• Dámy a páni, poprosím vás o zaujatie miesta.

  • Zaznievanie gongu.

  • Technici ma informovali, že boli učinené všetky opatrenia, aby sme mohli rokovať štandardným spôsobom vo verejnej časti rokovania o programe schôdze.

    Budeme pokračovať rokovaním o návrhu Vyhlásenia Národnej rady k situácii v Ukrajine.

    Dámy a páni, tento materiál vznikol na základe veľmi širokej politickej dohody naprieč politickým zastúpením v poslaneckých kluboch Národnej rady, ako aj v radoch nezávislých alebo nezaradených poslankýň a poslancov Národnej rady.

    Máte tento návrh textu v tlači pod číslom 821.

    Poprosím teraz predsedu zahraničného výboru pána poslanca Františka Šebeja, aby uviedol návrh.

  • Rokovanie o návrhu Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k situácii v Ukrajine, tlač 821.

  • Ďakujem, pán predseda. Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som začal tým, že chcem sa poďakovať pani kolegyni Magde Vášáryovej po prvé za iniciatívu a po druhé za naozaj kompetentné formulovanie tohoto textu, ktorý sme si nakoniec osvojili všetci, teda tí, ktorí sme sa toho zúčastnili naozaj naprieč politickým spektrom, rovnako predstavitelia klubov vládnej strany, ako aj zvyšných politických klubov v Národnej rade. Pod ten návrh, teda vzhľadom na ten konsenzus, sú podpísaní všetci predsedovia parlamentných klubov aj reprezentanti jednotlivých skupín vrátane tých, ktorí sú nezaradení. A dovoľte teda, aby som prečítal to vyhlásenie.

    Je to Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k situácii na Ukrajine. Je to stručné a hovorí sa v ňom toto:

    "Národná rada Slovenskej republiky pozorne sleduje situáciu u nášho suseda v Ukrajine. Jednotliví poslanci, ale aj poslanecké kluby politických strán často vyjadrovali podporu európskym ambíciám, za ktoré sa dnes na Majdane postavili ukrajinskí občania. Ešte máme v živej pamäti, akým spôsobom si slovenskí občania vybojovali slobodu a príslušnosť k európskym demokratickým štátom.

    Žiadame ukrajinský parlament, aby váhou svojho demokratického mandátu podporil pokojné a na dialógu založené riešenie situácie v Ukrajine. Žiadne násilie a nasadenie represívnych zložiek štátu voči vlastným, pokojne protestujúcim občanom ešte nikdy neprispelo k vyriešeniu situácie tak, aby bolo v prospech ľudí.

    V 21. storočí v Európe už neplatia pravidlá, ktoré používali autoritatívne vystupujúci vládcovia v 20. storočí. Parlament volia občania v slobodných voľbách a parlament musí za svojimi občanmi stáť, inak stráca legitimitu."

    Toľko vyhlásenie. A ešte chcem povedať, že sme, ako k tomu zdôvodneniu chcem dodať, že sme Ukrajincom, tým, ktorí protestujú na námestiach Kyjeva, ale aj tým, ktorí tam nenašli cestu, ale sme im dlžní solidaritu. Tú solidaritu, ktorú sme mali my od vlád a občanov a parlamentov demokratických krajín, keď my sme boli v analogickej situácii.

    Je naším záujmom, aby Ukrajina bola čo najbližšie k Európskej únii. Je to náš najväčší sused, je to veľmi dôležitý sused. Chceme, aby sme boli obkolesení priateľským prostredím, aby k tomu prostrediu patrila aj Ukrajina. Je to jediný náš sused, s ktorým nie sme v Európskej únii. Máme tam Schengenskú hranicu.

    Toto je práve dôvod, pre ktorý si myslím, že náš parlament má nielen právo, ale aj najmä povinnosť obrátiť sa nie na ukrajinskú vládu, nie na ukrajinského prezidenta, ale na našich kolegov zvolených do ukrajinského parlamentu, že ich žiadame o to, aby vypočuli hlas svojich občanov.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Páni poslanci, to je do rozpravy? Ešte poprosím...

  • Reakcie z pléna.

  • Potom procedurálne. Poprosím rozpravu. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Páni poslanci Brocka a Zajac, nie?

  • Reakcie z pléna.

  • To boli procedurálne. Technici, viete zrušiť ten screen? Prosím vás, páni poslanci, ktorí chcete procedurálny návrh, poprosím potom, dobre, po rozprave. Takže do rozpravy pán poslanec Hlina a pán poslanec Mikloško a pán poslanec Kolesík. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Hlina.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vôbec som neplánoval v tejto veci, ale vzhľadom na aktuálny vývoj situácie dovoľte krátke poznámky.

    Dovolím si tvrdiť, že dvom tretinám poslaneckého zboru je nejaká Ukrajina úplne lautr. Úplne lautr. Vedia síce, kde je, ale vôbec nevedia, čo sa tam deje a o čo tam ide.

    Príde mi to hrozne falošné, príde mi to hrozne slabé, sme schopní, ako bolo uvedené, prierezovo sa dohodnúť na nejakej Ukrajine, ale teraz to hovorím, ja si to nemyslím, že na nejakej Ukrajine, ja to plne schvaľujem, celý text, všetko úplne v poriadku. Len tá faloš, to pokrytectvo. To sme schopní, ale nebudete schopní sa zaoberať svojimi občanmi, tými občanmi, kvôli ktorým ste tu zvolení.

    V utorok niekto odpáli schôdzu. V utorok budete hovoriť, že máme právo náboženského presvedčenia. Poviete, môžte chodiť do kostola, ale nepustíte tam omšu. Farárovi zakážete prísť do chrámu a nedovolíte mu omšu. To presne urobíte.

    Kvôli našim občanom nie ste schopní to urobiť. Kvôli Ukrajine teraz v piatok ste sa aj zozbierali, niektorí aj v teplákoch pomaly, kvôli tomu, aby ste to odhlasovali, ste si splnili povinnú jazdu.

    Hrozne je to falošné, hrozne. A to ja viem, že si nepomôžem, čo teraz hovorím. Kde sa my môžme dovolávať? A ja sa budem pýtať, lebo tomu už bude za chvíľku čas. Kde sa my poslanci parlamentu môžme dovolávať pravdy, kto sa nás zastane, prosím vás?

    Tuná je predseda parlamentu, ktorému nevadí nič. Nič. On si odhlasuje, že toto zruší, toto začne. Je mu to úplne jedno.

  • Reakcie z pléna.

  • Ja hovorím k Ukrajine.

    Kde sa my môžme dovolať? Čiže ak teraz schválime prierezovo a budete to normálne, jak keď tá faloš ne... (pozn. red.: rýchlo vyslovené), hrozne, mne je z toho niekedy na vracanie, z tej vašej falše, čo tu máte. Už som to...

  • Reakcie z pléna.

  • Ja nemoralizujem, ja som posledný, ktorý by tu mohol moralizovať. Ja len senzitívne vnímam situáciu v parlamente.

    Vážení kolegovia, kedy sa my a kde budeme môcť dovolať niečoho? A keď už odhlasujeme a ja fandím ľuďom v Ukrajine, lebo vidíte, akí sú schopní, že sú schopní ísť tam mrznúť. Prosím vás, tuná nikto, tu neni nikto schopný za svojich občanov, nieto ich ešte chrániť. Tak som zvedavý a budem rád a prípadne ak môžem tento odkaz poslať pred hlasovaním do Ukrajiny: Vážení Ukrajinci aj, aj, aj v parlamente, aj mimo neho, prosím vás, neni možno ďaleko čas, keď my budeme potrebovať pomôcť. Ak vám toto pomôže, dobre, a rado sa stalo. Prosím vás, len možno príde čas, že niekedy vám budeme, možno požiadame my o pomoc, lebo tu to týmto smerom ide. Tu si tú moc niekto sakramentsky užíva a zneužíva.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, vážená snemovňa, viacerí moji kolegovia mi radili, aby som sem neišiel, ale nevidím dôvod, prečo by som nemal sem ísť. Rád sem idem, keď sa jedná o krajinu nám tak blízku, ako je Ukrajina. Je to náš sused, blízky slovanský národ, ktorý veľa trpel, veľa vie, prežil gulagy, hladomor a tak ďalej, komunizmus, ktorý tam ešte stále, bohužiaľ, aj čiastočne vládne.

    Mnohokrát som Ukrajinu navštívil v minulosti. Majú veľkú vedu, veľké umenie, veľkých spisovateľov. Ako matematik som tam chodil. Lesia Ukrajinka je slávna spisovateľka, básnička, rád ju mám. Čiže je to veľmi blízky národ, s ktorým naše vzťahy musia byť aj omnoho lepšie. Možno po tejto dohode budú naozaj, najmä hospodárske, veľmi blízke, ešte bližšie.

    Na druhej strane, ako som už povedal, naozaj tam vládne ľavica, nechcem povedať, že až príliš dočervena orientovaná. Ten pád Lenina, ktorý sme všetci zažili, to už teraz v krajinách postsocialistických nebýva, ale je troška symbolický, že proste to myslenie niektorých ľudí, najmä vo vedení, je takéto a ten ľud, ktorý tam je, naozaj protestuje aj proti tomuto.

    Ja som tam nedávno bol ako delegát spisovateľov na čele delegácie jedenástich spisovateľov. Bolo to veľmi pekné. Ale upozorňujem, že tá krajina naozaj žije v biede, že priemerný plat je tam 100 euro. Obchody sú plné tovarov západných, tí ľudia si ich, v podstate nič z toho nemôžu kúpiť. Čiže ľudia nie sú spokojní s tou vládou a dávajú aj toto najavo, samozrejme, no.

    Na druhej strane vstúpiť do Európskej únie a naraz sa stať členom alebo sa veľmi priblížiť k Európskej únii takejto krajine môže aj veľmi poškodiť, lebo ju zaplavia tovary z celého sveta a proste určite to neprispeje k stabilite tam. Ale som za to, aby táto Asociačná dohoda sa podpísala, veľmi som za to.

    Samozrejme, pamätám sa aj na požiadavku Európskej únie, Európskej komisie, ktorá vždy hovorila, že justícia musí byť spravodlivá a že nemôže sa stať, aby ich premiérka bola toľko vo väzení, aby sa jej vyhrážali ďalšími súdmi a tak ďalej. Toto všetko poznáme. A teda ja dúfam, že aj Ukrajina splní požiadavku, ktorá bola úplne jasná, cez Barrosa, cez Füleho a ďalších, Ashford, bola úplne jasná, že proste zbavme sa tohto, by som povedal, vreda v tom zmysle, že prepustíme Tymošenkovú buď z väzenia, alebo do liečenia do Nemecka.

    Teda záverom som plne aj za túto revolúciu, aj za to, aby sa Asociačná dohoda dohodla, podpísala, ale treba, aby obe strany splnili to, o čom rokujú už vyše roka.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Kolesík.

  • Ďakujem, pán predseda. Veľmi, veľmi stručne, kolegyne, kolegovia. Ja nemám nič k obsahu. Súhlasím s ním a podporím ho, budem hlasovať za, len mám jednu formálnu prosbu alebo žiadosť na vás, ctené plénum Národnej rady, ako aj na navrhovateľa pána predsedu zahraničného výboru, pána Šebeja.

    Mne tam nejako nesedí, opakujem, vyjadrujem sa k formálnej stránke, nesedí mi tam tá predložka "v" Ukrajine. Preto prosím pána Šebeja, ktorý, aj keď to uvádzal, povedal "na". Ja som si dal tú námahu, zavolal som na Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra do poradne jazykovednej, a keďže ide o naozaj dôležité vyhlásenie, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada svojím hlasovaním zmenila názov tohto Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k situácii na Ukrajine.

    V jazykovednej poradni ústavu Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra mi povedali, že ide o určitú ustálenosť z historického hľadiska, ktorá sa týka len troch krajín alebo oblastí, Slovenska, Ukrajiny a Moravy: žijem na Slovensku, situácia na Ukrajine, žijem na Morave.

    Dovoľujem si vás požiadať iba o toto, ctená Národná rada. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pani, faktické poznámky, pani poslankyňa Vášáryová a pani poslankyňa Mezenská. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Len v krátkosti, vážení kolegovia, ako človek, ktorý písal ten text.

    Hovoríme v Čechách, hovoríme všade. Ja som po tom dlho pátrala, prečo sa hovorí na Slovensku a na Ukrajine. Podľa všetkých vyjadrení, ktoré som získala, je to preto, pretože ani Slováci, ani Ukrajinci nemali svoj štát predtým. Preto sa hovorilo "na" a nie "v". Preto som tam dala "v Ukrajine". Ale keď to chcete zmeniť "na Ukrajine", nech sa páči, je to úzus. Ale vysvetľovala som to už pánu predsedovi. Ako myslíte, ja s tým budem súhlasiť. Ale je to, takéto vysvetlenie je za tým.

    Mali by sme sa naučiť, že na záhrade, na niečom, je vždy na niečom hore v slovenčine. Pokiaľ nechceme používať bohemizmy a mali by sme si začať všímať, ako o tom hovoríme a mali by sme hovoriť "v Ukrajine" a nie "na Ukrajine".

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Myslím si, že ten text je výsledkom dohody, tak by sme ho nemali meniť.

    Pani poslankyňa Mezenská.

  • ... reagovala a nepovedala svoj konkrétny postreh k tomu, čoho som svedkom. Tieto žabomyšie vojny o slovíčka sú naozaj z môjho pohľadu škandalózne.

  • Reakcie z pléna.

  • Tak ako my, za škandalózne považujem to...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím vás, poprosím vás, páni poslanci!

  • ... to, že je to vlastne fraška, ak my ako parlament alebo aj ako vláda máme vydávať nejaké stanoviská k vedeniu demokratického dialógu v iných krajinách, keď si ho nevieme zabezpečiť vo vlastnej krajine, aj na tejto parlamentnej pôde, čoho dôkazom je aj dnešný deň.

  • Reakcia, pán poslanec Kolesík.

  • Ďakujem, pán predseda.

    K pani poslankyni Mezenskej, myslím, že netreba nič dodať.

    Pani poslankyňa Vášáryová, ja vám neberiem váš názor a možnože naozaj je správny, ale obrátil som sa na autoritu najvyššiu, a tým je Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra, ktorý sídli tu v Bratislave. Je to významná inštitúcia v oblasti ochrany slovenského jazyka. A pri tomto naozaj dôležitom vyhlásení by sme sa naozaj mali riadiť slovenským jazykom, jeho pravidlami a správnosťou. Keď už pre vás nie je autoritou ani Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra, tak ja už neviem. Historické názory, resp. názory na historické deje v minulosti môžeme mať rôzne, ale mohli by sme sa ujednotiť aspoň v slovenskom jazyku, ktorého najväčším a najvyšším strážcom je práve Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nebol predložený žiadny návrh. Budeme hlasovať o pôvodnom texte.

  • Pán predseda zahraničného výboru pán Šebej, poprosím vás, pán poslanec, uveďte hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu Vyhlásenia Národnej rady k situácii v Ukrajine, tlač 821.

  • Ďakujem, pán predseda. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky k situácii na Ukrajine (tlač 821). Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje Vyhlásenie Národnej rady Slovenskej republiky k situácii v Ukrajine, ako je uvedená v prílohe tohto uznesenia. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať.

  • Chcem upozorniť, že budeme hlasovať napriek prezentácii pána spravodajcu o texte v písomnom znení. Takže hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 116 prítomných, 115 bolo za, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že sme schválili Vyhlásenie Národnej rady k

    situácii v Ukrajine.

    Ďakujem veľmi pekne. Budeme pokračovať. Ešte predtým tie procedurálne návrhy, pardon, páni poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Pán predseda, chcem vás požiadať po dohode aj s kolegami spolupredkladateľmi o presunutie bodu 67 z rokovania tejto schôdze na januárovú schôdzu. To je tlač 786.

  • Poprosím organizačný odbor, aby zaznamenal tento návrh. Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Zajac.

  • Vážený pán predseda, v mene všetkých troch predkladateľov vás chcem požiadať o stiahnutie z rokovania tejto schôdze a presunutie na najbližšiu, januárovú schôdzu bod č. 69, parlamentná tlač 788.

  • Ďakujem pekne, páni poslanci. Takisto poprosím organizačný odbor.

    Budeme pokračovať

    Správou o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2012 (tlač 626).

    Poprosím pána generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára, aby uviedol správu. Chvíľočku, pán generálny prokurátor je určite v Národnej rade.

  • Krátka pauza pre neprítomnosť generálneho prokurátora v rokovacej sále.

  • Takže nech sa páči, pán generálny prokurátor, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som vám v stručnosti predniesol Správu o činnosti prokuratúry za rok 2012.

    Úvodom sa ospravedlňujem, že táto správa je predkladaná až v decembri, to znamená v čase, keď už sa pomaly pracuje na správe novej. Z tohto dôvodu aj niektoré konštatovania v tejto správe už stratili svoju aktuálnosť.

    Chcel by som vás oboznámiť iba s takými nosnými problémami, ktoré sa v tejto správe vyskytli.

    Prokuratúra Slovenskej republiky v roku 2012 plnila viacero úloh, ktoré vyplývali jednak z plánu hlavných úloh a jednak z iných zdrojov. Úlohy, ktoré boli uvedené v pláne hlavných úloh, boli všetky a včas splnené. Úlohy vyplývajúce z iných zdrojov boli splnené v prípade, že tieto záviseli iba od prokuratúry, niektoré splnené neboli a ako príklad tu uvediem prípravu tzv. statusových zákonov. Požiadal som vládu Slovenskej republiky o zrušenie tejto úlohy, pretože úloha nemôže byť plnená, pokiaľ nerozhodne Ústavný súd Slovenskej republiky o súlade niektorých ustanovení § 220, á, zákona č. 220/2011 Z. z., ktorým boli tieto statusové zákony menené. Pokiaľ Ústavný súd nerozhodne o súlade niektorých ustanovení týchto zákonov s ústavou, nie je možné vypracovať nové zákony.

