• Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci.

    Otváram desiaty rokovací deň 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Mikuláš Dzurinda, Monika Gibalová, Peter Pollák a László Solymos.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 (tlač 640).

    Už zaujal svoje miesto pán podpredseda vlády a minister financií, obdobne aj pán spravodajca.

    Dávam slovo ďalšiemu v poradí z ústne prihlásených rečníkov poslancovi Jánovi Mičovskému a pripraví sa pán poslanec Jozef Mikuš.

    Nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

  • Dobré ráno. Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister financií, vážené kolegyne, kolegovia, otvárame dnes štvrtý rokovací deň rokovania o štátnom rozpočte, bude posledný možno, možno nie.

    Napadlo mi do tejto komornej atmosféry vstúpiť možno trocha s mierne úsmevným pokusom, aj keď ja nie som veľký humorista, že keby som bol možno poverený ako nejaký novinársky elév priniesť také nejaké glosy z tohto rokovania, tak by ma napadli možno také nejaké krátke vetičky, že čím je zákon dôležitejší, tým je menej zástupcov ľudu v tieni zákonnosti, to je taká zaujímavá korelácia, alebo že je veľmi málo poslancov, ktorí možno všetkým súvislostiam tak zložitého materiálu rozumejú, ale je veľmi málo tých, ktorí necítia potrebu k tomuto zákonu sa vyjadriť, to je tiež istý paradox, alebo možno keď vidím tu rozčítaný jeden denník pána ministra, tak že je len málo chvíľ, keď minister financií zdvihne zrak od rozčítanej literatúry, aby sa započúval do rozpravy k tomuto zákonu. Možno to bude tým, že si je istý, že tento zákon bude schválený a nech sa povie, čo sa povie, tak už to veľa na tom nezmení nikto z nás. A je to asi aj pravda. Pán minister to možno aj tak cíti, a preto sa venuje niekedy viacej literatúre ako rozprave. Napokon, treba uznať aj ľudsky, že počúvať štyri dni rôzne veci, ktoré on sám ako odborník vyhodnotí ako málo odborné, nemusí byť vždy ľahko zvládnuteľné. No, dobre, to bol ten pokus o humor, verím, nie veľmi úspešný, lebo nejako som nikoho nerozosmial. Ale napokon rozosmievať zástupcov ľudu akýmikoľvek bonmotmi a pri takomto zákone by bolo asi celkom málo dôstojné.

    Takže poďme trocha vážnejšie. Zabŕdnem do histórie a pripomeniem starý Egypt. Tí múdri Egypťania mali dva také spôsoby, ako sa prihovoriť ľudu. Používali na to dve rôzne písma, z nich jedno sa volalo hieratické a druhé démotické. To démotické ako démos (ľud) bolo určené pre ľud, aby úradné, právne, zdravotné a rôzne spisy aj pospolitý ľud ľahšie porozumel. A ja si myslím, že by bolo celkom dobré, keby pri takomto zákone, ktorý nie je pre niekoľkých odborníkov, pre expertov, ale ktorý dopadne úplne bez rozdielu na každého občana Slovenskej republiky, sa použili tiež dva druhy prístupov, možno ten odborný, kde sa pán minister vie porozprávať s kolegami tak povediac, ani nieže je otázka, že to je z ktorej strany, ale od kolegov z ktorej profesie. To by bol ten jazyk, ktorý je povinný použiť pri takomto zákone. A potom možno by bolo celkom fajn použiť aj ten démotický jazyk, ten, aby mu ľud lepšie porozumel a aby vedel, o čom to vlastne tí poslanci štyri dni rozprávajú a keď tá väčšina zdvihne za ten zákon ruku, aby aspoň tušili, čo sa zhruba za týmto zákonom skrýva. Ja si myslím, že možno to ani nezaujíma mnohých, ale mnohých aj áno. Ale prehrýzť sa spleťou ekonomických súvislosti je naozaj nad sily občana. A napokon prečo by on mal byť tým, ktorý by sa snažil toto klbko tej Ariadninej nite, ktorá vedie labyrintom ekonomických a finančných záležitostí Slovenskej republiky, prehrýzať a odvíjať v ňom túto niť? Použijem na to jeden ani nie príklad, ale to, o čom si myslím, že je možno dôležité v tomto zákone. Ja naozaj nepôjdem do množstva čísiel. Tých tu zaznelo veľa. A ja sám, hoci som sa snažil tu poctivo sedieť, možno som boj jeden z tých, ktorí tu sedeli najviac, som sa niekedy v tých číslach strácal. Takže necítim potrebu, aby som túto chybu zopakoval alebo aby som to množstvo čísiel zväčšoval.

    Takže ostaňme pri takom jednoduchom a základnom výstupe zákona o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2014. Nie je to tam možno presne napísané, ale neraz tu zaznievala celkom pozitívna informácia, že schodok štátneho rozpočtu na rok 2014 dosiahne, tak sa to plánuje, taký je cieľ vlády Slovenskej republiky, 2,8 % z hrubého domáceho produktu. No ja vidím, že to je v tom hieratickom písme napísané, lebo, po prvé, 2,8 %, to je celkom milé percento, ktoré naozaj má v sebe už svojou veľkosťou obsiahnuté to, že ľudí nemôže znepokojiť, 2,8 %, to je v podstate málo. Keď niekto ide do banky a dajú mu 2 %, tak síce je to vzhľadom na dnešné úrokové miery možno až priveľa, ale ľudia vedia, že to proste neznamená veľa. A z čohože to je? Z HDP? No ktože si vie predstaviť tie desiatky miliárd eur, ktoré vyprodukuje firma menom Slovenská republika a z ktorých teda ten schodok sa počíta? Ja nepochybujem, že počítať schodok štátneho rozpočtu týmto spôsobom je nielen medzinárodne uznávané, ale aj potrebné a rozumné. A vôbec ma nenapadá, že by som mal voči tomu protestovať. Určite je rozdiel vyjadrovať schodok nášho hospodárenia vo vzťahu k takej krajine, ktorá vyprodukuje 75 mld. služieb a tovarov a k takej, ktorá vyprodukuje 700 mld. Určite tá 700-miliardová si môže dovoliť úplne iný schodok ako tá 70-miliardová. Takže súhlasím s tým, že takéto porovnanie je celkom opodstatnené, a neprotestujem, ale zároveň ako zástupca mnohých občanov, ospravedlňujem sa tým, ktorí to majú jasnejšie ako ja, hovorím, že im to veľa nepovie. Jedno číslo je príliš malé, nevzbudzuje pozornosť, lebo je také mierumilovné, 2,8 %. No a to druhé je strašne veľké, desiatky miliárd, no kto má pochopiť, aké veľké sú hodnoty, ktoré sa skrývajú za desiatkami miliárd? Ľudia vedia rozlíšiť, že ja neviem je škodovka za 8 tisíc eur a mercedes za 30 tisíc. A ten rozdiel si vedia predstaviť. Ale medzi týmito dvoma číslami sa zrejme dosť mnoho z nás stratí. A tak si myslím, že by sme mali povedať občanom to, o čom tu rokujeme v tom démotickom jazyku starých Egypťanov, v tom ľudovom jazyku.

    A ten ľudový jazyk mi navráva, že by sme mali zdôrazniť nasledovné. Táto firma, táto naša krajina, táto naša spoločnosť musí sa riadiť rozpočtom. To je úplne v poriadku. To nie je výmysel doby. A vieme, že na budúci rok, aby sme úspešne fungovali, aby každý dostal primerane to, čo dostať má, a aby sme nejakým spôsobom obstáli v tých zložitých súvislostiach, o ktorých vie oveľa lepšie pán minister ako ja, takže na to potrebujeme 17,2 mld. eur. To je ešte stále veľké číslo. Ale teraz keď ho dáme do tej protiváhy, že zároveň sme schopní v tejto našej krajine vyprodukovať len 13,8 mld. eur, to znamená to, čo dokážeme zarobiť, je o niečo menšie ako to, čo potrebujeme na prevádzku našej krajiny. Ten rozdiel je 3,4 miliardy alebo, aby som bol presnejší, to je menej, len to mi vyšlo z toho zaokrúhľovania, nepodstatné, možno 3,3 mld., skôr. Ešte stále to možno v tejto chvíli nevypadá tak, že by sme sa mali znepokojiť. Ale už je to znepokojivejšie ako keď som hovoril iba o tých 2,8 % schodku z HDP. A teraz keď si urobíme jednoduchý prepočet, nie možno úplne najpresnejší, ale môžeme urobiť záver z týchto dvoch zložitých čísiel, na prevádzku krajiny spotrebujeme o štvrtinu viac zdrojov, ako ich máme zarobených. Keby som to chcel dať na percentá, tak možno 24, povedzme, 25 % je to, v čom prevyšuje naša spotreba našu výrobu. To, už si myslím, by mohlo občanov zaujať viacej, lebo už hovoríme o tom, že je to istý rozdiel, ktorý bude musieť niekto raz niekedy zaplatiť. Asi sa zhodneme aj pri nízkom ekonomickom vzdelaní na tom, že to asi nedotlačíme v tlačiarňach Národnej banky ani v Kremnici dukátmi, nespustíme mašiny, aby nám 3 miliardy vyrobili, ale že to budeme musieť vytlačiť možnože z potu väčšieho pracovného úsilia. No a keď si odpustíme toto úsilie v roku 2014, že nebudeme chcieť vytlačiť toho potu miesto tých netlačených peňazí, no tak to budú musieť vytlačiť tí, čo prídu po nás.

    A ja si myslím, že my by sme mali tu nielen byť naozaj pre svoje volebné obdobie, ale mali by sme byť natoľko uvážliví, že by sme si mali už teraz uvedomovať, že tie peniaze raz niekto bude musieť reálne doplatiť alebo, to je tá druhá možnosť, môžeme ich nedoplatiť a skrachovať. Ja viem, krach štátu vypadá dosť nereálne, štát má predsa len iné možnosti ako firma alebo rodina. Ale po skúsenosti s tým, ako sme vajatali okolo gréckeho rozmachu, na ktorý nebola reálna ekonomická sila, ale chuť spotrebovať tam bola, už asi cítime, že táto kategória (krach štátu) nie je úplne nereálna, a nechcem povedať, že je to vízia Slovenskej republiky, ale prst je tu zdvihnutý, ak by sme sa správali nesprávne, a to vôbec nie je otázka len jedného roka, pretože rozpočet, to je nekonečný príbeh z roka na rok, tak by sme mohli aj skrachovať.

    A keďže tie miliardy sú stále veľké, tak ja skúsim povedať to tak ešte viac démotickejšie, ešte viac tým ľudovým démotickým egyptským písmom určeným ľudu. A predstavme si teraz rodinu, možnože takú štvorčlennú (rodičia, dve deti). A majú, pre jednoduchosť mi dovoľte použiť príklad, príjem 1 000 eur mesačne. Obávam sa, že takáto rodina nie je vôbec netypická a že možnože mnohé rodiny tento príjem (štvorčlenné) ani nedosahujú. Ale, dobre, nebudeme rozplakávať sa. Povieme si, že tých 1 000 eur je prípad rodiny, ktorá však potrebuje pre svoju prevádzku o 240 (o 24 %) viacej každý mesiac. To je ten schodok. Už sa to počuje teraz, predpokladám, zrozumiteľnejšie, príjem je 1 000 eur, výdaj je 1 240. Ľahkou násobilkou prídeme k tomu, že tá rodina na konci roka má deficit 2 880 eur (stotisíc korún starých). No a touto rodinou je naša krajina (Slovenská republika) v rozpočte pre rok 2014. No to je, si myslím, nie už tak nezrozumiteľné. A vo mne ako človeku, ktorý vždy sa živil vlastnou prácou a nemal nejaké dodatkové zdroje a snažil sa nemať veľa dlžôb, to osobne vzbudzuje isté také znepokojenie, pretože nechcel by som byť členom tej rodiny, ktorá každý mesiac minie o 24 % viac, ako zarobí. Ja si myslím, že určite sa nájde na to dosť veľa dôvodov, aby sa ten príklad považoval za nesprávny, pretože porovnávať tieto dve veci nebude asi úplne korektné z hľadiska vied ekonomických. Ale na druhej strane si myslím, že sa nevzďaľujeme úplne od samotnej podstaty, keď upozorňujem na to, že takáto rodina má v zásade len dve možnosti, nevšímať si to a povedať si, že veď dajako bolo, dajako bude, veď to raz niekto zaplatí, veď nás vari nezderú z kože, alebo robiť nejaké múdre opatrenia, ktoré by mali byť vyjadrením práve štátneho rozpočtu.

    Dobre, a poďme teraz od tej veľkej rodiny, ktorú som porovnal s tou 1 000-eurovou mesačnou príjmovou hladinou, k tomu nášmu rozpočtu veľkej rodine. A možno tam by sa nám bolo treba na chvíľu pristaviť pri tých troch písmenkách, ktoré tu sa stali takou svätenou, ktorú uznávali dokonca všetci, aj tam po pravej strane ekonomickí experti, aj tu po ľavej strane pán minister. Tie písmenká sú RRZ (Rada pre rozpočtovú zodpovednosť). A vcelku sa mi pozdávalo, že proste je tu niečo, čo obidve strany celkom korektne a, prirodzene, úctivo uznávajú ako niečo, čo treba brať do úvahy. Ja si myslím, že aj samotný vznik tohto inštitútu a jeho poslanie je dobré. A preto je aj dobré, že ich výroky sa neberú na ľahkú váhu.

    A ak by som mal zhmotniť všetky tie vyjadrenia, ktoré zaznievali na konto kritiky rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2014, tak sa mi zdá, že najväčšia výhrada tam bola daná voči tomu, že náš rozpočet v roku 2014 používa najmä jednorazové príjmy, ktoré nie sú systémové, ktoré sa nebudú opakovať a ktoré jednoducho by nemali byť prejedené, a pomáha si nimi. A tu, pán minister, sa obraciam na vás ako na človeka, ktorý určite tomu rozumie veľmi dobre a ktorý určite musí byť práve tou križovatkou rôznych požiadaviek, tlakov, kde sa to nedá nikdy ideálne vyriešiť, skôr len optimálne, ak vôbec, kde by som možno bol ochotný uznať všetky tie zákruty, ktoré musíte povytláčať popri týchto rokovaniach a do ktorých ja vôbec nevidím, ale zdá sa mi to ako ľudsky, ľudsky, ale, samozrejme, potom aj odborne nesprávne, že vy súhlasíte s tým, aby tie jednorazové zárobky Slovenskej republiky boli prejedené. Považujem za jednoducho nevyhnutné, aby ste vy ako odborník povedali aj svojim šéfom, aj svojim kolegom, aj slovenským občanom, že viete si predstaviť rôzne zákruty, pretože politika je o zákrutách, ale nie ste ochotný akceptovať to, aby krajina, čo získa z jednorazových predajov alebo iných postavených tržieb, použila do výdajov krajiny. Ja si myslím, že vaša prvá povinnosť a povinnosť všetkých ministrov, ktorí na vašej stoličke budú sedieť, ministrov financií je povedať, že zadlženie krajiny je nebezpečná vec a keď máme tu niečo, čo jednorazovo nám pomáha pomôcť, tak je našou základnou povinnosťou tieto prostriedky vniesť na splácanie dlhov krajiny. Ak to popierate, tak potom mi to musíte vysvetliť, lebo tomu, že si tým pomôžete ako barličkou, aby sme teda sa stiahli pod tie tri percentá, rozumiem, ale vy predsa musíte zase rozumieť tomu, že nie ste ministrom len pre rok 2014 a že táto krajina bude musieť fungovať aj v rokoch 2015, 2016, 2017, 2018, 2019, 2020 aj v tridsiatych rokoch a v štyridsiatych rokoch. A tváriť sa, že my sme tí ľudia, ktorí si to môžu dovoliť nevidieť, by som prosil, minister financií takýto pocit by nemal mať. Vy ste tu naozaj človek, ktorý by nemal súhlasiť s tým, aby jednorazové profity krajiny išli niekde inde ako do umorovania dlhu Slovenskej republiky, o ktorom vieme, že tá jeho úroveň nebezpečne rastie. A baviť sa o tom, že sú tu krajiny, ktoré sú na tom oveľa horšie, sa mi zdá tak nedôstojné, ako doniesť zo školy štvorku a povedať, že ešte traja dostali guľu. To proste zodpovední politici a zodpovední ministri financií hovoriť nemôžu.

    A, opäť, urobme zase návrat z veľkej rodiny do tej malej, do tej, o ktorej sme si povedali, že tá rodina zarába tých 1 000 eur mesačne, ale že preje tých 1 240 mesačne, že každý mesiac spotrebuje o 240 eur viacej a do roka urobila manko 2 880 eur. To je rodina menom Slovenská republika.

    No keď sme pri tomto základnom postuláte, ktorý vydala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, tak ma napadá taký príklad, o ktorom by som veľmi rád povedal, že ho považujem možno zase za ten démotický, ľudový, ktorý tu by mal zaznieť. Ak sa dostala tá rodina do tohto stavu, že tritisíc eur vyrobila deficitu, tak určite bude sa snažiť to nejako riešiť. Povedzme, že tá rodina zistí, že má chalupu pod Poľanou, ktorú má síce strašne rada, do ktorej chodí, ale ktorú by mala teda v tejto chvíli predať, pretože tak jej velí tá zodpovednosť. A tu sme pri tom bode, kde sa teda chcem opäť dotknúť toho základného výroku Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Dobre, predali chatu a teraz majú dve možnosti, alebo budú ďalej tie peniaze prejedať a o rok o dva roky sú tam kde boli, lebo tých pár tisíc eur jednoducho naviac nevystačí, alebo sa rozhodnú zainvestovať do svojej rodiny a povedať si, že to takto ďalej nepôjde, že tú chatu musia použiť na to, aby zateplili barak a aby náklady na vykurovanie im klesli o 200 eur mesačne, a tým pádom zistia, že sa blížia k vyrovnanému rozpočtu. Pán minister, viním vás z toho, že toto ste neboli ochotný do rozpočtu zapracovať. Ja budem veľmi rád, ak v záverečnej reči poviete, že to sú nepochopenia podstaty a že to tak nie je. Ja som tu ozaj tri dni sedel, ozaj som sa snažil počúvať aj vás, aj všetkých kolegov zľava aj sprava a ozaj si myslím, že v tomto sa nachádza kardinálny bod vašej chyby pri štátnom rozpočte. Som si vedomý toho, že nevidím do súvislostí, som si vedomý toho, že patrím medzi tých ľudí, ktorým treba hovoriť tým ľudovým, démotickým jazykom, ale ja vás prosím, aby ste na to prihliadli, že dve promile občanov sú schopné baviť sa na vašej úrovni možnože, z ekonomických viet to presne nemôže byť odpoveď pre tých 99,8 % občanov, ktorí by mali vedieť, ako táto krajina chce v roku 2014 a v rokoch nasledovných bez ohľadu na to, kto tu bude slúžiť tejto krajine, vyzerať.

    A teda túto časť ukončím tým, že ak sa to nedozvieme, ako chceme teda pristúpiť k tejto základnej veci, ak to naozaj nebude jasné, ak vy nie ste ochotný v tomto rozpočte povedať, že, dobre, treba urobiť nejaký krok aj späť a jednoducho sa pozrieť aj do rokov budúcich, aby vás nieže neobviňovali z toho, že to je rozpočet pre to, aby ste boli pekný v roku 2014, ale pre to, že vy viete, že vás to jednoducho raz dobehne možno ako ministra, možno ako premiéra a možno aj ako občana, možno vaše deti to raz dobehne, ktoré zaspomínajú na svojho otca, ktorý robil ministra financií a ktorý nedovidel do budúcnosti, ja vás prosím, pokúste sa v rozpočte na rok 2014 do tej budúcnosti vidieť z toho pohľadu, aby sme neprejedali to, na čo nemáme právo, a aby sme neblížili náš štátny dlh k nebezpečným hraniciam, za ktorými nasledujú riešenia, ktorých dopady si nevieme ani poriadne predstaviť. To je možno jedna z tých podstát toho, čo som vám chcel povedať.

    A skúsim povedať ešte niekoľko poznámok.

    Ďalšia vec, ktorá mi teda ohromne vadí, je tá vec na strane 25, kde sa teda hovorí o vývoji, aktuálnom návrhu tých dividend vybraných spoločností. Ja viem, že to iba zopakujem. Veď ja som tu sedel preto, aby som počúval. Ja sa netvárim ako expert na rozpočet. A myslím, že to povedali rozhľadenejší poslanci v ekonomickej sfére ako ja, že na budúci rok máme SPP, ktorý sme tu tak často skloňovali v tomto roku, dividendy vyhnané do výšky 735 tisíc eur, hoci tohto roku iba ten istý podnik vyprodukoval 35 tisíc eur, to znamená, 20-krát viacej na budúci rok očakávame dividendu pre akcionárov ako tohto roku, no tak to sa mi zdá ako psia politika. A ak tuto SPP je taký, aký je, a dostal toľko zásahov a napriek tomu preplával, lebo vieme, že takéto materské lode preplávajú vždy a ich kapitáni sa smejú, keď okolo kľučkujú nejaké maličké torpédoborce, budiž, nech prepláva, ja naozaj nerozumiem, ako môžete pripustiť, aby sme si zobrali pôžičku, úver na to, aby sme do rozpočtu dostali 735 miliónov. To je obrovská čiastka na to, aby sme mohli akcionárom, teda aj Slovenskej republike vyplatiť tieto peniaze, respektíve možnože sú to len účtovné operácie, proste aby to v tom rozpočte vypadalo tak, že máme príjem. Opäť, ak sa mýlim, budem veľmi rád vysvetleniu, ak je to zlé videnie, že tých 35 miliónov tam bolo tohto roku tak, že to nebol žiadny problém, pretože to tak vychádzalo, a na budúci rok to bude tak výrazne zlepšené hospodárenie tej istej firmy. Okrem toho sa obávam, veď akcionárom nie je len Slovenská republika. Tie väzby sú zložité. Ja sa do toho ani nepúšťam, čo EPH, čo Eustream. Ale zrejme tu máme aj ďalších akcionárov. To znamená, že nejaké účtovné operácie, do ktorých možno nevidí pomaličky ani minister financií, pôjdu na vrub do kreditu aj iných, ako je Slovenská republika? Keby aj áno, alebo keby aj nie, už len na to, že tu existuje schopnosť požičať si bohatej firme takýto obnos, lebo keď tam asi neexistuje, tak som to vyrozumel, na to, aby sme mohli sanovať štátny rozpočet v príjmovej časti, sa pýtam ako na čosi, čo z hľadiska toho trendu 250 miliónov, 380 miliónov, 335 miliónov a, zrazu, bác, 735 miliónov, lebo je to roku 2014, a potom už iba 300 miliónov a zase 300 miliónov, prečo to takto skáče, naozaj zákony ekonomiky, ktorým podlieha SPP, a trhu velia expertom odhadovať príjem takýmto spôsobom alebo sú to zákony politickej rétoriky, politického boja.

    No ja viem, že politika je naším remeslom, vaším remeslom, aj mojím remeslom. Ja som lesník, ktorý sa na chvíľočku musel stať politikom. Ale práve preto sa na to spytujem, veď sme zároveň všetci aj občania, ľudia. Ak je toto v poriadku, tak potom treba povedať jednoducho poslancom, aby sa dovyvzdelávali, aby si to prečítali niekde tam, kde im to vysvetlia, že to takto má byť, lebo ja tomuto naozaj nemôžem porozumieť, že si berieme úver do bohatej firmy, aby sme vytvorili fiktívny príjem do štátneho rozpočtu, a to nemalý. Nerozumiem tomu a budem rád, keď tomu porozumiem, a budem ešte radšej, keď to vôbec nebude tak nebezpečné a tak krivé a falošné, ako mi to v tejto chvíli, vážené plénum, vážení zástupcovia všetkých občanov, pripadá. Slúžime im. Pán minister im slúži tiež. A mal by im slúžiť pravdivými údajmi. Nevravím, že sú nepravdivé. Ja sa len spytujem, či sú dostatočne odborné a či si experti na ministerstve financií vedia s úsmevom vypočuť takýto príspevok a povedať, však tí poslanci tomu vôbec nerozumejú, pravda je úplne iná, pravda je v poriadku, ekonomické zákony neboli porušené politickými násiliami.

    A poďme ďalej. Skúsme sa pozrieť ešte na jednu firmu. SPP bol spomínaný veľa a často, ale ja mám osobný vzťah k firme Cargo. Ja si veľmi dobre spomínam na júl 2009, keď vo vláde Slovenskej republiky za premiérovania Roberta Fica sa rozhodovalo o dvoch obrovských pôžičkách, jednej vo výške 200 mil. eur pre Cargo, druhej vo výške 67 mil. pre Lesy Slovenskej republiky. Tieto pôžičky mali dosť rozdielny vývoj. Tých 67 mil. vyplatených nebolo, lebo 1. júla 2009 premiér vlády Robert Fico rozhodol, že kým tí piati lesníci stoja pred Úradom vlády a kým sa ich kolegovia v Banskej Bystrici na Lesoch Slovenskej republiky búria, tak dovtedy pozastavuje pánovi ministrovi Becíkovi 67 mil. eur, to znamená 2 mld. korún, aby sa to prešetrilo. Pán minister Becík povedal, že to teda musí byť, pretože ten podnik inak padne. Pán premiér bol natoľko múdry, že povedal, že sa má počkať, či to ten Becík má pravdu. A zdá sa, že premiér bol múdrejší ako pán minister Becík, pretože pozastavenie pôžičky sa preklenulo do absolútneho zrušenia. Ten podnik, napodiv, prežil, napriek veľkým krokodílím slzám pána ministra Becíka. Dokonca natoľko prežil, že v paragrafe, o ktorom budem ešte rozprávať, bolo to v § tuším 6 či ktorom, ideme dnes od tohto podniku zobrať ešte štandardne ďalšie milióny do štátneho rozpočtu. Je to krásny príklad. Ja sa len spytujem, akí experti to teda sedia na tých ministerstvách, s ktorými sa musí pán minister financií boriť, keď taký minister je schopný zabojovať na vláde, že neprežije, zahynie, zničený bude. A prečo hovorím o tých 67 mil., ktoré sme zachránili? No preto, lebo by ma zaujímalo tých 200 mil., ktoré nám síce teraz pomáhajú, pretože teda je to ako návrat zo štátneho rozpočtu, bolo to podhodnotené ako pôžička, ako bolo využitých, či vôbec bola potrebná táto operácia. Ja dávam túto otázku, možno na nesprávnom mieste. Domnievam sa, že aj táto účtovná operácia bola viac politická ako ekonomická a hospodárska. Takže to je čosi, čo si ja nemôžem pri listovaní rozpočtom odpustiť povedať, pričom mám na mysli hlavne teraz to použiť ako príklad toho, ako sa vysokí predstavitelia úradov, ktorí zastupujú ľud, ministerstiev dokážu ľahostajne, nezodpovedne správať, keď argumentujú na vláde. Ja pevne verím, že to patrí minulosti a že možno aj z toho príkladu sa poučíme. A možno už nielen Lesy Slovenskej republiky, ale ani Cargo nebudú dostávať pôžičky, ktoré sú viac trestom ako pomocou. Ja viem, pre niekoho sú pomocou. Aj na tých 67 mil. sa tešilo množstvo dodávateľov. Ale rozhodnutie bolo také, že neprešlo. Spytujem sa, prečo to prešlo v Cargu. A v tejto chvíli pán minister povie, ale, dobre, aspoň prichádza nejaká splátka. Neviem, možno je fiktívna, možno reálna, ospravedlňujem sa za to, že to neviem.

    Takže to bola druhá časť.

    A skúsim prejsť takpovediac možnože aj do finále.

    Ale, áno, určite vás nebudem zdržiavať množstvom čísiel, tak ako som to sľúbil, bude tu ešte reč o práve už konkrétne tých paragrafoch, ktoré máme v návrhu zákona o štátnom rozpočte. Ozaj ten samotný zákon je veľmi stručný. Práve včera to, myslím, pán poslanec Kollár aj tak trocha vyglosoval, že ako je to možné, že zo šiestich paragrafov je zrazu deväť. A on teda zistil, že tam pribudla šestka, sedmička a osmička s tým, že sa v nich hovorí o mimoriadnych odvodoch niektorých štátnych podnikov. No ja tomu rozumiem, resp. viem, že to sa tam muselo dostať, to nebola nejaká svojvôľa ministra alebo jeho ľudí, zákon o štátom podniku hovorí, že ak má byť mimoriadny odvod, tak to musí byť schválené zákonom. Takže iná možnosť tu nebola.

    Ale ja sa teraz chcem pozrieť ešte nie tak na tú šestku, kde sú Lesy Slovenskej republiky, ale chcem sa pozrieť na tú osmičku, kde je LPM Ulič, Lesopoľnohospodársky majetok Ulič, ktorý má do štátneho rozpočtu odviesť v roku 2014 osobitný odvod v sume 300 tisíc eur. To nie je veľká suma. Ale čo je veľké a čo je malé? Považujem tento paragraf za ukážku asociálnosti prístupu vlády Slovenskej republiky k občanom vo forme rozpočtu tak, ako je predložený.

    Vážený pán minister, vy ste východniar, ja sa ozaj spytujem so zvedavosťou, lebo ja mám Slovensko rád a poznám ho od Kútov až po Novú Sedlicu, vy ste niekedy boli na Uliči, na tej zakarpatskej republike, ako ju domáci nazývajú, kde keď už prejdete za Starinu, tak všetky potoky tečú už na Ukrajinu? A je to kraj, ktorý je skutočne ťažko skúšaný už desaťročia, ak nie stáročia, kde dodnes je síce obrovská krása z hľadiska kultúrnych a prírodných zdrojov, ale kde je zároveň aj obrovská bieda a kde je posledný zamestnávateľ, jeden z posledných zamestnávateľov, čo ako-tak ešte prežíva, Lesopoľnohospodársky majetok Ulič. A vy do zákona o štátnom rozpočte napíšete, že z tohto podniku chcete do štátneho rozpočtu dostať mimoriadny odvod 300 tisíc eur. Pán minister, keby ste si toto lepšie premysleli alebo keby sa na to lepšie pozrel na to pán premiér Fico, tak ja pevne verím, že by ste si boli povedali, no tak tomuto Uliču dajme pokoj. Možno na to aj má, veď, viete, no ja ešte o tom budem rozprávať, keď lesy stisnete, tak dostanete z nich aj miliardu. Tie hodnoty tam sú. Len to si nesmieme dovoľovať, ale, dobre.

    Pri veľkom podniku bude iná reč, ale LPM je také torzo istej štruktúry z minulosti štátneho spravovania lesného majetku. Ulič, môžeme povedať, je ukážka problémov tých, ktoré v roku 1962 možno Ladislav Mňačko opísal, že keď tadiaľ sa potuloval, že to je tam, kde končia prašné cesty. Možno ste to brali na literatúre. A Ulič, to bola ponúknutá oblasť, kde je ukážková bieda, ešte stále, a kde teda aj tie vtedajšie propagandistické vety hovorili o tom, že už to tak nebude. Verte tomu, že to dodnes tak je, verte tomu, že keby ste sa boli nad tým trochu zamysleli s pánom premiérom, tak ten paragraf by ste si boli odpustili. Veď ja predsa viem, že vaši experti citlivo vnímajú to, čo sa ľuďom môže nepáčiť. Vám Uličania nestoja za to, aby ste sa im páčili?

    Pozrite sa, mali sme tu zákon o lesoch, pán minister dostal informáciu, pokyn alebo prosbu od pána premiéra, veď to tak aj bolo medializované, teda o tých hubách, to je tak strašne tam napísané, že ten zákon treba stiahnuť. Veď o tom zákone o lesoch je obrovské množstvo vecí, ktoré som chcel aj podporiť, aj schváliť. A verím, že v januári tak urobím. Sú tam aj veci oveľa zložitejšie, ktoré nestoja možno za podporu alebo možno aj za nejaké spracovanie, ale som sa musel usmiať, že pri zákone o najväčšom bohatstve štátu, o lesoch, pán premiér bol taký taktik a diplomat, že si povedal, no, pozor, každý druhý Slovák je hubár, my ideme naštvať ľudí s tým, že nebudú môcť ísť do lesa, treba to stiahnuť. No, dobre, skláňam sa. Je to určite schopnosť vašich poradcov. Vyhodnocujete to, čo ľudia vnímajú ako dôležité. Možno až na druhom mieste je to, čo je ozaj dôležité, lebo zákon o lesoch nestojí na hubách. Ale uznávam to, že to bol celkom bystrý ťah, pretože to, ako budú spracované kalamity, to je otázka, ktorá ľudí možno nemusí tak vzrušovať, ale to, že by mi niekto zakazoval chodiť na huby, a to dokonca sociálny SMER, tak to by teda bolo. Dobre, premiér to vyhodnotil správne.

    Ja sa spytujem, ako ste si mohli dovoliť takto vyhodnotiť či nevyhodnotiť to, že máme taký kút ukážkovo krásny a ukážkovo biedny, ako je Uličsko, a vy z jediného zamestnávateľa, ktorý ako-tak prežíva, idete tam podojiť 300 tisíc eur mimoriadnym odvodom do štátneho rozpočtu. Pán minister, je to nepochopenie, neúcta. A možno tí tvrdší poslanci by vám povedali, že je to aj prejav arogancie. Ja verím, že to nie je z vašej strany arogancia. Nemôžete všetko čítať a nemôžete všetko vedieť, ale osem či deväť paragrafov, ktoré dávate do zákona o štátnom rozpočte, tie by ste veru prečítať mohli a mali.

    Viete, na budúci rok je rok 2014, je sto rokov od prvej svetovej vojny. Ak máme dačo v tom kraji, v tom bohom zabudnutom Uličsku, tak sú to tie nádherné drevené kostolíky, to kultúrne svetové dedičstvo v podobe týchto stavieb aj prírodné svetové dedičstvo UNESCO v podobe pralesov. No keby ste sa boli práveže, naopak, dohodli, že dostane mimoriadny prídel v tom § 8 ten Ulič, tento ukážkovo zabudnutý kút. Ja vravím, že to je jediná exotika v rámci Slovenska. Keď chcem ísť do zahraničia a nechcem opustiť hranicu Slovenskej republiky, tak idem na Ulič. Tam mám pocit, že som sa dostal do inej krajiny, nádhernej krajiny, vďaka aj tomu možno zanedbaniu ešte stále takej mystickej krajiny. Keby ste si boli povedali, že tam na 100. výročie prvej svetovej vojny obnovíme tie cintoríny z prvej svetovej vojny. Viete, ako sa stavajú k cintorínom z prvej svetovej vojny Taliani, Slovinci? Majú ich krajšie a dôstojnejšie, ako my máme pamätník na Slavíne Sovietskej armáde tu v Bratislave. Choďte sa pozrieť, aké sú tam tabule, ktoré popisujú Slavín. Poznáte to, páni ministri, keď sa tam idete pokloniť, aké sú tam tabule? A na tom Uličsku práve treba to bolo urobiť, dať tam prostriedky na to, aby tento zabudnutý ukážkový a ťažko skúšaný kút nebol postihovaný mimoriadnymi odvodmi, ale mimoriadnymi podporami, pretože tam žijú tiež ľudia. To je vec...

    Počkám na pána ministra, ja mu potrebujem teraz predložiť záver mohutný. No tak, nemôže tu chýbať pán minister. Ja sa učím. Pán poslanec Hlina má pravdu.

  • Reakcia z pléna.

  • Jasné, veď ja viem, pani podpredsedníčka Národnej rady. Pán minister príde a ja počkám. Má to ťažké. Ja uznám, že pán minister keď musí počúvať desiatky poslancov, tak...

  • Hlasy v sále.

  • Tak zase tie noviny číta, by som povedal, bulvárne. Ja tie noviny nečítam.

  • Reakcia z pléna.

  • Iné noviny číta pán minister...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán minister je tu. Nech sa páči, pokračujte, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, budem pokračovať. A budem pokračovať malou vsuvkou. Včera sme boli obvinení jedným pánom z vládnej strany, že sme teda akože málo kultúrni, lebo včera sme končili, ako si pamätáte, kultúrou. No veru, bola tam len taká pripomienka, že málo chodíme do divadla. Ja sa snažím tam chodiť. Aj sa snažím čítať rozumné veci. Ale fakt je teda ten, že súhlasím s tým, že možnože tá kultúrnosť by nemala byť vyjadrená len tými chýbajúcimi či dodanými prostriedkami do kapitoly kultúry, ale aj tým, ako sa my správame, akým sme vzorom. Ak minister financií číta bulvár, tak má na to plné právo. Len ja si myslím, že je tým škoda jeho času. Je to príliš vzácny človek, aby sa venoval bulváru počas rozpravy o štátnom rozpočte.

    Takže skončili sme tým, že pán minister je síce východniar, že na Uličsku možno už bol, ale napriek tomu nemá s ním súcit. A ja ho prosím, aby súcit mal, aby takéto paragrafy sa v štátnom rozpočte viacej nezjavovali. Ja viem, že na tom štátny rozpočet nestojí, ale považujem to za ukážku toho, ako nevieme prejaviť dostatočné pochopenie, empatiu pre potreby krajiny. Tých 300 tisíc nás nespasí, ale je to urážka ľudí, ktorí ťažko žijú a ktorým bolo treba pomôcť, dokonca v krajine, ako som povedal, kde sú nádherné pralesy, nádherné kostolíky, zanedbané cintoríny z prvej svetovej vojny. Tých 300 tisíc eur keby sme dali na túto oblasť kultúry, keby ste ich presunuli pánovi ministrovi financií, tak by sme urobili pre budúcnosť Slovenska obrovský krok. A, opakujem, kto sa chce učiť, ako sa správať k takýmto hodnotám, nech ide to toho kapitalistického Talianska, na rieku Soču do Slovinska, ako si tam pripomínajú prvú svetovú vojnu. Máme budúci rok jej sté výročie. Prvá svetová vojna nás chytila iba okrajovo. To je hodnota, ktorá môže do tejto krajiny priniesť to, o čom sme aj včera tu rozprávali, trvalé nabudenie cestovného ruchu. Ľudia sem nebudú chodiť kvôli Kempinskim a kvôli Hiltonom, ale kvôli atrakciám takéhoto typu radi prídu.

    No a poďme teda k tomu záveru. A ten záver si dovolím naformulovať jednou osobitnou prílohou, ktorú odovzdám pánovi ministrovi. Je to tabuľka 17, ja ju mám takto spracovanú. (Ukázanie tabuľky 17). A, pozrime sa, drží. A má číslo sedemnásť kvôli tomu, že tých hlavných tabuliek, ako som si všimol, je šestnásť, nevravím o tom množstve príloh, ktoré tam je. A tá sedemnástka, tabuľka by mala byť tá, o ktorej si myslím, že by teda mohla byť dodaná do štátneho rozpočtu, pretože som si prečítal túto knižku, jeden z poslancov ju rád spomína, ja to nemám celkom naštudované, proste ja verím tomu, že, ozaj, kapitalizmom nekončí vývoj spoločnosti a že preto si aj rád prečítam, čo teda má prísť po ňom.

    A ekonomická demokracia dnes a v budúcnosti je ozaj zaujímavý príklad. Dosť často sa pracuje tu s menom Schweickart. A bez toho, aby som vás zaťažoval tým, ako on vidí vývoj toho, čo teda príde po tom často drásajúcom a nesociálnom kapitalizme, proste ten postkapitalizmus, nebudem hovoriť nič, len som si podtrhol takúto vetu: „Ekonomická globalizácia sa však v posledných rokoch úspešne snaží kvalitu svetového ekonomického procesu povýšiť cez hranice a najmä ponad hranice štátov, bezhraničná ekonomika je však vysnívaný koniec dejín.“ A tá posledná veta, ktorá by mala byť dvakrát podčiarknutá, znie: „Obnoviť funkčnosť ekonomických hraníc štátov znamená predovšetkým obnoviť dôstojnosť človeka.“ Ekonóm, ktorý, myslím, by nemal byť ideovo vzdialený vládnej strane, je to napokon vydavateľstvo, v ktorom publikuje viacero ich poslancov alebo aktivistov svoje práce, zaujímavé práce, hodné prečítania

  • Prečo nie?

  • , tento zdôrazňuje, že v tom postkapitalizme, v tom pohľade, keď už nebudú trhové vzťahy také, aké sú dnes, bude základná dôstojnosť človeka. Možno vám to pripomína čosi minulé. Mne to pripomína vetu, ktorá je veľmi dôležitá.

    A tá tabuľka, ktorú som si dovolil teda vymyslieť ako ten návrh na doplnok štátneho rozpočtu, je vlastne debatou o dôstojnosti človeka, ktorá by mala priniesť reálne plusy do rozpočtu Slovenskej republiky, lebo, už sme to povedali viackrát, z malých chyží sa skladajú veľké chyže, z malých rodín slovenských sa skladá tá veľká slovenská rodina. No ak my máme učiteľa v Košiciach, ktorý poukáže na zlé, a opäť to bude eufemizmus, zmluvy a ktorého za to z práce vyhodíme, ak tu máme kontrolórku pre lesnícke inštitúcie, ktorá poukáže len na 700 tisíc eur, ktoré boli použité veľmi divným spôsobom, opäť to bude eufemizmus, ak tu máme novinára, ktorý poukáže na podivné nákupy v takom ťažko skúšanom zdravotníctve a ktorého za to jeho šéfovia odmenia uvoľnením z práce, nuž, pán minister financií, aj vás toto musí zaujímať. To sú veci, ktoré majú na naše hospodárenie priamy dopad, pretože je to jasný odkaz občanom: „Veľmi sa o to nezaujímajte, lebo môžete doplatiť na to podľa algoritmu zla.“ Ten algoritmus zla je nasledovný. Najprv roky pracujete, viete, že všetko nie je ideálne, potom v jednej chvíli ani neviete, prečo to tak je, poviete si dosť, už sa na to pozerať nebudete, tak na to upozorníte svojho zamestnávateľa a ten vám nepovie, že vás teda za to ide potrestať, to vie, že by nebolo taktické, tak len zistí pri najbližšej organizačnej zmene, ktorú vie urobiť z mesiaca na mesiac, že ste preňho prebytočný. No ak budeme takéto odkazy dávať ľuďom, tak sa potom ľahko môžeme dopracovať k tomu, že naozaj nám bude v našom rozpočte schodok narastať.

    A preto si dovolím tú tabuľku prečítať. Sú to investície. Viackrát tu už zaznela reč o tom, že investície sú základom toho, aby sme sa mohli systémovo pozviechať, že bez investícií nie je možné očakávať systémové zmeny. A ja som ich nazval investície do morálnej obrody krajiny (tabuľka 17 Príloha k štátnemu rozpočtu na rok 2014). Druh investícií tu má veľmi jednoduchý nápis. Volá sa Návrat viery občanov Slovenskej republiky v spravodlivosť. Samozrejme, investícia vyžaduje kapitál. Tak ten kapitál vkladám do stĺpca b a má tri časti, časť A, prijať zákon o podpore, ochrane a odmeňovaní bojovníkov proti korupcii, tu v tomto priestore, v sieni zákonnosti z úst vládnych poslancov som si to dvakrát vypočul, že ľudia, ktorí by mali byť chránení zákonom o podpore, ochrane a odmeňovaní bojovníkov proti korupcii, sú udavači. Nebudem menovať tých dvoch poslancov, je to raz navždy zapísané v záznamoch Národnej rady Slovenskej republiky. Také slová si táto snemovňa ani občania, ani tí vyhadzovaní, ani tí nevyhadzovaní, ustráchaní nezaslúžia, pretože, pán minister, tu môžete vidieť priamu príčinnú súvislosť s tým, že náš schodok možno nie je dramatický, ale má nebezpečné tendencie. Takže v bode B som si dovolil napísať do tejto mimoriadnej tabuľky, že je potrebné zabezpečiť návrat ľudí odídených za schopnosť povedať pravdu. Verte tomu, že ak to dokážete a máte na to dostatok možností, tak politickú žatvu, prospešnú žatvu bude žať SMER. A ja vás uisťujem, ja som sa tu s nikým nespolčil, ja tu nepotrebujem nič vracať nikomu, ani pánovi Matovičovi, ani pánovi Dzurindovi, ani pánovi Ficovi, ja budem prvý ten, ktorý vám zatlieska a poďakuje vašim ministrom, ktorí tu vystúpia a povedia: „Áno, takíto ľudia sú pre nás vzorom, príkladom, takíto ľudia sú pre nás motorom, ktorý ženie krajinu dopredu, takíto ľudia sú pre nás zdrojom v príjmovej časti rozpočtu Slovenskej republiky, pretože práve to sú tí, ktorí nepripustia, aby sa peniaze míňali.“ To je zase eufemizmus, nesprávnym smerom. Samozrejme, ten eufemizmus sa dá nahradiť oveľa tvrdšími výrazmi. Na čo ich používať, v tom si rozumieme. No a v tom vloženom kapitáli je aj písmeno C. A to je zase priestor, ja som to nazval, prečítam to, „Verejná deklarácia podpory protikorupčného boja veľkou trojkou republiky“.

    Ak pán prezident republiky, ak pán predseda parlamentu a ak pán predseda vlády jasne z úst ako najvyšších predstaviteľov zadefinujú a povedia, že títo ľudia, ktorí doteraz boli odchádzaní z práce, sú pre nich ľuďmi, ktorí požívajú ich plnú úctu a dávajú ich ostatným občanom za vzor správania, verte tomu, že tu sa stane malý zázrak. A ja pevne verím, že vy si to uvedomujete. Ja verím, že cítite, že rastúce percentá strany SMER alebo teda tie stále vysoké nie sú všetko, že možno cítite aj tú rastúcu nespokojnosť, ktorá možno nie je tak presne zisťovaná štatistickými prieskumami. Ale ja cítim, že možnože aj prípad Trnka, aj predvčerajší prípad z Trnavy, z Daňového riaditeľstva, sú to presne tie veci, ktoré budete chcieť robiť. A ja vravím, nemám problém vám za to verejne a ozaj úprimne poďakovať. Mňa trápi, ako žijú naše deti, mňa trápi, za aké peniaze musia pracovať, a ja som presvedčený a verím, ako my všetci veríme, že v absolútnej väčšine naši spoluobčania a občania sú statoční ľudia, ktorí možno majú niekedy menej odvahy. A napokon, prečo by ju aj mali mať? My sme tí, ktorí by mali mať odvahu povedať pravdu. A jedna z právd je taká, že táto krajina prichádza o 500 miliónov eur, minimálne práve kvôli tomu, že nevieme jasne povedať takým pánom, ktorí robia divné rozhodnutia z najvyšších miest, že ich robia zle. Ak to my nevieme povedať občanom, ktorí majú odvahu povedať týmto pánom, že ich robia zle, že sú pre nás vzorom a že sa pred nimi hlboko skláňame a že sa pred nimi hlboko skláňa trojica najvyšších predstaviteľov štátu, verte tomu, že ak toto povie tá vysoká trojica, budete mať ľahšiu situáciu a možno budete ministrom financií ešte ďalšie dve volebné obdobia a poviete si, že nie 2,8 %, ale vyrovnaný rozpočet budete môcť ohlásiť tejto krajine. Paráda, a prečo nie? Veď občanom naozaj nezáleží na tom, kto tu vládne. Občanom záleží na tom, aby sa tu vládlo spravodlivo a dobre. Zatiaľ ich o tom presviedčame. A bola to aj tá prestrelka pri rozpočte: „Pravda je tá moja.“ Nie, ani tamtá časť nemala vo všetkom pravdu. Určite sa mali podrobnejšie pozrieť na to divné rozhodnutie, keď niekoľko mesiacov vaši úradníci rozpisovali vlani daňové priznania aj všetky výkazy ručne, keď zlyhali systémy, pri ktorých všetci čvirikali, že pán minister financií povedal, že ktosi musí vyhrať a keď nevyhrá on, tak radšej nech nič nie je. Takže, áno, určite to nebolo fér. A kopa ďalších vašich rozhodnutí z tejto druhej strany nebolo fér. Občania sú z toho unavení. Ale určite budú vďační za to, keď budú počuť, že štátny rozpočet je možné podporiť práve ich odvahou, za ktorú sa im ďakuje, a nie vyhadzuje z práce.

    Takže ja viem, že to nebude celkom akosi zapracované do rozpočtu Slovenskej republiky, pán minister financií, ale napriek tomu, to, už čo s tým urobíte, neviem, určite sa to dalo urobiť aj lepšie, ja si vám dovolím predložiť tabuľku 17 ako dôležitú súčasť toho, veď ste minister financií, ale ste mladý človek. Choďte sa niekedy pozrieť na ten Ulič, či ste tam neprestrelili, skúste aj tú tabuľku preštudovať. Je jednoduchá. A určite ani Samuelson, ani Keynes by nepovedali, že ju treba zaradiť do tých učebníc. Ja mám tie učebnice celkom rád, aj keď som ich nikdy nedočítal do konca, ale stoja možno za to.

    Takže to bolo asi to, čo som považoval za potrebné povedať.

    A, pán minister, ešte stále je otvorená rozprava, ešte stále môžete povedať pánovi premiérovi, napríklad, že by sme možno mali to, čo jednorazovo získame, predsa len presunúť, aspoň symbolicky, aspoň povedať tým poslancom, že v dačom ste mali pravdu. Veď vy ste jeden z tých ministrov, ktorí toto dokážu. Niekedy ozaj ja vás rád počúvam, lebo vy máte v sebe ten prvok, že sa netvárite ako majster sveta, že všetko je absolútne presné, ako poviete vy. Vy ste z nich jeden z mála, ktorý pripúšťa pochybnosť. A je to veľmi sympatické. Takí ľudia vždy získavajú. Skúste túto škáru nádeje rozšíriť a povedať si: „Neprejedzme to, znížme aspoň o časť toho, čo ideme odpredať jednorazovo a zarobiť jednorazovo, štátny dlh, ktorý líže tých 57 % pomaly. Získate tým. Možno sme všetci čítali Sofiinu voľbu. Bola to dramatická vec. Toto nie je také dramatické, ale napriek tomu je tu istá voľba, voľba medzi tým a tým, že vykročíme smerom, ktorý nebude nútiť tlačiť túto krajinu falošné peniaze a tlačiť naše deti do toho, aby naše dlhy splatili, pretože, opakujem, a tým končím, my sme tu nie poslanci pre šieste volebné obdobie, pre roky 2012 – 2016, my sme tu poslanci, ktorí dostali veľkú úlohu maličkú časť histórie tejto krajiny zastupovať svojich občanov a odovzdať tento mandát tým, ktorí prídu po nás, iba s jedným parametrom, aby to bolo o niečo lepšie, ako vtedy, keď sme sem prichádzali. O to vás pekne prosím. A myslím si, že práve toto je v našej moci.

