• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram 11. rokovací deň 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pani podpredsedníčka Národnej rady Renáta Zmajkovičová a poslankyne Monika Gibalová a Lea Grečková.

    Teraz by sme mali rokovať bod 45. schváleného programu "Zameranie zahraničnej a európskej politiky na rok 2014", tlač 764. Vzhľadom na to, že minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák písomne požiadal z dôvodu neodkladných pracovných povinností o zaradenie tohto materiálu do návrhu programu januárovej schôdze, budeme pokračovať v prerušenej rozprave o správe o lesnom hospodárstve, tlač 700.

    Pán minister Jahnátek už zaujal miesto určené pre navrhovateľov, spravodajca z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie Tibor Lebocký tiež. Teraz dávam slovo prvému v poradí z ústne prihlásených rečníkov, poslancovi Alojzovi Hlinovi a pripraví sa pán poslanec Martin Fecko. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Pokračovanie v rokovaní o Správe o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2012, tlač 700.

  • Príjemné dobré ráno, prajem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, tu už jak v tej reklame nikto nič negarantuje. Ten program sa mení, naozaj človek nestíha. Tiež má len jednu mentálnu kapacitu a furt to meníte. Potom sa človek nevie pripraviť, ani si nestihnem kávu vypiť, lebo pôvodne malo byť ináč.

    Tak k lesnej správe, dovoľte uviesť, zasa je to, pre potvrdili aj vystúpenia vo faktických poznámkach špeciálne najväčšieho odborníka z odborníkov pána Martináka, tak k tomu sa pristavím. Pán Mikloš, myslím, začal rozpravu k rozpočtu tým, že povedal, že prvá veta klamstvo a ja prvá strana Zelenej správy, ja nehovorím, že klamstvo, ale zaujalo ma. Zaujalo ma to, že nám tých lesov pribúda a pribúda, že pomaly je ich toľko, že už neni kam chodiť, že toľko lesov tu je. Pritom všetci dobre vieme, že tých lesov je menej. No, viete, ako to povedať.

    Existuje taká kniha, Biblia sa volá, aj teraz sa spochybňuje vo viacerých častiach a niektorí teda to otvárajú a, takže dovolím si aj nemennosť kamenné dosky Zelenej správy z ministerstva pôdohospodárstva, prípadne trošku od nich polemizovať, či je to skutočne tak, lebo zo Zelenej správy vyplýva, že lesov nám sa tu rodí, to vymklo sa spod kontroly. Toľko tých lesov tu je. Tá, odborne sa to volá, tá zásoba dreva rastie tu. Pán Martinák to povedal, nič sa nedeje, drevné zásoby, rastie, všetko v poriadku, môžme rúbať. Je to v Zelenej správe.

    Pán Martinák, vy ste tu schopný za desať rokov, ale verím, že tu už nebudete, že Široký príde sám, nepošle vás, že ste schopný to držať. Tu nebude jeden strom bude, jeden strom bude v Medickej záhrade a vy poviete, ale zásoby lesa sa zvyšujú. Vy ste to schopný povedať, lebo je to v Zelenej správe.

    To takto tu my žijeme. Najväčší odborník na lesníctvo pán Martinák sa tu dušuje, že zásoby lesa rastú. Ja som prežil detstvo na Nižnej Boci, a to je Tungusko. Nižná Boca, Malužiná, Vyšná Boca, Čertovica, to je Tungusko. Viete, čo je Tungusko? Tam padol taký meteorit, všetko sa vyvrátilo, nikto nevedel, čo sa stalo. Čiže Tungusko bolo krajšie jak Vyšná Boca, Nižná Boca. Ale správa hovorí, že to tu rastie.

    Nie som matematik, nikdy som nebol, primerane som skončil tam jako každý v prvom ročníku na vysokej, po integrály, ďalej som nešiel. Ale prosím vás, dovolím si spochybniť niektoré veci, ktoré tu hovoríte. Furt vám to rastie. Vám to neúmerne rastie. Z roku 2011 vám to narástlo o 4 milióny, v roku 2012 dokonca o 6 miliónov sa zvýšila tá zásoba. A čo to ožarujete? Čo to hnojíte, alebo čo to robíte, že vám to tak rastie? Alebo to potrebujete mať kvôli tomu, aby ste to takto držali a povedali, že aká je zásoba, pritom môžte rúbať hlava-nehlava? Nám to nesedí, vážení kolegovia.

    Ak vyrúbete 9 miliónov kubíkov a ešte sa o 6 miliónov vám zvýši zásoba, to znamená, že to narástlo o 15 miliónov kubíkov za rok? Čo to ožarujete? Alebo neviem, čo s tým robíte. Z Fukušimy vodou to polievate, alebo čo sa s tým deje, kde nám to tak krásne rastie, že sa tá zásoba zvyšuje a zvyšuje? Už nevieme, čo s tým pomaly, že nám to tak narástlo.

    Dovolím si malé čísla. Už jedno číslo som povedal, že vám to medziročne rastie o 2 milióny kubíkov, sa vám to zvyšuje, zaujímavé, že kde je tomu pes zakopaný, by ma fakt zaujímalo. Prosím vás pekne, treba si povedať, že rúbete v deväťdesiatom, tu tá jedna tabuľka, to všetko sú z tých vašej Zelenej správy. Tam niekde sme začínali, niekde na tých piatich miliónoch, k tomu sa, to bolo tá, že plus - mínus. Potom, chvalabohu, za kalamitu a už sa pripravujeme na to, že už deväť, osem, desať miliónov kubíkov treba dreť ročne z tých hôr, lebo však nám to rastie. V Zelenej správe je to jasne napísané a keď tomu ľudia nechápu, tak Martinák to povie aj v rozprave, že zásoba dreva rastie.

    Ale niekde robíte chybu, lebo ono to tak, až tak rásť nemôže. Až tak rásť to nemôže, keď to vydrete. Ja tomu nerozumiem. Viete, tomu sa nedá rozumieť. V zásade sa dá povedať, že čím viac vyťažíte, tým vám to rýchlejšie rastie. No, to tak vyzerá. Pozrite sa, 2005 ste mali prírastok 5 miliónov, vyťažili ste 8,5, dokopy to bolo 13,5. V 2010 vám už to narástlo o 5,5 a 10 kubíkov ste vyťažili, čiže je to už 15,5, čiže o 2 milióny rozdiel. Čiže to, hovorím, čím viac ťažíte, tým rýchlejšie to rastie. A zásoba dreva sa zvyšuje.

    Iné skúsim. Máte tu za štyri, päť, za štyri roky, štvorročný interval, v 2009 ste mali podľa vašej Zelenej správy 456 miliónov kubíkov, 2012 ste mali 472. Rozdiel 16 miliónov kubíkov vám narástlo. A je k tomu treba prirátať ťažbu. Chápete? Rozumieme sa, hej, zatiaľ. Za tie štyri roky ste vyťažili 37 miliónov kubíkov. Čiže, ak ste vyťažili 37 miliónov kubíkov a 16 miliónov kubíkov vám ešte sa zvýšila zásoba, no, už či vieme alebo nevieme, je to 53 miliónov kubíkov. A teraz pomer 53 miliónov kubíkov za štyri roky k pomeru celkovému množstvu dreva čo máte, je to 15 %. Keď fakt zjednoduším tie výpočty, vám to vychádza, vážení, že celý les sa vám otočí za 24 rokov. Však to rastie ako z vody. To, rozumiete, vám to hovorím, že to polievajú tou vodou z Fukušimy, prisámvačku.

    To takto nefunguje. Ale vám v Zelenej správe to takto funguje. Je to tu čierne na bielom, Martinák hore, zásoba dreva rastie a drime. Desať miliónov kubíkov, nevadí. Nesedí to, vážení. Nesedí. Tých vecí, kde sa to dá, je viac, prosím vás. Lesné, viete, že keby ste, že zasadíte, že vám niečo dorastie, že sa vám tá výmera tých lesov zvýši v nejakom ukazovateli a po novom, neni to tam. Tam výmera je plus mínus rovnaká.

    Viete, za boľševika vám to rástlo dekádne, ten les 7,5 %, keď ja len vychádzam z toho čo vy tu máte. A si zoberte ten enormný skok, jak tie stromy začali po 89. prudko rásť. Oni tiež cítili tú slobodu, (povedané so smiechom) že za boľševika trpeli a po 89. už rástli 18 % dekádne. Rozumiete tomu? Čiže 7,5 % rast za komunistov, a 18 % to dreli po komunistoch, cítili slobodu, nadýchli sa, začali rásť. Prosím vás, tieto vaše Zelené správy by si zaslúžili trošku lepší prístup.

    Naozaj to treba dať nejakým matematikom spolu s odborníkmi, nech počítajú a potom vypočítajú, že niekto s tým ale riadne, ale riadne manipuluje. No, je to tak, pán kolega. Stromy nikde, ale rastú. Rozumiete, kde idete, všade to vyzerá jak v Tungusku, ale, ale papier sedí, papier nepustí. Zásoba dreva rastie. Ja normálne, ospravedlňujem sa za ten úsmev, ale jak už mám na to povedať. Je tam toho viac, čo by sa dalo, ale ja som sa nikdy nepasoval. A viete, ja vám poviem tak. Ja som ako malý chlapec na Orave sme si skúsili zarobiť, jak sa dá. Aj kanále som čistil. A potom bola taká, to bola super brigáda to priemerkovanie. To sme chodili, že v lete sme chodili priemerkovať, hej. Volá hora. Ale my sme to robili plus mínus dobre. Ale priznávam,

  • Reakcia spravodajcu.

  • prosím? Tak. Ale pripúšťam, že niekedy sme si to o niečo možno zjednodušili. Fakt, ale nie moc. Ale viem, že sa to, niektorí ináč si to zjednodušili. Dokonca to niektorí tak robili, že povedali, že akože mali tých mladých chlapcov, ktorí to priemerkovali. Ich nemali, peniaze vybrali a vypísali tie papiere.

    Viete, ja nechcem spochybňovať, že čo sa ide robiť. No však sa robí všelijako. Ale vtedy sa ešte aspoň ako tak robilo. Dneska sa už len píše do zelených správ ako vám to rastie. Neverím tomu, že je to tak. Neverím tomu, že je to tak. To znamená, vy posväcujete ťažbu na úrovni desiatich miliónov kubíkov ročne a úplne argument nad argument tu je, že pán Martinák to povie tak ako treba, že zásoba dreva rastie. Všetko je v poriadku.

    Ono to, prakticky to určite nie je pravda. Prakticky to určite nie je pravda. Ale ono, keď si niekto dá tú prácu a cez matematické modely a tie rasty a všetko to takto vypočíta, tak vám to dokáže, že ani teoreticky to nie je možné. A to by som bol rád, keby to niekto už konečne urobil. Lebo vy ste tu schopní s takýmito správami chodiť do nekonečna. A s tým skončím. A skončíme presne tak, že už tu bude jeden strom, ale pán Martinák bude hovoriť, že zásoba dreva rastie, však v zelenej správe to je napísané. Prosím vás pekne.

    Pán minister, ja viem minimálne o troch hektároch, že nie sú, čo tu teraz rúbete pri Kolibe. To by ma ináč tiež zaujímalo, to budem interpelovať, že v čom ministerstvo pôdohospodárstva usúdilo, že je čaro zameniť svoje lesy na Kolibe v centre Bratislavy na kopci s výhľadom, neviem, kde ste to zamenili? Kde, v akom zapadákove zase? Ale to tam rúbu, češú to het. Fotky vám môžem dať. To už asi nezachránime, čiže minimálne o týchto troch hektároch, pán Martinák, viem. Takže, keď je priemerná zásoba 230 alebo koľko kubíkov na hektár a reálne tam bolo možno menej, no tak o 600 kubíkov máte menej len na Kolibe, čo zamenilo ministerstvo, prosím vás pekne.

    Pán minister, to už nezachránime, ale ešte je vec, ktorá sa dá zachrániť. A to tiež budem aj interpelovať. Ale keď vás tu vidím, aj kolegov vzácnych, špeciálne odborníkov na ochranu prírody a lesníctvo, tak by ste neverili, že prebieha proces o vyňatie ochrany Bôriku. Krásneho borovicového hája. Nikto nevie, zač je tomu loket, ako sa hovorí. Ale prebieha. Nuž občania, ktorých to ešte plus mínus zaujíma, spravili takú petíciu o záchranu chráneného areálu Bôrik. Pán minister, keď už to takto sa vám vymyká spod rúk, tu vám ju nechám, tú petíciu. A ocenil by som, keby ste ju podpísali. Lebo vy ju môžte podpísať ako občan. Ja verím, že vám ako občanovi nemáte problém s tým, aby ste podpísali petíciu na záchranu chráneného areálu Bôrik. To dúfam. Keď mi to nepodpíšete, tak vás potom budem interpelovať, že ma bude zaujímať, že prečo? Tu vám to nechám. Dobre? Páči sa.

  • Reakcia ministra.

  • Nepotrebujete to? Dobre.

    Vážení občania, pán minister pôdohospodárstva to nepotrebuje. On potrebuje niečo úplne iné. On potrebuje zamieňať. Však to bude zaujímavé, však? S poľnohospodárskou pôdou tuná nosí zákony, kde sa to, čo ešte ako tak sa chránilo, ako tak bolo viazané na to, že to musel niekto vyhodnocovať, už netreba vyhodnocovať, už stačí len zaberať. On nepotrebuje, aby sa chránil nejaký areál Bôriku. Jasné, že nepotrebuje. Lebo to nie je Komjatice. Možno keby v Komjaticiach niekto rúbal, tak možno by vás to zaujímalo. Tu vás nezaujíma nič. Vy ste minister Slovenskej republiky, pán minister. Rozumiete tomu? Skúste.

    Keď teda minister odmietol podpísať petíciu na záchranu borovicového hájiku pod Bôrikom, tak prípadne kolegom to tu nechám, dobre? Ocenil by som, že ktorí by ste sa k tomu postavili čelom. Bol by som rád, keby mi skutočný odborník vysvetlil, ako je to možné, že zásoba dreva rastie? Ale všetci dobre vieme, ako to vyzerá. Všetci. Nesedí vám to. Za dvadsaťpäť, tridsať rokov neobnovíte celý les. Však, pán spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • No, ale podľa zelenej správy to plus mínus tak vychádza. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pán poslanec Simon a pán poslanec, pán poslanec Martinák a pán poslanec Lebocký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec Simon.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, k tomu borovicovému hájiku máte v plnej miere pravdu, pretože na území Bratislavy za prvej Ficovej vlády sa zamieňali pozemky lukratívne, ako sme mali vidieť aj na Kolibe a či tuto oproti parlamentu na druhej strane Dunaja. A ja si myslím, že aj ten borovicový hájik je kdesi práve v tomto kontexte. Takže, ja nemám problém s tým, aby som tú petíciu podporil, hoc neverím tomu, že bude mať veľmi veľký úspech, keď minister pôdohospodárstva, pod ktorého to do pôsobnosti z veľkej miery patrí, s jeho kolegom ministrom životného prostredia pánom Žigom, asi o to nemajú záujem. Ale k tým číslam. Pán kolega, keď už porovnávate čísla, že koľko sa ťaží a koľko sa neťaží, tak bolo by sa treba pozrieť na tie čísla aj v kontexte ako sa zvyšujú chránené plochy, kde sa ťažiť z roka na rok neťaží. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pôvodne som nemal v pláne vystúpiť, ale keďže pán poslanec Hlina viackrát opakoval moje meno aj priezvisko teda, ja vidím, pán poslanec Hlina, že ste nejak zjavne zo mňa nervózny. Ja nie som. Aj keď to skrývate za sarkastický úsmev, ale pôjdem odborne k veci. Zmienim sa o danom prírastku. Áno, za posledných osem rokov vzrástli zásoby u nás na Slovensku o 33 miliónov kubíkov. To nevymysleli sme si my, ale je to poctivá práca pracovníkov, nazvem ich starým názvom, hospodárskej úpravy lesov. Kde už viackrát tu bolo spomínané, áno, sú to piloti lesníctva, chirurgovia lesníctva, sú to významné osobnosti a významní pracovníci, ktorí určujú, ak vám to niečo hovorí, plán hospodárskych opatrení. Doporučujem za sprievodu pracovníka hospodárskej úpravy lesov, ak my vám nedokážeme to ozrejmiť, naštudovať si taxačné tabuľky, ktoré používame aj v Nemecku, preštudovať si postupy hospodárskej úpravy lesov, ako sa meria prírastok hrúbkový, výškový a ako vypočítame celkový objemový prírastok porastov na stojato. Čiže toto je práca, ešte raz vyzdvihnem, hospodárskej úpravy lesov, ktorí nám určujú plán hospodárskych opatrení a od toho sa všetko odvíja. A pokiaľ neveríte im, potom už nemôžete veriť nikomu. A vaše skutočne chabé vedomosti z oblasti lesníctva, ako aj z ochrany prírody, obdivujem v úvodzovkách. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem za slovo, vážená podpredsedníčka. No, pán kolega Hlina, nebudem ťa v podstate kritizovať za tvoje názory, pretože je zjavné, že bolo by to zbytočné. Pretože tá úroveň tých odborných vedomostí, ktoré si tu prezentoval, si myslím si, že nezaslúži si pozornosť na pôde parlamentu. Ale pokritizujem toho, kto ti tieto podklady pripravoval. Pozdrav ho a povedz mu, že na Slovensku existuje jedna medzinárodne, dokonca svetovo uznávaná inštitúcia, ktorá sa volá Národné lesnícke centrum. Existuje inštitúcia, ktorá metódami medzinárodne vedecky uznanými zabezpečuje permanentnú inventarizáciu lesov. Na Slovensku existuje taký program, ktorý sa volá Národná inventarizácia a monitoring lesov Slovenskej republiky. Tu existuje nejaká monitorovacia sieť, ktorá pokrýva celé územie Slovenskej republiky, kde sa priebežne sleduje stav a vývoj či už zásoby porastov, produkcia všetkého ostatného. A pokiaľ ten tvoj spolupracovník, ktorý ti pripravoval tieto podklady, tieto základné veci nepozná, pokiaľ nepozná pojmy ako je, tak ako už pán poslanec Martinák spomenul, bežný prírastok, priemerný prírastok, pokiaľ nepozná isté súvislosti, tak mal by sa nad sebou zamyslieť a nepripravovať ti také podklady, ktorým sa zbytočne na pôde parlamentu strápňuješ. A veľmi rád si nájdem chvíľu čas a vysvetlím ti tieto veci aj osobne. Ďakujem.

  • Nechcete reagovať? Áno, nech sa páči, pán poslanec.

  • Pôvodne som nechcel teda, ale to sa ma aj minule niekto pýtal, že kto mi to pripravuje? Nič v zlom. Možno keby mi to pripravoval, tak to vyzerá ináč. Ja som si to len zľahka, zbežne pozrel sedliackym rozumom. Sedliackym rozumom a ten mám. Viete, vy sa tu môžte hrať na odborníkov na, neviem, izotopy, ale sedliackym rozumom, ale ja som dával do pozornosti, že možno, keď sa stretnú matematici spolu s vami, tak nakoniec prídu na to, ako je to možné, že po tom 89. to tak prudko začalo rásť napriek tomu, že sa ťažba zdvojnásobila. Viete, vy tu môžte ma znižovať, zhadzovať, že tomu nerozumiem. Ja, však ja nevravím, že tomu rozumiem. To som povedal na začiatku. Sedliackym rozumom. To nemôže narásť za dvadsaťpäť rokov všetko na novo, keď to zjednoduším. Nemôže. No proste mi to nesedí. Buď máte nejaký čarovný recept na to, tak ho prezraďte. Však ponúknime aj inde, aj Čechom, aj Maďarom. Tí nemajú pomaly žiadne stromy, že keď nám to tak ide, že rúbeme hlava nehlava a rastie to stále, že to nestíhame zameriavať pomaly. No to je celé. Ďakujem.

  • Nech sa páči pán poslanec Fecko. Máte slovo.

  • Dobrý deň sa praje. Pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja ako síce poľnohospodársky inžinier, ale majiteľ lesa asi desať hektárového, ktorý tento výkon aj konkrétne realizuje v tom lese, vyjadril tiež k tomuto.

  • Reakcia z pléna.

  • Nie. Desať hektárov. Desať hektárov, pán spravodajca, takže asi tak. Takže poďme k tomu. Vážení, budem mať s tým stále problém. Nebudem samozrejme tu rozoberať odborné veci, pretože odborníkom sa necítim. Ale to, čo si myslím, že môžem k tomu povedať, tak to poviem.

    Po prvé, termín. Sme pred koncom roka 2013. Máme tu správu za rok 2012. Pýtam sa, ja neviem, nech mi to niekto vysvetlí, tú súslednosť, ako to vychádza? Prakticky tá správa by mala hodnotiť situáciu, aká je zlá, aká je dobrá, čo treba urobiť? Samozrejme, že občania to nemôžu všetko evidovať aj v tejto oblasti. To znamená, táto správa by mala povedať, čo v ďalšom roku by sme mali urobiť lepšie, čo horšie, čo je super, môžeme v tom pokračovať. Keď my ju preberáme teraz, pýtam sa, už nám niečo nezhorelo v roku 2013? Nebolo potrebné z toho roku 2012 niečo opraviť v tom roku 2013? A vyzerá, že takto ja už to registrujem tretí rok, že takto tie správy chodia koncom roka. No chvalabohu, dúfam že to nebude tak, že alebo bohužiaľ, dúfam, že to nebude tak, že budeme v januári 2014 hodnotiť 2012 rok, hej? To je u mňa trošku nonsens, pretože niečo zhorieť už musí za ten čas, ročné obdobie. To je veľké obdobie, o ktoré ide. Ja viem, možno že mi poviete, že nejaký časový, tá svodka sa robí po nejakých tých termínoch. A nehnevajte sa, v decembri 2013 hodnotiť rok 2012 je pre mňa trošku neskoro. Nehnevajte sa. Ja to vidím takto ako obyčajný človek, ktorý, myslím si, že zastupujem aj svojich voličov, ktorí to takto cítia a vidia.

    Ďalej. Asi štyri, päť oblastí rozoberiem, takže ideme k oblasti číslo dva. Reštitúcie. Pán minister, aj vo vašom úvodnom slove k tomuto bodu ste povedali, že nie ste schopný momentálne povedať, kedy budú ukončené, ako vlastne budeme s nimi nakladať, čo sa vlastne s nimi urobí? Nemá náhodou strana SMER v názve aj sociálna demokracia? Neoháňate sa tu tým, že aj sociálne viete cítiť? Ja nechcem politikárčiť, ale ma tlačíte do politiky. Ja chcem tu odborne debatovať. Ale toto musím premostiť, nehnevajte sa. Musím to premostiť, pretože sociálne cítenie ku reštituentom tu nevidím. Nehnevajte sa, páni poslanci a pani poslankyne, nevidím. Keď niekto čaká dvadsať rokov, aby bol uspokojený a vy poviete, že neviete, kedy to bude ukončené, tak toto u mňa sociálne cítenie neni. To neni o sociálnej demokracii. To je o niečom inom. Áno, odvolávate sa, že máme tam určitý portál o transformácii vlastníckych a užívacích vzťahov k lesným pozemkom za príslušný rok, ktorý je zverejňovaný na našom portáli Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ale myslím si, že keď vlastníctvu a hospodáreniu venujeme v svojej správe polku A4, tak u mňa to je prabiedne málo. Nehnevajte sa. To je prabiedne málo a keď sme tam mohli dať, áno je to hospodárenie, ale hospodárenie začína o pôde. Keď my nemáme jasnú a nevieme, čo ešte aké máme dlhy, tak čo môžme stavať, kde môžme ísť? Takže myslím si, že ďalšia tabuľka, ktorá by povedala, že na pozemkových úradoch je toľko a toľko nevybavených žiadostí, lesný závod, lesné závody majú toľko a toľko, lesné úrady konajú v takých a v takýchto veciach, myslím, že malo tu zaznieť, malo tu byť a ešte raz hovorím a to hovorím, budem to opakovať stále, reštituenti nie sú developeri, špekulanti, úžerníci, to sú rody, ktorých slovenská socialistická alebo Československá socialistická republika pripravila o majetok. To, že ich zgniavila psychicky, zgniavila ich aj hmotne, že ich majetok prepadol na štát, alebo iné právnické osoby. Možnože aj lesy Slovenskej republiky, ktoré majú list vlastníctva na pôdu, ktorá má byť v reštitučnom konaní vrátená naspäť vlastníkom, ktorý si uplatní na pozemkovom úrade. Nehovorte mi tu o fonde, hovorte o pozemkovom úrade, ktorý má vydať rozhodnutie o tom, že toľko ešte štátnych lesov sa má vrátiť fyzickým osobám. To dúfam, že každý má jasné, pretože ja som sa zhrozil, keď minule jeden pán minister nevedel, čo je Slovenský pozemkový fond a čo je Pozemkový úrad. Tak vážení, tu dúfam, že máme jasné, odborníci v tejto oblasti a hlavne z nášho výboru, že kde sa pohybujeme, na jakej platforme.

    Takže vážení páni kolegovia, bol by som veľmi rád, keby v ďalšej správe, ktorú budeme, dúfam, že nebudeme ju čítať v decembri 2014, aby bola aj táto stať, možnože iba preklopená z tej správy, ktorá je na portáli, aby bola aj v tejto správe.

    Takže toľko k tomu. Poďme ďalej.

    Jedna veľmi zaujímavá stať ma zaujala, ktorá tu ešte nebola hovorená a myslím si, že tak by to asi malo prebiehať, aby každý hovoril o tej oblasti, ktorej sa rozumie. Nehovorím, že som požiarnik, ale myslím si, že požiare majú tiež svoj význam v živote, aj v našej spoločnosti a je to deklarované aj v tejto správe. Áno, máme protipožiarnu ochranu na strane 8, bod 3.7, ktorá hovorí, že v roku 2012 bolo evidovaných 517 lesných požiarov. Zhorelo nám 1683 hektárov, vyčíslená škoda 793 860 eur. To je pre našich počúvajúcich, alebo občanov, ktorí majú o to záujem.

    Predstavte si, že pri tomto počte konštatujeme, že mali sme nárast o 303 požiarov. O 303 požiarov bolo viacej ako v roku 2011. U mňa to je alarm, u mňa to je alarm, ktorý hovorí, že pozor, červené svetlo bliká, treba s tým niečo robiť a keď pokračujeme vo vete, respektíve v čítaní tejto state zisťujeme, že 5 zranených osôb, 1 osoba usmrtená. U mňa znamená, že jeden človek, možnože aj z nejakej nedbanlivosti a neviem z akej kontroly prevencie, prišiel o život. Ešte odcitujem, že najviac požiarov bolo v marci, 167 a najčastejšie príčiny boli vypadávanie trávy a porastov, 135 pri poškodenej ploche 1 034 hektárov. Aké sú to okresy? Najviac kde horelo, tak sú to Malacky 58, Gelnica 41, Spišská Nová Ves 32, Čadca 26 a Žilina 23. K tomu je samozrejme aj príslušná finančná škoda, ktorá bola spôsobená.

    Vážení kolegovia, zo strany vládnucej, pýtam sa, keď hovoríme, že máme robiť prevenciu a myslím si, že požiare si nevyberajú oblasť, kde majú horieť, či budú horieť v intraviláne, v extraviláne, pýtam sa, akú sme robili prevenciu proti tomu a ako sme sa možnože v tom roku 2013 dali zadosť nejakej právnej ochrane prevenčnej aj v tomto, v tejto oblasti života?

    Keď si to vezmem z pôsobenia v Národnej rade v tomto roku, tak musím povedať, páni kolegovia, že čo sa stalo? Akéže to bolo? Dvadsiateho deviateho, 28.11.2013, akéže sme to mali hlasovanie? O akýchže to bodoch? Aby som trošku oživil, mali sme tu zákon o ochrane prírody a krajiny 543 z roku 2002. Čože to tam predkladali ten Fecko, Huba a Mičovský? Čo to tam bolo pod ich pozmeńujúcim návrhom v bode 12? Ja vám to odcitujem, vážení kolegovia. Bolo, bol tam návrh pozmeňovací, ako sa majú kompetencie člena stráže prírody rozšíriť. Tieto neboli z našej hlavy, kolegovia a kolegyne, ale bolo to z reálneho života, z týchto reálnych fyzických osôb strážcov prírody, ktoré, ktorí za svoju pôsobnosť v reálnom priestore a čase zistili, že tu ich ešte tlačí päta a preto nám dali podnet, s ktorým sme sa stotožnili, aby aj táto kompetencia bola im ustanovená.

    Budem citovať. V § 75 ods. 1, ktorý hovorí, že: "člen stráže prírody je pri plnení úloh podľa tohto zákona oprávnený vo svojom obvode pôsobnosti, dávali sme tam písmeno t) kontrolovať zriaďovanie skládok odpadov a písm. u) kontrolovať vypaľovanie trávnych porastov, remízok a krovitých porastov.". Zopakujem ešte raz, kontrolovať zriaďovanie skládok odpadov, kontrolovať vypaľovanie trávnych porastov, remízok a krovitých porastov. Není to náhodou prevencia? Keď stráž prírody vám povie, to nemôžem kontrolovať, to nemôžem pokutovať?

    Vážení kolegovia, nehnevajte sa, ale hlasovanie dopadlo klasicky, keďže sme opozícia a to ešte z Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, z neštandardnej strany, ja hovorím, že my sme hnutie, ako nás momentálne pomenuvávate, takže toto hlasovanie dopadlo 40 poslancov za, keď si to vezmeme presne, tak ďakujem, že sa aspoň zdržali, pretože všetci poslanci vládnej strany SMER-SD, ktorí samozrejme majú drvivú väčšinu a rozhodujú o tom, čo sa prijme a čo sa neprijme, tak ďakujem za zdržanie sa pánu Bublavému, za zdržanie sa pani Laššákovej a za zdržanie sa pani Pavlovičovej a pánovi Podmanickému pri tomto návrhu zákona. Všetci ostatní z vládnej strany SMER boli proti, respektíve neboli prítomní. Ostatné politické subjekty sa zachovali tak, ako sa zachovali, takže myslím si, že nie je to dobrá vizitka, lebo reči sa hovoria, chlieb sa je. A to bol aj reálny príklad. Preto som to vyňal na samostatné hlasovanie, aby ste nemohli hovoriť, že tak o tom, bolo tam ďalších 5 bodov, ktoré nemajú čo s tým spoločné. Boli tam 3 body, ktoré prakticky nadväzovali na to a myslím si, že neboli vôbec nejakým spôsobom politicky, ale vecne príslušné, aby mohli takto byť.

    Takže vážení pani kolegovia, nehnevajte sa, ale toto u mňa není reálny boj prevenčný, proti požiarom a škody, aj tá osoba, ktorá zhorela, bude to vyčítať. To je, ja to beriem ako výčitku voči poslancom, ktorí nezabránili. Neviem, koľko toho roku už pohorelo. Neviem, akú sme urobili prevenciu, keď sa robila nejaká, budem rád, keď ma upresníte, pretože nesmieme byť, by som povedal nepoučiteľní a mali by sme sa poučiť z toho, čo sa stalo, aby sme tie chyby neopakovali. Tak budem veľmi rád, keď aj v tomto, nebudeme to brať politicky, ale budeme sa snažiť aj dobré nápady, pretože stále vy to tvrdíte, že všetko, čo príde systematické, konzistentné, odborné, tématický zhodné, aj z opozície, že bude priznané. No tu som to nevidel, nehnevajte sa, toto u mňa nie je konzistentné, ani odborné.

    Ďalšia vec, ktorú by som chcel spomenúť, poďme k bodu číslo 4 u mňa a síce, je to bod, ktorý hovorí o náhradách škody. Vieme, že je to taký kameň úrazu, ktorý stále tlačíme pred sebou a aby sme si trošku pripomenuli, tak sú tu škody samozrejme spôsobené aj veľkými šelmami, ktorých bolo v finančnom rozsahu za 709 tisíc, z toho 697 tisíc vlk spôsobil, 77 tisíc medveď a rys 13 200 eur. Keď to vezmeme, by som povedal, nejakým spôsobom odborne, tak v poľnohospodárstve, záhradkárstve a včelárstve to bola hodnota 75 tis. eur z týchto škôd, ktoré boli spôsobené veľkými šelmami. Za tieto škody, z týchto 907 tisíc bolo uhradených 31 700. Viete, ako to je zlomok, to je zlomok z toho, čo bolo uhradené. Neviem, akým spôsobom by sa to malo, nemalo, budem rád, keď nad tým sa, aby sme sa zamysleli, že ako toto samozrejme hradí štát, takže viac menej vyzerá, že tieto sú na trovách štátu, tak bol by som veľmi rád, keby sme aj tu mali nejakú víziu, ako si to predstavujeme alebo nepredstavujeme. Ale ja by som sa chcel opýtať, keď v roku 2012 bol zaznamenaných 47 útokov medveďa na človeka a v zátvorke je napísané, že vyšetrených bolo, alebo dokončených iba dva prípady. Ja by som, možnože aj občania by boli radi počuť a vidieť, že tie ďalšie prípady, čo rozpracovaných chýba, chýbajú nejaké iné dôkazy, alebo je to pred ukončením ako, hej? Lebo 47 a 2 ukončených, to je podľa mňa takisto ďalší nepomer, hej? Kde je chyba? Čo, kto nekonal? Les teda nekonal, nejaké naše ministerstvo, súdy nekonajú, prokuratúra, kto? Nech mi niekto toto povie, pretože to mi v správe chýba, to vám musím povedať otvorene, že to mi chýba, aby som ne, nerád bol, aby sme to o rok opakovali to isté, že áno, zase tam to neni a s tým sme sa nevyrovnali. Takže to by bolo ďalšie. Samozrejme že to, že máme aj nárast, by som povedal, škôd, aj nejakou tou raticovou zverou, to je jasné, proste tam tie diviaky, tam robia proste iba škodu. Stále to nejako ľudia atakujú.

    Čo mňa osobne potešilo, ako aj ornitológa, ale v tom negatívnom slova zmysle, že v tejto správe ste sa nevyhli ani teda hodnoteniu aspoň z časti teda tej poľovnej pernatej zveri, alebo tak by som to proste nazval. Ja tvrdím, že nemala by to byť poľovná, malo by to všetko byť chránené, pretože ja to vidím takto, že tieto, teraz hovorím o hlucháňovi tetrovovi, to sú také glaciálne relikty, ktoré proste by sme si tu mali chrániť a nie že ešte po nich strieľať, takže tu konštatujem, že sa znižuje populácia a keď si pozrieme aj do tých tabuliek, ktoré máme, tak zhruba to, čo sme v roku 2000, v roku 2000 pri našom atlase rozšírenia hniezdnych párov vtáctva na Slovensku konštatovali, že máme tu plus mínus nejakých 300 až 350 párov tetrova, teda hlucháňa holniaka a tetrovova, teda holniaka a nejakých 700 párov tetrova hlucháňa, že plus mínus sme asi v týchto, (reakcia spravodajcu) no áno, takže hovorím, ja by som bol rád, aby to vôbec v nejakej poľovnej zveri neboli, hej, na to som myslel pán spravodajca, lebo vyzerá, že mňa to trošku proste bolí, hej, keď sme boli v Antone Svätom, myslím, že dobre, opravte, tam ten pán Coburg, proste keď každý rok nezastrelil hlucháňa, tak mu povedala jeho veštkyňa, že umrie. Hej? A koľko rokov žil, tak jeden padol, no a že vraj v tom roku, kedy neodstrelil, tak zomrel. Že vraj to bola pravda, no aj dúfam, že tomu teraz nebudeme v 21. storočí veriť, takže berte to takto, že to chcem, ja by som bol tiež len rád, keby sa to nejakým spôsobom aj v tej poľovníckej nejakej hantýrke trošku utriaslo.

    Ale poďme trošku ďalej a síce, som veľmi rád, že v tejto správe sú navrhované opatrenia, ktoré hovoria: podporovať zachovanie, zlepšovanie a zvyšovanie biodiverzity pri obhospodarovaní lesov. To znamená, ja chcem veriť, že to nebude iba takto deklaratórne klišé. Dúfam, že pán Saniga Miro, ktorý je odborník na týchto hlucháňov, nám nebude konštatovať v roku 2014 z roku 2013 znovu nejaké tie tokaniská hlucháňa, aj tým lesným, hospodárskym, hospodárskou činnosťou mu znovu nejaké zabrali a zlikvidovali a zistíme, že tá, zvyšovanie biodiverzity aj v tejto oblasti nám bude klesať. To by som nebol rád.

    Takže na to chcem upozorniť, aby aj lesníci proste pozreli na to a že tie odborne, by som povedal, vydokladované tokaniská, aby boli chránené. Lebo je to o tom. Je to o tom, vážení kolegovia, keď hovoríme, že majú aj iné vlastnosti, ten les, ja už neviem ten nový názov, aký vy tu máte, to sú iné mimo produkčné vlastnosti lesa, tak tvrdím, že ten vták má tam stopercentne miesto.

    Takže to by bolo z ďalšej časti a vari nakoniec by som ešte chcel povedať jedno, že pokiaľ bolo konštatované aj v úvodnom slove pána ministra, že vlastne tie neodovzdané lesy zaťažujú štátne organizácie lesného hospodárstva, ktoré sú tam vymenované ako povinné osoby, tak aj vlastne, keď naozaj nás to zaťažuje, tak samozrejme sa chceme tej záťaže zbaviť, to je logická úvaha, hej? Tak dajme, že na prvý ten môj vstup k dobu č. 2, že vlastne prečo potom tie reštitúcie neriešime? A môžem vám povedať, že bol som na rokovaniach, lebo keď mi poviete, že stále je iba tá chyba na strane tých vlastníkov alebo tých, čo si požiadali o vrátenie, respektíve o reštitúciu, tak musím vám povedať, že nie. V mnohých prípadoch sa ešte kalkuluje s tým porastom, ktorý má byť odovzdaný, či ho tam nechám alebo nechám pred tým, ako ho odovzdám tomu vlastníkovi. A musím povedať, že ja som zasiahol v niektorých prípadoch, kde až prišli pracovníci riaditeľstva štátnych lesov, teda Lesov Slovenskej republiky, štátny podnik, Banská Bystrica, aby príslušného riaditeľa lesného závodu, by som povedal, utriasli do právnych noriem, ako má byť pri vracaní lesov.

    Takže vážení, tam a máme ešte veľa čo naprávať a bol by som veľmi rád, keby sme tie neodovzdané lesy a hlavne tie reštitučné, ktoré finančne zaťažujú, ako konštatujeme, aby sme to nemuseli konštatovať ešte ďalších dvadsať rokov. Samozrejme neznámy vlastník, to je iná kategória. Neznámy vlastník, tam my budeme musieť sa asi s nimi vysporiadať trošku ináč, možnože aj tým, že ako ich spraviť známymi a to by sme si, páni kolegovia, mali asi tiež trošku vydiskutovať, to bude asi moja ďalšia téma, ktorú, keď dovolíte vám, pán minister, nastolím, aby sme sa trošku aj s tým pohrali a povedali, že ako by to malo byť, ale hovorím teraz o tých známych vlastníkoch neodovzdaných a reštitučných. Tam je problém. Tam je problém, to znamená, budem veľmi rád, keď o rok povieme, že ten problém sme nejakým spôsobom, ja neviem, dali na desatinu objemu, aký bol v roku 2012 a vtedy poviem, že áno, niečo sa pohlo a keď budem môcť tomu pomôcť, samozrejme budem nápomocný, aby sme to nejakým spôsobom spolu kontrolovali.

    Dobre, vážení kolegovia, kolegyne, ďakujem, že ste ma vypočuli. Nakoniec ja poviem jedno príslovie, ktoré možnože vám tu budem opakovať, nehnevajte sa, ale stále, lebo ja tvrdím, že naši predkovia vkladali svoju životnú múdrosť aj do prísloví, ktoré hovorili o tom, že ako má ďalšia generácia žiť, pretože ináč by sme tu asi neprežili, Slováci pod Tatrami, takže ja to beriem takto, vážení, a ja som si pred dvoma týždňami v Katolíckych novinách prečítal veľmi zaujímavé slovenské príslovie, ktoré som vôbec doteraz nepočul, možnože vy ste ho počuli, tak sa ospravedlňujem, keď ste ho už mali v merku a myslím si, že toto je krédo a to je slovenské, to nie je ani čínske, ani tchajwanské, ani americké, je to slovenské príslovie, keď Katolícke noviny neklamú a dúfam, že neklamú, takže hovorí jedno a to je krátka veta, ktorá hovorí o všetkom. Takže odkaz našich predkov pre našu generáciu, ktorú teraz tu žijeme v roku 2013 slovenských: "Žime tak, aby bolo i chleba i neba". Ešte raz: "Žime tak, aby bolo i chleba i neba". Takže vážení páni kolegovia, urobme zo Slovenska to, čo naši predkovia nám odkázali a vtedy, myslím si, že by sme mali mať aj o tom chlebe aj o tom nebe v pohode a dobre pre ďalšie generácie, ktoré prídu po nás. Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Nech sa páči, pán poslanec Mičovský, máte slovo.

  • Dobré ráno. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, spravodajca, kolegyne, kolegovia a dovolím si k tomuto pozdravu, keďže pomerne vysoké percento v tejto chvíli v snemovni predstavujú lesníci, dodať aj tradičný lesnícky pozdrav Lesu zdar.

  • Hlasy z pléna - zdar.

  • Tak, aj odpoveď je správna, pani podpredsedníčka. Dobre. Pôdohospodári majú, teda podpredsedníčka nášho výboru, majú pôdohospodári takýto pozdrav? Dobre, nebudeme to teraz rozširovať.

    Včera sme začali rokovanie o zelenej správe. Ja som si k tomu doniesol dve knihy. Jedna je taká skôr čierna, druhá červená. Obidve do tohto farebného spektra použijem, ale chcem zdôrazniť aj zaujímavú symboliku, ja mám symboliku rád, že po zákone roka, najhlavnejšom, najdôležitejšom zákone, ktorý snemovňa má česť prerokovávať, prišiel hneď vzápätí nie zákon, ale prerokovanie o zelenej správe a ja viem, že celkom možno to nebude niekomu pripadať ako úplne náležité, ale ja si myslím, že ak zákon o rozpočte je zákonom roka, tak správa o lesnom hospodárstve - zelená správa je tiež správou roka, pretože naozaj to nie je politická správa, ale je to správa o niečom, čo sa nás týka absolútne všetkých, či chceme alebo nechceme.

    Ale chcem tak trocha pokorne dodať, možnože sme sa dopustili a ja sám prvý, nejakej chyby pri vstupe do rokovania o tejto správe. Tu jednoducho funguje taký vzorec, ktorý možno má svoju politickú logiku, ale myslím si, že nie vždy je dobré ho použiť. Minister príde s materiálom, na to sa hlásime my, poslanci opoziční a nie koaliční, aby som to tak povedal presnejšie. Hľadáme to, čo môžme skritizovať, potom sa prihlásia poslanci vládni, ktorí už ani nepozerajú na samotný predmet, ale pozerajú a počúvajú to, čo sme povedali. Hľadajú zase to, čo by mohli skritizovať na našich výrokoch a tak akosi, ani keby nám sa niekde stratila tá podstata, ktorá by mala byť nie v tom, že budeme hľadať slovíčka, na ktorých sa môžme nachytať, ale že budeme hľadať podstatu toho, čo je predmetom rokovania.

    Ja si myslím, že včera sa udiala taká vec, ktorá možno by mohla byť povedaná ako zaujímavý štatistický údaj. Nevystúpili tu politici vládni a protivládni. Vystúpilo tu niekoľko zaujímavých ľudí. Ja som si tak povedal, je to jeden špičkový slovenský odborný prírodovedec, vedec a ak som dobre počítal, štyria lesníci. Prepočítal som si aj z ich rečí aj z toho, ako ich poznám roky, ktoré odpracovali, odslúžili v prospech slovenských lesov títo piati ľudia, vyšlo mi 116 rokov. Tu včera prehovorilo 116 rokov skúseností, poznatkov, presvedčenia. Však dokonca 4 z tých 5 jedna Alma mater mala. Tí ľudia sa na chvíľočku stali politikmi na pár rokov. Ja to som už nerátal, koľko sú, keby sme rátali politické roky týchto ľudí, tak možno by nám vyšlo nejakých 15 rokov.

    Zoberte si 116 rokov životného kréda, presvedčenia, profesie a poslania a mizerných 16 rokov v nejakej politike, ktorá je dôležitá, ale ktorá predsa nemôže a tobôž nie v takomto prípade, keď máme na rokovaní nie zákon, ktorý vyšiel z nejakej ideovej dielne, ale správu, ktorá sa nás týka všetkých. No tak táto váha, či nerovnováha, to jednoducho musí byť pomenovaná a ja verím, že všetkých tých piatich, aj tí, čo sa dneska k nim pridali, spája nie politický boj proti pánovi ministrovi. On nie je minister v tejto chvíli, minister vládneho SMER-u, nejaký môj nepriateľ. On je v tejto chvíli môj minister, ktorý hovorí o veciach, ktoré ma bytostne zaujímajú a kde hľadám súvislosti. A propo súvislosti. Martin Fecko skončil jedným pekným slovenským porekadlom. Mňa v tej chvíli napadlo, že som mohol začať iným, tiež rýdzo slovenským porekadlom, nie výrokom. Príroda, ten výrok znie takto: "Príroda odhaľuje svoje tajomstvá tomu, kto pozerá, počúva, pozoruje, premýšľa a odhaľuje súvislosti." Viete, kto to povedal? Túto krásnu vetu povedal ten pán, ktorý je známejší inou vetou, oveľa kratšou, zachovajme lesy potomkom. V 18. storočí to bola dôležitá veta, pretože v 18. storočí naozaj banský priemysel víťazil nad lesmi a lesy mizli. Túto vetu povedal v blahej pamäti jeden z najvýznamnejších slovenských lesníkov, ktorého múdrosť potvrdili veky a roky nasledujúce, čiernobalogský rodák Jozef Dekrét Matejovie. Takže Martin, ďakujem, ty si začal, ty si skončil krásnym príslovím a myslím si, že je celkom dobré pokračovať týmto, pretože je veľmi dôležité pre to, čo chcem povedať nie svojim lesníckym kolegom, ktorých nemôžem z toho školiť, pretože tých 116 rokov máme dohromady tých skúseností, ale ktoré treba možno povedať tým, ktorí nemali tú radosť a tú česť stať s lesníkmi. Každý predsa nemôže byť lesníkom a povedať občanom, pre ktorých nie pracujeme, my pre nich slúžime. Lesníctvo je naozaj služba.

