• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram deviaty rokovací deň 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec Ján Babič, Tibor Bastrnák, Miroslav Beblavý, Juraj Blanár, Otto Brixi, Milan Géci, Lea Grečková, Mária Janíková, Mojmír Mamojka, Viliam Novotný, František Petro, Róbert Puci, Richard Raši a Magdaléna Vášáryová.

    Na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci Ľuboš Blaha, Ivan Štefanec.

    Po odsúhlasenej zmene programu pristúpime k druhému čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom č. 15, ktorým sa mení Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

    Návrh vlády má parlamentnú tlač 646 a spoločná správa výborov má tlač 646a.

    Návrh vlády odôvodní podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dňa 16. mája 2013 bol v rámci 123. zasadnutia Výboru ministrov Rady Európy schválený text Protokolu č. 15, ktorým sa mení Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Protokol bol prijatý za účelom zvýšenia efektivity Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už niekoľko rokov čelí tlaku vysokého počtu nových sťažností. Na potrebe prijatia konkrétnych opatrení znamenajúcich zmenu dohovoru sa dohodli členské štáty počas konferencie na vysokej úrovni v Brightone 19. a 20. apríla 2012.

    Z hľadiska slovenského právneho poriadku je protokol medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy. Protokol mení Dohovor o ochrane ľudských a základných slobôd, ktorý má v zmysle Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonom.

    Protokol prináša päť zmien dohovoru. Po prvé, do preambuly dohovoru je inkorporovaný princíp subsidiarity kontrolného mechanizmu zavedeného Dohovorom a doktrína voľnej úvahy členského štátu pri aplikácii dohovoru. Po druhé, v rámci substantívnych článkov dohovoru sa stanovuje veková hranica pre kandidátov na post sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva, konkrétne ide o maximálny vek 65 rokov. Po tretie, odstraňuje sa možnosť námietky strany sporu v prípade, že komora postupuje vec na rozhodnutie veľkej komore. Po štvrté, skracuje sa časová lehota na predkladanie sťažností Európskemu súdu pre ľudské práva zo šiestich na štyri mesiace od dátumu vyčerpania vnútroštátnych opravných prostriedkov. Na a po piate, poslednou zmenou je zrušenie povinnosti Európskeho súdu pre ľudské práva prijať sťažnosť v prípade, ak nebola náležite prerokovaná národným súdom - sťažnosti bude možné odmietnuť v prípade, ak sťažovateľ nebol rozhodnutím národných orgánov výrazne znevýhodnený.

    Protokol vyžaduje pre nadobudnutie platnosti ratifikáciu všetkými členskými štátmi Rady Európy. Slovenská republika patrí dlhodobo medzi aktívnych podporovateľov funkčnosti Európskeho súdu pre ľudské práva. A tento prístup sme chceli potvrdiť aj podpisom protokolu v deň jeho otvorenia na podpis. Dňa 12. júna 2013 vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas s uzavretím protokolu a za Slovenskú republiku ho 24. júna 2013 podpísal v Štrasburgu stály predstaviteľ Slovenskej republiky pri Rade Európy.

    Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s protokolom bol predmetom rokovania ústavnoprávneho výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Oba výbory ho schválili. Dovolím si teraz požiadať plénum Národnej rady Slovenskej republiky o vyslovenie súhlasu s protokolom a rozhodnutie, že ide o zmluvu, ktorá má prednosť pre zákonmi. Po vyslovení súhlasu bude protokol predložený na ratifikáciu prezidentovi Slovenskej republiky. Ratifikácia a vykonávanie Protokolu si nevyžadujú zmeny v slovenskom právnom poriadku.

    Ďakujem za pozornosť, skončil som.

  • Ďakujem, pán podpredseda.

    Chcem sa len, maličká technická, prosím vás, lebo neviem, nie je tu spravodajca. Spravodajkyňa pani poslankyňa Lišková? Dobre. Takže nemám to.

    Dobre, takže poprosím pani poslankyňu Liškovú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Takže ja poprosím, pani poslankyňa, mali ste mi to oznámiť. Dobre, ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi z poverenia gestorského výboru predložiť spoločnú správu výborov o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom č. 15, ktorým sa mení Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tlač 646a.

    Predmetný návrh pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím z 2. septembra 2013 č. 671 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru. Oba výbory prerokovali návrh v určenej lehote a zhodne odporúčali, aby Národná rada podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovila súhlas s Protokolom č. 15, ktorým sa mení Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 ústavy prednosť pred zákonmi.

    Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru z 10. októbra 2013 č. 107. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh na uznesenie Národnej rady.

    Pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu, do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, dovoľte mi krátko sa vyjadriť k predkladanému Protokolu č. 15 a čo si myslím, že je dôležité k nemu aspoň krátko niečo povedať.

    A možno pre niekoho prepotvrdiť tuná komunikačnú stratégiu, ktorú ste nastavili, alebo dostali brief vaši poslanci, že máte tu iných poslancov dehonestovať, že sa vyjadrujú od jadrových ponoriek k neviem k čomu. To ste asi, znova vám niekto poradil. Mimochodom, už keby som bol. prísne vzato, mňa tie ponorky fakt zaujímajú a dokonca by som o tých ponorkách vedel rozprávať. Ale o jadrových alebo o ponorkách na Slovensku nebudeme rozprávať. Vieme prečo. More nemáme a jadrovú ponorku by nám nikto nedovolil vôbec mať, lebo my by sme ju boli schopní predať J&T. Takže toto máme vybavené. Ja len chcem teda na to povedať, že, vážení, kľudne sa nastavujte, ako chcete, je to celé smiešne. Ale však koniec koncov sa to časom nejakým spôsobom aj ukáže.

    Ja ešte skôr, ako prejdem, chcem povedať, že je to už až také, existuje na to nejaký múdry výraz, ale ja ho neviem, aby som sa nezamotal, ale až, až také príznačné mi to príde, že vždycky, keď rozprávame o

  • Reakcia z pléna: Symptomaticky.

  • , symptomaticky. Myslel som si, že to, ale som, vraj nebudem za múdreho. Tak mi to teda príde také príznačné, že keď hovoríme o ľudských právach, tak všetky, akákoľvek agenda týkajúca sa ľudských práv sa teší enormnej, enormnému záujmu poslancov, špeciálne poslancov za stranu SMER. Naozaj treba teda povedať, že pokiaľ ide o ľudské práva, tak smeráci si myslia, ja neviem, hyperbolizujem, že sa to kupuje v Tescu a že to proste... A to svedčí o tom, čo sme sa bavili pri iných príležitostiach, o straníckej kultúre. Oni majú svoju nejakú stranícku kultúru a čo by ich niekedy kde trápili nejaké ľudské práva. A to je výrazom ich, a toto znova, dovoľte, aby som teda poinformoval občanov, ktorí to prípadne pozerajú, alebo si to pozrú, že teda ten enormný záujem smerákov je vyjadrený počtom prítomných poslancov niekde na úrovni šiestich poslancov. To znamená, dokonca menej ako 10 % poslancov SMER-u zaujíma agenda týkajúca sa ľudských práv. Už sa nečudujeme. Ja to už len pre pamäť, pamäť, poviem, áno, je to tak a zdá sa, že ináč to nebude, lebo oni si ľudské práva vybavujú cez zoznam v telefóne. Lebo oni si myslia, že tak sa vybavujú ľudské práva, že keď majú nejaký problém, tak zavolajú tomu, koho majú v telefóne. Takto sa ľudské práva nevybavujú.

    Pán minister, k tomuto mňa zaujíma jedna vec. A dokonca je aj veľmi aktuálny teraz rozsudok tohto súdu pre ľudské práva v prípade pána Soltésza. To je redaktor teraz, myslím, Hospodárskych novín, ktorému uznal Európsky súd pre ľudské práva odškodnenie, uznal mu právo, že boli poškodené jeho práva vo veci slobody prejavu. To je veľmi vážna vec. A práve preto chcem na niektoré veci upozorniť. Tento pán Soltész, pokiaľ som sa tak bežne pozeral, proste sa, ho zomlelo súkolie naše, našeho súdnictva. Od chudáka živnostníka, ktorý písal články, proste myslím, že vydrelo, vydrelo toto súdnictvo a nejaký podnikateľ pol milióna korún. No viete, možno byť slabšej povahy, tak si to hodí, hej, keď to poviem takto zjednodušene. Obdivuhodný ten príbeh, že proste niekto bol schopný to od toho človeka chcieť, že to od neho vymohli. A je obdivuhodný jeho príbeh, že si dal tú prácu. A myslím, že desať rokov to trvalo a po desiatich rokoch tento Európsky súd pre ľudské práva povedal, že jeho práva boli poškodené a priznal mu nárok na odstupné, ktoré mimochodom zaplatíme my všetci, však? No. Ale v prípade pána Soltésza s tým nemám najmenší problém. Ja len hovorím, to je ten, ten paradox, hej, že zlé rozhodnutie niekoho potom musia pokrývať iní.

    Ale vyjadrujem miernu obavu, pokiaľ v Protokole 15 meníme, myslím, päť nejakých parametrov, niektoré sú v zásade technikálie, hej? Vek sudcov a neviem čo, ale ten posledný je podľa mňa najdôležitejší, a tam by som potreboval od vás počuť, prípadne, ak nie teraz, tak možno v budúcnosti, rozklad tohto, tejto zmeny. Lebo tá zmena hovorí, že Európsky súd pre ľudské práva nie je povinný prijať podanie v prípade, že rozhodnutím národných orgánov nebol výrazne znevýhodnený ten sťažovateľ. A tuná, vážení, si dovolím vyjadriť miernu obavu. Naozaj, toho sa trošku bojím. Mali sme to tam ako také zadné vrátka, že keby bolo celkom zle, tak ešte existuje Európsky súd pre ľudské práva. Avšak, keď tento súd, a ja pripúšťam, že to bolo kvôli tomu, že naozaj možno ten rozsah tých sťažnosti bol enormný, nevylučujem, že veľa z toho bolo úplne takých tých večných sťažovateľov a takých obťažujúcich, nevylučujem, ale bojím sa trošku toho ustanovenia, že ako sa to bude posudzovať, že výrazne znevy... Čo je výrazné znevýhodnenie, hej? Keby bolo posudzované výrazné znevýhodnenie na Slovensku, tak vám garantujem, že to je nič, hej, že to by bolo, ako keby Európsky súd pre ľudské práva neexistoval.

    Avšak keď je to európska, je to teda v krajinách, ktoré majú dosah, aj iné moderné, moderné európske krajiny, tak verím, že budú k tomu pristupovať citlivo. Ale napriek tomu by ma to zaujímalo, v čom sa to vyjadruje. Vyjadruje sa to v miere poškodenia nejakým finančným parametrom, alebo...? Lebo nevieme to obsiahnuť, čo je miera poškodenia. Ak... Čo morálne? Viete, že tam vyjadrujem určitú obavu, aby sa nestalo to, že v zásade a možno pre posudzovateľov niekde na západ od nás sa tá miera poškodenia nebude zdať niekomu až taká vysoká, ako sa bude niekomu zdať tu. Lebo pre pána Soltésza tých pol milióna korún, ktoré musel zaplatiť nejakému advokátovi, bolo preňho hrdelných, ale nemusí sa to tak javiť v Štrasburgu.

    Tak toto je pre mňa dosť dôležité vedieť, hej, že ako sa k tomuto bude, ako citlivo sa k tomu bude pristupovať. Lebo miera poškodenia v pomere na HDP môže byť iná v Nemecku a iná na Slovensku alebo v Rumunsku. Ináč môžte vnímať 200 euro v Rumunsko a ináč 200 euro vnímate v Nemecku. Čiže toto si dovolím tvrdiť, že by bolo dobré mať v tomto jasno preto, aby sme ešte predsa len mali akú-takú šancu, že keď nás toto zomelie tuná, táto klika, ktorá tu funguje a je častokrát účelne použitá a používaná, aj možno na zastrašenie, zastrašovanie, obťažovanie. O tom by som vám vedel, pán minister, svoje povedať. Ja už mám teraz, už som zozbieral tri trestné oznámenia. Jednu náhradu škody od pána Buriana, by ste neverili. Nie od vášho tajomníka, ale toho, čo sedí na ministerstve práce a sociálnych vecí. Človeka, ktorý spoluvlastnil úžernícke firmy, a keď som mu povedal, že teda bol spoluvlastník, tak ma zažaloval o 50 000 euro a aby som mu ich zaplatil. Nevylučujem, že v tomto súkolí, ktoré tu funguje, ma niekto donúti alebo mi príde, že to mám zaplatiť. Spoliehal by som sa teda, že ešte mi zostane už inštancia typu Európsky súd pre ľudské práva. A preto je aj pre mňa osobne, ale neberte, nemám fakt len čisto osobný záujem, ale aj pre občanov chcem, aby sme mali zadné vrátka pre istotou vzhľadom na skúsenosti s naším súdnictvom, ešte takú možnosť sa dovolať nejakej pravdy, ako sa jej dovolal pán Soltész. Síce to trvalo desať rokov, ale predsa len na konci, na konci sa dovolal. Čiže to je zmyslom môjho vystúpenia.

    Teda ak viete teraz, prípadne, keď mi poviete, keď nie, tak by som bol rád, keby existoval nejaký rozklad tohto ustanovenia, že jak sa to bude posudzovať.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, pán podpredseda, chcete zaujať stanovisko?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, na upresnenie toho posledného bodu, na ktorý ste sa pýtali. Ešte pred tým chcem uviesť, že tá konkrétna záležitosť slovenského občana, ktorého ste spomínali, tá nespadá do kompetencie ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti, lebo samotný výkon činnosti európskeho súdu je predmetom kompetencií Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Takže vás poprosím, ak máte konkrétne otázky k tomu prípadu, aby ste ich adresovali na ministra spravodlivosti.

    Pokiaľ ide o tento, tú piatu zmenu, upresnil by som, že to nové kritérium prijateľnosti takzvanej, teda nie výrazného znevýhodnenia, bolo zavedené Protokolom č. 14, ktorý bol schválený v roku 2010. Jeho súčasťou je aj poistka, aby Európsky súd pre ľudské práva nemohol odmietnuť hoci aj malicherné sťažnosti, ak ich neprejednal náležite národný súd. Tento Protokol č. 15, o ktorom rokujeme dnes, túto poistku ruší. Naďalej však v dohovore zostáva druhá poistka, a síce, že súd nemôže takéto prípady odmietnuť, ak si ochrana ľudských práv vyžaduje rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v danej veci. To znamená, to znevýhodnenie sa nevzťahuje vôbec na oblasť ľudských práv. Táto zmena má za cieľ vniesť, viesť k celkovému zníženiu počtu sťažností prerokovaných súdom, lebo jednoducho dĺžka prerokovania tých sťažností je neúmerná vzhľadom na neschopnosť alebo na nedostatok kapacít súdu. A aj vzhľadom na to, že súd je zaplavený množstvom tzv. malicherných sťažností. Čiže bola prijatá táto zásada, že ak sťažovateľ nebol výrazne znevýhodnený rozhodnutím národných súdov a netýka sa to jeho ľudských práv, tak v tom prípade súd môže odmietnuť. Kritériá si definuje samotný súd. To znamená, to rozhodnutie o prijateľnosti alebo neprijateľnosti podania vlastne bude predmetom rozhodnutia samotného európskeho súdu.

    Ďakujem pekne. Skončil som.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády.

    Pýtam sa, pani spravodajkyňa, chcete zaujať? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Opčným protokolom k Dohovoru o právach dieťaťa a o procedúre oznámení.

    Návrh vlády má tlač 695 a spoločná správa výborov má tlač 695a.

    Dávam opäť slovo ministrovi zahraničných vecí, aby návrh vlády odôvodnil.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa a o procedúre oznámení bol otvorený na podpis 28. februára 2012 a Slovenská republika ho podpísala ako jeden z prvých štátov.

    Protokol je prvou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach, pri príprave ktorej Slovensko zohralo úlohu lídra i koordinátora procesu prípravy. Skorá ratifikácia je preto prirodzeným záujmom Slovenskej republiky a zároveň medzinárodným spoločenstvom očakávaný krok.

    Opčný protokol zakotvuje možnosť podávania oznámení a sťažností Výboru pre práva dieťaťa v prípade porušenia práv garantovaných Dohovorom o právach dieťaťa alebo jeho opčnými protokolmi o účasti detí v ozbrojených konfliktoch a o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii.

    Opčný protokol vytvára aj mechanizmus medzištátnych oznámení o porušení dohovoru alebo jeho opčných protokolov a vyšetrovaciu procedúru voči štátu, ak výbor usúdi, že dochádza k závažnému alebo systematickému porušovaniu Dohovoru či jeho protokolov. Aj s prihliadnutím na našu angažovanosť v procese navrhujeme akceptáciu oboch procedúr Slovenskou republikou.

    Ratifikácia protokolu podporuje vytvorenie národného mechanizmu umožňujúceho deťom predkladať sťažnosti v prípade porušenia ich práv. V súčasnom období boli uskutočnené kroky, ktoré vykonáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky smerujúce k zákonnému zriadeniu inštitútov na ochranu osobitne zraniteľných skupín obyvateľstva, tzv. komisárov pre oblasť zdravotného postihnutia a pre oblasť práv dieťaťa. Inštitút komisára by z hľadiska budúcej perspektívy mohol plniť práve úlohu spojenú s prijímaním sťažností v zmysle Opčného protokolu.

    K 21. októbru 2013 protokol ratifikovalo osem štátov. Jeho signatárom je zatiaľ 44 štátov. Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Opčným protokolom bol predmetom rokovania ústavnoprávneho výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Oba výbory ho schválili.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si požiadať plénum Národnej rady Slovenskej republiky o vyslovenie súhlasu s Opčným protokolom k Dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení s uplatnením vyhlásenia podľa jeho čl. 12 ods. 1, t. j. akceptácia mechanizmu medzištátnych oznámení, a rozhodnutie, že ide o zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi. Následne bude Opčný protokol predložený na ratifikáciu prezidentovi Slovenskej republiky.

    Ratifikácia a vykonávanie tejto medzinárodnej zmluvy si nevyžaduje zmeny, zmeny v slovenskom právnom poriadku.

    Ďakujem za pozornosť. Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prosím spoločnú spravodajkyňu z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, poslankyňu Luciu Nicholsonovú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi z poverenia gestorského výboru predložiť spoločnú správu výborov o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Opčným protokolom k Dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení pod tlačou 695a.

    Predmetný návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 13. septembra 2013 č. 676 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru. Oba výbory prerokovali návrh v určenej lehote a zhodne odporúčali, aby Národná rada podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovila súhlas s Opčným protokolom k Dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 ústavy prednosť pred zákonmi.

    Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru z 10. októbra 2013 č. 108. Súčasťou spoločnej správy je aj návrh na uznesenie Národnej rady.

    Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Otváram rozpravu ústnu. Pán poslanec Hlina. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec Mikloško? Áno. Pán poslanec Poliačik? Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Traja.

    Pán poslanec Hlina ako prvý.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, ešte krátko k tomu predchádzajúcemu. Ja som v zásade ani nehovoril o pánovi Soltészovi, že máte riešiť. Ja som to len dokumentoval, že teda sa rozhodlo a v zásade pozitívne v jeho prípade. A v tej druhej vašej poznámke, tam, pán minister, to je to, čo si ja myslím, že by malo byť naše zastúpenie, že nás niekto zastupuje niekde, to znamená, že chráni naše práva. To znamená, že skôr by som si predstavoval odpoveď typu, že nieže necháme to na súd, ale že teda mi poviete: áno, pri vyjednávaní sme zohľadňovali ten fakt, aby sa tá škoda posudzovala teda nie nejak absolútne, lebo je rozdiel škoda, ako vníma škodu v Nemecku, ako v Rumunsku alebo na Slovensku, ale že sa to vníma nejako proporčne. A ak sa to nepovedalo, tak teda budeme teda apelovať na tých, ktorí o tom budú, že aby toto zo-hľa-dňo-vali. Takto si ja predstavujem, že niekto za naše práva bojuje. To znamená, bojuje aj takýmto spôsobom, že my by sme sa radi rovnali niekomu, ale treba po pravde uznať, že máme k tomu ďaleko. A prečo, to si môžme povedať neskôr.

    Čo sa týka tohto, k tomuto som v zásade ani nechcel, pán minister, vystupovať. Ale keď ste povedali, že sme boli lídrom pri tom vyjednávaní, aby sa nám to nevrátilo v zlom. Alebo ako to ináč povedať? My máme jednu vec. Ja by som možno a ťažko povedať, že teda, že čo je skôr, že či ísť po hlave do tohto, do ratifikácie, alebo prípadne počkať, lebo nám sa môže stať to, a nevylučujem, keď všetky tie inštitúcie a vôbec tie procesy toho oznámenia budú fungovať, že my tu môžme kľudne spraviť detašované pracoviská pre ten výbor a pre OSN na Spiši, na Gemeri. Vedel by som x destinácií, kde by kľudne si mohli postaviť nie unimobunku, ale kamennú stavbu, aby teda priamo na mieste vyhodnocovali, že čo sa deje, ako sa deje.

    Čiže áno, áno, budeme ratifikáciou týchto, tohto Opčného protokolu, budeme podľa mňa konfrontovaní veľmi silne s tým, že keď OSN bude častejším návštevníkom a bude častejšie vyhodnocovať to, čo už viacej, viac-menej vieme aj tušíme, len sa stále schovávame, že ešte to také zlé nie je. A je to naozaj zlé. Viete, Spiš nie je Gabun ani Nigéria, Spiš je oblasť v strednej Európe v 21. storočí a vyzerá to horšie ako v Gabune a Nigérii. Tie deti nevedia v zásade, ten, to je nedôstojné. A určite sa to bude dotýkať toho Dohovoru o právach dieťaťa. Čiže ja si myslím, že budú, každé oznámenie, ktoré im niekto poradí, aby napísali, alebo niekto iný, nejaká tretia strana to postaví, tak bude mať svoje opodstatnenie. A to opodstatnenie predpokladám, že budú snímať a skúmať pracovníci OSN. A predpokladám potom, že znova prídu nejaké opatrenia na to, že čo sa má, ten národný štáb alebo štát, s tými výsledkami urobiť.

    A možno je to dobré. Možno je dobré, keď pôjdeme do sveta a keď sa svet dozvie, že čo ste, teda nie vy, ale čo aj teda teraz veľmi silne SMER svojimi sociálnymi experimentmi v určitých častiach našej krajiny stvára, k čomu sa dopracoval, že dopracoval sa, že najvyššia pôrodnosť na svete, by ste neverili, nie je v Nigérii, ale na Spiši. A toto je vec, ktorá možno stojí za to, aby zaznela. Ja som tam v živote nebol. Ja som to iba na fotkách videl, aby tam v tej veľkej peknej budove sa už o tom začali rozprávať, že čo tí malí, čo tá malá krajina v strede Slovenska "dokázala". A zdá sa, že ratifikáciou tohto Opčného protokolu to pôjde o niečo rýchlejšie. Ja len na to upozorňujem.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú.

    Ďalší, ktorý v rozprave vystúpi, je pán poslanec Mikloško, pretože sa hlásil ešte pred pánom poslancom Poliačikom.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, ja som už s vami chvíľu debatoval, takže nechcem to opakovať, ale medzitým som ďalšie dve SMS-ky dostal, na ktoré by som teraz si dovolil kratučko snáď reagovať otázkami na vás.

    No, ratifikáciu Dohovoru o ľudských právach dieťaťa schválilo Federálne zhromaždenie, sa uskutočnilo 17. novembra 1991, ak sa rýchlo pamätám. Ale náhodou som to ja vtedy predkladal a bol to naozaj a je to zákon základný, by som povedal, celej zemegule, OSN. A tak jak je, je veľmi dobrý a vždy na niektoré malé alebo aj veľké zmeny tohto dohovoru by som bol trocha háklivý, tak jak by som bol háklivý, keby sa menila Dohoda o ľudských právach z roku 1948, ktorú po vojne OSN schválilo.

    O čo ide teda? V tomto vraj dnes o siedmej Slovenský rozhlas hovoril, že táto dohoda, alebo teda tá notifi..., či ratifikácia je o ochrane pred týraním detí a pred týraním žien. Otázka teda znie, že či táto zmluva nás potom nebude zaväzovať, radikálne zavedenie sexuálnej výchovy do škôl a prípadne aj odoberanie detí. O tom je tu veľa diskusií. Nedávno som videl televíznu debatu, kde hovorila žena, ktorá žije v Anglicku, Slovenka s anglickým menom, takú situáciu, jak je to vlastne v Anglicku, no. Napríklad, keď buchnete dieťa, tak, keď vám niečo urobí, tak po zadku alebo ako, ono sa s tým prizná v škole, začnú po vás ísť a môžu vám ho zobrať. Keď dieťa, vraj tam človek do práce, aj deti v škole chodia, aj keď sú choré. Keď vaše dieťa je choré, ste zvyknutý ho tam neposielať, týždeň nepríde, prídu a môžu vám ho zobrať. A tak ďalej. Takýchto niekoľko prípadov hovorili, ktoré pre mňa, by som povedal, boli nóvum a videl som, že tieto, by som povedal, zákony rôzne krajiny rôzne môžu brať, najmä, keď si ich potom prispôsobia a zmenia ináč, no.

    Čiže napríklad to podávanie sťažností deťmi je tiež, by som povedal, vec, ktorá môže mať aj, aj druhý koniec. Ja si myslím, že by bolo veľmi dobré, keby sme, ale s tým to asi nesúvisí, mali aj nejakého ombudsmana pre dieťa, ktorý by sa len staral o problémy detí, ktorých je tu dosť takisto, keby sa do novelizácie zákona o rodine, ktorá beží, a nie jednej porady som sa už zúčastnil, tiež v tomto smere niečo dodalo.

    Je tam taký termín, že zavádza sa "najlepší záujem dieťaťa", takýto pojem. Ja pokiaľ si pamätám, tak práve sociálky v iných štátoch tento dôvod pokladajú za dôvod pre odoberanie detí z rodiny a zavedenie povinnosti, práve ten, zaviesť ten mechanizmus udávania rodičov, no. Tento materiál je teda návrhom OSN a teda, ratifikácia bude teda aj tu platiť. Čiže chcel by som sa opýtať na tie otázky, čo sa týka teda tej sexuálnej výchovy, za prvé. Iste tá je nejakým spôsobom nutná, ale nie tak, jak si to dnes všelikto predstavuje. Ale samozrejme iste silno závisí aj od rodičov, akým spôsobom to oni mienia a chcú urobiť. Za druhé, som chcel spomenúť toho, ten termín zavádzania "najlepšieho záujmu dieťaťa", či sa nedá zneužiť, tak jak sa to podľa mňa zneužíva aj v iných štátoch.

    No a potom ten detský ombudsman, prípadne novela zákona o rodine, ale to je už troška mimo, ale tiež to súvisí s týmto.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Poliačik.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, pán minister, hostia, za normálnych okolností by som sa do rozpravy k tomuto dokumentu nebol zapájal, pretože by som to bral tak, že je to úplne štandardný dokument, reagujúci na, na meniacu sa situáciu, čo sa týka situácie detí v rodinách. Respektíve tá situácia detí v rodinách sa nemení, ono sa len o nej stále viacej vecí dozvedáme a myslím si, že je potrebné na to reagovať.

    Ale v súvislosti s tým, čo sa deje v poslednej dobe na Slovensku, hlavne na sociálnych sieťach, som vedel, že sa tu nájde aspoň jeden dobrák, ktorý vytiahne odoberanie detí a strašenie tým, že tu bude sociálka zneužívať svoje právomoci, a ako o tom niektorí ľudia veľmi radi píšu, z funkčných rodín odoberať deti a buď ich bude teda dávať do rúk profesionálnym pestúnom, ktorí na tom zarobia strašné peniaze, alebo, nedajbože, ešte tie, chúdence, deti dajú homosexuálnym párom, ktoré už stoja v radoch na to, aby si ich mohli adoptovať. No, katastrofa! Týmto dnes žije veľká časť slovenského internetu a musím povedať, že to je neskutočne škodlivé.

    A ten dôvod, prečo je to škodlivé, je ten, že toto šírenie paniky a hra na absolútne základnú pudovú výbavu každého jedného človeka, ktorý samozrejme okamžite ide na barikády a chrániť svoje deti, škodí tým deťom, ktoré sú reálne týrané na Slovensku.

    Medzinárodné prieskumy ukazujú, že naprieč populáciou, to znamená od najchudobnejších k najbohatším, od najmenej vzdelaných až k profesorom a vysoko vzdelaným ľuďom, prierezovo v populácii sa výskyt detí, ktoré sú vystavené nejakej forme násilia, pohybuje niekde okolo 30-ch až 38-ch, niekde 40-ch percent. To sú také, že od toho klasicky slovenského, slovensky tolerovaného raz za čas po zadku, až k deťom, ktoré sú naozaj, že bité ako žito, vystavené neustálemu psychickému týraniu. A niekde okolo 8-ch až 10-ch percent hovoríme o sexuálne zneužívaných deťoch, kde najčastejšie agresorom voči týmto sexuálne zneužívaným deťom je buď rodič, alebo blízka osoba v rodinnom prostredí.

    Na Slovensku bol takýto výskum urobený v posledných mesiacoch, myslím, že tento týždeň bol prezentovaný, alebo minulý týždeň bol prezentovaný jeho výsledok na vzorke tisíc...

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Čiastočne bol prezentovaný. Každopádne z neho vyplýva, že zo vzorky cez 1500 detí, čo boli ôsmaci a deviataci na celom Slovensku dotazovaní prostredníctvom, respektíve ktorých sa bolo pýtané prostredníctvom anonymných dotazníkov, tak z ich, vlastne tie počty, ktoré vyšli z tohto prieskumu, v zásade tie čísla, ktoré poznáme z iných krajín, potvrdzujú. A teda nám to hovorí, že na Slovensku nemáme stovky a možno ani tisíce, ale možno až desaťtisíc a viac detí, ktoré sú vystavené serióznemu týraniu, kde sa už nedá ani len hovoriť o tej spoločensky akceptovanej hranici, že: ale však on nedostal hračku, tak teraz ma nahlási, že ho týram a bude sa dožadovať nejakej satisfakcie. Nie, tu hovoríme o deťoch bitých ako žito a sexuálne zneužívaných často niekým, kto je súčasťou ich rodinného kruhu alebo jeho blízkeho okolia.

    No a keď skombinujeme tieto strašné čísla s tou panikou, ktorá sa šíri na slovenských sociálnych sieťach, tak výsledok je ten, že tie deti samotné, obete tohto násilia, začínajú mať ešte väčší strach nahlasovať prípady, že sa s nimi niečo deje. Takisto ženy, ktoré sú predmetom, ktoré boli obeťami znásilnenia, majú veľké problémy nahlasovať, že sa im niečo stalo, lebo jednoducho ani sociálka, ani polícia nie sú kvalifikovane pripravené častokrát na to, aby sa s tým vyrovnali. Ženy po znásilneniach sú zosmiešňované samotnými policajtmi, ktorí ich vyslýchajú, teda vypočúvajú na policajných staniciach. A okolie je nastavené tak, že častokrát zo samotnej ženy, ktorá je obeťou znásilnenia, robí človeka, ktorý si ako keby za to mohol sám, a pudovú výbavu agresora menuje ako niečo, čo bolo prítomné v tej situácii, a tá daná hlúpa žena to z neho iba vybudila a nemôže sa čudovať, že teda tento zver v podobe agresívneho muža potom iba spravil, na čo má genetickú výbavu. Sloboda rozhodovania, samozrejme, sa neberie do úvahy.

    Takisto deti v týchto rodinách trpia, pretože aj vzdelaní a pomerne rozhľadení ľudia už začínajú mať iracionálnu averziu voči akémukoľvek pracovníkovi sociálky, ktorý sa ukáže v ich okolí. A teraz si pozrime tie čísla, že okej, vieme tu o tisíckach týraných detí a vieme o tom, že musíme nastaviť nejaký systém, ktorý ich má ochrániť. A namiesto toho, aby sme sa bavili o tom, že treba viacej peňazí do vzdelávania sociálnych pracovníkov, že treba viacej peňazí do terénnej práce, že treba reálnu metodiku, ktorá bude riešiť problémy priamo v tej rodine, ak tam proste je nejaký disfunkčný článok, tak aby sa prostredie v tej rodine sfunkčnilo a k týraniu dieťaťa nedochádzalo, tak namiesto toho, aby sme robili toto, tak strašíme slovenské obyvateľstvo. Respektíve slovenské obyvateľstvo je strašené rôznymi fámami a tým, že pri odopretí hračky alebo pri tom, že niekto nechá svoje dieťa doma, lebo je choré, tak zrazu príde sociálka a mu ho zoberie.

    Zaujímavé je, že ľudia, ktorí s tými týranými deťmi pracujú, keď videli a počuli výsledky tohto výskumu, o ktorom hovorím, tak vôbec neboli prekvapení. Oni povedali, že to je spodná hranica. Že z ich skúseností z Linky dôvery, z ich skúseností s prácou s týranými deťmi, tie čísla, ktoré vyšli v tom výskume, považujú za minimálne počty. Podľa ich odhadov môžu byť tie počty aj vyššie. A opäť, miesto toho, aby sme sa zaoberali tým, ako nastaviť prostredie, ktoré tým deťom bude pomáhať, tak sú ľudia strašení a je tu strašná advokácia pre to, aby akékoľvek dieťa radšej ostalo v akejkoľvek rodine, než by do toho mal zasiahnuť sociálny pracovník.

    Ja nie som priateľom silného štátu, ale ak v niečom má byť štát silný, tak je to ochrana najslabších, je to ochrana obetí zneužívania, je to ochrana obetí týrania, je to ochrana dôchodcov. Jednoducho ochrana tých, ktorí nemajú silu na to, aby sa mohli ochrániť sami. A myslím si, že prijatie podobných dokumentov, aký máme dnes na stole, má byť celospoločensky a minimálne celopoliticky odsúhlasenou témou, kde sa nenájde rozumný a akceptovaný politik, ktorý by legitimizoval to iracionálne šírenie strachu, ktoré dnes na Slovensku môžeme vidieť.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S reakciou štyria, päť faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Z toho, čo uviedol kolega Martin Poliačik, sa celkom reálne nedá na faktoch a údajoch zrejme spochybniť nič. Nie sme my taký národ holubičí ani vo vzťahu k vlastným deťom, ani vo vzťahu k vlastným blízkym, ani ku kde komu. O tom pochyby niet.

    Ja sa len znova zamýšľam nad tým, že prečo nerieši civilizovaná krajina ochranu najslabších, ochranu bezbranných vlastnými zákonmi? Prečo ich nevymáha? Prečo netrvá na tom, aby platili? Prečo potrebujeme medzinárodné zmluvy? Sme necivilizovaný národ? Keď bolo Japonsko treba prerodiť z autokratického cisárstva ovládaného vojenskými predstaviteľmi, Američania vnútili Japonsku demokratickú ústavu. Fašistické Nemecko po porážke dostalo veľmi kvalitnú ústavu, nepochybne tiež pod tlakom víťaznej americkej mocnosti. My ale nie sme ani porazená krajina, ani rozvojová krajina, ani štvrtý a piaty svet. My by sme sami z vlastnej sily mali prijímať normy, ktoré splnia všetko to, čo nám posielajú protokoly.

    Chcem teda povedať, že keď pred jedenástimi rokmi v tomto parlamente som bol jeden z tých, ktorí podporil rezolúciu o kultúrnej nezávislosti, tak som tým myslel to, že vlastné deti si civilizovaná krajina pred sadistami, týrajúcimi rodičmi a úchylmi má chrániť sama, bez cudzích protokolov. Nie sme spadlí z palmy, aby sme potrebovali takéto veci dostávať naordinované. Máme sa o ne starať sami. A ja si nemyslím, že protokol ani o deň, ani o mesiac, ani o rok niečo zmení.

  • Ďakujem. Ďakujem Martinovi za jeho vystúpenie. Začal by som s tým, v čom súhlasím. Áno, vždy, aj pri takejto príležitosti je treba jasne povedať nie tomu, čo je zlé, ako si spomínal, týranie detí, znásilnené ženy a ďalšie veľké negatíva. Sám som otec štyroch detí a veľmi by ma to trápilo, keby moje deti zažívali niečo také negatívne. A takisto aj v okolí býva niekoľko rodín, ktoré majú tri, štyri, päť detí, takisto aj tie deti vnímam ako čiastočne svoje. To znamená, že mi na nich záleží a veľmi by ma mrzelo, keby im niekto ubližoval, vrátane ich rodičov, ak by som o tom vedel.

    Ale chcem upozorniť na to, že tak, ako si spomínal, že sa v takej iracionálnej vlne zneužívajú a straší sa rôznymi prípadmi, ktoré sú pochybné, alebo ktoré teda sú ojedinelé, tak takisto zase treba povedať, že aj z druhej strany existujú určité, zneužívanie nejakých emocionálnych, emocionálnych pocitov, keď sa spomenú týrané deti. Zase na druhej strane, samozrejme, že každý chce urobiť všetko pre to, aby tie deti týrané neboli.

    Tiež si myslím, že treba s tými číslami zaobchádzať férovo. Ty si to naznačil, neobviňujem teba z toho, že ak hovoríme o nejakých tridsiatich ôsmich percentách alebo iných číslach, že koľko z toho je naozaj nejaká výchovná po zadku alebo zvýšený hlas a koľko je naozaj skutočne absolútne neakceptovateľné fyzické alebo psychické násilie alebo sexuálne zneužívanie.

    Chcem povedať, že mňa znepokojuje na tom to, a teraz to nemyslím len legislatívne, ale aj v spoločnosti, taký ten posun, ktorý by ako ukazoval, že rodina je zhoršujúce sa prostredie, teda zlá rodina a dobrý štát. Si povedal, že nie si zástancom silného štátu. Ja som presvedčený, že tieto veci, pokiaľ sa dá, je treba podporovať, aby sa riešili v miestnej komunite.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Isteže násilie je pedagogická a výchovná slabosť. Myslím, že v tom nemáme pochybnosti. Na druhej strane, keď môžem byť osobný, mám v živej pamäti spomienky z detstva, kedy môj osvietený otec, inak známy detský psychiater, a ten čosi o tom vedel, pri mojom formovaní použil otcovskú ruku. Dnes, keď na to myslím, som presvedčený, že otec mal byť ráznejší. Možno by som bol viacej, možno by som bol viacej otesaný.

    Viem, že je to prejav politickej nekorektnosti hovoriť v takomto zmysle v takomto kontexte. Nech je akokoľvek, vyrušuje ma hystéria, ktorú tu ventiluje a čiastočne aj Martin Poliačik, a dovolím si tvrdiť, že za štatisticky smiešnu, ale veľmi vplyvnú skupinu z prostredia homoloby a spriaznených blúznivcov. Nechcem ale ísť do detailov.

    Čo mi chýba v tejto diskusii, je exaktná definícia, čo je už týranie a čo je ešte len legitímna tvrdosť nastavovania sociálnych mantinelov. A nebudem spomínať kultúry, kde, alebo národy aj Európskej únie, ktoré v tomto majú trošku iný, iný feeling. Španieli, ktorí vodia svoje deti na býčie zápasy a potom v tej ich kultúre je väčšia rezistencia na to, na čo my sme takí precitlivelí. Alebo elitné školy v Anglicku, kde tvrdosť aj pri výchove, nenazývajme ju týraním, bola cestou k tomu, ako z chlapa urobiť džentlmena. Takže ale hovorím, že tieto príklady spomínať nechcem.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Poliačik, je to veľmi ťažká a komplikovaná téma, lebo nič na svete nevyvoláva viac emócií ako, ako dieťa samo. Preto všetky zákonné úpravy, aj rozhodnutia sú vnímané emotívne, krajne emotívne. Ale prečo by nemali byť takto vnímané? A s tým aj treba rátať, aj pri určení tých všeobecne záväzných právnych noriem, aj pri vydaní ich, tých individuálnych právnych aktov, tých rozhodnutí.

    Ale ďalší faktor je tu, ktorý pôsobí na tieto veci, a to je subjektivita, pohľad na vec zo zorného uhla jednotlivca, ktorý je s vecou emotívne prepojený. A tu vzniká problém. To je rodič alebo nejaký rodinný príslušník, ktorý týmito rozhodnutiami je nejako dotknutý a previazaný, lebo tu je už ťažké objektívne vnímať tieto skutočnosti, tieto väzby a vzťahy. A ako by sme každú problematiku mali vnímať objektívne a tak aj rozhodovať. A ťažko sa nám posudzuje potom tá objektivita, keď tu máme nejaké exemplárne zlé rozhodnutia, pár prípadov, ktoré navodzujú tú atmosféru, o ktorej ste aj vy rozprávali.

    Viete, ja robím rozvody a každý z tých rodičov, keď sa rozvádzajú, chcú to, pre to dieťa najlepšie. Ale vždy je to najlepšie z ich uhla. Proste treba nám nájsť ten, to objektívne riešenie a treba spraviť najlepší zákon, odborne zdatných úradníkov a veľmi rýchlu možnosť nápravy, kebyže dôjde už k nejakému zlému rozhodnutiu.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Môj predchodca povedal, že je to mimoriadne citlivá téma, mimoriadne emotívne ju vnímame z jednej aj z druhej strany. A celkom iste, ja si myslím, že všetci, čo sme tu, sme proti tomu, aby deti boli týrané. Len tie štatistiky, ktoré ste zverejnili a o ktorých ste hovorili, pán kolega, dovoľte mi povedať, alebo vysloviť istú pochybnosť. Keď vám robia prieskumy výsledok volieb, sám ste si to overili, že ten výsledok bol značne rozdielny od toho, čo hovorili prieskumy. V súvislosti s tým, môžem vám to povedať ako matematik, že človek je najhorší štatistický materiál. Najmenej sa dá na to spoľahnúť. A to veľké číslo, ktoré ste uviedli, vyvoláva u mňa pochybnosti, zvlášť, keď ten štatistický prieskum bol robený v podstate u detí. Mne sa nechce veriť, že naozaj na Slovensku sme takí, že v takom veľkom rozsahu dochádza k týraniu detí. Preto by som aspoň s týmto číslom narábal podstatne opatrnejšie.

    Ďakujem.

  • Takže začnem Petrom Osuským. Ja beriem ako v poriadku, keď nejaký rámec je daný medzinárodnou dohodou, ktorou sa krajina hlási k nejakému civilizačnému modelu. Samozrejme, že potom konkrétnu realizáciu má sama v rukách.

    Rišo Vašečka, ja by som bol rád, keby sociálny pracovník a terénny pracovník boli súčasťou práve tej komunity, o ktorej si hovoril, že by to nebolo, že tu sme my a tam je štát. Dobrý terénny a sociálny pracovník je taký, ktorý je aj vo vnútri tej komunity vnímaný ako niekto, kto má autoritu a chce pomáhať.

    Kolega Kvasnička, mal som na jazyku, že mal ten otec tvrdšie, ale keďže ja som proti bitiu detí, tak chyba zrejme nastala niekde inde.

    Gábor Gál, súhlasím v podstate so všetkým, čo si povedal.

    A zopakujem teda a pri pánovi Froncovi, pán kolega, odporúčam vám najprv si ten materiál, ten výskum naštudovať. Čoskoro bude zverejnený v plnom znení, budete mať možnosť pozrieť si výroky, s ktorým mohli tie deti súhlasiť alebo nesúhlasiť. Budete mať možnosť pozrieť si doplňujúce výroky, ktoré do tých dotazníkov uviedli, kde častokrát priznali, že v tejto situácii to beriem tak, že áno, zaslúžil som si a ten trest bol oprávnený, ale boli situácie, keď som nevedel, za čo som dostal, prečo som dostal a dokonca som mal pocit, že sa na mne vybíja ten rodič zo svojich vlastných vecí. Takže aj tie deti, ôsmaci, deviataci vedia posúdiť, kedy je podľa nich reakcia oprávnená alebo neoprávnená, a tie čísla naozaj nie sú nadhodnotené. Ľudia, ktorí pracujú s týranými deťmi na Slovensku, ešte raz opakujem, ich berú ako minimum, nie ako nejaké nadhodnotené hodnoty.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, záverečné slovo, nech sa páči.

    Pani spravodajkyňa, vy až po navrhovateľovi.

  • Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Ďakujem všetkým poslancom, ktorí vystúpili v rozprave k tomuto dokumentu.

