• Zaznievanie gongu.

  • Pekné popoludnie, dámy a páni. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím vás o zaujatie miesta.

  • Zaznievanie gongu.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram rokovanie 27. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Poprosím vás o prezentáciu.

  • Prezentácia.

  • Prítomných je 121 poslankýň a poslancov. Konštatujem, že sme uznášaniaschopní.

    Overovateľmi na 27. schôdzi budú pán poslanec Ježík a Mičovský. Ich náhradníkmi pani poslankyňa Rošková a pán poslanec Viskupič.

    O ospravedlnenie na dnešnom rokovacom dni 27. schôdze požiadali páni poslanci Beblavý, Osuský a Želiezka.

    Dámy a páni, program alebo návrh programu 27. schôdze máte v laviciach. Chcem upozorniť na niekoľko zmien oproti pôvodnému návrhu, ktorý sme konzultovali aj na stretnutí poslaneckého grémia. Došlo k niekoľkým zmenám. Niektorí navrhovatelia požiadali o presunutie rokovania o svojich návrhoch až na januárovú schôdzu, niektoré návrhy boli vzaté späť. Chcem vás informovať, že k programu, a chcem vás požiadať aj, aby ste tomu venovali pozornosť, je v programe, je definovaný najdôležitejší bod a jeho rokovanie, a to je návrh zákona o štátnom rozpočte na 5. decembra po hodine otázok, to znamená od 15. hodiny. Ďalej vás chcem informovať, že minister vnútra požiadal, aby sme o jeho návrhoch rokovali v utorok na budúci týždeň od 9. hodiny.

    Ešte predtým, ako vás požiadam o návrhy na zmenu a doplnenie programu, vás chcem informovať, že na návrh gestorských výborov stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k štátnemu rozpočtu a návrhy rozpočtov príslušných organizácií, ako aj správy uvedú predkladatelia tak, ako sú uvedení, a súhlas s ich vystúpením v pléne vyjadríme v hlasovaní o návrhu programu.

    Pristúpime teraz k

    schvaľovaniu programu.

    Poprosím všetkých, ktorí majú návrh na zmenu a doplnenie, o to, aby predniesli svoj návrh.

    Pán poslanec Vašečka.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, navrhujem zaradiť do programu schôdze návrh na voľbu predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť. Zdôvodnenie: Jaroslav Baška sa stal predsedom Trenčianskeho samosprávneho kraja. Podľa jeho vyjadrení je výhoda pre kraj, ak je župan zároveň poslancom Národnej rady. Určite to však nie je výhoda pre branno-bezpečnostný výbor, kde je pán župan Baška predsedom. Funkcie poslanca a župana majú v rukách občania. My môžeme ovplyvniť obsadenie predsedníckych postov. Rešpektujem, že tento post patrí SMER-u. Vyzývam však, aby sme v mene kvalitnej práce parlamentného výboru zvolili za predsedu iného poslanca. Pripomínam ešte, že za túto funkciu, ktorú podľa mňa nebude kvalitne zvládať, dostáva odmenu vo výške polovice minimálnej mzdy, zhruba 160 eur.

    Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, navrhujem posunúť bod č. 47 do programu na bod číslo 4. Ide o návrh poslanca Alojza Hlinu na zmenu zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch, kde sa hovorí o znížení poplatkov z 20 na 15 pre nepodnikateľov a 10 pre seniorov. Ide o to, že návrh má sociálny rozmer, je to aktuálnou problematikou. Minule sa nedostal do programu na schôdzi a poslanec Hlina sa snažil o mimoriadnu schôdzu. Nebol som toho názoru, že takáto schôdza musí byť, lebo potom by sa otvorilo mnoho mimoriadnych schôdzí pre poslanecké návrhy, a preto navrhujem, aby sa prednostne na dnešnej schôdzi prerokoval.

  • Ďakujem. Pán predseda, ja navrhujem, aby parlament odporučil, alebo teda požiadal ministerku zdravotníctva o správu o situácii v nitrianskej nemocnici. Vieme, že tam bol problém s bielením zdravotnej dokumentácie, ale čo je ešte o to závažnejšie, je, že lekári, ktorí na to upozornili, bývalá primárka na oddelení, sú dnes perzekvovaní, sú im zobrané osobné príplatky, robí v ambulancii ako služobne a odborne najkvalifikovanejšia v Nitre. Tým je podľa mňa ohrozovaná aj zdravotná starostlivosť o deti na detskom oddelení. A myslím si, že odvážnych ľudí, ktorí poukážu na problém, a ukáže sa, že mali pravdu - napriek klamstvám ich nadriadených -, by tento štát mal chrániť, nie ešte šikanovať a perzekvovať. Ide o obyčajných lekárov na detskom oddelení, kam chodia deti voličov všetkých strán. Takže by som poprosil, keby pani ministerka predložila správu o tom, aká je situácia, ako sa zaobchádza s lekármi, ktorí našli odvahu o tom informovať.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, za tú vašu aroganciu a lenivosť začíname platiť vysokú cenu. Predpokladám, že nedopatrením ste zabudli zaradiť do programu správu o Gorile. Existuje platné uznesenie Národnej rady, ktoré nikto nikdy nezrušil, že správa o Gorile má byť prečítaná v parlamente a má sa o nej prejednávať, má byť k nej rozprava. Čiže ja nedávam hlasovať o tom, že či má byť, alebo nemá byť, lebo ona má byť. Ja len dávam návrh, aby táto správa o Gorile bola určená na termín po prejednaní štátneho rozpočtu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Navrhujem, po prvé, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky predložiť na rokovanie 27. schôdze Národnej rady správu o príprave Slovenskej republiky na predsedníctvo v Európskej únii v roku 2016. A po druhé, aby Národná rada požiadala vládu Slovenskej republiky predkladať do Národnej rady návrhy strategických rozvojových dokumentov, v súčasnosti ide napríklad o návrh novej energetickej politiky. Zdôvodňujem to tým, že ide o natoľko dôležité skutočnosti a natoľko dôležité návrhy dokumentov, že by sme sa s nimi mali oboznámiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Pán predseda, ja by som chcel poprosiť, aby Národná rada požiadala vládu o predloženie:

    Za prvé, správy o dosiahnutých výsledkoch pri rokovaní o Spoločnej poľnohospodárskej politike, prvý, ako aj druhý pilier vrátane návrhu na rozdelenie použitia prostriedkov z plánu rozvoja vidieka 2014 - 2020. Jedná sa o 5,3 miliardy eur na budúce obdobie, je to viac ako 700 miliónov ročne. Je to dosť závažný dokument na to, aby Národná rada vedela, kam chce smerovať a ako chce rozvíjať vidiek táto vláda.

    Ďalej, správu o výsledkoch nárastu spotreby rýb na Slovensku ako výsledok reklamnej kampane ministerstva pôdohospodárstva z operačného programu rybné hospodárstvo.

    A za tretie, správu o stave kontrahácie prostriedkov z fondov Európskej únie na roky 2007 - 2013, stav čerpania a možné riziká nedočerpania prostriedkov podľa jednotlivých operačných programov, aby sme videli, ako Slovenská republika využila tieto prostriedky v tomto rozpočtovom období.

    Ďakujem.

  • Ja vám navrhujem, aby ste zaradili do bodu rokovania Národnej rady aj bod, kde by prišiel generálny riaditeľ verejnoprávnej RTVS predniesť svoju informáciu a správu o stave objektívneho informovania a poskytovania či už spravodajských, alebo reportážnych príspevkov. K tejto mojej požiadavke ma vedie protest a nespokojnosť zaktivizovaných občanov, ktorí protestujú v uliciach od 9. do 17. novembra - a neustále prebiehajú tieto protesty - a poukazujú na to, že informácie o tomto dianí a reálnom vývoji v spoločnosti týmito verejnoprávnymi médiami nie sú dostatočne poskytované. Len na dôvažok pripomeniem, že verejnoprávne médiá v štáte by mali plniť úlohy vyplývajúce zo zákona o verejnoprávnosti. Majú...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážený pán predseda, žiadam, aby na túto 27. schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky bol predložený bod, v ktorom vláda Slovenskej republiky predloží riešenia, ako chce riešiť čoraz ťaživejšiu akútnu situáciu občanov našej krajiny. Odôvodním to nasledovne. Myslím si, že zúfalstvo, beznádej a frustrácia, ktorú vyjadrili aj obyvatelia srdca Slovenska počas poslednej soboty, svedčí o tom, že reprezentácie Slovenska dlhodobo neriešia závažné, základné potreby a požiadavky našich občanov. Svedčí o tom aj to, že tu v sieni zákonnosti úplne pokojne odmietame tie normy, ktoré by pomohli ľuďom vysporiadať sa s ťaživou situáciou, ktoré by nám pomohli v boji s korupciou, dokonca tu v tejto sieni nazývame ľudí, ktorí prejavujú občiansku odvahu, udavačmi. Naozaj si...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vážený pán predseda, 8. decembra 2011 prijala Národná rada Slovenskej republiky uznesenie hlasmi všetkých prítomných poslancov, uznesenie, kde žiada vládu Slovenskej republiky vykonať komplexný audit výkonu kompetencií podľa jednotlivých úrovní verejnej správy a zabezpečenie ich financovania a predložiť ho do Národnej rady Slovenskej republiky. Keďže za chvíľu už budú tomu dva roky, žiadam, aby vláda predložila na najbližšiu riadnu schôdzu správu o výsledkoch auditu verejnej správy.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, navrhujem zaradiť do programu rokovania tejto schôdze mimoriadnu správu o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd konaním niektorých orgánov, ktorý predložila Národnej rade, do Národnej rady verejná ochrankyňa práv aj s návrhom, aby bola prerokovaná na najbližšej schôdzi Národnej rady, a doteraz sa tak nestalo. Tento návrh dávam aj s podporou klubov SDKÚ - DS, KDH, MOST - HÍD a SaS.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. To boli všetky návrhy na zmenu a doplnenie programu, budeme teraz o nich hlasovať.

    Ako o prvom budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Vašečku, ktorý nemá zmysel teda to naformulovať ako uznesenie, ak chcete, pretože už som to zopakoval a zopakujem to, prerozdelenie výborov a ich obsadenie je výsledkom, je na základe proporcionality výsledkov volieb, takže dám síce o tom hlasovať, ale nie je konkrétny žiadny návrh.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 35 za, 77 proti, 21 sa zdržalo, 6 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Mikloško žiada zmenu návrhu programu tak, aby bod 47 bol rokovaný po prerokovaní bodu 4.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 57 za, 73 proti, 8 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Lipšic žiada o prijatie uznesenia, ktorým by sme zaviazali ministerku zdravotníctva, aby podala správu o stave vo Fakultnej nemocnici v Nitre.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 54 za, 65 proti, 18 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Hlina žiada zaradiť do programu 27. schôdze správu špeciálneho prokurátora o vyšetrovaní kauzy Gorila.

  • Reakcia z pléna.

  • Zrušte, prosím vás, to hlasovanie, vyhlasujem ho za neplatné, takže budeme hlasovať o návrhu, aby sme rokovali o správe o stave vyšetrovania kauzy Gorila po prerokovaní štátneho rozpočtu.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 59 za, 62 proti, 16 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Pán predseda výboru Huba žiada od vlády ešte na túto schôdzu predložiť správu o pripravenosti Slovenska na naše predsedníctvo v Európskej únii v roku 2016.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 54 za, 7 proti, 74 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Druhý návrh pána predsedu Hubu bol, aby vláda predstavila Národnej rade návrhy strategických rozvojových dokumentov.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 58 za, 4 proti, 77 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Simon mal tri návrhy. Prvý, aby vláda podala správu o výsledkoch rokovaní o Spoločnej poľnohospodárskej politike.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 57 za, 7 proti, 72 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Druhý návrh bol, aby vláda informovala o náraste spotreby rýb na Slovensku po realizácii podpornej kampane.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 54 za, 14 proti, 65 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Ani tento návrh nenašiel podporu.

    Tretí návrh bola požiadavka, aby vláda predložila správu o stave čerpania alebo kontrahovania európskych fondov.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 57 za, 5 proti, 75 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pani poslankyňa Mezenská žiada pozvať riaditeľa RTVS, aby informoval o objektivite alebo aby podal správu o objektivite informácií, ktoré odznievajú vo verejnoprávnej televízii a verejnoprávnom rozhlase.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 20 za, 63 proti, 43 sa zdržalo, 5 nehlasovali.

    Návrh neprešiel.

    Pán poslanec Mičovský chce od vlády riešenie situácie, alebo aby predložila správu, ako bude riešiť situáciu na Slovensku.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 45 za, 14 proti, 76 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec žiada, aby vláda predložila na najbližšiu schôdzu Národnej rady výsledky komplexného auditu verejnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 58 za, 8 proti, 72 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    A ostatný návrh podala pani poslankyňa Žitňanská, ktorá žiada na, alebo do programu 27. schôdze zaradiť mimoriadnu správu ombudsmanky pani Dubovcovej.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 57 za, 5 proti, 75 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Hlasovali sme o všetkých doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhoch, budeme teraz hlasovať o návrhu programu 27. schôdze ako o celku.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 84 za, 6 proti, 42 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Schválili sme program 27. schôdze.

    Dámy a páni, chcem vás ešte informovať, že o prvých dvoch programoch, bodoch programu budeme hlasovať hneď po ich prerokovaní. O ostatných bodoch budeme, tak ako je obvyklé, hlasovať dnes o 17. hodine a v nasledujúcich dňoch o 11. a 17. hodine, ak sa nedohodneme z rozličných dôvodov inak. Poprosím teraz, ešte pán poslanec Hlina procedurálny návrh.

  • Pán predseda, aby bolo jasné, že odhlasovali ste, že správa o Gorile nebude prejednaná po rozpočte. To ste odhlasovali. Čiže dávam návrh, aby ste uviedli na známosť plénu, že kedy bude, keď nie po rozpočte. V prípade, že tak neučiníte, tak vám oznamujem, že ja ju prednesiem pred rozpočtom.

    Ďakujem pekne.

  • Budeme teraz rokovať o prvom bode programu. Je to

    návrh na voľbu poslanca za člena výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Je to tlač pod číslom 810, musíme prijať toto uznesenie preto, lebo pani poslankyňa Mária Ritomská ukončila svoje členstvo v poslaneckom klube za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. 28. októbra jej členstvo zaniklo, a tým pádom aj stratila právo na výkon funkcie členky výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Chcem vás požiadať, aby ste zobrali tieto skutočnosti na vedomie. Páni poslanci z klubu za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti navrhujú zvoliť za člena tohto výboru pána poslanca Miroslava Kadúca. Chce niekto vyjadriť svoj názor alebo zaujať stanovisko k tomuto návrhu? Ak nie, budeme hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 133 za, 5 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme uznesenie schválili.

    Budeme teraz pokračovať rokovaním o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona č. 120 o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky, je to tlač 780.

    Poprosím, počkáme chvíľočku, dúfam, že pán minister sa každú chvíľu objaví, pán minister financií Peter Kažimír.

  • Krátka pauza pre neprítomnosť ministra.

  • Poprosím pána ministra financií Petra Kažimíra, aby sa dostavil do rokovacej sály.

  • Zaznievanie gongu, krátka pauza pre neprítomnosť ministra.

  • Vyhlasujem krátku, vyhlasujem krátku a už je tu pán minister. Pán minister, poprosím vás o uvedenie návrhu na skrátené legislatívne konanie.

  • Rokovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu vládneho zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, tlač 780.

  • Prajem všetkým príjemný dobrý deň. Vážený pán predseda parlamentu, vážené poslankyne, vážení poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré iné zákony. Cieľom návrhu zákona č. 120/1993 Z. z. je s ohľadom na súčasnú ekonomickú situáciu a stav verejných financií Slovenskej republiky neuplatniť v roku 2014 zvýšenie platu podľa § 2 zákona Národnej rady, tohto zákona, ale ponechať platy ústavných činiteľov, sudcov, prokurátorov, verejného ochrancu práv, štátnych zamestnancov vo verejnej funkcii a riaditeľa Národného bezpečnostného úradu na úrovni roku 2013.

    Predmetný návrh zákona predpokladá úsporu výdavkov štátneho rozpočtu v sume 8,2 mil. eur. Predmetný návrh zákona reaguje na vládou schválený návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016, v ktorom je už zohľadnený aj pozitívny vplyv návrhu tohto zákona. Neschválením navrhovanej úpravy by došlo k narušeniu stanoveného fiškálneho rámca, čím by bolo ohrozené splnenie deklarovaného cieľa v oblasti verejných financií.

    V nadväznosti na uvedené odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky, aby vyjadrila súhlas na skrátené legislatívne konanie k vládnemu návrhu predmetného zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo členovi výboru pre financie a rozpočet poslancovi Vladislavovi Petrášovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania návrhu vlády vo výbore. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vystúpil ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, tlač 780.

    Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 749 zo dňa 8. novembra 2013 pridelil nášmu výboru uvedený návrh prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní ihneď. Výbor rokoval o tomto návrhu dňa 12. novembra 2013 a prijal k nemu uznesenie č. 264. Výbor súhlasí s návrhom vlády na skrátené legislatívne konanie a zároveň odporúča Národnej rade prerokovať návrh vlády na skrátené legislatívne konanie ihneď.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som a otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden poslanec, traja poslanci, posledný pán poslanec Poliačik. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pán poslanec Lipšic.

    Poprosím, kolegyne a kolegovia, kolegyne a kolegovia, poprosím vás, tí, ktorí nemáte záujem o rozpravu, aby ste diskutovali mimo rokovaciu sálu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, vážení kolegovia, ja budem pomerne stručný, pretože to, že takýto návrh zákona do parlamentu musel prísť a, žiaľ, v skrátenom konaní, je zodpovednosť vlády, ktorá nezareagovala včas a nepredložila ho v riadnom legislatívnom konaní, čím vlastne spôsobila sama časovú tieseň. My sme podali tento návrh novely zákona pred šiestimi týždňami do parlamentu, vtedy pán minister financií povedal novinárom 17. októbra, že návrh na zmrazenie platov je zapracovaný v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2014 a že to je tam riešené a to sa v parlamente vyrieši.

    Problém je ten, že v zákone o štátnom rozpočte podľa rokovacieho poriadku nie je možné dávať žiadne ďalšie novely zákonov ako články 2 alebo 3. To znamená, bolo zrejmé, že tento návrh musel byť podaný osobitne, a preto sme ho aj podali. Ja som si myslel, že pán minister financií po problémoch, ktoré sem-tam mal aj s grafmi, bude viacej premýšľať v budúcnosti o tom, čo povie, že sa naozaj bude riadiť tým slovenským, dvakrát meraj a raz rež. Predseda parlamentu ten návrh novely zákona predložil pred šiestimi týždňami, tak vtedy pán minister povedal, citujem: "Je to príklad, ako neuveriteľná snaha zaujať za každú cenu pomúti rozum, odporúčam Lipšicovi, aby sa vyhol trápnostiam."

    Pán minister, vy ste sa nevyhli trápnosti, lebo ste nevedeli ani to, že podľa rokovacieho poriadku nemôžte dávať ďalšie zákony do štátneho rozpočtu a že musí tento návrh zákona byť podaný len osobitným zákonom, ktorý vláda podala niekoľko týždňov po nás, v princípe taký istý, aký tu už poslanecký je. Toľko len na margo vašich vyjadrení, pán minister, a verím, že nabudúce si dáte pozor na to, čo hovoríte, a skonzultujete to aj s odborníkmi.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Ďalší, ktorý vystúpi v rozprave, je pán poslanec Hlina.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vecne, pokiaľ sa, prijať máme, sa teraz vyjadriť k tomu, či súhlasíme s tým návrhom, a dovoľte, aby som povedal, že súhlasím. Myslím, že zo dvakrát som nesúhlasil, a teraz súhlasím, lebo jeden z dôvodov, kedy môže byť skrátené legislatívne konanie, je, keď hrozia národohospodárske škody, čo ako uznáte, je tento prípad, čiže je naozaj namieste to zastaviť.

    Ja si myslím, že tá priama škoda, ktorú vyčíslil pán minister na úrovni 8,2 milióna, je priamou hospodárskou škodou, pokiaľ by naozaj tieto peniaze prišli aj do rúk niektorým z vás, ktorí ste mimoriadne nezodpovední a nezaslúžite si špinavú vindru, nieto ešte navyšovanie nejakých poslaneckých platov, prosím vás pekne. Čiže dovoľte sa k tomu vyjadriť tak, že výnimočne pre túto chvíľu naozaj súhlasím s tým, aby sme to prejednávali v skrátenom, ale zároveň chcem upozorniť aj na to, že o čom to svedčí. Svedčí to, vážení, o tom, že sme to dopracovali tam, kde sme to dopracovali, a politicky tá situácia je nastavená tak, že sa bojíme, bojíme sa vôbec o platoch rozprávať, lebo vieme, že by nás ukameňovali.

    Už nikto necíti z nás, vidí, že tam nie je tá politická podpora, a tam sme to dopracovali. A čo na jednej strane môže byť aj zlé, čo môže byť aj na jednej strane zlé, ale niekomu to, zdá sa, že vyhovuje. Túto hru na solidárnych budeme hrať každý rok a donekonečna a možno nás raz dostihne doba, kde plat poslanca bude na úrovni priemernej mzdy, neviem. To len hovorím, že svedčí o tom, že postupom práce sa politicky k tomu dopracujeme, nechceme to otvoriť, súhlasíme s tým, stotožňujeme sa a sami cítime možno niektorí z vás aj semienko hanby v sebe, že koniec koncov si to fakt nezaslúžime. Keby to bolo na mne, vážení, tak vám poviem, nebudem menovať, ale niekedy mám sto chutí to vymenovať, koľkí z vás si nezaslúžite ani euro, ani euro, jediné, jediné euro si nezaslúžite, že tu vôbec sedíte, ale sú tu poslanci, ktorí by si zaslúžili raz toľko, ktorí by si zaslúžili raz toľko, ale k tomuto táto vaša rovnostárska spoločnosť nikdy nepristúpi. Budeme sa tu hrať na svätých a sociálnych a neviem akých asi donekonečna a stále to budeme hrať a na konci spôsobíme to, čo ste spôsobili; a s tým skončím; že si nezaslúžite, naozaj si nezaslúžite pre ten exemplárny prípad toho, čo parlament je, čo ste spravili na minulej schôdzi, keď ste si odsúhlasili, že v stredu chcete ísť domov kvôli tomu, aby ste sa vyhli štvrtkovej zápche, tak úbohý, tak prízemný, tak nízky dôvod. Nie je nižší, úbohejší dôvod ako to, že sa chcete vyhnúť zápche a chcete ísť domov, a odsúhlasíte si 30 dní dovolenky. Ja viem, že to niektorí z vás neradi počúvajú, len kvôli tomu, aby ste to urobili a urobili ste to na bode, ktorý sa dotýka, vážení moji kolegovia, už nie tisícov, ale státisícov ľudí, to znamená, urobili ste to na bode, ktorý ja neviem, čo je, čo si myslíte, že je vašou úlohou, keby to bola lobistická novela, ktorá hovorí o pomoci niekoho, čo vy tu nosíte, vaši ministri, úplne ľavou zadnou, vy im za to zahlasujete, to bola novela, ktorá otvárala tému, ťažkú tému, ktorou trpia ľudia v tejto krajine, reálne trpia, skáču pod vlak dokonca niektorí, vážení. A na tejto téme ste to sekli. Na tejto téme, presne o tretej ste to sekli. Keby ste boli aspoň trošku chytrí, tak ma to necháte povedať, ani pes by potom neštekol.

    Druhá vec, a to poviem výtku tuná do našich radov, že ste ma nechali, ako ste ma nechali. Ja som vám doniesol SMER na tanieri, mohli sme týždeň z toho jesť, lebo urobili obrovskú politickú chybu, že to urobili. Škoda, je mi ľúto, naozaj mi je obrovsky ľúto, že sme to nepochopili, že sme tú tému neuchopili, lebo už by ju nemohli zahrať do autu. Už nie, lebo by sme to na tom otvorili. Je mi to naozaj hrozne ľúto, čiže aj do našich radov a veľmi nerád to hovorím, nezaslúžime si to. Skutočne to bol exemplárny príklad, ešte o tom bude reč, nie raz, nie dvakrát. Nezaslúžite si to, za to, čo ste urobili minulú schôdzu, že ste mali v sebe tú drzosť, tú ohromnú, obludnú drzosť, že ste to odsúhlasili, nezaujíma. Nezaujíma, že to je bod, ktorý ľudí zaujíma, lebo vás zaujímalo ísť domov. Vyhnúť sa zápche, mesiac dovolenky, to vás zaujímalo a koľkí ste si povzdechli; český výraz ma napadol; že zas budeme musieť zahlasovať, že si zmrazujeme platy. Koľkí z vás?

    Vážení, skončím s tým, s čím som začal. Sú tu veľa z vás, ktorí si nezaslúžia jedno mizerné prachmizerné euro. Dokonca by mali ešte platiť za to, že ničia tuná inventár, prosím vás, by mali ešte poslať faktúru Národná rada, pretože derú stoličky, takí ste tu. A sú tu aj takí, ktorí si zaslúžia o niečo viac, lebo chápu zmyslu politiky. Zmyslom politiky je niečo, nie tu sedieť a hlasovať za každú blbosť. Zmyslom politiky je rozmýšľať nad tým, či nie je náhodou niektorá téma už natoľko horúca, že sa jej treba venovať. Aj o tom je politika. Mali ste tu jeden úplne exemplárny prípad témy, ktorá sa už nedá obísť. Napriek tomu ste ju obišli preto, lebo ste chceli ísť domov, chceli ste sa vyhnúť zápche. Nezaslúžite si.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú.

    Ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja len krátko v reakcii na Alojza. My sme teda prišli aspoň symbolicky ťa podporiť. Dúfam, že si to pamätáš. A čo sa týka tohto skráteného konania, ja k nemu môžem povedať len jedno, každý rok hovorím to isté. Zmrazovanie platov, tak ako sa vyvinulo od roku 2009, už je, už je trápnym divadlom. Ja si, ja neverím tomu, že vôbec niekedy pri tak otvorených nožniciach, ktoré je, kde na jednej strane je to, čo zákon hovorí, že by verejní činitelia mali dostávať, a na druhej to, čo reálne dostávajú, by sa vôbec našla vláda, ktorá by preskočila z jednej strany na druhú. Tie nožnice sa budú otvárať stále viacej. Ten zákon platí dva roky a podľa mňa je výrazom totálneho diletantizmu súčasnej vlády, že nedokázala na novembrovej alebo októbrovej schôdzi prísť s prvým čítaním, keď predsa sme od začiatku vedeli, ako to ten zákon bude vyzerať. Pán minister, takže naozaj nevidím dôvod, prečo sa to hrotí, prečo sa ide do skráteného legislatívneho konania. Keď napríklad na minulej schôdzi, keby sme neboli odišli o tretej, ale boli by sme odišli o piatej, tak sme kľudne mohli stihnúť prvé čítanie. Vôbec nič by sa nebolo stalo. A keď sa to malo spraviť tak, aby to nebolo s príliš veľkou pozornosťou médií, tak sa, tak ste mohli ako SMER to zaradiť. Pán predseda tú právomoc má zaradiť nový bod. Mohlo sa to zaradiť na konci schôdze, prerokovať, nič by sa nebolo stalo. Takže k samotnému návrhu zmrazenia platov budem hovoriť až pri tom, keď budeme rokovať o tomto zákone. Ale pri rokovaní o skrátenom konaní musím povedať, že áno, 8 miliónov je dosť, ale ak by sme sa mali, ak by sme sa mali v časovej tiesni a takto importantne zaoberať každým jedným zákonom, ktorý stojí Slovenskú republiku 8 miliónov, tak to by sme tu museli sedieť v takomto istom režime takmer pri každom zákone, ktorý zo strany vlády do parlamentu prichádza.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Brocka.

  • Áno, ja som tiež nepostrehol, že by boli splnené podmienky na to, aby sme rokovali v skrátenom konaní, ale k tomu som ani nechcel. Ale pán poslanec hovoril niečo v takom zmysle, že si nevie predstaviť, že teraz bude tu normálny stav, že nebudeme robiť toto, čo robíme, napríklad, že sa nebudú zmrazovať platy ústavných činiteľov. Ja si viem takú situáciu predstaviť, ak tu skončí prax v parlamente, tá prax, ktorú praktizuje strana SMER, že oni sú zberači platených mandátov. To znamená, že oni nie sú len poslanci Národnej rady, oni sú primátori, starostovia, župani, oni sú riaditelia štátnych nemocníc, oni sú generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne. No proste, kým budú mať viacero príjmov z verejných zdrojov, tak budú poslušne hlasovať možno aj na znižovanie platov ústavných činiteľov. Ale ak táto prax skončí, že ak je poslanec Národnej rady, od platu ktorého sa odvíja plat ministra, predsedu vlády, tak v takom prípade jednoducho budeme konzistentní a nedovolíme to, že minister financií v tejto sále má oveľa nižší príjem ako veľa neznámych poslancov za stranu SMER, ktorí tu raz nepreriekli. Jednoducho to je nonsens!

    Zákon z roku ´93 o platových pomeroch ústavných činiteľov stanovil, že minister má plat jedenapolnásobok platu poslanca, predseda vlády dvojnásobok, myslím, prezident trojnásobok. Ale to už dávno neplatí, lebo tu sú poslanci, ktorí oveľa väčší príjem majú z verejných zdrojov. To je nonsens! To si neviem predstaviť, či to v inej krajine takto tolerujú občania, voliči, že niekto takto vyciciava štátny rozpočet, ale aj rozpočty obcí, miest.

  • Na kolegu pána Poliačika. Áno, samozrejme, len som sa chcel venovať v inom mojom príspevku tomu, ale tak keď ma vyzval, tak treba po pravde a naozaj aj rád dokonca som, že môžem povedať, že sú poslanci, ktorí, ktorí podporili to, aby sa o tejto téme rozprávalo. Ja myslím, že ešte bude na to reč, aby sme hovorili konkrétne ktorí, ale, samozrejme, ďakujem, ďakujem všetkým, ktorí tak urobili. A čo treba ešte povedať, treba povedať aj, aj k tomu, čo zase myslím, že v tom ďalšom bode bude k tomu časový priestor a bolo to tu čiastočne naznačené. To už neni na úrovni zberačov funkcií, to sú Robocopi, to je taká, myslím, že to bola nejaká taká, to bol taký film, že čo všetko dokážu. To sú fakt, niektorí sú medzi nami a otázka stojí, či sa máme od nich učiť, alebo či máme na to upozorňovať, že to hádam ani ľudia nemôžu byť, keď toľko toho zvládajú.

    Vďaka.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Nie. Pán spravodajca? Nie.

    Pristúpime k hlasovaniu. Poprosím vás, pán spravodajca, aby ste uviedli hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu vládneho zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, tlač 780.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpili traja poslanci, avšak nepodali žiadny návrh, o ktorom by sme mohli dať hlasovať.

    Pán predseda, dajte, prosím, preto hlasovať, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje uvedený vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 118 prítomných, 106 bolo za, 4 proti, 5 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Národná rada vyslovila súhlas so skráteným legislatívnym konaním.

    Preto vás poprosím, pán minister, aby ste uviedli v prvom čítaní vládny návrh zákona č. 120, je to tlač 781.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, tlač 781.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Takže teraz už v prvom čítaní predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré ďalšie zákony. Cieľom tohto návrhu zákona je s ohľadom na súčasnú ekonomickú situáciu a stav verejných financií neuplatniť v roku 2014 zvýšenie platu podľa § 2 tohto zákona, a to znamená ponechať platy ústavných činiteľov, sudcov, prokurátorov, verejného ochrancu práv, štátnych zamestnancov vo verejnej funkcii a riaditeľa Národného bezpečnostného úradu na úrovni roku 2013. Toľko na úvod.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Poprosím ešte raz pána poslanca Petráša, aby ako spravodajca podal informáciu.

  • 40.

    Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (tlač 781), ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet.

    Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že vláda požiadala prerokovať tento vládny návrh prostredníctvom skráteného legislatívneho konania. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 27. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto prvému čítaniu si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako navrhuje predmetný návrh zákona.

    Po rozprave odporučím, aby: po prvé, podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní. Po druhé, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 750 z 8. novembra 2013 a podľa § 71 o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali tieto výbory: výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď.

    Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    A teraz otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku pána poslanca Júliusa Brocku za klub KDH. Dávam mu slovo.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, vážená pani predsedníčka, dámy a páni, dovoľte, rád by som dopovedal to, čo som začal pred chvíľkou vo svojej faktickej poznámke na tému zmrazovania platov ústavných činiteľov. Je prvé čítanie, čiže teraz nie je priestor dávať nejaké pozmeňovacie návrhy, ale skôr diskutovať o filozofii toho návrhu. A tak dovoľte začať tak širšie, že čo nás to napadlo. Prečo ideme znižovať, respektíve zmrazovať platy ústavným činiteľom? Asi je to preto, že to vy aj v SMER-e, aj my v opozícii tak cítime, že to verejnosť od nás očakáva, že keď je ťažká situácia, keď vláda prichádza s nepopulárnymi návrhmi, keď sa musí všade šetriť, tak je celkom správne, že politici a ústavní činitelia začnú od seba a že pôjdu osobným príkladom. Lebo to je výraz zodpovedného a morálneho správania, že sa verejný funkcionár bude správať morálne a príkladne, na tom sa asi zhodneme. Tiež sa možno zhodneme aj na tom, že je to aj istý výraz solidarity s tými, ktorí sú na tom veľmi zle. Nielenže nemajú prácu, nemajú možno žiaden príjem, alebo sú odkázaní na pomoc iných, na pomoc štátu. Jednoducho to, že politici sa uskromnia, keď to isté žiadajú od svojich voličov, tak je správnym správaním verejného funkcionára, lebo verejná funkcia je v prvom rade služba občanom. Ale to sú tie všeobecné veci, ktoré určite viete a nemusím ich opakovať.

    Ale teraz je namieste otázka, že či tento návrh, ktorý predkladá vláda SMER-u, je naozaj výrazom takéhoto správania - to znamená príkladného, zodpovedného, solidárneho, morálneho, možno by som mohol vymenovať ešte ďalšie atribúty toho správania verejného činiteľa -, alebo je to iba gesto. Napríklad falošné gesto. Je to iba divadlo, lebo skutočnosť je úplne, úplne iná. My máme na programe tejto schôdze takmer 100 bodov programu. Predpokladáme, že budeme rokovať takmer štyri týždne. Už asi viete, kam mierim, páni starostovia, páni primátori, páni poslanci regionálnych zastupiteľstiev, páni riaditelia nemocníc, pán generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne a ďalší zdvojení, strojení funkcionári či štvornásobní držitelia mandátov verejných funkcií.

    Keď som to raz spomenul pred ministrom sociálnych vecí, tak mi povedal, že aby som nezávidel, že títo ľudia sú úspešní a že majú dôveru voličov. Tak vy veľmi dobre viete, ako je to s tou dôverou voličov a ako sa na straníckych kandidátkach mnoho razy dostávajú poslanci do parlamentu. Takže o tej známosti alebo o tej znalosti nebudem ďalej hovoriť, ani o tom úspechu, lebo v prípade niektorých to považujem skôr za neúspech.