    Takže ja sa ospravedlňujem za ten nešťastný vstup, keď som tiež sa vlastne stal akousi obeťou či pokračovateľom tohto spôsobu, že minister príde a my hľadáme a zase vládni poslanci na nás. Prišiel môj minister, môjho životného zamerania, predložil správu, ktorá mi je blízka a ja som predsa aj včera povedal, aj keď mi to potom niekto z vás vytkol, že to nebolo celkom jasné, že ja na tej správe v zásade chybu nenachádzam, že tie fakty, tá štatistika, ktorá tam je uvedená, ja som si to prečítal, ja som nemohol z toho vyvodiť záver, že je tam niečo, čo nejakým spôsobom popiera moje lesnícke skúsenosti, cítenie alebo názory.

    Dovolil by som si len k tomu takú maličkú vetu, možno trocha to znelo nadnesene, ale veď každý máme právo aj nejakú nadsádzku, že keby som ja sedel na kresle ministra pôdohospodárstva, takže by som svojim úradníkom povedal, že chlapci pozor, dobre, štatistika môže byť, ale ja tam chcem mať aj niečo navyše a práve to bolo predmetom môjho ozaj dobromyseľného vystúpenia, že navyše teda by som tam chcel mať takú záležitosť, ako je práca s verejnosťou. Bolo povedané, že to možno nie je také dôležité a jasné, keď ministerstvo myslí, že to nie je dôležité, že možno zaznamená to, že lesníckym skanzenom prešiel v tom roku 398 tisíci návštevník podľa oficiálnej štatistiky, tak to nie je dôležité. Ale ja som si povedal, tu použijem tú prvú knižku, keďže ja sa cítim byť jeden z priekupníkov v práci s verejnosťou a mal som tú česť a prichádzajú Vianoce.

    Pán minister, pred chvíľočkou ste odmietli jeden darček tu od jedného kolegu, darček, no výzvu. Ja budem trocha miernejší, nebude to politické. Je to knižka, do ktorej nafotil krásne slovenské lesy tím otca a syna Bartovcov známych slovenských fotografov a ku ktorým ja som mal tú česť napísať texty, ktoré sú istým vyznaním. Nie je v tom žiadna politika, je v tom krása lesníckeho poslania. Tá kniha sa volá Lesy a ľudia a ja vám ju teraz s radosťou venujem.

  • Odovzdanie knihy ministrovi a reakcia ministra: Knihy mám rád. Ďakujem pekne.

  • Takže ďakujem pekne pánovi ministrovi, môjmu ministrovi, ktorý pôsobí v oblasti, ktorá ma bytostne zaujíma, že túto knižku prijal a odpúšťam, resp. nevyjadrujem sa, nebol som autorom to, že to tam práve v tejto správe, tá práca s verejnosťou nebola. Nemusí byť. Keď nechceme mať v tej správe, to, čo sa udialo aj minulý rok v oblasti toho boja, to je nesprávny názor, ale tak to vypadá, žiaľ, na verejnosti, medzi táborom lesníkov a ochranárov, ktorý je nezmyselný a ktorého podstatu ešte dnes poukážem, že fakt treba vnímať ako absolútne absurdnú, tak toto je vec, ktorá tiež tam, keď ministerstvo usúdilo, že tam nechce mať povedzme zmienku o tom, že bola tu konferencia vo Zvolene, ktorá povedala, že tu už tie rozpory zaniknú. Dvaja ministri to deklarovali. Mohla tam byť o tom veta. Nádejná silná veta. Ministerskí pracovníci usúdili, že to nemá byť v zelenej správe, že táto dejinná udalosť, ktorá sa prisľúbila, ktorá zabliká aj nádej, nie je toho hodná. Nie som autor správy, nech to tam nie je.

    Keď ministerskí pracovníci usúdili, že tam nemá byť zmienka o kráľovskej lesníckej disciplíne, o hospodárskej úprave lesov alebo ľudovo nazývanej lesnej taxácii, o jej vážnych problémoch, o jej obrovskom význame, nemusíme ísť do histórie, nemusíme spomínať, ako to vzniklo. Ja som včera už povedal, že pán Hatiar tvorca modernej zlúčenej zjednotenej taxácie sa možno symbolicky v hrobe musí obracať pri niektorých veciach, ale tu v tejto chvíli možno aj odpoveď pre pána poslanca Lojza Hlinu. Ja som si nedal tú námahu, opäť obdivujem, ako poctivo sa vie pozrieť na súvislosti, ale ktovie či tie problémy s číslami nevyplývajú práve z toho a na tom sme sa aj zhodli, to aj pán spravodajca Lebocký na výbore ma podporil, aj včera Tóno Cicoň, ďalší lesník, proste sme sa zhodli na tom, že v taxácii je dačo zlé. Dačo zlé je v taxácii, ktorá, ako pred chvíľočkou povedal lesník Martinák, je veľmi dôležitá. Tá taxácia je totálne podvyživená. Šéfovia z taxácie z Národného lesníckeho centra spínajú pohľad k nebesiam a hovoria, že družicové prieskumy to vyriešia. Nevyriešia. Ak taxátor nepôjde do lesa s tou priemerkou, ktorú sme spomínali, ak neurobí, keď už nie priemerkou ani naplno, tak aspoň štatisticky významnými spôsobmi, ktoré my dobre ovládame a ktoré jednoducho sú vysokou odbornosťou, tak vera bože, budeme mať možno v tých číslach, milý Lojzko, ešte väčší neporiadok, pretože taxátori dnes hovoria a to vnímajte, myslím, že kolujú po Slovensku petície, myslím, že tu je vysoká nespokojnosť, pretože pred časom sme urobili jednu veľkú chybu, že sme ich vytvorili ako súkromníkov, osudovú chybu Národného lesníckeho centra, že sprivatizovalo taxačnú službu a dneska tých taxátorov, ktorých sme sprivatizovali s cenou 12 euro za hektár, aby robili plány, aby chodili s tými priemerkami, aby prešli tie 2 milióny hektárov lesov, tak ako sa prejsť majú za tých 10 rokov, dneska im hovoríme, že im na to netreba už 12 eur za hektár, ale im hovoríme, že to musia robiť za 6 bez DPH.

    Neurobia to za tie peniaze, to som si len považoval za potrebné na vystúpenie pána poslanca Hlinu povedať, že jedna z príčin je tá, že spíname oči k družiciam a hovoríme o družicových prieskumoch, ktoré nikdy nenahradia poctivú prácu lesného taxátora, ktorý si to musí odšľapať a ktorý musí stráviť na lesnohospodárskom celku, pre ktorý robí program starostlivosti o lesy, ako teraz nazývame lesné hospodárske plány a musí tam stráviť pekných pár mesiacov terénnych prác v lete, aby v zime tento plán urobil. Áno, taxácia je kráľovská disciplína a taxácia ako kráľovská disciplína jej padá koruna z hlavy. Ja budem poobede v jednej konkrétnej interpelácii práve o tomto rozprávať. Takže, keď ministerskí pracovníci usúdili, že v zelenej správe kráľovskej disciplíny netreba, netreba jej venovať ani riadok, je to opäť ich právo, ja to naozaj nemyslím ironicky, v tej správe jednoducho nemôže byť všetko a autor je autor, ten sa vždy rozhodne, čo áno a čo nie a je to vec niekedy náhody, niekedy možno aj konkrétnych pracovníkov. Nekritizujem, len pripomínam.

    Ak mi chýbal aj nejaký informačný odstavec o tom, že čo sa udeje, alebo čo sa udialo s 5 miliónmi eur odvodu do štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, no tak mi to chýbalo, lebo už som to včera pripomínal, že tie odvody sú nesystémové, že že tam kde by sme mali dávať, tam berieme, že tým podpisujeme sa pod istú krátkozrakosť, síce stvrdzujeme svoju 4-ročnú politickú orientáciu orientovanú na najbližšie voľby, ale popierame to, že sme tu predovšetkým občania, ktorí chcú, aby ich deti po nás žili v dobrej krajine. No ak to takýmto spôsobom vidíme, tak potom môžme z tých lesov zobrať tých 5 miliónov aj tomu Uliču, ako som včera spomenul, tých tristotisíc. Tej hladovej už skôr ukrajinskej ako slovenskej doline, no zoberme tých tristotisíc, veď čože, je tam jediný podnik, ktorý ako tak ešte zamestnáva posledných pár ľudí, nech dajú tristotisíc do Bratislavy. Kruté, nesociálne, to sme ako dali, to už je inak pridaná hodnota, už nám nestačí 5 miliónov len z Lesov Slovenskej republiky, čo ja vravím, keď pánovi generálnemu riaditeľovi Határovi povedia 50 miliónov, tak ich dá, verte tomu. Len, hospodárenie v lesoch, ja to zdôrazňujem a prosím a prosím pána Pellegriniho a všetci, čo majú takýto pohľad na financovanie štátu, že na lesy sa nemožno pozerať týmto spôsobom.

    Ale opäť, nebudem do šírky, tieto veci sú známe, ale možno treba občanom povedať, že tu naozaj prebieha istý boj o budúcnosť Slovenska v 21. storočí. Lesy budú základným predpokladom toho, ako táto naša spoločnosť bude vypadať. Tá polovica krajiny je lesa, každý druhý meter štvorcový je, patrí lesu na Slovensku. Musí nás to zaujímať a musíme si vedieť povedať, či máme do tých lesov investovať, aby deti žili v dobrej krajine alebo ich máme v rozpočte pre rok 2013 podojiť, lebo napokon veď oni to dajú, dajú aj z toho Uliča tých 3tristotisíc pošle riaditeľ. Možnože nebude mať na základné veci, ale ich pošle, lebo politické nominácie, respektíve lebo spôsob riadenia lesníctva je, žiaľ, aj takýto.

    Ak sa rozhodli ministerskí pracovníci, že tam nedajú informáciu o jednej z najdôležitejších vecí, ktorá sa týka efektívnosti práce a budúcnosti lesného hospodára, o stave lesných ciest, tak ju tam nedali. Ja som už to povedal a musím to povedať, to je základná vec, ktorá rozhoduje o tom, ako môžme kvalitne pracovať. A možno aj o tých požiaroch, Martin, ako vieme rýchlo zasiahnuť a možno v prípade nejakých mimoriadnych udalostí, ako vieme zachrániť ľudské životy. Že majú Švajčiari 40 metrov na hektár a my len desať? Toto sú Švajčiari. No dobre, veď už sme hovorili o tom, že Slovensko bude Švajčiarskom, mali sme také bilboardy za Mečiara, že ich vo Švajčiarku nafotili a povedali sme, že to sme my.

    Tak viem, nie sme, ale mali by sme si povedať a tí ministerskí pracovníci to tam mohli zapracovať, no urobme z toho aspoň meter navyše, na ten hektár, že keď aspoň jeden meter sa priblížme k tomu Švajčiarsku, ktoré nás prevyšuje štyrikrát. A Rakúšania tri a pol krát. Chýba mi to tam, ministerským pracovníkom to nechýbalo, majú na to plné právo, mne to tam chýba a dovolím si na to naozaj dobromyseľne upozorniť, že ja by som im to nedovolil, aby to tam nedali. Aby nedali aj víziu, čo sa má udiať, pretože zelená správa nie je len o stave, ale aj o tom, čo sa má udiať.

    Ak je tam ani nie slovíčko o hradení bystrín, o tom, že povodne sú vážnym problémom Slovenska a že povodne nevyriešia železné zátarasy pri Devíne, tie riešia dôsledok. Len múdry lekár a lesníci sú múdrymi lekármi krajiny, tí riešia príčiny a príčiny povodní vznikajú na horných tokoch našich bystrín a to je v lesoch. Kedysi moji kolegovia to vedia, lesníci študovali to, jeden celý semester pracovali v teréne a nad rysovacími súpravami na predmete hradenie bystrín a mali z toho skúšku. Leoš Skatula významný, síce český, ale na Slovensku pôsobiaci lesník. Ešte dodnes v hornohorehronskej doline sa môžte pozrieť na diela z 20. rokov, ktoré založil. Ale nejde len o Leoša Skatulu, množstvo proste absolventov lesníckej fakulty ovláda profesiu hradenia bystrín, akurát to vyznieva tak ako streľba so slepými nábojmi, že naučiť sa to naučili, len štát na túto oblasť nedáva takmer nič.

    A potom prichádzajú novopozvaní mesiáši, ktorí hovoria, že to vedia vyriešiť. Ja sa z toho nevysmievam. Ja viem, že každá kvapka zadržaná v krajine je dôležitá aj z hľadiska hydrológie, aj z hľadiska bezpečnosti krajiny. Len chcem zdôrazniť, že lesníci to vedia, že majú na to spôsoby vysoko odborné, a že by bolo dobré, keby zelená správa na túto našu schopnosť upozornila a keby aj povedala možno aj ostatným kolegom pána ministra vo vláde, že síce vieme, že každý natŕča ruku a každý pýta, nech je minister financií modrý, červený alebo zelený, a že ten nemá možnosť dať každému, ale že je potrebné, ak chceme tie povodne mať pod kontrolou, tak nestavať len železné múry pri Devíne, ale stavať aj HB-čky, to je lakonický názov hradenie bystrín na horných tokoch, ktoré len Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik spravuje, 19 800 kilometrov, polovica rovníka. Nechýbalo to ministerským pracovníkom, mne by to tam chýbalo.

    Ak ministerstvo nechcelo vyhodnotiť poznatky svojich pracovníkov zo štátnej správy, ktorí sú priamo podriadení na lesných úradoch bývalých, ktorí majú poznatky, že kalamita naozaj nie je vždy kalamitou, a že kalamita prírodná je mnohokrát doplnená aj kalamitou v ľudských svedomiach a ja to viem od tých úradníkov, ktorí sa možno logicky nemôžu odvážiť to tak nahlas povedať, ale ja viem, že tie skúsenosti, poznatky a kritika dochádza aj do tých vysokých miest bratislavského ministerstva na Dobrovičovej. Je to škoda, že to nepovieme, pretože by to bolo dobré tým ľuďom, ktorí majú problém s tým a trápi ich to, povedať. Vieme o tom, chceme to riešiť.

    Kalamita je vážny problém, ale vravím nie je to len problém prírodných živlov ale aj problém ľudského svedomia.

    Ak sa ministerstvo rozhodlo nedať tam takú správu ako, že v lesoch pribudol ďalší laureát ceny Jozefa Dekréta Matejovie, ktorú som mal česť kedysi iniciovať, navrhnúť lesníckej komore aj lesom, a ktorá každoročne sa udeľuje na moje veľké potešenie a vďaku. Škoda, mohlo tam zaznieť meno, že máme významnú cenu, každý rok ju udeľujeme a dostal ju ďalší lesník. Možnože ju v budúcnosti dostane aj nelesník, napokon už som spomínal tie rozdiely medzi takým významným profesorom, ako je tu prítomný náš kolega poslanec Huba a lesníkom viete, keď budeme hľadať zákopy, nuž nájdeme, ale keď budeme vidieť les, tak si môžme podať kedykoľvek ruku.

    No a skončil som možno včera tým a opäť, no ak, ak europortál ako služba, ktorá mala slúžiť lesníkom v období, ktoré končí o dva týždne, no ak tam tá zmienka neni o tomto významnom europortále, ja viem, no asi je to boľavý prípad, ale bol by som taký chlap, povedal by som, a dáme to tam. A nech, keď ten Mičovský toľko vykrikuje, nech vie, že je to funkčné, je to dobré a bude to slúžiť. Ja viem, čo napísala finančná správa, nemohla uznať argumenty národnolesníckého centra, lebo povedala, ale páni, veď to mal byť program, ktorý mal slúžiť ľuďom do roku 2013 do 31. decembra.

    Čo tu hovoríte o tom, že vy tu ešte dobehnete, vy to ešte urobíte? Aj pán minister dal príkazy, musíte. Áno len 2009, 2010 je už za nami. Otázka je, čo by sa dialo, keby sa nedialo nič z našej strany. Ale dobre. Ostaňme v tom tóne, že to sú veci, ktoré naozaj pán minister a jeho ľudia sa rozhodli a majú plné právo dať alebo nedať a ani v Biblii nie je všetko, prečo by malo byť v zelenej správe? A ja naozaj, ak som vniesol do toho ten tón taký, že je všetko zlé, nie, ja som to povedal málo jasne, ja nemám problém so zelenou správou, s tým čo je tam napísané, určite pribudne zase do môjho radu kníh, ktoré mám v knižnici a kde všetky zelené správy o stave lesného hospodárstva si nielen ukladám, ale často sa do nich aj zapozerám a listujem si v nich, lebo ja som klasik, pre mňa internetové texty nie sú tak vzácne, ako papierové. A pri tejto takej istej pokornej ospravedlňovačke za to, že som to možno nepovedal tak jasne, a že som si dovolil len povedať, že niektoré veci mi tam chýbali, chcem poprosiť pracovníkov ministerstva a pána ministra, ktorý im to môže prikázať, aby ak toto všetko, čo som spomenul nebude aj v budúcoročnej zelenej správe, nech to tam nie je, uznávam, autorské práva aj v tomto smere.

    Pán minister, ale veľmi vás prosím a viem, že tam to nemusí byť problémom, lebo je to rýdzo odborná vec pre 21. storočie a pre každého občana v našej krajine. Tu jednu vec, veľmi vás prosím, mi do zelenej správy, čože mne, občanom Slovenskej republiky a lesníkom za rok 2013 už dajte, hospodársky spôsob, to ako tí lesníci, aké nástroje, akú páku, aký ten princíp pri správe lesného majetku pri tých dvoch miliónoch hektároch použijú. Včera som prebehol letom svetom od devastácie, ktorá nemala žiadne dôsledky, cez holoruby, podrastovia, ako sa to prudko mení, že to, čo sa voľakedy menilo stáročia, sa teraz už mení za desaťročia a dokonca teraz sa to mení pomaličky už za roky. My vieme, že výberkoví hospodársky spôsob nie je použiteľný úplne všade, aj minule som mal možnosť s pánom ministrom prehodiť, že mu niekto povedal, že 18 %. Pán profesor Saniga hovorí: "určite viac ako 50 %", mňa voľakedy učili, že len 2 %. Nie je to otázka percent, aby sme si tu hovorili, je to otázka tá, že musíme občanom jasne povedať, že lesníci pri svojej službe sú povinní, to neni dobré slovo, s radosťou to vykonajú, len ich treba k tomu možno aj usmerniť aj prostredníctvom zelenej správy a tým, ktorí bojujú na tomto fronte, povedať, dobre robíte. Že tento spôsob hospodársky ten tá najvyššia lesnícka pilotáž, dokáže malé zázraky, dokáže stabilizovať krajinu bez toho, aby sme museli do nej dávať peniaze.

    Ľuboš, to neni otázka, že potrebujeme zalesniť 19 tisíc hektárov ako v zelenej správe a tešíme sa, že 37 % z toho máme prirodzenú obnovu, ale nám toto percento nejak stagnuje. Hej voľakedy keď sme my boli v Medzilaborciach, tak sme mali ani nie 10 % prirodzenej, takže 37 bolo percentom snov. Tu treba povedať, že vôbec nebude treba žiadnu obnovu prirodzenú ani neprirodzenú, respektíve zamýšľať sa nad obnovou ako takou, pretože výberkový les sa obnovuje sám. To treba občanom povedať, že ten les bude rovnako krásny, že poriadne ani nezbadali, že sa v ňom hospodári, ďalší malý zázrak. Tu treba povedať našim drevárom, že im dáme tú istú hmotu, ale ešte kvalitnejšiu, ale v tom istom množstve. Tento zázračný spôsob to jednoducho má v sebe zakódované. Tu treba povedať našim ekonómom, že tento spôsob nie je drahší ale je lacnejší, nebudeme robiť zalesňovanie, nebudeme, tam kde sme zalesňovali 300 hektárov bude možno 3 niekedy pomôcť. Takže, ekonomika je tu zázračne naštartovaná smerom takým, že pán minister Kažimír, keď by sme ho chceli prevrátiť na nejakú lesnícku nôtu, tak, tak musí tomuto spôsobu tiež zatlieskať.

    Tu treba povedať, že stabilita krajiny bude úplne taká, že problém s lykožrútom a problém medzi lesníkmi a ochranármi, ktorých som už nazval, že je umelý, vôbec nebude existovať, pretože výberkový les má v sebe silu, ktorá sa jednoducho prejavuje tým, že lykožrút tam nikdy nezvíťazí. Verte tomuto, nie sú nejaké výmysly Mičovského, ktorý sem príde pred vás v zelenej uniforme a rád vám stále opakuje svoje pravdy. Ja sa hlásim k tomu, že som lesník, ktorý sa na chvíľočku stal politikom ale to je vec nad veci. To je vec, ktorá naozaj pomôže všetkým a je to úplne jedno, kto bude vládnuť a ak táto krajina potrebuje múdru lesnícku budúcnosť a ja chcem teraz zdôrazniť to, že toto je a to možno preto prosím, aby to v tej správe bolo, to je ako každá veľká vec ako každá novinka, vždy najprv má veľa kritikov.

    Mohli by sme sa staviť tu o mnoho vecí a rôznym spôsobom, dám svoju hlavu na to, že výberkový hospodársky spôsob je v 21. storočí rozhodujúcim spôsobom ekologickej, ekonomickej, občianskej, sociálnej, klimatickej a ešte si dajte k tomu, aké chcete dovetky, stabilizácie krajiny, krajiny pre všetkých, pre všetkých, ktorých táto sto päťdesiatka zastupuje a pre všetkých, ktorých ďalšie sto päťdesiatky budú zastupovať. A tým by som rád aj toto možno ukončil, aj celý svoj vstup, ktorý som včera tak voľáko nemal celkom premyslený a zamrzelo ma, že niektoré veci ste vyhodnotili, kolegovia lesníci, tak ako ste vyhodnotili a chcem teda jednoducho poprosiť, že potrebujeme vniesť pre kolegov, ktorí v rámci PRO SILVA naozaj zázračným spôsobom bojujú za tento spôsob, ktorému uverili, ja ich nebudem menovať, ale to už je množstvo lesníkov. Len možnože to je ten paradox, že zospodu sa to tlačí, zospodu táto lesnícka, ozaj doslova zelená nádej vyrastá naplno, objekty pribúdajú a ja veľmi prosím, aby aj zhora, cez ministerstvo, táto snaha, ktorá niekedy máme, pán minister, také lesné správy, kde to robia lesníci tak skoro potajme, aby ich niekto neskritizoval, že ty sa tu nehraj na ochranára, ty dávaj kubíky. Áno, treba to otvorene povedať, toto niekedy funguje. Aj to funguje, že bielu farbu nepoznáš, ale dobre, to je tá každá štatistická veličina, každý štatistický súbor má svoje plusové, aj mínusové hodnoty. Ale ja chcem povedať o tých pozitívnych, máme ľudí, ktorí to robia, ktorí tomu veria a verte tomu, že je čomu veriť, len možno treba k tomu tú podporu. Ja verím, že sa dopátrame k tejto podpore aj tou malou zázračnou vetou, o ktorej budeme rozprávať v zákone o lesoch v januári, dajbože, budúceho roku.

    Chcel som použiť vo svojom vstupe dve knihy, čiernu som už použil, o zelenej správe som rozprával, tak použijem ešte tú červenú. Včera vznikla pri rozprave o štátnom rozpočte taká zaujímavá diskusia medzi mnou a pánom poslancom Blahom, ktorý rád cituje niekedy marxistických autorov a ja som si jedného marxistického zobral, resp. zobral som si ekonomickú demokraciu dnes, ktorá je knižkou, ktorá má, v radoch SMER-u požíva veľkú úctu a pán Blaha mi to vlastne aj pripomenul, áno, že ten pán Schweickart je marxista, prečo nie, ja nemám to videnie sveta, že všetci sú len čierni a bieli. Ak ten pán Schweickart napísal, že, a ja si to teraz, tú vetu dovolím rozšíriť, včera som použil tú časť, ktorá mi pasovala pre štátny rozpočet a teraz možno, ona má skutočne dôvetok, ktorý som neprečítal, ktorý pasuje pre túto tému dnes.

    Takže pán Schweickart povedal vetu, ktorou by som rád skončil: "Obnoviť funkciu ekonomických hraníc štátov znamená predovšetkým obnoviť dôstojnosť človeka a pridať neovládateľnému hospodárskemu rastu a vyčerpávaniu prírodných zdrojov hodnotu udržiavateľnosti." To je podstata všetkého, o čom som sa tu snažil rozprávať, že v zelenej správe môže chýbať všetko, keď to tam autori nedajú, ale udržiavateľnosť, ktorá je vyjadrená práve hospodárskym spôsobom, ktorý mi tam chýbal a ľudská dôstojnosť, ktorá je daná tým, že ľuďom, ktorí bojujú za tento spôsob hospodárenia, treba uznať, že teda sú hodní vďaky a dôstojnosti a nie kritiky, tak tu by som chcel, na tomto mieste poďakovať marxistickému autorovi Schweickartovi, na ktorého výrok som sa v tejto chvíli mohol oprieť kvôli tomu, aby som chcel ukázať, že mi ide o vec a nie o to, že z ktorých literárnych prameňov čerpáme. Lebo nie je dôležité, kto hovorí, ale čo hovorí, takže prečo nie. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca Mičovského sú štyri faktické poznámky, päť, končím možnosť, alebo ešte? Uzatváram možnosť. Nech sa páči, Alojz Hlina s prvou.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja takú poznámku, dve poznámky, teda prvá, že tých bulharských konštant, alebo ako sa to hovorín je v tej lesnej správe viac, ako v štátnom rozpočte, úplne suverejne. V zásade hovorí o tom, že čím viac rúbeme, tým rýchlejšie les rastie a tým viac lesné zásoby v lesoch máme. No tak, nech každý usúdi teda, že či je to takto správne a skončí to možno aj tak, že keď bude posledný strom v Medickej záhrade, tak pán Martinák tu bude mávať zelenou správou a bude hovoriť, že lesná zásoba stále a stále rastie.

    A tú druhú poznámku, čo som chcel, pán Mičovský, že ja som nehovoril o politike, keď som pánovi ministrovi dával petíciu, ja som ho požiadal o vyjadrenie občianskeho postoja k tomu, že niekto má záujem zrušiť chránený areál na Bôriku. A teraz mi povedzte tú logiku, ja som rozmýšľal nad tou logickou, že kde je tá logika. Viete, kde je tá logika? My sme schválili zákon o ochrane prírody, kde štát bude zamieňať, bude môcť zamieňať chránené územia. Čiže je nelogické, aby štát zamieňal svoje chránené územie, čiže čo urobí? Zruší chránené územie, ktoré má a potom ho zamení, asi, predpokladám, že taký je nejaký scénar, že by bolo absolútne nelogické, keby on svoje chránené, čiže v prvom kole je potrebné zbaviť štatútu ten borovicový hájik pod Bôrikom štatútu chráneného územia, o to ide. No však, viete ja viem, že ste veľa s tým komfortní, že vám to nevadí z Komjatíc je ďaleko na Bôrik, ale to je princíp. Otázka stojí, že či sme s tým komfortní, či nám to takto vyhovuje, či pôjdeme ďalej a ďalej, to ja som ho k tomu vyzval, k podpisu pod petíciu. No odmietol, čiže teda nech ľudia vedia, že pán minister odmietol podpísať petíciu na záchranu borovicového hájika. A keď už promujeme tie knihy, tak ja som mal pripravený na zákon o lesoch, ja, ak on sem príde, ten zákon, ja by som promoval túto knihu a to je kniha Posledná pevnosť, ľudí, ktorí skutočne majú radi les...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči, Huba Mikuláš, Mikuláš Huba.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som sa v prvom rade poďakovať kolegovi Mičovskému, že sa snaží tejto problematike vrátiť vecný charakter. Urobil tiež výpočet toho, čo mu v správe chýba. A ja som by som si dovolil na to nadviazať.

    Dvadsiateho prvého februára tohto roku týždenník pre ekonomiku a podnikanie Trend uverejnil príspevok s názvom Výpalníci so štátnym drevom, autorom je redaktor Ivan Haluza. Tento príspevok investigatívneho charakteru je zásadný svojím nadštandardným sedemstranovým rozsahom, ale najmä svojím obsahom. Keď som si ho prečítal, tak som si povedal, že ak len polovica z toho, čo sa v ňom uvádza, je pravda, tak je to naozaj škandál prvej kategórie. A celkom logicky som očakával, že obratom príde zásadná reakcia dotknutého rezortu, ktorá buď tie skutočnosti uvádzané v príspevku potvrdí a vyvodí z nich adekvátne dôsledky, alebo naopak ich vecnými argumentmi vyvráti. Čakal som tri mesiace a nič podobné som nezaregistroval, tak som sa obrátil listom na tu prítomného pána ministra a požiadal som ho o jeho stanovisko. Žiaľ, to stanovisko bolo natoľko všeobecné a dokonca mentorské, že ma hlboko sklamalo a žiadne nové svetlo do problematiky nevnieslo, tak som ešte tajne dúfal, že táto správa sa bude snažiť vyrovnať so skutočnosťami, ktoré sa uvádzajú v tomto príspevku, žiaľ ani to sa nestalo, takže moje sklamanie sa prehĺbilo, ale dúfam, že nie je všetkým dňom...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S ďalšou faktickou Martin Fecko.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem ti tiež za načrtnutie odbornej vízie, ako má vyzerať naše slovenské lesné hospodárstvo v ďalšom storočí a v ďalších storočiach. Hovorím, že pravda nás dobehne, či sa nám páči, alebo nepáči a v krajine tá pravda je o to krutejšia, keď nám potom môže spôsobiť rôzne nepredvídateľné situácie. Pýtam sa, vieme, či nevieme sa poučiť zo starých chýb a možnože aj z našich chýb v minulosti urobených, najlepšie by bolo, keby sme učili z chýb cudzích, ktorí to už skúsili a im to nevyšlo. Bol by som rád, kolegovia, keby sme sa vedeli z týchto chýb poučiť a neopakovali ich, lebo história dejín nám to neodpustí a konečne si uvedomme, že mrháme časom nášho národa, žiaľ aj v oblasti lesného hospodárstva. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, Ľuboš Martinák.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Mičovský, samozrejme, každý môžeme mať názor a to tolerujem, čo má byť v zelenej správe, čo nemá byť, či práca s verejnosťou tam patrí alebo nie. Čo sa týka práce s verejnosťou, bola skutočne veľmi dobre propagovaná v médiách, alebo aj inými cestami. K ďalšej veci sa chcem zmieniť, boj lesníkov a ochranárov, skutočne je vyvolaný umelo, ale boj medzi lesníkmi a tzv. ochranármi, ako ja ich nazývam a nech si o tom myslí, kto čo chce, nikdy neprestane práve v prospech lesa a práve v oblasti ochrany prírody. Lebo, ako si tiež spomínal, Jozef Dekrét Matejovie nebol len lesník, ale v prvom rade ochranár a z toho by trebalo vychádzať.

    S výberkovým hospodárskym spôsobom s tebou skutočne súhlasím a súhlasia aj ostatní lesníci určite, ktorý je známy a prvýkrát popísaný v literatúre už pred 70 rokmi. Čiže nie je to žiadne nóvum a záleží len od odborného lesného hospodára, aby tento spôsob uplatnil a takisto od pracovníkov hospodárskej úpravy lesov, ale k tomu treba dve základné, najvážnejšie podmienky, aby sme spĺňali a síce, ty vieš sám dobre, percento sklonu a hlavne sprístupnenie lesných porastov a k tomu sa chcem zmieniť na konci. Zrejme si si len chybne prečítal, máš pravdu, v Rakúsku, vo Švajčiarsku 40 m/ha, ale u nás nie je 10 m/ha, ale 20,3 m/ha, tak zrejme toto bolo len také tvoje menej dôsledné prečítanie tejto zelenej správy, kde je to uvedené.

    No a k pánovi Hlinovi, to je skutočne, nemám čo dodať. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Mičovský, mňa na vašom prejave zaujal ten záver, keď ste hovorili o udržateľnosti, o dôležitosti udržateľnosti a keď ste citovali aj marxistického filozofa, ktorý to zdôrazňuje a v tomto ja súhlasím aj s marxistickým filozofom, že udržateľnosť je dôležitá, či hovoríme o životnom prostredí, či hovoríme o lesnom hospodárstve, ale chcem pripomenúť a zdôrazniť, že je dôležitá aj vtedy, keď hovoríme o verejných financiách. A chcem vám pripomenúť, že, teda kolegom najmä z vládneho SMER-u, že rozpočtom, ktorý tu dnes budeme, o ktorom dnes budeme hlasovať, zhoršujeme dlhodobú udržateľnosť verejných financií, nehovoríme to len my, hovorí to aj nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. A rád by som pripomenul aj, síce neprítomnému, ale inému marxistickému zrejme nie filozofovi, ale poslancovi Blahovi, ktorý v mojej neprítomnosti ma tu nazýval fiškálnym supom, že dôvod, prečo sme ozdravovali verejné financie, dôvod, prečo sme urobili reformu dôchodkového systému zavedením druhého piliera, ktorú ste tiež už takmer zničili, dôvod, pre ktorý sme znižovali deficity verejných financií a ozdravovali ich, bol ten, že sme predovšetkým mysleli na budúce generácie a sme posilňovali dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Takže, áno, súhlasím s pánom poslancom Mičovským a aj s marxistickým filozofom, že udržateľnosť je dôležitá, ale nielen v lesnom hospodárstve, nielen v životnom prostredí, ale aj vo verejných financiách a tam, žiaľbohu, postupujete opačným smerom v SMER-e.

  • Nech sa páči pán Mičovský s reakciou.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Tak postupne, ďakujem za všetky príspevky. Pán poslanec Hlina, nechcel som to nazvať politickou petíciou, je to občianska, rád ju podpíšem, ešte teraz.

    Pán poslanec Huba hovoril o sklamaniach z vývoja v lesoch, ja sa k tomuto sklamaniu môžem pridať v tom slova zmysle, že ešte stále otázka, ktorá vznikla 24. júna 2009, nebola zodpovedaná a ja verím, že my spoločne sa tejto odpovede dočkáme, pretože veci, ktoré potrebujú odpoveď, tú odpoveď raz aj dostanú. Je to otázka času, ten čas príde a to, kde je pravda, to tušíme všetci, len ju treba odkliať.

    Pán poslanec Fecko, mrhať časom je naozaj to posledné, čo by sme si mali dovoliť v tejto súvislosti a ja ti ďakujem, pretože tento akcent na čas je dôležitý. My vieme zhruba, že kde pôjdeme, len je otázka, či budeme vajatať ešte 20 rokov, alebo tu pod kuratelou, povedzme tejto vlády, povieme, áno, toto je ten správny smer v lesnom hospodárstve. Ja budem prvý, ktorý za to zdvihne ruku.

    Pán poslanec Ľuboš Martinák, kolega lesník, no ak existujú tzv. ochranári, tak potom jednoznačne nemôže byť problém nie tzv. lesníkom, ich kedykoľvek usadiť a povedať jasne za jedným stolom, hoc aj v priamom prenose, aká je pravda. Predsa neodkazujme si tieto veci na diaľku, diskutujme a zrazu pri tej diskusii zistíme, že vypadli stadiaľ tzv. ochranári a ostali len ochranári, prestane byť tá hranica, o ktorej hovorím, že je umelá, úplne potrebná, resp. nebude existovať. No a k tým cestám, pozor, štatistika je vždycky vec, že kto ju ako, sa zhmotní, ja som hovoril o lesných cestách tvrdých. A pánovi poslancovi Miklošovi, áno, udržateľnosť, musíme byť dôslední a bolo by dobré, keby sme tu nepoužívali politickú ornitológiu namiesto faktov...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Týmto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce sa k rozprave vyjadriť pán minister? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, s výnimkou dvoch arogantných vystúpení pána Simona a Hlinu, myslím si, že tá diskusia bola skutočne vecná, vysvetľovali sa tu názory a ja akceptujem skutočne názor každého poslanca a myslím si, že má právo a práve priestor aj v parlamente na to, aby sa vyjadril a aby sa vyjadril k problému zo svojho pohľadu.

    Čo sa týka pána poslanca Mičovského, ja sa nebránim týmto, týmto doplňujúcim informáciám. Nie je vôbec problém to tam dať, dohodnime sa, dajte nám to nejaké uznesenie cez poľnohospodársky výbor, povedzte, o čo by ste konkrétne chceli na budúci rok doplniť túto správu a to nie je žiadny problém, je to len technická vec a otázka zhody, čo by mala takáto výročná správa obsahovať. Ja v tom nevidím skutočne žiadny problém a veľmi rád budem, aj keď budú takéto ďalšie doplňujúce informácie v zelenej správe.

    Moja posledná poznámka je na ten provokačný krok pána Hlinu. Viete pán Hlina, vy najprv ma tu obviníte, že pomaly spoluúčastný na tom, že sa likviduje, likvidujú stromy na Bôriku, obviňujete tu mňa, kolegu zo životného prostredia a postavili ste to do polohy, že vlastne my sme to celé umožnili. Zabudol ste však povedať jednu zásadnú vec, Bôrik nepatrí lesom, nie je to lesná pôda, je to mestská zeleň, čiže prosím vás, túto iniciatívu vyvíjajte na príslušnom magistráte, lebo to je územie tohto, tohto hlavného mesta. Viete, ja nemám problém podpísať sa pod iniciatívu, ktorá bude chrániť zeleň v Bratislave. Mám problém podpísať sa pod materiál, ktorý mi takým arogantným spôsobom predloží pán poslanec Hlina. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. V záverečnom slove sa nebudem vyjadrovať k vystúpeniam jednotlivých poslancov. Ja si tú diskusiu naozaj veľmi vážim a hodnotím ju pozitívne. Ale dovoľte mi, aby som sa zamyslel nad podstatou, nad podstatou z toho aspektu, aké je poslanie, na čo nám slúži a aké sú výstupy z prerokovania v tomto prípade zelenej správy tu v pléne Národnej rady. Viete, mňa to zaujímalo a spýtal som sa všeobecne väčšinou z nás veľmi uznávaných pracovníkov Národnej rady a budem ich aj menovať, lebo si to zaslúžia, sú to odborníci, ktorých absolutná väčšina z nás uznáva za to, čo robia pre Kanceláriu Národnej rady a v konečnom dôsledku pre nás všetkých, pre poslancov Národnej rady, sú to napríklad pán doktor Knapp, pán inžinier Lukáč, tajomník nášho výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aká je vlastne história zelenej správy ako takej? Či už správy o potravinárstve a poľnohospodárstve a potravinárstve, alebo o lesnom hospodárstve.

    Viete, čo mi bolo povedané? Ta história spočíva v tom, že pred 20, 21 rokmi, keď sa prvýkrát rozhodlo o tom, že sa bude zelená správa, alebo budú tieto správy, ktoré, súhlasím s tým, čo povedal pán Mičovský, sú absolútne apolitické, že sa budú prerokovávať v pléne Národnej rady z toho dôvodu a preto a vždy pred návrhom rozpočtu, aby mali jednotliví poslanci priestor na základe informácií získaných z týchto správ, pripraviť či už pozmeňujúce návrhy alebo ďalšie iné stanoviská k tvorbe alebo teda k návrhu zákona o štátnom rozpočte. Povedali mi aj to títo páni, že fungovalo to nejaké tri, možno štyri roky a od vtedy to fungovať prestalo. Teraz sa zamyslíme nad tým, ak hovoríme o apolitických správach, hovoríme o tom, že sú tam výsostne odborné veci, hovoríme o tom, že Národná rada berie na vedomie tieto správy, neschvaľuje ich a pritom sa pragmaticky pozrieme na to, že včera sme sa tejto správe venovali takmer dve hodiny, teraz pol druha hodiny, nemali by sme sa, páni, zamyslieť nad tým, či takéto apolitické odborné správy by nebolo účelnejšie, pragmatickejšie, racionálnejšie prerokovať maximálne na úrovni výborov? Nebolo by to racionálnejšie z aspektu a vo vzťahu k všetkým ostatným poslancom v rámci tohto auditória? Ja som presvedčený, že prišiel ten čas na základe toho, čo som povedal, aby sme sa nad tým zamysleli. Ináč veľmi pekne vám ďakujem všetkým, či už lesníkom, ale aj ne lesníkom za vaše vystúpenia a držím palce slovenským lesom a všetkým lesníkom ale aj našim kolegom environmentalistom. Ďakujem pekne za slovo.

  • Ďakujem pekne aj ja a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu v poradí je návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie stanoviska Slovenskej republiky, teda deklarácie o daňovej suverenite v priamych daniach. Návrh má tlač 743 a informácia z výborov je pod číslom 743a. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Ivanovi Štefancovi, aby tento návrh za skupinu poslancov uviedol.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie stanoviska Slovenskej republiky - Deklarácia o daňovej suverenite v priamych daniach, tlač 743.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol návrh stanoviska Slovenskej republiky o Deklarácii o daňovej suverenite v priamych daniach. Treba povedať na úvod, že tento návrh nie je nový. Národná rada Slovenskej republiky sa zaoberala už dvakrát s týmto návrhom a som hlboko presvedčený o tom, že je potrebné sa tým zaoberať opäť.

    Je potrebné zaoberať sa opäť suverenitou, pretože je ohrozená. Je ohrozená priamymi aj nepriamymi nástrojmi, ktoré nás začínajú ovplyvňovať. Tým priamym nástrojom je napríklad Smernica SSSTB, smernica o harmonizácií daňového základu v priamych daniach, v priamych firemných daniach, ktorú už Slovenská republika oficiálne odmietla. Dovoľte mi zdôrazniť, že stále platí oficiálne stanovisko, ktoré bolo prijaté za minulej vlády, že výbor pre európske záležitosti vyjadril znepokojenie nad dopadom takej smernice na slovenskú ekonomiku i na celý vývoj v Európskej únii a odmietol tento návrh smernice. Spolu s ďalšími parlamentmi v Európskej únii sme pripravili takzvané odôvodnené stanovisko a postavili sme sa proti tejto smernici.

    Je ale zároveň potrebné povedať, že návrh, aj keď získal vtedy 14 hlasov, nezískal potrebnú tretinu, teda 18 hlasov, ktorá by bola dôležitá pre takzvanú žltú kartu a zastavenie tejto smernice. O to je dôležitejšie, aby sme sa k tejto otázke vyjadrili, o to je dôležitejšie aby sme zdôraznili potrebu našej suverenity v oblasti priamych daní. Odvolávame sa pri tomto stanovisku nielen na Ústavu Slovenskej republiky, ale aj na ústavný zákon č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie a ide nám o to, aby sme vyhlásili výlučnú právomoc Slovenskej republiky rozhodovať o otázkach daní z príjmov fyzických i právnických osôb a odpočitateľných položiek nezdaniteľného minima a ostatných otázkach súvisiacich so základom a štruktúrou dane a akýchkoľvek nových platieb majúcich charakter dane samostatne.

    Je to dôležité aj preto, aby sa vyvíjala úspešne nielen slovenská ekonomika, ale aj celá Európska únia, pretože obávam sa, že harmonizačné trendy majú za následok taký dvojitý negatívny efekt. Jednak, že potlačia rozvíjajúce sa ekonomiky, ale jednak spomalia rast v celej Európskej únii. Som hlboko presvedčený, že preto, aby sa Únia rozvíjala a potrebujeme ju podporiť v jej ambíciách rastu, potrebujem vzájomnú súťaživosť. Potrebujeme možnosť voľby, potrebujeme zdravú vnútornú konkurenciu, ktorú chceme v oblasti priamych daní ochrániť. Tiež som presvedčený, že pri integračných trendoch ktoré sú nezvratiteľné a v niektorých oblastiach je evidentné, že budú pokračovať aj ďalej, napríklad v oblastiach vnútornej bezpečnosti, obrany, prípadne dodržiavania ľudských práv, kde určite pôjdeme aj ďalej a tieto ambície podporujeme, tak na druhej strane sú oblasti, kde si nemyslím, že by sme mali sa integrovať viac, než je to potrebné. Takou oblasťou je napríklad oblasť daní, ale aj oblasť sociálnych vecí, prípadne oblasť penzijných systémov. Je dôležité, aby sme si uchránili suverenitu, aby sme si uchránili rozhodovanie v týchto otázkach na národnej úrovni.

