• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, otváram piaty rokovací deň 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na tomto dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali 4 kolegovia, Mojmír Mamojka, Ľubica Rošková, Peter Šuca a Ivan Varga.

    Teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Tento návrh zákona má tlač č. 662 a spoločná správa výborov je označená ako 662a.

    Teraz poprosím ministra kultúry Slovenskej republiky Mareka Maďariča, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Cieľom predkladaného návrhu zákona je upraviť podmienky vysielania vo vzťahu k jazyku vysielania, sprehľadniť právnu úpravu týkajúcu sa ochrany maloletých, zabezpečiť rade primerané nástroje na kontrolu plnenia povinností vysielateľov a poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie vo vzťahu k zabezpečeniu multimodálneho prístupu k programom a tiež zmeniť niektoré zákonné ustanovenia, ktoré sa v aplikačnej praxi ukázali ako problematické.

    Uvedená právna úprava si vyžiada novelizáciu 5 právnych predpisov, a to zákona o vysielaní a retransmisii, zákona o štátnom jazyku, zákona o digitálnom vysielaní, audiovizuálneho zákona a zákona o úhrade.

    Úpravou vo vzťahu k jazyku vysielania predložený návrh zákona akceptuje pripomienky Komisie a zároveň má za cieľ odstrániť dôvod na začatie konania o porušení práva Európskej únie zo strany Komisie. Komisia vyjadrila obavu z možného porušenia práva Európskej únie v súvislosti s jazykovou reguláciou rozhlasového a televízneho vysielania vysielateľov, ktorí vysielajú na základe licencie udelenej radou. Po preskúmaní právnej úpravy obsiahnutej v zákone o štátnom jazyku Komisia upozornila na potrebu zabezpečiť v oblasti poskytovania rozhlasových a televíznych služieb dôsledné uplatňovanie článku LVI zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý garantuje slobodu neobmedzeného poskytovania služieb pre príslušníkov členských štátov Európskej únie, ktorí sa usadili na území iného členského štátu Európskej únie.

    Predkladaný návrh mení súčasnú právnu úpravu používania jazykov v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania vo vzťahu k súkromným vysielateľom, a to tak, že súčasný rozsah výnimiek z povinného používania štátneho jazyka vo vysielaní sa rozširuje o novú výnimku, ktorá sa bude vzťahovať na vysielateľov vysielajúcich v jednom alebo viacerých úradných jazykov Európskej únie, ktorí chcú poskytovať svoju programovú službu občanom iného členského štátu Európskej únie usadeným na území Slovenskej republiky. Žiadosť o takúto licenciu bude môcť rada podľa zákona o vysielaní a retransmisii zamietnuť v prípade, ak pôjde o žiadosť na regionálne alebo lokálne vysielania a na území, ktoré by malo byť týmto vysielaním pokryté, neexistuje dostatočná ponuka regionálneho vysielania alebo lokálneho vysielania programových služieb v štátnom jazyku. Tak bude zabezpečené právo slovenských občanov na prístup k informáciám o dianí v ich regióne alebo meste v štátnom jazyku.

    V súvislosti s navrhovanou úpravou bolo potrebné rozšíriť náležitosti žiadosti o licenciu a rozhodnutia o udelení licencie. Navrhuje sa aj zavedenie nových povinností pre televíznych vysielateľov a poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie poskytovať rade bližšie informácie o tom, ako plnia povinnosť zabezpečiť multimodálny prístup k svojim programom, a tieto programy náležite označiť. Požadované informácie majú rade umožniť efektívnejšiu kontrolu týchto povinností a tým zlepšiť prístup k programom pre osoby zo sluchovým a zrakovým postihnutím. V súvislosti so zlepšením prístupu k programom pre nepočujúcich sa v zákone bližšie charakterizujú titulky, ktoré sprevádzajú programy určené pre nepočujúcich s cieľom umožniť im kvalitnejšie sledovanie týchto programov.

    Taktiež sa navrhuje zníženie minimálneho percentuálneho podielu európskej nezávislej produkcie pre verejnoprávneho vysielateľa z 20 na 15 % a v záujme vyššej flexibility všetkých vysielateľov sa navrhuje predĺžiť časové obdobie, počas ktorého je potrebné vyhradiť zákonom stanovený percentuálny podiel vysielania európskych diel, ktoré vytvorili od vysielateľov nezávislí producenti. Toto časové obdobie sa predĺžilo z jedného kalendárneho mesiaca na kalendárny štvrťrok. V súlade so smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách sa navrhuje zaviesť pre vysielateľov povinnosť zabezpečiť, aby z odvysielaných európskych diel nezávislých producentov tvorili aspoň 10 % nové diela, teda diela, od výroby ktorých uplynulo najmenej, menej, uplynulo menej ako 5 rokov.

    Predložený návrh reaguje na niektoré praktické problémy, ktoré rade priniesla aplikačná prax. Predovšetkým sa upravuje ustanovenie o zvukovej intenzite vysielanej reklamy a telenákupu, a to takým spôsobom, že zvukovú intenzitu vysielania bude upravovať vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne aj ja. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá pánovi poslancovi Petrovi Fitzovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 765 z 11. septembra 2013 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na prerokovanie týmto výborom:

    - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona odporučili schváliť výbory:

    - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 299 z 8. októbra 2013 so zmenami a doplnkami,

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 104 z 10. októbra 2013 a

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 106 z 8. októbra 2013 s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v časti IV tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 11 s návrhom schváliť. Gestorský výbor určil poslanca Petra Fitza za spoločného spravodajcu výborov a poveril ho, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 25, § 80, § 83, § 84 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 111 z 15. októbra 2013.

    Ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, nech sa páči, zaujať miesto pre spravodajcu.

    Otváram rozpravu, do ktorej som dostal písomne prihlášku od troch kolegov. Za klub MOST - HÍD László Sólymos a individuálne Alojz Hlina a Branislav Škripek.

    Takže nech sa páči, prvým rečníkom do rozpravy je László Sólymos za MOST - HÍD. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dnes tu máme na stole novelu zákona o vysielaní a retransmisii v druhom čítaní. K tomto návrhu som už vystúpil aj pri jeho prvom čítaní, kde som predniesol svoje pripomienky, takže teraz to v krátkosti zrekapitulujem.

    Teraz mi dovoľte, aby som pred predložením pozmeňujúceho návrhu v krátkosti povedal ten svoj názor. Podstata problému spočíva v jazykovom zákone. Tento návrh zákona, ktorý teraz tu predkladajú, nerieši tie problémy, ktoré sa v súvislosti s ním vyskytli. Jednak nerieši problém menšinového vysielania, pretože pán minister aj povedal, že ani to nebolo účelom tohto návrhu zákona, ale to, že štát núti súkromných podnikateľov, ktorí vysielajú v menšinovom jazyku, plniť úlohy verejnoprávnych médií a vkladá na ich plecia neúnosnú finančnú záťaž, je neprijateľné. A tento problém tento návrh zákona nerieši.

    Druhá moja zásadná výhrada proti tomuto návrhu zákona sa týka toho, že tento návrh nerieši ani ten problém, pre ktorý bol vlastne vytvorený. Mal by totiž reagovať na pripomienky Európskej komisie, ktorá, citujem: "vyjadrila obavu z možného porušenia práva EÚ v súvislosti s jazykovou reguláciou, rozhlasového a televízneho vysielania vysielateľov vysielajúcich v niektorom z úradných jazykov EÚ na základe licencie udelenej radou."

    Navrhovaná úprava umožňuje Rade pre vysielanie a retransmisiu neudeliť licenciu na také vysielanie v prípade, že na dotknutom území nie je dostatočný podiel lokálneho vysielania v štátnom jazyku. Nikto však nevie, čo je to dostatočné množstvo, kto a na základe akých kritérií to určí. Navrhovaná úprava podľa nášho názoru stanovuje iba ďalšiu skrytú prekážku pre cudzojazyčné vysielanie na území Slovenskej republiky. Nehovoriac o tom, že pri prerokovaní návrhu zákona vo výbore bol podaný vo výbore pre kultúru a médiá poslancami SMER-u a aj schválený pozmeňujúci návrh, ktorý navrhuje, aby rokovania hlasovanie Rady pre vysielanie a retransmisiu vo veciach udeľovania licencií a registrácia retransmisie, ako aj zápisnice o týchto rokovaní boli neverejné. Tento pozmeňujúci návrh už vôbec nezodpovedá princípom transparentnosti a rovného zaobchádzania, čo môže mať za následok ďalšie námietky zo strany Európskej komisie.

    Vážená Národná rada, je zrejmé, že táto úprava nenaplní účel vyjadrený v dôvodovej správe, nerieši problémy a zjavné diskriminácie, kvôli ktorým predkladateľ návrh vôbec predkladá. Zamietnutím licencie lokálneho alebo regionálneho vysielania v niektorom z jazykov Európskej únie totiž ešte nevytvorí ponuku zo strany možných vysielateľov v štátnom jazyku. To znamená len ďalšiu skrytú prekážku v slobodnom používaní jazykov Európskej únie v televíznom vysielaní.

    A teraz mi dovoľte, aby som uviedol môj pozmeňujúci návrh k predmetnému návrhu zákona. Je to veľmi krátky pozmeňujúci návrh a vlastne vypúšťa tie body, ktoré podľa vášho názoru sú problémové.

    Vládny návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisií a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení takto:

    "V čl. I návrhu sa vypúšťajú body 22, 24 a 25."

    Doterajšie body je potrebné primerane prečíslovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ďalším prihláseným rečníkom do rozpravy je Alojz Hlina. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, ja dve oblasti chcem a budem veľmi stručný. Ja som pri prvom čítaní avizoval určitú obavu a kvôli korektnosti chcem uviesť, že som včera bol na... a oceňujem, teda že operatívne som bol prijatý na ministerstve a moja obava bola... teda ubezpečené, že nenastane alebo že je zbytočná, takže ja chcem veriť tomu, že je to tak a počkáme si na aplikáciu toho a verím, že výsledkom bude to, čo sa deklarovalo na začiatku, že nielen moje deti nemusia pozerať hlúposti, ale aj deti na Slovensku nebudú musieť pozerať hlúposti.

    A preklopím sa na druhú stranu, hlúposti, či v slovenskom alebo v maďarskom jazyku, a tu chcem jednu poznámku takú drobnú uviesť, a to by som, cítim potrebu. Ja som teraz bol cez víkend, som cestoval preč a na výpadovke z Bratislavy som videl, v bilborde bol maďarský text a nevidel som slovenský text a nemohol som pribrzdiť, lebo kedy som pribrzdil, som obmedzil premávku, možno by som aj, aj by sa stala nejaká nehoda. To je presne to, na čo by som chcel upozorniť, a to súvisí aj s tou, s týmto, čo sa tu predkladalo, vlastne v dôvodovej správe to odznelo. Ja si myslím, že by sme mali byť, to chcel by som aj poprosiť našich kolegov, že v niečom korektní, naozaj korektní. Je, podľa mňa nie je správne, keď sa nedá niečo prečítať. Nepredpokladajme automaticky, že ľudia musia vedieť. Každý jazyk teda povzbudzuje k vzdelaniu a je hodnotou, keď ho niekto vie, ale nepredpokladajme vo vnútri, že teda všetci ho musia vedieť, a čiže toto chcem, fakt to vyhodnocujem, aj keď sa budú trebárs na mňa hnevať ako veľmi nezodpovedné a dokonca tých démonov, z ktorých tu žili generácie politikov, lebo keď už bolo zle, tak vzbudili démona nejakého národnostného problému a vtedy sa išlo ďalej a na všetko sa zabudlo. Tak znova tu nejaký proste s týmito démonmi, znova je tu pokus ich oživiť. Ja si myslím, že je to hrubo nezodpovedné. Proste tieto bilbordy v maďarskom jazyku a na úrovni tiráže je slovenský preklad, považujem to za nezodpovednú vec a v tomto sa bude aj môj prístup k celej tejto veci nejakým spôsobom uberať a vtedy ja budem aj pripravený, keď samozrejme čo, že na mne záleží, ale to len deklarujem, že kedy vyjdeme alebo kedy je možné, aj možno aj pomôcť, hej, možno aj pomôcť. Ale keď, pokiaľ z druhej strany je snaha o dokonca vedomé deklarovanie, že no a čo, že sme porušili zákon, zaplatíme pokutu. To je nešťastné, mimoriadne nešťastné a myslím si, že nepomôže tomu, čo chceme alebo ak chceme, aby tu v tejto krajine bolo, aby to ako tak medzi nami fungovalo. Takže to považujem za nezodpovedné a potom možno aj prístup ministerstva, ktoré deklaruje v tejto oblasti. Nie som úplný odborník, teda nie som vôbec odborníkom, ale ten opatrný prístup možno v tomto danom prípade je možno podmienený aj tým, že v konečnom dôsledku sa to vždycky nejakým spôsobom pridá o niečo viac, ako sa rátalo, čoho svedkom sme, že keď pôjdem na juh Slovenska, tak nebudem vedieť, o čo, o čo ide jednotlivým kandidátom. By som musel pribrzdiť auto, musel by som vystúpiť z auta, pozrieť si lebo pri tej rýchlosti nemáte šancu zaregistrovať to drobné písmo, že o čo vlastne komu z kandidátov ide, i keď by som to rád vedieť, lebo však tiež ma zaujíma, že akým smerom sa daná oblasť bude vyvíjať.

    Toľko som chcel povedať, ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca Hlinu sú dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, Jana Žitňanská.

  • Ďakujem pekne. Ja som vás aj minule, pán kolega, dosť pozorne počúvala, ale priznám sa, ospravedlňujem sa, že si celkom už presne nepamätám, v čom presne spočívali vaše obavy, a teda som vás chcela poprosiť, či v reakcii môžete sa s nami podeliť, o čom vás ministerstvo včera ubezpečilo. Ďakujem.

  • Nech sa páči, László Sólymos.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja si myslím, že s tými bilbordmi nie je žiaden problém, akurát u niektorých. Keďže konkrétne, my sme dávali bilbordy, lebo ste, si narážal na nás, aj v jednom, aj v druhom jazyku, to znamená aj po slovensky, aj po maďarsky a tie maďarské bilbordy majú slovenský preklad. Ale problém je niekde inde. Vieš, tam je problém, že minule keď som išiel domov, neviem, odkiaľ som letel, v Rakúsku, vo Viedni v hale som videl obrovský bilbord po slovensky, len po slovensky, myslím, že to bol bilbord Slovenskej sporiteľne a nikomu to nevadilo. To znamená, že tam je problém niekde inde a to treba hľadať niekde inde. Ďakujem.

  • Nech sa páči s reakciou, Alojz Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Tie moje obavy spočívali v tom, že či, síce je pekné deklarovať, že chceme takú a takú oponu, ale v zásade bude problém s vymáhaním pokút. Tak bol som ubezpečený, že nie.

    A k tomu, k príspevku, teda po faktickej poznámke kolegu Sólymosa, je to na dlhšie, určite je to na dlhšie, nedá sa to skrátiť. Ja som ten bilbord nevidel, koniec koncov všelijaké bilbordy sú hocikde, ale možno by to stálo za skúšku, že či by sme išli s nejakým politickým bilbordom do nejakej oblasti, do nejakej inej krajiny, ako sa to upravuje. Ja som vždycky priateľom toho, že nesnažme sa byť mimoriadne tvoriví v oblasti, ktorej sa nám to nie vždy celkom darí, možno sa poučme. A ja som pripravený rozprávať o tom, že ako to majú kde upravené ináč. Ja si myslím, že mám právo vedieť, keď pôjdem na juh Slovenska, že o čo ktorému kandidátovi ide, bez toho, aby som musel zastaviť auto, vystúpiť z auta a pozrieť si to z tesnej blízkosti. Tak keď je ten bilbord určený na to, že je v jazdnej dráhe vozidla, tak to už grafik každý dobre vie, že je potrebné ten bilbord robiť tak, aby teda odkaz na tom bilborde bol zachytiteľný. Alebo potom nejde, není úmyslom, aby bol zachytiteľný, ale to už sú..., hranie. Podľa mňa je to nešťastné, no, kolegovia, naozaj pripúšťam, že potrebujete sa dorovnať s niekým, s ktorým operujete spoločne v tej danej oblasti a potrebujete pritvrdiť, ale toto bolo zbytočné. Ja si dovolím tvrdiť, že sme si to mohli odpustiť. Ďakujem.

  • Nech sa páči, ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je Branislav Škripek.

  • Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, pán minister, panie kolegyne aj páni kolegovia, ja som veľmi rád, že pán minister Maďarič prejavil pred nejakým časom výraznú obavu o to, a akým spôsobom vplýva vysielanie na celú našu spoločnosť, a to že sa veľmi jasne vyjadril k tomu, že je veľmi dôležité, aký to má dopad na celú spoločnosť, ba priam označil viaceré veci, ktoré niektorí vysielatelia púšťajú do nášho, nášho éteru ako silne vulgarizujúce alebo proste také, ktoré, ktoré našu spoločnosť, a predovšetkým si myslím, že spoločnosť mladých ľudí, detí a mládeže, že ich skutočne ohrozujú vo svojom mravnom vývine, v ich mravnom vývine a že je potrebné do toho zasiahnuť a vyzval mienkotvorných ľudí, organizácie, cirkvi, poslancov a osobitným listom vyzval predsedov klubov poslaneckých a predsedov strán, aby sa zapojili to toho, aby sme tento stav zmenili. Ja si to veľmi vážim a na základe toho som rozbehol iniciatívu, ktorou som začal žiadať verejnosť, aby sa k tomu vyjadrili. Stvoril som jednu petíciu, o ktorej budem hovoriť, ale inokedy. A je to všetko úzko spojené, samozrejme, s tým, akým spôsobom predkladáme našim mladým ľuďom pred oči to, čo majú vidieť a čo my dospelí považujeme za správne. No a tak sa zaviedla tzv. časová opona, ale zaviedla už dávnejšie a vtedy som tu ešte nepôsobil, aj som to málo sledovať, pretože som veľmi málo sledoval televízne vysielanie, lebo som nechcel, nechcel sa nechať ovplyvňovať televíznym programom. Ale neskôr som počul, že tá časová opona bola veľmi dobrá. Avšak niečo sa stalo a kedysi v roku 2007 sa vraj zmenila alebo zrušila. Zmenila sa takým spôsobom, že jednoducho programy začali byť omnoho viacej nevhodné alebo ohrozujúce mravný vývoj mládeže. No a keďže akýmsi spôsobom vymizlo, mnoho rodičov si začalo všímať, že niečo zlého sa deje na obrazovkách, že nestíhajú proste odsledovať, čo je vhodné a nevhodné pre deti. Akýmsi spôsobom sa stratil ten, stratil ten výrazne nápomocný prístup televízie a vysielanie ku rodičovskej výchove. No a toto zdôrazňovala tá prvá vyhláška, kde bola preambula. V tej preambule boli zdôraznené niektoré, niektoré veľmi dobré vety. Preambula sa neskôr nedostala do znenia tých vyhlášok a ja prečítam jednu vetu z tej prvej preambuly, že: "Rada pre vysielanie a retransmisiu, ktorá je príslušná podľa daných paragrafov a odsekov a má, majúc na zreteli článok XVIII Dohovoru o právach dieťaťa, že rodičia sú predovšetkým zodpovední za výchovu a zdravý vývin dieťaťa a že si uvedomuje" jednotné, "že jednotné označovanie programov má rozhodujúci význam v systéme ochrany maloletých pred nežiaducimi obsahmi v televíznom vysielaní a v súlade s presvedčením, že takýto systém označovania prispeje k informovaniu rodičov o obsahu vysielaných programov" a teraz podľa mňa dôležitá veta, "akcentujúc potrebu posilniť postavenie rodičov v procese masovej komunikácie sa na svojom zasadnutí 13. septembra 2005 uzniesli na jednotnom systéme označovania".

    No, "akcentujúc potrebu posilniť postavenie rodičov v procese masovej komunikácie", no toto je tá výrazná a dôležitá vec, že rodičia na to veľmi chcú dbať a záleží im na tom, aby mali nejakým spôsobom v rukách alebo posilnené to svoje práve, to svoje postavenie, čo sa tým deťom ukazuje. Nuž ale rodič je rodič, nemôže zasahovať do vysielania, jednoducho tak ako to môže ministerstvo alebo zákon samotný a tak aj on je len vystavený tomu, čo tam teda nakoniec bude. No a táto vyhláška sa niekoľkokrát neskôr zmenila. No a menila sa tak, keď som si všimol vývoj, že sa istým spôsobom zjemňovala, zjemňovala tá prísnosť vysielania toho, čo môžu vidieť deti do 7, 12, 15 a 18 rokov. No a výsledok oproti pôvodnému stavu, ktorý rodičom veľmi vyhovoval, ja si pamätám, proste ako mi to mnohí hovorili, že v minulosti bolo to vysielanie omnoho lepšie postavené a lepšie chránilo deti, tak dnešný stav taký nie je. No a vieme, že ukázalo sa, že vyhláška už neplatila nejaký čas, ale pán minister aj po tom svojom vystúpení z pred približne roka začal hovoril o vulgarizácii v spoločnosti a znovu sa začalo jednať o zavedení časovej opony. No a došlo k tomu, došlo k tomu a pán minister urobil aj okrúhly stôl a ja si to veľmi vážim, že tento minister prejavuje naozaj reálny záujem o toto a naozaj pozval k okrúhlemu stolu množstvo ľudí, ktorí mali záujem.

    No a výsledok potom bol taký, že opona vznikla, ale bola predsa len oslabená. Ja si to dovolím takto povedať, že bola oslabená natoľko, že sa spriehľadnila. A tak som aj povedal, že tá, na jednej tlačovke, že tá opona tu je, ale je z igelitu. No viete, to nepomôže dať deťom pred tú obrazovky igelit, lebo fakticky cez neho vidia, vidia všetko to, čo by dospelí, čo dospelí jasne povedali, že deti by vidieť nemali. No a keďže k tomu došlo, to spriehľadnenie teraz, ale už aj predtým, tak ja by som si dovolil povedať skúsenosť z terénu, aj ja sám ale aj môj pán asistent, pracujeme na rôznych projektoch, na niekoľkých projektoch, kde, ktoré zasahujú mladých ľudí, úplne mladých ľudí od 14 do 21, 22 rokov. A zistili sme, všimli sme si, čo nás začalo veľmi prekvapovať v posledných asi päť-sedem rokov, že tá mládež je výrazne vulgárna, výrazne vulgárna. A to výrazne zdôrazňujem, že sú to ľudia, ktorí používajú mimoriadne hrubé slová, jedna vec. Druhé, neštítia sa mnohých, mnohých škaredých prejavov, pretože sú akýmsi podivuhodným spôsobom na ne zvyknutí. Vôbec im nevadí, nevadia mnohé sexuálne prejavy, pretože, ako som zistil, sú na ne výrazne zvyknutí. A sú na ne výrazne zvyknutí, pretože, no a toto pretože je podstatné, lebo sa s tým vo vysielaní začali výrazne veľa stretávať. No asi by som to povedal takto, pomyselnú čiaru dám na rok 1995, je rok 2013, čiže ľudia, ktorí dnes majú 18 rokov, sa narodili v '95. Dodnes ako 18-roční, ja si ich dovolím označiť, že to je multimediálna mládež, to je multimediálna mládež. Ony sa stretávajú s množstvom médií, ktoré pomaly nosíme vo vrecku, prístroj, ktorý je schopný vám sprostredkovať televízne vysielanie, rádiové vysielanie, internet, fotografie, úplne všetko, čo len chceme. My sme na to zvyknutí neboli a toto, táto ich multimediálnosť sa veľmi jasne výrazne prejavuje na tom, ako veľmi sú s tým ovplyvnení. Ako veľmi sú zasiahnutí tým, čo všetko sa vo vysielaní každého, každého štýlu toho média dá nájsť. Nuž televízne vysielanie je vo veľkej miere, má dopad na mladých ľudí, mladí ľudia radi pozerajú televízor a hovorím to o tých ľuďoch od '95 do 2013, 18-roční mladí ľudia ohromne zameraní na médiá a reálna skutočnosť z terénu, že sú dosť silným spôsobom vulgárni. Nuž a ja si myslím, že je to dopad toho, že neviem prečo, ale ministerstvo kultúry málo ochránilo mládež práve v tomto vážnom období vývoja, snáď medzi 9 až 18 rokov, málo ochránilo pred tým, aby sa stretávali s mravne závadnými programami, aby sa stretávali s vecami, ktoré by nemali vidieť. Pretože tu v tom období prebiehala, v tej období niekoľko posledných rokov prebiehala dlhá diskusia o tých označovaniach, čo sa môže do 7, od 7, do 12, od 12, do 15, od 15, do 18, po 18, vzniklo v predchádzajúcej úprave omnoho viacej symbolov označovania, čo bolo vhodné, nevhodné, a myslím si, že nastal v tom aj zmätok. A ja som, ja som tiež vyrastal a pamätám si, že akonáhle sa zjavila hviezdička, to boli jednoduchý symbol, rodičia zvolali: "Deti preč!" A čím bola väčšia, tým to bolo závadnejšie, tým to bolo menej vhodné. A takto nebol žiaden, žiaden problém rozlišovať tieto označovania. Malá hviezdička, veľká hviezdička, to bolo všetko. Ale množstvo označení ako úsmevček, neúsmevček, medvedík, účko, plus 7 a tak ďalej a tak ďalej, tých označení je veľa, vzniklo. Ja si myslím, že zaviedlo zmätok, ktorý nepomohol rodičom, aby sa v tom vedeli dobre orientovať.

    Konkrétne tento návrh ministerstva kultúry, myslím si, že prináša možnosť, prináša do detského vysielania upútavky na programy, ktoré sú vhodné až pre dospelých. No a mne sa zdá, že toto je taký, taký zvláštny okruh, ktorý tu nastal, alebo, alebo výhybka, že pán minister prišiel s tým, že musíme sa zasadiť za to, aby tá vulgarizácia spoločnosti ustúpila, aby tá vulgarizácia ustúpila, a tá vulgarizácia je len v tom, v čom to nastáva, že produkujeme také dospelácke programy, ktoré jednoducho sú vhodné pre dospelých a sú vhodné pre dospelých, lebo vedia zmiesť tú, zniesť tú mieru hrubosti vulgarity alebo prejavov, ktoré patria proste pred oči dospelého človeka. No, tak by to malo byť a zrazu sme zistili alebo je tu možnosť, ktorú ministerstvo navrhuje, aby aj v detských programoch, ktoré sú vhodné len pre deti maloleté, boli upútavky, ktoré odkazujú na programy pre dospelých, teda aj na vulgárne a hrubé programy. A jediné odôvodnenie, ktoré uvádza ministerstvo, je, že samotná upútavka nebude problematická. Bude vhodná, bude natočená tak, aby bola vhodná pre deti aj maloleté, aby bola vhodná pre deti a mládež. Nuž a mne sa zdá, že tuto je obídené a porušené to právo a ten akcent, právo rodičov a ten akcent pôvodnej preambuly rady, pôvodnej preambuly, prepáčte, tej vyhlášky, ktorá hovorila, že chce posilniť postavenie rodičov v procese masovej komunikácie. No ale toto tak nie je. Jednoducho rodičia sa nemôžu ubrániť tomu, aby dieťa, ktoré pozerá nejakú rozprávku zrazu zbadalo upútavku, ktorá ho odkazuje na nejaký, nejaký program pre dospelých a ono si proste povie, že si to pozrie. Ja si myslím, že toto je podvod na tom dieťati, že to je podvod. Ale je to aj podvod na rodiča. Jednoducho rodič sa nemôže ubrániť tomu, že dieťa to môže chcieť sledovať, lebo mu niekto upútal pozornosť. No a dosť zjavne vychádza z tejto novely ministerstva kultúry, že, ja si myslím, že za tým je vidieť vplyv ľudí, ktorí možno, teda vplyv vysielateľov, ktorí prišli a jednoducho navrhli, že oni chcú upútavať pozornosť diváka na takéto programy, ale teda urobia to vhodným spôsobom. Mám za to, že toto jednoducho je veľmi problematická vec a spôsobí, že to vôbec nepomôže ochrane detí a nepomôže to rodičom v tom, aby sa mohli dostatočne starať o výchovu svojich detí a aby sme nenarušili ich duševné zdravie a emocionálny vývoj.

    Ja by som navrhoval, aby táto vyhláška bola opäť zmenená takým spôsobom, aby sme neohrozovali mravný vývoj detí, aby sme neohrozovali to, akým spôsobom rodičia môžu chrániť svoje deti a byť si istý tým, na čo pozerajú.

    Preto prednášam s kolegom Jozefom Viskupičom pozmeňujúci a doplňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Tento vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa mení a dopĺňa takto:

    V čl. I bod 13 znie:

    V § 20 ods. 3 znie:

    "(3) Programy alebo iné zložky programovej služby, ktoré by mohli ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých alebo narušiť ich duševné zdravie a emocionálny stav

    a) klasifikované ako nevhodné pre vekovú skupiny maloletých do 15 rokov sa nesmú vysielať v čase od 6.00 hodiny do 20.00 hodiny,

    b) klasifikované ako nevhodné pre vekovú skupiny maloletých do 18 rokov, sa nesmú vysielať v čase od 6.00 hodiny do 22.00 hodiny,

    2. V čl. I bod 14 znie:

    14. V § 20 ods. 4 sa na konci pripája nová veta, ktorá znie:

    "Upútavka, ktorá je určená na získanie a udržanie pozornosti verejnosti na program a iné zložky programovej služby, musí mať rovnaké označenie vhodnosti podľa jednotného systému označovania ako propagovaný program a iné zložky programovej služby."

    3. V čl. I sa vypúšťajú body 15, 27 a 28.

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    4. V čl. I bode 30 v § 67 ods. 3 písmeno c) znie:

    "c) nezabezpečil klasifikáciu a označenie programov alebo iných zložiek programovej služby (§ 20 ods. 4) alebo neoznačil upútavku spôsobom podľa § 20 ods. 4,".

    5. V čl. I v bode 32 v § 67 ods. 5 písm. d) znie:

    "d) vysiela programy a iné zložky programovej služby, ktoré by mohli ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých do 15 rokov v čase od 6.00 hodiny do 20.00 hodiny (§ 20 ods. 3 písm. a)), vysiela programy a iné zložky programovej služby, ktoré by mohli ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých do 18 rokov v čase od 6.00 hodiny do 22.00 hodiny (§ 20 ods. 3 písm. b)) alebo nezohľadnil vekovú vhodnosť programov a iných zložiek programovej služby pre maloletých a nezabezpečil ich časové zaradenie v súlade s podmienkami ustanovenými osobitným predpisom (§ 20 ods. 5),".

    6. V čl.I v bode 33 v § 67 ods. 11 písm. e) znie:

    "nezabezpečil klasifikáciu a označenie programov alebo iných zložiek programovej služby § 20 ods. 4) alebo neoznačil upútavku spôsobom podľa § 20 ods. 4,".