    Ale ako som povedal, stobodový program na tejto schôdzi a opakuje sa to mesiac čo mesiac. Fyzicky si to predstavte, či sa dá sedieť na troch, štyroch stoličkách. Je to veľmi ťažké, a ak som teda myslel, že to je ťažké, niektorí to ale dokážu. Sú šikovní ľudia, schopní, že si to vedia zariadiť. A dá sa to zariadiť tak, že napríklad poveríte niekoho iného. Keď ste tri týždne v Bratislave, tak zatiaľ veci, ktoré by ste inak mali robiť u vás doma; a teraz nemyslím len na Humenné alebo na Žilinu, alebo na Košice, alebo na Bystricu, alebo na Trnavu, alebo na Častkovce, alebo na Brezno, alebo na Šenkvice, alebo na Spišskú Novú Ves, alebo na Oravskú Lesnú, alebo na Starú Bystricu, alebo na Hurbanovu Ves, alebo na Ploské, alebo proste ďalšie a ďalšie miesta, kde chýbajú tí ústavní činitelia, ktorí sú zároveň poslanci Národnej rady. Dá sa to zariadiť tak, že proste niektoré veci robíte po nociach alebo dnes sa to dá robiť aj na diaľku. V poriadku, veď tak to bolo aj v minulosti. Ale čo nebolo v poriadku a čo nie je v poriadku, je, že pritom títo ľudia berú plné platy s odmenami, so mzdami, ako keby boli na tých stoličkách ako jedinečné osoby. A to už nie je s kostolným poriadkom. To ja považujem za nemravné, to považujem za nemorálne, to považujem za nespravodlivé voči ministrovi financií.

    Predstavte si, že jeho plat podľa tohto zákona je oveľa nižší ako mnohých poslancov zo SMER-u. A predstavte si, že tí poslanci zo SMER-u mu ho idú ešte aj zmraziť. No veď to je na porazenie pre ministra financií, nie? Lebo ja nepredpokladám, že minister financií sa niekde inde odškodňuje, aby dobehol tých neznámych poslancov zo SMER-u. Proste to nepripúšťam.

    Pozrite, kedysi to tak nebolo. Keď ten zákon v ´93 sa prijímal, tak jednoducho predkladateľov ani nenapadlo, že tu môže niekto to mať ako hobby zbierať mandáty. Ale prosím, ešte keby ich zbieral ako suveníry, ale nestálo by to rozpočty obcí, miest, VÚC-iek a štátneho rozpočtu nič, tak prosím, veď kto sa chce realizovať a je taký ambiciózny, nech to robí. Ale toto je obyčajný podvod na občanoch.

    Vy ste si urobili zo štátu a z funkcií, verejných funkcií zárobkovú činnosť a potom nerobíte poriadne nič. Oni, tí občania na to postupne prichádzajú. Pozrite sa týždeň dozadu. Všetci kandidáti na poslancov do VÚC-iek - a to je jedno, či boli vládni zo SMER-u, alebo z opozície - totálne prepadli v regionálnych voľbách. Proste keď sedia v Bruseli, tak tomu už každý na Slovensku rozumie, že to sa proste nedá a nemôže byť aj tam, aj tam a ešte k tomu brať plat aj tam, aj tam a nie malé. No zatiaľ im ešte možno mnohým nedošlo, že tá prax, ktorá tu je a ktorú dotiahli do, by som povedal, dokonalosti poslanci zo SMER-u, tak ona postupne príde občanom podľa mňa a vám to určite dajú nejakým spôsobom najavo.

    Čiže je to nemorálne a ja si myslím, že Robert Fico toto toleruje. On to dokonca podporuje a ja tak tuším, že si vás vlastne istým spôsobom, vašu lojalitu a vašu poslušnosť takto kupuje. Viete si vy predstaviť nejakého disidenta v SMER-e, že by sa rozhodol kritizovať ministra alebo premiéra z nejakého dôvodu? Ja, predstaviť sa to dá, ale v realite si to neviem predstaviť, lebo by o všetky tieto benefity prišiel. Lebo o všetkom v SMER-e v podstate rozhodujú oni tu hore, sprostredkovane, ak nie o všetkom Robert Fico.

    Čiže ja si myslím, že s týmto, ak SMER chce byť konzistentný, ak chce šetriť, ak chce, že toto je výrazom tento návrh, ktorý tu prednáša minister financií, je výrazom ich sociálneho cítenia, tak mali by podporiť návrh Kresťanskodemokratického hnutia. My na tejto schôdzi predkladáme návrh s kolegami Jánom Figeľom, Alojzom Přidalom a Mariánom Kvasničkom, novelu zákona o platových pomeroch, že poslanec Národnej rady má nárok iba na plat a náležitosti s tým spojené, aj keď vykonáva iné volené funkcie. Proste tak to má byť. Tak to bolo na začiatku. A ja si myslím, že keď podporíte takýto návrh, tak presvedčíte mňa aj iných, ktorí to sledujú, občanov, že tento dnešný váš návrh nie je obyčajné divadlo alebo čistý populizmus.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami šiesti páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Bublavý.

  • Pán kolega Brocka, aká je to morálka? KDH, pán Brocka, je naozaj strana, ktorá moralizovať nemá právo. V božom prikázaní vo Svätom písme znie, že kto nepracuje, nech neje. Ale ja si pamätám, že váš pán predseda tri roky nepracoval a bral z Európskej únie finančné zdroje, ktoré boli v desiatkach tisícach eurách. A to je naozaj svätá pravda. Nech tie finančné zdroje, ktoré dostal za to, že nepracoval, nech ich posunie niekam do nejakých detských domovov, alebo tam, kde je to naozaj potrebné pre našich slabších spoluobčanov, ktorí nezarábajú alebo nemajú možnosť pracovať.

    Z KDH kandidoval za župana náš pán kolega Uhliarik, člen KDH, pán kolega Hudacký. Veď, pán Brocka, prečo kážete vodu piť a pije sa víno?

    A ja si svoju funkciu starostovskú, tvrdím, 11 rokov robím zodpovedne. A ak by som ju nerobil, tak tí moji občania, spoluobčania ma jednoducho nezvolia. A to je tá demokracia.

    A vy nesmiete kritizovať ľudí, ktorí idú do priamych volieb, lebo tie sú tie najspravodlivejšie. V obci vám to spočítajú, vám neodpustia nič, keď pre nich nerobíte. Do parlamentných volieb alebo akýchkoľvek sa možno dá schovať za stranu. Ale naozaj za starostu sa schovávať nie je kam.

    A priame voľby boli aj teraz do vyššieho územného celku. A tu občania rozhodli, či dostanem dôveru, alebo nie. A ja som veľmi rád, že v mojom regióne v okrese Nové Mesto nad Váhom som skončil ako druhý s dôverou a zvolili si ma...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Brocka, no ja som trošku prekvapený, lebo ja keď tento zákon som videl, že prišiel do parlamentu, som si myslel, že však tomuto zákonu opozícia nebude mať čo vytknúť. Však v podstate je to niečo dobré, je to, čo vyslovene každý uvíta. No ale vidím, že asi nie, že asi sa vás to dotklo, že sa vám zmrazia platy alebo váš plat sa zmrazí. Inak si to neviem vysvetliť, prečo vystupujete proti tomuto zákonu.

    Dovolím si upozorniť práve fakticky ale na to, že v roku 2009 prvýkrát, kto prišiel s inštitútom zmrazenia platov poslancov, bola vláda, prvá vláda Roberta Fica. Vtedy to bol akt solidarity vo vzťahu ku kríze. Teraz znova vláda Roberta Fica prichádza s týmto aktom solidarity, ale podotknem jednu vec. Nemusela by prísť, lebo práve vláda Roberta Fica a pán minister Kažimír dokázali za rok, teda za posledný rok 2013 nastaviť rozpočet a nájsť zdroje na to, aby sa 343-tisíc občanom, ktorí pracujú vo verejnej správe, po dlhých rokoch v roku 2014 zdvihli platy ako také. Čiže s týmto aktom nemusela prísť, ale napriek tomu prišla, a ja to práve kvitujem, že vláda Roberta Fica prišla práve s týmto návrhom zákona. Čiže chcem poukázať na to, že je to znova z našej strany iba akt solidarity, ktorý je potrebný, lebo keď dokázal pán minister nájsť vyše 100 miliónov na zvýšenie platov vo verejnej správe, čo sa dlhé roky nezvyšovali, aj za vašej vlády to bolo zmrazené a zamestnanci verejnej správy boli solidárni vždy s politikmi aj s ostatnými, ktorým sa aj tak napriek tomu zvyšovali platy, tak jednoducho je to iba chvályhodné.

    Čiže ja osobne vnímam trošku so zmiešanými pocitmi to vaše vystúpenie, že kritizujete niečo, čo paradoxne sa nedá skritizovať, lebo v podstate tie platy poslancov sa zmrazia ako akt solidarity práve s tými, čo majú 200-eurové dôchodky, čo robia za 500 eur v hrubom a jednoducho, ktorí doteraz iba doplácali na to, že v niektorých oblastiach mali niektorí...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ja som bol náhodou v Bruseli pred pár dňami na európskom kongrese seniorov. Bolo tam 25 krajín, 35 organizácií, sedel som v prezídiu a mal som možnosť pozrieť, ako to beží v Európskom parlamente v Bruseli a aj teda v Štrasburgu. Videl som zaťaženosť všetkých tých poslancov a ich široký program, a teda doma si všeličo viem predstaviť, ale neviem si predstaviť, že by niekto v pondelok a štvrtok bol v Bruseli a zároveň bol podpredsedom SMER-u a zároveň bol predsedom VÚC-ky v Banskej Bystrici. To si proste neviem predstaviť. Iba elektrón môže byť v jednom okamihu na dvoch miestach. Iste si to všimli aj voliči, a zato to aj tak v Banskej Bystrici dopadlo.

  • Nejdem k tomu nič dodať. Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som začala asi tým, že takisto som očakávala od pána Brocku podporu, neočakávala som, že pôjde do závisti a nezávisti, s ktorou často sa bojuje pri voľbách. A chcela by som povedať, pán Brocka, primátor a starosta to nie je o tom, či sedí v práci. To je o zodpovednosti. To je o tom, že nesie zodpovednosť za všetkých, aj za tých, ktorí sú dneska v úrade, za ktorých podpisuje papiere. To je o tom, že nesie zodpovednosť za bezpečnosť občanov celého mesta. To je o tom, že primátor a starosta je pravidelne v pohotovosti. A je to o tom, že nesie, nesie zodpovednosť za obrovský rozpočet mesta. Je to o tom. Čiže chcela by som povedať, že nezrovnávajme prácu a prácu a nezrovnávajme, či niekto sedí v úrade, alebo či niekto nesedí v úrade, ale je to o zodpovednosti.

    Teraz by som chcela niečo povedať o tom, že čo sa týka príjmov. Keď si pozriete niektoré stránky, aj dnes si zmrazujeme platy, povedzme si, že šetríme a sme solidárni. A keď si pozriete, tak ja keď si porovnám, a budem osobná v tomto, ja šetrím každý rok mestu Humenné 28 182 eur. O toľko mám nižší príjem, ako mal bývalý primátor. O toľko mám nižší príjem, ako mal bývalý primátor. Som na minimálnom príjme, ale zodpovednosť nemám o nič nižšiu ani o nič menšiu. A chovám sa zodpovedne a myslím, že takto sa chovajú aj iní starostovia a primátori, zodpovedne. A každý rok ušetrím mestu 28 182 eur. Tak si prerátajte a nezáviďte!

    A keď ste ma vyzývali, aby som nekandidovala, ja som povedala, že nepotrebujem, aby ste ma vyzývali, ja som do VÚC-iek povedala, že dokončím svoj mandát a nebudem. Ale neprešiel ani jeden z KDH! V Humennom prešli štyria smeráci a prešiel jeden extrémny ľavičiar, by som povedala. A nič sa neudialo. A prešli poslanci, opäť prešli poslanci, nielen tí, ktorí mali len jeden mandát. Takže je to o tom, čo človek dokáže v živote urobiť. Je to asi o tom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. No, pán Brocka, ja súhlasím s vami. Je to tu také smiešne divadlo s tým zmrazovaním každý rok na Vianoce. My pekne budeme hlasovať tiež za zmrazenie, lebo načo zbytočne tu ísť vysvetľovať. A keď si kolegovia zo SMER-u myslia, že takýmto populistickým krokom sa nejak zapáčia, tak budeme sa páčiť spolu s nimi.

    Ale, a takisto podporíme váš návrh pozmeňovací, že iba jeden plat. Chcel by som ale upozorniť na jednu vec, že nie je problém to, resp. ďaleko väčšiu škodu ako to, že niekto berie dva platy; lebo nakoniec vykonáva dve funkcie, ako aj pani Vaľová povedala, sú tam dve zodpovednosti; ďaleko väčší problém je, že používa na docielenie úspechu v jednej funkcii, používa druhú funkciu, to znamená, že pani Vaľová napríklad alebo aj pán Bublavý, keď sú starostami niekde, tak tu ako poslanci majú väčšie možnosti pomôcť svojej obci. To znie síce pekne, ale predsa nemôže byť v Národnej rade 3-tisíc starostov. To nejde. A dochádza tu k deformáciám a k rôznym lobingom, ktoré by nemali byť. Preto my by sme sa skôr prikláňali za to, aby nebol možný vôbec súčasný, aby nebolo možné súčasné vykonávanie takýchto dvoch funkcií nie kvôli peniazom, ale kvôli tomu, že jednoducho tieto kompetencie by nemali byť v jednej ruke.

    A úplne na záver, pán Brocka, ešte jednu poznámočku. No tak kto sedí v skleníku, by nemal hádzať kameňmi preto, lebo ako aj kolega Bublavý povedal, tak bol to práve váš predseda, ktorý prestal byť eurokomisárom. Ako eurokomisár, keď prestane ním byť, má nárok na tri roky 60 % zo mzdy. To v jeho prípade robilo 12-tisíc eur čistých a tieto má nárok, na teda maximálne tri roky, avšak dokým si nenájde robotu. Robotu si našiel po roku. Tá robota sa volala minister dopravy. To zrejme v Bruseli tiež im nejak...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán kolega Brocka, ja úplne s vami súhlasím. Zdá sa mi, že občanom došlo, že nedá sa sedieť jedným zadkom v Bruseli alebo v Štrasburgu a na Slovensku na župe. Je len otázka času, kedy im dôjde, že nedá sa starostovať alebo primátorovať a zároveň vykonávať funkciu poslanca Národnej rady. Jednoducho je to nezlučiteľné. Ale keď už sú tu poslanci, ktorí potrebujú mať toľko funkcií ako automatická práčka, tak nech ich majú, ale nech to robia za jeden plat. A keď tu niekto hovorí, že nás volili občania, lebo som nenahraditeľná, tak je to prípad aj pani starostky Vaľovej jednoducho, ktorá povedala, že ona vybaví u Fica všetko. A preto vás volia. Lebo vybavíte u Fica všetko.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, máte reagovať, máte reagovať na pána poslanca.

  • Ale čo tých 2 700 starostov, ktorí nevybavia u Fica nič? Naozaj jeden mandát stačí a prvá, prvý stupienok na tom je, jeden plat stačí.

  • S reakciou pán poslanec Brocka, nech sa páči.

  • Áno. Pani poslankyňa Vaľová, ak podporíte môj návrh, že jeden plat stačí, tak vy Humennému ušetríte nie 28-tisíc eur, ale vy ušetríte 58-tisíc eur a vás budú v Humennom voliť za primátorku do smrti. To je na pani Vaľovú.

    Pán kolega Martvoň, ja som, ja budem hlasovať za tento návrh o zmrazovaní platov. Ale ja som ho chcel rozšíriť, aby bol naozaj dôsledný, aby ste ho vy nezneužívali ako jedno divadlo, lebo zatiaľ to tak je. Že vy ministrom akože zmrazujete, ale pritom vy tu máte z parlamentnej činnosti zárobkovú činnosť.

    Pán kolega Bublavý, možno to vysvetlím lepšie a zrozumiteľnejšie, keď budem uvádzať návrh novely zákona, ktorý je na programe tejto schôdze, ak teda nepodporíte to ako pozmeňovák, lebo ja v druhom čítaní dám k tomuto vládnemu návrhu zákona pozmeňovací návrh, aby sme to presadili už teraz v skrátenom konaní. A je to vybavené. A ak ste sa pýtali, ako to má ten Uhliarik a Hudacký vyriešené, no ak by oni boli úspešní v komunálnych voľbách, tak bolo na nich, že si musia vybrať. V KDH rešpektujeme túto zásadu. Jednoducho jeden mandát. Ak by bol Hudacký županom Prešovského kraja, tak jednoducho by nebol poslancom Národnej rady.

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Páni, páni poslanci!

    Nech sa páči, reagujte!

  • Pán kolega, také sú naše interné predpisy a vedel to aj pán poslanec Hudacký a vedel to aj pán poslanec Uhliarik. Samozrejme, že naše prísne kritériá nemôžeme uplatňovať na vás. Na to musíme zmeniť zákon. Ale ak by som to chcel povedať jednou vetou reakciu na tých, ktorí vystupovali zo SMER-u, že trafená hus zagága.

  • Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Poliačik, pán poslanec Hlina. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pamätám si, takto pred rokom sme v rozprave skonštatovali, že ten zákon má niekoľko nedostatkov. A vtedy aj zo strany kolegov zo SMER-u dochádzalo k takému tomu pokyvkávaniu hlavou, ale za rok sa nič nezmenilo. Takže poďme si tie nedostatky, prosím, zopakovať, keď už máme zákon otvorený.

    Prvým nedostatkom je pozastavený, pozastavená časť zákona predbežným opatrením Ústavného súdu. To, že Ústavný súd pozastavil časť zákona, ktorá sa týka prokurátorov a sudcov, v ňom urobilo dieru, ktorá doteraz nie je zaplátaná, a tá spravodlivosť, o ktorú malo ísť, keď sa tento zákon menil naposledy, to znamená, že keď je kríza, tak sa solidárne všetci verejní funkcionári zrieknu nejakého balíku peňazí a ten sa potom prerozdelí v rámci štátneho rozpočtu, tak táto diera tam ostala. Vláda s ňou nerobí nič.

    Druhá vec, ktorá vysvitla, ktorej dôsledkom je každoročné zmrazovanie platov, je, že s nástupom krízy sa ukázalo, že ten úplne základný kameň výpočtu platov verejných činiteľov, a to jest priemerný plat v národnom hospodárstve, nie je dobrý. A on nie je dobrý presne z toho dôvodu, že so zvyšujúcou sa nezamestnanosťou, paradoxne, priemerný plat v národnom hospodárstve rastie. Pretože tak, ako sa zvyšuje nezamestnanosť, tak prví strácajú prácu práve ľudia, ktorí sú najmenej platení, a tým pádom ostávajú v národnom hospodárstve ľudia s vyššími platmi a priemer ich platov sa zvýši. To znamená, že napriek tomu, že sa zvyšuje nezamestnanosť, zvyšuje sa priemerný plat a podľa neho sa potom zvyšujú platy poslancov. Už toto je niečo, čo by si vyžadovalo systémové riešenie v zákone. A opäť. Ja som naň vyzýval takto pred rokom. Doteraz sme sa zo strany SMER-u nedočkali ani len toho, na čo mi tiež tu pár kolegov zo SMER-u prikývlo pred rokom. To je, že sadnime si prierezovo zástupcovia všetkých politických strán a poďme nájsť nejaký iný výpočet. My sme mali snahu to urobiť za vlády Ivety Radičovej tým, že sa deficit štátneho rozpočtu vniesol do vzorca výpočtu verejných funkcionárov. Je to v zákone doteraz. Ale tým, že sa zmrazujú platy, v podstate sa to nevyužíva. To znamená, ak to nebolo vyhodnotené ako niečo, čo môže znamenať lineárne kopírovanie správania sa ekonomiky tak, aby boli podľa toho platení verejní funkcionári, tak musíme nájsť niečo iné. Napríklad vychádzať z mediánu, ktorý viacej, viacej zohľadňuje to, že koľko ľudí koľko peňazí zarába, by bolo spravodlivejšie a dalo by sa tým aj eliminovať ten vplyv vysokej nezamestnanosti na stúpanie priemeru platu v národnom hospodárstve.

    Ďalšia vec. My nezmrazujeme platy na úrovni roku 2013. My zmrazujeme platy na úrovni roku 2009. Odvtedy nenarástli. A každým rokom sa tie nožnice medzi tým, čo hovorí zákon, že by verejný funkcionár mal dostať, a tým, čo reálne dostáva, otvárajú. A ja popravde si naozaj neviem predstaviť politickú garnitúru a vládu, ktorá by jedného pekného dňa povedala: Okej, tak dneska nezmrazíme a ideme podľa toho, čo hovorí zákon. To by spravilo nárast v tomto roku tuším nejakých 600 alebo 700 eur, čo je neprijateľné. To si povieme všetci medzi sebou určite. A to je tiež dôvod, prečo celá Národná rada zahlasuje za zmrazenie platov, ale opäť je to iba čiastkové populistické gesto, ktoré by malo byť nahradené nejakým systémovým riešením. A tým systémovým riešením by bolo napríklad to, že by sme si povedali, okej, vyzerá to tak, že z tej sumy, ktorú dostávame teraz, už sa tak skoro nedostaneme napriek tomu, že mnohí by si priali dostávať viacej, jednoducho ekonomika ani sociálna situácia nás nepustí.

    Poďme ju teda napísať tú sumu do zákona, pán minister! A dajme tomu, povedzme plat poslanca je tých tisíc, okolo 1 500 eur plus všetko, čo k tomu náleží, tak ako to dostáva teraz. Dajme to tam pevnou sumou. A ak sa to má zvyšovať, tak nech sa to zvyšuje o infláciu každý rok. To by bolo riešenie systémové. Jednak by sme tým dokázali odblokovať to, čo je zablokované na Ústavnom súde, lebo zákon by prestal platiť v tej podobe, v akej je, a Ústavný súd, keď už by chcel, tak by sa k nemu musel vyjadriť znovu. A jednak by sme sa vyhli tomu trápnemu divadielku, ktoré tu máme takto, ešte v skrátenom konaní. A dokázali by sme sa zhodnúť na tom. Okej, prax od roku 2009 do roku 2013 nám ukázala, že na Slovensku by mal byť poslanec Národnej rady platený takto, a od neho by sa mali potom odvíjať všetky ostatné platy. Napíšme tú pevnú sumu do zákona, zvyšujme ju dajme tomu o infláciu a nebudeme sa musieť každý rok vyrovnávať s tým, že niekedy v novembri Nový čas a Pluska napíšu, platy ústavných činiteľov pôjdu o sedemsto eur, a celé Slovensko bude, jéj, vyhádžme ich z toho parlamentu von! Už to nebude musieť byť. A my nebudeme musieť byť každý rok za tých hrdinov, ktorí povedia, nie, my sa zriekame týchto peňazí. My povieme: Zhodli sme sa na tom, že toto sú peniaze, ktoré máme dostávať. To by bolo poctivé riešenie. Ja ho nebudem dávať ako pozmeňovák. Ja beriem, že za toto má zodpovednosť v prvom rade strana, ktorá vládne, a v prvom rade strana, ktorá má väčšinu v Národnej rade. Ale ak takýto návrh príde, tak ho rád podporím.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Přidal.

  • Pán kolega Poliačik, ja s vami súhlasím. Ja si ale nemyslím, že to riešenie, ktoré je súčasné, je nejaké zlé. Je to jednoducho o odvahe, aby sme nejakým spôsobom neboli stále populistickí a možno až pokryteckí. Viete, sú tu ľudia, ktorí žijú z poslaneckého platu. Ja si pamätám, keď som tu sedel s pani poslankyňou Demeterovou, prišiel za mnou poslanec pán Rusko, alebo bol minister vtedy, a hovorí pani poslankyni Demeterovej: Hádam mi len nechcete povedať, pani kolegyňa, že vy žijete z poslaneckého platu? A ona mu povedala: Áno, pán poslanec Rusko, ja žijem z poslaneckého platu. To bol jej jediný príjem.

    Dnes sú tu poslanci, ktorí majú tri príjmy a ešte sa nehanbia hovoriť o tom, že oni ušetria svojmu mestu. Viete, mne to pripomína taký vtip, že Janko došiel domov a hovorí tatkovi: Tato, ja som ušanoval 70 centov. A čo si robil, synáčik? No, utekal som za električkou. A tatko mu povedal: Vieš čo, nabudúce utekaj za taxíkom a ušanuješ 20 eur.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Poliačik, myslím si, že bolo to odborné vystúpenie, na ktoré budem sa snažiť odborne reagovať. My dvaja sme mali už, mali na to diskusiu v jednej relácii na STV 2. Súhlasím s vami, že v podstate nie je normálne, keď plat ministra je nižší ako plat nejakého poslanca, alebo dokonca ako plat zástupcu v štátnej firme, ktorý zastupuje Slovenskú republiku. Nie je to správne, myslím si, ja som to aj v minulosti už kritizoval. Na druhej strane ale zasa, keď niekto poctivo vykonáva prácu na dvoch stoličkách, že aj poctivý starosta, primátor alebo poslanec VÚC-ky a zároveň poslanec Národnej rady, tak, samozrejme, nech mu tá pláca alebo tá mzda patrí. Občania rozhodnú, či sú s jeho prácou spokojní, alebo nie. Môžme diskutovať povedzme o tých paušálnych náhradách, že aby nebral dvakrát od štátu.

    Ale na druhej strane zasa, no, je zasa pravda, že každý prichádza s nápadmi, že ako to zmeniť práve iba v tomto predvianočnom čase vždy v decembri alebo v novembri, keď na to upozornia médiá. Myslím si, že už v tom roku 2009 to bola veľká odvaha, že strana SMER prišla vôbec s inštitútom zmrazenia ako aktom solidarity, ktorý teraz praktizujeme. Ale bolo to, myslím si, chvályhodné a je to chvályhodné. Na druhej strane môžme diskutovať o tom, že či je lepšie stanoviť plat ako násobok priemernej mzdy, čo sa týka poslanca, alebo ako pevnú sumu alebo sadzbu. Ale s týmito v podstate diskusiami treba prísť v priebehu roka, povedzme niekedy v máji, v júni. Nie vždy, keď už tu máme ako horúce niečo, že povedzme už je daný návrh zákona, keď nevieme, ako ten návrh zákona skritizovať, lebo je to dobré, je to akt solidarity, tak vymýšľame dôvody, ktoré nie sú na to vhodné. Znova upozorním na to, že vláda nemusela prísť s týmto návrhom, lebo našla 130 miliónov na to, aby sa zvýšili platy 343-tisíc zamestnancom vo verejnej správe. Nemusela prísť, ale prišla. A dôležité je upozorniť na...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou pán poslanec Poliačik.

    Pán poslanec Sulík, ste sa neskoro prihlásili. Takže s reakciou pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem. Pán kolega Přidal, budete sa diviť, ale aj ja žijem len z poslaneckého platu. Ja viem, čo to je. Je to plat, z ktorého sa dá vyžiť. To znamená, ja nemám, nemám vôbec problém s tým, že by ostal na tejto úrovni. Žijem v Bratislave, mám dve malé deti, mám manželku, ktorá je na materskej. To znamená, že naozaj celý príjem našej rodiny je môj poslanecký plat. A áno, vyžiť sa z neho dá. Sú ľudia, ktorí musia vyžiť z podstatne menej peňazí, a ja nemám nič proti tomu, aby sa to zafixovalo ako pevná suma a na nej to ostalo.

    A, pán kolega Martvoň, mňa veľmi zaujala jedna vec. My keď sme boli spolu v tej relácii na estévéčke, tak vtedy ste boli ešte v tom, že prvýkrát zmrazovala plat vláda Ivety Radičovej, a nazvali ste to aktom planého populizmu. V momente, keď som vás upozornil, že prvýkrát to urobil Fico v dvetisícdeviatom roku, tak ste to zrazu premenovali na akt solidarity s ostatnými ľuďmi. Ja, ja beriem, ja beriem, že vy ste, že, že vy ste, že sa poučíte, ako to je super. Ale až taká, až také salto, ako to je celkom zaujímavé. Pozrite si naschvál ten záznam z tej relácie, že, že či sa mýlim, alebo nie.

    A čo sa týka toho, že neboli návrhy, ešte raz. Ja som vyzval takto pred rokom, a to si tiež môžte pozrieť v rozprave z parlamentu, aby sa ustanovila skupina prierezovo napriek celým parlamentom, ktorá si sadne na celý zákon o platových pomeroch, zapláta diery, aj čo sa týka výpočtu toho platu a aj aby sa vyrovnala s tým, čo doteraz stojí na Ústavnom súde. A doteraz sa to nestalo.

    Ďakujem pekne.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia. K povedanému ešte dovoľte uviesť, že po internete chodí taká zvuková nahrávka, kde sa údajne kolega, tuná expert vyjadril, že do piatich rokov bude predseda SMER-u. Nuž tak vám teda, kolegovia, gratulujem, že budete mať takéhoto predsedu SMER-u, to už naozaj túto krajinu nič lepšie nečaká, lebo toto sú naozaj kúsky, tu minule hovoril, že desiatky hodín trávil nad zákonom o spotrebiteľských, klamal, až sa červenal, on nesedel ani 15 minút, len mu to dali do ruky, aby to odniesol.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, poprosím vás, reagujte k zákonu.

  • Ale je to o tom, je to aj o tom, že kto všetko je poslancom, to som tým chcel povedať. A potom naozaj gratulujem tejto krajine, potom sa nečudujme, že sa dejú veci, ako sa dejú, že nás, dostávame takéto údery zboku, ako to niekto teraz prekvapený zisťuje, že čo sa niekde udialo. No udialo, lebo nie sme senzitívni na realitu a stávajú sa nám takéto obludnosti, ktoré tu niektorí ľudia predstavujú. Ja len chcem povedať, že sa stotožňujem s povedaným a pokúsim sa možno na konci povedať nielen teda, že skonštatujem, ale aj možno nejaké á aj bé a aby to malo nejaké výsledky. Mňa už naozaj už až deprimuje to, že proste pomenujeme problém, nazveme ho a nič a nič a nič a nič. Tak ja neviem, tak teda aspoň ideme o krok ďalej, alebo ja sa tak snažím, ale bolo by dobré, keby sme sa toho pokúsili viacerí zhostiť, že navrhneme nejaký systém riešenia a budeme dôsledne trvať na tom, aby sa to aspoň nejakým spôsobom uzavrelo, aby sme z toho nenarobili takú naťahovaciu plastelínu, čo z toho naozaj robíme a potom sme svedkami tuná takýchto všelijakých excesov v podaní niektorých, žiaľ, musím povedať aj v súčasnosti kolegov poslaneckých.

    Prosím vás, naozaj to, čo tu zaznelo, vidíte, že ľudia sú senzitívni, prosím vás, ľudia žijú v tom reálnom svete, oni nie sú v tej vašej slonovej veži, v ktorých poniektorí bývate už sakramentsky dlho. Naozaj, tí ľudia vyhodnocujú ten reálny život a sú citliví, sú, tak prečo ich provokujete? Prečo provokujete?

    Ja to poviem na jednom príklade, je mierne osobný, nerád to robím, ale poviem to, lebo áno, aj dôsledky čerstvých udalostí sú z toho, že ste necitliví, že ste nesenzitívni. Ak niekto vyhral voľby v Trenčianskom samosprávnom kraji, asi ich vyhral pod prísľubom nejakých zlepšení, neviem čoho. No tak aktom tej voľby mal začať robiť, aktom tej voľby predpokladám, že ten človek išiel do Karibiku, alebo neviem, kde teraz svieti slnko, lebo prišiel na náš výbor tak opálený, že tak sa neopálite Cytosolom alebo tým samoopaľovacím krémom. Proste to je výrazom toho, ja viem, že to je, možno niekto povie, mierne populistické. Nie, to je výrazom toho, že nie ste senzitívni na nálady spoločnosti. Proste ak vyhrám voľby pod prísľubom niečoho, tak keď mi tú dôveru ľudia dajú, tak utekám ju splniť aspoň teda, aspoň naznačujem, že si ctím, vážim, neutekám do Karibiku a potom ešte prídem vysmiaty na výbor jak Robocop. Áno, to je presne to, to sú tí ľudia medzi nami, ktorým, ja žasnem, ja mám tiež určitú výkonnosť, ale nie, odtiaľ potiaľ, jak sa hovorí, ale tu sú ľudia, ktorým nevadí, nevadí, koľko funkcií mi dáte, toľko utiahnem. Tam máte toho experta niekde v tej Považskej Bystrici, čo ich má osem či deväť, či koľko ich má. Prečo provokujete? Prečo provokujete tých ľudí? To je presne to, že oni sú už v tej bezútešnosti, už potom sa hľadajú riešenia tam, kde riešenia nie sú.

    Môj dedo bol sedliak, gazda, keď mu, keď povedal, potkana keď zaženieš do kúta, kamarát môj zlatý, taký je malý, ale skočí. Prosím vás, nerobte naozaj tie provokatívne veci, ktoré tu, a dokazujete tú aroganciu tuná, jedna, druhá, tie úsmevy, úškrny, proste dávate najavo, že kto je tu vlastne pánom a dávate tu najavo aj cez toto. Je naozaj najvyšší čas, ak sa nechceme konfrontovať s tým, že tu budeme zrazu ešte viacej prekvapení, jak sme teraz, tak je naozaj čas senzitívne vyhodnotiť týchto Robocopov alebo ľudí, ktorým je jedno, koľko funkcií, to je jedno, ja to zvládnem. Prosím vás, ja viem, že niektorí to presvedčenie v sebe majú, aj by som menovať vedel, že tých funkcií, nestačí vymenovať, ale postavme my nejakú hranicu. Poďme o nej rozprávať, že je určitá hranica, kde my ľudia si uvedomujeme, poslanci, že teda takto plus-mínus približne by to mohlo ísť. A týchto zberačov skalpov by sme mohli proste trošku uzemniť, uzemniť a tak akože nech sa skľudnia. Lebo aj to tu zaznelo a s tým sa stotožňujem, pán Sulík to povedal.

    Proste ja to hovorím na jednom prípade. Barcelona hrá Primera Division alebo čo to vlastne, tú najvyššiu ligu, avšak Barcelona nepôjde vyhrať krajský prebor niekde v Andalúzii a ukázať to všetkým, jak im to naloží, lebo je to nefér, to je iná liga. A presne toto tu niektorí zneužívajú. Tuná kolegovia, ktorých sem-tam niekde kamera zaberie, že teda oni takto v tých regiónoch to vnímajú tú funkciu, tak ide a zneužije to, že ho zvolia aj za toho poslanca. Prosím vás, poslanec parlamentu by malo byť z pohľadu hierarchie a tej postupnosti tá najvyššia funkcia. Tak mi príde nedôstojné, aby poslanec parlamentu kandidoval do poslaneckých, viete z tohto pohľadu, Barcelona nemôže ísť vyhrať krajský prebor v Andalúzii. Nemôže, lebo to proste nesedí. Môže mužstvo z Andalúzie byť také dobré, že raz to naloží a bude hrať Primera Division s Barcelonou. Takto poďme tak, buďme féroví voči tým ľuďom, dovoľme im vyrásť v tých regiónoch, dovoľme niekomu vyrásť v regiónoch, že sa snaží, chodí od dverí k dverám, pomáha a ide, ide postupnosťou, hore, hore a bum a je tu. A nie opačne, že niekto sa tu náhodou dostal, nejakým riadením osudu a neviem ešte inými činnosťami, nebudem menovať, a potom to zrazu skapitalizuje túto svoju výhodu, že kde aké zastupiteľstvo existuje, tak tam sa nanominuje. Takto tu je niekde, nechcem menovať, ale k tomu by sme sa mohli, mohli by sme o tom hovoriť.

    Spomenul som jeden konkrétny príklad, tuná predsedu nášho výboru, lebo mám na neho ťažké srdce. Výbor pre obranu a bezpečnosť je suverénne najhorší výbor, aký som kedy; teda veľa som ich nevidel, ale mal som tú česť byť na iných, tam sa aspoň o niečom diskutuje, v našom sa nediskutuje o ničom. Úplne najhorší!