    Pokiaľ ide o otázky personálne, týkajúce sa prokuratúry, tak konštatujem, že v roku 2012 sa podarilo dobudovať Úrad špeciálnej prokuratúry tak, že sú v súčasnej miere a dobe naplnené všetky funkčné miesta. Toto relatívne platilo, aj pokiaľ ide o ostatné miesta na prokuratúre, avšak tento stav už momentálne neplatí. Je to zavinené tým, že takisto jedným z tých napadnutých ustanovení boli aj výberové konania na prokuratúru, kde, samozrejme, že v priebehu roka 2012, ale aj teraz dochádza k odlivu prokurátorov jednak z dôvodu odchodu do dôchodku, alebo z iných dôvodov. Tento stav sa naďalej zhoršuje a hrozí, že o chvíľu nám bude chýbať jedna generácia prokurátorov. Takže aj v tomto prípade prokuratúra nemôže konať a napĺňať stavy, pokiaľ nebude rozhodnuté Ústavným súdom.

    S otázkami personálnymi súvisia aj otázky disciplinárnych konaní na Generálnej prokuratúre, ktorých bolo v roku 2012 skončených celkom deväť. Bohužiaľ, tento trend je minulosťou, pretože v roku 2013 bolo doposiaľ začatých alebo uplatnených disciplinárnych konaní celkom 19, čo je rapídny nárast oproti roku 2012. Z týchto 19 bolo začatých 11 po mojom nástupe. Tento stav neznamená, že ja sa chcem niekde ukazovať ako veľký "tvrďas", tento stav je odrazom reality, ktorá na prokuratúre panuje. Pretože ak konštatujem takýto záver, to znamená, že to len potvrdzuje moje tvrdenie, že niektorí prokurátori stratili základné pracovné návyky a to sa budú musieť, bohužiaľ, odučiť. Dokonca v budúcnosti blízkej zrejme dôjde aj k stíhaniu prokurátora jednej prokuratúry za hrubé porušenie svojich povinností, ktoré malo za následok veľmi závažné dôsledky.

    Ďalšou oblasťou, ktorú by som chcel zhodnotiť, je zahraničná spolupráca a tu by som chcel predovšetkým spomenúť historicky prvé stretnutie generálnych prokurátorov V4, ktoré bolo v dňoch 25. až 29. 4. 2012 v Starej Lesnej. Jediným cieľom tohto bolo zaujať stanovisko k zriaďovaniu verejného európskeho prokurátora. Konštatujem, že generálni prokurátori V4 zaujali stanovisko, že tento inštitút v dohľadnej dobe nie je možné zriaďovať bez toho, aby vznikli obrovské problémy. Myslím si, že tento inštitút nie je až taký skvelý, ako sa prezentuje.

    V súčasne navrhovanej smernici alebo nariadení je niekoľko ustanovení, ktoré sú v rozpore priamo aj s Ústavou Slovenskej republiky. Ako príklad môžem uviesť, že európsky verejný prokurátor môže prostredníctvom delegovaného prokurátora založiť príslušnosť na konanie v ktoromkoľvek štáte Európskej únie. To znamená, že ak sa rozhodne európsky generálny prokurátor stíhať čin, ktorý bol spáchaný na Slovensku, v inom štáte, tak tomu nič nebráni. Ja sa potom pýtam, kde je zachovaná alebo zachované ústavné právo na zákonného sudcu? A v tomto návrhu je viacero takýchto absolútnych nezmyslov, ktoré sa jednoducho nemôžu transformovať do nášho právneho poriadku.

    Prokuratúra Slovenskej republiky sa ďalej podieľala aj na legislatívnom procese, a to predovšetkým na návrhoch zákonov, ktorých bolo 119, a potom na návrhoch ostatných všeobecne záväzných predpisov, medzinárodných dohovorov, zmlúv, stanovísk a podobne. Bolo vydaných 17 služobných predpisov. Napokon je to aj účasť prokurátorov v rôznych rekodifikačných komisiách, konzultačných orgánoch a pracovných stretnutiach.

    Pokiaľ ide o samotnú činnosť v oblasti trestnej, ktorá je nosnou, tak celkom v roku 2012 bolo zaevidovaných 96 877 podaní v registroch Pv, Kv, to sú registre trestné, vybavených bolo celkom 108 266 vecí. Je to zjavný nesúlad medzi týmito dvomi číslami, ale to je spôsobené tým, že niektoré veci prechádzali aj z roku 2011 do roku 2012.

    Podnetov na prokuratúru bolo podaných v 2012 61 809. Tu ide o mierny nárast. Vznesených obvinení bolo 57 041. Takisto mierny nárast. Ukončené veci boli celkom proti 54 100 osobám, z toho 46 184 muži, 7 916 ženy a 3 682 mladistvých.

    Prokurátori v tomto období vykonali celkom 58 285 previerok a vydali 20 100 záväzných pokynov. Tu by som chcel upozorniť, že čím viac bolo vydaných záväzných pokynov, tým menej dochádza k vráteniu vecí na došetrenie. To znamená, že je to spôsob k skracovaniu prieťahov v prípravnom konaní.

    Prokurátori v tomto období zrušili 4 068 uznesení, rozhodli o 12 220 sťažnostiach. Návrhov na väzbu bolo podaných 3 039. Návrhov na domové prehliadky 668.

    Ďalším problémom v činnosti prokuratúry sú enormné prieťahy v prípravnom konaní.

    Ja som si dovolil povedať na ústavnoprávnom výbore, že tieto prieťahy sú zavedené predovšetkým na strane polície, za čo som teda nezožal veľký úspech a bolo to brané, ako keby som osobne útočil na policajtov. Ja som nepovedal, že tieto prieťahy sú zaviňované úmyselne. Sú to prieťahy, ktoré spočívajú jednak v neodbornosti vyšetrovateľov a to je, bohužiaľ, vecou personálnej politiky ministerstva vnútra. Títo vyšetrovatelia okrem Trestného poriadku a Trestného zákona majú minimálne vzdelávanie v iných súvisiacich zákonoch.

    Ďalším dôvodom prieťahov je často ignorovanie pokynov prokurátora. Ak prokurátor dá vyšetrovateľovi pokyn, čo je treba vo veci spraviť, a potom sa vám vráti spis, že tam polka tých pokynov nie je splnená - tak čo nasleduje? Vrátenie veci, čo znamená ďalšie prieťahy.

    Okrem týchto dôvodov treba objektívne pripustiť, že na prieťahoch v konaní majú veľký podiel aj veci, kde je potreba znalecké dokazovanie. To je kapitola sama osebe. Sú tam neúmerné náklady, ale efekty sú dosahované po roku, dvoch, troch.

    Posledným takým faktorom, ktorý spôsobuje prieťahy v konaní, sú dožiadania do cudziny. Nadneska dožiadanie do Talianska, Španielska alebo do zámorských štátov znamená, že s tým spisom sa nebude robiť minimálne rok alebo dva a viac.

    Pokiaľ ide o obžaloby, tak v roku 2012 bolo podaných 34 835 obžalôb, čo je viac ako v roku 2011. Ostatné veci boli skončené buď odklonmi, to sú dohody o vine a treste, podmienečné nastavenie trestného stíhania a podobne, alebo iným spôsobom, to je postúpenie veci, prerušenie veci.

    Pokiaľ ide o skladbu páchateľov, tak v tejto oblasti by som sa zameral najmä na dve skupiny, a to páchateľov, tzv. recidivistov, ktorých bolo v roku 2012 stíhaných 11 816, avšak, a tu to stojí za pozornosť, títo ľudia spáchali 43 689 trestných činov. To je stav, ktorý je alarmujúci, a je to nárast takmer o 1 000 osôb oproti minulému roku.

    Ďalšou kategóriou sú páchatelia, ktorí boli odsúdení s použitím § 47 ods. 2 Trestného zákona, a to je tzv. zásada trikrát a dosť. Tu je potešiteľné, že v roku 2012 boli takto odsúdené len 2 osoby, ktoré sa opätovne dopustili obzvlášť závažných úmyselných trestných činov. Je to potešiteľné preto, lebo v roku 2010 to bolo 15 páchateľov a v roku 2011 to už boli iba 3 osoby.

    Osobitnú kategóriu tvoria mladiství páchatelia. Tých bolo stíhaných v roku 2012 4 452. Tu by som chcel poukázať na jeden závažný fakt, a to je na regióny, kde páchajú mladiství trestnú činnosť najviac. Pokiaľ musíme konštatovať, že mladiství v rámci okresov, teda krajov Košice a Prešov sa podieľajú na celkovej trestnej činnosti mladistvých pomerom 51,6 %, to znamená, že dva kraje sa podieľajú nadpolovičnou väčšinou oproti krajom ďalším šiestim. Najmenšie problémy v tomto smere sú v krajoch Trenčín a Trnava, kde je to iba okolo 4,46 %, v Trnave 5,5 %.

    Pokiaľ ide o skladbu trestných činov páchajúcich mladistvými, tak je to ako vždy, na prvom mieste sú to majetkové, je to krádež, poškodzovanie cudzej veci. No a s krádežou často súvisí aj trestný čin porušovanie domovej slobody. Rovnako sa mladiství dopúšťajú často aj trestného činu výtržníctva.

    Celková skladba trestnej činnosti je dlhodobo na rovnakej úrovni, pretože takmer polovicu všetkých trestných činov tvoria trestné činy majetkové, klasické: krádež, podvod, sprenevera.

    Pokiaľ ide o trestnú činnosť násilnú, tak za tú bolo stíhaných 9 210 osôb a medzi najzávažnejšie patria

    - trestné činy vraždy: 554 stíhaných osôb,

    - znásilnenia: 100 stíhaných osôb a

    - lúpeží: 896 stíhaných osôb.

    Tu ešte stojí za zmienku trestný čin porušovania domovej slobody, kde bolo stíhaných 2 710 osôb. Ublíženie na zdraví 2649 osôb.

    Narastá nám počet trestných činov lúpeže, ktoré sú spáchané v peňažných ústavoch, ale najmä lúpežné prepadnutia, ktoré sú spáchané na osobách prestárlych a samostatne žijúcich. V tejto kategórii dochádza každý rok k nárastu a je to alarmujúce.

    Ďalšou oblasťou je trestná činnosť drogová. Stíhaných a ukončených trestných stíhaní v roku 2012 bolo 2 115 osôb. Je to pokles o 200 osôb oproti roku 2011. Aj keď konštatujem pokles, nevidím dôvod na optimizmus, pretože pokiaľ tu nezmeníme základnú filozofiu a pokiaľ sa budeme realizovať na ľuďoch, ktorí sú prichytení s minimálnymi dávkami, ako príklad, že vyberie sa do internátov na Horský park, na diskotéky, tam sa pochytajú študenti, ktorí to možno spravili prvýkrát, možno to viac neurobia, ale ich odstíhame, pokiaľ bude brané rovnako, že za drogovým trestným činom je takýto človek, ktorému často zničíme život za jednu hlúposť, a budú stavaní na rovnakú ako trestné činy dílerov a podobne, tak k výsledku sa nikdy nedopracujeme. Pretože čo je ľahšie? Nabehnúť na tie miesta, kde sa zdržujú mladiství, hovorím, študentské domovy, miesta, kde sú nejaké zábavné podujatia, alebo naozaj odhaľovať tých, ktorí sú díleri a ktorých tu máme, máme tu veľké množstvo? A pokiaľ sa nezameriame viac na nich, tak potom týchto, ktorí sú konzumenti, nikdy neubudne, lebo nejaké zdroje musia mať a tie zdroje majú od tých dílerov.

    Takže ja by som to zhrnul tak, že je to trochu pomýlené, pretože my stíhame následky a nie príčiny. Pokiaľ sa nezmení celková filozofia k tomuto prístupu, nečakajme lepšie výsledky. Nebudú.

    Momentálne sa pracuje na možnosti, aby niektoré tieto delikty boli posunuté do priestupkovej roviny. Našli sme zhodu s ministerstvom vnútra, financií, neviem, z akých dôvodov sa tomu bráni ministerstvo spravodlivosti. Pretože dá sa týchto ľudí, ktorí majú nepatrné množstvá, prejednávať v prvom rade v priestupkovom konaní, zaviesť tam novú skutkovú podstatu o priestupkoch a v prípade recidívy potom to môžme stíhať ako trestný čin. To ako ja si myslím, že potom budeme mať viac času venovať sa tým, ktorým sa venovať máme.

    Ďalšou je trestná činnosť hospodárska, kde máme objasnených 5,4 %. Ja osobne tomu neverím a verím, že ani väčšina z vás, že je to iba takýto podiel trestných činov na celkovej trestnej činnosti. Sú trestné činy, kde je obrovská latencia a v tejto súvislosti vznikajú štátu obrovské škody. Tieto trestné činy sú charakteristické tým, že často si vyžadujú rozsiahle dokazovanie a vyžadujú si okrem základných znalostí Trestného poriadku a Trestného zákona, ale aj iné súvisiace predpisy ekonomické, daňové a podobne. Tu sú absolútne veľké medzery a je to jednak na strane vyšetrovateľov, ale aj prokurátorov. Prokurátori sú právnici, nie sú ekonómovia.

    Takže ak sa nezlepší spolupráca medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a napríklad daňovými úradmi, tak potom sa môžme, neviem, či hrať, alebo môžme "bojovať" napríklad s daňovými únikmi.

    Na druhej strane tieto trestné činy sú páchané aj vďaka tomu, že títo ľudia majú svojich ľudí na orgánoch, ktoré rozhodujú o týchto veciach, napríklad na daňových úradoch.

    Je pre mňa nepochopiteľné, že v minulosti bolo módou a je aj teraz módou, že napríklad pri nadmerných odpočtoch sa doručí žiadosť o nadmerný odpočet na daňový úrad, sa zaeviduje a potom zmizne. Tá žiadosť sa objaví, keď uplynie lehota tej, po uplynutí lehoty už daňové úrady akurát tak môžu vyplatiť. Doteraz sa z týchto osôb, ktoré majú v tom prsty, ani jedna nebola odstíhaná. Ja to nepochopím. Pretože keď raz príde na daňový úrad nejaká žiadosť, tak je zaevidovaná. A tá žiadosť by mala mať nejaký pohyb. A doteraz, alebo nemám vedomosť, že by tí, ktorí to majú na starosti, najmä na daňových úradoch, pátrali, kde to bolo, kto to držal a prečo to vyšlo až po tej lehote. Ja si myslím, že toto sa dá objasniť veľmi rýchlo, pokiaľ to funguje. A na druhej strane, keď sa to objasňuje, tak zrejme tam dôjde minimálne k podozreniu z trestného činu aj na strane tých pracovníkov daňových úradov. A v tomto prípade sa potom už dajú tie sumy, ktoré majú vyplácané, sa dajú zachytiť alebo podržať v trestnoprávnom konaní. Toto nikto nevyužíva.

    Tu len poznamenávam, že tento rok sme mali už štyri väčšie sedenia so zástupcami polície a finančnej správy, kde sa začali prijímať prvé opatrenia a kde sú prvé výsledky, ktoré sa koniec koncov odzrkadľujú aj v zlepšenom výbere alebo v zamedzení vyplácania nadmerných odpočtov.

    Ďalšia zaujímavá - pre mňa - trestná činnosť je trestná činnosť rasovo motivovaná. A tu tvrdím, že tieto trestné činy sa na celkovom počte podieľajú 0,15 %. Tomu neverím ani ja, ani vy. Pretože základný predpoklad to, aby bol ten čin kvalifikovaný ako rasovo motivovaný, musí byť na strane toho, kto to dokumentuje. Ale tu je naopak, že je niekedy až enormná snaha spraviť to tak, aby to nebol trestný čin rasovo motivovaný, aby to bol trestný čin dajme tomu výtržníctva. Ale ja sa pýtam, potom, keď idú štyria krátkovlasí a dobijú na ulici človeka, ktorý je inej pleti, a nemajú na to žiadny dôvod, tak potom nech mi niekto nehovorí, že to nebolo z rasového motívu. Takže tento údaj tých 0,15 % je absolútne podľa mňa nereálny, lebo týchto vecí je viac.

    Ďalšia kategória, zaujímavá, sú trestné činy v doprave. Tu bol nárast oproti roku 2011 o 191 %. Je to, samozrejme, zavinené tým, alebo teda je to dôsledok aj toho, že bola koncipovaná skutková podstata trestného činu podľa § 289, to bolo ohrozenie pod vplyvom návykovej látky. V tomto období stúpol nárast tejto trestnej činnosti o 5 334 ľudí. A len zaujímavý môže byť pre vás fakt, že v prepočte každý deň v Slovenskej republike je prichytených 16 vodičov, ktorí jazdili pod vplyvom alkoholu prevyšujúcom 1 promile alkoholu. Takže zavedenie tejto skutkovej podstaty bolo naozaj žiaduce a dobré, ale na druhej strane tvrdím, je to málo represívne. Pretože sú ľudia, ktorí jednoducho nepochopia, že pod vplyvom alkoholu sa za volant sadať nedá. Ak to budú robiť ďalej, no tak potom nech štát z titulu svojej represívnej právomoci zabráni, aby vôbec za ten volant sadali. Inak to nedosiahneme, ten účel, ktorý by sme dosiahnuť chceli.

    Prokuratúra vykonáva činnosť aj v oblasti netrestnej a v roku 2012 bolo vybavených celkom 19 425 vecí. Z toho v mimosúdnej oblasti bolo vybavených 11 378 vecí. Boli to podnety. Bolo podaných 1 386 protestov prokurátora, úspešných bolo 1 183. Upozornení bolo podaných 1 848, úspešné 1 563. Bolo vykonaných 1 409 previerok na zachovanie zákonnosti v činnosti orgánov verejnej správy.

    Ďalej tu je oblasť občianskosúdna, kde prokuratúra mala 1 866 vstupov do súdneho konania a 53 návrhov na začatie občianskosúdneho konania.

    No a potom tu je jedna oblasť, je to oblasť, ktorá rozdeľuje nielen odbornú verejnosť, ale aj u nás na prokuratúre, a to sú mimoriadne dovolania. Mimoriadnych dovolaní alebo podnetov na mimoriadne dovolanie bolo vybavených 1 923. Je tu konštatované, že je to úspech, čo by som ja osobne netvrdil. To je vec uhla pohľadu. A podaných bolo 295 mimoriadnych dovolaní.