    Ešte som predsa len zabudol, takže sa ospravedlňujem, ja som vlastne zabudol pri tom Uliči, čom som sa tak trocha doň zarozprával, povedať niečo o Lesoch Slovenskej republiky. Ten paragraf je tu už tretíkrát. Ja som si myslel, že to bol iba taký výmysel pána ministra Simona, taká jednorazovka. Ale vidím, že to má úspech a že to teda nabralo celkom pre financmajstrov sympatické, pre lesníkov nesympatické, ale pre občanov by to malo byť tiež nesympatické, parametre, pretože, viete, povedať si, že ten podnik môže každý rok dať mimoriadny odvod 5 miliónov eur, je to možné. Keď spomeniete 20 miliónov, tak to bude 20 miliónov, keď spomeniete 50 miliónov, ja vás uisťujem, že generálny riaditeľ Lesov Slovenskej republiky dá aj 50 miliónov. Len je to absolútne protiľudové, protilesnícke, protiobčianske a protiperspektívne pre verejnosť. Keď som sa na to pýtal pána štátneho tajomníka Pellegriniho, teda vášho zástupcu na výbore, kde sa prejednával rozpočet, tak som pochopil, že treba o tom rozprávať, pretože viete, čo bolo na tom zarážajúce? Nie to, čo povedal, ale to, akým tónom to povedal: „No, samozrejme, pán poslanec, veď predsa keď má niekto nejaký podnik a my ako štát ho máme, no tak je základná povinnosť, aby sme z toho podniku zarábali peniaze.“ Je to tragický omyl, je to vážna chyba. Ďakujem za to, že pán Pellegrini to úprimne povedal. A odkazujem mu aj z tohto miesta, že každý občan, tobôž keď má slúžiť na vysokom úradníckom mieste tomuto národu, týmto národom alebo tejto krajine, má mať na mysli tú perspektívu.

    Poviem iba jednu vec, máte radi štatistiku. Tie lesy sú naozaj zdrojom úplne niečoho iného ako zo ziskov z dreva. Naozaj chcete mať všetci tuná v pohári čistú vodu, dýchať vzduch, ktorý sa dá dýchať, mať krajinu nesponzorovanú, neodviatu. A myslieť si, že práve toto je riešenie, že dokážeme z takéhoto podniku odčerpať prostriedky? Napríklad iba jednu štatistiku poviem. Viete, koľko majú Švajčiari lesných ciest?

  • To je inak základ hospodárenia, ale aj bezpečnosti štátu a zásahov aj mimoriadnych.

  • Vyše 40 metrov na hektár. Toť tuná za riekou Dunaj majú ich Rakúšania 38 metrov bežných na hektár lesa. Viete, koľko ich máme na Slovensku? 10,2 metra na hektár. Je to štyrikrát menej oproti nim. Ja nechcem, veď už to tu zaznelo, prirovnávať sa k Švajčiarsku. Veď vieme, že je to čosi, kde môžeme upierať zraky. A napokon ani tam nebude všetko ideálne. Netvrdím, že máme ísť tým smerom po každej stránke, ale už keby sme chceli pomôcť tejto krajine, nielen z hľadiska rozpočtu, ale aj z hľadiska toho, čo by malo byť cieľom, to znamená pomôcť tomu, aby sme tu mali zdravú, krásnu krajinu, nuž tak ak už ich tých 5 miliónov im berieme, tak by sme ich hádam mali viazať úplne jasne na to, že ideme zvýšiť hustotu lesnej cestnej siete. Alebo to vám možno bude bližšie, každá povodeň vzniká nie tu dole na Dunaji, kde potom staviame hliníkové veľké oceľové bariéry, ale vzniká v horách. Hradenie bystrín bolo voľakedy za starých čias základnou povinnosťou, jednou z množstva povinností lesníkov. Dneska do toho nedávame nič, alebo takmer nič.

    Keby ste povedali Lesom Slovenskej republiky, že 500 miliónov im už teraz nezoberieme, pretože to, čo vytvoril pán Simon, bolo inšpiratívne, ale nechceme v tom pokračovať a necháme to pre to, aby to slúžilo tejto krajine, ej, veru lepšie by ste, pán minister, boli urobili. A opäť si myslím, že päť miliónov, aj keď platí babka k babke, ja viem, to sú veci, ktoré treba ozaj zvažovať, čo je ťažký kaliber a čo je len gumipuška. Gumipuškou nedokážeme uloviť nič, môžeme len trocha popukať. A to je zlý príklad, prepáčte, ale rozhodne si myslím, že bolo treba tieto paragrafy si odpustiť a keď už áno, tak bolo treba tam dať ešte ďalší paragraf a tieto prostriedky účelovo viazať, pretože to by bol prejav dobrého hospodára. Ja verím, že takým chcete byť. Ja vám k tomu aj všetko dobré prajem. Naozaj nemám potrebu sa tu nejakým spôsobom tváriť ako mudrlant, ktorý rozumie vašej profesii. Je to veľmi zložitá profesia a máte veľa tlakov. Skúste urobiť kompromis, ktorý ešte môžete urobiť, pretože sme stále v otvorenej rozprave.

    Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Blaha, Hufková, Lebocký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Blaha.

  • Pán kolega, ďakujem za váš prúd myšlienok. Je veľmi povzbudivé, že ste sa zľahka dotkli aj rozpočtu, ale, popravde, mimoriadne ste ma potešili, pozitívne, že ste spomínali Davida Schweickarta, nie Švajcekarta, Schweickarta, ale to je najmenší problém. To je naozaj veľmi významný filozof a ekonóm, americký. Mimochodom, je môj priateľ. A preklad jeho knihy vyšiel aj na Slovensku. A je to knižka a jeho projekt ekonomickej demokracie, naozaj niečo, čím by sme sa mali inšpirovať jednoznačne. A dokonca mám chuť napísať mu e-mailom rovno, že sa jeho meno objavilo v slovenskom parlamente, pretože on je marxista. Dúfam, že sa nezľaknete toho, ale on je marxista, nehanbí sa za to. A vychádza z Marxa pri svojej postkapitalistickej vízii. Hovorí o systéme družstiev, o systéme kooperatív, ktorý by nahradil kapitalistické vlastníctvo, hovorí o verejnej kontrole investícií a o demokratizácii ekonomiky. Čiže vychádza aj z Keynesa, aj z Marxa. A je veľmi zaujímavé, že práve opozícia sa inšpiruje týmto mysliteľom, čo je naozaj pre mňa veľmi pozitívne. A ja dúfam, že v tom budete pokračovať. Napokon, síce Schweickart je marxista, ale viacero autorov, ktorí pracujú s myšlienkou ekonomickej demokracie, marxistami nie je, sú to napríklad liberáli ako John Rawls, John Stuart Mill, alebo aj konzervatívci. Napokon, Mondragón, čo je veľmi významné družstvo v Španielsku, vychádza z katolíckej doktríny. Čiže aj konzervatívci si nachádzajú myšlienky ekonomickej demokracie vo svojej inšpirácii. Čiže, mimochodom, tento model obhajujem aj ja v knižke Späť k Marxovi?. Takže budem rád, keď budete nabudúce citovať aj mňa. Takže som veľmi rád, že túto myšlienku otvárate. A ja verím tomu, že Peter Kažimír bude podporovať družstvá, bude podporovať kooperatívy, v tomto máte moju plnú podporu. A verím, že v tomto vieme nájsť spoločnú reč. A najmä budem rád, pokiaľ bude naša opozícia pracovať aj s moderným marxizmom ako inšpiráciou. Výborne.

  • Pani poslankyňa Hufková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec, pán minister Kažimír je určite zodpovedný ekonóm, zodpovedný odborník. A veľmi ma mrzí, že ste ho dosť hanili vo svojej rozprave, určite nepoznáte kvality pána ministra, čo sa týka ekonomiky. A ja si myslím, že najlepšie vie on aj celá vláda, čo má a čo nemá dať do rozpočtu. Nechajme to naňho, on je v tom odborník.

    Pre rok 2013 má rozpočet tiež prebytok v hospodárení. A tieto peniaze, ako ste povedali, my určite neprejeme. Ostanú v rozpočte ako príjmy. A budú znižovať deficit pod 3 % HDP.

    Hovorili ste, že v rozpočte sú príjmy len na základe jednorazových opatrení. Ale vláda aj pán minister a my všetci určite očakávame výrazné zrýchlenie rastu ekonomiky a vyšší výber daní. A toto nie sú jednorazové opatrenia. Aj dnes ráno prognózu som počula, že prognózuje Európska komisia pre rok 2014 zrýchlenie rastu ekonomiky na 2,2 %. A je to v súlade s prognózou pána ministra.

    Ďalej, pán minister podnikol veľmi efektívne kroky na odstránenie deformácií daňovo-odvodového systému s cieľom zvýšiť spravodlivosť daňového systému, hlavne sociálnu spravodlivosť.

    Ďalej, pán minister a vláda neplytvá verejnými financiami, ale zvolili sme si cestu pomalšieho šetrenia a zamerali sme sa viac na podporu rastu. Nemôže neustále šetrenie ísť na úkor zbedačovania ľudí. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. No, pán kolega Mičovský, ono je to tak, viete, ak vystúpi poslanec Národnej rady a osobitne teda člen výboru pre pôdohospodárstvo, pri prerokovávaní zákona o štátnom rozpočte, špecificky k problematike lesného hospodárstva, cestovného ruchu, čo ste tu spomínali, je to naozaj v poriadku. Ale pokiaľ v priebehu svojho vystúpenia k tak závažnému zákonu pospomína cintoríny, postkapitalizmus, boj proti korupcii, hodinu hovorí, na koniec svojho vystúpenia odovzdá ministrovi jednu tabuľku s konštatovaním, že „neviem, čo s tým, pán minister, urobíte,“ alebo, „ja nechcem byť mudrlantom,“ opakujem, po hodinovom vystúpení, bez toho, aby dal nejaký relevantný pozmeňujúci návrh, ja to považujem za to, a myslím si, že je to už na hranici politického exhibicionizmu. To je na úvod.

    Čo sa týka štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky a štátneho podniku Ulič, treba si uvedomiť, že celý ten problém z hľadiska odvodov nespočíva v tom, či sa minister rozhodne, „áno alebo nie a koľko“, ale spočíva v právnej forme týchto organizácií. A to ti na výbore, myslím si, celkom správne pán štátny tajomník Pellegrini aj vysvetlil. Čiže pokiaľ chceme zabojovať, a ja som za to, aby tieto organizácie, ktoré obhospodarujú naše rodinné zlato, nie striebro, boli od takýchto odvodov v budúcnosti oslobodené, musí byť predovšetkým zmenený iný zákon. Musia sa stať verejnoprospešnými organizáciami alebo verejnoprospešnými podnikmi, a nie štátnym podnikom, pretože v prípade štátneho podniku, ak si pozrieš zákon o štátnom podniku, tak štát ako taký reprezentovaný ministerstvom musí, nielen môže predpísať isté odvody...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Mičovský.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Ďakujem pekne za tie všetky pripomienky. Ja si ich vážim a do istej miery vlastne ste si aj navzájom tak odpovedali.

    Pán poslanec Blaha, fajn, ja tvrdím, že každý z nás si prečíta to, čo možno považuje za dôležité, a mali by sme čítať aj to, čo možno dôležité až tak nie je. Vy ste pripomenuli, že je to dobré čítanie. A ja vám pripomínam, že, áno, veta o tom obnovení funkčnosti ekonomických hraníc štátov znamená predovšetkým obnoviť dôstojnosť človeka, teda veta filozofa, aby som to teraz povedal správne, Sweickarta

  • Reakcia z pléna.

  • , správne je to teraz povedané, ďakujem, je veta veľmi dôležitá a je to aj odpoveď pre pána poslanca Lebockého na otázku, o čom to Mičovský rozprával tú hodinu. To sú veci, ktoré majú priamy dopad na ekonomiku štátu. Obnovme dôstojnosť človeka. O čom som hovoril? O tej dôstojnosti, o tom, že práve filozofické slová treba premeniť na konkrétne politické činy. Nestačí čítať takéto knižky, treba sa aj podľa nich správať. Takže to sa mi teda páči. Vy dvaja nie so mnou, ale navzájom sa o tom porozprávajte v klube. A možno tak prídete k nejakému riešeniu, že moja hodinová rozprava nebola úplne zbytočná.

    A, pani poslankyňa Hufková, no to teda poslanci majú akosi nechať pána ministra, nech teda čokoľvek urobí, akože máme ho nechať? Veď ja som ho skutočne nechcel v žiadnom prípade osobne nejakým spôsobom napadnúť. Ak to tak vyznelo, tak sa aj teraz ešte ospravedlním. Ja som len poukázal na to, že niektoré veci sa mu nemali stať, z hľadiska odborného, z hľadiska politického a možno aj z hľadiska ľudského, keď som ten Ulič zdôrazňoval. Naozaj si myslím, že debata je o tom, aby sme si povedali, čo sa nám pozdáva nesprávne. Ja som sa nesnažil tu hromadiť čísla. To znamená, že sa ospravedlňujem, že tých čísiel bolo málo. Ja som poukázal na to, čo mi doteraz v trojdňovej rozprave chýbalo, na to, že sú tu hodnoty, ktoré majú priamy dopad na štátny rozpočet a ktoré by sme mali viacej vnímať. Ďakujem.

  • Poprosím do rozpravy pána poslanca Jozefa Mikuša.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister na chvíľu odišiel, sľúbil, že sa vráti, tak úvodom budem hovoriť trošku všeobecne, možno nadviažem aj na svojho predrečníka z úvodu jeho vystúpenia a aj na iných, myslím, že Richard Sulík o tom hovoril, že pod 3 % alebo 3 % deficitu hrubého domáceho produktu vyzerá tak nevinne, tak milosrdne, tak jemne a mnohým ľuďom to veľa nehovorí. Áno, musím s ním súhlasiť, ale keď trošku sa pozrieme na to z iného uhla pohľadu, tak vidíme, že na príjmy 13,8 miliardy vyrobí štát sekeru 3,3 miliardy. Ak sa pozrieme do rozpočtu bližšie, tak vidíme, že sú to takmer dve tretiny výberu dane z pridanej hodnoty a je to takmer celá suma dane z príjmu. Čiže štát vyberie od občanov daň z príjmu, minie ju a ešte si požičia takú istú sumu a aj tú minie, aby prežil. A keď si pozrieme teda to, koľko sú tie výdavky, tak vidíme, že tam veľká manévrovacia možnosť ani veľmi nie je. Čiže ono znižovanie toho deficitu, nehovoriac o tom, že ak sa dostane Slovensko na úroveň vyrovnaného rozpočtu, splácať tie dlhy, ktoré dodnes máme, je takmer nepredstaviteľné. Viem, že je to také porovnanie nie celkom kóšer, pretože, samozrejme, je správne, že sa porovnáva deficit k hrubému domácemu produktu, lebo to súvisí s rastom a s ďalšími parametrami, ale prakticky nemáme veľa možností. Nie je tu pán minister, asi ma počúva, tak sa ho spýtam na diaľku, čo s tým ideme robiť, pretože ak štátny tajomník povie, už sa nedá viac šetriť, pán minister to vlastne tiež zdôvodňoval niekoľkokrát, že šetrí, koľko sa len dá, no ale iná možnosť nie je, buď budeme šetriť, alebo budeme zvyšovať rast tak, aby sa celkový deficit znižoval. Najlepšie je robiť súčasne obidvoje v primeranej forme tak, aby slovenská ekonomika rástla kontinuálne a s čo najmenším dopadom na obyvateľstvo a, samozrejme, aj firmy. Bohužiaľ, ale sme svedkami toho, že vláda ani nešetrí, o tom tu už bola vlastne takmer celá rozprava, respektíve šetrí málo a celá konsolidácia je prenesená na samosprávy, podnikateľské subjekty a občanov. A na druhej strane vláda robí všetko pre to, aby ten rast sa nezvyšoval, pretože tí, ktorí ten rast majú zabezpečiť, to znamená podnikateľské subjekty, tak majú stále horšie a horšie podmienky.

    Ak sme hovorili niekedy začiatkom roka alebo koncom minulého roka pri rozpočte, že vláda namiešala smrtiaci kokteil pre slovenskú ekonomiku, tak v tom čase to bolo len niekoľko opatrení ako zrušenie rovnej dane, zásah do pracovného práva, zvyšovanie odvodov, zodvodnenie dividend a tak ďalej a tak tie esencie do toho smrtiaceho kokteilu sa pridávajú stále nové a nové, ostatná bola daň zo straty, čiže nevidím to svetielko, ktoré by hovorilo o tom, akým spôsobom sa chceme dostať k tomu minimálnemu cieľu, a to je vyrovnaný štátny rozpočet, nehovoriac o tom čo ďalej.

    Totiž problém je aj v tom, že štátny rozpočet je hlavný prispievateľ k celkovému rastúcemu dlhu verejnej správy, ktorá sa už blíži ku kritickým hodnotám. Pán kolega Mičovský pred chvíľou hovoril, že už by bolo treba sa nad tým zamyslieť. Ja sa vrátim k tomu, že, samozrejme, sa na to nielen myslelo, ale v minulosti aj na tom konalo. Poviem to na konkrétnych príkladoch. Tak dnes sa tento celkový dlh blíži k 40 miliardám eur. Ak nebudeme hovoriť o percentách k HDP, to činí viac ako 7 000 eur na hlavu včítane dojčiat, dôchodcov a postihnutých a odkázaných. To znamená, ak by sme niekedy v minulosti, keby sme od zajtra netvorili dlh, chceli tento celkový dlh zaplatiť, museli by všetci ľudia v tejto krajine včítane dojčiat alebo detí, dôchodcov, chorých a odkázaných pracovať celý jeden rok, lebo to činí zhruba jednoročný priemerný zárobok pre 5 miliónov osôb v rámci Slovenska. Ale keďže budúci rok opäť vytvorí dlh, to opäť vytvára stále vyššie a vyššie prostriedky alebo väčšie a väčšie prostriedky na udržiavanie, respektíve na obsluhu tohto dlhu.

    Pán predseda výboru, som rád, že ste prišli, hovoril v niektorej zo svojich faktických poznámok ešte minulý týždeň, že, áno, mali by sme hovoriť o tom, ktorá vláda akým spôsobom pristupovala ku konsolidácii. A spomenul tam konkrétne rok 2002, keď bol schodok 8 %. A v roku 2002 bol schodok 8 %, ale v roku 2006 bol schodok pod 3 % a celková zadlženosť Slovenska bola na úrovni 27 % hrubého domáceho produktu. Ja by som tak teoreticky, hypoteticky som rád vedel, s akým rozpočtom by pán minister prišiel, keby sme boli zadlžení na úrovni 27 % HDP.

    A kolega Mičovský hovoril, že teraz je zdvihnutý prst. Vtedy bol zdvihnutý prst. Ja si spomínam veľmi dobre ako z opozičných radov pán poslanec Fico, terajší premiér, hovoril také slovné spojenie, že deficit je Miklošov fetiš, pretože prioritou vlády v rokoch 2002 – 2006 bolo znižovanie deficitu. A ten deficit nebol na tej úrovni, na ktorej sme dnes. A tá konsolidácia sa robila tak, že za 4 roky znížil sa deficit z 8 % HDP pod 3 %, 2,9 %, potom SMER povedal, že to bolo trošku inak v rámci záverečného účtu, ale hore-dole, povedzme, na 3 %. A bola vízia, že do dvoch rokov bude vyrovnaný rozpočet. A súhlasím s tým, že SMER v rokoch 2006, 2007, 2008 znižoval ten deficit, dostal sa na veľmi peknú sumu 1,8 – 1,7 % hrubého domáceho produktu, ale, čuduj sa svete, odovzdával vládu s 8-percentným deficitom. A pán minister, v tom čase štátny tajomník, si veľmi dobre pamätá, ako sme kritizovali, že za prvý polrok 2010 nechcelo ministerstvo financií zverejňovať stav verejných financií, za prvý polrok roku 2010 sa vyrobila sekera taká, aká je naplánovaná na celý budúci rok pri inom HDP, podotýkam, pri nižšom HDP, ako je dnes.

    Roku 2002, keď začala nová vláda robiť určité reformy, až po rok 2008, si myslím, boli relatívne tučné roky, biblické tučné roky pre slovenskú republiku, pre slovenskú ekonomiku. Vtedy bol ten čas. Bolo to dobre naštartované. Bohužiaľ, urobili sme slučku. A dnes v podstate pán minister padol do pasce vlastne hospodárenia prvej Ficovej vlády. A nie je len teraz zdvihnutý prst, jednoducho je dobré, že tu je zákon o rozpočtovej zodpovednosti, je dobré, že sme v Európskej únii, je dobré, že sme prijali euro, pretože keby sme ho neboli prijali, keby sme neboli v Európskej únii, je opäť hypotetická otázka, ktovie, kde by sme boli.

    Ak sa dostanem k rozpočtu 2014, chcel by som povedať niekoľko slov k rozpočtu 2013, to znamená na tento rok.

    Už tu niekoľkokrát spomínaná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť na základe návrhu rozpočtu na roky 2013 – 2015 minulý rok hovorila o určitých rizikách. Musím povedať, že áno, tie riziká sa z veľkej miery aj naplnili. Chcel by som spomenúť z nich len jedno a to sú samosprávy.

    Už som spomínal v jednej z faktických poznámok, že pomer výdavkov samospráv a štátu bol v roku 2008 zhruba jedna ku štyrom (samosprávy jedna, štát štyri). V roku 2013 ten pomer sa zvýšil na jedna ku piatim, pretože za to obdobie sa samosprávam pridávali kompetencie, ale nedávali sa peniaze. Ale na rok 2013 bolo naplánovaných šetrenie samospráv v tom pomere jedna ku piatim, takmer 50 % na konsolidácii verejných financií.

    Ak sme tu hovorili pri platoch ústavných činiteľov, že je dobré, že vláda a ústavní činitelia idú príkladom, lebo ak chceme od občanov, aby niečo robili, tak mali by sme ísť príkladom, nuž v tomto prípade vláda príkladom voči samosprávam nešla. Bolo to veľmi necitlivé, nekorektné a s rizikom nesplniteľné sa aj dokazuje dnes, uvidíme ako to dopadne, že pravdepodobne s tým ani nemôžeme počítať, pretože bežné výdavky rastú viac v samosprávach, ako sa predpokladalo, ale, tiež to tu už bolo spomínané, myslím, to, čo je horšie, je, že samosprávy aby šetrili, znižujú kapitálové výdavky. A opäť sme v pozícii, kde je to svetielko toho rastu, ak teda nešetríme, respektíve podľa štátneho tajomníka už nie je kde šetriť. Čiže je to veľmi zlé, by som povedal, z hľadiska hospodárskej politiky alebo z hľadiska vízií.

    VÚC v prvom polroku zvýšili mzdové výdavky o 15 %. Samozrejme, je volebný rok a nadviažem veľmi krátko na to, čo možno budem hovoriť o chvíľočku. Aj na budúci rok je plánované šetrenie alebo v podiele na konsolidácii od samospráv podľa môjho názoru viac, ako budú toho schopné, a opäť sa to nenaplní, už aj s rizikom toho, že budúci rok bude volebný rok na miestnej samospráve.

    A to, že nám chýba akákoľvek vízia alebo akýkoľvek hospodársky koncept, alebo hospodárska politika, povedal by som na jednom príklade, povedzme, z toho, ako sa to robilo, keď sa naštartovali tie procesy, aby HDP rástol niekedy až dvojciferným číslom v niektorých rokoch a podstatne viac, ako je to v našich okolitých krajinách. Takže nie je pravda, že bola konjunktúra a že to bolo také akoby samozrejmé, pretože ten hospodársky rast od roku 2004 bol prakticky v každom roku až do roku 2008 podstatne vyšší ako v okolitých krajinách až na malé výnimky v tých počiatočných rokoch, kým nenabehli reformy.

    Keďže v tomto roku alebo na budúci rok je v tomto návrhu rozpočtu návrh na zmenu transferu na nenávratnú finančnú pomoc pre Cargo, tak použijem Cargo ako taký príklad toho, ako štát prichádza o množstvo peňazí. Cargo v roku 2005 bolo pripravené na privatizáciu, kde v tom čase bola ponúknutá cena 520 miliónov eur plus 120 miliónov strata pre slovenské železnice, Železnice Slovenskej republiky. A táto privatizácia sa vlastne neuskutočnila preto, lebo vláda svoje pôsobenie skôr skončila, ako mala, a jednoducho sa to neuskutočnilo. Nová vláda túto privatizáciu zabrzdila, čoho výsledkom je, že dnes má Cargo stratu 400 miliónov eur, myslím, na budúci rok je plánovaná strata 18 miliónov a robíme tu ekonomické účtovné prevody len preto, aby sa zlepšilo saldo verejných financií. Ak to podčiarknem a zrátam, je to jedna miliarda eur. To je necelá tridsatina nášho celkového dlhu.

    A opäť sa vrátim k tomu, čo hovoril pán Mičovský, že teraz je zdvihnutý prst. Už pri privatizácii SPP bolo rozhodnuté, že všetky peniaze z privatizácie pôjdu na znižovanie dlhu alebo na druhý pilier. Tieto peniaze mohli ísť na znižovanie dlhu, podotýkam v čase, keď sa pohyboval, celkový dlh, kumulatívny, na úrovni 27 % hrubého domáceho produktu. To bol čas nie dávny, to bolo v roku 2006.

    A krátko aj veľmi vecne sa skúsim vyjadriť k rozpočtu na budúci rok, a teda návrhu rozpočtu na roky 2014 – 2016. Nebudem tu spomínať už vyjadrenia, ktoré tu hovorili kolegovia z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť o jednorazových opatreniach, o tom, že v rokoch 2015 – 2016 bude treba robiť dodatočné opatrenia, ktoré môžu zabezpečiť to, čo je v návrhu rozpočtu, to, že sa vlastne zvyšuje štrukturálny deficit alebo že sa uvoľňuje fiškálna disciplína.

    Poviem len jednu takú poznámočku, že treba si uvedomiť, že sme v druhom celom roku vládnutia vlády, keď je ten čas robiť tie najnepopulárnejšie opatrenia na stabilizáciu, respektíve aj potom následne na nejaký odpočet po volebnom období toho, čo sa dosiahlo.

    Ale predsa mi nedá, aby som ešte úvodom k roku 2014 nepovedal, že obsluha štátneho dlhu napriek tomu, že nevyzerá až taký veľký, ako tu niektorí hovoria, pohltí ročne 10 % všetkých výdavkov štátneho rozpočtu, inými slovami, z každého eura, ktoré dostane štát, 10 centov dá štát na splácanie starých dlhov. Ak použijem ešte ďalšiu takú matematickú analógiu, keď spočítame výdavky z eurofondov a k nim prirátame spolufinancovanie, príspevky Slovenskej republiky do Európskej únie, transfery do Sociálnej poisťovne, a to obsluhu tohto štátneho dlhu, tak sa dostaneme k 50 % štátneho rozpočtu. Kde teda je to svetielko, tendencia zníženia štátneho dlhu, respektíve deficitu, pri takejto štruktúre štátneho rozpočtu? Je absolútne nevyhnutné, aby sme urobili reformy. O tom poviem niečo možno v záverečnej vete.

    A teraz niektoré také len krátke poznámky k rozpočtu dvoch ministerstiev rezortných.

    Prvá poznámka je k ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Rozpočet tejto kapitoly klesá o 5 %. Doprava samotná klesá o 8 %. A z toho, čo je zaujímavé, je, že eurofondy stále tvoria takmer polovicu rozpočtu celej kapitoly, čo robí mimoriadnu závislosť od týchto eurofondov tohto rezortného ministerstva, v roku 2014 strmo klesá podpora leteckej dopravy na jednu desatinu, čo je veľmi alarmujúce číslo.

    A ešte jedna poznámka k tomuto ministerstvu. Národná diaľničná spoločnosť sa stále zadlžuje. V roku 2016 má jej dlh už presiahnuť 0,5 mld. eur. A, pre zaujímavosť, v roku 2014 majú byť náklady na mýtny systém 60 % z výťažku mýtneho.

    Ministerstvo hospodárstva. Celkový rozpočet kapitoly je vyšší o 37 %, čo opäť súvisí s eurofondmi.

    A tu je zaujímavá jedna vec, že eurofondy spolu so spolufinancovaním budú tvoriť až tri štvrtiny rozpočtu tejto kapitoly. Čiže tuto tá závislosť od eurofondov je ešte väčšia ako v predchádzajúcom ministerstve.

    Jedno plus vidím v tomto ministerstve. A to je vyššia výrazná podpora inovácií (o 135 %). Na porovnanie, ide o 20-násobok toho, čo pôjde na investičné stimuly. Aj toto, musím povedať, vnímam pozitívne.

    Podpora energetiky klesne, to už vnímam menej pozitívne, o tretinu, na 38 miliónov eur a v rámci tejto časti rozpočtu sa počíta aj s podporou obnoviteľných zdrojov, myslím, že o tom hovoril pán kolega Huba, ale naproti tomu transfery do Národného jadrového fondu sa zvýšia o štvrtinu oproti roku 2013.

    Ak by som to mal veľmi krátko zhrnúť, tak ako som spomínal v strede môjho vystúpenia, to, akým spôsobom je vytvorený rozpočet, aj to, ako ho hodnotí Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, evidentne je jasné z toho, že vláde chýba hospodárska politika. V prípade takých štátnych rozpočtov, aké máme v návrhu, je aj cielené financovanie nejakej zmysluplnej hospodárskej politiky veľmi ťažké, preto je úplne nevyhnutné reformovať niektoré systémy ako dôchodkový, školstvo a zdravotníctvo a, samozrejme, vykonať poriadok vo verejných financiách a nastaviť smerovanie Slovenska k vybratému, samozrejme, všeobecne dohodnutému cieľu v hospodárskej oblasti. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    Nech sa páči, pán poslanec Daniš.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec Mikuš, pokúsim sa aspoň pár poznámkami odpovedať na tie vaše otázky. Kde je to svetielko rastu, pýtali ste sa opakovane. Nuž tak ja to svetielko jasne vidím aj v návrhu tohto štátneho rozpočtu. A som skutočne osobitne rád a teší ma, že jednou z hlavných priorít rozpočtu je aj spolufinancovanie cestnej a železničnej infraštruktúry. Rozbieha sa výstavba diaľnic, rýchlostných komunikácií a už dneska nehovorí to ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ale hovoria to vedúci pracovníci napríklad Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska, to vytvára pracovný front až pre tritisíc ľudí.

    Určite ste si všimli napríklad aj vyššiu podporu bývania. No a keďže to poznáme, že stavebníctvo skutočne má silný multiplikačný efekt, že to jedno miesto toho pracovníka v stavebníctve vytvára možno tri-štyri miesta a ďalšie v národnom hospodárstve, tak vytvára pozíciu, že podstatne sa zníži aj nezamestnanosť. A na tom prakticky zakladá aj vláda, keď postavila si ďalší cieľ, to, že v roku 2016 by sme sa mali dostať na tú úroveň eurozóny a mali by sme znížiť tú dnešnú nezamestnanosť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ja som tam v tých poznámkach alebo vystúpeniach skôr k tomu, že ten celkový verejný dlh, na ktorý ste viacerí poukazovali, bolo to teda na jeho enormný nárast, práve dával do porovnania obdobie z roku 1995, keď bol 22-percentný celkový verejný dlh voči HDP, tak vzrástol až na 50-percentnú úroveň v roku 2000. To znamená, že už aj v minulosti sme videli jeho enormný nárast, potom sa ho podarilo dať dole, takže to je po prvé, ale zároveň teda do toho v roku 2010 vstúpili aj naše záväzky vo vzťahu k Európskej únii a zapojenie do stabilizačných mechanizmov, čo robilo zhruba 2 % na tomto zvýšení, takže to je takisto dôležitý moment.

    Potom, čo sa týka obcí a kapitálových výdavkov, o ktorých ste hovorili, že sa teda znižujú, tak jednak to zníženie súvisí aj s tým, že sú nižšie granty a transfery v súvislosti s ukončovaním projektov, s podporou zdrojov Európskej únie. A, zase, ak si zoberieme skutočnosť roku 2012, tak kapitálové výdavky smerujúce teda na obce sú vyššie o 83 miliónov eur na budú rok. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Mikuš.

  • Ďakujem pekne kolegom za faktické. Skúsim odpovedať po rade.

    Pán kolega Daniš, to svetielko znižovania deficitu vidím v udržateľnosti verejných financií. Štát svojimi investíciami nikdy nezabezpečí už, chvalabohu, v parlamentnej demokracii ani v diktatúre udržateľnosť financií. Samozrejme, cesty a všetky tie veci, ktoré ste spomínali, tie investície sú pozitívne, lebo treba vyčerpať eurofondy. Doprava má veľmi dobré možnosti na čerpanie eurofondov, ale ak ste dobre počúvali a ak si pozriete rozpočet, tak som hovoril, že má znížený rozpočet v kapitole o 8 %, pri letiskách je to na 10 %. To spôsobuje, samozrejme, zníženie deficitu jednorazovo. O tom sa tu aj hovorí často. Aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, áno, týmito jednorazovými krokmi my môžeme znížiť ten deficit. Ale trvalo udržateľné zdravé verejné financie to nezabezpečí. A tu som hovoril o tom svetielku. Štátny rozpočet je natoľko málo flexibilný pri súčasnom stave, ak sa neurobia reformy, že vlastne nebude možnosť znížiť ani len ten deficit, ktorý je teraz na nule, nehovoriac o tom, čo bude ďalej.

    A, pán kolega Duchoň, samozrejme, môžeme hovoriť o tom a dívať sa na to z rôznych uhlov pohľadu, ale dôležitý je fakt, vláda v roku 2002 preberala štát 8 % deficit, odovzdávala 2006 ho 3 % a celkové zadlženie bolo 27 %. Prišla nová vláda, preberala štát pod 3 % deficitu, odovzdávala ho štátu o štyri roky 8 % so zadlženosťou celkovou 47 %. To sú fakty, všetko ostatné je len uhol pohľadu.

  • Nech sa páči, do rozpravy pán poslanec Igor Hraško.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, už sme svedkami dlhej rozpravy k návrhu budúcoročného rozpočtu. A počuli sme rôzne stanoviská, rôzne analýzy. Počuli sme rôzne čísla z rôznych častí, z rôznych oblastí fungovania.

    Ja by som možno na úvod začal tým, že stále sme vyzývaní k nejakej diskusii, poďme najskôr diskutovať, aby sme potom zbytočne tu nerozprávali nejaké len okrasné reči opozície. My by sme chceli diskutovať, ale nejako nie sme pripustení k tým diskusiám. Takže to je prvá vec. No a o tých diskusiách stále hovorí pán Číž, on teda najviac. Takže my by sme chceli diskutovať, ale vy nás ku tomu nechcete, lebo sú to vaše riešenia, vy máte veľký mandát od občanov kvázi.

    Potom sú to hovorené názory od viacerých vládnych poslancov: „Tak nerozprávajte len tak do vetra, navrhnite riešenia, dajte pozmeňováky.“ Už som to povedal aj minule. Dávame riešenia, dávame pozmeňováky, ani jeden z nich ste nám neprijali, neschválili, neodhlasovali. Buď sa hlasovaní populisticky zdržíte alebo pri niektorých ste a priori proti nim. Tak o čom tu rozprávate potom, tak si ušetrite potom tieto reči a my si potom ušetríme tie naše.

    Toľko k úvodu na riešenie problémov aj problémov v rámci rozpočtu.

    Ktosi sa vyjadril, či sa naozaj tu rozpráva k veci, pretože schvaľujeme rozpočet nášho štátu na budúci rok. No všetko sa týka rozpočtu, pretože všetko, čo sa týka financií a financovania čohokoľvek v našej krajine, tak sa týka aj rozpočtu, pretože to v tom rozpočte musí byť zohľadnené.

    Teraz sa dostanem k jednej, možno príjemnejšej veci, pretože, neviem, či to tu už bolo spomínané, skôr som to nezachytil, do Zoznamu svetového nehmotného kultúrneho dedičstva nám bola zapísaná Terchovská muzika. Po fujare už máme druhý takýto nehmotný objekt, nehmotné dedičstvo. Je to Terchovská muzika. Je to špecifická muzika, ktorá je charakteristická, udržala si svoj charakter za dlhé a dlhé roky. A naozaj sme radi, že v tomto regióne skutočne si udržiavajú aj túto tradíciu a na to majú dokonca mladú nastupujúcu generáciu.

    O podpore kultúry aj v rámci rozpočtu hovoril včera môj kolega Jozef Viskupič. A hovoril aj o dokumente, ktorým je Stratégia rozvoja kultúry Slovenskej republiky pre roky 2014 až 2020. A v ňom sa konštatuje, že kultúra je dlhodobo poddimenzovaná a že treba pre ňu vyčleniť viacej finančných prostriedkov. Ja s tým súhlasím. Nepamätám si, že by do nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO bol zapísaný nejaký futbalový štadión alebo nejaký futbal, ale futbal podporovať budeme a je to aj v pláne rozpočtu na budúci rok, kritizoval som to už pri podpore výstavby Národného futbalového štadióna, na úkor podpory kultúrnych pamiatok.

    Aj tu sa hovorí o kultúrnych pamiatkach: „Záchranu, ochranu a obnovu pamiatkového fondu a pamiatkových území je potrebné realizovať s dôrazom na zachovanie ich pamiatkových architektonických, umeleckých a historických hodnôt. Zároveň sa musia vytvárať nástroje na motivovanie vlastníkov pamiatok a ich základnú ochranu, udržiavanie a obnovu.“ Ja si pod motiváciou predstavujem len jednu formu motivácie. A to je finančná motivácia, pretože darmo som ja vlastníkom nehnuteľnosti, ktorú som možno zdedil po niekom, ale nechcem sa jej vzdať, pretože niekto by z nej spravil úplne inú trosku, tak ju aspoň udržiavam, ale nemám financie na to, aby som ju obnovil. Toto môže byť motivácia, čiže finančná. Máme síce grantový systém, ktorý je určený na podporu pamiatok, a teda obnovy, ale, ako som spomínal už v tej rozprave ku Národnému futbalovému štadiónu, resp. som sa pýtal premiéra formou interpelácie, prečo tam idú toľké financie, na obnovu a rekonštrukciu futbalových ihrísk na celom Slovensku je vyčlenených dohromady cez 138 miliónov a požiadavkám v rámci grantového systému na rekonštrukciu kultúrnych pamiatok je okolo 65 miliónov, čiže polovica. A toto sa nezohľadňuje v štátnom rozpočte, pretože, ako vieme, kultúra mala alebo teda má mať takisto znížený prílev financií na budúci rok tak ako aj iné oblasti.

    Toľko teda ku oblasti kultúry.

    V strategickej oblasti štyri sa hovorí o nastavení funkčného systému financovania v oblasti kultúry, tak som zvedavý, ako toto bude zapracované, keď sa tento dokument schváli, pretože už o nejaký čas, v januári má prísť do platnosti. A uvidíme, ako sa zapracujú finančné nástroje na podporu kultúry do ďalšieho rozpočtu.

    Kolega Daniš tu hovoril o ďalších možnostiach, dostávame sa teda k doprave v rámci štátneho rozpočtu. Doprava, vieme tiež, bude krátená, už to hovorili kolegovia predo mnou, viacerí. A pán Daniš povedal, že pri doprave sú vyčlenené financie na výstavbu diaľnic, rýchlostných ciest a tak ďalej, môže to vytvoriť tritisíc pracovných miest. No obávam sa, že to budú opäť také pracovné miesta, ktoré nebudú zaplatené, pretože máme skúsenosť, že konzorciá, ktoré sa pustia do výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, napokon nezaplatia subdodávateľom, a to sú práve tie pracovné miesta, ktoré budú kŕkať. To znamená, že ono sa vytvorí tritisíc pracovných miest, ale tam nedostanú za svoju prácu zaplatené. To je potom aké vytváranie pracovných miest? Ale keď sme priniesli návrh sem do Národnej rady, zmeny zákona na ochranu subdodávateľov, tak ste ho neprijali, to bolo riešenie. Takže o čom potom pán Daniš hovorí?

    Pani kolegyňa Hufková tu spomínala, že netreba ožobračovať obyčajných. To znamená, že nemôžu sa robiť také veľké škrty v rozpočte. No, nie, my nechceme ožobračovať bežných ľudí, občanov, drobných, stredných podnikateľov, remeselníkov, nikto ich nechce ožobračovať, ale v rozpočte sú skôr úplne iné opatrenia, nielen v rozpočte, mali sme tu nedávno zákon, ktorý hovorí o daňových licenciách a na druhej strane uberá na dani veľkým firmám, znižuje sa daň z 23 na 22 %, ale pre malé firmy, tie, ktoré sú v strate, sa môže zvyšovať, pretože pokiaľ neplatia dane údajne, aj keď majú zamestnancov, lebo tí určite platia dane z príjmu, tak musia platiť povinnú licenciu. Áno, má to byť bič, len ešte stále sme nepočuli to riešenie, ako odtiaľ vyselektovať tie firmy, ktoré majú istý počet zamestnancov. Robia sa opatrenia, keď sa idú podporovať veľkí žraloci, môžeme spomenúť firmu Grandwood a ďalšie, pri ktorých ale vláda tají, aké memorandá s nimi uzavrela. Akú podporu im dá? Nie je to náhodou podpora v takej výške, v akej výške chceme vybrať vyššie dane od drobných a stredných podnikateľov alebo na daňových licenciách? Takže my ideme ožobračovať tých drobných, aby sme napchali gágory tým veľkým. Je to fakt skvelé riešenie. Ja si to nemyslím.

    Aby aj občania pochopili, ako správa táto vláda alebo tí bežní občania, ktorí nemajú ekonomické vzdelanie a nie sú ministrami financií alebo neboli predtým ministrami financií, skúsim uviesť taký jednoduchý príklad. Máme farmára, ktorý chová hovädzí dobytok. Má nejaké kravy, nejakých býkov, má nejaké jalovičky. A s nimi hospodári. Aby prosperoval, tak tie kravy by mu mali dojiť nejaké mlieko, mali by mu privádzať na svet nejaké teliatka. No ale na to, aby kravy mohli privádzať na svet teliatka, potrebuje tých býkov, ktoré budú tými inseminátormi, ktoré budú prinášať to, aby tá krava mohla to teliatko priviesť na svet. No a, samozrejme, aj tie jalovičky musí chovať na to, aby dospeli do štádia, keď už aj ony budú môcť byť k tomu pripustené a môžu tiež priviesť na svet nejaké malé teliatka a potom zároveň dávať mlieko a tak ďalej. V tomto prípade farmár je naša vláda. Pozrime sa na to, ako sa naša vláda stará o svoj hovädzí dobytok. Má nejakých výberových býkov, má nejakých býkov, ktoré už nemôžu byť použité na reprodukčnú funkciou, ktorým sa hovorí voly, ktorých možno využíva nejakým spôsobom, ale má ich v stave. Potom má nejaké tie kravy, ktoré už prinášajú mlieko a rodia na svet teliatka. Potom má tie jalovičky. Tie jalovičky, to sú tí naši bežní občania, prípadne malí, strední podnikatelia. A tie kravy, to sú už podnikatelia, ktorí už zamestnávajú dlhé roky svojich zamestnancov, ktorí fungujú dlhé roky na trhu. A potom sú to tie býky, ktoré sú ako tie stimuly, ktoré môžu oplodňovať tie kravy, aby prinášali tie teliatka. A teraz ako sa môže správať táto vláda?

  • To všetko je v súvislosti s rozpočtom.

  • Vláda totižto vyrába alebo robí také nástroje, keď, žiaľ, ako farmár tie kravičky podvyživuje. Nedáva im potrebnú stravu. A chce od nich, aby dojili čoraz viacej mlieka. No na to, aby krava dávala viacej mlieka, potrebuje hodnotnú stravu, príjemné prostredie, aby o ňu bolo dobre postarané. V tomto prípade však štát im dáva chudobnú stravu, nedáva im ju pravidelne. A ešte ich aj mláti za to, že dávajú málo mlieka. Namiesto toho, aby sa chov rozširoval, aby sa zväčšovalo to stádo, ktoré bude prinášať čoraz viacej a viacej toho mlieka a ďalšie kravy, ktoré potom môžu ísť aj na tie jatky a môžu prinášať to mäso, tú dobrú hovädzinku, ktorá sa potom používa v domácnostiach na varenie, tak toto stádo udržiava len tak, aby ako-tak prežilo, a snaží sa tie kravy vydojiť naozaj do maxima, ale za minima prispenia k tomu, aby mali to pohodlie. Žiaľ, takto to je. A potom sú ešte tie výberové býky, o ktorých sa možno stará, ktoré by mohli byť nápomocné rozširovaniu toho chovu. Do nich pchá, pchá, pchá, ale nepripúšťa ich k tým kravám. Potom sú chované zbytočne. A potom je tu pár volov, ktoré síce sú, môžu byť používané ako ťažné voly do záprahu, ktoré dokážu niečo potiahnuť, ale tiež tam len stoja a stoja a žerú si to svoje a nič neprinášajú, ale mohli by niečo prinášať. Žiaľ, takto sa správa aj naša vláda. Namiesto toho tým, ktorí by mali naozaj prinášať tie efekty, sú to drobní a strední podnikatelia, aby vytvárala lepšie podmienky, aby znížila byrokraciu, tak z nich ide vytĺcť toho čo najviac a ide prispieť tým, ktorí sú tu tí veľkí, ktorí to majú, majú z čoho mať, ale vyhrážajú sa, že ich prepustia. No prečo by sme mali byť od nich závislí? Prečo nedáme možnosť tým drobným ľuďom, aby sa dokázali postarať sami o seba, o svoje rodiny a o tých svojich najbližších, ale ideme pchať do gágorov tým veľkým, ktorí sa razom môžu zbaliť, zoberú si technológie

  • Písknutie rečníka.

  • , tradá, na Ukrajinu alebo ešte ďalej za lacnejšou pracovnou silou, za lepším korupčným prostredím, kde si vybojujú ďalšie stimuly, ktoré sú ďalším neduhom tejto spoločnosti, pretože naozaj dávajú sa pre tých, ktorí by to nemuseli potrebovať, namiesto toho, aby sa dali tým, ktorí to nevyhnutne potrebujú.

    Ja sa vrátim ešte ku tej kultúre, aby sa nehovorilo, že nepodávam nejaký návrh na zlepšenie. V stratégii rozvoja kultúry sa v jednej stati hovorí o tom, že treba zlepšiť financovanie a treba priniesť nejakú zmenu legislatívy. Jedna z možností, ktorá je opísaná, aby som nehovoril len do vetra, v tomto dokumente

  • Ukázanie dokumentu.

  • , samozrejme, tento dokument sa ešte bude upravovať, je tu znovu zaviesť diferencovanú daňovú politiku, najmä DPH voči kultúre, znovu zaviesť daňové úľavy pre sponzorstvo kultúry a zaviesť daňovú úľavy pri obnove národných kultúrnych pamiatok ktoré sú obydlím. Je to jednoduché riešenie, ktoré tu už kedysi bolo. Ale vylúčilo sa z hľadiska toho, že sa zneužívalo. A zase sa zneužívalo len pod rúškom športu. Tak sa píše v daňovom zákone alebo respektíve v zákone o dani z príjmov, vo štvrtej časti § 20 ods. 7 starého zákona o dani z príjmov bolo napísané: „Od základu dane možno odpočítať hodnotu darov peňažnej i nepeňažnej povahy vrátane poskytnutých služieb obciam a iným právnickým osobám so sídlom na území Slovenskej republiky, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k poskytnutiu daru, ak hodnota poskytnutého daru,“ v starom to bolo ešte, môžeme sa baviť o výške tejto podpory v eurách, „bola 2 000 korún. Pritom v úhrne možno odpočítať najviac 2 % zo základu dane. Odpočítať možno len dary poskytnuté na financovanie vedy a vzdelávania, kultúry vrátane obnovy kultúrnych pamiatok, ochranu zvierat, na sociálne, zdravotné, ekologické, humanitárne, charitatívne účely, pre štátom uznané cirkvi a náboženské spoločnosti.“ Na to ešte nadväzujú ďalšie paragrafy, § 20 ods. 10, 11 starého zákona o dani z príjmov hovoril, že súčasťou hodnoty darov, ktorú možno odpočítať od základu dane podľa odseku 7 u daňovníka, ktorý je komplementárom komanditnej spoločnosti, je aj časť hodnoty darov poskytnutých komanditnou spoločnosťou pripadajúca na jednotlivého komplementára podľa odseku 9,“ a tak ďalej. Je tam ešte jeden paragraf. Toto môže byť riešenie. A predkladám ho ako návrh. Ja ho nechcem predložiť ako návrh zmeny zákona, pretože viem, že neprejde.

    A na konferencii ku stratégii rozvoja kultúry sa ma pýtali, z ktorej som strany politickej. Som najprv povedal teda, že som z opozičnej strany, a zaznelo potom, hm, tak to asi nemá šancu na to, aby prešiel. A potom mi ktosi z ministerstva povedal: „Tak to skúste navrhnúť pánu ministrovi Počiatkovi ako ministrovi financií, on nad tým skúsi porozmýšľať a možno to prejde.“ Tak to dávam ako návrh pánovi ministrovi. A som zvedavý, či to tam bude zapracované a či prejde. Pán minister tu nie je.

  • Hlas z pléna.

  • To nevadí, on si to prečíta v prepise alebo si to môže vypočuť potom spätne z rozpravy, však celé záznamy z rozpravy sú archivované.

  • Reakcia z pléna.

  • Tak pán Počiatek s tým nemá veľa spoločného, hej, ten má na starosti dopravu, tak to dávam pánovi Kažimírovi.

    Ale myslím aj na pána Počiatka, pretože čo sa týka PPP projektov pre budúci rok, ušetril nejakých viac ako 130 miliónov. To je ďalší kameň úrazu. A pritom ja ako stavebný inžinier viem, že na PPP projektoch, realizácii rýchlostnej cesty sa dalo ušetriť aj viac. Dalo sa tak ušetriť aj 500 miliónov. Viete, prečo sa ušetrilo len tých 130 miliónov? Pretože to táto vláda potrebuje okamžite.

    Táto vláda jednoducho nerobí opatrenia dlhodobého charakteru. To sú tie úspory, ktoré by mohli byť do tej budúcnosti, ale vyžiera zo špajzy to, čo v nej ešte je. A to je to, čo už bolo spomínané, druhý pilier, peniaze z druhého piliera, dividendy z vydaných podielových akcií štátnych firiem a ďalšie. Toto je tiež jeden z tých nástrojov. Tých 500 miliónov by sa dalo ušetriť, pokiaľ by sa počkalo ešte 5 rokov. To znamená niekedy do roku 2018. Ale nestane sa tak, lebo vláda to potrebuje teraz. A toto sú tie veci, ktoré sú v tom štátnom rozpočte nedotiahnuté do konca. O tom ani nevedia, nemajú to ako vedieť, nemajú prístup k tým informáciám mnohí a občania už vôbec nie.

    Preto hovoríme, že tento rozpočet nie je navrhnutý dobre, lebo naozaj sú tam veci, ktoré by sa dali upraviť, ktoré by sa dali upraviť na to, aby sa viacej financovalo školstvo, aby sa viacej financovala kultúra, aby sa mohla financovať aj tá doprava, ale tak, aby tá letecká doprava pritom nebola postihnutá, a ďalšie oblasti, o ktorých tu bolo hovorené. Školstvo, kultúra, to sú veci, ktoré nám budú do budúcnosti prinášať možno väčšie hodnoty.

    Bude sa pracovať na štúdii, ktorá ukáže, koľko z vloženého eura do kultúry sa môže vrátiť. Doteraz takúto štúdiu nikto neurobil, pretože mám taký dojem, že sa skôr obávali toho, že sa príde na to, že z vloženého eura do kultúry môže byť naspäť nejakých 1,70 eura alebo 2,5. To by bol zaujímavý ukazovateľ. Ale toto sa tu nerobí. Stále sa drží v tom, že kultúra to je len žráč peňazí, to je len to, kde sa musí pchať, a nič to neprináša. Ale prináša to svoje hodnoty, len sú možno merateľné inými veličinami.