    Chcem najskôr zodpovedať na obavy pána poslanca Mikloška a ešte raz uviesť, že Dohovor o právach dieťaťa bol poslednou z deviatich základných medzinárodných zmlúv v oblasti ľudských práv, ktorá nemala kontrolný mechanizmus alebo mechanizmus oznámení. Tento Opčný protokol, o ktorom dnes rokujeme, zakladá mechanizmus oznámenia sťažnosti, vďaka ktorému je možné v prípade porušenia práv dieťaťa, ktoré sú definované v tomto protokole, sa obrátiť teda na príslušnú adresu. Inými slovami, tento dokument posilňuje záruky ochrany práv dieťaťa.

    Samozrejme, je tam jasne špecifikované, že výbor sa nebude zaoberať sťažnosťami, pokiaľ neboli vyčerpané všetky vnútroštátne opravné prostriedky, respektíve ak v danom prípade rozhoduje iný medzinárodný orgán. Nebudú sa prijímať ani anonymné sťažnosti. To, čo je ale dôležité, a, myslím, z pohľadu pána poslanca Mikloška je, že rozhodnutia Výboru OSN pre práva dieťaťa budú mať odporúčací charakter, to znamená, nepôjde o právne záväzné rozhodnutie. Budú adresovať príslušnému členskému štátu svoje odporúčania na nápravu situácie, ktorá bola predmetom sťažnosti, a členské štáty budú mať povinnosť informovať o prijatých opatreniach. Ale na vašu otázku, či to neznamená nejaké radikálne zavádzanie sexuálnej výchovy do škôl, alebo odoberanie detí z rodín, môžem odpovedať jasne a jednoznačne, nie, pán poslanec.

    Pokiaľ hovoril pán Hlina tú obavu, že mechanicky preberáme medzinárodné dokumenty. Nie je dôvod, aby ste mali takéto obavy, pretože ja som sám povedal vo svojom úvodnom vystúpení, že sme boli lídrom a koordinátorom prípravy tohto protokolu, čo logicky vylučuje, aby sme boli jeho automatickým a mechanickým konzumentom.

    Pán poslanec Osuský hovoril o potrebe nielen preberať medzinárodné inštrumenty, ale mať aj naše vlastné normy. Tu by som chcel pripomenúť, že pracujeme na vypracovaní celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike. Prvý takýto dokument svojho druhu za 20 rokov existencie Slovenskej republiky, ktorý má za cieľ definovať, aká je miera a ochrana práv všetkých ohrozených skupín spoločnosti. Asi nikto z nás nebol pripravený na takú mohutnú negatívnu reakciu a na takú kampaň, ktorá bola založená na dezinformáciách a na vytváraní strachu. Myslím alebo chcem veriť, že táto fáza je za nami, a chcem aj vás všetkých vyzvať k tomu, aby sme sa teraz sústredili na vecnú diskusiu, ktorá bude založená na faktoch, aby sme naozaj si zadefinovali, kde sú oblasti, kde Slovenská republika, ktorá je členom Európskej únie, Rady Európy, Organizácie spojených národov, má prijaté dostatočné mechanizmy, ktoré garantujú nediskrimináciu slabších skupín obyvateľstva, a kde je treba, aby sme nejaké zákonné normy ďalej prijali. Tá diskusia nebude jednoduchá, ale my sme na ňu pripravení. A chcel by som vyjadriť presvedčenie, že aj poslanci Národnej rady Slovenskej republiky budú príspevkom k tomu, aby tá diskusia bola vecná a aby tie emócie neboli založené na, ešte raz, na skresľovaní skutočností a na lžiach.

    Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani spravodajkyňa, záverečné slovo?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, ja mám takú obavu, že toto bude len ďalší medzinárodný dohovor v sérii medzinárodných dohovorov, ktoré sme už ratifikovali, ktoré súvisia či už s ľudskými právami alebo konkrétne s právami dieťaťa, ktorý bude do zbierky a nebudeme ho jednoducho plniť.

    Mne príde smiešne, že krajina, ktorá má problém napĺňať všetky medzinárodné dohovory, ktoré kedy ratifikovala, a vlastnú legislatívu, sa chváli tým, že ako prvá pristupuje k ratifikácii Opčného protokolu.

    Ja som sa pred časom začala veľmi vážne zaoberať medzištátnymi adopciami. To znamená, medzištátne adopcie, to sú také adopcie, kedy naše štátne deti, deti, ktoré proste, ktoré z rôznych dôvodov nemajú rodičov, respektíve vychováva ich štát, či už v profesionálnej rodine alebo v detskom domove ako takom, takéto deti adoptujeme do zahraničia. A to, akým spôsobom máme adoptovať tieto deti do zahraničia, to upravuje ako medzinárodný dohovor o medzištátnych adopciách, tak aj, samozrejme, naša legislatíva. Neplníme ani jedno, ani druhé.

    Ja som sa o tom presvedčila, keď som iniciovala poslanecký prieskum vo výbore pre ľudské práva, a nakoniec som ten poslanecký prieskum na Centre pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže absolvovala úplne sama. A mala som k dispozícii niekoľko spisov detí, ktoré boli poslané do zahraničia v rámci medzištátnych adopcií.

    Ešte na úvod musím povedať, že ja nie som nepriateľom medzištátnych adopcií ako takých, pretože si myslím, že ak je to naozaj riadené, ak deti nedokážeme umiestniť do slovenských rodín, tak potom samozrejme je lepšie pre to dieťa, aby vyrastalo v nejakej inej krajine, kde bude mať svoju rodinu, ako tu, ako štátne dieťa v detskom domove.

    Lenže problém je, že z tých spisov bolo úplne zrejmé, že u nás sa nevykonáva medzištátna adopcia tak, ako by sa mala v rámci litery zákona, či už našej legislatívy alebo tej medzinárodnej. Dostalo sa mi do rúk asi 5 spisov rôznych detí, kde som prišla na rôzne veci, ktoré sú podľa mňa veľmi smutné. My trháme súrodenecké skupiny.

    Konkrétny spis sa týkal dvoch detí, ktoré sme poslali do zahraničia, tie deti majú na území Slovenska päť ďalších súrodencov, ktorí sú v pestúnskej starostlivosti konkrétneho človeka. A ten pestún prejavil záujem o to, že by si do pestúnskej starostlivosti zobral ďalšie dve deti. Ale to sa nestalo. Naše úrady mu nevyhoveli. Podľa zákona mu mali vyhovieť tak, aby celá tá súrodenecká skupina mohla vyrastať pokope. Úradníci urobili to, že odtrhli tie dve deti od tých piatich detí a poslali ich do zahraničia. Jedno do jednej krajiny a druhé do druhej krajiny.

    Ďalší prípad, dvojičky. Predstavte si, že úplne malé dvojičky úradník odtrhol od seba, a dnes jedno to dieťa vyrastá v Nemecku a druhé vo Švédsku. Viete, akým hrozným spôsobom došlo k pretrhnutiu tejto súrodeneckej skupiny? Došlo k tomu takto: tie deti podľa mňa úplne nezákonným spôsobom boli zaradené do zoznamu medzištátnych adopcií kvôli tomu, že im boli prisúdené špecifické potreby. Keď sú im prisúdené špecifické potreby, tak tie deti nemusia spĺňať prakticky žiadne, tých osem kolečiek po Slovensku, či náhodou o nich neprejaví záujem nejaká slovenská rodina, ale môžu byť rovno zaradené do medzištátnych adopcií. Bolo to kvôli tomu, že, myslím, že to bolo to dievčatko, u koho bol strabizmus, to znamená škúlenie. Neviem, či pre vás je to špecifická potreba, ale teda pre mňa je to niečo celkom bežné, s čím sa dá narábať. Dobre. Tie deti boli zaradené do zoznamu medzištátnych adopcií. A teraz došlo k tomu, že sa našla rodina, ktorá mala záujem o to dievčatko, ale nemala záujem úplne o toho chlapca. Predpokladám, že takto k tomu došlo. Tak úradník z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny napísal takýto posudok, že on odporúča pretrhnutie tejto súrodeneckej skupiny, pretože ten chlapec je dementný a on je natoľko dementný, že on si nedokáže vyvinúť žiadnu citovú väzbu k tej svojej sestre, a keďže to nedokáže, tak je zbytočné, aby vyrastali spolu. Problém ale je, že toto napísal sociálny pracovník, tam nebola doložená lekárska správa, napísal to sociálny pracovník, a tie deti v tom čase, keď takéto niečo hrozné niekto napísal, tie deti mali asi rok a pol. Rok a pol. A vtedy dokázal normálny úradník napísať, že tento chlapec je proste natoľko dementný, že nedokáže ľúbiť svoju sestru. Na základe tohoto tá sestra bola poslaná do Švédska a chlapec bol vrátený do detského domova.

    Predstavte si, čo sa ale stalo o tri roky neskôr. Tento istý chlapec bol znova zaradený, keď už sa zbavil sestry teda, chybou úradníka, bol znova zaradený do zoznamu medzištátnych adopcií a prišla správa z toho istého úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá hovorila o tomto: Je to krásny trojročný alebo tri- a polročný chlapček, ktorý je absolútne zdravý, proste vyvíja sa úplne normálne, je spoločenský, má veľmi priateľskú povahu. A poslali ho do Nemecka. Nepripadá vám to byť hrozné? Mne pripadá byť hrozné, že úradník tu, on normálne odpojil sestru od brata, boli to dvojičky, a chybou tohto úradníka, alebo touto manipuláciou, to nie je chyba, toto človek nemôže podľa mňa urobiť preto, že pochybí, to bol zmanipulovaný ten proces. Tak preto dnes dievčatko vyrastá vo Švédsku a ten chlapec vyrastá v Nemecku. A ten úradník im zmenil osud. On im zmenil celý život.

    No ja som prišla na toto, prišla som na ďalšie iné veci, ktorými vás tu nebudem zaťažovať, a podala som trestné oznámenie, pretože podľa mňa tam dochádzalo k napĺňaniu paragrafu o obchodovaní s deťmi. Podala som trestné oznámenie a prišlo mi vyrozumenie po pár mesiacoch, že sa začalo trestne stíhať vo veci. A bola som vypovedať. Vypovedať som bola, vážení kolegovia, asi pred dvoma týždňami. A musím vám povedať, že ten trojhodinový proces, ktorý tam so mnou stvárali, za to by sa nemuseli hanbiť ani v päťdesiatych rokoch. Ja som samozrejme vtedy nežila, ale čo-to som videla z dokumentov. To bola jedna zohraná etuda vyšetrovateľky a prokurátorky, kde mali v ľavej päte, ako sa narábalo s deťmi slovenskými pri medzištátnych adopciách. Ich to vôbec nezaujímalo. Oni tam unudene sedeli a ja som im toto rozprávala a ich to vôbec nezaujímalo. Viete, čo ich zaujímalo? Ich zaujímalo, odkiaľ má Nicholsonová informácie. Prokurátorka, jediná otázka, ktorú mi dala, bolo, či tie informácie, ktoré im rozprávam, sú z výpiskov zo spisov, alebo či sú to fotokópie nejakých listov zo spisov, alebo či som rovno ukradla postadopčné správy zo spisov detí.

    To máte presne ako pri Gorile, dnes už nikoho nezaujíma, tí, čo to tam riešia, teraz čo tam molestujú Nicholsona, ich vôbec nezaujíma, že čo je na tom pravdy. Jediné, čo ich zaujíma, je to, odkiaľ mal informácie, aby mohli ničiť ďalších ľudí, ktorí proste uverili v nejakú elementárnu spravodlivosť v tejto krajine a tie informácie mu dali.

    A ja sa teraz nechcem akože polohovať do pozície martýra, božechráň, ja vám chcem len povedať, že je úplne jedno, čo tu v tejto krajine ratifikujeme alebo čo tu prijmeme, pretože tá vymožiteľnosť je katastrofálna. A je katastrofálne, že keď sedí vyšetrovateľka s prokurátorkou a majú riešiť obchodovanie s deťmi, so štátnymi deťmi, ktoré sa nemajú ako chrániť, pretože na tomto svete nemajú vôbec nikoho a nejakí úradníci si tu s nimi manipulujú a proste ich rozdeľujú a posielajú za hranice, takže tieto dve ženy, ktoré sú na to, aby dodržiavali literu zákona, že ich to vôbec nezaujíma. Jediné, čo ich zaujímalo, bolo to, odkiaľ ja som získala tie informácie.

    Viete prečo? Pretože úplne náhodou po tom, ako ja som sama vykonala poslanecký prieskum v Centre pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, sa stratili spisy. Volala mi to riaditeľka centra. Hovorí, že stratili sa spisy. Hovorím, však ale ja som ani chvíľu nebola v miestnosti sama, celý ten čas ste tam sedeli so mnou. Vy ste videli, že ja som nič neodnášala. Proste toto bolo úplne transparentné. Ona hovorí: No predstavte si, že sa vraj stratili spisy. A štyri hodiny boli tieto spisy mimo centra. Lenže medzitým už nejaký dobrák podal trestné oznámenie za to, že tie spisy zmizli. A ja vám garantujem, že to je prokurátorka, ktorá sedela pri tom mojom vypočúvaní, pri tom sprostom procese, išlo len o to, aby mohla Nicholsonovú obviniť z toho, že ukradla nejaké spisy z Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Toto celé si z toho pani prokurátorka zobrala. Bolo jej jedno, že jedna dvojička vyrastá v Nemecku a druhá vo Švédsku. Ale odkiaľ má Nicholsonová tie spisy?!

    Tak ako tu stojím, tak prehlasujem, že mala som dve postadopčné správy a to boli kópie postadopčných správ a tie kópie mi urobili priamo na centre. Takže som sa ničoho nedopustila. A toto je to smutné. My si tu môžme ratifikovať čo len chceme, ja verím tomu, že zo Ženevy nám prichádzajú dobré veci a že sa oplatí to ratifikovať, že sa to oplatí premietnuť do našej legislatívy. Ale pokiaľ si literu zákona, dodržiavanie litery zákona predstavujeme takto, tak je úplne jedno, čo podpíšeme.

    Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať

    Správou o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2012 a návrhom programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2014.

    Správa vlády je uverejnená ako tlač 693 a spoločná správa výborov ako tlač 693a.

    Správu uvedie podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.

    Nech sa páči opäť, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Správa o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí v roku 2012 a návrhu programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2014 je na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predložená na základe zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí, konkrétne na základe § 3 ods. 1 a 2 a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj na základe zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

    Vláda Slovenskej republiky správu schválila 21. augusta 2013 svojím uznesením č. 447/2013. Správu vypracoval Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, vychádzajúc z hodnotenia vlastnej činnosti a podkladov zainteresovaných ministerstiev a ostatných orgánov štátnej správy, ktoré sa v rozsahu svojej pôsobnosti podieľajú na tvorbe a výkone štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí.

    Správa je rozdelená do dvoch kapitol. Prvá kapitola poskytuje prehľad o činnosti úradu a plnení Koncepcie štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015 na základe uznesenia vlády č. 625 zo 17. septembra 2008.

    Druhá kapitola obsahuje návrh programu výkonu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2014. Charakterizuje úlohy, ktoré z neho vyplývajú, a určuje podmienky ich plnenia. Zmenou tzv. kompetenčného zákona prešiel Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí od 1. októbra 2012 do gescie Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. V spolupráci s rezortom diplomacie získal úrad nové nástroje a zlepšil svoje koordinačné a komunikačné schopnosti a možnosti zvlášť využívaním potenciálu našich zastupiteľských úradov v zahraničí.

    V roku 2012 sa úrad sústredil najmä na vzdelávanie detí a mládeže a vytvorenie lepších predpokladov pre aktivity krajanských spoločenstiev. Veľká pozornosť bola venovaná zefektívneniu, racionalizácii a zrýchleniu celého procesu finančnej podpory krajanov, krajanského života a aktivít, ktoré sú zárukou uchovania ich jazykovej, kultúrnej a národnej identity. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí prepracoval a zjednodušil pôvodný dotačný systém. Koncom roka 2012 bol uvedený do činnosti elektronický systém podávania evidencie a prvotného spracovávania žiadostí o podporu projektov, čím sa skvalitnil mechanizmus finančnej podpory slovenských národnostných menšín a krajanských komunít.

    Rok 2012 v číslach znamenal sumu 1 121 416 eur, podporených 430 krajanských projektov a 785 udelených osvedčení Slováka žijúceho v zahraničí. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v spolupráci s krajanskými organizáciami, partnerskými rezortmi a inštitúciami naplnil požadované zámery vo všetkých významných oblastiach štátnej podpory Slovákov žijúcich v zahraničí, t. j. v oblasti kultúry, vzdelávania, vedy a výskumu, informácií a médií. Plnením zámerov štátnej politiky v roku 2012 boli vytvorené priaznivé predpoklady a východiská na pôsobenie úradu v roku 2013 a formuláciu konkrétnych plánov činnosti a prognózy na ďalší rok.

    Účelom výročnej správy je tiež predloženie programovej projekcie zámerov na rok 2014, ktoré budú zachovávať kontinuitu plnenia strednodobých a dlhodobých úloh Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí na základe ich priebežného vyhodnocovania a kontroly z predchádzajúceho obdobia. Týka sa to ťažiskových činností štátnej finančnej podpory slovenských národnostných menšín a slovenských komunít, konkrétne monitorovanie a vyhodnocovanie podporených projektov a ich vyúčtovania, ďalej zabezpečenie procesu vydávania osvedčení, pokračovanie odborných analytických prác vo všetkých segmentoch činnosti Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a tiež vypracovávanie správ a expertíznych podkladov či spolupráce s partnermi doma a v zahraničí.

    Dynamické zmeny navodené zvýšenou migráciou Slovákov mimo Európskej únie, rýchly nárast tzv. migrácie za prácou v rámci Európskej únie, ako aj postupné politické a spoločenské zmeny v krajinách strednej a východnej Európy, kde žijú početné historické slovenské národnostné menšiny, budú prirodzene predmetom pozornosti novej koncepcie štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí do roku 2020. Hlavný rozsah prác na koncepcii bude vykonaný v rokoch 2013 a 2014. Pristúpi sa tiež k tvorbe téz nového zákona o Slovákoch žijúcich v zahraničí a k analýze postavenia Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí v systéme orgánov štátnej správy z hľadiska jeho väzby na Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a koordinačného prepojenia na ostatné ministerstvá.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vzala predloženú správu na vedomie.

    Ďakujem za pozornosť. Skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Poprosím Juraja, pána poslanca Juraja Drobu, ktorý je určený spravodajca, aby nás informoval o prerokovaní správy vo výboroch.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, ctení kolegovia, vážený pán minister, prepáčte, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Správy o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2012 a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2014. Je to tlač č. 693.

    Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 672 z 2. septembra 2013 na prerokovanie Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 10. októbra 2013 č. 63, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny z 10. októbra 2013 č. 103 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením z 8. októbra 2013 č. 109 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky zobrať Správu o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcich v zahraničí a poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcich v zahraničí za rok 2012 a návrh programu štátnej podpory, štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2014 (tlač 693) na vedomie.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať predmetnú správu na vedomie. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Správy o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcich v zahraničí za rok 2012 a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2014, tlač 693a, bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 69 z 15. októbra 2013. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.

    Toľko prosím, pán predseda, spoločná správa a poprosím vás, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Mám písomné prihlášky. Pán poslanec Kadúc, pán poslanec Mikloško a pán poslanec Viskupič.

    Pán poslanec Kadúc, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády a minister zahraničných vecí, vážené kolegyne, kolegovia, v prvom rade ja som si vedomý, že túto správu len berieme na vedomie, ale aj cez to všetko by som si dovolil mať zopár poznámok, dá sa povedať k zahraničnej politike ku Slovákom žijúcim v zahraničí.

    Slovenská republika podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí. Podporuje ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou. Ide o náš spoločný cieľ, ktorý sme si zakotvili aj do čl. 7a ústavy. Na plnení tohto cieľa sa podieľa tak vládna strana, ako aj opozícia, či mimoparlamentné politické strany a hnutia, akademické a vedecké inštitúcie, mimovládne organizácie, občianske združenia a jednotlivci, ale aj samotní krajania a ich reprezentatívne organizácie. Aby toto spoločné úsilie nesprevádzal chaos, aby sa aktivity a finančná podpora neduplikovali, bola v minulosti vytvorená funkcia splnomocnenca vlády Slovenskej republiky a v roku 2006 zriadený Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. Za týmto účelom bol tiež prijatý zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí v znení neskorších predpisov a bola schválená štátna politika starostlivosti Slovenskej republiky o Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorú vláda každoročne schvaľuje a parlament berie na vedomie, ako to robíme práve teraz pri prerokovaní a schvaľovaní predloženého materiálu, ktorý možno skrátene nazvať aj výročnou správou Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí pre rok 2012, resp. 2013.

    Z pohľadu jedného výkonu štátnej politiky voči naším krajanom bola najvýznamnejšou funkciou Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí jeho koordinačná funkcia vo vzťahu k ministerstvám a iným orgánom štátnej správy, keďže starostlivosť o krajanov je prierezovou témou patriacou do pôsobnosti viacerých subjektov.

    Po nástupe do funkcie podpredsedu vlády, pán minister, ste vyhlásili, že jedným zo štyroch pilierov zahraničnej politiky Slovenska bude aj starostlivosť o krajanov v zahraničí. Takéto vyhlásenie napĺňalo optimizmom nielen slovenskú verejnosť, ale predovšetkým slovenské zahraničie. O to väčšie sklamanie spôsobilo, keď ste v roku 2012 ako jednu z prvých vecí, novelizáciou tzv. veľkého kompetenčného zákona, zrušili túto koordinačnú právomoc Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí, čím ste z uvedeného úradu spravili servisné pracovisko Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky a celú krajanskú agendu ste uvrhli do chaosu, ktorý tu bol podľa niektorých vyjadrení naposledy koncom 90. rokov minulého storočia. A to aj napriek tomu, že diskusia v parlamente a vo verejnosti sa v posledných rokoch niesla v duchu, že by bolo vhodné posilniť postavenie a nezávislosť predsedu Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí, napríklad aj tým, že bude namiesto vymenovania vládou volený parlamentom.

    Krátko po nástupe do vašej funkcie ste dňa 12. mája 2012, ste sa pre médiá vyjadril, že po vymenovaní Igora Furdíka za predsedu Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí, očakávate, citujem, "upokojenie situácie ohľadom zahraničných Slovákov", ako bez ohľadu na opodstatnenosť, ako reakciu na sťažnosť niekoľkých krajanských organizácií a spolkov. Podľa mojich vedomostí išlo o sedem až dvanásť organizácií a spolkov na adresu bývalého vedenia Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí. Vychádzali ste vtedy z nesprávneho predpokladu, že jediným zástupcom slovenského zahraničia vo vzťahu k vláde je Svetové združenie Slovákov žijúcich v zahraničí, čo skutočne platilo, ale naposledy v roku 2002, keď toto občianske združenie vzniklo. Následne sa v tomto združení výrazne negatívne angažoval jeho súčasný predseda a do slovenského zahraničia natiekli nemalé peniaze vo forme každoročne udeľovaných dotácií.

    Keď v roku 2006, keď sa v roku 2006 podarilo terajšiemu predsedovi Svetového združenia Slovákov v zahraničí vyhrať vo voľbách o jeden hlas, nastal v slovenskom zahraničí skutočný rozkol. Namiesto toho, aby sa nový predseda tohto združenia snažil o zjednotenie oboch názorovo odlišných skupín krajanov, urobil všetko pre to, aby sa dosiahla jednotnosť, avšak len v rámci Svetového združenia Slovákov zahraničí, a to aj za cenu, že v ďalších rokoch bolo vylúčených alebo samoodídených z tohto občianskeho združenia vyše 40 reprezentatívnych krajanských organizácií, predovšetkým zo zámoria a západnej Európy. Potom sa nemožno čudovať, ak zrazu poslanci dostávajú listy od takého veľkého počtu krajanov, hoci predložená výročná správa, o ktorej rokujeme, uvádza, že Svetové združenie Slovákov v zahraničí zastupuje 95 % všetkých krajanských organizácií a spolkov. Aj keby malo toto združenie skutočne sto členov, čo už samotný úrad členom Zahraničného výboru Národnej rady priznal ako nepravdivý údaj, štyridsaťtri spolkov zo sto nebude tvoriť 5 % slovenského zahraničia.

    Na tejto veci je však zaujímavá práve skutočnosť, že v období, keď vznikol rozkol v slovenskom zahraničí, resp. v období krátko po ňom, ste boli ministrom zahraničných vecí Slovenskej republiky a hoci táto agenda nepatrila do vašej kompetencie, nepostrehol som, že by ste sa akokoľvek angažovali v prospech upokojenia vzniknutej situácie v slovenskom zahraničí. Napriek tomu, že ste v roku 2012 verejne deklarovali výmenu vedenia Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí, sledujete upokojenie situácie ohľadom zahraničných Slovákov, terajší predseda Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí na rokovaní zahraničného výboru pre niekoľkými dňami konštatoval, že upokojenie situácie nie je možné. Súčasný katastrofálny stav preto podľa môjho názoru nemožno nazvať inak ako zlyhaním vašej politiky v krajanskej problematike, krajanskej agende.

    Pokiaľ ide o činnosť Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí a vášho nominanta na jeho čele Igora Furdíka, ako to vyplýva z predloženej výročnej správy tohto úradu, možno uviesť, že už v septembri 2012 sme formou interpelácie oslovili pána premiéra s viacerými otázkami týkajúcimi sa starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí, pretože sme na základe sťažnosti niektorých krajanských organizácií a spolkov nadobudli dojem, že nielen vláda, ale aj predĺžená ruka, ktorou tento úrad je, nemá jasnú predstavu o systémových a organizačných zmenách, ktoré by bolo potrebné v krajanskej agende vykonať.

    Pán premiér v odpovedi na našu interpeláciu uviedol, že určitý chaos pri vedení Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí je spôsobený najmä tým, že Igor Furdík ako nový predseda úradu sa ešte nestihol riadne oboznámiť so svojou agendou a že riešenie niektorých otázok si vyžaduje čas. S prihliadnutím na uvedené je pre nás nepochopiteľné, že ani po šestnástich mesiacoch od nástupu nového vedenia úradu, ktoré v princípe pozostáva z vašich nominantov, keďže žiadne otvorené výberové konania sa na rozdiel od minulosti na tieto funkcie neuskutočnili, situácia v agende Slovákov žijúcich v zahraničí nesmeruje k lepšiemu, ale bola terajším vedením úradu dovedená do stavu, keď sme svedkami zatiaľ najväčších protestov reprezentatívnych krajanských organizácií a spolkov, ako aj osobností krajanského sveta voči súčasnej politike Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí, ktoré vyslovujú vážne výhrady týkajúce sa fungovania a činnosti úradu, ako aj jeho prístupu vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí.

    Konkrétne dňa 15. septembra 2013 zaslalo 25 reprezentatívnych krajanských organizácií a spolkov z celého sveta všetkým poslancom Národnej rady zásadné pripomienky k výročnej správe Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí a so žiadosťou, aby Národná rada túto správu vrátila vláde na prepracovanie, a to z dôvodu, že, citujem, "bola vypracovaná s nízkou mierou starostlivosti a odbornosti a jej obsah na viacerých miestach nasvedčuje tomu, že Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí krajanské prostredie dobre nepozná a doterajšia vzájomná komunikácia medzi krajanmi a úradom sa nezdá byť efektívna".

    V zásadných pripomienkach týchto krajanských organizácií a spolkov sa okrem iného uvádza, že Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí a) dlhodobo neplní viaceré uznesenia vlády spôsobujúce negatívny dopad na Slovákov žijúcich v zahraničí, b) nepozná situáciu v krajanských komunitách, ktoré prekračujú rámec Dolnej zeme, c) rozdeľuje krajanskú komunitu a favorizuje jedny skupiny krajanov voči druhým, pričom o niektorých krajanských komunitách sa vyjadruje nediplomaticky až dehonestujúco, d) uvádza nepravdivé a neoverené informácie týkajúce sa krajanských organizácií a spolkov, osobitne Svetového združenia Slovákov v zahraničí, ktoré v skutočnosti nie je reprezentatívnym krajanským združením, e) rozdeľuje dotácie v rozpore s krajanským zákonom, osobitne v rozpore s princípom nediskriminácie, ako aj vlastnou dotačnou smernicou, pričom osobitne poukazuje na netransparentné a klientelistické poskytovanie dotácií na Slovenský dom v Prahe.

    Následne dňa 19. septembra 2013 bol zo strany takmer celej krajanskej komunity v Českej republike, t. j. 18 krajanských organizácií a spolkov z 23 aktívne v Čechách pôsobiacich, zaslaný Národnej rade otvorený list, v ktorom tieto subjekty vyjadrujú zásadný nesúhlas a vážne výhrady k spôsobu, zámeru a forme týkajúcich sa poskytovania dotácie na Slovenský dom v Prahe zo strany Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí. Tento doteraz najväčší jednotný odpor reprezentatívnych krajanských organizácií a spolkov v Českej republike vrátane členov Rady vlády Českej republiky pre národnostné menšiny bol podľa ich vlastných slov podnietený prístupom a politikou Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí vo vzťahu k nim, pričom v tejto kauze vyjadrujú vážne výhrady voči dotácii vo výške 330 000 eur na Slovenský dom v Prahe, ktorá podľa ich vlastných slov, citujem, "bola poskytnutá bez akejkoľvek konzultácie s ostatnými krajanskými organizáciami a spolkami v Českej republike, ktoré sa o takýto dom snažia už dvadsať rokov, poskytnutá občianskeho združeniu, ktorého činnosť do vnútra slovenskej komunity je minimálna a vo väčšine prípadov pripomína agentúrnu činnosť zameranú na dovoz atraktívnych osobností zo Slovenska".

    Dovoľujem si vám pripomenúť, pán minister, že pri odvolávaní bývalého vedenia Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí ste sa pre médiá v máji 2012 vyjadril takto: "Očakávam konsolidáciu v krajanskej problematike, pretože boli tu viaceré javy, ktoré viedli k nejakému rozkolu. Nechcem, aby tu bolo akékoľvek podozrenie o tom, že sa tu favorizujú jedny skupiny krajanov voči druhým alebo že sa prostriedky štátneho rozpočtu nevykladajú maximálne hospodárne a v záujme Slovenskej republiky." Iróniou osudu je, že všetky tieto nežiaduce javy sa dejú práve teraz, ako nám to dosvedčujú aj výhrady zo strany krajanov a utvrdzujú nás v tom viaceré vyjadrenia terajšieho predsedu Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý sa opakovane verejne vyjadril, že sa prioritne mieni starať len o jednu skupinu krajanov, a to krajanov z tzv. Dolnej zeme, napriek tomu, že platný slovenský krajanský zákon vychádza z princípu rovnosti prístupu Slovenskej republiky vo vzťahu ku všetkým krajanom na celom svete vrátane udeľovania dotácií krajanom, konkrétne § 5 tohto zákona.

    Nazdávam sa, že ak je zámerom vlády zakotviť rozdielny prístup vo vzťahu ku krajanom, ktorí majú postavenie národnostných menšín v zahraničí a vo vzťahu ku krajanom, ktorí žijú v diaspóre bez tohto postavenia, musí sa najskôr prijať nový krajanský zákon, resp. dva osobitné zákony, ako to majú napríklad v niektorých balkánskych krajinách so silnými menšinami v okolitých štátoch, až potom uplatňovať rozdielny prístup na rozdielne skupiny krajanov v zahraničí. Takýto prístup sa však mal najskôr schváliť v programovom vyhlásení terajšej vlády, teda byť podporený vaším verejným vyhlásením i s poctivou úradníckou prácou na vypracovanie takejto novej právnej úpravy zo strany Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí.

    V programovom vyhlásení však o takomto prístupe nenájdeme nič, vaše verejné vyhlásenia boli presne opačné, to znamená, žiadna favorizácia krajanov. Avšak prístup Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí je v protiklade s programovým vyhlásením vlády a vašimi verejnými vyhláseniami. Takémuto prístupu možno ťažko rozumieť a nerozumejú mu ani krajania žijúci v zahraničí, a tak nečudo, že sa búria a protestujú.

    V tejto súvislosti ma zaujali vyjadrenia terajšieho predsedu Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí k zastávaným výhradám zo strany krajanov na rokovaniach jednotlivých výborov Národnej rady. Igor Furdík sa aj v tomto roku bránil napríklad tým, že mu pri nástupe do funkcie nebola odovzdaná agenda od bývalého vedenia Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí. Preveril som túto vec a zistil som, že existuje oficiálny protokol o odovzdaní agendy bývalým vedením Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí. Toto tvrdenie preto nie je pravdivé.

    Podobne ďalšou výhradou terajšieho predsedu Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí je, že po prevzatí agendy sa mal ocitnúť na tzv. zelenej lúke a začína budovať úrad odznova. K takejto výhrade si dovolím uviesť niekoľko skutočností, ktoré tvrdenia terajšieho predsedu Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí nepotvrdzujú, práve naopak, vyvracajú.

    Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí po odňatí koordinačnej právomoci novelou tzv. veľkého kompetenčného zákona v roku 2012 plní v princípe tri úlohy, a to je vydávanie osvedčení, ktorým si dotknutá osoba preukazuje postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, udeľovanie dotácií a komunikácie so slovenským zahraničím a domácou verejnosťou vrátane pracovnej komunikácie s inými subjektmi v krajanskej agende.

    Agenda vydávania osvedčení sa v princípe od vzniku Úradu Slovákov v zahraničí v roku 2006 podstatne nezmenila a funguje od začiatku činnosti tohto úradu až doteraz, dokonca lepšie, ako fungovali v čase, keď ešte osvedčenia vtedy, v minulosti preukazy, vydávalo Ministerstvo zahraničných vecí Slovenska. Kvalitatívny rozdiel vydávania osvedčení Slovákom žijúcim v zahraničí oproti časom, keď ich vydávalo ministerstvo, spočíva v tom, že už prvá predsedníčka Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí začala viac spolupracovať s Úradom pre zahraničnú a cudzineckú políciu, pre hraničnú a cudzineckú políciu, ale aj s Úradom kriminálnej polície Prezídia Policajného zboru. Vďaka tom sa podarilo odhaliť, že množstvo preukazov vydaných ešte v období pred vznikom úradu zo strany ministerstva zahraničných vecí bolo falošných, pretože vaše ministerstvo si nedalo námahu s tým, aby s príslušnými policajnými zložkami spolupracovalo.

    Na vysvetlenie, aj podľa predchádzajúcich výročných správ úradu sa falšujú podklady asi k trom percentám žiadostí o vydanie osvedčenia, a to najmä žiadateľmi z Ukrajiny. Po nástupe terajšieho predsedu úradu sa situácia opakuje, keď spolupráca so zložkami Policajného zboru absentuje, ako to dokazuje aj samotný Úrad Slovákov žijúcich v zahraniční vo svojej odpovedi členom zahraničného výboru na výhrady krajanov.

    V tejto agende úradu teda možno zhrnúť, že terajší predseda úradu na zelenej lúke určite nezačínal a kvalitu zabezpečovania úloh o niečo zhoršil a nie zlepšil. Agende udeľovania dotácií zo strany Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí sa venovalo niekoľko finančných kontrol Úradu vlády. Podrobnejšie sa o tom možno dočítať v správach 3/2009, 2011, v správe č. 5/2011, ale aj v správe vnútorného auditu Úradu vlády č. 4/2010.

    Na základe kontrolných zistení bývalé vedenie Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí prijalo vôbec prvé dotačné pravidlá od vzniku úradu s platnosťou od roku 2012, ktoré si doterajší predseda úradu upravil tak, aby mu lepšie vyhovovali s platnosťou od roku 2013. Pri porovnaní oboch dotačných smerníc však zistíme, že sú zhodné na viac ako 90 % ich obsahu, pričom pri zjednodušovaní, žiaľ, asi nechtiac, vypustil terajší predseda úradu aj také ustanovenia, ktoré zabezpečovali, aby sa dotácie netunelovali. Nemusím snáď zdôrazňovať, že rovnako ako aj inde, aj medzi krajanmi sa nachádzajú niektorí jednotlivci, ktorých snahou je prevádzkovať takzvaný etnobiznis, a zamedziť takémuto konaniu sa dá len prísnymi sofistikovanými pravidlami, niekedy, žiaľ, aj trochu zložitejšími na pochopenie, pre množstvo krajanov, ktorí sa úprimne snažia udržať rozvoj slovenského národného povedomia a kultúrnej identity v zahraničí.

    Ak chce Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí profesionálne pôsobiť vo vzťahu dovnútra aj navonok, musí mať vypracovaný kvalitný systém vnútorných predpisov a zavedenie informačnej, informačnej platformy, ktoré mu umožnia komunikáciu s vonkajším svetom. Ak si na webovej stránke úradu pozriem napríklad zoznam vnútorných predpisov, ktoré na stabilizáciu činnosti úradu prijalo bývalé vedenie úradu, zistíme, že v priebehu 15-ch mesiacov bolo prijatých 91 vnútorných predpisov, z ktorých terajší predseda úradu nezrušil ani jeden. Pre porovnanie je potrebné uviesť, že za rovnaké obdobie 15-ch mesiacov terajší predseda prijal len 29 vnútorných predpisov, čo skôr napovedá, že stabilizáciu úradu po výmene jeho vedenia v roku 2012 dokončil.

    Pokiaľ ide o komunikačné platformy, terajší predseda Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí pracuje výlučne s platformami, ktoré zaviedlo bývalé vedenie úradu. Možno sa niektorí, niektoré z vás ešte, niektorí z vás ešte pamätajú na niektoré, viaceré aj takzvané mienkotvorné médiá písali o rôznych predlžených informačných platformách Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí za bývalého vedenia úradu. Skutočnosť je však taká, že všetky tieto údaje, predražené informačné platformy, tvoria dnes chrbtovú kosť komunikačného systému Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí.

    Ak by som však mal spomenúť dve veci, ktoré vnímam pozitívne, podarilo sa dosiahnuť práve terajšiemu vedeniu úradu, je to zavedenie elektronického systému poskytovania dotácií a posun celého procesu udeľovania dotácií, aby mohli byť udeľované už v marci príslušného kalendárneho roka, čo výrazne pomôže krajanom pri realizovaní ich aktivít. Buďme však aj v tomto smere objektívni a povedzme, že informačný systém na tieto účely bol zakúpený ešte bývalým vedením Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí v roku 2011 a posun procesu udeľovania dotácií ohlasovalo bývalé vedenie úradu aj verejne s tým, že by mal byť zavedený v roku 2013. Je teda chvályhodné, že sa tak nakoniec v oboch prípadoch stalo za terajšieho vedenia úradu, ak by ste však celkom bezdôvodne, teda skôr politicky ako odborne, nevymenili bývalé vedenie Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí.

    Osobitou kapitolou činnosti Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí je komunikácia s krajanmi, ktorá podľa môjho názoru nie je dobrá. A možno si všimnúť aj z odpovedí, ktoré úrad adresoval

    štyridsiatim trom spolkom a organizáciám ako reakciu na ich výhrady. Tieto odpovede boli zaslané členom zahraničného výboru a je zarážajúce, že sú plné osobných invektív a osočovania, keď nielen poslanci Národnej rady, ale aj krajania očakávali odpoveď v rovine vecných argumentov. Bez ohľadu na to, kto tieto odpovede za úrad vypracoval, sa nazdávam, že dobré meno tohto úradu nespravili, skôr naopak.

    Chcel som pôvodne prečítať časť toho listu, ale predpokladám, že to urobia niektorí kolegovia. A zároveň, ešte raz, som si vedomý, že tú správu berieme iba na vedomie, ale tieto výhrady, ktoré boli zaslané a ktoré sú verejne známe niektorým, myslím, že by mala táto správa zohľadňovať. A ak nie teraz, tak v budúcnosti by sa s touto situáciou malo niečo robiť.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Mikloško, do rozpravy.

  • Vážený pán predseda parlamentu, pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, treba kúriť s drevom, ktoré máme. Čiže to je základná informácia, ktorá hovorí o našich krajanoch v styku s nami. Iste, že debata o nich by sa tu raz v parlamente zišla aj taká gruntovná, lebo je tam veľa problémov. A teda nemusíme všetky otvárať pri tejto správe, ktorá je spôsobom predsa len raz za rok lokálna a týka sa jedného úradu a jeho práce. Čiže porozmýšľajme, jak aby sme mohli v budúcnosti dať do nášho programu aj debatu o krajanoch. Je to v mnohom, v mnohom parametrický problém.

    Slováci voľakedy odchádzali za chlebom, potom za komunizmu pre politické a náboženské prenasledovanie. Ale potom to stále viac išlo a preklápalo sa do ekonomických príčin, kvôli prosperite, lepšej životnej úrovni. Keď komunizmus padol, dúfal som, že sa Slováci vrátia a budú pomáhať, investujú, zamestnajú našich, pozvú ich pracovať do zahraničia, budú nás zviditeľňovať. Sú na to mnohé možnosti. Žiaľ, veľmi málo sa z tohto uskutočnilo. Ale o tom nebude dnes reč, aj keď by raz mohla byť.

    Mrzí ma, samozrejme do dnešného dňa, keď šikovní, talentovaní ľudia tresnú dvermi, odchádzajú, povedia, už sa nevrátia. Oni sa nakoniec ešte potom vrátia, keď budú starí, snáď, ale už môže byť neskoro. Proste zmiznú, asimilujú sa a o Slovensko sa často prestanú zaujímať. Keď už ich druhá, tretia generácia nehovorí po slovensky, tak je to chyba, asi aj ich. A v podstate sú títo ľudia pre Slovensko stratení. A potom, keď, hovorím, v starobe sa vrátia, aj sami pochopia, že urobili chybu.

    Je zaujímavé, že v tomto smere Maďari, treba ich dať za vzor, sú tiež v celom svete, ale silne lobujú aj pre súčasné Maďarsko, aj pre minulé Maďarsko, a pomáhajú v zahraničí, aby proste zahraničie, ktoré väčšinou nie je informované, najmä za oceánmi, získalo lepší obraz o ich vlastnej krajine. Samozrejme, je prirodzeným právom každého človeka rozhodnúť sa o svojej národnosti, by som povedal, aj o mieste, kde chce žiť. Ak to však nie je rodná zem, mali by na to byť vážne dôvody, nie iba nejaké jednoduché a ekonomické.

    Iste, mladí musia cestovať, nasávať, získavať skúsenosti. Jeden starý priateľ raz povedal, že to nikdy neodpustí minulému režimu, teda do osemdesiat deviateho, že im nedovolil cestovať. Všetko odpustí, ale toto nikdy nie. Voľačo na tom pravdy je, lebo sami všetci vieme, keď sme mladí, ako nás ovplyvní návšteva Paríža, Ríma, New Yorku a tak ďalej a tak ďalej. Získate určitý rozmer, ktorý tu doma nemôžte získať, ale treba sa vrátiť domov, to som už povedal. Teda choďte, byťte vonku, získajte skúsenosti, ale nezabúdajte na Slovensko, na svoj rodný kraj.

    A teraz k správe. Aj pri čítaní tejto správy mi napadlo, že ako sa aj dnešní krajania chovajú k Slovensku. Napríklad, v ktorých štátoch koľko z nich volilo? To by bola zaujímavá štatistika. Nemecko, hurá, ste blízko. Koľko z tých x-tisícov, čo tam žije, naozaj majú záujem o nás, o našu krajinu? Aj tým, že idú voliť alebo aspoň korešpondenčne. Koľkí tuná investovali alebo investujú? Presadili kultúrne projekty? To som už hovoril.

    So záujmom som si túto správu prečítal, iste má svoje chyby. Nepáči sa mi už hneď na začiatku tá politická časť, kde je napríklad hneď v prvých vetách fráza, že "prezident Slovenska vo výkone svojej funkcie garantuje strategickú pozíciu agendy zahraničných Slovákov, ktorých považuje za neoddeliteľnú súčasť slovenského národa a jeho identity". Tak je to pekne z nejakého dokumentu vypísané. Ale potom nasleduje pár odstavcov o tejto práci pána prezidenta, ktorú si ctím a vážim, ale ako v spolupráci s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ako pozdravil listom delegátov akéhosi slovenského podujatia, ako sa zúčastnil na slávnostnom vyhodnotení 20. ročníka literárnej súťaže žiakov základných škôl, ako pozorne sledoval potreby krajanov a tak ďalej. Zdá sa mi to troška frázovité.

