• Vážená pani poslankyňa, páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovaní o ospravedlnenie požiadali Ladislav Adreánsky, Milan Géci, Ján Hudacký, Igor Choma, Vladimír Jánoš, Róbert Madej a Pavol Zajac.

    Podľa odsúhlaseného programu teraz pristúpime k druhému čítaniu o návrhu poslancov Tibora Bastrnáka, Bélu Bugára, Jozséfa Nagya na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona je pod tlačou č. 575. Spoločná správa výborov má označenie 575a. Teraz teda dávam slovo poslancovi pánovi Tiborovi Bastrnákovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bastrnáka, Bélu Bugára a Józsefa Nagya na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 575.

  • Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som odôvodnil návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon 577 o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

    Novela zákona reaguje na množiace sa sťažnosti pacientov ohľadom prednostného poskytnutia ambulantnej starostlivosti, podľa ktorého niektorí lekári zneužívajú možnosť prednostného vyšetrenia a pacienti slabších sociálnych skupín sú znevýhodnení a predlžuje sa im čakanie na ošetrenie u príslušného lekára. Preto táto novela zavádza určitú reguláciu prednostného vyšetrenia v prvom rade tým, že dáva povinnosť lekárovi, aby doba na prednostné vyšetrenie bola schválená samosprávnym krajom, nezasahuje do dĺžky prednostných vyšetrovacích hodín a naďalej ponecháva samosprávnym krajom, aby rozhodovali o výške doplatku za prednostné vyšetrenie. Ale na druhej strane dáva za povinnosť, aby medzi dobami na prednostné vyšetrenie boli vyhradené minimálne dve hodiny na riadnu ordináciu, aby aj pacienti nevyužívajúci prednostné vyšetrenie mohli byť v riadnom čase ošetrení.

    Musím povedať, že tento zákon vznikol, alebo finál tohto zákona vznikol tak, že sme spolupracovali s ministerstvom zdravotníctva, aj s legislatívou Národnej rady, ktorým ďakujem za tú finalizáciu. Samozrejme, boli tam legislatívno-technické opravy a ešte sa upravilo to, že bude tam prechodné obdobie, dokedy lekári a samosprávny kraj v spolupráci musia tieto veci dať do poriadku. Myslím, že týmto tento zákon bude vylepšený.

    Chcem ešte povedať to, že behom tohto obdobia sme sa stretli s dvomi takými zásadnými pripomienkami zo strany pacientov. Hlavne to, že prečo ponechávame samosprávnemu kraju, aby sa rozhodol o výške doplatku, ale ja si myslím, že je to úplne správne, lebo poslanci samosprávnych krajov sú bližšie k občanom ako my. My máme formulovať tie mantinely a zákon. A tí ľudia, ktorí sú tam pri ľuďoch, tak tí by mali rozhodovať o tom, či tu bude nula, euro alebo desať eur. Samozrejme sú rôzne filozofie, že ako to nastaviť. O tom musia rozhodovať naďalej poslanci v samosprávnych krajoch.

    Na druhej strane zo strany lekárov sme tiež dostali nejaké pripomienky. Keby som chcel byť kritický, tak by som povedal, že trafili sme s týmto zákonom alebo s touto novelou klinec po hlave. Ale skôr by som chcel tu povedať pozitívnejšie a väčšinou preto nás kritizovali, lebo pravdepodobne neprečítali úplne presne tento zákon kvôli tomu, lebo v tomto zákone nič nie je také, čo by menil ich práva alebo povinnosti. Naďalej môžu, môžu robiť prednostné vyšetrenie, naďalej oni určia tie hodiny, ktoré budú vyšetriť pacientov prednostne, takže nevidím tu žiadny zásah do ich práv. Aj sme dávali pozor na to, aby sme to tu nerobili. Samozrejme, v žiadnom prípade nezasahujeme do práv pacientov, ktorí naďalej môžu sa rozhodnúť, či chcú alebo nechcú využívať prednostné vyšetrenie.

    Potom v rozprave by som chcel vystúpiť, lebo mám ešte tu jeden pozmeňovák, ktorý konkretizuje tento zákon. A poprosím vás o podporu tohto zákona. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči zaujať miesto pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre zdravotníctvo pánovi poslancovi Viliamovi Novotnému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a odôvodnil návrh i stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán navrhovateľ, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som uviedol spoločnú správu výborov. V spoločnej správe výborov k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bastrnáka, Bélu Bugára a Józsefa Nagya na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 575a.

    Národná rada Slovenskej republiky rozhodla, že uvedený návrh prerokuje v druhom čítaní a prideľuje návrh na prerokovanie dvom výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, ktorý bol aj gestorským výborom. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancom, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelení podľa § 75 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Ústavnoprávny výbor prerokoval predložený návrh 9. októbra 2013. Súhlasil s návrhom s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval návrh 15. októbra 2013. Súhlasil s návrhom s pripomienkami. Súčasne Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo rokoval ako gestorský výbor a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh zákona schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    V časti IV. sú obsiahnuté pripomienky k návrhu zákona. Gestorský výbor navrhol hlasovať o bodoch 1 až 5 zo spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Pán podpredseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu v druhom čítaní.

  • Ďakujem pekne. Otváram rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teda pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nech sa páči Tibor Bastrnák, Viliam Novotný. Ešte niekto? Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Takže dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh Tibora Bastrnáka k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bastrnáka, Bélu Bugára a Józsefa Nagya na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 575.

    Za čl. I. sa vkladajú nové čl. II. a III., ktoré znejú: "Čl. II. Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 82/2005 Z.z., č. 350/2005 Z.z., č. 538/2005 Z.z., č. 660/2005 Z.z., č. 282/2006 Z.z., č. 518/2007 Z.z., č. 662/2007 Z.z., č. 489/2008 Z.z., č. 192/2009 Z.z., č. 345/2009 Z.z., č. 132/2010 Z.z., č. 133/2010 Z.z., č. 34/2011 Z.z., č. 172/2011 Z.z., č. 313/2012 Z. z., č. 345/2012 Z. z., zákona č. 41/2013 Z. z., zákon č. 153/2013 Z. z., zákon č. 160/2013 Z. z. a zákon č. 220/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    "V § 46 ods. 1 písm. m) sa za slová "ordinačné hodiny" vkladajú slová "vrátane ordinačných hodín vyhradených na prednostné poskytnutie zdravotnej starostlivosti 53b)." Poznámka pod čiarou, odkaz 53b) znie: "53b) § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z. z. v znení zákona číslo, z tohto roku.

    Článok III. Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti zdravotníckych pracovníkov v stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 720/2004 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z. a zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 527/2006 Z. z, zákona č. 673/2006 Z. z., zákona č. 272/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 464/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 284/2008 Z. z., zákona č. 447/2008 Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z., zákona č. 560/2008 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z, zákona č. 214/2009 Z. z., zákona č. 8/2010 Z. z., zákona č. 133/2010 Z. z., zákona č. 34/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 390/2011 Z. z., zákona č. 512/2011 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 5/2012 Z. z., zákona č. 185/2012 Z. z., zákona č. 313/2012 Z. z., zákona č. 324/2012 Z. z., zákona č. 41/2013 Z. z., zákona č. 153/2013 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z. a zákona č. 220/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    Bod 1. V § 79 ods. 1 písm. za) sa za slová, a, písmena a) sa za slová "samosprávnym krajom" vkladajú slová "s osobitným vyznačením ordinačných hodín vyhradených na prednostné poskytnutie zdravotnej starostlivosti 55ba)".

    Poznámka pod čiarou k odkazu 55ba znie:

    "55ba) § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z. z. v znení zákona terajšieho z roku 2013 Z. z.".

    Bod 2. Za § 102o sa vkladá § 102oa, ktorý vrátane nadpisu znie: "§102oa

    Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. decembra 2013.

    Poskytovateľ ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorého ordinačné hodiny nie sú v súlade s právnymi predpismi účinnými od 1. decembra 2013", a tu chcem vás požiadať, aby ste opravili, lebo bol tam preklep, takže "od 1. decembra 2013, je povinný požiadať samosprávny kraj o schválenie a potvrdenie ordinačných hodín s osobitným vyznačením ordinačných hodín vyhradených na prednostné poskytnutie zdravotnej starostlivosti najneskôr do 31. januára 2014. Takýto poskytovateľ je oprávnený prednostne poskytovať zdravotnú starostlivosť vo vyhradených ordinačných hodinách, ktoré neboli schválené a potvrdené samosprávnym krajom, do schválenia a potvrdenia ordinačných hodín s osobitným vyznačením ordinačných hodín vyhradených na prednostné poskytnutie zdravotnej starostlivosti, najneskôr do 30. apríla 2014.".

    Čl. II. sa primerane prečísluje.

    V súvislosti s vložením nových článkov sa vykoná legislatívno-technická úprava názvu zákona. V súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom vynímam bod 4 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem, ďalším a posledným prihláseným do rozpravy je Viliam Novotný. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán navrhovateľ, vážené dámy, vážení páni, ja budem veľmi stručný vo svojom vystúpení. Rád by som povedal tri myšlienky k tomuto poslaneckému návrhu zákona. Tá prvá vec, ktorú tu treba možno podčiarknuť je, že je to užitočný a potrebný návrh zákona. Som veľmi rád, že aj v prvom čítaní dostal podporu naprieč celou snemovňou aj politickým spektrom. Som rád, že dostal podporu aj vo výbore pre zdravotníctvo a nádejám sa, že dnes o jedenástej dostane znovu podporu naprieč celou snemovňou. Je to užitočný návrh zákona a poviem, prečo to tak vnímam. Lebo posilňuje nárok pacienta.

    Je to téma, o ktorej možno v zdravotníctve ešte nehovoríme tak veľa, ale budeme musieť o nej hovoriť stále viacej. Som lekár, ale úprimne sa priznám, že naše zdravotníctvo je prolekársky orientované. Pán doktor je ten, ktorý rozhoduje, pán doktor je ten, ktorý povie všetko a pacient je ten, ktorý chodí od dverí k dverám. To je jeho úloha, byť trpezlivým, čakať a len sa nejak dostane niekedy na poradie a pán doktor povie, kedy.

    Nemyslím si, že je to model, ktorý by, na ktorý by sme mali byť nejak mimoriadne hrdí a práve naopak, rastúce nároky a práva pacientov, ale aj také uvedomenie si u pacientov toho, že oni si platia zdravotné poistenie a teda platia veľa peňazí a veľa aj doplácajú v hotovosti v slovenskom zdravotníctve, vedie k tomu, že tí pacienti stále viac chcú vedieť o svojej liečbe, stále viac si chcú vybrať svojho lekára, stále viac si chcú vybrať svoju nemocnicu, ale aj čas, kedy chcú prísť na vyšetrenie. Čiže to je v poriadku, že chcú prísť na vyšetrenie vtedy, kedy oni si zvolia, lebo im to vychádza, lebo majú veľa práce.

    Čiže, to, že máme nejaké prednostné ošetrenie je dobré, ale dobré je aj to, čo navrhuje kolega Bastrnák s kolegami z poslaneckého klubu MOST - HÍD, pretože, a to je tá druhá vec, čo chcem povedať, je, že nemôžme nikoho v zdravotníctve, ak ho poskytujeme na základe verejného zdravotného poistenia, ktoré je solidárne, nemôžme nikoho diskriminovať pre jeho sociálny status. Čiže, ak má niekto menej peňazí, nemôže sa dostať do situácie, keď poskytujeme zdravotnú starostlivosť z verejného zdravotného poistenia, že sa jednoducho nedostane na ošetrenie, lebo napríklad celé doobedie je vyhradené na prednostné ošetrenie. Čiže ináč povedané, ten, kto si vie doplatiť, tak ten je stále ošetrený a ten, kto si nevie doplatiť, sa na to ošetrenie nevie ani dostať.

    Myslím si, že návrh, ktorý priniesli poslanci do Národnej rady, reaguje aj na takúto situáciu, ktorá sa, bohužiaľ, v praxi vyskytovala a vyskytuje, niekedy, nehovorím, že v každej ambulancii a rieši to, aby samozrejme boli určené hodiny striktne, ktoré sú na prednostné ošetrenie, ale v doobedňajších hodinách boli minimálne dve hodiny určené aj pre pacientov, ktorí nejdú na prednostné ošetrenie, teda si nedoplácajú.

    A posledná, tretia poznámka, ktorú chcem povedať, je, sa dotýka poplatkov. Pán navrhovateľ to v úvodnom slove, teda povedal, že určenie poplatkov ponecháva na kompetencii samosprávnych krajov. Tomu ja rozumiem, to je aj logické, veď samosprávny kraj má lekára samosprávneho kraja, má zdravotnú komisiu, pozná situáciu, aj sociálnu situáciu, aj záujem pacientov o prednostné ošetrenie, čiže tomu ja rozumiem. Treba ale povedať veľmi úprimne, že keď som v 2010 roku s projektom Zdravé Slovensko prešiel, no, nechcem povedať, že všetky, lebo to by bolo trošku také nadnesené, ale veľkú väčšinu slovenských nemocníc a polikliník, rozprával som sa s pacientmi. A viete, na čo sa sťažovali najviac? Na poplatky, ktoré platia v zdravotníctve. Nechcem byť politický, ale konštatujem, že to bolo po štyroch rokoch vlády Roberta Fica, na konci prvého funkčného obdobia prvej vlády Roberta Fica, ale to nehovorím ako politickú kritiku, len konštatujem, že pacienti sa sťažovali na to, že na tej istej poliklinike u jedného pána doktora od nich pýtali za nejaký úkon 3 eurá a u iného pána doktora za tento úkon 3 eurá nepýtali, alebo pre zmenu pýtali 7. Teda oni sa, len logicky sa pýtali, že teda dobre, veď mi aj zaplatíme, keď treba, keď to už tak má byť, ale aké sú pravidlá, aké sú mantinely, prečo toľko, to naozaj mám platiť za podanie zlatých injekcií, hovorí pacientka, keď som reumatička, idem k pani doktorke a ona za každé podanie tej injekcie pýta odo mňa 2 eurá, ale moja suseda chodí k inej pani doktorke, tiež jej podáva tie injekcie a ona nepýta 2 eurá. Ako je to možné? Tu sú otázky, ktoré som bežne dostával. Takže hovorím o tom len preto, lebo tento problém tu na Slovensku je a budeme musieť s tými poplatkami urobiť poriadok.

    Dámy a páni, budeme ho musieť urobiť tu. Keď to necháme len na samosprávne kraje, obávam sa, že poriadok s tým veľmi neurobia. Kvitujem snahu, ktorú vykonalo ministerstvo zdravotníctvo za ministra Uhliarika, keď sa začali zbierať údaje, začo vlastne sa dnes platí a koľko sa dopláca v zdravotníctve v hotovosti u lekára. Kvitujem aj to, že aj ministerstvo pod vedením pani ministerky Zvolenskej pokračovalo v tejto snahe, viem, že lekári samosprávnych krajov znovu zasielali tie údaje. No, len, mali by sme zozbierať a urobiť analýzu a prejsť k nejakému reálnemu kroku. Obávam sa, že ten krok, ktorý urobila prvá vláda Roberta Fica, niekedy v roku 2006, že jednoducho len určila, že výška platieb za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti je nula, nič viac neurobila, len povedala, že je nula, je nedostačujúce. Pretože tu trošku funguje v praxi s posuvom, že čo nie je zakázané, je dovolené. Čiže keď nie je zakázané explicitne, že za to nemožno vyberať poplatok, tak sa za to poplatky vyberajú a tvorba cien je samovoľná, by som povedal, alebo nejaká taká, že odhadová. Mali by sme s tým, dámy a páni, urobiť poriadok a mal by to byť náš spoločný záujem.

    Poslednú vetu chcem povedať. Rozumiem tomu, že v zdravotníctve môžu existovať marginálne platby. Rozumiem tomu, že sa môže za niektoré služby niečo doplácať, ale mali by to byť nadštandardné služby a mali by byť stanovené pravidlá. Toto je úloha, ktorá nás čaká do budúcnosti. V tejto chvíli môžem, ale len povedať len to, že poslanecký návrh zákona rieši problém, ktorý máme na slovenskom zdravotníctve, problém, že na niektorých ambulanciách majú pacienti, ktorí nejdú na prednostné ošetrenie sa, v priebehu povedzme doobedňajších ordinačných hodín, vôbec dostať k pánovi doktorovi alebo pani doktorke. Myslím si, že toto opatrenie, ktoré navrhol, navrhli kolegovia poslanci z MOST - HÍD by mohlo napomôcť riešeniu tejto situácie a preto by som si aj ja vás dovolil poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca a spravodajcu sú dve faktické poznámky. Nech sa páči, Augustín Hambálek.

  • Ďakujem. Ja chcem povedať len toľko, že veľmi vítam, že sa začína robiť poriadok v tejto oblasti, lebo skutočne pri týchto prednostných ošetreniach je dosť značný chaos, hlavne u lekárov na poliklinikách, že človek, ktorý aj príde o šiestej, aby si v chvate zobral časenku, tak koľkokrát tam sedí štyri, päť hodín, lebo medzi tým prichádzajú pacienti, ktorí tvrdia, že sú prednostne objednaní a majú zaplatené.

    Začnem troška odzadu, pán kolega, nepostihol som dosť dobre, o akých poplatkoch hovoríš. Pokiaľ ide o poplatky za prednostné ošetrenie, tak ich schvaľuje samosprávny kraj a za nás môžem povedať, že ich aj tvrdo kontrolujeme, ale občania nie sú dosť dobre informovaní a môže sa stať, že niektorý doktor možno vyberá tak, druhý tak, ale my sa to snažíme vysvetľovať občanom, že je to podľa uznesenia samosprávneho kraja. U nás je to 9 eur pre všetkých. Ale pokiaľ ide o, o to stanovenie tých hodín prednostného ošetrenia, tu by bolo možno v budúcnosti dobré zadefinovať aj pojem, čo sú to ordinačné hodiny. Áno? Lebo ordinačné hodiny chápem, aspoň ja tak, že sú to hodiny, ktoré lekár venuje svojmu pacientovi. Ale teraz máme v praxi skúsenosť, že do tých ordinačných hodín započítava lekár všelijaké administratívne úkony a veci, ktoré s tým súvisia a veľakrát sa stane, že z toho ordinačného času denného, štyri hodiny venuje pacientovi, štyri hodiny nejakým iným prácam a potom sa stane, že keď tam ešte je prednostné ošetrenie, tak z tých normálnych pacientov veľa nemá šancu sa v tom danom dni dostať na to ošetrenie. Takže vítam tento návrh, ale myslím si, že bude treba v budúcnosti ho dopracovať ešte trošku hlbšie. Ďakujem.

  • Nech sa páči, Eva Horváthová.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja takisto tento zákon podporím. Podporili sme ho aj s členmi klubu OĽaNO aj v prvom čítaní, avšak priznám sa, že úplne v prvom momente, keď som si prečítala návrh zákona, ešte keď bol v prvom čítaní, som bola taká prekvapená z neho. Mne totižto nešlo do hlavy, ako vôbec niektorí lekári môžu takéto veci robiť. Pokiaľ ja mám skúsenosti z mne blízkemu okoliu, nezažila som takýto problém, že by, že by mali len, čo ja viem, v raňajších hodinách len tieto platené, platené, platených pacientov. Mne sa zdá absolútne scestné, keď lekár nedá, nenapíše na svoju ambulanciu oznam, že odvtedy dovtedy mám prednostných pacientov a zdá sa mi úplne až smutné, že musíme takýto zákon zavádzať, keď hovoríte, že toto ozaj problém je. Bola som z toho prekvapená, že by som, keď hovoríte aj vy, pán poslanec Novotný, že je to problém, chcela by som sa vás opýtať, že či viac sú to všeobecní lekári alebo špecialisti, či je to naprieč spektrom, lebo ja som takúto skúsenosť, priznám sa, nemala, hej, ale s tým, že sú preplnené ambulancie lekárov, že prídu tam ráno pacienti o šiestej, musia si zobrať nejaké lístočky, na rad prídu o jedenástej a sú povinní tam sedieť, toto mi príde ako úplne smutné. Nečudujem sa tým pacientom, že sú potom z toho deprimovaní, majú nedôveru k lekárom, plačú nad žalostným stavom zdravotníctva, keď takýmto spôsobom je to organizované.

    Ja si myslím, že v súčasnosti lekár by mal byť aj dobrý manažérom a sám, bez toho, aby mu to nejaký zákon kázal, by si mal vedieť upraviť tie ordinačné hodiny tak, aby tí pacienti v tej čakárni boli, boli spokojní, aby tam nemuseli čakať tri hodiny, ale ten systém sa dá veľmi ľahko nájsť, si myslím, aj bez toho, aby sme to upravovali v zákone. Obavám sa, že opäť sa zamotáme, prídu nejaké realizačné problémy aj s týmto možno návrhom zákona, zase to budeme nejakým spôsobom meniť, ešte viac sa bude komplikovať ten zákon, čiže skôr apelujem na to, aby sme možno nejako vplývali možno na tých lekárov, alebo nejakým iným spôsobom. Nie, nezdá sa mi celkom vhodné...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou na faktické, nech sa páči, Viliam Novotný.

  • Ďakujem pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali. Idem poporiadku odpovedať. Skôr sú to špecialisti, to je skôr skúsenosť. Nehovorím, že sa to môže nachádzať, alebo vyskytovať aj u niektorých všeobecných lekárov, ale skôr sledujeme u špecialistov tú skutočnosť, že pacient príde k špecialistovi, ako to popísal pán kolega. Ráno si zoberie o šiestej lístok, ale stále ho predbiehajú tí, ktorí idú na prednostné ošetrenia a čaká tam niekoľko hodín, čo zrejme nie je vhodné.

    Moja druhá poznámka k vaším faktickým je tá, že no, napriek tomu už trošku ustupujeme, musím povedať, lebo keď sa prvýkrát tento fenomén objavil v našej legislatíve, teda prednostné ošetrenie za platbu, výšku ktorej určí samosprávny kraj, tak sme vtedy hovorili o tom, že môžu to byť maximálne dve hodiny v priebehu ordinačných hodín. Nesmie v opačnom garde, že minimálne dve hodiny by mal určiť na neprednostné ošetrenie, teda pre tých pacientov, ktorí si nezaplatia za prednostné ošetrenie.

    A moja tretia poznámka je k tým platbám. To, že samosprávny kraj určuje výšku platby za prednostné ošetrenie, je v poriadku. To, že prvá vláda Roberta Fica rozhodla o tom, že platby za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v ambulancii a v nemocnici budú nula miesto 20 a 50 korún, je rozhodnutie, ktoré bolo urobené. Faktom ale je, že dnes sa v hotovosti v ambulanciách vyberajú od pacientov peniaze, alebo sú to peniaze za nadštandard, ktorý lekár povie, že je nadštandard, lebo ho nemáme zadefinovaný, alebo sú to peniaze za služby súvisiace s poskytovaním, ktoré lekár určí, že sú služby súvisiace, potrebujete vydať nejaké tlačivo, nejaký dokument a on povie, no tak toto, viete, to mi nikto nezaplatí, tak si musíte zaplatiť toľko a on to určí. Alebo sú to platby za služby, ktoré jednoducho určí pán...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • To bola vlastne záverečná faktická a záverečné vystúpenie. Chcem sa teraz spýtať pána navrhovateľa, nech sa páči, záverečné. Týmto, týmto uzatváram všeobecnú rozpravu a dávam slovo navrhovateľovi.

  • Ďakujem pekne. Nechcel som už teraz vystúpiť, ale pani poslankyňa Horváthová mala pravdu. Keď sme zistili tento stav a tak, ako aj pán poslanec Novotný tu hovoril, ako väčšina je to u špecialistov. Lebo pôvodne, aj teraz je to tak, že jedna štvrtina ordinačných hodín môže byť vyradených na prednostné vyšetrenie. To znamená, že z tých ôsmich minimálne dve. Ale robia to tak, bohužiaľ, niektorí lekári, že každú hodinu začínajú s tým, že začína prednostne vyšetrovať prvých pätnásť minút. U špecialistu sú aj také stavy, že vyšetrenie netrvá 15 minút, ale hodinu. Tým pádom len celý deň prednostne vyšetruje. A nemôžu sa tam dostať ľudia. A keď sme chceli to trošku regulovať, ako dávali sme pozor na to, aby sme nezasahovali do práv tých lekárov, lebo vieme dobre, že ako väčšina lekárov normálne využíva tie prednostné vyšetrenia, len sú aj takí, ktorí takto to zneužívajú, povedzme to takto, aj keď ich je menšina.

    Takže kvôli tomu sme zvolili tento spôsob. Samozrejme, vedeli by sme to tvrdšie a zasiahnuť, mali sme pripravené iné možnosti a hovorili sme aj to, že ako toto budeme monitorovať. Keď to nebude fungovať, naďalej budú takí, ktorí toto budú zneužívať, tak, bohužiaľ, pravdepodobne to musíme my regulovať, napríklad tým, že povieme, že prednostné vyšetrenie môže lekár vykonať len od siedmej do deviatej. A potom už nebude v tom chaos, ale na druhej strane, ako myslíme si, že ako s tým trošku obmedzujeme práva lekárov, lebo on najviac vie, ako tie ordinačné hodiny urobiť. Na druhej strane, aj do práv pacientov, lebo niektorí pacienti práve poobede chcú prednostne byť vyšetrení, lebo ráno, neviem, majú inú robotu.

    Takže budeme to sledovať naďalej. Dúfajme, že ako toto už je taký zdvihnutý prst pre tých lekárov, ktorí to nečestne robili a dúfam, že to pochopia, že sme tu všetci pre pacientov. Ďakujem veľmi pekne.

  • Žiada si záverečné slovo spravodajca? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz budeme pokračovať v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Je to tlač 648. Nech sa páči, pán minister Richter, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov, takisto spoločný spravodajca Ján Podmanický ako predseda výboru a za spravodajcu určený.

    Do rozpravy je ešte písomne prihlásený pán poslanec Rudolf Chmel. Je tu, takže, nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 648.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, pri čítaní návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi som dlhšie rozmýšľal nad tým, aký problém má tento zákon riešiť a prečo by sa mal ním zaoberať parlament v čase stúpajúcej nezamestnanosti, zostrovania sociálneho napätia a ani zďaleka nie ukončenej hospodárskej ekonomickej krízy. Z názvu zákona by sa dalo usudzovať, že má pomáhať ľuďom, žijúcim pod hranicou príjmu, ktorý táto krajina považuje za minimálny na prežitie.

    Podľa Ústavy Slovenskej republiky je zrejmé, že zákon by mal byť zhmotnením spoločenskej dohody o tom, že ľudia žijúci v našej krajine, presnejšie že ľudí žijúcich v našej krajine nenecháme umrieť kvôli biede, v ktorej žijú, bez ohľadu na to, či si stav núdze zavinili sami alebo nie. Asi som sa mýlil. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny prezentuje tento zákon predovšetkým, jemne povedané, ako nástroj prevýchovy Rómov. Tým je však, tá jeho interpretácia sa tým dostáva trošku nebezpečne blízko do polohy, ktorá ľudí rozdeľuje na základe rasovej, etnickej alebo inej príslušnosti.

    Na to, aby sme neskĺzli do polohy, kedy zákony budú vychádzať z takýchto predstáv, by som rád pripomenul, že problém sociálneho vylúčenia časti Rómov z trhu práce, v dôsledku čoho sú odkázaní na pomoc v hmotnej núdzi, je problém komplexný. Súvisí s viacerými v podstate dlhodobo známymi faktormi, s nízkou kvalifikáciou a dosiahnutým vzdelaním, s nedostatkom pracovných príležitostí v regiónoch, veď v niektorých obciach, kde máme stopercentnú nezamestnanosť medzi Rómami, máme 90-percentnú nezamestnanosť aj medzi ne Rómami, keďže jediný, kto má zamestnanie, je zvyčajne starosta a jeho administratívny personál. Avšak problém súvisí, prirodzene, aj s tradičnými predsudkami a diskrimináciou, ktoré ho dlhodobo zaťažujú a sú stále vďačnou a ešte vďačnejšou muníciou všetkých populistov, ľavých takisto ako pravých.

    Návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi teda nerieši problém komplexne. S aktivačnými prácami máme predsa skúsenosti už takmer desať rokov. Nič však zatiaľ nenasvedčuje tomu, že aktivácia, ktorú predpokladá takzvaný princíp zásluhovosti obsiahnutý v návrhu zákona, by prispela k zvýšeniu zamestnateľnosti Rómov. K zamestnávateľnosti by totiž iste väčšmi prispelo, keby sme týmto ľuďom poskytli skutočnú možnosť na získanie reálneho pracovného miesta. Alebo vychádzame z toho, že ak budeme stáť nad ľuďmi a nútiť ich pod hrozbou straty základnej dávky v hmotnej núdzi, teda tých 61,60 eur, že takto získajú pracovné návyky a umiestnia sa na trhu práce? To je predstava viac ako absurdná, navyše, ak zákon o službách zamestnanosti definuje pojem "menšie obecné práce" veľmi vágne.

    Pán minister, nebolo by teda žiaduce redefinovať a konkretizovať, o aké práce presne ide, aby sa ad absurdum nemohlo stať, že napríklad aj tehotná žena bude nútená fyzicky ťažko pracovať? Absurdné však zrejme je aj to, že zákon, ktorý nič nerieši, bude stáť Slovenskú republiku najmenej 9 mil. eur ročne. Pripomínam len na okraj, že predpokladaný počet koordinátorov, hovorí sa o čísle 840, by nestačil skoordinovať ani ľudí, ktorí sú už teraz na menších obecných prácach. Pán minister, koľko máme ľudí, na ktorých by padla povinnosť odpracovať základnú dávku, keď vieme, že poberateľov dávok v hmotnej núdzi je mnohonásobne viac, ako je počet ponúkaných menších obecných prác.

    Zdá sa, že jediní, ktorí týmto zákonom nateraz získajú zamestnanie, budú spomínaní 840 koordinátori a najchudobnejší budú ešte viac chudobnieť. Akú majú potom títo najchudobnejší z najchudobnejších uveriť, že štát je tu pre nich, že vytvára reálne podmienky pre ich rozvoj, keď ich návrhom tohto zákona vraciate ešte k nedôstojnejšiemu postaveniu, aké majú doteraz a zároveň neponúkate žiadne pozitívne riešenia na poli zamestnateľnosti či zvyšovania kvalifikácie.

    Aj napriek môjmu spochybneniu vynaloženia 9 mil. eur na koordinátorov, predsa len sa chcem, pán minister, spýtať, podľa akých kritérií budú títo ľudia vyberaní. A rovnako by som sa chcel spýtať, podľa akých kritérií budú koordinátori selektovať poberateľov dávky v hmotnej núdzi? Podľa čoho povedia: "Ten pôjde robiť a ten nie."? V tejto súvislosti sa tiež pýtam, čo konkrétne vyrieši odobratie 61,60 eur dávky v hmotnej núdzi? Nie je to siahnutie na dno ľudskej dôstojnosti tých najbiednejších?

    Je legitímne očakávať, že poberatelia pomoci prispejú k dobru svojej komunity a spoločnosti. Viem si napríklad predstaviť prácu v komunitných centrách, starostlivosť o deti, o seniorov a tak ďalej. Prečo najskôr nevytvoríme takýto priestor na báze dobrovoľnosti? Prečo hneď predpokladáme, že sa tejto možnosti ľudia nechopia? Veď napokon mimovládne organizácie, ktoré vedú komunitné centrá, hovoria o tom, že o participáciu v nich je zo strany chudobných Rómov veľký záujem. Prečo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny ešte nespustilo národný projekt komunitnej práce? Odpoveď, ktorá sa natíska, je zrejme jednoduchá. Pozitívne veci sa robia ťažko, ale dávky sa škrtajú ľahko. Predsa je jasné, že podmienky účasti na trhu práce nie sú rovnoprávne a dôsledkom býva, že tí, ktorí nemajú šance na dobré príležitosti, rezignujú. Na druhej strane väčšinová spoločnosť nechce participovať na solidarite s tými, ktorí na tú trhovú súťaž rezignovali. Stavanie múrov je potom už len jedným z mála posledných dôkazov tohto nerovnomerného vzťahu. Nedovolával by som sa teda v tejto súvislosti, mierne povedané, a historicky Svätého Pavla s jeho citátom "kto nechce pracovať," nech neje, "nech ani neje", ktorý včera uvádzal kolega Zajac. Svätý Pavol zrejme nezažil postkomunistickú marginalizáciu sociálne znevýhodnených skupín, ktoré sme za tých 25 rokov doviedli možno aj do stavu, že naozaj nechcú, či skôr nemôžu pracovať. Ale zjavne vyjadril názor značnej časti dnešnej väčšinovej spoločnosti, aj tej ľavicovej a kresťanskej, ktorá nechce participovať na solidarite s tými, ktorí na trhovú súťaž pre nedostatok šancí na pracovné príležitosti rezignovali, či často skôr museli rezignovať. Tá rekonštrukcia tohto takmer dvadsaťpäťročia v tejto súvislosti by isto bola možno aj pre nás tristná.

    Z toho, čo som teraz, doteraz uviedol, vychádza, že návrh zákona siaha na dôstojnosť najchudobnejších, čo teda hádam nie je dvakrát sociálnodemokratické a zakrýva vlastnú neschopnosť predstaviteľov štátu a politikov, ktorí sa neštítia získavať lacné politické body na úkor tých najbiednejších. Inak, pán minister, ak by tento zákon inicioval ktokoľvek z pravicových politikov, myslím si, že by ste ho rozniesli na kusy.

    Dámy a páni, nazdávam sa, že žiadna demokratická vláda nemôže predkladať návrhy zákonov, ktoré zhoršujú sociálne postavenie obyvateľov, zvyšujú napätie, sú neúmerne drahé a pravdepodobne budú mať dohru na ústavnom či medzinárodnom súde. Pripájam sa preto k návrhu kolegu Mihála a kolegyne Nicholsonovej nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca sú tri faktické poznámky. Nech sa páči, s prvou Ján Podmanický.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, vnímam vaše vystúpenie len ako povinnú jazdu, pretože mám pocit, že ste sa neoboznámili dostatočne s týmto zákonom. Ste asi jeden z mála poslancov, ktorý môže tvrdiť o tomto zákone, že zákon nič nerieši, naopak, myslím si, že väčšina poslancov, ktorí sa venujú tejto problematike, sa vyjadrili pozitívne k zámeru tohto zákona a ak mali nejaké negatívne pripomienky, skôr k niektorým technickým detailom, ktoré možno navrhovali ináč riešiť. Naopak, pán poslanec, tento zákon je prelomový, pretože zavádza určitú motiváciu pre ľudí, ktorí sú na sociálnych dávkach, aby si hľadali prácu. Dnes alebo do, dodnes sa ľuďom skôr niektorým, v niektorých prípadoch oplatilo byť radšej doma na sociálnych dávkach, pretože keby sa zamestnali, mali by nižší príjem. Tento zákon rieši aj túto situáciu a zvyšuje tú motiváciu zamestnať sa. Čiže ak sa dnes zamestná jeden z rodiny napríklad za minimálnu mzdu, tak bude mať výraznejšie vyšší príjem ako keby zostal na sociálnych dávkach. Je tam aj tento motivačný aspekt a vieme to doložiť dopadovými štúdiami, ktoré to preukazujú. Povedali ste aj takú vetu, prečo nevytvoríme tento projekt na báze dobrovoľnosti, ale už dnes existujú viaceré možnosti na dobrovoľné práce. Potom ste povedali vetu, že sú to len lacné politické body. Naopak, pán poslanec, tento zákon nie je žiaden populizmus, je to jeden racionálny, dobrý zákon.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No nestáva sa mi často, že možno reagujem veľmi kriticky na opozičného politika, ale nedá mi teraz. Hovorili ste zo začiatku vystúpenia o diskriminácii Rómov. V prvom rade chcem povedať, že tento zákon sa týka naozaj nielen Rómov. Týka sa aj sociálne slabších bielych rodín. Chápem strach z toho, že, ja neviem, možno z nejakej, z toho, že niektorí ľudia sa môžu uviesť do vlastnej biedy, alebo ešte do väčšej biedy, ako majú a tento strach aj vo mne pretrváva, hej, takže tá možnože ľudskoprávna agenda v tomto je oprávnené. Na druhej strane ponechávať ľudí v nečinnosti tým a tváriť sa, že nech idú pracovať až vtedy, keď budeme skutočnú prácu pre nich vytvorenú, nebude to vytvárať ďalší kolos, ktorý nám bude produkovať ľudí, ktorí sú naozaj už neschopní prijímať akékoľvek možno možnosti práce?

    Hovorili ste často o diskriminácii. Áno, tá diskriminácia voči Rómom tu je. Existuje tu, je to fenomén, ktorý tu je už niekoľko desaťročí, minimálne 20 rokov, 40 rokov, 60, možnože vlastne celý čas ju tu máme, ale treba si uvedomiť, že za 20 rokov nejak nastaveného systému sa tu neudiali veľmi pozitívne zmeny odvtedy. Nevidím tu žiadnu pozitívnu zmenu. Len naozaj balík ide dopredu, valec ide dopredu a produkuje nám stále väčšiu skupinu ľudí, ktorí si nevedia so svojím životom poradiť. Nevravím, že toto je dobré riešenie, určite sa dá vylepšovať, veľa pozmeňovákov, ktoré vedia vylepšiť tento problém, ale si myslím, že zmena, ktorá nastáva je tak zásadná, že by som povedala, že ju treba využiť. Aj keď vravím, že veľa zlých vecí sa tam objavuje...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči, s treťou faktickou Július Brocka.

