• Pekný deň. Vážení kolegovia, kolegyne, otváram siedmy rokovací deň 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali: podpredseda Národnej rady Ján Figeľ a poslanci Andrej Hrnčiar, Ján Hudacký, Igor Choma, Viera Tomanová.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, tlač 648. Poprosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera, aby zaujal svoje miesto určené pre navrhovateľov, predsedu výboru pre sociálne veci pána poslanca Jána Podmanického taktiež, aby zaujal svoje miesto pre spravodajcu.

    A do rozpravy je písomne prihlásený poslanec Ľudovít Kaník za klub SDKÚ - DS. A nech sa páči, pán poslanec, máte slovo a pripraví sa pán poslanec Peter Pollák za klub OĽaNO.

    Nech sa páči, pán poslanec Kaník.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 648.

  • Dobré ráno všetkým želám. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, vážení prítomní, pokračujeme tretí deň v debate o sociálnych zákonoch a ich zmenách.

    Máme pred sebou návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Tento návrh zákona alebo tento zákon, ako už z názvu vyplýva, je orientovaný na to, aby poskytol hmotnú, pomoc v hmotnej núdzi rodinám, ktoré sa v tejto hmotnej núdzi ocitli.

    Celý ten súbor zákonov, ktoré sme tu preberali už doteraz, s týmto zákonom je úzko previazaný, pretože spoločne vytvárajú komplex pomoci, ktorá sa dostáva rodinám v rôznych životných situáciách, keď tú pomoc potrebujú. A vtedy systém je dobre nastavený, keď je to prepojenie urobené dobre a keď je to prepojenie urobené tak, aby naozaj poskytovalo pomoc tým, ktorí pomoc potrebujú, a zároveň nelikvidovalo motiváciu, prirodzenú motiváciu človeka pracovať, starať sa o seba, stáť na vlastných nohách, rozvíjať seba, svoju rodinu, okolie.

    Tým nebezpečím dobrých úmyslov v tejto oblasti, v oblasti sociálnych zákonov je práve to, že aj pri dobre mienenej snahe pomôcť môže dôjsť k likvidácii práve tej prirodzenej danosti človeka starať sa sám o seba. Pretože človek je tvor mysliaci, tvor, ktorý hľadá racionálne riešenia svojej situácie, a tým základným, základnou, najnevyhnutnejšou životnou situáciou, ktorú vždy človek rieši, je zaobstaranie si obživy, zabezpečenie si základných životných potrieb a potom prichádzajú na rad tie ostatné.

    Pokiaľ spoločnosť poskytne na zabezpečenie týchto základných potrieb bez toho, aby čokoľvek iné očakávala, istú kritickú masu prostriedkov, môže dôjsť k tomu, že sa odstráni normálna, prirodzená, zdravá motivácia zabezpečiť si tieto prostriedky vlastnou aktivitou. Je to úplne logické a myslím, že aj ľahko pochopiteľné. Pokiaľ suma, ktorú je možné získať prácou, je podobná alebo rovnaká tej sume, ktorú možno získať bez práce, len na základe iných kritérií, ako je napríklad veľkosť členov domácnosti alebo iné záležitosti, úplne prirodzene človek volí tú jednoduchšiu cestu. Tu ani nemožno vyčítať tým ľuďom, ktorí takúto cestu zvolia, že tak konajú, pretože konajú racionálne.

    Dá sa to ukázať na veľmi jednoduchom, možno naozaj veľmi jednoduchom príklade, ale dobrom príklade. Poslanecký plat je niekde okolo 3-tisíc eur. Keď si predstavíme, že by sociálna dávka, ktorú je možné získať, bola na úrovni, no nepoviem, že tejto sumy, ale nech je na úrovni 2-tisíc euro, koľko ľudí by pracovalo v tejto krajine? Koľko ľudí by si povedalo, však môj plat je nižší ako táto sociálna dávka, ktorú môžem získať, tak nebudem pracovať a budem poberať túto sociálnu dávku a budem sa venovať svojim voľnočasovým aktivitám, resp. prácu budem vykonávať ako koníček? A vôbec to nemusia byť ľudia bez vzdelania, alebo by to neboli ľudia bez vzdelania, ľudia, ktorí sú nejakým spôsobom vylúčení, sociálne vylúčení alebo akokoľvek sa to bude označovať. Jednoducho chovali by sa racionálne.

    A na túto súvislosť treba stále pamätať. Keď sa na ňu nepamätá, je jedno, ako sa to zdôvodňuje, jednoducho prestane to fungovať. Ľudia prestanú mať ako prvoradý cieľ zabezpečiť si obživu vlastnou prácou a vlastnou aktivitou. A samozrejme, úplne prirodzene zvolia inú cestu. A nie je to ich chyba, ale je to chyba systému, ktorý je takto nastavený.

    Hovorím o tomto naozaj dlhé roky. Pán minister ma, myslím, že predvčerom, obvinil, že moja reč bola predvolebnou rečou na župana. Nuž to potom by som tú predvolebnú kampaň robil 10 rokov. Pretože 10 rokov minimálne sa tomu intenzívne a verejne venujem od čias, ako som sedel na vašej stoličke súčasnej, pán minister, kedy som ten systém nastavoval. A nikdy som nemal iný názor, nikdy som nehovoril iné veci a vždy som navrhoval zmeny a zákony, ktoré idú presne týmto smerom. To nie je moje tvrdenie, ale každý si to môže ľahko overiť. Sú to fakty. Takže nesúvisí to so žiadnou kampaňou. Súvisí to s tým, že som presvedčený, že keď nejdeme touto cestou, škodíme. Škodíme predovšetkým tým ľudom, ktorým tieto zákony majú pomáhať, pretože ich zatvárame do pasce chudoby, do systému, kde sa prispôsobia realite života v chudobe. Takéto vzory odovzdávajú nasledujúcej generácii, naučia sa správať sa v tomto mizernom, ale existenčne pre nich akceptovateľnom priestore a chudoba nám rastie. Neznižuje sa, ale rastie. A celú spoločnosť to stojí stále viac a viac peňazí, samozrejme, ktoré sa nemôžu použiť na iné, omnoho efektívnejšie a racionálnejšie ciele.

    Keď som, včera som hovoril, na rôznych príkladoch som sa snažil vysvetliť, ako je veľmi potrebné, aby každá, každá finančná, každý finančný tok, každá dávka, každý príspevok bol podmienený istým typom správania sa. Spoločnosť vždy musí za to niečo chcieť, keď niečo jej príslušníkom dáva. Tak ako v práci od nás chcú pracovný výkon, tak ako v škole od nás chcú, aby sme sa dobre učili, a podľa toho sme hodnotení, tak aj spoločnosť by mala požadovať od svojich príslušníkov istú formu správania sa za to, že im pomáha v ich ťažkej alebo zhoršenej životnej situácii.

    Hovoril som to aj na príklade rodinných prídavkoch, prídavkov. Pán minister oponoval, že rodinné prídavky nikdy neboli zastavené v prípade, že dieťa nechodí do školy. Ale boli. A fungovalo to. Pretože práve ja som takéto opatrenie zaviedol a okamžite to fungovalo. Okamžite sa odstránil problém so školskou dochádzkou. Pretože aj tu platí, že človek je tvor racionálny. A teraz si dovolím, lebo to sú všetko príklady a ide o previazanosť systému, popísať to, ako to funguje zle, keď sa zaviedol, zaviedol systém náhradného príjemcu sociálnej dávky. Takže je veľmi zlé, keď sa sociálne zákony píšu od stola. Keď sa píšu podľa toho, ako by sme chceli, aby to fungovalo, ako si predstavujeme, že to bude fungovať, a keď tí, čo ich tvoria, nepoznajú realitu života. Nepoznajú, ako to potom funguje v praxi a čo, ako sa tí ľudia správajú. Takže ako to funguje, keď sa ako riešenie používa náhradný príjemca ktorejkoľvek sociálnej dávky. Správanie rodiny, ktorá týmto má byť postihnutá, potrestaná za to, že sa nespráva podľa toho, ako spoločnosť žiada, sa nijak nemení. Naopak, tá rodina dostáva výsadu. Tá rodina je obsluhovaná. Tá rodina už nemusí ani sama nakupovať, tej rodine už nakupujú pracovníci mestského a obecného úradu. Obsluhujú ju. To znamená, tá rodina sa dostala do polohy akejsi špecifickej šľachty, ktorá má na zabezpečenie svojich základných potrieb ľudí, ktorí im donesú nákup domov. Častokrát títo pracovníci sú za odmenu vystavení urážkam, osočovaniu a negatívnemu správaniu zo strany takýchto neprispôsobivých rodín. Tie rodiny potom sa snažia mnohokrát to, čo dostanú, speňažiť, aby sa dostali k hotovosti. Čo je absolútne choré a nič sa nemení, akurát ľudia považujú tento systém za totálne zvrátený. Keď neveríte, choďte sa spýtať tam, kde to je. Tam, kde sa to masovo využíva. Choďte sa spýtať tých ľudí. Takže takto to funguje v praxi a v realite. A pritom také ľahké by to bolo napraviť. Len sa treba vzdať tých izmov kadejakých. Socializmov, komunizmov a neviem akých, ktoré do ľúbivých rečí zabalia škodenie v mene dobra všetkým tým ľuďom, ktorých sa to dotýka. Naozaj, zdravý, ľudský, sedliacky rozum je tu najlepším radcom.

    Poďme teraz k samotnému návrhu zákona. Vysoko oceňujem na tomto návrhu, že napriek tomu, že dva dni sme tu, ja tu niečo tvrdím a o niečom vás presvedčujem a z radov vládnych poslancov sa ozýva mnohokrát dehonestačný útok a spochybňovanie, že nie, to nie je tak. A my, keď navrhujeme nejaké opatrenia, tak sme nejakí zlí ľudia. Ale váš návrh zákona, s ktorým tu prichádzate, pán minister, reaguje práve na tie tvrdenia, ktoré tu celý čas prednášam. Reaguje, a preto reaguje, lebo je to pravda. Lebo to je naozaj tak. Všetky tieto negatíva, ktoré tu pomenúvam, sú pravdou a skutočnosťou. Preto prichádzate s týmto návrhom zákona, pretože napriek tomu, že ich popierate verbálne, ich priznávate, že naozaj máme problém. A že tento problém sa pokúšate riešiť. Túto skutočnosť vysoko oceňujem. Je to prvýkrát, čo priznávate, že áno, sociálny systém je pokrivený a vedie k negatívnemu správaniu, vedie k negatívnym motiváciám a z toho vyplývajúcim úplne patologickým sociálnym javom. Je to krok vpred. To, ako sa pokúšate riešiť, to už, samozrejme, má svoje chyby alebo má svoje slabiny, ale napriek tomu zostanem pri tom pozitívnom videní. Len poviem, že nie je to dostatočné a, žiaľbohu, naozaj tie slabiny mnohé tie dobré zámery alebo tie deklarované zámery, ktoré sú obsiahnuté v dôvodovej správe, v realite zdevalvuje. Alebo mnohokrát ich urobí vlastne minimálne funkčnými alebo takmer nefunkčnými.

    Jedným z tých zásadných, budem teda sa snažiť porovnávať a ukazovať, že čo považujem za nedostatočné alebo nie správne nastavené a prečo. Jedna z tých pozitívne predstavovaných vecí je priznanie príspevku vo výške 63 euro. To znamená ako keby aktivačného príspevku pre tých, ktorí si, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní a nájdu si prácu a priznanie tohto príspevku na pol roka. Je to príspevok, ale ako to bude vyzerať v praxi? Ja sa vždy orientujem na to, ako to bude vyzerať v realite. Čo sa tým prinesie? Prinesie sa tým to, že človek, ktorý bol dlhodobo nezamestnaný a nájde si prácu, získa k svojmu platu tento príspevok na pol roka a postaví sa napríklad do dielne alebo k pásu alebo do inej pracovnej činnosti vedľa človeka, ktorý tú istú prácu vykonáva po celý čas, ktorý nebol dlhodobo nezamestnaný a tú istú prácu vykonával akože povedzme že odnepamäti. Napriek tomu, že budú robiť v tom istom čase, na tom istom mieste, v tom istom rozsahu a v tej istej kvalifikácii tú istú prácu, ich mzda, ich príjem bude rozdielny. Nie ich mzda. Mzdu budú mať rovnakú, ale ich príjem, čistý príjem bude rozdielny. Ten, ktorý bol dlhodobo nezamestnaný a ktorý až teraz začne pracovať, bude mať vyššiu čistú, vyšší čistý príjem ako ten, ktorý pracoval stále. Je to spravodlivé? Prečo tento človek dostane viac ako ten, ktorý pracoval neustále? To je spôsobené práve tým, že dostane príspevok, na ktorý ten kolega nemá nárok a, samozrejme, z tohto príspevku nie sú žiadne odvody a ani iné súvisiace platby a jeho čistý príjem bude tým pádom vyšší. To je prvé negatívne, prvý negatívny efekt. Bude to robiť, ako nie bude to robiť, bude to nespravodlivé, je to nespravodlivé voči tým, ktorí pracujú. Prejde pol roka. Zrazu dôjde k prudkému poklesu čistých príjmov daného človeka a k prudkej demotivácii, čo pravdepodobne môže viesť k cykleniu. Že na pol roka zamestnaný, potom zase vypadne z procesu a potom niekedy znova a jednoducho bude to len taký dočasný nástroj, ktorý ale bude stáť, samozrejme, dosť veľa peňazí a tá nádej, že ten človek sa zapojí do pracovného procesu a už si tak zvykne, no tak možno bude fungovať u nejakého jedného, dvoch percent z celkového množstva ľudí. Ale ako som povedal, ľudia sa správajú podľa ekonomických stimulov predovšetkým, najmä pokiaľ sa jedná o nízko platenú prácu a tu sa asi nedá predpokladať, že to bude príspevok, ktorý budú dostávať generálni riaditelia alebo iné vysoko postavené funkcie. To je jeden, jedna, to je prvá kritika.

    Druhý nástroj je ten, že každý, kto je v hmotnej núdzi, dostane k platu, keď bude mať mzdu minimálne vo výške minimálnej mzdy, opäť príspevok vo výške tej istej sumy. Tam je zaujímavé to, že tento príspevok, vyzerá to, samozrejme, veľmi dobre. Plus 63 euro všetci, ktorí majú minimálne minimálnu mzdu. Základná podmienka ale je, že musí byť v hmotnej núdzi. A teraz, kto je v hmotnej núdzi? Kto má mzdu pri súčasných nastaveniach? Rodina, ktorá má malé deti a je poberateľom rodičovského príspevku, ani jedna, ani jedna, a to aj rodina, ktorá má relatívne veľké množstvo detí. Mám tu tabuľku, kde to máme prepočítané do detailov. A dokonca aj rodina, ktorá má viac ako štyri deti, ale má zároveň niekto deti, jedno dieťa do troch rokov, nemá nárok, pretože nie je v hmotnej núdzi. Tu je tá kritická podmienka, že musí byť v hmotnej núdzi. Ale keď vy nemeníte nejakým, zmenou nijakého parametra výšku nároku na dávku v hmotnej núdzi, tak jednoducho obmedzujete dosah tohto nástroja len buď na veľmi veľké rodiny, ktoré majú veľmi veľa detí; a spýtajme sa, koľko bežných slovenských rodín má veľmi veľa detí, aby mohlo takýto príspevok poberať; alebo z toho absolútne vylučujete mladé rodiny, ktoré majú menšie deti. To je negatívum tohto nástroja. A to znamená, že tento nástroj sa dotkne malého počtu ľudí alebo jeho efekt bude malý. Oproti tomu ja staviam to, čo chcem predniesť vo svojom pozmeňovacom návrhu, a to je nástroj, ktorý by zasiahol veľké množstvo rodín, množstvo rodín, ktoré sú úplne bežné, priemerné, rodiny s dvoma deťmi, rodiny s malými deťmi a kde každý, kde pracuje aspoň jeden z rodičov aspoň za minimálnu mzdu, by získali k svojmu príjmu ešte časť sociálnej dávky a zvýšila by sa ich motivácia. Ten nástroj je ten, že navrhujem, aby sa výška nezapočítateľnej sumy, ktorá sa nezapočítava do príjmu, zvýšila zo súčasných 25 percent na 40 percent a aby sa do tohto nezapočítavania zahrnul aj rodičovský príspevok v prípade, že aspoň jeden z rodičov pracuje. Takýto nástroj by znamenal, že naozaj pomôžeme celoplošne bez toho, aby to malo nejaké výrazné dopady na štátny rozpočet, všetkým rodinám, ktoré uprednostňujú prácu, uprednostnia prácu pred poberaním sociálnych dávok. A pre štát by to znamenalo vo väzbe na tieto rodiny, na tieto konkrétne rodiny významné úspory. Pretože by sa preklopil z financovania plnej sociálnej dávky na čiastočný doplatok cez sociálnu dávku ku mzde daného človeka. Nehovoriac o tom, že, samozrejme, z týchto pracovných príjmov by štátu plynuli už príslušné odvody a poplatky, ktoré sa na to viažu. To by bolo podľa mňa lepšie riešenie a pozitívne riešenie, a preto ho navrhujem.