    Takže aby som nebol dlhý, povedal som, že budem končiť do 20 minút, tak konštatujem, že tento rozpočet nie je nastavený ideálne. Ako som povedal, má svoje muchy, dali by sa prehodnotiť niektoré kapitoly, len na to by musela byť vôľa, by niektorí museli mať svedomie, museli by sa spýtať svojho vlastného svedomia, či to naozaj urobili v prospech občanov, v prospech všetkých občanov, nielen v prospech niektorých vybraných tak ako na tej farme. Nie sú to prázdne reči, sú tu aj návrhy. Som zvedavý, ako budú zapracované, aj kolegyňa Žitňanská podala nejaký pozmeňovák. Som zvedavý ako budú zapracované alebo teda akceptované tieto návrhy na riešenie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických.

    Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

  • Pán poslanec, mohol by som reagovať na mnoho vecí, ale chcem reagovať len na jednu jedinú vec. Hovorili ste, že nebola vypracovaná štúdia a hovorili ste o tom ako o fantastickom nápade, čo prináša jedno euro vložené do kultúry. Tak chcel by som len upriamiť vašu pozornosť, aby ste si prehĺbili vaše vedomosti v tom zmysle, že už v roku 2000 istý Dušan Jamrich s istým Andrejom Maťašíkom spravili túto štúdiu, kde hovorili o tom, dokonca koľko toho prinesie koruna, euro, forint, porovnávali to vtedy s inými štátmi v rámci Európskej únie, hovorili o tom, koľko takýmto spôsobom sa dostane do kultúry spätne peňazí späť z toho jedného eura, respektíve z jednej koruny. Čiže buďte taký láskavý, nehovorte ako o svetobornom objave to, čo ste práve povedali, preto, lebo takáto štúdia dávno existuje. Treba si to len pozrieť. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, no kládli ste si otázku, koľko z tých pozmeňujúcich návrhov opozície bude prijatých. Ja vám odpoviem namiesto vládnych poslancov, nebude to ani jeden návrh, pretože ani jeden nesmeruje k tomu, aby sa naplnili účty sponzorov strany SMER. Tento rozpočet nesleduje cieľ, aby pomáhal občanom, aby bol sociálne demokratický, aby cítil s občanmi, ale práve, naopak, aby ich zdieral ešte viac. A chce z nich zodrať aj tú poslednú kožu, ktorá na nich ešte je. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Hraško.

  • Ďakujem pekne kolegovi Simonovi za odpoveď. Áno, bola to skôr taká rečnícka otázka, pretože poznáme všetci odpoveď. Vedia to už teraz vládni poslanci.

    Ale chcel by som reagovať na kolegu Jarjabka. Pán Jarjabek, vy ste tiež boli na začiatku tej konferencie, vydržali ste tam možno 7 minút, potom odfučali preč. Je to škoda, lebo keby ste boli aj na diskusii, tak by ste sa dozvedeli, že to hovorili odborníci, že tieto štúdie neboli. Pán Zima mi síce povedal, že on takúto štúdiu robil pre podklady k Východnej, a skutočne tam sa došlo k takým cifrám, ale tak povedzte mi alebo pošlite mi link o tom, kde je tá štúdia uverejnená, o ktorej hovoríte vy, od pána Jamricha. Veľmi rád si ju pozriem, skutočne, ale neviem, či bola robená v rámci celého prierezu kultúry alebo len v jej určitej oblasti. Takže ono by sa to naozaj zišlo spraviť pre celú kultúru, pretože pán Zima to robil pre konkrétne jedno podujatie, respektíve pre jednu časť podujatia, možno pán Jamrich to robil pre inú časť kultúry, ale bolo by treba to spraviť možno komplexne v kultúre. Takže som na to zvedavý. A potom si doplním tieto informácie. Ale potom vás poprosím, aby ste informovali aj tých odborníkov, ktorí tam sedeli v rámci financovania kultúry, aby ste aj im ozrejmili, že si majú doplniť vedomosti o tom, že takáto štúdia niekde existuje. Ďakujem.

  • Poprosím teraz do rozpravy pána poslanca Ľudovíta Kaníka.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážená Národná rada, vážený pán neprítomný minister, štátny rozpočet sa tak bežne označuje ako zákon roka. Ale neviem, či všetci vedia, si uvedomujú, prečo by tým zákonom roka mal byť. Pre mnohých je to určite len množstvo čísel, ktoré znamená, koľko sa kde peňazí dá a kto koľko ktorý rezort dostane. Ale štátny rozpočet je vlastne zrkadlom a obrazom toho, akú politiku vláda robí. Odráža sa v tom hospodárska politika predovšetkým a jej priority a potom, keď vnímame jeden rozpočet za druhým, aj úspech alebo neúspech tejto politiky. Je preto veľmi dobré vidieť veci naozaj v súvislostiach a nezabúdať na to, čo bolo pred rokom napríklad, čo mala vláda vo svojom programovom vyhlásení, čo sa tu povedalo pri prijímaní minuloročného štátneho rozpočtu, pretože až keď si to budeme pamätať, tak potom môžeme naozaj s nejakou mierou pravdepodobnosti očakávať, ako to dopadne teraz, či to opäť nebudú len reči a výsledok bude úplne iný alebo naozaj to, čo sa tu predkladá a navrhuje, aj bude niečo konkrétne znamenať a nebude to úplne ináč na konci roka ako teraz na začiatku.

    Takže začnem tým, aby sme sa na chvíľočku vrátili k tomu, spomenuli si na to, čo sa povedalo a s čím sa predkladal minuloročný štátny rozpočet a aké mal ciele.

    Minulého roku na rozdiel od tohto roku, keď prvýkrát k štátnemu rozpočtu nevystúpil a ani tu nebol prítomný premiér vlády, premiér vlády sa vyjadril k tomu, čo očakáva od štátneho rozpočtu. A zadefinoval tam také tri priority, ktoré prostredníctvom štátneho rozpočtu a vládnej politiky chce vláda dosiahnuť. Ja vo svojom vystúpení vytiahol som si teraz a pozrel to, čo som mal k minuloročnému štátnemu rozpočtu, až som bol veľmi prekvapený, že keby som ho tu celé prečítal, tak možno by ste si ani nevšimli, že to nie je k tohtoročnému štátnemu rozpočtu. Trošku len niektoré čísla by som tu upravil, upresnil alebo pozmenil, ale štruktúra, problémy, slabiny, riziká, mohol by som to kľudne zopakovať.

    Ale poďme k tomu, čo bolo povedané ako hlavná priorita. Veľmi dôležitá bola priorita podporiť hospodársky rast. Bolo to označené ako kľúčová vec pre Slovensko, vec, na ktorej stojí a padá úspech Slovenska, úspech jeho hospodárskej politiky, vec, ktorá rozhodne o jeho napredovaní alebo o jeho páde. Minulého roku v rozpočte bola namaľovaná krásna číslovka, hospodársky rast 2,1 %. A aká je realita? 0,5 % podľa podkladov ministerstva financií. Európska komisia má trošku lepšie očakávania, ale samotné ministerstvo financií poslalo do parlamentu a do vlády údaj 0,5 % Takže výsledok snaženia vlády, priorita, ktorú si postavili dosiahnuť hospodársky rast, ktorý je kľúčový pre rozvoj Slovenska, ktorý rozhodne o napredovaní alebo zaostávaní Slovenska, hospodársky rast, ktorý očakávala na úrovni vyše 2 % svojimi opatreniami, to je potrebné zdôrazniť, svojimi opatreniami, to nepadá z neba, ale opatreniami tejto vlády zrazila na 0,5 %. Dosiahla presný opak, presný opak toho, čo chcela dosiahnuť. To je ten smrteľný kokteil, o ktorom sme tu mnohokrát hovorili vtedy, mnohokrát potom a hovoríme aj dnes, pretože svojimi opatreniami, ktoré prijímala, množstvom zákonov, ktoré brzdili a komplikovali hospodársky rast, dosiahla presne to, čo sme označovali už vtedy za problém, brzdila, zabrzdila hospodársky rast, spomalila hospodársky rast a išla úplne v protismere toho, čo si postavila ako svoju prioritu.

    Ďalšou dôležitou vecou, pretože politika strany SMER predsa z hľadiska slov je vždy orientovaná na ľudí, je to politika pre ľudí, akurát jej výsledky sú proti ľuďom, takže ďalšou prioritou bola podpora zamestnanosti, podpora rastu zamestnanosti. Však čo iné by sme ľuďom mohli ponúknuť, až nie viac práce? Reálny výsledok politiky vládnucej strany SMER je pokles zamestnanosti, žiaden nárast, ale záporný výsledok, v tomto roku opäť spôsobený tými zlými opatreniami, ktoré sme tu neustále kritizovali.

    Poviem tú tretiu prioritu, tak potom ich aj zosumarizujeme. Tretia priorita, ktorá vždy, samozrejme, patrila do verbálnej výbavy vládnucej strany SMER je ochrana nízkopríjmových skupín. Hm, čo priniesla táto politika, ktorá pokiaľ nie je zviazaná, nie je spojená s tým, že ochrana nízkopríjmových skupín, ktoré pracujú, ktoré sa snažia živiť prácou, pokiaľ je to, aby ani nebolo potrebné pracovať a dalo sa prežívať, lepšie dokonca alebo rovnako dobre ako u tých, ktorí pracujú, výsledkom je veľké sklamanie národa, spoločnosti z politiky strany SMER, veľký odklon postupný, ktorý sa prvýkrát masovo a silne prejavil v župných voľbách v Banskobystrickom kraji a bude sa prejavovať ďalej a ktorý spôsobil napríklad to, že SMER akosi váha s ohlásením kandidatúry na prezidenta. Áno, tak to je. To je výsledok tejto politiky ochrany nízkopríjmových skupín, ktorý sa prejavuje v pretrvávaní deformácie v sociálnom systéme, v nespravodlivo nastavenom sociálnom systéme, ktorý pracujúcich trestá alebo sa im vysmieva a podporuje pasivitu a neaktivitu.

    A teraz poďme k tomu, čo je vlastne ten smrteľný kokteil. Môžeme si to vymenovať, pretože tie kvapky jedu, ktoré tento smrteľný kokteil stelesňujú alebo z ktorých je namiešaný, vláda pridáva ďalej.

    Takže tými prvými zložkami bolo zvýšenie daní, zvýšenie odvodov, zrušenie prác na dohodu alebo zodvodnenie prác na dohodu a tými poslednými a novými je daň zo straty. Všetky tieto veci znamenali, že sa brzdil hospodársky rast. Bolo to ďalšie a ďalšie zaťahovanie brzdy hospodárskeho rastu, ďalšie a ďalšie problémy pre zamestnávateľov pri tvorbe nových pracovných miest, pri vôbec ochote a tvorbe podmienok zamestnávať ľudí. A spôsobil tie výsledky, ktoré tu máme, ktoré som pomenoval, že realita je mnohonásobne horšia, ako to predpokladal štátny rozpočet. A výhovorky na krízu zrejme opäť zaznejú. Ale ja som už viackrát zdokumentoval, že sú falošné.

    Takže na chvíľu poďme do Európy a poďme sa pozrieť na iné krajiny, ako si ony počínajú v tých istých podmienkach, v ktorých sa nachádzame aj my, pretože aj ony majú rovnaké vonkajšie podmienky, nežijeme v žiadnom špecifickom priestore. Pán minister vo svojej jednej z úvodných vystúpení, povedal, že vidí tu nejaké pravidlo, že na Slovensku nech sa pozrieme akokoľvek do minulosti, tak náš rast HDP je asi dvojnásobný oproti nemeckému, že vždy to tak nejako vychádza. No to pozeranie do minulosti bolo asi tak dva roky dozadu, pravdepodobne, pretože keď sa pozrieme do minulosti až od začiatku roku 2001, povedzme, tak vidíme, že toto pravidlo vôbec neplatí a že to, či nám rastie alebo nerastie a ako nám rastie HDP, je veľmi výrazne ovplyvnené našou vlastnou aktivitou, tým, čo na Slovensku robí príslušná vláda, ktorá vtedy je, či je aktívna, či prijíma také zákony, ktoré podporujú hospodársky rast, ktoré zlepšujú podnikateľské prostredie, zlepšujú podmienky na zamestnávanie alebo naopak.

    Poďme teda ku konkrétnym číslam. Keby platilo to, čo hovorí pán minister.

    Tak v roku 2003 malo Nemecko recesiu, jeho hospodársky rast bol mínus 0,4 %, Slovensko malo 4,8 % hospodársky rast, 4,8 %. Predtým roku 2002, keď nastúpila druhá Dzurindova vláda, malo Nemecko 0 % hospodársky rast, bolo de facto tiež v recesii, Slovensko malo 4,6-percentný hospodársky rast. V roku 2005, aby sme sa zas posunuli trošku ďalej, keď na Slovensku plne účinkovali už a rozbiehali sa účinky reforiem, ktoré mali ten prorastový efekt, po ktorom vy voláte, ale robíte presný opak, v tom čase dosahovalo hospodársky rast Slovensko 6,7 %, Nemecko 0,7 %. Ešte v roku 2008, to už vládla prvá Ficova vláda, ale viezla sa na vlne reforiem, čerstvo boli poprijímané všetky tie zlé a brzdiace mechanizmy, ktoré potom rozbíjali celý hospodársky systém, malo ten rast Slovensko 5,8 %, a to už bol výrazný pokles, a Nemecko 1,1 %.

    Keď sa pozrieme na nezamestnanosť, tak Nemecko dosahovalo v roku 2004 10,5-percentnú nezamestnanosť a v roku 2005 dokonca 11,3-percentnú nezamestnanosť. Viete, akú má nezamestnanosť dnes, keď sa všetci vyhovárate na krízu? Dnes má Nemecko nezamestnanosť 5,5 % za rok 2012. Akú ju má Slovensko? Viete veľmi dobre, stúpajúcu, ktorá presahuje 14 % a pokračuje ďalej.

    Keby ste nemanipulovali so štatistikami, keby ste nezasiahli úplne bez opory v čomkoľvek do toho, ako sa vlastne vykazuje nezamestnanosť, tak by aj tá oficiálna nezamestnanosť bola ešte vyššia, pretože započítať ľudí, ktorí sú na aktivačných prácach do ľudí, ktorí nie sú disponibilní pre trh práce, to je naozaj tak niečo neracionálne a nezmyselné, že to sa ešte nikdy nestalo. Ľudí, ktorí poberajú sociálne dávky, pretože príplatok za aktivačné práce je súčasť sociálnej dávky, vy vnímate, ako keby boli zamestnaní, len preto, aby ste si zlepšili štatistiky a aby ste opticky mohli ďalej ešte tú verejnosť vodiť za nos a tváriť sa, že vaša politika smeruje k ľuďom. Je to smerom jedine k ich peňaženkám, aby ste z nich vyťahovali ďalšie a ďalšie peniaze, nie k zlepšeniu ich reálneho života.

    Poďme k návrhu rozpočtu, ktorý tu máme.

    Už tu mnohokrát bolo povedané, že tento rozpočet znižuje udržateľnosť verejných financií. Tých citácií zo správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť tu bolo množstvo. Ja budem len sem-tam citovať, ale budem vychádzať aj ja predovšetkým z týchto veľmi kvalitne spracovaných údajov.

    To, že sa tu viackrát povedalo, že sa skončila konsolidácia alebo že dochádza k prestávke v konsolidovaní, ja preložím do takej bežnejšej reči. Znamená to, že sa absolútne skončilo šetrenie na vládnych výdavkoch, ktoré sú neproduktívne, že dochádza len k tomu, že vláda si pomáha ďalším vyťahovaním peňazí od ľudí, ďalšími jednorazovými opatreniami, ďalšími opatreniami, ktoré brzdia hospodársky rast, a ďalšími opatreniami, ktoré sťažujú tvorbu pracovných miest. Aj napriek tomu, že vyťahuje, a to v nemalej miere, tieto peniaze od občanov, z firemnej a podnikovej sféry, aj napriek tomu je konsolidačné úsilie, to znamená koniec úspor na strane vládnych neproduktívnych výdavkov, vyjadrené v rozmedzí mínus 0,2 % až mínus 0,8 %. To znamená, že vláda míňa. Míňa tam, kde by míňať nemala, kde to neprináša žiadny efekt, a berie od ľudí ďalšie a ďalšie peniaze, ktoré zase tým ľuďom chýbajú.

    Ďalej sa v tejto správe uvádza ďalší veľmi dôležitý fakt. A to je, že keď sa teraz takýmto spôsobom začne vláda správať, tak je absolútne nereálne, že za nasledujúce tri roky sa deficit podarí stlačiť pod 3 %. Je to absolútne nereálne. To je jednoducho fakt. Darmo sa zakrýva čímkoľvek, pretože tu chýbajú akékoľvek reálne podloženia. Ale ani nemajú byť aké. Jediné, čo z toho vyplýva, je, že vláda bude hľadať ďalšie zdroje, ako zobrať ľuďom ďalšie peniaze. A tým jediným zdrojom, ktorý tu ešte ostáva, je ten zostatok, zvyšok peňazí, ktoré ľudia majú v druhom pilieri. Šesť miliárd už je to skoro, ktoré patria ľuďom, ktoré im zabezpečujú dôchodky a ktoré podľa mňa sú veľmi ohrozené a zo dňa na deň ohrozenejšie. Preto sa úplne otvorene a priamo pýtam pána ministra, ako zástupcu vlády, či platí stále ten mnohokrát deklarovaný sľub, ktorý tu zaznel aj z úst premiéra, mnohokrát z úst ministra, aj z vašich, pán minister, že je tu vôľa na to, aby sme prijali ústavný zákon na ochranu druhého piliera, aby nedošlo k tomu, že aj tento zostatok, ktorý ste už zdecimovali z 9 % na 4 % príspevku na osobné účty ľudí, sa zlikviduje, aby ste sa zachránili, keď už nebudete mať kde brať. Naozaj očakávam na to priamu a konkrétnu odpoveď, aby sme videli, či si stojíte za slovom, či si premiér stojí za slovom alebo to bol zase len falošný trik.

    Keď sa pozeráme na návrh rozpočtu, tak ešte musím povedať, že všetky riziká, ktoré sme pri prijímaní minuloročného rozpočtu kritizovali a o ktorých sme hovorili, že znamenajú, že ten rozpočet sa nenaplní, sa naplnili. Takže keď ich vymenujem, tak začnem s tým postupne.

    Zhoršil sa výber daní. Mnohokrát už som to povedal, zvýšenie sadzby dane z právnických osôb na 23 %, najviac v postkomunistických krajinách, nebude znamenať viac daní, nebude znamenať, že štátny rozpočet bude mať viac k dispozícii. Zaznelo tu z úst ideológov, ktorí tu medzi vami sedia, aký my máme zlý pohľad na veci, pretože my chceme, aby bol štát slabý a aby nemal dosť peňazí. A ja som oponoval, že vy chcete, aj keď si to možno neuvedomujete, aby štát bol slabý a mal málo prostriedkov na financovanie svojich potrieb, pretože zvýšením sadzieb dane dosiahnete znížený výber týchto daní. Vo svojom vystúpení som vtedy povedal, že odhadujem, očakávam, že na výbere daní bude chýbať asi 500 miliónov. Realita? Takže na výbere daní z príjmu právnických osôb chýba tohto roku, vychádzam zo správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, 736 miliónov, v budúcom roku to bude 900 miliónov a v roku 2015, odhaduje sa, tu bude chýbať 1,017 miliardy, vďaka tomu, že ste zvýšili sadzbu dane. Uvedomujete si to? Keby ste to neurobili, pred čím sme vás vystríhali, keby ste nerušili rovnú daň alebo keby ste ju zrušili, a teraz idem mimo svojho presvedčenia, ale čisto z praktického hľadiska, keď vám išlo o to, aby ste získali viac peňazí do štátneho rozpočtu, a to som povedal tiež aj minulého roku, aj viackrát už tohto roku, keby ste zvýšili len daň z príjmu fyzických osôb, tak by ste ten efekt dosiahli. Nenavrhujem to, je to proti môjmu presvedčeniu. Ale z hľadiska praktického výsledok by sa dosiahol. Ale tým, že ste zvýšili daň z príjmu právnických osôb, ste vyhnali peniaze z rozpočtu. Ste okradli týmto hlúpym a zlým rozhodnutím štátny rozpočet o tie sumy, ktoré som tu pomenoval. Čiže taká je vaša hospodárska politika, neracionálna, neefektívna, zlá.

    Dokladom toho, že je to tak, je aj to aktuálne rozhodnutie, ktoré máme na stole. Áno, vy to nepriznáte, ale vy viete, že to rozhodnutie je kontraproduktívne. A preto znižujete dane z právnických osôb na 22 % a ohlásili ste, že bolo by dobré pokračovať v tomto a zísť ešte nižšie, ale zároveň zavádzate daň zo straty, zavádzate daňové licencie, od ktorých si sľubujete 120 miliónov. Takže tak ako minulého roku, poviem, aj vtedy mnohí kolegovia sa to báli tak otvorene povedať, lebo v tej ekonomike nemáte kalkulačku na to, aby ste vypočítali, čo sa stane, môžete to len odhadnúť, dobre alebo zle, ale keď ekonomiku považujete len za súčet čísel, tak vždy sa pomýlite, v ekonomike psychológia a správanie ľudí má minimálne rovnakú váhu ako súčet čísel a kalkulačka a vy práve tú druhú časť akosi neovládate, takže čo sa stane s tými daňovými licenciami alebo aký bude efekt si dovolím teraz podľa môjho názoru povedať, aký podľa môjho názoru bude. Dosiahnete tým, že niekoľko možno aj stoviek firiem, ktoré dneska sú, len formálne existujú, nevykonáva žiadnu hospodársku činnosť. Sú spiace, budú zlikvidované, zrušené, pretože z rôznych dôvodov ani nezačali alebo prestali vykonávať svoju činnosť. Čiže dôjde k istému ako keby prečisteniu obchodného registra, ale s nulovým efektom. Cez tie firmy nič neuniká, nič nestráca štátny rozpočet. Je to jednoducho čisté prečistenie, ktoré nič nedá a ani nič nevezme. Z firiem, ktoré dnes sú na nule, v strate alebo pri minimálnom zisku, ale zamestnávajú ľudí, možno mnohé budú zlikvidované. A ďalší ľudia tak prídu o zamestnanie. A tým najhorším efektom, ktorý vyvoláte, je, že vnesiete do mysle podnikateľského sektora v oblasti malých firiem to, že čo je veľa, to je príliš. Po všetkých tých Jóbových ranách, ktoré ste tak dali malým podnikateľom, prichádza ďalšia rana. A jednoducho si povedia: „Okej, zaplatíme licenciu a ani o korunu viac.“ Bude to brať omnoho väčší rozsah firiem, ako dnes sa nachádza v strate, omnoho väčší rozsah firiem, ako dnes neplatí dane. Prestanú platiť daň, pretože si zaplatia licencie. Opäť tak znížite celkový výnos dane z príjmu právnických osôb a zostane len príjem z licencií. Keď spočítate príjem z licencií a príjem z ostatných daní, dôjde k ďalšiemu poklesu. Toto ste svojím rozhodnutím alebo zavedením tohto opatrenia spôsobili. A zmena tej psychológie správania nenastane rýchlo. Aj keby sa čokoľvek stalo, toto bude veľmi dlhotrvajúca črta psychologického, ekonomického správania podnikateľov, najmä v malom sektore alebo predovšetkým v malom sektore, lebo ich sa to týka. A za roky rokúce sa už z tohto táto krajina nedostane, pretože takto to bude brané: „Zaplatil som si licenciu a nech mi dajú pokoj.“ Takže opäť si myslím, že je veľmi, veľmi zlé rozhodnutie.

    Tým ďalším rizikom, na ktoré sme poukazovali a ktoré je totožné aj v nasledujúcom štátnom rozpočte na tento rok, je to, že samosprávy, samozrejme, nebudú sa správať tak, ako vy chcete a ako ste im nalinkovali. Potvrdilo sa to absolútne na sto percent. A potvrdí sa to aj v tomto roku. Bude to znamenať, že tie riziká sa naplnia a opäť rozpočet sa nebude vyvíjať tak, ako ste si naplánovali, v zdravotníctve detto. Bez reforiem bude zdravotníctvo stále sa zadlžovať. A pán minister sám povedal, že on žiadne riziká úmyselne nerozpočtuje pre zdravotníctvo, ale s nimi počíta. Takže tu, samozrejme, budú.

    Ja som minulého roku povedal, že neočakávam, že rozpočet sa podarí stlačiť pod 3 % a že bude mať problémy so 4 %. Aj mi to pripomenul pán minister asi pred dvoma dňami. Ale je zaujímavé pozrieť sa na to, čím sa dosiahlo, že tento limit sa možno podarí dosiahnuť? Je to nie tými vecami, ktoré boli v rozpočte, nie tými vecami, ktoré tu boli predstavené a ktoré boli schválené, ale úplne iným, úplne zajacmi z klobúka, ktoré sa vytiahli. A to je predovšetkým predaj ropy, vysoko nad rozpočtom plánovaný, rozsah 471 miliónov, až sa nemýlim, je realita plánovaná, plánovaná, zdôrazňujem ešte. V rozpočte to bolo niečo nad 100 miliónov, 120 miliónov alebo tak nejako. Ale zaujímavé je, že neviem, či už došlo k nejakej zmene odvtedy, keď tento údaj bol do správy zanesený, táto transakcia, pokiaľ sa to nezmenilo, stále nie je zrealizovaná. To znamená, že stále to nie je naplnené, a máme pár dní do konca roka. Takže, pán minister, už sa uskutočnil predaj zásob ropy, aby sa podarilo dosiahnuť to, čo máte v rozpočte naplánované, alebo ešte nie? Lebo až nie, tak je to ďalšie z rizík pre tohtoročný štátny rozpočet, pre naplnenie toho, čo je naplánované.

    Veľmi nešťastným a kurióznym spôsobom je napĺňanie rozpočtu nečerpaním eurofondov. Len vďaka tomu, že sa eurofondy nečerpali v objeme 403 miliónov, z hľadiska spoluúčasti štátu, sa ušetrilo týchto 403 miliónov, tento výdavok nebol realizovaný a pomohlo to na výdavkovej strane rozpočtu. Ale ako to poškodilo slovenskej ekonomike? Veď tie eurofondy mali byť a majú byť orientované na to, aby sa realizovali investície. Vďaka nim má prúdiť impulz pre slovenskú ekonomiku, majú sa tvoriť pracovné miesta. A tým, že sa nečerpali v takom veľkom rozsahu, tak, samozrejme, žiaden takýto impulz neprišiel. Takže to je také Pyrrhovo víťazstvo, že vďaka takémuto negatívnemu javu, že nevieme čerpať eurofondy, sa podarilo dosiahnuť alebo darí sa zachovať si istú nádej, že sa rozpočet podarí stlačiť pod 3 %. To, či sa to ale podarí stlačiť, ešte zďaleka nie je isté.

    Ja som veľmi zvedavý, ako dopadnú daňové priznania, ktoré budú podávané až 1. apríla budúceho roku. A mám veľmi silný pocit, že štát ešte bude vracať peniaze, ktoré dnes na preddavkoch firmy platia, pretože firmy sa zachovali logicky, podnikateľský sektor sa zachoval racionálne a v daňových priznaniach, ktoré 1. apríla tohto roku boli podávané, mal vôľu priznať čo najvyššie dane tým, že odsunul časť výdavkov, ktoré by inak uplatnil v tomto roku, do ďalšieho roku, aby zaplatil daň v sadzbe 19 %. Napriek tomu tu celkové očakávanie nebolo naplnené. Ale toto sa reálne stalo, najmä pokiaľ ide o tie veľké firmy. A preto môže byť reálnym výsledkom to, že tá skutočne priznaná daň bude znamenať výrazný pokles ziskovosti firiem, ale nie tým, keď vy to tak budete hovoriť, že znova udrela kríza, ale jednoducho tým, že firmy sa zachovali racionálne a optimalizovali svoje podnikové, finančné hospodárenie tak, aby ušetrili čo najviac. A ušetria tým, že uplatnia tie výdavky, ktoré neuplatnili v tomto roku, a zaplatia podstatne nižšie dane, ako sa to očakáva.

    No a keď sa všetky tieto riziká spoja, tak to môže znamenať, že ten deficit 2,98, ktorý je očakávaný, nebude naplnený a že sa nedostane pod 3 %, ako si myslíte. Uvidíme, samozrejme, ešte podlieha to množstvu vecí, ale súvisí to s jednou veľmi dôležitou vecou, ktorá tak isto bude mať, pokiaľ by sa tak stalo, nie pozitívny dopad na hospodárenie štátu a štátny rozpočet.

    Pre vládu je veľmi dôležité, aby bola ukončená procedúra nadmerného deficitu. Preto ale je potrebná prvá podmienka, aby deficit klesol pod 3 % na jar tohto roku a aby Európska komisia pre ďalší rok tiež očakávala, že sa aj v roku 2015 podarí udržať tento deficit, pod 3 %. Súčasné očakávania, ktoré sú zachytené v príslušných dokumentoch Európskej komisie hovoria, že to bude budúci rok 3,2 % a roku 2015 3,8 %. Do toho ešte príde, čo už dnes vieme na 100 %, že sa vám škrtne z rozpočtu ten pozitívny efekt, ktorý ste dosiahli negatívnym rozhodnutím, keď ste zobrali ľudom peniaze z druhého piliera, to sa škrtne, to už vieme, to bude výpadok, a k tomu tie ďalšie riziká, o ktorých tu hovoríme, všetky tie jednorázové opatrenia, ktoré tu sú.

    K tým veľmi pochybným jednorazovým opatreniam ešte pripojím očakávané dividendy, ktoré sú v štátnom rozpočte zachytené, dividendy, ktoré presahujú dnešnú reálnu ziskovosť daných firiem, či sa už jedná o SPP alebo o ďalšie podniky. Teraz otázka je, ako sa dá dosiahnuť vyplatenie väčšej dividendy do štátneho rozpočtu, ako je objem celého zisku daného podniku, pričom štát v tomto podniku má len 51 %. No jednoducho je to účtovným trikom, ničím iným, v prvom kroku účtovným trikom, ktorý cez účtovné operácie a precenenie majetku firmy sa dostane do účtovného zisku. Ale to nebude zisk, ktorý bude znamenať, že tá firma disponuje takouto hotovosťou, pretože to neznamená, že bude vyplácaná len v prospech štátu. Rovnaký objem prostriedkov bude musieť byť vyplatený aj spoluakcionárovi, spolumajiteľovi, súkromným spoločnostiam, ktoré vlastnia 49 % daného podniku. A tento obrovský objem bude potrebné požičať. Táto firma sa bude musieť zadlžiť, čo bude znamenať, samozrejme, obrovskú záťaž, obrovské zníženie jej schopnosti produkovať zisk do budúcna, veľkú finančnú záťaž, dlhovú službu a tak ďalej. A môže to znamenať až naozaj veľmi zlý koniec pre túto firmu alebo veľmi zlé následky.

    Takže slovenská vláda pod vedením vládnej strany SMER je ochotná likvidovať podstatu ekonomiky Slovenska, je ochotná úplne drancovať podstatu len preto, aby naplnila dočasne štátnu kasu, len dočasne, pretože to sú opatrenia, ktoré sa potom negatívne prejavia v ďalších obdobiach. To je ďaleko na míle vzdialené od nejakej rozumnej hospodárskej politiky. To je na míle vzdialené od dobrého gazdovania. Je to vykrádanie podstaty. Je to pôsobenie „po nás potopa“, len preto, aby sme na chvíľu boli v dobrom svetle a na chvíľu dosiahli pozitívne čísla, alebo lepšie, ako by mohli byť.

    Pár slov k dlhu, ktorý nám tu rastie a ktorý bude znamenať, že v zmysle zákona o rozpočtovej zodpovednosti bude vláda musieť konať. Budem teraz citovať zo správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť: „Aj menší makroekonomický šok, revízia údajov o HDP, zmena metodiky ESA by ľahko mohli posunúť hranicu nad 57 % dlhu.“ A to by znamenalo nutnosť predložiť vyrovnaný rozpočet, znova len zopakujem, malé zmeny, malý šok. Tých rizík, ktoré som tu pomenoval je množstvo. Stačí len, niektoré z nich aby sa naplnili, a táto skutočnosť bude platiť, a preto znova vravím, cítim, že najviac ohrozené zo všetkého sú tu peniaze občanov v druhom pilieri.

    A taká zaujímavá súvislosť, ktorá opäť potvrdzuje, ako nerozumne a ideologicky a kontraproduktívne z hľadiska nejakých cieľov vláda koná. Opäť budem citovať: „V prípade, ak krajina v stanovenom termíne neodstráni nadmerný deficit a jej deficit je naďalej vyšší ako 3 %, Európska komisia a Rada môžu pre účely posúdenia zrušenia procedúry nadmerného deficitu vziať do úvahy, či krajina prijala takzvanú systémovú dôchodkovú reformu, to znamená, či existuje v krajine povinný systém s kapitálovým charakterom.“ Toto je citácia. Slovensko má v tomto vďaka vám problém, pretože vďaka vám ste zmenili tento systém z povinného na nepovinný, na dobrovoľný. A to môže v konečnom dôsledku znamenať pre vás veľký problém, pretože nebude sa môcť použiť táto klauzula na ukončenie procedúry nadmerného deficitu, aj keď by sa ináč mohla použiť. A to nehovorím o tých ďalších negatívnych efektoch, ktoré to má z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ktorú vy ste zhoršili práve týmito opatreniami v druhom pilieri.

    A teraz sa musím pozastaviť pri slovách pána ministra, ktoré tu predniesol v úvode niekedy rokovania o štátnom rozpočte, keď povedal, že zmeny v dôchodkovom systéme, ktoré táto vláda urobila, sú pozitívne pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií, že to potvrdila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Áno, to je pravda, ale len pokiaľ ide o oblasť zmien v prvom pilieri, ktoré znamenajú postupný posun dôchodkového veku a to, čo má pozitívny dopad na verejné financie. Ale absolútne to neplatí pre zmeny v druhom pilieri, ktoré znížili tie pozitívne dopady zmien v prvom pilieri, aj keď summa summarum zostávajú pozitívne. Takže vy ste spravili veľmi negatívne zásahy v druhom pilieri pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií a pozitívne v prvom pilieri, kde ste len prevzali tie návrhy, ktoré tu už boli pripravené a ktoré sa mali realizovať. A tu naozaj mali by sme si uvedomiť, že treba v nich pokračovať, a preto vyzývam teraz všetkých, obraciam sa aj na opozíciu rovnako, zloženú z viacerých strán, že myslím si, že máme poslednú šancu pokúsiť sa o prijatie ústavného zákona na ochranu druhého piliera, teda vyzývam všetkých na to, aby sme to urobili, aby sme urobili niečo pozitívne pre dlhodobú udržateľnosť verejných financií a pozitívne pre občanov, ktorí pôjdu do dôchodku v budúcich rokoch. Pán minister povedal vo svojom vystúpení, že vy ste čakali, keď spravíme tú zmenu, že zoberieme ľudom peniaze, z 9 % im znížime príspevok na 4 %, že to bude mať nejaké negatívne dopady na preferencie. A vidíte nestalo sa to. No, áno, nestalo sa to. Na jednej strane možno stojí to za zamyslenie a počudovanie, ako je možné, že ľudia nezareagovali negatívne na to, že im niekto o 55 % znížil príspevok na osobné účty. A je to len preto, lebo si neuvedomili, že im niekto tým pádom znížil cca o 20 až 25 % budúci dôchodok. Vážení občania, zmenou druhého piliera vám súčasná vláda znížila konečnú výšku dôchodku, ktorý budete poberať z obidvoch pilierov, zhruba o 20 až 25 %, samozrejme, nie na budúci rok, ale tých, ktorí pôjdu neskôr do dôchodku. To sú dnešní päťdesiatnici, štyridsiatnici, tridsiatnici ešte viac. A takto to bude postupovať. A teraz keď si to tí ľudia uvedomia, čo si uvedomia, a keď to príde, tak potom sa síce budú čudovať, už bude neskoro, ale už sa stalo. A preto vravím, je veľmi dôležité a v záujme nás všetkých, aby sme ten ústavný zákon prijali, pretože realita, ktorú vytvárate, vás s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou bude tlačiť k tomu, aby ste zobrali všetky peniaze, ktoré ešte zostali v tejto krajine u ľudí, pretože vy iné neberiete, vy beriete len peniaze od ľudí, aby ste si takto zasa krátkodobo v zmysle „spálená zem a po nás potopa“ zachránili ešte to, čo sa zachrániť dá.

    Vážený pán minister, ja už budem končiť, v celom svojom vystúpení som sa snažil povedať, to, čo tu máme, nie je plánovanie a zodpovedné načrtnutie vývoja krajiny, ale je to tipovanie. Je to naozaj kasíno, je to ruleta, kde, ako sa ukazuje z hľadiska minuloročného rozpočtu, nevyšlo nič z toho, čo ste si naplánovali. Znova zopakujem, výber daní nevyšiel, dohodári nevyšli, 200 tisíc ľudí zmizlo z trhu práce, ktorí pracovali na dohody, ale zamestnanosť sa nezvýšila. To znamená absolútne kontraproduktívny efekt. Zvýšenie odvodov pre živnostníkov neznamenalo vyšší príjem pre Sociálnu poisťovňu, naopak, Sociálna poisťovňa bude musieť byť dotovaná vyše 80 mil. zo štátneho rozpočtu a zmizlo 40 tisíc živnostníkov. Všetky čísla, na ktoré ste vsadili, boli zlé. Všetko, na čo ste vsadili, nevyšlo. Vyšlo, aj to úplne inak, to, na čo ste nevsadili. Jediné, čo pozitívne dopadlo, bol výber DPH, ale aj to nie vďaka tomu, že rástlo hospodárstvo, čo by bol ten pozitívny efekt, že rastie hospodárstvo, firmám sa viac darí, tu je vyššia produkcia, platí sa vyššia DPH. Dosiahlo sa to len tým, že konečne sa začalo úspešnejšie bojovať proti daňovým podvodom, ktoré by nemohli prebiehať, keby nebolo milión komplicov na daňových úradoch, to veľmi dobre viete. A ja veľmi kvitujem, že konečne sa to darí, ale toto je jediná vec, ktorá vám vyšla, ale nesúvisí s pozitívnym vývojom hospodárstva, súvisí len s lepším zasahovaním proti kriminálnym živlom, v čom vám držíme palce a určite vás budeme podporovať, ale vôbec to nesúvisí so správnym nastavením štátneho rozpočtu. Takže keďže chcem dodržať tradíciu, minulého roku ste dostali odo mňa darček, sklenenú guľu, aby ste lepšie odhadli vývoj, nezadarilo sa to, nepodarilo sa to dosiahnuť a ten vývoj nijako nebol dobrý, tak v zmysle toho, čo som povedal, vám podarujem možno lepší nástroj, podarujem vám ruletu. Takže naozaj štátny rozpočet, tak ako ho máme tu, je ruletou, je kasínom, je odhadom, je tipovaním tejto vlády. A zatiaľ vláda tipuje veľmi, veľmi zle. A rovnako ako nesprávne tipovala minulý rok, rovnako nesprávne tipuje aj tohto roku a rovnako úplne inak dopadne aj štátny rozpočet na tento rok. Nech sa páči.

  • Faktickú poznámku majú dvaja páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou.

    Pán poslanec Simon.

  • Ďakujem. Pán kolega Kaník, hovoril si tu k viacerým veciam. Dovolím si zareagovať na niektoré z nich.

    Zlé čerpanie eurofondov. No Slovenská republika má zlé čerpanie eurofondov. A treba si uvedomiť, prečo to tak je. Totiž na roky 2007 až 2013 to nastavovala prvá Ficova vláda a nezvládla to. Po roku a pol sa mohol každý občan tejto krajiny presvedčiť sa o istotách, ktoré ponúkla politická strana SMER, aké sú. Sú jednoznačné, zvyšovanie daní, zvyšovanie odvodov, horší život, menej práce a viac buzerácie. Toto je istota, ktorú ponúka SMER.

    Prečo si to dovoľujem povedať? No zareagujem len na prijatie daňovej licencie. Keď zoberieme, že v priemere 500 eur má ju zaplatiť jeden subjekt, tak to sa dotkne 50 tisíc subjektov, aby zaplatilo sumu, čo vláda Roberta Fica dala minulý rok svojmu jednému jedinému sponzorovi ako investičný stimul za to, že neprepustí pracovníkov, nieže vytvorí viac pracovných miest, len ich neprepustí a za jedného smeráckeho sponzora bude nútiť 50 tisíc malých firiem, aby sa poskladalo na investičný stimul.

    Rovnako pokiaľ sa pozriem na DPH, naháňame zlých podnikateľov. Stále, keď dostaneme informáciu, že niekoho polícia alebo finančná polícia zaistí pri podvode z DPH, čuduj sa svet, je pri tom aj pracovník daňového úradu vysoko postavený. Pán minister, mali by ste naháňať svojich vlastných ľudí, aby nerobili, každý podnikateľ vie, keď podá žiadosť o nadmernú vratku nad 3 000 eur, daňový úrad okamžite nastúpi na kontrolu. Ako je možné potom, že niekto...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Faktická poznámka, pán spravodajca pán poslanec Duchoň.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Kaník, na začiatku ste porovnávali, aký bol plán rastu HDP verzus skutočnosť. Tak dávať toto za vinu hospodárskej politike a opomenúť to, ako je slovenská ekonomika otvorená, že 85 % produkcie slovenskej ekonomiky smeruje na export, to je naozaj čistá demagógia, pretože, tak ako som spomenul, jednoducho my sme bytostne závislí od prostredia v eurozóne, v Európskej únii, resp. na celom svete. To je po prvé.

    Potom, ste tam porovnávali tie čísla. A už viackrát ste to spomenuli, že v rokoch 2002 až 2007 alebo 2010 pokles nezamestnanosti bol výsledkom vašich reforiem. Nie je to pravda, pretože vôbec priebeh nezamestnanosti kopíroval vyslovene rast HDP, kopíroval, zase, celkovú ekonomickú situáciu a kopíroval to, že v tomto období bola konjunktúra. Veď napríklad bol príchod veľkých automobiliek ako PSA, ale aj KIA predsa v roku 2003, resp. roku 2004, ich produkcia o niekoľko mesiacov neskôr.

    Potom, čo sa týka vôbec tých zmien, ktoré majú smerovať k vyššej zamestnanosti, tak bol tu predsa napríklad schválený zákon o investičnej pomoci, kde investičná pomoc je vyslovene naviazaná na čistý rast nových pracovných miest, plus nedávno schválený zákon, ktorý hovorí o tom, že dlhodobo nezamestnaným zamestnancom budú odpustené odvody. To sú všetko opatrenia, ktoré majú smerovať k zvýšeniu zamestnanosti. Ale, zase, treba si uvedomiť, že nové pracovné miesta výraznou mierou vznikajú vtedy, keď je rast HDP nad 3 %. Toto je proste fakt, ktorý...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou pán poslanec Kaník.

  • Ja sa to snažím vysvetľovať neustále, ale vidím, že to je ako hrach na stenu hádzať.

    Pán poslanec Duchoň, tak, dobre, poďme teda k číslam, veď nie sme sami v tej Európe. Takže sa pozrime na pobaltské krajiny, ktoré robia inú politiku, nie socialistickú, nie protirastovú, nie protizamestnaneckú, ako ju robíte vy. A viete, v tomto roku dosahujú aké hospodárske rasty? 3,9 %, 5 %, 3,7 %, v poradí Estónsko, Litva, Lotyšsko som povedal. V predchádzajúcom roku to bolo 9 %, 5 %, 6 %, takto by som to mohol povedať. Mám málo času, tak sa tomu nedá venovať. Ja vám tú tabuľku ukážem. Jednoducho tu sa ukazuje, že to je mýtus, že vláda to nedokáže svojou hospodárskou politikou pozitívne ovplyvniť. Dokáže to, a to veľmi silne a vo vašom prípade veľmi negatívne. Vy brzdíte hospodársky rast úplne dramaticky. Veď sa pozrite na tie iné krajiny. A nie sú to len pobaltské krajiny. Mohli by sme tam zaradiť napríklad aj Veľkú Britániu, aj Rumunsko v poslednom čase, pretože stačí racionálne videnie sveta, zdravý sedliacky rozum. Jednoducho keď neustále pridávate ďalšie a ďalšie zaťaženia finančné, administratívne pre tých, ktorí zamestnávajú, no nemôžete čakať, že budú rásť, nemôžete čakať, že budú produkovať, nemôžete čakať, že budú zamestnávať. A vy robíte presne to, že im robíte problémy. Teraz vyšiel čerstvo prieskum, dneska si ho môžete pozrieť v novinách, pred tromi rokmi v oblasti malých firiem 32 % považovalo nadmerné daňové zaťaženie za najväčší problém, dnes 74 % firiem považuje toto za najväčší problém a výsledkom je, že odchádzajú do zahraničia, kde je všetko jednoduchšie, všetko lacnejšie, všetko získa väčšiu podporu ako na Slovensku. Tá pozitívna politika sa dá robiť.

  • Pán poslanec Muránsky do rozpravy.

  • Ďakujem, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, už som myslel, že sa nedostanem k slovu a že ma pán Kaník nechce naschvál pustiť asi k slovu. Ale nebude to tak.

    Dovolím si konštatovať, samozrejme, že každý rozpočet je lepší ako žiadny rozpočet, ako každá vláda je lepšia ako žiadna, ale ja som naozaj z niektorých vecí prekvapený. Myslím si, že nikto z vás neštudoval celý rozpočet od A do Z, ja som sa venoval len teda kapitolám, ktoré sa týkajú životného prostredia a pôdohospodárstva, a musím povedať, že je jeden poslanec, ktorý by tu určite tak nejaké slová použil, že dajte to preč. No tak hovoril to pán poslanec Hlina. Ja by som tiež tak použil tieto slová, že dajte to minimálne v týchto častiach týchto kapitol preč, pretože je to jeden z najslabších rozpočtov, aké vôbec pre rezort životného prostredia boli dané.

    Ja som si vždy myslel, že bývalý minister financií pán Mikloš krivdil rezortu životného prostredia, keď som tu bol poslancom vlády v rokoch 1998 – 2006. No ale musím povedať, že teraz ho pán minister trošku Kažimír predčil a že proste takto macošsky sa málokto zachová k rezortu životného prostredia, tak ako je to v tomto rozpočte tejto vlády. Samozrejme, ide aj o zníženie prostriedkov s delimitáciou na ministerstvo vnútra, ide o prostriedky, ktoré sa menej alokovali z hľadiska európskych fondov, ale musíte aj tak uznať, že pokles rezortu vo financiách o 34 % oproti roku 2013 je strašne, ale strašne vysoký, samozrejme, nie sú žiadne kapitálové a tak ďalej a prevádzkové náklady taktiež nám klesajú takmer 41,5 %, okolo 33 % je pokles výdavkov, ktoré idú z fondov Európskej únie. A preto hovorím, že si nepamätám, že takto macošsky by sa k tomuto rezortu bol postavil akýkoľvek z ministrov predtým, samozrejme, treba si uvedomiť aj to, že ministerstvo životného prostredia a jeho rozpočet sú dlhodobo poddimenzované. To musím aj uznať. A je to tak aj za akýchkoľvek vlád.

    Keď si pozrieme otázku napríklad vodného hospodárstva, kde je teraz daný veľký cieľ na to, aby sa riešila protipovodňová ochrana vo vyše 500 rizikových územiach, treba nainvestovať 700 miliónov a tak ďalej. No ale keď sa pozrieme do dnešného rozpočtu, tak budeme čítať všade len, že je obrovský pokles. Aj tu je pokles tretinový, tak ako je tretinový pokles celkového rozpočtu. Tak pre túto protipovodňovú ochranu, hoci štandardnú, a to som rád, že ministerstvo prechádza na štandardnú ochranu, teda protipovodňovú ochranu, a, bohužiaľ, tie hrádzky, to je len niečo, čo je doplnkové podľa môjho názoru, aj podľa názoru väčšiny vodohospodárov, z tohto rozpočtu vyplýva, že na toto nebudú zdroje.

    Takisto nie sú zdroje, samozrejme, a krátia sa, na odpadové hospodárstvo, kde je to tak isto podiel takmer 30 % výdavkov. Pritom v pláne úloh je zrušenie napríklad takého fondu, ako je Recyklačný fond, a nie jeho transformácia na to, aby sa alokovali zdroje pre budúce riešenie odpadového hospodárstva a recyklačného priemyslu. Naopak, znižuje sa a niečo sa tu chce zrušiť.

    Samozrejme, ďalej vidíme pokles prostriedkov, ktoré sú pre Environmentálny fond. A ja som už aj v minulosti upozorňoval, že sa proste tento fond nevydáva dobrým smerom. A ja som bol medzi štyrmi poslancami, ktorí boli pri obnove tohto Environmentálneho fondu. To bol poslanecký návrh zákona. A predovšetkým sa tam v preambule píše, že tento fond má byť používaný pre vodovody, kanalizáciu obcí miest, pre verejnú správu a tak ďalej. No už za prvej Ficovej vlády, keď došlo k zlikvidovaniu ministerstva životného prostredia, na ministerstve pôdohospodárstva, zase, boli časté personálne zmeny, došlo k zmene filozofie, a to v tom, že z Environmentálneho fondu odrazu bolo možné dávať prostriedky aj do súkromnej sféry. Teraz to prešlo na možnosť dávať tieto prostriedky na úvery. A dokonca došlo nedávno aj k takej novelizácii tohto zákona o Environmentálnom fonde, že je možné dávať z neho pôžičky nie na životné prostredie, ale pre poľnohospodárov. Tento trend považujem za nesprávny. A takéto využitie fondu, ktorý sa nazýva Environmentálny fond, tak isto považujem za scestné a nie správne. Nemá to nič s rezortom pôdohospodárstva.

    Ja chcem len zacitovať aj zo správy, ktorá je alarmujúca, pretože dôvodová správa samotná v kapitole rozpočtu životného prostredia hovorí to, že napriek tomu, že do rozpočtu na rok 2014 je zapracované zvýšenie výdavkov o 3 milióny eur na realizáciu obligatórnych úloh rezortu, poddimenzovaný rozpočet spôsobí značné problémy z hľadiska zabezpečenia plnenia obligatórnych úloh rezortu, ako aj plnenia záväzkov vyplývajúcich z uzatvorených zmlúv, každoročné znižovanie výdavkov spôsobuje rezortu existenčné problémy. A keby sme išli po jej jednotlivých častiach, pretože pod rezort ministerstva životného prostredia patrí hojne rozpočtových a príspevkových organizácií, tak všade môžeme vidieť poddimenzovanie tohto rozpočtu.

    V závere samotnej kapitoly sa píše: „Nedostatočný objem výdavkov neumožní zabezpečiť starostlivosť o majetok štátu v potrebnom rozsahu, zavedenie nových informačných technológií či obnovu zastaraného vozového parku, najmä v organizáciách rezortu.“ A potom je tu výpočet obligatórnych výdavkov, ktoré nie sú zahrnuté v kapitole štátneho rozpočtu. Keby ste si ich prešli, je ich 12. A jediné nejaké pozitívum, ktoré tam vidím, je mierne zvýšenie o 11 % v inšpekcii životného prostredia, ktorá je aj tak dlhodobo veľmi po personálnej aj finančnej stránke poddimenzovaná. A nie je tak možné, aby účinne a výkonne štát cez túto inšpekciu plnil svoju kontrolu na akomkoľvek úseku životného prostredia, či je to ochrana prírody, či sú to odpady, či je to ovzdušie alebo vodné hospodárstvo.