  • Áno, veď budeme ešte pokračovať v tejto zaujímavej polemike a diskusii naprieč opozíciou a vládnym SMER-om. Ja tiež, ako moja predrečníčka, si myslím, že situácia je tak dramaticky vážna, že už to nezvládne ani vláda sama a jednoducho odmietnuť tento návrh zákona, ja rozumiem aj pozmeňovaciemu návrhu kolegu Mihála, pretože je tu riziko protiústavnosti, ale v úplne inej veci a ak to odstránime, keďže ten pozmeňovací návrh tu padol, tak myslím si, že ten návrh by sme mohli podporiť a ešte aj ak podporíme ďalšie pozmeňovacie návrhy, aj kolegyne Jurinovej alebo kolegu Zajaca, ako podať pomocnú ruku tým samosprávam, ako by mohli zmenšiť tú biedu v regiónoch, kde je tá chudoba veľmi koncentrovaná. Lebo dnes máme síce 300 miliónov v rozpočte na dávky v hmotnej núdzi, ale jednoducho spôsobom ako to bolo doteraz, by nám možno nestačilo ani 600 miliónov, možno ani miliarda eur na to, aby sme tú chudobu a biedu odstránili. Pozrite sa, ja poviem taký príklad v malom. No veď aj tí ľudia, čo chodia do práce každý deň za veľmi nízku mzdu, ak by ich deti povedali, že jednoducho oni chcú hotovosť, peniaze a oni sa budú stravovať v reštaurácii, alebo sami svojím spôsobom, no proste, veď to sa nedá. Veď mnohí tí ľudia dnes, aj keď chodia do roboty, prežijú len preto, že napríklad sa stravujú spoločne, v rodine a preto sa dá prežiť aj z mála, a preto my nemáme inú možnosť, ako len lepšie zorganizovať tie zdroje, ktoré máme.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, chcete reagovať? Pán kolega Chmel, nech sa páči.

  • Ja som tu, ja som celý život bokom v pozícii menšinovej, takže sa tak až ani neurazím, ani sa tým neunášam. Keďže som predseda výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, a nie predseda policajného prezídia, či nejakého trestného výboru, tak môj pohľad je pravdepodobne trošku odlišný od pohľadu väčšiny, ale tomu rozumiem, len, predsa len sa pokúšam s nejakou minimálnou empatiou pochopiť aj tú bezbrannejšiu stranu, lebo my teraz riešime samozrejme problém, ktorý, ako som spomenul, má, minimálne štvrťstoročie ho máme my na hrbe a aj naša zodpovednosť je to a samozrejme, že ho chceme riešiť nejakými formami, povedal by som nie celkom, nie celkom mäkkými, tak v tomto prípade predsa len stanovisko takrečeno ľudských práv je trošku odlišné od tých spomínaných, ktoré som spomínal, lebo iný je pohľad na vec, aby som to tak moldavsky zjednodušil, pohľad zmlátených bezbranných Rómov a iný je pohľad tých, čo ich zmlátili. Takže pochopte aj vy, že ako vravel istý poľský aforista, že inak vonia seno milencom a inak koňovi. Ďakujem.

  • To bolo posledné vystúpenie, reakcie naň z písomnej časti rozpravy. Chcem sa teraz spýtať, kto sa hlási do rozpravy ústne? Uzatváram možnosť ďalej sa hlásiť. Sú to páni poslanci Martin Poliačik, Július Brocka, podpredsedníčka Erika Jurinová a pani poslankyňa Viera Šedivcová. Tiež sa hlási a dávam mu týmto slovo, pán minister ako navrhovateľ. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne a páni poslanci, pokladám za potrebné a myslím si, že je to aj seriózne z mojej strany vstúpiť do rozpravy, aby ste mali prípadne možnosť ešte reagovať vzhľadom na to, že ide ústna časť diskusie. Pokúsim sa zaujať stanovisko aj k niektorým vystúpeniam, aj k niektorým návrhom a zároveň, a sme na tom aj dohodnutí, že by som bol rád, aby sme o tomto návrhu zákona hlasovali nie dneska, aj keď by sme došli do jedenástej, ale až budúci týždeň pri najbližšom hlasovaní, neviem, či v pondelok alebo utorok. V utorok, aby tu bol trošku väčší časový priestor k niektorým veciam sa ešte odborne, odborne trošku vrátiť a aj na úrovni odborných sekcií ich prejsť.

    Myslím si jednu vec a tú by som chcel v maximálnej miere oceniť, aj vecný charakter tej diskusie, že sa zhodujeme naprieč politickým spektrom, že tu je spoločenská objednávka tento problém riešiť. Môžeme sa líšiť formami a spôsobom ako. Súhlasím s vami, že v žiadnom prípade ten návrh, ktorý predkladám, nie je otázka videnia problému zľava alebo sprava. A preto si dovolím aj tvrdo, tvrdo ako odmietnuť kritiku zľava, ktorí voči tomuto návrhu uplatňujú pravicoví politici. Ešte raz, odmietam tú kritiku. Opakujem, je tu spoločenská objednávka a my hľadáme riešenie. Máme tú odvahu pri všetkých rizikách, ktoré aplikácia toho zákona môže doniesť. Práve preto ideme veľmi pokorne a navrhujeme dlhšie prechodné obdobie. A hneď teraz, keď sa vyjadrujem k návrhu novely, pripúšťam, že po roku aplikácie sa vrátime možno k samotnému zákonu a povieme, čo sa osvedčilo a čo je potrebné zmeniť, aby účinnosť tých opatrení, ktoré tu navrhujeme, bola ešte lepšia.

    Áno, mám veľkú pokoru aj pred problematikou ústavnosti viacerých riešení, ktoré v tomto zákone navrhujeme. Boli tu viaceré konzultácie s ústavnými právnikmi, v rámci medzirezortného pripomienkového konania sa vyjadrila, vyjadrovala aj občianska spoločnosť, vyjadrovala sa aj generálna prokuratúra, aj ministerstvo spravodlivosti, nebola vznesená zásadná pripomienka, ktorá by smerovala od týchto orgánov k tvrdeniu, že tie riešenia, ktoré navrhujeme, sú protiústavné.

    Každopádne cieľom tohto návrhu zákona je zvýšenie vlastného pričinenia občana pri riešení hmotnej núdze. To beriem ako gro, to je cieľ, to je zásadná, zásadná principiálna otázka, ktorú máme záujem týmto riešiť. Vyjadril by som ju v troch možno základných princípoch.

    Po prvé. Očakáva sa vlastná aktivita plnoletých, práceschopných občanov, poberajúcich hmotnú núdzu formou účasti na vykonávaní menších obecných služieb alebo dobrovoľníckej činnosti. Tá dobrovoľnícka činnosť je tu veľmi podstatná, pretože v značnej miere rieši to, čo nie je z ústavného hľadiska možné riešiť priamo.

    K pánovi poslancovi Chmelovi, v žiadnom prípade, zákon striktne pomenováva, kto má plniť tú úlohu tej vlastnej aktivácie. V žiadnom prípade nie tehotné ženy, nie matky, ktoré majú deti do troch rokov, ani nie samostatne sa starajúce matky do šesť rokov. To je tam jasne uvedené. To znamená, že aj tá ľudskoprávna povaha toho zákona tam je jednoznačne zadefinovaná.

    Samozrejme štát spolu so samosprávou musí vytvoriť podmienky pre ponuku práce. Preto to ten zákon definuje. Za istých okolností, ak by sa úplne postavil pán starosta, ja neviem, v obci alebo v meste x proti realizácii tohto zákona, áno, máme reálny problém. Niet tu inštitútu, ktorý by prebral a ponúkol, v tomto prípade prácu. Práve preto hovoríme o prechodnom období a práve preto hovoríme o tom, že bude záujem v istom časovom období tieto otázky vyhodnotiť.

    No a samozrejme, zároveň sa navrhuje aj ďalší spôsob výkonu rozhodnutí o pokute za priestupky. Vôbec sa netajím, ja som to v podstate hneď v úvode povedal, že to nie je zákon, na ktorom sa podieľali len ľudia alebo odborníci z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Je to aj pričinenie ľudí, odborníkov z ministerstva vnútra. Je tam aj osobný vklad vládneho splnomocnenca pána Polláka k tejto problematike. To znamená, je každopádne širšia tá zostava ľudí, ktorá sa podieľala na tomto.

    Návrh zmien reaguje na dlhotrvajúcu diskusiu o chýbajúcej adresnosti v sociálnom systéme. Tu nie je potrebné testovať. Práve preto tu tá ambícia tej adresnosti celkom iste je, no a tá by mala, mala podnecovať ľudí k aktivite, lebo momentálne sa tak nie vždy deje. Chceme zvýšiť aktivitu nezamestnaných ľudí pri riešení svojej situácie, v ktorej sa ocitli, prostredníctvom motivácie k zachovávaniu pracovných návykov a k zručnosti. Samozrejme, základným predpokladom preto je, aby im bola ponúknutá zmysluplná činnosť, bez toho nemôže vyžadovať, aby, nemôžeme vyžadovať, aby boli aktívni.

    Ďalej, rozširujeme možnosti aj na vykonávanie dobrovoľníckej činnosti, a to je to, čo v značnej miere odpovedám, ktoré môže organizovať aj neziskový sektor a tiež prác na predchádzanie mimoriadnych situácií, počas vyhlásenia mimoriadnej situácie alebo prípadne odstraňovania následkov mimoriadnej situácie, spôsobeným počasím, živelnou pohromou a všetkými ďalšími neduhami, ktoré, bohužiaľ, život prináša. Je tu aj participácia úradov práce, a tu chcem jednoznačne zvýrazniť a trošku reagovať aj na pani poslankyňu Nicholsonovú. Ja som tak neformálne už reagoval, keď vystupovala, prečo je tam to slovo "môže", štát môže koordinovať.

    No je tam z jednoduchého dôvodu, a to pán poslanec Zajac vo svojom vystúpení ako celkom správne, správne pomenoval. To tí koordinátori preberajú na seba úlohu, najmä v prostredí, kde to je najviac žiaduce. To znamená, keď tu na západe je obec, kde sú piati, šiesti poberatelia hmotnej núdze, no tak asi nie je žiaduce a potrebné, aby každé ráno ich čakal koordinátor, ale im možno bude postačovať, keď raz do týždňa alebo v nejakom časovom období príde, skontroluje do akej miery napĺňajú túto predstavu, ale tam, kde je tých poberateľov v hmotnej núdzi ďaleko a ďaleko viac, je tá úloha a potreba väčšieho počtu koordinátorov jednoducho potrebná. Preto je tam to slovo môže. Nieže by sa štát zbavoval, ale naopak zohľadňuje tieto skutočnosti, pretože tých poberateľov v hmotnej núdzi je ďaleko viacej, možno v tej východnej alebo oblasti Slovenska, prípadne v strede. No a tam sa sústredí gro tých koordinátorov, ktorí sčasti budú prijatí a sčasti im bude ponúknutá náhradná práca v súvislosti s projektom ESO, pretože viacerí štátni zamestnanci k 1. 1. budú nepotrební, vzhľadom na isté úpravy, zlučovanie úradov to znamená, to bude prvá ponuka, ktorá im v súvislosti s týmto bude daná. Do akej miery ju budú akceptovať, samozrejmá vec, že to je otázka predčasná.

    Sú presne stanovené kritériá, ktoré by mali títo koordinátori spĺňať. Áno, a ja ako pripúšťam a dokonca si myslím, že to bude aj dobré, kde je väčšie percento rómskeho obyvateľstva. Bol by som veľmi rád, aby sa na základe rovnakých podmienok vybrali za koordinátorov aj ľudia rómskeho etnika. Myslím si, že v prostredí rómskom budú ďaleko účinnejšie koordinovať veci a možno budú akceptovateľnejší, ako, ako by to bolo zo strany väčšinového obyvateľstva.

    To znamená, že tu jednoznačne pomenovávam, že zodpovedá štát prostredníctvom úradu práce. Úlohou starostu je pripraviť a ponúknuť podmienky na prácu. Všetky ostatné úlohy preberá štát. Ja len pripomínam, že ten starosta môže využiť nástroje, ktoré ponúkajú služby zamestnanosti, dokonca aj na zakúpenie náradia, lopaty a vecí, ktoré súvisia s potrebou realizácie. To znamená, ani tu nie je potrebné finančne, aby sa obec prostredníctvom svojho rozpočtu zaťažovala, pokiaľ využije tieto nástroje, ktoré sú tu.

    My po prijatí tejto novely máme so ZMOS-om dohodnuté za účasti konkrétnych riaditeľov úradov a zodpovedných ľudí z ministerstva práce, prípadne ministerstva vnútra, stretnutia na úrovni regiónov, po regionálnych ZMOS-och, kde máme záujem hovoriť so starostami, diskutovať o napĺňaní týchto vecí. To znamená, že máme maximálny záujem, aby boli na nábeh toho zákona jednoducho pripravení a opakujem ešte raz, je tu veľmi úzka koordinácia, spolupráca so ZMOS-om, aby starostovia pochopili náš zámer.

    Teraz ak dovolíte, veľmi stručne pár poznámok k niektorým veciam, ktoré odzneli v diskusii a samozrejme dotknem sa aj z môjho pohľadu tej ústavnosti, ktorá myslím si, že v tomto prípade je veľmi dôležitá. Chcel by som povedať jednu základnú tézu. V hmotnej núdzi už niet kam ísť dolu, naopak, je to možno malinká lastovička, ale konečne sa mi po štyroch rokoch podarilo presadiť navýšenie v tej základnej časti o infláciu za predchádzajúci rok, tej základnej sociálnej dávky. Na prvý pohľad niekto môže povedať, však sú to, je to euro alebo niečo vyše, ale konečne sa vraciame k štandardnej pozícii, pretože ja si myslím, že sociálne dávky musia byť valorizované každý rok, aby zohľadňovali všetky dopady na občanov, ktorí túto hmotnú núdzu poberajú z toho predchádzajúceho obdobia.

    Navyšovaním hmotnej núdze pre zvýšenie záujmu o prácu však nie je možné finančne zvládnuteľná situácia, prostredníctvom len štátneho rozpočtu. I keď ja si v plnej miere uvedomujem, že z hľadiska výšok financií na sociálnu politiku, patríme tiež medzi chvost Európy a približujeme sa ku krajinám ako je Bulharsko a Rumunsko. Ale opakujem ešte raz, to musí byť cielená, premyslená, ale štandardná štátna politika, ktorá bude zohľadňovať všetky zákony, vrátane valorizácie, pretože tu tá valorizácia musí bežať.

    K tomu osobitnému príjemcovi, nejde o obsluhu, ale naučiť hospodáriť s peniazmi kvôli častokrát aj ich finančnej negramotnosti a dalo by sa povedať, možno ako v ďalšej časti, kvôli ďalším okolnostiam, ktoré s tým súvisia a otázka hospodárenia s financiami, myslím si, že je veľmi dôležitá. To znamená, že ja by som v tomto prípade nespochybňoval ani toho osobitného príjemcu. Jeho úloha je tu daná, samozrejmá vec, je dôležité do akej miery sa pán starosta alebo konkrétna osoba s touto otázkou zhostí, ale myslím si, že tento inštitút by mal byť ponechaný a som presvedčený, že bude plniť aj svoju úlohu.

    Čo sa týka, pán poslanec Kaník nie je tu, no k tým deťom a proste posudzovania podľa výsledkov štúdia a prospechu. No, je mi ľúto, ale to je čistá diskriminácia v takomto prípade, pretože to by bolo prospechové štúdium, a toto má, hmotná núdza má úplne iný cieľ, ktorým sa prostredníctvom toho má dosiahnuť. To znamená, že podporovať len talentové deti prostredníctvom hmotnej núdze, to asi nie je. To by sme sa dostali úplne niekde inde.

    No, čo sa týka, priestupky a povinnosť odpracovať si pokutu, budeme o tom aj v tej ďalšej časti hovoriť, tá možnosť tu jednoducho už stále je, ale pozor, nemôže to byť bez súhlasu páchateľa, v tomto prípade, lebo to by bolo jednoznačne nútenou prácou, a to už je ústava a ďalšie veci, ktoré s tým veľmi úzko súvisia. Toľko pár najzákladnejších poznámok, ak dovolíte k jednotlivým konkrétnym návrhom, ktoré tu zazneli. Bol by som rád, aby ste poznali moje alebo naše postoje, prípadne sa k tomu ešte vyjadrili.

    K pozmeňujúcemu návrhu pána Zajaca a pána Hudackého. No, ja som to tu povedal aj minule, je mojím zbožným želaním dospieť k tomu, aby ten diapazón možnosti poskytovania tých služieb bol čo najväčší, ale, lebo vlastne navrhujú umožniť odpracovať dávky v hmotnej núdzi pri prácach, a tak ďalej. No, stanovisko vzhľadom na formuláciu predmetného návrhu ustanovenia, by uvedené práce mohli byť vykonávané aj pre subjekt, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť. A toto je to, čo je limitujúce a práve preto je potrebné ďaleko viacej využívať nástroj cez dobrovoľnícke služby a cez mimovládny sektor. Ja som tu minule tak sčasti naznačil, myslím, že to bol pán poslanec Mičovský, ktorý minule otvoril tú otázku štátne lesy a niektoré veci a služby a možnosti, ktoré v tomto smere ponúkajú.

    No v takomto prípade by to bolo jednoznačne v rozpore s dohovorom Medzinárodnej organizácie práce o nútenej práci, ako aj Ústavy Slovenskej republiky v zmysle, ktorých nútenou prácou je každá práca bez nároku na odmenu, vykonávaná pre subjekt, ktorý dosahuje zisk. To znamená, ktorý je vytvorený za nejakým podnikateľských účelom, a to sú aj štátne podniky. Myslím, že tu ako moja osobná vôľa jednoznačne je, ale tie možnosti a v tomto prípade jednoznačne ústavné nie sú možné, a práve preto ešte raz zvýrazňujem, že ten predmetný pozmeňujúci návrh možno podporiť, ale prostredníctvom riešenia dobrovoľníckej činnosti. Tam tie možnosti sú a myslím si, že tam sa dajú aj v značnej miere uplatniť.

    Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu pána Kaníka a pána Novotného. Po prvé, nemám mandát, aby som prijímal pozmeňujúce návrhy, ktoré by mali značný vplyv na štátny rozpočet. Hovorím to veľmi otvorene, v tomto prípade tie veci sú uzatvorené a viaceré tie návrhy, ktoré páni poslanci ponúkajú, majú tento charakter, ktorý sa týka zvýšiť príjmy osôb pracujúcich za nízku mzdu. Neobstojí pri súčasnej výške minimálnej mzdy. Myslím si, že riešenie týchto otázok a napĺňanie je skutočne cez zvyšovanie mzdy, v prom rade minimálnej, časom priemernej mzdy, od ktorej sa odvíjajú aj ďalšie faktory.

    Príspevok na nezaopatrené dieťa patrí deťom v rodinách v hmotnej núdzi a nie každé dieťa má kapacity na dosahovanie výborných alebo aspoň dobrých školských výsledkov. To je to, čo som hovoril smerom k tomu prospechovému štipendiu. Kvázi to znamená, že tu sú veci, ktoré nie je možné v tomto prípade obísť. Nie je možné ani súhlasiť s predsunutím zodpovednosti páchateľa na niekoho iného. V prípade priestupkov ide principiálne o subjektívnu zodpovednosť za spáchaný priestupok, ktorý bol vo všeobecnosti, nie je možné prenášať k zavedeniu povinnosti orgánov informovať o možnosti výkonu verejnoprospešných prác, považujeme za nadbytočné, to čo sa navrhuje, nakoľko priestupkový zákon priamo ustanovuje možnosť odpracovania pokuty. To znamená, navrhujete riešiť niečo, čo v zákone je a z toho titulu samozrejmá vec, že to nevidíme ani ako potrebné.

    Teraz ak dovolíte, k pánovi poslancovi Mihálovi. K tomu prvému stanovisku, ustanovenie slúži pre účely vzniku nároku na ochranný príspevok. Nemá nič spoločné s povinnosťou odpracovať si dávku v hmotnej núdzi. Naopak, osamelý rodič je oslobodený od povinnosti odpracovať si dávku v hmotnej núdzi až do šesť rokov veku dieťaťa a akýkoľvek rodič je oslobodený od tejto povinnosti do troch rokov veku dieťaťa. V čase starostlivosti o dieťa, je rodičovi dieťaťa poskytovaný rodičovský príspevok. Podotýkame, že toto ustanovenie nebolo do, od zavedenia zákona o pomoci v hmotnej núdzi, to znamená od čias ministrovania pána Kaníka, od 1. januára 2004, nikdy zmenené. Toľko, čo sa týka tej prvej, toho prvého návrhu.

    No, druhý návrh. Ak dovolíte, trošku zložitejší a ja budem trochu viacej aj k nemu hovoriť. Poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi, a to som tvrdil aj v médiách, predstavuje základnú pomoc štátu a nikdy by nemala nahrádzať príjem občana, ktorý z nejakých dôvodov vypadol. Cieľom zákona o pomoci v hmotnej núdzi nemá byť krytie podnikateľského rizika, prekleňovanie nepravidelných príjmov podnikateľa, prípadne nahrádzanie nejakého jeho príjmu.

    Ak si samostatne zárobkovo činná osoba skutočne nevie dlhodobo zabezpečiť príjem vlastnou prácou, má stále možnosť takúto živnosť na určité obdobie prerušiť alebo ukončiť a o pomoc v hmotnej núdzi požiadať. Na tom trvám. Podnikateľ, ktorému sa skutočne nedarí, má alternatívne možnosti, a preto som toho názoru, že vami navrhované ustanovenie alebo teda nami navrhované ustanovenie nemá protiústavný charakter.

    Ale, a to zvýrazňujem a chcem podčiarknuť, nie je to hlavnou prioritou nami navrhovaného zákona. Vy, pán poslanec, viete, že toto ustanovenie sa dostalo ďaleko predtým do zákona ako takého a vlastne od 1. januára tohto roku je už účinné, opakujem, je účinné. To znamená, že tento problém nerieši táto novela, ktorú máte teraz momentálne na stole a preto ani to pre mňa, ako pre predkladateľa, nie je ten najdôležitejší princíp.

    A tu chcem povedať jednu vec. Analýzu, ktorú som si veľmi, veľmi operatívne nechal v súvislosti s týmto urobiť, ale ona už bola aj uvedená v doložke pri predkladaní zákona, hovorí o tom, že tú možnosť v predchádzajúcom období využívalo v priemere päť živnostníkov v jednom kalendárnom mesiaci na celom Slovensku. Samozrejmá vec, že bolo to v tom čase, budúcnosť môže byť nejaká úplne iná. To znamená, dovolím si povedať, že vychádzajúc z týchto analýz to nemá nejaké rozsiahle na dopady ani na štátny rozpočet.

    Čo sa týka ústavnosti, aj napriek tomu, čo som povedal, použijem výraz, uvedomujem si, že to je niekde na hrane. Ale, ja mám maximálny záujem, aby novela tohto zákonu bola prijatá širšou podporou ako len poslancov SMER-u. Mám. Vzhľadom na, by som povedal, nábeh, naštartovanie a záujem, aby tento zákon mal svoje pokračovanie a aplikáciu bez ohľadu na to, kto tu po roku 2016 zoberie na seba zodpovednosť tu vládnuť. Preto áno, vychádzam v ústrety a som pripravený navrhnúť aj našim kolegom v poslaneckom klube, aby tento návrh podporili. Ale myslím si, a tu asi zhodneme, pán poslanec, pretože vy tieto princípy ovládate, že následne bude veľmi rýchlo musieť pokračovať právna úprava, ktorá zamedzí zneužívaniu, lebo tam tá možnosť zneužívania vzhľadom na jednoduché účtovníctvo, knihy a ďalšie veci, je veľmi, veľmi veľká. To znamená, mojou úlohou v súvislosti s týmto musí byť úloha v priebehu prvého polroka budúceho roku pripraviť novelu, ktorá by eliminovala možné riziká zneužívania, ktoré by z aplikácie tohto zákona, zákona vyplývali.

    To znamená, že áno, som pripravený a mám záujem, berte to aj ako isté ústretové gesto a záujem predkladateľa tohto návrhu zákona dospieť k tomu, že bude prijatý ďaleko širší a že to nebude vnímaný ako pravicový, ľavicový, ale ako zákon, opakujem ešte raz, po ktorom je spoločenská objednávka.

    K pánovi poslancovi Chmelovi. Nástroj prevýchovy Rómov, dokonca tam boli aj tvrdé vyjadrenia, no nie je to pravda. Zákon je postavený na občianskom princípe. Je mi ľúto, že tu už pán poslanec nie je. Nikde sa nedočítate, že hovoríme niekde o Rómoch alebo ne Rómoch, alebo väčšinovej alebo nejakej, o národnostnom, alebo neviem akom zložení. Ide v prvom rade o občanov v hmotnej núdzi, o nezamestnaných, o dôchodcov, o invalidov, o zamestnaných s veľmi nízkymi príjmami. Odmietam akékoľvek spájanie toto len, len s problematikou Rómov. To, že v hmotnej núdzi je značný počet obyvateľov rómskeho etnika, to áno, to pripúšťam, ale to je, to je celkom jednoducho prirodzené. Problém nízkych príjmov nie je možné riešiť komplexne len hmotnou núdzou. To je ďaleko širší diapazón, ja som to už spomenul cez minimálnu mzdu a ďalšie nástroje, ktoré s tým jednoducho veľmi úzko, veľmi úzko súvisia.

    Menšie obecné služby sú jasne definované aj v zákone o obecnom zriadení. Navyše aj stanovisko expertov k dohode Medzinárodnej organizácie práce je úplne jasné, sú to služby vo verejnom záujme. To znamená, tu spĺňajú všetky kritériá. Čo sa týka prijímania tých koordinátorov, úplne jasne som sa vyjadril a ešte raz dávam do pozornosti, čo je najdôležitejšie, to tú sú tie dobrovoľnícke činnosti a tie sú vyslovene na občianskom základe a samozrejmá vec, že tu je veliký diapazón pre všetky mimovládne organizácie, ktoré majú záujem sa v tejto, v tejto oblasti jednoducho realizovať.

    Celkom určite nemá tento návrh zákona nechať ľudí zomrieť v úvodzovkách, ako použil výraz pán poslanec. Tento zámer to určite nemá a ja vás ubezpečujem, že ja som ten posledný, ktorý by mal záujem trestať chudobných za to, že sú chudobnými. Ale opakujem ešte raz, je tu spoločenská objednávka a môj záujem je k veci sa postaviť priamo bez ohľadu na to, do akej miery to z hľadiska aj nejakých preferencií alebo neviem čoho ako, bude prospešné alebo to bude skôr negatívne. Jednoducho rieši ten problém.

    No a čo sa týka tých pripomienok, komunitné centrá, projekt bude do konca tohto kalendárneho roku spustený, to znamená, že neobchádzame, viackrát sme tie veci pomenovávali aj tu, v tejto snemovni. Tie veci sú zazmluvnené, prostriedky na to zo starého programovacieho obdobia sú vyčlenené, jednoducho s tým ideme.

    Ja pripomínam ďalšiu vec a to sú terénne opatrovateľské služby. Áno, aj o tie ide, aj tieto spúšťame. A tu treba povedať jednu vec, že keď hovoríme o možnosti, možnosti práce, aj tu sú tie priestory. To nie je len zametanie ulíc, to je aj pomoc deťom v školách, to je aj pomoc zdravotne postihnutým, to je aj pomoc seniorom, to je diapazón ďaleko, ďaleko širší, ktoré je možné prostredníctvom tých aktivačných prác jednoducho využiť.

    No a čo je dôležité, v čom má byť tá motivácia? V prvom rade chceme motivovať tých, ktorí tú základnú dávku, tých 32 hodín odpracujú a dokážu, že pracovať vedia, o prácu záujem majú. V prvom rade tým máme záujem potom poskytovať tú ďalšiu možnosť získania sociálnej dávky vo výške tých 63 eur. To znamená, aktivačné prác, ktoré, cez ktoré je možné získať ďalšiu dávku, to by malo byť to motivačné pre tých ľudí, pretože to už nie je 60, to už je niekde okolo 120, 130 eur a tu, pokiaľ sa preukážu, je možnosť, samozrejmá vec, potom ďaleko častejšie získať aj trvalé pracovné návyky, čo celkom iste by sme všetci mali záujem.

    Ak dovolíte k tej ústavnosti, ešte jedna poznámka, pokladám to za dôležité. Čo sa týka článku 39 Ústavy Slovenskej republiky, právo na pomoc v hmotnej núdzi je garantované ústavou, avšak podrobnosti naplnenia tohto práva aj ústava ponecháva na zákon. Opakujem, ponecháva na zákon. Obdobná úprava platí aj pre právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, chudobe, invalidite, pri strate života, kde nikto nespochybňuje vznik nároku na niektorú dávku sociálneho poistenia až po splnení zákonných podmienok. Napríklad, a to je veľmi konkrétne, dobu poistenia pre tú ktorú dávku. Je to protiústavné? To znamená, že toto nás viedlo pri podrobnom hodnotení aj s ústavnými právnikmi k presvedčeniu k tomu, že s týmto návrhom zákona neprekračujeme ten rámec ústavnosti, ktorý je vyjadrený v tom ústavnom článku 39.

    No a zavedením povinnosti zúčastniť sa na činnosti v návrhu zákona pre vznik nároku na dávku v hmotnej núdzi, a toto by som chcel trikrát podčiarknuť, sledujeme oprávnený cieľ. Z právnického hľadiska je toto veľmi dôležité. Opakujem ešte raz, sledujeme oprávnený cieľ, ktorým je aktivizácia občana v hmotnej núdzi. Ide predovšetkým o tých občanov v hmotnej núdzi, ktorí nevyužívajú možnosti aktívnej činnosti na programoch služieb zamestnanosti, ako je napríklad vzdelávanie a príprava na trh práce alebo sú to aktivačné práce a proste iné obecné menšie služby, ktorých sa problematika služieb zamestnanosti týka. Dlhodobe pasívne zotrvávajú na dávke v hmotnej núdzi bez snahy a získania vedomostí, zručností a schopností, ktoré by im pomohli zlepšiť podmienky uplatnenia na trhu práce. Prínosom navrhovaného ustanovenia je predovšetkým aktivácia týchto osôb tak, aby získali, okrem iného, aj príležitosť k nadviazaniu nových sociálnych väzieb, to je neodškriepiteľné, iba o, tu nejde iba o zametanie ulíc, ale aj napríklad to, čo som povedal, zariadenia sociálnych služieb, prípadne pokiaľ je nemocnica, ktorej je majiteľom mesto, je tu dokonca aj takáto možnosť, školy, dokonca knižnice a ďalšie, ďalšie zariadenia, ktoré prevádzkujú obce a mestá. To znamená, ten diapazón je skutočne, skutočne ďaleko širší. Je potrebné si uvedomiť, že navrhované ustanovenie sa týka výlučne osôb u ktorých neexistujú objektívne prekážky. A to zvýrazňujem ešte raz, ako je choroba, staroba, starostlivosť o závislého člena rodiny a podobne. Pre výkon činností v prospech a pre blaho verejnosti, to je výlučne menšie obecné služby a práce v mimoriadnych situáciách a opakujem ešte raz, čo je najdôležitejšie, je tá dobrovoľnícka činnosť. Toto sú isté postoje, ktoré máme z hľadiska hmotnej núdzi a ústavnosti. Opakujem ešte raz, mám pred tým veľkú pokoru, boli to veľké debaty na viacerých úrovniach. Toto je záver, ku ktorým sme dospeli a preto som ten návrh predložil. V žiadnom prípade nie som kaskadér, ktorý by mal záujem riskovať. A opakujem s tým čím som začal a myslím, že na tom sa zhodneme, je tu spoločenská objednávka. To na čom sa môžeme líšiť, je hľadanie formy a spôsobu ako ju naplniť. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci, uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem, ďakujem, pán minister. Ďakujem za podporu toho môjho druhého pozmeňovacieho návrhu, teda zatiaľ vo verbálnej rovine a verím, že sa to prejaví aj v hlasovaní poslancov za SMER v utorok.

    Pokiaľ ide o ten problém ústavnosti v tom širšom merítku, keď ste napríklad uvádzali príklad dôchodcov, áno, podľa zákona o sociálnom poistení dôchodca má nárok na dôchodok len vtedy, keď má 15 rokov momentálne dôchodkového poistenia. No, ak je niekto v dôchodkovom veku a nemá nárok na dôchodok, tak má tak isto právo na primerané zabezpečenie, aj keď dôchodok nepoberá a práve cez zákon o pomoci v hmotnej núdzi má nárok dávku, má nárok na ochranný príspevok, má nárok na príspevok na bývanie. To nie je ani veľká, ani malá suma, niekde okolo, teraz to nepoviem možno presne 160, 180 eur, podľa toho či má manželku, nie, mesačne. Čiže aj dôchodca, ktorý nemá nárok na starobný dôchodok má právo na svoje zabezpečenie vyplývajúce z ústavy korektne zabezpečené cez zákon o hmotnej núdzi. Ale ja sa vás pýtam, akým spôsobom je to primerané zabezpečenie, tie základné životné podmienky, ktoré sú definované v § 2 ods. 2 ako jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Akým spôsobom sa toto právo, toto konkrétne právo už v § 2 v zákone o hmotnej núdzi premieta z pohľadu osôb, ktoré teda odmietnu sa zúčastňovať z nejakého dôvodu na tých obecných prácach a podobne. Lebo na túto otázku ste neodpovedali.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán minister, spoločenská objednávka je tam, ja viem. Ja viem, že sú veľmi protirómske nálady a viem, že sa vám veľmi poľahky prichádza s týmto protiústavným návrhom. Ale treba si uvedomiť, že vyhovieť spoločenskej objednávke s rizikom toho, že do pléna prinesiete protiústavný návrh a vy viete, že to je protiústavné, je obrovské riziko a ja vás na to upozorňujem. Vy ste to mohli urobiť úplne čisto, keby ste novelizovali čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky a nemuseli sme sa tu naťahovať o tom, či to je alebo nie je protiústavné. Ale túto odvahu ste nenabrali a neurobili ste to. Ja to mám odkonzultované s mnohými právnikmi a ten názor je absolútne jednoznačný. Je to protiústavné, tak isto ako je protiústavné vyhodiť z toho posudzovania v hmotnej núdzi živnostníkov len tak, lebo sú to živnostníci. A preto, že ste si boli toho vedomý, že to je protiústavné, tak preto, vďaka bohu, podporíte pozmeňujúci návrh pána poslanca Mihála, ktorý tú situáciu zachráni. Ale ja vás skutočne upozorňujem na to, hlavne s ohľadom na to, že ja už viem o indíciách, že to pôjde pred Ústavný súd, tento váš návrh, kvôli protiústavnosti a nesúladu s článkom 39 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá garantuje nejaké minimum potrebné na prežitie každému. Pôjde to na Ústavný súd a vy prehráte. Tak veľmi pekne vás prosím, aby ste to buď stiahli, alebo dopracovali alebo naozaj zmenili tú ústavu, nech je to čisté. Lebo takto to čisté nie je a ja rozumiem vašim úmyslom, ja rozumiem spoločenskej objednávke, ale nemôžete sem priniesť niečo, čo je protiústavné. Ďakujem.

  • Aj ja vítam ten prístup pána ministra, že neuzavrieme to dnes hlasovaním, ale že je ešte víkend a môžeme hlasovať budúci týždeň. A že je ochota upraviť tento návrh tak, aby ste to mohli schváliť alebo, teda aj vy spokojne alebo prípadne aj pridať sa, poslanci z opozície. Ja si uvedomujem, že tento návrh nie je ideálny, ale uvedomujem si rovnako, že situácia je mimoriadne vážna v oblasti poskytovania pomoci v hmotnej núdzi alebo v niektorých regiónoch Slovenska priam zúfalá. A to si od nás vyžaduje akciu alebo aktivitu a my musíme spoločnými silami, spoločnými silami pomôcť zmierniť biedu a chudobu. Ja viem, že tá tu bude vždycky. Darmo si to komunizmus alebo dnes aj možno Európska únia dáva za cieľ ju odstrániť, ale my ju môžeme zmenšiť tak, aby to bolo teda aj v súlade s dôstojnosťou človeka. A ja si myslím, že to je naša povinnosť.

  • Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Poliačikovi, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja tu mám len jeden veľmi krátky pozmeňovák, ktorý reaguje na situáciu s vlastníkmi pôdy na Slovensku. Totiž v súčasnom znení ľudia, ktorí vlastnia lesnú alebo poľnohospodársku pôdu, tak majú túto pôdu alebo to, že ju vlastnia, použiť v prvom rade na vyriešenie svojich problémov, až potom môžu mať nárok na príspevky v hmotnej núdzi. Čo ja tej logike úplne rozumiem. Keď má niekto pole a má možnosť ho predať alebo prenajať, tak by nemal mať nárok dávky v hmotnej núdzi, pretože má iný spôsob ako sa postarať sám o seba. Len na Slovensku je tá situácia špecifická. Predstavme si človeka, ktorý veľmi dobre vieme, ako to na tých dedinách dneska chodí. Tam mám jednu dvadsiatinu polky hektára, hentam mám jednu päťdesiatinu ďalšieho hektára, neviem, kto všetko sú ostatní vlastníci, nie je spravená ROEP-ka, nie je to zlúčené. To znamená, ja mám desať alebo dvanásť rôznych častí rôznych pozemkov okolo celého chotára. Nemám z toho vôbec nič a prinajlepšom, ak tú pôdu užíva nejaké družstvo, tak dostanem 15 alebo 20 eur na konci roka, aby sa nepovedalo. Určite to nie je niečo, z čoho by som mohol ja a moja rodina vyžiť v prípade, že padnem do stavu hmotnej núdze.