    Ďalší, na porovnanie, ďalší nástroj, ktorý idete zaviesť a ktorý je ohlasovaný a smeruje k tomu, aby sme odstránili priestupkovú imunitu, ktorú tu asi päťkrát alebo štyrikrát, už sa presne nepamätám, som navrhoval zrušiť zákonom bez akejkoľvek pozitívnej odozvy zo strany vládnych poslancov a ktorá, ktorý znamená vlastne, že dnes priestupky nemožno trestať a nemožno vymáhať tresty spôsobené priestupkami od sociálne odkázaných. Vy navrhujete strhnúť tieto pokuty, ktoré sú následkom priestupkového správania zo sociálnej dávky. Je to veľmi tvrdý nástroj, veľmi razantne vyzerajúci a znejúci, ale má svoje obmedzenia. To obmedzenie spočíva v tom, samozrejme, že nie je možné zobrať všetky peniaze, ktoré cez sociálnu dávku idú. A tu ani nebudem komentovať, ani nechcem zachádzať do toho, to nechám na iných, ale myslím si, že nebude treba dlho čakať, aby sa tu objavila relevantná námietka na príslušnom orgáne, že ako budeme, ako sa bude vnímať sociálna dávka, ktorá je príjmom celej skupiny posudzovaných osôb, to znamená celej rodiny, a keď jeden z členov tejto skupiny osôb spraví priestupok, že vy idete zobrať z príjmov celej tejto skupiny. To nebudem ja hodnotiť, ale idem tú praktickú stránku, vykonateľnosť tohto úmyslu hodnotiť. Časť sociálnej dávky sa zoberie ako trest za priestupok, ale len časť. Jeden priestupok to možno porieši, ale akonáhle vznikne ďalší, už nebude z čoho brať. Takže opäť sme tam, kde sme boli. Opäť sme tam, kde sme boli. Všetky ďalšie priestupky budú nepotrestateľné a daný priestupca ich bude môcť vykonávať beztrestne ďalej. A keďže bude v situácii, že má ešte menej prostriedkov ako predtým, to znamená, je ešte v horšej príjmovej situácii, pravdepodobne tých priestupkov bude ešte viac. Takže opäť, ako som mnohokrát povedal, nestačí dobrý úmysel, mnohokrát nás zavedie do pekla. Preto naozaj tým dobrým riešením je nielen tlačiť do kúta tých ľudí; a viete, ako sa správa človek, ktorý je zatlačený do kúta bez akejkoľvek ďalšej možnosti; ale jednoducho použiť to, čo je možné, a použiť prácu ako trest pre nahradenie škody alebo pokuty za spôsobený priestupok.

    A keďže som človek kooperatívny, človek, ktorý hľadá riešenia, ktorý nejde za každú cenu proti múru, ktorý vám nechce obíjať o hlavu, že všetko, čo robíte, je zlé, ale hľadá nejaké kompromisné riešenia, ktoré by umožnili prieniky vášho pohľadu a prienik podľa mňa toho, aby sme akceptovali alebo sa vystríhali pred tým, čo vás upozorňujem, že na čo narazí toto riešenie, prinášam riešenie, ktoré by len zlúčilo to, čo vy navrhujete, že je tu možnosť siahnuť na sociálnu dávku; proti tomu ja ako vecne sa nebránim, len vidím tie úskalia, ktoré sú za tým schované; s tým, aby keď pod týmto tlakom bude ten páchateľ, mal možnosť využiť najprv možnosť odpracovať si ten trest. A až keď odmietne prácu ako nástroj, ktorý už je dnes v platnom priestupkovom zákone, že je možné vykonať trest aj odpracovaním, keď to páchateľ navrhne, keď si to sám sebe navrhne, doteraz to nerobil, lebo nemal prečo, teraz by mal prečo. Ale ja vám navrhujem jednoduché riešenie, ktoré spojí vaše návrhy, váš návrh, že možno mu siahnuť na sociálnu dávku, s tým, že vtedy, keď odmietne odpracovať si tento trest. Spojenie týchto dvoch nástrojov by naozaj dokonale fungovalo. Nebezpečie siahnutia na príjmov, na príjmy, ktoré má zo sociálnych dávok, by vytváralo tlak na to, aby sám bol ochotný a sám bol pripravený radšej ten trest realizovať formou vykonania malých obecných prác. Uvidím, ako sa k tomu postavíte, pretože môj, môj návrh, ktorý predkladám, má tri body, alebo štyri, štyri, ale týkajú sa týchto troch okruhov a pre pána spravodajcu, navrhujem, aby sa o každom hlasovalo potom osobitne. Aby som dal možnosť, samozrejme, podľa toho, k čomu je pozitívnejší alebo nie, aspoň niektorý z týchto bodov akceptovať, pretože si myslím, že sú racionálne.

    Posledný bod, ktorý navrhujem v pozmeňovacom návrhu, je návrat do normálu a odstránenie protiústavného stavu, ktorý dnes v dávke v hmotnej núdzi máme, ktorá sa týka príspevku za školskú dochádzku. Príspevok za školskú dochádzku vznikol ako dokaličenie a zdeformovanie nástroja, ktorý som ja ako minister zaviedol a ktorý sa volal prospechové štipendium na základnej škole, ktoré bolo nastavené tak, aby sme podporili talentované a schopné deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, aby sme ich podporili, aby videli, že naozaj je to pre nich a pre ich rodiny dobré, keď sa dobre učia. A aby sme tak vytvorili predpoklad, aby mohli pokračovať v štúdiu na strednej škole, aby získali kvalifikáciu, aby mohli pokračovať v štúdiu povedzme na vysokej škole, aby sa tak vymanili z tohto znevýhodneného prostredia a normálne budovali taký slušný život, aký každý si predstavujeme, že každý si zaslúži. Deformáciou tohto príspevku za prvej Ficovej vlády sa stalo to, že tú najvyššiu mieru tohto príspevku, ktorý v mojom prospechovom štipendiu dostávali čistí jednotkári, bola priznaná všetkým, ktorí pochádzali, všetkým deťom, ktoré pochádzajú zo znevýhodneného prostredia bez ohľadu na ich výsledky v škole, bez ohľadu na ich správanie v škole, bez ohľadu na ich dochádzku do školy a stala sa súčasťou sociálneho príjmu rodiny. A ako každý príspevok, kde nepožadujeme nič ako protihodnotu, spôsobuje zlo, spôsobuje deformáciu a je protiústavný preto, lebo naša ústava hovorí, že každé dieťa je školopovinné. Každé dieťa má povinnosť chodiť do školy, máme povinnú školskú dochádzku a nemôžeme za to časť detí platiť, že chodia do školy. Naša ústava navyše hovorí, že nikto nesmie byť za svoje sociálne postavenie zvýhodňovaný ani znevýhodňovaný. Tu je jasne časť ľudí, časť poberate..., časť sociálneho alebo časť ľudí, ktorá je charakterizovaná ako v zlom sociálnom postavení, zvýhodňovaná za to, že je v zlom sociálnom postavení voči povinnostiam, ktoré sú všetky rovné pre ľudí. To je to isté, ako keby sme povedali, že máme povinnosť - a teraz povedzme, pre príklad sa posuniem do Trestného zákona - nekradnúť, nezabíjať alebo iné veci nepáchať. Ale to neplatí na tých ľudí, ktorí sú sociálne znevýhodnení, resp. tým za to budeme platiť, že to nekonajú, tak, aj keď niekedy ten sociálny systém vyzerá tak, ako keby týmto spôsobom sme mysleli, že problémy sociálne znevýhodnených vyriešime, že budeme im platiť za to, aby dali pokoj, ale to je úplne zlý pohľad na vec a ja ho odmietam principiálne. Takže navrhujem, aby sme sa vrátili k systému prospechu ako kritéria na poberanie tejto sociálnej dávky a rozdeľujem tam jednotlivé kategórie výšky tejto, tohto príspevku tejto sociálnej dávky podľa dosahovaného prospechu, aby sme sa vrátili k tomu, čo je správne: podporiť talentované a schopné deti. Toľko k zdôvodneniu.

    A teraz prečítam samotný pozmeňujúci návrh. Je to pozmeňujúci návrh môj a pána poslanca Viliama Novotného.

    1. V čl. I. v § 4 ods. 3) písmene a) sa slová "25 %" nahrádzajú slovami "40 %", písmeno; je tam napísané b, ale je to preklep, takže poprosím, prečítam ho v správnom znení; písmeno c) znie:

    "c) 40 % z materského a z rodičovského príspevku podľa osobitného predpisu, 40 % z rodičovského príspevku nie je príjmom na účely tohto zákona len vtedy, ak je aspoň jeden z rodičov nemocensky poistený počas poberania tohto príspevku."

    Poznámka pod čiarou k odkazom 13) znie:

    "Zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov."

    A vkladá sa nové písmeno c), ktoré znie:

    "25 % invalidného dôchodku, sociálneho dôchodku priznaného z dôvodu invalidity, sirotského dôchodku, vdovského dôchodku a vdoveckého dôchodku, ak vdova alebo vdovec dovŕšil dôchodkový vek."

    Doterajšie písmena d) až u) sa prečíslujú na písmená e) až v).

    2. V čl. I v § 13 ods. 2) sa vypúšťa bodka a veta pokračuje takto:

    "ak nemá žiadne neospravedlnené vymeškané vyučovacie hodiny a jeho priemer známok na vysvedčení za predchádzajúci vyučovací polrok je najviac 1,5. Ak jeho priemer známok je viac ako 1,5 a najviac 2, príspevok sa znižuje o 1/3. Ak jeho priemer známok je viac ako 2 a najviac 2,5, príspevok sa znižuje o 2/3. Ak jeho priemer známok je viac ako 2,5, nárok na príspevok nevzniká. Nárok na tento príspevok nevzniká deťom, ktoré navštevujú špeciálne výchovné zariadenia podľa osobitného predpisu."

    Tu na vysvetlenie dopĺňam zdôvodnenie. Jedným z negatív, ktoré priznávam, zavedenia prospechových štipendií na základných školách bolo to, že vznikol tlak na to, aby boli presúvané deti, tlak rodičov, aby boli presúvané deti z riadnych škôl do špeciálnych škôl z dôvodu, že kritéria, ktoré sa kladú na deti v špeciálnych školách, sú podstatne nižšie ako na bežných základných školách a tým pádom dosahovanie dobrého prospechu bolo omnoho jednoduchšie; čo bolo nezdravé. Pretože aj normálne deti, ktoré naozaj majú byť vychovávané v normálnych školách, boli tlačené do špeciálnych škôl. Ten jav pretrváva z iných dôvodov aj dnes, zaoberala sa tým aj ombudsmanka a je to veľmi negatívny jav, nemali by sme ho podporovať. A preto treba vytvoriť opačný motív, opačný tlak, aby deti boli na základných školách, a práve preto s týmto cieľom je navrhované toto ustanovenie.

    Pokračujem ďalej.

    V čl. II sa dopĺňa nový bod 1, ktorý znie:

    "V § 5 sa dopĺňa nový ods. 2, ktorý znie:

    "Ak priestupok spácha osoba, ktorá v čase spáchania nedovŕšila 15. rok svojho veku, zodpovednosť za spáchaný priestupok znáša rodič alebo iný zástupca maloletého páchateľa."."

    A pôvodný ods. 2 sa prečísluje na ods. 3.

    4. V čl. II v bode 2 ods. 2 sa vypúšťa bodka a veta pokračuje takto:

    "alebo ak páchateľ priestupku nedal návrh na vykonanie rozhodnutia o uložení pokuty vykonaním verejnoprospešných prác podľa § 88a".

    Toľko samotný text návrhu. Zdôvodnenie som povedal, ešte ho doplním o zdôvodnenie k tomu jednému bodu, ktorý som práve prečítal. Je veľmi potrebné zaviesť aj zodpovednosť za maloletých, pretože práve v oblasti páchania priestupkov je páchanie priestupkov maloletých rozmáhajúcim sa javom a nepotrestateľným v súčasnosti. A kto iný, ak nie rodič, má znášať zodpovednosť za svoje deti, takže z tohto pohľadu navrhujem aj zavedenie zodpovednosti za maloletých a prenesenie zodpovednosti za páchanie priestupkov maloletých na ich rodičov. Toľko k samotnému pozmeňovaciemu návrhu, ktorý som predniesol.

    Poprosím o podporu aspoň teda niektorých bodov, verím, že sú racionálne, nemajú žiadny politický podtext ani podtón, nemajú žiadny súvis so župnými voľbami, pán minister, ale robím len to, čo robím neustále a celý čas, snažím sa o nastavenie zdravo fungujúceho sociálneho systému, ktorý motivuje k tomu, aby ľudia neboli odkázaní na sociálny systém, ale aby sme im pomáhali sa postaviť na vlastné nohy. Toľko naše stanovisko za klub SDKÚ - DS, poprosím o podporu týchto návrhov a v takom prípade by sme, samozrejme, určite radi podporili aj celý text zákona, aj s tými nedostatkami, ktoré sa v ňom nachádzajú, pretože znova oceňujem, že sa prvýkrát objavila aspoň snaha a akceptovanie toho, že ten problém tu existuje, a že je tu prvý pokus v rozpore síce s mnohokrát deklarovanými z rôznych lavíc, najmä tam zhora, a spochybňovaniu tejto reality, ktorá na Slovensku funguje a ktorá sa nám rozmáha.

    Takže ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky. Jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Podmanický.

  • Pán poslanec, ja budem vecne reagovať len v dvoch bodoch. Povedali ste, že ten nový nástroj, ktorým majú byť zrážky z dávok, je zlý, neefektívny. Jednu z vecí, ktorú ste kritizovali, je, že príjem z tej sociálnej dávky je príjmom celej skupiny a priestupok spôsobila jedna osoba, prečo by teda celá skupina mala niesť zodpovednosť za jednu osobu. No ja chcem na to dodať to, pán poslanec, že ten príjem je síce príjem celej skupiny, ale je vypočítavaný aj na základe toho, že v tej skupine je aj ten človek, ktorý spôsobil priestupok. Čiže ak tam pôjde zrážka z dávky, tak je to celkom legitímne, je to v poriadku, lebo na tom spoločnom príjme sa do určitej miery podieľa aj táto osoba.

    Druhý moment, ktorý ste predniesli aj v pozmeňujúcom návrhu. Povedali ste, že nie zrážky zo sociálnej dávky, ale vykonanie alebo uloženie vykonania verejnoprospešnej práce. Ak neodpracuje túto verejnoprospešnú prácu, tak potom by nasledovala zrážka z dávky. No toto je taká určitá novinka, ktorú ste zrejme upravili na základe našej kritiky, ktorú sme v prvom čítaní vám adresovali, pretože sme sa vás pýtali, no a čo keď ten človek odmietne nastúpiť na verejnoprospešnú prácu? Vtedy ste nám neodpovedali, teraz ste to už zrejme zapracovali. No tak potom pôjde zrážka z dávky. A hovoríte, že práve tá hrozba zrážky z dávky bude motivovať toho človeka, aby nastúpil na verejnoprospešnú prácu. No ale to vlastne hovoríte presne to, čo my, len my to o jeden...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán Podmanický, viete, ja by som tak rád bol, keby sme dospeli konečne k tomu, že by sme mohli úplne vecne a bez takých akože predpojatostí, bez toho, že musíme na seba útočiť, a vy ste povedali, že zlé. Nepovedal som, že je to zlé. Vy ste povedali, že je to škodlivé. Nepovedal som, že, poukázal som na riziká tohto návrhu. Pochválil som vás, že konečne, konečne, konečne priznávate, že tento problém tu je. No uvidíme, tá skupina osôb, ani, som povedal, že toto nebudem kritizovať, ani nebudem sa tomu venovať, ale uvidíte, že nebude dlho trvať a niekde sa tým budú zaoberať, a uvidíme, ako sa k tomu postavia. A keď počúvam vaše slová a zároveň počúvam niekedy slová vašich kolegov, ktoré sú plné síry a lávy na to, akí sme my nesociálni, a to sú, viete, aké tvrdé slová, ktoré ste vy povedali? Tak akože dobre, okej, ale je to taký rozpor niekedy medzi tvrdeniami, lebo vy útočíte strašne radi na nás, keď prídeme s nejakým návrhom. Nehovorím priamo vy, ale množstvo vašich kolegov, ale keby som ja povedal to čo vy, tak ma tu zožerú a rozštvrtia normálne po kúsočkoch vaši kolegovia. No a ja som vždy povedal, čo keď nenastúpi? Ten návrh bol premyslený až do dôsledkov a buď si to nepamätáte, alebo ste nedávali pozor, a nie je to tým, že reagujem na kritiku. Ako som povedal, ja sa snažím prichádzať s kompromismi, aby sme to posunuli do nejakej pozitívnej roviny. Nie, aby sme sa tu fackovali neustále, aby sme naozaj niečo spoločne aj vyrobili. Čiže ten problém sa dotýka všetkých, nielen našich voličov, ale aj vašich voličov. To sú úplne všeobecné problémy. Takže ja vám vychádzam v ústrety a snažím sa robiť prienik. Nedelím to ako vy, že vy vládna väčšina a my opozícia a že všetko, čo navrhnete...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Teraz dávam slovo poslancovi Petrovi Pollákovi. Pripraví sa pán poslanec Zajac.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, pán minister, veľa sa v minulosti narozprávalo aj v tomto parlamente o návrhoch a o opatreniach, ktoré sú súčasťou dnešného návrhu zákona o hmotnej núdzi. Aj v tomto parlamente veľa ľudí hovorilo alebo volalo po zmenách, ktoré sú dnes súčasťou zákona o hmotnej núdzi. Súčasný sociálny systém nerozoznáva sociálne odkázaných ľudí na základe ich zodpovednosti či osobitosti, ale každému, kto má nárok v podstate na dávku v hmotnej núdzi, priradí sumu bez ohľadu na jeho zodpovednosť alebo na jeho prístup. Súčasný sociálny systém naučil mnohých ľudí rezignovať. Naučil ľudí byť neaktívnymi. Stačilo iba prečkať jeden mesiac a v daný termín sa potom dostaviť na poštu a vyzdvihnúť si dávku. Súčasné nastavenie sociálneho systému spôsobilo aj fakt alebo zvýšenie napätia medzi pracujúcimi a sociálne odkázanými ľuďmi. Som rád, že nastal čas, kedy máme na stole návrh zákona o hmotnej núdzi, ktorý napráva sociálny systém. Som rád, že máme dnes šancu konečne nastúpiť na správnu cestu v tejto dlhodobo zanedbávanej téme. Podľa môjho názoru dnes vytvárame moderný, spravodlivý a motivujúci sociálny systém, ktorého prvky nie sú cudzie ani Európe či svetu. Som presvedčený, že tento návrh prospeje všetkým sociálne odkázaným ľuďom na Slovensku vrátane obyvateľov chudobných rómskych komunít a efekt z tejto, tejto zmeny pocíti celá spoločnosť v našej krajine. Dámy a páni, dovoľte, aby som sa vyjadril k najvážnejším alebo najzákladnejším aj najväčším zmenám zákona alebo návrhu zákona o hmotnej núdzi.