    Keď som po nástupe na Generálnu prokuratúru prezentoval svoj názor, že tento inštitút na prokuratúre buď nemá čo hľadať vôbec, alebo má byť do absolútnej miery okresaný, a to iba vo výnimočných prípadoch. Pretože ak sa tu tvárime, že máme právnu istotu nejakých súdnych rozhodnutí, tak neviem, kde je tá právna istota, keď po roku vám niekto zruší rozhodnutie, hej, na základe ktorého ste už vy konali, urobili ste nejaké opatrenia, a potom sa povie, že to je celé o ničom. Ak niekto považuje alebo vykrikuje, že sme prokuratúra sovietskeho typu, je to absolútne nezmysel. Ale toto je jeden z prvkov, lebo to je vlastne dozor nad súdmi. To je jeden z prvkov, ktorý podľa mňa už na prokuratúre nemá čo hľadať, alebo v maximálne okresanej miere. To môžu byť veci rodinné, to môžu byť veci, kde hrozí štátu nejaká ujma.

    Ale tieto, tento inštitút je zneužívaný. Je zneužívaný tým, že pokiaľ niekto prvý stupeň, nie je to v jeho prospech, druhý stupeň, nie je to v jeho prospech, tak prečo by som neskúsil niečo, čo je stále v zákone, tak podám podnet na mimoriadne dovolanie. No, ja by som ho tiež podával, pretože to je nespoplatnené. A to je, prepáčte za výraz, taká posledná "štichpróba".

    Takže netvrdím, že toto je úspech, že sme my vybavili 1 930 podnetov. Hovorím, nemám veľký úspech u niektorých kolegov, ale z tohto stanoviska neustúpim, pretože, ako som spomínal, tento inštitút už bol zrušený aj v Rusku, hej. Tak to je ten nadrezort takzvaný a za tento inštitút sme bombardovaní aj Európskou úniou. Takže ja si myslím, že dozrel čas, kedy je treba redukovať možnosť prokuratúry, hovorím, sám som proti sebe, možnosť redukovať tieto na absolútne minimálnu mieru.

    Ďalšou kapitolou je činnosť Úradu špeciálnej prokuratúry. Tento útvar prokuratúry má špecifické postavenie, aj keď pracuje podľa štandardných postupov Trestného zákona, Trestného poriadku, ale má výnimočné to, čo patrí do jeho pôsobnosti. To sú úkladné vraždy, korupčné trestné činy, organizovaná kriminalita a potom trestné činy proti majetku, kde škoda alebo neoprávnený prospech dosahuje najmenej 6 650-tisíc eur. Prokurátori ÚŠP majú skladbu trestných činov, najmä násilné trestné činy a majetkové trestné činy. A tieto majetkové sú ale špeciálne, to sú najčastejšie trestné činy, ktoré poškodzujú finančné záujmy Európskych spoločenstiev, a trestné činy daňové. Napokon sú to trestné činy organizovaného charakteru a korupčného charakteru.

    Tu si kolegovia z ÚŠP môžu gratulovať, pretože tu, naopak, títo pracujú so špecializovanými útvarmi polície, ktoré sú na diametrálne odlišnej úrovni, ako tie na nižších útvaroch, lebo sú tam ľudia, ktorí naozaj niečo prešli. Sú tam ľudia, ktorí sú odborne zdatní nielen v oblasti trestného práva, ale hlavne v iných oblastiach.

    Toto boli zhruba základné tézy.

    Pokiaľ ide o finančné zabezpečenie prokuratúry, dlhodobo, to nebolo iba v 2012, to bolo aj predtým a to je aj teraz, dlhodobo prokuratúra požaduje - a ja tu tvrdím, oprávnene - nejaký objem finančných prostriedkov na zabezpečenie činnosti prokuratúry, ktorý nedostávame, ktorý bol podľa mojich vedomostí v roku 2012 skresaný o nejakých 10 aj niečo miliónov. Tento rok je to isté. Potom sa musí dopĺňať rozpočtovými opatreniami každý rok, a nie jedným. Nakoniec keď sa to doplní, tak sa dostávame ku stavu, ktorý prokuratúra pýtala na začiatku roka.

    Neviem, toto je boj s veternými mlynmi a každý rok sa o to snažíme. Nikto nepýta niečo, čo nepotrebuje. Ale pokiaľ ja mám kapitálové výdavky v takom rozsahu, že slúžia maximálne na prevádzku alebo na odstránenie havarijných situácií, no tak potom asi iné robiť nemôžem. Pokiaľ mám budovu takú, ako je budova Generálnej prokuratúry, ktorá absolútne nevyhovuje potrebám prokuratúry a okrem toho ešte budova pamiatkovo chránená, tak potom ja tam musím, samozrejme, dávať peniaze na údržbu tej budovy, ale ja z toho nemám žiadny efekt. Ja nemôžem dávať z lepšej na rekonštrukciu tej budovy, ale na to, aby bola v takom stave, aby som potom nemal problém s pamiatkarmi. Takže našou úlohou je, začal som už aj nejaké rokovania, aby sme túto budovu buď zamenili, alebo získali budovu úplne novú.

    To je z mojej strany, ak dovolíte, všetko.

  • Ďakujem pekne, pán generálny prokurátor, nech sa páči, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Teraz poprosím spoločnú spravodajkyňu z ústavnoprávneho výboru, pani poslankyňu Annu Vittekovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania tejto správy vo výboroch parlamentu. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní Správy o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2012 vo výboroch Národnej rady.

    Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 679 z 23. septembra 2013 pridelil predmetnú správu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Zároveň určil ústavnoprávny výbor za gestorský výbor. Všetky tri výbory, ktorým bola správa pridelená, odporučili Národnej rade správu vziať na vedomie. Gestorský výbor na základe uvedených stanovísk výborov k Správe o činnosti prokuratúry za rok 2012 odporúča Národnej rade uvedenú správu vziať na vedomie.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní Správy o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2012 (tlač 626a) vrátane návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 372 z 26. novembra 2013, ktorým ma výbor zároveň poveril informovať Národnú radu o prerokovaní predmetnej správy vo výboroch.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči tiež zaujať miesto pre spravodajcu.

    Otváram rozpravu, do ktorej som dostal písomne prihlásených piatich pánov a dámu poslankyňu: Martin Poliačik, Ľubomír Galko, Daniel Lipšic, Lucia Žitňanská a Alojz Hlina. Môžte tieto mená zverejniť na tabuli.

    Nech sa páči, prvým v poradí je Martin Poliačik.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, pán generálny prokurátor, ja v podstate môžem zopakovať len to, čo sme naposledy si povedali aj na ústavnoprávnom výbore, keďže aj tá uvádzacia správa bola v podstate totožná. Plus teda zareagujem aj na tú aktuálnu kauzu ohľadom pätnástich rokov stíhania Jany Teleki v Považskej Bystrici. Ale najprv sa budem venovať tomu, čo ste, pán generálny prokurátor, povedali vo vašej uvádzajúcej správe.

    Ja úplne na úvod musím povedať, že stále platí, že SaS nebola šťastná z toho, akým spôsobom bol zvolený a vymenovaný generálny prokurátor, ale to, samozrejme, s vami súviselo natoľko, že ste súhlasili s nomináciou.

    Ale k samotnému obsahu toho, čo ste povedali, tak musím povedať, že je niekoľko bodov, s ktorými súhlasím, a dúfam, že nebudú iba konštatované v nejakej vecnej rovine v správe generálneho prokurátora, ale budú tiež prevedené do nejakých konkrétnych úprav. Buď na úrovni legislatívy, alebo prostredníctvom zásahov dozorujúcich prokurátorov na celom Slovensku budú vytvárať tlak na orgány činné v trestnom konaní, teda na tých policajtov, ktorých ste tiež čiastočne kritizovali vo vašom príspevku. A tým pádom, ak bude naozaj pravda, že budete robiť všetko pre to, aby prokurátori na celom Slovensku znovu získali pracovné návyky a dohliadali na zákonný priebeh vyšetrovaní na všetkých úrovniach, tak to môže vytvoriť plošný tlak aj na tých policajtov, ktorí tiež možno niektorí stratili pracovné návyky.

    Vítam, čo ste povedali k oblasti drogovej trestnej činnosti, to je presne to, čo ja tu hovorím v podstate, odkedy som do politiky prišiel. Som rád, že to zaznieva aj z úst generálneho prokurátora, stíhať užívateľov je nezmysel, významne to skresľuje čísla, čo sa týka tzv. boja s drogovou kriminalitou. Pretože to nie je žiadny boj s drogovou kriminalitou. Je to častokrát veľmi plané a jednoduché a alibistické chytanie malých rýb, zatiaľ čo tie veľké ryby majú od policajtov pokoj buď tým, že o nich nevedia, a čo možno je ešte horšie, že o nich vedia, aj tak im ten pokoj dajú.

    Takisto vítam, čo ste povedali vo veci rasovo motivovanej trestnej činnosti. Ak nebude štatistika reálne zohľadňovať to, čo sa vonku deje, potom ani štát nemôže nastavovať nástroje na efektívne potláčanie rasovo motivovanej trestnej činnosti. Bohužiaľ, na Slovensku je situácia taká, že aj v silových zložkách máme množstvo ľudí, ktorí sympatizujú s krajne zmýšľajúcimi a nedemokraticky zmýšľajúcimi skupinami, že nie je žiadnou výnimkou, že ľudia, ktorí cez deň chodia v uniforme policajta alebo mestského policajta, si niekedy večer natiahnu uniformu veľmi blízku uniformám bývalých Hlinkových gárd. Aj toto je niečo, čo zrejme by stálo za pozornosť. A zvlášť pri tom, ako sledujeme nárast extrémistických hnutí na Slovensku a ich vplyv na spoločnosť, je potrebné možno sa zamyslieť nad tým, čo by sme mali urobiť, aby sa to nedialo.

    Vítam ešte raz, čo ste povedali vo veci prinavrátenia pracovných návykov, a dám vám jeden typ. Včera sme mali tlačovú besedu alebo krátky brífing, na ktorom sme hovorili o prípade exnovinárky Jana Teleki. Jana Teleki, ktorá viedla časopis Aspekt v Považskej Bystrici v 90. rokoch, bola v podstate mojou jednou z prvých šéfiek. Ja som v tom časopise viedol krátku a bezvýznamnú stranu o umení, ale vďaka svojmu pôsobeniu v tej redakcii som pričuchol k tomu, že čo bola Považská Bystrica v 90. rokoch.

    Kto si pamätáte tú situáciu z čias mečiarizmu, tak naozaj za vedenia primátora Lackoviča v Považskej Bystrici mnohí ľudia mali pocit, že je to skôr divoký západ, kde zákon neplatí, než by mali pocit, že ten, že to mesto bolo súčasťou právneho štátu. To, že z majetku mesta nakoniec takmer nič nezostalo, je fakt. A akým spôsobom sa to v tej dobe udialo, už dnes môžme skôr zapisovať do historických kníh. Obávam sa, že reálne dostíhanie a potrestanie kohokoľvek vinného v tom, že z Považskej Bystrice je mesto také, ako je dnes, už, už nebude možné.

    Jana Teleki bola jednou z ľudí, ktorí od začiatku hovorili, že toto nie je cesta, ktorou by to mesto malo ísť. Kritizovala rozdávanie majetku za neštandardných podmienok a dovolila si o tom napísať básničku. A za túto báseň je 15 rokov ťahaná po polícii za účasti prokuratúry, za účasti súdov. A ja som presvedčený o tom, že minimálne niektoré kroky, ktoré boli súčasťou tejto 15-ročnej, dovolím si povedať, šikany, sú úplne mimo, úplne mimo zákonného postupu.

    Mám tri otázky, ktoré som povedal včera a rád ich zopakujem. Tieto otázky sú predmetom môjho, mojej žiadosti o zvolanie mimoriadnej schôdze ústavnoprávneho výboru, na ktorý vás týmto rád pozývam, v prípade, že bude zvolaný a bude odsúhlasený jeho program, pán generálny prokurátor. V prípade, že by ste nemali možnosť sa ho zúčastniť, nevidím problém v tom, že by vás niekto z Generálnej prokuratúry prišiel zastúpiť.

    Tie otázky sú:

    Je pravda, že v roku 2000 bolo konanie voči Jane Teleki vo veci básničky obnovené v rozpore so zákonom? A ak áno, aké personálne dôsledky z toho boli vyvodené?

    Druhá otázka: Je pravda, že Jana Teleki bola v nedávnych, v posledných mesiacoch predvedená a vypočúvaná bez prítomnosti právneho zástupcu? A ak áno, nemal by zasiahnuť dozorujúci prokurátor? A ak nezasiahol, aké personálne dôsledky z toho boli vyvodené?

    A napokon otázka tretia: Je pravda, že Jana Teleki bola podrobená psychiatrickému vyšetreniu v rozpore so zákonom? A ak áno, nemal by zasiahnuť dozorujúci prokurátor? Ak nezasiahol, aké dôsledky boli voči nemu vyvodené?

    Sú to veľmi jasné otázky na tri maličké kúsky tej mozaiky, tej mozaiky, ktorou je prípad Jany Teleki. Je to mozaika prípadu onkologického pacienta s podlomeným zdravím, ktorý sa za 15 rokov nedočkal odpovede na otázku, či napísanie básničky je tak hrdelným zločinom, aby musel podstúpiť takúto šikanu.

    Ja nehovorím, že viem, kde je pravda. Ja hovorím, že 15 rokov je strašne dlhý čas na to, aby to nevedeli povedať zástupcovia štátu.

    Budem rád, ak mi zástupcovia alebo vy osobne z Generálnej prokuratúry budete schopní odpovedať buď na mimoriadnom výbore, ktorý k tomuto má zasadnúť, alebo v budúcnosti pri akejkoľvek inej príležitosti. Budem rád, ak vedenie Generálnej prokuratúry preverí všetky kroky, ktoré súvisia s týmto prípadom. A budem veľmi rád, ak v prípade, že budú zistené pochybenia, budú tieto napravené. Ak sa stane to, že dozorujúci prokurátor reálne bude dohliadať na zákonnosť vyšetrovania v prípade zistenia akýchkoľvek nedostatkov, a ak sa dočkám momentu, kedy sa konečne dozvieme, ako závažným prečinom voči verejnému záujmu je napísanie básničky, v ktorej niekto povedal, že niekto iný kradol, a ukončí sa tento prípad, tak to bude malou iskričkou nádeje, že sa raz dočkáme štandardizácie prostredia, v ktorom majú byť dopadaní zločinci a trestaní tí, ktorí konajú proti verejnému záujmu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca Poliačika je jedna faktická poznámka.

    Nech sa páči, Martin Fecko.

  • Ďakujem pekne. Martin, ja sa chcem len jednu vec opýtať. Myslíš si, že iba Považská Bystrica bola takto rozobratá majetkovo? Nebolo to náhodou celé Slovensko rozobraté? A pýtam sa, bude niekto ešte niekedy stíhaný, aby sa to vrátilo naspäť?

    V tom verejnom záujme pre tých našich občanov, myslím si, že je to celoslovenský problém a budem veľmi rád, keď aj prokuratúra sa na to pozrie, aj možnože aj s tými spätnými okuliarmi, ako to tu vlastne bolo, podľa akých zákonov sa išlo. Pretože mne sa zdá, že niekedy sme si robili zákony na dobu spotreby. Na čo potrebujeme, to si urobíme, a potom už neplatí. A dopadli sme, ako sme dopadli.

    Ďakujem.

  • Martin, ja hovorím o veciach, ktoré som mal možnosť vidieť z prvej ruky. Nepopieram, že určite bolo množstvo iných miest na Slovensku a v podstate vo všetkých postkomunistických krajinách, ktoré si prešli divokých obdobím v 90. rokoch, a to presne z toho dôvodu, že jednoducho prechod od jedného režimu k druhému má svoju cenu. A možnože na Slovensku niektoré mestá a obce zaplatili tú cenu príliš vysokú.

    Neviem, či niekedy niekto bude potrestaný. Bol by som rád, keby tak bolo. Každopádne aspoň tie veci, ktoré dnes vieme nejakým spôsobom naprávať, myslím, že je našou povinnosťou, aby sme sa minimálne za to prihovorili. A kto má možnosť, nech to spraví.

    Ďakujem.

  • Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je Ľubomír Galko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán generálny prokurátor, panie poslankyne, páni poslanci, na úvod by som chcel povedať, že podobne ako Martin Poliačik súhlasím s mnohými vecami, ktoré ste povedali. Pán prokurátor, ja som zvedavý, ako sa vám podarí s tým vysporiadať v priebehu roka.

    Chcem povedať, že oslovili ma hlavne alebo oslovil ma hlavne ten boj proti daňovým únikom a boj proti hospodárskym deliktom, pretože si myslím, že to sú naozaj tie najpálčivejšie témy, ktoré nás trápia. Zároveň chcem vyjadriť nádej, že sa Generálna prokuratúra nebude venovať politike, pretože v minulosti tomu tak bolo, keď ste tam ešte neboli, ale k tomu sa dostanem vo svojom vystúpení.

    V prvej časti by som chcel podporiť môjho predrečníka Martina Poliačika a požiadať vás o osobnú angažovanosť v prípade exnovinárky Jany Teleki. Toto nie je vaše maslo, pán Čižnár, a som si vedomý, že sa nemôžete venovať každému štandardnému prípadu. Avšak 15 rokov vláčenia exnovinárky po úradoch za nejakú básničku alebo vyjadrenie v televízii nie je štandardný prípad. To je vysoko neštandardný prípad. A na doplnenie toho, čo tu Martin povedal, naozaj pracovať alebo narábať s onkologickým pacientom chorým na srdce tak, že je pripútavaný k radiátoru, ja pokladám za zverstvo.