    Prosím vás, keby som, keď som začínal tým, že sa pokúsim a pokúsim sa povedať aj nejaký návrh, lebo my budeme konfrontovaní, tu zase prídu spasitelia, tu ešte nie sú, ale za chvíľku tu budú a budú hovoriť, ved aj už iní spasitelia hovoria, že nie 49 poslancov, ale že 40 poslancov. Teraz bude agenda, viete, niekto príde, že nie toľko, ale toľko a 132, nie 129. Budeme hľadať riešenia tam, kde nie sú, budeme, a budeme na tom robiť body, budeme. A toto ma naozaj a veľkým spôsobom mrzí. Na to, aby sme odpustili paru z kuchty, lebo tam je tej pary sakramentsky veľa a ten ventil nefunguje, to znamená, ju tlačí a tlačí a tlačí, je načim; tento výraz ma napadá; je načim sa stretnúť a pokúsiť sa hľadať, aby sme odpustili tú paru.

    A preto si dovolím navrhnúť, že však vy ste tu zo strán štandardných, neviem akých, prosím vás, spravte, ponúknite pánovi Paškovi, alebo aj vy aj z klubu ponúknite pánovi Paškovi, že cítite, že áno, vyhodnocujete senzitívne, že je čas. Tak spravte to zatiaľ v podobe komisie, nejakej komisie, ktorá posúdi jednotlivé návrhy. Trebárs návrh KDH, trebárs možno existuje nejaký iný návrh. Ja by som dokonca, keby som mohol, ja by som povedal návrh maximálne dva mandáty, maximálne jeden plat, lebo pripúšťam, že niekto teda, teda zvládne aj dva mandáty, ale už viacej už fakt odtiaľ potiaľ, ale nech sa páči. Ale ten druhý vykonávajte v mene toho, že chcete pomôcť, nie preto, že vám príde na účet; a chodia pravidelne, lebo my, čo sme podnikali, vieme, že nie vždy to chodí tak pravidelne, jak to chodí odtiaľto. Tak čo, to treba oceniť, že povedia, že áno, že sú to ochotní a schopní, pretože si to uvedomujú, robiť za ten jeden poslanecký plat. Čiže to by bol ďalší z návrhov, možno sa tu zjaví ďalší návrh. A poďte o nich diskutovať, hľadajte riešenie a príďte a predstavte to ako návrh, ktorý odpustí paru z kuchty. Aby sme sa tu potom zase všetci nečudovali, že čo je, čo sa stalo, akí sme všetci z toho prekvapení, na to upozorňujem.

    A poviem aj bé. Ak som hovoril na začiatku, že treba byť dôsledný, ak taká komisia nebude vytvorená, nebudete sa o nej naprieč politickým spektrom rozprávať, že je, je čas to nejakým spôsobom, nechcem povedať, že korigovať, ale nastaviť; nastaviť je dobrý výraz, čiže nastaviť. Čiže nastavte to nejakým spôsobom a keď nie, tak tých možností už nie je veľa. No tak existuje petícia, no tak, ale myslím, že pod takú petíciu by sa dosť dobre zbierali podpisy. Tak nevylučujem, že pokiaľ nevytvoríte takúto komisiu, tak budem iniciovať petíciu a budeme rozprávať, v akom rozsahu, či v tom rozsahu, aby to ako návrh prišiel do Národnej rady, alebo dokonca vo väčšom rozsahu. Ale nechcem hrať s touto, to je taká hra troška aj mierne s ohňom, ale upozorňujem na to, že to je jedna z možností. Pokiaľ sa nedohodnete, pokiaľ sa nedohodnete, tak už tých možností nie je veľa.

    Takže ak dovolíte, tak teraz vyzvem pána predsedu parlamentu, ktorý si naozaj z tohto parlamentu robí to, čo si myslí, že je u seba doma v parku, aby inicioval vznik takejto komisie. V prípade, že nebude iniciovaná takáto komisia za účasti politických strán, tak v priebehu budúceho roka nevylučujem, že v spolupráci možno s inými subjektami a občanmi sa to zjaví v podobe petície.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. No, pán poslanec Hlina, no to, že na mňa tu útočíte s nejakými vymyslenými vecami, už som si zvykol, ja už iba čakám, že o chvíľku zo mňa urobíte človeka, čo chce byť pápežom a vstúpim k nejakej, do nejakého kláštora alebo rádu. Ale to ma už neprekvapí pri vás. No ale ja vám urobím jedno také menšie zrkadlo z pohľadu tohto vášho vystúpenia. Vy ste tu vykrikovali teraz, že je nedôstojné kandidovať do krajských parlamentov. No vy ste tu tri mesiace zabávali celú Bratislavu, že chcete byť županom, vy ste to boli, a po jednom stretnutí, čo ste mali s terajším županom u vás v reštaurácii, neviem, na čom ste sa dohodli, zrazu ste zmenili názor a potom zrazu ste sa rozhodli nekandidovať na župana. Čiže to je prvý krok.

    Druhá vec, vy tu vykrikujete, že poslanci si tu mnohí nezaslúžia plat, lebo iba ničia štátny majetok. No jediný človek, kto tu ničil štátny majetok doteraz, ste boli vy, keď ste tou topánkou búchali po tých stoloch a po stene, drevenej stene, kde visí štátny znak. Vy nemáte problém priniesť zákon, kde chcete, aby sa štátna hymna hrala na začiatku a na konci rokovania Národnej rady, ale na druhej strane nemáte problém tu prísť s kórejskou vlajkou ako takou alebo búchať topánkou po štátnom znaku. Čiže to je, to je váš spôsob: vodu kážem, víno pijem, alebo ako, ja neviem už, ako to vyjadriť. Vy tu poviete, že, poslanci SMER-u, nerobte provokatívne veci, no my tu poznáme iba jediného provokatéra a to ste vy, pán Hlina! Tak sa trošku nad sebou zamyslite alebo vyhľadajte nejakú pomoc!

  • Ja s väčšinou vášho vystúpenia, pán poslanec, súhlasím, ale len jednu časť chcem dať na pravú mieru, keď ste hovorili, že, že vy by ste boli za to, že dva mandáty a dosť a jeden plat. Ja navrhujem len jeden plat, ja sa nedotýkam mandátov, mandátov nech majú poslanci SMER-u bárskoľko, na koľko si trúfajú, veď to je ich problém, že nedávajú priestor iným svojim kolegom, spolustraníkom, možno sú to mladí, vzdelaní ľudia, no ale keď jeden zoberie päť funkcií, to je ako pri stole, keď jeden bude jesť za piatich na Slovensku, veď je nezamestnanosť, neujde sa ostatným. Čiže, pán kolega, mandátov, to sa vyčistí samo, keď niekto bude mať len jeden plat a veľa mandátov, tak zistí, že vlastne veď to sa takto ani nedá, a sám potom si povie, že nebudem kandidovať na tú, na tú, na tú, že jedna funkcia stačí. Čiže môžeme sa k tomu dopracovať aj prirodzenou cestou a môžeme sa k tomu dopracovať aj zmenou zákona, legislatívy.

    No ale pozrite si, ako to demoralizuje ostatných, sledujete, že vojaci, policajti, ktorí majú vysoké výsluhové dôchodky, tak chcú mať ešte aj dôchodok zo Sociálnej poisťovne, ktorá je stratová, a nás to stojí veľké peniaze a súdne spory. Sledujete, ako prokurátori a sudcovia nesúhlasia so zmrazovaním platov, keď vidia, aká je tu prax, ktorú ste tu vy zo SMER-u zaviedli takto hromadne? To je zničujúce, naozaj to, keď oni vidia tú pažravosť, keď vidia tú nenásytnosť u časti poslancov Národnej rady, no tak jednoducho, čo sú oni hlúpejší od vás? Veď aj oni chcú viac.

    Pán kolega, čiže jeden plat stačí. Zatiaľ teda mandátov, nech sa páči, na koľko si trúfajú.

  • Pán poslanec Hlina, nech sa páči. Pán poslanec Přidal, prepáčte, ospravedlňujem sa.

  • Pán kolega Hlina, ten náš pozmeňujúci návrh je jednoducho o solidarite, o solidarite s nezamestnanými. Na Slovensku je 400-tisíc nezamestnaných a SMER s tým nevie nič robiť. Ja som počúval pána ministra Richtera v TA3, hovoril, že áno, 400-tisíc, ale že treba sa pozerať na trend, a potom redaktorka dodala, že medziročne je pokles 1 600 ľudí. Tisícšesťsto ľudí! No pri takejto politike SMER-u vyriešite nezamestnanosť za 250 rokov! Jednoducho takú robíte politiku! Nezamestnanosť vyriešite za 250 rokov a tu je 50 poslancov SMER-u, ktorí sedia na troch-štyroch platených stoličkách. Jednoducho seďte na troch-štyroch stoličkách, ale nech je len jedna z nich platená. Naozaj to je o solidarite s týmto zbedačeným národom, ktorému ste sľúbili istoty a nedali ste nič. Vy neviete riešiť zamestnanosť. Vy si ju len kupujete u bohatých finančných skupín podnikateľov. Platíte jedno pracovné miesto miliónom alebo dva milióny korún, ani nie vytvorenie nového pracovného miesta, ale len za udržateľnosť. Jednoducho, však majte trošku Pána Boha pri sebe. Uznajte si, že tri-štyri funkcie sa nedajú súčasne vykonávať, ani keby ste nespávali!

  • S reakciou pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Ďakujem vám veľmi pekne. Dovoľte na začiatok poďakovať za vskutku štátnickú faktickú poznámku budúceho predsedu SMER-u. A k tomu, k tomu, čo hovoril, ja len technicky. Keď sa ma pýtali, keď som teda ohlásil, že by som prípadne kandidoval, že budem kandidovať, že to zvažujem, tak som hneď aj jedným druhým dychom dodal, že sa vzdám jedného platu, to je v tlačovej správe oficiálnej.

    A čo sa týka búchania topánky, tak ja si pamätám, že hneď v ten deň, ešte bol Stromček, pán Stromček bol kancelárom, som šiel za ním, že ak má pocit, že som niečo poškodil, tak, samozrejme, to hradím. A pán Stromček povedal, to je v poriadku, to je v poriadku. Čiže cítil som určitý pocit takého, že by som sa mal k tomu postaviť čelom, čiže takto som sa k tomu postavil.

    A teraz vecne k tomu, čo bolo povedané. Naozaj si myslím, že dozrel čas, aby sme nehrali tieto útrpné divadielka, trápne a populistické, že teraz zvažujeme, zvažujeme, že tie možnosti, aké sú. Tak pán predseda keď by si plnil svoju pozíciu, a teda chce byť tým predsedom parlamentu, na ktorého si budú veky pamätať, tak je čas teraz povedať, že je čas, pardon, vytvoriť komisiu, ktorá by posúdila jednotlivé alternatívne návrhy, ako riešiť tento problém, ktorý, zdá sa, prerástol už cez nás a potrebujem sa s ním popasovať. Nie kvôli sebe, nie kvôli tomu, že ja Baškovi závidím, že bol na Karibiku, alebo kde bol, ale kvôli tomu, že to je už sociálne neúnosné a je to od nás nezodpovedné aj ako signál voči spoločnosti, ktorá je naozaj, ako ste si všimli po posledných udalostiach, mimoriadne senzitívna na excesy politikov.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie o

    zákone z 29. októbra 2013 o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Materiál je uverejnený ako tlač 812.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre sociálne veci poslancovi Jánovi Podmanickému a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, dovoľte, aby som uviedol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie (tlač 812). Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor pri rokovaní o zákone o pomoci v hmotnej núdzi, vráteneho prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie, podáva Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 18. novembra 2013 č. 791 pridelil predmetný vrátený zákon na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre sociálne veci. Vrátený zákon prerokovali: výbor pre sociálne veci uznesením č. 90 z 26. novembra 2013 nesúhlasí s navrhovanými zmenami prezidenta Slovenskej republiky a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vrátený zákon schváliť v pôvodnom znení. Ústavnoprávny výbor uznesením č. 352 z 20. novembra 2013 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vrátený zákon schváliť v pôvodnom znení.

    Pripomienky prezidenta Slovenskej republiky uvedené v III. časti jeho rozhodnutia zo 14. novembra 2013 sú uvedené v III. časti spoločnej správy. Gestorský výbor ich odporúča neschváliť. Gestorský výbor odporúča Národnej rade podľa § 90 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku po opätovnom prerokovaní hlasovať spoločne o všetkých pripomienkach prezidenta so stanoviskom gestorského výboru neschváliť. Ďalej o zákone ako celku so stanoviskom gestorského výboru schváliť vrátený zákon v pôvodnom znení.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Jána Podmanického na prerokovanie vráteného zákona v druhom čítaní a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a informovanie Národnej rady o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania vráteného zákona bola schválená uznesením výboru pre sociálne veci č. 92 z 26. novembra 2013.

    Poprosím vás, pani podpredsedníčka, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala, aha, mám písomné prihlášky. Bolo treba priniesť písomné prihlášky pred začiatkom otvorenia.

  • Predsedajúca dostala podklady.

  • Ďakujem pekne. Takže do rozpravy písomne prihlásený je pán poslanec Novotný Viliam za klub SDKÚ - DS a pán poslanec Zajac nie za klub, ale ako rečník.

    Takže nech sa páči, pán poslanec Novotný.

  • Reakcia poslanca Novotného.

  • Ale videli ste, že sme dostali iba teraz zoznam rečníkov. Takže nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán spoločný spravodajca, dámy a páni, keď pán prezident Slovenskej republiky vrátil zákon o pomoci v hmotnej núdzi, bol som veľmi zvedavý, aké pripomienky dal k tomuto návrhu, k vládnemu návrhu zákona pán prezident. Bol som naozaj zvedavý, čo vadilo pánovi prezidentovi, alebo čo vadí pánovi prezidentovi na tomto vládnom návrhu zákona, ktorý tu SMER schválil aj s niektorými opozičnými poslancami z poslaneckého klubu OĽaNO, ktorí zrejme fandia splnomocnencovi pre rómsku problematiku pánovi Pollákovi. Bol som o to zvedavejší, že pán prezident Slovenskej republiky zatiaľ v tomto funkčnom období použil tento, toto jeho ústavné právo, právo veta prezidenta, právo vrátiť zákon do parlamentu s pripomienkami len 10-krát, na čo my sme boli zvyknutí omnoho častejšie, a musím povedať, že je to prvýkrát vo vzťahu k zákonu z rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Treba povedať aj to, že keď sme v septembri a v októbri rokovali v prvom, druhom a treťom čítaní o tomto vládnom návrhu zákona, aj ja, ale aj mnohí opoziční kolegovia viackrát vystúpili v rozprave a mali sme mnoho zásadných pripomienok k tomuto vládnemu návrhu zákona. Tieto zásadné pripomienky vychádzali predovšetkým z toho, že kvitujeme snahu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny riešiť problém. Berieme do úvahy aj to, že strana SMER si konečne všimla, že takýto problém na Slovensku máme, ktorý sa snaží týmto vládnym návrhom zákona riešiť. Takže to je určité pozitívum aj určitý posun aj v rétorike, ale hlavne v činoch strany SMER. Treba zas na druhej strane povedať, že mnohé z opatrení, ktoré sa nakoniec pretavili do definitívneho vládneho zákona, ktorý bol schválený v Národnej rade, sú nedostačujúce.

    Musím ale povedať, že pripomienky, keď som si ich konečne prečítal, pripomienky pána prezidenta ma veľmi sklamali. Tým by som možno mal začať. Som sklamaný, prečo pán prezident vrátil tento vládny zákon do parlamentu. Pán prezident, keď si prečítate tieto pripomienky, je vám to nad slnko jasnejšie, že pán prezident zjavne nepochopil zámer tohto zákona ani vážnosť situácie s vyplácaním dávok v hmotnej núdzi, ktorú dnes na Slovensku máme. Rovnako tak, ako sme namietali v prvom a v druhom čítaní ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny, že ani ono nepochopilo závažnosť tejto situácie a potrebu razantných riešení vo vyplácaní dávok v hmotnej núdzi. Pán prezident naozaj nepochopil zámer zákona. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi totižto upravuje podmienky, za ktorých naša spoločnosť napĺňa ústavné právo na zabezpečenie základných životných podmienok. Upravuje spôsob, ktorým spoločnosť podáva pomocnú ruku tým, ktorí sa v zmysle čl. 39 ods. 2 ústavy ocitli v hmotnej núdzi. Preto, ak pán prezident v druhej časti odôvodnenia, teda tej, kde vysvetľuje dôvody, pre ktoré dáva tieto pripomienky, hovorí o nútenej práci a odvoláva sa na dohovor Medzinárodnej organizácie práce, považujem tieto argumenty za scestné. Porovnávať to, čo je napísané vo vládnom zákone, s nútenou prácou je nenáležité a sám si neviem celkom vysvetliť, ako mohlo dôjsť k takejto chybe v stanovisku pána prezidenta. Treba povedať; a teraz budem chvíľu obhajovať vládny zákon, čo by som rád podčiarkol, lebo to opozícia nerobí často, takže upozorňujem aj kolegov zo SMER-u, že teraz budem chvíľu chváliť tento zákon. Cieľom tohto vládneho zákona totižto nebolo a nie je nikoho nútiť do práce, teda hovoriť o nútených prácach v zmysle nejakého medzinárodného dohovoru je scestné. To tu nemá miesto. Nikoho tento zákon nenúti do práce. Naopak, cieľom tohto zákona je zadefinovať, za akých podmienok sa človek ocitne v hmotnej núdzi.

    Dámy a páni, nemôžme niekoho považovať za človeka, ktorý je v hmotnej núdzi, ak si nechce prilepšiť tým, že sa zúčastní malých obecných prác, na ktorých si trošku zarobí. Ešte raz. Možno iný pohľad na to, čo tvrdí pán prezident. Ak je niekto v hmotnej núdzi, je naozaj v zlej situácii. Dostáva dávku v hmotnej núdzi a má možnosť si privyrobiť ďalšie prostriedky prostredníctvom malých obecných prác. Ak niekto, kto je v hmotnej núdzi, hovorí vládny zákon, neprejaví záujem o obecné práce, nechce si ďalej privyrobiť, tak asi v tej hmotnej núdzi zrejme nie je. Až v takej zlej sociálnej situácii zrejme nie je, keď nepotrebuje si privyrobiť. Nemá záujem sa z tejto hmotnej núdze dostať von. Takže znovu by som chcel podčiarknuť tú skutočnosť, že ocitol som sa v zvláštnej zhode s kolegami zo strany SMER, a tak isto predpokladám, ako to navrhol pán spravodajca v spoločnej správe, spolu s kolegami zo strany SMER odmietnem tieto pripomienky pána prezidenta.

    To ale nič nemení na skutočnosti, že vládny zákon je nedostatočný. Povedal som to v septembri, povedal som to v októbri, hovorím to aj v novembri. Je nedostačujúci. On síce začína riešiť problém, ktorý tu naozaj na Slovensku máme, a ja kvitujem skutočnosť, že si SMER tento problém všimol. Kvitujem skutočnosť, že prišiel s nejakými riešeniami. Faktom ale je, že tieto riešenia sú nedostačujúce, lebo v praxi nebudú fungovať. To je ten celý problém. Je správne rozlišovať pri vyplácaní sociálnych dávok medzi tými, ktorí sú aktívni, a medzi tými, ktorí nie sú aktívni. Hovoríme to, a za SDKÚ - DS to môžem povedať, od roku 2002, v SDKÚ - DS je veľmi správne rozdeľovať ľudí, ktorí chcú pracovať, sú aktívni, ale nevedia si nájsť prácu a dostanú sa do hmotnej núdze, a tí, ktorým to celkom vyhovuje, že sú v tej hmotnej núdzi. Nechcú robiť nič. Je to dôležité a správne a o tom je tento vládny zákon.

    Na druhej strane ale podmienka, ktorá je tam stanovená, bude v praxi nefunkčná, pretože úplne stačí, ak ten, kto poberá dávku v hmotnej núdzi - to tiež asi pán prezident celkom nepochopil -, sa prihlási na malé obecné práce a tým pádom splnil podmienku. Obec mu ich bude musieť zabezpečiť; fajn, v obci, kde je 30 ľudí v hmotnej núdzi, si to nejak viem predstaviť. V obci, kde je 100 ľudí v hmotnej núdzi, to už bude veľký problém. Ale v obci, kde žije 2 600 obyvateľov, z ktorých je 1 600 v hmotnej núdzi, to chce ako starosta zabezpečiť, dámy a páni? Pýtal som sa pána ministra v septembri aj v októbri, odpoveď nemám. Ako? Nijak. Tá obec reálne povie, že teda má 8, 12, 14 miest, pracovných príležitostí na malé obecné služby, na to sa prihlási 1 600 uchádzačov, oni splnia podmienku, prihlásili sa, majú plnú dávku v hmotnej núdzi, vyriešený problém. Preto hovorím, že je to nedostačujúce, pretože nerieši problém, ktorý my reálne máme v týchto obciach s ľuďmi, ktorí sú v hmotnej núdzi a nechcú pracovať, oni sa z tej hmotnej núdze ani nechcú dostať. Faktom teda je, že ani tento zákon ich reálne nemotivuje, aby sa z tejto pasce hmotnej núdze dostali.

    Druhý problém, o ktorom som hovoril v septembri aj októbri a očakával som, že pán prezident si ho všimne, okrem tohto nedostačujúceho opatrenia je skutočnosť, že tento zákon o pomoci v hmotnej núdzi vôbec nerieši tých, ktorí celý život pracovali, poctivo platili dane a odvody, poctivo vychovávali svoje deti, dali ich do škôl, starali sa o ne a teraz sa dostali nie vlastným zavinením do situácií, že sú v hmotnej núdzi prakticky, respektíve že prišli o príjem z práce a ich jediným príjmom z práce sú sociálne dávky, respektíve sú príspevky zo sociálnych fondov, na ktoré si sami dlhými rokmi svojej práce zarobili. To znamená; hovoril som o tom aj v septembri, aj v októbri; my tu máme reálne pracujúce rodiny, ktoré sa nie vlastným zavinením dostali do situácie, že ich jediný príjem je dávka zo sociálnych fondov, na ktorú si sami zarobili. Nemocenské, invalidný dôchodok. Dostali sa do takejto situácie, jeden životný partner zomrel, deti sú dve alebo tri nezaopatrené, matka je invalidný dôchodca alebo je práceneschopná pre nejaké závažné ochorenie. V akej situácii sociálnej sa ocitla táto rodina? Rodina, kde obaja rodičia alebo aspoň jeden z nich stále pracovali a platili dane a odvody; ale tento problém zákon o pomoci v hmotnej núdzi nerieši.

    Čiže zhrnuté a podčiarknuté, potrebujeme závažnejšie riešenia, ako je tento vládny zákon, ktorý pán prezident vrátil do Národnej rady. Potrebujeme závažnejšie riešenia, nielen úradnícke opatrenia, ktoré budú predstierať, že na plnú výšku dávky v hmotnej núdzi treba vykonať nejakú aktivitu. Naozaj potrebujeme také opatrenia, ktoré zabezpečia nízkokvalifikovaným ľuďom pracovné príležitosti. Potrebujeme také opatrenia, ktoré zabezpečia dávku v hmotnej núdzi nielen pre tých, ktorí celý život nepracovali a ani veľmi pracovať nechcú, ale ktoré zabezpečia dávku v hmotnej núdzi aj pre tých, ktorí celý život pracovali, platili dane a odvody, len nie vlastným zavinením sa dostali do nezávideniahodnej sociálnej situácie. Nepovažujem preto pripomienky pána prezidenta za náležité a nepodporím ich.

    Jedným dychom ale musím zopakovať, že riešenia, ktoré vládny zákon ponúkol a ponúka, sú v praxi nedostačujúce, a preto by som vás naozaj chcel, dámy a páni, požiadať o to, aby sme urýchlene v sociálnom systéme našli konsenzus a začali ponúkať reálne riešenia, aby sme začali zavádzať spravodlivý sociálny systém, sociálny systém, v ktorom sa oplatí pracovať viac, ako poberať sociálne dávky. Ak to neurobíme my, legitímne zvolení zástupcovia ľudu tu v tejto snemovni, otvárame tým priestor pre extrémistov, ktorí prídu s veľmi rýchlymi riešeniami, ktoré síce možno v praxi vôbec nebudú fungovať, ale ľuďom budú aspoň dávať odpoveď na dlhodobé neriešenie týchto problémov.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Pán poslanec, dovoľte mi, rozumel som obsahu vášho vystúpenia, len som nerozumel, prečo vy oponujete pánu prezidentovi, alebo prečo vy polemizujete s pánom prezidentom, a nie poslanci SMER-u. On vrátil zákon na opätovné prerokovanie, aby zmenili názor páni poslanci SMER-u predovšetkým.

  • Pani poslankyňa Gibalová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka, za slovo. No, pán poslanec Novotný, vzácne nesúhlasím s vami. Po tomto vašom vystúpení a v tejto veci ja vnímam tento návrh ako ak nie protiústavný, minimálne necitlivý, nedomyslený, nesystémový, zakrývajúci neschopnosť zvládnuť problémy s rómskou komunitou, lebo taký je šitý práve na rómsku komunitu - a hovorme o tom otvorene -, tak máme poruke veľký bič. A mne pri prerokovaní tohto vráteného zákona chýba v poslaneckých laviciach pán splnomocnenec pre rómsku komunitu. Kde je pri takom vážnom prerokovávaní? Veď on odprezentoval tento návrh zákona ako pilier svojej rómskej reformy. Kde je tento pán poslanec?

  • S reakciou chcete? Ale musíte sa prihlásiť. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne obom kolegom, ktorí na mňa reagovali. Áno, aj mne chýba diskusia predovšetkým zo strany poslancov SMER-u, ale predpokladám, že oni to len odhlasujú tak, ako to predložil pán spravodajca. Takže zrejme si budeme musieť vystačiť diskusiou len v opozícii.

    Čo sa týka pani poslankyne Gibalovej, ja rozumiem jej argumentom aj tomu, prečo s tým nesúhlasí, veď rovnako sme diskutovali v druhom čítaní aj s pánom poslancom Mihálom, či je, alebo nie je takéto opatrenie protiústavné. Musím povedať, že aj z tohto dôvodu som sa nakoniec zdržal hlasovania pri tomto vládnom zákone, pretože na to nám môže dať odpoveď Ústavný súd.

    Ja ale hovorím o niečom inom, o filozofii, o ktorej v SDKÚ - DS hovoríme od roku 2002. A je to taká pekná jednoduchá ľudová filozofia, bez práce nie sú koláče. To znamená, každý by mal vykonávať nejakú aktivitu. Nemôže byť predsa niekto v hmotnej núdzi, poberať dávku v hmotnej núdzi, neprejavovať vôbec žiadnu aktivitu o malé obecné práce, aby si niečo privyrobil. Veď za to niečo zarobí za tie malé obecné práce. Ako absolútne žiadnu aktivitu nepreukáže, myslím si, že žiadať od ľudí, ktorí dlhodobo poberajú dávku v hmotnej núdzi nejakú aktivitu, je správne. Či to je dobre nastavené v tomto zákone? Ale ja sám hovorím, že je to nedostačujúce. To, či je protiústavné, vie povedať Ústavný súd. Ja hovorím, že je to nedostačujúce, pretože podľa mňa to aj tak v praxi nebude dostatočne motivujúce k tomu, aby ľudia, ktorí sú dlhodobo v hmotnej núdzi a sú tam spokojní, pretože predovšetkým o nich hovoríme, vykonali nejakú aktivitu, stačí im formálne sa prihlásiť na malé obecné služby, ktoré reálne aj tak nebudú vykonávať, pretože v obci, kde je tisíc ľudí v hmotnej núdzi a majú 15 pracovných príležitostí v malých obecných službách, sa to ani technicky nedá urobiť.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Zajac z klubu KDH, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k tomuto zákonu, ktorý vrátil prezident naspäť do parlamentu. Už v druhom čítaní, keď som vystupoval, tak som začal tým, že vládny návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi začína ako keby vykrádať programy pravicových strán, aj programy KDH, keď sme mali hlavný slogan "začína to prácou". Ďalšie slogany niektorých strán boli, že "pracovať sa musí oplatiť viac, ako poberať sociálne dávky".

    Dámy a páni, na východnom Slovensku máme tisíce a tisíce pracovníkov, občanov Slovenska, ktorí pracujú za mzdu, minimálnu mzdu alebo mzdu do 500 eur a tí dennodenne musia pracovať a zodpovedne starať sa o svoje rodiny, a na druhej strane dennodenne vidia občanov, svojich spoluobčanov, ktorí nepracujú, poberajú dávky v hmotnej núdzi, celý deň chodia po obci hore-dole, pozerajú, kde by čo ukradli. Nemusia sa starať o svoju rodinu, lebo príjem od štátu - a nielen dávky v hmotnej núdzi, ale aj príspevky na bývanie, príspevok na dieťa alebo príspevok na to, že vôbec dieťa chodí do školy - a občania Slovenska sú v týchto regiónoch pohoršení nad tým, že príjem od štátu, teda sociálne dávky, keď sa sčítajú, je veľakrát vyšší, ako to, čo oni dennodennou prácou, zodpovednou prácou zarobia. A v tejto situácii vláda navrhuje, aby ten, kto poberá dávky v hmotnej núdzi, musel odpracovať osem hodín týždenne.

    Pán prezident vrátil tento návrh do parlamentu a jeden z dôvodov bola protiústavnosť. Údajne je to nútená práca. Nie som právnik, ale snažím sa počúvať ľudí okolo seba, používať zdravý rozum a títo ľudia v týchto regiónoch, keď vidia túto situáciu, hovoria, že to je správne. Ten, kto poberá sociálne dávky, tých osem hodín týždenne by mal odrobiť na malých obecných službách.

    Druhý dôvod, pre ktorý vrátil pán prezident tento návrh zákona, bolo nerovnoprávne postavenie ľudí v hmotnej núdzi, ktorým, časti týchto ľudí sa ponúkne práca, tak ako to pán minister povedal, že tým, ktorým sa ponúkne práca, tak títo budú mať povinnosť odpracovať osem hodín týždenne, a ďalšej skupine obyvateľov sa tá práca neponúkne a tí nebudú musieť odpracovať tých osem hodín týždenne. V tomto, v tejto poznámke pána prezidenta s týmto s ním súhlasím. Už v druhom čítaní som povedal, že, a upozorňoval som na to ministra, že nebude dostatok práce v niektorých obciach pre týchto ľudí. Naozaj tam, kde je počet ľudí v hmotnej núdzi 500; v niektorých extrémnych prípadoch je 2 000, viď Jarovnice, ale aj v našom okrese obec Zámutov, obec Čakľov, Vechec, Banské, počet ľudí v hmotnej núdzi je 500; čo dá starosta robiť 500 ľuďom? A preto som ponúkol riešenie v druhom čítaní, ponúkol som pozmeňujúci návrh, kde som navrhoval, aby títo ľudia mohli tých 32 hodín mesačne odpracovať aj pri našich odvodňovacích kanáloch, pri riekach, potokoch, lesoch. Tam je dostatok práce pre ľudí, ktorí poberajú dávky v hmotnej núdzi. A je tam dostatok zmysluplnej práce pre týchto ľudí a navrhol som pozmeňujúci návrh, kde som si pomohol zákonom o ochrane prírody a zadefinoval som, že túto prácu budú môcť odpracovať aj pri zásahoch, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny alebo znížiť jeho ekologickú stabilitu. Tam všade by mohli títo ľudia týchto 32 hodín mesačne odpracovať.

    Keď som tento pozmeňujúci návrh na výbore pre verejnú správu predniesol, tam sa mi, od ministerských úradníkov som sa teda dozvedel, že chcem zaviesť nútenú prácu. Aj pán štátny tajomník povedal, že sa mu to pozdáva, aby títo ľudia mohli odpracovať aj tam tieto hodiny, aj pán minister povedal, že sa mu to pozdáva - ale nútená práca! Pýtam sa, aký je rozdiel, keď starosta pošle týchto pracovníkov vykosiť obecný cintorín; tam mi povedali, že to nie je nútená práca, že je to vo verejnom záujme; aký je rozdiel, keď pošle ich vykosiť odvodňovací kanál? Aký je v tom rozdiel? Dámy a páni, choďte sa pozrieť niekedy k našim riekam, potokom, melioračným odvodňovacím kanálom. Aj cez víkend som sa bol prejsť. Ak by som vám ukázal fotky z tých odvodňovacích kanálov, tak ich nespoznáte, sú celé zarastené, rastú tam stromy. Je tam dostatok zmysluplnej práce pre týchto ľudí a ja som takýto návrh spolu s kolegom Hudackým navrhol. Aj keď sa to páči pánovi ministrovi, aj keď sa to páči štátnemu tajomníkovi, legislatívci z ministerstva povedia, že ja chcem zaviesť nútenú prácu. A najnovšie podľa pána prezidenta chcú zaviesť nútenú prácu aj oni, lebo chcú, aby ľudia v hmotnej núdzi odpracovali 32 hodín mesačne.

    Takže s prvou pripomienkou pána prezidenta, ktorá sa dotýka protiústavnosti, z môjho pohľadu, hoci nie som právnik, nesúhlasím. S druhou, s tým, že sa vytvorí nerovnoprávne postavenie občanov, s tou súhlasím. Vytvoríme jedných občanov, ktorí podľa zákona o službách zamestnanosti pracujú na aktivačných prácach a odpracujú maximálne 20 hodín týždenne a poberajú za to tuším 65 eur. Druhá skupina občanov bude musieť, keďže im bude ponúknutá práca, budú musieť odpracovať 8 hodín týždenne a tretia skupina občanov, ktorým nebude ponúknutá práca, tak tí dostanú dávku v hmotnej núdzi aj bez toho, aby odpracovali tých 8 hodín týždenne. Tak to je určite nerovnoprávne postavenie občanov voči, voči zákonu, voči štátu.