    Celkovo už to je naozaj alarmujúce, keď celý návrh rozpočtu kapitoly na roky dokonca vyhliadkovo teda 2014 až 2016 považujú tí, ktorí ho zostavili, za rizikový. Tak rizikový, si myslím, už je dosť silné pomenovanie na to, aby sme sa zamysleli do budúcnosti nad tým, čo bude s rezortom a čo s kapitolou životného prostredia do budúcnosti, pretože to nie je len ochrana prírody, ako si mnohí myslia, to sú nielen národné parky, to je aj otázka naozaj dôležitých odvetví národného hospodárstva, ako je vodné a odpadové hospodárstvo. A, vážení, toto patrí všetko do rezortu a kapitoly ministerstva životného prostredia.

    Nielen z toho dôvodu, samozrejme, že som opozičný poslanec, ale aj z dôvodu, ktorý už som pomenoval, a to teda výrazného zníženia rozpočtu o 34 % nemôžem takýto rozpočet celkový podporiť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú.

    Pán poslanec Mikloško, je 11.55 hodín, myslíte si, že to zvládnete, aby som vás neprerušoval?

  • Reakcia poslanca.

  • Som zároveň aj spravodajcom zahraničného výboru, ktorý začína o 12.00 hodine rokovať. Takže potom si nechám podpísať ospravedlnenie.

    Vážený pán predseda, vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážení kolegovia, no troška ma znervózňovali tie dlhé príspevky už aj včera, aj dnes. Boli dobré, ale dlhé. A najmä keď sa opakujú ústne aj písomne, tak už, neviem, nemal som miesto svoje. Ale už teda som sa dostal aspoň doobeda na to, poobede je veľa programu.

    Samozrejme, ideálny je vyrovnaný rozpočet. Ja som bol v rokoch 1990 – 1992 vo federálnej vláde, tam sme taký mali. Aj slovenská, aj česká vláda vtedy taký mali. Bolo by zaujímavé napísať, kde začal ten rozpočet byť nevyrovnaný. Môj brat Marián hovorí, že on má vyrovnaný rozpočet doma, dá si škatuľu z topánok, tam si dá peniaze, ktoré má, a keď manželka potrebuje na topánky, tak si to pozrie, keď sú tam peniaze, kúpi ich, keď nie sú tam, nekúpi ich. Nežijú na dlh. Ale to teraz som asi ani nemal povedať?

    Ja som člen zahraničného výboru a teraz si dovolím pár slov povedať k tejto téme, ktorá tu bola trochu na okraji, by som povedal.

    Neviem ako iné ministerstvá, ale ministerstvo zahraničia vlastne splnilo požiadavku ministerstva financií, to treba pochváliť. A urobilo úsporné opatrenie, 3 milióny eur získalo na mzdách, zrejme nejakým obmedzením počtu diplomatov, vyslaných ľudí, ale aj tovarov, v službách aj v transferoch, čiže to je pozitívne. A takisto zvýšilo limit príjmov o 3,2 milióna z predajov budov vonku. Myslím, že tam je stále ešte veľká rezerva. Ten, kto pozná naše ambasády a rôzne staré budovy z rôznych obchodných a kultúrnych a neviem akých organizácií a zariadení, tak by mohol vedieť, že tam by sa ešte dalo všeličoho v budúcnosti zbaviť.

    Všimol som si aj kapitolu Krajania, viem, že tu bola o tom dosť kontroverzná diskusia. Nedávno som absolvoval poslanecký prieskum na Úrade pre zahraničných Slovákov. Myslím, že to nerobia zle. Majú rozpočet 1,5 mil. eur na podporu krajanského hnutia aj na, samozrejme, udržovanie tohto ústavu. Dve tretiny z toho idú na projekty, teda je to okolo 1 mil. Tak si myslím, že to nakoniec nie je zlý pomer. Samozrejme, musia si uvedomiť to, čo vlastne všetci asi vieme, že zahraničných Slovákov je veľa, ich organizácií je veľa, často proti sebe a nikdy nebudú s tým ďalší zahraniční Slováci spokojní, čo dostanú. Ale dostávajú toho, myslím si, pomerne dobre.

    Ja ešte vidím úspory napríklad v tom, o čom sa tu viackrát hovorilo, že diplomacia EÚ v budúcnosti bude. Moc tomu neverím, lebo keď bude nás reprezentovať nejaký celkom cudzí štát a veľký štát, tak málokedy sa dostaneme tam na rad, ale je aj tu nejaká možnosť úspory v budúcnosti.

    A takisto spolupráca s V-4. Tiež tomu veľmi neverím. Ale V-4 je predsa len organizáciou tuším 60 miliónov obyvateľov, to je sila. Keby sme sa dohodli v rámci V-4 aj napríklad v zastupovaní v medzinárodných organizáciách alebo niekde inde, tak by to nebolo zlé.

    Trocha mi vadí to, že otázka ľudských práv je vlastne pod ministerstvom zahraničia. Tak musí to byť pod nejakým ministrom alebo dokonca, by som povedal, podpredsedom vlády, ako to aj je. Ale v tomto rozpočte som nenašiel peniaze, ktoré sa do toho dávajú. V minulosti, pred rokom alebo dvoma rokmi to tam bolo. Tam bola silná podpora nevládnych NGO organizácií, tzv. pro-choice napríklad, a menšia podpora alebo žiadna podpora pre nevládne organizácie pro-life. Ale to je len jedna vybratá z toho téma, veľa protestov bolo na projekty prvej skupiny. Ja si myslím, že by to bolo treba naozaj dať pod ministra, ktorý bude zodpovedný len za to. Ten by, samozrejme, mal mnoho iných kompetencií. Ja som takým ministrom bol prvým v Havlovej vláde. A pravdupovediac bolo by tam čo robiť. Podpredseda pre ľudské práva keby bol. Ten bol v minulej vláde. A k tomu by mohlo ešte ísť ďalších veľa nelegislatívnych, nezahraničných a neekonomických problémov. Je ich veľa v každom štáte.

    No chcel som spomenúť ešte niečo v súvislosti s Estrela reportom. Ale zajtra, myslím, tu budeme mať pána ministra o 9.00 hodine. Takže ja mu to povyprávam. Je to taká veľmi zaujímavá včerajšia téma z Bruselu, Dňa ľudských práv, kde teda niektorí naši poslanci hlasovali veľmi zvláštne, ako keby sa chceli vzdať kompetencií pre zdravotníctvo, školstvo a rodinu v prospech Európskej únie. Ale to vynechám, nechám to na zajtra, kde, myslím, o 9.00 hodine sa bude rozprávať o zahraničnej politike.

    Vážení priatelia, toto bol bod 6, a ešte bod 7, posledný, a už skončím. Členské príspevky, tých je v medzinárodných organizáciách asi za 15 miliónov. To sa mi zdá dosť veľa.

    Skúsim sa pozrieť troška bližšie na Organizáciu pre hospodársku spoluprácu OECD. Tak je jeden milión pôvodný a potom ešte dobrovoľne asi 70 tisíc eur. To je zvláštne, že aj niečo dobrovoľne dávame, ja by som im nedal.

    No potom je tu NATO, civilný rozpočet celkove 1,1 milióna, tiež dosť na civilný rozpočet, celkom neviem, čo to znamená. Vzápätí výstavba nového sídla, je to kapitálový transfer 2,8 milióna. Tak neviem, či a kde sa robí nové sídlo NATO, či je to v Bruseli, ale relatívne dosť veľa je to 2,8 milióna. A ešte je tu 3,8 milióna, plus, samozrejme, sú tam ešte mierové misie a všeličo ďalšie v súvislosti s týmto. Tak o tom už nebudem hovoriť. Mierové operácie sú tam za 2,9 milióna.

    No ešte posledné snáď k tomuto by som povedal, že ostatné príspevky do medzinárodných organizácií, to je 153 tisíc. Ale bolo by zaujímavé vedieť, komu do akej organizácie vlastne platí ministerstvo zahraničia príspevky. Ja som predseda Združenia kresťanských seniorov, každoročne musíme 450 eur zaplatiť do Bruselu, a teda celý rok ich zháňame a potom ku koncu to nejako zbúchame, takže do tých ostatných príspevkových združení by sme sa aj prihlásili.

    Takže to by, vážení, bolo asi všetko, niektoré veci som si nechal na zajtra, keď bude rozprava k zahraničnej politike za roky 2013 a 2014. Ďakujem.

  • Dobre, ďakujem pekne.

    Keďže je čas na obedňajšiu prestávku, pán minister sa nehlási do rozpravy, prajem vám všetkým dobrú chuť a stretneme sa o 14.00 hodine a pripraví sa do rozpravy pán poslanec Miškov, takže, ešte raz, dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážená pani poslankyňa, páni poslanci, pán vicepremiér, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní desiateho dňa 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2014 (tlač 640).

    Aj pán minister, aj pán spravodajcu sú pripravení na rokovanie.

    Dávam teraz slovo poslancovi Jurajovi Miškovovi na jeho vystúpenie a potom pôjdeme ďalej podľa poradia. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, vážený pán minister, k návrhu rozpočtu ako takému už bolo zo strany mojich kolegov z hnutia NOVA, ale takisto aj zo strany opozičných poslancov povedaného pomerne veľa a pomerne detailne a v niektorých prípadoch aj pomerne dlho. Nebudem preto opakovať nedostatky rozpočtu, ktorý vyzerá ako keby ho pripravovali ľudia bez sociálneho cítenia a empatie, ľudia, ktorí si neuvedomujú, že najväčšiu pomoc zo strany štátu nepotrebujú byrokratickí úradníci, ale pomoc v dnešnej situácii potrebujú najmä mladí ľudia, učitelia, sestričky alebo aj seniori. Budem sa preto venovať rozpočtovej kapitole rezortu, za ktorý som jeden a pol roka niesol politickú a osobnú zodpovednosť.

    Povrchný pohľad na hrubé čísla uvedené v kapitole rezortu hospodárstva môžu napovedať, že ministerstvo hospodárstva patrí medzi vyvolené alebo, ak chcete, šťastné rezorty, v porovnaní s rokom 2013 narástli výdavky kapitoly o 112 mil. eur, čo je medziročný nárast takmer o 40 %. Avšak tento nárast je spôsobený výlučne dvoma faktormi. Prvým faktorom je revízia a realokácia 100 mil. eur medzi jednotlivými operačnými programami Národného strategického referenčného rámca na roky 2007 až 2013, ktoré pribudli v operačnom programe Konkurencieschopnosť a hospodársky rast. Ten dôvod, prečo pribudlo 100 mil. eur v tomto operačnom programe, je úplne zrejmý, pretože operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast patrí medzi operačné programy s najvyššou schopnosťou čerpania. Druhým faktorom, ktorý ovplyvnil nárast kapitoly, je rast bežných transferov pre Národný jadrový fond. Tento nárast je spôsobený zvýšením odvodov od prevádzkovateľov prenosových a distribučných sústav, ktorý je určený na úhradu dlhu, ktorý vznikol pri tvorbe zdrojov na krytie nákladov v záverečnej časti jadrovej energetiky, tzv. zadného cyklu.

    Tu sa však veselohra kapitoly rezortu hospodárstva končí a prechádza do tragikomédie. Na scénu prichádza ESO, dovoľte mi citovať: „Osobné výdavky rozpočtované na rok 2013 klesajú o 33 700 eur, to je o 0,27 %," počujete dobre, 0,27 %, necelé tri desatinky jedného percenta je pokles osobných výdavkov v kapitole rezortu hospodárstva. Celkový efekt tzv. úsporných opatrení reformy ESO je vyčíslený na 6,7 mil. eur, z čoho, pozor, 5,5 mil. eur tvorí vyšší príjem z Transpetrolu. Takže, zjednodušene povedané, šetrenie na ministerstve hospodárstva sa iba predstiera a program ESO sa národu predáva vytiahnutím vyššej dividendy z Transpetrolu. Takto vyzerá slávne ESO v podaní rezortu hospodárstva. 18-percentný pokles medziročných výdavkov na administratívu kapitoly je spôsobený takmer výlučne znížením výdavkov EÚ a spolufinancovania na technickú pomoc. Naopak, náklady na administráciu aparátu ministerstva hospodárstva narástli oproti roku 2011 o 2 mil. eur. Ak hovoríme, že z makropohľadu vláda na sebe nešetrí, ba, naopak, zvyšuje náklady na byrokratický aparát a konsoliduje výhradne na strane príjmov, tak z rezortného mikropohľadu sa nám naskytne takmer identický obraz. Predstieraná skutočnosť, zvýšená dividenda z Transpetrolu je prezentovaná ako úsporné opatrenie, realita, nárast výdavkov na administratívu, čiže úradníkov.

    A teda prejdime do záverečného dejstva rozpočtovej kapitoly ministerstva hospodárstva, ktoré je už čistou tragédiou. Keď sa pozrieme na výdavky, ktoré smerujú do podpory podnikania, uvidíme veľmi smutný zrkadlový odraz z pohľadu sociálnych demokratov na zmysel a význam podnikania. Takže obraz, čo podnikateľ, to triedny nepriateľ, si po vzore pána ministra Kažimíra začína osvojovať aj pán minister Malatinský, minister, ktorý by mal byť ombudsmanom podnikateľov. Nielenže sa nedokáže postaviť k barbarstvám, ktoré pripravuje jeho rezortný kolega pán minister financií, ale aj v oblastiach, v ktorých by mohol pôsobiť prorastovo a motivujúco, nerobí nič. A to je tragédia v niekoľkých dejstvách.

    Ale teda poďme konkrétne. Výdavky na podporu podnikania klesajú o takmer 70 %. Na Akčný plán znižovania administratívnej záťaže je určená zhruba jedna štvrtina toho, čo sme vynakladali my. V programovom vyhlásení vašej vlády, mimochodom, máte znižovanie administratívnej záťaže uvedené ako jednu z priorít. Na doteraz veľmi úspešné programy malého a stredného podnikania realizované prostredníctvom Agentúry pre podporu malého a stredného podnikania plánuje dať ministerstvo hospodárstva iba jednu desatinu výdavkov, ktorými sme programy podporovali my. Ďalej, klesajú výdavky na investičné akcie, klesajú výdavky na SARIO, to je tá agentúra, ktorá je zodpovedná za prílev zahraničných investícií a podporu exportu. SARIO, mimochodom, neviem, či to viete, páni poslanci, zatvára regionálne kancelárie, pretože nemá na ich prevádzku.

    A teraz mi dovoľte jednu malú, ale významnú odbočku k priamym zahraničným investíciám, pretože toto je téma, o ktorej sa veľmi málo na Slovensku hovorí. A je to veľká škoda, pretože by ste, inak, možno získali viac informácií o dôvodoch tej mizérie, ktorá momentálne na Slovensku vládne. Ale poďme teda k faktom a budem hovoriť konkrétne čísla.

    Podľa údajov zo štatistík Národnej banky Slovenska vyzerá prílev priamych zahraničných investícií v rokoch 2010 až 2013 nasledovne, ide o agregátny údaj majetkových účastí a reinvestovaného zisku podľa platobnej bilancie Národnej banky Slovenska. Čiže celkový prílev priamych zahraničných investícií vyzerá za rok 2010 1,4 mld. eur, za rok 2011, to je obdobie, keď vládla vláda Ivety Radičovej, 2,5 mld. eur, čiže rozdiel medzi rokmi 2010 a 2011 je plus 1,1 mld. eur, ale, pozor, prichádza rok 2012, to je rok, keď nastúpila vláda Roberta Fica, 700 miliónov eur, to znamená pokles oproti roku 2011 o 1,8 mld. eur, za rok 2013 to tiež nevyzerá dobre. Za prvých deväť mesiacov, lebo čerstvejšie údaje nie sú, je to pod 0,7 mld. eur, čiže necelých 700 miliónov. To znamená, že k dátumu, ku ktorému existujú relevantné čísla, to nie je žiadny nárast voči predchádzajúcemu roku, ktorý bol tragický. Ale vždy sa tak pre istotu pozriem aj na okolité krajiny, pretože tu je taká obľúbená výhovorka, ktorú často pán premiér používa, keď hovorí o tom, že nedá sa to, kríza dostihla celú Európu, v celej Európe je vysoká nezamestnanosť. To znamená že pravdepodobne by prišiel argument, že priame zahraničné investície nie sú ani v susedných krajinách.

    No a dovoľte mi teda pre porovnanie uviesť údaje z Českej národnej banky a agentúra CzechInvest o príleve zahraničných investícií do Českej republiky. Kým v roku 2011, teda počas našej vlády, sme boli v lákaní zahraničných investícií úspešnejší ako naši bratia Česi, zhruba o 700 miliónov eur, čiže my sme mali spomínaných 2,5 mld. eur a Česká republika mala 1,8 mld., v roku 2012, teda po nástupe vašej vlády, získali Česi 8,8 mld. eur priamych zahraničných investícií a vaša vláda pritiahla na Slovensko takto 0, 7 mld. eur. Ešte raz, bolo to pre Česko 8,8 mld. eur, Slovensko 0,7 mld. eur. A teraz, vážené dámy a páni, skúste to s výhovorkou s krízou v Európe na ktorú tak radi všetko zvaľujete, vážení poslanci, takmer 9 mld. eur pritieklo do Čiech v roku 2012. Vyzerá to tak, že Českú republiku v roku 2012 kríza obišla.

    Skúsim to teda preložiť do zrozumiteľného posolstva, pretože je veľmi dôležité, dovolím si povedať s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, pripravila vaša vláda Slovensko o priame zahraničné investície vo výške minimálne 1 mld. – 2 mld. eur. A to je vážna vec. A teraz, vážené panie poslankyne, už je vás tu viac, vážení páni poslanci, viete koľko, tu mohlo byť nových pracovných miest, keby tieto investície, ktoré skončili v Českej republike, skončili na Slovensku, viete, koľko by to mohlo byť daní, odvodov, poplatkov do štátneho rozpočtu, pán minister? Toto nech vám radšej pán Filko a Inštitút finančnej politiky prepočíta namiesto návrhov, ktoré pripravuje a vy sem nosíte do parlamentu ako napríklad daňové licencie.

    Problémom číslo jeden, ktorý trápi ľudí na Slovensku, je málo práce. A vy na to z zvysoka kašlete, dusíte naše malé slovenské firmy, ktoré prežívajú zo dňa na deň, ktoré nedokážu vytvoriť ďalšie pracovné miesta, pretože na to nemajú, a zároveň nerobí nič, ale vôbec nič pre to, aby ste na Slovensko pritiahli zahraničné investície, aby ste pomohli vytvoriť na Slovensku nové pracovné miesta. Kto má potom tie pracovné miesta vytvoriť, kto ich má vytvoriť? Ako vzniknú? Budeme zase zakladať sociálne podniky alebo ich budeme vytvárať iba z eurofondov? A keď sa tie eurofondy minú, čo budeme robiť potom? Alebo nám spadnú z neba ako pečené holuby? Toto je predstava vašej vlády o hospodárskej politike?

    Dovoľte mi ešte jednu vec povedať, pretože mám pocit, že sa veľmi často útočí na podnikateľov a podnikatelia sú často prezentovaní ako vinníci všetkého zlého, a preto ich treba potrestať, preto ich treba zdaniť, preto ich treba zaťažiť, preto ich treba zrušiť. Ja si myslím, že podnikatelia sú v skutočnosti hrdinovia. Väčšinou od štátu nič nechcú, dokonca často pokorne, aj keď so škrípajúcimi zubami čakajú, kým im štát po polroku, niekedy dokonca až po roku vráti odpočet DPH. Nič od vás nechcú, chcú, aby ste im dali pokoj, aby ste im zbytočne nestrpčovali život. Nechajte ich žiť. A podnikatelia na oplátku dajú ľuďom prácu, vytvoria hodnoty a zaplatia aj tie dane. Mali by ste stáť pred podnikateľmi v hlbokom predklone a poďakovať im za všetko, čo pre štát a občanov tejto krajiny robia, pretože keď nebude podnikateľov, tak nebude ani vás.

    Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi na záver možno uviesť iba jedno podobenstvo, ktoré ma napadlo. Podľa mňa je predkladaný rozpočet rozprávka o konsolidácii a istotách pekná, milá, navoňaná, ale rozprávka, rozprávka o zodpovednej vláde, ktorá sa chce postarať o dobro svojich občanov, ale, ako to už v rozprávkach býva, na konci každej rozprávky je zvonec a rozprávkam je koniec. Toto je koniec rozprávky o sociálnych istotách a o konsolidácií tejto vlády. Ďakujem pekne.

  • Zazvonenie zvončekom poslanca.

  • Na vystúpenie pána poslanca Miškova sú dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, Martin Chren.

  • Ďakujem vám veľmi pekne. Budem veľmi stručný, Juraj, k tej tvojej pasáži o tom, ako vláda trestá podnikateľov. Dnes sa boj proti daňovým podvodom používa ako také zaklínadlo na všetky negatívne opatrenia, často veľmi hlúpe opatrenia, ktoré v skutočnosti ani výberu daní nepomáhajú, len slúžia ako kladivo na podnikateľov. Pritom všetky štúdie, všetky skúsenosti z celého sveta hovoria, že výber daní sa nezlepšuje cez represiu, výber daní sa zlepšuje vtedy, keď obyvatelia a podnikatelia majú pocit, že za svoje dane dostávajú od štátu adekvátnu protihodnotu a adekvátne verejné služby. Preto to tak oveľa lepšie funguje napríklad v Škandinávii, kde hoci sú aj dane vyššie, zároveň aj štát dokáže poskytovať kvalitné služby. No a, bohužiaľ, aj tento štátny rozpočet, aj celé konanie tejto vlády vôbec nič nehovorí o verejných službách, o kvalite, o tom, čo by štát mal robiť lepšie a kde by to mal robiť lepšie, hovorí len o bičovaní a trestaní podnikateľov, o paušálnom trestaní všetkých aj tých, ktorí sú poctiví na miesto toho, aby sa išlo len po tých nepoctivých. A debata o tom, ako poskytovať lepšie verejné služby, ako aj ministerstvo financií, aj ministerstvo hospodárstva, aj všetky rezorty by mohli robiť svoje veci lepšie, aby potom ľudia a podnikatelia nemali motiváciu sa plateniu daní vyhýbať, tá úplne chýba, absentuje. A za dva roky sme o tom nepočuli ani slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Miškov, hovorili ste o tom, že naozaj sa opatrenia robí na tých, ktorí by mali do štátu prinášať v budúcnosti financie, to znamená, že mali by byť takým motorom tej našej ekonomiky. Súhlasím s vami. V prírode je to zariadené tak, že niektoré organizmy sú predurčené na to, aby prežívali bez vzájomnej pomoci. Ale niektoré organizmy si pomáhajú navzájom. Hovorí sa tomu symbióza. A v tejto symbióze si pomáhajú navzájom tak, aby prežili rýchlejšie. To znamená že využívajú navzájom jeden druhého. Čiže v tomto prípade vláda pokiaľ by urobila výhodné prostredie pre podnikateľov, tí by nosili financie, dane, odvody, tak ako ste spomínali vo svojom príspevku. A tým pádom by vláda zase mohla fungovať. No ale tu skôr je tá tendencia, že táto vláda sa skôr správa ako parazit. A to je druhý spôsob fungovania organizmov, že jeden organizmus žije na úkor druhého. A toto je, žiaľ, naša smola, namiesto symbiózy sa využíva parazitizmus. Čiže jeden organizmus vyciciava druhý organizmus a potom očakáva ešte, že ten druhý ho bude ešte nosiť na svojom chrbte. Nefunguje to takto. A väčšinou potom hynie ten organizmus, na ktorom sa priživuje ten parazit. Takže toto sú, žiaľ, opatrenia, pri ktorých stále hovoríme, že naozaj by sa vláda ma správať zodpovednejšie, a nie na úkor tých, ktorí tu naozaj majú byť hnacím motorom, ktorí tu majú nosiť pracovné miesta, majú tu nosiť dane, odvody pre štát. Tak vláda robí skôr tie opačné opatrenia. Takže keby sa do budúcnosti, to je jedno, či je to táto vláda alebo aj všetky ostatné vlády, stavali vlády ako symbiont, to znamená, že by nažívali v symbióze, vytvárali navzájom pre seba prostredie. Tak naozaj všetci môžeme potom z toho prosperovať.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalšou rečníčkou prihlásenou do rozpravy je pani Lucia Žitňanská. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, priznám sa, že mám z toho taký zmiešaný pocit, veď človek je zvyknutý na to, že občas tu vystupuje pred prázdnymi lavicami a vie, prečo to robí, pretože niekedy proste treba povedať to, čo treba povedať, pre pamäť, pre záznam. Ale aj tak musím povedať, že mám z toho taký zmiešaný pocit, nielen pre prázdne poslanecké lavice, ale aj pre prázdne ministerské lavice, pretože ja si pamätám aj také obdobia tohto parlamentu, keď súčasťou parlamentnej diskusie o štátnom rozpočte bola nielen obhajoba čísiel zo strany ministra financií, ale zároveň aj obhajoba tých parciálnych rozpočtov zo strany jednotlivých rezortných šéfov. A ja to ho hovorím naschvál, pretože si myslím, že rozpočet, samozrejme, teraz je to veľká téma, konsolidácia verejných financií, udržateľné financie, a ja tomu rozumiem, to je tá veľká téma v tomto období. Ale rozpočet je podľa mojej mienky aj o niečom inom. Bola som štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti, to bolo v rokoch 2002 – 2006, keď sme zavádzali to, čo sa volá takzvaný programový rozpočet, ktorého súčasťou napríklad je aj to, že sa formulujú určité merateľné ukazovatele a ciele, ktoré tie rezorty majú dosiahnuť, inými slovami, za tie peniaze, ktoré tie rezorty majú dostať alebo dostanú zo štátneho rozpočtu, čo sa od nich očakáva, aký výkon podajú. A, samozrejme, to môže byť čisto formálna záležitosť alebo sa práve z tohto môže stáť účinný možno aj nástroj riadenia a posudzovania toho, či tie ministerstvá robia dobre alebo zle a či za tie peniaze, ktorými disponujú v rámci svojich kapitol, aj ponúkajú služby, ktoré si dali za cieľ, a či zvyšujú svoju efektívnosť. A zároveň tie ukazovatele by aj mali ukazovať teda priority rezortu, priority tohto štátu, cez tento rozpočet čo podporujeme a čo nepodporujeme. A podľa mojej mienky je dôležité aj, aby sa do tej debaty zapojili jednotliví rezortní ministri, aby sa aj týmto spôsobom viedla táto debata, pretože to, o čom teraz hovorím, tiež nie je úplne len taká abstrakcia, lebo to sa premieta aj do vnímania tých, ktorým v konečnom dôsledku všetko to, čo robíme, je adresované alebo to má slúžiť. A to sú v konečnom dôsledku občania tejto krajiny, pochopiteľne.

    Ale dnes sú plné noviny výsledkov prieskumu, ktorý robila Americká obchodná komora o tom, čo v vnímajú podnikatelia, hlavne malí a strední podnikatelia ako tie najväčšie prekážky pre ich biznis. Ja som bola včera na tom seminári, ktorý Americká obchodná komora organizovala, vypočula som si to, vypočula som si aj diskusie podnikateľov, ktorí tam vystupovali. A to, čo mi ostalo z toho v pamäti, bolo, že sú opatrenia, ktoré sú nezmyselné a strašne ťažko sa trávia. Spomínali najmä Zákonník práce, najmä to retroaktívne zasiahnutie do odpisovania straty. Ale zároveň aj povedali: „My rozumieme aj tomu, že treba konsolidovať. A my by sme možno aj dokázali stráviť tie daňové licencie, ale my furt nevieme, čo za to dostaneme, pretože furt za to nič nedostávame. Nedostávame servis, nie je elektronizácia štátu stále nikde, zjednodušené služby stále nikde, podpora malým a stredným podnikom stále nikde, vyššie zdravotné odvody, ale pritom nejaká adekvátna odpoveď zo strany zdravotníctva v podobe kvalitnejších služieb stále nikde. Takže my ani nemáme motív. A v tejto kombinácii je to úplne deštrukčné.“ A ja sa naozaj musím k tomu vrátiť, že my pri štátnom rozpočte ako keby sme sa prestali rozprávať o tom, čo za tie peniaze dostanú ľudia, podnikatelia, skrátka, tí, ktorí tu žijú, či to nejakým spôsobom aj sledujeme, meriame, či tie peniaze efektívne vynaložené sú alebo nie sú, čo sú priority.

    A ja poukážem na rezorte, v ktorom som pôsobila a ktorému sa venujem, že táto debata nie je nezmyselná, pretože aj v takom rezorte, ako je rezort ministerstva spravodlivosti, s pomerne malým rozpočtom, ktorý proste nehýbe štátnym rozpočtom nejakým dramatickým spôsobom, sa dá na tento rozpočet pozrieť úplne iným spôsobom ako len cez to, či dostáva viac alebo menej peňazí.

    Rozpočet ministerstva spravodlivosti je v jednom špecifický. A pravdepodobne je v najzložitejšej situácii ešte s niektorými ďalšími malými kapitolami, v tom, že má strašne zlý pomer medzi mzdovými nákladmi a s tým súvisiacimi nákladmi a inými výdavkami, pretože justícia, ale vo veľkej miere aj väzenstvo proste stojí na ľuďoch, ktorí sú tam zamestnaní. Čiže okolo 70 % proste vždy ide na mzdy a s tým súvisiace odvody a tak ďalej. Bežné kapitálové prostriedky, to je vždycky len malá časť. A tie mzdy, to sú fixné náklady. S tým proste nejako veľmi veľa neviete urobiť, resp. kladiem si otáznik, či viete alebo neviete s tým veľa urobiť. Ale vždy sa potom tá debata koncentruje na to, či sa zvyšovať platy, zmrazovať platy budú alebo nebudú. Ale je to dané povahou rezortu.

    A teraz je otázka, či aj v takomto rezorte sa s tým niečo dá robiť alebo sa s tým niečo nedá robiť. A ja tvrdím, že aj s tým sa dá veľa robiť. Dá sa s tým robiť ale jedine vtedy, keď sa začne trošičku systémovejšie alebo strategickejšie rozmýšľať. Samozrejme, sú tu také banálne veci, banálne veci typu, keď budeme ochotní dať o trošičku viac do tých investícií, teda do tých kapitálových výdavkov, tak možnože o pár miliónov na rok, dva, tri, štyri roky, päť rokov ten rezort bude mať ako keby vyšší rozpočet. Ale na druhej strane to bude pre ten rezort znamenať, že budú mu v značnej miere klesať bežné výdavky, pretože dnes realita je, že tí ľudia, na ktorých dávame 70 % rozpočtu, niekde sedia, sedia v súdnych budovách v katastrofálnom stave, kde sa strašne veľa platí za kúrenie a tak ďalej a tak ďalej a ten tok peňazí bežných je proste neuveriteľný a nie je zastavený inak ako investíciou, investíciou dnes, ktorá bude znamenať šetrenie v budúcnosti.

    Ale poviem to aj cez iný pohľad, to, že mešká elektronizácia justície, to, že pôvodne plánované elektronické schránky na doručovanie súdnych písomností, ktoré pôvodne mali byť aktivované začiatkom roku 2013, dnes sa ukazuje, že budú aktivované až niekde v roku 2015, znamená zároveň to, že ten rezort platí milióny pošte za to, že pošta doručuje, ktoré by medzitým už dva alebo tri roky nemusel v takej výške platiť. Čiže nie je jedno, či sa niečo na ministerstve spravodlivosti deje alebo nedeje, a nie je jedno ani z pohľadu rozpočtu, či sa na ten rezort možno aj cez merateľné ukazovatele tlačí, aby si pohol s tou elektronizáciou, pretože okrem toho, že to zrýchli konania, tak ešte aj ušetríme bežné výdavky, ktoré môžeme použiť na niečo iné. Ale nedeje sa to a nedeje sa v tomto zmysle nič, resp. ten proces je spomalený v miere, ktorej sa ťažko dá rozumieť.

    Ale poďme sa na to pozrieť aj inak. Vymáhateľnosť práva je dnes veľký problém. Identifikovali vymáhateľnosť práva aj podnikatelia. A prieťahy v súdnych konaniach, je to najmä na veľkých súdoch, ešte stále sú proste obrovským problémom pre Slovensko. Zároveň voláme po špecializácii, zároveň potrebujeme náhodné prideľovanie súdnych prípadov, aby sme garantovali, že sudcovia budú rozhodovať nestranne. Všetci vieme, že aj rýchlosť, aj špecializáciu, aj náhodné prideľovanie na súde, ktorý má päť, šesť, sedem, osem sudcov, nikdy nedosiahneme. Napriek tomu je politickým tabu sa rozprávať na tému optimalizácie súdnej sústavy, pretože je to otázka politicky citlivá pre každého, kto pochádza z okresného mesta, kde prípadne by sa na túto tému malo diskutovať. A ja budem tú otázku znova otvárať, lebo je to aj o efektívnosti justície, teda z výkonu, a je to aj o peniazoch, ktoré musíte dávať do toho rezortu. Je to proste tak. A tá prekážka je čisto, čisto politická, zakrytá jednou demagogickou vetou, že by sa tak sťažil prístup k spravodlivosti. Ja sa veľmi často pohybujem cestou po Záhorí, pri Myjave, v okolí Malaciek, Skalice, Senice, je to všetko pár desiatok kilometrov od seba, 30 kilometrov Senica od Skalice, všade máme súd, všade máme súdnu budovu, všade máme pár sudcov. A máme ich tam čisto a len z politických dôvodov zakrytých vetou, aby babička neviem odkiaľ nemala ďaleko na súd. Tak ja vám poviem, ja tam prebývam veľkú časť roku a môžem vám povedať, že tí ľudia z tých obcí chodia bežne nakupovať do Bratislavy, bežne nakupovať do Trenčína a bežne nakupovať dokonca aj do Rakúska, keď majú pocit, že tam nakúpia niečo lacnejšie. Sú mobilní, fungujú v rodinách, keď potrebuje babička odviezť do nemocnice, odvezú ju. Čiže bežne v sobotu si zmyslia a povedia si, že idú do Trenčína alebo do Bratislavy. Nie, určite by sa na ten súd dostali, pokiaľ by tam raz za život alebo dvakrát za život sa dostať potrebovali. Je to otázka skvalitnenia justície, zefektívnenia justície. A zároveň je to otázka peňazí zo štátneho rozpočtu. Politické tabu, to otváram naschvál.

    Druhé politické tabu, počet sudcov. V roku 2002 na Slovensku bol zavedený inštitút vyššieho súdneho úradníka, postupne do konca roku 2004 bolo prijatých 800 vyšších súdnych úradníkov do systému. Od roku 2005 preto vidím tam súvislosť, od roku 2005 sa vo všetkých hlavných agendách občianskoprávnej, obchodnoprávnej, trestnoprávnej začali kontinuálne z roka na rok každý rok skracovať súdne konania. Vtedy sa nám zlomila tá štatistická linka. Nezačali rásť, ale klesajú priemerné dĺžky súdnych konaní, klesá aj medián dĺžky súdnych konaní. Teraz posledný rok, dva roky zase to proste niekde zastagnovalo, ale v skutočnosti sú výsledky veľmi zaujímavé, keď si pozriete tie čísla. Skrátenie priemernej dĺžky konania o deväť mesiacov na dvanásť-trinásť mesiacov v obchodných a občianskoprávnych veciach, to je slušné od roku 2005 do roku 2010 až 2011. Urobili to vo veľkej miere vyšší súdni úradníci a čiastočná elektronizácia justície, pretože mohli na seba prevziať veľmi veľa z agend a odľahčiť sudcu, aby sa mohol sústrediť na to, na čo sa má, na rozhodovanie. Je veľmi veľa priestoru v rámci justície, ktorý sa dá využiť ešte vyššími súdnymi úradníkmi. Sú ďalšie veci, o ktorých môžu rozhodovať vyšší súdni úradníci, než tie, o ktorých rozhodujú dnes. Dnes sú to v prvom stupni platobné rozkazy, obchodný register. Omnoho viac môžu byť využívaní v exekučných konaniach, v dedičských konaniach, v nesporovej agende. Je to obrovský priestor, inak, dva a pol vyššieho súdneho úradníka je jeden sudca. Teraz to myslím z hľadiska nákladov mzdových. Dlhodobo presadzujem, čiastočný posun sme urobili, za rok sme prijali sto vyšších súdnych úradníkov a neprijímali sme sudcov, proste normálne sa na to systémovo pozrieť, pozrieť sa na to, kto čo môže v tom systéme vykonávať. Možnože by to pípalo cielene dva-tri roky navyšovať tomu rezortu a najskôr teda nabrať tých vyšších súdnych úradníkov ešte ďalších a potom následne plánovane proste znižovať počet sudcov. Môže to priniesť vyššiu výkonnosť do toho systému, a to možnože za tie isté mzdové prostriedky.

    Mňa veľmi mrzí, že sa o týchto veciach nerozpráva, lebo obidve veci sú politické tabu. A viem, že pán minister Borec má za úlohu mať pokoj v justícii, ale pokiaľ práve takéto otázky budú politickým tabu, nebude sa o nich rozprávať a nebude sa o nich rozprávať možno práve v súvislosti so štátnym rozpočtom a nebude tu stáť ani minister spravodlivosti, aby práve hovoril, že ako teda mieni systémovo s tým rezortom pracovať a aké ciele si kladie a čo sú tie ukazovatele, cez ktoré ho budeme kontrolovať, no tak potom v zásade to bude vždycky len robenie rozpočtu z roka na rok, ktorý sa zúži na nejaký súboj, či ministerstvo spravodlivosti získa o dva milióny kapitálových prostriedkov viac alebo menej, čo, samozrejme, v konečnom dôsledku závisí v nejakej miere od politickej váhy alebo sily ministra a od priorít vlády.

    A ja ukončím svoje vystúpenie tým, že si dovolím povedať, že prioritou vlády asi nie je justícia alebo vôbec tento rezort. A politická váha ministra spravodlivosti tiež asi nie je nejaká výrazná v tejto vláde, keď sa teda pozriem na rozpočet, roky 2010 – 2011. Teda za predchádzajúcej vlády Roberta Fica podľa prehľadu kapitálových výdavkov podľa rozpočtovej klasifikácie tá sedemstovka za roky 2010 – 2011 kapitálové výdavky v rezorte, v rezorte, čiže hovoríme o súdnictve a väzenstve, predstavovali 2,5 milióna. Bolo to v roku 2012 14,073 milióna, v roku 2013 15,123 milióna, v roku 2014 16,963 118 milióna. A aby nedošlo k omylu, tie čísla presne korelujú s tým, ako to bolo schválené v rozpočte verejnej správy na roky 2012 až 2014 Radičovej vládou a týmto parlamentom na základe toho, že ho takto Radičovej vláda predložila. Výhľad na roky 2015 – 2016, predložený touto vládou, tu už klesáme na polovičku pre celý rezort spravodlivosti, 7,7 milióna, 7,5 milióna. A, hovorím, rezort spravodlivosti je o malých peniazoch. Toto sú malé peniaze. Ale tie peniaze o niečom vypovedajú. A ak chceme naozaj mať efektívnejšiu justíciu, tak sa na jej fungovanie budeme musieť pozrieť systémovejšie a ten systémovejší pohľad sa bude musieť prejaviť aj v štátnom rozpočte. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je pán Richard Sulík, nie je prítomný, takže stráca poradie, Jozef Viskupič, podobne, Gabriel Csicsai, detto, Miroslav Číž nie je prítomný, Radoslav Procházka takisto nie je v sále, Arpád Érsek nie je prítomný, Eva Hufková nie je neprítomná.

    Takže, áno, Andrej Hrnčiar, možno nečakane, ale dôvodne. Nech sa páči, pán kolega.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa aj ja zapojil do diskusie k návrhu rozpočtu verejnej správy.

    Súčasťou tohto návrhu rozpočtu je aj návrh rozpočtu obcí na roky 2014 až 2016. A ja by som sa chcel pozrieť na návrh tohto rozpočtu práve z pohľadu samospráv.

    Ešte predtým, kým prejdem priamo k môjmu diskusnému príspevku, musím povedať, že oceňujem, že práve včera podvečer sa zapojili do diskusie o návrhu štátneho rozpočtu aj kolegovia zo strany SMER.

    A práve kvôli tomu, že sa chcem venovať rozpočtu z pohľadu samospráv, najviac ma zaujal príspevok kolegu Ľuba Petráka. Aj keď to bola tzv. povinná jazda, musím oceniť jeho príspevok. A považujem ho za veľmi korektný, pretože pomenoval aj isté riziká rozpočtu, aj keď s niektorými vecami, ktoré pán Petrák pomenoval, nesúhlasím. A budem sa im venovať v mojom príspevku, ale kolega Petrák by si od pána ministra zaslúžil odmenu, pretože ako jediný starosta obhajoval tento rozpočet aj na búrlivej Rade Združenia miest a obcí Slovenska, ktorá sa konala v Žiline. Naozaj bola to búrlivá atmosféra, kde Ľubo Petrák ako jediný starosta to obhajoval, za čo si, žiaľ, ako jediný z mnohých vystupujúcich nevyslúžil od svojich kolegov potlesk (za svoje vystúpenie).

    Toto volebné obdobie sa predkladalo množstvo zákonov do pléna Národnej rady a často, aj keď opozícia sa vyjadrovala kriticky, tak predkladateľ, zväčša minister často v dôvodovej správe prezentoval, že návrh toho-ktorého zákona bol prerokovaný so Združením miest a obcí Slovenska a Združenie miest a obcí Slovenska s takýmto návrhom súhlasilo, o návrhu štátneho rozpočtu diskutujeme už niekoľko dní, ale ešte ani raz neodznelo nejaké stanovisko, čo na tento návrh rozpočtu hovorí Združenie miest a obcí Slovenska. Dovoľte mi, aby som to stanovisko predniesol ja: „Návrh rozpočtu verejnej správy bol prerokovaný na ZMOS-e a bol, samozrejme, predmetom rokovania nielen Rady ZMOSu, ale aj odborných sekcií Združenia miest a obcí Slovenska. Ani jeden z týchto orgánov s predloženým návrhom rozpočtu nesúhlasí. ZMOS tento návrh rozpočtu odmieta.“ Predstavitelia miest a obcí upozornili, že návrh rozpočtu pre mestá a obce na roky 2014 až 2016 je nereálny a rizikový. Predstavitelia samospráv si plne uvedomujú záväzky štátu a nutnosť udržať deficit verejných financií pod trojpercentnou hranicou. Všeobecne však pretrváva akýsi pocit ukrivdenosti miest a obcí, pretože sa nedostatočne hovorí, ba vôbec nehovorí o tom, aká je reálna miera účasti samospráv na konsolidácii. Je vecne preukázateľné, že samospráva je zodpovednejšia ako štát. Je vecne preukázateľné, že samospráva šetrí viac ako štát.

    Dovoľte mi, aby som vám ukázal dva grafy.

  • Ukázanie grafu.

  • Z nich prvý je deficit v percentách HDP, červeným je centrálna vláda, modrým je samospráva. Čiže kým napríklad v roku 2012 samospráva hospodárila s prebytkom 0,1 %, štát vytvoril deficit mínus 4,8 %. Dlhodobo štát hospodári horšie ako samospráva. To je graf číslo jedna. A teraz vám ukážem tabuľku číslo dva, kde je znázornený dlh v percentách HDP. Vidíte, že samospráva sa zadlžuje, že to zadlženie je konštantné od roku 2009, to osciluje okolo čísla 2,4 %, zatiaľ čo zadlženie štátu prudko rastie. Kým v roku 2009 to bolo 35 %, v roku 2012 je to 51,9 %. Čiže kým výdavky štátneho rozpočtu od vypuknutia krízy vzrástli o takmer 40 %, výdavky obcí bez finančných operácií, čo sú porovnateľné ukazovatele, vzrástli iba o 5,9 %. Nikto nemôže spochybniť účasť samospráv na konsolidácii, o čom svedčia aj nasledovné príklady. V rokoch 2008 a 2009 protikrízové opatrenia zobrali zdroje najmä mestám a obciam a podporili zvýšenie príjmu občanov a štátu. Zvýšenie nezdaniteľnej položky pre živnostníkov a zamestnancov spôsobilo zníženie príjmov pre samosprávy na dva roky o viac ako 200 miliónov eur a zníženie koeficientu zo 70,3 % na 65,4 % znamenalo očakávaný výpadok z príjmov obcí o 130 miliónov eur, ktoré zostali k dispozícii štátu. Samosprávy darovali štátu 130 miliónov eur preto, že je kríza, pomohli štátu, aby konsolidoval financie.

    Ja by som chcel odpovedať na otázku kolegu Ľuba Petráka, a, nakoniec, to spomínal aj pán minister v jednej televíznej diskusii, kde boli tí, ktorí teraz kritizujú návrh rozpočtu pre mestá a obce. Ja neviem, kde boli ostatní kolegovia, pretože ja som vtedy nesedel v týchto poslaneckých laviciach, ale viem presne, kde som bol ja. Ja som sedel u ministra financií Ivana Mikloša ako primátor mesta Martin so starostom obce Štrba Mišom Sýkorom, kde sme presne takisto hájili samosprávu, ako to robíme teraz za vlády Roberta Fica. Vtedy sme ostro odmietli mix daní, ktorý navrhoval minister financií Ivan Mikloš, a preto, že sme si uvedomovali, ako aj teraz si mestá a obce uvedomujú, že sa musia mestá a obce zapojiť do konsolidačného procesu, sme súhlasili s prechodným znížením koeficientu prerozdelenia a výnosu dane z príjmu fyzických osôb na 65,4 %. Uvedomili sme si zodpovednosť presne tak, ako si samosprávy uvedomili zodpovednosť, keď súhlasili s memorandom, ktoré bolo podpísané medzi ZMOS-om a vládou Roberta Fica. Nikto z primátorov a starostov, ktorí nie sú členmi politickej strany SMER, si na tomto nerobil agendu, každý to prijal ako akýsi záväzok, nie všetkým sa to podarilo, ale jednoducho každý si uvedomil, že sme na jednej lodi a musíme si pomáhať.

    Kolega Ľubo Petrák včera povedal, že vláda Radičovej konsolidovala nezodpovedne. Ja sa nechcem vyjadrovať k tomu, ako konsolidovala Radičovej vláda, nemám ani žiadny dôvod obhajovať Radičovej vládu, pretože som, ako som už spomínal, nebol ani jej členom, ani som nesedel v poslaneckých laviciach, ale môžem zodpovedne povedať, že Radičovej vláda si nedovolila finančné prostriedky, ktoré získala aj od samospráv, rozdávať napríklad na budovanie zimných štadiónov alebo pri výjazdových rokovaniach vlády pred voľbami do vyšších územných celkov na predvolebnú kampaň, pretože to nemôže to fungovať tak, že my sme tí dobrí, budeme rozdávať a vy ste tí zlí, teraz myslím tým samosprávy, vy šetrite na svojich občanoch, šetrite na mestách a na obciach a vy nemôžete robiť v tomto nič. Šetriť sa nedá donekonečna. Koniec koncov ja súhlasím s tvrdením pána premiéra Fica, že treba podporiť investície, aby sa oživila ekonomika. Ale treba však mať rovnaký meter, pretože by nemalo platiť pravidlo, že štát chce rozhýbať ekonomiku investíciami do diaľnic, do výstavby futbalových štadiónov, zimných štadiónov, ale obce investovať nemôžu. Musíme si v plnej miere uvedomiť, že výsledky vynúteného šetrenia samospráv sa prejavujú v každodennom živote, počnúc neopravenými cestami, chátrajúcimi školami, poklesom kvality služieb, ktoré má samospráva poskytovať. Je preto paradoxné, že na jednej strane nedokáže už samospráva zabezpečiť občanom základné služby a na druhej strane sa vytvára akýsi dojem, že má dosť peňazí, lebo dokáže ušetriť, a to aj napriek tomu, že sa obciam každoročne rozširuje rozsah kompetencií. Od roku 2008 do roku 2013 vzrástol rozsah úloh obcí z 3 665 na 4 934 a ako rozhodujúci zdroj financovania nových kompetencií obcí je v doložke vplyvov väčšinou uvádzaný výnos z dane z príjmov fyzických osôb. Ten však od roku 2008 klesá a ani v roku 2013 nedosiahne predkrízový stav.

    Ako najväčšie pozitívum rozpočtu včera kolega Ľubo Petrák povedal to, že je predpokladaný a že je rozpočtovaný nárast výnosu dane z príjmu fyzických osôb. Ja som hneď zatelefonoval svojej vedúcej ekonomického oddelenia, ktorá mi poslala tabuľku vývoja dane z príjmu fyzických osôb od roku 2009, pôvodné prognózy a skutočnosť. Vážené kolegyne, kolegovia, ani jeden rok výnos z dane z príjmu fyzických osôb nebol taký, aký bol v návrhu štátneho rozpočtu. Bolo to v roku 2009 iba 85 % k pôvodnej prognóze, v roku 2010 87,8 % k pôvodnej prognóze, v roku 2011 96,1 % k pôvodnej prognóze, v roku 2012 94,8 % k pôvodnej prognóze a v roku 2013 je to 97,5 % k pôvodnej prognóze. Čiže aj teraz sa dá predpokladať, že to, čo je v štátnom rozpočte, nebude skutočnosť a že to je len fikcia, ktorá sa nenaplní. Čiže, ako sa hovorí, obce musia pracovať v režime „viacej muziky za menej peňazí“, rozpočet obsahuje nedostatky a riziká, ktoré budú mať negatívny dopad na hospodárenie miest a obcí.

    ZMOS konštatoval, že návrh rozpočtu je postavený na nereálnych príjmoch. Ako som už spomínal, výnos dane z príjmu fyzických osôb, ktorý ani raz od roku 2009 nedosiahol toľko, ako bol navrhovaný v rozpočte, nikdy sa nenaplnil. Je to napríklad nereálny príjem z predaja majetku.

    Návrh rozpočtu nedáva dostatočné odpovede na otázku, čo s prebytkami miest a obcí v rozpočtoch z minulých rokov. Dámy a páni, je naivné si myslieť, že tí starostovia a primátori, ktorí šetrili od začiatku svojho volebného obdobia finančné prostriedky, ktorí šetrili, aby niečo vo svojich mestách pre občanov urobili, aby urobili nejaké investície, na budúci rok, keď je volebný rok, tieto finančné prostriedky, že ich šetrili pre svojich prípadných nástupcov. Je to absolútne nemysliteľné. A ja by som sa nad tým ani nezamýšľal, či to tak bude, pretože je jasné, že každý tieto finančné prostriedky jednoducho preinvestuje.

    Plánovaný výrazný pokles kapitálových výdavkov a očakávané každoročné prebytky hospodárenia miest a obcí v metodike ESA 95 v rokoch 2014 až 2016 znamenajú paralyzáciu miestnej samosprávy a nemožnosť plnenia zákonných povinností.

