• Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Juraj Blanár, Andrej Hrnčiar, Mojmír Mamojka, Richard Raši a Ľubica Rošková.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 717, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 687.

    Prosím ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Dušana Čaploviča, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som uviedol niekoľko úvodných poznámok k predloženému vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Predložený návrh zákona v samostatných článkoch mení a dopĺňa tri základné zákony v oblasti regionálneho školstva, a to školský zákon čiže zákon č. 590/2003 Z. z. a potom ďalej zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení.

    Základné tézy v zákone. V novele školského zákona sa navrhuje zvýšiť maximálne počet žiakov v triedach základných škôl na druhom stupni základnej školy z 28 na 29 a zvýšiť maximálne počty žiakov v triedach stredných škôl z 30 na 31 žiakov, určiť minimálne počty žiakov v triedach základných škôl, stredných škôl, praktických škôl a odborných učilíšť, zaviesť osobitné dôvody, za ktorých bude môcť zriaďovateľ základnej školy určiť nižší počet žiakov v triede, ako je ich najnižší počet, napríklad dostupnosť základnej školy nad 6 kilometrov, klimatické podmienky v zimnom období, roztratené osídlenie v podhorských oblastiach, ale aj záujmy zriaďovateľa dofinancovať si náklady na výchovu a vzdelávanie, ale najmä takisto na zmiešaných územiach najmä južného Slovenska, umožniť vzdelávanie žiakov základnej školy viacerých ročníkov prvého stupňa v jednej triede len z dvoch ročníkov prvého stupňa základnej školy, napríklad prváci a tretiaci sa budú vzdelávať v jednej triede, zmeny týkajúce sa počtu žiakov v triede základnej školy a strednej školy sa začnú uplatňovať až od 1. 9. 2015, čiže je tam legisvakačná doba, aby mal zriaďovateľ školy dostatok času sa na ne pripraviť a urobiť isté opatrenia, povoliť riaditeľovi školy doplniť počet žiakov vzdelávaných v triede z titulu povolenia štúdia v zahraničí až na maximálny počet žiakov v triede, upraviť hodnotenie žiakov s mentálnym postihnutím bez vyjadrenia stupňov a s komentárom o dosiahnutých vzdelávacích výsledkoch, zrušiť jazykové certifikáty ako náhradu maturitnej skúšky z cudzieho jazyka na základe najmä odporúčania Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií a umožniť vzdelávanie detí a žiakov v školách pri zdravotníckych zariadeniach aj pedagogickým zamestnancom inej špeciálnej školy.

    V novele zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve sa navrhuje najmä umožniť zriaďovateľovi školy schvaľovať okrem počtu prijímaných žiakov aj počet tried, toto je dôležitá podmienka na zmenu spôsobu financovania základných škôl a stredných škôl na triedu, upraviť podmienky na financovanie v súťaži a predmetových olympiád, ktoré sme postrádali, a, samozrejme, aj ďalšie aktivity, ktoré sú v tejto malej novele uvedené.

    V novele zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení sa navrhuje najmä každoročne zverejňovať metodiku prideľovania finančných prostriedkov zriaďovateľom škôl v rámci dohadovacieho konania a zriaďovateľom štátnych materských škôl a štátnych školských zariadení a zosúladiť ustanovenie zákona č. 597/2003 Z. z. v oblasti financovania nákladov na učebnice, pracovné zošity a učebné texty v ustanovení § 13 školského zákona.

    Vážená pani predsedajúca, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, ďakujem, že ste si vypočuli moje úvodné slová k tejto novele zákona. Teším sa na diskusiu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Ľubomírovi Petrákovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Máme to všetci rozdané ako tlač 717. Ako určený spravodajca Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 96 zo 14. októbra 2013 podávam túto spravodajskú informáciu.

    Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady.

    Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 687 z 27. septembra navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V prípade, ak sa Národná rada rozhodne návrh prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s návrhom predsedu Národnej rady, odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady určiť výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som so svojou spravodajskou informáciou a poprosím o otvorenie rozpravy.

  • Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky, hlásia sa za poslanecký klub KDH Martin Fronc, za poslanecký klub OĽaNO Richard Vašečka, za poslanecký klub SDKÚ – DS Miroslav Beblavý, za poslanecký klub MOST – HÍD Érsek Arpád a ďalej je prihlásený pán poslanec Osuský zo strany Sloboda a Solidarita.

    Nech sa páči, pán poslanec Martin Fronc, vystúpi v rozprave za klub KDH.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, vážený pán minister, ide o pomerne krátku novelu zákonov, ktoré sa týkajú regionálneho školstva. A keďže podľa rokovacieho poriadku treba v prvom čítaní hovoriť o zásadných veciach a nehovoriť o detailoch, tak to najzákladnejšie poviem hneď.

    Ja si myslím, že táto novela len potvrdzuje to, že postupne osekávaním salámovou metódou sa stále viac a viac znižujú kompetencie škôl riaditeľov a posilňuje sa centrálny dirigizmus. A tá ukážka najmarkantnejšia v tomto zákone je tá, ktorá hovorí o tom, že zriaďovateľ dnes už podľa tohto zákona bude určovať počty žiakov aj počty tried. Minule sme mali novelu, kde vyšší územný celok určuje počty prvých ročníkov stredných škôl všetkým školám v príslušnom samosprávnom kraji. No nedá mi, aby som sa neopýtal, na čo potom máme právnu subjektivitu škôl, na čo potom máme v podstate riaditeľa. Pomaly ten riaditeľ sa ocitne v situácii, že asi bude rozhodovať o tom, ako sa zostaví rozvrh školy. A obávam sa, že týmto jeho kompetencie skončia.

    Ale ten problém vidím aj v tom, že jednoducho týmito úpravami vlastne obmedzujeme súťaživosť medzi školami. Je dobrá škola? Celkom prirodzene bude o ňu väčší záujem, mať viac žiakov, viacej tried. To, čo si môže dovoliť, koľko ich môže otvoriť, malo by byť podľa môjho presvedčenia na riaditeľovi, ktorým je a mal by byť zodpovedný človek, ktorý problematike školy rozumie. Ja nechcem podceňovať samosprávne orgány, zastupiteľstvá, či už miest a obcí alebo vyššieho územného celku, ale toto, si myslím, nie sú veci, ktoré im patria do kompetencie a ktorým takpovediac dostatočne rozumejú, budú rozhodovať hlasovaním.

    Druhá vec, o ktorej sa chcem zmieniť, je zvyšovanie počtu žiakov v triedach základných a stredných škôl. Ja viem, peniaze a financie, to je tvrdý nástroj, ktorý jednoducho tlačí na takúto skutočnosť. Len otázka je, či to je dobré, či naozaj je to dobré pre vzdelávanie. Ja si myslím, že keby na to štát mal, mali by sme sa v mnohých prípadoch skôr snažiť dostať sa k tomu, že žiakov v triedach bude menej, že učiteľ sa im bude môcť viacej venovať.

    A trochu ma prekvapuje postup, ktorý sa navrhuje pri málotriedkach, pretože tam, ako som sa dočítal aj v dôvodovej správe, sa budú môcť spájať len dva ročníky, napr., ako je uvedené, prvý a tretí. No znamená to s veľkou pravdepodobnosťou, že niektoré málotriedky týmto zákonným opatrením zaniknú. Je to veľmi citlivá vec. Ja som si vedomý, že sú aj málotriedky, ktoré by nemuseli byť. Ale sú málotriedky, kde chápem, že obec sa ich snaží uchovať. Spomínam si na obec Igram, osemnásť detí, tešili sa, že na budúci rok ich budú mať dvadsať. Z vlastných peňazí dávali nejaké financie, aby si školu udržali. Tomuto veľmi dobre rozumiem. Z jednej strany je prirodzený tlak, ekonomický, používať financie. Z druhej strany, a to je celkom prirodzené a citlivé u každého starostu každej obce, je snaha istým spôsobom zachovať školu. Neraz je to posledné miesto istej kultúry v tej obci, ktorá napomáha kultúre života v obci.

    Ďalej, a zase musím pochváliť to, ak sa navrhuje napríklad, že v školách, kde sú deti s postihnutím, sa umožňuje, aby boli hodnotené slovne, ja si myslím, že to je v poriadku. Dokonca vnímam to ako prvý krok, ku ktorému by mohlo ísť ďalej, pretože som presvedčený, že predmety, ktoré majú v názve slovo výchova, obyčajne by nemali viesť natoľko k získavaniu vedomostí ako k pestovaniu postojov a vzťahov. Viete, etická výchova nemá byť o tom, aby sa detí naučili ja neviem sedem pravidiel, ale aby som viedol deti k tomu, aj prípadovými štúdiami, že sa patrí staršieho pozdraviť, uvoľniť mu miesto v autobuse a podobne. Čiže toto sú veci, ktoré by skôr mali sledovať tieto predmety. Takisto, viete, keď nemá niekto sluch, tak z neho nevychováte hudobníka, ale môže nadobudnúť vzťah k hudbe. Čiže tento krok, poviem, vnímam zase pozitívne.

    Takisto si myslím, že nájsť a urobiť pravidlá pre financovanie súťaží je v poriadku. Môžeme sa možno baviť trošku o tom nastavení, ale neskôr, ale v zásade áno, pretože súťaže, ktoré u nás máme, sú vysoko hodnotené aj v zahraniční. A je to tradícia. Najstaršia predmetová súťaž matematická olympiáda založená ešte akademikom Novákom, má už penzijný vek, má vyše 60 rokov. A myslím si, že je to naozaj rozumná vec. A tam treba zabezpečiť finančné prostriedky. Nie sú síce nejaké obrovské, ale sú to peniaze a treba, aby boli a aby tieto súťaže boli financované a aby mali isté pravidlá.

    Pán minister vo svojom úvode hovoril o zrušení jazykových certifikátov. Nakoniec, aj z dôvodovej správy som sa o tom čosi dozvedel. A nedá mi, aby som k tejto veci nevyjadril. Zdá sa, že história toho, prečo sa to ide rušiť, je to, že niektoré školy majú študentov, ktorí majú certifikáty, viac v triede ako tých, ktorí ich nemajú. No, samozrejme, tí slabší potom robia testy, tie testy pre tú školu nedopadnú vynikajúco, celkom prirodzene. A majú školy pocit, a to oprávnený, že sú potom nesprávne hodnotené v príslušnom rebríčku. Ale nie je podľa mňa dobrá cesta zrušiť certifikáty – uznávanie certifikátov. Jednoducho v tom prípade si myslím, že sa dá jasne povedať, že tam, kde je certifikát, ktorý je renomovaný, tak sa do toho hodnotenia započíta. Je tvrdenie, že vydáva niekto certifikáty, ktoré nemajú hodnotu. No, viete, tu mám veľké pochybnosti o tom, pretože je v poriadku, ak ministerstvo určí, ktoré certifikáty bude uznávať. Ale ja si neviem predstaviť, že keď niekto má napríklad TOEFL, teda test o schopnosti plynne hovoriť anglicky, medzinárodne uznávaný, že by som ho spochybňoval. Ak sú niektoré, ktoré sú nekvalitné, tie jednoducho sa nemajú uznávať. Ale to je rozhodnutie ministerstva. Myslím si, že tieto certifikáty, ktoré majú európsky uznávanú hodnotu, by mali byť zachované pri uznávaní a ten problém sa dá riešiť tak, ako som povedal.

    Keďže pán minister hovoril v úvode, že povie pár poznámok, tak ja mám tiež len niekoľko poznámok, jedna z posledných je, ktorá sa týka toho, že metodika financovania bude povinne zverejňovaná. Tak samo osebe je to dobrá myšlienka, akurát pôvodne, keď bol zákon o financovaní škôl a školských zariadení urobený, tak súčasťou toho bolo aj zverejňovanie nie metodiky, ale kompletnej informácie o pridelení peňazí školám. Bolo to približne, možno sa mýlim, nie v malom čísle, ale okolo 60 údajov, ktoré boli spojené s každou školou, na základe ktorých dostali školy peniaze. Teda bol tam uvedený počet žiakov, počet žiakov s postihnutím, bol tam uvedený teplotný koeficient, všetky tie údaje, na základe ktorých sa to zrátalo. Nakoniec záver bol suma peňazí, ktorá pre školu išla, a suma peňazí, ktorú zriaďovateľ povinne musel dať tej škole, pretože aj vtedy bolo v zákone uvedených, to sa zase menilo, 20 %, ktoré mohol prerozdeliť medzi iné školy. Všetky tieto údaje boli zverejnené. Ja si myslím, že tak by to malo byť. A k tomu by sme sa mali vrátiť, pretože takáto transparentnosť dáva šancu na to, aby sa nediali nespravodlivosti. Viete, druhí si môžu pozrieť a skontrolovať, či ja neviem susedná škola nedostala niektoré peniaze neoprávnene. Ja som sa takisto stretol s tým, koeficient na deti s postihnutím je 2,5 oproti normám. A stretol som sa s tým, že zrazu vyletel počet detí s postihnutím v škole. Tak poslal som tam kontrolu, 15 detí navyše znamenalo pol milióna korún pre školu navyše, neoprávnene. Pol milióna korún vtedy, keď si pamätám, aký bol plat, znamenalo, celoročne dvoch učiteľov mohli navyše zamestnávať. Ja si myslím, že toto je priestor na ustráženie toho, aby nedochádzalo k neférovosti, zverejnené, transparentné. A paradoxne musím povedať, že keď som to urobil, bol som na ZMOS-e. A ten, kto mal najväčšie výhrady voči tomu, aby sa to takto zverejňovalo a prečo to takto robíme, bol práve ZMOS, ktorý sa dožadoval transparentnosti. No nechcem už hovoriť, prečo si myslím, že práve ZMOS v tomto smere bol taký, že nechcel, aby sa to zverejňovalo. To si domyslíte zrejme aj sami. Toto pokladám za dôležité. A uvítal by som, pán minister, keby takýmto spôsobom sa zverejňovali peniaze, ktoré sú prerozdelené na jednotlivé školy, aby tie informácie boli kompletné na webovej stránke ministerstva školstva. Ja si myslím, že by to pomohlo veci. Toto je dosť zásadná vec, pretože ak chceme, aby niečo fungovalo spravodlivo, musia byť nastavené pravidlá, jasné pravidlá, a, druhá vec, tie pravidlá musia byť transparentné. Keď tieto dve podmienky sú splnené, tak to oveľa lepšie uchráni prerozdelenie peňazí a spravodlivosť podľa môjho presvedčenia ako rôzne kontroly a podobne.

    Tých problémov v školstve je veľa. Ja viem, že pán minister má útvar na kontrolu. Ale keby mal všetky tieto veci, ktoré sa dejú kontrolovať, tak by musel byť ten útvar asi tak desaťnásobne väčší. A to si nemôže v žiadnom prípade žiaden inštitút dovoliť. Čiže toto sú skôr mechanizmy, ktoré by som uvítal, keby bola ochota to pozmeniť. A nemusí to byť z opozície. Tú zmenu keď urobíte z koalície, mne vôbec to nebude prekážať, budem rád, pretože to bude podľa môjho presvedčenia v prospech školstva. Takže nechcem ísť ďalej do detailov v zmysle toho, že sám som razil zásadu, že by malo stačiť na každého rečníka 15 – 20 minút, a nie hodinové, dvojhodinové vystúpenia. To podstatné som povedal, poprosil by som zamyslieť sa trochu nad niektorými vecami a skúsiť ich upraviť. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca Fronca nie sú faktické poznámky.

    Ďalším rečníkom v rozprave je pán poslanec Richard Vašečka z klubu OĽaNO. Nech sa páči, máte slovo.

  • Dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja som vám vďačný za túto novelu z toho dôvodu, že ma zase inšpirovala k tomu, prelistovať si školský zákon, najmä teda tie novelizované časti. Ale čítal som si napríklad aj ten úvod, ktorý pokladám za veľmi dôležitý, podstatný. Pred chvíľou som si v ňom nalistoval napríklad, že v roku 2008 nám stačilo ešte hovoriť o rovnosti muža a ženy a nepoužíval sa dneska taký ten obľúbený výraz rodová rovnosť.

    Ja by som z tohto miesta chcel aj poďakovať pánu ministrovi za odpoveď na moju interpeláciu, budem o tom hovoriť viac zajtra, keď na to bude priestor, ale teraz chcem poďakovať, keďže ho mám takto osobne prítomného, lebo často sa nám stáva, že páni ministri sú pracovne vyťažení.

    K tomu samotnému zákonu, ja by som sa vyjadril tak konkrétnejšie, k tomu uznávaniu, resp. neuznávaniu tohto jazykového certifikátu, náhrade maturitnej skúšky. Bol som triedny na strednej škole, kde sa teda maturovalo z cudzieho jazyka. A viem, že študenti aj učitelia túto možnosť vítali, nikdy som nezachytil od svojich kolegov, že by im to nejako prekážalo. Viete, len taká praktická poznámka, ak učiteľovi maturuje 30 žiakov alebo 10 žiakov, nie je to preňho otázka financií, toho, že dostane menej zaplatené, ale je to otázka určitej formálnej práce navyše, lebo taká tá skutočná práca byť odvedená musí byť, to je samozrejmé. Sú aj tí žiaci, ktorí majú certifikáty, sa ten cudzí jazyk učia a zúčastňujú sa na konverzáciách, cvičeniach a tak ďalej. Ale niektoré tie formálne veci ako vypisovanie papierov a všetkých formalít spojených s tou skúškou potom odpadá, ak sú tie jazykové certifikáty uznané. Nezaťažovalo to extra nejako triednych, teda bol som triedny, hoci nie som teda jazykár, ale triedny som bol. Takže ja by som sa prihováral za to, aby sa nad týmto smerom do druhého čítania ešte pouvažovalo. Možné vylepšenia sú teda také, že ak nám prekážajú pochybnosti alebo ak nám ak máme pochybnosti o nejakých certifikátoch, respektíve certifikačných ústavoch, ktoré tuto môžu potvrdiť tú skúšku, tak nech sa tie, ktoré sa nespochybniteľné, uznávajú a, povedzme, nech sa nejakým spôsobom vyraďujú tie, ktoré sú spochybniteľné, pretože, ako to aj spomínal predrečník pán poslanec Fronc, tak naozaj sú niektoré certifikáty, o ktorých naozaj, myslím si, ani ministerstvo školstva, ani nikto z oblasti učiteľov cudzích jazykov nemá pochybnosti. Takže za toto by som sa prihováral, aby sa na to pozrelo. Myslím si, že to nebude riešenie, ktoré poteší študentov, ich rodičov a učiteľov. Neviem, koho poteší teda, ale myslím, že týchto spomínaných nepoteší.

    Ja by som chcel sa ešte krátko dotknúť, tiež apelovať na pána ministra, i keď priamo to nesúvisí so zákonom, ale týka sa to vzdelávania, na tú situáciu s tými osemročnými gymnáziami. Tak ako som spomínal, bol som triedny. A tak isto som bol triedny na osemročnej forme. Včera som debatoval s nejakými učiteľmi zo širšej učiteľskej verejnosti, zdá sa, že naozaj tento problém je hlavne teda v Bratislavskom kraji, lebo tá vyváženosť percentuálna je taká, že na Slovensku počet žiakov na tých osemročných gymnáziách nepresahuje priemerne nejako zásadne tých 5 %, to percento je rádovo významne vyššie v Bratislavskom kraji. Takže len taký krátky apel na pána ministra je to, skúsiť možno to diferencovať, nie vždy aby boli tie také centralizované alebo rovnostárske riešenia v zmysle, všade rovnako a nikdy inak musia byť tie najlepšie. Myslím si, že situácia v Bratislave je špecifická, vidíme to, aj čo sa týka napríklad pracovného trhu, ako to tu funguje, či sa tu napríklad celé Slovensko schádza, takisto nejaký prístup k výchove a vzdelávaniu je možno iný ako vo zvyšku Slovenska alebo ako na priemere Slovenska. Myslím, že celkovo takýto prístup, kde zohľadňujeme špecifiká, či už regiónu alebo aj konkrétnej školy, alebo konkrétnej skupiny žiakov, študentov, je veľmi osožný a je dobré, aby sa prejavil aj v školskom zákone a aj v jeho novelizácii. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Osuský. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Áno, rád by som podporil to, čo povedal v závere svojho vystúpenia kolega Vašečka. To úplné rovnostárstvo alebo držanie sa jednej striktnej línie pri osemročných gymnáziách nezdá sa mi reálne. Dovolím si povedať prímer. Povedzme, športových tried, športových gymnázií by asi so zameraním na lyžovanie z podstaty veci malo byť viacej v Kežmarku a menej v Komárne. Naopak, vodáckych tried zameraných na vodné športy by logicky mohlo byť viacej v Komárne ako v Kežmarku. Pred časom som videl štatistiku o počte vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov v niektorých okresoch. A teraz nebudem menovať ten okres, ale v danom okrese na južnom Slovensku bol počet vysokoškolsky vzdelaných, ergo aj vysokoškolsky vzdelaných rodičov výrazne nižší, ako je v Bratislave. Tým nechcem nejako znižovať fakt, že podnetné prostredie môže existovať i vo vysokoškolsky nevzdelanej rodine. Ale predsa len je istá korelácia medzi vzdelaním rodičov a ich zamestnaním, orientáciou a medzi budúcimi želaniami i orientáciou dieťaťa. Preto sa mi zdá, že odťať to úplne rovnako, a teraz si vymyslím, pre Trebišov, Krtíš a Bratislavu je síce zdanlivo objektívne, ale na druhej strane nemyslím, že to prospieva veci. Cestou k skutočne reálnemu počtu študentov osemročných gymnázií by mali byť prísne, ekvivalentné prijímacie skúšky. A kritériom by teda malo byť nie naplnenie 5 %, ale naplnenie toho percenta študentov či v tomto prípade žiakov, ktorí spĺňajú nároky náročnejšieho osemročného gymnázia, nie púha norma.

  • Reakcia poslanca Vašečku.

  • Nie.

    Nech sa páči, pán poslanec Beblavý, ktorý vystúpi za klub SDKÚ – DS.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi vystúpiť za klub SDKÚ – DS k tejto novele. Pokúsim sa v tomto vystúpení venovať trom témam. Prvá téma je, čo v tej novele by bolo podľa môjho vhodné zmeniť, druhá téma je, čo by bolo vhodné do nej doplniť, a tretia téma je vôbec zásadná otázka tejto novely, to si nechám na záver, tá bude asi rozsiahlejšia. A to je otázka minimálneho a maximálneho počtu žiakov v triede, ktorá je takým, by som povedal, asi obsahovým lajtmotívom, hlavnou témou toho, čo nám pán minister predkladá.

    Začnime tým, čo treba v tejto novele zmeniť.

    Tá najpodstatnejšia vec, ktorú bude treba zmeniť, je tá, ktorú spomenul už kolega Vašečka. A to je naozaj otázka certifikátov maturitných, respektíve uznávania certifikátov z cudzích jazykov ako náhradnej maturitnej skúšky. To, čo navrhuje ministerstvo, je, aby doterajšia prax, ak riaditeľ školy uznal jazykový certifikát, čo nemusel uznať podľa zákona, mohol sám vyhodnotiť jeho kvalitu, aby sa takýto certifikát mohol počítať namiesto maturitnej skúšky z cudzieho jazyka. Ministerstvo toto navrhuje bez výnimky a akejkoľvek opravy jednoducho zrušiť. Dochádza tak k významnému obmedzovaniu slobody žiakov.

    Pozrime sa na to, ako je to odôvodnené a či neexistuje iné lepšie riešenie. Odôvodnenia sú dve, pokiaľ si pamätám z dôvodovej správy, také hlavné, prvé je kvalitatívne a druhé je štatistické.

    To kvalitatívne hodnotenie hovorí, že nie je možné dnes garantovať kvalitu maturity, keďže časť maturitnej skúšky je možné nahradiť takýmto certifikátom, nad ktorým štát nemá kontrolu, a preto je potrebné, aby sa to stalo vždy súčasťou štandardnej maturitnej skúšky.

    Prvý protiargument je, že naozaj uznávanie tých certifikátov je v kompetencií riaditeľov. A v podstate ministerstvo tvrdí, že riaditelia nie sú schopní alebo ochotní ustrážiť kvalitu certifikátov, ktoré uznávajú, čo by bolo vhodné podložiť nejakou podrobnejšou kontrolou, napríklad, povedzme, vzorkou 100 certifikátov, ktoré boli uznané, a ukázať, že 25 z nich je z jazykovej školy zakarpatskej višne podpísanej robotníkom so siedmimi ľudovými. A potom by sme naozaj mohli hovoriť o tom, že sa to stalo predmetom podvodov. Ministerstvo však nič také nepredložilo. A ani nie sú poznatky z praxe, teda že by dochádzalo v tomto prípade k masovému zneužívaniu. A koniec koncov nemá to ani celkom vnútornú logiku. Napriek tomu ak nás trápi kvalitatívny štandard maturitnej skúšky z cudzieho jazyka, myslím si, že bolo by možné akceptovať, aby sme sprísnili tie podmienky. A ak pán minister má pocit, že sa nevie a nechce spoľahnúť na riaditeľov škôl samotných, že možno tých výnimiek a problémov nie je veľa, ale aj to málo ho mrzí a hnevá a chce ich riešiť, tak potom je naozaj otázka, prečo neprísť s tým, že takýto zoznam autorizovaných certifikátov by sa dal vydať. Koniec koncov jazykové školy samotné musia byť nejakým spôsobom autorizované. Máme viacej medzinárodných typov certifikátov, ktoré sú svetovo uznávané. Tak dovolím si povedať, že kontrola ich kvality je minimálne rovnaká ako kontrola kvality slovenských maturitných skúšok. Nebol by to teda problém. To nemôže byť ani problém finančný a kapacitný, pretože ak sa pozrieme na to, na aké iné veci ministerstvo vynakladá peniaze v súvislosti s inými, povedzme, národnými projektmi z eurofondov a aké milióny ono platí za zostavovanie príručiek, zoznamov, analýz, tak určite by sa pomerne zanedbateľná suma na to, aby sa takýto zoznam zostavil, našla. Ministerstvo to však nenavrhuje.

    A tu pristúpme k druhému argumentu, ktorý je použitý v dôvodovej správe aj v komunikácii. A to je štatistický argument. Ten argument hovorí, že tým, že výsledky žiakov z maturít, ktoré sú zverejňované, teda, samozrejme, nie po mene, ale za školu, používajú analytici, médiá často ako zdroj pre svoje úvahy o kvalite škôl, tak vlastne treba mať všetkých žiakov, by som povedal, vykonávajúcich rovnakú skúšku, aby náhodou nedochádzalo k deformáciám týchto úvah.

    A tu si myslím, že dochádzame ku skutočnej príčine toho, prečo sa to mení. A tá príčina je jednoduchá, čím je kvalitnejšie gymnázium, tým je pravdepodobnejšie, že jeho žiaci, aspoň časť z nich a väčšia časť z nich už má vo veku 18 – 19 rokov nejaký typ certifikátu, či je to British Council, či je to Goetheho inštitút, či je to Institut Francais. A môžeme takto ísť ďalej, či je to Cervantesov inštitút. Tak aspoň teda opäť nemáme žiadnu štúdiu, dovolím si povedať. Takže pán minister to môže spochybniť a ja budem rád, ak to predloží. Ale z praxe to vyzerá, že čím je kvalitnejšie gymnázium, tým viac žiakov vlastne nemusí robiť maturitu z cudzieho jazyka alebo má iný certifikát. Toho problém nie je v samotnej znalosti ich jazyka, lebo asi sa zhodneme, že práve títo žiaci asi majú tie skutočné jazykové znalosti, problém pre riaditeľov je marketingový. To znamená, že nevychádzajú dobre v ratingoch, kvalitná škola s kvalitnými študentmi, ktorých polovica ma british councilový certifikát, môže vďaka tomu vyjsť zle, lebo tú maturitnú skúšku skladá práve tá druhá polovica, ktorá taký certifikát nemá. Ja to chápem, že to riaditeľov hnevá. Každý zástupca konkrétnej štátnej, ale aj súkromnej inštitúcie, či už z dôvodov, by som povedal, svojej oddanosti profesii alebo aj z dôvodov čisto osobných a marketingových, jednoducho rád prezentuje svoju inštitúciu v najlepšom svetle. Je to úplne normálne a pochopiteľné. A hnevá ho, že vychádza to číslo horšie, ako je v skutočnosti, ak skutočnosťou berieme teda počet žiakov, ktorí naozaj vedia dobre po anglicky alebo po nemecky. Ja riaditeľom v tomto rozumiem. Ale priznám sa, že sa mi to zdá ako slabý dôvod na to, aby sme zrušili túto možnosť, pretože podľa rovnakej logiky by sme mohli čokoľvek, čo prináša prospech žiakom, študentom alebo občanom Slovenskej republiky, všeobecne zrušiť, ak to náhodou má nejaký marketingový negatívny efekt na niekoho konkrétneho, nezaslúžene, v tomto prípade je to nezaslúžene. Myslím si, že túto argumentáciu naozaj ťažko akceptovať, pretože to hovorí, že je nám viac marketing ako to, či uľahčíme život stovkám, tisícom žiakov a študentov. Zároveň si myslím, že sú aj iné kroky ktoré môžu tento problém minimálne zmierniť. Samozrejme, môže sa o ňom širšie komunikovať, môže sa komunikovať koniec koncov aj s médiami a mimovládnymi inštitúciami a analytikmi o tom, ako tieto čísla majú používať, aby upozorňovali, prípadne aby údaje z cudzích jazykov vôbec nepoužívali alebo ich používali nejakým spôsobom upravené. Je veľa tých možností, ale naozaj sa mi zdá najnešťastnejšia tá možnosť, že to jednoducho zakážeme, aby štatistiky dobrých škôl vyzerali tak dobre, ako vyzerať majú. Tento dôvod je pre mňa ťažko prijateľný.

    Takže chcem pána ministra poprosiť, a preto to je v prvom čítaní, aby sme prišli s riešením tohto problému, či už zo strany ministerstva, ktoré predsa len má najväčšie kapacity v oblasti tvorby zákonov, alebo zo strany aj výborov a poslancov. Ako už spomenul aj kolega Fronc v inej súvislosti, myslím si, že v týchto veciach je nám úplne jedno, kto predkladá ten pozmeňujúci návrh. Podstatné je, aby bol predložený a aby prešiel. Takže toto je môj apel na to, aby taký pozmeňujúci návrh bol. Pokiaľ, samozrejme, by toto bremeno malo byť zverené niekomu z opozície, myslím, že sa ho radi ujmeme. Pokiaľ by ho chcela riešiť vládna strana sama, tiež budeme len radi.

    Druhá kratšia poznámka o tejto novele, o tom, čo v nej je, je otázka riešení súťaží a olympiád. Chcem povedať, že podporujem ich zvýhodnenie. Chcem tam len, pán minister, možno upozorniť na to, že tá skúsenosť, ktorú máme všeobecne, a to nielen zo školstva, nielen zo Slovenska, je, že, samozrejme, čím viac sa niečo podporuje, tým viac rastú motivácie to robiť, ktoré sú nielen dané vecou samotnou, ale aj tou podporou. To znamená, že čím je niečo odmeňovanejšie, tým viac majú ľudia motiváciu to robiť aj z iných ako, by som povedal, dobrých dôvodov, čo niekedy nám nevadí. Ak chceme, aby vodiči nepili alkohol pred šoférovaním, tak to, že sú pokutou motivovaní, je podľa nás super. A myslím, že nikto sa na to sťažovať nebude. Ale ak ide napríklad o olympiády, to isté napríklad platí pri pestúnskej starostlivosti, že tak to nechceme, aby pestúnom sa stali ľudia, ktorí sú len motivovaní alebo výhradne motivovaní, dominantne motivovaní finančnou pomocou štátu pri pestúnstve, tak asi nechceme, aby olympiády robili učitelia len kvôli peniazom. Myslím si, že asi o tom nebude sporu. To znamená, tam tá otázka je, že kde je tá rovnováha, aby sme odmenili nadšencov, ktorí naozaj obetujú svoj čas, svoj osobný život na to, svoju energiu, majú ten talent, majú tú skúsenosť a pomáhajú žiakom. A naozaj hoci som absolvoval väčšinou času ešte socialistické školstvo, ale pamätám si či už zo socialistického alebo postsocialistického školstva, že naozaj na motiváciu talentovaných detí a na prácu s nimi je tento systém veľmi dobrý. A považujem ho za jedno zo svetlých dedičstiev socialistického školstva. Takže určite som za to, aby sa to podporilo aj masívnejšie, ako je tomu dnes, a podporím to, pán minister. Tam je to naozaj na zváženie. Rovnováhe tej podporujeme formu tak, aby tí, ktorí sú už v tomto systéme dnes a robia to z nadšenectva, boli za to nadšenectvo primerane podporovaní na úrovni školy, príp. aj individuálne, ale zároveň teda aby sme tam neťahali, nazvem to, zlatokopov, lebo to je asi to, čo chceme, myslím si, všetci. Tam nebude nejaký politický alebo ideologický spor.

    Dostávam sa takto k druhému bodu, čo v tej novele chýba. Samozrejme, každý môže vytiahnuť veľa vecí, ktoré by tam rád videl. A môžeme o nich dlho debatovať. A na to aj parlament slúži. Ale predsa len dovoľte mi, pán minister, vytiahnuť jednu vetu a jednu vec, o ktorej sme už spolu komunikovali, hoci len písomne. A to je otázka modularity maturít. Ešte minulý rok som sa stretol s príbehmi ľudí, majú maturitnú skúšku, niektorí spred desiatich, niektorí spred dvadsiatich, niektorí spred tridsiatich rokov, a z nejakých dôvodov si robia ešte ďalšiu strednú školu, znovu maturitnú. Môže ísť o zdravotnú sestričku, ktorá študuje konzervatórium. Ale môže ísť aj o niekoho, kto má stavebnú priemyslovku a dneska ju nevie uplatniť a ide študovať niečo úplne iné, obchodnú akadémiu, si myslím, lebo má živnosť, alebo potrebuje, naopak, na úrad z nejakých dôvodov určitý typ školy. Samozrejme, to, že človek ak chce mať druhú strednú školu, musí tú školu v nejakej forme internej alebo externej vychodiť. O tom asi sporu niet. O tom, že tie veci, ktoré predtým neabsolvoval, musí aj na maturite preukázať, to znamená, ak sa stáva zo zdravotnej sestričky certifikovaný hudobník, tak to, že musí preukázať, že vie naozaj nielen na tom nástroji hrať, ale aj ovláda, povedzme, hudobnú teóriu alebo iné veci, ktoré s tým súvisia, asi tiež sporu niet. Ale to, aby musel tento človek robiť znovu maturitu zo slovenčiny alebo z čohokoľvek iného, z čoho už ju raz robil, pričom preukázal svoje zručnosti, asi je zbytočné, by som povedal, jednak mrhanie jeho časom. A jednak je to v podstate v protismere k tomu, čo presadzuje teda aj ministerstvo. Ale myslím si, že aj v tomto sme všetci ministri doterajší aj budúci, aby slovenské školstvo bolo priestupnejšie a flexibilnejšie a modulárnejšie, teda aby to, že raz skončíte s nejakým typom papiera, vás nezaväzovalo na celý život, ale aby ste čo najviac mohli meniť svoj život k lepšiemu.

    A z tohto dôvodu ja som sa obrátil na pána ministra s interpeláciou. Som sa ho pýtal, či tam môžeme riešiť tzv. modularitu maturít, teda ak už niekto maturitu má, či by bolo možné namiesto opakovaného zloženia celej maturity, k nej, nazvem to zjednodušene, pridávať. Tým, samozrejme, ak chce niekto vykonávať nejaké povolanie, ktoré je viazané na konkrétnu maturitu, tak by musel mať splnené všetky podmienky, teda nemá to byť nejaká zľahčená cesta k registrovaným a regulovaným povolaniam, ide len naozaj o to, aby nemusel opakovať to, čo už raz vyštudoval. A musím povedať, že pán minister mi dal pozitívnu odpoveď na tú interpeláciu. A informoval ma vtedy, že pri najbližšej novelizácii školského zákona to tak aj bude vykonané. A by som citoval: „Ministerstvo školstva vníma tento problém ako naliehavý a v nadväznosti na čiastkové výsledky experimentálneho overovania pri najbližšej legislatívnej úprave školského zákona plánuje problematiku pomaturitného kvalifikačného štúdia na konzervatóriu systémovo vyriešiť.“ V zákone to zatiaľ nie je. A preto tiež chcem poprosiť o splnenie tohto záväzku, aby sme v druhom čítaní toto vyriešili. Uvedomujem si, že dnes to nie je niečo, čo ovplyvní okamžite desaťtisíce ľudí. Ale naozaj je to cesta k modularite štúdia, v tomto prípade stredoškolského, a taká, proti ktorej ťažko namietať a ktorá môže postupom času sa stať aj nástrojom zlepšenia kvality, pretože, pán minister, vy teraz presadzujete v súlade s európskymi trendmi to, aby ľudia mali možnosť dať si certifikovať pružne vôbec neformálne vzdelávanie, s čím opäť súhlasím, ale asi sa zhodneme na tom, že pri tom neformálnom vzdelávaní je vždy možnosť zneužitia a je väčšia pri tom certifikovaní ako predsa len pri tej maturite, ktorá je nejakým spôsobom etablovaná, kde existuje externá a interná časť a predsa len to má svoje vyššie. Takže považoval by som za nelogické, a verím, že aj vy to za to bude považovať, mať flexibilné pravidlá pre certifikáciu životných skúseností a neformálne získaných zručností a mať, naopak, veľmi nepružné a rigidné pravidlá pre maturitu. Takže v tomto by som si dovolil apelovať, aby sme dokázali spoločne tento záväzok naplniť, ak sa to dá teda pri tejto novele.

    A teraz mi ale dovoľte sa dostať k tomu, čo je najzávažnejšie podľa môjho názoru v tejto novele, voči čomu aj ja ako poslanec som dostal najväčší počet občianskych podnetov a voči čomu som ešte v podmienkach medzirezortného pripomienkového konania podával najviac pripomienok a dokonca aj hromadnú pripomienku, ktorú podporili občania, na základe ktorej sme aj s ministerstvom rokovali. To je otázka zavedenia minimálneho a maximálneho počtu žiakov v triede na jednotlivých úrovniach základnej a strednej školy. Z pohľadu pána ministra, ak práve sledujem verejné vyjadrenia, ide o jeden zo zásadných krokov na ceste k zefektívneniu slovenskej školskej siete, kde nemôžeme si dovoliť to, že máme malé triedy. A jednoducho potrebuje s tým niečo spraviť, ak chceme kvalitne zaplatiť učiteľov a zlepšiť výsledky nášho školstva. Otázka je, ako to robí a či naozaj cieli na to správne ten zákon.

    A dovoľte mi v tejto súvislosti urobiť len veľmi krátku analýzu toho, čo ten zákon robí. On pôvodne dosť razantne zvyšoval počty žiakov v triedach. Ak si pamätáte, to, čo bolo naozaj v návrhu uvedené, tak sa to malo zvýšiť v prvom ročníku z 22 na 28 žiakov, v druhom až štvrtom ročníku z 25 na 28 žiakov, v piatom až deviatom ročníku z 28 na 30 s tým, že keďže existujú aj nejaké výnimky, tak v skutočnosti maximálny počet bol ešte mierne vyšší, 31 až 33 žiakov. Ale zostaňme pri tom štandardnom. Po pripomienkovom konaní po predložení hromadnej pripomienky verejnosťou, ktorú som zastupoval, ale aj po pripomienkovaní iných subjektov boli tieto počty zmenené. A dnes už naozaj ten nárast je miernejší. V podstate je to nárast na 29 žiakov v triede piateho až deviateho ročníka, inak, v podstate sa zachováva súčasný stav do veľkej miery s nejakými drobnými úpravami na základných školách. To znamená, že na základných školách sa, by som povedal, viac masifikuje druhý stupeň, s prvým stupňom sa veľmi nič diať nejde.

    A dovoľte mi vyjadriť sa k tomuto z pohľadu niekoho, kto žije s podporou racionalizácie slovenského školstva. A tým pádom nie som nepriateľom toho, aby sme organizovali efektívnejšie školstvo a vďaka tomu vedeli dať na jednotlivých žiakov, resp. na učiteľov potom lepšie finančné prostriedky. Čo sa stane, keď zvýšime maximálny počet žiakov v triede? Škôl, ktoré nie sú plné, sa takéto číslo prakticky nedotýka, pretože ani dnes nedosahujú ten maximálny počet. To znamená, maximálny počet žiakov je zaujímavá premena najmä pre školy, ktoré už sú aj tak plné. To znamená tie, ktoré sú na strope. A zvyšovanie stropu im umožňuje ho ďalej napĺňať. Inými slovami, samotné zvyšovanie maximálneho počtu žiakov je v systéme, ktorý má aj prázdne, aj poloprázdne, aj plné školy, znamená ešte ďalšie napĺňanie plných škôl, a teda najmä plných tried. To je možné považovať za dobrý systémový krok v systéme, kde sú skoro všetky školy plné a chceme ešte viac naplniť z nejakého dôvodu. Či je to dobrá politika, to je na inú debatu. Ale tam to dáva zmysel. V systéme, kde máme školy rôznej miery naplnenosti, zvyšovanie maximálnej naplnenosti je krok, ako, by som povedal, trestať úsporných a znižovať ďalej kvalitu vzdelávania, kde už je trieda na maxime. Nerobí nič s tými, ktorí sú na dolnom konci ani ktorí sú v strede. Vychádzajúc aj z tejto logiky, nechcem nič vkladať pánu ministrovi do úst, on sa k tomu koniec koncov určite vyjadrí. Preto ministerstvo prijalo po pripomienkovom konaní aj minimálne počty tried. To znamená, že zaviedlo sa do zákona aj to, koľko minimálne žiakov musí byť v triede. Problém je však v tom, že tento minimálny počet je, poviem úprimne, skôr kozmetickým zásahom, a to z nasledovného dôvodu. Už dnes máme financovanie na žiaka. To znamená, že ak si škola môže dovoliť otvoriť nejakú triedu a držať ju otvorenú, lebo z tých peňazí to vyjde alebo je ochotná to doplatiť , tak ju môže držať otvorenú aj dneska malú a bude ju môcť držať otvorenú aj po tom, čo tento zákon prejde.

    No a tento zákon nezavádza v skutočnosti minimálny počet žiakov v triede. On zavádza minimálny počet žiakov v triede pre účely dohadovacieho konania, lebo dohadovacie konanie je proces, ktorý je širokej verejnosti úplne neznámy. Dokonca aj veľkej časti učiteľskej verejnosti je neznámy. A to je proces, kde po tom, čo sa rozdelia podľa jasných pravidiel peniaze, podľa normatívov teda na žiaka, tak ešte tie školy, ktoré sa cítia, že nevedia prežiť a majú na to nejaké zdôvodnenie, že prečo by mali dostať viac, môžu teda apelovať na zriaďovateľa, ministerstvo, všetky medzičlánky, aby im pridali. A každý rok na začiatku roka prebieha takýto proces, ktorými sa ešte rozdeľujú dodatočné prostriedky. A to znamená, že tým, čo ministerstvo navrhuje, vlastne dáva ministerstvo páku tlačiť na školy, ktoré sú v dohadovacom konaní. To znamená školy, ktoré každý rok potrebujú ešte prikrmovať, aby vôbec prežili oproti normatívu. A tam ministerstvo hovorí, že pokiaľ nespĺňajú ten minimálny počet, tak neznamená to, že to automaticky nebudú môcť dostať, ak som správne pochopil z diskusie aj so zástupcami ministerstva. Ale to znamená to, že ministerstvo im to už ako keby ešte viac nemuselo dať ako teraz. Ono im to nemusí dať ani dnes, lebo dohadovacie konanie je naformulované v zákone pomerne voľne. A tým pádom ministerstvo by mohlo odmietnuť čokoľvek v rámci dohadovacieho konania financovať a mohlo by rozdať všetko normatívne, keby veľmi chcelo. Ale teda ešte viac chce ministerstvo týmto zdôrazniť, že tým školám, ktoré majú malé triedy v tom dohadovacom konaní, už nebude chcieť pomáhať. Priznám sa, že na to podľa môjho názoru nie je ani téma v zákone, na to stačí jasné vyjadrenie ministerského prístupu, pričom treba povedať, že o rok alebo o dva roky alebo kedykoľvek sa pán minister rozhodne, to takto budeme uplatňovať. Ale, okej, keď si to dali do zákona, rešpektujem to. Len treba zdôrazniť, že nie je to nejaká zásadnejšia zmena oproti dnešku, lebo sa to naozaj bude týkať len jedného posilnenia kompetencie ministerstva vo vzťahu k školám, ktoré potrebujú extra dokrmovacie peniaze od ministerstva na prežitie. Voči nim je to nejakým spôsobom platné.

    Navyše, do zákona pribudlo niečo, čo, ja musím povedať, v zásade podporujem, aby nebolo nedorozumenie, teda aj to, že ten nižší počet žiakov v triede môže byť, ak sú na to nejaké osobitné dôvody, za ktoré sa najmä uvádza dostupnosť, menšinové vzdelávanie, sociálne znevýhodnené prostredie. A potom sú tam uvedené ďalšie dôvody osobitného zreteľa, teda reálne čokoľvek, o čom sa pán minister rozhodne. Takže chcem tým len povedať, že je tu určitá štruktúrovanosť toho rozhodovania ministerstva, čo ja chválim, aby opäť nebolo nedorozumenie, ale nakoniec je to naozaj len o tom, že sa trošku viac štruktúruje proces, ktorý tu existuje desať rokov, kde sa ministerstvo nakoniec rozhodne, že týmto dá a týmto nedá nad rámec normatívu, v poriadku, len nehovorme o tom, že tým minimálnym počtom žiakom to je niečo zásadné, niečo zásadné meníme.

    Navyše, ak sa pozrieme na štruktúru slovenských základných a stredných škôl, tak veľmi ľahko zistíme, že problém nadkapacít je najmenší práve v tom segmente, kde pán minister počet žiakov v triede maximálne zvyšuje, to je piaty až deviaty ročník, druhý stupeň základnej školy. Tam už neexistujú málotriedky, ktoré sú na prvom stupni. Tam neexistujú zlučované ročníky. Tam neexistujú malé školy de facto, povedzme, právne môžu existovať, ale ich percento výskytu je veľmi nízke. To znamená, že ani to rozpočtové zvýhodnenie pre malé školy, ktoré je dneska v zákone o financovaní, sa na školy, ktoré majú triedy 1 – 9, uplatňuje v oveľa menšej miere až výnimočne. To znamená, že oproti prvému stupňu druhý stupeň je pomerne zorganizovaný a efektívny už dnes. Zároveň je pomerne efektívne zorganizovaný proti tomu, čo je dnes skutočná bolesť efektívnosti slovenského školstva. A to je stredné školstvo, najmä stredné odborné školstvo. A o tom síce zákon hovorí, ale spôsobom, ktorý podľa môjho názoru nie je úplne uspokojivý.

    A tu sa dostávam k druhej časti zákona, kde zákon navrhuje minimá a maximá aj pre stredné školy, to znamená, že on nie je len o základných školách, o ktorých sme hovorili doteraz, on je aj o stredných školách. A tam hovorí, že najnižší počet žiakov strednej školy je sedemnásť žiakov v triede strednej školy v dennej forme štúdia, osem žiakov v triede strednej školy v externej forme štúdia. Tak externú formu nechám bokom, bavme sa o internej forme. Sedemnásť ako minimálny počet žiakov na strednú školu akúkoľvek znie pomerne prísno a aj to pomerne prísne je. Problém je však v tom, že nasledujú ďalšie odseky v návrhu zákona, ktoré hovoria, že zriaďovateľ môže opäť určiť v osobitnom prípade nižší počet žiakov v triede, za osobitný prípad sa považuje zaradenie študijného odboru do zoznamu študijných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce. A potom nasleduje, že triedu možno deliť na skupiny a, naopak, v stredných odborných školách možno zriadiť spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných študijných odborov alebo spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných učebných odborov, ak na teoretické vyučovanie každého odborného predmetu možno zriadiť skupinu najmenej ôsmich žiakov. To znamená, v podstate to, čo ten zákon hovorí, je, že reálna minimálna veľkosť triedy je osem žiakov na odborných školách a ak budú aspoň pre účely matematiky a slovenčiny zlučované dokopy, tak že ich bude sedemnásť, aby som to povedal veľmi konkrétne. Aby som opäť nebol zle pochopený, ja rozumiem týmto ustanoveniam v tom, že keď sa niekto pokúša cez zákon riešiť tak zložitý systém, ako je systém stredného školstva s jeho veľmi rôznorodými charakteristikami, tak to nakoniec na všetky tieto výnimky aj tlačí, lebo vždy sa nájde nejaké konzervatórium alebo nejaký špeciálny typ školy, ktorá by sa nezmestila do toho základu. Takže, opäť, nebudem hovoriť, že to vychádza, že to je úplne iracionálne. Problém je však v tom, že vo výsledku to nebude mať žiadny vplyv. A to, prečo to nebude mať žiadny vplyv na reorganizáciu stredného odborného školstva, sa pokúsim zdokumentovať nasledovne.