    Preto si myslím, že takíto malí vlastníci pôdy, zvlášť keď tá pôda nie je proste jednoliata, na jednom mieste a nedá sa užívať, ale je to iba súhrnný majetok rôznych percentuálnych častí, rôznych parciel po okolí, jednoducho takého človeka nemôžme považovať za niekoho, kto z toho dokáže vyťažiť peniaze na to, aby sa mohol uživiť.

    Preto podávam pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, kde:

    V čl. 1 v § 7 ods. 3 písm. b) znie:

    "b) poľnohospodársku pôdu alebo lesnú pôdu v celkovej výmere menšej ako 3 ha,".

    Čo znamená, že ak takýto človek, keď sa mu nasčítajú tie podiely a vyjde mu to, že to je menej, ako 3 ha dohromady, tak nebude vylúčený z možnosti poberať dávku v hmotnej núdzi. V budúcnosti, keď budú scelené, keď dobehnú všetky ROEP-ky na Slovensku, keď budú scelené parcely, keď bude mať jeden človek jednu parcelku, jedno políčko, jednu roličku, tak samozrejme sa môžme dostať do situácie, že sa budeme pozerať na to, či takýto človek môže takéto pole predať, či ho môže prenajať, či ho môže užívať tak, aby ho to uživilo. Len v tej situácii ešte dnes nie sme. A myslím si, že pre ľudí na vidieku, ktorí, kde hlavne teda v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, kde je veľmi veľké percento ľudí v dávkach, teda odkázaní na dávky v hmotnej núdzi, to že vlastnia pôdu, im takým spôsobom ako som to popísal, im môže viacej priťažiť, než by im to pomohlo.

    Preto aj vás, pán minister, aj poslancov za SMER, aj kolegov z opozície prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne. Martin, vieš, že som podpísal aj ja tento pozmeňujúci návrh. Bol som prekvapený, že takto vlastne to je, lebo otvorene, pán minister, nesledujem až tak veľmi vaše zákony, musím sa priznať. Takže, myslím, Martin, že má to svoje ratio a keď si povedal, že pozemkové úpravy, no, vážení, vyzerá, že momentálne je situácia v našom štáte taká, že skôr averzia proti pozemkovým úpravám. Takže my sa možnože toho, neviem, či sa ja vôbec dožijem, aby územie bolo Slovenska scelené.

    Zase na druhej strane, keď to scelíme, tak by som povedal, 3 ha samozrejme, to už je nejaká rozloha, z ktorej sa dá teda niečo vyťažiť. Na druhej strane to, že to scelené neni, ako to bolo minule spomínané pánom ministrom Jahnátkom, vlastne vylučuje možnosť skúpenia týchto pozemkov zahraničnými investormi alebo inými fyzickými osobami. Takže je to trošku také ako na hrane, že na jednej strane chceme to sceliť, na druhej strane nechceme, aby nám tu nejaký zahraničný investor, resp. fyzické osoby od budúceho roku, aby sme neboli v nájme vo vlastnom. Ale myslím, že má to svoje ratio a budem rád, keď bude prijatý. Ďakujem pekne.

  • Martin, obidvaja vieme, o čom sa rozprávame. Môj otec denno-denne od rána do večera sa venuje sceľovacím procesom a má z toho už teda menej vlasov a viacej šedín. Takže ten, ako fakt, neviete si predstaviť, čo to je, prísť do dediny a s každým jedným tým človekom si, sa snažiť čo najlepší dil vyjednať a nakoniec je aj tak zlý ten úradník a celé sa to začína odznovu. Takže ja som veľmi dobre oboznámený so situáciou týchto ľudí a práve preto ten, práve preto ten pozmeňovák podávam.

    A čo sa týka tej druhej časti, Martin, ako to povedať. Zahraniční investori už dnes vlastnia obrovské časti pôdy na Slovensku. Nie je najmenší problém si zamestnať jedného slovenského konateľa vo firme, ktorá má zo zahraničia privezený kapitál a cez neho skupovať pôdu. To znamená, podľa mňa ten argument s tým, že necháme si rozbitý komplet celý systém parciel a vlastníctva je irelevantný. Proste nedá sa, nedá sa zabrániť, to ako keby sa povedalo, že dobre tak necháme si výmole na cestách, aby nám sem chodilo menej zahraničných áut. Toto proste nejde. Buď sa spraví systém tak, aby ľudia dokázali užívať pôdu, ktorú im komunisti častokrát ukradli pred tým a potom môžeme rozmýšľať nad nejakými protekcionistickými opatreniami proti vlastneniu pôdy zahraničnými investormi. Ale bolo by dobré, keby sme boli úprimní vždycky v tých krokoch, ktoré, ktoré robíme, že aký majú vlastne cieľ. Ďakujem.

  • Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Brocka. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Možno už v závere rozpravy len niekoľko poznámok, ktoré považujem za dôležité povedať alebo zopakovať pri tejto dôležitej téme.

    Ja si uvedomujem, že tento návrh zákona nie je ideálny a že budeme sa musieť v priebehu nasledujúcich mesiacov k nemu vrátiť, pretože budeme musieť rýchlo reagovať na, ako sa to odborne hovorí, na aplikačnú prax. Že aké nové problémy vzniknú napríklad z uplatňovania tohto zákona. Niektoré tušíme, niektoré uvidíme neskôr, ale keďže tá situácia je tak dramaticky vážna, myslím si, že musíme s ňou niečo robiť. A keďže tento návrh zákona popri tých veciach, ktoré nie sú ideálne, obsahuje aj veci, ktoré by mohli zlepšiť situáciu a práve vychádzajú aj z viacerých návrhov, ktoré tu vychádzali, alebo predkladali poslanci z opozičných lavíc, že tento návrh kladie dôraz na zásluhovosť, na adresnosť cez nielen aktivačný príspevok, príspevok za to, že niekto prejaví v tej obci aktiváciu. Ale dokonca aj osobitným príspevkom, keď niekto má prácu. Veď nakoniec aj aktivačný príspevok zostáva tomu človeku, ktorý má príjem zo závislej činnosti. To znamená, pracuje za minimálnu mzdu, ale aby sme ich motivovali, ľudí, ktorí sú dnes možno roky odkázaní na pomoc štátu cez dávky v hmotnej núdzi, aby bolo atraktívne prijať aj nízko platenú prácu.

    Čiže v tomto zákone sú konečne veci, ktoré môžu pomôcť aspoň tým, ktorí chcú, lebo ja si uvedomujem, že je veľmi veľa takých práve odkázaných na pomoc iných, ktorí ale sami vlastným pričinením si nechcú situáciu zlepšiť, čiže na nich tieto nástroje nebudú fungovať. A s tým sa stretávame aj v bežnej praxi. Ja som nedávno videl, teraz pred pár dňami, taký jeden pozitívny príklad, kedy si napríklad v rómskej komunite mohli zlepšiť svoje bývanie vlastným pričinením. Ten projekt bytov, to sú skôr domčeky, alebo ako také záhradné chatky to vyzeralo na prvý pohľad, bývanie za 7 tis. eur, ktoré si tí ľudia nielenže musia požičať a potom ich v nasledujúcich rokoch tieto peniaze splácať, ale zároveň si ten dom museli vlastnými rukami, alebo teda z väčšej miery vlastným pričinením zabezpečiť.

    Paradox je, keď sa vyjadroval k tomu buď miestny poslanec, alebo to bol miestny starosta, ktorý hovorí, že tí, o ktorých sme predpokladali, že to budú najviac potrebovať, tak o takéto formy pomoci nemali záujem. To znamená, domček si postavil slobodný mládenec, ktorý si ešte len ide založiť rodinu. Ale dobre, veď aj to je pomoc, že tento sa nezmieril s tým svojím stavom chudoby, ale chce sa z nej vymaniť a ak mu bola podaná pomocná ruka a on sa jej chytil, tak je to dobré. A ja si myslím, že takéto pozitívne príklady by mali byť súčasťou uplatňovania tohto návrhu zákona, ak bude schválený.

    Ja vítam to, že pán minister, teda ešte chce diskutovať, alebo hľadať spôsoby, ako tento návrh urobiť prijateľným, aby teda ho neohrozilo napríklad do budúcna podanie na Ústavný súd alebo iné možné komplikácie. Ja tam vidím tiež niektoré, by som povedal, nedokonalosti návrhu zákona, alebo že je, že je nie úplne zosúladená legislatíva, jeden zákon s druhým zákonom a že by si to možno žiadalo ďalšie úpravy, ale nenavrhujem to zmeniť práve preto, aby som to ďalej nekomplikoval, lebo tá situácia je veľmi komplikovaná už sama o sebe. A keď hovorím o tých komplikáciách alebo tých ďalších možno sporných ustanoveniach v tom zákone, tak spomeniem to, čo je v § 3 ods. 1 písm. f), keď deti, ktoré študujú dennou formou nad 25 rokov, že sa zaraďujú do okruhu spoločne posudzovaných osôb.

    Ja viem, čo tým ministerstvo sleduje, že dnes chlapec, dievča slobodné alebo slobodný, ktorý študuje na vysokej škole a býva so svojimi rodičmi, ale doteraz nebol posudzovaný spoločne, tak mal nárok na dávku v hmotnej núdzi, hoci sa rodičia oňho starali. Mal svoju izbu, rodičia mu financovali všetky jeho náklady životné, ktoré mal, ale šikovnejší popri tom, hoci bývali v normálnom zdravom prostredí, ale boli posudzovaní osobitne ako osoba, ktorá nemala žiaden príjem a keďže nemá žiaden príjem a nespĺňala podmienky zákona, mala nárok na dávku. No, áno, ale keďže už bude teraz spoločne posudzovaná, tak nebude sa tak plytvať napríklad touto dávku a nebudú to niektorí zneužívať. No, ale potom oni oprávnene povedia, no, dobre, ale tak teda ja už som posudzovaný spolu s mojimi rodičmi a prečo nemám nárok na prídavky na deti alebo na dieťa, alebo prečo nemám nárok na daňový bonus, keď teda žijem spoločne v rodine?

    Ja len upozorňujem pána ministra, že teda asi by bolo treba do zákona, ktorý máme teraz v prvom čítaní, to upraviť následne, že teda takéto, takýto študent by asi mal, keď je spoločne posudzovaný s rodičmi, tak nárok na prídavok na dieťa. Je tam síce možnosť, že úrad môže v prípadoch osobitného zreteľa vylúčiť takéhoto člena domácnosti z okruhu osobitne, teda spoločne posudzovaných osôb. Ale ako to bude, bude skôr na subjektívnom posúdení toho zamestnanca úradu. A môže sa stať, že teda niekoho môže znevýhodniť, ale. Ale prehliadol som to s tým, že toto pri iných, oveľa väčších problémoch nie je taká kardinálna záležitosť.

    Jednu krátku poznámku by som ešte povedal k tým, k tomu spôsobu, ako chceme vtiahnuť ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi, aby nedemoralizovali iných, ktorí chodia do zamestnania, do práce a každý deň napríklad za minimálnu mzdu a ich príjem z práce nie je možno o nič väčší, ako niekoho, kto do tej práce nechodí, ale jednoducho od štátu dostáva dávky. A to sú tie menšie obecné služby alebo aktivácia formou dobrovoľníckej činnosti. Myslím si, že toto nie je vyriešenie problému a že do budúcna by sme sa mali tomu možno osobitne venovať, aj v súčinnosti s teraz zákonom o službách zamestnanosti. Pretože títo ľudia, keď budú takto rotovať, že 18 mesiacov bude na menších obecných službách, potom bude mať pol ročnú pauzu a potom zasa bude na menších obecných službách a on si bude myslieť a aj si mnohí myslia, že však oni majú prácu, len to nie je práca v tom klasickom slova zmysle, pretože oni nie sú nijako krytí poistením pre ich budúce napríklad dôchodkové nároky. To znamená, jednoducho toto nie je definitívne riešenie a mali by sme skôr pre týchto ľudí vytvárať a pomáhať im iným systémom. Či chránených pracovných miest v pracovnom pomere, teda ako dlhodobých, lebo jednoducho toto je len odsúvanie problému na neskôr. No a tu, keďže k tomu aj pán minister už hovoril, že my z opozície sme ponúkli niekoľko návrhov. Dobre, keď teda je niečo problémom, pretože to naráža na naše záväzky alebo medzinárodné dohovory, tak, to je myslím návrh kolegyne Jurinovej, ale myslím si, že návrh poslancov Pavla Zajaca a kolegu Hudackého nie je v rozpore teda s inými normami, ktorými by sme prípadne boli povinne viazaní. A istom zmysle rozširuje aj vám možnosti, ako to veľké množstvo ľudí, ktorí v tých niektorých regiónoch sú naozaj nezorganizovateľní len formou menších obecných služieb. Proste to tam, kde je niekoľko sto takýchto ľudí v hmotnej núdzi, to sa proste nedá. A preto ten vejár možností, že ako týmto ľuďom podať pomocnú ruku, aby boli, aby aspoň v tej minimálnej miere sa angažovali v snahe zabezpečiť seba a svoju rodinu, to je, myslím si, že prijateľné.

    Ten návrh protiústavnosti, ktorý predkladá, teda respektíve chce vyriešiť poslanec Mihál svojím pozmeňovacím návrhom a ktorý sme aj iní poslanci z opozície podpísali, no pán minister síce reagoval na to, ale predsa len. Neviem, či si v pripomienkovom, medzirezortnom pripomienkovom konaní inštitúcie, ktoré majú kvalifikované právnické autority, či si tento problém možno vtedy uvedomili? Ja by som predsa len ešte privítal diskusiu na túto tému, aby teda neskončil tento návrh zákona na Ústavnom súde.

    A na záver to, čo som už povedal aj vo faktickej poznámke, že chudobu a biedu jednoducho neodstránime. Chudobných budeme mať medzi sebou vždy. To je proste fakt. Lebo niektorí ľudia možno budú mať materiálne bohatstvá, ale pritom sú to úbožiaci a takisto chudobní ľudia. Ale to by som bol už na inej rovine, ako som chcel pôvodne byť. Čiže po úpravách, po prijatí niektorých pozmeňovacích návrhov, aj z radov opozície, ja si dokonca viem predstaviť, že by som za tento návrh zákona hlasoval. Jasné, že máte na to, máte na to to presadiť aj bez pozmeňovacích návrhov, lebo máte dosť hlasov, ale ja si myslím, že aj teraz, ale aj v budúcnosti toto je problém, kde by sa hranice medzi opozíciou a koalíciou mali zotrieť. Toto je tak vážny problém, ktorý už nedokáže vyriešiť verejná správa sama. Na to potrebuje pomoc iných a dokonca aj Božiu pomoc. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Nech sa páči, pani podpredsedníčka Národnej rady, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca za slovo. Vážený pán minister, vážené panie kolegyne, kolegovia, tiež mi nedá nakoniec predsa len pár slov, aj keď som pôvodne možno nemala úmysel vystúpiť. Rovnako som nevystúpila ani v prvom čítaní. Možnože ma vyprovokovali k tomu, k tomu nazeranie niektorých kolegov z opozície.

    Vnímam všetky pripomienky, ktoré sa tu prezentovali. S veľkou časťou aj súhlasím, úplne súhlasím. Musíme si však naozaj povedať, že dvadsať rokov tu tlačíme problém, ktorý sme si spôsobili sčasti, ktorý za socialistického zriadenia ešte bol možno ututlávaný a opomínaný. A teraz vidím naozaj veľkú šancu, že dôjde k nejakému prelomu. Ten prelom určite nie je pozitívny pre niektorú skupinu obyvateľov. Určite je pozitívny možno pre terajšie vnímanie a nastavenie spoločnosti. Tým nechcem vôbec rozvášňovať diskriminačnú politiku a chcem povedať, že jednoznačne som proti akejkoľvek diskriminácii.

    Preto sa ma dosť dotkol príspevok Lucie Nicholsonovej, ktorá poukázala práve na možno protiústavnosť v tomto zákone. Chápem to, čo hovorí, lebo vychádza zo stanovísk, ktoré posielali mimovládne organizácie. Na druhej strane sa chcem spýtať, že či my vieme skutočne posúdiť to, že štát, či štát sa má aj bez akejkoľvek chuti samotného občana postarať o neho? Že či naozaj to nemôžme, že či sa nemôžme na túto protiústavnosť alebo ústavnosť pozerať z tej strany, že aj človek sám by mal aspoň minimálnu aktivitu vyvinúť, aby sa o neho štát postaral. Toto dávam do pozornosti možnože, toto hľadisko. Pritom si možno pomôžem práve nútenými prácami, o ktorých sa tu tiež často hovorilo. V zákone bude stanovené, že občan, ktorý chce hmotnú dávku alebo dávku v hmotnej núdzi, by sa mal zapojiť do prác, do menších obecných prác, ktoré sú mu ponúknuté. Pri odmietnutí by prišiel o dávku v hmotnej núdzi. A toto si myslím, že je práve ten moment, o ktorom som hovorila, že ak niekomu je naozaj zaťažko vstať a skúsiť osem hodín za týždeň pracovať, tak v tom prípade sa obávam, že budem považovaná možno sama za takú, ktorá rada segreguje ľudí. Ale mám pocit, že v tomto prípade sa aj štát k nim môže správať macošsky. Jednoducho, my sme vypestovali v ľuďoch to, že za žiadnu aktivitu dostávajú peniaze. A toto vytvorilo ten nábal, ktorý v našej spoločnosti existuje. Ešte raz sa pristavím pri, možnože pri príspevku pána Chmela, ktorý ho zameral vyslovene na ako protirómsku agendu. Nezdá sa mi to celkom správne, lebo určite si aj on uvedomuje, že existuje v spoločnosti aj skupina majoritného obyvateľstva, ktorá si nevie so svojimi sociálnymi, so svojou sociálnou situáciou nijako pomôcť. Ale opäť veď my naozaj chceme, aby títo ľudia, ktorí naozaj boli dlhé roky udržiavaní v nečinnosti, aby vyvinuli aspoň minimálnu činnosť, minimálnu aktivitu.

    Teraz by som sa možnože pozastavila nad tým, že čo sa udialo od obdobia, kedy bol pokus predchádzajúcej vlády prísť s návrhom riešenia hmotnej núdze, ktorý bol skutočne prelomový v tom nazeraní na poskytovanie hmotnej dávky. V podstate filozofia aj toho minulého zákona, aj terajšieho zákona je rovnaká, aby človek vyvinul aktivitu, aby dostal hmotnú dávku s tým rozdielom, že mne sa naozaj zdá, možno jednoduchšie prekonateľná protiústavnosť, ktorú napádali, podotknem, práve poslanci SMER-u, ako to, čo sa navrhuje teraz. Predtým, v tom predchádzajúcom návrhu zákona, ktorý vlastne ani nedošiel do parlamentu, ale pamätám si to lynčovanie zo strany médií a verejnosti, ktoré si užil, mal človek nárok na, aspoň na tých 30 euro, keď aj nechcel vyvinúť aktivitu. Takže tunak tá protiústavnosť neexistuje v žiadnom prípade. Prečo sa napríklad ministerstvo práce nepozrelo na tento model? Prečo si nezobralo príklad z toho, nie je vhodné slovo asi príklad, ale prečo jednoducho nepoužilo takýto moment riešenia? Bolo by to, podľa mňa mali by to oveľa jednoduchšie. Každopádne som za zmenu, lebo vidím, že to čo sa tunak valí už tých dvadsať rokov alebo možnože aj storočie, neprináša žiaden prospech.

    Teraz by som len v skratke povedala, že mala som eminentný záujem prispieť pozmeňovacím návrhom, ktorý by možno trochu vylepšil obecné alebo teda možnosť, kedy ľudia môžu byť zapojení do menších obecných prác, aby mohli dostať dávku v hmotnej núdzi. Naozaj možno zapojiť vúcky a štátne podniky. Mám pozmeňovací návrh pripravený. Keďže prebehla diskusia aj so štátnym tajomníkom, aj možno viac vecí mi objasnili, nebudem ho predkladať. Ale dávam do pozornosti to, aby pán minister, ktorý pred chvíľkou vystúpil a uisťoval nás, že má sám záujem na riešení veci, aby naozaj celé ministerstvo na čele s ním hľadalo spôsoby, ako zakomponovať VÚC-ky, ako zakomponovať prácu v štátnych podnikoch práve do možnosti aktivácie. Veľmi si cením tiež to, ak pán minister čas, ktorý budeme mať do hlasovania, využije naozaj na preverovanie všetkých rizík. Nerada by som podporila zákon, ktorý hneď, ako bude schválený, zapísaný, pôjde naňho protiústavná sťažnosť alebo nápad na ústavnosť tohto zákona, čo, si myslím, nebude vrhať dobré svetlo, hlavne na ministerstvo. Preto dávam do pozornosti ešte raz a žiadam ministerstvo, aby pouvažovalo, čo všetko môže do toho času, ktorý si sami zvolili, urobiť preto, aby tá hrana naozaj sa neprevalila v neprospech ústavnosti. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani podpredsedníčky jedna faktická poznámka, pani poslankyňa Nicholsonová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Milá pani podpredsedníčka parlamentu, milá Erika, ja nečítam pamflety z ľudskoprávnych organizácií, pretože, ja som to niekoľkokrát deklarovala, že neuznávam proste to salónne intelektuálstvo. Ale možnože na rozdiel od teba, čítam Ústavu Slovenskej republiky a článok 39 hovorí úplne jasne. A môžme sa baviť o tom, že či chceme tú aktivitu, nakoľko chceme, nakoľko požadujeme aktivitu od tých, ktorí sú závislí od štátu a ja s tým úplne súhlasím, pretože túto myšlienku sme sem priniesli my, ale ja chcem, aby sme to urobili v súlade s ústavou. Ak sem prinesiete zmenu ústavy, ja za ňu zahlasujem. Ale nemôžete sem priniesť protiústavný návrh a tváriť sa, že je v poriadku ho podporiť. Pretože v momente, ako sa to dostane pred ústavný súd, a to sa pred ústavný súd dostane, Erika, tak ho zrušia. Bez zmeny ústavy toto nie je nič iné, iba zlý marketingový ťah. A mne je strašne ľúto, že si sa zaradila medzi tých, ktorí to nevidia.

  • S reakciou, nech sa páči, pani podpredsedníčka.

  • Povedané so smiechom.

  • zaradila, Lucia, medzi tých, ktorí predložili tento návrh zákona. Ja som naozaj nebola medzi tými, ktorí takýto návrh zákona predložili a ak ťa urazilo, že som ťa zaradila medzi tých, ktorí čítajú pamflety z ľudsko-právnych organizácií, nie, nezaradila som ťa, len som povedala, že vlastne podobne si argumentovala, ako som našla, podobne ako som, ako argumentujú aj práve ľudia z ľudsko-právnych organizácií.

    Sama som povedala, sama som povedala, že vidím tam rozpor a myslím si, že je to na hrane, ale v konečnom dôsledku ten pohľad, ktorý do toho dávam, alebo ktorý vidím ja, myslím, že mi ho ani nemôžeš zobrať, lebo je to pod nazeranie z opačnej strany. Jako vravím, že áno, štát má zagarantovať, ale nikde v ústave nie je napísané, že ten človek naozaj môže nečinne sedieť a za to môže dostať niečo. Ďakujem.

  • Dobre, ďakujem. Nech sa páči, ešte je prihlásená, pani poslankyňa budete mať na dlho? Krátko, dobre, nech sa páči, aby sme dokončili tento bod, nech sa páči a potom budeme hlasovať. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Predkladám pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viery Šedivcovej, Márie Janíkovej, Jany Vaľovej a Milana Halúza k vládnemu návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V čl. I v § 10 ods.3 sa za slovami "činnosti v rozsahu" vypúšťa slovo "najmenej". Odôvodnenie.

    Pozmeňovacím návrhom sa navrhuje pri rozsahu menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prácach na predchádzanie mimoriadnym situáciám, alebo na odstraňovaní následkov mimoriadnych situácii vypustiť slovo najmenej. Rozsah predmetných činnosti bude týmto návrhom ustanovený taxatívne, 32 hodín mesačne pre všetkých tak, aby nebolo možné ani teoreticky zneužívanie šikanovaním, vydieraním, či vykorisťovaním občanov. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pani spravodajkyňa. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister? Nie. Pán spravodajca? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ja chcem len požiadať o odloženie hlasovania vzhľadom na viacero pozmeňujúcich návrhov, na utorok o jedenástej. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, prerušujem rokovanie o tomto bode programu, vyhlasujem krátku prestávku jedno-minútovú a budeme pokračovať hlasovaním.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať, alebo mali sme hlasovať o jedinom prerokovanom bode, ktorým bolo druhé čítanie návrhu poslancov Tibora Bastrnáka, Bélu Bugára a Józsefa Nagya na vydanie zákona č. 577. Na základe žiadosti navrhovateľov, ale aj spravodajcu sme sa dohodli, že budeme hlasovať až na budúci týždeň. Takže nemáme momentálne o čom hlasovať.

    Ešte mám tu informáciu od pána podpredsedu vlády a ministra vnútra, ktorý požiadal o presun bodu a to sú podmienky výkonu volebného práva a volebnej kampane. Sú to body 87 a bod 88 až na novembrovú schôdzu, takže nebudeme o týchto dvoch bodoch rokovať na októbrovej schôdzi.

    Ešte pán poslanec Hlina.

  • Vážený pán predseda, ja vás chcem poprosiť o presunutie bodu programu, tlač 748, je to môj návrh o exekučnom poriadku, na pondelok 14.00 hodinu. Odôvodňujem: zákon a návrh zákona je mimoriadne dôležitý pre spoločnosť, kopu ľudí trpí aktuálny nastavením. Vzhľadom na to, že ste si znova uľahčili svoju poslaneckú prácu, že chcete ukončiť schôdzu v stredu, hrozí riziko, že nedôjde k prejednávaniu tohto bodu, preto vás prosím, že či by sme ho nemohli prejednať v pondelok. Ďakujem.

  • Ja vás chcem len informovať, že na pondelok 14.00 máme dohodu a odsúhlasenú zmenu programu prerokovanie návrhu predkladateľov z Kresťansko-demokratického hnutia.

    Dávam hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 53 za, 11 proti, 66 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Tento návrh na zmenu programu sme neodsúhlasili. Čiže zostáva pôvodne schválený harmonogram, čiže v pondelok o 14.00 budeme rokovať o návrhu skupiny navrhovateľov o rodinnom podnikaní.

    Ešte pán predseda výboru Huba.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dovolil by som si vás pozvať, ctené kolegyne, ctení kolegovia, na už XII. ročník Dni vidieka v Národnej rade Slovenskej republiky, ktorý organizuje Vidiecky parlament na Slovensku a v spolupráci s našim výborom pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a za asistencie Kancelárie Národnej rady. A teraz to podstatné. Slávnostné otvorenie tohto podujatia sa uskutoční vo výstavných priestoroch Národnej rady na Západnej terase v pondelok, tento najbližší pondelok o 12.00 hodine. Tí a tie, ktoré ste boli na vlaňajšom podobnom podujatí, asi mi dáte za pravdu, že to stojí za to. Ďakujem, teším sa na stretnutie.

  • Ďakujem, vyhlasujem krátku prestávku. O 11.15 hodine budeme pokračovať v rokovaní.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Poprosím vás,

  • Zaznel gong.

  • poprosím ešte spravodajcu, aby sa pripravil. Pán minister práce a sociálnych vecí Ján Richter uvedie v druhom čítaní vládny návrh zákona č. 2 o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Je to tlač 416.

  • Zaznel gong.

  • Kolegyne, kolegovia, začíname rokovať o novom vládnom návrhu. Poprosím vás, ak nemáte záujem, aby ste radšej opustili sieň. Pán minister.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, tlač 416.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní a v znení neskorších predpisov predkladám v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016. Cieľom návrhu zákona je najmä úprava podmienok rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov v odvetví, v ktorom kolektívna zmluva vyššieho stupňa je uzatvorená. Z tohoto dôvodu navrhujem zmeniť označovanie odvetví, pre ktoré je kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzatvorená z úrovne skupiny na úroveň divízie podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností, pričom sa zmluvným stranám ponecháva možnosť uzatvárať kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa aj na úrovni skupiny, či časti odvetví. Samozrejmá vec, že ak sa na tom dohodnú.

    Za ďalšie. Možnosť rozširovať kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, nie, len na úrovni odvetvia, to znamená na úrovni divízie, ale aj na úrovni časti odvetvia, to znamená skupiny.

    Za ďalšie. Rozširovať záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na spoločný návrh zmluvných strán alebo na návrhy jednej zmluvnej strany a teda vypustenie podmienky súhlasu zamestnávateľa s rozšírením záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.

    Za ďalšie. Pre rozšírenie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa ustanoviť podmienku reprezentatívnosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, t.j. musí byť splnené, že zamestnávatelia, pre ktorých je záväzná kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ktorá sa navrhuje rozšíriť, zamestnávajú v odvetví, resp. v časti odvetvia väčší počet zamestnancov ako zamestnávatelia združení v inej organizácii zamestnávateľov, ktorá v tom istom odvetví, resp. v časti odvetvia uzatvorila inú kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa.

    Za ďalšie. Umožniť zamestnávateľom v odvetví alebo v časti odvetvia, na ktoré sa rozširuje záväznosť kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, uplatniť zákonom ustanovenej lehote podmienky k návrhu na rozšírenie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.

    Zriadiť na Ministerstve práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky poradnú komisiu na prerokovávanie návrhu na rozšírenie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, ktorá bude skúmať splnenie podmienok na rozšírenie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa vrátane ekonomických vplyvov.

    Posudzovať pripomienky zamestnávateľov, ktorej stanovisko bude odporúčaním pre ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z hľadiska rozhodovania o rozšírení záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Zároveň sa navrhuje z rozšírenia záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa zo zákona vylúčiť taxatívne vymedzené kategórie zamestnávateľov. Ide o nasledovných zamestnávateľov:

    - pre ktorého je záväzná iná kolektívna zmluva vyššieho stupňa.

    - ktorý je v úpadku alebo likvidácii,

    - u ktorého je zavedený ozdravný režim alebo nútená správa,

    - ktorý zamestnáva menej ako 20 zamestnancov,

    - ktorý zamestnáva viac ako 10 % osôb so zdravotným postihnutím,

    - ktorého postihla mimoriadna udalosť, alebo ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť menej ako 24 mesiacov.

    Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, uvedené v spoločnej správe, ktoré súvisia aj s posunutím navrhovanej účinnosti zákona, to od 1. januára 2014, akceptujem a odporúčam ich schváliť. Uchádzam sa o podporu tohto návrhu zákona v druhom čítaní. Skončil som pán predseda.

  • Ďakujem pekne pán minister. Poprosím pani poslankyňu Šedivcovú, aby ako určená spravodajkyňa z výboru pre sociálne veci informovala Národnú radu o priebehu a výsledkoch rokovania.

  • Ďakujem pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu predkladá

    1) Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 775 z 3. septembra 2013 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.

    2) Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    3) Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 301 z 8. októbra 2013, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením č. 206 z 8. októbra 2013 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 71 z 10. októbra 2013.

    4) Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali dva návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.

    5) Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písmeno f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich návrhov schváliť.

    6) Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 a 2 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Vieru Šedivcovú vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Spoločná správa výborov o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 76 z 15. októbra 2013. Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku, za klub SDKÚ - DS pán poslanec Štefanec, za klub OĽaNO pani podpredsedníčka Jurinová a za klub Kresťansko-demokratického hnutia pán poslanec Brocka. Potom mám ešte písomnú prihlášku od pána poslanca Mihála a od pána poslanca Hlinu. Nech sa páči pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne pán predseda. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, vážení hostia. Bohužiaľ, máme tu tento zákon, ktorý považujem za víťazstvom ideológie nad zdravým rozumom, za víťazstvo ideológie a prehru zdravého rozumu. Tento zákon je síce víťazstvom vlády jednej strany, ale prehrou pre všetkých občanov Slovenska. Prehrou pre tých, ktorí chcú poctivo pracovať, pre tých, ktorí chcú tvoriť pracovné miesta. Je to prehra aj pre zamestnancov, aj pre zamestnávateľov.

    V súčasnosti máme na Slovensku 406 498 nezamestnaných, dámy a páni, je to 13,84 % k 30. septembru 2013. Keď si porovnáme našu úroveň nezamestnanosti z hľadiska všetkých krajín Európskej únie, tak sme piaty najhorší po Grécku, Španielsku, Cypre, Chorvátsku. Myslím si, že nie je ťažké uhádnuť, či sa táto situácia zlepší alebo zhorší, keď bude vláda prijímať takéto zákony. Jednoznačne takéto zákony povedú k ďalším a k ďalším radom nezamestnaných. Je to nezmyselné, je to škodlivé a je to zlé.

    Tento zákon patrí do kategórie typu zrušenia rovnej dane, zhoršenia zákonníka práce, zvyšovanie daní, zvyšovanie odvodového zaťaženia, skomplikovanie situácie tým, ktorí tvoria pracovné miesta, ale aj tým, ktorí pracujú. Uvedomte si, že keď firma, ktorá pracuje niekde na strednom alebo východnom Slovensku a dohodne si zamestnávateľ so zamestnancami podmienky, dohodne si mzdy, dohodne si trebárs aj nadčasy, dohodne si ďalšie sociálne výhody, tak tieto prestanú okamžite platiť, pretože za neho, za zamestnávateľa a za druhú stranu, za zamestnancov, to dohodne niekto úplne iný. To dohodne niekto, koho vôbec táto firma nepozná. Toto je neskutočné a toto je absurdne.

    Takúto situáciu sme tu už ale mali, dámy a páni, za prvej Ficovej vlády. Aj vtedy SMER presadil, aby rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa bolo rozširované aj na tých, ktorí o tom nemajú ani vedomosť, alebo s tým vôbec ani nesúhlasia. Našťastie vláda Ivety Radičovej tento obludný zákon zmenila a dnes to tu máme opäť. Podobnú analogickú situáciu mali aj v Českej republike, kde ústavný súd jednoznačne rozhodol, že tento zákon je protiústavný. Mimochodom na túto tému sa vyjadrujú aj medzinárodné organizácie.

    Dovolím si upozorniť na odporúčania OECD z roku 2002, ktorým sa navrhuje, aby rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na zamestnávateľa, ktorý nie je členom zamestnávateľského zväzu, bolo možné len so súhlasom tohto zamestnávateľa pokiaľ tento zamestnávateľ má obdobný predmet činnosti a obdobné ekonomické a sociálne podmienky. Toľko z odporúčania OECD, ale netreba nám ani odporúčanie medzinárodných organizácií. Stačí si jednoducho zvážiť zdravým sedliackym rozumom, či toto je rozumné alebo nie je a vychádza nám, že toto je naozaj obludnosť, ktorá sa dotkne najmä malých podnikov, ktorá sa dotkne najmä podnikov, ktoré sú v regiónoch s vyššou nezamestnanosťou a ešte viac a viac zhorší ich pozíciu a zhorší nezamestnanosť.

    Že si vláda uvedomuje túto negatívnu situáciu aj negatívny dopad tohto zákona, tak čiastočne to kompenzuje opatrením, že sa to nebude vzťahovať na firmy do 20 zamestnancov. Už len tento návrh považujem za potvrdenie dôkazu, že ten zákon je naozaj škodlivý. Ale nepotrebujeme tento zákon vôbec, nepotrebujeme ďalších nezamestnaných, pretože zákonmi z tejto snemovne by sme mali, dámy a páni, podporovať zamestnanosť a nie ju zvyšovať. Tento zákon ju zvyšuje, tento zákon dramaticky zhoršuje pozíciu ľudí na Slovensku. Je to opäť zákon, ktorý terorizuje slušných, poctivých a aktívnych ľudí. Bohužiaľ, zavádza také pomery, že vypúšťa podmienku súhlasu zamestnávateľa s rozšírením záväzností kolektívnej zmluvy na neho a teda hrubým spôsobom zasahuje do slobody podnikania.