    7. V čl. I v bode 34 v § 67 ods. 11 písmeno i) znie:

    "i) vysiela programy a iné zložky programovej služby, ktoré by mohli ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých do 15 rokov v čase od 6.00 hodiny do 20.00 hodiny (§ 20 ods. 3 písm. a)), vysiela programy a iné zložky programovej služby, ktoré by mohli ohroziť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých do 18 rokov v čase od 6.00 hodiny do 22.00 hodiny (§ 20 ods. 3 písm. b)) alebo nezohľadnil vekovú vhodnosť programov a iných zložiek programovej služby pre maloletých a nezabezpečil ich časové zaradenie v súlade s podmienkami ustanovenými osobitným predpisom (§ 20 ods. 5),".

    8. V čl. I sa vypúšťa bod 35.

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Ďakujem a ďakujem za pozornosť a prosím vážených kolegov poslancov, aby tento návrh, ktorý sme predložili, bol prijatý. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Tie dve procedurálne zrejme nie sú procedurálne. Tak? Nie. Takže s faktickou sa hlási pán Jozef Viskupič a Marián Kvasnička.

    Nech sa páči, pán Viskupič.

  • Ďakujem. Braňo, spomínal si teda a dúfam, že spomínal si to, že sme navštívili ministerstvá, resp. niektoré, navštívili sme Radu pre vysielanie a retransmisiu, ministerstvo školstva, a oceňujem, že nás prijali aj zodpovední ľudia z ministerstva kultúry. Dostali sme ubezpečenie, že pravdepodobne niektoré tie najvypuklejšie problémy sa do nejakého stavu upravia. Ja chcem tomu veriť, že áno.

    Chcem sa teda vyjadriť k rozprave aj k tomu bodu, ktorý si spomínal ty, a to sú spomínané zavádzanie prvej, druhej opony, ale hlavne to, ako sa toto naozaj premietne do reality. Totižto čo si možno nespomenul dostatočne jasne, bolo, že pri návrhu tej spomínanej vyhlášky sa v rámci medzirezortu otvorila obrovská debata medzi ľuďmi, ktorých nikto nemôže obviniť, že sú teda naklonení súčasnej opozícii, a to teda aj Rada pre vysielanie a retransmisiu a dokonca teda aj samotné ministerstvo školstva, ktoré bolo asi najtvrdšie zo všetkých subjektov, ktoré sa zúčastnilo, zúčastnili, a v rámci tej pripomienky, ktorú poslali, napísali, že odporúčame vypustiť celý navrhovaný ods. 4, pretože tam bola chyba. Takže podrobnejšie sa vyjadrím v rozprave. Stojím za pozmeňujúcim návrhom, ktorý sme opätovne teda spolu predložili, a dúfam, že poslanci z vládnej strany ho podporia. Ďakujem.

  • Nech sa páči, Marián Kvasnička.

  • Ďakujem. Ja oceňujem ten pozmeňovací návrh, ktorý dával kolega Škripek s kolegom Viskupičom. Ale nechcem sa venovať tej odbornej alebo teda tej vecne legislatívnej stránke. Skôr len taká alúzia alebo narážka, keď kolega Škripek spomínal pomerne jednoduchú a transparentnú symboliku, ktorá bola kedysi, ja mám taký a s nostalgiou rád na to spomínam, moja mama po štyroch pôrodoch bola taká korpulentná osoba trošičku istý čas, a keď išli aj filmy, aj ktoré neboli označené tou hviezdičkou, či malou, alebo veľkou, a mala pocit, že ide o obsah, ktorý je jaksi morálne nevhodný pre nás, tak celou svojou korpulentnou postavou zakryla ten malý televízor jako a vtedy som sa aj hneval, aj neskôr som si to hovoril, že asi bola veľmi bigotná mama, ale. A dnes si hovorím už jako dospelý, ako starý chren si hovorím, že čo by som za to dal, keby takú mamu som mal, ktorá sa mi aj dneska postaví, postaví pred ten televízor, lebo nie je všetko, čo môžeme, nám osoží, nie všetko, čo vidíme (reakcia z pléna), ja viem, sú aj väčšie, to by musela byť veľmi korpulentná, takže tento rozmer.

  • Smiech v sále.

  • A potom ešte druhý, kolega Škripek, keď ste spomínali mladú generáciu. Áno, je to, je to mediálna, je to mediálna generácia, dokonca až tak mediálna, že niekedy im z toho v úvodzovkách "šibe". Chcem vás upozorniť na jednu štúdiu amerického politológa a sociológa, neviem presne teraz spomenúť si, toho, teda to meno. Každopádne štúdia sa volá, štúdia sa volá Najhlúpejšia..., Najhlúpejšia generácia a na exaktnej štatisticky výraznej vzorke skúma, ako je múdra tá multimediálna generácia. A moc lichotivo to pre ňu nevyzerá. Ďakujem.

  • Nech sa páči, Branislav Škripek.

  • Ďakujem. No, ďakujem kolegom za reakcie a, pán kolega Kvasnička, hovoríte, že, že je múdra tá multimediálna generácia, ale že, že, nože, aká je múdra? Ako ironicky, hej, takže "múdra" v úvodzovkách. No, ale spolu s tým, s tou ohlúpnutosťou prichádza jedna dôležitá vec, ktorú možno sme vôbec málo povedali. A to, že deti strácajú nevinnosť. Deti naozaj na nevinnosť majú nárok a ja som presvedčený, že máme im túto vec zabezpečiť. A ministerstvo kultúry to má v rukách ako štátna inštitúcia, že to je niečo, čo naozaj má na to dohliadať. A my ich nútime príliš priskoro, príliš skoro dospieť, dospieť. My ich nútime, aby boli znalí všetkých možných vecí, a zároveň ich oberieme o to, aby poznali detské hry, tak ako už som to niekde počul, dnes deti nevedia, čo to je rabaka, čo sú to rôzne hry niekde v prírode, nevedia si sami nájsť program, ale vedia si sadnúť k tomu, že zas najbližší tablet alebo čo majú po ruke im zabezpečí nejakú hodinu, dve, tri nejakého fantazijného sveta, ktorý, do ktorého oni budú môcť prenikať zase svojou fantáziou.

    Čiže majú jazyk a správanie starších, ale v skutočnosti sú veľmi detskí. A ja by som skutočne prosil pána ministra, aby, aby zvážil túto dôležitú vec, zaiste aj, zrejme tu, neviem, aj on má svoje deti a na tejto veci mu musí záležať aj v jeho vnútri. Tak prosím, aby sme naozaj zvážili túto vec a nenútili deti stratiť detstvo.

  • Tým sme ukončili písomne časť rozpravy na báze písomných prihlášok. Teraz sa chcem spýtať na ústnu. Kto sa hlási do rozpravy ústne? Pätica pánov a dám alebo dám a pánov, poslancov. Končím možnosť.

    Nech sa páči, prvá v poradí je Magdaléna Vášáryová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, pán minister, pán spravodajca, dobrý deň, ja len v krátkosti. Nereagovala som tu na tieto predošlé vystúpenia.

    Ja už som povedala raz, že pokiaľ bude Nový čas vychádzať ako pornografické noviny, v každej domácnosti, kupujú ich všetky tetky, ktoré chodia do kostola, darmo sa tu pán Škripek rozčuľujete. Okrem toho, ja neviem, možno zakážete čítať Starý zákon, tam je, tam je toho...

  • Povedané so smiechom.

  • Takže ja by som trošku menej moralizátorstva a trochu viacej akosi reality do toho. Ale ešte tu nebolo spomenuté vlastne, prečo tu stojíme a prečo vlastne o tomto vôbec hovoríme, pretože sa snažíme vyhnúť možnému konaniu pred Európskou komisiou. To si uvedomme, že čelíme obvineniu, možnému obvineniu z porušenia práva Európskej únie. Takže toto je ten základ, prečo tu vlastne dnes sme a prečo ministerstvo pripravilo túto vlastne implementáciu európskej normy, pretože s tým meškáme, pretože sme to neurobili, neurobili sme to dobre a tak ďalej. A niektorí sa tu už vyjadrili o tom, že vlastne čo nám na tom vadí a prečo to odkladáme ako horúci zemiak.

    Ale keďže už aj mnohí budú o tom vystupovať, tak ja sa tomu vyhnem, ak dovolíte. Ja len pripomeniem tú hlasitosť. Bola som vtedy už členkou výboru pre kultúru a médiá, keď pani Malíková, pán Senko si to určite pamätá, prišla s pozmeňovacím návrhom, že teda oravské tetky, keď sa vždycky zobudia na hlasnú reklamu, vtedy sme sa z toho smiali. Dnes je pravda, že je to európsky trend. Diskutuje sa o tom vo Francúzsku, Rakúšania niečo zavádzajú a tak ďalej, čiže zjednotiť zvuk. Ale ja mám na vás, pán minister, otázku, lebo to by malo byť dnes vlastne, aby ste mohli aj odpovedať prípadne aj priamo v diskusii. Máte už jasne vyčíslené, koľko to doteraz stálo, táto schopnosť, táto ako, táto snaha implementovať kontrolu hlasitosti? Alebo teda vyrovnania hlasitosti televíznych vysielaní? Pretože si pamätám, že keď sme prijali túto normu, ktorú predložila pani Malíková, všetci teda z tejto strany spektra za to hlasovali vtedy, nakoniec zistila rada, že nemá na to peniaze, že nemá na to ľudí, že to vyžaduje, hoci vtedy to bolo uvedené, že to nemá žiaden, žiaden nárok na financie z rozpočtu. Nakoniec sa ukázalo, na čo sme upozorňovali, že to má obrovský dopad. To sú obrovské peniaze, aby sa to všetko jednoducho, nakúpenie nových strojov, ktoré by všetky tieto vysielania kontrolovali, ľudí, ktorí to obsluhujú, a tak ďalej.

    Takže, pán minister, ja som nikde nenašla, musím sa priznať, koľko vlastne to už doteraz stálo a koľko to bude naďalej stáť. Myslím si, že to je jedna z vecí, ktorú tu musí v parlamente prediskutovať. Ja, samozrejme, musím sa priznať, pán minister, že ja stále som trochu, trochu skeptická, čo sa týka teda účinnosti a možnosti toho kontroly, pretože jednoducho tak ako v kriminalite, tí, čo (povedané so smiechom), čo vysielajú sú vždycky o krok pred nami, ktorí to chceme kontrolovať.

    A druhá vec, ktorú som chcela povedať, že by sme si uvedomili, že implementácie európskych noriem sú a boli vždy a od roku 1998, kedy sme teda začali intenzívne prijímať tieto európske normy, boli závanom modernity, závanom nového myslenia, nastavenia nových systémov, nových postupov. A zdá sa mi, že terajšie implementácie vlastne akoby strácali tento moment, ktorý tieto európske normy prinášajú. Zrazu to je len tak akože nepríjemná povinnosť alebo nevieme, čo s tým. Je to také celulitické, prepáčte, má to také hrbolce, krv tam neprúdi dobre, nie je to tým jasným bodom, ktorý by naštartoval nejaké procesy. A táto európska norma mala, mala tento náboj, pretože jednoducho otvárala možnosť, aby ľudia počúvali v iných jazykoch, aby jednoducho sme sa stávali tým európskym priestorom, a pomaly, ale isto si uvedomovali, že sme tým európskym kultúrnym priestorom.

    Takže to som len chcela povedať, pán minister, že túto šancu sme aj touto, takýmto spôsobom prijímanou pod nátlakom a pod hrozbou vlastne konania proti Slovenskej republike túto šancu takéhoto, takéhoto východiskového bodu plného energie, to už sme stratili. Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne je jedna faktická poznámka.

    Nech sa páči, Ján Senko.

  • Pani poslankyňa, ja by som vás chcel len doplniť, doplniť a trošku upresniť informácie, ktoré ste hovorili. Ten návrh zákona nepredkladala pani Malíková, ktorá v tom období sa už volala pani Belousová, ale pani Kramplová s pani poslankyňou Tóthovou. Toľko.

  • Chcete reagovať? Nie. Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je Pavol Abrhan. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, ja som sa prihlásil do rozpravy vlastne len s jednou jedinou otázkou alebo poznámkou. Pán minister, nerozumiem, prečo vám toto poslanci SMER-u robia? Takýto pozmeňujúci návrh, ktorý zaznel na gestorskom výbore, a čakal som, že sa k tomu vyjadríte.

    Týka sa to pozmeňovacieho návrhu, kde v § 11 ods. 4 sa navrhuje, aby boli neverejné nielen rokovania a hlasovania Rady pre vysielanie a retransmisiu vo veciach udeľovania licencií a registrácie retransmisie podľa zákona o vysielaní a retransmisii, ale aj podľa zákona o digitálnom vysielaní. Navrhuje sa preto, aby boli neverejné aj zápisnice z týchto rokovaní. Ja som vždy predpokladal, že vy budete presadzovať otvorenosť, transparentnosť, aby čo najviac informácií z rady verejnosť mala a mohla posúdiť, ako členovia rady rozhodujú. Preto som očakával, že k tomuto pozmeňujúcemu návrhu vystúpite a že sa s ním nestotožníte. Veď máte dosť aj kompetencií, aj zodpovedností na to, aby ste preberali ďalšiu zodpovednosť. Ak s vašim súhlasom takéto niečo sa presadí, tak všetky pochybné alebo otázne rozhodnutia rady, za všetky tieto rozhodnutia budete niesť zodpovednosť, lebo verejnosť sa nedozvie kto, ako a prečo takýmto spôsobom hlasoval. Čiže preto by som chcel veľmi sa prihovoriť, keby ste mohli v rozprave vystúpiť k tomuto návrhu, lebo som trošku zmätený, ak poslanci SMER-u takto vystupujú proti a predkladajú takýto návrh proti vlastnému ministrovi kultúry. A nerozumiem úplne tomu, že nie ste na strane otvorenosti a transparentnosti aj pri rozhodovaní Rady pre vysielanie retransmisiu.

    Navyše, pani poslankyňa Jana Žitňanská sa spojila s pánom Mistríkom a tvrdila mi, že pán Mistrík hovorí, že on nemá problém so zverejňovaním. Ak teda predseda rady nemá problém so zverejňovaním týchto rozhodnutí a hlasovaní, ak vy nemáte problém, aspoň dúfam, s týmto zverejňovaním, nechápem prečo vám poslanci SMER-u takéto niečo robia a takéto niečo týmto pozmeňovacím návrhom vyviedli?

    Dúfam, že sa k tomu v rozprave vyjadríte. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Senko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Pán poslanec, mňa by zaujímalo vaše stanovisko v súvislosti s návrhom zákona o rozhlase a televízii, ktorý v roku 2010 predložil pán vtedajší minister Krajcer do legislatívneho procesu, a tento návrh zákona bol schválený a do tohto právneho poriadku sa zakotvilo, že rokovania rady vo veci udeľovania licencií a registrácie retransmisie podľa zákona o vysielaní a retransmisii sú neverejné a že sa nezverejňujú ani zápisnice z takýchto rokovaní. Vy ste za tento návrh zákona hlasoval. Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Abrhan. Nech sa páči.

  • Pán poslanec, ďakujem za faktickú pripomienku. Ja som len očakával, že nebudete postupovať v tom, čo zavádzal pán minister Krajcer. Veď vy ste ho aj dostatočne kritizovali v tom čase. Ale ako vidím, že ak sa menia vlády, tak sa menia aj názory. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Viskupič, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, z môjho pohľadu predmetný návrh zákona má štyri problémy. O, myslím, že dvoch tu bolo, dva tu boli spomínané. Môžme ich nazvať tak, že problém s oponou alebo teda s vyhláškou ministerstva kultúry, a druhý spomínal pán poslanec Abrhan a to je utajovanie konania licenčnej rady v prípade udeľovania licencií pre vysielanie.

    Myslím si, že sú ďalšie. Chcel by som možno tak, ako sme v prvom čítaní hovorili o problémoch, ktoré predmetný návrh zákona má, a to hlavne v tom smere, že zavádza z môjho pohľadu nie celkom šťastný moment, že vypadáva z tela zákona to, že chceme niektoré vekové kategórie chrániť, čiže by sme nezabudli, čo sa priamo zavádza. Odteraz to, čo si dlhodobo, počas desaťročí obyvatelia na Slovensku zvykli, že niektoré programy sú vysielané po 22.00 hodine, už teraz v samotnom zákone nebude. Bude to odkazovať na nižšiu normu alebo normu nižšej právnej sily, na vyhlášku. Ja som mal problém s filozofiou tejto zmeny a dokonca teda kvôli tomuto sme navštívili Radu pre vysielanie a retransmisiu. Totižto, aby bolo jasné, túto vyhlášku pôvodne alebo túto kompetenciu, čo sa týka vyhlášky, pôvodne mal orgán, ktorý priamo pracuje s tým, čo je vhodné pre jednotlivé vekové kategória, a to je Rada pre vysielanie a retransmisiu. Dovolil som si následne pripraviť aj pozmeňovacie návrhy v tom duchu, ktoré poviem potom úvode, po tomto v úvode. Budú dva a chcem sa teda aj pripojiť k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý sme vypracovali spolu s Branislavom Škripekom, ktorý tu viac menej v dlhšej časovej dotácii hovoril o najproblematickejších častí z hľadiska zavádzania druhej opony. Čo sa týka toho, čo spomínal, a ten prvý problém, čo prioritne prišiel pán minister riešiť, bol nejaký tlak Európskej komisie, ktorej sa zdalo, že prideľovanie licencií vysielateľom, ktorí chcú vysielať v nejakom jazyku Európskej únie na našom území, nie je riešené dobre a vyhovujúco, a preto teda ministerstvo na základe tohoto tlaku prikročilo k zmene zákona. Pre mňa toto bol dosť legitímny krok, keďže pán minister sa v úvode svojho ministrovania v tomto volebnom období vyjadril, že nemá ambíciu veľmi do zákona 308 alebo teda zákona o vysielaní a retransmisii vstupovať a že niektoré parametre tam meniť nechce. Keďže toto sa javilo v duchu tlaku Európskej komisie, sme inak jediný podľa mojich informácií, možnože na ministerstve budú mať iné, kde Európska komisia takýto audit vykonala. Pri ostatných 27 štátoch Európskej únie k nemu neprikročili. Vraj sa stalo to, že nejaká lobistická skupina z krajín nášho južného suseda, teda prikročila k tlaku na Komisiu takým spôsobom, že sme boli nútení nejakým spôsobom upraviť parametre prideľovania licencií pre vysielanie v akomkoľvek jazyku členského štátu, keďže aj Maďarsko je členským štátom, tak aj v jazyku maďarskom. Čo sa ale však stalo? Vraj teda podľa mojich informácií Komisia s touto úpravou súhlasí, takže pán poslanec Sólymos by mal byť do nejakej miery spokojný, ale nie je. Ja si myslím, že nechcem posudzovať to, či to napĺňa nejaké ambície maďarského štátu, a na to by sme sa my nemali tuná v tejto snemovni prihliadať. Ale čo robíme týmto návrhom zákona? Podľa mňa absolútne ničíme náš duálny systém a spôsob rozhodovania o tom, kto licencie dostane a kto nie. Rada z toho tak isto nie je veľmi nadšená. Totižto z jedného dôvodu. Ona nemá kapacity, aby terénne zisťovala alebo zisťovala to, akým spôsobom je vysielanie v štátnom alebo úradnom jazyku na danom území zastúpené a podľa mojich informácií, neviem, ako bude táto podmienka vykonaná. A takisto by som sa pripojil k výzve pána poslanca Abrhana, aby sa k tomuto pán minister vyjadril, pretože netuším, môžu tam nastať niektoré problémy. A netuším skutočne, ako sa rozhodne, keďže to percento alebo čo vlastne znamená zastúpenie vysielania v národnom jazyku alebo v štátnom jazyku? Aké to percento presne bude a kto licenciu dostane a kto nie? Ak to má byť naozaj nejaká latentná podmienka otravovania podnikateľov, ktorí chcú podnikať a žiadať o licencie pre vysilenie, či už rozhlasové alebo audiovizuálne, televízne, aby mohol radný alebo minister rozhodnúť, kto ju dostane a kto nie. Myslím, že v tomto prípade je to skôr teda rada, ktorá sa tejto kompetencii bráni, pretože nemá na ňu účinné nástroje.

    Je tam ešte jeden výrazný problém a to je to, že aj na území južnom sú zastúpené celoplošné rady aj televízie. Čiže ten signál z hľadiska, či už celoplošných komerčných televízií alebo rádií v slovenskom jazyku, je, a chcel by som poznať alebo vedieť možno viac do detailu, akým spôsobom potom má rada rozhodnúť, či v slovenskom jazyku tam bude dostatočné zastúpenie alebo nie? Ja by som chcel možno aj oceniť to, že koniec koncov, teda podľa mnohých informácií s Komisiou táto úprava bola nejakým spôsobom prejednaná a vraj by mala teda vyhovieť tomu, čo Komisia teda zamýšľala. A či ich následne teda nebude znepokojovať ten fakt, že skutočne orgán, ktorý bude rozhodovať o tých licencií, neprikročí k tomu, že niektorý podnikateľ, ktorý chce robiť vysielanie v jazyku členského štátu dostane zelenú a niektorý nie. Keďže tie pravidlá podľa mňa nie sú nastavené dostatočne, a skutočne tá rada sa aj ústami teda ich právneho oddelenia, ako aj predsedu tomuto bráni a hovorí, že ten systém, ktorý fungoval doteraz, je z hľadiska podnikania v audiovizuálnom priestore lepší a týmto tam zavádzame nejakú mieru neštandardu, ktorá môže byť zneužitá, využitá a oprávnene sa teda podľa mňa pýtame na to, čo sa s týmto stane? To je ako keby to gro, ktoré ministerstvo chcelo touto zmenou zákona nastaviť.

    Čo mňa však ale prekvapilo, a podľa mňa s týmto mám obrovskú výhradu a to je to, čo sa udialo následne. A nebude to adresované v tomto prípade pánovi ministrovi, ale tuná kolegovi Fitzovi, ktorý predložil návrh zákona, ktorý stručne môžme označiť, že ide presne proti prúdu. To znamená, že rokovanie rady aj pri udeľovaní, nazvem to tak pracovne, digitálnych licencií sa utají. To je teraz rozhodovanie rady a zápisnice z neho sú otvorené, pri analógovom vysielaní je režim utajenia. Ja som sa na tento fakt pýtal pána ministra, možno je to rok dozadu, na výbore. A skôr som mal dojem a ostatní poslanci z výboru, že otvoriť rokovanie nebol šťastný krok predchádzajucej, teda uzavrieť rokovania a utajiť licencie nebol šťastný krok bývalej koalície. Boli sme za to kritizovaní. A mal som za to, že je lepšie, aby verejnosť bola presne konfrontovaná a odborná verejnosť, aby sa dostala k tomu, kto a aký radný o čom sa baví a ako hlasoval pri udeľovaní konkrétnej licencie konkrétnemu vysielateľovi. Čuduj sa svete, pán poslanec Fitz priniesol na výbor presne naopak, preto hovorím, že to ide v protismere toho a utajuje aj rozhodovanie pri udeľovaní, teda podľa zákona 220 aj pri rozhodovaní digitálnych licencií.

    Čo ma zarazilo, keďže som naozaj si myslel, že táto vláda si stojí za slovom, sú vyjadrenia pána predsedu výboru, ktorý podľa mňa, neviem, či možno nebol dostatočne pripravený na novinársku otázku, alebo lebo podľa verejných a dostupných informácií, ja si dovolím odcitovať, povedal, že: "Rokovania rady musia byť utajené, pretože radní majú právo na ochranu pred nátlakom rôznych lobistov." To znamená, že ak je teda rokovanie rady a zápisnice z nich verejné, tak radný môže byť viac od tlakom nejakého lobistu a podobne. Ja sa potom pýtam, toto zasadnutie tu je verejné. Naše hlasovanie je do dvoch sekúnd zverejnené na internete, tak potom poslanci SMER-u nie sú chránení pred lobistami? Ak ich rokovanie tu v pléne parlamentu je verejné a každý vie, akým spôsobom hlasovali. Tam tá logika uchádza a myslím si, že cesta transparentnosti, otvoreného vládnutia je správnou cestou a mať k dispozícii to, akým spôsobom volení zástupcovia, aby sme si spomenuli, tak radných do Rady pre vysielanie a retransmisiu nevolí nikto iný ako toto plénum. Čiže sú v obdobnej situácii ako my a myslím si, že ochrana pred lobistami, utajenými záujmami a pod. sa dá urobiť, iba ak verejnosť, odborná verejnosť a dokonca aj poslanci, ktorí volia, aby som vám, kolegovia, povedal, ani vy nemáte nárok, keďže sme, ja som inicioval jeden poslanecký prieskum a spolu s kolegami sme Radu pre vysielanie a retransmisiu v jednej konkrétnej situácii navštívili a o hlasovaní a rozhodnutí rady sme sa nemohli dozvedieť nič. Kuloárne áno. Kuloárne sa presne vyjadrili niektorí radní, ktorí hlasovali za, ktorí hlasovali proti, snažili sa teda povedať, že nie je to pri jednom konkrétnom prípade Rádia Viva licencie, ktorý skončil až na Najvyššom súde. A na Najvyššom súde títo páni uspeli. Čiže keďže sme chceli poslanecky preskúmať, ako tí radní konajú, čo, aké motivácie mali, sme sa v podstate ani pri poslaneckom prieskume nedostali k relevantným informáciám. Preto mi je čudné, že na možno kolegu by som chcel vyzvať, aby tento návrh stiahol a nedalo sa o ňom hlasovať a podporili ten môj, ktorý hovorí a ten protismer otáča a hovorí o tom, aby sme odtajnili aj rokovanie pri analógových vysielaniach a nechali tie digitálne licencie tak, ako sú doteraz. Myslím si, že tlak verejnosti na túto otázku, transparentnosť, otvorené vládnutie a možnosť aj pre radných stáť za svojím názorom, akým spôsobom sa pri licenciách rozhodnú hlasovať, je tou správnou cestou a myslím si, že z tohoto pohľadu je kritika oprávnená.

    A takisto sa pripájam k otázke pána Abrhana, prečo, keď sa s tým, pán minister, stotožníte, prečo sa toto deje, a či naozaj sa necítite v tejto miere, že vás nejakým spôsobom poslanci na výbore nemilo prekvapili predložením tohoto zákona? Chcem veriť, že to nie je pozmeňujúci návrh z dielne ministerstva, ale teda nejaká osobná iniciatíva poslanca.

    V tomto duchu teda by som predložil prvý z mojich pozmeňujúcich návrhov, ktorý predkladám spolu s kolegom Hraškom, a je to pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Jozefa Viskupiča a Igora Hraška k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:

    1. V čl. I bod 1 znie:

    "1. V § 11 odsek 4 znie:

    (4) Rokovania rady sú verejné. Ak rada rokuje o skutočnostiach, ktoré podliehajú ochrane údajov podľa osobitných predpisov, rada je povinná" zabezpečiť ochranu, "zabezpečiť opatrenia na ochranu týchto údajov."

    2. V článku I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie:

    2. V § 11 ods. 5 sa na konci vypúšťajú slová "a zápisnice z rokovania podľa jedenástej alebo dvanástej časti".

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Stručne k odôvodneniu. Čiže navrhovanou zmenou sa vypúšťa zámer predkladateľa zmeniť rokovania Rady pre vysielanie a retransmisiu na neverejné v prípadoch, pokiaľ Rada rokuje podľa tretej a štvrtej hlavy štvrtej časti zákona o digitálnom vysielaní a aj o licenciách na digitálne vysielanie. Súčasná právna úprava síce hovorí o tom, že rokovania rady sú verejné, ale súčasne zavádza výnimku z tohto pravidla pri rokovaní rady o správnych konaniach vo veci udeľovania licencií a registrácií retransmisie. Pozmeňujúcim návrhom podaným vo výbore pre kultúru a média bolo stanovené, aby tieto konania boli nielen označené za verejné, neverejné, ale aj zápisnice z týchto rokovaní zakázané zverejňovať. Z uvedených dôvodov sa týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom výslovne zavádza povinnosť viesť všetky rokovania rady ako verejné. Súčasne sa týmto návrhom odstráni aplikačný problém, na ktorý poukazovalo aj samotné ministerstvo kultúry, a to dvojitý režim rokovania rady podľa dvoch zákonov. Po prijatí tejto úpravy bude v zákone o vysielaní a retransmisii, ako aj v zákone o digitálnom vysielaní výslovne stanovené, že všetky rokovania podľa oboch zákonov budú verejné, čím sa aj zvýši tak transparentnosť rozhodovacích procesov o udelenie licencií, ako sa aj posilní kontrola verejnosti, ktorú by sme mali mať všetci na srdci. Chcem vás, vážení páni poslanci, kolegyne, kolegovia, poprosiť o podporu tohto konkrétneho pozmeňujúceho návrhu, a to aj v tom duchu, aby kompetencie vaše ako tých, ktorí majú dohliadať na čistotu, transparentnosť exekutívy a orgánov, ktoré priamo tu volíme v Národnej rade, pretože podľa predloženého návrhu sa tejto kompetencie zbavujeme, a dokonca aj my, odborná verejnosť a verejnosť ako taká sa nedostane podľa definovaného k rozhodnutiam Rady pre vysielanie a retransmisiu v tak dôležitých otázkach, ako je to, kto bude na Slovensku vysielať a vlastniť licencie. Druhý bod, ktorý by som si dovolil teda predložiť, a možno zabŕdnuť do troška systémovejších vecí a to je to, že aby sme do nemoty nemuseli byť konfrontovaní tu s tým, že zákon č. 308 síce stanovuje nejaké kompetencie Rade pre vysielanie a retransmisiu, ale nedovoľuje jej prijímať legislatívne normy nižšej váhy ako, ale osobuje si to ministerstvo samostatné. Na poslednom rokovaní pri bode jedna sme sa bavili o rôznych cestách, jedna z nich bolo, aby sme v tele zákona ponechali znenie prvej a, znenie definovania prvej a druhej opony. To predkladal poslanec Škripek. A ja som si dovolil pripraviť pozmeňujúci návrh k tomu, aby kompetenciu vydávať vyhlášku a vyhlášky, ktoré sa dotýkajú priamo mediálneho priestoru, nemalo ministerstvo a nezverovali sme to do rúk politického orgánu najvyššieho rangu, ale aby to mala samostatná rada. Nie je to v našich podmienkach nič nové. Znamená to iba to, že tí, ktorí reálne uplatňujú vykonateľnosť vyhlášky z dielne ministerstva kultúry, by mali kompetenciu tieto pravidlá nastavovať sami, to znamená, podobne ako ÚRSO alebo podobne ako ďalšie orgány, ktoré máme takto definované, že samostatne, a nie politický, politický orgán, v tomto prípade ministerstvo upravuje vyhlášku. Nie je to žiadne nóvum. Toto platilo pri Rade pre vysielanie a retransmisii aj pred rokom 2007, kedy bola táto kompetencia odňatá a bola pridelená Ministerstvu kultúry.