    Slovenské stredné odborné školstvo alebo stredné školstvo všeobecne je financované cez už spomínaný systém normatívov na žiaka. To, čo, samozrejme, odborná verejnosť vie, ale laická verejnosť často nevie, je, že ten normatív nie je rovnaký. To znamená, že na žiaka gymnázia nie je to isté ako na žiaka strednej odbornej školy. A tie rozdiely sú zásadné. Dovoľte mi len pre ilustráciu prečítať, že normatív v tomto roku pre gymnázium je 1 495 eur na žiaka, ale pre najdrahšiu strednú odbornú školu mimo teda gymnázií a konzervatórií je to 2 905, teda dvojnásobok tej sumy. Do tej kategórie spadajú napríklad učebné odbory stavebná výroba a poľnohospodárska výroba, ku ktorým sa ešte vrátim. To znamená, ak ide žiak na stavebnú výrobu alebo na poľnohospodársku výrobu, štát naňho platí dvakrát toľko ako na žiaka, čo ide na gymnázium alebo na obchodnú akadémiu. Logika tohto, keď sa systém tvoril, bola, že je, samozrejme, o niečo drahšie vychovať žiaka, ktorý študuje stavárinu, keď to tak zjednodušene poviem, ako žiaka, ktorý študuje všeobecné predmety. To, čo sa však stalo medzičasom, je, že o tieto typy odborov je medzi žiakmi oveľa nižší záujem. To znamená, že školy sa nevedia naplniť, ktoré ponúkajú tieto typy odborov. A sú poloprázdne až prázdne. Aby nezanikli, musia nejakým spôsobom prežiť. Prežiť môžu v zásade dvoma spôsobmi. Z nich jeden spôsob je, že môžu mať tzv. vlastné príjmy, čo napríklad pri niektorých typoch odborných škôl je možné, najčastejším príkladom sú rôzne hotelové a reštauračné školy, kde môžu organizovať svoju vlastnú hospodársku činnosť, ale nie je to jediná možnosť, koniec koncov aj stavebné odborné školy si môžu privyrábať, aj keď predsa len tá miera je menšia, a druhá možnosť je znižovať kvalitu výučby, kvalitu obsadenia, napríklad tým, že sa neinvestuje do zariadenia, neinvestuje sa do školy, ale všetko ide na platy existujúceho pedagogického personálu, ktorý učí malý počet detí. Tým odborným školám to umožňuje systém dlhšie udržať ako napríklad gymnáziu, lebo majú dvojnásobný normatív na toho istého žiaka. Ten normatív majú aj preto, že sa očakávajú o niečo menšie triedy a o niečo menšie skupiny. To znamená, on aj pedagogický, on nie je len materiálový. Ale neočakáva sa to, že sa to bude výhradne používať na to, aby prežili poloprázdne školy. Ony však prežívajú. Prežívajú práve vďaka tomu, že ten normatív je razantne zvýšený. A potom už žiadnym spôsobom nekontrolujú alebo neoverujú, či ten razantne zvýšený normatív slúži na to, aby to vzdelanie bolo kvalitnejšie, hĺbkovejšie a lepšie, alebo len na to, aby prežila škola, o ktorú nie je záujem. To, že o ňu nie je záujem, navyše sa často zvaľuje na hlúpych žiakov a rodičov, z ktorých všetci chcú mať dneska zo svojich detí vysokoškolákov, a preto nejdú na perspektívne odbory.

    Dovoľte mi však povedať, že najdrahšie odbory, ktoré som spomenul, to sú tie odbory stavebná výroba a poľnohospodárska výroba, ktoré sú dvojnásobne financované, v minulom roku mali 39- až 45-percnetnú nezamestnanosť absolventov, podľa údajov, ktoré máme. A rok predtým to bolo dokonca ešte horšie, 49 a 51 %. To znamená, že 40 až 50 % absolventov je nezamestnaných tých najdrahších odborov. Platíme veľmi veľa peňazí školám, ktoré sú poloprázdne, za to, aby vychovávali ľudí, ktorí sú nezamestnateľní vo svojom výraznom percente.

    Zároveň nedochádza k nejakej výraznejšej racionalizácii v odbornom školstve, lebo hoci počet škôl, ktorými sa často hrdia, teraz nemyslím na pána ministra, rôzni aj politici regionálni a niekedy aj celoštátni, v odbornom školstve klesol za uplynulé roky, za posledných dvanásť rokov, a často sa o tom hovorí, že bolo takých škôl okolo 700 a už ich je len pod 500, to znamená, že v odborných školách nastala značná reštrukturalizácia, škola je však veľmi efemérny pojem, pretože môžete zlúčiť dve školy do jednej, dáte im jedného riaditeľa, inak zostane všetko rovnaké aj s poloprázdnymi učebňami. Preto je zaujímavejšie pozrieť sa na počet učební, lebo učebne určujú nákladovú štruktúru školy. Učebne určujú triedy, určujú koniec koncov to, čo je potrebné vykurovať, investovať a opravovať. Počet učební v odbornom školstve narástol od roku 2000 z 11 800 na 12 450 do roku 2011. Teraz to mierne kleslo v roku 2012. To znamená, že v odbornom školstve nedochádza k žiadnej reálnej redukcii kapacít na úrovni tried alebo učební, dochádza k redukcii kapacít len v tom, že sa tie učebne pozlučovali do iných typov celkov, dochádza k značnému zníženiu záujmu, ako som už spomenul, počet novoprijatých sa znížil zo 76 tisíc na 45 tisíc v minulom roku, čo znamená, že nám klesol o takmer polovicu počet žiakov, ktorí tam idú, ako celok, napriek tomu počet učební mierne vzrástol, čo, samozrejme, vyvoláva to, že aj počet žiakov, ktorí sú v triede, klesol dosť výrazne, myslím, že je to pokles z 26 a niečo na 22 a niečo, ale to pán minister určite bude vedieť presnejšie, to znamená, že naozaj tu máme jadro finančného problému nášho školstva, ktoré, samozrejme, ale neznamená paušálne odsúdenie odborného školstva. To je možno to, s čím by som chcel túto časť skončiť.

    Odborné školstvo je potrebné a dôležité, a nepoznám na Slovensku politika, ktorý by navrhoval zavrieť odborné školstvo a mať len všeobecné školstvo, duálny systém je našou tradíciou, tradíciou, ktorá má svoje výhody aj nevýhody. Ale našou tradíciou a skúsenosťou zo školských systémov je, že väčšinou robiť zásadné zmeny proti 100- až 200-ročným tradíciám prinesie často viac problémov ako dobra. To znamená, otázkou skôr je, ako tú našu tradíciu upraviť, aby fungovala. To znamená, o tomto aj ja dnes hovorím, aby opäť nenastalo nedorozumenie.

    No a to, čo je evidentne potrebné v prípade odborného školstva, je potreba zásadne zreštruralizovať jeho kapacity, to znamená povedať si, že nie je prípustné mať viac učební v systéme, ktorý má o takmer 50 % menej žiakov, nie je prípustné živiť kvôli vyššej nákladovosti školy, ktoré ale nevyužívajú ten vyšší normatív na kvalitnejšiu výučbu zameranú na prípravu na trh práce, ale len na to, aby prežili, nie je toto prípustné. Nie preto je to neprípustné, pretože ľudia, ktorí to robia, sú nejakým spôsobom zlí. Ukážte mi riaditeľa, ktorý nechce zachrániť svoju školu. A ukážte mi niekoho, kto ho odsudzuje. Ja ho teda neodsudzujem. To je zodpovednosť systému, aby nastavil podmienky tak, aby sa jednoducho niektoré veci diali a niektoré veci nediali, aby sa niektoré veci oplatili a niektoré veci neoplatili. A to, čo máme dneska, je, že riaditeľ odbornej školy, ktorá nevie prilákať žiakov, ale má dobrý normatív, pokiaľ nejakým zázrakom nezvýši ten počet žiakov, vie len prežívať a snaží sa prežiť. Ja mu toto nezazlievam. Zároveň pre župana zlučovanie škôl a rušenie reálnych škôl je vždy jedna z tých najnepríjemnejších vecí. Verím, nevidím tu momentálne žiadneho župana, ale myslím si, že nám to potvrdí či pán Blanár alebo aj môj kolega pán Frešo, keď tu budú. To znamená, že župy zlučujú a rušia školy len vtedy, keď to naozaj musia robiť, keď už nejaká škola nevie prežiť. A tieto normatívy umožňujú prežiť aj vtedy, keby ich nemali. To znamená, že dnes máme systém, keď sa správa racionálne každý aktér, aj župan alebo primátor, aby sme boli pri základných školách, to je o stredných, aj riaditeľ školy. Ale výsledok je iracionálny z pohľadu krajiny ako celku. Pán minister zatiaľ má stratégiu, teraz dúfam, že sa veľmi nenahnevá na mňa, hádzať to na zlé súkromné školy, ktoré sa premnožili v systéme a ktoré teda treba nejakým spôsobom dať do laty. A preto dal aj županom a zastupiteľstvám právomoc určovať prvé ročníky pre všetkých aj súkromných, aj cirkevných zriaďovateľov. Nechcem teraz znovu otvárať tú debatu, hoci máme na ňu úplne opačné názory. Ale keďže počet súkromných zriaďovateľov v odbornom školstve je mizivý, tak môžeme sa asi zhodnúť na tom, že riešenie tohto problému nad kapacity odborného školstva má málo so súkromným školstvom, ale má veľa s tým, ako funguje verejné odborné školstvo a ako zmeniť motivácie zriaďovateľov, riaditeľov škôl v tejto oblasti.

    A opäť opakujem, a tu naozaj už sa blížim ku koncu, že nejde o likvidáciu odborného školstva, nejde o jeho znehodnotenie, ide, naopak, o jeho povýšenie. Ide o to, aby fungovalo, aby tie veľké peniaze, ktoré v porovnaní so strednými všeobecnými školami doň idú, naozaj fungovali na rovnako kvalitný vzdelávací zážitok pre deti, ktoré reálne pripravujeme na trh práce, pre deti, ktoré môžu byť napríklad často náročnejšie na prípravu, lebo majú slabšie výsledky zo základnej školy alebo majú nejaké iné znevýhodnenie. To je to, na čo tie peniaze chceme dať. A my ich tam aj dávame, len dneska do siete, ktorá je premnožená. A je premnožená naozaj, myslím si, z pohľadu každého. A to táto novela, pán minister, zatiaľ nerieši. Môžete povedať, že chcete to riešiť neskôr, ste minister, máte dôveru tejto snemovne, minimálne teda jej väčšiny a tá menšina to musí rešpektovať, ale priznám sa, že pokladám potom za nie úplne šťastné prichádzať so zákonom, ktorý zvyšuje maximálne počty žiakov v triedach, zavádza minimálne počty žiakov v triedach, najmä na druhom stupni, ktorý, ako som vysvetlil, nie je tým problémom, a popri tom odkladá na neskôr ten skutočný, veľký balvan, ktorý nás všetkých kvári, a to naozaj bez ohľadu na to, akého ideologického presvedčenia sme.

    Takže toľko z mojej strany. A naozaj je toto prvé čítanie, je pomerne veľa času na to, aby sme tento zákon vylepšili. A ak existuje podľa mňa nejaká téma, na ktorú je možné odborne debatovať bez ideologických sporov, politických sporov, osobných sporov, tak je to táto. A ja pán minister, veľmi verím, že táto debata bude možná medzi nami alebo medzi tými z nás, ktorí sa na to odhodlajú. Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami sa hlási päť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Podobne ako Miroslav Beblavý, aj ja si, samozrejme, vonkoncom nemyslím, že úspešný absolvent a držiteľ TOEFL certifikátu nie je pomerateľný s úspešným absolventom maturity z anglického jazyka. Na druhej strane bolo zaujímavé to, že ako také jadro súhlasu Asociácie riaditeľov štátnych škôl vytiahol ten ratingový argument. Nuž a teraz nech nepôsobím ako advocatus diaboli, ktorý vystupuje proti predchádzajúcej vete, ktorú som povedal o validite certifikátu TOEFL. Pravda je, že v čase, keď môj syn študoval na Novohradskej, tak ročník pred maturitou dostal ponuku z Karlovej univerzity, z Matematicko-fyzikálnej fakulty, ktorá mu oznamovala, že bude prijatý bez akýchkoľvek prijímacích skúšok na túto fakultu Karlovej univerzity, len nech donesie maturitné vysvedčenie. A k tomu teda jeden taký údaj pre porovnanie TOEFL-u a iných kvalitných hodnotení. Môj syn bol v tom čase v prvej trojici matematikov na Slovensku, bol účastník svetovej matematickej olympiády, okrem geniálnej spolužiačky Quittnerovej a spolužiaka Bellu bol evidentne v 99,9 percentile, teda nad ním, tých, čo ovládajú matematiku na Slovensku a zrejme aj vo svete. Pravda je tá, že napriek tomu najlepšia škola pripravujúca na exaktné vedy na Slovensku, a tou je nepochybne Gymnázium Novohradská, toto gymnázium celkom reálne od týchto elitných svetových matematikov svojej vekovej kategórie žiadalo maturitu z matematiky, hoci bolo vopred jasné, že sú lepší ako mnohí ďalší.

  • Ďakujem pekne. Ja by som sa tiež chcela dotknúť certifikátov. Podľa mňa tu opäť raz a ministerstvo pristupuje k takému kroku, že ak je zopár možno pofidérnych certifikátov v systéme, tak zrušme uznávanie všetkých. Dožili sme sa toho pri centrách voľného času, pri vzdelávacích inštitúciách. A teraz tu máme certifikáty. Ja som presvedčená, že viac ako nejaká štatistika je dieťa, sú jeho vedomosti. A preto myslím si, že by možno bolo skôr namieste, ako vyčiarknuť tieto certifikáty a zo života im vytvoriť kolónku v rámci štatistiky, aby riaditelia škôl sa mohli pochváliť, že máme takýchto študentov, ktorí majú medzinárodne uznávané certifikáty. Ja súhlasím aj s tým, aby možno ministerstvo odbremenilo riaditeľov, aby teda nejako štandardizovali tieto niektoré certifikáty. A ak boli nejaké sporné, tak by sa dalo o tom baviť. Ale, naozaj, myslime skôr na to dieťa, na jeho vedomosti ako na nejaké štatistike, nejaké čísla, nejaké výkazy. Ďakujem.

  • Áno, dve krátke poznámky k tomu, čo hovoril kolega.

    Priechodnosť systému a druhá maturita. To súvisí aj s tými certifikátmi. Už tomu bude päťdesiat rokov, čo približne existuje na vysokých školách vtedy titul CSc. a dnes PhD. Aj pred päťdesiatimi rokmi to bolo tak, že keď niekto mal CSc., povedzme, z chémie a chcel si urobiť malý doktorát, bol to len formálny proces. Každý uznával, že ten, kto má prvú vedeckú hodnosť, tak určite vie dostatok a má dostatok vedomostí na to, aby si zaslúžil malý doktorát RNDr. A ja si myslím, že toto by sme mali akceptovať.

    Druhá poznámka k tomu rozdeľovaniu. Ja som to povedal. Chcel by som to znova zdôrazniť. Pri rozdeľovaní peňazí je dôležitá transparentnosť. Pôvodne bolo zavedené, že 6 % z rozpočtu regionálneho školstva, samozrejme, v zmysle vopred navrhnutých programov môže minister použiť na rozvojové programy a na dohadovacie konanie. Nikdy sa nedalo použiť toľko peňazí, ani polovica z toho, pretože tých peňazí bolo málo. Ale ja som za to, žiaden zákon nemôže všetky veci zachytiť. A snáď je tu a má tu byť niekto, a v tomto prípade je to minister, ktorý by mal mať tú zodpovednosť, že vyrieši tie špeciálne prípady, ktoré život prináša cez dohadovacie konanie. Som opozičný poslanec, ale som presvedčený, že takéto kompetencie minister má mať. Ďakujem.

  • Pán kolega Beblavý Miro, ja nie som úplne presvedčený o tom, že zachovávanie toho prudkého oddelenia, resp. striktného oddelenia všeobecného stredného vzdelávania a odborného stredného vzdelávania je stále tak namieste. Podľa mňa by bolo veľmi užitočné skúmanie ciest, ako prekrývať tie dve oblasti nejakým spôsobom. Napríklad systém high schools v Spojených štátoch, kde naozaj sa takmer celý generačný ročník prijíma a postupom sa triedi a naozaj tí najlepší sa stávajú ako keby gymnazistami na konci a tí menej kvalitní alebo tí, ktorí nie úplne stíhajú, skôr sa venujú tým odborným veciam a pomaličky sa to štiepi počas tej strednej školy, si myslím, na Slovensku by bolo niečo, čo by nám mohlo pomôcť, zvlášť keď dnes vidíme, že gymnáziá berú naozaj ľudí, ktorých by kedysi neboli bývali brali, čo sa týka kvality ich vzdelávania, a na druhej strane máme veľa odchovancov gymnázií alebo všeobecných škôl, ktorí by možno chceli ísť tie dva-tri kroky naspäť a spraviť si aj nejaké remeslo, dajme tomu, a tým pádom si zvýšiť šance na trhu práce. A myslím si, že keby sme nachádzali nejaký prekryv tých dvoch oblastí, ktorý jednak by zvyšoval možnosti pre uplatnenie toho človeka po skončení strednej školy a takisto by rátal s väčšími možnosťami vývinu toho trhu samotného, tak by to tým deckám mohlo iba prospieť, lebo naozaj situácia sa mení v päťročniciach. Dneska to, čo sa kedysi robilo v 20 rokoch, to znamená, my vôbec nevieme, ako bude ten trh práce vlastne vyzerať v momente, keď ten človek vyjde zo školy. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Beblavý, pri vás som zvyknutá, že veľakrát účelovo zneužívate štatistiky, vytrhávate niečo, teda poviete niečo sčasti a ani to nepoviete celé, časti B, tej sa už vôbec nedotknete.

    Spomínali ste, že platíme ľudí, ktorí sú nepotrební. Teda priznali ste, že odborné školy majú vyšší normatív, ktorý je opodstatnený. Dokumentovali ste to. Ale zároveň tvrdíte, že títo ľudia, mnohí, sú nezamestnaní. V ostatnom čase veľmi často vo verejnoprávnych médiách zaznievajú diskusie práve o tejto problematike, odborná verejnosť, ale skutočne odborná verejnosť, nie rôzni vševedkovia, ktorí sa pasujú za odborníkov, dokumentuje, že mnohé odbory sú nedostatkové a, naopak, mnohých profesií, konkrétne veľakrát absolventov humanitných odborov je nadbytok na trhu práce. Ako to máme riešiť? Nie je lepšia priama cesta, než títo ľudia skončia niečo, sú nezamestnateľní a potom ich rekvalifikujeme? Rôznymi kľučkami sa dostávame k tomu, aby ten človek bol zamestnateľný? Niekedy by ste sa mohli zúčastniť prednášok, ktoré sa dotýkajú odborného školstva. Napríklad viackrát to tu prezentovali konkrétne zo Švajčiarska. Určite s týmto vaším tvrdením nesúhlasím, ktoré ste tu prezentovali, že títo ľudia sú nezamestnateľní. Ďakujem.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Beblavý, ale prihláste sa, keď chcete reagovať s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec Beblavý.

  • Vždy pri iných predsedajúcich to bolo tak, že sa spýtajú nakoniec. Ale akceptujem to, ďakujem vám za ústretovosť, dovoľte mi teda reagovať.

    Pán poslanec Osuský, musím sa ostro ohradiť proti tvrdeniu, že Gymnázium na Novohradskej produkuje najlepších absolventov matematiky na Slovensku, ako absolvent Gymnázia na Grösslingovej, ktoré malo najlepšie výsledky v tejto oblasti, sa musím zásadne ohradiť.

    A teraz vážne.

    Martin Poliačik, samozrejme, úplne s tým súhlasím. A myslím si, že to nie je v rozpore s tým, čo som hovoril. Tá modularita väčšia systému je namieste, a jeho priepustnosť je namieste, len naozaj musí byť opretá o možnosť žiakov a škôl si budovať tie cesty. Ja sa pamätám na môjho brata, ktorý maturoval v roku 1989. A tým pádom mal ešte na gymnáziu niečo, čo sa volalo základy odbornej prípravy, čo bolo také predstieranie remesla pre gymnazistov, okrem toho, že moji rodičia strávili s mojím 18-ročným bratom dve noci snažením sa rysovať pred tým, než to vzdali, z toho nejaký veľký úžitok nebol. Takže možnosť, aby ľudia naozaj modulárne si kombinovali všeobecné a konkrétne zručnosti, je podľa mňa úplne namieste. A každý z nás ju podporuje. Ale musí to byť podporované, by som povedal, žiakmi a školami, nemôže to byť nanútené, ako toho aj trošku sme svedkami.

    No a, pán poslanec Fronc, ja úplne s vami súhlasím. A ja som ani nenapádal dohadovacie konanie ako také. Ja som práve povedal, že ja oceňujem to, že ministerstvo sa to snaží v zákone nejako štruktúrovať, aj keď reálne si tam necháva tie zadné dvierka tým, že uvádza aj iné dôvody, ale skôr som sa snažil poukázať, že oproti dnešku je to malá zmena, teda že reálne to dohadovacie konanie zostáva také, aké je, s miernou štruktúrou v zákone. Ale to, že minister by právomoci ten systém korigovať v drobnostiach mal mať, ja s tým nemám problém, aj keď rozmýšľam, keby ministrom školstva sa stal pán Jahnátek, že čo by to celkom znamenalo pre slovenské školstvo, takisto ako napríklad váš návrh, ktorý nakoniec neschválil tento parlament, aby mohol udeľovať výnimky z kvalifikačných predpokladov. Myslím si, že vo svetle tohto by celé Komjatice už učili niekde na slovenských vysokých školách.

    A k pani kolegyni Nachtmannovej. Ja som rozmýšľal, či ste ma nechceli pochopiť kvôli intelektuálnym alebo zlej vôli. A dospel som k tomu, že je to zlá vôľa. A na zlú vôľu sa nedá inak reagovať, ako poprosiť o to, aby sme hľadali...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Érsek. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážená Národná rada, dovoľte, aby som povedal niekoľko poznámok k novele zákona o výchove a vzdelaní z dielne ministerstva školstva, ktorý dnes máme na stole.

    Už sme skoro zvyknutí na to, že vláda predkladá nové reštriktívne opatrenia, ktoré negatívne vplývajú na rôzne sociálne činné skupiny obyvateľstva. Nie je tomu tak ani teraz. Novelou školského zákona sa totiž zavádza do praxe minimálny počet žiakov v jednej triede, ktorý má za následok zánik niektorých málotriednych škôl na vidieku. Veľmi citlivo to zasiahne národnostné školstvo, podotýkam, nielen maďarské. Totiž v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín sa z roka na rok znižuje počet žiakov jednak pre demografický pokles a na druhej strane aj v dôsledku asimilácie menšín, ktorá jasne vyplýva z údajov sčítania obyvateľstva. Pre nás, teda pre príslušníkov národnostných menšín toto opatrenie znamená smrteľný úder, hlavne vo vidieckych oblastiach, kde jedinou inštitúciou, ktorá zabezpečuje usadenie ostatných, ostávanie mladých rodín, je škola.

    Podotýkam, návrh zákona z hľadiska národnostných menšín je vysoko diskriminačný, nakoľko možnosť výnimky z minimálneho počtu žiakov povoľuje návrh zákona len v takých obciach, kde popri školstve s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny existuje aj slovenská škola. Čo to znamená v praxi? Tam, kde existuje aj slovenská škola, dovoľujete, aby boli triedy s vyučovacím jazykom menšín zaradené pod spoločné riaditeľstvo so slovenskou školou, a tam, kde žiadna slovenská škola neexistuje, a sú to aj také prípady v obciach, kde žije viac ako 80 % Maďarov, národnostné školy budú odsúdené na zánik.

    Pán minister, nedá mi nepoložiť otázku, aký cieľ vlastne sledujete týmto zákonom, naozaj ide len o šetrenie alebo máme iný úmysel, úplne zničiť, znemožniť fungovanie málotriednych škôl a takýmto spôsobom napomáhať asimilácii menšín? Asi ste už úplne zabudli na sľub vášho pána predsedu o tom, že v prípade práv národnostných menšín sa zachová status quo, teda pôvodný stav. To, čo sa tu teraz deje, je závažné porušenie tejto džentlmenskej dohody, ale nech sa neradujú ani školy pochádzajúce z malých slovenských obcí, tieto reštriktívne opatrenia sa netýkajú len národnostných škôl

    A by som povedal aj niekoľko čísiel na ilustráciu. Tento zákon, ak ho Národná rada podporí, bude mať negatívny dopad v prípade národnostného školstva na 72 základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Teda plánuje sa zrušiť 27 % všetkých maďarských základných škôl, 12 škôl s vyučovacím jazykom iných národnostných menšín, čo znamená 16 % takýchto základných škôl. Ale okrem nich sa to týka 359 slovenských základných škôl, čo tu znamená vyše 18 %. A z čísiel vyplýva, že najhoršie z toho dopadnú maďarské školy, ale negatívne to ovplyvní aj ďalší osud malých obcí na čisto slovenských územiach. Áno, vieme, že môže sa na nejaké demografické veci v tomto zákone prihliadať. Čiže keď bude veľký sneh, čo zvykne byť v horách, tak tam asi sa nebudú rušiť školy, ale kde je teplo 30 stupňov na juhu, to je možno únosné, tam sa to môže diať.

    Viete, pán minister, čo bude následkom týchto opatrení? Nič iné, len ďalšie vyľudňovanie slovenských a zmiešaných území. Keď sa tento zákon tvoril, už sme mali pochybnosti o tom, lebo najprv sme hovorili o spájaní škôl v okruhu 20 kilometrov, následne sme klesli na 10 kilometrov a teraz sme pri šiestich kilometroch.

    Koľko finančných úspor prinesie táto novela? Peniaze dáme do jedného vačku a na druhej strane minister sociálnych vecí ich vydá nezamestnaným, ktorí z týchto škôl budú vyplývať. Koľko je to úspora, pán minister, vie nám to niekto povedať?

    Áno, a tieto ustanovenia zákona majú platiť v roku 2015. Prečo? Vieme, lebo budú miestne voľby a toho starostu, ktorého sa to bude týkať a ktorý zruší malú školu, základnú školu, tak asi nezvolia.

    Môžem vyhlásiť len toľko, my pri tom nebudeme asistovať. Tento zákon nepodporíme a žiadame ctenú Národnú radu, aby návrh zákona vrátila predkladateľom na prepracovanie. Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú.

    Ďalší, ktorý v rozprave vystúpi, je pán poslanec Osuský. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážená snemovňa, na úvod by som začal takou malou epizódou zo včerajška. Počas prestávky nášho zasadania zasadala staromestská mestská rada nad prípravou materiálov na budúcotýždňové zasadanie zastupiteľstva. Jeden z bodov, ktoré sme riešili a o ktorých sme hlasovali, bolo zriadenie školskej rady miestnej časti alebo ani keby "obecnej školskej rady". Ako vieme, školy majú svoje školské rady a teraz v súlade s nedávno prijatým zákonom zriaďujú sa obecné školské rady. Toto stanovisko a hlasovanie bolo potrebné preto, lebo už zajtra bude Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta Bratislavy hlasovať, resp. vypočujú si názory jednotlivých miestnych častí Bratislavy na zriadenie týchto obecných rád. Je všeobecne známe, že viaceré miestne časti majú výhrady voči zriadeniu tohto ďalšieho zdanlivo samosprávneho orgánu, čo by zdanlivo mohlo byť uvítaniahodné. Na jednej strane teda vidíme, že samosprávnosť sa formálne posilňuje. Na druhej strane vnímame i v tomto zákone to, čo už zaznelo vo vystúpení mojich predrečníkov, že sa súbežne posilňuje centralizácia.

    V iných zákonoch sme prišli k tomu, že riaditeľ bude postupne zbavovaný svojich právomocí. Tu sa dozvedáme, že zriaďovateľ je dávaný do mantinelov, ktoré sú vopred vymedzené. Zároveň v kontraste s tým sa budujú nové štruktúry samosprávnosti. O čom budú tie samosprávne štruktúry rozhodovať, keď už nebude rozhodovať o kdečom ani rada školy a riaditeľ školy a o niečom ďalšom ani len zriaďovateľ? Samozrejme, úplne chápem snahu ministerstva o racionalizáciu siete škôl. Demografia nepustí. A aj sám som prívržencom toho, že je dobré, ak sa deti učia v čo najlepšie vybavenej škole a ak ich učia čo najlepší pedagógovia. Potom "za takýchto okolností" možno nie je na škodu, keď ich bude o jedného či dvoch, či troch viac, pretože sám som chodil, akokoľvek bola socialistická trieda, z hľadiska kvality pedagógov do veľmi dobrej školy a dobrých škôl. A bolo nás tam 34, 35 alebo 36, podľa toho, koľko z nás prepadlo. Treba teda povedať, že to jadro tlaku na racionalizáciu tu nepochybne je, ale oveľa reálnejšie ako mantinelizovanie, je riešenie tejto záležitosti práve tým, že nechám na zriaďovateľovi pri pridelených finančných prostriedkoch, aby sa rozhodol, aké sú jeho priority, a aby sa rozhodol, či chce z nepochybne obmedzených zdrojov, ktoré dostávame z podielových daní, vynakladať ďalšie peniaze na udržanie či neudržanie školy.

    Niekto by si mohol povedať, že minister sníma časť kríža z bedier zriaďovateľov, pre ktorých je nepochybne vždy nepríjemné prijať rozhodnutie o redukcii siete, teda o zrušení tej či onej školy a zlúčení s inou školou. Aj tak sa domnievam, že, tak ako je navrhnuté to numerické riešenie s tým, že sa hovorí o osobitnom zreteli, ktorý je síce vymenovaný taxatívnejšie v dôvodovej správe, ale zároveň vieme, že dôvodová správa nie je zákon a nie je záväzná, dôvodová správa je dôvodová správa, je gumové. Zákon je zákon, ak sa napríklad hovorí o osobitnom zreteli s tým, že za dôvody osobitného zreteľa možno považovať aj klimatické podmienky, roztratené osídlenie v podhorských oblastiach, záujem zriaďovateľa dofinancovať si náklady na výchovu a vzdelávanie z vlastných zdrojov, tak je to fajn. Ale keď je v zákone len osobitný zreteľ, dá sa podeň skryť kdečo.

    A zároveň keď toto je v dôvodovej správe, tak sa dostávam k ďalšej otázke, ak súkromný zriaďovateľ má vôľu a rodičia dietok či už v súkromnej alebo v cirkevnej škole majú vôľu pre svoje deti udržať školu pri danom počte detí, ktoré do nej chodia, zdá sa mi ťažko odôvodniteľné zasahovať do ich slobodnej vôle. Vždy treba mať na mysli, že rodič, ktorého deti študujú v cirkevnej či súkromnej škole, neodvádza iné dane ako rodič detí, ktorého deti študujú v štátnej škole. A zároveň je, samozrejme, na jeho slobodnej vôli doplatiť rozdiel, ktorý by daná neštátna škola potrebovala na to, aby sa udržala v chode i za numerického stavu žiakov, aký je. To znamená, že si nemyslím, že toto je cesta, ktorou máme zasahovať do právomocí zriaďovateľov. Ak tu zaznelo, že 6 % je v dohadovacom konaní a že sa teda kvázi zužujú dôvody, ktoré by sa vraj museli, mali a za každú cenu aj tak nemuseli zohľadniť pri prideľovaní z tohto balíka peňazí, zdá sa mi ekonomické riešenie, to znamená poctivé financovanie na hlavu, oveľa schodnejšie ako zákonné určovanie čísel. Už tu zaznelo i vo vystúpení kolegyne Janky Žitňanskej, že sa z kazuistík, viď centrá voľného času a podobne, robí záver. Samozrejme, to potom nutne vedie k tomu, že keď sa rúbe les, tak lietajú triesky a niekedy je triesok pomaly viacej ako dreva. Ale, dobre, chcem teda povedať k tej téme centrálneho určovania, že ten faktor, ktorý má pôsobiť, je ekonomický faktor. To znamená, že to, čo ti náleží, dostaneš a to ďalej si rieš. A tobôž to, samozrejme, platí pri súkromných a cirkevných školách, kde považujem za ťažko zdôvodniteľné, aby sa tam zriaďovateľovi zasahovalo do jeho právomocí.

    Pokiaľ ide o tému certifikátu, na úvod si dovolím na mikrofón vyjasniť s priateľom Mirom Beblavým, ako je to s tou Novohradskou a s tým gymnáziom, Gamčou alebo dnes späť – Grösslingovou. Univerzita Komenského si roky viedla štatistiku úspešnosti prijímania poslucháčov slovenských gymnázií a iných stredných škôl na svoje fakulty. A tam nepochybne a v tom mal Miro Beblavý pravdu, ako najúspešnejšie gymnázium recidívne vychádzalo Gymnázium na Grösslingovej. Bolo to ale na celé rozpätie 13 fakúlt Univerzity Komenského od teológie až po matfyz. Pravda ale je, že pri posudzovaní úspešnosti poslucháčov pri prijímaní na najtvrdšie vedy vychádzala jednoznačne najlepšie Novohradská. Takže pravdu sme teoreticky mali obidvaja. Aj sám som v rodine rozdelený, pretože ten starší syn absolvoval Novohradskú a skončil na matfyze teoretickú fyziku a ten mladší absolvoval Gamču čiže Grösslingovu a teraz je v druhom ročníku tam tiež – na poistnej a finančnej matematike.

    Ale pravda je teda tá, že to, k čomu som sa vlastne dostal cez túto historku, je maturita a uznávanie TOEFL a iných certifikátov. Opäť, ako povedala Janka Žitňanská, je v záujme dobrého fungovania vzdelávania v tomto štáte, že tak ako posudzujeme kvalitu hygieny mäsových výrobkov, dovozových či našich, a ako sa staráme o bezpečnostné zabezpečenie nových stavieb z hľadiska núdzových východov, hasičských noriem a podobne, by sme sa mali starať o to, na akej úrovni sa deje poskytovanie vzdelania, vrátane toho jazykového vzdelania budúcich generácií. Preto je dobré riešenie tých, ktorí podvádzajú, tých, ktorí dávajú certifikáty za nič, nájsť, odhaliť, zlikvidovať, nie snáď fyzicky, ale nepochybne technicky. Je to tá správna cesta, lebo opäť sa vraciam k svojmu zákonu o kuchynskom noži. Preto, že sa tým kuchynským nožom často dejú násilné trestné činy, tak ho zakážeme? Tým, že sa v nejakom, možno nie veľkom percente vydávajú certifikáty nekryté vedomosťami, zrušíme certifikáty? Toto nie je riešenie.

    Ako som uviedol, pri olympionikoch na svetových olympiádach v matematike nikto nespochybnil, že povinne robia i maturitu z matematiky. Ja sa napriek tomu domnievam, že certifikáty rangu TOEFL by mali byť i z hľadiska rankingu danej školy uznané ako absolvovanie maturity v tej najúspešnejšej kategórii. Na druhej strane, a teraz to hovorím už len za seba, a to vyzerá akože držím stranu pánu ministrovi a Asociácii riaditeľov štátnych škôl, viete, povedzme si tiež jedno. Ak som absolvoval TOEFL a potom mám ísť v máji na maturitu, tak ju spravím ľavou zadnou. A vonkoncom, ale vonkoncom ma to nestojí viac ako vojdenie do tej miestnosti, predvedenie svojich TOEFL vedomostí a vykráčanie von. Takže ak som wimbledonský víťaz v tenise a morálka mi káže zúčastniť sa majstrovstiev Slovenska v tenise, tak tam proste idem, tých súperov rozbijem a odídem. To hovorím len tak na margo teda toho, či je to strašná záťaž alebo len menšia záťaž. Neviem ja, ako to je v umeleckých školách, ale keby Dalibor Karvay bol poslucháčom gymnázia a už možno v šestnástich laureát Oistrachovej ceny, tak neviem, či by mu na konzervatóriu odpustili, aby im zahral na husliach na maturite. Ale, dobre, nemyslím si, že toto je dôvod na to, aby sme spochybnili kvalitu certifikátov, ktoré sú celosvetovo uznávané a dobré. A na tomto mieste sa teda domnievam, že oveľa dôvodnejšie je zavedenie čo najväčšieho rozsahu objektívnej externalizovanej maturity v tom zmysle, že ak má niekto úvahy, že TOEFL nie je dostatočnou garanciou, tak mám obavu, že existuje dosť maturitných vysvedčení a známok na nich, ktoré nie sú garanciou vôbec ničoho, už vôbec nie vedomostí toho maturanta. Takže ak by sme chceli začať spochybňovať, tak musíme začať s veľmi širokou sieťou a vyloviť kdečo iné okrem TOEFL certifikátov. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pani poslankyňa Žitňanská Jana.

  • Ďakujem pekne. Súhlasím, čo ste povedali, pán poslanec.

    Spomeniem možno len taký detail. Ja som absolvovala skúšku TOEFL a takisto aj mám maturitu z anglického jazyka. A musím povedať teda, že tie skúšky sú neporovnateľné nielen čo do kvality a znalosti jazyka, ale aj do obsahu. Na maturite naozaj mnohí moji spolužiaci preliezli s jednotkou, dvojkou, pričom vedeli zopár otázok a mali šťastnú ruku na žrebovanie a ten jazyk neovládali na úrovni, že by boli schopní samostatne komunikovať. Proste sa, poviem to rovno, nabiflili otázky o ja neviem Austrálii, o Shakespearovi a tak ďalej, vedeli odrapotať naučený text. Čiže predsa len si myslím, že úroveň toho TOEFL-u je smerodajnejšia, a potom, pokiaľ sa žiak alebo študent uchádza o štúdium v zahraničí, skôr mu pomôže TOEFL ako maturita, pretože veľakrát si musí dorobiť nejakú takúto medzinárodnú skúšku.

    A pokiaľ ešte ide o tú škriepku, čo ste tu mali s pánom poslancom Beblavým, tak ja by som len chcela dodať, keďže som absolventka Gymnázia na Vazovovej ulici, aj Gymnázium na Vazovovej ulici patrilo medzi a, dúfam, ešte stále patrí medzi tie kvalitné. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. V prvom rade sa pripájam k Janke Žitňanskej, áno, Gymnázium na Vazovovej 6 patrilo k tým najlepším gymnáziám. Aj ja som tam maturoval, pán poslanec.

    Vy ste sa dotkli Dalibora Karvaya. Ubezpečujem vás, že Dalibor Karvay absolvoval všetky skúšky a všetko to, čo mal absolvovať na škole, možno aj pod sprísneným dohľadom tých profesorov, ktorí sa dnes hrdia tým, že mohli skúšať Dalibora Karvaya. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Teraz v tejto chvíli otváram ústnu rozpravu. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Traja poslanci, posledný pán poslanec Poliačik. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pán poslanec Hraško, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, vážení občania, veľa vecí a veľa pripomienok k tomuto zákonu, respektíve k tejto novele už bolo povedaných, ale nedá mi, aby som aj ja zo svojho pohľadu nepovedal tie svoje.

    Začal by som možno z tej strany, či certifikáty ku maturite uznávať alebo nie. Veľmi pekne to bolo povedané práve v poslednom príspevku, že ani maturita sa nedá v mnohých okolnostiach garantovať ako plnohodnotná, pretože ja som v tom síce nebol priamym svedkom, ale moji kamaráti spolužiaci z iných škôl, ktorí mi rozprávali, ako sa maturovalo na ich školách, tak na niektorých školách to bola naozaj bieda a to maturitné vysvedčenie naozaj nie je hodno toho, aby vôbec človek išiel niekam inam ešte pracovať a že by malo nejakú výpovednú hodnotu o vedomostiach a najmä o skúsenostiach dotyčného študenta, človeka. To znamená teda, že certifikáty by som vôbec nejako neriešil v tomto zákone. Okrem toho nachádzame sa, pokiaľ viem, už dosť dlhú dobu v Európskej únii, kde Európska únia garantuje istým spôsobom uznávanie istých tlačovín. A človek, ktorý si ide urobiť certifikát do inej krajiny, tak určite možno má vyššiu výpovednú hodnotu ako maturita u nás na Slovensku. Ale koniec koncov ako povedal kolega Osuský, ak mám takýto certifikát, prídem na maturitu a ľavou zadnou sfúknem všetko to, akurát že ma to možno môže zdržiavať, to môže zdržiavať aj ten zvyšok.

    No a tu sa dostávame už k počtu ľudí, ktorí maturujú. A to súvisí s počtom žiakov v triedach. No opäť sme tu narazili na problém toho, akým spôsobom sa môžu zachovať najmä málotriedky v niektorých školách.

    Ale ja si dovolím upozorniť ešte na jeden problém, na ktorý sa možno v širších súvislostiach pozabudlo. Diskutovali sme o tom medzi viacerými komunitami alebo teda ja osobne som diskutoval o tom medzi viacerými komunitami. Máme tu trend toho, že materských škôl pomaly ubúda, pretože sa rodilo málo detí a ich počet v týchto materských školách klesal. Teraz však nastáva taký malý baby boom a práve v súčasnosti generácia, nazvem to, zodpovedných tridsiatnikov, štyridsiatnikov začala produkovať našich nasledovníkov a začalo sa naozaj rodiť viacej detí. A v súčasnosti práve badáme opačný problém, že o chvíľku bude málo materských škôl, kde sa budú dať deti zapísať a kde sa budú môcť vychovávať. To znamená, že treba počítať do budúcnosti s tým, že školy budú mať aj viacej žiakov.

    A teraz, povedzme, k jednému, možno konkrétnemu problému. Máme základnú školu v stredne veľkej obci, kde v súčasnosti je možno v štvrtom ročníku, povedzme, dvadsaťdva detí, ale v treťom, druhom a prvom ročníku, povedzme, je to po osem, šesť, možno dve, to znamená, že niektoré triedy a ročníky sú spojené, ale v materskej škole už čaká v tom nižšom stupni generácia, ktorá bude mať dvadsaťpäť detí, ale v budúcom školskom roku tam nastúpi, povedzme, len ďalších šesť. To znamená, že na škole by sa mohol vyskytnúť počet detí v prvom ročníku šesť, ktoré nastúpia teda z tej materskej školy, v ďalšom ročníku sú tri deti, v ďalšom ročníku je šesť detí a v tom ďalšom, povedzme, aj dvanásť nech ich je. Pri nastavení počtu žiakov v novom systéme by mohlo dôjsť k zrušeniu takejto základnej školy, deti by sa jednoducho preskupili a dochádzali by niekam inam, mimo svojej vlastnej obce. To vzdialenostne, samozrejme, závisí od daného regiónu. Niektoré obce by to mali bližšie, niektoré obce by to, žiaľ, mali ďalej. A rodičia by tým pádom mali zvýšené výdavky na dochádzku detí do škôl, keďže ešte stále nie sú odsúhlasené nejaké školské autobusy, ktoré by takýto systém dopravy zabezpečovali. Škola by sa následne zrušila, resp. vyradila zo siete, pretože by nespĺňala požadované kritériá. Ale, pozor, v ďalšom ročníku by tých dvadsaťpäť detí nastúpilo kam? A to už je problém. A tu už by sa mohla zdvihnúť vlna odporu rodičov, pretože dvadsaťpäť detí je už dosť na to, aby trieda bola otvorená a tým pádom škola zachovaná, aby deti nemuseli dochádzať niekam inam.

    Takže treba sa naozaj zo širšieho pohľadu pozrieť na tento problém, pretože ideme síce racionalizovať, ale na úkor čoho? Tu možno ešte treba porozmýšľať a neísť rovno hlavou proti múru, ale skutočne diskutovať, ale diskutovať v širšom kontexte a najmä pozrieť sa na demografiu, pozrieť sa na to, koľko v súčasnosti je pripravených detí, koľko je narodených, a vychádzať z týchto údajov aj štatisticky. Samozrejme, treba potom sa pozrieť aj na to, či naozaj budeme mať tie deti kde umiestniť do tých škôlok. Týka sa tento problém skôr ale zase väčších miest, nie týchto menších obcí, pretože v menších obciach sú kapacity zvyčajne dostačujúce. Takže určovať minimálny a maximálny počet žiakov možno nie je tým šťastným riešením v tejto dobe.

    Okrem toho keď sa tu spomínalo kto na aké gymnázium chodil a aké úspechy dosiahol, ja som chodil na Gymnázium Viliama Paulínyho-Tótha v Martine, ktoré sa zaraďuje tiež medzi vynikajúce školy, a z našej triedy, myslím, dvaja nešli na vysokú školu a ostatní sa etablovali na vysokých školách a úspešne aj skončili štúdium na nich, dvaja išli na iné typy stredných škôl. Takže toto gymnázium má takisto svoje krédo. Ale pamätám si, že keď som nastúpil do prvého ročníka, nás bolo v triede tridsaťdeväť. Neviem, či si to niekto z vás vie predstaviť, ale je to obrovské kvantum ľudí, lavice nasekané na sebe, liezli sme si, by som povedal, už na chrbty jeden druhému a nebolo to veľmi príjemné. Končilo nás tridsaťšesť. Potom sa to nejakým spôsobom preskupilo, dvaja odišli študovať do Štiavnice na jazykovú školu aj jeden kdesi odišiel, takže tridsaťšesť nás končilo. Aj tak si myslím, že je to obrovské kvantum ľudí v triede. Boli nás len štyri triedy v ročníku, áčka, béčka, céčka, déčka. V ostatných ročníkoch nastúpivších po nás už bolo viacej tried, ale toto bolo naozaj neúnosné kvantum ľudí.

    Ja by som tento počet za žiadnych okolností nezvyšoval, pretože ak na jednej strane pán minister pred časom hovoril o kvalite vzdelávania a bavili sme sa tu o počtoch žiakov v triedach, bolo vyjadrených viacero názorov, že väčší počet žiakov v triedach negarantuje vyššiu kvalitu, ale, naopak, práve menší počet žiakov v triede, keď sa učiteľ môže aj individuálne viacej venovať niektorým žiakom, môže zaručiť vyššiu kvalitu. Vtedy som hovoril, že bolo by treba získať nejakú štatistiku, ktorá by o tomto konkrétne hovorila. Zatiaľ ju tu stále nemáme.

    O certifikátoch som hovoril.

    Teraz by som sa dotkol už len časti dôvodovej správy, kde je napísané umožniť zriaďovateľovi školy schvaľovať okrem počtu prijímaných žiakov aj počet tried. Jedná sa tu, samozrejme, o nový model financovania, ktorý pripravilo ministerstvo. A mne stále nie je jasné, akým spôsobom sa tam bude na tú triedu financovať. Bude sa teda zohľadňovať počet žiakov v tej triede alebo akým spôsobom sa bude brať do úvahy veľkosť tej triedy? Bude to z minimálneho počtu, z maximálneho, z priemeru alebo akým spôsobom sa to bude robiť? Doteraz financovanie na žiaka bolo jasne povedané, že žiak dostával takúto a takúto sumu, ktorá išla na školu, a z toho sa financovali učitelia, technické zázemie, réžia. Teraz mi vôbec nie je jasné, akým spôsobom to bude nastavené na počet tried. Niekto to môže práve využiť, že určí si, že minimálny počet je takýto počet žiakov v triede, to znamená, že nasekáme to na minimálne počty a zriadime väčší počet tried. Tým pádom dostane škola viacej peňazí. Pripadá mi to trochu nie veľmi racionálne. A takisto sa tento systém potom podľa tohto dá zneužiť, takisto ako niektorí mohli zneužívať to, že sa platilo na žiaka a nabrali kvantum žiakov a potom nestíhali s výučbou, prípadne s nedostatočnou kvalitou.

    Takže opäť sem prichádza novela zákona, ktorá nie je, by som povedal, koncepčne dotiahnutá úplne správnym smerom, aj keď, už ako bolo spomínané, je tu pár dobrých vecí, ale tak ako pri iných zákonoch, zopár dobrých vecí tam je a potom prichádzajú zvláštnosti, ktoré uvádzajú človeka do pochybností, či to vôbec dobré bude alebo nie.

    Ja by som sa však ešte na tomto mieste rád opýtal na jednu vec. Už na minulej schôdzi som dával jeden pozmeňujúci návrh ohľadne vzdelávania pedagogických pracovníkov a ich možnosti teda učiť ďalej, teda pedagogickej spôsobilosti. Tento pozmeňujúci návrh mi nebol akceptovaný. A môže dôjsť k nezákonnému stavu na základných školách alebo prípadne základných umeleckých školách, keď buď školy budú zamestnávať nekvalifikovaných pedagogických zamestnancov, alebo keď školy ich vyhodia, potom nemajú čím pokrývať výučbu, na ktorú už boli žiaci prijatí a ktorú už v súčasnosti absolvujú. Takže zaujímal by som sa aj o tento problém.