    Ďalej úrad píše, že obnovil spoluprácu so Svetovým združením Slovákov v zahraničí, ktoré združuje 95 % všetkých Slovákov vonku, no. Čiže to je silné slovo, možná že to tak je. Z toho by znamenalo, že tá inštitúcia Únia Slovákov v zahraničí, ktorá vlastne veľmi protestovala, k tomu sa ešte potom v krátkosti vrátim, tak by mala len 5 %, tak celkom mi to nesedí, no.

    Ináč, Slováci v zahraničí, dokumentujem to, že tam, kde sú dvaja Slováci, aj doma, aj v zahraničí, hneď spravia tri organizácie a politické strany, no. Čiže naša rozštiepenosť nám bude, nás ešte bude dlho trápiť. A ten pomôže Slovensku, kto ho zjednotí. A to je tiež trocha fráza, ale pravdivá.

    No, no v tej správe, tak teraz veľmi, tak len pár takých poznámočiek. Konštatuje tam riaditeľ, že nedisponoval moderným elektronickým systémom podávania, a tak ďalej, podpory projektov, udelenia dotácií,. To sa mi zdá dneska, v čaše elektroniky, počítačov, taká byť... Prečo nedisponoval? Mohol disponovať, všetky ministerstvá to majú.

    Ďalej je tam tabuľka zaujímavá o jednotlivých menšinách v jednotlivých krajinách. To by si vyžadovalo snáď väčšiu pozornosť v nejakej inej správe. Ja viem, že v deväťdesiatom druhom, treťom som mal peknú štatistiku za jednotlivé všetky štáty, jak to je. Tu napríklad v tej tabuľke chýba Amerika a Kanada. Tak pokiaľ ja viem, po revolúcii sa hovorilo, že dva, tri, možná štyri milióny krajanov má slovenský pôvod, čo si myslím, že je pravdou, aj keď, vidíte, v tej tabuľke Amerika a Kanada vôbec nie je.

    Ďalej projekty, teda úrad podporil rôzne projekty aj vedy, výskumu, čo je tiež dobré, iste. Len tuná máme aj my veľkú kapacitu. Pýtam sa, či aj európske projekty by neboli použité na takéto veci. Spolupráca so SAV, s historickým ústavom, s univerzitami, doktorandmi, PhD., na tému "Naši krajania", tí asi, by mohli sa asi viac využívať.

    Potom je tabuľka tých dotácií. Tak nedovolím si nejako ju veľmi komentovať, ale troška mi tam chýbajú kritériá výberu. Tá komisia, ktorá to navrhla a predseda to schváli, by mala takéto a takéto kritériá. To by som napísal. Tie mi, som ich tam nenašiel, no.

    Vyčítajú pánu veľvyslancovi, že podporil Srbsko s 358-mi tisícmi, pretože tam bol veľvyslanec voľakedy. No tak už asi pozná tú situáciu tam najlepšie, čiže toto by som mu až tak nevyčítal. Iste vedel, za čo to robí, je štatutár.

    Tam, tam sa mi, vždy sa opýtam, aj vlani som sa pýtal, že ako dopadli katolícke a evanjelické misie. Sú po celom svete, ten zoznam tam je, ale není jasné, koľko dostali. Lebo tie vlastne spájajú nielen katolíkov a evanjelikov, ale aj ľudí, ktorí sú vonku, rôzne babysitterky, našich pracovníkov, majú tam veľa kultúry. Ja poznám viaceré, sú napríklad v Taliansku, v Mníchove, v Londýne, a skutočne sú centrami, nepovedal by som ani, že len náboženského života, ale aj kultúrneho a krajanského života. No tak toto snáď, pár, to bolo k tej správe.

    Potom nasleduje návrh programu na budúci rok, čo je, myslím si, dobrý aj konkrétny, samozrejme závisí od financií, ktoré ešte nie sú. Asi nemôžme povedať. Tam mi chýba, ale to je v celej správe, spolupráca s Maticou slovenskou. Tam sa hovorí iba o spolupráci s Krajanským múzeom Matice slovenskej, čo je predsa len časť Matice slovenskej, a Matica Slovenská sa vždy hrdí tým, že spolupracuje s krajanmi v zahraničí. V tejto správe mnohé ministerstvá sú veľmi podrobne popísané, niekedy je aj ťažko zistiť, či to robil úrad alebo ministerstvo alebo spolu. Ale jako sa jednotlivé ministerstvá starajú o krajanov, čo je fajn. Matica slovenská a spolupráca s úradom by mohla byť podstatne väčšia. A o tom je tam veľmi málo. Naozaj pár riadkov a skôr s tým múzeom krajanov.

    No a potom sa dostanem troška k tej kritike. Teda naozaj na úrad sa vzniesla taká až nebývalá kritika. Tak treba povedať, a to už, tu asi aj v tých dokumentoch, kto čítal, vie, že pán Klimo, ktorý je šéf tej Únie Slovákov v zahraničí, nebol svojho času zvolený do Svetového združenia Slovákov v zahraničí. No a tak po slovensky sa nahneval a urobil si svoju úniu a tým vlastne rozštiepil toto hnutie, ktoré nikdy nebolo jednotné, ani nebude. No a má asi 25 organizácií, podstatne menších. No čiže aj mne sa zdá, že môže to byť tých naozaj 5, 10 % z celkového krajanského hnutia. No ale ten si dal veľkú námahu a teda veľmi tvrdo skritizoval celú správu, no. Ja k tomu len to poviem, že to samozrejme si musí úrad lepšie, nieže prečítať, určite to aj spravil, ale skúsiť zohľadniť pre budúcnosť.

    Len vyčítať úradu, že nespravil vybudovanie pamätníka slovenského vysťahovalectva alebo nezabezpečil televíziu pre Slovákov v zahraničí. To sú veci finančne veľmi náročné a vyčítať to úradu proste, by som povedal, nie je celkom rozumné.

    Tak isto vzdelávanie detí v slovenskom jazyku v krajanských komunitách. To je dosť háklivé. Rodičia, ste tam, tak ich učte! A to, keď ste vonku, tak to bremeno, že ony tú slovenčinu musia nejakým spôsobom vedieť, že ich treba doma učiť a tak ďalej. Ja sa pamätám v deväťdesiatom druhom, treťom, keď bolo veľké nadšenie, keď veľa Slovákov bolo napríklad v Prahe, som sa pokúsil urobiť školu v Prahe pre Slovákov. Tak sme všetko vylobovali, pripravili, poslali sme veľké dotazníky všade a sa prihlásilo môžno desať, päť ľudí. No, proste hrozné! Tak už samozrejme tí ľudia boli orientovaní na české školy, už tam boli, ale teraz mali možnosť mať slovenskú školu, a nemali o to záujem. Ale to bolo v deväťdesiatom druhom, prvom roku.

    Tak ešte k tým námietkam. Napríklad to, že web portál úradu je len v slovenskom jazyku. Myslím, to je normálne. No, keď si Slovák alebo bývalý Slovák, tak by si po slovensky mal vedieť. Tak nemôžu to všetko prekladať do všetkých jazykov, kde Slováci momentálne žijú, no. Slovenské médiá vôbec neinformujú o aktuálnom dianí v krajanskom svete. To je tiež výčitka asi skôr pre médiá, ako pre, konkrétne pre riaditeľa. No je tu tých pripomienok viacej. Určite to nie je dôvod, aby sa tá správa nevzala v úvahu. Ale treba o tých pripomienkach porozmýšľať.

    Potom je 15-stranová odpoveď riaditeľa, chudáka, ktorý teda musel napísať na všetky tie body, alebo napísal odpovede. Tak tiež nechcem to, tu o tom hovoriť. Ja som nebol na zasadnutí zahraničného výboru, kde sa to prejednávalo. Bohužiaľ, som bol niekde v zahraničí, ospravedlnený, takže som nezažil tú diskusiu. Iste o tom bola, ale nikde sa to už ďalej neprejavilo v nejakých tých uzneseniach, proste. Takže treba ju tu spomenúť, tú diskusiu, a nezabudnúť celkom na ňu.

    Na odpoveď pána riaditeľa Furdíka potom znova teda Únia Slovákov v zahraničí odpovedala dvojstranovým listom, v ktorom snáď stojí za spomenutie ten záver, želanie, aby sa opätovne obnovila činnosť Komisie pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorá niekoľko rokov úspešne fungovala ako pracovná komisia pri Zahraničnom výbore NR SR. No, tak neviem, či zahraničný výbor je akurát to, kde by táto komisia mohla a mala pracovať. Iste nejaký výbor, alebo nejaké pri MZV alebo pri úrade vlády, ktorý súvisí s krajanmi, by mal byť. Možno že je, ale ja o tom neviem.

    Tak vážení, blížim sa k záveru. Ja by som povedal, že to, čo voľakedy povedal Kenedy, všetci to dobre poznáme: Nepýtaj sa, čo ty dostaneš od Ameriky, ale čo ty môžeš urobiť pre túto svoju krajinu Ameriku. To by si mal dať trocha každý krajan v zahraničí. Už som dal Maďarov ako príklad k tomuto. A teda kontakt s nami by nemal byť, závisieť len od tých pár euro, ktoré dostaneme každý rok, ale mal by byť trvalý záujem a snaha Slovensku pomôcť. To je prvá poznámka.

    A druhá poznámka, pán minister, bude taká nie celkom korektná, politicky korektná. Viete, že tu nedávno bola reč o čipovaní psov, no. Bola o tom veľká debata. Všetci tomu rozumeli. Aj ja. A bolo to dané do novely na ochranu rastlín. Čiže bola taká nepriama novela. A tu by som si dovolil takú nepriamu novelu zahraničnú povedať. A to sa týka Ukrajiny a Timošenkovej, keď vás tu máme, prepáčte. Ide o to, že trikrát som tu navrhol nejakú rezolúciu o Timošenkovej, nikdy neprešla. Potom som vám napísal otázku. Veľmi pekne ste mi na ňu odpovedali. Vyslovene, teda v zmysle aj mojich názorov. Potom bol tlak Európskej únie na asociačnú zmluvu, že len vtedy ju pustia, ak sa tento prípad vyrieši. Zahraničný výbor teraz pred týždňom prijal rezolúciu, čo je dobré, ktorou sme schválili to, že súhlasia, aby Ukrajina dodržala svoje dohody s Európskou úniou, a nejaké projekty tam robí. Ja som tam chcel dodať niekoľko slov, aby bolo z toho jasné, že sa to týka aj Timošenkovej, aj keď som ju nechcel menovať. To mi neprešlo. Ale my sme to ako zahraničný výbor prijali. Hurá! Tak Timošenková pôjde do Nemecka sa liečiť a situácia sa ukľudní a prijme sa asociačná dohoda. A teraz som sa v novinách dozvedel, že ministerka spravodlivosti Ukrajiny povedala, že nie. Že ona ostane doma a nič sa nezmení. No tak potom aj euroasociačná dohoda Európskej únie by mala povedať, že nie. Lebo teda je to téma posledných, pol roku, aj moja téma troška, ale nie téma parlamentu.

    Takže ďakujem za to, že zahraničný výbor to prijal, ale mali by sme pokračovať ďalej. A možno, že by to mohla byť téma znova aj pléna. Ďakujem za túto, by som povedal, toto čipovanie psov v novele pre ochranu rastlín. Ale tam som zistil, že sa to niekedy aj dá.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Tým, ako si sa snažil plasticky naznačiť tú situáciu, ktorá sa teda vyskytuje, mám pocit, že presne tam, kde si mohol ešte teda doplniť, mňa by tá diskusia zaujímala, nielen výborová, ale ja mám nejaké informácie, mohli zaznieť aj tu v pléne, pretože či už na, na kultúrnom výbore alebo vašom výbore sa situácia ohľadom Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí nejaví ako ukľudnená. To znamená, že keďže zámerom ad jedna výmeny a nastavenia parametrov fungovania tohoto úradu v rámci jednotného pôsobenia našej zahraničnej politiky začína mať dosť veľké trhliny, a dúfam, že mi zostane priestor, budem sa tomu venovať širšie v rozprave, je preto veľmi dôležité, že ktoré spolky a ktorí ľudia sú s touto situáciou, nie sú spokojní.

    Pretože ak porovnáme dve obdobia, kedy sa sťažovalo sedem až dvanásť organizácií za predchádzajúceho vedenia, a teraz, ak ich dobre rátam, ja tu mám podpis osemnástich z dvadsiatich piatich v Čechách. A dokonca sú tam nemenej významní ľudia, ako je doktor Čaplovič napríklad, ktorý je členom Rady vlády Českej republiky pre národnostné menšiny, ktorý to jablko sváru, ten Slovenský dom v Prahe, považuje za rovnaký problém ako krajanské organizácie, o ktorých sa nemôžme domnievať, keďže ich je osemnásť z dvadsaťtri, že sú nereprezentatívne a že tvoria, alebo netvoria nejakú časť ľudí. Ja sa ich budem snažiť v rozprave vymenovať, ktorí naozaj reprezentujú Slovákov a nepovažujú proces ohľadom Domu Slovákov v Prahe za šťastný.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som sa poďakovať kolegovi Mikloškovi za také zhrnutie v problematike. Doplnil v podstate aj môjho kolegu Kadúca, ktorý vystúpil v rozprave pred ním. Problematika zahraničných Slovákov je naozaj zložitá a vyplýva už zo svojej podstaty aj z histórie. A bola to teda snaha v niekoľkých obdobiach riešiť krajanskú problematiku, ale by som povedal, že tak, ako si aj ty hovoril, nevyriešila sa podstata problému aj napriek tomu teda, že bolo avizované alebo sľubované upokojenie situácie a, naopak, došlo práve k opačnému efektu. Tá situácia nieže nie je ukľudnená, ale je dokonca ešte viacej vyhrotená ako za minulých období, minulých predsedov Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí.

    A tak ako si hovoril, že bol tu kedysi poradný orgán, ktorým bola taká rada alebo teda výbor, ktorý pomáhal. Ale on nepomáhal nášmu poslaneckému výboru, ale bol zriadený ako poradný orgán Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorý zanikol, čo je škoda. To som počul teda názory od našich krajanov. Čiže nie je to názor nejakých politikov tuná zo Slovenska. Takže bude dôležité zriadiť tento poradný orgán zrejme nanovo. Ako ja vždy hovorím, treba vyriešiť príčinu a neriešiť dôsledok tohto stavu. Dôsledkom je už teda raz tá nespokojnosť, ale o príčine sa budem vyjadrovať tak isto v rozprave, do ktorej sa ešte ústne prihlásim. Takže tejto problematike sa tiež trochu povenujem, pretože so Slovákmi žijúcimi v zahraničí prichádzam veľmi často do kontaktu a dokonca aj v rámci ich propagácie, propagácie ich činnosti, samozrejme len hlavne z oblasti tradičnej ľudovej kultúry.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, chcete reagovať?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Aj ja chcem konštatovať to, že situácia s krajanmi nebude nikdy ukľudnená. To je samozrejme proces. Tak ako v manželstve, raz áno, raz nie. A takto to musíme ťahať stále spolu, no. Čiže není cieľom, aby sa ukľudnila, to nikdy nenastane. A najmä, keď sú tam tie vrstvy tých emigrantov alebo azylantov a potom už tých ekonomických a iných ľudí, ktorí tam z iných dôvodov idú. Čiže to je celkom normálne, že nie je kľudná, no.

    Ďalej, ja tiež nepokladám za veľmi zložité ten Slovenský dom v Prahe, no. Tam dávno bol. Je tam veľa Slovákov, z ktorých mnohí sa stali Česi. Čiže často možno im pomôcť v tomto smere cez ten Slovenský dom, ale keď príde nová pani veľvyslankyňa, tak to určite vybavíme k všeobecnej spokojnosti.

    Ja sa pamätám, že keď v deväťdesiatych rokoch slovenskí politici leteli do Ameriky, bolo nás asi sto a došli sme tam absolútne do osieho hniezda. Tí ľudia boli tak proti sebe, tak proti tomu! Ja som bol prekvapený, ako Čič vtedy, Dubček a Schuster reagovali na toto všetko. Úplne ináč, jak sme boli zvyknutí tuná. Ale tam som pochopil, že to, to, tá, tá, ten nános tých desaťročí, a to, bohužiaľ, pokračuje, je veľmi veľký, no.

    Čo sa týka toho poradného orgánu. Iste ho treba, ale tam nesmie byť len reč o peniazoch, rozdelenie, peniazoch. Tam treba, čo my a čo vy môžte pre to urobiť? A teda treba tam hovoriť aj o novej emigrácii, alebo, by som povedal, nových ľuďoch, kto sú vonku, a treba o tom dať urobiť nejaké vedecké štúdie, kde sú ako. Ako im treba pomôcť? Ale aj ako oni nám môžu pomôcť?

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, máte to dlhšie?

  • Reakcia osloveného poslanca z pléna.

  • Dobre, tak necháme to. Len ste si vedomý, že o druhej máme urobenú zmenu programu a budeme rokovať o návrhu kresťanských demokratov na zákon o rodinnom podnikaní, dobre?

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Do štrnástej je prestávka a potom budeme pokračovať schválenou zmenou programu a potom sa vrátime k rokovaniu o tomto bode, ktorý predkladá pán minister zahraničných vecí.

    Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.

  • Vážení kolegovia, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní deviateho dňa 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky druhým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého, Jána Figeľa a Pavla Zajaca na vydanie zákona o rodinnom podnikaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona je pod tlačou 485, informácia výborov má tlač 485a.

    Dávam slovo poslancovi Jánovi Hudackému, aby návrh zákona odôvodnil.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, pretože kolegyne tu nevidím, a, vážená kolegyňa, zároveň, dovoľte mi teda, aby som uviedol návrh zákona o rodinnom podnikaní, ktorý na júlovej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky bol schválený na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Tento návrh zákona považujem bez zveličovania za historický a prelomový v procese kreovania podnikateľskej legislatívy na Slovensku. Vytvára nevyhnutný legislatívny rámec, ktorý umožní členom rodín zapojiť sa do vlastných podnikateľských aktivít, a tým zaistiť pre ich rodiny dlhodobo udržateľný spôsob zamestnania, stáleho príjmu a obživy. Umožní členom rodiny upevňovať rodinné väzby, preberať na seba zodpovednosť a postupne vytvárať priestor pre ekonomickú nezávislosť rodín.

    Rodinné podnikanie je po storočia vo vyspelých ekonomikách overenou tradičnou formou podnikania. Prečo teda práve takýto zákon o rodinnom podnikaní aj u nás? Okrem faktu, o ktorom som hovoril, že Slovensko je jednou z mála krajín Európy, ktorá vôbec nemá legislatívne upravené rodinné podnikanie, je veľa vážnych dôvodov pre jeho etablovanie v našom legislatívnom poriadku. V čase, keď čelíme vážnym dopadom hospodárskej krízy, sprevádzanej vysokou nezamestnanosťou, keď mnohé rodiny sú na prahu chudoby bez pravidelného príjmu, v čase, keď sociálny systém je na hranici kolapsu a šedá ekonomika odčerpáva významnú časť zdrojov, v čase, keď mnohí mladí ľudia a zdraví ľudia v produktívnom veku nevedia uplatniť svoje znalosti, schopnosti a zručnosti a strácajú pracovné návyky, v čase, keď sa rodičia, živitelia rodín vydávajú do cudziny za prácou a rodiny sa rozpadávajú, v čase, keď mladí ľudia a ľudia v strednom veku nenachádzajú uplatnenie doma, na vidieku a celé dediny sa vyľudňujú, v čase, keď Slovensko je potravinovo nesebestačné a tisícky hektárov pôdy na vidieku ležia ladom, v čase, keď podnikanie je vnímané ako podvodná činnosť a podnikatelia sú vnímaní ako zlodeji, je vážny dôvod na predloženie takéhoto zákona.

    Tento návrh zákona má za ambíciu vytvoriť lepšie podmienky pre nezávislé, ekonomické zabezpečenie rodín, stabilného a dlhodobo udržateľného spôsobu zamestnanosti a finančného príjmu a obživy rodín. Odbremení sociálny systém štátu a zníži podiel šedej ekonomiky, vytvorí pravdivejšie vzťahy medzi rodinným podnikaním a sociálnym systémom. Podnieti členov rodiny k rozvoju ich znalostí, schopností a zručností prostredníctvom podnikania s využitím dôležitého fenoménu, a to je vzájomná dôvera. Upevní rodinné väzby a súdržnosť členov rodín. Zlepší sociálno-ekonomické postavenie rodín v málo rozvinutých regiónoch a na vidieku. A nakoniec vytvorí lepšie predpoklady pre zodpovedné, morálne a etické podnikanie.

    V čom je teda navrhovaná legislatíva odlišná od existujúcej podnikateľskej legislatívy na Slovensku? Snažili sme sa, aby návrh zákona o rodinnom podnikaní bol čo najkomplexnejší. To znamená, jasne definovať podstatu rodinného podnikania, jeho právne formy, založenie a evidenciu rodinných podnikov, spravovanie a preberanie rodinných podnikov a v neposlednom rade aj systém podpory rodinných podnikov. Netajíme sa tým, že chceme, aby rodinné podniky boli zvýhodňované. Možno si niekto bude myslieť, že tým diskriminujeme ostatných podnikateľov. Spomínané dôvody a výhody rodinného podnikania, ako aj zahraničné skúsenosti, jasne dokazujú, že stimulovať rodinné podniky sa oplatí. Na druhej strane týmto návrhom zákona stanovujeme aj jasné a striktné podmienky, za ktorých môže byť rodinný podnik založený, respektíve evidovaný a spravovaný.

    Nechcem tu konkretizovať jednotlivé ustanovenia tohto návrhu, predpokladám, že aspoň určitá časť poslancov, kolegov si to pozrela, ale môžem spomenúť napríklad podmienku, že rodinný podnik v rámci všetkého jeho, všetkých jeho právnych foriem, či už je to rodinná živnosť, rodinná farma alebo rodinná obchodná spoločnosť, tvoria minimálne dvaja členovia rodiny v tzv. v priamom rade, ktorí majú majoritný podiel na majetku podniku a tiež majoritný podiel na riadení podniku. Týka sa to teda najbližšieho príbuzenstva, ako napríklad línia otec – matka – syn – dcéra – vnuk, alebo rodičia, alebo súrodenci. Čiže nie bratranci, švagriné a tak ďalej, také širšie rodinné zázemie, spoločenstvo, ale prakticky iba v tej priamej línii, v tzv. priamom rade. To však neznamená, že to širšie rodinné spoločenstvo nemôže spolupracovať pri takomto podnikaní povedzme v štandardnom zamestnaneckom pomere.

    Keď hovorím o systéme podpory, ten sa týka predovšetkým daňových zvýhodnení, zjednodušenej administratívy a prístupu k štartovaciemu kapitálu. Špecifickou súčasťou systému podpory v danom návrhu je tiež tzv. rodinná paušálna daň, ktorá okrem daňového zvýhodnenia prináša aj menej administratívy, menej byrokracie pre, obyčajne len pre právnu formu, ako je rodinná živnosť a rodinná farma. Samozrejme, že aj tieto musia splniť určité relatívne tvrdé podmienky.

    Pri tvorbe navrhovanej legislatívnej úpravy sme sa snažili nájsť optimálny model pre pravdivejšie vyjadrenie právnych vzťahov, ktoré už existujú, avšak v súčasnosti čiastočne v rozpore so spoločenským záujmom. Máme tu na mysli takéto prípady, keď živnostníkovi alebo samostatne hospodáriacemu roľníkovi, v menšej miere tiež aj štatutárnemu zástupcovi obchodnej spoločnosti pomáhajú pri podnikateľskej činnosti aj rodinní príslušníci. Tí môžu, pretože im to umožňuje zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Táto výnimka zo zákona č. 82 svojím obsahom už umožňuje vznik kvázi rodinného podnikania, avšak neupravila celý rad dôležitých súvisiacich vzťahov. Členovia rodín pomáhajú pri podnikateľských činnostiach. Takto môžu zostať v evidencii uchádzačov o prácu a štát za nich plní odvodové povinnosti, vo vzťahu k podnikaniu však nemajú žiadne práva, ani povinnosti a sú odkázaní na ľubovôľu toho, komu vlastne v tejto podnikateľskej činnosti pomáhajú.

    Štát je voči takémuto podnikaniu, žiaľ, nevšímavý. Pomáhajúcim členom rodiny neprisudzuje žiadny právny status, ktorý by s touto činnosťou súvisel. Nijako takúto činnosť nestimuluje a nerieši ani paralelnú účasť pomáhajúcich členov rodiny v sociálnych systémoch, ktoré sú určené pre tých, ktoré sú na to odkázaní, ktorí sú na to odkázaní.

    Pre pomáhajúcich členov rodiny je to síce čiastočne výhodné, pretože sa zúčastňujú na podnikaní, povedzme v súvislosti, ak niektorý ich člen rodiny podniká, môžu vlastne aj prispievať k vyššiemu zisku takéhoto podnikateľa, či už živnostníka alebo farmára. Na druhej strane však poberajú dávky, pokiaľ sú povedzme nezamestnaní, a iné možné plnenia zo sociálneho systému. Tento návrh zákona o rodinnom podnikaní jasne upravuje aj tieto vzťahy. Členovia rodín v rodinnom podniku už teda nemôžu byť uchádzačmi o prácu, štát za nich nebude platiť odvodové povinnosti. Zákon však ustanovuje ich právny status, sú členmi rodinného podniku, a vytvára potom výhodné podmienky, ktoré práve cez ich pôsobenie v tomto rodinnom podniku môžu motivovať rodinných príslušníkov a rozvoj takejto rodinnej firmy v rámci takéhoto podnikania.

    Teraz mi dovoľte povedať niekoľko slov o procese rokovania s relevantnými ministerstvami vzhľadom na to, že po prvom čítaní bolo priam mojou povinnosťou ako predkladateľa takéhoto návrhu zákona, aby sme hľadali možný konsenzus, predovšetkým s ministerstvom financií a s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Musím povedať, že tieto rokovania zo začiatku prebiehali celkom v konštruktívnom duchu, a som presvedčený, že v konečnom dôsledku by bola šanca nájsť kompromisné riešenia, ktoré by viedli k akceptovaniu takto upraveného návrhu zákona. Žiaľ, predčasné, a neviem, či pripravované takto negatívne politické rozhodnutie vlády, ukončilo celý tento sľubne rozvíjajúci sa proces. S ľútosťou musím konštatovať, že zrejme bolo naivné predpokladať, že aj napriek zjavným pozitívnym prínosom tohto návrhu zákona by bola vládna strana ochotná ho akceptovať. Tento scenár sa naplnil predovšetkým po zasadnutí relevantných výborov, parlamentných výborov, ktoré okrem výboru pre hospodárske záležitosti, neviem, či to bolo tým, že som bol predsedom a moji kolegovia chceli byť takí solidárnejší trošku, tak tento návrh zákona neschválili.

    A už len pre úplnosť, návrh zákona bude mať vplyv na štátny rozpočet a na rozpočet Sociálnej poisťovne. Jeho prijatie povedie k vzniku novej agendy evidencie a podpory rodinného podnikania na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny a na vytvorenie zdrojov pre opatrenia štátu na podporu rodinného podnikania. Zároveň však usporí prostriedky rozpočtu Sociálnej poisťovne a prostredníctvom výberu daní, odvodov a poplatkov od vyššieho počtu podnikateľských subjektov očakávame vyšší príjem pre štát. Odhad výdajov z rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na vytvorenie novej agendy je cca 250 000 eur, výdaje na opatrenia podpory rodinného podnikania by podľa našich predpokladov nemali prekročiť objem úspor Sociálnej poisťovne, keďže, ako som argumentoval, na jednej strane Sociálna poisťovňa síce bude mať výdavky, ale na druhej strane tým, že členovia rodín, ktorí doteraz boli nezamestnaní a stanú sa členmi rodinného podniku, prakticky týmto odbremenia vlastne sociálny systém štátu.

    Takže táto navrhovaná právna úprava by od samého počiatku jej implementácie vlastne mala byť rozpočtovo neutrálna. Sme však presvedčení, že už zo strednodobého pohľadu bude dopad implementácie rodinného podnikania na štátny rozpočet pozitívny, nehovoriac o jeho celospoločenskom prínose. Chcem podotknúť, že konkrétnu analýzu dopadov na štátny rozpočet nám sľúbil v rámci rokovaní s ministerstvom financií Inštitút finančnej politiky. K dnešnému dňu sme ju však neobdŕžali. Zrejme po negatívnom rozhodnutí vlády už tento záväzok pre daný inštitút, pre uvedený inštitút už nebol nejakým smerodajným cieľom a záväzkom. Takže aj napriek tomu, že nemáme nejakú konkrétnu analýzu tých dopadov, ja som presvedčený, že tento návrh zákona by v konečnom dôsledku a vo veľmi rýchlej dobe bol pozitívny tak pre rozpočet vlády, ale v tých širších konzekvenciách určite by mal priaznivý dopad na zamestnanosť, rozvoj rodín a, ako som spomínal, ďalšie aspekty predovšetkým súvisiace s rozvojom alebo v podstate so zlepšením etiky, morálky v podnikaní, pretože táto krajina to zjavne potrebuje.

    Dámy a páni, vážení kolegovia, na záver vás chcem požiadať o podporu predloženého návrhu zákona o rodinnom podnikaní.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti Jozefovi Mikušovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stavisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, dovoľte, aby som vás informoval o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého, Jána Figeľa a Pavla Zajaca na vydanie zákona o rodinnom podnikaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré máme pod tlačou 485 v druhom čítaní. Podávam teda informáciu, ktorú máme v tlači 485a, nakoľko spoločná správa gestorským výborom nebola prijatá.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením z 31. mája 2013 č. 631 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru NR SR pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 rokovacieho poriadku. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 8. októbra 2013 a uznesením č. 202 ho odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o návrhu rokovali 8. októbra 2013 a neprijali uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie nepredložili v stanovenom termíne gestorskému výboru svoje stanoviská. Tieto dva výbory rokovali o návrhu po schôdzi gestorského výboru, ale ani tak nepredložili k predkladaným stanoviskám žiadne platné uznesenie

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky teda, ktoré sú pod bodom III tejto informácie, teda nevyplývajú žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. Gestorský výbor rokoval o spoločnej správe výborov 15. októbra 2013 a spoločnú správu neschválil.

    Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, môžte otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Jeden poslanec, dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, teraz, keď čakám, tak čakám, kým sa tuná vedľa mňa dorozprávajú, lebo ma to ruší.

  • Vystupujúci chvíľu mlčí.

  • Nie, ja stále si myslím, že je to výrazom určitej úcty, že pokiaľ niekto rozpráva, tak vedľa neho sa nebavia. To, nad tým budem trvať. Ale ja hovorím, ja si na to nie som ochotný zvyknúť, tí, ktorí ste zvyknutí, buďte.

    K tomuto len takú poznámku a takú aktuálnu, ale v dobrom teraz, že, páni kolegovia, vy ste tu už dosť dlho na to, aby ste mohli pochopiť, že takýto typ podnikania SMER nepodporí, lebo to nie je v ich lajne, ale, ako by som to povedal, v dobrom. Presne tak to pán Hudacký uviedol, presne o to ide, že čo potrebujeme, aký typ podnikania rodinného, že aké to môže mať efekty pre spoločnosť, pre krajinu, pre príjmy daňové, ale aj celkovo pre zdravie spoločnosti. Ale o tento typ podnikania v tejto krajine vôbec nie je záujem, ho podporiť. My máme, my prezentujeme úplne iný typ rodinného podnikania, ale rodinného v úvodzovkách. Tu sú vytvorené klany, už možno až rodiny, však to aj tam sme identifikovali, že už sa to dokonca aj nejak previazalo zväzkami. Tento typ. Pán predkladateľ, nemáte niečo v tomto smere? Ak by som vám mohol odporučiť, tak keby ste niečo v tomto smere doniesli, že tam hore, tam, kde bežný človek nedovidí, hore niečo, pre nich, keby ste. Viete, také nejaké, že by ich tu neotravoval nejaký parlament a neviem čo, niečo pre nich. Vtedy, verte, že by ste sa čudovali, že ako tu všetci poskočia. Čiže o tento typ rodinného podnikania má SMER záujem. Tento typ rodinného podnikania vám podporia, tento typ rodinného podnikania, stále hovorím v úvodzovkách, má v tejto krajine absolútnu dominanciu a ideme ďalej a ďalej a nehanbíme, nehanbíme, nič.

    Teraz najkonkrétnejší prípad z konkrétnych. Mali sme tu ťažkú diskusiu o SPP a kde tu proste hrude nastavovali, že ako oni idú v záujme občana, by ste neverili, jak teda v záujme občana. Ja to na jednom príklade budem dokumentovať. Typ rodinného podnikania a la SMER, a la SMER.

    Prosím vás pekne. Ja si v nedeľu či v sobotu, v kľude máme zapnutý televízor, deti niečo pozerali doobeda, rozprávkový často, zrazu reklama na SPP. Vravím si, že čo to je za neefektivita dávať reklamu na prevody zmlúv doobeda, keď to pozerajú deti? Už to mi prišlo absurdné. No a potom som si tú absurditu dohľadal a aj dneska mi bola potvrdená. Tak predstavte si, že to SPP, to Ficove štátne SPP si nakúpilo reklamy, televízne reklamy v skupine JOJ a iba v skupine JOJ. To znamená, u tých istých, s ktorými to robia celé. Viete, to je... Jak to povedať? No nenakúpili si, ja nieže by som robil niekomu reklamného dohadzovača, ale nie v Markíze, nie v STV, nie, ale iba v JOJ. Čiže celá reklamná kampaň na SPP štátny podnik išla iba v skupine JOJ – J&T, kde v J&T, že sme sa tu trápili, že čo J&T je, alebo nie je, že či...

    No toto je tá predstava rodinného podnikania, pán predkladateľ. Musím, niekedy si dáme kávu (vyslovené s pobavením), ja vám poradím, skúsim, že zo skúsenosti, že čo je predstava rodinného podnikania podľa SMER-u. Toto je predstava rodinného podnikania podľa SMER-u. To ste, to, čo, s týmto ste tu prišli, to nemáte šancu uspieť. Toto je ono! Tak to je! Ako vydrieť peniaze. Čiže nie iba púšťať reklamu, keď to nikto nepozerá, a vôbec už nie ten, kto by teoreticky mohol mať vôľu alebo teoreticky mohol podpísať nejakú zmluvu, lebo tie deti nedisponujú podpisovým právom na zmluvy v domácnosti. Čiže štatistický predpoklad, že to budú pozerať, je úplne minimálny, ale je to kvôli tomu, že aby vydokladovali, že tá reklama šla, ale iba ak v niektorom médiu šla, čiže šla iba v médiu... To je ten spôsob a takto presne celé SPP dopadne, že ho budú takto tunelovať. Takto ho budú tunelovať, takto ho vydrú, ožobráčia, bude z toho ohlodaná kosť. Nepadlo to tu raz, nepadlo to tu dvakrát. A verím, že to ešte tuná géniovia marketingu odkomunikujú tak, že jaké je to veľké víťazstvo pracujúceho ľudu. A nevylučujem, že tu niektorí smeráci sa aj postavia a povedia, že: vidíte, že hru sme správne nahrali.

    Čiže to som chcel povedať. A naozaj ja viem, že tu už je mierne také, a je to absurdita, aj ironizujem, aj možno nie celkom, niekto povie, nie celkom vhodné. Ale jako sa môžte brániť? Ako môžte upozorňovať na to, že v akej dobe, v akej krajine žijeme?! Len takýmto, len, že na tie, tie absurdity nájdete, že ich takto spojíte a identifikujete, o aký typ rodinného podnikania SMER-u ide.

    Takže, pán predkladateľ, do budúcna naozaj nezaťažujte nás tu dobrými návrhmi! Fakt si to vyprosíme do budúcna

  • Vyslovené s pobavením.

  • , aby ste nám sem nosili dobré návrhy, ktoré môžu pomôcť tejto krajine, a láskavo sem doneste návrh, ktorý pomôže tuná chlapcom, čo bežný človek nedovidí, aby to mali ešte a ešte ľahšie.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky nie sú. Teraz vystúpi pán poslanec Zajac. Nie je tu? Stráca poradie.

    Pán podpredseda Figeľ.

  • Vážená pani podpredsedníčka, ctení kolegovia, rodinné podnikanie je v dvojslovnom vyjadrení výraz dvoch strán jednej mince. Pretože ak na rodine nám záleží, ak je rodina, nielen podľa presvedčenia, ale dokonca podľa našich medzinárodných konvencií typu Všeobecná deklarácia ľudských práv, ktorá je oslavovaná aj medzinárodným dňom 10. decembra, základnou a prirodzenou jednotkou spoločnosti alebo bunkou spoločnosti a zaslúži si podporu spoločnosti a štátu, to sú citáty, tak toto je príklad takéhoto prístupu. Lebo, čo je dobré pre rodinu, je dobré aj pre spoločnosť a štát. To sa op-la-tí aj finančne. Sú veci, ktoré sa neoplatia. Alojz Hlina tu niektoré spomenul. Ale podporovať rodinu, jej sebestačnosť, jej ekonomickú vitalitu, nezávislosť, statočnosť v tom, čo znamená zodpovednosť za obživu, za prístup k podnikaniu, za postoj k podnikaniu, sa oplatí.

    Najväčší problém Slovenska, alebo jeden z najväčších, je dnes nezamestnanosť. Zase rastie. Je október, bude november, bude zima. Sezónne práce, ak boli, sa končia. A zase štatistiky pôjdu hore. Minister Richter bude cvičiť, metodiky meniť, ale pred pravdou, priatelia, neujdeme. Pravda je tá a taká, že málo ľudí má dnes na Slovensku prácu, respektíve veľa ľudí nemá prácu. Ten pomer, podiel je veľmi ťaživý a ťažko sa hovorí o konsolidácii pomerov vo verejnej správe, v rozpočtoch, či štátnom, či obecnom, keď je tak veľa nepracujúcich alebo nezamestnaných.

    Čo si zaslúžia ľudia, som presvedčený, nie sú fiktívne istoty, ktoré sa ukazuje, že sú ne-isto-ty, neistotami, ale zaslúžia si pravdu a prácu. Pravda je, že najlepšia sociálna politika je podpora zamestnanosti, ani nie tak hospodárskeho rastu, ktorý nemôže byť viac než sociálna zodpovednosť spoločnosti alebo štátu, sociálny rozmer človeka. Nie rast pre rast, ale rast zamestnanosti, nové pracovné príležitosti. To je ten lepší prístup alebo lepšie poradie.

    A práve tento návrh zákona nehovorí o raste ekonomiky, ale viac o raste zamestnanosti, samozamestnávania, rodinného zamestnávania. A to je pravda, pretože lepšej sociálnej politiky niet. A ona sa nedá nahradiť nejakými intervenciami alebo pôžičkami, kde štát si požičia, aby dnes, zajtra ešte dal dávky, ale potom ďalšia vláda a ďalšia generácia má problémy, ktoré poznáme z iných krajín dnešnej modernej Európy. A ľudia si zaslúžia pracovné príležitosti.

    A práve návrh zákona, ktorý motivuje, stimuluje nie niektorých investorov a dokonca podvodných, ako je Grandwood, kde sa premiér dokáže sfotiť s podvodníkmi a vyjadruje to ako svoju silnú politiku v záujme regiónov, podvod ako politika, podvod nielen na voličoch, na daňových poplatníkoch, na občanoch, ale prácu, ktorú rodina promuje, podporuje od začiatku, lebo je to súčasť ľudských dejín, je to tvorivý proces a jej základ je v rodine. Ak sa dieťa naučí vážiť si to, čo dostáva, prispievať k tomu, čo potrebuje, tak je na najlepšej ceste k úcte k podnikaniu, k podniku, k statočnosti, k zodpovednosti. A kto to v rodine nedostane, lebo štát sa má postarať, starosta sa má postarať, Brusel nám má dať, tak sme na veľmi zlej ceste. Potom z toho už ťažko vyliezť, z tej závislosti mentálnej, ktorá má podoby finančné a iné.

    Návrh zákona, ktorý je neobvyklý, zatiaľ nemá číslo, len tlač, ale mohol by na Slovensku obnoviť tradíciu, je pro-bussines and pro-family, je propodnikateľský a prorodinný. Dve strany tej istej mince. Platné mince majú dve strany. Jedna nestačí. Byť prorodinný, ale nivočiť živnostníkov a malé firmy, je škodlivé. Byť propodnikateľský, ale likvidovať to, čo rodina je, čo má byť, je tiež škodlivé. A nedá sa to vyčísliť, ale je to škodlivé. Tu je návrh, ktorý je dobrý pre spoločnosť, lebo podporuje rodinu, rodiny, rodinnú zodpovednosť, a je dobrý pre ekonomiku, lebo dáva ľuďom pracovnú príležitosť, respektíve motivuje. Nie tým, že niektorým firmám, vybraným, ktoré majú kamarátov teraz na hospodárstve, na financiách, na Úrade vlády, ale dáva podľa zákona tým, ktorí sa odhodlajú podnikať, lebo to treba.

    Takže hovoriť o tom, a vrátim sa k tým pripomienkam, a ako hovorí ministerstvo práce, sociálnych vecí alebo financií, je nefér, je krivé, nepravdivé, škodlivé. Lebo tu už beží ekonomická politika, ktorá stimuluje niektorých, niekoľkých vybraných. Štát, ak sa vzdá svojej ekonomickej, hospodárskej politiky, ktorá samozrejme je založená aj na istých stimuloch, tak sa vzdáva svojej zodpovednosti.

    Európska tradícia pri podpore rodinného podnikania je veľmi stará a veľmi silná. Mnohé značky to potvrdzujú, ja ich tu nechcem zmieňovať, aby som nerobil reklamu. Ale to nie je len tradícia, to je silný význam. To je vitalita mnohých ekonomík, ktoré sa s rodinným podnikaním, či malým, či veľkým, či lokálnym, či globálnym, spája. Na Slovensku sme prešli, alebo v Československu, kolektivizáciou, znárodňovaním, ktoré zasahovali hlavne do slobody rodiny, občana. Urobili z nich závislých ľudí. Štát zoberie. Štát sa postará. Štát dá. Štát. My sme etatisti, že? To som si zapamätal od Roberta Fica, my sme etatisti. "L'état, c'est moi. Moi, c'est l'état." To je zase výrok od Ľudovíta XIV: "Ja, ja som štát."

    Takže hovorím to preto, lebo čím silnejšie budú rodiny, tým menej bude priestoru pre štátnu či zodpovednosť alebo intervenciu. A možno, že tu sme v ideovom spore, ktorý skôr považujem za poľutovaniahodný v 21. storočí, ale vravím to preto, lebo historická skúsenosť Slovenska a Československa hovorí o tom, že cez kolektivizáciu a znárodňovanie boli ľudia porobovaní. Ak nesúhlasili, tak ich vyviezli, ak ani tak nepomáhalo, alebo v niektorých prípadoch likvidovaní fyzicky. My sme hnutím, ktoré niečo aj pamätá, aj usiluje o vitalitu, ktorá je prirodzená a nie je závislá. Skôr súvisí s vitalitou štátu, lebo na silných spoločenstvách môže vyrásť aj silná spoločnosť, národ, štát.

    Toto druhé čítanie je šancou po tom, čo v prvom čítaní sa vlastne celý parlament, respektíve hlavne vládna väčšina rozhodla podporiť takúto úpravu a pustiť ju do druhého čítania. Ja chcem pripomenúť, že k tým otázkam alebo logickým súvislostiam, ktoré pri novom zákone vznikajú, lebo je to zásah do doterajšieho systému, sme boli a sme pripravení naďalej hľadať riešenie, nakoniec bolo diskutované aj pri téme sociálneho poistenia, ktoré sa dá vypustiť a zjednodušiť. Pri paušálnej dani to napríklad znamená zavedenie v kombinácii paušálnych odvodov, ktoré by boli naviazané na paušálnu daň. Pri evidencii rodinných podnikov to nemusí byť rezort práce, sociálnych vecí a rodiny, ale hospodárstva. To nie je o adrese, to je skôr o tom, že tá evidencia je súčasťou celého nového prístupu a systému.