    Preto je kľúčové, aby sme sa na túto aktuálnu tému vyjadrili, pretože táto hrozba stále existuje a je dôležité, aby sa zvrchovaný zákonodárny orgán Slovenskej republiky, ktorým je táto Národná rada, vyjadrila, či chce, alebo nechce, aby sme si o daniach na Slovensku rozhodovali samostatne tu, aby nám nikto iný nediktoval, či budeme mať vyššie alebo nižšie dane. Nebezpečenstvo súčasných harmonizačných trendov spočíva aj v tom, že pokiaľ by došlo k harmonizácií daňového základu, veľká väčšina krajín má užší daňový základ, ako Slovensko. Je teda pravdepodobné, že ten širší daňový základ by sa na Slovensku znížil, čo by znamenalo ďalšie zvýšenie daní. Áno, chcem tým povedať, že v prípade presadenia harmonizačných trendov znamená pre Slovensko tento trend aj ďalšiu hrozbu zvyšovania daní a to určite nechceme. Vidíme, že čo daňová politika spôsobila na Slovensku v minulosti. Najmä z hľadiska zavedenia priamej dane pod vedením pána Mikloša znamenala táto politika nebývalý úspech v oblasti znižovania nezamestnanosti, v oblasti ekonomického rozvoja, v oblasti prilákania nových investícií, čo sa prejavilo takmer vo všetkých ekonomických ukazovateľoch.

    Dovoľte mi pripomenúť, že ešte v roku 2001 Slovensko malo takmer 20-percentnú nezamestnanosť, v roku 2008 klesla pod 10 %. V oblasti zadĺženosti sme mali cez 50 % verejný dlh v roku 2000, v roku 2008 klesol na úroveň niečo vyše cez 27 %. Teraz sme opäť cez 50 %. Hovorili sme o tom pri debate o štátnom rozpočte.

    Daňová politika je jedným z významných nástrojov ekonomického rozvoja, ktorá môže aj podporiť ekonomický rast, ale môže ho aj brzdiť. Vidíme to, čo sa deje na Slovensku dnes, ako výrazne ovplyvnilo zvyšovanie daní nezamestnanosť na Slovensku a aj problémy v štátnej kase. Preto je ozaj veľmi, veľmi škodlivé, keď namiesto zjednodušenia systému zavádzame novú daň, novú daň zo straty, ktorá na Slovensku, bohužiaľ, najviac postihne tých, ktorí najviac ľudí zamestnávajú, to sú malí podnikatelia.

    Pri tom všetkom chcem ešte raz zdôrazniť, že považujem za kľúčové, aby sa o týchto rozhodovaniach viedli debaty na tejto pôde, aby sme tieto rozhodnutia urobili na Slovenskej pôde, aby o tom, aké dane budú platiť naši občania, naši zamestnávatelia, nerozhodoval niekto iný, ale aby o tom rozhodovala Národná rada Slovenskej republiky, aby sa tu o tom rozhodovalo na slovenskej úrovni. O tom je táto deklarácia. A chcem poďakovať všetkým poslancom, ktorí ju podporili. Verím, že nájde aj širší ohlas a nedá mi nespomenúť v tejto súvislosti jeden zo smutne známych výrokov pána premiéra, ktorý nedávno uviedol na adresu Európskej únie, že je akosi zahľadená do seba. Nuž, keď by mala byť zahľadená do seba, o to je dôležitejšie podporiť túto deklaráciu, aj keď s jeho výrokom nesúhlasím, pretože si myslím, že svoju spolu zodpovednosť za vývoj Únie máme aj my, o to je dôležitejšie, aby sme si o veciach, o ktorých si chceme sami rozhodovať, aj sami rozhodovali a aby sme si tieto právomoci uchránili. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Poprosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet pána poslanca Ivana Mikloša, aby informoval parlament o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch.

  • 34.

    Vážený pán podpredseda, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, dovoľte, aby som ako určený spravodajca predniesol informáciu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie stanoviska Slovenskej republiky - Deklarácia o daňovej suverenite v priamych daniach, tlač 743, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto informáciu o prerokovaní vyššie uvedenej deklarácie. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 717 z 27. septembra 2013 pridelil návrh skupiny poslancov týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, výboru pre európske záležitosti. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh deklarácie v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady stanoviská poslancov Národnej rady. K predmetnému návrhu deklarácie zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská. Výbor pre financie a rozpočet neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor pre európske záležitosti neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny poslancov. Gestorský výbor neschválil spoločnú správu výborov. Predseda výboru ma určil za spoločného spravodajcu výborov, aby som na schôdzi Národnej rady podal informáciu o výsledku rokovania výborov k predmetnému návrhu deklarácie a predložil návrh na ďalší postup. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja. Otváram rozpravu k tomuto bodu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Chcem sa teraz spýtať, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Uzatváram túto procedúru s jedným menom na tabuli. Nech sa páči, Ľudovít Kaník. Pán kolega, máte slovo.

  • Vážený pán podpredseda, vážení predkladatelia, je zaujímavé, že téma, ktorá môže pre Slovensko znamenať takmer existenčnú záležitosť, absolútne nebudí záujem u poslancov, aby sa nad tým zamysleli. Otázka daní a otázka suverenity Slovenska je pritom naozaj principiálna a kľúčová. Možno si to neuvedomujete vďaka tomu, že sa nevenujete ekonomike, alebo nevenujete sa mnohí týmto otázkam. Ale to, ako nakoniec, aké manévrovacie možnosti bude mať tá ktorá krajina a slobodu pri stanovovaní si svojich podmienok, ktorými výrazne ovplyvňuje ekonomiku, od toho bude závisieť mnohokrát osud, ekonomický osud tej krajiny. Slovensko v tomto smere bolo tou krajinou, ktorá od istého času, od zavedenia rovnej dane a reforiem, ktoré v tom čase boli prijímané, bola lídrom v nových prístupoch. V prístupoch, ktoré ukázali v praxi a potvrdili, že dobrá jednoduchá, prehľadná a nízka, nízko nastavená daňová sústava môže byť veľmi významným akcelerátorom hospodárskeho rastu, že keď sa k tomu pristúpi takýmto spôsobom, tak ekonomika expanduje.

    Potvrdením tohto tvrdenia je porovnanie vývoja ekonomík v Európe práve v tom čase. Viackrát som o tom hovoril, naposledy pri štátnom rozpočte, takže to veľmi stručne len zopakujem, že je veľmi dobre vidieť, keď si pozriete, ako sa vyvíjali ekonomiky iných krajín v eurozóne alebo aj mimo eurozóny, ale v Európe, alebo aj vo svete a pozriete sa na ich daňové systémy, tak z toho jasne vidieť, že za vedenie jednoduchého zdaňovania a zníženie daní znamenalo významný hospodársky rast v prvom kroku a okamžite znamenalo veľmi rýchle znižovanie nezamestnanosti. To bolo tým najdôležitejším a najpozitívnejším prvkom dobrého zdaňovania. No a samozrejme znamenalo to veľký nárast príjmov štátneho rozpočtu. To na margo ľavicovo vidiacich pánov poslancov a pani poslankýň, aby si uvedomili, že nízke dane neznamená nízke príjmy do rozpočtu. Naopak. Vysoké dane znamenajú nízke príjmy do rozpočtu, ako ukazuje súčasná prax. Súčasná prax na Slovensku, ale nielen na Slovensku.

    A teraz k tým európskym súvislostiam a nebezpečenstvu, ktoré nám hrozí a dôležitosti prijatia takejto deklarácie. Sú tu vždy veľké lákadlá najmä pre socialistickú časť politického spektra, že zjednocovaním, zoradením sa do jedného šíku sa dosiahne strašné, pozitívne efekty pre krajinu. Socialisti sa vždy pokúšajú stanoviť presné pravidlá, direktívy, mantinely. Preto nám stále prichádza viac a viac a do zákonodarstva preniká stále viac príkazov, obmedzení, nariadení, ktoré komplikujú bežným občanom, ale predovšetkým zamestnávateľom, od ktorých závisí potom, či máme nezamestnanosť vysokú alebo nízku, každodenné fungovanie, každodenný život. A prinášajú ďalšie a ďalšie náklady. A tlak na to, aby sa dane harmonizovali, je jedným z takýchto nebezpečenstiev. Harmonizácia daní je len skryté a pod taký pláštik takého milého slova schovaná snaha o obmedzenie daňovej konkurencie a zastavenie možností nových členských krajín Európskej únie, aby zrýchleným ekonomických rastom dohonili zaostávanie, ktoré sa historicky vytvorilo vďaka tomu, že sme patrili do komunistickej časti Európy.

    Jednoducho vznikli tu veľké ekonomické rozdiely a my nemáme inú šancu ako dostať životnú úroveň našich občanov na podstatne vyššiu úroveň ako rýchlejší hospodársky rast a všetky pozitíva s tým spojené, ako má zvyšná časť Európy. A to sa nedá dosiahnuť nijako ináč, len lepšími podmienkami na podnikanie, lepšími podmienkami na zamestnávanie a medzi tieto lepšie podmienky patria lepší a kvalitnejší aj odvodový, ale v tomto prípade hovoríme o daňovom systéme. Zhoršovaním tohto systému a prispôsobovaním sa vysokým daniam, ktoré prevažne vládnu v Európe, logicky strácame túto výhodu, tým pádom nemôžeme dosahovať rýchlejší rast. Naopak brzdíme ho a samozrejme nikdy v živote nemôžme dosiahnuť potom znižovanie zaostávania. To je tá podstata veci.

    My si preto musíme strážiť túto výhodu a nesmieme sa nechať zlákať akýmikoľvek sľubmi, ako to cez harmonizáciu bude dobré. Jeden z takých falošných sľubov alebo motívov, alebo tvrdení je, že keď budú dane harmonizované, že sa zúži možnosť na daňové podvody. Nezmysel. Ničím neopodstatnené tvrdenie. Opäť len falošné lákadlo, falošná návnada, na ktorú sa, lebo to dobre znie. Áno, kto by chcel podporovať daňové podvody? No, nikto. Tak sa predhodí návnada, že keď budeme mať harmonizované dane, tak sa zúži možnosť daňových podvodov. Nijaký efekt to nemá v tejto oblasti. Je to len falošná návnada.

    Druhé lákadlo je, že harmonizovaním daní to bude spravodlivejšie. Nikto nebude mať nezaslúženú výhodu. Ale aká nezaslúžená výhoda? Veď každá krajina môže urobiť to, že v záujme toho, aby sa lepšie fungovalo v danej krajine, aby občania mali viac prostriedkov, viac finančných zdrojov sami pre seba, aby zamestnávatelia mohli investovať peniaze do rozvoja výroby, do tvorby nových pracovných miest. Každá krajina môže znižovať priame dane. Nikto to nebráni žiadnej krajine. Tak aká nezaslúžená výhoda? Navyše, keď nielen na slovenskom príklade, ale aj na mnohých iných príkladoch sa ukazuje, že je to veľmi dobrý nástroj na prekonanie problémov vyplývajúcich z krízy. Všetky krajiny, ktoré išli cestou zníženia daní a zjednodušenia daňovej sústavy, dosiahli vyšší výber daní a dosiahli rýchlejší hospodársky rast. Aj dnes v Európe vidíme, že Pobaltské krajiny napríklad, ktoré sa touto cestou vydali, pretože veľmi rýchlo zistili, že klasická reakcia väčšinová, žiaľbohu, dnes zvýšenia daní priniesla veľmi veľa negatív, zmenili tento kurz, znížili dane, išli cestou liberalizácie, znižovania zásahov štátu a výsledok sa dostavil v rekordne krátkom čase. Už v priebehu roka - dvoch dosiahli dramatický pokles nezamestnanosti, v Estónsku o viac než 6 % a dosahujú vysoký hospodársky rast. Ale takouto cestou dnes ide aj Veľká Británia napríklad a, žiaľbohu, mnoho iných krajín, ale aj Nemecko napríklad, aby som nebol, úplne nezabudol, aj keď tam sa tá cesta realizuje hlavne cez reformy, ktoré boli prijaté na trhu práce. No, ale máme tu iné krajiny, ktoré samozrejme pretože nemajú vôľu a ochotu, veľmi podobne so súčasnými alebo slovenskými socialistami, nemajú vôľu a ochotu šetriť na vládnych výdavkoch neproduktívnych, zdôrazňujem, nie kapitálových, ale tých, kde sa financuje byrokratické aparáty, kde sa financujú nezmyselné sociálne dávky, tam vôľa chýba a preto sa funguje na dlh a preto potrebujú stále žmýkať viac a viac ľudí. Tak tieto krajiny samozrejme, že sa s nevôľou pozerajú na to, keď krajina, ako je Slovensko, je dostatočne odvážna a dostatočne novátorská v prístupe k daniam a hľadá a našla v časoch, ktoré by som vymedzil rokmi 2002 - 2006, cestu podpory hospodárskeho rastu, cestu znižovania nezamestnanosti, cestu prilákania investícií cez dobré podmienky pre podnikanie a pre investovanie a cestu rastu zamestnanosti.

    Preto prijatie takejto deklarácie je veľmi dôležité aj pre budúcnosť a vymedzuje a ochraňuje záujmy slovenských občanov. Záujmy slovenských občanov, ktoré spočívajú v tom, že my máme, mali by sme mať predovšetkým na pamäti to, aby sme im vytvárali čo najlepšie podmienky na fungovanie a aby sme, tak ako som to už povedal, dosiahli čo najrýchlejšie znižovanie ekonomického zaostávania za krajinami starej Európy, ktoré sa vytvorilo historicky. A preto musíme byť lepší jednoducho povedané. Preto nesmieme pristúpiť nikdy na to, aby sme daňové podmienky zjednotili s tými krajinami, ktoré sa rozvíjajú pomaly. Pretože, keď pôjdeme rovnakou rýchlosťou, jednoducho logicky ich nikdy nedobehneme. A my ten záujem máme.

    Vážené dámy, vážení páni, považoval som za potrebné aj takýmto spôsobom, možno jednoduchým, ale zrozumiteľným, zdôrazniť, že nebezpečie daňovej harmonizácie na nás číha stále. S ním číha strata slobody občanov jednotlivých krajín a je to veľmi dôležitá vec, ktorú si musíme strážiť a ktorú v žiadnom prípade nesmieme pustiť zo zreteľa a nesmieme pod akýmikoľvek zámienkami sa nechať zlákať na túto falošnú cestu, pretože z nej, z nej sa už nedá zísť. Keď my si tu v parlamente odhlasujeme zákon, podľa toho, kto má väčšinu, ktorý nie je dobrý v daňovej oblasti alebo aj v inej, môže sa to napraviť, či už revidovaním, či už revidovaním tohto zákona alebo zmenou vládnej garnitúry. Ale ak raz na európskej úrovni predáme za misu šošovice, za prísľub eurofondov alebo za hoci čo iné to, že stratíme možnosť rozhodovania suverénne o týchto veciach, už budeme zviazaní a už aj pri akomkoľvek zmene názoru nebudeme mať kompetenciu a silu nastaviť tie podmienky tak, aby boli pre Slovensko dobré, správne a pozitívne. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca Kaníka je pätica faktických poznámok. Nech sa páči, s prvou Zsolt Simon.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ako aj predkladatelia, ja s touto deklaráciou súhlasím, aj moji kolegovia, keďže Slovenská republika môže mať jedinú výhodu v európskom priestore v daňovom systéme. Keď sa toho Slovenská republika vzdá, tak nebudeme mať žiadnu výhodu, prečo by zahraniční investori mali prísť a investovať na územie Slovenskej republiky, vytvárať pracovné miesta. Snáď si nikto z nás nemyslí, že za našu právnu istotu, za vymožiteľnosť práva garantované takým gestorom, akým je predseda Najvyššieho súdu Harabin, to nebude. Takže práve z tohto dôvodu podporujem túto deklaráciu, aby vláda sa nevzdala tejto, jedinečného fenoménu, ktorým môžme vplývať na to, aby prišli zahraniční investori a vytvárali pracovné miesta aj na území Slovenska. Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou Helena Mezenská.

  • Dovolím si aj ja krátko zareagovať. No, určite ani mne, pán poslanec Štefanec, nie je ľahostajný tento predložený iniciatívny návrh. Považujem ho naozaj, tak ako to povedal aj poslanec Kaník, za veľmi dôležitú a kľúčovú otázku daňovej reformy aj rozprúdenia hospodárskeho, aj ekonomického rastu. Samozrejme, že rozloženie politických síl a situácia v parlamente ukazuje, že pre takéto závažné otázky, ktoré potom samozrejme negatívne dopadajú na občanov, tu nie je vytvorený dostatočný ani adekvátny priestor pre to, aby sa diskutovalo a aby sa takéto otázky docenili.

    Prečo ale ja podporím tento poslanecký návrh, je to, že som za suverenitu, samostatnosť a slobodu rozhodovania našej krajiny v takýchto kľúčových otázkach. Ja si myslím, že naozaj našu politiku aj daňovú reformu nemôžme nastavovať podľa formálnych a štandardných parametrov Európskej únie, ale podľa potrieb zdola. A faktom je, že dnes na takto uskutočňované daňové, zásahy do daňovej reformy, do daňovej politiky dnes malé, stredné podniky, bežní občania veľmi ťažko doplácajú. Život sa im čoraz viac zhoršuje a podmienky sú nastavené tak, že nie sú motivovaní. Ľudia sú naozaj, sú zaťažení tým, ako tento daňový režim funguje. Ďakujem.

  • Nech sa páči, Magdaléna Vášáryová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Nie je to prvý raz, čo svojím spôsobom sa snažíme vyvolať diskusiu o daňovej suverenite tu v parlamente, o veľmi dôležitej téme, časti európskej politiky. A preto je mi ľúto, že vlastne nepoznáme názor poslancov, 83 poslancov na druhej strane, ako sedíme tu, v pléne, pretože by sme to potrebovali vedieť, ale zrejme ešte nedostali inštrukcie, ako budú hlasovať. A je mi to aj ľúto preto, lebo sme o tomto mohli debatovať dnes ráno o deviatej, keď sme mali debatovať o našej zahraničnej a európskej politike na rok 2014. Určite by bolo dobré za tejto situácie otvoriť túto tému, ale, bohužiaľ, sme sa k tomu nedostali. Vraj sa k tomu dostaneme až v januári. Je to škoda, lebo sme mohli hovoriť aj o situácii v Ukrajine, pretože naša vláda mlčí, nevieme, aké má stanovisko, ako sa pozerá na situáciu na Ukrajine, pretože ak zostane slovenská pozícia len v tom, že ako povedal náš pán premiér, že, citujem: "Treba sa pozrieť na to, kto dal akú ponuku.", tak to predsa nemôžeme takýmto spôsobom zostať s naším komentárom o situácii v našej susednej krajine.

  • Poprosím, ctené dámy a páni o vzájomné, vzájomné rešpektovanie.

  • Zaznel gong.

  • S ďalšou faktickou, Martin Fronc.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Veľmi krátko. Otázka harmonizácie daní, ako v Európe je diskutovaná už dlho, ale vnímam, že silnie, silnie úsilie o harmonizáciu v podstate všetkých typov daní. A tu nejdeme prijať zákon. Tu ideme prejaviť istú suverenitu a presvedčenie, že to nie je dobré, pretože čo zostane Slovensku v rukách na ovplyvňovanie hospodárskej politiky, ak sa vzdá aj tohto významného nástroja? A ja si myslím, že tu by malo dojsť k zhode, politickej zhode, o istom postoji k otázkam daňovej suverenity. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. K vystúpeniu kolegu Kaníka chcem dodať len to, že ja, ja sa v záverečnom slove vyjadrím obsiahlejšie a podrobnejšie, prečo je daňová suverenita dôležitá. Teraz chcem len vyjadriť prekvapenie, pretože Magda Vášáryová síce povedala, že nevieme, aký je postoj poslancov SMER-u, ale my to vieme, my to vieme z výborov, v ktorých neprešla táto deklarácia. Neprešla preto, že poslanci SMER-u boli proti, alebo sa zdržali.

    Musím povedať, že ma to veľmi, veľmi prekvapilo, pretože pri tejto veci som predpokladal, že sa podarí nájsť širokú zhodu celého parlamentu, pretože tu sú argumenty tak jasné a je tak silno v záujme Slovenskej republiky a úspešnej budúcnosti Slovenska, aby sme presadili daňovú suverenitu, že ma postoj poslancov SMER-u vo výboroch zarazil a prekvapil.

    Ak nepodporí, ak poslanci SMER-u, čo je pravdepodobné podľa hlasovania vo výboroch, nepodporia Deklaráciu o daňovej suverenite, pôjdu proti, jednoznačne proti záujmu Slovenskej republiky a ja sa pokúsim to vysvetliť a na argumentoch, ale aj číslach podložiť vo svojom záverečnom slove. Ďakujem pekne.

  • Dámy a páni, dokončíme túto sériu faktických reakciou rečníka a potom bude nasledovať hlasovanie ako tradične. Takže Ľudovít Kaník, nech sa páči, reakcia na faktické poznámky.

  • Ďakujem všetkým kolegom za faktické poznámky, ktoré predniesli a len sa pripojím k tomu, že tu nejde o to, aby sme odhlasovali, či majú byť dane vysoké alebo nízke. Ide tu o to, aby sme povedali, že my, poslanci slovenského parlamentu, chceme, aby zostala suverenita v rozhodovaní o týchto otázkach v rukách slovenského parlamentu. A keď poslanci SMER-u sa chcú vzdať tejto suverenity a budú hlasovať proti tomu, jednoznačne, jednoznačne konajú v neprospech záujmov Slovenskej republiky, aj v neprospech záujmov ich voličov. A jednoznačne odkrývajú to, že buď hajá iné záujmy alebo jednoducho svojou pasivitou vedome, vedome škodia občanom Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pekne. Týmto vyhlasujem rozpravu za skončenú. Obidvaja páni kolegovia, aj navrhovateľ, aj spravodajca dostanú slovo potom. Teraz bude nasledovať časť hlasovania.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím vás o zaujatie miesta, budeme pokračovať v rokovaní programu schôdze.

    Ešte predtým, pán poslanec Hlina, procedurálny návrh.

  • Vážený pán predseda, poslanci prišli na hlasovanie v zmysle toho, čo ste tu včera skúšali, aby neutrpelo vaše ego, sa chcem pýtať teda, že dáte hlasovať, že teraz, čiže o jedenástej nebudeme hlasovať? Lebo tak ste to včera avizovali.

  • Pán poslanec, ja dobre viem, o čom mám dať hlasovať. Takže, mám dať hlasovať o tom, že sa ma pýtate, či budem vedieť, o čom mám dať hlasovať?

  • Smiech a potlesk.

  • Nie, nie, nie. Joj, vtipný ste.

  • Reakcia predsedu.

  • Dajte hlasovať o tom, že nebudeme hlasovať. To ste včera avizovali.

  • Pán poslanec, budeme hlasovať o procedurálnom návrhu, vzhľadom na to, ktorý odznel včera, vzhľadom na to, že Národná rada nebola uznášaniaschopná, budeme hlasovať o návrhu, ktorý som podal, aby sme o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte hlasovali dnes po hodine otázok, to znamená niečo po pätnástej hodine. Hlasujeme, aby tu bola prítomná vláda.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 76 za, 27 proti, 24 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    O prerokovanom vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte budeme hlasovať dnes poobede po skončení Hodiny otázok.

    Zajtra dámy a páni, podľa schváleného programu od deviatej hodiny bude neverejná časť rokovania schôdze, kde budeme prerokovávať dve správy o činnosti Slovenskej informačnej služby a potom Vojenského spravodajstva. Vzhľadom na to, že ide o neverejnú rozpravu k utajovaným skutočnostiam, navrhujem, aby rozprava neprebehla. Tak ako obvykle.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 75 za, 50 proti, 1 sa zdržal, 4 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Budeme teraz hlasovať o prerokovaných dvoch bodoch. Poprosím pána poslanca Záhumenského. Ešte procedurálne návrhy predtým, ako budeme hlasovať. Pán poslanec Hlina.

  • Pán predseda, teda, ste ma prekvapili s týmto, ale to myslím, že kolegovia budú reagovať. Ja len vecne, pán predseda. Včera ste dali dva návrhy, aby sme o rozpočte hlasovali o piatej, ten vám v zásade prešiel všeobecným súhlasom. Potom ste dali druhý návrh, aby sme nehlasovali o jedenástej o bodoch, ktoré budú prejednané, to vám neprešlo všeobecným súhlasom. Hej? A neboli sme uznášaniaschopní pri tomto návrhu. A vy ste povedali, ste poradili vašim, že nech nechodia, lebo dáte hlasovať o tom, že nebudeme hlasovať.

    Tak, prosím vás pekne, ak by ste vecne chceli byť správny, však vy si tak potrpíte na to, tak, prosím vás pekne, dajte znova hlasovať o tom vašom druhom návrhu, to znamená, že nebudeme hlasovať o bodoch, ktoré sme prejednávali o jedenástej, i keď sme sem prišli a budeme o nich hlasovať o sedemnástej. To ste včera chceli. Neboli ste uznášaniaschopní.

  • Pán poslanec, aký je váš procedurálny návrh? Dávate návrh, aby sme hlasovali o tom, že nebudeme hlasovať.

  • Pán predseda, v zásade by som dal návrh na vaše odvolanie a možno je už aj čas.

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Nech sa páči.

  • Prosím vás, ale pre túto chvíľu...

    Paška Pavol, predseda NR SR

    Skúste, skúste povedať, o čom chcete, aby sme hlasovali.

  • Pre túto chvíľu, prosím vás, opravte si svoje vyjadrenia zo včera. Minule vás tu pán Lipšic dobehol, prosím vás, veď si dajte pozor, keď si tak potrpíte na to, dajte hlasovať o tom, že dnes, teraz, nebudeme hlasovať. To ste včera hovorili, neboli ste uznášaniaschopní. To ste povedali, že to urobíte. Tak dajte hlasovať o tom, že teraz nebudeme hlasovať.

  • Pán poslanec, viete, ja mám pamäť a nebudem tu s vami viesť teraz tento nezmyselný dialóg. Neprešiel návrh, aby sme hlasovali o štátnom rozpočte a potom som vás, keďže sme boli, neboli sme uznášaniaschopní, tak som povedal dobre, zajtra ráno budeme hlasovať o jedenástej o tom, že nebudeme hlasovať. Ale keďže som zmenil svoj názor, nebol to žiadny procedurálny návrh, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch. Pán poslanec Mamojka.

  • Ďakujem za slovo. Ja len chcem oznámiť, pripomenúť členom, o ôsmej máme zasadnutie výboru, výboru pre vzdelávanie, zajtra o ôsmej, poprosím. Ďakujem.

  • Pán predseda, ja by som sa chcel opýtať, vy ste teraz schválili procedurálnym návrhom, že zajtra nebude k bodu, ktorý sa tu prerokuje, k Správe o činnosti spravodajských služieb rozprava? Keby ste nám možnože vedeli do minulosti nejaký príbeh porozprávať o tom, kedy v minulosti bola zrušená rozprava ku ktorejkoľvek správe, ktorá bola predložená v parlamente, lebo, keď je neverejné rokovanie, nech je neverejné rokovanie, aj rozprava samozrejme, ale považujem to za absolútnu dehonestáciu parlamentu, ak pred začatím rozpravy ju vládna väčšina zruší. To nebolo podľa, to nebolo ani za čias Ivana Lexu, teda musím povedať, za čias Vladimíra Mečiara. Takže nové poriadky, ktoré zavádzate, sú naozaj veľmi osobitné a veľmi precedenčné, lebo obávam sa, že vy ako jeden z najväčších slovenských štátnikov by ste nemali mať záujem obmedzovať demokratické práva parlamentu.

  • No, v podstate to isté, čo kolega Lipšic. Neprichádza do úvahy, aby nebola rozprava. Neviem, kde ste na to došli, pán Paška. Možnože by bolo načase fakt porozmýšľať, keby ste nechali viesť schôdzu niekoho iného, lebo toto sa vám absolútne vymklo z rúk a keď to chcete aspoň trošku napraviť, tak prosím vás, tak normálne pripusťte rozpravu. Čo sú toto za spôsoby, že poviete, tu sa bude o tom hlasovať, ale bez rozpravy? To čo je tu? Burundy? Alebo čo toto? Môj návrh je, aby ste dali hlasovať o tom, že tá rozprava bude. Ďakujem.

  • Dobre. To je návrh, procedurálny. Takže o tom budeme hlasovať potom, keď odznejú ostatné návrhy. Pán poslanec Brocka.

  • Pán predseda, aj ja mám jeden procedurálny návrh. Pred chvíľkou sme odhlasovali dosť nedôstojný návrh, že budeme o štátnom rozpočte hlasovať po skončení hodiny otázok. Pán predseda, Národná rada nie je podriadená vláde Slovenskej republiky. Je to úplne naopak. A preto, aby sme si zachovali aký taký dekór, akú takú úroveň, dámy a páni, ja navrhujem, keď chcete, aby tu bola vláda, ktorá tu počas rokovania štyri dni o rozpočte nebola a nechala v tom ministra Kažimíra samého, aby sme hlasovali o štátnom rozpočte na začiatku hodiny otázok, na začiatku hodiny otázok. Prosím vás, naozaj, toto tu ešte nebolo, aby sme my boli ako pajáci slovenskej vlády. My tu máme vládu kontrolovať. Ona mala prísť teraz, keď chcela byť pri hlasovaní o štátnom rozpočte. Ale keď to inak nejde, tak dávam procedurálny návrh, aby sme hlasovali o štátnom rozpočte na začiatku hodiny otázok...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani poslankyňa Mezen..., pardon, pani poslankyňa Mezenská. Zrušte, prosím vás, to hlasovanie. Pani poslankyňa.

  • Ja tiež zareagujem, že považujem za nenáležité a absurdné ustavičné presúvanie bodov a jednotlivých hlasovaní. Prerokovali sme jeden z najzávažnejších zákonov, podľa ktorých sa má krajina riadiť budúci rok a pre mňa je to absolútne neprístojné, že vláda nie je schopná prísť na toto hlasovanie. Taktiež sa kriticky vyjadrujem a budem pranierovať to, že upravujeme činnosť parlamentu podľa toho, ako sa chce vláde. Parlament nie je holubník.

  • Pán poslanec Viskupič. Neviem, o čom by sme hlasovali, pani poslankyňa, ale pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, pán predseda. Pri všetkej úcte, to, že sme ráno sem prišli siedmi poslanci a chceli sa zúčastniť rozpravy s pánom ministrom Lajčákom a pán minister Lajčák ani nemal toľko chochmesu, aby sa nám proste dopredu ospravedlnil a plénum tento bod presunulo. Zároveň teraz vy rušíte rozpravu v parlamente a zároveň mám pocit, že vláda si naozaj robí z tohto parlamentu dobrý deň. Na základe tohto na žiadosť všetkých opozičných poslaneckých klubov si dovoľujem, aby ste zvolali poslanecké grémium okamžite, navrhnúť. Ďakujem.

  • Dobre. Po tom, ako odhlasujeme prerokované body, chcem len tých, ktorí nesledujú spravodajstvo slovenských médií, upozorniť na to, že naozaj veľmi flexibilne vláda zareagovala na možnosť pomôcť našim občanom zadržiavaným v Iráne. Pán minister zahraničných vecí musel nad ránom odletieť do Iránu, aby pomohol našim. Preto sa nemohol zúčastniť. Každý, kto chce chápať, tak pochopí.

    Pán poslanec Hlina, ešte jeden procedurálny návrh.

  • Áno, pán predseda, predsa len. Ja si pamätám minulý rok, ako som tu všetkých prekvapil, že som sa domáhal vystúpenia, keď bola správa revízie (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené). Zdá sa, že to niekoho páli. Predpokladám, že aj pri tejto správe, predpokladám, že pán Galko by chcel vystúpiť. Ja som chcel vystúpiť a hovoriť o niektorých prepojeniach v náväznosti na úžernícke nebankovky. Ak to chcete riešiť takýmto spôsobom, je to absolútne nemiestne, len zopakujem vyjadrenia kolegov. Ja dávam znova, teda ešte jeden procedurálny návrh, aby ste zrušili to, čo ste si odhlasovali, to znamená, že nebude rozprava. Ďakujem.

  • To celkom nejde, ale môžem dať hlasovať o návrhu, že žiadate, aby napriek uvedeným skutočnostiam bola rozprava. Ide neverejné, o neverejné rokovanie o utajovaných skutočnostiach, ku ktorým nikdy rozprava nebola.

  • Ruch v pléne.

  • Pán poslanec Hudacký. Poprosím vás, kolegyne, kolegovia!

  • Výkriky v sále.

  • Skúste chvíľu sa sústrediť ešte. Pán poslanec Hudacký.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som chcel vás požiadať o stiahnutie z programu tejto schôdze bod 68, tlač, o stiahnutie z programu tejto schôdze bod 68, tlač 787 v mene predkladateľov tohto návrhu a presunúť ho na januárovú schôdzu. Ďakujem pekne.

  • Myslím, že o tom nemusíme hlasovať. Pán poslanec Lipšic, ešte jeden procedurálny návrh.

  • Áno, ja mám návrh, aby v prípade, že neprejde návrh pána poslanca Brocku, aby sme odhlasovali, že budeme o rozpočte hlasovať o 17.00 hodine. Zdôvodním to nasledovne: vy ste včera, pán predseda, avizovali, že chcete presunúť hlasovanie na poobedie kvôli tomu, že sa musí spravodajca oboznámiť s pozmeňovacími návrhmi, lebo samozrejme hrozí, že viacero opozičných bude prijatých, aby to proste ladilo, čiže s ním sa musí oboznámiť a po druhé preto, aby tu mohla byť vláda. Asi najtradičnejšie prelegatívum (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) parlamentu je schvaľovanie štátneho rozpočtu, tak ho aspoň schvaľujme, ak tu chce byť vláda v riadnom čase. Prispôsobovať termíny hlasovania tomu, kedy presne tu bude vláda, aby náhodou nestratila ani päť minút, považujem za dehonestáciu parlamentu, za ktorú zodpovednosť potom nesiete vy a celá, samozrejme, že väčšina poslancov v parlamente.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, ja predkladám návrh, aby parlament Slovenskej republiky až do konca volebného obdobia hlasoval o všetkých prerokovávaných bodoch bez rozpravy, presne podľa vzoru, ako ste to navrhli v prípade prerokovávania správy o spravodajských službách.

    Ak by tento procedurálny návrh neprešiel, tak potom predkladám druhý procedurálny návrh, aby ste predložili návrh ústavného zákona o zrušení parlamentu. Ďakujem pekne.

  • Budeme hlasovať, myslím, že prvý bol pán poslanec Sulík a až potom bol pán poslanec Brocka. Pán poslanec Sulík žiada hlasovať o rozprave k uvedeným bodom.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 58 za, 63 proti, 14 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Pán poslanec Brocka žiadal, aby sme hlasovali o návrhu zákona o štátnom rozpočte na začiatku hodiny otázok, to znamená o 14.00 hodine.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 49 za, 16 proti, 62 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Pani poslankyňa Mezenská nenavrhla nič na hlasovanie.

    Pán Viskupič, zvolám hneď poslanecké grémium.

    Pán Hlina takisto žiadal to, čo pán Sulík, aby prebehla rozprava.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 52 za, 46 proti, 31 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Hudacký navrhol preradiť, stiahnuť bod 68 a zaradiť ho na januárovú schôdzu. Nemusíme hlasovať, je navrhovateľ.

    Pán poslanec Lipšic žiada hlasovanie o štátnom rozpočte o 17.00 hodine.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 52 za, 54 proti, 22 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Pán Kollár, o týchto návrhoch nedám hlasovať, pretože evidentne nie sú relevantné.

    Zvolávam poslanecké grémium. Po grémiu budeme, po grémiu budeme hlasovať o prerokovaných bodoch.

  • Reakcia z pléna.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, keďže je 12.00 hodín, vyhlasujem obedňajšiu prestávku. O druhej pokračujeme hodinou otázok a odpovedí a o 15.00 hodine budem hlasovať o štátnom rozpočte, ako aj o prerokovaných bodoch.

    Prajem vám dobrú chuť.

  • Prestávka.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní programu pravidelným bodom hodina otázok, ktorý týmto otváram. Poslanci včera do 12.00 hodiny predložili 12 otázok pre predsedu vlády a pre ostatných členov vlády 26 otázok, z ktorých overovatelia schôdze vyžrebovali poradie.

    Dámy a páni, predseda vlády pán Robert Fico sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil a poveril svojím zastupovaním podpredsedu vlády a ministra vnútra pána Roberta Kaliňáka. Pán podpredseda vlády, poprosím vás, aby ste informovali Národnú radu, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešného rokovania hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, zastúpi ho pán minister Ján Počiatek. Minister hospodárstva Tomáš Malatinský, zastúpi ho pán minister Ján Počiatek. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády. Poprosím vás, aby ste využili svoj 15-minútový limit a odpovedali na otázky, ktoré zaujímajú poslankyne a poslancov.

    Tá prvá je od pána poslanca Richarda Vašečku. Je tu? Áno, je tu pán poslanec. "Vážený pán premiér, aké kroky podnikne vaša vláda v prospech ochrany nenarodených detí ako odozvu na výzvu, ktorými boli napríklad Národný pochod za život, nedávny list biskupov a ďalšie?"

    Pán podpredseda vlády, v zastúpení pána premiéra, odpovedajte.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, ochrana života pred narodením je veľmi zložitá otázka minimálne etického, ústavného a zdravotného charakteru. Verejné inštitúcie zamerané na ochranu ústavnosti sa ňou zaoberajú roky. Ja môžem skoncentrovať odpoveď na vašu otázku len na minúty.

    Naviac, ak sa vážna téma stáva súčasťou politickej súťaže. Vy pravdepodobne nebudete mať na ňu rovnaký názor ako volení zástupcovia občanov za stranu Sloboda a Solidarita. Ústava však vymedzuje rámce, v ktorých sa má pohybovať nielen zákonodarná, ale aj výkonná a súdna moc. A to hneď v prvom článku a v prvom odseku, podľa ktorého Slovenská republika je zvrchovaný demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu, ani náboženstvo.

    Dôvodová správa v spomínanej ústave uvádza: Dôsledne sa akcentuje princíp, že štátna moc pochádza od občanov. Politická moc v štáte má byť budovaná na zásadách demokratického pluralitného politického systému zbaveného výlučne ideológie a náboženstva pri fungovaní štátnej moci a jej orgánov.

    Pán poslanec, preto v dobrej viere predpokladám, že ste mi položili otázku v uvedených medziach a ja v nich budem aj odpovedať. Ústavnosť automaticky nevylučuje rešpekt pred náboženským cítením významnej časti obyvateľov Slovenska, ktoré by ale nemalo byť zneužívané na politické ciele. Vláda sa v danej problematike zaviazala aj v programovom vyhlásení, a to pri definovaní dôležitých smerov uplatňovania úlohy štátu, citujem: "Pri rešpektovaní kľúčovej úlohy odborových organizácií a zamestnávateľských organizácií zmeniť spôsob vedenia sociálneho dialógu a zapojiť do dôležitých spoločenských rozhodovacích procesov aj intelektuálne vrstvy, cirkvi a náboženské spoločnosti."

    Pán poslanec, nie je uvedené pre občanov Slovenska dôležitejšie práve to, čo som hovoril, ako parlamentné konflikty? Svoj záväzok vláda dodržala hneď pri zostavovaní Rady solidarity a rozvoja. Majú v nej svoje miesto najvyšší predstavitelia rímskokatolíckej aj evanjelickej cirkvi. Podstata predmetnej problematiky je na ústavnej úrovni upravená v čl. 15 ods. 1 druhej vety ústavy nasledovne: "Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením". Na európskej úrovni, aj pred Ústavným súdom Slovenskej republiky dlhodobo prebiehajú konania, ktoré by mali priniesť zásadné rozhodnutia i širšie výklady. V danej situácii si dovoľujem oprieť sa o komentár k Ústave Slovenskej republiky od Milana Čiča a kolektívu.

    V našom právnom poriadku však ochrana plodu v stanovenom rozsahu existuje, a to vo viacerých odvetviach právneho poriadku. Konkrétne ustanovenia regulujúce túto oblasť spoločenských vzťahov môžeme nájsť v oblasti zabezpečenia určitého rozsahu občiansko-právnych vzťahov, pracovno-právnych vzťahov a nepriama ochrana v trestnom zákonodarstve. V oblasti občiansko-právnej máme na mysli právnu ochranu postavenia nascitura za predpokladu, že sa narodí živý. To predovšetkým z pohľadu dedičského konania, ktoré ako jedno z mála upravuje určité práva už pre nenarodené dieťa.

    Právna úprava pracovno-právnych vzťahov zakotvuje ochranu tehotnej ženy, matky. Všeobecne možno konštatovať, že ochrana tehotnej ženy tak, ako je upravená súčasnou pracovno-právnou legislatívou, predstavuje súčasnej aj ochranu plodu. Komentár sa zároveň odvoláva na odôvodnenie nálezu Ústavného súdu pod spisovou značkou PLUS 12/01. Ústavný súd sa v tejto súvislosti predovšetkým stotožnil s názorom, že život plodu je vnútorne spojený a nemôže byť izolovaný od života tehotnej ženy. Slovenská republika je zmluvnou stranou všetkých kľúčových medzinárodných zmlúv v oblasti ľudských práv na regionálnej, ako aj univerzálnej úrovni, dôsledne ich implementuje, pričom žiadna z týchto zmlúv neupravuje explicitne otázku ochrany života nenarodených detí a zmluvným stranám v tomto smere nevyplývajú žiadne politické či právne záväzky.

    Dohovor o právach dieťaťa a osobitne jeho článok 6 zachovanie života a rozvoj v odseku 1 uvádza, že štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru uznávajú, že každé dieťa má prirodzené právo na život. V druhom odseku tohto článku sa uvádza, že štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto dohovoru, budú zabezpečovať v maximálnej miere zachovanie života a rozvoj dieťaťa. Zároveň aj medzinárodný pakt o občianskych a politických právach tak isto v článku 6 prisudzuje každej ľudskej bytosti právo na život, ktoré je chránené zákonom a zároveň uvádza, že nikto nemôže byť svojvoľne zbavený života. V rámci pripravovanej celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv Slovenskej republiky, ktorá je v gescii ministerstva zahraničných vecí, bola téma práv nenarodených detí diskutovaná v rámci odborných podujatí, ktoré sa konali v júni a v júli tohto roku. Nakoľko uvedená téma má silný etický aj morálny rozmer, vyžaduje si širšiu celospoločenskú ako aj odbornú diskusiu, ktorá bude prebiehať v nasledujúcich mesiacoch.

    Vážený pán poslanec, k spoločnej ochrane matky a ešte nenarodeného dieťaťa smeruje politika vlády v rodinnej, zdravotnej, pracovno-právnej, školskej, ako aj v ďalších oblastiach. Ak nás kritizujete vždy, keď zvyšujeme pracovno-právnu ochranu zamestnancov, mali by ste si uvedomiť, že to priamo súvisí aj so zvyšovaním ochrany rodín, teda aj matiek a detí. V programovom vyhlásení sme zadefinovali rodinu ako základnú bunku určujúcu kvalitu života. Tradičný model rodiny, na ktorú sú modelované sociálne a zdravotné systémy, prechádza už dvadsať rokov výraznými zmenami. Konflikt medzi nevyhnutnosťou mať platenú prácu a potrebou rodinného života výrazne zmenil štruktúru rodiny a vytvoril nový model rodinného správania. Narušila sa súdržnosť v spoločnosti a jej dôležitého determinantu, akým je práve rodina. Oblasť, na ktorú sa pýtate, však vyvoláva rôzne názory, ktoré musí pluralitná spoločnosť bez ohľadu na náboženské presvedčenie akceptovať a osvojenie si názoru jednej skupiny občanov by automaticky znamenalo odmietnutie názorov a postojov druhých.

    Vláda Slovenskej republiky sa dlhodobo zlepšovaním podmienok pre rodiny snaží vytvárať takú atmosféru, aby sa ženy slobodne rozhodli priviesť deti na svet. O tomto svedčí aj neustále klesajúci trend umelých prerušení tehotenstva o 83 % oproti začiatku deväťdesiatych rokov. Cez podporu sociálnych služieb, občianskej spoločnosti, ako aj charitatívnych organizácií sa snaží vláda vytvárať rámce pre zlepšenie podmienok a pomoci tým ženám, ktoré pomoc v tehotenstve potrebujú. Toto je cesta hodná demokratického právneho štátu, ktorý rešpektuje ľudskú dôstojnosť každého jednotlivca.

    Na ministerstve zdravotníctva sa nedávno uskutočnilo stretnutie aj so zástupcami Konferencie biskupov Slovenska. Dostali ubezpečenie, že v slovenskom zdravotníctve sa nezavádzajú pri umelom prerušení tehotenstva žiadne zmeny a v platnosti je doterajší model fungovania. Dovoľujem si vyjadriť presvedčenie, že ak by aj niekto uvažoval o inej ako súčasnej mechanickej forme prerušenia tehotenstva, definitívnemu rozhodnutiu by musela na Slovensku predchádzať široká odborná diskusia, ktorá by analyzovala a maximálne objektívne vyhodnotila všetky aspekty súvisiace s touto problematikou.

    Nedávny pastiersky list Konferencie biskupov Slovenska, ktorý v otázke spomínate, vyvolal rôzne reakcie v celej slovenskej spoločnosti. V demokratickej spoločnosti je legitímne, že každý môže slobodne a beztrestne vyjadriť svoj názor v rámci platných zákonov. Obsah listu určený prevažne veriacim katolíckej cirkvi nemienim detailne rozoberať, nakoľko je vyjadrením tradičných morálnych kresťanských hodnôt, ktoré sú charakteristické a typické pre katolícku morálku. Oceňujem pri tom, že najvyšší predstavitelia katolíckej cirkvi sa zasadzujú za tradičné vnímanie rodiny, čo v rámci možností praktickými krokmi podporuje taktiež vláda Slovenskej republiky. Súčasná občianska spoločnosť je tak pluralitná, že mnohé pohľady na život, svet a existenciu človeka sú v konfrontácii s tradičným kresťanským ponímaním života.