    Ja chcem tiež pozitívne ohodnotiť to, že sa ZMOS-u podarilo vyrokovať s vládou aspoň čiastočné percentuálne navýšenie prerozdelenia dane z príjmu fyzických osôb na 67 %, ale ZMOS žiadal, a bolo o tom aj uznesenie snemu, to navýšenie na 70,3 %. Žiaľ, v tomto návrhu rozpočtu nie je zohľadnená táto najzásadnejšia požiadavka miest a obcí. Ale uvidíme teda, čo bude nasledovať ďalej, pretože pán premiér prisľúbil diskusiu a prisľúbil, že teda urobí všetko pre to, aby to prerozdelenie dane sa vrátilo na pôvodnú úroveň.

    Žiaľ, musím konštatovať, že v návrhu rozpočtu sa vôbec nereaguje na výsledky auditu verejnej správy, kde sa podľa čiastkových auditov konštatuje nárast kompetencií miest a obcí bez súbežného presunu financií. Ani v tomto návrhu rozpočtu obcí nie je systémovo doriešené financovanie originálnych kompetencií obcí v oblasti sociálnych služieb, ktoré im boli uložené zákonom z roku 2008, a ani úloh, ktoré im vyplývajú z novely zákona o sociálnych službách s účinnosťou od 1. januára 2014.

    Pri schválenom raste tarifných platov zamestnancov obcí od 1. 1. 2014 sa plánujú dotácie na prenesený výkon štátnej správy okrem školstva maximálne na úrovni v roku 2013, respektíve v oblasti životného prostredia s výrazným poklesom.

    Návrh rozpočtu obcí neuvažuje s postupným riešením mzdových nárokov zamestnancov regionálneho školstva v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí v zmysle záverov dokumentu, ktorým je správa o stave školstva.

    Navrhnuté parametre účasti miest a obcí na procese konsolidácie už ohrozujú výkony samosprávnych kompetencií, čo už ďalej nie je možné akceptovať. Obce si už naozaj nemôžu plniť funkcie, ktoré im vyplývajú zo zákona v takomto režime. A treba jednoznačne zadefinovať, že ak nedôjde k prerozdeleniu výnosu dane z príjmu fyzických osôb na úroveň 70,3 % a nebudú dofinancované kompetencie, obce budú musieť, opakujem, budú musieť, aj keď nebudú chcieť, prísť s opatrením, len preto, aby mohli prežiť, zásadným spôsobom v roku 2014 sa to neudeje, pretože je volebný rok, ale upozorňujem, že od roku 2015 je vysoký predpoklad veľkého zvýšenia dane z nehnuteľností a tiež zrušenia rôznych úľav pre zdravotne postihnutých a pre seniorov. Bude to negatívne opatrenie, ktoré bude mať najzávažnejší dopad práve na tú skupinu ľudí, ktorým strana SMER v predčasných parlamentných voľbách sľubovala istoty. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je Alojz Hlina. Nie je prítomný.

    Takže nasleduje Ivan Mikloš. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy kolegyne, páni kolegovia, ja som pôvodne nepredpokladal, že znovu vystúpim aj medzi ústne prihlásenými, pretože všetko, čo som povedať chcel, som povedal už vo štvrtok. Dôvod, prečo som nakoniec zmenil toto svoje pôvodné rozhodnutie, je ten, že od štvrtka sa udialo zopár vecí, ktoré ma viedli k tomu, že som si uvedomil, že ten stav je v istom zmysle veľmi zvláštny a možno ešte horší. Ja som si totiž uvedomil, že pán minister financií tak šikovne mätie pojmami, že zmiatol aj pána premiéra. Uvedomil som si to počúvajúc, teda ja som to nepočúval, nie som až taký fanúšik prejavu pána premiéra na sneme strany SMER, v médiách som zachytil potom niektoré jeho vyjadrenia. Tak som si vypočul tú pasáž, kde pán premiér hovoril o verejných financiách. A uvedomil som si, že pán premiér je zrejme pevne presvedčený o niečom, čo nie je pravda. A ja vám budem citovať tie vyjadrenia, lebo tie sú veľmi jednoznačné a veľmi silné. A zároveň som si uvedomil, že toto jeho presvedčenie, musím povedať, mylné presvedčenie môže byť dané aj tým, že pán minister financií tak efektívne zmiatol verejnosť aj médiá, že zrejme zmiatol aj pána premiéra.

    Čo sa udialo, dovoľte mi, aby som to tak chronologicky popísal, totižto čo pán minister veľmi šikovne zmiešava. Zmiešava dva pojmy, ktoré sú veľmi podobné. A dovolím si tvrdiť, že 99,99 % slovenských občanov, slovenskej populácie tieto dva pojmy vôbec nerozlišuje. Ten jeden pojem sa volá veľkosť konsolidácie alebo veľkosť konsolidačných opatrení, teda koľko vláda konsoliduje, a ten druhý pojem sa volá konsolidačné úsilie. V čom je rozdiel medzi týmito dvoma pojmami? Pojem veľkosť konsolidácie alebo veľkosť konsolidačných opatrení znamená rozdiel medzi takzvaným no policy change, čiže scenárom, keby vláda nerobila nič, keby si založila ruky a nechala by ekonomiku fungovať zotrvačne podľa existujúcich zákonov, nejaký deficit by bol na konci roka, a zároveň vláda predpokladá, že bude robiť opatrenia, že bude robiť kroky, teda chce dosiahnuť nižší deficit. A rozdiel medzi deficitom, keby nerobila nič, a deficitom, ktorý dosiahne, keď opatrenia prijme, to je veľkosť konsolidácie alebo veľkosť konsolidačných opatrení. Aby sa nám to nemiatlo, nazývajme to veľkosť konsolidačných opatrení. Konsolidačné úsilie je niečo iné. Vychádza z tejto veľkosti konsolidácie, ale je očistené o jednorazové opatrenia a je očistené o vplyv ekonomického cyklu. Čiže konsolidačné úsilie sú tie opatrenia, ktoré po očistení o ekonomický cyklus vláda robí opatreniami, ktoré majú trvalý charakter, a teda prispievajú k udržateľnému ozdravovaniu verejných financií. A konsolidácia ako taká alebo veľkosť konsolidačných opatrení, to sú aj jednorazové. Na ilustrovanie tohto rozdielu by som teda uviedol, že napríklad samotná vláda v rozpočte, ktorý predložila sem do parlamentu, predpokladá, že veľkosť konsolidácie, teda veľkosť konsolidačných opatrení v budúcom roku bude 1,8 % HDP, ale konsolidačné úsilie bude dokonca mínusové, bude mínus 0,2 % HDP. Čiže na tomto môžete vidieť, že samotná vláda rozlišuje a musí rozlišovať v tom dokumente veľkosť konsolidácie a konsolidačné úsilie. Konsolidačné úsilie je to, ktoré je dané trvalými opakovanými opatreniami, ktoré prispievajú k udržateľnému ozdravovaniu verejných financií.

    A teraz čo sa udialo. Udiali sa veľmi zaujímavé veci. Vo štvrtok rozprava o rozpočte začínala o 15.00 hodine. O 13.30 hodine sme zvolali tlačovku SDKÚ – DS k rozpočtu, kde vystupoval predseda Frešo, podpredseda Štefanec a ja. Novinárka sa ma opýtala na tejto tlačovke, ako teda hodnotím tú konsolidáciu v návrhu rozpočtu. To je pekné, lebo ona v otázke povedala, čo hovorím na to, že sám minister financií hovorí, že v roku 2014 bude prestávka v konsolidácii. Na to som povedal, že, áno, bude, však tá konsolidácia je mínusová, mimochodom, predpokladá v rozpočte ministerstvo mínus 0,2 %, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť mínus 0,5 %, Európska komisia mínus 0,8 %. Bavíme sa o konsolidačnom úsilí, teda o udržateľnom znižovaní deficitu. A ja som povedal, áno, a povedal som na ilustráciu, že my sme v jedinom jednom roku, v roku 2011 mali oveľa väčšie konsolidačné úsilie, vo výške 3,2 %, aké ho bude mať vláda Roberta Fica za celé tri roky vládnutia 2012, 2013, 2014. Aj som to povedal na číslach. Mimochodom, ešte, to som vám, myslím, aj spomínal, lebo je pikantné, že ono to bije dosť do očí, že ministerstvo financií v návrhu rozpočtu to číslo, že v roku 2011 to bolo plus 3,2 %, konsolidačné úsilie vôbec nenapísalo. Ale nepriamo to napísalo, pretože napísalo, že za štyri roky, kým sme v procedúre nadmerného deficitu, 2011, 2012, 2013, 2014 budeme mať priemerné konsolidačné úsilie 1,1 %. A zároveň napísalo, koľko to je v rokoch 2012, 2013 a 2014. Čiže veľmi ľahko sa z toho dá vypočítať, že ak to má byť 1,1 % priemerne ročne za štyri roky, tak v tom prvom roku to muselo byť 3,2 %, čo taktne zamlčali, lebo to dosť bije do očí, ak Radičovej vláda vedela až toľko konsolidovať. Ale zjavne s tým číslom museli počítať, pretože to tam tvrdia. A aj to vykazujú do Komisie. Čiže všetky tieto čísla som čerpal z dokumentov vlády. Dokonca to o tom konsolidačnom úsilí ani nie z dokumentu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ale len z dokumentov vlády Roberta Fica, ktoré prešli schvaľovaním vlády.

    Tlačovka bola teda o tej 13.30 hodine. Čo sa udialo? O 14.58 hodine, myslím, ministerstvo vydalo novú správu Inštitútu finančnej politiky, v ktorej aktualizovalo čísla o konsolidácii, o veľkosti konsolidačných opatrení, aj o konsolidačnom úsilí, do parlamentu nabehol hovorca pána ministra, začal tú správu propagovať a o 15.12 hodine, teda v čase, keď pán minister uvádzal rozpočet, vyšla správa TASR, v ktorej prvý odsek znie, a teraz citujem, je dôležitá tá veta: „Najväčšia konsolidácia od vypuknutia krízy prebieha v tomto roku," teda v roku 2013. A správa pokračuje: „Tvrdí to Ministerstvo financií SR s tým, že veľkosť konsolidačných opatrení v metodike ESA 95 v porovnaní so scenárom nezmenených politík dosiahne v roku 2013 podľa odhadu Inštitútu finančnej politiky 2,4 % HDP, zároveň rezort upozorňuje na to, že v roku 2011 dosahovala veľkosť konsolidácie 2 % HDP." Čiže je to prepočet podopretý autoritou Inštitútu finančnej politiky, že vlastne Ficova vláda v roku 2013 konsoliduje viac, ako my sme konsolidovali v roku 2011. Ministerstvo v zásade tuto neklame, aj keď v istej miere zavádza, ale v zásade neklame, akurát ono hovorí o niečom inom, ako sme hovorili my. Ja som hovoril o konsolidačnom úsilí, teda o tom udržateľnom ozdravovaní verejných financií, ministerstvo financií v tejto správe hovorí o veľkosti konsolidácie, čiže veľkosti konsolidačných opatrení, čiže vrátane jednorazových opatrení. Ale hovorí to tak, aby sa spochybnilo. A potom ľudia, ktorí nerozlišujú rozdiel medzi veľkosťou konsolidačných opatrení a konsolidačným úsilím, majú z toho pocit, no tak komu majú teraz veriť. Opozícia tvrdí jedno, že najviac konsolidovali oni v roku 2011, ministerstvo tvrdí, že oni v roku 2013 konsolidujú ešte viac, a podoprie to autoritou Inštitútu finančnej politiky.

    No musím, po prvé, konštatovať, že ani to číslo nie je presné. Oni v tej analýze samotnej Inštitútu finančnej politiky už potom majú v tom stĺpčeku ešte 0,9 % v roku 2011. Čiže korektné by bolo hovoriť, ak teda menia rok 2013. A to je v poriadku, rok 2013 je ešte neukončený, čiže napríklad lepší výber daní, o ktorom vieme teraz, môže pre rok 2013 zmeniť tie čísla. Ale nie je korektné meniť dnes čísla v roku 2011, ktorý je už dávno uzavretý. A oni menili aj čísla v roku 2011. A tiež nie je korektné povedať, že konsolidačné opatrenia, teraz hovorím o opatreniach, nie úsilí, v roku 2011 boli len 2 %, pretože sami vedia, že v skutočnosti boli 2,9 %, pretože nám tam prirátali do výdavkov aj peniaze na oddlženie zdravotníctva a železníc, ktoré Ficova vláda v roku 2008 vyplatila, vedela, že to nie sú návratné prostriedky, že to nie je úver, ale že je to dotácia. A Európska komisia nám v roku 2011 to oficiálne potvrdila, že, nie, nie, to bola finta, a započítala nám to do verejných výdavkov, ale už v roku 2011, keď vládla vláda Ivety Radičovej. Čiže my sme zlizli týchto 0,9 % vyšších výdavkov v dôsledku kroku, ktorý urobila Ficova vláda. A musela vedieť vtedy, že to raz bude pripočítané na vrub výdavkov a že to zvýši deficit. Inými slovami, korektné je povedať, áno, veľkosť konsolidačných opatrení vrátane jednorazových v roku 2011 bola 2,9 %, nie 2 %, ako tvrdí ministerstvo financií vo svojej tlačovej správe, a v roku 2013, v tomto roku je predpokladaná veľkosť, ktorú nespochybňujem, konsolidačných opatrení 2,4 % HDP. Lenže dôležitá je nie veľkosť konsolidácie, dôležitá je veľkosť konsolidačného úsilia, teda tých trvalo dlhodobo udržateľných opatrení. A vie to aj pán minister.

    Mimochodom, ja som si istý, že pán minister toto všetko ovláda do detailov a že veľmi presne vie, čo je veľkosť konsolidačných opatrení a čo je konsolidačné úsilie. Ale veľmi šikovne využíva to, že ľudia to absolútne nerozlišujú. Veľká väčšina médií a novinárov to absolútne nerozlišuje. A vyvoláva tým dojem, že ako oni úžasne vlastne konsolidujú. No len práve o tom všetkom je celá správa Rady rozpočtovej zodpovednosti, ktorá tvrdí, áno, síce konsolidujete, ale konsolidujete neudržateľným spôsobom, konsolidujete najmä tým, že prijímate jednorazové dočasné opatrenia.

    Mimochodom, Rada pre rozpočtovú zodpovednosť podiel tých jednorazových opatrení v roku budúcom odhaduje na takmer 90 %. Vláda ide znižovať deficit o 1,8 % HDP, ale 1,6 % HDP podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť bude dosiahnutých dočasnými jednorazovými neopakovateľnými opatreniami.

    No a teraz k tej pointe. Toto všetko som si uvedomil, keď som si prečítal túto správu Inštitútu finančnej politiky, ktorú nespochybňujem. Ale spochybňujem korektnosť toho vyčíslenia roka 2011, ktorý sa zrazu tu mení. Čiže Európskej komisii tvrdíme, že v roku 2011 bolo 3,2 % HDP konsolidačné úsilie, aby sme dosiahli ten priemer 1 %, ale už teraz pro domo začneme tvrdiť, že to bolo len 2,7 %. To, čo ale výrazne spochybňujem, je spôsob, akým to interpretuje účelovo. A mätie verejnosť pán minister a jeho ľudia tým, že zmiešava tieto dva pojmy. No a stále toto všetko som si uvedomil po tom štvrtku, v piatok, keď som si prečítal túto analýzu, keď som si vlastne uvedomil, ako to tu pán minister tiež interpretoval.

    No ale celkom sa mi rozsvietilo až tento týždeň, keď som zachytil, a to som zachytil v médiách, vyjadrenie premiéra Fica, ktorý povedal, a teraz ho odcitujem, na tlačovke po tom sneme povedal: „V nasledujúcich rokoch bude vláda strany SMER – SD venovať podstatne viac pozornosti sociálnemu štandardu, teda legitímnemu záujmu ľudí mať sa lepšie ako legitímnemu záujmu vlády za každú cenu pokračovať, škrtiť, robiť poriadok vo verejných financiách.“ Teraz je tá kľúčová veta: „My už sme si poriadok vo verejných financiách urobili. A vieme to zagarantovať aj tým, že v roku 2013 bude deficit pod 3 %.“ Vtedy som si uvedomil, ejha, premiér je asi naozaj presvedčený, že domáca úloha je hotová, že už je poriadok vo verejných financiách, už môžeme začať rozdávať. Tak som sa pozrel na tú pasáž, kde o tom hovorí na sneme, lebo toto bolo z tlačovky. A teraz vám prečítam tú pasáž, kde o tom hovorí na sneme, z čoho som usúdil, že je evidentné, že pán minister tak zmiatol všetkých vrátane premiéra, že premiér si neuvedomuje rozdiel medzi veľkosťou konsolidačných opatrení a konsolidačným úsilím. A on si fakt myslí, že už je domáca úloha splnená. Počúvajte dobre, pán premiér povedal: „Dovoľte dôrazne odmietnuť úplne nelogické tvrdenie, že SMER už nechce v roku 2014 robiť poriadok vo verejných financiách. Vraj si berieme nejaké prázdniny konsolidačné, možno nejakú prestávku. Tak ako dosiahneme rozpočtové ciele v roku 2013, dosiahneme ich aj v roku 2014. Rovnako striktne odmietam vyjadrenia, že po akejsi prestávke v konsolidácii v roku 2014 budeme musieť v roku 2015 prijímať reštriktívne opatrenia, škrtať v sociálnej oblasti a uťahovať opasky. Pripomínam autorom týchto hlúpostí, že voľby do Národnej rady sú najneskôr v marci 2016 a žiadna logika vám neumožňuje poľaviť v strede vládnutia v šetrení, aby potom bezprostredne pred voľbami vláda prijímala politické rozhodnutia v podobe zvyšovania daní alebo škrtov v sociálnej sfére. Ak som v úvode môjho prejavu hovoril o dvoch legitímnych a rovnocenných záujmoch, na jednej strane záujmoch vlády pokračovať v konsolidácii, ale na druhej strane záujmoch ľudí nemať sa horšie, ale lepšie, verejne oznamujem, že v roku 2014 dáme väčší dôraz na plnenie legitímneho záujmu ľudí na zlepšení sociálneho štandardu. Dva roky sme sa bili, aby sa kríza neprehlbovala, teraz sa budeme dva roky biť, aby sa odstraňovali dôsledky tejto krízy, ide najmä o nezamestnanosť a nízke odmeňovanie ľudí.“

    Z toho citátu je evidentné, že pán premiér si nemyslí, že rok 2014 je prestávkou v konsolidácii. Ale nemyslieť si to môže len vtedy, ak nerozlišuje medzi konsolidačným úsilím a konsolidačnými opatreniami, pretože, áno, konsolidačné opatrenia budú 1,8 %, ale konsolidačné úsilie je mínusové, 0,2 %, mínusové konsolidačné opatrenia znamenajú prestávku v konsolidácii, pretože, neviem, či pán premiér vie, ale pán minister určite vie, že kľúčový ukazovateľ, kľúčový záväzok, aj z hľadiska EÚ, je štrukturálny deficit vo výške 0,5 % HDP v roku 2017, teda strednodobý rozpočtový cieľ. Štrukturálny deficit je konsolidačné úsilie, je rozdiel v štrukturálnych deficitoch. Čiže to, aké sú opatrenia jednorazové, z tohto pohľadu absolútne nič nerieši. A celá správa Rady rozpočtovej zodpovednosti je práve o tomto. Pán premiér doslova explicitne tvrdí, v tom citáte to je: „A čo si myslíte, že sme sprostí, že by sme nekonsolidovali v strede volebného obdobia a potom by sme museli konsolidovať tesne pred voľbami?“ Však toto tvrdí. No ale to tak je.

    Teda aby som bol úplne jasný, lebo pán premiér v tomto svojom prejave vlastne tvrdil tri veci. Tvrdil, poriadok je urobený, konsolidovať už nebudeme. Zároveň tvrdil, budeme dvíhať platy a životnú úroveň, cez verejné výdavky. A zároveň tvrdil, že sa stále hlási k plneniu záväzkov aj z hľadiska európskych cieľov, aj z hľadiska záväzku ozdravovania verejných financií. No len ak si myslí, že tieto tri veci v dnešnej situácii sa dajú robiť naraz, tak si to môže myslieť len vtedy, ak nechápe rozdiel medzi konsolidačným úsilím a veľkosťou konsolidačných opatrení.

    A mohol by som tu citovať aj vyjadrenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. A dovoľte, odcitujem dve z nich. V čom je ten rozdiel? Rada to dokonca aj kvantifikovala. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojom stanovisku k rozpočtu hovorí: „Schválený rozpočet na rok 2013 predpokladal potrebu opatrení vo výške 3 % HDP. Za predpokladu, že by išlo o trvalé opatrenia, v roku 2014 sa mohol dosiahnuť pôvodný deficit na úrovni 2,4 % HDP bez potreby prijímania ďalších opatrení. Aktuálny návrh rozpočtu predpokladá deficit horší o 0,4 %, avšak potreba opatrení narástla až o 2,1 % HDP,“ čiže, ešte raz, zrozumiteľnejšie, ak by tie opatrenia už v roku 2013, v ktorom sme teraz, nemali väčšinovo dočasný charakter, ale mali by trvalý charakter, tak potom by deficit v roku 2014 bez akýchkoľvek ďalších opatrení už dosiahol 2,4 %, pričom vláda predpokladala v rozpočte 2,83 %, teraz predpokladá 2,6 %, ale v rozpočte, ktorý máme na stoloch, predpokladá 2,84 % a zároveň bolo potrebné, aby ešte sme prijali opatrenia za 2,1 %, čiže vládny návrh ho predpokladá o 0,4 % horší a ešte sa muselo prijať o 2,1 % HDP viac opatrení, ako by bolo, keby urobili tie opatrenia v roku 2013 nie dočasné, ale keby ich urobili trvalé. Na tom vidno aký zásadný rozdiel je v tom, či robíte trvalé opatrenia alebo či robíte jednorazové opatrenia. O rozpočte na rok 2014 v tejto súvislosti Rada rozpočtovej zodpovednosti uvádza: „Na dosiahnutie stanovených cieľov roka 2014 musela vláda prijať opatrenia vo výške 1,8 % HDP, za predpokladu, že by boli trvalého charakteru, v ďalších dvoch rokoch by bolo potrebné prijať opatrenia už len vo výške 0,6 % HDP.“ No len oni trvalého charakteru nie sú. Z tých 1,8 % HDP pre budúci rok je až 90 %, presne 89 % objemu zase dočasných a jednorazových. Čiže zase tá potreba v ďalších rokoch prijímať zase veľký objem opatrení je z toho celkom evidentná. A tvrdí to rada, priznáva to aj ministerstvo, len pán premiér to nevidí.

    Takže ja som si, priznám sa, doteraz myslel, že premiér to vie, že proste to vie. Ale tak, čo, idú prezidentské voľby. S hrôzou som zistil, keď som si vypočul, to som na videu videl, vyjadrenia pána premiéra, ktoré sú tak jednoznačné, že on je zrejme zmätený. A ja si to myslím. A myslím si, že je zmätený aj preto, že pán minister tak efektívne miatol verejnosť zmiešavaním týchto pojmov, že zmiatol aj chudáka vlastného premiéra. Pán minister, takéto veci, to sa nerobí. Tak to je asi toľko, ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Přidal. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán poslanec Mikloš, vy vychádzate ale z jedného predpokladu, ktorý podľa mňa v tej vašej logike nemusí byť naplnený. To, čo hovoríte, je podľa mňa pravda len vtedy, keď premiér je naozaj zmätený a neklame. A vychádzate z toho, že premiér neklame. Ale neuvažujete aj o tom, že premiér toto všetko vie a nie je teda zmätený a skôr klame? Nemôže to byť aj tak, že jednoducho klame pred voľbami, aby bol úspešný?

  • Pán poslanec chce reagovať. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Nevylučujem to. Dokonca ja som viackrát aj písal o tom, že existuje veľká podobnosť medzi expremiérom Mečiarom a premiérom Ficom z hľadiska toho, v akej hojnej miere používajú populizmus, demagógiu, nemajú problém klamať. Čiže nevylučujem to. Dokonca by som nevylučoval ani to, že on aj vedomej lži uverí. A taký bol Mečiar. Proste to bol presne Mečiar, ktorý proste vedome klamal. Ale on bol aj preto tak presvedčivý, že on aj vedomej lži uveril. Čiže je neviem vylúčiť, samozrejme, ani túto alternatívu. Dokonca možno je aj pravdepodobnejšia. Faktom ale je, že ak to tak je, tak potom už naozaj dosiahol tie takmer nemysliteľné mečiarovské výšky, pri ktorých som ani nepredpokladal, že ich niekto zopakuje. Ale neviem vylúčiť ani túto alternatívu, samozrejme. Myslím si, že nakoniec dôkazom toho, ako to je, bude aj to, ako sa vlastne pán premiér rozhodne z hľadiska prezidentskej kandidatúry, či to teda prezidentský rozpočet je alebo nie je, či dôvodom toho zavádzania a mätenia verejnosti je táto skutočnosť. Faktom ale je, že u pána ministra financií viem na 100 % povedať, že on tomu určite rozumie. On určite rozumie presne, aký je rozdiel medzi veľkosťou konsolidačných opatrení a veľkosťou konsolidačného úsilia. A nieže určite tomu rozumie, som si na 100 % istý, že tomu rozumie. Nie som si istý, či rozumie týmto rozdielom pán premiér Fico. A z tých jeho vyjadrení na tom sneme, no ak im rozumie a ak to vie, vyplýva, tak potom je naozaj skvelý, potom dokonca si dovolím povedať, že Mečiara aj prekonal.

  • Ďalším rečníkom v rozprave by mal byť pán poslanec Sulík, ktorého nevidím v rokovacej sále, už druhýkrát stráca poradie, pán poslanec Viskupič tiež nie je v sále, stráca poradie druhýkrát.

    Pán poslanec Csicsai, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená podpredsedníčka, vážené dámy a páni, tak teraz fakt neviem, či strácam poradie alebo čas, no ale možnože strácam čas.

    V každom prípade rád by som povedal pár slov k rozpočtu pre poľnohospodárstvo. Nechcem zachádzať do detailov, skôr rád by som rozprával o princípe rozdelenia peňazí, čo sa týka poľnohospodárstva, a to z jedného prostého dôvodu. Ja si myslím, že tento rozpočet takýmto spôsobom rozdelený je možnože najnebezpečnejší rozpočet za posledných dvadsať rokov, aký ho vôbec táto krajina môže mať. Nebezpečný je preto, lebo navonok vyzerá úžasne.

    Musím povedať, že na prvý pohľad výška dotácií, výška podpôr do poľnohospodárstva je niečo neskutočné, čo navonok pôsobí motivačne. Ale keď odborne sa na to pozrie ten, kto trošku rozumie poľnohospodárstvu, príde na to, že to nie je nič iné ako Potemkinova dedina. Skrátka, staviame Potemkinovu dedinu. A o to je to horšie, že tento rozpočet je vlastne základom aj na ďalších sedem rokov, ktoré nasledujú. Vlastne všetci vieme, že Európska únia plánuje poľnohospodársky rozpočet v sedemročných cykloch. V tom, čo sa vynegociuje teraz v tých hrubých črtách, bude sa pokračovať do roku 2020. A ako bude to rozdelenie teraz nastavené, tak takým spôsobom poľnohospodári budú gazdovať ďalších sedem rokov.

    Zhruba pred pol rokom alebo trištvrte rokom, už si presne nepamätám, kedy to bolo, pán premiér Fico spolu s pánom ministrom pôdohospodárstva Jahnátkom sa vrátili z Bruselu, pričom všade som čítal ťažké články a tituly, ako úžasne oni vybojovali navýšenie rozpočtu pre poľnohospodárov a že poľnohospodári dostanú viac peňazí na platby a že ako bude dobre a že o koľko sa zvýši podpora na veľké dobytčie jednotky, ako sa zvýši podpora na hektár, ako sa nájdu podporné prostriedky na vôbec rôzne nieže investície, ale podpory chovu zvierat. Lenže tam jedna veta sa nepovedala, a to dosť podstatná, že celkový vybojovaný balík peňazí sa nemení, celkový balík peňazí zostáva, len sa peniaze presúvajú z jedného piliera do druhého. A toto, vážené dámy, páni, je najnebezpečnejšie, čo môže byť.

    Vysvetlím to v krátkosti. Iste nie ste ťažkí odborníci, ale každý z vás musí vedieť, že poľnohospodárstvo je financované z dvoch pilierov, z ktorých tzv. prvý pilier ide na priame platby, čo sa týka poľnohospodárov. Tu sa podporuje plocha na hektáre a stade sa podporuje aj živočíšna výroba a rôzne iné komodity v rámci podpory. No a druhý pilier je vlastne technológia. Sú tam jednak dediny, a o dedinách teraz nechcem rozprávať lebo to je iná kapitola, ale v každom prípade tam z druhého piliera sa podporujú dotácie pre inovácie, pre investície do poľnohospodárstva. A táto vláda sa rozhodla podporiť tzv. kilo mäsa alebo liter mlieka, by som povedal, alebo metrák pšenice, skrátka, produkciu. Ale úplne je pre nich nezaujímavé, akým spôsobom tá produkcia sa urobí, či je to vôbec efektívne a neefektívne.

    Takže teraz poviem výsledok. Počas siedmich rokov každý poľnohospodár, ktorý teraz chová nejaké zvieratá alebo má nejakú rizikovú výrobu, kvôli výške dotácií, ktoré zatiaľ vychádzajú, ktoré fakt sú vysoké, nejakým spôsobom si to ponechá, ale pôvodný zámer, ktorý si ministerstvo predstavovalo tak, že 18 000 nových pracovných miest bude v poľnohospodárstve, je ťažká utópia z úplne prozaického hľadiska, lebo táto dotačná politika jednoducho nepodporuje vznik nových podnikov, malých farmárov alebo stredných farmárov, len zastabilizuje nejakým spôsobom súčasnú výrobu. Totižto dneska každé zviera, každý druh hospodárskeho zvieraťa, keď chce byť efektívne, musí sa chovať dvomi spôsobmi, buď vo veľkom množstve, ale popri špičkovej technológie, alebo práve, naopak, vo veľmi malom množstve, úplne na kolene, v starých drevených maštaliach, kde tie náklady odpadnú a jednoducho iným spôsobom sa vytvára zisk. Medzi tým niečo veľmi neexistuje, keď áno, tak je to zo zotrvačnosti a výsledkom toho je, že buď to krachne, alebo kúpi to nejaký veľký investor.

    Skrátka, najväčší problém slovenského poľnohospodárstva je kapitálové poddimenzovanie. To som už viackrát povedal. A to znamená to, že darmo ja chcem chovať čo ja viem stádo o počte dvesto, tristo kusov kráv, darmo ja chcem chovať ošípané o počte sto, dvesto, tristo, tisíc, dvetisíc kusov prasníc, jednoducho keď ja neviem postaviť technológiu, nemám šancu tie zvieratá chovať. Už samotné zvieratá sa nakúpia, či už cez pôžičky nejakým spôsobom, lebo tie zvieratá keď sa nakúpia, na konci sa aj predajú. Ale tie maštale alebo tá technológia keď sa raz nepostaví, jednoducho produkcia je taká neefektívna. A to je nebezpečenstvo tohto systému, že my zaštandardizujeme alebo podporíme to existujúce, ale nikto nebude mať peniaze na to, aby postavil nové technológie. A práve to povedal pán premiér, že z druhého piliera tu bude presunutých zhruba 15 až 25 %, podľa toho, ako sa dohodnú, do prvého piliera. To znamená, že počas tých siedmich rokov my tie dotácie prežerieme, doslova prežerieme.

    Budeme exportovať. To je ďalšia demagógia, že Slovensko nie je sebestačné v jednotlivých komoditách, čo nie je pravda. Slovensko je sebestačné v základných komoditách, len to nevie spracovať. A základné komodity vyvezie, lebo vonku to vedia spracovať. A potom ako hotový výrobok sa to vráti naspäť a peniaze zostávajú vonku. Takže my doslova sa stávame kolóniou pre západnú Európu presne vďaka tejto politike a vďaka týmto podporám.

    Takže nakoniec poviem len toľko, že neviem, či vôbec moje slová niekto kompetentný vypočul alebo bude vôbec rozmýšľať o tom, aby tento pomer druhého a prvého piliera nejakým spôsobom zmenil, ale obávam sa toho, že o sedem rokov, čo sa týka stavu poľnohospodárstva, budeme stáť tam, kde sme teraz, len s tým rozdielom, že západná Európa pred nami už bude jazdiť, dajme tomu, nejako v špičkovom aute alebo na porsche a my stále na trabante budeme za ním kulhať a skrz tie podpory budeme nejako v poľnohospodárstve prežívať. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Simon. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Pán kolega, celkový balík sa nemení, v tom trošku sa náš názor rozchádza, a to preto, lebo súčasný minister Jahnátek a predseda vlády veľkodušne predávajú, že vyrokovali pre slovenské poľnohospodárstvo viac peňazí.

    Tu je jeden taký krásny graf, ktorý je o tom, ako sa vyvíjali platby z Európskej únie do Slovenska. Toto je výsledok prístupového rokovania. Tak to sme mali dosiahnuť a teraz sme mali dostávať rovnako, keď porovnávam toto obdobie s týmto obdobím, tak je evidentné, že sme mali dostať viac. Kým v rokoch 2007 – 2013 Slovenská republika vyplatila svojim farmárom 4,9 mld. eur, teraz to bude 5,3 mld. Problém je jeden, že to, čo bolo vyrokované pre Slovenskú republiku, bolo 5,8 mld. Výsledok rokovania Jahnátka s Ficom je mínus 500 mil. z Európskej únie na slovenský vidiek. Toto je smutné. Kým tu pán minister pred rokom vykrikoval, že priame platby boli vyrokované v roku 2011, tak on tie zlé vyrokované podmienky dokázal ešte o ďalších 75 mil. eur pri priamych platbách ešte zhoršiť. Toto je skutočný ten problém. A rozdelenie týchto peňazí a šibrinkovanie o tom z jedného vrecka do druhého, toto je len očný klam a zastieranie, ale nie skutočné riešenie.

    A o tom, že to Fico a jeho minister nevie, svedčí druhý graf.

  • Ukázanie grafu.

  • Toto je vývoj stavov kráv za minulý rok, za rok 2012. Do septembra, kým platili opatrenia prijaté predchádzajúcou vládou, stavy kráv rástli, od septembra Jahnátkove opatrenia takto klesli. Toto je výsledok hospodárenia a správy tejto vlády vo vzťahu k poľnohospodárom. Ďakujem.

  • Reakcia poslanca.

  • Tak treba stlačiť trojku a včas. Nech sa páči. Poprosím vás, zapnite pána poslanca Csicsaia.

  • No už to funguje, výborne, ďakujem. Ďakujem za slovo. Myslím si, že je to jeden z mála prípadov, keď maximálne súhlasím s pánom poslancom. Najväčší problém, ktorý ja vidím v súčasnej poľnohospodárskej politike a v tej časti rozpočtu, je, bez urážky, že páni, ktorí to robili, veľmi tomu poľnohospodárstvu nerozumejú. Skôr tento rozpočet je populistický, predpokladám, že ďalší rok sú prezidentské voľby, jedno s druhým. Skrátka, investovať alebo dať peniaze na takú alebo tú časť poľnohospodárstva, ktorá relatívne tlačí, pričom dá sa to relatívne predať tak, že, áno, na VDJ-čka alebo na kravy budem mať viac peňazí, ale v globále, ako som povedal, v poľnohospodárstve počas ďalších siedmich rokov, myslím si, to pôjde úplne dostratena, po siedmich rokoch zostaneme úplne nekonkurencieschopní v tomto regióne. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Číž, je prítomný, máte slovo.

    Ja len sa chcem ospravedlniť za to, že keď som pri rečníkoch, ktorí mali vystúpiť, povedala, že strácajú poradie a už druhýkrát neboli prítomní, že som nepovedala, že podľa rokovacieho poriadku už nemôžu vystúpiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Číž.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, ja sa pokúsim na minimum obmedziť to svoje posolstvo, ktoré som chcel v parlamente, povedzme, na rozpočet povedať, pretože naozaj ide o zákon roka a obvykle v parlamentoch celého sveta, keď sa rozpráva o rozpočte, tak majú možnosť práve občania cez diskusiu v parlamente identifikovať stav krajiny, rozprávajú o tom, aké sú perspektívy, porovnávajú sa rozdielne pohľady na stav životnej úrovne, perspektívy krajiny ako takej vôbec, hľadajú sa rezervy, pripomínajú sa škandály a rovnako je aj súboj ideí, ktoré majú smerovať k tomu, aby sa situácia zlepšila. Mne neprináleží asi vyhodnocovať diskusiu v tomto parlamente, aj pán minister sa, myslím, skôr obmedzí na technokratické úvahy na záver a naozaj je možno príležitosťou, ktorú sme nechali zbytočne odísť, že k týmto veciam prakticky v parlamente nedošlo, mne dovoľte povedať za seba, že som veľmi sklamaný z toho, čo sme ponúkli verejnosti v tejto diskusii.

    Vážení kolegovia z pravice, ku koncu dalo by sa reagovať na pána poslanca Kollára, na známych to neoliberálov, ktorí ešte v parlamente reziduálne fungujú, ako je vážený kolega Ľudo Kaník z Banskej Štiavnice a podobne, len ja by som predsa len iba na také dve zásadné veci chcel upozorniť. Po prvé, je taký jeden pán, volá sa Paul Krugman a je nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu. A ohlas jeho slov je v západnom svete veľmi veľký. Podľa neho stále viac predných ekonómov pripúšťa, že stagnácia je dnes normálnym stavom ekonomiky a tento kedysi radikálny názor sa postupne dostáva do hlavného prúdu ekonomického myslenia, ekonomika v depresii je popisovaná ako bežný stav epizódy, keď sa situácia blíži k plnej zamestnanosti, alebo že sa vytvárajú masívne investičné bubliny a potom ekonomika na chvíľu vyzerá dobre a že existuje dlhodobo neudržateľné zadlžovanie spotrebiteľov, to sú fakty, ktoré sa nedajú obísť. Hovorí, že štrukturálnym rysom globálnej ekonomiky je teda nedostatočný dopyt a neexistuje už nič také ako správna ekonomická politika, ktorá by obnovila zdravý rast. Finančná kríza, hovorí ďalej Paul Krugman, ktorá zahájila veľkú recesiu, už je štyri roky preč, avšak ekonomika naďalej zotrváva v depresii a dlhú dobu v nej zostane.

    Vážené kolegyne, kolegovia, že by si ekonomický svet u nás nevšimol tento stav? Aký vlastne má význam kríza? A aké má dopady na to, o čom práve tu teraz hovoríme? Ten rozpočet, ktorý máme, je pre mňa ako pre ľavičiara značne reštriktívny. Veď tam nie je ani koruny napr. pre samosprávy na to, aby samosprávy mohli plniť aspoň minimálne rozvojové aktivity, aby mohli plniť len veľký modernizačný dlh. Na hranici únosnosti máme celý dôchodkový systém, kde naši dôchodcovia živoria a žijú v nedôstojnej sociálnej situácii. Ako vyzerá v našej spoločnosti stav mladých ľudí, ktorí končia školy a prichádzajú do života? Ako to vyzerá vôbec s reprodukciou spoločnosti? Vieme zabezpečiť, že si mladý človek po skončení školy príslušného typu môže zaobstarať byt, nastúpiť doň, urobiť primerané finančné operácie, zobrať si pôžičku a tak ďalej a rozvíjať rodinu? Je normálne, že začínajú sociológovia biť na poplach, že mladí ľudia zostávajú s rodičmi až do 40 rokov ich veku. To znamená, že je tu kríza, vážené kolegyne, zásadná. Je to kríza Slovenska? Pozrime sa okolo, ako to vyzerá v Čechách, v Poľsku, ako to vyzerá v Anglicku. Je to rovnako zlé. V Liverpoole je 30 % nezamestnaných ľudí. V Amerike, ak by som hovoril o číslach, dneska poberá dávky na potraviny, čo bolo vždycky znakom chudoby, viac ako 100 miliónov ľudí. To znamená, je systém sociálno-ekonomický v 21. storočí, kde žijeme formálne bez vojen, už pomaly 60 rokov, aspoň v Európe, ako je možné, že tento systém má zrazu takú veľmi nízku efektivitu? Je dobrý globálny sociálno-ekonomický systém? Možno o ňom rozprávať alebo netreba o ňom rozprávať? Vydržíme naďalej s neoliberálnymi konštruktami, ktorými sme mali doteraz zahltenú celú spoločnosť? Nie je načase otvoriť vážnu a serióznu diskusiu o tom, ako riešiť tieto obrovské problémy, pretože tie riziká sú zjavne viditeľné a odborný svet pred nimi oči nezatvára? Naopak, indikuje ich ako viac-menej isté. Naša diskusia tomu nezodpovedala.

    Trošku si vážim aspoň to, že sa neznížili kolegovia k tomu, aby v tejto atmosfére a v tejto finančnej situácii vyprávali o tom, čo všetko by ešte bolo treba cez rozpočet zabezpečiť. Ja poznám takých vecí tisíc, som členom výboru pre kultúru. O kultúrnych veciach stagnuje nám všetko, ochrana pamiatok, rozvoj kultúry je relatívne minimálny. Sme veľmi radi, ak udržíme veci na úrovni predchádzajúceho rozpočtu. Rozprávať tu o infláciách a o niečom podobnom nemá ani zmysel.

    Konsolidujeme, vážené kolegyne, kolegovia, a tá konsolidácia má nepochybne tragický rozmer, ale pritom iná šanca nie je a problém je, či je nejaká iná šanca do budúcnosti, politik spravidla nie je na to, aby šíril do spoločnosti zlé správy. Vždy má hľadať konštruktívne východiská a vždycky má trošku vliať do spoločnosti aj optimizmus, lebo ho tá spoločnosť potrebuje.

    Vážené kolegyne, kolegovia, u nás 80 % ľudí až sa dostáva na hranicu priemernej mzdy. Hovoriť o sociálnej situácii dôchodcov s 300, 350 a inými eurami na mesiac je proste neúnosné. V danej situácii si viem predstaviť riešenia, povedzme, aj v rámci neoglobalizmu. Ak sa pozrieme na ekonomickú teóriu, tak jednoducho sú dve základné veľké skupiny, jedna skupina, ktorá hovorí, treba šetriť, obmedzovať rozpočty, bez ohľadu na to ako, bez ohľadu na to, aby sme skúmali dopady toho šetrenie, a druhá, ktorá hovorí, ale tu vôbec nejde o problém šetrenia, naopak, tento typ kapitalizmu si vyžaduje neustále štátne impulzy do ekonomiky, pokiaľ to štát neurobí, pokiaľ tú ekonomiku nebude tlačiť, tak jednoducho nebude rast. A keď nebude rast, spoločnosť tohto typu sa rozpadá, pretože treba platiť úroky zo zadlženia. Hľadať zdroje možného budúceho rozvoja? Už potrebujeme predovšetkým rozvinúť spotrebu. Ako ju rozvinieme? Obyvateľstvo v západnej Európe je zadlžené na 80 %, u nás tvrdíme, ešte je to iba na 30 %. Vonku nesplácajú ľudia úvery vzhľadom na zlú situáciu vo výške až 30 %. U nás je to ešte iba 5,7 %. Je to relatívne únosné, symptomatické v tejto situácii, keď si pozrieme jedine, kto má viditeľný a ničím nekalený rast.

    Pozreli ste si, ako vyzerá hospodárstvo našich bánk tento rok? V novembri to bolo 8,5 % zisku. Aby som to vyjadril v celom čísle, je to 500 mil. eur. Vieme, za koľko sme privatizovali banky kedysi? Za 38 miliárd. A dneska zisk bánk v kríze, keď celý ekonomický svet hovorí, že práve bankový svet je ten, ktorý parazituje na spoločnosti a ktorý spôsobil krízu. 8,3-percentný rast? Vynikajúco. Pozrite si medziročné nárasty platov manažérov, ako vyzerajú. Úplne náhodou rastú. Ale naši liberálni politici sa postavia, ideme škrtať predsa máme veľkú prezamestnanosť v štátnej správe.

    Ja žijem v Banskej Štiavnici. Možno tam máme 80 pracovných miest pre ľudí so stredným a vysokoškolským vzdelaním. Akonáhle ich vyhodíme, principiálne nemajú prácu. Kde tých ľudí dáme pracovať? Ja si pamätám a žil som celý život v situácii, keď niekto hovoril, že niekoho treba z práce vyhodiť, tak v takom prípade mu treba prácu nájsť. Všetky štáty európskej pätnástky majú právo na prácu zakotvené v ústavách. Aj my to tak máme. Aká je miera intenzity našich snáh o to, aby sme pre tú prácu vytvorili ten priestor? Štát to už robiť nemôže, hoci to má garantovať. Majú to robiť tí podnikatelia. Aká je v danom prípade situácia?

    A by som sa vrátil, nechcem sa už ďalej zaoberať týmito vecami. Všetci asi vieme, že situácia je nelichotivá, ale ako dramaticky nezodpovedajú vystupovania našich pravicových kolegov k tejto situácii, ktorá tu je? Či máme zastupiteľský úrad v Moldavsku a 20 % ľudí vyhodiť zo štátnej správy a podobne. Pritom evidentné je, že už aj sociálny systém ten, ktorý zabezpečujeme, je na hranici, zdravotný systém, ktorý zabezpečujeme, je na hranici, situácia v nemocniciach, tu kapitálové výdavky prakticky nie sú. Na 90 % základných spravovacích činností štátu máme peniaze, ktoré vyčleňujeme už len na havarijné situácie. Aká je efektivita v systému, v ktorom fungujeme? Čím to je, že je ten stav takýto? Ja ako ľavičiar vidím recepty na to a dôvody, prečo to tak je.

    Len na sekundu jednu maličkú úvahu poviem. Dneska v daňových rajoch od tých podnikateľov, ktorým len štát aby neškodil, a oni budú dobrovoľne platiť dane, je, prosím vás pekne, 30 biliónov amerických dolárov, 30 biliónov amerických dolárov. Koľko je 20-percentné zdanenie takýchto peňazí? 6 biliónov amerických dolárov. Vyriešili by celý problém Európskej únie kompletne so všetkým a ešte tým aj stihneme oddlžiť africké krajiny. Tam sú tie peniaze. A tu je otázka etiky, tu je ten hlavný koncept toho, čo musíme v našej spoločnosti riešiť. Nevidieť to je pre mňa tragické. Ale hlavne ak nevytvoríme v spoločnosti vedomie naozaj toho, že je situácia zložitá a tragická, že začneme sledovať všetky pokusy o to, hľadať alternatívy existujúceho systému, v ktorom momentálne žijeme, Slovensko bude na chvoste. Ak budeme zotrvávať na starých ideách, ktoré si evidentne prekonané, aj evidentne skutkový stav nesúhlasí s tým, čo sa hlása, tak v takom prípade od týchto systémov musíme odísť.

    Vážené kolegyne, kolegovia, som presvedčený, že tento rozpočet, ktorý budeme teraz schvaľovať, je jediný možný a jediný zmysluplný, ktorý aspoň čiastočne sa snaží rozhodiť bremene tejto krízy korektným spôsobom a sa snaží v rámci konsolidácie verejných financií naozaj byť potrebným a udržať aspoň elementárny predpoklad na sociálny zmier. Dneska nám rastú spoločnosti vzhľadom na zlý stav a už nedôveru k politickým stranám, pretože ani strana moja nemôže bojovať proti globálnemu mocenskému sociálno-ekonomickému systému. Musíme ísť a fungovať v týchto štruktúrach, v ktorých fungujeme.

    Aby ste mi verili, že si nevymýšľam, len veľmi malé poznámky poviem.

    Michael Joffe, profesor ekonómie na Imperial College v Londýne, na konferencii zdôraznil, že ho veľmi znepokojuje, že učebnice ekonómie naďalej prezentujú ako údajné fakty, pojmy a modely, ktoré boli skritizované už pred desaťročiami. Na túto tému dokonca aj britské ministerstvo financií, kde je konzervatívna liberálna vláda, robí konferenciu, na ktorej bude diskutovať o kríze pri vyučovaní ekonómie.

    Akékoľvek riešenie takýchto zásadných problémov, ktoré máme, si vyžaduje, aby bolo dostatočné vedomie spoločnosti na to, že tieto kroky sú potrebné, že jednoducho spoločnosť vytvorí tlak na to, aby aj mediálne prostredie korektne a seriózne sprostredkovalo javy a procesy tohto sveta, aby nebolo v područí, aby nebolo v pozícii, že vlastne iba manipuluje s občanmi a hlása vedomé a zrejmé nepravdy. Znova sa vráťme k tomu polemickému vnímaniu skutočnosti. Naozaj hádajme sa o dobrých veciach, bime sa o ne, zdôrazňujme si, čo je dobré, čo je zlé, ale v žiadnom prípade nepodliehajme tomu jednoznačnému tlaku, tej jednoznačnej neoliberálnej koncepcii, ktorá, bohužiaľ, ešte zatiaľ v celom našom podnikateľskom svete, a ten je objektívne rozhodujúci, pretrváva. Občianska spoločnosť musí hľadať svoje inštitúty, musí výrazným spôsobom posilniť svoju schopnosť vnímať realitu, vnímať možné alternatívy vývoja a hľadať skutočne objektívne a esenciálne etické princípy pre fungovanie spoločnosti.

    Ak dneska teoretici, sociológovia rozdeľujú spoločnosti na alebo spoločnosti egoistického typu, alebo spoločnosti sociocentristické, tak v takom prípade zvažujme a hľadajme ten pomer správny, ktorý máme mať, ak nebude vo svete a v usporiadaní spoločnosti, riadení spoločnosti prevládať vyvažovanie všetkých štyroch základných komponentov dobrého spravovania ľudskej spoločnosti, čo sú na jednej strane, samozrejme, zamestnávatelia, ale na druhej strane čo je postavenie tých, ktorí prácu kupujú, štát ako rozhodca a celý potom objektívny tretí sektor s hodnotovými vstupmi, čo vedia kultivovať a robiť hlavne systém takým, o ktorom môžeme hovoriť, že je trvalo udržateľný. Náš systém trvalo udržateľný nie je, ako som citoval, naopak, hrozí mu kolaps. A tomuto kolapsu sa musíme snažiť predísť a obávam sa, že nemôžeme sa vzdať zodpovednosti, ktorý za tento stav, za túto situáciu budeme niesť my ako členovia parlamentu Slovenskej republiky. Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Kaník, Mezenská, Jarjabek a Přidal. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Kaník.

  • Kolega Číž, povedal si, že dramaticky tu nezodpovedajú vystúpenia pravicových poslancov tomu, čo sa tu predkladá. Ja hovorím, že dramaticky nezodpovedá tvoje vystúpenie realite, ktorá tu je. Ako si, pán kolega Číž, ktorý nedávaš pozor na mňa, vysvetlíš, že na Slovensku to nejde, ale inde to ide? Ako vysvetlíš, že v tých istých sociálno-ekonomických podmienkach sa pobaltským krajinám darí dosahovať vysoký hospodársky rast a znižovať veľmi dynamicky nezamestnanosť. Napríklad znížilo nezamestnanosť Estónsko za dva roky o vyše 6 % a ďalšie krajiny, že v tej Británii, ktorú si dokonca spomenul, je nezamestnanosť asi o 2 % vyššia, ako bola pred krízou, a že takisto sa tam dosahuje hospodársky rast. Odpoveď je jednoduchá. Tu je nielen kríza ekonomická, aj tá tu je, ale predovšetkým je tu kríza vašej hospodárskej politiky, ktorá spôsobuje tie negatíva, ktoré ty sám kritizuješ.