    A chcem zdôrazniť aj to, čo povedal Martin, že neriešim, či je Jana Teleki vinná, alebo nie. Ale zaslúži si mimoriadnu pozornosť moju, vašu, pán generálny prokurátor, všetkých nás v tejto sále a aj celej verejnosti. Pretože každý má právo na bezprieťahový a spravodlivý proces. A to, až kam zašiel tento prípad Teleki, svedčí o bezprecedentnom zlyhaní fundamentálnych funkcií právneho a demokratického štátu. Ona je dnes na úteku a skrýva sa v zahraničí, lebo nedôveruje slovenským štátnym orgánom a nemá vieru v spravodlivosť. A našou povinnosťou je pričiniť sa o to, aby sa vrátila naspäť k svojej rodine. Chcem vás požiadať, pán generálny prokurátor, z tohto miesta o spoluprácu, chcem vás požiadať, aby ste sa osobne zasadili, aby takéto prípady nemali viac miesto u nás. Viem, že ste tam krátko a že, relatívne krátko, a nemohli ste stihnúť veľa vecí, napriek tomu je najvyšší čas.

    Moja dnešná žiadosť k vám je o to naliehavejšia, že skúsenosti mi hovoria, že represívne zložky štáty, a teraz mám na mysli tajné služby, ale aj políciu, majú vždy tendenciu byť viac drzé a agresívnejšie, keď sú pri moci komunisti a ich socialistické odnože. Vtedy si oveľa viac dovoľujú. Svedčia o tom mnohé dnešné ich skutky aj počas jednofarebnej vlády SMER-u, keď zastrašujú novinárov, ale aj svedkov mnohých závažných trestných činov.

    Navyše sa jedná o jednofarebnú vládu socialistov, ktorí už počas tejto krátkej doby prejavili nenáležité sklony k totalitnému spôsobu vládnutia. Napríklad aj tým, že odmietajú obsadiť kontrolné pozície našimi nominantmi, opozície, a kontrolujú sami seba. Preto mám vážne obavy, že objektívna kontrola represívnych zložiek dnes de facto neexistuje.

    V druhej časti môjho vystúpenia by som sa chcel venovať mimoriadne dôležitej časti, ktorú vaša správa neobsahuje. Je pravdou, že nie počas vášho vedenia prokuratúry sa stala záležitosť, na ktorú chcem poukázať, a práve počas doby, čo ste vy v úrade, ja osobne evidujem zlepšenie v tejto jednej konkrétnej veci, napriek tomu pokladám za potrebné o tom hovoriť.

    Pán generálny prokurátor, vážené dámy, vážení páni, začiatkom roka 2012 bola Generálna prokuratúra bezprecedentným spôsobom zneužitá na politické účely. Generálna prokuratúra bola zatiahnutá do politiky. Pred niekoľkými dňami, 23. 11. 2013, uplynuli presne dva roky odvtedy, keď mi prezident Slovenskej republiky na žiadosť vtedajšej premiérky Ivety Radičovej odobral poverenie viesť rezort obrany. Aj dnes po dvoch rokoch som presvedčený, že skutočnou príčinou bolo naše protikorupčné ťaženie na ministerstve. Kšefty, ktoré sme prekazili nielen niektorým nečestným podnikateľom a zamestnancom rezortu, ale takisto červeným a modrým, vyústili do ataku, ktorý sa nedal ustáť.

    A prečo to tu vlastne spomínam? Lebo súčasťou vyššie spomenutých intríg a atakov sa stala aj Generálna prokuratúra a aj Dobroslav Trnka, ktorý sa neospravedlniteľným spôsobom zapojil do predvolebnej kampane. Zarážajúca bola rýchlosť a hlavne pravidelnosť a periodicita, s akou sa začal v prípade nasadzovania odposluchov na Vojenskom obrannom spravodajstve dokonca osobne mediálne angažovať a prezentovať.

    Zarážajúca bola rýchlosť, s akou boli niekoľkí vrcholoví dôstojníci služby obvinení bez toho, aby čo len jediný z nich bol vypočutý tak, aby sa to všetko stihlo ešte do parlamentných volieb. A dnes sú už odvtedy dva roky a prípad sa stále ešte len vyšetruje.

    Tendenčné boli aj jeho časté mediálne výstupy, keď neustále nekorektne naznačoval, že ministerstvo, a teda aj Vojenské obranné spravodajstvo, niekto riadil, za ministerstvo niekto zodpovedal a podobne. Absolútne nenáležité a neospravedlniteľné výroky generálneho prokurátora. Ja chcem z tohto miesta, možno niekomu na počudovanie, oceniť zatiaľ váš prístup, že sa držíte od médií bokom.

    Navyše z Generálnej prokuratúry pred voľbami neustále unikali dôverné materiály a informácie, texty uznesení obvinení, ktoré boli úmyselne zmenené v niektorých slovách, aby sa mohli, aby sa mohlo potom prehlásiť, že to nie sú, to nie sú originál dokumenty z Generálnej prokuratúry. Unikali neskôr výpovede svedkov, zoznamy osôb, na ktorých boli nasadené informačno-technické prostriedky. Všetko mali k dispozícii okamžite médiá. Ja som presvedčený, že toto sa dialo s jasným úmyslom ovplyvniť výsledok parlamentných volieb, a to sa Generálnej prokuratúre aj podarilo.

    Ale to nebol jediný prípad únikov. Unikali výpovede svedkov, napríklad aj poslancov odtiaľto, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí vypovedali k prešetrovanému prípadu samotnej voľby generálneho prokurátora v parlamente. Skrátka, unikalo všetko možné, čo bolo pre médiá zaujímavé a mohlo ovplyvniť politické dianie u nás.

    Dnes sa karta otočila a sám Dobroslav Trnka lieta v problémoch. Úniky materiálov z Generálnej prokuratúry do médií, napríklad výpovede svedkov som evidoval aj po marcových voľbách. Musím však objektívne dodať, že v súčasnosti ich už je výrazne menej. Nedokážem z tohto miesta posúdiť, či je to tým, že niektoré prípady boli presunuté na Národnú kriminálnu agentúru a unikajú teraz z polície, alebo je to už výsledok vášho, kladný výsledok vášho pôsobenia a vašich opatrení.

    Každopádne chcem vás, pán generálny prokurátor, z tohto miesta požiadať, aby ste sa osobne zasadili o to, že takáto situácia sa už nikdy nezopakuje, že materiály z Generálnej prokuratúry nebudú unikať. Ak sa tak niekedy stane, vinníci budú nekompromisne potrestaní.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je Daniel Lipšic, nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážený pán generálny prokurátor, ja by som sa rád vyjadril k predloženej správe. Nechcem riešiť ani konkrétne kauzy, ale skôr správu, lebo o tom podľa mojej mienky dnešné rokovanie je.

    Uvedomujem si aj to, že tá správa bola pripravovaná zrejme ešte za vášho predchodcu a prichádza naozaj s pomerne veľkým opozdením do parlamentu. A vy ste aj v úvodnom slove niektoré veci posunuli trošku ďalej alebo modifikovali.

    Totižto správy o činnosti prokuratúry dlhodobo vyznievali, nechcem povedať, že neobjektívne, ale skôr ako, ako snaha obhajoby prokuratúry, ako vo všetkých veciach dobre a správne koná. A keď sú problémy, tak to sú vyšetrovatelia alebo potom súdne prieťahy, alebo dožiadania. Nechcem povedať, že tam nie sú problémy, len problémy, samozrejme, že sú aj v činnosti prokuratúry a niekedy tá správa o činnosti prokuratúry mala taký nádych, akoby ju pripravoval odborový zväz prokurátorov, čo nie je dobré podľa mojej mienky. A vy ste v úvode minimálne dve veci zmienili, ktorými sa výrazne odchyľujete od toho predloženého materiálu, a jedna sa týka disciplinárnych konaní na prokuratúre a personálneho stavu. Nemyslím len čo do počtu prokurátorov na prokuratúre, a potom aj otázky mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré táto správa pomerne vehementne obhajuje.

    Čiže oceňujem to. A myslím si, že by aj pre budúcnosť bolo dobré, keby správa o činnosti prokuratúry pre parlament, keďže ide o verejný dokument, mala ambíciu byť objektívna. To znamená, samozrejme, že aj zvýrazňovať pozitívne veci, ale aj problémy, ktoré samotná prokuratúra má.

    Teraz si dovolím pár poznámok k samotnému textu a bude to skôr také heslovité, pár pripomienok. Vy ste spomenuli v úvode, pán generálny prokurátor, že vláda zrušila úlohy ohľadne prípravy nových statusových zákonov. A takisto kvôli tomu, že niektoré zmeny v týchto zákonoch sú predmetom konania o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde. K tomu ja mám jednu poznámku.

    Ja si nemyslím systémovo, dokonca ani ústavnoprávne, že je správne, ako to chápem z tejto správy, ak je výlučným gestorom prípravy statusových zákonov Generálna prokuratúra. A myslím si, že, ako ste spomínali pri mimoriadnych opravných prostriedkoch, už od toho aj v Rusku upustili.

    Totižto Generálna prokuratúra, samozrejme, tým, že nie je vládnym rezortom, nemá z ústavy legislatívnu iniciatívu a iste sa musia podieľať prokurátori aj na príprave iných návrhov, aj trestných kódexov, alebo noviel trestných kódexov, ale nemyslím si, že Generálna prokuratúra ústavnoprávne má legislatívnu iniciatívu v parlamente, a preto si myslím, že gestorstvo nad prípravou aj statusových zákonov v spolupráci s Generálnou prokuratúrou musí a v každej krajine Európskej únie má ministerstvo spravodlivosti. O tom som presvedčený. A podľa mňa to, že v minulosti Generálna prokuratúra robila takpovediac svoju legislatívu alebo statusovú, je pozostatok minulosti. A podľa mňa na hrane s ústavou. Lebo naozaj všetci vieme, kto má legislatívnu iniciatívu, zákonodarnú, sú to poslanci, vláda a výbory. Nikto iný.

    Benátska komisia, ktorá posudzovala ešte pred niekoľkými rokmi fungovanie ruskej prokuratúry, dokonca to nenazvala ani prosecution office, je jednou z vecí, ktorú vytýkala fungovaniu ruskej prokuratúry ako starého modelu prokuratúry, bola práve, práve otázka týchto legislatívnych iniciatív, ktoré podľa mojej mienky nemôžu mať výlučné gestorstvo ani podľa našej ústavy.

    Druhá pripomienka, ktorú ste vy zmienili, tiež sa týkala Úradu európskeho verejného prokurátora. Keď sa vytvárala Lisabonská zmluva a predtým teda jej predchodca ústavná zmluva, tak som viackrát upozorňoval na Rade ministrov, keď sme prerokovávali text tejto ústavnej zmluvy, že zriadenie Úradu verejného prokuratúra jednak je predčasné, keďže v tom čase fungoval Eurojust niekoľko rokov, ale po druhé aj nesystémové kvôli tomu, že vytvára dvojitú trestnoprávnu jurisdikciu, a tým pádom posúva a výrazne okliešťuje právomoci členských štátov v trestnoprávnej oblasti a posúva fungovanie Európskej únie smerom k federálnemu štátu. Lebo jedným z typických práv federálneho štátu je práve dvojitá trestná jurisdikcia na úrovni federácie a na úrovni jednotlivých členských štátov.

    Naviac tá ambícia po naozaj niekoľkých rokoch fungovania Eurojustu urobiť ďalší krok pri vzniku európskeho verejného prokurátora sa mi zdala byť predčasná, aj keď je treba povedať, našťastie, samozrejme, že vznik tohto úradu je podmienený jednomyseľnou zhodou všetkých členských štátov. A zdá sa mi, že v dočasnom hľadisku nie je reálne, že by takýto úrad vznikol. Lebo keď ho nezavetuje náš minister spravodlivosti, čo si myslím, že možnože nezavetuje, keďže terajšia vláda nevetuje v Európskej únii nič, tak ho zavetuje určite britský minister spravodlivosti, alebo dánsky, alebo niektorých ďalších krajín. Čiže myslím si, že ide o predčasný, veľmi problémový inštitút, ale nemyslím si, že reálne v krátkej dobe hrozí jeho zavedenie.

    Dovoľte mi ešte teraz sa vyjadriť k jednotlivým veciam v oblasti trestného konania. Všimol som si, že znovu aj v roku 2012 sa výrazne zvýšil počet skončených dohodovacích konaní, zvýšil sa na cez 8-tisíc, skoro 8,5 tisíca obvinených, čo si myslím, že je, je správna tendencia.

    Musím povedať k tomuto jednu poznámku. Keď sme urobili v trestných kódexoch, v Trestnom poriadku zavádzali dohodovacie konanie, tak bola veľká skepsa, možno na strane súdov najmä, ale aj prokurátorov, ako bude tento nový inštitút fungovať, že ide o niečo, čo je v našom právnom prostredí celkom nové, a prevažná miera názorov bola, že fungovať nebude. Čo si myslím, že odrážalo takú prirodzenú konzervatívnosť justičného prostredia. A som rád, že tuná sa ukázal pravý opak. Každý rok sa výrazne zvyšuje počet uzatvorených dohôd, čo odbremeňuje nielen prokurátorov, ktorí tým pádom trávia oveľa menej času na hlavných pojednávaniach, je to aj v správe dokumentované, ale, samozrejme, odbremeňuje aj súdy jak prvostupňové, tak odvolacie.

    Keď bol Trestný zákon mimoriadne kritizovaný, najmä akademickou obcou, pre výrazné zvýšenie dolných hraníc trestných sadzieb, tak musím povedať, že to malo priamy súvis s procesnou úpravou dohodovacieho konania práve preto, aby sa vytvorilo prokurátorom prostredie, možnosť, priestor na dohody, kde môžu ísť až pod jednu tretinu dolnej hranice trestnej sadzby. Inak by to nemalo až taký veľký význam a tá previazanosť sa ukázala byť ako správna.

    Správa tiež konštatuje, že sa znovu zvýšilo percento, aj keď o nejaký malý počet páchateľov-recidivistov na počte stíhaných osôb, čo potvrdzuje fenomén, že veľkú časť najmä najzávažnejších trestných činov, násilných trestných činov páchajú recidivisti, a preto je podľa mňa aj dôležité z hľadiska trendov štatistík, a teda nielen štatistík, ale aj spáchaných trestných činov, sa snažiť recidívu a recidivistov čo na najdlhšiu dobu izolovať, keďže sa, žiaľ, opakovane dopúšťajú trestnej činnosti.

    Z tohto dôvodu si myslím, že nové zmeny, ktoré boli v novom trestnom kódexe, resp. ešte vo veľkej novele z roku 2003, sa ukázali byť plne opodstatnené. To, že od roku 2003 do roku 2012 klesol počet násilných zločinov, násilných trestných činov na polovicu - na polovicu - a každý rok klesá, je veľmi, veľmi povzbudzujúce. V roku 2002 bolo spáchaných približne, na Slovensku, 15-tisíc násilných trestných činov, v roku 2012, teda v minulom roku, podľa štatistík ministerstva vnútra asi 7,5 tisíca, čo je naozaj pokles o 50 %. Týka sa to aj najzávažnejších trestných činov, vrážd, lúpeží, znásilnení.

    Niekto si možno pomyslí, že to sú štatistiky, ale to sú len čísla, a teda to nie je také dôležité, ale keďže hovoríme o násilných trestných činoch, takže za každým z tých čísiel je nejaký konkrétny príbeh, je nejaký pocit strateného bezpečia, bolesti, celoživotnej traumy. Ak prísnejšia právna úprava voči recidivistom a pri násilných zločinoch zachránila čo len niekoľko desiatok ľudských životov a uchránila niekoľko stoviek, možno tisícov ľudí od traumy násilného zločinu, mala podľa mojej mienky zmysel aj pri kritike akademickej obce, ktorej benevolenciu k násilnému zločinu vis a vis stúpajúcej brutalite zločinu ja celkom nechápem.

    Správa zároveň konštatuje, a to už sú skôr také parciálne veci, pri majetkovej kriminalite napríklad, že uplatnenie ustanovenia Trestného zákona pri krádežiach, tie drobné krádeže, ktoré sú priestupkom, povýšila pri recidíve na trestný čin. Teda návrh, ktorý pán generálny prokurátor zmienil ako možný návrh pri drogovej kriminalite, sa neosvedčil, ale správa neuvádza žiadne konkrétne argumenty. Ja som si našiel ešte spred niekoľkých rokov vyjadrenie Zväzu obchodu, podľa ktorého, a teraz to budem citovať: "Podľa skúseností bezpečnostnej služby kriminalita v posledných piatich rokoch klesá." Teda po zavedení tohto inštitútu. A je tam zdôvodnené práve to, že ak totiž niekoho prichytia počas dvanástich mesiacov druhýkrát, že ukradol tovar do hodnoty 8-tisíc korún, to ešte bolo v čase, keď sme mali koruny, hrozí mu trest odňatia slobody do dvoch rokov. Čiže Zväz obchodu tú úpravu privítal, lebo klesol počet krádeží v obchodoch.

    Preto neviem, z čoho vychádza správa v tomto parciálnom konštatovaní, keď tvrdí, že to neprispelo k zníženiu drobných krádeží v obchode, lebo sa neuvádzajú žiadne teda konkrétne čísla alebo argumenty.

    Oceňujem aj to, že v roku 2012 sa výrazne zvýšil počet trestných stíhaní ukončených v tzv. super rýchlom - v super skrátenom, sa tu píše, nie je podstatné - vyšetrovaní, kde bolo skončených 5 716 vecí, čo je nárast o 55,8 % oproti roku predchádzajúcemu. A to naozaj ja považujem za mimoriadne pozitívny trend aj z hľadiska generálnej prevencie, aj individuálnej koniec koncov. Pretože trest nemôže byť len, to všetci vieme aspoň zo školy, len čo do výšky trestu spravodlivého, ale musí byť aj adekvátne rýchlo uložený, ak má mať nejaký preventívny účinok.

    Tiež ale mám pár otázok, lebo správa niektoré veci zvýrazňuje, že kde došlo k zvýšeniu, k zlepšeniu nejakého trendu. A to je fajn. Pri iných ukazovateľoch správa skôr mlčí. Poviem na konkrétnom príklade.