    Keďže tento zákon sme tu už mali a a mali sme ju tu aj analogickú situáciu podania na Ústavný súd, dovoľte mi informovať vás, dámy a páni, že ak vládna strana tento zákon presadí, tak poslanci za SDKÚ - Demokratickú stranu budú iniciovať podanie na Ústavný súd. Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámkam pani poslankyňa Vaľová. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem veľmi pekne. Myslím, si, že trošku nesúhlasím s tými tvrdými slovami, že tento zákon terorizuje slušných a aktívnych ľudí, pretože ja si myslím, že aj slušní a aktívni ľudia sú zamestnanci a nemôžem súhlasiť s tým, že to postihne, ale nakoniec si to pán kolega povedal sám, malé podniky, lebo naozaj tie malé podniky sú do 20 zamestnancov. Ale zase poviem jedno, ak je firma nemenovaná, ktorá má pobočku v Bratislave a tá istá firma, ktorá má podobnú výrobu, pracuje na východe, nemá na ňu platiť kolektívna zmluva vyššieho stupňa? Ľudia na východe, si myslíte, že ak budú mať omnoho nižšie platy, nebudú odchádzať? Alebo nebudú, nebudú tak isto nútení odísť z regiónu? Nemyslím si to a tak, ako som predtým povedala, je tam ešte komisia a táto komisia určuje. Veď predsa aj keď sa dohodnú na kolektívnom vyjednávaní, je tam ešte komisia, kde sú zastúpení nielen odborové zväzy, ale aj skupina alebo zväzy podnikateľov a na konci ešte aj pán minister zohľadňuje, alebo ministerstvo zohľadňuje aké sú ekonomické výsledky daných firiem. Nie je to také jednoduché. Ja to plne chápem, ale stále budem hovoriť, že ak v jednom odvetví ľudia majú platy iné, tak prečo by v tom istom odvetví mali mať iné. Potom, potom naozaj podliehajú dumpingovo. Ja si vážim podnikateľov, ale naozaj niekedy je potrebné, aby sme ľuďom dali aj nejaké sociálne istoty a benefity a aby tieto benefity platili úplne plošne a nielen tam, kde si to vyjednajú, kde je bohatší kraj a kde jednoducho tí ľudia, tí ľudia majú na to, aby mali väčšie príjmy a väčšie benefity. Ja si myslím, že si ich zaslúžia všetci zamestnanci, ktorí vykonávajú rovnakú prácu s rovnakým nasadením. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ďakujem pani Vaľovej za koment a pani poslankyňa, je to úplne ináč. Ľudia si zaslúžia lepšie podmienky, lepšie platy, len v skutočnosti nenájdete dvoch ľudí, ktorí sú rovnakí. Rovnostárstvo nie je namieste pri odmeňovaní, rovnostárstvo je namieste v tom zmysle, že by sme mali zabezpečiť ľuďom, aby mali rovnaké šance. Rovnostárstvo pri odmeňovaní viedlo vždy ku krachu systému, mali ste to v socializme, mávate tie prípady aj dnes všade vo svete. Vy keď budete tlačiť takýmito nezmyselnými zákonmi na rovnaké odmeňovanie, tak dosiahnete len to, že tí ľudia nebudú mať robotu, že najviac poškodíte tým, za ktorých sa tvárite, že bojujete. Za tie firmy práve čo ďalej od Bratislavy. Na strednom Slovensku, na východnom Slovensku, na severe, tie firmy, ktoré si nemôžu dovoliť mať také podmienky, ako trebárs v Bratislave a nemôžu si dovoliť ani platiť tak tých zamestnancov. Keď si nebudú môcť dovoliť a vy im nariadite, že musia mať takéto platy, tak jednoducho prídu o prácu, lebo tie firmy si nemôžu dovoliť takéto fungovanie. Takto to jednoducho funguje, to je, to je realita. No a čo sa týka malých podnikov, naozaj, to, že si uvedomujete tú chybu, svedčí o tom tá výnimka na firmy do 20 zamestnancov. Ja by som naozaj ten zákon ešte stále stiahol, ešte stále máte šancu to stiahnuť, pretože všelijaké vyhováranie sa na to, že budete zohľadňovať ekonomické podmienky, sú nezmyselné. Ako náhle ten zákon začne platiť, tak začne platiť pre všetkých aj pre tých, ktorí s tým nesúhlasia. Je to zásah do slovenského podnikania taký, že je protiústavný, pretože je to zásah do slobody podnikania, slobody rozhodovania a je to zásah do dohôd, ktoré si zamestnanci so zamestnávateľmi aj urobia. Ďakujem pekne.

  • Do rozpravy, pani podpredsedníčka Národnej rady Jurinová.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, tak ako som pred malou chvíľkou vystúpila k zákonu v hmotnej núdzi, ktorý, ktorý považujem za prelomový a preto ešte stále uvažujem, že či naozaj podporiť alebo teda, že rada by som podporiť, ak by som mala istotu v tej ústavnosti alebo neústavnosti, aj keď teda prebehla potýčka s pani kolegyňou, uvedomujem si, že pravda môže byť niekde uprostred a takže beriem tie vyjadrenia, ktoré povedal samotný minister na túto tému, že je možnože na hrane zákona a až ten Ústavný súd bude vedieť povedať, že či je protiústavný, že to by som brala ako bernú mincu.

    Ale vráťme sa teda k téme, ktorá prebieha teraz, kolektívne vyjednávanie. A v tomto prípade zase musím povedať jednoznačne, že mám, zdieľam úplne rovnaký názor ako pán poslanec Štefanec a ako ďalší kolegovia, ktorí budú vystupovať k tejto téme. Tak isto považujem za veľmi zvláštne, ak v súčasnej situácii, keď opäť prebehla správa médiami, že sa zvyšuje nezamestnanosť, keď sa hovorí o tom, že tie podmienky, že aj keď kríza ustupuje, tak podmienky nie sú vhodné na to, aby sme prichádzali s ďalšími reštriktívnymi opatreniami pre zamestnávateľov, pre zamestnávateľov.

    Ja viem, že mňa tu mnohí napádajú, že teda koho vlastne obraňujem, či zamestnancov alebo zamestnávateľov, ale ako keby ste zabúdali, že musí byť symbióza medzi tým, kto zamestnáva a medzi tými, koho zamestnáva. Viem, že existuje skupina podnikateľov, skupina ľudí, ktorí sa na svojich zamestnancov pozerajú zvrchu. Viem, že ale existuje veľká skupina zamestnávateľov, ktorí pristupujú veľmi zodpovedne k svojej práci a tú ťarchu, ktorú majú, tá ťarcha je na nich, majú zodpovednosť, vedia s ňou naložiť aj zodpovedne.

    Na jednej strane si hovoríme, že toto kolektívne vyjednávanie, alebo ak sa bavíme o samotnom rozširovaní kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, tak stále vládna strana hovorí, že ide v línii ochrany zamestnancov. Ale vravím, že takých zákonov sme tu mali veľa, ktoré mali ochraňovať zamestnancov, ale ako tie efekty, ktoré to v spoločnosti vyvoláva, tomu vôbec nenasvedčujú. A vlastne už máme, máme niektoré zákony, ktoré už za sebou majú určitú životnosť a už sa vedia aj posúdiť možnože vplyvy niektorých zákonov. Takže, nenasvedčuje tomu, že tento zákon, aj keď je tak stavaný, aj v dôvodovej správe je jednoznačne písané, že má byť v prospech zamestnancov, tomu napomôže.

    Rovnako sa prikláňam k tomu ako hovoril pán Štefanec pred chvíľou, že môže to mať presne opačný efekt. To znamená, že ak sa nastavia pre všetky firmy rovnaké podmienky vo vyplácaní, vo finančnom vyplácaní alebo v rôznych benefitoch, môže to byť pre firmy likvidačné a budú veľmi zvažovať, či udržia rovnaký počet zamestnancov, či nebudú radšej uvažovať o znížení počtu zamestnancov, či jednoducho nebudú obchádzať, nebudú hľadať znova tie, tie také veci, ktoré by, ktoré by im pomohli v obchádzaní pravidiel, ktoré chcete zaviesť.

    Veľmi zvláštne sa mi zdá, že chceme, chceme rozširovať sčasti odvetvia na celé odvetvie. Znie to lákavo, ale bez toho, aby sám zamestnávateľ súhlasil s touto zmenou, ako nie je to naozaj už hranie sa opäť v tomto prípade na ústavnosť, že sme ochotní zasahovať do práva podnikateľov, ktorí teda vytvárajú benefity a vytvárajú ich benefity aj v tom zmysle, aby mohli zamestnávať ľudí? Toto je pre mňa jasne, jasne dané, že nemá štát právo, alebo štát má právo korigovať, ale nemá právo zasahovať do toho, akým spôsobom bude riadiť firmu pokiaľ, pokiaľ sa všetky základné podmienky, ktoré sú doteraz platné, dodržiavajú.

    To tak na úvod. Ja by som vám rada predniesla pozmeňujúci návrh, ktorý som sa rozhodla, rozhodla podať. Týka sa dvoch bodov. Jedná sa, je teda bod č. 2 sa týka pripomienky, ktorú, vlastne obidva body sa týkajú pripomienok, ktoré, ktoré vzišli z pripomienkového konania. Jedna sa týka počtu zamestnancov, ktorých, alebo počtu zamestnancov, ktorých má zamestnávateľ pri prijímaní alebo pri automatickom vsunutí zamestnávateľa do kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. A druhá pripomienka sa netýka ani tak kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, ako tých bežných kolektívnych zmlúv.

    Takže dovoľte, aby som predniesla pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, sa mení a dopĺňa takto:

    Prvý bod. V Čl. I sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:

    4. V § 3a odsek 1 znie: "(1) Ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie, príslušné odborové orgány pôsobiace u zamestnávateľa pri uzatváraní kolektívnej zmluvy v mene kolektívu zamestnancov vystupujú a konajú s právnymi dôsledkami pre všetkých zamestnancov spoločne a vo vzájomnej zhode. Ak odborové organizácie nepostupujú podľa prvej vety, je zamestnávateľ oprávnený uzatvoriť kolektívnu zmluvu s odborovou organizáciou s najväčším počtom členov u zamestnávateľa alebo len s tými odborovými organizáciami, ktorých súčet členov u zamestnávateľa je najmenej 50 % všetkých členov odborových organizácií pôsobiacich u zamestnávateľa." Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Druhý bod. V Čl. I bode 8 v § 7a písm. e) sa číslovka "20" nahrádza číslovkou "50".

    Odôvodnenie. Z dôvodu aplikačnej praxe sa navrhuje, aby odborové organizácie u zamestnávateľa konali vždy spoločne a vo vzájomnej zhode pre všetkých zamestnancov a aby zamestnávateľ uzatváral kolektívne zmluvy s odborovou organizáciou s najväčším počtom členov u zamestnávateľa alebo len s tými odborovými organizáciami, ktorých súčet členov u zamestnávateľa je najmenej 50 % všetkých členov odborových organizácií pôsobiacich u zamestnávateľa. Prijatím takéhoto ustanovenia sa zamedzí obštrukčným konaniam malých odborových organizácií, ktoré často blokujú svojím prístupom možnosť uzatvárania kolektívnych zmlúv so všetkými ostatnými odborovými organizáciami.

    V bode 2 pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu sa rozširuje minimálny počet zamestnancov u zamestnávateľa zo súčasných 20 na najmenej 50, na ktorých sa nebudú vzťahovať nové ustanovenia zákona o kolektívnom vyjednávaní o rozširovaní záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.

    V zmysle článku 2 ods. 2 odporúčania Európskej komisie zo 6. mája 2003 sa pod malým podnikom rozumie podnik, ktorý zamestnáva menej ako 50 osôb. V zmysle § 233 ods. 2 Zákonníka práce Zamestnanecká rada môže pôsobiť u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestanncov. S prihliadnutím na uvedené nie je zrejmé, prečo by mala byť zavedená hranica minimálneho počtu zamestnancov na úrovni 20 a nie na hranici definujúcej malý podnik, čiže 50 osôb alebo zamestnancov.

    V súčasnom období prechádza hospodárstvo a ekonomika Slovenskej republiky stále krízou, ktorá sa v značnej miere prejavuje aj v zvyšovaní počtu nezamestnaných osôb. Čoraz viac na opatrenia súčasnej vlády v tomto zložitom období doplácajú malé podniky. Nielen prostredníctvom zvyšovania daňovo-odvodového zaťaženia, zásahov do Zákonníka práce, ale aj prostredníctvom predloženej novely zákona o kolektívnom vyjednávaní chce vláda opätovne zaťažovať malých podnikateľov, ktorí zamestnávajú viac ako 20 zamestnancov. Na týchto zamestnávateľov by sa mali podľa predloženého návrhu vzťahovať nové podmienky rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov v odvetví, resp. odvetviach alebo v časti odvetvia. Aj z toho dôvodu navrhujem posunúť túto minimálnu hranicu počtu zamestnancov z 20 na 50, čo bola aj jedna zo zásadných pripomienok Republikovej únie zamestnávateľov a Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení.

    Myslím, že k tomu druhému bodu tam nie je veľmi čo dodať, že tie boli dostatočne popísané v tej dôvodovej správe, že vychádzame naozaj z definície malého podniku. A myslím si, že keďže ide o kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, že je dostatočne dôvodné, aby boli odbremenené práve malé podniky, ktoré majú možnože väčšiu, väčšiu, možno menej aparátu a viac náročnú agendu. K tomu prvému bodu by som iba krátko povedala ešte. Bežné kolektívne zmluvy vieme, že v súčasnosti nesmieme nikomu uberať právo vytvárať odborové združenie v samotnom podniku a dochádzalo k situáciám, dochádza, aj keď možno v malej miere, ale dochádza k situáciám, kedy malá odborová organizácia z istých dôvodov úplne bojkotuje vyjednávanie. Nezúčastňuje sa a tým brzdí vlastne podpis kolektívnej zmluvy v samotnom podniku. Preto si myslím, že je dosť dôvodné, aby sa pristúpilo k opatreniu, ktoré navrhujeme, aby naozaj boli ako relevantní zástupcovia odborových organizácií, ktorí majú ako členov viac ako 50, alebo ktoré obsahujú viac ako 50 členov odborových organizácií všetkých v podniku, aby to bola dostatočne relevantná vzorka, aby mali možnosť podpísať kolektívnu zmluvu.

    Takže ďakujem za prípadné prijatie tohto pozmeňovacieho návrhu. Myslím si, že má opodstatnenie. Obidva body majú opodstatnenie v tejto novele. Poprosila by som pani spravodajkyňu, aby rozdelila hlasovanie tohto pozmeňováku na samostatné hlasovanie o každom bode zvlášť a zároveň zopakujem stanovisko, s ktorým som aj začala toto vystúpenie, že neviem, v takomto znení, ako podávate rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, sa nevieme stotožniť s prijatím takéhoto zákona. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky pán poslanec Blaha, Hraško, Brocka. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Blaha.

  • Pani kolegyňa, naopak, ja som veľmi rád, že takýto návrh zákona je dneska prejednávaný a že príde posilnenie práv zamestnancov opäť celkom v súlade s hodnotami ľavice, ktorá legitímne vyhrala demokratické voľby. Viete, ono toto je naozaj hodnotový spor a ja vám to neberiem, vy máte veľmi, legitímnym spôsobom obhajujete záujmy podnikateľov, najmä tých väčších podnikateľov a to je typická pravica, o. k., v poriadku, ale sociálna demokracia, resp. ľavica je tu o tom, aby zabezpečovala a garantovala záujmy zamestnancov, aby hľadala rovnováhu medzi tým, že štrukturálne je proste v tej lepšej pozícii zamestnávateľ, podnikateľ, pretože on je v nadriadenej pozícii. On môže kedykoľvek vyhodiť toho zamestnanca, on môže kedykoľvek nastavovať jeho životné pomery a preto je nevyhnutné, aby štát garantoval isté sociálne práva a aj záujmy tých zamestnancov, tých robotníkov, tých pracovníkov, tých ľudí, ktorí pracujú, ktorí majú takisto svoje práva. Ja neviem, prečo sa vy, ako žena neustále snažíte obhajovať záujmy, záujmy iba tých silnejších, iba tých podnikateľov a nie tých slabších štrukturálne, ktorí sú práve tí zamestnanci.

    Čiže ja veľmi vítam tento zákon a to nie je o tom, že v tej filozofii, že štát by nemal vstupovať do podnikania. Zabudnite na to. Demokratický štát by práve naopak mal vytvárať v každej sfére v demokratickej spoločnosti podmienky, aby ľudia mali napĺňané svoje práva, preboha. Však o tom je demokracia. Nemôžete vylúčiť demokraciu zo súkromnej sféry, to sa nedá, nemôžete tolerovať, že síce v politike budeme mať demokraciu, ale v podnikoch budeme mať otrokárčinu a pomaly diktatúru. Čiže je nevyhnutné, aby štát vyrovnával a vyvažoval to, že je oveľa silnejšie postavenie podnikateľov. Páni kolegovia, samozrejme so mnou nesúhlasíte, ja to chápem, vy ste zástupcovia biznisu, ale verte tomu, že na západe, v západnej Európe je bežný...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ..že v západnej Európe je bežný model, kde tá rovnováha je oveľa silnejšie vyklonená smerom k záujmom zamestnancom...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyňa Erika, ja som rád, že si podala tento pozmeňovací návrh, pretože na rozdiel od niektorého predrečníka, ktorý zrejme buď nepočúval, alebo neviem, čo robil, keď neregistroval ten pozmeňovací návrh. Tu sa obhajujú práveže tí menší podnikatelia, žiadni veľkí podnikatelia. Nikto neupiera právo v rámci kolektívneho vyjednávania postaviť podmienky tak naozaj, aby aj zamestnanci boli istým spôsobom chránení, ale zase aby menšie odborové združenia neblokovali povedzme tých iných, ktorí môžu vyjednať práve tie podmienky. Takže nechápem, o čom niektorí tuná točia, zrejme sú naozaj buď hluchí alebo nevedomí v tejto oblasti.

    Takže ja podporujem aj tento pozmeňovací návrh, ktorý práve chráni tých menších podnikateľov, ktorí majú do 50 zamestnancov a to číslo naozaj, aby sa upravilo aj podľa tej smernice Rady Európy, ktorá tiež hovorí o čísle 50, aj čo sa týka podnikov, aj čo sa týka kolektívnych zmlúv. Takže nevidím v tom žiadny problém a ja tento pozmeňovací návrh naopak podporujem a neprotirečím si, ako niekto. Samozrejme, súhlasím s tým, že štát má vytvárať dobré podmienky na to, aby sa tu podnikalo dobre, ale zároveň aj, aby zamestnanci mali dobré podmienky, ale to sa tu, žiaľ, nevytvára, pretože sa tu vytvára tlak zo strany štátu neprimeraný na to, aby vytváral podmienky zase na dobré podnikanie.

  • Ďakujem pekne. Aj keď ma teraz faktická poznámka zvádza viac reagovať na faktickú poznámku, ale musím reagovať na pani poslankyňu z rozpravy, tak chcem povedať, že pani poslankyňa, som rád, že vy ste pochopili veľmi dobre, o čom je tento návrh zákona, že tento návrh zákona vôbec nechráni zamestnancov a vôbec nechráni slabých zamestnancov. Naopak, jeho dôsledkom bude, že bude viac nezamestnaných, ktorí nebudú mať vlastne žiadne istoty. Tento zákon je výsledok lobingu silných, výsledok lobingu silných, ja to zdôrazňujem, lebo, teda nemusel by som to zdôrazňovať, lebo z vášho vystúpenia to bolo jasné, ale hovorím to preto, že nemôžem reagovať na faktické poznámky.

  • Pani podpredsedníčka, vaša reakcia.

  • Ďakujem pekne za pripomienky. Vlastne ani neviem, že čo by som povedala pánovi, odkázala pánovi Blahovi. V prvom rade, ja som hneď na začiatku povedala, že ja sa necítim ako ochrankyňa len zamestnávateľov. Uvedomujem si problémy, ktoré zamestnanci majú, ale toto nie je spôsob ako tie podmienky zlepšiť, ako určite nie, pretože týmto spôsobom môžeme prísť o pracovné miesta. Alebo potom naozaj už chceme ísť v línii, že všetko znárodniť tak, ako sa to tu už, teda interakčná diskusia začala prebiehať podľa, počas vašej faktickej poznámky, že naozaj, že chceme, chceme, aby štát bol garantom, že všetky podniky chceme, chceme, ale chceme ich znárodniť? Tak buď dáme ľuďom priestor, že podnikajte, toto je vaše prostredie a podnikajte statočne, ale nediktujme im podmienky od A po Z, ako odtiaľ potiaľ, jednoducho. A teraz mám pocit, že tú mieru ste už prekročili. Veľmi sa pripájam k tomu, čo povedal pán poslanec Brocka, že týmto zákonom tých najslabších, bohužiaľ, neochránime. Ďakujem.

  • Pán poslanec Brocka do rozpravy.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, dámy a páni, je to už druhé čítanie, ale keďže to je návrh zákona, ktorý je vyslovene škodlivý a nepotrebný, najmä v tejto chvíli, keď je ešte nie koniec krízy, v ktorej sa nachádza Európa a aj Slovensko, v ekonomickej kríze. Pozrite, v predchádzajúcom bode programu, keď sme rokovali o zákone o hmotnej núdzi, tak sme sa všemožne snažili, najmä teda, mal som pocit, že viac z opozície, ako z koalície, aby sme pomohli vylepšiť ten návrh, s ktorým ste, pán minister, prišli. Ale na tomto návrhu, teda aj keď sa pokúsila kolegyňa Jurinová vylepšiť ten návrh, aby bol menej škodlivý, mne sa zdá, že najlepším riešením by bolo, keby ste tento návrh naozaj stiahli a ja preto opakovane, ako v prvom čítaní, dávam procedurálny návrh, aby podľa § 73 ods. 3 písm. b) sa Národná rada uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    A teraz k samotnému obsahu toho zákona. Ešte je to ako reakcia na faktickú poznámku pána poslanca Blahu. Nedávno som čítal analýzu jedného žurnalistu, ktorý podrobil váš poslanecký klub takej istej analýze, z ktorej mu vychádza, že vo vašom klube je 60 % poslancov, ktorí nieže majú skúsenosti z podnikania, ale že sú podnikatelia, 60 %. To znamená, vy musíte v klube väčšinovo vedieť, že tento návrh je zlý, že tento návrh je škodlivý, že to je len možno, teda beriete to ako daň výsledku volieb, že vám v kampani pomáhali aj tí, ktorí na tom trvajú, že musíte svoje záväzky plniť a preto teda si odfajknite, že vo vzťahu k tejto skupine to máte vybavené. Z môjho ďalšieho komentovania toho návrhu vyplynie, že koho tým myslím a na koho tým narážam.

    Čo sú kolektívne zmluvy a čo znamená rozšírenie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa podľa tohto zákona? Že obsah dohody, ktorú uzavreli niektorí partneri, zamestnávatelia a zamestnanci, sa bude vzťahovať aj na tých, ktorí účastníkmi dohody nie sú. Zjednodušene skúsim to tak ľudovo povedať, ako keby sa dvaja susedia dohodli na niečom, čo sa týka tretieho suseda, napr. že si medzi sebou podelia jeho pozemok. Možno sa vám to zdá byť absurdné, ale také sú závery dohody tých silnejších, lebo závery sa robia na tripartitnej najvyššej úrovni, kde sú zástupcovia tých najsilnejších.

    Tento návrh síce vychádza z odporúčania Medzinárodnej organizácie práce, to znamená, nie je to nevyhnutnosť, nie je to nejaký záväzok nutný, ale je to odporúčanie tejto medzinárodnej organizácie, čiže to nie je reakcia na krízu dlhovú, na vysokú nezamestnanosť u nás, ale je to reakcia na odporúčanie. Chcem povedať, že je to reakcia na odporúčanie zlatých časov západného kapitalizmu. Reakcia na odporúčanie zlatých časov západného kapitalizmu, čo je už minulosť, dámy a páni, naozaj je minulosť, my tu už nemusíme robiť chyby, ktoré robili iní, by sme sa mohli z nich poučiť. Áno, je to až úsmevné, akože môžeme to urobiť, prijať takýto zákon, ak splníme niektoré podmienky z toho odporúčania a tie sú napr. také, že ak už taká kolektívna zmluva pokrýva dostatočne reprezentatívny počet zamestnávateľov a zamestnancov, čiže väčšina. Čiže ak väčšina už sa na takom niečom dohodli, to znamená v tejto chvíli tí mocnejší, tak môžeme tieto záväzky urobiť záväznými aj pre iných, aj pre slabších. Alebo, že tí, na ktorých sa idú rozšíriť nové povinnosti a záväzky, sa budú môcť vyjadriť a predložiť pripomienky, budú môcť predložiť tí slabí, budú môcť dať pripomienky, ale ktoré zhodnotia tí v tripartite, tí silní.

    Čiže tí silní a pozrite sa ako to funguje u nás, veď nakoniec tí, čo dostávajú desiatky miliónové stimuly od vlády, vy si myslíte, že pre nich je problém, aby zvyšovali nejaké benefity, odrobinkami z toho, čo dostali z daní všetkých občanov? Neviem, či ste si teda aspoň tých 60 % poslancov v SMER-e, ktorí by to mali vedieť tak inak, čo znamenajú dopady z prijatia tohto zákona, že či vôbec Slovensko alebo slovenská ekonomika takúto novelu potrebuje. Lebo pre koho to bude? Už som tu v poznámke faktickej počul, že pre zamestnancov, že to bude pre zamestnancov, že to pomôže, teda neviem, či asi predpokladajú, že aj vyššej zamestnanosti, no prostredie na vytváranie pracovných miest to nezlepšuje a nepovedie to ani k vyššej zamestnanosti. Komu sa evidentne zlepší situácia, tak si posilnia silnejší svoje pozície na ekonomickom trhu. A toto nemusím ďalej rozvíjať a samozrejme ministerstvo nepredpokladá zvýšené administratívne zaťaženie pre podnikateľské subjekty, dokonca lakonicky sa píše v dôvodovej správe, že v časti doložky bez vplyvu na fungovanie podnikateľských subjektov na Slovensku. To je naozaj, keby ste tam napísali, že no a čo, tak sa mi zdá, že to by bolo lepšie, lebo asi ľahšie by každý vedel, že aj tak je vám to jedno, ale také hlúposti tam písať, že sa to nedotkne, keď to každý aj, aj s, aj ten, čo to nevie prečítať, tak bude vedieť, že to je, že to nie je pravda a že naozaj papier vo vašom prípade znesie veľa.

    No, ale čo sa zlepší, lebo súhlasím s vami, že sa zlepší niečo. A čo sa zlepší? Pozícia, v prvom rade odborárskych bossov v najvyššej tripartite, pretože ich vplyv bude výraznejší ako doteraz a v podstate tí odborári na podnikovej úrovni budú aj smiešni, lebo nevybavia nič. Vlastne to, čo tí hore vybavia, to sa bude počítať a to si myslím, že aj do odborových zväzov a združení to nie je dobrá správa. Pretože, tí čo budú mať fleky, čo ich majú aj z vašej milosti, tak tí v podstate nepomôžu práve tomu, aby na podnikovej úrovni boli odbory silnejšie, aby oni mohli meniť aj pracovné podmienky, aj prostredie aj odmeňovanie zamestnancov tak, aby to bolo spravodlivejšie. To znamená, vyššia ochrana v pracovných vzťahoch, to bude znamenať, že niektorí o prácu prídu a preto, lebo ten, kto bude prepustený z dôvodu prijatia tohoto zákona, tak toho istoty sa výrazne zmenšia. Čiže inými slovami, ak tomuto vy,hovoríte, že toto je príklad uplatňovania princípu subsidiarity, je to úplne naopak. Pretože na tom teraz stoja aj Európske spoločenstvá, princíp subsidiarity znamená, že zasahovať vtedy, keď na tých dolu, keď oni si dolu nevedia pomôcť, ale zasa takto protekcionisticky trebárs si vybaviť hore z toho koláča viacej, lebo my sme s premiérom, my s ministrom rokujeme a stretávame sa a aby nás to nepostihlo, tak po tých stimuloch nás to samozrejme nepostihne, to nie je dobrý prístup. Ja si myslím, že by sa nič zlé nestalo, keby sme o tomto zákone ďalej nerokovali, alebo teda keby ho minister stiahol a to by bolo asi tá najlepšia správa z rokovania o tomto bode pre tých, ktorých záujmy chceme zastupovať, tých slabých, možno zraniteľných, chudobných, takže, KDH ani po prijatí tých pozmeňovákov, ktoré pani Jurinová navrhla, určite tento návrh zákona nepodporí.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami piati páni poslanci, pani poslankyňa Šedivcová, Blaha, Štefanec, Tomanová a Hraško. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páč, pani poslankyňa Šedivcová.

  • Vážený pán kolega Brocka, vy hovorí, že návrh zákona o kolektívnom vyjednávaní je, citujem: "škodlivý a nepotrebný". Ja by som od kresťanského demokrata naozaj neočakávala takéto vyhlásenie, pretože je známe, že kresťanská filozofia hovorí aj o tom, že slabším, bezbranným, chudobným treba pomáhať. Tento zákon chráni práve tých, ktorí takmer vždy ťahajú za kratší koniec a to sú zamestnanci.

  • Pán kolega Brocka, aby sme sa pochopili, to štrukturálne nastavenie na trhu je naozaj vo zvýhodnenej pozícií, naozaj zamestnávateľ má peniaze, má moc, má privilegované postavenie vo firme, ktorá je jeho a preto kedykoľvek môže vyhodiť toho zamestnanca. Predstavte si pána, ja neviem, Haščáka a pána Kováča, ktorý je zamestnanec. Tak pán Haščák má dosť peňazí, dosť vplyvu, dosť mocenského postavenia na to, aby mohol robiť čokoľvek a jediná sila, jediné vlastníctvo a jediná naozajstná moc, ktorú má zamestnanec Kováč, je v tom, že má nástroje, ktoré ponúka štát, kolektívne vyjednávanie a vďaka tomu môže vyjednať lepšie podmienky. Lebo viete, keby to v nejakej hladovej doline, kde nie je práca, kde naozaj ten človek je chudobný a nevzdelaný, tak jemu ponúknete čokoľvek, on to musí zobrať. Jeho dostanete do otrockej pozície a on to musí zobrať, keby ho nechránilo kolektívne vyjednávanie. keby ho nechránili sociálne práva, keby ho nechránil štát. Chápete tú jeho situáciu ako kresťan? Viete, on môže dostať ponuku, ktorá sa nedá odmietnuť. Poznáte to z Krstného otca, Don Corleone, Don Brocka. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Chcem oceniť vysvetlenia pána poslanca Brocku o postavení tých slabších a silnejších, pretože je to presne tak, ako povedal, tento zákon najviac škodí najslabším, pretože malý zamestnávateľ s menším počtom zamestnancov, ktorý ani je členom nejakého odborového zväzu bude postihnutý podmienkami, ktoré za neho dohodne niekto iný. Na toto nezmyslené nariadenie tak doplatia najviac menšie firmy v regiónoch s najvyššou nezamestnanosťou, kde ľudia prídu o prácu. Teda pod zámienkou toho, že SMER chce chrániť tých najslabších, im najviac škodí. Vytvára ďalšie a ďalšie väčšie zástupy nezamestnaných. Koniec koncov nie je to nový prístup SMER-u, SMER počas svojho vládnutia dosiahol vyššiu nezamestnanosť, než aká je pred rokom, horšie hospodári, máme rekordné dlhy, takže výsledkom takýchto zákonov, bohužiaľ, bude len viac nezamestnaných a horšia životná úroveň na Slovensku. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Tomanová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Nuž, vypočuť si od pána poslanca Brocku takúto demagógiu pre mňa je obyčajne zvykom, ale pridávajú sa k tomu aj ďalší, pani Jurinová a pán Štefanec. Asi poslať na nich tých 2 milióny 300 či 400 tisíc zamestnancov, nie je tu pán Muňko, takže neviem, koľko ich v skutočnosti v súčasnosti je. A treba si uvedomiť, že vyspelé krajiny v rámci Európskej únie majú pokrytých 80 - 90 % zamestnancov kolektívnymi zmluvami. Veľmi lapidárne vám povedal, čo to znamená, vlastne pre zamestnanca kolektívna zmluva, pán poslanec Blaha ďaleko mladší, ale ktorý má o tom skutočne aspoň naštudované. Ja by som bola veľmi rada, keby ste skutočne sa zamysleli nad tými dvomi miliónmi zhruba 400 tisíc zamestnancami, pre ktorých kolektívne vyjednávanie je určitou istotou. U nás ani 30 % zamestnancov nie je pokrytých kolektívnymi zmluvami. A pokiaľ ide o tripartitnú komisiu, ktorú a námietky, ktoré budú posudzovať, tá komisia je postavená na báze tripartity a budú tam zástupcovia tak zamestnávateľov ako asociácie zamestnávateľských zväzov a samozrejme aj na vládnej strane a budú tam odborníci, pán poslanec Brocka. Čiže vôbec si nemyslím, že by bolo treba nejakým spôsobom strašiť ľudí, ale na druhej strane je nevyhnutné, a to aj v nadväznosti na uzatvorené a ratifikované medzinárodne dohovory organizácie práce, takýto návrh podporiť.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Brocka, vy ste presne hovorili o tom, že mali by sme teda chrániť tých najslabších, ale nemôžme ich chrániť tým, že zvýhodníme tých, ktorí sú najsilnejší a to je presne tie odborové organizácie, ktoré by mali akože zastrešovať celý daný rezort, celé dané odvetvie. Oni si vyjednajú nejaké podmienky a vôbec sa nepýtajú tých dole. Nie, lebo oni sú tí predáci, tí, ktorí majú tú moc, ktorí vyjednajú podmienky a možno úplne iné, pretože každý podnik má svoje špecifiká a má svoje postavenie a má svoje muchy, tak vyjednajú podmienky, ktoré pre tých malých, žiaľ, budú zlé. A to sa mi nezdá ako pomoc tým najslabším, no ale niektorí to tu stále nechcú pochopiť. Tak, ako tuná niekto hovoril na váš príspevok, že neviete, ako sa pomáha súkromným podnikateľom, že majú toľkú moc a toľké, toľké možnosti. Áno majú ešte jednu možnosť, že keď im bude štát klásť polená pod nohy, tak jednoducho si povedia, tak to tu zabalím a idem niekde inde. To znamená, že prepustí všetkých zamestnancov, ktorých doteraz zamestnával a vytváral aspoň tie pracovné miesta a to už len potom bude krásne opatrenie. A toto niektorým tým asi politologickým teoretikom nedochádza, že treba vytvoriť také podmienky aby sme naozaj tú prácu vytvárali a nie ju posielali niekam preč. Žiaľ, toto je práve filozofia vládnej strany, ktorá na pod rúškom pomoci, žiaľ, to prostredie tak deformuje, že zamestnávatelia prestávajú mať chuť zamestnávať a to je práve výsledok aj toho, že tuná máme zvýšenú nezamestnanosť, ktorá sa, žiaľ, stále a stále pri týchto opatreniach neznižuje.

  • S reakciou pán poslanec Brocka, nech sa páči.

  • Na adresu pána poslanca Blahu si hovorím, neuraziť a urážky si nevšímať. To bude asi najlepšia reakcia na tohoto pána, ale pre vás ostatných, pani Šedivcová ja som presvedčený, že táto novela je zlá a škodlivá pre slabých a bude užitočná pre silných na trhu práce, na ekonomickom trhu. A chcem zdôrazniť, nemusíme tento zákon prijať, nič nás k tomu nezaväzuje, iba ak vy, možno nejaké vaše tie záväzky voči tým, ktorí vám pomáhali v kampani. Ani odporúčanie, lebo to je odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce z čias zo zlatých čias západného kapitalizmu a to už neexistuje, to už, to je koniec, to už neexistuje, my žijeme už v inej dobe. Ale by sme mali prijímať odporúčania zdravého rozumu. Keby ste sa riadili zdravým rozumom, tak podľa mňa tento návrh by ste nemohli podporovať.

    No, predsa len si myslím aj k pánu poslancovi Blahovi, že v hladových dolinách Slovenska nebude o nič viac práce, ani o nič viac sociálnych istôt na Slovensku a bude to skôr naopak, že bude menej práce a menej sociálnych istôt, ale to si asi vyžaduje možno viac premýšľania, možno, možno až keď zasa prax ukáže, že to tak je. Vy ste ešte mladý, uvidíte to veľmi skoro.

  • Ďalej v rozprave je písomne prihlásený pán poslanec Mihál, ktorý tu nie je. Stráca poradie, nech sa páči, pán poslanec Hlina, ktorý je už pripravený, nech sa páči máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, som pripravený už z prvého čítania, len počas prvého čítania som tu okupoval pult, tak som nemohol a strašnú chuť som mal kvôli tým interpeláciám k tomuto vystúpiť, lebo podľa mňa je to zas jeden z dielne absurdných návrhov, ktoré sem úplne s ľahkosťou nosíte.

    Ja ešte skôr, ako prejdem k tomu, poinformujem ľudí, lebo tu nechali zástupcu, ktorý bude ohnivo a vášnivo obhajovať toto kolektívne vyjednávanie, ako keby niekto princíp ako taký spochybňoval, princíp ako taký nikto nespochybňuje, ale nechali ho tu pomaly samého, lebo ja poinformujem, však koniec koncov občania toto platia, takže máme znova piatok a by ste neverili, že koľkí poslanci SMER-u sa ruvú, ruvú za vaše práva, hej, toto je taký výraz, taký, že oni tak, fakt jak levy, jak levy, takže vám ich poviem hneď, koľko ich tu je, prosím, aby som dobre porátal, jeden, dva, tri, štyri, päť, šiesti, siedmi, ôsmi poslanci SMER-u. Čiže 10 %, vážení. No, možno aj tak sedí, že možno to aj tak sedí, že jak je tu 10 % poslaneckého zboru SMER-u, to možno aj tak sedí, že toľkí možno ešte aj tomu plus mínus aj veria, ostatní už dávno tomu neveria, že čo tu stvárajú a utekajú za svojimi, za svojimi kšeftíkmi, však sa ich prípadne doma na to spýtajte. To je ten paradox, ktorý tu žijeme, ktorý tu trpíme, niektorí sa ozvú, niektorí nie, je to pravda. To aj dneska, čo som povedal, je pravda. Máte tu 10 % zastúpenia poslaneckého klubu ku zákonu, ktorý by mal byť nosnou agendou sociálnej strany. Nosnou, to je, to by malo byť v erbe. To neviem koľkatka je, to je číslo 91, päť alebo koľko, to je číslo toho zákona, to by ste mali mať v erbe, to by ste mali mať, hej? Tak toľkí sa vám ruvú zaň, prosím vás pekne.