    Kritika zvýhodnenia rodinného podnikania na trhu neobstojí, priatelia, lebo každá stimulácia v podnikateľskom prostredí je zvýhodňovaním na trhu, ale to je vlastne súčasť hospodárskej politiky štátu aj v Európe, aj vo svete. Čistý trh by znamenalo, že štát sa jej zriekne. My nie sme za intervencionistický štát, ale s tou primeranosťou, transparentnosťou a hlavne zákonnosťou, zákonnou úpravou to dáva zmysel, pretože ak je to nárokovateľné, ak je to predvídateľné, tak to pomáha slušným. Ak to také nie je, tak to pomáha tým iným. A to nechceme.

    Bola tu kritika zneužívania výhod rodinného podnikania. To znamená, že sa zaevidujú rodinní príslušníci, ktorí v skutočnosti nebudú v podniku pracovať. Toto nie je problém, lebo nikto z nich nebude môcť poberať výhody v inom rodinnom podniku práve na základe evidencie. A keď nebudú vo svojom rodinnom podniku pracovať, proste vytvoria menej, a to je škoda pre takúto firmu, už či je to obchodná spoločnosť alebo farma alebo iný subjekt.

    Kolegovia, tu vznikli všelijaké ironické už doteraz náznaky a pohľady na rodinné podnikanie typu Komjatice, alebo ministra, ktorý podporuje rodinu v podnikaní, alebo "ja a ty" prístup, po anglicky "J&T". Ale my nepotrebujeme ironické pohľady na to, čo má byť vážne. Rodinné podnikanie si zaslúži nielen podporu, ale spoločenský konsenzus, lebo vitalita rodiny a sila podnikania a podnikateľskej mentality a ekonomiky je v našom spoločnom záujme.

    Chcem na záver tohto príspevku alebo vlastného pohľadu vyzvať všetkých kolegov, ktorí hlasovali za návrh, aby tak po uvážení urobili znovu práve preto, lebo toto potrebuje Slovensko, nie KDH alebo opozícia. My v tomto úsilí budeme pokračovať, ak to aj nepodporíte, čo mi je ľúto. Lebo vláda, alebo premiér zmenil názor, tak zrazu nie. Zrazu už Inštitút pre finančnú politiku nie je k dispozícii, čo predtým minister – Kažimír sa volá – povedal, že je k dispozícii pre poslanecké opozičné návrhy s rozpočtovými dopadmi. Veď my nemáme štruktúry na to, aby sme prepočítavali dopady zákonov! Ale štátna ministerská inštitúcia zrazu už nespolupracuje. Čo to je za prístup, pán minister Kažimír?! Odkážte mu to

  • Vystupujúci sa pozerá na balkón v rokovacej sále.

  • vy, ktorí zapisujete pre ministrov a pre vládu dôležité posolstvá. Čo toto je za prístup?! Stranícke ovládanie inštitúcií? A kde je chlapské slovo, ktoré odznelo, že budeme spolupracovať. Dajte návrhy, prepočítame! Keď sme boli pred rokom vysmievaní teatrálne Robertom Ficom, že naše návrhy na konsolidáciu nie sú nič, teraz sa aplikujú, na ministerstve financií postupujú v podstate v zhode s tými opatreniami, ktoré sme navrhovali. Chceme dobre, ale nie každý to tak chápe. Preto o tomto zákone hovorím v širšom ponímaní, lebo Slovensko potrebuje reálne riešenia, nie sľuby alebo škodlivé zákonné opatrenia.

    Ďakujem tým, ktorí tomu rozumejú a chcú to podporiť, a opakujem, my sa tejto témy a úsilia nevzdáme.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne. U mňa, pán kolega, myslím, že, aj v našom klube, je to jasné, že tento zákon je ten, ktorý mal by touto snemovňou prejsť. Ako ste na záver konštatoval, viac-menej je to o tom 80-člennom poslaneckom klube SMER-u.

    Ja poviem jedno, to, čo ste povedal, že čo je dobré pre rodinu, je dobré pre štát. Ale veď ten štát, to by mala byť jedna veľká rodina! Jedna veľká rodina v konečnom dôsledku, kde by sme sa mali mať všetci dobre. Len to je asi utópia. Pýtam sa, prečo nechceme oživiť staré tradície, keď sme to v 48. roku odstrihli? Je to až také zlé, keď sa dedí podnik rodiny z generácie na generáciu? To my si nevieme predstaviť? Myslím si, že je to normálna vec. Prečo sa toho tak bojíme? Bojíme sa vlastných ľudí? Ich elánu? Ešte, chvalabohu, že ich nejakých máme, ktorí vôbec chcú niečo, ísť a niečo robiť.

    Koľkože to percent veriacich máme na Slovensku? Je to okolo, cez 70, keď si dobre spomínam. A myslím si, že sa aj, keď si spytujete svedomie a idete na spoveď, tak tam sa spytujete, či všetko nechávaš na štát alebo sa snažíš aj sám niečo urobiť a postarať sa o vlastný život, o vlastnú rodinu. Takže vlastne, keď sa o to nepostaráš, to vlastne hrešíš. Takže aj tu by som chcel apelovať, hlavne na tých, ktorí ste veriaci, aby ste aj takto sa na to pozreli. A myslím si, že tento zákon má svoje opodstatnenie a na ňom by sme mali stavať. Žiaľ, socializmus za 40 rokov odnaučil byť zodpovednými za svoj vlastný život, ako sa o seba postarať, a čakáme, čo ten štát, lebo ten je asi najmúdrejší. A myslím si, že to není pravda. Takže ďakujem za tento zákon a, samozrejme, našu podporu máte.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Odznievajú tu pesimistické názory. Ja si myslím, že SMER by mohol a mal a podporí tento zákon. Prečo by ho nepodporil?! Podporuje podnikateľské prostredie, zvyšuje podstatne výber daní, zamestnanosť, podporuje rodinu, podporuje to, čo my nemáme, v zahraničí to majú, rodinné podnikanie, ktoré desaťročia trvá. Bol som nedávno na rakúsko-slovenských hraniciach. Jak tam je to krásne obrobené, tie vinice! Všetko to súvisí len a len s rodinným podnikaním, ktoré u nás prakticky nie je, no.

    Ďalšia krajina, kde to veľmi prekvitá, je Taliansko. Tam je veľká asociácia, volá sa Confartigianato, ktorá je len pre tento typ podnikania, rodinné malé a stredné. Z nich najviac štát má dane, pomáha im, dáva im mikrokredity pre začiatok, ktoré tieto rodinné podniky veľmi potrebujú, a tak ďalej. V rodinnom podniku sa najlepšie nájde dobrý spolupracovník, ktorého z vonku dneska ťažko nájdete. Dneska si zoberiete, za chvíľu odíde, zas odíde, taká fluktuácia často býva, ľudia sa už boja. V rodine dôverujete svojim, ľahko ich nájdete, spája ich dôvera, netreba na to odbory alebo nejaké veľké súdy, ktoré by ich rozsudzovali, potom tieto právne pracovné problémy. Veľmi čo je podstatné tiež, že oslabuje odchod ľudu do zahraničia. Dneska veľa ľudí je vonku, tým trpí morálka, rozvody, rodina a tak ďalej. Krajiny, ktoré majú veľa ľudí vonku, získavajú peniaze, ale domáce prostredie, rodiny sa rozpadajú.

    A rodinné podnikanie práve toto potrebuje. Verím teda, že to prejde. A ja by som ani nespomínal ďalšie hriechy, ktoré dnešná vláda má, ktorých je dosť, ale ktoré nesúvisia s týmto zákonom. A preto ideme do toho, aby to prešlo.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja môžem len súhlasiť alebo poďakovať za podporu. Tým, ktorí majú ešte otázky, alebo otázniky skôr, pri téme rodinné podnikanie by som rád dal do pozornosti štúdiu, ktorá bola vypracovaná pre Národnú agentúru pre rozvoj malého a stredného podnikania pred dvoma rokmi, v 2011. roku, ktorá veľmi silne argumentuje o tejto téme a porovnáva Slovensko s celým veľkým európskym okolím v prospech práve riešení alebo opatrení, ktoré by mohli pomôcť aj podnikaniu, aj súdržnosti základných buniek, ako nazývame rodinu.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz vystúpi pán poslanec Zajac.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán navrhovateľ, spravodajca, dámy a páni, hovoril o tom môj predrečník, kolega pán Hlina, dotkol sa toho aj pán Figeľ, že ako si predstavuje SMER rodinné podnikanie. Tak na odľahčenie a úplne vážne sme všetci predkladatelia dostali takú esemesku nedávno, že jediný, kto reálne napĺňa rodinné podnikanie už dnes, keď ešte nie je prijatý tento návrh zákona, a kto reálne podporuje tento návrh zákona o rodinnom podnikaní zo SMER-u, je pán minister Jahnátek na ministerstve poľnohospodárstva.

    A teraz vážne. Už v prvom čítaní, keď som vystúpil, som hovoril o tom, že všade vo svete patria rodinné firmy k najstabilnejším a najlepšie prosperujúcim firmám. Uviedol som aj príklad Tomáša Baťu, alebo firmy Baťových, ktorých charakter podnikania je určite rodinný. Predpokladám, že za prvej republiky nepodnikali na základe zákona o rodinnom podnikaní, lebo taký nebol, ale charakter ich podnikania bol určite rodinný. A pozrime sa dnes, akú firmu, celosvetovú firmu, podarilo sa im vypracovať. Stabilita a dôvera, stabilita a dôvera je to, čo potrebujeme v podnikateľskom prostredí. Tieto rodinné firmy sú nielenže stabilné a prosperujúce všade vo svete. Vo väčšine krajín aj majú zákon o rodinnom podnikaní, kde sa určitým spôsobom aj zvýhodňuje toto podnikanie, ale navzájom si títo ľudia v takýchto rodinných firmách aj dôverujú. A dôverujú si oveľa viac, úplne prirodzene, lebo sú rodina, ako vo firmách, kde sú len na základe nejakej eseročky alebo akciovej spoločnosti.

    A naozaj som tu citoval vtedy Tomáša Baťu, ktorý v krízových časoch popisoval, čo by mal štát robiť, ako by mal pomáhať tvorivým podnikajúcim ľuďom, ako by nemal vyplácať tých ľudí, ktorí len nastavujú dlaň a nie sú ochotní nič robiť. Ako by štát nemal sa zadlžovať. A vtedy som spomínal, aj teraz to poviem, všetky tieto atribúty platia aj dneska. Aj v dnešných krízových časoch je potrebné, aby štát viacej šporil a aby napomáhal rozvoju tvorivého myslenia, tvorivého podnikania. Ako živnostník, ktorý 18 rokov podnikal ako živnostník, poznám kopu živnostníkov, malých podnikateľov, drobných farmárov. A máme ich na Slovensku niekoľko tisíc, možno niekoľko, teda určite niekoľko desiatok tisíc, ktorí vo svojom podnikaní využívajú alebo im pomáhajú ich najbližší rodinní príslušníci. A deje sa to tak úplne prirodzene. Naozaj, keď má otec doma stolársku dielňu alebo drobnú farmu alebo nejakú drobnú stavebnú výrobu, jeho rodinní príslušníci mu prirodzene pomáhajú. Veľakrát ale títo rodinní príslušníci sú poberatelia sociálnych dávok. Neoplatí sa im dneska stať sa ďalším živnostníkom alebo ďalším spoločníkom v tejto firme, pretože náš sociálny systém je taký, že niekedy sa oplatí viacej poberať sociálne dávky ako pracovať.

    Týmto návrhom zákona sa snažíme, aby drobným daňovým zvýhodnením, zjednodušením administratívy, prístupu ku štartovaciemu kapitálu, ale aj rodinnou daňou, aby títo ľudia, ktorí takto pomáhajú svojmu rodinnému príslušníkovi, aby sa zamysleli nad tým, či svoj životný status nezmenia na ten podnikateľský. A bolo by to takto, keď by to bolo drobne daňovo zvýhodnené. Oplatilo by sa to aj tej firme. Lebo ak sa viacej oplatí poberať príspevky od štátu vo forme sociálnych dávok a ďalších príspevkov, ako tvoriť, ako podnikať, tak človek je tvor ekonomický, rozhodne sa pre to, čo je preňho výhodnejšie. Preto musíme takýchto ľudí drobným zvýhodnením, daňovým, motivovať k tomu, aby svoj životný status takto zadefinovali. A potom sa môže stať, že z poberateľov sociálnych dávok sa stanú prispievatelia do tohto sociálneho systému. Určite by to bolo výhodné pre náš štát, pre celý finančný sektor a takto by si aj títo ľudia mohli svoju životnú situáciu aj do budúcnosti riešiť. Veď ľudia, ktorí poberajú sociálne dávky, budú raz chcieť ísť aj do dôchodku. Z čoho im Sociálna poisťovňa raz vyplatí dôchodok, keď oni budú celý život poberať sociálne dávky?

    V prvom čítaní zazneli aj slová, oponentúra od niektorých liberálnych politikov, že prečo len rodinné firmy by mali byť takto zvýhodňované. Prečo nie aj ďalší? Boli tu spomínaní dvaja homosexuáli, ktorí na farme podnikajú. Prečo by nemali byť tiež daňovo zvýhodňovaní? Už vtedy som tu povedal a zopakujem to, štát má podporovať rodiny aj formou rodinného podnikania, len rodiny muža a ženy dokážu vychovávať budúce generácie, našu budúcu natalitu. A preto štát by mal podporovať rodiny aj formou rodinného podnikania.

    Sme presvedčení, že týmto spôsobom by návrh zákona, ak by sa uviedol do praxe, bol od začiatku pre štát finančne neutrálny. Sociálna poisťovňa tie dávky, ktorá týmto ľuďom dneska vypláca, by dokonca od týchto ľudí tieto, sociálne poistenie a zdravotné poistenie, dostávala. V návrhu zákona sme explicitne neriešili, ako a koľko budú prispievať do sociálneho a zdravotného systému a nechali sme to na ministerstve sociálnych vecí a rodiny, ale náš predpoklad bol, že ak máme dneska zadefinované minimálne poistenie na sociálne, dôchodkové a zdravotné, tak je predpoklad, že či formou paušálneho poistenia, alebo každý jednotlivo, by museli títo ľudia platiť minimálne taxy tohto sociálneho, dôchodkového a zdravotného poistenia. Takto by Sociálna poisťovňa dostala vyššie príjmy. Preto sme presvedčení, že náš návrh hneď od začiatku by bol minimálne finančne neutrálny. Do budúcnosti by bolo dokonca toto rodinné podnikanie, by bol pre štátne rozpočet pozitívny, nehovoriac o celospoločenskom prínose takto fungujúcich občanov Slovenska.

    Sme v druhom čítaní, prebehli výbory, na ktorých väčšina výborov neschválila tento návrh zákona. Ja som presvedčený, že to bolo na pokyn vlády, na pokyn premiéra Roberta Fica.

    Aj touto formou sa chcem obrátiť na Národnú radu Slovenskej republiky, že naše spoločenské zriadenie je parlamentná demokracia. Národná rada rozhoduje o tom, aké zákony budú v našej republike platiť. A preto vás prosím o podporu tohto návrhu zákona.

  • S faktickými poznámkami jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Dvaja poslanci. Zapnite pána poslanca Sulíka.

    Nech sa páči, pán poslanec Jasaň.

  • Ďakujem pekne. Ja som si v kancelárii vypočul diskusiu a budem reagovať len na to posledné, čo hovoril pán Zajac, že sme dostali nejaký pokyn. Pán Zajac, tak ako na výbore, aj tu opakujem, že skúste si preštudovať závery legislatívneho odboru Národnej rady, kde na dve strany upozorňujú na praktické nedostatky predloženého návrhu zákona. Skúste sa na to pozrieť! A po tom, keď odstránite tie nedostatky, o ktorých oni hovoria, možno, že ten návrh zákona aj podporím.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. No toto je jeden z tých riedkych okamihov, kedy súhlasím s kolegom zo SMER-u, a síce, je to určite pekná myšlienka, chceme podporiť rodinu a ja aj chápem, že teda toto je agenda KDH a je to v súlade s ich ideológiou. Na druhej strane čert je zakopaný v detaile. A tým, že už dnes je naše daňové právo pomerne komplikované a je množstvo rôznych typov podnikov, tak vznikajú, vzniká obrovské množstvo variácií, ktoré tento päťstranový, alebo koľko stranový, zákon nemá šancu zohľadniť.

    A tiež vidím problém v tom, keď jednoducho život píše príbehy, ktoré veľakrát si nedokážeme predstaviť. A len keď máme úplné, jednoduché pravidlá a málo, málo špecifických výnimiek, tak vtedy dokážeme s tým ako-tak fungovať. Keď teraz my povieme, že dobre, no keď dvaja založia, tak budú mať určité zvýhodnenia, v poriadku. Čo keď ten jeden z nich má ešte iné príjmy a títo dvaja požiadajú o paušálnu daň? A ako sa k tomu postavia tie iné príjmy? A tak ďalej. Je tam toľko, toľko rôznych kombinácií, že tento zákon ja nevidím vôbec správne prijímať.

    Na záver by som chcel povedať ešte dve veci. Po prvé, nevidím vôbec žiaden dôvod, keď manželia majú byť podporení, tak takí dvaja, čo sú tiež rodina, ale nie sú manželia, alebo aj keď sú to homosexuálni partneri, ktorí žijú a podnikajú spolu, prečo by oni nemali byť zvýhodnení?! To jednoducho nechápem, tomuto. A druhá vec je, pán Zajac spomínal Baťu, ktorý teda vytvoril rodinný podnik, ale sám pán Zajac povedal, že vtedy taký zákon nebol, a napriek tomu vznikol veľký rodinný podnik pána Baťu. Čiže možno, že to nie je v tom, že budeme mať teraz zákon o rodinných podnikoch.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne predrečníkom. Naozaj, pán Sulík, čerta by som nemaľoval na stenu. Keď sa pýtate na tých dvoch partnerov, muža a ženu, ktorí žijú ako druh a družka, tak kľudne nech sa teda zoberú a budú aj na papieri rodina a môžu na základe rodinného podnikania podnikať.

    Čo sa týka, k tým, teda ešte k tomu pánovi Baťovi. Samozrejme, veď aj dneska na Slovensku máme podniky, ktoré majú rodinný charakter, a dneska ich štát nijako nezvýhodňuje oproti ostatným podnikom. Ale potom sú tu skupiny živnostníkov, malých podnikateľov, ktoré som spomínal a ktoré osobne aj poznám, ktorí podnikajú ako na základe napríklad živnostenského listu, a ich rodina im pomáha a zároveň poberá sociálne dávky. Nie sú vôbec motivovaní k tomu, aby vytvorili nejakú firmu, ktorú my nazývame, že by bola rodinná firma. A štát by mal motivovať občanov Slovenska k tomu, aby boli motivovaní vytvárať, tvoriť a takto prispieť k rozvoju ekonomiky.

    Čo sa týka poznámky pána Jasaňa, možno k tomu povie kolega Hudacký, ktorý ešte viacej sa tomu venoval a vyjednával s jednotlivými ministerstvami, ale aj s legislatívnym odborom. Legislatívny odbor nám povedal, že ak bude politická vôľa, tieto určité nedostatky sa dajú z tohto návrhu zákona legislatívne odstrániť, ale najprv musí byť politická vôľa. A ja som vo vašom vystúpení započul, že je vôľa, takže budeme pokračovať v tomto.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, záverečné slovo?

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ja sa pokúsim tak trochu zhrnúť nielen tú dnešnú debatu, ktorá nebola až taká rozsiahla ako v prvom čítaní, ale určite zahrniem do toho aj z tohto prvého čítania niektoré poznatky, takisto aj tak, ako som vnímal túto agendu mimo týchto dvoch čítaní a stretával som sa s množstvom ľudí a teda aj s reakciami odborníkov, s reakciami podnikateľov, farmárov, živnostníkov, v podstate ľudí, ktorí podnikajú aj v týchto, či už eseročkách a podobne, no a samozrejme aj politikov, politológov, no a aj teraz tu od vás opäť, kolegov a kolegyne.

    Budem viac kritický a konfrontačný a možno až provokatívny, ako to bolo doteraz. Nie je to mojím zvykom, ja som vcelku nekonfrontačný človek, ale budem niektoré veci hovoriť možno takto trochu otvorenejšie. Chcem totiž hovoriť jednak v súvislosti s tými reakciami, ako som spomínal, a na druhej strane chcem trochu rozanalyzovať tie argumenty a kritiku proti tomuto návrhu zákona. Rozdelil by som ich do troch skupín, tie argumenty a kritiku a kritikov, do troch skupín. Jedna je taká, ktorá hovorí, že tento návrh zákona údajne deformuje zabehnuté podnikateľské, povedzme legislatívne prostredie. Druhá skupina, opäť ktorá tvrdí a argumentuje o údajnej diskriminácii iných partnerstiev, ako je rodina. A tretia skupina, ktorá síce má s tým politicko-ideologické problémy, ale zakrýva to v podstate argumentmi, ktoré sa dotýkajú možno tej prvej skupiny, a to sú ako negatívny dopad na rozpočet tejto krajiny. Dokonca hovoria niektorí, že riešenie zamestnanosti cez rodinné podnikanie je tiež veľmi otázne a podobne.

    Takže prejdem postupne po tých troch skupinách tých argumentov proti. Prvá je tá, ktorá hovorí o údajnej deformácii zabehnutého podnikateľského, nejakého legislatívneho rámca pre podnikanie a tiež teda diskriminácii podnikateľov, bežných, ktorí fungujú, ktorí podnikajú. Myslím si, že je to veľmi slabý až nekompetentný, niekedy dokonca v niektorých prípadoch až primitívny argument. Myslím si, že je zjavné a každý, kto len trochu pozerá do minulosti, vie, že rodinné podnikanie je historickým predchodcom každej jednej ekonomickej činnosti, a teda aj podnikania. To pokiaľ mi tu niekto ide toto vyvrátiť, chcel by som vidieť tento, tento argument. Pokiaľ teda nie ste z ideologických dôvodov proti tomuto návrhu, tak ste potom asi zrejme vážne poznačení 40-ročným dedičstvom komunistického masírovania mozgov a komunistickej propagandy. Veď práve komunistický prevrat v ´48. roku prerušil tradíciu prekvitajúceho rodinného podnikania na Slovensku. A nielen na Slovensku, ale prakticky, keďže sme boli súčasťou vtedajšej vyspelej Európy, tak, tak vlastne v rámci celej Európy. A trúfam si povedať, že valná väčšina, ešte raz opakujem, valná väčšina vtedy existujúcich firiem a fariem bola úzko rodinného typu, úzko rodinného typu. Predovšetkým živnosti a vidiecke hospodárstva boli takmer výlučne rodinného, typu rodinného podnikania, rodinného podniku. Čiže ak niekto tu hovorí, že rodinné podnikanie je niečo ako keby nové, ako keby niečo sme tu išli zavádzať, čo by bolo aj v tomto legislatívnom prostredí, úplne čo sa vymedzuje z nejakej reálnej podoby, tak si myslím, že buď má problémy s tým, že nechápe dobre a dôsledne podnikanie, alebo má problém ideologický, ale nemôže mať nejaký iný, nejaký argument, ktorý by nás presvedčil o opaku.

    Je zjavné, že rodinné podnikanie aj teraz je vo vyspelej Európe tradičnou overenou formou podnikania, ktorá, ktorá, dobre ma počúvajte, podľa štatistík 70 až 80 % všetkých podnikov v Európe vo vyspelých ekonomikách sú rodinné podniky, sú rodinné podniky. A v týchto krajinách, vyspelých ekonomických krajinách majú toto rodinné podnikanie ukotvené aj v ich legislatíve. Takže neviem, o čom tu rozprávame, že jednoznačne je, že táto forma je podporovaná všade v Európe a je ukotvená aj legislatívne. A dokonca nemusíme ísť ani do západnej Európy. Zoberme si len Poľsko. V Poľsku sa, Poliakom sa podarilo aj počas komunistickej éry zachovať predovšetkým to malé podnikanie, živnostenské podnikanie a farmárčenie. Je zjavné, že tá tradícia rodinného podnikania sa rozvíja aj doteraz a tak isto majú aj niektoré konkrétne formy podpory cez ich legislatívu. Rovnako aj argument, že nastavený mechanizmus podpory rodinných podnikov diskriminuje ostatných podnikateľov, je úplne na vode a vyplýva zrejme len z neznalosti a asi nielen nášho podnikateľského prostredia. Nami nastavené stimuly pre rozvoj podnikov vo forme daňových úľav, lepšieho prístupu k štartovaciemu kapitálu formou mikropôžičiek a nižšej administratívnej náročnosti sú predovšetkým dobrou systémovou investíciou. Ak budeme pozerať na to, že my tie stimuly budeme nazývať ako niečo zlé, ako čosi, čo diskriminuje, respektíve deformuje podnikateľské prostredie, tak sme úplne na omyle. To je dobrá, to je jediná dobrá štátna investícia. A by som očakával od tejto vlády práve, keď už nikde efektívne dobre neinvestuje, tak toto je v podstate jednak zanedbateľná forma podpory, a teda návratnej, ale rýchlo návratnej investície, a nie brané ako čosi, nejaká dotácia, nejaký stimul, ktorá deformuje výrazne podnikateľské prostredie.

    Už som povedal, veď tie opatrenia, ktoré sme urobili tým, že sme jasne definovali status členov rodinného podniku, že nemôžu byť zároveň členmi rodinného podniku a zároveň teda brať podporu v nezamestnanosti, takže nemôžu byť registrovaní ako nezamestnaní, tak odbremeňujeme práve sociálny systém. Čiže okamžite tá dotácia, ktorej hovoríme stimul, je okamžite vrátený v podobe toho, že Sociálna poisťovňa dokonca nielenže bude mať zvýšené výdavky, ale dokonca dostane práve formou odvodov tieto prostriedky opäť do svojho rozpočtu. A aj tie iniciačné náklady, ktoré súvisia s povedzme na ministerstve práce a sociálnych vecí, kde sme chceli, aby toto ministerstvo bolo práve miestom pre evidenciu, a samozrejme, že sa tá agenda trochu zväčší, že bude tam treba aj nejakých ďalších úradníkov na to, aby to vedeli zvládnuť, tak si myslím, že aj toto do určitej miery bude veľmi rýchlo nahradené práve z týchto príjmov skrz odvody, či už do sociálnej, zdravotnej alebo na dôchodky.

    Takže prakticky žiadna ďalšia záťaž, žiadne niečo, čo by sme mohli hovoriť, že je tu deformujúce, čo by nejakým spôsobom mohlo túto krajinu, ekonomiku tejto krajiny, rozpočet tejto krajiny, verejné financie, nejak rozhádzať. Práve naopak, už prakticky po tom iniciačnom procese, ja si myslím v priebehu jedného roka, som presvedčený, že táto investícia by bola rýchlo návratná a rozpočet by získal viac ako teraz vypláca ľuďom, ktorí sú nezamestnaní, robia načierno a takýmto spôsobom vlastne deformujú to prostredie a vlastne ten pravdivý vzťah, tie pravdivé väzby medzi tými, čo podnikajú, a tými, ktorí potom cez solidárny prístup, princíp majú dostať, ak sú objektívne, teda sociálne odkázaní.

    Navyše navrhovaný mechanizmus týchto daňových úľav vlastne zaťažuje daňový systém veľmi, veľmi málo a prakticky rešpektuje tie sadzby, rešpektuje aj vlastne celý systém, aj daňové sadzby, ktoré tu sú. Takže pán Sulík tu síce nie je, ale môžem povedať, lebo on hovoril, že ako my nejakým spôsobom zhoršíme, znestransparetníme ten systém. Vôbec nie. Prakticky ide tu o úľavy na dani, čiže daňových sadzieb my sa absolútne nedotýkame. Prakticky daňová úľava je len prepočítavaná v určitých variantách práve na počet členov rodiny, ktorí sú členmi rodinného podniku. Čiže týmto spôsobom ešte motivujeme ľudí v rodine, aby sa pridali k tomuto podnikaniu, pokiaľ sú hlavne ešte nezamestnaní, alebo môžu byť, samozrejme, že aj zamestnaní, ale určite to bude ovplyvňovať ich výkony, ale až po tom, aby to motivovalo, respektíve aby ten daňový systém bol naviazaný práve na tú motiváciu a týmto spôsobom, aby daňová úľava bola nastavená.

    Nehovoriac o tom, že máme tam viaceré alternatívy tých daňových zvýhodnení. A tie daňové zvýhodnenia nemôžu byť uplatňované všetky naraz. Môže si ten rodinný podnik vybrať viac-menej len jednu tú daňovú úľavu, a nie všetky naraz. Takže nejaká obava o to, že ako budú zneužívané tieto formy daňových úľav, že rodinné podniky si zoberú naraz ako keby tú možnosť, tie výhody, absolútne to nie je pravda. Takže argument, ako budeme diskriminovať legislatívne podnikateľské prostredie, skutočne je na vode a aj doslova nezmyselné. Už som hovoril prakticky aj o hľadaní skrz tohto zákona optimálneho modelu pre pravdivejšie vyjadrenie právnych vzťahov, už ktoré v rámci podnikania niektorého z členov rodiny existujú, pretože tí členovia rodiny, ktorí sú nezamestnaní, môžu pomáhať na základe zákona o nelegálnej práci a tým vlastne, ako som povedal, práve týmto deformujú ten vzťah medzi podnikaním a poistením, respektíve sociálny systémom tejto krajiny.

    Čo sa týka údajnej diskriminácie iných partnerstiev, ako, ako sú rodinné. Platný zákon o rodine v čl. I hovorí, že: "Manželstvo je zväzkom muža a ženy."

  • Hlasy v sále.

  • Chvalabohu! "Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro."

  • Hlas v sále.

  • To citujem ten čl. I, pán kolega. Takže vychádzajme z existujúcej legislatívy. Zatiaľ to je relatívne slovo. "Manžel a manželka sú si rovní v právach a v povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny, založenie rodiny a riadna výchova detí." Potiaľ ten čl. I v zákone o rodine. Takže, vážení kolegovia, priaznivci LGBTI, nikde inde sa v našej legislatívne neuvádza, že manželstvom sa chápe aj nijaké iné čudné partnerstvo, ale zväzok muža a ženy, a teda, že len manželstvom sa vytvára nutný predpoklad pre vznik rodiny. Nemám nič proti homosexuálnej orientácii niektorých členov, niektorých jednotlivcov našej spoločnosti, rešpektujem ich sexuálnu odlišnosť a ľudskú dôstojnosť. V tomto, v tomto si buďte istý. Čo neakceptujem a nikdy nebudem, sú neoprávnené až zvrátené požiadavky, či už na vytvorenie rôznych partnerstiev a ich formalizáciu, ktoré sú podľa mňa ďaleko za hranicou ľudskej prirodzenosti. Preto požiadavka na formalizáciu týchto partnerstiev na roveň rodiny a z toho plynúcej podpory spoločnosti je jednoznačne neopodstatnená, neopodstatnená.

    Z toho, čo som povedal, je preto zrejmé, že nebude možnosť viazať takéto partnerstvá na rodinné podnikanie pre týchto, pre takýchto členov v našej spoločnosti a čo nie je diskriminujúce, už som to povedal. Nie je. My nediskriminujeme týchto ľudí, my nediskriminujeme ich ľudskú dôstojnosť, v žiadnom prípade. Kde sú potom práva našich tradičných rodín a členov našich tradičných rodín? Ja teda verím, že na Slovensku prevládne zdravý rozum a nepodľahneme týmto zvrátenostiam, musím to takto povedať.

    Tretia skupina argumentov proti je vlastne založená na politických a ideologických aspektoch. Tie sú uvádzané predovšetkým vo vyjadreniach zástupcov vlády, respektíve aj vami, vládni poslanci. V podstate chápem, ak by ste tento argument alebo o takomto argumente alebo o takýchto výhradách hovorili otvorene, a nie o tom, že aký je tento návrh zákona zlý, kvôli tomu, že má negatívny dopad na štátny rozpočet, že nevytvára až tak predpoklady pre vytvorenie zamestnanosti.

    Tento návrh, áno, je konzervatívny, pretože podpora tradičnej rodiny a samotné podnikanie v tomto duchu je o preberaní ekonomickej iniciatívy členmi rodín, je o preberaní zodpovednosti za seba, za rodinu, v prospech ekonomického zabezpečenia rodiny a teda aj jej obživy. Tento návrh je o znižovaní ekonomickej závislosti rodiny na štáte a na akejkoľvek vláde. Tento zákon je ochranou našich rodín, musím to takto povedať, pred takzvanými istotami tejto vlády. Tento zákon je o upevnení väzieb v tradičných rodinách, kde mnoho našich rodín sa rozpadá kvôli odchodu ich živiteľov za prácou do zahraničia. Tento zákon je o podpore zamestnanosti v málo rozvinutých regiónoch, kde mladí ľudia nenachádzajú takmer žiadne uplatnenie. Tento zákon je o podnikaní rodín na pôde, keď Slovensko je potravinovo nesebestačné a tisícky hektárov pôdy ležia ladom a vidiek sa vyľudňuje. Tento zákon je o vrátení etiky a morálky do podnikania, keďže rodinný podnik je o udržiavaní dôvery a dobrého mena rodiny.

    Áno, všetko toto je o konzervatívnych a teda nemenných hodnotách v podnikaní, na vrchole ktorých je dôstojnosť človeka a tradičnej rodiny.

    Je teda zrejmé, že tento návrh je v protiklade s takzvanou sociálnou či socialistickou ideológiou popretkávanou komunistickým dedičstvom silného štátu, koncentráciou moci do rúk úzkej skupiny ľudí, a tu musím v podstate pozitívne reagovať aj na môjho kolegu Hlinu, ktorý hovoril, že áno, v tejto súvislosti silnej skupiny, úzkej skupiny ľudí, takýchto rodinných klanov, ktorí dostávajú ďaleko väčší priestor a pre svoje nie malé, drobné podnikanie, ale veľké podnikanie, až možnože nadnárodné podnikanie. Tento návrh v podstate, respektíve takéto vnímanie je v protiklade s týmto naším návrhom a v podstate vytvára predpoklady pre takéto poskytovanie almužny pre rovnaké skupiny alebo teda almužny pre každého. A samozrejme rovnaké almužny, pretože toto je aj princípom predošlého zriadenia, každý aby dostal rovnako. Takáto moc potrebuje závislé masy, za ktoré bude rozmýšľať, rozhodovať, a ktoré budú ochotné čakať na istoty a ktoré nebudú ochotné zobrať na seba zodpovednosť za obživu rodiny, za to, aby mohli ekonomicky sa rozvíjať.

    Nemôžem nespomenúť tiež niekoľko perličiek ducha pri rokovaniach so zástupcami jednotlivých ministerstiev. Keďže sme mali záujem, aby sme hľadali konsenzus, aby tento zákon mohol byť v podstate prijatý aj v druhom čítaní alebo teda schválený v druhom čítaní a teda akceptovaný ako nový zákon v rámci tejto legislatívy. Takže tie perličky, aby ste vedeli, ako vnímajú niektorí naši úradníci takéto návrhy: že vraj rodinné podnikanie je cudzorodý prvok v podnikaní. Už som niečo o tom hovoril. Cudzorodý prvok. Alebo v reakcii na to, že podnikanie, rodinné podnikanie vytvára predpoklady pre zvýšenie zamestnanosti na Slovensku: že vraj zamestnanosť na Slovensku zabezpečuje vládna politika zamestnanosti. Tak toto sú pre mňa úplne novinky, ktoré treba tlmočiť našim občanom. A možno, keď teraz tento, toto moje vystúpenie preberá televízia, tak je treba odkázať našim občanom, že stačí ísť na úrady práce a tam majú toľko pracovných miest, keďže zamestnanosť zabezpečuje vládna politika zamestnanosti, že sa ujde na každého, aj na tých, ktorí nechcú pracovať.

    No a v tej druhej, kratšej časti môjho príhovoru by som chcel poukázať na proces prípravy tohto zákona, na postoj občanov, rodín, odborníkov, živnostníkov a podnikateľov. Chcem vás uistiť, že príprava jednotlivých ustanovení tohto zákona nebola robená od zeleného stola, ale že sme sa stretávali s množstvom relevantných inštitúcií, podnikateľských združení, ale aj konkrétnych podnikateľov, živnostníkov, farmárov. Vlastne my sme reagovali na všetky ich podnety, na tú spätnú väzbu, s ktorou prichádzali, a snažili sme sa zakomponovať do tohto návrhu zákona. Takže ak niekto povie, že toto je len nejaký výmysel alebo niečo, čo poskladali ľudia z KDH, alebo moja maličkosť, nie je to pravda. Skutočne tieto veci boli odkonzultované na ôsmich stretnutiach v rámci všetkých regiónov Slovenska, kde sme sa stretli s mnohými týmito ľuďmi, ako som spomínal. A na každom jednom z týchto stretnutí bolo okolo sto ľudí, takže bola to významná vzorka na to, aby sme mohli povedať, či tento návrh zákona je dobrý, alebo nie je dobrý, respektíve ten obsah, toto podstatné na tomto zákone.

    Takisto sme pozitívne stanovisko dostali od všetkých tých asociácií, živnostenských združení, asociácie malých podnikov, ale aj od určitých kancelárií Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory. Na tomto návrhu zákona sme spolupracovali aj s niektorými ľuďmi z Ekonomickej univerzity. Takže tieto veci, ktoré sú a boli vytýkané návrhu tohto zákona, skutočne stoja na veľmi vratkých nohách. A ja som presvedčený, že tento návrh zákon je vyvážený. Netvrdím, že má alebo mal určité malé nedostatky, či už sa to týka samotnej legislatívy, ale aj tu s legislatívnym odborom sme si veľa vecí vydiskutovali. A keď poznali skutočnú filozofiu tohto návrhu zákona, tak brali po tom aj tie svoje pripomienky už nie až takto ako za podstatné. Základ je, že ak by vládna strana bola mala záujem a by bola prejavila vôľu, my sme mali dostatok času na to, aby sme boli našli kompromisy, aby sme boli našli kompromisné riešenia tak, aby tento zákon bol schválený.

    Budem reagovať, aj keď pán Sulík tu nie je, že takisto, čo sa týka niektorých daňových záležitostí, ale takisto spomínal aj niektoré, že sú tam niektoré súvislosti nie celkom jasné, ktoré sa dotýkajú povedzme aj samotnej legislatívy. Toto všetko bolo, alebo teda nebol by býval problém odstrániť a určite by sme boli našli ten kompromis, nevyhnutný pre to, aby tento návrh zákona bol schválený.

    My sme dostali jasný signál, keď tento návrh zákona bol odmietnutý vládou na rokovaní vlády Slovenskej republiky a bolo to jasné, že po tomto rozhodnutí už tie rokovania s jednotlivými ministerstvami, už vlastne nemajú zmysel. Napriek tomu, tak ako tu už bolo povedané mojimi kolegami, my budeme naďalej robiť na tomto zákone. V prípade teda, ak nebude, aby som už úplne neprejudikoval výsledok, že budeme pracovať naďalej na tomto zákona, aby sme ho vyprecizovali tak, aby možno aj tie malé nedostatky, ktoré mal, aby sme vedeli odstrániť, aby sme pri vrátení tohto zákona sa mohli vyhnúť takýmto povedzme argumentom alebo kritikám, ktoré ja si myslím, že ani teraz nie sú opodstatnené, ale je treba, aby sme možno ich zobrali do úvahy.

    Vážené kolegyne, kolegovia, idem teda k záveru, že aj napriek teda politickému a ideologickému prostrediu a okolnostiam, skôr neprajnému, ktoré tento návrh zákona sprevádzajú, chcem vás požiadať o jeho podporu, pretože aj toto, čo som povedal, aj toto, čo sme hovorili v prvom čítaní, aj toto, o čom bolo hovorené na neformálnych stretnutiach, ten prínos tohto návrhu zákona je významný. Je to o tom, že prináša prácu pre naše rodiny. Je to o tom, že prináša nezávislosť, hlavne ekonomickú nezávislosť pre naše rodiny. Je to o tom, že posilňuje väzby v našich rodinách, ktoré ohrozujú tú tradičnú rodinu. Tento zákon je o tom, že prináša zároveň zvýšenie etiky a morálky v podnikaní, čo je významný fenomén, keď berieme do úvahy ako momentálne povedzme určití jednotlivci, ktorí kazia dobré meno podnikaniu.

    Predovšetkým z pohľadu zdrojov musím povedať na záver a som presvedčený, že tento zákon je dobrá investícia pre túto krajinu. To nie sú výdavky, to nie sú náklady, ktoré by nejakým spôsobom ohrozovali túto krajinu. To je dobrá investícia do ľudí, to je dobrá investícia do našich rodín, aby boli nezávislými, aby rodiny boli ekonomické nezávislé, aby sa vedeli vyhnúť každej jednej tzv. vládnej istote, pretože tieto vládne istoty skôr prinášajú krízu, neistotu a potom na to doplácajú práve naši ľudia, naše rodiny.

    Takže ešte raz vás chcem požiadať o podporu tohto návrhu zákona a ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Chce sa k rozprave vyjadriť pán spravodajca? Nie je tomu tak. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave o správe o štátnej politike k Slovákom žijúcich v zahraničí. Ide o tlač 693.

    Prosím, pána ministra zahraničných vecí a vicepremiéra Miroslava Lajčáka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. A takisto spoločného spravodajcu zo zahraničného výboru Juraja Drobu, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Klid, klid.

    Do rozpravy je ešte písomne prihlásený pán poslanec Jozef Viskupič ako posledný.

    Nech sa páči, pán Viskupič, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, téma Úradu Slovákov žijúcich v zahraničí bola preberaná aj na ostatnom zasadnutí kultúrneho výboru, kde on gesčne patrí. A možno viacerí z vás, ktorí sedíte v pléne, ste obdržali, môžem povedať, že to bolo taká smršť mailov, ktoré prichádzali. Neviem či, nepodarilo sa mi zistiť, či všetkým poslancom alebo tým, ktorí sú združení v jej ľudskoprávnom alebo kultúrnom výbore, alebo ako spomínal môj predrečník pri tejto téme, pán Jozef Mikloško, zahraničného výboru. A preto mi dovoľte spraviť niekoľko poznámok k tomu, s čím sme boli konfrontovaní. A možno aj na základe toho, že som k tejto téme interpeloval pána ministra, a pravdepodobne k niektorým parciálnym otázkam, ktorým by som sa nechcel venovať v rozprave, odpovede dostanem, ale niektoré zostávajú stále otvorené aj po teda prítomnosti pána Furdíka na rokovaní kultúrneho a mediálneho výboru.

    Ten zásadný fakt, ktorý prišiel, bolo to, že mohli sme sa rôzne dívať na ambíciu vlády obsadiť tento úrad po voľbách svojím nominantom alebo možno odborníkom. A ten hlavný argument po jeho kreovaní alebo obsadení tejto funkcie bol ten, že v úrade nie je dobrá situácia a že prichádza k nejakej forme protestných ohlasov jednotlivých krajanských organizácií, a že teda mal by byť vymenovaný, lepšie vedenie, ktoré by dokázalo týmto situáciám predchádzať, respektíve ktoré by dokázalo ukľudniť, tu si dovolím zacitovať teda, "ukľudniť situáciu, ktorá na úrade panuje". A tým pádom sa teda prikročilo k vymenovaniu tohto nového pána riaditeľa alebo vedúceho úradu.

    Čo sa ale stalo vlastne po roku a pol, je situácia, sa môže javiť mnohým z nás, a tam aj smerovala moja interpelácia, aj mnohé otázky na výbore, keďže nemôžem mať za to, ak ma kontaktuje zastúpenie teda 25-ch krajanských organizácií a napíšu nám list, ktorý má dvadsať konkrétnych otázok, a to priamo na výbor. Predpokladám, že takisto bolo kontaktované ministerstvo aj ostatní členovia výboru.