    Dámy a páni, začal som tým, aký problém je v regiónoch na východnom Slovensku, ale ani Banskobystrický kraj od týchto regiónov Prešovského, Košického kraja veľmi tiež neuteká. Tiež tá vysoká nezamestnanosť a obrovské množstvá ľudí v hmotnej núdzi vytvárajú sociálne napätie. Naozaj zodpovední občania Slovenska, ktorí sa starajú o svoje rodiny a pracujú, aj keď za nižšiu mzdu, už sa nemôžu pozerať na to, ako iní občania bez toho, aby vôbec museli ráno vstať, poberajú sociálne dávky so všetkými ostatnými príspevkami vyššie, ako je ich mzda, ako je mzda tých, ktorí pracujú. Toto občania začínajú vytýkať nám všetkým a nedotýka sa to len niektorej politickej strany, nedotýka sa to KDH, SDKÚ, MOST-u - HÍD, Obyčajných ľudí, dotýka sa to všetkých politických strán na Slovensku, aj SMER-u. Preto keď veľakrát opoziční poslanci, aj ja osobne tu predkladám niektoré návrhy zákonov, ktoré na chodbách mi všetci hovoria, že sú rozumné, sú nepolitické a občania s nimi súhlasia, poslanci SMER-u sa nemôžu tváriť, že preto, že je to opozičný návrh, odmietneme ho. Toto všetko sa politickým stranám vrátane SMER-u vypomstí, pretože nastúpia tu iní extrémisti, ktorí povedia, že to vyriešia šmahom jednej ruky. A už prvý signál z Banskej Bystrice tu máme. Je zodpovednosťou všetkých poslancov Národnej rady, aby rozumné riešenia sociálnej ekonomickej situácie na Slovensku prijímali, a nezáleží na tom, či to prednesie opozičný, alebo vládny poslanec. Aj pri tomto návrhu zákona, ak by pán minister bol ochotný prijať rozumné riešenia opozičných politikov, my by sme boli pripravení za tento vládny návrh zákona zahlasovať. Ale keďže, ako môj kolega Novotný pred chvíľou povedal, že tento návrh zákona má príliš veľa nedokonalostí, nemohli sme nakoniec zaňho zahlasovať, a preto sme sa zdržali. Preto upozorňujem kolegov poslancov SMER-u, aby v budúcnosti, keď tu opoziční poslanci navrhujú rozumné riešenia, aby skúsili sa minimálne nad nimi zamyslieť a na ministerstvách, keď majú nejakú legislatívnu chybu, aby skúsili v rámci dobrého riešenia pre občanov Slovenska takéto návrhy neodmietať len preto, že je to opozičný návrh, ale aby skúsili ich prijímať, pretože občania Slovenska čakajú od poslancov Národnej rady rozumné riešenia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca Zajaca je jedna faktická poznámka. Nech sa páči, Martin Fecko.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, súhlasím s tvojím vystúpením, ktoré si povedal, a ja to cítim tiež ako opozičný poslanec, že môžeš tu dať aj perpetuum mobile, modré z neba, žiaľ, neprejde to. Skôr to ide tak, že vykuchať mozog a potom pod svojou vlajkou to podať. Ale dobre, pokiaľ to pôjde o vec, super, len bojím sa, že tu o vec, nie že nechce, ale nechceme, aby išlo o vec, aspoň mne sa to takto vidí. Aj pri tom zákone, keď sa hovorilo, že koľko prác bude k dispozícii, no povedzte mi, aká bola príprava tohto zákona, keď to dali obmedzene na intravilán? Povedzte mi, tá práca pred tými, ja neviem, desiatimi rokmi nebola tá istá, ako je teraz? Veď to je základná logika, keď chcem niekoho zaviazať na prácu a viem, že tam mám veľký počet ľudí, tak to, že sa to môže tá práca uplatňovať na celom katastrálnom území, to znamená - ako ty si povedal - aj na tých melioračných kanáloch, aj na tých nejakých odvodňovacích priekopách, aj v lesných pozemkoch, veď to je normálna logika zdravého gazdovského rozumu. Ja tomu nechápem, že my sa teraz začíname handrkovať. Kde tých 500 ľudí umiestnime, čo s nimi budeme robiť? A ako si povedal, tvoj návrh neprešiel, pretože tú prácu ako keby sme im vyškrtávali, že tam už nemôžeš ísť. Veď to nemá logiku, ľudia boží! Proste poďme riešiť veci, aby sme ľuďom povedali, že áno, sme tu tí, ktorí chceme vám pomôcť a sme za to zodpovední a berieme za to aj plat - a nemalý plat - a to nám často aj vyčítajú. Takže, poslanci, vstúpme si do svedomia a poďme riešiť problémy ľudí!

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Tým boli vyčerpané vystúpenia na základe písomnej prihlášky. Chcem sa spýtať, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Je tomu tak, dvaja kolegovia, resp. jeden kolega a jedna kolegyňa. Uzatváram možnosť.

    Nech sa páči, prvý Ľudovít Kaník.

  • Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, je to taká zaujímavá situácia, že prezident vrátil vládny návrh zákona a diskutuje k nemu opozícia. Vládni poslanci, ktorí by mali brániť tento návrh zákona, pretože chcú prelomiť veto prezidenta, veď sme ho mali na výbore, tí mlčia. Zaujímavý prístup k politike, ktorý spočíva v tom, že však Národná rada je tu len taká pro forma, určite nie je na to, aby sa v nej diskutovalo a hľadalo dobré riešenie, my už aj tak dopredu máme všetko dohodnuté a načo by sme o tom hovorili, načo by sme o tom diskutovali. Takže my diskutujeme o vládnom návrhu, teda o prezidentom vrátenom vládnom návrhu zákona - a ďalší paradox -, že v tomto prípade nepodporujeme prezidenta, väčšina týchto predrečníkov, ktorí tu boli, takto rozprávali, ale práve zdôvodňuje, prečo to nie je dobré, to, čo prezident navrhuje, prečo by sa to veto malo prelomiť. Zaujímavá situácia.

    Strašne veľakrát sme sa rozprávali v Národnej rade o zle nastavenom sociálnom systéme, o nespravodlivo nastavenom sociálnom systéme. Mohol by som pridať ešte jednu charakteristiku, že je to sociálny systém, ktorý sa vysmieva snaživým a pracujúcim, robí si z nich naozaj dobrý deň. A mnohokrát sme navrhovali tento systém zmeniť. Reakciou zo strany vládnych poslancov, tak ako dnes, je mlčanie, ignorácia problému a prípadné útoky na nás, ktorí navrhujeme tento systém zmeniť.

    Aby sme pochopili správne podstatu tohto problému, o ktorom aj dnes tu diskutujeme, musím načrieť trošku do histórie. Podstata, základ, na čom stojí aj tento návrh, ktorý sa objavil v tomto návrhu zákona, siaha do obdobia rokov 2002 - 2006, kedy prvýkrát v histórii slovenského sociálneho systému vznikol inštitút aktivačných prác. Vznikol ako vyjadrenie toho, toho názoru, toho postoja, toho videnia, že keď niekto sa ocitne z akého dôvodu bez práce a je odkázaný na sociálnu dávku, ktorú mu poskytujú tí ostatní, ktorí prácu majú, pretože platia dane a z toho sa financujú sociálne dávky, tak kým si prácu nenájde a má zdravé ruky, môže poskytnúť svoju pracovnú silu, tak ako protihodnotu k sociálnej dávke, ktorú dostáva, má poskytnúť komunite, v ktorej žije, nejakú pomoc, nejaký pracovný výkon, akýkoľvek, podľa toho, čo v danom mieste, v danej komunite je potrebné urobiť. Preto sme aj túto možnosť, túto právomoc dali samosprávam - logicky, komu inému -, aby využili túto voľnú pracovnú silu, dočasne voľnú pracovnú silu k tomu, aby urobili niečo zmysluplné v prospech obce, že aktivačné práce nevznikli ako náhrada zamestnania, ako sa mnohokrát aj dnes do tejto úplne mylnej bočnej uličky mnohí komentátori, poslanci, politici a neviem kto ešte utiekajú, ale ako súčasť sociálnej dávky, ktorá vyjadruje to, že keď dostávaš sociálnu dávku - nielen aktivačný príspevok, celú sociálnu dávku -, tak je tvojou povinnosťou, aby si, ak je to potrebné; zdôrazňujem, ak je to potrebné, ak tá práca existuje; pracoval v prospech tých, ktorí ti ten príjem, ten sociálny príjem, tú sociálnu dávku zabezpečujú. To bol filozofický základ, na ktorom to bolo postavené. Hovorím to preto, lebo som autorom tohto systému a tejto myšlienky.

    Prvýkrát bol naruby alebo silne spochybnený tento systém, obdobným spôsobom ako v návrhu pána prezidenta sa nachádza tento systém, nástupom pani Tomanovej, to znamená nástupom prvej Ficovej vlády. Jej silnou, silným heslom, silnou tézou, ktorou operovala, bolo, že nesmieme ľudí nútiť pracovať, že aktivačné práce sú nútené práce. Vidíte tu zhodu medzi súčasným návrhom pána prezidenta a jeho odôvodnením a vtedajšou rétorikou? Ja len znova pripomeniem, lebo musíme sa vracať, lebo vidím, že nielen bežní ľudia, ale ani komentátori, ani tí, ktorí sa zaoberajú touto politikou, si nepamätajú, žiaľbohu, možno ani dva roky dozadu čo bolo, tak sa musíme vrátiť až desať rokov dozadu. Vtedy došlo k tomu, že aktivačné práce ako nástroj, ako súčasť sociálneho systému boli prvýkrát spochybnené a označené za nútené práce. Napriek tomu, že boli významnou pomocou pre starostov, pre samosprávy, pre občanov žijúcich v daných lokalitách. Aktivačné práce sa začali obmedzovať, redukovať, čo sa týka rozsahu, čo sa týka možností, kto do nich môže vstupovať, rozsahu práce, ktorá je vynakladaná, ktorá musí byť vynakladaná na to, aby ten človek získal ten štatút, ktorý tu je, a, samozrejme, ako jedna z prvých vecí prestali byť povinné, prestali byť povinné v prípade, že aj práca bola. Už to bolo len dobrovoľné, to znamená, bol to príklon k dávno zabudnutým verejnoprospešným prácam, ktoré boli prácou, financované z daní občanov. Ale aktivačné práce nikdy nemali byť verejnoprospešnými prácami, vždy to mala byť len sociálna práca, ktorou človek vyjadruje to, že vynakladá pracovnú aktivitu počas toho, kým dostáva sociálnu dávku, pretože nezarába, nepracuje.

    Čas bežal ďalej a, samozrejme, problém narastal. Nebudem teraz zabiehať veľmi do ďalších súvislostí sociálneho systému, len poviem všeobecnú charakteristiku, že pribudli k nemu nové sociálne dávky za rôzne pseudo alebo aj reálne životné situácie, ktoré úroveň sociálneho príjmu zvýšili na hladinu príjmu z práce. A to sú tie problémy, ako som naozaj mnohokrát a nie teraz, keď všetci vidíme, kam vedie takýto prístup, ale pred rokmi mnohokrát na tejto pôde, mnohokrát v textoch, ktoré som publikoval, písal, že keď tento prístup bude pretrvávať, to je najlepší a najistejší spôsob, ako tuto dáme najväčšiu vlnu a najväčší príval vody na mlyn rastúcemu, rastúcej podpory extrémistických riešení.

    Dneska už všetci vidia, že je to realita. Ale keď som toto hovoril mnohokrát na rôznych fórach, tak reakcia bola, buď že som populista, že chcem ťažiť z rómskej tematiky, že predkladáme snáď až rasistické riešenia, alebo ignorácia. A to prinieslo toto, s čím sa dneska a v ďalších obdobiach budeme stretávať, pretože ľudia neanalyzujú, bežní ľudia. Ľudia nie sú politológovia ani špecialisti na sociálny systém. Oni vidia problémy, ktoré okolo nich sú. Vidia to, že niekto musí tvrdo pracovať, aby si zarobil, a niekto nerobí nič a má skoro taký istý príjem a k tomu sa mu pripájajú ďalšie výhody, ako je priestupková imunita. To znamená, že nie je potrestateľný za priestupky a ďalšie a ďalšie veci, ktoré zákonite v ľuďoch vyvolávajú priam až mučivý pocit nespravodlivosti, frustrácie, pocit, že sa tu spravodlivosti človek nemôže dovolať. Je paradoxné, že napriek tomu, že naozaj toto isté hovorím minimálne desať rokov a nielen hovorím, ako minister pred 10 rokmi som aj vykonal všetky tie veci a fungovali, a že odvtedy, ako nie som minister, bojujem za to, aby neboli deštruované, aby neboli odstránené, pretože to prináša práve ten problém, ktorý vtedy nebol. Vtedy sme nepoznali problém extrémizmu na Slovensku, pretože mu chýbala živná pôda. Živná pôda rastie na pocite nespravodlivosti, nezmyselnosti snaženia a pocitu, že tu nič nerobíme v tejto Národnej rade, že sa tu len hádame a nevieme nič urobiť pre to, čo ľudí trápi a čo potrebujú vyriešiť.

    Súčasné obdobie prvýkrát, súčasné vládne obdobie druhej Ficovej vlády prvýkrát prinieslo vnútorné pochopenie, že tu problém je. Aj to bol veľmi významný pokrok, pretože do ešte nedávnej minulosti za tohto vládneho obdobia som sa tu stretal, že tu nie je problém, že to si ho vymýšľam tento problém, aby som si nahnal svoje nejaké populistické body. Tak prišlo pochopenie, že áno, ten problém tu je. To pochopenie prinieslo vládny návrh zákona, ktorý tu znova máme na stole po vrátení prezidentom. V tomto vládnom návrhu zákona ja vidím pokus o veľkou okľukou o návrat k tej pôvodnej podstate, že človek, ktorý poberá sociálnu dávku, musí niečo robiť, musí niečo odpracovať. Ale je to pokus o okľukou návrat k tomu, čo platilo, že každý, kde práca je, musí pracovať, keď ho o to starosta požiada, a že nemá dobrovoľnosť v tom, že keď sa mu nechce, tak pracovať nebude. Toto je to isté, alebo teda smeruje to k tomu istému, ale nedokonalejšou cestou, pretože tak, ako povedali moji predrečníci, nie všade a nie vždy bude možné tú prácu zabezpečiť. To, samozrejme, bude viesť k tomu, že aj tam, kde sa tá práca čiastočne dá zabezpečiť, ten starosta cúvne, pretože sa dostane do problémov. On bude ten zlý, ktorý niekoho núti pracovať, aby získal nárok na plnú sociálnu dávku a druhý ju má bez toho. A stále má plnú sociálnu dávku. Toto je na tom návrhu nedokonalé. Toto na tom návrhu spôsobí v konečnom dôsledku aj jeho nefunkčnosť. Táto vec nebude fungovať napriek tomu, že v zákone je napísaná. V praxi po nejakých pokusoch bude stále viac a viac miest, kde tí ľudia povedia, radšej si nejdeme páliť prsty, radšej to nechajme tak, lebo prečo by som si mal páliť prsty; až nakoniec to úplne vymizne.

    Ale napriek tomu poviem, že budem hlasovať za prelomenie veta prezidenta, pretože najhoršie, čo sa nám môže stať, je, že teraz bol predložený vládny návrh zákona s nejakým pokusom o síce nedokonalé, ale riešenie a teraz sa nič nebude realizovať a niektorí šikovní politici - ako už mnohokrát - povedia: No pozrite, my sme chceli, ale nedá sa. Ústavný súd nám to nedovolil, alebo bolo riziko, že je to protiústavné. A zasa sa nič nezmení. Zasa bude všetko po starom. A to je to najhoršie. Akurát niekomu budú rásť preferencie, ale nie tým politickým stranám, ktoré sedia v tomto parlamente. Tej politickej strane, ktorá sa do neho chystá v roku 2016, a veľmi sa čudujete, s akou podporou tam vstúpi, ak neprestaneme politikárčiť, ak neprestaneme behať okolo tejto kaše ako okolo horúcej kaše a nezačneme jednoducho rázne a systematicky tieto problémy odstraňovať. Keď nezačneme odstraňovať tú živnú pôdu, na ktorej podpora extrémizmu na Slovensku vyrástla.

    Preto doložím k tomu, že naozaj je antilogické a nepochopiteľné, že popri tom, ako sa navrhuje toto riešenie, ktoré je naozaj ťažšie a zložitejšie, ako to pôvodné, sa zároveň do zákona, tak ako kolega Zajac povedal, vkráda postupne obmedzovanie priestoru na výkon tejto práce a tejto činnosti. Na začiatku mohli túto prácu vykonať bez obmedzení nielen na území vlastnej obce, nielen v intraviláne a extraviláne, ale keď v danej obci nebola práca, ale v susednej bola a ten starosta zas nemal tam dostatok ľudí, ktorí mohli takúto prácu aktivačnú vykonávať, mohol aj z tretej, štvrtej obce doviesť ľudí alebo ich zapojiť do tejto záležitosti a mohli tú prácu vykonávať. A tak to aj fungovalo. Tak to fungovalo. Teraz už to nie je možné. Teraz sa to obmedzuje, zväzuje sa to všetkým možným a je úplne jedno, ako si to odôvodníme, pretože cieľ je dôležitý. Aby sme vytvorili variantné možnosti, pretože život je variantný, Slovensko je variantné, nenájdeme na to od zeleného stola jeden jediný model, ale aby sme vytvorili veľa možností pre práce. A k tomu; pre prácu.

    K tomu, čo bolo povedané, kde by sa ešte tá práca dala vykonávať, poviem jednu vec. No keď ju môže organizovať samospráva, obecná samospráva, mestská samospráva, prečo ju nemôže vykonávať krajská samospráva? Veď to je tiež samospráva. Prečo aspoň týmto smerom nejdeme a nerozšírime ten priestor, aby organizátormi týchto prác, malých obecných prác boli aj VÚC, boli aj župy. A ja si veľmi ľahko viem predstaviť aj to, čo možno teraz niektorým hneď preletelo hlavou, že ale tam sú napísané obecné práce. Veď to je veľmi jednoduché, keď župan môže, má kompetenciu vykonávať veci, ktoré sa dotýkajú viacerých, viacerých obcí, prečo nemôže organizovať obecné služby, ktoré presahujú záujmy jednej obce napríklad. Je to všetko len otázka vôle a nájdenia toho, že sa to dá, pretože keď sa chce, tak sa vždycky dá.

    Takže, vážené dámy, vážení páni, je to síce nedokonalý zákon a bolo by v ňom treba ešte iné veci napraviť, zmeniť alebo doplniť, aby mohlo opäť začať platiť to, že pracovať sa oplatí, aby ľudia mali pocit, že keď sa snažia, tak sú na tom lepšie ako tí, čo sa nesnažia, aby mohol postupne v nich vymiznúť ten pocit nespravodlivosti, zbytočnosti snaženia a toho, že štát podporuje tých, ktorí sa nesnažia. Ale napriek tomu si myslím, že nech tento zákon začne, začne pôsobiť, nech začne fungovať. Nech život ukáže, kde sú jeho chyby, a nech prípadne aj Ústavný súd posúdi, či je, alebo nie je protiústavný. Ale budem hlasovať za prelomenie veta pána prezidenta, pretože len takou cestou sa môžme dostať k dobrým riešeniam, ktoré naozaj niekam povedú. Tak keď sa ukáže, že toto z nejakého dôvodu sa nebude dať, tak ako mnohokrát znova poviem, aj keď sa niektorým to nebude páčiť, príde na moje slová a dostaneme sa k tým racionálnym riešeniam, ktoré tu síce boli pred 10 rokmi, ale asi predbehli dobu, pretože vtedy málokto pochopil, dnes sa k nim vraciame, ale sa to ešte bojíme priznať, že to bolo dobré, a mnohokrát to zakrývame v komentároch úplne falošnými dôvodmi a falošnými motívmi.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca sú tri faktické poznámky. Páni poslanci Pollák, Simon a Novotný.

    Nech sa páči, Peter Pollák.

  • Ďakujem za slovo. Ľudo, som veľmi rád, že budeš hlasovať za prelomenie veta prezidenta, pretože dlhodobá ignorácia tohto problému vlastne spôsobila zvyšovanie napätia aj medzi teda vlastne väčšinovou spoločnosťou a rómskou komunitou. Najlepším liekom proti boju, vlastne proti extrémizmu je teda aktívnosť a prinášanie riešení, ktoré vlastne trápia ľudí v spoločnosti. Ja nechcem hovoriť, že či je to teda tento zákon ústavný, protiústavný, o tom teda nech rozhodne Ústavný súd, ak teda Ústavný súd bude rokovať o ústavnosti. A som presvedčený, že však filozofia tohto zákona je dobrá, správna a napraví vlastne krivdy, ktoré sa tu spôsobili v podstate za tú, za to obdobie, ktoré ten zákon bol v účinnosti.

    Samozrejme, rómsku problematiku nie je možné vidieť iba cez sociálny systém. To som už niekoľkokrát povedal. Je potrebné nastaviť opatrenia tak, aby fakt zo vzdelávacieho systému vychádzali deti tak, aby boli uplatniteľné na pracovnom trhu, aby sme konečne sa vysporiadali s problémami, ktoré trápia majiteľov pozemkov pod rómskymi osadami, bez toho to nepôjde. Je však dobré začať a myslím si, že tento zákon začína riešiť problémy, ktoré trápia ľudí na celom Slovensku, nielen v Banskobystrickom kraji. Preto som veľmi rád, že si pristúpil aj ty konštruktívne k tomuto riešeniu a napriek svojim výhradám vlastne podporíš tento zákon a prelomíš právo veta vlastne prezidenta.

  • S ďalšou faktickou Zsolt Simon.

  • Ďakujem. Ľudo, som veľmi rád, že si vystúpil k tomuto návrhu zákona a trošku si osviežil pamäť. Ja si tiež dobre pamätám obdobie druhej Dzurindovej vlády ako ty, keď boli nepokoje na východe Slovenska preto, lebo sa začali robiť reformy v sociálnej oblasti. V dávkach pre nezamestnaných, pre neprispôsobivých, ale Ficova vláda po nástupe po nás všetky tieto opatrenia zmiernila, zmodifikovala a výsledkom toho je extrémizmus dnes, ktorý tu máme. A práve preto nie je možné povedať, že extrémizmus je výsledkom alebo prehrou pravice. Je prehrou tých, ktorí včas nepochopili, že je treba reagovať na problémy, ktoré ťažia ľudí.

    Ja žijem na Gemeri. Je tam dosť vysoká nezamestnanosť do dnešného dňa. Viem, aká je situácia, a preto viem, že skutočná prehra je tých, ktorí zatvárali oči nad tým, aké sú skutočné problémy, a nepokračovali v tej práci, ktorá bola nastolená v tom čase, a preto je treba osviežiť pamäť.

    Ďakujem ti.

  • S ďalšou faktickou Viliam Novotný.

  • Ďakujem pekne. Myslím, pán poslanec, že si veľmi zoširoka rozanalyzoval celý tento problém úplne do podrobností, ale naozaj rád by som podčiarkol niektoré myšlienky z tvojho vystúpenia. Súhlasím s tebou - a povedal som to aj ja vo svojom vystúpení -, že vládny zákon, tak ako bol schválený, je nedostatočný. Naznačuje určité riešenia a priznáva problémy, ktoré na Slovensku máme, len v praxi tieto riešenia, ktoré prináša, budú skôr nefungovať, ako fungovať, alebo v konečnom dôsledku skôr nenapomôžu riešeniu problému, ktorý treba riešiť.

    Súhlasím s tebou aj v tom, že pripomienky pána prezidenta, ja som ich nazval scestnými a na tom trvám. Tá argumentácia podľa mňa nie je náležitá hlavne pri riešení tohto problému. Faktom ale je, že mali by sme sa držať jednoduchej ľudovej pravdy, ktorú na Slovensku dlhodobo nerešpektujeme, že bez práce nie sú koláče. Peniaze by mali byť za prácu. Nikto nenapáda skutočnosť ústavy, že každý by mal mať nárok dostať finančné prostriedky na prežitie, na živobytie. Ale predsa robiť rozdiely medzi tými, ktorí sú aktívni a chcú sa z tejto hmotnej núdze dostať, a tými, ktorí nie sú aktívni a reálne sú spokojní, že v tej hmotnej núdzi sú, je podľa môjho názoru správne. Ide o to - a ty si na to veľmi dobre poukázal -, že riešenie, ktoré prináša ale tento vládny zákon, v praxi nebude fungovať už aj preto, lebo vykonávanie malých obecných prác je natoľko obmedzené a zviazané, že reálne ten starosta nebude vedieť ponúknuť dostatok pracovných príležitostí, čiže to prihlasovanie sa bude viac-menej formalita. Do budúcna, ak nebudeme riešiť pracovné príležitosti pre nízkokvalifikovaných ľudí aj tým, že budeme rozširovať možnosti, kde by mohli títo ľudia pracovať, nedostaneme ich z pasce chudoby...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči, s reakciou Ľudovít Kaník.

  • Ďakujem kolegom za reakcie. Možno by som doložil len k tomuto, že ozaj teraz možno mnohí začnú vidieť veci v trošku inom svetle, lebo naozaj situácia sa mení. Ona sa mení dávno. Ja som na to upozorňoval. Tu sa len ukazuje, že som mal pravdu a že dochádza k veľmi silným odkazom od voličov a tieto veci treba zásadným spôsobom riešiť. To, pred čím by som chcel upozorniť, je, aby sme teraz nejakým spôsobom sa nenechali vyľakať, odplašiť, znepokojiť rôznymi komentármi, ktoré sa už objavujú a objavovať sa budú, že teraz ideme robiť niektorí, ktorí sa tejto téme venujeme už desať a viac rokov, tak zrazu akože Kotleba light; no nie je to žiaden Kotleba light. Je to riešenie problémov, ktoré reálne existujú. Nezakrývajme si nikdy oči pred problémom, keď je reálny. Pretože reálny problém sa dá odstrániť nie tým, že pred ním zatvoríme oči, ale že ho vyriešime, až vtedy zmizne, nie zatvorením očí.

  • Poslednou prihlásenou do rozpravy ústne je pani kolegyňa Lucia Nicholsonová. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, tento návrh je zlý. On je zlý vo svojej prapodstate. On je zlý preto, lebo diskriminuje. Hovoril o tom pán poslanec Zajac a podľa mňa veľmi trefne, čo sa týka aktivačných prác. Je to o tom, že starosta bude ponúkať aktivačné práce a ten, kto ich nebude akceptovať, tak mu bude vyplatená jedna veľká nula. Toto diskriminuje, jednej skupine ľudí tie aktivačné práce budú ponúknuté, tej druhej skupine ľudí tie aktivačné práce ponúknuté nebudú. To je jeden veľký fakt. To je iba jeden bod, prečo je ten návrh zákona úplne zlý.

    Druhý dôvod je tento: Predstavte si obec, v ktorej je osada, je tam veľmi veľa ľudí a nakoniec dnes je to už jedno, či tam je osada, alebo nie je osada, pretože dnes je veľké percento ľudí na dávkach v hmotnej núdzi. Množstvo z nich robí napríklad vo Veľkej Británii, množstvo z nich je napríklad zamestnaných v Sheffielde alebo kde a ten starosta o tom vie. A ten starosta sedí na tej stoličke povedzme druhé alebo tretie volebné obdobie a on tam chce sedieť aj štvrté volebné obdobie. A to sú jeho ovečky a to sú jeho voliči. Myslíte si, že tento starosta príde za tými ľuďmi, ktorí sú na dávkach v hmotnej núdzi, ale popritom načierno robia vo Veľkej Británii a ponúkne im aktivačné práce? Veď to by bol samovrah, to by bol absolútny samovrah. Toto sa nestane, a preto máte vo vašom protiústavnom návrhu zákona tú barličku, že len v prípade, ak budú aktivačné práce ponúknuté a tá dotyčná osoba ich odmietne, vtedy mu bude vyplatená nula.

    Tento návrh zákona je protiústavný. To, že je protiústavný, vedia na legislatíve v Národnej rade, to, že je protiústavný, vedia na ministerstve práce, to, že je protiústavný, vedia všetci. Ja som to konzultovala s mnohými ústavnými právnikmi, ten návrh zákona je v príkrom rozpore s článkom 39 Ústavy Slovenskej republiky, ktorú si my máme ctiť a podľa ktorej máme hlasovať. Viete to všetci, všetci, ako tu sedíte, vie to aj pán poslanec Kaník, vie to aj pán poslanec Novotný a všetci si pred tým zatvárate oči, lebo Kotleba. Kotleba sem teraz prišiel a, samozrejme, treba niečo hovoriť, len, nedajbože, nepovedzme niečo iné, aby sme sa neznepáčili, lebo však aj my, ešte prídu voľby do nižších samospráv a podobne. Podľa mňa ste v tomto alibisti. Máme článok 39 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý garantuje každému istú sumu, ktorá je potrebná na prežitie, na nocľah, teda na obydlie, na stravu a na základné ošatenie. V prípade, že človeku, ktorý je na dávke v hmotnej núdzi, bude vyplatená nula, takéto rozhodnutie, samozrejme, bude v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

    A vy ste mali dve možnosti, mali ste dve možnosti. Buď otvoriť ústavu, pretože spolu s rómskou koalíciou, s OĽaNO a SMER máte ústavnú väčšinu, vy ste to mohli urobiť. Úplne v pohode by sme sa pridali aj my. Otvorte ústavu, zrušte článok 39 a váš návrh zákona bude čistý. Ja sa tiež nestotožňujem s prezidentovou námietkou čo do nútených prác, ale článok 39 je v tomto prípade absolútne jasný a nemusíte byť ústavný expert a nemusíme vôbec čakať na rozhodnutie Ústavného súdu, pretože to vieme, že to tak je. Neurobili ste to, neurobili ste to! A preto sa nečudujem prezidentovi, že vám ten návrh zákona vrátil. A to, že je protiústavný, vie napríklad aj splnomocnenec pre rómske komunity, pretože sme sa o tom krátko rozprávali na chodbe v Národnej rade.

    Takže prezident to vrátil. A ja vás chcem, vašu pozornosť upriamiť na minulosť, kedy nastúpili rómski reformátori a hovorili, že teda ohlasovali príchod rómskej reformy, ktorá nás okrem iného zachráni pred nástupom napríklad Kotlebu. Bolo to zhruba pred rokom a pol, vtedy sa organizovali tlačové konferencie, behalo sa po Spojených štátoch amerických, zbierali sa všelijaké skúsenosti z rezervácií v Severnej Amerike a každý rozprával o tej obrovskej rómskej reforme. Za ten čas, čo sme všetci čakali na toho Godota, na tú veľkú rómsku reformu v tomto pléne; bol to aj Kaník, bol to aj pán poslanec Novotný, boli to ďalší poslanci, ktorí prinášali návrhy zákonov, ktoré nás v rámci riešenia tzv. rómskej otázky mali posunúť niekam ďalej, všetky ste ich zmietli zo stola, pretože pre vás neboli dosť komplexné, pretože všetci sme tu čakali na rómsku reformu.

    Toto je rómska reforma, po roku a pol sem priniesť protiústavný návrh zákona? Toto má byť ono? Ja sa vôbec nečudujem prezidentovi, že to vrátil. Za ten čas, čo ste vykrikovali o rómskej reforme, tu bol návrh zákona, ktorý nebol protiústavný a vnášal do systému aktivačných prác zásluhu. Hej, bol tam ten princíp zásluhovosti, keď si neodrobíš, tak proste nemáš. Bolo to jedno teplé jedlo denne, ktoré malo byť garantované, tým bol pokrytý článok 39 ústavy. Vyňali sme príspevok na bývanie, to znamená, už sme nemuseli cez článok 39 riešiť bývanie alebo to právo človeka na bývanie a bolo to úplne čisté. A celý ten zvyšok tých peňazí si mal odpracovať, tam bola tá zásluhovosť. Zmietli ste to zo stola. Viete, čo ste vtedy vykrikovali? Že sme asociálni, že tým ľuďom chceme garantovať len jedno teplé jedlo denne. Vážení, možno sme boli asociálni, ale minimálne sme vás tu neobťažovali protiústavným návrhom zákona a to bol jasný dôkaz o tom, že sme to s reformou dávok v hmotnej núdzi mysleli smrteľne vážne.

    Takto smrteľne vážne to myslíte vy, že si fakt dovolíte po roku a pol priniesť reformu, ktorá sa prieči Ústave Slovenskej republiky? Ja to nazývam hanbou. My už teraz pripravujeme podanie na Ústavný súd, budeme zbierať podpisy a určite sa obrátime na Ústavný súd, aby sme si teda vyžiadali výklad vášho návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky.

    Ja osobne si myslím, že je hanba každého jedného poslanca, keď hlasoval za protiústavný návrh zákona, za akýkoľvek protiústavný návrh zákona, pretože ja som ten sľub, ktorý som tu skladala, myslela vážne a okrem iného sa v tom sľube poslaneckom hovorí, že si budeme ctiť Ústavu Slovenskej republiky a že podľa nej budeme aj hlasovať.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne sú tri faktické poznámky. Nech sa páči, Ľudovít Kaník.

  • Lucia, dobré vystúpenie, povedal by som. A je to vec naozaj posúdenia jednotlivých vecí a niekto to posúdi, ako to naozaj je. Ale k jednej veci sa musím vyjadriť, lebo mne to až pripadá nelogické, aj som si to v novinách prečítal, aj si to ešte prečítam veľakrát asi. Jak môže niekto o mne povedať, že tu niečo hovorím a predkladám preto, že minulý víkend dopadli nejako voľby a zrazu sú všetci prekvapení, že pán Kotleba dostal toľko hlasov, koľko dostal. Veď ja desať rokov nielen hovorím, ale robím to isté. Sama si to povedala, už som tu bol mnohokrát s rôznymi návrhmi zákonov. Ako minister som ani netušil o takomto mene a urobil som to, o čom mnohí teraz ešte iba rozprávajú, že by bolo dobré urobiť. Tak už, preboha, držme sa aspoň zdravej logiky, že aspoň niektorí, niektorí majú svoj názor stále ten istý, že sú konzekventní a že presadzujú tie veci preto, lebo ich považujú za správne, a upozorňujú na to, že keď sa nebudú presadzovať, tak to prinesie veľmi negatívne efekty. Takže ja len hovorím, že niektorí možno teraz začnú trošku premýšľať viac, ako premýšľali predtým, ale mne je to jasné už viac než desať rokov, minimálne, Lucia, a keby som išiel k politickým vyjadreniam, tak ešte dávnejšie by som našiel, kde presne v tejto línii bol môj názor stále rovnaký a ten istý.

  • S ďalšou faktickou Viliam Novotný.

  • Chcem sa poďakovať pani poslankyni Nicholsonovej za vynikajúce vystúpenie. Možno len niekoľko poznámok. To, či je vládny zákon protiústavný, alebo nie, povie Ústavný súd. Ja už som veľmi opatrný v hodnotení, ani by som si to netrúfol. Mám už svoje skúsenosti z tohto parlamentu. To nech povie Ústavný súd, ale aj preto, lebo tu existovalo toto podozrenie, som ho v treťom čítaní nepodporil, zdržal som sa hlasovania. Aj dnes sa zdržím hlasovania, po tom, čo odmietnem pripomienky pána prezidenta. Súhlasím s pani poslankyňou, že rómska reforma zatiaľ nezačala. Je tu niečo, čo je napísané v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, je to nejaký pokus, nejaké naznačenie riešení, veľmi vágne, ťažko fungujúce. To, čím nás tu marketingovo zabával SMER aj splnomocnenec pre rómsku problematiku, zatiaľ nezačalo, buďme ale optimisti, čo keď to raz začne. Treba naozaj povedať, že tie riešenia, ktoré sú v tomto vládnom zákone, sú nedostačujúce, nebudú riešiť problém, ktorý na Slovensku máme.

    A ďakujem veľmi pekne pani poslankyni, že to pomenovala, aj pán poslanec Kaník, aj ja ako spolupredkladateľ sme predkladali aj v tomto funkčnom období rad návrhov zákonov, ktoré by určite pomohli riešiť túto problematiku, ale aj vy, pani poslankyňa, ste ich predkladali do tohto pléna. Napríklad aj takéto riešenie, ktoré ste spomenuli, či nie radšej nahradiť peniaze ako dávku v hmotnej núdzi za materiálnu pomoc. Vláda Ivety Radičovej aj vyskúšala takýto model. Vtedy Robert Fico povedal, že nás to tlačí do tretieho sveta. Tak sa choďte pozrieť do niektorej rómskej osady, či nie je náhodou v treťom svete!

    A moja posledná poznámka je, že nehnevajte sa na mňa, pani poslankyňa, keď do určitej miery koketujem s podporou tohto vládneho návrhu zákona. Držím sa možno hesla, že lepšie niečo ako vôbec nič.

    Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou Peter Pollák.

  • Ďakujem za slovo. Ja tie slová, ktoré sú časťou vlastne toho zákona, hovorím už vyše roka. Čiže neviem, prečo teda si zvolila tú rétoriku, že niekto nás ovplyvnil. A mňa tiež nikto neovplyvnil, to už hovorím vyše roka v podstate, že je potrebné prijať takúto legislatívu. Dvadsať rokov čakáme na, na takéto aktivity, ktoré sú časťou tohto zákona. Dvadsať rokov čakáme na to, aby priestupková imunita sociálne odkázaných ľudí tu nebola, a ani ty ako hlavná riešiteľka problému, rómskeho problému počas vlastne predchádzajúceho volebného obdobia si s tým neprišla. Tiež si otravovala ľudí len e-pay kartami a ničím iným a všetci sme mali toho dosť. Nič iné okrem e-pay karty vlastne si, si nepredložila.

    Ja som presvedčený o tom, že rómska reforma je jediné riešenie. Tento zákon je teda štartom. Samozrejme, nemôžme si zatvárať oči a tým pádom, samozrejme, všetci okolo, okolo na rôznych ministerstvách musia intenzívnejšie pracovať k tomu, aby sme s rómskou reformou viac teda pohli dopredu. Isto vieš, že mojím, mojimi kompetenciami je, ja som poradný orgán vlády. Ja teda som ten, ktorý hovorí, že čo sa má robiť, všetky tie ostatné veci nezáležia na mne, ale na ostatných ľuďoch, ktorí teda v tejto krajine vládnu.