    A už len dôvažok doplním, že to ruvanie skutočné, teda aby ste hľadali, dohľadali tú pravdu, kde je, požiadal som preloženie návrhu, ktorý je skutočne a skutočne, skutočne potrebný pre ľudí tejto krajiny. To znamená, aby exekútori nerobili to, čo robia týmto ľuďom, však tu sa skáče z okien, tak nesúhlasili. Lebo oni chcú už ísť v stredu domov, v stredu končí schôdza, oni chcú už ísť v stredu domov a to čo sa neprejedná, prejednáme potom o mesiac neskôr. Čiže ja som tu fakt, dvakrát som povedal, poprosím, dvakrát som poprosil, že či mi nepresunú ten bod o exekútoroch, nepresunuli, SMER. Občania, pre vás to hovorím. Toto je ten váš SMER. Toto sú tí socialisti, toto sú tie istoty, nepresunuli ten neškodný návrh, z pohľadu toho neškodný, že sa presunie, ale dôležitý pre vás. Nepresunuli. Prosím vás.

    O čom hovorí tento zákon? A ja nespochybňujem princíp kolektívneho vyjednávania ako taký. Ten sa historicky vyvíjal a aj sa trpelo, aj sa aj, aj, aj koniec koncov aj nejaké obete boli a akceptujeme a je platnou súčasťou zákonodarstiev slušných krajín, možno v Kambodži a teraz sa, pardon, nechcem nejakej krajiny dotknúť, ale možno teda k tomu až tak blízko nemajú, k týmto zákonom, ale, áno, tieto zákony majú svoje miesto v civilizovanej Európe. Ja to nikdy a nikdy nespochybním. Ale to čo ste doniesli má, má takú, by som povedal, ma vyrušuje na tom niečo ohromným spôsobom, ohromným spôsobom a k tomu sa chcem dopracovať, pán minister, že vy ste, ja som pozorne, teda v rámci možnosti pozorne počúval po prvej, po prvom čítaní to vaše zhodnotenie a ste hovoril teda, že desať štátov to nejak má obdobne. Ja tomu neverím. Ja neverím, že desať štátov v Európe má zákonodarstvo o tomto bode upravené tak, že vy môžte vyhlásiť jednostranný úkon za kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa.

    Pán minister, wikipédia to je aj pre vás, aj pre vašu, váš stav čo máte hore, ale oni to určite poznajú, aj pán Burian to pozná. Wikipédia tam máte, ja som z wikipédie čerpal. Wikipédia definuje zmluvu ako zložený právny úkon, na vznik ktorého treba, spravidla je potrebné aspoň dva prejavy vôle. Aspoň dva. Zmluvy môžu byť aj niekoľkých prejavov vôle. Ako môžte povedať, že je niečo zmluvou vyššieho stupňa, keď nie je potrebný súhlas druhej strany? Principiálne tomu nechápem, viete, že to je potom čo? V treťom čítaní mám vystúpiť, že to je legislatívno-technický nedostatok? A ja vystúpim v treťom čítaní a poviem, že máte tam chybu, že nie je to vyššia zmluva kolektívneho stupňa, ale je to jednostranný akt kolektívneho stupňa? Alebo ja neviem, však niečo tam treba dať. Viete, že to nesedí, z tohto pohľadu to nesedí.

    Prosím vás, nechajte, však zmluvy, to ste nevymysleli vy. Zmluvy sú tu dlhodobo a nikto ich nejak v tej prapodstate nespochybňoval, že sú to dva, teda ako aj wikipédia hovorí, úkony, zložený úkon dvoch, minimálne dvoch strán. Prečo chcete nabúrať, že ani kameň na kameni? Že vy už zmluvy, jednostranný akt vyhlásite za zmluvu. Ja som to tu minule hovoril. Ja prehlásim, že som manželom Zmajkovičovej. A Zmajkovičová sa môže čudovať, koľko chce, ale jej nič nepomôže, lebo ja som to prehlásil a hotovo. Čistá robota. Pán Brocka prehlási, že kúpil Národnú radu. To prehlási, formálne to niekde pošle a je to fakt. Viete, že v tej prapodstate, prosím vás, vnímajte tu prapodstatu, že ja nebudem hovoriť a budem, len sa líznem, teda krátko k tomu, čo robíte, že prečo je to zlé. Ale prosím vás, to premenujte, lebo nechcem vystupovať v treťom čítaní, ale budem musieť vystúpiť v treťom čítaní, zas tu Paška bude vykrikovať, že nerozumiem tretiemu čítaniu, ale ja navrhnem odstrániť tento legislatívno-technický nedostatok. To znamená, že tam sa stala chyba pri prepise, že keď to vám, vám ten stav pripravoval, že spravil chybu. Nazval niečo zmluvou, čo zmluvou absolútne nemôže byť. Veď vy popierate od Ríma alebo Mezopotámie popierate, čo, kedy, kde ľudia sa nejak dohodli, že sa čo kúpia sliepku. Len kvôli čomu teraz, nechápem.

    Pán minister, ak, ja som ešte v dobrej vôli teda dúfal, že v spoločnej správe budete mať nejakú zmenu, ale nemáte ani v spoločnej správe, čiže naozaj, je to na mieste, sa k tomu vrátiť. Toto tu mám poznačené, že to treba povedať, aby ste potom nepovedali, že ma prekvapíte, že však v spoločnej správe nie je to ani. Ja som v dobrej viere veril, že, čiže, prosím vás, ak sú niekde zmluvy, ak historicky sme sa k niečomu dopracovali, nemeňte to takýmto brutálnym spôsobom. Premenujte to, obhájte si to, Blahu nabrífujte, nech to tu pustí cez, nech začne od Adama, skončí pri Engelsovi a zahluší to Marxom. Nech. Nech sa páči. Na túto demagógiu pani Šedivcová sa pridá, ako tu niekde nechce, aby ľudia trpeli, alebo chcú, aby ľudia trpeli. Viete, že to sa niekedy nedá počúvať. To sa fakt niekedy nedá počúvať.

    Ja viem, že vy máte špeciálne, vy máte, teda nie vy, ale ako SMER a váš štátny tajomník má k tým zmluvám taký vyhranený, vyhranený názor. On by najradšej bol, keby ani ste ľudí, aby vám to ani nemuseli podpísať, len aby ste prehlásili, že už ja si myslím, že Kuffa to má podpísané. Ja viem, že Burianovi by to vyhovovalo. Ja viem, že Burianovi, keď sa mu toto nepodarilo, tak má aspoň také zmluvy, ktoré sa nedajú čítať. Ja viem, že teda to im strašne vyhovuje. Však? Týmto vašim ľuďom, ktorí sú u vás, okolo vás, pán minister.

    Vážení občania, na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny pôsobí bunka úžerníkov. Úžernícka bunka, ktorá terorizuje tento štát, terorizuje tisícky ľudí tejto krajiny, ktorí trpia, ktorí už nevedia zvládať tú situáciu a pôsobí na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Bum. Zažalujte ma. Ma, Burian ma zažaloval o 50 000 euro. Ten človek chce odo mňa 50 000 euro za to, že som povedal pravdu. A tá pravda je taká, ako som povedal. Na ministerstve práce, prosím vás, práce, sociálnych vecí a rodiny pôsobí človek, ktorý založil a bol spolumajiteľom firmy Ex credit, ktorá spolupracuje s firmou Pohotovosť. Spolu s Jaroslavom Fuchsom. Keď poviete meno Jaroslav Fuchs, tak tisíce ľudí sa trhá zo sna,prosím vás, trhajú sa zo sna, vytlačia sa im slzy do očí. Títo ľudia vám okupujú ministerstvo, sú na vašom ministerstve a tí, ktorí na to upozorňujú, žalujú o 50 000 eur. Mňa. Teraz ja som musel dať právnikovi, musel, ja budem obťažovať, kvôli čomu? Kvôli pravde? Takto ste to dopracovali? To je to ministerstvo sociálnych vecí? Toto je tá sociálna strana? Toto je SMER. Vážení občania, toto je SMER. Pýtajte sa na Buriana, pýtajte sa na Ex credit, pýtajte sa na Pohotovosť, pýtajte na G.I.C. Cash, či čo to všetko mal. Toto sú tí podnikatelia zo SMER-u, ktorí tu už piatok nesedia, lebo naháňajú kšefty. Kde máte Buriana? Čo naháňa? Aký obchod naháňa?

  • Reakcia ministra.

  • No, preto lebo to chcem zdôrazniť, pán minister. Čoho ste vy schopný, koho máte vedľa seba, ja som sa vás na to pýtal, ako dlho bude vedľa vás...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, naozaj, vás poprosím, ako nemusíte, majte riadny prejav a pán minister nie je na to, aby ste tu kričali. Pán minister predložil návrh zákona, môžte mať výhrady, ale poprosím vás, pokojne rozprávajte. Nech sa páči.

  • Pani podpredsedníčka, ja dokumentujem tú absurditu a to vaše pokrytectvo. Tu ste si nechali Blahu, ktorý bude hovoriť, pani Šedivcovú, ktorá povie tuná nejakému kolegovi, že chce nechať ľudí trpieť a na druhej strane na ministerstve práce, sociálnych vecí máte Buriana, kvôli ktorému trpia tisícky ľudí na Slovensku, ktorým ste zničili život, ktorých ste obrali o byty, ktorí plačú, skáču z okien, deti nemajú čo jesť. To je Burian. To je Burian, prosím vás. A ten Burian je štátny tajomník. A v utorok, keď ste vraveli, že budú tie interpelácie, tak budem interpelovať a vášho, vášho najhlavnejšieho budem interpelovať, pána Fica budem interpelovať, či toto je sociálna politika, toto sa chcem pýtať, toto sa chcem pýtať. To je tá absurdita. Prosím vás, môžte tu nechať aj štyroch Blahov. Toto neustojíte. V normálnej krajine by ste to neustáli.

    Celé toto, ja neviem, komu chcete vyjsť v ústrety. Prosím vás, ak sa niekde budú rozhodovať, že chcú investovať v tomto našom malom malebnom Slovensku, stále ešte ako tak malebnom, kým ho nevytlčú vaši, kým ho nevyčešú celkom. Tak rozmýšľajú, dajú si nejaké rešerše, že čo tam funguje, zákonodarstvo, zákon o kolektívnom vyjednávaní, a teraz si pozrú, ja som to tu už minule hovoril, keď ste mali Zákonník práce, že tu je jedna krajina, ktorá dokáže ísť v protismere. To znamená, ten zlatý vek prešiel, zlatý vek prešiel. Čína, India, Latinská Amerika nám dýcha na chrbát a na čo sa tu vy hráte? Však to vnímajte v tom geopolitickom kontexte, prosím vás. Na čo sa vy tu hráte? Čo sme my tu nejakým izolovaným ostrovom, kde neplatí nič? Nie. Reagujte na to, že svet je tam kde je, že je tu internet, že sú tu telefóny, že tu je lietadlo, keď dneska sadnem, tak večer som v Pekingu. O tom rozmýšľajte, prosím vás, že svet sa zrýchlil. Nie sme izolovaným ostrovom, kde vy tu môžte stvárať sociálne experimenty. Nie sme.

    Keď sa tam niekde budú rozhodovať, že či do toho malebného Slovenska, trebárs do tej hladovej doliny pôjdu a niekto im povie, tam sú fakt dobrí ľudia, robotní, tak ako povie váš premiér, môžte orať na nich, orať na nich môžte, to nič, orať na nich môžte. Potom si zoberú tie podklady a povedia, ale dobre, však tam môže na mňa, na nás niekto jednostranne vyhlásiť nejaký úkon, že sme, že nás zaväzuje. A ty, keď na tom borde, skúste si to predstaviť, vizualizujte tú scénu, niekto to povie, že to tam je platné a ten, ktorý na to budú mať nejakú moc, povie, a to nemyslíš vážne. Áno, fakt, je to tak. Môžu jednostranne ťa zaviazať teba ako týmto aktom. No, tak on povie, viete, čo, poďme ďalej, čo tam máme ďalej, aké sú tam ešte krajiny, hej? Prosím vás, nad týmto rozmýšľajte. Pán Blaha, nad týmto rozmýšľajte. Viete, šklbajte hus, ale ju chyťte. Prosím vás, však vy ste ešte hus nechytili a už ju šklbete. Však keby som vás chcel poradiť, tak vám poradím. Tak vytvorte to prostredie a potom tých ľudí, už keď je z čoho, tak potom ich na nich, ale vy ich strašíte. Vy idete, normálne ich strašíte, vy idete s bubnom na zajace, že keby bol investorom les, tak vy normálne idete a vybubnujete, že nechoďte sem. Vy im to odkazujete a potom vám zostáva jediné, zostáva vám jediné. Vy neponúkate dobrú pracovnú silu, vymožiteľnosť práva. Vy si ich kupujete. Normálne tých vašich si nájdete a vy si ich kúpite. To už potom sa niekde v tých iných miestnostiach hovorí, že za čo, za koľko, kde čo treba pošérovať, ako, kde. Áno, to robíte. Ale takto to nemôže fungovať. Takto zdravá krajina nemôže fungovať, pán minister. Nemôže. Vy nemôžte zabiť v týchto ľuďoch ten pocit spravodlivosti, ten pocit tvorivosti, že to má význam, že má byť význam najlepší, že má význam chcieť. Nieže vy pestujete to vedomie toho, čo tu už poväčšine všetci tušia, že musia byť s vami. Nemôže, to neudržíte, to aj iní si mysleli a nedá, to sa fakt nedá. To v žiadnej knižke. Nemusíte sa trápiť. Ja vám poradím. Nečítajte, lebo niekedy je lepšie nečítať, ako čítať hlúposti. Nenájdete to v žiadnej knižke. Vy nemáte šancu to obsiahnuť, že by ste to vy ustrážili, tú ekonomiku a nastavili si. Nie. Otvorte ľuďom kohútiky tvorivosti, chcenia, spravodlivosti, ale nechajte to na nich. A potom, keď už niečo vytvoríte, tak potom sa to snažte modelovať. Ale nie, že ani nevytvoríte a už to chcete, aby to bolo pekné a na obraz SMER-u. Nefunguje to tak. Naozaj, ak keď pán Blaha nájde x-argumentov a povie, spomenie štyri mená, nefunguje, vám garantujem, že nefunguje.

    Toto je zlé. Celý tento návrh je zlý, úplné zlý. Je zlý. Je zlý a škodí už aj pre tú vizuálnu stránku do externého prostredia, že čo je v tejto krajine, v akom protismere sú neustále schopní ísť. A posilňujú vedomie koho? Potom sa nám stane to, čo sa nám stalo, že nám na výbor pán Borec nepríde, že príde štátna tajomníčka, keď som sa ho pýtal, tak pán Borec mi povedal tripartita. Ako heslo, že tripartita, to znamená, že ja som mal byť kľudný, že pán Borec bol na tripartite. Ale, prosím vás pekne, to, to hádam nie. Ja, keď som to potom hyperbolizoval, že potom povie, že niekedy nepríde a povie, že dával interview Šala online, hej, že to nie. Ale ani toto nerobte, že tripartita bude pre nás zaklínadlo. Parlamentný výbor, pán minister, Národná rada, potom dlho, dlho nič. Potom môže byť nejaká tripartita. Prosím vás nemeňte to. To je to, to je to vnímanie toho, že ako vy, čo vnímate, ako to vnímate. To je to pomýlené. Ja to fakt pomýlené a pán Borec to jasne povedal. Čiže on bol na tripartite, preto nebol na zasadnutí parlamentného výboru, ktorý prejednával jeho zákon. To je totálne nepochopenie parlamentnej demokracie. Ja viem, že vás zdržuje, zaťažuje, otravuje, ja viem, ja viem, že to, ale ešte si nedovolíte zatiaľ prísť s tým niečím, že by ste to teda akože sa snažili zmeniť, lebo predsa sme len súčasťou, chvalabohu, Európy. Ale nerobte to ani na takýchto drobnostiach.

    A toto je presne to. Čo bude tripartita? Čo tu bude tripartita, to bude čo, mocenské centrum alebo čo to bude tripartita? Bude rozhodovať o tom, že niekto s tým nič nemá a že čo má robiť, bude mu určovať, čo má robiť a nebude sa mať k tomu vyjadriť, len to akceptovať? Celé zlé. Pán minister, celé zlé. Skončím s tým.

    Ak ste hovorili, že existuje desať štátov, ktoré má rovnakú legislatívu v tomto smere, prosím vás, ja ich chcem počuť, ale aby sme boli fakt, že dôsledný. Lebo naozaj, to je naša šanca, že neverme tomu, že my tu sme múdri. Komparujme, porovnávajme s vyspelou Európou, prosím vás. Ak vravíte, že existuje, ale v tom, nieže majú zákon o kolektívnom vyjednávaní. Ja verím, že majú zákon o kolektívnom vyjednávaní. To verím. Ale neverím, že jednostranný akt vyhlásenie vôle a rozšírenie na niekoho zaviazať niečím, tretia strana zaviaže nejakú inú stranu, že to nazýva zmluvou a že to je vôbec možné. Tomu ja fakt neverím. Ale som pripravený si vypočuť tie mená tých krajín a ja som zvedavý, teda. Naozaj som zvedavý, ale v tomto. Takže, vážení občania, takto to tu funguje, v tomto našom parlamente. By jeden nepovedal, však? Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami šesť pánov poslancov. Pani poslankyňa Vaľová, Blaha, Tomanová, Poliačik, Brocka, Hraško. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán Hlina, vieš, no rozprávame často, lebo ty možno aj máš záujem sa učiť, máš záujem počúvať, ale keby si nám bol povedal, lebo nás tu naozaj na tých stoličkách až dvíha s pani bývalou ministerkou Tomanovou, že chceš tú tripartitu vysvetliť a tie kolektívne zmluvy, my by sme ti to ozaj vysvetlili. Pretože naozaj

  • , pretože naozaj tripartita nie je jednostranný akt. Už názov tripartita a jednostranný akt vôbec nesedí. Lebo tripartita je o kolektívnom vyjednávaní, o troch partneroch a tí traja partneri sú zástupcovia odborov, vlády, zamestnávateľov a funguje v Európskej únii, práve sme sa tu s pani Tomanovou rozprávali, že ani nepamätáme, alebo nevieme ten rok, ale myslím si, že ešte sme nežili obidve, Medzinárodnej organizácie práce. To ti chcem povedať. Takže, v tomto nemôžem s tebou súhlasiť. A nemôžem s tebou súhlasiť, ja viem, že štáty, ako si povedal, Čína, Kórea, že sú tuná. Áno, ale aj my sa chceme vrátiť na čínske podmienky? Veď tu bola firma, ktorá bola z Ázie a ktorá púšťala jedenkrát na WC zamestnankyne a keď tie ženy mali svoje dni, tak malú červenú značku a mohli ísť dvakrát. Ja si myslím, že sa tam nechceme vracať. Je to naozaj, alebo pustiť pás tak, že tí ľudia nestíhajú. Takže, takže jednoducho, my musíme naozaj byť v tej Európskej únii, ale nájsť tú mieru.

    Povedzme si aj o minimálnej mzde. A najsilnejšia ekonomika, pani kancelárka Merkelová nechce zrušiť minimálnu mzdu a je to tiež na základe tripartitného vyjednávania.

    A posledné také na margo. Pán kolega, je tu trinásť poslancov SMER-u a jedenásť poslancov troch politických strán opozície. Takže je to nejakých 60 % na neviem koľko percent. Tak nerozprávajme si, kto tu je, alebo kto tu nie je. Ďakujem.

  • Pán kolega Hlina, ja nemám rád cholerikov, takže ja s vami veľmi nerád diskutujem a robím to výnimočne, ale je pravdou, že som veľmi rád, že vy práve reprezentujete slovenskú pravicu a tie záujmy toho biznisu, pretože strápňujete tým pádom celú pravicu a to je pre mňa len dobré. Keď sa dokážete vyjadriť k všetkému, od jadrových ponoriek až po geodéziu ako taký chrobák Truhlík. Viete, ja som naozaj rád, že pravica má takéhoto mudrlanta medzi sebou, lebo to len ukazuje na to, aká je strašne plytká a nevzdelaná.

    Ale naozaj, a pani Vaľová to povedala, jediné, čo vám chýba veľmi silne, je vzdelanie. Vy neviete, čo to tripartita je. Vy neviete, ako fungujú kolektívne zmluvy. Tu tie vaše insitné, nekvalifikované úvahy, pán kolega, viete, medzinárodná zmluva je takisto zmluva a napriek tomu sa vás nikto nepýta, či ju podpíše ten prezident alebo nepodpíše. Je tu ten mandát. Takisto ako majú odborári mandát, takisto ako majú mandát aj zamestnávatelia, vy nerozumiete ani vôbec princípu mandátu, princípu zastúpenia, to je, to je niečo naozaj až trápne a viete, aj tie osobné útoky, nebudem to ani komentovať a naozaj, kolektívne vyjednávanie a základy a minimálne štandardy sociálnych práv, to je naozaj nosná téma sociálnej demokracie. To je asi jediné, s čím s vami môžem súhlasiť.

    A odpichnem sa naozaj od toho, čo hovorili aj kolegyne. Existujú dva modely. Obidva sú legitímne. Jeden model je práve model toho sociálno-trhového kapitalizmu alebo sociálnej ekonomiky, ktorý je zaužívaný v západnej Európe, chce ho mať aj Európska únia. Práve preto podporuje aj kolektívne vyjednávanie. Spomeniem ten rok, rok 1985, kedy dokonca kolektívne vyjednávanie bolo vyjednané aj na európskej úrovni. Opäť kolektívna zmluva, pán kolega Hlina, choďte rýchlo do Bruselu a choďte im nadávať.

    Napriek tomu, vy sa snažíte presadzovať ten druhý model. Tomu sa hovorí neoliberálny kapitalizmus a tento model podporujú v západnom svete väčšinou neokonzervatívne a neoliberálne strany, ale nie kresťanskí demokrati. Kresťanskí demokrati podporujú v západnej Európe práve ten sociálny model. To je paradox pre, pre Slovensko. Na Slovensku podporuje neoliberalizmus kresťanská demokracia a Hlina. To je úžasné. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Tomanová, nech sa páči.

  • Veľmi pekne ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec Hlina, ja si nesmierne vážim a ctím váš entuziazmus a vašu snahu, boj za spravodlivosť a podobne. Ale na druhej strane sú veci, o ktorých treba asi veľa veľmi naštudovať. To, neberte to, že to je nejaké poučovanie. Vôbec nie. Ale o kolektívnom vyjednávaní treba čo to vedieť a treba si skutočne uvedomiť, že v prvom rade je tu viac ako dva milióny tristo tisíc zamestnancov, ktorých treba záujmy hájiť, pretože na Slovensku, a aj o tom je kolektívne vyjednávanie, aj o tom je tento zákon, aby tie výborné firmy neboli podceňované a neboli, a tie zlé firmy nepodliezali svojím spôsobom a nebol tu taký sociálny dumping, kde na základe zdierania zamestnancov vlastne a toho, že im neumožnia nejakým spôsobom kvalitne a dôstojne žiť a dôstojne pracovať.

    Hovoríte o tom, že ktorých desať krajín. Pán Hlina, to nie je problém vymenovať desať krajín, ale to sú aj krajiny, ktoré majú napríklad a nesmierne a viac ako sto rokov udržiavajú zvykové právo. Tu idem hovoriť o Dánsku, napríklad, kde pre nich je to úplnou samozrejmosťou, že takéto veci sa udržiavajú a nemusia byť zapísané ani v Zákonníku práce. Ani u nás by nemusel byť Zákonník práce taký obsiahly, keby sme dodržiavali určité princípy dôstojnosti, zásluhovosti, pochopenia a porozumenia. Viete, ja som sa stretla aj s tým, pán poslanec Hlina, že prišla jedna firma a poviem, východná firma, ktorá tu zastupovala a spytovali sa: a ako teda môžeme tých zamestnancov donútiť, aby na tom páse rýchlejšie zvládavali tú funkciu, keď ich nemôžeme, keď nemôžeme používať telesné tresty? To som si zažila pri osobitnom diplomatickom rokovaní ako ministerka.

  • Alojz, ja som rád, že si poukázal na tú, na tú schizofréniu vlastne, ktorá, ktorá je základom politiky tejto vládnej strany. Lebo na jednej strane chce viac peňazí z daní, chce nižšiu nezamestnanosť a na druhej strane systematicky deštruuje podnikateľské prostredie na Slovensku. Veď predsa najlepšie, čo môžme urobiť pre zamestnancov, je umožniť ľuďom, ktorí ich zamestnávajú a zamestnávajú podnikatelia, nezamestnáva štát, aby im tú prácu mohli dať. A tým, že ich systematicky zaťažujeme vecami, ktoré ani, oni s nimi nesúhlasili, oni nie dobrovoľne všetci sa nechávajú zastupovať tými odbormi. Však dobre, keď niekto, keď pán kolega Blaha hovorí o mandáte, keď niekto dá mandát nejakému odborovému zväzu, aby v jeho mene vyjednával, tak dobre, potom nech sa ho akákoľvek takto vyjednaná zmluva týka, ale keď niekto ten mandát nedá, nesúhlasí s tým, aby niekto hovoril v jeho mene, tak potom samozrejme je blbosť, aby sa extendovali zmluvy a týkali sa aj ľudí, ktorí nie sú zastúpení takýmito odborármi.

    Takže na jednej strane tu máme stranu, ktorá sa snaží, aby ľudia mali prácu, na druhej strane tu máme stranu, ktorá systematicky pracuje na tom, aby pre podnikateľov nebolo možné im tú prácu dávať. A to je presne tá schizofrénia, zlý, zlý podnikateľ, ako hovorí teda Marxov najväčší slovenský žiak z hornej lavice. A to nejde. Daní bude menej, štátny rozpočet bude menší a tým pádom aj sociálna ochrana najslabších, za ktorých sa tu tak bojuje, bude menšia. A tí najschopnejší, ktorí chcú podnikať, vytvárať hodnoty a zamestnávať ľudí, pôjdu zo Slovenska preč.

  • Pán poslanec Hlina, chcel som podporiť vaše vystúpenie, ale zo strachu, aby na mňa nereagovala tá ideologická hlásna trúba marxistov a komunistov, nie SMER-u, pán Blaha, nebudem na vás reagovať, prepáčte.

  • Ďakujem pekne. Kolega Hlina vie vždy vystihnúť podstatu vecí, aj keď sa to niektorí snažia zabaliť do toho, že nemá patričné vzdelanie. Ako, keď viem, že nejaká zmluva má postihnúť aj tých, ktorí s tým nesúhlasia, tak asi to nebude dobré riešenie a darmo bude na to potrebovať vysokú školu. Ja mám skoro dve a tiež nie do všetkého úplne vidím, ale základné veci,

  • Reakcia z pléna.

  • základné veci viem. To nie je do smiechu, ako čo, že si niekto robí vzdelanie, či? Poslanci SMER-u sa môžu teraz rehotať, možno sami na sebe, že nič nedosiahli v živote. V každom prípade Lojzo, to je to, čo si ty vystihol. Vládnej strane a poslancom 83 Kolesíkom chýba miera. Oni skrátka nemajú mieru a nevedia, dokedy môžu až a ja som už viackrát povedal, že ono bič na niekoho môže fungovať, ale len dočasu. A na niekoho vôbec nefunguje. Pretože naozaj treba vytvoriť radšej prostredie na to, aby tieto veci lepšie fungovali. V každom prípade sú na Slovensku firmy, ktoré vôbec nepotrebujú mať nejaké kolektívne zmluvy podpísané, nepotrebujú mať odbory, pretože fungujú špičkovo a majú dokonca vyššie vymoženosti, ako hociktorí zamestnanci v iných firmách, ale týmto zákonom ideme postihnúť aj ich, čo je dosť paradoxné a zvláštne. V každom prípade, táto sociálna vláda chce byť naozaj sociálna, ale má jeden problém. Nevie si na tieto sociálne veci zarobiť. Žiaľ, ona práve a podnikatelia sú tí, ktorí tuná donášajú tie peniaze, pretože tí zamestnávajú ľudí, tí im dávajú prácu, tí potom odvádzajú dane tomuto štátu a samozrejme aj potom z toho, čo vyrobia. Čiže aj ten podnikateľ. Ale keď ich budeme vyháňať a budeme im strpčovať prostredie, tak naozaj si povedia, že to tu zbalia a nebudú produkovať naozaj nič a potom o tie pracovné miesta prídeme a aj potom o tie príjmy do štátneho rozpočtu.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne. Teda, keď by si tu niekto dal tú prácu, že si to pozrie, tak naozaj, možno mi uzná, že tu sa nedá diskutovať, fakt sa nedá diskutovať. Pozrite, ja som uviedol, že uznávam zákon o kolektívnom vyjednávaní ako výdobytok modernej Európy, to som povedal. Ja som namietal legislatívno-technický nedostatok. Nemôžte prehlásiť niečo za zmluvu, keď to nie je zmluva, ale je to jednostranný akt. To už wikipédia, som vás odporučil na wikipédiu, ale, podľa mňa, to sú aj kopu iných, literatúry, sa to dá doštudovať. Však si to schváľte, ja som proste kvôli legislatívnej činnosti som teda, ako to mi tiež prislúcha to právo, teda upozorňovať v treťom čítaní naozaj na to upozorňujem, že tam máte závažný nedostatok. O tom som hovoril.

    Načo ste sa zmohli? Ma dourážať, že či mám alebo nemám vzdelanie, či tomu rozumiem alebo nerozumiem až po demagógiu typu, ja neviem čo. To je presne to, ale ja viem, že sa s tým chvíľku dá, ale nie dlho. Prosím vás, skúsme spraviť nejakú dohodu, spravme dohodu o tom, že, že sa budeme počúvať a budeme reagovať na to, čo som hovoril, ale ja to pre istotu zopakujem, lebo vy ste schopní tvrdiť niečo iné. Ja som hovoril a stále hovorím a tvrdím, že zákon o kolektívnom vyjednávaní nech sa volá v inom tvare anglickom, francúzskom, nejako ináč, ale vieme o čom je, že patrí medzi výdobytok modernej Európy. To nehovorím a nespochybňujem. O rozsahu diskutujme, prosím vás, hej? S týmto ja naozaj nemám najmenší problém, ale to, že vy sem donesiete akt, ktorý zaväzuje inú stranu, rozhodnutím niekoho iného je, to tu zaznelo v reakciách predrečníkov, možno na hrane alebo za hranou ústavnosti to možno treba skúmať. Vy meníte stav, lebo stav je taký, že teraz bol potrebný súhlas dvoch, teraz to meníte, že stačí jedného. Na to, som upozorňoval, ale v zásade som to moc nekomentoval, len som na to upozorňoval a chcem vás poprosiť, opravte si legislatívno-technický nedostatok, nemôže to byť zmluva, je to akt.

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Mihálovi. Nevidím ho tu v sále, takže pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Áno. Nech sa páči. Poprosím vás, nekomunikujte takto, vonku si to choďte vysvetliť.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Budem sa snažiť byť relatívne veľmi stručný. Priznám sa, že som neočakával, ani nemám ambíciu pri tomto návrhu zákona hľadať zhodu. Áno, tu sa ako zhoda nedá nájsť. Ja vôbec sa netajím tým, že tento návrh zákona môže, aj objektívne oddeľuje od seba pravicové a ľavicové strany.

    Pre pravicové vlády sa už stalo tradíciou, že rozširovanie zo zákona vypúšťajú. Urobila tak aj pravicová vláda, ktorá nastúpila po nás, zobrala právo zamestnancom vyjednávať, pretože to podmienila súhlasom aj z druhej strany, k čomu sa vlastne nikdy nedospelo a preto sa kolektívne z hľadiska vyšších, vyšších zmlúv nevyjednávalo. To je demokracia v podaní pravice z hľadiska kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.

  • Ja aj napriek tomu nehovorím o úplnom návrate k zákonu, ktorý platil pred rokom 2010, napríklad poskytujeme sociálnym partnerom flexibilitu pri dohode, či už sa to jedná kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa pre celý sektor alebo pre konkrétne pracovné činnosti. Rovnakú možnosť dávame aj pri ich rozširovaní, ustanovujeme podmienku reprezentatívnosti, čiže v prípade existencie viacerých zmlúv sa rozšírenie môže, rozšírenie môže len tá kolektívna strana vyššieho stupňa, ktorá pokrýva väčší počet zamestnancov v danom odvetví. To znamená nemôžu traja, štyria odborári za svoje odborové organizácie vyjednávať, ale len ten, ktorý je najväčší. Prísnejšie budeme posudzovať návrh na rozšírenie, pričom členmi komisie budú aj zástupcovia hospodárskych odvetví, pretože chceme viac zobrať do úvahy aj ekonomické dopady rozšírenia zmluvy na dané odvetvie, vrátane menších zamestnávateľov. Naopak, dávame do zákona až sedem ďalších podmienok, pri splnení ktorých sa daný podnik pre, kolektívna zmluva vyššieho stupňa môže, môže rozširovať.

    Čo sa týka, týka skúseností zo sveta. Áno, pán poslanec Hlina, ja vám ich môžem prečítať tie krajiny, aj povedať, ktoré sú to: Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Írsko, Luxembursko, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Španielsko. Typy mechanizmov sú dva v podstate, rozšírenie v užšom slova zmysle a rozšírenie v širšom slova zmysle, prípadne isté funkčné ekvivalenty. Samozrejmá vec, ten, kto má pokrytie na sto percent, nepotrebuje extenzie, nevyjednáva. Takých krajín je veľmi veľa, tam sa vlastne o nič, niet čo baviť, automaticky zo zákona všetko platí pre nich.

    To znamená, že ak sa tu tvrdilo, myslím, že pán Štefanec vo svojom vystúpení použil výraz "boľševistický prístup". No tak, je mi ľúto, ale my asi žijeme potom v boľševistickej Európe. Dvadsať krajín, ktoré sú v tomto prípade sledované a 16 z nich uplatňuje podobný systém, ako, ako navrhujeme my. Ja neviem.

    Ale je tu asi iný problém. Zazneli tu výrazy, zlaté časy kapitalizmu. Pán poslanec Brocka, ja neviem, kedy boli. Ale mám pred sebou návrh zákona č. 111 Zbierky z 26. júla 1937 o záväznosti hromadných zmlúv pracujúcich. Možno citovať jednotlivé paragrafy. Žiadne výnimky, že do dvadsať zamestnancov. Platili pre všetky odvetvia. Opakujem, účinnosť tohto zákona od 26. júla 1937. Za tatka Masaryka a Beneša nikto nepolemizoval okolo toho, či uzatvárať alebo neuzatvárať. Viete, aké boli sankcie v tomto zákone, pokiaľ jedna, resp. druhá strana neakceptovala? "Jednání nebo odmítnutí proti ustanovení tohto zákona se trestá peňažnou pokutou 50 tisíc korún československých alebo väzením do šesť mesiacov." To platilo pred vojnou. Ja neviem, toto boli tie zlaté časy kapitalizmu?

    To znamená, nevymýšľame niečo, čo by tu absolútne nikdy ako nebolo bývalo. Opakujem ešte raz, vo veľmi ťažkých časoch tu boli zákony, ktoré v takomto prípade platili a my, čo ponúkame, jednoducho, len sme sa otočili po Európe a ideme úplne štandardným spôsobom jednotlivých mechanizmov, ktoré platia v rámci Európskej únie. To by som bol rád.

  • Ak dovolíte, k niektorým pripomienkam, možno aj k tým, ktorým som nereagoval na minulom sedení pri prvom čítaní, aj napriek tomu, že tu odzneli. Viem, že vystupoval aj pán poslanec Mihál, no. Boli to trošku také, ja to nazvem veľmi skromne, neštandardné podmienky, ale aký je postup? To je dôležité, lebo mám ten dojem, že to celkom nevnímame všetci rovnako.

    Viackrát zazneli slová "automaticky sa rozširujú". No hovorím nie. No nerozširujú sa automaticky. Ten postup je taký, že sa neberie právo zamestnancom navrhovať aj bez súhlasu zamestnávateľov. Ale aký je ďalší postup? No, ide o tripartitné komisie. Nič. Je tam len povinnosť sadnúť a hľadať dohodu. Ak sa dohoda nenájde, ako je tam istá rozhodovacia komisia na úrovni ministerstva a až potom, a k tomu sa ešte majú možnosť vyjadriť, treba povedať, že tu nie je automaticky všetko platné, je tu možnosť aj rozhodnutia súdu, citácia na Európsky súd pre ľudské práva a ďalšie veci, ktoré s tým súvisia. Nič nie je automatické. Je to klasický sociálny dialóg. Partneri sedia a majú záujem, záujem sa dohodnúť. A k tripartite, a vôbec k systému, no, ja z pozície štátu tú tripartitu, by som povedal, že až tak veľmi nepotrebujem. Potrebujú to hlavne konkrétni sociálni partneri, zamestnávatelia a zamestnanci, aby mali vytvorený priestor za účasti štátu sa vyjadriť k návrhom všetkých zákonov, ktoré idú do tejto Národnej rady, aby ich mali právo pripomienkovať, aby sa mali právo vyjadriť. To je systém, ktorý beží v celom svete, už aj v tej banánovej republike, ja neviem, niekde. To znamená, že to, čo ponúkame a riešime, je skutočne absolútny štandard.