    A, po ďalšie, v rámci povinnej školskej dochádzky bola zrušená povinnosť základným a stredným školám vydávať vysvedčenia na pol roka povinne. To znamená, že škola môže na vyžiadanie rodiča vydať vysvedčenie a týka sa to teda povinnej školskej dochádzky, ale akosi sa pozabudlo na jazykové školy a na základné umelecké školy, ktoré nie sú povinné v školskej dochádzke a predsa majú povinnosť za súčasného stavu vydávať vysvedčenia na pol roka. Takže popýtal by som pána ministra, aby sa vyjadril k tomu, pretože v prípade teda negatívnej odpovede, ja chystám už pozmeňujúci návrh, ktorý teda už mám nachystaný do druhého čítania, by som potom podal pozmeňujúci návrh, alebo si ministerstvo osvojí túto vec a pripraví svoj vlastný návrh, pretože bolo by dobré, aby, keď povinná školská dochádzka nemá povinnosť vydávať vysvedčenia na pol roka a nepovinná, dá sa povedať, školská dochádzka, čo sa týka jazykových a umeleckých škôl, má túto povinnosť ešte v súčasnosti, sa tento stav zosúladil. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky nie sú na vystúpenie pána poslanca.

    Teraz dávam slovo pani poslankyni Žitňanskej Jane. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, pani predsedajúca, ctené kolegyne, kolegovia, už veľa bolo povedané k tomuto zákonu mojimi predrečníkmi, napriek tomu sa chcem aj ja dotknúť niektorých spomenutých bodov.

    Možno len na úvod. Tí, ktorí sa venujete tejto téme školstvu a sledujete aj diskusie v pléne, možno si spomeniete, že v máji, keď sme sa rozprávali o správe o stave školstva, som upozornila pána ministra, že sa mi dostal do rúk materiál, návrh novely školského zákona, ktorý zavádzal tie stropy alebo maximálne počty v triedach a takisto aj minimálne počty v triedach. Vtedy pán minister krútil hlavou, že nič také ako minimálne počty nebude v rámci pripomienkového konania. Keďže v tom prvom nástrele tejto novely neboli minimálne počty, ale v rámci pripomienkového konania sa tam dostali, takže dnes v zákone máme nielen maximálne, ale aj minimálne počty žiakov.

    K tomuto možno len pár poznámok. Ja by som bola naozaj rada, ak by pán minister sa mohol vyjadriť aj k tomu, čo hovoril pán poslanec Beblavý, ako myslel tieto minimálne počty, či reálne budú mať dopad na tie odbory, kde aj dnes je menej žiakov, ale vzhľadom na zvýšený normatív sú schopné prežiť a nezúčastňujú sa na dohadovacom konaní alebo či tam je nejaký iný zámer, pretože ak by to tak nebolo, ja sa naozaj obávam, pokiaľ ide napr. o umelecké smery, že my asi nenájdeme alebo nevymyslíme talentované deti, ktoré by splnili ten limit požadovaný zákonom. Takže naozaj by som bola rada, aby sa pán minister k tomu vyjadril, čo týmto minimálnym počtom sledoval, pretože tá dôvodová správa, myslím si, je veľmi povrchná.

    Pokiaľ ide ešte o tieto počty, tak ako aj moji kolegovia upozornili, sú tu pripomienky alebo teda nejaké odseky hovoriace o tom, kedy môže byť v triede aj menší počet žiakov, než je určené v zákone. Pokiaľ pri základných školách je tu napísaná znížená dostupnosť žiakov do školy, vzdelávanie žiakov v jazyku národnostnej menšiny, ak je v okruhu šesť kilometrov a tak ďalej, vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ak je z celkového počtu žiakov školy viac ako 80 % žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo ďalšie dôvody osobitného zreteľa, o ktorých hovoril aj pán poslanec Osuský, že sú tiež v dôvodovej správe načrtnuté, ja by som veľmi uvítala, kebyže ministerstvo zapracuje do tohto, a bolo to tam explicitne napísané o deťoch so zdravotným postihnutím, aby teda sme nezabudli na tieto deti, ktoré, si myslím, patria aj do bežných škôl a nielen do špeciálnych škôl.

    A s tým súvisí aj moja ďalšia poznámka. Čiže tieto výnimky patrili pre základné školy. Ale pri stredných školách ten nižší počet môže byť za osobitného prípadu, napr. takého, za ktorý sa považuje v stredných odborných školách zaradenie študijného odboru alebo učebného odboru do zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce, ak nie je možné zriadiť triedu podľa odseku 10. Tu ja už som aj v tom máji hovorila, že sa trošku obávam toho tlaku alebo možno nejakého lobizmu, keď jednotliví zriaďovatelia alebo riaditelia alebo ktokoľvek pôsobiaci na tej škole bude tlačiť na to slovami: „Tak ale aj našich absolventov je málo a trh ich potrebuje viacej. Čiže dostanem tú výnimku.“ Myslím si, že toto ustanovenie treba ešte zmeniť.

    A takisto by som sa prikláňala a by som požiadala ministerstvo, aby ministerstvo nezabúdalo na deti so špecifickými potrebami, z ktorých mnohé majú na to, aby išli študovať aj na strednú školu a nekončili len na špeciálnych školách, aby takáto nejaká výnimka pre znížené počty bola uplatnená aj na ne.

    Pokiaľ ide o posilňovanie kompetencií zriaďovateľa na úkor riaditeľa alebo teda školy, tu už pán poslanec Fronc o tom hovoril, myslím si, že je to cesta zlým smerom. Naozaj my by sme sa mali snažiť delegovať tie právomoci čo najnižšie k tým školám, lebo ony najlepšie vedia rozhodovať. A naozaj nechať im kompetenciu len zostavovať školské rozvrhy, si myslím, je nemiestne.

    K certifikátom som sa vyjadrila v rámci faktických poznámok. Naozaj si myslím, že ak v systéme boli certifikáty, ktoré neboli hodné toho uznania, tak nie je dobré rušiť celý systém ako taký, a preto by som apelovala na ministerstvo, aby štandardizovalo, proste určilo, ktoré certifikáty budú uznávané ako náhrada za maturitnú skúšku z jazyka, aby aj pre riaditeľov sa ľahšie dalo orientovať v tejto problematike a aby, ak je problém so štatistikou, sa vytvorila nová kolónka, kde sa tieto certifikáty budú zapisovať, a naozaj aby nám nebola prednejšia štatistika alebo nejaký marketing nad záujmom dieťaťa.

    Pokiaľ ide o celkové nastavenie tohto zákona, si myslím, že z neho vypadla, neviem, či tam niekedy aj bola vôbec na ministerstve, filozofia o tom, že do budúcnosti by možno nebolo zlé uvažovať naozaj nad tou priepustnosťou systému, aby napr. žiaci stredných odborných škôl mohli sa vzdelávať vo všeobecných predmetoch na gymnáziách a potom v tých odborných predmetoch na vlastných školách, čo by prispelo k zvýšeniu kvality a možno aj k zníženiu výdavkov v celom systéme.

    Na záver ešte by som sa chcela dotknúť, je to nad rámec zákona síce, ale je to aktuálna téma, osemročných gymnázií. Naozaj si myslím, že označiť tieto gymnáziá ako chorý prvok na trhu je nemiestne.

    Zároveň si myslím, že tých 5 %, tak ako som aj písala v interpelácii na pána ministra, nezodpovedá nejakému číslu na základe nejakých prieskumov, analýz, ale naozaj je len tak dané. A ja by som uvítala, ak by ministerstvo školstva vypracovalo analýzu, aby možno sa zamyslelo nad tým, či ináč nepoňať tento segment školstva, pretože ak majú byť elitné gymnáziá tieto osemročné gymnáziá, tak tých 5 %, myslím si, tam nezohráva úlohu, lebo naozaj by malo ísť skôr o prísnejšie vstupné testy ako o nejakú percentuálnu kvótu.

    Na záver musím skonštatovať, žiaľ, že opäť raz napriek tomu, že v tomto zákone sú aj dobré veci, to by som klamala, kebyže hovorím, že tam nie sú, sme svedkami toho, že dieťa nie je v záujme alebo v strede záujmu ministerstva školstva. Tak ako pri centrách voľného času sa vychádzalo v ústrety ZMOS-u, tak ako pri priemere známok, ktoré deťom zabraňujú si vybrať slobodne tú cestu vzdelávaciu, tak ako pri určovaní prvých ročníkov vyšším územným celkom aj pre iných zriaďovateľov, naozaj zatiaľ, a musím to skonštatovať, v zákonoch, ktoré predkladá pán minister školstva, je všelikto iný vrátane štatistiky viac v záujme ako dieťa. Ďakujem.

  • Je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne. Nie je to síce v tejto novele, ale ten problém o chvíľu bude akútny. A to je naozaj tých 5 % ako clausus numerus pre prijímanie na osemročné gymnáziá. Najcitlivejšie to zrejme bude tu v Bratislave. Chcem povedať, že toto ustanovenie v zákone nie je ako ustanovenie, ktoré dal súčasný pán minister, ale to je to, čo urobil pán minister Mikolaj. Ja naozaj by som ministra tiež požiadal, aby zvážil a navrhol zmenu tohto ustanovenia, lebo ak sa to nestane, ja si myslím, že to vyvolá veľké problémy. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať hlasovaním.

    Vyhlasujem dve minúty prestávku.

  • Dvojminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, pekné predpoludnie. Poprosím vás o zaujatie miesta a registráciu, budeme hlasovať o jednom prerokovanom bode.

    Dovoľte privítať hostí na balkóne z Jednoty dôchodcov z okresu Trnava. Vitajte.

  • Poprosím pána poslanca Jasaňa, aby uviedol v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 649.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave k predmetnému návrhu zákona vystúpili páni poslanci Brocka, Mihál, Kaník, Hlina, Kuffa. Pozmeňujúci návrh predložil jedine pán poslanec Mihál...

  • Ruch v sále.

  • Kolegyne, kolegovia, poprosím vás o pozornosť.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o bodoch 1 až 9 zo spoločnej správy so stanoviskom gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 101 za, 2 proti, 34 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

  • Dajte hlasovať o návrhu poslanca Jozefa Mihála.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 62 za, 78 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Konštatujem, že sme odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy a z rozpravy, prosím, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 80 bolo za, 2 proti, 59 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať.

  • Ďakujem. Dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku so stanoviskom gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 77 za, 3 proti, 60 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme vládny návrh zákona o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí.

    Bol to, kolegyne, kolegovia, jediný prerokovaný bod z programu.

    Pán predseda výboru Duchoň.

  • Ďakujem pekne. Len chcem pripomenúť členom finančného výboru, že dnes je zasadnutie finančného výboru o 12.00 hodine v miestnosti č. 31. Ďakujem.

  • Ja takisto chcem pripomenúť členom výboru pre sociálne veci, že o 12.00 hodine máme zasadnutie v rokovacej miestnosti výboru.

  • Takisto by som rád pripomenul, že o 12.30 hodine máme eurovýbor v miestnosti č. 30.

  • Pán predseda výboru Jarjabek.

  • Pripojil by som sa k pripomenutiu, poprosil by som všetkých členov výboru pre kultúru a médiá, o 12.01 hodine v miestnosti výboru pre kultúru a médiá máme výbor. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Poprosil by som kolegyne a kolegov zo zahraničného výboru, o 12.00 hodine máme schôdzu výboru v miestnosti č. 76 na prízemí. Ďakujem.

  • Takisto by som poprosil členov výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, že o 12.00 hodine bude schôdza v miestnosti č. 183.

  • Pani podpredsedníčka Jurinová.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcela všetkých poslancov, pani poslankyne a pánov poslancov, pozvať na diskusiu, ktorá sa uskutoční v klubovej miestnosti č. 50. Téma diskusie je Deti v ohrození a zúčastnia sa jej niektorí odborníci ako napríklad pán Leitman, ktorý má s tým dlhoročné skúsenosti. Takže pozývam vás na diskusiu. Ďakujem.

  • Vážení členovia výboru pre obranu a bezpečnosť, pripomínam len konanie výboru o 12.00 hodine v zasadačke nášho výboru. Ďakujem.

  • Pán predseda, dovoľte mi, aby som aj ja v mene parlamentu privítal na balkóne tentoraz dôchodcov z okresu Dunajská Streda.

  • Ešte raz pani podpredsedníčka Jurinová.

  • Ospravedlňujem sa. Nestihla som povedať to najdôležitejšie. Tá diskusia sa uskutoční dnes zhruba po zasadaní výborov okolo 12.30 hodine. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem prestávku do 11.15 hodiny a budeme potom pokračovať v rokovaní.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým a menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Poprosím pána ministra školstva, aby zaujal svoje miesto.

    Pán poslanec Poliačik do rozpravy.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, vážení hostia, k tomu školskému zákonu, čo sa týka úprav, ktoré sú predmetom tejto novely, už bolo povedané v zásade dosť a, myslím si, zo strany opozície takmer všetko, čo bolo potrebné. Prvé čítanie ale sa má venovať aj celkovému kontextu, do ktorého takáto novela má zapadnúť. Teda ja sa budem v prvom rade venovať jemu a potom sa vrátim aj k novele samotnej.

    Po tom, čo ministerstvo školstva priložilo nôž na krk centrám voľného času a dopady, na ktoré sme upozorňovali niekoľkokrát a násobne, že prídu, prišli a reálne podľa súčasných čísel máme stovky, možno tisíce detí, ktoré predtým sa venovali zmysluplnej činnosti, teraz sa jej venovať nemôžu, máme krachujúce centrá voľného času a napriek tomu balíku peňazí, ktorý na mimočasové aktivity detí je rovnaký, tak peniaze presne podľa toho, ako sme na to upozorňovali na začiatku, končia presne v iných kapitolách, než na čo sú určené, máme peniaze, ktoré nám končia opäť vo verejných osvetleniach, v chodníkoch a deti sa môžu akurát tak tešiť z toho, že po ceste zo školy domov, lebo centrum voľného času už nefunguje, pôjdu možno po novšom chodníku a večer im na to zasvieti svetlo. Ja nevravím, že v mestečkách a dedinkách na Slovensku nemá byť chodník a nemá byť verejné osvetlenie, ale keď raz nejaký peniaz má ísť na voľnočasové aktivity detí, tak tie peniaze majú smerovať k deťom, a nie do iných rozpočtových kapitol samospráv. Takže to, že pán minister podľahol tlaku samospráv, že sa nechal zmanipulovať do situácie, keď boli peniaze prerozdelené nerozumne, prinieslo svoje ovocie. A presne podľa toho, ako sme ho na to varovali, dnes vidíme, že to bolo rozhodnutie mimoriadne nešťastné.

    Druhý nôž na krku je nôž na krku osemročným gymnáziám. Napriek tomu, že dlhodobo vychovávajú naozaj elitných študentov, ktorí robia dobré meno svojim populačným ročníkom, je to označované ako chorý prvok školstva. A minimálne Bratislave spôsobuje súčasné správanie ministerstva školstva naozaj veľké problémy, kde osemročné gymnáziá, ktoré majú prijímať sedem detí na triedu, jednoducho nie sú schopné kapacitne takéto niečo utiahnuť. A môžeme po tom, čo pán minister zlikvidoval inú špičkovú školu v Martine, vidieť, čakať aj v Bratislave aj to, že osemročné gymnáziá v Bratislave, keďže sa dožili toho, že v očiach neonormalizátorov na ministerstve školstva sú niečo choré, musia bojovať s existenčnými problémami.

    A pri tejto novele sa opäť potvrdzuje to, čo som za týmto pultom povedal už niekoľkokrát: Píšte všetci modrým perom, iná farba nebude, štátny dirigizmus nadovšetko, odoberanie kompetencií ľuďom, ktorí sú naozaj pri výkone povolania, odoberanie kompetencií tým, ktorí majú najbližšie k tomu, čo sa na danej škole deje a zvláštna argumentácia za tými krokmi.

    Pozrime sa teda na tie maximálne a minimálne počty žiakov v triede. Dnes je predsa situácia taká, že riaditeľ predkladá zriaďovateľovi na schválenie a rade školy na vyjadrenie návrhy na počty prijímaných žiakov. To znamená, už v tom reťazci rozhodovania sú relevantní hráči, ktorí by mali vedieť, aká je situácia, ktorí majú možnosť napríklad posúdiť, či vďaka tomu, že majú v triede deti so špeciálnymi potrebami, na ktoré je potrebné prihliadať pri, dajme tomu integrácii, ideálne pri inklúzii je potrebné na ne prihliadnuť a tým pádom niekedy počet žiakov v tej triede musí byť menší. Máme tu, samozrejme, školy, ktoré učia inak, než je predstava ministerstva. Máme tu školy, kde sú tri populačné ročníky spojené. A na ne prihliadať ako na triedu je opäť niečo, čo bude vyžadovať samostatný prístup. A máme tu snahu o realizáciu financovania škôl na triedu miesto toho, aby sa reálne prikročilo k ozajstnej subsidiarite. A to je posunutie rozhodovania o budúcnosti slovenského školstva na úroveň tých, koho sa to týka, teda detí, študentov a ich rodičov.

    Som veľmi smutný z toho, že nie je stále dostatok hlasov na Slovensku, ktorý by povedal, že jednoducho myslenie zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia nevyrieši problémy, ktoré máme v školstve dnes, že nie je možné sa na problémy slovenského školstva pýtať bývalého eštebáka, ktorý je štátnym tajomníkom ministerstva školstva, že jednoducho to nie je mozog, ktorý má o tom rozhodovať. Je to tak? Je to tak. Nemôžeme predsa sa rozhodnúť, že keď niečo fungovalo v čase, keď neexistoval internet, keď niečo fungovalo v čase, keď takmer jediným zdrojom informácií bol učiteľ a škola, keď to fungovalo v časoch, kde postavenie štátu bolo oveľa silnejšie, ako je dnes, tak že niečo keď prenesieme z týchto časov na dnes, tak to bude fungovať. Nebude to tak. Jednak spoločnosť sa vyvíja oveľa rýchlejšie. To znamená, že dnes už nemáme zďaleka tak dobrú predstavu o tom, čo sa bude diať s dnešnými deťmi, keď tie školy vyjdú, a preto by sme mali viacej dbať na ich flexibilitu než na ich programovanie na budúce zamestnanie.

    A takisto sa musíme prispôsobiť tomu, že stále viacej občianska spoločnosť chce spolurozhodovať o tom, ako má naša spoločnosť vyzerať. A v školstve to znamená to, že namiesto toho, aby sme odoberali kompetencie riaditeľom, aby sme odoberali kompetencie učiteľom, aby sme im dirigovali od rána do večera, čo majú učiť, akým spôsobom to majú učiť, len kvôli nejakým pofidérnym a zmýšľaným dôvodom o pár žiakoch, ktorí budú prestupovať z jednej školy na druhú, tak ešte aj tú slobodu, ktorú sme doteraz v školstve ako-tak mali, bolo jej málo, ale aspoň nejaká bola, ideme okresať. Doteraz učitelia na školách mali 30 % na to, aby si štátne vzdelávacie programy mohli vytvárať podľa seba. Aj to sa ide zrušiť. Píšte všetci modrým perom, iná farba nebude.

    Totalita, ako sme ju poznali, sa nám zavádza do školstva rovnakým metrom, rovnakými ľuďmi a rovnakým myslením, a pritom riešenie je presne na opačnej strane tej priamky, kde by sme sa mohli baviť o postavení štátu a postavení žiakov, študentov a ich rodičov. Ak by sme totiž urobili to, čo SaS navrhuje už od svojho vzniku, t. j. jednotlivé finančné toky, ktoré prichádzajú do škôl, zlúčili do jedného normatívu a ten normatív na žiaka by reálne pokrýval náklady na vzdelávanie tohto žiaka a tento normatív, rozhodovanie o tom, kam pôjde, dali do rúk jeho zákonného zástupcu, tak už nakoniec nemusí ani len štát skúmať kvalitu školy, na čo sa, ináč, mimochodom, úplne vykašlal, a nie je nijakým spôsobom kvalita školy zakomponovaná do toho rozhodovacieho procesu, ktorý máme dnes, stále sa bavíme len o číslach, počte žiakov, počte škôl, počte tried a tak ďalej, kvalitu by zabezpečilo rozhodovanie ľudí, ktorí tie svoje vlastné deti na tie školy zapisujú. Ak by každý rodič mal v ruke plnú sumu peňazí, ktorá je určená na vzdelávanie jeho dieťaťa, a dal by ju takej škole, ktorej dôveruje, že je schopná ju využiť tým spôsobom, že jeho dieťa vzdelá najbližšie k jeho vlastným predstavám, tak nemusíme pomeriavať až tak dôkladne kvalitu škôl, lebo by to urobili koneční zákazníci, spotrebitelia, užívatelia, tí, pre ktorých má štát poskytovať službu. A to sú deti, študenti a ich zákonní zástupcovia. Namiesto toho dneska touto novelou robíme, respektíve ministerstvo robí z riaditeľov škôl ľudí, u ktorých už naozaj jediné, čo budú riešiť, je, podobne ako povedal pán kolega Fronc, rozvrh hodín a ani len v spolupráci so svojimi vlastnými pedagógmi nebudú môcť upravovať spôsob, akým deti budú učiť, lebo všetko im bude nadirigované zvrchu.

    Čo sa týka jazykových certifikátov, opäť sa musíme pozrieť na to, koho záujem by sme mali v prvom rade sledovať. Je to záujem štatistík, záujem štátu pri vykazovaní nejakých dát alebo záujem študentov a detí? A druhá otázka potom je, k čomu máme tie decká motivovať na tých školách. A ja som presvedčený o tom, že deti máme v prvom rade motivovať k tomu, aby robili niečo nad rámec školských osnov, aby robili niečo, čo im v spoločnosti dá konkurenčnú výhodu. A ja som presvedčený o tom, že jazykové vzdelávanie, ktoré býva ukončené medzinárodne uznávanými certifikátmi, je presne to, čo by sme mali podporovať u každého jedného študenta. Mimochodom, ministerstvo dnes ak nemá prehľad o tom, ako certifikáty vyzerajú, tak potom si niekto nerobí poriadne svoju prácu, pretože my máme predsa na Slovensku licenčné centrá, pre skúšky Cambridgeu je ich šesť, pre skúšky Goetheho inštitútu je ich sedem, pre štátne jazykové skúšky je ich jedenásť, pre TOEFL je ich päť a tak ďalej, ktoré preskúmavajú, aká je kvalita tých certifikátov. A tým pádom ministerstvo má mať relevantné dáta v ruke, aby vedelo povedať: Áno, tento certifikát zodpovedá niečomu, čo my si predstavujeme, že to má byť kvalita ovládania cudzieho jazyka. A jediné, čo teda potrebujeme pri tej maturite urobiť na základe rozhodnutia riaditeľa, ako to je dnes, je povedať, okej, tento certifikát v tej maturite zohľadníme takto.“ A myslím si, že urobiť pre štatistiku, pre vyhodnotenie úspešnosti týchto študentov jednu kolónku v tej štatistike tak, ako to navrhovala kolegyňa Žitňanská, je oveľa lepší prístup k veci, ako teraz opäť zobrať motorovú pílu a proste zrezať to celé hlava-nehlava, hlavne nech to má pekný zarovnaný okraj. Takže cesta je tam, kde je ťažšia, pán minister. To znamená posudzovať každý certifikát zvlášť, vyhodnotiť kvalitu certifikátov, spraviť zoznam tých, ktoré majú byť štátom uznané, a potom nejakým spôsobom prispôsobiť vyhodnocovanie maturít takýchto žiakov tak, aby škola, ktorá, dajme tomu, 50 % populačného ročníka aktívne podporuje k tomu, aby získala TOEFL certifikát, bola uznaná ako tá, ktorá podporuje kvalitu a robenie vecí nad rámec, ak by náhodou sme išli vyhodnocovať teda kvalitu a bol to relevantný údaj.

    Veľmi ma mrzí súčasný stav, pretože posledný rok to začalo vyzerať tak, že školstvo sa v spoločnosti dostáva do pozície, že začína byť predmetom verejnej diskusie a na základe tejto verejnej diskusie by mali byť prijaté nejaké opatrenia, ktoré by ho mohli posunúť bližšie k civilizovanému svetu. Ak však ale naďalej ministerstvo zotrvá v pozíciách, že čo je dobré, osvedčené, bez ohľadu na kontext, tak to vyskúšame znovu, tak sa obávam, že ďalší ministri školstva budú dlhé roky najprv naprávať chyby, ktoré toto ministerstvo spraví, než sa dostaneme k tomu, že môžeme začať pomaly progresovať k niečomu lepšiemu. Ďakujem.

  • Pán spravodajca požiadal o slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, chcel som vystúpiť ako spravodajca aj v rozprave, aby som v zásade nezneužil pozíciu spravodajcu na to, aby som hodnotil rozpravu v záverečnom slove, lebo vystúpenie spravodajcu by malo mať potom skôr štatistickú charakteristiku. Takže ak dovolíte, zareagujem na niekoľko vecí, ktoré tu odzneli.

    Prvá otázka. Zriaďovateľ určuje počty žiakov v triedach.

    Ja doteraz nechápem, prečo tu nastáva tento krik a takýto masívny odpor voči tomuto opatreniu. V triedach piateho až deviateho ročníka základnej školy sa zvyšuje počet 28 na 29 žiakov, teda o jedného žiaka, to je to posunutie hornej latky. Je to nejaký zásadný posun, ktorý niečo mení? Posun v tomto smere hovorí len o možnosti, aby sa zväčšilo rozpätie medzi minimálnym a maximálnym počtom, čo dáva slobodu pri zostavovaní počtu tried alebo väčšiu flexibilitu. Čiže to, keď hovoríte, že veľký počet žiakov v triedach je znižovanie kvality vyučovania, v tomto prípade reálne neplatí, lebo len v jednom prípade sa zvyšuje počet žiakov, a to iba o jedného.

    Druhá poznámka, ktorú k tomu potrebujem povedať. Nakoľko došlo k zníženiu počtu žiakov v triedach reformou v roku 2008, v žiadnych štatistikách doteraz sa nepreukázalo, že by od roku 2008 došlo k reálnemu zvýšeniu kvality vyučovania na slovenských základných a stredných školách. Opakujem, napriek tomu, že došlo a dochádza k znižovaniu počtu žiakov v triedach, žiadne štatistiky nepreukázali zvyšovanie kvality vyučovania na slovenských školách, skôr naopak, vysoké školy plačú, že im prichádzajú menej pripravení absolventi stredných škôl, ako to bolo v minulosti, takisto ako plačú stredné školy, že úroveň vzdelania žiakov zo základných škôl nie je dostačujúca. Takže ak budeme hľadať koreláciu, tak v tomto prípade to pre slovenské pomery neplatí, aj keď súhlasím s tým, že vo všeobecnosti by to platiť malo.

    Druhá poznámka, k najnižšej spodnej hranici počtu žiakov v triedach. Ak je horná hranica počtu žiakov ochranou učiteľa a možno kvality vyučovania, dolná hranica počtu žiakov v triedach je otázka ekonomiky. Minister v správe o stave školstva a aj v rade vystúpení povedal, že je zámerom ministerstva školstva v budúcnosti zmeniť normatívne financovanie minimálne na kombináciu na žiaka a na triedu. Týmto sa vytvárajú pre toto, takýto spôsob financovania zákonné predpoklady tým, že sa určujú spodné hranice počtu žiakov.

    Pokiaľ ide o to, či tieto počty sú reálne určené alebo nie sú reálne určené, treba povedať, že so všetkými rozhodujúcimi hráčmi v školstve došlo k dohode na týchto počtoch. To znamená, nie sú tieto počty vycucané z prsta, ale sú výsledkom dohody v medzirezortnom pripomienkovom konaní, ešte dokonca zo začiatku obdobia, keď sa začalo debatovať o správe o stave školstva na Slovensku na verejnú diskusiu. Od tohto obdobia sa dospelo k týmto číslam, ktoré sú, opakujem, vecou dohody. A preto nevidím dôvod na akýkoľvek krik v tomto ohľade.

    Pokiaľ ide o rušenie málotriedok, no to je trošku komplikovanejšia otázka, lebo málotriedky v malých obciach sú často jediným nositeľom kultúry a života v tej obci, v ktorej sa reálne nachádzajú. Na druhej strane treba povedať, že sú ekonomicky neefektívne. Ale treba povedať, že predstavujú náklady na málotriedky zhruba 2 % výdavkov vynakladaných na školstvo. Takže ak budeme rušiť málotriedky, ušetríme tu teoreticky 2 %. Čiže neušetríme veľa. Ale môžeme v určitých prípadoch skomplikovať určitej skupine obyvateľov život. Ja sám ako starosta, ktorý mal málotriednu školu a zatvoril ju, lebo bola ekonomicky neefektívna, a obec tak v zásade došla aj o určitú formu kvalitnejšieho života, sa prihováram za to, aby sme v tomto kroku pokračovali. V mnohých ukazovateľoch sa preukazuje, že kvalita vzdelávania na plne organizovaných základných školách je vyššia, ako je na málotriednych, aj keď treba povedať, vždy je to závislé od kvality pedagóga a nedá sa to paušalizovať. Aj na málotriednej škole, pokiaľ je kvalitný pedagóg, môže dosahovať táto škola ďaleko lepšie výsledky ako plne organizovaná základná škola.

    Pokiaľ ide o národnostné školstvo, tu kolega Érsek sa sťažoval, že dôjde k masívnemu zániku škôl s iným vyučovacím jazykom ako vyučovacím jazykom slovenským, chcem povedať, presne na tento účel sú v § 29 ods. 16 písm. d) ďalšie dôvody hodné osobitného zreteľa, kde je na uváženie ministerstva školstva, či to zaradené medzi dôvody hodné osobitného zreteľa bude alebo nie. Druhá vec, ktorá môže byť, je, že samospráva sa rozhodne, že napriek tomu, že má nižší počet žiakov, ako jej ukladá zákon v spodnej hranici, bude dofinancúvať vyučovanie. Ale, prepáčte mi, nepovažujem za normálne, a je niekoľko prípadov na Slovensku takých, že existuje základná škola s iným vyučovacím jazykom ako slovenským, ktorá má prázdnu budovu, niekoľko žiakov z národnostnej menšiny, pričom sú preplnené základné školy s vyučovacím jazykom slovenským, a napriek tomu zriaďovateľ alebo riaditeľ nepustí žiakov na využívanie tejto budovy, čo prináša ekonomické straty a problémy pre zriaďovateľa, ktorým je v tomto prípade samospráva. Prečo zriaďovateľ neprinúti riaditeľa, aby konal efektívne aj pri vynakladaní verejných prostriedkov? No často preto, lebo je závislý pri voľbách od hlasov práve národnostnej menšiny, ktorá svoju silu pri voľbách takýmto spôsobom zneužíva. A to považujem za nezdravé. A treba jednoducho sa aj s týmito otázkami vysporiadať.

    Možno posledná otázka, ktorej by som sa chcel venovať, alebo dve ešte otázky.

    Pán kolega Hraško hovoril o rušení škôl, ktoré v súčasnosti majú malý počet žiakov, ale sú na územiach, kde existuje populačný boom. Jedná sa predovšetkým o lokality, ktoré sa nachádzajú v blízkosti veľkých miest, predovšetkým krajských miest a úplne špeciálne v okolí Bratislavy. Ale tu chcem povedať, znova je tu otázka hodná osobitného zreteľa, ktorou to vieme vykryť. A ak tento rok nevychádza počet žiakov, ak nevychádza na budúci rok počet žiakov a bude vychádzať počet žiakov v roku 2015, tak je to všetko úplne v poriadku, lebo tá škola nezanikne. Po prvé, nezanikne preto, lebo môžeme použiť prípad hodný osobitného zreteľa. A, po druhé, nezanikne preto, lebo účinnosť tento zákon nadobúda až v školskom roku 2015/2016, pričom špička populačného boomu sa predpokladá v rozpätí rokov 2018 až 2022. Takže sme tri roky pred špičkou populačného boomu podľa odhadu demografov. A preto nepredpokladáme, že by takto nakoncipovaný zákon mohol priniesť nejaké komplikácie.

    Posledná poznámka sa bude venovať pána kolegu Poliačika, že trh vyrieši všetko. No trh nevyrieši všetko. A môže to byť ideologická floskula, ktorou budeme hovoriť, že dáme všetko do rúk rodičom, nech sa rozhodnú. Ale v tom prípade, a opakujem to niekoľkokrát, poviem, žiaľ, na Slovensku nie je reálna situácia, že by drvivá väčšina rodičov chcela zabezpečiť pre svoje deti maximálne kvalitné vzdelanie. Ale drvivá väčšina rodičov na Slovensku chce zabezpečiť čo najmenej prácne vzdelanie pre svoje deti. A tuto vidím ten problém. Ak by reálne situácia na Slovensku bola taká, že všetci sa bijeme len za kvalitné vzdelanie, nemám problém s tým, aby sme otázky normatívov a financovania škôl preformulovali. V tomto prípade ale plne podporujem kroky ministerstva školstva, ktoré podľa mňa idú správnym smerom. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky majú pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Érsek. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou.

    Pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, to, že mnohí rodičia sa nebijú za kvalitné vzdelanie pre svoje dieťa, myslím si, to je všade vo svete, to nie je nič nenormálne. Mnohí rodičia, áno, pristupujú k tomu tak, kde to bude jednoduchšie, kde to možno bude čo najbližšie od domu a tak ďalej. Sú rôzne dôvody, prečo si rodičia vyberajú tú-ktorú školu. Ale v tomto, si myslím, práve ministerstvo školstva by malo bojovať za tú kvalitu. A zatiaľ tie zákony, ktoré prichádzajú a ktoré schvaľujete, nepomáhajú tomu, aby to školstvo bolo kvalitnejšie. Naozaj sa tu vychádza v ústrety ZMOS-u, neviem komu všetkému, štatistikám, ale zatiaľ teda som nepostrehla, že by to v tej kvalite spelo k nejakému zvýšeniu.

    A pokiaľ ide o to, keď ste sa na úvod pýtali, prečo kvôli tejto jednej veci teda bude mať zriaďovateľ kompetenciu určovať počty tried a počty žiakov, prečo tak vystupujeme k tomu, ono je to kvôli tej filozofii. V tom sa asi nezhodneme, naozaj my viacerí asi presadzujeme to, aby sa čo najbližšie tá rozhodovacia kompetencia dostala do rúk riaditeľom, učiteľom, a to nielen čo sa týka nejakej formy, a teda počtu tried a počtu žiakov, aby mohli pri tom byť prítomní aj tí rodičia, aby sa posilňovali rady škôl, a nie zriaďovateľ jeho kompetencie. Vidíme to napríklad aj teraz pri diskusii o štátnom vzdelávacom programe, kde opäť sa ide centralizovať, opäť sa ide určovať zhora, kto čo kedy má vyučovať, a nenechávame to na tých učiteľoch. Proste berieme im aj z toho voľného času, ktorý mali, tých 30 %, im tam nanucujeme ďalšie a ďalšie predmety. Čiže keď sa ozývame, tak je to najmä kvôli tomu, že sa nezhodneme v tejto filozofii, že proste kým vy chcete centralizovať a určovať, my sme presvedčení o tom, že máme dostatok kvalitných učiteľov, áno, aj dostatok rodičov, ktorí sa už zaujímajú o...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Keď to sú len 2 % z celého rozpočtu, tak prečo tu ideme robiť tieto opatrenia, ako ste to sám dobre povedali? A čítal som tu nejaké štatistické veci. V prípade národnostného školstva na základných školách s vyučovacím jazykom maďarským je to 72 základných škôl, 27 % všetkých škôl, 12 škôl s vyučovacím jazykom iných národnostných menšín a 359 škôl s vyučovacím jazykom slovenským, čiže 18 %. Aj s tým súhlasím, že, samozrejme, v roku 2014 sú miestne voľby. A, samozrejme, všetci tí starostovia si nejakým spôsobom bačujú, bojujú o hlasy voličov. Ale v tom, že to nie je to podstatné, súhlasím s vami. Podstatné je to, že ak tento pomer sa zmení a stojí to len 2 %, tak by som tieto opatrenia nerobil, pretože nebude to dobré ani na národnostné územia, ani na školy výlučne slovenské.

    A ešte mi nedá nepovedať, čo znamená hodný osobitného zreteľa. To znamená, že niekto o tom rozhoduje. Keď je to v zákone, tak je to iná vec. Zákon dáva podmienky, ale nie hodné osobitného zreteľa. Čo bude osobitný zreteľ? Vieme, že na Orave zvykne byť veľa snehu, a vieme, že na Žitnom ostrove zvykne byť 30 stupňov tepla. To bude hodné osobitného zreteľa? Niekto to bude posudzovať. Myslím si, že nie je to v poriadku. Ďakujem.

  • Pán poslanec Petrák, reakcia.

  • Ďakujem pekne za faktické poznámky. Predovšetkým, pán kolega Érsek, ja vás ubezpečujem, že nikto nebude siahať na práva národnostných menšín. A vláda Roberta Fica to niekoľkokrát zadeklarovala. A celé to funkčné obdobie sa podľa toho aj správa.

    Ak je v zákone dôvod hodný osobitného zreteľa, sú to práve tieto zadné dvierka, aby možno aj niektoré školy na jazykovo zmiešaných územiach sa redukovali alebo optimalizovali veľmi citlivo, a to nie jedným rezom, že keď nespĺňaš počet 10 žiakov, tak základná škola zaniká. Toto je dôvod hodný osobitného zreteľa. A myslím si, že tu nájdeme zhodu. Ale myslím si, že treba zhodu nájsť na oboch stranách, takisto na strane vlády, ktorá určuje nejaké pravidlá hry a má záujem dobre hospodáriť s verejnými financiami pri financovaní základných škôl, pričom na druhej strane musí byť pochopenie aj na strane národnostných menšín, že nemôžu existovať základné školy so štyrmi žiakmi, ktoré sa budú financovať v plnom rozsahu. A tak ako je trebárs na dohadovacom konaní, keď si pozriete tú tabuľku, tak uvidíte, že kým v roku 2004 bolo vynakladaných v dohadovacom konaní 7,2 mil. eur, tak v roku 2012 sa v dohadovacom konaní na financovanie práve týchto rozdielov vynakladalo 26,5 mil. eur. Takýto je nárast. Z toho 98 % ide na krytie platov učiteľov v školách, kde je malý počet žiakov. A tu ten nárast je veľký, je to vyše 20 miliónov eur za 8 rokov, čo považujem za nie celkom normálne. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy, vážení páni poslanci, pani poslankyne, ja budem sa snažiť byť stručný a v podstate reagovať na niektoré návrhy, resp. otázky, ktoré boli prezentované počas rozpravy.

    Chcem predovšetkým povedať, že otázka transparentnosti financovania bude veľmi dobre zabezpečená tým, že od 1. 1. 2014 zrejme púšťame RIS, rezortný informačný systém. Teraz sa ešte vyhodnocuje za prítomnosti zástupcov jednotlivých typov škôl, najmä Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií, Asociácie odborných škôl, Združenia samosprávnych škôl a ďalších. Akonáhle bude tento systém, ktorý je už viac-menej testovaný, spustený, bude vytvárať ďalšie podmienky pre to, že nielenže budeme poznať detaily o jednotlivých školách a presunoch, ale budeme, samozrejme, môcť postupne v tomto systéme uvažovať o výraznejšej transparentnosti o financovaní a o prerozdeľovaní finančných prostriedkov na jednotlivé školy.

    Áno, jedna forma je kontrola. Plne sa, samozrejme, stotožňujem s tým, že keď ja dostávam množstvo, samozrejme, požiadaviek na naše kontrolné orgány a okrem toho existujú systémové pravidlá týchto jednotlivých kontrol, ktoré sú polročne alebo ročne schvaľované, a naviac je tu množstvo operatívnych požiadaviek, tak nepostačoval by dostatok týchto našich kontrolórov, aby veci vedeli, povedzme, podchytiť. Ale musím povedať, že v spolupráci so štátnou školskou inšpekciou a našou kontrolou ideme viacej, výraznejšie sledovať testovanie našich žiakov deviatakov a, samozrejme, aj maturít, pretože práve keď tam neboli prítomní naši zástupcovia, sa zistilo podvádzanie, a nebudem hovoriť o jednotlivých školách. Teda to znamená znižovanie kvality a tak ďalej a tak ďalej. A teraz ide predovšetkým aj o niektoré maturity, ktoré sa uskutočnili na súkromných školách.

    Ďalej, čo sa týka návrhu spájania všetkých štyroch ročníkov do jednej triedy, teda ide o prvý stupeň základnej školy, tak som tomu správne rozumel, ja by som to považoval za krok späť, pretože dnes, samozrejme, je systém celkom iný v prvej až štvrtej triede základnej školy, čo sa týka vzdelávacieho procesu, pretože tu už nejde len o čítanie, písanie a počítanie, ale aj o ďalšie faktory, ktoré idú do tohto vzdelávacieho procesu. A nedá sa postrehnúť, že by jeden učiteľ v rámci jednej spoločnej skupiny 1 – 4 dokázal sa venovať každému. A, samozrejme, by to mohlo byť v podstate niekedy len 10 minút, čo by v podstate nespĺňalo tie požiadavky kvality vzdelávacieho procesu.

    Samozrejme, vyjadrím sa aj vo vzťahu, či môže certifikát nahradiť štátnu maturitu. Ja som rokoval so zástupcami aj ambasád. A musím povedať, že našli sme zhodu, nebolo to jednoduché rokovanie, našli sme zhodu, keď som položil otázku, či je to spravodlivé, keď zo študentov, ktorí sa pripravujú na štátnu maturitu, môže mať jeden výnimku, druhý ju nemusí mať, či je to rovnosť príležitostí na jednej strane, lebo na druhej strane som povedal, že ten certifikát ja, samozrejme, chápem ako pridanú hodnotu a nerobí žiaden problém, aby študent, povedzme, gymnázia, keď bude mať popritom urobený ten certifikát, mohol absolvovať aj maturitnú skúšku. Dokonca môže tak dokázať, že má lepšie vedomosti ako tí, ktorí sú pripravovaní v rámci štátneho vzdelávacieho programu a voľnočasových aktivít na jednotlivých gymnáziách. Žiaden problém v tom nie je. A myslím si, že v tomto prípade sme pristúpili k úcte k takému vážnemu dokumentu, ako je štátna maturita.

    A ja sa držím aj toho francúzskeho a rakúskeho prístupu k tej štátnej maturite, že naozaj vyžadujú komplexne prípravu na túto štátnu maturitu, pretože môžeme si zriadiť certifikáty z matematiky, fyziky a tak ďalej. A s nimi nebudú chodiť na maturitné skúšky, ktoré by mali absolvovať? Túto otázku si kladiem stále. A myslím si, že nebolo by to dobré. A vychádzam aj z požiadavky, samozrejme, zo strany riaditeľov predovšetkým štátnych gymnázií. Odznelo to aj na ich asociácii, aj stoja za mnou v tejto veci, aby sme skutočne tú maturitu zrovnoprávnili. Na druhej strane musím povedať, že máme informáciu. A tú by som vám tu predniesol. Štátna jazyková škola na Palisádach potvrdila, že TOEFL nie sú rovnocenné so štátnou jazykovou skúškou, lebo nie sú tam zaradené témy kultúrno-spoločenské a geografické, ktoré sú vlastne v štátnej maturite z konkrétneho jazyka, či je to francúzština, či je to angličtina alebo nemčina. Čiže my chceme naozaj, aby na jednej strane mali možnosť si urobiť certifikáty ako pridanú hodnotu, ktorú môžu potom využívať v ďalšom živote, ale, samozrejme, aby každý jeden, ktorý sa dostal na gymnázium alebo na inú strednú školu, absolvoval maturitu v tom danom predmete. Ja by som bol veľmi rád, keby mi niekto vymenoval päť štátov z Európskej únie, ktoré uznávajú nejaký certifikát ako náhradu maturitnej skúšky. Sú, samozrejme, také štáty, ale väčšina štátov Únie to neuznáva. A myslím si, že aj ten pohľad, povedzme, Rakúskej republiky, to som konzultoval. Alebo vo Francúzskej republike, tam je štátna maturita nadovšetko. To je dokument, ktorý rozhoduje o budúcnosti toho žiaka a toho študenta vo Francúzsku.

    Ďalej by som chcel tiež upozorniť na to, že certifikáty majú len asi 2 % maturantov. Tí, ktorí ich majú, sa nepripravujú lepšie, naopak, sa stáva, že poľavujú v príprave, a ja by som naozaj chcel ten cieľ, ktorý má každý maturant, že tu je maturitná skúška, aby tú maturitnú skúšku absolvoval. A tam sa práve ukáže, že tí, ktorí majú tie certifikáty ako pridanú hodnotu, budú lepší a ukážu, že skutočne tie výsledky v podstate budú lepšie ako u tých, ktorí sa pripravujú na maturitu v rámci štátneho vzdelávacieho programu.

    Chcel by som tiež pripomenúť, čo sa týka tých minimálnych počtov žiakov, to bola veľká diskusia. Nuž treba povedať, že to vyplynulo z diskusie, ktorá bola otvorená, a medzirezortného pripomienkového konania. A najmä tie počty žiakov, tie spodné hranice, vyplynuli z návrhov, ktoré prichádzali od Združenia samosprávnych škôl, od riaditeľov štátnych gymnázií, teda konkrétne Asociácie štátnych gymnázií, kde konkrétne pán Sadloň jednoznačne trval na sedemnástich žiakoch ako na minime, aby to bolo. Ďalej, bolo to dohodnuté aj s Asociáciou odborných škôl. A, samozrejme, na základe toho sme tieto pripomienky akceptovali. A potom sme ich predložili do novely zákona.

    Racionalizáciu stredných odborných škôl sme naštartovali minulý rok, treba pripomenúť. A to je sprísnenie prijímacích pohovorov na naše stredné školy, na plánované počty tried v spolupráci so zamestnávateľmi; veď predovšetkým nám ide o odborné školy, o spoluprácu so zamestnávateľmi. Ak sa to nedarilo v minulosti, tak to bolo práve preto, že ak regionálna samospráva zrušila nejakú odbornú školu alebo strednú školu v regióne, tak, žiaľ, moji predchodcovia ministri podpísali vznik súkromnej školy na tej istej úrovni a v podstate sa nič nezmenilo a to financovanie ďalej takýmto spôsobom pokračovalo. Ja si myslím, že je to dobré rozhodnutie a správne rozhodnutie.

    K pánovi Érsekovi.

    Ak plačeme nad asimiláciou, a to je všeobecný problém, prečo nehovoríme, že sa výrazne znížila natalita? Však to je vážny problém. Ja som bol v Maďarsku, kde tak isto veľmi vážne idú rozhodnutia zo strany veľkého ministra pre ľudské zdroje, že tieto malé školy idú sa často zlučovať a idú zanikať, tak isto je tam tento systém zavedený. A platí to aj pre Maďarskú republiku a v súčasnosti to platí už aj pre Fínsku republiku, kde sú ďaleko väčšie kilometrové vzdialenosti. Ale teraz nejde o ušetrené peniaze, ide o kvalitu vzdelávania v plne organizovanej škole, ale aj vytvorenie podmienok pre to, aby tí žiaci mali dostupnosť do tej školy, či už v rámci školských autobusov alebo iných foriem, aby sme im to zabezpečili. Tuto musí byť vytvorená rovnosť príležitostí, preto, aby mohli absolvovať tí žiaci vzdelávanie či už na prvom alebo druhom stupni. Osobitne sledujeme prvý stupeň. Je to veľmi citlivá oblasť. A musím povedať, že tam, kde v minulosti zanikli málotriedky, kultúra sa nestratila. Ale problém obcí takéhoto charakteru spočíva v tom, že je nedostatok pracovných príležitostí, že sa obce vyľudňujú, že odtiaľ odchádzajú mladí ľudia. A, samozrejme, tým pádom sa znižujú aj počty žiakov, ktorí by mohli navštevovať, povedzme, prvý alebo druhý stupeň základných škôl v týchto jednotlivých obciach.

    Chcel by som tiež pripomenúť, a to je veľmi dôležité, že často treba hľadať to, čo bolo v pôvodnom spolužití aj v tom politickom združení, ktoré vzniklo po roku 1990. No prečo zaniklo, resp. sa rozdelilo kvalitné gymnázium slovensko-maďarské v Nových Zámkoch? Dnes v Nových Zámkoch máme výsledky slovenského gymnázia špičkové a maďarské gymnázium išlo dole vodou, a to len preto, že boli tam učitelia aj slovenskí učitelia, ktorí ovládali aj maďarský jazyk a učili aj na jednej aj na druhej škole a mali kvalitné výsledky. A ja sa pýtam, prečo by nemohli byť často v jednej budove tak triedy s vyučovacím jazykom maďarskej národnostnej menšiny, ako aj s vyučovacím jazykom oficiálnym? Čo tomu bráni? A je tu racionalizácia. Ale je to predovšetkým úcta jedného k druhému. Môže to takýmto spôsobom fungovať. A ja by som naozaj poprosil aj predstaviteľov maďarskej národnostnej menšiny, aby toto veľmi citlivo chápali. A my sme aj, samozrejme, v tých dohadovacích konaniach pri diskusiách práve, ktoré ste tu spomínali, a maľovali ste tie čierne scenáre, to riešili. A našli sme aj s Asociáciou maďarských učiteľov a s ďalšími istú zhodu, aby sme v tejto veci nevyvolávali zbytočné animozity, ale hľadali riešenia, ktoré pomôžu kvalite vzdelávacieho procesu.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán minister, poprosím vás, je 12.00 hodín...