    Hovoríš, že my navrhujeme škrtať. Vy škrtáte, škrtáte príjmy zo štátneho rozpočtu, škrtli ste vyše 700 miliónov príjmov na daniach z príjmov právnických osôb svojimi zlými rozhodnutiami v daňovej oblasti, škrtli ste tisícky pracovných miest tým, že poklesla zamestnanosť o 0,2 %, škrtli ste 40 000 živnostníkov, škrtli ste 200 000 dohodárov. To je vaša socialistická politika, ktorá je dávno prekonaná. Je to kríza vašej politiky, ktorá doviedla a vedie Slovensko do toho stavu, v ktorom sa nachádza. Takže tvoje videnie sveta dramaticky nezodpovedá realite. V tom je ten problém.

  • Pani poslankyňa Mezenská, nech sa páči.

  • No ja sa pridám k tomu, čo tu povedal aj pán poslanec Kaník. Táto politika strany SMER vlastne nemá s ľavicou politikou nič spoločné, podľa toho, ako sledujem aj predložený návrh rozpočtu.

    A tento návrh rozpočtu nemá nič spoločné ani s konsolidáciou. Faktom je a pravdou je, aj keď si to nechcete pripustiť, že vy v tomto rozpočte nekonsolidujete, práve, naopak, šetríte na nesprávnych miestach, v oblastiach, ktoré sú už dlhodobo poddimenzované, podvyživené, akými sú zdravotníctvo, školstvo, sociálne služby aj ochrana spotrebiteľa, o ktorej som napríklad rozprávala, a, naopak, posilňujete položky a odvetvia, pri ktorých nie je dôvod, aby ste ich posilňovali.

    Rovnako s ľavicovou politikou nemá nič spoločné, pán Číž, to, že prideľujete veľké sumy peňazí, objemy peňazí finančných podporných prostriedkov nadnárodným korporáciám, ktoré sa topia v miliónových ziskoch, na úkor toho, aby ste podporili napríklad malý a stredný podnikateľský stav.

    A čo je najhoršie. Aj v tomto rozpočte ako nie pravá ľavicová strana zadlžujete štát, zadlžujete strategické podniky, a to tak, že si požičiavate na vyplácanie dividend, ktoré potom vyplácate finančným skupinám.

    Tento rozpočet ani politika, ktorú prezentujete a ktorej sme svedkami, nemá s ľavicovou politikou nič spoločné, tento rozpočet nemá konsolidačný charakter.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. No v nadväznosti na to, čo povedal pán poslanec Číž, mňa by skôr zaujímali v tejto chvíli názory tých skutočne pravicových ekonómov, ako je ja neviem kolega Mikloš alebo kolega Kollár, ktorí tuná prezentovali svoje filozofie. Nikdy neprišlo k normálnej konfrontácii takýchto názorov.

    A ty si spomínal ešte v tom tvojom príhovore médiá, ktoré mali takúto konfrontáciu názorovú umožňovať. No, dámy a páni, ja si nepamätám, že by v súčasnosti existovala nejaká publicistická relácia hocikde, či v súkromných médiách alebo vo verejnoprávnej televízii, kde by všetci tí, ktorí majú rôzne názory nielen na tento rozpočet, ale vôbec na rozpočet Európskej únie, respektíve štátov v súčasnosti, ktoré v tej Európskej únii existujú a ktoré majú v podstate veľmi podobné problémy ako my, mali takúto debatu. No v parlamente určite takáto debata nemôže existovať, lebo tu je strašne veľa ideológie. Prečo tie médiá viacej zaujímajú zatvorené alebo otvorené dvere v parlamente ako napríklad takéto vážne témy? No preto, lebo na tie zatvorené a otvorené dvere sa, samozrejme, nikto nemusí pripraviť, to môže povedať hocijaký buľo. Ale na seriózne rokovanie o rozpočte v médiách, na to si treba trošku všetko aj načítať, na to treba trošičku aj o niečom rozmýšľať, na nejakú stranu sa postaviť a hlavne tie svoje názory vedieť zdôvodniť. A toto tie médiá nerobia, a to, ja si dovolím tvrdiť, nieže zámerne, jednoducho akosi táto istá platforma im ušla. A o to by sme sa mali postarať, aby takéto niečo existovalo či už vo verejnoprávnej alebo súkromnej televízii alebo rozhlase, to je jedno.

  • Pán kolega Číž, mňa by veľmi zaujímal názor pána ministra financií Petra Kažimíra na vaše vystúpenie. Ja by som bol zvedavý, či si on myslí, že ste ho teda podporili alebo pohanili. Ja naozaj z toho vášho vystúpenia neviem, či tento rozpočet haníte alebo ho obhajujete. Sám hovoríte, že 80 % občanov má platy menšie, ako sú priemerné. Pýtate, že keď prepustíte ľudí zo štátnej správy alebo verejnej niekde v Banskej Štiavnici, kde títo ľudia pôjdu robiť. Ale veď kto prišiel s ESO-m a hovoril tu o nejakej optimalizácii ako zamestnancov. To sme prišli my alebo ste prišli vy s tým? Hovoríte, že do zdravotníctva nie sú žiadne kapitálové investície. Ale kto sľúbil tým ľuďom istoty? Kto tu vládne šesť rokov z posledných osem rokov? Prečo s tým nič nerobíte teda.

    A čo sa týka tých médií, pozrite sa, médiá sú rovnako dobré a zlé tak k opozícii, ako aj ku koalícii alebo k strane SMER. Takže by som sa k médiám nevyjadroval.

  • S reakciou pán poslanec Číž, nech sa páči.

  • Krátko k váženému kolegovi Přidalovi. No na rozdiel od pána Kollára som hodinu a pol nechcel tu šíriť teda osvetu ľavicovú, takže hovoril som, samozrejme, v skratkách. Takže, vážený kolega Lojzko, treba s otvoreným srdcom počúvať. A pochopíme to potom.

    Pre pána Kaníka no, samozrejme, krátkosť času a dve minúty len. Sa mi zdá, že tie základné veci predsa mysliaceho človeka nemôžu nechať chladného. Z 10. 10. tohto roku je článok z Pravdy. Hovorí pán Carter, bývalý prezident Spojených štátov: „Amerika je na tom ekonomicky horšie, ako bola na tom pred 30 rokmi,“ naznačil to bývalý prezident USA Jimmy Carter pre agentúru AP, „ekonomická nerovnosť v Spojených štátoch sa dostala na takú úroveň, že príslušníci strednej vrstvy pripomínajú Američanov, ktorí žili v chudobe, keď ja som bol v Bielom dome.“

    Jezuita Chardin, vážený kolega Lojzko Přidal, hovorí: „Aká je existujúca pozícia ľudstva? Kam ľudstvo smeruje a v akej polohe v rámci hraníc tolerantného pásma ľudstvo je, keď jedno percento svetovej populácie (diskrétna elita) vlastní väčšinu bohatstva sveta. Táto skupina stále bohatne, zatiaľ čo väčšina populácie chudobnie,“ hovorí tento jezuita Chardin. Ja neviem ani, či má pravdu. Hovorí: „Miesto rozvoja osobnosti slobodného človeka sa stávajú vo svetovom meradle z más ľudí nezamestnaní, zbedačení a ľudia bez domova. Je masívne ničené lokálne, ale aj globálne životné prostredie.“

    Takže to, že aj v Spojených štátoch od roku 1973 reálna mzda sa nezvýšila, je taká istá, 106 miliónov ľudí dostáva potravinové lístky, sú v tom aj univerzitne vzdelaní ľudia, je fakt, ktorý asi spôsobil, Ľudo, v Amerike SMER svojimi rozhodnutiami?

    Pozrime si, aká je situácia v Poľsku, kde 60 tisíc až 80 tisíc ľudí požadovalo odstúpenie vlády, aká je situácia v Maďarsku...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Procházka, nie je prítomný, už druhýkrát, pán poslanec Érsek, nie je prítomný, takisto druhýkrát, pani poslankyňa Hufková, nie je prítomná takisto druhýkrát.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina, máte slovo, dočkali ste sa.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, je mi ľúto, ja som si chcel príspevok pani Hufkovej vypočuť. Podľa mňa je to škoda, no však možno to bude budúci rok.

    Ťažko je sa napojiť po príspevku pána Číža, ideového to titana strany SMER, ktorý to vždycky tak uvedie na správnu mieru, ako my tu už tomu všetkému nerozumieme. To je ako v tom filme: „Myslete politicky.“ Strašne sa mi páči tá scéna, keď sa cepovalo v Čiernych barónoch, kde sa hovorí: „Myslete politicky Honzíku.“ No tak naozaj je to tak, keď sa na to, prísne vzato, pozrieme politicky. Ale pri veľa veciach na pána Číža nebudem protivný. Však to nie je mojou úlohou. Keď ste s ním spokojný ako s ideovým titanom, nech sa páči, kľudne nech vás vedie po rozbúrenom mori, koncepcii, stratégii a filozofii, nech vás prevedie na svojej plti a nech vás privedie do prístavu.

    K samotnému rozpočtu, teda zaznelo, však o tom je stále reč, koniec-koncov tu už všeličo. Ja keď teraz začnem hovoriť o fialkách, tak si vyprosím u predsedajúcej, aby ma zastavila. Takže kľudne dovoľte to poňať zoširoka. Tak to aj chcem poňať.

    Ja som v mojej prvej časti hovoril o filozofii rozpočtu, teraz chcem hovoriť o sociálnych rizikách rozpočtu. A budem krátky. O tom už nemá význam hovoriť. Čiže ak sme hovorili predtým o filozofii, teraz som si to striktne rozdelil, tak teraz vám chcem povedať, kde máte riziká toho rozpočtu, ktorý tu máte, kde v zásade môžeme na všetkom dobrom aj na všetkom zlom aj niečo dobré nájsť, aspoň nejaký je.

    Chcem povedať jednu vec. A využívam túto príležitosť, že tu stojím a údajne to päť ľudí pozerá alebo počúva. Prosím vás, idete do ošiaľu vianočného a neviem akého. Bombardujú vás odvšadiaľ, všade, firmy, ktorým táto strana umožnila urobiť úžernícko-exekútorský Klondike. Bombardujú vás nenormálnymi ponukami na požičanie si pomaly na štedrovečerného kapra. Ak vás môžem, tak vás vyzývam, prosím vás, nepožičiavajte si. Inak, naozaj si zhoršíte celú situáciu, ak ste na tom zle. A ste na tom zle, ja tomu verím, tým, že si požičiavate u ľudí, ktorí vlastne zabezpečili tento úžernícky Klondike, tak ten kapor vám naozaj ale mimoriadne zhorkne v ústach a tá kosť sa vám tak zaderie do hrtanu, že ju nevyberie ani chirurg. To som si považoval za potrebné povedať aj vo svetle aktuálnych informácií, ktoré s rozpočtom súvisia. Ak môžem vyjadriť poďakovanie, vyjadrujem ho nám z opozície, že sme poňali tému, ktorá údajne im zabezpečuje rast, čiastočne okrem vývozu áut, čiže sa teda bohatým Číňanom páčia naše autá z Volkswagenu, tak ešte aj spotreba domácností im pomáha, to mali v predikcii. A tá spotreba domácností je tvorená sekundárne tým, že teda sa nalieva, pumpuje do systému enormné množstvo financií z úžerníckych zdrojov. Čiže už keď sme sa k tomuto dopracovali, tak chcem povedať, že som rád, že sme pochopili, že takto to ďalej nejde a že bude tá schôdza, resp. budete hlasovať o tom, či bude.

    A neviem, koho sa chcem spýtať, neviem vlastne, kto tu tomu velí, čo tu robil včera Burian, bol lobovať za invalidov na vozíčky, štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny u Pašku? My rozprávame o rozpočte a vedľa za nami beží mimoriadna tlačová beseda o klikyhákoch. Rozumiete tomu? Čo je to za úroveň? A Burian za dverami dýcha na pána predsedu, aby nepovedal nejakú hlúposť. Čo to má znamenať? Čo si to dovoľujete? Čo tu robil Burian včera? Naozaj aj mňa to zaujíma. Povedzte mi to. Keby mi niekto doniesol návrh pozmeňujúceho návrh, ktorý sem doniesol. To by mala byť agenda štátneho tajomníka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, že chce pomôcť. chudobným, odkázaným, invalidom. Za čo tu bol lobovať? Bolo to za nebankovky, za úžerníkov, ako to upratať? To tu bol robiť, ako to upratať, vážení. Bol tu Paškovi radiť, ako to upratať. A Paška povedal: „Ja to vybavím, neboj sa, Jožko, my Košičania držíme spolu.“ On to vybaví. On sem príde a povie, že bude schôdza. A budete hlasovať, že nám neodhlasujete program, vážení. On vás použije ako handry, vytrie si vami topánky. Jožko Burian aj s predsedom Paškom, košická klika, úžernícka si vytrie vami topánky a použije vás tesne pred Vianocami, kde máte jedinečnú možnosť dať ľuďom svetielko nádeje, že sa niekto ich problémami zaoberá, tak si vytrú vami topánky. Už je to dohodnuté, od vás sa čaká, len paprčky dať hore alebo stlačiť ten gombík. A to sa od vás čaká, vážení, tu sa od vás nič iné nečaká. To, že Číža raz za rok pustia so mnohými ideologickými žvástami, už je folklór. Od vás sa čaká len jediné, tlačiť to. Už to bolo včera dohodnuté. Kvôli tomu tu bol Burian. Som zvedavý, vážení, čo chcete ľuďom pripraviť ako darček.

    Prosím vás, sociálne riziká rozpočtu sú obrovské. Vás to baví hrať sa s ohňom, pokúšať, provokovať, vás to baví. Viete, niekto ledva zarobí na dôchodok, potom ho oň ošklbú, sem niekto príde, sa zjaví, sem-tam usmeje, dvakrát usmeje, zasmeje, stretne sa s niekým a 900 mil. eur ide preč. Čiže pán český podnikateľ spravil životný obchod a druhý na Slovensku, lebo my sme mu to dovolili, vy ste mu to dovolili. Tu sa robí tak ako s Indiánmi. Keď prišli Španieli, dali im sklíčka, oni podskakovali okolo tých sklíčok a kým tak podskakovali, tak Španieli nakladali zlato a začali ich rezať, keď si to tí Indiáni všimli. To je presne to. Sem niekto príde, šmahom ruky 900 mil. ešte nevedia, ako to upracú, aby nikto z toho neplatil dane, a tu máte státisíce ľudí, ktorých ste uvrhli do biedy. Viete, aké budú mať oni Vianoce? Viete, ako budú oni tieto Vianoce prežívať? Máte jedinečnú možnosť im povedať, odčiniť svoje hriechy v adventnom čase, prosím vás, jedinečnú možnosť máte povedať, poslať ten odkaz do tých malých dediniek, malých neviem akých miest, kde všade, že už nehráme mŕtveho chrobáka, že už nebudete kryť chrbát Burianovi a jeho záujmom. To je to riziko, lebo vás to pokúša. Niekto má ešte tendenciu udržať to ešte, lebo ešte teraz to vyjde. Oni to politicky vyhodnocujú, že už je to problém, ale ešte teraz to sype nenormálne. Túto hru chcete hrať? Túto hru s vami niekto hrá. To ste pokúšali. Ja som spal pred ministerstvom spravodlivosti kvôli tomu, že exekútor nemôže zobrať, musí nechať sumu, ktorá sa rovná životnému minimu. To bolo tak, že doteraz to mohlo byť až 60 %. Už to bola absurdita, však? Súhlasíte so mnou, verím, možno niektorí. Tak naveľa sa povedalo vzhľadom na rozsah, že dobre, že bude to životné minimum. A viete, čo bola potom prvá informácia? Že 1. augusta teda že exekútor nebude môcť to zobrať do výšky životného minima. Bol aj tam Burian? Zrazu vyšla ďalšia správa, že to bude od 1. novembra. Rozumiete tomu? Čo bránilo prijatiu vyhlášky? Pán Muňko by nestíhal to spracovať? Nech sa prizná, ak je v tom problém. Tým dôchodcom najskôr povedali „1. augusta“. Prečo niekto prišiel a povedal „1. novembra“? Lebo odhad je niekde na úrovni 2,5 mil. eur mesačne. To znamená, niekde sa ešte dolialo 7 mil., 200 mil. korún sa ešte niekde dolialo. Ešte niekto povedal: „Vydrž ešte, ešte teraz to ide.“ Aj teraz niekto hovorí: „Vydrž ešte, koľko to dá. Neboj sa, však to ustojíme, dáme to do Pravdy, JOJ-ka to zahrá, pustia tam šteniatka, potom dajú Fica, to ešte udržíme.“ Takýmto spôsobom to chcete udržať? To je sociálne riziko, pán minister, vášho štátneho rozpočtu. Ja viem, že tu sa kalkuluje, že na chrbtoch týchto ľudí môžete hlbokým pluhom orať. A to chlapča, to človieča drží, dokonca sa smeje a hovorí, že slzy tečú ako balvany, ako obrovské gule, a kričí: ešte: „To je ten porobený ľud tejto krajiny, ktorý je takto zbedačený. A takto s tým kalkulujete. Ale nedá sa to robiť donekonečna. Je tam určitý prah, magická hranica, kde už ďalej to nejde. Nepokúšajte. Na jednej strane sem príde niekto, 900 mil. eur na otočku zarobí, potom sa tu budete hrať na neviem čo, že koľko ešte to vydrží, že toho Buriana nehodíme cez hradby. To sú tie veľké provokácie.

    A potom sú tie malé provokácie. To sú sociálne riziká, pán minister, vášho rozpočtu. Pokiaľ sa po Bratislave bude preháňať červené ferrari, budem interpelovať pána ministra Kaliňáka, ktoré nemá prednú značku, má iba zadnú značku, mňa by sakramentsky zaujímalo, kto má to červené ferrari, kto dal tú výnimku pre to červené ferrari, keď každý automobil musí mať aj vpredu, aj vzadu značku, prečo červené ferrari nemusí mať vpredu značku. Mňa by to fakt zaujímalo. To je ten princíp. To je, čo som hovoril v tom mojom prvom príspevku. To je tá stranícka kultúra. Pokiaľ budete provokovať červeným ferrari, ktoré nemusí mať prednú značku, pokiaľ budete provokovať tým, že nebudete riešiť prípady, a to som sa teraz dozvedel, špeciálne údajne sa to týka južného Slovenska, kde máme mimoriadne množstvo invalidov, ktorým už od útleho veku platíme invalidné dôchodky, a ten ich rozsah je tak veľký, že je to neudržateľné s diagnózami typu epilepsia, že to sa ťažko dokazuje, a tí chlapci často, nerád to hovorím, sú rómskeho pôvodu, sa vyvážajú po tých Leviciach na bavorákoch, keď toto budete prehliadať a budete sa tváriť, že to neexistuje, koľko budete tú tetivu napínať? Koľko to dá? To musíte odpustiť z tej kuchty. Musí to fungovať.

    Je možno problém vôbec, že vy si to ani neuvedomujete, že to môže byť problém. A ja vám to poviem na jednom príklade. Nerád zachádzam do tej roviny, ale som si to dneska vydiskutoval aj s vaším predsedom. Odtiaľ potiaľ akú dáš, takú dostaneš. Súvisí to s tým. Si zoberte, že táto krajina má troch najvyšších predstaviteľov. Z toho jeden býva v Mestskom parku v Košiciach s jeho barabizňou a druhý sa vtrepal do vilovej štvrti s bytovkou, do bytu, o ktorom nevieme, či ho má, nikto dokopy nevie. To je tá stranícka kultúra, vážení. Z troch najvyšších ústavných činiteľov vám dvaja bývajú takýmto spôsobom. Oni sú tým vzorom pre túto krajinu, oni sú tým zrkadlom, tým inšpiratívnym príbehom. Tým Stevom Jobsom sú oni? Ja som sa bol v tých Košiciach pozrieť. Postaviť si dom v mestskom parku, na to treba ja neviem čo? Na pán Číža tu keby som naviazal, že čo sú škody, čo nie sú škody? Ja som to tu už hovoril a pre istotu to zopakujem, najväčšie škody, ktoré páchate, sú na vedomí týchto ľudí tak, že sa to dá a že sa nikomu nič nestane. A niektorých z vás posilňuje to vo vedomí, že to takto môže fungovať dlho a len treba čakať. Najväčšie škody, ktoré môžete napáchať v týchto ľuďoch, sú, že im nedáte ten pocit, že je dôležité ráno vstať a ísť do roboty alebo ráno vstať a ísť niečo robiť. To súvisí

  • Reakcia z pléna.

  • so štátnym rozpočtom, pán Šuca, ako z troch najvyšších ústavných činiteľov dvaja bývajú. To je tá vizitka tejto krajiny. Z toho býva jeden v parku a druhý vo vilovej štvrti v činžiaku, ktorý tam na protest všetkým vrazil. A moja mama pozerá na jeho trenky teraz. A predtým mala výhľad na celú Bratislavu. To je to. To je presne to, vážení. To je tá vaša kultúra.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Pán minister, ja nepracujem systémom čím horšie, tým lepšie. Ja vám fandím, nech aspoň to niečo, čo tam je, udrží. Chcem vás upozorniť na riziká, ktoré tam máte, a na to napínanie tetivy, ktoré tam máte. A má zmysel, nemá zmysel apelovať? Viete, čo ja viem. Povedal som to, čo som povedal, čo u koho zostalo, nezostalo. Nerobte ten prístup, prosím vás. Nepristupujte k štátnemu rozpočtu, že budete brať dotácie. Takto systém nefunguje. Pristupujte k systému, že budete vytvárať hodnoty, naozaj. Filozofiou, budem brať dotácie napriek všetkým útržkovitým citáciám tuná pána Číža, aj ja by som vedel byť taký múdry, tu z toho, hentoho budem tu mudrovať. To napriek všetkým týmto čiastkovým vyhláseniam nefunguje a nebude nikdy fungovať.

    Skončím tým, že zopakujem pre istotu ešte raz ten apel na ľudí. Ja viem, že ste na tom zle, aj finančne, aj morálne, aj psychicky, SMER vytvoril exekútorsko-úžernícky Klondike na Slovensku. Ešte bude o tom reč, aj keď skrečnete schôdzu, vážení. Aj napriek tomu, keď to máte, prosím vás, aj v týchto zlých nastaveniach nepožičiavajte si to, čo oni umožnili, že pod prezidentským palácom legálne podniká firma, ktorá má RPMN 59 000 percent. Rozumiete tomu? Na Hodžovom námestí pod prezidentským palácom 500 metrov od nás legálne s vývesným štítom podniká firma s 59 000 percentami RPMN. V inej civilizovanej Európe sú tieto inštitúcie, ale sú tri kilometre pod zemou zakopané ako tvrdé mafiánske štruktúry, kde keď sa nevracia, tak sa strieľa. U nás pod prezidentským palácom je to. A ešte sú to ctihodní občania, ešte sa nám tu motajú po parlamente, vážení, niektorí z nich. Nepožičiavajte si, vydržte s tým, radšej menej kapra zjedzte, nepodieľajte sa na tom, už tomu veľa nechýba a zlomí sa to. Už sa to nedá udržať. Už to vedia aj oni.

    A, páni poslanci, by som vás chcel poprosiť, keď dôjde sem Paška a začne nám hovoriť, ako je z politického dôvodu dôležité nám skrečnúť tú schôdzu, prosím vás, aspoň trošku rozmýšľajte. Nikto tu nevytĺka politický kapitál. To bola prvá schôdza, ktorá bola ohlásená v rozprave statusom na facebooku. Okolo toho nikto nerobil nič, nerobil tlačovku, práve kvôli tomu, aby ste nám to nevytkli, že to chceme robiť. Chceli sme o tom diskutovať. Chceli sme s vami možno pred Vianocami v čase adventnom vytvoriť atmosféru a náladu, kde politicky vyjadríme, áno, vieme o tom, poďme sa o tom rozprávať. Kam až siaha tá vaša arogancia? Urobte to. A nevylučujem, že možno to už ľudí viacej začne zaujímať, prečo ste to urobili. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Bolo to už posledné vystúpenie?

  • Reakcie z pléna.

  • Takže vyhlasujem týmto rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem. Ja sa určite vyjadrím. Chcem poprosiť o možnosť zapojenia notebooku, lebo by som chcel niečo ukázať kolegom v parlamente, takže malú technickú prestávku.

  • Berte to ako už reakciu na vystúpenia, je skončená rozprava.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Dobre, nasleduje minitechnická prestávka.

  • Technická prestávka.

  • Po prestávke.

  • Chcem potvrdiť, že nebudeme hlasovať dnes o 17.00 hodine, ale budeme pokračovať ďalej v rokovaní po ukončení rozpravy včítane záverečného slova k rozpočtu. Pôjdu ďalšie body tak, ako sú v programe uvedené. Najbližšie hlasovanie bude zajtra o 11.00 hodine. Ale ak treba maxitechnickú prestávku, tak ju vyhlásim.

  • Zrejme nie sme schopní technicky zopakovať to, čo sa nám podarilo včera večer. To sa stáva.

    Debata trvala skoro 23 hodín o návrhu štátneho rozpočtu a po tom všetkom, čo som tu počul, nie je pre mňa jednoduché reagovať, pretože snáď uznáte, že ja keď tu pred vami predstupujem s návrhmi zákonov, tak zvyknem, a nie je to klišé z mojej strany, poďakovať za konštruktívnosť debaty, lebo sa tá debata zvyčajne aj vyvíja, nie je to klišé z mojej strany. V tomto prípade by to mohlo byť klišé, keby som vám chcel ďakovať za priebeh debaty, lebo myslím si, že v istých častiach táto debata bola tristná, prepáčte mi tento výraz. Ja si to snáď môžem dovoliť povedať, vy máte právo myslieť si niečo iné. Počul som vystupovať ľudí, ktorých mená si nepamätám. A ani na ulici by som ich nespoznal. Ale vyjadrili sa k návrhu rozpočtu.

    Z pohľadu toho, čo sme počuli, myslím si, že všetci môžeme ďakovať za to, že existuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť a tým pádom, že za štátne peniaze ste mohli z veľkej časti prednášať závery tejto inštitúcie, ktorú nespochybňujeme. Ale nepočul som veľa iných názorov. Bolo to opakovanie často jednorazových prístupov, hodnotenia rozpočtovej rady, pretože rozpočtová rada, samozrejme, z hľadiska svojho objektivizmu a objektívneho pohľadu na vec vo svojej správe k návrhu rozpočtu uvádza aj ďalšie veci, ktoré, samozrejme, boli ale z pohľadu opozície často opomínané. Taký je politický život na Slovensku.

    Pravdou je, že na stole máme návrh štátneho rozpočtu, pravdou je, že jeho základným parametrom je deficit verejných financií pre budúci rok plánovaný vo výške 2,6 %. Tu chcem naozaj ešte raz upozorniť na toto číslo, lebo mnohokrát toto číslo bolo prehliadané. Je pravdou, že oficiálny návrh, ktorý išiel z váženej snemovne, obsahoval deficit vo výške 2,8 %, ale počas legislatívneho procesu vo výbore, ktorému to právo patrí, bol deficit verejných financií znížený o 0,2 % hrubého domáceho produktu na 2,6 %. To má svoj význam. To má svoj význam predovšetkým preto, že o to nižší dlh je produkovaný týmto rozpočtom, lebo treba si pripomenúť, a to je pravda, nech sa tu rozčuľuje, kto ako chce, táto krajina počas celých svojich moderných dejín nikdy nehospodárila s prebytkom. To nie je pochvala, to je realita. A pravdou je, že hlavným príspevkom ku každoročnému rastu dlhu v tejto krajine je výška deficitu štátneho rozpočtu.

    Z tohto pohľadu by som bol rád, keby každý vnímal aj to, že vzhľadom na lepší výber daní, ktorý sa podarilo na základe poslednej prognózy spred dvoch týždňov doručiť, sme absolútnu väčšinu týchto príspevkov dali na vrub zníženia deficitu. Musím sa pochváliť, pretože nikto z vás túto vec akosi neocenil, pretože všetci sa momentálne zaklínate témou štrukturálneho deficitu ako takého.

    Pokúsim sa byť veľmi aktuálny a môžem aj v podstate odcitovať správu Národnej banky Slovenska, ktorá má pár hodín, ktorá hovorí o nejakom strednodobom výhľade našej ekonomiky a ktorú potvrdzujú nasledovné čísla, ekonomický rast hrubého domáceho produktu na rok 2014 v objeme 2,2 %, potom postupný nárast až v roku 2015 na úroveň 3,1 %, domáca inflácia vo výške 1,2 % pre rok 2014, 1,7 % v roku 2015, rast reálnych miest na budúci rok vo výške 2 % a nezamestnanosť vo výške 13,7 % na budúci rok, opäť, Európska centrálna banka, dúfam, v mnohých očiach nezávislá inštitúcia, ktorá má naozaj svoju centrálu dnes už vo Frankfurte nad Mohanom, a nie v Bratislave, tak z tohto pohľadu snáď nebudem pochybovať o objektívnosti, o objektívnom pohľade, pretože to je prognóza, opäť, na tieto čísla. To je do veľkej miery, samozrejme, v rozpore s tým Armagedonom, ktorý tu navádza tú atmosféru Armagedonu, ktorú tu navádza opozícia.

    A vzhľadom na to, že už tiež nie som v politike najmladší, i keď sa mi to ťažko hovorí, lebo som v politike od roku 2006 a som na to zvyknutý, som zvyknutý na hyperboly, na politické zveličovanie, poukazovanie na veci, na vytrhovanie z konceptu, som presvedčený o tom, že ľudia v tejto krajine potrebujú počuť aj dobré správy. A potrebujú ich počuť preto, s jedným predrečníkom sa úplne stotožňujem, pretože ekonomika, tuším to hovoril Ľudo Kaník, je hlavne o správaní ľudí. Ekonomika je o pocitoch ľudí a o ich ekonomickom správaní. A aj keď médiá, ľudia, politici, experti zadúšajú akékoľvek nádeje lepšieho života v budúcnosti neustálym ponosovaním a podtrhovaním toho zlého a maľovaním bubákov, uvedomte si, na čom sú postavené proste správy, každodenné správy v našich komerčných a verejnoprávnych televíziách, pozrite sa na to, na čom sú postavené naše filmy, naše čítané knihy, ak hovoríme o nejakej modernej literatúre, sú proste postavené na ľudskom nešťastí, lebo to, bohužiaľ, priťahuje, ja musím povedať, napriek tomu, že od roku 2008 sa nachádzame v situácii, keď sa zmietame ako Európa v kríze a všetci sme z toho frustrovaní, unavení, existuje nádej a tá nádej je podložená konkrétnymi údajmi, ktoré nie sú diktované politickými centrálami, ale konkrétnymi, veľmi rezervovaným medzinárodnými inštitúciami. A tieto údaje hovoria o tom, že budúci rok má byť lepší, má byť lepší nielen v Európe, ale aj na Slovensku. Nech si to niekto praje alebo nepraje, o tom hovoria konkrétne údaje.

    Ja, samozrejme, sa trošku pristavím ešte veľmi aktuálne pri vývoji deficitu za rok 2013, keď posledné čísla ku koncu novembra hovoria o tom, že deficit štátneho rozpočtu sa podarilo k 30. novembru tohto roku znížiť oproti minulému roku o 780 miliónov eur, teda viac ako 28 %, keď štátny rozpočet dosiahol schodok vo výške 1,9 mld. eur a keď plnenie rozpočtu je tak na úrovni 64 %, čo znamená, že sa vyvíja oveľa lepšie, ako to bolo naplánované, 64 % koncom jedenásteho mesiaca v roku. To nám snáď dáva jasný obraz o tom, ako sa nám darí hospodáriť napriek problémom a napriek výpadkom niektorých príjmov a ich nahradzovaním iným spôsobom.

    Podobne môžeme hovoriť o raste cien za tento rok, kde posledná informácia hovorí o raste cien vo výške 0,6 %, čo už je naozaj až nebezpečne nízka inflácia, a keď medziročný rast cien bude asi tento rok na najnižšej úrovni od roku 2010 a medziročne sa bude blížiť niekde k hranici 1 %, čo má zároveň, ale pozitívny dopad na rast reálnych miest. V tomto roku naozaj budeme môcť ohlásiť, že došlo k rastu reálnych miest ako takých.

    Pre toto obdobie je príznačné, že ekonómov a expertov na štátny rozpočet denne rastie niekoľkonásobne viac, ako ubúda denne minút slnečného svitu. Počuli sme viaceré vyjadrenia, ktoré sa snažili vysvetľovať niekedy zložitú problematiku jednoduchým jazykom. To je naozaj chvályhodné, avšak pri zovšeobecňovaní naozaj to nie je správne, podstatné veci budú vynechávať alebo zamlčovať. Predpokladám, že to urobili alebo povedali niektorí moji predrečníci tak zámerne, iný možno z neznalosti.

    S veľkým záujmom som si vypočul vyjadrenia kolegov ohľadne udržateľnosti verejných financií. Verím, že viacerí mi dajú za pravdu, že existujú indikátory, konkrétne tzv. S1, krátkodobý indikátor, alebo S2, dlhodobý indikátor udržateľnosti verejných financií. V tomto prípade ak sa pozrieme na predikcie nielen naše, ale aj na prognózy Európskej komisie a porovnáme tieto indikátory dlhodobej udržateľnosti, zistíme, že sa zlepšujú. A zlepšujú sa veľmi výrazne, zatiaľ čo v jesennej prognóze z roku 2012 bol kľúčový indikátor S2 na úrovni 6,9 % hrubého domáceho produktu, v tohto ročnej prognóze klesá na úroveň 4,9 % hrubého domáceho produktu, pri indikátore S1 sa jeho hodnota zlepšuje z 2,2 na 0,6 %. Sú to čísla, ale tieto čísla hovoria o zásadnom zlepšení dlhodobej udržateľnosti, ktoré sú výsledkom úsilia tejto vlády, ktoré sa pretavili do jednotlivých legislatívnych opatrení, do realizácie rozpočtu v roku 2013. Preto beriem s istou dávkou nespravodlivosti tú spŕšku kritiky, ktorá sa týka odhadov, upozorňujem, zhoršenia dlhodobej udržateľnosti verejných financií pre rok 2014.

    Ak sa pozrieme na headlinové deficity, na deficity, ktoré sú uvedené v rozpočtoch verejnej správy, zistíme, že zatiaľ čo v roku 2011 dosiahol deficit 5,1 % hrubého domáceho produktu, to je notifikované číslo Eurostatom v roku 2011, v budúcom roku je tento plán na úrovni 2,64 % HDP. Teda aj dnes rokujeme o schodku rozpočtu verejných financií, ktorý znižujeme po pravicovej vláde približne o 50 % (5,1 %, váš skvelý rok 2011, výkladná skriňa vášho hospodárenia a 2,64 % náš plán pre budúci rok), takže to znamená, že v roku 2011 bol deficit v pomere hrubého domáceho produktu takmer dvojnásobný, aký má byť v budúcom roku, dvojnásobný.

    Podľa hodnotenia Európskej komisie rozpočet je v súlade s pravidlami Paktu stability a rastu, ktorý má zabezpečovať zodpovednú fiškálnu politiku.

    Pozitívne je aj hodnotenie rozpočtovej rady, ktorá v porovnaním s minulým rokom vníma makroekonomickú a daňovú prognózu, na ktorých je postavený rozpočet, ako viac vybilancované a s výrazne menšími možnými negatívnymi rizikami. To je čierne na bielom. V porovnaní s rokom 2013 vidí rozpočtová rada v návrhu rozpočtu menej rizík. Aj keď vlani v tohtoročnom rozpočte identifikovala viac rizík, napriek tomu sa darí deficit držať na úrovni pod 3 % hrubého domáceho produktu. A takto to vidí aj Európska komisia v poslednej prognóze z minulého mesiaca. Samotný cieľ pre rok 2014 je podľa rozpočtovej rady takisto dosiahnuteľný. Vzhľadom na snahu Slovenska vystúpiť z procedúry nadmerného deficitu je kľúčový rok 2013. Z tohto dôvodu pristúpil rozpočet na rok 2013 zodpovedne k identifikovaným rizikám. A zahŕňal aj dve rezervy v celkovej výške 0,5 mld. eur, čo hodnotila pozitívne rozpočtová rada už minulý rok. A ako veľmi dobre viete, oplatilo sa nám mať tieto rezervy, pretože aj na základe existencie týchto rezerv sme boli schopní sa vysporiadať s výpadkami iných príjmov v tomto roku.

    Pozrieme sa na tento slajd.

  • Premietanie obrázkov z notebooku na obrazovky v rokovacej sále.

  • Tento graf hovorí o zlepšenom výbere daní. To je tzv. efektívna daňová sadza, podľa aktuálnej prognózy daní a odvodov celková efektívna daňová sadza medzi rokmi 2012 a 2013 rástla, od začiatku tohto roka vďaka zvýšenej efektivite finančnej správy, za čo sa im chcem ešte raz veľmi pekne poďakovať, a zároveň vďaka legislatíve zameranej na boj proti daňovým únikom a podvodom napriek mnohým neprajníkom v médiách aj v tejto sále sa nám podarilo v tomto roku získať dodatočných 255 miliónov eur len na dani z pridanej hodnoty. Po siedmich rokoch prepadu efektívnej daňovej sadzby je tu zlepšenie. A to zlepšenie je naozaj výrazné. Toto je naozaj kľúčový graf, ktorý hovorí o lepšom výbere daní, hovorí o sedemročnom poklese, efektivite výberu s vrcholom niekde na pomedzí rokov 2005 a 2006, s tou najnižšou úrovňou niekde na pomedzí rokov 2011 a 2012 a zásadnom zlepšení v roku 2013, pri DPH dosiahla efektívna daňová sadzba v treťom kvartáli v roku 2013 hodnotu 13,6 % a porovnateľná hodnota bola naposledy dosiahnutá v roku 2009. EDS dosiahla hodnotu na ročnej báze, tak ako som to tu povedal, minimálnu v roku 2012, bolo to 12,4 %, a maximálnu v roku 2004, bolo to 15,4 %. Teraz hovorím o štvrťročných ukazovateľoch.

    Efektívnosť výberu daní má kľúčový význam pre nás nielen z dôvodu toho, ak ste tu mnohí spomínali, že to je jediný pozitívny výsledok nášho úsilia. Myslím si, že je často podceňovaný tento jav. A vďaka dávke nejakej závisti alebo nejakej proste zlomyseľnosti je to kľúčové preto, že my sa naozaj spoliehame na najbližšie dva roky na lepšiu úspešnosť výberu daní, pretože táto lepšia úspešnosť výberu daní je štrukturálnou zmenou. A v takom prípade aj štrukturálne úsilie, a to je to, o čom sa tu tri dni rozprávame, pre rok 2014 môže byť úplne iné, ako je dneska namaľované v štátnom rozpočte. To koniec koncov pripúšťa aj rozpočtová rada. A ja to hovorím veľmi pokojným hlasom, lebo to sú naozaj témy, ktoré ľuďom málo povedia, ale v skutočnosti, a tomu snáď každý sedliak porozumie, ja som tu už raz hovoril, ak máme nádej, že zlepšíme výber daní, že vytrhneme proste ďalšie stovky miliónov eur darebákom z rúk a že tie peniaze prídu do štátneho rozpočtu bez toho, aby sme zvyšovali sadzby, len zabránime, aby sa tá DPH-čka kradla, ak doručíme týmto štrukturálnu zmenu, to znamená, doručíme ju ako trvalé zlepšenie príjmov a tým pádom dosiahneme aj to, čo sa od nás požaduje z hľadiska znižovania štrukturálneho deficitu, lebo to má priamy súvis, tak je to podľa mňa to najprijateľnejšie riešenie a opatrenie, ktoré nemôže priamo poškodzovať podnikateľské prostredie ani životnú úroveň ľudí a uvoľňuje nám, samozrejme, priestor na to, aby sme nemuseli prijímať iné opatrenia, ktoré či už v oblasti výdavkovej alebo príjmovej negatívnym spôsobom vplývajú buď na rast, na zamestnanosť alebo na chuť investovať alebo chuť žiť v tejto krajine. Preto sa spoliehame, dnes už po konkrétnych výsledkoch aj veľmi sebavedomo, na to, že sa nám podarí doručiť dnes jednoznačný výsledok už v budúcom roku, ktorý nahradí tieto jednorazové opatrenia, ktoré vy tak významne kritizujete. Tým pádom aj výsledok štrukturálneho úsilia pre rok 2014 môže byť úplne iný. Hovorím o tom, že iný môže byť, preto, že my dnes na základe metodiky, v akej tvoríme príjmy, toho, s akými príjmami pracujeme v štátnom rozpočte, nemôžeme si napísať do rozpočtu lepší výber daní a tým pádom štrukturálne úsilie ho dnes pomenovať. My ho musíme v skutočnosti doručiť. Tie peniaze musia prísť do štátnej kasy. Preto, tak ako mnohí chcú uzatvárať so mnou stávky, tak ja si dovolím uzatvoriť stávku, že výsledok konsolidácie pre rok 2014 bude iný a oveľa pozitívnejší, ako dnes vyzerá, ako ho dneska hodnotí či už Európska komisia, samotné ministerstvo financií alebo rozpočtová rada. Prečo? Vďaka lepšiemu, úspešnejšiemu výberu daní z pridanej hodnoty. A to snáď nikomu nemôže vadiť.

    Návrhom rozpočtu dochádza k ďalšiemu zníženiu plánovaného deficitu verejných financií oproti predpokladom tohto roka, keď očakávame hodnotu pod 3 % HDP. Prostredníctvom výboru Národnej rady naozaj došlo k pozmeňujúcim návrhom, zníženiu toho headlinového deficitu na 2,64 %. A takto nastaveným hospodárením sa po dosiahnutí deficitu pod 3 % v roku 2013 vytvárajú pre Slovensko podmienky aj na vystúpenie z procedúry nadmerného deficitu. Procedurálna rezerva deficitu je v našom vnímaní trestná lavica, ktorú veľmi citlivo vnímajú hlavne finančné trhy. Z tohto pohľadu je náš cieľ vystúpiť z tejto procedúry. A na to potrebujeme splniť podmienky, ktoré tu tiež mnohokrát boli pomenované. A nechcem ich opakovať.

    Veľkosť konsolidačných opatrení, to bola tá didaktická príručka od pána poslanca Mikloša, veľkosť konsolidačných opatrení v metodike ESA 95 v porovnaní so scenárom nezmenených politík dosiahne v roku 2013 podľa odhadu nášho Inštitútu finančnej politiky 2,4 % hrubého domáceho produktu v porovnaní opäť s rokom 2011, lebo ten je pre niektorých jednotlivcov v tejto sále strašne dôležitý. Tá veľkosť konsolidácie predstavovala 2 % hrubého domáceho produktu. Prečo hovoríme o tom výpočte až dnes? Lebo dodnes nikdy nebol vypočítaný scenár tzv. no-policy-change. Bolo to takisto na základe odhadov ešte tvorby rozpočtu do konca na rok 2011. To sú konkrétne čísla, ktoré sú konzultované aj s predstaviteľmi rozpočtovej rady.

    Samozrejme, z tohto pohľadu aj vyplýva, že legenda o znižovaní deficitu formou väčšej váhy na strane výdavkov a menšej váhy na strane príjmov v roku 2011 bola naozaj nepravdivou legendou, pretože na konci dňa, keď sa na to pozrieme, tak ten pomer je, bohužiaľ, opačný, bohužiaľ, z hľadiska autorov, ich výrokov o tom, ako sa to má robiť, lebo nemôžem zabudnúť, samozrejme, na to, ako som tu bol cvičený ako opica minulý rok, ako sa to má robiť. Takže to je len dôkaz o tom, ako to robil ten, kto sa ma snažil cvičiť.

    Ak sa pozrieme na absolútne hodnoty, tak šetrenie na strane výdavkov bolo v roku 2011 približne polovičné oproti tomu, ako znižujeme výdavky v roku 2013, dokonca na príjmovej stránke boli opatrenia bývalej pravicovej vlády vo väčšej miere, ako je tomu v tomto roku. A to všetko je na základe metodiky ESA 95 a na základe údajov Štatistického úradu.

    Teraz trošku toho prostredia európskeho, aby sme vnímali to, že Slovensko nie je len provinciou Európskej únie a eurozóny. Tak toto sú údaje, ktoré hovoria o štrukturálnych deficitoch krajín eurozóny a o nominálnych deficitoch krajín eurozóny. Prečo som zvolil tento graf?

  • Premietanie obrázkov z notebooku na obrazovky v rokovacej sále.

  • Zvolil som ho hlavne preto, aby konečne tí veční autori kritiky rokov 2009 a 2010 pozreli sa na roky 2009 a 2010, priemer deficitov v krajinách eurozóny. To sú tie dva najdlhšie zuby smerom dole. To znamená, vo všetkých krajinách eurozóny boli najvyššie deficity v rokoch 2009 a 2010. Takže poprosím všimnúť si to všetkých tých, ktorí tu neuveriteľne a neustále proste podhadzujú tému rokov nejakého nehospodárenia, zlého hospodárenia v rokoch 2009 a 2010, že toto bol, bohužiaľ, trend vo všetkých krajinách eurozóny a Európy preto, že proste bol tam rok vrcholu krízy a rok ďalší, po ňom nasledujúci. V ďalších rokoch môžete vidieť, ako sa nominálne deficity vo všetkých krajinách eurozóny znižujú. Podobné je tá červená čiara, ktorá sa vinie všetkými rokmi. To sú štrukturálne deficity. A tu si dovolím upozorniť na posledný rok, na rok 2014, ktorý hovorí o tom, že štrukturálny deficit v roku 2014 v eurozóne stúpa. To znamená, to je potvrdenie toho, že Slovensko nie je výnimkou, nie je výnimkou z hľadiska pozície, v ktorej sa nachádzame po roku recesie v roku 2013. Takže to je toľkoto asi o tom, ako to vyzerá hlavne za našimi hranicami, lebo často sa dobre pozerá aj za ne.

    Počuli sme tu viackrát, ako vláda nešetrí. S konštatovaním, že vláda nešetrí na výdavkoch a že prevádzkové výdavky rastú o viac ako 3 % a legislatívou motivované výdavky rastú menej ako 2,4 %, nie je možné súhlasiť. Nesúhlasím s touto tézou. Pri prostriedkoch zo štátneho rozpočtu ak abstrahujeme v budúcom roku od rezervy, rezervy na zlepšenie výberu daní v objeme 0,25 mld. eur, tak uvedené výdavky v porovnaní s rokom 2013 klesajú absolútne o 210 miliónov eur, čo je pokles o 13,9 %. A to sú pritom v návrhu rozpočtu na roky 2014 až 2016 zabezpečené všetky zákonné nároky občanov vo väzbe na platnú legislatívu.

    Chcem vás upozorniť, že napríklad len valorizácia dôchodkov je 160 miliónov eur. Ja by som chcel len upozorniť, ak sa tu proste niekto prežehnáva k objemu výdavkov s medziročným poklesom, musí si uvedomiť, že len napríklad valorizovanie dôchodkov, ktoré je snáď posvätné, znamená z roka na rok, a teda na ten budúci rok 160 miliónov eur. To znamená, zrovna keby boli tie výdavky o 160 miliónov eur vyššie, tak sú vyššie napríklad kvôli valorizácii dôchodkov, ktoré snáď dnes nikto nechce zmrazovať.

    Takže počul som zamyslenie ohľadom počtu zamestnancov verejnej správy. A mal som pocit, ako keby sa zabudlo, čo bolo minulý rok, pretože pamätám si, ako ste ma tu takisto minulý rok kritizovali, že zvyšujeme počet zamestnancov. A tento rok je tu táto téma opäť. Takže ak by som prijal vašu hru a prijal kritiku, ktorá je, samozrejme, aj v tomto prípade porovnania logicky fiškálne nesprávna, potom by ste ma mali pochváliť, že sme znížili počet zamestnancov v tomto roku v porovnaní s rozpočtom na tento rok o približne 7 000 ľudí. To je ten rozdiel medzi rozpočtom a očakávanou skutočnosťou. To si, samozrejme, nikto nevšíma, že je rozdiel 7 000 ľudí v rozpočte na rok 2013 a očakávanou skutočnosťou, ale ak porovnáme skutočný počet zamestnancov v roku 2011 a skutočný očakávaný počet v tomto roku, tak vidíme pokles zamestnancov vo verejnej správe o 6 811.

    Ja si vážim mnohých z mojich predrečníkov. Ale musím povedať, a dúfam, že nie sú naozaj odkázaní na bezbrehý populizmus, lebo debaty o tom, že navyšujeme počty sudcov, navyšujeme počty vojakov a policajtov, vyplývajú len z manipulácie s číslami, pretože tu niekto tvrdí, že skutočnosť, s ktorou končíme, povedzme, tento rok, by mala sa odraziť aj, samozrejme, aj na pláne na budúci rok. Ona sa tam odráža, ale je tu stále, stále rezerva, ja musím povedať. A musím vám to dokázať na číslach, že to bolo vždy tak.

    V roku 2010 bola skutočnosť v rozpočtových organizáciách 127 380. Rozpočet na rok 2011, to je úplne identická situácia, bol 128 681, vaše rozhodnutie, v roku 2011 skutočnosť bola 122 171 a v roku 2012 do rozpočtu ste dali 128 037 zamestnancov. Čiže žili ste v tej realite, v ktorej žijeme aj dnes, aj my. Existuje a vždy bude existovať rozdiel medzi skutočným stavom zamestnancov štátnej alebo aj verejnej správy a tým, ktorým sa rozpočtuje. Podstatné je, aby tieto dve čísla postupne, naozaj postupne klesali.

    Podobne to bolo aj vo verejnom sektore ako celku, rok 2010 rok skutočnosť 350 tisíc ľudí, rok 2011 rozpočet 352 tisíc ľudí, rok 2012, je zaujímavý, ten je trošku iný, v roku 2011 skutočnosť 346 tisíc a na rok 2012 už za verejnú správu bolo iba 344 tisíc. To znamená, z vašej logiky pohľadu to bolo to správne riešenie. No ale tu sa stal veľký podvod, pretože na rok 2012 bolo vyškrtnutých 5 000 učiteľov z evidencie, preto, aby to niekomu vyšlo, preto, aby niekomu vyšiel nárast priemernej mzdy pre školákov, ktorí sa potom patrične, samozrejme, nahnevali, pretože pokles učiteľov o 5 000 v roku 2012 nenastal. Čiže dúfam, že nikto, vážená snemovňa, ma nechce tlačiť k tomu, aby som robil podobné podfuky, ako ich niekto robil pri príprave rozpočtu roka 2012.

  • Spravme si teda exkurz aj do ešte ďalšej minulosti. A to sú tie posmešky okolo šetrenia počtu ľudí v rokoch 2006 až 2010. Tak za obdobie roku 2006 až 2010 došlo k zníženiu rozpočtovaného počtu zamestnancov v rozpočtovej organizácii o 6 883 osôb, zo 139 tisíc na 132 tisíc cca. Za dva roky vášho vládnutia v rokoch 2011 a 2012 došlo k zníženiu počtu zamestnancov o 644 osôb.