    Teraz otázka prístupu. Častokrát tu bolo spomínané, že sme z toho vynechali, z toho kolektívneho vyjednávania firmy, ktoré majú do 20 zamestnancov. Áno, len tu si je treba uvedomiť, že o čom sa vlastne bavíme, o koľko, o koľko firiem, firiem tento zákon, zákon pojednáva. No, tie firmy do 20 zamestnancov predstavujú 81,5 % všetkých zamestnávateľov na Slovensku. Opakujem ešte raz. Osemdesiat jedna a pol percenta. To znamená, len 18,5 % firiem tento zákon, ktorý predkladám, sa dotýka, lebo si uvedomujeme, že u tých malých firiem je to ďaleko, ďaleko zložitejšie a každý vplyv, každý výkyv na trhu môže mať veľmi vážny vplyv a preto nemáme záujem, aby sa to týchto týkalo. Veď to je v maximálnej miere seriózne.

    To, čo navrhla pani podpredsedníčka Jurinová, rozšíriť do 50 zamestnancov, to je niečo viacej ako 2 %, keby sme išli do 50 zamestnancov. Veď to je podrobne rozanalyzované a samozrejmá vec, že so sociálnymi partnermi aj prerokované. Áno, toto navrhovala napríklad aj RÚZ-ka, že rozšírme to ešte, hoci vo väčšej miere sa to konkrétnych organizácií, ktoré sú súčasťou RÚZ ani netýka. To je skôr aktuálne pre asociáciu zamestnávateľov, pretože tam sú tie menšie firmy a živnostníci a všetci tí, ktorí sú združení.

    Najväčší problém, ktorý súvisí s týmto, viete, čo je? Že tie veľké firmy si pri veľa akciách pozývajú spolupracujúce organizácie, použijem ten výraz, subdodávateľov, a tí subdodávatelia majú ďaleko, ďaleko horšie sociálne podmienky, ako tá veľká firma. Toto spôsobuje veľakrát problémy. Ale toto, ako táto, tento návrh zákona odstrániť nemôže, ešte raz, lebo sa dotýka, dotýka len tých relatívne, relatívne veľkých firiem. Preto si myslím, že to nie je žiadna nejaká ideológia, ktorou by sme sa posúvali niekde mimo rámec Európy. Naopak, ak prijmeme tento zákon, my sa posunieme len tam, kde dávno patríme, do Európy medzi ďalších 20 krajín. Je mi však ľúto, moja ambícia a som presvedčený, že každého, kto to poctivo myslí, by mala byť taká, aby raz v budúcnosti aj Slovensko bolo pokryté automaticky 100 % zmluvami a nebolo potrebné aplikáciu tohto zákona ani prijímať. Závidím severským krajinám, závidím ďalším, ktorí sú ďaleko a ďaleko už v tomto rozmedzí. Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie

    o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 705. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 684. Prosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán podpredseda, máte slovo.

  • Veľmi pekne ďakujem, vážená pani predsedajúca. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, predloženým návrhom zákona sa predovšetkým transponuje Smernica Európskej únie, ktorej hlavným cieľom je zaistiť uplatňovanie spoločných kritérií členských štátov pri identifikácii osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu.

    Má sa tým zabrániť pohybu žiadateľov medzi jednotlivými členskými štátmi iba z dôvodu rozdielnej legislatívy a úrovne poskytovaných výhod. Implementáciou smernice taktiež dochádza k postupnému zbližovaniu postavenia azylantov a cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana. Táto sa bude predlžovať o dva roky, namiesto pôvodného jedného roku. Cudzinec, ktorému sa neudelí azyl, ale poskytne sa mu doplnková ochrana, bude môcť hneď využívať práva vzťahujúce sa na medzinárodnú ochranu, čo však nevylučuje možnosť podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu o neudelení azylu.

    V súlade s prepracovaním znenia takzvaného dublinského nariadenia sa ustanovujú niektoré podmienky konania o odovzdaní cudzinca s neoprávneným pobytom na území Slovenskej republiky do štátu, v ktorom požiadal o medzinárodnú ochranu. V tejto súvislosti sa taktiež novelizuje zákon o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.

    Ďalším dôvodom predloženia návrhu zákona je transpozícia smernice Únie, ktorá upravuje vstup, postup vo vybavovaní a žiadostí vedúcich k jednotnému povoleniu. Takéto povolenie bude po splnení ustanovených podmienok zahŕňať povolenie na prechodný pobyt a povolenie na zamestnanie v rámci jedného správneho aktu. Nevyhnutné zmeny súvisiace s transpozíciou tejto smernice obsahuje novela zákona o pobyte cudzincov, novela zákona o službách zamestnanosti, ktorá tiež komplexne upravuje podmienky zamestnávania cudzincov a novela zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.

    Okrem transpozície smernice uvedenej v tomto zákone o pobyte cudzincov sa zavádza aj nový dôvod zaistenia cudzinca. Pôjde o zaistenie žiadateľa o udelenie azylu na základe presne špecifických dôvodov, ktoré plne korešpondujú s požiadavkami Európskej únie. V tejto súvislosti sa novelizuje zákon aj o sídlach súdov v Slovenskej republike.

    Ďakujem pekne za podporu tohto zákona.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Petrovi Šucovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister vnútra a podpredseda vlády, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 705.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 20. septembra 2013 č. 684 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu. Skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Nie je na čo reagovať, chcete niečo dodať, pán minister? Nie. Pán spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Rokovanie 25. schôdze pokračujeme v druhom čítaní druhým čítaním

    o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 601, spoločná správa výborov má tlač 601a. Pán minister vnútra a podpredseda vlády, prosím, ujmite sa opäť slova a odôvodnite vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážené, vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, k tomuto zákonu sme si už veľa povedali, aj veľa ukázali z nášho uhla pohľadu. Predovšetkým tým hlavným cieľom je legislatívna úprava takzvanej národnej evidencie vozidiel, ktorá bude znamenať zrýchlenie a zefektívnenie a uľahčenie evidenčných úkonov, týkajúcich sa motorových vozidiel. Je to jedna z tých služieb, ktoré aj v rámci našej reformy ESO elektronizujeme a zjednodušujeme prístup občanom k týmto službám s tým, že s novým občianskym preukazom s elektronickým čipom bude možné robiť úkony, samozrejme, už cestou internetu.

    Je veľmi dôležité, aby sme jednak zlikvidovali rady a niektoré nedôstojné čakania v prípade registrácie nových vozidiel, ale aj v prípade registrácie vozidiel, ktoré sú už v obehu. Myslím si, že všetky tie vozidlá, ktoré budú kupované od nového roku u predajcov a napríklad v autobazároch, už budú vlastne môcť títo pracovníci pri podpisovaní kúpnej zmluvy vybaviť za svojich mandantov tieto služby na dopravných inšpektorátoch. Rovnako platí pri bežných prevodoch, medzi fyzickými osobami to bude možné urobiť. Bez elektronického podpisu zatiaľ sa budú môcť vymeniť všetky tie veci, ktoré súvisia s bežnou správou vozidla, zmena vlastníctva bude zapracovaná vtedy, keď už budeme mať plnoprávny vlastne elektronický podpis.

    Druhou takou časťou je aj uľahčenie vyradenia evidencie z vozidla z evidencie po jeho spracovaní a dočasné vyradenie vozidla z evidencie. V týchto prípadoch sa odbúrava súčasná dvojkoľajnosť, kedy musí byť občan, musí túto záležitosť vybavovať na dvoch rôznych úradoch, pričom od 1. januára 2014 všetko vybaví iba priamo na dopravnom inšpektoráte, to je tiež jedna z tých zásadných pokrokov, ktoré prináša reforma ESO, kedy bude možné, aby sme tieto úkony vykonávali na jednom mieste. Návrhom zákona sa zároveň transponuje aj Smernica Európskej únie, ktorá umožní cezhraničnú výmenu informácii o vozidlách a ich držiteľoch, ktorý spáchali vymedzené delikty proti bezpečnosti cestnej premávky. Pre nás tiež veľmi dôležité, častokrát sme nedokázali dostatočne postihovať vodičov zahraničných vozidiel na území Slovenskej republiky a častokrát boli aj účastníkmi dopravných nehôd.

    Zo zmien v samotných pravidlách cestnej premávky sú najpodstatnejšie dva faktory a to je rozšírenie povinnosti chodcov mať za zníženej viditeľnosti na sebe reflexné prvky nielen mimo obce, ale aj v obci. Ukázalo sa, že toto opatrenie má zásadný vplyv na bezpečnosť chodcov v rámci Slovenskej republiky. Prinieslo to prvé výsledky, ktoré sú naozaj pozitívne a preto si myslím, že toto je trend, v ktorom treba pokračovať. Nie všetky časti miest sú dokonale osvetlené pouličným osvetlením.

    Vzhľadom na skutočnosť, že za posledné štyri roky možno konštatovať výrazné zlepšenie v správaní slovenských vodičov, ktoré sa odzrkadľuje predovšetkým na výraznom znížení počtu tých najzávažnejších dopravných nehôd. Keby sme sa bavili o tomto zákone približne pred piatimi rokmi, tak by sme dnes mohli na Slovensku konštatovať, že už malo Slovensko viac ako cez 500 obetí dopravných nehôd v tomto čase, teda v polovičke alebo ku koncu októbra a v tejto chvíli môžme konštatovať, že to je iba niečo viacej ako 130, čo sú zásadné posuny, ktoré na slovenských cestách nastali. Myslím si, že to všetci vnímame aj z pohľadu plynulosti, aj takej zníženej miery agresivity na slovenských cestách a preto sme si povedali, že je nevyhnutné, aby sme aspoň nejakou symbolickou formou mohli našim vodičom vyjsť v ústrety a preto sme sa rozhodli znížiť základnú sadzbu pokút zo 60 eur na 50 eur.

    Verím, že tento zákon v druhom čítaní podporíte, v rámci výborov navrhujeme schváliť všetky pripomienky v spoločnej správe, čo odporúča aj výbor gestorský. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Mariánovi Kovačócymu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi prečítať spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 757 zo dňa 6. septembra 2013 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré sú uvedené v bode III. tejto správy.

    Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: o bodoch 1 až 29 hlasovať spoločne a tieto schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 114 na svojej 32. schôdzi.

    Prosím, pani predsedajúca, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky troch pánov poslancov a to pán poslanec Boris Susko, pán poslanec Martin Poliačik a pán poslanec Juraj Droba. Takže poprosím vás, uveďte na tabuľu, páni poslanci, písomne sú prihlásení Boris Susko, Martin Poliačik a Juraj Droba. Nech sa páči, pán poslanec Boris Susko, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, v predchádzajúcom volebnom období zákonom č. 56/2012 o cestnej doprave sa zaviedli určité nové podmienky pre evidenciu vozidiel taxi služby do koncesie. Tieto podmienky sa okrem iného týkajú obmedzenia počtu najazdených kilometrov a veku vozidla taxi služby. Podľa § 30 ods. 2 písm. c) predmetného zákona dopravný správny orgán zaeviduje v koncesii podľa ods. 1 písm. a) ako vozidlo taxi služby len vozidlo, ktoré má najviac 5 rokov odo dňa uvedenia do prevádzky, alebo najazdených najviac 100 tisíc kilometrov s benzínovým motorom alebo hybridným motorom, alebo najviac 150 tisíc kilometrov s naftovým motorom.

    V prípade, ak by tieto podmienky boli stanovené kumulatívne, tak by to ešte dávalo zmysel a plnilo účel, avšak tak, ako to bolo prijaté, alternatívne stanovenie podmienky počtu najazdených kilometrov a veku vozidla sa úplne míňa účinkom a okrem toho sa javí aj ako diskriminačná táto podmienka. V konkrétnom prípade to znamená, že do koncesie môže byť zavedené napríklad i vozidlo, ktoré má vek 4 roky, ale najazdených 750 tisíc alebo 800 tisíc kilometrov. Naopak vozidlo, ktoré má najazdených 20 tisíc kilometrov a je v perfektom stave, ale staršie ako 5 rokov, už zaevidované byť nemôže.

    Okrem toho podľa prechodných ustanovení tohto zákona živnostenské koncesie na vydávanie, vykonávanie vnútroštátnej cestnej dopravy získané do 30. júna 2010 strácajú platnosť najneskôr 3. decembra 2013. Týmto prechodným ustanovením sa vytvára určitá skupina dopravcov, ktorá má iné podmienky a pre ktorú by ich naplnenie znamenalo v zásade likvidáciu. Preto po konzultácii a odsúhlasení s profesnými združeniami taxikárov ako aj s Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ktoré síce pripravuje komplexnú novelu celého tohto predpisu, avšak vzhľadom na účinnosť spomínaného prechodného ustanovenia si dovoľujem predložiť nasledujúci pozmeňovací a doplňujúci návrh, ktorý máte rozdaný v laviciach a ktorý znie:

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 601, sa mení a dopĺňa takto:

    Za článok 5 sa vkladá nová článok 6, ktorý znie: Čl. 6: Zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení zákona č. 317/2012 Z. z., zákona č. 345/20012 Z. z., zákona č. 133/2013 Z. z. a zákona č. 180/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    Bod 1. V § 30 ods. 2 písm. c) znie: "c) má najviac 8 rokov odo dňa uvedenia do prevádzky."

    Bod 2. V § 54 ods. 1 písm. d) sa vypúšťajú slová "a počet najazdených kilometrov".

    Bod 3. Za § 56 sa vkladá § 56a, ktorý znie: "§ 56a. Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 30. novembra 2013. Konania na udelenie koncesie na taxi službu začaté a právoplatne neukončené pred 30. novembrom 2013 sa dokončia podľa doterajších predpisov. Na neskoršiu právnu úpravu sa prihliadne, ak je to pre žiadateľa výhodnejšie.".

    Ustanovenia tohto článku nadobúdajú účinnosť 30. novembra 2013, čo sa v prípade jeho schválenia premietne do ustanovenia o účinnosti.

    Z odôvodnenia k čl. 6 bod 1. Ide o úpravu požiadavky na vozidlo taxi služby, kotré by malo byť zaevidované v koncesii. Podľa platnej právnej úpravy sa pri posudzovaní vozidla taxi služby zohľadňuje vek vozidla, alebo maximálny počet najazdených kilometrov, ako som už povedal pred tým. Počet kilometrov však nie je objektívnym kritériom pri zápise vozidla do koncesie, preto sa vypúšťa požiadavka na počet kilometrov a ustanovuje sa minimálny vek vozidla pri zápise do koncesie na 8 rokov odo dňa uvedenia vozidla do prevádzky. Navrhnutá úprava je kompromisným riešením, ktoré komplexne zohľadňuje jednak požiadavky zástupcov prevádzkovateľov taxislužieb a jednak požiadavky na bezpečnosť vozidiel, ktorými je taxislužba vykonávaná.

    K článku 6 bod 2. Úprava reflektujúca vypustenie počtu kilometrov ako kritéria pre zápis vozidla do koncesie.

    K článku 6 bod 3. Prechodné ustanovenie zohľadňuje prípadné začaté a do dňa účinosti zákona neukončené konania.

    Poprosil by som vás o podporu tohto návrhu. Ďakujem pekne za pozornosť, skončil som.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Nech sa páči, pán posalnec Poliačik, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca, podpredsedkyne parlamentu, pán minister, kolegyne, kolegovia, hostia, do rozpravy som sa prihlásil hlavne kvôli tomu, aby som podporil vlastný pozmeňovák, ktorý práve odznel, ktorého som spolupredkladateľom. Uznávam, tie podmienky, ktoré tam boli, ktoré tam boli napísané ešte za vlády Ivety Radičovej z pera ministerstva pána Figeľa, boli nezmyselné. My sme sa snažili na to reagovať samostatnou novelou na predchádzajúcej schôdzi, ktorú predkladal kolega Sulík aj s kolegyňou Nicholsonovou, mám taký dojem, ktorá by úplne vypustila tie podmienky pre taxikárov. Ten dôvod je až prozaický. Mne sa podarilo pred troma týždňami rozseknúť pneumatiku na aute a tým pádom som musel štyri dni chodiť taxíkmi. A každý jeden taxikár, ku ktorému som sadol, mi povedal, toto je niečo, čo ide mnohých nás zruinovať. Tie podmienky sú nastavené príliš tvrdo, tie podmienky sú pre mnohých z nás likvidačné a jednoducho nie sme schopní to uniesť.

    Preto som veľmi rád, že aj ministerstvo dopravy vstúpilo do rokovania s cechom, bol som priebežne zo strany aj zástupcov taxikárov informovaný, že tie rokovania sú pomerne konštruktívne a som rád, že v podobe tohto pozmeňovacieho návrhu sa dostali aj na rokovanie Národnej rady. Ja tak isto sa prihováram za podporu tohto pozmeňováku a budem rád, ak prejde, pretože neviem ako je to v iných mestách, ale minimálne v Bratislave je trh s taxíkmi neštandardný, zdeformovaný, mnohí z nich majú naozaj problémy prežiť a myslím si, že pre mnohých by tie podmienky, ktoré boli nastavené v súčasnom znení, boli príliš tvrdé.

    Tak isto oceňujem to prechodné ustanovenie, ktoré tam je spomenuté, pretože na rozdiel od čipovania netrestá tých poctivých, ktorí už sa prispôsobili tomu dnešnému stavu. To znamená, že ľudia, ktorí sa rozhodli, že áno, budeme mať také auto, ktoré vyhovuje tým podmienkam, ktoré sú napísané v zákone, nebudú týmto novým znením postihnutí. To znamená, že keď si kúpili, dajme tomu, Oktávku, ktorá mala 5 a pol roka, ale mala len 60 tisíc kilometrov najazdených, čím by plnili tých 100 tisíc, ktoré sú v zákone dnes, tak nebudú postihnutí a stále vlastne licenciu na prevádzku svojho taxíku dostanú. Takže ešte raz, som rád, že tu ten pozmeňovák je, som rád, že napriek tomu, že táto iniciatíva z pera SaS neprešla cez parlament, tak sem prichádza v inej podobe a budem veľmi rád, keď bude súčasťou slovenskej legislatívy. Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa, nech sa páči pani poslankyňa Nicholsonová.

  • Ďakujem za slovo. No, ja buď chodím pešo, alebo sa vozím taxíkmi, nič medzi tým, a tým pádom ja sa stretávam s množstvom taxikárov tuto v Bratislave a musím povedať, že tak, ako hovoril aj Martin Poliačik, toto bolo naozaj likvidačné pre mnohých z nich. Ja sama teda som sa s tým potýkala každodenne a nevedela som presne, čo na to odpovedať, lebo faktom je, že to prišlo ešte z dielne ministerstva za našej éry a občas sa nám naozaj stane, že zahlasujeme za poriadnu kravinu a som veľmi rada, že prichádzate s tým pozmeňovákom, najmä v súvislosti s tým, že nedávno ma viezla jedna pani, ktorá predtým robila policajtku, teraz dvanásť rokov taxikarčí. Ona bola jedna z tých, pre ktorú to bolo likvidačné a je to pani, ktorá má šesť rokov pred dôchodkom a naozaj minimálnu šancu, že by ju niekto zamestnal.

    A ja chcem len povedať, že niekedy je škoda, že neviete podporiť aj tie opozičné návrhy, lebo osobne si myslím, že tej pani, ktorá, pre ktorú to bolo likvidačné, je úprimne jedno, že či ju zachránil pozmeňovák z dielne opozičnej alebo koaličnej, pretože ona má toľko starostí vo svojom živote, že jej je úplne jedno, že čo sa vlastne v tomto parlamente odohráva, ako tu spolu nažívame alebo nenažívame. Tak to je len taká malá poznámka, ja to určite podporím, ale naozaj by som si niekedy želala, že keby ste vedeli podporiť aj naše veci, lebo minimálne by sme tým ľuďom vedeli pomôcť skôr, možnože nie inak, ale skôr, lebo skôr by to vstúpilo do platnosti, skôr by to bolo účinné. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Áno je pravdou, v prvom rade by som sa poďakoval za podporu tohto návrhu. Je pravdou, že tento návrh predkladal už pán poslanec Sulík v predchádzajúcom období, avšak rozdiel je v tom, že pán poslanec Sulík chcel vypustiť akúkoľvek podmienku na vykonávanie taxislužby, s čím nesúhlasia ani samotné zväzy taxikárov a samozrejme by to ani nebolo dobré, lebo by mohlo byť akékoľvek vozidlo zahrnuté do koncesie a chcel by som len upozorniť na to, že pripravuje sa celá komplexná nová úprava tohto zákona a ich podmienok, len teraz jedna skupina taxikárov, ktorí podnikali ešte na základe živnostenských koncesií, by bola vlastne diskriminovaná, lebo týmto by automaticky zo zákona zaniklo to oprávnenie 3. decembra a preto je to potrebné riešiť v predstihu ešte pred celou touto komplexnou právnou úpravou. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem kolegyni Nicholsonovej za podporu a pán kolega Susko, áno súhlasím. Ten Sulíkov návrh sa dal skresať a vlastne mohol sa dať skresať do tej podoby, ktorú máme dnes na stole. Na to by bolo bývalo slúžilo druhé čítanie, ale ešte raz, hovorím, podľa mňa, otázka, kto to priniesol na stôl, je teraz nepodstatná. Ja som sa snažil s každým jedným tým taxikárom, ku ktorému som si sadol do auta, mu povedať, že budem robiť maximum pre to, aby jednoducho tieto obmedzenia boli zrušené predtým, než vojdú do platnosti a som rád, že aj v komunikácii so zástupcami taxikárov sa našlo riešenie, ktoré nepostihne ani tých, ktorí sa snažili ten zákon dodržať, ani tých, ktorí jednoducho na to nemajú materiálne alebo finančné možnosti. Takže ešte raz, budem rád, ak tento pozmeňovák bude podporený Národnou radou, my v SaS zaň určite zahlasujeme. Ďakujem.

  • Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, vážení zvyšní kolegovia v pléne, dovoľte, aby som k predkladanej

  • Odkašľal si.

  • , pardon, k predkladanej novele zákona predložil štyri pozmeňovacie návrhy. Ja ich prečítam jeden za druhým aj s krátkym odôvodnením.

    Ako prvý je pozmeňujúci návrh k čl. 1 v bode 5. Je to v § 12, tam bola urobená chyba v tlači, ktorú ste dostali. Takže opravte si, prosím, pätnástku na dvanástku. Ďakujem kolegovi Kovačócymu za to, že ma na to upozornil.

    V § 12 sa za ods. 5 dopĺňa nový ods. 6, ktorý znie nasledovne: "(6) Vo vyhradenom jazdnom pruhu pre autobusy alebo trolejbusy smú jazdiť aj vozidlá taxislužby, ktoré sú riadne označené. Vozidlo taxislužby pritom nesmie obmedzovať plynulosť jazdy vozidiel, pre ktoré je tento vyhradený jazdný pruh určený."

    Myslím, že hovorí to samo za seba, nemusím k tomu nič viac dokladať, iba to, že taxíky považujem za súčasť mestskej hromadnej dopravy. Môže byť diskutabilné, že či ten počet zákazníkov obháji alebo počet pasažierov priemerne v jednom taxíku obháji to, že by mali mať nejaký špeciálny status, ale myslím si, že na druhej strane rovnako ako iné podnikateľské subjekty poskytujúce služby mestskej hromadnej dopravy, taxikári platia rôzne dane a poplatky, ktoré by mali obhájiť to, že budú mať špeciálny status ako vozidlá mestskej hromadnej dopravy a tým pádom na miestach, kde je to možné, budú môcť využívať autobusové pruhy. To je prvý pozmeňujúci návrh.

    Druhý pozmeňujúci návrh sa týka čl. 1 bod 5 a znie nasledovne: V § 20 sa vkladá nový ods. 6, ktorý znie: "Vodič vchádzajúci do križovatky, ktorý odbočuje vpravo, môže odbočiť a pokračovať v jazde aj napriek svetelnej signalizácii, prikazujúcej stáť, pokiaľ neobmedzí a neohrozí ďalších účastníkov cestnej premávky, a to ani v jazde za križovatkou." Doterajšie body 5 až 121 čl. 1 sa označujú ako body 6 až 122.

    Odôvodnenie: Je to vec, ktorá funguje niekoľko desiatok rokov v Spojených štátoch amerických. Je to vec, ktorá je dnes vo fáze testovacej pilotnej prevádzky vo Švajčiarsku v jednom z kantónov. Uvedomujeme si, že je svojím spôsobom revolučná pre dopravu, ale zároveň si myslím, že ide v súlade a v duchu s navrhovanou novelou zákona. To znamená, že sa snaží robiť premávku plynulejšou a odoberať čím viac problémov vodičom a v podstate rušiť pravidlá, ktoré nie celkom dávajú zmysel. Je to klasické odbáčanie na červenú vpravo. Samozrejme, že vodič musí dávať pozor na všetky ostatné prichádzajúce vozidlá, ktoré majú prednostné právo jazdy. Takže je to iba pre prípady, kde žiadne vozidlo neprichádza ani z protismeru ani zľava. Veľmi dobrý príklad je križovatka na Bajkalskej, keď idete z Bajkalskej a odbáčate smerom na Trnavskú, tak je tam vždy upchatý ten odbočovací pravý jazdný pruh. Mohlo by sa tam úplne v pohode v piatky poobede odbočovať. Verím, že by bola zrýchlená a plynulejšia premávka. Takže to je druhý pozmeňovací návrh, pozmeňujúci, pardon.

    Tretí pozmeňujúci návrh sa týka čl. 1 bod 5. Bod 5 znie: V § 15 ods. 3 sa na konci pridája veta, ktorá znie: "Pri predchádzaní cyklistu alebo motocykla je vodič povinný zachovať odstup aspoň jeden a pol metra od predchádzaného."

    Odôvodnenie: Účastníci cestnej premávky, ktorými sú aj cyklisti alebo motocyklisti, sú viac ohroziteľní a zraniteľnejši ako iní účastníci cestnej premávky, a to najmä automobilisti. Pri ich predchádzaní často vznikajú kolízne situácie a koniec býva občas, bohužiaľ, aj tragický. Preto navrhujeme do zákona ustanoviť minimálnu prípustnú vzdialenosť, ktorú je predchádzajúci vodič povinný dodržiavať pri predbiehaní bicykla, prípadne motocykla.

    Je nám úplne jasné, že v dokazovacom konaní v prípade nehody to bude veľmi komplikované, ale naším cieľom a naším zámerom je upozorniť vodičov automobilov, že na cestách nie sú len automobily. Myslím si, že doposiaľ mnohí slovenskí vodiči majú v ruke volant a myslia si, že tá polovica cesty, po ktorej môžu jazdiť, im patrí. Ja sám jazdím v letných mesiacoch veľa na bicykli a trištvrtiny z roka používam skúter v Bratislave. Verte mi, že moje osobné skúsenosti by stačili na napísanie kratšej knihy o tom, akí bezohľadní vodiči na Slovensku sme, všetci, všetci z nás a pre mňa je dôležité povedať vodičom, že máte tu zákonom povinný jeden a pol metra. Možno sa omnoho viac v danej sekunde, keď prebiehajú bicykel, zamyslia nad tým, že aha, ide tu niekto po okraji cesty a neofúknem ho v 120 tak, že skoro spadne, ale dám si naozaj tú námahu a predídem ho bezpečným spôsobom tak, aby som ho neohrozil. To je v podstate všetko a o nič iné iba o toto nám ide, aby sa strácalo menej životov ľudí na slovenských cestách.

    Posledný pozmeňujúci návrh je opäť v čl. 1 bod 5. V § 22 ods. 4 písm. b) veta za bodkočiarkou znie: "Otáčať sa smie vždy s výnimkou prípadu, ak to zakazuje dopravná značka alebo dopravné zariadenie.". Doterajšie body 5 až 121 čl. 1 sa označujú ako body 6 až 122.

    Táto zmena je po slovensky alebo po anglicky povedané, umožnenie "you turn" alebo otáčanie sa o 180 stupňov v križovatke všade, s výnimkou miest, kde to nie je povolené. Mení sa tým súčasné znenie zákona, kde takýto typ otáčania je povolený iba tam, kde nie je, teda kde je priamo na to upozornené dopravnou značkou, že odbáčanie je do tvaru U, alebo otáčanie sa o 180 stupňov je možné. Mali by sme docieliť hlavne opäť splynul, splynulnejšiu, už mi nejde slovenčina v piatok po obede, aby bola doprava plynulejšia a aby sa vodiči na cestách cítili lepšie. Nevidím dôvod neumožniť tento typ otáčania v podstate kdekoľvek, okrem miest, kde je to naozaj nebezpečné, a tie by mali byť označené dopravnou značkou. Z mojej strany všetko, ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie sú tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

  • No, Ďuro, ak ten predchádzajú pozmeňovák a ten tvoj prvý pozmeňovák prejdú, tak sa obávam, že 26. októbra každý rok nebudú taxíky v Bratislave, lebo 25. októbra pôjdu všetci taxikári piť, lebo naozaj poznám viacero miest aj v Európe, aj vo svete, kde tie autobusové pruhy sú vyhradené pre autobusy, trolejbusy a môžu v nich jazdiť aj taxíky a podľa mňa je to prispetie k tomu, aby minimálne sa šetrilo palivo a emisie, pretože človek, ktorý ide vlastným autom tam a naspäť takýmto spôsobom, vlastne tým, že bude v taxíku, ešte dajme tomu s niekým iným, tak to prostredie šetrí, a takisto to zjednoduší, v podstate to dá tým taxíkom vyšší status, lebo ľudia budú vedieť, že namiesto toho, aby sadli do vlastného auta, tak taxíkom sa niekde dostanú rýchlejšie, lebo jeho pohyb po tých cestách bude efektívnejší, takže, ten podporím.

    Musím povedať, že pri tých ostatných troch, napriek tomu, že som ti ich podpísal, vidím 50 na 50, aj klady aj zápory a popravde som veľmi zvedavý, ako dopadne hlasovanie o týchto pozmeňovákoch. Porušiť tabu toho, že na červenú sa stojí, chápem logiku, ktorá je za tým návrhom, ale naozaj som zvedavý, že ako sa s tým vysporiada Národná rada a rád by som ináč si vypočul aj názor nejakých dopravných analytikov, že čo si o tom myslia a takisto pri tých dvoch. Je to, takisto si neviem predstaviť, že by sa vytvárala šóra za cyklistom, niekde medzi tou...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • 137.

    Už medzi sebou si dopoviete. Pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Droba, no, zaujímavé pozmeňujúce návrhy. Mňa osobne v podstate zaujal ten prvý, ktorý, myslím si, že si logicky zdôvodnil, že pokiaľ ide teda o pruhy využívané pre verejnú hromadnú dopravu a používajú ju iba autobusy, ktoré v podstate sú aj tak prevádzkované obchodnými spoločnosťami podobne, ako je to pri taxíkoch, tak dal si logický argument. Otázka znie, že možno by sa to nemalo nazývať pruhy vyhradené pre autobusy, ale pruhy vyhradené pre verejnú hromadnú dopravu. Myslím si, že tento tvoj prvý pozmeňujúci návrh má logiku a budem teda vážne nad tým uvažovať, či ho náhodou aj nepodporím. Myslím si, že je to logické a logicky to zdôvodnil.

    Čo sa týka tých ostatných návrhov, no, s tým ísť na červenú, keď sa zdá byť tá cesta voľná, no, myslím si, že pri slovenskej náture by bola otázka času, kedy by sa viacerí šoféri takto pozabíjali, lebo každý by videl voľné v križovatke. Dá sa povedať, nechcem hovoriť za seba, ale minimálne v niektorých severných okresoch by to využívali vo veľkom a chodili by všetci na červenú s tým, že by tvrdili, že to videli voľné.

    No a čo sa týka tých cyklistov, jeden a pol metra, že sa majú obiehať, no ja osobne to nepovažujem za šťastný návrh z toho dôvodu, lebo napr. na Devínskej ceste väčšinou chodia cyklisti. Ako už tam majú aj vyznačené pruhy, chvalabohu, ale predtým nemali a keď ide cyklista väčšinou jeden meter od krajnice a ešte ja ho mám obiehať jeden a pol metra, tak na 100 %, keď sa to stane aj z opačnej strany, sa protiidúcim autom nejako stretneme, lebo mnohokrát sú zúžené cesty. Nehovoriac o tom, že neviem si predstaviť pri niektorých našich príslušníkoch Policajného zboru, ako by mi dokazovali, alebo teda ako by ma zastavovali kvôli tomu, že som nedodržal jeden a pol metrovú vzdialenosť od toho vodiča, čo oni by videli všetci, že som nešiel 1,5 metra, ja by som videl, že som išiel 1,5 metra od neho. Čiže bol by to problém s výkladom a v praxi ako taký, čiže to sa mi nezdá veľmi šťastné a hlavne v podstate, myslím si, že každý účastník cestnej premávky keď vidí ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Mne sa páčia tie návrhy. Ten pre tých taxikárov, ten sa mi veľmi páči, to 100-percentne zahlasujem za. Ale najväčším favoritom spomedzi tých pozmeňujúcich návrhov je práve ten o tých cyklistoch. Ja sa venujem roky cestnej cyklistike. Môžem vám povedať, že jazdiť na, vôbec na tých našich cestách na galuskách je obrovský problém. Ale najväčší problém je bezohľadnosť vodičov, to je neuveriteľné, čo dokážu urobiť s cyklistom na ceste a verte mi, pán Martvoň, aj keď to nie je úplne v súlade s rokovacím poriadkom, si to dovolím takto v piatok popoludní, že ja som teda veľmi disciplinovaný cyklista, veľmi, veľmi a idem naozaj že, že pri krajnici, za krajnicou, proste držím sa a modlím sa vždy, aby som nenabehla tou galuskou na obrubník, lebo to môže byť fatálne, už sa mi to stalo. Ale to, čo dokážu šoféri, vytláčať ma z tej cesty proste, trúbi naozaj, že vo veľkej rýchlosti prešumieť tak, že ja ich cítim, ja ich cítim doslova na koži,

  • Povedané so smiechom.

  • to je, to je katastrofa. Ja mám doma dve deti a ja si naozaj vždy rozmyslím, že či idem na ten cyklistický výlet alebo, alebo nie. Ja by som sa za to prihovárala, pretože tam vôbec, podľa mňa, nejde o tých 1,5 metra. O to, že či to niekto bude dodržiavať alebo nie. Tam ide o to, aby sme mali toto memento v zákone, aby sa to vrylo proste do kože a vedomia tých šoférov a keď ma obehnú len tridsiatimi centimetrami, bude to lepšie ako to, čo je dnes, verte mi. Takže všetkými desiatimi za to zahlasujem.

  • S reakciou na faktické, pán poslanec Droba.

  • Dobre, nebudem hovoriť k tým otáčaniam do tvaru U, alebo o 180 stupňov ani k odbáčaniu na červenú. Taxikári, pán Martvoň, ďakujem. Myslím si, že akákoľvek podpora ktoréhokoľvek z tých štyroch pozmeňovákov bude ocenená a vítaná.

    No a čo sa týka cyklistov, tak iba nadviažem na slová kolegyne Lucie Nicholson, tu vôbec nejde o to, aby sme potom s centimetrom vymeriavali, že či bolo auto 1,30 alebo 95 centimetrov. Je to o tom, aby sme vyslali posolstvo, ako Národná rada, že minimálne o jeden život cyklistu ušetrený, ak sa nám podarí raz ročne, tak už to je obrovský úspech tejto legislatívy. Takže, naozaj za tým nehľadajme nič iné. Mne ide len o to, aby sme šoférom povedali veľmi jasne a priamo do tváre, že myslite na to, že nie ste na ceste sami iba vy vo vašich štvorkolesových tátošoch, ale na ceste máte tak isto cyklistov, máte deti na bicykloch a máte tam pomalších skútristov, dajme tomu, možno pomalších motorkárov. Toto chceme dosiahnuť a ja si myslím, že takýto typ pozmeňovacieho návrhu by mohol trošku zdvihnúť všeobecné povedomie o tom, že na ceste sú aj iné, ako dvojstopové vozidlá. Ďakujem.

  • Ďakujem pán poslanec. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Prihlásili sa dvaja páni poslanci. Nech sa páči, dávam slovo pánovi poslancovi Vašečkovi.

  • Pani predsedajúca, pán minister, kolegovia, kolegyne, ja budem len krátko reagovať. Mne sa páči na tomto zákone a aj prednesených pozmeňujúcich návrhoch, okrem tých technických vecí, ktoré tu boli prebraté vo faktických poznámkach, taký ten posun v mentalite v tom slova zmysle, že doprava nie je nejaký luxus alebo niečo takéto nadštandardného, ale že je to každodenná potreba, výrazne ovplyvňuje naše aj pracovné možnosti aj možnosti ďalšieho trávenia času, trávenia času s rodinou. Ja uvediem len taký príklad s tými cyklistami. Bývam neďaleko od Žiliny v takej malej obci, deväť kilometrov do centra a moje staršie deti sa viackrát pýtali, že či môžu ísť bicyklom do školy. Som veľmi naklonený tomu, aby sa bicyklovali, ale naozaj zatiaľ ešte moje otcovské srdce im nedokázalo povedať, zbaviť sa tej obavy, že radšej nie, lebo viem, ako tam chodia autá okolo a tá krajnica je naozaj úzka. Takže toto je konkrétny príklad, kde naozaj je dobré, aby sme posúvali tú mentalitu v tom myslení, aké je na Slovensku. Mnohokrát tá cestná sieť, aj spôsoby dopravy boli kreované úplne v iných podmienkach a posunulo sa to.