    Vláda Slovenskej republiky v mene demokracie a slobody názoru nemôže nikomu uberať právo na svoj názor. V parciálnych záležitostiach sa nemôže správať jednostranne. To je principiálna otázka spravodlivosti a zodpovednosti voči všetkým občanom Slovenskej republiky bez rozdielu.

    Úprimne si prajem, a nie som iste sám, aby zo súčasného zápasu hodnôt zvíťazili najmä tie, ktoré budú pre život ľudí, rodinu, výchovu, vzdelanie, sociálne istoty a celú spoločnosť čo najužitočnejšie.

    Dovoľte mi ešte dve osobné poznámky, pán poslanec. Slovenská republika je samozrejme súčasťou Európskej únie a podľa toho aj sa snažíme participovať, niekedy viacej chrániť, niekedy ostať v rámci mnohých názorov suverénni v rámci Slovenska. A je mnoho príkladov, ktoré v nás vyvolajú mnohé rôzne reakcie aj v rámci Slovenska, keď počujeme niečo, čo sa deje, dajme tomu aj na západ od našich hraníc. Myslím si, že spomínali ste Pochod za život v Košiciach. I keď Dúhový Pride mal pomerne širšiu medializáciu, myslím, že početnosť a masovosť obidvoch akcií asi naznačila, ktoré hodnoty sú pre Slovensko možno dôležitejšie. Napriek tomu platí, že musíte akceptovať všetky názory, ktoré sú na Slovensku vyslovované. I keď z tohto pomeru si myslím, že bolo naozaj jasne, že Slovensko patrí v rámci Európskej únie určite ku konzervatívnejším krajinám nie z pohľadu počtu ľudí, ktorí uznávajú nejaké vierovyznanie, ale z pohľadu našich hodnôt, na ktorých staviame a v ktorých sme sa vyvíjali. Od toho vyplývajú jednotlivé podpory, ktoré podporuje vláda Slovenskej republiky.

    Ešte jeden osobný dodatok, možno otázka smerom k vám predtým, než vy mi položíte otázku. Je taký právny príklad, ktorý je veľmi zaujímavý a častokrát vyvolá veľmi búrlivé diskusie aj medzi študentmi, ktorým niekedy tieto témy prednášam. Povedzte mi, aký je taký bežný názor, prirodzený, ľudí v prípade aj nenarodeného dieťaťa a prípadného prerušenia tehotenstva? Je to otázka, o ktorej má rozhodovať aj potenciálny otec dieťaťa? Alebo je to výhradná otázka matky? Nechcem od vás priamu odpoveď, ale všeobecne na Slovensku asi máme tú teóriu, že je to spoločná zodpovednosť obidvoch, ktorí sú potenciálnymi rodičmi. Aspoň tak nejak to všetci cítime. Nemýlim sa? Napriek jedno z rozhodnutí, ktoré je v rámci Európskeho súdu pre ľudské práva, bolo práve opačné, ako určujúce, že je to výhradná téma matky. Čiže častokrát premietame či už európske rozhodnutia alebo aj naše, aj pohyb, ktorý sa odohráva v spoločnosti spôsobom, že prejavujú názory obidve strany a je potrebné, aby bol priestor pre vyjadrenie obidvoch strán. Ale myslím si, že kroky, ktoré robí slovenská vláda nielen táto, ktorá dneska je pri moci, ale dlhodobo. Pre mňa najpodstatnejším odkazom bolo práve to číslo v porovnaní s rokom 90, akým spôsobom sa vyvíja počet umelých prerušení tehotenstva na Slovensku. A to je pomerne rozhodujúce. To možno dáva odpoveď na všetky otázky, na ktoré sa pýtame. Mohlo by to byť viac? Určite. Určite. Ale tá tendencia je jasne daná a teda, že vlastne Slovensko ide dobrým smerom, teda dobrou cestou, aby ste to hneď nebrali politicky.

  • Potlesk v sále.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Vašečka, doplňujúca otázka?

  • Ďakujem veľmi pekne za odpoveď. Ja by som chcel teda uznať ten konštruktívny tón aj pripravenej odpovede, aj vášho osobného dodatku. Chcel by som zdôrazniť, že nikdy som nekritizoval a naopak, podporujem aktivity vlády v prospech nejakých sociálne slabších, špeciálne rodiny, špeciálne matiek s deťmi. Len teda moja doplňujúca otázka je, že ak by sa to dalo zhrnúť možno veľmi krátko, čiže vláda v oblasti legislatívy pokladá na základe všetkých tých argumentov ten status quo za dobrý, uspokojujúci a nemieni v ňom nejaké zásadne robiť zmeny? Je to tak?

  • Opäť môžem, keďže doplňujúcu otázku a v tejto chvíli zastupujem predsedu vlády Slovenskej republiky, a môžem skôr pridať iba osobný názor v tejto veci, je, že ten legislatívny rámec je dlhodobo príbuzný tomu vývoju, ktorý na Slovensku je. A myslím si, že ten priestor, kde naozaj je cesta k tomu, aby tá tendencia bola ďalej taká uspokojivá ako doteraz, je v oblasti výchovy a prevencie. Mnohé rozhodnutia a zákonné úpravy, ktoré niečo zakážu a nechcem si brať príklad z Írska alebo kdekoľvek, sú naozaj častokrát vo veľkej miere kritizované zo strany tých, ktorí chcú mať slobodnú voľbu. Čiže z môjho pohľadu, ak chceme urobiť v tejto veci viacej, naozaj to má byť práve ten smer, kde podľa mňa je ešte priestor a to je práve výchova a prevencia v tejto oblasti. A na druhej, vytváranie dobrých sociálnych podmienok pre to, aby nikdy nebol otázkou pri umelom prerušení tehotenstva ekonomický faktor. To je asi najpodstatnejšie. To je najpodstatnejšie, že v tomto prípade je dôležité, aby táto otázka nezaznievala pri rozhodovaní. A to je vec, ktorú môžme všetci riešiť bez toho, aby sme upravovali legislatívu, ale tie podmienky spoločne smerom k zákazom, ale vytvárali tie podmienky, ktoré sú lepšie. Medzi ne patrí aj práve ochrana, medzi ne patrí aj ochrana napríklad pracovno-právna pre tehotné matky, ktoré majú sa kam po skončení materskej dovolenky vrátiť. Ďakujem pekne.

  • Potlesk v sále.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády, za zodpovedanie doplňujúcej otázky pána poslanca Vašečku. Vyčerpali ste svoj určený 15-minútový limit.

    Budeme pokračovať otázkami pre členov vlády. Prvá bola vyžrebovaná od pána poslanca Igora Hraška. Je pre pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomíra Jahnátka. A znie: "Po zverejnených informáciách o množstve nelegálnych páleníc na Slovensku nepripravuje vláda zjemniť opatrenia v spotrebných daniach, aby znevýhodnila nelegálne pálenie?" Poprosím vás, pán minister, o odpoveď.

  • Pán poslanec, ďakujem pekne za otázku. V zmysle zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov patria spotrebné dane do kompetencie Ministerstva financií Slovenskej republiky. Taktiež súčasťou rezortu ministerstva financií je finančná správa, kriminálny úrad finančnej správy, ktorý okrem iných plní a zabezpečuje úlohy v oblasti odhaľovania a vyšetrovania trestných činov spáchaných v súvislosti s porušením daňových predpisov v oblasti spotrebných daní a zisťovania ich páchateľov. Z uvedených kompetencií vyplýva, že táto otázka mala byť smerovaná tomuto ministerstvu. Naše ministerstvo v zmysle zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení neskorších predpisov vydáva povolenia na výrobu liehu a spracovanie liehu v liehovarníckom závode. V súčasnosti je v evidencii 172 pestovateľských páleníc.

    V rámci prístupového procesu Slovenskej republiky k Európskej únii je Slovensku uložené uplatňovať zníženú sadzbu spotrebnej dane najmenej vo výške 50 % bežnej vnútroštátnej sadzby spotrebnej dane z etylalkoholu na etylalkohol vyrábaný v páleniciach pestovateľov ovocia z ovocia dodaného domácnosťami pestovateľov ovocia znížená sadzba dane je 540 euro na hektoliter. Uplatňovanie zníženia daňovej sadzby sa obmedzí na 50 litrov destilátov z ovocia na jednu domácnosť pestovateľov ovocia na rok, určených výlučne na ich osobnú spotrebu. Zníženie spotrebnej dane z liehu by pravdepodobne podporilo renesanciu legálneho pestovateľského pálenia, pretože táto forma pálenia je zárukou správnej technológie i kvality a zdravotnej bezpečnosti produktov. Motivácia legálne páliť však nie je daná zárobkom, lebo v zmysle zákona č. 467/2002 Z. z. lieh vyrobený v liehovare na pestovateľské pálenice ovocia a vyskladnený výrobcom pestovateľovi je určený na vlastnú spotrebu pestovateľa a nesmie byť predmetom ďalšieho predaja ani iného uvádzania na trh. Prípadné zníženie spotrebnej dane na etylalkohol vyrábaný v páleniciach pestovateľov ovocia predovšetkým podlieha súhlasu ministerstva financií a muselo by byť negociované v rámci Európskej únie. Skončil som.

  • Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku? Poprosím vás, zapnite pána poslanca. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď. Mal som aj také, také teda tušenie. Áno je to skôr otázka v rámci správy daní smerujúca skôr na ministra financií, ale smeroval som ho na vás z toho dôvodu, že naozaj sa tam jedná o to ovocie, ktoré je produktom poľnohospodárstva a v podstate vieme všetci, že problém čierneho pálenia tu je. A teraz ide o to, že či sa k tomu postavíme teda tak, že vytvoríme prostredie také, aby sme umožnili legálne pálenie v menšom množstve, povedzme, že v Maďarsku majú nejaký zákon prijatý, ktorý umožňuje takýto spôsob a pozdvihli sa trošku regióny, aj regionálne produkty vlastne sa týmto spôsobom zaviedli s tým, že oni to majú nedotiahnuté. Európska únia tam má nejaké, nejaké výhrady k tomu, k tým potrebným daniam, ale myslím si, že u nás na Slovensku by to možno pomohlo aj k zvýšeniu zamestnanosti, pretože menšie pálenice by mohli vzniknúť aj pri samosprávach, teda pri menších obciach legálne a tým pádom by aj odvázali istým spôsobom tieto dane. Samozrejme, tie dane by sa museli nejakým spôsobom zjemniť a v tom určite by ste vy, s ministrom financií skôr vyjednali veci, ako niekto iný.

    Za ďalšie, že vlastne súčasný stav, ktorý je, tak naši slovenskí producenti, ktorí zbierajú toto ovocie, ktoré je určené na pálenie a najmä v južných častiach Slovenska ho odvážajú do Maďarska. To znamená, že tam zvyšujú tú zamestnanosť, tam dávajú možnosti ľuďom si zarobiť a produkovať vlastne túto pálenku. Tak prečo nevytvoríme ten priestor radšej u nás, na Slovensku? Takže či v tomto vy podniknete, aj v súčinnosti s ministrom financií také kroky, aby sa povedzme táto, toto pálenie alkoholu u nás legalizovalo, ale pritom aby sa zjemnili tie podmienky, aby sa nenahrávalo naozaj, lebo keď sú tvrdé podmienky, ľudia špekulujú, ako to obísť a preto tu máme cez 40 tis. nelegálnych páleníc, podľa prezentovaných mediálnych informácií a naozaj len tých 170 oficiálnych, teda páleníc.

  • Nech sa páči pán minister, môžte odpovedať.

  • Toto je komplikovaný problém a myslím si, že problém s metylalkoholom v Českej republike jasne ukázal, že kde sú rezervy alebo mäkké predpisy na uvádzanie alkoholu na trh. Tam dochádza k ľahkej dekontaminácii etylalkoholu a môže nastať problém premiešania. My sme samozrejme komunikovali tento problém aj s Maďarskou republikou. Maďarská republika dokonca iniciovala taký proces, že by sme ako krajiny V4 dali spoločný návrh na zmäkčenie podmienok na výrobu alkoholu v domácich páleniciach. Zatiaľ náš názor je v tomto konzervatívny a zatiaľ prevláda názor, že zachovajme status quo. Nehovorím, že táto myšlienka sa nemôže rozvíjať, ale odborníci, ktorí v tejto oblasti robia, zatiaľ tvrdia, že viac pod kontrolou máme tento systém. Samozrejme, súkromné nelegálne pálenice vždy boli, budú, je otázka ako rýchlo sa dokážu eliminovať, lebo nekontrolovaný alkohol na trhu je veľmi nebezpečný. Skončil som.

  • V poradí druhú otázku položil pán poslanec Maroš Kondrót ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jánovi Počiatkovi a otázka znie: "Avizované zvýšenie počtu vlakov na slovenských koľajniciach pôjde ruka v ruke s rastom kvality služieb? Viete mi prosím povedať, či už Európska komisia schválila projekt pokračovania nákupu nových moderných vlakov z eurofondov?" Nech sa páči pán minister, poprosím vás o odpoveď ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, aby som mohol zodpovedne odpovedať na vašu otázku, musím sa vrátiť trochu do minulosti, ktorá však veľmi úzko súvisí s tým, čo sa dnes na železniciach snažíme urobiť. Trend intenzívnej motorizácie obyvateľstva spojený s podstatným vzrastom podielu individuálnej automobilovej dopravy spôsobil výrazný prepad celkových objemov prepravných výkonov vo všetkých modoch verejnej osobnej dopravy. V oblasti železničnej osobnej dopravy sa tento pokles prejavoval veľmi dramaticky, najmä rokoch 1993 až 1997, už dnes minulého tisícročia, kedy prišli železnice zhruba o polovicu svojich pasažierov. Ak by sme sa pozreli na čísla, tak železnice v roku 1993 prepravili skoro 87 mil. pasažierov, kým v roku 2007 to už bolo iba 45,6 mil. pasažierov. Aj keď sa tento trend postupne zmiernil a počty cestujúcich klesajú už pomalšie, ani v posledných rokoch na železniciach nedošlo k zásadnému zvratu tohto trendu.

    Klasická reakcia v minulosti bolo škrtanie výkonov na železnici. V roku 1996 jednorazovo poklesol objem výkonov medziročne o 2,7 mil. vlakokilometrov a v roku 2003 dokonca z 35,5 na 30,8 mil. vlakokilometrov, teda o celých 4,7 milióna. To vyústilo do radikálneho zastavenia dopravy na 25 vedľajších tratiach a vyvolalo dramatické následky v podobe niekoľkodenného železničného štrajku na prelome februára a marca 2003. Na toto si určite pamätá najmä časť dnešnej opozície, ktorá vtedy tento krok uskutočnila.

    Ak chce o sebe niekto povedať, že je dobrý manažér, musí vedieť problémy vyriešiť a nie sa ich zbavovať, preto sme sa rozhodli, že pôjdeme odlišným smerom. Ako prvé sme sa rozhodli prijať systémové riešenie na železnici. Už v minulom roku sme zaviedli tzv. taktový grafikon, vďaka ktorému jazdia vlaky v pravidelných intervaloch počas celého dňa, s posilnením hlavne počas špičiek. Vytvorili sme pravidelný systém dopravy predovšetkým v rýchlikoch a postupne sme do tohto systému začali integrovať aj regionálne vlaky tak, aby boli prestupy čo možno najplynulejšie.

    Netvrdím samozrejme, že železnica nemá svoje problémy, ani pred nimi nezatvárame oči. Preto sme sa sústredili na najperspektívnejšie trate a napriek tomu, že toto opatrenie bolo v niektorých obciach bolestivé, treba zdôrazniť jednu kľúčovú vec. Na vlakoch pre ľudí sme v skutočnosti nijako nešetrili. Všetky vlaky sme presunuli na trate, kde o ne majú ľudia reálny záujem. Ku všetkému sme navyše pristupovali maximálne citlivo. Keď sa napríklad ukázalo, že vlak do Banskej Štiavnice má za určitých podmienok potenciál, tak som dokonca ja osobne zakročil a vlak tam jazdí. dodnes.

    Potom ako sme zaviedli tieto systémové zmeny, sme sa mohli s odstupom pozrieť na celý systém a ukázalo sa, že na jeho dobudovanie v prospech cestujúcej verejnosti potrebujeme dodatočných viac ako pol milióna vlakových kilometrov, ktoré sa teda aj od 15. decembra, teda už od tejto nedele stávajú realitou. Cestujúci by to mali pocítiť predovšetkým zahustením dopravy a predĺžením trasy viacerých spojov. Okrem iného pribudnú aj nové víkendové spoje. Vlaky, ktoré premávali len v niektorých dňoch tak budú po novoch jazdiť každý deň. Predĺžené, predĺženie trasy vybraných spojov zase umožní s minimálnymi nákladmi rozšíriť dopravnú obslužnosť a zlepšiť dostupnosť vlakovej dopravy vo vybraných lokalitách. Tieto zmeny budú predstavovať asi tri štvrtiny pridaných výkonov, zvyšnú časť budú tvoriť úplne nové vlakové spoje. Na posilnenie rýchlikov, teda diaľkovej dopravy je určených 186 tisíc vlakových kilometrov. Hlavným cieľom nových zmien je však zlepšenie v regionálnej doprave, preto až 300, skoro 350 tisíc vlakových kilometrov pribudne na regionálnych trasách po celom Slovensku. To umožní zlepšiť aj nadväznosť spojov, čo výrazne pocítia napríklad cestujúci v Žilinskom kraji. Priemerný čas dôležitých prestupných smerov v mestách Čadca, Žilina, Vrútky a Kráľovany sa skráti na 11 minút. Výrazne sa zlepší vzájomné previazanie spojov aj na východe Slovenska, napríklad na trase Prešov - Lipany pribudne spoj, čo znamená, že na tejto trati bude denne jazdiť až 22 vlakov.

    Ďalším tohtoročným krokom ministerstva je optimalizácia jestvujúceho systému tak, aby bol nastavený pravidelný interval dopravnej obsluhy a optimalizácia regionálnych prípojov aspoň na najvyťaženejších tratiach. Keď to hovorím takto v číslach, tak je to možno nezrozumiteľné, ale v skutočnosti sa nám podarilo napríklad zlepšiť každodennú cestu sestričkám z Roosveltovej nemocnice v Banskej Bystrici do nočných služieb alebo robotníci z priemyselného parku Vlkanová sa dostanú lepšie na ranné zmeny. Upozorňujem, že ide o prvé navýšenie počtu vlakokilometrov na slovesných koľajniciach od roku 2006, teda po dlhých ôsmich rokoch. Je to krok, ktorým dávame železnici šancu, nie preto, že by to bolo jednoduché, či preto, že by to od nás vyžadoval Brusel, alebo niekto iný, ale preto, lebo to podľa nás má zmysel. Cestovanie po koľajniciach je jedným z najbezpečnejších a zároveň a aj najekologickejších spôsobov dopravy. Ak sa to dobre urobí, tak železnica by mala byť atraktívna pre pasažierov, teda ľudí, ktorí denne dochádzajú do miest za prácou alebo do školy.

    Je samozrejme dôležité, že nestačia len samotné vlakokilometre a samotné vlaky, ale aj adekvátna kultúra cestovania a to preto, že môžme ponúknuť ľubovoľný počet vlakov, aj milióny, ak sa nebudú v týchto vlakoch cítiť dobre, tak do nich jednoducho nenastúpia a naša snaha vyjde úplne navnivoč. Preto sme sa rozhodli veľmi silno tlačiť aj na úroveň a kvalitu a cestovania. Rezort dopravy veľmi intenzívne pracuje na tom, aby bolo možné čo najintenzívnejšie obnovovať vozový park Železničnej spoločnosti Slovensko. Prioritou je samozrejme nákup nových vlakov a najmä teda z eurofondov, keďže to sú dominantné zdroje pre investičné projekty dnes. Ide o moderné súpravy, ktoré cestujúcim ponúkajú oveľa vyšší komfort, naozaj vhodný medzinárodného štandardu, samozrejme bezpečnosť, ale aj napríklad pohodlné nastupovanie pre hendikepovaných. Máme dnes už za sebou úspešnú implementáciu projektu, ktorý pozostával z dodania 32 nových vlakov, z toho 10 elektrických poschodových jednotiek, 12 vlakov typu push - pull a 10 dieselových motorových jednotiek, ktoré sú určené na prevádzku na neelektrifikovaných tratiach. Tento projekt bol cestujúcimi prijatý veľmi pozitívne, pozitívne, ľudia si pochvaľujú komfort, čistotu, bezbariérovosť a ďalšie prvky, ktoré kvalitou odzrkadľujú skutočne európsku úroveň.

    Ministerstvo dopravy chce preto touto cestou pokračovať a intenzívne pracuje na obnove vozového parku železničných koľajových vozidiel. Bolo obstaraných 29 nových vlakov, z toho je 9 elektrických poschodových jednotiek, 5 z nich bude premávať na tratiach Bratislava - Kúty, Bratislava - Nové mesto nad Váhom a Bratislava - Nové Zámky. Štyri budú premávať na elektrifikovaných tratiach v okolí Košíc. Z 20 novo obstarných dieselových motorových jednotiek bude 10 premávať na neelektrifikovaných tratiach v rámci integrovaného dopravného systému, čo je do 100 kilometrov od Bratislavy a 10 bude premávať na neelektrifikovaných tratiach v rámci integrovaného dopravného systému mesta Košice.

    Po úspešnej implementácii uvedeného projektu, ktorá sa predpokladá v druhej polovici roku 2015, bude vozový park železničných koľajových vozidiel v rámci regionálnej dopravy výrazne obnovený a finančné prostriedky, ktoré by Železničná spoločnosť Slovensko muselo do tejto obnovy investovať z vlastných zdrojov, prípadne zdrojov štátneho rozpočtu, budú môcť byť presmerované do obnovy vozového parku v diaľkovej preprave, ktoré nie je možné v súčasnosti financovať prostredníctvom európskych štrukturálnych fondov. Takto Európska únia nepriamo prispieva na obnovu všetkých vlakov jazdiacich na Slovensku, teda nielen v regionálnej, ale aj v diaľkovej doprave. Preto tieto nové vlaky svojím vzhľadom, komfortom, technickými parametrami približujú úroveň slovenských železníc vyspelým európskym železniciam, železniciam a sľubujeme si od nich, že pomôžu prilákať na železnice nových cestujúcich a aj to, že sa nebudeme musieť hanbiť za naše vlaky, keď našu krajinu navštívia zahraniční turisti.

    Vážený pán poslanec, pri tejto príležitosti rád uvádzam, že projekt s oficiálnym názvom Mobilné prostriedky pre prímestskú a regionálnu dopravu v rámci integrovaných dopravných systémov, patrí medzi najrýchlejšie schválené veľké projekty na Slovensku. Pre nesporné množstvo výhod nových vlakov, ministerstvo dopravy vyvinulo enormné úsilie, aby bol projekt, projekt obstarania týchto nových vlakov schválený v rekordne krátkom čase. Po získaní kladného stanoviska, tzv. ACN od poradného orgánu Európskej komisie Juspers sme žiadosť kontrolovali na národnej úrovni a postúpili na Európsku komisiu v júli 2013. Treba pripomenúť, že je to projekt, ktorý patrí do kategórie náhradných projektov za komplikovaný a dobre známy nereálny projekt Filiálka. Preto tie časové horizonty boli naozaj enormne náročné. Dňa 9.12., teda práve tento pondelok sme už od Európskej komisie obdržali finálne oznámenie o definitívnom schválení projektu. To znamená, že nie taká fikcia ako v minulosti, že sa realizovali projekty, ktoré nemali ešte potvrdené finančné krytie, toto je projekt, ktorý je schválený Európskou komisiou a ako som už hovoril v enormne rýchlom čase. Oprávnené náklady uvedeného projektu predstavujú 179 miliónov, z ktorých Európska komisia preplatí s kohézneho fondu sumu 144 miliónov, štátny rozpočet bude spolufinancovať sumou 25 a Železničná spoločnosť Slovensko si z vlastných zdrojov musí priplatiť 9 miliónov eur. Čiže práve schválený projekt sa od prvého projektu Železničnej spoločnosti Slovensko líši vo viacerých ohľadoch. V prvom rade tento projekt zdôrazňuje význam integrovanej dopravy, nemenej dôležitý je aj fakt, že je financovaný z kohézneho fondu s podielom spolufinancovania 85 %, na rozdiel od prvého projektu, ktorý bol financovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a to s podielom spolufinancovania iba 50 %. To znamená, že nároky na finančné zdroje zo Slovenska, či už zo štátneho rozpočtu alebo z rozpočtu samotnej Železničnej spoločnosti Slovensko sú podstatne nižšie.

    Na poslednom monitorovacom výbore operačného programu doprava predstavitelia Európskej komisie vyjadrili veľkú spokojnosť s prvým implementovaným projektom, tak ako aj s novým projektom obnovy vozového parku, o čom svedčí aj samotná rýchlosť schválenia tohto projektu. Ministerstvo dopravy má ambíciu pokračovať v tejto obnove aj v novom programovom období, ak sa preukáže opodstatnenosť na financovanie z európskych fondov. Samozrejme, aj keby sa nám podarilo z eurofondov vymeniť všetky osobné vozne na celom Slovensku, aj keď jazdia v novej modernej jednotke, ľudovo povedané úplne iná liga, ako v starom vozni, ani nový vlak sám o sebe nezaručí dobrý pocit z jazdy. Stačí, aby nefungovala nejaká maličkosť, špinavý interiér, toaleta a dojem môže byť pokazený.

    Preto sme sa rozhodli pristúpiť aj k zavedeniu tzv. minimálnych štandardov na železnici. Nielen vo vlakoch, ale na železnici celkovo. Bude sa to teda týkať exteriérov a interiérov vlakov, vlakových staníc alebo aj údržby samotných tratí. Ministerstvo stanovilo 57 staníc, na ktorých sa budú štandardy zavádzať prioritne. Je to síce čudné, že sa v treťom tisícročí bavíme o tomto, ale je to naozaj nevyhnutné. Ten stav je taký, aký je a musíme niekde začať. Čiže majú sa zlepšiť nielen služby pre cestujúcich, ale aj úroveň samotných staníc. Napríklad priestory staníc musia byť osvetlené najmenej 30 minút pred príchodom vlaku a najmenej 15 minút po jeho odchode. Stanice so zavedenou pitnou vodou alebo úžitkovou vodou musia mať pre cestujúcich dostupné, je to smiešne, splachovacie toalety. Ešte žijeme v takej dobe, kde to nie je proste samozrejmosťou.

    Starať sa bude treba aj o exteriéry staníc. Ich prevádzkovateľ bude musieť obnovovať fasádu ako takú, odstraňovať škvrny, špinu, hrdzu, či grafity. Súčasťou zmien bude aj rozdelenie nástupíšť na sektory označené písmenami, A, B, C, čo by malo umožniť rýchlejšie nájsť ten svoj vozeň. O pohodlie cestujúcich sa chce ministerstvo starať zavedením týchto štandardov aj vo vlakoch. Kontrolovať budeme najmä dodržiavanie povinnosti prepravcov zabezpečiť, aby teplota v interiéri vozňov neklesla nikdy pod 18 stupňov. Od začiatku budúceho roku k tomu pribudne povinnosť pre železničných dopravcov zabezpečiť, že v prípade letných horúčav s teplotou viac ako 30 stupňov budú mať cestujúci vo vlakoch vybavených klimatizáciou garantovanú teplotu o 5 stupňov nižšiu ako je vonkajšia teplota. Od začiatku budú povinné funkčné zástrčky vo vozňoch prvej triedy vnútroštátnych vlakov.

    Tak aby som na záver to zhrnul dokopy, teda týmto všetkým ponúkame ľuďom viac vlakov, väčší komfort cestovania, aj kvalitnejšie služby a verím, že toto všetko dokopy pomaly, ale iste dokáže otočiť negatívny trend, ktorý som spomínal na úvod a zvýši záujem cestujúcich o tento druh dopravy. Ďakujem za slovo. Skončil som.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno. Poprosím vás, zapnite pána poslanca. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ďakujem pekne, pán minister, ja som spokojný s odpoveďou na otázku, ktorú som položil. Zostáva mi len zablahoželať ministerstvu a, pán minister, za výsledky, ktoré sa dosiahli pri čerpaní eurofondov a pri nových projektoch, ktoré zodpovedajú v rámci otázky aj vašej odpovede. Tak sa teším na zvýšenú kvalitu služieb a na nárast cestujúcich v slovenských vlakoch. Ďakujem pekne.

  • Pán minister, poďakoval vám pán poslanec

  • Potlesk v sále.

  • V poradí tretiu otázku položil pán poslanec Richard Vašečka ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Dušanovi Čaplovičovi a otázka znie: "Vážený pán minister, aké bude vaše rozhodnutie vo veci šlabikára po stretnutí pracovnej komisie?" Pán minister, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec, pracovné stretnutie k téme Hupsov šlabikár - Lipka, ako vy dobre viete, sa uskutočnilo v utorok, teda pred dvoma dňami na pôde Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Osobne ma potešilo, že vy ste ako pán poslanec sa zúčastnili tohto rokovania a prispeli svojim konštruktívnym prístupom k pozitívnym odporúčaniam. Sú tam alternatívy a odporúčania tohto rokovania a zúčastnilo sa toho podľa prezenčnej listiny, ktorú má k dispozícii, 22 ľudí. Boli tam aj zástupcovia médií, ale samozrejme boli tam predovšetkým rodičia a opakujem znovu, rodičia, zástupcovia škôl, majitelia tej firmy AITEC a autori tohto šlabikára a plus pracovníci nášho rezortu. Ja som v tom čase bol na kulikulárnej rade. Keďže si samozrejme, pán poslanec, rozhodnutie v tejto záležitosti vyžaduje mimoriadnu zodpovednosť a citlivý prístup, nerád by som sa samozrejme unáhlil a ešte ani nemám tie výsledky. Musím ich dostať v písomnej podobe, tie návrhy, tie dve alternatívy, o ktorých sa mám rozhodnúť na stole, ale chcem vám s plnou vážnosťou povedať a súčasne vás aj ubezpečiť, že s predloženými odporúčaniami, ktoré vzišli z pracovného stretnutia, sa budem naozaj zodpovedne zaoberať a venovať im náležitú pozornosť a osobitne aj ja, keď poznáte môj osobný názor k tomu, ale musím rešpektovať aj iné stanoviská a odborné stanoviská, ktoré tam odzneli a ktoré vytvorili nejaký spôsob i z tých dvoch odporúčaní, o ktorých sa budem rozhodovať, ale všetky budú v podstate niektoré radikálne, jeden radikálnejšie, druhý menej radikálne riešiť tento problém.

    Nateraz však môžem k predmetnej veci povedať iba toľko, že budem plne rešpektovať a opakujem to znovu aj verejne na pôde parlamentu, názory odbornej, pedagogickej a predovšetkým aj rodičovskej verejnosti a osobitne aj preto, že jedná sa o deti v prvom ročníku základnej školy, kde si myslím ja osobne naozaj treba pripravovať šlabikáre a iné učebnice tak, aby boli nielen prístupné, ale aby boli, zohľadňovali vek týchto detí, hlavne na prvom stupni základných škôl osobitne. Je to citlivá otázka a chcem vám tiež, pán poslanec, aj verejne povedať, že o konečnom rozhodnutí, ktoré príjmem budem informovať verejnosť, ale zrejme ho prijmem ešte do vianočných sviatkov. Toľkoto z mojej strany.

  • Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku? Áno, nech sa páči, zapnite pána poslanca Vašečku.

  • Ďakujem veľmi pekne pán minister, oceňujem ten váš prístup v tej veci takého promptného zriadenia tej pracovnej komisie a vyvstáva mi z toho, z tejto konkrétnej situácie, ktorá si nemyslím, že nastala z nejakých zlých úmyslov z jednej alebo z druhej strany, ale proste vznikla na základe tých okolností, že či vo svetle tejto situácie nezvažujete do budúcnosti, že v prípade tak špecifických vecí, ako je napríklad šlabikár, nehovoríme teraz o všetkých učebniciach samozrejme, ale takou vecou ako je šlabikár, ktorý naozaj ovplyvňuje deti v tom najútlejšom a najzákladnejšom školskom veku, aby takéto pracovné stretnutie, ktoré bolo podľa mňa veľmi fajn a veľmi konštruktívne, aby prebehlo ešte pred schválením napríklad odporúčacej doložky alebo schválenia licencie? Ďakujem.

  • Ďakujem za doplňujúcu otázku. Chcem vás ubezpečiť, že tá skúsenosť, ktorú mám aj v súvislosti s týmto šlabikárom, ma iste poučila, aby sme naozaj predišli mnohým problémom v budúcnosti a ja som ochotný, aby sme postupovali tak, aby sa pred tou schvaľovacou licenciou, doložkou, aby sa k tomu vyjadrili, zvlášť k takej citlivej záležitosti ako je nielen šlabikár, alebo povedzme učebnice a pracovné zošity pre prvý stupeň základných škôl. Hovorím osobitne o prvom stupni základných škôl, lebo to sú ešte deti, ktoré potrebujú osobitný prístup a istú empatiu a metodiku, didaktiku špecifickú, ktorú treba rešpektovať a treba tiež počúvať hlas učiteľov, pedagógov, ale hlas aj psychológov, ktorí v tejto oblasti pracujú a pôsobia a samozrejme aj rodičov.

    Ale tiež treba povedať, že ja som sa potom informoval, ako to v iných štátoch je, a hlavne myslím si, že je veľmi dôležité, aby tie šlabikáre pre ten prvý ročník prvého stupňa základnej školy vychádzali z vlastných tradícií tej konkrétnej krajiny z kultúrnych hodnôt tej krajiny a takto sú pripravované šlabikáre. Dokonca ich pripravujú významní, by som povedal, renomovaní spisovatelia, autori, či už sú to básnici, či sú to prozaici, ktorí majú istú, by som povedal, empatiu a výtvarníci. Teda v budúcnosti sa treba aj s touto problematikou zaoberať, lebo naozaj deti si zaslúžia osobitný prístup a ja si stále myslím, že pre naše deti by bolo najlepšie, aby mali také texty ako vytvoril Milan Rúfus, ako vytvorila Mária Rázusová Martáková, Ľudmila Podjavorinská, vychádzali z podstaty z toho slovenského, milo a skutočne tvárnili veľmi úspešnú a silnú generáciu aj čo sa týka morálnych hodnôt. Toľkoto z mojej strany.

  • Ďakujem pekne, pán minister. V poradí štvrtú otázku položila pani poslankyňa Magdaléna Vášáryová ministrovi kultúry Slovenskej republiky Marekovi Maďaričovi a otázka znie: "Pán minister, v parlamente som vás poprosila o vyčíslenie celkových nákladov na monitoring hlasitosti reklamy v televíziách. Žiadam vás cez otázku, aby ste mi odpovedali. Výdaje idú z daní občanov a monitorované sú súkromné televízie." Pán minister, poprosím vás o odpoveď ako aj o oznámenie ukončenia odpovede. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo pani podpredsedníčka. Vážená pani poslankyňa, ďakujem za otázku. Neviem, či vás úplne moja odpoveď uspokojí, ale odpoviem tak, ako je to v tejto chvíli možné. Monitoring hlasitosti reklamy vo vysielaní televíznych vysielateľov realizuje rada pre vysielanie retransmisiu ako orgán, ktorý v zmysle zákona dohliada na dodržiavanie povinností vyplývajúcich zo zákona o vysielaní a retransmisii. Rada v poslednom období nerealizovala žiaden komplexný monitoring hlasitosti reklamy v televíziách, keďže nemala k dispozícii dostatočné materiálne a personálne zabezpečenie na realizáciu takto špecifikovaného monitoringu. V roku 2012 rada realizovala len plánovaný monitoring spravodajských a publicistických programov v období kampane a volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. V roku 2013 mala rada naplánovaný monitoring spravodajských a publicistických programov v období volieb do zastupiteľstiev samosprávny krajov a kontrolu príslušných ustanovení zákona o vysielaní a retransmisii vymedzujúcich povinností vysielateľov ohľadne multi-modálneho vysielania.

    Rada však vykonáva priebežne kontrolu obsahu vysielania na základe doručených sťažností, v rámci ktorej kontroluje aj dodržiavanie povinnosti vysielateľa vo vzťahu k hlasitosti reklamy. V roku 2012 rada riešila 13 sťažností na porušenie hlasitosti reklamy v televíznom vysielaní, pričom v 10 prípadoch bola sťažnosť vyhodnotená ako neopodstatnená. V troch prípadoch bola sťažnosť vyhodnotená ako opodstatnená a rada viedla voči príslušným vysielateľom správne konania.

    Ako vyplýva z uvedeného, nie je možné presne určiť, akú časť svojho rozpočtu použila rada na monitoring hlasitosti reklamy v televíznom vysielaní. Ako vyplynulo z poslednej novely zákona o vysielaní a retransmisii, ktorá nadobudne účinnosť 1. januára 2014, vysielateľ bude povinný zabezpečiť, aby zvuková zložka ním vysielanej programovej služby bola v súlade s technickými požiadavkami ustanovenými všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo kultúry. Predmetná vyhláška, ktorá je už po medzirezortnom pripomienkovom konaní, nadobudne účinnosť spolu so zákonom, teda 1. januára 2014. Podľa vyjadrenia rady sa náklady na monitorovanie uvedenej povinnosti vysielateľov budú odvíjať od celkového technického nastavenia systému, ako však rada uviedla, celkové náklady pre radu by nemali prekročiť 10 tis. eur. Ďakujem pani podpredsedníčka, skončil som.

  • Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno, poprosím vás, zapnite pani poslankyňu Vášáryovú. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán minister, položila som vám tú otázku preto, pretože som s tým vystúpila už, pamätáte sa, a vtedy som vám položila túto otázku. Nedostala som písomne od vás nijakú odpoveď, ani sme sa nestretli, preto som rada, že sa vylosovala táto otázka. O čo mne ide?

    Mne ide o to, že túto hlasitú reklamu začali zavádzať súkromné televízne spoločnosti na našom trhu bez ohľadu na to, že viem, že je to európsky trend atď., atď. Ale vlastne všetky tieto vybavenia na merania hlasitosti musíme zaplatiť z daní občanov, teda zo štátneho rozpočtu a ešte mi je viacej ľúto, že vlastne z rozpočtu ministerstva kultúry. Takže, o to je mi to viac ľúto. A okrem toho, pán minister, veď predsa Rada pre vysielanie a retransmisiu dostane na budúci rok o 20 % menej financií ako dostala tento rok a ešte okrem toho ste jej predpísali, že musí vybrať o polovicu viacej, o 100 % viacej na pokutách. Takže keď ich budeme dobre merať, pán minister, a oni neprekročia hlasitosť, neviem si predstaviť, ako vyberú tých ďalších 170 tis. eur, ktoré ste im predpísali. Ale ďakujem veľmi pekne, beriem na vedomie, že vlastne nedokážeme povedať našim občanom, koľko presne už museli sme zobrať zo štátneho rozpočtu, aby sme, aby sme kontrolovali súkromné televízne spoločnosti. Ďakujem pekne.

  • Pán minister, chcete odpovedať na doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Súhlasím s tým, čo povedala pani poslankyňa, ale na druhej strane treba povedať, že niekedy sa aj za kontrolu platí. No tak nie je to len v tejto sfére, takže to je všetko, pani podpredsedníčka. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister, zostaňte pri rečníckom pulte, lebo piatu, v poradí piatu otázku položil pán poslanec Mičovský ministrovi kultúry Slovenskej republiky Marekovi Maďaričovi a otázka znie:

    Vážený pán minister, v prípade nelegálneho barbarského búrania národnej kultúrnej pamiatky Panský dom v Polomke bude rozhodujúce, ako zareagujete na žiadosť o vyňatie tohto objektu zo zoznamu kultúrnych pamiatok. Aké bude vaše rozhodnutie? Poprosím vás o odpoveď, pán minister, ako aj o oznámenie o ukončení odpovede. Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec, zrušenie vyhlásenia národnej kultúrnej pamiatky nie je v kompetencii Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Zákon o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov v ustanovení § 20 uvádza, že ak nastanú nové skutočnosti, môže Pamiatkový úrad Slovenskej republiky vyhlásenie kultúrnej pamiatky zmeniť vo verejnom záujme, alebo po zániku pamiatkových hodnôt aj zrušiť. Ministerstvo kultúry má potvrdené, že na Pamiatkový úrad Slovenskej republiky do 12. 12. 2013 nebol doručený podnet na zrušenie vyhlásenia národnej kultúrnej pamiatky - administratívna budova Panský dom v Polomke. Vzhľadom ku skutočnosti, že v takomto konaní v zmysle zákona o správnom konaní je pamiatkový úrad prvostupňovým správnym orgánom v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 písm. d) spojený s § 20 zákona o ochrane pamiatkového fondu a Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky je v tomto prípade až odvolacím orgánom, nemôže ministerstvo vstupovať do konania Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, ktorý je právne samostatným subjektom. Taktiež nie je možné ani prejudikovať rozhodnutie nižšie postaveného správneho orgánu.

    Pán poslanec, ale vy ste boli aj podrobne informovaný o tejto otázke, o stave konania a vykonaných opatreniach v objekte Panského domu v Polomke listom z ministerstva kultúry. Vzhľadom na to, že sa takto pýtate, môžem sa domnievať, že buď ste si ten list neprečítali, alebo ste mu neporozumeli, takže ja si ho dovolím teraz tu v pléne prečítať.

    Na základe vášho podnetu, pán poslanec, k vykonaniu opatrení súvisiacich s asanovaním národnej kultúrnej pamiatky, ktorý sme identifikovali ako administratívna budova Panský dom v Polomke, si vám dovoľujem oznámiť, že Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky dňa 27. novembra 2009 vydalo rozhodnutie, ktorým v odvolacom konaní potvrdilo rozhodnutie Pamiatkového úradu Slovenskej republiky zo dňa 2. októbra 2009 a bolo rozhodnuté o veci vyhlásenia nehnuteľnosti administratívna budova Panský dom v Polomke za...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, poprosím, prepáčte, pán minister, páni poslanci, poprosím vás o pokoj a počúvajme pán ministra.

  • ... za národnú kultúrnu pamiatku na základe ustanovenia zákona o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov. Obec Polomka na základe tohto rozhodnutia ministerstvo kultúry zažalovala pre porušenie zákonnosti na Krajskom súde v Bratislave, ktorý však potvrdil správnosť rozhodnutia ministerstva kultúry a v odvolacom konaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave aj Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil správnosť rozhodnutí Pamiatkového úradu Slovenskej republiky ako aj nášho rozhodnutia o vyhlásení nehnuteľnosti za národnú kultúrnu pamiatku. Napriek týmto skutočnostiam obec Polomka predložila na schválenie Krajskému pamiatkovému úradu Banská Bystrica projektovú dokumentáciu k plánovanej rekonštrukcii cesty na území obce Polomka, z ktorého obsahu vyplývalo, že príde k odstráneniu stavby budovy administratívnej tzv. Panského domu. Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica vydal nesúhlasné záväzné stanovisko s predloženou projektovou dokumentáciou a jednoznačne poukázal na celospoločenský záujem na ochrane pamiatkového fondu.

    V apríli tohto roku obec Polomka vydala povolenie na odstránenie dotknutej stavby. Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica okamžite požiadal Obvodný úrad Banská Bystrica o preskúmanie vydaného povolenia obce Polomka, pretože nebola rešpektovaná zákonná povinnosť vyplývajúca zo zákona o ochrane pamiatkového fondu, v zmysle ktorého sú orgány miestnej samosprávy povinné pred vydaním akéhokoľvek rozhodnutia, v tomto prípade povolenia o odstránení stavby, žiadať o záväzné stanovisko Krajský pamiatkový úrad, pokiaľ bude rozhodnutím dotknutý záujem na ochrane pamiatkového fondu. Súčasne o porušení zákona o ochrane pamiatkového fondu zo strany obce Polomka, bola upovedomená aj Okresná prokuratúra v Brezne. Okresná prokuratúra v Brezne v predmetnej veci vydala protest prokurátora a žiadala o zrušenie rozhodnutia obce Polomka o odstránení stavby.

    Dňa 27. júna 2013 oznámil Obvodný úrad Banská Bystrica, že protestu prokurátora nevyhovuje a povolenie o odstránení stavby napriek nesúhlasu Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica potvrdil. Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica sa dňa 10. júla 2013 obrátil na Krajskú prokuratúru v Banskej Bystrici s novým podnetom na zrušenie rozhodnutia Obvodného úradu Banská Bystrica. Podnet Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici zamietla ako neodôvodnený, pretože v predmetnej veci už bolo rozhodnuté. Na základe miestneho zisťovania v júli tohto roku v obci Polomka podal Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica dňa 29. júla 2013 trestné oznámenie na Obvodnom oddelení polície v Pohorelej na základe podozrenia zo spáchania trestného činu poškodzovania a znehodnocovania kultúrnej pamiatky podľa Trestného zákona.

    Súčasne môžem uviesť, že Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky intenzívne sleduje vývoj súvisiaci s predmetnou národnou kultúrnou pamiatkou. Dňa 5. augusta 2013 sa na sekcii kultúrneho dedičstva nášho ministerstva konala operatívna porada za prítomnosti riaditeľky Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica. Na základe záverov tejto porady vydal Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica rozhodnutie, ktorým nariadil vlastníkovi národnej kultúrnej pamiatky Slovenskej správe ciest Banská Bystrica zabezpečiť okamžité zastavenie akýchkoľvek prác, ktoré smerujú k asanácii predmetnej národnej kultúrnej pamiatky, zabezpečiť do stanoveného termínu odstránenie všetkých dosiaľ realizovaných devastačných činností a stabilizovať stavebno-technický stav, zabezpečiť národnú kultúrnu pamiatku voči prístupu a manipulácii treťou osobou. Všetky tieto opatrenia vykonať bezodkladne.

    Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica z vlastnej iniciatívy zvolal na deň 19. septembra 2013 kontrolný deň na obhliadku dotknutej nehnuteľnosti účastníkov konania. Počas kontrolného dňa bola opätovne vykonaná obhliadka národnej kultúrnej pamiatky Panského domu v Polomke a pracovníci Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica konštatovali, že stavebno-technický stav národnej kultúrnej pamiatky je silne narušený a vlastník nehnuteľnosti Slovenská správa ciest bol opätovne oboznámený a upozornený na platnosť rozhodnutia o opatreniach na nápravu, ktoré bolo vydané s cieľom minimalizovať škodlivé dopady, ktoré boli spôsobené začatím nepovolenej asanácie objektu. Čiže opätovne aj teraz, aj týmto listom som vás, pán poslanec, ubezpečil, že ministerstvo kultúry má trvalý a hlboký záujem na ochrane pamiatkového fondu Slovenskej republiky. V tomto konkrétnom prípade úzko spolupracuje s miestne a vecne príslušným Krajským pamiatkovým úradom Banská Bystrica na náprave stavu, ktorý vznikol, pričom využíva všetky zákonné prostriedky na odstránenie, na odvrátenie stavu, ktorý vnímame jednoznačne ako poruchový. To znamená, celkom vašej otázke, ktorú ako keby podsúvate, že ministerstvo kultúry je na strane devastácie tejto pamiatky, nerozumiem. Pani podpredsedníčka, skončil som svoju odpoveď.

  • Pán poslanec chce doplňujúcu otázku. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán minister, ďakujem vám pekne. Ja som porozumel, len viete situácia je taká, ako keby sme teraz, poviem taký absurdný príklad. Vo vodárňach trávime pitnú vodu, alebo pani Zvolenská v nemocnici zabíja pacientov. Stav je alarmujúci, národnú kultúrnu pamiatku začal niekto búrať a my miesto toho, aby sme radikálne a hoci viem, že nie je to jednoduché, zasiahli, tak hovoríme o tom, že vznikol tu istý proces rôznych zákonných postupov, odvolaní a dovolaní. Len viete, výsledok je taký, že národná kultúrna pamiatka chátra, do nej prší a je na polovicu zbúraná. Nie je to na trestné oznámenie? Nie je to na to, aby ste vy, ako minister kultúry, konali oveľa ráznejšie? Ak je to nie možné, tak je mi to ľúto.

  • Som vám to prečítal, že tam bolo trestné oznámenie, nie? Ste to nepočuli?

  • Čas určený na hodinu otázok a odpovedí uplynul. Končím tento bod programu. Zároveň prosím členov vlády, aby po hlasovaní o štátnom rozpočte zotrvali v rokovacej sále, keďže nasledujú písomné odpovede na interpelácie a interpelácie. Vyhlasujem krátku prestávku do 15.10 h.

  • Prestávka.

  • Poprosím vás, dámy a páni, o zaujatie mesta, budeme hlasovať. Ešte predtým, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako pristúpime k hlasovaniu, chcem vás požiadať, tak ako sme sa minulý týždeň dohodli, aby sme si dnes dôstojne minútou ticha uctili a pripomenuli veľkú osobnosť boja za ľudské práva a demokraciu zosnulého Nelsona Mandelu.

  • Minúta ticha.

  • Ďakujem pekne.

    Ešte predtým ako pristúpime k samotnému hlasovaniu, vzhľadom na schválený postup a vzhľadom na to, že sme o 11.00 hodine doobeda kvôli zvolanému poslaneckému grémiu nehlasovali o prerokovaných bodoch programu okrem vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte, kde sme odsúhlasili hlasovanie po 15.00 hodine, po hodine otázok, dávam návrh, aby sme teraz hlasovali aj o ostatných bodoch programu, prerokovaných bodoch programu.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 107 za, 1 proti, 20 sa zdržalo, 7 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Zároveň navrhujem a pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme už dnes o 17.00 hodine nehlasovali a hlasovali až zajtra o 11.00 hodine o prerokovaných bodoch. Je všeobecný súhlas?

  • Reakcie z pléna.

  • Nie. Budeme hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 101 bolo za, 13 proti, 22 sa zdržalo, 5 nehlasovali.

    Návrh sme odsúhlasili.

    Takže budeme teraz hlasovať o prerokovaných bodoch, o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte. Potom budeme pokračovať pravidelným bodom, ktorým sú interpelácie poslancov a zajtra budeme potom hlasovať o 11.00 hodine o prerokovaných bodoch.

    Pani poslankyňa Vášáryová.

  • Vážený pán predseda, na základe zhody všetkých poslaneckých klubov Národnej rady Slovenskej republiky vás žiadam, aby ste krátko zvolali po tomto hlasovaní grémium predsedov všetkých poslaneckých klubov, aby sa, aby odsúhlasili text Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k situácii v Ukrajine tak, aby sa to mohlo dostať do programu, aby sme o tom mohli hlasovať. Text majú všetky kluby k dispozícii. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Zvolám po tom, ako prebehne hlasovanie, chcem požiadať predsedov poslaneckých klubov, aby sme sa stretli, pripravili text spoločného vyhlásenia. Myslím si, že aj vzhľadom na vývoj u nášho suseda by ale bolo vhodné, keby sme to urobili už zajtra, aby sme tento bod programu zaradili hneď po prerokovaní bodu správa generálneho prokurátora, aby sme takéto vyhlásenie mohli prijať. Je všeobecný súhlas?

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre, ďakujem pekne.

    Takže budeme, ešte pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem, pán predseda. Zvlášť k tomuto bodu, k Ukrajine, verím, že by malo dôjsť naozaj k prierezovému súhlasu, tak vás žiadam o prizvanie aj zástupcov nezaradených poslancov na grémium. Ďakujem.

  • Všetkých? Myslím si, že text, ktorý som videl, ktorý pripravovala pani poslankyňa aj v spolupráci s našimi poslancami, by nemal byť predmetom žiadnej zložitej diskusie a vyjadruje, ale áno, dobre pán poslanec. Čiže po hlasovaní sa dohodneme. Dobre?

    Poprosím teraz pána spoločného spravodajcu. Ešte pán poslanec Mikloško. Poprosím vás, neprerušujme už potom to hlasovanie, nech môžeme potom po hlasovaní...

  • Ja som len, áno, ja som sa už predtým prihlásil, ja chcem pripomenúť, že sme už trikrát tuná mali v debate prepustenie Tymošenkovej a teda zajtra, keď budeme o tom hovoriť, tak viete, že to je podmienka Európskej únie a teda zohľadnite aj toto, lebo ja som rád, že Ukrajina by sa k nám priblížila, ale na druhej strane musí aj splniť to, čo Európska únia od nej požaduje. Ďakujem.

  • Dobre. Pán poslanec Duchoň, poprosím vás o uvedenie hlasovania v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014. Je to tlač 640.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016, tlač 640.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 v rozprave vystúpilo 23 písomne a 17 ústne prihlásených poslancov. V záverečnom slove vystúpil aj podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír. V rozprave boli podané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. K dispozícii máme spoločnú správu 640a, ktorá obsahuje pozmeňujúce a doplňujúce návrhy z rokovania výborov a požiadavku na vládu Slovenskej republiky. Návrhy obsiahnuté v časti IV. spoločnej správy sú obsiahnuté v návrhu uznesenia č. 2, o ktorom budeme hlasovať na záver, preto teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch 1 až 11 časti 2B zo spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 134 bolo za, 9 sa zdržali.

    Tieto body sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch podaných v rozprave. Dajte, prosím, hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu poslankyne Jany Žitňanskej.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 63 za, 66 proti, 15 sa zdržali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Dajte, prosím, hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu poslankyne Jany Žitňanskej.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 62 za, 65 proti, 17 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Dajte, prosím, hlasovať o treťom pozmeňujúcom návrhu poslankyne Jany Žitňanskej.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 63 za, 48 proti, 33 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Dajte, prosím, hlasovať o štvrtom pozmeňujúcom návrhu poslankyne Jany Žitňanskej.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 62 za, 48 proti, 32 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, odhlasovali sme všetky podané pozmeňujúce návrhy, preto navrhujem hlasovať o tom, že vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 80 za, 62 proti, 3 sa zdržali.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku. Vyhlasujem ju za skončenú a záverečné hlasovanie o zákona ako o celku.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 ako o celku v znení schválených pozmeňujúcich návrhov.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 81 bolo za, 62 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Schválili sme vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2014.

  • Pán spravodajca, ešte druhé hlasovanie, návrh uznesenia.

  • Teraz budeme hlasovať o uznesení č. 2, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie rozpočet verejnej správy na roky 2014 až 2016. V uznesení bude uvedené, že Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky dôsledne zabezpečovať úlohy vyplývajúce zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2014. Táto požiadavka je obsiahnutá v časti IV. spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 81 bolo za, 40 proti, 21 sa zdržalo.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Panie poslankyne, páni poslanci,

    schválili sme návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 a uznesenie k rozpočtu verejnej správy.

    Ďakujem pekne pán spoločný spravodajca.

  • Budeme pokračovať hlasovaním o návrhu uznesenia k správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike za rok 2012. Poprosím pána poslanca Záhumenského, aby uviedol hlasovanie. Je to tlač 699.

  • Hlasovanie o návrhu uznesenia k Správe o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike za rok 2012, tlač 699.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o poľnohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike za rok 2012 s uznesením gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 80 za, 64 sa zdržalo.

    Schválili sme uznesenie.

    Pán poslanec Lebocký uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k správe o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2012. Je to tlač 700.

  • Hlasovanie o návrhu uznesenia k Správe o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2012, tlač 700.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2012 s odporúčaním gestorského výboru správu zobrať na vedomie.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 81 za, 1 proti, 58 sa zdržalo.

    Schválili sme uznesenie a zobrali správu na vedomie.

    Boli to prerokované body programu.

    Dámy a páni, chcem vás ešte informovať, že v prípade a upozorniť, že v prípade, že pravidelný bod interpelácie skončí pred 19.00 hodinou, budeme pokračovať podľa schváleného programu a vzhľadom na to, že sme schválili návrh štátneho rozpočtu, ďalšími bodmi, tak ako je to v programe, ktoré riešia rozpočty Sociálna poisťovňa, úrad pre dohľad, sú to body, tuším, 62, body 23 až 26 z pôvodného programu. Ďakujem pekne.

    Navrhujem, aby sa stretlo poslanecké grémium, tak ako o to požiadala pani poslankyňa Vášáryová, na 15.45 h. Budeme prechádzať text návrhu vyhlásenia Národnej rady. Krátka prestávka do 15.30 h. a 15.30 h. začneme bod interpelácie.

    Ešte pán poslanec Hlina. Procedurálny návrh? Ešte chvíľočku dámy a páni, pán poslanec má procedurálny návrh.

  • Pán predseda, znova mám pocit, že si to s niečím pletiete, alebo mýlite. Prosím vás pekne, vy v zásade môžete dať asi hlasovať o tom, že keď interpelácie neskončia do 19.00 h., tak sa skončia. Ale vy tu nemôžete ako kráľ Slnko rozhodnúť, prosím vás, fakt by bolo dobré...

  • Prerušenie rečníka predsedajúcim.

  • Pán poslanec, čítajte, čo dostávate na stôl, tam máte v schválenom programe, od kedy do kedy je bod programu, tam máte napísané, že je to pravidelný bod, ktorý je vyhradený na štvrtok na dnešný dátum a je do 19.00 hodiny.

  • Ale nie je to tam napísané, ale možno bol taký úzus, že to tu skončí a že to trvalo krátko, ale prosím vás, keď bude dlho, niekto bude interpelovať, nemôžete len preto skončiť, že vy chcete, aby to skončilo. Nechápete to? Ešte raz a pomaly. Ja netvrdím, že to dneska bude trvať do 19.00 hodiny, ale čo, keď to bude raz trvať do 19.00 hodiny, prosím vás.

  • Prestávka do 15.30 h.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, nasledujú

    písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané do 6. novembra 2013, tlač 750.

    Páni poslanci poprosím vás, máme normálny program, písomné odpovede členov vlády na interpelácie. Poprosím vás o pokoj. Páni poslanci, z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 750 nachádza a v prípade nespokojnosti s odpoveďou uviesť, či žiadajú, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou.

    Otváram rozpravu, do rozpravy som dostala písomné prihlášky dvoch pánov poslancov, a to podpredsedníčky Eriky Jurinovej a pána poslanca Hlinu. Nech sa páči, pani podpredsedníčka, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť nespokojnosť s odpoveďou na interpeláciu, ktorá sa týka dosť veľkej a nepríjemnej témy výsluhových dôchodkov, ani nie výsluhových dôchodkov, zle to pomenovávam, starobných dôchodkov niektorých výsluhových dôchodcov. Je to veľká téma, ktorú som sama pocítila na vlastnej koži množstvom aj výhražných mailov, ktoré súvisia práve s otvorením témy doširoka pre, zdá sa, až 18 tisíc ľudí.

    Moja nespokojnosť s odpoveďou na interpeláciu vyplýva najmä z toho, že aj keď interpeláciu podpisoval pán minister, cítim z toho argumentáciu, ktorú používajú na Sociálnej poisťovni, kde vlastne tento problém vznikol a predpokladám, že Sociálna poisťovňa ho aj spôsobila. V podobnom duchu sa budem vyjadrovať aj k rozpočtu Sociálnej poisťovne, kde takéto riešenie urobí veľký škrt cez rozpočet Sociálnej poisťovne, pretože na samotnom výbore pre sociálne veci nám pán generálny riaditeľ naznačil, že môže ísť až o sumu 80 miliónov euro. Opakujem, 80 miliónov euro.

    Súhlasím s tým, že je to veľmi vážny právny problém, právnička nie som, ale ak máte dostatočne, dostatočné množstvo analýz z rôznych zdrojov a vidíte, že majú na túto vec rovnaký pohľad a v podstate Sociálna poisťovňa je jediná, ktorá zastáva takéto stanovisko, tak si myslím, že by sa malo nájsť po pravde ukázať, kto urobil chybu. V dnešnej situácii je už vec posunutá tak ďaleko, že zrejme nikto nevie presne povedať, a asi sa už ani nedá z tohoto kolotoča vyskočiť. To znamená, že štát bude znášať dôsledky, to je viac ako isté.

    Aj keď sa rozprávam s pánom ministrom, rozprávala som sa aj s pánom generálnym riaditeľom, nájsť vhodné riešenie v dnešnej situácii bude veľmi náročné, ak vôbec nejaké riešenie do budúcna nájdeme, ale zdá sa, že to, tá špirála, ktorá sa roztočila, tie nároky ktoré vyzerajú, že v štátnom rozpočte budeme musieť, ktorým budeme musieť vyhovieť, s tým už veľa nenarobíme. To je to smutné.

    V odpovedi na interpeláciu z každej vety dýcha niečo v tom zmysle, že, že na základe vydaných judikatúr najvyšších súdov, že musí Sociálna poisťovňa konať. Áno, toto nikto nenamieta. Samozrejme že ak existujú rozhodnutia najvyššieho súdu, Sociálna poisťovňa má povinnosť ich nároky, nároky, ktoré vznikli výsluhovým dôchodcom, uplatniť, alebo musí im vyhovieť. Sporné je to, aký spôsob potom Sociálna poisťovňa uskutočnila, aký spôsob si vybrala na riešenie týchto viacerých závažných problémov. Pretože ak sa odvoláva na 7 judikátov, ktoré sú, ktoré sa nachádzajú, ktoré sa nachádzajú, alebo ktoré vychádzajú pri zovšeobecnení, pri vydaní metodického pokynu, tak musím v prvom rade povedať, že nie je možné súhlasiť s tým, čo sa píše v odpovedi a to, že jednotlivé právne vety boli použité na vytvorenie metodického pokynu, pretože rôzne vety z rôznych rozhodnutí nesúvisia presne s tým istým, s rovnakou situáciou, ktorá bola najvyšším súdom riešená. Teraz je už zbytočné hovoriť, čo malo byť, pretože už sa to nedá vrátiť späť. Každopádne som si istá, že bolo nutné a potrebné žiadať o zjednocujúce stanovisko a nie na základe siedmich rôznych rozsudkov, alebo judikátov, ktoré boli uverejnené, vytvoriť metodický pokyn, ktorým sa riadi Sociálna poisťovňa akoby do budúcna. Metodické pokyny majú, majú byť vypracovávané na základe zákona a vieme, že nie všetky ustanovenia tohto metodického pokynu sú v línii zákona. Dokonca si dovolím povedať, že idú proti zákonu.

    Takže budem veľmi pozorne sledovať, akým spôsobom sa podarí vyriešiť túto situáciu do budúcna, keďže ako som povedala, zrejme rozumné riešenie na zrušenie nárokov neexistuje. Tak budem veľmi, veľmi tuho sledovať, akým spôsobom sa podarí riešiť situáciu do budúcna.

    V tejto chvíli ešte musím povedať jednu vec a to, že v živote som nenapádala súbeh výsluhového a starobného dôchodku, napádala som spôsob, akým riešila Sociálna poisťovňa rozhodnutia najvyššieho súdu, ako sa rozhodla riešiť a zovšeobecňovať jednotlivé výsledky v rozhodnutí na oveľa väčšie množstvo žiadateľov o starobný dôchodok. Takže preto vás, z týchto dôvodov vás prosím, aby ste, aby ste hlasovali za nespokojnosť s odpoveďou na moju interpeláciu. Ďakujem pekne.

  • To znamená, ako ste povedali, pani podpredsedníčka, žiadate, aby Národná rada hlasovala o vašej nespokojnosti s odpoveďou. Áno? Áno. Nech sa páči, pán poslanec Hlina, ktorý je ústne prihlásený do rozpravy, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si upozorniť, ja vidím, že sa nám tu rozmáhajú veci nevídané, dokonca, ako by povedal jeden novinár, historické okamžiky prebiehajú v parlamente. To, čo sme nepoznali, spoznávame, opoznávame. Chcem poprosiť, aby sme dodržiavali rokovací poriadok pri interpeláciách.

    V tejto časti, samozrejme mám pripravené interpelácie, v tejto časti budem hovoriť, že prečo nie som spokojný s odpoveďami na interpelácie, ktoré som položil minule. Ak dovolíte, začnem prvou interpeláciou a interpeloval som nášho premiéra, pána predsedu vlády o tom, že kto nominoval pána Buriana do funkcie štátneho tajomníka? To bola prvá časť otázky a druhá časť otázky, či preberá za túto nomináciu zodpovednosť politickú?

    Ja som sa nepýtal z formálneho hľadiska, lebo plus mínus som to vedel, že formálne je to tak, že na návrh ministra ho schvaľuje vláda. Pán premiér mi odpovedal veľmi slušne, teda v tom zmysle, že z formálneho hľadiska je to tak. Ja som sa na to nepýtal a ďakujem teda, že mám to už aj potvrdené, o tom som vedel. Tá otázka bola skôr položená kvôli tomu, že či existoval niekto iný, kto nominoval, lebo tu sa používa často krát, že tripartita, sociálni partneri a všetko možné. Čiže ja som sa skôr čakal, že či tá nominácia neprešla, alebo nevyšla, ja neviem, z kancelárie nejakej asociácie nebankových - úžerníckych spoločností, že oni doporučili ako svojho nominanta sociálneho partnera na tak citlivý rezort, pána Buriana. To som si myslel. Takto otázka, teda odpoveď neprišla. Čo je však mimoriadne zaujímavé a na to chcem upozorniť, a podľa mňa to bude kľúčové aj do budúcna, že pán premiér mi na druhú časť otázky neodpovedal, lebo bola jasne položená, že či preberá politickú zodpovednosť za nomináciu pána Buriana. Tejto odpovedi sa kulantne vyhol, z čoho môžme uvažovať, že ju nepožíva, keď nie je exaktne uvedené, že ju požíva, lebo ináč neexistuje. Neviem, či existuje nejaký tretí princíp v tom, že či, buď ju má, alebo ju nemá, alebo čo je to indiferentné? Má aj nemá? Alebo ráno má, večer nemá? Čiže, ak ju nemá, tú politickú podporu, z toho môžme usudzovať, teda ak ju nemá, že nepotvrdil, že má, že za ním si stojí, tak môžme uvažovať, že nemá, čo už by bola pre ľud tej krajiny vcelku dobrá správa, keby štátny tajomník nemal podporu nášho premiéra na tak citlivom rezorte, ako je. Je to výraznom obrovského cynizmu a arogancie nominovať za štátneho tajomníka človeka s takou históriou pôsobenia na tak citlivý rezort. Ja som to tu už hovoril. Pre istotu zopakujem, keby ste ho aspoň upratali na dopravu alebo na hospodárstvo. Viete, že to, to je výrazom toho, ako si tu žijete a, čiže čo k tomu povedať?

    Budem interpelovať, teda budem pokračovať v tom dôraznom a dôkladnom dosledovaní. Čiže budem teraz interpelovať pána Richtera, že keď teda on z formálneho hľadiska ho nominoval, v čom je čaro, v čom je odbornosť, v čom je prínos, trebárs aj ten predvčerajší prínos? V čom je predvčerajší prínos pohybu pána štátneho tajomníka pána Buriana v priestoroch traktu predsedu Národnej rady, keď on akurát vtedy vysvetľoval na mimoriadnej tlačovke o klikihákoch a klikibékoch a neviem o čom všetkom, v čom bol prínosný? Čo doniesol? Aký návrh pozmeňovacieho zákona? Pomoci, podpory nejakých vozičkárov, invalidov, v tom? Alebo v tom, ako treba upratať mimoriadnu schôdzu o nebankových subjektoch? Čiže tá interpelácia zaznie v tom ďalšom bode. Budem interpelovať. Čiže vyjadrujem z formálneho hľadiska, teda aby bolo zaznamené, nespokojnosť s odpoveďou na túto interpeláciu, myslím, že to je tridsať trojka.

    Ako ďalšiu interpeláciu som podával, som interpeloval pána ministra Kaliňáka. Ale ak dovolíte, ja som sa znova nechcel, napadá ma taký pejoratívny výraz, ale nechcel som to siliť, považoval som to za také džentlmenské, že chvíľku počkám, ak existujú nejaké nevyhnutné okolnosti, ale zase nemienim so sebou nechať zase kývať. Čiže ak dovolíte, jediná možnosť, kedy aký taký rešpekt ide z poslanca, aký taký rešpekt ide z poslanca, lebo tu nejde žiaden rešpekt z poslanca, z parlamentu, z ničoho. Tu máte kráľa Slnko a tu všetci si robia, čo chcú, takže počkám, kým príde pán minister vnútra pán Kaliňák.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Ja teda poprosím ministra, pána ministra vnútra Roberta Kaliňáka, či môže, a podpredsedu vlády zároveň, aby sa zúčastnil na rokovaní o interpeláciách.

  • Zaznievanie gongu.

  • Prosím teda ešte raz pána ministra vnútra pána podpredsedu vlády Roberta Kaliňáka, aby prišiel na bod interpelácie.

    Vyhlasujem krátku prestávku trojminútovú.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pán poslanec, chcem vám oznámiť, že pán podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák musel odísť na stretnutie a zastupuje ho pán podpredseda vlády a minister financií pán Kažimír.

  • No, nechcem byť protivný, ale zastupujúceho nemôže nikto zastupovať. Mal to uviesť pán Kaliňák, keď uvádzal, že kto koho zastupuje, prosím vás. Neuviedol to, takže ak dovolíte, tak sa s týmto nestotožňujem, neakceptujem. Prosím vás, naozaj, nehrajme túto hru. Môžte hrať ego vojnu s niekým iným. Prosím vás, raz za čas ide z poslanca rešpekt, raz za čas má právo niečo povedať a predniesť. Ja viem, že ste to ignorovali, že ste k tomu pristupovali, ako ste k tomu pristupovali. Ja si túto moju ústavnú, ústava o tom hovorí, že mám tu možnosť, chcem ju plniť tak, ako je napísaná. Takže, prosím vás pekne, ak mal vedomosť o tom, že musí opustiť, tak to mal uviesť, keď to uvádzal. Ja som si naschvál poznačil, keď to uvádzal. Povedal jasne, že on zastupuje premiéra a pána Malatinského a pána Lajčáka zastupuje pán Počiatek. Nebolo nikde uvedené, že jeho bude niekto iný zastupovať.

  • To znamená, že pokračujeme v prestávke.

  • Ja mám všetko pripravené. To mohlo už byť pomaly za nami.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Zaznievanie gongu.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní. Ešte predtým, ako po krátkej prestávke udelím slovo pánovi poslancovi Hlinovi, ktorý chce interpelovať, vás chcem informovať o výsledkoch dohody z poslaneckého grémia, ktoré sa stretlo, aby sa dohodlo na spoločnom vyhlásení Národnej rady alebo na texte spoločného vyhlásenia Národnej rady k situácii na Ukrajine. K tejto dohode došlo naprieč celý politickým spektrom. Preto navrhujem jednu malú zmenu programu. Pôvodne sme mali zajtra hlasovať o jedenástej a ešte predtým alebo potom, ako pani poslankyňa Vášáryová aj v spolupráci s naším klubom SMERu-sociálnej demokracie navrhla rokovanie o tomto bode programu, som povedal, že ho prerokujeme zajtra o, alebo po správe o činnosti generálnej prokuratúry, ale vzhľadom na to, že máme odsúhlasené hlasovanie o jedenástej hodine a jej pravdepodobné, že by sme neprerokovali tento nový bod, navrhujem, aby sme urobili zmenu a aby sme bod programu uznesenie o spoločnom vyhlásení prerokovali pred správou o činnosti generálnej prokuratúry.

    To znamená, začneme ráno tými dvoma správami, o ktorých rokujeme vo vyhradenom režime, v neverejnom režime a hneď potom by sme prerokovali návrh vyhlásenia a potom by sme o jedenástej stihli aj hlasovať a prijať toto uznesenie a až potom by sme otvorili rokovanie o správe o činnosti generálnej prokuratúry. Je všeobecný súhlas?

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre, ďakujem vám veľmi pekne.

    Takže budeme pokračovať v pravidelnom bode interpelácie. Pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Som ochotný urobiť jednu vec, ale upozorňujem na to, že posledný krát. Dobre? Pokračujem v interpeláciách a rešpektujem, že zastupuje pána Kaliňáka pán minister financií.

    Ak dovolíte, písomná interpelácia, odpoveď od pána Kaliňáka, kde som sa pýtal, že koľko mali nalietané, malo nalietané to lietadlo, v tom čase, keď viezlo našu slovutnú to delegáciu do Petrohradu, alebo to bola odpoveď, že bolo nevyhnutné, aby lietali. Hej? A v tom čase, teda že už keď mali letieť, no tak nech letia do Petrohradu a, čiže to bolo pomaly na úrovni nepriestrelného argumentu. Tak dovoľte mi uviesť, že som mimoriadne nespokojný s interpeláciou, lebo mi prišla odpoveď, ktorá nepojednáva na moju otázku. To znamená, ak som sa pýtal, koľko malo nalietané v tom čase, tak mi neprišla odpoveď.

    Z toho nemôžem teda ďalej to rozviť, že či to bolo, alebo či je možné akceptovať ten argument, že to bolo v zásade jedno, tak či tak by muselo letieť. Naozaj, prepáčte, ale ja tu mám údaj len, že je potrebné robiť tri pristátia v intervale 90 dní. To je čo prišlo. Potom je tu, že je urobiť jeden let za 30 dní. A v poriadku, ja nehovorím, že teda jeden let za 30 dní, ale v tom čase tých, keď to zoberem ako interval, tak ja som to tu minule vyčítal, už to tu nemám, že kde všade kto z našich lietal. Do Dubrovníka dokonca, myslím, že nejaké Poľsko tam bolo, Štrasburg a neviem čo. Čiže bolo možné letieť aj inde ako, ako do Petrohradu. Tak ja si myslím, že tá moja téza na úrovni presvedčenia, že to plnilo úplne nejaké iné a že došlo k zneužitiu štátnych prostriedkov, sa potvrdzuje aj touto odpoveďou. Vyjadrujem nespokojnosť s ňom samozrejme.

    Mám tu potom ďalšiu interpeláciu, som interpeloval pána ministra Kaliňáka v tom, či, ako sa postupuje zas v zásade iba v situácii, ktorá je možná v tejto krajine, to znamená, že tu jazdia autobusy, ktoré inde nemôžu jazdiť, kde ich odmietli, ale však čo by tuná indiánom za, za Moravou vadilo, nie? Tak indiáni sa budú voziť aj na autobusoch, ktoré praskajú. Odpoveď znova prišla v zmysle klasickej štábnej kultúry. Nič, nič sa nedeje, všetko v poriadku. A naozaj, teda prišla odpoveď, že dokonca aj to trestné oznámenie, ktoré bolo, že bolo zamietnuté, ako nedôvodné, aj odvolanie, na to rozhodnutie prišlo od prokuratúry, že je nedôvodné. Nuž, tu mi dovoľte povedať, znova to poviem v samotnej interpelácii, že mňa bude zaujímať, lebo ten vyšetrovateľ konal ako konal, on usúdil, že je to v poriadku, lebo ho tak informovali, že je to v poriadku a on usúdil, že je to v poriadku. Nech sa páči.

    Avšak tá interpelácia bude v tom, že ak sa súdno-znaleckým dokazovaním zistí, že naozaj tie vady môžu spôsobiť deštrukciu alebo, alebo závažný problém toho vozidla s možnosťou ohrozenia života, súdny znalec, však, to ešte bude o tom reč, že či niekto vôbec zacíti aspoň trošku zodpovednosti. To budem interpelovať, však to ešte môžem. Dobre, čiže aj s touto vyjadrujem nespokojnosť. No, vidíte, jak to rýchlo ide. A mohli sme to mať za sebou.

    Čo sa týka odpovede pána Žigu na mnou položenú otázku, v čom je verejný záujem, respektíve prečo ministerstvo životného prostredia prinesie sem zákon, ktorý v konečnom dôsledku poškodí životné prostredie, že v čom je ten verejný záujem, tak znova odpoveď hodná ministra. Ale pre túto chvíľu by som znova poprosil o dodržiavanie rokovacieho poriadku. Ďakujem pekne.

  • Takže poprosím pána ministra životného prostredia Žigu, aby sa dostavil do rokovacej sály.

  • Hlasy v sále a zaznievanie gongu.

  • Poprosím pána ministra životného prostredia pána Žigu, aby sa dostavil do rokovacej sály k bodu interpelácie, alebo odpovede na interpelácie.

  • Ešte, pani predsedajúca, ak dovolíte, ešte uvediem, aby sme sa vyhli prípadne, aby to fakt šlo tak, ako to má ísť a išlo to tak, aj dôstojnosť tejto sále dali, tak potom v tom ďalšom bode tých interpelácií poviem, koho budem interpelovať, aby prípadne som nenarušil niekomu program. Tak rešpektujem zastúpenie pána premiéra, rešpektujem zastúpenie pána Kaliňáka, budem interpelovať pána Kažimíra, budem interpelovať, rešpektujem zastúpenie pána Malatinského, budem interpelovať pána Jahnátka, budem interpelovať pána Boreca, budem interpelovať pani Zvolenskú, budem interpelovať pána Richtera, budem interpelovať pána Glváča.

  • Pán minister životného prostredia tu je, tak môžete pokračovať vo vyjadrení nespokojnosti s odpoveďou na interpeláciu.

    Hlina, Alojz, poslanec NR SR

    Ďakujem veľmi pekne. Videl som, pán minister, ten zhrozený výraz vašej tváre, že čo som si to dovolil. Jediná možnosť, kedy má poslanec aký taký rešpekt pred výkonnou mocou. Interpeloval som vás v tom, že v čom je verejný záujem, respektíve záujem ministerstva životného prostredia, zdôrazňujem, na tom, aby sa uľahčil výrub drevín v extravilánoch. Bez, bez povolenia, bez náhradnej výsadby. Odpoveď prišla vskutku hodná ministerstva. Je to kompromisným riešením, len vyťahujem a zjednodušuje administratívu. To sú okrem iných skvostov, ktoré už zazneli. To už ste skúšali cez poľnohospodárov, nevyšlo, to už ste skúšali cez neviem koho, ale toto sú naozaj už čerešničky na torte, že je to kompromisným riešením, medzi kým, čím? A zjednodušením administratívy. Čiže to, že sa bude rúbať hlava-nehlava v extravilánoch je kvôli tomu, že to bolo zjednodušením administratívy.

    Tu znova poviem, vzhľadom na okolnosti aj to, ako bol uvedený ten zákon, že je to v zmysle programového vyhlásenia vlády, tak budem interpelovať pána premiéra, že či bolo v programovom vyhlásení vlády zjednodušiť výrub drevín v extravilánoch obcí. Ak bolo, prípadne sa ospravedlňujem, len som ho potom nevidel, lebo v tom existujúcom som to naozaj, naozaj nenašiel. Čiže, pán minister, prepáčte, že som vás obťažoval. Dovoľte, aby som formálne vyjadril nesúhlas s vašou odpoveďou na moju interpeláciu a ešte vám teda povedal aj tak, že môžme rozmýšľať, cui prodest, že prečo sa táto zmena spravila, v prospech koho, keď už to je kompromisným, keď už je to zjednodušením, keď už poľnohospodári, ale či náhodou tam na konci nebude niekto, kto má záujem sa dostať k hmote, biomase za výhodnejších, rýchlejších a samozrejme lacnejších podmienok. Proces nekončí, to, čo som avizoval, budeme v tom pokračovať. Ďakujem veľmi pekne.

    Ak dovolíte, rešpektujem zastúpenie pána Malatinského pánom Počiatkom.

  • Hlasy v sále.

  • Takže opäť krátka prestávka. A poprosíme teda do rokovacej sály pánov poslancov, pánov ministrov Jahnátka a pána ministra Počiatka.

  • Prestávka.

  • Hlina, Alojz, poslanec NR SR

    Predpokladám, že teraz sa všetci u pána predsedu utápajú v tom, že čo si to ten...

  • Po prestávke.

  • Máme tu pána, pána ministra pôdohospodárstva, pána ministra Jahnátka, ak by ste mohli smerovať a už máme aj pána ministra Počiatka.

    Ďakujem pekne, páni ministri.

    Hlina, Alojz, poslanec NR SR

    Áno. Ďakujem veľmi pekne. Rešpektujem, pán minister Počiatek, že zastupujete pána Malatinského. Jemu som adresoval interpeláciu, o ktorej možno aj vy budete niečo vedieť. Pýtal som sa na to, že či bola, čo to bolo oprávnené, či bola preukázaná účelnosť vysielania reklamy na SPP a čo čert nechcel, pardon za výraz, zrovna na TV JOJ, hej, teda JOJ Group. Znova odpoveď hodná ministerstva.

    Prišla v tom zmysle, že teda samozrejme to sledovali nejaký cieľ a by ste neverili, bola to najvýhodnejšia ponuka. Čiže z TV JOJ, JOJ Group poslala najvýhodnejšiu ponuku, preto SPP usúdilo, že celú, ten paket tých reklám aj deťom aj neviem komu, ráno, doobeda bude vysielať na JOJ Group. Tak sa rozhodli. Neviem, nakoľko to je možné namietať, ale je tu uvedené, že tá ponuka bola najvýhodnejšia.

    Preto budem interpelovať, potom vás poprosím, pán minister, aby ste tu boli, lebo budem interpelovať pána Malatinského a vy ste v jeho zastúpení, že tie ostatné ponuky, predpokladám, že poviete, že nemôžeme vidieť, ale mňa by zaujímal dátum doručenia. To znamená, čo ponúkla Markíza a nieže akú sumu, v akej sume, ale kedy tá ponuka prišla. Ja si dovolím vyjadriť určitú pochybnosť, či vôbec prišla. Čiže budeme hovoriť o TV Markíze, budeme hovoriť o TA3 a STV. Toto ma bude zaujímať v interpelácii, ktorá odznie neskôr. Čiže ak dovolíte, znova vyjadrujem nespokojnosť.

    Ešte tu je doplnenie, že samozrejme, všetko je tajné a nikto nič nevie, lebo to bola druhá časť tej mojej otázky, že koľko to stálo, už keď sa rozhodli. Je tu uvedené, že je to neverejný údaj. Pre túto chvíľu sa s ním stotožňujem, ale skúsim sa spýtať ľudí, ktorí tomu rozumejú o niečo viac, či je to skutočne tak. Takže to je ďalšia interpelácia, z formálneho hľadiska vyjadrujem nespokojnosť, ale je mi to, viete ako sa hovorí, čo mi to je platné, ale však to poviem.

    Mám tu ďalšiu interpeláciu na pána Jahnátka, ktorého som interpeloval v štyroch interpeláciách. Prvá interpelácia bola o lesoch, kde som sa ho pýtal, že v čom je verejný záujem, aby sa celý proces vyňatia pôdneho, teda zabratia lesného a vyňatia lesného pozemku zjednodušil a je tam uvedené v tej mojej interpelácii pre investorov lanových dráh. Čiže ja som vyjadril určitú, určité, nechcem povedať, že podozrenie, ale že predpoklad, že im to zjednoduší. Odpoveď pána ministra prišla relatívne korektná. To uvádzam a je mi odpovedané, že nebolo to tak myslené, ale na to, aby teda nedochádzalo k nejakým dezinterpretáciám, tak to budú riešiť v návrhu zákona pozmeňovacím návrhom, kde sa teda uvedie jednoznačne, že čoho sa to týka. Len potom bolo by dobré, lebo tam je jasne uvedené, ten § 43a ods. 3 a ten odsek 3 pozná aj lanovky, aj stožiare. Vy tu presne píšete, že óčko sú stožiare a lanovky. Tak potom v tom pozmeňováku, aby ste to mali fakt presne, aby sme sa nemuseli rozčuľovať, hej, že vyjmite, že ak dáte, že odsek 3 z § 43a mimo o), dobre? Aby sa to v tom virvare na to nezabudlo, hej, že teda že sa tam dá celý odsek. V prípade, že by sa tam dal celý odsek, tak sú tam aj tie lanovkové stožiare, to by som vás teda prípadne poprosil, aby sme sa vyhli, lebo ja si myslím, ja si nemyslím, že je vo verejnom záujme to zjednodušovať tak, ako si nemyslím, že je vo verejnom záujme to zjednodušovať aj pre, v iných prípadoch, ale to verím, že vy obhájite, že prečo je verejný záujem to zjednodušovať pri výstavbe, už keď nie, ako tvrdíte, že to nebolo, lanoviek a stožiarov, tak iných líniových stavieb.

    Tie kamzíky, v zásade oni chúďatá nevedia, či to je líniová stavba, alebo je to stavba niekoho. Oni, chúďatá, majú svoj reprodukčný cyklus niekedy a oni sa mu prispôsobujú. Teda neprispôsobujú, my by sme sa mu mali prispôsobiť.

    Potom tu je, som interpeloval pána ministra Jahnátka vo veci zámeny, avizovanej zámeny pozemkov pre spoločnosť TMR, Tatry mountain resorts, z južnej strany Chopku a časti Vysokých Tatier a cenu, akú platia. Znova musím oceniť, že odpoveď prišla korektná a plnohodnotná, to znamená, je uvedené aj, koľko platí TMR za uvedené pozemky a ja si myslím, že, no, primeraná, ja to nebudem hodnotiť. Dokonca som, poviem otvorene, vcelku bol príjemne prekvapený, že to nie je až taká, až taký blud, hej, že to je vcelku primerané. Čiže to som rád, že sa tomu môžem vyhnúť, aby som to hodnotil, že to je znova z ďalších vecí, nad ktorými rozum stojí. Čiže cena je primeraná. Ja si myslím, že, lebo tu v tom ďalšom končíte tú vašu interpeláciu, že celospoločenským záujmom. Viete, ak je to tak, ak prídu nejaké peniaze, potom by ste museli, ale by som vás naozaj korektne poprosil zodpovedať, že v čom by bol ten celospoločenský záujem, že už nepotrebujeme od nich, aby nám platili nájomné, ale že im to zameníte, lebo ja ho, by som ho hľadal naozaj, naozaj ťažko. Ale znova nevylučujem, že niekto sa na to podujme.

    Ďalšia interpelácia bola nešťastné čipovanie zvierat.

    Teda ešte z formálneho hľadiska táto interpelácia TMR, nepožadujem, teda vyjadrujem súhlas prvýkrát, že je to v poriadku.

    Potom som vás interpeloval v čipovaní psov a mačiek a fretiek a zajacov a vrabcov, ale to už len zo žartu hovorím. Tam ste sa zase vyhli samotnej odpovedi. Už pre túto chvíľu, lebo som tomu mienil venovať v inom, iným spôsobom, nebudem sa k tomu bližšie vyjadrovať. Vyjadrujem nesúhlas.

    Posledná interpelácia bola z pohľadu nominácie a ustanovenia do funkcie pána Martvoňa staršieho, aby sa nám to neplietlo, lebo už Martvoň starší, mladší, ešte bude najmladší, to ešte asi uvidíme, jak sa veci budú diať. Som rád, že ste zodpovedali aj dôslednejšie, teda neodbili ste tú odpoveď v tom, že teda je to, nie je to vo vašej kompetencii, ale bolo tam napísané, že je to v zásade v poriadku, lebo však pán Martvoň starší je znalec, dokonca že je obľúbený, nie je tam napísané, že je obľúbený v kolektíve, ale že je teda uznávaný (povedané so smiechom), ale nechýba veľa, že to raz sa dožijeme aj toho. Viete, argumentačne to samozrejme nestojí, neplatí, lebo viete, aj súdny znalec z jazyka čínskeho je, teoreticky, aj on robí. To tu píšete, že teda pán Martvoň starší je súdny znalec v odbore stavebníctva. Keby už, tak ste mohli povedať, že súdny znalec, lebo verím, že je v Dolnom Kubíne súdny znalec v odbore pôdohospodárstva, v niektorej jeho časti. Vtedy by to malo sens, hej, vtedy by to malo, že to má význam. Len vy to ako argumentačné dielo uvádzate, že on je súdny znalec v odbore stavebníctva. V zmysle tejto logiky by to tiež mohol byť súdny znalec v odbore jazyka čínskeho, lebo tiež je súdny znalec, tiež možno požíva dôveru verejnosti, ktorú ja neviem, jak sa preukazuje, nech sa páči, tiež možno vypracoval x-posudkov a tiež možno vypracoval nejaký preklad čínštiny pre nejakého poľnohospodára. Takže s týmto sa samozrejme, ak dovolíte, nestotožňujem a tento, viete, tento Hujer, Hujer bol v zásade neškodný, lebo on zavolal iba všetkých na to rodičovské združenie, ale pokiaľ vy, vytunujete hujerizmus do tej podoby, že zamestnáte všetkých od Hujerov, lebo kto je tu ešte od Hujerů, choďte sa prihlásiť do zamestnania, tak je dosť možné, že niekto s tým až tak spokojný nebude.

    Pán minister, takže to, čo vám tam doplnil, to chválenie, predpokladám, že kolega, ktorému na tom záležalo, ten mladší, tak rozporujem, samozrejme, v celej a plnej, plnej časti a je to jednoznačný, flagrantný prípad proste toho, čomu sa hovorí všelijako, len nie slušná spoločnosť, hej? Čiže znova, kvalifikačným predpokladom Martvoňa staršieho na vykonávanie tejto funkcie bolo to, že je synom poslanca za stranu SMER. Povedzte to priamo a rovno a ľuďom povedzte, že to treba rešpektovať, lebo tak to chcete a tak to budete robiť aj do budúcna.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    To bola posledná, pani ministerka Zvolenská, ja som mal na vás interpeláciu, že či je rozdiel, bola jednoduchá, že ak je pacient v kritickom zdravotnom stave, život ohrozujúcom, či je približne 30-minútový rozdiel medzi dvoma spôsobmi kvalifikovaného medzinemocničného presunu dôležitý. Odpoveď prišla, nebudem ju samozrejme celú čítať, ale v zásade o tej, v odpovedi hovoríte, že, vyhli ste sa odpovedi, že či je dôležitý, ale napísali ste mi, a to ma zarazilo, že teda vrtuľník musí vzlietnuť, môže pršať a neviem čo, však ako keby sme nevedeli, ale táto posledná veta je naozaj výrazom práce nášho ministerstva. Vzhľadom na tieto skutočnosti je na kratšie vzdialenosti transport sanitným vozidlom RLP a kvalifikovaným presunom pre pacienta jednoznačne efektívnejší. Nechcem sa vracať k tej smutnej udalosti, takže z toho celého nám to tu vychádza, že sme zbytočne tú schôdzu vlastne, celé to bolo o ničom, všetko bolo v poriadku, mala ísť sanitkou a neviem, načo ten lekár vlastne ten vrtuľník volal. Viete, to, ešte by som sa nečudoval, keby už robil v kotolni, lebo však to je taký systém práce u vás, že keď niekto niečo povie, tak ide, ide do vyhnanstva. Tak neviem, či ten lekár, ktorý si dovolil zavolať vrtuľník, lebo asi usúdil, že je lepšie, kdežto vy tvrdíte, že nie, že sanitka je lepšie, tak nevylučujem, že už, chudák, robí v kotolni, alebo keď nie, tak za chvíľku tam bude.