    Myslím si, že ten, je aj iná cesta definovať tieto vyhlášky priamo do zákona, je zložitejšia, pretože by sme sa tu v pléne o tom bavili, ale myslím si, že logika veci, že orgán, ktorý priamo pracuje s prostredím mediálnym, je kompetentnejší, a preto ho volíme, aby vydával tie nariadenia, ktoré súvisia s jeho prácou. Preto som si dovolil aj na... a vítam tú podanú ruku, že sme mohli naše zásadné pripomienky k predmetnému návrhu zákona komunikovať aj na Ministerstve kultúry, kde ľudia, ktorých poveril pán minister, boli otvorení k diskusii a dúfam, že sa tá diskusia sa posunie do takého bodu, že v podstate ministerstvo nebude mať ďalej ambíciu nastavovať vyhlášku, ktorá ide medzirezortne, ktorá, nie je celkom z toho rada nadšená, že kompetencia nastavovať pravidlá jej bola odňatá a zostala - toto je už tretie volebné obdobie - v rukách samotného ministerstva.

    Čiže dovolil by som si predniesť môj druhý doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii k zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisií a o zmene zákona o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa dopĺňa takto:

    1. V čl. I sa vkladajú nové body 1 a 2, ktoré znejú:

    1. V § 4 odseky 2 a 3 znejú:

    "(2) Rada dbá o uchovávanie plurality informácii v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie" podľa toho, "podľa tohto zákona. V rozsahu vymedzenom týmto zákonom a osobitnými predpismi dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb.

    (3) Rada je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Rada je orgánom štátnej správy v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a osobitnými predpismi."

    2. V § 5 ods. 2 písmeno b) znie:

    "b) vydávať všeobecne záväzné právne predpisy a zúčastňovať sa na tvorbe zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania mediálnej služby na požiadanie."

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    2. V článku IV vkladá nový bod 1, ktorý znie:

    1. V odseku 12, v § 12 odsek 2 znie:

    "(2) Podrobnosti o jednotnom systéme označovania a spôsobe jeho uplatňovania ustanoví všeobecne záväzný predpis, ktorý vydá Rada pre vysielanie a retransmisiu.

    Poznámka pod čiarou k odkazu 14 znie:

    "14) § 5 ods. 2 písm. b) a § 20 ods. 5 a 6 zákona č. 308/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov." Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Stručne k tomu odôvodneniu. Na záver do roku 2008 bolo určovanie pravidiel jednotného systému označovania v kompetencii Rady - ako som spomínal - pre vysielanie a retransmisiu, na ktorú ju splnomocňoval už v súčasnosti zmenený § 20 ods. 6 zákona č. 308/ 2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii. Ministerstvo kultúry jej kompetenciu vydávať takýto predpis odobralo zákonom č. 343/2007 Z. z., tzv. audiovizuálny zákon, v znení neskorších predpisov. Následne po prenose tejto kompetencie však paradoxne došlo k zníženiu ochrany maloletých, keďže počas dňa sa vo väčšom množstve začali vysielať násilné programy alebo programy, ktorých súčasťou deja boli aj mravnosť ohrozujúce scény (napr. sexuálne scény). V tomto duchu môžem povedať, že aj pri začiatku funkčného obdobiu pána ministra on definoval, pán minister definoval fórum, okrúhle stoly a možno si ešte pamätáte o tom, ako sa zadefinoval, to, že náš mediálny priestor idiotizuje spoločnosť. Mám za to, že mozaika, prečo tento stav trvá, sa skladá z viacerých, viacerých prvkov, ale jedným z nich môže byť aj tento, že orgán, ktorý by mohol reálne a účinne nastavovať a následne uplatňovať pravidlá, nedisponuje právomocou tie pravidlá nastavovať, ale nastavuje ich ministerstvo. Pravdepodobne sa táto cesta neosvedčila. Slovami ministra sa spoločnosť idiotizuje ďalej alebo viacej, a preto by bolo vhodné vrátiť sa k stavu, ktorý na Slovensku máme zavedený, je štandardný a to je to, aby ten orgán, ktorý uplatňuje vyhlášku, aby tú vyhlášku aj mohol sám vydať.

    K tomuto by som ešte chcel spomenúť, že samotná rada by s touto kompetenciou súhlasila, a podľa mňa sa tu bavíme iba o kompetenčnom spore medzi ministerstvom kultúry a radou, ktorá by mohla byť rozseknutá do tej štandardnej cesty, a to, aby, aby ministerstvo prestalo mať ambíciu ustanovovať vyhlášku, s ktorou má obrovské problémy, pretože, ak si spomíname, na začiatku tohto roka bola dva- alebo 3-krát posúvaná účinnosť na základe obrovského pripomienkového konania samotnej rady.

    K tomuto bodu pripomienkovania by som chcel položiť aj jednu otázku, v zásade znie, že aj pri ostatnom nastavovaní pravidiel, nastavenia teda parametrov prvej a druhej opony alebo vôbec opôn sa rozbehlo podľa mňa dosť masívne, na Ministerstvo kultúry neštandardne veľké pripomienkové konanie. To, že sme sa tam zapojili ako poslanci ja s Braňom Škripekom, Janka Žitňanská sa môže síce vyhodnocovať ako politicky, ale ako politické zapojenie, i keď môžme tvrdiť, že z nášho pohľadu bolo skôr vecné, ale nebýva štandardom, že vláde jednej strany sa stane to, že zamýšľaný zámer kritizuje aj nejaké iné rezortné ministerstvo do tej miery, že navrhne konkrétne vypustenie celej právnej úpravy. Myslím, že to bolo definované, aby bol, a myslím, že ministerstvo školstva v tomto prípade bolo najtvrdšie zo všetkých pripomienkujúcich. My sme prikročili k možnému hľadaniu kompromisu, ale ministerstvo školstva navrhlo vypustiť celý odsek 4 v tomto prípade a v rámci teda následného rozporového konania nám nebolo dostatočne vysvetlené, keďže nenastala konkrétna zmena, na ministerstve sme sa iba dozvedeli, že teda rozpor netrvá, a boli vysvetlené zámery ministerstva, pretože neboli asi pravdepodobne správne pochopené ministerstvom školstva. V tomto bode ma zaujíma, lebo aj Rada pre vysielanie a retransmisiu je politicky nominovaná, nemusíme si nič zakrývať a tí mali zase najmasívnejšie pripomienky k predmetnému, predmetnej zmene, ktoré ale paradoxne, či už ministerstvo školstva, Rada pre vysielanie a retransmisiu, ja s poslancom Škripekom alebo pani Žitňanská, sme mali úplne rovnaký názor. Proste nebola v tom žiadna politika a hovorili sme o tom, že zavádzanie parametrov, ktoré sa rozhodlo ministerstvo, nie je šťastné, pretože ministerská ambícia bola oddeliť obsah programu filmu alebo nejakého komunikátu Farmy alebo nejakého filmu od upútavky na neho. Gro problému bolo v tom, že samotná upútavka mala byť označovaná inou ikonou v rámci jednotného systému označovania ako program. To znamená, ak program by bol, tak ako hovoril pán poslanec Kvasnička, označený hviezdičkou, čiže nebol by prístupný mládeži do 18 alebo 15 rokov, tak program alebo upútavka, ktorá na neho odkazuje, by mohla byť zaradená v inom čase, kedy sa s touto upútavkou môže stretávať nižšia veková kategória. Čiastočne mám pocit, že ľudia, ktorí sa zúčastnili aj za ministerstvo kultúry, aj na rade, aj na ministerstve školstva im bolo vyhovené, a to napr. aj v takom jednom detaile, že pri navrhovanej úprave sa stala chyba, pretože pri programe, ktorý je vhodný do 15 rokov, bolo tvrdé pravidlo, že nesmie byť umiestňovaný odkaz na ten program alebo upútavka pred, počas alebo po rozprávke, ale paradoxne sa toto nevzťahovalo na programy, ktoré boli nad 18 rokov, čiže vyššia miera ochrany, a teda bolo nám prisľúbené, že toto bude vo vyhláške zmenené a že počas rozprávky, keď to tak povieme, ktorá je zaraďovaná medzi 20.00 hod. a 22.00 hod., lebo aj také sú, disneyovky, Shrek a podobne, ktoré sú klasifikované pre nízke kategórie z hľadiska svojho vlastného obsahu podľa predkladaného návrhu mohli byť promované programy, ktoré spadajú do tej najvyššej miery ochrany, a to je nad 18 rokov. Bolo to vyhodnotené ako možná chyba a vraj teda s tým nebude problém, aby sa to rozšírilo nielen o vekovú kategóriu 15 alebo programy prístupné od 15 rokov, ale teda aj od osemnásť.

    Ďalej nastala taká paradoxná situácia, že mohli sme sa my právom domnievať, že to, čo ministerstvo sleduje oddelením tých obsahov, že upútavka má, je vhodná pre nižšiu vekovú kategóriu ako samotný program, k čomu následne teda ministerstvo pristúpilo k tomu, že nie, takto to nebude, lebo vznikali otázky, že či bude táto upútavka označovaná dvomi piktogramami. Len jednotný systém označovania má mať ambíciu, aby bol naozaj jednotný a hlavne jednoznačný a nie pre samotné dieťa, ale pre rodiča. Nevedel by som si skutočne predstaviť, že ak to premietneme do aplikačnej praxe, čo bolo aj cieľom ministerstva, ktoré hovorí, že vylepšiť aplikačnú prax, tak si neviem predstaviť, že v časovom úseku, kedy niekto posadí svoje dieťa za televízor s vedomím, že ide program, ktorý je vhodný do 7, 12 rokov, a počas neho by išli upútavky na program z inej vyššej vekovej kategórii, ktorý by bol nevhodný. Ja proste nechcem, aby som môjmu synovi alebo dcére musel vysvetľovať, čo to je Farma. Proste, keď ho raz za tú televíziu postavím, nemal by, alebo posadím, nemal by byť konfrontovaný s obsahmi, ktoré spadajú do vekových kategórií, ktoré nesúvisia a nemajú tam čo byť proste. Ak raz sleduje rozprávku, či bude prerušená reklama, alebo to bude pred, alebo po nej, nemá sa stretávať s obsahmi, ktoré nevyhovujú jeho vekovej kategórii aj v zmysle upútavky na program. Takže dúfam, že tie ubezpečenia, ktoré sme dostali na ministerstve kultúry, budú platné a premietnu sa do platného a reálneho znenia vyhlášky. Toľko k tým zásadnejším bodom, čo sa týka predmetného návrhu. Chcel by som zhrnúť to, aby dva pozmeňujúce návrhy, ktoré idú v ambícii vylepšiť predkladaný návrh zákona, som poprosil vás o podporu, aby ste si, páni poslanci a pani poslankyne, aj vy, ako aj verejnosť zabezpečili možnú kontrolu rozhodovania o licenciách, a v tom, kto a prečo tu bude vysielať, aby ste mohli klásť otázky ako verejnosť a neutajovať tento proces a naozaj išli tak, ako je v dôvodovej správe v ambícii zjednotiť režimy, ale nie zjednotiť na utajení, ale zjednoťme sa na tom, že to stransparentníme, a zjednoťme sa na tom, že rokovania rady zverejníme, a naozaj vás vyzývam, aby sme dôsledne zvažovali, či, ktorá cesta je pre nás tá správna a takisto pre verejnosť.

    V tomto prípade vás prosím o podporu a zároveň vás prosím o podporu aj toho, aby sme z politických rúk vytrhli ambíciu určovať vyhlášky a nastavovať parametre nášho audiovizuálneho priestoru ministerstvu a dali túto kompetenciu rade, kde pôvodne bola a podľa mňa tam aj patrí. Ďakujem za pozornosť a ďakujem aj za prípadnú podporu.

  • Na vstúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Jarjabek, Fitz, Senko. Končím možnosť prihlásiť sa sa faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán predseda výboru.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Viskupič, ja na vašom mieste by som asi začal tento váš monológ trošku inak. Začal by som ospravedlnením všetkých pánov poslancov v tejto sále, ktorí vás museli počúvať, z toho dôvodu, aby som im povedal: "Prepáčte, budem rozprávať o čomsi, o čom toho veľa neviem preto, lebo na tom výbore, kde sa táto problematika preberala, som nebol."

    Vy ste na tomto výbore, kde sme preberali tento návrh zákona, neboli. Prišli ste neskoro so zdôvodnením, že ste mali dopravné problémy. Pochopiteľne, ja to nespochybňujem, ale vy sa dnes tvárite, ako keby išlo o pokračovanie tejto rozpravy z výboru, na ktorom ste neboli. O mnohých týchto veciach, o ktorých ste rozprávali, sme na výbore hovorili. Mohli ste priniesť pozmeňujúce návrhy. Tam bola veľmi živá diskusia o tom všetkom, o čom ste rozprávali. Prečo vlastne v tejto chvíli takto sa chováte, neviem. Zdá sa mi to trošku nekorektné z vašej strany. Ešte raz, vy ste na tomto výbore neboli. Vy dnes kritizujete výbor, na ktorom ste sa nezúčastnili. Je to tak alebo nie je? Priznajte to, otvorene to priznajte, ale to som nikde vo vašich vyhláseniach mediálnych nepočul. Potom strieľate takýmto spôsobom od boku, čo je pre mňa dosť nepochopiteľné. Ja sa dotknem len jednej veci. Hovoríte o radách vo vašom, resp. hovorili ste o radách vo vašom príspevku. No zabudli ste na jednu vec, že od '95. roku Rada pre vysielanie a retransmisiu novelizovaná nebola. Jednoducho, pán poslanec, aby som to zhrnul - zabudol opozičný poslanec Viskupič, za čo hlasoval ako koaličný poslanec Viskupič. Však, pán poslanec? Mám na mysli hlavne nový zákon o RTVS, kde ste menili celé rady. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som si dovolil zareagovať ohľadom môjho pozmeňovacieho návrhu. No som prekvapený, pán poslanec, keď rozprávate o dvojkoľajnosti, ktorú ste v podstate zaviedli vy zmenou zákona, kedy ste urobili iné podmienky pri udeľovaní analógových licencií a digitálnych licencií. Možno by bola otázka, prečo to tak bolo? Nebolo to z toho dôvodu, že tých analógových licencií už bolo málo, málo pásiem? Neviem, ja som tu vtedy nesedel. Hlasovali ste vy. Čo sa týka ďalších vecí, ktoré ste mali v svojom vystúpení. Na jednej strane hovoríte, že chceme byť netransparentní, aby rada nemohla rozhodovať o udeľovaní licencií, a na druhej strane vy tu rozprávate o posilňovaní právomoci rady vo veci napr. prípravy určitých vyhlášok a nariadení, ktorými by ona mohla následne kontrolovať tento trh.

    Je to z môjho pohľadu absolútne dve veci odlišné, ktoré proti sebe bojujú, a je to v rozpore na jednej strane, čo ste hovorili v prvom bode, a na druhej strane, čo potom tvrdíte v tom nasledujúcom. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Tiež som chcel poukázať na to, na čo poukázal pán predseda Jarjabek. Pán poslanec, škoda, že ste nás s predmetným návrhom neoboznámili aj na výbore, keď sme prejednávali predmetný návrh zákona. Mimochodom, na tomto výbore ste sa naozaj nezúčastnil a pán minister zaujal na výbore stanovisko aj k viacerým problémom, o ktorých ste vo svojom príspevku hovorili. Osobne si nemyslím, že tie kompetencie, ktoré chcete rade navrhnúť, sú správne, to súčasné rozdelenie kompetencií medzi radou a ministerstvom má svoju opodstatnenosť a nesústreďuje právomoci a dodržiavanie zákonnosti len pre jednu inštitúciu. Nebudem hovoriť tiež o návrhu zákona o rozhlase a televízii, ktorý aj za vašej podpory bol schválený, a kde ste do právneho poriadku zakotvili, že rokovanie rady vo veci udeľovania licencií a registrácie retransmisií sú neverejné.

    Dnes hovoríte trošku ináč, takže môžeme skonštatovať, že to vaše vystúpenie nebolo úprimné a bolo vyslovene účelové.

  • S reakciou pán poslanec Viskupič. Nech sa páči.

  • No. Ďakujem, kolegovia, za reakcie. Myslím si, že toto je celé v duchu, topiaci sa slamky chytá. Opravím vás, pán predseda, ja som na výbore bol a nestihol som prvý bod. Ospravedlnil som sa aj vopred, aj potom. Viete, čo ale mňa zaráža? Že tento pozmeňujúci návrh sme dostali do lavíc tak, ako jeden ďalší, ktorý predkladá pán poslanec Senko, a mal 25 bodov. Je úplne jedno, či na tom výbore my sme alebo nie, keď nám predložíte do lavíc pred rokovaním výboru 25-bodový pozmeňujúci návrh, o tom sa budeme baviť následne, nemá nikto ani najmenšiu šancu sa s ním oboznámiť. To znamená, že niekedy tie výbory sú fraškou a je úplne jedno, či sa niekto na nich zúčastní, alebo nie. Ja som na tom výbore bol, akurát som sa ospravedlnil, že, že tento prvý bod som nestihol s tým, že následne sa aj tak budeme baviť v pléne a robíte to, robíte to často.

    To, čo som hovoril ohľadom zjednocovania režimov, je presne, ja som vo svojom úvode proste priznal, ja to pozriem, to hlasovanie, lebo mám pocit, že táto moja transparencia, nepáči sa mi, že sa to rozdelilo, a by ste to mohli opraviť, páni, ale vy to betónujete na druhú, druhú stranu a to znamená, idete utajovať aj to, čo je teraz verejné. Tak z čoho nás obviňujete? Predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý toto opraviť môže. A vy hovoríte, že za minulej vlády takto, tak my nemáme žiadnu inú možnosť, a keďže minule sme vás zato kritizovali, tak ešte urobíme horšie. No tak tomuto už nerozumie nikto. A chcel by som povedať to, že sa hovorí, že nemému dieťaťu ani vlastná mater nerozumie, ja by som chcel, keby ste nám poslali pozmeňujúce návrhy, kolegovia z výboru, aspoň deň vopred...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • V súlade s rokovacím poriadkom požiadal o slovo pán minister kultúry Marek Maďarič. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Rozbehla sa celkom bohatá diskusia, tak mi dovoľte v jej priebehu reagovať.

    Pán poslanec Sólymos, ktorý vystúpil v rozprave ako prvý, najprv zmienil v podstate podľa neho údajné problémy zákona o štátnom jazyku a sám teda aj uviedol, že vie, že toto nie je predmetom tejto novely, a samotnej novele vyčítal to, či bude alebo nebude problémom, keď rada nebude musieť udeliť licenciu k predmetnej veci. K tomu opäť uvediem len to, čo už som zmienil aj na výbore, pán poslanec, že Komisia k nášmu návrhu neuplatnila žiadne výhrady, takže predpokladám, že bude súhlasiť s týmto návrhom. A jednoducho rada bude rozhodovať podľa posúdenia situácie v danom regióne alebo v danej v danej lokalite.

    Pán poslanec Hlina opäť hovoril skôr o zákone o štátnom jazyku, ale chcem vysloviť do veľkej miery súhlas s tým, čo hovoril, a jednoducho, bohužiaľ, narážame na to, že určité subjekty nerešpektujú to, že vo verejnom styku je hlavným dorozumievacím kódom štátny jazyk, a nie je to nejaká ľubovôľa, jednoducho je dosť dôležité, aby všetci občania rozumeli tomu, čo sa vo verejnom styku zverejňuje, aké informácie tam sú a, samozrejme, týka sa to určite, aj je to dosť dôležitá stránka života politickej kampane, takže to len na margo toho, aj keď sa to tiež, samozrejme, netýkalo nami predloženej novely.

    Pán Sólymos, ale pán poslanec Sólymos zmienil okrajovo aj otázku neverejnosti rokovania rady, potom sa tu k tomu vehementnejšie vyjadroval pán poslanec Abrhan a najviac pán poslanec Viskupič. A dostali už aj nejaké parciálne odpovede zo strany poslancov vládnej koalície. A veľmi sa tu páni poslanci Abrhan a Viskupič zaštiťovali slovom transparentnosť, akí sme my netransparentní. Ja by som naozaj očakával, ak už teda chcete z tohto hľadiska kritizovať túto novelu, aby ste sa poctivo vrátili k vášmu hlasovaniu aj k hlasovaniu pána poslanca Abrhana, keď hlasoval za neverejnosť rokovania rady o správnych konaniach vo veci udeľovania licencie a registrácií retransmisií, ak ide o konania podľa zákona o vysielaní a o retransmisii, a azda si aj našli dôvody, prečo ste tak hlasovali, lebo ja netvrdím, že to bolo v zásade nesprávne, ale vy teraz v tej svojej predstieranej hre na transparentnosť idete poprieť samých seba a ani poctivo neuvediete, že ste za to hlasovali, a keď už teda následne kritizovať, tak sa pokajajte najprv, vy zástavník transparentnosti! Najprv teda urobte ale riadnu sebakritiku a potom si môžete osobovať právo od nás niečo požadovať.

    My sme jednoducho, a to bola tu správne poznamenaná pánom poslancom Fitzom, že vy ste tú neverejnosť zaviedli na oveľa problematickejšiu oblasť udeľovania licencií, analógových licencií, kde je tá kvóta pomerne obmedzená a kde naozaj zúria dosť zákulisné boje o to, kto to dostane pridelené, takže keď už ste chceli spravodliví, tak naozaj najprv kritizujte seba, pretože neverejnosť pri digitálnych licenciách na digitálne vysielanie, tam problémy z hľadiska naozaj veľkej kapacity týchto licencií, problematickosť nie je taká veľká. A my sme jednoducho odstránili dvojitý režim rokovania rady, ktorý ste vy zaviedli. Takže vráťte sa k svojmu hlasovaniu, vysvetlite vy, prečo ste vy hlasovali za neverejnosť rokovania rady v jednej otázke, a kde si dovoľujete vy teraz nás zauškovať nejakou transparentnosťou alebo netransparentnosťou.

    Pán poslanec Škripek, tiež zareagujem na tú, na tú hviezdičku, na ktorú už jeden pán poslanec tu reagoval, možno je to dobrý príklad, že ja síce som za označovanie programov, ale môže to niekedy vyvolávať aj tak paradoxnú situáciu, že ja si z detstva najviac pamätám práve tie filmy označené hviezdičkou. Ale to tak na odľahčenie hovorím, dovolím si k vášmu pozmeňovaciemu návrhu, ktorým vlastne chcete časovú oponu zaviesť do zákona. Vy v ňom nezohľadňujete niektoré iné ustanovenia zákona o vysielaní o retransmisii, ktorý ustanovuje, že časové zaradenie programov ustanovuje osobitný predpis. Zároveň váš návrh by bol v rozpore aj so audiovizuálnym zákonom, ktorý ustanovuje, že spôsob označenia programov a iných zložiek programovej služby ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorým je vyhláška upravujúca jednotný systém označovania.

    Pani poslankyňa Vášáryová, tá otvorila otázku kontroly zvukovej intenzity vysielania. Na jej priamu otázku, či sme zisťovali, koľko stála, budem ju citovať: "Snaha implementovať túto normu v histórii, to sme nezisťovali." Ten súčasný návrh je, však vychádza zo spoločného postupu aj vysielateľov, aj rady a rada deklarovala, že jej náklady sa výrazne nezvýšia. Myslím, že aj vysielatelia sa dohodujú na nejakej jednotnej technológii zvukovej intenzity tohto vysielania.

    Napokon už som otázku neverejnosti, ako to tu pán Viskupič povedal, potom je tu návrh pána Viskupiča, ktorým chce meniť postavenie Rady pre vysielanie a retransmisiu, a mala by to byť zásadná zmena právneho postavenia rady, takže mi dovoľte k tomu uviesť, že táto zmena by mala aj ďalšie následky, ktoré váš návrh, pán poslanec, nereflektuje. Ak teda by v prvom rade by bolo potrebné vymedziť postavenie a kompetencie rady aj voči ostatným orgánom, takéto ustanovenie váš návrh neobsahuje. V prípade zmeny rady na orgán štátnej správy by bolo taktiež potrebné vymedziť, kto je štatutárom rady, v súčasnej dobe činnosť rady vyplývajúcu z jej poslania a z jej pôsobnosti vykonávajú členovia rady a úlohy spojené s činnosťou rady plní kancelária rady. Predseda rady, predsedu rady volia spomedzi seba členovia rady, ktorých volí Národná rada. Rada vymenúva riaditeľa kancelárie, tento systém vedenia by bol v klasickom orgáne štátnej správy neštandardný, štandardom je silné postavenie štatutára, čo v prípade kolektívneho orgánu nie je možné. Tým pádom by ale bolo potrebné zvážiť, či tento orgán ponechať ako radu viacerých odborníkov, či má kolektívny orgán štátnej správy zmysel. Pokiaľ ide o konanie v klasickom orgáne štátnej správy, ktorý nemá nadriadený orgán, koná v prvom stupni určený organizačný útvar a v druhom stupni vedúci správneho orgánu. Preto návrh zmeniť postavenie rady by mal obsahovať aj návrh na prehodnotenie súčasných rozhodovacích procesov vrátane procesu udeľovania licencií. Navrhovanou zmenou by de facto došlo k vzniku nového orgánu štátnej správy, čo by si s najväčšou pravdepodobnosťou vyžiadalo zmenu organizačnej štruktúry a rozhodovacích procesov a tým aj zvýšené požiadavky na štátny rozpočet. Navrhovaná zmena by predstavovala podstatný zásah do zákona, ako aj fungovania rady, preto by bolo potrebné si vyžiadať v návrhu aj stanovisko Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ako aj iných subjektov a tak ďalej a tak ďalej. Jednoducho tento návrh podporu vládnych poslancov nedostane.

    Vy ste sa ešte zmienili, pán poslanec Viskupič, k pripomienkovému konaniu, ja vás musím upozorniť, že vy ste medzirezortného pripomienkového konania nezúčastnili, napriek tomu, že ste to tu tvrdili, pretože vy ste v lehote 15 dní neuplatnili žiadne pripomienky. Vy ste poslali pripomienky po tejto lehote a je faktom, čo ste aj uviedli, alebo ak ste to tak mysleli, ste to uviedli korektne, že ministerstvo sa napriek tomu vašou pripomienkou zaoberalo. A boli ste aj počas tohto stretnutia informovaný o tom, že ministerstvo súčasne ešte rokuje o návrhu vyhlášky s Radou pre vysielanie a retransmisiu a jej pripomienka bude zohľadnená.

    Čo sa týka ministerstva školstva vášho, ja nechápem, prečo sa vy tak ako čudujete, že či to nie je normálne, kedy iný rezort uplatní pripomienku, ja to považujem za normálne, stáva sa to, často sa to stáva a je to aj správne, keď sa aj rezorty navzájom kontrolujú, ale musím vám povedať, že ministerstvo školstva od svojej pripomienky odstúpilo.

    Ďakujem, toľko zatiaľ k rozprave.

  • Ďakujem, pán minister. Na vystúpenie pána ministra s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci, pán poslanec Viskupič a pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Ja som sa nečudoval, ja som, čo sa týka ministerstva školstva, len som hovoril, že v zásade bola štyrmi orgánmi, ktoré nie celkom môžme považovať za opozičné, vznesené nejaké pripomienky. Ja tým pádom som chcel iba dokumentovať to, že to bolo vecné. Čo sa týka zámeru prideliť rade rozhodovanie aj alebo teda prijímať rozhodnutie so všeobecnou platnosťou, v tomto prípade teda vyhlášku, ja som adresoval ľuďom na ministerstve u vás, že takýto nejaký zámer, možno aj z konzultácie s radou by bol dobrý, pripravili sme pozmeňovací návrh, ktorý ad jedna môže otvoriť diskusiu. Myslím si, že dôvody, ktoré ste hovorili, sa dajú vyriešiť celkom elegantne, ale rozumiem tomu, že vy sám viete, že páni poslanci z vládnej koalície tento návrh nepodporia. Teda ja, ja, ja toto neviem až do hlasovania, ale pravdepodobne o tom viete lepšie ako ja. Ale možno, že by bolo vhodné sa zamyslieť nad tým, aby orgán bol zadefinovaný, to, čo ste všetko menovali, sú len technické veci, tak, aby mohol do budúcna vlastne prijímať v štandardnom procese tak, ako máme iné orgány štátnej správy, ktoré máme definované. Jediné, čo ma tam zaráža, a možnože sa teda budem dopytovať ministerstva financií, že či naozaj a v akom rozsahu by prišlo k zvýšeniu nárokov na rozpočet, ak by rada fungovala aj s touto kompetenciou. Čo sa týka hlasovania, je, neviem, aká miera sebakritiky by vám bola vhodná, ja hovorím ministerstvo sa nevydalo správnou cestou, ale možno...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Páni poslanci, poprosím vás o, o pokoj, ešte máme stále rozpravu do hlasovania.

    Nech sa páči, pán poslanec Jarjabek.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. V náväznosti na tom, na to, o čom hovoril pán minister kultúry v prípade prekrúcania faktov pána Viskupiča, by som len chcel poukázať na to, že pán Viskupič sa nezúčastnil ani druhého rokovania o návrhu, ktorý bol na výbore a ktorý bol z dielne ministerstva kultúry, o ktorom sa tuná budeme baviť. Pán poslanec Viskupič prišiel na výbor, až keď sa prerokovávala správa, ktorá sa týkala Slovákov žijúcich v zahraničí, čiže opäť nehovoríme pravdu a ja by som chcel naozaj poprosiť všetkých, aby som nikoho nemenoval, aj pána Viskupiča, aby bol korektný. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán minister, budete reagovať? Nie. Pani poslankyňa Žitňanská, máte na dlhšie ako na tri minúty vystúpenie?

    Takže vyhlasujem krátku prestávku do 11.00 hodiny a o 11.00 hodine budeme hlasovať.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné predpoludnie, dámy a páni, poprosím vás o registráciu v hlasovacom zariadení, aby sme mohli pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch.

    Poprosím pána poslanca Lebockého, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, je to tlač 724.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 724.

  • Pán predseda, vo všeobecnej rozprave vystúpili traja poslanci, z toho pán poslanec Hlina opakovane. Pán poslanec Mičovský navrhol vrátiť návrh zákona na dopracovanie.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Mičovského.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 54 za, 75 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 81 za, 24 proti, 31 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte teraz hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie nasledovným výborom:

    - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie;

    ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 126 za, 1, proti, 11 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrhy sme schválili.

    Pani poslankyňa Košútová uvedie hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o pomocných prípravkoch v ochrane rastlín, je to tlač 457.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o pomocných prípravkoch v ochrane rastlín a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 457.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpili 3 poslanci, podali pozmeňujúce návrhy. Pán poslanec Simon predniesol procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tomto procedurálnom návrhu pána poslanca Simona.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 59 za, 77 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Ďakujem. Teraz pristúpime k hlasovaniu o bodoch zo spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 2, 4 až 18 a 21 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 79 za, 60 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1, 3 a 20 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body neschváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 1, 3 a 20. Odporúčanie je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 78 bolo proti, 61 sa zdržalo.

    Tieto body sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode č. 19 zo spoločnej správy, ktorý som vyňala na osobitné hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 84 bolo proti, 52 sa zdržalo.

    Bod 19 sme neschválili.

  • Ďakujem pekne. Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré zazneli v rozprave.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Záhumenského a Magdy Košútovej, ktorý uviedol v rozprave s úpravami.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 90 za, 46 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Záhumenského, Lebockého a Martináka. Podotýkam, že je to ohľadom čipovania psov, mačiek a fretiek.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 133 za, 1 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Ďakujem pekne. Týmto sme odhlasovali všetky pripomienky zo spoločnej správy i z rozpravy a keďže mám splnomocnenie gestorského výboru, dajte, prosím, hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 83 za, 6 proti, 49 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku. Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu ako celku s návrhom gestorského výboru uvedený návrh s prijatými pripomienkami schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 81 za, 9 proti, 43 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Schválili sme novelu zákona o pomocných prípravkoch v ochrane rastlín.