  • Posledné poznámky.

    Dovolím si pripomenúť, že tu sa hovorí o riaditeľoch, aby mali väčšie postavenie v rozhodovaní. No budú mať väčšie postavenie a rozhodovanie riaditelia aj samotní učitelia, ak sa vrátime k tomu, ako to majú vo Francúzsku alebo ako to majú teraz v Maďarsku. Alebo nedávno ja som bol v Srbsku. V Srbsku učitelia a riaditelia škôl sú zamestnanci konkrétneho rezortu. Tam ich odosobníme a oslobodíme od mnohých tlakov a vytvoríme, samozrejme, potom podmienky pre to, že budú môcť samostatne rozhodovať. A budú to, samozrejme, rozhodovania svojprávne, nie pod tlakom či už rady rodičov na jednej strane alebo zriaďovateľa na druhej strane. Tam by sme my mohli nájsť tú budúcnosť. A pevne verím, že raz sa aj k tomuto na Slovensku znovu dopracujeme a dosiahneme tieto zmeny.

    Osemročné gymnáziá. Poprosím vás všetkých z opozície, prečítajte si, čo ste hovorili v druhej polovici roku 2010, keď sa predĺžila pri možnosti osemročných gymnázií tá percentuálna hranica, o dva roky to predĺžime a jednotliví zriaďovatelia, najmä regionálne parlamenty to dotiahnu a doriešia. Ja sa nebránim tomu. A hľadáme možnosti, aby sme tento problém ďalej riešili. Ale, samozrejme, vtedy ste všetci za to horlivo vystupovali. A myslím, že pán exminister Fronc to povedal správne, bolo to rozhodnutie pána Mikolaja, to sa predĺžilo o ďalšie dva roky. A teraz sme zase pred problémom, pretože nám to nieže kleslo alebo sa to zracionalizovali, ono nám to narástlo! A ja, samozrejme, nechcem to porovnávať podľa tých percent tak, že uvediem priemer celoslovenský, ale tak, že v podstate sú isté špecifiká Bratislavy, isté špecifiká Košíc, iné sú špecifiká v iných regiónoch a tieto treba akceptovať. Ale na to, samozrejme, musíme nájsť konsenzus. A, samozrejme, aj z môjho rezortu vo vzťahu k tejto problematike a k tomuto problému, ktorý sa tu spomínal, budeme sa snažiť tieto veci riešiť.

    A napokon ja naozaj nebudem reagovať na centrá voľného času, pretože netreba zabúdať, že sa znížil výrazne počet čiernych duší. A, po ďalšie, viete veľmi dobre, že sa tu obmedzila veková hranica na 5 až 15 rokov. Čiže tam to bolo až do 30 rokov veku, mladí ľudia mohli navštevovať tieto centrá voľného času. A, samozrejme, tak to absolútne číslo pokleslo. A teraz sme si dali urobiť analýzu so ZMOS-om. A predložíme aj informáciu do konca roka o tom, ako to vyzerá s centrami voľného času, ale nielen o tom, ale aj o tom, vôbec akým spôsobom je vytváraná podpora voľnočasovým aktivitám našich detí v jednotlivých obciach v regiónoch v Slovenskej republike.

    A veľmi by som rád počul od pána poslanca, ale to budem očakávať potom neskôr v druhom čítaní, za koho on vlastne hovoril, že to bolo len za niektoré školy. Ale toto, čo sa nachádza v tomto návrhu zákona, čo sa nachádza dokonca aj v tej diskusii o štátnych vzdelávacích programoch a učebných plánoch, vyplýva priamo od učiteľov, ktorí to požadujú, zo Združenie samosprávnych škôl a ďalších učiteľov, aby sme to zmenili. Takže nie je to výmysel rezortu, ale je to aj istý dialóg a istá ústretovosť vo vzťahu k učiteľom, pedagógom a riaditeľom škôl.

    Ďakujem vám, že ste si ma vypočuli. A pevne verím, že v prvom čítaní tento návrh novely zákona podporíte. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pán spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie, vyhlasujem obedňajšiu prestávku a budeme pokračovať v rokovaní o 14.00 hodine. Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní šiesteho dňa 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky ďalším bodom programu, ktorým je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento návrh zákona má parlamentnú tlač 718 a rozhodnutie o jeho prerokovaní má číslo 688.

    Nech sa páči, pán minister Čaplovič, ujmite sa slova a uveďte tento vládny návrh zákona.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, predsedajúci, vážená dáma, vážení páni poslanci a poslankyne Národnej rady, dovoľte mi, aby som uviedol niekoľko úvodných viet k predkladanému návrhu zákona o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona bol vypracovaný v súlade s Koncepciou boja proti diváckemu násiliu na roky 2013 až 2016 v spolupráci s medzirezortnou pracovnou skupinou zloženou zo zástupcov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, ministerstva vnútra, ministerstva spravodlivosti, Generálnej prokuratúry, Slovenského futbalového zväzu, Slovenského zväzu ľadového hokeja, Združenia miest a obcí Slovenskej republiky a ďalších a ďalších subjektov z verejnej sféry, športovej sféry i akademickej sféry.

    Veľmi dobre viete, že minulého roku v decembri bola prijatá Dlhodobá koncepcia konkrétnych úloh rozvoja slovenského športu. A medzi ne bola zaradená aj táto úloha, ktorá je výsostne aktuálna a dôležitá, nielen čo sa týka Slovenskej republiky. Ale pokiaľ chodím do zahraničia a rozprávam sa so svojimi rezortnými kolegami, je to veľmi aktuálne v celej Európe a, samozrejme, vo svete.

    Násilie na našich športových podujatiach najmä kolektívneho športu a veľkých športových podujatiach, či je to futbal, niekedy aj hokej, ale najmä futbal, je veľmi časté. Spôsobuje to skutočne situáciu na niektorých štadiónoch nežiaducu. A predovšetkým odpudzuje to slušných divákov, aby navštevovali takéto podujatia. Preto je dôležité, aby sme na jednej strane pripravili podmienky pre zmenu prostredia a kultúrneho prostredia našich štadiónov, kde sa, povedzme, už takéto výkriky a takéto jednania neprejavujú. Konkrétnym príkladom je výstavba hokejovej haly národného hokejového štadióna v Bratislave alebo samotnej veľkej rekonštrukcie hokejového štadióna U. S. Steel v Košiciach. A tam, kde sú, nazveme to, holobyty, hološtadióny, tak v podstate nám toto násilie prekvitá. Tam to spôsobuje istým spôsobom negatívne dopady na verejnú mienku a ohrozuje to mnohých slušných ľudí, ktorí by radi prišli na takéto športové podujatia. Ale keďže na týchto podujatiach často nevidia nič okrem hrubých a nechutných invektív, slov, urážania a dokonca aj neonacistických a neofašistických prejavov, ktoré, žiaľ, v súčasnom období silnejú v celej Európe, tak, prirodzene, nie je záujem ani takéto zápasy, či už medzinárodné alebo v rámci národných líg, navštevovať.

    Cieľom návrhu zákona je vytvoriť efektívny systém pravidiel organizovania športových podujatí a zodpovedajúce kontrolné a sankčné mechanizmy, ktorých cieľom je na jednej strane ochrana verejného poriadku, bezpečnosti a pohodlia účastníkov verejných športových podujatí, tak ako som to uviedol, a na strane druhej doslovne prevencia a eliminácia diváckeho násilia na týchto podujatiach.

    Návrh zákona má čo najmenej obťažovať slušných ľudí pri organizovaní malých športových podujatí do 300 účastníkov, uzavretých komunitných podujatí, školských, spolkových, firemných a podobne, ako aj podujatí v tých športových odvetviach a vekových a výkonnostných kategóriách, v ktorých doposiaľ neboli zaznamenané akty diváckeho násilia ani iné bezpečnostné incidenty.

    Návrhom zákona sa sprísňuje predovšetkým režim organizácie rizikových podujatí, ktoré sú vyhlásené za rizikové podujatia, najmä vo vzťahu k futbalu, podčiarkujem opätovne, futbalu a niekedy čiastočne aj k hokeju.

    Návrh zákona nanovo upravuje postavenie a úlohy organizátora podujatia. Nie je mysliteľné, aby štát doplácal na zlyhanie organizátorov takýchto podujatí, samozrejme, telovýchovných jednôt, ktoré tieto podujatia organizujú a pripravujú, a na druhej strane aby im na to platili daňoví poplatníci za to, že si nevedia tieto telovýchovné jednoty a športové kluby urobiť poriadok a prevenciu na svojich štadiónoch.

    Samozrejme, upravuje nanovo postavenie a úlohy, ako som už povedal organizátora, členov usporiadateľskej služby, športových zväzov, Policajného zboru, obce aj miestnej a obecnej polície, ako aj povinnosti a zákazy pre účastníkov podujatia.

    Predpokladá sa pozitívny dopad návrhu zákona, samozrejme, aj na štátny rozpočet, pretože istým spôsobom prevencia, ja si myslím, aj zväz bol za senzibilizáciu a výchovu, vytvára predpoklady, že nebude musieť byť toľko použitých špeciálnych jednotiek pri ochrane slušného prostredia na našich štadiónoch. A bude to, samozrejme, mať menší dopad, prirodzene, na financovanie zo štátneho rozpočtu a od daňových poplatníkov na takéto aktivity.

    Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, ďakujem vám, že ste si vypočuli moje úvodné slová. A dovolím si vás požiadať o prerokovanie tohto návrhu zákona v prvom čítaní a schválenie jeho postupu do druhého a tretieho čítania na najbližšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pánovi poslancovi Dušanovi Galisovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods.1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 718) ako určený spravodajca Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 97 zo 14. októbra 2013 a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 688 z 27. septembra 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie.

    Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona sa uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V prípade ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som so svojou spravodajskou informáciou a odporúčam otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal písomné prihlášky s piatimi menami. Sú to Martin Fronc za klub KDH, Arpád Érsek za klub MOST – HÍD a potom individuálne František Šebej, Jozef Mikloško a Jozef Mihál, teda v tomto poradí.

    Prvým rečníkom je Martin Fronc, nech sa páči. Môžete dať na tabuľu poradie Fronc, Érsek, Šebej, Mikloško, Mihál. Ďakujem pekne. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážení kolegovia, pán minister privítal jednu kolegyňu, takže ja pozdravím vážené dve kolegyne prítomné počas terajšieho rokovania, dovoľte, aby som sa krátko vyjadril v prvom čítaní k návrhu zákona.

    Vedome násilie na štadiónoch a vôbec pri športových podujatiach nie je slovenské, samozrejme, špecifikum. Je to problém, ktorý trápi väčšinu krajín. A z tohto pohľadu musím povedať, že hľadať riešenie a istým spôsobom pokúsiť sa tomu predísť je dobrá myšlienka. Čiže ideu tohto návrhu zákona, si myslím, môžeme spoločne odsúhlasiť, mám však niektoré výhrady a poviem z nich aspoň pár, ktoré sú zakomponované priamo v návrhu zákona a spôsobu riešenia.

    Viete, nezdá sa mi, aby sme boli niekedy prísnejší, ako sú prísni, priestupkový zákon hovorí o tom že zakázať účasť možno na dva roky. V tomto návrhu zákona je urobené, že účasť možno zakázať až na päť rokov. Ja si myslím, že by sme nemali ísť minimálne nad tú hranicu, ktorú určuje priestupkový zákon. A potom keď sa domnievame, že áno, tak by sa to skôr malo v tom priestupkovom zákone zmeniť.

    Druhá vec, ktorú vnímam dosť citlivo, je to, že za mnohé podujatia, de facto za prácu pre bezpečnosť na športových podujatiach budú organizátori platiť, niekedy nemalé peniaze. A nakoniec to vyplýva aj z toho, čo povedal vo svojom úvodnom vystúpení pán minister, že očakáva pozitívny dopad na štátny rozpočet. Ale sú prípady, kde si myslím, že je to problémové, áno, malé podujatia nepotrebujú do 300 ľudí, pokiaľ však podľa znenia zákona nie sú istého rangu tie súťaže, pokiaľ to nie je medzinárodná súťaž. To znamená, že keď sa dohodne súťaž 30 šachistov, tak budú mať asi bezpečnostné opatrenia. Budú musieť za to platiť. Neočakávam tam žiadne násilie alebo niečo podobného, aspoň neviem o tom, že by tam bolo, okrem toho, že niekedy je známe, že šachisti sa navzájom znervózňujú, jeden druhého aby vyviedol zo sústredenia, ale násilie tam určite neočakávam.

    Tretia vec ma trošku zarazila. A musím ju uviesť. Kto robí šport? Väčšinou sú to mladí ľudia. Dokonca tí, ktorí sú na dedinách, vedia, že na taký futbalový zápas na dedine neraz príde viacej divákov ako na prvoligový zápas slovenského futbalu. Je to spoločenská udalosť. A týka sa najmä mladých ľudí. Ale nie celkom som pochopil, prečo môže byť hlavný usporiadateľ človek, ktorý má vek minimálne 25 rokov, vek 18 rokov stačí na volebné právo, áno, vek 25 rokov na hlavného usporiadateľa, to som nepochopil. To, že ten usporiadateľ, hlavný ak je, musí mať isté školenia, je v poriadku. Ale ten vek, by som bol rád, keby bol vysvetlený, prečo je to, pretože to nepokladám za adekvátne.

    A posledné trochu, to netvrdím, ale istým spôsobom mám pocit, že za istých okolností sa dá tento zákaz vykladať aj tak, že niektoré zhromaždenia ľudí nebudú môcť byť možné. A to už je zásah do niečoho iného. Myslím, že o tom budeme podrobnejšie debatovať na výbore.

    V zásade chcem povedať, že som za snahu o boj proti násiliu a jednoducho o to, aby boli vytvorené kultúrne podmienky, ale pokladám za dôležité, aby sa niektoré veci vyriešili, aby sme zase neboli príliš prísni.

    A posledná taká poznámka trošku osobná. Viete, väčšina z nás aspoň mužov sleduje športové podujatia a keď nie fyzicky na štadióne, tak aspoň v televízii.

  • Hlasy z pléna.

  • Neviem, či ich sledujete, ale pozeráte napríklad hokej. Koľkokrát sa dívam na hokej, keď sú zápasy z Kanady. Tam tréner, všetci sú oblečení tip-top. Oblek, kravata, biela košeľa, to tam majú, je tam kultúra, istá kultúra. No ja len to chcem pripomenúť z toho dôvodu, že takúto kultúru trošku by sme mohli mať aj my. Keď takáto kultúra môže byť na športovom podujatí a dlhodobo udržiavaná, aj to totižto vytvára atmosféru pri tom športovom podujatí, aj to istým spôsobom navádza na to, ako sa ľudia správajú.

    Takže toľkoto som chcel povedať vo svojom vystúpení. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne aj ja.

    Ďalším prihláseným do rozpravy je pán kolega Arpád Érsek.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážený Dušan futbalista, v krátkosti budem na to reagovať, pretože nedá mi, aby som do týchto športových tém nevkročil bližšie.

    Mám tu tie poznámky, ktoré dali aj predsedovia zväzu, aj generálny sekretár k tomuto zákonu.

    Ja tiež som toho názoru, že, samozrejme, treba násilie zastaviť na štadiónoch za každú cenu, by som povedal, aby tí slušní diváci, ktorí chodia na štadióny, netrpeli tým, čo tam vytvára určitá skupina chuligánov, obávam sa však jednej veci, a to by som tu chcel zdôrazniť, že ani doteraz vytvorený zákon, ktorý by kvázi mal byť funkčný, nie je funkčný, nepoužívame ho ani v tých prípadoch, keď fakt ide o ohrozenie života, pričom sa obávam, že ak tento zákon prejde do účinnosti, či bude v plnej miere využívaný.

    Ale chcem sa venovať jednej veci. Otázka ostáva, či z vaničky nevylejeme vodu aj s dieťaťom, pretože keď dáme všetky športy do jednej skupiny, čo, si myslím, nie je dobré, tak určite finančné malé športové kluby, malé zväzy nebudú vedieť zabezpečiť tie súťaže, ktoré týždenne vykonávajú. Preto by som navrhoval, a budeme o tom ešte určite hovoriť vo výbore, aby sme rozdelili na základe doterajších poznatkov, ktoré sú tie športy, kde sa môže nejakým spôsobom vyskytovať a sa vyskytuje určité násilie, musíme zaradiť do kategórií, ktorými sú prvá kategória, druhá kategória a tretia kategória, pretože, ako môj predrečník povedal, niekde fakticky, kde hrajú tretiu, štvrtú triedu futbalu, je viacej divákov na futbalovom štadióne. A málokedy sa stáva, že sa pobijú medzi sebou. Ale vždycky asi naháňajú rozhodcu, pretože je korupčný, lebo je podplatený niektorou stranou. A ten vytvára ten najväčší problém, ale na druhej strane, aby ten malý klub, ktorý ledva má na dresy, ledva vie zaplatiť štartovné do tej súťaže, platil bezpečnostnú službu, vyškolil určitých ľudí, ktorí tam budú o tú bezpečnosť dbať, myslím si, to je dosť veľká záťaž. A týka sa to hlavne aj malých športových podujatí, napríklad v takých športoch, ako sú úpolové športy, šerm a napríklad gymnastika a tak ďalej, stolný tenis. Keď sa to na to bude vzťahovať, také súťaže oni nebudú robiť. A je to likvidačné. Nebudú tak mať kde závodiť naše nádeje na domácich podujatiach. A možno budú vyhľadávať v blízkom okolí športové turnaje. Jednoducho preto ich nemôžeme robiť doma, lebo ich finančne neviem pokryť kvôli týmto ďalším nákladom. Preto by som citoval, prikláňam sa k tomu, cyklistického šéfa Privaru, ktorý je tiež toho názoru, že cyklistom robia najväčšie problémy autá, a nie tí fanúšikovia, ktorí sú vedľa cesty, kde nikdy problém nebol, ale určite viacej ako 300 ľudí. Takže ja neviem ani, ako by sme tam zabezpečovali ten celý pelotón. Vidíte často v televízii, Tour de France ide. Takže neviem, koľko SBS-károv by sme tam mali dať. A je to tam voľné a páskou oddelené napríklad. A on sa tiež prihovára za to, aby sme tieto športy rozdelili a kategorizovali. Toto je, myslím si, riešenie. A určite budete sa aj vy za to prihovárať v tom smere, že nechceme, aby zanikli turnaje, ktoré už doma robíme také pre mládež, kde by sme mali ochranku. Ani to nie je dobré na výzor, keď tam behajú ochrankári, vlastne SBS-kári, lebo tam je viacej ako 300 ľudí. A myslím si, že škoda vyhodiť tieto peniaze. Tu je názor aj napríklad pri kolektívnych športoch, ako napríklad je hádzaná, volejbal, basketbal. Ani pri týchto kolektívnych športoch doteraz nemá nejaké informácie, že by sa aj u nás vyskytli také nejaké ťažké situácie, kde by museli zasahovať nejakým spôsobom už v konečnom dôsledku policajti alebo organizátori. Vedia to zvládnuť a nemajú s tým problém. A tiež píšu o tom, že to bude taká veľká čiastka. A chodí tam viacej ako 300 ľudí. Samozrejme, aj pre nich to bude zbytočne vyhodený peniaz, ktorý by mohli investovať do svojich mladých športovcov a rozvoja určitej športovej kategórie.

    V krátkosti si dovoľujem povedať, že ide o plošnú právnu úpravu, ktorá nie je dobrá. Skúsme ju rozdeliť, nech táto právna úprava nie je plošná. Skúsme nájsť riešenie, aby sme nedali do jedného vreca každé športové odvetvie a každé športové podujatie. Samozrejme, súhlasím s tým, že treba spraviť maximálne opatrenia tam a na to sa sústrediť, kde sa tieto športové správania vymkýnajú z rúk, či to je futbal alebo málokedy hokej už, a napríklad aké sú štatistiky diváckeho násilia . Vieme o tom, že sú štatistiky kde vykazujeme, aké sú v priemere tieto násilnosti, koľko percent je týchto násilností. Vieme, že keď hrá futbal Trnava so Slovanom alebo Dunajská Streda so Slovanom, sú rizikové. Ale tie zápasy vieme zabezpečiť. Posledný čas sa to lepší. Ale myslím si, že aj keď to ošetríme novým zákonom, tak to bude mať určité dopady, ak ten zákon bude dodržiavaný.

    A ešte sa chcem spýtať, samozrejme, máme na to zákon, koľko bolo odsúdených na tých rýchlych súdoch, čo terajšia právna norma povoľuje, medzitým nikto nebol odsúdený, Dušan mi to potvrdí, potom načo bola táto právna norma, ktorá existuje, ktorá mala práve týchto ľudí vytiahnuť z toho davu a odsúdiť ich za 24 hodín. A myslím si, tam mal byť niekto odsúdený, ale hovorí, že tam nikto v tomto nebol, a medzitým boli porozbíjané aj vlaky, boli porozbíjané štadióny, vieme ich identifikovať, a tam nikto nebol odsúdený za 24 hodín.

    Dovoľte, aby som povedal k § 2 písm. j), že je tam príliš vágna definícia rizikového účastníka podujatia. Podľa návrhu zákona je to fyzická osoba, u ktorej je daný predpoklad. U koho môžeme predpokladať toto? To slovíčko nezapadá do toho. Nemôžeme my predpokladať, že niekto spraví neporiadok, pričom ho vytiahneme z davu a okamžite ho nejakým spôsobom pošleme von. Čiže o tom sa ešte budeme baviť na výbore. Je to taká voľná úvaha, že niekto si myslím, že o tebe predpokladá, že spravíš zle, tak ťa vytiahne a zoberie ťa preč. To je ako čipovanie terajšie. Potom by sme každého fanúšika mohli načipovať. A tým pádom by sme ho mali pod kontrolou. Myslím si, že nie je toto podstatné toho celého návrhu.

    Samozrejme, problém je tam s účasťou na mnohých podujatiach, už sme hovorili o tom, keď je viacej ako 300 ľudí. Do 300 ľudí je tam určitý počet organizátorov. Potom keď je to nad tristo, treba viacej SBS-károv, zas viacej usporiadateľov, treba ich školiť. Neviem, či toto je pravá cesta, ale myslím si, že ak rozdelíme tieto športy, pri ktorých som to navrhoval, dá sa tam nájsť riešenie. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca Arpáda Érseka majú faktické pán poslanec Fronc a pán poslanec Kéry.

    Nech sa páči, Martin Fronc.

  • Ďakujem pekne. Už je to trošku bezpredmetné, lebo to kolega povedal, a preto len zopakujem tú otázku na pána ministra. V predchádzajúcom volebnom období bola prijatá novela Trestného zákona, ktorá umožňuje do 24 hodín sudcovi odsúdiť takýto čin násilia, ktorý sa udeje na štadióne, a chcem sa opýtať v tej súvislosti pána ministra, či má nejakú štatistku, naozaj či niečo také vôbec sa udialo, lebo vo verejnosti to nie je známe, a ak, tak či sú známe nejaké počty takto postihnutých ľudí, lebo to, že násilie bolo, ktoré by si zaslúžilo priamo konanie súdne a zrýchlené, to vieme, ale či bol niekto aj odsúdený, nie. Takže to je skôr otázka, ktorú smerujem na pána ministra. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, Marián Kéry.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, všetci, ktorí sa zaujímame o šport, vieme, že na mnohých športových podujatiach naozaj dochádza zo strany nespratníkov a divákov k tomu, čo sa nám nepáči a čo sa snažíme vykoreniť. Vláda Slovenskej republiky prichádza preto s takýmto prísnejším zákonom. Trošku ma mrzí, že hneď už na začiatku ho odsudzujeme, športová verejnosť volá po prísnejších trestoch, na druhej strane ho hneď v úvode ideme kritizovať.

    Čo sa týka tej vašej poznámky, že na čo bola dobrá zmena legislatívy, že čo tam bola zmena, že do 24 hodín môže byť ten nespratník a vinník odsúdený, no podľa mňa je to dobré, že to máme, napriek tomu, že ešte nikto nebol odsúdený, pretože je to prevencia. Je to prevenčný charakter. Takže to je dobré. Viete, ako futbalový rozhodca som dlhé roky pôsobil, bol som na zápase v Corgoň lige medzi Dunajskou Stredou a Slovanom, kde sa uskutočnili obrovské výtržnosti. Ja si myslím, že naozaj treba takýto zákon aj kvôli takým zápasom, ktorých som sa na vlastnej koži zúčastnil. Ďakujem.

  • S reakciou, nech sa páči, Arpád Érsek.

  • Ďakujem za slovo.

    Martin, my sme si to povedali.

    Pán Kéry, ja neodsudzujem tento zákon hneď v prvom, len hovorím, aké bude mať dopady na tie športy, kde sa takéto násilnosti nevyužívajú a chodia ľudia, chodí viacej ľudí ako tristo. Nech mi nikto nehovorí, že prevencia je to, že uvidia tam policajtov a uvidia tam SBS-károv na takých podujatiach, kde nikdy násilnosti neboli. Ja nehovorím o tom, čo ste aj vy spomínali, že sa stávajú prípady, že to tam treba. Ale na to je tam usporiadateľ, aby to predvídal a zabezpečil. Čiže toto sú rizikové zápasy, o ktorých vy hovoríte. My nevylučujeme tento návrh, len ho chceme vylepšiť. Len ho chceme vylepšiť z dôvodu, aby to nemalo dosah na tie športy, ktoré teraz nejakým spôsobom sa nestretávajú s touto násilnosťou. Ináč, tam problémy nevidíme. Preto je to asi všetko. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne aj ja.

    Už je pripravený František Šebej s vystúpením. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, pán minister, kolegovia, kolegyne, ja som sa rozhodol k tomuto návrhu zákona vystúpiť, lebo, po prvé, mám absolútne plné pochopenie pre motiváciu predkladať takýto zákon, ale mám pocit, že opäť je takto hrubá hromada papierov. To je problém aj prečítať a je problém aj zorientovať sa vo všetkých odkazoch na iné zákonné normy, ktoré sa v tom nachádzajú, je problém prehrýzť sa všetkými požiadavkami napríklad na usporiadateľské služby a podobne. Ale ako dlhoročnému spoluorganizátorovi športových súťaží, ako ich účastníkovi, ako pretekárovi aj ako rozhodcovi, aj ako hlavnému rozhodcovi

  • Doteraz zvyknem byť hlavným rozhodcom medzinárodnej súťaže, slovenského pohára, ktorá sa každoročne koná v mojom športovom odvetví.

  • , tak je jasné, že táto zákonná norma v snahe vysporiadať sa s fenoménom, ktorý by som označil za sociálnu patológiu možno v dvoch športových odvetviach, ale aj to nie v celých, len v istých zápasoch, v istých okamihoch, tak uvaľuje administratívne a iné povinnosti na športy, ktoré to eventuálne aj môžu neprežiť. A s týmto ja mám problém, lebo ja viem, že v mojom športovom odvetví nikto nie je profesionálny organizátor ani usporiadateľ, ba ani profesionálny tréner. Komerční takí síce sú, ale väčšina ľudí v mojom športe to robí zadarmo, vo svojom voľnom čase. Ja si tu neviem predstaviť organizátorov napríklad slovenského pohára, o ktorom hovorím. To je veľká medzinárodná súťaž, ktorá máva aj tristo účastníkov. Ale polovica z toho sú deti, dievčatká a chlapčekovia, takí malí, druhá polovica sú ich rodičia z Čiech, z Francúzska, z Talianska, z Maďarska, z Poľska, vlastne z polovice Európy. A v podstate jediné, na čo potrebuje taká súťaž usporiadateľskú službu, ochranku nepotrebuje žiadnu, je to, aby niekto dohliadal na to, tie rozbláznené decká aby nezahadzovali PET fľaše po telocvični a aby sa nemotali tam, kde sa motať nemajú. Ale v zásade chcieť od tých ľudí, ktorí si odrobia celú tú organizáciu a ktorí ledva majú prostriedky na to, aby prenajali tú športovú halu, aby ešte urobili všetky tie administratívne veci, ktoré v tomto zákone sú uvedené a ktoré chápem ako potrebné pre tie prípady, ktoré ten zákon rieši, tak hovorím, tá súťaž nebude. A mám taký pocit, že by sme mohli ísť z jedného športového odvetia do druhého a všade by to tam bolo rovnaké. A teraz sa podľa mňa dopúšťame opätovne jednej veci kvôli patologickému javu, ktorému, bohužiaľ, krásny šport menom futbal padol za obeť. Ale ten patologický jav nie je patologický jav futbalu a futbalistov, to je patologický jav, ktorý sa týka spoločnosti, to je patologický jav, ktorý sa netýka len slovenskej spoločnosti. Veď v tej motivácii toho zákona je jasne napísané, že toto nie je špecifický slovenský problém, že je to maďarský problém, že je to francúzsky problém, že je to nemecký problém, že to bol vo veľmi rozsiahlej miere britský problém, že to je taliansky problém, plus-mínus v tej či onej, ale v zásade v rovnako nebezpečnej a agresívnej podobe. Ale to je opätovne ten ukazováčik. Samozrejme, aj ten zákon nemieri tým ukazováčikom na futbalistov ani na rozhodcov, ale mieri na to prostredie, ktoré sa vytvára okolo toho. Tak pokúšame sa, by som povedal, podľa modelu, že one size fits all, teda jedna veľkosť pasuje všetkým, riešiť celé športové dianie na Slovensku zákonnou normou, ktorá je podľa mňa zbytočne komplikovaná, reštriktívna. A podľa mňa pravdepodobne zlepší situáciu na tých športových podujatiach v rámci futbalu, hokeja, ktoré sú označované za rizikové, celkom určite, ale skomplikuje podľa mňa dosť vážnym spôsobom život všetkým tým ostatným.

    A mám s tým aj niekoľko ďalších problémov.

    Jeden z tých problémov je ten, že v rámci zákona o organizovaní športových podujatí vstupujeme do iného zákona, ktorý spadá pod Trestný poriadok. A teda definuje priestupky. To je zákon o priestupkoch. A definuje priestupky extrémizmu, ktoré sa v tom zákone o priestupkoch nevyskytujú doteraz. Tak my ideme zavádzať nový typ, novú klasifikáciu vnútri zákona o organizácii športových podujatí. Toto je podľa mňa veľmi nešťastné. Podľa mňa by stálo za to, keď už chceme vstupovať do zákona o priestupkoch a definovať v ňom extrémizmus, tak by stálo za to, vstupovať do toho zákona osve, nie v rámci zákona o organizácii športových podujatí. Bolo by to aj právne čistejšie a nevznikla by tým taká strašne zašmodrchaná situácia, akú ja vnímam v súvislosti s týmto.

    Opakujem znovu, vnímam tie patologické javy, ktoré sa pokúša ten zákon riešiť. Sú to veľmi vážne veci, ktoré zjavne treba v spoločnosti riešiť. Ale neviem, či vo všetkých aspektoch tá predložená zákonná norma je šťastná.

    Ja mám dokonca problém so slovom extrémizmus. Extrémizmus, extrém je štatistický pojem. To je niečo, čo sa vyskytuje na jednom alebo druhom konci spektra. Extrémizmus, to je hodnotovo vyprázdnený nezmysel, ktorým politici aj novinári sa doposiaľ pokúšali politicky korektne riešiť proste niektoré javy bez toho, aby ich museli onálepkovať, označiť. Tak keď je niekto nacista, tak ho tak označím. Keď je niekto taký alebo onaký fanatik, tak ho tak označím. Keď je niekto ja neviem k násiliu inklinujúci sociopat, tak ho tak označím. Nezhrniem všetko pod nič nehovoriaci pojem extrémizmus.

    Odbočím teraz na chvíľu. To je taký istý nezmysel ako vojna proti teroru, teroru akému? Čo je to teror? Teror je metóda na dosahovanie nejakých cieľov. Ale u tých, s ktorými vediem vojnu, to nie je teror, to sú tí, ktorí ten teror páchajú, oni majú nejakú ideologickú agendu. Ale tá vojna proti teroru je ďalšia obsahovo vyprázdnená barlička, ktorá vznikla na to, aby politici nemuseli pomenovať toho, kto ten teror pácha.

    Takže ja by som bol rád, keby zákon o usporadúvaní športových podujatí neriešil veci, ktoré patria do iných zákonných noriem, nad nevyhnutnú mieru, lebo, samozrejme, keď sa zavádzajú pokuty a neviem čo všetko ostatné, tak sa vstupuje aj do iných noriem. Ale toto je podľa mňa za hranicou toho, čo je potrebné.

    Takže, ešte raz, ak ten zákon prejde do druhého čítania, je to vládny návrh zákona, je istá pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že do druhého čítania prejde, tak by sme sa v druhom čítaní určite mali zamyslieť nad tým, ako neskomplikovať život všetkým ostatným, ktorých sa tento zákon týka. Považujem to za veľmi dobré, keby sme sa nad tým mohli takto zamyslieť a keby aj všetci, ktorých sa to týka, aj z lavíc vládnych poslancov sme mali pre toto pochopenie.

    A ešte mám jednu prosbu. To je taká všeobecná prosba. Kedykoľvek sa vyskytne niečo, čo sa vymkne z normy nejakým zvlášť nechutným, brutálnym alebo iným spôsobom, máme tendenciu reagovať všeobecnou legislatívnou normou. To nie je dobré, lebo zákony majú riešiť rámec a pravidlá a nemajú byť reakciami na konkrétnu situáciu.

    A spomeniem takú vec, ktorá tu už bola, a ešte jednu vec, ktorá tu už bola.

    Jedna z takých vecí je, že kedykoľvek nejaký pes ublíži nejakému dieťaťu alebo človeku, vždy sa tu znovu ocitne zákon, ktorý ide proste regulovať chov takých alebo onakých plemien psov. Väčšinou sa tu objaví nejaký zoznam, na ktorom sú plemená psov, ktoré nikomu nikdy nič neurobili. Ale nie sú na tom zozname plemená psov, ktoré majú na svedomí najväčší počet útokov na človeka, ako napríklad nemecký ovčiak. Ale chceme niečo riešiť všeobecnou normou, pričom to je problém, ktorý má riešiť uplatňovanie Občianskeho a Trestného zákonníka a ktorý má riešiť okrskový policajt, a nie nový zákon.

    To isté napríklad sa tu stalo. Ja som mal s tým veľký problém. To bolo počas vlády Ivety Radičovej, keď ten blázon vyzbrojený samopalom (vzor 52) strieľal v Devínskej Novej Vsi a vraždil. A my sme na to zareagovali zákonom o držaní zbraní. A rozhodli sme sa, že všetci, ktorí vlastnia poľovnícke flinty, musia ísť na psychologické testy. Ja viem, že moji kolegovia psychológovia, aj ja som pôvodným povolaním klinický psychológ, si takto mädlili ruky, že aký je to dobrý biznis, však áno, lebo to stojí peniaze, koľko ľudí treba vyšetriť. Ale mne bolo jasné, že tie psychologické testy nedokážu identifikovať potenciálneho páchateľa takéhoto činu, pretože psychopatia, ale ani prognóza toho, že niekomu v jednom okamihu preskočí, sa nedá odčítať z výsledkov psychologického vyšetrenia. To mi verte. Ale prijali sme všeobecnú normu, lebo to sa zdalo, že taká je v danom okamihu požiadavka verejnosti.

    Takže poprosím do budúcnosti o to, neriešme veľkými všepokrývajúcimi zákonnými normami lokalizovateľné patológie, ale pokúsme sa napríklad v druhom čítaní, ak ten zákon sa v ňom ocitne, napríklad urobiť nejaké kategórie športov, ktorých sa to týka a ktorých sa to netýka, alebo teda podujatí, ktoré snímu trošku to bremeno z tých, by som povedal, menej problémových športov, čím opakujem, poviem, uzavriem to tým, že je mi jasné, že úmysel predkladateľa je dobrý, je mi jasné, že sa jedná o vážny problém spoločenský, je mi jasné, že sa jedná o veľmi znepokojujúci fenomén, ktorý presahuje hranice Slovenska, ale o ktorom neviem, či celkom súvisí s organizáciou športových podujatí ako takých. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca sú dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, Jozef Mihál.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pánovi kolegovi Šebejovi za jeho vystúpenie. Myslím, že vnieslo ďalší rozmer do pohľadu na tento podľa môjho názoru takisto veľmi potrebný zákon, o ktorom, myslím, bude ešte veľká diskusia v druhom čítaní.

    A na tomto mieste sa takisto prihováram, pán minister, aby sme v druhom čítaní prihliadali na ešte ďalšie názory, ktoré zaznievajú v tejto rozprave a môžu sa ešte vyskytnúť, aby aj tí, ktorí neboli zúčastnení na príprave toho zákona na expertnej úrovni, ešte prípadne mohli kvalitne pripraviť pozmeňujúce návrhy tak, ako sa potenciálne dosiahne zhoda.

    A cítim a sám to tak aj vnímam, že problémom napríklad bude tá definícia, na koho sa vlastne zákon nevzťahuje. Tu pán kolega Šebej celkom výstižne hovoril o tom, že to pravidlo 300 divákov sa mu nie celkom pozdáva. Ja poviem konkrétny opačný príklad. Na zápase Slovenský Grob – Inter, kde bolo aj 200 alebo 250 divákov, sa stal ten známy incident, keď chuligáni s mačetami ohrozovali ostatných ľudí. A to bolo stretnutie, kde teda bolo asi 200 alebo 250 ľudí, čiže menej ako 300. Čiže to je zase príklad športového podujatia, ktoré by za takto schváleného zákona vlastne, pretože nešlo o najvyššiu súťaž a podobne, hoci šlo o futbal, vypadlo z pôsobnosti tohto zákona, čo zas mne osobne sa nie celkom páči. Čiže určite bude najväčší problém, a cítim to tak, práve v tom zadefinovaní tých hraníc a podobne a trošku takej možno väčšej citlivosti, pretože skutočne futbal alebo džudo alebo, ako to tu povedal pán kolega predtým, šach, to sú skutočne športy, ktoré majú zásadne inú mieru takéhoto bezpečnostného rizika a možností nejakých chuligánskych výstrelkov. Čiže, naozaj, treba sa s tým trošku ešte asi pohrať v tom druhom čítaní.

  • Ďakujem pekne. Ferko Šebej, ja by som ťa veľmi rád doplnil a aj sa poďakoval za to vystúpenie, ktoré si tu urobil, lebo je pravda, že to, čo z vládnej dielne prišlo do Národnej rady, nie je dobrým riešením. Chce riešiť jeden malý problém, a pritom likviduje všetko ostatné. Desaťkrát viac zlikviduje ten zákon, keby mal prejsť v tom znení, v akom je, než to, čo by vyriešilo. Všetky malé obecné podujatia, športové podujatia pre deti a podobne, všetko by to zlikvidovalo. Naše dediny by tak prestali žiť. Ja som z malej dediny a viem, ako to tam chodí. A práve preto zostane len dúfať mne, tak ako aj kolegovi Mihálovi, že predkladateľ v mene vlády pán minister Čaplovič svoje rozhodnutie trošku prehodnotí a zmení tú definíciu tak, aby sme odtiaľ nevyliali to dieťa, naozaj. Ďakujem.

  • Nech sa páči, s reakciou František Šebej.

  • Ďakujem. Kolegovia, ja vám ďakujem za reakcie. Ale ja sľubujem, že keď budeme v druhom čítaní, ja poviem niečo viac o sociálnych príčinách toho fenoménu, že prečo je to v niektorých športoch tak a v iných je to inak. To vôbec nesúvisí s tými športmi. Opakujem, som ten posledný, ktorý by chcel čokoľvek vyčítať futbalu ako takému, práve naopak, je to čosi, čo súvisí so sociálnou antropológiou veľkých skupín ľudí, sociálnou psychológiou a čo určite bude stáť za diskusiu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalším rečníkom v rozprave je Jozef Mikloško.

  • Vážený pán minister, vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, vážený pán spravodajca, ja som teda bol chvíľu na schôdzi seniorov. A preto som nezachytil všetky predchádzajúce príspevky a troška sa obávam toho, že sa budem opakovať, ale ako bývalý športovec som si so záujmom tento zákon prečítal.

    Oceňujem predkladateľov, že sa snažia urobiť poriadok v športových podujatiach, aj keď si myslím, že výsledkom toho je relatívne zložitý zákon, ktorý skutočne nemôže postihnúť všetky športy v jednom balíčku.

    Včera ste iste videli veľké zápasy Ligy majstrov, Barcelonu, Neapol, Dortmund, AC Miláno a tak ďalej, ledva som to stačil prepínať, všetky bežali na troch kanáloch, všade 60 tisíc až 80 tisíc ľudí, kultúru, bezbariérový prístup. Bola radosť sa na to dívať. A proste iste to majú tam dávno vyriešené. Ale proste svedčí to snáď aj o úrovni národa, že proste tie problémy, ktoré snáď tu ešte máme, a naozaj ich máme, tam už nemajú a tešia sa z futbalu a z hry, z dobrej hry. Ja si myslím, že ten, kto hrával futbal, ten nemôže byť nikdy nejaký hlúpy fanúšik, ktorý reve, ziape, opije sa. A neviem, čo tam vystrája. A kto zase nehrával, ten potom si takto svoje nevyhrané pudy odreagoval. Ale to je už tá snáď štúdia, o ktorej potom Fero Šebej povie. A k nej sa viacerí pripojíme.

    Ja si myslím, že zákon dáva relatívne veľké požiadavky na organizátorov, ktorých tiež to môže doslova deklasovať, hoci sa to týka v podstate len futbalu, snáď ešte hokeja. Neviem si iný zápas predstaviť tak, že by na hádzanej, na pingpongu, na atletike, tenise došlo k nejakým takýmto excesom. Na atletike snáď keď sa hádže kladivo alebo oštep, tak musíte dávať pozor, je to rizikové, ale nie v zmysle tohto zákona.

    Teda nielen pán Kéry bol futbalový sudca. Aj môj otec bol futbalový sudca, on ním bol v nižšej kategórii. A vtedy bolo každé podujatie, najmä na dedine, rizikovejšie, stačilo odpískať jedenástku proti domácim a už boli bitky, už bolo všeličo možné, sudca dostal mrkvu a všeličo ďalšie, názvy. Ale raz som mohol vidieť, pamätám si to doteraz, ako sudcu s parazólom naháňali. Ešte teraz keď chodím cez dediny, kde ho svojho času zbili, tak rozmýšľam, ako by som im to pripomenul alebo vrátil, ale potom si to vždy rozmyslím, kresťanská láska k blížnym zvíťazí.

    No tak sa mi zdá, že v zákone sa miešajú naraz všetky športy, a to aj tie, ktoré nikdy k rizikovým nepatrili.

    Zákon zavádza s vedeckou dôslednosťou termíny hlavný usporiadateľ, usporiadateľ, bezpečnostný manažér a tak ďalej a tak ďalej, presne to, čo musia predložiť, aké dokumenty o bezúhonnosti musia predložiť. Napríklad v Nitre usporiadateľ bol taký strýco z Majcichova, chudák, tam pobehoval, organizoval, ten by mal dať aj adresu elektronickej pošty. Tak neviem, či by to vedel vyplniť.

    Povinnosť diváka je pokojne opustiť miesto konania. To je teda samozrejmé, aj keď domáci prehrajú 5 : 0. Tak neviem, či sa tento zákon dá splniť.

    Úlohy na športové zväzy. Tých zväzov je asi 60.

    Napríklad zriadenie kamier bezpečnostných, ak je to nutné. To je mimoriadne finančne náročné.

    Alebo vytvoriť informačný systém, ktorý hovorí o tých rôznych rizikových ľuďoch, o priestupkoch, o trestoch. Ja si myslím, že to by mohla robiť polícia, ktorá má takých informačných systémov veľa. By ich proste mohla poskytnúť alebo prípadne ich centrálne nejako mať.

    Pokuty sú mimoriadne bohaté, od 4 tisíc až do 50 tisíc eur. To také bežné športové kluby ani nikdy nevidia, áno.

    A pokuty alebo aj priestupky sú tak náročné v § 24 ods. 1, že tam malá abeceda nestačí, písm. a), b), c), d), e), f), g), h) až po v) a w). Toľko tých možností tam je.

    Tresty sú aj také, že sa tým vinníkom zakazuje účasť na športových podujatiach, kultúrnych alebo verejných podujatiach až na desať rokov. To je tiež pre futbalistov, okej. Je to na verejné podujatia. A to môžu byť aj kultúra, cirkevné záležitosti, vzdelávanie. Určite to nie je celkom domyslené, že im dáme trest, ktorý potom takto bude.

    Ja teraz záverom by som sa opýtal, či prebehlo aj pripomienkové konanie tohto zákona, kde určite by k tomu mali pripomienky zväzy športov, a to tie najmä, ktoré určite nepatrili k rizikovým alebo nebezpečným športom, aj teda tieto zväzy, neviem, ako sa to teda dneska volá, teda centrálny slovenský zväz športový, teraz už neviem, ako sa to volá dneska, ale voľakedy som bol blízko toho, čo by sa stalo, keby sa to naozaj delilo na tie rizikové športy, podľa mňa to je futbal, hokej a tie ostatné by mali podstatne menší zákon.

    A trocha mi to pripomína minulé, včerajšie čipovanie psov. A tým aj sa uzavrieme. Nehnevajte sa. Ja poslanec, ešte dvaja poslanci z opozície sme boli proti tomu. A dobre sme urobili. Aj moje psy sa tešili doma, keď som im to oznámil. Odvolávame sa na Európsku úniu, prijímame nejaký zákon, ktorý hodí bremeno na ľudí, všetci musia platiť, niekto sa tým trocha nabalí, ale toto teraz tu paralela neplatí, a podľa mňa si to uvedomujeme, že vlastne to ani nie je v tej Európskej únii takto. Ale medzitým už tie ceny stúpnu až na 50 eur. A potom to zrušíme. A teraz určité vákuum ostane, čo teraz v týchto dňoch, keď to ani už neplatí, ani platí, je to múdre, bude to dobrovoľné, bude to len na predaj, bude to len na vycestovanie. Ale zrejme sme sa v tom veterinárnom zákone ponáhľali. Pýtam sa, či to nie je aj v tomto smere takto a či predsa by ešte odborníci na tom nemali posedieť a rozdeliť to naozaj na rizikové športy a na tie športy normálne, ktoré tiež potrebujú pravidlá na organizovanie športových podujatí. Ale tieto pravidlá ich podľa mňa zabijú. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Posledným písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Jozef Mihál.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážený kolega spravodajca a vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, ja som veľmi rád, že takýto zákon prichádza do Národnej rady, myslím si, že je potrebný. Ide o relatívne moderný európsky zákon vybudovaný na poznatkoch, ktoré naši experti získali v zahraničí, tam, kde sa takéto riešenia veľmi osvedčili. Veď si len spomeňme, čo a aké problémy boli v Anglicku, v Nemecku napríklad s divákmi, s chuligánmi, spomeňme si napríklad na ten heyselský štadión v Bruseli, čo sa tam stalo pred niekoľkými desiatkami rokov, alebo si zoberme, čo ja viem, takých liverpoolskych fanúšikov, akí to boli preslávení grázli, doslova do písmena. No a teraz si to porovnajte s tým, že keď si pustíte prenos z anglickej ligy alebo nebodaj tam osobne vycestujete, ja som teda nemal zatiaľ to šťastie, tak uvidíte nádherné štadióny. To je jedna vec. Ale druhá vec je tá, že je tam absolútny pokoj, diváci sú úplne kultivovaní, sedia úplne blízko pri tej čiare ihriska, nie je tam ani žiadny plot alebo je tam len symbolický nejaký plôtik v podstate kvôli reklamám a všetko krásne funguje. No a čo sa tam stalo? Tak nepochybujem o tom, že k tomu prispela aj dobrá legislatíva, pokiaľ ide o tento problém alebo tento fenomén. A preto je dobré, tak ako som to tak trošku po očku vnímal, lebo človek tiež nemá čas sledovať úplne všetko, že tento proces trval možno trošku dlhší čas, pán minister, nie je to určite zákon šitý horúcou ihlou. Bol robený na základe teda spolupráce a know-how rôznych expertov. Takže myslím si, že tohto sa netreba báť. A ten základ je postavený veľmi dobre. A mal by nášmu športu pomôcť.