    Končím s písomnými odpoveďami na moje interpelácie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Toto bol posledný prihlásený rečník do rozpravy k odpovediam na interpelácie. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nikto nevyužil možnosť. Uzatváram tento bod. Prepáčte, prepáčte, takže do rozpravy sa prihlásila jedna pani poslankyňa. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Pán Vašečka, toto neviem, čo bolo, ale (reakcia poslanca) nič, áno, lebo ste sa prihlásili po uzavretí rozpravy. Takže nech sa páči, pani poslankyňa Vášáryová, môžete vyjadriť svoju nespokojnosť.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Nemôžem nevystúpiť, vážení kolegovia, pokúsim sa byť krátka a vecná.

    Interpelovala som pána predsedu vlády a pýtala som sa ho, prečo na rozdiel od našich susedných krajín, nemáme už vytvorený vládny výbor pre spomienku na sto rokov od výbuchu 1. svetovej vojny? Keď som to interpelovala, tak ešte som nemala všetky informácie o tom, ako k tomu pristupujú naše susedné krajiny. Teraz už mám zase ďalšie informácie a preto nemôžem byť spokojná s odpoveďou pána predsedu vlády, ktorý ma odkázal na to, že Vojenský historický ústav a ministerstvo zahraničných vecí chce propagovať knižku o pánu Jurkovičovi a tým skončíme, tvá Máňo.

    Myslím si, že to je nedôstojné tomu, pretože som si zistila, že v 1. svetovej vojne zahynulo najviac Slovákov, najviac. A preto, že som mala tú príležitosť a hovorila som so synom pána Čaploviča, ktorý je šéfom Vojenského historického ústavu, presvedčila som sa, že ani Vojenský historický ústav dokonca nemá ani zmapované, kde na všetkých frontoch Slováci bojovali. My vieme tak nanajvýš Pijavu a potom Boku Kotorskú a tým končíme to, a tým končíme. Je to nedôstojné. Zahynuli tisíce Slovákov a keby len zahynuli. Trpeli v zákopoch spôsobom a v horách. Oni boli v Taliansku na fronte, ktorí boli mesiace a mesiace vo výške 1 800 až 2 400 m bez potravín, bez vody.

    Myslím si, že to nie je dôstojné, že sa Slovenská republika takýmto spôsobom ne-pri-po-jí k svojim susedným krajinám a preto nehovorím len o Dušanovi Jarkovičovi a jeho úžasných cintorínoch drevených, toť, za našimi severnými hranicami pri Gorliciach.

    Takže nie som spokojná, pán predseda vlády, s vašou odpoveďou, pretože nech už máme akékoľvek problémy, sto rokov od výbuchu prvej veľkej svetovej kataklizmy, to by sme nemali obísť len tak. V každej slovenskej dedine je dnes veľký pomník, kde sú vytesané mená. Mená tých ľudí, tých chlapcov, mužov, synov, otcov, ktorí stratili život a to nehovorím o tých ženách, ktoré viedli celý čas domácnosť a vychovávali svoje deti a nakoniec, veď stačí si prečítať Červené víno, hej? Takže nie som spokojná s týmto, pán premiér, a mali by ste s tým niečo urobiť sediac prípadne v lietadle s tými dvoma chlapcami z Iránu.

    Druhá moja odpoveď a teda vyjadrenie nespokojnosti, to je naša, naša stála téma. Interpelovala som pána ministra kultúry, ktorého som chcela požiadať, aby mi odpovedal na niektoré otázky ohľadne digitalizácie nášho národného kultúrneho dedičstva. Dostala som tentoraz, pán minister si zrejme povedal, že treba ma zamestnať, takže som dostala mnoho stranovú odpoveď. Bohužiaľ, v tejto mnoho stranovej odpovedi, ktorou vás nebudem unavovať, to je zbytočné, sú odpovede na otázky, ktoré som nekládla. Nekládla. Upozorňujem všetkých poslancov a pani poslankyne a pánov poslancov, že stále rokujeme pri digitalizácii o 217 mil. eur, ktoré budeme môcť, musieť vracať, ak Európska komisia vyhodnotí do troch rokov, že sme ich použili neoprávnene. Myslím si, že je to v našom, psou povinnosťou, aby sme jednoducho kontrolovali ich použitie. Ako som už povedala včera, predvčerom, prešla som si teraz tie digitalizačné pracoviská, vyjadrujem veľký obdiv a poďakovanie generálnym riaditeľom našich kultúrnych inštitúcií, ktoré dohliadajú na kvalitu týchto digitálnych výstupov, firmy TMG, ale ešte stále nám zostáva obrovské množstvo nezodpovedaných otázok a ministerstvo kultúry sa tým musí zaoberať.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Vyhlasujem rozpravu za všetko, za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode. Hlasovať o uznesení budeme v rámci ďalších hlasovaní.

    Otváram bod

    Interpelácie poslancov.

    Chcem vám dať do pozornosti podľa § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Písomne sa do bodu interpelácie prihlásili títo páni poslanci: pán poslanec Ján Mičovský, pán poslanec Mikuláš Huba, Erika Jurinová, Alojz Hlina, Zsolt Simon, Pavol Zajac. Dávam slovo prvému prihlásenému pánovi poslancovi Jánovi Mičovskému z klubu OĽaNO.

  • Dobré popoludnie. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, kolegyne, kolegovia, mám pripravené dve interpelácie. Jedna je na pána predsedu vlády a zároveň pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, druhá je na pána ministra obrany. Neviem, ktorú môžem predniesť skôr, kto zastupuje, pána ministra Jahnátka som tu videl a pána premiéra zastupuje pán podpredseda vlády. Takže môžem skôr, aj keď na 50 %, ale ja ju prednesiem, dobre?

    Takže, vážený pán predseda vlády, vážený pán minister, skutočnosť, že na Slovensku máme dnes lesy nadštandardne zachované i spravované, je výsledkom mnohých historických súvislostí. Môžeme medzi mini identifikovať aj nemalý vplyv kráľovskej lesníckej disciplíny, ktorej odborné pomenovanie je hospodárska úprava lesov, známej v lesníckom žargóne aj ako lesnícka taxácia. Jednou z jej hlavných úloh je vyhotovenie lesných hospodárskych plánov, po novom programov starostlivosti o lesy, ktoré sú základným nástrojom štátu, vlastníka, správcu a obhospodarovateľa na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch. Bolo v skutku správne, že práve hospodárska úprava lesov je konkrétne uvedená v programovom vyhlásení vašej vlády, kde ste deklarovali úmysel vyriešiť jej inštitucionálne i finančné ukotvenie. Žiaľ, tento zámer sa nenaplnil, naopak, viaceré príznaky ukazujú, že kráľovskej disciplíne slovenského lesníctva padá koruna z hlavy.

    Základným, základným problémom je nedostatočné financovanie taxačnej služby, keď po jej vypustení do súkromného sektoru v roku 2008 cena hradená zo štátneho rozpočtu na jeden hektár tvorby programov starostlivosti o lesy významne klesla a to z 12 eur 54 centov v roku 2006 na 6 eur 75 centov navrhovaných pre rok 2014. Takéto dramatické zníženie môže mať len jeden dôsledok, kvalita programov sa stane fikciou a ich autorita bude medzi užívateľmi zákonite prudko upadať. Ostatné činnosti, hospodárske úpravy lesov vykonávané štátnou príspevkovou organizáciou Národné lesnícke centrum Zvolen sú tiež dlhodobo v útlme, spôsobeného znižovaním príspevku zo štátneho rozpočtu. Programy starostlivosti o lesy sú citované nielen v zákone o lesoch, ale aj v zákone o ochrane prírody a krajiny, stavebnom zákone, zákone o pozemkových úpravách, zákone o dani z nehnuteľnosti, zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, vodnom zákone i trestnom zákone. Bude dobre si pripomenúť, že nadpriemernú kvalitu správy lesa sme v minulých desaťročiach dosahovali práve vďaka tomu, že hospodárska úprava lesov bola u nás na vysokej úrovni a naše lesné hospodárske plány boli pre Európu vzorom.

    Je určite nenáležité pripomínať vám mnohostranný význam lesa, no vedzte, že také univerzálne hodnoty, ako je kvalita života, zdravie a priemerný vek, sú v priamej korelácii so stavom lesov ako základného článku prirodzenej výstavby našej krajiny. Kondícia našich lesov nie je dielom náhody, podieľali sa na nej generácie lesníkov, pracujúcich kedysi podľa kráľovských lesníckych regulí, neskôr lesných hospodárskych plánov, dnes nazývaných programy starostlivosti o lesy. Ak sa táto chronológia lesníckeho fortieľu naruší a hospodárska úprava lesov upadne, povedie to s istým časovým odstupom aj k upadajúcej kvalite života. Stromy sa síce sťažovať nevedia, ľudia však áno. To však už bude neskoro, pretože kapitál zainvestovaného lesníckeho umu a práce sa beznádejne stratí.

    Nuž, vážení členovia vlády, vážený pán predseda vlády, vážený pán minister, aby sa takáto negatívna vízia nezačala napĺňať, je potrebné pristúpiť k napĺňaniu vášho programového vyhlásenia. Vášho programového vyhlásenia, opakujem. Moja prvá otázka v tejto súvislosti smeruje k tomu, či je už vypracovaný návrh trvalého inštitucionálneho riešenia hospodárskej úpravy lesov tak, ako ste si to programovo predsavzali. Existuje totiž obava, že sa jej pod spoločnou strechou Národného lesníckeho centra vo Zvolene, ktoré vzniklo splynutím Lesníckeho výskumného ústavu Zvolen, Ústavu pre výchovu a vzdelávanie pracovníkov lesného a vodného hospodárstva vo Zvolene a Lesprojektu Zvolen nedarí. Je to tak najmä preto, že zlúčenie lesníckeho výskumu s činnosťami hospodárskej úpravy lesov je neprirodzené a to nielen pre obsahovú rôznosť, ale aj pre kombináciu odlišných spôsobov financovania, pričom tu chýba jasná deliaca hranica.

    Druhým dôvodom je výrazné personálne oslabenie bývalého Lesprojektu, čo je dôsledok dlhodobej stratovosti Národného lesníckeho centra. Moja druhá otázka sa týka vášho postupu pri finančnom zabezpečení taxačnej služby, ktoré malo byť oslobodené od každoročných vyjednávaní a apelácií. Uveďte prosím základné parametre vášho riešenia. Žiadam pomenovať aj zdroj financovania. Apropo, neuvažujete v tejto súvislosti s využitím časti osobitného odvodu, ktorý Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik zaplatia vo výške 5 miliónov eur? Takéto riešenie síce nemá systémový charakter, no keďže sa tento odvod reálne vykonáva, bolo by vhodné, keby sa dakto vrátil do lesov a to aspoň stále pre nedoriešený rok 2014.

    V tejto súvislosti žiadam aj odpoveď na tretiu otázku, kde a ako sa osobitný odvod z Lesov Slovenskej republiky plánuje využiť? Bude to vo sfére lesníctva?

    Súvisiaca štvrtá otázka znie: Neuvažujete opätovne otvoriť tému viaczdrojového viacrezortného financovania hospodárskej úpravy lesov ako aj fondu na zabezpečenie tvorby programov starostlivosti o lesy, vytváraného obhospodarovateľmi lesov ako odvod určitej sumy z 1 m3 obnovnej ťažby vykonávanej v hospodárskych lesoch?

    Ďalej vás žiadam o odpoveď na piatu otázku, či pod gesciou ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky pracuje, alebo pracovala aj skupina lesníckych autorít z oblasti hospodárskej úpravy lesov, ktorá systémové nastavenie hospodárskej úpravy lesov rieši, alebo riešila. Ak áno, prosím uviesť mená jej členov.

    V súvislosti s nedostatočným financovaním tvorby programov starostlivosti o lesy považujem za nutné pripomenúť, že v národnom lesníckom centre stále nie je funkčný nový forestportál, ktorý mal slúžiť lesohospodárom uchádzačom o finančnú podporu v programovacom období, ktoré vyprší na konci roku 2013. Keďže takáto úloha je už z podstaty samotnej veci nesplniteľná, vznášam svoju šiestu otázku, či je už ministerstvu konečne známe, kto je za uskutočnené platby, za neuskutočnené zmluvné úlohy vo výške 700 tisíc eur zodpovedný?

    Pretrvávajúce nezodpovedanie tejto otázky by nepochybne viedlo k demoralizujúcej úvahe, že prepotrebné prostriedky na tvorbu programov starostlivosti síce pre Národné lesnícke centrum nemáme, no nehoráznu nehospodárnosť pri čerpaní eurofondov v tejto organizácii vyšetriť nedokážeme. Táto úvaha je o to vážnejšia, že tých 700 tisíc eur by slovenskej hospodárskej úprave lesov umožnilo dofinancovať prevádzku v plnej kvalite na dlhšie ako je jeden celý rok.

    Žiadam vás o odpovede na všetky vznesené otázky v určenom poradí. Ďakujem. S úctou Ján Mičovský.

    Takže ďakujem za pozornosť ktorú ste venovali tejto prvej interpelácii vo veci hospodárskej úpravy lesov, ktorú vznášam na pána predsedu vlády a pána ministra pôdohospodárstva a teraz si dovolím predniesť tú druhú oznámenú interpeláciu na pána ministra obrany tu prítomného pána Martina Glváča.

    Vážený pán minister, normalizačné vojská Varšavskej zmluvy, ktoré boli tak pridlho dočasne umiestnené na našom území, zanechali po sebe spúšť nielen politickú a morálnu, ale aj ekologickú. Myslím, že aj dnes, 22 rokov po ich odchode je stále opodstatnená obava, že zdevastované územia okopateľných základní nie sú plnohodnotne zregenerované. Po tomto poobhliadnutí na históriu bratskej pomoci, ktorá sa celkom nevydarila, si dovolím vašu pozornosť upriamiť na samotný predmet mojej interpelácie. Tematicky ostaneme pri ekologickej záťaži krajiny spôsobenej armádou, no v čase sa posunieme dopredu a spojenecké vojská nahradíme vlastnými. Dostaneme sa tak na Vojenský obvod Javorina, ktorý slúžil Armáde Slovenskej republiky do roku 2010.

    Mal som možnosť tento priestor navštíviť v rámci poslaneckého prieskumu, ktorý v októbri tohto roku zorganizoval Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Naším cieľom bolo bližšie spoznať možnosti riešení krívd, ktoré sa udiali odtiaľ vysídleným rodinám. Jedným z poznatkov, ktoré som si z toho prieskumu odniesol, je pocit, že ani dnes sa nesprávame voči postihnutým občanom natoľko ústretovo, ako by si trauma, ktorú im kedysi vlastná republiky hoc aj z vysvetliteľných dôvodov spôsobila, vyžadovala. Ba niekedy sa zdá, akoby sme sa rozhodli v príkoriach nepochopiteľne pokračovať.

    Do tejto kategórie patrí aj vyhlásenie chráneného vtáčieho územia Levočské vrchy a to ani nie tak pre samotný účel ochrany, ako skôr pre podivné hranice chráneného územia, ktoré navodzujú dojem, že tu nie vždy išlo len o záujmy vtákov. Uznávam však, že toto je téma určená skôr pre rezort životného prostredia. Avšak téma, vážený pán minister, ktorá nepochybne patrí do vašej pôsobnosti a v ktorej vás interpelujem, je jednoznačná, pričom verím, že taká bude aj vaša reakcia.

    Počas poslaneckého prieskumu sme v lese videli rozsiahle betónové monštrá, ktoré boli kedysi tankovými strelnicami. Pôsobia desivo a určite nepatria do civilizovanej krajiny, tobôž ak je táto chráneným územím. Dovolím si vás preto na tento nedôstojný stav upozorniť a zároveň požiadať o odpoveď, kedy a ako zabezpečíte nápravu, ktorú sú vojaci tomuto priestoru dlžní. Som presvedčený, že asanácia pozostatkov strelnice bude dobrým úvodom k prinavráteniu života krajine, ktorú chcú jej obyvatelia plnohodnotne využívať. Keďže o oprávnenosti ich nárokov nemožno pochybovať, osobne veľmi privítam, vážený pán minister, ak okrem odpovede na túto interpeláciu zareagujete predovšetkým jasne termínovaným pokynom na odstránenie nedôstojného torza. Myslím, že to okrem iného bude aj správna reakcia na to, čo do dnes vnímame ako ekologickú spúšť zanechanú poaugustovými vojskami. Navyše sa tu vytvára zaujímavý priestor pre vytvorenie hoc len dočasných pracovných príležitostí. Ďakujem. S úctou Ján Mičovský.

    A ďakujem za pozornosť, ktorú ste venovali obidvom interpeláciám. Odovzdám ich písomne, samozrejme.

  • Ďakujem pekne pán poslanec. Poprosím do rozpravy k bodu interpelácie pána poslanca Mikuláša Hubu.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, dámy a páni, za uplynulý mesiac som sa na členov vlády Slovenskej republiky obrátil spolu so siedmimi interpeláciami, ale vzhľadom na to, že niektoré sa čiastočne obsahovo prekrývajú, tak si vás touto cestou dovolím oboznámiť so znením iba troch z nich.

    S tou prvou som sa obrátil na predsedu vlády Slovenskej republiky pána Roberta Fica, je datovaná z 11. novembra 2013 a znie: Vážený pán predseda vlády, v uplynulých mesiacoch som v Národnej rade Slovenskej republiky viackrát podal procedurálny návrh, aby Národná rada požiadala vládu predložiť do Národnej rady správu o stave prípravy Slovenskej republiky na predsedníctvo v Európskej únii, ktorého sa Slovensko ujme v druhom polroku roku 2016. Poslanci a poslankyne za vami vedený SMER - sociálnu demokraciu túto moju iniciatívu opakovane odmietli, a preto sa táto správa do Národnej rady logicky nedostala.

    Keďže informácie na túto tému potrebujem k svojej poslaneckej práci, ako aj ku kompetentnému výkonu funkcie predsedu Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a s podobnými otázkami bývam konfrontovaný priebežne ako doma, tak aj v zahraničí, som nútený obrátiť sa na vás, vážený pán predseda vlády, a formou interpelácie vás požiadať o komplexnú správu o stave prípravy vlády na slovenské predsedníctvo EÚ v roku 2016, s dôrazom na problematiku pôdohospodárstva a životného prostredia, s nádejou na vecnú odpoveď a s pozdravom Mikuláš Huba. Teda toľko k zneniu prvej interpelácie.

    V ten istý deň som sa obrátil na podpredsedu vlády a ministra vnútra pána Roberta Kaliňáka s interpeláciou tohto znenia:

    Vážený pán minister, pred niekoľkými týždňami slovenskú verejnosť prekvapila a znepokojila správa o tom, že polícia spadajúca pod váš rezort zastavila vyšetrovanie kauzy nevýhodného predaja emisných povoleniek, pri ktorej došlo k poškodeniu štátu minimálne o 65 mil. eur, nepočítajúc náklady, ktoré štát vynaložil, vynakladá a zrejme ešte bude musieť vynaložiť na vyšetrovania, súdnu dohru celej tejto kauzy. Dovoľte, aby som sa na vás formou interpelácie, obrátil s otázkou, čo viedlo príslušné policajné orgány k takémuto, pre mňa i pre širokú verejnosť nepochopiteľnému rozhodnutiu? Zároveň si vás dovoľujem požiadať o objasnenie tvrdenia, že v tomto prípade nešlo o zločin. Neviem si totiž dosť dobre predstaviť, čo môže byť väčším ekonomickým zločinom ako je ochudobnenie štátu minimálne o 65 mil. eur. Vopred vám ďakujem za vecnú a zrozumiteľnú odpoveď. S pozdravom, Mikuláš Huba.

    A o dva týždne neskôr som sa obrátil s interpeláciou na ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja pána Jána Počiatka. Tá interpelácia znie:

    Vážený pán minister, na pôde Národnej rady Slovenskej republiky sa 17. októbra 2013 uskutočnil odborný seminár a panelová diskusia na tému pripravovaného vládneho návrhu nového stavebného zákona. O jeho záveroch a odporúčaniach jeho účastníkov a účastníčok sme vás nedávno informovali. Napriek tématickej a názorovej rôznorodosti zo strany veľkého počtu prednášateľov i diskutujúcich, sa minimálne dve skutočnosti dajú zovšeobecniť.

    Po prvé, je to výrazne prevažujúci kritický tón a množstvo pripomienok zo strany reprezentatívneho zoskupenia predstaviteľov príslušných stavovských organizácií, samosprávnych orgánov a ich strešných organizácií, expertov akademickej obce, mimovládnych organizácií i podnikateľov vo sfére výstavby.

    Po druhé, je to konsenzuálny názor, že odborná i verejná diskusia predchádzajúca súčasnej podobe návrhu zákona, ktorý Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky chce predložiť do medzirezortného pripomienkového konania, sa skončila predčasne, bez prediskutovania a seriózneho posúdenia všetkých legitímnych názorov a návrhov. Z toho vyplýva požiadavka účastníkov a účastníčok podujatia v Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa diskusia k tomuto vládnemu návrhu zákona opäť otvorila a aby sa celý schvaľovací proces o potrebnú dobu predĺžil. Ako jeden z organizátorov spomínaného seminára, ako poslanec Národnej rady i ako občan sa na vás, vážený pán minister, obraciam s interpeláciou v tom zmysle, aby ste zasadili za zohľadnenie oprávnených pripomienok reprezentatívnej skupiny ich autorov a autoriek a za zohľadnenie ich dobre mienených rád a odporúčaní v záujme čo najlepšej podoby nového stavebného zákona.

    Keďže interpelácie by mali obsahovať aj otázku, dovoľte, vážený pán minister, aby som sa vás opýtal, či je podľa vás dôležitejšie to, aby bol nový stavebný zákon schválený čo najskôr, alebo to, aby bol čo najlepší a čo najviac zodpovedal európskym štandardom a očakávaniam odbornej obce i širokej verejnosti.

    Toľko text mojich troch interpelácií, ďakujem vám za pozornosť a končím.

  • Ďakujem, pán poslanec. Vzhľadom k tomu, že ma nemá kto vo vedení zastúpiť, poprosím pána poslanca Hlinu, aby predniesol svoje interpelácie.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády, poviem tak na úvod, že aby ste, taký škaredý výraz ma napadá, ale že čo sa robím, že tu vyžadujem doplnenie toho rokovacieho. Naozaj spravíme džentlmenskú dohodu, že to vydržte a vyhneme sa tomu aj do budúcna. Ja tu minimálne dva roky ešte budem a poprosím, že by sme sa v tomto dohodli a bude všetko tak, jak má byť.

    Poprosím teda, budem interpelovať prvého pána ministra spravodlivosti, pána Boreca, v jednej veci. My sme niekedy protestovali, aj dokonca som tam spal pred tým vaším ministerstvom, kvôli tomu, aby ste napravili absurditu, ktorá je hodná Slovenska, to znamená, že ak je niečo životné minimum, tak exekútor mohol zobrať 60 % z toho životného minima, resp. nemohol zobrať, hej zostávalo 60 %. No už samé, v tomto je to absurdné. Tam bola výzva, ja som dokonca dal aj návrh zákona, nech je to jeden a pol násobok, ale aj vždycky, jak sa hovorí, pýtaš veľa, v polke cesty je na chvíľu dohoda, tak ste pristúpili k tomu, že ste vyhláškou to upravili na sumu životného minima, ale interpelácia je v tom.

    Prvá správa, ktorá odznela alebo my sme to, myslím, my sme tam boli niekedy v júni, sme tam spali, tak pršalo a neviem čo, taká bola zima. Vy ste vtedy hneď následne povedali, že od 1. augusta to upravíte, avšak vidíte, jak sa to vždycky dá zmeniť. Nakoniec sa to korigovalo od 1. novembra, čiže bol tam rozdiel tri mesiace a mňa pre túto chvíľu naozaj zaujíma, lebo tu je taký pán, ktorý disponuje ohromnou mocou a zastupuje tú úžernícku loby a chodí tu po parlamente. Ja neviem, či bol aj u vás, či mal ingerenciu nad tým, že došlo k posunu toho termínu. Lebo ak sme raz usúdili, že to je dôležité, to som rád, že to nespochybňuje nikto, tak nechápem, prečo to trvalo pol roka, keď sa avizovalo, že to môže trvať kratšie. Predbehnem, aby sme to skrátili. Odpoviete mi, že Sociálna poisťovňa a neviem čo, naozaj by som tú odpoveď poprosil komplexnú v tom, že ak teda poviete, že je to kvôli Sociálnej poisťovni, tak nech je tam doplnené aj tie dôvody, aby som to potreboval verifikovať, lebo ja vyslovujem domnienku, že lebo to sa v nejakých absolútnych číslach vsunie niekde možno na úrovni dvoch, dva a pol milióna eur, to je ten rozdiel činí, viete tých, tie tri mesiace opozdene, a toho je možno niekde na úrovni 7 mil. eur, 200 mil. korún, to už stojí za to, nad tým uvažovať, že pre niekoho povie, že počkaj ešte, vydrž, natiahni to. Len tí dôchodcovia, chudáci, o tri mesiace mohli byť skôr. Čiže interpelácia skrátene, prečo došlo k posunu a naozaj uviesť relevantné dôvody tak, aby boli obhájiteľné, že došlo z toho titulu. Ďakujem veľmi pekne.

    Teraz ak dovolíte poprosím, budem interpelovať pána premiéra v zastúpení pána Kažimíra, v zásade dve. Niekto povie, nie celkom mu, jemu vecne príslušné, ale ja si myslím, že áno. To, čo som avizoval, ak tu minister životného prostredia doniesol zákon, ktorý bol uvedený s tým, že je v zmysle programového vyhlásenia vlády, potom sa pýtam, kde v programovom vyhlásení vlády bolo napísané, že vláda bude činiť a ministerstvo také kroky, aby došlo k zjednodušeniu výroby drevín v extravilánoch obcí. To je prvá interpelácia.

    Druhá interpelácia, tam myslím, ale asi jeho, môžem, prípadne ma môžte skorigovať a aktuálna vec, už sme sa o tom dneska ráno o tom rozprávali, by ste neverili, zasvietili oči niekomu, existuje 1,5 ha borovicového hája pod hotelom Bôrik, niekomu nedá spať. V súčasnosti prebieha konanie o zbavení statusu, čo momentálne má, že je to chránené územie. Znova len vyslovujem domnienku aj v zmysle predloženého zákona, pánom ministrom životného prostredia, ktorý tu minule doniesol zákon, ktorý hovorí, že štát by v zásade mal kupovať chránené areály od ľudí, od súkromníkov, aby oni mohli a zamieňať, aby oni mohli hospodáriť, čiže by bolo fakt nelogické, keby štát zamieňal chránený areál, keď on by mal byť ten, kto kupuje, ale ako to obísť, môže byť ten spôsob, že príde o ten status chráneného areálu, a potom sa prípadne nejaká výmena môže udiať. Jedná sa o najcennejšie pozemky o jedny z najcennejších pozemkov v Bratislave. Všetci vieme o záľube potentátov bývať na kopci, to raz povedal jeden, pán Hric to povedal, že zmyslom politiky na Slovensku je bývať na kopci, či za komunistov (povedané so smiechom), či po 89., išlo len a len o to, takže neviem, kto ďalší ide na kopec. Tak by som, tá interpelácia je v tom, aké sú, aké sú zámery úradu vlády, lebo on je vlastníkom toho pozemku s lokalitou borovicového hája, ktorý má v súčasnosti štatút chráneného územia a prečo sa pozbavuje tohto štatútu? Ďakujem veľmi pekne.

    Pán minister Kažimír, aby som vás nezdržiaval, lebo vy, verím, že máte toho určite ak nie najviac, tak jeden z najviac, (reakcie z pléna a smiech v sále) tak interpeláciu na vás a v zásade sme vybavení.

  • Smiech v sále.

  • Tiež aj v zmysle, by som povedal, aktuálneho alebo témy dňa, som rád, že sa úžerníci a nebankovky a exekútori stávajú témou dňa. Koniec koncov sme si dlho zakrývali oči, v zmysle toho by som vás chcel poprosiť a interpelovať, že či je možné sa dopracovať k nejakému agregovanému číslu, koľko exekútori odviedli DPH? Lebo ak štát usúdil, že má zaťažovať alebo, že exekútori sú plátcami DPH, lebo povedzme si pravdu, tá babka, chúďa, ktorá urobila tú chybu, že si kúpila hrnce, ona si to DPH neodpočíta, hej len, pre ňu to v tom absolútnom vyjadrení znamená len naviac, čo musí zaplatiť. Nuž, keď štát povedal, že chce napriek týmto okolnostiam, od týchto ľudí toto DPH, tak potom by ma zaujímalo, že či to je nejaká výrazná suma, ktorá vám tam niekde robí dobrotu, alebo je to v zásade nepodstatná, lebo ja si dovolím zase povedať svoju domnienku, že exekútori nie sú zrovna tie typy inštitúcií, ktoré majú na vstupe veľa. Hej, že je to z čoho odrátavať, z toho kancelárskeho papiera a z telefónnych účtov, ale nevylučujem, či by ma, zaujíma. Je myslím, že aj pre potreby ďalšieho konania dôležité vedieť, o akej sume hovoríme, lebo ja si myslím, že mal by prísť návrh z ministerstva spravodlivosti, že fyzické osoby a dôchodcovia, fyzické osoby nie podnikatelia, by nemali byť zaťažení pri exekučných tituloch DPH, obzvlášť keď zistíme, že táto suma je skoro mizivá alebo nízka, alebo dá sa to bez nej prežiť. Čiže to je interpelácia na vás, ďakujem pekne.

    A v zásade ešte tu musíte byť, ale nemusíte, no už nebudem fakt, že taký protivný, ešte lebo na pána Kaliňáka a na pána Kaliňáka mám tri, štyri interpelácie.

    Prvá je, ak teda vyšetrovateľ usúdil, že netreba skúmať, že či autobusy prasknú alebo neprasknú, tak je procesne samostatný, nikdy to nikto spochybňovať nebude, a ja tiež nie i keď mám chuť, ale ak by náhodou sa zjavil súdnoznalecký posudok, ktorý by teda nie znalcom z jazyku čínskeho, ale znalcom v odbore, kto je k tomu vecne príslušný, že je tam to riziko, že čo v takom prípade a ako bude minister posudzovať, lebo moje presvedčenie je, že mal byť vykonaný súdnoznalecký posudok a na základe neho mal vyšetrovateľ rozhodnúť, že je nedôvodné. Rozhodol ako rozhodol, ale ten súdnoznalecký, verím, že nebude aj dopravný podnik sa jemu brániť. Čiže otázka stojí, čo v takom prípade, keď súdnoznalecký posudok preukáže iné skutočnosti ako tvrdí vyšetrovateľ?

    Potom tu mám, by ste neverili, po Bratislave jazdí červené Ferrari, má značku BA-389 Fedor, Jozef, a to som tu tiež spomínal, a to je tá tetiva. To je to, že provokujeme, provokujeme ľudí a ukazujeme im, že kto, niekto môže a kto niekto už nemôže ani trošku. Toto červené Ferrari má iba vzadu značku. Neviem odkedy, kto, či vôbec existuje a kto dáva tú výnimku alebo kto sa nepýta, lebo to auto denne stretne, ono je dosť vyzývavé, čiže ono stretáva veľa policajtov, že tohto auta sa nepýtaj, prečo nemá predný šilt, lebo ho nemá. Čiže moja interpelácia na pána ministra vnútra je, že kto dal výnimku červenému Ferrari BA-389 Fedor, Jozef na to, aby nemuselo mať prednú značku, tak ako musia mať prednú značku všetky vozidlá v našej krajine. Ale nevylučujem, že existuje výnimka pre toto červené Ferrari.

    Ďalšiu interpeláciu dávam, tiež v zásade podobného rangu. My sme tu mali minule spor s pánom ministrom, on tvrdil že klamem, že Majského auto nemalo maják, potom teda už nestihol vám plénu povedať, že som neklamal, lebo malo. Nuž teda vieme, že malo jedno z Majského áut alebo firiem, ktoré mu patria, malo maják tak isto, ako má auto pán Širokého. Znova ma len zaujíma, že kto, kedy a prečo udelil výnimku zo zákona, myslím, cestnej premávke na používanie týchto výstražných znamení. Myslím, že verejnosť má právo tieto skutočnosti vedieť. To je k pánovi ministrovi Kaliňákovi.

    Teraz poprosím, pani Zvolenská, lebo ju tu vidím. Pani Zvolenská, ja to skúsim ináč. Ja som sa vás už raz pýtal, už ste mi raz povedali, že nemáte záujem. Ja som sa vás nepýtal, či máte záujem zvýšiť cenu zdravotných poisťovní, ja som sa vás pýtal niečo úplne iné. Ale ja sa vás to teraz spýtam tak, ak zákonom vytvoríte opatrenie, ktoré voči subjektu XY zvýši jeho hodnotu, lebo mu dáva predpoklad na to, že budú dochádzať k nemu plnenia a ja som neni ekonóm, tak ako nie som ani právnik, prípadne by ma pán Kažimír mohol opraviť, ale čo chcem tým povedať, ja to sa snažím čo najjednoduchšie naformulovať. Čiže plnenia voči tomu subjektu, ktorý on v zásade pri rozbore alebo pri tom, keď sa robí súvaha, alebo vôbec, vyhodnocuje majetok pri nejakej akvizícii alebo pri predaji, musíte zaradiť do plusových hodnôt, či toto ustanovenie má vplyv na cenu toho a nebudem hovoriť o zdravotnej poisťovne, ja poviem subjektu X. Ja vás poprosím o jednoslovnú odpoveď. Čiže keď vytvoríte také opatrenie, ktoré mu vytvorí zákonné predpoklady, že to bude dochádzať a musí to zaradiť do súvahy ako plusovú, ako peniaze na ceste, keď to tak poviem, že či to teda v konečnom dôsledku bude mať hodnotu na ten subjekt X. Jednoslovnú odpoveď vás poprosím.

    Pán Malatinský v zastúpení s pánom Počiatkom, ak teda bola ponuka JOJ GROUP najvýhodnejšia, tak interpelujem, aké boli tie nevýhodné a kedy prišli. Čiže keď prišli nevýhodné ponuky, lebo nemal tam, zase nemal nejaký, že pohrebná služba tam nemala čo posielať ponuky, čiže ak prišli na televíznu reklamu, tak mohli prísť od RTVS, mohli prísť od Markízy o od TA3. Čiže ak mi poviete, že suma, ktorá tam bola uvedená, je neverejná, čo predpokladám, že mi budete mať záujem takto uviesť, tak vás pre túto chvíľu aspoň žiadam, že aby ste mi uviedli, že kedy tieto ponuky do SPP prišli. Ďakujem pekne.

    Teraz budem interpelovať pána Richtera, pána Glváča a pána Jahnátka a tým končíme.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán Richter je na akcii Úsmev ako dar.

  • Dobre. Tak budem interpelovať pána Richtera, ak teda prišla interpelácia od pána premiéra, že on len formálne mi napísal, čo sme vedeli a neexistuje asociácia nebankových úžerníckych spoločností, ktorá by si presadila svojho kandidáta takto verejne do pozície štátneho tajomníka a bolo povedané, že ho nominoval pán minister, tá interpelácia stojí na pána Richtera, že prečo nominoval pána Jozefa Buriana do pozície štátneho tajomníka? V čom tkvie čaro jeho prínosu pre toto ministerstvo a odbornosti? A zároveň, keďže je zodpovedný za rezort, by ma zaujímalo, že čo predvčerom, myslím že, áno 10. 12., akú zmenu zákona, akú legislatívnu iniciatívu, aké politické jednanie, čoho týkajúce sa v utorok pán Burian v parlamente prejednával u predsedu parlamentu? To je moja interpelácia.

    A zostáva mi pán Jahnátek a pán Glváč.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Poprosila by som pána ministra pôdohospodárstva Jahnátka, aby sa dostavil do rokovacej sály. Pána ministra Glváča máme, pána ministra obrany, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán minister, oceňujem vašu operabilitu, čo u silového rezortu ako ministerstvo obrany je na mieste. Veľmi krátko. Nemyslím, že len mne, ale aj niekomu inému prišiel e-mail ktorý naznačuje niektoré skutočnosti, že fyzické previerky vojakov sa nevykonávajú tak, ako sa majú. Takže ja si plním svoju povinnosť, čo teda ľudia vo mne, niektorí tú dôveru majú, že som, sa nebudem báť to opýtať. Takže sa nebojím opýtať a v tom vás interpelujem, pán minister, že či to, čo je potrebné v zmysle zákonov a to, že sa to týka všetkých, aj prípadne už človeka, ktorí majú viac ako 25 rokov, či v zmysle zákona si plnia všetky tieto povinnosti tak, ako jak to vyžaduje zákon z pohľadu fyzických previerok. Čiže to je predmetom interpelácie. Ďakujem veľmi pekne.

    A posledná mi zostáva na pána Jahnátka. Dovolíte, ešte znova uvediem, teda naozaj inštitút interpelácie, ja mám pocit, že bol trošku zaznávaný, mal svoj rytmus zvykový tuná. A ja si myslím, že je to jedna z posledných možností, kde ešte sa môžte niečo dozvedieť. Tak kvôli korektnosti uvádzam aj do budúcnosti, že budem sa snažiť cez interpelácie dozvedieť o niečom viac a naozaj, aby sme sa vyhli prípadným nepríjemnostiam. Neberte to ako akt nejakej buzerácie alebo niečoho, to by som bol fakt nerád. Neberte to, a už vôbec nie osobne, berte to ako jedinú možnosť, kedy máte tú možnosť, že ten minister vás vypočuje a tak k tomu pristupujem. Ja som ten posledný, ktorý by si dokazoval svoju silu na tom, že vás tu nechám nastúpiť. Ale keď to v tom rokovacom poriadku máte, tak to, prosím vás, dodržiavajte. Má to zmysel aj takú, pre takú psychohygienu tohto objektu, že do budúcna. Takže môžme relatívne rýchlo skončiť, keď príde pán Jahnátek a ja poviem veľmi krátku interpeláciu k nemu a pre dnešok, pre rok 2013 sme vybavení.

  • Krátka pauza.

  • Reakcie z pléna.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán minister školstva, ja vás poprosím, nediskutujte.

  • Pán minister školstva, vy neviete, aké tu sú pravidlá. Tu pravidlá určuje kráľ Slnko a chodí mu asistovať úžerník. Viete, to je, to tu, my tu máme, my tu žijeme iný svet. To by sme neverili, čo my tu žijeme. Za chvíľku nás tu začnú biť trstenicou, viete, to ešte chvíľku a to pôjde ďalej. Dobre, pre túto chvíľu. Naozaj aj do budúcna chcem upozorniť, je adventný čas, aby sme fakt kvôli korektnosti, nerobme si tu navzájom a ja za seba sľubujem, že budem krátky, vecný a tak, jak má byť a vy, prosím vás, rešpektujte to, že je toto v rokovacom. Zmeňte si rokovací a nemusíte tu byť nikto. Môžte sem poslať Buriana a ja sa budem naňho pozerať.

    Prosím vás, tá interpelácia sa týka toho, myslím, že teraz zrovna neviem, či on nešiel kvôli tej demonštrácii alebo tomu protestu, čo má, lebo teraz o piatej mu pred ministerstvom protestujú ľudia z Koliby. By ste neverili, že ministerstvo pôdohospodárstva zamenilo 3 hektáre lesa na Kolibe za, to zas bol nejaký super díl, no však taký, ako tu zvykneme robiť. Čiže možno išiel aktuálne riešiť túto skutočnosť.

    Ak teda takto ministerstvo pôdohospodárstva postupuje v zámenách, tak je čas sa pokúsiť zachrániť, čo sa dá. Preto je moja interpelácia v tom, že aké zámeny sú aktuálne v stave posudzovania na ministerstve pôdohospodárstva? A naozaj by som poprosil o komplexnú odpoveď. A verím, že aj tu s kolegami budeme vedieť sa prípadne na niečo pozrieť a prípadne avizovať určité rizikovosti alebo rizikovosť určitých prípadov. Čiže opakujem, no vidíte, veľmi krátka interpelácia. Aké zámeny v zmysle toho zákona, to myslím § 50 o lesoch, kde vlastne ministerstvo pôdohospodárstva dáva súhlas so zámenou, v súčasnosti prebiehajú, sú v stave posudzovania na ministerstve pôdohospodárstva? To je interpelácia.

    Ďakujem veľmi pekne. Vážení kolegovia, ďakujem veľmi pekne.

  • Pani podpredsedníčka Jurinová je ďalšia prihlásená.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť interpeláciu, ktorá je určené ministrovi dopravy, ktorý tu teda nie je. Dlho tu sedel, ale práve tu nie je. Týka sa problematiky budovania rýchlostných ciest na Slovensku. Ide mi konkrétne o rýchlostnú cestu R3 ako pokračovanie poľskej DK-7 od hraničného priechodu Trstená, cez Dolný Kubín a ďalej Martin, Zvolen až po hraničný priechod Šahy do Maďarska. Je to životne dôležitá cesta najmä pre Oravu, ale aj pre celý úsek, alebo celý prierez Slovenskom od severu na juh.

    Po vstupe do Európskej únie sa ešte zvýšila potreba budovania všetkých úsekov cesty R3, pretože došlo k navýšeniu intenzity dopravy. Stavba úseku Tvrdošín - Nižná mala podľa plánov vlády, pripomínam, že aj vlády pod vedením Roberta Fica v rokoch 2006 až 2010, podporovať tento zámer a aj ho podporovala. Mal sa začať ešte v roku 2011 a ukončený mal byť v roku 2014. Máme už pomaly koniec roku 2013 a so stavbou niektorých úsekov sa nielenže nezačalo, dokonca sa prestali pripravovať iné úseky cesty R3. Starostovia obcí Dlhá nad Oravou, Kriváň, Nižná, Podbiel a Sedliacka Dubová spolu s primátorom mesta Tvrdošín preto spustili petíciu, ktorou žiadajú, aby tento úsek bol zaradený medzi priority tejto vlády pri rozvoji cestnej infraštruktúry na severnom Slovensku. Upozorňujú, že ak im vláda nebude ochotná vyhovieť, sú pripravení aj na iné protestné akcie, vrátane možných blokácií cesty, k čomu sa uchýlia, verte, len ak vidia nezáujem zo strany zodpovedných orgánov vec riešiť. Ak občania nevidia ochotu vlády, utiekajú sa aj k takýmto razantným a možno nie celkom vhodným riešeniam. Toto by si mala vláda, pán minister, aj uvedomiť.

    Petícia s viac ako 10 tisícmi podpismi, medzi iným sa podpísal aj sám predseda Žilinského samosprávneho kraja a poslanec Národnej rady pán Juraj Blanár, bola listom zo dňa 3. 10. 2013 už zaslaná pánovi predsedovi vlády Slovenskej republiky.

    Dopravná situácia v oravských dedinách, kde nie je obchvat realizovaný, je už neúnosná. Býva tu množstvo havárií a aj so smrteľnými úrazmi. Bez vybudovania potrebnej infraštruktúry nie je možný ani rozvoj regiónu, nehovoriac o vplyve na zamestnanosť. Vo svojom programovom vyhlásení vlády sa hlásite k rozvoju regiónov, k rozvoju turistického ruchu, ale akým spôsobom to chcete realizovať, keď brzdíte už hotové projekty? Realizáciou rýchlostnej cesty R3 na Orave by sa vyriešilo veľa problémov. Zlepšil by sa život ľuďom v dotknutých mestách a obciach, zvýšila by sa bezpečnosť a obchvat by pomohol aj rozvoju cestného ruchu na Orave. Doteraz realizované obchvaty na Orave boli veľkým prínosom pre tento severoslovenský región.

    A čo sa týka konkrétne obchvatu alebo časti úseku obchvatu Tvrdošín - Nižná je pre blízke dotknuté obce jednou z najväčších priorít nielen samospráv, ale aj samotných občanov, nakoľko jeho realizáciou dôjde k výraznému odľahčeniu prehustenej dopravy, zvýši sa úroveň a kvalita života, bezpečnosť pre ľudí nielen žijúcich pri ceste 1/59, ale aj pre ostatných občanov či turistov.

    Na realizovanie stavby tejto časti úseku je po majetkoch právnej a stavebnej stránke všetko pripravené. Pozemky sú vysporiadané, je už vydané územné a stavebné povolenie. Aktuálne sa ešte čaká na pripomienky na niektoré navrhnuté zmeny ako posunutie odpočívadla Tvrdošín, posunutie križovatky a zmena privádzača v Nižnej z dôvodu úpravy križovatky. Obchvat Tvrdošín - Nižná je jedným z mála na Slovensku, ktorý mal šancu na začatie v roku 2013. Samotná realizácia stavby je však závislá od pridelenia finančných prostriedkov buď zo štátneho rozpočtu, alebo z eurofondov a úspešnou realizáciou tendra na dodávateľa stavby.

    Vážený pán minister, štúdia realizovateľnosti, o ktorú sa opierate pri každej odpovedi na otázky podobného typu, teda týkajúce sa výstavby ciest a ktorá sa v tejto veci zo strany Národnej diaľničnej spoločnosti začala obstarávať, nie je podľa dostupných informácií nevyhnutnou podmienkou. Naviac, jej obstaranie a realizácia odsunie možné začatie čo i len rokovaní s orgánmi Európskej únie, ktoré by mohli poskytnúť prostriedky na financovanie tejto stavby minimálne o pol roka, ak nie o rok.