    Pán poslanec Kolesík uvedie hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o výbušninách, tlač 706.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 706.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave nevystúpil žiaden z poslancov a nebol teda podaný žiaden procedurálny návrh.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 78 za, 53 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom:

    - ústavnoprávnemu výboru,

    - výboru pre hospodárske záležitosti,

    - výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a

    - výboru pre obranu a bezpečnosť;

    a aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 129 bolo za, 9 sa zdržali.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.

    Dámy a páni, odhlasovali sme prerokované body programu.

    Pán predseda výboru Šebej.

  • Ďakujem, pán predseda. Kolegovia a kolegyne zo zahraničného výboru, dovoľujem si vám pripomenúť, že o 12.00 hodine je zasadnutie výboru v rokovacej miestnosti ústavnoprávneho výboru. Ďakujem pekne.

  • Pán predseda výboru Beblavý.

  • Dobrý deň. Chcem len kolegom z výboru pre nezlučiteľnosť funkcií pripomenúť, že dnes o 12.30 hodine máme rokovanie. Ďakujem pekne.

  • Pán predseda výboru Hudacký.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja chcem upozorniť členov výboru pre hospodárske záležitosti, že rokovanie bude dnes o 12.00 hodine v miestnosti č. 183. Ďakujem pekne.

  • Dnes o 13.30 hodine bude zasadnutie výboru pre verejnú správu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem krátku prestávku do 11.18 hodiny a budeme pokračovať v rokovaní.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia budeme pokračovať v prerušenom rokovaní.

    Poprosím pána ministra kultúry Mareka Maďariča, aby zaujal miesto.

  • Krátka pauza.

  • Poprosím techniku, aby mi ukázala prihlášky do rozpravy.

    Takže do rozpravy pani poslankyňa Jana Žitňanská.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 662.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, začala by som jednou správou, ktorá vyšla v denníku SME pred rokom. Budem citovať:

    Sedem relácií z dnešného denného programu by televízia Markíza nemohla odvysielať, podobne by dopadla aj televízia JOJ. Minister kultúry Marek Maďarič zo SMER-u je pobúrený vulgárnosťou v televíziách a chce, aby mohli vysielať programy pre divákov starších ako 15 rokov až po ôsmej večer. Minister s návrhom prišiel potom, ako videl reality šou Farmár hľadá ženu na JOJ. "Dopozeral som ju celú a nevychádzal som z úžasu. S takou mierou vulgárnosti a totálnej degenerácie človeka som sa ešte v najsledovanejšom čase nestretol." Kritizoval aj Markízu. Minister kultúry Marek Maďarič sa rozhodol konať. "Vysielatelia vedú vojnu proti základnej ľudskej slušnosti a dôstojnosti a používajú čoraz silnejšie zbrane," povedal Maďarič. Relácie na Markíze podľa neho nezaostávajú, vyhláškou chce teda posunúť vysielanie programov nevhodných pre deti do 15 rokov až za ôsmu hodinu večer. "Ja nezatracujem reality šou, ja hovorím to, že mám pocit, že sa prekročila hranica a chcem počuť aj názor iných ľudí. Ak si to nemyslia, ak prevládne vo verejnosti názor, že to je tá cesta a toto je to, čo chceme vidieť, ja to akceptujem," doplnil Maďarič. Osobne je však presvedčený, že média sa dopúšťajú "idiotizácie" dnešnej spoločnosti.

    Táto správa, ako som spomínala na úvod, odznela pred vyše rokom a pozrime sa na to, čo sa odvtedy udialo. Odvtedy vstúpila do platnosti nová vyhláška o jednotnom systéme označovania, ktorá zaviedla druhú časovú oponu, a teda aby programy nevhodné pre diváka do 15 rokov mohli byť vysielané až po 20.00 hodine. Komunikovala som s Radou pre vysielanie a retransmisiu a pýtala sa, či zavedenie tejto vyhlášky niečo zmenilo v počte sťažností, či podľa nich sa zmenila celková tá úroveň, a musím povedať, že ich odpoveď bola jednoznačná, nie, sťažností neubudlo, naďalej píšu ľudia sťažnosti, pokiaľ ide o ochranu maloletých. Ako je to možné? Keďže vstúpila do platnosti nová vyhláška, ktorá mala všetky tieto vulgárne a idiotizujúce programy posunúť ďalej. No stalo sa to tak, že v rámci jednotlivých kritérií pre jednotlivé vekové kategórie sa posunuli kritéria, čiže to, čo bolo v minulosti nevhodné pre 15-ročných, je dnes vhodné pre 12-ročných. A tak ako sa v tej správe v denníku SME písalo, že niekoľko relácií po vstupe do platnosti tejto vyhlášky by už nemohli byť vysielané cez deň, nie je to tak, tie relácie tam naďalej sú aj s rovnakým obsahom a vysielatelia rešpektujú zákon.

    Čo sa deje dnes? Dnes je na stole ďalšia novela vyhlášky o jednotnom systéme označovania, dnes tu v parlamente je na stole novela zákona o vysielaní a retransmisii. V tom zákone ide o takú jednoduchú úpravu, a síce aby sa zo zákona vyhodila zmienka o časovej opone, lebo veď to rieši vyhláška. Ja som na to upozorňovala už počas prvého čítania, že si myslím, že je to nebezpečná cesta, ako odobrať kompetenciu tomuto orgánu rozhodovať o tak vážnych veciach, a, naopak, je to posilnenie ministerstva kultúry pri určovaní istých pravidiel. A pokiaľ by to išlo v tej línii, ako minister Maďarič avizoval pred rokom, že chce vyčistiť televízny priestor od vulgarity, od násilia, tak by to bolo v poriadku. Problém ale je, že sa tak nestalo, a dnes keď sa pozeráme, čo vlastne nová vyhláška alebo vyhláška, ktorá má začať platiť od budúceho roku, prináša, je v skutočnosti to, že upútavky na programy nevhodné do 15 rokov budú môcť chodiť celý deň a upútavky na programy nevhodné od 18 rokov budú môcť chodiť už od 20.00 hodiny. Čiže preto musela zmiznúť zo zákona zmienka o časovej opone, lebo idú sa robiť výnimky pre upútavky na programy nevhodné do 15 rokov a 18 rokov. Podotýkam, že ani za komunistov nebola taká situácia, že naozaj tie najnevhodnejšie programy, že by chodili vo večerných hodinách v prime time, dnes, alebo keď vstúpi do platnosti táto vyhláška, keď prejde novela zákona, o 20.00 hodine budete môcť vidieť upútavky na filmy, ktoré z úcty k vám nebudem teraz menovať, pretože už v samotných názvoch sú vulgárne slová, a priznám sa, že mňa toto veľmi mrzí.

    Ale keďže už kolegovia podali pozmeňujúci návrh v tomto smere, nebudem sa opakovať a pristavím sa pri druhom bode, ktorému sa chcem venovať a ktorý rieši čiastočne, veľmi čiastočne novela predložená ministerstvom kultúry, a to sú skryté titulky pre nepočujúcich. To, že ministerstvo nechce akceptovať pripomienky opozičných poslancov v takýchto veciach, priznám sa, že k tomu až tak nerozumiem, ale akceptujem, je to proste politické rozhodnutie, že keď s niečím príde opozícia, tak to nepodporíme, bodka. Problém ale je, keď ministerstvo ignoruje aj pripomienky ľudí, ktorých sa to priamo týka. Národná rada občanov so zdravotným postihnutím prišla s pripomienkami, ako zlepšiť túto novelu, a podľa ich vyjadrenia neboli tieto pripomienky akceptované, pretože, ako aj teda pán minister spomenul v úvodnej reči, ako je aj v zákone písané, ambíciou ministerstva bolo bližšie charakterizovať titulky pre nepočujúcich. A toto bližšie spočíva teda naozaj len v jednej krátkej úprave, a síce že titulky majú sledovať dej programu. Ja už som to minule spomínala a tí, ktorí ste možno niekedy si zapli skryté titulky na nejakej slovenskej televízii alebo v českej, alebo v inej, ste mohli vidieť naozaj diametrálny rozdiel medzi tým, ako sú robené u nás tie titulky a ako sú robené v zahraničí. Pretože pre nepočujúceho nestačí len, že tie titulky sledujú dej, tam je potrebné, aby boli dodržané iné parametre, ako je veľkosť písma, aby boli zrozumiteľné, istý čas, ako dlho musia zostať na obrazovke, farebné rozlíšenie, aby nepočujúci vedel, ktorá osoba hovorí, či napríklad nejde nejaký hlas mimo obraz, či nejde nejaký zvuk, ktorý je dôležitý pre pochopenie toho programu, ale, žiaľ, teda napriek tomu, že materiál, ktorý by komplexne riešil túto problematiku, je pripravený, napriek tomu, že Rada pre vysielanie a retransmisiu bola rada, že takéto niečo je na stole, pretože aj im by sa zjednodušila práca pri posudzovaní, že či televízie si plnia zo zákona povinnosť, nielen čo ide o kvantitu, ale aj kvalitu, napriek tomu, teda že tento materiál je, že ja som sa už raz uchádzala o vašu podporu v parlamente, napriek tomu, že opätovne aj pri prvom čítaní som hovorila, že by som bola rada, kebyže upravíme túto tému, tak zdá sa, že na to nie je politická vôľa. Napriek tomu si dovolím vám predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý by skutočne pomohol nepočujúcim a nevidiacim pri tom, aby to televízne vysielanie bolo pre nich zrozumiteľnejšie.

    Takže toto je pozmeňujúci návrh:

    1. § 3 sa dopĺňa písmenami w) a x), ktoré znejú:

    "w) skryté titulky pre nepočujúcich sú obrazovo zachytený a voliteľne nastaviteľný text v slovenskom jazyku, ktorý je synchronizovaný so zvukovou stopou audiovizuálneho diela a zachytáva alebo približuje hovorený prejav a ostatné zvuky obsiahnuté v audiovizuálnom diele spôsobom, ktorý osobám so sluchovým postihnutím umožňuje orientáciu v audiovizuálnom diele,

    x) audiokomentár je hlasové komentovanie pre nevidiacich, je doplnenie hovoreného opisu vizuálnych situácií, ktorých opis alebo vyjadrenie neobsahuje zvuková zložka audiovizuálneho diela, najmä opis neverbálnych prejavov a činností účinkujúcich, popis scény, situácií, predmetov, odevov a ďalších vizuálnych prvkov podstatných pre primeranú úroveň porozumenia dielu a zámeru autora. Odôvodnenie:

    Navrhuje sa definovať pojem "skryté titulky" a "audiokomentár", keďže ide o pojmy, ktoré zákon používa, avšak nemajú legálnu definíciu.

    Druhý bod - a tento poprosím na vyňatie na samostatné hlasovanie - § 5 ods. 2 sa dopĺňa písmenom o), ktoré znie:

    "o) metodicky usmerňovať vysielateľa, prevádzkovateľa retransmisie, poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a osoby uvedené v § 2 ods. 3 a 4."

    Odôvodnenie:

    Navrhuje sa ustanoviť metodickú pôsobnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu vo vzťahu k aplikácii ustanovení zákona. Táto nová kompetencia rady má za ciel' poskytnúť adresátom práva orientáciu v tom, ako rada ako regulačný orgán vykladá a aplikuje jednotlivé ustanovenia zákona. Návrh je teda najmä v prospech adresátov práva, ktorí takto budú môcť presne predvídať, akým spôsobom rada bude uplatňovať svoju regulačnú pôsobnosť.

    3. V § 16 ods. 3 písm. j) sa na konci vety pripájajú tieto slová:

    "a v prípade televízneho vysielania musia byť tieto informácie odvysielané vo forme zobrazeného textu a vo forme hlasovej správy."

    Odôvodnenie:

    Informácie vysielané v naliehavom verejnom záujme štátnym orgánom, dôležité a neodkladné oznamy, výzvy alebo rozhodnutia, ako aj informácie civilnej ochrany musia byť dostupné a zrozumiteľné aj pre osoby so sluchovým a zrakovým postihnutím.

    Tento bod poprosím tiež na samostatné hlasovanie.

    4. V § 18 ods. 3 písm. a) sa vypúšťajú slová "alebo otvorenými" a zároveň sa za slovo "titulkami" dopĺňa "ktoré korešpondujú s dejom programu".

    Odôvodnenie:

    Do percent sa už nezapočítavajú otvorené titulky, nie sú primárne určené pre osoby so sluchovým postihnutím a pre mnohých nenapĺňajú podmienku zrozumiteľnosti. Rovnako ako v prípade vysielateľov na základe licencie, aj v prípade vysielateľa na základe zákona je potrebné bližšie špecifikovať titulky, ktorými sú sprevádzané programy určené pre nepočujúcich.

    5. V § 18a písm. a) sa vypúšťajú slová "alebo otvorenými".

    Odôvodnenie:

    Navrhuje sa do percent nezapočítavať otvorené titulky, ktoré nie sú primárne určené pre osoby so sluchovým postihnutím a pre mnohých nenapĺňajú podmienku zrozumiteľnosti.

    6. V § 18b ods. 1 sa vypúšťajú slová "otvorenými titulkami".

    Odôvodnenie - rovnaké ako v predchádzajúcom bode.

    7. V § 18c ods. 1 sa na konci vkladajú slová "ako aj čas venovaný vysielaniu programov v jazykoch národnostných menšín".

    Odôvodnenie:

    Zmena sa navrhuje z dôvodu, že programy v jazykoch národnostných menšín sprevádzané otvorenými titulkami, ktoré nie sú primárne určené osobám so sluchovým postihnutím, a preto pre mnohých nezrozumiteľné. Navyše v prípade, že v takomto programe niekto hovorí po slovensky, titulky sú v jazyku národnostnej menšiny.

    K tomu bod ešte 4 som chcela zopakovať, a teda zdôrazniť, že tak ako novela z dielne ministerstva predpokladá alebo zavádza povinnosť pre vysielateľov na základe licencie vysielať titulky, ktoré korešpondujú s dejom, tak v prípade vysielateľa na základe zákona sa pozabudlo na túto povinnosť, čiže de facto by boli rozdielne, rozdielne povinnosti pre vysielateľov. Možno len na záver časť týchto mojich bodov som si osvojila alebo teda som si osvojila body z pripomienky Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím práve preto, že si myslím, že naozaj a v prvom rade by sme tu mali presadzovať záujmy a potreby týchto ľudí, a nie ich ignorovať.

    Takže vás poprosím, kolegovia, o podporu. Ja som zámerne dala aj niektoré body zvlášť na hlasovanie, pretože je mi jasné, že bod, kde by sa zavádzalo vyššia kompetencia pre radu, asi je v súčasnosti pre ministerstvo neakceptovateľná, ale tie ostatné veci, ktoré by pomohli, aby osoby so zdravotným postihnutím mali prístup, lepší prístup k televíznemu vysielaniu, že to by sme mohli podporiť. Ďakujem veľmi pekne.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Viskupič. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem, pán predseda. Pani poslankyňa Žitňanská, ja tiež chcem veriť tak, ako hovoríte, že tu je nejaká základná vôľa a základné prednastavenie na to, aby sme veci, ktoré podľa mňa politicky nepomáhajú a politicky neubližujú, ale pomáhajú niektorým znevýhodneným alebo všetkým skupinám obyvateľstva, aby minimálne tú deklarovanú vôľu zo strany ministerstva sme pretavili aj do reálnych krokov. Ja sa však v tomto duchu obávam, že tá deklarovaná vôľa niekedy presahuje ako keby možnosti toho, čo sa naozaj dá urobiť. Ja skutočne nerozumiem, prečo samotný pán minister si, si hovorí o tom, že som, som nebol účastný rokovania, pripomienkované, pripomienkoval, že som poslal niečo neskôr, keď samotné Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré spravuje portál právnych predpisov, poslalo ospravedlnenie, že prišlo pre technické problémy k zlému zaevidovaniu a že som vyhovel času aj všetkým podmienkam, ktoré z hľadiska toho, ako je, ako je nastavený proces pripomienkovania, som splnil všetko do bodky. Mám tu vyjadrenie, že prišlo k nejakému technickému omylu, ktorý ja skutočne neviem ovplyvniť, a skôr teda kolega z vlády pána ministra by sa k tomuto mohol vyjadriť, nie ja, ale napriek tomu teda ďakujem, že tá pripomienka iniciovala nejaké rokovanie na ministerstve kultúry, ale ja neviem ovplyvniť fungovanie a zlé zaraďovanie do zlých kolóniek a technické problémy Portálu právnych predpisov. Ďakujem.

  • Chcete reagovať, pani poslankyňa? Nie. Pán poslanec Hraško do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja som síce tiež nebol na rokovaní výboru, ale dovolím si vyjadriť sa k tomuto zákonu. Dokonca sme spolu predložili aj pozmeňovací návrh s kolegom Viskupičom. Aj napriek tomu, že som sa toho výboru nezúčastnil, ako poslanec mám právo sa v rozprave vyjadriť k čomukoľvek, čo je predložené na rokovanie Národnej rady. A ešte mám aj jednu výhodu. Nebol som tu v predchádzajúcej vláde, takže tu ten pozmeňovák, ktorý sme predložili, predkladám aj ja, a nemôžem povedať, že ma nezaujíma, čo bolo predtým, zaujíma ma, pretože keby ma nezaujímalo, tak ten pozmeňovák nepredložíme. To znamená, že zaujíma ma situácia, ktorá nebola vyriešená, a myslím si, že týmto pozmeňovákom ju môžeme vyriešiť. Ten pozmeňovak bol o tom, aby rokovania retransmisnej rady boli verejné a takisto boli zverejnené zápisnice z rokovania. Veľakrát sa tu hovorí o tom, že niekto môže vyvíjať istý nátlak na členov retransmisnej rady. Ono ten nátlak môže byť alebo teda môžu byť dve možnosti ovplyvňovania rozhodnutí členov retransmisnej rady a jednou z tých foriem je teda nátlak a druhou je motivácia. Samozrejme, to už potom zaváňa korupciou a to je neduh spoločnosti, ktorý sa snažíme dostať preč. Zatiaľ sa nám to nedarí, pretože - už som to viackrát spomínal - stále máme rôznych ľudí, ktorí sa nechajú nalákať na vidinu rýchlozbohatnutia.

    V každom prípade, ak je verejne známy výsledok rokovania, aj samotné rokovanie o čomkoľvek, to sa netýka trebárs len retransmisnej rady, teraz konkrétne sa, samozrejme, venujeme tomuto bodu, ale to sa týka aj iných záležitostí, tak myslím si, že je to dobrá prevencia proti tomu, aby niekto mohol byť vôbec ovplyvniteľný, pretože bude známy výsledok toho, ako hlasoval a ako sa rokovalo o danom probléme. Takže pokiaľ budeme mať zverejnené výsledky rokovaní retransmisnej rady, ako aj zverejnené zápisnice, tak myslím si, že toto je krok, ktorý má pomôcť a môže pomôcť skutočnej transparentnosti v rokovaní retransmisnej rady. A to už je jedno, či sa týka licencií analógového vysielania alebo digitálneho vysielania. V našom pozmeňováku sme ich riešili komplexne obidve. To znamená, že zavádzame podmienku, že všetky rokovania retransmisnej rady sú spravidla verejné a takisto aj zverejňované zápisnice z ich rokovaní. Takže hovorím, že lepšia je prevencia a najlepšia prevencia je tá, keď sa už niekto dopredu bojí toho, že budú zverejnené výsledky o tom, ako rozhodol. Takže toto, si myslím, že je krok správnym smerom, a aj napriek tomu, že niekto hlasoval v minulosti ako hlasoval. Za vyše 20 rokov tuná naozaj hlasovali rôzni ľudia za rôzne veci. Ten stav nie je dobrý. Preto by som poprosil pána ministra, aby teda zaujal pozitívne stanovisko k nášmu spoločnému návrhu s Jozefom Viskupičom, práve k tomuto pozmeňujúcemu návrhu, aby rokovania retransmisnej rady aj zápisnice boli verejné.

    Druhá problematika, ktorej sa dotknem, o nej sa už dneska tiež hovorilo, je ochrana detí pred vulgárnym obsahom. Všetci sa zhodneme na tom, že deti by mali byť chránené pred určitými negatívnymi javmi v spoločnosti. A opona, ktorá bola zavedená v minulosti, má slúžiť práve k takejto ochrane. V súčasnosti takisto nie je zrejme nastavená dobre, keďže sa ozývajú hlasy proti tomu, že tento stav nie je vyhovujúci a neslúži platnej a úplnej ochrane detí pred negatívnym obsahom. Ja by som dal do pozornosti, pretože sú tu aj isté súvislosti. Onedlho budeme prijímať alebo schvaľovať dokumenty, alebo ratifikovať dokumenty Rady Európy z úrovne Európskej únie o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním okrem iných, samozrejme, dokumentov. Tu sa jasne deklaruje a jasne sa hovorí o tom, že deti by sme mali chrániť pred prejavmi sexuálneho násilia, ale ja mám práve taký dojem, že tým, že sú robené upútavky na programy, ktoré nie sú moc vhodné pre deti povedzme aj tú mladšiu mládež, tak sú práve dávané v čase, kedy tie deti tú televíziu pozerať môžu, a takýmto spôsobom sú podsúvané niektoré javy, ktoré by sa mali javiť, že sú normálne a bežné v spoločnosti, ale pritom nie sú, pretože povedzme, že väčšia časť tej relácie nie je vhodný, nemá vhodný obsah na to, aby ho videli deti. Takže aj upútavka môže byť spravená spôsobom, že nie sú tam obscénne scény alebo erotické scény, ktoré by presahovali ten rozsah tej mravnej ochrany tých detí, nie sú tam ani násilné scény, ale povedzme, že na deti môže mať vplyv taký jav, ako niekto príliš často v niektorom seriáli strieda partnerky alebo ho niekto prichytí s inou partnerkou a v ďalšom dieli, v ďalšej upútavke zase s inou, a toto, si myslím, že môže byť trebárs tiež negatívny jav, ktorý tie deti môžu vnímať a nemá na ne pozitívny vplyv. A takýmto spôsobom, aj keď tá upútavka naozaj je dobre urobená, dobre v tom zmysle, že má upútať na program, ale takýmto spôsobom môže byť podsúvaná povedzme nie veľmi potrebná realita pre naše deti, ktoré by sme mali práve chrániť. A povedzme, že striedanie partnerov tiež nie je bežný jav. To znamená, že s tým súvisí aj tá ochrana pred sexuálnym zneužívaním a prípadne sexuálnym vykorisťovaním. Takže naozaj sa treba komplexne zamyslieť nad týmto a potom stanoviť jasné a jednoznačné podmienky, za ktorých má byť čo kedy vysielané. A takisto stanoviť jasne a zrozumiteľne, aké upútavky a v ktorom čase môžu byť vysielané, samozrejme, s akcentom na ochranu detí, pretože tie potrebujeme chrániť pred nevhodným obsahom vysielania. Takže toto sú veci, ktoré, si myslím, že ešte treba na nich trošku popracovať, treba nad nimi trošku viacej diskutovať, ale dospieť aj k riešeniu, ktoré bude vyhovovať podstatnej časti verejnosti, nielen niektorej skupine, prípadne lobistickým skupinám, ktoré potrebujú získavať na tom, že si budú robiť upútavky na brakové seriály a pomedzi to šplechnú reklamy, z ktorých vlastne žijú.

    Takže treba sa nad tým zamyslieť. Nechválim ani jednu z predchádzajúcich vlád a nemám teda za čo veľmi chváliť ani tú súčasnú. Samozrejme, niektoré veci v novelách zákonov, ktoré tu sú prekladané, sú dobré, ale, žiaľ, stále zdôrazňujem a opakujem, že sú tam niekedy povkladané aj veci, ktoré sú spochybniteľné. A tým pádom naozaj je potom otázka, že či celý ten, celá tá novela zákona je predložená v dobrom úmysle alebo či tam naozaj nie sú skryté aj nejaké nedobré veci, ktoré by nemali byť predmetom riešenia tejto spoločnosti alebo mali by byť riešené naozaj jasne a jednoznačne, aby nedochádzalo k dezinterpretácii niektorých pojmov.

    Takže len toľko, ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko?

  • Už len veľmi krátko, ďakujem za slovo, pán predseda. Pani poslankyňa Žitňanská predložila niekoľko pozmeňujúcich návrhov. Z nich sa jeden tak vyníma, to je posilnenie metodických kompetencií rady. Tam by som si dovolil uviesť, že podľa nášho názoru tú metodickú kompetenciu formulovala príliš nejednoznačne a široko a dokonca s uvedeným návrhom nesúhlasí ani samotná rada, ktorá vo svojom stanovisku k predmetnému bodu uvádza: "Spolu metodicky usmerňovať vysielateľa nie je zrejmá povaha aktu, ktorým by mala rada ako orgán aplikácie usmerňovať povinné subjekty bez zákonného zakotvenia, čo sa pod týmto pojmom rozumie, aká právomoc by týmto ustanovením bola rade zverená, nemá predmetné ustanovenie zmysel."

    Potom je tam viacero návrhov iného druhu. K tomu by som chcel uviesť nasledovné. Je tam návrh zmeniť časové obdobie, za ktoré, alebo bol prednesený návrh meniť časové obdobie, za ktoré je vysielateľ povinný zabezpečiť multimediálne...

  • Reakcie z pléna.

  • Nedali ste to tam, hej? A tá trojka sa týkala potom...? Pardon. Potom ste navrhovali teda zvýšiť kvóty na programy s multimediálnym prístupom? Predpokladám.

  • Krátka pauza. Prinesenie textu návrhu. Minister Maďarič očami číta text. Prerušenie vystúpenia a pauzy predsedajúcim.

  • Dobre, dobre, to si musím preštudovať, čiže je to pomerne rozsiahly, rozsiahly pozmeňovák. Dobre.

    Čo sa týka, pán poslanec, pán poslanec Hraško, a ste spolupredkladateľom s pánom poslancom Viskupičom, zase k otázke neverejnosti rokovania rady. Ja pána poslanca Viskupiča nepovažujem za poslanca, ktorý nevie, o čom hlasuje, naopak, tak možno by bolo dobré sa ho opýtať, prečo v minulom období podporil a hlasoval za neverejnosť rokovania rady, a možno potom aj vy zmeníte svoj názor. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Pán spravodajca, chcete zaujať? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať vládnym návrhom zákona č. 516 o Audiovizuálnom fonde, je to tlač 663.

    Pán minister, poprosím vás, aby ste uviedli tento vládny návrh zákona. Je to druhé čítanie.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 663.

  • Áno, pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, v zmysle predkladaného návrhu zákona sa navrhuje, aby sa podporná činnosť Audiovizuálneho fondu, ktorá je v súčasnosti zameraná na podporu audiovizuálnej kultúry v Slovenskej republike, rozšírila aj na oblasť podpory audiovizuálneho priemyslu. Navrhovaný systém podpory investícií do audiovizuálneho priemyslu svojím zameraním a administratívnym mechanizmom predstavuje koncepčné a vo vzťahu k existujúcemu dodatočnému, dotačnému mechanizmu komplementárne riešenie pre komplexné systémové zabezpečenie strategických cieľov a rozvojových zámerov audiovizuálnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike. Navrhujeme preto, aby sa hlavná činnosť fondu rozšírila aj na poskytovanie finančných prostriedkov na podporu audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike.

    V zmysle návrhu zákona bude fond poskytovať finančné prostriedky na podporu audiovizuálneho priemyslu, na realizácie filmového projektu, pričom filmovým projektom sa na účely tohto zákona rozumie audiovizuálne dielo, ktoré je hraným, dokumentárnym alebo animovaným kinematografickým dielom alebo dielom primárne určeným pre televízne vysielanie, ktorého obsah je v súlade s príslušnými právnymi predpismi Európskej únie, čo sa preukazuje kultúrnym testom alebo koprodukčným štatútom vydaným oprávnenou osobou, neschvaľuje násilie, ani ho žiadnou formou nepodporuje, nijako neuráža ľudskú dôstojnosť, ani iným spôsobom neporušuje právny poriadok Slovenskej republiky.

    Finančné prostriedky na podporu audiovizuálneho priemyslu bude možné poskytnúť na realizáciu filmového projektu, s vytvorením ktorého boli uhradené oprávnené výdavky minimálne vo výške 2 milióny eur. Oprávnenými výdavkami sa v zmysle návrhu zákona rozumejú výdavky, ktoré priamo súvisia s realizáciou filmového projektu, a v zásade ide o všetky úhrady za tovary, služby, odmeny a mzdy, ktoré sú zdaňované v Slovenskej republike. Do celkovej sumy oprávnených výdavkov sa nezapočítavajú výdavky uhradené z finančných prostriedkov poskytnutých z verejných prostriedkov. Fond bude v zmysle návrhu zákona poskytovať finančné prostriedky na podporu audiovizuálneho priemyslu formou dotácie vo výške 20 % oprávnených výdavkov. V prípade, ak filmový projekt spĺňa všetky kritériá stanovené zákonom, fond vydá žiadateľovi osvedčenie o registrácii filmového projektu, ktoré je platné tri roky odo dňa jeho vydania. Žiadosť o podporu audiovizuálneho priemyslu je oprávnený predložiť fondu žiadateľ, ktorý má platné osvedčenie o registrácii filmového projektu, a to po skončení tohto, realizácie tohto filmového projektu na území Slovenskej republiky. Po doručení žiadosti o podporu audiovizuálneho priemyslu fond skontroluje, či žiadosť podal oprávnený žiadateľ, či je predložená žiadosť správne vyplnená a obsahuje všetky prílohy. Kancelária zároveň preverí administratívnu zhodu a správnosť oprávnených výdavkov. Následne fond vydá žiadateľovi potvrdenie o celkovej výške oprávnených výdavkov, z ktorých sa mu vypočíta výška dotácie.

    Po vydaní potvrdenia o celkovej výške oprávnených výdavkov fond písomne oznámi žiadateľovi výšku dotácie, ktorá mu bude poskytnutá, a následne fond predloží žiadateľovi návrh zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov na podporu audiovizuálneho priemyslu, po podpise sa žiadateľ stáva prijímateľom finančných prostriedkov na podporu audiovizuálneho priemyslu.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Domnievam sa, že tento stimul pre audiovizuálny priemysel môže priniesť aj významné ekonomické benefity, môže prispieť k tvorbe zamestnanosti, samozrejme, zvyšuje spotrebu na území Slovenskej republiky a, pochopiteľne, čo je podstatné, podporuje audiovizuálnu kultúru na Slovensku. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Pán poslanec Náhlik je určený spravodajca. Poprosím ho o informáciu.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 766 z 11. septembra 2013 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 663, na prerokovanie týmto výborom:

    - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona odporúčal, odporučil schváliť:

    - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 300 z 8. októbra 2013 so zmenami a doplnkami,

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 209 z 8. októbra 2013 s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 107 z 8. októbra 2013 s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, a to v časti IV.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich návrhov schváliť.