    Na strane 65 sa nachádza štatistika využívania tých invazívnych prostriedkov v trestnom konaní, domovej prehliadky, ale aj, samozrejme, sledovania, ITP. A práve pri odpočúvaní a zázname telekomunikačnej prevádzky sa uvádza, že v roku 2012 teda jednak sa výrazne zvýšil počet podaných návrhov na odposluchy, čo samo osebe nemusí nič znamenať, ale sa zároveň podľa mňa podstatným spôsobom znížilo percento úspešnosti týchto návrhov. Inými slovami, keď v roku 2010, 2011 bola tú úspešnosť 90 %, v roku 2012 klesla na 80 %, čo je z hľadiska dlhodobého trendu pomerne veľký skok smerom nadol. Z 3 459 podaných návrhov bolo vyhovených, teda úspešných na súde, 2 826. A správa nekonštatuje, z akého dôvodu k tomuto poklesu prišlo.

    Aj to dokumentuje, že správy boli pripravované aj v minulosti spôsobom, že tam, kde došlo k nejakému zlepšeniu a pozitívu, to bolo zvýraznené, a oprávnene, však v poriadku. A tam, kde nejaký problém existoval alebo existuje, tak ten sa prechádzal skôr bez povšimnutia.

    Rovnako dlhodobý problém na Slovensku je, a konštatuje to aj správa, zmeny výpovedí obžalovaných a svedkov na hlavnom pojednávaní, keď ich porovnáme s ich výpoveďami v prípravnom konaní. Obžalovaných, samozrejme, stíhať za krivú výpoveď možné nie je. Aj keď ani to si nemyslím, že je vecne správne, ak sa obžalovaný rozhodne vypovedať, neviem celkom, prečo by mal byť chránený pred trestnou zodpovednosťou krivej výpovede. Má právo ústavné nevypovedať, samozrejme. Ale pri svedkoch je moja otázka tá, a bola už niekoľko rokov dozadu, ak to je konštatované ako vážny problém, a je to vážny problém, koľko máme reálne stíhaných osôb za krivú výpoveď? Lebo ten počet stíhaných za krivú výpoveď je z hľadiska problematiky alebo problému zmeny výpovedí podľa mňa pomerne minimálny. Inými slovami, sa nestíhajú všetky prípady, kedy svedkovia zmenia výpoveď na hlavnom pojednávaní a tým samozrejme, že mimoriadne skomplikujú jeho výsledok.

    Rovnako sa chcem opýtať na odvolacie konanie, kde správa konštatuje, ale nijakým spôsobom to veľmi ďalej nerozvádza, otázku úspešnosti odvolaní, teda odvolaní najmä pri meritórnych rozhodnutiach. Tá úspešnosť v rokoch 2010, 2011 bola okolo 36, resp. 37 %, v roku 2012 uvádza správa na strane 71, že ich bolo len 17,5 %. Čo je viac ako dvojnásobný pokles akoby úspešnosti podaných odvolaní a to môže mať nejaký dôvod, ktorý teda ja nepoznám, a správa ho ani neuvádza. A preto by som sa možno opýtal, že aký bol dôvod takéhoto výrazného zníženia počtu úspešnosti podaných odvolaní.

    Rovnako sa ešte vyjadrím k otázke mimoriadnych opravných prostriedkov. Už tu pán generálny prokurátor uviedol, ale on to uviedol, ak si dobre teda pamätám, najmä na oblasť civilného konania. Ja by som sa vyjadril k oblasti trestného konania, pretože tam podľa mňa mimoriadny opravný prostriedok môže mať svoj dôvod. Je tam verejný záujem na trestnom stíhaní. Ak správa kritizuje, tak trošku implicitne, zrušenie sťažnosti pre porušenie zákona. No, SPZ-ka sa nezrušila tak nejak úplne svojvoľne, ale zrušila sa alebo modifikovala sa na dovolanie, ktoré má, samozrejme, obmedzený rozsah z dôvodu, že inak by ju zrušil úplne stopercentne Ústavný súd. Koniec koncov na Ústavnom súde prebiehalo konanie o zrušení tohto mimoriadneho opravného prostriedku, preto v roku 2003 bola novela Trestného poriadku, ktorá ho viazala len na podnet a takým spôsobom potom sme boli schopní presvedčiť navrhovateľov, skupinu poslancov, aby návrh na Ústavnom súde vzali späť a Ústavný súd konanie zastavil. Ale bolo to len-len a bolo to v situácii, kedy rozhodoval Najvyšší súd o týchto mimoriadnych opravných prostriedkoch vo veľmi závažných prípadoch, ako boli kauzy a vtedy väzobné stíhanie Mikuláša Černáka.

    Teraz ten rozdiel v tom civilnom konaní, ale vo vzťahu k prokuratúre, je jeden a ten je podľa mňa podstatný, prečo sa nie je celkom možné vrátiť naspäť. Totižto, samozrejme, prokurátor je stranou v konaní. To znamená, ak by mal mať prokurátor alebo generálny prokurátor právo mimoriadneho opravného prostriedku aj vo vzťahu k skutkovým zisteniam, to znamená, v princípe by z toho sa vytvorila nejaká tretia inštancia, tak by také isté právo bolo nutné priznať aj protistrane, a teda obvinenému. Tým by vznikol vlastne z toho reálne riadny opravný prostriedok a mali by sme nie dvojstupňové, ale štandardne trojstupňové trestné konanie, čo by, samozrejme, nebolo možné a by to tak zahltilo Najvyšší súd, že by tento nebol funkčný.

    Preto rekodifikácia išla v tom smere, že sa v širšom rozsahu priznala možnosť podať dovolanie ministrovi spravodlivosti. A, áno, aj ja som presadzoval v roku 2010, aby sa tie dôvody rozšírili aj na otázky nesprávnych skutkových zistení. Ale myslím si, že nie je možné z hľadiska ústavného a kvôli rovnosti strán v takomto rozsahu priznať oprávnenie podávať dovolanie generálnemu prokurátorovi, lebo je stranou v konaní, a preto má v princípe generálny prokurátor alebo prokuratúra možnosť podať dovolanie v rozsahu, v akom to má aj obvinený, teda v zásade pri zmätočných rozhodnutiach. O tom som takmer presvedčený na sto percent, že ak by to nezrušil Ústavný súd, tak by to zrušil podľa mojej mienky Štrasburg.

    Ale tá úprava, ktorá dnes je, podľa mňa nie je zlá. Otázka, ako riešiť odbornú kvalifikáciu podávania tých dovolaní, podľa mňa sú dve cesty. Buď tie dovolania reálne pripravia prokurátori a potom ich, samozrejme, prokuratúra predloží na podpis ministrovi spravodlivosti. Koniec koncov SPZ-ky podávali vždy teda dva subjekty aj v minulosti. Čiže aj rezort spravodlivosti má aparát, ktorý sa venuje mimoriadnym opravným prostriedkom. A druhá možnosť je ako ten, ako dajme to sfunkčniť, ak je tam problém, je proste vytvoriť možnosť, aby mohli ísť prokurátori, ktorí sa na túto agendu špecializujú, na stáž na ministerstvo spravodlivosti. Tam by som tiež ja nevidel nejaký vážny problém. Ale myslím si, že ísť späť k SPZ-kám nie je ústavne možné a by to veľmi, veľmi rýchlo narazilo, čo by bola veľká škoda, lebo, žiaľ, tých nezákonných súdnych rozhodnutí, ktoré sú právoplatné, je stále pomerne veľa.

    Na záver dovoľte pár poznámok k Úradu ešte špeciálnej prokuratúry a potom už len záverečné nejaké pripomienky.

    Myslím si, že Úrad špeciálnej prokuratúry sa naozaj stal veľmi kľúčovou súčasťou Generálnej prokuratúry, o čom svedčí aj táto správa. Jediná vec, ktorá ma ani nie prekvapila, ale ktorú som si uvedomil, je pomerne výrazné zníženie počtov osôb oproti roku 2011, ktoré boli vzaté do väzby. A teraz ja to odcitujem, to ustanovenie zo správy na strane 141: "Do väzby bolo vzatých 43 osôb, čo je veľký pokles oproti roku 2011, kedy ich bolo 91, avšak na úrovni roku 2010, kedy ich bolo 49. Na vysvetlenie je potrebné uviesť, že v roku 2011 bolo realizovaných viacero prípadov veľmi závažnej kriminality, ktorá je typická tým, že obvinení sú stíhaní väčšinou väzobne." Išlo o práve najmä prípady zločineckých skupín. Toto konštatovanie je podľa mojej mienky pravdivé a nie je chybou prokuratúry, že od roku 2012 došlo zrejme k veľmi výraznému poklesu počtov stíhaných osôb pre založenie zločineckých skupín a trestné činy, samozrejme, s tým súvisiace.

    Posledná vecná poznámka sa týka ešte použitia inštitútu agenta, ktorý správa zmieňuje so zvýraznením toho, že bol použitý v 76 prípadoch, ale vždy išlo o pasívnu formu konania, nie o možnosť konania aktívneho agenta. Ja viem, že možnosť použitia aktívneho agenta pri korupcii verejných činiteľov je a môže byť ústavnoprávne sporná, aj keď o tom Ústavný súd zatiaľ nerozhodoval. Ale myslím si, že až taká niekedy prehnaná obava zo strany orgánov činných v trestnom konaní využívať aktívneho agenta, aby náhodou nenarazili na potenciálne, zatiaľ nedefinované ústavné mantinely, si myslím, že je trošku prehnaná, môj názor je. Myslím si, že bez využívania aktívneho agenta sa veľmi ťažko bude odhaľovať korupcia v uzavretých systémoch, ktorým koniec koncov jedným z nich je aj justícia.

    Dnes máloktorý verejný funkcionár zoberie úplatok od nejakej neznámej osoby, ktorá sa prihlási, alebo sudca, že by rada ovplyvnila jeho konanie alebo rozhodnutie. Taký, no poviem to trošku pejoratívne, hlúpy už dnes je málokto. Ale preto si myslím, že práve možnosť využívania aktívneho agenta by mohla byť rozhodujúca a tie dlhoročné alebo niekoľkoročné obavy orgánov činných v trestnom konaní nepoužívať aktívneho agenta sa mi zdajú byť naozaj prehnané.

    Úplne na záver oceňujem aj vystúpenie pána generálneho prokurátora, pretože spomenul aj vec, ktorá sa týka sofistikovanejšej trestnej činnosti ekonomického charakteru. Správa spomína, že tá nie je stíhaná kvôli odbornej nedostatočnosti predstaviteľov Policajného zboru, vyšetrovateľov, čo je iste pravda, ale pravdou je, že aj prokurátorov. Je to úplná...

  • Reakcia generálneho prokurátora.

  • Áno, to ste povedali. To hovorím, že to oceňujem, že ste to posunuli ďalej, čo správa nehovorí, ale vy ste to povedali. Je to pravda proste. Sofistikovanejšie formy ekonomickej trestnej činnosti my stíhať v princípe nevieme.

    Ja som raz mal diskusiu s prokurátormi, ktorí tvrdili, že ak niekto niekomu predá kilo zlata za korunu, čo je inak forma úplatku, samozrejme, že to je v princípe absolútne legálne a nestíhateľné. Lebo však vec cenotvorby, to sa dohodnú. A keď to je za euro, tak je to za euro a je to v poriadku. No nie je to v poriadku, samozrejme.

    A myslím si, že pokiaľ sa výraznejšie nezlepší odborná príprava, samozrejme, špičkových prokurátorov na oblasť sofistikovanej finančnej trestnej činnosti, tak ešte ako-tak odstíhame nejaké karuselové podvody s DPH, ale na sofistikovanejšiu trestnú činnosť nebudeme mať.

    A treba si uvedomiť podľa mňa v princípe dve veci. Po prvé, že osoby a skupiny, ktoré páchajú sofistikovanú finančnú trestnú činnosť, sú dosť zabezpečené na to, aby mali veľmi dobrých právnikov, daňových poradcov, účtovníkov. Proste robia to veľmi sofistikovane. Ak na druhej strane nebudú rovnako odborne pripravení vyšetrovatelia a prokurátori, budeme ťahať za kratší koniec povrazu.

    Druhá poznámka. Už z povahy veci majú osoby túto kriminalitu páchajúce pred nami jeden alebo pred orgánmi činnými v trestnom konaní jeden principiálny náskok, a to je ten, že nemusia hrať podľa pravidiel. Kdežto pri ich stíhaní a odhalení štát podľa pravidiel musí hrať. Ak k tomu ešte pristúpi nepomer v odbornej erudícii, čo sa týka ekonomických trestných činností, tak budeme tento boj prehrávať. K tomu, samozrejme, treba adekvátnu odbornú prípravu, súčinnosť s inými orgánmi, ako sú daňové úrady, ale aj jazykovú pripravenosť podľa mojej mienky, ktorá v oblasti justície celkovo je na absolútne žalostnej úrovni, keď hovoríme o roku 2013. To je proste fakt! A dnes v Európskej únii to už bez toho celkom, celkom možné, možné nie je a tomu by sa, samozrejme, mala venovať aj príprava prokurátorov, sudcov a samozrejme, že aj justičná akadémia.

    Ďakujem veľmi pekne. Pani podpredsedníčka, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Poprosím do rozpravy pani poslankyňu Luciu Žitňanskú. Nenachádza sa v miestnosti.

    Dávam slovo ďalšiemu prihlásenému do rozpravy, pánovi poslancovi Alojzovi Hlinovi.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, pán generálny prokurátor, vážené kolegyne, kolegovia, oceňujem v predloženej správe, že už som tu počul všelijaké a boli niektoré prísne formálne, také, a oceňujem, že nie je formálna a dobre skrývate emóciu, ale je cítiť možno aj tým, že ste tu prvýkrát, aj určité, takú chuť. Lebo tu bol tu minule pán Krajňák, ktorý mal ohromnú chuť v ÚPN niečo urobiť a bol konfrontovaný s týmto plénom a ja som ho tak potom povzbudzoval, že z toho si človek nemusí nič robiť, lebo plénum vyzerá tak, ako vyzerá. Dneska ešte na počudovanie je tu relatívne veľa ľudí. Ono to vždycky má to čaro, že tieto správy, minule tu pani Dubovcová bola, o ľudských právach rozprávala, a sme tu boli traja. To takto tu proste je.

    Čiže ja oceňujem, že nebola formálna, a verím a očakávam a dúfam teda, že ešte sa tu minimálne dvakrát stretneme, že aj tie ďalšie, že nezabehnete do tých koľají, ktoré sú tu takým spôsobom akože už rešpektované a že takto to tu nejako funguje a takto si tu my nejako žijeme. Lebo niektorí z nás si myslia, že spravodlivosť je to, že mám na vás číslo alebo mám číslo na niekoho, kto má na vás číslo. Takže to je, žiaľ, tak a potom to v tej krajine koniec koncov vyzerá tak, ako to vyzerá. Takže to by som bol rád aj do budúcna, keby vám to zostalo, ten drive a chuť po určitých zmenách, čo ste koniec koncov dokumentovali aj počtom tých disciplinárnych konaní, ja nehovorím, že to je ten zázračný ukazovateľ.

    Existuje taký žalm, že "som starec, bol som mladík, ale nevidel som spravodlivého, opusteného a jeho deti žobrať o chlieb". Teda neberte to osobne, že by som si myslel, že ste starec, ale to je žalm, hej, a ten žalm toto hovorí, že naozaj, skutočne, keď je niekto takto a takto pristupuje, tak by sa mu nemalo dokopy nič zlé stať. Takže a toto myslím, že vo vašich pozíciách by malo byť kľúčovým alebo tým motívom, ktorý vás naozaj vedie a ráno vám umožní s chuťou vstať, ísť niečo urobiť.

    My tu si žijeme taký trošku zvláštny život. Ja som sa tu aj domáhal, že kto nám pomôže. My sme tu pred chvíľkou pomáhali Ukrajincom, ale že či my nebudeme potrebovať. Ja viem, že v tejto veci vy nám nepomôžete, ale by ste neverili, čo nám sa tu robí. Tuná si odsúhlasí predseda parlamentu, že nebude rozprava, viete, on, to je prísne vzaté, my môžme, väčšina môže schváliť, že kolegovi Árpimu Érsekovi zlomíme za trest ruku (reakcie z pléna), môže to odsúhlasiť, ale nie je to zákonné, ale my sme to tu urobili. Naozaj, tuná predseda prijal nezákonné rozhodnutie a je to prezentované, že je to väčšinové rozhodnutie. Čiže, viete, si zoberte, že jak to pôsobí do spoločnosti, keď tuná vo vnútri my sme veci tieto schopní. Takže, neviem, v tomto nám asi neporadíte, ale možno keď poviete slovo ako generálny prokurátor, že to nie je zrovna vec, ktorá je namieste.

    A ešte jeden vám príklad poviem z tých príkladov, že ako si my tu žijeme. Máme inštitút, ktorý hovorí, ja to zjednodušene poviem, že je sloboda náboženského presvedčenia, to boľševik si nedovolil zrušiť kostoly, aj keď ste tam prišli, tak omša bola. My máme teraz ustanovenia, že môžme zvolať mimoriadnu schôdzu, čo sme urobili, ale oni nám nejdú schváliť program. To je, keby som v tom príklade pokračoval, to znamená, oni síce budú hovoriť, že máte slobodu, ale prídete do kostola, ale oni nepustia farára hovoriť Božie slovo, keď to tak poviem, alebo že nespustia tú omšu. I keď to navonok vyzerá, je sloboda presvedčenia. Čiže aj tu sú určité, viete, problémy, s ktorými my sa tu v tomto našom svete trápime, ale vo vašom svete to máte tiež určite zaujímavé. Čiže to som vás len čiastočne informoval.

    Pán generálny prokurátor, oceňujem, že ste v správe povedali, že prokuratúra nie je františkánska rehoľa, hej, že aj tam sa udejú niektoré veci. Lebo my znova tu sa snažíme prezentovať ľudom, že pomaly niet svätejšej krajiny, všade navôkol sú všelijakí zbojníci a neviem čo, ale tuná, v tejto krajine, by ste neverili, tu len toho s tými kompótami chytili, ale vyzerá to, že ho chytili preto, lebo už mu boli kompóty málo a chcel peniaze. A tí, čo brali peniaze, povedali, chyťte toho, lebo už je drzý. No.