    A ešte raz iba zdôrazňujem, čakali sme dvadsať rokov a čakali sme aj počas tvojho pôsobenia ako hlavnej riešiteľky, že či prídeš s takýmito návrhmi. Neprišla si, prišla si s e-pay kartami, ktoré iba otravovali ľudí.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, s reakciou Lucia Nicholsonová.

  • Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky s výnimkou tej poslednej. Pán poslanec Kaník a pán poslanec Pollák, ja vôbec netvrdím, že nie ste konzistentní v tom tvrdení, že treba s tými dávkami v hmotnej núdzi niečo robiť, ja ale namietam, a nie preto som hovorila o Kotlebovi, ja namietam iba to, že ste schopní zahlasovať za niečo, čo nie je v súlade s ústavou. A viete to, že je tam rozpor s článkom 39.

    Nerozumiem, Peter, prečo sa teraz skrývaš proste za tieto veľké slová a zbytočne asaltuješ, keď sme sa na chodbe rozprávali a ty si mi medzi štyrmi očami povedal, že ty vieš, že je tam rozpor s ústavou, takže toto považujem za úplnú špinavosť. V prvom rade totižto ty nie si poradný orgán, v prvom rade si poslanec, v prvom rade si poslanec a ty máš hlasovať v súlade s ústavou, s vedomím, so svedomím, do toho ti nejdem vstupovať, ale s Ústavou Slovenskej republiky. Za to si platený a to nerobíš!

    Takže ja, samozrejme, viem o všetkých snahách, ako aj pána poslanca Kaníka, tak aj pána poslanca Novotného. Ja viem, že sú dlhodobé. Hovorím, ja absolútne s týmto nemám problém. A keď hovoríš, že ja som priniesla e-pay karty, tak upriamim tvoju pozornosť aj na návrh zákona, ktorý som priniesla už ako opozičná poslankyňa do Národnej rady Slovenskej republiky a ktorý bol pripravovaný za ten rok a pol, čo sme boli vo vláde, a to bol reformný návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý nebol protiústavný, a pritom napĺňal všetky tie princípy, ktoré sa snažíte sledovať aj vy.

    Ďakujem.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Dobre.

    Ďakujem pekne. Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu, teda rozpravu k tomuto vrátenému zákonu za skončenú.

    Pán spravodajca, máte záverečné slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, stručne zareagujem na rozpravu a na to, čo v nej odznelo, s čím vystúpili jednotliví poslanci. Začnem pánom Novotným, ktorý vystúpil ako prvý a ktorý začal a často opakoval v rozličných formách vetu, že vládny zákon, vládny zákon je nedostačujúci. To je veľmi jednoduché použiť všeobecné slovo a tváriť sa, že som povedal nejakú odbornú vec, ktorá sa zakladá na pravde. Hovorili ste veľmi všeobecne, pán poslanec, ale konkrétne ste v podstate vypichli len jednu vec a s ktorou čiastočne aj môžem s vami súhlasiť, že môže byť určitý praktický problém pri aplikácii tohto zákona vo väčších obciach. To je pravda. Ja sám som starosta a tiež som rozmýšľal, ako vo svojej obci budem aplikovať tento zákon, ak prejde. Ale treba si uvedomiť, pán poslanec, že je to prelomový zákon, ktorý je mimoriadny za posledných dvadsať rokov. Zavádza prácu za dávky, keď to poviem veľmi všeobecne a veľmi zjednodušene. A to je obrovské pozitívum tohto zákona, ktoré vyváži aj prípadné technické nedostatky, ktoré sa môžu pri aplikácii ukázať, a ja sám predpokladám, že určité technické nedostatky sa aj ukážu a na to bude určité obdobie, aby sa vyhodnotili a aby sa urobila novela tohto zákona.

    Ja si myslím, že pri tak zásadnom zákone, akým tento zákon je, je aj normálne toto očakávať a dopredu to priznať. Napokon, priznali to aj pán minister, prípadne pán štátny tajomník. Áno, že pri tej aplikácii budú určité problémy, ktoré vzniknú. Avizovali aj pán minister, aj pán štátny tajomník, že budú stretnutia s regionálnymi ZMOS-mi, kde sa bude tento zákon preberať aj jeho aplikácia. Ja mám tiež názor, že ten zákon by mal byť obligatórny. Obligátne by mala byť stanovená povinnosť obci ponúknuť prácu, ale možnože to bude druhý krok. Ak sa ukáže, že táto prvá etapa osvetová možno nebola celkom účinná, dobre, bude nasledovať druhý krok, ktorý možno zavedie za určitých podmienok a pripomienok povinnosť obci poskytovať alebo ponúkať prácu.

    Vy ste spomínali príklad obce s 1 600 poberateľmi sociálnych dávok. No ak je 1 600 sociálnych, poberateľov sociálnych dávok, musí to už byť veľká obec a takáto obec má aj určitý aparát ľudí, ktorí vedia tú prácu ponúkať. Ako starosta vám môžem povedať, že tej práce je naozaj veľa a v tomto problém istotne nebude. To každý starosta, ktorý chce tú obec rozvíjať, tak nájde tej práce pre 1 600 ľudí bez problémov, nehovoriac o tom, že tí ľudia nebudú naraz v jeden deň vykonávať tú prácu, ale budú rozdelení do viacerých dní, čiže povedzme v tom vašom prípade to bude niečo cez 300 ľudí. Nehovoriac o tom, že nám vypadávajú zo systému ľudia, ktorí majú nejaké dôvody, starajú sa o člena domácnosti, sú chorí a tak ďalej, čiže opäť máte ten počet nižší.

    Ale opakujem, že pri počte odkázaných 1 600 ide už o veľkú obec, ktorá má jednak svoj aparát a jednak bude tu podporná činnosť úradov práce, ktoré budú mať na to vytvorených koordinátorov. Keď sa dopredu zadefinuje práca, tak sa bude táto práca aj relatívne ľahko kontrolovať, nehovoriac o tom, že riešením v takýchto prípadoch bude práca v tom okolí, kde žijú tí ľudia. Dá sa to aj takýmto spôsobom riešiť.

    Takže ja osobne si myslím, že treba počkať, aká bude aplikácia tohto zákona. Určité riziko vidím ja v tom, že ide volebný rok, čiže môžu starostovia do určitej miery kalkulovať s tým, že môžu stratiť nejakú podporu. Tam bude veľmi dôležité, aby sa regionálne ZMOS-y k tomu postavili zodpovedne a aby tam bol jednotný postup predovšetkým tých susedných obcí, aby neplatilo jedno právo v jednej obci a druhé právo v susednej obci. To bude veľmi dôležité. To bude teraz tá informačná kampaň, ktorá sa bude viesť vo vzťahu k starostom.

    Na druhej strane starosta, ktorý dokáže zapojiť tých poberateľov sociálnych dávok do verejnoprospešných aktivít, ktoré budú viditeľné v tej obci, tak taký starosta zas bude získavať podporu tej druhej časti ľudí, povedzme ktorí pracujú. Takže je to diskutabilné a musíme počkať naozaj, čo tá prax prinesie. Ale, pán poslanec, to vaše vyjadrenie, že tento zákon je nedostačujúci a vágny a neviem čo, nehnevajte sa, to je také už politické zjednodušenie, ktoré viem, že ste museli povedať, lebo ste vystupovali, ale sám viete, že ten zákon je dobrý, a myslím si, že kľudne by ste mohli zahlasovať za tento zákon.

    Pán poslanec Zajac vystúpil s tým, že ide o vykrádanie programu KDH. Povedali ste to, pán poslanec! Viete, ak je nejaké riešenie dobré, tak nemôže byť ani ľavicové, ani pravicové, ani kádehácke, ani smerácke. Ak sa dohodneme na tom, že treba tento problém riešiť a hľadá sa nejaké riešenie a my sme vo vláde a predkladáme nejaké riešenie, no tak teraz máme hľadať len také riešenia, ktoré ani nelíznu nejaké vaše názory? No to sa jednoducho nedá. Takže, pán poslanec, ja to odmietam.

  • Reakcia z pléna.

  • Nerozumiem teraz, o čom hovoríte, pán poslanec, ale, pán poslanec, môžeme si kľudne vydiskutovať, nemusíte vykrikovať po mne, úplne od veci teraz niečo hovoríte. Neviem na vás momentálne zareagovať, ale nech sa páči, keď skončím, veľmi rád sa s vami o tom porozprávam a nemusíme po sebe kričať. Ale také slová, že vykrádanie programu KDH alebo inej strany, to je, jednoducho, ak je riešenie dobré, tak nie je ani, nepatrí ani tej strane, ani onej strane, a sám ste priznali, že toto riešenie alebo aspoň tento trend, ktorým chceme ísť, je dobrý.

    No, vy ste spomínali váš pozmeňujúci návrh, ktorý ste predložili v druhom čítaní. Pokiaľ sa dobre pamätám, pán poslanec, vy ste navrhovali rozšíriť aj okruh subjektov, ktoré by mohli poskytovať prácu. Áno? Ak sa dobre pamätám. Tak ste to prezentovali, lebo hovorili ste o lesoch a tak ďalej. Ja s vami vecne súhlasím a ja to aj zopakujem. Sám som bol zástanca toho, že oveľa ľahšie by sa ten zákon aplikoval, keby viac subjektov mohlo ponúkať tú prácu a povedzme nielen samosprávne, teda nielen vyššia samospráva regionálna, ale povedzme aj štátne podniky, dokonca, dokonca ja by som sa nebál rozprávať o tom, že aj súkromní podnikatelia nech ponúkajú prácu. Ja by som sa nebál toho vôbec. Ale to sú, samozrejme, už otázky veľmi ďalekosiahle.

    Len, pán poslanec, naozaj je tam ten problém, že v Ústave Slovenskej republiky máte zadefinované, že ak nemá ísť o nútené práce, môžu to byť len menšie obecné služby. Čiže ak by sme chceli umožniť aj iným subjektom, povedzme štátnym podnikom alebo vyšším územným celkom, aby mohli byť zapojené do ponúkania práce pre týchto ľudí, museli by sme otvoriť ústavu. Ak by sa otvorila ústava, že by sme okrem menších obecných služieb, alebo že by sme menšie obecné služby zadefinovali iným spôsobom, tak v tom prípade áno, dalo by sa to aj takto riešiť, ako vy navrhujete.

    Ale vy ste hovorili vo svojom vystúpení aj to, že prečo nemôže dať starosta robiť ľudí napríklad na čistenie potokov, alebo niečo také ste povedali, čistenie odvodňovacích kanálov na vzhľad krajiny a na podobné aktivity. No tam zrejme ste, sme sa, možnože vy ste neporozumeli tej argumentácii, ktorá bola v druhom čítaní. Toto všetko je možné, lebo ja vám prečítam zákon o obecnom zriadení. Hovorí, čo sú menšie obecné služby: "Menšie obecné služby sú organizované obcou a sú určené na zlepšenie života, životného prostredia", životného prostredia, "ekonomických podmienok a sociálnych podmienok obyvateľov obce a sú vykonávané v záujme obce." Čiže ak takéto práce aj napríklad na úprave vzhľadu krajiny alebo na protipovodňové, respektíve vodozádržných opatreniach poskytuje obec, tak sú to menšie obecné služby. Vám asi odpovedali na to, že keby tieto práce napríklad ponúkalo povodie, konkrétne povodie daného toku alebo nejaká iná organizácia, áno, v tom prípade by to nebolo možné. Ale ak obec ponúka tieto, takúto prácu, tak vtedy je možná. Čiže tam to nie je tak, že tieto práce obec môže ponúknuť, iné nemôže ponúknuť. Tam je to úplne v poriadku. Je to v súlade s tým, ako zákon o obecnom zriadení definuje menšie obecné služby.

    Potom ste povedali, že, a to hovoril aj pán poslanec Novotný, že problém, ktorý tento zákon nerieši, je ten, že sociálne dávky sú vyššie než príjem z práce. Inými slovami, že ľuďom sa neoplatí zamestnať, lebo budú mať rovnaký alebo dokonca nižší príjem, ako majú zo sociálnych dávok. No to tiež nie je pravda, pretože zákon, ktorý, o ktorom rokujeme, výraznejšie motivuje ľudí nájsť si prácu. Ja vám poviem príklad. Našiel som si, sú dopadové štúdie urobené a napríklad pri rodine, ktorá, kde sú dvaja dospelí a dve deti, z ktorých keď obidvaja nepracujú a sú len na sociálnych dávkach a poberajú povedzme príspevok na bývanie, prípadne niektoré ďalšie príspevky, tak majú príjem úhrnom 517 eur. Po novom, ak sa jeden z nich zamestná, prepáčte, ak sa jeden zamestnal doteraz a bol povedzme aj na minimálnej mzde, tak zarobil 517 eur. Po novom, keď bude ten jeden rodič na minimálnej mzde, ale bude pracovať, bude mať čistý príjem 576 eur. Čiže je tam, je tam aj ten bonus, ktorý má motivovať. Opäť, nikto nevraví, že je všetko, že sú všetky prípady vyriešené, ale tá snaha motivovať ľudí nájsť si prácu aj za minimálnu mzdu je tu rozhodujúca a posúva ďalej ten, tento zákon posúva tento problém ďalej smerom k motivácii ľudí zamestnať sa aj za minimálnu mzdu.

    Pán poslanec Kaník nás kritizoval, že poslanci SMER-u nevystupujú. Neviem, čo je to za móda v poslednom období rozhodovať o tom, kedy majú poslanci SMER-u diskutovať, kedy nemajú diskutovať. Na výbore vystúpil s týmto pán poslanec Brocka, aj tu vystúpil, vystúpil pán poslanec Kaník s týmto. My vystupujeme vtedy, kedy sami uznáme za vhodné, že treba vystúpiť, ale viete, vystupovať len, len aby sa vystupovalo, to je možno vaša metóda a vaše vystúpenie to aj potvrdilo, lebo vy ste opakovali, pán poslanec, komplet vaše vystúpenie z druhého čítania, o ktorom sme už diskutovali v reláciách a iným spôsobom, no ja necítim sám potrebu dookola desiatykrát vypočuť si to isté a hovoriť zas to isté. No tak vy máte nejaký svoj názor, ste ho niekoľkokrát prezentovali, ja teraz prezentujem povedzme názor na záver rozpravy, a v poriadku, možno sa v niečom nedohodneme, ale nevyžadujte vy od nás vystupovať, keď si vy zmyslíte, že máme vystupovať! Potom my budeme zas, môžeme urobiť presný opak a v duchu tejto logiky vás požiadať, nevystupujte vy, pán poslanec, lebo, lebo my tak chceme, že nevystupujte! No tak nechajte to na nás, my sa rozhodneme, kedy budeme vystupovať, kedy sa nám to zdá vhodné a kedy sa nám to zdá zbytočné.

    No nechcem už ďalej zdržovať, takže už len veľmi krátko. Na záver pani poslankyňa Nicholsonová hovorila s autoritou Ústavného súdu, s presvedčením ústavnej sudkyne, že zákon je protiústavný. Neviem presne, kto to povedal, myslím pán poslanec Novotný, pokiaľ Ústavný súd nerozhodne, že zákon je protiústavný, mali by sme sa zdržať takýchto bohorovných vyjadrení. Na to nie je poslanec Národnej rady, aby rozhodoval o tom, či zákon je ústavný, alebo nie je ústavný, môže mať názor, podľa toho nech hlasuje, ale o tom, či zákon je, alebo nie je protiústavný, rozhoduje výlučne podľa Ústavy Slovenskej republiky Ústavný súd. Pokiaľ Ústavný súd takto nerozhodne, alebo predbežným opatrením nepozastaví účinnosť, tak platí prezumpcia ústavnosti a zákonnosti, takže sú to naozaj také skôr politické vyjadrenia. V prípade, že bude Ústavný súd rozhodovať, ak niekto dá podnet oprávnený a legitímny, nepochybujem o tom, že prípadné rozhodnutie Ústavného súdu bude len plusom do lepšieho pochopenia tejto problematiky, a ja sám by som sa aj potešil, keby Ústavný súd zadefinoval, čo je to, čo je to poskytnutie tej základnej sociálnej dávky, čo nie, na čo má ten človek nárok bez ohľadu na prácu, na čo nie. Takže netreba to takýmto spôsobom označovať.

    Tak isto pani poslankyňa Nicholsonová hovorila o tom, že rozhodovať budú starostovia, budú na tom nejakým spôsobom si robiť svoju politiku. Podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi bude uzatvorená dohoda medzi úradom práce a medzi obcou, kde bude jasne stanovené, o akú prácu pôjde, kedy sa bude vykonávať, ako sa bude kontrolovať, to všetko v tejto dohode bude, budú koordinátori, ktorí budú túto prácu kontrolovať. Takže nie je celkom ani táto pripomienka pani poslankyne Nicholsonovej celkom správna, aj keď si myslím, naozaj tá obligatórnosť zrejme bude nevyhnutná, ale počkajme si na to, čo zákon prinesie. V každom prípade ide, vážené pani poslankyne, páni poslanci, o dobrý zákon, ktorý má napomôcť sociálnej spravodlivosti v Slovenskej republike, má motivovať pracovať aj tých ľudí, ktorí nechceli pracovať, a z tohto dôvodu by som chcel všetkých požiadať, aby tento návrh zákona podporili.

    Ešte na záver som chcel povedať, v pripomienkach pána prezidenta je kritizované práve ustanovenie menšie obecné služby. Pán prezident kritizuje vo svojej pripomienke, že nie je zadefinované, o čo ide v prípade menších obecných služieb v zákone o pomoci v hmotnej núdzi. Ale tento právny pojem je zavedený v ústave a je zavedený aj v zákone o obecnom zriadení. Nie je potrebné z hľadiska ústavnosti, aby zákon o pomoci v hmotnej núdzi zasa nanovo definoval tento pojem. Takže aj táto pripomienka pána prezidenta podľa môjho názoru je nadbytočná a z tohto dôvodu ja budem hlasovať a odporúča aj gestorský výbor prelomiť veto pána prezidenta a schváliť zákon v pôvodnom znení.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme druhým čítaním o zákone z 29. októbra 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou. Materiál má tlač 813.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci poslankyni Viere Šedivcovej a prosím ju, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výboroch. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Rokovanie o zákone z 29. októbra 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 813.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania zákona z 29. októbra 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 813).

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor pri rokovaní o zákone z 29. októbra 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    I. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 18. novembra 2013 č. 792 pridelil predmetný vrátený zákon na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.

    II. Vrátený zákon prerokovali: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 91 z 26. novembra 2013 nesúhlasí s navrhovanými zmenami prezidenta Slovenskej republiky a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vrátený zákon schváliť v pôvodnom znení. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 353 z 26. novembra 2013 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vrátený zákon schváliť v pôvodnom znení.

    III. Pripomienky prezidenta Slovenskej republiky uvedené v III. časti jeho rozhodnutia zo 14. novembra 2013 gestorský výbor odporúča neschváliť.

    IV. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 90 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov po opätovnom prerokovaní hlasovať: Po prvé, spoločne o všetkých pripomienkach prezidenta so stanoviskom gestorského výboru neschváliť; po druhé, o zákone ako celku so stanoviskom gestorského výboru schváliť vrátený zákon v pôvodnom znení.

    V. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Vieru Šedivcovú na prerokovanie vráteného zákona v druhom a treťom čítaní v Národnej rade Slovenskej republiky a informovanie Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania vráteného zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 93 z 26. novembra 2013.

    Ďakujem, skončila som.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala tri písomné prihlášky. Za poslanecký klub SDKÚ - DS Ivan Štefanec a potom je to pán poslanec Alojz Hlina a Viliam Novotný.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Ivanovi Štefancovi.

  • Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, ctené kolegyne, vážení kolegovia, milí hostia, dovoľte mi, aby som sa opätovne vyjadril k prezidentom vrátenej novele zákona o kolektívnom vyjednávaní. Chcem povedať do tretice, pretože som to už povedal v prvom čítaní, ako aj v druhom čítaní, tento zákon je zlý, tento zákon je nezmyselný, tento zákon je škodlivý. Tento zákon ide proti slobode podnikania, tento zákon ide proti zdravému rozumu a, bohužiaľ, tento zákon je len víťazstvom ideológie nad zdravým rozumom. Myslí si to aj pán prezident, ktorý uplatnil svoje právo veta a pripomenul, že v čom je tento zákon zlý, ale treba povedať, že ešte stále to nerieši podstatu. Aj keď by sme prijali pripomienky pána prezidenta, aj tak nerieši podstatu tohto zákona a tá je v tom, že človek, ktorý sa má slobodne rozhodovať o tom, aké podmienky dá svojim kolegom v práci, o tom, aké, na akých podmienkach sa dohodnú v rámci platných zákonov, tak do tohto slobodného rozhodovania prichádza niečo, čo je násilné. Každý tvorca pracovných miest má tak byť znásilnený zmluvami, ktoré nepodpísal. Najväčšia obludnosť tohto zákona spočíva v tom, že núti slobodných ľudí dodržiavať zmluvy, ktoré sami nepodpísali.

    Dámy a páni, Slovensko sa ocitlo na historicky najhorších priečkach v porovnaní so svojimi konkurentmi, v porovnaní s inými krajinami. Keď sa pozrieme na rebríček globálnej konkurencieschopnosti, máme historicky najhoršie umiestnenie. Tu sa prepadáme od roku 2006. Keď sa pozrieme na ročenku Doing Business, ktorú robí Svetová banka, máme tam najhoršie umiestnenie. A keď sa pozrieme bližšie na tieto dôvody, tak vidíme, že je to preto, lebo sme zaznamenali najväčšie zhoršenie pri začatí podnikania, respektíve pri vplyve zdaňovania na investovanie a na motiváciu pracovať. Do toho všetkého teraz prichádza toto povinné rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, ktoré priamo atakuje základné rozhodovanie pri podnikaní. Pripomínam, že dnes máme šiestu najvyššiu nezamestnanosť v Európskej únii, ďaleko najvyššiu v strednej Európe, a prinútenie ľudí dodržiavať zmluvy, ktoré nepodpísali, je pri tomto neúmernom zvýšení daní, odvodov a zhoršení pracovného práva len ďalším opatrením, ktoré jednoznačne bráni tvoriť nové pracovné miesta na Slovensku. Aj v tomto prípade sociálny dialóg opäť raz prehral, pretože tento dôležitý zákon o kolektívnom vyjednávaní si vládna strana presadila aj napriek zásadnému nesúhlasu sociálnych partnerov, dámy a páni! Toto absurdné presadzovanie kolektívnych zmlúv je len ďalším dôkazom, že vláda slúži lobistom a nie občanom. Odborárski lobisti s jednostrannou vládou pokračujú v ruinovaní podnikania. Dôsledky tejto zvrátenej ideológie najbolestivejšie pocítia malé firmy a najbolestivejšie pocítia firmy v regiónoch, kde si jednoducho nebudú môcť dovoliť poskytovať také podmienky, ktoré im niekto nadiktuje zhora.

    Paradoxne si socialistickí predkladatelia tento dôsledok zrejme uvedomili a do zákona zapracovali výnimku pre firmy do 20 zamestnancov, ktorú teraz pán prezident pripomienkuje, aby sa zvýšila na úroveň 50 zamestnancov. Logicky sa teda malé firmy budú snažiť nezamestnávať viac ľudí, než aký je tento strop, a výsledky môžme očakávať nielen v menšom počte firiem, nižšej zamestnanosti, ale, samozrejme, aj v prehĺbení regionálnych rozdielov na Slovensku.

    No a ďalším negatívnym dôsledkom takéhoto zasahovania do súkromného vlastníctva je dôležité negovanie jednaní na firemnej úrovni, kde má sociálny dialóg prirodzený význam. Mimochodom, aj na toto upozorňuje pán prezident vo svojej pripomienke, aby sa tento nezmyselný zákon nevzťahoval na firmy, kde už sú podpísané kolektívne zmluvy, pretože automaticky neguje tento sociálny dialóg, ktorý prirodzene prebieha tam, kde má prebiehať, na firemnej úrovni.

    Treba povedať, že myšlienka obmedzenia slobody rozhodovania nie je celkom nová a s týmto povinným rozširovaním kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa už prišla prvá Ficova vláda a vtedy sme to ako poslanci vtedajšej opozície už predložili na Ústavný súd. Treba pripomenúť, že Ústavný súd rozhodoval o tomto podnete až potom, čo vláda Ivety Radičovej tento nezmyselný zákon zrušila. Máme tu ale aj precedens a chcem vám pripomenúť, dámy a páni, že tento precedens súvisí so situáciou v Českej republike, kde takmer analogický zákon posúdil český ústavný súd za protiústavný. Takže je už o čo sa oprieť a je čo porovnávať.

    No a dovoľte mi oznámiť, tak ako som naznačoval už v prvom aj v druhom čítaní, že v prípade, že veto pána prezidenta bude prelomené, a v prípade, že si opätovne odsúhlasíte tento negatívny a nezmyselný zákon, dámy a páni z vládnej strany, tak SDKÚ - Demokratická strana, ale spolu s kolegami z KDH a MOST-u - HÍD podá podnet na Ústavný súd pre protiústavnosť tohto zákona. Je naozaj zarážajúce, že dnes, 24 rokov po krachu socializmu, sa nám takéto socialistické praktiky vracajú späť. Takéto nápady nemôžu mať iné dôsledky a iný koniec ani dnes. Namiesto príkazov zhora, čo majú zamestnanci aj zamestnávatelia robiť, je potrebné dať predovšetkým priestor slobode podnikania, priestor tvorivosti. Myslím si, že je nutné robiť presný opak, než robí tento zákon a než robí, bohužiaľ, aj celá dnešná vláda, je teda potrebné znížiť priame dane, zjednodušiť odvodový systém, znížiť priame daňovoodvodové zaťaženie práce, spružniť pracovné právo a, samozrejme, rozhodovať má prirodzene ten, kto aj nesie zodpovednosť. Túto zodpovednosť mu netreba brať. Povinnosť dodržiavať zmluvy bez toho, aby ich dotyční podpísali, je proti zdravému rozumu. Prehráva tu ale teda nielen zdravý rozum, ale najmä naši občania, a povinné rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa znamená jediné, že naozaj kolektívne pôjdeme ešte všetci rýchlejšie dole vodou.

    Aj preto teda, ak tento zákon dnes bude schválený, prichádzame - ešte raz to chcem zdôrazniť - s podnetom na Ústavný súd.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Kaník.

  • Chcel by som sa poďakovať Ivanovi Štefancovi za dobré popísanie problému. A je naozaj smutné a paradoxné, že práve v tejto situácii, keď sa bojuje o každé jedno pracovné miesto, keď by malo vláde záležať na tom, aby nezamestnanosť nestúpala, ona stúpa z mesiaca na mesiac, je to stále horšie a horšie, tak prichádza s návrhmi, ktoré absolútne nepomáhajú, ale, naopak, škodia pracovnému trhu. Takže v tomto prípade podporím veľmi rád pripomienku prezidenta alebo námietku prezidenta, aj keď ona nič zásadné nerieši, ale aspoň o niečo posúva tú hranicu, lebo aj drobnosť je v tomto prípade dobrá. Ale to nič nemení na tej podstate, že uvedený návrh zákona je protiústavný a je absolútne proti modernému, modernému duchu podpory hospodárskej politiky a ide absolútne proti nej.

  • Ja by som ešte cteným kolegom pripomenul jednu zásadnú vec, ktorú stále hovorím, že treba si uvedomiť, že skutočne nové pracovné miesta, ktoré sú aj dlhodobo udržateľné, nevytvára ani štát a, žiaľbohu a pri všetkej úcte, ani odborári, a preto jednoducho jedine súkromný sektor môže vytvoriť tieto nové pracovné miesta. My stále hovoríme o zlepšovaní podnikateľského prostredia. Myslím si, že každá strana alebo skoro každá strana to má v programe, ale v skutočnosti niekedy sa strašne robia veci, ktoré sú práve proti zlepšovaniu podnikateľského prostredia, a o kvalite podnikateľského prostredia svedčí aj to, akú má pracovnú legislatívu. To znamená, že kritérium samotnej kvality podnikateľského prostredia je legislatíva. Takže, žiaľbohu, toto jednoducho ako je vedené, tak je to zhoršovanie podnikateľského prostredia, ktoré skutočne potrebujeme.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ďakujem aj kolegom za ich pripomienky a podporu, jednoznačne súhlasím s tým takisto, s tým, čo povedali a v čom ma doplnili. Chcem zdôrazniť, že skutočne negatívne následky tejto škodlivej legislatívy budú znášať predovšetkým malí a strední podnikatelia. To je na tom najhoršie, dámy a páni, že v posledných rokoch najhoršie sa majú tí, ktorí vytvárajú pracovné miesta, tí, ktorí poctivo pracujú. Zamestnávatelia, ale aj zamestnanci. Stále sa im ukrajuje - či už z daní, z odvodov - a stále sa im zhoršuje, zhoršujú podmienky pre ich poctivú robotu. Vláda ako keby si neuvedomovala, že si sama píli pod sebou konár a robí presný opak. Namiesto podpory malého podnikania presadzuje ďalšie zákony, ktoré najviac uškodia malým podnikateľom. Toto je exemplárny príklad. Na tejto schôdzi budeme mať ďalšie zákony, napr. daň z príjmu, kde sa zavádza nová nezmyselná daň, tzv. daň zo straty, kedy ju bude musieť platiť každý, aj ten, ktorý nevykazuje zisk. Čiže ten útok proti malým podnikateľom stále pokračuje. Pokračuje v tomto zákone. Pokračuje v dani z príjmu. Bude pokračovať v štátnom rozpočte a skutočne je načase, aby sa vláda spamätala, pretože ľudia, ktorí držia túto republiku, tak sa majú stále horšie a horšie. Namiesto podpory, ktorú si zaslúžia, tak sa stále im len a len zhoršujú podmienky, bohužiaľ, stále ďalšími zlými zákonmi.

    Ďakujem pekne.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Hlina, pripraví sa pán poslanec Novotný.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ja som k tomuto zákonu vystupoval nie raz, dokonca v treťom čítaní, lebo som vravel, že tam máte chybu z pohľadu významu. Nepomohlo nič, nepomohlo. Zdá sa, že prezident ešte plní si aspoň v niečom svoje úlohy a robí vám, v tomto prípade vám spravil brzdu, ale znova vyzerá, že nepomôže. Hej, o piatej to znova dáte a budete sa tešiť, jak ste chytrí. Prosím vás, ja som to tu hovoril na tej absurdite, že nemôžte niečo vyhlásiť za zmluvu, pokiaľ je to jednostranný akt. Hej, čiže už keď sa nezhodneme na tomto, tak to nejdem opakovať, skúsim niečo iné. Skúsim argumentačne niečo iné, že či náhodou, lebo však človek musí veriť do poslednej chvíle, hej, že či to náhodou neotrasie s tým vaším vedomím toho, že čo príde od vašich ministrov, je písmo sväté.

    Som minule pozeral, tu máte ten, omše, tam máte tiež prvé, druhé, tretie čítanie, tak tu vy tiež to máte pomaly za evanjelium, že to prišlo od nich, to je evanjelium, i keď vám najvyšší ústavný činiteľ hovorí, že to je zlé, napriek tomu to dáte. Ja viem, že to znie tak ľúbivo politicky pre vás, teda ako to odargumentujete, že teda aj tým zlým podnikateľom, tým vydriduchom, tým, tým zbohatlíkom a neviem komu všetkým to naložíte a budú musieť kupovať dvakrát do mesiaca topánky, alebo ja neviem proste; viem, že to niekde určite zaznelo, že o čo tu ide v tomto prípade a že jak ste to vy poslanci SMER-u zabezpečili napriek tejto zlej opozícii, ktorá vlastne tomu nerozumie, ale vy tomu rozumiete.

    Vážení, pravda je niekde inde. Vy tomu nerozumiete. Hodnoty sa nerodia na strome, niektoré jablká, ale to je jedna z mála, ony sa vytvárajú, čiže musíte nájsť niekoho, kto ju vytvorí, tú hodnotu, potom ju môžte zdaniť, hej, a máte z nej nejaký sekundárny benefit. To je také, by som povedal, principiálne nepochopenie tohto celého. V tomto, čo vy tu hovoríte, to znie dobre na prvé počutie, na prvý pohľad, keď už nezaberá to, že som sa vám snažil to vysvetliť nielen ja, ale aj kolegovia, keď už nezaberá to, že tu som si to prečítal, že vám to povedala erúzetka, asociácia, dokonca Klub 500, to sú vaši. Klub 500 sú vaši a napriek tomu, že sú vaši, tam je, myslím, jeden pán, ktorému ani nevadí, že sú dane také, aké sú, lebo však jemu nevadia, však on má daňové prázdniny, tak aj oni dokonca hovoria, že to je protiústavné. Aj vaši už, samozrejme, tejto rétorike, čo tu začne byť moderné, že povedala slovensko-americká komora, že to je zlé, tak to radšej nepoviem, ale už mi to vybehlo z úst, lebo to zas odrazíte ako loptičku, čo, nech sa starajú o seba. No, vážení, čiže sa nazbierala celkom slušná kopa ľudí alebo organizácií, ktoré vám hovoria, že to nie je v poriadku, a to neni nejaký Fero, Jožko z Drietomej; pardon, nechcem sa nikoho dotknúť; vcelku rešpektované ustanovizne, ktoré sú aj vaším tripartitným partnerom, tak aspoň by ste mali nejakú úctu vyjadriť tomu, že sa aspoň niekto, kto tu príde odôvodniť, že teda, že nie, nie, nie, vaše obavy sú zbytočné oproti ústavnosti, je to všetko úplne v poriadku. To bude, jak má byť.

    Nuž, keď už aj po všetkých týchto relevantných subjektoch, ktoré majú s tým nejaký rozpor, tak skúsim to povedať ináč, že prečo vlastne vy tým ľuďom nepomôžete, lebo vy to budete predávať, v úvodzovkách, že im pomôžete. Vy im nepomôžete! Vy im ublížite, vy im ublížite, lebo keď sa zhodneme na tom, že hodnoty sa vytvárajú, tak poviem to na jednom príklade, čo môže nastať, ono teoreticky to môže nastať, vzhľadom na to, že vieme, kde žijeme, pod akým vedením a koho vedením, tak to nemôžme ani vylúčiť, i keď sa to prieči dobrým mravom.

    Predstavte si jednu vec, že ja neviem, pani Šedivcová, vy ste odkiaľ? Vy ste tu niekde tak z ťažko skúšaného regiónu, však? Ja neviem, od Revúcej alebo skade, pardon, aby som. Z ťažko skúšaného, a teraz si predstavte, že niekto si vás na 35. poschodí v Chicagu zafokusuje, tú vašu obec, že zrovna tam by prišiel s nejakou gumárenskou výrobou, príklad, aby pomohol tým vašim ľuďom a neviem, čo všetko. Teraz budú analyzovať, že jak teda prísť k vám, hej, do tej vašej obce s tou gumárenskou výrobou a zamestnávať nejakých ľudí. Ale kde, ožijú inde ľudia, keď už v Chicagu zistia, že existuje nejaké Slovensko? Ožijú v Púchove napríklad? A viete, čo sa môže stať? Vieme, kto ovláda gumárenstvo na Slovensku, tak pošle týmto chlapcom do Chicaga, pošle jasný signál: Vážení, do tej malej dedinky, skade je pani Šedivcová, ani nechoďte, lebo my vám tam pošleme takú vyššiu zmluvu kolektívneho stupňa, či jak sa to vlastne volá, tá, to, že to nerozchodíte. Oni si povedia: A to vážne môžu? Áno.