    O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať: spoločne o bodoch 1 až 30 s návrhom schváliť.

    Gestorský výbor určil poslanca Petra Náhlika za spoločného spravodajcu výborov a poveril ho, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 25, § 80, § 83, § 84 a § 86 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 112 z 15. októbra 2013.

    Ďakujem, pán predseda, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku za klub OĽaNO od pána poslanca Viskupiča. Pán poslanec, budete mať dlhšie vystúpenie? Navrhujem, aby sme vás neprerušovali. Prerušíme rokovanie.

    Vyhlasujem obedňajšiu prestávku a, pán poslanec, potom od 14.00 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 11.56 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní piateho dňa 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde, tlač 663.

    Do rozpravy je písomne prihlásený poslanec Jozef Viskupič za klub OĽaNO, ktorému zároveň dávam slovo. Nech sa páči.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 663.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovolil by som si vystúpiť k zákonu v druhom čítaní, ktorý podľa tvrdení v dôvodovej správe aj podľa informácií, ktoré máme, môžme ho volať o zákone o Audiovizuálnom fonde, ktorý má za cieľ jednu krásnu myšlienku, a to je podporiť rozvoj kinematografie alebo audiovízie alebo vôbec podporiť celý audiovizuálny priemysel, čiže aby sa na Slovensku natáčalo viacej filmov, resp. či už slovenskej, alebo zahraničnej produkcie, dôležité je to, aby sa aj štát zúčastnil nejakej možnej podpory na základe parametrov, ktoré napísalo ministerstvo kultúry.

    V prvom čítaní sme sa, myslím, že aj dosť detailne, dokonca až viac detailne, ako sa páčilo pánovi ministrovi, zaoberali jednotlivými parametrami a odkázal nás na toto druhé čítanie, že je teda priestor, aby sa, aby sa o tom, akým spôsobom sa, akým spôsobom štát pristúpi k podpore natáčania filmov na Slovensku, postaví, a že teda je možné nejakým spôsobom predkladaný návrh vycizelovať a urobiť možným výhradám zadosť, aby sme sa hlavne zbavili toho, že síce zabalené v krásnej myšlienke, a to je teda podpora natáčania filmov na Slovensku, či slovenských, alebo zahraničných, aby sa z toho nestalo niečo, kde opozícia a niektorí kolegovia spolu so mnou mali obavy, že sa to môže zvrtnúť na subjektívne rozhodovanie na základe teda kultúrneho testu, ktorý bol pôvodne definovaný v samotnom tele zákona.

    Pán minister teda prisľúbil možnú spoluprácu v tomto a niečo sa teda naozaj stalo. Stalo sa hlavne to, že počas rokovania výboru, a tu by som chcel uviesť veci na pravú mieru, lebo to súvisí aj s predchádzajúcou debatou, je pravdou, že som pána ministra na výbore nestihol, pretože vlak Váh meškal viac ako 55 minút, a štandardne som sa ospravedlnil a informoval som sa o tom, čo na výbore bolo preberané. Čiže nie je pravdou to, čo tvrdí predseda výboru, že som na výbore nebol. Bol som, akurát som teda zmeškal dva body pána ministra, ale následne som sa informoval o tom, akým spôsobom bolo čo prijaté a aká bola debata, a riadne som sa teda ospravedlnil, na výbore som bol. Toľko k tomu obvineniu zo zavádzania. Troška mi to vadí, lebo v predchádzajúcej téme, neviem, či bola zaujímavá moja účasť na výbore, alebo nebola, podľa mňa to v metóde red herringa - odpútanie pozornosti od tej konkrétnej témy - zohralo svoje a plénum parlamentu je na predkladanie návrhov zákonov.

    V tomto duchu by som aj chcel povedať, že sú niektoré zasadnutia výboru, ktoré možno majú nejaký význam, ak sa so zamýšľanými úpravami, a v tomto prípade, keďže ministerstvo sa postavilo a vydalo stanovisko k tvrdeniam, ktoré ja som mal voči kolegovi z výboru, pánovi poslancovi, ale ministerstvo malo za to, že treba reagovať na mňa a možno sa zastať pána poslanca, mohli sme to kľudne si s pánom Senkom vydiskutovať aj tu v pléne, neviem, prečo do tohoto, myslím si, že dosť vecného sporu samotné ministerstvo potrebovalo alebo niektorí teda jeho pracovníci, myslím, že to bol hovorca, neviem, potrebovalo vydávať stanovisko č. 942, a uvedené bolo to, že sú, nazvali to tak, že zavádzajúcim tvrdeniam poslanca Národnej rady Jozefa Viskupiča k pozmeňujúcemu návrhu pána Senka. Ocenil by som, keby sa pán Senko k tomu vyjadril možno sám, zatiaľ som v písomnej, možnože aj v ústnej sa prihlási, pretože mám za to, že tak rozsiahly, že má 25 bodov ten pozmeňujúci návrh, ktorý menil základnú podstatu v mnohých parametroch, dokonca sa mi zdá, že je rozsiahlejší ako zákon sám, menil základné parametre nastavenia, aké sa snažilo urobiť ministerstvo, i keď som sa následne teda dozvedel, že bol to viac-menej ministerský návrh, ktorý si pán poslanec osvojil.

    K tým, k tým, chcel by som sa teda venovať tomu, čo túto debatu..., alebo môžem to nazvať aj mediálnu prestrelku cez agentúry a ďalších novinárov. Ja som sa po rokovaní výboru ohradil voči spôsobu jednania so zástupcami na výbore. Je nás tu teraz viacej, myslím si, že je korektné, ak či už pán spravodajca Náhlik, alebo pán poslanec Senko má úmysel predkladať takto rozsiahlu zmenu zákona, že ju minimálne v nejakej podobe dostaneme 24 hodín vopred a oboznámime sa s tým, čo potom na výbore bude preberané. Prístup či už ku kolegom, neviem, či boli teda kolegovia z vládnej strany s týmto oboznámení, ja za seba a možno viacerých ľudí, ktorí sedíme v opozícii, sme s týmto rozsiahlym pozmeňujúcim návrhom boli konfrontovaní až teda na predmetnom výbore a myslím si, byť tam alebo tam nebyť, tak k tomuto sme mohli mať jednoznačný postoj, že je lepšie sa toho výboru nezúčastniť, lebo ako keby sme tam neboli dôležití.

    Druhá vec je, že čo sa teda deje po tom, ako tento návrh prešiel a je obsahom teraz spoločnej správy, a myslím si, že sme sa dostali kdesi, kde sme asi celkom nechceli byť. Keď Komisia teda alebo v duchu toho, že dotačný mechanizmus, ktorý sa rozhodlo ministerstvo urobiť, musí medzi prvým a druhým čítaním priznať až takéto veľké zmeny a argumentované z hľadiska toho stanoviska je hlavne tým, že treba predchádzať niektorým parametrom, ktoré by nám mohla Európska komisia alebo Európska únia vyčítať pri tomto, tak je dostatok času, pretože tieto parametre my prijímame až pre rok 2015, je dostatok času na to, aby tento návrh zákona bol stiahnutý z rokovania Národnej rady, a nie cez pozmeňujúce návrhy cez poslancov na výbore, bez možnosti diskusie a medzirezortnej procedúry prijímania takto dôležitého zákona, aby sme ho mohli teda následne upraviť. Nič nesvedčí tomu, že by niečo horelo okrem toho, že môže to byť nejaký, nejaká forma politického statementu, že nestiahnem, ani keď budú traktory padať, tak myslím si, že pri takto masívnej zmene by bolo vhodné, aby tento návrh zákona bol stiahnutý a prepracovaný a zapracované tieto podmienky korektne.

    Ja tento procedurálny návrh, pán spravodajca, dávam aj teraz, nedávam návrh na zastavenie rokovania, dávam návrh na prepracovanie alebo vrátenie ministerstvu na prepracovanie. A to v duchu toho, že súhlasím s tým, aby sme zadefinovali nejaký rámec podpory natáčania filmov na Slovensku, ale nie takto. Ak mám byť konkrétny, budem sa pridržiavať toho daného stanoviska ministerstva kultúry vraj k mojim zavádzajúcim tvrdeniam, ktoré, priznávam, že z nejakej časti mohli byť, pretože sme po výbore sa k tomuto stavali nejakým spôsobom, a teda nepáčilo sa nám to, že nemôžme dostatočne nahliadnuť. Čo ale zostáva paradoxné, že aj napriek potom hĺbkovej alebo hlbšej analýze tie výhrady proste zostávajú.

    Chcel by som možno povedať 4 zásadné výhrady a potom sa venovať tomu konkrétnemu stanovisku a to je, že vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa, čiže my upravujeme nejaké parametre, zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a zmene neskorších predpisov, je priznané, že má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pretože zavádza mechanizmus podpory 400- a 800-tisícovej sumy, ktorá je predpokladaná v zmysle dôvodovej správy, že by mohla byť poskytnutá ako kompenzácia, ak preinvestuje, a pôvodne bolo v zákone v sume 2 miliónov eur ako a bude to zarátané ako v rámci teda oprávnených výdavkov. Na základe teda odhadovaných objemov, ktoré sú uvedené v tabuľke č. 3 v dôvodovej správe, sa predpokladá, teda že predloženie prvých žiadostí o podporu bude až v roku 2015, ako som spomínal, a teda ešte raz chcem zopakovať, že je vytvorený dostatočný časový priestor, aby ministerstvo kultúry vyčkalo na stanovisko a prípadné požiadavky Komisie k systému štátnej pomoci, ktoré ministerstvo chce zaviesť, a až potom sa mohli predmetné ustanovenia návrhu zákona predložiť na schválenie do parlamentu, a nie teda naopak, či táto schéma bude vyhovovať aj z hľadiska Komisie, alebo nie. Podľa ministerstva kultúry, ktoré píše v tom stanovisku, sa jedná o automatický systém podpory, s tým ja teda výrazne nesúhlasím a skúste mi teda potom odpovedať, kto bude mať vôľu, pretože podľa § 22a ods. 5 vládneho návrhu zákona poskytnutie finančných prostriedkov na podporu audiovizuálneho priemyslu neexistuje právny nárok, čiže toto pred aj po zostáva nemenné, myslím si, že či už to píše niekto v stanovisku, alebo to tvrdí minister alebo pán poslanec Senko, neexistuje žiadny právny nárok, čiže nejedná sa o žiadny automatický systém podpory. A ja som vytýkal v rámci svojej poznámky o tom, že sa tým, že tá dvojmiliónová hranica vypadáva z tela zákona, tak sa tá moja pôvodná výhrada, že je tu na základe toho kultúrneho testu, ktorý vypracovalo ministerstvo kultúry, a snažilo sa, my sme to tu kritizovali v prvom čítaní, ale boli tam niektoré objektívne veci a ja rozumiem tomu, že Európska komisia bude mať nejaké výhrady presne k tej sume, ktorú sme hovorili, že ako vznikla dvojmiliónová suma, prečo nie milión, prečo nie tri, toto zo zákona na základe pána poslanca, pozmeňovacieho návrhu pána poslanca Senka vypadlo a tým pádom som si dovolil toto komentovať, že sa to posunulo ešte o rovinu viacej do subjektívneho rozhodovania o tom, kto dotáciu dostane a kto nie. Možno na, na, prečo si to myslím, a na vysvetlenie je, že k subjektívnemu posúdeniu zo strany ministerstva alebo ministra môže dôjsť v dvoch základných prípadoch.

    Čiže po prvé, ak, keď budú podané viaceré žiadosti a celková suma požadovaná ako dotácia bude prevyšovať možnosti dotačnej schémy, čiže bude treba rozhodnúť, ktorý zo subjektov danú dotáciu dostane, je jeden.

    A druhé, keď Európska komisia vyhodnotí, že tá daná suma, ktorá teraz podľa pozmeňujúceho návrhu by mohla byť určovaná vyhláškou, čiže nejaká suma iks ypsilon ešte neohrozí vnútorný trh a minister kultúry teda rozhodne o nižšej sume podľa toho, ako to bude vyhovovať, alebo môže rozhodnúť podľa toho, ako to bude vyhovovať jemu spriazneným subjektom, a bude tak robiť priebežne alebo každoročne podľa svojich vlastných aktuálnych potrieb podľa vyhlášky ministra. Je to zásadný bod, ktorý, ktorému, dúfam, že, že rozumieme, že tá miera subjektivity pri poskytovaní dotácií zo štátneho rozpočtu nielen počas ministrovania pána Maďariča, ale možno pro futuro pre každého je, je, je riziková, proste mala, ak sa máme tváriť, že sme právny štát a že sa tu správame podľa presne jasne prednastavených a nastavených pravidiel, tak by bolo dobré, aby tá miera subjektivity už pri prijímaní nového mechanizmu prerozdeľovania bola čo najviac jasná a čo v najväčšej možnej miere objektivizovaná. Ja si myslím, že sa tak nedeje, a by som poprosil, keby k týmto otázkam, ktoré nemajú byť prečo zavádzajúce, pretože sú to otázky, a myslím, že sú legitímne, je dôvodné alebo teda dobré odpovedať mne a odpovedať ľuďom, ktorí sa na to pýtajú a tomu rozumejú. To, že bol by som rád a chcel by som poprosiť k tomu, že, alebo o to, aby sme neodchádzali od témy tým, že sa budeme tu napádať ad hominem, kto kde bol a kto kde nebol, a či dodržal nejaké potrebné parametre pripomienkového konania a podobne, i keď vieme, že som ich dodržal tak, ako ich každý môže, skúsme z toho tú moju osobu vynechať a venovať sa teda tomu, čo by mohlo zabezpečiť alebo čo by mohlo byť naozaj relevantné k odpovediam predkladateľov a možných vylepšovateľov tohto návrhu zákona.

    Aby som zhrnul na záver, myslím si, že tento návrh zákona, ktorý chce zaviesť novú schému používania finančných prostriedkov z Audiovizuálneho fondu, nie je dobrý, nie je dostatočne pripravený, možno samotní pozmenovatelia tohto zákona obrovskou mierou, 25-bodovým pozmeňovacím návrhom toto dokumentujú, nech už sa na to pozeráme z akejkoľvek strany, preto by bolo vhodné túto schému možno nastaviť v rámci prvého polroku 2014 dostatočne, aby pri aj zamýšľanom úmysle, kedy tie prvé nárokovateľné prostriedky môžu byť až v roku 2015, sme mali obhájený verejný záujem, aby bola spokojná, a možné výhrady Európskej komisie, sme im predchádzali v priamej komunikácii, ale a nie na, medzi prvým a druhým čítaním, a aby sa zvýšila miera objektivity a daných a dopredu predpokladateľných pravidiel pri aplikácii nejakých možných žiadostí o dotačné peniaze zo štátneho rozpočtu a nemali to ukryté pod možnou interpretačnou rovinou takou, že si tu pán minister chce rozhodovať, komu a na základe akých sympatií budú finančné prostriedky pridelené, alebo nebudú. Súčasné znenie pred alebo aj po pozmeňovacom návrhu mne na toto, mi odpoveď nedáva a myslím si, že ešte sa dá zísť z kratšej cesty a venovať sa tomuto mechanizmu nanovo a nedramatizovať možno aj plénum, aj výbor, aby tu nevznikali nejaké dezinterpretácie.

    Ďakujem za pozornosť a dúfam, že ak nepríde k stiahnutiu, že môj návrh procedurálny na vrátenie tohoto na dopracovanie bude úspešný. Ďakujem.

  • Pán poslanec, na vaše vystúpenie chcú reagovať dvaja páni poslanci s faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Aj pán poslanec Senko chcel reagovať.

    Nech sa páči, pán poslanec Sulík.

  • Ďakujem pekne. No, ja by som chcel oceniť, že priamo zo zákona vypadla tá požiadavka tých arbitrárne stanovených 2 mil. eur, toto hodnotím ako krok správnym smerom preto, lebo štyri 500-tisícové projekty majú zrejme rovnaký prínos ako jeden dvojmiliónový, čo je ale škoda, a teda neviem, či to naozaj vypadlo, alebo to len bude vo vyhláške a potom sa to bude nejako účelovo meniť, ja osobne by som vôbec nedal žiaden limit a veď bude tu predsa nejaká komisia, pokiaľ to chápem, pán minister, tá komisia bude naďalej činná a bude mať nejaké kritériá, podľa ktorých bude rozhodovať, čo si myslím, je trochu škoda, že ako vravel aj kolega Viskupič, že jednoducho tých kritérií, podľa ktorých tá komisia bude rozhodovať, je tam príliš veľa subjektívnych a príliš málo objektívnych a opäť hrozí, že dostanú to kamaráti. A to, samozrejme, teraz môžu byť vaši, ale v budúcnosti to môžu byť kamaráti niekoho iného a toto si myslím, je škoda, myslím si, že keď robíme pravidlá, mali by byť, mali by byť objektívne a nárokovateľné a potom majú aj šancu dlhodobo prežiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Viskupič, vy ste si položili rečnícku otázku, citujem: "Bola moja účasť na výbore zaujímavá, alebo nie?" No hovorím to veľmi jednoducho a naozaj úprimne, vaša účasť na výbore je zaujímavá vždy preto, lebo viete, o čom hlasujete, viete, o čom hovoríte, o to ste na tomto výbore viac, pri tomto bode chýbali. Naozaj platí to, čo tu už tuná bolo raz povedané pri inom zákone, že zabudol opozičný poslanec Viskupič, za čo hlasoval ako koaličný poslanec Viskupič, to je tiež pravda, aj z tohto momentu sa treba pozerať na to, čo práve rozprávate, a ešte raz, skutočne vaša účasť na výbore je vždy zaujímavá. Vaša účasť na výbore je vždy prínosom, o to ste všetkým viacej chýbali, že ste ani pri tomto bode na tomto výbore neboli. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec, veľmi dobre viete, že sme stále v legislatívnom procese, ktorý nie je stále ešte ukončený, a stále je možné k predmetnému zákonu podávať doplňujúce a pozmeňujúce návrhy. Výbor je výborom aj preto, a preto sa na ňom poslanci zúčastňujú, aby tiež trošku obšírnejšie možno mohli sa k predmetnému návrhu zákona, ktorý sa prerokováva, vyjadriť, predložiť pozmeňujúce návrhy a doplňujúce návrhy formou, ktorá je jednoduchšia ako tu v pléne. Samozrejme, že výbor nie je takým veľkým spôsobom medializovaný, ako je medializovaná rozprava napríklad tu vo veľkej rokovacej sále Národnej rady. Takže nič nevidím neobvyklé, stávalo sa to aj v minulosti, myslím si, že aj vám ako vládnemu poslancovi, že ste na rokovaní predložili pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, o ktorých výbor rokoval a následne sa dostali do spoločnej správy, a rokovalo o tomto návrhu plénum Národnej rady.

    Čo sa týka tých ďalších záležitostí, áno, je to nový zákon, medzi prvým a druhým čítaním prebiehalo ďalšie rokovanie odborníkov ministerstva kultúry, ja som klubový spravodajca za poslancov strany SMER, takže nič nevidím neobvyklé na mojom postupe a na tom, že som v tomto priebehu a v tomto procese s ministerstvom kultúry spolupracoval a predmetné pozmeňujúce návrhy som predložil skôr. Boli zavádzajúce tie vaše tvrdenia, ktoré sa objavili v tlači, a nebolo možné na ne v dostatočnom časovom predstihu reagovať, pretože, viete, že prvá informácia ovplyvňuje verejnosť a druhá v podstate...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Tiež si myslím, že či zostáva tá výčitka, že či by takto zásadné a masívne pozmeňujúce návrhy mohli byť doručené aj poslancom opozície alebo kolegom na výbore, nepočul som k tomu nič a ďakujem za to, že moja účasť na výbore je podnetná. Viete čo, ale mne sa, áno, predkladal som na výbore viacero pozmeňovákov či už v predchádzajúcom období, alebo toto, ale nikdy sa mi nestalo, že či už Krajcerove ministerstvo, alebo Maďaričove podávalo za mňa stanoviská. Proste, pán kolega Senko, ja držím v ruke stanoviská ministerstva kultúry k zavádzajúcim tvrdeniam mňa k vášmu pozmeňujúcemu návrhu. Proste doteraz som nemal pocit, že hovorcom poslancov, či už vo výbore, alebo v parlamente, sa stáva teda ministerstvo a prijíma stanoviská k vášmu pozmeňovaciemu návrhu, ak sa, ak sa niekomu teda zdá, že sú zavádzajúce. V tom duchu mám pocit, že sme sa mohli baviť aj viacej o tom, že čo teda na nich bolo zavádzajúce, lebo k tomu ja odpoveď nedostávam.

    Proste tá miera subjektivity narastá, vy ste sa snažili svojím pozmeňujúcim návrhom možno predchádzať niektorým možným výtkam z Európskej komisie, a preto si myslím, že ten legislatívny proces nie je v dobrej fáze, a preto som aj využil rokovanie pléna a dal procedurálny návrh na vzatie tohoto zákona späť na prepracovanie, aby sme ho nemuseli meniť väčším počtom ustanovení, ako samostatný zákon má.

    Takže takisto nič neštandardné, tu stačí fakt zísť z kratšej cesty a nastaviť tie pravidlá poriadne. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pýtam sa teraz, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sú prihlásení pán poslanec Kvasnička, pani poslankyňa Vášáryová a pán poslanec Viskupič.

    Dávam slovo prvému prihlásenému rečníkovi pánovi poslancovi Kvasničkovi, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, pán minister, pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, nebudem sa venovať tým procedúram, že či to malo alebo nemalo byť vo výbore, v akom poradí, v akej postupnosti, ja takúto zákonníckú optiku nemám. Najskôr chcel by som, samozrejme, podať krátky a pozmeňujúci alebo tak ako doplňujúci návrh, ktorý máte písomne doručený. Možno ešte trošku k samotnej podstate toho zákona, aj keď viem, že tie diskusie bývajú najmä v prvom čítaní, ale cítim potrebu to takto povedať.

    Nedávno sa mi dostala do rúk kniha amerického františkána Richarda Rohra Nahá prítomnosť. Je to predovšetkým štúdia o kontemplácii prítomného okamihu.

    Jeho hĺbka nám uniká, teda hĺbka toho okamihu, ak sa iba hrabeme v minulosti a kriesime jej prípadné triumfy alebo preretušujeme prehry a neúspechy. Rovnako nám nepomáha ani úzkostlivé čakanie na budúcnosť, v ktorej by sme sa radi videli. Výsledkom týchto časových projekcií je strata kontaktu s prítomnou realitou, ktorá má dosť svojich starostí.

    Okrem tejto pomýlenej časovej optiky Richard Rohr za silný dôvod krízy našej civilizácie, aj keď nechcem používať veľké slová, považuje dualistické, duálne videnie. Zvlášť v politike sa táto neresť tvári ako spása. "V takomto rozdvojenom svete," píše autor, "je veľmi obtiažne prekročiť vlastné ego, vzdať sa túžby po ovládaní druhých a nepredvádzať sa na verejnosti. Všetko sa rozpadá na protiklady, napr. socialisti, liberáli verzus konzervatívci, a subjektívne vnímané nezadateľné nároky každej strany ju stavajú proti všetkým ostatným. Na takejto úrovni komunikácie už nie je miesto pre pravdu." Toľko citát z Richarda Rohra.

    Ak by sme sa chceli pozrieť na pravdu o audiovizuálnom priemysle na Slovensku, a myslím, že nikto z nás tu nepochybuje, že tento priemysel generuje aj spoločenské, duchovné a kultúrne vízie, teda ak by sme sa chceli pozrieť na tento priemysel bez tohto dualistického videnia, potom by sme sa určite zhodli na konštatovaní, že tento priemysel je na veľmi biednej, žalostnej úrovni. Keďže som dlhoročným členom filmového klubu hádam od puberty a každý mesiac - a teraz v parlamente ešte viac - netrpezlivo čakám na mesačník Slovenského filmového ústavu, s radosťou vítam isté aggiornamento slovenského hraného i dokumentárneho filmu za ostatné dva až tri roky, dokonca aj so zahraničnými nomináciami a prestížnymi cenami.

    Samozrejme, v komparatívnom rámci, napr. s českým, o poľskom ani nehovorím, ale snáď už aj s rumunským kinematografickým prostredím, musí byť možný optimizmus veľmi, veľmi relatívny. Tých filmov je ešte stále málo. Aj preto vítam prítomný návrh zákona, ktorý zriadením Audiovizuálneho fondu napráva našu macošskú reputáciu, ktorú má aj ministerstvo kultúry - a teraz nemyslím konkrétnu garnitúru - voči filmovej tvorbe. Aj keď iné fondy, ako napr. Pro Slovakia, Obnov svoj dom a mnohé ďalšie, boli štruktúrované inak, v mnohých parametroch posilnili proces umeleckej tvorby a kultúrne pozitívneho životného štýlu. Potiaľto sa asi na nedualistickej pravde zhodneme. Samozrejme, ako vždy, keď ide o verejné zdroje, problém sa dá zvrhnúť aj sa zvrháva na účelovosť, osoby, obsadenie, krytie, selektívnu objektívnosť, alebo ak chcete, spravodlivosť. Keďže nemám povahu kádrováka ani som nikdy nekradol, takže nepoznám mentalitu zlodeja, nech mi je dovolené tento krátky vstup uzavrieť myšlienkou Davida Berrebyho z Chicagskej univerzity, ktorý v sociologickej štúdii Us and Them hovorí, že videnie typu my a oni a dualistické myslenie, ktoré sa z neho odvodzuje, je základom všetkej nespokojnosti, mizérie a násilia vo svete. Prepáčte mi tento možno apolitický vstup.

    Z tých vecných vecí, ktoré by som chcel teda uviesť, to, čo vám, čo sme napísali, je v pozmeňujúcom návrhu, ktorý nám teda z vecnej stránky pripravil docent Oparty, filmár, pedagóg, ktorý pozná filmové prostredie dôverne, vie, ako fungujú jeho mechanizmy a aká je jeho insuficiencia, pokiaľ ide o zábezpeku zo strany štátu. Dovoľte, aby som ho predniesol.

    Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Mariána Kvasničku a Pavla Abrhana k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia dopĺňajú niektoré zákony, tlač 663.

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 663, navrhujeme zmeniť takto:

    V § 22 ods. 1 druhá veta, to je preambula alebo akýsi úvod toho ustanovenia § 22, navrhujeme za slová "audiovizuálne dielo" vložiť slová "alebo súbor najviac troch audiovizuálnych diel".

    Takto navrhované do..., ak môžem to odôvodniť, takto navrhované doplnenie, zvyšuje medzinárodnú konkurencieschopnosť celého navrhovaného mechanizmu podpory filmového priemyslu, rozširuje jeho reálne možnosti použitia v praxi a vytvára tak ešte lepšie systémové predpoklady pre rozvoj audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike, ako aj pre uplatnenie investícií v tejto oblasti, čo tu bolo, myslím, aj pánom ministrom deklarované, čo je tento cieľ, zákon sleduje. Toľko k návrhu pozmeňovaciemu, odovzdám spravodajcovi.

  • Odovzdanie návrhu spravodajcovi.

  • Ešte možno na dovysvetlenie dôvodu tohto návrhu, ktorý skôr rozširuje alebo teda doplňuje to, čo už je v zákone napísané, je to robené najmä s ohľadom na to, aby neboli diskvalifikovaní domáci producenti, a teda predovšetkým tvorcovia, ktorí sú odkázaní na slovenské, prípadne české finančné zdroje, aby sa neotvárala neúmerná šanca iným masívnejším, bohatším, vplyvnejším, prestížnejším, väčším producentom. To je všetko, ďakujem.

  • Poprosím ďalšieho, ďalšiu prihlásenú pani poslankyňu Vášáryovú Magdalénu, nech sa páči.

  • Pán minister, pán spravodajca, pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, je nás tu pár, ja len pár vecí. Už v prvom čítaní som podporila snahu pána ministra vyrovnať sa našim susedom po niekoľkých rokoch a prijímať niektoré zásady, aby sme mali nejaký úžitok z toho, že tu budú realizované niektoré kinematografické produkcie.

    Som rada, že keď sme upozornili na tie problémy, objavil sa ministerský návrh, veľký ministerský pozmeňovací návrh. Ja to oceňujem, pretože to znamená, že pán minister nás počúval, a nakoniec mala som pocit, že aj v tej prvej, v prvom čítaní tá debata sa niesla vo veľmi pozitívnom duchu a veľmi sme si svojím spôsobom rozumeli, ale chcem povedať, že nemám rada túto prax. Kládla som si otázku, čo bolo vlastne obsahom potom pripomienkového konania? Tie veci, ktoré sme my kritizovali, predsa boli dosť závažné a smerovali, samozrejme, k vylepšeniu tohto zákona. Preto sa pripájam k môjmu kolegovi pánu Viskupičovi, keďže nás netlačí čas, aby sa nám vrátil zákon do poslaneckej snemovne prepracovaný aj s týmto veľkým pozmeňujúcim návrhom, ktorý vypracovalo ministerstvo. Snáď sa moji kolegovia nebudú tváriť, že tieto veci vypracovávajú sami, no tak už ale prestaňme si klamať do očí. Veď to je normálne, takže vládni poslanci prinášajú potom zmeny, ktoré vypracováva ministerstvo.

    Takže ja by som sa prihovárala za to a som pripravená za to zahlasovať, pretože takto za to nemôžeme celkom zahlasovať, pretože vlastne nevieme. Ja rozumiem, pán minister, že v snahe, aby ste to doniesli do druhého čítania, tam píšete, že teda všetko to bude urobené vyhláškou. Musím sa priznať, že nie som proti vyhláške. Vyhláška má, je legitímna záležitosť a znamená, že pri akejkoľvek zmene nemusíte chodiť do parlamentu, čo ja považujem za pozitívne. Len ide o to, že či sa my dostaneme napríklad k takejto vyhláške a že či budeme môcť vôbec diskutovať s vami o tejto vyhláške, pretože, ako vidíte, naozaj sa seriózne tým zaoberáme a je našou, všetkých, myslím si, našou snahou, aby rozvoj kinematografie tu nastal. On aj nastáva našou domácou kinematografiou, len ešte stále nám chýba evaluácia. To znamená zhodnotenie vynaloženia peňazí.

    A to by bola moja otázka aj na vás, pán minister, či počítate s tým, pretože ani v zákone, ani v praxi, v podstate, celej praxi aj grantového systému ministerstva kultúry sa ešte stále nezaoberáme evaluáciou, to znamená zhodnotením racionality vynaloženia peňazí. Takže či pripravujete niečo v rámci tej vyhlášky, akým spôsobom by sa dajme tomu po 2-3 rokoch zhodnotilo vlastne vynaloženie peňazí, lebo ako upozornil môjho kolega pán Viskupič, toto nie je zákon, ktorý predpokladá, nepredpokladá žiadne výdavky štátneho rozpočtu, naopak, predpokladá, a takže je našou psou povinnosťou, aby sme sa starali o to, aby sme aj takto vynaložené peniaze vyhodnotili.