    Samozrejme, istým spôsobom sa stotožňujem s tým, čo povedali moji predrečníci. Určite sa treba ešte pozrieť na niektoré detaily, v prvom rade na ten úvodný paragraf, ktorý vôbec hovorí o tom, na organizáciu akých športových podujatí sa tento zákon nevzťahuje. Pokiaľ ide o tie firemné, obecné hry a podobne, súkromné nejaké akcie, tam je to jasné, tam je to v poriadku, ale pokiaľ ide o teda tie verejné podujatia, hranice 300 divákov, no tak 300 divákov, samozrejme, je obrovský rozdiel medzi športom a športom. Ak je to futbal, tak v Slovenskom Grobe sme mali obrovský problém, pán kolega Gašparovič, hoci tam bolo 250 alebo možno len 200 divákov, bola tam obrovská meľa, hej, za ktorú kto môže? No jednoducho mohli za to traja chuligáni, ktorí tam jednoducho prišli a ukájali si tam doslova svoje nevybúrené vášne. A ak by bol ten zákon prijatý v takej podobe, v akej je tu predložený, tak takéto podujatie by sa jednoducho nechápalo za podujatie, ktoré spadá pod tento zákon, pretože tých divákov tam bolo menej.

    Ale hneď sa tu chcem spýtať, pretože toto mi trošku nejde do hlavy, viete, ja teda som s tým svojím matematickým vzdelaním, to mi niekedy potom spôsobuje v praxi problém, no ako dopredu vieme, či na nejakom podujatí 300 divákov bude alebo nebude. Pán kolega, keď robíte zápasy v Grobe, tak ako viete dopredu povedať, či tam 300 divákov bude alebo nebude? V Grobe tam chodí pomerne veľa ľudí, niekedy to môže byť 250, niekedy to môže byť 301 divákov. U nás na Interi na Drieňovú tiež chodí tých divákov niečo okolo 200 – 300. No ja teda neviem, čo potom s tým, pretože to neviete odhadnúť dopredu. Viete to potom vyhodnotiť, aha, bolo tam 301 divákov, stala sa nejaká blbosť, nejaká meľa a dotyčný orgán vás obviní, že ste porušili zákon. No ale ako ste vy mohli vedieť o 301 divákoch, keď vám ich tak obvykle chodí 250? Čo s tým? Toto mi tam jednoducho nesedí. A nič v zlom, ale naozaj, ako to môže niekto vedieť dopredu? A druhá vec je tá, ktorá tu zaznela niekoľkokrát, no nie je šport ako šport. Keď na tom karate alebo džude bude aj 500 divákov, tak asi tá potenciálna rizikovosť toho podujatia, lebo to je to džudo, aj keď sa tam oni tlčú, ale to je šport, no kde sa normálne bijú, to je v rámci toho športu, to nie je chuligánstvo alebo dostihy. Niekde môže byť aj 1 500 divákov a v podstate nič tam nehrozí, lebo tam chodia samí džentlmeni a samé dámy, ktoré teda tam sa správajú tak, ako sa má, a niečo iné je naozaj možno nejaký zápas vo futbale v nejakom okresnom mestečku, kde príde 200 divákov, ale strhne sa vážny problém. Čiže, po prvé, ako to vie niekto dopredu, a, po druhé, nie je šport ako šport. Čiže to je k tomu hneď v úvode.

    No a potom ďalšia pasáž zákona, ďalší paragraf zákona vlastne definuje samotné tie rizikové podujatia a podujatia s osobitným režimom. Tam sa tiež možno dá trošku s tým ešte vyhrať v rámci druhého čítania, netvrdím nie a netvrdím áno, to je vec diskusie.

    Podstatné je vlastne to, že v závislosti od toho zadefinovania toho podujatia z toho plynú, samozrejme, tomu organizátorovi, dosť vážne povinnosti. Tu už kolega Simon to, myslím, jasne a stručne pomenoval. Jednoducho ten organizátor musí si dať tú námahu, a námaha rovná sa peniaze, s tým, aby to podujatie zorganizoval tak, ako mu to zákon bude ukladať.

    Myslím si, keď o tom uvažujem, že tam by mala byť trošku väčšia voľnosť z pohľadu obce, pretože naozaj nie je zápas ako zápas, nie je šport ako šport a nie je obec ako obec. Keď je nejaké miestne derby medzi Dolnou Lehotou a Hornou Lehotou, kde tradične sa niečo vždycky stane, tak asi to bude trošku problém, alebo nejaký hodový zápas, kde sa dá predpokladať, že tí diváci budú v nejakej tej náladičke. A niečo iné je, keď, skrátka, je to podujatie historicky alebo teda tí súperi sú takí, že vždycky to nejako športovo dopadne a nič tam nehrozí. Čiže tým chcem povedať to, že mala by tam byť daná určitá voľnosť či z pohľadu organizátora alebo z pohľadu obce, lebo obec zohráva významnú úlohu v týchto procesoch, aby sa nejako na tejto úrovni rozhodlo, či to podujatie rizikové je alebo rizikové nie je, nad rámec tých pravidiel, tých čísiel, ktoré ste tam zadefinovali, teraz to nebudem presne opakovať, nemám to pred sebou a nepamätám si to úplne detailne. Takže toto by som ešte možno odporúčal.

    Na druhej strane je tu diskusia o tých piatich rokoch zákazu vstupu na športové podujatie. No ja som za to, úplne pokojne, jednoducho lebo to je maximálna hranica, pripomínam, je to nie to, že musí dostať „paletu" 5 rokov. To je horná hranica. Skrátka, v závislosti od spoločenskej závažnosti toho, čo sa udialo, ten násilník, ten chuligán dostane buď možno pol roka zákazu, možno naozaj 5 rokov zákazu. Ale nech to tam je, minimálne z hľadiska odstrašenia. Jednoducho no čo iné, čo lepšie môžeme urobiť pre to, aby sme týmto chuligánom dali jasne najavo, že sú na týchto podujatiach jednoducho nežiaduci. Čiže ako liberál tu možno hovorím ako nesprávny človek, hej, to by možno mal povedať niekto iný, ale myslím si to naozaj úprimne, že je to tak, tým dupľom, čo sa nám teda stalo, jednoducho klub, klub nič netušiac, sme teda prišli do Slovenského Grobu, prišli tam aj nejakí traja chuligáni, ktorí s nami nemali nič spoločné, ale prikmotrili sa do toho nášho sektora, vytiahli mačetku a bolo zle. No tak stali sa zlé veci. Ale výsledok je ten, že obvinený z toho, že má zlých fanúšikov, bol ten Inter. A musel zaplatiť 500-eurovú pokutu, s čím sa dokážeme nejakým spôsobom zmieriť, lebo zase 500 eur možno je, možno nie je veľký peniaz, v každom prípade to chýba. Ale z princípu keď je raz známy vinník, keď je raz jasne identifikovaný vinník, ktorý urobil tú výtržnosť, tak nerozumiem tomu, prečo by mal napríklad hosťujúci klub niesť nejaké finančné alebo iné tresty. Tí traja, ktorí boli jasne identifikovaní, ktorí boli chytení policajtmi, tak nech dostanú ten päťročný zákaz vstupu na športové podujatia a neviem čo ešte všetko, samozrejme, podľa Trestného zákona a tak ďalej, lebo tam bolo ublíženie na zdraví. Ale jednoducho nech pykajú tí, ktorí pykať majú, a nie nevinní.

    A, samozrejme, hlavný efekt, o ktorý nám ide, je ten, aby sa ľudia nebáli chodiť na športové zápasy, pretože dnes sa toho boja. Alebo keď aj ide tatko na ten futbal, tak jednoducho nezoberie svoje deti, s vedomím, že čo keby sa tam niečo stalo, on sa už nejakým spôsobom o seba postará, ale keď tam má mať dve deti, tak to už je zlé. Keď tam má zobrať aj svoju ženu, tak to už je úplne zlé. Čiže naozaj nám klesá návštevnosť na zápasoch, čo je škoda, a šport sa dostáva aj týmto spôsobom niekde tak mimo. Takže to je to, kde chodia tí chuligáni. Veď čo tam chceš robiť? Chceš tam deti zobrať so sebou? Ani nápad, nedám ti ich, zostanú doma, budú sa hrať na počítači.

    Takže z tohto pohľadu verím, že zákon prispeje k tomu, aby sa tu urobil poriadok a aby títo chuligáni boli vytlačení niekde inde, samozrejme, ako pán kolega Šebej hovorí, tak keď to raz niekto nemá v hlave v poriadku, zrejme žiadny zákon tomu nepomôže, problém je potom v podstate niekde inde, ale súhlasím s tým zámerom a budem ho podporovať aj reálne, či tu alebo aj mimo pôdy tohto parlamentu. A ďakujem, že ste takýto zákon pripravili.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia piati páni poslanci, páni poslanci Brixi, Šebej, Viskupič, Martvoň a Senko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Brixi.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Chcem na úvod poďakovať pánovi inžinierovi Mihálovi za veľmi konštruktívny a vecný príspevok, ktorý sa vystríhal akejkoľvek politickej roviny, lebo mám pocit, že na rozdiel od niektorých predrečníkov ten zákon automaticky neodpálil, ale snažil sa skôr pomenovať tie nuansy, ktoré v ňom môžu byť vypichnuté.

    Ja sa dostanem k tej otázke, a to je tých 300 ľudí na štadióne, či je to veľa, či je to málo. Treba povedať, že, samozrejme, aj pri zápase alebo pri športovom podujatí, keď to chceme pomenovať pojmologicky, v 50-návštevníckom podujatí môže sa stať problém, môže tam byť magor. Máte podujatia, ktoré sú motošportové, kde môže vyletieť auto, zabiť ľudí. Čiže ja by som tu skôr išiel do definície podujatí, ktoré sú nejakým spôsobom rizikové. A môže na nich dôjsť k ohrozeniu života a zdravia tých ľudí, ktorí na ne prišli.

    Ako povedal pán Mihál, no prostredie, vďakabohu, vychováva, tak ako je to aj v zahraničí. Pokiaľ my chceme dostať ľudí na štadióny, pokiaľ chceme my dostať deti na šport, musíme najprv na športoviskách zjednať poriadok. Až tak môže byť šport športom, až tak môžu byť výsledky, až tak môže byť návštevnosť. Cieľom tohto zákona nie je postihovať slušných ľudí a návštevníkov, ale vytlačiť zo štadiónov a zo športovísk magorov, ktorí tam jednoducho nemajú čo robiť a ktorých jediným cieľom je strpčovať život všetkým tým, ktorí na šport prišli z dôvodu, že si ho chcú užiť alebo chcú fandiť tomu mužstvu, pre ktoré sa rozhodli. Ďakujem pekne.

  • No, ja to tak vnímam trochu podobne ako pán kolega Mihál, ako to vnímate vy, ale s tým počtom divákov to je relatívne. Proste nechcem pripomínať svoju slávnu minulosť. Ale ja som poslednýkrát súťažil na medzinárodnej Grand Prix v roku 1978. Tam som vyhral pred 4 000 divákmi. To bola plná hala na Pasienkoch. Nebol tam jediný problém. Ten počet ľudí sám osebe nepredpovedal problém ako taký. Budeme musieť nájsť nejaké kritérium, ktoré nebude pomenované ako počet divákov.

    No tak, samozrejme, máte pravdu. Keď niekto sa chce pobiť a je amatér, tak to nepríde skúšať na karatistickú súťaž. To je príliš rizikové.

  • S úsmevom povedané.

  • Ďakujem. Ja by som sa chcel pripojiť k tomu poďakovaniu ministerstva z hľadiska toho konštruktu zákona a prípravy, pretože táto norma je potrebná.

    Zároveň nie síce z matematického vzdelania, ale z veľkej praxe, lebo mám nejakú tú tisícku zorganizovaných podujatí za sebou, takisto ma napadol úplne rovnaký moment. A to je, ako môže dopredu organizátor proste odhadnúť počet účastníkov, ktorý sa na ním organizovanej akcii dopredu vyskytne. Totižto ale toto iba generuje možno jednu zásadnú vec. A to znamená, že každá jedna takto arbitrárne postavená hranica môže spôsobovať do budúcna problém. A ja by som možno v tom úvode zákona išiel po úplne inej ceste a rozdelil mieru zodpovednosti organizátorov a nechal to na nich, to znamená, aby nástroj robil s tým nástrojom, že ten, kto dodržal všetky podmienky prevencie pred tým, aby sa niečo nestalo, a použil nástroje na predchádzanie tomuto alebo teda objednal si SBS-ku a podobne, mal inú mieru zodpovednosti, inú mieru trestu, ako ten, kto toto neurobil, a zároveň tam dali nejaký moment recidívy, keď to tak nazvem, že keď sa to stane opakovane a napriek tomu to organizátor nepoužil, tak bude ten trest nejakým spôsobom teda aj pre samotného organizátora stúpať. Čiže ja sa prihováram za to, aby sme nekategorizovali športy a ich závažnosť, ale dali tú arbitrárnu hranicu úplne preč a zvýšili mieru organizátora a jeho zodpovednosti k tomuto a zaviedli tam nejaký mechanizmus, ktorý ak napriek opakovaným prípadom a podobne, aby mal vyššiu mieru zodpovednosti, možno pokutu, takže nie kategorizácia športov a nie určovanie hranice, alebo nech sa budeme baviť, 200, 300...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Mihál, ja som počúval vaše vystúpenie z ústavnoprávneho výboru, myslím si a musím to aj uznať, bolo to korektné a odborné vystúpenie, ktoré, myslím si, je veľmi na tejto pôde vhodné.

    Plne si dovolím súhlasiť s vami v jednej veci, že v podstate nie je podľa mňa vhodné trestať športové kluby za to, akých majú fanúšikov. Mnohokrát tie športové kluby nevedia, akých majú fanúšikov, lebo do toho sektora, kde sa predávajú lístky, si vedia kúpiť lístky fanúšikovia jedného klubu aj fanúšikovia iného klubu ako takého a nastanú potom problémy. Samozrejme, je vážny problém, že niekto je doma pod papučou a potom príde na futbalový štadión a je tam z neho najväčší borec. A, samozrejme, útočiť dokáže na toho, čo ide okolo. Je s tým vážny problém. To stojí neskutočné peniaze Slovenskú republiku z dôvodu, že sú nasadzovaní potom aj pri veľkých zápasoch policajti a rôzne zložky polície, čo stojí stovky tisíc eur. A to platíme všetci len kvôli tomu, že hrá v zápase Trnava s Bratislavou napríklad. Čiže treba nájsť nejaký správny model a správne vyváženie. Ministerstvo školstva sa o to pokúša. A prichádza s návrhom. Myslím si, že v druhom čítaní sa v ňom budú dať niektoré veci upresniť.

    Ale vítam tento návrh z toho dôvodu, že prichádza sa po dlhom čase s komplexným návrhom, ktorý dokonca vychádza aj zo štandardov UEFA ako takej.

    Čiže na jednej strane s vami plne súhlasím, na druhej strane teda poukazujem na to, že ministerstvo školstva už muselo teraz prísť s nejakým návrhom, aby tie náklady na tieto naše športové podujatia sa znížili.

    Zároveň súhlasím aj s tým, čo povedal pán poslanec Viskupič, že v podstate mala by tam byť aj nejaká miera zodpovednosti organizátora za bezpečnosť, keď tam prídu teda deti pozrieť sa, aby teda neodišli s rozbitou hlavou, ako sa to párkrát stalo.

    Čiže dá sa súhlasiť aj s kolegom Brixim, že jednoducho pokiaľ chceme prilákať ľudí na športoviská, musí to byť bezpečné športovisko ako také.

    Toľko z mojej strany.

  • Tiež vítam túto iniciatívu ministerstva. A možno súhlasiť s vašimi myšlienkami, pán poslanec Mihál. Ani ja neviem objektívne posúdiť riziko násilia na malých štadiónoch a v oblasti, nazvime, to tzv. menej atraktívnych športových odvetví.

    Ale chcel by som upozorniť na problém kvality našich štadiónov, športovísk, športových objektov, kde určite musí dôjsť k náprave, pretože zub času urobil svoje.

    Ruka v ruke s týmito návrhmi, ktoré predkladá v ministerstvo, musí ísť, samozrejme, aj skvalitňovanie infraštruktúry na štadiónoch vrátane zvyšovania bezpečnosti v nich, kultúrnosť prostredia má určite veľký vplyv na správanie sa návštevníkov.

    Takže naozaj by sme mali vytvárať podmienky aj na rekonštrukciu a výstavbu štadiónov, ktoré zodpovedajú súčasnému obdobiu. Aj takáto aktivita môže určite mať pozitívny vplyv a väčší záujem o športové aktivity medzi mladými ľuďmi a znižovanie násilia v športových areáloch.

  • S reakciou pán poslanec Mihál, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja chcem poďakovať všetkým kolegom za korektné faktické poznámky. A myslím si, že táto diskusia sa vyvíja veľmi zaujímavo a veľmi dobre. A teším sa na jej pokračovanie jednak ešte teraz v ďalších minútach a hlavne potom v druhom čítaní, lebo myslím si, že padajú tu dobré návrhy.

  • Vystúpili všetci páni poslanci, ktorí boli písomne prihlásení do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlásia páni poslanci Hraško, Mičovský a Viskupič. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Hraško.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Zobral som si notebook kvôli tomu, že sa mi nechcelo prepisovať z toho zákona veci, ktoré som mal nachystané, takže nebudem nejako extra dlho hovoriť.

    V prvom rade chcem pochváliť úvodnú reč pána ministra, pretože tentoraz mu musím dať za pravdu, s veľa vecami naozaj súhlasím, pretože to, čo sa deje, nie je v súlade s tým, ako by sa mali ľudia správať pri niektorých športových podujatiach. Hovoril tam o vulgarizácii, áno, súhlasím, že dochádza k tomu, už to bolo povedané, je to patologický jav. Je to ale možno trošku v rozpore s tým, čo hovoril pán premiér, že, naopak, práve pri futbalových zápasoch to prispieva k sociálnej a zdravotnej oblasti a oblasti vzdelávania. Takže to je len taký trošku drobný rozpor. A na druhej strane hovoril pán minister aj o tom, že prečo by daňoví poplatníci mali trpieť istým spôsobom to, že niekto musí zaplatiť tie škody, ktoré sa tam stávajú, prípadne ochranu. Aj s tým súhlasím. V ďalšom poviem aj, v čom s tým súhlasím.

    Ja by som však ale na úvod povedal, áno, myšlienka je dobrá, problém treba riešiť, prišiel zákon, áno, len opäť mám dojem, že nie je úplne dotiahnutý do dobrého štádia. Koniec koncov ukázala to aj diskusia, ktorá sa vedie k tomuto zákonu, treba však povedať, alebo teda nalejme si čistého vína, ktorých športov sa týka tento problém. Ja to poviem nahlas, je to futbal, je to futbal a ešte, do tretice, je to futbal, čiastočne možno niekedy aj hokej, ale s tým som sa naozaj stretol veľmi zriedka. Všetci predrečníci moji, dokonca ešte aj tí, ktorí diskutovali s faktickými poznámkami, hovorili o jednom jedinom športe, ktorého sa tento problém týka. Je to futbal. A to je jedno, na ktorej úrovni to je, to sme počuli, či to je obecné stretnutie alebo teda dedinské alebo najvyššia liga, prípadne medzinárodný futbalový zápas, týka sa to len futbalu. Ja som naozaj nepočul nikdy o tom, že by sa pri volejbalovom turnaji strhla nejaká bitka, nejaký problém. Dokonca som nepočul, že by sa strhol nejaký problém pri basketbalovom turnaji, pingpongových turnajoch, tenise, nič, vodných športoch, kanoistike, takisto nie, športových podujatiach typu karate, džuda, prípadne ďalších, takisto nič. Na žiadnom inom športovom podujatí som nepočul o takomto probléme. Tento problém je spojený jedine s futbalom.

    Takže poďme sa venovať tomu, že tento zákon pripravujeme na to, že v prvom rade budeme postihovať tých, ktorí organizujú futbalové zápasy, a postihovať budeme hlavne teda tých, ktorí sú chuligáni. A to sú tí ľudia, ktorí robia neplechu a, žiaľ, robia aj zlé meno tomuto športu. Oni robia futbalu zlé meno. Takže poďme riešiť príčinu, neriešme dôsledok ich konania. Ak máme v zákonoch, (konkrétne Trestný zákon) a ďalších pridružených definované stavy, kedy už u ľudí má byť možnosť postihnutia istým spôsobom, tak ich postihujme. Urobil si priestupok, máš podmienku. Urobíš ho viackrát, tak dostávaš podmienku iného charakteru. Urobíš viackrát toto isté, ideš do basy. Toto by malo byť to memento. A toto by mal byť ten zdvihnutý prst a pomyselný zdvihnutý Damoklov meč nad tými, ktorí takéto skutky páchajú.

    Nedávno sa mi stalo, že som išiel v Bratislave v MHD. Zhodou okolností zrejme bol nejaký futbalový zápas, pretože do autobusu sa narútili štyri indivíduá, z ktorých jedno obťažovalo ostatných občanov v autobuse mestskej hromadnej dopravy svojimi sprostými poznámkami, vykrikovaním, vulgárnosťou. A, žiaľ, nedovolil som si ani ja pustiť sa doň, pretože ďalší štyria sa mu tak poklonkovali, nerobili síce až takú výtržnosť ako tento dotyčný. Ale mal som obavu o svoje zdravie, keby som ho náhodou si dovolil upozorniť, aby sa správal v medziach slušnosti. Našťastie o dve zastávky vystúpil a problém bol zažehnaný. Tí ostatní boli potom už následne kľudní. Toto sú tie indivíduá, ktoré robia problém. A tie treba eliminovať. Tak poďme riešiť iným spôsobom iné zákony, aby sme tento problém eliminovali. Už keď sme prišli s takýmto zákonom, budiž, dobre.

    Teraz by som sa konkrétne teda venoval, aby som bol konštruktívny, niektorým zneniam paragrafov, ktoré som tu našiel ja. Hovoril už o nich tuším pán Érsek alebo niekto iný, to je jedno.

    Hlavný usporiadateľ by mal mať vek 25 rokov. Trošku príklad z praxe poviem. Na vysokoškolských internátoch v Košiciach, kde som študoval, na Jedlíkovej, fungoval tzv. KLUNEŠ (klub netradičných športov). A organizoval naozaj športové podujatia pre nás vysokoškolákov. A na tých intrákoch, keď zoberiem len Jedlíkovu 5, lebo tam bola potom ešte aj sedmička, deviatka, trinástka a tak ďalej, no sedmička, to boli len jedálne, štyri bloky po zhruba nejakých 500 – 550 študentoch, zoberme si to krát štyri bloky, požehnane, naozaj sa na ten trávnik a na to ihrisko vyrútilo nejakých tých 500 - 600 študákov. Tak neviem si predstaviť, že by sa mali robiť nejaké opatrenia a v prvom rade že by to mal organizovať niekto vo veku nad 25 rokov. To boli chalani, ktorí boli veku do 23 rokov, kým študovali na tej škole. Takže to už sú prvé zvláštne obmedzenia. Už to bolo spomínané. Ak máme volebné právo vo veku od 18 rokov, nechajme toto, lebo to sú organizátori takých drobných vecí, ktoré spríjemňujú ten život a nevedú k takýmto záležitostiam, ktoré by mali byť chránené týmto zákonom.

    Ďalšia vec, čo som našiel, tak § 22 súvisí vlastne s § 18 ods. 3: „Zvukové, obrazové alebo iné záznamy vyhotovené Policajným zborom je možné využiť len na účely trestného konania, priestupkového konania, správneho konania, občianskeho súdneho konania, disciplinárneho konania, na účely vedenia a využívania informačného systému podľa § 22 a na účely plnenia úloh na úseku ochrany verejného poriadku a bezpečnosti štátu, inak je Policajný zbor povinný tieto záznamy bezodkladne zlikvidovať.“ Moja otázka znie: Aký čas pred likvidáciou bude Policajný zbor tieto záznamy uchovávať, čo to znamená, zlikvidovať bezodkladne? Totiž z povahy skúmania trestného činu alebo priestupku, ktorý sa spáchal na štadióne, môže vyplynúť možno nejaká iná trestná činnosť, ale ten primárny zdroj už bude vyriešený a tým pádom sa záznam zlikviduje. Nie je tu napísané teda, ako dlho sa ten záznam má udržiavať, je jasné, na aký účel, ale bezodkladne ho zlikvidovať znamená oň prísť. A tým pádom už nebude použiteľný na nič. A pritom môže dokazovať trestnú činnosť.

    Ďalší bod je § 18 ods. 6: „Ak Policajný zbor označí podujatie za rizikové, bezodkladne oznámi túto skutočnosť organizátorovi podujatia, obci, príslušnému športovému zväzu...“ V podstate celý tento paragraf je venovaný súčinnosti Policajného zboru pri konaní športového podujatia. S tým súhlasím, ale prečo náklady na ochranu občanov a majetku občanov Slovenskej republiky by mali znášať daňoví poplatníci? A to je presne to, čo ste spomínali, pán minister, vo svojom úvode. Ja by som všetky náklady spojené s takouto ochranou nechal na pleciach organizátora. A povedzme si, že väčšinou sa to týka veľkých organizátorov a organizátorov veľkých športových podujatí, medzinárodných podujatí, kde sú drahé vstupenky a ďalšie záležitosti. Takže ja by som tam možno zasunul aj takýto paragraf, aby tieto náklady znášali organizátori, a nie občania Slovenskej republiky ako daňoví poplatníci.

    A to súvisí vlastne aj s tým, na čo som sa pýtal pána premiéra, že ideme podporovať futbalové štadióny, ich rekonštrukcie, v tej mojej interpelácii. Na to si určite pamätáte. A boli vyčíslené isté náklady. Samozrejme, neboli vyčíslené isté náklady práve na ochranu pri rizikových futbalových zápasoch. A zhodou okolností o pár dní sa konal jeden z tých rizikových futbalových zápasov, myslím, že to bolo tuším v Žiline alebo kde. A videli sme tam ťažkoodencov, ťažkú techniku. Mňa by naozaj tiež zaujímali tie čiastky. Tu kolega Martvoň hovoril o státisícoch eur. No ak by sme už do takýchto čiastok išli, no tak to je celkom slušná pálka, ktorú by sme mohli investovať úplne iným spôsobom, pretože by ostala v štátnom rozpočte, mohla by ísť niekam inam a nemusela by byť na sanáciu ochrany majetku a práv občanov Slovenskej republiky. Takže treba sa nad týmto trocha zamyslieť, dotiahnuť tieto veci.

    No a ešte je otázka toho extrémizmu. Tiež to už tu bolo spomínané. Ja by som povedal, že na športových kanáloch zväčša chodia aj relácie nazvané extrémne športy. Neviem teda, či takýto extrémizmus je do toho zaradený. Alebo mohol by si to niekto pomýliť. Bude to treba naozaj selektovať. Ktorýsi kolega to povedal, treba presne pomenovať typy extrémizmu, ktoré do toho spadajú, pretože extrémny šport je extrémny a nie je prejavom extrémizmu, ktorý smeruje k potlačeniu ľudských práv a slobôd alebo k znehodnoteniu majetku. Takže extrémni športovci môžu fungovať, ale nech je to jasne určené aj v tomto zákone.

    Inak k tomu nemám viacej výhrad. Možno by sa tam ešte niečo našlo. Ten zámer je dobrý. Možno treba naozaj na tom popracovať. Nebudem dávať ani procedurálny návrh, aby sa to stiahlo na prepracovanie, možno do toho druhého čítania sa bude dať ešte podiskutovať a dotiahnuť práve tieto sporné body, ktoré by sa mohli vyriešiť. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási jeden pán poslanec, pán poslanec Brixi. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja sa vyjadrím tak ako už aj predtým z pohľadu človeka, ktorý pre väčšinu slovenských veľkých zväzov organizoval nadnárodné športové podujatia. A teda by som bol veľmi nerád, ak by sme obmedzovali takýto zákon primárne len na jeden športový zväz, a to Slovenský futbalový zväz, lebo problémových návštevníkov a fanúšikov máte všade. A ja som, hovorím z vlastnej skúsenosti, videl, kde som vtedy ako konzultant robil, na štadióne v Košiciach, keď proti košickým Good Angels hralo jedno poľské mužstvo. Zápas bol vyhodnotený Policajným zborom ako vysoko rizikový. A za takých fanúšikov, ktorí z tohto poľského mesta prišli, by sa nemuseli hanbiť ani v hocijakom anglickom futbalovom klube, nehovoriac o tom, čo sa dialo potom v meste.

    Čo sa týka toho veku 25 rokov, o ktorom si, Igor, hovoril, tak pokiaľ ja mám vedomosť, tak sa jedná iba o obmedzenie veku pri hlavnom organizátorovi. A to je človek, ktorý by mal mať nielen nejakú osobnú, ale už aj profesionálnu skúsenosť. A tú jednoducho nie je možné získať v mladšom veku. Treba si uvedomiť, že tento človek nesie zodpovednosť za množstvo iných ďalších podriadených, ktorí nie sú v úlohe hlavného organizátora, a teda môžu to byť pri veľkých zápasoch desiatky až stovky ľudí, čiže tento človek by fakt mal mať už nejakú dostatočnú empíriu a hlavne zodpovednosť za to, aby mohol takéto podujatia z hľadiska usporiadateľskej služby strážiť.

    Čo sa týka ešte ochrany na štadiónoch v súvislosti s používaním Policajného zboru, treba povedať, že ten je používaný v zmysle zákona o Policajnom zbore výlučne pri rizikových športových podujatiach, a teda nie je možné pri takýchto podujatiach splnomocniť žiadneho organizátora alebo usporiadateľa na to, aby nahrádzal kompetencie Policajného zboru. Nie je možné, aby akákoľvek súkromná bezpečnostná služba ani akýkoľvek iný subjekt vykonával donucovacie zásahy na štadiónoch, mimo toho aj to, čo sa týka zadržania, obmedzenia slobody, okrem Policajného zboru. Ten Policajný zbor je na to, aby plnil tieto úlohy. Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Hraško, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne kolegovi Briximu.

    Tá hranica veku tých 25 rokov. Ako som hovoril, na vysokej škole naozaj sú to organizátori, ktorí to dobrovoľne organizujú, ten klub netradičných športov naozaj vznikol spontánne, a nikto z nich sa nechce ani v budúcnosti venovať možno profesionálne organizovaniu akýchkoľvek iných športových podujatí, a pritom nespĺňajú toto kritérium. A pritom tá účasť naozaj na tých intrákoch bola vždycky vysoká, pretože to boli naozaj také netradičné športy, v ktorých sa proste ľudia organizovali, či to bolo aj jednoduché Člověče, nezlob se alebo ďalšie záležitosti. Naozaj to boli také zábavné veci, že skutočne by som to možno neobmedzoval takýmto spôsobom. A pritom to bol tiež hlavný organizátor, len ťažko ho definovať ako hlavného organizátora, lebo bolo tam veľa ľudí, bolo tam veľa súčinností, ale pritom to bolo úplne niečo neštandardné.

    No a čo sa týka toho Policajného zboru, ja súhlasím s tým, áno, netreba preberať kompetencie Policajného zboru, ale ja hovorím jedno, v zákone je napísané, že Policajný zbor môže na základe písomnej dohody poskytovať súčinnosť. A je tam aj v § 18 ods. 4 písm. e) uvedený spôsob určenia výšky účelne vynaložených nákladov uhrádzaných. Ale je tam uvedené, za akých podmienok Policajný zbor môže poskytovať tú súčinnosť. Ja by som bol za to, aby naozaj to musel uhradiť ten organizátor. Ak ide do toho rizika, to je riziko podnikania. To máte všade rovnako. Ak mám riziko podnikania, musím ísť do toho s tým, že tam to riziko je. Ak mi sem prídu chuligáni, ktorí mi robia výtržnosti, ja musím použiť zásah Policajného zboru, ktorý niečo stojí nás občanov štátu. Veď sa treba opýtať občanov, či súhlasia s tým, aby boli takto vynakladané financie daňových poplatníkov na stráženie chuligánov, ktorí sem prídu robiť neporiadok. Ja si myslím, že občania s tým súhlasiť nebudú. To znamená, že ja by som to dal na preplatenie v plnej výške organizátorovi, ktorý, žiaľ, podniká v činnosti, keď dá si zaplatiť za lístky za futbalový zápas. A tak by to malo byť.

  • Nech sa páči, pán poslanec Mičovský, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja sa priznám, že nie som návštevníkom veľmi štadiónov, nemám nejaký osobný vzťah k futbalu. A mám taký pocit, že možnože práve vďaka tomu môžem upozorniť a upriamiť vašu pozornosť na tú oblasť, ktorá napriek tomu, že rozprava je bohatá, ešte v tejto diskusii nezaznela.

    Ale kým sa tak stane, tak predsa len vyjadrím to hlavné, čo sa patrí pri prvom čítaní zdôrazniť. Mne sa návrh tohto zákona ako nie futbalovému fanúšikovi alebo, keď to poviem, ako nie veľmi veľkému návštevníkovi akýchkoľvek organizovaných športových podujatí celkom páči.

    A zdôrazním aj to, čo možno tu tak zaznelo, ale, mám taký dojem, nie celkom presne, že sa mi páči § 18, kde sa práve hovorí o tom, aká má byť súčinnosť Policajného zboru v prípade, že sa jedná o rizikový futbalový alebo iný zápas, a kde práve sa poskytuje možnosť uzatvoriť dohodu, kde sa majú vynaložiť, a teda nejakým spôsobom kvantifikovať a potom aj preplatiť účelne vynaložené náklady na Policajný zbor, ktorý pri takýchto rizikových zápasoch má byť prítomný, lebo neraz práve aj mňa zatrápili tie pohľady na množstvo ťažkoodencov a desiatky policajtov, ktorí vytvárali kordóny pri nástupe, pri výstupe, pred štadiónom, na štadióne, a ako toho nefutbalového fanúšika ma napadlo, či, panebože, títo ľudia nechýbajú niekde inde, nemala by byť tá polícia na dôležitejších miestach ako strážiť na komerčnom podujatí výtržníkov. Takže práve vítam a oceňujem nielen zákon, jeho ducha, ale špeciálne aj túto možnosť. Neviem, či to v minulosti tak nebolo. Ak to tak nebolo, tak to ocenenie je ešte o to vážnejšie, že takáto možnosť, nie je to tam síce ako povinnosť, ale ako možnosť, uzatvoriť dohodu medzi usporiadateľom rizikového podujatia a Policajným zborom aj s povinnosťou preplatiť účelne vynaložené náklady, je tam taxatívne uvedená. Takže ďakujem, oceňujem, páči sa mi to.

    No ale teraz už poďme od toho futbalu preč a pozrime sa na to, že zákon radí medzi podujatia, na ktoré sa má vzťahovať, aj turistické podujatia, pri ktorých ide o celodenné pochody alebo dlhšie pochody s účasťou viac ako 500 účastníkov, návštevníkov, hostí. Ja som si zobral aj pomôcku pre túto časť svojho vystúpenia. Je to veľmi jednoduchý papierik. Tak som si myslel, že urobím z toho nejakú hádanku, rébus, či náhodou to niekto nebude hodnotiť ako tú usporiadateľskú pásku na tých zápasoch. Ale ja viem, že sa nehodí, aby sme tu predkladali rébusy. Chcem len pripomenúť značku, ktorú, myslím, na Slovensku vieme nájsť na 14 tisíc kilometroch chodníkov, cestičiek. A keď tak poviem, že tá značka sa vyskytuje možno v obidvoch smeroch na každých pár desiatkach metroch, tak by som odhadoval, že takýchto značiek červených, zelených, modrých a žltých, ktoré vyznačujú turistické chodníky na Slovensku, je okolo 600 tisíc. Takže je to veľmi rozšírený symbol. A ja si dovolím uviesť aj jeho veľmi dôležitú, hoci len krátko to poviem, históriu. Takéto alebo im podobné značky sa vyskytujú na území našej republiky už viac ako 150 rokov.

    Slovensko patrí medzi veľmoc v turistickom značení. Ja som si to tak ani neuvedomil, aj keď odmalička chodím po týchto chodníkoch. A dovolím si povedať, že tisícky a tisícky kilometrov som spoznal z krásneho Slovenska práve vďaka obetavej práci značkárov. Ale uvedomil som si ich prácu a vôbec to, že máme krajinu tak úžasne vyznačenú turistickými chodníkmi vedúcimi do krásnych častí prírody, že za to vďačíme ozaj tej obetavej skupine, ktorá je viac kvalitná, obetavá, ako som si to myslel až do chvíle, kým sa nám krajina otvorila a my sme mohli zrazu chodiť nielen po Slovensku, ale aj po Alpách a po iných vyspelých západoeurópskych krajinách, kde som s prekvapením aj s hrôzou zistil, že tieto vyspelé krajiny ani zďaleka nemajú také vyspelé turistické značenie, ako ho máme na Slovensku. Sme v tom skutočne absolútna jednotka. Prvé takéto značenia na území Slovenska začali kdesi v oblasti Štiavnice. Prebrala to teda od Rakúsko-Uhorska aj Prvá republika. Za slovenského štátu aj Klub slovenských turistov sa snažil o to. A máme to tu dodnes.

    No a preto o tom rozprávam tak podrobne a tak možno trocha aj mierne už nazlostene, ale len úsmevne nazlostene, lebo verím, že sa to v konečnom znení zákona neobjaví, že my hovoríme v tomto návrhu zákona o tom, že takéto podujatie, ktoré spadá pod reguláciu zákona, inak múdreho a dobre nasmerovaného zákona, je aj turistické podujatie, ktoré sa má vyskytovať na území, po ktorom má behom celodennej túry prejsť viac ako 5 stoviek turistov, a že v takomto prípade sa na to vzťahuje zákon, ktorý ukladá povinnosť organizátorovi zistiť vlastnícke pomery, resp. vyžiadať si súhlas vlastníkov pozemkov, po ktorých sa pôjde. No uvedomte si teda, že pôjde sa pravdepodobne, keď ide o celodennú túru, ako to je v zákone napísané, po stovkách, ak nie tisíckach vlastníckych pozemkov, teda pozemkov, ktoré sú v rôznom vlastníctve. Keby tam bolo napísané, že sa to týka miest, kde sú táboriská a kde sú nejaké zhromaždiská a kde bude dlhodobé pôsobenie celodenné turistov na vrchole nejakého kopca, ktorý patrí niekomu, tak si to viem predstaviť, že možno tam by som aj povedal no budiž, ale práve na turistické chodníky, ktoré využívame stopäťdesiat rokov, ktoré sú úžasným fenoménom, my chceme otvoriť dvierka, ktoré aj keď tu hovoríme o piatich stovkách, ale najbližšie by niekto povedal, prečo to má byť až tých päť stoviek, možnože už len sto alebo len päťdesiat ľudí keď sa tam vyberie, ja v tom vidím teda ohrozenie tej obrovskej tradície a tej slobody pohybu, ktorá práve je spojená s turistikou na našom krásnom Slovensku a ktorá umožňuje bez ohľadu na to, aké sú vlastnícke pomery, po týchto chodníkoch, ktoré sú určené práve na to, tiež chodiť. No ak to nevadilo barónom, grófom v Rakúsko-Uhorsku, ak to nevadilo za Prvej republiky, ak to nevadilo ani slovenskému štátu, ak to nevadilo Česko-Slovensku po druhej svetovej vojne, tak my ideme teraz po 150 rokoch otvoriť v tomto zákone dvierka, ktoré umožnia isté rizikové konanie budúcich zákonodarcov alebo budúcich ľudí, ktorí sa budú o to zaujímať, ktorí povedia, no nie, my skutočne chceme, aby takéto putovanie po turistických chodníkoch bolo obmedzené, a preto chceme, aby zákon, ktorý bol prijatý v podobe A, bol pritvrdený do podoby B. Ja verím, že tu trocha preháňam, len v tom slova zmysle, že ak naplno súhlasím s tým, že rizikové zápasy treba takto riešiť a duch zákona je správny, tak že turistické chodníky, turistické podujatia treba bez nejakej náhrady úplne vypustiť z tohto textu, pretože si myslím, že je to niečo, čo naozaj môže ohroziť práve tú slobodu pohybu po turistických chodníkoch, ktoré, opakujem, sú určené práve na toto.

    Baviť sa o tom množstve návštevníkov je druhoradé. Ak by to bola úprava teda len na tisíc alebo proste nejaká modifikácia, stále by som to považoval za nie celkom šťastné riešenie, lebo by to vytvorilo niečo, o čom som presvedčený, že do tohto zákona nepatrí, a preto keďže viem, aký je osud pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov v druhom čítaní, prosím vás, vážený pán minister, aby ste sa možno pozreli na túto časť zákona práve týmto pohľadom. Ja viem, že vy mi možno odpoviete, že tam v ďalšom § 5 je postup, ako sa tie pozemky majú jednoducho zaťažiť týmto pochodom, že organizátor to má tých pätnásť dní dopredu nahlásiť, že ak sa nikto neozve voči tomu, tak že to v podstate sa považuje za schválené. Ale to sú už také nuansy, ale to základné riziko z toho neodstraňuje ani toto upravovanie, pretože si myslím, že ak raz turistický chodník na území našej krajiny existuje, je vyznačený, je vyznačený ozaj tak, že vďaka nemu môžeme hodnoty našej krajiny spoznávať. A ja vrelo doporučujem teda všetkým, ja neviem koľkí z nás alebo koľkí z tých, čo ma počúvajú, tieto chodníky využívajú, ale pre mňa predstavujú obrovský, dôležitý kus života, putovanie po týchto chodníkoch. A veľmi oceňujem, že ich máme a že sme taká veľmi dobrá krajina v tomto smere. Tak, prosím, nepokazme si túto stopäťdesiatročnú tradíciu tým, že tam vnesieme červíka a pochybnosti a potom aj možno takej požadovačnosti, že, hop, po mojom pozemku sa chodiť nebude, tam dokonca ani turistický chodník nemá čo robiť. Takže chcel som len upriamiť pozornosť na túto časť. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca sa hlásia štyria páni poslanci s faktickými poznámkami, páni poslanci Brixi, Martvoň, Fronc a Érsek. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Brixi.

  • Ďakujem pekne. Úplne v krátkosti, pán kolega Mičovský, pokiaľ si ľudia zvyknú na poriadok na štadiónoch, tak nebudú potrební ani ťažkoodenci, ani polícia a na štadiónoch bude absolútny pokoj.

    A čo sa týka toho vášho turizmu, tak treba povedať, že duch zákona a téma je otvorená, dnes sme tu preto, aby sme ju posunuli do druhého čítania. Pokiaľ ako vy, ja dobre viem, aj z histórie ste taký zanietený environmentalista, tak máte možnosť prísť s takým návrhom. A teda myslím si, že nikto z kolegov nebude proti tomu, keď to vyrieši takúto diskrepanciu medzi voľnočasovými aktivitami, ktoré súvisia okrem iného aj s turizmom, a nikto nebude slovenských turistov v žiadnom kontexte ani v žiadnom rozmere diskriminovať a myslím si, že aj pán minister potom uzná, že tá definícia viac a menej rizikových športov a športov, ktoré prinášajú väčšie alebo menšie riziko, či už pre návštevníka alebo pre účastníka, bude viac alebo menej opodstatnená. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Mičovský, myslím si, že bolo to zaujímavé vystúpenie.

    V niektorých veciach teda súhlasím s mojím predrečníkom kolegom Brixim, ale chcem reagovať práve na tú časť, v ktorej ste hovorili o tých turistických podujatiach. Myslím si, že všetci sa zhodneme na tom, že tento zákon ako taký je potrebný, preto aj ministerstvo s tým prichádza. Na druhej strane súhlasím aj s vami, že práve v tom druhom čítaním je priestor na dopracovanie niektorých tých nuáns a niektorých tých, dá sa povedať, nepresností v tom zákone. Myslím si, že práve pri týchto turistických podujatiach je ten priestor na dopracovanie. Myslím si to aj z toho dôvodu, že pokiaľ sa bude organizovať turistické podujatie na vyznačených turistických chodníkoch, tak sa naň sťahuje tento zákon. Keď to bude mimo tu vyznačených turistických chodníkov, zákon sa naň nevzťahuje. Je tu ďalší problém, tento týždeň schválený zákon o lesoch. Teoreticky dá sa to obísť, že keď niekto bude organizovať nejaké podujatie, teda dá sa povedať, v právnom režime zákona o lesoch, bude mať menej povinností ako v právnom režime podľa tohto zákona. Čiže dva zákony sa tu, mám taký ja osobne pocit, stretli tento týždeň. To možno bude treba doriešiť. Čiže práve tým chcem povedať to, že práve to druhé čítanie bude na tie odborné debaty. A myslím si, že bude priestor nielen na vašom výbore, ale aj teda na ústavnoprávnom výbore, aby sa na tieto veci poukázalo a dopracovalo sa to z toho dôvodu, aby fakt nenastali potom niektoré problémy s tým, že nám prestanú ľudia chodiť do lesov ako takí. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Mičovský, keď ste tu spomínali tú chválu na tie turistické chodníky, čo je pravda a je to dobré, len by som vám rád povedal, že minister školstva alebo aj predošlý minister školstva sa starali o to, aby tie chodníky boli naozaj označené a obnovené a fungovali a dávali na to prostriedky. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som ešte jednu vec povedal. Súhlasím s tým, čo povedal pán Mičovský. Ale je tu zhoda na tom, že niektoré veci by sa na tomto zákone mohli zmeniť. Myslím si, že sa to dá upratať do tej miery, aby sme postihovali tých, ktorí fakt robia problém na tých štadiónoch.

    Len jednej veci sa obávam, ak ten zákon bude dobrý, samozrejme, vykážeme tých najväčších hráčov z tých štadiónov, čo tam robia neplechu. Obávam sa jednej veci, že im nejde ani o to, že chcú vidieť ten futbal alebo dobrý hokej, im ide o to, aby sa niečo stalo, keď tam už prídu, aby sa niečo stalo. Obávam sa tej veci, potom či sa nepresunú tam, kde sa nič zatiaľ nestalo, na také podujatia aj športové, a môžu byť aj spoločenské, kvôli tomu, aby sa tam niečo stalo. Myslím si, že aj s týmto budem musieť do budúcna počítať, lebo fakticky aj z okolitých štátov vieme, že existuje skupina týchto jedincov ktorým ide len o to, aby sa tam niečo stalo, aby sa pobili, aby niečo rozlámali, aby niečo dokopali. Vidíme to, čo má vlak spoločného s futbalovým zápasom. Kým dôjde ten vlak z Trnavy alebo opačne z Bratislavy do Trnavy, ten vlak vyzerá tak, že môže ísť na generálnu opravu. Takže nesmieme zabúdať ani na tento moment, že sú to fakt jedinci, ktorým ide o bitku a o neplechu a ktorým nejde o žiadnu športovú činnosť. Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka, ďakujem aj všetkým za faktické poznámky.

    Zareagujem na pána poslanca Fronca. Áno, ja viem, že sa podporovali práve tieto značky a značenia v minulosti pomerne výdatne. Ale musíme si povedať, že tá tendencia klesá, keby sme to vyhodnotili za posledné desaťročia. Tak voľakedy značkár bol „pán značkár", ktorý dostával preplatené nielen farby, ale aj jeho celú činnosť. Dneska je to aktivita nadšencov, ktorí ja už neviem možno ani len tie farby nemajú preplatené. Napriek tomu tá úžasná sieť turistických chodníkov sa tu udržiava. Takže v tomto ohľade možno by bolo dobré, keby sme aj na základe tejto debaty pristúpili v budúcnosti k tomu, že vieme pomôcť lepším spôsobom značkárom. Verím, že sa tak aj stane. Kedysi som navrhoval, inšpirujúc sa príkladom v Lesoch v Českej republike, aby Lesy Slovenskej republiky boli výdatným sponzorom práve turistických značiek na území slovenských lesov. Už som tú dohodu nestihol nejako dotiahnuť do konca, aj keď som ju mal pekne rozdiskutovanú s Klubom slovenských turistov, keď som bol ešte pracovník Lesov. Ale ja chcem pre túto chvíľu veriť, že práve tým úžasným značkárom, obetavým ľuďom, tak trocha poďakujeme a vystaviame pomník aj v tomto zákone, ktorý, ešte raz hovorím, oceňujem, vítam, a nemám s ním problém, práve odstránením tejto časti, ktorá hovorí o turistických chodníkoch. Keby hovorila o iných územiach, kde nie sú chodníky, ak tam chce niekto robiť nejaké podujatia, rozumel by som tomu. Ale špeciálne vo vzťahu k turistickým chodníkom to považujem za nepochopenie významu turistických chodníkov. Takže im ten pomník vystaviame aj tú vďačnosť prejavíme tým, že táto pasáž zákona stadiaľ bude odstránená. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Viskupič ako posledný rečník k tomuto návrhu zákona, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, mne trošku nevyšiel krok, keďže sme pri tejto športovej téme, pri faktickej, tak si dovolím veľmi telegraficky naznačiť ten problém.