    Uvedomil si niekto tento jeden rozmer, že vy vlastne staviate ľuďom, ktorí by teoreticky rozmýšľali, že by do nejakého segmentu išli v tejto republike pustiť nejakú korunu; nie vybrať, takých, čo vyberajú, tu máte dosť, tých, čo vás prizerajú, ale že doniesť, rozumiete, že doniesť, že priniesť; hej, nejakých tých pár korún, niečo vytvoriť, to zdaniť, predať. A ľudia robia, že ich plašíte, že im poviete, to už nehovorím o tom, že vôbec, že sa začudujete, že ako je možné, že niekto prenesie na mňa nejaký záväzok, čo ja s tým mám, bez môjho vedomia, ale prenesiete.

    A druhá vec, ten rozmer tej konkurencie. Myslíte, že gumárenským gigantom v Púchove sa bude páčiť, že do vašej dedinky niekto chce robiť tiež pneumatiky? No nebude. A jak to využije, keby už na ten just cez všetky nevôle chceli ísť ku vám? Tak ako poslednú šancu, ktorú majú, im povedia: Vážení, ale my vám šupneme takú zmluvu vyššieho kolektívneho stupňa, že to nerozchodíte! My síce v Púchove to vydržíme tú chvíľu, ale vy sem ani neprídete, lebo vám to tak naložíme, že sem neprídete.

    Takže, vážení, neviem, či to stačilo. Povedzte mi; to neni absurdný prípad, no ono je to v podstate absurdný prípad, ale je to reálny prípad. To znamená, to sa môže stať. To neni len gumárenstvo, to je celulóza, ja neviem, Filovi. Myslíte, že sa Filovi bude páčiť, že by niekde, ja neviem, v Hriňovej niekto iný sa mu montoval do remesla, myslíte, že by sa mu to páčilo? Aj odborárov, keď už Fico nepomôže, keď Kaliňák s policajtami nepomôže, keď neviem kto, tak aj odborári im budú dobrí na to, aby neprišla celulózka do Hriňovej, vám garantujem. Čiže čo robíte? Ničíte to, čo vytvorilo aj túto civilizáciu. Viete, že súťaž ľudí, vôľa niečo robiť, ale nechcem ísť od Adama, len to chcem, ja mám niekedy pocit, že vás treba učiť základné parametre, základné.

    Čo je chuť, vôľa vytvárať, viete, niečo úplne od Adama, úplne, že o čom to je. Vy tomu idete postaviť hradby. Tu my máme raz Fila a hotovo. Aj tí vaši odborári, keď Filo bude vedieť, že ostatných investorov vyštve tak, že bude im hroziť, že on môže na nich rozšíriť jeho kolektívnu zmluvu, ktorú on tú chvíľu vydrží, tak on keď bude vedieť, že keď už iný nepríde, tak čo myslíte, že tým vašim odborárom že urobí? Veď to vychádzajte z tej prirodzenosti, ktorá je podnikateľom pre túto chvíľu vlastná a v zásade asi aj potrebná, ale od toho je tu štát, aby nastavoval iné mechanizmy, ale nie také ako vy. Takéto zurvalé, takéto zurvalé, smiešne, absurdné mechanizmy, kde prehlásite niekoho akt záväzný na niekoho iného. Ja prídem do, Masarovi a ja prehlásim, že Masarovičova pivnica je moja pivnica a že ja tam môžem byť dva dni v týždni. Prečo nie? Nesedí, však? Nie, tuto v zásade nemá, aby sme, pán prezident; mimochodom, vôbec nikto tu s vami nepolemizuje, je tu minimum poslancov, ktorých to zaujíma, že prečo ste to vrátili. Ja to hovorím ľuďom, ktorých vy efektívne klamete, že im pomáhate. Vy im efektívne, efektívne ich klamete, efektívne. Fakt až žasnem, že jak sa vám to darí, tou demagógiou úplne obludnou ich presviedčať, že ako im chcete dobre, ale v konečnom dôsledku robíte niečo úplne zle. To znamená, že do tej vašej dedinky, skade vy ste, a tie deti, ktoré ja oceňujem, že sa staráte, že pomáhate, to všetko je v poriadku. Ale keby náhodou chcel ísť nejaký gumárenský, gumárenská fabrika, tak keď toto bude mať, tak si to sakramentsky rozmyslíme. A Filovi už vôbec nie, lebo však ten má krytie také, že ten ani v Chicagu na 30. poschodí sa neodvážia nad tým rozmýšľať.

    Takže, vážení občania, prípadne ak by vás to zaujímalo, že sa trápite, že ráno vstanete a nemáte kam ísť do práce, tak nie je to kvôli tomu, že pán Štefanec vystúpil, hej. Je to kvôli tomu, že my túto krajinu kazíme. My ju kazíme, my jej robíme, ja som bol aj teraz v zahraničí a sme sa na tú tému rozprávali, že to vnímanie tejto krajiny, ako čo je. No stávame sa krajinou, ktorá je vnímaná, že potrebuješ tu poznať piatich ľudí a máš všetko. A to je, viete, Turkmenistan, pardon, nechcem sa, ja nechcem žiť v takej krajine, ale my ten imidž už chytáme. My už chytáme to nastavenie, že takto nás tí ľudia posudzujú, že to je zbytočné byť dobrým, a dobrý produkt, dobrú cenu, efektívne, nízke náklady, dobré riadenie, ja neviem, čo všetko, nájsť dieru v trhu. Načo? Načo? Zbytočné. Stačí poznať Fica, pani Mazúrovú ešte, keď úplne náhodou, keby na Oravu ste potrebovali ísť. A to nie je dobré, lebo ja viem, že vám to vyhovuje, že vás to posilňuje, ale to takto v krajine nefunguje, na takomto princípe nemôžu fungovať.

    Vážení kolegovia, neviem, jak vám ešte ináč povedať. Vám asi už ináč to nepoviem. Poviem to občanom, neverte im ani trošku, neverte im ani nos medzi očami, ak vám hovoria, že vám chcú pomáhať, špeciálne týmto zákonom vám sakramentsky škodia, lebo to je úplne absurdný prípad. Prosím vás, neverte tej demagógii, tomu, že to posilňuje právo, neposilňuje! V konečnom dôsledku to posilňuje tých, ktorí ich držia pri moci a oni si z tejto krajiny, si ju rozparcelovali jak záhradku v konečnom dôsledku a už nepustia nikoho iného, kým to nevydrú, nevydrú všetko, kým nevydrú všetko z tejto krajiny, čo sa ešte dá. Potom zmiznú a my sa tu s tým budeme trápiť. Už nám to začína. Niekto tu zostane a niekto sa s tým bude trápiť. Ja viem, že tí vaši určite nie. Ich to vôbec nezaujíma. Neposilňujte ich aj takouto, takouto naozaj absurditou, absurditou absurdnou, ktorú sem poslal pán Richter - a tým končím -, pán Richter, ktorý si, ja som, ja som, priznám sa, nevedel ani, jak to funguje, že nominovanie štátneho tajomníka na, na základe výberu ministra.

    Takže, vážení, ak si pán Richter vybral za svojho štátneho tajomníka pána Buriana, tak poviem aj občanom, aby ste vedeli, že koho si váš minister, ktorý tu aj takéto absurdity, ktoré vlastne ničia trh tejto krajiny, vybral za štátneho tajomníka. Človeka, ktorý, jak to ešte tak skrátene povedať. My budeme mať možnosť sa o tom rozprávať, lebo predkladám jednu novelu definovania do Občianskeho zákonníka, že čo je úžera, konečne. Lebo všade to je, by ste neverili, vo svete to je, čo je úžera. Ak som, a to, to ešte poviem, vážení, ten bod je posledný a som zvedavý; ak budete hlasovať, že chcete predčasne skončiť schôdzu, že chcete ísť na Vianoce hltať kapustnicu. Ja viem, že kapre, ale povedzte potom tým ľuďom, povedzte aj tým ľuďom, že nechcete rozprávať o zákone o úžere, že nechcete definovať to, čo už inde dávno definované je a kde nebolo, v Čechách, tak minulý rok definovali. To sa na to sakramentsky teším, jak vás budú omínať zadky, prepytujem za výraz, tesne pred, okolo dvadsiateho a budete sa ponáhľať domov, ako to tu zavriete a poviete, čo tam Hlina s jeho úžerou, nech sa páči. Nech sa páči, zdôvodnite si.

    Vážení, úžera, exekúcie, tragédie, problémy s tým spojené, všetci vieme, aké je, predstaviteľov tohto systému, ktorý tu vlastne ničí, rozožiera ako rakovina túto krajinu...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, ale chcem vás upozorniť, hovoríme k inému zákonu, takže nehovoríme o...

  • ...tak tam sedí v pozícii štátneho tajomníka na ministerstve práce a sociálnych vecí...

  • ... na tom istom ministerstve, ktoré toto predkladá. Rozumiete? Však si to, však si to, keď veríte, tak verte, tak aspoň posudzujte.

    Pani predsedajúca, pozrite sa, vám je to zbytočné hovoriť, ja to hovorím občanom. To ešte údajne to zo päť ľudí pozerá, ja to hovorím im a dávam im do súvzťažnosti, dobre? Do súvzťažnosti, aby to chápali, že v čom to má.

    Ako môžte uveriť tomu, že oni bojujú za vaše práva, keď ten istý minister si do pozície štátneho tajomníka nominoval pána Buriana, spolumajiteľa firmy Ex Credit, v rámci ktorého bola konateľom aj firma Pohotovosť. Rozumiete. Jak keď niekto povie Pohotovosť, Ex Credit, tak sa tisíce ľudí trhajú zo sna, cvrkajú si do posteľného prádla. A tento človek je, vážení, štátnym tajomníkom toho ministerstva, ktoré vám predkladá tieto bludy, za ktoré vy idete za chvíľku hlasovať. Však neni to absurdné? Neponúka vám to nejakú možnosť byť kritickejší, že dobre, tak toto, pre túto chvíľu je asi moc, možno niečo na tom je, skúsim sa nad tým; alebo v klube, že niekto povie: Počúvajte, ale nie je na tom niečo pravdy? Či zas útrpne, koľko, šestnásť minút, to odvalíte? Napriek všetkému? Napriek všetkému povedanému?

    A k tej pani Hufkovej, stále mi nechce prezradiť, odkiaľ je, ja si to pozriem a do tej malej obce alebo malého mestečka, či skade to ste, pani Šedivcová, ja verím, že ste sociálne cítiaca, ja tomu verím, ale to ešte nestačí, že môžete viesť túto krajinu. To fakt na to nestačí. To neni dostatočná kvalifikácia. Musíte mať širší pohľad. Tomu sa hovorí, že z vrtuľníka sa pozriem na to. To nestačí naozaj. Riadiť krajinu nie je, stačí byť len akože u niekoho skutočne sociálne cítiaci. Chce to niečo viac. Toto je ten príbeh o tom, kedy vy môžte dokázať, či to niečo viac vo vás je, ako zahlasujete.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami piati poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Mihál.

  • Ja chcem podporiť pána kolegu, pokiaľ ide o takýto zákon o automatickom rozširovaní kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, tak to mnohým zamestnávateľom spôsobí problémy. Ja mám teraz za sebou cestu východ - Orava - Žilina. Napríklad na Orave ma zastavila jedna pani z jednej nejakej menšej firmy a hovorí: Tak, my máme vo firme odbory, aké to majú odbory? ECHOS, pod ECHOS, nie, pod KOVO, pardon, pod KOVO, ale z hľadiska odvetvia patria pod elektrotechnický priemysel, čiže pod ECHOS, a teraz sú, nevedia, čo majú urobiť, pretože oni by veľmi radi s tými svojimi podnikovými odborármi uzatvorili podnikovú kolektívnu zmluvu, dohodli sa na férových pravidlách, výhodách pre svojich zamestnancov, takých výhodách, ktoré budú naozaj osožné v rámci ich firmy, v rámci ich regiónu, v rámci ich skúseností pre vlastných zamestnancov, ale sú v koncoch, pretože keď takúto podnikovú zmluvu uzatvoria, spadne na nich zhora kolektívna zmluva vyššieho stupňa v rámci elektrotechnického priemyslu, v ktorej sú veci, teda tá kolektívna zmluva je známa, vieme dobre, čo tam je, respektíve oni vedia veľmi dobre, čo tam je. A sú to veci, ktoré ich zamestnancom jednoducho nevyhovujú, ale budú to musieť, v úvodzovkách, povinne dostať, aj keď to nechcú, chceli by niečo iné, inú výhodu. A zamestnávateľa to, samozrejme, bude stáť nejaké finančné prostriedky, ktoré bude musieť dať tam a nebude ich môcť dať tam, kde to tí ich vlastní zamestnanci reálne potrebujú, pretože potrebujú niečo úplne iné, ako na nich spadne zhora. Čiže tá snaha o akési, o akési výhody pre zamestnancov, ako to bude dobré, sa v tomto konkrétnom prípade úplne obráti naozaj konkrétne proti týmto zamestnancom.

  • Ja som chcel len pána kolegu Hlinu opraviť, že teraz rokujeme o zákone, ktorý nám sem neposlal minister Richter, ale poslal ho sem sám pán prezident Slovenskej republiky a poslal ho s tým, že on má výhrady voči tomu zákonu, že s ním nesúhlasí a vlastne požiadal takto poslancov za SMER, aby ho zmenili. Požiadal poslancov SMER-u, lebo my sme boli proti tomu zákonu. Pán prezident argumentuje tak, ako sme my argumentovali v rozprave, keď to bolo tu na rokovaní v parlamente. A predstavte si - a to je strašné, lebo tak to bolo aj na výbore -, že SMER nič, ako poslanci SMER-u nepovedia ani prezidentovi republiky, že majú iný názor. Proste bodka. Budeme hlasovať proti prezidentovi a bodka. Bez slov. To je, to je niečo, to je zvrátené najmä v parlamentnej demokracii, lebo to je výraz takej, takej vulgárnosti a neslušnosti voči hlave štátu. Veď povedzte, prečo s prezidentom nesúhlasíte, argumentujte, že prezident sa mýli!

    A možno ešte jednu vetu teda k obsahu toho zákona, lebo ja aj keď budem hlasovať za pripomienky pána prezidenta, tak za ten návrh zákona hlasovať nebudem, lebo ten zákon samotný je zlý. Je zneužitím inštitútu rozširovania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. A v čom je zneužitím? Že sa bude týkať aj tých, ktorí majú podnikové kolektívne zmluvy. Prosím vás, veď to je na hlavu, to je tak zvrátené! Veď má to svoju logiku, rozširovať to na tých, kde kolektívne zmluvy podnikové neexistujú.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Hlina, musím povedať, že cením si vaše vystúpenie, i keď bolo veľmi emotívne, ale musím povedať, že máte veľa ratia a veľa pravdy v tom, čo ste povedali. Je treba povedať možnože aj inými slovami. Štandardná politická strana SMER sľubovala občanom istoty. Predchádzajúce vlády, ktoré postavili Slovensko na cestu rastu, tie istoty nesľúbili, ale nemali kolektívne zmluvy vyššieho stupňa rozšírené pre každého v odvetví. Mali flexibilnejší Zákonník práce a mali menej ľudí na úradoch práce. Táto vláda chce podporovať aj extrémizmus takým spôsobom, že aj tých ľudí, ktorí ešte dnes nájdu prácu, týmto spôsobom zbaví ich práce. Preto je tento návrh zákona zlý. A preto sa nesmierne čudujem, že práve poslanci SMER-u nechcú podporiť v tomto prípade, alebo prijať argumentáciu pána prezidenta, aby kolektívna zmluva vyššieho stupňa neplatila pre každého. Toto je zvrátené.

    Ďakujem pekne.

  • Ja nejako nerada reagujem na emotívne vystúpenia pána kolegu Hlinu, ale keďže nepriamo hovoril o mojom regióne a mala som taký pocit, že trošku dehonestujúco sa vyjadruje o nejakej dedinke, ja by som len uviedla, že naozaj v tom mojom regióne je niekoľko nadnárodných spoločností, ktoré sú veľmi úspešné a manažéri aj majitelia týchto spoločností akceptujú kolektívne zmluvy aj vyššieho stupňa a majú aj veľmi silné svoje kolektívne zmluvy. Ja by som uviedla iba tri teda v tej dedinke malej. Uvediem: Tubex Žarnovica, Knauf Insulation Nová Baňa a Slovalco Žiar nad Hronom, v tom maličkom mojom regióne. A môžete sa spýtať, aký veľký záujem je o prácu práve v týchto spoločnostiach v tom našom maličkom regióne, pretože tu je záruka, že tí zamestnanci dostanú to, čo majú dostať, že okrem tarifných platov majú aj ďalšie benefity. Sú to trináste platy, štrnáste platy, rekondičné pobyty a ďalšie iné benefity. Je tam veľmi dobrá ochrana zdravia zamestnancov, čiže ja by som to nejako takto nedegradovala.

    Ďakujem, iba toľko.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Chcem tiež oceniť, ako pán poslanec Hlina vysvetlil tú zvrátenosť konkurenčnej, konkurenčného obmedzenia práve pre malé podniky, pretože presne to bude dôsledok tohto zákona, že silnejší budú ešte silnejší a najviac budú poškodené malé firmy a najviac v odľahlejších regiónoch, pretože je veľkou, veľkou hrozbou, že tento zákon bude zneužívaný silnejšími firmami, ktoré beztak nemali problém s kolektívnymi zmluvami, ktoré si, samozrejme, robili svoje zmluvy na firemnej úrovni, tam, kde sa to má, ale budú zneužívať svoje konkurenčné postavenie oproti malým firmám, ktoré by sme mali, naopak, podporovať. O tom by mala byť takisto legislatíva. O tom, mimochodom, je pôsobenie Protimonopolného úradu, aby zabezpečil zdravé konkurenčné prostredie, aby pomáhal malým firmám k rozvoju. Tento zákon presne ide opačným smerom a uprednostňuje veľkých oproti malým, ale hlavne, čo je najhoršie, na konci tejto legislatívy bude len viac a viac nezamestnaných. Že SMER uprednostňuje odborárskych lobistov pred zamestnávateľmi, to sme vedeli vždy. Týmto zákonom ale dokázal, že uprednostnil odborárskych lobistov pred občanmi, a ak prelomí prezidentovo veto, tak dokonca uprednostní odborárskych lobistov aj pred prezidentom.

    Ďakujem.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec...

    Pán poslanec Hlina, s reakciou? Treba sa prihlásiť včas, pán poslanec Hlina!

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj za faktické poznámky. Škoda, pani Šedivcová, že sme sa nepochopili. No tak netrafil som ten región, ja som myslel, že ste niekde od Revúcej, ale nevadí, tak skúsim to na tom Knaufe povedať. Oni robia tú minerálnu vlnu tej izolácie, ja neviem čo. Však to je dlhodobé, tam to už robia roky a neviem čo, čiže sa dopracovali historicky vývojovo k niečomu, možno k trinástemu platu, možno k pobytu v Dudinciach, ja neviem, k čomu, k topánkam. Všetko v poriadku. A teraz, zamyslite sa, teraz neviem, či tu je pani Vaľová, a teraz ku nej do Michaloviec by chcel niekto tiež ísť robiť...

  • Reakcia z pléna.

  • Humenného, pardon, išiel tiež chcieť robiť minerálnu vatu trebárs, tiež nejakú takú fabriku, hej? Oni majú úplne iné historické nastavenie, úplne iné, úplne iné. A teraz, keď by mal akceptovať a bude v tom riziku, že musí zobrať to isté, čo má Knauf v Žarnovici, no tak povie, že nejde. Knauf v Žarnovici je spokojný, lebo mu odbudla konkurencia, zákazníci na Slovensku sú nespokojní, lebo sa ceny neznížili, lebo sa nezvýšila konkurencia, a v Humennom budú ráno vstávať a nemajú kam ísť. No tak jak vám to mám ešte plastickejšie povedať, že či to má zmysel, alebo nemá zmysel?

    Však tešme sa, že u vás vašim v Žarnovici sa všetko dobre žije, to je úplne v poriadku, ale doprajme trebárs teoreticky aj v Humennom, aby mohli ísť ráno niekam do roboty. A keď toto prijmete, tak ich o to oberáte. A spotrebiteľov, zákazníkov oberáte o to, že vytvárate trh a trh generuje ceny na základe dopytu, nie na základe toho, ako vy sa zobudíte a chcete, aby vám ľudia za to dali. Ja viem, že títo vaši, to za chvíľku tu takto začnete nastavovať, ale tak to nefunguje. Nefunguje, nefungovalo a nebude fungovať.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte aj mne niekoľko myšlienok k prezidentom vrátenému zákonu o kolektívnom vyjednávaní. Pôvodne som to chcel riešiť len faktickou poznámkou, ale akosi v priebehu tej rozpravy sa tých argumentov nazbieralo možno trochu viacej, preto sa pokúsim ich zhrnúť vo svojom vystúpení.

    Začal by som asi tým, že pán prezident vrátil tento, túto novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní do Národnej rady Slovenskej republiky a prvá reakcia, ktorú som zachytil v médiách, bola, ako je pán minister Richter neobyčajne prekvapený, ako je vláda Slovenskej republiky neobyčajne prekvapená, ako sú hlavne odborári a Konfederácia odborových zväzov prevelice prekvapení, že pán prezident takýto zákon vôbec vrátil späť. Odborári, samozrejme, vychádzali z logiky, že pán prezident často hovorí o tom, ako cíti sociálne, a odborári si mysleli, že teda nemôže sociálny zákon vrátiť do Národnej rady. Odborári totižto cítia a vnímajú tento zákon ako neobyčajne sociálny. Chválapánubohu, v tomto prípade pán prezident konal správne, pretože tento zákon nie je sociálny. A odznelo tu už vo vystúpení pána poslanca Štefanca aj pána poslanca Hlinu, nejdem opakovať to, čo oni povedali, len chcem podčiarknuť, že nie je sociálny. Vôbec nepomáha najslabším. Vôbec nezlepšuje pracovné podmienky pre pracujúcich vo firmách a v továrňach. Vôbec nepomáha zamestnancom. Nie, tento zákon nie je sociálny. Naopak, je antisociálny. Jediní, komu tento zákon pomáha, sú odborári.

    Odborári boli neobyčajne prekvapení a aj vláda, aj pán minister Richter bol neobyčajne prekvapený, že v tomto prípade aspoň čiastočne vypočul pán prezident Slovenskej republiky volanie zamestnávateľských zväzov a združení. Len čiastočne, lebo ten zákon, aj keď budú schválené pripomienky pána prezidenta, čo sa zdá byť dosť málo pravdepodobné, keďže SMER nediskutuje a zrejme je rozhodnutý nehlasovať za pripomienky pána prezidenta; ale aj keby boli schválené pripomienky pána prezidenta, ten zákon by bol naďalej zlý a naďalej antisociálny. Treba ale povedať, že aspoň na konci svojho funkčného obdobia pán prezident ukazuje v praxi, že vie vypočuť aj požiadavky zamestnávateľských zväzov a združení.

    Pán prezident dal dve pripomienky, ktoré sa týkajú toho, aby sa kolektívne zmluvy vyššieho stupňa nevzťahovali na podniky do 50 zamestnancov, čím len reaguje na medzinárodný úzus, že malá firma je do 50 zamestnancov a nie do 20 zamestnancov, ako to chcela presadiť a presadila vláda Slovenskej republiky v novele zákona o kolektívnom vyjednávaní. A veľmi logicky pán prezident dáva návrh, aby sa kolektívna zmluva vyššieho stupňa nevzťahovala na tie podniky, kde už existuje kolektívna zmluva.

  • Ruch v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Poprosím, kolegyne, kolegovia, ešte pán poslanec pokračuje.

    Nech sa páči.

  • Takže logicky pán prezident vo svojej druhej pripomienke hovorí o tom, aby sa kolektívna zmluva vyššieho stupňa nevzťahovala na tie podniky, ktoré majú uzavretú kolektívnu zmluvu. No veď z logiky veci, dnes to tu už znovu odznelo v rozprave, beriem, že odborári majú túžbu rozšíriť kolektívne zmluvy na podniky, kde nie sú. Ale tam, kde je uzatvorená kolektívna zmluva, na čo sa tam má vzťahovať ešte kolektívna zmluva vyššieho stupňa? Čiže podľa môjho názoru je to absolútne logické.

    Dámy a páni, ja podporím obe pripomienky pána prezidenta, tak ako to za náš poslanecký klub povedal aj pán poslanec Štefanec. Napriek tomu ale budem hlasovať proti tomuto nesociálnemu zákonu, pretože ten zákon je naďalej zlý. Je zlý preto, lebo strana SMER, vláda Slovenskej republiky, ktorú tvorí výlučne strana SMER, a Konfederácia odborových zväzov si zamenili sociálny dialóg za sociálny diktát. Tripartita má byť o dialógu. O tom, že hľadáte konsenzus. Nie o tom, že sa minister práce dohodne s Konfederáciou odborových zväzov a presadí si do zákona to, čo vyhovuje odborárskym predákom a odborárskym bossom, a absolútne ignoruje pripomienky zamestnávateľských zväzov a združení.

    Dámy a páni zo SMER-u, tento nesociálny zákon nie je o ničom inom, iba že platíte Konfederácii odborových zväzov za podporu strany SMER vo voľbách v roku 2012. Vy totižto, strana SMER má s Konfederáciou odborových zväzov podpísanú dohodu o spolupráci, v ktorej sa píše okrem toho, že partneri si budú navzájom pomáhať k obojstranne výhodnej spolupráci. Tak takto vyzerá obojstranne výhodná spolupráca medzi socialistickou vládou a Konfederáciou odborových zväzov.

    Dámy a páni, keď znovu prelomíte prezidentovo veto a schválite tento nesociálny zákon, prostredníctvom neho nepomôžete ani jednému jedinému zamestnancovi na Slovensku. Žiadnemu zamestnancovi sa tým nevytvoria lepšie pracovné podmienky. Nepomôžete k vytvoreniu ani jedného jediného nového pracovného miesta, o ktoré by vám zrejme malo ísť, keďže nezamestnanosť na Slovensku je vysoká. Naopak, skomplikujete vytváranie nových pracovných miest a dokonca môžte ohroziť existujúce pracovné miesta. Jediní, komu...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, prepáčte, je po 17. hodine, máte ešte na dlhšie alebo budeme pokračovať hlasovaním? Nech sa páči.

  • Dve vety. Dve vety, pani podpredsedníčka.

    Jediní, komu týmto zákonom pomôžete, sú odborárski bossovia a predáci. Im posilníte ich pozíciu v podnikoch, tam, kde túto silnú pozíciu doteraz nemali.

    Dámy a páni, tento zákon je zlý a škodlivý a chcem vás požiadať, aby ste zaňho nehlasovali. Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vyhlasujem jednu minútu prestávku a budeme pokračovať hlasovaním.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné popoludnie, dámy a páni, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu. Poprosím vás o registráciu v hlasovacom zariadení.

    Pán poslanec Petráš uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 120 o platových pomeroch ústavných činiteľov.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, tlač 781.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať, aby sa Národná rada uzniesla podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku na tom, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 137 za, 1 proti, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 750 z 8. novembra 2013 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet aj ústavnoprávnemu výboru. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali ihneď.

    Dajte, prosím, o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 138 za, 1 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Pán predseda výboru pán poslanec Podmanický uvedie v druhom a treťom čítaní hlasovanie o zákone z 29. októbra 2013 o pomoci v hmotnej núdzi. Je to zákon, ktorý vrátil pán prezident Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie, tlač 812.

  • Hlasovanie o zákone z 29. októbra 2013 o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky, tlač 812.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o všetkých pripomienkach pána prezidenta uvedených v tretej časti spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 19 za, 78 proti, 42 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Pripomienky pána prezidenta sme neschválili.

  • Keďže neboli schválené v druhom čítaní žiadne pripomienky, pristúpime v treťom čítaní v súlade s § 84 ods. 1 k hlasovaniu o zákone ako o celku.

  • Ešte, pán spravodajca, sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu najprv v treťom čítaní. Pýtam sa, či má niekto záujem? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako o celku so stanoviskom gestorského výboru schváliť vrátený zákon v pôvodnom znení.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 88 za, 19 proti, 33 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Národná rada po opätovnom prerokovaní schválila zákon o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý vrátil pán prezident Slovenskej republiky.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, toto boli jediné dva prerokované body. Vyhlasujem krátku dvojminútovú prestávku a budeme pokračovať.

  • Reakcia z pléna.

  • Ešte pán predseda výboru pán poslanec Podmanický, procedurálny návrh.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda, chcem zvolať na základe požiadavky písomnej žiadosti tretiny poslancov výboru, zvolávam zasadnutie výboru pre sociálne veci dnes o 19. hodine.

  • Ďakujem pekne, takže krátka prestávka, 17.12 budeme pokračovať.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní.

  • Zaznievanie gongu.

  • Poprosím vás všetkých, ktorí nemáte záujem o rozpravu, aby ste radšej odišli z rokovacej sály. Dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Mihál, nech sa páči.

  • Ruch v sále.

  • Dámy a páni, pokračujeme v rokovaní. Poprosím vás o pozornosť, pokračujeme v rozprave.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážená pani kolegynka, vážené kolegyne...

  • Ruch v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Prepáčte, pán poslanec. Ešte raz, dámy a páni, pokračujeme v rozprave. Kolegovia!

    Nech sa páči, pán poslanec.

    Mihál, Jozef, poslanec NR SR

    Ďakujem. Oceňujem, že pán prezident vrátil zákon o kolektívnom vyjednávaní späť do parlamentu, a možno na rozdiel od iných ľudí sa tomu ani príliš nečudujem, pretože mám ešte ako minister, bývalý minister práce, sociálnych vecí pozitívnu skúsenosť z procesu prijímania nášho Zákonníka práce, kedy skoro všetci očakávali, že pán prezident v roku 2011 tento náš Zákonník práce nepodpíše a vráti ho do parlamentu. Najmä sa na to tešil pán predseda strany SMER Robert Fico, že sa tak stane. A na veľké prekvapenie týchto našich oponentov vtedy pán prezident zákon bez problémov podpísal. A podpísal ho preto, prečo nepodpísal váš zákon o kolektívnom vyjednávaní. A tie dôvody, ktoré uviedol vtedy a ktoré uvádza pán prezident teraz, sú absolútne každému, kto aspoň trošku rozumie, ako funguje ekonomika, čo je to zamestnanosť, ako to všetko beží, sú tieto dôvody úplne jasné. A ak budete dusiť firmy, podnikateľov, zamestnávateľov nezmyselnými zákonmi s takou akousi škodoradosťou, ktorú tam cítiť, že veď vytrestáte tých zlých podnikateľov...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Pán poslanec, ja sa ospravedlňujem, prepáčte, ale, dámy a páni, pokračujeme v rozprave. Ak nemáte záujem o rozpravu, radšej choďte preč z rokovacej sály.

    Prepáčte, pán poslanec, nech sa páči.

    Mihál, Jozef, poslanec NR SR

    Čiže; ďakujem; keď s takou zvláštnou škodoradosťou sa vysmievate ľuďom, ktorí neraz si naozaj veľmi ťažkým spôsobom zarábajú na to, aby ich firma bola úspešná a aby mohli dať prácu ďalším ľuďom, a keď slepo počúvate to, čo vám hovorí pár odborárskych bosov, ako to už zaznelo, preto, lebo vám zas, naopak, oni sľúbili aj vyjadrili podporu v parlamentných voľbách - čiže niečo za niečo, ja na bráchu, brácha na mne - čiže aj bez toho, že by ste sa zamýšľali nad tým, aké to prinesie dôsledky slovenskej ekonomike, slovenským firmám, slovenským zamestnancom a slovenskej zamestnanosti, bezhlavo schvaľujete zákony, ktorí napíšu, ktoré napíšu niekde na odborárskej centrále, ktoré sú zákonmi, ktoré akurát tak rozširujú moc odborárskych bosov v odborárskych centrálach, ale žiadnym spôsobom neprispievajú k tomu, aby mali zamestnanci lepšie platy, lepšie výhody a aby sa zvýšila zamestnanosť. Takéto zákony sú jednoducho škodlivé a škodia v prvom rade zamestnancom na Slovensku. Preto máme 400-tisícovú nezamestnanosť, pretože prijímate takéto zákony. Ak niekto hovorí o tom, že Zákonník práce; Zákonník práce neovplyvňuje zamestnanosť alebo nezamestnanosť na Slovensku, tak ja hovorím práve naopak. Zákonník práce, zákon o kolektívnom vyjednávaní, zákon o inšpekcii práce, zákon o BOZP, zákon o službách zamestnanosti, všetky tieto zákony, ktoré ste tu dobre sprznili, všetky, celý tento balík pracovnoprávnej legislatívy, ktorý ste svojimi novelami posunuli niekde v prospech odborárskych predákov, všetko toto významným spôsobom prispelo k tomu, že nezamestnanosť na Slovensku sa stále hýbe na úrovni 14 percent napriek tomu, že vami vyslovený sľub pred parlamentnými voľbami o istotách ľudia pochopili najmä tak, že nezamestnanosť na Slovensku klesne. Neklesla vôbec. Ak tu pán minister Richter hovorí v nejakých tlačovkách, že sa podarilo vytvoriť dve- alebo päťtisíc pracovných miest, tak to je absolútne smiešne oproti tomu, koľko ľudí je jednoducho nezamestnaných a ktorí vo vás vkladali nádeje, že prijmete také zákony a budete sa správať tak, aby získali prácu. Pri takýchto zákonoch prácu si ľudia nenájdu. Pán prezident to chápe veľmi dobre, na rozdiel od vás, ale vy skrátka stlačíte to tlačítko, pretože odborársky bos sa dohodol s vaším predsedom, tak budete hlasovať za čokoľvek, čo sem ten odborársky bos posunie. Bez toho, že by ste zvážili, či to je, alebo nie je škodlivé pre Slovenskú republiku.

    Pripomienky pána prezidenta, ktoré sú predložené v zmysle, keď už to má platiť, keď už si to silou presadíte, nie argumentami, ale silou, aby aspoň sa to rozširovanie kolektívnych zmlúv týkalo firiem nad 50 zamestnancov a nie už od 20 a aby sa netýkalo tých firiem, kde je uzatvorená podniková kolektívna zmluva, sú veľmi rozumné a určite ich v hlasovaní podporím. Ak tu niekto bude argumentovať, že to rozšírenie počtu zamestnancov na 50 je málo významné a nič to nevyrieši; akože nevyrieši? Ak aspoň tisíc zamestnancom sa v tomto smere polepší, tak to bude lepšie, ako keď sa stane pravý opak. Je úplne jedno, koľko firiem to zasiahne, dôležitá je tá logika veci. Malý podnik je podnik, aj v zmysle definície Európskej komisie, podnik do 50 zamestnancov a bolo by vhodné, keď už bude prijatý takýto váš zákon, aby sa takáto legislatíva týchto malých firiem jednoducho netýkala.