    Prvá zmena, odpracovanie si 8 hodín týždenne za dávku v hmotnej núdzi alebo, resp. 32 hodín mesačne za dávku v hmotnej núdzi. Ja som presvedčený o tom, že žiadnemu sociálne odkázanému človeku 8 hodín týždenne neuškodí. Som o tom presvedčený. Naopak, verím, že všetkým ľuďom, ktorí takto odpracujú svoju dávku, pomôže toto odpracovanie nadobudnúť nejaké zručnosti, ktoré by potom mohol následne využiť vo svojom živote. Som presvedčený o tom, že Slovensku toto opatrenie pomôže, pretože práce v obciach a mestách je, samozrejme, stále dosť. Som presvedčený o tom, že nemôžeme rozdávať peniaze zadarmo nikomu, nič nemôže byť v tejto krajine zadarmo. Škodí to, samozrejme, nielen samotnému štátu, ale škodí to aj sociálne odkázanému človeku, ktorý je teda závislý na dávke v hmotnej núdzi. To, že ho naučíme pohodlnosti a neaktívnosti a, samozrejme, po čase to môže vyústiť v rezignáciu tohto človeka hľadať si zamestnanie. Známe slovenské porekadlo hovorí - a často to používam - bez práce nie sú koláče. Aj sociálne odkázaný človek musí za svoje koláče sa pričiniť nejakou aktívnou činnosťou, prácou alebo zvyšovaním si kvalifikácie. To je teda výnimka v zákone. Ak teda človek, ktorý je na dávke v hmotnej núdzi a začne si zvyšovať kvalifikáciu, tak v tom okamihu teda nemusí chodiť do práce na 8 hodín v podstate týždenne, ale dostane tú dávku len kvôli tomu, lebo začne sám pracovať na sebe. Zákon o hmotnej núdzi je navrhnutý tak, aby takúto príležitosť ľuďom poskytoval a zároveň ich motivoval k jej využitiu.

    Druhá zásadná zmena tohto zákona spočíva v tom, že, v previazaní sociálneho systému na dochádzku detí do školy. Deti jednoznačne patria do školy. Na tom sa ako rodičia, samozrejme, všetci asi zhodneme. Nemôžeme sa donekonečna spoliehať na zodpovednosť alebo že všetci rodičia v sociálnom systéme urobia zodpovedné rozhodnutie a zabezpečia, resp. si splnia svoju povinnosť, ktorá je, aby ich deti chodili do školy. Dnes asi, myslím, že už nikto nepochybuje nad tým, že každé dieťa má právo na vzdelanie, je to teda aj definované v ústave našej krajiny. Mnohé, mnohé deti si však toto svoje právo neuvedomujú a v mnohých veciach sa spoliehajú na svojich rodičov. Som presvedčený o tom, že sa deti spoliehajú na svojich rodičov aj v tom, že či majú brať dochádzku do školy vážne, alebo nie. Myslím si, že všetci dlho čakáme na to, aby si rodičia túto svoju zodpovednosť uvedomili. Žiaľ, stále máme na Slovensku množstvo detí, ktoré do škôl chodia zriedkavo. Previazanie sociálnej pomoci s dochádzkou žiaka v škole jednoznačne považujem za riešenie tejto dlhodobo zanedbávanej záležitosti. Som presvedčený o tom, že sme našli motiváciu pre rodiča, aby zabezpečil dochádzku svojho dieťaťa do školy. Som presvedčený o tom, že rodič, ktorý posiela svoje dieťa do školy, musí dostávať výraznejšiu pomoc zo štátu ako rodič, ktorý dieťa do školy neposiela. Ten rozdiel v sociálnej pomoci štátu musí byť odlišný pre rodiča, ktorý posiela svoje dieťa do školy, ako pre rodiča, ktorého dieťa do školy nechodí.

    Ďalšia výrazná zmena v sociálnom systéme spočíva v prepojení zodpovednosti sociálne odkázaného človeka na sociálnu pomoc štátu. Dlhé roky sme svedkami toho alebo svedkami úsilia kolegov aj z parlamentu, aby aj sociálne odkázaní ľudia boli zodpovední za svoje nezodpovedné konanie či správanie. Som rád, že sa podarilo aj v tomto zákone nájsť cestu, ako tento problém riešiť. Vnímam, samozrejme, kritiku aktivistov, ktorí sa aj na mňa sťažujú a kritizujú ma za to, že chcem, aby všetci ľudia na Slovensku boli potrestaní za to, že ak niečo teda zlé urobia. Chcem iba povedať to, že nechceme v podstate týmto opatrením urobiť nič iné ako to, aby aj sociálne odkázaní niesli zodpovednosť za svoje zlé rozhodnutia, ktoré ich doviedli k páchaniu priestupku. Som presvedčený o tom, že sociálne odkázaný človek, ktorý spácha priestupok, nemôže dostať od štátu rovnakú sociálnu pomoc ako človek, ktorý priestupok nespáchal. Zase tá sociálna pomoc musí byť odlíšená pre človeka, ktorý pácha priestupky, ako pre človeka, ktorý priestupky nepácha. Ako príklad toho, že nie sme jediní, ktorí prepájajú sociálnu pomoc so zodpovednosťou, sú Spojené štáty americké. Aj Spojené štáty, aj v Spojených štátoch amerických dostane v rámci sociálnej pomoci od štátu príspevok na bývanie len ten človek, ktorý nemá žiadny trestný alebo priestupkový záznam. Nerobíme nič iné, čo teda svet nepozná. Prepájame zodpovednosť v podstate so sociálnou pomocou.

    Dámy a páni, dnes reformujeme sociálny systém, ako som už povedal, na moderný, spravodlivý a motivujúci systém, ktorý určite pomôže samotným sociálne odkázaným, ale aj celej spoločnosti. Opravujeme chyby, na ktorých sa dlhé roky priživovali populisti a extrémisti. Uvedomujem si, že v sociálnom systéme sa nachádza aj množstvo ľudí žijúcich v chudobných rómskych komunitách. Viem, že táto reforma v sociálnom systéme nevyrieši všetky problémy, ktoré v týchto komunitách sú. Očakávaný pokrok v rómskych komunitách nedosiahneme bez ďalších opatrení, ktorými by sme zabezpečili to, aby rómske deti vychádzali zo vzdelávacieho systému tak, aby boli uplatniteľné na pracovnom trhu. Očakávaný pokrok v rómskych komunitách nedosiahneme bez opatrení, ktoré spôsobia to, aby čo najväčšie množstvo ľudí z chudobných rómskych komunít bolo súčasťou pracovného trhu. Očakávaný pokrok v rómskych komunitách nedosiahneme bez toho, aby sme naštartovali opatrenia, ktoré spôsobia to, aby sa v rómskych komunitách žilo dôstojnejšie. Stojím tu dnes pred vami a v plnej miere verím, že tento návrh zodpovedným Rómom, ako aj zodpovedným sociálne odkázaným ľuďom na Slovensku neuškodí a nezodpovedným ľuďom v tejto krajine vrátane Rómov však ukáže cestu, správnu cestu vo svojom živote.

    Mnohé veci, ktoré tu hovoril Ľudo Kaník, sa dá o tom diskutovať, iba sa zmení v podstate nad vecou, ktorá súvisí napríklad, aby sme zaviedli do priestupkového zákona alebo do priestupkov aj trestanie detí, ktoré majú menej rokov ako 15. K tejto veci poviem iba to. Nemôžeme dvakrát trestať za tú istú vec človeka, ktorý spáchal, alebo dieťa, ktoré spáchalo vlastne niečo zlé. V prípade, že dieťa spáchalo nejaký priestupok, tak už tu máme jeden trest pre neho. To dieťa nebude mať nárok na rodinný prídavok. Duplicitné trestanie je protizákonné. Nemôžeme v podstate na jednej strane mu odobrať rodinné prídavky, ak spácha to dieťa niečo zlé, a na druhej strane taktiež mu nevyplatiť príspevok na nezaopatrené dieťa. Príspevok na nezaopatrené dieťa, ktoré doteraz bolo nazývané ako príspevok za dochádzku, sa bude odoberať v prípade iba teda v tom, že ak dieťa bude mať vymeškaných viac ako 15 hodín neospravedlnených. Som rád, že aj kolega Kaník v podstate s filozofiou súhlasí. Samozrejme, všetci máme nejaké iné videnia, ako by sa ten zákon mohol v praxi aplikovať. Podstatné však je to, že po dlhých rokoch diskusie je na stole konkrétny návrh s politickou vôľou, a dúfam, že tá politická vôľa sa pretaví aj vo schválení tohto zákona tak, aby sme napravili sociálny systém na spravodlivý, motivujúci a moderný, pretože ľudia to, samozrejme, dnes očakávajú. Tak samotne sociálne odkázaní toto očakávajú, ako aj ľudia pracujúci.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca, je jedna. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Brocka.

  • Ďakujem pekne. Ja v zásade tento návrh, tento vládny návrh zákona veľmi nekritizujem, ani v prvom čítaní, a neurobím tak ani v druhom čítaní, pretože tento návrh robí alebo prichádza s vecami, ktoré sú v podstate nóvum alebo neočakávané zo strany SMER-u. Ja sa priznám, že toto je návrh, ktorý akoby prekračoval v istom zmysle váš potenciál, a preto v tom vidím teda aj možno ten vplyv toho, čo do toho návrhu možno vniesol aj vládny zmocnenec alebo poslanec Pollák, ale aj možno opozičné návrhy niektoré, ktoré tu kolegovia alebo z opozičných rád opakovane dávame. A preto si myslím, že s týmto návrhom bude mať problém pán poslanec Blaha, a ja som veľmi zvedavý, či tento, tento vládny návrh zákona vôbec podporí, pretože tu sú aj v istom zmysle nepopulárne veci. Navrhuje sa, že dávka v hmotnej núdzi bude podmienená prácou. No a čo bude ešte problém? Problém bude pravdepodobne v praxi, že tí, ktorí budú tento zákon vykonávať, budú vo veľmi ťažkej a komplikovanej situácii, pretože tí zodpovední a poctiví, ktorí budú chcieť riešiť problémy v regiónoch Slovenska, sa stanú veľmi rýchlo nepopulárni, ale tak to aj v politike chodí. Preto mi neostáva iné, len zaželať aj vám, aj predkladateľovi v tomto prípade veľa šťastia a úspechov pri uplatňovaní tohto zákona v praxi.

  • Ďalší, ktorý vystúpi v rozprave, je pán poslanec Zajac, pripraví sa pán poslanec Mihál.

  • Vážená pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, keď sme si prečítali návrh zákona, tohto zákona o pomoci v hmotnej núdzi, viacerým z nás z opozície z pravicových strán sa zdalo, že navrhnúť to, aby ľudia, ktorí poberajú dávky v hmotnej núdzi, museli odpracovať 8 hodín týždenne, ako keby sa ministerstvo inšpirovalo viacerými pravicovými predvolebnými programami. Viaceré pravicové strany mali heslo ako "Práca namiesto sociálnych dávok", "Pracovať sa musí viac oplatiť, ako poberať sociálne dávky" alebo KDH malo slogan "Začína to prácou". A naozaj aj v tom slogane sme mysleli aj na túto oblasť, aby ľudia, ktorí poberajú sociálne dávky, museli pre spoločnosť niečo odpracovať. A v tomto smere tento návrh chválime a súhlasíme s ním. A ja sa vo svojom vystúpení budem venovať tomuto opatreniu, lebo ďalším opatreniam sa v prvom čítaní venoval kolega Brocka. A keď spomínam tie predvolebné slogany, v tejto súvislosti, pri tomto opatrení ma napadá jedna situácia, spomínam si na jednu situáciu z predvolebnej kampane, ktorá je úsmevná, ale zároveň vo svojej pointe veľmi vystihuje myslenie určitej skupiny obyvateľstva, ktorým dnes, ktorí si veľmi rýchle zvykli, že poberať sociálne dávky za nič sa oplatí.

    V predvolebnej kampani som prišiel autom k jednému obecnému úradu, auto som mal oblepené našimi plagátmi, na ktorých bolo "Začína to prácou". Na rebríku opravoval svetlo jeden môj známy Róm, je to veľmi zodpovedný človek, kedysi u mňa pracoval v štátnom podniku, aj dnes pracuje ako koordinátor aktivačných prác. On stál na rebríku, opravoval svetlo a hovorí mi, že "nedobre ste to napísali", ako na to heslo "Začína to prácou". A ja mu hovorím: "A čo sme tam mali napísať?" On hovorí: "Začína to sociálnymi dávkami." Tak sme sa obidvaja zasmiali, lebo to bolo, samozrejme, úsmevné, sarkastické, ale on pozná myslenie svojich spolubývajúcich, svojich aj podriadených, lebo je koordinátor, a tí, ktorí musia odpracovať tieto aktivačné práce, pozná ich myslenie, že veľká časť obyvateľstva sa naučila to, že poberaním sociálnych dávok, poberaním príspevku na bývanie, poberaním prídavkov na deti, ich príjem je taký, že sa im neoplatí pracovať.

    A pochádzam z regiónu Prešovského kraja, kde je asi najväčšie množstvo takýchto obyvateľov, zároveň máme zodpovedných občanov, ktorí dneska v našom regióne pracujú aj za veľmi nízku mzdu, aj za tú minimálnu mzdu alebo za mzdu do tých zhruba 500 eur. Ako príklad by sme mohli spomenúť krajčírky aj z toho Slovtexu, spomínate si, pán minister, boli ste vo Vranove, ktorým ste, mimochodom, sľúbili, že vznikne firma, ktorá bude šiť uniformy, dodneska to tak nie je. Alebo zdravotné sestry na východnom Slovensku pracujú za čistú mzdu 400 eur, pracujú v štvorzmennej prevádzke, sviatky, piatky. Sú to zodpovední ľudia, ktorí aj za takú nízku mzdu - a ešte veľakrát sa musia obávať, aby o ňu neprišli - pracujú a snažia sa zarobiť si pre svoju rodinu, aby ju uživili.

    Na druhej strane vidia tieto tisíce spoluobčanov, ktorí každý mesiac dostanú tieto sociálne dávky, príspevok na bývanie, rodinné prídavky a ich príjem je niekedy vyšší ako tých, ktorí sa snažia pracovať. Niečo nie je v poriadku. Komerčná televízia pred dvoma týždňami z nášho regiónu priniesla reportáž, kde s konkrétnymi dvoma podnikateľmi a dvoma Rómami mala rozhovor a tí podnikatelia im núkali prácu za 500 eur, a oni prišli na to, títo Rómovia, že sa im neoplatí nastúpiť do tejto práce, aj keď by chceli, lebo na sociálnych dávkach by prišli o viac. Kolega Pollák tu spomínal pred chvíľou slovenské príslovie, príslovie našich starých otcov: "Bez práce nie sú koláče". Áno, súhlasím s tým. Ja spomeniem svätého Pavla, ktorý v druhom liste Solúnčanom píše alebo zdôrazňuje: "Kto nechce pracovať, nech ani neje." Kto nechce pracovať, nech ani neje. Naozaj musíme systém nastaviť tak, aby sa pracovať oplatilo viac, ako poberať sociálne dávky. A ja rozumiem tomu, že toto je len prvé opatrenie, tých opatrení bude treba urobiť oveľa, oveľa viac. A nechcem to tu rozoberať, určite bude treba prijať aj spolu s odborníkmi v tejto oblasti medzitrh práce, aby ľudia, ktorí prijmú prácu, ktorá bude nízkopríjmová, nižšia mzda, aby určité sociálne dávky ešte poberali, aby mali záujem pracovať, ale to tu nechcem rozoberať. Vrátim sa k tomu, že ľudia, ktorí poberajú sociálne práce, budú mať povinnosť odpracovať 8 hodín týždenne a poukážem na jedno veľké riziko, ktoré pri tomto opatrení bude, nastane, a dám k tomu aj pozmeňujúci návrh, ktorým sa pokúsim to riziko zmenšiť, minimálne zmenšiť.

    Ale ešte pred tým urobím jednu poznámku, aby som na to nezabudol. Pán minister, spomínali ste, že týchto ľudí budú koordinovať tzv. koordinátori, okolo 860 by ich malo byť v celej republike. Ja som sa medzitým stretol s viacerými starostami rôzneho politického razenia na komunálnej úrovni, to politické tričko nehrá až takú dôležitú rolu, tam ide naozaj o vec. A oni sa ma po prvé pýtali, že či to títo koordinátori budú rozmiestnení v rámci Slovenska podľa množstva týchto ľudí v jednotlivých okresoch. Samozrejme, vieme veľmi dobre, že v Prešovskom, Košickom, Banskobystrickom kraji je ich najviac, tak dúfam, že primerane budú rozdelení aj títo koordinátori, a dokonca v rámci okresov sú určité oblasti, kde množstvo týchto ľudí, ktorí poberajú sociálne dávky, je enormne vyššie, tak aj v jednotlivých okresoch bude treba prihliadať na to, aby títo koordinátori boli z týchto oblastí. Na to upozorňujem, lebo inak to nebude fungovať. Ale čo je kľúčové riziko pri tomto opatrení, je, že v regiónoch, o ktorých neustále hovorím, kde je veľké množstvo ľudí, ktorí poberajú sociálne dávky - Prešovský, Košický, Banskobystrický kraj - nebude dosť práce pre týchto ľudí. Pre takéto množstvá ľudí v obciach, mestách, na obecnom majetku nebude dosť práce.

    Títo starostovia, ktorí so mnou rozprávali, sa toho obávajú a neobávajú sa toho preto, že by nevedeli tým ľuďom nájsť prácu. Oni sa práce neboja, títo starostovia sú veľmi dobrí hospodári. Vidíme to dneska aj na hospodárení miest a obcí, ktoré je prebytkové, na rozdiel od štátu, ktorý je v deficite. Títo starostovia sú v drvivej väčšine veľmi dobrí hospodári, ktorí okrem iného aj poznajú to, čo je treba robiť v tom chotári, ktorý, ktorý spravujú. Títo starostovia so mnou hovorili aj v našom okrese, niektorí majú, budú mať tie množstvá ľudí, ktorí poberajú sociálne dávky od 300 do 600; a ja tu nehovorím o extrémnych prípadoch Jarovníc, tam to bude asi niekoľko tisíc, ja hovorím o množstve 300 až 600 ľudí. Predstavte si starostu, ktorý má 500 ľuďom nájsť prácu na obecnom majetku. Ja viem, že to je 8 hodín týždenne pre každého z nich, že si to môže rozdeliť, ale i tak to množstvo je príliš veľké. Vystríham ministerstvo pred tým, aby toto opatrenie bolo niekde napĺňané reálne a niekde len formálno-administratívne, ľudovo povedané, že časť ľudí sa bude chodiť len podpisovať, lebo sa im nenájde práca.