    Som veľmi rád, že do debaty sa zapojili odborníci na čísla a odborníci teda z praxe, ktorí to organizovali a organizujú.

    A nedalo mi ešte z jedného dôvodu nehovoriť k tomu, keďže ja som vyrastal a bývam v tej často tu spomínanej Trnave, dvesto metrov od štadióna, či už teda hokejového alebo teraz nanovo stavaného futbalového. A presne v tej miere, keďže ja som v susedstve štadióna prevádzkoval trnavský amfiteáter, tak ja aj z tejto miery chcem sňať pomyselný klobúk, že sa s témou chuligánov alebo tých, ktorí chcú a majú nejaké dôvody a predpoklady na to, aby narúšali podujatie, z môjho pohľadu aj kazili robotu niekoho iného, futbalových trénerov, organizátorov podujatí a podobne a používali tieto fóra na prezentáciu nie celkom spoločensky vhodných skutkov, mali sme s tým v Trnave obrovské problémy od zákazu predaja alkoholických nápojov v okolí štadióna, v najbližších uliciach, potom sa rozšírili na centrálnu mestskú zónu a podobne, čiže či už samosprávy alebo hocikto aj samotní organizátori sa snažili vysporiadať po svojom, s týmto nedobrým fenoménom. Preto je dobré, že prichádza k tomu dáždniku, k tej potrebnej miere legislatívy, ktorá v tejto oblasti je potrebná. A som veľmi rád po štúdiu tejto normy, že či už dôvodová správa alebo aj samostatné paragrafové znenie javí prvky odbornosti, a to v tom, že naozaj sa ide po gro problému, kde by sa mohol problém odstrániť, sanovať niektoré nedobré javy, im predchádzať.

    Nejdem tak do hĺbky. Turistické chodníky som si nevšimol. A som rád, že máme v klube aj takýchto ľudí, ktorí odhaľujú iné veci. Mňa, to som spomínal vo faktickej poznámke, zaujali dve absolútne praktické veci.

    Viem, že existuje nejaká miera predpredaja a podobne, ale úplne z iného pohľadu k tej arbitrárne stanovej 300-dušovej, 300-ľuďovej hranici pri podujatí, ktorá potom generuje otázky, či to má byť pri všetkých podujatiach, u šachistov, či aj neviem u koho, má to potom ambíciu taxatívne to vymedzovať a hrať sa telom toho zákona, ktorý má mať všeobecnú platnosť, má byť preventívny a má sa vysporiadať s problémami vcelku vo všeobecnej platnosti. Žiadnu inú možnosť ako legislatívci nemáme. Preto by som sa skôr prihováral k tomu, aby sme nešli do zložitých definícií, o ktoré podujatia má ísť, ale aby sme skutočne odstránili túto hranicu a zvolili ten mechanizmus rozdeľovací nie podľa množstva a počtu ľudí, ale podľa zainteresovanosti možného organizátora. A to znamená, miera jeho zodpovednosti pri organizovaní by bola pretavená v nejakých, nazvem to teraz veľmi pracovne, sankčných mechanizmoch. Takže ak by zákon predpokladal nejakú mieru povinnosti, ktorú má organizátor urobiť aj pri nule, proste príde mu tam jeden návštevník, by bola hranica rovnaká, ale vyššia miera pokút, sankcií a podobne by nastúpila, ak by toto nejakým spôsobom nedodržal alebo by si povedal, že na jeho typ podujatia toto on nepotrebuje. Myslím si, že títo ľudia pri organizácii podujatí, ktoré budú robiť, budú citlivo zvažovať, že zákon ak predpokladá teda nejakú mieru sankcie a oni dodržia, urobia to, čo zákon od nich chce, či nebudú pristupovať, aj keď sa stane nejaký incident, k tomu omnoho mäkšie, ako keď toto neurobia. Má to aj okrem teda zákonom predpokladaných dôsledkov možno aj jeden manažérsky rozmer. To znamená, že on presne vie, že v rámci obdobia, keď chce tie podujatia robiť, má takýto a takýto rozpočet a ten rozpočet vie použiť, ak sa bude jednať o zápas medzi, teraz si naozaj vymyslím, neviem, či oni hrajú v tých istých ligách, Cíferom a Borovou, a nikdy nemá prečo prísť k nejakému incidentu, tak tam tú organizačnú službu nedá. Ale keď to bude Borová verzus Ružindol a je tam proste nejaká blízkosť a bude tam nejaké miestne derby a ultras a môže tam prísť aj pri počte 70 ľudí, ktorí tam prídu, k nejakému incidentu, tak ten organizátor proste zvolí niečo v zmysle predchádzania tomu, aby sa takéto niečo nestalo. A zákon ho týmto v podstate bude chrániť, že keďže dodržal tú literu zákona, tak k sankcionovaniu z hľadiska organizátora bude omnoho nižšie. Je to podľa mňa aj z hľadiska potom jednoduchosti toho zákona, kde nemusí byť presne taxatívne vymedzované, o ktoré ide podujatia, športy, hranice. A, samozrejme, pri veľkých podujatiach sa toto bude absolútne predpokladať, pretože tá miera hranice bude stúpať. Toto ako konštrukt by vyhovelo. Druhá miera v rámci teda nejakého toho sankčného mechanizmu by mohla byť v miere recidívy, že ak sa to stane, aj opakovane, teda ten organizátor stále nebude dodržiavať tú potrebnú mieru, ktorú zákon na naňho kladie, tak môže prísť k omnoho väčším sankciám, možno aj k odňatiu možnosti organizovať takéto podujatia a podobne.

    Druhá alebo posledná vec, aby som sa zmestil do zamýšľaného časového rozsahu. Rovnako možno z toho liberálneho pohľadu cítim, aby sme trestali presne tých, ktorí sú pôvodcom tohto nedobrého správania, tohto zla, čiže tých konkrétnych výtržníkov, veľmi súhlasím s vylúčením takýchto ľudí pri organizátoroch športových podujatí, ktoré máme na stole, a, niekto to tu spomínal, možno aj všeobecných iných podujatí, aby sa nemohli počas 5-ročného obdobia toho zúčastniť alebo zúčastňovať (takýchto podujatí), lebo myslím si, že ostatné mechanizmy v tomto by zlyhávali, respektíve pri predražovali zbytočne služby, ktoré by mali byť spojené s organizáciou týchto podujatí.

    Takže v rámci filozofie a prvého čítanie je tento zákon z môjho pohľadu zrelý na podporu, keď to poviem rýchlo. A veľmi radi a veľmi rád ho posuniem do druhého čítania. A dúfam, že pri mechanizmoch ktoré tu padli, bude potrebná miera otvorenosti a príde možno v tých najvypuklejších problémoch k nejakému tomu posunu. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete k rozprave zaujať stanovisko?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Áno, nech sa páči, máte slovo. Potom dám slovo aj spravodajcovi.

  • Pani podpredsedníčka, ďakujem veľmi pekne, budem naozaj stručný.

    Chcem len potvrdiť, že na tomto zákone sa pracovalo od začiatku tohto roku vyplývajúc zo stratégie, ktorá bola schválená v decembri minulého roku vo vláde. Pôvodne sme chceli ísť s novelou. Potom, samozrejme, s novelou by sa nepristúpilo k tomu komplexnému riešeniu. Preto sa pripravil úplne nový zákon. Robili na tom experti z rôznych oblastí. Je tu prítomný pán Sepeši, člen Predsedníctva Slovenského futbalového zväzu a súčasne prokurátor Generálnej prokuratúry, ktorá sa veľmi aktívne toho zúčastňovala, zástupcovia vnútra, spravodlivosti a ďalší a experti zo zahraničia a, samozrejme, aj z jednotlivých zväzov, a to konkrétne aj z olympijského zväzu a paralympijskeho zväzu a ďalších zväzov, teda hnutí, ktoré majú možnosť k tomu čo povedať.

    Chcem len znovu zopakovať, že takýto zákon sa nedá pripraviť, a povedal to, myslím, pán Brixi, na jeden druh športu, musí to byť komplexné ponímanie.

    A znovu sa chcem trošku vrátiť do minulosti, tých sedemdesiatych a začiatku osemdesiatych rokov. A pán Mihál o tom hovoril. V Bruseli sa stala situácia v súvislosti s tými rowdies z Liverpoolu a možnože sa stali aj ďalšie násilnosti na anglických futbalových štadiónoch, ale aj na iných športových podujatiach a vtedy veľmi nekompromisne do toho vstúpila vtedajšia premiérka Thatcherová. Zamedzila mnohým mladým ľuďom vycestovať na rôzne podujatia. Boli to tvrdé opatrenia v rámci legislatívy, veľmi tvrdé opatrenia v Anglicku. Bola pozastavená funkčnosť mnohým klubom zúčastňovať sa medzinárodných podujatí nielen vychádzajúc z UEFA alebo vychádzajúc z FIFA, teda z medzinárodných organizácií. Ale aj zvnútra samotného konkrétneho štátu sa začali robiť rôzne opatrenia. To isté bolo aj v Taliansku a v mnohých ďalších krajinách. A dnes vidíte, že tá situácia, možnože boli to tvrdé opatrenia, sa zásadne menila a zmenila. A zmenila sa nielen medzigeneračne, ale aj tým, že na tých štadiónoch v zahraničí vidíme kus kultúry. A na druhej strane, obrazne povediac, tu sa hovorilo o čipovaní psov a neviem také nezmyselnosti, áno, je pravda, že na zahraničných podujatiach, nielen medzinárodných, ale i domácich, je veľká časť klientely, ktorá má permanentky, má svoje miesta, ktoré sú v podstate sledované a očipované. A ja keď som išiel na nejaké medzinárodné podujatie alebo idem naň niekde v zahraničí a ak idem tam, hovorím, súkromne, tak musím v podstate ukázať svoj preukaz. A na ten preukaz dostanem konkrétny lístok. A tak som presne evidovaný. Tak sa to robí, povedzme, konkrétne zápas, ktorý bol v Ríme medzi Manchestrom United a FC Barcelona bol takýmto spôsobom monitorovaný. A nemusel byť vyhlásený len za v podstate, obrazne povediac, krízový zápas. Ale treba urobiť v tejto veci poriadok. A začali sa postupne meniť tieto veci, najmä prostredie na štadiónoch, vybudovaním štadiónov, ale aj istých legislatívnych a nekompromisných opatrení.

    Samozrejme, ja som si pozorne vypočul vystúpenia. Väčšinou v podstate beriem tie vystúpenia, ktoré boli prezentované ako odborné, vysoko kvalifikované. Myslím si, že budem reagovať na niektoré veci v druhom čítaní a, samozrejme, pri predkladaní tohto zákona na rokovanie výborov Národnej rady a osobitne gesčného výboru Národnej rady.

    A, samozrejme, musím tiež zopakovať, že aj trošku budeme musieť riešiť aj ten úvodný paragraf, ale na druhej strane treba povedať, že § 17 ods. 3 obec môže upraviť počty členov usporiadateľskej služby, ak nejde o rizikové podujatie, teda nemusí tam byť žiadna SBS a môžu tam byť napríklad aj dobrovoľníci a tak ďalej a tak ďalej. A sú tam dané voľnosti, ktoré akceptovalo aj Združenie miest a obcí Slovenska pri rokovaní na tripartite, kde tento návrh zákona bol predložený a podrobený diskusii a všetkými členmi tripartity, Hospodárskej a sociálnej rady aj odobrený.

    A, samozrejme, treba poukázať na niektoré detaily, ktoré sú tam a na ktoré aj sa upozorňuje v samotnom zákone. A budeme ich musieť trošku vycizelovať a upraviť, aby nielenže boli v podstate priechodné, ale aby nespôsobovali mnohé problémy. A myslím, že netreba ani vidieť to všetko tak čierno-bielo a hneď všetko vykresľovať, ako to bude zlé a tak ďalej a tak ďalej, ale treba naozaj urobiť všetko, aby na tom Slovensku bolo dobré prostredie, aby v podstate nevznikali aj zo zahraničia isté pochybnosti všeobecné, aj pri medzinárodných podujatiach, ktoré sa budú organizovať na Slovensku a ktoré budú potrebovať istý spôsob rizikovej ochrany, pretože dnes „rôzne skupiny" aj zo zahraničia môžu vyvolávať na takýchto podujatiach veľmi negatívne stavy.

    Chcem tiež zopakovať, že, prirodzene, plne vnímam ešte raz, aj v samotnom závere svojho vystúpenia, mnohé návrhy a podnety, ktoré tu odzneli. My po tej odbornej stránke, nielen na sekcii, ale aj s tou pracovnou skupinou, ktorá pracuje a pripravuje legislatívu, právnikov, ktorí sa touto problematikou zaoberajú, vyhodnotíme tieto pripomienky a budeme sa snažiť tento zákon dostať do takej podoby, aby mal isté nekompromisné, reštrikčné konanie. A to treba urobiť. Tým príkladom je britská legislatíva sedemdesiatych, osemdesiatych a deväťdesiatych rokov a konkrétne rozhodnutie konzervatívnej vlády, pani Thatcherovej čo to takto urobila. A zásadne sa budú musieť aj na Slovensku zmeniť pomery, prirodzene, akceptujúc isté vyváženosti medzi rôznymi druhmi športu, aby sa to aj takýmto spôsobom podarilo dotiahnuť tak, aby nevznikali pochybnosti, ktoré odzneli aj v tejto rozprave k prvému čítaniu návrhu tohto zákona. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pýtam sa, pán spravodajca, chcete záverečné slovo?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ďakujem pekne. Ja budem veľmi stručný. Ja chcem oceniť túto vecnú diskusiu, pretože verím, že dôjde k zhode a tento zákon by mal platiť a bol by dobrý pre všetkých. Takže verím, že ho potom na konci v tej podobe, ako má byť, všetci podporíme. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je pod tlačou 607, spoločná správa výborov má tlač 607a.

    Teraz poprosím opäť pána ministra školstva Dušana Čaploviča, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi niekoľko úvodných slov, resp. viet povedať k návrhu zákona v druhom čítaní.

    Ako som už spomenul pri prerokovávaní tohto návrhu zákona v prvom čítaní, cieľom tohto návrhu je transpozícia smernice Európskej únie, a to smerníc 93 a 95 z roku 2011 a niektorých zmien v smernici 36 z roku 2005.

    Nosnou časťou zákona je transpozícia smernice Európskych spoločenstiev, spomínaná, 95 z roku 2011, podľa ktorej sa osobám s medzinárodnou ochranou, azylantom, a tým, ktorí odišli zo štátu pôvodu bez svojich dokladov o dosiahnutom vzdelaní, umožňuje prístup k posúdeniu, podčiarkujem, a overeniu, tiež podčiarkujem, ich predchádzajúceho vzdelávania napriek tomu, že svoje vzdelanie nemôžu vzhľadom na okolnosti odchodu a situácie, z ktorej odišli, preukázať listinnými dôkazmi.

    Na základe zmien príloh II a III smernice 2005/36 Európskeho spoločenstva o uznávaní odborných kvalifikácií, ktoré boli vykonané nariadeniami Európskeho parlamentu a samotnej Rady, dochádza k zmenám v prílohe č. 3 zákona o uznávaní odborných kvalifikácií.

    Ďalšie zmeny v zákone o uznávaní odborných kvalifikácií sa navrhli v nadväznosti na pristúpenie Chorvátska k Európskej únii.

    Predkladaným návrhom zákona sa novelizuje zákon č. 288/1997 Z. z. o telesnej kultúre, zákon č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou. Zmeny v týchto zákonoch boli navrhnuté za účelom, opätovne podčiarkujem, transpozície Smernice 93 z roku 2011.

    Ďakujem, že ste si ma vypočuli, a pevne verím, že návrh tejto novely, ktorá vychádza z transpozície Európskeho spoločenstva, schválite aj v druhom a treťom čítaní. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport poslancovi Ľubomírovi Petrákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som z poverenia výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport predložil spoločnú správu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 607).

    Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva podľa § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu.

    Národná rada uznesením z 11. septembra 2013 pod č. 763 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. A ako gestorský výbor určila výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na prerokovanie tohto zákona. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady a iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Gestorský výbor konštatoval, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

    K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská, ústavnoprávny výbor uznesením č. 325 z 9. októbra 2013 a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež

    a šport uznesením č. 94 zo 14. októbra 2013, v ktorých zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v IV. časti spoločnej správy.

    Štvrtá časť spoločnej správy obsahuje dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy legislatívnotechnického charakteru, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť. A odporúča rokovať o nich spoločne a spoločne ich schváliť.

    Ďalej, gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť.

    Spoločná správa výborov o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport z 15. októbra 2013 č. 100. Výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ma súčasne poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru a zároveň ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku.

    Pani predsedajúca, ďakujem za slovo, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 618, spoločná správa výborov má tlač 618a.

    Nech sa páči, pán minister Čaplovič, opäť odôvodnite návrh zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené dámy, vážení páni, nebudem opakovať, čo som hovoril v prvom čítaní pri predkladaní tejto novely zákona.

    Ako som už spomenul pri prerokovávaní, ide v prvom rade táto zmena v záujme zjednodušenia a sprístupnenia poskytnutia stimulov pre výskum a vývoj pre mikropodnikateľov a malých podnikateľov, vypúšťa sa konkrétne obmedzenie spočívajúce v ustanovení minimálnej výšky celkových oprávnených nákladov pre projekt. Doterajšia prax preukázala, že práve mikropodnikatelia a malí podnikatelia nemali možnosť získať stimuly vzhľadom na vysoko nastavenú minimálnu výšku celkových oprávnených nákladov pre projekt, či to bolo pri experimentálnom vývoji a aplikovanom výskume z dôvodu maximálnej možnej hodnoty stimulov pri stanovenej minimálnej výške celkových oprávnených nákladov na projekt 1,5 mil. eur, samozrejme čo viedlo k neúmernému vysokému podielu vlastných nákladov, ktoré mohli dosiahnuť 50 až 75 % celkových oprávnených nákladov. Stimuly pre výskum a vývoj vytvárajú priaznivé podmienky pre zvyšovanie celkových výdavkov na vedu a techniku alebo finančné prostriedky, ktoré podnikatelia vynakladajú na povinné spolufinancovanie z ich vlastných zdrojov nielen v rámci projektov výskumu a vývoja, ale aj vo forme rozšírenia alebo založenia nového pracoviska výskumu a vývoja. Praktické skúsenosti pri poskytovaní stimulov pre výskum a vývoj preukázali potrebu upraviť niektoré ustanovenia zákona.

    Ako som už spomenul, cieľom návrhu novely zákona je umožnenie prístupu mikropodnikateľov a malých podnikateľov k riešeniu projektov výskumu a vývoja prostredníctvom stimulov pre výskum a vývoj so zámerom, aby vo väčšej miere zakladali svoj rozvoj a podnikateľské zámery na výsledkoch výskumu a vývoja.

    Chcem tiež podotknúť, že tento návrh novely zákona vyplýva aj z odporúčaní, ktoré boli prerokované v Hospodárskej a sociálnej rade, kde bola táto novela prijatá tak zo strany všetkých podnikateľských, zastupiteľských zväzov, ktoré sú zastúpené v Hospodárskej a sociálnej rade, takisto aj partnerov z iných oblastí, ktorí sú súčasťou Hospodárskej a sociálnej rady, vyplýva aj z istých prorastových a konkurencieschopných opatrení, do ktorých vstupuje, a bolo uložené aj ministerstvu školstva do tejto oblasti vstúpiť, a, samozrejme, vyplýva aj z partnerskej dohody, ktorá bola prerokovaná na úrovni predsedu vlády Slovenskej republiky za účasti všetkých partnerov, ktorí sa môžu podieľať na prorastových krokoch a súčasne aj krokoch konkurencieschopných v jednotlivých oblastiach našej spoločnosti.

    Toľkoto z mojej strany. Ďakujem vám, že ste si ma vypočuli. A pevne verím, že návrh novely zákona schválite. Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport poslankyni Oľge Nachtmannovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 11. septembra 2013 č. 764 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 618), v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Gestorský výbor konštatoval, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 326 z 9. októbra 2013, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti v uznesení č. 204 z 8. októbra 2013 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 93 zo 14. októbra 2013, v ktorých zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť. Z uznesení výborov nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorského výboru z 15. októbra 2013 č. 99. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informovala o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru. A zároveň ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončila som, prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky, za poslanecký klub SDKÚ Miroslava Beblavého. A potom je to pán poslanec Miroslav Kadúc.

    Nech sa páči, pán poslanec Miroslav Beblavý, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi vystúpiť v druhom čítaní k tomuto návrhu zákona o stimuloch pre výskum a vývoj, vrátim sa k vystúpeniu v prvom čítaní k tomuto návrhu, ktorý už som mal. Nebudem ho, samozrejme, opakovať. Ale predsa len sa musím k tomu stručne vrátiť, aby som vysvetlil otázky, ktoré budem v tomto svojom dnešnom vystúpení klásť.

    Každý zákon aj novelu zákona musíme vždy hodnotiť v nadväznosti na jeho aplikáciu, uplatňovanie, to znamená, že práve skúsenosti z praxe sú popri analýzach zákonov tým základným, čo používame pri hodnotení návrhov alebo aj ich príprave.

    Ja som už v prvom čítaní vysvetlil, že tento zákon, ktorý dnes pán minister navrhuje novelizovať, predsadil a predložil pán minister Mikolaj za čias prvej vlády Roberta Fica a že už vtedy sme viacerí, dokonca ja vtedy aj mimo politiky upozorňovali na to, že v tej podobe, ako ten zákon bol predložený, otvára priestor na skôr politické rozhodovanie o tom, kto získa štátnu podporu nie na základe kvality, a nezabezpečuje dostatočnú transparentnosť. Pán minister Mikolaj po tom, čo mu zákon prešiel touto snemovňou, dva roky za sebou poskytoval tieto stimuly. A potom teda došlo k výmene vlády. Pán minister Jurzyca stimuly podľa tohto zákona neposkytoval, ale došlo k zmene zákona, kde sa do zákona zaviedla aspoň základná transparentnosť vo väzbe na potrebu zverejňovania určitých údajov, od kritérií, spôsobov získania, ale aj ex post transparentnosti.

    Teraz máme tu ďalšiu novelu, ktorá je inšpirovaná aj európskymi vzormi, je inšpirovaná aj domácimi skúsenosti, ako v úvodnom slove povedal pán minister. Len to, na čo sa v prvom čítaní snažil poukázať, je, že kľúčom je naozaj skúsenosť implementácie, je kľúčom k tomu, či túto novelu môžeme podporiť, a aké politické stanovisko vyjadriť k tomuto zákonu, to je aj naša skúsenosť s implementáciou tohto zákona. A vtedy som upozornil na to, že paralelne s touto novelou ministerstvo školstva vypísalo aj práve výzvu na poskytovanie investičných stimulov, ktorá bola z môjho pohľadu vzorom toho, ako sa to robiť nemá. Bola vzorom jednak z hľadiska samotného obsahu výzvy, kde bolo šesť oblastí, ktoré boli evidentne niekým účelovo napísané veľmi úzko pre konkrétnych uchádzačov, a dokonca v niektorých prípadoch ani reálne nevyžadovali nejaký významne inovatívny výskum, ale skôr, povedal by som, koláž už existujúcich výstupov, a hlavný problém bol naozaj v tom, že v podstate boli napísané na telo, veľmi úzko a zároveň rozhodovacie kritériá boli postavené veľmi zvláštne, lebo tých nula až sto bodov, ktoré avizovali, by získal každý, kto už následne potom splní zákonne mu určené podmienky. To znamená, že reálne k žiadnemu hodnoteniu nemalo dôjsť, ak sa už raz uchádzač zmestil do toho úzkeho pásma tematického.

    V tejto súvislosti už nebudem ďalej rozoberať to, čo som vtedy povedal oveľa podrobnejšie, ale dovolím si posunúť sa ďalej. Dnes tento zákon definitívne schvaľujeme, o 17.00 hodine sa hlasuje. Je možné predpokladať, že to bude aj o tomto zákone, pokiaľ kolega Kadúc a, povedzme, pani spravodajkyňa, pán minister dovtedy a prípadne aj tí, čo budú ústne prihlásení, skončia. Takže už nie je veľa času. A pri tom rozhodovaní by bolo dobré teda poznať, ako to s týmto zákonom pravdepodobne dopadne, aká je nevyhnutnosť jeho schvaľovania dnes a aká je vízia jeho implementácie.

    A preto by som vám chcel, pán minister, položiť niekoľko otázok, ak môžem poprosiť o odpoveď.

    Jedna moja otázka je, či je pravda, že na tú výzvu, ktorú som vtedy spomínal, sa na šesť možných tém prihlásilo len päť uchádzačov, teda na každú jeden a na jednu žiaden, čo by teda potvrdzovalo to, že naozaj boli asi šité niekomu na mieru.

    Druhá moja otázka je, podľa výzvy do 15. októbra mali byť podpísané zmluvy podľa tejto výzvy a dnes je 23. októbra, v Centrálnom registri zmlúv som tie zmluvy nenašiel, či teda boli podpísané alebo či ste pristúpili k nejakému inému riešeniu. Keď som si stručne pozrel návrh štátneho rozpočtu, ktorý je rozsiahly dokument, tak som, priznám sa, tam nevedel nájsť prostriedky na tieto stimuly. Teda v tomto roku, samozrejme, nemusia byť, ale v budúcich rokoch, keďže sa počíta s niekoľkoročným financovaním a žiadne prostriedky som tam nevidel, tak som sa chcel spýtať, pán minister, či som len zle hľadal a sú tam alebo či teda ste ustúpili od zámeru zatiaľ poskytovať stimuly či už touto konkrétnou výzvou alebo aj v iných, lebo všetky tieto veci ovplyvňujú to, vôbec či ten zákon dnes je potrebné schvaľovať v tejto podobe, či je možno čas a priestor na jeho detailnejšie dopracovanie tak, aby sa takéto problémy stávať nemohli, a respektíve na nejakú aj jeho systémovú reorganizáciu. Ďakujem veľmi pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú.

    Ďalším, ktorý vystúpi v rozprave, je pán poslanec Kadúc.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pani spravodajkyňa, kolegovia, keďže som v prvom čítaní z objektívnych dôvodov nemohol vystúpiť, tak si dovolím dať svoje vystúpenie, ktoré som mal pripravené sem, aj keď celkom otvorene priznávam, že asi skôr patrí do prvého čítania.

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o stimuloch pre výskum a vývoj, upravuje podmienky pre poskytovanie stimulov pre výskum a vývoj tak, aby ich boli schopní splniť aj mikropodnikatelia a malí podnikatelia. Ako som sa dočítal, podnetom pre vypracovanie tohto návrhu zákona sú predovšetkým praktické skúsenosti pri poskytovaní stimulov, ktoré preukázali potrebu upraviť niektoré ustanovenia zákona tak, aby mikropodnikatelia a malí podnikatelia neboli zvýhodnení pri podávaní žiadostí oproti ostatným potencionálnym žiadateľom o stimuly. Tento úmysel, ktorý je daný týmto zákonom, je bezpochyby výborný a ja ho teda schvaľujem. A aj predpokladám, že ja aj moji kolegovia ho podporíme.

    Čo ma však mrzí, je, že buď som zle hľadal, alebo som sa nedočítal, alebo moje informácie sú nedostatočné, na Slovensku absentuje inštitucionálny rámec alebo teda inovačná politika ako taká, vo väčšine štátov, kde to funguje, majú komplexné programy podpory inovácií, u nás, žiaľ, ako hovorím, podľa mojich vedomostí absentuje.

    Myslím, že netreba na tomto fóre zdôrazňovať dôležitosť informácií. A len tak možno telegraficky by som spomenul, že majú veľmi úzky súvis s progresívnym ekonomickým rastom, zvyšovaním konkurencieschopnosti. Myslím, že to bolo asi pred dvomi mesiacmi, bola vydaná správa, kde sa Slovensko posunulo zase nižšie, na 78. priečku konkurencieschopnosti. A toto považujem za závažné, a preto aj otázka inovácií nemôže mať menšiu prioritu, ako je priorita 1 podľa môjho názoru. Rovnako inovácie súvisia tiež so zvyšovaním kvality života a celkového hospodárskeho rozvoja. Súhlasím s tým, že efekty inovácií prídu s istým oneskorením, avšak ich prínos je podľa môjho názoru nepopierateľný.

    Podľa údajov ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí za rok 2012 na oblasť vedy a technológií sme vynakladali iba 0,6 % HDP. Zároveň máme aj nízky podiel podnikateľskej sféry na týchto investíciách, a to na úrovni 0,27 % HDP. Ideál v moderných krajinách alebo v krajinách, ktoré profitujú z inovácií, je jedna plus dva, to znamená jedno percento HDP z verejných prostriedkov a dve percentá HDP zo súkromných zdrojov. Výsledkom tohto nášho súčasného stavu je podpriemerné umiestnenie v rebríčku inovácií krajín. Napríklad tu sa zvyšuje rozdiel medzi Slovenskom a Českou republikou, ktorý narástol medzi rokmi 2009 a 2012 celkom výrazne, sme v predposlednej skupine krajín medzi Gréckom, Španielskom, Talianskom a Maďarskom, Česká republika je na pomedzí medzi touto skupinou a lepšími inovátormi, za nami sú už iba Rumunsko, Bulharsko a pobaltské krajiny okrem Estónska, naše štatistiky zachraňuje už iba počet doktorandov, ktorých kvalita však nie je merateľná.

    Na tomto mieste si myslím, že je vhodné povedať, že by sme si nemali nahovárať, že na Slovensku neexistujú šikovní ľudia, ktorí by boli schopní vyvíjať high-tech veci, technické riešenia, patenty, rôzne iné produkty. Myslím, že opak je pravdou. Chýba len, ako som povedal, tá koncepcia. Ja sa na toto budem celkom podrobne pýtať v interpelácii, ktorú pripravujem.

    Dôvody takéhoto na našom území stavu oproti stavu v zahraničí je aj rozdiel vo verejnej sfére, rozdiel medzi akademickou výkonnosťou krajín. Napríklad v Čechách sú adresnejšie investície do akademického výkonu. Poviem konkrétny príklad. Výskumný kampus na Masarykovej univerzite v rokoch 2009 až 2012 bol postavený s výraznou pomocou eurofondov, ďalej, českí vedci sú častejšie zapájaní do podnikateľských projektov, je to presah do súkromnej sféry, a preto sú aj schopnejší riadiť výskum v praktickej oblasti. Rovnako je príklad z Čiech, kde výstavba výskumných centier naozaj pokročila. Tieto výskumné centrá vytvárajú priestor pre mladých vedcov, aby zostali doma a „neemigrovali" za výskumnými zariadeniami a technickým zabezpečením do zahraničia. Ako ďalší príklad tu uvediem, že náš najúspešnejší slovenský vedec, teda najcitovanejší za rok 2010, je to kvantový fyzik Vladimír Bužek, pôsobí práve v Čechách na Masarykovej univerzite, čo je hneď za rohom, čiže otázka nejakého teritória nehrá rolu. Skôr ide o tú podporu pre vedeckých pracovníkov. A netreba ani zabudnúť na mikrobiológa pána Jána Vilčeka, rodáka z Bratislavy. Možno ste niektorí zachytili, že dostal ocenenie od amerického prezidenta, veľmi prestížne v oblasti technologického pokroku.

    Pokiaľ viem, to ma možno pán minister opraví, Slovensko začína s výstavbou takýchto zariadení a infraštruktúry až s oneskorením štyroch až piatich rokov. Netvrdím, že to má na vrube súčasný pán minister. Je to skôr opäť tá koncepčná záležitosť. A bol by som rád, keby sme sa tomuto venovali o niečo viacej, ako to bolo doteraz.

    Rozdielom v súkromnej sfére je napríklad aj to, že je nedostatok kapitálu. Niekedy sa vynakladá neefektívne. Vo firme, aby mohla tento kapitál investovať, musí ísť o prebytočný kapitál, tzv. rizikový kapitál.

    Ja som pri príprave na toto vystúpenie našiel veľmi zaujímavé, možno to bol projekt, seminárna práca alebo čokoľvek iné, od pána, aby som to citoval, Karola Franka, Dušana Kozovského a Silvie Prčovej, kde boli uvedené konkrétne možnosti, konkrétne nástroje stimulovania inovácií, kde bolo jasne deklarované, s tým možno súhlasím, že klesá podiel priamej finančnej podpory a zvyšuje sa podpora cez nejaké fiškálne nástroje. Príklady boli uvádzané, či už to bolo zvýšenie nezdaniteľnej časti, hovorím o inovatívnych firmách, alebo zdvojnásobenie výdavkov na inovácie. To znamená, ak niekto vykáže výdavky na inovácie v istej miere, ak bude preukázané, že sú to výdavky na inovácie, môže si ich zdvojnásobiť účtovne. Ďalším nástrojom môže byť proinovačne orientovaná odpisová politika, napríklad zrýchlením odpisovania aktív, licencie oslobodené od daní alebo nízko úročené úvery pre inovatívne firmy, kde kľudne môžeme zobrať si príklad od ministerstva pôdohospodárstva, keď na nákup pôdy sa poskytujú zvýhodnené úvery. Prečo by toto nemohlo fungovať aj v oblasti inovácií? Je fakt, že tie právne dotácie sú potrebné, ale treba povedať, že tie dotácie by sa mali týkať iba asi malých firiem, ktoré začínajú a nevytvárajú počas prvých rokov zisk. Tam, si myslím, priame dotácie sú namieste. V tom by som nevidel ja nejaký veľký problém. Ďalšími návrhmi alebo riešeniami potom kľudne môže byť aj inšpirácia od inovátorov nemeckých, fínskych, prípadne japonských, napríklad zriadenia mimoriadnych profesúr pre odborníkov zo súkromného sektora tak, aby na školy prenikal praktický výskum, pretože sú dva typy výskumu, a to základný a aplikovaný. Z nich jeden je teoretický a druhý je do praxe. Firmy, samozrejme, majú väčší záujem o ten aplikovaný. Vlastne medzi školami a firmami vzniká ako keby údolie smrti, cez ktoré vlastne nevedie žiadny most. Sú to protichodné motivácie jednotlivých strán, keď univerzity chcú robiť základný výskum a chcú ho publikovať a firmy chcú urobiť aplikovaný výskum a majú záujem na tom, aby ostal utajený ako obchodné tajomstvo. Dá sa to, nehovorím, že je to jednoduché, preklenúť cez granty, t. j. ponechanie základného výskumu na publikáciu a pre aplikáciu, resp. využívanie firmám a vychovanie praktickej generácie vedcov, čo je danie dôrazu na praktickú výchovu vedeckých pracovníkov, smerovanie verejných grantov iba pre perspektívne výskumné univerzity, to znamená pre konkrétne vytipované univerzity, ktoré dosahujú výsledky vo výskume, v aplikovanom výskume, ako je to napríklad v Japonsku, zároveň aplikovanie pravidiel hospodárnosti pri grantovej politike. Je úplne jasné, že aj tam musí existovať určitá návratnosť, teda pri každej dotácii alebo podpore by mala byť návratnosť.

    Myslím si, ako som už povedal, že na Slovensku máme veľmi veľa šikovných ľudí. A v čase krízy potrebujú omnoho silnejšiu a efektívnejšiu podporu zo strany štátu, čo sa týka inštitucionálneho rámca. Podľa môjho názoru z dobre nastavenej inovatívnej politiky sú, aj keď efektívnosť a návratnosť týchto výdavkov je nepochybne daná a bude výrazná, hovoríme o dlhodobom horizonte, teda netreba očakávať výsledky hneď. A vidím pre toto význam v tom, aby sme možno buď nastavili alebo zlepšili inovatívnu politiku na Slovensku aj cez takéto vystúpenia.

    Ďakujem pekne za podporu a na záver, možno ešte to som povedal na úvod, ja tento zákon sa chystám podporiť bez nejakých problémov.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú žiadne faktické poznámky.

    Pán poslanec bol posledný, ktorý bol písomne prihlásený do rozpravy, otváram teraz ústnu rozpravu, pýtam sa, kto sa chce ústne prihlásiť do rozpravy. Nikto.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, záverečné slovo?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem veľmi pekne za vystúpenia, za pripomienky, návrhy a odporúčania. Mojou povinnosťou je, samozrejme, dať aj informácie, aj tie najnovšie informácie. Verte mi, že tento návrh alebo táto novela zákona je pripravovaná nezištne nielen vo vzťahu k súčasnosti, ale aj vo vzťahu k budúcnosti, pretože mnohé takéto obsahy zákonov poznám vo vyspelých štátoch. A vytvárajú v podstate istý rámec a podmienky pre to, aby sa situácia na Slovensku mohla zmeniť aj v tom pozitívnom slova zmysle.

    Aby som bol presný, dovolím si hneď informovať pána Beblavého, že my sme sa, samozrejme, neuponáhľali na rezorte, čakali sme aj na záverečné hlasovanie a, samozrejme, po druhé, mrzí ma, ja som, samozrejme, bol práve vtedy práceneschopný v pondelok minulý týždeň, že ste neboli na výbore, kde bol aj môj štátny tajomník, aj generálny riaditeľ, kde sa veci dali, mohli ujasniť. A teraz nebudem hovoriť o tých jednotlivých šiestich oblastiach. Špeciálne jedna úplne z toho vypadla, nie preto, že sa vyhlásila, to bola tá diskutovaná otázka výroby a špeciálnych motorov do helikoptér. Prosím, ale, po druhé, treba tiež povedať, že sme museli počkať na súhlas ministerstva financií, lebo na základe toho sme dali súhlas aj my. Včera sme dostali súhlas z ministerstva financií k týmto projektom alebo k týmto dohodám alebo zmluvám perspektívne s tým, že budú dopracované ďalšie procesy v priebehu tohto týždňa.

    A môžem tiež konštatovať, že sme aj pri tomto, tej problémovej situácii, ktorá je, hľadali prostriedky v rámci rezortu, aby sme mohli mať do budúcnosti ich aj narozpočtované. Netvrdím, že je to všetko ideálne. Ale tým odporúčaním aj Hospodárskej a sociálnej rady, kde boli partneri, či už z RÚZ-ky, Asociácie zamestnávateľských zväzov alebo Klubu 500 a ďalší, skutočne majú osobitný záujem, aby sme podporovali túto oblasť, a to výrazné prepojenie výskumnej, vývojovej základne aplikovaného výskumu až do tých inovácií, kde máme skutočne veľa problémov. A je to dlhodobou Achillovou pätou Slovenska. A verte mi, že mám záujem, aby sa veci začali v tejto oblasti meniť.

    Treba tiež povedať, že kým v tých číslach, čo sa týka výdavkov na vedu a výskum, sme na jednom z posledných miest v rámci Európskej únie. V rámci inovácií na poslednom stretnutí ešte za predsedníctva Írskej republiky v Dubline za prítomnosti pani Quinnovej bola prezentovaná tabuľka, tak v tých inováciách, i keď aj tiež nemôžem byť s tým spokojný, tam sme siedmy od konca, čiže nie sme na samom konci ako v oblasti výdavkov peňazí a finančných zdrojov na vedu a výskum. A na druhej strane treba povedať, že najväčšia čiastka tých zdrojov, ktoré pokrývame na vedu a výskum, ide predovšetkým z verejných zdrojov, a to, samozrejme, tak národných, ako aj európskych, lebo na kofinancovaní sa podieľame a, samozrejme, aj dávame tam istý peňažný balík do spoločného zdroja pre Európsku úniu na financovanie výskumu a vývoja.

    A, po druhé, prirodzene, najslabším článkom je participácia, čo iné krajiny majú, výraznejšia podpora privátneho sektora. A je to aj postavené na tom princípe jedna ku dvom, to znamená 1 % v tých 3 %, ktorými sa robí ten priemer ideálny, jedno percento ide z verejných zdrojov a dve percentá by mali ísť zo súkromného sektora. Žiaľ, na Slovensku pri výdavkoch z verejného sektora keby sme brali aspoň ten pomer jedna ku dvom, tak absolútne nie je realizovateľný. A nie je ani realizovaný. Ale na druhej strane treba povedať, vo všetkých štátoch Európskej únie aj v Spojených štátoch amerických, Kanade, Japonsku si môžu podnikatelia odpísať tieto svoje položky, ktoré dajú priamo do výskumu a vývoja aj do inovácií z celkového základu, teda v podstate koncoročného daňového základu odpočítať. A môžu takýmto spôsobom priamo investovať.

    A treba tiež povedať, že ústredný orgán štátnej správy aj v minulosti nebol a v súčasnosti nie je naklonený tomu, lebo sa to prerozdeľuje, ako keby to mohli podnikatelia priamo ponúknuť na konkrétne projekty, na konkrétne vysoké školy, na konkrétne vedeckovýskumné projekty, i keď už aj teraz sme pripravení v rámci RIS 3 SK pre inteligentné špecializácie urobiť päť alebo šesť takýchto projektov, ktoré budú takýmto spôsobom financované ako, by som povedal, pilotné projekty, aby sme si tieto veci overili aj v našom priestore, pretože každá výnimka vyvoláva isté v podstate nezrovnalosti a môže to byť aj spochybnené, ale chceme nájsť cestu, aby sme v tejto oblasti boli úspešní.

    Čo sa týka vedeckovýskumných a technologických parkov, áno, je pravda, pán poslanec, ako ste povedali, sme nastúpili do rozbehnutého vlaku veľmi neskoro. V Poľsku to už bolo v roku 2002. Ja som bol v Krakove, kde bežia už takéto technologické parky dva, ktoré sa začali budovať, z rokov 2002 – 2003. Ešte v tom období v podstate začalo sa to realizovať z predvstupových fondov, aj pri vstupe Poľska až v roku 2004 podobne ako Slovenskej republiky do Európskej únie. A v Českej republike rovnako išli obrovské zdroje, samozrejme, predovšetkým z európskych fondov, ale aj kofinancované. Najmä v rokoch 2002 až 2005 najmä za vlády pána predsedu vlády Paroubka išli obrovské zdroje práve do Brna, dofinancovanie práve do týchto významných projektov, aj z verejného sektora.

    Pevne verím, že tie projekty, ktoré sú rozbehnuté, vo výške okolo 350 miliónov eur z európskych zdrojov na významné technologické centrá pri našich univerzitách a vysokých školách budú úspešné a budú realizované, sú skutočne dislokované regionálne tak v Košiciach, ako aj v Nitre, v Žiline, v Trnave a v Bratislave, a že postupne aj tom ďalšom období v rokoch 2014 až 2020 bude možné cez operačný program Výskum a inovácie, ktorého riadiacim orgánom je ministerstvo školstva, získať ďalšie zdroje, aby sme v tejto oblasti výraznejšie postúpili a, samozrejme, hľadali aj zdroje, čo je trošku naša Achillova päta, a priznávam to aj v súčasnosti, ako dostatok finančných prostriedkov do vedy a výskumu, priamo z národných verejných zdrojov Slovenskej republiky.

    Pevne verím, že som vysvetlil, čo som vysvetliť mohol z hľadiska tých otázok a tých návrhov, resp. pripomienok, ktoré odzneli v rozprave, a pevne verím, že aj literou tohto zákona, paragrafového znenia teda novely zákona sa vytvoria nielen do súčasnosti, ale najmä do budúcnosti podmienky pre to, že aj v tejto oblasti sa začnú na Slovensku veci meniť a prídu aj lepšie časy v tejto oblasti, ako to požadujete vy, páni poslanci. Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pani spravodajkyňa, chcete záverečné slovo?

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je pod tlačou 650. Spoločná správa výborov má tlač 650a.

    Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jána Richtera, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa navrhuje upraviť poskytovanie rodičovského príspevku v záujme účelného využívania ochrany finančných prostriedkov štátneho rozpočtu.

    Navrhuje sa neposkytovať rodičovský príspevok tým rodičom, ktorým v osobnej starostlivosti bolo odňaté staršie dieťa vo veku do 3 rokov alebo do 6 rokov, ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a na zabezpečenie starostlivosti o toto dieťa úrad práce, sociálnych vecí a rodiny už poskytuje rodičovský príspevok osobe, ktorej bolo toto dieťa zverené do starostlivosti.

    S cieľom zabezpečiť účelné využívanie rodičovského príspevku navrhujeme, aby sa ustanovil osobitný príjemca rodičovského príspevku aj v prípade, ak už bol v rodine ustanovený osobitný príjemca dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi alebo prídavku na dieťa z dôvodu, že rodič prídavok na dieťa nepoužíval na účel, na ktorý je určený. Návrh umožňuje ustanoviť osobitného príjemcu rodičovského príspevku aj na žiadosť rodiča.

    V článku II vládneho návrhu zákona navrhujeme doplnenie zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V záujme ochrany finančných prostriedkov sa navrhuje, aby oprávnená osoba bola povinná vrátiť neprávom vyplatenú sumu príspevku aj v takom prípade, ak vedela alebo musela z okolností daného prípadu predpokladať, že vyplatená suma príspevku jej nepatrí.

    Návrh zákona bol prerokovaný vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, Výbore Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a v gestorskom výbore, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, bez pozmeňujúcich návrhov, resp. s istými jazykovými a legislatívnotechnickými úpravami.

    Odporúčam prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

    Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci poslankyni Viere Šedivcovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 754 z 5. septembra 2013 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporučili schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 305 z 8. októbra 2013, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 213 z 8. októbra 2013, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 92 zo 14. októbra 2013, výbor pre sociálne veci uznesením č. 74 z 10. októbra 2013 a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 100 z 10. októbra 2013.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali päť návrhov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 5 v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť ich.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 80 z 15. októbra 2013.

    Ďakujem, skončila som, pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy sa písomne prihlásili pán poslanec Jozef Mihál, Ľudovít Kaník, Lucia Nicholsonová, Miroslav Beblavý a pán poslanec Alojz Hlina.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Jozefovi Mihálovi.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážená pani kolegyňa spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi povedať pár slov k predloženému zákonu o rodičovskom príspevku.

    Najskôr by som rád sa trošku vrátil do histórie niekoľko mesiacov dozadu, keď tento zákon bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania. S veľkým údivom široká verejnosť zistila, že pán minister, resp., aby som bol konkrétnejší, pán štátny tajomník Burian chce presadiť zákon o rodičovských príspevkoch, ktorý by obsahoval dve zásadné zmeny. Po prvé, výška príspevku by sa síce znížila na 260 eur, ale len pre tých poberateľov, matky, ktoré teda boli predtým nemocensky poistené a poberali materské, len dovtedy, pokým by dieťa nedosiahlo dva roky, a, naopak, sa výška rodičovského príspevku mala znížiť na 160 eur pre všetky ostatné matky, čiže tie, ktoré nemocensky poistené neboli, a zároveň pre všetky matky, čiže aj pre tie poistené, v čase medzi druhým a tretím rokom veku dieťaťa.

    Pripomeniem tým, čo sa nevyznáte celkom do tejto problematiky, že z pohľadu štatistík dlhodobo to vychádza asi tak, že približne asi polovica žien, ktorým sa narodí dieťa, predtým nie je nemocensky poistená, z rôznych dôvodov. Nuž prirodzené je to, že, samozrejme, dieťa porodí najmä teda mladšia žena, ktorá ešte jednoducho nemusí mať predtým nemocenské poistenie, pretože nepracuje, študuje alebo možno po skončení štúdia si ešte prácu nenašla, viete, aká je nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi, alebo ak si aj tú prácu našla, tak je to len na nejakú relatívne krátku dobu, keď jej ešte nevznikol nárok na dávku z nemocenského poistenia, materské, tú dávku nedostanete len tak, to si treba skutočne zaslúžiť, alebo aspoň 9 mesiacov poistenia.

    Čiže aby som to ešte raz pripomenul, zhruba polovica žien nemocensky poistená nie je. A tým pádom zhruba polovica žien by mala rodičovský príspevok znížený na 160 eur a tá druhá polovica žien, ktorá je nemocensky poistená pred pôrodom, tak by síce mala zvýšenú dávku na 260 eur, ale vlastne len po dobu približne rok a pol, lebo materská sa poberá zhruba do 6 mesiacov veku dieťaťa. Čiže tieto ženy rok a pol by poberali vyššiu sumu, ale ten záverečný rok by aj ony poberali nižšiu sumu.

    Ja si nepomôžem, matematika nepustí. Takéto opatrenie, aj keď to ministerstvo nepovedalo nikdy otvorene, by znamenalo úsporu financií v prospech štátneho rozpočtu a v neprospech mladých rodín podľa mojich odhadov okolo 20 miliónov eur ročne. Je to nie celkom korektný ťah.

    A nie celkom korektné bolo aj to, že ten návrh obsahoval aj to, aby sa rodičovský príspevok prestal vyplácať osobám, ktoré nejakým spôsobom pracujú. To na jednej strane je akože super, dáme vyšší rodičovský príspevok matke, ktorá predtým pracovala a mala materské, tak rok a pol bude poberať vyšší rodičovský príspevok. Ale na druhej strane práve tým matkám, ktoré sa vrátia skôr do zamestnania, ako dieťa má tri roky, sa rodičovský príspevok úplne zoberie, ako popiera jedno druhé a druhé tretie. A tak by som mal pokračovať. Skrátka, nemá to žiadnu logiku, celým cieľom tohto bolo ušetriť peniaze na úkor mladých rodín, aj keď to nikto otvorene nepovie.