    Podľa informácií z Národnej diaľničnej spoločnosti, e-mail z 21. 10. 2013, sú súťažné podklady na túto štúdiu v záverečnej fáze a predpokladaný termín vyhlásenia verejného obstarávania je koniec roka 2013. Predpokladaný termín dodania štúdie by bol druhý polrok roku 2014. Otázne je, či je nutné vynaložiť verejné financie na takúto štúdiu, keď sú k dispozícii technické a iné štúdie vypracované tiež podľa presných pravidiel, ktoré obsahujú zdôvodnenia dôležitosti a nutnosti tejto cesty na základe reálnych prieskumov a posúdení.

    Podľa informácií, ktoré máme, ale ministerstvo dopravy, a teda ani vláda Slovenskej republiky nemá v pláne v najbližšej dobe začať s budovaním tejto cesty. Boli zvolené iné priority a stavať sa bude inde. Prečo bola táto cesta úplne vypustená z plánov?

    Vážený pán minister, pýtam sa vás ako predstaviteľa ministerstva dopravy, t.j. ústredného orgánu štátnej správy v gescii, ktorého je doprava a výstavba ciest a diaľnic. Kedy začne výstavba rýchlostnej cesty R3 v úseku Tvrdošín - Nižná, teda úseku, ktorý je kompletne pripravený na výstavbu? Prečo sa idú vynakladať ďalšie finančné prostriedky na štúdiu realizovateľnosti? Čo nás zaväzuje k takémuto kroku, ak vieme, že už existujú technické štúdie k daným úsekom? Prečo sa nepokračuje v príprave ďalších úsekov rýchlostnej cesty R3 cez Oravu? To, že sa nekoná, spôsobuje stále väčšiu a väčšiu neistotu občanov. Prečo sa nesplnili, resp. neplnia doterajšie termíny na výstavbu R3 cez Oravu? A prečo došlo k vypusteniu tejto cesty ako priority v rámci budovania infraštruktúr v regiónoch?

    Vážený pán minister, verím, že mi budete vedieť dostatočne zodpovedať na tieto otázky, ktoré som položila, najmä v závere svojej interpelácie. Keď som vám položila otázku na hodine otázok, veľmi zľahka ste mi odpovedali, že aby ste mohli čerpať peniaze z Európskej únie, je potrebná jednoducho štúdia realizovateľnosti. Dnes po rozhovore s pánom predsedom Žilinského samosprávneho kraja mi povedal, možnože nie sú tie informácie aktuálne, neviem, ale povedal mi to, práve dnes, že na túto cestu vôbec nepôjdu prostriedky, alebo že nám ich vôbec neschváli Európska únia. Preto sa pýtam, prečo žiadate stále o tú štúdiu realizovateľnosti, ak teda má pán poslanec, pán kolega takéto informácie. Neni mi to jasné. Ak vy mi vravíte, že aby mohla byť realizovaná z fondov Európskej únie, potrebujeme štúdiu realizovateľnosti, ja som nikde nenašla, nikde v podmienkach, že takáto štúdia musí byť vypracovaná. Myslím, že idú na to veľmi veľké finančné prostriedky a predĺži to celé procesy. Na druhej strane, pokiaľ aj vy viete, máte tú vedomosť, že takúto cestu nebude možné realizovať cez eurofondy, načo vôbec obstarávame štúdiu realizovateľnosti?

    Ďakujem vám veľmi pekne za odpoveď.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Simon.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, ktorí ste prítomní, kolegyne, kolegovia, mám pripravenú interpeláciu k podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra, ktorý nesedí v tejto sále, preto ja nebudem, nevyužijem moju možnosť rokovacieho poriadku, aby som požiadal, aby prišiel do tejto sály. Ale chcel by som poprosiť pri tejto príležitosti, aby, keď pán minister vnútra tu nie je prítomný, aby svoju odpoveď skrátil z 30 dní na 7 dní na moju interpeláciu, keď už nemôže si to tu priamo vypočuť.

    Vážený pán podpredseda vlády a minister vnútra, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.

    Dňa 4. decembra 2013 sa konal protest pred Národnou radou Slovenskej republiky za zachovanie tried s malým počtom žiakov, tzv. malotriedok na Slovensku. Organizátori sa pridržiavali povolenia a protest prebiehal kultivovane bez narušenia verejného poriadku. V rovnakom čase šesť občanov položilo truhlu pred vchod do Národnej rady Slovenskej republiky, podotýkam, je to verejné priestranstvo, ako symbolické zbohom malotriedkam, ktoré podľa zhromaždených zaniknú prijatím nového školského zákona, ktorú predkladal minister Čaplovič. Následne túto truhlu odstránili, pričom príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky bez bližšieho vysvetlenia začali s identifikáciou týchto šiestich osôb postupom, ktorý vykazoval znaky zastrašovania. Opakujem, vykazoval znaky zastrašovania.

    Vážený pán podpredseda vlády a minister vnútra, dovoľte mi preto, interpelovať vás a požiadať o vysvetlenie zodpovedania nasledovných otázok.

    Za prvé, kto vydal pokyn príslušníkom Policajného zboru Slovenskej republiky na takýto zákrok voči spomenutým šiestim občanom Slovenskej republiky?

    Za druhé, aký cieľ sledovala polícia a prečo vystupovala tak, že občania Slovenskej republiky mali pocit, že polícia ich zastrašuje, keď mottom Policajného zboru Slovenskej republiky je "Pomáhať a chrániť". Prečo príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky neskontrolovali obsah truhly, ktorá bola položená pred vchod do Národnej rady?

    Ďakujem pekne za pozornosť a interpeláciu som už odovzdal do podateľne. Ďakujem.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni ministri, kolegyne a kolegovia, moja interpelácia je na ministra dopravy Jána Počiatka. Pred chvíľou som ho tu videl, tak by som poprosil, aby prišiel do sály.

  • Krátka prestávka.

  • Neviem, pán poslanec. Je pán minister dopravy Počiatek v priestoroch Národnej rady? Bol tu pred chvíľočkou.

  • Reakcia z pléna.

  • Takže neviem, pán poslanec, pokiaľ pán minister tu nie je, je to na vás, či prednesiete interpeláciu. Aj tak ju v písomnej podobe musí pán minister dostať. Čakať.

  • Krátka prestávka.

  • Ďakujem veľmi pekne pánovi ministrovi, že prišiel do sály.

    Vážené dámy a páni, v máji tohto roku som na tlačovej konferencii oznámil, že pre Slovenskú správu ciest súkromná firma SQM z Banskej Bystrice ide obstarávať zákazky na rekonštrukciu ciest I. triedy, 14 zakázok v objeme 200 mil. eur. Hneď na druhý deň pán minister dopravy vyhlásil, že túto zmluvu medzi Slovenskou správou ciest a firmou SQM zrušil.

    Ja som na základe zákona o sprístupnení informácií ho požiadal 16. 5., aby mi bolo doručené písomne, na základe čoho bola táto zmluva zrušená. A on mi odpovedal žiadosťou o ukončenie zmluvného vzťahu dohodou. Následne som si našiel na internete výpoveď mandátovej zmluvy medzi Slovenskou správu ciest a firmou SQM. Najprv firma SQM s touto výpoveďou nesúhlasila, ale Slovenská správa ciest vypovedala túto zmluvu. V tomto pohľade by bola táto kauza ukončená, ale, ale na Slovensku to už tak býva. Na vestníku verejného obstarávania som našiel, že firma SQM 3. 7. 2013 začala obstarávanie na rekonštrukciu cesty č. 1/50 Ružová osada v objeme 6,7 mil. eur. Dňa 9. 11. táto firma začala obstarávať pre Slovenskú správu ciest dve zákazky, a to obchvat Brezna a preložku cesty v Polomke. Obidve tieto zákazky boli v objeme zhruba 36 mil. eur. Táto zakázal v Brezne, teda rekonštrukcia cesty obchvat Brezna a rekonštrukcia cesty v Polomke bola následne 28. 11. zrušená.

    Ja sa pýtam vo svojej interpelácii, pán minister, už neplatí výpoveď zmluvy zo 16. 5. 2013, ktorým bola zrušená mandátová zmluva medzi Slovenskou správou ciest a firmou SQM na obstarávanie cestnej infraštruktúry z fondov Európskej únie? Alebo na základe akej zmluvy obstaráva táto súkromná firma zákazky v takýchto objemoch? Dámy a páni, pre vašu informáciu. Táto firma SQM obstaráva od mája tohto roku štyri zákazky znova na cestnej infraštruktúre z eurofondov, štyri zákazky pre Banskobystrický samosprávny kraj v objeme 15 miliónov eur. Pre Košický samosprávny kraj šesť zákazok v objeme 19,8 miliónov eur. A od novembra 2013 sedem zákazok pre Prešovský samosprávny kraj v objeme 7,5 milióna eur.

    Pán minister nie je zodpovedný za samosprávne kraje. Zhodou okolností predsedovia samosprávnych krajov sú nominantmi strany SMER, ešte aj v Bystrici, myslím si, že ešte je, alebo podpísal zmluvu v máji tohto roka nominant župan za stranu SMER. Takisto aj v Košiciach, aj v Prešove.

    Ale vrátim sa ku tej Slovenskej správe ciest. Prečo o tom hovorím? Slovenská správa ciest má niekoľko desiatok ľudí, ktorí sú vyškolení a majú oprávnenie na verejné obstarávanie. Prečo si štátna rozpočtová organizácia Slovenská správa ciest objednala toto obstarávanie u súkromnej firmy? Dámy a páni, v biznise platí, hlavne vo veľkom biznise, že informácie majú cenu zlata. Pri verejnom obstarávaní to platí desaťnásobne, desaťnásobne. Tie informácie pri verejnom obstarávaní. Ten, kto vypisuje verejné obstarávanie, kto zadáva podmienky a kritériá a vyberá firmu, je kľúčovou osobou vo verejnom obstarávaní. Prečo Slovenská správa ciest, rozpočtová organizácia si objednala, keď pán minister povedal v máji, vyhlásil, že zrušil túto zmluvu? Následne som to našiel aj na internete, že bola zmluva zrušená. Na základe čoho táto firma obstaráva? A prečo to obstaráva? Je to azda preto, aby tieto zákazky dostali správne firmy? Je to preto, aby to obstarávali za čo najvyššiu cenu? ,

    Dámy a páni, aj v tých samosprávnych krajoch bude dôležité sledovať, za akú cenu oproti predpokladanej cene sa vysúťaží, aká bude konečná cena, ktorú táto firma pre samosprávne kraje vysúťaží. Pri Slovenskej správe ciest je živá zatiaľ jedná zákazka. Ďalšie dve v Brezne a v Polomke boli zrušené. Údajne je to kvôli Panskému domu, kultúrnej pamiatke, na ktorú sa aj kolega Mičovský pýtal. Ale toto ja dneska neviem skúmať. Minimálne jednu zákazku dneska firma SQM obstaráva pre Slovenskú správu ciest. Ďalšie dve zákazky začali obstarávať.

    Tak moja otázka znie: na základe čoho obstaráva táto súkromná firma pre Slovenskú správu ciest tieto zákazky rekonštrukcie na cestnej infraštruktúre z európskych fondov? Ďakujem za pozornosť.

  • Skončili ste, pán poslanec. Dávam možnosť sa prihlásiť teraz ústne. Končím možnosť. Pán poslanec Vašečka, nech sa páči.

  • Pán predseda, kolegovia, kolegyne, chcel by som obrátiť pozornosť na situáciu, ktorá bola, vlastne na ktorú bolo upozornené už zhuba pred rokom a pol a týka sa to, taký ten známy, aj mediálne známy list učiteliek pani Eriky Polgáryovej a Eleonóry Liptákovej v júni 2012 a vzhľadom k tomuto, k tejto situácii, by som chcel interpelovať spolu s kolegami Mirom Kadúcom a kolegyňou Evou Horváthovou pána ministra školstva a pána ministra Jána Richtera, ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Budem stručný, lebo mám spracované aj v písomnej forme, túto interpeláciu, ktorú potom odovzdám.

    So zreteľom na dlhodobý problém so stavom školstva na Slovensku, na ktorý okrem iných upozornili listom aj učiteľky Erika Polgáryová a Eleonóra Liptáková v júni 2012, čím vyvolali celospoločenskú diskusiu, tá bola naozaj silná,teda bol to taký zásah do čierneho, bola v posledných dňoch predmetom záujmu médií opätovne informácia, že ani po roku a pol nie je tento problém riešený či už celoplošne alebo aspoň prisľúbenou pomocou pre konkrétnu školu, kde tieto učiteľky pôsobia. Vzhľadom k tomu, že sa prisľúbená pomoc nedostavila a situácia v konkrétnej škole nebola žiadnym spôsobom príslušnými úradmi riešená, aspoň tak argumentujú tieto panie učiteľky, oni sa rozhodli otvoriť rodičovské centrum, v ktorom chcú vrátiť detstvo deťom. V náväznosti na to sa javí ako nevyhnutné zamyslieť sa nad okruhom viacerých problémových otázok a predovšetkým nad tým, či neustávajúca kritika týchto osôb sa týka len jednej konkrétnej vzdelávacej ustanovizne, alebo ide o systémový problém vzdelávania a výchovy žiakov všetkých škôl, vrátane problémových žiakov, na ktorých sa v liste osobitne poukazuje. Rovnako je na mieste otázka, či Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky podniklo všetky potrebné kroky, ktoré avizovalo učiniť. Takže v súvislosti s týmito okolnosťami, aj vzhľadom na to, že programové vyhlásenie vlády tieto veci avizuje riešiť, tak by som si dovolil položiť tieto otázky:

    1. Zaoberali ste sa otvoreným listom spomínaných učiteliek? Ako a kedy?

    2. Aké opatrenia prijalo ministerstvo školstva od poukázania na tento problém a ako zabezpečilo stabilizáciu situácie a predchádzanie jej opakovania sa?

    3. Je z dlhodobého hľadiska vhodné, aby pedagógovia suplovali úlohy ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu a otvárali rodičovské centrá bez integrácie a podpory štátnych úradov?

    4. Aké konkrétne kroky ste učinili k ochrane učiteľského stavu pred agresívnym správaním problémových detí? To sa netýka samozrejme len tej konkrétnej školy, ale oveľa širšieho územia alebo oveľa väčšieho množstva škôl.

    5. Aké opatrenie týkajúce sa problémových žiakov mienite prijať na reálne zlepšenie stavu tak, aby netrpelo vzdelávanie ostatných žiakov vo vzťahu k nasledujúcim problémom:

    a) problém súčinnosti rodičov s učiteľmi pri riešení a obmedzovaní záškoláctva,

    b) problém pripravenosti detí na hodiny, týka sa to najmä pomôcok,

    c) problém výtržníctva a antisociálneho správania žiakov,

    d) problém nedostatočnej predškolskej prípravy detí z marginalizovaných skupín, najmä v oblasti hygienických návykov a základného používania rodného jazyka,

    e) problém sexuálneho zneužívania mladistvých, ktoré sa prejavuje zvýšeným počtom gravidných žiačok už v ročníkoch teda základných škôl?

    Toto sú naše otázky. Odovzdávame v písomnej forme.

    A interpelácia na pána Richtera vychádza z tých istých reálií s upriamením na programové vyhlásenie vlády v oblasti sociálnych vecí a tie otázky sú niektoré podobné, niektoré odlišné. Tiež sa pýtame, či sa zaoberalo ministerstvo práce, sociálnych vecí týmto listom a hlavne tou situáciou, ktorú opisuje? Aké opatrenia prijalo? A tie otázky sú smerované hlavne na sociálne veci, už nielen na oblasť školstva. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Pani poslankyňa Mezenská ako posledná.

  • Vážení prítomní poslanci, pán predsedajúci, vážení páni ministri, pani ministerka, dovolím si predniesť aj ja dve interpelácie, ktoré budem adresovať jednak ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja a zároveň aj ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny. Hneď v úvode ako prednesiem tieto dve interpelácie si dovolím podotknúť, že na formálnej účasti zástupcov uvedených rezortov netrvám a nie preto, že by som nejakým spôsobom nestála o pozornosť k obsahu predložených interpelácií, ale preto, že neúčasť každého jedného ministra, kedy nepovažuje za potrebné aspoň raz v mesiaci vypočuť si požiadavky a názory poslancov a parlamentu, ktorým v podstate svojim spôsobom zodpovedá, ja považujem za neúctu voči parlamentu, za neúctu voči poslancom. Ale považujem to aj za neúctu k úradu a k rezortu, ktorý sám minister zastupuje a za neúctu k sebe samému.

    Takže idem a prečítam tieto interpelácie. Prvá bude súvisieť a bude teda nasmerovaná na ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Ako občianka a poslankyňa Národnej rady využívajúca aj v preprave vlakovú dopravu už dlhodobo pozorujem nepriaznivý a neadekvátny technický a hygienický stav vlakových vozňov. Objektívne stav vozňov a vlakových súprav, hlavne mimo vlakov IC, hodnotím kriticky. Táto kritika má objektívny rozmer a čoraz viac naráža aj na nevôľu nespokojných občanov, pasažierov. Cestujúci sú veľakrát vystavení zlému stavu sedacích súprav, nefunkčnej klimatizácii, zápachu šíriaceho sa z toalety, chýbajúcim nádobám na odpadky, či špinavým opierkam hlavy. Často sa stáva, že jedlo im je ponúkané len z mobilného bufetu, ktorého kapacity sú limitované a obmedzené. Som toho názoru, že týmto stavom denne dochádza k poškodzovaniu a porušovaniu základých práv cestujúcich, ktoré sú garantované aj nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 1371/2007 Európskeho spoločenstva o právach a povinnostiach cestujúcich v železničnej preprave. Predmetné nariadenie v prílohe 3 priznáva cestujúcim minimálne normy kvality poskytovaných služieb. Medzi tieto minimálne normy zaraďuje aj čistotu železničného parku a zariadení na staniciach, akými sú kvalita vzduchu vo vozňoch, hygiena sociálnych zariadení a podobne.

    Najkritickejšia situácia je vo vozňoch práve druhej triedy a v osobných vlakoch. Osobne by ma zaujímalo, v akom rozsahu a v akej miere boli rekonštruované nielen vozne IC vlakov, ale najmä vozne rýchlikov a osobných vlakov a to v diapazóne piatich rokov spätne? Osobne zastávam názor, že kvalita cestovania výrazne vplýva aj na rozvoj cestovného ruchu na Slovensku. Zlý stav železničnej dopravy a výbava jednotlivých vlakových súprav vytvára rovnako negatívny obraz o našej krajine v zahraničí. Otrasný stav vozňov osobných vlakov prispieva k neatraktivite jednotlivých regiónov Slovenska.

    Naskytujete sa teda otázka, či by nebolo pre Slovenskú republiku prospešné vyradiť z prevádzky zastarané vlakové vozne, ktoré sú v mnohých prípadoch používané dlhšie ako 30 rokov a nahradiť ich novými a modernizovanými vlakovými súpravami? Mám vedomosť o tom, že Slovenská republika v rámci operačného programu doprava v rokoch 2007-2013 zrealizovala europrojekt obnovy železničných koľajových vozidiel, ktorý bol spolufinancovaný z eurofondov. Podľa môjho názoru investície zo strany Európskej únie nie sú dostatočné, sú poddimenzované a do samotnej obnovy vozňového parku by sa malo ďaleko výraznejšie zainteresovať ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja.

    Ministerstvo financií Slovenskej republiky oznámilo, že za rok 2013 očakáva úsporu verejných zdrojov a tvorbu finančnej rezervy vo výške 315 mil. eur. Na výbore pre hospodárske záležitosti, ktorý sa konal dňa 12. 11. 2013, nás štátny tajomník ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja informoval a ubezpečil o ušetrení prostriedkov v rezorte vo výške 100 mil. eur. Preto buď z jednej alebo druhej rezervy žiadam o účelové viazanie predmetných zdrojov na zlepšenie stavu vozového parku. Chcem poukázať na to, že ceny cestovných lístkov sa od začiatku 90. rokov niekoľkonásobne zvýšili, ale o zvýšení úrovne kvality a komfortu cestovania, žiaľ, nemožno vôbec, ale vôbec hovoriť.

    Na základe vyššie uvedeného sa preto na vás obraciam formou tejto interpelácie a dovoľujem si vás požiadať o zodpovedanie nasledujúcich otázok.

    1. Prečo sa dostatočne neudržiavajú vozne druhej triedy, ale iba vozne IC vlakov a vozne 1. triedy?

    2. Ako plánuje Slovenská republika vyriešiť zlý stav vozňov a zlepšiť kultúru cestovania v železničnej doprave? Ako budú tieto modernizačné zámery etapizované?

    3. Prečo sú doposiaľ cestujúci nútení jazdiť v zastaraných vozňoch, ktoré často majú viac ako 30 rokov a prečo neboli tieto vozne doposiaľ vyradené z prevádzky?

    4. Posledná otázka, ktorú adresujem ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, je, kedy je možné očakávať nové vlakové vozne aj pre osobné vlaky. To by bola interpelácia, ktorú adresujem ministrovi dopravy.

    Druhá interpelácia je smerovaná, ako som už spomenula, ministrovi práce a sociálnych vecí a rodiny. Nechcem poukázať na neopodstatnený a pre mňa až šokujúci prenos a prenos pobočky Úradu práce a sociálnych vecí z centra mesta v Poprade do periférnej okrajovej časti Popradu. Dňa 1. oktróbra 2013 došlo v Poprade k presťahovaniu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z budovy obvodného úradu na Popradskom nábreží do zrekonštruovaného objektu na Hraničnej ulici 667/13. Uvádzaným dôvodom tohto kroku bola skutočnosť, že pôvodné priestory v budove obvodného úradu boli z hľadiska práce nevyhovujúce a to najmä pre absenciu pultu prvého kontaktu a vysokých nákladov na samotnú prevádzku úradu. Osobne musím vyjadriť svoju nespokojnosť a až moje zdesenie so samotnou zmenou sídla a umiestnenia pobočky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v súčasnom stave. Pôvodné umiestnenie úradu v blízkosti centra mesta bolo podľa môjho názoru adekvátne a aj zodpovedalo charakteru poskytovaných služieb pre samotných nezamestnaných. Umiestnenie poskytovania sociálnych služieb do periférnej časti mesta, kde sa v blízkosti nenachádzajú ani súčinné inštitúcie potrebné v rámci konaní, akými sú Sociálna poisťovňa, mestský úrad, zdravotnícke zariadenia, zdravotné poisťovne a ďalšie inštitúcie, svedčí o vytláčaní nezamestnaných ľudí na okraj záujmu. To v kontexte nastavenia sociálnej politiky ľavicovej vlády nemožno pochopiť a ani akceptovať.

    Dnes je situácia na úrade priam alarmujúca. Veľké množstvo nezamestnaných ľudí sa musí denne tlačiť v úzkych chodbách úradu. Samotné vnútorné kancelárske a administratívne vybavenie a nábytok nie sú v zodpovedajúcom stave. Za účelom zhotovenia kópií dokladov sú dokonca klienti nútení chodiť na neďaleké sídlisko, pretože úrad si nedokáže zadovážiť ani kópie svojimi vlastnými kapacitami. V areáli samotného úradu prebieha trvalá a neprežitá prevádzka firiem, pritom častým, pričom častým výjazdom nákladných a osobných motorových vozidiel je ohrozovaná i samotná bezpečnosť klientov a zamestnancov úradu. Rovnako kritizujem aj samotné podmienky, v ktorých musia pracovať zamestnanci úradu. Miestnosti sú predelené sadrokartónom, neodhlučnené, pričom počuť samotný rozhovor pri jednaní s klientom. Ako môže byť v takýchto dehonestujúcich podmienkach vôbec zabezpečená ochrana osobných údajov? Toalety sú nevhodne umiestnené. Nedostatok miesta, či chýbajúci nábytok predstavujú denno-denné sťaženie práce zamestnancov. Situácia a atmosféra, v ktorých pracujú títo zamestnanci, mi naozaj pripomína povojnové obdobie. Mám za to, že sú porušované pracovno-právne normy, ale rovnako aj hygienické normy.

    Všeobecne deklarovaný dôvod, že pôvodné priestory boli zastarané, nekorešponduje s tým stavom, v akom sa sociálny úrad nachádza dnes. Terajšie priestory na výkon jednotlivých agiend sú ešte menšie a absolútne nevhodné na poskytovanie sociálnych služieb. Veď práca s klientom má byť jednoznačne založená na individuálnom prístupe vzhľadom na citlivosť poskytovaných ako osobných, tak aj súkromných údajov vzhľadom na posudzovanie ťažkých životných situácií, riešenia patologických javov v rodine a ďalšej agendy spadajúcej pod tento úrad.

    Na základe vyššie uvedeného opäť preto žiadam ministra práce a sociálnych vecí formou tejto interpelácie o zodpovedanie nasledujúcich otázok:

    1. Videl inžinier Marián Valentovič, riaditeľ Ústredia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, ktorý dal a podpísal súhlas na sťahovanie úradu práce v Poprade do budovy na Hraničnej ulici, videl tento areál a kapacitné pokrytie pre účely úradu práce v tomto priemyselne uzatvorenom areáli? Videl tieto priestory predtým, ako dal súhlas vôbec na presťahovanie tejto inštitúcie?

    2. Aké boli dôvody a odporúčania na sťahovanie úradu z centra mesta do periférnej časti? Boli vôbec hodnotené všetky negatíva, ktoré plynú z premiestnenia tohto úradu?

    3. Vedelo sa o pôvodnom účele využitia predmetnej administratívnej budovy, ktorým bola prestavba na byty nízkeho štandardu? Tieto priestory aj obývané, obývané skutočne boli, platilo sa za ne, aj napriek tomu, že nikdy nebol daný súhlas na zmenu účelu využitia týchto priestorov na bývanie a za túto skutočnosť bol napokon stavebník vo veci aj sankcionovaný. Aký bol teda pôvodný a skutočný zámer využitia budovy?

    4. Zaujíma ma, kto, kedy a kde vyhlásil verejnú súťaž na nové priestory pre účely úradu práce? Kedy a aké a kým boli predložené ponuky? Aké boli stanovené kritéria pre ich posudzovanie?

    5. Na základe akých kritérií bol subjekt vybraný a v akom čase bolo prijaté rozhodnutie o sťahovaní? Ako sa hodnotila ekonomická výhodnosť nájmu vybratého subjektu, súkromného vlastníka tejto budovy?

    6. Kto posúdil nevhodnosť prístupu a s tým súvisiace nebezpečenstvo a ohrozovanie zdravia pri pohybe osôb vo vnútri areálu z dôvodu hustoty premávky, keďže sa jedná o uzavretý areál, ako som už uviedla, s množstvom firiem a jediným výjazdom spoločným s prístupom do budovy úradu práce a sociálnych vecí?

    7. Kto posúdil kultúru a hygienu pracovných podmienok zamestnancov úradu? Podmienky, v ktorých títo zamestnanci pracujú, sú alarmujúce, dehonestujúce.

    8. Aký je postoj mestského úradu v Poprade k zhoršenému stavu zabezpečenia sociálnych služieb občanov mesta Poprad?

    Obe interpelácie som predložila so skladbou a štruktúrou konkrétne nadnesených otázok. Napokon tak, ako som ich predkladala aj v interpelácií, ktorá sa týkala maximalizácie snáh vyplácania dividend v podniku SPP nad rozsah oprávneného zisku. Hoci od toho času uplynulo niekoľko mesiacov, na skladbu konkrétne položených otázok som ani z Ministerstva hospodárstva, ani od premiéra z úradu vlády nedostala konkrétne odpovede. Ja chcem veriť, že tento parlament nie je fraškou, chcem veriť, že ani činnosť vlády nie je natoľko bagatelizovaná a natoľko zľahčovaná, že sa nedočkám konkrétnych odpovedí na dnes predložené otázky v obidvoch mojich interpeláciách. Ďakujem za vypočutie.

  • Vyhlasujem tento bod programu za skončený, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o návrhu skupiny poslancov na prijatie stanoviska Deklarácie o daňovej suverenite v priamych daniach, tlač 743. Rozprava bola skončená, takže záverečné slová, najprv navrhovateľ pán poslanec Štefanec a potom samozrejme aj pán spoločný spravodajca.

  • Pokračovanie v rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie stanoviska Slovenskej republiky – Deklarácia o daňovej suverenite v priamych daniach, tlač 743.

  • Ďakujem veľmi pekne pán predseda, kolegyne a kolegovia. Dovoľte mi len veľmi v krátkosti uzavrieť rozpravu. Chcem sa veľmi poďakovať všetkým kolegom, ktorí vystúpili, pretože bez výnimky podporili tento dôležitý návrh. Je dôležité, aby sme si zachovali suverenitu v priamych daniach predovšetkým preto, pretože je jedným z kľúčových nástrojov hospodárskej politiky. Je potrebné si uvedomiť, že zavedením eura sme stratili čas suverenity tým, že sme menovú politiku delimitovali tak povediac do Frankfurtu, robia nám ju spoločne Európska centrálna banka pre všetky krajiny eurozóny, čo ja osobne považujem za dobré a verím, že aj vy, mnohí kolegovia s tým súhlasíte, pretože euro sme prijali konsenzuálne v tejto snemovni. Nepamätám si na tak konsenzuálny zákon, ako bol generálny zákon o zavedení eura.

    Ale je treba povedať, že sme čas suverenity stratili tým, že menovú politiku nemáme na Slovensku. O to dôležitejšia je hospodárska politika, ktorej kľúčovou, v ktorej kľúčovú úlohu zohráva daňová politika. Tiež tak, ako kolegovia v rozprave, aj ja som za to, aby sme daňový systém zjednodušovali, aby sme priame dane znižovali, čiže presne opačnú politiku, ako sa v súčastnosti na Slovensku deje a ktorá, bohužiaľ, má za následok, že je vyššia nezamestnanosť a že sa ubližuje predovšetkým malým podnikateľom. Pritom všetkom je kľúčové, aby o daniach sme si rozhodovali na Slovensku, aby o daniach sa nerozhodovalo mimo našej krajiny. To je podstata tohto návrhu a verím, že každému, komu záleží na suverenite v tejto oblasti, komu záleží na tom, aby sme si o týchto veciach ponechali kompetencie na národnej úrovni, komu záleží na tom, aby sme mali na Slovensku aj v budúcnosti viac práce, aby sme na daňové, na tému daňovej politiky stále mali možnosť diskutovať v Národnej rade, tak podporí tento návrh a všetkým, ktorí tak urobíte, vám chcem dopredu poďakovať.

  • Pán poslanec Mikloš ako spravodajca, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. V rozprave vystúpil vlastne jediný poslanec, pán poslanec Kaník a bolo tu aj pár faktických poznámok. V jednej z nich pani kolegyňa Vášáryová povedala, že je škoda, že nevystupuje žiaden poslanec z koalície, teda z koalície, z vládneho SMER-u, pretože vlastne nevieme, aký ma SMER postoj a názor v tejto otázke. No my to vieme, pretože už prebehlo hlasovanie o tomto návrhu vo výboroch, dvoch výboroch a v obidvoch sa poslanci buď, SMER-u buď zdržali, alebo boli proti.

    Musím povedať, že ma to prekvapuje. Prekvapilo ma to preto, že som predpokladal, že táto deklarácia nájde širokú podporu a že bude schválená v zhode. Prečo? Ide totiž jednoznačne o vec, ktorá je v záujme Slovenskej republiky. Je nepochybne a nespochybniteľne v záujme Slovenskej republiky. Pretože, ak budeme mať daňovú suverenitu, ak si budeme môcť určovať výšku najmä priamych daní, lebo o priamych daniach je tu reč, nie o DPH. Pri nepriamych daniach má zmysel harmonizácie, ale ak si budeme môcť určovať výšku priamych daní, najmä dane zo zisku, tak budeme mať konkurenčnú výhodu, budeme môcť dosahovať vyššie tempá ekonomického rastu, ako vyspelé krajiny, ku ktorým sa chceme približovať a ktoré chceme dobiehať. Ale ak ju nebudeme mať, ak budeme musieť napríklad zúžiť základ dane, alebo zvýšiť sadzbu dane, alebo aj aj, tak stratíme túto konkurenčnú výhodu a budeme v horšom postavení pri súťaži o kapitál.

    Svetová globálna konkurencia je vlastne súťaž o dve veci. O kapitál a o talenty. Kapitálu je nedostatok. Nedostatok kapitálu majú najmä krajiny, ako je Slovensko, ktoré prešli tým, čím prešli a potrebujú rásť. Ten problém je teda v tom, že my potrebujeme toho kapitálu omnoho viac, ako je tie krajiny, ktoré sa desaťročia vyvíjali ako trhové ekonomiky. Potrebujeme ho najmä z týchto krajín a kapitál k nám príde vtedy, keď mu ponúkneme lepšie podnikateľské prostredie, vrátane nižších daní. Táto súťaž tu je, ona je realitou a vidíte na tom, že dnes všetci znižujú, okrem Slovenska a Grécka, okrem Slovenska a Grécka dnes všetky európske krajiny znižujú daň zo zisku. Mimochodom zníženie dane zo zisku z 23 na 22 %, ktoré sme tu schválili po predchádzajúcom zvýšení z 19 na 23, bolo urobené podľa mňa najmä preto, že ak by nebolo urobené, tak od budúceho roka by sme mali vyššiu daň zo zisku ako Švédsko. Švédsko znižuje na budúci rok daň zo zisku na 22 %. Ak by sme neboli ten pol krok naspäť tým rozumným smerom, alebo krôčik urobili z 23 na 22, tak Slovensko by malo o 1 % vyššiu daň zo zisku v budúcom roku, ako má Švédsko. Švédsko krajina, ktorá sa desaťročia, už cez tri storočia vlastne, od 19. storočia až doteraz vyvíjala ako trhová ekonomika a demokracia a je dnes jednou z najvyspelejších krajín. Takže z tohto pohľadu je daňová suverenita v prospech krajín, ako je Slovensko a odmietnutie tejto daňovej suverenity je pre mňa, musím povedať, nepochopiteľné.

    Sedel som štyri roky, viac, šesť rokov v EKOFIN-e, v rade ministrov financií Európskej únie a potom aj dva roky v Euroskupine. Musím vám povedať, že vždy, keď sme o týchto veciach diskutovali, tak vždy všetky nové členské krajiny, bývalé teda postkomunistické krajiny, vždy sa na tomto zhodovali, že toto musíme presadzovať a ak niekto tlačil na daňovú harmonizáciu, tak to boli krajiny, ako je Francúzsko alebo niektoré západoeurópske krajiny, ktorým kole oči, že investori aj z ich krajín odchádzajú do krajín, kde sú lepšie, kde je lepšie prostredie a kde sú aj nižšie dane. Pričom ale platí, že ak bude harmonizácia presadená a tie tlaky narastajú, ak bude harmonizácia presadená, v konečnom dôsledku to nebude ani k ich prospechu, ani k prospechu krajín ako je Francúzsko, pretože tá konkurencia je dnes globálna a nám, nekonkurujeme si len navzájom európske krajiny, ale je to naozaj globálna konkurencia aj zo strany a najmä zo strany ázijských krajín alebo aj krajín ako je Brazília, Turecko a ďalšie.

    Teda ten zásadný problém a ešte by som vám chcel na istých číslach ozrejmiť, že čo to vlastne, o čom vlastne sa rozprávame. Kritici napríklad slovenskej daňovej reformy, ktorú ste už čiastočne zrušili, lebo ste rovnú daň zrušili, ale zrušili ste ju len čiastočne, pretože napríklad zásadná časť reformy daňovej bola rozšírenie daňového základu, ktorý sme dosiahli zrušením v zásade skoro všetkých výnimiek, špeciálnych sadzieb a špeciálnych odpočítateľných položiek. Čiže my sme znížili sadzbu na 19 % a rozšírili sme daňový základ. Chcem vám, ale povedať, že a toto bolo predmetom kritiky napríklad zo strany Francúzska v tom čase, ale aj Švédska v tom čase, aj Nemecka, že vraj robíme daňový dumping.

    Len problém je v tom, že daňovú, efektívnu daňovú sadzbu, koľko teda vyberáme na tejto dani, sa nedá posudzovať len podľa sadzby, ale podľa toho, koľko vyberieme a koľko vyberieme, závisí nielen od sadzby, ale aj od daňového základu. My po reforme, a to máme stále, tam ste našťastie neurobili negatívne zásahy, máme jeden z najširších, ak nie najširší daňový základ, pretože máme málo výnimiek a odpočítateľných položiek. Nemecko, naopak, malo strašne veľa a má výnimiek, odpočítateľných položiek, má úzky daňový základ. Tak, aby som vám vysvetlil na číslach, tie čísla, čo vám poviem, budú za roky 2006 - 2007. Vtedy už Slovensko malo 19-percentnú daň zo zisku a Nemecko v tom čase malo 39,5-percentnú daň zo zisku, sadzbu. Čiže radovo, takmer dvojnásobne, vlastne dvojnásobne vyššiu, viac ako dvojnásobne vyššiu. Napriek tomu Nemecko vybralo na dani zo zisku 1,5 % HDP a my sme vybrali 2,7 % HDP. Čiže pri polovičnej sadzbe, menej ako polovičnej sadzbe oproti Nemecku sme vybrali v pomere k HDP, sme vybrali takmer dvakrát viac, ako vybrali oni. Dôvodom bolo práve to, že Nemci mali veľmi úzky daňový základ a veľké možnosti na unikanie zo zisku pre veľké korporácie aj cez výnimky, odpočítateľné položky, ale aj cez rôzne medzinárodné transakcie.

    Čiže tu vám chcem aj vysvetliť, že ten problém je v tom, že ak sa presadí daňová harmonizácia, tak prvá vec, ktorá sa presadí, bude zjednotenie daňovej základne, lebo sadzby môžte zjednocovať len vtedy, keď máte zjednotené daňové základne. A keď som toto namietol na EKOFIN-e ešte niekedy v roku 2005 - 2006, tak vtedajší šéf EKOFIN-u Jean-Claude Juncker mi povedal dobre, toto je relevantný argument, tak poďme sa baviť o tom, že vezmime ako spoločný európsky základ dane zo zisku váš slovenský základ dane. Potom nebudete musieť, lebo keby sme vzali iný, užší, tak my by sme do nášho daňového systému museli zavádzať znovu odpočitateľné položky a výnimky. Museli by sem ho zužovať a teda zhoršovať a to on uznal, že to by nebolo dobré a hovorí dobre, tak poďme diskutovať o tom, že či váš slovenský základ dane, ktorý je najširší, teda najlepší v tomto zmysle, by nemohol byť európsky spoločný. Na čo mu ja hovorím, ale no dobre, vie si niekto tu z prítomných ministrov, všetci sme tam boli vtedy, dvadsiati piati myslím, predstaviť, že vo všetkých vašich členských krajinách teraz zrušíte väčšinu odpočítateľných položiek, špeciálnych sadzieb a daňových výnimiek? Absolútne vylúčené, to je proste politicky strašne citlivé takéto veci robiť. My sme to urobili, prešlo to, vyčistilo to daňový systém, ale je absolútne nereálne myslieť si, že takéto niečo, že slovenský, šírku slovenského daňového základu je možné presadiť ako spoločný harmonizovaný daňový základ.

    Ergo, inými slovami povedané, ten spoločný by musel byť užší, ako je náš dnešný a my by sme museli urobiť čo? Museli by sme zavádzať znovu odpočitateľné položky a sadzby, ktoré boli výnimkou, ale museli by sme aj zvýšiť sadzbu dane. Pretože pri užšom základe by sme nevybrali toľko ako pri širšom základe a nižšej sadzbe. A tie argumenty, ktoré, lebo ja som zachytil už za prvej Ficovej vlády, že premiér prišiel z Bruselu a tam mu porozprávali, že aký je ten náš daňový systém nefér a nespravodlivý a oni používali pojmy ako daňový dumping alebo neférová daňová konkurencia. Tie termíny používal napríklad vtedajší minister financií Nikolas Sarkozy, ktorý sa neskôr stal francúzskym prezidentom, už je bývalým prezidentom, ale aj vtedajší nemecký kancelár Schröder používal tieto pojmy.

    A chcem vám vysvetliť, že tie pojmy nie sú korektné. Ja som im aj na tej európskej pôde, aj inde som argumentoval, že tu nejde o žiaden daňový dumping. Prvý zásadný argument, že nejde o daňový dumping je ten, že my sme pri nižšej sadzbe, menej ako polovičnej oproti Nemecku, vybrali dvakrát, takmer dvakrát toľko, ako vybrali oni vo vzťahu k HDP. Čiže neporovnávajme efektívny výnos dane zo zisku len podľa sadzby, porovnávajme aj podľa daňového základu a podľa toho, koľko vyberieme vo vzťahu k HDP. Čiže po prvé, toto je zásadný argument, že nejde o daňový dumping, lebo ich argument bol: znížili ste sadzbu, vyberiete menej a potom chcete, aby my sme vám cez štrukturálne a iné fondy dávali, lebo vám budú chýbať peniaze. No tak tento argument nie je pravdivý už z toho porovnania, ktoré som povedal.

    Druhý dôvod, prečo nie je tento argument pravdivý, je ten, že naopak, my tým, že sme znížili sadzbu, ale vyčistili daňový systém a urobili aj ďalšie reformy, sme dosahovali vyšší ekonomický rast. Tým, že dosahujeme vyšší ekonomický rast, tak budeme čerpať menej z európskych štrukturálnych zdrojov, pretože tam sa čerpá podľa toho, ako sa krajina približuje k priemeru HDP európskej úrovne. Ak sa priblíži rýchlejšie a stane sa vyspelejšou, konverguje, tak potom čerpá menej tých peňazí, čiže opak je pravdou. Po prvé nemáme chýbajúce peniaze z titulu, že sme znížili daň zo zisku, teda nemali sme vtedy, teraz máme, ale paradoxne, pretože sa zvýšila. A to, že teraz máme menej peňazí oproti tomu, čo rozpočet plánoval, priznáva sama vláda. Keď v rozpočte, ktorý sme tu dnes schválili, píše, že v tomto roku na dani zo zisku o ktorej sa bavíme, vyberieme o 272 miliónov menej, ako vláda prognózovala po zvýšení sadzby z 19 na 23 %.

    Čiže táto vec naozaj a ja si myslím, že ani nie je politická v tomto zmysle, že by bola pravicová alebo ľavicová. Daňová suverenita v priamych daniach pre menej rozvinutú krajinu na nižšej ekonomickej úrovni je alfa a omega. Ak nám dnes nadiktujú teoreticky, ono sa to nestane tak ľahko, lebo to je proces a tak ďalej, ale teoreticky, ak by sme dnes museli zjednotiť daňový základ a sadzby dane, zlepšila by sa konkurencieschopnosť Slovenska a atraktivita Slovenska pre kapitál, alebo by sa zhoršila? No jednoznačne by sa zhoršila.

    Čiže prečo nechceme súhlasiť s niečím, čo je aspoň akou takou poistkou proti tomu, aby sa stalo niečo, čo nás ohrozí a čo nás poškodí? A opakujem, v tomto je za jedno, sú za jedno všetky nové členské krajiny, pretože to vidia presne takisto. Mimochodom z nových členských krajín máme jednoznačne najvyššiu mieru dane zo zisku dnes. Od budúceho roka máme takú istú ako Švédsko, 22 %, všetky ostatné krajiny majú omnoho, omnoho nižšiu. Keď si dobre pamätám Bulharsko 10, Česi 19 a neviem jak sú tie sadzby, ale máme ju jednoznačne najvyššiu. Čiže bola to chyba, bolo to strelenie si do vlastného kolena, zrušenie rovnej dane a zdvihnutie dane zo zisku. To dnes ukazujú čísla, to dnes ukazujú medzinárodné porovnania, to ukazuje všetko, ale dobre stalo sa, ale deklaráciu o daňovej zvrchovanosti, teda niečo, čo by mohlo pomôcť ako poistka proti krokom, ktoré sa z Bruselu chystajú a chystajú sa, už dlho sa chystajú, tie snahy a tlaky, poďme harmonizovať, sú tu už dlho. Nie je na to žiaden racionálny ani ekonomický dôvod. Jednotný trh vyžaduje harmonizáciu v nepriamych daniach, to je pravda. DPH by mala byť harmonizovaná viac, ako je, dokonca. Ten neporiadok, že sú rôzne sadzby, znížené a tak ďalej, ten nepomáha jednotnému trhu, ale priame dane, a bavíme sa najmä o dani zo zisku, kde tá súťaž je najostrejšia, harmonizovať nemá žiaden racionálny logický dôvod a nebolo by to v prospech nikoho. Pretože ak by sme to urobili, nezvýšime tým konkurencieschopnosť Francúzska, ale znížime konkurencieschopnosť Slovenska a podobných krajín a tým znížime celkovú konkurencieschopnosť Európskej únie ako takej.

    Chcem teda aj, keď v to neverím ani a nedúfam, keďže vidím, ako sa tu hlasuje o rôznych veciach, dovolil som si napriek tomu tento apel urobiť, pretože naozaj nie je to nič, na čom by ste ani politicky prehrali, ani, ani ja neviem, v čom by ste strácali, nie je to nič ani sociálnodemokratické, ani pravicové, je to proste základná triviálna logika, hovorí o tom, že nie je ani v prospech Európy a už vôbec nie v prospech krajín, ako je Slovenská republika, aby došlo v Európskej únii k harmonizácii priamych daní, zdôrazňujem, priamych daní a o tom je deklarácia, ktorú sme tu predložili a ktorá, som veril, že by mohla byť, mohla byť schválená. Či bude, uvidíme zajtra, ale napriek tomu vás chcem vyzvať, aby teda bola. Ďakujem pekne.

  • To bolo záverečné slovo zo strany spravodajcu. Takže týmto prerušujem rokovanie o danom bode programu.