    Viete, čiže táto, na to je, v tomto móde to trvá už dlho, to už sú dekády a stále si niekto myslí, že to v tom móde ešte bude trvať o niečo dlhšie. Čiže my nie sme vôbec svätou krajinou a som rád, že aj vy, že aj tá vaša entita alebo tá vaša skupina tiež tak, jak je život, v živote to chodí, to znamená, že sú tam problémy a výrazom je to, že počet tých disciplinárnych konaní sa zvyšuje. To oceňujem v tejto chvíli nie preto, že by som mal krvavé oči, že treba niekoho potrestať, ale pretože to odzrkadľuje, že sa niekto tým začína, zdá sa, zaoberať.

    My máme takú, pán generálny prokurátor, takou témou dňa, a som rád, že sa témou dňa stáva, pôsobenie úžerníckych a nebankových skupín na Slovensku. By ste neverili a podľa mňa aj vy viete, že ten problém je obrovský. Ono je to sociálna bomba, ona tak trošku tiká a bojím sa, že erupcia bude silná a budeme sa potom všetci chytať za hlavu. Čiže je to témou dňa a stane sa to témou aj u vás.

    A naozaj by som chcel upozorniť na niektoré konania. My máme v trestnoprávnom kódexe úžeru definovanú. Je tu, teraz je tu v parlamente návrh, kde by sa definovala úžera aj v občianskoprávnom kódexe. To, čo urobili Česi teraz alebo čo už urobili a 1. 1., ak dobre hovorím, im to začne platiť a čo už všade navôkol nás majú. Údajne týmto počinom hodným poslancov Slovenskom republiky by sa zjednodušila alebo rozviazali ruky trebárs aj vašim ľudom, ale aj súdom v konaní a v postihovaní toho, čoho sme svedkom. By ste neverili, pán generálny prokurátor, neviem, ako chodíte, ja zvyknem chodiť pešo. A to máte blízko, na Hodžovom námestí je firma, ktorá ponúka pôžičky ľudom za 59-tisíc % RPMN. To nie sú tí mafiáni z tých amerických filmov, ktorí sú zakopaní hlboko pod zemou, a keď neplatíte, tak devina pri hlave. To je normálne legálna firma s vývesným štítom, ona tu podniká. A podniká pod prezidentským palácom, by ste neverili, 500 metrov od nás, ona je tam. To nejakí Rusi sú to, no však kto by sem neprišiel, keď tento štát toto dovolil, hej.

    Niekto povie, sloboda podnikania, viem, že sa nájdu aj takí. Situácia je alarmujúca, ja som to už dneska hovoril. V Michalovciach denne zapisujú 20 exekučných, 20 blokácií na byty. Čo už sú podané cez exekútorov kvôli nebankovkám. To je jeden údaj, ktorý mne prišiel, a verím, že keby sa niekto tým zaoberal, je to naozaj alarmujúce. Verím, že aj vy máte nástroje na to, ako ten rozmach, ja neviem to nazvať, čo to je, to je klondike, hovorím, že tu sa, aj keď to trošku preženiem, že podvodnícky kapitál pomaly z celej Európy sťahuje na Slovensko, lebo tu sme to dovolili, tu to je možné, tu to je legálne. A dokonca štát zabezpečuje výkon práva cez exekútorov, to znamená, to, čo by inde nebolo možné, tak to, že to dostanete, tie úžernícke úroky a všetky tie náležitosti k tomu vám zabezpečí výkon rozhodnutia cez exekútora, kde ešte si ďalšie niečo priplatíte.

    Naozaj, ten rozsah je obrovský, ja verím, že máte nejaké možnosti vyslať aj vy signál, že odtiaľ - potiaľ, keď to poviem takto, hej, akože odtiaľ - potiaľ. Ja verím, že aj tu konečne nájdu poslanci, ktorí tiež povedia, že odtiaľ - potiaľ, ale zase tu je iný problém. Viete, my tu kryjeme záujmy niekoho, ktorý na tom to vytvoril a potom z toho silne profituje. By ste neverili, že to ešte veľa ľudí, smutných vecí sa ľudia tejto krajiny časom dozvedia, že čoho boli tuná niektorí naši kolegovia schopní.

    A ja si myslím pre túto chvíľu a to by som očakával, keby, lebo to v tej správe nebolo vôbec spomenuté. Bolo? Nebolo. Tak. Lebo ja som sa snažil pozorne počúvať, i keď som bol rušený telefónom, čiže toto by som bol rád, keby zaznel signál z Generálnej prokuratúry a vôbec aj do všetkých tých vašich nižších úrovní, že, hop, pozor, ideme sa tomu venovať, lebo je to problém. A je to problém. A môžem sa prípadne ešte o tom, však o tom bude hádam reč, pokiaľ nás síce pustia do kostola, ale pustia, nechajú aj, aby išla omša. To ešte uvidíme, že čo si tento SMER trúfne.

    Ja, á, ja poviem jednu vec a v zásade je správne, že vy predkladáte správu a nie je dobré hovoriť o nejakom konkrétnom príklade, ale ja si dovolím tvrdiť, že je dobré hovoriť o jednom príklade, pokiaľ je určitým precedensom. Hej? Že cez neho môžte modelovať aj stav spoločnosti, aj stav v nejakých ustanovizniach. Na tom jednom, lebo vtedy sa to tak ľahšie chápe, hej, že je to také príjemnejšie na pochopenie. Tak ja by som vám, pán generálny prokurátor, dovolil predostrieť jeden príklad, ktorý je naozaj výrazom toho, čo tu my žijeme.

    By ste neverili, na tejto strane, keď vyjdete vonku, tak pred vami je 24 hektárov lesa, sa to volá že Pečniansky les. By ste neverili, a tento Pečniansky les bol zamenený za lesy v Šiatorskej Bukovinke. Cena zámeny bola, meter štvorcový tohto lesa, tuná oproti, pod oknami parlamentu, 7 centov, cena bieleho rožka. Dokonca tam ešte vyšlo, že čo zamieňali, že údajne tie pozemky v Šiatorskej Bukovinke boli drahšie, ale ten, čo to zamieňal, povedal veľkoryso, že nepotrebuje doplatiť. No, čiže, pán minister, toto sa naozaj udialo. To je pravda. V súčasnosti prebieha súdny spor.

    Tento prípad je precedentný z toho dôvodu, ja si myslím, lebo ono to prišlo už pod okná parlamentu. Viete, tých zámien a všeličoho tu sa udialo už všeličo, ale že dovoliť si prísť pod okná parlamentu, to je, že hovorím vám, že čo je všetko v tejto krajine možné. Ja viem, že tu sú kolegovia, ktorým to nevadí, im to nevadí, že sa budú dívať na to, že to je podvod par excellence, im to nevadí, ich to ani nerozhádže. Ale ja si dovolím tvrdiť, že aj pre našu úctu, aj pre úctu ustanovizne, ktorej je to oproti, viete nemôžte mať oproti parlamentu verejný dom! To tiež nerobí dobrotu, hej, že parlament by si mal aspoň to mal vedieť uchrániť, že okolo neho je zdanie takéto, že je to plus-mínus v poriadku. Jak už to mám inak povedať, hej.

    Tento prípad je naozaj precedensom v tom, že ako sa to udialo, ako došlo k spojeniu štátu, teda štát, lebo štát zamieňal, so súkromným sektorom, keď to poviem, čo všetko využili, resp. nevyužili a ako dochádza, a teraz nehovorím to ako tvrdenie, ale k odôvodnenej domnienke, aj za pomoci súdnictva a nerád by som povedal, že aj za vašej pomoci, resp. nekonania, k dokonaniu celého tohto, lebo sa súdi, prebieha súd.

    Okresná prokuratúra odmietla vstúpiť do konania, nakoľko je to, teda ja nie som právnik, ale je to občianskoprávne konanie, ale vy môžte vstúpiť do konania, pokiaľ sa tam jedná o majetok štátu, ale odmietli vstúpiť a boli vyzvaní, odmietli vstúpiť. Pýtam sa prečo? Keď, keď v tom prípade sú okolnosti tak, že dokonca, kto zamieňa, už podpísal zámennú zmluvu s týmito štátnymi lesmi, ale ešte nebol majiteľom tých lesov, ktoré zamieňal. Hovorím, nehovorím o subsaharskej Afrike, hovoríme o krajine strednej Európy, o krajine, ktorá je členom Európskej únie. To je jedna vec.

    Potom údajne nie je originál tej zmluvy, neexistuje originál zmluvy, ale že prehlásili, že teda že bol. Tu už nehovorím o tej cene. A potom existuje znalecký posudok znalca, kde naveľa, naveľa ministerstvo spravodlivosti povedalo, že je zlý, dokonca je podvodný. A otázka ďalšia znie, prečo je cirka rok, v Námestove to, myslím, riešia, a nie je vznesené obvinenie, keď sú všetky predpoklady, ale nikto teda nechce spochybňovať procesnú samostatnosť vyšetrovateľa, ale neviem, akým spôsobom ingeruje, čiže túto zaujímavosť dávam do pozornosti. Lebo ak niekto kalkuluje, že má sa ukončiť súd, až potom budete konať v tom podvode, lebo keby ste začali skôr konať o podvode, tak by to mohlo mať vplyv na ten súd. Neviem, kto s čím kalkuluje. Pravdou však je to, že ten znalec, ktorý urobil podvodný posudok, čo samé ministerstvo spravodlivosti povedalo, ale vzhľadom k tomu, že uplynuli tri roky, tak ho už nemôžu vylúčiť z tej komory, tak mi to bolo vysvetlené, hej, čo konalo, resp. nekonali vaši.

    Tu by som bol rád, že či by sme neboli schopní urobiť, čo sa dá, že zachrániť ten majetok štátu už aj kvôli nám, aby sme, aby nám tí ľudia nepovedali, však máte oproti vám verejný dom, a vy sa na to pozeráte, lebo toto sa nám deje pod oknami.

    Prečo to hovorím, pán minister, že vždycky sa snažím aj takto, ja viem, že v tejto krajine sa často kalkuluje s tým, že no čo, dobre, tak bude to raz v novinách. No a čo? Podarilo sa naveľa, naveľa sa podarilo, že by ste neverili, že bude tam stáť 30-metrový stožiar s vlajkou, a preto na to upozorňujem, a ten stožiar s vlajkou bude chrániť to územie dovtedy, dokým bude prebiehať ten súdny proces, a keď prebehne, keď ho posvätia súdy, prokurátor a všetci, tak bude vizitka, bude aj určitou hanbou všetkých, ktorí mohli pomôcť.

    Preto by som chcel, že ono to, ak Pečniansky les, prídu ľudia, alebo vôbec bude, stane sa súkromných 24 hektárov v centre. Predstavte si, že by Newyorčania, newyorský starosta, alebo komu patrí Central Park, ho predali. Ja si to neviem predstaviť. U nás sa to dá.

    Čiže ak sa to dokoná, tak tam bude ten stožiar a bude vizitkou a bude určitou dokumentáciou toho, že kde sme a kam sme sa to dopracovali. A tento prípad je fakt precedens.

    A ukončím tým, že nenapínajme tú tetivu toho, že čo ešte sa dá a ľudia vedia o tom, že to je celé zlé, a ešte im to dajte, že aj to sa dá, aj toto prešlo. Lebo tam sú také, i keď v tomto porobníckom národe a ľuďoch tejto krajiny môžte orať s hlbokým pluhom, môžte, oni držia, ale tiež, keď už nedôjde k nejakému fakt že nekontrolovanému správaniu z ich strany, tak dôjde k hlbokému zlomeniu tých ľudí, viete, k takému psychickému, že, a to nerobme, lebo to poškodzujeme, tú krajinu.

    Čiže dodajme im ten pocit, že vy máte obrovskú silu, aj tu ste to spomínali, v tom, čo máte teraz, a máte aj obrovskú zodpovednosť tým pádom, hej, že vy môžte zobudiť v tých ľuďoch to, čo sa už všade, na pive, pri pive, pri káve, pri víne sa hovorí, nič sa neudeje. Všetko prejde. Máte obrovskú, a možno sa napíšete do dejín alebo vôbec do nejakých historických dokumentov aj tým spôsobom, že, áno, že prišli časy, kde sa veľa veciam seklo. Lebo už sa to, ono sa to už nedá, ale stále niekto kalkuluje, že sa to ešte dá. No.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem, že ste si ma vypočuli. Ja nemám, nie, dobre, pre niečo si hryznem.

    Držím vám palce. Vaše narodenie do funkcie prebiehalo tak, ako prebiehalo, ale to ešte neznamená, hej, že tu ja som nikdy neurobil ani nad vami a vôbec nad tým, a vôbec nad inštitúciou, nejaký kríž. Práve naopak, už je to, tak to treba rešpektovať a ja som posledný, ktorý by to nerobil. A chcem naozaj, že by ste dokázali a možnože aj odbili to, čo tu niekde chodí chodbami, odbili aj s výsledkami. Lebo u vás sa dajú krásne merať tie výsledky.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Kučerová.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Hlina, myslím si, že poslanci Národnej rady, keď tu informujú poslancov aj šíria nejaké informácie smerom k verejnosti, mali by sme podávať informácie predovšetkým pravdivé.

    Dneska som tu počula od vás už druhýkrát, že na katastri v Michalovciach registrujú denne 20 exekúcií na byty. Tak som si hneď tú informáciu ráno preverila, lebo sa mi to zdalo trošku neprimerané, a tam boli týmto údajom prekvapení. Povedali, že nevedia, že by takýto údaj poskytovali. A jedná sa tam pre informáciu všetkým, dražobná spoločnosť zriaďuje záložné práva v prospech bytového družstva voči neplatičom za nájmy, a to z toho dôvodu, že neplatiči vôbec nereagujú na výzvy bytového družstva. Nereagujú, nekomunikujú, a preto sa snažia aspoň týmto spôsobom, že zriadili záložné práva na tieto byty, nejak ich rozhýbať a donútiť, aby aspoň komunikovali a začali dajme tomu aspoň splácať.

    Takže len pre vašu informáciu, aby sme informovali pravdivo.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Pani kolegyňa, ak dovolíte, ja som to dostal esemeskou od človeka, ktorý sa venuje spotrebiteľom a ochrane spotrebiteľov. A ja nejdem ju citovať, ale je to tam napísané tak, jak som to povedal. A neviem, o čom ste vy hovorili. Môžme to prípadne skontrolovať.

    Každopádne, ak ich bolo 29 alebo nebolo ich 30, tak nemyslím, že sa mám kvôli tomu ospravedlniť. Každopádne je to stále veľa. Stále veľa.

    A možno vo vašom prípade, nič v zlom, by som uviedol, že máte určitý konflikt záujmov, lebo vy ste exekútorka a prizeráte záujmy niekoho iného k záujmom, ku ktorým je tento parlament enormne, ale enormne ústretový. K záujmom 318 exekútorov je tento parlament enormne ústretový.

    By som pre korektnosť, keď už mňa vyzývate ku korektnosti, vo vašom prípade by som korektne uviedol, že ako exekútorka hovoríte toto a toto.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Do rozpravy poprosíme pani poslankyňu Luciu Žitňanskú, ktorá sa však v miestnosti nenachádza. Raz už stratila poradie, to znamená, že už písomne predniesli všetci svoj prejav. Dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Do rozpravy sú prihlásení... Pán poslanec, už to bolo po.

  • Reakcia z pléna.

  • Teda ešte raz uzatváram možnosť prihlásiť sa. Štyria poslanci sú prihlásení do rozpravy. Pán poslanec Kuffa, Kadúc, Mikloško, Hrnčiar.

    Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, kolegyne, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán generálny prokurátor. To ešte dvakrát sa máme uvidieť?

  • Zasmiatie sa rečníka.

  • Možnože to bude aj viac ako dvakrát, hej. Toľko je to asi do toho volebného obdobia. Vážená pani spravodajkyňa, milá kolegyňa, dovoľte mi niekoľko slov.

    Ja som vás tak pozorne počúval, pán generálny prokurátor, ja to tak trošku, možno bude taký iný uhol pohľadu, ale som si urobil aj niekoľko poznámok a páčila sa mi tá vaša veta, ktorú ste tak povedali veľmi odvážne. Ja vám držím aj palce, aby ste ju aj naplnili. A naozaj to tu ešte neodznelo. A tá veta bola, budem ju parafrázovať, "prokurátori sa odučili pracovať". To už tuná kolegovia to tak spomínali, ale ja som si ju tiež, túto vetu, poznačil.

    No, keby ste nám potom v záverečnej reči povedali aj, ako ich chcete zase naučiť ako pracovať, hej. Lebo toto je naozaj veľký problém tejto krajiny a budeme tu stále pertraktovať tuná tieto témy, ktoré tuná sú. A myslím si, že naozaj tá legislatíva, ktorá tuná je, tak nie je taká k zahodeniu, je dobrá, ale len aby sa tie zákony dokázali implementovať aj prakticky využívať v tej reálnej praxi. A to sú vlastne aj súdy, aj prokuratúry. Aj vymožiteľnosť práva aby tu bola oveľa efektívnejšia. Ak sa vám to podarí, tak ja vám teda držím palce.

    Viete, pán generálny prokurátor, vy ste tuná dneska, ale kolega predrečník už vás dvakrát povýšil do pozície ministra, tak ešte dvakrát prídete, budete odchádzať tuná ako premiér z tejto rokovacej sály, no tak to ma len tak napadlo.