    Spôsobí to obrovské problémy medzi tými samotnými ľuďmi, pretože začnú si vyčítať, prečo ten musí chodiť odpracovať a tomu stačí sa podpísať. Dostanú sa do problémov starostovia, lebo budú obviňovaní z toho, že ten sa len podpísal a ten musel odrobiť, ale aj samotní koordinátori sa dostanú do problémov. Nevraviac o úradníkoch na okresných úradoch práce, kde sa tí ľudia môžu následne sťažovať. Preto, som presvedčený, že v našej krajine je dostatok práce pre týchto ľudí v našich lesoch, pri našich riekach, potokoch, melioračných kanáloch, odvodňovacích kanáloch, ktoré sú zarastené, všade je neporiadok, všelijaké skládky máme pri potokoch, riekach, tam je dostatok práce pre týchto ľudí. Bavíme sa zhruba o 200-tisíc ľuďoch, ktorí poberajú sociálne dávky, ja viem, že nie všetci budú mať; 183-tisíc, ďakujem; ja viem, že nie všetci budú mať povinnosť odrobiť, lebo sú z toho vyňaté matky, ktoré sa starajú o deti a podobne, možnože z toho bude len 100-tisíc ľudí, neviem. Ale aj tomuto množstvu ľudí nájsť prácu nie je také jednoduché. Ale v tejto krajine je dostatok práce. Ja som o tom niekoľkokrát hovoril a raz som dával aj návrh zákona, kde som chcel, aby aktivačné práce mohli vykonávať aj štátne podniky, tie, ktoré spravujú majetok pri tých potokoch, riekach, kanáloch a lesoch.

    Stačí niekedy prejsť cez hranice do Rakúska, Česka, Nemecka, odrazu je tá krajina krajšia, vyčistenejšia, usporiadanejšia. Prečo to u nás krajina takto vyzerá, keď máme 183-tisíc ľudí, ktorí poberajú dávky v hmotnej núdzi, núdze a je tu šanca pre nich, aby to mohli odpracovať aj v tejto oblasti, ktorú neustále spomínam? Preto pokračujem v tejto myšlienke, ktorú sme mali aj s kolegom Hudackým, keď sme navrhovali aktivačné práce v štátnych podnikoch, a preto konzistentne pokračujeme aj pri tomto návrhu vášho zákona, kde pozmeňujúcim návrhom sa snažíme zadefinovať, kde ešte by sa dalo vykonávať, odpracovať týchto 8 hodín týždenne. Keďže, keď sme navrhovali, aby aktivačné práce mohli robiť ľudia aj v štátnych podnikoch, neozval sa nikto zo SMER-u, nikto to nekritizoval, ale pri prvom čítaní pri tomto zákone ste mali drobnú poznámku, že by sa mohlo jednať o neoprávnenú štátnu pomoc. Dodneska som presvedčený, že aj v Bruseli by sa vám podarilo vyrokovať a vysvetliť, že keď máme skoro 200-tisíc ľudí, ktorí poberajú dávky v hmotnej núdzi, a máme tu krajinu, ktorej majetok spravujú štátne podniky, že by sa nejednalo o neoprávnenú štátnu pomoc, ale o zveľaďovanie krajiny. Ale keďže tá poznámka zaznela a je tu obava z neoprávnenej štátnej pomoci, preto som aj s kolegom Hudackým pri tomto pozmeňujúcom návrhu sa snažil zadefinovať, že nie u koho to môžu odpracovať, to znamená, že v štátnom podniku, ale kde a pri akej činnosti. A pomohol som si zákonom o ochrane prírody, kde to zadefinujeme za chvíľu.

    Takže dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh, spravodajcovi poviem, že bude sa môcť hlasovať spoločne o všetkých bodoch, lebo všetky body majú legislatívno-technický charakter až na jeden, ktorý vlastne, to meritum v bode 3, kde je to meritum nášho pozmeňujúceho návrhu. Takže najskôr ho prečítam a potom ho ešte dovysvetlím.

    Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Zajaca a Jána Hudackého k vládnemu návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (parlamentná tlač 648).

    1. V čl. I § 10 písm. b) sa slovo "alebo" nahrádza čiarkou.

    2. V čl. I § 10 ods. 3 písm. c) sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripája slovo "alebo".

    3. V čl. I § 10 sa odsek 3 dopĺňa písmenom d), ktoré znie:

    "d) prác pri odstraňovaní následkov zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny alebo znížiť jej ekologickú stabilitu, poznámka 30."

    Poznámka pod čiarou k odkazu 30 znie.

    "30) Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

    4. V čl. I § 10 ods. 4 písm. b) sa za text "podľa odseku 3 písm. c)" vkladá nový text "alebo písm. d)".

    5. V čl. I § 10 ods. 4 písm. c) sa za text "podľa odseku 3 písm. c)" vkladá nový text "alebo písm. d)".

    6. V čl. I § 10 ods. 4 písm. d) sa za text "podľa odseku 3 písm. c)" vkladá nový text "alebo písm. d)".

    7. V čl. I § 10 ods. 5 sa za text "podľa odseku 3 písm. c)" vkladá nový text "alebo písm. d)".

    8. V čl. I § 10 ods. 7 písm. e) sa za text "podľa odseku 3 písm. c)" vkladá nový text "alebo písm. d)".

    9. V čl. I § 10 ods. 7 písm. f) sa za text "podľa odseku 3 písm. c)" vkladá nový text "alebo písm. d)".

    10. V čl. I § 10 ods. 9 sa za text "podľa odseku 3 písm. c)" vkladá nový text "alebo písm. d)".

    11. V čl. I § 26 ods. 2 písm. g) sa za text "podľa § 10 odseku 3 písm. c)" vkladá nový text "alebo písm. d)".

    12. V čl. I § 31 ods. 1 sa za text "podľa § 10 ods. 3 písm. c)" vkladá nový text, "alebo písm. d)".

    13. V čl. I § 31 ods. 5 sa za text "podľa § 10 ods. 3 písm. c)" vkladá nový text "alebo písm. d)" vrátane bodu 12 stanoviska odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Odôvodnenie. Všetky body okrem písmena 3 majú legislatívno-technické doplnenie.

    Bod 3: Pozmeňujúci návrh rozširuje možnosti aktivít plnoletého práceschopného člena domácnosti okrem účasti na menších obecných službách, dobrovoľníckej činnosti alebo na prácach na predchádzaní mimoriadnej situácie, alebo odstránení jej následkov počas vyhlásenia mimoriadnej situácie a aj na práce organizované v rámci ochrany prírody a krajiny a to pri odstraňovaní následkov zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, alebo znížiť jej ekologickú stabilitu v zmysle zákona č. 543.

    Odovzdám pozmeňujúci návrh, nech sa páči.

    Keď som tento pozmeňujúci návrh predniesol na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj, tak pán štátny tajomník povedal, že sa mu tento návrh celkom pozdáva. Aj pán minister po prvom čítaní povedal, že sa zamýšľajú nad tým, aby takéto práce mohli byť vykonávané aj, aj inde ako v našich obciach a mestách. Tento pozmeňujúci návrh vlastne definuje, kde sa môže takáto práca vykonávať, a viem si predstaviť, že by sa to mohlo vykonávať aj vo VÚC-kárskych zariadeniach, aj pri tých cestách druhej triedy, ktoré spravuje VÚC-ka, by sa to tam mohlo vykosiť, a viem si predstaviť, že tí dobrí hospodári, starostovia v spolupráci s koordinátorom by mohli v tom svojom chotári vidieť prácu aj všade tam, kde som spomínal. Napríklad pri tom odvodňovacom kanáli, kde by mohol poslať týchto pracovníkov vyčistiť to.

    Následne mi ale z odboru legislatívy bolo povedané, že chcem zaviesť nútenú prácu. Dámy a páni, ja sa chcem spýtať, aký je rozdiel, keď príde koordinátor a spolu so starostom povedia, že títo pracovníci majú vykosiť obecný cintorín; tam mi bolo povedané, že je to v poriadku. Aký je rozdiel, keď ten starosta pošle týchto pracovníkov vykosiť odvodňovací kanál, ktorý je zarastený a ktorý spôsobuje to, že po troch dňoch dažďa sú vyplavené polia, niekedy aj celé obce; mohli by o tom hovoriť moji kolegovia, ktorí sú napr. od Trebišova; aký je v tom rozdiel nájsť zmysluplnú prácu pre týchto ľudí? Naozaj vám pomáham rozšíriť túto možnosť, lebo nebudete mať dostatok práce pre týchto ľudí, zmysluplnej práce len na majetku miest a obcí.

    Ďalej mi bolo povedané, že túto prácu môžu vykonávať ako dobrovoľníci. Ale ak chce niekto vykonávať prácu ako dobrovoľník, musí byť dobrovoľnícka organizácia. Veď teraz každý jeden starosta nebude predsa zakladať alebo naháňať nejakú dobrovoľnícku organizáciu. Skúsme toto dať do zákona, pomôžeme tým úradníkom, koordinátorom, starostom aj tým pracovníkom, nebudú mať problém. Ak budú mať také množstvo ľudí, to je len možnosť, ak nájde starosta pri určitom množstve ľudí dostatok práce v obci, je to fajn, v poriadku. Ale keď bude mať také veľké množstvo ľudí, že nenájde dostatok práce, tak v spolupráci so správcami týchto majetkov, v spolupráci s koordinátorom, po určitom dohovore, aby mali šancu odrobiť to aj, aj všade tam, kde som spomínal. A pomôžeme našej krajine, pomôžeme Slovensku, že bude Slovensko krajším miestom pre život občanov Slovenska.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami piati páni poslanci, pán poslanec Kaník, Blanár, Brocka, Hlina, Bublavý. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Kaník.

  • Ja by som chcel podporiť tú časť, tú myšlienku, že naozaj máme tu veľké množstvo pracujúcich, ktorí pracujú za nízku mzdu a sú chudobnými pracujúcimi, a práve preto som ja dal ten pozmeňujúci návrh, ktorý som dal, o zvýšení nezapočítateľnej čiastky pre účely výpočtu sociálnej dávky, pretože to by pozitívne zasiahlo práve túto skupinu ľudí. Ľudí, ktorí pracujú dnes za nízke príjmy, zvýšil by sa ich čistý príjem, pretože tak to treba vidieť, že naozaj sa zamerať všeobecne a všeobecne ľuďom pomáhať, nie sa zamerať na nejaké výseky z celkového problému.

    Druhá poznámka, že naozaj je veľmi potrebné a užitočné by bolo rozšíriť okruh organizácií alebo možností, kde by sa táto práca mohla vykonávať, to je naozaj veľmi pozitívne. Určite to nie je protiústavné, alebo, resp. dá sa to tak napísať, aby to protiústavné nebolo. Ja len pripomínam, že v čase, keď sme zaviedli aktivačné práce, za môjho pôsobenia mohli organizovať aktivačné práce aj cirkvi, aj tretí sektor, to znamená neziskové organizácie. Nikto s tým nemal problém, žiadna protiústavnosť v tom nebola a všetko fungovalo. Úplne neopodstatnene a nezmyselne sa tieto možnosti zrušili. A takisto je veľká chyba, že dnes, keď práca je, ale nie je dostatok v danej obci ľudí, ktorí by ju mohli vykonať, nesmie dnes starosta využiť na túto prácu ľudí z inej obce, z iného katastra. To je naozaj nezmyselné obmedzenie, ktoré nedávno sa zaviedlo, aj to by bolo treba zrušiť, lebo všetky tieto rušenia alebo tieto obmedzenia sú škodlivé a zbytočné.

  • Vážený pán poslanec, vaše vystúpenie malo taký vyvážený charakter, môžem to tak konštatovať a poviem aj prečo, ale predsa len na úvod mi dovoľte, aby som povedal, že ste mali taký, takú časť toho vystúpenia, ktorá sa javila, ako keby ste prišli prvýkrát do tohto parlamentu, ako keby ste v živote nikdy nepodporovali nejakú vládnu koalíciu, ktorá tu sedela, ktorá mala možnosť bez akýchkoľvek problémov všetky tieto veci, o ktorých hovoríte, presadiť.

    A teraz poďme k tej vyváženej časti, pretože naozaj tento návrh je takou možnosťou, ako s týmto problémom, ktorý tu máme, sa vysporiadať a naozaj urobiť v tom poriadok tak, aby sme motivovali aj tých, ktorí dostávajú naozaj veľmi nízke mzdy, a možno tých, ktorí ich dostávajú vďaka iným benefitom a sú na úrovni ako tých, čo pracujú, aby sme nejakým spôsobom zapojili do zodpovednosti. A o to vlastne ide, myslím si, že ide tu o zodpovednosť, ktorú budú musieť prejaviť aj tí, čo poberajú tieto dávky v sociálnej núdzi. No a už teraz je diskusia, ako to bude. Ja si rád pozriem ten váš pozmeňujúci návrh, pretože to rozšírenie tých možností je naozaj veľmi zaujímavé, ale je potrebné ho ošetriť, a preto rád sa pozriem na ten pozmeňujúci návrh.

    A chcem aj povedať k starostom, ja som, naopak, mal stretnutia so starostami, ktorí to vítajú a povedali, že majú tam ešte nejaké problémy, ktoré chcú vyladiť, a myslím si, že tie sa budú aj vylaďovať, ale naozaj to vítajú. A myslím si, že na tomto sa zhodneme a v tomto je tento návrh, ktorý predkladá pán minister, naozaj dobrý a som presvedčený, že je pripravený aj diskutovať o dobrých návrhoch, ktoré vzídu z diskusie, pretože je to naša spoločná vec.

  • Pán kolega Zajac, ten váš návrh je dobrý, alebo dôležitý, ako pomôcť starostom z viacerých dôvodov, pretože v tom vládnom návrhu zákona sú veci, ktoré sú také malé rozbušky, ktoré budú veľmi komplikovať život v obci starostom. A spomeniem niektoré, napr. v § 9 v ods. 2 sa hovorí, že "nárok na pomoc v hmotnej núdzi nevzniká, ak sa všetci členovia domácnosti zdržujú v cudzine dlhšie ako 30 po sebe nasledujúcich dní". Veď viete, o čom to je, to znamená, kto to ohlási, že tá rodina je teraz v Anglicku a že nemá nárok na dávku v hmotnej núdzi, to bude veľmi populárny človek u mňa, ale u tých; no veď ja hovorím pánu Zajacovi; len u tých, ktorých sa to týka, tých sociálne odkázaných, to bude udavač, to nebude veľmi populárne opatrenie.

    Ďalej to, že sa dávka v hmotnej núdzi znižuje, keď ten dospelý člen domácnosti sa nezúčastní tých obecných služieb alebo dobrovoľníckej činnosti. Pre jednotlivca 61,6 eura dávka v hmotnej núdzi zrazu nebude, lebo o toľko príde. Samozrejme, že v zákone je možnosť pre starostov, že ak sa týmto ľuďom takáto činnosť alebo služba, práca neponúkne, tak táto dávka sa im nezníži. To znamená, budú starostovia, ktorí sa na to možno vykašlú a nebudú chcieť mať konflikty, budú sa chcieť vyhnúť konfliktom, že ani nebudú hľadať také možnosti, aby to ponúkli. A tu vidím priestor v aktivačných prácach, že tí, ktorí budú si naozaj chcieť zlepšiť svoju situáciu, tak tam...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Ja som veľmi rád, že pán kolega Zajac a pred vami aj váš kolega pán Brocka, čiže poslanci z KDH, v podstate súhlasia s navrhovaným vládnym zákonom, to som, to som veľmi rád, o pomoci v hmotnej núdzi, ba dokonca ho navrhujete ešte doplniť. Tak tu je vidieť, že uznávate, že náš vládny návrh naozaj vystihuje podstatu. I keď pán kolega Zajac nezabudol pripomenúť, že veľa ľudí chodí za 300 - 400 eur do práce, sviatky, piatky. To je naozaj pravda, ale ak niektorá vláda chce zvyšovať a zvyšuje minimálnu mzdu, tak je to naozaj táto vláda Roberta Fica. Takže tu si myslím, že bolo viac príležitostí, i keď ste boli vo vláde vy. Je tu obava s povinnosťou, s účinnosťou tohto zákona, keď nadobudne, ako sa vysporiadajú s ním samosprávy. Ja si myslím, že zodpovedná samospráva, kde je vedenie naozaj zodpovedné, aj starosta a bude využívať koordinátora, ktorý je potrebný, aby bol naozaj využívaný, sa táto spolupráca určite vyplatí. A, samozrejme, každá obec je iného zloženia a keď je tam veľa ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi, tak sa budú ťažko koordinovať, ale pevne verím, že sa to zvládne a budú môcť očistiť, či už zeleň, alebo obecné majetky, ktoré sú v niektorých obciach v žalostnom stave, naozaj im to môže pomôcť.

  • S reakciou pán poslanec Zajac, nech sa páči.

  • Ďakujem predrečníkom. Naozaj budem reagovať postupne. Pán kolega Bublavý, zvyšovanie minimálnej mzdy; naozaj vláda má za povinnosť svojimi opatreniami daňovoodvodovými vytvárať čo najlepšie podnikateľské prostredie, lebo v tejto republike najväčšie množstvo ľudí zamestnávajú podnikatelia a to dobré podnikateľské prostredie a tá konkurencia potom môžu vytvárať to, že tí ľudia nebudú sa musieť rozprávať o minimálnej mzde, ale normálne trhovo budú zarábať títo ľudia viac; zvyšovať minimálnu mzdu je len administratívne opatrenie, ktorým neznížite nezamestnanosť.

    Pán kolega Brocka, dobre ste poukázali na to, že len tí, ktorí nebudú teda 30 dní dlhšie, teda tí, ktorí budú 30 dní v zahraničí, tak potom nemajú právo na určité sociálne dávky; a kto by ich mal hlásiť, kto o nich vie? No väčšinou tí starostovia o nich vedia, ale hlásiť ich určite úradom nebudú, pretože okamžite prídu o svojho voliča. To je samozrejmé.