    Takže ja by som sa prikláňala za to, aby sme vrátili tento návrh zákona na dopracovanie, doplnenie možno ešte niektorých vecí, ako je napr. tá evaluácia, a potom bez problémov za to zahlasovali. Je to v rámci, je to, myslím, v mene dobrého zákona a to sme povinní predložiť našim občanom. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pani poslankyni. Posledný prihlásený rečník do rozpravy je pán Viskupič.

  • Ďakujem, pani predsedajúca, na záver k tomuto chcel by som, zámerne som rozdelil rozpravu na dve časti a prihlásil som sa do ústnej aj časti, kde by som sa chcel venovať len jednému konkrétnej, konkrétnemu ustanoveniu. Predpokladal som, teda že by sa mohol aj nejaký vládny poslanec v rozprave vyjadriť. Tak ja to nechám teda v rovine rečníckej otázky na pána poslanca Senka a možno v záverečnom slove sa dostane k odpovedi na túto konkrétne otázku.

    Čiže keďže tento predmetný pozmeňujúci návrh výboru vieme a poslalo k nemu ministerstvo kultúry stanovisko, teda k pozmeňujúcemu návrhu pána Senka.

    V predmetnom návrhu, ktorý bol predložený na výbore, v bode 12 sa teda mení to, čo aj pán poslanec Sulík ocenil a predtým kritizoval, že sa vypúšťa: celkový rozpočet filmového projektu je naplánovaný v sume nižšej ako 2,5 milióna eur a slová "2,5 milióna eur" sa nahrádzajú slovami "suma podľa § 22 ods. 1 písm. c)".

    Ja si teda dovolím zacitovať, čo teda v tom predmetnom písmene c) sa nachádza a prečo si myslím, že tie subjektívne dôvody narástli a narástli, presiahli podľa mňa únosnú mieru. Čiže podľa tohoto predmetného § 22 ods. a, § 22a ods. 1 v bode c) sa hovorí, že "finančné prostriedky na podporu audiovizuálneho prostriedku poskytuje fond na realizáciu filmového projektu v súvislosti s vytvorením diela, ktorého boli oprávnené výdavky minimálne vo výške ustanovenej vo všeobecne záväznom právnom predpise" - a pozor -, "ktoré vydá ministerstvo samo". Čiže predtým v zákone nastavená presná suma, teraz nastavené - nie suma, ktorá vyplýva z rozhodnutia Audiovizuálneho fondu alebo teda z tej rozhodovacej identity, ale vydá ministerstvo. Čiže nie je pravdou to, čo píše v stanovisku ministerstvo kultúry k stanovisku k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Senka ako po druhé, že "celý novonavrhovaný dotačný mechanizmus pre podporu audiovizuálneho priemyslu je postavený tak, že sa jedná o systém automatickej podpory, v ktorom nikto o dotáciách nerozhoduje." To je v stanovisku. Čiže je postavený ako systém automatickej podpory, v ktorom nikto o dotáciách nerozhoduje. Dotácia po splnení podmienok poskytuje každému žiadateľovi. Tieto podmienky určí právna norma a potvrdí Európska komisia v rámci notifikácie schémy štátnej pomoci. Čiže kde je tá rozhodujúca entita, hovorí tento ods. 4, to znamená vydá všeobecne záväzný právny predpis, to je tá norma a ten vydá ministerstvo. Je to v tom návrhu zákona, čiže ak máme byť korektní, na čo vyzýva predseda výboru, tak teda buďme korektní, čiže tá rozhodujúca entita, ktorá rozhoduje o tom, ako budú použité finančné prostriedky v súvislosti s vytvorením diela, bude to definované v podzákonnej norme, môžem rozumieť v snahe teda vyhovieť Európskej komisii a túto podzákonnú normu z hľadiska tohoto vydá ministerstvo. Takže ten subjektívny moment, môžme sa zakrývať tou Úniou, nemusíme, ale netvrďme tu, že sa jedná o automatický systém podpory a je nárokovateľný, proste nárokovateľný. Ja tam, ako nech to čítame zhora, zdola, žiadny automatický systém podpory nefunguje, je to v gescii ministerstva kultúry podľa teda parametrov, ktoré si nastaví vo vyhláške, samo to tu definuje a ja mám totižto jeden zásadný problém a nehnevajte sa na mňa, proste neverím ja vláde ľudí, ak nebudeme mať nastavené dostatočné parametre zákonné, to znamená vláda zákonov a pravidiel.

    Ja mám totižto aj pri tomto návrhu zákona jeden zásadný problém, keď sme sa bavili s ľuďmi, ktorí chceli hájiť naše farby a majú teda právnické vzdelanie a máme entitu právnikov, ktorí sa venujú a rozoberajú tieto zákony, keď sme ich prijímali, tak sme im definovali také tie základné požiadavky, čo na nich máme, a to bolo, že nájdi v navrhovaných zákonoch, či sú vládne, opozičné alebo naše, skús nájsť verejný záujem, ak je dobrý, podporíme, nezáleží na politickom tričku, ak je zlý, definuj ako by sa dal urobiť lepšie. V poslednom čase máme však obrovský problém aj s týmito ľuďmi, lebo skôr nám hovoria, že pracujú pod tlakom a pod takým mottom, že dívajú sa na zákony a musia sa tak dívať, lebo z veľa zákonov to proste trčí, možno, možno aj z tohoto, lebo sa zvyšuje miera subjektivity, a musia pracovať s parametrom - nájdi lobistu a snaž sa ho odstrániť. Proste do tohoto stavu nie je dobré, že sme sa dostali, a myslím si, že dávať rozhodovacie kompetencie aj pri nakladaní, z finančných prostriedkov, ktoré nie sú ani ministrove, ani naše, proste sú v štátnom rozpočte, by sme mali nastaviť pravidlá tak, že ktokoľvek, nie, či je zafarbený načerveno, namodro, naoranžovo, nazeleno, ak má kvalitný projekt, ktorý prejde v tomto prípade kultúrnym testom, by malo byť jedno, o akú hranicu sa uchádza, a mala by tam byť čo najväčšia možná miera zásahu politika, politickej reprezentácie. Dajme to naozaj tam, kde by ste to chceli mať a kde v tom stanovisku to uvádzate, pretože to, čo čítame v zákone, tak naozaj - a nehnevajte sa na mňa - nie je a nie je to teda interpretácia len mňa samého, ale aj ľudí, ktorí sa do tohoto vyznajú, a myslím si, že ten právny konštrukt naozaj nie je dobrý.

    Toľko na záver iba k jednej tejto konkrétnej výhrade. Ja som si dovolil teda zacitovať aj v miere 7 minút priamo z tela zákona, aby bolo jasné, o čom sa bavíme. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. O slovo v rámci rozpravy požiadal pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. V 90. rokoch sa slovenský film ocitol prakticky v bode nula, možno mínus 10, mínus 100. A niekedy, nechcem to presne definovať rokom, už aj preto nie, aby to nebolo spájané len s mojou osobou, dajme tomu už v období Dzurindovej vlády začalo sa s rozmýšľaním a aj pokusmi začať slovenský film systematicky obnovovať. Možno som mal to šťastie, že mne sa podarilo práve, ale aj s podporou vtedajšej opozície zriadiť Audiovizuálny fond, jednoducho chcem povedať, že postupujeme nejakým spôsobom v tejto oblasti systematicky. Som rád, že zaznieva aj to, že táto podpora prináša ovocie, čo môžeme vidieť alebo diváci môžu vidieť v kinách, prichádzajú aj nejaké ocenenia. Samozrejme, dlho, dlho ešte môže trvať a bude trvať, ak to vôbec niekedy tak bude, že sa budeme môcť porovnávať so štátmi, ktoré majú oveľa hlbšiu a dlhšiu tradíciu filmovej tvorby. Radi sa porovnávame s Čechmi, ale zabúdame na to, že v Čechách sa filmy krútili v 30. rokoch, v 40. rokoch. U nás sa začalo po druhej svetovej vojne a je tam aj tomu adekvátne a vždy bolo adekvátne zázemie autorské a tak ďalej a tak ďalej. Nechcem vás týmto zaťažovať. Chcel som len povedať, že jednoducho prikračujeme k ďalšiemu nejakému kroku, aby sme sa zase dostali o kus ďalej. Áno, ako hovorila pani poslankyňa Vášáryová, zase v porovnaní so susedmi niečo dobiehame, no ale tak dobiehame. Tak ale to neznamená, že sa o to nebudeme pokúšať. Tým som len chcel uviesť, že aj rád počujem určitú empatiu aj zo strany opozície, ale aj chcem teda potvrdiť to, že je to nejaká systematická už dlhoročná činnosť ministerstiev kultúry, ak chcete naprieč, či už jedni prispeli tým, že nezvalcovali to, čo urobili druhí, alebo sa iní pokúšajú prísť s niečím novým. A takto by som bol rád, keby ste chápali aj novelizáciu zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorým zavádzame podporu pre veľké filmové produkcie. Samozrejme, tým sa myslí alebo tá prax sa očakáva, že bude znamenať najmä veľké zahraničné produkcie, a asi všetci alebo tí, ktorí to trošku sledujú, vedia, kde asi tie veľké produkcie vznikajú, väčšinou za veľkou mlákou. Ale nie sú vylúčené aj veľké európske produkcie.

    A teraz pár poznámok k rozprave, ako tu, ako tu bola. Nezmieňoval by som sa o tom, ale pán Viskupič sa dvakrát vrátil k tomu alebo dvakrát kládol otázku, že teda čo to je, že ministerstvo vydalo stanovisko na jeho tvrdenia, ktoré sa dotýkali pozmeňovacieho návrhu, ktoré podal pán poslanec Senko. No ale veď v tom vašom tvrdení vy ste sa dotýkali mojej osoby a ministerstva, lebo z vášho tvrdenia vyplývalo, pán poslanec, že, a voči tomu som sa musel ohradiť, že dotácie, o dotáciách pre filmové produkcie má rozhodovať minister kultúry. No ale potom ste buď nepochopili veci, alebo nechcete pochopiť. Jednoducho dotačný mechanizmus bude výlučne v pôsobnosti Audiovizuálneho fondu a na tom nemení nič ani ten pozmeňujúci návrh pána poslanca Senka, ktorý napokon, keby ste boli na tom výbore v tom čase, keď to predkladal, on aj tak uviedol, že to vzniklo v spolupráci s ministerstvom kultúry, čiže my sme nič netajili a poviem aj dôvod, prečo prišiel takýto relatívne veľký pozmeňovací návrh, zhodou okolností vy ste tu doobeda predkladali tiež, vy sám osobne, pozmeňovací návrh k tristoosmičke, ktorý mal 14 bodov, a zrazu vám vadí, že cez výbor ide pozmeňujúci návrh, ktorý má povedzme 25 bodov. Ale dobre, aj o to je, aj o tom sa môžme baviť. Ale jednoducho my sme v priebehu konzultácie s našimi partnermi naozaj, povedal by som, si uvedomili to riziko, že po schválení zákona v procese notifikácie niektoré veci môžu naraziť a my by sme sa museli možno kvôli parciálnej veci znovu vrátiť k celému legislatívnemu procesu. Áno, ale aj preto celkom neobstojí, pán Viskupič, vaše odporúčanie, vaša požiadavka, že najprv aby sme si veci notifikovali, a potom s tým prišli so zákonom. Jednoducho proces notifikácie nastáva až potom, čo je zákon schválený.

    Citovali ste § 22 ods. 5 o tom, že neexistuje právny nárok na poskytnutie tej dotácie alebo toho stimulu. No, viete, to je formulácia pre prípad, poviem to tak v úvodzovkách, živelnej pohromy. Na žiadny, na žiadnu dotáciu neexistuje právny nárok. A dokonca by som povedal, že ten systém, to je automatický systém prideľovania alebo poskytovania týchto, týchto dotácií, je o absencii subjektívneho rozhodovania, nie o nároku automatickom. A to, že nejde o subjektívne rozhodovanie, jednoducho je to nejaký test kultúrny, ktorý sa boduje a ktorý svojím spôsobom má vylúčiť extrémy. Ale tam nie je žiadna komisia. Jednoducho splnia sa kritériá kultúrneho testu, predložia sa príslušné dokumenty a Audiovizuálny fond vydá príslušné potvrdenia a rozhodnutia a dospeje sa po minutí oprávnených výdavkov aj nakoniec k tomu, že dostane tá spoločnosť tých 20 % z tých oprávnených výdavkov.

    Návrh, ktorý podal pán poslanec Kvasnička, ja mu rozumiem, aj presne viem ten zámer, on vychádza z prostredia našich producentov, ale tento systém je určený pre podporu veľkých projektov, nie pre súhrn malých projektov. Naši producenti majú pre podporu svojich diel k dispozícii dotačný systém Audiovizuálneho fondu, plus ak sa im podarí dať dohromady, dať prostriedky s verejnoprávnym vysielateľom, kde najmä na to idú prostriedky zo zmluvy so štátom. Takže ja o týchto veciach viem, ale toto je zamerané v tejto chvíli týmto spôsobom. Poznám, samozrejme, tie názory našich producentov, ale zase im nič nebráni, aby spájali svoje sily s veľkými produkciami. Myslím, že toho sú schopní, nakoniec určite aj pán Oparty, ktorého ste zmienili.

    O tej vyhláške určite, pani poslankyňa Vášáryová, budete vedieť, lebo vyhláška musí prechádzať procesom medzirezortného pripomienkového konania. A opäť vy ste hovorili o tom, že my sme, aby sme si neklamali, že ten pozmeňovák proste vznikol v spolupráci s ministerstvom. Ale ani vy ste tam, myslím, neboli, takže pán poslanec Senko ho tak aj predložil. Čiže nikto to, nikto to, nikto to netajil. Ja verím, že Audiovizuálny fond mal by to už dnes robiť, a netýka sa len týchto veľkých produkcií v budúcnosti, ale tých menších, že, a na to je aj zriadený, aj nezávislý od ministerstva, má na to aj kapacity, aby evaluoval alebo jednoducho aj vyhodnocoval spätne, no mal by to robiť. Ako už ja nebudem sa starať do inštitúcie, ktorá v tomto zmysle sa má nejako rozvíjať individuálne. Pracujeme aj na fonde pre umenie, zase istú oblasť by sme chceli odčleniť. Takisto jeden z dôvodov, prečo, a ja to tak aj chápem, je, aby bol priestor a kapacity na vyhodnocovanie, čo sa stane alebo aké výsledky boli dosiahnuté z podpory jednotlivých umeleckých podujatí. Jednoducho takáto spätná väzba, áno, to v tej, možno v takej miere, aké by to bolo žiaduce, napríklad ministerstvo kultúry schopné nie je. Jednoducho nie je v silách úradníkov na ministerstve kultúry poskytovať túto spätnú väzbu, ako kvalitatívne, obsahovo dopadlo konkrétne podujatie. Verím, že Audiovizuálny fond toho by mal alebo mal byť schopný a takisto fond pre umenie by v budúcnosti toho mal byť schopný pre tie oblasti, kam bude distribuovať svoju podporu.

    A ešte pre také ako ubezpečenie, že ministerstvo kultúry nemôže s tou vyhláškou čokoľvek robiť, je to, že po notifikácii schémy sa nemôže vyhláška meniť, lebo tie pravidlá budú v schéme, ktorá, ktorej bude vyhláška súčasťou. Takže tam netreba mať obavu, že by sa svojvoľne, mohlo si ministerstvo potom robiť, jednoducho veď to tiež bude podliehať procesu notifikácie. Toľko z mojej strany zatiaľ do rozpravy. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Na vaše vystúpenie sú tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Chcem oceniť, že pán minister, čo tu nebýva veľmi často zvykom, vystúpil v rozprave k tomuto bodu, čiže môžem položiť aj doplňujúcu otázku a ona je veľmi konkrétna. Čo sa stane, teda v tom prípade, ak budú podané viaceré žiadosti na dotačnú schému a celková suma týchto žiadostí bude prevyšovať možnosti dotačnej schémy, čiže bude treba rozhodnúť, ktorý zo subjektov dotáciu dostane a ktorý nie, alebo sa pristúpi k tomu, že budú ponížené tie nároky pre všetkých ostatných? Ale to takisto v tom zákone definované nie je. Čiže bude vynegociovaná, notifikovaná nejaká dotačná schéma, ktorú množstvo žiadostí prevýši, a potom kto teda rozhodne, ak vy sami tvrdíte, že nie je žiadna komisia a je tu nejaká nárokovateľnosť? Čiže sú len tri možné scenáre. Buď to teda prevýši, to znamená, budú tu tri projekty, ktoré presahujú milión korún, ktorý sa vynegociuje, a dokopy budú tvoriť 1,2 mil., jeden z nich bude milión a druhý dve po stotisíc, tak dostanú iba ten, kto má ten 1 milión, alebo ako sa teda k tomu bude pristupovať, lebo to tam nenájdeme.

    A druhý, dúfam, že to stihnem, teda keď, čo sa stane, keď Európska komisia vyhodnotí, že tá suma XY síce neohrozí vnútorný trh, a minister kultúry rozhodne o nižšej povolenej podľa toho, či to bude vyhovovať jemu spriazneným subjektom, a bude tak robiť priebežne a každoročne podľa svojich aktuálnych potrieb vyhláškou ministerstva. To je ako keby, môžme to nazvať aj vyššia miera paranoje, ale v tom duchu, že počítajme síce s dobrým, ale pripravme sa na to najhoršie, často to tu spomína poslanec Hlina. Čiže čo sa stane v tom, v tomto prípade, ak naozaj tvrdíte, že sa jedná o reálny automatický mechanizmus...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Tiež chcem oceniť, pán minister, že v rámci rozpravy ste vystúpili, a predpokladám, že aj na Viskupičove, ale aj na moje otázky, že teda ešte dostaneme odpoveď vo vašej faktickej.

    Dovolím si vás poopraviť. Povedali ste, že na žiadnu dotáciu neexistuje právny nárok. Na poľnohospodárske dotácie napríklad existuje právny nárok. Čiže toto nie je pravdivé a dokonca si dovolím tvrdiť, že čím je ten právny nárok pevnejší a jasnejší, jednoduchšie pravidlá a tak ďalej, tým je to celé spravodlivejšie, odhliadnuc od toho, že akékoľvek dotácie spôsobujú nerovnosti a problémy.

    Spomenuli ste ten kultúrny test, a že teda keď podľa neho spĺňa nejaký projekt podmienky, že Audiovizuálny fond vydá rozhodnutie. Ja si tiež nemyslím, že minister alebo nejaký úradník, ktorý zo dňa na deň bude meniť podmienky, lebo podľa toho kultúrneho testu vyšlo niečo, čo sa, čo sa mu nepozdáva. Čiže z tohto pohľadu, si myslím, ten systém je, ako ho navrhujete, už len nastavený ako funkčne. Ale ešte raz by som chcel zopakovať, keď dáte do kultúrneho testu príliš veľa kritérií, ktoré sú vyslovene subjektívne, keď dve tretiny bodov sa získa na základe subjektívnych kritérií, tak vlastne potom robíte z toho kultúrneho testu už len akúsi, akúsi kamufláž. Veď kolega Viskupič uviedol práve tie kritériá, ktoré sú subjektívne. A opäť môj návrh, že či by nestálo za to sa nad tým ešte raz zamyslieť a tie kritériá viac zobjektívniť, resp. keď to nie je len tak jednoducho možné, tak napríklad priradiť menej bodov tým subjektívnym a viacej bodov k tým objektívnym kritériám. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja sa vrátim k tomu hodnoteniu, pán minister.

    Sú dve možnosti hodnotiť na základe kvantitatívnych kritérií, ktoré sú spočítateľné, alebo na základe nejakých kvalitatívnych. Ale jediné hodnotenie kvalitatívne je možné dosiahnuť od nezávislého subjektu.

    Vy hovoríte o tom, že by to hodnotenie mohlo prísť od Audiovizuálneho fondu, ale v tomto zmysle Audiovizuálny fond nie je nezávislý subjekt, v hodnotení týchto filmov, pretože fond presadzuje svoje projekty. Čiže v tomto zmysle nie je nezávislý, na to chcem upozorniť. A nie je nezávislý aj preto, pán minister, pretože ten fond nie je postavený tak, ako sme napríklad počuli v Trenčianskych Tepliciach, je postavený napr. fínsky alebo írsky kinematografický fond. Tam sú konkurujúce si skupiny dramaturgov a každý ten dramaturg si zodpovedá za svoj projekt. Čiže tá zodpovednosť za to je jasne daná a tí druhí to môžu hodnotiť ako nezávislí. Takže už tým, že fond je postavený tak mono-, mono-, nie konkurencieschopnosti viacerých subjektov vo vnútri toho fondu, tým pádom nám vzniká problém, kto by mal hodnotiť racionálne použitie peňazí. Na základe tohto hodnotenia by bolo ale možné potom zlepšovať veľmi automaticky a na základe kritickej analýzy prácu toho fondu. A o to mne išlo, pán minister.

  • Pán minister, chcete reagovať? Nech sa páči. Poprosím vás, až môžte, zapnúť pána ministra.

  • Ďakujem pekne. Najprv k faktickej pána poslanca Viskupiča. Ak by bola extrémna situácia, hovorím o extrémnej situácii nedostatku finančných prostriedkov, tak sa pomerne kráti všetkým. Nie je tam možnosť, že jednému dať a jednému nedať. Čo sa týka toho, že meniť vyhlášku. Jednoducho vyhláška bude v schéme nemeniteľná.

    Pán poslanec Sulík, ja rozumiem tomu, čo hovoríte. Pri kultúrnom teste sme vychádzali z predlôh existujúcich kultúrnych testov v tých krajinách, kde to už funguje. Ten náš test je akýmsi štandardom iných funkčných kultúrnych testov, takže vychádzame z nejakej praxe. Samozrejme, neviem, neviem, v akom percente by sa dalo to ešte ako keby v úvodzovkách tak, ako to myslíte, objektivizovať. Jednoducho toto je typ inde funkčného kultúrneho testu, ktorý, opakujem, skôr má ten extrém vylúčiť, ako, ako byť takou širokou bránou v podstate pre tých investorov, ktorí sú ochotní prísť s peniazmi na Slovensko.

    Pani poslankyňa Vášáryová, je to možno trošku na polemiku. Ja si myslím, že má Audiovizuálny fond tie, tie možnosti možno si aj najať nejakých ľudí na to hodnotenie. Ale nakoniec tie komisie, ktoré rozhodujú, tiež veď to sú, to sú odborníci. Veď my ich predsa obidvaja poznáme tých ľudí, ktorí tam sedia, a aj oni by mohli byť schopní isté veci spätne posúdiť alebo by mali vedieť, komu to majú dať posúdiť. Ďakujem.

  • Ďakujem. Vystúpili všetci poslanci, ktorí boli prihlásení do rozpravy, aj pán minister. Chcete zaujať ešte nejaké záverečné? Nie. Pán spravodajca? Tiež nie. Vyhlasujem rozpravu teda za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie, tlač 602.

    Poprosím pána ministra hospodárstva Tomáša Malatinského, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Do rozpravy sa prihlásil spoločný spravodajca poslanec Maroš Kondrót, ktorému odovzdávam slovo, a pripraví sa pán poslanec Alojz Přidal, ktorý sa prihlásil za klub KDH. Takže kto pôjde prvý?

    Takže nech sa páči, pán poslanec Přidal. Dobre, keďže to bolo z minulého týždňa, takže ma pán spravodajca upozornil, že pán poslanec bol prihlásený do rozpravy písomne, a on avizoval, že sa prihlási do rozpravy ústne.

    Takže nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Pokračovania rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z., tlač 602.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, keď SMER prichádza s novelou zákona č. 309/2009 Z. z. o obnoviteľných zdrojoch a kombinovanej výroby elektriny a tepla a novelou zákona č. 251 o energetike, tak myslím, že opozícia by mala spozornieť. A to preto, lebo táto novela je vždy spojená s nejakým biznisom alebo s niečím, čo by som ja nazval nekalé. Je tu málo smeráckych poslancov, ale ja predpokladám, že sledujú alebo teda sa dozvedia to, čo chcem povedať.

    Iste viacerí z vás, si pamätáme, že 19. decembra minulého roku cez novelu tohto zákona o obnoviteľných zdrojoch a KVET-u sa tu snažili dosiahnuť v skrátenom legislatívnom konaní podporu pre majiteľa bratislavského PPC, ktorá bola odhadovaná podľa rozličných expertov vo výške 30 mil. eur ročne na 15 rokov, a my sme to tu vykričali a nejakým spôsobom sme to zastavili. Vtedy sa nám to podarilo, keď prvá Penta ohlásila ústami svojho hovorcu pána Danka, že jednoducho ten zákon je zlý, a SMER sa potom stiahol.

    Táto novela, čo je tu dnes, by mohla byť dobrá, keby nebola zlá. Mohla by byť dobrá, a naozaj keby tam bolo to, čo tam patrí, keby sme diskutovali o bioplyne, o biometáne, o biomase, o malých energetických zdrojoch, o tých veciach, ktoré sú z dielne sekcie alebo odboru energetiky na ministerstve hospodárstva. Jednoducho tie veci sú dobré, aj čo sa týka tých malých energetických zdrojov do 10 kilowatt, aj do 100 kW, kde sa novelizuje teda zákon o energetike, a niektoré povinnosti, od niektorých povinností sa upúšťa. Tak všetko by to bolo v poriadku a ja si myslím, že aj poslanci KDH by mohli tento návrh zákona podporiť.

    Bohužiaľ, tento zákon je ale hlavne o memorande o porozumení, keď v návrhu tohto zákona, hlavne v bode 2 a bode 3 písm. i) jeho hlavným cieľom je implementovať memorandum o porozumení. Pretože sa budem odvolávať na toto memorandum aj v ďalšom mojom vystúpení, dovoľte mi teda povedať niečo k tomu memorandu, aby som oživil aj pamäť. Toto memorandum bolo podpísané 26. marca 2013 medzi úradom vlády, ktorý reprezentoval premiér Robert Fico, neviem, teda prečo nie pán Federič, a potom ho podpísali traja ministri: minister financií, hospodárstva a životného prostredia. A za náprotivok ako bolo podpísané toto memorandum s United States Steel Corporation a United States Steel Košice.

    Tuná je zaujímavý článok II, ktorý hovorí o stimuloch poskytnutých Slovenskou republikou. A ja musím citovať, lebo budem sa odvolávať, ja si myslím, že jednoducho ani premiér nemal právo podpísať takéto memorandum, podľa mňa to nie je v súlade s Ústavou, kde v bode 1 energetika sa zaviazali, že najneskôr do 1. januára 2014 musí, opakujem slovo musí, Slovenská republika novelizovať zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a následne teda novelizovať príslušný predpis aj iný. A to podstatné, teda čo tu je, čo Slovenská republika musí spraviť, tu sú 4 body v tej časti energetika a) až d) a najdôležitejší je teda bod d), keď Slovenská republika, opakujem, musí novelizovať zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie tak, aby bolo podporené v súlade s týmto zákonom zariadenie s celkovou inštalovanou kapacitou do 200 MW, ak je elektrina vyrábaná vysoko účinnou kombinovanou výrobou a podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 20 % alebo podiel druhotných energetických zdrojov v palive je vyšší ako 40 %. Toto sa premietlo do návrhu zákona. Tá dikcia je trošku odlišná. Tam tie druhotné energetické zdroje sú nahradené energetickým podielom plynov vznikajúcich ako vedľajší produkt z metalurgického výrobného procesu a percento 20 je nahradené percentom 30. No ale premiér Fico a traja ministri sa tu ešte zaviazali, že Slovenská republika musí novelizovať príslušný predpis tak, aby bola zahrnutá výroba z elektriny z hutníckych plynov, ako je vysokopecný plyn, koksárenský plyn a konvertorový plyn, ako oprávnená na podporu doplatkom v zmysle zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie, a to na úrovni minimálne 80 eur. Nie je tu napísané, že 80 eur za MWh po dobu 15 rokov, počas ktorých bude U. S. Steel Košice oprávnený na podporu doplatkom. No a v závere je písané, že je tieto zmeny pomôžu U. S. Steel Košice opraviť kotol č. 6, vybudovať nový kotol č. 7 a jednoducho tá výška tej podpory bude taká, že U. S. Steel Košice bude dostávať minimálne 14,782 mil. eur ročne po dobu 15 rokov. Teda 15 miliónov ročne po dobu 15 rokov. Potom v tomto memorande je bod alebo článok III, kde už nie je, že musí, ale sú tam uistenia U. S. Steel a U. S. Steel Košice a chcel by som aj verejnosti povedať, že to najväčšie uistenie je v bode b) na strane 6 toho memoranda, kde U. S. Steel Košice a jeho dcérske spoločnosti uisťujú Slovenskú republiku, že sa zdržia hromadného prepúšťania podľa § 73 Zákonníka práce, budú využívať prirodzený úbytok pracovných síl, aby bolo možné pri výkone podnikateľskej činnosti dosiahnuť efektívnejšiu úroveň zamestnanosti.

    Avšak oni si dali aj podmienky. A tou podmienkou je, že bude existovať platná kolektívna zmluva a že nedôjde k závažnému spomaleniu ekonomiky - nikde nie je napísané, čo je to závažné spomalenie ekonomiky - alebo k podstatným nepriaznivým zmenám vrátane prípadov vis major, teda vyššej moci voči súčasným podmienkam na trhu s oceľou. A teda dôležité je to, že oni si dali tento záväzok len do roku 2017, udržať zamestnanosť len 5 rokov, zatiaľ čo Robert Fico, traja ministri sa zaviazali 15 rokov im prakticky prispievať 15 mil. eur ročne.

    No a čo je ešte dôležité a na čom sa ešte budem odvolávať? V tom memorande je článok V, tzv. prebiehajúca arbitráž. Ako vznikla, k tomu sa dostanem, a tu týmto memorandom o porozumení, v tom čl. V sa píše, že žiadnym spôsobom neovplyvní toto memorandum prebiehajúce arbitrážne konanie podľa pravidiel UNCITRAL, ktoré iniciovala U. S. Steel Global Holdings I B.V. proti Slovenskej republike, prípad PCA č. 213/6. Jednoducho žiadny záväzok nejakého ústupku. Toto som chcel citovať z memoranda.

    Vážené dámy a páni, milé kolegyne a kolegovia, keď koncom minulého roku začali na verejnosť prenikať informácie, že tvrdšie ekologické limity z Bruselu, pád cien ocele a zvýšenie nákladov elektriny sú dôvody, prečo Američania z U. S. Steel začali uvažovať o predaji košických elektrární a U. S. Steel dokonca oznámila, že dokonca dostala ponuky na kúpu fabriky, ktorá spolu s dcérskymi spoločnosťami zamestnáva viac ako 12-tisíc ľudí, na východe Slovenska začala byť trošku nervozita a dokonca prenikli informácie na verejnosť, že záujem o kúpu majú Ukrajinci zo spoločnosti, ktorá patrí do spoločnosti, ktorá patrí do skupiny System Capital Management oceliarskeho magnáta Rinata Achmetovova, a takisto sa hovorilo o ruských záujemcoch - EVRAZ-e a Severstale. No a jednoducho keby tí Američania odišli, tak ohrozených pracovne by bolo 6 - 7-tisíc ľudí. Keď sa náš, lenže Robert Fico a vláda Slovenskej republiky v tom čase spokojne podriemkávala. Pamätám si v tejto sále, ako bývalý premiér Mikuláš Dzurinda tu povedal, že keby on bol premiér a takáto situácia by bola v U. S. Steele, že už sedí v lietadle a letí do Pittsburghu, teda aby konal. Potom bolo výsledkom konania - neskorého podľa mňa - vlády Slovenskej republiky a hlavne premiéra to memorandum o porozumení. Všetci sme teda tomu memorandu, hlavne teda opoziční kolegovia porozumeli tak, že opäť raz Robert Fico dostal nakladačku a udržanie zamestnanosti v U. S. Steel zaplatíme my všetci, koncoví odberatelia elektrickej energie v tarife za prevádzkovanie systému, 15 miliónov na 15 rokov, to je 225 mil., to je 6,75 mld. slovenských korún. Keď si zoberieme 6-tisíc ľudí, tak udržanie jedného pracovného miesta na päť rokov nás stojí asi jeden milión. Ale zaplatíme ho my všetci koncoví odberatelia, či už veľkí, alebo malí, domácnosti v tarife za prevádzkovanie systému.