    No, takisto z tej vašej predloženej správy ste tuná, myslím si, že veľmi správne pomenovali ten problém, že prieťahy, ktoré sú vo vyšetrovaniach, tak veľakrát sú to prieťahy, ktoré, hej, sú na polícii, a ste boli aj za to kritizovaný, takže ste si zrejme aj odniesli za tento výrok aj to svoje, ale tu ste to pekne aj tak doplnili. Áno, veľakrát je to tak, že tí vyšetrovatelia, veľakrát tá ich profesná a odborná činnosť, alebo tá znalosť problematiky, tak je na nízkej úrovni. Čo nechcem povedať ako vo všeobecnosti, ale tak jak ste aj spomínali tuná trestné činy v spojitosti s trestnými činmi, čo sa týka financií a nadmerných odpočtov DPH, ak to vyšetruje vyšetrovateľ, ktorý nemá ekonomické vzdelanie a nevidí do daňovej problematiky, tak veľmi ťažko, hej, sa mu jednak aj vyšetrujú tie veci, aj uzatvárajú tie spisy. Potom vy ako prokuratúra tak, samozrejme, tiež nemôžte v danej veci ako konať.

    Ďalšia vec, ktorá tuná bola ako spomenutá z vašej strany, ja som si len tak, a poprosil by som, keď by ste mi dali aj vysvetlenie ako k tomu, ja sa len dotknem k tým násilným trestným činom alebo trestným činom, teraz už neviem, ale 11,8, takmer 12-tisíc trestných činov zo strany ako recidivistov. A nárast ste tam spomenuli, že o tisíc oproti minulému roku. Poprosil by som...

  • Reakcia generálneho prokurátora.

  • 2011, teda oproti roku 2011, takže je tam nárast zo strany týchto recidivistov. Ja by som tak, no možno to je také zamyslenie vo všeobecnosti aj na nás, na poslancov, že čím to je, hej, a tí recidivisti že páchajú opätovne tú trestnú činnosť.

    Je dostatočný proces resocializácie, keď sú tí väzni alebo tí, ktorí si odpykajú ten trest, vrátia sa do civilného sektoru? Veľakrát je problém s tým začlenením sa toho človeka, toho adepta do systému spoločenského. A veľakrát ja som sa tiež aj stretol v tej osobnej praxi, ak sú veľakrát väzni prepúšťaní, a sú to recidivisti, v zimnom období a majú problém a majú sa potĺkať ako bezdomovci, oni spáchajú ten následne trestný čin, aby bolo o nich postarané, poviem to takto. Budú mať strechu nad hlavou, pravidelnú stravu, no a tak hádam nechceme...

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím nediskutovať z pléna. Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte.

  • Dobre, Maroš, môžeš sa prihlásiť potom aj s faktickou poznámkou, nech sa páči.

    Potom ďalšiu vec, ktorú ste tuná spomenuli, tak to bolo okrajové podľa mňa. Teda ja by som sa pýtal, že prečo to je tak. Ja som z východného Slovenska a spomenuli ste Košický a Prešovský samosprávny kraj, ktorý sa podieľa na trestných činoch vyše 51 %. Takmer 52 % mladistvých. Hej, je to 51,6 %, taký je to údaj. Tak by som poprosil, ak by ste boli taký láskavý a to nám doplnili, túto informáciu, prečo to tak je.

    Ja som si položil tak otázku, a nebude rasovo motivovaná, hej, že či to je tým, že práve tieto dva kraje majú najhustejšie osídlenie práve rómskou populáciou, že či je to v súvislosti s touto otázkou, alebo s niečím iným. Poprosil by som, keby ste, hej, odpovedali ešte na to. To je taká moja otázka.

    Takisto za to obdobie sledované, za ktoré podávate správu, teda za ten rok 2011, hej, tak tá vaša správa uvádza, že sa udialo, hej, tých 50 vrážd a 100 znásilnení, čo sa mi zdá, hej, že je to veľmi vysoké číslo. To je 50 rodín, ktoré sa stali obeťami, hej, násilného trestného činu v dôsledku usmrtenia, zabitia. To je čosi hrozné, strašné. A, samozrejme, zase pre ženy je veľakrát veľmi ponižujúce to znásilnenie a počet alebo to číslo 100 sa mi zdá, že je naozaj veľmi vysoké, aj dovolím si povedať, alarmujúce.

    Váš pohľad na tie drogy. Ja som dával pozor, ako ste to rozprávali. Áno, ja súhlasím s vami, aby možno mládežníci, ktorí sú na tých internátoch a sa potkne, pošmykne a prvýkrát je užívateľom takej drogy, aby nebol hneď perzekvovaný a mal záznam a prípadne aby sa neocitol vo väzení. Ale my sme mali tuná Trestný zákon, ktorý v podstate, dá sa povedať, že zliberalizoval tú držbu tých drog. Lebo kde je tá tenká hranica, či tých 10 dávok ja môžem pri sebe držať bez toho, aby som bol zaklasifikovaný ako drobný díler, hej? A toto tuná je tá hrozba, ak je to tak opakovane, samozrejme, pri tej recidíve, ktorú ste povedali, takže by tí ľudia boli ako trestaní.

    Ale v podstate ja takto oceňujem tú snahu aj ten váš postoj, aj ja ho zastávam takisto, aby tá prevencia bola účinná aj spravodlivá a hneď aby nenasledovalo to trestanie. Ale zase na druhej strane, ak je to opakujúce sa, ak sú tí drogoví díleri prichytení pri tejto trestnej činnosti, ja by som sa zasadzoval aj za vyššie sadzby ako pre drogových dílerov. Pretože sú to ľudia a skupiny ľudí, ktorí rozsievajú smrť okolo nás. Áno. Veľakrát sú mnohé rodiny, ktoré sú takto do nešťastia ako vťahované.

    Ja si dovolím tu takú malú poznámku ako povedať pri tom našom celom právnom systéme, si predstavte, že sú mladí ľudia, mladiství, keď hovoríme o nich, a teraz chytajú ryby. Nemajú na to povolenku. A teraz si zoberte, ulovenie ryby načierno, tak je to trestným činom a môžete mať problémy z toho, hej, a rôzne zápisy. Myslím si, že v rámci tej prevencie by bolo aj oveľa lepšie, ak by mnohí mladí ľudia skôr sedeli pri tej vode, samozrejme, treba to upraviť v tej legislatíve, ako keď majú sa tárať po krčmách a drogovať.

  • Reakcia generálneho prokurátora.

  • Hej, veď, však samozrejme, ja len reagujem tuná ako k tej vašej správe, ktorá tuná bola.

    Tiež vaša poznámka tuná, máte ambíciu zlepšiť spoluprácu medzi daňovými úradmi, teda medzi daňovými úradmi a vyšetrovateľmi a rovnako finančná správa a polícia. Spomenuli ste tuná štyri sedenia, aby tá hospodárska trestná činnosť teda bola odhaľovaná a potrestaná, samozrejme, aj potlačená. No a vaša poznámka tuná, že 0,5 % rasovo trestne motivovaných trestných činov. No ten Trestný zákon, ktorý sa tak rozšíril tiež o ďalšiu vec, čo môže byť rasová, rasová teda diskriminácia, tak je to také otázne. Hej, však dobre.

    Potom tiež informácia vaša, že nárast v podstate problémov a trestných činov v doprave narástol o 119 % a denne...

  • Reakcia generálneho prokurátora.

  • Koľko? Alebo 191,3, tak som to prepočul, prepáčte, hej, kde denne sú prichytávaní títo vodiči a majú v krvi viac ako jedno promile alkoholu, no. Takže v podstate 16 vodičov denne, hej, čo je veľmi vysoký počet a je alarmujúci. Lebo v podstate, áno, aj tí vodiči, ktorí sú nezodpovední a sú pod vplyvmi omamných látok, tak ohrozujú naše zdravie a naše životy na cestách, a veľakrát, a naozaj, však denne sme toho svedkami, že práve nevinní ľudia doplácajú na nezodpovedných ľudí.

    No a k tým kapitálovým výdavkom a k tomu financovaniu, tak to ma tiež tak aj napadlo a to ste aj v podstate aj odprezentovali, že zišla by sa vám nová budova. Vy nepotrebujete sídliť v historickej budove, kde máte vysoké náklady a potom ten rozpočet a tie financie, ktoré vám schvaľujeme v Národnej rade, tak vám nevystačia na vašu činnosť. Vy potrebujete sa venovať svojej profesnej činnosti a nie rekonštrukcii budov.

    Ja vám sľubujem za seba, ak prídete tuná s konkrétnym návrhom, budete mať novú budovu, ktorá možno je menej náročná na tú údržbu a na tú prevádzku, aby sa tie náklady znížili, aj na prípadnú novú výstavbu, tak máte môj hlas už teraz a ja vám to veľmi rád ako podporím.

    Vo vašej práci, nakoľko sme tu takto prvýkrát ako verejne, sa mi tak páčila tá správa, taká odvážna, aj tie ambície, ktoré máte, ja vám želám zo srdca, aby sa vám aj tie veci reálne podarilo naplniť, čo nie je veľakrát jednoduché, lebo ten tlak veľakrát vzniká jednak z toho vnútorného vášho prostredia, to je tlak zvonka, verejnej mienky, ale veľakrát, a neraz, tu je aj politický tlak, tak aby ste nepodľahli ako týmto tlakom, ale aby ste naozaj boli rovný, s rovnou chrbticou, a spravodlivý generálny prokurátor, taký(akého), aký si zaslúži táto krajina.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Poprosím ďalšieho prihláseného do rozpravy pána poslanca Miroslava Kadúca. Stráca poradie.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán generálny prokurátor, naozaj budem len krátko, no.

    Oceňujem správu, ktorá bola naozaj reálna aj otvorená, zdá sa mi aj objektívna. Ten vývoj nie je dobrý, to vidíme nielen u nás, v celej Európe, vo svete, proste tá kriminalita rastie, a možno sa to už nepatrí tak neskoro povedať, ale Tolstoj raz povedal, že "ak sa zlo spojí, aby robilo zle, tak aj dobro sa musí spojiť, aby robilo dobro". A proste tých dobrejších, lepších ľudí tuná veľa.

    Ja mám onedlho nejaký koncert so seniormi (zaznievanie rečníkovho mobilu), už mi volajú a potom utekám do Budmeríc, kde je snem spisovateľov, takže ale toto ešte poviem.

    No, chcem povzbudiť pána generálneho prokurátora, že myslím, že dobre začal, že to, že v ústavnoprávnom výbore nejako sa zježili policajti, to nech si z toho nič nerobí, to sa stále niekto bude zježovať. A to, že idete, aby vaši ľudia fachali, pracovali, to je veľmi, veľmi dôležité a naozaj v tomto smere Slovensko má veľké rezervy.

    Trocha mi vadilo, že korupcia bola relatívne dosť málo spomínaná. Samozrejme, Gorila, správa, pomaličky ide dostratena, minule sa nedostala do parlamentu, aj keď je na to uznesenie, potom sa tak dosť formálne prebrala stará správa atď. Čiže nehovorím o Gorile, už je to dosť možno ďaleko, ale korupcia je naozaj vážnym problémom nás, ale aj v celej Európe, najmä v postsocialistickej.

    Hospodárskych činov 54 % objasnených. Tak toto je tiež veľmi zvláštne, lebo viem, že kto ukradol kukuricu alebo ukradol obálky zo svojho úradu, tak hneď je rýchlo odsúdený, a veľké finančné transakcie, najmä ľudí známych, v podstate idú dostratena. No, v tomto smere Česko nám je možno trocha vzorom, že ten na to šliapol trocha viacej.

    Kus, kus roboty sa tu spravilo, na Generálnej prokuratúre, to vidno. Menej médií a viac práce, to ja vidím aj trocha znútra. No ale stále veľká nedôvera nášmu právnemu systému, no, súdom, vymáhaniu práva, nepochopiteľné rozsudky súdov, procesné chyby. Ústavný súd, ktorý zasadá len vtedy, keď je istý výsledok. Žaloby sudcov na svoje platy, ktoré, vidíte, vyhrali, bude nás pár miliónov stáť a tak ďalej atď. Aj zneužívanie moci exekútorov, ich odmeny a niekedy aj advokátov najmä pri rozvodoch sú príliš, príliš veľké. No ale to tiež sem, sú celkom opatrní.

    Ale na druhej strane chcem povedať, že to dovolanie 1993, to bývalé dovolanie, to predlžuje proces, väčšinou to skončí tak jako predchádzajúci súd.

    Tuná by som povedal pánovi prokurátorovi, keď nech navrhne nejaký zákon, alebo tu je SMER, ktorý vlastne rýchlo všetko schváli, to je aj výhoda, aj nevýhoda, aj hrozba, aj šanca, ale proste mnoho vecí môžu naozaj veľmi rýchlo vyriešiť, keď viete, že ako. Naozaj, že to dovolanie, aj keď v Rusku bolo zrušené, prečo by sa aj u nás nezrušilo. No.

    Jeden takýto prípad poviem záverom, že vážny. V knižnej distribúcii bola firma Belmex, ktorá dlhuje 2,2 mil. euro svojim vydavateľom. Potom sa zmenila na TKB Limex, ktorá sa znova nejako zmenila, tretí majiteľ sa vyhovára na toho prvého. Už niekoľko rokov neplatia faktúry, ale knihy, ktorých sú dlžní za státisíce euro, doslova 1,6 mil. euro, mám to tu napísané, vôbec nechcú vrátiť do skladov, aby vôbec tie sklady fungovali, figurujú aj v konkurze, tak každý mesiac musia 20-tisíc euro platiť tí vydavatelia pre sklad, exekútorov, zamestnancov skladu atď., skladové priestory. No, čiže to je taký tiež absurdný prípad, že firma sa vytunelovala z veľkého majetku, už teraz nemá temer nič, v konkurze už asi sa ničoho nedosiahne, no a tento náš právny systém im to jako umožňuje. Čiže ja možná, že keby som, keby dali niektorí nejaký termín, možná by som s týmito vydavateľmi niekedy prišiel alebo stačilo by hocikoho iného, aby sme mu to vysvetlili, lebo je to deadlock, ktorý je už niekoľko možná rokov takto a proste tá firma pôvodná si z nás robí, čo chce.

    Posledná vec. Ja myslím, že riešenie tuná je naozaj, bez toho, aby som hovoril ako kresťanský demokrat, návrat k morálke, k trvalým hodnotám, to je za prvé. Za ďalšie, k starostlivosti o rodinu, kde to dieťa sa vychová a tam je šanca z neho spraviť grázla alebo nášho občana statočného. A za tretie venovať sa Rómom tiež v rodine, vzdelávaniu atď., lebo nerobia sa štatistiky podľa etnických skupín ani národností, možnože by sa aspoň trocha mohli, ale keď týchto nezmeníme alebo nedáme im tie základy v rodine, tak sa nič u nás nezmení a pôjde to k horšiemu.

    Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Mezenská.

  • Ja som pôvodne myslela, že ani nebudem reagovať ani na prednesené príspevky jednotlivých poslancov a vôbec na túto správu, pretože mne skúsenosť nedáva inú možnosť, praktická skúsenosť s Generálnou prokuratúrou alebo aj s miestnymi prokurátormi mi nedáva možnosť vidieť aj predloženú správu, aj činnosť prokuratúry a policajných orgánov ako takých veľmi optimisticky a s veľkou nádejou. Ba práve naopak, mám XYZ konkrétnych príkladov toho, ako keď boli podávané podnety predovšetkým na podozrenia zo zneužívania právomoci verejných činiteľov, zo zneužívania verejných prostriedkov týmito predstaviteľmi alebo aj už spomínané poslancom pánom Mikloškom podnety na vyšetrovanie korupcie na najvyšších miestach. Tam tá spätná väzba a účinný, efektívny postup s nejakým vyvodením dôsledkom zo strany Generálnej prokuratúry absentuje.

    Takže k tomu si dovolím len takú poznámku, že naozaj k tejto správe aj k príspevkom jednotlivých poslancov ja pristupujem s veľkou rezervou, s veľkým odstupom, vyslovujúc svoje presvedčenie, že orgány činné v trestnom konaní nefungujú natoľko účinne, ako by mali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja by som tiež aspoň jednou, dvomi vetami k tvojmu vystúpeniu. Myslím si tiež, tak ako povedala teraz kolegyňa Mezenská, že post prokurátora a jeho vážnosť, hlavne čo sa týka možnože okresných z mojej skúsenosti, neni tak vážny v očiach občanov, aký by mal byť a mať, a myslím si, že je tam dosť veľa čo naprávať.

    A, kolega, k tomu, čo si povedal, k čomu by sme sa mali vrátiť, tak ja hovorím iba jedno, a to k reálnemu výkonu kresťanského Desatora. Keď sa k tomu vrátime, tak na Slovensku bude dobre.

    Ďakujem pekne.

  • Poprosím pána poslanca... Reakciu chce? Pán poslanec, chceli ste reagovať, či nie?

  • Reakcia poslanca.

  • Nie. Prepáčte, pán poslanec Hrnčiar, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán generálny prokurátor, vážené kolegyne, kolegovia, pred rokom sme v tejto snemovni zažili veľmi búrlivú diskusiu, iste si spomínate, keď sa prerokovávala správa o činnosti prokuratúry a sedel tu pán vtedajší zastupujúci prokurátor Tichý, tak tá diskusia bola niekoľkohodinová a všetci opoziční poslanci tvrdo kritizovali vedenie prokuratúry a stav, v ktorom sa prokuratúra nachádzala. Ja sám som vtedy mal asi 35-minútové vystúpenie, kde som opisoval konkrétne skutky, ktoré sa stali a ktoré aj zapríčinila prokuratúra, bolo tam aj podozrenie naozaj z nekalého konania, keďže prokuratúra podľa môjho názoru vtedy priamo podporovala útoky na verejné financie.

    Vtedy som spomínal konkrétny príklad z mesta Martin, kde po štvornásobnom vyhratí súdnych sporov s jednou spoločnosťou, ktoré sa 15 rokov ťahali, rok, jeden deň pred uplynutím ročnej dovolacej lehoty Generálna prokuratúra podala mimoriadne dovolanie na Najvyšší súd v prospech cyperskej offshorovej spoločnosti. A takýchto útokov na verejné financie sú právnické kancelárie, ktoré sa špecializujú práve na takéto útoky na verejné financie, a vtedajšia prokuratúra túto situáciu neriešila.