    Dámy a páni, nasledujúcim bodom programu je návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na budúci rok 2014 a rozpočtový výhľad na roky 2015 a 2016. Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne je pod tlačou 752 a spoločná správa je označená 752a. Tento návrh uvedie generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Dušan Muňko. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2014 a rozpočtový výhľad na roky 2015 a 2016, tlač 752.

  • Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe § 122 ods. 4 písm. c) bod 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení predkladám návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2014 na schválenie. Tento návrh rozpočtu schválila vláda Slovenskej republiky 10. októbra 2013 uznesením č. 592.

    Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne zohľadňuje platný právny stav k termínu spracovania. Návrh rozpočtu základných fondov vychádza z údajov základne Sociálnej poisťovne, vzostupných štatistických údajov v oblasti hospodárenia a demografie a je zosúladený s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2014 - 2016. S návrhom štátneho rozpočtu sú zosúladené tiež platby zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, ktoré sú určené na krytie deficitu spôsobené II. pilierom ako aj finančná výpomoc z dôvodu platobnej neschopnosti základného fondu starobného poistenia. Pre rok 2014 je zapracovaný transfer zo štátneho rozpočtu v sume 1 miliarda 062 miliónov euro. Výška transferu zo štátneho rozpočtu zohľadňuje nevyhnutnú technickú rezervu finančných prostriedkov potrebnú pre zachovanie platobnej schopnosti Sociálnej poisťovne.

    V návrhu rozpočtu Sociálna poisťovňa na rok 2014 sa predpokladá, že príjmy v bežnom roku dosiahnu 6 miliárd 927 miliónov 900 a výdavky 6 miliárd 895 miliónov 800. Bilančný rozdiel v bežnom roku by mal predstavovať 32,1 milióna eura. Po zapracovaní predpokladaného prevodu zostatku z roku 2013 v sume 499 miliónov 500 by zdroje mali predstavovať 7 miliárd 427 miliónov 400 euro, čo znamená, že hospodárenie Sociálnej poisťovne v roku 2014 by malo skončiť celkovým bilančným rozdielom 531,600 tisíc milióna euro. Ako som už povedal, z návrhu rozpočtu sa predpokladajú výdavky 6 miliárd 895 miliónov 800. Z nich najväčšiu časť 6 miliárd 103 miliónov 200 predstavujú výdavky dôchodkové dávky, čo je 88 %, 88,5 % celkových výdavkov.

    Dôchodkové poistenie zahŕňa výdavky základného fondu starobného poistenia, základného fondu invalidného poistenia. Deficitným základným fondom aj po zarátaní zostatku finančných prostriedkov z minulých rokov je len základný fond starobného poistenia. Tento deficit bude v Sociálnej poisťovni vykrývať v zmysle § 167 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v zriadenom fonde solidarity. V súlade s právnym stavom, ktorý platí v čase zostavenia zostaveného materiálu sa od roku 2014 až 2016 neuvažuje s možnosťou krytia deficitu v dôchodkovom poistení prostredníctvom poskytovania finančnej výpomoci zo základných fondov, ktoré vykazujú prebytky finančných prostriedkov, preto bilančný rozdiel vo Fonde starobného poistenia zostáva deficitný vo výške 105 miliónov 600.

    K dnešnému dňu je schválená novela č. 338/2013 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení, ktorá v súčinnosti od 1. januára 2014 umožňuje v období od 1. januára 2014 až do 31. decembra 2017 použite finančných prostriedkov základného fondu, ktorý vykazuje prebytok finančných prostriedkov na poskytnutie finančnej pomoci, výpomoci do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky, na ktoré ich je úhradu určený. V roku 2014 predpokladá Sociálna poisťovňa postúpiť dôchodkovým správcovským spoločnostiam príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 431 miliónov 700.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh rozpočtu je vypracovaný v súlade s platnými právnymi predpismi a zosúladený s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016. Dovoľujem si vás požiadať o jeho schválenie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci poslancovi Milanovi Halúzovi, aby podal správu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch Národnej rady.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol správu, spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci o prerokovaní návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2014 a rozpočtový výhľad na roky 2015 a 2016, tlač 752.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 734 z 15. októbra 2013 pridelil návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2014 na prerokovanie v termíne do 21. novembra týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, ktorý na základe rokovaní výborov predloží Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu o prerokovaní návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2014 a rozpočtový výhľad na roky 2015 a 2016. Výbory prerokovali návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2014 a rozpočtový výhľad na roky 2015 a 2016 v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

    1. Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2014 a rozpočtový výhľad na roky 2015 a 2016 prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 88 z 21. novembra 2013 a

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 248 z 12. novembra 2013 s tým, že predpokladané príjmy a výdavky na rok 2014 sú rozpočtované takto:

    - zdroje celkom 7 427 384 tis. eur,

  • V sále zaznelo kýchnutie.

  • - výdavky, na zdravie, výdavky 6 895 823 tis. eur.

    2. Výbor poveril mňa ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2014 vo výboroch a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu tejto správy.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2014 bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 96 z 26. novembra 2013. Uznesenie je prílohou, ktorú máte všetci, ak dovolíte, nebudem to teraz čítať, snáď ak bude treba pri hlasovaní. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu o tomto bode programu, do ktorej som dostal písomne prihlásených troch pánov poslancov: za klub KDH Brocka Július a jednotlivo Jozef Mihál a Erika Jurinová. Takže začneme za kluby, pán kolega Július Brocka, nech sa páči. Môžte dať tie mená na tabuľu.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, vážený pán poslanec, dámy a páni, najprv by som začal takou procedurálnou poznámkou, že teraz sme svedkami evidentného konfliktu záujmov, že náš kolega teraz predkladá návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne a aj si bude zaň sám hlasovať. Čo by za to dal minister financií, ktorý tu štyri dni sedel a bol odkázaný na hlasovanie poslancov, on nemal takú možnosť, že by hlasoval tiež. Hoci by to možno rád urobil. Ale to je tým, že zákon o konflikte záujmov je starší, ako je funkcia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ako je stará táto inštitúcia a preto asi predkladatelia toho zákona nepamätali aj na túto eventualitu, ale myslím si, že máme to v rukách a ja si myslím, že by mohli v tomto byť poslanci SMER-u iniciatívni. Naozaj toto je jediný príklad, kedy sa takto v parlamente hlasuje o rozpočte inštitúcie, kde aj pán generálny riaditeľ bude sám môcť za to hlasovať. Jasné, že je ešte jedna možnosť, že pán riaditeľ alebo pán poslanec v čase hlasovania povie, že je v konflikte záujmov a že sa nezúčastní hlasovania, ale ja si myslím, že lepšie riešenie je to prvé.

    Teraz k samotnému návrhu. Dovoľte, aby som predsa len trošku tak všeobecnejšie popísal obsah tohoto materiálu a vybral som iba niekoľko čísiel, dve, tri. Príjmy Sociálnej poisťovne z bežného poistného od ekonomicky aktívnych občanov budú na budúci rok, zaokrúhľujem na desatiny miliárd, budú 5,6 miliardy eur vrátane 241 miliónov eur od štátu. To znamená, za okruh osôb, za ktoré poistné odvody na dôchodok platí štát. Čiže 5,6 miliardy eur. Ale výdavky na dôchodkové dávky na budúci rok budú 6,1 miliardy eur, tak ako to je napísané na strane 6 tohoto návrhu. Čiže, vyberie sa na dôchodky 5,6 ale vyplatí sa 6,1. To znamená v bežnom roku, na budúci rok na starobné dôchodky alebo na dôchodkové dávky bude chýbať 500 miliónov eur. To, že ale v podstate akože Sociálna poisťovňa skončí s prebytkom 500 miliónov, tak je len tým, že zo štátneho rozpočtu z daní občanov sa do tejto inštitúcie na budúci rok odvedie 1 miliarda eur. Jedna miliarda, to je tisíc miliónov eur sa odvedie a takto vlastne bude na výplaty dôchodkov na budúci rok na všetkých 12 mesiacov a zároveň bude aj istá rezerva, presne rezerva na nasledujúci január alebo január budúceho roka.

    Dámy a páni, a toto je tá najdôležitejšia informácia z tohoto materiálu, že v podstate tí, ktorí pracujú, ktorí odvádzajú poistné odvody na svoj dôchodok, v podstate sú to odvody na dôchodok jestvujúcich dôchodcov a sú to peniaze na desať, jedenásť mesiacov. Čiže ani tento rok, ani budúci rok sa nevyberie toľko na odvodoch, koľko treba na dôchodky. A to je, to je neuveriteľne vážna vec, ako ja si myslím, že by sme sa mali vážne nielen zamyslieť, ale aj rozprávať o tom, že čo s týmto urobiť.

    Ja som zachytil, že predseda vlády Robert Fico pred týždňom na sneme SMER-u povedal, že už sa v SMER-e budú venovať iba posilňovaniu sociálnych istôt občanov a myslel to tak, že konsolidovaním verejných financií už sa dosť našetrili, akože už nebudú žiadne nepopulárne veci, už len posilňovať istoty. A ja sa priznám, že rozmýšľal som, že akým spôsobom sa to dá. Samozrejme možností je viacero, môžu sa postarať o vyšší ekonomický rast, aby bola vyššia zamestnanosť, to znamená viac ľudí bude platiť odvody, dane, bude menej výdavkov napríklad na sociálne výdavky, na dávky v hmotnej núdzi, budú napríklad lepšie vyberať na daniach, bude sa menej plytvať a v takomto prípade by to sedelo. No ale to, čo sme schválili v rozpočte dnes poobede, tak to nenasvedčuje tomu, že budú takto postupovať.

    Veď oni ani šetrenie, toho tam veľa nenájdete, dokonca aj toho plytvania je tam veľmi veľa a ja teraz, aby som zachoval z tohoto, z tejto schôdze svoj záväzok, že každý týždeň sa vrátim k tej téme, tak to sú tie platy z verejných funkcií.

    A bude na programe tejto schôdze ako bod 67 ten náš poslanecký návrh, že jeden plat z verejnej funkcie stačí. No, pán generálny riaditeľ má plat aj poslanca Národnej rady so všetkým, čo k tomu patrí a má aj plat generálneho riaditeľa aj so všetkým, čo k tomu patrí. No a nielen on, ale samozrejme aj veľa iných poslancov a to v tejto chvíli jednoducho je neúnosné. No proste to oni musia s tým niečo urobiť, lebo, lebo to, to predpovedá katastrofu. No proste tak, ako platí zákon zachovania energie, tak tak isto platí, že naše verejné zdroje sú limitované, že sú obmedzené, že sú konštantné, veď schválili rozpočet , to znamená, že viac peňazí na mzdy, na odmeny nebude len toľko, koľko schválili v rozpočte. A keď niekto má dva platy, tak niekto z toho dôvodu nebude mať ani jeden plat, alebo keď niekto má dva, tri platy z verejných zdrojov, tak napríklad bude menej peňazí na dávky v hmotnej núdzi. A to si teraz nevymýšľam, naozaj v rozpočte schválili, že na budúci rok na dávky v hmotnej núdzi bude o 2,15 milióna eur menej. To znamená, aj v tomto prípade a možno v inej podobe, ale platí zákon zachovania peňazí alebo zákon zachovania energie a ja si myslím, že s tým by sme mali niečo urobiť, aj každý osobne.

    To znamená, môžete podporiť, poslanci SMER-u poslanecký návrh z dielne opozície, je to bod 67, tlač 786, aby sme ušetrili nemalé prostriedky a myslím si, že to by bola cesta správnym smerom a že by ste naozaj potvrdili aj svoj sociálnodemokratický charakter alebo solidaritu s tými, ktorí takéto šťastie nemajú, lebo tá kríza na nich dolieha oveľa, alebo inak ako na vás, takže v tomto ste na ťahu. Túto odbočku som si dovolil povedať v súvislosti s rozpočtom návrhu Sociálnej poisťovne na rok 2014.

    No ale teraz, čo nás čaká, teda keďže neočakávam, že samozrejme považujem za potrebné prijať systémové opatrenia v dôchodkovom systéme tak, aby dôchodkový systém bol dlhodobo udržateľný. Proste, aby neskolaboval, alebo aby neboli po nich nevyhnutné také nepopulárne a nepríjemné opatrenia, ktoré by ho ako tak udržali, ale samozrejme, že by to bolo spojené aj s veľkým sociálnym napätím, aj nepokojmi, lebo zvečera na ráno prijať veľmi nepopulárne opatrenia, to obyčajne takéto so sebou prináša. No a, keďže zo strany SMER-u nepopulárne očakávania už dokonca volebného obdobia nehrozia, pretože Robert Fico povedal, že už budú len posilňovať sociálne istoty, tak mne z toho a z týchto signálov vychádza jediná vec, že prečo sú takí pokojní, veď oni sú v podstate v pohode, nevidieť, že by ich to nejako tlačilo k zemi tieto veľké problémy, ktoré ako my máme pred sebou a mne z toho vychádza jedno a nie tak, že II. pilier sa zmení, alebo že II. pilier dôchodkový zmení neochota škrtať, ako si myslí jeden publicista. Ja si myslím, že II. pilier zruší neochota SMER-u škrtať a preto si myslím, dámy a páni, že nás čaká znárodnenie II. piliera, znárodnenie súkromného majetku.

    Ja viem, že mnohým ľuďom by sa to páčilo, keby, najmä tým chudobným, najmä ľuďom bez príjmu, bez zamestnania, bez úspor. Ak by to urobili tak, ako Jánošík, teda ak by to tak urobili, ako Jánošík, že bohatým bral a chudobným dával, ale od SMER-u to nehrozí, že by brali zbohatlíkom, že by brali zlodejom, že by brali mecenášom, proste no veď sú, to by brali sebe. Ale II. pilier je korisť a ja toto verejne takto nahlas teraz vyslovujem, že na toto si SMER brúsi zuby, jednoducho, a neboja sa ani Európskej únie, a to tak isto vychádzam z vyjadrení Roberta Fica v kontexte s tým, čo sa deje na Ukrajine. On na adresu Európskej únie sa vyjadril tak, že no a čo, ako tak, že sa mi zdá, že minimálne nevhodne na premiéra jednej krajiny, jednej členskej krajiny Európskej únie.

    Dámy a páni, čiže toto je scenár, ktorý na obyvateľov tejto krajiny chystá SMER v tejto oblasti a preto by mali byť ľudia na pozore. Mali by byť ľudia na pozore aj po prezidentských voľbách 2014. Toto som považoval za dôležité povedať pri rozpočte Sociálnej poisťovne. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca Brocku je jedna, jedna faktická poznámka. Nech sa páči, Miroslav Číž. Do rozpravy? Potom. Nech sa páči, pán Číž.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, opäť ale hrubo populistický prejav, ale dobre, to v tej politike sa občas stáva. Len existuje jedna ľudská vlastnosť, ktorej sa hovorí dvojtvárnosť, ktorá mi je osobne veľmi nesympatická. Vy ste hovorili o tom, že pán generálny riaditeľ ako v rozpore a tak, nepochybne, dá sa o tom diskutovať, čo rozprávate, len problém je trošičku širší.

    Pán poslanec Muňko bol generálnym riaditeľom aj v minulosti, bol protiprávne odvolaný zo svojej funkcie a pamätám si na vašu aktívnu úlohu v tejto sfére. Po dvoch alebo koľkých rokoch rozhodli príslušné súdne orgány úplne logicky, že išlo o protiprávny akt. Viete, koľko to bolo peňazí, za ktoré vy osobne tiež nesiete zodpovednosť, pán poslanec? Pána poslanca Muňka poznám, mám tu česť byť jeho priateľom, hovorím to verejne, len poznám teda tým pádom aj jeho aktivity, sponzorské činnosti v charite. Pán poslanec, som absolútne presvedčený, že sumu, ktorú venoval na verejno-prospešné ciele, na deti, onkologické v zdravotníctve, pán Muňko, ktoré dramaticky prevyšujú peniaze, o ktorých ste tu hovorili, sa s vami porovnať napríklad nedajú. A nevadilo by mi to, keby to bola nevedomosť, vy to veľmi dobre viete a mne je veľmi nesympatické, keď v politike kvôli maličkým utilitárnym účelom rušíme elementárnu ľudskú etiku. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán Brocka s reakciou.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ja som rozumel, chcete vystúpiť v rozprave.

  • Reakcie z pléna.

  • Ak chcete na neho, tak nech sa páči, bolo to možno nedorozumenie, dve minúty faktická.

  • Pán poslanec Brocka, mrzí ma jedna vec, to farizejstvo. Vy veľmi dobre viete, že ústavný súd mi prisúdil to, čo tu povedal pán Číž, peniaze. Ja som tie peniaze neprevzal, nechal som ich Sociálnej poisťovni, celý plat dostala Detská fakultná nemocnica, ešte nie môj plat, aj môjho asistenta. Mňa, ale prekvapuje váš návrh, keď máte vo vlastnej strane nominanta Pošty, nevrátila nič, železničiari nevrátili nič, podpredseda, nechcel som to tu hovoriť, parlamentu berie z európskeho, tak nech odovzdá takisto ten plat pre Detskú fakultnú nemocnicu, alebo pre ktorúkoľvek charitatívnu organizáciu a potom daná bude rovnosť. Ale vytypovať a proste veci hovoriť, to je jedna vec.

    Druhá vec, pán Brocka, hovoríte stále o II. pilieri. Musím reagovať ako ekonóm a ako občan, aj ako generálny riaditeľ. Všetci sú blbí v Európe, len na Slovensku sme múdri k II. pilieru. Na Slovensku máme výborne, pokiaľ sa týka, výbornú ekonomiku. V európskej dvanástke vieme, koľko, alebo v európskej starej dvanástke vieme, ako je nastavený, bol II. pilier, aké percentá boli, jedine Slovensko dalo 9 %. Nehovorím o tom, čo ste povedali, pretože hovoríte, že znárodní. Čo spravilo Maďarsko? Neznárodnilo. Čo spravilo Poľsko? Neznárodnilo. Čo spravilo Anglicko, aby dorovnalo? Čo spravilo Chile? A vymenujem vám jednotlivé krajiny, pokiaľ sa týkajú II. piliera.

    Ale nemusíte mať obavy, pán poslanec, už sa začínajú vyplácať budúci rok, lebo tento rok, budúci rok budeme musieť prijať anulitnú novelu. O chvíľočku sa začínajú vyplácať prvé dôchodky. Som zvedavý, čo bude strana KDH a hlavne ekonomickí experti hovoriť, keď sa budú vyplácať dôchodky z II. piliera. Ak si myslíte, že bol druhý pilier tak dobre nastavený, ako aj je nastavený, ja netvrdím, že netreba II. pilier, lebo II. pilier je zásluhový, len v II. pilieri po prepočtoch malo byť nie 1 mil. 300 tis. ľudí, nie to, čo vyplynie, ale môže byť, keď zoberiete a prepočítate to, zhruba do 100 tis. ľudí. Vtedy sa môžeme baviť a potom samozrejme náväzne na to, na to III. pilier a samozrejme musí byť dobrý, aj pokiaľ sa týka kapitálový trh, takže to musíme si tiež povedať. Ale hovorím, výsledky vám iste to, čo je z II. piliera a to čo dorovnáva Poľsko, alebo to čo dorovnáva Maďarsko, som zvedavý ,čo budete hovoriť, či už budeme vo vláde vy, alebo bude niekto druhý, čo budete dorovnávať vy. Len to som chcel, vás znova upozorniť na to, aby sme neprekrúcali veci, lebo ja hovorím jednu vec, aj dneska sa vráťme, Česi bratia, čo idú robiť s II. pilierom? Všetci sme, všetci, nikto tomu, nikto tomu nevenuje pozornosť...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán Muňko, faktická uplynula. Potom sa prihláste do rozpravy.

  • Ťažko sa reaguje na zmätené vystúpenia, ale pokúsim sa. Prosím vás, veď som to naznačil vo svojom vystúpení, že každý rok, na budúci, aj tie ďalšie, štát naleje miliardu eur do Sociálnej poisťovne, aby bolo na dôchodky z I. piliera. To znamená, daňoví poplatníci vlastne, nie štát, ale tisíc miliónov eur, aby bolo na dôchodky. A vy idete porovnávať tieto dôchodky z II. piliera, teda s II. pilierom? Čo dostanú ľudia? Veď tam si ľudia dávali svojich 9 % za našej vlády, za vašej len štyri, lebo ste to tak znížili, ďalšími opatreniami ešte ste prispeli k tomu, že sa nezhodnocovali, ako sa mohli zhodnocovať, ale keby ste vy pomerne toľko každý rok prispeli sporiteľom v II. pilieri, ako prispievate na I. pilier, no tak by ste nemohli povedať takú hlúposť, alebo že porovnávať dôchodky z I. a II. piliera. Páni, ale budem možno podrobnejšie o tom, pri tom svojom bode programu, keď budem hovoriť, jeden plat stačí.

    A pánovi Čížovi, pán kolega Číž, (reakcia z pléna) pán kolega Číž, no veď dve-tri verejné funkcie a platené z verejných zdrojov, to je nonsens, to tu nebolo v 90. rokoch, naozaj, veď vy ste tu boli v Národnej rade zamestnanec Národnej rady, veď vy si to musíte pamätať. Ale to, čo ste vy cez SMER zaviedli, akú prax, (reakcie z pléna) akú pažravosť, takú pažravosť, naozaj to nemá obdobie, a najmä v čase, a najmä v čase krízy, v čase krízy. Pánu Muňkovi sa žiadna krivda nestala, veď on bol poslanec Národnej rady aj s platom, aj so všetkým, čo k tomu patrí.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďalším rečníkom v rozprave je Jozef Mihál. Nech sa páči, pán kolega. Pokojne páni. Pán Mihál, máte slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda, vážený pán generálny riaditeľ, kolegyne, kolegovia, ja takisto chcem trošku rozpitvať rozpočet Sociálnej poisťovne a nielen ten budúci pre rok 2014, ale chcem sa vrátiť aj k výsledkom roka 2013, aby sme boli v jasnom kontexte toho, kde sa Sociálna poisťovňa nachádza. Ale tu teraz naozaj primárne nejde o inštitúciu Sociálna poisťovňa a nejde ani o inštitút, ani o pána generálneho riaditeľa, ja sa zdržím nejakých komentárov podľa možnosti, ale ide o systém, dôchodkový systém ako taký. A tu si treba uvedomiť, že nie je to dobré, nie je to dobré, ideme do bankrotu dôchodkového systému, ak takto budeme pokračovať ďalej.

    Prečo to hovorím? Každý, kto má trošku cit pre čísla a trošku venuje času rozpočtu Sociálnej poisťovne, to tam predsa jasne musí vidieť. Takže, pokiaľ ide o rok 2013, ktorý pomaly končí, tak ja som sa z materiálu, ktorý sme dostali na schválenie, dozvedel, že skutočné príjmy Sociálnej poisťovne v roku 2013 budú oproti naplánovanému stavu, pôvodne naplánovanému stavu, nižšie o 73 mil. eur. Sociálna poisťovňa získa menej o 73 mil. eur pre tento rok. Čo je ale dôležité, príjmy od ekonomicky aktívneho obyvateľstva, to znamená zamestnávatelia, zamestnanci, živnostníci, resp. SZČO, dobrovoľne poistené osoby, dajú do Sociálnej poisťovne tento rok o 88 mil. eur menej, ako sa pôvodne plánovalo. Samotní živnostníci, resp. SZČO dajú do Sociálnej poisťovne o 73 mil. eur menej, ako sa pôvodne plánovalo a to pritom živnostníkom boli dramatickým spôsobom zvýšené v roku 2013 ich odvody. Odvody, tie tzv. minimálne do samotnej Sociálnej poisťovne, lebo máme ešte aj zdravotné poistenie samozrejme, minimálne odvody do Sociálnej poisťovne šli hore o 18 eur mesačne a tie vyššie odvody, ako minimálne, tie skočili hore až o 30 %. Napriek takémuto masívnemu zvýšeniu odvodov živnostníkom Sociálna poisťovňa nesplnila tento svoj plán výberu odvodov od živnostníkov, chýba jej 73 mil. eur a prečo to je, napriek tomu zvýšeniu odvodov, veď mali prísť väčšie odvody, neprišli, no prečo to je? Odpoveď je úplne jednoduchá. Preto, lebo nám zmizlo 40 tisíc živnostníkov, ktorí pôvodne v Sociálnej poisťovni boli.

    V novembri 2011, čiže na sklonku vlády Ivety Radičovej, bolo v Sociálnej poisťovni prihlásených a povinné odvody do Sociálnej poisťovne platilo približne 253 tisíc živnostníkov. Teraz je ich omnoho, omnoho menej, zhruba o 40 tisíc menej a z materiálu, ktorý nám predložil pán generálny riaditeľ na posúdenie a schválenie vyplýva, že Sociálna poisťovňa predpokladá, že v roku 2014 bude mať 204 tisíc platiacich živnostníkov. Čiže z 253 tisíc za v podstate dva roky, pokles na 204 tisíc živnostníkov. To je v podstate 49 tisíc živnostníkov mínus. Kde sa títo ľudia stratili? Stratili sa. Odvody neplatia. V tom horšom prípade neplatia nič a čerpajú sociálne dávky dnes. Prečo sa tomu tak stalo? Nemienim tu hádzať hrach o stenu, ani nosiť drevo do lesa, všetci to dobre viete, prečo sa to stalo.

    Takže Sociálna poisťovňa pre rok 2013 nemá tieto zdroje. Čo sa teda deje? Nastupuje štát. Samozrejme, podľa zákona štát si musí splniť svoju povinnosť a tak štát musí sanovať tieto výpadky príjmov Sociálnej poisťovne vyššími dotáciami. V roku 2013 tak oproti pôvodnému plánu štát zaplatí Sociálnej poisťovni dotáciu o 23 miliónov viac. Plán bol 689 miliónov, skutočnosť podľa materiálu, ktorý ste predložili, je 714 miliónov, to je tých 25 miliónov, 23 miliónov, pardon, rozdiel, 25 miliónov rozdiel a keď som si ešte dnes pozeral webovú stránku ministerstva financií, tak tam som sa dokonca dozvedel, dočítal, že malo by to byť dokonca až 721 miliónov, čiže ešte ďalších 7 miliónov musí štát pridať, po tom všetkom. To je, ak dobre počítam, 32 miliónov plus oproti plánu.

    Prečo to štát musí robiť? No jednoducho preto, keby tú dotáciu nedal, keby nezvýšil tento príspevok štátu, tak Sociálna poisťovňa by nemala peniaze na výplatu dôchodkov z takzvaného I. piliera. A pokiaľ ide o samotné dôchodky, starobné dôchodky, tak oproti plánu za rok 2013 Sociálna poisťovňa musí na starobné dôchodky vyplatiť občanom dôchodcom o 23 miliónov eur viac, ako pôvodne predpokladal rozpočet. Čiže vypadli príjmy, navýšili sa požiadavky na dôchodky, túto, tento rozdiel musí sanovať štát, pretože zákon túto povinnosť štátu dáva. Kto je to štát? Štát, to sú všetci občania a na tieto dotácie sa všetci títo občania musia zložiť svojimi daňami. Či sú to dane z príjmov, spotrebné dane, DPH, skratka občania tento deficit v konečnom dôsledku musia zaplatiť. Žiadny Ježiško alebo Brusel, jednoducho občania.

    Čiže rezumé pre rok 2013 tak, ako sa nám končí a tak ako to uviedol pán generálny riaditeľ vo svojej správe, je taký, že príjmy sú o 75 miliónov od ekonomicky aktívneho obyvateľstva nižšie. Naopak, výdavky na dôchodky sú o 25, pardon, miliónov vyššie. To je stomiliónov eur, ktoré chýbajú v rozpočte za tento rok. Sociálna poisťovňa to kryje z rezerv a zvyšuje dotácie od štátu. Áno, aby sme nezabudli pripomenúť, rok 2013 bol výnimočný aj tým, že v roku 2013 ešte bol otvorený II. pilier. To znamená, že Sociálna poisťovňa si pomohla v rozpočte aj prevodom príspevkov od bývalých sporiteľov, ktorí vo viere, že sa pre nich I. pilier viac oplatí, ako II. pilier, vystúpili z II. piliera a ich úspory v sume radovo desiatky či stovky miliónov eur boli prevedené do Sociálnej poisťovne.

    Mne je veľmi ľúto týchto ľudí, ktorí vystúpili z II. piliera, najmä tých mladších, ktorí boli presvedčení propagandou súčasnej vlády, že z II. piliera majú vystúpiť, aby mali vyššie dôchodky, pretože sa obávam, že tie budúce vlády o 23-30 rokov, tie sľuby, ktoré im populistickým spôsobom dala vláda Roberta Fica, im nikto nebude schopný splniť.

    Ako vyzerá návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2014? Podľa návrhu rozpočtu na rok 2014 má štát Sociálnu poisťovňu dotovať sumou 1 miliarda 61 miliónov eur, jedna miliarda 61 miliónov eur. To je o 347 miliónov eur viac, ako má byť skutočný príspevok štátu za rok 2013. Čiže medziročne je nárast príspevku štátu, nárast dotácie o 347 miliónov eur, nie o 5 eur o 347 miliónov eur. Viete, čo to vlastne znamená? Bez týchto peňazí by Sociálna poisťovňa, pani Gabániová, nebola schopná vyplácať dôchodky súčasným dôchodcom.

    A teraz pre vás, aby vám, aj vám to bolo jasné, poviem, čo to vlastne znamená. Jedna miliarda 61 miliónov eur, dotácia Sociálnej poisťovne od štátu s tým, že máme asi 980 tisíc poberateľov starobných dôchodkov, ak si to, prosím, medzi sebou predelíte, tak na jedného dôchodcu to znamená dotáciu vyše 1000 eur ročne. Na dôchodok jedného dôchodcu. V prepočte na mesiac je to viac ako 80 eur mesačne. Čiže keby táto dotácia od štátu do Sociálnej poisťovne neprišla a keby rozpočet Sociálnej poisťovne bol o tom, že to, čo sa vyberie na odvodoch, sa zároveň vyplatí na dôchodky, tak dôchodky zo Sociálnej poisťovne, ktoré poberajú súčasní dôchodcovia, by museli byť v priemere o 80 eur nižšie.

    Milí dôchodcovia, viete si predstaviť, že by váš dôchodok bol o 80 eur mesačne nižší? Ja viem, že si to predstaviť neviete, to by vás priviedlo do zúfalstva, tie dôchodky sú tak či tak nízke. Ale predstavte si, že by ste dostali o 80 eur menej. To, že dôchodky dostávate také, aké dostávate, je vďaka tejto dotácii od štátu. Myslí si niekto, kto tu sedí, že takáto dotácia od štátu je dlhodobo udržateľná? A s tým, že má vlastne stále narastať? S tým, že táto vláda osekala viac o polovicu II. pilier, to znamená to, čo sa malo vrátiť z II. piliera, sa dôchodcom nevráti, že Sociálna poisťovňa bude v ďalších rokoch stále vo väčších a väčších problémoch? Miliarda eur, vyše miliarda eur, to je približne 1,5 % HDP. To nie je maličkosť. A ešte raz opakujem, keby tej dotácie nebolo, tak by súčasní dôchodcovia mali o 80 eur nižšie dôchodky. Takýto je súčasný stav v Sociálnej poisťovni, takýto je súčasný stav v I. pilieri a treba si to otvorene povedať, pokým sa to úplne nezosype.

    Čakal som, čo povie pán generálny riaditeľ v kontexte toho, že sa pripravuje anuitná novela pre II. pilier a dočkal som sa. Presne to povedal pán generálny riaditeľ, čo predpokladám, že budú predstavitelia SMER-u, či je to pán generálny riaditeľ, či je to premiér, či to budú poslanci a ďalší predstavitelia SMER-u, čo budú hovoriť v momente, keď sa začnú vyplácať anuitné dôchodky z II. piliera. Budú hovoriť občanom víťazoslávne: "My sme vám to hovorili, 20-eurové mesačné dôchodky, II. pilier nefunguje, tu máte jasný dôkaz."

    Dostáva dôchodca, ktorý čerpá dôchodok z II. piliera nejakú dotáciu tak, ako ju dostáva dôchodca, ktorý má dôchodok z I. piliera? Aj jemu dáte 80 eur mesačne tak, ako to dostáva dôchodca z prvého piliera? Ak áno, potom sa môžme baviť o tom, čo je výhodnejšie, či druhý alebo prvý pilier. Pokiaľ to je tak, (potlesk) pokiaľ to je tak, že štát dáva každému dôchodcovi 80 eur mesačne z daní a nie z odvodov, ale z daní, tie peniaze mohli ísť niekde inde, tak potom nie je fér porovnávať sumu vyplatenú z prvého a sumu vyplatenú z II. piliera.

    Zdieľam obavy kolegu Jula Brocku o to, že s naraz pribúdajúcim časom a s tým, ako sa bude aj rokovať o anuitnej novele, tak začnú silnieť tieto reči zo strany predstaviteľov SMER-u a takouto falošnou argumentáciou budú namotávať sporiteľov, ktorých je stále v II. pilieri okolo jedna, 1 milión 400 tisíc, aby z II. piliera vystúpili. Začnú potichu, ale neúnavne robiť takúto falošnú a špinavú propagandu. A prečo? Mali sme tu tri, či štyri dni ministra financií Počiatka.

  • Pozn. red.: správne má byť Kažimíra.

  • Vážení kolegovia, ten sa len tak mohol usmievať a pochechtávať z toho, čo ste mu ako opoziční poslanci rozprávali o nejakom rozpočte. Keď tento človek vie, že v II. pilieri má temer 6 miliárd eur, ktoré si tam sporitelia nasporili a šikovnou stratégiou, tlakom psychologickým plus tým, ako bude vyzerať anuitná novela, budú tlačiť na sporiteľov, aby z II. piliera vystúpil, tak môže bez problémov tak, ako minulý rok si zahojil rany v rozpočte, zahojiť aj tento rok rany tým, že znovu víťazoslávne otvoria II. pilier a vyštvú všetkých sporiteľov, ktorí ešte tam zostali, z neho von. Tých 6 miliard eur je veľmi lákavých. Heslo Madame Pompadour, po nás potopa, presne sedí na druhú vládu Roberta Fica. To je jedno, čo príde po vás, dôležité je, aby ste si vy zachránili kožu a to, že tak urobíte na úkor fungujúceho dôchodkového systému a na úkor budúcich dôchodcov, to vám je absolútne jedno.

    Ešte raz chcem zdôrazniť, ja nepoviem ani slovo proti rozpočtu Sociálnej poisťovne, tak ako bol predložený, pretože chápem, že Sociálna poisťovňa je vo veľkom svrabe. Chápem, že I. pilier, tak ako funguje dnes, je dlhodobo neudržateľný a nie pán generálny riaditeľ Muňko za to môže, ale môže za to zle nastavený systém a to, že nie ste ochotní diskutovať o zmenách I. piliera tak, ako diskutovať skutočne treba, nie odsúvať riešenia na nejaké budúce vlády s heslom po nás potopa, ale diskutovať o tých zmenách teraz, aj keď to pre vás bude skutočne nepopulárne. Jednoducho ešte raz zdôrazňujem, dnes prispieva štát každému dôchodcovi sumou v priemere 80 eur mesačne na jeho dôchodok, na tie mizerné dôchodky ešte ide 80-eurová dotácia. Keby jej nebolo, tak ten, kto má dnes 350-eurový dôchodok, mal by len 270-eurový. Toto si treba uvedomiť a ak chcem pre strednú, mladšiu generáciu a naše deti zachovať nejaký dôchodkový systém, tak sa poďme o tom seriózne baviť. Jedna z možností,ako to urobiť,je korektne a zodpovedne prijať ústavný zákon o dôchodkovom systéme na Slovensku.

  • Na vystúpenie pána poslanca Mihála sú štyri faktické poznámky. Končím možnosť, nech sa páči, Darina Gabániová s prvou.

  • Ďakujem. Pán Mihál vaše virtuálne prepočty, čo by bolo, keby bolo, ako bude a čo by bolo, sú také, viete, môžu byť vypovedané, nemusia. Chcem povedať toto, neznášam, keď sa v súvislosti s II. pilierom rozpráva o úsporách a sporiteľoch. Prosím vás, čo stále oblbujete tento národ? Veď viete všetci veľmi dobre, že sú to peniaze, ktoré títo ľudia zveria súkromným podnikateľom, subjektom, ktoré s nimi podnikajú a nemajú žiadnu záruku ničoho. Máme príklady zo sveta.

    Ďalšia vec, ako mohol byť masírovaný II. pilier tomuto národu, keď mediálne je mizerný? Nedosahuje 1000 eur, kde by sa oplatilo byť sporiteľom v II. pilieri, keby mesačne zarábal 1000 eur. Čo to tu zase oblbujete ľudí, preboha, už dávno tam nemali čo hľadať. Dávno mal byť II. pilier zrušený.

  • Pán kolega, ja som rád, že ste, že ste pokračovali vo vysvetľovaní vážnosti situácie, v akej sa nachádzame. Prosím vás, na to netreba ani computer, ani kalkulačku, to sú dve čísla. Vyberie sa 5,6 miliardy a vyplatí sa 6,1. Rozdiel je 0,5 miliardy eur. To je 500 miliónov eur chýba na dôchodky z I. piliera. Čiže inými slovami, tá miliarda, ktorá ide z daní zo štátneho rozpočtu na dôchodky z I. piliera, pán poslanec, vy ste to vyčíslili, že je dotácia 80 eur mesačne v priemere starobnému dôchodcovi, ktorý má dôchodok len z I. piliera. Ak by takáto injekcia išla do II. piliera pomerná, to znamená, keď bolo 9 % z 18, deväť, polovica, tak keby sporiteľ dostal 40 eur mesačne z II. piliera pridané k svojmu dôchodku, no tak by to bolo tak jasné, že na to nemusíte mať skončenú ani základnú školu. A dokonca ešte keby mal pridané aj pri tom štvorpercentnom odvode pomernú časť 20 euro mesačne, tak aj tak musí ten, kto si sporí, aj v prvom aj v druhom, tak byť na tom evidentne lepšie, ako budú sporitelia z I. piliera.

    Ja tak isto tomu rozumiem, ako vy, že toto je len ak nám niekto oponuje týmto argumentom a tak emotívne a politicky, tak je to len preto, že do vášho scenára znárodniť úspory v II. pilieri sa to nehodí. Ale veď uvidíte, ten čas beží veľmi rýchlo, veď ak sa dožijeme, ak sa toho dožijeme, ak to neurobíte, tak sa vám verejne ospravedlním a možno aj inak, ale len hovorím, že toto chystáte na sporiteľov v...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S ďalšou faktickou, nech sa páči, Miroslav Číž.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. No, vážení kolegovia, obaja, ktorí ste zatiaľ vystupovali, naozaj v politike je obrovskou a potrebnou vlastnosťou mať pevné nervy, ale toto, čo tu predvádzate, je veľmi zložité. Ja sa aj ospravedlňujem, pravda, ak mi aj trošku tečú nervy, lebo tak pre mňa, teda dovoľte ten subjektívny pohľad, nehorázne klamstvá vydávať vo verejnosti a rozprávať to verejne pri tom, kde už je v odbornej tlači jasne vydefinované, o čo ide. Tak pravicová vláda v Poľsku zruší II. pilier. Predpokladám, že teda znárodňuje, sú to nejakí komunisti tam, v tej Tuskovej vláde, maďarský pravicový premiér ruší II. pilier. Nehovorím o tom, o vývoji situácie, ktorá je všeobecne známa aj vám, pán Mihál, v Chile, kde vznikol tento nádherný konštrukt ešte aj z Medzinárodného fondu kedysi.

    Nechceme o tom hovoriť, lebo nepochybne je ten fenomén tu, zneisťuje obyvateľov a musíme situáciu predovšetkým riešiť. Už sa aj preto ani nechceme vracať ku kritike tohto II. piliera, lebo je realitou.

    Pán Brocka, aj pán Mihál, tých 60 000 dôchodcov, Nemcov, ktorí boli v takomto pilieri a ich investičná, tteda am kam mali investované peniaze, mali tie nádherné toxické akcie bánk, ktoré potom skrachovali a tých 60 000 ľudí, ako má, ich dôchodky odišli. Penzijné systémy v Amerike, kde skrachované fabriky Omron a spol., kde sú státisíce ľudí, ktorí nemajú dôchodky, kde tá garancia dôchodku spoločnosťou je nevyhnutná, lebo to je jediný pevný, ešte jediné, čo zatiaľ neskrachovalo naozaj sú štáty, ktoré sú schopné garantovať elementárne veci pre ľudí. Skrachoval celý váš neoliberálny model. Napriek tomu sem prídete a vystatovačne provokujete. Držte, preboha, radšej v danom prípade aspoň elementárnu etiku, lebo vy sa ešte dožijete ľudí, ktorí budú doplácať na tento stav, ktorý ste vytvorili a na to, že ste tých 6 miliárd..

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči, ďalej Igor Hraško.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Mihál, ktorýsi kolega predchádzajúci vás nazval, že klamete, ale jemu asi vôbec nevadí, keď jeho predstavitelia čelní klamú v priamom prenose v televízii, takže a hovorí tu niečo o charaktere. To mi príde také, príde také smiešne.

    Ale poďme k vášmu prejavu. Hovorili ste o tom, že naozaj štát vyberie na odvodoch do Sociálnej poisťovne menej, čo musí potom dokladať z daní, z výberu daní, ktoré mohli ísť, samozrejme, na niečo iné. Mohli ísť na rozvoj, na podporu, na kultúru, na školstvo, atď. Táto vláda by bola najradšej, keby II. pilier neexistoval, pretože tým pádom by sa jej zapchala tá diera, ktorá je teraz, od ktorej vlastne teraz utekajú peniaze do II. piliera tým, ktorí sú zodpovední a ktorí sa naučili starať sa v prvom rade sami o seba a sami si sporiť na svoj vlastný dôchodok, na svoju vlastnú budúcnosť. To znamená, že vláda teraz by bola naozaj veľmi rada, ako sa vyjadrila aj iná kolegyňa z vládneho SMER-u, že keby II. pilier neexistoval. Super. Ja sa teraz pýtam, že vládnych poslancov, oni tu možno dovtedy nebudú, pretože za dvadsaťpäť rokov, keď ja pôjdem do dôchodku, kto mne zo štátu zaplatí dôchodok? A toto je otázka. Vy si teraz zožeriete to, čo je nachystané. Vyžeriete plnú chladničku, ktorá je, ale vôbec vás nezaujíma, čo bude o pätnásť, o dvadsať, o dvadsaťpäť rokov, o tridsať rokov. Z čoho budú vyplácané dôchodky našich detí a vnukov, keď vy alebo teda podobné vlády, dúfam, že také už nebudú existovať u nás na Slovensku, ktoré pripravujú také ohromné opatrenia na zvýšenie zamestnanosti. Nedávno sa tuná vyjadril premiér, že pripraví 50 000 nových a za dva roky sa mu nepodarilo poriadne nič. Robia opatrenia, kedy likvidujú podnikateľov, živnostníkov. Tí odovzdávajú svoje živnosti. Menia ich na sro-čky. Potom zistia, že ešte horšie spravili, pretože prídu daňové licencie. Takže opatrenia také, ktoré likvidujú ľudí. A pritom je tu skupina ľudí, ktorá je tak, tiež žije takým parazitickým spôsobom a vôbec im to nevadí, že ochudobňujú tento systém. Takže robia nesprávne kroky.

  • Nech sa páči, s reakciou Jozef Mihál.

  • Pani poslankyňa Gabániová, pán poslanec Číž, z vašej rétoriky je mi zrejmé, že ste si zrejme zabudli na stole smerácky manuál niekedy z roku 2009, kedy bolo povinnou jazdou každého smeráka vehementne útočiť na II. pilier, ale sme už v roku 2013. Ja vám teda pripomeniem, že vlani (reakcia z pléna), vlani ste pokojne mohli, máte tu osemdesiattri hlasov, vlani ste pokojne mohli II. pilier úplne zrušiť, keď je taký zlý. Neurobili ste to. Naviac, naopak, ste tým nepopulárnym, nenávideným správcovským spoločnostiam, tým ťažkým kapitalistom zvýšili v ich prospech poplatky. Prakticky dvojnásobne. A keby sme tu neboli kričali, tak by to bolo možno ešte aj viac, ktoré, čo by ste im dali. Čiže toto mi trošku nesedí tá vaša útočnosť, pán Číž, pani Gabániová na správcovské spoločnosti s tým, že súčasne vy sami, pozrite sa na výpis z hlasovania, ste hlasovali za to, aby sa zvýšili poplatky, ktoré musia sporitelia platiť správcovským spoločnostiam. Tu mi niečo nesedí, dáma a páni.

    A druhá vec je, áno, plné ústa neoliberalizmu a podobných rečí, pán Číž, ale že by ste sa vyjadrili k tomu, prečo Sociálna poisťovňa musí miliardu a 61 miliónov dotovať na dôchodky, prečo musí každý dôchodca dostať od štátu 60 eur mesačne, čo bola podstata môjho príspevku, na to vás, na to ste akosi zabudli zareagovať. Ďakujem pekne. Aj na budúce takto skúste.

  • Ďakujem pekne aj za túto výmenu. Uplynula devätnásta hodina, takže chcem oznámiť, že vzhľadom na to, že zajtra o deviatej pokračujeme v rokovaní neverejnou časťou schôdze, žiadam zamestnancov kancelárie, aby vykonali všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie tohto neverejného rokovania vrátane zamedzenia úniku informácií z tejto sály. Potom budeme pokračovať po ukončení tohto neverejného rokovania aj v tejto rozprave. Ďakujem pekne za dnešok. Pekný večer.

    Dovidenia zajtra.

  • Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.