    Ešte šťastie, že v tejto krajine sa raz za päť rokov konajú prezidentské voľby, že teda máme prezidentské voľby na jar 2014 a že v nich bude kandidovať aj pán premiér Fico. Čiže pán premiér tieto aktivity včas veľmi múdro zastavil, pretože nepotrebuje si voči sebe poštvať státisíce voličov, mladých voličov takýmto opatrením. Čiže toto padlo.

    Na druhej strane v tom návrhu bola ešte jedna vec, ešte jedna zmena. A to bol návrh na zvýšenie príspevku na starostlivosť o dieťa na 260 eur, s tým, že padli plány pána štátneho tajomníka Buriana na zmeny v rodičovskom príspevku, zároveň padol aj plán na zvýšenie príspevku na starostlivosť o dieťa na 260 eur.

    Čiže dnes tu máme zákon, ktorý obsahuje niekoľko technických zmien, ktorý obsahuje aj niektoré pozitívne zmeny, ktoré sú namierené proti zneužívaniu rodičovských príspevkov, čo kvitujem, pán minister, to sú dobré veci, ktoré nikomu nepoškodia, práve naopak zabránia určitému zneužívaniu rodičovských príspevkov, to je fajn, ale na druhej strane sa vytratila aj dobrá vec. A to bolo zvýšenie príspevku na starostlivosť na dieťa, ktorý ste pôvodne navrhovali vy sami, na 260 eur.

    Ja nebudem v mojom príspevku v rozprave predkladať pozmeňujúci návrh, pretože viem, že ho pripravili moji kolegovia, pán kolega Beblavý, ktorý bude navrhovať zvýšenie tohto príspevku, a kolegyňa Lucia Nicholsonová, ktorá bude navrhovať predĺženie možnosti poberania tohto príspevku aj na vyšší vek dieťaťa, len chcem zdôrazniť, že ak tu bude niekto tvrdiť následne v reakcii na ich návrhy, že na to nie sú peniaze, tak potom sa teda pýtam: A boli peniaze, keď vy, samotný pán minister, ste navrhovali to zvýšenie na 260 eur vo vašom pôvodnom návrhu?

    A druhá vec je samotná podstata. Príspevok na starostlivosť nejde priamo tomu rodičovi, ale ide do predškolského zariadenia, v ktorom to dieťa je, či už je to škôlka, či už sú to jasle, či už sú tie škôlky, jasle obecné alebo súkromné. Skrátka a dobre, tieto peniaze slúžia na to, aby tieto zariadenia existovali, fungovali, rozvíjali sa a pribúdali. Tí, čo máte malé deti, viete, že týchto zariadení je veľmi málo a pokiaľ ich nedotuje masívnymi dotáciami obec, tak sú aj pre rodičov veľmi drahé. Čiže takto podporiť túto formu starostlivosti o dieťa by bolo veľmi vhodné a spoločensky veľmi potrebné. A peniaze na to, tvrdím, sú, pretože samotný ministerský návrh to zvýšenie obsahoval.

    A ďalej ešte posledná veta pre tých, čo nevedia, tieto príspevky sa priznávajú, resp. vyplácajú z eurofondov, z eurofondov do výšky 85 %. A ak existuje nejaké rozumné využitie eurofondov na rôzne rozvojové programy, na zamestnávanie, tak je to práve týmto spôsobom, práve takto: Podporia sa mladé rodiny, aby rodičia mohli v prípade potreby a záujmu možnosti pracovať alebo skôr pracovať, a zároveň sa podporí rozvoj predškolských zariadení, v ktorých sa okrem iného môžu takto v obciach, mestách zamestnať ďalší ľudia, či už sú to učiteľky, vychovávateľky, kuchárky a tak ďalej a tak ďalej. To môžu byť stovky možno tisíce ľudí, ktorí sa takto zamestnajú.

    Takže, ja viem, že to bude ťažké, ale chcem vás trošku nalomiť, aby ste nad týmto pouvažovali. A myslím si, že stojí za to, aby sa takýto návrh tu nielen objavil, ale aby bol aj všetkými poslancami podporený. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Na pána poslanca nie sú žiadne faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických.

    A budeme pokračovať hlasovaním.

    Vyhlasujem dvojminútovú prestávku.

  • Dvojminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné popoludnie, dámy a páni, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu.

    Ešte predtým pán poslanec Bastrnák sa hlási.

  • Vážený pán predseda, chcel by som požiadať vás a celý parlament, aby sme bod 56 prerokovali v piatok ráno o 9.00 hodine. Zmenu programu navrhujem.

  • Moment, to je zdravotná starostlivosť?

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, vy ste navrhovateľ. Dobre, čiže v piatok ráno o 9.00 hodine ho prerokujeme. Je s tým všeobecný súhlas?

  • Nesúhlasná reakcia pléna.

  • Dobre, takže v piatok o 9.00 hodine ráno ho prerokujeme, pán poslanec.

    Pán predseda výboru Huba.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vzhľadom na to, že na zajtra máme plánovanú 26. schôdzu, ktorá koliduje s bodmi hodina otázok, písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov a interpelácie poslancov, navrhujem, aby tento bod bol presunutý na pondelok 28. v štandardnom čase, keďže v pondelok by sme mali rokovať, pokiaľ viem, ak nie, tak na utorok.

  • Pán predseda, skúsme sa dohodnúť, tak či tak chcem zvolať poslanecké grémium, aby sme sa dohodli na priebehu schôdze. Jednak máme to tam od pondelka a presne kvôli tomu, že som musel na základe vašej žiadosti alebo žiadosti skupiny poslancov zvolať mimoriadnu schôdzu, tak zvolám grémium a sa dohodneme, ako budeme narábať s inštitútom hodina otázok a interpelácie. Dobre, tak môžeme sa tak dohodnúť pán predseda?

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, takže potom zajtra ešte upresním ráno, kedy bude grémium, na dovysvetlenie, hodina otázok je pre členov vlády, tak aby sme aj vedeli, či je premiér prítomný, aký je program členov vlády, takže na grémiu sa potom dohodneme. Dobre?

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Budeme hlasovať teraz, pán poslanec Petrák...

  • Reakcia z pléna.

  • S takou obavou, pán predseda. Prosím vás, ja by som bol naozaj veľmi nerád, keby zajtra ste nejakým spôsobom sa dopracovali k tomu, že nebude hodina otázok a nebudú interpelácie, to by bolo...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • To určite nebude, je zvolaná schôdza, ktorej program nie je možné meniť a dopĺňať, takže...

  • Ale dohodneme sa, kedy bude hodina otázok.

  • A interpelácie podľa vášho výkladu sú interpelácie iba vo štvrtok.

  • Pán poslanec, ešte raz, od 13.00 hodiny je 26. schôdza.

  • Prebieha v čase, ktorý je stanovený pre tieto body pravidelné. A je tam jasne napísané, že program takejto schôdze nie je možné meniť, dopĺňať, prerušovať a že je ho nutné prerokovať. A návrh programu je vyslovenie nedôvery ministerke zdravotníctva. Takže práve preto zvolám zajtra grémium, pán poslanec, a skúsime sa dohodnúť, kedy v priebehu 25. schôdze zrealizujeme hodinu otázok a interpelácie. Dobre?

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, chcel by som vás i celú Národnú radu Slovenskej republiky poprosiť taktiež o presunutie bodu, a to 62, teda protišmejdovského zákona, na piatok hneď za bod pána Tibora Bastrnáka. Je to z dôvodu, v podstate keďže čakáme k tomu diskusiu, teda aby mali všetci možnosť sa k tomu vyjadriť.

  • Pán poslanec, vzhľadom na to, že zajtra je mimoriadna schôdza, chcem vás poprosiť a ešte sú otvorené veci, aj sociálne návrhy, vládne návrhy zákonov, tak doporučujem, aby sme postupovali v zmysle schváleného programu. Páni navrhovatelia zo strany MOST – HÍD mali na to objektívny dôvod vzhľadom na ospravedlnenú neprítomnosť, budúci týždeň je potrebné tento zákon prerokovať. Takže, pán poslanec, navrhujem, aby sme išli normálne podľa programu.

    Pán poslanec Mikloško.

  • Ja som dneska chcel dať otázky členom vlády aj interpelácie, ale bolo povedané, že sa tentoraz nebudú dávať, tak som sklopil uši a som nič nedal, ale vzápätí som videl, že sú z nich niektoré vylosované. Čiže ja prosím, keby náhodou bola ešte možnosť dávať otázky alebo interpelácie niekedy v budúcnosti v pondelok, v utorok, tak aby bola možnosť dať aj otázku aj nám z pléna, lebo proste sme ich nemohli dať dnes, keď sme tak chceli. Máme ich pripravené.

  • Pán poslanec Hlina, ešte raz, nech sa páči. Predpokladám, že sa chcete spýtať, či budú interpelácie. Nebudú zajtra interpelácie, pretože bude 26. schôdza.

  • Pán predseda, prosím vás, však ma to nechajte povedať. Vy už aj viete, čo sa chcem spýtať, a už mi aj hneď odpoviete. Prosím vás, však neviem, či takouto trápnou obštrukciou sa chcete zbaviť teda povinnosti vašich ministrov, aby tu boli počas interpelácií. Prosím vás, ja sa chcem spýtať, my sme to nedali na štvrtok, bude sa postupovať v tomto prísne vzato, že musia byť interpelácie vo štvrtok, lebo v prípade, že áno, tak takou to úplne trápnou, absolútne trápnou obštrukciou sa chcete zbaviť tej povinnosti, ktorú majú vaši ministri v ústave? Je to úplne úbohé, tak vám poviem.

  • Pán poslanec Petrák uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Je to tlač 717.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave k vládnemu návrhu zákona vystúpilo celkove deväť poslancov.

    Pán poslanec Érsek podal podľa § 73 ods. 3 písm. a) procedurálny návrh vrátiť návrh zákona na dopracovanie. Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Vyhlasujem toto hlasovanie za neplatné.

    Budem hlasovať ešte raz, takže hlasujeme, poprosím vás.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 54 za, 79 proti, 1 sa zdržal, 5 nehlasovalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 79 za, 34 proti, 26 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalej.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že predložený návrh zákona bude pridelený na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, že gestorským výborom bude výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a lehoty na prerokovanie zákona budú pre výbory do 30 dní a pre gestorský výbor do 32 dní od jeho pridelenia na prerokovanie.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 114 za, 4 proti, 13 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme pridelili výborom, určili gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie.

    Pán poslanec Galis uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 718.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. V rozprave k návrhu zákona v prvom čítaní vystúpili ôsmi poslancov, nikto nepodal žiaden procedurálny návrh, v súlade s mojím odporúčaním, prosím, pán predseda dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa rozhodla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 98 za, 41 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalej.

  • Prosím, pán predseda, teraz dajte hlasovať o tom, že návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prideľuje na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Zároveň sa za gestorský výbor určuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, že určené výbory prerokujú návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho pridelenia na prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 127 za, 1 proti, 11 sa zdržalo.

    Návrhy sme schválili.

    Ešte raz pán poslanec Petrák ako spravodajca pri hlasovaní uvedie v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Je to tlač 607.

  • Pán predseda, v rozprave nevystúpil nikto, nebol podaný žiaden pozmeňujúci návrh, budeme hlasovať o návrhoch v spoločnej správe, ktoré sú v IV. časti spoločnej správy, 1, 2. Prosím dať hlasovať o týchto dvoch bodoch spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 104 za, 35 sa zdržalo.

    Tieto dva body sme schválili.

  • Pán predseda, na základe oprávnenia ako spravodajcu predkladám návrh na prerokovanie predmetného návrhu zákona v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 109 za, 30 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nie je o ňu záujem.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 103 za, 31 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Schválili sme novelu zákona č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií.

    Poprosím pani poslankyňu Nachtmannovú, aby v druhom čítaní uviedla hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, ktorí nepodali žiadne návrhy, v spoločnej správe neboli takisto žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a ani v rozprave neboli podané žiadne návrhy, preto sme v treťom čítaní. Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu v treťom čítaní.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní. Nemám prihlášku do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 79 za, 25 proti, 34 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme novelu zákona č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

    Pán poslanec Hlina. Ale naformulujte, o čom chcete dať hlasovať. Zapnite pána poslanca Hlinu.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, prosím vás, dajte hlasovať, dávam procedurálny návrh, či sa môžem ako hosť zúčastniť vášho poslaneckého grémia zajtra. Ďakujem.

  • O tom nedám hlasovať, nie, nemôžete sa ho zúčastniť.

    Vyhlasujem prestávku do 17.25 hodiny.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v prerušenej rozprave k

    vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Poprosím pána ministra, pani spravodajkyňu taktiež, aby zaujali svoje miesta.

    A bude pokračovať v rozprave pán poslanec Kaník.

  • Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, dámy a páni, včera sme sa tu zaoberali takým príbuzným zákonom, ktorý sa týka príplatku k príspevku, dnes pokračujeme rodičovským príspevkom a tieto dva zákony sú si veľmi blízke. Ony reagujú na situáciu, keď sa žena stane matkou, a na viažuce sa príspevky. A opäť musím povedať, že tieto zákony sú jedným z významných zdrojov príjmov, ktoré rodina získava zo štátu. Je to sociálny príjem, ktorým štát nejakým spôsobom sa snaží podporiť rodinu a matku v istej sociálnej situácii. To je úplne správne a úplne tak, ako to má byť. Jediná chyba, ktorá opäť aj v tomto zákone je, tá je veľká. A tým pádom devalvuje z veľkej časti ten pozitívny zámer a účel tohto zákona a to, že nijakým spôsobom sa nesnaží pozerať sa na prijímateľa tejto sociálnej dávky alebo tohto príspevku a vnímať, táto rodina akým spôsobom sa správa, aký vedie spôsob života, či patrí k tým zodpovedným rodinám, ktoré sú potom skutočne vhodným prostredím na výchovu detí, ktoré chceme, aby boli, aby v takýchto rodinách bolo čo najviac, alebo k nim nepatrí.

    A ja si pomôžem takým príkladom, ktorý potvrdzuje, že v celom zložitom a spletitom sociálnom systéme každá už časom preverená dávka alebo príspevok, alebo podpora vždy je naviazaná na isté očakávania, ktoré spoločnosť od prijímateľov má, a keď tie očakávania neplnia, tak sa tá spoločnosť voči nim nejakým spôsobom stavia tak, aby docielila ich pozitívne správanie.

    Zoberme si ako príklad úplne nesúvisiacu podporu rodiny s deťmi. A to je rodinný prídavok. To je asi taký najvšeobecnejší, najznámejší a asi aj najstarší typ prídavku, ktorý tu bol odjakživa, ešte za socializmu. A stále považujeme ho za normálnu súčasť tohto systému. Môžeme diskutovať o jeho parametroch, spôsoboch a tak ďalej, ale vždy tu bol. Dieťa, ktoré rodičia vychovávali, bolo podporené nejakou finančnou sumou. Ale čo očakávame od tej rodiny, ktorá je prijímateľom tohto príspevku alebo tejto dávky, nazvime to akokoľvek? Napríklad to, že dieťa chodí do školy, že, bola odjakživa väzba tohto príspevku, že keď dieťa nechodí do školy, nedodržuje školskú dochádzku, tak sa im za lepších čias odoberie, za tých horších, ktoré nie sú dostatočne dôsledné, a sa zhoršuje potom efekt takýchto príspevkov, tak sa im len pozastaví, potom sa im zas znova začne vyplácať, akonáhle dieťa začne chodiť do školy. A tým pádom ten nástroj už stráca tú úlohu, že prinúti tú rodinu, aby sa správala zodpovedne. Ale v princípe je to spojené, dávame rodinné prídavky, ale žiadame od tej rodiny istý spôsob správania, či už viac alebo menej efektívne vynucujeme nejakým spôsobom toto správanie. A vtedy tá dávka naozaj môže pretrvať preverená časom a menia sa naozaj len jej parametre. Prečo potom pri tých novších, mladších dávkach, ktorými určite rodičovský príspevok je, pretože som ho zavádzal vlastne ja ako minister a rozširoval, takisto ako príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa, ako sme včera počuli nie z mojich úst, ale od pána Podmanického, nie je tu, ten bol zavedený za prvej Ficovej vlády, tam spoločnosť vôbec nežiada od prijímateľov tejto dávky nič? Každý ho dostane a hotovo. Výsledok potom je, že časť spoločnosti sa nám uberá úplne nesprávnym smerom, pretože má zaručený príjem len za splnenie jednej jedinej podmienky, že má malé dieťa, nič nemusí iné spraviť, len mať malé dieťa, dieťa vo veku do troch rokov, a má zabezpečený istý druh príjmu. A nechceme už od nej nič iné. A to je obrovská chyba, dámy a páni.

    A teraz to zase ukážem, prečo je to chyba, na príspevku k príplatku pri narodení dieťaťa, ktorý sme tu včera rozoberali. Ale dobrý príklad to je, tak ako som použil príklad rodinného prídavku. Včera bolo povedané, a teda naozaj keďže to povedal príslušník vládnej väčšiny, tak asi to nikto nebude spochybňovať, že tento príplatok k príspevku, táto dávka neexistovala, kým nenastúpila prvá Ficova vláda, tá ho zaviedla. To znamená, môžeme krásne vidieť, ako sa správala časť verejnosti, časť prijímateľov, ktorí sú na spodnej časti príjmového rebríčka, pred prijatím a zavedením takého príspevku a po prijatí takéhoto príspevku. Naozaj je to dobrý námet na štúdiu. Ale keďže nemáme takúto štúdiu, poslúžme si len vlastnou pamäťou. Každý z nás chodil do školy, sme už trošku starší všetci, takže sme všetci chodili do školy za socializmu ešte. Ale pýtam sa vás, bolo obvyklé, že v ôsmej a deviatej triede bola polka žiačok v triede tehotná? Bolo to veľmi výnimočné. Ja sa na to nepamätám. Až sa to stalo, tak to možno bola skutočne výnimočná záležitosť. Ja sa pamätám, že na gymnáziu jedna moja spolužiačka v treťom ročníku otehotnela. A to naozaj bola záležitosť veľmi výnimočná a veľmi naozaj vymykajúca sa z noriem. Dnes, ale, dobre, bol socializmus, bolo to dávno, ale no skúsme si zapátrať v pamäti a naozaj sa posunúť len do čias druhej Dzurindovej vlády, prvej Dzurindovej vlády a ešte poďme nižšie. Bolo to naozaj také bežné a taký masový jav, ako je to dnes, že pokiaľ dievčatá z tých najchudobnejších vrstiev spoločnosti, dievčatá, ktoré pochádzajú väčšinou z osád, nie sú tehotné v deviatom ročníku, tak sa cítia, že sú iné, ale negatívne iné? Jedna učiteľka mi povedala, že má depresiu tá žiačka, pretože všetky jej spolužiačky sú už tehotné a ona ešte nie je tehotná, či nie je chorá, sa obáva to dievča v deviatom ročníku na základnej škole. A teraz si normálne položte ľudskú, logickú a racionálnu otázku: Čím bola spôsobená táto zmena správania, stalo sa v tejto spoločnosti ešte niečo iné okrem toho, že sa zaviedol takýto príspevok, ktorý obrovskou sumou pre túto príjmovú skupinu občanov odmení jednorazovo človeka, rodinu, matku za to, že porodí dieťa? Nie, nič iné sa nestalo. Z logiky tejto veci vyplýva, čo je hlavným motorom, čo je hlavným motívom toho pôrodného boomu v tých najchudobnejších skupinách obyvateľstva, čo je motorom toho, že nám pribúda detí, ktoré sa nerodia do dobrého rodinného prostredia, ktoré potom vychováva členov spoločnosti, ktorých všetci chceme, členov, ktorí pracujú, prispievajú k rastu spoločenského bohatstva a prispievajú k rastu, k blahobytu našej spoločnosti, ale, naopak, ktoré len zväčšujú problém, ktorý existuje, a problém sociálnej náročnosti ufinancovať takýto spôsob života.

    Takže skončím s príkladmi a budem uzatvárať. Na týchto príkladoch vidno, že akákoľvek dobre myslená podpora štátu keď nie je spojená s požadovaním istého typu správania prijímateľa, je dlažobnou kockou, ktorou sa dláždi cesta do pekla, a preto je to veľká chyba, nepožadovať od prijímateľov žiaden pozitívny spôsob správania. Čo mám tým na mysli pri rodičovskom príspevku? To je to, že tak ako pri príplatku pri narodení dieťaťa, tak aj tu je dobré vytvárať pozitívny motivačný tlak, aby sme viac podporili rodinu, ktorá sa správa zodpovedne, rodinu, ktorá sa živí prácou, alebo má snahu živiť sa prácou, ktorá študuje, aby si zvýšila svoje predpoklady uplatniť sa na trhu práce a zabezpečiť rodinu príjmom z práce, a kde aspoň jeden z rodičov takto koná. A vtedy to bude mať pozitívne dopady. Vtedy naozaj výsledkom bude nielen to, že štát pomáha tým, ktorí sa takto správajú, lebo aj tí, ktorí sa ešte tak nesprávajú, budú vedení k tomu, aby sa tak začali správať. Dnes máme presne opačný jav, že dnes tí, ktorí sa tak nesprávajú, sú vlastne vzorom pre tých, ktorí sa ešte tak správajú, aby sa tak prestali správať, aby aj oni sa vykašlali na prácu. Takže pre toto je dobré previazať to s niečím pozitívnym. A v tomto prípade je to pracovná snaha, lenže, vážené dámy, vážení páni, opäť ako mnohokrát predtým cez novelu zákona teraz prichádzam s pozmeňujúcom návrhom, ktorého cieľom je zaviesť do rodičovského príspevku práve toto kritérium.

    Tu sa nezhodujem, musím to povedať, s mojím predrečníkom pánom Mihálom, ktorý kritizoval tú snahu súčasného ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a štátneho tajomníka Buriana, ktorá smerovala k tomuto: Zaveďme alebo dajme tým rodičom, ktorí pracujú, viac. Ja si myslím, že ten úmysel je správny. Ja presadzujem ten istý úmysel. Obrovská chyba, ktorá veľmi zle vzala i pokus, bola v tomto návrhu tá, že rodičovský príspevok mal byť odobratý pracujúcim matkám. To bola veľká, veľká, veľká chyba, voči ktorej sa oprávnene na náš podnet zdvihla veľká vlna spoločenského odporu, a to viedlo pána Fica k tomu, pretože sa bál straty hlasov, že jednoducho oznámil, že nič sa meniť nebude. Ale pokiaľ by táto, rovno poviem, hlúpa zmena tam nebola navrhnutá, tak by som povedal, je to cesta správnym smerom. Áno, dajme matkám, ktoré pracujú, to znamená, boli nemocensky poistené, viac. Ja ale sa pýtam, a v mojom návrhu to je zakomponované, prečo to zužovať len na matky. Pozerajme sa na rodinu, nemusí len matka pracovať, keď pracuje otec, veď na tom nie je nič zlé, že rodina má aspoň jedného živiteľa, teda buď pracujú obidvaja, ale nech pracuje aspoň jeden z nich. A keď už pracuje aspoň jeden z nich, je to fajn, je to super, toto podporme. Takže ja hovorím, nech aspoň jeden z rodičov pracuje. Ale tá snaha, tá cesta k tomuto cieľu je správna.

    Takže prejdem ku konkrétnemu návrhu, lebo ho musím prečítať.

    Tento návrh znie takto:

    Po prvé. V článku I sa vkladá nový bod 2, ktorý znie: „V § 3 ods. 8 písm. a) sa slová „§ 4 ods. 1 a 2 alebo § 4 ods. 3" nahrádzajú slovami „§ 4 ods. 1 a 3 alebo § 4 ods. 4".“ Pôvodný bod 2 sa prečísluje na bod 3.

    Po druhé. V článku I sa vkladá nový bod 4, ktorý znie: „V § 4 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie: „Rodičovský príspevok je mesačne 50 % sumy uvedenej v odseku 1, ak sa aspoň jednej z oprávnených osôb za obdobie posledných troch rokov pred vznikom nároku na rodičovský príspevok neposkytovalo materské alebo obdobná dávka ako materské v členskom štáte, aspoň jedna z oprávnených osôb za obdobie posledných štyroch rokov pred vznikom nároku na rodičovský príspevok nebola nemocensky poistená najmenej 270 dní alebo nebola nemocensky poistená najmenej 180 dní a najmenej 90 dní nevykonávala aktivačnú činnosť podľa osobitného predpisu, do obdobia 270 dní sa započítava aj obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia, ktoré sa započítava na účely materského podľa osobitného predpisu, alebo sa aspoň jedna z oprávnených osôb nepripravuje na budúce povolanie štúdiom na vysokej škole alebo sa nestala absolventom vysokej školy alebo strednej školy za posledné 4 roky predchádzajúce vzniku nároku na rodičovský príspevok.“.“ Poznámky pod čiarou k odkazom 18f a 18g znejú: „18f) § 52 a § 52a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov, 18g) § 49a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov." Doterajšie odseky 2 až 6 sa označujú ako odseky 3 až 7.

    Po tretie. V článku I sa vkladá nový bod 5, ktorý znie: „V § 4 ods. 3 sa za slová „odseku 1" vkladajú slová „alebo odseku 2" a v § 4 ods. 4 sa slová „odsekoch 1 a 2" nahrádzajú slovami "odsekoch 1 a 3 alebo odsekoch 2 a 3". V § 4 ods. 5 sa slová „odsekov 1 a 2 alebo odseku 3" nahrádzajú slovami „odsekov 1 a 3 alebo odseku 4".“ Doterajšie body 3 až 5 sa prečíslujú na body 6 až 8.

    Po štvrté. V článku I sa vkladá nový bod 9, ktorý znie: „V § 7 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Ak aspoň jedna z oprávnených osôb počas poskytovania rodičovského príspevku splní podmienku podľa § 4 ods. 2, suma rodičovského príspevku sa zvýši na sumu podľa § 4 ods. 1 a 3 alebo § 4 ods. 4 od kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom táto skutočnosť nastala." V § 7 ods. 2 sa slová „ods. 3" nahrádzajú slovami „ods. 4". V § 7 ods. 4 písm. c) sa slová „§ 4 ods. 1 a 2 alebo § 4 ods. 3" nahrádzajú slovami „§ 4 ods. 1 a 3 alebo § 4 ods. 4“.“ Doterajšie body 6 až 10 sa prečísluje na body 10 až 14.

    Po piate. V článku I sa dopĺňa bod 15, ktorý znie: „Za § 12b sa vkladá § 12c, ktorý vrátane nadpisu „Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014“ znie:

    Odsek 1: „O žiadostiach o rodičovský príspevok podaných do 31. decembra 2013, o ktorých sa právoplatne nerozhodlo do 31. decembra 2013, sa rozhodne a rodičovský príspevok sa vyplatí za obdobie do 31. decembra 2013 podľa zákona účinného do 31. decembra 2013.“

    Odsek 2: „Ak oprávnená osoba uplatňuje nárok na rodičovský príspevok po 31. decembri 2013 za obdobie pred 1. januárom 2014, o nároku na rodičovský príspevok sa rozhodne a rodičovský príspevok sa vyplatí za obdobie do 31. decembra 2013 podľa zákona účinného do 31. decembra 2013.“

    Odsek 3: „Ak rodičovský príspevok bol priznaný podľa zákona účinného do 31. decembra 2013, považuje sa od 1. januára 2014 za rodičovský príspevok priznaný podľa zákona účinného od 1. januára 2014 a vypláca sa v sume podľa zákona účinného od 1. januára 2014.".“

    Odôvodnenie.

    Okrem toho, čo už som povedal, cieľom návrhu zákona je zvýšiť motiváciu nájsť si a udržať zamestnanie aj v nižšie platených pozíciách a zároveň odstrániť negatívnu motiváciu u sociálne vylúčených skupín obyvateľstva, zabezpečovať a zvyšovať si svoj príjem prostredníctvom sociálnych dávok viazaných na počet detí.

    V článku I sa zavádza kritérium na posúdenie aktivity rodičov pri snahe hľadať a udržať si prácu alebo študovať s cieľom pripraviť sa na výkon budúceho povolania.

    Počas štvorročného obdobia pred vznikom nároku na dávku sa požaduje, aby aspoň jeden z rodičov bol nemocensky poistený, teda dohromady zamestnaný aspoň 270 dní alebo aby aspoň dve tretiny tohto času, t. j. 180 dní bol zamestnaný, teda nemocensky poistený a zvyšných 90 dní vykonával aktivačnú činnosť. Za rovnakú aktivitu, ako je práca, sa považuje aj štúdium na vysokej škole, rovnako aj absolvovanie vysokej školy v prvom alebo druhom stupni alebo strednej školy v sledovanom období.

    V prípade ak rodina, ktorá žiada o rodičovský príspevok, nespĺňa tieto kritériá, znižuje sa výška rodičovského príspevku o 50 %. Kedykoľvek sa môže výška rodičovského príspevku zvýšiť na plnú výšku, ak počas poberania rodičovského príspevku rodina žiadateľa splní tieto kritériá.

    Návrh bude mať priaznivý dopad na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie.

    Návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a medzinárodnými zmluvami.

    Ďakujem vám za pozornosť a prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu zákona.

  • Je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou. Pán poslanec Blaha.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Kaník, jedno vám treba uznať, ste mimoriadne konzistentný, v celej svojej politickej kariére sa správate ako sociálny netvor. A to, čo tu predvádzate, je toho krásnym dôkazom, tá arogancia, ten cynizmus, keď vy proste chcete odpierať ľuďom ich základné sociálne práva, právo na sociálny a dôstojný život. To je zaslúžiť si život, to je vaša filozofia, ľudia si musia život zaslúžiť. Pokiaľ, dajme tomu, niekto sa nespráva podľa vašich predstáv, tak by mal byť nejakým spôsobom odstránený, eliminovaný. Tomu sa vo filozofii hovorí sociálny darvinizmus. Ja tomu hovorím trhový fašizmus. Pokiaľ sa človek nespráva podľa vašich predstáv a nezarába ako nejaký manažér v nejakej korporácii, tak si nezaslúži žiť, nezaslúži si žiadnu pozornosť od štátu ani od spoločnosti. A to je niečo tak zvrátené. Viete, selektovať ľudí, ktorí si zaslúžia a nezaslúžia našu pomoc, to tu už raz bolo. Prišiel s tým politik v roku 1933 v Nemecku. Nemusím pripomínať, kto to bol. A práve je to strašne nebezpečné, keď takýmto spôsobom sa snažíte selektovať toho, kto si čo zaslúži a nezaslúži.

    A ešte jedna poznámka k tej vašej úvahe, naozaj, by som povedal, mimoriadne primitívnej, že mladí ľudia majú deti len kvôli tomu, aby si zarobili tento svojím spôsobom smiešny príspevok, ktorý sa veľmi rýchlo rozhádže. Však to dieťa stojí peniaze neustále. Ja mám teraz veľmi malé dieťa. To si fakt myslíte, že vám vynahradí tie náklady na dieťa ten relatívne malý a smiešny príspevok? Kvôli tomu majú tí ľudia deti, aby mali tento drobný príspevok od štátu? To myslíte vážne? To tých ľudí považujete za úplných bláznov?

    Čiže, pán kolega, prosím vás prestaňte kopať do chudobných ľudí, prestaňte kopať do tých najchudobnejších a radšej sa zamerajte na to, kde sú naozaj peniaze u oligarchov korporácií, špekulantov, ktorí neplatia dane. Tam sú peniaze, a nie u chudákov. Ďakujem.

  • Nič divné, zase brutálne a bezostyšne klamete, prekrúcate to, čo bolo povedané, šírite absolútne klamstvá a nepravdy. Myslím, že vaše vystúpenie hraničí so zdravým rozumom, lebo vy žijete naozaj v nejakom špeciálnom svete, ktorý s realitou nemá nič spoločné.

    Pán Blaha, vy znetvorujete takouto podporou súčasného stavu sociálnu situáciu obrovskej časti obyvateľstva. Chudoba narastá na Slovensku raketovým spôsobom práve preto, že z ľudí robíte nesvojprávne bytosti, práve takýmto hlúpym a nedomysleným sociálnym systémom, ktorý nivočí ľudské osudy, ktorý ľudí vedie k absolútne negatívnemu prístupu k svojmu životu. A, samozrejme, nič iné vám nezostáva, len prekrúcať moje slová a, samozrejme, urážať.

    Ja len som zvedavý, ako budete hlasovať pri návrhu, ktorý budeme prejednávať o chvíľu a ktorý zavádza povinnosť odpracovať si sociálne dávky. Ja som veľmi zvedavý, ako vy budete hlasovať, pretože to je návrh, ktorý skutočne ide na hranu. A veľmi som na to zvedavý.

  • V rozprave vystúpi pani poslankyňa Nicholsonová. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja sa ešte dotknem toho, čo tu odznelo. Ja musím povedať, pri všetkej úcte, pán poslanec Blaha, že pri niektorých faktických poznámkach ja som strašne rada, že to máme ohraničené časom iba dve minúty. A musím sa plne prikloniť k tomu, čo povedal pán poslanec Kaník. Ja som tiež veľmi zvedavá, čo budete hovoriť pri tom ďalšom návrhu zákona, kde úplne selektívnym spôsobom vy chcete od ľudí, ktorým ponúknete prácu, aby si odpracovali tú základnú dávku v hmotnej núdzi napriek tomu, že článok 39 Ústavy Slovenskej republiky je úplne jednoznačný a každému bez ohľadu na to, či chce byť alebo nechce byť aktívny, má garantovať aspoň to minimum. A poďme sa baviť o tom, aké to minimum má byť. Ale strašne rada si vás vypočujem a dúfam, že sa prihlásiť do rozpravy, pán Blaha. Dobre.

    Ja budem hovoriť k predmetnému návrhu zákona, ktorý teraz prerokúvame, to je ten vládny návrh zákona o rodičovskom príspevku, ale v skutočnosti budem oveľa viacej rozprávať o príspevku na starostlivosť o dieťa. Prečo? Pretože si myslím, že výške aj dĺžke materskej dávky, výške aj dĺžke poberania rodičovského príspevku, ako aj nesystémovým dávkam, s ktorými ja nesúhlasím, a to je príspevok pri narodení dieťaťa, venujeme strašne veľa času a myslím si, že robíme chybu, pretože sa vôbec nepozeráme na to, čo bude po treťom roku veku dieťaťa, my neustále riešime iba to, čo sa stane s dieťaťom, keď sa narodí, a riešime situáciu mladých rodín, kým to dieťa nedovŕši tri roky. Ale ja sa pýtam, čo bude potom, a nepýtam sa to len ja, ale pýta sa to množstvo mladých rodín, ktoré chcú alebo plánujú teda priviesť na svet dieťa, pretože tá naša demografická krivka v porovnaní s inými krajinami Európskej únie klesá a klesá rapídne a markantne. A myslím si, že je to aj kvôli nastaveniu rodinnej politiky v našej krajine. Myslím si, že veľmi veľa času si zaoberáme tým, koľko peňazí dáme do rodín do toho tretieho roku veku dieťaťa a veľmi málo pozornosti venujeme tomu, čo sa stane potom, a najmä vôbec neriešime služby, ktoré takáto mladá rodina, pokiaľ privedie na svet dieťa, bude potrebovať aj po tom treťom roku veku dieťaťa. A preto plánujem hovoriť v prvom rade o príspevku na starostlivosť o dieťa.

    Príspevok na starostlivosť o dieťa môže poberať pracujúca matka, ktorá má dieťa inštitucionalizované, teda v predškolskom zariadení, buď v jasličkách, alebo v škôlke, ale opäť len pokiaľ to dieťa nedosiahne tri roky. Myslím si, že je to veľmi málo, najmä keď si uvedomíme, že matky chcú dnes zostať doma s dieťaťom, chcú tam zostať tri roky, to znamená, kým sa im skončí možnosť poberať rodičovský príspevok. A práve to je ten moment, kedy sa rozhodnú do práce alebo vrátiť sa do práce, keď sa majú ešte kam vrátiť, a dať svoje dieťa do škôlky. Problém je v tom, že v tomto momente už strácajú nárok na poberanie príspevku na starostlivosť o dieťa, ktorý je schopný, aj v dnešnom nastavení 230 eur je strop, pokryť tie, povedzme, reálne náklady spojené s tým, že dieťa je v nejakej predškolskej inštitúcii. Preto si myslím, že ja načase, aby sme sa začali zoberať tým, ako skvalitniť služby pre pracujúce matky, ktorých deti sú staršie ako tri roky a ktoré ich dávajú do škôlky. Po prvé, tých škôlok je strašne málo. To, že ich je málo, to je neskrývaný fakt. Myslím si, že to by mohla byť siahodlhá debata o tom, ako nastaviť, povedzme, aj štrukturálne fondy Európskej únie tak, aby sme vedeli podporovať vznik škôlok, aby sme tam vedeli zamestnávať čo najviac ľudí, ale ten najefektívnejší spôsob už máme v systéme a tým veľmi efektívnym spôsobom je práve príspevok na starostlivosť o dieťa.

    A preto si myslím, a o tom je aj môj pozmeňujúci návrh, že by sme mali predlžiť tú lehotu poberania alebo nároku na príspevok na starostlivosť o dieťa až do doby, kedy dieťa nezačne chodiť do školy, to znamená, nezačne si plniť povinnú školskú dochádzku, preto by som vás chcela veľmi pekne poprosiť, aby ste podporili môj pozmeňujúci návrh, ktorý o chvíľu prečítam, hlavne s ohľadom na to, že tie peniaze pôjdu z Európskeho sociálneho fondu, v rámci ktorého máme prioritnú os, ktorá hovorí o tom, ako čo najlepšie prepojiť ten pracovný a rodinný život matky alebo teda rodiča ako takého. Na to predovšetkým slúžia peniaze, ktoré nám Brusel posiela. Teraz sa začne nové programovacie obdobie. Tam nie je veľmi o čom rokovať s Bruselom, pretože si myslím, že tie hlavné rokovania sa už aj tak skončili a tá prioritná os určite zostane v štruktúre Európskeho sociálneho fondu, ktorý patrí pod ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Nie je absolútne žiaden otáznik nad tým, či tam bude alebo nebude dosť peňazí. Otáznik je tam nad tým, ako efektívne sa budú tieto peniaze míňať. A príspevok na starostlivosť o dieťa je jedna z najefektívnejších foriem míňania peňazí z Európskej únie.

    Dovoľte mi preto, aby som prečítala môj pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 517/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    V článku II sa pred bod 1 vkladá nový bod 1, ktorý znie: „V § 1 odsek 1 znie: „Tento zákon upravuje poskytovanie príspevku na starostlivosť o dieťa do času, kedy nastúpi na povinnú školskú dochádzku (ďalej len „príspevok") ako sociálnej dávky." Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie: „1) § 20 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) v znení neskorších predpisov." V súvislosti s vložením novelizačného bodu sa nasledujúce novelizačné body prečíslujú.

    Veľmi krátke odôvodnenie k tomu, čo som už uviedla. Predloženým pozmeňujúcim návrhom sa upravujú podmienky čerpania prostriedkov príspevku na starostlivosť o dieťa tak, aby príspevok na starostlivosť o dieťa získali pracujúci alebo študujúci rodičia, ktorí dajú svoje dieťa do starostlivosti materskej školy, neziskovej organizácie alebo inej fyzickej osoby vo veku až do 6 rokov, resp. do času, kedy dieťa nastúpi na plnenie povinnej školskej dochádzky.

    Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť a veľmi pekne vás prosím, aby ste podporili tento pozmeňujúci návrh, lebo skutočne tým pomôžeme mladým rodinám, ktoré majú problém, čo s dieťaťom, kedy nastúpi do materskej školy. Nie každý si vie dovoliť tú materskú školu, hlavne ak hovoríme o rodičoch, ktorí robia, povedzme, za 500 – 600 eur v hrubom a tie náklady spojené s materskou školou majú naozaj vysoké a nemôžu si ich dovoliť. Ďakujem veľmi pekne.

  • Faktická poznámka je jedna. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec Blaha.

  • Pani kolegyňa, iba k tomu vášmu úvodu budem reagovať. Viete, ja za svojich vysokoškolských čias som vždy sa považoval za feministu a mal som veľmi veľkú úctu k feministickej filozofii a aj k úlohe žien v politike. A som zástanca dodnes škandinávskeho modelu, aby bola parita, aby ženy mali čo najväčší hlas v politike, v spoločnosti, všade, kde je to len možné. Ale potom dôjdete vy a takto mi kazíte ilúziu, lebo sú takéto ženy. No napriek tomu som naďalej feminista, aj napriek tomu, že musím počúvať veci, ktoré sú takto hlboko nehodnotné a nehodnotové. To je to najsmutnejšie, že od ženy by som čakal viac, viac úcty k ľuďom, viac starostlivosti, viac nehy, viac súcitu. A namiesto toho tu počúvam tento neoliberálny cynizmus. A ja tam cítim aj taký latentný rasizmus a to ma desí najviac.

    No ale k tej veci. Áno, ja som zástancom bezpodmienečného základného príjmu, som zástancom bezpodmienečných dávok a vždy budem zápasiť a bojovať za to, aby sa prestalo kopať do chudobných ľudí, aby ste prestali vytvárať ilúziu, že človek si musí svoj život zaslúžiť. Spoločnosť je povinná každej ľudskej bytosti, navyše deťom, to je úplný základ každej morálky, zabezpečiť dôstojný život.

  • Hlas v sále.

  • Poprosím vás o kľud, pán kolega. Poprosím vás o kľud, pretože ja viem, že žijete vo svojom vlastnom svete, kde sa neoplatí počúvať nikoho iného. Ale verte, ľudia na Slovensku žijú vo veľmi ťažkých...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec Kaník, reagujte v rozprave. Poprosím...

  • ... sociálnych pomeroch, aj kvôli vám, pán Kaník, pretože vy to, čo ste tu zaviedli, bol čistý sociálny netvorizmus, aby som použil tento pojem.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán Kaník, kľud, pán Kaník, no, takže, žiaľ.

  • Ďalší vystúpi v rozprave pán poslanec Beblavý. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Hlasy v sále.

  • Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, som poslancom tejto snemovne tri a štvrť roka, takže nemám skúsenosti, ktoré majú niektorí iní kolegovia, ktorí sú tu významne dlhšie, aj keď musím sa priznať, urážať ženy zaštíťujúc sa feminizmom, som to ešte nepočul, ale všeličo ešte zažijeme.

  • Dovoľte mi však prejsť k skutočnej snahe riešiť problémy ľudí na Slovensku, o ktorej si myslím napriek názorovým rozdielom, že tá novela, ktorú pán minister predkladá, je. A teraz je ale otázka, či ju vieme dotiahnuť tak, aby naozaj priniesla vysokú pridanú hodnotu.

    No a poďme k veci.

    V prvom čítaní sme diskutovali na tejto pôde o tom, ako pán Mihál pripomenul vo svojom vystúpení dnes a nebudem to obsiahlo opakovať, že vláda pôvodne chcela predložiť oveľa ambicióznejšiu novelu tohto zákona, ktorá zásadne menila podmienky rodičovského príspevku aj príspevku na starostlivosť o dieťa a v rámci toho zvyšovala aj príspevok na starostlivosť z 230 na 260 eur. Potom, čo pod verejným tlakom premiér zrušil tie rozsiahle zmeny, ktoré navrhoval pôvodne pán štátny tajomník Burian, zastupujúci ministra počas jeho práceneschopnosti, tak sa zo zákona naozaj stratilo aj to zvýšenie príspevku na starostlivosť o dieťa. Nevieme, keďže nie sme súčasťou vedenia ministerstva práce ani vlády Slovenskej republiky, či teda išlo o nejakú snahu vytrestať tých rodičov, ktorí sa postavili proti tej novele, že teda keď nie sú ochotní podporiť tie zámery, tak sa im nebude zvyšovať ani príspevok na starostlivosť o dieťa, alebo či za tým bol nejaký iný dôvod. Vieme však, že vláda už v júni a v júli tohto roku a najmä ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, si bolo vedomé toho, že vie zvýšiť príspevok na starostlivosť o dieťa z 230 eur na 260 eur, pretože taký návrh predložilo. Ako spomenula kolegyňa Nicholsonová predo mnou, mohla to vláda urobiť z toho dôvodu, že rokovania s Európskou komisiou o novom programovacom období sú v takom štádiu rozpracovanosti, že je zrejmé, že aj na najbližších teda sedem, reálne deväť rokov, keďže toľko trvá celé obdobie, vďaka pravidlu n + 2, budeme mať prostriedky na to, aby sme ten príspevok vyplácali aj vo vyššej výške, a to najmä preto, že ten príspevok je dnes pomerne malým počtom možných poberateľov poberaný. Samozrejme, to skáče, ale je to maximálne do 1 500 poberateľov, čo v porovnaní so 140-tisícovým počtom poberateľov rodičovského príspevku je relatívne malá skupina ľudí.

    Preto som ešte v prvom čítaní pána ministra poprosil, aby sme hľadali cestu, ako toto zvýšenie, ktoré už vláda alebo teda ministerstvo raz chcelo urobiť, naozaj už teraz realizovať, a zároveň aby sme zjednodušili čerpanie príspevku. Vtedy som dokonca navrhoval ten ambicióznejší variant, aby sme príspevok tzv. paušalizovali. Ospravedlňujem sa za toto cudzie slovo, ale paušalizácia príspevku znamená, že na rozdiel od dnešnej situácie, keď rodičia, ktorí chcú tento príspevok využiť, musia každý mesiac predkladať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny doklady o tom, že tie peniaze naozaj vyplatili, a to pomerne v administratívne náročnej forme, výpisu z bankového účtu, príjmového dokladu a ďalších podmienok v niektorých prípadoch, tak po novom by každý rodič, ktorý spĺňa podmienky zákonom, teda študuje alebo pracuje a má dieťa, ktoré je v zariadení alebo o ktoré niekto, kto na to má, s prepáčením, platca, sa oň stará, počas, povedzme, pracovného dňa, mohol tento príspevok poberať. Takáto zmena by bola absolútne zásadnou zmenou v prospech rodičov, pretože by znamenala, že veľmi vysoký počet rodičov, ktorí dnes tento príspevok nepoberajú z dôvodu administratívnej náročnosti alebo z dôvodu toho, že majú výdavky o niečo nižšie, ako je tých 230 eur, a už sa im to neoplatí, by pravdepodobne o tento príspevok požiadal. To znamená, že táto paušalizácia by pravdepodobne nielen priniesla uľahčenie administratívneho bremena existujúcim poberateľom, tým 1 500 rodinám, ale by znamenala aj prílev nových, nevieme, či tisícov, možno aj desaťtisíca nových prijímateľov.

    Pôvodne som chcel o toto požiadať ministerstvo, respektíve to tu navrhnúť. Pán minister po prvom čítaní súhlasil s tým, že by sme mali o tej téme rokovať. A povedal, že sa nebráni riešeniam na prospech ľudí. A oceňujem to, že vzhľadom na svoju zaneprázdnenosť sme sa stretli s pánom štátnym tajomníkom Burianom, ktorý ho v tejto téme zastupoval, aj s odborníkmi ministerstva a rokovali sme. Odborníci ministerstva na čele s pánom štátnym tajomníkom ma požiadali, aby sme teraz nepredložili túto tzv. paušalizáciu, a to z toho dôvodu, že je veľmi pravdepodobné, že Európska komisia ju povolí v prípade tohto konkrétneho programu. Ale to ešte isté nie je na rozdiel od tej veci, ktorá už istá je, že na to vôbec peniaze budú.

    A keďže paušalizácia prinesie pravdepodobne veľa nových prijímateľov, tak ak by ju náhodou štát zaviedol a potom sa s Európskou komisiou nedohodol, tak by to mohlo mať naozaj signifikantné finančné dôsledky, a preto by boli veľmi radi, ak by som do tohto vládu netlačil, lebo by to aj tak nemohli schváliť, s tým, že takúto razantnejšiu zmenu, ktorá by naozaj znamenala vysoké uľahčenie života rodičov, ale aj rozšírenie počtu poberateľov tohto príspevku, pravdepodobne predložia v horizonte približne roka, ak sa na tom s Komisiou dohodnú. Na tento argument som, musím sa priznať, počúval. A naozaj si myslím, keďže našou snahou je pomôcť rodičom, tak som ustúpil od toho pôvodného zámeru predložiť spolu so zvýšením príspevku aj jeho paušalizáciu.