    Milé kolegyne a kolegovia zo SMER-u, nie je vás veľa, ale mne trošku vadí, že pán premiér Fico vás všetkých považuje, prepáčte za výraz, za takých hlasovacích panákov. Mňa naozaj niekedy rozčuľuje, keď pán Sulík ako hovorí o 81 Kolesíkoch, ktorí sú pripravení zahlasovať za všetko, a niekedy sa mi zdá, že vám teda krivdí. Zdá sa mi ale, že pán premiér Fico si poslancov SMER-u neváži, a ja si mnohých z vás naozaj vážim. Chcel by som povedať, ale že mi vôbec nevadí to, že pán premiér Fico si neváži a prakticky si spravil tajtrlíka z predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví pána Jozefa Holjenčíka, ktorý, keď pán Robert Fico kývne, priletí a hľadá nejaké riešenie, obvykle riešenie na nejaké rozhodnutie, ktoré vydal, ktoré sa ukáže ako zlé, ad hoc prijíma ďalšie riešenie a jednoducho deformuje celý regulačný priestor a ten výsledok jeho pôsobenia od roku 2007 je katastrofálny.

    Ale pekne poporiadku, ako to všetko začalo a prečo vôbec bolo treba toto memorandum, tento zákon. Pán Jozef Holjenčík, nominant SMER-u v snahe naháňať zisky Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústave rozhodnutím ÚRSO zo 14. 12. 2011 č. 0048/2012 E - a predtým to bolo ešte vo vyhláške č. 221/2013 Z. z. - jednoducho stanovil pre samovýrobcov, to je taký pomocný termín, teda aj pre U. S. Steel, ktorí si sami vyrábali elektrickú energiu, že musia platiť tarifu za systémové služby a tarifu za prevádzkovanie systému. Ono to vlastne začalo 1. 1. 2008 výnosom č. 2/2007, keď vtedy do vzorca na výpočet tarify za systémové služby dal, nikto nevie prečo, číslo 0,3 a jednoducho museli platiť 30 % za systémové služby a za tarifu za prevádzkovanie systému. No a pán Jozef Holjenčík preto, aby naháňal peniaze prenosovej elektrizačnej sústave, prijal alebo vydal to rozhodnutie, o ktorom som hovoril, a to rozhodnutie vychádzalo z vyhlášky č. 225/2011 Z. z. a naraz sa rozhodol, že títo samovýrobcovia budú musieť platiť plnú sadzbu aj za elektrinu, ktorú si vyrobia a ktorá bude spotrebovaná na mieste. No a tak U. S. Steel Košice platí napríklad v tarife za prevádzkovanie systému. To prvé rozhodnutie bolo také, že tie tarify boli vtedy vo výške 15,7 eura za MWh, a jednoducho on platí napríklad podporu spaľovaniu hnedého uhlia v elektrárni Nováky, čo je podpora baníctvu v hornej Nitre. Takisto platí podporu obnoviteľným zdrojom, ktoré pustil pán Jozef Holjenčík, hlavne čo sa týka fotovoltiky, ako do obrovských rozmerov. Potom sa stal úplne hrobárom fotovoltiky. A jednoducho ja rozumiem celkom tomu, že U. S. Steel Košice cítia nespravodlivosť a ich ročne toto rozhodnutie pána Holjenčíka stojí 20 mil. eur ročne, 20. mil. eur ročne pri ich spotrebe teda elektrickej energie. A cítia sa oprávnene podľa môjho názoru diskriminovaní.

    Potom bolo podpísané to referendum a na druhý deň som si v Pravde prečítal, že Jozef Holjenčík si myslí, že tá arbitráž, ktorá sa tým memorandom nepozastavila, ale beží ďalej, si nepripúšťa možnosť prehry v tejto arbitráži. Len, bohužiaľ, Robert Fico aj vláda si pripúšťa možnosť prehry v tejto arbitráži, lebo aj v rozpočte alebo v návrhu rozpočtu na budúci rok v prílohe č. 4 v rozpočte verejnej správy ráta so sumou za prehratú arbitráž v hodnote 257,439 mil. eur.

    A ešte, čo som zabudol povedať, je to, že ten Robert Fico podľa mňa nemohol podpísať také referendum, keď ho podpis..., také memorandum, keď ho podpisoval ako premiér. Keby ho podpisoval ako predseda strany SMER, tak je to v poriadku. Vtedy môže ako ručiť, že jeho strana nejakým spôsobom za to zahlasuje, ale ako premiér nemôže prijať záväzok, že Slovensko musí prijať taký zákon a takú vyhlášku. To jednoducho je podľa mňa nepredstaviteľné. Slovensko nič nemusí, ale dobre, spravil podľa mňa to, na čo nemal právo. Keby povedal alebo sa zaviazal, že ja Robert Fico alebo naša vláda doručí do parlamentu návrh zákona, ktorý bude taký, a v prípade, že ten zákona v parlamente prejde, tak očakávame od U. S. Steel Košice teda to a to, tak by to bolo v poriadku. No ešte horšie je, čo spravil pán Jozef Holjenčík, ktorý bez toho, žeby čakal, či prejde tento zákona, on do vyhlášky č. 221/2013 Z. z., je to o cenovej regulácii v elektroenergetike, dal § 10 odsek 2 a tam do písmena e) bez toho, aby jednoducho toto malo oporu v zákone, ustanovil pevnú cenu elektrickej energie vyrobenú teda v U. S. Steel na základe hutníckych plynov v hodnote 80,02 eura. V memorande sa Robert Fico zaviazal na výkupnej cene, teda doplatkom 80 eur. Jozef Holjenčík sa trafil 80,02 eur. Keď som sa ho pýtal na komisii energetickej, že odkiaľ si vycucal toto číslo, tak mi povedal, že mi môže ukázať výpočet. Jednoducho ten výpočet bol spravený cielene tak, aby, o tom so presvedčený, aby bola dosiahnutá tá minimálna cena 80 euro za MW. Jozef Holjenčík si ale uvedomuje, že on by sa predsa mal chovať ako nestranný, nezávislý regulátor, a preto, keď som sa ho pýtal, že či tento, táto jeho vyhláška a toto jeho číslo súvisí s memorandom, tak s plechovým ksichtom bez toho, aby sa začervenal, povedal, že toto číslo, ktoré dal do vyhlášky predtým, než je prijatý zákon, nemá s memorandom nič spoločné. Jednoducho to som ešte nezažil, žeby niekto bol schopný a ochotný takto drzo klamať.

    Vážené dámy a páni, je stále zrejmé viac a viac, že premiér Robert Fico a táto vláda si nevie poradiť so zamestnanosťou. Sociálnu problematiku a zamestnanosť sa snaží riešiť ústupkami veľkým zamestnávateľom. Používa Jozefa Holjenčíka, aby deformoval regulačné prostredie. Ten sa snaží o ad hoc riešenia. To jedno riešenie je horšie ako druhé alebo to riešenie, ktorým chce napraviť to, čo napáchal, je horšie a jednoducho ten stav v regulácii je skutočne otrasný, nehovoriac o tom, že v tej vyhláške č. 221/2013 Z. z. si vybral teraz ako škodnú, proti komu ide bojovať, slovenských výrobcov elektrickej energie zavedením tzv. G-komponentu alebo poplatku za rezervované, rezervovaný výkon a rozdeľuje týchto výrobcov podľa toho, či dodávajú elektrinu do distribučnej alebo prenosovej sústavy. A ja si myslím, že to, čo spraví, bude mať nedozerné dôsledky, ktoré sa možno ani nebudú dať napraviť. Ale chcel by som vás upozorniť, že Jozef Holjenčík chystá aj s touto vyhláškou biznis, ja neviem ešte pre koho, pre tých, ktorí budú stavať malé vodné elektrárne do 5 MW výkonu, lebo tí tento poplatok, tento G-komponent platiť nemusia. Takže očakávam, že aj verejnosť, aj média budú sledovať, kto sú tí ľudia, ktorí budú profitovať na týchto malých vodných elektrárňach, bez toho, že by to Jozef Hojlenčík ako alebo niekto zdôvodnil, prečo práve malé vodné elektrárne. Takže verím, že verejnosť bude na pozore.

    Pre všetko to, čo som tu povedal, jednoducho poslanci Kresťanskodemokratického hnutia nemôžu túto novelu zákona, ktorá mohla byť dobrá, keby nebola zlá, podporiť. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Huba, Hudacký, Vašečka, Sulík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán predseda výboru Huba.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Celé toto memorandum o porozumení, aj keď by sme pripustili len dobré úmysly tejto vlády v tomto prípade, nemožno označiť inak ako systémová porucha, keď vláda krvoprísažne sľúbi niekomu niečo také zásadné, a to v mene či v zastúpení Národnej rady Slovenskej republiky. Je to podľa môjho hlbokého presvedčenia v rozpore s tým, ako sú v Ústave Slovenskej republiky definované kompetencie jednotlivých ústavných orgánov a vzťahy medzi nimi. Ja som to hovoril už vo viacerých súvislostiach, ale nemôžem to nezopakovať aj pri tejto príležitosti. Už aj preto, že je to memento, že ak sa takpovediac neohradíme dôsledne v tejto chvíli, tak sa nám to tu bude opakovať.

    Nechcem sa vyjadrovať k tým ekonomickým aspektom, to nechám povolanejším, ale už len z toho, čo tu bolo povedané predrečníkom, je zrejmé, že tá nevyváženosť medzi sľubmi a záväzkami na obidvoch stranách zmluvných je obrovská v neprospech Slovenskej republiky, a pekne to tu bolo dokumentované na astronomickej sume, ktorou ideme dotovať jedno pracovné miesto. Ale vrátim sa k mojej prioritnej problematike, to je životné prostredie, keďže nemôžem akceptovať ústupky Ministerstva životného prostredia takému megaznečisťovateľovi, megaproducentovi odpadov a znečisťovateľovi hlavne ovzdušia, akým je napriek všetkým pokusom o modernizáciu U. S. Steel dodnes. Kto si myslíte, že preháňam, stačí si pozrieť príslušné štatistické...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán predseda výboru Hudacký, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja chcem oceniť tvoje vystúpenie, Lojzo, s tým, že si skutočne podal komplexnú informáciu o situácii, ktorá sa dotýka síce obnoviteľných zdrojov, ale zakrývajú sa, zakrýva sa množstvo nesystémových prvkov pri príprave tejto legislatívy. Určite, že je treba zdôrazniť ten moment, že memorandum, memorandom o porozumením s U. S. Steelom sa zakrývajú dotácie alebo, alebo v podstate určité náhrady, kde sa kompenzujú alebo snažia sa zakryť predchádzajúce chyby alebo nečinnosť vlády v súvislosti s potenciálnym odchodom tohto veľkého zamestnávateľa na východe Slovenska. Samozrejme, že to plátanie týchto riešení potom stojí túto krajinu veľmi draho a 15 mil. eur ročne za to, aby U. S. Steel garantoval udržanie týchto pracovných miest, je vysoká cena za takýto obchod. Nehovoriac o tom, ako deformujeme to energetické prostredie, ktoré do určitej miery potom, alebo takéto, takéto chybné kroky, takáto deformácia sa potom odráža na koncových cenách elektrickej energie. Na druhej strane chcem oceniť aj prístup sekcie Ministerstva hospodárstva, teda sekcie energetiky, práve tej časti malých energetických zdrojov podpory výroby biometánu, resp. biomasy alebo energie z biomasy, ale toto všetko zatieňuje práve ten nesystémový prístup pri tvorbe tejto veľmi podstatnej legislatívy pre ďalší rozvoj obnoviteľných zdrojov na Slovensku. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som chcel tiež poďakovať za vystúpenie pánovi poslancovi Přidalovi. A ja by som sa chcel vrátiť k tomu, čo on zdôraznil, že Robert Fico sa zaviazal ako premiér, ako predseda vlády, že tento zákon, zjednodušene povedané, prejde a že by teda bolo pochopiteľné, keby to sľuboval ako predseda strany, ktorý má väčšinu v parlamente. Zdá sa, že táto vec sa nám tu stále viac a viac opakuje v tomto volebnom období, a z toho vyplýva aj tá otázka pre občanov, že či je to naozaj takto dobré a či to takto chceli, že či sa nevraciame niekde späť. Demokracia je náročná. Niekedy sa zdá, že aj zdržuje, ale v každom prípade ja ju pokladám za zdravú. A mali by sme si zvážiť, či teda za cenu nejakých pomyselných istôt stability sme ochotní ustupovať z týchto pozícií a nechať rozhodovacie právo ako keby v jedných rukách. Ja sám som sa pýtal pána premiéra na hodine otázok, že či bude aj riadiť parlament, pretože mne to naozaj prišlo ako také zvláštne a neúctivé voči Národnej rade, keď vyzval počas schôdze, kde bol návrh na jeho odvolanie, svojich poslancov, aby odišli. Je v tom taký zmätok, či to robí ako predseda strany, či to robí ako premiér. Je to legitímne v tom slova zmysle, že, samozrejme, môže mať taký postoj, len potom to vyvoláva ďalšie otázky napríklad aj, aj smerom von. Pamätám si jeho výroky o tom, ako, ako budeme musieť sa vzdať ďalšej suverenity v prospech Európskej únie, presne takto to povedal, kvôli, kvôli kríze. A zdá sa mi, že celkovo sa používa ten argument tej krízy alebo zlých sociálnych podmienok na rôzne posúvanie týchto vecí v oblasti demokracie, v oblasti suverenity, že namiesto aby sme hovorili o vplyve nejakých finančných skupín, tak hovoríme potom o cenách plynu.

    Takže bol by som rád a ďakujem pánovi poslancovi, že upozornil aj na tento moment tejto diskusie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. No, pán kolega Přidal, pekne ste to zhrnuli a, bohužiaľ, bolo to veľmi smutné počúvanie, ale presne týmto chaotickým štýlom to v našej krajine funguje. Táto ad hoc politika, že niekto niekde si dupne, no tak tam rýchlo hneď nabehne veľký vodca, oblečie červený plášť a šaškuje tam niekde v studenej valcovni namiesto toho, aby sa robili systémove veci, také, ktoré majú hlavu, pätu, ktoré platia pre všetkých, sa robia presne takéto individuálne rozhodnutia a potom sa nemusíme ani čudovať, že táto vláda visí na šnúrke finančným skupinám, ktoré si diktujú, čo kde a ako má byť. Krásne to bolo vidno pri SPP, kde minister hospodárstva, pán, tu sediaci pán Malatinský sa vyjadril, že kúpa SPP je nezmysel. Povedal to inými slovami, ale že to je nezmysel. A napriek tomu, aj tak sa to kúpilo, lebo práve si chlapci z J&T povedali, že takto to má byť. Je to veľmi smutné, táto doba, v ktorej žijeme, a môžme teda len dúfať, že to čoskoro skončí, lebo s týmito Kolesíkmi tu v parlamente sa nedožijeme žiadneho nejakého, že my ideme rozhodnúť preto, lebo sme o tom presvedčení. Tu sa vždy bude rozhodovať tak, ako veľký vodca prikáže, občas niektorým treba zapchať ústa, nejaký výletík niekam, ale inak hlasovať sa bude presne tak, ako veľký vodca prikáže. Ďakujem.

  • S reakciou, pán poslanec? Nie. Pán poslanec bol písomne prihlásený do rozpravy, teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ústne do rozpravy sú prihlásení páni poslanci a pán spravodajca Kondrót, Hlina, Mikuš a pani poslankyňa Mezenská. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Kondrót, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi podať dva pozmeňujúce návrhy k prerokovanému vládnemu návrhu zákona. Obidva majú po tri body. Prednesiem svoj prvý pozmeňujúci návrh. Chcem dopredu avizovať, že bod číslo 3 prečítam ako druhý a bod číslo 2 ako tretí, ale ináč sa nič nezmení, ako to máte rozdané v laviciach.

    Takže podávam svoj pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z.

    1. V článku I, 8. bode § 3b odseky 3 až 6 znejú:

    "(3) Právo na podporu podľa § 3 zaniká pre zariadenie výrobcu elektriny, ak aj bola výrobcovi elektriny počas 15-ročnej doby podpory pri výrobe elektriny na tomto zariadení dvakrát právoplatne uložená pokuta za závažné porušenie povinností, a to dňom právoplatnosti druhého rozhodnutia o pokute.

    (4) Závažným porušením povinnosti podľa odseku 3 sa rozumie porušenie povinnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, 9c) za ktoré bola výrobcovi elektriny uložená pokuta minimálne vo výške 80-tisíc eur.

    (5) Právo na podporu oplatkom podľa § 3 ods. 1 písm. c) zaniká pre zariadenie výrobcu elektriny, ak počas 15-ročnej doby od podpory poplatkom podľa § 3 ods. 1 písm. c)

    a) výrobca elektriny neuhradil daňový nedoplatok na dani okrem úroku z omeškania, úroku a pokuty ani v lehote určenej v daňovej exekučnej výzve správcu dane podľa osobitného predpisu,9d) alebo ani v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní výrobcu elektriny proti daňovej exekučnej výzve, ak podal výrobca elektriny odvolanie proti daňovej exekučnej výzve a v rozhodnutí v odvolaní bola potvrdená povinnosť výrobcu elektriny nedoplatok uhradiť alebo ani v lehote v určenej v upovedomení o začatí exekúcie podľa osobitného predpisu,9e) alebo ani v lehote 15 dní odo dňa platnosti rozhodnutia o námietkach proti exekúcii alebo právoplatnosti rozhodnutia odvolaní proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, ak podal výrobca elektriny námietky proti exekúcii alebo odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, a v rozhodnutí o námietkach alebo v rozhodnutí o odvolaní proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, bola potvrdená povinnosť výrobcu elektriny nedoplatok uhradiť,

    b) výrobca elektriny neuhradil nedoplatok na poistnom na zdravotné poistenie ani v lehote 15 dní odo dňa doručenia právoplatného výkazu nedoplatku na zdravotné poistenie alebo ani v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ak výrobca elektriny podal námietky proti výkazu nedoplatkov; alebo

    c) výrobca elektriny neuhradil dlžné sumy na poistnom na sociálne poistenie a dlžné sumy na príspevkov na starobné dôchodkové sporenie ani v lehote 15 dní odo dňa doručenia predpisu sociálnou poisťovňou podľa osobitného predpisu. 9f)

    (6) Dňom zániku podpory je deň márneho uplynutia lehoty na úhrady nedoplatkov alebo dlžných súm podľa ods. 5.

    Poznámky pod čiarou k odkazom 9c) až 9f) znejú:

    "9c) zákon č. 251/2012 Z. z. , zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii sieťových odvetviach.

    9d) § 91 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    9e) Zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.

    9f) § 144 a § 152a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov."

    Odôvodnenie:

    Doplnenie sa navrhuje z dôvodu spresnenia, aby pokuta nebola ukladá za iné činnosti výrobcu elektriny, aby sa dosiahol účel sankcionovať neplatičov. Z dôvodu väčšej objektivity určenia závažnosti porušenia zákona je určená hranica v hornej polovici zákonného rozsahu a je zrejmé, že ide o závažné porušenie. V prípadoch, kedy nie je určená minimálna hranica bude nápomocné pôvodné navrhované určenie výšky pokuty ako sankcie za závažné porušenie. Navrhovaným doplnením sa má vylúčiť sankcionovanie výrobcov, ktorým nedopatrením vznikne nedoplatok na dani alebo odvodoch, ktorý dobrovoľne vysporiadajú. Naopak, doplnením sa docieli neposkytovanie podpory výrobcom, ktorí porušujú daňové a odvodové povinnosti tým, že vedome neuhrádzajú dane a odvody podľa platnej legislatívy. Navrhuje sa tiež oprava termínov, nakoľko zákon o sociálnom poistení nepozná pojem nedoplatok. Používa iba pojem dlžné sumy. Po doplnení mechanizmu na dobrovoľné splnenie nedoplatkov, slnenie nedoplatkov, nie je ďalej dôvod ponechať možnosť opakovaného vedomého porušenia zákona ohľadom platenia daní a odvodov.

    Bod č. 2. môjho pozmeňovacieho návrhu:

    V čl. I, v 21. bode sa § 18e) dopĺňa odsekmi 4 a 5, ktoré znejú:

    (4) Právo na doplatok podľa § 3 ods. 4 písm. h) si výrobca elektriny môže uplatniť v období od 1. januára 2015 do 31. decembra 2018.

    (5) Ustanovenie § 6 ods. 5 sa vzťahuje na výrobcu elektriny, na výstavbu, rekonštrukciu alebo modernizáciu zariadenia, pre ktorého bola poskytnutá podpora z podporných programov financovaných z prostriedkov štátneho rozpočtu po 1. januári 2014.

    Odôvodnenie:

    Výrobca elektriny na všetku elektrinu z obnoviteľných zdrojov energie vyrobenú v zariadení na kombinovanú výrobu s celkovým inštalovaným výkonom nad 5 MW, ak podiel obnoviteľných zdrojov energie v palive je vyšší ako 30 % a podiel tepla dodaného na technologické účely je najviac 40 % z využiteľného tepla, podľa § 3 ods. 4 písm. h) si bude môcť právo na doplatok uplatniť od 1. januára 2013 do 31. decembra 2018. Podpora nebude poskytovaná pre zariadenia, na výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu ktorých bola poskytnutá podpora zo štátneho rozpočtu po účinnosti novely.

    3. bod môjho pozmeňovacieho návrhu:

    V čl. II sa vkladá nový bod, nový 1. bod, ktorý znie:

    1. § 27 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

    "(5) Povinnosti podľa odseku 2 písm. e), f), g), h), i), k), l), a q) sa nevzťahujú na výrobcu elektriny z malého zdroja; povinnosti podľa odseku 2 písm. j) sa nevzťahujú na výrobcu elektriny z malého zdroja, ktorý nepodniká v energetike. Na výrobcu elektriny z malého zdroja pri plnení povinností podľa odseku 2 písm. p) sa nevzťahuje § 41 ods. 3."

    Ďalší text sa označuje ako bod 2.

    Odôvodnenie:

    Ide o rovnaký význam ustanovenia, aký je v spoločnej správe, ale z dôvodu nenarušenia krížových odkazov sa dopĺňa ako nový, nový odsek. Uvedené povinnosti nie sú odôvodnené pre výrobcov z malých zdrojov (do 10 kW) a dodržiavanie týchto povinností vyvoláva väčšie náklady a vyvolanú administratívnu záťaž, ako je ich potenciálny prínos. Poskytovanie údajov o výrobe z obnoviteľných zdrojov a najmä plán výroby na ďalšie obdobie je v praxi technicky ťažko splniteľný a dá sa efektívnejšie nahradiť súčinnosťou prevádzkovateľa distribučnej sústavy s organizátorom krátkodobého trhu s elektrinou. Celková dodávka elektriny z malých zdrojov predstavovala v roku 2012 len 0,02 % zo všetkej elektriny dodanej do elektrizačnej sústavy Slovenskej republiky, ale administratívne to predstavovalo korešpondenciu medzi niekoľkými tisíckami subjektov a prínos tejto činnosti bol zanedbateľný.

    O všetkých troch bodoch môjho prvého pozmeňovacieho návrhu žiadam hlasovať spoločne a v náväznosti na predložený pozmeňujúci návrh vynímam body 9, 21 a 24 spoločnej správy na osobitné hlasovanie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, predkladám svoj 2. pozmeňujúci návrh k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    1. V čl. I, v 11. bode § 4a odsek 1 písm. c) znie:

    "c) bezplatnú montáž rozpínacieho zariadenia na mechanické oddelenie kontaktov pripojenia pri strate napätia v distribučnej sústave, ak je možná prevádzka malého zdroja počas beznapäťového stavu v distribučnej sústave, keď je elektrická inštalácia odberného miesta a zdroja na výrobu elektriny mechanicky oddelená od distribučnej sústavy."

    Odôvodnenie:

    Z technického hľadiska má význam montáže rozpínacieho zariadenia iba pri tých výrobných zdrojoch, ktoré sú schopné fungovať aj po odpojení od distribučnej sústavy, čiže v režime ostrovnej prevádzky. Ak by totiž po odpojení od distribučnej sústavy výrobné zariadení prestalo fungovať, tak je uvedená povinnosť samoúčelná a bezpredmetná, rovnakú funkcionalitu, odpojiť sa pri poklese napätia už zabezpečuje zariadenie výrobcu elektriny. Bez tejto funkcionality nie je možné malý zdroj pripojiť, a preto je ďalšie rozpínacie zariadenia duplicitné.

    2. V čl. II sa vkladá nový 1. bod, ktorý znie:

    1. V § 2 písm. b) bod 12 znie:

    "12. odberným miestom miesto odberu elektriny pozostávajúce z jedného meracieho bodu,". Doterajší text sa označuje ako bod 2.

    Odôvodnenie:

    Navrhuje sa spresnenie definície odberného miesta v elektroenergetike. Potreba doplnenia vyplynula z aplikačnej praxe, nakoľko dochádza k nejednoznačnému výkladu, čo je považované za jedno odberné miesto, ak je toto odberné miesto pripojené do rôznych napäťových úrovní, a to veľmi vysokého napätia, vysokého napätia alebo nízkeho napätia. Návrhom sa zabezpečí, že pripojenie odberného miesta sa bude posudzovať samostatne.

    3. V čl. II sa dopĺňa nový 2. bod, ktorý znie:

    2. V § 41 ods. 6 text za bodkočiarkou znie:

    "odovzdávacím miestom je miesto odovzdania elektriny pozostávajúce z jedného meracieho bodu."

    Odôvodnenie:

    Navrhuje sa spresnenie definície odovzdávacieho miesta výrobcu elektriny. Potreba doplnenia vyplynula z aplikačnej praxe, nakoľko dochádza k nejednoznačnému výkladu, čo je považované za jedno odovzdávacie miesto výrobcu elektriny, ak je toto odovzdávacie miesto pripojené do rôznych napäťových úrovní, a to veľmi vysokého napätia, vysokého napätia alebo nízkeho napätia. Návrhom sa zabezpečí, že pripojenie odovzdávacieho miesta sa bude posudzovať samostatne. Ostatné body sa primerane prečíslujú.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.

  • Na vystúpenie pána poslanca Kondróta nie sú žiadne faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, ja tieto zákony milujem, sú ťažké zákony a ťažké je ich, jak sa hovorí, vykuchať. Od kuchania zákonov je tu dobrý pán Mihál, preto ho rád počúvam, že, že si dá tú robotu. Ja sa snažím teda ku niektorým dopracovať k tej podstate a tu potom nejakým spôsobom ľuďom, ľuďom, však tu to nemá význam pre smerákov vôbec nič, vôbec to nemá zmysel, to je jak do betónu, úplne zbytočné, že možno ľuďom, aby si spravili tí, čo to pozerajú, nejaký obraz, že o čo ide, a potom sami uvážia, že čo ďalej a ako ďalej do budúcna. Trebárs vo voľbách, lebo tam jedine vtedy si na vás spomenú a tam sa ich aj prípadne môžte na veľa vecí spýtať.

    Nedá mi, aby som k tomuto nevystúpil aj vo svetle najnovších informácií, a to sú tie čipovanie psov a mačiek a fretiek a pomaly už aj vrabcov, hej, a to je presne to, že tu sa príde ako so zaklínadlom, že je to Európska únia, nariadenie Európskej komisie a hotovo, spúšťame rolety, ideme na kávu a zavolajte, keď budeme hlasovať. To je prístup! To už nezaujíma, lebo ja však jasné, že to... Nuž, ale tu ste sa chytili na tých psoch, mačkách a fretkách a verím, že to bude wake up, taký budíček aj pre ľudí tejto krajiny, a verím, že sa práve na chúďatkách tých psoch, mačkách a fretkách voľačo aj zmení. To znamená naša odovzdanosť Európskej komisii a toho, čo údajne prichádza z Európskej komisii, už nebude taká absolútna, ako je doteraz. Krásne, krásne to dokumentujú psy, mačky a fretky, lebo tu niekto prišiel a povedal, že to Komisia a neviem čo. A čo sme nezistili? Zistili sme, že vôbec nie Európskej komisii, vôbec nezáležalo na tom, aby sme tu čipovali nejaké mačky a fretky. Však oni ani nepoznajú fretky pomaly, a keď, vôbec nie, aby ich niekto čipoval, hej. Úmysel bol jasný, proste pri cezhraničnom aby bola nejaká evidencia. Nuž čo naši neurobili? Vytunovali, lobisti zabrali. Takto v malom, ale to dokumentuje, že toto sa robí aj v iných prípadoch, ale, samozrejme, OZ a KVET a obnoviteľné zdroje, ja neviem, čo všetko, to znie tak ťažko, je toho úplne jasným, jasným dôkazom, úplne jasným, krásnym dôkazom. Na začiatku celého strachu o našu energetickú budúcnosť, takto to poviem, hej, že Európa sa bála, že teda doťažia v Kuvajte, všetko sa vyťaží, aj aj, aj Venezuela, už nebude mať ropu. Čo potom? No tak my sme zodpovední, tak sa pripravujeme na deň D, hej, a pripravujeme sa tak, že aj šporíme, aj neviem čo, a teraz alternujeme. Alternujeme. Prvá vyhláška bola o obnoviteľných, sun sense make friends, to, to dávalo zmysel, hej, že obnoviteľné, teda hľadať niečo, čo dá obnoviť, veterné, slnečné, neviem čo, to bola prvá. Potom zistili, že nestačí, tak dali ešte jednu. Kombinovaná. To už tak až nevonia tou obnoviteľnosťou, ale stále je tam, hovorme, že vysoko účinná. Tam už je zakryptovaný ten socializmus európsky, že on odmeňuje niekoho, kto robí vysoko účinne, čo je jasným základom všetkého, že robte tak, ako keby ste boli účinný, efektívny a neviem čo. Nuž Európska komisia povedala, že to ide odmeňovať. Ale ešte stále, ešte ako-tak, kým to neprišlo na Slovensko. Stále ešte ako-tak, kým to neprišlo na Slovensko. Tu, keď prišla tá vyhláška, tuná sa zamysleli múdre hlavy v rôznych straníckych aparátoch a povedali, jak sa z tohto dajú vytrieskať peniaze, a rozmýšľali, však to bolo relatívne náročné a prišli, prišli na to, ako sa z tohto dajú vytrieskať peniaze a dostať sa k peniazom tých druhých. Z vrecka, tam ich je, ono ich tam v tých vreckách tých ľudí není až toľko peňazí, ako tých ľudí je veľa. Čiže v konečnom dôsledku, keď ich nazbierate, tak tá suma výsledná, keď im to povyťahujete aj po malom, tak je celkom zaujímavá. A čiže preto sa to oplatilo. Nuž zamysleli sa múdre hlavy po sekretariátoch, po rôznych lobistických poschodiach a prišli teda a ideme na to a presne tak to urobili. Tak len pre občanov poviem, že vaše OZ, takže ich OZ a KVET, to sú tie obnoviteľné zdroje a kombinované vysoko účinné, my sme vytunovali tak, že teda sme spravili podnikateľské nebo pre určité podnikateľské skupiny, ktoré vlastne boli tam, ako sa hovorí, v pravý čas na pravom mieste, správne čísla v telefóne a budovali a vybudovali a už sa nemuseli trápiť. Lebo už sa musí trápiť ten, kto platí, kto im príde účet za elektriku. Už tí sa nemuseli trápiť, čo to postavili, tí sa musia trápiť, že či budú mať za čo zaplatiť elektriku. Tak to celé bolo vykúmané a tak to funguje. To znamená, niekoho tie energoprojekty, to je jedno, či vodný, slnečný a kombinovaný, ktorý si vybudovali, a boli tam fakt veľké mená. To boli veľké mená, tam nebol Jano z Lendaku, tam boli veľké mená, ktoré sa pustili do týchto zaujímavostí, však prečo nie, keď je to také zaujímavé, a že štát nám to zabezpečí a vyberie, vydrie to od tej biedy, od tej chudoby po tom eure, po tom, po tých dvoch, no tak prečo by sme do toho nešli? No tak išli, a preto tie účty, ktoré vám prídu domov, vlastne nereflektujú to, čo sa deje vo svete. Vo svete sa deje, to sa opakujem, prepytujem a to treba povedať, v Európe alebo v Európe a vo svete, čo sa deje. Deje sa to, že sa otepľuje, že sa zatepľuje, energeticky náročné výroby z Európy sú už dávno v Číne, hej, ale tá výrobná kapacita tu plus-mínus zostáva, to znamená, kde je prebytok, tak idú ceny dole. To sú ale normálne spoločenstvá. Potom sú takéto všelijaké úkazy, ako sme napríklad aj my tuná na Slovensku, kde nič neplatí, hej, čiže čo v praxi by malo úplne jasné, že cena klesnúť, tak u nás neklesala. Neklesala preto, lebo v tej veľkej vate, v tej veľkej vate, ktoré poschovávali pod krkolomné znejúce názvy, napchali dotácie, doplatky: 3, bod 3 c). To je, niekto jak sa tešil, že to normálne niekto zaspáva a vraví si, bod, čiže to je paragraf 3, bod b, písmeno c). To, to sú, oni to majú jak zaklínadlo, že jak sa dostať k peniazom cez tento zákon, cez paragraf 3 bod c), ten doplatok.