    Jediná odpoveď, ktorá bola ako tak relevantná k tejto smršti e-mailov, listov, ktoré vyjadrovali nespokojnosť, bolo to, že organizácie, ktoré tieto listy píšu a tieto sťažnosti adresujú, či už poslancom alebo vláde alebo ministerstvu, nemajú dostatočnú reprezentatívnosť. Ja si dovolím teda s týmto veľmi nesúhlasiť. Pretože neviem, či je orientácia úradu len na niektorú a či má nejakú metodiku vypracovanú, kto reprezentatívny je a kto nie. Ale za všetky, ktoré sú tu spomenuté, a dovoľte mi možno odcitovať teda niektorých, ktorí sú pod sťažnosťou, ktorú adresovali aj nám do výboru, dokonca teda túto konkrétne z 19. 9. 2013 adresovali predsedovi Národnej rady a poslancom poverených výborov, sa obrátili napríklad v takej kauze Slovenského domu, ktorej sa tu venovali predrečníci, adresovali konkrétnych dvadsať otázok. A mám za to, že ak je niekto členom Rady vlády Českej republiky pre národnostné menšiny, že pravdepodobne jeho reprezentatívnosť, že zastupuje agendu Slovákov žijúcich v zahraničí pri vláde Českej republiky, asi nikto spochybňovať z tohoto uhla pohľadu nemôže. Sú tam ďalšie spolky, ako Asociácia etnika, Bonafide, Čierna labuť, Detvan, Dokumentačné a muzeálne stredisko slovenskej menšiny Českej republiky, Klub slovenskej literatúry, Listy, Obec Slovákov v Hradci Králové, Obec Slovákov v Prahe, Obec Slovákov v Tepliciach, Slovenské združenie Limbora, SomvPrahe.sk, Slovensko-česká spoločnosť, Zväz Slovákov, Československé dni v Plzni, organizátor slovenských kultúrnych podujatí pán Kršňák a Slovenské korene. Tých inštitúcií podľa mojich informácií, ktoré by sa mohli hrdiť tým, že niekoho reprezentujú v Českej republike, je 23 a 18 z nich je podpísaných pod, z môjho pohľadu, listom, ktorý sa vyslovene sťažuje na situáciu, ktorá sa vytvorila okolo Slovenského domu.

    Druhý bod, ktorý zaujal mňa, bol takisto list, ktorý bol adresovaný nám ako členom výboru z, bol nám adresovaný od predsedu Slovensko-českej spoločnosti. Tento predseda je doktor Radovan Čaplovič a je to ten spomínaný člen rady vlády pri českej vláde, ktorý, dovolím si krátky citát: "Chcem vyjadriť poľutovanie a rozhodnutie, že ako člen Rady vlády pre národnostné menšiny v Českej republiky, ktorý v rade vlády v Českej republike zastupuje slovenskú menšinu žijúcu a pôsobiacu v Českej republike už siedmy rok, o projekte a realizácii tzv. Slovenského domu v Prahe sa dozvedám až ex post a sprostredkovane. Aj to nie od pripravovateľov, ale z kancelárie prezidentov Českej a Slovenskej republiky a z kancelárie ministrov zahraničných vecí oboch republík. Považujem túto skutočnosť za neadekvátny a neštandardný postup iniciátorov a dovoľujem si vyjadriť obavy nad plánovanou činnosťou a smerovaním tzv. Slovenského domu v Prahe, ktorý bude prevádzkovaný od júna roku 2014 jedným, jediným menšinovým krajanským spolkom, t. j. Slovensko-českým klubom. Samozrejme, osobne nemám výhrady proti myšlienke vzniku Slovenského domu v Prahe a podporujem jeho zriadenie, ale z hľadiska týchto tu", už parafrázujem, aby som sa dostal k záveru toho listu, "nemôžem súhlasiť ani s postupom, ani s formou a dokonca ani s obsahom toho, ako Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí pristúpil k tejto agende."

    Je tu, keď som sa chystal na to, je tu niekoľko, toto je asi súbor tých sťažujúcich sa listov, ktoré prišli ohľadom tejto agendy, a nemyslím si, že celkom parlamentná pôda rokovania pléna je príslušná k tomu. Necháme si to aj do budúcna na výboroch. Ja som konkrétne otázky pánovi predsedovi úradu položil a chcel by som teda možno aj vás, pán minister, či už v záverečnom slove alebo pri spomínanej predmetnej interpelácii, vyzvať k tomu, aby sme z krajanskej politiky, ktorú, a kde s vami budem súhlasiť, že potrebuje nejakú jednotnú formu a potrebuje ukľudniť a potrebuje cítiť jasný support, aj, alebo jasnú podporu aj zo strany Slovenskej republiky, v jeho exekutíve, parlamentu a podobne, že, a chcem vás teda aj v tomto duchu informovať, že znaky ukľudnenia situácie na úrade sa nedejú. Podľa mojich informácií to predchádzajúce vedenie malo sťažnosti od siedmich až dvanástich krajinských organizácií, tuná sa nám sťažujú po roku a pol štyridsať, štyridsať organizácií. Čiže pravdepodobne prichádza aj k eskalácii tej nekľudnej situácie ohľadom Slovákov žijúcich v zahraničí. A myslím si, že nie je dobrým predpokladom a nie je nikoho záujmom, aby táto situácia naďalej pretrvávala a skôr by sme sa mali zamerať, k nejakému skutočnému, skutočným krokom, možno aj v personálnej politike, k tomu, aby krajanská politika mala jasnú a presnú, jasné a presné smerovanie a možno aj vedenie. A ja by som sa chcel, keďže sme to dávali pri prejednávaní kompetenčného zákona, prihovoriť za to, aby boli jasnejšie určené kompetencie, ktoré, či by ste mohli aj, pán minister, možno súhlasiť s tým, aby bolo, keďže zodpovednosť pred plénom máte vy a tým pádom aj vyššia miera riadenia a nastoľovania tej, politík aj v tejto oblasti, by malo patriť ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí. A ak tá ambícia príde, možno v klube sme, u nás Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, pripravení toto podporiť a jasne zadefinovať to, aby sme takýmto situáciám mohli predchádzať.

    Chcel by som možno z celkovej tej témy, čiže ako keby sme tu mali jedno jablko sváru, a to je ten spomínaný Slovenský dom, ktorý sa nachádza teda a ktorý sa stal problematický v Českej republike, ale téma úradu nekončí za hranicami našich západných susedov. Ale predpokladám to, že vystúpilo viac ako 40 organizácií z, z jedného veľkého spolku, asi tá situácia naozaj nebude, pôvodne ich tam bolo teda sto, a mám pocit, že ak by sme sa preklopili k päťdesiatke, tak viac ako teraz, je to 40 % z bývalých 100, sa čím ďalej viacej javí, že sa agendu úradu nedarí zvládať, nedarí sa zvládať ukľudnenie toho prostredia. A osobu, teraz spomeniem teda meno pána Skalského, ktorý reprezentuje vraj teda krajanov výlučne z Dolnej zeme, a ostatné krajinské organizácie majú skôr pocit, že reprezentované nie sú, respektíve ich hlas nezaznieva dostatočne nahlas, a vyzerá to, že situácia skutočne vygradováva tam, kde by vygradovaná mať, nemala, kde by nemala byť, a mali by sme urobiť nejaký posun.

    Čo ma zaujíma ešte a možno, aby som nehovoril dlho, sú teda konkrétne otázky, nazvem to tak, že quo vadis, alebo kam sa chce uberať a bude uberať celková situácia pôsobenia, ad jedna, krajanskej politiky. Ako vy hodnotíte ukľudňovanie situácií pod vedením súčasného vedenia, keďže v máji 2012 ste sa vyjadrili, že očakávate konsolidáciu v krajanskej politike, pretože tu boli viaceré javy, ktoré viedli k nejakému rozkolu. Nechcem, aby tu bolo akékoľvek podozrenie o tom, že sa favorizujú jedny skupiny krajanov voči druhým, alebo že sa prostriedky štátneho rozpočtu nevykladajú maximálne hospodárne v záujme Slovenskej republiky. Čiže na základe listov, ohlasov, dokonca kvantifikovateľných množstvom zastúpenia tejto krajanskej politiky v zahraničí, prichádza k tomu, že tejto vašej ambícii, ktorú ste v máji 2012 ohlásili, ako keby nebolo urobené zadosť a k žiadnej konsolidácii, tak sa to javí mne, neprichádza.

    Ak sa dotkneme iba toho jablka sváru, toho Slovenského domu v Prahe, tak viem, že ak s touto dlhodobou agendou budú súhlasiť všetky krajanské organizácie, podľa mňa je treba s nimi komunikovať a trpezlivo a nedá sa hovoriť o tom, že niekto je reprezentatívny a niekto nie je reprezentatívny. A sám ste teda vraveli, že chcete predchádzať tomu, aby mal niekto pocit, že sa favorizujú jedny skupiny krajanov voči druhým, ale pri tomto prístupe, že sa vybralo, pri Slovenskom dome jedna krajanská organizácia a táto ako keby mala reprezentovať, a proti nej sa z 23 ohlásilo 18, tak predsa len, ak úplne zredukujeme tú tému, to vyzerá skôr na to, že prichádza k nejakej favorizácii. A tento jav, si nemyslím, že je dobrý.

    Samotný, samotný ten problém podľa mňa sa dá uchopiť z rôznych strán. A myslím si, že to, čo som urobil na výbore, že samotná správa, ktorá to, o čom som tu hovoril doteraz, nereflektuje, takmer v jednom bode bola pre mňa vypracovaná nedostatočne. A ja som dával procedurálny návrh na to, aby sme ešte v rámci času, ktorý nám zostáva do konca roka, vrátili túto správu na prepracovanie pánovi Furdíkovi a jeho tímu na úrade a skúsil zreflektovať a priznať možno niektoré chyby a naznačiť niektoré procesy, ktoré by mohli naozaj ukľudniť situáciu, naozaj ukľudniť krajanov žijúcich v zahraničí a teda aj spolky, ktoré ich reprezentujú. Mám, keďže toto nebolo prijaté, ja by som sa prikláňal k tomu, aby ctení kolegovia túto správu na vedomie nevzali, pretože vykazuje známky toho, že naozaj nereflektuje skutočnú situáciu v krajanskej politike, a asi by sme mali prikročiť k tomu a využijem svoje právo poslanca aj v pléne, chcel by som, aby sme procedurálne hlasovali o tom, aby táto správa bola poslaná späť na prepracovanie. V tom prípade, ak by toto bolo úspešné, mohli by sme sa naozaj baviť o správe, ktorá reflektuje situáciu, ktorá sa deje v tejto časti našej zahraničnej politiky. A dúfam, že plénum sa môže stotožniť s tým, aby ste sa aspoň, pani poslankyne a páni poslanci, dočítali o tom, čo vám následne potom chodí poštou a do mailov, a kde sa jednotlivé krajanské organizácie snažia dovolať nejakej možnej úpravy alebo zreflektovať situáciu, ktorá sa deje v krajinách, kde žijú a kde žijú naše menšiny a Slováci.

    Takže dúfam, že tomuto bude vyhovené. A neviedlo by vaše hlasovanie, ak by ste súhlasili s týmto procedurálnym návrhom, k ničomu inému iba tomu, aby ste sa o skutočnej situácii, ktorá je v krajanskej politike, mohli dozvedieť aj z tej predkladanej správy. Správa má podľa mňa hlavný nedostatok v tom, že ako keby my na výboroch by sme mali plniť nejakú zástupnú funkciu k tomu, aby sme otvárali niektoré veci, ktoré má riešiť Úrad Slovákov žijúcich v zahraničí. A podľa mňa to, že nie je schopný úrad toto zapracovať do samotnej správy, je pre mňa dôvodom, aby sme sa ňou zaoberali v tomto pléne a na výboroch ešte raz. A dúfam, že tento návrh podporíte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    To bol posledný písomne prihlásený rečník. Chcem sa spýtať, či sa niekto hlási ešte do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec, Igor Hraško. Končím možnosť hlásiť sa ďalej.

    Nech sa páči, pán Hraško, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, bolo tu rozprávané o jednom probléme, alebo teda hovorené, najmä čo sa týka tejto správy, a to je problém netransparentného financovania. Konkrétne v jednej veci týkajúcej sa našich najbližších susedov, a to Českej republiky. Ide o tzv. národný dom v Prahe. Už tu boli popísané okolnosti, ktoré viedli niekoľko organizácií v Českej republike, a nielen v Čechách, ale aj svetových, aby sa postavili proti takémuto kroku.

    A ja by som sa teraz konkrétne venoval už samotnému projektu Slovenského domu v Prahe. Opäť to zaváňa, by som povedal, takým klientelizmom, možno aj korupciou v pozadí. To zistíme až po niekoľkých rokoch zrejme. A zaváňa to kšeftom pre niekoho, kto už je vopred na to pripravený. Čo ma k tomu vedie, poviem...

  • Reakcia predkladateľa: Vážte svoje slová... Toto je Národná rada Slovenskej republiky! Za koho ma máte?

  • Mám podozrenia, že k takému niečomu dochádza, pretože to bolo tendenčné...

  • Reakcia predkladateľa.

  • No keď budem na tom tak, že budem vedieť podať trestné oznámenie, tak podám trestné oznámenie. Na projekt ide dotácia spolu 680 000 eur, z toho 330 000 eur zo slovenskej strany a 9 miliónov českých korún z českej strany na rekonštrukciu prízemia a podkrovia domu. Spolu teda 300 metrov štvorcových, teda jeden meter štvorcový za 2 266 eur. Je to pravda, pán minister, či nie je?

  • Reakcia predkladateľa.

  • Dobre. Pritom nie je zrejmé, čo bude výsledkom rekonštrukcie, keďže príloha k zmluve, ktorá takýto popis obsahuje, nebola zverejnená na internete a v čase podpísania dotačnej zmluvy nebola ešte ani uzavretá. Preto sa chcem opýtať, či takýto postup je štandardný a cenu za rekonštrukciu, alebo teda cena za rekonštrukciu je primeraná.

    Rekonštruované priestory, teda prízemie a podkrovie, nevyhovujú väčšine krajanských spolkov v Prahe, teda nielen v Prahe, ale teda aj v Českej republike, a to vzhľadom na povahu ich činností a aktivít. Ide hlavne o spolky, ktoré sa venujú uchovávaniu tradičnej ľudovej kultúry, teda cvičia s folklórnymi súbormi, v Prahe sú dva minimálne, teda dospelácke, o detských ani nehovorím. Nie sú to priestory ani vyhovujúce na výstavné priestory a ďalšie. Takže, samozrejme, práca s mládežou a deťmi. Prečo teda krajanský úrad nekonzultoval tento projekt aj s inými krajanskými spolkami, ako to tvrdia samotné spolky, o čom teda nepochybujem, keďže boli vynechané z tohto procesu, ale len s prijímateľom dotácie, čím teda spôsobil, že predražená rekonštrukcia priestoru nebude slúžiť aj ostatným krajanským spolkom, ale len prijímateľovi dotácie?

    Rekonštrukciu pritom realizuje vlastník domu, pričom je štyrikrát drahšia ako cena predmetnej časti samotnej nehnuteľnosti. Z dotačnej zmluvy nevyplývajú žiadne garancie, že nebude dochádzať k tunelovaniu štátnych peňazí samotným vlastníkom budovy. A ani krajanský úrad vo svojej odpovedi zaslanej Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky neuviedol v tomto smere žiadne garancie. Aké garancie pre to môžete dať vy v tejto oblasti, pán minister? - sa pýtam. Ak v minulosti poskytol krajanský úrad dotáciu na rekonštrukciu, napríklad Slovenský dom v Mlynkoch v Maďarsku pred poskytnutím tejto dotácie zaviazal prijímateľa dotácie, aby mu predložil aspoň návrh zmluvy o užívaní priestorov, s ktorou by súhlasil nielen prijímateľ dotácie, ale aj budúci užívateľ, čím sa eliminovali konflikty medzi jednotlivými krajanskými spolkami v tomto teritóriu. Prečo tomu nebolo tak v tomto prípade? To by ma tiež zaujímalo.

    Krajanský úrad podpísal dotačnú zmluvu v rozpore s vlastnou dotačnou smernicou, čo priznal samotný úrad aj v odpovediach na výhrady krajanov, ktoré zaslal zahraničnému výboru. Krajanský úrad tvrdí, že za chyby v dotačnej zmluve môže advokátska kancelária, ktorej dal túto zmluvu vypracovať. Pýtam sa, prečo si úrad najíma externé služby na takéto činnosti, keď má, 10 % jeho zamestnancov, dvaja interní právnici, tvoria právnici? Koľko tieto externé služby vlastne stáli? Aké dôsledky mieni vyvodiť, respektíve mieni vyvodiť krajanský úrad za poskytovanie nekvalitných služieb zo strany advokátskej kancelárie, ak pripravili oni zle takúto zmluvu? To by ma tiež zaujímalo, pretože tam idú financie z verejných zdrojov.

    Krajanský úrad vo svojej odpovedi Zahraničnému výboru Národnej rady potvrdil, že dotačná zmluva neošetruje situáciu, ak prijímateľ dotácie, ktorý je občianskym združením, zanikne skôr ako 15 rokov, čo je obdobie, na ktoré má rekonštruovaná budova slúžiť na krajanské účely. To znamená, že je možná situácia, že napríklad po roku od ukončenia rekonštrukcie, prijímateľ dotácie zanikne a majetok, 680 000 eur, pochádzajúcich zo štátnych peňazí, teda nielen slovenských, ale aj českých, bez akýchkoľvek zábran môže prejsť do súkromných rúk, pretože nikde nie je ošetrené, že na koho prejdú nehnuteľnosti v správe tohto občianskeho združenia.

    V minulosti krajanský úrad riešil takéto situácie garanciou priamo v dotačnej zmluve a to tak, že majetok musí prejsť na inú reprezentatívnu krajanskú organizáciu v danom teritóriu. Opäť sa pýtam, prečo krajanský úrad v tomto prípade nepostupoval rovnako? Považujete aj vy tento prístup vášho nominanta na čele krajanského úradu za zodpovedajúcu ochranu finančných záujmov štátu? A ešte sa chcem opýtať, aké dôsledky, napríklad personálneho charakteru, mienite vyvodiť voči vášmu nominantovi na čele krajanského úradu za takto zbabraný projekt Slovenského domu v Prahe, na ktorý sa poskladali všetci daňoví poplatníci, aj s prihliadnutím na iné závažné výhrady viac ako 40 krajanských spolkov a organizácií?

    Ono, keďže mám blízko, veľmi, k zahraničnými Slovákom a bolo tu spomínané, že ani médiá ich neprezentujú, ich činnosť, viem len o jednom médiu, zhodou okolností mám k nemu dosť blízko, prezentujeme prácu zahraničných Slovákov, najviac teda tých z Dolnej zeme, teda Maďarsko, Srbsko, celá Vojvodina vlastne, a potom aj napríklad takí z Dublinu, prípadne aj zo zámoria, z Kanady či zo Spojených štátov, a viem, že celý rozkol v krajanských spolkoch spôsobujú financie a ich prideľovanie.

    Chcem sa preto opýtať, či naozaj je spracovaná stratégia, v ktorej je určené presne, kde, aký rozvoj, alebo čo sa bude robiť v jednotlivých krajinách, kde sa zahraniční Slováci vyskytujú. V podstate by sa dalo ešte povedať, že ono, tí Slováci sú dvojakí. Sú takí, ktorí sú potomkami dávnych utečencov alebo teda emigrantov do týchto krajín, a potom sú takí, ktorí odchádzajú v súčasnosti do zahraničia a tam pracujú a fungujú svojím spôsobom. Ono to vždycky bola kritika na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, že sa financie prideľovali vopred vybraným spolkom. A preto aj medzi nimi nastávali rozkoly. A ešte niekto, povedzme kto bol na čele niektorého, si buchol päsťou a povedal: takto to bude a hotovo! Preto sa, dochádzalo k triešteniu a vyrábali sa nové spolky, ktoré si tiež mohli samostatne podávať žiadosti o dotácie a robili si svoje vlastné veci. Takže namiesto to, aby sa tie spolky na danom teritóriu v danej oblasti dali dohromady a povedali si, kto, čo chce riešiť, v akom horizonte, povedali si priority, na základe ktorých by teda sa vedelo presne, kto, kedy môže žiadať o dotácie, a takýmto istým spôsobom by potom malo postupovať aj už teraz ministerstvo zahraničných vecí, ktoré to má v gescii, a na základe tohto by sa potom mohli krajanské spolky, jednotlivé, uchádzať o dotácie z rozpočtu.

    Mám pocit, že takéto niečo nie je. A opäť niekto si robí svoju vlastnú loby a snaží sa získať pre seba na základe zvláštností viac finančných prostriedkov, ako pre ostatné krajanské spolky, ktoré robia viacej reálnej roboty a viacej reálnej roboty so Slovákmi, a nielen akúsi zvláštnu politiku zviditeľňovania sa niekoho medzi Slovákmi. To už tuná tiež bolo spomínané.

    Nedávno sme tuná mali návštevu priamych potomkov argentínskych Slovákov, teda Slovákov, ktorí sa v dvoch vlnách vysťahovali do Argentíny, a bolo im prisľúbené, že sa do Argentíny vyšle učiteľ slovenčiny, slovenského jazyka, aby mali, a ešte aj taký človek, ktorý sa bude trošku vyznať aj v kultúre, aby jednak vedel naučiť týchto potomkov po slovensky, pretože tie generácie, ktoré sú už po týchto priamych potomkoch, už majú problém so slovenčinou, mnohí vôbec nevedia, neovládajú. Učia sa síce slovenské pesničky, ktoré sa potom snažia prezentovať na festivaloch, ale nevedia, nerozumejú tomu. Viem, že doteraz ešte k ničomu takémuto nedošlo. Teda učiteľ je v nedohľadne. A viem, že opäť bol písaný projekt na to, aby niekto vycestoval do Argentíny, a opäť bola odsúhlasená len jedna šestina potrebnej sumy. Nemyslím si, že je to dostatočné, ale práve takéto enklávy Slovákov, ktoré boli doteraz, alebo na ktoré nebolo myslené, na ktoré bolo zabúdané, by sa mali podporovať, pretože by som povedal, že nie je už za päť minút dvanásť, ale už desať minút po dvanástej, a tam treba naštartovať niektoré procesy, ktoré už v niektorých krajinách, kde krajanskí Slováci fungujú, aby sa tieto procesy naštartovali.

    Takže takisto mám výhradu k tejto správe a naozaj budem rád, keď sa mi dostanú presné informácie, akým spôsobom sa použili finančné prostriedky na Slovenský dom v Prahe, kto tento Slovenský dom bude využívať, na základe akej zmluvy a čo sa bude diať následne, keby došlo k tomu, že to združenie zanikne, ktoré dostalo tú dotáciu, pretože nie je reprezentatívnym spolkom všetkých krajanských spolkov v Českej republike.

    Takže takisto nepodporím túto správu, nezoberiem ju na vedomie, pretože sú v nej naozaj veľké rozpory.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Na vystúpenie pána poslanca je jedna faktická.

    Nech sa páči, Peter Osuský.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, verím, pán minister, že ak máte ten pocit, že čistému je všetko čisté a vy máte pocit čistých rúk, ktorý vám nepochybne neberiem, tak by som si dokázal nejako vysvetliť vašu pomerne prudkú reakciu na to, čo povedal kolega Hraško. Kolega Hraško ovšem vychádza veľmi reálne z toho, čo kedysi takým v našich novších politických dejinách známym výrokom, je to staršie české úslovie, ale použil ho práve on a je pre mňa s ním spojené, keď Petr Pithart hovoril o tom, že "slyší trávu růst". Poslanec Hraško vie, ako chodia veci na Slovensku. Vie, ako sa nakladá s verejnými peniazmi, a preto, s dovolením, dovolím si obhájiť jeho podozrenie v zmysle nákladov na štvorcový meter opráv a podobne. Sú mi teda celkom zrejmé jeho pohnútky, jeho motívy, prečo hovorí tak, ako hovorí. Ja verím, že to nejako, pán minister, vysvetlíte. Lebo pravdou je, že veľmi často sa takto investované verejné peniaze rôznym spôsobom odkanalizujú.

    Inou vecou sú požiadavky našich zahraničných Slovákov na to, aby sa im zabezpečoval učiteľ slovenčiny. Ja sa držím toho, že slovenský vlastenec aj v Argentíne naučí svoje dietky rodnú reč. A pokiaľ ide o fungovanie rôznych dvíhačov zástavy národnej, i americkí evanjelickí slovenskí kňazi nedostávali podporu z rodnej krajiny, ale naopak...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec, chcete reagovať? Nie je tomu tak.

    Týmto končím, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce sa k nej vyjadriť pán minister? Predpokladám.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ospravedlňujem sa za svoju prudkú reakciu, ale stále sa nemôžem zbaviť pocitu, že ústavný činiteľ, za akého poslanca Národnej rady Slovenskej republiky považujem, by mal vážiť svoje slová

  • . A tu v rozprave zo strany poslancov OĽaNO zaznelo veľa silných slov a veľa vážnych obvinení na, predovšetkým na adresu predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ale tiež na adresu moju.

    Nemám najmenší problém tieto obvinenia vyvrátiť bod po bode, pretože jednoducho sa nezakladajú na pravde. Môžem to veľmi ľahko dokázať, mám na to všetky potrebné podklady a dôkazy, ale nechcem sa znížiť k takému typu diskusie, akej som, ako som bol nútený počúvať. Chcem vás však ubezpečiť, že všetky vaše otázky a pripomienky budú zodpovedané. Predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí je pripravený vás prijať. Pozvanie máte na stole už niekoľko mesiacov, ako viete, veľmi ochotne a detailne zodpovie na vaše otázky a rozptýli všetky vaše obavy.

    Namiesto toho, aby som teraz prebral bod po bode všetko to, čo tu zaznelo, a oberal vás všetkých o drahocenný čas, mi dovoľte položiť niekoľko otázok a uviesť niekoľko faktov.

    Najskôr otázky. Správa, o ktorej hovoríme, mimochodom pripomínam, že my rokujeme o správe za rok 2012, súčasný predseda úradu bol uvedený do funkcie v polovici mája roku 2012, táto správa bola predmetom riadneho medzirezortného pripomienkového konania. Ja sa chcem opýtať, prečo ani jedno z tých ťažkých obvinení nebolo vznesené v rámci normálneho štandardného postupu? Prečo ste čakali až na rokovanie tu, v pléne?

    A moja druhá otázka, prečo ste nikdy nenavštívili Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí? Prečo ste im

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Pozn. red.: správne má byť "Kadúc".

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prosím o kľud v sále.

    Nech sa páči, pán minister.

    Lajčák Miroslav, podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

    A tieto otázky, ktoré sú naozaj veľmi špecifické, ste si mohli, keby ste prejavili záujem, vydiskutovať, ja hovorím o poslancoch OĽaNO, s pánom Furdíkom.

  • Reakcia z pléna.

  • Kedy ste vy neboli poslancom, tak on nebol riaditeľom úradu. To, že ste tam chodili za svojím kamarátom, to sem nepatrí a na to sa neodvolávajte. Jednoducho namiesto toho, aby ste zašli na, tam, kde sa tie veci riešia, aby ste tie otázky položili človeku, ktorý je za to zodpovedný, tak čakáte na plénum, aby ste tu vzniesli znôšku obvinení, ktoré sa nezakladajú na pravde.

    A teraz, aby sme uviedli tých, ktorí nie sú v obraze, do súvislostí.

    V čase, keď som ešte netušil, že budem ministrom zahraničných vecí druhýkrát a už vôbec som nemal potuchy, že agenda Slovákov v zahraničí pripadne pod moje kompetencie, som si nemohol nezaregistrovať celý rad mediálnych výstupov, ktoré upozorňovali na čudné praktiky vtedajšieho predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, spôsob, akým rozdeľoval dotácie a spôsob, akým antagonizoval slovenskú krajanskú komunitu.

    Ja si pamätám na reportáž, ktorá hovorila o tom, ako dal 10 000 eur nejakému talianskemu jachtárovi, ktorý sa plavil do Austrálie. Keď sa ho pýtali, že kde sú tu Slováci, tak tvrdil, že v tej jachte boli nejaké knihy pre Slovákov v Austrálii. Myslím, že si urobí úsudok každý sám o tejto kvalite odpovede. A tie články sú voľne prístupné na webe, čiže si ich môžte nájsť.

    No, ja osobne tohto človeka nepoznám, ale faktom je, že podľa mňa sa zachoval veľmi neprofesionálne, keď odmietol odovzdať agendu novému predsedovi úradu, ako keby mal pocit, že dostal hračku v podobe Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, s ktorou si môže robiť čo chce, a nie, aby si uvedomil, že ako verejný úradník bol poverený vládou výkonom istej funkcie a vláda mala tak isto právomoc ho z tej funkcie odvolať a jeho úlohou bolo zodpovedne odovzdať agendu a podpísať protokol. To sa nikdy nestalo, pán Kadúc

  • Reakcia z pléna.

  • . Vy ste boli zavádzaný! Protokol neexistuje, existuje iba správa o stave, mám ju tu, existuje iba správa o stave

  • Vystupujúci ju zdvíha a pozerá do nej.

  • , ktorú som dostal ja od terajšieho predsedu, ktorý mi hovorí: "Vzhľadom na to, že zo strany bývalého predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí nedošlo k protokolárnemu odovzdaniu funkcie predsedu úradu, ihneď k dátumu môjho nástupu do funkcie som zadal kompetentným pracovníkom úlohu vypracovať záznam o stave úradu, ktorý sumarizuje aktuálny stav." To znamená, si urobil takýto záznam pán Furdík pre seba, aby mal doklad, čo v akom stave našiel. Ale nikde nenájdete podpis jeho predchodcu. Toto ja nepovažujem za profesionálne správanie.

    To, čo chcem povedať, je, že teda ten človek odišiel, cíti sa zatrpknutý a snaží sa zo všetkých síl hádzať polená pod nohy súčasnému vedeniu úradu. Samozrejme, využíva svoje kontakty na krajanské spolky a hnutia, aby ich rozoštvával proti sebe a aby ohováral pána Furdíka. V zásade to je jeho problém, hej, ľudia sú všelijakí. Len faktom je, že tento človek je poslaneckým asistentom troch poslancov klubu OĽaNO podľa oficiálnej web stránky Národnej rady Slovenskej republiky. A myslím si, že nie som jediný v tejto sále, ktorý mal pocit, že všetky tieto príspevky, ktoré sme dnes počuli, boli písané jedným perom. A asi nemusíme veľmi rozmýšľať, čie pero to bolo.

    Čiže ja naozaj nemám žiaden problém s poslaneckým klubom OĽaNO. Ale mám problém pochopiť, prečo ste si vy ako klub, ako strana osvojili individuálnu agendu jedného nespokojného verejného úradníka, ktorý sa cíti frustrovaný, a prečo vy ste z nej urobili svoju politickú agendu?

    Toto je príliš vážna téma na to, aby sme sa k nej stavali takýmto straníckym spôsobom. Nerobíte dobre, nepomáhate Slovákom ani v zahraničí a nepomáhate ani Slovensku.

    Keď hovoríte o tej údajnej nespokojnosti krajanských organizácií, zase, aby sme uviedli fakty, lebo ja hovorím iba fakty. Tá celosvetová organizácia, ktorá akože je za tým, tá vznikla, tá bola zaregistrovaná v prvom polroku tohto roka. Má na čele štyri osoby, z ktorých tri boli oficiálnymi poradcami bývalého riaditeľa úradu. Viete dobre, že keď ste poradca, tak máte prístup k informáciám, k dotáciám a podobne. To znamená, teraz majú dôvod byť frustrovaní a majú dôvod, samozrejme, huckať tohto pána, ktorý zase úspešne hucká našich kolegov poslancov.

    Mimochodom, jeden z tých ľudí napísal vo svojom liste, že, o Slovensku, "novodobí migranti nepredstavujú len pracovnú migráciu, ale aj politickú migráciu, ktorá odišla zo Slovenska ako krajiny, kde prevláda korupcia, rodinkárstvo, ekonomická nestabilita a celková bieda, alebo kde sú policajti členmi organizovaných skupín terorizujúcich obyvateľstvo". Takto vidí Slovensko človek, ktorého ste si vy zobrali za referenčný bod. Ja takto Slovensko nevidím a chodím po svete a dokazujem, že Slovensko je jedna úspešná krajina, ktorá ide dobrým smerom.

  • Pokiaľ ide o projekt Slovenského domu v Prahe, chcem povedať, že na rozdiel od Maďarska, Poľska, Chorvátska, Ukrajiny, Srbska, v Českej republike Slováci nedisponujú budovou, ktorá by plnila funkciu ústrednej ustanovizne krajanského života, hoci slovenská menšina je v Čechách v porovnaní s ostatnými krajinami najpočetnejšia. Keďže v predchádzajúcom období sa táto otázka neriešila, predseda úradu pán Furdík, keď v septembri 2012 navštívil Prahu, pri svojich stretnutiach s predstaviteľmi krajanských inštitúcií a organizácií vyzval na predloženie návrhov na zriadenie takejto inštitúcie, s tým, že Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí je pripravený najlepší projekt podporiť v súlade so zákonom a v súlade so smernicami úradu.

    To znamená, krajanské spolky v Českej republike boli dostatočne informované o zámere úradu. Spomedzi všetkých oslovených krajanských organizácií v Českej republike predložila projekt spĺňajúci náležitosti len jedna jediná krajanská organizácia, ktorá sa volá Slovensko-český klub. Ostatné nepredložili žiaden návrh.

    Chcem vám povedať, že Slovensko ako také nemôže prevádzkovať budovu v zahraničí inú, než svoj zastupiteľský úrad, hm

  • Vystupujúci si odkašľal: Škoda, že tu nemám vodu.

  • . To znamená, bol predložený jeden návrh, oslovené boli viaceré spolky.

    Ďalšia vec, dotácia bola vyčlenená, ale je viazaná na účte, bude uvoľnená až po skončení rekonštrukcie a po dodržaní zmluvne dohodnutých podmienok. Podľa zmluvy všetky slovenské krajanské spolky budú mať rovnaké právo využívať tieto priestory. To znamená, nebude to slúžiť iba jednej organizácii. Čiže všetko bude v súlade so zákonom. Ani jedno euro nebolo uvoľnené, všetci mali možnosť sa k tomu vyjadriť. A preto si naozaj vyprosím také slová ako tunelovanie. A preto som tak zareagoval.

    Dámy a páni, agenda Slovákov žijúcich v zahraničí je jednou z nových kompetencií, ktorá bola zverená ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí po nástupe druhej vlády premiéra Roberta Fica. Priznám sa, že toto je jedna z kompetencií, ku ktorej som sa hlásil. Poznám agendu Slovákov v zahraničí – ďakujem pekne

  • Reakcia na ponúknutý pohár vody.

  • – venujem sa jej 20 rokov. Záleží mi na Slovákoch v zahraničí. Navštívil som Slovákov od Austrálie cez Dolnú zem, západnú Európu, južnú Afriku až po Spojené štáty. Prakticky pri každej mojej ceste do zahraničia, ako viete, nemám ich málo, je súčasťou môjho programu aj stretnutie so Slovákmi, ktorí žijú v zahraničí. Pre ilustráciu len za posledné dva mesiace som takto navštívil Slovákov vo Švédsku, v Srbsku, Spojených štátoch aj v Rumunsku a trúfnem si povedať, že veľmi dobre vnímam atmosféru aj celkovú situáciu v krajanskom hnutí. A poviem aj to, že na týchto mojich stretnutiach nikto nikdy predo mnou nespomenul ani jeden z takzvaných problémov, v úvodzovkách, o ktorých hovoríte vy vo vašich diskusných príspevkoch. A myslím si, že aj to o čomsi svedčí.

    Ja týmto nechcem povedať, že v slovenskej krajanskej komunite je všetko v poriadku, lebo, žiaľ, nie je. Osobne považujem politiku tohto štátu dlhodobo voči Slovákom za neuspokojivú a často som o tom hovoril. A pravdou je aj to, že slovenské komunity vo svete sú ako pravidlo rozdelené. Jeden z hlavných dôvodov, prečo som, pre ktorý som sa hlásil k tejto agende, je práve to, že chcem pomôcť skvalitniť slovenskú politiku, namiesto toho, aby som sedel a kritizoval, chcem pre to niečo urobiť, aby bola zmysluplnejšia a lepšie cielená. A rovnako tak chcem pôsobiť smerom k zjednocovaniu krajanov a nie k ich rozoštvávaniu a ďalšiemu triešteniu. A aj preto som na čelo Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí navrhoval človeka, ktorého si vážim, pána Furdíka, ktorý má za sebou dôstojnú diplomatickú kariéru, ktorý bol úspešným veľvyslancom Slovenskej republiky v Ruskej federácii aj v Belehrade. To si naozaj niekto môže vážne myslieť, že som ho navrhol s cieľom, aby sme rozoštvávali Slovákov?! Alebo, nedajbože, že som mu povedal, aby teda skúsil vytunelovať ten rozpočet úradu a že si to potom budeme rozdeľovať a že sa budeme šabovať?! To hádam nemôžte myslieť vážne v tejto sále!

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ja som naozaj otvorený voči akejkoľvek dobre mienenej diskusii, ktorej cieľom je skvalitniť štátnu politiku voči Slovákom žijúcim v zahraničí, a tých diskusií je málo, ale chcem vás požiadať, aby sme túto tému nepolitizovali.

    Toto je téma, kde by sme sa mali povzniesť nad stranícku agendu. Predovšetkým Slováci v zahraničí si to nezaslúžia. Oni si zaslúžia náš obdiv za to, ako si dokázali uchovať svoj jazyk, svoju kultúru, svoju identitu. Na rozdiel od mnohých z nás oni sú hrdí na to, že sú Slováci, a my by sme mali robiť všetko pre to, aby boli hrdí aj na Slovensko.

    Ďakujem pekne za pozornosť, skončil som.

  • Keďže to bolo záverečné slovo, nie je možné dať faktické poznámky.

    Žiada si o záverečné slovo spravodajca? Áno.

    Nech sa páči.

  • Chcem všetkým poďakovať za rozpravu, za výmenu názorov, ktorá bola dosť ostrá. Ja som už na výbore vyzval nového riaditeľa, aby sa pustil do práce, aby rozptýlil všetky podozrenia. A navrhujem, aby sme sa pozreli povedzme po roku na to, že čo sa reálne spravilo a čo sa nespravilo. Tak isto som jedným dychom povedal, že názov tohto úradu som počul častejšie ako ktorýkoľvek iný problém v oblasti zahraničnej politiky Slovenska, a to o niečom svedčí.

    Takže týmto vyzývam aj zástupcov našich krajanských organizácií, aby prestali hádzať bahno na seba, jeden na druhého, aby prestali vypisovať jedovité maily a jedovité listy. Ak sú reálne problémy a vedia ich podložiť faktami, aby tak urobili, samozrejme, a my ako poslanci, je naša povinnosť sa na to pozrieť. Ale ešte raz, zdá sa mi, že táto téma bola eskalovaná až príliš.

    Ak sa pýtate na môj osobný názor na to, či Slovensko robí dosť pre svojich krajanov v zahraničí, tak takisto ako minister zahraničných vecí musím súhlasiť s tým, že robíme pramálo. Či už z hľadiska aktivít, alebo z hľadiska rozpočtov, dokonca si myslím, že aj v tej stratégii nemáme úplne celkom jasno, že ako chceme uchopiť komunitu, ktorá v konečnom dôsledku môže byť pre Slovensko prospešná a prínosná.

    Z mojej strany toľko. Ešte raz, dajme tomu šancu, pozrieme sa na výsledky za prvých 6 mesiacov, pozrieme sa na výsledky o 12 mesiacov. Dajme tomu šancu.

    Ďakujem.

  • Povedali záverečné slovo pán minister, pán spravodajca, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje ďalší bod programu, ktorým je druhé čítanie o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 647, správa výboru má tlač 647a.

    Dávam slovo pani podpredsedníčke Národnej rady Renáte Zmajkovičovej, aby návrh zákona odôvodnila.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, predkladám návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.

    Kolegyne a kolegovia, v prvom čítaní sme mali návrh zákona, ktorým som predkladala možnosť odvolať notára, ktorý dosiahol vek 65 rokov, na návrh Notárskej komory. Keďže každý zákon prechádza určitým procesom a samozrejme na ústavnoprávnom výbore znovu, hoci som veľakrát rokovala s Notárskou komorou, tak prišla som aj s pozmeňujúcim návrhom, s tým, že vek notárov sa, pani poslankyňa Kučerová si ho osvojila, vek notárov sa posúva na hranicu 67 rokov. A keďže, aby neboli možnosti nejakého lobingu, pretože Notárska komora mala možnosť návrh, teda mala podať návrh ministrovi a minister mohol na základe návrhu Notárskej komory odvolať notára, takže dnes ten návrh, ktorý je v spoločnej správe, je, že zo zákona zaniká výkon notárskeho úradu, ak notár dosiahne vek 67 rokov, a ten notársky, ten výkon tomu notárovi zaniká k 31. 12. Čiže nie je to ani na návrh Notárskej komory. Čiže notárska a vedenie komory nemusí čeliť žiadnemu lobingu a samozrejme ani minister.

    Samozrejme, chcela by som podotknúť, ak by niekto chcel povedať, že nie je to s právom Európskej únie, tak by som chcela vyvrátiť všetky pochybnosti. Pretože tento zákon je podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady/2007/Európskeho spoločenstva: "Členské štáty môžu ustanoviť, že rozdiely v zaobchádzaní z dôvodu veku nie sú diskriminácia, ak v tomto kontexte vnútroštátnych právnych predpisov sú objektívne a primerane odôvodnené oprávneným cieľom vrátane zákonnej politiky zamestnanosti, trhu práce a cieľom odbornej prípravy a ak prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa sú primerané a nevyhnutné." Samozrejme, mám tu aj rozsudky Súdneho dvora z roku 2007 aj 2011, pretože pojednáva Súdny dvor presne takéto návrhy, alebo zaoberá sa otázkou, či neprichádza k diskriminácií v súvislosti s odchodom do dôchodku v 65 rokov. A ja by som len chcela prečítať možno také zaujímavé ešte, ide o štátnych zamestnancov dokonca, a je to rozsudok Súdneho dvora zo dňa 21. júla 2011. A hovorilo sa o otázke, podstatou právnej otázky predkladanému, je to v češtine, takže budem sa snažiť, predkladanému súdu bolo, zda je zlučiteľná so Smernicou Európskeho spoločenstva, vnútroštátny zákon, bolo to v štáte Nemecko, Hesensko, ktorý stanovuje povinný odchod do dôchodku vo veku 65 rokov pre štátnych zamestnancov, ktorí sú menovaní doživotne, že majú možnosť naďalej pracovať, vyžaduje to záujem služby. Samozrejme štátni zamestnanci sa odvolali ministrovi spravodlivosti v Hesensku, ktorý povedal, že vnútroštátna smernica je platná a môžu zamestnanci odísť pri dosiahnutí 65 rokov do dôchodku, a odvolali sa na európsky Súdny dvor. Nebudem to čítať celé, možno potom v záverečnej reči. A európsky Súdny dvor znovu posúdil tú otázku a prečítam iba, ak dovolíte, záver: ´S ohľadom na skutočnosti, že treba mať za to, že takéto opatrenie, ktoré stanoví odchod do dôchodku štátnych zástupcov po dosiahnutí veku 65 rokov, je opatrenie, ustanovenie, § 50 je vnútroštátna smernica, neprekračuje medze toho, že je nevyhnutné k dosiahnutiu cieľa spočívajúceho v nastavení vyváženej vekovej skladby za účelom podpory prijímania nových pracovníkov a povýšenia mladých pracovníkov, optimalizácii riadenia zamestnancov a tým predchádzať sporom týkajúcim sa schopnosti zamestnancov vykonávať pracovnú činnosť po prekročení tohto veku.´

    Kolegyne, kolegovia, ja možno potom, ak by boli nejaké otázky, ešte na záver odpoviem. Ja vás poprosím o podporu tohto zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru, poslancovi Antonínovi Cicoňovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás informoval o výsledku prerokovania uvedeného návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore.

    Národná rada uznesením č. 784 z 19. septembra 2013 pridelila návrh poslankyne Renáty Zmajkovičovej na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila aj ako gestorský, a určila aj lehotu na jeho prerokovanie v druhom čítaní vo výbore do tridsaťdva dní od dňa jeho pridelenia. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh poslankyne Renáty Zmajkovičovej prerokoval ústavnoprávny výbor a odporúčal Národnej rade uznesením č. 333 z 15. októbra 2013 návrh zákona schváliť.