    Pán kolega Blanár mi vytýkal, že či som tu prvýkrát, no som prvýkrát v parlamente, ale aj keď som nebol poslancom Národnej rady, tak som bol členom strany, ktorá bola vo vláde, a podporoval som vládne programy aj tie opatrenia, ktoré boli prijaté. Musím vám povedať, že aj z mojej praxe a spolupráce so starostami som napríklad sa stretol s veľmi dobrou odozvou pri verejnoprospešných prácach. Naozaj, tí ľudia za určitú čiastku urobili veľmi veľa v jednotlivých obciach. Ja poznám starostov, ktorí dokázali s týmito pracovníkmi urobiť, by som povedal, také malé zázraky.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Mihál, ktorý je písomne prihlásený do rozpravy, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dobrý deň prajem, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní. Návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi je podľa môjho názoru protiústavný, a preto prvé, čo navrhujem, je, aby sa v zmysle rokovacieho poriadku nepokračovalo ďalej v rokovaní o tomto návrhu. Poprosím, aby sa o tom dalo potom hlasovať.

    A prečo je protiústavný? Preto, lebo Ústava Slovenskej republiky, ktorú by sme mali všetci dodržiavať a okrem iného aj vláda Slovenskej republiky by ju mala dodržiavať, podľa čl. 39 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, "každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok". V predloženom návrhu zákona vidím minimálne dva problémy a dve problematické miesta, ktoré sú v rozpore s čl. 39 ods. 2 ústavy. V § 2 ods. 2 vládneho návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi je definícia, čo sú to tie základne životné podmienky, na ktoré má právo každý, kto je v hmotnej núdzi, že, citujem zo zákona z § 2 ods. 2: "Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie."

    Ďalej, aby som bol stručnejší, v zákone nájdeme princíp, podľa ktorého ten, kto má ponúknutú účasť na tých obecných prácach v rozsahu 32 hodín mesačne a odmietne účasť na týchto prácach, tak ten nedostane, samozrejme, ten aktivačný príspevok, ale nedostane ani samotnú základnú dávku, čiže v podstate nedostane nič. Nedostane nič, nikde v zákone nevidím riešenie o tom, o tom poskytnutí toho jedného teplého jedla denne, nevyhnutného ošatenia a prístrešia, jednoducho nedostane nič. Čiže je tu rozpor s článkom 39 ods. 2 ústavy, ktorý hovorí, že "každý, kto je v hmotnej núdzi"; nech je to akýkoľvek darebák - s prepáčením za výraz -; "má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na" - a teraz to premostím - má právo na "jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie".

    Čiže pýtam sa vás, pán minister, bol by som rád, keby ste mi odpovedali v záverečnej reči, prípadne aj skôr, ako si teda máme predstaviť naplnenie čl. 39 ods. 2 ústavy a ako ten, kto odmietne účasť na týchto obecných prácach, bude mať poskytnuté jedno teplé jedlo denne, ošetrenie a prístrešie. Ja to v tom zákone nikde neviem nájsť, možno mi poviete, ako to mám vnímať. To je všeobecný jeden rozmer, kde vnímam porušenie, porušenie ústavy. A druhý rozmer, druhé porušenie ústavy vidím, pokiaľ ide o diskrimináciu samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré ako skupina občanov spolu so svojimi rodinami sú a priori len preto, že sú v kategórii samostatne zárobkovo činných osôb, automaticky vylúčení z pomoci v hmotnej núdzi, nech sa deje, čo sa deje.

    Tu sa trošku pristavím dlhšie a chcem pripomenúť, vážené kolegyne, vážení kolegovia, čo všetko vláda Roberta Fica naložila živnostníkom na ich chrbty doteraz za ten rok a pol. Dovolím si teda pripomenúť, že boli zvýšené minimálne odvody zo 160 eur mesačne na 185 eur, na budúci rok to bude približne 190 eur mesačne, čiže za dva roky nárast o 30 eur. Tí, čo neplatia minimálne, ale tie trošku vyššie odvody ako minimálne, tak tým sa vlani medziročne zvýšili odvody o 30 %, na budúci rok sa im zvyšujú o ďalších 18 % a ďalší rok, ešte aby to nestačilo, ešte o ďalších 8 %; matematicky za tie tri roky toho postupného zvyšovania o 66 % sa im zvyšujú odvody. To je celkom slušná pálka. Obmedzili sa paušálne výdavky na daňové účely na 5 040 euro ročne, čiže tí úspešnejší živnostníci majú vyššie dane a tým pádom aj vyššie odvody, tým, čo sú úspešnejší, sa zvýšili dane na 25 %, dane z príjmu, zmenil sa Zákonník práce v neprospech živnostníkov zamestnávateľov, ale nepriamo tým pádom aj v neprospech ich zamestnancov, pretože živnostníci tým pádom prestali zamestnávať nových ľudí, respektíve ich zamestnávajú menej, ako by mohli. A ďalej pripomeniem, že pani ministerka Zvolenská - a rád jej to poviem aj do očí na mimoriadnej schôdzi - chcela zaviesť pre živnostníkov povinnú pracovnú zdravotnú službu. Každý živnostník mal podľa jej nezmyselného návrhu chodiť na povinné lekárske prehliadky, či je teda schopný, keď povedzme robí nejaké poradenské služby a podobne, či je zdravotne spôsobilý na túto svoju vysoko fyzicky aj duševne náročnú činnosť. Ďalej pripomeniem návrh, ktorý tu vlastne bol aj včera, ale teda našťastie v pripomienkovom konaní to pán prezidentský kandidát zastavil, čiže návrh, aby živnostníci, živnostníčky nepoberali rodičovské príspevky, pokým živnosť beží.

    A teraz a teraz tu máme návrh podľa § 8 ods. 1 v predloženom zákone, podľa ktorého "fyzická osoba a členovia domácnosti", čiže manželka, deti, "nie sú v hmotnej núdzi, aj keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima, ak po b) niektorý z členov domácnosti je samostatne zárobkovo činná osoba" podľa zákona č. 5/2004, podľa zákona o službách zamestnanosti.

    Aby bolo jasné, o kom sa teda bavíme, kto je samostatne zárobkovo činná osoba podľa zákona o službách zamestnanosti: Je to "fyzická osoba, ktorá je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej spoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným, konateľom alebo členom dozornej rady spoločnosti s ručením obmedzeným, alebo členom predstavenstva, alebo dozornej rady akciovej spoločnosti, ak nie je zamestnanec, ktorá po b) prevádzkuje živnosť, po c) vykonáva činnosť podľa osobitných predpisov", to sú napríklad advokáti, notári, znalci, geodeti, veterinári, súkromní lekári, zverolekári a tak ďalej. Po "d) vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách alebo vykonáva činnosť agentúry dočasného zamestnávania, alebo činnosť agentúry podporovaného zamestnávania".

    Výnimka v zákone o hmotnej núdzi, nevzťahuje sa tento prísny úzus na osobu, ktorá bola pred začatím vykonávania tejto činnosti dlhodobo nezamestnaná, to znamená 12 mesiacov bola v evidencii, počas prvých 12 mesiacov založenia tej živnosti alebo iného tohto samostatného podnikania, alebo ak SZČO nemôže prerušiť alebo ukončiť samostatnú činnosť podľa osobitných predpisov. Čiže živnostník, alebo ako to tu stokrát už opakujem, živnostník alebo drobný farmár, ak vykonáva tú svoju činnosť, ak napríklad ten farmár farmárči na nejakých pozemkoch niekde v okolí tej svojej obce, kde žije, a podobne a je registrovaný, tak ako treba, na obecnom úrade, aby to nerobil načierno, živí sa tým, že nejaké tie prebytky predáva - povedzme či už predajom z dvora, alebo akokoľvek inak - a má z toho nejaký príjem, ale ten príjem teda naozaj nie je bohviečo, ale vážim si toho človeka, že napriek tomu, že z toho veľký príjem nemá, tú činnosť vykonáva, tie polia obrába a snaží sa byť aktívny, aj keď to možno nestojí za to pre niekoho. Tak podľa pána ministra Richtera, tak ako som si to už niekoľkokrát vypočul jeho odporúčanie týmto živnostníkom, ktorým sa nedarí, ktorí majú stratu alebo nízky zisk, tým drobným farmárom, ktorým to nejde, ktorý majú nízky príjem z toho farmárčenia, odporúčanie pána ministra Richtera je vysporiadať to tak, aby ukončili túto živnosť, ukončili to farmárčenie alebo prerušili živnosť a skrátka plne spadli do sociálnej siete, nechali štát, nech sa o nich postará.

    Aby bolo jasné, o čom hovorím, poviem vám jeden príklad, ale konkrétny príklad, vychádzajúc z čísiel, zo súm, dávok, tak ako sú v návrhu. Aká je výška dávok pre občana, pre rodinu, dvaja dospelí, muž, žena, a majú tri nezaopatrené deti? Dostanú podľa zákona 160,40 eura ako základnú dávku, ďalej za predpokladu, že manželka je povedzme na aktivačných prácach, tak 63,07 centov aktivačný príspevok na manželku, ďalej majú tri nezaopatrené deti, na ktoré dostávajú po 17,20 príspevok, to je spolu 51,60, a ešte dostanú, sú piati, tak dostanú príspevok na bývanie 89,20; čiže takáto rodina, kde nikto nepracuje, nikto nemá príjem a povedzme jeden, jedna z tých osôb je na aktivačných prácach, dostanú spolu od štátu na dávkach 364 eur 27 centov. Toto im podľa zákona bude musieť štát vyplatiť. Tak to je navrhnuté, dobre. Teraz predstavte si, že ten živiteľ rodiny, ten otec má živnosť, alebo je teda drobný roľník, drobný farmár niekde na východe, na Gemeri a tak ďalej a má v prepočte cez daňové priznanie čistý príjem 200 eur mesačne. Ak tomu tak je, ak vykonáva tú živnosť, alebo farmárči a má v prepočte na mesiac 200 eur čistého mesačne, tak podľa zákona sa mu tá dávka zníži o ten jeho čistý príjem. Čiže v takom prípade nedostane 364 eur dávku, ale mínus 200, dostane 164, čiže štát mu pomôže dávkou, ale len 164, pretože má aj nejaký vlastný príjem. A to je absolútne v poriadku. To je dobré. Ale chcem tým zdôrazniť, že keď ten drobný roľník alebo živnostník tú živnosť položí, preruší, na to farmárčenie sa vykašle a nebude sa musieť trápiť a nebude musieť vstávať do roboty a starať sa, že ako čo bude, kde bude, ako obriadi, tak dostane tých svojich 364 eur kompletne a hotovo. Čiže zaťaží vašu pokladnicu, váš rozpočet, pán minister, o ďalších 200 eur mesačne. Toto dosiahnete a to už nehovoriac o tom, že zároveň sa, samozrejme, prihlási do evidencie. Ale do akej evidencie? No do evidencie nezamestnaných na úrade práce, naskočí vám plus jedna v tom počte 390- alebo koľko je teraz tisíc nezamestnaných, tak plus jednička vám tam nabehne, plus desaťtisíc, plus dvadsaťtisíc ľudí vám tam skratka pribudne.

    Takže môžte robiť akékoľvek projekty a akékoľvek fígle sociálneho inžinierstva cez rôzne príspevky z eurofondov, ale takýmto hlúpym spôsobom vám nabehne ďalších desať-, dvadsaťtisíc nezamestnaných na úrady práce. To sú tí, čo teda prerušia podľa vašej rady živnosť alebo zanechajú to farmárčenie a zároveň vám zaťažia sociálny systém ešte viac, ako zaťažovali doteraz. To bude efekt, ktorý sa týmto dosiahne. To je ten efekt.

    Ale vrátim sa k ústave. Je to jednoducho protiústavné, pretože a priori len preto, že má niekto živnosť, len preto, že je registrovaný farmár atď., je vylúčený z pomoci v hmotnej núdzi. Ale podľa zákona, ktorý má meno Ústava Slovenskej republiky, § 39 ods. 2 "každý" - aj živnostník, aj drobný farmár -, "kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok". Vy štyristotisíc SZČO a ďalším státisícom členom ich rodín popierate toto základné ústavné právo. Máte tu síce väčšinu, máte tu 83 hlasujúcich poslancov, ale nemáte právo ísť proti ústave a proti ľuďom, ktorí žijú na Slovensku.

    Mimochodom, k tejto veci sa vyjadrila aj Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky, odbor legislatívy a aproximácie práva vo svojom stanovisku, ktoré sme dostali ako členovia sociálneho výboru. A stanovisko Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, odbor legislatívy a aproximácie práva k vládnemu návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 648) okrem iného obsahuje túto pasáž, citujem zo stanoviska Kancelárie: "V § 8 sa taxatívne ustanovuje, kedy fyzická osoba a člen domácnosti nie sú v hmotnej núdzi, aj keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima. Jednou z podmienok podľa § 8 ods. 1 písm. b) je, že niektorý z členov domácnosti je samostatne zárobkovo činná osoba s dvoma výnimkami:

    1. keď samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá pred začatím tejto činnosti bola dlhodobo nezamestnaná a túto činnosť vykonáva prvých dvanásť mesiacov,

    2. ak nemôže prerušiť alebo ukončí samostatnú zárobkovú činnosť podľa osobitných predpisov."

    A teraz tá pointa v stanovisku Kancelárie, "vzhľadom na ustanovenie čl. 39 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého "každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok", sa javí uvedené ustanovenie nie plne súladné s citovaným ústavným článkom". Toľko zo stanoviska odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky. To hovoria experti z Kancelárie Národnej rady. Tento problém, samozrejme, ja nenechávam len verbálne tu zaznieť, ale mám k tomu pripravený aj pozmeňovací návrh, ktorý o chvíľku prednesiem.

    Ale idem ešte k ďalšiemu problému. Okrem tých, samozrejme, ktoré povedali moji predrečníci a porečníci ešte povedia, ale to nechám, nechám na nich. Každý si, samozrejme, povieme svoje. Ja chcem ešte pripomenúť jednu vec, a to je riešenie, v úvodzovkách, ktoré je pripravené v zákone pre osamelé matky s dieťaťom starším ako 31 týždňov, čiže osamelá matka s dieťaťom, ktoré má osem mesiacov a viac. Podľa § 2, kde sa definuje hmotná núdza v zákone: "Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem." Čiže ešte raz. Občan je vlastne v hmotnej núdzi vtedy, keď si nevie alebo nemôže prácou zvýšiť alebo zabezpečiť príjem. Keď nevie alebo nemôže pracovať. Podľa § 7 ods. 2 písm. d) "možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou sa neskúma, ak ide o fyzickú osobu, ktorá je osamelý rodič, ktorý sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa do 31 týždňov veku dieťaťa". Inými slovami osamelá matka, ktorá má dieťa vo veku tridsaťdva týždňov - inými slovami osemmesačné dieťa -, nemá nárok na pomoc v hmotnej núdzi, je vylúčená z pomoci v hmotnej núdzi, ak si môže zabezpečiť príjem vlastnou prácou. A to je napríklad vtedy, keď ide o osamelú matku, ktorá je zamestnaná, má zamestnanie, ale tým, že sa jej narodilo dieťa, v tom zamestnaní šla na materskú, následne rodičovskú dovolenku, na čo má, samozrejme, podľa príslušných zákonov, napr. Zákonníka práce, právo. Ale je to osoba v postavení, ktorá keď sa dobrovoľne vráti z rodičovskej dovolenky do zamestnania, čo môže kedykoľvek urobiť, pretože na tej rodičovskej dovolenke nemusí byť, môže sa jednoducho vrátiť do zamestnania, pracovať a tým pádom má príjem z práce a nemá čo hľadať v systéme hmotnej núdze. Taká je logika tohto zákona. Inými slovami, podľa tohto zákona úplne pokojne môže úradník na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny povedať osamelej matke, ktorá je na rodičovskej dovolenke, že jej nebude vyplácať a priznávať žiadne sociálne dávky, aj keď je doma s ročným dieťaťom, pretože predsa sa môže z tej rodičovskej dovolenky vrátiť späť do zamestnania a hotovo. A čo bude s tým ročným dieťaťom, to je jej problém. Ale má predsa zamestnanie, môže pracovať. Nikto ju, nikto ju nebude považovať za nezamestnanú, pretože ona zamestnaná jednoducho je. Čiže toto sa mi takisto nepozdáva a nepozdáva sa to nielen mne, ale toto ustanovenie okrem iného kritizovali v MPK, v medzirezortnom pripomienkovom konaní SAPN, čiže Slovenská sieť proti chudobe, alebo pán splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre rozvoj občianskej spoločnosti. Čiže nie je to len môj názor, ale aj názor týchto subjektov.

    Prejdem teda k pozmeňovacím návrhom. Ten pozmeňovací návrh je síce jeden, ale má dva body. A poprosím pána spravodajcu, aby sa o nich hlasovalo osobitne, pretože majú odlišný vecný charakter. Takže budem čítať pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 648.

    1. V § 7 ods. 2 písm. d) znie:

    "d) je osamelý rodič, ktorý sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa do troch rokov veku dieťaťa" a

    2. V § 8 ods. 1 znie:

    "(1) Fyzická osoba a členovia domácnosti nie sú v hmotnej núdzi, aj keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom, ak si majetkom alebo uplatnením nárokov môžu zabezpečiť základné životné podmienky a riešiť si hmotnú núdzu."

    Čiže ešte raz sa vrátim stručne k odôvodneniu týchto bodov. Ten prvý bod teda hovorí o tom, že tá možnosť vrátiť sa do zamestnania, resp. získať zamestnanie v prípade osamelého rodiča, osamelej matky sa bude posudzovať, až keď to dieťa dosiahne tri roky veku. Čiže nie tridsaťjedna týždňov, ale tri roky veku. A druhý bod hovorí o tom, že aj samostatne zárobkovo činné osoby, či už sú to živnostníci, či sú to tí drobní roľníci atď., budú mať v prípade, že majú nízky alebo žiadny príjem z tej činnosti, právo na pomoc v hmotnej núdzi. Čiže nebudú z pomoci v hmotnej núdzi vylúčení len preto, že majú nejaký živnostenský list alebo sú farmári zapísaní na obecnom úrade a tak ďalej.