    Tiež, ak hovoríme o tých taxíkoch, bol som teraz dvakrát po sebe v Londýne a naozaj teda autobusy, dabldekre a čierne taxíky tie klasické za sebou. Čiže ak by to pomohlo v plynulosti doprave, najmä teda hovoríme asi o Bratislave, tak si myslím, že by to bolo dobré.

    Tiež vítam návrh pána poslanca Suska o tom upresnení s tými taxíkmi. Tiež si myslím, že dôležitý je technický stav a bolo by dobré, aby naozaj aj v spojení s tým návrhom, ktorý dáva pán poslanec Droba, sa tá doprava taxíkmi stala takou normálnou dostupnou a lepšou, lepšou formou dopravy do práce alebo na nejaké iné miesta, kde sa človek potrebuje dostať nejak plynulo rýchlo. Tiež by možno o čosi klesla aj tá prehustenosť dopravnej premávky.

    K samotnému zákonu. Myslím si, že je dobré, ak postupujeme v tom trende, ktorý je viditeľný aj vo svete v iných krajinách. Ja mám napríklad skúsenosti z Nemecka, kde tie úkony evidencie a ďalšie byrokratické úkony sa zjednodušujú, aby naozaj kúpiť a prihlásiť auto nemuselo byť na pomaly na týždeň dovolenky, ale aby to bola vec, ktorá je úplne normálna, samozrejmá a maximálne zjednodušená. Takže ja budem svojim kolegom v našom poslaneckom klube odporúčať, aby tento zákon, aj tieto pozmeňujúce návrhy podporili. Samozrejme dá sa debatovať, neviem či bolo navrhnuté, nedával som pozor, že či bolo navrhnuté, aby sa hlasovalo o tých pozmeňujúcich návrhoch, vlastne oni boli štyri, samostatne, čo dával pán poslanec Droba, tak. Čiže možno u niektorých sa dá debatovať, ale je to určite otváranie otázky, či je to dobrý smer uvažovania alebo nie. Takže odporučím, už asi každý zvážime, aké máme aj osobné skúsenosti. Takže ďakujem za dobre odvedenú prácu, zatiaľ prajem príjemné popoludnie.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Martvoň, uzatváram možnosť prihlásiť sa, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Vašečka, ja taktiež s vami súhlasím, ja samozrejme návrh poslanca Suska podporím. Je to dobrý návrh. Čo sa týka toho prvého návrhu pána poslanca Drobu, ohľadom tých pruhov pre verejnú mestskú alebo teda hromadnú mestskú dopravu, to tiež podporím. Ale vrátim sa k tým cyklistom. No, budem reagovať tým nepriamo, ospravedlňujem sa, aj na pani poslankyňu Nicholsonovú. Samozrejme česť všetkým cyklistom, ale myslím si, že toto nie je riešenie. V podstate skôr by bolo riešením pre cyklistov vyznačovať cyklistické trasy ako také aj na tých cestách alebo budovať pre ne tie cyklistické trasy, kde to je pre nich bezpečné ako také, lebo samozrejme, tak ako občania, teda vodiči majú čierne ovce, že jazdia okolo cyklistov bezohľadne, tak je to aj naopak. Ako ja, napríklad u nás na Orave často sa stáva, ale aj v iných krajoch, že niektorým cyklistom nestačí ani celý jeden jazdný pruh, že proste tak ich kolíše alebo idú tak, takým spôsobom. Na druhej strane, naposledy som mal mesiac dozadu aj skúsenosť na diaľnici, že proste išiel cyklista po diaľnici, čo tam nemal čo robiť, možno išiel tak maximálne 30 kilometrov za hodinu, smrť v očiach a zavadzal samozrejme všetkým. Čiže čierne ovce nájdeme aj na tej strane aj na tej. Čiže znova chcem povedať, že ten návrh vo vzťahu k dodržiavaniu 1,5 metra od cyklistu bude problematický, hlavne v praxi a z pohľadu praxe. Toľko z mojej strany, ďakujem.

  • Ďakujem, ja len veľmi krátko. Myslím, že s tými cyklistami je to taká, taká optika, lebo uhol pohľadu. No tí cyklisti sú proste najzraniteľnejší. Pri nejakom, nejakej drobnej kolízii možno stačí aj vzdušná turbulencia, nemusí to byť ani konkrétny fyzický dotyk, ten cyklista môže dopadnúť veľmi zle. Samozrejme, som za to, aby aj cyklisti dodržiavali jednak aj predpisy a jednak aj aby boli ohľaduplní. Samozrejme, to je o ľuďoch z jednej, aj z druhej strany, ale vieme, že zákon je na to, aby chránil slabších, zraniteľnejších ale zároveň, samozrejme, aby umožňoval aj určitú plynulosť. Opakujem znova, je to, myslím si, že návrh do diskusie, ten pozmeňujúci návrh, aby som o tom mohli uvažovať.

    A tie cyklistické chodníčky spomínané, no bolo by fajn, bol by som veľmi rád, keby moje deti mohli z toho nášho Marčeka do Žiliny ísť po cyklotrase. Bohužiaľ, nie je tam z rôznych dôvodov. Nemyslím si, že je to nejakou zlou vôľou alebo neochotou, proste taká je realita momentálne. Snáď sa to časovo bude vylepšovať. Ale do tej doby, keď to bude, samozrejme, že budú tie cyklotrasy, tak by možno stálo za zváženie tento návrh podporiť. Ďakujem.

  • Poprosím pána poslanca Kovačócyho do rozpravy, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v krátkosti môj pohľad na tri pozmeňujúce návrhy pána poslanca Drobu a to k bodom: k odstupu pri predchádzaní cyklistov, odbočovanie vpravo na červenú a k otáčaniu sa na križovatke.

    Vo všeobecnosti nepovažujem uskutočnenie takýchto závažných zmien v pravidlách cestnej premávky prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov v druhom čítaní bez primeraného priestoru na vyjadrenia zainteresovaných subjektov a mesiac pred nadobudnutím účinnosti za najvhodnejšie riešenie. Takéto zmeny by sa mali uskutočňovať na základe reálnych faktov po dôkladnom zanalyzovaní dopadov na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, po komparácii navrhovaných zmien a s medzinárodnými dohovormi a s obdobnými pravidlami aspoň v okolitých štátoch, ako aj po zvážení prípadných finančných dopadov nadväzujúcich na tieto zmeny.

    Okrem vyššie uvedených vecí, výhrad má každý pozmeňujúci návrh aj nedostatky legislatívno-technického charakteru.

    Teraz by som k odstupu pri prechádzaní cyklistov. V súčasnosti sa nesmie predchádzať, ohroziť pri predchádzaní, ohroziť ani obmedziť predchádzané vozidlo, pričom od neho musí zachovať dostatočný bočný odstup. Toto pravidlo platí vo všeobecnosti pre každé predchádzanie. Teda aj pri predchádzaní motocykla alebo cyklistu. Preto považujem navrhované doplnenie za nadbytočné, ktoré neprináša oproti súčasnému pravidlu nadhodnotu a naopak môže spôsobiť viac problémov pri jeho praktickom uplatňovaní, predĺženie samotného úkonu predchádzania, ktorý má byť vykonaný v čo najkratšom čase, úzke miestne komunikácie a tak ďalej.

    Teraz k odbočovaniu vpravo na červenú. Zákon o cestnej premávke v žiadnom svojom ustanovení neupravuje pokyny vyplývajúce zo svetelnej signalizácie, teda takáto úprava legislatívy patrí do vyhlášky č. 9/2009 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke. Takéto pravidlo nepovažujem z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky za prínosné. Na križovatkách, kde takáto možnosť prichádza do úvahy bez negatívnych dopadov na bezpečnosť cestnej premávky, sa inštaluje dodatková zelená šípka, myslím smerová, ktorá umožňuje odbočiť vpravo aj vtedy, ak na hlavnom semafore svieti červená. Toto zaužívané pravidlo považujem za vhodnejšie, keďže umožňuje riešiť každú križovatku individuálne s prihliadnutím na všetky aspekty cestnej premávky na danom mieste. Takéto pravidlo ani neexistuje vo väčšine európskych štátoch a teda by pôsobnosť pôsobila zmätočne aj vo vzťahu k zahraničným účastníkom cestnej premávky.

    K otáčaniu na križovatke. Podľa odôvodnenia k tomuto návrhu nie je jasné, či navrhovaná zmena nevychádza z nesprávneho posúdenia súčasného pravidla. Otáčať sa nemôže iba na riadenej križovatke, to jest na križovatke bez semaforov sa otáčať možno vždy, ak to nie je dopravnou značkou zakázané. Zákaz otáčania sa na riadenej križovatke platí na našom území už minimálne od 60. rokov minulého storočia, rovnako platí dodnes aj v Českej republike. Ide teda o zaužívané pravidlo, ktorému sú prispôsobené technické riešenia križovatiek a ich rozmerové a stavebné usporiadanie, nastavenie radičov a predovšetkým správanie sa účastníkov cestnej premávky. Križovatky riadené semaformi sa používajú najmä v zastavaných oblastiach s intenzívnou premávkou, s častejším výskytom kolíznych situácií medzi rôznymi druhmi účastníkov cestnej premávky. Predovšetkým treba brať na zreteľ motorové vozidlo verzus chodec a s danými šírkovými usporiadaniami cestnej siete, ktoré nemožno zásadne meniť, myslím rozširovať.

    Tieto faktory si vyžadujú potrebu riadené križovatky semaformi a je teda to najjednoduchšie smerovanie dopravy rôznymi smermi tak, aby sa dosiahla čo najväčšia bezpečnosť a priepustnosť križovatky, pokiaľ možno bezkolíznym spôsobom, teda aby nedošlo k vzájomnému stretu vozidiel a chodcov idúcich rôznymi smermi.

    V krátkosti som chcel vyjadriť aj svoj názor k týmto trom bodom a je na každého zvážení, ako sa rozhodne posúdiť tieto navrhované zmeny. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec, na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Pán poslanec Huba, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ako vášnivému cyklistovi a zároveň Bratislavčanovi mi nedá nevyjadriť sa k téme cyklodoprava alebo cyklisti a cestná premávka, najmä v mestách, pretože v našich mestách, a budem hovoriť za Bratislavu a mám také poznatky aj z rozhovorov s bývalými čelnými predstaviteľmi dopravy na magistráte, ktorí nás stále presviedčali, že bicykel nie je dopravný prostriedok, ale je to len nástroj na športovanie, že si máme vyviesť bicykel niekde do Malých Karpát na aute a tam ho môžme používať, ale aby sme zabudli na to, používať bicykel v meste. To sú ľudia, ktorí asi neboli v živote v Holandsku, v Dánsku a v iných krajinách, ktoré sú úplne zaplavené bicyklami. Ja viem, že tie prírodné, civilizačné, urbanistické a iné podmienky môžu byť iné v iných mestách, ako je Bratislava, ale aj tak sú tu obrovské rezervy. Chcem v tomto vyzdvihnúť nedávno prijatú stratégiu rozvoja cyklistickej dopravy. Vo všeličom sa sporíme s rezortom dopravy, ale toto je naozaj veľmi pozitívny počin, že sa podarilo túto národnú stratégiu prijať. Držím palce národnému cyklokoordinátori Petrovi Kľučkovi, aby sa mu podarilo tie zámery dostať aj do praxe.

    A jedna praktická vec, nemám pozmeňovák, ale chcem sa aj pána ministra opýtať, keď som bol pred dvoma rokmi v Bruseli, tak som s potešením videl, ako veselo cyklisti chodia v protismere v jednosmerkách, a je to legálne. Som sa pýtal pána Kľučku, povedal, že je to údajne uzákonené aj u nás, ale chýba posledný krok, ako to často u nás býva, aby príslušný policajný orgán z dopravnej polície tam tú značku osadil, že ten bicykel tam môže, môže v tom protismere ísť. Myslím, že by to veľmi cyklistom uľahčilo život, keby sa táto možnosť legalizovala. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán poslanec Droba, nech sa páči.

  • Ja dvom veciam. Čo sa týka zelenej šípky doprava, tak môj návrh nie je identický s tými, s ním, lebo tá zelená šípka zasvieti iba v momente, ak už žiadne iné auto tadiaľ ísť nemôže. Ja hovorím o situáciách, kde vy jednoducho doprava môžte odbočiť vždy, ale je na vás, aby ste si strážili, že či niečo prichádza zľava alebo neprichádza, ale z protismeru. Takže tá zelená šípka je vlastne automaticky signálom, môžte ísť, nič vás neohrozí, možnože chodci akurát, vy môžte ohroziť chodcov. Ale nestane sa vám, že keď máte zelenú šípku, takže vám niečo príde vlastne od ľavej ruky.

    Čo sa týka ešte, poviem aj k tej jazde bicyklov v protismere. Ono je to, ja som zvažoval dokonca aj podanie piateho pozmeňujúceho návrhu, tak ako pán Huba spomenul jazdu bicyklov v protismere, ale tam ma upozornili, že mohlo by to byť veľmi kontroverzné povoliť akúkoľvek jazdu v protismere, lebo by si to zase slovenskí aj vodiči, aj cyklisti mohli interpretovať ináč. Takže, takže tento návrh som nepodal, ale filozoficky sa s ním tiež stotožňujem. Napríklad taká Medená ulica, je tam 200 m, ktoré ak chcete ísť podľa predpisov na bicykli, tak z tých 200 m sa vám stane zrazu 900 m, keď to musíte celé obísť ten blok a podobne. Tých situácií je veľa. Ďakujem.

  • S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Kovačócy.

  • Ďakujem za slovo. No, Juraj, až sme si dobre rozumeli, tak si doštuduj predpisy. A keď máš zelenú šípku súčasne s červenou, musíš dať prednosť. Musíš dávať pozor, či ti nejdú autá a až potom môžeš odbočiť. Len toľko, treba si to doštudovať. A ty hovoríš o sólo červenom svetle a sólo odbočovaní. Čiže doštudovať si treba predpisy. Len toľko. Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k rozprave.

  • Reakcia ministra.

  • Ďakujem pekne. K jednotlivým návrhom, povedali sme si obsah zákona, ďakujem pekne. Verím, že sa viacerí z vás podpíšete aj pod podporu celého zákona ako takého.

    Čo sa týka tých jednotlivých pozmeňovacích návrhov, myslím si, že v tej oblasti taxíkov, ktoré je spoločným návrhom pána poslanca Suska a kolegov z SaS, tak má svoje asi logické opodstatnenie. V prípade poslanca Drobu, sú to naozaj trochu výskumné projekty a s mnohými sa dá duševne a vnútorne súhlasiť. Všetci, ktorí sme niekedy jazdili v Spojených štátoch, tak vieme, že je to naozaj najbežnejšie, ale kedykoľvek, keď cez tú červenú idem, tak mám proste mykne. Nikdy proste to tak automatiku cez tú červenú, proste človek nezoberie pri tom odbočovaní doprava. A čo je zaujímavé, čo som si všimol nedávno, funguje aj odbočovanie doľava na červenú, pretože na rozdiel od Slovenska, tam je omnoho väčšie množstvo jednosmerných ciest. Takže akonáhle je jednosmerná, tak vlastne sa to isté pravidlo uplatňuje plynule pri odbočovaní doľava, čo si myslím, že by vnieslo na slovenských cestách už taký chaos, že by sme to proste naozaj nedokázali v bezpečnej situácii.

    Myslím si, že možno toto je zaujímavým impulzom na to, aby sme začali viacej aplikovať zelené šípky a začali sa nad tým zameriavať a začať s nejakou postupnou výchovou, lebo opatrenie je to dobré. V rámci plynulosti premávky je to jednoznačné opatrenie, ktoré pomáha v prípade, že je nevyťažený ten hlavný ťah, ktorý ide semaforom, tak vedľajší vlastne má šancu odťažovať tú pripájajúcu sa cestu. O tom niet pochýb. Pochybnosti sú o tom, aká by bola verejnosti slovenských vodičov. Čiže ja si myslím, že možno toto je dobrá výzva na to, aby sme išli cestou väčšieho množstva zelených odbočovacích šipiek, ktoré poznáme, ktoré sú aj v predpisoch uvedené, ako tie, kedy sa dá odbočiť v prípade, že dám prednosť autu prichádzajúcemu zľava.

    Čo sa týka predchádzania cyklistov, plne podporujem všetky druhy ochrany cyklistov, ale toto je presne tá veľmi ťažko vykonateľná nielen meraním, teda väčšinou zákon obchádza nemerateľné údaje tým, že s dostatočným odstupom, aby neohrozil plynulosť, čo si myslím aj dneska sčasti v zákone je, ale čo je podstatné, tak len taká možno jednoduchosť, že neviem si predstaviť, ako by sa dal cyklista alebo akokoľvek keby aj stál, predbehnúť na uličke pri Univerzite Komenského. Zabudli ste všetci na jednosmerky. Nie je podstatné, že dvojsmerka môže byť úzka, ale aj jednosmerné a niektoré cesty proste tretej triedy sú vyslovene buď jednosmerné alebo natoľko úzke, že jednoducho auto plus jeden a pol metra je širší ako celková komunikácia. Čiže, no, v jednosmerke je povolené.

  • Reakcia z pléna.

  • No, dobre, keď sme sa bavili akože o univerzite. Áno, áno, tá je. Tá univerzitná je, ale v podstate sa bavíme o tom, že pri veciach, ktoré sú dlhšie, je to ťažko urobiteľné.

    Hľadajme tie alternatívy v tomto smere pri ochrane cyklistov. Ja mám ale taký pocit, že napriek tomu, že si spomenul, pán poslanec, že tá agresivita vodičov je veľká, ja si myslím, že sa to výrazne znížilo. Som naozaj na dvojstopových vozidlách všetkého typu od s manuálnym pohonom, až po motorový pohon, môžem povedať prešiel niekoľko desaťtisíc kilometrov a tie skúsenosti máme, ale napriek tomu, že situácia pred revolúciou bola čo do počtu automobilov rozhodne priaznivejšia, teda bol menší počet áut, ale pamätám si dosť často moja ľavá strana bola od mnohého typu oleja, ktoré nákladné autá vtedy väčšinou vyhadzovali a chodili tesne okolo cyklistov. Takže v tomto si myslím, že citlivosť na cyklistov sa zlepšila najmä preto, že mnoho vodičov zároveň cyklistami sú. Z toho tak dosť vyplýva aj ich vzťah k cyklistom. Chodníky sú riešením absolútnym, len to nie je vec pre zákon o pravidlách cestnej premávky. A mám pocit, že touto jeden a pol metrovou úpravou by sme asi nedosiahli úplne ten výsledok, i keď úmysel je, úmysel je určite dobrý.

    Čo sa týka k otáčaniu v križovatke, som rovnakým priaznivcom. Rovnaký je to americký model presne taký istý, ako model pri odbočovaní doprava. Je fakt, že po tom, čo sme sa o tom bavili, prednedávnom sme si urobili veľmi krátku, stručnú, rýchlu analýzenku, malinkú, ktorá hovorila o tom, že u nás otáčanie v križovatke bez riadenia semaforov možné je. Tam, kde sa vlastne semafory nachádzajú, otáčanie možné nie je, najmä preto, že tá signalizácia bola zriadená väčšinou na tie križovatky práve preto, že boli svojím postavením aj nebezpečné. Čiže je ďaleko menší počet predbežne, ešte nehovorím, že je to úplný záver tých križovatiek, kde by také povolenie bolo možné. Takže aj tu vlastne pripúšťam skôr opačnú cestu tým, že skúsime si len tak narýchlo na nejakej vzorke pozrieť tie počty, ako to vychádza a keď to bude zodpovedať tomu malému exkurzu, ktorý sme tam vykonali, tak skôr príkazovú alebo teda povoľovaciu značku, ktorá je napríklad na križovatke, keď už si spomínal cestu Bajkalská, tak Bajkalská - Vajnorská má vlastne "you turn" povolený už značkou. Čiže to je veľmi dôležité, že v tomto prípade by sme mohli postupovať takýmto uvoľňovaním tých pravidiel a vychovávaním vodičov tohto smeru.

    Všetkým ďakujem za príspevky. Vzácna zhoda, teším sa, že tento zákon bude mať aj širšiu podporu. Ďakujem pekne.

  • Chce sa k zákonu, nechce sa k zákonu vyjadriť pán spravodajca.

  • Reakcia ministra.

  • Pardon, ešte som obišiel jednu poznámku k tým taxíkom. Jednu poznámku k tým taxíkom v rámci autobusového pruhu. Ja s tým súhlasím. Je otázka, že či to viete ešte urobiť. Jediná drobnosť, všade, aj v Londýne, keď tu bol spomínaný, kde fungujú väčšinou kosoštvorce alebo v Spojených štátoch, kde sú kosoštvorce, to nie je viazané úplne na auto. I keď v Londýne áno, ale v Spojených štátoch sú tie rýchle pruhy viazané na počet osôb v automobiloch. A v tomto prípade neviem, či toto povolenie na prázdny taxík je tak isto silné ako na taxík, ktorý je obsadený pasažierom. Toto by som si rozmyslel. Nechcem, nechcem kvôli tomu brzdiť prijatie tohto, tohto pozmeňovacieho návrhu. Len mám pocit, že proste aby sme, aby istotu toho, že to nebude zneužívaný inštitút, a tým pádom nebudú blokovať autobusy, by som mal vtedy sto percentne, keď v tom taxíku ten pasažier je a vtedy to má naozaj oprávnený význam.

    Jediný dôvod, jedinú vec, ktorú by som tam možno urobil, keď kvôli tomu bude treba, tak môžme ešte raz otvoriť rozpravu na úpravu tohto typu. Všeobecný súhlas?

  • Reakcia z pléna.

  • Hlasovať sa teraz tak či tak nebude, takže...

  • ...môže sa stať, že potom pred hlasovaním pán minister otvorí rozpravu.

  • Tak si to pripravte a urobíme to pred hlasovaním. Dobre? Lebo to si myslím, že by tomu dalo akože punc úplnej kvality.

  • A teda budete musieť byť prítomný vtedy, keď dôjde k hlasovaniu. V utorok o 11.00 hodine.

  • Myslím, že by sme to mohli zvládnuť nejako. Ľubovoľný minister môže otvoriť rozpravu medzi nami.

  • Ale, ale pokúsime sa. Dobre, budeme na to myslieť v pondelok si s pánom poslancom ešte vymeníme...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcou.

  • Pán Droba, najmä vy na to myslite. Ďakujeme pekne. Prerušujem teda rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz by mali nasledovať tri body ministerstva zahraničných vecí Miroslava Lajčáka. Vzhľadom k tomu, že pán minister je na zahraničnej pracovnej ceste, o čom informoval aj pán predseda Národnej rady na grémiu, prerokujeme tieto body v dodatočnom termíne, ktorý navrhujeme v pondelok o 10.00 hodine. Zároveň by mala nasledovať potom rozprava k zákonu pani podpredsedníčky Zmajkovičovej. Tá zo zdravotných dôvodov musela odísť, preto vás chcem požiadať o súhlas, o všeobecný súhlas s presunutím týchto bodov na utorok, na pondelok na začiatku schôdze o 10.00 hodine.

  • Všeobecný súhlas.

  • Áno, dobre. Ďakujem pekne.

    Takže pristúpime k druhému čítaniu o návrhu výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 až 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov, zákon o pamäti národa, v znení neskorších predpisov. Navrhovaný zákon má parlamentnú tlač 644, spoločná správa výborov má tlač 644a. Dávam slovo pani spravodajkyni Jane Laššákovej, aby ako poverený člen výboru návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči, máte slovo.

    (Rokovanie o návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov, tlač 644.)

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Dovoľte mi teda, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny odôvodnila návrh zákona, ktorý predkladá výbor.

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 až 1989 a o založení Ústavu pamäti národa je výsledkom konsenzu všetkých politických strán zastúpených v Národnej rade Slovenskej republiky a je predkladaný ako návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Výbor svojím uznesením ma zároveň poveril na uvedenie tohto zákona v druhom čítaní.

    Predmetným návrhom zákona reagujeme na aktuálnu situáciu nevyhnutnej potreby šetrenia finančných prostriedkov v rámci fiškálnej konsolidácie štátnych výdavkov. Tu by som chcela uviesť, že, a zvýrazniť, že tento návrh zákona je naozaj návrhom výboru a nevznikol z iniciatívy predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa, ako som mohla z niektorých vyjadrení zistiť. Podľa súčasnej platnej právnej úpravy patrí predsedovi dozornej rady bez ohľadu na výšku príplatku určenom správnou radou za výkon funkcie mesačne odmena vo výške trojnásobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúceho roku, v ktorom sa mu má odmena vyplácať.

    Taktiež podľa súčasnej platnej právnej úpravy patrí jednotlivým ostatným členom dozornej a správnej rady za výkon funkcie mesačne odmena vo výške dvojnásobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republike zistené Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa im má odmena vyplácať.

    Zmenou v § 10 ods. 5 zákona sa navrhuje iné vyplácanie odmien. Týmto návrhom sa vlastne ušetrí viac ako 110 tis. euro. Návrh zákona bol prerokovaný vo výboroch, ktorým bol určený a chcem uviesť, že takýto návrh bol v tých výboroch podporený. V spoločnej správe z výborov nie sú uvedené žiadne pripomienky. A keďže návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nijako zásadne nemení a neovplyvňuje postavenie, význam, či plnenie odborných úloh Ústavu pamäti národa, poprosím vás, aby ste po tom, ako vás spravodajca oboznámi so spravodajskou informáciou, aj po rozprave hlasovali za tento návrh. A chcem oceniť to, že tento návrh bol ako návrh výboru a je naozaj výsledkom konsenzu politických strán, ktorí sú v tom výbore zastúpení. Ďakujem pekne a poprosím vás o podporu.

  • Ďakujem pekne pani podpredsedníčke. Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny poslankyni Ivete Liškovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi v súlade s § 79 rokovacieho poriadku predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov o prerokovaní návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov, tlač 644 vo výboroch v druhom čítaní.

    Uvedený návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. septembra 2013 č. 781 pridelila na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru. Uvedené výbory návrh zákona prerokovali v určenej lehote a zhodne ho odporúčali Národnej rade schváliť bez pripomienok. Gestorský výbor nedostal žiadne stanovisko od poslancov týchto výborov, ktorým návrh zákona nebol pridelený na prerokovanie. Gestorský výbor odporúča Národnej rade zákon schváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru z 10. októbra 2013 č. 109.

    Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne? Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Prihlásený je pán poslanec Alojz Hlina. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, mám aj pozmeňovací návrh. Dúfam, že sa mi nestane tá chyba čo minule, že zabudnem prečítať. Skôr ako ho prečítam, mi dovoľte uviesť, aby sme vedeli, že ako si my tu tak žijeme. Existujúci stav hovorí, že predseda dozornej rady má trojnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve za predchádzajúci kalendárny rok. Ja neviem, či presne bola, ale bola to ungefér niekde na úrovni 800 euro. Čiže trojnásobok je 2 400 krát 12, počúvajte dobre je 28 800 euro, čo je nejakých šesťsto, 860 tisíc starých korún, ktoré ešte počítam, ja tiež ešte počítam ešte v starých korunách. Čiže nie veľa do milióna zobral predseda dozornej rady ÚPN. Nie Investičnej a rozvojovej banky, nie Lehman Brothers, nie VÚB, ale ÚPN. Predseda dozornej rady ÚPN za minulý rok ungefér približne skoro milión korún. Sám pán Jánoš, tu keď predkladal v prvom čítaní tento návrh, a keď som ja teda namietal tieto skutočnosti, tak povedal, že podľa jeho vedomostí zasadala dozorná rada dvakrát za rok 2012.

    Vážení občania, pre vás to má význam, aby ste si vy vedeli spraviť predstavu, ako si my tu žijeme. Čiže, keď ten človek dostal skoro milión korún a zasadali dvakrát, čiže za jedno stretnutie dostal skoro pol milióna korún. No nie je to radosť? Znova zopakujem, pre istotu. Nie je to Lehman Brothers, nie je to VÚB, nie je to Slovenská sporiteľňa, je to ÚPN. Nepríde vám to hrozne absurdné? Nepríde vám to úplne až hrozivé?

    Teraz, zdá sa, že niekde sa pohli ľady a niekoho to možno a ja identifikujem, že pána nového predsedu, ktorého, keď tu predkladal správu o ÚPN, bola, až sršala taká chuť niečo urobiť, taká energia a hľadať zdroje. Čiže možno fakt po zložitých, aj nepredpokladám, že pán Jánoš, že jeho to trápilo. A od neho asi, alebo predpokladám, že z ÚPN priamo vyšiel ten podnet, že treba s tým niečo robiť a tie prostriedky nechať na činnosť. Lebo o to ide, vážení. By ste neverili. ÚPN tak, ako sme tu mali ombudsmanku. Ombudsmanka je tiež určitý úrad a skôr ako poviem, ombudsmanka je tiež určitý úrad, ktorý má peniaze na svoju činnosť. Minule tu chúďa skoro plakala, pani Dubovcová, hyperbolizujem samozrejme, že nemá na telefón a nemajú ani na to, aby mohli ísť autom za nejakú stránku, lebo musia platiť Móricovi nájomné. Viete, čiže úrad ombudsmana nebol vytvorený na to, aby chránil ľudské práva a teda aby verejný obhajca práv, aby sa mal niekto kde sťažovať ako posledná inštitúcia. Ale my sme vytvorili, vy ste vytvorili, tento parlament vytvoril úrad na to, aby platil niekto Móricovi nájomné a za to históriu, čo tam sídli ten ombudsman, dostal, ja som to niekde počítal, cez sto miliónov korún. V jednej mizernej, škaredej budove v Ružinove. By ste neverili. Toto by ste neverili. To je pravda. Viac ako sto miliónov korún. A zdá sa, že tu máme iný úrad. Ako odkladisko? Alebo čo to je za trafiku? Čo to je, keď vytvoríte niečo, čo má dokumentovať hrozné obdobia vo vývoji našej krajiny, má odhaľovať príbehy aj odvahy nejakého statočného postoja, ale v zásade potom zistíte, že nie. Že to je vytvorené na to, aby nejaký 30-ročný právnik SMER-u, ktorý je predseda dozornej rady, neviem či má 30, 33, no nech mi je odpustené, to je proste, jeho sa totalita dotkla tak, ako mňa 2. svetová vojna, to znamená nijako.

    Tento človek, pre neho bola vytvorená, že za jedno stretnutie, že sa vybral niekde do budovy ministerstva dopravy, raz sa vybral, dostal pol milióna, druhý raz sa vybral, dostal ďalšieho pol milióna korún? Nemáte pocit, že s tým niečo treba robiť? Že to je obludné? A ľuďom, tým, ktorí trpeli či v Jáchymove, či od eštébakov, však to by sme vedeli, však, koľkí z nich ešte. Ale to si nechám. Toto prehltnem. Týmto nemá to ÚPN za čo poslať pomaly taký na peknom voskovom papieri nejakú plaketu, že ich oceňuje. Nemá. Musí platiť právnikovi SMER-u, kandidátovi SMER-u pol milióna za jedno stretnutie. Pol milióna korún. Ľudia počúvajte dobre. Váš SMER, sociálny SMER, ich právnik, ich nominant dostal pol milióna za jedno stretnutie a nič. Nerozpakoval sa. Ani mu to neprišlo blbé. A ešte teraz, už keď je zle, keď pán Krajňák, keď proste má chuť to riešiť, tak má tam pomaly revolúciu na tom úrade. Má tam pomaly revolúciu, že kto si to dovolil siahnuť na sväté právo nominantov brať peniaze za nič. Má tam, tam prebiehajú rôzne boje, obštrukcie. A čo chcú? S čím tu chce niekto predstúpiť, predseda dozornej rady tu chce prísť a predstaviť, že on si ich zaslúži? Alebo, že. Úbohé. Viete, a tým on čelí.

    Ja oceňujem, že vôbec prišiel ten návrh v tejto podobe, ale hovorí aj o, nie o tom, že by sme potichu uznali, že sme to prešvihli a učesali tak, ako sa má, ale len pre túto chvíľu, nie celkom kozmeticky, ale len tak trochu to mení. A mení to, a znova to poviem len pre ľudí, lebo pre nich to význam, že nová predstava predkladateľov, že čo si zaslúži 30-ročný právnik SMER-u je takáto, že jeden a pol násobok tej mzdy. To je 800 krát 1,5. Tisíc dvesto euro mesačne si zaslúži. To je 14 či 15 tisíc euro ročne si zaslúži tento 30-ročný právnik SMER-u. Možno sa stretnú trikrát. Ja neviem, koľko sa stretnú v roku 2013? Takže, vážení občania, vy čo žijete z 280-eurových dôchodkov, vám, čo Burian poslal exekútorov s Krutým a s Fuchsom a tam vás terorizujú, skáčete z okna, neviete, či ráno si máte kúpiť taký rožok alebo hentaký rožok. Je tu SMER, ich predseda dozornej rady, ktorý podľa ich návrhu nie vo VÚB-ke, nie v niečom, nie vo fabrike, v ÚPN. Ešte aj tam sa napchali. V ÚPN, Ústav pamäti národa, bude dostávať po novom pol milióna korún. Za rok dostane pol milióna korún, 1 200 euro mesačne. Zaslúži si, že? Jasné, že si zaslúži. Však oni vedia, že si zaslúži. Toto je ten návrh. Toto je návrh SMER-u, ktorý nám tu doniesli.

    ÚPN, neviem, či je až tak paralyzované ako ombudsman. Ombudsman je paralyzovaný. Ombudsman, jeho činnosť je úplne paralyzovaná, lebo nemajú na telefón, platia Móricovi. Čo viem, to viem, že ÚPN má problémy tiež týkajúce sa s existenciou, s bežnou prevádzkou. A viem to podľa jednej skutočnosti, ktorú s nimi máme. A skôr, ako nejaký exot tu zas začne niečo splietať, tak toto si dovolím ešte uviesť, páni predkladatelia. My robíme súkromné múzeum, lebo tento štát je tak mizerný, ako je, súkromné múzeum 17. novembra. Všetko platíme, všetko, všetko od poslednej žiarovky po posledný klinec. Ale na to, aby sme sa vyhli tomu, že tu niekto začne splietať, že sme to nepoňali dobre, tak sme ako odborného garanta zobrali ÚPN. ÚPN pre súkromné múzeum 17. novembra robí tú odbornú časť, to znamená, že pomenúvava tie udalosti. Spracúvava ich. Ale všetko, či od tej tabule, či od tej tlače, či preklad, či inštaláciu, všetko, všetko platí ten súkromník. V tomto prípade ja.

    Prečo to hovorím? Aby sa mi to nevrátilo tuná od niektorých géniov geniálnych, lebo ja viem, že keby ste to vy robili alebo niekto od vás, tak vydrete z toho ÚPN chudákov tak, že neviem, že im zničíte ten rozpočet. To chcem povedať. A pri tejto príležitosti som zisťoval tie skutočnosti, že nemajú na bežnú prevádzku. Nemajú. Nemajú na to, aby mohli poslať plakety nejakým ľuďom, čo trpeli. Nemajú. Na to chcem upozorniť, keby si tu niekto náhodou chcel obtierať, obtierať ústa o to, tak ho na to sakramentsky upozorňujem. Dobre? Že ÚPN neplatí v prípade inštalácie súkromného múzea 17. novembra absolútne, ale absolútne nič. Iba sme sa dohodli, že budú garantom toho, aby nám niekto nevykrikoval, že sme zabudli dať fotku niekoho, že sme to odborne nezvládli. Oni sú odborníci zo zákona, tak my to akceptujeme, rešpektujeme, čo tam dajú. Odtiaľ to viem, čo sa tam deje. Odtiaľ to viem, čo sa tam deje. V tom ÚPN, kde ste si napchali svojich. A nielen vy. Treba korektne uznať nielen vy, nielen SMER. Ale pravdou je, že predseda dozornej rady je právnik SMER-u, kandidát SMER-u, mladý človek, ktorý v sebe našiel odhodlanie brániť záujmy ÚPN za milión ročne. A teraz pristúpil na to, že za pol milióna to tiež zvládne.

    Pozmeňovák je v tom, že my navrhujeme, že pri tých zmenách, čo sa týka správnej rady, áno, lebo správna rada ešte predsa len ako tak niečo. Ale pri dozornej rade, čo sa týka troch ľudí okrem predsedu ešte dvoch členov, navrhujeme, aby to bola čestná funkcia. Znova, vrátime sa tam, kde sme už niekedy boli, pokiaľ by sme vedeli, čo je česť a že niekto o ňu bojuje. Tak česť je byť niekde a je cťou niekomu niekde byť. Mne napríklad, keď mne niekto ponúkol byť v dozornej rade ÚPN, tak pre mňa by to bolo cťou. Nenárokoval by som si. Možno to bude aj takým signálom pre nás. Takže ten pozmeňovák je o tom, že títo členovia by boli čestné funkcie. Samozrejme by to pokrývalo nejaké náklady spojené s výkonom tých, že dôjdu a náhrad, áno, toto samozrejme, to zákon na to pamätá, hej? Ale hovoríme o tom, že by to bolo pre nich cťou a tak verím, že by to aj cítili. A samozrejme tie peniaze, ktoré nie sú malé, by mohli byť použité na plakety, by mohli byť použité na nejaké semináre, mohli by zájsť za nejakým, už umierajú pomaly. Už im je ťažko, niektorí sú na tom zle, zájsť za nimi, podať ruku, vyjadriť obdiv. Obdiv, lebo tu boli ľudia, ktorí boli schopní, boli schopní za svoj názor bojovať. Tu boli. My v tom múzeu jedinú vec, ktorú som si dovolil mať, že tak by som ju chcel, je pamiatka pre pána Korca, ktorý za svoj názor bol ochotný opravovať výťahy a gúľať sudy, prosím vás. Za svoj názor bol toto ochotný robiť. Tu si to urobme, to zrkadlo, ktorí by z nás boli schopní kvôli svojmu názoru, presvedčeniu a sile svojho presvedčenia proste pridať takúto z tohto pohľadu nie profesnú, alebo nie jemu odbornú prácu?