    Z uvedeného uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplývajú dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne s návrhom schváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade návrh poslankyne Národnej rady Renáty Zmajkovičovej schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Správa ústavnoprávneho výboru o výsledku prerokovania návrhu poslankyne Národnej rady Renáty Zmajkovičovej, tlač 647a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 334 z 15. októbra 2013. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku, za klub OĽaNO vystúpi pán poslanec Miroslav Kadúc.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážená pani navrhovateľka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v krátkosti vystúpil k tomuto návrhu zákona, v ktorom sa zavádza nový dôvod pre odvolanie notára, ktorým je dosiahnutie veku 65 rokov. Prostredníctvom spoločnej správy bolo navrhnuté, že, mierna úprava, t. j. bolo doplnené, že ak dosiahne notár vek 67 rokov, v tomto prípade jeho notársky úrad zaniká, teda zaniká výkon jeho činnosti.

    Vážení páni kolegovia, nám v opozícii častokrát vy, vládni poslanci, vytýkate nesystémovosť riešení, ktoré predkladáme. Celkom oprávnene s ohľadom na to, čo je tu predložené, môžem povedať, že toto je úplne najviac nesystémová novela, aká kedy mohla prísť, keď to, pozriem na to, čo sme dávali doteraz my.

    S dôvodom, že takúto úpravu majú prokurátori a sudcovia, okej, možno súhlasiť, je to 65 rokov. Nenachádzam vôbec nikde dôvod, kedy zaniká úrad alebo zaniká funkcia pri 67-ch. Netuším, z čoho vychádza takýto zámer.

    Pani podpredsedníčka, ja som od vás ako z titulu vašej funkcie a pri podpore osemdesiatich troch poslancov skutočne očakával niečo systémové, niečo celoplošné. Napríklad namiesto toho, aby ste celkom bezdôvodne podľa môjho názoru, pretože som sa nedopočul, aký je ten skutočný dôvod, favorizovali jednu skupinu, navyše relatívne malú, hovorím o 23 notároch, ktorí zrejme stratia svoj úrad, prečo ste tento istý princíp nemohli navrhnúť v štátnej správe? Máme tu armádu štyristo tisíc nezamestnaných, ktorí by sa mohli pokojne uplatniť na miestach v štátnej správe, kde sa nielenže poberajú často aj plat, ale aj dôchodok. Toto je tá systémová zmena, ktorá presne reflektuje princípy, ktoré predloženým návrhom sledujete.

    Ešte raz, máte takú podporu, že takéto parciálne riešenie podľa mňa je nesprávne a nesystémové. Máte určite na to, aby ste dali systémovejšiu novelu, napríklad v štátnej správe.

    Prečo je to nesystémové? Ďalším z dôvodov je minimálne fakt, že okrem notárov, prokurátorov, sudcov sú tu aj ďalšie štátom poverené osoby, ktoré takúto hranicu nemajú. Sú to napríklad exekútori, máme tu teraz exekučák, ktorý nebol v tej časti vôbec menený, nebol tam ani pozmeňovák z vašej strany, ak som teda správne zachytil. Máme tu ďalej znalcov, tlmočníkov, prekladateľov. Všetko štátom poverené osoby presne takisto, ako je notár. Charakterom sa líšia akurát len obsahom, ale charakter práce je ten istý.

    Ťažko sa mi hodnotí, či je novela vecne správna alebo nesprávna, keďže ja som nezistil, skutočne komu a ako má táto novela pomôcť. Ja zacitujem z dôvodovej správy: "Dôvodom pre doplnenie predmetného ustanovenia do právnej úpravy je nevyhnutnosť prispôsobenia podmienok pre výkon notárskej činnosti aktuálnym ekonomickým pomerom." Ja keď si zoberiem ako pri tvorbe našich zákonov, ja bazírujem u nás na správnom tíme, aby tá dôvodová správa mala náležitosti, ktoré má mať, a to je, aby bolo naozaj zrejmé, čo sa návrhom sleduje, musím povedať, že toto by asi cez moje ruky neprešlo. Pod toto by som sa nemohol podpísať, lebo ja skutočne neviem, čo je dôvodom. A preto, ak by ste bola taká dobrá, ja som to nezachytil, alebo ma odkázali, čo je dôvodom pre takúto úpravu, ktorá sa dotkne dvadsiatich troch notárov. Zrejme ak tam, ak cez tú spoločnú správu prejde ten pozmeňovák, bude to o niečo menej. Ale 23 notárov, 23 osôb snáď nemôže vyriešiť aktuálne ekonomické pomery!

    Skutočnosť, že sa pokúšate zaviesť princípy, ktoré je možné uplatniť pri viacerých profesiách, iba parciálne do jedného zákona jednej profesie sa, bohužiaľ, javia ako nepresadzovanie všeobecného záujmu, ale záujmu konkrétnej skupiny, v tomto prípade konkrétnych osôb. Ja určite nechcem hovoriť, že u nás sa takýmto skutočnostiam hovorí lobing, pretože nemyslím si, že je to skutočne tak, ale pri tom počte, ktorý sa dotkne tejto novely, je to minimálne na pozastavenie sa.

    Toto je však niečo iné, ako presadzovanie záujmov, hodnôt, ktoré sú oprávnené a nevyhnutné, ktoré som napríklad počul pri tichom pochode nepočujúcich v Dunajskej Strede, kde sme sa minulý týždeň stretli, a nad ktorým máte, celkom pochopiteľne a podľa mňa správne, záštitu. A bol som rád za to, čo ste tam povedali, v tom vás plne podporujem. Ale, žiaľ, v tomto zákone vás podporiť nemôžem, pretože nepoznám dôvod, prečo bol predložený.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nikto sa do rozpravy ústne nehlási, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pani navrhovateľka chce sa vyjadriť k rozprave?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Ja som sa už vyjadrovala po tom, neskôr. Teda som predkladala 65 rokov, ten návrh zákona, a samozrejme dnes tu máme spoločnú správu, kde sa to posunulo na 67 rokov, a je to, zaniká výkon notárskeho úradu zo zákona, čiže nie je to fakultatívne, ale obligatórne.

    Ja vám poviem, pán poslanec, treba vždy začať. Tak ako keď idete stavať nejaký dom alebo niečo, čiže začínate postupne. Čiže nemusíte hneď, tak ako keď máte vzťah, tak nejdete niekoho hneď objímať, ale sa s ním najprv zoznámite. Takže asi takto

  • Reakcie z pléna.

  • . Každý máme nejaké spôsoby, pán poslanec.

    A viete mňa zaujala jedna, zarazila jedna skutočnosť, keď 82-ročný notár robil konferenciu. A vtedy, vtedy som sa začala, som sa pýtať, že ako je to možné, že takéto niečo môže nastať. Tak preto som sedela a vlastne rokovala s Notárskou komorou od mája minulého roka. A, pán poslanec, prosím vás, povedali ste...

  • Výkrik v sále.

  • Nevykrikujte tu na mňa! A nemôžete mi zazlievať, že táto novela nie je koncepčná, pretože predsa v zákone o notárskom poriadku nebudeme riešiť exekútorov, nebudeme riešiť ďalších zamestnancov. A ak by ste boli na ústavnoprávnom výbore, tak by ste presne asi vedeli tú informáciu, že som sedela s prezidentom Exekútorskej komory a presne sme sa bavili o tom, že vlastne príde novela, ale ktorá sa, nebudem ju dávať, poslaneckú, pretože dnes je Exekučný poriadok, v podstate je to na ministerstve spravodlivosti, a exekútori sú pripravení. Sú pripravení, presne tak, ako sme prišli s notármi, obmedziť vek exekútorov. Takže to je ten prvý krok, potom bude ďalší krok. A takto by sa, len treba raz začať.

    Takže ja verím, kolegyne a kolegovia, že podporíte tento návrh zákona a ďakujem za podporu.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu by malo byť druhé čítanie o návrhu poslanca Igora Chomu, tlač 680. Vzhľadom na to, že pán poslanec je riadne ospravedlnený a požiadal o preloženie návrhu zákona na zajtra ráno o deviatej, pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme o tomto návrhu rokovali ráno o desiatej. Áno, dobre, ďakujem pekne.

    Takže pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o protifašistickom odboji, postavenia pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.

    Návrh zákona je pod tlačou 714, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 718.

    Dávam slovo poslancovi Viliamovi Jasaňovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, predkladám v mene skupiny poslancov v prvom čítaní návrh zákona o protifašistickom odboji a o postavení a pôsobení Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Týmto návrhom chceme vyjadriť úctu osobám, ktoré s nasadením vlastného života, osobnej slobody, vystupovali v protifašistickom a protinacistickom odboji, v Slovenskom národnom povstaní, partizánskom hnutí a v zahraničnom odboji – ja počkám na pána Hlinu, lebo ma to vyrušuje, on tak rád upozorňuje nás, tak to vrátim – a stali sa obeťami fašizmu a nacizmu, perzekúcie, väznenia a núteného výkonu vojnových prác.

    Cieľom návrhu je upraviť postavenie a pôsobnosť Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov ako organizácie združujúcej priamych účastníkov národného boja za oslobodenie proti fašizmu v odbojových skupinách, organizačných a územných útvaroch a ostatných občanov, ktorí súhlasia s pôsobením, poslaním, cieľmi a programom zamerania Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov.

    Týmto návrhom zároveň chceme upraviť podmienky postavenia účastníka protifašistického odboja, protinacistického odboja a Slovenského národného povstania, partizánskeho hnutia, zahraničného odboja, priamych účastníkov národného boja za oslobodenie a zároveň sociálneho a zdravotného zabezpečenia priameho účastníka odboja, nositeľa ocenení, vojnového vdovca, vojnovej vdovy, vojnového poškodenca a invalida, pokiaľ uvedenú úpravu neobsahuje niektorý z doterajších právnych predpisov.

    Slovenský zväz protifašistických bojovníkov dosiaľ pôsobí na území Slovenskej republiky ako občianske združenie pôsobiace na základe zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Je historickým a právnym nástupcom po bývalom Československom zväze protifašistických bojovníkov v Slovenskej republike. Združuje priamych účastníkov boja za národné oslobodenie a boja proti fašizmu, za obranu demokracie a sociálnu spravodlivosť, ako i ostatných občanov Slovenskej republiky, ktorí súhlasia s jeho cieľmi, programom, zameraním a stanovami. Postavenie účastníkov odboja a bojov za oslobodenie upravujú právne normy aj v iných štátoch, v Českej republike, vo Francúzsku, Belgicku, Poľsku, Španielsku, Taliansku, Nemecku, Rakúsku, Holandsku a v mnohých ďalších, ako aj na medzinárodnej úrovni, Medzinárodná federácia odbojárov, protifašistická asociácia so sídlom v Berlíne.

    Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Predložený návrh nemá priamy vplyv na rozpočet verejnej správy. Celkový vplyv na verejné financovanie je neutrálny. A rovnako návrh právnej úpravy nepredpokladá negatívny dopad na životné prostredie na miestnej, regionálnej i celoslovenskej úrovni. Návrh nezakladá nárok na tvorbu nových pracovných miest vo verejnej správe ani nepredpokladá vplyv na informatizáciu spoločnosti.

    Dovoľujem si vás požiadať o schválenie tohto návrhu zákona v prvom čítaní.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán predkladateľ, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Augustínovi Hambálkovi.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť stanovisko. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (tlač 714). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Dôvody a ciele predkladaného návrhu zákona vyplývajú už z textácie zákona, ako aj z predloženej správy. Preto vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. septembra 2013 č. 718 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Mičovský, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, myslím, že v dejinách Slovenska máme veľa rôznych miest, ktoré majú rôzne zafarbenie, a dodnes niekedy niektorým z týchto miest nevieme celkom presvedčilo a jednoznačne prísť na to, akáže by to farba mala byť. A ja sa domnievam, napadlo ma to v súvislosti s týmto zákonom, že práve otázka Slovenského národného povstania, odboja, je tou záležitosťou, kde akékoľvek spochybňovanie, akékoľvek prefarbovanie, akékoľvek hľadanie dôvodov, že veď ono to nebolo celkom tak, je zásadnou neúctou k našej histórii, k našej podstate, k nášmu bytiu.

    Takže ja osobne mám otázku farby povstania a protifašistického odboja úplne jednoznačnú a viem, že asi aj drvivá väčšina vás a všetkých, ktorí sa pozerajú na históriu trocha takým aj filozoficko-skúmavým pohľadom.

    Do takéto protikladu možno dám aj iné súvislosti, ktoré sú spojené s týmto obdobím, a to súvislosti, ktoré predchádzali a paralelne bežali s obdobím protifašistického odboja na území našej krajiny, kde zase máme skúsenosť, že niektorým ľuďom nevyhovuje celkom zafarbenie možno takej skutočnosti, ako je fakt, že sme si obrovské množstvo, a napokon o množstvo nejde, ale že mnoho občanov našej krajiny bolo odsúdených ľahostajne a kruto na smrť. Nie v bojiskách, nie v zákopoch, ale v táboroch, ktoré mali za účel vyhladiť množstvo konkrétnych rasovo alebo ideovo poznamenaných ľudí.

    Tento malý úvod som zvolil len kvôli tomu, aby som za seba jasne povedal, že obdobie, keď bolo treba ukázať, čo je v človeku, a nie pri nejakom mikrofóne, nie pri nejakom prejave, ale skutočne zásadným životným rozhodnutím, keď bolo treba povýšiť odvahu nad strach, ktorý zrejme každý musel vtedy pociťovať, že sa našla taká presvedčivá masa ľudí, ktorá, bude to znieť trocha pateticky, ale ja sa to nehanbím povedať, vedela jasne, čo má urobiť v rokoch štyridsiatych, v prvej polovici rokov druhej svetovej vojny, alebo v rokoch povstania, keď chcete. Práve tak mi budú vždy odporní ľudia, respektíve budem sa zamýšľať nad tým, aké to myšlienkové pochody prebehli v ľuďoch, ktorí dali prednosť strachu. Určite mali na to veľa dôvodov a ja si vôbec nemyslím, že by som sa ja v tejto chvíli chcel tváriť, že mi je jasné, kde by ma osud, história a súvislosti posunuli. Ale napriek tomu si myslím, že je strašné, že máme ešte aj dnes, po toľkých desaťročiach istú dilemu, keď porovnávame tieto dve súbežné doby, že sú ľudia, ktorí nachádzajú v tom strašnom období likvidácie svojich spoluobčanov niečo, na čom by dokázali hľadať nejaké ospravedlnenie. Niečo, že to, veď to nebolo až také kruté a malo to istú logiku, alebo malo to istý spôsob trestu, alebo niečo, čo je proste patologické a čo ja osobne považujem za hrozné. Nie kvôli tomu, že sa teraz bavíme trocha o časoch, ktoré máme za sebou, ale vždy ma pri tejto úvahe napadne, že čo máme ešte pred sebou a keby zase prišla takáto doba. Ono určite ešte kadečo príde. Vôbec nemáme preskákanú históriu a vôbec si nemôžme myslieť, že všetko zlé je za nami a že nás už iba čaká rozvoj demokracie, ktorá bude stále silnejšia, pevnejšia a krajšia, úsmevnejšia.

    Nič nechcem privolávať, ale spytujem sa, ako by po tom zareagoval zase ten priemerný Slovák, keď by bolo treba rozmýšľať, či zaplesnúť tie dvierka a povedať si: Nechcem s tebou nič mať, choď, veď ja som nič neurobil, ja len chcem byť ticho, nechcem seba ohroziť. Alebo pootvoriť tie dvierka a povedať: Poď, Človek s veľkým "Č", aj keď riskujem, ale pomôžem ti, pretože predsi musím ti pomôcť, lebo mi to hovorí svedomie.

    Ale možno by aj stačilo na úvod tejto mojej ozaj len krátkej vsuvky k zákonu, ktorý chcem podporiť. A prečo som si zvolil tento pohľad? No preto, že som presvedčený, že takéto zákony nemajú za úlohu len oceňovať tých, ktorí vedeli, ako je správne sa zachovať, ale že je potrebné možno, že povedať, že to je nielen istá úcta k tým, ktorí nám dodnes ešte prežívajú z rokov ´40 až ´45. Ale že je tu istá potreba extrapolovať túto skúsenosť aj do budúcnosti.

    Predkladatelia v tomto zákone hovoria, že je potrebné týmto ľuďom vzdať úctu, bojovníkom, ktorí sú združení v zväze protifašistických bojovníkov, teda v Slovenskom zväze protifašistických bojovníkov, a hovoria tam o tom, čo je naprosto správne, že treba im dať vysoké morálne uznanie a v rámci toho, čo je možné a čo je aj uzákonené, aj akékoľvek výhody materiálne z pohľadu tých ľudí, už veľa nie je, z pohľadu ich zdravotných a osobných životných potrieb. Naprosto s tým súhlasím.

    Nesúhlasím len akurát s tou jednou vecou, ktorá ako keby bola uzatvorením tohto obdobia. Ešte tu máme koľko? Tri percentá z tých, ktorí prešli týmito skúsenosťami, životnými? A za chvíľočku aj tí, po pár rokoch budú patriť minulosti. Však ľudia, ktorí mali v roku ´44 osemnásť rokov, dnes majú blízko k deväťdesiatke. No koľkože ich ešte môže byť? A mnohí boli starší. Takže je jasné, že táto vec už patrí možno skôr len spomínaniu, a tých pár mohykánov, absolútne si zaslúži vďaku, úctu a tie výhody, ktoré im chceme aj týmto zákonom prisúdiť.

    Akurát chcem navrhnúť, aby sme v tom súčte a výpočte skupín, ktorých sa tento zákon týka, tam sú uvedené tie skupiny pilotov a účastníkov partizánskeho odboja v zahraničí a nejaké ďalšie skupiny, proste, všetko sú to už len torzá, ja by som na základe svojej takej osobnej skúsenosti navrhol - to sme, ak sa nemýlim, v prvom čítaní, však? - tak, že, že by možno v tom druhom čítaní tento zákon bol trocha rozšírený, aby sme nerozprávali len nostalgicky o niektorých posledných mohykánoch, ale aby sme sa pokúsili do budúcnosti zakomponovať a extrapolovať hlbokú hodnotu poznania ľudí, ktorí prešli touto životnou skúsenosťou. Aby sme skutočne rozprávali, tak ako to v zákone hovoríte, mládeži, ale ja si myslím, že nielen mládeži, pretože možnože aj mnohým, ktorí už mládežou nie sú a stále majú v tomto nejaký zmätok v hlave, aby sme sa pokúsili na sile príkladu ukázať, že to je obdobie, ktoré je potrebné, z neho doslova nepateticky čerpať aj pre budúcnosť.

    A tu chcem použiť svoju skúsenosť, jednu veľmi konkrétnu. A vlastne tá skúsenosť mi našepkáva, že bolo by dobré ten taxatívny výpočet tých skupín, ktoré sú vymenované v zákone, rozšíriť, bez toho aby sme ich považovali za účastníkov odboja, lebo ja viem, že vy tam hovoríte hlavne o účastníkoch odboja, ale rozšíriť z pohľadu účelu, ktorý tam spomínate, teda účelu odovzdania skúseností, ich zafixovania a ich správneho interpretovania aj na tých, ktorí nebudú podliehať tak rýchlo fyzickému veku, proste, nie, aby tam neboli len fyzické osoby. A napadlo mi, že by tam mali byť aj obce. Nazvime ich povstalecké obce. Nedokážem to v tejto fáze, lebo je to dosť taký impulzívny môj vstup teraz do tejto rozpravy, presne špecifikovať, ale použijem jeden konkrétny príklad. A to je obec Pohronský Bukovec, ku ktorej mám osobne veľmi dobrý vzťah.

    Nemám tam žiadnych rodinných príslušníkov ani žiadnych priateľov, ale mal som tam možnosť zažiť niečo veľmi pekné. Už ma pred mnohými rokmi zaujímalo, kde je to ten dom, kde chytili, lebo možno to asi mnohí viete, v tejto obci práve chytili Goliána a Viesta, generálov povstaleckých. Pred zhruba dvadsiatimi piatimi rokmi som sa to nedozvedel. Potom som mal možnosť ako pracovník lesov sa k tejto obci dostať trocha bližšie aj k jej zastupiteľstvu a mal som možnosť postarať sa o to, aby miesto, kde tento dom stál, bolo označené. Som rád, že pamätník na tom mieste stojí, ako sme ho vymysleli, tak je. Ale už tam, keď prídu ľudia, sa nemusia spytovať, že kde to bol ten dom.

    Ale v tej obci je niečo dôležitejšie. Je tam jediný zachovaný partizánsky bunker na Slovensku. Pokiaľ viem, takýto typ v takomto rozsahu partizánskeho bunkra zachovaného niet. A ja keď som ho dal obnoviť, keď sme tam sa rozhodli, že lesníci nájdu aj na tento pohľad na lesy, lebo išlo o istú súvislosť lesov a ich významu v bojových akciách, v bojových aktivitách, že tento bunker obnovíme v časoch, keď už po ňom nebol ani len pohnitý drúk. Dneska, keď zájdete na autentické miesta, nájde tam, na prekrásnom, krajinársky pôsobivom stanovišti sadu zrubov, ktoré sú skutočne dokázateľne na mieste, kde Jegorovov partizánsky tábor v zime ´44/´45 pôsobil. Ale účelom môjho vstupu nie je, aby som spomínal tie celkom zaujímavé skúsenosti, ktoré... Spomeniem iba jednu. Keď sme sa nevedeli dohodnúť a keď som presviedčal starostu a súčasti zastupiteľstva, že ak máme dačo urobiť, tak na autentickom mieste, boli veľmi proti tomu, lebo to bolo vysoko v horách a bolo to veľmi nedostupné. Ale náhoda je niekedy nádherná. A práve starosta, pán Igor Šagát, tak, ako nechtiac, zakopol do akéhosi konára, pod ktorým sa ukázala maličká bronzová doštička, ktorá potvrdzovala, taký text bol na nej, že práve na tomto mieste stál tábor, respektíve bunker kapitána Jegorova.

    Čo chcem teraz ale týmto povedať? Tá obec má 96 obyvateľov alebo toľko mala. Maličká, pod hlavným hrebeňom Nízkych Tatier učupená obec. A títo ľudia, keď išlo o obnovu tohto tábora alebo aj toho pamätníka, urobili taký čin alebo také činy a mali takú výkonnosť, akú, si myslím, by sme nedokázali ľahko nabudiť ani v ďaleko väčšej obci alebo meste. Tí ľudia jednoducho pre, a teraz to už skrátim, pre históriu povstania, pre zachovanie jeho hodnôt a pre ukážku toho, ako sa treba k tejto histórii postaviť, urobili nemierne veľa. A preto si myslím, že by bolo veľmi dobré, keby sme možno takúto obec, ktorá pravdepodobne nemá ani poriadne na výplaty, robia tí ľudia tam možno skôr kvôli cti ako za nejakú odmenu, v tom miniobecnom zastupiteľstve, aby takéto obce boli zahrnuté v zákone, ktorý má za hlavný cieľ zafixovať hodnoty protifašistického odboja. Tobôž, keď som zdôraznil, že väčšina ľudí, ktorých svojim zákonom sledujete, je už na pravde božej, prípadne sa veľmi v krátkej dobe, v najbližšom období, v najbližších rokoch môžu už ocitnúť v minulosti, síce úctyhodnej, ale fyzický vek má svoje zákonitosti.

    Takže mne by sa celkom páčilo, keby tam v tých, pár písmen, ako to máte vymenované, kde je to jasné, že cieľom je zachovať výhody, respektíve prisúdiť výhody fyzicky ešte žijúcim ľuďom, aby sa to rozšírilo aj o povstalecké obce, ktoré by mohli takýmto spôsobom potvrdiť to, čo ste si dali do preambuly zákona, a to jest šírenie hodnôt boja, ktorý jednoducho nemôže so zánikom fyzického veku týchto ľudí, tieto hodnoty nemôžu odísť. Naopak, keďže vidíme, ako som to v úvode naznačil, že dodnes po toľkých desaťročiach máme nejasno ešte v historiografii, čo bolo a čo nebolo správne, tak si myslím, že takí ľudia, ako sú v tom Pohronskom Bukovci, v takej maličkej dedinke, by si celkom zaslúžili, keby boli zahrnutí do takéhoto zákona a keby teda aj tie materiálne statky, ktoré má podľa tohto zákona mať zväz protifašistických bojovníkov, Slovenský zväz protifašistických bojovníkov k dispozícii, aby sa mohli vzťahovať aj na takéto obce, ktoré tieto hodnoty veľmi reálne a veľmi príkladne zachovávajú. Lebo, a tým už skončím, keď sme ten bunker v tom Pohronskom Bukovci stavali, tak, ak som povedal, že majú 97 obyvateľov, tak z toho 88 bolo možno prítomných a tí poctivo robili. Na vlastných chrbtoch, na vlastných rukách vynášali tie materiály, až to niekedy vypadalo možno, že nežijeme v dobe technickej, ale v dobe možnože vzdialenej desaťročia dozadu. Jednoducho veľmi obetavo. A ja na tých ľudí v tejto súvislosti som si spomenul a myslím si, že by bolo dobré, keby ste si na nich spomenuli aj v tomto zákone, kde to možno nie je celkom systémové, ale napadlo mi, že by teda mohlo asi patriť.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca dvaja páni poslanci s faktickými poznámkami, pán poslanec Martvoň a pán poslanec Bublavý. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Mičovský, chcel by som na vás reagovať v tom asi zmysle, že plne s vami súhlasím v tej časti vášho vystúpenia, čo sa týka toho, čo ste hovorili o bojovníkoch v protifašistickom odboji ako takom. Samozrejme, netreba na nich zabúdať. A práve to je dôvod, prečo poslanci za stranu SMER, za čo im chcem poďakovať, prišli s týmto návrhom zákona. Je dôležité, aby sa aspoň niečo urobilo ešte pre tých pár desiatok alebo stoviek ľudí, ktorí ešte teda žijú a bojovali priamo v tom odboji ako takom. Ale zároveň myslím si, že je správne, že myslí sa na Slovenský zväz protifašistických bojovníkov, ktorý je jediný oficiálny zástupca týchto protifašistických bojovníkov ako takých.

    S tým vaším nápadom, teda tá druhá časť vášho vystúpenia týkajúca sa rôznych tých povstaleckých obcí, tak s tým ale nesúhlasím. Ako ste aj vy sám naznačili, je to nekoncepčné. Viaceré z tých obcí už ako také neexistujú. No len tu chcem poukázať, že v protifašistickom odboji obce ako právnické osoby nebojovali. Bojovali fyzické osoby, ľudia a na tých treba pamätať. Obce majú dostatok iných možností povedzme, ako sa starať o tie bunkre cez rôzne dotácie, dotačné formy alebo schémy, či už cez ministerstvo obrany, ministerstvo kultúry alebo iné, samozrejme, dotačné rámce. Ale ľudia, tí, ktorí tam bojovali, nemajú takúto možnosť. A práve tu chcem pochváliť poslancov na čele teda s predkladateľom Vilom Jasaňom, že práve na týchto ľudí, ktorí priamo bojovali v tom protifašistickom odboji, že sa pamätá.

    Čiže ja si osobne myslím, že právnické osoby by tam zahrnuté nemali byť. Potom objavia sa alebo ozvú sa zasa obce, ktoré bojovali v prvej svetovej vojne, alebo obce, ktoré boli symbolom odporu proti povedzme Slovenskej republike rád ako takej. Čiže je to dosť nekoncepčné, to, čo navrhujete.

    Na druhej strane ale súhlasím, tam sa všetci zhodneme, že bojovníci proti fašizmu si zaslúžia...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ja by som chcel upozorniť pána kolegu Mičovského, že zákon pamätá a v § 3 c bod "iniciovať a rozvíjať súčinnosť s orgánmi štátnej moci a správy, s orgánmi samosprávy na všetkých stupňoch, aktívne sa podieľať na pripomínaní významu boja za národné oslobodenie a proti fašizmu, oslavovanie výročí, organizovanie podujatí pre mladú generáciu". Čiže v návrhu zákona sa pamätá aj na obce.

    A tu chcem pripomenúť, že sa organizujú každý rok stretnutia s priamymi ešte žijúcimi obyvateľmi z protifašistického odboja, ktorí sa stretávajú či už so študentmi, ale aj s občanmi, a rozprávajú naozaj o tom, ako to v tom odboji bolo. A tu je veľmi potrebné pripomenúť, že treba podporovať boj proti fašizmu ešte aj teraz. Lebo fašizmus ako taký nevyhynul. Stále je tu dokola. I keď to niekomu sa zdá smiešne, ale naozaj treba proti fašizmu bojovať aj v terajšom období.

    A veľa obcí pamätá na pamätníky, nielen jedna obec, ktorú ste spomenul vy, Bukovec. Ale len v našom okrese na novomesku je v obciach, či už je to Ľubina, Bzince pod Javorinou, Moravské Lieskové, Bošáca, Stará Turá, obec Nárcie, ktorá bola vypálená. Tu to ľudia svojpomocne udržujú tieto pamätníky a každý rok sa tam stretávajú a pripomínajú si naozaj boj proti fašizmu a oslavujú ukončenie druhej svetovej vojny. A si to považujú, aby sa to takto vštepovalo ešte aj do mladej generácie.

    Čiže ja veľmi vítam takýto návrh, aký dávajú moji kolegovia a strana SMER - sociálna demokracia. Ja si to naozaj vážim, škoda, že už dávnejšie nebol takýto zákon prijatý.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S reakciou pán poslanec Mičovský.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. No, ak by sme si spomenuli na našich bojovníkov z povstania teraz v roku 2013, keď ich priemerný vek presahuje 90 rokov, no asi by sa tu stala niekde strašná osudová chyba. Tak ja pevne verím, že toto nie je zákon, ktorý teraz prináša týmto ľuďom akési výhody, ale skôr upravuje doterajšie platné novely, ktoré tam sú aj spomínané.

    Zrejme sme sa celkom nepochopili, aj keď ďakujem svojim kolegom, ktorí reagovali na mňa. Ja som mal na mysli práve ten moment, ktorý je spojený s fyzickým vekom týchto ľudí, ktorých už tu jednoducho nebudeme mať za chvíľu. Aj tak je ich už veľmi málo. A práve tie hodnoty, ktoré sú tu spomínané, to zachovanie toho povedomia, významu tohto boja, ktorý by nemal odísť s fyzickými osobami, sa mi zdá ako veľmi plnohodnotné, keby sme rozprávali práve o tom, že zaradiť tu aj obce, ktorých tiež nemáme, pozor, veľa a ktoré tobôž majú významný podiel na zachovaní tých konkrétnych trojrozmerných pamiatok, keby sme ich kvôli tým cieľom, ktoré v zákone spomínate, kolegovia zo SMER-u, práve do toho zákona zaradili.

    Pretože ak by ste to poňali ozaj len vo smere tých spomienok pri vatre, tak ten zákon je škoda robiť, pretože o tri roky už pri tej vatre nebude mať kto sedieť. Ale práve toto by som videl ako zmysluplné, keby sa to posunulo do budúcnosti vďaka takémuto prepojeniu, preskočiť z fyzických osôb aj na tie obce, ktoré sú veľmi zaujímavými nositeľmi tejto veľmi dôležitej doby z pohľadu histórie Slovenska. Asi tak.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Ja len dve poznámky. Oceňujem vystúpenie pána kolegu Mičovského a rozumiem tomu, čo hovoril. Len by som rád upozornil, že tento návrh zákona sa netýka len tých priamych účastníkov boja proti fašizmu, ale Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, ktorého členmi sú aj ich priami potomkovia, respektíve tí, ktorí súhlasia s tým, a medzi nimi sú aj takí, ktorí pravidelne chodia medzi mladých ľudí a vysvetľujú ten boj.

    A aj to, čo ste vy spomínali, mnoho členov spolu práve s obcami práve obnovili nielen pamätníky, ale aj bunkre. Čiže toto, tento návrh zákona sa týka všetkých členov ZPB, nielen tých, ktorí priamo bojovali proti fašistom.

    Ďakujem pekne.

  • Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Petráka, Mojmíra Mamojku, Miroslava Číža a Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 226/1994 Z. z. o používaní a ochrane olympijskej symboliky a o Slovenskom olympijskom výbore v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 736. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 710.

    Nech sa páči, pán poslanec Petrák, ktorý je už pripravený, uveďte návrh zákona.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predložil krátku novelu zákona o Slovenskom olympijskom výbore.

    A čo je podstatou tohto návrhu zákona? Slovenský olympijský výbor zabezpečuje reprezentáciu Slovenskej republiky na olympijských hrách a iných podujatiach, ktoré organizuje Medzinárodný olympijský výbor a národné olympijské výbory. Slovenská republika podporuje činnosť Slovenského olympijského výboru prostredníctvom dotácií zo štátneho rozpočtu a samozrejme, že Slovenský olympijský výbor má aj iné doplnkové zdroje príjmov, či už zo sponzorskej činnosti alebo z hospodárenia s vlastným majetkom.

    Efektívnym spôsobom podpory činnosti Slovenského olympijského výboru bez potreby zvýšenia výdavkov štátneho rozpočtu je umožniť Slovenskému olympijskému výboru spravovať majetok štátu. Týmto sa vytvárajú lepšie materiálne podmienky pre činnosť Slovenského olympijského výboru a olympijskej reprezentácie a súčasne štát nebude vynakladať ďalšie finančné prostriedky na udržiavanie majetku štátu, ktorý je dnes nevyužívaný alebo je využívaný iba čiastočne.

    Inštitút správy majetku znamená, že vlastníkom zostáva štát, čo chcem podčiarknuť, pričom ale správca majetku nadobúda ďalšie oprávnenia i povinnosti z hľadiska spravovania tohto majetku.

    Návrh zákona vytvára predpoklad pre možnosť spravovania majetku štátu Slovenským olympijským výborom. Ale súčasne podotýkam, že akýkoľvek presun majetku pod správu Slovenského olympijského výboru bude musieť byť v súlade s opatreniami príslušného ministerstva a súčasne bude musieť byť urobený na zmluvnom základe.

    Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, rozpočet verejnej správy, ani na podnikateľské prostredie, nevyvoláva žiadne sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a je v súlade aj s právom Európskej únie.

    Pani predsedajúca, ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslankyni Bibiáne Obrimčákovej.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Petráka, Mojmíra Mamojku, Miroslava Číža a Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 226/1994 Z. z. o používaní a ochrane olympijskej symboliky a o Slovenskom olympijskom výbore v znení neskorších predpisov, tlač 736, ako určená spravodajkyňa výborom pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 98 zo 14. októbra 2013 a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonnej lehote pred schôdzou. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 710 z 27. septembra 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republike.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa, ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s návrhom predsedu odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní, v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Hlina, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ako odborníkovi na atómové ponorky mi prislúcha vystúpiť aj k tomuto bodu. Prepáčte za túto poznámku, len nabieham na vašu komunikačnú stratégiu, čo máte. Teda už som to tu ráno hovoril, že ste dostali ten brief, že takto treba. A nie, ja už keď počujem a som rád, ja som pôvodne neplánoval, len som zbežne počúval aj to uvedenie toho bodu, a trošku ma obchádza obava, keď teda posilňujeme niekoho.

    Ale pritom myslím, že to je namieste uviesť, také, čo som, ja som to mal veľmi dlho na jazyku, a teraz som rád, že v tomto bode to je meritórne a poviem to. I keď je to možno staršieho dáta, že niekedy mám pocit, že sa stále na niečo hráme, prezentujeme sa a s deravými topánkami, respektíve so slamou v topánkach. A niekedy mi to fakt tak príde. Ja všetky tie hry olympijského výboru, čo sa prezentujú, že aký slovenský dom, kde je a ako, kde bol úspešný, poviem vám jeden príbeh olympijského slovenského domu v Pekingu. A to bola tak čistá a obrovská hanba, alebo také plytvanie peňazí, že ja som, vtedy mi to aj niekto hovoril, že čo to stojí, koľko peňazí to stojí. A človek si tak pomyslel, že čo by sa za tie peniaze mohlo urobiť, koľko ľudí by mohlo byť, mať nejakú športovú prípravu za to a mohli doniesť konečne aj nejaký výsledok. Výsledkom slovenského domu v Pekingu bolo, že tam naši hltali halušky a nikto iný. Ale to trošku hyperbolizujem. Naozaj je, je to až nemiestné, to hranie sa na niečo a pritom zďaleka tým nie sme. Špeciálne Peking bol jeden obrovský prúser. To, že jak sa to deklarovalo, že to bolo pomaly na hlavnom, pri hlavnom námestí, je tak zavádzajúce, že nič zavádzajúcejšie nemohlo byť. Ono to síce nebolo od hlavného námestia ďaleko, ale v takej uličke, kde, zjednodušene, ani noha nepáchne, a tých čínskych nôh v Pekingu je veľa. Čiže keď tam už je málo ľudí, to znamená, že to je fakt bezvýznamná ulica. A naozaj to bolo v tak bezvýznamnej ulici, že to bolo úplne zbytočné tam lokalizovať. Čiže nemalo to ani, by som povedal, zmysel v tom, že nejaký vizuálny kontext, že ľudia vnímajú cez tú vlajku, ktorá tam viala, ako našu republiku. Úplne, úplne nulitné a rozpočet tam bol obrovský.

    Potom som zbežne zachytil aj ten Londýn. V Londýne sme tiež mali údajne slovenský dom niekde, kde kráľovská rodina. Načo my potrebujeme mať slovenský dom, kde mala kráľovská rodina? Na nič, vám poviem, na nič. To je znova hranie sa na niečo, prosím vás, až úbohé. Naozaj na hrane úbohosti a dokazovania si cez nejakú takú vizuálnu zložku, že ako nám trčí slama z topánok.

    Čiže toto je jedna z vecí, neviem teda, že či toto sa priamo toho týka, ale ak by som mohol niekde apelovať, tak apelujem na to, prosím vás, olympijský výbor má slúžiť, teda samozrejme okrem tých myšlienok a prezentácie, aby niekto vôbec športoval. Viete, aby sme nakoniec nedopadli tak, že budeme hltať halušky v nejakom slovenskom dome, niekde ako, že údajne na dobrej ulici, však tu nám to naši uveria, pritom to vôbec nemusí byť dobrá ulica, ale už tam pomaly nikto športovať nebude.

    Viete, teraz títo vodní kanoisti, už, už, už, už idú pomaly do dôchodku. Ja som naozaj zvedavý, že kto vlastne bude športovať za našu krajinu. Ale hlavná vec, že budeme mať niekde slovenský dom. Predpokladám, že už teraz sú nejaké zdroje vyčlenené na slovenské domy v Soči. A to bude, to bude slávy, čo? To sa bude, koľko hltať halušiek? A potom niekde potichu povie, že koľko to stálo peňazí. A tu detiská, minule to niekde bolo, že nemajú, nemajú im, ani vosky na lyže si za čo kúpiť.

    Čiže naozaj toto by som chcel apelovať aj na kolegov poslancov, ktorí teda, ak to predkladajú, predpokladám, že majú k tomu blízko, tak to tam niekde prípadne posuňte. Hej? Čiže dôležité na šírenie myšlienok nie je to, že si v nejakej zabudnutej ulici vytrčí z okna slovenskú vlajku a hrať sa na slovenský dom, ale zmyslom tej olympiády je pomôcť nejakým športovcom, ktorí na to majú, ale skutočne majú a sú schopní doniesť nejaký výsledok, aby nám nejaký ten výsledok doniesli. To by som si ja takým spôsobom nejako predstavoval. Ani neviem, či tento váš návrh zákona tomu pomôže. Ak áno, tak budem rád. Ale toto som mal hroznú chuť povedať, špeciálne pre ten Peking, v Londýne som nebol, to bolo, to bolo na hrane, na hrane zúfalstva a obrovského, ale obrovského plytvania zdrojmi. A predpokladám, že aj verejnými zdrojmi, lebo to sa potom niekde tak snaží zaobaliť, že ako sponzorsky a v konečnom dôsledku sa zistí, že to až tak sponzorsky nebolo, že to išlo naozaj, veľká časť tých peňazí, z peňazí určených na, na to, aby si tie deti mali za čo kúpiť vosk na lyže alebo aby si mali za čo kúpiť tretry.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Mikloško a Jarjabek, faktické poznámky. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Mikloško.

  • Myslím si, že tento zákon mieri niekde inde. Je tam jedna veta o spravovaní majetku olympijským výborom, tak možno to pozadie toho, tej vety by bolo zaujímavé. Nemyslím si, že to súvisí s tými slovenskými domami. Bodaj by to nesúviselo. Slovenské domy sú dôležité. Každý štát má vždy na olympiáde svoje domy, kde naozaj predstavuje svoju kultúru, svoju kuchyňu, svojich športovcov a tak ďalej. No fakt, že to, čo pán poslanec Hlina hovoril, je pravdou už roky rokúce, že vždy každé dva roky na zimnej, každé dva roky na letnej sa organizuje slovenský dom, hurá. Vždy je z toho veľký tender, vždy vyhrá ten istý, pokiaľ sa pamätám, a vždy potom je veľká dotácia štátu na to. A mohol by byť z takého slovenského domu aj biznis, že by sa tam niečo predávalo, drobnosti, maličkosti, kryštáliky a tak ďalej, nejaké občerstvenie, nejaké toto, ale oni to vždycky obmedzia len na vybrané vstupy našich prípadných funkcionárov, športovcov, čo je, samozrejme, v prvom rade, ale prípadne aj iným by tam mali dať. A potom naozaj je z toho veľký dlh a vtedy sa potom spláca nekonečne, a tak ďalej.

    Ja som zažil v Turíne, kde to takto bolo, pol roka sa to pripravovalo, nakoniec to vyhral niekto a skončilo to presne takto. V Londýne takisto. O Pekingu som nevidel. Ale to je hriech náš už každodenný, každodvojročný, a teda treba na to dávať pozor, aby Slovenský dom bol naozaj dobrý, reprezentačný, aby proste bola tam firma, ktorá to naozaj robí dobre a nemyslí len na seba, ale myslí aj na Slovensko a na olympiádu a na športovcov a na propagáciu a zviditeľnenie Slovenska.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. V reakcii na pána poslanca, ktorý stál pred rečníckym pultom, iba chcem potvrdiť to, čo hovoril pána poslanec Mikloško. Tento návrh zákona rieši niečo úplne iné ako to, o čom hovoril pán poslanec, ktorý stál za rečníckym pultom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Hlina, vaša reakcia.

  • Som rád, že poslanci SMER-u neberú meno...

  • Takže ja som ten, ktorý stál za rečníckym pultom, to je novinka aj pre mňa teda.

    Ale, pán Mikloško, nie som si celkom istý, či všetci majú tie domy. Naozaj som si nie celkom istý, či všetky tie krajiny, ktoré sa zúčastňujú olympijských hier, majú svoje domy, majú ich také okázalé, majú ich tak okázalé, s takými rozpočtami. A tuná ohurujú našich doma, že čo všetko tam je a v zásade tam nič není. Peking bol jeden veľký, ale mám silné expresívne slová, to bolo tak niečo zbytočné, že nič zbytočnejšie si neviem ani predstaviť, hej. Ale vzhľadom na to, že Peking je ďaleko, tak verím, že tu sa to ľudom predstavovalo pomaly, že Mao Tse-tung tam bol jesť. No nebol! Ani, viete, je to úplne zbytočné, je to presne v tej lajne, že sa tu na niečo hráme a v konečnom dôsledku nedostanú tí peniaze, ktorí vôbec tie športy robia a kvôli čomu olympiády ako také vznikli.

    Čiže to si, nemám tu nejaký rešerš urobený, že koľko má alebo nemá, ale určite, dokonca za to by som dal aj hlavu pod klát, že určite nemajú tie veľké, alebo vôbec štáty, všetky štáty už vôbec nie, ale ani väčšina štátov, že nemá svoje domy počas olympijských hier. To som si teda 100-percentne istý.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Dve krátke poznámky. Chcem ubezpečiť aj pána poslanca Hlinu, aj pána poslanca Mikloška, že tento návrh zákona nie je ani o slovenských olympijských domoch na akejkoľvek olympiáde, ani o hltaní halušiek, ale o prenesení správy majetku štátu v možnosti prenesenia správy majetku štátu pri určitých zariadeniach, kde dôjde k dohode medzi štátom a Slovenským olympijským výborom tak, aby sa vytvorili materiálne predpoklady bez zvýšenia finančných nárokov na štátny rozpočet, na činnosť tohto olympijského výboru.

    Ak hovoríte, pán kolega Mikloško, že tá veta je taká, na ktorú sa treba nejakým spôsobom pozrieť, ako nerozporujem to. Nech sa páči, celý proces je transparentný. Ja chcem len upozorniť, že rovnaká veta je aj v zákone, ktorým sa ustanovoval Slovenský historický ústav v Ríme.