    Verím, že som aspoň trochu vás zaujal tým, čo je v zákone zlé. Ale zdôrazňujem ešte raz. Zákon je protiústavný, a preto - ako som už hovoril v úvode - navrhujem, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto zákone.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria páni poslanci. Pani poslankyňa Mezenská, Brocka, Kaník a Blanár. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • No, toto zistenie, pán poslanec Mihál, ktoré ste predniesli; a ja vám ďakujem za tento faktický popis dopadov prerokovávaného zákona; toto zistenie, na ktoré upozorňujete, a ten výkričník, že v dôsledku schválenia tohto zákona sú ohrozené základné ľudské a ústavné práva, je pre mňa hrozivým znamením, a preto si dovolím vo svojej faktickej poznámke zareagovať alebo skôr požiadať pána ministra Richtera: ja neviem, či vám je známe, pán minister, že ani dva dni neuplynuli od toho, kedy sa v parlamente schvaľoval zákon o obnoviteľných zdrojoch a tam sa poskytla veľkorysá... Ukľudnite sa, ukľudnite sa, poslanci SMER-u. Pani predsedajúca, prosím vás, upozornite, berú mi poslanci čas...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Poprosím vás, pani poslankyňa, reagujte, reagujte na pána poslanca Mihála.

  • ... nemôžem sa sústrediť na príspevok. Ja by som chcela v kľude tlmočiť moju požiadavku pánovi Richterovi. Ja neviem, o čom sa bavíte na rokovaniach vlády, ale predpokladám, že viete o tom, o tom memorande, ktoré bolo vpasované do zákona o obnoviteľných zdrojoch, tam boli...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pani poslankyňa, máte reagovať na pána poslanca Mihála. Poprosím vás.

  • Prosím vás pekne, nechajte ma, toto je k veci,...

  • ... lebo ja hovorím o tých súvislostiach. My tu hovoríme o tom, že 130-tisíc ľudí na Slovensku, v našej krajine, bojuje s holým prežitím, je v hmotnej núdzi, tak ako upozornil pán Mihál, nemá zagarantované ani jedno teplé jedlo a prístrešie a my tu takto veľkoryso ideme poskytovať pomoc subjektom, ktoré sa topia v miliónoch. Tak na jednej strane tam, kde treba, škrtáme a rátame každé jedno euro, a na druhej strane táto sociálna vláda milióny odovzdáva bohatým subjektom. Pán Richter, prosím vás pekne, zakročte. Zakročte a pomôžte ľuďom, ktorí sú v hmotnej núdzi, aby mali zagarantované jedno teplé jedlo a prístrešie, lebo to je humánne...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Brocka, nech sa páči. Páni poslanci, poprosím vás.

  • Ďakujem pekne. Ja budem reagovať na pána poslanca Mihála, ale dúfam, že nebudú na mňa reagovať poslanci zo SMER-u tak, ako reagovali na pani poslankyňu Mezenskú. Dámy a páni, už som niekoľko razy povedal, že tento návrh zákona nekritizujem, lebo pôjdem ešte ďalej. Viem si predstaviť, že budem zaň hlasovať, že ho podporím tento vládny návrh zákona, ale mám jednu drobnú podmienku, pán minister. Práve minister, teda exminister Mihál predniesol návrh, pozmeňovací návrh, je to drobný pozmeňovací návrh, ktorý ak by sme tu v pléne schválili, tak odstránime pochybnosť protiústavnosti tohto zákona. Ja som aj s mojimi kolegami Přidalom, Zajacom, Mikloškom podpísal ten pozmeňovací návrh, ktorý predniesol pán poslanec Mihál, čiže ak by tento pozmeňovací návrh prešiel v pléne, tak ja budem hlasovať za tento vládny návrh zákona. A viem si predstaviť, že by tak hlasovali aj moji kolegovia z klubu KDH.

  • Ja by som chcel zareagovať predovšetkým na tú oblasť, ktorú veľmi správne označil pán Mihál, a to je naozaj absolútne chybný a nelogický, nelogické vyčlenenie živnostníkov z možnosti poberať dávku v hmotnej núdzi. Keď chceme, aby ľudia pracovali, tak im naozaj musíme vytvárať na to široké pole pôsobnosti. Nie ho zužovať. To je naozaj úplne chybný a ten úradnícky prístup v tom najhoršom slova zmysle, pretože keď si niekto aj privyrobí, už je to furt lepšie, že niečo robí, ako keď nerobí nič a čaká len na sociálnu dávku. Takže tieto kroky sú kontraproduktívne a idú aj v rozpore s duchom toho, čo tu predkladáte, o čo sa tu snažíte, čo som pochválil, že konečne aspoň nejaká snaha aj so všetkými nedostatkami, že to je naozaj nešťastné. A napriek tomu všetkému, ja tým, že oceňujem túto snahu, ktorú máte, tak môžem povedať, že mám tendenciu hlasovať za tento návrh zákona. Neviem síce, ako sa cítite, že ste sociálny darwinista, pán minister, aj pán Pollák a všetci ostatní, ako vám to, ako to budete vedieť vysvetľovať, ale aspoň niečo sa tu začne riešiť, aj keď nedokonalo a s chybami.

  • Pán poslanec Mihál, ja som naozaj vďačný, že takýto návrh zákona je tu v Národnej rade, a som aj rád, že je to v nejakom súzvuku aj so splnomocnencom vlády, ktorý má túto problematiku rovnako na starosti. A jeho vystúpenie bolo podľa mňa veľmi jasné.

    Ak má to byť teraz takým spôsobom, že na jednej strane chválite tento zákon, ale dávate podmienky, že v prípade, že nebude niečo z môjho návrhu prijaté, potom to nepodporím, tak už si vytvárate len alibisticky možno priestor na to, aby ste zaň nehlasovali. Rovnako aj tvrdenia, že je niečo protiústavné, sú pomerne silné z vašej strany, pretože samotní ústavní právnici veľakrát majú veľmi ťažké pozície, aby posúdili, že či sa jedná, alebo nejedná o protiústavnosť, a som presvedčený, že právnici aj z ministerstva robili maximum preto, aby sme sa posunuli dopredu. Ja absolútne podporujem tento krok, ktorý sa dnes prerokuváva. Je potrebné, aby sme niečo v tom urobili a všetko to, čo je podľa môjho názoru dobré, tak som presvedčený, že aj pán minister sa k tomu vyjadrí a povie, že či áno, alebo nie.

  • Chcete reagovať? Áno, nech sa páči. Páni poslanci, poprosím vás ešte o pokoj. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Áno, áno, ďakujem, pani predsedajúca, budem reagovať na pána poslanca Blanára, ktorý teda niečo hovorí, že ja si tu vytváram nejaké alibi a budem hlasovať, nebudem hlasovať, podľa toho, či bude schválený môj pozmeňovací návrh. Toto som ja, pán kolega, vôbec nepovedal. To povedal predrečník váš, pán Brocka. Takže túto faktickú poznámku ste vlastne, ani o tom neviete, adresovali jemu, čo sa podľa rokovacieho poriadku ale robiť nemá, takže neviem, čo si mám o tom myslieť. Ak ste nebodaj predsa len trošku pozorne počúvali moje vystúpenie, tak ja som minimálne na dvoch miestach zdôraznil, že dávam návrh, aby sa o tomto zákone nepokračovalo z toho, v rokovaní, z dôvodu jeho protiústavnosti. A ak ste ma naozaj nepočúvali ani trošku, tak to zopakujem ešte raz, aj podľa Kancelárie Národnej rady je ten bod, ktorý vylučuje živnostníkov a ich rodiny z pomoci v hmotnej núdzi, s vysokou pravdepodobnosťou protiústavný.

    Ďalej vás chcem ešte teda ubezpečiť, že ak by bol zákon vašimi 83 hlasmi v tejto podobe schválený, to znamená, budú tam tieto protiústavné veci, tak budem s vysokou pravdepodobnosťou iniciovať podanie na Ústavný súd a verím, že aspoň v radoch koaličných, teda pardon, opozičných poslancov nájdem 30 ľudí, ktorí túto iniciatívu a podanie na Ústavný súd podporia, pretože ten zákon je z pohľadu živnostníkov naozaj protiústavný.

  • Je jedenásť hodín, vyhlasujem krátku dvojminútovú prestávku a budeme pokračovať hlasovaním.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Zaznievanie gongu.

  • Pekné predpoludnie, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o jedinom prerokovanom bode. Poprosím vás o zaujatie miesta. Dovoľte pozdraviť hostí z Únie žien a Jednoty dôchodcov z Humenného na balkóne.

  • Poprosím pani poslankyňu Vieru Šedivcovú, aby uviedla v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 571 o rodičovskom príspevku, je to tlač 650.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 650.

  • Vážený pán predsedajúci, v rozprave vystúpili páni poslanci Mihál, Kaník, Beblavý a Hlina a pani poslankyňa Nicholsonová. Pristúpime teraz k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o bodoch 1 až 5 zo spoločnej správy, so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 135 za, 3 sa zdržali.

    Body 1 až 5 sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhoch podaných poslancami v rozprave.

  • Ruch v sále.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o chvíľku pozornosti, máme len jedno hlasovanie.

  • Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Kaníka.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 54 za, 47 proti, 35 sa zdržalo a 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, dajte, prosím, teraz hlasovať o návrhu pani poslankyne Nicholsonovej.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 59 za, 60 proti, 20 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predsedajúci, dajte teraz, prosím, hlasovať o návrhu pána poslanca Beblavého.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 61 za, 59 proti, 21 sa zdržalo.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Konštatujem, že sme odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy a z rozpravy. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 88 za, 1 proti, 52 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Pán poslanec Hlina, do rozpravy? Asi nie. Nemám prihlášku do rozpravy. Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.

  • Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku, so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 81 za, 7 proti, 53 sa zdržalo.

    Schválili sme novelu zákona č. 571 o rodičovskom príspevku.

    Bol to jediný bod, kolegyne, kolegovia, ktorý sme odhlasovali.

    Pán poslanec Hlina, procedurálny návrh.

  • Ďakujem veľmi pekne. Už som sa bál, že mi ho nedáte. Pán predseda, prosím vás pekne, ja som včera zmierlivo a bol by som akceptoval, že hlasovaním nie je moja účasť vítaná na grémiu, vzhľadom k tomu, že som v rokovacom poriadku nenašiel, že je neverejné, tak sa ho dneska zúčastním. Ďakujem.

  • Pán poslanec, vaša kreativita ma napriek času, ktorý musím s vami tráviť, prekvapuje niekedy, ale chcem vás upozorniť, že nestrávite s nami grémium, pretože je to poradný orgán predsedu Národnej rady, ktorý je, viete, máte, ja vám dám jednu radu. Veľmi jednoducho sa dostanete do grémia. Založte si stranu, získate výsledok a na základe proporcionality získate miesto v grémiu, pán kolega.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja si vás dovolím aj touto formou pozvať na odborný seminár o problematike vody, ktorý organizujeme dnes od dvanástej hodiny v kinosále Národnej rady. Dostali ste pozvánky aj elektronicky, ale na pripomenutie, keby mal niekto záujem. Ďakujem pekne.

  • Pán predseda, ja mám v súvislosti s návrhom pána poslanca Hlinu návrh, aby sa dnes politické grémium zišlo na utajenom mieste.

  • Ja nebudem toľko sršať vtipom. Ja by som sa chcel len prihovoriť, lebo sme sa bavili včera, že by bolo grémium a sú nejaké otázky, že či by ste mohli oznámiť kedy.

  • Teraz.

    Takže vyhlasujem krátku prestávku do 11.15, zvolávam poslanecké grémium a poprosím, aby sme potom, napriek stretnutiu grémia pokračovali v rokovaní od 11.15. Ďakujem pekne.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, budeme ďalej pokračovať vystúpením pána poslanca Novotného. Nech sa páči, pán poslanec, ale poprosím ešte chvíľku. Poprosím pána spravodajcu a pána ministra, aby zaujali miesto, pán minister miesto pre navrhovateľov, pán spravodajca je tu. Chvíľočku.

  • Pauza pre neprítomnosť predkladateľa.

  • Pán minister Richter, poprosím vás, aby ste prišli do rokovacej miestnosti, aby sme mohli pokračovať v prerokovaní vládneho návrhu zákona.

  • Pauza pre neprítomnosť predkladateľa.

  • Tak chvíľočku, pán poslanec, ja som už začala. Pán minister je určite, je v priestoroch, takže.

  • Dobre. Takže pán minister je už tu.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som niekoľkými myšlienkami prispel aj ja do diskusie k vládnemu návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi a potom by som rád podal jeden pozmeňovací návrh, ktorý už máte rozdaný v laviciach.

    Už v prvom čítaní som povedal, že tento zákon, ktorý predložil minister práce, sociálnych vecí a rodiny, je v niečom dobrý, v niečom zlý. V čom je dobrý? Dobrý je v tom, že vláda si všimla problém a chce ho riešiť. Problém, o ktorom hovoríme už niekoľko rokov v Národnej rade, o ktorom hovoríme aj v tomto funkčnom období, už mnohokrát na rokovaniach pléna Národnej rady, veď predkladajú sa tu rôzne návrhy zákonov. Mnohé predkladá aj moja politická strana SDKÚ - DS; či už pán Kaník, alebo ja; ktorými chceme riešiť problém marginalizovaných skupín, problém rómskej komunity, problém dlhodobo nezamestnaných, problém, že mnohí ľudia sú nezamestnaní dlhodobo nie preto, že pre nich nie je práca, ale oni tú prácu prakticky ani nehľadajú, pretože je pre nich výhodnejšie poberať sociálne dávky. Hovoríme o zle nastavenom systéme, kde je výhodnejšie nepracovať, ako pracovať. Takže to, že si vláda všimla tento problém a že prichádza s nejakými riešeniami, je dobrá správa.

    Zlá správa je, že tieto riešenia sú nedostačujúce. Tieto riešenia sú možno začiatkom, na ktoré budú musieť nadväzovať ďalšie a ďalšie riešenia, aby ten systém naozaj začal reálne fungovať. Jednou vetou by som to povedal, že dobre, ale málo. O tom je tento vládny návrh zákona.

    Keď vystupujem v pléne a hovorím o problematike marginalizovaných skupín, o ľuďoch, ktorí žijú zo sociálnych dávok, často hovorím, že ak chceme nastaviť spravodlivý systém, musí sa opierať o tri základné piliere. Tým prvým pilierom je, že zákony majú platiť pre všetkých rovnako. Tým druhým pilierom je, že pracovať sa musí oplatiť viac, ako poberať sociálne dávky, a tým tretím pilierom je, že musí byť práca pre nízkokvalifikovaných ľudí. Musím povedať, že riešenia, ktoré sú v tomto návrhu zákona, sa dotýkajú toho 1. a 2. piliera, teda že zákony majú platiť pre všetkých rovnako a že pracovať sa musí oplatiť viac, ako poberať sociálne dávky.

    No tak, ako to už povedal vo faktickej poznámke pán poslanec Kaník, som náchylný - a stále viac uvažujem o tomto vládnom návrhu zákona -, som náchylný, že ho podporím aj ja v treťom čítaní, že budem zaňho hlasovať z jednoduchého dôvodu, aby som umožnil vláde začať tento ťažký proces. Začať tento ťažký proces, do ktorého, ak bude pán minister ochotný, veľmi radi budeme prinášať naše návrhy a doplnenia, aby ten systém fungoval lepšie, aby to bolo naozaj v praxi vykonateľné.

    Kde totižto vidíme problémy? Vládny návrh zákona zavádza povinnosť vykonávať aktivačnú prácu. Navrhuje, aby sa znížila dávka v hmotnej núdzi o 61,60 eur za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nemá príjem z práce a zároveň sa na základe výzvy nezúčastnil menších obecných služieb. Takže takto povedané, principiálne je to správne. Kto chce plnú výšku sociálnych dávok, mal by ukázať nejakú aktivitu. Nie raz a nie dvakrát v tomto funkčnom období sme o tom s poslancom Kaníkom v tomto pléne rozprávali. Áno, plnú výšku sociálnych dávok by mal človek, ktorý je na to odkázaný, ukázať, prejaviť nejakú aktivitu. V tejto línii ide vládny návrh zákona.

    Ten problém je ale v tom, ako to bude v praxi fungovať, pretože podmienka, ktorú stavia ministerstvo práce, je, že musí sa zúčastniť na základe výzvy menších obecných služieb. Si predstavte obec, kde je 20 dlhodobo nezamestnaných, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi. Tak tá obec možno vytvorí v rámci malých obecných služieb 20 pracovných príležitostí, kde sa budú môcť prihlásiť. A predstavte si obec, kde je 500 ľudí, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi, a celá obec má 800 obyvateľov alebo tisíc. Dokáže ten starosta vytvoriť v rámci malých obecných služieb 500 pracovných príležitostí? Nie, on ich vie vytvoriť naozaj dvadsať. Takže tých 500 ľudí sa prihlási na tých dvadsať, zákon je splnený, oni reagovali na výzvu, oni chcú pracovať, nikto im tú prácu nevie dať. A tým pádom môžu poberať plnú dávku v hmotnej núdzi. Čiže filozoficky rozumné. Kto chce plnú sociálnu dávku, musí prejaviť aktivitu a zúčastniť sa malých obecných služieb. Len prakticky ako to bude fungovať?

    Preto by som znovu dal do pozornosti aj pozmeňujúci návrh, ktorý dával pán poslanec Zajac, jeho nejakú ďalšiu modifikáciu, ktorý hovorí o tom, že skúsme do týchto prác, ktoré by mohli dlhodobo nezamestnaní na to, aby získali plnú výšku dávky v hmotnej núdzi, skúsme zapojiť ďalšie inštitúcie: štát, VÚC-ku, tretí sektor, dobrovoľnícke inštitúcie, urbariáty, skrátka čo najviac takýchto pracovných príležitostí vytvárajme, pretože o tom tento zákon nehovorí. Pán minister povie, že áno, zákon o hmotnej núdzi nemá hovoriť o vytváraní pracovných príležitostí, na to sú iné nástroje. Ja to ale hovorím v komplexe, lebo jeden nástroj v jednom zákone by mal korešpondovať s iným nástrojom v inom zákone.

    Čiže toto je moja výhrada voči tomuto riešeniu. Obávam sa, že v praxi bude viac formálne a že ľudia budú poberať dávky v hmotnej núdzi len na základe toho, že budú reagovať na výzvu, nie na základe toho, že naozaj niečo odpracujú.