    A ja by som sa chcel poďakovať aj podeliť, keďže som vtedy hovoril o vlastnej skúsenosti, krátko poviem aj teraz o vlastnej skúsenosti po výmene a po nástupe pána Čižnára do funkcie generálneho prokurátora.

    Som ho kontaktoval v tejto veci a musím povedať a pozitívne zhodnotiť prístup nového vedenia prokuratúry, ktorý sa týka ochrany verejného záujmu a hlavne verejných financií a útoku na ne. Bolo vidno veľký posun, aj keď sa táto správa prerokúvala vo výboroch, pred rokom arogantným spôsobom pán Tichý si doslova robil srandu z poslancov a absolútne vôbec nereagoval na otázky, ktoré sme mu predkladali. Prišiel pán Vanek, námestník pána generálneho prokurátora, a naozaj skromne, s vážnosťou, s plnou vážnosťou odpovedal na všetky, aj na nepríjemné otázky, aj opoziční poslanci ocenili spôsob rokovania a úroveň tohto rokovania.

    Takže zatiaľ sa nedá hodnotiť činnosť prokuratúry, tú budeme môcť hodnotiť na budúci rok o takomto čase, ale aspoň za tých pár týždňov ja sa chcem poďakovať za váš prístup, pán generálny prokurátor, aký ste zvolili, mám naozaj osobnú pozitívnu skúsenosť a chcem vám popriať vo vašej práci všetko dobré a hlavne okrem iných vecí, ktoré musíte robiť, chcem vysloviť prianie, aby Generálna prokuratúra naozaj chránila nielen štát, ale aj verejný záujem a chránila nás pred útokmi offshorových zahraničných spoločností na verejné financie.

    Ďakujem a držím vám palce.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Poprosím posledného prihláseného do rozpravy, pána poslanca Kadúca.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán generálny prokurátor, dovoľte aj mne veľmi krátko vystúpiť k tejto správe a hlavne možno k činnosti, aj keď sa to netýka, tá správa, činnosti terajšieho generálneho prokurátora.

    Na úvod ja, samozrejme, nemôžem nespomenúť, že ja ani náš klub sme nesúhlasili s tým procesom, akým došlo k vymenovaniu pána Dr. Čižnára, ale bez ohľadu na jeho osobu teraz to rešpektujeme, pán Čižnár tu je a z toho, čo sme mali možnosť vidieť, sa javí, aspoň mediálne, že bude dodržiavať to, čo sľúbil, a ten prístup bude veľmi razantný a tvrdý.

    Pán generálny prokurátor, nepočúvalo sa vôbec zle to, čo ste hovorili. Ja si uvedomujem, že kritika do vlastných radov je niekedy tá najťažšia, nejde to úplne ľahko a aj práve kvôli tomuto, povedali to viacerí kolegovia, ja vám budem držať palce, a nie som v tom určite sám, zdá sa mi, že zo strany opozície nezazneli nejaké výhradné názory na to, aby ste, že vaša činnosť doterajšia, aj keď krátka, je zlá.

    Ja osobne teda nemám dobrú skúsenosť s Generálnou prokuratúrou, musím sa priznať. Ja verím, že táto moja skúsenosť sa po vašom príchode zmení a bude sa rozhodovať zákonne a tak, aby bolo naozaj dodržané to, čo sa vyžaduje od prokurátorov, od všetkých, a to je dozor nad zákonnosťou.

    Ešte možno dve poznámky. Pozeral som v tej správe korupčné trestné činy a nielen podľa správy, ale aj podľa medializovaných informácií sa javí, to sa, myslím, viacerí zhodneme, ako keby na Slovensku neexistovala korupcia. V tej správe je to stručne vysvetlené, prečo to tak je. Ja si s tým dovoľujem nesúhlasiť. A opäť opakujem, vyjadrím, že verím, že keď príde ku korupčnému trestnému činu, že toto bude aj ako odstrašujúci príklad medializovaný, tak ako to robí Daňová kobra, a ľudia nebudú mať tendenciu páchať tieto trestné činy. Verím, že keď sa takto zídeme na budúci rok, prípadne potom ešte o dva roky, že tie výsledky budú zasa o niečo lepšie.

    A ešte posledný apel na vás. My sme zvolali mimoriadnu schôdzu ústavnoprávneho výboru, ktorá sa uskutoční v pondelok o dvanástej, kam sme vás teda zavolali, a ja by som bol veľmi rád, ak by ste mali čas a prišli vysvetliť otázky, ktoré položil pán Poliačik. Pretože ja nepoznám ten prípad, ale ak je niekto trestne stíhaný 15 rokov a podľa informácií, ktoré máme, musí sa schovávať v zahraničí, to nie je podľa mňa správny prístup, myslím, že aj podľa vás, štátnych orgánov, v tejto veci.

    Takže na záver ďakujem a držím palce vo vašej činnosti.

  • Ďakujem, pán poslanec. Tým sme vyčerpali celú rozpravu. Vyhlasujem ju za skončenú. A pýtam sa, či chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ.

    Nech sa páči.

  • Aj keď väčšina už tu nie je, ktorí sa ma pýtali.

    Najskôr, pani poslankyňa Mezenská, ja som v tejto správe netvrdil, že všetko je v poriadku, ja som v tejto správe povedal, že nesúhlasím s tým, čo tam je uvedené v niektorých veciach, a mám v tom iný názor. A nie som optimista v niektorých pasážach, ktoré som ja prezentoval úplne naopak z môjho pohľadu. Takže len toľko by som chcel k tomu povedať.

    A už som tu povedal, že túto správu som ja ako takú nerobil, túto správu som ja musel poslať do parlamentu...

  • Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Nech sa páči, pán generálny prokurátor.

  • Pokiaľ ide o otázky pána poslanca Poliačika, bohužiaľ, tu neni. No tam boli dve trestné stíhania, hej, jedno je právoplatne skončené a to druhé prebieha od minulého roku. Je pravdou, že k tomu druhému stíhaniu došlo po piatich rokoch, odkedy mal byť spáchaný skutok.

    Na informácie, ktoré boli v médiách, Generálna prokuratúra reagovala ihneď a dala pokyn preskúmať krajskej prokuratúre jednak dôvodnosť predvedenia a inšpekčnej službe dôvodnosť použitia tých donucovacích prostriedkov. Sú na svete obidve správy, ktoré konštatujú, že to bolo všetko v poriadku. Keďže po tomto, čo tu odznelo, ja cítim potrebu to preskúmať znovu, boli vydané pokyny, že spisy budú stiahnuté okamžite na Generálnu prokuratúru a budú tam preskúmané, či tieto postupy boli v poriadku. Toľko k pani Teleki.

    A ak zistím, že nebolo to v poriadku, tak ako ja nemám potrebu ani vlastnosť, aby som skrýval niečo, čo sa vo vnútri prokuratúry, bohužiaľ, nezvládlo. Nehovorím, že hneď zaujímam postoj, že to bolo zlé, lebo to iba človek duševne labilný povie, však nepozná spis a hneď to povie, že je to zlé, to sa nedá, hej. Pokiaľ zistím pochybenia, to si môžte byť istí, že za tie pochybenia budú zodpovedať.

    Ďalej pokiaľ ide o ešte reakcie pána Galka. Tak bolo tu niečo, policajti, prokuratúry, na to je jedna odpoveď iná, ja sa venujem boju proti trestnej činnosti a nie politike. To by som tu zdôraznil už neviem koľkýkrát, že mňa politika v podstate nezaujíma.

    Pokiaľ ide o pána Lipšica, tiež tu nie je, tie problémy, ktoré on tu pomenoval, si zaslúžia veľmi širokú diskusiu. Pokiaľ ide o prípravu návrhov statusových, ja som nepovedal, že tie návrhy zákonov bude robiť len prokuratúra. Predsa keď sa niečo robí, tak to ide do medzirezortného pripomienkového konania. Takže ten návrh, ktorý vypracuje prokuratúra, prejde pripomienkovým konaním tak, ako má. A samozrejme, že na rozdiel od inej novelizácie, tak tu sa budú podstatné alebo dôvodné pripomienky aj akceptovať.

    Pokiaľ ide o európskeho verejného prokurátora, takisto na pána Lipšica reagujem, som povedal, že toto je minimálne predčasné, tento inštitút je minimálne predčasný a momentálne zbytočný. Pretože vytvorením ďalšieho molocha, prepáčte za výraz, my nezlepšíme ochranu finančných záujmov Európskych spoločenstiev. V podobe, v akej teraz to nariadenie existuje, hej, je vo viacerých bodoch protiústavné. Nie som ústavný právnik, ale to už môžem povedať teraz.

    A škoda, že pán Lipšic tu nie je, pretože informácia z minulého týždňa, už nielen prokurátori generálni V4 sa postavili v zásade proti, 9 štátov na poslednom zasadnutí dalo tomuto projektu tzv. žltú kartu. Takže preto verím, že...

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • To nie je môj problém, bohužiaľ, lebo aj to som počul, že ale my sme nejak nestihli, teda my, vy ste nestihli. Takže...

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale iba výbor, lebo parlament nedal stanovisko.

  • Reakcia z pléna.

  • No tak, tak to je...

    Chcel by som sa aj s pánom Lipšicom stotožniť, že odklony, ktoré sú a ktoré boli často zatracované, tak tieto odklony naozaj majú svoj zmysel, naopak, ja si myslím, že sa využívajú veľmi málo. Tie odklony boli pôvodne, keď boli kreované, tak mali ambíciu odbúrať konanie pred súdom o 70 %. No tak teraz to nie je ani polovička. Lebo tieto odklony sa málo využívajú. A je to aj na strane prokuratúry, tá chyba, pretože radšej sa napíše obžaloba, ako sa má robiť dohoda o vine a treste, hej. Ale odklony sú dobrým inštitútom a budú sa využívať naďalej.

    Pokiaľ ide o pokles ITP v súvislosti s ÚŠP, ÚŠP je kapitola samostatná, do ktorej ja priamo zasahovať nemôžem. To by snáď boli otázky pre pána špeciálneho prokurátora.

    Pokiaľ ide o dovolanie, ktoré tu spomínal tiež pán Lipšic, názor, ktorý tlmočil, že v tejto miere, v ktorej je teraz prezentované, je postačujúce, ja nezdieľam. Pretože keby bolo postačujúce, tak nemáme problém napríklad v posledných kauzách, ako je pán B. S., pripustenie v podstate obnovy konania, hej. Pretože ja tvrdím, že to nebolo až také čisté. Nemám právny prostriedok ja ako taký, aby som do toho zasiahol. Keď dovolanie v tejto podobe, tak rozšíriť oprávnenie prokuratúry v konkrétnych okolnostiach, ktoré by mali následok potom zrušiť takéto rozhodnutia.

    Takisto sa ako nemôžem vyjadriť zodpovedne k tomu, čo povedal pán Lipšic, že v ÚŠP poklesol počet osôb vzatých do väzby. No tak to ako už vôbec nie, to podávajú prokurátori ÚŠP špecializovanému trestnému súdu, to ja neovplyvním.

    Pokiaľ ide o pána Hlinu, ak sa u nás dejú veci, ktoré nie sú dobré, tak ako problém treba pomenovať, hej, a buď verejne, alebo tým, že ak sú konkrétne poznatky, tak Generálna prokuratúra sa aspoň v momentálnej dobe nebráni, aby boli podané konkrétne podnety.

    Viete, mňa často mrzí a, bohužiaľ, teraz hovorím do svojich radov, že sú prezentované niekedy v médiách informácie, ktoré sú evidentné a by mali byť pre prokuratúru, a mne je to jedno, či to je z médií, mne to je jedno, či to je aj podnet od niekoho iného, ale prokurátor je povinný sa tým zaoberať. To sa nedeje. Musím, bohužiaľ, ako priznať, že preberám niektorých kolegov z letargie, akože keď sa niečo dozviem, tak to je pre mňa povinnosť konať zo zákona, pre každého prokurátora. Čo ako doteraz neboli zvyknutí poniektorí, ja neviem prečo, ja musím (reakcia z pléna), ja musím ako ich teraz dostávať do normálu, že keď sa niečo dozvie, hej, čo zakladá podozrenie z nejakého protiprávneho konania, je povinný reagovať prokurátor, ale takisto aj policajt. To sa nedeje.

    Posledný príklad. Dneska do rána vyrúbali tam, neviem, vyše 100 stromov na Kolibe zase. Pýtam sa na Krajskej prokuratúre v Bratislave, či tam niekto sa začal o to zaujímať. No začal sa až vtedy, keď som povedal, že okamžite budú sa o to zaujímať.

    Ale na to ja tu nie som, aby som ja teraz každému hovoril konkrétne, čo má robiť. A to je to, čo som povedal, že poniektorí strácajú základné pracovné návyky, bohužiaľ.

    Nemám s tým veľký úspech, nemajú ma za to radi, ale ja som tam nie od toho, aby ma mali radi, ja som tam od toho, aby tam sa začalo robiť, ako sa robiť má.

    Pokiaľ ide o tú úžeru, máte absolútnu pravdu v jednom, že toto sa dostáva do obrovských a pomaly nekontrolujúcich rozmerov. Ale na druhej strane je tu § 235 Trestného zákona, keby sa minimálne ten využíval, lebo napríklad správa o ňom nehovorí nič, a ja si myslím, že to je problém, ktorý je v tejto spoločnosti, to je problém, ktorý ľudí dostáva na mizinu, lebo predsa nemôžme akceptovať, že niekto za nejakú pôžičku potom platí úrok, ktorý je vyšší ako istina. A to sa deje. A keď nemá na splatenie, tak prichádza o všetko.

    Ale ja stále tvrdím, že v § 235 sú možnosti - možnosti - toto postihovať. Tak najprv keby sme láskavo využívali, teraz hovorím do svojich radov, nie vám, to, čo máme možnosť v tej 235-ke, tak už by tá situácia bola zlepšená oveľa. Ja nehovorím, že nie je tam dôvod na nejaké ešte úpravy a špecifikovať to, ale u nás sa nevyužíva ani toto.

    Ja uvediem príklad, keď som bol ešte na okresnej prokuratúre IV, začal som 12 trestných stíhaní proti jednej spoločnosti, ktorá vtedy začínala a o ktorej som povedal, že sú úžerníci. No a tak Generálna prokuratúra ma vyviedla z omylu, že to tak nie je. Doteraz tvrdím, že to tak bolo.

    Takže v tomto prípade s vami súhlasím a tento problém sa o chvíľu stane problémom sociálnym, pretože tu sa toleruje niečo, čo sa tolerovať jednoducho nemá a nedá. Ale opakujem, máme už teraz na to nástroj, ten sa nevyužíva, je to konkrétne § 235 Trestného zákona. Stačí k tomu?

    Pán poslanec Kuffa sa ma pýtal, že ako mienim dosiahnuť to, aby niektorí ľudia získali tie základné pracovné návyky. Tam sú dve možnosti. Buď zostanú moje predstavy o tom, ako si ja predstavujem, že tá práca bude fungovať, a buď sa tomu prispôsobia. No ale potom je, keď to nepôjde, tak, bohužiaľ, je tá druhá možnosť, ktorá sa odzrkadlí tým, že budú vnútorné postihy prokurátorov nasledovať. Mne to dobre nerobí a nerobí to snáď nikomu z nás, ja si nerobím, nerobím si priateľov týmto, samozrejme, ale niekto musí pochopiť, že sa tu niečo musí zmeniť.

    Ja tým, čo som uviedol, že za celý rok 2012 bolo 9 skončených disciplinárnych konaní a teraz je 19 začatých, z toho 11 za môjho pôsobenia, to ako nie je na chválu, ale, bohužiaľ, to je realita.

    Pokiaľ ide o - neviem, kto sa to pýtal - prevýchovu prepustených recidivistov, toto nie je parketa prokuratúry. To je parketa orgánov, ktoré to majú v náplni práce. A tieto orgány, a keď sa niekto pýtal aj o to, že prečo je taká kriminalita mladistvých v Prešove a v Košiciach, no aj preto, že tam si tie orgány, ktoré majú na starosti, ktoré majú na starosti pôsobiť na mladistvých a maloletých, si zrejme tú úlohu neplnia. A to nielen tam. Ja tvrdím, že keby si orgány tieto úlohy plnili, tak možno nemuselo dôjsť k tomu, čo došlo, a to je maloletá utýraná Hrotáková, hej.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Prepáčte, pán generálny prokurátor, prepáčte, nechcem vám do toho veľmi vstupovať, ale o štrnástej obvykle končíme rokovanie, preto sa vás pýtam, že či neskončíte.

  • Povedané so smiechom.

  • Nie. Iba také upozornenie, hej. Takže, nech sa páči, dokončite svoju reč.

  • Tak už som dokončil. Nie je toľko, neviem, komu som neodpovedal narýchlo, aby som nezdržoval.

    Ešte v rýchlosti, pán Mikloško tu neni, tak nebudem.

    Dobre, z mojej strany všetko. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za pozornosť.

    Dovoľte, aby som tým, čo ste tu, zaželal pekné, požehnané sviatky, nech sa nám darí všetkým v novom roku a aby sme prežívali kľudnejšiu dobu aj vy tu, lebo niekedy to tu je dosť veselé. Ale všeobecne aby sme mali čas na robotu, aby sa nám to, čo chceme dosiahnuť, aj dosiahnuť podarilo. Nebude to naraz, ale ja verím, že sa nám to dosiahnuť podarí.

    Ďakujem ešte raz.

  • Veľmi pekne ďakujeme, pán generálny prokurátor, opätujeme vám prianie, takže vzájomne požehnané sviatky.

    Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vzhľadom k tomu, že už je 14.05 hod., ukončujem rokovanie dnešného dňa 27. schôdze. Chcem vám popriať všetkým pekný víkend a zároveň upozorniť, že v pondelok začneme, teda v pondelok o 10.00 hod. a budeme pokračovať návrhom rozpočtu Sociálne poisťovne, kde máme takisto prerušenú rozpravu. Tak. Správa, moment, správa činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví bude ako piaty bod programu v pondelok, hej, v poradí, ako sú správy.

  • Prerušenie rokovania o 14.06 hodine.