    Ja by som vás len poprosil o pokoru k týmto číslam a k tomu aj primeranej otvorenosti úst, ak kritizujete niečo, buď čomu nerozumiete, alebo s čím úplne zámerne manipulujete. Toľko by som teda sa asi chcel k počtu zamestnancov vyjadriť.

    A tu sa musím, samozrejme, zastaviť aj pri reforme ESO. To je tiež úplne kúzelné. Ja som tu v podstate počul skoro od každého predstaviteľa opozície zhadzovať reformu ESO ako takú. No ja musím vás ale upozorniť na to, že reálne došlo už na základe reformy ESO aj k zníženiu počtu zamestnancov, možno malého, ale došlo k zníženiu počtu zamestnancov, došlo k reálnej úspore či už na bežných alebo osobných výdavkoch a došlo k zníženiu rozpočtových organizácií, ktorých počet je základný predpoklad upratovania, pretože čím máte viac organizácií, viac rozpočtov, viac riaditeľov, viac ekonómov, tým väčší sklon k neporiadku tam máme. Robíme to takisto s plnou pokorou. Možno to robíme pomaly. Možno to robíme s väčšou opatrnosťou, ako boli naše úvodné plány. Ale musím podotknúť, že nás kritizujú ľudia, ktorí v tejto oblasti nikdy nič neurobili, a nie možno preto, že by nechceli, ale nemohli niečo tu urobiť.

    Ja si dovolím tuto kričiacim kolegom z bývalej SMK pripomenúť, že ak niekto prekazil reformu daňovej a colnej správy v roku 2006, tak to boli poslanci SMK, pretože sa nechceli vzdať daňových úradov v južných okresoch. Politický kľúč daňových úradov fungoval v tejto krajine 18 rokov. A poslanci SMK prekazili tento plán, pretože sa nechceli vzdať svojich puťafajtášov straníckych v Dunajskej Strede, vo Veľkom Mederi, v Komárne, tam, kde sú najväčší bastardi ohľadom daňových únikov. A budú nás poučovať títo ľudia, s takouto špinou za nechtami?

  • Že sa nehanbíte.

    Druhý pokus bol v roku 2012, pretože predchádzajúca vláda Roberta Fica zlúčila daňovú a colnú správu, zjednotila vedenie a metodiku, dala to na krajské správy, pretože jasne pochopila, že sa musí riadenie finančnej správy oddeliť od regiónov, pretože bratranecké a iné mafiánske vzťahy sa museli prerušiť, tak, bohužiaľ, podarilo sa to v roku 2012 spôsobom, akým sa to podarilo.

    Ja by som len chcel veľmi prosiť, aby ľudia, ktorí naozaj s veľkou mierou arogancie a nebotyčnej odvahy o tom, že sa na všetko zabudne, si uvedomili, o čom hovoria. My sa tu pokúšame o zmeny, ktoré sa tu nediali 18 rokov, lebo táto krajina bola odsúdená na koaličné vládnutie. Máme tu možnosť urobiť tieto zmeny a vy nás tu stále vyzývate, že robíme málo, vy nás tu šticujete, že mali by sme to robiť rýchlejšie, že mali by sme to robiť v druhom roku, dva a pol roku. Tak hovorí politológia. Starajte sa o seba, vážení priatelia, starajte sa o seba, starajte sa o svoje výsledky budúcich parlamentných volieb, pretože my budeme musieť doručiť výsledky a my sa budeme musieť s týmito výsledkami postaviť pred ľudí.

  • Potom nás môžete konfrontovať, a nie každý štvrťrok, každý polrok spochybňovať, robiť tlačové konferencie o tom, aké to je ESO, aké sú tam utajované informácie. Je to ťažké, je jasné, že je ťažké meniť niečo po osemnástich, dvadsiatich rokoch. Ťažké je niekomu zobrať stoličku, ťažké je prestrihnúť väzby. Ale minimálne v oblasti finančnej správy sa to začalo dariť.

  • Superdividendy, veľmi krátko. V roku 2005 bol príjem do štátneho rozpočtu zo superdividend 365 miliónov eur. Takže poprosím, aby sme sa netvárili, že je to niečo výnimočné. Za posledných 8 rokov si tak rozpočet štátny rozpočet zo superdividend prilepšil vo výške skoro 1,3 mld. eur. To je proste konkrétna štatistika, ktorá hovorí o posledných ôsmich rokoch. Ja by som vám opäť pripomenul, to, čo robíme, ste robili takisto aj vy. Z tohto pohľadu je proste normálny. A môžete ho spochybňovať, môžete ho natierať nazeleno, namodro, ale za posledných 8 rokov do štátneho rozpočtu prišlo 1,3 mld. eur.

    Čerpanie eurofondov. Viete veľmi dobre, že aj tu som verejne priznal, že nie je dobré, že sa nám nedarí čerpať eurofondy, viete, že s obrovským napätím aj naším úsilím a s podporou a s pochopením kolegov v Európskej únii sa nám podarilo prijať výnimku, na základe ktorej sme neprišli o stovky miliónov eur. Ale musím vám pripomenúť to, že ich čerpanie a výška bude vyššia ako v roku 2011 opäť. Od doby spracovania očakávanej skutočnosti v roku 2013 pri príprave návrhu rozpočtu došlo k zvýšeniu čerpania prostriedkov rozpočtu, to znamená, dnes takisto Ľudovít Kaník pracoval s číslom 400 miliónov eur na ušetrení na kofinancovaní, dnes je to 240 miliónov eur. Čiže tá suma, ktorá sa šetrí na kofinancovaní, je skoro o polovicu nižšia, ako sme s ňou rátali v polovici tohto roku, čo je dobrý jav. V každom prípade nie je dobré, že to stálo 240 miliónov eur. Vám pripomeniem, v roku 2011 to bolo tuším 300 miliónov eur. Nedarí sa nám v tejto oblasti, ale je jedno, ktorá vláda to manažuje. A z tohto pohľadu môžem len povedať, že nám zostávajú už len dva roky. Ak tie dva roky nevyužijeme, o tie peniaze definitívne prídeme.

    Ešte oblasť verejných služieb a bezpečnosti. To je otázka, ktorá sa týkala mnohých narážok na to, koľko sa míňa na ministerstvo vnútra. Tu musím povedať, že, bohužiaľ, kapitola ministerstva vnútra nie je porovnateľná medzi rokmi 2013 a 2014 ani medzi rokmi 2012 a 2014, pretože dochádza v kapitole ministerstva vnútra k zásadnej zmene, v podstate celé regionálne školstvo sa ide financovať cez ministerstvo vnútra. A naozaj výsledkom toho, že vznikajú tie regionálne KAMO, výsledkom toho, že sa špecializovaná štátna správa z veľkej časti dostala pod rezort vnútra, tak sú tie vzťahy neprehľadné. A to aj navádza, samozrejme, na tie čísla, ktoré sú tu spochybňované, alebo teda vytvárajú nejakú atmosféru vytvárania nejakého policajného štátu. Od toho sme naozaj ďaleko. Totiž na to reálne naozaj nemáme.

    Ak hovoril pán Miškov o investíciách, tak chcem len hovoriť o štátnej pomoci, ktorá hovorí o tom, v ktorých rokoch koľko vzniklo pracovných miest. Takže v rokoch vynikajúcich dobrých časov, v rokoch 2002 až 2006, na základe prijatých stimulov vzniklo 13 tisíc pracovných miest, v rokoch hojnosti v rokoch 2006 až 2010 vzniklo 27 tisíc pracovných miest na základe stimulov, ktoré rozdala vláda. V rokoch 2010 až 2012 to bolo 2 670 pracovných miest a od apríla 2012 dodnes to bolo skoro 5 tisíc pracovných miest.

    Ešte snáď k zahraničným priamym investíciám. Ja neviem, odkiaľ čerpal pán poslanec Miškov, ale FDI, to znamená priame zahraničné investície, na Slovensku v roku 2012 predstavovali 3,1 % hrubého domáceho produktu. A tá úroveň okolo 3 % je vnímaná ako stabilizovaná. V Českej republike to bolo naozaj viac, ale nie tak, ako to uvádzal pán Miškov. Bolo to 5,4 % hrubého domáceho produktu. A v Poľskej republike napríklad to bolo 0,7 % domáceho produktu.

    Ak chceme hovoriť o zdravotníctve, o tom, či je alebo nie je prioritou, opäť, celkové príjmy verejného zdravotného poistenia v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2013 medziročne rastú o 3,62 %, v absolútnom vyjadrení o 150 miliónov eur. Takže ja som sa k tomu tiež jasne vyjadril aj v priebehu rozpravy. A lepší výber u ekonomicky aktívnych osôb a, bohužiaľ, aj narastajúci zisk zdravotných poisťovní a zvyšujúca sa peňažná rezerva na účtoch zdravotných poisťovní vytvárajú priestor na to, aby boli potreby zdravotníctva v budúcom roku jednoznačne saturované. Opakujem, na účtoch zdravotných poisťovní, aj súkromných aj tej štátnej poisťovne, je aj v tomto momente skoro 300 miliónov eur. A takisto chcem si dovoliť povedať, že len v mesiaci november si cucla jedna zo zdravotných poisťovní 50 miliónov eur ako rozdelenie svojho zisku. Takže toto je realita, s ktorou musíme, bohužiaľ, žiť.

    Ak hovoril pán poslanec Lipšic o náraste prokurátorov, sudcov, to snáď aj poslankyňa Žitňanská potvrdí, to nie je pravdou. A, opäť, je to len manipulácia s číslami medzi skutočnosťou a rozpočtom ako takým.

    Pán Uhliarik hovoril o tom, že platba štátu v absolútnom vyjadrení, mesačná platba na jedného poistenca je historicky najnižšia za posledných 10 rokov. Tak tu ho musím vyviesť z omylu, mesačná platba na jedného poistenca v porovnaní s rokom 2004 vzrástla zo 16,1 eura v roku 2014 na 32,2 eura, čo predstavuje dvojnásobné zvýšenie. Platba za jedného poistenca na roku 2014 vo výške 32,2 eura je vyššia, ako bola v rokoch 2011 a 2012, keď bol aj pánom ministrom pán Uhliarik. Vtedy to boli sumy 32,16 a 30,76.

    Toľko o číslach ako takých.

    Takže veľa sa dá pri tomto pultíku povedať zo strany poslancov, veľa toho môžem určite povedať aj ja, dá sa v mnohých veciach určite zviditeľniť, ja nie som naozaj nejako nadšený z priebehu tejto debaty, pretože to, že nebola dramatická, potvrdzuje aj možno nie veľký záujem médií, ktorý sa dal prerušiť snáď len darčekmi formou rulety, zvonenia tu zvončekom alebo oznámením niekomu, že sa z neho stane laktibrada. Ak toto sú proste spôsoby, akými potrebujete na seba upútať pozornosť, prosím, pre mňa je to aj potvrdením toho, že pri debate a pri konkrétnych číslach a dopadoch tohto rozpočtu sa naozaj nedeje žiadna dráma a že ciele, ktoré sme si predsavzali, sme schopní splniť.

    Snáď posledné dve veci.

    Ja som z úst opozičných poslancov počul tú klasiku. V podstate v zásade som počul, že mnoho vecí je podfinancovaných a malo by tam ísť viac peňazí. Počul som, že sa má teda šetriť, ja som nepočul, kde by to malo byť, však to máme, to je zase na starosti vlády ako celku. Chcel by som vám, páni kolegovia z opozície, pripomenúť, že som požiadal, aby mi urobili štatistiku vami predkladaných zákonov. Takže, od apríla v roku 2012 to bolo vyše 90 zákonov, s dopadom na rozpočet verejnej správy mínus 800 miliónov eur. Ja by som vám chcel len pripomenúť, že toto je tvorba, ktorej sa zväčša venujete.

    Boli tam, samozrejme, aj pozitíva vo výške asi 230 miliónov eur, aby som bol spravodlivý, a potom asi za pol miliardy, to je ten list, ktorý som dostal od pána poslanca, odhad na zníženie korupcie. Z tohto pohľadu, nehnevaj sa, nemôžem to brať ako kvalifikovaný odhad. To, čo sú vypočítané veci naším rezortom, je negatívum 800 miliónov eur. A chcem vám povedať, že toto je spôsob komunikácie, ktorú realizujete. To znamená čo najmenší deficit, čo najmenší dlh a na druhej strane legislatívne návrhy, ktoré deficit a dlh prehlbujú. Taká je realita.

    Ak by som to mal celé zhodnotiť, tak jediné, za čo niečo stálo z pohľadov reálneho života, je príspevok pani Jany Žitňanskej, pretože návrh, ktorý tu podala vo veci obsahovej, má zmysel, pretože má zmysel pre niekoľko stoviek, a keby to bolo len pre niekoľko desiatok, detí, ktorým sa môže rozšíriť možnosť asistenta, zdravotného asistenta, aby mohli pracovať, aby mohli byť integrované do riadnych škôl. Nechal som preskúmať pozmeňujúce návrhy. Bohužiaľ, nie sú technicky vykonateľné, lebo aj my sa vyhýbame tomu, aby boli pozmeňujúce návrhy v pléne podávané ústne, pretože je to komplikované, potom to treba tu čítať 20 minút, pán spravodajca vie, o čom hovorím, minulý rok mal tú česť to robiť. Čiže technicky sú nevykonateľné z pohľadu naozaj nie politického, ale odborného, čo mám od svojich ľudí. Ale dávam svoje slovo, a ja už som o tom hovoril s ministrom školstva, že akúkoľvek požiadavku, ktorá vznikne z hľadiska zabezpečenia a financovania týchto asistentov, splním rozpočtovým opatrením v rámci možnosti presunu, napríklad aj z kapitoly VPS, ako ste to navrhovali. Čiže nevieme to technicky zrealizovať teda s pozmeňujúcim návrhom, ale dávam vám slovo a si to môžete odkontrolovať ako členka výboru pre vzdelanie, že v tejto oblasti budú tieto požiadavky, tak ako budú požiadavky, dané a ministerstvo ich vyhodnotí, ak ich zamietne, nebude to kvôli tomu, že by bol nedostatok peňazí. A hovorím to na záver v podstate. A snáď mi budete rozumieť. Na konci dňa to nedelí ani nenásobí z pohľadu štrukturálneho úsilia, veľkosti konsolidácie, fiškálnej reakcie, na konci je to naozaj v živote každého jedného človeka. A z tohto pohľadu ak môžeme urobiť pre jednotlivca, pre desiatky jednotlivcov alebo pre stovky ľudí dobre malým opatrením, takéto peniaze sa v rozpočte vždy musia nájsť a na takéto podnety musíme reagovať pozitívne. Takže to moje slovo z tohto pohľadu tu je. A dúfam a verím, že ho budem môcť splniť. A dúfam, že vy ho budete môcť odkontrolovať, že sa tak stalo.

    Dobre. Blížime sa k záveru. Ja môžem iba si popriať, aby sme zvládli záver roka tak, aby notifikovaný deficit rozpočtu roku 2013 bol pod 3 %. Stále to bude ešte dráma z pohľadu dopadu hlavne hospodárenia samospráv, tak ako to tu hovoril aj pán Hrnčiar. Je to realita. Tie riziká, tak ako sú v tomto roku, sa prenášajú aj do roku budúceho. Nebude to žiadna nudná práca budúci rok z pohľadu udržania cieľov, možných výpadkov, platenia rôznych účtov, korekcií, restov, týchto vlád, minulých vlád. Bude to dráma, ale bude to oveľa menšia dráma z toho pohľadu, že nám bude lepšie, pretože ten rast ekonomický naozaj dosiahne 2-percentnú hranicu. Mali by sme zlomiť aj situáciu na trhu práce. Situácia v oblasti rastu cien, máte tu oznamy regulátora o tom, že zásadným spôsobom poklesnú ceny plynu, elektriny, ale nielen pre obyvateľstvo, ale aj pre priemysel, aj pre malých a stredných podnikateľov, čo zásadným spôsobom zvýši aj ich konkurencieschopnosť a chuť dodávať, predávať a zamestnávať. Ja som presvedčený o tom, že ideme do lepšieho roka, a držte nám palce, aby sme to zvládli. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Dámy a páni, navrhujem, aby sme o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte hlasovali zajtra po hodine otázok, jednak spravodajca potrebuje čas, aby prešiel pozmeňujúce návrhy, jednak chcem zabezpečiť účasť premiéra a vlády, takže o vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte budeme hlasovať zajtra o 15.00 hodine po ukončení hodiny otázok.

    Navrhujem, keďže je ťažké odhadnúť ďalší priebeh rokovania, budeme pokračovať správou o lesnom hospodárstve, a neviem, aký rozsah bude mať rozprava, máme jeden prerokovaný bod spred začatia rozpravy o návrhu štátneho rozpočtu a uvidíme, ako bude prebiehať rokovanie o programe do 19.00 hodiny a zajtra od rána, aby sme nehlasovali zajtra o 11.00 hodine doobeda, ale aby sme o prerokovaných bodoch programu hlasovali po hodine otázok.

    Poprosím teraz pána Ľubomíra Jahnátka...

  • Výkriky v sále.

  • Pán Hlina, nevykrikujte tu, prihláste sa, máte tam tlačidlo. Ja vás naučím, čo s tým treba robiť, normálne ho stlačte, dajte si tam kartu, všetci vás budú počuť, budete v zázname, kľudne.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán Hlina, ešte raz, máte kartičku, dostali ste ju, stačí ju zasunúť, zapnúť mikrofón a prejavte svoj názor, dobre, len nevykrikujte tu po Národnej rade.

    Dobre, takže je súhlas s takýmto návrhom?

  • Nesúhlasná reakcia pléna.

  • Nie je, takže poprosím vás o hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 42.

    Národná rada nie je uznášaniaschopná.

    Takže o vašom návrhu budeme hlasovať, až keď Národná rada bude uznášaniaschopná.

  • Dobre, takže, dámy a páni, zajtra o 11.00 hodine sa stretneme na hlasovaní a ja navrhnem, aby sme vtedy nehlasovali. Dúfam, že tu zajtra všetci budete. Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať bodom programu a to je

    správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2012. Je to tlač 700.

    Poprosím o slovo pána ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomíra Jahnátka. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky predkladá správu o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2012, ktorá obsahuje informácie o aktuálnom stave lesov a ich obhospodarovaní k 31. 12. 2012.

    Výmera lesných pozemkov k termínu 31. 12. 2012 bola 2,012 414 mil. ha, z toho porastovej pôdy bola 1,940 300 mil. ha, lesnatosť dosiahla 41 %.

    Vo vlastníctve štátu v správe štátnych organizácií lesného hospodárstva v roku 2012 bolo 785 851 ha porastovej pôdy, čo predstavuje 40,5 % z celkovej výmery porastovej pôdy.

    Proces usporiadania vlastníckych a užívacích práv k lesným pozemkom podľa platných reštitučných zákonov prebieha aj naďalej a nie je možné stanoviť jeho ukončenie.

    V roku 2012 bolo na Slovensku 248 469 ha porastovej pôdy tzv. neznámych vlastníkov, čo predstavuje 12,8 % z celkovej výmery porastovej plochy.

    Lesy plnia viac funkcií súčasne, z hľadiska využívania ich funkcií sa členia na kategórie lesov, hospodárske lesy, ktoré predstavujú 70,7 %, ochranné lesy (17,1 %) a lesy osobitného určenia (12,2 %).

    Lesy na Slovensku majú pomerne pestré drevinové zloženie s medziročne klesajúcim podielom ihličnatých drevín, najmä smreka v dôsledku negatívneho pôsobenia biotických a abiotických škodlivých činiteľov, najvyššie zastúpenie majú dreviny buk lesný (32 %) a smrek obyčajný (25 %).

    Rozsah starostlivosti o mladé lesné porasty má za posledné roky stúpajúci trend, čo bude mať pozitívny vplyv na odrastávanie a vývoj mladých lesných porastov.

    V roku 2012 sa vyťažilo 8,232 mil. kubíkov dreva, t. j. o 1,235 400 mil. kubíkov, čiže 13 % menej ako v roku 2011.

    Podiel náhodných kalamitných ťažieb tvoril 42,57 % z celkovej ťažby dreva.

    V štátnych organizáciách lesného hospodárstva sa vyťažilo 4,340 800 mil. kubíkov, čo je 52,73 % dreva, z toho 48,95 % ihličnatého a 51,05 % listnatého.

    V neštátnom sektore sa vyťažilo 47,27 % dreva, z toho 63,41 % ihličnatého a 36,59 % listnatého.

    Až 80 % tržieb a výnosov lesného hospodárenia tvoria tržby za predaj dreva.

    V roku 2012 predstavovali dodávky surového dreva 8,201 674 mil. kubíkov, z toho 2,360 500 mil. bolo na vývoz.

    V budúcnosti sa očakáva pokles dodávok dreva, najmä ihličnatého, v dôsledku ukončenia spracovania kalamít.

    Tržby a výnosy lesného hospodárenia v roku 2012 v porovnaní s rokom 2011 klesli o 9,2 %, najmä z dôvodu poklesu tržieb za drevo o 9,6 %.

    V nasledujúcich rokoch bude pokračovať znižovania ťažieb ihličnatého dreva, čím sa bude ďalej prehlbovať nesúlad medzi zdrojmi, čiže ponukou dreva a dopytom spracovateľských kapacít.

    V roku 2012 lesné hospodárstvo vykázalo zisk v objeme 39,6 mil. eur.

    Pokles hospodárskeho výsledku v porovnaní s rokom 2011 v štátnych, ako aj v neštátnych lesných podnikoch je spôsobený poklesom ťažieb dreva, a tým aj dodávok dreva.

    Pokles tržieb za drevo, zníženie disponibilných zdrojov, sa prejavil v znížení priamych nákladov v pestovateľskej činnosti, opráv a údržieb.

    Horší výsledok hospodárenia v štátnych podnikoch v porovnaní s neštátnymi podnikmi je spôsobený najmä nákladmi vynaloženými na správu neodovzdaných lesov so zákazom ťažby dreva, vyššími režijnými nákladmi.

    Vyššie náklady v štátnych podnikoch sú dôsledkom vyvolaných nákladov súvisiacich so správou majetku štátu, udržaním zamestnanosti a prácou s verejnosťou.

    V lesnom hospodárstve je problematickou daň z nehnuteľností.

    Podiel na daniach v roku 2012 predstavoval 13,9 % vzhľadom na voľnosť stanovenia, ako aj oslobodenia od dane z lesných pozemkov obcou.

    Daň z nehnuteľností v roku 2012 v porovnaní s rokom 2011 stúpla výraznejšie v štátnych organizáciách.

    Odvod za vyňatie lesných pozemkov, náhrada za stratu mimoprodukčných funkcií lesa predstavuje ekonomický nástroj štátu zameraný na ochranu lesných pozemkov a ich zachovanie pre budúce generácie.

    V roku 2012 bola poskytnutá podpora z verejných zdrojov, to znamená štátny rozpočet, fondy Európskej únie a ostatné zdroje do lesníctva v objeme 33,747 mil. eur.

    Drevospracujúci priemysel na Slovensku disponuje spracovateľskými kapacitami, ktoré postačujú na spracovanie celého objemu ihličnatého dreva ťaženého na Slovensku.

    K najvýkonnejším odvetviam slovenskej ekonomiky patrí celulózovo-papierenské odvetvie.

    Celkový ročný využiteľný potenciál lesnej palivovej biomasy predstavuje v súčasnosti 2,8 mil. ton a je využívaný len na 33 %.

    Veľká časť suroviny používanej na energetické účely pochádza z neštátnych lesov.

    Celková výmera chránených území na lesných pozemkoch je 1,132 037 mil. ha, čo predstavuje 56,25 % z celkovej výmery lesných pozemkov na Slovensku.

    Výmera národných parkov na lesných pozemkoch sa oproti roku 2011 nezmenila.

    Cieľom tejto správy je oboznámiť verejnosť s výsledkami hospodárenia v lesoch, analyzovať a hodnotiť dosiahnutý hospodársky výsledok v lesnom hospodárstve z viacerých pohľadov, ekonomického, ochrany lesného ekosystému, spracovania dreva a rozvoja vidieka.

    Predkladaná správa má informatívny, analytický a hodnotiaci charakter a nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálnu oblasť, životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.

    V závere zelenej správy sú navrhnuté opatrenia na zlepšenie ekonomickej situácie obhospodarovateľov lesa prostredníctvom zvýšenia diverzifikácie výroby, riešenia dane z nehnuteľností lesných pozemkov, riešenia úhrady obmedzenia vlastníckych prác, zvýšenia podielu produkcie lesnej biomasy ako obnoviteľného zdroja energie, zvýšenie domáceho dopytu po výrobkoch z dreva v súlade s princípmi trvalej udržateľnosti.

    V oblasti obhospodarovania lesov sa navrhuje zabezpečenie strategických cieľov Národného lesníckeho programu Slovenskej republiky.

    Materiál bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania, opodstatnené pripomienky boli akceptované.

    Správa bola dňa 12. 8. 2013 prerokovaná v Hospodárskej a sociálnej rade Slovenskej republiky, ktorá ju vzala na vedomie bez pripomienok.

    Materiál bol prerokovaný a schválený vládou dňa 4. 9. 2013.

    Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie vzal materiál na vedomie dňa 8. 10. 2013.

    Správa sa predkladá bez rozporu, odporúčam preto, aby ju Národná rada Slovenskej republiky vzala na vedomie. Ďakujem pekne, skončil som.

  • Pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz prosím spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslanca Tibora Lebockého, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, vážení pán minister, správu o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2012 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 678 z 20. septembra 2013 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktorý predkladá túto správu (parlamentnú tlač 700a).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uvedenú správu prerokoval v určenej lehote.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie správu uznesením č. 183 z 8. októbra 2013 vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 198 z 15. októbra 2013 schválil správu o výsledku prerokovania správy o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2012 vrátane uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenej správe. Poveril ma ako člena výboru predložiť a predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky túto správu výboru a návrh na uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je prílohou tejto správy.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Mám písomné prihlášky do rozpravy od pánov poslancov Jána Mičovského, Zsolta Simona a pán predsedu výboru Mikuláša Hubu.

    Pán poslanec Mičovský.

  • Dobrý podvečer. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia zo snemovne, správa, ktorú máme predloženú, je v zásade v poriadku. Slová „v zásade“ mám na mysli asi v tom rozsahu, že obsahuje podstatné veci, možno aj menej podstatné a v zásade jej nemožno teda povedať nič také, čo by som ja osobne považoval za základný a nejaký dôležitý rozpor, to, čo je v tejto správe uvedené a aká je oproti týmto údajom realita. Napriek tomu považujem za potrebné vystúpiť ku správe nie kvôli tomu že sa to akosi očakáva, že lesník by mal zaujať stanovisko ku správe o lesnom hospodárení, ale kvôli tomu, že v tejto správe mi niektoré veci chýbajú. Je to síce istá úvaha, hodná aj možno polemiky, či to, čo tam chýba, má alebo nemá byť. Alebo je to možno právo autorov, aby zvolili ten pohľad, ktorý považujú za dôležitý. A ja si neosobujem právo tvrdiť, že viem presne, čo v tej správe má byť. Ale presne viem, že keby som sedel na mieste pána ministra pôdohospodárstva, tak by som s takouto správou nesúhlasil a žiadal by som svojich kolegov, aby ju upravili spôsobom, o ktorom predpokladám, že by bol jednoznačne presvedčivejší, vhodnejší a presnejší z hľadiska toho, čo si myslím, čo by správa mala čitateľovi dať. Ak by to mal byť len súhrn dát, ktoré sa udiali, tak je to okej, ale ak to má byť aj niečo, čo by malo byť istou inšpiráciou, mementom, upozornením a zdôraznením cieľov, a ja si myslím, že takáto správa by mala mať takúto ambíciu, tak potom by bolo veľmi dobré, keby táto správa, ktorú mám ja rád už z toho pohľadu, že každý ročník si ju odkladám a považujem to za dôležitý archívny súbor údajov, ktoré sa dajú spätne prelistovať, obsahovala teda aj veci, o ktorých sa zmienim vo svojom vystúpení.

    Začnime.

    Základná vec, ktorá je síce možno úsmevná, ale mne tam ozaj chýba. A chýba to o to viac, že som pána ministra pred rokom na to upozornil, že to tam nie je. A predpokladal som, že to je len daň na prechodné obdobie, keď preberal kreslo ministra. A možno sme sa mohli baviť o tom, kto je viac za to zodpovedný v prechodnom roku, či je to bývalý alebo nastávajúci minister. Teraz už takúto ospravedlnenku vystaviť nemôžem.

    A spytujem sa, po prvé, teda vzhľadom na to, čo mi chýba, prečo táto správa neobsahuje už druhýkrát v chronológii desiatich rokov nič o práci s verejnosťou. Jasné, je mi to blízka téma. A každá líška svoj chvost zvykne chváliť. Ale ja sa domnievam, že to nie je otázka osobných pohľadov a preferencií, ale otázka istého pochopenia zmyslu lesného hospodárstva. A teda správa by mala podstatné veci v tomto zmysle tohto predmetu aj obsahovať. Je to oblúk poznatkov, ktoré na prelome tisícročí boli charakterizované tým, že bolo považované pomaly lesné hospodárstvo za nejakého škodcu a lesní hospodári za nepriateľov lesa. Začalo sa cieľavedome, prácne a veľmi zodpovedne pristupovať k tomu, aby verejnosť vedela, čo je to lesné hospodárstvo a akými nástrojmi disponuje a čo všetko je výsledkom práce lesného hospodára. Tá práca sa začala dariť, iste aj nielen vďaka tomu, že sa vykonávala, ale aj vďaka tomu, že sa o nej primerane informovalo, aj okrem iného na stránkach zelenej správy o lesnom hospodárstve. A je to preto pre mňa nepochopiteľné, smutné a hodné výčitky, no, čože, výčitka tu nie je dobré slovo, istého sklamania, že ani slovko na túto tému, ktorá bola, opakujem, rozvíjaná, v správe nenachádzame. Prečo tu nemáme ani zmienku o lesníckych dňoch, ktoré sa stali fenoménom, ktorý možno sme nevymysleli na Slovensku, ale ktorý ozaj v apríli dokáže informovať státisíce občanov Slovenska o hodnotách lesa? Prečo tu nie je zaujímavá zmienka o lesníckom skanzene, ktorý sa stal miestom, ktoré nám závidí Európa, kde ročne prechádzajú desiatky tisíc ľudí a na konci prehliadky 4,5-kilometrového chodníka lesného času dávajú otázku lesným hospodárom, či to tak všetko robia? A nehovoria to len domáci návštevníci. Hovoria to aj zahraniční návštevníci, ktorí zároveň dodávajú, že niečo také by sa im zišlo. Prečo tu nie je žiadna zmienka o stromoch poznania, o tom, ako sa do mladých myslí našich žiakov vštepuje úcta k lesu i úcta k práci lesného hospodára? Mám tým na mysli malé mini arboréta, ktoré sa vytvárajú pri našich základných školách, kde lesníci, lesní hospodári nad rámec svojho pracovného času prichádzajú, vysádzajú so žiakmi stromčeky, nie kvôli tomu, aby urobili nejaké ozrejmovacie práce, ale kvôli tomu, aby sa s nimi porozprávali o tom, čo to znamená. A verte tomu, že to pre mňa patrí medzi veľmi pekné spomienky, keď ľudia, ktorí možno už mali svoje roky, moji kolegovia lesníci dopredu zvykli niekedy ošomrať takúto povinnosť a keď sa vracali od tých detí tak zvykli povedať zase prekvapivú vetu, ktorou reagovali na to, čo práve zažili: „Tak ono ti to má asi zmysel.“ Tie deti to potrebujú počuť. A takto by sme mohli popridávať významné lesnícke miesta, oblasť, kde sa vám dostáva takého ocenenia, že prídu lesníci z vyspelých krajín európskych a hovoria s istou takou až pokorou: „Prosím vás pekne, to túto myšlienku vy máte patentovanú na Slovensku? Ak nie, my by sme to veľmi radi použili aj u nás, je to skvelé.“

    Dobre dalo by sa o tom teraz krasorečniť aj ďalej, nie je to účelom, účelom je pripomenúť, že práve vďaka týmto niekoľkým námatkovo vybratým akciám, ktoré sú môjmu bolestivému srdcu najbližšie, ale určite by sme mohli hovoriť o ďalších, je možné tvrdiť, že obraz lesného hospodárstva, obraz práce lesníka sa za posledných desať rokov výrazne zmenil. Ja tvrdím, že sa zmenil k lepšiemu. A tvrdím, že je to dôležitá súčasť práce lesníka takisto ako všetky jeho ďalšie činnosti, o ktorých ľudia viac alebo menej niečo vedia, preto ukončím túto časť len druhýkrát po vlaňajšku so žiadosťou na ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, aby neopomínalo ani tento druh činnosti. Ja si myslím, že pol stránky venovanej takejto správe by práve práci s verejnosťou malo byť, pretože je to práca ako každá iná, akurát sme si ešte možno nezvykli, že je to štandardná súčasť lesníckej činnosti. Ale verte tomu, že ona sa ňou už stala aj ostane. A dokonca jej význam bude možno stúpať nad rámec tých činností, ktoré sa v minulosti považovali pre lesníctvo za typické.

    Dobre na úvod možno sme si sme porozprávali teda o tom, ako lesníci dokážu idylickejšie a, verím, ale aj realistickejšie popísať svoju prácu tak, aby jej rozumeli aj tí, ktorí zvyknú pozerať sa na veci kriticky.

    A teraz sa pozrime na druhú oblasť. Napokon hovoril som o tom aj na výbore neviem, bol ešte vtedy čas možno niečo zmeniť, nezmeniť. Ale už ju považujem za dôležitejšiu, aby som mal voči nej výhrady. A to je otázka prírode blízkych spôsobov hospodárenia v lesoch. Pán minister, letom svetom ako prechádzal závermi uvedenými v zelenej správe, tak spomenul aj to, že sú tam opatrenia Národného lesníckeho centra, ktoré teraz sa odporúča zrealizovať. Ale tu by som chcel veľmi rád zdôrazniť, že jeden z tých záverov, on to nepovedal, ale ja ho teda chcem tu vysloviť, je podporovať prírode blízke hospodárenie v lesoch. Je to jediná veta, ktorú v tejto správe nachádzam na túto tému, preto veľká výhrada, oveľa ešte možno väčšia z hľadiska odborného, aj keď z hľadiska váhy tých tém, možno to nie je až taký veľký rozdiel, je tá, že sa vôbec nenachádza žiadna zmienka v rámci technického výpočtu rôznych štatistických ukazovateľov uvedených v zelenej správe o stave lesného hospodárstva o hospodárskych spôsoboch. To sme sa dozvedeli o drevinách, o kalamitách, o tržbách, o nákladoch. Ale my sa z tejto správy nedozvedáme nič, čo je mimoriadne zásadné, o hospodárskych spôsoboch, ktoré sa v Lesoch Slovenskej republiky uplatňujú.

    Popíšem, spodrobním to. Určite je známy výraz holorub, určite je známy výraz podrastové hospodárenie, možnože trocha menej, ale áno. Dosť často som tu už hovoril o výberkovom hospodárení. Ak sa pozrieme na vývojový graf toho, čo sa v lesoch na území Slovenska dialo za posledné stáročia, tak môžeme povedať, že stredovek bol dobou nekontrolovaného rúbania bez náhrady, potom prišiel pokrok po stáročia v tom, že sa zaviedlo na tú dobu moderné holorubné hospodárenie, kde už z moci panovníckeho titulu bola povinnosť lesného hospodára nielen istým systémom vyrúbať, ale aj zalesniť to. Trvalo to stáročia. Dokonca to trvalo len tak dlho, že len v osemdesiatych rokoch minulého storočia, pred zhruba 25 – 30 rokmi sa to preklopilo a z tohto hospodárskeho spôsobu holorubného, ešte ja som začínal svoju prax s tým, že to bol prevažujúci hospodársky spôsob, sa to preklopilo aj pod tlakom vedomostí, aj pod tlakom verejnej mienky aj pod tlakom klimatických argumentov k tomu, že začal byť dominantný a prevládajúci hospodársky spôsob podrastový. Ajhľa, uplynulo len 30 rokov a máme tu prioritu úplne inú, a je to priorita, ktorá presne vystihuje práve to, čo aj pán minister chce podporiť, je to prírode blízke hospodárenie, máme tu zmenu ďalšiu, ktorá hovorí o výberkovom hospodárskom spôsobe. A otázka je, koľko jednotlivých typov takéhoto hospodárenia podľa hospodárskych spôsobov máme na Slovensku? Zelená správa nám na túto tému vôbec, ale vôbec neodpovedá. A ja ak by som si mal vybrať niečo, čo je kardinálne dôležité, dominantný bod, ktorý by v tejto správe mal byť uvedený, aj keď je to vec osobných preferencií, tak ja si myslím, že to je to, že ambícia ministerstva by mala byť v tom, aby hospodárske spôsoby, tak ako som ich popísal z hľadiska tej stáročnej histórie a tak ako sú oni ozaj dôležité, boli predmetom aj zelenej správy, tobôž, keď budeme možno s istou pochvalou v januári hovoriť o tom, že ministerstvo si je vedomé toho, že hospodárske spôsoby sú dôležité, a urobilo v návrhu, ktorý bol nedávno stiahnutý, dôležitý doplnok, verím, že budem mať možnosť sa v januári k nemu vyjadriť, pričom bude to vyjadrenie pozitívne, ktoré vlastne jasne dokumentuje to, že vývoj nezastavíš a že hospodárske spôsoby a najmä ten spôsob, ktorý je teraz možné považovať za dominantný z hľadiska vývoja a z hľadiska potrieb spoločnosti pre 21. storočie, tam je uvedený s veľmi serióznym a primeraným zdôvodnením.

    Je pravda, ak som hovoril o práci s verejnosťou, môžeme hovoriť aj o práci lesníkov s vlastným pohľadom na vlastnú prácu. Existuje už dvadsaťpäť rokov hnutie, ktoré má obrovský európsky ohlas medzi lesníkmi. Je to hnutie PRO SILVA. Je to práve to hnutie, ktoré sa snaží upozorniť nielen lesnícku verejnosť, ale práve verejnosť aj laickú na obrovský význam spôsobov hospodárenia, ktoré sú prírode blízke. Ja občas veľmi vyčítam a považujem to za nespravodlivé, že sa hnutie PRO SILVA, ktoré má v mnohých krajinách vysokú úroveň, u nás považuje za akési hobby niektorých nadšencov lesníctva. Ja viem, je to možno podporované aj oficiálnymi výrokmi predstaviteľov významných lesníckych inštitúcií, z ktorých niekto povie: „Však ja nebránim mojim ľuďom, aby, keď chcú, mohli v hnutí PRO SILVA čosi robiť.“ A oni tam aj robia. Vznikajú tak vynikajúce ukážkové porasty, kde lesníci prerábajú aj svoje myslenie, aj lesy, ktoré spravujú na práve tie, aby dali všetko to, čo lesy majú dať, a aby to dali za ekologických a ekonomických podmienok doslova nevídaných, pretože to je v silách lesného hospodára, že dokáže takýmto spôsobom dať aj drevárom drevo, aj občanom kvalitný les a predovšetkým nám všetkým vodu, nespľundrovanú pôdu, čistý vzduch a množstvo ďalších vecí, ktoré automaticky očakávame od lesa. Takže otázka, výhrada, výčitka znie: No prečo nenachádzame v správe tak dôležitej, ktorá je výročným hodnotením stavu lesného hospodárstva na Slovensku, ani jednu jedinú zmienku o hnutí PRO SILVA, o jeho ctiteľoch, o jeho prevádzkovateľoch a najmä o jeho význame? Keď len zoberiem podnikový časopis Lesník, ktorý má solídnu úroveň na trhu takpovediac podnikových časopisov, v každom jednom čísle, verím, že chodí aj na ministerstvo, je veľmi dôležitá strana venovaná práve hnutiu PRO SILVA. Dokonca by som si dovolil povedať, že z hľadiska obsažnosti a významnosti je to v tom časopise Lesník asi najdôležitejšia stránka zo všetkých. Práve tam vstupujú lesníci so svojimi názormi. A sú to lesníci, ktorí niekedy možno idú proti prúdu z toho pohľadu, že nie vždy sa nachádzajú v ich okolí aj ich nadriadení pracovníci, ktorí tomuto fandia, pretože niekedy sa povie: „Daj pokoj, daj kubíky, vyznač ťažbu a nevymýšľaj, nehraj sa tu na ochranára, veď jednoducho vieš, čo je tvoja povinnosť.“ A oni vedia, čo je ich povinnosť. Ale vidia aj trochu ďalej ako niekedy tí, ktorí ďalej nechcú vidieť. A ja si teda myslím, že by bolo veľmi správne, ak sa zhodneme, a určite sa na tom zhodneme, keby sme o tom polemizovali dlhšie, že toto hnutie je hnutím budúcnosti, je hnutím veľmi potrebným, aby zelená správa venovala, to je otázka už názoru, že koľko toho má byť, ale práve aj týmto ľuďom, tomuto spôsobu a tejto organizácii istú časť, pretože naozaj tých vecí v správe môže byť veľa. A ja potvrdzujem to, čo som už povedal, je to vec autorov, no len neviem si predstaviť, aby v správe o bankovníctve neboli vyjadrené základné peňažné prostriedky, ktoré má banka k dispozícii, to už nie je vec autorov, to už je zásadná chyba. Tak možno som netrafil ten príklad takto z voleja správne, ale základná vec by chýbať v správe nemala.

    Ďalšia záležitosť, ktorá možno by v zelenej správe mala byť, je otázka kalamít, ale nie len z pohľadu toho, koľko sme ich spracovali a že ten rozsah je veľmi významný a, žiaľ, stále má tendenciu pomerne narastať, ale aj z toho pohľadu, že kalamity naozaj z hľadiska zistení štátnej správy predstavujú aj fenomén, ktorý je významný z hľadiska „istej zištnosti", ktorá by do lesov nemala vstupovať. Už sme tu z tohto miesta o tom rozprávali. S pánom spravodajcom Lebockým sme sa už o tom možno sporili. Ja som vždy povedal, že si budem vážiť všetkých tých, ktorí nepodliehajú tlaku ekonomickému, tlaku doby, keď to nazvem takto zjemnene, ale to pokušenie býva niekedy veľké a skúsenosti pracovníkov štátnej správy na úseku lesného hospodárstva sú dostatočne významné na to, aby možno sa zjavilo isté memento, istý zdvihnutý prst aj v zelenej správe, že takéto spôsoby sa nám zjavujú a ministerstvo považuje úplne správne takéto postupy za absolútne vylúčené.

    Viete, tá cena pokušenia je veľká. Možno keby sme sa na to pozerali z pohľadu akého si chápavého nadhľadu, že doba je zlá. A vôbec nerozprávam o tom, či v štátnych alebo neštátnych lesoch ten lesný hospodár niekedy urobí aj to, čo by urobiť hospodár nemal. Ale cena pokušenia je taká, že tisíc kubíkov v jednom poriadne veľkom poraste, tisíc kalamitných kubíkov, to pri tých miliónoch nie je žiadny prekvapivý rozsah. To takpovediac sa popri činnosti skoro ani nezbadá, tobôž keď vieme, že doteraz v platnom zákone do istej miery nemáme ani povinnosť ohlasovať túto kalamitu, aj keď na istom zlepšení sme sa dohodli takpovediac vo výbore aj naprieč politickým spektrom, čo si vážim. A tá cena pokušenia je taká, že tisíc kubíkov, keď zoberieme 60 eur za takú trocha lepšiu hmotu, za jej kubík, to je 60 000 eur z jedného maličkého porastu, z jedného štvorčeka Slovenska. Tých štvorčekov sú tisíce, 60 000 eur, to je cena pokušenia, ktorému nie každý odolá. A preto si myslím, že pri kalamitách treba zabojovať práve voči tomuto úkazu aj tým, že ministerstvo aspoň naznačí, že si je vedomé tohto problému.

    Rovnako verím, že to, čo bude riešené, ale doteraz v správe mi to chýba, je vzťah lesníkov a ochranárov práve z hľadiska istých náhrad, ktoré by sa mali z titulu únikov podkôrneho hmyzu primerane uplatňovať. Ja chcem veriť, že práve pozastavenie zákona o lesoch prinesie istú nápravu, tak ako sme ju navrhovali, že bude ešte na to priestor. Ale mrzí ma, a verím, že je to riešiteľné, že existuje stále aj po rokoch zlých skúseností dôvod na to, aby si strana lesnícka a strana ochranárska navzájom vyčítali to, že jedni aj druhí postupujú síce správne, ale v rozpore so svojimi záujmami, a to predsa je neprípustné. Takže tiež v zelenej správe, by som bol veľmi rád, keby sa na tému týchto rozporov konštatovalo, že ministerstvo má za cieľ, mohlo by to byť kľudne v tých záveroch, takéto niečo odstrániť práve tým, čo bolo deklarované vlani v septembri, že tie zákony obidva prídu na rad do Národnej rady súbežne a riešenia v nich budú funkčné.

    Možno by som privítal, keby bola v zelenej správe aj informácia o tom, čo sme tu už dnes rozprávali pri štátnom rozpočte, že § 6, 7, 8 rozpočtu na budúci rok, a vlani to bola, myslím si, tiež šestka, nie je podstatné číslo paragrafu, hovoria o mimoriadnom odvode, vlani teda len do štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky. Tohto roku sú tam už aj plemenári a dokonca aj LPM Ulič, pre Lesy Slovenskej republiky 500 mil. eur, LPM 300 tisíc eur, jednoducho obrovské neprimerané čiastky, ktoré sú tak obrovské a neprimerané nie z hľadiska svojich absolútnych čísiel, ale z hľadiska nepochopenia toho, čo má les, lesný podnik, lesný závod, Lesy Slovenskej republiky, LPM Ulič produkovať. Ambíciou by tu malo byť nie zotrvať v tom, čo vymyslel odchádzajúci bývalý pán minister Simon pred tromi rokmi. Sa mi to vtedy zdalo, že to bude len jednorazovka, ale zdá sa, že táto vec je naozaj nákazlivá a prebralo ju ministerstvo pôdohospodárstva aj po ňom, aj vlani, aj na budúci rok ju preberá. Je to otázka, že keď už tu máme takéto odvody z podnikov, ktoré by mali dostávať výrazné podporné prostriedky, a nie ich oberať o tieto zdroje, tak potom by bolo veľmi dobré napísať v zelenej správe aspoň účel, na ktorý sú tieto prostriedky viazané, pretože tých dôvodov by mohlo byť naozaj uvedených v zelenej správe viacero, kde akútne chýbajú prostriedky na to, aby sme lesné hospodárstvo mali v lepšej kondícii, v akej ho máme.

    A ozaj len dva príklady na túto tému.

    Jeden príklad sa týka sprístupňovania porastov. Je to zásadná vec, ktorá súvisí práve tak s tými hospodárskymi spôsobmi, ako som spomínal, ale ktorá tak súvisí aj s dostupnosťou porastov, s bezpečnosťou. A je to proste otázka, ktorú nemusíme ani veľmi zdôvodňovať, pretože sprístupnenie porastov umožní komplexné využívanie darov lesa. Už to tu zaznelo pri štátnom rozpočte, tak už to poviem len pre pána ministra. Určite tú štatistiku majú. Je to na hektár lesných ciest u Švajčiarov vyše 40, tu vzadu v Rakúsku 37 a u nás niečo vyše 10 bežných metrov. U nás je to štyrikrát menej ako vo vyspelých lesníckych krajinách. Nuž ak už máme tie odvody, ak sme sa zhodli na to, že je potrebné štátu pomôcť, tak mu pomôžme tak, že sa tieto peniaze dostanú práve do využívania tých podnikov, ktoré ich vyprodukovali. Bolo by to nielen spravodlivé a správne, lebo je to veľmi potrebné. Toto mi chýba. A prosil by som, keby bolo možné nabudúce teda povedať, prostriedky odvedené ako budú využité a kedy boli využité práve pre tento účel.

    Druhá argumentácia je založená na hradení bystrín v oblasti, ktorá bola v minulosti veľmi dobre zabezpečená odbornými pracovníkmi v lesoch. Hradenie bystrín je lesnícky odbor s históriou takmer storočnou. Je svätá pravda, že v posledných rokoch je to v krajine podvyživená oblasť. A práve kvôli tomu potom sem môžu prichádzať aj návrhy, ktoré mnohokrát majú dobrý cieľ, ale majú nesprávne nástroje. Minule, keď sa ma spytovala jedna francúzska novinárka, ktorá bola zvedavá na novú vodnú paradigmu Slovenska v podobe pána Kravčíka, ja som veľmi otvorene povedal, že určite mnohé aktivity pána Kravčíka majú veľmi správny základ a zadržať vodu v krajine je dôležité a zadržať ju na horných hraniciach tokov je životne dôležité ako ochrana proti povodniam. Ale túto vec neobjavil pán Kravčík. Túto vec lesníci robili už od dvadsiatych rokov minulého storočia na veľmi presnom vedeckom základe. A robili by ju aj dnes, keby boli na to základné prostriedky, teda nie odvádzaním z Lesov Slovenskej republiky milióny eur, ale prispením dačoho na túto ochranu, lebo lesy naozaj nie sú strojom ani továrňou na peniaze. A ak tým sú, lebo to môže byť, tak je to len vtedy, keď sa v nich hospodári zle. To je ten obrovský paradox. Ak v lesoch budete hospodáriť zle, jednostranne a zištne budete z nich mať prospech finančný. Ale to je krátkozraké, to je nesprávne, a preto som musel kriticky aj prehovoriť na to, čo mi povedal pán štátny tajomník Pellegrini, keď sme sa bavili o štátnom rozpočte, keď on sa tešil, že to bude furt tak, že tých 5 miliónov treba jednoducho zobrať, pretože dobrý hospodár ako štát od svojho dobrého podniku, akože tých lesov tie peniaze nielen má, ale aj si ich musí zobrať. Ja chápem, že máme rôzne životné zamerania a vieme sa v mnohých smeroch mýliť, ale práve preto by sme sa mali vedieť aj v mnohých smeroch poučiť. A musí sa poučiť aj pán štátny tajomník Pellegrini. A možno by tu mal dostať nie odo mňa informáciu, pretože som zrejme z opačnej strany spektra politického málo dôveryhodný. Ale mali by to povedať kolegovia z blízkeho pracovného okruhu pána ministra, že to je naozaj spôsob, ktorý nie je správny, a takýto pohľad je proti záujmom našej krajiny, keď tie záujmy nechceme charakterizovať volebnými cyklami, ale cyklami dlhodobého a čoraz kvalitnejšieho života ľudí.