    Ďalší inštitút, alebo ďalší nástroj, ktorý prináša tento vládny návrh zákona, je zavedenie osobitného príspevku pre dlhodobo nezamestnaných, ktorým zanikol nárok na dávku v hmotnej núdzi vo výške 63,07 eur po dobu šiestich mesiacov. Znovu dobre myslené opatrenie. Ja som to povedal aj v prvom čítaní. To znamená, ak si dlhodobo nezamestnaný nájde prácu, ten príjem je na úrovni minimálnej mzdy a viac, príde o dávku v hmotnej núdzi a začne počítať. A naozaj sa reálne, žiaľ, môže dostať do situácie, že zistí, že on vlastne chodí do práce pre 10 euro. Sa mu to neoplatí. Príde o tak veľa sociálnych výhod tým, že si našiel prácu za minimálnu mzdu, že sa mu to jednoducho neoplatí. Takže ministerstvo prichádza s nejakou kompenzáciou, aby sa to viac oplatilo. Rozumiem tomuto opatreniu, všetko však má svoje háčiky a svoje riziká.

    To prvé, čo chcem povedať, je skutočnosť, že bude to trošku diskriminačné voči ostatným nezamestnaným. Pán poslanec Kaník to rozobral, nejdem dlho o tom rečniť, o tom hovoril veľmi podrobne. Ten problém je v tom, že, no predstavte si, že pred účinnosťou tohto zákona si nejaký dlhodobo nezamestnaný našiel prácu. On nedostal tých 63 euro. Teraz je preňho výhodnejšie byť znovu dlhodobo nezamestnaný a tak sa vrátiť do tej práce. Alebo čo po šiestich mesiacoch? Ďalšia otázka. Po šiestich mesiacoch sa znovu dostane do situácie, že keď chodí do práce, tak vlastne má plus 10 euro, a keď nechodí do práce, tak má mínus 10 euro, čiže sa to neoplatí. Ďalší problém.

    Ďalší problém, lebo tento pozmeňovací návrh, pardon, tento vládny návrh je postavený na takej optimistickej vízii, ja sa tomu nevysmievam, ale optimistickej vízii, že minimálna mzda až jej trojnásobok, a vtedy dostane tých 63 euro. No viete, som z východu Slovenska, v regióne, kde teda je problém dať minimálnu mzdu a nie v regióne, kde dlhodobo nezamestnaný si nájde prácu za trojnásobok minimálnej mzdy, čiže omnoho viac ako o násobkoch minimálnej mzdy by som bol radšej, keby sme otvorili diskusiu, či už v tomto zákone, alebo pri ďalších návrhoch zákonov, opozičných či vládnych, o tom, že niekedy je aj minimálna mzda problém.

    Pán minister, ja rozumiem tomu, čo ste včera povedali, že chcete zvýšiť minimálnu mzdu, aby tie nožnice medzi tými, čo nechcú pracovať, a tými, čo chcú pracovať, sa zväčšili, teda sa oplatilo pracovať. Ja tomu rozumiem. Len niekedy sa naozaj dostaneme do situácie, že kvalifikáciou, zručnosťami a reálnou situáciou na trhu je dať minimálnu mzdu v Sobranciach alebo v Medzilaborciach problém dlhodobo nezamestnanému, ktorý nemá skončené základné vzdelanie. Tu by sme skôr mali uvažovať o tom, aby sme znovu v nejakej kombinácii zapojili súkromný sektor do toho. Teda on vie dať 250 euro? Vie dať 200 euro za tú prácu? Fajn, poďme sa rozprávať o tom, ako sa dostať na minimálnu mzdu, povedzme prostredníctvom medzitrhu práce. Nie prostredníctvom toho, že šesť mesiacov dáme každému dlhodobo nezamestnanému, keď sa zamestná, paušálne 63 euro, ale aby sme čo najviac dlhodobo nezamestnaných aspoň za minimálnu mzdu v kombinácii s tým, čo vie dať zamestnávateľ a čo vie dať štát, dostali na trh práce. Tento problém by bol omnoho pálčivejší v okresoch ako Rožňava, Trebišov, Gelnica ako toto opatrenie, s ktorým prichádzate. Návod do budúcnosti, uvažujme o medzitrhu práce, tak sme to nazvali onehdy v SDKÚ - DS, môže sa to volať kľudne aj ináč, ale tá filozofia je podstatná, že niekto by týmto nízkokvalifikovaným dlhodobo nezamestnaným ľuďom, mnohokrát aj Rómom, pomenujme to, aj tú prácu vedel možno dať na nejaké obdobie a majú preňho, tá práca má preňho hodnotu 200 - 250 euro. Minimálna mzda je už veľa, a tak začne špekulovať, ako to robiť ináč a nie v zmysle zákona a nie tak, aby platil odvody týmto ľuďom, a to nechceme. To nikto z nás nechce.

    Tento návrh možno otvoril aj diskusiu o chudobných pracujúcich. Lebo stále v tejto krajine máme akýsi pocit, že tu máme chudobných ľudí, to sú tí, ktorí nepracujú, a potom tu máme ľudí, ktorí pracujú, a tým pádom už sme vyriešili ich problém. Nevyriešili sme. Tu máme mnohokrát mnohopočetné rodiny, kde jeden z rodičov má prácu a druhý ju aj chce mať, len jednoducho nemá pracovnú príležitosť a táto rodina je reálne chudobná. O tom je pozmeňujúci návrh pána poslanca Kaníka, ktorý považujem za systémovejší a rád by som vám ho dal do pozornosti. Za systémovejší, pri všetkej úcte, ako vládny návrh so 63 eurami na šesť mesiacov, pretože rieši, aby sa 40 % príjmu nezapočítavalo pri nároku na dávku v hmotnej núdzi. Pomôžete tým mnohopočetným nízkopríjmovým rodinám, ktoré ale pracujú, ktorí sú tí poctivci, že do tej práce idú a chcú pracovať. Týmto by sme pomohli a systémovo. Neriešili by sme, že pred účinnosťou zákona zamestnaný dlhodobo nezamestnaný alebo po účinnosti zákona, či šesť mesiacov je málo alebo veľa, vyriešili by sme to udržateľne a dlhodobo.

    A ďalšia vec, o ktorej by som chcel hovoriť, je, pri návrhu zákona o hmotnej núdzi je pozmeňujúci návrh, ktorý na záver prečítam a podám, len ho veľmi krátko vysvetlím. Viete, náš sociálny systém s dávkou v hmotnej núdzi poväčšine skoro 100-percentne pomáha ľuďom, ktorí buď pracovali v živote veľmi málo, alebo nepracovali vôbec. Sú chudobní a treba im pomôcť. Pomáhame im, ale náš sociálny systém úplne zabúda na ľudí, ktorí celý život pracovali, poctivo vychovávali svoje deti a nie vlastným zavinením sa dostali do ťažkej sociálnej situácie. Nechcem byť populistický, ale keď si pozriete Modré z neba, v jednej relácii bol aj pán premiér s Košičankou Jankou, príbeh Janky z Modrého z neba pozná každý, rezonoval v slovenskej spoločnosti, a ja prichádzam, myslím si, so systémovým riešením. Viete, nevyriešite to tým, že Vilo Rozboril urobí riešenie pre jednu ženu, ktorá sa nie vlastným zavinením s dvoma nezaopatrenými deťmi dostala do ťažkej sociálnej situácie. Treba to vyriešiť systémovo a ja navrhujem plný súbeh dávok zo sociálneho poistenia, na ktoré vznikol nárok človeku na základe odpracovaných rokov, ako materské, nemocenské, invalidný dôchodok, ale aj sirotské a vdovské, lebo to je po manželovi, ktorý povedzme zomrel, alebo po manželke, s dávkou v hmotnej núdzi. Dnes sa totižto z týchto sociálnych dávok alebo dávok zo sociálneho poistenia, na ktoré vznikol nárok na základe odpracovaných rokov, nezapočítava iba 25 % do nároku na dávku v hmotnej núdzi. Čiže prakticky títo ľudia nedostanú túto dávku v hmotnej núdzi. Vyzerá to teda tak, že dvaja rodičia vychovávajú dve deti, manžel mal tragickú nehodu a zomrel, čiže je tu nejaké sirotské do tej rodiny, matka je ťažko chorá, je na nemocenskej alebo na invalidnom dôchodku a sú tam dve nezaopatrené deti. Sociálny stav tejto rodiny prudko padol. Viete si to predstaviť? Dvaja zarábajúci a v priebehu roka padli o niekoľko poschodí nižšie vo svojom sociálnom statuse. Ako pomôže štát v tejto chvíli? Nijak. Nijak. Na to nepamätá zákon o pomoci v hmotnej núdzi, preto prichádzam s týmto pozmeňovacím návrhom a rád by som vás poprosil o jeho podporu.

    No a posledná poznámka je k návrhu, ktorý je vo vládnom návrhu zákona, na zavedenie možnosti strhávať pokutu uloženú v rámci priestupkového konania z dávok. My sme s pánom splnomocnencom vlády pre rómsku problematiku pánom Pollákom boli v jednej diskusnej relácii v Slovenskom rozhlase a sme si vymieňali názory, či to bude fungovať, alebo to nebude fungovať. Ja som hovoril aj niektoré konkrétne príklady, kde to podľa môjho názoru nebude fungovať, a preto by som znovu dal do pozornosti to riešenie, ktoré opakovane hovoríme, že strhávať pokutu je síce dobrý krok, ale mali by sme to kombinovať možnosť, s možnosťou to odpracovať. A znovu som pri tom, že ale musíme vytvárať pracovné príležitosti. Myslím si, že by to mohlo byť lepším riešením, no lebo predstavte si niekoho, ktorý dostane pokutu každý týždeň. Jemu sa tie pokuty naakumulujú a budú tieto pokuty strhávať z jeho dávky v hmotnej núdzi. Po akých splátkach ich budete strhávať, po 5 euro? Po 10? Však niečo mu aj musíte nechať. Má veľa detí tento človek, alebo to pácha dieťa v tejto rodine. A to je tá moja otázka, ktorú som kládol pánovi splnomocnencovi Pollákovi, čiže ako to urobíme v tom Sačurove? Ten príbeh poznáte, toho uja, ktorý má dom hneď vedľa rómskej kolónie a každý deň mu maloletí a mladiství prejdú cez plot a páchajú mu priestupkovú činnosť v jeho vlastnom, na jeho vlastnom pozemku. Tým ako stiahneme tú pokutu? Otcovi ju stiahneme v priestupkovom konaní, keď to každý deň páchajú, koľko vieme stiahnuť, keď tam je 8 detí v tej rodine? Čiže znovu som pri tom, že principiálne tomu rozumiem, len vykonateľnosť v praxi, preto si myslím, že uvažujme aspoň o tej kombinácii, možnosť to odpracovať, možnosti to odpracovať.

    Dámy a páni, nechcem už viac hovoriť, ja podporím tento vládny návrh zákona v treťom čítaní, budem za to hlasovať, aby som mal, poviem to tak, dobrý pocit z toho, že som umožnil vláde začať tento proces. Pán minister sa pustil do veľmi náročného procesu a sme na úplnom začiatku. Urobili sa nejaké, naznačujú sa nejaké prvé kroky, aplikačná prax podľa môjho názoru dá skôr za pravdu mojim obavám ako tomu, že to bude fungovať. Vtedy je len dôležité, aby sme sa na to dívali ako na problém, ktorý na Slovensku máme a je úplne jedno, či je tu červená, modrá, zelená, alebo oranžová vláda, tento problém sa zväčšuje a my ho potrebujeme, dámy a páni, vážení poslanci a poslankyne Národnej rady, riešiť. Ponúkať riešenia. Niekedy možno aj systémom pokus a omyl, ale ponúkať riešenia, hlavne nestrčiť hlavu do piesku. Vláda hlavu z piesku vybrala, ide s nejakými riešeniami, to je dobré, že prichádza s riešeniami, a treba v tomto procese pokračovať ďalej.

    Dovoľte mi podať pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci návrh poslanca Viliama Novotného k vládnemu návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    1. V § 4 ods. 3 písm. c) sa vypúšťajú slová "z materského,"

    2. V § 4 ods. 3 sa vkladá nové písmeno v), ktoré znie:

    "v) materské, invalidný dôchodok, sociálny dôchodok priznaný z dôvodu invalidity, sirotský dôchodok, vdovský alebo vdovecký dôchodok, alebo nemocenské posudzovaného rodiča nezaopatreného dieťaťa."

    Zdôvodnenie: Jedným z dlhodobých nedostatkov nášho sociálneho systému je, že ľudia, ktorí sa nie vlastným zavinením ocitnú v núdzi (zákerná choroba, ťažký úraz, smrť v rodine) často ostávajú na hranici prežitia. Nielenže v takejto situácii prichádzajú o príjem z práce, ale štát im poskytne len zanedbateľnú pomocnú ruku niekedy ani nie na úrovni, v akej ich dostávajú občania, ktorí nikdy v živote nepracovali a nemajú záujem pracovať. Najhoršie sú na tom pracujúce rodiny s deťmi, v ktorých rodičia pracovali a roky prispievali do sociálnych fondov, nemocenské a dôchodkové poistenie a jeden alebo obaja z dôvodu choroby, úrazu či úmrtia stratia príjem z pracovnej činnosti. Sociálna situácia sa v takejto rodine prudko zhorší, ale zo strany štátu nedostane žiadnu pomoc okrem tej, na ktorú si celý čas platila odvody. A tak sa príjem jedného alebo oboch rodičov, a teda celej rodiny, zníži iba na sociálnu dávku, na ktorú si rodičia sami počas rokov práce prispievali, materská, nemocenská, invalidný alebo vdovský dôchodok. Navrhujem preto systémové riešenie v takýchto ťažkých sociálnych situáciách pre pracujúce rodiny s deťmi aspoň do tej miery, ako to v súčasnosti sociálny systém poskytuje sociálne neprispôsobivým občanom, ktorí nikdy nepracovali a nemajú záujem pracovať.

    Pozmeňujúci návrh navrhuje súbeh materskej, nemocenskej, invalidného, sociálneho a vdovského dôchodku osoby vychovávajúcej nezaopatrené dieťa s dávkou v hmotnej núdzi. Nárok aj na dávku v hmotnej núdzi tak získajú rodičia detí, ktorí sú v súčasnosti odkázaní len na dávku zo systému sociálneho poistenia, na ktorú získali nárok vďaka tomu, že pracovali. Zmena by tak napríklad rodine, kde matka sama vychováva dve deti a materské predstavuje jediný zdroj príjmu, mohla priniesť až 150 eur vo forme dávky v hmotnej núdzi, respektíve 240 eur, pokiaľ vie zdokladovať výdavky spojené s bývaním. Napríklad rodine s dvoma deťmi, kde jeden z rodičov musel pracovať, musel prestať pracovať, lebo sa dlhodobo lieči na rakovinu a rodina nemá iný zdroj príjmu, by táto zmena mohla priniesť až 194 eur, respektíve 284 eur, pokiaľ vedia zdokladovať výdavky spojené s bývaním.

    Dámy a páni, chcem vás poprosiť o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Ešte pred tým, ako dám slovo pani poslankyni Nicholsonovej, ktorá je prihlásená do rozpravy, vás chcem informovať o výsledkoch stretnutia poslaneckého grémia. Dnes o 13. hodine budeme pokračovať 26. schôdzou, ktorú som zvolal na základe žiadosti skupiny poslancov. Zajtra potom budeme ráno pokračovať v rokovaní programu 25. schôdze do 15. hodiny tak, ako bolo plánované aj v harmonograme schôdzí, budeme pokračovať po víkende hneď v pondelok ráno od 10. hodiny s tým, že v pondelok nebude hlasovanie, hlasovať budeme až v utorok o jedenástej. V utorok na 14. hodinu po tom, ako sa dohodnem s členmi vlády, zaradím bod interpelácie, aby prebehol, a v pondelok ešte jedna zmena programu, v pondelok na 14.00 je zaradený bod programu, je to návrh, poslanecký návrh o rodinnom podnikaní. No, samozrejme, takže je súhlas, hlavne s touto zmenou programu? O štrnástej bude predkladať navrhovateľ z KDH návrh, ktorý je súčasťou programu, len je zaradený na pondelok o štrnástej. Čiže to sú výsledky zo stretnutia.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, hneď na úvod chcem hovoriť o tom, že za najväčšiu takú slabinu v súvislosti s aplikačnou praxou a s tým, čo to môže priniesť, pokiaľ ide o návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi, je to, ako ste nastavili aktivačné práce. Podľa mňa správne by bolo to, keby sme sa odvíjali od jednoduchej filozofie a to jest, štát platí, štát požaduje aktivitu a štát preberá zodpovednosť obligatórne. Vy ste to nenastavili obligatórne vo vašom návrhu, a preto je to podľa mňa nesprávne, pretože vo vašom návrhu v § 10 ods. 8 sa hovorí o tom, že štát teda prostredníctvom úradov práce môže koordinovať aktivačné práce, ale nemusí. A ja si myslím, že v aplikačnej praxi, aj pokiaľ ide o iné zákony v našej legislatíve, veľmi dobre vieme, že tam, kde je slovíčko môže, tak to nefunguje. Zodpovednosť za všetky práva súvisiace s organizovaním aktivačných prác nechávate na obce. Podľa mňa je to nesprávne najmä z dvoch dôvodov.

    1. Úrady práce majú oveľa širšiu regionálnu pôsobnosť, ako majú jednotlivé obce a mestá, a úrady práce z tej svojej pozície, že sú nad vecou, vedia veľmi dobre o tom, kde a aké práce sú potrebné a koľko ľudí by na nich mohli zamestnať cez aktivačné práce.

    2. Vo vašom návrhu vlastne hovoríte o tom, že obce majú rozhodovať o tom, aké práce sú v obci potrebné. Toto robili obce aj doposiaľ a vieme veľmi dobre, že to nefunguje. Aktivačné práce ako jedno zo systémových opatrení na trhu práce podľa mňa zlyhávajú dlhodobo, a to hovorím aj do vlastných radov, lebo my sme tiež teda mali možnosť nastaviť ten systém inak a nestihli sme to.