    A druhá vec, ktorú som už spomenul vo faktickej poznámke. Je úplný, ale úplný nezmysel, aby firma, kde sú odbory, ktoré rokujú so zamestnávateľom na podnikovej úrovni, ktoré veľmi dobre poznajú ten terén, ktorí poznajú ten región, ktorí poznajú tú firmu, poznajú tých ľudí, zamestnancov a vyrokujú pre svojich zamestnancov, pre svojich členov alebo nečlenov podmienky v podnikovej kolektívnej zmluve, aby sa aj na takúto firmu vzťahovalo automatické rozšírenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Včera som bol na Orave, kde mi ekonómka z firmy povedala presne toto. Sú to firma, kde majú miestny zväz OZ KOVO, chcú rokovať s odborármi. Aj rokovali v minulosti a dohodli si podnikovú kolektívnu zmluvu na prospech ich zamestnancov. Dohodli tam také výhody pre zamestnancov, ktoré sú splniteľné v danej firme a ktoré sú prospešné pre daných zamestnancov. Tu zrazu budú musieť rešpektovať podnikovú zmluvu vyššieho stupňa, ktorú v ich prípade uzavrie odborové združenie ECHOS so Zväzom elektrotechnického priemyslu, lebo tam po formálnej stránke patria. Čiže OZ KOVO majú vo firme, spadne na nich kolektívna zmluva ECHOS vyššieho stupňa. Budú mať z toho jednoducho, po prvé guláš. Po druhé sa tam budú vlastne krížiť rôzne záujmy. Ich zamestnanci dostanú nejaké výhody, ale nie také, ktoré by potrebovali. Ale ten zamestnávateľ to skrátka bude musieť financovať. Tie výhody to je, samozrejme, niečo, čo zamestnávateľa istým spôsobom zaťaží. Ak zaplatí povedzme väčší príplatok pri nadčasoch, tak potom nemôže zároveň poskytnúť povedzme o tri dni viac dovolenky. To sa skrátka naraz nedá. Čiže keď napríklad v tejto firme, hovorím príklad, by radi mali zamestnanci o tri dni viac dovolenky, tak ju skrátka nedostanú, pretože zamestnávateľ nebude mať peniaze na to, aby aj poskytol o tri dni dovolenky viac, aj aby povedzme dal vyšší príplatok pri nadčasoch alebo vyššie tarifné mzdy vyplývajúce z kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Výsledok v takejto firme bude ten, keď toto schválite a nepodporíte túto pripomienku pána prezidenta, že v takejto firme jednoducho podnikovú kolektívnu zmluvu neuzatvoria vôbec, lebo budú čakať, čo dostanú nariadené zhora cez kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa. A opakujem ešte raz. Tie veci, ktoré sú dohodnuté v tej kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, ich zamestnancom skrátka vyhovovať nebudú. Budú proti ich záujmu. Nedá sa splniť všetko.

    Čiže táto pripomienka pána prezidenta je, samozrejme, absolútne na mieste a vyzývam vás, aby ste ju podporili. Ak aj schválite celý zákon znova, podporte aspoň túto pripomienku pána prezidenta, lebo je naozaj veľmi dobrá. A tu sa dá aj hovoriť o možnej kolízii s ústavou, pretože takýmto spôsobom zabránite vôli konkrétnych ľudí túto vôľu si naplniť. Celkovo zákon ako taký je škodlivý; ešte raz to zdôrazňujem a tým uzatváram svoje vystúpenie. Za zákon ako taký ja určite hlasovať nebudem. Viem, že tu hovorím zbytočne, že je to zbytočné. Ale musím to znova a znova zopakovať. Tento zákon je škodlivý pre slovenskú ekonomiku, pre slovenské firmy, pre slovenských zamestnancov a vyhovuje len niekoľkým odborárskym bosom, ktorí si takto upevnia svoju moc.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky nie sú na vaše vystúpenie. Pán poslanec, vyhlasujem rozpravu za skončenú, keďže ste boli jediný ústne prihlásený. Pýtam sa ešte raz, chvíľu, pán minister, poprosím, pani spravodajkyňa chcete využiť, nie? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, je to parlamentná tlač 723.

    Poprosím pána ministra dopravy Jána Počiatka, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 723.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi z poverenia vlády Slovenskej republiky uviesť v druhom čítaní na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vláda Slovenskej republiky pripravila návrh zákona v súlade s programovým vyhlásením vlády, a to vytvoriť podmienky pre zlúčenie relevantných regulačných úradov. Cieľom zlúčenia je znížiť počet rozpočtových organizácií v rezorte, ako aj nároky na štátny rozpočet využitím synergických efektov centralizácie prierezových, obslužných a servisných činností a súčasne tak vytvoriť podmienky pre ich ďalšiu činnosť.

    Návrh zákona upravuje zriadenie a postavenie dvoch nových úradov: Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktorý vznikne zlúčením Telekomunikačného úradu a Poštového regulačného úradu, a Dopravného úradu, ktorý vznikne zlúčením Úradu pre reguláciu železničnej dopravy, Leteckého úradu Slovenskej republiky a Štátnej plavebnej správy. Predmetom úpravy je zároveň novelizácia príslušných platných zákonov upravujúcich pôsobnosť jednotlivých úradov. Návrh zákona obsahuje ustanovenia na zamedzenie konfliktu záujmov pri výkone funkcií predsedov a podpredsedov zriaďovaných úradov. V prípade prijatia predložených pozmeňujúcich návrhov bude predseda a podpredseda Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb podliehať právomoci výboru pre nezlučiteľnosť funkcií vo veci konaní na ochranu verejného záujmu a zamedzenie rozporu záujmov.

    Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister, pán poslanec Bagačka je určený spravodajca.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, pán minister, dámy a páni, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 723) v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 16. októbra 2013 č. 837 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením z 20. novembra 2013 č. 341, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením z 12. novembra 2013 č. 249, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením z 12. novembra 2013 č. 228 a Výbor Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií uznesením z 21. novembra 2013 č. 272. Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v spoločnej správe.

    Gestorský výbor odporúča o bodoch 1 až 7, 9 až 16, 18, 20 až 31 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť. O bodoch 8, 17 a 19 hlasovať spoločne s odporúčaním neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 25. novembra 2013 č. 247. Týmto uznesením ma výbor poveril ako spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, skončil som, pán predseda, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Mám, nemám písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa, kolegyne, kolegovia, chcete prihlásiť ústne. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Kolesík ako jediný, nech sa páči do rozpravy.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi veľmi stručne vystúpiť. Nebudem vás zdržovať. Iste ste si všimli v poslednom čase, že sa nám množia problémy, kedy sú najmä deti a maloletí cieľom alebo terčom rôznych nevhodných indivíduí, pedofilov a tak ďalej prostredníctvom spojenia cez internet, teda cez sieť. Deti s nimi komunikujú či už cez pevné počítače, alebo cez mobilné zariadenia. Dnes máme veľmi populárne telefóny, tablety a všetky možné koncové zariadenia. Preto som si dovolil pripraviť veľmi stručný pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade.

    Môj pozmeňujúci návrh spočíva v jednoduchej veci. Z rôznych štatistík vyplýva, že až 73 % maloletých vo veku od 13 do 17 rokov je závislých na internete. Urobiť z internetu lepšie miesto pre deti je jedna z priorít Digitálnej agendy pre Európu. Podľa poznatkov z praxe maloleté deti v Európe vo veku 9 až 10 rokov, ktoré používajú internet, začali v priemere vstupovať do on-line prostredia vo veku 7 rokov. 33 percent používateľov, ktorí využívajú rôzne služby na internete, používa mobilný telefón alebo iné prenosné zariadenie. 77 percent používateľov vo veku 13 až 16 rokov a 38 % detí vo veku 9 až 12 rokov v Európe, ktoré využívajú internet, uviedlo, že majú profil aj na sociálnej sieti. V rámci tých, ktorí používajú sociálne siete, až štvrtina uvádza, že ich profil je verejne viditeľný.

    Problémom je, že telekomunikačný podnik, ktorý poskytuje elektronickú komunikačnú službu, nemôže zablokovať či vypnúť nevyhovujúce webové stránky či hry. Je potrebné hľadať iné nástroje, ktoré budú obmedzovať čas strávený na internete a umožnia rodičom kontrolu času, počas ktorého je ich dieťa na internete. Takéto programové nástroje sú už na telekomunikačnom trhu dostupné, využívajú sa v zahraničí, ale u nás absentuje právna úprava, ktorá by umožňovala ich využitie. Umožňovala, nie prikazovala.

    Teda späť k môjmu pozmeňujúcemu návrhu k tomuto vládnemu návrhu. Dopĺňa sa, mení sa a dopĺňa takto:

    V čl. VII sa dopĺňa bod 5, ktorý znie:

    5. § 41 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

    "(5) Podnik poskytujúci službu pripojenia k internetu je povinný umožniť účastníkovi na jeho písomné požiadanie kontrolované užívanie zariadenia umožňujúceho využívanie služby pripojenia k internetu, ktoré je vo vlastníctve žiadateľa, alebo ktorého vlastník s poskytovaním takejto služby súhlasil. Kontrolovaným užívaním zariadenia sa rozumie možnosť účastníka vzdialene riadiť dobu užívania zariadenia podľa predchádzajúcej vety."

    Toto ustanovenie nadobúda účinnosť 1. septembra 2014, čo sa v prípade jeho schválenia premietne do ustanovenia o účinnosti.

    Odôvodnenie: Tento doplňujúci návrh reaguje na požiadavky praxe v oblasti elektronických komunikačných služieb, ktorá častokrát svojím vývojom predbieha platnú právnu úpravu. Účelom návrhu je zabezpečiť účastníkom možnosť určiť rozsah používania zariadenia umožňujúceho využívanie služby pripojenia k internetu, ako aj samotnej služby pripojenia k internetu. Ustanovenie uľahčí obmedzenie používania takýchto zariadení ohrozenými skupinami. Spôsob poskytnutia kontrolovaného užívania zariadení nie je obmedzený a stanoví si ho podnik sám.

    Ďakujem vám veľmi pekne, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Ide tu o lepšiu ochranu tých najslabších, teda detí, preto vás prosím o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, boli ste jediný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Budeme, pán minister, pokračovať druhým čítaním o vládnom návrhu zákona o výbere mýta, je to tlač 727. Pán minister, poprosím vás o uvedenie zákona.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 727.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor prerokoval vládny návrh zákona dňa 12. novembra 2013 a odporučil ho schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

    Návrh zákona zrušuje a zároveň nahrádza v súčasnosti platný zákon č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Hlavnými cieľmi návrhu zákona sú: zvýšenie ochrany ciest II. a III. triedy pred deštrukčnými účinkami ťažkej nákladnej dopravy, a to zavedením plošného zákazu jazdy na cestách III. triedy, zavedenie možnosti spoplatnenia ciest II. a III. triedy, zvýšenie sankcií za porušenie zákazu vjazdu nákladného vozidla na cestu II. alebo III. triedy. Ďalej zavedenie objektívnej zodpovednosti na úseku mýta, čím sa má docieliť efektívnejšie, rýchlejšie a hospodárnejšie konanie o protiprávnom skutku, ako aj zvýšenie pokút. Ďalej ustanovenie rámca pre poskytovanie európskej služby elektronického výberu mýta na území Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím Komisie 2009/750/ES o definícii európskej služby elektronického výberu mýta a jej technických prvkov, ktorým sa ustanovujú podmienky pre zaručenie interoperability mýtnych systémov, čím zároveň dôjde aj k vykonaniu tohto rozhodnutia.

    Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Určeným spravodajcom je pán poslanec Kolesík, poprosím ho o informáciu.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 727) v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. októbra 2013 č. 839 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 20. novembra 2013 č. 342, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením z 12. novembra 2013 č. 250 a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením z 12. novembra 2013 č. 229. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú, vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, ktorú máte k dispozícii. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 25. novembra 2013 č. 254. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril plniť úlohy spravodajcu a predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2 a § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pán predseda, skončil som svoju spravodajskú informáciu, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu.

    Mám prihlášku od pána poslanca Zajaca za klub Kresťanskodemokratického hnutia. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, vystupoval som v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona, takže teraz sa pokúsim byť stručný. Tento návrh zákona rieši rozšírenie, monitorovanie nákladných áut na cestách II., III. triedy. Rozširuje sa spoplatnenie na cestách I. triedy. Na tých cestách II., III. triedy zatiaľ sa budú len sledovať nákladné autá. Mýto sa zatiaľ bude vyberať s nulovou sadzbou. A ja som v prvom čítaní položil niekoľko z môjho pohľadu závažných otázok, na ktoré som dodneska nedostal odpoveď a súvisia s predloženým návrhom zákona.

    V prvom rade dozvedeli sme sa podľa návrhu zákona, že z dôvodu zvýšenia teda objektívnej zodpovednosti sa na budúci rok vyberie na pokutách o 14,6 milióna viac. Predpokladám, že to je odhad, ktorý vychádza z určitých čísel. Ja si myslím, že to je až príliš vysoké číslo, ale je to môj osobný názor a ukáže sa to až o rok, keď budeme vedieť povedať presne. Čo sa ale presne definuje v tomto návrhu, návrhu zákona, je to, že na ministerstve dopravy sa vybuduje a na prevádzku použije 3 mil. 90-tisíc eur na vybudovanie centrálneho registra priestupkov. Pýtal som sa už v prvom čítaní, či táto suma je vysúťažená, alebo je to znova len nejaký odhad. Takže chcel by som vedieť, či to je odhad, alebo či to je vysúťažená cena, alebo už je dodávateľ, ktorý túto cenu presne zadefinoval.

    Ale čo mi najviac chýbalo v návrhu zákona; a na to som sa pýtal pána ministra, pýtal som sa aj štátneho tajomníka na výbore a nedostal som odpoveď dodneska, a preto sa chcem verejne spýtať, koľko bude zavedenie elektronického mýta na cestách II. a III. triedy stáť Národnú diaľničnú spoločnosť? Pretože v návrhu zákona je táto záležitosť odbitá jednou vetou, a to "náklady súvisiace so spoplatnením ciest II. a III. triedy nulovou sadzbou a zavedením inštitútu objektívnej zodpovednosti budú hradené z vlastných zdrojov NDS".

    Ja sa pýtam: Koľko to bude stáť? O koľko sa rozšíri biznis pre SkyToll na budúci rok? SkyToll bol vysúťažený za prvej vlády Roberta Fica a bol to teda obchod minimálne desaťročia. Firma SkyToll vyhrala toto elektronické mýto za 852 miliónov na 13 rokov. Druhá a tretia ponuka boli zo súťaže vyradené. Boli lacnejšie o 200 miliónov eur. Dneska SkyToll prevádzkuje elektronické mýto na Slovensku a my jej ideme, tejto firme, dať rozšíriť znova zákazku, aby elektronické mýto prevádzkovala aj na cestách II., III. triedy.

    Pán minister, táto otázka na pôde Národnej rady Slovenskej republiky je odo mňa oprávnená: O koľko sa zvýši biznis pre SkyToll na budúci rok skrz toto sledovanie na cestách II. a III. triedy? Dodneska som túto odpoveď nedostal a nejde len odo mňa, nejde len o mňa, že ja dávam túto otázku. Ja sa to pýtam preto, aby aj občania Slovenskej republiky, aj médiá na Slovensku vedeli, koľko to bude stáť, a myslím si, že táto otázka je oprávnená. Myslím si, že každý tak postupujeme aj vo svojej domácnosti, niektorí aj vo svojich firmách, keď si idú niečo objednať. To znamená, objednávame si spoplatnenie na cestách II. a III. triedy, koľko to bude stáť? Mne nie je jedno, či to bude stáť milión, alebo 18 miliónov.

    V návrhu štátneho rozpočtu som našiel pri rozpočte NDS navýšenie pre SkyToll; dúfam, že sa teraz nemýlim; zhruba o 18 miliónov eur oproti roku 2013. Pýtam sa, je toto to navýšenie pre spoplatnenie ciest II., III. triedy? Veľmi by som rád dostal odpoveď, lebo aj verejnosť sa zaujíma o to, koľko to bude stáť. Sú to verejné financie, aj keď prostredníctvom Národnej diaľničnej spoločnosti, ktorej ale je 100-percentným majiteľom, vlastníkom ministerstvo dopravy. Takže je to štátna akciová spoločnosť a občania Slovenskej republiky majú právo vedieť, koľko toto spoplatnenie bude stáť. Koľko zaplatíme SkyTollu?

    S tým súvisí ďalšia otázka, ktorú som položil a stretla sa s pomerne dosť veľkou nevôľou aj u - poviem to rovno - žilinského župana pána Blanára, ktorý je aj novým županom znova zvoleným, ktorému gratulujem. Súčasťou tohto návrhu zákona je totiž vyhláška, ktorá hovorí v § 2: "Správca výberu mýta si môže uplatňovať od vyššieho územného celku náklady súvisiace s výberom mýta na cestách II. a III. triedy na vybudovanie služby, predpis mýta, výber mýta, distribúciu, zákaznícke služby" a tak ďalej. To znamená, tieto náklady na spoplatnenie na cestách II. a III. triedy bude môcť si NDS - správca výberu mýta - požadovať od vyššieho územného celku. Táto vyhláška má účinnosť 1. januára 2014 a ja som sa dodneska nedozvedel, nepočul som od pána ministra, od navrhovateľa, že možno - a teraz budem možno hovoriť zaňho -, že toto bude uplatňované až vtedy, keď cesty, teda keď na cestách II., III. triedy bude mýto vyberané nie s nulovou sadzbou, ale asi so sadzbou, ktorá tomu prináleží. Následne tento výber, táto sadzba bude distribuovaná vyšším územným celkom, ale náklady na toto spoplatnenie budú niesť vyššie územné celky; ale toto som od pána ministra nepočul. Takže zásadná otázka je: Koľko to bude stáť Národnú diaľničnú spoločnosť, spoplatnenie ciest II., III. triedy, a či sa to dotkne, tieto náklady, vyšších územných celkov? To je všetko.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Faktická poznámka pán poslanec Mikloško. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Myslím si, že keď platenie presúvame na II., III. triedu, tak by sme mohli zhodnotiť, ako to fungovalo doteraz, čo sa týka SkyTollu. Keď som počul príspevok pána Zajaca a som si pripomenul, že ja som dal podobné otázky minule v rozprave. A tie otázky boli, čo sa týka súťaže na SkyToll, keď vyhral ten najnevýhodnejší. Už tie demarše Európskej únie skončili, už nemáme žiadne podlžnosti voči nim? Víťaz a dvojka, napríklad firma Kapsch, nás dali k súdu v súvislosti s týmto rozhodnutím.

    Druhá otázka: Už sa efektivita SkyTollu vyplatila, už sa investície vracajú alebo ešte stále nie, stále proste je to, by som povedal, stratové?

    Tretia otázka: Existujú nejaké nezávislé kontroly, napríklad videokontroly, ohľadom kontroly účinnosti toho systému na SkyToll? Viem, že sa to dlho pripravovalo, že sa bude nezávisle paralelne zisťovať, koľko oni nahlásia cez elektroniku a koľko nahlási nejaká nezávislá kontrola. Tak parlament by sa to mohol dozvedieť v odpovediach ešte teraz k tomuto zákonu, keď presúvame platenie, resp. tú kontrolu na druhú a tretiu triedu .

    Ďakujem.

  • Chcete zaujať stanovisko, pán poslanec? Pán poslanec bol písomne prihlásený, dávam možnosť sa prihlásiť ústne. Pán poslanec Choma, končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi využiť túto príležitosť, keďže sa otvára aj zákon o Národnej diaľničnej spoločnosti, aby som predniesol jeden pozmeňovací návrh. Najprv odôvodním.

    Zákon o Národnej diaľničnej spoločnosti vo svojich doterajších ustanoveniach ustanovuje oprávnenie ministerstvu dopravy viesť evidenciu tzv. prioritného infraštrukturálneho majetku. Toto ustanovenie je však nepostačujúce na to, aby ministerstvo dopravy malo kompetenciu vykonávať aktualizáciu špecifikácie tohto majetku. Takáto aktualizácia je časom vynútená, a to najmä v dôsledku vzniku potreby formálnych úprav hlavne v dôsledku nepredvídaných udalostí alebo vyššej moci, legislatívnych zmien v prípade zmeny štandardov účtovania. Preto je potrebné, aby ministerstvo bolo oprávnené zmeniť špecifikáciu prioritného infraštruktúrneho majetku Národnej diaľničnej spoločnosti, a to s cieľom zefektívniť postup pri evidencii a nakladaní s týmto majetkom, čím dôjde k zabezpečeniu presnosti a aktuálnosti evidencie majetku, ktorý má štát záujem chrániť. Napríklad budú sa robiť zlučovacie geometrické plány na parcely pod diaľnicu a to si vyžiada znovu špecifikácie, čo do označenia týchto parciel, alebo majetok, ktorý zanikol a neexistuje, ale stále figuruje v prioritnom infraštruktúrnom majetku. Zmena špecifikácie znamená najmä jeho formálnu zmenu. To jest, ak je teraz ako prioritný infraštrukturálny majetok evidovaných 10 parciel, po zlučovacom geometrickom pláne to bude jedna parcela. To jest, hodnota sa nemení, len formálny zápis, a o toto mi práve ide týmto pozmeňujúcim návrhom.

    Dovoľte teda, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súlade s ustanovením zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    V čl. IV, Zákon 639/2004 Z. z. o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 747/2004 Z. z., zákona č. 664/2007 Z. z., zákona č. 86/2008 Z. z., zákona č. 232/2008 Z. z. , zákona č. 307/2009 Z. z. a zákona č. 317/2012 Z. z. sa mení a dopĺňa takto, navrhujeme doplniť za bod 2 nový bod 3, ktorý znie:

    "V § 2 ods. 6 sa za druhú vetu vkladá nová veta "Ministerstvo vykonáva zmenu v špecifikácii prioritného infraštruktúrneho majetku."."

    Odôvodnenie: Z dôvodu vzniku nepredvídaných udalostí alebo vyššej moci je potrebné, aby ministerstvo bolo oprávnené zmeniť špecifikáciu prioritného infraštrukturálneho majetku a to s cieľom zefektívniť postup pri evidencii a nakladaní s týmto majetkom.

    Doterajšie body 3 až 9 sa prečíslujú na 4 až 10.

    Toľko k pozmeňujúcemu návrhu. Ja ešte si dovolím zareagovať na dve otázky alebo dve pripomienky, a to je opäť verejné obstarávanie na elektronický výber mýta.

    Pán poslanec Zajac, už som tu dvakrát hovoril v tejto miestnosti a stále si to neviete zapamätať a stále to podsúvate verejnosti ako niečo nekalé, že verejné obstarávanie na výber elektronického mýta bolo spravené korektne a zákonne a - ako som už povedal - nie NDS ani nie minister Vážny, ale Úrad pre verejné obstarávanie pod vedením opozíciou nominovaným predsedom pánom Angyalom, ktorý bol v čase vaším koaličným partnerom, vylúčil najlacnejšiu ponuku. Opakujem to preto, lebo opäť je tu podsúvané niečo, čo nie je pravda.

    A čo sa týka pána poslanca Mikloška a k námietkam na Európsku komisiu, všetky boli zamietnuté Európskou komisiou a treba povedať, že Európska komisia už tri roky vyhodnocuje výber elektronického mýta a systém výberu elektronického mýta na Slovensku ako veľmi kvalitný projekt, ktorý dáva za vzor ostatným krajinám Európskej únie.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Faktická poznámka pán poslanec Zajac. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, naozaj k tomu verejnému obstarávaniu na elektronické mýto za prvej vlády Roberta Fica. Ak sú traja uchádzači a druhý a tretí je vyradený a sú lacnejší o 200 miliónov a vyhrá ten, ktorý dá najvyššiu cenu, tak nečudujem sa Európskej komisii, že myslím, že mala päť pripomienok k tomuto verejnému obstarávaniu a naťahovalo sa to, alebo naťahuje sa to veľmi dlho. Neviem, či už je to ukončené, všetky tieto procesy, a Európska komisia keď sa vyjadruje ako kladne k nášmu elektronickému mýtu, tak sa vyjadruje kladne k technickému riešeniu, ktoré je špičkové, ktoré som aj v prvom čítaní pochválil, že ten satelitný systém je veľmi dobrý, je moderný. Len to, čo som povedal pred chvíľou aj vo svojom vystúpení, každý vo svojej rodine alebo vo svojej firme, keď si ide niečo objednávať, aj niečo kvalitné, tak sa pýta aj na cenu. A tá cena je naozaj o 200 miliónov, teda bola vyššia ako ponuka druhého a tretieho uchádzača.

    A ešte jednu poznámku k tomu musím povedať. V prvom čítaní som to hovoril, lebo súvisí to s elektronickým mýtom. Za vlády Ivety Radičovej ministrovi Figeľovi sa podarilo dohodnúť s dodávateľom tohto elektronického mýta nižšie splátky, nižšie ročné splátky, pretože tie splátky ročné boli príliš vysoké. Môžte si to pozrieť v návrhu štátneho rozpočtu, vášho návrhu štátneho rozpočtu. Tam to je, a preto ma to prekvapilo, aj na výbore som sa pýtal, prečo je tam to navýšenie o 18 miliónov eur oproti roku 2013. Je to preto, že sa bude platiť za cesty II., III. triedy za monitorovanie? A na to som odpoveď nedostal.

  • Ďakujem pekne. Ja len krátko zareagujem na ten príklad, že keď si v rodine niekto niečo kupuje, isto áno, súhlasím, ale nikto v rodine sa nemusí riadiť zákonom o verejnom obstarávaní. A v tomto prípade to bolo nevyhnutné a ja už tu nejdem opakovať a poprosím, pán poslanec, keby ste si to raz pre vždy zapamätali.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Pán spravodajca? Nie. Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán minister, poprosím vás ešte v druhom čítaní o uvedenie vládneho návrhu zákona č. 513 o dráhach. Je to tlač 722.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 722.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, predkladám do Národnej rady Slovenskej republiky na druhé čítanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Dôvodom predloženia návrhu je transpozícia smernice Komisie 2013/9/EÚ z 11. marca 2013, ktorou sa mení a dopĺňa príloha 3 k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/57/ES o interoperabilite systému železníc v spoločenstve. Transpozičná lehota je určená do 1. januára 2014. Transpozíciou smernice Komisie 2013/9/EÚ sa dopĺňajú subsystémy železničného systému o nový základný parameter: prístupnosť osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou.

    Návrhom zákona sa súčasne upravujú a precizujú ustanovenia, ktorých zmena vyplynula z aplikačnej praxe zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov. V článku II sa navrhuje zmena zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach v znení zákona č. 260/2007 Z. z. a zákona č. 540/2008 Z. z., týkajúca sa predkladania rozvojových programov verejných prác.

    Návrh zákona je v súlade s ústavou, so zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie.

    Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Ešte raz pán poslanec Kolesík ako spravodajca z výboru pre hospodárske záležitosti.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 722), v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 16. októbra 2013 č. 836 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tieto výbory: ústavnoprávny výbor svojím uznesením z 20. novembra 2013 č. 340, výbor pre hospodárske záležitosti svojím uznesením z 12. novembra 2013 č. 228 a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj svojím uznesením z 21. novembra 2013 č. 130.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú nasledovné, vyplývajú nasledovné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe k tomuto návrhu zákona. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 25. novembra 2013 č. 257. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spravodajcu predložiť návrhy podľa príslušných paragrafov rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky: za klub KDH pán poslanec Pavol Zajac, za klub MOST - HÍD Árpád Érsek.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Pavlovi Zajacovi.

  • Vážená pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, nedá mi, aby som sa ešte nevyjadril k predchádzajúcemu návrhu zákona. Keď som tu položil jednoduchú otázku, položil som ju už v prvom čítaní, položil som ju v druhom čítaní, koľko bude stáť NDS monitorovanie elektronického mýta na cestách II., III. triedy, považujem to za aroganciu vládnej strany SMER a pána ministra nielen voči mne ako opozičnému poslancovi, ale aj voči verejnosti. Občania majú právo vedieť, koľko to bude stáť. Sú to štátne peniaze a NDS je štátna akciová spoločnosť, ktorej 100-percentným vlastníkom je ministerstvo dopravy.

    K tomuto návrhu zákona o dráhach. Som rád, že z navrhovaného zákona vypadlo to, čo sme kritizovali v prvom čítaní, a to, že prevádzkovateľ na dráhach, teda bolo navrhované, že by si mohol na niektorých vlakoch neuplatňovať zľavnené lístky. Som rád, že to vypadlo. Ale unikla nám v prvom čítaní jedna záležitosť, § 16, teda body 9, 10, 24, ktoré teraz popíšem a pozmeňujúcim návrhom sa pokúsim zvrátiť a vylepšiť tento návrh zákona.

    Dámy a páni, v bodoch 9, 10 a 24 v tomto návrhu zákona sa zavádza to, že vlakové čaty vo vlakoch, ktoré smerujú na Ukrajinu, mimo schengenského priestoru, budú mať za povinnosť vlakové čaty kontrolovať doklady, to znamená cestovné pasy a víza občanov, ľudí, ktorí cestujú cez túto hranicu a naopak. Považujem to za porušenie kompetenčného zákona, pretože ochranu štátnych hraníc má na starosti ministerstvo vnútra a nie ministerstvo dopravy a túto činnosť doteraz vykonávali policajti alebo teda pracovníci ministerstva vnútra. Preto pozmeňujúcim návrhom, ktorý som pripravil spolu s kolegom Hudackým, sa snažíme o to, aby v tomto návrhu zákona tieto body vypadli preč a hranice aj schengenskú hranicu strážili pracovníci ministerstva vnútra a nie ministerstva dopravy. Na odľahčenie musím povedať, že v lietadlách tak isto nekontrolujú pasy a víza letušky, v autobusoch šoféri autobusu, ale vykonávajú to pracovníci ministerstva vnútra. A preto mi dovoľte, aby som prečítal pozmeňujúci návrh.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca a Jána Hudackého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, parlamentná tlač 722.

    Bod 1. V čl. III sa vypúšťajú body 9, 10 a 24.

    Ostatné body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Pozmeňujúci návrh v bodoch 9, 10 a 24, ktoré sa vypúšťajú a súvisia s novelizáciou zákona 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach, ktorý je súčasť vládneho návrhu zákona 513, a so zavedením povinnosti pre dopravcu, t. j. pre vlakové čaty, presvedčiť sa, že všetci cestujúci vlastnia platné cestovné doklady požadované pre vstup na územie Ukrajiny. Problémom vládnej novely je, že zavádza povinnosť vlakovým čatám pred odchodom vlaku z pohraničnej stanice skontrolovať, skontrolovať pred odchodom vlaku z pohraničnej stanice na území Slovenskej republiky do štátu, ktorý nie je členským štátom Európskej únie a schengenského priestoru (v súčasnosti je to iba Ukrajina), či všetci cestujúci sú držiteľmi platných cestovných dokladov požadovaných na vstup do prijímacieho štátu. Za nedodržanie tejto povinnosti hrozí dopravcovi sankcia vo výške 1 000 eur.

    Navrhovaná právna úprava je v rozpore so zákonom č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, to znamená kompetenčný zákon, ktorý v § 11 písm. a) určuje ako hlavnú kompetenciu pri ochrane a správe štátnych hraníc Slovenskej republiky, ako aj pre cestovné doklady výhradne Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Táto kompetencia ministerstva sa uvedenou novelou zákona o doprave na dráhach narúša.

    Naozaj by ma zaujímalo, čo viedlo ministerstvo dopravy k tomu, že chce túto kompetenciu preniesť na vlakové čaty a sprievodcov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka, dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • Ja sa stávam odborníkom na dopravu, prepáčte, ale podporujem tento návrh pána Zajaca. Nedávno som išiel cez tú horúcu hranicu, nebola to prechádzka ružovým sadom, videl som tam neformálne kontroly našich vnútrakov a ja si myslím, že pri východe zo Schengenu to takto má byť. To isté bolo, aj keď sme sa vracali naspäť do Košíc. To je prvá vec.

    A druhá vec, ešte k tomu predchádzajúcemu. Pán poslanec Choma, prepáčte, že to teraz hovorím, alebo aj pán minister dopravy, čo sa týka nášho pojednávania s Európskou úniou, dobre, je to zariadené, ale čo sa týka odpovede na efektivitu SkyTollu, čo sa týka vracania investícií, čo sa týka nezávislých kontrol ohľadom toho, ako SkyToll v skutočnosti funguje, na to mi nikto nič neodpovedal. Keď sa nič nedozviem, tak sa to vo štvrtok opýtam pána ministra. Ja viem, že tá ponuka bola taká, že o 200 miliónov lacnejšiu firmu sme vyhodili, ktorá má v Česku, v Poľsku, v Maďarsku tieto systémy - čiže my sme kľudne do toho mohli zapasovať tiež - a dali sme to firme, ktorá teda bola podstatne, podstatne drahšia; o tomto tu už reč bola, ale to išlo nejako do stratena.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem, samozrejme, podporiť môjho kolegu Pavla Zajaca ako spolupredkladateľa tohto pozmeňovacieho návrhu. V každom prípade skutočne ma zaujíma, pán minister, čo bolo dôvodom a cieľom vlastne takto prehodnotiť kompetencie pracovníkov ministerstva vnútra pri kontrole platných dokladov. Môžem to tak trochu odľahčiť, že pravdepodobne vedel by som si predstaviť, aby vlakové čaty sa tak informatívne opýtali cestujúcich, či všetko majú v poriadku, ale to je všetko. Ale v každom prípade tá riadna kontrola musí prebiehať cez kompetentných ľudí a keďže to má v kompetencii ministerstvo vnútra, ja si myslím, že to je tiež porušením kompetenčného zákona. A takisto neviem celkom teraz prehodnotiť, ale určite bude to problém aj v súvislosti s dohodou o schengenskom priestore. Rozhodne, ak by sme sa spoliehali len na to, že ten pohraničný priestor je čistý, že tam nie sú prevádzači, že jednoducho tam neprechádzajú v podstate rôzne tzv. živly, tak mohli by sme o takejto kompetencii uvažovať, ale opak je pravdou, a preto je treba, aby sme skutočne túto kompetenciu prisúdili tomu, komu patrí.

    Ďakujem.

  • Poprosím ďalšieho vystupujúceho, pána poslanca Árpáda Érseka.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, Národná rada, dovoľte mi predniesť pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu. Jedná sa o jednu veľmi malú vec, a to je označenie železničných staníc v jazyku národnostných menšín, čiže o zosúladenie zákonných noriem, ktoré vychádzajú z Úradu pre reguláciu železničnej dopravy, ktorý má na starosti práve tieto železničné tabule, a zákona o používaní jazyku národnostných menšín. Minule sme predniesli zákon, ktorý sa nepodarilo presadiť v Národnej rade, boli by sme radi, keby toto pozitívne gesto bolo v tomto smere, a preto mi dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Podávame tento pozmeňovací návrh:

    1. V čl. I sa za bod 19 vkladá nový bod 20, ktorý znie:

    "V § 30 ods. 1 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie:

    "f) na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu železničnej dopravy (ďalej len "úrad") v určenej lehote označiť prevádzkované stanice v jazyku národnostných menšín."."

    Doterajšie písmená f) až l) sa označujú ako písmená g) až m).

    Doterajšie body 20 až 43 sa označujú ako body 21 až 44.

    Odôvodnenie: Dopĺňa sa nová povinnosť prevádzkovateľa železničnej dráhy označovať prevádzkované železničné stanice v jazyku národnostných menšín, a to na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu železničnej dopravy. Povinnosť sa týka vykonania rozhodnutia Úradu pre reguláciu železničnej dopravy, ktoré je úrad povinný vydať pre obce ustanovené na základe zákona č. 184/1990 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov. V navrhovanom prípade nejde o zmenu názvu prevádzkovaných železničných staníc, ale o doplnkové označenie názvu obce v jazyku národnostnej menšiny. Prevádzkovateľ železničnej dráhy je povinný označiť prevádzkované stanice v jazyku národnostnej menšiny v lehote, ktorú určí Úrad pre reguláciu železničnej dopravy v rozhodnutí.

    2. V čl. I bod 31 znie:

    "V § 101 písmená a) a b) znejú:

    a) ministerstvo,

    b) úrad a."

    Odôvodnenie: Legislatívno-technická zmena.

    3. V čl. I sa za bod 31 vkladajú dva nové body 32 a 33, ktoré znejú:

    "32. V § 103 ods. 3 sa za písmeno f) vkladá nové písmeno g), ktoré znie:

    "g) rozhoduje o umiestnení označenia staníc v jazyku národnostnej menšiny v obciach podľa osobitného predpisu."."

    Doterajšie písmená g) až v) sa označujú ako písmená h) až x).

    Poznámky pod čiarou k odkazom 31aa) a 31ab) znejú:

    "31aa) § 4 ods. 3 zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov.