    No a dostávam sa k ďalšej oblasti, ktorá mi chýba v zelenej správe. A to je otázka práve oceňovania mimoprodukčných funkcií lesa, ako sme ich nazývali v minulosti, alebo, tak ako sa pokúšame teraz po konzultáciách s odborníkmi ich nazývať po novom, komplexných hodnôt funkcií lesov. Je to lúka pomerne zelená. A viem, že ešte na nej musí vyrásť tá konštrukcia dôležitá, ktorá nám umožní jasne povedať, že produkcia lesného hospodárstva nie je len daná drevom, čo vieme, lebo je daná aj inými život zabezpečujúcimi ingredienciami, že prichádza ten čas, a on naozaj prichádza, že tieto ingrediencie musia tak inak byť reálne ocenené. Pán minister bol prítomný pred dvomi mesiacmi na konferencii, ktorá veľmi jasne povedala, že ten čas dozrel a prezrel, že je potrebné sa s tým už vyrovnať v podobe reálnych metodických pokynov a možnože aj zákonných paragrafov, a preto mi chýba v zelenej správe, keď je tam množstvo čísiel o hektároch, kubíkoch a korunách, ale nie je tam zmienka o oceňovaní práve toho, čo už nech budeme nazývať funkcie komplexného ohodnotenia lesnej produkcie alebo mimoprodukčné, to nie je podstatné. Podstatné je to, že je tu veľmi dôležité upozorniť aj touto formou, formou údajov v zelenej správe na to, že práve toto je jeden zo základných smerov aj vyspelej lesníckej Európy a Slovensko nemá najmenší dôvod z tejto vyspelosti vystupovať, pretože patríme k tým krajinám, ktoré vždy tvrdili muziku z hľadiska zodpovedného a na tú dobu aj moderného lesného hospodárstva. Takže toto mi chýba.

    A keď som sa zmienil o tých odvodoch, tak možno ešte jeden príklad, na ktorý som prizabudol a ktorý je tiež dôležitý, a zajtra budem o ňom rozprávať v jednej interpelácii, spomeniem. Je to otázka kráľovskej disciplíny, ktorá nám vlastne umožnila, aby múdri panovníci, ktorých sme tu mali, vytvárali múdre reguly a aby v rámci týchto regúl postupne vznikla aj lesná taxácia. Je to hospodárska úprava lesov. Aj o tom sme rozprávali na výbore. Aj na tom sme sa celkom zhodli naprieč politickým spektrom, že naozaj riešenia, ktoré ponúka štátny rozpočet, sú zlé alebo nedostatočné, a preto by bolo veľmi dobré, keby aj zelená správa zdôraznila hodnotu lesnej taxácie, hodnotu hospodárskej úpravy lesov, ktorá je práve tým základom, ktorý umožňuje dať jasné pravidlá pre lesného hospodára, nech ide o les štátny, súkromný, cirkevný, spoločenstvo alebo akýkoľvek iný. V tom je sila tej taxácie, že vytvára pre územie celého Slovenska, a to je nie bežné v iných krajinách, jasné pravidlá. Tie pravidlá sú dané jasnou a veľmi zodpovednou prácou lesných taxátorov. Dneska ju niekto chce nahradiť družicovými prieskumami, čo je podľa mňa nemožné, môže to byť ako doplnok. Ale veľmi podstatné je povedať to, že ak teda odvody z tých lesov odchádzajú, tak by možno mali prísť sem, aby sme sa nemuseli dočkať toho, čo je teraz realita, pre rok budúci, ja verím, že to tak nebude, ale tak je to naplánované, že nám hodnota lesného taxátora, teda hodnota jeho práce klesla z 12 eur na hektár, čo bolo ešte pred dvomi či tromi rokmi, na budúcoročných plánovaných 6 aj niečo eur na hektár, teda na polovicu. To je neprípustné. Samozrejme, les to nezbadá tak rýchlo, ani lesní hospodári sa možno nebudú búriť, ale zbadajú to občania krajiny, keď správa lesníckych vecí upadne. A upadne práve vďaka tomu, že pripustíme úpadok taxácie, ktorá jednoducho je podvyživená. To, čo tu u nás vzniklo, to je veľká zásluha múdrych lesníkov, možno spomeniem meno len takpovediac novodobého zakladateľa zjednotenej taxačnej služby Slovenska pána Ing. Hatiara, ktorý možno pri niektorých opatreniach, ktoré v tomto smere vykonávame, a k tomu patrí aj to zníženie nákladov na hektár, sa musí v hrobe otáčať. A bolo by teda veľmi dobré, keby zelená správa zdôraznila význam hospodárskej úpravy lesov a nedopustila takýto stav.

    No a na záver. Možno to nebude celkom to, čo by malo byť, pán minister, v správe uvedené, čo poviem. Ale predsa len už náš profesionálny problém existuje, možno odvtedy, odkedy sme vstúpili do parlamentu. A týka sa istých neporiadkov. Ja netvrdím, že sú jediné a netvrdím, že vy ste práve ten človek, ktorý by mal do lesnej správy napísať nejaké vážne kritické slová. Ale ak existujú také záležitosti, že máme v lesnom hospodárstve ľudí, ktorí sú schopní zabojovať za čistotu vzťahov a ktorí vedia poukázať na veci zlé, a ak existujú také programy, aby som bol konkrétnejší, ktoré majú slúžiť v programovacom období pre čerpanie dotácií z bruselských zdrojov, v období, ktoré začalo v rokoch 2009, 2010, 2011 a ktoré končí o osemnásť dní, 31. decembra 2013, a ak v týchto dňoch, napriek tomu, že máte o tom informácie, ešte stále tieto programy, mám na mysli, áno, určite správne teda odhadujete, je to ten ForestPortal nešťastný, nefungujú, tak je to niečo, čo by možno tiež zelená správa nemala opomenúť, pretože vás predsa musí trápiť to, aby pri zdrojoch, ktoré sú určené pre kvalitnú prácu lesných hospodárov, a ten ForestPortal bol práve na tento účel, pre toto obdobie konštruovaný, nuž sa to tak aj dialo. A ak sa to tak nedeje, tak možnože nie veľká a istá časť, istý odsek mohol byť venovaný aj práve tomu, ako to nefunguje. Nechcem byť zlý prorok, možnože si poviete, veď ešte pôjde život zase naplno aj v novom roku, ale tá zmluva bola jasná, obdobie, ktoré končí o osemnásť dní, malo byť podporené týmto programom. K dnešnému dňu ešte stále to tak nie je. Je to vec, ktorá ma mrzí, pretože možno vďaka tomu, že sa nevieme na tom zhodnúť, že takéto veci sa diať nemôžu, pánovi ministrovi Kažimírovi som dneska predložil symbolickú tabuľku 17 štátneho rozpočtu, ktorá hovorí o tom, že ak nedokážeme s dôrazom, rešpektom a s istou úctou zhliadnuť na ľudí, ktorí bojujú za verejné veci aj vtedy, keď ostatní mlčia, tak si podkopávame aj ten štátny rozpočet, aj morálnu úroveň v našej krajine, takže možno bude to netypické, ale bolo by to veľmi prospešné, keby zelená správa hovorila aj o ľuďoch, ktorí majú na mysli aj za cenu istých nemalých vlastných prekážok a problémov upozorniť na takéto záležitosti.

    Týmto pádom som prešiel poznámky, ktoré som mal pripravené takpovediac už minule na konto zelenej správy. Ja som voľáko sa nedomnieval, že to bude dnes, keď som sa pozeral ráno do programu a som tu celý deň opäť, tak som videl iné radenie bodov programu. Možno by bolo celkom dobré, keby sme dostávali voľáko aktuálnejšie informácie o tom, čo je na programe, ale, dobre, no však sme tu na to, aby sme boli pohotoví.

    Pán minister, ja si dovolím na záver povedať len toľko, že zelená správa nie je zlá, ale chýbajú mi tie veci, o ktorých som hovoril. A bolo by možno veľmi dobré, keby práve z hľadiska vášho osobného interesu o tie záležitosti a osobného pokynu v budúcom roku, keď budeme preberať ďalšiu zelenú správu o stave lesného hospodárstva, tam tieto veci nechýbali. Verím, že by to bolo len na prospech práve zelenej, kvalitnej budúcnosti Slovenska, ktorá bude vždy spojená s lesmi. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlásia páni poslanci Cicoň a Martinák. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Cicoň.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Janko, ja som si pozorne vypočul tvoje vystúpenie. A môj osobný názor je taký, že správa aj keď prešla určitým zoštíhlením oproti minulým rokom, aj tak je dosť rozsiahla. To nehovorím, že nie je kvalitná, je kvalitne vypracovaná. A myslím, že tieto body, ktoré ty si tam požadoval, je to otázka pohľadu. A osobne si nemyslím, ako práca s verejnosťou, podrastový a výberkový spôsob, ktoré, samozrejme patria do toho lesníckeho života, že sú také dôležité, aj keď, tak nič by sa nestalo, keby tam boli.

    K tomu mimoriadnemu odvodu štátnych lesov do štátneho rozpočtu. Vieš dobre, že všetky neštátne lesy a lesnícke subjekty platia nájom svojim zriaďovateľom. Nevidím dôvod, prečo by nemali platiť aj štátne lesy nejaký podiel do štátneho rozpočtu. Skôr vidím rezervy v slabom čerpaní eurofondov, kde si myslím, že sú určité rezervy. A ako rekonštrukcia ciest, nákup nových mechanizmov, ozdravné opatrenia, rekonštrukcia budov, určite by sa to dalo využiť cez tento inštitút. A tam by som sa skôr zameral.

    Za čo sa ti chcem ale poďakovať, je to, že si spomenul tú našu hůlku, ktorú nám závidí celý svet, našu taxáciu, ktorá prechádza v súčasnosti krízou.

    A treba asi rovno povedať, že za týchto podmienok nie je možné vypracovať kvalitné plány, a preto by som chcel aj pána ministra poprosiť, aby sa touto otázkou začal zaoberať. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Janko Mičovský, obaja, respektíve všetci štyria, čo sme tu momentálne lesníci, vieme, oč kráčí.

    Jednej dosť zásadnej vete som nerozumel hneď na začiatku. Keby si bol dobrý vysvetliť to, keď si vravel, že ona v podstate z tvojho pohľadu je dobrá. Ale ak by si bol ministrom, by si ju dal prepracovať, aby si s ňou veľmi nesúhlasil. Môžeš si to prepustiť. Teda ja nerozumiem tomu, či ako poslanec s ňou súhlasíš. Ale keby si bol ministrom, tak by si s ňou nesúhlasil. Tak tejto veci v prvom rade nerozumiem. To, čo by tam malo byť, je otázkou názoru. Podľa mňa je veľmi rozsiahla táto správa.

    Ale zastavím sa pri len jednom bode, že tam nie sú presne uvádzané prírode blízke spôsoby hospodárenia, čo má lesný hospodár dané zo zákona. Ale keď my si to prečítame a vieme, že zelená správa správne konštatuje, že po mnohé roky prirodzená obnova predstavuje až 37 %, tak nám je jasné, že hospodárenie sa uberá správnym smerom a je tam hospodárenie prírode blízkym spôsobom väčšinou podrastový spôsob. Dôkazom toho je aj stúpajúca zásoba na hektáre v kubíkoch. Kým v roku 2005 predstavovala 230 kubíkov, teraz je to 244 kubíkov. Čiže je jasné, že nejde sa na podstatu lesa.

    A už len jednu vec chcem povedať k tej cene pokušenia. Ja beriem to z iného pohľadu. Nemôžem z fleku upodozrievať večne ľudí. Veď dôkazom toho je, že aj vetrová kalamita predstavovala až 80 % z celkovej kalamity, čo je jasný dôkaz vývratov. A som proti tomu, aby každé dva stromy som hlásil úradom. Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem aj kolegom lesníkom, ktorí sa vyjadrili. No jednoznačne je tu nás lesníkov viacej a možno by sme sa o tom mohli baviť v kuloári, ale sme v parlamente, tak sa o tom bavme takto verejne.

    Čo sa týka hospodárskej úpravy lesov, som rád, že sme sa na tom zhodli s kolegom Cicoňom, pánom poslancom.

    Čo sa týka môjho vyjadrenia, že nesúhlasím s takouto správou, že keby som bol minister, tak by bola inakšia, tak som to myslel presne tak, ako som to povedal, že táto správa v zásade obsahuje všetky technické údaje, ale mne tam chýbali veci, a keby som to ja mal na starosti, tak že by som tam mal záujem, aby údaje, ktoré som spomínal a ktoré boli predmetom mojej rozpravy, tam boli uvedené, lebo ich považujem za dôležité. Takže to sú záležitosti, ktoré jednoznačne považujem za alfu a omegu. To čo som v rozprave povedal nemám dôvod v žiadnom prípade meniť. A diskusia na túto tému možno v tejto chvíli by bola len zbytočným opakovaním toho, o čom som presvedčený, že to tak má byť, a preto ďakujem pekne za poznámky, končím.

  • Nech sa páči, pán poslanec Simon, ktorý je písomne prihlásený do rozpravy, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou materiál, ktorý Národná rada berie na vedomie. Je to súhrn štatistických údajov a faktov za lesné hospodárstvo za obdobie roku 2012. V histórii štátnych lesov rok 2012 bol druhým najlepším hospodárskym výsledkom napriek opätovnému poklesu ťažby dreva, v roku 2011 bol dosiahnutý historicky najvyšší zisk, 18,7 mil. eur. A nastavenie hospodárenia tohto štátneho podniku pre rok 2012 bolo dobré a správne. O tom svedčí aj spomenutý hospodársky výsledok za rok 2012, 15 mil. eur. Treba povedať, že dodávateľsko-odberateľské vzťahy za rok 2012 boli za prvý a druhý štvrťrok nastavené bývalým vedením štátneho podniku a v čase výmeny generálneho riaditeľa štátneho podniku už vykazovali štátne lesy zisk 7 mil. eur. Považujem za potrebné zdôrazniť, že v čase, keď vláda Roberta Fica prebrala zodpovednosť za túto krajinu, v čase, keď tam minister Jahnátek vymenil generálneho riaditeľa, ktorý urobil zo štátneho podniku ziskový podnik, tak podnik už vtedy vykazoval sedemmiliónový zisk. Dovoľte, aby som to rozviedol trošku viac. Tých 15 miliónov eur je hospodársky výsledok za rok 2012, pričom treba zdôrazniť to, čo v týchto materiáloch chýba, že štátny podnik dodal drevo za 971 tisíc eur do spoločnosti Smrečina Hofatex, ktorá dopredu vedela, že nedostane za to zaplatené. Dodala drevo za 1,017 mil., dostala 16 tisíc zaplatené a k dnešnému dňu ešte vymáha 971 tisíc.

    Musím povedať, že zodpovednosť za správu štátneho majetku a majetku občanov tejto krajiny pod vedením a taktovkou strany SMER je nie úplne zodpovedné, pretože neobnoviť dodávky po tom, čo bývalé vedenie štátneho podniku to zastavilo do Smrečiny, lebo vedelo, že pôjde do reštrukturalizácie alebo do konkurzu a že má finančné problémy, lebo už raz 50 tisíc to nezaplatila, to bolo asi pre každého jednoznačne zjavné, o to viac, že v zmluve, ktorá platila minulý rok medzi štátnym podnikom a Smrečinou, bolo napísané, že úverový limit, do ktorého je možné dodávať drevo bez toho, aby nabehli platby, je vo výške 220 tisíc eur. Taktiež bolo zakotvené, že musí byť zabezpečená banková garancia, v zmluve a to všetko aj v podnikových smerniciach, ktoré ukladali tieto povinnosti dodržiavať jednotlivým zamestnancom. Napriek tomu, že toto všetko bolo zapísané, niekto podľa mňa vedome, opakujem, vedome nebral do úvahy tieto údaje a umožnil za veľmi krátky čas, relatívne tri mesiace dodať 800 kamiónov dreva do spoločnosti Smrečina tak, že za to nebolo zaplatené. Za to podľa mňa nesie jednoznačne zodpovednosť súčasné vedenie vymenované ministrom pôdohospodárstva. A sú to pán Határ a pán Lelák, ktorí za to nesú zodpovednosť.

    Teraz dovoľte, aby som pri príležitosti prejednávania tohto materiálu a týkajúc sa roku 2012 a čiastočne aj roku 2011 zopakoval slová pána ministra Jahnátka z 23. schôdze Národnej rady počas hodiny otázok, kde uviedol: „Štátny podnik na odvod, ktorý ste mu v rámci tejto transakcie predpísali, 20 mil. eur mimoriadny odvod, si musel na poslednú splátku zobrať pôžičku.“ Čiže ani toľko ste nemali podnikateľského citu, aby ste odhadli alebo sa dohodli s vaším generálnym riaditeľom, koľko vôbec tie Lesy unesú. Samozrejme, tá pôžička sa musela splatiť. A vás veľmi hnevá, že nové vedenie Lesov dokázalo urobiť hospodársky výsledok aj na to, že nemuselo po vás zaplatiť nielen dieru 6,5 milióna, ktoré ste im odčerpali, ale ešte aj 5 miliónov pôžičky, ktoré ste museli zobrať na túto vašu generálnu transakciu. Musím povedať, že tento materiál o žiadnej pôžičke, o žiadnej pôžičke, ktorú štátny podnik zobral, nepojednáva, nechal som si to preveriť a výkazy štátneho podniku vykazujú, že štátny podnik žiadny úver v roku 2012 nezobral, keby ho zobral, bola by to veľmi smutná správa, a to z toho dôvodu, pretože stav účtu k 1. 1. 2012 bol 40,4 mil. eur cash na účte štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky. Toľko peňazí štátny podnik v živote, v živote nemal na účte cash. Preto v tom čase žiadať od nich to, aby zaplatil 20 mil. do štátneho rozpočtu, aby sa nemuseli zvyšovať natoľko dane občanom, aby štátny podnik za správu štátneho majetku, za prírodné bohatstvo tejto krajiny to odviedol, nebolo ničím výnimočným, že zo 40,4 milióna cash má zaplatiť 20 mil. eur. Preto slová pána ministra z 23. schôdze musím označiť jednoducho za klamstvo.

    Na tej istej schôdzi pán minister označil aj skutočnosť, citujem ďalej: „Generálny riaditeľ Határ za reálny zisk nie takto vybraných zo všetkých rezerv, lebo vlastne on urobil najväčší hospodársky výsledok, viete, koľko dostal ročnú odmenu? Päťtisíc eur. Čiže vy za účtovné manipulácie ste vyplatili vo výške 42 tisíc eur odmenu a ja som vyplatil za zisk, ktorý je reálny, 5 tisíc eur." Kolegyne a kolegovia, viete, akú odpoveď som dostal od generálneho riaditeľa štátnych lesov pána Határa na otázku, koľko dostal vyplatené odmeny a podiel na zisku za rok 2012? Bolo to 10 tisíc eur. Túto istú otázku som položil aj bývalému generálnemu riaditeľovi Viszlaiovi, pretože on zastával túto funkciu takmer pol roka. On mi oznámil, že obdržal list podpísaný ministrom Jahnátkom, ktorý hovoril o piatich tisícoch eur. To znamená, že pán minister za týmto rečníckym pultom na 23. schôdzi Národnej rady nehovoril pravdu.

    Teraz ešte jedna vec do tretice. Citujem tiež z 23. schôdze počas hodiny otázok odpoveď pána ministra, teraz k tomu hospodárskemu výsledku: „Závidíte hospodársky výsledok za to, že je druhý v histórii. Áno, je druhý. Prvý alebo najväčší hospodársky výsledok bol za vášho pontifikátu v roku 2011, s tým súhlasíte. Ale nikto mi nepovedal, ako ste ten zázračný hospodársky výsledok dosiahli v Lesoch Slovenskej republiky. Pán exminister, na rovinu, čo ste spravili? Zobrali ste z posledných troch rokov všetky rezervy z nerozdeleného zisku štátneho podniku, peniaze, ktoré boli určené na údržbu, na zalesňovanie, na investície, všetky ste vypucovali v hodnote 6,5 mil. eur a potom ste sa pochválili, že ste urobili 18,7 milióna zisku v Lesoch." Opäť to musím označiť za klamstvo. A dôvod na to je veľmi jednoduchý. V roku 2011 tu stav finančných účtov svedčí o tom, že došlo k nárastu stavu finančných účtov v štátnom podniku o 17,8 mil. eur, štátny podnik mal vysoký zisk, ktorý dosiahol zo svojho hospodárenia, nie zo svojich rezerv, ale zo svojho hospodárenia. O tom svedčia aj čísla, ktoré sú v tomto materiáli v tabuľkovej časti. Nechcem sa k tomu viac vracať. To znamená, že nie všetkému sa dá veriť, čo pán minister predloží do Národnej rady.

    A teraz musím povedať, kolegyne a kolegovia, vážení občania, ešte jednu skutočnosť. Ja sa nehnevám na pána ministra za to, že nehovoril pravdu na moju otázku na hodine otázok. Mňa hnevá skôr to, že minister vlády prostredníctvom tohto rečníckeho pultu občanov, ktorí mňa dostali do parlamentu, občanov, ktorí dostali svojimi hlasmi mojich kolegov do tohto parlamentu, zavádza minister tejto vlády tým, že nehovorí pravdu.

    Teraz dovoľte, aby som povedal niečo na margo tohto materiálu (strana 23, 11. Závery), zvýšenia diverzifikácie výroby, t. j. zníženia závislosti podnikov na tržbách za drevo. Keď v lesoch má byť príjem nie z dreva, ale z niečoho iného, tak o tom svedčí aj stiahnutý vládny návrh zákona o lesoch, ktorý hovorí o tom, že spoplatníme lesné cesty, ktorý hovorí o tom, že nemôžete ísť na huby do štátnych lesov, a ktorý hovorí o tom, že môžete umožniť zmenu hospodárskeho tvaru lesa z vysokého na nízky tvar. Áno, je tam ten priestor. A keď ten priestor tam je, aby sme to využili, respektíve aby to využili niektorí, ktorí sa na tom priživujú, a máme takých niekoľko na území Slovenskej republiky, ktorí vedia v tom dobre plávať, tak by jednoducho mohli drancovať naše lesy. Práve preto si nemyslím, že aj odporúčania zapísané v tomto materiáli sú také, ktoré by sme mali v parlamente schvaľovať. Ale keďže to berieme na vedomie, tak sa bude k nim vyjadrovať vtedy, keď ich pán minister premení do reálnej podoby a predloží.

    Teraz dovoľte, aby som povedal pár slov k hospodáreniu štátneho podniku a k obchodovaniu s drevom. Po minulom roku, keď pán minister tu vystúpil, nás informoval o tom, že klesá podiel ťažby dreva na území Slovenskej republiky a to sa musí zákonite prejaviť v hospodárení štátneho podniku, na tento rok štátny podnik má naplánovanú ťažbu v piliarskej guľatine smrek, jedľa 920 tisíc metrov kubických. Kolegyne, kolegovia, som si tú námahu dal a spočítal v Centrálnom registri zmlúv zmluvy, na aký objem štátny podnik uzatvoril zmluvy tento rok na ťažbu dreva. Je to 1,03 mil. kubických metrov v týchto dvoch sortimentoch. To znamená, že dochádza k zvýšenej ťažbe o 12 %. Nie je možné nevidieť, čo sa deje v štátnom podniku.

    Nie je možné nevidieť, že štátny podnik dovolil aj v tomto roku spoločnosti SIMA SH odobrať drevo a nezaplatiť zaň. Keď som na to upozornil, tak v ten deň uzatvorili splátkový kalendár, ktorý tejto spoločnosti umožňuje užívať si peniaze, ktoré dostala za predané drevo alebo respektíve štiepku ešte do budúceho roku, do mája, lebo dovtedy je uzatvorený splátkový kalendár. Štátny podnik, pýtam sa, je úverovým podnikom alebo bankou, ktorá súkromným spoločnostiam požičiava peniaze alebo požičiava materiál? Dodnes platí smernica štátneho podniku, ktorá hovorí, ako má byť každá pohľadávka, ako má byť každý predaj zaplatený. Táto smernica vznikla v čase prvej Ficovej vlády, vtedy, keď bol problém v Liptovskom Hrádku. Pýtam sa, prečo nie sú dodržiavané, prečo je to dovolené, prečo kým za predchádzajúceho vedenia pod vedením Igora Viszlaia dochádzalo skoro o 2 mil. eur medziročne k zníženiu pohľadávok po lehote splatnosti, ktoré dlhovali zo starého obdobia, prečo za rovnaké obdobie súčasného vedenia sa pohľadávky rozširujú. O tom svedčí aj Smrečina Hofatex. Bez ohľadu na to, či sa to niekomu páči, či sa to niekomu nepáči, štátny podnik žiada túto sumu v konkurznom konaní. Z konkurzného konania tie peniaze neuvidíme, áno, zo štátneho to nebolí. Ďalej, druhá otázka je: S akým zámerom sa to urobilo, prečo to išlo do Hofatexu, komu to pomohlo, že to išlo do Hofatexu?

    Keď sa pozriem na to, prečo je tá nadťažba tento rok, tak to vysvetlenie je veľmi jednoduché. Je to preto, lebo vznikli nové spoločnosti ako GELA, MARCOWOOD či PINUS, ktoré dostali zrazu niekoľko tisíc metrov kubických piliarskeho dreva, nemajú žiadnu výrobu, nemajú žiadnu pílu, majú jedného, dvoch zamestnancov, konateľov, nič viac nemajú. Sú len obchodníkmi, ktorí posúvajú drevo niekomu inému. Pokiaľ si zoberieme rok 2011, a ja vyzývam k tomu, aby sme sa na to pozreli, komu ten štátny podnik dal drevo, tak zistíme, že všetko drevo bolo smerované v tejto kategórii slovenským spracovateľom, okrem tých troch zmlúv, ktoré boli uzatvorené za prvej Ficovej vlády, za čias, keď tam bačovalo HZDS, to je to Wood Working a tie ďalšie dve spoločnosti, lebo tie obchodovali s tým. Pýtam sa, prečo sa zjavilo niekoľko takýchto nových spoločností, ktoré len obchodujú s drevom a nedávajú tomu pridanú hodnotu, kde ide to drevo, kde skončí to drevo, kto je ten ďalší sprostredkovateľ, aká je to firma, ktorá to posúva do slovenských spracovateľských závodov a do zahraničia, pretože sa to vyváža aj do Čiech. Bolo by sa treba na to veľmi, veľmi pozrieť, pretože práve v tejto oblasti dochádza k úniku a k znižovaniu pridanej hodnoty na území Slovenskej republiky. Keby všetko drevo v tejto kategórii smerovalo k slovenským spracovateľom, bez ďalších, jedného, dvoch sprostredkovateľov, tak v tej chvíli by naši spracovatelia sa mohli mať lepšie.

    Pokiaľ sa pozriem na skutočnosť, predaj elektronických aukcií, ktoré sme zaviedli preto, aby indikovali cenu a postupne aby sme prechádzali na to, že viac a viac dreva má ísť na elektronické aukcie, tak som tiež opäť zhrozený. V roku 2011 sme skúšobne spustili elektronické aukcie dreva a v elektronických aukciách dreva v roku 2011 bolo ponúknutých 243 tisíc metrov kubických dreva. Za rok 2012 hlavne v druhom polroku došlo k poklesu a ich bolo ponúknutých už len 145 tisíc metrov. Pre tento rok, zatiaľ som spočítal len tie údaje, ktoré sú na internete prístupné, respektíve boli prístupné minulý týždeň, keď som sa pripravoval k tomuto materiálu, tak tam bolo za prvé dva štvrťroky vyznačených 58 tisíc metrov kubických. Keď alikvotne vychádzam z toho a porovnávam to s rokom predchádzajúcim, tak tento rok to bude len sotva 100 tisíc. Pýtam sa, prečo sa neobchoduje s tým na elektronických aukciách a prečo sa to predáva priamo takým spoločnostiam, ktoré vznikli teraz. Pán minister, túto otázku, ktorú kladiem dnes do tohto pléna, by ste mali položiť obchodnému riaditeľovi pánovi Lelákovi, prečo sa to tak deje, prečo sa pozeráme na spoločnosti takýmto spôsobom, ako je možné, že sú spoločnosti a spoločnosti s rozdielnym prístupom, ako je možné, že lesný závod (ten istý) podpíše jednému odberateľovi zmluvu na dodávku dreva tak, že nemusí zaplatiť dopredu za odobraté drevo a respektíve má odklad z platby 14, 30 dní, a sú také spoločnosti, ktoré musia za drevo zaplatiť dopredu, kto kšeftuje v štátnom podniku.

    Kolegyne, kolegovia, keď sa na to pozrieme bližšie, tak potom si položme otázku, prečo štátny podnik nie je schopný vyprodukovať opäť 15 miliónov – 18 miliónov zisku, prečo nie je schopný robiť zisk. A ja si trúfam z tohto miesta povedať, po skúsenostiach dvojnásobného ministra, ten štátny podnik je schopný produkovať 20 miliónov zisku každý rok, bez problémov, aj ho produkuje, ale takýmto spôsobom, ako som tu uviedol, ten rozdiel zisku medzi skutočným, ktorý produkuje, a tým, ktorý mal, sa dostane do vreciek niekoho iného. Keď som bol minister, tak v roku 2009 mal 320-tisícový zisk, v roku 2010, keď sme nastúpili a pol roka už spadalo teda do Radičovej vlády a do éry, keď som bol minister ja a jeho generálnym riaditeľom pán Viszlai, tak z plánovaných 800 tisíc eur sme urobili 1,7 mil. eur a rok na to 18 miliónov eur. Ten nastavený systém bez toho, aby sa toho niekto dotkol, dokázal v ďalšom roku bez väčších problémov urobiť 15 miliónový zisk. Pýtam sa, teraz prečo je to 5 miliónov, kde skončilo tých 10 miliónov, v ktorom vrecku sponzora to skončilo. Toto sú základné otázky, ktoré si kladiem pri tomto materiáli, ktorý minister pôdohospodárstva doniesol do Národnej rady a kde by sme si mali zobrať na vedomie, v akom stave je lesníctvo a lesné hospodárstvo. Keď prírodné bohatstvo Slovenska, 50 % územia v správe štátu sa využíva takýmto spôsobom, aký som tu uviedol, tak som veľmi, veľmi sklamaný. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia pán poslanec Lebocký, pán poslanec Cicoň. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Pán poslanec pán kolega Simon, ty veľmi dobre vieš, že výška ťažby v lesnom podniku je každý rok determinovaná aktuálnym podielom bilancovaných etátov a, samozrejme, výškou kalamity. Následne samotný zisk závisí od výšky ťažby, ale aj od nákladov, ktoré príslušné vedenie v danom roku uvoľní na zabezpečenie nielen pestovných aktivít, ale aj ochrany lesa a ďalších a ďalších vecí, respektíve toho, či získa alebo nezíska zo štrukturálnych fondov nejaké prostriedky.

    Ty dobre vieš aj to, že z účtovného hľadiska v rámci akejsi zásady opatrnosti sa účtujú rezervy. To znamená že ten konečný hospodársky výsledok má toľko vplyvov aj na strane nákladov, aj na strane výnosov, že nie je správne, najmä v lesnom hospodárstve, medziročne tak úzkoprso porovnávať aktivity jednotlivých manažmentov, ako si to urobil ty.

    Okrem iného ma zaujal ten nový pojem, čo si tu zaviedol, nadťažba. Nehnevaj sa. s tým som sa ešte nestretol, v lesnom hospodárstve som si odkrútil 16 rokov priamo v lesníckej prevádzke na funkcii výrobného námestníka a hlavného inžiniera a správcu a s nadťažbou, s takýmto pojmom som sa ešte nestretol.

    A uvádzať ako samozrejmosť, že ten rozdiel medzi plánovanou ťažbou a zmluvnými objemami je v nadťažbe, tak to je obrovský omyl. Predsa z účtovného hľadiska existuje niečo ako zmena stavu zásob. Veď ten štátny podnik mal aj nejaké zásoby na začiatku roka, predtým ako začal ťažiť. A keď ťažil náhodnú ťažbu, kalamitu, v súlade so zákonom nič neporušil. Tak, prosím ťa pekne, v týchto veciach by si nemal zavádzať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, ja už som viackrát počul z vašich úst niečo o rozkrádaní a tak ďalej v štátnych lesoch. Ak viete a ste presvedčený, že niekto porušil zákon, prečo si ako občan nesplníte svoju občiansku povinnosť a nepodáte trestné oznámenie na konkrétne osoby, tak aby mohli konať orgány činné v trestnom konaní.

    Čo sa týka toho zákona o lesoch, myslím, že ste nepochopili tie jednotlivé kapitoly, lebo tvrdiť, že Lesy si zvýšia príjmy nájmom alebo vstupom na lesné cesty a predajom húb ja neviem, to je nezmysel. Ja neviem vám by som odporúčal, aby ste sa poradili s odborníkom, aby vám to vysvetlil.

    A takisto porovnávate hospodárenie v lese medziročne. No ja neviem manažujem už viac ako 20 rokov lesnícke firmy a každý rok je tam iný. A nemyslím si, že hospodárime každý rok ináč, vždy sa snažíme rovnako hospodáriť, len je tam toľko vplyvov, nechcem ich menovať teraz, na to hospodárenie, od kalamít a výšky pestovnej činnosti a tak ďalej, opakovaných, proste je tam toľko vplyvov, že nedá sa to. My v lesníctve nie sme schopní dokonca ani na začiatku roku určiť zisk, lebo nevieme čo nás stretne v podstate. Takže nemyslím si, že sa to dá porovnávať. Lesníctvo, to je beh na dlhé trate a ja za 4 roky by som vám vedel urobiť taký hospodársky zisk, že by ste sa všetci čudovali, ale bolo by to na úkor budúcich rokov. Takže fakt nie je to pravda. Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Simon, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Cicoň, no ja dobre chápem ten zákon o lesoch. Ten nie je len o štátnom podniku, lesných cestách, ale aj o súkromných podnikoch. Aj hubárčenie nie je len o štátnych, ale aj o súkromných podnikoch. Aj ďalšie aktivity nie sú len o štátnych, ale aj o súkromných podnikoch.

    A porovnávanie ťažby. Kolegyne, kolegovia, veľmi jednoducho, ako je možné, že ten štátny podnik pod vedením, keď som bol minister ja, vykazoval stále vysoké zisky a keď je vo vláde Robert Fico, tak stále ich vykazuje nižšie a nižšie. Čím to je? Ako je možné, že tento podnik za jeden a pol roka dokáže ísť na 18 miliónov a potom za jeden a pol roka dokáže ísť naspäť na 5 miliónov alebo ešte nižšie. Viete, ako to je? Máte tam príživníkov, ktorí sú prisatí ako pijavice na štátny podnik a žijú z toho. Jedine takýmto spôsobom sa dá.

    Aj ja by som mohol položiť otázku, prečo klesli aukcie na drevo. Je to preto, lebo podnik pána ministra Žigu vyhlásil, že už sa viac nezúčastní v elektronických aukciách a potom už netreba dávať drevo na elektronické aukcie? Aj táto otázka by mohla prichádzať do úvahy. Ďakujem.

  • Teraz vystúpi pán poslanec Huba, predseda výboru. Nech sa páči, máte slovo. Pán poslanec je posledným písomne prihláseným do rozpravy. Potom dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, začnem, ak dovolíte, od konca.

    V úvode záverečnej časti predloženej správy s názvom „Závery a odporúčania“ sa okrem iného konštatuje: „V roku 2012 pokračoval priaznivý trend v spracovaní a likvidácii následkov podkôrnikovej kalamity v ihličnatých porastoch. Znižovaním podielu náhodných ihličnatých ťažieb bol znížený aj celkový objem ťažby.“ Až dosiaľ to znie logicky a vcelku optimisticky. A pomaly by sme mohli otvárať šampanské a pripíjať si na oslavu, že konečne sa nebude tak masívne ťažiť, a tým porušovať rovnováha medzi tým, čo v našich lesoch narastie, a tým, čo z nich každoročne ubudne, rovnováha, na ktorej sa zakladá predstava o trvalo udržateľnom hospodárení v lesoch. Ale hneď ďalšia veta nás vyvedie z omylu, lebo sa v nej píše: „Tento trend spôsobil zhoršenie ekonomickej situácie obhospodarovateľov lesov, zníženie dodávok dreva a následný pokles tržieb.“ Inými slovami, s troškou irónie, stará dobrá kalamita neopúšťaj nás, lebo nám klesnú ťažby a tržby.

    Viackrát som tu vystúpil s kritikou toho, ako hospodárime v našich lesoch a s naším drevom. Od niektorých poslancov, zväčša tu prítomných, som sa opakovane dozvedel, že tým údajne urážam lesníkov. Nie je to však pravda, vážení, alebo, povedané s klasikom českej politiky, ide o hlboké nedorozumenie, po prvé, preto, lebo viackrát som tu verejne ocenil celoživotný prístup k lesom takých lesníkov, ako je pán Alcnauer a jeho nasledovníci v lesoch pri Smolníckej Osade alebo už tu spomínané ušľachtilé hnutie PRO SILVA a ďalšie pozitívne príklady. Veľmi rád ich ocením znova. A úprimne ma napĺňajú radosťou, že na Slovensku existujú. A zároveň si myslím, že sú to práve skutoční, statoční a poctiví lesníci, ktorí sami trpia najviac, keď vidia rabovanie a drancovanie v našich lesoch, a len strach o svoje zamestnanie im bráni v tom, aby naň otvorenejšie upozornili.

    Štatistiky hovoria, že kým rozsah tzv. úmyselnej ťažby je za posledných pätnásť rokov viac-menej konštantný, v ostatných rokoch síce je o niečo vyšší ako v roku 1997 napríklad, ale nie dramaticky vyšší. Zatiaľ rozsah tzv. náhodnej ťažby narástol z cca 40 % v prvých rokoch uplynulej dekády na cca 60 % v ostatných rokoch s extrémom 65 % v roku 2008, a tak kým celková ťažba dreva bola koncom minulého storočia menej ako 6 mil. metrov kubických, čiže ako-tak na úrovni udržateľnej ťažby, v roku 2010 sa priblížila k 10 mil. metrov kubických, a teda udržateľnú úroveň takmer dvojnásobne prekročila.

    A keď sa neudržateľným spôsobom správame príliš dlho, nemôže sa to skončiť inak ako krachom. A netýka sa to len finančníctva, ale aj a, dovolím si tvrdiť, ešte s fatálnejšími možnými dôsledkami aj hospodárenia s prírodnými zdrojmi. Odpoveď na to, prečo je to tak, ktorú prináša napokon aj predložená správa o lesnom hospodárstve, je najčastejšie "lykožrút a zlí ochranári". Odhliadnuc od toho, že mnohí ochranári sú vzdelaním lesníci, aj poukaz na lykožrúta je neraz len výhovorkou, keďže náhodná ťažba sa na Slovensku stala do značnej miery prakticky nekontrolovateľnou a môže sa pomerne ľahko zneužívať, o tom sa tu už hovorilo pomerne podrobne. To, čo takýto stav v našich lesoch a v mnohých prípadoch, žiaľ, už len bývalých lesoch robí s pôdou, vodou a biocenózami, by bolo na samostatné vystúpenie. Súvis so stále častejšími ničivými povodňami na Slovensku však musí byť v tomto prípade jasný aj úplnému laikovi. Ono známe „po nás potopa“ platí v tomto prípade dvojnásobne, teda obrazne i doslovne.

    Nielen ochranári či ekológovia, ale aj bežní ľudia sa na to už nemôžu dívať a píšu nám doslova zúfalé listy a e-maily s prosbou: „Urobte s tým už konečne niečo.“ Za všetkých iba jeden citát od občana, ktorý sa nezabudol podpísať, ale zámerne ho nebudem menovať, citujem: „Žijem v obci na Kysuciach, čo tu jeden pán robí s horami, to je strašné, rozkráda, rabuje, všetko má podplatené, vraj kôrovec, ale tam, kde bol, roky sa nič nedeje, a kde nebolo nič, len parádne drevo, zmizlo, jeden rok sa hora akože presvetlí a po pol roku padne celá, rabovačka tisícročia. Viem, že nič sa nebude diať, aj tak je už neskoro, ale nedalo mi to. Držte sa.“

    Nedávno sme tu s kolegom Jankom Mičovským predložili návrh novely lesného zákona, ktorý mal za cieľ okrem iného zadefinovať komplexnú hodnotu funkcií lesa. Mal sa pokúsiť mimoprodukčné funkcie lesa či ekosystémové služby lesných ekosystémov vyjadriť aj v ekonomických kategóriách ako reálne benefity, reálne ich premietnuť do ekonomiky lesného hospodárstva a následne definovať sankčné postihy za ich znehodnocovanie. Veď čo z toho, ak na jednej strane uznávame, že tieto tzv. mimoprodukčné či celospoločenské funkcie lesa sú pre spoločnosť až trojnásobne dôležitejšie ako len samotná produkcia dreva, keď v skutočnosti ich zväčša ignorujeme a bez mihnutia oka vo veľkom sa ich trestuhodne zbavujeme.

    Ale ľahkomyseľne hazardujeme nielen s mimoprodukčnými funkciami, ale aj so samotnými produktmi lesa, už sa tu o tom tiež pomerne veľa hovorilo, v prvom rade s drevom, ktoré takmer v plnom rozsahu mizne kamsi dostratena bez toho, aby sme ho adekvátne ekonomicky zhodnotili, aby sme mu pridali adekvátnu pridanú hodnotu.

    Okrem toho dreva, ktoré sa jednoducho z lesa ukradne, a to, že ho nie je málo, konštatuje aj predložená správa, nám drevo z našich lesov mizne aj takpovediac legálne. Mizne nespracované, buď smerom do cudziny, alebo v útrobách predimenzovaných či nevhodne lokalizovaných elektrární alebo v štátom neraz záhadne dotovaných celulózkach a papierňach, kde sa premieňa často na zbytočnosti, napríklad na tie tisíce ton reklamných plátkov, ktoré proti našej vôli zapĺňajú naše poštové schránky. Čiastočne si to uvedomujú a kritizujú to aj autori predloženej správy, napríklad na strane 11, kde sa uvádza hneď niekoľko negatív súčasnej podoby vývozu dreva zo slovenských lesov a konštatuje sa, že až 53,4 % z celkového exportu surového ihličnatého dreva predstavuje drevo I. až III. akostnej triedy.

    Ale hazardujeme aj s ďalšími darmi našich lesov. Za všetky z nich spomeniem aspoň kvalitnú vodu, ktorej obrovskú a nenahraditeľnú zásobáreň predstavuje práve lesná krajina, a to najmä v horských oblastiach, spravidla bohatých na dažďové i snehové zrážky a často s veľmi vhodnými hydrogeologickými podmienkami na akumuláciu podzemných vôd, ale aj s výdatnými tokmi a prameňmi.

    V závere sa zmienim o úplnom závere tej textovej časti správy. A to sú závery a odporúčania v oblasti obhospodarovania lesov, kde sa hovorí o zabezpečení plnenia strategických cieľov Národného lesníckeho programu Slovenskej republiky. A tie ciele sú najmä, citujem, podporovať prírode blízke hospodárenie v lesoch, podporovať rozvoj a využívanie environmentálne vhodných technológií a techniky, podporovať zachovanie, zlepšovanie a zvyšovanie biodiverzity, zmierňovať dosahy zmeny klímy a podporovať prispôsobovanie lesov účinkom klimatickej zmeny, zvýšiť ochranu lesov, rozvíjať databázu údajov o stave a vývoji lesov. Je to svojím spôsobom paradox, že v situácii, keď je stav našich lesov taký, aký je, a keď rezort, ktorý túto správu predkladá, nesie významnú zodpovednosť za tento stav, máme tu celý rad takýchto konštatovaní. A prečítal som ich všetky, nevybral som selektívne nejaké, ktoré považujem za pozitívne, naozaj tam boli práve tieto strategické ciele. Keď hľadáme odpoveď na to, prečo je to tak, tak sa nám ponúka niekoľko vysvetlení, z ktorých spomeniem len niektoré, ktoré mi prišli na um. Jedna z možností, možno trošku úsmevná, je tá, že aj stratégov z ministerstva pôdohospodárstva nakazil vírus ochranárstva. To druhé možné vysvetlenie je, že strategické ciele aj v lesnom hospodárstve sa snažia kopírovať strategické ciele, ktorými sa oficiálne riadi Európska únia. Tá tretia možnosť je, že ide o aplikáciu „osvedčenej stratégie“, podľa ktorej nie je až taká dôležitá realita, ale to, čo je napísané na papieri. A napokon štvrtá možnosť je tá, že to doteraz v našich lesoch nefungovalo bohvieako, ale od budúceho roka už začneme hospodáriť skutočne prírode blízkym spôsobom. Pritom každý a každá z vás si môže vybrať vysvetlenie, ktoré sa vám zdá najpravdepodobnejšie. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia páni poslanci Lebocký, Mičovský, Martinák. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, vystúpenie bolo naozaj kulantné, to musím teda uznať. A po tom, čo ste pochválili lesníkov, myslel som si, že už naozaj prišla tá chvíľa, ktorú tu kolega Mičovský minule spomenul, že sa začínajú veľmi k sebe blížiť názory lesníkov a environmentalistov, minimálne teda v tomto parlamente. Následne som však zistil, že teda asi to tak nebude, keď ste tu začali používať pojmový aparát typu, ťažbou sa narušuje rovnováha v lesoch, rabovanie, drancovanie, štatistiky náhodných ťažieb sú také, že náhodné ťažby rastú a podobne. Trošku ma to zamrzelo. Možnože máte pravdu. Možno na základe, povedzme, toho podnetu občana z Kysúc je na tom niečo pravdy. Ale zovšeobecňovať a používať takéto silné slová vo vzťahu k lesnému hospodárstvu ako takému sa mi nezdá byť náležité.

    A teraz poďme k tým ukazovateľom, ktoré tvrdia alebo ktoré preukážu, že pravdepodobne pravda nie je celkom na našej strane. Keď si zoberieme ukazovatele a oficiálne štatistiky, tak sú nasledovné. Medziročne zásoba porastov na Slovensku vzrástla medzi rokmi 2011 a 2010 o 4 mil. kubíkov, medzi rokmi 2012 a 2011 o 6 mil. kubíkov, podiel náhodných ťažieb poklesol medziročne medzi rokmi 2011 a 2010 o skoro 2 mil. kubíkov, medzi rokmi 2012 a 2011 medziročne o 1,5 mil. kubíkov. Pri tom všetkom, ako hospodárime v lesoch, tak, čuduj sa svete, za posledný rok aj medziročne sa zvýšila zásoba na hektár porastovej zásoby. Ďalšie argumenty už nestihnem povedať.

  • Nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja si myslím, že možno by bolo treba vstúpiť do tejto diskusie, nielen poďakovaním pánovi poslancovi Hubovi za to, že veľmi kulantne, ale zároveň aj presne pomenoval problémy, ktoré tu sú, ale aj možno návrhom aby sme my tu lesníci, je nás tu pomerne veľa, šesť lesníkov v Národnej rade, jeden významný ochranár, profesor, možno nehľadali to, čo je v náš prospech argumentačný, a na druhej strane zamlčovali to, čo nám nepasuje do našej rétoriky, a možno odporučili na konto zelenej správy pánovi ministrovi a jeho ľuďom, aby sa nespytoval politikov, ktorí vždy budú mať záujem hovoriť to, čo im pasuje viac, a zamlčovať to, čo im pasuje menej, ale spýtali sa špičiek slovenského lesníctva, ktoré predsa máme. Ja si myslím, že nie je žiadny problém odporučiť pánovi ministrovi, aby sa stretol s ľuďmi, ktorí patria medzi lesnícku elitu, nemusíme ju hľadať tu v parlamente, a aby sa napili priamo pri prameni pravdy o tom, čo je a čo nie je v slovenských lesoch reálne. Máme veľa dobrého a veľa zlého, nebojujme s tým, že budeme sa navzájom ohadzovať s tým, aby sme boli krajší možno pre voličmi alebo na kamerách, ale požiadajme pána ministra o to, aby naozaj si zistil tú pravdu možno mimo nás. Zistí tak, že tých veľa vecí, ktoré sú zlé, naozaj treba riešiť z úrovne ministerstva. A predpokladám, že nielen tie elity, ale aj množstvo malých, drobných lesníkov, ktorí vykonávajú tú prácu, o ktorých rozpráva aj zelená správa, potrebuje už konečne dostať impulz k tomu, aby vedeli, že statočná lesnícka práca zameraná do budúcnosti je veľmi potrebná a oceňovaná. Pán minister, máte to v rukách, nepočúvajte politikov, počúvajte lesníkov.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec profesor Huba, úplne s vami súhlasím, že sa má les a celkové hospodárenie v ňom porovnávať s tým, laicky povedané, koľko pribudne drevnej hmoty a koľko jej ubudne, aby mohlo to byť trvale udržateľné hospodárenie, aj ekologická rovnováha. Je to čistá pravda. Ale z vášho vystúpenia usudzujem, že ste si skutočne nevšimli, že v roku 2005 bola zásoba dreva na Slovensku v lesných porastoch 439 mil. kubíkov a v roku 2012, to je za osem rokov, to bolo 472 mil. kubíkov. To je nárast o 33 mil. kubíkov. Preto som do určitej miery ako lesník z praxe a hovorím za poriadnych lesníkov, ktorých sa to týka, že neobstojí všeobecný výraz z vašich úst, pán profesor, drancovanie v našich lesoch, ktoré ste vyslovili ešte pred tým listom. Veď keď viete o takom drancovaní, určite ho máte dať orgánom činným v trestnom konaní alebo orgánom štátnej správy, ktoré by to určite prijali, o to viac, že ste poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. O mimoprodukčnej funkcii lesa každý z nás vie. Čiže ja odmietam výraz všeobecné drancovanie v našich lesoch. Ide sa na spôsob podrastový, 37 % prirodzeného zmladenia dokonca na spôsob jednotlivo, skupinový výberkový spôsob hospodárenia, zdalo by sa, že to je nóvum, nie, je to metóda stará minimálne 70 rokov v našich lesoch.

  • S reakciou pán poslanec Huba, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za všetky reakcie.

    Ja si naozaj myslím, že to avizované potrebné zbližovanie lesníkov a environmentalistov je nevyhnutné, že musíme hľadať ten povestný najnižší spoločný menovateľ, že ten les je akýmsi chrámom aj pre nás, aj pre vás, keď to tak zjednoduším. Ale, samozrejme, aj to poslanie lesníkov a environmentalistov bude do istej miery odlišné, na tom sa asi zhodneme. Čiže nejde tu o to, aby sme zamieňali tú jednu rolu druhou rolou, ale aby sme hľadali tie styčné body a hlavne negradovali to zbytočné napätie, i keď je niekedy vyvolané umelo a keď, ako sme tu už neraz povedali, kde sa dvaja bijú, tretí víťazí. Ja som naozaj nezovšeobecňoval, alebo ak to tak vyznelo, tak ma to mrzí. Ale myslím si, že v tej prvej časti som dostatočne zdôraznil to, že si všetkých poctivých lesníkov úprimne vážim. Na druhej strane myslím si, že zovšeobecňovanie je aj to hovoriť, že v globále sú takéto zásoby dreva a podobne, pretože je veľký rozdiel, a to si nemusíme hovoriť, v územných podmienkach alebo v územných špecifikách v jednotlivých porastoch na Slovensku. Čiže aj tie zásoby môžu narastať v nedostupných porastoch alebo môžu sa týkať len listnatých lesov, kde nie sú, povedzme, niektoré sortimenty také atraktívne pre ťažbu a spracovanie ako ihličnaté. Čiže zase by sme sa mohli baviť o územných a iných špecifikách. Takže zase by som mohol replikovať, že aj druhá strana zovšeobecňuje.

    No a tú vašu radu, pán poslanec Martinák, si beriem k srdcu a podniknem v tom kroky, aby sa to drancovanie naozaj dostalo pred súd. Ďakujem.

  • Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlásia páni poslanci Hlina, Fecko a Mičovský.

    Vzhľadom na to, že je 18.58 hodín, pán poslanec Hlina, na ako dlho máte vystúpenie?

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre.

    Takže prajem pekný večer a stretneme sa zajtra o 9,00 hodine. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 18.58 hodine.