    Vieme veľmi dobre povedať, v akých obciach aktivačné práce nakoľko fungujú, a vieme veľmi dobre povedať, v ktorých obciach aktivačné práce úplne zlyhávajú. Ja spolupracujem s mnohými ľuďmi z jednotlivých úradov práce, ktorí majú na starosti buď hmotnú núdzu, alebo sú na službách zamestnanosti, a zbierala som si pred týmto vystúpením mnohé z ich postrehov a ten jeden by som vám rada prečítala, lebo ten hovorí za všetko.

    "Reálne o formu aktivačných prác majú občania veľký záujem, obce ale trochu menej, pretože nedostávajú dotácie na aktivačné práce, ale robia túto formu aktivačných prác, pretože forma aktivačných prác zo zákona o obecnom zriadení nemôže byť kontrolovaná úradmi a taktiež je táto forma vykazovaná väčšinou len fiktívne, že odpracovali a úrady musia občanovi vyplácať aktivačné práce v sume 63,07 eura na jedného občana. Poviem príklad"; to tvrdí ten, kto mi poslal tento mail. "Obec približne s tisíc obyvateľmi a približne 60-percentnou nezamestnanosťou, z toho väčšina je dlhodobo nezamestnaná, títo občania už niekoľko rokov vykonávajú aktivačnú činnosť a berú to ako samozrejmosť a o klasickú prácu už dávno nemajú žiaden záujem. V tejto obci je zhruba okolo 200 až 400 aktivačných robotníkov. To ale záleží od starostu a v ktorej fáze volebného obdobia sme a či bude starosta kandidovať na ďalšie volebné obdobie. A keď prídete do takejto dediny, aktivačných robotníkov nenájdete a všade je špina, bordel a počúvate len to, aké ťažké je riadiť takúto obec. Robotníci na aktivačných prácach nie sú ani v dedine, ale sú rozlezení po Európe. A potom sa náhodou dozviete, že takéhoto občana zadržali vo vyšetrovacej väzbe v Rakúsku, v Nemecku, alebo pri krádeži, pri nelegálnej práci, alebo cez informačný systém sa dozviete, že pracuje v nejakej inej európskej krajine, a na Slovensku pritom poberá dávku v hmotnej núdzi a aktivačný príspevok."

    Toto je naozaj postreh z toho, ako fungujú aktivačné práce v aplikačnej praxi, a ja som si skutočne myslela, že tak, ako ste ambiciózni v iných oblastiach tohto návrhu, budete ambiciózni aj pri tom, ako nastaviť aktivačné práce. Ale, žiaľbohu, namiesto toho, aby ste tento nefunkčný model zmenili, za čo by vám v rámci aktívnych opatrení na trhu práce patrilo miesto v dejinách, robíte všetko preto, aby sa tento smutný obraz aktivačných prác nezmenil. Naopak, vy zachádzate ešte tak ďaleko, že podľa vášho návrhu budú starostovia, primátori, tí starostovia a primátori, ktorí už dnes zlyhávajú pri organizovaní aktivačných prác, oni budú ešte mocnejší, pretože oni v skutočnosti budú rozhodovať doslova o živote a o smrti. Budú rozhodovať o tom, či niekto dostane 120 eur od štátu, to znamená základná dávka v hmotnej núdzi plus aktivačný príspevok, alebo či dostanú nulu. K tej vašej nule, k tomu sa ešte vrátim, ale chcem povedať, že tento váš návrh by možno fungoval niekde v nejakej inej vyspelej krajine, kde sú dobrí, schopní a poctiví starostovia, a ja viem, že aj na Slovensku takí sú, ale, žiaľbohu, my nevieme naklonovať napr. Vlada Ledeckého zo Spišského Hrhova, a tak sa stretávame s tým, že máme aj takých starostov, ktorí nevedia ani prečítať sľub, a sú takí, ktorí si cez aktivačné práce doslova kupujú svojich voličov. A myslím si, pán minister, že to veľmi dobre viete, a myslím si, že vám vyhovuje, že sa tento systém nezmení, pretože množstvo z tých starostov, aj z tých starostov, kde zlyhávajú aktivačné práce, sú práve vaši starostovia, a tak sa proste všetci tešíte z toho, že to, ako to fungovalo doteraz, bude aj ďalej.

    Nie, nie, starosta rozhoduje o tom, podľa vášho návrhu, že aké práce sa budú vykonávať, a koordinátor ako teda úrad práce môže, ale nemusí, vy to nedávate obligatórne na úrad práce. Vy v § 10 ods. 8 tvrdíte, že je to fakultatívne. Úrad práce môže po dohode s obcou, ale nemusí. A ja neverím slovíčku môže.

    Po druhé, to je tiež taký ako postreh, ktorý tu, myslím si, že už padol. Ak je viac ako 30 dní ten, ktorý mal by mať teda nárok na hmotnú núdzu na území inej krajiny, tak nedostane nič. V poriadku, ja si myslím, že toto je úplne férové. Ja len chcem vedieť, že kto vám to bude oznamovať. Tu už to padlo. Ako starosta to stopercentne nebude, pretože to by musel byť starosta samovrah, ktorý sa dobrovoľne vzdá toho, že by kandidoval v ďalších voľbách, on si odreže takto spústu svojich vlastných voličov. A keď hovoríme o obci, naozaj že tisíc obyvateľov, 60-percentná nezamestnanosť, z toho 59 % je na dávkach v hmotnej núdzi, tak si chcem predstaviť toho starostu, ktorý pôjde a takýchto ľudí nahlási. A to sa netýka len Rómov, to sa týka všetkých tých, ktorí sú naozaj rozlezení po tej Európe a pracujú načierno v iných krajinách a tu poberajú dávku v hmotnej núdzi.

    Určite to nebude nikto z osady a určite to nebude, nebude nikto z obce, kto by ich, takýchto ľudí proste bonzoval na úrade práce, a potom by im bola odobratá dávka. Veď podľa mňa to je absolútne absurdné. Ono by to mohlo svojím spôsobom fungovať, keby ste predtým nevyhodili zo zákona to, že povinne sa musí hlásiť aspoň raz za mesiac človek, ktorý dostáva dávku v hmotnej núdzi, na príslušnom úrade práce. Vy ste to vyhodili, to znamená, že už ani formálne sa nedá skontrolovať, či tí ľudia sú, alebo nie sú na území Slovenskej republiky. Ale meritum toho, čo som tu dnes chcela povedať, je to, že ten váš návrh je proste protiústavným. Čl. 39 ústavy hovorí úplne jasne a bez ohľadu na to, či je niekto aktívny, alebo nie je aktívny, či chce byť, alebo nechce byť, musí mať garantované minimum od štátu na to, aby prežil.

    Návrh, zákon o hmotnej núdzi potom, samozrejme, hovorí, to rozmieňa na drobné, že čo je to minimum; a vy to veľmi dobre viete; to je jedno teplé jedlo denne, prístrešie a ošatenie.

    Ja sa pýtam, že z čoho si to tí ľudia zaplatia, keď dostanú nulu. A teraz ma, prosím vás, neberte ako nejakého salónneho intelektuála, ktorý sa tu bude proste úplne nezmyselne, keď všetci vieme, ako zle fungujú dávky v hmotnej núdzi v našej krajine. Nemyslite si, že ja som salónny intelektuál, ktorý sem teraz zostúpil a bude sa biť za práva niekoho, kto zneužíva ten systém. Určite nie. Ale ja som nezabudla na to, keď my sme predkladali náš návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi a v zákone sme upravili, že to minimum má byť jedno teplé jedlo denne. Iba, pretože prístrešie sme oddelili, pretože my sme, samozrejme, vyňali zo systému dávok v hmotnej núdzi príspevok na bývanie, takže prístrešie sme nemuseli riešiť. Z toho by bola samostatná sociálna dávka a povedali sme, že to minimum, ktoré musí mať každý garantované, každý, bez ohľadu na to, či chce, alebo nechce, to je tá miera solidarity proste v tejto krajine, je jedno teplé jedlo denne, a to bolo prepočítané na 38 eur. Celý zvyšok si museli odpracovať. A vtedy vaši ľudia hovorili o našom návrhu toto: Braňo Ondruš 4. 8. 2011 označil takýto náš návrh za "šialený a vrcholne neľudský". Pani Viera Tomanová 3. 8. 2011 povedala: "Predložená novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi je pomsta chudobným, pretože jednoducho bez akýchkoľvek analýz, bez akýchkoľvek dopadov na život znižujú sumy."

    My sme sumu znížili zo 60 na 38 eur, ale vy im idete dať nula. A ja nerozumiem tejto schizofrénii. Viete, ja som sa celý čas nad tým zamýšľala, keď to bolo v prvom čítaní a vtedy som veľmi umiernene vystúpila, pretože som povedala, že okej, ja chápem vašu filozofiu, že to tu chcete dať do poriadku, že do toho chcete vniesť princíp zásluhovosti, a celý ten čas som čakala na to, aj keď, samozrejme, bola by to katastrofa, keby k tomu došlo, že cez zákony ako ideme novelizovať ústavu, ale čakala som, či sa o to nepokúsite, pretože vy máte tzv. rómsku koalíciu. Vy máte ústavnú väčšinu na to, aby ste zmenili ten čl. 39, a keby ste to boli urobili, nevylučujem, že aj my by sme za to boli zahlasovali a bolo by to čisté. Ale vy ústavu nemeníte; a tá ústava niečo garantuje; a prinášate návrh zákona, ktorý je protiústavný. A úplne každý, každý, kto by dostal tú nulu vyplatenú od štátu a obrátil by sa na Ústavný súd, tak by uspel, pretože váš návrh je protiústavný. Rozmýšľala som nad tým, že čo má znamenať táto schizofrénia, že 38 eur je pre vás neľudské a nula je pre vás v poriadku. A ja si myslím, že ide o toto.

    Váš návrh zákona nie je nič iné iba marketingový ťah. Vy chcete byť za fešákov. Pán Fico potrebuje vyhrať prezidentské voľby a vy chcete byť za fešákov. Vy chcete byť za fešákov pred majoritou, ktorá je tak protirómsky nastavená asi ako tento parlament, kde všetci aj z opozičných kolegov zabudli opomenúť, s výnimkou pána Mihála, zabudli opomenúť, že váš návrh zákona je protiústavný, pretože sa prieči čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, a nepovedali to preto, lebo všetci sme teraz strašne protirómsky naladení a poďme teraz potrestať tých zlých, zlých Rómov. Z tohoto vy ťažíte, že tento návrh, samozrejme, prejde, ale keby sa naozaj našiel niekto, kto dostane tú nulu a dal to na Ústavný súd, tak dostane za pravdu a vy to možnože potom pred voľbami zase zmeníte, ako ste teraz zmenili čipovanie psov. Ako vám to nerobí problém, ale skutočne si myslím a strašne vyzývam aj opozičných kolegov, že nech pochopia, že toto nie je nič iné iba marketingový ťah, pretože vy naťaháte hlasy voličov, majority, ktorá si tiež myslí, že treba čo najviac potrestať proste tých romákov v osadách, ktorí dostávajú peniaze za nič. A na druhej strane si myslím, že tú nulu, k tomu nedôjde. K tomu nedôjde, vy to máte totižto poistené v tom § 10 a máte to poistené takou tou alibistickou vetičkou, že len v prípade, ak človek dostane ponúknutú nejakú prácu a odmietne ju, potom dostane tú nulu a myslím si, že to bude veľmi jednoduché to obchádzať. Jednoducho vy tú prácu tým ľuďom nebudete ponúkať, a tak neprídete ani o hlasy tých, ktorí vás vyniesli do parlamentu a ktorí vás vyniesli do vlády. O hlasy tých chudákov, ktorí sú dnes na dávkach v hmotnej núdzi a ktorým ste pred voľbami sľubovali sociálne istoty.

    A ja si myslím, že toto je tak nechutná, nechutná marketingová hra, proste, kde hráte na obidve strany a neviete to povedať, neviete sa k tomu priznať, že na tomto, na tejto vašej etude my sa určite zúčastňovať nebudeme. A preto ja dávam procedurálny návrh v súlade s rokovacím poriadkom, aby sme jednoducho o tomto návrhu zákona už nerokovali, aby ste si ho vzali späť, aby ste ho dopracovali najlepšie, ako len viete, aby ste vyhodili všetko, čo je na ňom alibistické a zlé a nedotiahnuté. A to sa týka takisto aktivačných prác, ako aj, samozrejme, protiústavného nastavenia živnostníkov, ktorých ste vylúčili z pomoci v hmotnej núdzi, a to sa týka aj nesúladu vášho návrhu zákona s čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky páni poslanci Sulík, pani poslankyňa Šedivcová. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Poliačik ešte.

    Takže pán poslanec Sulík.

  • Ďakujem pekne. No, Lucia, pekne si to podala, snáď aj páni počúvali. Ja by som chcel pripomenúť, že to s tým čipovaním psov bol taký celkom milý príklad, ako sa tu niečo schválilo hŕ, hŕ, tri mesiace neskôr sa to stiahlo. Takisto ďalší príklad je zákaz zisku zdravotným poisťovniam. Nechajme teraz bokom tú vecnú stránku, že tam kľudne môže sa stať, že bolo by dobré to nastaviť inak, ale jednoducho natvrdo zakázať zisk zdravotným poisťovniam nešlo, bolo to v rozpore s ústavou. Všetky súdy, ktoré doteraz boli, Slovensko prehralo, budeme platiť desiatky miliónov eur, 25 konkrétne a ďalších 20 právnikom.

    No tak ja sa teda pýtam, pán minister, predpokladám, vy ste ten zákon nepísali, predložili ste niečo, čo vám strčili vaši ľudia do ruky, či naozaj by nebolo lepšie sa vrátiť z kratšej cesty a dopracovať to, aspoň tú protiústavnú časť, preto lebo aj Kancelária Národnej rady má pochybnosti, a to nie sú predsa nejakí opozičníci, aj oni majú pochybnosti o tom. Ja sa stavím, že aj prezidentská kancelária bude mať pochybnosti o tom, či to je v súlade s ústavou. Tak na čo to tu znásilňujete? Iba si robíte hanbu, lebo takto o šesť mesiacov, keď tu budete sedieť, tak sa vám toto bude uvádzať ako príklad. A pamätáte si vtedy na jeseň 2013, keď ste tu hlava-nehlava išli pretlačiť nejaký zákon? Pritom aj kolega Brocka sa predsa už vyjadril, že s časťami zákonu súhlasí, takisto aj my nie sme proti zákonu ako celku, ale nerobte takéto úplné znásilňovanie len preto, aby ste si dokázali, že na to máte. My vieme, že na to máte. My vieme, že 83 Kolesíkov tu dvihne ruku, jak, jak pani Laššáková ukáže prstom. To je všetko v poriadku, ale musíte si túto hanbu robiť?

    Ďakujem pekne.

  • Dovolím si zareagovať na svoju kolegyňu pani poslankyňu Nicholsonovú asi v tej pasáži, kde hovorila, že aktivačné práce ako jedno zo systémových opatrení trhu práce dlhodobo zlyhávajú. My všetci, ako tu sedíme v tejto sále, predsa vieme, že vždy tu bude určitá kategória ľudí, ktorí nie sú schopní sa zamestnať v riadnom pracovnom pomere, nebudem vypočítavať dôvody, o ktoré ide, ale ide o to, aby si títo ľudia aspoň čiastočne vedeli udržať pracovné návyky a aby si zlepšili aj svoju sociálnu situáciu.

    Reálne o formu aktivačných prác majú občania veľký záujem, obce už menej. Často je vykazovaná fiktívne. To, samozrejme, záleží od tých jednotlivých starostov aj od koordinátorov, ktorí tieto práce v obciach koordinujú. Ja si ale dovolím tvrdiť, že v aplikačnej praxi sa to dá zvládnuť aj teraz, pretože nie je pravda, že starostovia budú rozhodovať o živote a smrti teraz v súvislosti s týmto zákonom. Toto tvrdenie je podľa mňa naozaj pritiahnuté za vlasy, pretože sami vieme, že tieto práce budú už koordinovať pracovníci alebo zamestnanci úradov práce, ktorí budú na tento účel prijatí a, samozrejme, budú to robiť v úzkej súčinnosti so starostami alebo primátormi a koordinátormi, ktorých zamestnávajú na tento účel obce. Takže ja si naozaj nemyslím, že je to nejaká predvolebná aktivita. Toto by som naozaj nespájala s nejakou predvolebnou kampaňou.

    Ďakujem.

  • Lucia, som veľmi rád, že zazneli opäť tie výroky z minulosti, že pri návrhu s podobnou logikou ako je ten, ktorý máme teraz na stole, čo vtedy povedal pán Ondruš, ktorý je teraz štátny tajomník, čo vtedy povedala pani Tomanová, ktorá je bývalá ministerka, a ako ja som veľmi zvedavý, ako napr. pani Tomanová zahlasuje pri tomto zákone, ak ostane v tej podobe, v ktorej je teraz a nebude vrátený na prepracovanie.

    Ja som tiež zvedavý, ako zahlasuje pán kolega Blaha, veľký advokát nepodmieneného príjmu, a to nie že nepodmieneného príjmu nastaveného na hranicu základnej solidarity, tak ako je to popísané v odvodovom bonuse, on presadzuje myšlienku z tej nemeckej koncepcie nepodmieneného základného príjmu, to znamená príjem, vďaka ktorému človek vôbec nemusí pracovať a môže robiť iba to, čo chce, čo ho baví, čo v Nemecku sa pohybuje podľa teoretikov základného príjmu niekde okolo 1 500 eur, dokonca v Švajčiarsku bude teraz referendum o nepodmienenom základnom príjme, ktorý má byť vo výške 2 000 eur. A toto pán kolega Blaha obhajuje vo svojej teoretickej práci a akademickej práci. A som veľmi zvedavý, ako s týmto prístupom ku svetu môže zahlasovať za zákon, ktorý hovorí, že ak niekto odmietne pracovať pri verejnoprospešných prácach, tak nedostane od štátu vôbec nič. To je podľa mňa tak obrovský rozpor, že to jeden človek v rámci konzistentného konania jednoducho nemôže uniesť.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, chcete reagovať? Nie. Je dvanásť hodín, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať v piatok ráno o deviatej hodine.

    Vyhlasujem obedňajšiu prestávku a o jednej vás požiadam o prezentáciu na 26. schôdzi.

  • Prerušenie rokovania o 12.07 hodine.

  • Po prerušení rokovania 25. schôdze NR SR a po prestávke sa začalo rokovanie 26. schôdze.