    Ďakujem pekne.

  • Pani spravodajkyňa, chcete? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Poprosím pána poslanca Martvoňa, aby uviedol v prvom čítaní návrh poslancov Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona č. 250 o ochrane spotrebiteľa.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov, tlač746.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol v mene predkladateľa Martvoňa a Brixiho novelu zákona o ochrane spotrebiteľa. V podstate s touto novelou prichádzame v ďalšom kontexte v boji proti určitým nekalým praktikám, ktoré sa objavujú nielen zo strany šmejdov, ale aj zo strany niektorých pofidérnych obchodných spoločností. Náš pôvodný návrh zákona, ktorým sme chceli novelizovať zákon o telekomunikáciách ako taký, sme v podstate stiahli, nakoľko po viacerých, dá sa povedať, kontaktovaniach nás odborníkmi z Telekomunikačného úradu a z ďalších inštitúcií vyšlo najavo, že je to nevykonateľné priamo technicky v súčasnosti, alebo by to narobilo veľké problémy. Tak sme našli trošku inú cestu. A práve tou cestou je dať tie praktiky, že nie sú zverejnené ceny volania ako také pri tých inzerátoch, priamo do zákona o ochrane spotrebiteľa, dať to do roviny nekalej obchodnej praktiky.

    Čiže cieľom novely zákona je zakotviť do súčasného § 4, ktorý pomenúva povinnosti predávajúceho novú povinnosť uviesť v akejkoľvek obchodnej komunikácii vrátane reklamy a marketingu tovarov a služieb, ktorá od spotrebiteľa vyžaduje, aby na získanie tovaru alebo služby kontaktoval predávajúceho telefonicky na čísle služby so zvýšenou tarifou, teda povinnosť, musia uviesť úplný údaj o jednotkovej cene volania alebo maximálnej možnej cene volania, ktorú bude musieť spotrebiteľ na základe takéhoto telefonovania uhradiť. Súčasné znenie zákona nepamätá na tieto praktiky, a preto považujeme za potrebné v prospech koncových užívateľov zahrnúť medzi súčasné povinnosti predávajúceho aj povinnosť informovať o odchádzajúcich hovoroch alebo volaniach so zvýšenou cenou, nakoľko sa jedná o služby so zvýšenou tarifikáciou za minútu hovoru oproti bežnému hovoru. Týmto návrhom teda chceme postihnúť reklamu audiotextu so zvýšenou cenou volania a hlavne navrhujeme túto úpravu aplikovať na obchodnú komunikáciu reklám.

    Samozrejme, dotkne sa to aj inzerátov, ktoré sa začnú, začali vo veľkej miere objavovať ohľadom sprostredkovania zamestnania, kde nie je uvedená žiadna cena hovorného ako takého. Ľudia v domnení, že idú si nájsť nejakú prácu, volajú na tieto inzeráty a po tom sa dostávajú do roviny, že im prichádzajú neskutočné vysoké účty. Týka sa to teda aj práve zasa poradenstva v rôznych oblastiach, ktoré sa začínajú, inzeráty, objavovať práve ako najnovšia móda, či už poradia ohľadom zdravia, chudnutia alebo dokonca v oblasti právneho poradenstva a nie sú tam uvedené práve ceny týchto volaní.

    Čiže chceme týmto pomôcť občanom ako takým. A dovolím si iba uviesť, že tento predmetný návrh nemá žiadne negatívne dopady na životné prostredie, sociálne vplyvy alebo na štátny rozpočet ako taký.

    Ďakujem pekne.

  • Určeným spravodajcom je pán poslanec Kolesík.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 220 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho, Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 746.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. septembra 2013 č. 721 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Teda tieto dva. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Dávam možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Nemám ani ústnu prihlášku. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predpokladám, že nechce navrhovateľ, takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Poprosím pána predsedu výboru pre životné prostredie, pána poslanca Mikuláša Hubu, aby uviedol v prvom čítaní návrh poslancov Mikuláša Hubu a Jána Mičovského na vydanie zákona č. 137 o ovzduší. Je to tlač 707.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Hubu a Jána Mičovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení zákona č. 318/2012 Z. z., tlač 707.

  • Vážený pán predseda, vážený pán spravodajca, ešte sedí na mieste, dámy a páni, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení zákona č. 318/2012 Z. z., predkladáme spoločne s poslancom Jánom Mičovským, podpredsedom Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Ústava Slovenskej republiky vo svojom čl. 45 ustanovuje, že každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu. Na rozdiel od všeobecného práva na informácie, zakotveného v čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, informácie o stave životného prostredia musia byť navyše včasné a úplné. Návrh zákona prihliada na toto ústavné právo a občanom Slovenskej republiky umožňuje získať informácie o množstve vypúšťaných znečisťujúcich látok takpovediac z prvej ruky, teda priamo zo zdroja znečisťovania ovzdušia. Návrh zákona rozširuje už v súčasnosti zakotvenú povinnosť prevádzkovateľov veľkých a stredných zdrojov znečistenia informovať verejnosť o znečisťovaní ovzdušia zo stacionárneho zdroja, pričom určuje, že títo prevádzkovatelia zdrojov znečistenia sú povinní sprístupňovať informácie o koncentráciách konkrétnych znečisťujúcich látok, ktoré vypúšťajú do ovzdušia, a to na digitálnom zariadení umiestnenom na viditeľnom mieste. Okrem aktuálnych hodnôt znečisťujúcich látok sa na digitálnom zariadení kvôli zrozumiteľnosti uvedie aj ich výstražný prah, limitná hodnota zvýšená o medzu tolerancie a cieľová hodnota znečisťujúcich látok.

    Informovanosť občanov o stave ovzdušia v ich najbližšom okolí podporuje aj občianske aktivity v tejto oblasti, čím dáva každému občanovi do rúk efektívny nástroj ako prispieť k občianskemu tlaku na prevádzkovateľov zdrojov znečistenia, aby títo znížili množstvo vyprodukovaných znečisťujúcich látok na najnižšiu možnú mieru. Asi sa zhodneme na tom, že k základným povinnostiam vlády by mala patriť ochrana zdravia obyvateľstva, a to aj prostredníctvom znižovania množstva a toxicity znečisťujúcich látok v ovzduší. Návrh zákona vychádza z tejto premisy, ale zároveň z reakcií mnohých občanov, ktorých stav ovzdušia v ich okolí znepokojuje a znepríjemňuje im každodenný život.

    Návrh zákona prispieva k transparentnosti a zvyšuje úroveň informovanosti občanov o množstve vypúšťaných látok. Podrobnosti o rozmeroch informačných tabúľ a ďalších technických parametroch ustanoví vykonávací predpis.

    Predložený návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, má výrazne pozitívny vplyv na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti, nevyvoláva žiadne negatívne sociálne vplyvy. Zo strednodobého a najmä dlhodobého hľadiska má návrh zákona potenciálne priaznivý vplyv aj na kvalitu, imidž a konkurencieschopnosť podnikateľského prostredia, čo je však v krátkodobom horizonte podmienené jednorazovými investičnými nákladmi na inštaláciu týchto zariadení. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Predmet návrhu zákona je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v č. 4 hlavy XX – Životné prostredie Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a v dvoch smerniciach (to je už sekundárne právo Európskej únie), jedna je o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe a druhá je o obmedzení emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia z veľkých spaľovacích zariadení.

    Ešte možno zmienka o tom súlade s medzinárodnými dohovormi, respektíve s našimi medzinárodnými povinnosťami, ktoré nám vyplývajú z podpisu medzinárodných dohôd a z členstva v Európskej únii. Jednak je to už spomínaná Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/50/ES o znečistení ovzdušia, ktorá túto povinnosť informovať verejnosť v sebe zakotvuje, a v prípade prijatia tohto návrhu zákona by to bol aj príklad proaktívneho prístupu plnenia Dohovoru EHK OSN o prístupe k informáciám, účasti verejnosti v rozhodovacom procese a o práve na spravodlivosť v záležitostiach životného prostredia. Skrátene tento dohovor nazývame Aarhuský, podľa miesta, kde bol prijatý, ktorý zdôrazňuje, že lepší prístup k informáciám o životnom prostredí a šírenie týchto informácií prispieva nielen k zvýšeniu informovanosti, ale aj k voľnej výmene názorov, účinnejšej účasti verejnosti v rozhodovacom procese a v konečnom dôsledku k lepšiemu životnému prostrediu, kvalite života.

    V našom návrhu zákona, ako som už naznačil, sa splnomocňuje Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý určí podrobnosti o rozmeroch a iných náležitostiach digitálneho zariadenia, pričom sa stanovuje aj lehota na vydanie takéhoto predpisu, a to najneskôr do 31. marca 2014. Táto povinnosť sa dá splniť buď vydaním novej vyhlášky, alebo novelizáciou už jestvujúcej vyhlášky ministerstva, vtedajšieho ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja č. 360/2010 Z. z. o kvalite ovzdušia, ktorá vykonáva ustanovenie § 33 písm. b) až e) zákona o ovzduší, čiže aj problematiku informácií a údajov o kvalite ovzdušia, ktoré sa musia sprístupniť verejnosti.

    Účinnosť sa navrhuje s dostatočnou časovou rezervou na to, aby ministerstvo malo dostatočný čas na vydanie tohto, alebo novelizáciu príslušného vykonávacieho právneho predpisu, a tak isto, aby znečisťovatelia mali dostatok času na uvedenie takýchto požadovaných digitálnych zariadení do prevádzky.

    Ďakujem vám za pozornosť. Chcem veriť, že postúpite alebo posuniete tento návrh do druhého čítania, pretože som presvedčený, že je vo verejnom záujme.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pán poslanec Fecko je určený spravodajca.

  • 78.

    Ďakujem pekne. Pán predseda, pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 188 z 8. októbra 2013 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Hubu a Jána Mičovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení zákona č. 318/2012 Z. z. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona NR SR o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je upravená v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. septembra 2013 č. 700 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, kto má záujem vystúpiť v rozprave? Pán poslanec Mičovský. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a zároveň spolupredkladateľ tohto návrhu zákona, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, v úvode zablúdim do inej oblasti, ktorá však bude mať isté prepojenie s predmetom zákona, tak ako bol predstavený.

    Keď sa pozrieme na benzínové pumpy, do diaľky svietia elektronické tabule, ktoré informujú o cenách, pochopiteľne, a niet veľmi o čom rozprávať. Keď sa pozrieme na naše autostrády, vidíme tabule, ktoré informujú o teplote vozovky, ovzdušia, o hroziacej námraze, o tom, že za chvíľočku budú dopravné pomery zúžené do úzkeho profilu, alebo naopak, že môžme očakávať premávku v protismere. Pozrieme sa na niektoré toky, elektronické tabule kontinuálne informujú o prietokoch vody, teplote vody. Sú aj ďalšie tabule. Ja nebudem vás s tým zaťažovať, ale ešte predsi len jedna bratislavská mi je blízka, viem, že to je ešte do istej miery novinka, ktorá možno za chvíľočku už nebude novinkou. Často cestujeme z hlavného nádražia, z hlavnej stanice, teda po slovensky, v Bratislave a tabuľa nás informuje o minútach, ktoré ostávajú do odchodu jednotlivých spojov. Nepochybne zaujímavé, dôležité a potrebné údaje, ktoré postupne začínajú byť úplne normou, aj keď nedávno, niektoré vo vzdialenejšej minulosti, niektoré menej vzdialenej, ešte neexistovali, zvykli sme si na ne a považujeme za istú samozrejmosť.

    Nebudem posudzovať ich dôležitosť. Niektoré môžu byť pre náš život veľmi dôležité. Vedieť o tom, že bude námraza o 5 kilometrov, je životne dôležité. No vedieť o tom, že cena benzínu je na tejto stanici taká, aká je, v živote dôležité nie je, ale proste tá elektronika to umožňuje a my ju využívame. Nuž, ak sa vieme pozrieť na ceny benzínu, na teplotu ciest, na námrazu, na odchody MHD, na prietoky vôd na elektronických tabuliach, ktoré dnes začíname považovať za štandard, no je tu celkom pochopiteľná otázka, či by sme nemali považovať za oveľa samozrejmejšie pozrieť sa na čistotu vzduchu, ktorý dýchame. Je to podľa mňa z hľadiska naliehavosti životných potrieb oveľa dôležitejšie ako príklady, ktoré som vymenoval. Pretože mnoho vecí, ktoré možno necítime vo vzduchu, môžu byť nesmierne nebezpečné a život ohrozujúce. Tu máme v tejto sále zákonnosti klímu, je tu podľa všetkého, subjektívne vzaté, veľmi čistý a dobrý vzduch. Ale keby náhodou tu boli látky, ktoré by sa dali považovať, o ktorých by sme vedeli, že sú nebezpečné, len sú bez farby, vône, chuti a zápachu, a bola by tu tabuľa, ktorá by zablikala a informovala nás o tom, že, pozor, koncentrácie niektorých súčastí tohto ovzdušia prudko presiahli normu, no, ktovie, či by sme tak pokojne tu sedeli a či by sa mnohí z poslancov v záujme zachovania vlastného zdravia nerozhodli dať prednosť tomu zdraviu pred prejednávaným zákonom.

    Ja viem, trocha to priťahujem za vlasy, ale tu chcem len upozorniť na to, že existujú na území Slovenska nemalé rozsiahle územia, kde ľudia nevedia, čo dýchajú. Niekedy to nesmrdí, necítiť to a je to nebezpečné. Niekedy to cítiť až strašne, možno to nie je nebezpečné, ale tí ľudia sú tým subjektívne nesmierne zaťažení, a naozaj to netreba brať na váhu ľahkú, že ideme tu dávať nejaké tie tabule, ktoré nie sú potrebné a chudákov podnikateľov, stredných a veľkých znečisťovateľov, zaťažiť akýmisi nadbytočnými výdajmi. Vôbec nie, tie výdaje, ktoré sú s tým spojené, sú zlomkom oproti tomu, čo predstavujú výdaje osobného zdravia, nasadenia, obáv, strachu ľudí, ako som už povedal, nemalých území, ktorí musia dýchať čosi, čomu neveria.

    Ak si pamätáte, nie je to tak dávno, čo práve tu sme predkladali zákon o zápachoch. Niektorí sa možno aj usmiali nad tým košíčkom, kde boli pohľadnice, kde boli aj vzorky istého zápachu v podobe syrečkov, ktoré sú známe práve touto vlastnosťou. Ale vôbec nešlo o žart, vôbec nešlo o niečo, čo by malo byť považované za akýsi druh poslaneckého humoru. Chceli sme len poukázať na ľudí, konkrétne v tomto prípade na občanov Ružomberka, ktorí sa boja otvoriť okná, ktorí sa boja vyjsť von, ktorí sa boja svoje deti posielať do školy, pretože to, čo cítia, to, čo dýchajú, je podľa všetkého oveľa horšie, ako to možno slovami popísať.

    Ani nie päť dní dozadu som dostal mail práve z časti Hrboltová, časť miestna Ružomberka, že vraj údajne sa tam zase nedá dýchať, že chodia tam nejakí emisári z fabriky, z Mondi, ktorí zisťujú subjektívne, že čo to tí ľudia vlastne cítia a na čo sa sťažujú.

    No zoberte si gigant, ktorý podľa všetkého má veľký podiel, ja teraz samozrejme nemôžem kvantifikovať na kvalite či skôr na nekvalite ovzdušia, my by sme sa mali pri takomto mnoho miliardovom gigante zamýšľať nad tým, či mu neurčiť zákonnú povinnosť, aby, tak ako to hovoril pán predseda výboru, kontinuálne zverejňoval na dostupnej tabuli 24 hodín denne hodnoty, ktoré sú vo vzduchu. Ak už ten smrad nevedia odstrániť, ak ten neznesiteľný zápach musí byť, no tak keby aspoň mali isté možnosti upokojenia v tom, že zápach je jedna vec, aj keď je otázka, ako pôsobí na ľudské zdravie, ozaj jeho nositelia nie sú prejavom nejakých patogénnych vecí, a ako týmto ľuďom jednoducho pomôcť aspoň tak, žeby vedeli, síce zapácha, ale, nebojte sa, normy nie sú prekročené. Ja si myslím, že ak sa aspoň trošinka empaticky pozrieme na týchto obyvateľov, no nemôže nám byť problém zhodnúť sa na tom, že by mali mať jasne zaručené aj zákonom informovanie 24 hodín denne o tom, čo vlastne dýchajú.

    Myslím, že to spomenul aj pán predseda a treba to tu priklincovať, stav ovzdušia v našej krajine vôbec nie je dobrý. Aj keď sme zelená, hornatá a stále idylicky pôsobiaca krajina, merania hovoria o niečom inom. Európska environmentálna agentúra zistila, že nám patrí tretie "naj" miesto, čo sa týka nekvality ovzdušia. Ja samozrejme nemôžem, ani nie som, sa stavať do roviny nejakého experta, ktorý by to vedel posúdiť z hľadiska toho, že čo je vlastne v tom ovzduší až tak negatívne, a viem, že v tej správe sa spomína aj veľký vplyv napríklad na dojčenskú ani nie tak úmrtnosť, ale chorobnosť, veľmi vážne dôsledky. A tendencia, najmä tá je tu zlá.

    Takže teraz sa vraciam oblúkom k tomu jednoduchému predmetu nášho návrhu. Nedávame za úlohy žiadne nové povinnosti, nechceme stavať niečo, čo poškodí podnikateľské prostredie, nechceme hovoriť o nejakých nereálnych veciach, lebo dnes skutočne sú významné technické možnosti, ako znížiť stav emisií v ovzduší, ako znížiť zápach, ale je to mnohokrát spojené s veľkými nákladmi, ktoré možno by odhryzli obrovský kus tržieb takýchto gigantov. A možno by sme sa dostali do nejakého diagramu prelomu, že sa mi už ani neoplatí podnikať, tobôž hneď by nám niečo povedali o tom, že nemôžu už ani zamestnávať vo svojom regióne ľudí, pokiaľ ich budeme stavať do role tých, ktorí sú povinní využiť špičkovú technológiu, ktorú ponúkajú najlepšie výrobné zariadenia sveta na to, aby zápachy a emisie neboli.

    Ale my o tom vôbec nehovoríme, my teraz nemáme na mysli žiadne prevratné technické novinky, ktoré sú na špici technológií, ktoré sú dostupné. My hovoríme o svetelnej tabuli, ktorá sa bude veľmi podobať tej tabuli na benzínke, na autostráde, pri potoku, respektíve pri riekach, ktorá bude sa podobať veľmi tabuli, ktorá, blízko tabuli, ktorá je na už moderných zastávkach mestskej hromadnej dopravy, ktorá jednoducho mi umožní, obyvateľovi, ktorý žije v takto postihnutej oblasti, vedieť, čo dýcham. A už sme vám to spomínali vtedy, keď sme hovorili o tých zápachoch, že tí ľudia sú veľmi postihnutí. Oni by mnohokrát, aj by zutekali z tohto prostredia, ktoré je tak zaťažené, len nemajú tú možnosť, pretože im mnohokrát, keď by chceli predať svoj domček alebo byt, povedia v realitke: ´Aha tak vy bývate v Hrboltovej, vy bývate v Hencovciach, vy bývate v Poši, vy bývate pri Bukovci; viete, tam, tam ceny sú veľmi nízke a dopyt ešte nižší, stadiaľ tak ľahko nezutekáte.´ No, čím sa tí ľudia previnili, že musia dostávať informácie tohto typu?

    Takže ak sa pozrieme na to, že to skutočne nie je jednoducho riešiteľné, lebo treba chápať problémy v ich celistvosti a náväznosti, a nie je to také samozrejmé, aby tu niekto povedal: No tak zatvorme takú fabriku! Ja viem, že narazíme na kopu zložitých vzťahov, ale vráťme sa k podstate tohto zákona: informovať ľudí o tom, čo aj tak sa musí merať, len tomu dať formu digitálnej tabule, ktorá stále informuje o stave, ktorý v ovzduší je. Takéto tabule napokon nie sú žiadnou novinkou, takéto tabule poznáme z niektorých miest. Ak chceme ľudí, ktorí žijú v takomto prostredí, jednoducho upokojiť aspoň tým, že by takúto informáciu dostali.

    Takže moje vystúpenie ako spolupredkladateľa je, samozrejme, podporné a súhlasné, to nikoho neprekvapí, ale už by som bol rád, keby predkladateľov táto snemovňa prekvapila tým, že sa na niektoré veci pozrieme ozaj očami tých, ktorých zastupujeme, že sa nebudeme baviť na tom, že kto to predkladá. Lebo signálov, že toto je dôležité, bude možno aj dnes, zajtra hovoriť v takom prípade reč, že je dôležité, kto to predkladá, a nie čo predkladá, je tak veľa, že niekedy je to na úvahu. Aj keď ja to znegujem, tú myšlienku, ale poviem ju, že či vôbec vynakladať čas na to, aby sa robili zákony, návrhy, ktoré reagujú na potreby ľudí a o ktorých vieme, že neprejdú, pretože ich nepredkladajú tí správni poslanci. No čo to je za prístup?! Čo to je za snahu poukázať na niečo, čo nemá žiadny význam? Ak by niekto tu, vystúpi a povie, vážení predkladatelia, vy predkladáte niečo, čo nemá logiku, čo je drahé, čo je neúnosné, čo jednoducho nie je potrebné, možno sa budem brániť tým, no tak poďme sa ubytovať na týždeň do Hrboltovej, poďme na týždeň do Hencoviec. A možno potom, po tom týždni, zodpovieme, že či by sme takú tabuľu chceli, alebo nechceli.

    Takže možno zase trocha zoširoka, ale s veľkým apelom na to, aby sme takéto elektronické zariadenia, ktoré sú technicky dostupné a pre ľudí potrebné a ktoré jediné sú vlastne cieľom nami predkladaného zákona, aby boli touto snemovňou, snemovňou prijaté a aby čo najrýchlejšie slúžili ľuďom, ktorým síce nepomôžu dýchať čistejší vzduch, ale ktorí aspoň budú vedieť, či tam ešte dýchať môžu, alebo radšej majú bez ohľadu na súvislosti rýchlo utekať, pretože nebudú riskovať svoje zdravie a zdravie svojich detí. Myslím, že téma je vážna a riešenie, ktoré ponúkame, realistické.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán Poliačik, páni poslanci Poliačik a Kolesík, faktické poznámky. Končím možnosť.

    Pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem. Janko, v zásade súhlasím, je dobré zvyšovať povedomie ľudí o tom, akým spôsobom je znečisťované ovzdušie v ich okolí. Ale prečo tabuľu? Prečo niečo, čo je viazané na konkrétne miesto, čo vidí iba ten, ktorý ide okolo?

    Podľa mňa aj lacnejšie, aj zmysluplnejšie by bolo dať povinnosť takýmto znečisťovateľom ovzdušia zverejňovať stavy namerané v okolitom regióne na svojej internetovej stránke. No tým pádom ktokoľvek, kto má záujem o tú informáciu, tak pri dnešnej penetrácii internetu na Slovensku už nemá tak veľký problém sa k nej dostať. A tak isto tretí sektor, ktorý by chcel napríklad vytvárať aplikácie pre smartfóny, ktoré by zhromažďovali všetky informácie a dajme tomu vytvárali digitálne mapy, by mali oveľa jednoduchšie čerpať informácie z takýchto zdrojov. A myslím si, že v digitálnom veku 21. storočia sa spoliehať na analógové cedule vyvesené v krajine, už je proste myslenie, ktoré nejde s dobou. Myslím si, že dať to na internet, aby sa s tými dátami dalo lepšie pracovať, by bolo niečo, čo by výraznejšie pomohlo k informovanosti, nestálo by to tie firmy toľko peňazí a koniec koncov by to bolo prospešnejšie, ako stavať tie cedule.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán spolupredkladateľ, takisto aj vážený pán navrhovateľ, v zásade budem reagovať aj na svojho predrečníka vo faktickej, aj keď by som to nemal, ale v zásade sa obraciam k vám.

    Páni, ja neviem, hovorí vám niečo slovenské príslovie "vykopávať otvorené dvere"? Lebo toto vy robíte. Všetko toto, čo navrhujete, sa už dnes a dlhé roky deje. Tak ako hovoril Martin Poliačik vo svojej faktickej, už dnes najväčší znečisťovatelia, zverejňujú podiel znečisťujúcich látok vypúšťaných do atmosféry. Veď tých veľkých znečisťovateľov nie sú tisíce! Veď to je zopár firiem, ktoré v rámci svojej spoločenskej zodpovednosti a v rámci starostlivosti o životné prostredie zverejňujú tieto údaje, ktoré sú verejne dostupné širokej verejnosti, na svojich internetových sídlach. Či už sú to Slovenské elektrárne, alebo iné podniky.

    A okrem toho, ak nemám dôveru voči týmto inštitúciám alebo súkromným spoločnostiam, ja si kliknem na stránku Slovenského hydrometeorologického ústavu, kde zistím koncentrácie znečisťujúcich látok vo všetkých staniciach na území Slovenskej republiky. To už keď nemám mať dôveru ani voči Slovenskému hydrometeorologickému ústavu, tak potom ja tomu už absolútne nerozumiem, tejto vašej, podľa môjho názoru, absolútne zbytočnej a len zviditeľneniu slúžiacej iniciatíve! Veď trošku by fakt nezaškodilo sa prebrúzgať tým internetom, páni navrhovatelia, a zistiť, že to, čo chcete, sa už dávno, dávno deje.

    Preto ja nevidím žiaden dôvod, aby som tento váš ekopopulistický návrh zákona podporil.

  • Chcete reagovať, pán poslanec?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. No na internete je ozaj kadečo, aj na stránke SHMÚ, vážený pán poslanec Kolesík, ale ja by som to riešil asi takto: ešte skôr, aby sme sa bavili o tom, čo bude na internete a kto si to má nakliknúť, čo keby ste sa vybrali spolu možno aj so mnou do tej Hrboltovej? A to tým ľuďom, ktorých práve v týchto hodinách, v týchto dňoch chodia ubezpečovať emisári Mondi, že aby sa nebáli a čoho sa vlastne boja a že to nie je také zlé. Doslova v týchto dňoch. Prečo im teda nehovoria: Veď si kliknite internet, babuška alebo detičky, a veď to všetko zistíte, všetko je v poriadku?!

    Jednoducho, tu je extrémne zlá situácia v okolí týchto znečisťovateľov, život ohrozujúca a my sa tu ideme baviť o tom, že to ideme dať niekde na internet, že každý si to tam pozrie, napokon, stránky sú krásne a všetko na nich sa nájde. Ja nespochybňujem, že na internete je veľa užitočných vec. Ale skúste sa na to pozrieť optikou ľudí, ktorí sa pozerajú z okna, rozmýšľajú, či ho môžu vôbec otvoriť, že to, čo je okolo ich domu, je tak zúfalo smradľavé a nebezpečné, že či by tam nemala byť, v takejto časti Hrboltová pri Ružomberku, tabuľa, ktorá by veľmi jasne hovorila ľuďom: aj keď je to zúfalo smradľavé, pozrite sa, hodnoty sú v tejto chvíli pod limit! Kontinuálne! Nemá to vôbec nič spoločné s tým, čo na internete môžem vygooglovať, vyklikať na rôznych stránkach. Ani ich nespochybňujem.

    Len máte nedostatok empatie voči týmto ľuďom, ktorí tam musia a chcú aj žiť, že či tento návrh, ktorý sme predložili, je egopopulistický alebo je proľudský. Najprv tam choďte bývať, a potom tu vykladajte takéto veci!

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete zaujať?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za všetko, čo odznelo v rozprave. Ďakujem aj spolupredkladateľovi, že, myslím si, veľmi zrozumiteľne vysvetlil, na rozdiel možno od môjho trošku príliš teoretického úvodu, to, o čo tu ide. Kto chcel, pochopil, kto nechcel, nepochopil.

    Na internete je naozaj všetko, ako sa hovorí, ale všetky veci, ktoré sa oznamujú aj inak ako internetom, by sme po tom mohli zrušiť a naozaj sa spoľahnúť len na internet. Nehovoriac o tom, že internet je stále ešte aj u nás dosť generačná záležitosť, že keby sme aj pripustili vaše námietky, že všetko sa dá nájsť na internete, nie každý to tam nájde. A naozaj tu ide o tie lokálne, regionálne zdroje. Naozaj to nie sú tisíce, to dávam za pravdu kolegovi Kolesíkovi, znečisťovateľov. Ide o veľké a stredné zdroje, čiže nezaťaží to nejak celoplošne všetkých podnikateľov na Slovensku, ale naozaj len tých najzásadnejších. A ide len o to, aby tá informácia naozaj bola včasná, okamžitá v tej lokalite, ktorá je takto postihnutá, okamžité dostupná. A myslím si, že tieto tabule na to slúžiť budú.

    Keby sme tam dokonca dosiahli aj istú duplicitu informačnú, ktorej sa obávate, myslím si, že radšej ten údaj uverejniť dvakrát, ako urobiť ho nedostupným alebo ťažko dostupným, keďže je určite pre väčšinu obyvateľov Slovenska stále ešte problém nájsť si operatívne nejaký údaj na internete.

    Asi nebudete tvrdiť seriózne, že keď si človek-motorista porovnáva ceny benzínu na jednotlivých čerpadlách, že si vytiahne počítač a nakliká si tam tie čerpadlá, miesto toho, aby sa pozrel na tej konkrétnej pumpe. Nechcem to nejako trivializovať, ale ak nám to tu nevadí, tá ako keby duplicitná informácia, tak myslím si, že pri tomto oveľa závažnejšom probléme, ktorý, ako tu už bolo povedané, atakuje, a nie zanedbateľným spôsobom, naše zdravie, myslím, že táto požiadavka je oprávnená.

    Možno by som ešte pridupľoval to, čo povedal kolega Mičovský o tej nedávno zverejnenej správe. My sme boli trošku ukolísaní tým, že v prvých rokoch po novembri 1989, keď naozaj čiastočne aj novými predpismi a novou inštitucionalizáciou starostlivosti o životné prostredie, tým, že vznikli príslušné orgány, ktoré predtým u nás neexistovali, tak sa, ale toto hovorím len čiastočne, oveľa väčší vplyv na dosť razantné zníženie znečistenia ovzdušia vo väčšine ukazovateľov mal ten pád ekonomiky a ukončenie činnosti mnohých veľkých znečisťovateľov, tak sme sa nechali tak nejako učičíkať, že všetko je v poriadku. A nevšimli sme si, že potom prišli roky istej stagnácie, že sa nám nepodarilo nejako odpojiť ten rast HDP od, teda dosiahnuť ten stav tých nožníc, ktoré sa budú roztvárať, že s rastom HDP nám bude klesať znečistenie, ako je to v tých najvyspelejších krajinách. A teraz, ako dokazuje tá správa, sa nám pomaly vracia ten trend, že mnohé nebezpečné ukazovatele znečistenia ovzdušia sa začínajú zase zhoršovať. Uvádza sa v tej správe, že 11 % arzénu európskeho pochádza zo Slovenska. Nemusíme si hovoriť o tom, aký je arzén jed. Ale takisto sme na tých, ako už bolo spomínané, popredných miestach, smutne popredných, v takých klasických druhoch znečistenia, ako je oxid dusičitý alebo oxid siričitý a niektoré ďalšie látky.

    Takže je naozaj dôvod sa venovať tejto problematike veľmi seriózne a urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme jednak tú mieru znečistenia ovzdušia znižovali, jednak umožnili ľuďom včasné a čo najpresnejšie informácie. Inak, čo sa týka nejakej nedôvery k SHMÚ, my tu predpokladáme, v tom zákone, keby ste si to boli prečítali dôsledne, je to uvedené, že predpokladáme, že znečisťovatelia budú na tých tabuliach preberať tieto informácie z SHMÚ, čiže nebudú zaťažení nejakým duálnym systémom merania a pôjde naozaj len o tú povinnosť zverejňovať včasne a presne a neskreslene to, čo namerá SHMÚ, a v tých ukazovateľoch, ktoré pre daný zdroj znečistenia sú dôležité.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne

    Pán spravodajca, chcete?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja tiež len krátko. Myslím si, že aj keby ste prechádzali napríklad cez Ružomberok ako vodič, to znamená, máte sa venovať riadeniu a nie pozeraniu do nejakého internetu alebo do mobilu, tak prakticky tá tabuľa, ktorá by hovorila o takomto stave ovzdušia, asi mnohých by aj trošku upútala a povedala by áno, znovu som tu a znovu ten Ružomberok je taký, aký je v tom ovzduší. Lebo vyzerá, že je to málo, my len skonštatujeme a nič sa nerieši. To znamená, poďme riešiť! A pokiaľ tu budem 30-krát chodiť desať rokov a stále sa nebude s tým nič robiť, tak prídu tam aj možno, že tie apelácie väčšieho množstva občanov. A povedia: Tak konečne už niečo s tým robte, lebo je to neúnosný stav!

    A tak ako ja som sa tešil po roku 1989, keď som videl, že komíny, ktoré boli z teplární na tuhé palivo likvidované a prestali dymiť. Ako to povedal pán navrhovateľ, nechali sme sa učičíkať. Áno, komíny nám padli a teraz zisťujeme, že sme ešte v horšom stave možno v iných látkach, ako sme boli. Tak preto myslím si, že všetko, čo bude upozorňovať na to, aký tu máme nevyhovujúci stav životného prostredia, aj v oblasti ovzdušia, by sme mali iba podporiť. A myslím, že to nie sú miliardy, ani milióny pre týchto znečisťovateľov, ktorí by mali do toho investovať. Je to iba o tom, aby ukázali, že majú seriózny vzťah k tomu, aby ukázali reálne informácie, ktoré sa dejú, sú v tom danom čase, a že chcú s tým niečo robiť. Takže aj napriek tejto diskusii, ktorá tu vznikla, chcel by som vás požiadať o podporu tohto poslaneckého návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Dámy a páni, mali sme teraz pokračovať prvým čítaním o návrhu pánov poslancov Brocku, Přidala, Kvasničku na vydanie zákona č. 595 o dani z príjmov. Vzhľadom na zdravotnú indispozíciu ma požiadal navrhovateľ, či by sme mohli tento návrh prerokovať až zajtra. Na 9.00 máme schválenú už zmenu, kde budeme o deviatej ráno rokovať o návrhu pána poslanca Igora Chomu, je to bod č. 61 programu. Chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme preložili tento bod navrhovateľov Brocku, Přidala a pána Kvasničku zajtra... Nie je? Je?

  • Reakcie v pléne.

  • Kolegovia, poprosím vás, pretože ak nie je súhlas, tak musím prerušiť rokovanie. Je súhlas? Dobre. Ďakujem vám pekne. Takže ráno 9.00 ide bod č. 61, to je návrh pána poslanca Chomu, a za ním potom pôjde prvé čítanie o zákone č. 595 o dani z príjmov navrhovateľov pána Brocku, Přidala a Kvasničku.

    Ďakujem pekne.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu pánov poslancov Martina Fecka, Jána Mičovského, pani poslankyne Heleny Mezenskej a pána poslanca Mikuláša Hubu na vydanie zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách.

    Je to tlač 710.

    Poprosím pána predsedu, aby, Martina Fecka, pána poslanca Martina Fecka, aby uviedol návrh zákona.

  • Rokovanie o návrhu pánov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka, Jána Mičovského, Heleny Mezenskej a Mikuláša Hubu na vydanie zákona č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, tlač 710.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pani kolegyne, páni kolegovia, hostia, nie som rád, že tu musím stáť znovu k tomuto zákonu, ktorý bol prijatý v roku 2013, v máji, pretože svedčí to asi o nie veľmi dobrej legislatívnej príprave, keď musíme ho tak skoro novelizovať.

    Žiaľ, to, čo som avizoval aj v rozprave, ktorá tu bola zhruba trištvrte hodiny z mojej strany, že tento zákon o pozemkových spoločenstvách, ktorý dostal č. 97 v roku 2013 a je účinný od 1. mája, má svoje veľké trhliny, ktoré už avizuje aj prax. Mnoho pozemkových spoločenstiev je momentálne v šoku. A v šoku z toho, čo všetko musí stíhať do konca februára 2014. Je v šoku z toho, ako sa začína to predkupné právo reálne ohýbať, ktoré sme zo zákona vypustili. Je v šoku z toho, že mnoho pripomienok, ktoré boli dané rezortu pôdohospodárstva, neboli akceptované. Je v šoku z toho, že niečo sa hovorí a niečo sa robí. Je mi z toho smutno. Takže tak ako pán minister doporučil, keď tento zákon bol prijímaný, že pokiaľ budú operatívne vylepšujúce pozmeňujúce návrhy tohto zákona, že budú konštruktívne riešiť a vylepšovať ho, že budú prijaté, dokonca i sľúbil tu za týmto pultom, odporúčal poslancom vládnej strany SMER, aby pozmeňujúce návrhy, ktoré sme predkladali vtedy tiež s pánom Mičovským, s pani kolegyňou Mezenskou, že sú dobré a je potrebné ich prijať. A rozdelil som hlasovanie o týchto bodoch, aby to nebolo nejakým spôsobom povedané, tak všetko, alebo nič. Aj napriek tomu odporúčaniu pána ministra, poslanci vládnej strany SMER hlasovali proti. Žiaľ, realita vás dobehla a v súčasnosti, pán minister a páni poslanci zo strany SMER, sa vám to bude vracať.

    Preto predkladám ako navrhovateľ zmenu tohto zákona o pozemkových spoločenstvách, ktorá znovu sleduje tie isté výhrady a tie isté veci, ktoré som predkladal v máji 2013. Máte to pred sebou, vyjadrím sa iba k tým najpodstatnejším veciam, ktoré v súčasnosti vnímam, že keď sa s týmto niečo nestane, tak pán Jahnátek bude braný ako hrobár pozemkových spoločenstiev na Slovensku. Či sa niekomu páči alebo nepáči, pravda vás dobehne a život pozemkových spoločenstiev bude ako veľká výčitka aj vám poslancom, ktorí ste takýto zákon prijali.

    Takže poďme k meritu veci. V prvom rade by som chcel upozorniť, že predkupné právo fyzických osôb, členov spoločenstva, ktoré z tohto zákona bolo vyňaté a vyhodené, hoci v pôvodnom zákone, ktorý platil od roku 1995, to bolo jednoznačne dané, sa prejavuje takýmto spôsobom, ako bolo povedané. Začínajú prví priekupníci, ktorí začínajú skupovať podiely, a začínajú handrkovať, akým spôsobom týmto urbariátom a hlavne s majetkom týchto urbariátov, ako s nimi naložia. Ohlasujú sa mi urbárnici zo Šariša, z Liptova, z Oravy aj z Gemera. Žiaľ, nikto ich nechce počúvať alebo veľmi málo, tak som zvedavý, ako zareagujete na náš pozmeňujúci návrh.

    V prvom rade chceme, aby sa znovu to predkupné právo na predaj podielu spoločných pozemkov v spoločenstvách bolo uplatnené. To znamená, po lopate povedané, keď člen pozemkového spoločenstva chce predať svoj podiel, aké sú dôvody, to už je na jeho vôli a na jeho presvedčení, aby bol v prvom rade nútený ho ponúknuť svojim spolupodieľníkom na tej spoločnej nehnuteľnosti, svojim urbárnikom, členom pozemkového spoločenstva. To je to predkupné právo! To je ten marazmus, ktorý bol dosiahnutý týmto zákonom, keď sme ho, toto predkupné právo, vyhodili. To znamená, prvých, ponúkneš svojim, až potom cudzím zvonku, obyčajnými slovami povedané.

    My dokonca chceme ísť trošku ďalej aj v tejto našej novele, ktorú predkladáme. Chceme ísť do toho, aby ešte aj pozemkové spoločenstvo tento podiel mohlo kúpiť ako celok. Či ho už potom, ako sa hovorí, rozpustí medzi ostatných členov spoločenstva podľa podielov, alebo ako naloží, to už bude vecou nejakých stanov a pravidiel, aké majú v pozemkovom spoločenstve. To znamená, toto bola najväčšia výtka, ktorú teraz vznášam, a preto predkladám viac-menej identický návrh, ako bol v máji 2013.

    Takže to predkupné právo, ktoré sme zanechali alebo ponechali v zákone pre Slovenský pozemkový fond, neviem prečo by nemali mať aj fyzické osoby, členovia pozemkového spoločenstva.

    Takže prejdem k druhému bodu, ktorý vyrušuje celé Slovensko, a to je bod, ktorý hovorí znovu o delení na menšie časti podielov v pozemkových spoločenstvách. Doteraz platilo u lesných pozemkov pod 5000 metrov štvorcových, u poľnohospodárskych pozemkov pod 2000 metrov štvorcových sa nemôže deliť podiel. Žiaľ, tento zákon aj v pozemkových spoločenstvách prechádza u lesných pozemkoch na výmeru 2000 metrov štvorcových. Keď toto není drobenie, tak ja potom nerozumiem matematike! Keď je 2000 viacej ako 5000, tak mi to vysvetlite. Takže aj to predkladáme, aj to chceme znovu vrátiť do jednokoľajky tak, ako to je v zákone č. 180/1995, ktorý hovorí, že tá výmera 5000 u lesných pozemkoch a 2000 metrov štvorcových u poľnohospodárskych pozemkoch musí byť zachovaná pri rôznych dedičských a iných prevodoch pozemkov, ktoré sa robia u notára aj kúpnymi zmluvami, ktoré potom kataster vracia späť, už nie sú zapísania schopné. Takže, vážení, to je náš ďalší apel, znovu ho predkladáme a chceme, aby nebola dvojkoľajnosť. A jednokoľajnosť, to znamená aj pri lesných pozemkoch minimálna výmera lesného pozemku a dielu v pozemkovom spoločenstve bolo 5000 a viac metrov štvorcových.

    Tretia veľká výhrada, s ktorou nemôžme súhlasiť, pretože hovorí o degradácii a likvidácií aj pozemkového spoločenstva, je tá, že sa znižuje kvóta, koľko ľudí musí hlasovať za to, aby pozemkové spoločenstvo zaniklo okrem iného alebo sa zmenilo na obchodnú spoločnosť alebo na inú nejakú eseročku, kde doterajšia kvóta podľa starého zákona bola dve tretiny, opakujem, dve tretiny, a tento zákon to znižuje na 50 percent. To znamená nad 50 %, 50 % plus jeden. Hovorím, že pri tak vážnej udalosti pre pozemkové spoločenstvá, ako je zánik, zánik, neodvolateľný zánik spoločenstva, nemôže predsa rozhodovať 50 % plus jeden. Veď to je na hlavu postavené! Tak preto dávame, aby v týchto dvoch podmienkach, to znamená zánik pozemkového spoločenstva, likvidácia, dá sa povedať, a zmena na obchodnú alebo inú spoločnosť, aby rozhodovala dvojtretinová väčšina, nie nadpolovičná väčšina. Ostatné veci, dobre, polovičná väčšina, nemám s tým problém, ale v týchto dvoch bodoch musíme, lebo ináč znovu kopeme hrob pozemkovým spoločenstvám.

    Ďalšia veľká by som povedal, že záležitosť, ktorá by mala touto novelou byť riešená, je zodpovednosť. Priama zodpovednosť jednotlivých funkcionárov v pozemkových spoločenstvách. Žiaľ, sme svedkom toho, že náš ľud je veľmi flexibilný, veľmi rýchlo sa zžil s pozemkovou problematikou a hlavne so špekulantskými metódami, ktoré sa pri pozemkovom práve môžu použiť, žiaľ, aj v spoločenstvách. A poznám spoločenstvá, kde výbor si bačuje a mnohí členovia ani nevedia, že tam majú podiel, že majú nejaké možnože aj výplaty, a, žiaľ, dozorná rada aj výbor sú v stave v takom, že pozemkové spoločenstvo ide od piatich ku dvom pre spoločenstvo ako celok, ale od dvoch ku piatim pre predsedu a výbory, respektíve dozornú radu. Takže, vážení, preto my hovoríme a v našom novelizačnom bode pod č. 21 hovoríme o zodpovednosti člena orgánu pozemkového spoločenstva, čo zodpovednosť má znamenať, ako ju máme chápať, aby všetky práva a povinnosti vyplývajúce z držby spoločnej nehnuteľnosti pre jednotlivých členov kolektívu tohto, tejto spoločnej nehnuteľnosti boli transparentné, jasne dané a dodržiavané.