    Prosím vás pekne, by som sa pozrel na tých hrdinov. To sú príbehy. To sú príbehy, ktoré treba obdivovať. A tých ľudí ešte zopár niekde je a za nimi treba ísť. Tam nech si nasadajú členovia správnej rady a nech idú za nimi, nech mu dajú kyticu, nech mu dajú možno pohár dobrého alebo fľašu dobrého vína a plaketu. Tieto peniaze, čo ušetríme, čo ušetrí tento štát, lebo štát platí ÚPN, tak použime, prosím vás, aspoň takýmto spôsobom, kým nám neumrú všetci. A nenastúpi tu nová generácia a mal by som na jazyku povedať, aj keď sa bojím, že by tu mohla nastúpiť, ale verím, že nenastúpi, že sa tomu ubránime.

    Čiže čítam pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu k návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov. Predložený je na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Návrh výboru, návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto: V § 10 odsek 5 znie:

    "(5) Členovia správnej rady a dozornej rady majú nárok na úhradu nákladov spojených s činnosťou v týchto orgánoch podľa osobitných predpisov. 2ab) Predsedovi správnej rady patrí za výkon funkcie mesačne odmena vo výške trojnásobku priemernej mesačnej mzdy, nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúceho roku, v ktorom sa má odmena vyplácať. Ostatným členom správnej rady patrí za výkon funkcie mesačne odmena vo výške priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúceho roku, v ktorom sa má im odmena vyplácať. Členstvo v dozornej rade je čestnou funkciou. Náklady spojené s výkonom funkcie v správnej rade a dozornej rade sa uhrádzajú z rozpočtu ústavu."

    Poznámka pod čiarou k odkazu 2ab znie: "2ab) Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov."

    Prípadne mi pomôžte. Odôvodnenie nemusím už čítať, keď som hovoril. Áno?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Áno? Tak pre istotu, lebo verím, že prejde tento pozmeňovák, čiže aby nebol problém, hej?

    Tak odôvodnenie k §10 ods. 5. Týmto pozmeňovacím návrhom sa predovšetkým mení členstvo v dozornej rade Ústavu pamäti národa na čestnú funkciu a znižujú sa odmeny za výkon funkcie u členov správnej rady s výnimkou predsedu správnej rady. Členovia správnej rady a dozornej rady by mali mať nárok na úhradu nákladov spojených s činnosťou v týchto orgánoch podľa osobitných predpisov. Predsedovi správnej rady sa v zmysle tohto návrhu za výkon funkcie nemení a ponecháva mesačne vo výške trojnásobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúceho roku, v ktorom sa mu má odmena vyplácať. Ostatným členom správnej rady bude patriť za výkon funkcie mesačne odmena vo výške priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúceho roku, v ktorom sa im má odmena vyplácať. Členovia dozornej rady by vykonávali svoje funkcie ako čestné funkcie, t.j. bez nároku na odmenu. Predsedovi správnej rady a podpredsedovi správnej rady sa súčasne zrušuje príplatok, ktorého výšku určovala správna rada. Touto zmenou by sa výrazne znížili finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu vynakladané doteraz na odmeny členov orgánov Ústavu pamäti národa, čo v rámci súčasných snáh o maximálnu konsolidáciu verejných financií zo strany štátu považujeme za zásadný prínos v tomto smere.

    Takže mám tu všetko. Podpísaných dokonca 16 poslancov a naprieč politickým spektrom okrem SMER-u, ale verím, že SMER sa k tejto, k tomuto návrhu postaví naozaj tak, ako vzhľadom na okolnosti, ktoré sa uviedli, tak ako sa má, to znamená ho akceptuje, o čo vás naozaj, vážení kolegovia, v túto chvíľu prosím. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pán poslanec. Na vaše vystúpenie chce reagovať šesť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. No, pán poslanec Hlina, toľko žlči, toľko nevraživosti vo vašom vystúpení, čo ste predviedli, no nechápem, kvôli čomu. Však vy ste si nevšimli, že práve my a teda výbor, plus strana SMER, prichádza s tým, čo tu platí už 11 rokov? Práve za vlády Mikuláša Dzurindu boli nastavené takéto odmeny pre správnu radu a pre dozornú radu v roku 2002. Jedenásť rokov sa nemenili. Práve strana SMER prichádza s tou zmenou, to vám uniklo? My sme prišli s tou zmenou, čiže jednoducho my meníme, čo tu už je 11 rokov, čo si nastavil niekto pred 11 rokmi, pre svojich ľudí.

    Zároveň dovolím si poukázať na to, že vy ste tu spomínal dozornú radu, že dvakrát zasadala za rok 2013. No zavádzate, lebo tá dozorná rada zasadala jedenásťkrát za rok 2013 a riešila práve problémy, ktoré sa objavili v Ústave pamäti národa ako také. Čiže tá dozorná rada si snažila poctivo plniť svoje povinnosti, dá sa povedať, dohliadajúceho "psa" nad konaním určitých ľudí v ÚPN. A práve dozorná rada, ale aj ostatní vyjadrili práve podporu tomuto návrhu výboru, že sa idú znižovať tie odmeny. Oni sami s tým súhlasili, lenže problém je v niečom inom. Problém je asi, predpokladám, pán Krajňák, s ktorým ste sa priznali teraz k nejakej spolupráci, asi to je tá odmena za spoluprácu, že ste vystúpili, lebo práve pán Krajňák, ako nový predseda ÚPN, má problémy aj so správnou radou, aj s dozornou radou, lebo oni chceli dať návrh, aby aj jeho odmena, keďže jeho odmena zostane vyššia ako plat poslanca, ten základný, teda aby aj jemu bola odmena, z trojnásobku znížená na jeden a pol násobok, že tam je ten problém, ktorý je, nehovoriac o tom, že ešte sa tam nejaké pochybnosti okolo hospodárenia objavili, ale to je už na správnu a dozornú radu, aby sa s tým vysporiadali, ale tu je ten problém. Čiže ja chcem poukázať na to, že tá žlč bola úplná zbytočná, lebo my sme prišli s tým práve, čo tu platí jedenásť...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani poslankyňa Mezenská, nech sa páči.

  • Pán poslanec Martvoň. Ja budem reagovať samozrejme na predrečníka pána Hlinu, ale tej žlče nebolo v príspevku pána Hlinu toľko, koľko vo vašom prejave. To ako naozaj je impozantné. A teda ja si dovolím mojou faktickou znova podčiarknuť, pán Hlina, to, čo som urobila aj písomne, keď som podporila váš pozmeňujúci návrh, pretože si rovnako ako vy myslím, že takéto čestné funkcie v pamäti hodných subjektoch by naozaj mali byť čestnými funkciami a nemali by byť spoplatňované a nie takou výškou, ako ste uviedli. Viem si predstaviť, že tieto prostriedky by sme vedeli už aj v rámci nákladov ÚPN využiť ďaleko prospešnejšie. Takže opäť jeden z vašich originálnych, ojedinelých návrhov, ktoré ja, tak ako aj predtým ani teraz, nemám problém podporiť.

  • Ja mám procedurálny návrh, pani predsedajúca.

  • Tak najskôr, pardon, najskôr prebehnú faktické poznámky.

  • Ja mám, ale procedurálny návrh k tým faktickým poznámkam, pretože keď ste uzavreli prihlasovanie sa do faktických poznámok, pán Šuca sa prehodil na koniec celého radu. Takže by som vás poprosil, keby ste ho zaradili skôr, nech takéto veci nevymýšľa už po uzavretí prihlasovania sa do faktických poznámok.

  • Kľud, dobre, ešte raz, ako to bolo, pán Šuca? Len som zaregistrovala, že sa tam niečo premenilo, ale počet zostal ten istý.

  • Reakcia z pléna.

  • Neviem to posúdiť. Neháme to tak naozaj, to by sme museli pozrieť záznam. Pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne. Alojz, dobre si to vystihol, ja tiež mám úctu...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • ... už iba k tomu názvu. Ústav pamäti národa. Pamäti, nie nepamäti. A beriem ho, že mali byť na výstrahu a poučenie pre ďalšie generácie, že ak sa niečo vo vývoji národa opomenie, môže to mať ďalekosiahle následky nielen finančné, aj časové. A čas nemôžme vrátiť ako u človeka, tak ani v národe. Áno je potrebne sa hlboko pokloniť našim ľudom, našim občanom, ktorí svoju vieru a charakter prejavili aj napriek nepriazni doby, v ktorej žili. Nemohli to, neohli sa a česť a chvála im buď. Národ, ktorý nechce počuť pravdu o svojej minulosti, nemá budúcnosť. Takže ÚPN 100 % musí byť tým ústavom, ktorý prežije ešte aj nás, aby ďalšie generácie nešli do slepej uličky. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Ja si myslím, že by sme nemali zaťažiť spomienku na zakladateľa tohto ústavu, na pána Langoša nejakými nedôstojnými dodatkami a v tomto ohľade myslím, že celá diskusia je rýdzo matematická, alebo teda pán poslanec Hlina to napočítal správne a v tom prípade ostáva len v duchu tejto matematiky urobiť veľmi jasný politický záver, aj ekonomický, alebo sa mýli a v tom prípade mu to treba dokázať.

    Ale chcem zdôrazniť niečo iné. Mne sa veľmi páči práve myšlienka a má podla mňa hlbší rozmer, že členovia dozornej rady by mali byť čestnými členovia. Ja som presvedčený, že v tomto ústave, ale aj v iných podobných organizáciach sa nájde veľmi veľa ľudí, ktorí budú považovať ozaj za česť byť v dozornom, kontrolnom orgáne a urobiť to ozaj len za úhradu svojich nákladov, aj keď nikomu nechcem upierať právo na jeho zaslúženú odmenu, ale v tomto ohľade sa mi to zdá viac ako symbolické. A dokonca my v tomto prípade, aj Národná rada Slovenskej republiky, môžme slúžiť aj ako istý príklad. Máme tu svoje kontrolno-poradné orgány, komisie. A chcem teda upozorniť na členov týchto komisií, ktorí len za to, že im preplácame cestovné náklady, sú ochotní vždy, keď ich o to požiadame, sem cestovať a dať nám svoje pripomienky, svoje názory a svoje skvelé rôzne poznatky životné, ktoré vkladáme do zákonov bez toho, aby sme čokoľvek im za to zaplatili, ani jedno euro. Takže, keď to dokážeme my, v tomto prípade ako dobrý príklad, určite by to dokázali aj ľudia v dozornej rade Ústavu pamäti národa. Preto som rád podpísal tento pozmeňovák a verím naozaj, že ak sa pán poslanec Hlina matematicky nepomýlil, neostáva nič iné, len to schváliť. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Hlina to má spočítané veľmi dobre, pretože nešiel by tuná len tak s bubnom na zajace. On si vždycky overí fakty, aj čísla, ktoré potom prezentuje vo svojich rozpravách. Ja som tiež podpísal tento pozmeňovací návrh, pretože v poslednom čase naozaj sledujeme, ako už dlhé roky naozaj je to tak skvelé nastavené, ako to niektorí páni poslanci povedali a pritom mali možnosť to už zmeniť. Ale keďže to im vyhovovalo, takže až teraz bubnujú, že teraz im to zrazu nevyhovuje. Máme v dozorných radách, aj v správnych radách nastrkaných politických nominantov, ktorí sú slušne zaplatení aj za to, čo mnohokrát neurobia. Samozrejme sú organizácie, aj orgány, prípadne podniky so štátnou účasťou, kde sú možno nastavaní ľudia, ktorí si zaslúžia, pretože naozaj aj niečo robia. Žiaľ, vo väčšine prípadov to tak nie je a preto toto nie je dobrý stav. Ja sa touto otázkou zaoberám už dlhší čas a preto pripravujem komplexnú zmenu odmeňovania takýchto ľudí. Takže pripravujem novelu zákona, ktorá sa týmto bude zaoberať, čiže odmeňovaním pracovníkov, lebo teda ľudí v správnych a dozorných radách, v podnikoch s účasťou štátu. Toto je len taký malý krôčik, tento ÚPN, pretože vyskakoval do popredia, až do oči bijúco. Takže súhlasím s Lojzom Hlinom a jeho pozmeňovacím návrhom a uvidíme teda, že či ho podporí aj vládna väčšina.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Začnem od konca, s tými dozornými radami, štátnymi podnikmi a financovaním týchto ľudí. Nemám taký pocit. V rokoch 2006, 2007, 2010 som bol predseda predstavenstva na Letisku v Poprade, čo je v súčasnosti, dá sa povedať, že väčším percentuálnym podielom štátna firma. Bol som predseda predstavenstva, nebral som žiadne peniaze za výkon svojej funkcie, pretože som nebral žiadne peniaze, žiadnu odmenu. Ani jeden člen predstavenstva žiadne peniaze nebral. Bolo to v rokoch 2007, 2010 opakujem. Nemám taký pocit, za to krátke obdobie, chvalapánubohu, tej vlády, ktorá tu bola 10, 12, aby tí nominanti, ktorí prišli, pretože ten moment, ako sa vláda zmenila, všetci nominanti, ktorí boli predtým, odišli preč a nastúpila nová garnitúra politických nominantov na tieto posty.

    Rozprávam k tomu, čo tu bolo povedané. Nemám taký pocit, aby títo páni si prestali vyplácať odmeny za rokovania v dozorných radách a v predstavenstvách v rokoch 10 a 12.

    A teraz k meritu veci. Pán poslanec Hlina, ja som niekoľkokrát povedal, že rád chodím počúvať vaše diskusné príspevky, veľakrát ste trefní, veľakrát ste mimo. Tento diskusný príspevok váš, ktorý ste tu povedali, bol tak 50 na 50. Čakal som, že vy ako demokrat, vy ako zástanca práv tých najslabších, poviete toto. Som nesmierne rád, že otvoríme archív Ústavu pamäti národa a dozvieme sa informácie aj z rokov 30, 39 nielen od roku 40 alebo 48. Čakal som, že pôjdeš, budete veľmi rád, že zistíte v týchto archívoch, budete vedieť mená ľudí a rodín, ktorí arizovali židovský majetok, ktorí rozkradli židovský majetok a teraz v týchto arizovaných vilách žijú. Spomínali ste tu eštebákov. Ja nemám pocit, že by nejaký eštebák býval v nejakých majetkoch ľudí, ktorí skončili v base. Čakal som, že toto budete pozitívne hodnotiť. K tomu, čo ste povedali toho, toho vyplácania finančných prostriedkov, na to mám svoj názor. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S reakciou na faktické poznámky, pán poslanec Hlina.

  • Neviem, či som celkom dobre rozumel tomu poslednému, ale takto. Ja zacitujem, to je prepis pána Jánoša, ktorý povedal: "Dozorná rada ÚPN zasadala za rok 2012 dvakrát.". Dobre? Čiže platí pol milióna za jedno zasadnutie, ale prísne vzaté.

  • Prísne vzaté, keď už tuná to niekto overoval, asi keď, ja neviem, čo vnímajú ako zasadnutie. Možno išli na kávu, na pohár vínka, neviem, nekomentujem. Aj keby ich bolo jedenásť, tak je to 80 tisíc za jedno zasadnutie. Osemdesiattisíc starých korún za jedno zasadnutie, prísne vzaté. Aj keby ich bolo jedenásť, tých stretnutí, tak je to 80 tisíc. A znova opakujem, ÚPN nie je banka, Ústav pamäti národa.

    A prosím vás pekne, už len nehovorte, že SMER chcel niečo zmeniť. Identifikujeme hľadanie možných zdrojov zo strany nového vedenia možno a je to, predkladá to výbor, nie SMER. Toto je spoločný návrh výboru, prosím vás pekne. SMER, keby to chcel zmeniť, tak oni by sa nerozpakovali to zdvihnúť, tie ceny, za to, čo tam majú a to je presne to, že tá zákernosť, aj pána Jánoša, ktorý tu chcel údajne pretlačiť, že znížiť plat aj predsedovi. To vám prestáva vyhovovať, však, že niekto chce.

    Viete a to je to, že ja keď vidím nadšeného človeka, ja som rád, ja milujem ľudí, ktorí chcú niečo, ktorí chcú niečo dokázať. Nieto také sklesnuté trosky, ktoré žijú, len prežívajú nad tým, že, to si hryznem. Prosím vás, áno a oni ho chcú sparalizovať, že jemu znížiť. Len prosím vás pekne, predseda správnej rady, to ja neviem, ako sa to povie, však on to aj tam robí, on je tam normálne zamestnaný, že on tam, on je riaditeľ, on tam normálne vykonáva, chodí ráno do roboty a večer z nej odchádza. To nie je 30-ročný SMER-ák, ktorý zoberie pol milióna za jedno stretnutie, prosím vás, aspoň v tom to rozlišujte, ale vidíte, v čom je tá ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Uzatváram všeobecnú rozpravu. Pýtam sa, či chce zaujať pani navrhovateľka stanovisko? Nech sa páči.

  • Áno. Ďakujem. Ja len veľmi stručne, pretože pán poslanec Hlina, s vami asi ťažko sa nejak merať, keďže ste presvedčený o svojej pravde a ju viete aj tak emotívne vyjadriť a sme si zvykli, že veľmi v sebe vlastnou ľahkosťou viete posudzovať človeka, jeho odborné kvality, aj čo sa týka predsedu dozornej rady. Chcem vám povedať, že členov správnej a dozornej rady zvolila Národná rada na určité funkčné obdobie.

    To znamená, že takéto, vyprosím si, také vaše vyjadrenia, že sme si tam nastrkali nejakých SMER-ákov. Zvolili ich poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, to je po prvé.

    Po druhé. Pán poslanec, naozaj sa nesmejte, po druhé, je to návrh výboru a môžem povedať, že s týmto návrhom sme prišli, teraz poviem, áno, som prišla ja, pretože si myslím, že naozaj odmeny, ktoré boli vyplácané členom dozornej rady, boli naozaj neadekvátne na výkon a keď si všetci zmrazujeme, dokonca aj my poslanci Národnej rady si ideme zmrazovať platy, tak by sme mali sa pozrieť aj na odmeny členov dozornej rady. Prerokovali sme to na výbore, stotožnili sme sa celý výbor s takýmto návrhom a takýto návrh sme predložili. Tak prosím vás pekne, neprikladajte nám niečo a nehovorte strane SMER - sociálna demokracia niečo, čo nerobí, čo nie je jej vlastné. Za jedenásť rokov bol výbor, nabral odvahu a bol ten, ktorý siahol na odmeny členom dozornej a správnej rady Ústavu pamäti národa. Pán poslanec, keď ste získali naprieč politickým spektrom podpisy na váš pozmeňujúci návrh, možno, keby ste boli prišli na výbor a boli by sme na túto tému diskutovali, možno sme mohli nájsť aj iné riešenie, ale v túto chvíľu, ja musím povedať, tak ako sme sa na výbore dohodli, že ako sme predložili návrh zákona, v takej podobe ho podporíme a teda ja zatiaľ musím váš pozmeňujúci návrh za výbor, keďže prednášam tento návrh zákon, musím ho odmietnuť. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Chcete sa, pani spravodajkyňa, vyjadriť k novele? Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pristúpime k druhému čítaniu o návrhu poslankyne Bibiány Obrimčákovej k vydaniu zákona o používaní a ochrane paralympijskej symboliky a o slovenskom paralympijskom výbore. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 667. Spoločná správa výborov má tlač 667a. Dávam slovo pani poslankyni Bibiáne Obrimčákovej, aby návrh odôvodnila. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Bibiány Obrimčákovej na vydanie zákona o používaní a ochrane paralympijskej symboliky a o Slovenskom paralympijskom výbore, tlač 667.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám v druhom čítaní svoj poslanecký návrh o používaní a ochrane paralympijskej symboliky a o slovenskom paralympijskom výbore, ktorý bol vypracovaný v úzkej spolupráci a súčinnosti so slovenským paralympijskym výborom a so súhlasným vyjadrením Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

    Dôvodom jeho vydania je absencia zákona, ktorý by zabraňoval zneužívaniu paralympijskej symboliky v rôznych situáciách spoločenského diania. Tento legislatívny nedostatok sa slovenskému paralympijskému výboru a celej jeho členskej základni vypomstil najmä počas X. zimných paralympijských hier v roku 2010 vo Vancouveri, kde došlo k významnému zneužitiu symboliky. Dôsledky sa riešia dodnes.

    Vzhľadom na to, že sa nezadržateľne blížia zimné olympijské hry a následne zimné paralympijské hry v roku 2014 v Soči, je potrebné tento problém riešiť. Zákon prešiel pripomienkovým konaním aj rokovaním vlády Slovenskej republiky. Pripomienky neboli zásadného charakteru. Pani predsedajúca, skončila som. Ďakujem.

  • Ďakujem vám pekne. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport poslancovi Gogovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, ktorého gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania poslaneckého návrhu zákona. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 19. septembra 2013 č. 785 sa uzniesla prerokovať návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Bibiány Obrimčákovej na vydanie zákona o používaní a ochrane paralympijskej symboliky a o Slovenskom paralympijskom výbore, tlač 667, v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky a iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Gestorský výbor konštatoval, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Bibiány Obrimčákovej zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 296 z 8. októbra 2013 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 95 zo 14. októbra 2013, v ktorých zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť. Z uznesení výborov tejto spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky pani Bibiány Obrimčákovej na vydanie zákona tento zákon schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Bibiány Obrimčákovej na vydanie bola schválená pod číslom 667a a uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor z 15. októbra 2013 č. 101.

    Zároveň ma výbor poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru a zároveň ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani podpredsedníčka skončil som a zároveň sa hlásim do rozpravy ako prvý.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán spravodajca sa hlási do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Dovoľte mi, aby som zároveň podal pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Gogu, Ivety Liškovej a Arpáda Érseka k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Bibiány Obrimčákovej na vydanie zákona o používaní a ochrane paralympijskej symboliky a o Slovenskom paralympijskom výbore, tlač 667.

    1. V návrhu zákona sa vypúšťa členenie na časti vrátane názvov jednotlivých častí.

    Odôvodnenie: Vzhľadom na rozsah zákona členenie na časti nie je potrebné.

    2. Nadpis § 1 znie: "Symbolika Medzinárodného paralympijského výboru.".

    Odôvodnenie: Z dôvodu zmeny členenia zákona sa presúva do nadpisu pomenovanie ustanovenia § 1 v súlade s čl. 6 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    3. V § 1 ods. 1 sa slová "paralympijskú symboliku" nahrádzajú slovom "symboliku", slovo "motto" sa nahrádza slovom "heslo" a vypúšťajú sa slová "paralympijský emblém".

    Odôvodnenie: V súlade s čl. 4 ods. 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov sa v texte majú používať slovenské výrazy, ktoré sú zrozumiteľné a jednoznačné. Vypúšťajú sa slová "paralympijský emblém", ktoré sú v texte nadbytočné a v ďalšom texte daný problém lepšie pomenúva "paralympijská symbolika".

    4. V § 1 odsek 2 znie: "(2) Paralympijský symbol tvoria tri prvky - červený, modrý, zelený, ktoré sa otáčajú okolo centrálneho bodu. Vyobrazenie paralympijského symbolu tvorí prílohu č. 1.".

    Odôvodnenie: Spresnením textu sa definujú prvky, ktoré sú v troch farbách, otáčaním okolo ktorých centrálneho bodu vznikajú tri pruhy a to červený, modrý a zelený. Tri farby, z ktorých najčastejšie pozostávajú vlajky jednotlivých štátov sveta. Príloha č. 1 zobrazuje paralympijský symbol.

    5. V § 1 odsek 3 znie: "(3) Paralympijskú vlajku tvorí biele pole. V strede bieleho pol'a je paralympijský symbol. Vyobrazenie paralympijskej vlajky tvorí prílohu č. 2.".

    Odôvodnenie: Text bol upravený pre presnejšie definovanie paralympijskej vlajky, v strede ktorej je v bielom poli umiestnený paralympijský symbol. Vyobrazenie paralympijskej vlajky tvorí prílohu č. 2.

    6. V § 1 ods. 4 sa slovo "motto" nahrádza slovom "heslo".

    Odôvodnenie: V súlade s čl. 4 ods. 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov sa v texte majú používať slovenské výrazy, ktoré sú zrozumiteľné a jednoznačné. V zákone sa musí dbať na jazykovú správnosť, štylistickú primeranosť a všeobecnú zrozumiteľnosť textu.

    7. V § 1 odsek 5 znie: "(5) Paralympijská hymna je hudobné dielo "Hymn de I'Avenir.".

    Odôvodnenie: Pre skvalitnenie predkladaného textu sa gramaticky upravil text v odseku.

    8. § 2 sa vypúšťa. Nasledujúce paragrafy sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava, ktorá vychádza z nenormatívneho charakteru pôvodného obsahu tohto ustanovenia.

    9. Paragraf 3 vrátane nadpisu znie: "§ 3. Symbolika Slovenského paralympijského výboru. Symboliku Slovenského paralympijského výboru tvorí znak Slovenského paralympijského výboru. Znak Slovenského paralympijského výboru tvorí štátny znak Slovenskej republiky a paralympijský symbol podľa § 1 ods. 2. Vyobrazenie znaku Slovenského paralympijského výboru tvorí príloha č. 3.".

    Odôvodnenie: Uvedenou úpravou sa zjednocuje terminológia predkladaného textu zákona. Znak SPV tvorí prílohu zákona č. 3.

    10. V § 4 odsek 1 znie: "(1) Symboliku Medzinárodného paralympijského výboru a symboliku Slovenského paralympijského výboru (ďalej len "paralympijská symbolika") môžu osoby po prvé, na území Slovenskej republiky používat' na obchodné a iné účely len so súhlasom Medzinárodného paralympijského výboru alebo Slovenského paralympijského výboru, ktoré sú oprávnené na udelenie súhlasu. Ak bol udelený súhlas Medzinárodným paralympijským výborom, musí byť o ňom informovaný aj Slovenský paralympijský výbor.".

    Odôvodnenie. V zmysle čl. 4 ods. 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov bol text upravený do správnej jazykovej a štylistickej správnosti a všeobecnej zrozumiteľnosti.

    11. V § 4 sa vypúšťajú odseky 2 až 4.

    Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 2.

    Odôvodnenie. Odseky 2 až 4 sa vypúšťajú z dôvodu, že ich obsah nemá normatívny charakter.

    12. V § 4 odsek 5 znie:

    "(5) Osoby sa môžu uchádzať o súhlas Medzinárodného paralympijského výboru na používanie paralympijskej symboliky len prostredníctvom Slovenského paralympijského výboru.".

    Odôvodnenie: Úpravou textu sa spresňuje spôsob získavania súhlasu Medzinárodného paralympijského výboru pri používaní paralympijskej symboliky.

    13. V § 5 ods. 1 písm. a) znie:

    "a) nevhodné, klamlivé, neprimerané a neúctivé používanie paralympijskej symboliky,".

    Odôvodnenie. V zmysle čl. 4 ods. 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov bol text upravený do správnej jazykovej a štylistickej správnosti a všeobecnej zrozumiteľnosti.

    14. V § 5 ods. 1 písm. c) sa slovo "Iehoty" nahrádzajú slovom "doby".

    Odôvodnenie. V súlade s čl. 4 ods. 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov sa v texte majú používať slovenské výrazy, ktoré sú zrozumiteľné a jednoznačné. V zákone sa musí dbať na jazykovú správnosť, štylistickú primeranosť a všeobecnú zrozumiteľnosť textu.

    15. V § 5 ods. 2 sa slovo "skončenie" nahrádza slovami "upustenie od".

    Odôvodnenie. V súlade s čl. 4 ods. 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov sa v texte majú používať slovenské výrazy, ktoré sú zrozumiteľné a jednoznačné. V zákone sa musí dbať o jazykovú správnosť, štylistickú primeranosť a všeobecnú zrozumiteľnosť textu.

    16. V § 5 ods. 4 znie:

    "Porušenie povinností podľa odseku 1 sa posudzuje podľa osobitného predpisu2)."

    Poznámka pod čiarou k odkazu 2) znie:

    "2) § 32 ods. 1 písm. b) a § 42 ods. 1 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, § 281 a 283 Trestného zákona.".

    Odôvodnenie. Legislatívno-technická úprava, ktorou sa spresňuje obsah legislatívneho textu a odkaz na osobitný predpis.

    17. § 6 vrátane nadpisu znie:

    "§ 6. Slovenský paralympijský výbor.

    (1) Slovenský paralympijský výbor je združením podľa osobitného predpisu3).

    (2) Slovenský paralympijský výbor je spoločnou športovou organizáciou športových zväzov zdravotne postihnutých športovcov, ktorá ich zastupuje na domácom i medzinárodnom štartovom poli a v športovej diplomacii. Slovenský paralympijský výbor má postavenie autonómnej, nezávislej a nepolitickej organizácie a je oprávnený riadiť paralympijské hnutie na území Slovenskej republiky.

    (3) Medzi základné úlohy Slovenského paralympijského výboru patrí najmä:

    a) zabezpečenie prípravy a účasti slovenských reprezentantov na paralympijských hrách a medzinárodných podujatiach,

    b) rozvoj paralympijských športov v Slovenskej republike,

    c) propagácia športu medzi zdravotne znevýhodnenými deťmi a mládežou,

    d) propagácia myšlienok olympizmu a paralympizmu,

    e) aktívna spolupráca s Medzinárodným paralympijským výborom a Európskym paralympijským výborom, národnými paralympijskými výbormi rôznych krajín sveta, medzinárodnými športovými organizáciami zdravotne znevýhodnených,

    f) dôstojná reprezentácia v medzinárodnom športovom hnutí a v medzinárodných športových organizáciách,

    g) snaha o integráciu športu zdravotne znevýhodnených do národného hnutia a zároveň ochrana identity športu zdravotne znevýhodnených,

    h) snaha o rozšírenie možností zdravotne znevýhodnených osôb športovať a sprístupnenie telovýchovných programov na zvyšovanie telesnej zdatnosti,

    i) podpora vzdelávacích a rehabilitačných programov na dosiahnutie svojich cieľov.".

    Poznámka pod čiarou k odkazu 3) znie:

    "3) § 2 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.".

    Poznámka pod čiarou k odkazu 4 sa vypúšťa.

    Odôvodnenie. Text bol upravený pre presnejšie definovanie postavenia, poslania a úloh Slovenského paralympijského výboru v súlade s požiadavkami kladenými na zákon, ktoré stanovujú Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.

    18. V § 7 ods. 1 sa slová "sa odvíja" nahrádzajú slovom "závisí".

    Odôvodnenie. V súlade s čl. 4 ods. 3 Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov sa v texte majú používať slovenské výrazy, ktoré sú zrozumiteľné a jednoznačné. V zákone sa musí dbať na jazykovú správnosť, štylistickú primeranosť a všeobecnú zrozumiteľnosť textu.

    19. V § 7 odsek 2 znie: "(2) Valné zhromaždenie Slovenského paralympijského výboru zvoláva Slovenský paralympijský výbor aspoň raz ročne.".

    Odôvodnenie. Upravuje sa spôsob zvolávania Valného zhromaždenia Slovenského paralympijského výboru a to minimálne raz ročne.

    20. Dopĺňajú sa prílohy č. 1 až 3, ktoré znejú. A tuná mám v prílohách následne zobrazený paralympijský symbol, ktorý je vo farbe, je to príloha č. 1, tak ako som už pôvodne hovoril na začiatku. Ďalej v prílohách 2 je paralympijská vlajka so znakom IPC, tak isto vo farbe, plus sú tam aj rozmery vlajok, ktoré sú štandardné pre vlajku a ďalej znak, príloha č. 3, Slovenského paralympijského výboru tak isto vo farbe, kde máme už spomínané znaky, ktoré som čítal v úvode môjho vystúpenia.

    Toľko k môjmu pozmeňovaciemu návrhu. Ďakujem pekne za pozornosť. Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Na vystúpenie pána poslanca, spravodajcu nie sú žiadne faktické poznámky. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, ja by som sa rada teda vyjadrila k pozmeňovaciemu návrhu. Pri tvorbe zákona som sa inšpirovala zákonom č. 226/1994 Z. z. zákona o používaní a ochrane olympijskej symbolike a o Slovenskom olympijskom výbore v znení neskorších predpisov. Chcela som docieliť, aby olympionici ako aj paralympionici mali obdobnú ochranu svojej symboliky a nedochádzalo k diskriminácii. Ukázalo sa, že niektoré ustanovenia v platnom zákone o používaní a ochrane olympijskej symboliky a o Slovenskom olympijskom výbore sú prekonané a teda je ich potrebné prispôsobiť novým podmienkam a pravidlám, preto súhlasím so zapracovanými zmenami, s predloženým návrhom pozmeňovacím kolegov a prosím o podporu pri schválení tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chce zaujať stanovisko? Nechce zaujať stanovisko. Chcem sa opýtať panie poslankyne, páni poslanci, keďže máme štyri minúty ešte do konca a pán poslanec Igor Choma je oficiálne ospravedlnený, ale je tu pán poslanec Martvoň, či prerokujeme ešte tento návrh v druhom čítaní poslancov Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane spotrebiteľa. Áno?

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre.

    Takže, pána poslanca, pán poslanec Choma bude, prednesie svoj návrh v pondelok a teraz ďalším bodom programu je druhé čítanie o návrhu poslancov Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona má tlač 683, spoločná správa výborov má tlač 683a. Nech sa páči, pán poslanec Martvoň, odôvodnite návrh zákona.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 683.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja iba v krátkosti. V podstate ide o problematiku boja proti šmejdom ako takú. Veľmi pekne ďakujem, že budeme môcť ešte dnes to rýchlo prerokovať, aby sme mohli teda čím skôr pomôcť občanom. S touto problematikou sme prišli, strana SMER, kvôli tomu, že aj médiá aj dlhodobá prax za posledný rok preukázali, že proste je ten problém s týmito podomovými obchodníkmi šmejdami ako takými. Prebehla korektná diskusia vo výboroch, za čo chcem veľmi pekne poďakovať.

    Zároveň nás podporila s týmto návrhom zákona aj novovzniknutá Asociácia osobného predaja, ktorá tiež bojuje proti šmejdom a nekalým praktikám a chce, aby sa ochraňovali teda naši občania. A z tohto dôvodu všetky pripomienky, ktoré boli dané v rámci OLaPU Národnej rady boli zapracované a samozrejme tento zákon sme ešte vylepšili jedným pozmeňujúcim návrhom, že pokiaľ teda šmejdi urobia nekalú praktiku a občan bude chcieť vrátiť ten tovar späť, tak má právo ten tovar reklamovať, ale vráti ho až späť, keď mu šmejdi vrátia naspäť peniaze, lebo ešte aj to sme zistili, že šmejdi využívajú praktiku takú, že občan vráti tovar, oni mu nevrátia ani tovar, ani peniaze. Čiže aj na toto sme ešte promptne zareagovali.

    Chcem sa týmto poďakovať všetkým poslancom, čo v prvom čítaní podporili tento návrh zákona, taktiež médiám, že na to upozornili a zároveň strane SMER a všetkým, čo v tomto pomáhajú, že sme mohli takto rýchlo zakročiť týmto zákonom proti šmejdom, ktorým predbehneme ešte aj Českú republiku. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Dávam spoločnej spravodajkyne z výboru pre hospodárske záležitosti Ley Grečkovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči pani poslankyňa.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, prednášam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 108/2000 Z. z. a o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 683, v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k uvedenému návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. septembra 2013 č. 780 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením z 8. októbra 2013 č. 298, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením z 8. októbra 2013 č. 201 a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením z 8. októbra 2013 č. 121. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom 3 tejto správy vyplýva 9 pozmeňujúcich návrhov, pričom gestorský výbor odporúča o bodoch 1 až 8 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť a o bode 9 hlasovať osobitne s odporúčaním neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 15. októbra 2013 č. 222 a týmto uznesením ma výbor zároveň ako spravodajkyňu poveril predložiť tieto návrhy Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, skončila som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem. Ďakujem pekne, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem vám, pán navrhovateľ, aj vám, pani spravodajkyňa. Prerušujem rokovanie,

  • Reakcia z pléna.

  • nie myslím si, že už je, je 15.02 hodín, prerušujem rokovanie. Prajem vám pekný víkend a stretneme sa v pondelok o 10.00 hodine a začneme rokovať bodom 53 návrhom na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom č. 15, ktorým sa mení Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tlač 646.

    Takže, dovidenia, šťastnú cestu a pekný víkend ešte raz.

  • Rokovanie NR SR skončilo o 15.06 hodine.