    Od čoho som tam však neustúpil, pretože to naozaj nie je už dnes problém, je snaha aj na ten rok vyriešiť dva problémy, pomoc rodičom dvoma spôsobmi už dnes. Z nich prvý je naozaj to zvýšenie z 230 na 266 eur príspevku, ktoré je naozaj zaplatiteľné, ešte aj zo súčasného programovacieho obdobia na najbližší rok, dva roky. A ako kolegyňa Nicholsonová vysvetlila, nebudem to opakovať, takéto zvýšenie v dnešnom režime nepredstavuje ani žiadne finančné riziko pre najbližšie programovacie obdobie. To najlepšie naozaj dokazuje to, že tento krok ste išli urobiť aj vy, a to ešte dokonca v júni, teda pred viac ako štyrmi mesiacmi.

    Jediné, čo tam bolo dôležité, o čom som rokoval aj s vašimi zástupcami, bola otázka výšky príspevkového zdôvodnenia, kde oni mi vysvetlili, a podľa mojich konzultácií s Európskou komisiou, samozrejme, hovorili pravdu, že to zvýšenie nemôže byť arbitrárne, nemôže byť také, že si budeme cucať z prsta, o koľko bude. A sme sa zhodli, že najlepší spôsob, ako také zvýšenie odôvodniť, je zvyšovanie spotrebiteľských cien v oblasti vzdelávacích služieb, ktoré najbližšie k tomuto patrí z tých vecí, ktoré sú merané v indexe spotrebiteľských cien.

    Keďže posledná zmena tohto príspevku sa udiala k 1. januáru 2011, na 230 eur, spočítali sme infláciu odvtedy v tejto oblasti, ktorá mala 15,7 %, a vynásobením došli sme k číslu 266 eur. To znamená, že toto je číslo, ktoré aj z hľadiska oprávnenosti výdavkov voči Európskej komisii je nespochybniteľné, a teda nebude ani spochybňované. To znamená, že nie je to nejaké číslo dané či už ruletou alebo náhodným alebo nejakým populistickým motívom, je to naozaj číslo dané metódou výpočtu, ktorá aj z hľadiska Európskeho sociálneho fondu obstojí.

    Druhá zmena, ktorú navrhujem, ktorá bola takisto konzultovaná, vychádza z úvahy, že, dobre, ak o rok bude, aj keď vieme, že v politike to, čo bude o rok, je vždy veľmi neisté, paušalizácia, čo môžeme urobiť pre tých 1 500 rodičov, ktorí poberajú tento príspevok, dovtedy. A jedna a z vecí, ktorú som na tom stretnutí konzultoval práve s predstaviteľmi vášho ministerstva, bola možnosť, ak už to nevieme teraz paušalizovať, tak aspoň umožniť namiesto toho, aby individuálne rodičia museli nosiť tie bločky, s prepáčením, na úrad každý mesiac, aby to za nich vykonával ten poskytovateľ. A preto som predkladal návrh, aby mohli rodičia splnomocniť poskytovateľa, teda jasle, súkromnú škôlku vo veku pre deti do troch rokov, že teda u nich sa zhromaždia tie doklady, napríklad tým, že podpíšu príjmový doklad priamo v škôlke rodičia každý mesiac alebo nejakým iným spôsobom, a následne ich tento poskytovateľ pošle na úrad bez toho, aby teda rodič už musel niečo s tým robiť, veď on tak už dostane na účet samotnú sumu v horizonte desiatich až dvadsiatich dní. To znamená, že je to skromný návrh, nie je to paušalizácia, po ktorej všetci pištíme. Ale tam som naozaj ustúpil žiadosti alebo vysvetleniu vašich zamestnancov aj vášho zástupcu.

    A celý tento návrh je motivovaný práve tým, aby sme nepredkladali veci, ktoré sú nerealistické, nedohodnuté, nemožné, ale predkladali niečo, čo je plne realistické a technicky pripravené, a tento návrh takým je a, pán minister, v tejto súvislosti je na vás politické rozhodnutie, či ho podporíte ako medzikrok k tomu, aby aj v roku 2014 sa rodičom jednak uľavilo a jednak sa im zvýšil tento príspevok, alebo či teda ho zhodíte zo stola s argumentom, že môžu počkať do roku 2015, kedy prídete možno s rovnako štedrým a ešte jednoduchším riešením, keďže vám to vtedy už umožní aktuálna situácia. To je voľba, pred ktorou stojíte. Keby som vedel, ako vás ešte psychologicky nejako lepšie ovplyvniť v tejto voľbe, použil by som to aj v tejto rozprave, nejako vás ešte citovo vydierať, ale sme v parlamente, sme racionálni ľudia, takže skúsil som to predostretím argumentov.

    Naozaj na záver zdôrazním, toto nie je jeden z tých prípadov, keď sa predkladá pozmeňujúci návrh preto, aby jeho predkladateľ získal nejaké body, hoci vie, že nemá vôbec žiadnu šancu. Je za tým naozaj snaha, a oceňujem to aj na vašej strane, lebo naozaj pán štátny Burian sa mi venoval aj s jeho úradníkmi alebo úradníkmi ministerstva, aj so mnou veľmi poctivo komunikovali. Takže je to výsledok poctivej snahy na oboch stranách urobiť aj medzikrok. Rozumiem vám, že dneska neviete urobiť ten väčší krok k úplnej paušalizácii, a preto ho nedávam ani ja, aby som vás nedostával do situácie, kde budeme sa hrať o zbytočné politické body, ale prosím vás zároveň, aby ste tento medzikrok podporili. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky.

    Dávam slovo poslednému prihlásenému rečníkovi. Nech sa páči, pán poslanec Alojz Hlina.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, ja budem krátky pre túto chvíľu. Len chcem povedať aj vo svetle včerajších udalostí, že sa mi nepodarilo predniesť pozmeňujúci návrh. Všetko zlé je na niečo dobré, predložíme to ako návrh zmeny zákona. A chcem povedať, že v tejto filozofii, to znamená v umení možného, keď nemáte UNITAS, a bohviekedy bude, tak budeme pokračovať aj pri iných zákonoch, ktoré tu majú ísť nám. A tento zákon je tiež jeden z adeptov na to. To znamená, pripravíme pravdepodobne aj pre tento zákon znova čestné vyhlásenie o deklarácii toho, že je nevyhnutný. No tam, pán minister, drobnú poznámočku si neodpustím. Keby ste boli taký akože veľkorysý, tak otvoríte tú rozpravu, však, aby ste mi to dovolili predniesť, ale o veľkorysosti takejto môžeme rozprávať úplne na iných fórach, nie tu. Ale malo to význam. Aj včerajší deň mal význam pre dnešný deň. A preto som povzbudený do prípravy toho, aby sme išli touto filozofiou prehlásení, kým budete mať ten UNITAS, po vašom včerajšom vyjadrení, lebo včera zaznelo to, čo som potreboval počuť, to znamená, odborné sekcie vášho ministerstva vyhodnocovali náš pozmeňujúci návrh a neshledali chybu. Tu nezaznela žiadna ja neviem protiústavnosť, žiadna ochrana osôb, nič, neshledali chybu, našli to, bola to čisto len kozmetika. Čiže, výborne, naozaj som rád, že sme si prešli týmto procesom nejakého filtrovania cez odborné ustanovizne.

    Jurinová Erika, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec. Aha, čakáte, rozumiem tomu. Nech sa páči.

  • Áno, ja prípadne poinformujem vždycky, keď to takto preruším, nieže by som na niečo zabudol, ale však to sa aj tiež niekedy stane, ale to je preto, že počkám, kým tuná vedľa mňa na tej kamere nevidno, kým sa dohovorí, lebo my tu pracujeme systémom absolútnej neúcty, proste tu niekto sa rozpráva, tu niekto sa baví, telefonuje. Takže ja zo slušnosti počkám, kým dorozprávajú, a potom teda pokračujem ďalej.

    Nuž, naozaj, pán minister, výborne, som rád, že na tom pozmeňujúcom návrhu nebola zásadná chyba. Hovorte o politike, to znamená aj principiálne aj pre tento príspevok a iný príspevok, kde nevieme sa dopracovať k adresnosti. Tak, výborne, na prvý stupeň poďme hovoriť o čestných prehláseniach, super. A ja vás nechám sa v tej šťave vykúpať. A povedzte to tým vašim, prečo tým bohatým ľuďom nechcete dopriať ten luxus, aby si mohli vybrať, že napíšu prehlásenie, že to potrebujú, alebo nenapíšu ho a povedia, mávnu rukou, nepotrebujú ho. To som naozaj zvedavý na to zdôvodnenie tuná z úst trebárs pána Blahu. Na to si normálne počkám. Ak by som mal niekde kvôli tomu ísť, som ochotný tam ísť. To bude stáť za to, lebo v princípe pôjde o to, že vy budete musieť povedať, prečo nechcete upraviť zákony tak a adresnosť, ktorú neviete ináč upraviť aktuálne. Môžete tu ľudí lakovať, že to pripravujete. Viete, tu sa už pripravuje 20 rokov neviem čo všetko a vidíte, ako to dopadlo. Vy môžete zajtra, pozajtra, o mesiac hľadať určitú adresnosť v plytvaní alebo určitú adresnosť v prijímaní sociálnych dávok takýmto jednoduchým parametrom, ako je čestné prehlásenie, že toto potrebujem. Vynikajúco, teším sa a verím, že aj tu, keď mi vzdal česť pán Číž, že ma počúva, aj on sa teší, možno pánovi Blahovi pomôže v tom, ako zdôvodniť to, prečo nechcete dať podpísať bohatým ľuďom v tejto krajine, máte ich dosť, že potrebujú prídavky, že potrebujú rodičovský príspevok, že potrebujú kočíkovné. Teším sa na to, ako to budete vedieť zdôvodniť. Vy pracujete systémom, že viete zdôvodniť všetko, tak predpokladám, že aj tu sa niekto zhostí toho, že na to odborné zdôvodnenie nájde sa. A sa naň teším. Čiže avizujem, čo som avizoval, čo mi nevyšlo, ale dopracoval som sa k pozitívu, že ste nenašli chybu. Takže už nemôžete nabudúce prísť a povedať, že je tam chyba, lebo minule, včera ste ju nenašli. Tak budeme pokračovať v iných zákonoch a pripravíme ich. A teším sa na vysvetlenie najsociálnejšej zo sociálnych strán, ktoré kedy v týchto končinách pôsobili, ako budú zdôvodňovať, prečo nechcú zaviesť to, aby bohatí ľudia, tí bohatí z najbohatších, tí, ktorí sa, mimochodom, zdaňujú tam, kde ste vy hovorili, a tí vaši, ktorí vám tu posielajú svojich emisárov so zákonmi, mali možnosť byť solidárni s touto spoločnosťou a nevypýtať si tú dávku, nezobrať si tú dávku. Alebo keď skutočne to tak vnímajú, že ju potrebujú, lebo aj to čistenie čelného skla helikoptéry niečo stojí a za ten rodičovský príspevok to v tej čistiarni vyčistia, tak nech sa aspoň pod to podpíšu, že teda pre to ho potrebujú. Oni tam nenapíšu, že je to preto, ale to už si potom tá verejnosť, ktorá bude mať právo prístupu k informáciám, tam do toho puzzle o vašej skutočnej, ale skutočnej sociálnej politike doplní. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie je faktická poznámka, ktorú nám povie pán poslanec Blaha. Nech sa páči.

  • Ja len veľmi stručne. Pán kolega, ďakujem. Ďakujem, prinavrátili ste mi moju predošlú vieru vo feminizmus. Ďakujem.

  • To bola tá jedna faktická.

    S reakciou teda pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Priznám sa, nie celkom som tej prestrelke, som ju nezachytil, sa ospravedlňujem, som sa venoval niečomu inému pre túto chvíľu. Ale teda z počutého, mierne zaznamenaného asi čo hovoríme, je, čo ja identifikujem, to sa hovorí, že sa ten výraz používa pri firemnej kultúre. Ale aj strany majú svoju kultúru. A predpokladám, že v straníckej kultúre strany SMER je taký machizmus. No však ja viem, že to sú ženy, ktorým to koniec koncov aj imponuje. Takže ja tým ženám, ktoré sú u vás v tej machistickej spoločnosti, len môžem držať palce, aby to tam nejako ustáli. Ale otázka stojí, koľkí z vás proste nabiehate na tú lajnu, kde ako prvého ste poslali pioniera, tuná kolegu, ktorý už sa venuje, predpokladám, doštudovaniu, aby mohol učiť tam, kde je teda výrazom biedy slovenského vysokého školstva, kde učí. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    To bol posledný písomne prihlásený poslanec v rozprave. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Sú do rozpravy prihlásení traja páni poslanci, pán poslanec Poliačik, pán poslanec Beblavý a pán poslanec Viskupič.

    Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem veľmi pekne. Priznávam otvorene, toto nie je moja téma a väčšinou nechávam kolegu Mihála aj s kolegyňou Luciou Nicholsonovou sa jej venovať v prvom rade, ale jednu vec som sa naučil, keď pozerám hokej, že keď niekto z tých nižších hráčov, ktorí robia poctivú a dobrú hru, proste dostane šupu na mantineli, tak na toho blbca treba niekoho poslať. Tak som sa prihlásil do rozpravy.

    Ono, viete, pán kolega Blaha, ja od začiatku som vám fandil, keď ste prišli do parlamentu. Vašu erudíciu nespochybňujem ani v najmenšom. Patríte určite k najsčítanejším ľuďom, ktorých poznám, dokonca dokážete myšlienky, ktoré ste si v živote načítali, dávať pomerne zmysluplne dohromady. A diskusia s vami na intelektuálnej úrovni je pomerne podnetná, to priznávam, túto skúsenosť mám. Ale to, že ste bezcharakterný človek, to dokazujete, bohužiaľ, každým dňom viacej. A ja to zopakujem, čo predniesla pani kolegyňa Nicholsonová.

  • Máme tu príspevok na starostlivosť o dieťa, ktorý sa vypláca z fondov Európskej únie na deti vo veku do troch rokov.

  • A s tým návrhom plne súhlasím. A dokonca o ňom dlhodobo komunikujeme aj s ministerstvom. Podstata toho návrhu je, aby aj rodičia detí vo veku od troch do šiestich rokov mali možnosť poberať tento príspevok a tým pádom sa zvýšila miera sociálneho štátu, za ktorý vy tu tak strašne brojíte. Ale ja chápem vaše reakcie na veci, ktoré vôbec neodzneli v diskusii a v rozprave v parlamente, pretože tá vaša faktická je potom vytrhnutá z kontextu, nikto nevie, čo za týmto rečníckym pultom odznelo, ale vy sa budete hrdiť a chlapiť na YouTube medzi vašimi marxistickými a ľavičiarskymi priateľmi na sociálnych sieťach, ako ste to tej Nicholsonovej nandali. A to, že ona tu predkladala vysoko sociálny návrh, ktorý má pomáhať rodičom detí vo veku od troch do šiestich rokov, vás nezaujíma. A toto urobí iba bezcharakterný človek. A vy sa usvedčujete z toho, že takým bezcharakterným človekom ste.

    Druhá vec, najväčší zástanca nepodmieneného príjmu. Máme už v nasledujúcich bodoch návrh, ktorým SMER ide ďalej, ako ktorýkoľvek pravicový návrh, ktorý bol kedy v parlamente pridaný. Ja viem, že je to momentálne predčasná vec, ale tá téma sa nadniesla, teda reagujem na to, čo už bolo povedané v rozprave. Ako je možné, ak si chcete zachovať akú takú intelektuálnu poctivosť a konzistentnosť, že na jednej strane budete brojiť proti nadnárodným korporáciám, proti oligarchom a v tom istom momente zahlasujete za zákon, ktorý prihrá obrovský majetok J&T priamo do rúk, alebo teda zákon o SPP? Ako je možné, že môžete sedieť ako poslanec obhajujúci stranu, ktorá ako štátostrana...?

  • Reakcie z pléna.

  • Mňa pán Číž nemá ako vyrušiť, v anglickom parlamente je pravidlo, že kto má mikrofón, ten má miestnosť, takže ja budem rozprávať, čo ja potrebujem, a pán Číž nech sa štartuje, na čom chce. Takže ako je možné, že poslanec, ktorý bojuje akože proti korporáciám, akože proti oligarchom, podporuje zlodejskú politiku strany SMER v tomto parlamente? Ako je možné, že človek, ktorý sa proklamuje za ľavicového ideológa, nepodporí napríklad zákon o registrovaných partnerstvách? Toto môže urobiť len pokrytec a zbabelec. A tým ste, pán Blaha, z toho sa utvrdzujete.

    Ja sa ospravedlňujem, že som išiel trošku mimo témy, ale aj v tom hokeji vždycky bitky prebiehajú mimo hracieho času. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie je sedem faktickým poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    Nech sa páči, prvá faktická, pán poslanec Blaha.

  • Pán kolega, iba čisto vecne. Ja som reagoval u pani Nicholsonovej na jej úvod, kde sa prihlásila k tej argumentácii pána Kaníka. Čiže tam je zase asi drobné nedorozumenie. Ale, žiaľ, toto nedorozumenie viedlo k tomu, že ste ma nazvali bezcharakterným človekom. Hovorili ste tu o pokrytcoch, zbabelcoch, hrozne lacno. Naozaj ste ma mimoriadne prekvapili, čakal som niečo, naozaj ste asi nie doma v tej problematike, ale aspoň trošičku akúsi snahu o erudíciu alebo snahu o niečo také hodnotnejšie, ale nie čisto také žlčoidné ako toto.

    Je tu naozaj vecný spor o tú nepodmienenosť. A ja som zástancom nepodmieneného základného príjmu, opakujem, som zástancom toho, aby tu tie dávky boli vydávané nepodmienene. A naozaj možnože v tomto smere sa aj v rámci ľavice dokážeme rozlíšiť. A budem vždy aj v rámci našej strany bojovať za takéto dávky a tento druh.

    A dokonca by som povedal, že vy ako liberáli by ste tomu mali rozumieť, lebo nepodmienený základný príjem je myšlienka, ktorá je blízka aj mnohým nielen liberálnym ľavičiarom, ale aj neoliberálom, ako bol Friedman alebo ako bol Hayek. Takže len myslím, že v tejto rovine keby sme sa bavili, bolo by to celkom konštruktívne, a v tej rovine, ktorú ste predviedli vy, to bolo tak strašne lacné a zbytočné, že až mi je to ľúto. Ďakujem.

  • Naopak, ja si myslím, že bol celkom slušný a potrebný tento vstup, lebo, tak ako spomínal kolega Beblavý, je veľmi smiešne, doteraz som si to nevedel predstaviť, ako sa dá na ženu zaútočiť spôsobom tým, že najprv dopredu predostriem, že som vlastne feminista.

    K tomu, čo si hovoril, presne som mal ten istý postreh, že do vystúpenia vo faktickej poznámke, ktorá sa týkala pozmeňujúceho návrhu kolegu Kaníka, keď sme si tu vypočuli niečo o sociálnych netvoroch, následne teda podľa mňa pani poslankyne Nicholsonovej, to vyzeralo akože vecná a odborná debata na danú tému, kde pán minister sem-tam kýval hlavou, sem-tam krútil hlavou. Čiže mal pravdepodobne k tomu niečo. A odrazu kde sa vzal, tu sa vzal, pán poslanec Blaha douráža všetkých, vytrhne to na YouTube a odíde odtiaľto a nič. Ja by som chcel, keby sa možno vyjadril aj v rozprave, čo už teraz nebude možné. Ale tieto výšteky z faktických poznámok na ad hominem úrovni ja nechápem pri debate, ktorá je takto dôležitá. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. No, pán Blaha, chcem sa tiež pridať ku kolegom, ktorí mali práve faktické poznámky, že...

  • Reakcia z pléna.

  • Tak reagujem na pána Poliačika. Chcel som teda, Martin, tebe povedať, že tiež ma prekvapilo správanie pána Blahu, ktorý teda väčšinou to zaujme tým, že pekne odcituje niečo, čo si prečítal. A to dokáže tak celkom aj súvislo podať.

    A chcem teda vyjadriť protest aj také trochu počudovanie. Neviem, tie urážky či museli byť, keď hovoril aj Ľudo Kaník, ale, samozrejme, najmä aj Lucia Nicholsonová. Načo to bolo vlastne dobré? Však venujte sa téme.

    A plus teda, ako som pochopil, návrh Lucie Nicholsonovej je sociálnejší alebo robí situáciu sociálnejšou. A namiesto toho, aby ste k tomu povedali, že, je to dobré, zlé, si myslíte to inak alebo vedeli by ste si to predstaviť tak a tak, začnete tu urážať.

    A pritom ešte by som chcel pripomenúť, že práve poslanci strany SMER sú mimoriadne citliví na urážky. To trošku kuknete, niečo poviete a už je zle. Ale aké je inkaso, jednoducho neviete. Ale rozdávanie veľmi dobre vám ide. Aj kolega Martvoň minule nášho Petra Osuského tak oslovil. No načo je to dobré? Veď my nikoho tu z vás nenazývame nijako, ale skúste aj vy teda sa správať kultivovane, pán Blaha.

    Chcel som toto povedať o pánovi Blahovi kolegovi Martinovi Poliačikovi. Ďakujem pekne.

  • Tak prosím teda kolegov, aby naozaj reagovali na vystúpenie predrečníka.

    Nech sa páči, pán poslanec Číž.

  • Pán poslanec, naozaj veľmi ťažko nesiem to, na akú úroveň sa dostáva slovenský parlament. To považujem za tragédiu, pretože v mene ľudí vykonávame vôľu tohto národa, túto neuveriteľnú devalváciu toho, čo sa tu spustilo po tom, čo prišlo to sem. Celý problém, pán Poliačik, je, vy ste člen mandátového a imunitného výboru a spolu so mnou máme posudzovať správanie poslancov a prípadne ich disciplinárne trestať.), bezcharakterný človek, zbabelec a neviem čo a tak ďalej a tak ďalej. Ako chcete vykonávať vašu funkciu? Devalvujete nielen to, devalvujete aj výbor. Päť minút rozprávate úplne od veci, pretože reagovať osobne na faktickú poznámku v prejave, keď prerokovávame celkom iný návrh zákona a v rámci toho zákona nie je žiadny problém, považujem za hlboko neseriózne. A za hlboko neseriózne považujem aj to, že pani predsedajúca na to nereaguje.

    A pri tom, čo sa tu stane, už nemá význam byť džentlmenom, už nemá význam vypočuť niečo dokonca, odpovedať, správať sa slušne. Nemá to význam. Tá žumpa, čo sa z tohto stáva, je pre mňa obrovskou tragédiou, vážený pán Hlina, vážený pán Hraško, vážený pán Poliačik. Skúste s tým prestať.

    Jedine som vám vďačný za to, pán Poliačik, že ste na mňa fyzicky nezaútočili, lebo už aj to sa o chvíľu stane pravidlom v tomto parlamente.

  • No ak by nevystúpil pán Poliačik, tak asi by som sa nezapojila do tejto diskusie. A nie je to len pre elementárnu solidaritu voči ženám v politike, prečo si dovolím teraz vo faktickej vystúpiť, ale je to aj preto, že, tak ako ste to povedali vy, pán poslanec Poliačik, neviem, kde bol včera pán Blaha, keď som otvorila otázku neprístojnej solidarizácie spoločnosti, keď sociálna strana SMER tváriac sa, že tu ide zabezpečovať istoty ľuďom, pomáhať ľuďom, prihráva stámilióny súm, eur, do rúk spoločnostiam, nadnárodným korporáciám, ktoré sa topia v miliónoch, prihráva z napätého rozpočtu stámiliónové čiastky.

    Naozaj som bola zvedavá, pán Blaha, ako sa vy ako sociálny demokrat, ak nie ste sociálny iba na papieri, možno ani už na papieri taký nie ste, k tomuto postavíte. Je to smutné, že na túto reakciu vás vyzývam cez rozpravu pána Poliačika.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale ja sa pýtam, ja do dnešného dňa nemám zodpovedanú otázku, to je k veci, ako si mám prístup solidarizácie vysvetliť vo vašej parlamentnej a legislatívnej praxi, keď namiesto toho, aby ste stámiliónové čiastky ponúkli občanom, ktorí sa trápia s holým prežitím, vy ich tlačíte do gágorov, ako to povedal poslanec Hraško, spoločnostiam, ktoré sa topia v miliónoch. Kde sú vaše sociálne postoje? Vyzývam vás, aby ste na to reagovali, zákon o obnoviteľných zdrojoch a tunelovanie štátnych strategických podnikov, vyjadrite sa k tomu...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • To je to všetko výsledok reakcie na pána poslanca Poliačika.

  • Pani predsedajúca, prosím vás pekne, upokojte poslancov strany SMER, skáču mi do faktickej poznámky. Ja si toto vyprosím, tento priestor patrí...

  • Reakcie z pléna.

  • Nech sa poslanci strany SMER prihlásia...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Ja chcem len pripomenúť, že naozaj takéto reakcie vyvolala prestrelka pána poslanca Blahu, ktorú spustil, na to reagoval úplne seriózne v rozprave pán Poliačik, ktorý vysvetlil ešte raz, myslím, že to som dostatočne vypočula, vysvetlil pozmeňujúci návrh pani poslankyne Lucie Nicholsonovej. A, bohužiaľ, spustilo to lavínu aj takýchto faktických poznámok.

    Len pripomeniem, že aj predchádzajúci predrečník pred pani poslankyňou nehovoril vecne k tomu, čo sa tuná prerokováva, takže keď už sme začali používať meter, tak teda nech je na každého rovnako.

    Opakujem, vystúpenie pána poslanca Poliačika považujem za úplne vecné, ktoré proste je naozaj súvisiace s prerokovaným zákonom.

    Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

  • Vidíte, pani predsedajúca, ja by som sa teraz chcel spýtať, či ste vystúpili v rámci faktickej poznámky, do ktorej ste neboli prihlásená...

  • Prepáčte, vystúpila som ako predsedajúci.

  • Áno, ale teraz keď ste vystúpili ako predsedajúca, ja by som podľa rokovacieho poriadku mal na vás reagovať. A vy ste nenechali dokončiť faktické poznámky, čiže, prepáčte,...

  • Reakcie z pléna.

  • Výkriky v sále.

  • Ja nezvyšujem hlas, ja sa nehádam, ja len konštatujem, že v tejto chvíli je tá situácia, ktorú vyvolala pani podpredsedníčka tak zamotaná, že je porušený rokovací poriadok. Ja neviem, na koho mám reagovať.

  • Výkriky v sále.

  • Buďte taký láskavý, pán Hraško, a nevykrikujte. Už dávno vás pani predsedajúca mala osloviť v tom zmysle, že nemáte čo vykrikovať.

    Ja by som sa chcel vrátiť ale k meritu veci. Buďte takí láskaví, páni, "vráťte sa k tomuto zákonu," citujem, tých bláznov, invektív, zbabelcov, bezcharakterných bláznov a tak ďalej a tak ďalej, si myslím, toho už tuná bolo dosť.

    Mám na mysli jednu vetu, že pani predsedajúca by mala povedať, že, páni, dosť, začnite sa baviť normálne o zákone. Ale vy, pani predsedajúca, nezvládavate túto schôdzu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za upozornenie a teda vás prosím, aby ste naozaj reagovali teraz k zákonu. Myslím, že už aj pán Jarjabek povedal všetko, čo potreboval povedať mimo zákona, takže nech sa páči, prosím vás, aby ste naozaj teraz reagovali k zákonu.

    Pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja budem reagovať na predchádzajúceho rečníka. A som rád, že postupne viacerí dospievame k tomu, ako Luther povedal, stojím tu a nemôžem ináč. Takže, Martin, my sme mali taký aj spor, že niekedy je umenie, ako sa môžete brániť. No a tak som rád, že naozaj to niekedy aj ty tak cítiš, že niekedy musíš ísť na hranu. A ja ti to ani trošičku nezazlievam, ba práve, naopak, oceňujem tvoju galantnosť, že sa postavíš za svoju kolegyňu, lebo tuto je hodnota tuná u týchto straníkov, nevedia, o čom je reč. Takže to ja naozaj oceňujem.

    A ja len poviem to, čo som aj včera hovoril. SMER nabieha, dostali bríf novej komunikačnej stratégie. Chlapci, asi od vás ste dostali proste nejaké manuály, že proste ako ste citlivučkí na seba, hej, že proste ako sa tu urážate, ako proste si to nedáte. Tuná pán Číž začne splietať niečo, že čo to tu je. Prosím vás, tu boli kreatúry takých ľudí, ktorých nebudem ani menovať. Tu v tomto parlamente chodili, váľali sa po chodbách, ožratí, smradľaví, s hlúpymi rečami. To vám nevadilo, lebo to ste mali upratané, učesané. Teraz tu budete mať skutočných opozičných poslancov. Za seba vám to sľubujem. A verím, že nás bude čoraz viac tých, ktorí urobia presne to, čo urobiť majú. To znamená robiť skutočnú, ale skutočnú, nie takú, že za fľašku vína to zmením, skutočnú opozičnú politiku, vážení. A táto komunikačná stratégia, na ktorú nabiehate, že ako budete citlivučkí tu v správaní, zutekať zo sály a nenechať sa urážať, vám vydrží iba chvíľočku. O chvíľku už nebude stačiť ľuďom tejto krajiny, keď vaša reakcia na niečo bude reakcia typu: „Urážajú nás, nenecháme sa urážať, nebudeme to počúvať.“ Ono to už raz príde a budú ľudia od vás chcieť výsledky a naozaj skutočnú reakciu. A potom uvidíme, ako sa bude triasť hlások.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Poliačik.

  • Ja sa ospravedlňujem všetkým, že som to na chvíľku naozaj odviedol mimo, ale myslím si, že proste ten dôvod bol, že ten dôvod bol dobrý.

    Pán kolega Blaha, ja si vás neprestanem vážiť ako odborníka ani ako intelektuála, ale ako človek strácate u mňa cenu. A ten dôvod je presne ten, že jednak v momentoch, keď sa máte reálne postaviť za to, čo je sociálna demokracia, tak hlasujete proti tomu, čo už ste niekoľkokrát urobili, a, druhá vec, v momente, keď máte oceniť sociálne prvky aj zo strany opozície, tak to neurobíte. A to je pre mňa vada charakteru. A to je pre mňa zbabelosť. Ja som nerád urobil to, čo som urobil, ale naozaj musel som to urobiť. A faulovali ste prvý, keď mám ostať pri tej hokejovej terminológii. Pekný deň.

  • Poprosím pána poslanca Beblavého do rozpravy.

  • Ďakujem pekne. Skúsim svojím vystúpením, aj keď nie zámerne, možno prelomiť tú atmosféru, ktorá tu naozaj vznikla v posledných dvadsiatich minútach, a to tým, že poďakujem poslancovi strany SMER, lebo vo svojom teda, povedal by som, zanietení pre presadenie pozmeňujúceho návrhu som ho neprečítal, čo sa mi síce ešte v tomto parlamente nestalo, ale všetko je raz prvýkrát, a keby nebolo upozornenie, ktoré sprostredkovala jednak pani doktorka zamestnankyňa odboru legislatívy, ktorú nechcem menovať, aby sme ju nezaťahovali do parlamentnej rozpravy, ale aj pán poslanec Muňko zo strany SMER, tak by ten pozmeňujúci návrh zostal neprečítaný. Takže ďakujem veľmi pekne za upozornenie a tým pádom ho teraz môžem prečítať a opätovne požiadať o jeho podporu.

    Takže je to pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa tiež v znení neskorších predpisov.

    Bod 1. V článku II sa vkladá nový novelizačný bod 1, ktorý znie: „V § 5 ods. 1 písm. a) sa suma „230 eur“ nahrádza sumou „266 eur“.“ V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov.

    Bod 2. V článku II sa za novelizačný bod 3 vkladá nový novelizačný bod 4, ktorý znie: „§ 10 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie: „Ak oprávnená osoba splnomocní poskytovateľa uvedeného v § 2 ods. 3 písm. a) až c) na preukazovanie výdavkov, ktoré uhradila za starostlivosť o dieťa, platiteľ je povinný výdavky uhradené oprávnenou osobou a preukázané poskytovateľom akceptovať. Poskytovateľ preukazuje výdavky oprávnenej osoby príjmovým pokladničným dokladom alebo výpisom zo svojho účtu.“.“ V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov. Ďakujem veľmi pekne.

  • Poprosím posledného prihláseného rečníka pána Viskupiča, ktorý sa v sále nenachádza.

    To znamená, že ukončujem všeobecnú rozpravu.

    A pýtam sa, či chce zaujať stanovisko pán minister?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Budem sa snažiť byť veľmi stručný a skôr budem reagovať na konkrétne návrhy, ktoré tu zazneli.

    Priznám sa, že je mi trošku smutno z toho, že keď sa preberá takýto veľmi konkrétny návrh zákona alebo novela zákona, ktorá hovorí o rodičovskom príspevku, sa tu odvíja takáto tvrdá hitologická diskusia, ale poďme k veci.

    Aj v prvom čítaní v záverečnom slove som vysvetľoval veci, ktoré súviseli s legislatívnym procesom. A zopakujem to aj teraz. Legislatívny proces začína od legislatívneho zámeru až po podpis prezidenta pod schválenú novelu zákona. Tým chcem povedať jednu vec, že ten proces je daný istými štádiami od pripomienkového konania a tak ďalej, to znamená, v čase legislatívneho procesu sa kedykoľvek môžu robiť v legislatíve, prirodzene, zmeny. V tom nevidím nič zložitého, naopak, to len potvrdzuje, že ten legislatívny proces je oprávnený, že má svoju logiku aj to medzirezortné pripomienkové konanie, aj to vonkajšie pripomienkové konanie. A to, že sa isté veci, ktoré sme pôvodne predpokladali dať do zákona a schváliť, zmenili, svedčí len o tom, že toto ministerstvo demokraticky počúva aj hlas národa, počúva aj vyjadrenia jednotlivých rezortov v tom pripomienkovom konaní. To znamená, nevidím v tom nič zlého, nič neobjektívneho, je to celkom prirodzené. A v tomto smere nevidím absolútne žiaden politický problém. Naopak, myslím si, ešte raz, že ten proces má svoj zmysel a logiku a aj tento zákon to potvrdil. Ja tým vôbec netvrdím, že niektoré veci, ktoré pôvodne boli navrhované, nebudú opätovne aktuálne, áno, budú.

    A teraz, ak dovolíte, k tým konkrétnym návrhom.

    V podstate návrh pána poslanca Beblavého, ale aj, treba povedať, pani poslankyne Nicholsonovej majú niečo spoločné. A tu chcem hlavne u pána poslanca Beblavého jednoznačne povedať, on to povedal v podstate, ja to len potvrdzujem, že, tak ako som sa vyjadril po prvom čítaní, že som pripravený spolupracovať a načúvať akýmkoľvek návrhom bez ohľadu na to, či je to z koalície alebo opozície, sa aj potvrdilo, myslím, že v tomto prípade vôbec nie je podstatné, či pána poslanca prijal minister alebo štátny tajomník, pretože v konečnej miere vždy majú dôležité slovo ľudia z odbornej sekcie, ktorí tú odbornú stránku problému alebo veci, alebo návrhu posudzujú.

    Ak dovolíte, ja si dovolím tri-štyri vety aj z pohľadu vecnej sekcie, samozrejmá vec, s ktorými sa totálne stotožňujem, prečítať. Samotný návrh na zvýšenie preukázaných výdavkov v sume 230 na 266 mesačne s jeho odôvodnením (spôsob určenia sumy) ani myšlienku odbremenenia rodičov od administratívy nespochybňujem a nenamietam. Naopak, ja ho vítam a podporujem. Ale zároveň hovorím, sa k nemu vrátim v istom čase, keď budem stopercentne presvedčený, že môžem do zákona a z neho vyplývajúcich náležitostí ísť. Bohužiaľ, v tejto chvíli tú istotu ešte nemám.

    Opätovne upozorňujem na skutočnosť, že návrh nemá žiadny motivačný efekt pre rodičov. Je mi ľúto, že pán poslanec odišiel, ja, respektíve štátny tajomník a moji ľudia si naňho čas našli, mohol si aspoň len toľko, bol by som si to pokladal za istú satisfakciu, vypočuť môj názor alebo názor mojich ľudí k jeho pripomienke. No nemá žiaden motivačný efekt pre rodičov poberajúcich rodičovský príspevok, ktorí zároveň vykonávajú zárobkovú činnosť, aby prešli na príspevok na starostlivosť o dieťa, ak ich výdavky na starostlivosť sú mesačne nižšie ako 200 eur. Rodičia, ktorí majú výdavky na zabezpečenie starostlivosti o dieťa vo výške vyššej, ako je rodičovský príspevok, čo je 199,60, od 1. januára po valorizácii to bude 203 aj 20 centov, už dnes poberajú príspevok na starostlivosť o dieťa. To je skôr tá vecná pripomienka.

    Ale tá najpodstatnejšia pripomienka. Je tu jednoducho riziko zvýšenia výdavkov štátneho rozpočtu, na ktoré nemám mandát, nakoľko staré programovacie obdobie končí a možnosť čerpania prostriedkov Európskeho sociálneho fondu z nového programovacieho obdobia predpokladáme až v roku 2015.

    V rámci prípravy na nové programovacie obdobie ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny intenzívne rokuje o možnosti zavedenia paušálneho príspevku, to potvrdzujem, v starostlivosti o dieťa bez potreby preukazovania výdavkov na túto starostlivosť tak zo strany rodiča, ako aj zo strany poskytovateľa, čo by vyriešilo situáciu aj administratívnej záťaže rodičov. Preto čiastočné riešenie tohto problému pozmeňujúcim návrhom v bode nepovažujeme v tejto chvíli za systémové.

    A tu si dovolím možno jednu poznámku povedať mojim predchodcom na ministerstve, pánovi poslancovi Mihálovi ako exministrovi a pani Nicholsonovej ako štátnej tajomníčke v tom čase. V čase, keď ste na ministerstve boli, sa čerpal operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia na 40 %, mali ste vytvorené všetky predpoklady riešiť aj túto otázku. Dnes je situácia taká, že my máme zazmluvnené výdaje na 105 %, jednoducho niet z čoho. Je tu trošku nevhodné obdobie, že staré končí. No a situácia s podpisom prístupovej zmluvy, na základe ktorej budú sa môcť čerpať prostriedky z nového programovacieho obdobia, je taká, že to reálne predpokladám a budem rád, aby to mohlo byť v druhom polroku budúceho roku. Skôr to nevidím aktuálne. Reálne mám záujem, aby nový operačný program Ľudské zdroje, ktorý by mal pod riadiacim orgánom ministerstva práce a sociálnych vecí pre budúce programovacie obdobie pôsobiť, zahŕňal aj tieto veci. Ale pokiaľ tu táto otázka nie je uzatvorená, je to všetko absolútne riziko. A jednoducho, ešte raz, ja budem mať záujem sa možno k novele tohto zákona v druhom polroku vrátiť, keď budem mať istotu, že veci sú podpísané a je ich možnosť jednoducho realizovať. Myslím si, že to je úplne pochopiteľné. Možnože nepoviem nič nového, že mám veľký hlavy bôľ, pretože z 80 % z európskych peňazí sa napr. zabezpečujú jednotlivé nástroje aktívnej politiky trhu práce. Ja budem mať veľký problém, ako tieto otázky zabezpečiť. Riešime to asi tak, že možno to 1 % preddavkov z celkového objemu prostriedkov bude musieť byť poskytnuté pre ministerstvo práce a sociálnych vecí, aby sme tú oblasť aktívnej politiky trhu práce vedeli jednoducho poriešiť. Tým som, myslím si, k tomu povedal a vysvetlil absolútne všetko.

    Toľko k tým návrhom zákonov, ktoré sa týkali tejto problematiky.

    Čo sa týka návrhu pána poslanca Kaníka, no, pán poslanec, teraz keď si odmyslím, všetku tú diskusiu okolo ideológie, ktorá tu predtým bola, možno si neodpustím jednu vec povedať. Súhlasím s tým, že musíme motivovať všetkých tých, ktorí pracujú alebo majú záujem pracovať. S tým absolútne súhlasím. A pre to aj niečo robíme. Zvyšujeme minimálnu mzdu, aby sa oplatilo pracovať, s čím vy celkom nesúhlasíte. Ale to je cesta, ktorá tiež k tomu vedie. Zavádzame isté nové projekty, ktoré by mali umožniť dlhodobo nezamestnaným, aby sa mohli zamestnať. To znamená, sú tam odpustené prostriedky na odvodoch pre zamestnanca a zamestnávateľa. Jednoducho riešime túto otázku. Ale zas na druhej strane, áno, a tu by som to povedal tak, my nemôžeme trestať niekoho za to, že je chudobný. Čiastočne vidím a vnímam tieto veci tak. To znamená, že tu musím mať isté garancie, ktoré mi vyplývajú z ústavy a z ďalších vecí. Ale na druhej strane tu treba povedať, že prídavok na dieťa sa neodnímal ani v prípade neplnenia podmienok ustanovených zákonom. Vždy to bola otázka osobitného príjemcu. A my ho máme. A on sa týka všetkých sociálnych dávok. Naopak, teraz ponúkame v súvislosti so zákonom v hmotnej núdzi odobrať to, ale to sa týka priestupkov a opakovaného porušenia tejto oblasti, tohto zákona. Takže tam sa tie veci riešia. Opakujem ešte raz, myslím si, že úprava osobitného príjemcu je dostatočnou garanciou a výzvou a upozornením a zdvihnutím prsta pre každého jedného, ktorý by v tomto prípade mal záujem a chuť zneužiť tento príspevok, ale posudzovať to tým, aká rodina, ktorá rodina ho berie, pán poslanec, neviem si to vôbec predstaviť, že do akej miery spĺňa aj morálne a iné a ďalšie veci. Jednoducho je to príspevok, ktorý je presne určený, a preto záver je asi taký, že ja nemôžem podporiť ani ten návrh, ktorý si ty, pán poslanec, predložil k tejto problematike, i keď myslím si, môže mať istý vecný zámer a dobrý úmysel, ale pozícia ministra v súvislosti s tým návrhom je jednoznačná.

    Zároveň prizývam všetkých, ktorí majú chuť sa v tom budúcom roku podieľať na tej ďalšej novele, potom keď budú jednoznačne veci jasné, ktoré sa týkajú finančných prostriedkov z Európskeho sociálneho fondu pre ďalšie programovacie obdobie, do novely, ktorú chcem pripraviť, kde chcem zohľadniť ďalšie a ďalšie veci, ktoré tu z časti boli aj pomenované.

    Úplne na záver. Uchádzam sa, samozrejmá vec, o podporu novely tohto zákona. Som presvedčený, že tá novela prinesie isté pozitíva. A, samozrejmá vec, sú v nej zohľadnené aj isté veci, ktoré súvisia z aplikačnej praxe z toho predchádzajúceho obdobia. Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Žiadate si, pani spravodajkyňa, záverečné slovo?

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Nie.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 648, spoločná správa výborov má tlač 648a.

    Prosím pána ministra práce, aby odôvodnil návrh zákona.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, cieľom vládneho návrhu zákona je úprava právnych vzťahov pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, osobitného príspevku a jednorazovej dávky v hmotnej núdzi. Návrh zákona vychádza z ústavnej garancie zabezpečenia základných životných podmienok definovaných zákonom.

    Za účelom zvýšenia vlastného pričinenia občana pri riešení v hmotnej núdzi návrh vymedzuje podmienky aktívnej účasti plnoletých práceschopných občanov, pričom suma dávky v hmotnej núdzi bude závislá aj od aktivity občana, a to formou jeho účasti na vykonávaní menších obecných služieb alebo formou dobrovoľníckej činnosti. Základným predpokladom splnenia tejto podmienky bude, že občanovi tieto činnosti budú ponúknuté.

    V záujme zmiernenia rizika chudoby navrhuje sa motivovať fyzické osoby k získaniu zručností potrebných na uplatnenie na trhu práce prostredníctvom poskytovania aktivačného príspevku, vládnym návrhom zákona sa však sprísňujú a spresňujú podmienky pre vznik nároku na aktivačný príspevok. Tento bude možné získať za vykonávanie menších obecných služieb alebo za vykonávanie dobrovoľníckej činnosti. Ustanovuje sa rozsah vykonávania menších obecných služieb a dobrovoľnícke činnosti najmenej na 64 hodín mesačne a maximálne 80 hodín mesačne. Pre splnenie nároku na aktivačný príspevok vykonávanie menších obecných služieb alebo dobrovoľníckych činností bude možné organizovať len na základe písomnej dohody uzatvorenej medzi úradom a obcou, organizátorom dobrovoľníckej činnosti.

    Vládnym návrhom zákona sa súčasne navrhuje motivovať fyzické osoby k udržaniu si získaného zamestnania tým, že sa im bude počas obdobia šiestich mesiacov poskytovať osobitný príspevok, aj keď už z dôvodu získania príjmu nebudú v postavení osoby v hmotnej núdzi.

    Vládny návrh zákona garantuje ochranu osôb zohľadnením takých životných situácií, počas ktorých si občan v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov nemôže zabezpečiť príjem vlastnou prácou, ako sú napr. invalidita, celodenná starostlivosť o občana s ťažkým zdravotným postihnutím, choroba a podobne.

    Vládnym návrhom zákona sa, ďalej, po prvé, ustanovuje nárok na príspevok na bývanie tak, že ho bude možné poskytnúť okrem bytov, rodinných domov aj do zákonom ustanovených zariadení sociálnoprávnej ochrany detí, sociálnej kurately a zariadení sociálnych služieb, po druhé, navrhuje poskytovanie príspevku na nezaopatrené dieťa za účelom podpory vzdelávania a všestranného rozvoja detí, ktoré si plnia povinnú školskú dochádzku.

    V článku II sa navrhuje zmena a doplnenie zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa ďalší spôsob výkonu rozhodnutia o pokute za niektoré priestupky. Ide o priestupky, ktorých účinný postih, a tým aj zamedzenie páchania takýchto priestupkov je v záujme spoločnosti, zdravého vývinu maloletých detí, ako je napr. dodržiavanie verejného poriadku alebo nepoškodzovanie cudzieho majetku. Páchateľmi sú vo veľkej miere osoby zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorých príjmom sú dávky sociálneho poistenia, dávky v hmotnej núdzi, príspevok k dávke v hmotnej núdzi a rodičovský príspevok.

    V článku III sa navrhuje úprava zákona o rodičovskom príspevku v súvislosti s navrhovanou zmenou v článku II, a to umožnenie výkonu rozhodnutia, ktorým sa uložila pokuta.

    Návrh zákona bol prerokovaný vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ústavnoprávnom výbore, výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny a v gestorskom výbore, Výbore Národnej rady pre sociálne veci, s odporúčaním prerokovať ho v druhom čítaní, pričom v gestorskom výbore boli k nemu prijaté pozmeňujúce návrhy pána poslanca Jasaňa, ktorým sa sleduje zamedzenie možného zneužívania povinnosti aktivovania pre vznik nároku na dávku v hmotnej núdzi uzatváraním pracovnoprávnych vzťahov v minimálnom rozsahu napr. jednej hodiny mesačne, ďalej, pani poslankyne Tomanovej týkajúce sa rozšírenia okruhu oprávnených osôb na príspevok na bývanie o osoby bývajúce v zariadeniach sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje sociálna služba celoročnou pobytovou formou, ako sú zariadenie podporovaného bývania, zariadenia pre seniorov, resp. domovy sociálnych služieb alebo špecializované zariadenia. S obidvomi pozmeňujúcimi návrhmi sa stotožňujem a prosím Národnú radu Slovenskej republiky o podporu uvedených pozmeňujúcich návrhov predložených k vládnemu návrhu zákona.

    Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre sociálne veci, poslancovi Jánovi Podmanickému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vám predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi (tlač 648) vo výboroch v druhom čítaní.

    Výbor pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi (tlač 648) podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 752 z 5. septembra 2013 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre sociálne veci a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporučili schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 303 z 8. 10. 2013, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 211 z 8. októbra 2013, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 120 z 8. októbra 2013, výbor pre sociálne veci uznesením č. 72 z 10. októbra 2013, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 98 z 10. októbra 2013.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali návrhy, ktoré sú v časti IV spoločnej správy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4. písm. f) a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 20 v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť ich.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Jána Podmanického vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rady návrhy podľa zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Spoločná správa výborov o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 78 z 15. októbra 2013.

    Skončil som, pani podpredsedníčka, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky. Hlásia sa tak za klub SDKÚ – DS pán poslanec Ľudovít Kaník, za poslanecký klub hnutia OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti Peter Pollák, za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia Pavol Zajac. Ďalej sú do rozpravy písomne prihlásení pán poslanec Mihál zo strany SaS, Viliam Novotný z SDKÚ – DS, Lucia Nicholsonová z SaS a pán predseda výboru Rudolf Chmel zo strany MOST – HÍD.

    Vzhľadom na to, že je už 19.00 hodín, budeme pokračovať v rozprave ráno o 9.00 hodine, takže prosím všetkých rečníkov, ktorí sú prihlásení, aby tu boli načas. Pekný večer všetkých prajem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, samozrejme.

  • Prerušenie rokovania o 19.05 hodine.