    31ab) § 2 ods. 2 zákona č. 184/1999 Z. z."

    33. V § 103 sa dopĺňa odsekom 6, ktorý znie:

    "(6) Úrad v rozhodnutí podľa § 103 ods. 3 písm. g) určí prevádzkovateľovi dráhy lehotu pre splnenie povinnosti podľa § 30 ods. 1 písm. f), ktorá nesmie presiahnuť tri mesiace. Označenie stanice v jazyku národnostnej menšiny musí zodpovedať označeniu obce ustanovenému osobitným predpisom, na území ktorej sa stanica nachádza. Náklady označenia stanice v jazyku národnostnej menšiny sa uhrádzajú v rozpočtovej kapitole úradu."

    Doterajšie body 32 až 44 sa označujú ako body 34 až 46.

    Odôvodnenie: Úrad pre reguláciu železničnej dopravy so zákona rozhoduje o umiestnení označenia železničnej stanice v jazyku národnostnej menšiny, pričom je povinný tak urobiť vo všetkých obciach, v ktorých sa v zmysle zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov používa jazyk národnostnej menšiny v úradnom styku a nachádza sa v nich železničná stanica. Navrhovaná zmena sa týka celkovo asi 144 obcí.

    Navrhovaná úprava je okrem iného aj v súlade s Rámcovým dohovorom na ochranu národnostných menšín, ako aj s Európskou chartou regionálnych a menšinových jazykov, v zmysle ktorej sa Slovenská republika zaviazala umožniť a podporiť používanie alebo prevzatie tradičných a správnych miestnych názvov v regionálnych alebo menšinových jazykoch.

    Vlastný jazyk je základom, základným znakom identity každej národnostnej menšiny. Aktívne vystupovanie štátu pri ochrane jazykov národnostných menšín je dôležité nielen z hľadiska ochrany kultúr národnostných menšín a etnických skupín, ale aj z hľadiska ochrany života, zdravia, bezpečnosti a majetku príslušníkov národnostných menšín.

    Úrad pre reguláciu železničnej dopravy je povinný v rozhodnutí o umiestnení označenia železničnej stanice v jazyku národnostnej menšiny určiť prevádzkovateľovi dráhy lehotu na označenie prevádzkovaných železničných staníc v jazyku národnostnej menšiny. Táto lehota nesmie byť dlhšia ako tri mesiace. Označenie prevádzkovaných železničných staníc v jazyku národnostnej menšiny musí zodpovedať označeniam obcí, ktorých zoznam je na základe § 2 ods. 2 zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov ustanovený nariadením vlády Slovenskej republiky č. 221/1999 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 534/2011 Z. z.

    Všetky náklady súvisiace s umiestnením označenia sa uhrádzajú zo štátneho rozpočtu, z rozpočtovej kapitoly Úradu pre reguláciu železničnej dopravy.

    4. V čl. I bod 36 znie:

    "36. Za § 112 sa vkladá § 112a, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "112a Prechodné ustanovenia k úprave účinnej od 1. januára 2014.

    (1) Preukazy na vedenie dráhového vozidla vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona strácajú platnosť uplynutím doby desať rokov odo dňa ich vydania. Preukazy na vedenie dráhového vozidla vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ktoré platia viac ako desať rokov, strácajú platnosť 31. decembra 2014.

    (2) Úrad je povinný vydať rozhodnutia podľa § 103 ods. 3 písm. g) do troch mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona."."

    Odôvodnenie: Ide jednak o legislatívno-technickú úpravu pôvodne navrhovaného ustanovenia a zároveň sa dopĺňa lehota, v ktorej je Úrad pre reguláciu železničnej dopravy povinný vydať rozhodnutie o umiestnení označenia železničnej stanice v jazyku národnostnej menšiny, a to najneskôr do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti navrhovaného zákona.

    Skončil som.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Sólymos.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcel veľmi krátko podporiť môjho kolegu. Ja sa pamätám na to, keď sme prijali, alebo sme hlasovali o zákone, alebo prerokovávali zákon o používaní jazykov národnostných menšín, nebolo to jednoduché, ale nakoniec sa nám to podarilo. A jednoducho tam je to právo, je tam možnosť, že tie obce, kde je 20 % príslušníkov národnostných menšín, môžu označiť železničné stanice aj v jazyku národnostných menšín. Samozrejme, potom jak Železnice Slovenskej republiky nevyhoveli konkrétnej žiadosti 50 obcí na označenie ich železničných staníc v jazyku národnostných menšín preto, lebo to nie je taxatívne uvedené v zákone o dráhach Slovenskej republiky, tak sme najprv predložili návrh zákona, ktorý neprešiel v tomto parlamente, a teraz prichádzame s týmto pozmeňujúcim návrhom. Ja by som dodal k tomuto, že nestojí to veľa, stojí to 16-tisíc, približne 16-tisíc eur, a dúfam, že pán minister sa neurazí, alebo zoberie to tak s nadhľadom, jak to myslím, že hodnota topánok pánov ministrov v tejto vláde by pokryla vlastne tento celý problém. Takže nestojí nás to veľa a pre národnostné menšiny zase znamená to veľa. A ja si myslím, že od príslušníkov väčšinového národa je to len vyspelé gesto.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja by som tiež chcel podporiť pána poslanca Érseka a tento náš návrh, pozmeňujúci návrh. Tiež chcem pripomenúť, že zákon o používaní jazykov národnostných menšín, ktorý vznikol ešte počas predchádzajúcej vlády, túto, tento, toto právo zaručuje pre národnostné menšiny. A chcel by som pripomenúť, že pán premiér pri utváraní vlády prehlásil, že zachová status quo ohľadom teda práv národnostných menšín, čo nikdy sme nepovažovali za nejaký ambiciózny cieľ, ale aspoň za nejakú záruku. Ja si myslím, že absolútne právom patrí do tohto status quo to, aby sa prijaté zákony aj mohli vykonávať, preto my ponúkame teda riešenie aj formou tohto pozmeňovacieho návrhu, aby dráhy teda vedeli urobiť v zmysle zákona tento, túto malú investíciu. Tiež chcem zopakovať, hovoríme, pán minister, o 16-tisíc eurách, ktoré - ako Árpi povedal -, je to malá vec pre vládu, ale pre státisíce ľudí je to veľmi dôležité gesto, pre tých ľudí, ktorí možno niektorí aj v týchto voľbách podporili vašich kandidátov, preto ja vás žiadam, aby ste tento návrh podporili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. To boli písomne prihlásení. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nikto nevyužil možnosť. Uzatváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce k rozprave vyjadriť. Nie. Pán spravodajca? Takisto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 725. Spoločná správa výborov má tlač 725a.

    Pán minister dopravy, nech sa páči, odôvodnite vládny návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky návrh zákona prerokovala dňa 26. septembra a prijala ho uznesením č. 570/2013. Návrh na zmenu a doplnenie zákona si vyžiadala aplikačná prax. Zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov vytvoril podmienky na rozvoj destinačného manažmentu cestovného ruchu, ktorý na Slovensku výrazne absentoval. S týmto cieľom bolo v zmysle citovaného zákona na Slovensku v rokoch 2011 a 2012 vytvorených celkom 38 organizácií cestovného ruchu. Z toho na krajskej úrovni štyri a na oblastnej úrovni tridsaťštyri. Dôvodom predloženia materiálu je najmä potreba úpravy v oblasti financovania organizácií cestovného ruchu. Túto otázku riešime presnejším určením účelu dotácií, tak ako je to uvedené v § 29.

    Druhým dôležitým dôvodom predloženia materiálu je oblasť organizačná. Prax pri zakladaní organizácií cestovného ruchu ukazuje, že nám vznikajú aj malé organizácie s nízkym rozpočtom predovšetkým v dôsledku nie dostatočných členských príspevkov podnikateľských subjektov. Návrhom preto vytvárame legislatívne podmienky pre možnosť ich spájania zlučovaním, aby nedochádzalo k prerušovaniu ich činnosti. K ďalším úpravám dochádza v prípade informačných služieb definovaním turistického informačného centra. Spresňujeme kompetencie Rady SACR, a to v súlade so súčasne platnou legislatívou, a v neposlednom rade riešime aj niektoré legislatívno-technické otázky.

    Ďakujem za slovo. Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Andrejovi Kolesíkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov (tlač 725), v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 16. októbra 2013 č. 838 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tieto výbory: ústavnoprávny výbor svojím uznesením z 20. novembra 2013 č. 338, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením z 12. novembra 2013 č. 228 a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj svojím uznesením z 21. novembra 2013 č. 131. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú v nej uvedené a ktoré máte k dispozícii.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov, schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 25. novembra 2013 č. 258. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spravodajcu predložiť návrhy podľa príslušných paragrafov rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostala tieto prihlášky: za klub SDKÚ - DS pán Ivan Štefanec, za klub MOST - HÍD Gábor Gál, za klub KDH Pavol Zajac. Ďalej je do rozpravy prihlásený pán poslanec Alojz Hlina.

    Dávam slovo prvému prihlásenému rečníkovi pánovi Ivanovi Štefancovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, pán minister, vážení hostia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril teraz v druhom čítaní k zákonu o podpore cestovného ruchu, pretože som sa na túto tému viackrát vyjadroval a musím povedať, že keď som si prečítal spoločnú správu, tak mi odľahlo. Odľahlo mi, pretože viem, že ten nezmysel, kvôli ktorému vlastne bol zákon predložený, tak odtiaľ vypadol. Tento zákon bol predložený najmä z dôvodu vytvorenia novej účelovej dotácie, osobitne zameraný pre určitú skupinu ľudí. Len pre tých, ktorí ste sa nezúčastnili rozpravy v prvom čítaní, tá absurdnosť bola v tom, že pán minister mal rozhodovať o pridelení tejto dotácie, ktorá mala presiahnuť dva milióny eur ročne, pre tých, ktorí zabezpečia ubytovanie viac než na päť nocí na Slovensku pre turistov mimo schengenského priestoru. Úplne absurdné, úplne zvrátené. Len pre porovnanie, priemerná doba prenocovaní na Slovensku nedosahuje ani tri noci pre zahraničných turistov a najviac ich máme z Česka, Nemecka, Poľska. Čiže úplne zvrátené, úplne zamerané pre, len pre určitých ľudí. Vieme všetci pre ktorých.

    Zaujímavá bola ale genéza, s akou sa vyvíjala postupnosť názorov vládnej strany na tento názor, na tento zákon. Keď bol zákon uverejnený a keď sme sa o ňom dozvedeli v Národnej rade, tak som usporiadal tlačovú konferenciu, po ktorej ministerstvo dopravy pod vedením pána ministra Počiatka reagovalo, že asi to nepôjde, že oni to vlastne teraz stiahnu, že vlastne to nechceli. Napriek tomu ten zákon pristál v Národnej rade. Vyzval som predsedu parlamentu, aby to stiahol. Nič sa nedialo. Mali sme prvé čítanie a treba povedať, že pán minister uviedol vtedy v prvom čítaní zákon v tom, že ono to možno ani nepôjde. Čiže dal tam akúsi možnosť, že vlastne, vlastne ten zákon ani nemusí byť. Takže celkom dobre nerozumiem, prečo sa tu objavil, keď stále tá presvedčivosť z vládnej strany nebola, ale jasne; myslím presvedčivosť v argumentácii; ale zas na druhej strane ten zákon tu bol veľmi jasný, čierny na bielom, a to, že nakoniec po jednaní vo výboroch tá nezmyselná dotácia z toho vypadla, považujem za úspech, dámy a páni. Považujem za úspech zdravého rozumu, za úspech aj našej aktivity a tlaku, ktorý spôsobil, že jednoducho nakoniec viac ako dva milióny eur nebudú použité pre jednu finančnú skupinu.

    Myslím si, že je to dôkaz toho, že ozaj tá skúška trpezlivosti, ostražitosti a citlivosti stála za to a že sme ju nakoniec vyhrali. Aj keď som sa v dôvodovej správe dočítal, že zámer zavedenia účelovej dotácie sa odkladá vzhľadom na možnosti štátneho rozpočtu, tak ja chcem len zdôrazniť, že naša trpezlivosť a sledovanie vládnych zákonov sa tým neodkladá a budeme si svoju opozičnú prácu robiť tak ako aj doteraz, pretože príbeh tohto zákona je toho dôkazom, že sa to oplatí. Oplatí sa sledovať nezmyselné návrhy, aby sme ušetrili ľuďom peniaze.

    No a poznámku na záver. Pán minister, keďže nakoniec tá podstatná dotácia, kvôli ktorej bol zákon predložený do parlamentu, vypadla, ja si vám dovoľujem navrhnúť, aby ste ten zákon stiahli, pretože naozaj v takomto znení nič podstatného nemení, keďže sa to nepodarilo - zaviesť novú dotáciu - naozaj tento zákon nemá význam.

    Ďakujem pekne.

  • Na vaše vystúpenie, pán poslanec, sú tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Kaník.

  • Ja som sa tiež čudoval, keď to pôvodné znenie tam bolo a hlavne z toho dôvodu, že tá filozofia zákona je úplne iná. Nerozumiem tomu, prečo tu bol pokus úplne sa vybrať opačným smerom. Filozofia zákona je postavená na tom, že oblastné organizácie cestovného ruchu vyberú nejaké peniaze cez daň z ubytovania a cez mestské rozpočty to prebehne do tohto systému. Štát im dá k tomu rovnakú čiastku a táto suma sa má prioritne využiť na propagáciu daného regiónu. Takže to, čo cestovný ruch na Slovensku potrebuje na 99 %, je dobrá propagácia, noví klienti, zahraniční klienti. Tí prinášajú na Slovensko a do cestovného ruchu peniaze. To je, to by mal byť cieľ, o ktorý sa máme snažiť, a o ostatné sa postarajú ľudia, ktorí v cestovnom ruchu pracujú, a prinesie to spústu nových pracovných miest. To nikdy nemalo slúžiť na nejaké dotácie, nech by boli zdôvodnené čímkoľvek. Keby radšej sme sa zamýšľali na to, ako prípadne posilniť tieto toky.

    Ja mám jednu myšlienku, jeden nápad, ako by sa to dalo úplne iným spôsobom a dobrým spôsobom, ktorý by posilnil zdroje týchto oblastných organizácií, aby bolo viac možné využiť na lepšiu a silnejšiu propagáciu, keďže štát trestuhodne zanedbáva túto funkciu, a pritom sú to najlepšie investované peniaze, ktoré sa najrýchlejšie vrátia. To nie sú minuté peniaze, ale investované peniaze s vysokou návratnosťou. Takže až sa dostanem aj k prihláseniu v ústnom prihlásení, tak by som aj viacej povedal o tomto zámere, ako posilniť finančné zdroje organizáciou, oblastných organizácií cestovného ruchu.

  • Ďakujem za slovo. Ja chcem len potvrdiť, čo tu vyjadril pán Štefanec. Skutočne tento návrh zákona, resp. novela zákona o podpore cestovného ruchu je vcelku zbytočná. Je zrejmé, že bola účelovo pripravená len práve pre tzv. účelové dotácie. Myslím si, že tak ako je teraz povedzme upravená alebo môže byť upravená, dúfam, že sa tak aj stane, vlastne len potvrdzuje jej zbytočnosť. Na druhej strane sú tam ešte niektoré ďalšie veci, o ktorých bude hovoriť môj kolega Zajac, ktorý príde aj s pozmeňovacím návrhom. Takže povedzme môžeme tam nájsť aj niektoré pozitívne veci, ako spájanie tých oblastných organizácií cestovného ruchu, ale skutočne toto nemôže byť to dominantné, pre ktoré vlastne tá novela bola pripravovaná. Takže som rád, že to dopadlo, ako dopadlo, a že ten zákon bude naďalej pravdepodobne v tom pôvodnom znení, ktoré naozaj pomáha skutočne rozvoju cestovného ruchu cez podporu oblastných a krajských organizácií cestovného ruchu.

    Ďakujem pekne.

  • Ja sa chcem podporne vyjadriť k tej snahe a obozretnosti opozičných poslancov, ktorí upozornili na tento problém aj nás, možno povedať, nováčikov v parlamente, ale chcem oceniť aj tú snahu ministra a vlády, že pod vplyvom týchto okolností a kritiky, upozornení opozície bola prístupná k tomu, aby sa tento zákon očistil od takéhoto lobistického zámeru, ktorý mal byť pretavený a premietnutý do zákona.

    Čo však chcem ale pri tejto príležitosti zdôrazniť, je to, že cestovný ruch potrebuje podporu ako morálnu, tak aj finančnú. A ja si nemyslím, že stavať veci do takej kategorickej polohy, do takého kategorického zamietnutia poskytnutia podpory je správne. Veď predsa podpora môže byť aj transparentná. Udeľovanie dotácií v atmosfére verejnej prezentácie, verejnej súťaže, skutočnej verejnej súťaže môže byť aj prospešné. Takže považujem za potrebné zamyslieť sa nad systémovou, morálnou aj finančnou podporou pre malé, stredné a mikrosubjekty, ktoré v oblasti cestovného ruchu pôsobia a podnikajú. Určite to tieto subjekty potrebujú.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Štefanec.

  • Áno, ďakujem, pani podpredsedníčka. Ďakujem aj kolegyni a kolegom za komentáre a podporu v týchto ich stanoviskách. Naozaj je dobré, že tá účelová dotácia odtiaľ vypadla. Je to evidentne výsledok našej opozičnej snahy a súhlasím aj s tými komentármi, ktoré hovoria o potrebe podpory cestovného ruchu. Mimochodom, to bol zákon, ktorý bol pripravený za minulej vlády Ivety Radičovej, kde vznikla podstata z tých organizácií cestovného ruchu, ktoré momentálne fungujú. Takže nie je nutné tú štruktúru zásadne meniť.

    Cestovný ruch naozaj si zaslúži podporu a evidentne tam, kde fungujú tieto regionálne napríklad organizácie cestovného ruchu, mimochodom v štyroch z ôsmich samosprávnych krajov, tak dokazujú, že majú tieto kraje jasne lepšie výsledky v prilákaní počtu zahraničných turistov. Takže táto organizácia má svoju logiku, má svoj význam, má svoju opodstatnenosť a aj to nakoniec funguje. O to, o to je väčším výkričníkom skutočnosť, že svojho času chcelo ministerstvo - a nie je tomu dávno, bolo to cez pána štátneho tajomníka Palka -, zobrať až 70 % dotácie týmto organizáciám cestovného ruchu. Ja sa obávam, že to bolo práve preto, aby bola, boli zdroje na túto účelovú dotáciu. Že sa to nepodarilo, je dobrou správou, a osobne si myslím, že nie je ani dôležité meniť a nemá ani logiku meniť tú štruktúru, ktorá v súčasnosti funguje. Takže ten návrh zákona v tej podobe, v akej je momentálne predložený, skutočne nemá žiadny význam.

    Ďakujem.

  • Poprosím pána poslanca Gábora a dávam mu slovo zároveň.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja veľmi telegraficky a odborne k tomuto návrhu novely zákona. Jednoducho chceme len vylepšiť fungovanie oblastných a krajských organizácií cestovného ruchu. Tento podnet prišiel z ich prostredia. Tak veľmi rýchlo to prečítam, ten pozmeňujúci návrh, ktorý navrhujeme.

    V čl. I sa za bod 17 vkladá nový bod 18, ktorý znie:

    "18. V § 12 ods. 1 znie:

    "(1) Krajská organizácia môže byť zrušená s likvidáciou alebo bez likvidácie, ak jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Krajská organizácia sa zrušuje rozhodnutím orgánu určeného stanovami alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, zrušením konkurzu po splnení rozvrhového uznesenia alebo zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku, alebo zrušením konkurzu pre nedostatok majetku, alebo zrušením konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku."."

    Nasledujúce body sa potom primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Ide o odstránenie legislatívnej nepresnosti aj nejednotnosti spôsobu, spôsobov zrušenia krajskej organizácie. Hoci navrhovateľ do § 24, ktorý sa týka oblastnej organizácie, doplnil nový odsek 3 o tom, že oblastná organizácia zaniká výmazom z registra po zrušení s likvidáciou alebo bez likvidácie, pri krajskej organizácii už toto doplnenie nevykonal. Súčasné znenie prvej vety odseku 1 budí dojem, akoby krajská organizácia mohla byť zrušená len s likvidáciou.

    Z ustanovenia druhej vety odseku 1 vyplýva, že krajská organizácia môže byť zrušená dobrovoľne rozhodnutím orgánu určeného stanovami, alebo ak nastanú skutočnosti, ktoré majú podľa zákona za následok aj jej zrušenie. Medzi takéto skutočnosti zákon zaraďuje vyhlásenie konkurzu alebo zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku. Ak sú však medzi dôvody zrušenia zaradené tieto dve skutočnosti, mali by tam byť zaradené i ďalšie skutočnosti, ktoré by mali mať za následok zrušenie krajskej organizácie, obdobne ako je tomu v § 68 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Tieto skutočnosti sú týmto návrhom do druhej vety odseku 1 doplnené, pričom vyhlásenie konkurzu nie je skutočnosťou odôvodňujúcou zrušenie krajskej organizácie.

    2. V čl. I sa za bod 18 vkladá nový bod 19, ktorý znie:

    "19. V § 18 odsek 1 znie:

    (1) Predstavenstvo je štatutárnym orgánom oblastnej organizácie, ktorý riadi činnosť organizácie a koná v jej mene. Predstavenstvo zabezpečuje činnosť a fungovanie oblastnej organizácie v období medzi zasadnutiami valného zhromaždenia."

    3. V čl. III (pozn. red.: správne má byť "v čl. I") sa za bod 19 vkladajú nové body 20 až 25, ktoré znejú:

    "20. V § 18 odsek 5 sa na konci pripája táto veta: "Ak predseda nemôže vykonávať svoju funkciu alebo je odvolaný, do zvolenia nového predsedu vykonáva jeho funkciu podpredseda."

    21. V § 18 sa vypúšťa odsek 6.

    Doterajšie odseky 7 až 10 sa označujú ako odseky 6 až 9.

    V bode 22. V § 18 odsek 8 znie:

    "Pokiaľ stanovy neurčia inak, je oprávnený konať v mene oblastnej organizácie a zastupovať jej záujmy predseda. Členovia predstavenstva, ktorí konajú v mene oblastnej organizácie, sú viazaní uzneseniami valného zhromaždenia a predstavenstva."

    Bod 23. V § 18 sa vypúšťa odsek 9.

    Bod 24. Za § 19 sa vkladá nový § 19a, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§ 19a Výkonný riaditeľ

    Výkonný riaditeľ je výkonným orgánom oblastnej organizácie.

    Výkonného riaditeľa volí a odvoláva valné zhromaždenie na návrh predstavenstva.

    Výkonný riaditeľ je oprávnený konať v mene oblastnej organizácie vo veciach určených stanovami, pričom je viazaný uzneseniami valného zhromaždenia a predstavenstva."

    25. V § 20 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

    "(2) V prípade, ak sa člen, predseda alebo podpredseda predstavenstva alebo dozornej rady alebo výkonný riaditeľ oblastnej organizácie vzdá svojej funkcie v priebehu svojho funkčného obdobia, je vzdanie sa funkcie účinné odo dňa prvého zasadnutia valného zhromaždenia nasledujúceho po doručení vzdania sa funkcie; ak sa člen, predseda alebo podpredseda predstavenstva alebo dozornej rady alebo výkonný riaditeľ vzdá svojej funkcie na zasadnutí valného zhromaždenia, je vzdanie sa funkcie účinné okamžite. Ak valné zhromaždenie nezasadne ani do troch mesiacov od doručenia vzdania sa funkcie, je vzdanie sa funkcie účinné od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí tejto lehoty."

    Doterajší odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

    Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie k týmto bodom: Samotný zákon v § 18 odsek 2 predpokladá v oblastných organizáciách kreovanie viacčlenného predstavenstva, v ktorom budú zastúpené záujmy tak obce, ako aj ostatných členov. Vzhľadom k tomu je potrebné, aby v záujme plynulého a bezproblémového fungovania organizácie nebol jej štatutárnym orgánom len jeden človek, ako je to teraz, predseda alebo, ale aj ostatní členovia predstavenstva, že aby to bol kolektívny orgán. Dôležité je i z hľadiska kontrolného, aby mohla byť zabezpečená kontrola, aby celé fungovanie neležalo na pleci jedného človeka. S tým súvisí i oprávnenie konať v mene oblastnej organizácie. Napokon samotná prax ukázala, že vzniknuté oblastné organizácie si konanie v ich mene upravujú tak, že okrem predsedu, prípadne podpredsedu sú v mene organizácie oprávnení konať i ďalší členovia predstavenstva, či už samotne, alebo spoločne. Navrhuje sa túto otázku upraviť analogicky ako v prípade akciovej spoločnosti podľa § 191 Obchodného zákonníka, čo znamená, že oblastné organizácie si budú môcť samy určiť v stanovách, kto z členov predstavenstva je oprávnený konať v ich mene a akým spôsobom. Ak stanovy neurčia inak, v mene oblastnej organizácie bude oprávnený konať jej predseda.

    Z hľadiska koncepčného navrhujeme v bode 20 doplniť do ustanovenia § 18 odsek 5 druhú vetu z vypusteného odseku 6.

    V bode 21 navrhujeme v § 18 vypustiť odsek 6 vzhľadom k navrhovanej zmene štatutárneho orgánu uvedenej v bode 2.

    V bode 23 navrhujeme v § 18 vypustiť odsek 9 a presunúť ho z hľadiska koncepčného do § 19a.

    K bodu 24: Na rozdiel od ostatných orgánov oblastnej organizácie (valné zhromaždenie, predstavenstvo, dozorná rada) v zákone absentuje ustanovenie týkajúce sa postavenia jej výkonného riaditeľa. Z hľadiska prehľadnosti a ucelenosti zákona bolo do nového § 19a prevzaté ustanovenie § 18 odsek 9, týkajúce sa oprávnenia výkonného riaditeľa konať v mene oblastnej organizácie.

    Odôvodnenie k bodu 25: V zákone úplne absentuje úprava možnosti skončenia funkcie členov predstavenstva dozornej rady a výkonného riaditeľa inak ako uplynutím štvorročného funkčného obdobia. Pretože aplikačná prax priniesla i prípady, keď člen voleného orgánu oblastnej organizácie chcel z vlastnej vôle ukončiť svoju funkciu v tomto orgáne, je potrebné tieto prípady zániku funkcie jednoznačne upraviť i v texte zákona. Skončenie funkcie je upravené obdobne ako v Obchodnom zákonníku. Dopĺňa sa odsek 2 a pôvodný odsek 2 sa označuje ako odsek 3.

    4. V čl. I sa mení a dopĺňa bod 20 nasledovne:

    V § 21 ods. 2 písm. a) sa za slovo "dňom" vkladajú slová "doručenia písomného" a v § 21 ods. 3 prvá veta znie: "Oblastná organizácia vyškrtne člena zo zoznamu členov do 30 dní odo dňa zániku jeho členstva podľa odseku 2."

    Odôvodnenie: V § 21 ods. 2 písm. a) ide o legislatívne upresnenie okamihu zániku členstva. Aby oblastná organizácia mohla vykonať vyškrtnutie člena zo zoznamu členov, musí jej byť oznámené, oznámenie o vystúpení doručené z hľadiska právnej istoty v písomnej forme.

    Po zániku členstva podľa odseku 2 zákon stanovuje oblastnej organizácii v odseku 3 povinnosť vyškrtnúť člena zo zoznamu členov v lehote 30 dní od rozhodnutia valného zhromaždenia o vylúčení člena. Túto povinnosť vyškrtnutia už však nestanovuje v prípadoch zániku členstva podľa odseku 2 písm. a) a b). Ak po zániku členstva má dôjsť ešte k úkonu - vyškrtnutiu člena zo zoznamu členov - malo by sa to tak logicky stať vo všetkých prípadoch zániku členstva.

    5. V čl. I bod 22 znie:

    "§ 24 vrátane nadpisu znie:

    "Vznik, zrušenie a zánik oblastnej organizácie

    (1) Na vznik, zrušenie a zánik oblastnej organizácie sa primerane vzťahujú § 10 a 12.

    (2) Pri registrácii oblastnej organizácie sa vyžaduje doklad o počte prenocovaní v ubytovacích zariadeniach na území zakladajúcich obcí, za ktoré bola vybratá daň za ubytovanie za rok, ktorý predchádza roku, v ktorom je oblastná organizácia registrovaná."."

    Bod 23 sa vypúšťa a nasledujúce body sa potom primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Ide o legislatívne upresnenie v súvislosti s tým, že zániku oblastnej organizácie predchádza jej zrušenie. Pretože odsek 1 odkazuje na primerané použitie § 10 a 12, je navrhované doplnenie odseku 3 (bodom 23) nadbytočné a duplicitné. Takisto je nadbytočné ustanovenie odseku 4. Z tohto dôvodu navrhujeme odseky 3 a 4 vypustiť.

    6. V čl. I bode 24 v nadpise pod § 24a sa slovo "zánik" nahrádza slovom "zrušenie".

    Ide o legislatívno-technické spresnenie.

    7. V čl. I sa dopĺňa bod 25 nasledovne: V § 26 odsek 1 písm. f) sa na konci pripájajú slová: "a spôsobu konania v mene organizácie cestovného ruchu".

    Odôvodnenie: Z hľadiska transparentnosti a informovanosti je potrebné, aby v registri bol uvedený i spôsob, akým člen, resp. členovia štatutárneho orgánu konajú v mene organizácie cestovného ruchu.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem za, vám za pozornosť. Odovzdávam toto spravodajcovi a dúfam, že tento legislatívno-technický návrh podporíte.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky. Dávam slovo teda ďalšiemu prihlásenému do rozpravy pánovi poslancovi Zajacovi.

  • Vážená pani predsedajúca, pán minister, vážená dáma a páni, už v prvom čítaní som kritizoval účelovú dotáciu pre vybranú skupinu podnikateľov v cestovnom ruchu, a preto som rád, že túto účelovú dotáciu pre takto úzko, úzku skupinu podnikateľov v cestovnom ruchu, teda vypadla z tohto návrhu zákona. Som presvedčený o tom, že cestovný ruch na Slovensku potrebujeme podporovať, ale potrebujeme to podporovať systematicky tak, ako to urobila vláda Ivety Radičovej, keď systematicky tým združeniam, ktoré preukázali 50-tisíc prenocovaní za rok, tieto mohli potom následne dostať dotáciu na propagáciu svojho regiónu. Takéto systémové opatrenia, ktoré dajú možnosť všetkým prevádzkovateľom v cestovnom ruchu získať takúto dotáciu, budeme podporovať, ale nie úzko vybraným podnikateľom v cestovnom ruchu.

    Dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám spolu s kolegom Hudackým a ktorý sa dotýka procesu výberu generálneho riaditeľa Slovenskej agentúry pre cestovný ruch. V doteraz platnej legislatíve to bolo tak, že pán minister navrhol Rade SACR-u generálneho riaditeľa a Rada SACR-u ho musela schváliť a až následne ho minister mohol vymenovať alebo odvolať. Novelou vládneho zákona sa odoberajú tieto kompetencie rade agentúry SACR-u. Musím pripomenúť, že rada agentúry má jedenásť členov a členmi tejto rady sú zástupcovia akademickej obce, ktoré majú katedru cestovného ruchu, takisto krajské oblastné organizácie cestovného ruchu, ZMOS a profesné zväzy cestovného ruchu na Slovensku. Takisto predsedom a členom rady je aj zástupca ministerstva dopravy. Navrhujeme, aby bola ponechaná doterajšia platná legislatíva, keď Rada Slovenskej agentúry pre cestovný ruch musela preschváliť príslušného ministra alebo muselo jeho odvolanie prejsť cez Radu SACR-u. Rada je kontrolným a poradným orgánom ministerstva dopravy.

    Takže prečítam pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca a Jána Hudackého k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 725.

    1. V článku I sa vypúšťajú body 8, 10 a 11.

    Ostatné body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Pozmeňujúci návrh vypúšťa body 8, 10, 11, ktoré súvisia s odobratím kompetencií Rade Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (ďalej len "rada agentúry") pri procese výberu generálneho riaditeľa Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (ďalej len "agentúra"), jeho funkčným obdobím a takisto so znefunkčnením rady agentúry pri kontrolnej právomoci voči agentúre v otázkach činnosti a hospodárenia. Rada agentúry má 11 členov a zo zákona je zložená zo zástupcov akademických obcí vysokých škôl s katedrou cestovného ruchu, krajských a oblastných organizácií cestovného ruchu, ZMOS-u a profesných organizácií cestovného ruchu na Slovensku. Predsedom a členom rady je aj zástupca ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Existencia rady agentúry ako kontrolného a poradného orgánu ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja pre otázky činnosti hospodárenia je veľmi dôležitá. Slovenská agentúra pre cestovný ruch využíva na svoju činnosť okrem prostriedkov štátneho rozpočtu aj prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Je sprostredkovateľným orgánom pod riadiacim orgánom pre Prioritnú os 3 Cestovný ruch a zároveň sama využíva európske prostriedky na svoju činnosť.

    Novela vládneho zákona odoberá kompetencie rade agentúry v procese ustanovenia jej štatutárneho orgánu a tieto prostriedky sústreďuje do rúk ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Podľa návrhu bude generálneho riaditeľa agentúry vymenovávať a odvolávať výhradne minister a jeho výber nebude podmienený súhlasom rady agentúry. Táto doteraz platná úprava zabezpečovala odborný a profesionálny charakter spôsobom menovania a odvolania generálneho riaditeľa agentúry. Vládna novela takisto ruší klauzulu, podľa ktorej funkčné obdobie generálneho riaditeľa agentúry je päť rokov, a taktiež to, že tá istá osoba môže vykonávať funkciu generálneho riaditeľa agentúry najviac dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

    Dámy a páni, prosím vás o podporu takto, takéhoto pozmeňujúceho návrhu zákona, ktorým by naozaj bol zabezpečený odborný a kvalitný výber generálneho riaditeľa, a určite by, takto by sme mohli predísť aj syndrómu Komjatíc, ktorý sa nám objavil na ministerstve poľnohospodárstva. Vystríham pred tým, aby takáto rada, ktorá má kontrolnú a poradnú činnosť, bola takto obídená a generálny riaditeľ bol vymenovaný len ministrom dopravy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Hudacký.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No samozrejme, chcem podporiť môjho kolegu Pavla Zajaca aj s tým, že sme spolu predkladali tento pozmeňujúci návrh. Je to len dôkazom toho, pán minister, že chcete centralizovať moc do vlastných rúk v tejto dôležitej oblasti rozvoja cestovného ruchu. Veď tých jedenásť členov rady v podstate garantuje kvalitu a, samozrejme, že aj odborný nejaký dohľad prostredníctvom generálneho riaditeľa SACR tak, aby sa aj tá samotná agentúra rozvíjala spôsobom, respektíve aby v podstate pripravovala ten nevyhnutný servis pre organizácie v oblasti cestovného ruchu.

    Zrejme vám nejde o to, aby sme podchytili tú kvalitu, zrejme vám nejde o to, aby na mieste generálneho riaditeľa bol odborne zdatný človek, profesionálne orientovaný na túto oblasť. Veď všetkých tých jedenásť členov, ktorí reprezentujú významné inštitúcie, keď môžem spomenúť na margo toho ZMOS oblastné a krajské organizácie cestovného ruchu, veď títo môžu len tým pozitívnym spôsobom participovať na výbere generálneho riaditeľa tak, aby vlastne bol akceptovaný širokou podnikateľskou, ale aj odbornou verejnosťou teda v tejto oblasti.

    Ďakujem pekne.

  • Vzhľadom na to, že je 19. hodín, končíme, prerušujem rokovanie dnešného dňa. Zajtra ráno začneme teda pokračovaním v rozprave k tomuto návrhu zákona vystúpením pána poslanca Hlinu. Prajem pekný večer.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.