    Je tu celkovo v našom pozmeňujúcom návrhu 36 bodov. Ešte niektoré vypichnem, pretože myslím si, že mali by ste o nich niečo vedieť. Lebo tvrdím: každá rodina na Slovensku je nejakým spôsobom s urbariátom prepojená. A to je jedno, či je to generácia dedov, otcov. synov, vnukov, máme tri a pol tisíc urbariátov na Slovensku. To znamená, táto veľká spoločnosť by mala mať aj adekvátny zákon, ktorý bude jasne hovoriť, akým spôsobom sa majú tieto pravidlá utriasť.

    Hovoríme o tom, že súčasťou zmluvy o spoločenstve musí byť aj zoznam členov, ktorý je definovaný v § 18. Žiaľ, u predkladateľov nového zákona, ktorý bol vami predkladaný ako vládny návrh, toto akoby uniklo a dáva na zváženie, aký vlastne zoznam použijú. Tak to nie, vážení! My chceme to mať jasné. To sú tí podielnici, ktorí sú tam daní v § 18, kto je vlastne členom pozemkového spoločenstva.

    Ďalej, spoločná nehnuteľnosť predsa nepozostáva iba z viacerých pozemkov, môže pozostávať z jedného pozemku. To tiež uniklo legislatívcom, ktorí dávali takýto podnet. Preto aj to opravujeme, aby tam bolo slovné spojenie, nieže pozostáva, ale môže pozostávať z viacerých pozemkov, ale môže byť aj z jedného pozemku.

    Ďalšia veľká výhrada, ktorú, ktorá bola tlmočená, ale pravdou je, nemám ju započítanú v našom pozmeňujúcom návrhu, je tá, ktorú nám tlmočil predseda urbariátov Slovenska pán Vanko, že prakticky v zmluvách o založení týchto spoločenstiev, pozemkových, prakticky chýba termín "spoločne obhospodarovaných". Pretože súčasný zákon nehovorí iba o pozemkových spoločenstvách, ktoré vznikajú na nedeliteľných nehnuteľnostiach, ale aj na spoločne obhospodarovaných. Ale už ustanovujúca zmluva, listina, ktorá vzniká a dáva základ k takémuto vzniku, nehovorí o tejto možnosti, že vznikajú aj pozemkové spoločenstva, ktoré budú spoločne obhospodarovať rôzne nehnuteľnosti, iba obhospodarovať, nebude to spoločná nehnuteľnosť. A to je pre tých, ktorí sa tomu rozumejú, jasný dôkaz toho, že ten zákon nebol pripravovaný s takou dôslednosťou, ako som si aj ja osobne, aj moji kolegovia predpokladali, že bude. Vracia sa nám to a som z toho smutný.

    Ďalej jedna veľká časť pozemkov a respektíve prevodov, respektíve nakladaní na iného majiteľa hovorí o tom, že prechod a prevod to sú dva rôzne termíny, ktoré si musíme ujasniť. A tu sa dostávame do ďalšieho, by som povedal, veľkého nejakého marazmu, kde zisťujeme, že zakázaný prevod je, k podielu na spoločnej nehnuteľnosti je zakázaný, ale prechod nie je zakázaný. To je tiež veľký problém. Takže dávame aj ten prechod.

    Ďalej hovoríme, že minimálny počet členov v urbariátoch výboru môže byť päť. To som vytýkal aj minule, že prečo päť. Máme urbariáty, ktoré majú 15 členov, keď budú piati minimálne, už tretina je výbor, ďalšia bude nejaká revízna rada, alebo dozorná rada, a zisťujeme, že každý bude funkcionár. Preto my to upravujeme na tri. Dajme šancu aj tým malým pozemkovým spoločenstvám! Proste to nemá opodstatnenie. Takže to je ďalšia naša výtka.

    Veľký problém v súčasnosti majú aj so zverejňovaním v médiách s celoštátnou pôsobnosťou valných zhromaždení. Ja som včera čítal noviny a áno, valné zhromaždenia, ktoré musia skončiť do 28. februára 2014, teraz tie valné zhromaždenia idú. A mnoho pozemkových spoločenstiev, ktoré negazdujú, že boli bez právnej subjektivity a nemajú príjem žiadny, vlastne musia sa skladať na to, aby vôbec mohli do tých médií dať to oznámenie, ktoré sme im dali v tomto zákone. Preto my to nahradzujeme tým, že médium s celoštátnou pôsobnosťou na svojom webovom sídle nahrádzame slovami na webovom sídle Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, aby naše ministerstvo bezplatne, lebo je to jeho rezort, pozemkové spoločenstvo patrí pod tento rezort, aby tam bezplatne uverejňoval takéto výzvy, takéto valné zhromaždenia oznamoval ľuďom. Takže to je ďalšie ťahanie financií pozemkovým spoločenstvám, hlavne tým malým, ktoré vyslovene, že boli bez právnej subjektivity a negazdovali. Takže nemôžme všetko hádzať do jedného vreca.

    Ďalej jednu veľkú výhradu sme mali aj k odmeňovaniu ako dozornej rady, tak aj ostatných funkcionárov, kde odmenu odsúhlasuje samozrejme zhromaždenie, ale zhromaždenie sa stretne raz za rok, dva razy za rok. Ľudia predsa nepoznajú, keď sú cezpoľní a nepoznajú ten chod pozemkového spoločenstva na tej obci, ako tam prebieha, predsa musí im tú odmenu niekto povedať, za čo vlastne to je. Nie iba takto, že niekto navrhne. Tak my navrhujeme, aby to bolo na základe výboru, čiže dozorná rada rozhodne na základe výboru, ktorý bude citovať, čo sa urobilo, že tá odmena je zaslúžená a že doporučuje alebo nedoporučuje valnému zhromaždeniu ju schváliť. Tak preto dávame tam v bode 33, že odmenu zhromaždeniam na základe návrhu výboru odsúhlasuje to zhromaždenie.

    Takže to je aspoň taký mierny výťah z našich pozmeňujúcich návrhov, ktoré znovu predkladáme. A musím povedať, tak ako som povedal v prvom rokovaní v máji, že tieto nevzišli ani z rozumu Fecka, Mičovského, ani Mezenskej, ale vzišli z návrhov tri a pol tisíc urbariátov Slovenska, ktoré som mal tú česť osloviť, a ktorí mi spätnou väzbou, a moji kolegovia tiež, a mi spätnou väzbou tieto návrhy poslali a nám poslali navzájom, ktoré sme navzájom skĺbili a vypracovali v takejto polohe, v akej sú.

    Takže, vážení, ja by som bol veľmi rád, keby ste zhodnotili, ako vyzerá tento náš predkladaný návrh a nebrali to, že to predkladá opozičný poslanec a k tomu ešte Fecko s Mičovským a s Mezenskou, ale aby ste sa nad to povzniesli. Pretože toto je bod, ktorý traumatizuje pozemkové spoločenstvá, takto schválený a účinný zákon, ktorý od 1. mája 2013 o pozemkových spoločenstvách pod č. 97/2013 traumatizuje pozemkové spoločenstvá. Preto by sme sa ho mali snažiť vylepšiť. A budem veľmi rád, keď aj z vašich lavíc a z lavíc vládnych poslancov SMER-u prídu v druhom čítaní, keby sa to dostalo do druhého čítania, keby došli pozmeňujúce návrhy. Nemáme s tým problém ich zakomponovať. A tak ako vy hovoríte, že by to malo byť nejaké súdržné a systematické a skvalitňujúce, tak myslím si, že ten náš návrh takýto je, a pokiaľ by ste ho dali aj vašim legislatívcom na pretras, tak neverím, že nám z toho trištvrte vyškrtajú, pretože takýto bol hlas aj pána Vanka, ktorý povedal, že tento legislatívny náš návrh je v súlade aj s ich myslením a s ich nejakou legislatívnou úpravou, a má to svoju váhu.

    Takže predkladaný návrh zákona nemá dosah na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nevyvolá sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie a ani informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Preto by som vás chcel, kolegyne a kolegovia, ešte raz v mene všetkých predkladateľov tohto návrhu zákona k zákonu o pozemkových spoločenstvách naprieč politickým spektrom požiadať a poprosiť o podporu, aby sme dokázali, že vieme sa zastať našich pozemkových spoločenstiev aj zákonom, ktorý bude spĺňať aj požiadavky tohto, by som povedal, združenia, týchto účastníkov pozemkových spoločenstiev, ktoré nám tlmočili, a, žiaľ, neboli vypočutí. Takže ešte raz by som vás chcel poprosiť o podporu tohto zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Zsoltovi Simonovi.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 189 z 8. októbra 2013 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka, Jána Mičovského, Heleny Mezenskej a Mikuláša Hubu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je upravená v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. septembra 2013 č. 703 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pánovi spravodajcovi. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Chce sa niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa prihlásil jeden pán poslanec, ktorému zároveň dávam slovo.

    Nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca. Deväťdesiatsedmička, zákon o pozemkových spoločenstvách, platí od 1. mája tohto roka. Nuž, spýtajme sa hneď v úvode, že či je to akási nespokojnosť poslancov, ktorí sa chcú zamestnávať zákonmi, ktoré v podstate sú akurát čerstvo schválené, a oni majú nejaké neuspokojené túžby stále do niečo vŕtať a vlastne to, čo bolo čerstvo podpísané, keď to tak povieme, ešte ani atrament na tom nezaschol a už to zase otvárať. Je to rozumné? Je to správne? Je to potrebné? Naozaj, na prvé a možno aj na druhé počutie sa môžme zhodnúť na tom, že takéto niečo by nemalo byť obvyklé, pretože to nesvedčí o tom, že naša práca je systematická, premyslená, a aj keď nikto nemá krištáľovú guľu, aby vedel dopredu povedať všetky okolnosti, ktoré jednotlivé zákony v živote postrehnú, ale aby takéto niečo bolo považované za bežné. Určite to nie je bežné a ja si myslím, že treba sa nám aj nad týmto momentom, že otvárame deväťdesiatsedmičku, ktorá bola tohto roku za pomerne zaujímavej diskusie, z našej strany aj nesúhlasnej, prijatá, opäť otvárať a navrhovať doplňujúce a pozmeňujúce návrhy o týchto pozemkových spoločenstvách. K zákonu, ktorý naozaj zaujíma tisícky obyvateľov Slovenska, zaujíma stovky členov urbariátov a pozemkových spoločenstiev.

    Nuž, keď tak trochu sa pozrieme na pôvodného tvorcu, cisárovnú Máriu Teréziu, ktorá v 18. storočí vlastne odštartovala systém urbariátu a pozemkových spoločenstiev, nuž, tak musíme s istou hanbou povedať, že jej trvácnosť a istá predvídavosť zákonov bola asi o niečo kvalitnejšia ako tá naša, pretože jej základné regule prežili stáročia, a ako sa zdá, tie naše regule neprežívajú, alebo máme pocit, niektorí poslanci, že by nemali prežívať ani niekoľko mesiacov.

    Chcem hneď v úvode povedať, že to nie je z našej strany, predkladateľov, akási túžba byť zaujímaví, nájsť si agendu a otvárať veci len kvôli tomu, aby boli otvorené. Pán poslanec Fecko už veľmi jasne povedal, že my v tejto chvíli reprezentujeme naozaj hlas ľudu, ktorí sú členmi pozemkových spoločenstiev. Reprezentujeme hlas ľudí, ktorí možno ešte, keď sme sa začiatkom roka zaoberali týmto zákonom, tak možno ani my sme nemali tú istotu, že či presne triafame správnym smerom a robíme tie potrebné kroky na to, aby sme zákon z dielne ministerstva pôdohospodárstva vylepšili spôsobom, ktorý považujeme za pomoc jeho funkčnosti. Ale život, možnože majster najväčší, ten ukázal, že naozaj veci, na ktoré sme upozorňovali s dobrým úmyslom, neboli nejaké odťažité, bočné alebo nepotrebné, ale boli to záležitosti, ktoré mali istú dávku predvídavosti.

    My sme mali rokovanie s pánom Ing. Vankom pred tým, ako sme predložili tento zákon, respektíve aj po tom, ako bol predložený. Pán Vanko je predseda združenia regionálnych vlastníkov neštátnych lesov na Slovensku, naozaj reprezentuje veľmi významnú časť majiteľov a užívateľov lesov. A povedal nám slová, ktoré nás na jednej strane potešili, na druhej strane zaväzujú a na druhej strane aj znepokojujú, pretože tušíme a predvídame osud nášho pokusu vstúpiť do deväťdesiatsedmičky z roku 2013, zákona o pozemkových spoločenstvách. Povedal asi nasledovné: ´Myslím, že ste mali dobrý odhad a dobrý nos. Išli ste správnym, potrebným smerom a ja by som veľmi potreboval, aby veci, ktoré navrhujete, aby boli schválené.´ Pán predseda, veď viete, aké asi sú tu zhruba možnosti. Snažili sme sa tieto veci riešiť a nie je tu celkom istota, že ich vyriešime.

    Padol návrh, že treba to prerokovať aj s našimi kolegami z vládneho zoskupenia. Pán Vanko sa na to podujal a my sme prehlásili bianko, ale férove, a boli by sme to určite dodržali, že naozaj v záujme schválenia tých najdôležitejších vecí, v tom poradí dôležitosti, v akom to aj pán poslanec Fecko spomenul, stiahneme tento pomerne rozsiahly a veľmi podrobne vyšpecifikovaný návrh zákona, tak ako pán poslanec Fecko sa ozaj s tým, predovšetkým on pohral do detailov, a predložíme ten redukovaný spoločný návrh spolu s vládnym zoskupením, aby sme teda nehovorili o tom, že či náš, či váš, ale aby to bol zákon tých, komu patrí. Teda tomu, komu by mal slúžiť, a to je, teda členom pozemkových spoločenstiev. Žiaľ, nepodarilo sa. Hodnotím to demokraticky. Nepodarilo. Možno sme mali byť lepší vyjednávači, možno bolo treba vynaložiť viac úsilia.

    Máme informácie, že v tejto podobe tých základných momentov zákon bude možnože predložený na budúcej schôdzi iným zoskupením. Ja osobne aj túto vec, ak to bude v záujme tejto veci, vítam. A prečo nie? Len trocha ma to mrzí. Pretože, viete, toto denné hranie sa o to, že či to predložia poslanci SMER-u, či Obyčajných, či spoločne? Tu každý deň nastávajú totižto škody z toho, že tento zákon nie je prijatý, respektíve že nie je prijatý v tej podobe, ktorú aj pán minister Jahnátek z tohto pultu povedal: ak máte pocit, že ste to trafili, a moji právnici mi to predložia, sám som si nie celkom istý, ale veľmi rád to podporím. A nechcem chytať pána ministra za slovo, lebo si to presne nepamätám, ale zjavne mal, tak ako už aj v iných prípadoch, snahu dať prednosť účelovosti alebo cieľu zákona a nie predkladateľom, ale aj v tomto prípade to nejak sa nepodarilo. Možno, že jedna vec je, čo sa povie tu, druhá vec, čo sa povie v tých našich poslaneckých kluboch. A aj keď tu sa má hovoriť, tu sa máme popasovať o svoje pravdy, zdá sa, že toto nie je to správne miesto na presadzovanie pravdy, respektíve že iba my, naivnejší, si myslíme, že tu môžme otvoriť diskusiu a viesť ju tak, aby sa veci pomohlo a že vlastne tu by sa malo prichádzať už s hotovými riešeniami a vlastne ani by rozprava nemusela byť. Dohodli sme, nebojte sa, kľudne zahlasujte a ušetríme čas v pléne.

    Ale poďme k tomu podstatnému, čo som naznačil. Tým, že nemáme tieto body, ktoré tu pán poslanec Fecko podrobne spomenul, a ak si dobre pamätáte, začal práve chýbajúcim predkupným právom, tak práve touto skutočnosťou vznikajú pre Slovensko, pre spoločníkov z pozemkových spoločenstiev a pre celú krajinu veľké škody.

    Možno si spomeniete, možno nie, ja som pred tými niekoľkými mesiacmi uvádzal svoj vstup do rozpravy k tomuto zákonu takou historkou. Som si pomohol pánom Schwarzom, cudzím štátnym príslušníkom niekde spoza Dunaja, ktorý má pomerne veľa peňazí, a celkom rád by ich investoval s rýchlou návratnosťou, a ktorý sa rozhodol pozrieť k nám na slovenskú krajinu, pozrieť sa do našich lesov a ktorý si vybral nejakú obec, nazval som ju vtedy Lehota, k tomu, aby sa pozrel do tejto obce, ako je to tam s tými lesmi. Zistil, že sú tam pekné lesy, že je tam veľké pozemkové spoločenstvo. A tak, šikovný to chlap, vybral si tento pán Schwarz pána Bieleho, jedného z podielnikov. Pán Biely nebol tak bohatý ako pán Schwarz, nebol problém ho presvedčiť, aby začal pre pána Schwarza skupovať podiely v pozemkových spoločenstvách nie priamo pre neho, ale tak v podstate pre seba, s tým, že ostatní členovia pozemkového spoločenstva sa o tom veľmi nedozvedeli. Až zrazu bolo tých podielov tak veľa, že z cudzieho štátneho príslušníka pána Schwarza sa stala postava, ktorá dokázala postaviť nový výbor, ktorý, čuduj sa svete, mal už celkom iné priority pri správe tohto pozemkového spoločenstva, ktorý sa rozhodol, že drevná hmota z tohto spoločenstva bude nasmerovaná do jeho krajiny za podmienok, ktoré sa zjavne nedali nazvať primeranými alebo pre pozemkové spoločenstvo výhodnými, čo teda není protizákonné, akurát je to možno neetické. Ale už tak trocha viac protizákonné bolo to, že tá drevná hmota nebola všetka vyťažená tak, ako vyťažená mala byť, že tam spôsobil svoj faktor aj ten moment, o ktorom budeme rozprávať ešte zajtra ráno pri inom zákone, a by som povedal, že možno veľmi otvorene a aj dosť príkro, že to, čo mala byť kalamita, kalamita celkom nebola.

    A v obci menom Lehota došlo k tomu, že vďaka možnosti neuznávať predkupné právo a neinformovať ostatných členov spoločenstva, čo sa deje v tomto zaujímavom, veľkom a na kvalitný les do tej chvíle celkom bohatom ešte spoločenstve, sa zrazu udiali tie vlastnícke zmeny, ktoré umožnili pánovi Schwarzovi ovládnuť spoločenstvo s vážnymi dopadmi na spôsob jeho práce, na obchodnú činnosť aj na etiku lesníckej práce.

    No, možno by sme mohli povedať, že je to nejaký výnimočný príklad, že si tu vymýšľam čosi, aby som zase nejakou historkou oživil suché čísla a výpočet, podrobný výpočet zmien, ktorý pán poslanec Fecko k tomuto zákonu predložil. Ale verte, že to tak nie je. Práve signály, ktoré dostávame, práve to, že to predkupné právo tak veľmi v tomto zákone chýba a že umožňuje, aby takáto činnosť sa nediala len medzi Schwarzom, pánom Bielym a jeho úmyslami pomôcť si tak, že sila peňazí pána Schwarza ho inšpirovala k tomu, aby takto zapracoval preňho, aby sa ostatní spoločníci nedozvedeli to, čo sa dozvedieť mali, že to je vec, ktorá je pomerne rozšírená.

    Veľmi často tu hovoríme o nejakých odhadoch. Ja sa domnievam, že nie je potrebné, aby som hovoril o tom, či to má rozšírenosť a množstvo následníkov v rozsahu 10, 20 alebo 70 percent. Podstatné je to, že takýto prípad ponúkol život a že je to veľká škoda, že takéto niečo je možné práve vďaka tomu predkupnému právu, ktoré tak veľmi chýba všetkým spoločníkom, ktorí to myslia so správou svojho majetku nie na dobu krátku, ale ktorí to myslia, že tak ako to ich predkovia zdedili od tých čias Márie Terézie, tak aj oni by svoje podiely veľmi radi zachovali v prospech práve toho, aby to bolo funkčné naďalej.

    Dostal som ešte pred chvíľočkou takú informáciu, že naozaj by sme sa mali porovnávať aj s niektorými krajinami, že či takýto výpredaj majetku je primeraný tomu, čo má byť základným cieľom správy pozemkov, či už sú súkromné alebo urbárske alebo hoc aj štátne. Že možno iní susedia za Dunajom, teraz konkrétne aj pomenujem, v Maďarskej republike sú pozemky vyhlásené za isté nepredajné dedičstvo, s ktorým sa nesmie hazardovať. A či my takto nepriamo nehazardujeme práve s dedičstvom, ktoré naši urbariártnici od tej Márie Terézie dostali na presne špecifikovaný účel a ktoré sa dostáva tam, kde by sa dostávať nemalo.

    K ďalším bodom, ktoré spomínal pán poslanec Fecko, ja sa vyjadrovať nebudem. Boli rovnako dôležité. My sme chceli, aby tam naozaj to drobenie majetku nebolo, podliehajúce tomu, aby v prípade lesných pozemkov to kleslo pod pol hektára. Zdôvodnil to dostatočne, takže nebudem sa k tomu vracať. A zakončím to tým, že bolo by veľmi dobré, že ak sa zhodol pán minister Jahnátek, že to môže byť vec, ktorú fakt treba riešiť, ak sa zhodli majitelia a členovia spoločenstiev reprezentovaných pánom Vankom, ak sme sa zhodli my, predkladatelia, že by sme im chceli pomôcť, nuž, tak by sa vari mohla zhodnúť aj celá snemovňa na tom, že aspoň niektoré časti, ktoré navrhujeme v rámci otvorenia zákona 97, sú natoľko akútne a aktuálne a potrebné, že by sme ich mohli ešte na tejto schôdzi schváliť.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky. Vyhlasujem teda zároveň všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Takže na záver, ešte raz by som chcel apelovať, aby sme to urobili, aby to bolo nadrezortné a nadstranícke. Viem, že asi veľkú šancu nemáme, ale nádej zomiera posledná. Tak ako mi to rokovací poriadok dodržuje, teda prikazuje a umožňuje, každý polrok to budeme dávať znovu, aby ľudia videli, že to, čo je pre vec, by malo byť pre vec stále, aby sa tá anomália z tohto zákona dostala preč a spoločenstvá, aby mohli dýchať normálnym slovenským tepom, životom pozemkových spoločenstiev.

    Takže ešte raz by som vás chcel poprosiť o podporu tohto zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    O slovo požiadal aj pán spravodajca.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dovoľte, aby som ako spravodajca na záver zaujal stanovisko k tomu, čo odznelo v rozprave. Musím povedať, že nie všetky údaje, ktoré tu odzneli, skutočne obstoja.

    Je pravdou, že na Slovensku aj tento zákon má históriu, ktorý sa datuje do vzniku pozemkového práva, ktoré založila Mária Terézia. Od uhorského práva ale, ktoré sa uplatňuje, už upustili aj v samotnom Maďarsku, ale na Slovensku, nech sa čerti ženia, aj tak to bude uhorské právo. I keď každý Slovák Maďara nechce ani vidieť, ale uhorské právo, toho sa nevzdá, lebo to je sväté.

    Je treba povedať, že s tým drobením nie je to také jednoduché, že je to možné obmedziť, pretože každý, voči komu sa obmedzí jeho vlastníctvo, existuje nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že to nie je v súlade s ústavou. To znamená, že to drobenie neobstojí. Ale navrhovateľom by som chcel dať do pozornosti iný fakt, a síce nie je pravda, že najväčším nepriateľom je zákaz alebo vypustenie predkupného práva. Pretože predkupné právo sa dá veľmi inteligentne obísť, ako sa to obchádzalo v minulosti a obchádza sa aj dnes, a to je darovaním. Lebo keď komukoľvek darujete aj mimo spoločenstva, na to sa zákon, alebo pozemkové právo, teda pozemkové spoločenstvo nepamätalo doteraz. Takže keď je treba riešiť, tak je treba riešiť nie v prvom rade, nielen zákon o pozemkových spoločenstvách, ale vôbec Občiansky zákonník Slovenska ako taký, ktorý rieši dedenie, prevod vlastníctva, aby som povedal skrátene, pozemkové právo ako také. Nielen jednu časť z toho, ktorá je vytrhnutá.

    Dnes, keď už má, platí nový zákon a treba zakladať nové pozemkové spoločenstvá aj v zmysle tohto zákona, je oveľa väčším problémom, že výmysel vládnej strany SMER nefunguje. Výmysel menom ESO. Keď lesné úrady pod ESO-m dnes vydávajú oznámenia, že nevydáme rozhodnutie, lebo nemáme spisovú značku, a pritom tento proces už môžme datovať niekedy od augusta, od septembra, a lesné úrady nekonajú, tak, kolegovia, keby bola tá možnosť, že to prejde, tak ja by som navrhoval, aby sme riešili aj v pozemkových spoločenstvách lehoty na vydávanie rozhodnutí, pretože to je dosť podstatné. Lebo lesné úrady, i keď vlastníci rozhodli, v súlade so zákonom, sa nemôžu dostať k svojmu majetku, lebo lesný úrad nekoná.

    Za ďalší fenomén, musím povedať, že keď už treba riešiť, tak ja by som určite riešil prevod podielu, ktorý spravuje Slovenský pozemkový fond v pozemkových spoločenstvách. Je to oveľa väčší problém ako predaj ktoréhokoľvek podielnika v urbáre, že to predá nejakému pánovi Schwarzovi, Bielemu alebo neviem komu, lebo je to rozhodnutie toho súkromného vlastníka, keď to predá, daruje, je to jeho, urobí si s ním, čo chce. Ale problém je v tom, keď štát svoj podiel, to, čo pán Mičovský nazval, že v Maďarsku je to, je to to cenné a ten klenot, ktorý si štát nechce pustiť, tak na Slovensku to vládny SMER do zákona dostal v podobe, že keď jeden z dvesto vlastníkov, spoluvlastníkov urbariátu príde s dobrou legitimáciou a bude sa uchádzať o to, aby mu pozemkový fond predal väčšinu podielu, ktorý spravuje v tom pozemkovom spoločenstve, tak on mu ho predá. Predá ho na desaťročnú splátku, nepotrebuje keš poriadne, dnes, hneď, a zmení celé vlastnícke a rozhodovacie právo v pozemkovom spoločenstve stokrát rýchlejšie a stokrát účinnejšie, ako keď to začne skupovať od malých vlastníkov. Lebo, keď to začnete skupovať od malých vlastníkov, na to, o tom sa dozvedia ostatní členovia, na to je možné, aby vedenie spoločenstva mohlo zareagovať, ale na to, aby ste vy nadobudli a nakúpili pôdu od Slovenského pozemkového fondu, nemusí nikto vedieť a kúpite z jednej chvíle na druhú oveľa viac, ako keď dva roky budete skupovať podiel.

    To znamená, že toto je ten prioritný problém, riešiť Slovenský pozemkový fond. Pokiaľ by to malo ísť týmto spôsobom, ja si myslím, že tento zákon je dobrý, ale tak ako všetky ostatné návrhy z opozície, aj táto je určená asi na zánik. A preto je treba aj z tohto miesta upozorniť na to, že zodpovednosť za stav a rozkrádanie, v úvodzovkách by som povedal, vlastníctva aj v pozemkových spoločenstvách, je zodpovedná sociálna demokratická, sociálna demokracia SMER, pretože toto je pre nich štandardné.

  • Reakcie z pléna.

  • Štandardné pre takúto politickú stranu je venovať sa tomu, čo chcú svoji investori, finančné skupiny, ktoré riadia toto celé, túto celú vládu, a nie to, čo chcú občania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Mali by sme pristúpiť k prvému čítaniu návrhov, návrhu poslanca Jozefa Viskupiča a Miroslava Kadúca o rokovacom poriadku. Požiadali, chcem vás požiadať všeobecným súhlasom o presunutie tohto bodu po rokovaní zákona pána poslanca Brocku. Je všeobecný súhlas? Ďakujeme pekne.

    Pristúpime teda k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého, Jána Figeľa a Pavla Zajaca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 730. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 705.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Hudackému, aby predstavil zákon.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, zámerom predkladanej novely zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov je posilniť ochranu vlastníckych práv k poľnohospodárskym pozemkom vo vzťahu k právam nájomcov a tiež vytvoriť podmienky pre pružnejší trh s nájmom poľnohospodárskych pozemkov.

    Súčasná zákonná konštrukcia vzťahu týchto dvoch práv predstavuje výrazný zásah do slobodného výkonu vlastníckych práv. Podľa platnej právnej konštrukcie sa môže nájomný vzťah dohodnutý na dobu určitú ukončiť po uplynutí tejto doby len v prípade, ak prenajímateľ, ktorý je spravidla vlastníkom prenajatého pozemku, vykoná zákonom predpísaný právny úkon. Ak vlastník pozemku zostane nečinný, nájomná zmluva sa automaticky obnovuje na čas maximálneho obdobia určeného pre, na nájom poľnohospodárskeho pozemku, ktorý zákon predĺžil na 25 rokov. V praxi to znamená, že ak vlastníci poľnohospodárskych pozemkov opomenú vykonať príslušný právny úkon, napríklad preto, lebo o tejto absurdnej podmienke nevedia, tak sa takmer na obdobie jednej generácie nedostanú k plnému výkonu svojich vlastníckych práv. Nájomný vzťah je touto úpravou chránený na úkor štandardného slobodného výkonu vlastníckych práv. Ani špecifiká poľnohospodárskej výroby by nemali byť dôvodom na to, aby deformovali základné inštitúty civilného práva, akými sú vlastnícke a nájomné práva a ich vzájomný vzťah. Vlastník by nemal prísť o možnosť uplatňovať svoje vlastnícke práva len preto, lebo nesplní nejakú veľmi špecifickú administratívnu povinnosť.

    Podstatnou náležitosťou nájomného vzťahu by mala byť jeho dočasnosť. Keďže však zákon v súčasnom znení ustanovuje maximálny čas, na ktorý možno nájomnú zmluvu uzavrieť, až na 25 rokov a zároveň umožňuje, aby sa pri nečinnosti vlastníka po uplynutí doby, na ktorú bola dohodnutá nájomná zmluva, nájom predlžoval automaticky na túto maximálnu 25-ročnú dobu, z hľadiska dĺžky aktívneho života človeka sa táto podstatná náležitosť nájomného vzťahu, a teda jeho dočasnosť, stáva celkom problematickou.

    Predložený návrh právnej úpravy mení túto zákonnú konštrukciu a s prihliadaním na osobitosti poľnohospodárskej výroby ju približuje základným princípom civilného práva. Vracia sa k pôvodnej dĺžke maximálneho obdobia nájmu pozemku na poľnohospodárske účely, uzavretého na určitý čas, ktorá bola stanovená na 15 rokov, a ruší automaticky obnovenie nájomnej zmluvy s maximálnou lehotou v prípade nečinnosti vlastníka. Vytvára tak režim štandardnej nájomnej zmluvy, tak ako ju pozná civilné právo. Ustanovuje, že nájom pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku dohodnutý na dobu určitú sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal. Pre konkrétny vzťah medzi konkrétnymi, medzi konkrétnym prenajímateľom, spravidla vlastníkom, a konkrétnym nájomcom ponecháva priestor, aby sa dohodli aj inak. Znamená to, že ak to vlastníkovi neprekáža, môže sa s nájomcom dohodnúť aj na nejakom režime automatického obnovovania nájomnej zmluvy. Princíp zmluvnej slobody to pripúšťa.

    Predložená novela upresňuje aj vzťah nájomcu a nového vlastníka pozemku. V princípe tu civilné právo chráni nájomcu, t. j. v prípade zmeny vlastníctva zostávajú nájomné vzťahy nedotknuté. Je to spravodlivá požiadavka, pretože nájomca počíta s tým, že bude pozemok užívať počas obdobia, na ktoré sa s prenajímateľom, predchádzajúcim vlastníkom, dohodol, a preto mohol do pozemku investovať a očakávať, že ovocie týchto investícií sa dostaví len, ak bude mať pozemok v nájme po celé dojednané obdobie. Výnimkou z tohto princípu je prípad, ak nový vlastník o nájomnom vzťahu v čase, keď pozemok nadobudol, nevedel a ani nemohol vedieť. Ani v takomto prípade sa však nájomný vzťah neskončí automaticky, ale vlastník má do troch mesiacov možnosť nájomnú zmluvu vypovedať.

    Ako som uviedol na začiatku, druhým dôvodom na predloženie tejto novely je spružniť trh s nájmom poľnohospodárskej pôdy v súvislosti s rozvojom podnikania na pôde a teda s rozvojom malých fariem. Súčasná dikcia zákona skôr napomáha väčším agropodnikom, ktoré majú snahu prenajímať pozemky na dlhšie obdobie za rovnakých podmienok, často postupom času nevýhodných pre majiteľov týchto pozemkov. Malí farmári sa preto len ťažko dostávajú k možnosti prenajať si pozemky a tak rozvíjať svoje farmy.

    Tento faktor je dôležitý aj z pohľadu rozvoja rodinných fariem v rámci nového, teda v rámci návrhu zákona o rodinnom podnikaní, ktorý som predkladal do tejto schôdze Národnej rady.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, ani na životné prostredie.

    Chcem vás požiadať, vážení kolegovia, o podporu tohto návrhu.

    Ďakujem pekne za poskytnutie mi tohto času. Ďakujem.

  • Nech sa páči, rado sa stalo, pán poslanec.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Petrovi Muránskemu.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, tak predsa. Dovoľte, kolegovia, výbor ma, ma zaradil ako spravodajcu, spoločného, k návrhu poslancov Jána Hudackého, Jána Figeľa a Pavla Zajaca o vydaní zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov.

    Uvedený návrh, konštatujem, bol doručený poslancom v stanovenej lehote. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti v zmysle zákona o rokovacom poriadku. Ako spravodajca konštatujem a odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Ďalej navrhujeme, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory, ústavnoprávny a pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, s tým, že za gestorský výbor navrhujem výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam ďalej, aby tieto výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní.

    Môžte otvoriť rozpravu, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky, pán poslanec Galko a pán poslanec Fecko z klubu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.

    A dávam slovo prvému prihlásenému rečníkovi pánovi Galkovi.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené, vážení kolegovia, len pár krátkych poznámok. Hneď na úvod chcem povedať, že poslanci strany SaS tento návrh zákona skupiny poslancov nepodporia. Zákon je totiž navrhnutý tak, že sa polepší prenajímateľom pôdy a pohorší sa nájomcom. V stave, keď je obrovské množstvo pôdy napísaných na vlastníkov s neznámym miestom pobytu alebo takých, čo sú už dávno mŕtvi, predsa nemôžeme automaticky rušiť nájomné zmluvy po uplynutí ich platnosti! Pretože čo bude potom? Zanikne povinnosť užívateľa voči majiteľovi, alebo ako si to autori návrhu predstavujú? Ako bude napríklad prenajímateľ investovať do pozemku, keď nebude mať istotu napríklad ďalších desať rokov? Bude využívať pozemok bez zmluvy s rizikom, že môže mu byť tento kedykoľvek odobratý a on bude odtiaľ vyhnaný?

    Mimochodom, väčšina nájomných zmlúv je uzatvorená na 10 rokov, teda nie na 25, ako je uvedené v dôvodovej správe. Dvadsaťpäť je povolená maximálna doba, ale väčšina je uzatvorená len na desať rokov. Desať rokov je tak akurát, aby sa podniky nezbláznili s papierovaním. Vieme si predstaviť napríklad skrátenie tejto maximálnej 25-ročnej lehoty, ale len pri prolongácii. A to by riešilo problém, o ktorom sa v návrhu píše.

    Nevidím ale dôvod skracovať lehotu pri uzatváraní samotnej nájomnej zmluvy. Súčasné znenie je, pozemok sa nájomcovi na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku prenajíma najmenej na päť rokov. Ak zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely je uzavretá na určitý čas, čas nájmu je najviac 25 rokov. Nevidíme dôvod, prečo by vlastník nemohol podpísať nájomnú zmluvu aj na 25 rokov. Z akého dôvodu chceme vlastníka obmedzovať? Argument v dôvodovej správe, že je to doba, tamer, temer, pardon, takmer jednej generácie, je neodôvodnený a nezakladá dôvod na obmedzovanie práv vlastníka nakladať so svojím majetkom. To by sme mu mohli zakázať majetok aj predať, aby zostal jeho dedičom.

    Problematicky je riešená aj časť týkajúca sa upresnenia vzťahu nájomcu a nového vlastníka pozemku. Navrhuje sa, že v prípade zmeny vlastníctva zostávajú nájomné vzťahy nedotknuté, čo je v poriadku, avšak výnimkou z tohto princípu má byť prípad, ak nový vlastník o nájomnom vzťahu v čase, keď pozemok nadobudol, nevedel a ani nemohol vedieť. V takomto prípade sa nájomný vzťah nemá skončiť automaticky, ale vlastník má do troch mesiacov možnosť nájomnú zmluvu vypovedať. To je diskutabilná až neprijateľná a zároveň zneužiteľná podmienka, pretože nájomca by predsa nemal trpieť za to, že vlastník pozemku úmyselne zatají nájomný vzťah a predá svoj pozemok novému majiteľovi. Nehovoriac o tom, že by to majiteľ pozemku mohol spraviť aj zo špekulatívnych dôvodov po dohode s novým majiteľom pozemku. Prevod pozemku by sa takto mohol stať pohodlnou metódou pre vlastníka skončiť dohodnutý nájomný vzťah uzavretý na dobu určitú predčasne.

    Podľa mňa súčasná úprava je v poriadku a neodporúčam ju meniť. Z akého dôvodu by malo byť právo nového vlastníka, ktorý kúpil pozemok, na ktorý bola právoplatne uzatvorená nájomná zmluva a nájomca si všetky povinnosti plnil, aby nový vlastník bez dôvodu zmluvu vypovedal?!

    Vezmime si paralelu s inou situáciou, napríklad pri predaji spoločnosti alebo vlastníka budovy s bytmi. Ak si nájomca plní povinnosti, tak zmluva je platná aj pri zmene vlastníka a malo by to tak zostať. Taktiež formulácia, že, citujem, "ak nemal nový vlastník pozemku rozumný dôvod pochybovať, že kupuje pozemok, ktorý nie je prenajatý", takéto formulácie sú nejasné a v aplikačnej praxi by prinášali nejednotný výklad. Ono vôbec celá táto novela je vytrhnutá z kontextu príliš komplikovaných majetkových vzťahov pri vlastníctve pôdy u nás. Treba začať robením poriadku na začiatku tohto legislatívneho chaosu, ktorý máme, a nie na konci. Pretože teraz sa určitá vec vytrhne z kontextu, zvýhodnia sa majitelia pozemkov, nabudúce sa vytrhne zasa iná, zvýhodnia sa nájomcovia. Takto sa to riešiť jednoducho nedá, pretože to je nesprávne.

    Treba, ľudovo povedané, upratať kataster a takisto treba upratať register obyvateľstva, aby sme vedeli, kto je mŕtvy, kto je živý, kto je koho dedič, kto kde býva a podobne. Lenže toto je more práce a nikomu sa do toho nechce. Je to úloha pre vládu, respektíve príslušné ministerstvá, ktoré majú na takéto "upratanie" a na komplexnú zmenu zodpovedajúci aparát.

    To by sa ale náš minister pôdohospodárstva nemohol venovať naháňaniu potkanov po hypermarketoch a PR tlačeným besedám o skysnutom mlieku, alebo by sa nemohol venovať obsadzovaniu lukratívnych štátnych pozícií pre svoju široko rozvetvenú rodinu. Alebo minister vnútra, pod ktorého register obyvateľstva patrí, by sa musel prestať venovať primárne kšeftom pri verejných obstarávaniach, výzbroji a výstroji pre policajtov, ale musel by sa venovať radšej niečomu užitočnému. No, ale to bola len taká vsuvka, lebo to je o inom. A navyše, ani oni tam nebudú večne, že áno? Neodpustil som si, keď som vás tu ešte dvoch videl.

    Zhrnuté, podčiarknuté, takto koncipovaný a z kontextu vytrhnutý návrh zákona nie je podľa nás systémový a poslanci za stranu SaS ho nepodporia.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vaše vystúpenie, pán poslanec, reagujú dvaja páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Halúz.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega, v podstate, až na tú vsuvku, s vami súhlasím a rád by som doplnil len toľko, že toto je asi jeden z tých návrhov zákonov, ako váš kolega Mihál minule hovoril, že každý by mal predkladať taký návrh zákona, keď je aj v opozícii, aby si ho vedel obstáť, aj keď bude vo vláde. Takže asi toľko.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Galko, dovoľ, aby som nesúhlasil s tvojím názorom, že tento návrh zákona je zlý a škodný. Musím povedať, že riešenie, že maximálna doba prenájmu 15 rokov bola zavedená v roku 2003 s možnosťou prolongácie. To znamená, že keď vlastník po 14-ch rokoch dospel k názoru, že to potrebuje zmeniť, tak mal túto možnosť. Táto možnosť bola posunutá na 25 rokov. To znamená, že keď dneska priemerný nájom je 10 rokov, tak podľa, po tejto novele, keď sa nájmy budú oprašovať alebo nanovo zadefinovať, tak priemerná doba bude 20 rokov alebo 25. Zavedenie 25 rokov je znehodnotenie vlastníctva vlastníkov pôdy. Pretože kto kúpi pôdu na Slovensku a kto je ochotný za to zaplatiť, keď 25 rokov sa na to bude pozerať a nemôže sa toho ani dotknúť? Nemôže dať ani výpoveď, lebo to bude mať v zmluve. To sa znehodnotí. Preto je to choré.

    Viete, komu to pomáha? Ja vám to poviem. Tento návrh zákona je šitý na bývalých Mečiarových privatizérov štátnych majetkov. Na tých, ktorí chcú predať podnik, a nemá to žiadnu cenu, lebo za tie stavby im nikto nechce zaplatiť. Najcennejšia pre nich je pôda, ktorú si zabezpečia zmluvami na 20 rokov. Nepotrebujete kúpiť pôdu, investovať do toho kopec peňazí, od vlastníkov to kúpiť, ale kúpite si firmu, ktorá má prenajatú pôdu na 25 rokov. Toto je problém a toto som kritizoval aj vtedy, keď samotný zákon zmenili do tejto podoby vládni poslanci za SMER. Toto je ten skutočný problém. Všetko ostatné je diskutabilné, ale toto je skutočný problém. To, že budú mať, budú na tom zarábať bývalí privatizéri na vašej pôde, na mojej pôde, na druhej, to, čo majú prenajaté od jednoduchých vlastníkov. A to je problém. A preto ja tento zákon podporím.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Galko, ako reakcia na faktické poznámky.

  • No. Ďakujem pekne. Neviem, kolega Simon, podľa mňa sa nerozumieme. Tá doba 25 rokov je maximálna doba. Dvadsaťpäť rokov, nikto nikoho nenúti, aby keď uzatvára tú nájomnú zmluvu, aby to uzavrel na 25 rokov. Lebo podľa toho, čo ty hovoríš, tak potom aj 15 rokov je zlé. Potom aj pätnásť rokov je zlé. Ja nevidím v tom nijaký rozdiel. Čiže tam je stanovená maximálna doba 25 rokov a minimálna je 5 rokov. Ja v tom nevidím žiaden problém. Možnože sa nechápeme, vieme si to potom vysvetliť ešte nejak podrobnejšie.

    Ale kolegovi, zabudol som to meno, pán Halúz, dobre hovorím, by som rád povedal, že, viete, ja som sa obával, že sa dostávame sa do situácie, že budeme hlasovať spolu so SMER-om. A už sa tu stala jedenkrát taká nepríjemná vec, že jeden váš kolega, ten, čo teraz v Nitre je zodpovedný za to, že tam bielia všelijaké informácie v zdravotnej dokumentácii a tak ďalej, tak on pochválil môjho kolegu Jozefa Mihála. Ja by som sa nikdy nechcel dožiť toho, že ma budú smeráci chváliť. A to bol dôvod, prečo som tam vložil tú politickú vsuvku. Takže vidím, že to splnilo svoj účel a tým pádom som s mojím príhovorom, ktorý som si pripravil, spokojný.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Páni poslanci, vzhľadom k tomu, že už je 19.00 hodín, je do rozpravy prihlásený ešte jeden pán poslanec, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pravdepodobne budeme o ňom rokovať až ako o štvrtom bode, pretože máme predsunuté tri body.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.