    Hej, čiže cez tento doplatok, ten doplatok tí ľudia platia. A tento doplatok urobí tú cenu, čo vám príde domov, to, čo vám príde východniarom z Východoslovenskej, Stredoslovákom zo Stredoslovenskej a Západoslovákom zo Západoslovenskej energetiky, tak tam platíte energoprojekty veľkých mien. Raz si tú robotu možno dám a tie veľké mená vám tu predstavím, že kto všetko zistil v sebe vlohy na podnikanie v energobiznise. By ste neverili, ako sa vedeli niektorí ľudia zrekvalifikovať, že v energobiznise by tiež vedeli urobiť veľkú dieru do sveta. Nuž toto je ono, toto je tá vata, toto je ten zákon, toto je brutálne lobistická vec, toto je brutálna vec, ktorá, a ešte je zákerná v tom, že sa predstavuje ľuďom, že teda chránime prírodu pomaly. Viete, tu by pán minister mohol vystupovať: "Chránime prírodu."

  • Povedané so smiechom.

  • A keď poviete, že chránite prírodu, tak tiež už akože veľa už tých, čo nám zvyknú sem-tam aj kričať, už nekričia, lebo však sa chráni príroda. Vôbec nie! A ja vám poviem, prečo nie, ja vám, poviem vám to na príklade aj na tej biomasy, že vôbec, absolútne, ba práve naopak, ba práve naopak! To, čo ste, Európska komisia povedala, že má slúžiť na ochranu, tak my sme vytunovali, takže ju ničíme kvôli tomu, aby ste tie gágory tých bioelektrární, čo potrebujú biomasu, aby ste ich nakŕmili, tak tu Žiga donesie zákon, ktorý pomaly povolí rúbať všetko, lebo jak to treba nakŕmiť.

    To je, to by jeden neuveril. To by jeden neuveril. To aj tí, čo vytvárali tie zákony v Európskej komisii, keby im to niekto dal, tú prácu, žeby im to predstavil, čo my sme dokázali z toho urobiť, tak by žasol: "Preboha, však vy ste experti, to je..., klobúk dolu." Tie tvrdé ťažké boje o to vlastne, že jak sa tam ešte dopchať a napchať, boli dokončené a dokonané aj v SPP. Tu ten mostík urobím, hej, tým, že SPP sa zobchodoval tak, jak sa zobchodovalo, treba povedať, že vlastníkom rúry formálne je aj štát, ale, ale reálne, reálne tam má moci, moc minimálne, čiže a na to, aby ste si mohli niečo iné vytvoriť, nejaký iný paroplyn a neviem čo, tak potrebujete rúru. Áno, to je od kúpy k tej rúre vás pustí J&T alebo chlapci, ktorým ste to predali, no a chlapci z J&T nebudú mať záujem nikoho pustiť k rúre, keď ju už majú. Čiže sami si na tej rúre postavia niečo a cez vás to vybavia. Čiže to bude znova, ako sa hovorí, podnikateľské nebo, dokonalý kšeft, hej, znova to bude dokonalý kšeft. Oni tretí subjekt k rúre už nepustia, to viete, ten paroplyn nemôžte urobiť na trúbke, čo máte doma, hej, tam potrebujete poriadnu rúru a tú poriadnu rúru kontroluje niekto úplne iný. Takže to je znova len dôsledok, čiže znova to zistíme tu časom, jak sa to bude, bude sa to vyvíjať. To ste dovolili, to je tá submisia, hrozná submisia, to odovzdanie sa, hej, a ten obrovský vplyv týchto skupín a jednoznačným príkladom toho je, a to sa premostím na konanie nášho premiéra, ktorý podľa môjho názoru, skrátene poviem, spáchal vlastizradu alebo čo-to vlastne, a môžme to aj niekde definovať v nejakom zákonníku, hej, že proste sa premiér vybral do Ameriky a podpísal záväzok, že prijme, tam je dokonca dokedy: 1. 4., čo, 1. 1. 2014 príde a nechal si, nechal dokonca podpísať textáciu toho zákona. Viete, to je výrazom takej odovzdanosti, takej úbohosti takého, takého vazalstva alebo čo to je? Viete, že to je, ja neviem, podľa mňa sa to aj za boľševika, sa to možno niekde krylo, ja verím, že niekto iný tiež dostal túto, toto musíte schváliť, ale možno to nejak ináč maskovali. Ale toto ešte zaprezentovať tak, že, pán Sulík, nie červené, ale, myslím, že žlté montérky to boli, že sa v tých žltých montérkach...

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Červený plášť to bol, mne sa niečo marí, že v žltých montérkach som videl tých našich slovutných predstaviteľov štátu teda deklarovať, jak sa starajú o blaho ľudí tohto národa, tohto štátu. Tak za to im to stálo, aby sa teda mohli zaprezentovať, tá hrozná submisia, že prijali záväzok, ten záväzok presnej textácie, presného času, hovorím, to sú veci, ktoré sú nevídané, a je, keby sa niekto nad tým prísne zamyslel, to by sme museli mať inú prokuratúru, iný súd, môžme, ja som sa motal, motal som po generálnej prokuratúre v tejto veci a snažil som sa zistiť, že či náhodou niekto z nich nemá pocit, že či týmto nedošlo k niečomu, hej, lebo nemôžte, viete, prijať záväzok, že prijmete zákon, že prijmete zákon takéhoto znenia a podpísať to. Nič v zlom, vy môžte podpísať memorandum, že vyviniete úsilie na to, aby toto bolo prijaté, nieže to prijmete, lebo ja len nakreujem jednu možnosť, viete, tu máte jedného génia, ktorý za chvíľku svoje ego tak uverí, že sa štiepne, lebo mu už bude svet malý, SMER-u, a on sa štiepne a potom už SMER možno nebude mať väčšinu. Viete, že čo keď potom dajme tomu, dajme tomu ani nebudete vedieť to splniť, lebo ja viem, že on vychádzal z tej premisy, teda že majú 83 hlasov, čiže ako keby to bolo, hej. Ale podpísalo sa to, ja neviem kedy, v nejakom druhom kvartáli a dneska máme štvrtý kvartál, že za tie dva kvartály sa mohlo všeličo stať. Trebárs aj stratiť väčšinu v parlamente, hej. A čo by, čo v takom prípade, pán minister, povedzte mi, čo v takom prípade, že by stratil SMER väčšinu, to znamená, ten záväzok, ktorý on prijal, tu by neprešiel a tú arbitráž a to je potom namieste, hovorím, lebo, samozrejme, U. S. Steel by nás arbitroval, samozrejme, že by nás arbitroval, a kto by to platil? Čo by pán premiér založil ten byt na Bonaparte, ktorý vlastne není jeho, ale čo by dal, psa do zálohy? Viete, že to je to, že, že to sú, to sú tie dôsledky toho toho konania, na ktorom, neviem, zamýšľal sa niekto? Prosím?

  • Reakcia z pléna.

  • Viete, toto je taká megaúbohosť, toto sú poslanci za SMER, pán Daniš, prosím vás, aspoň buďte ticho, prosím vás, kto vás má počúvať...

  • Reakcia z pléna.

  • A ja k téme hovorím! Však vy neviete, o čom hovorím, prosím vás...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Páni poslanci! Takisto aj poslanec Vašečka, aj pán poslanec, ja vás poprosím, aby ste nediskutovali, aby ste sa prihlásili s faktickou poznámkou.

  • Toto milujem, milujem tieto poznámky tuná týchto naozaj ľudí v obraze, ktorí sú. Naozaj to milujem. Prosím vás, vydržte to, mňa tu zvolili, vás tu doniesli, prosím vás, dobre, tak to vydržte! Seďte tu ticho a počúvajte a buďte radi, že vám príde výplata, prosím vás! To je normálne sen, na mňa sa... (smiech v sále), už sa do mňa nenavážajte, dobre?! A k úcte, k úcte k vášmu veku, prosím vás, dobre? Toto je princíp práce SMER-u, toto je váš princíp práce, takto pracujete. Zavediete ľudí, oklamete ľudí, ešte im to predáte, že aký je to úspech, a v konečnom dôsledku je to niečo úplne hrozné. Hej? Premiér podpísal nedôstojne, nedôstojne, ešte ani nieže s prezidentom U. S. Steel, ale s viceprezidentom U. S. Steel, viete, to je výrazom, by som povedal, toho, že za čo nás majú. V Číne, ja teda ju rád používam (povedané so smiechom), čosi o tom viem, keby viceprezident nejakej čínskej firmy podpisoval s premiérom inej krajiny zmluvu, tak to, no to-to, to-to, to je, to je nemysliteľné, to je absolútne nemysliteľné! Vy si poviete, že Čína, nie to je reč signálov. Čo to je? To je presne to, z čoho som vychádzal, odovzdanosť, zahnatie do kúta, len urobiť lacné body, že sme zachránili nejakých, nejaké pracovné miesta. Viete, pán premiér v Amerike neponúkal vymožiteľnosť práva, neponúkal dobré podmienky, neponúkal zdravých, sebavedomých, dobrých, múdrych poslancov, neponúkal. On ponúkal peniaze tých druhých a pána Daniša a spol., ktorí za to zahlasujú. To bolo v banku, o tom sa rozprávalo, to bolo celé.

  • Reakcia z pléna.

  • Mňa do toho neťahajte! Ja vám to tu takto všetko vysvetlím aj ľuďom to vysvetlím, ja s tým nič nechcem mať. To, čo ste, čo stvárate, výsledok je, že koľko to pán Přidal vypočítal? Pätnásť? Však to je vypočítateľné, však to tam bolo niekde, 15 miliónov ročne po dobu 15 rokov. Nuž 180 miliónov euro, prosím vás, tí Američania tam tých 5 rokov vydržia zamestnávať a potom tie peniaze...

  • Reakcie z pléna.

  • Povedané so smiechom.

  • Ale ja viem, že tu sú ľudia, ktorí vypínajú pri 30 euro, hej, že to je hodnota nákupu, pri, nad 30 euro už vypínajú, keď trošku preháňam, nevedia si to predstaviť a s tým možno kalkulujete, že tí si to ani nevedia predstaviť, koľko to je, no tak tých to ani tak nebolí. Ale ja vám budem tie psy a mačky akcentovať, lebo tam ste kopu biedakov donútili si dať, aby psovi pichli, pichli čip, hej, len kvôli tomu, aby sa niekto nakŕmil. Takže na to bude dobré, psy, mačky a fretky a vrabce a neviem čo všetko a potom sa cez to premostíme, aj čo stvárate v iných veciach.

    Budem končiť, poviem teda k tomu, toto je úbohosť, megaúbohosť, hej, že dostať, dostať, dostať paragrafové znenie a tuná to paragrafové znenie schváliť, to hovorím, to je urážka. To je, mňa to uráža, ako poslanca ma to uráža, že niekto má v sebe to vedomie, že to tu môže poslať. No však vychádzal z niečoho, že prečo, ale prosím vás, mňa tým neurážajte a, pán Daniš, dovoľte mi teda namietať, dobre. Ešte k tomu sa hádam môžme, môžme dostať.

    Je tam toho veľa, čo by sa dalo povedať, ale ja sa premostím k tomu, čo sa vám podarilo, to znamená zo zákona, ktorý mal chrániť, aby sme mali čím kúriť a svietiť a chrániť prírodu, ste vy spravili zákon, ktorý ničí našu krajinu, hej, ktorý ničí našu krajinu. To nehovorím o tých slnečných kolektoroch, hovorím o tom, že sa niekto tak zaľúbil do biznisu s biomasou, že proste toho je toľko, je tam taká kapacita, že to nestačíte kŕmiť, nestačíte to kŕmiť. Pán Žiga, u, za..., lobisti boli u Žigu na životnom, zistili, že je kopu stromov ešte popri extravilánoch. To neviete? To vám poviem.

    To tu doniesol pán Žiga, že doteraz bolo, že intravilán-extravilán, hmota nad 40 podlieha schváleniu a náhradnej výsadbe. Teraz, čo prišli? Prišli s tým, že v intraviláne to zostáva, v extraviláne sa to mení, tam už nepotrebujete povolenie a nepotrebujete náhradnú výsadbu, čo ergo znamená, že sa k tým stromom dostanete ľahko a lacnejšie, čo znamená, že sa bude rúbať hlava-nehlava okolo dedín, obiec a neviem čoho. Hej, to nie, čo Lukáč, Juraj Lukáč, čo sa sťažuje sem-tam na Facebooku, čo posiela fotky, že Poloniny jak vytínajú a neviem aké pralesy vytínajú, lebo v Bardejove nemajú čím kŕmiť tú, tú jednotku. To je to, toho ste teraz nabrali si, čiže áno, občania budú trpieť tým, že aby ste to nakŕmili, tak, tak im to všetko vytnete, a aby oni dostali ten doplatok. Lebo to je celé kľúčové, oni to musia kŕmiť, a keď to nakŕmia, tam nikoho nezaujíma, koľko to stojí, ono to je drahšie koniec koncov, keby ste kúrili normálne elektrickým radiátorom, tak to máte lacnejšie. To už nikoho nezaujíma, ale je to zaujímavé pre ten doplatok. To magické, paragraf 3 bod c), hej, preto.

    No a tak k tomu ste tu aj, a preto som na to, preto to spomínam, lebo v dôvodovke hovoríte, že vy si to uvedomujete, že sa vám to vymklo z rúk, vy si to uvedomujete, a tak jak bolo doteraz hovorené, že sa teda podporuje aj to s tým céčkom, aj spôsobom výroby energie na báze biomasy, tak teraz to akože sprísňujete a stanovujete tam, že 40 gigawattov, to znamená, že ste už na to prišli, ale ešte stále, stále niekto zaloboval a povedal, že ešte to, ešte to nechajte takýmto, ešte to dorobíme, tie naše, hej. Ale ono už existujúca kapacita - nevládze to rásť. To nevládze už rásť, to môžte spoľahnúť, to keď budete tam všetko sypať, to nielenže teraz už tam dávajú buničinu, ale tam budete za chvíľku dávať aj, aj neviem akú hmotu, aj áčko, béčko aj céčko, už piliari nebudú píliť, lebo bude do gágorov treba dať kvôli doplatku, lebo to je úplne skrivený trh, to je absolútne skrivený trh. Tak to je, ten skrivený trh dokáže, že do tých gágorcov tých elektrární budete pchať céčko. Normálne piliarsku, céčko tam bude niekto sypať. V konečnom dôsledku niekto na tom zarobí, to by ste neverili, že čo ste vytvorili. No, čiže táto kvázi ambícia, že ste to tam dali je, je dôkazom toho, čo hovorím, to znamená, že si to uvedomujete, ale vy ste tam nedali, že už nepodporujete, lebo už nemôžte, lebo je to hlúposť, vy ešte stále, vás niekto presvedčil, nejakí lobisti, ktorí ešte to nemajú dostavané alebo to chystajú, tak stále ešte tam máte nejaký parameter, ktorý ste si tam nechali.

    Keby ste prišli sem, tak ja, ja nevylučujem aj to, že raz vám skloním klobúk pomyselný pred vami, zatiaľ ste mi nedali najmenší dôvod, ale toto by som možno aj považoval, keby ste teraz prišli s tým, dobre, biomasu už vyhoďme, vyhoďme preč, už je zle. Nie, samozrejme, ešte ste a, samozrejme, už vôbec nereagujete na to, čo by ste mohli zachraňovať, keby ste chceli zachraňovať, lebo tam je, tam špecifikujete, že biomasa, teda jednak dávate výkon, a jednak dávate, že musí byť vyrobená z hmoty, ktorá je, kvalitatívne ju určí úrad, no Holjenčík určí, ktorý, ktorá hmota je tak, aby mohla byť preplatená. Ale Holjenčík vám, garantujem, že uzná aj tie topole, aj tie osiky, aj tie vŕby, ktoré vytnú pred Breznom alebo pri Hrádku, alebo ja neviem, kde všade to všetko on uzná, že to je tá hmota, ktorou keď to zakúrite, tak na konci ten doplatok dostanete. Holjenčík nepovie, že môžte, aby ste dostali ten, čo by sa dalo zachrániť, že môžte, vysaďte si nejakú energetickú plodinu na nejakých mokradiach, vypestujte to, to spáľte, to môžme plus-mínus hovoriť o tom, že teda to neničíte, ale to je tá hmota, ktorú my uznáme, to neurobí Holjenčík. Ani vy to nechcete, ani tí lobisti, ktorí to majú, to nechcú, však to by, to by im zaškrípalo, to by bolo drahšie. Ba práve naopak, dostali ste Žigu sem, aby zlacnil tú hmotu, ktorá im robila oštaru, aby sa k nej dostali, to znamená, to, čo rastie popri mestách, to ste urobili. Viete, presne vieme, že cui bono a pre koho tu pracujem, no. A ešte by človek cítil také akože potešenie, že nejaké pokuty, lebo teraz idete aj pokutovať (povedané so smiechom), ale zistili ste, že to je moc prísne nastavené, tak ste poslali pána Kondróta, aby to zmiernil. To je úplne malebné.

    A toto by som tiež chcel akože povedať, že tam je, že kto stratí nárok na ten doplatok, že keď niekto zaplatí pokutu 80-tisíc, no by som chcel vidieť doteraz, či nejaký úrad, či Holjenčík dal nejakú pokutu nad 80-tisíc, to by som chcel vidieť. Nuž ale teraz, keď on dostane tú moc, že, že keď tých 80-tisíc, tak to vám garantujem, to sa budú diať iné veci na tých úradoch, to je jedna vec. A druhá poloha je, že ten nedoplatok, no tuná keď chytíte nejakého biedaka, že má nedoplatok, no tak ho obesíte v prievane, keď to takto preženiem, tuná dávate druhú šancu, hej, teda umožňujete mu doplniť, a to ste tú miernosť, tú prísnosť zákona ste zmiernili, pána Kondróta niekto poslal, že povedz to, že je to moc prísne. Čiže až vtedy by stratil ten doplatok, keď by na tej výzve, na základe tej výzvy až tu by neuhradil.

    No viete, to je náročné aj na vysvetlenie, aj na pochopenie, ale aj možno nie až tak meritórne, ale to chcem povedať pre ľudí, že aby ste vedeli, že ako to tu funguje, hej, že v koho prospech sa tvoria zákony. No v prospech naozaj silných a mocných, ktorí už sú tak silní až mocní, že majú svojich emisárov, ktorí nám tu takto priebežne posielajú, sem-tam netrafia mieru, niekedy to preženú, takto nám ich tu posielajú a tí sem, tu nosia hlúposti a pán Daniš hlasuje. Viete, to je, naozaj je to tak, chvalabohu, sem-tam som rád, že sa ozve aj z našej strany hlas, ktorý na to upozorní a ktorý povie, že takto to určite, ale určite nie je dobre.

    Vážení občania, by ste neverili, takže to, že čo vám príde domov, tá elektrina, nad ktorou vy plačete, a potom síce vám Pravda napíše článok, že o 2 % sa znížia ceny za elektriku, elektrika mohla byť dávno, dávno a rádovo a rádovo nižšie, ale nebude, lebo však z toho platíte, by ste neverili, aký život a koho život a vysokú nohu, alebo jak to poviem, áno, poviem to tak, aby to ľudia pochopili, že tí ľudia už majú toľko toho, že pomaly to nevedia minúť, nevedia to minúť a nestíhajú heliporty. Tak, na to sa skladáte. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Vašečka.

  • Ďakujem. Ja by som sa chcel v prvom rade ospravedlniť za to vykríknutie. Možno to bolo spôsobené tým, čo spomínal pán poslanec Hlina, že je ťažko pri tom zostať chladným, keď sa hovorí o toľkých miliónoch z našich spoločných peňazí, a prišlo mi teda na um, súvislosť, že čo asi tak urobí pán premiér, ktorý, mimochodom, to nemá ľahké, to uznávam, že keď by naozaj sa zmenili pomery v Národnej rade a nebolo by možno len tak ľahko jednoduchým hlasovaním nejakým palcom hore presadiť ten zákon, tak mi prišlo na um, že teda možno by mu prišlo na um vyvlastnenie niekoho alebo niečoho tak, ako, ako o tom hovorí v prípade zdravotných poisťovní. Naozaj si myslím, že sa tu už zavádzajú také zvláštne spôsoby, ktoré sa ospravedlňujú rôznou ťažkou situáciou, krízou a tak ďalej, ale kto potom bude, bude platiť za tie chyby? Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Lojzo Hlina je jeden z poslancov, ktorý vie presne pomenovať veci a vie v tom nájsť aj tie zádrhele alebo tie zákutia, pre koho sú veci prichystané. A ja len poviem alebo ho doplním, že áno, toto všetko sú chystané financie pre svojich. Ja už som tu niekoľkokrát v rozpravách povedal k podobným zákonom, že je treba urobiť systémový krok na podporu úplne všetkých obyvateľov Slovenska. Všetkým občanom dať možnosť, aby si mohli niečo ušetriť, to znamená, že poďme ich podporiť v rámci energetickej politiky, aby používali efektívnejšie zariadenia, aby používali biomasu na kúrenie, aby si postavili solárne kolektory, termočlánky, prípadne ďalšie, ďalšie veci. Ale tuná sa nič také nedeje, toto sú všetko podpory, ktoré podporujú tých veľkých, tých veľkých, ktorí sa niekedy na niečom nabalili, mohli si postaviť, aby sme im to ešte uľahčili, aby náhodou neboli škodní, tak im ideme ešte aj garantovať výkup. To je ohromné riešenie, ale opäť len pre skupinu vyvolených, čo mňa neskutočným spôsobom hnevá. Určite nie som sám, ale, žiaľ, 83 poslancov tu za to zahlasuje a my naozaj nemôžeme urobiť absolútne nič. A podobným systémom sa idú robiť aj, ide aj robiť aj podpora z ďalších energetických zdrojov a to sú malé vodné elektrárne. Ideme si zahltiť Hron, ideme si zahltiť Malý Dunaj len preto, že niekto potrebuje popredať betón, niekto tam potrebuje postaviť elektrárne, z ktorých bude mať garantovanú cenu. To nič, že zhumpľujeme prírodu, že si zhumpľujeme prostredia pre cestovný ruch, ktoré by nám mohli pomáhať aj v zamestnanosti, aj v rozvoji ďalších aktivít tohto celého, nie, my ideme napchať do gágora peniaze tým, ktorí sú pre nás tí vyvolení.

  • Áno, pán kolega, súhlasím, že účelovosť konania a hlavne vysvetľovať účelové konanie je také príznačné pre túto vládu. Istí ľudia alebo istý človek podporí neprimerane jeden druh obnoviteľného zdroja energie s odôvodnením, že treba podporovať obnoviteľné zdroje energie, je to v súlade s európskym postupom a následne ten istý človek povie a hovoria to aj druhí, že táto podpora zapríčinila neprimerane vysoké ceny energie na Slovensku. Potom potrebujú účelovo zase podporiť niektoré skupiny výrobcov, tak sa vymyslí G-komponent alebo sa vymyslí memorandum, alebo sa vymyslí skrátená legislatíva podpory obnoviteľných zdrojov a tak ďalej.

    Ale za toto nemôžu obnoviteľné zdroje energie a už vôbec nie biomasa, za to môže absolútne zlá regulácia a veľmi zlý zákon o podpore obnoviteľných zdrojov energie. Napríklad aj tým, čo ste správne povedali, že podporuje veľké hltače, zdroje, ktoré žerú napr. štiepku. Je veľmi zlé, že vyvážame drevo ako surovinu a nevieme ho spracovať na Slovensku a potom nemôže vzniknúť ani nejaký väčší spracovateľský podnik, ale je až smiešne, že začína štiepka, to znamená veľmi malá pridaná hodnota k obyčajnej guľatine byť výhodnejšia ako akékoľvek iné spracovanie. To, že, že spaľovanie štiepky na teplo je barbarstvo, som sa dozvedel v Burgenlande, to je región v Rakúsku, ktorý je asi najďalej s podporou a hlavne s reálnym životom podpory obnoviteľných zdrojov energie snáď na svete. Slovenská republika potrebuje výhodný energetický mix, ale potrebuje aj energetický mix obnoviteľných zdrojov energie a to všetko zakomponovať do energetickej politiky a zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie, o ktorom rokujeme dnes. Bohužiaľ, nedeje sa tak. Ďakujem.

  • Áno, dobre, pán kolega, pán Mikuš, a to, to sa zhodneme, že aby to nebolo pochopené, ja som hovoril, že na začiatku bol dobrý úmysel aj Európskej komisie, a verím, že aj ľudí u nás, že teda podporujeme obnoviteľné zdroje energie, ale znova sme to dopracovali tak typicky našsky, tak typicky slovensky, že, že, pardon, ja som povedal, že buničina, vláknina. No ono, oni normálne do tých gágorov tam sypú už vlákninu. Ja vám, keby to niekoho zaujímalo, však spojte sa s pánom Lukáčom, však on týmto veciam sa venuje, on to aj fotí, že čo všetko pred tými elektrárňami majú naskladané a čo všetko tam do tých gágorov sypú, viete, to je presne to, že to nestačí rásť, čo tam treba nahádzať, tak ste poslali Žigu, teraz pána ministra, ja neviem, čo ešte vymyslíte. Už aj tuje z Baumaxu tam nahádžete, potom neviem, čo budete ešte robiť, budeme zvedaví na tvorivosť tých vašich aparátov a tých poschodí, tak to aj ja som prekvapený, že čo ešte budete schopní vymyslieť. Ale hovorím..., to, na to som chcel upozorniť a chcel som upozorniť ľudí, že aby si, keď sa pozrú na ten účet, hej, keď vám tú konečnú sumu, ktorú tam majú, tak keď im niekto povie, že platia za elektrinu, platia aj za elektriku, ale nielen za elektriku. Poviem tak mierne, teda mi to prináleží, som v tejto chvíli politik, platia aj za náklady na vrtuľník pre niektorých ľudí, platia aj za náklady za veci, ktoré by ani nevedeli, že dotujú, lebo to, ako sa zúčastňujú platby energií, už nielenže nepokrýva náklady priamo na ten energetický projekt, ale sanuje aj chyby a častokrát projekty, iné projekty, ktoré s energetikou vôbec nesúvisia. To znamená, ich drahý účet za elektrinu, keď trošku preženiem, tak pokrýva aj náklady na prevádzku vrtuľníka.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Mikuš. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republike, republiky, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, svoje vystúpenie začnem trošku netradične až príliš formálne a hneď vysvetlím aj prečo. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. a zmeny zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, ktorý práve preberáme, sa predkladá podľa legislatívneho plánu úloh vlády Slovenskej republiky.

    Pozornosť zameriam na posledné slová: "podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013." Táto novela bola dopredu plánová, dokonca sme o tom hovorili aj v tej skrátenej novele v januári a pôvodným dôvodom predloženia bolo podľa toho spomínaného plánu legislatívnych úloh vlády, citujem: "Vzhľadom na aplikačnú prax je potrebné upraviť detailnejšie podmienky podpory pri výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov a zaviesť inštitút jednotného výkupcu elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktorý nahradí troch prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav." No hneď si môžeme položiť otázku, ako predložená novela, o ktorej teraz rokujeme, súvisí s pôvodným dôvodom? Veľmi nie. Od tejto novely sa zároveň očakávalo, ako sme boli sem-tam informovaní, že nastaví ďalšie smerovanie Slovenska v podpore obnoviteľných zdrojov energie, a nie neodôvodnene. Chaos, ktorý sprevádza postoje vlády k tejto problematike za posledný rok, malo konečne nahradiť zaujatie seriózneho postoja. Ďalej Slovensko má voči Európskej únii veľké záväzky a jedným z nich je, že v roku 2020 dosiahneme podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energie 14 %. Národný akčný plán z pred troch rokov, čo je akési priebežné vyhodnotenie pokroku a plnenie domácich úloh voči Európskej komisii, dokonca hovorilo o ambicióznejšom cieli: 15,3 %.

    Popri národnom akčnom pláne bolo hĺbavých zamyslení vlády viac. Od roku 2007 tu máme návrh Stratégie vyššieho využitia obnoviteľných zdrojov energie v Slovenskej republike, tento rok k tomu pribudol návrh novej energetickej politiky. Takže koncepcií je neúrekom, ale akých? A hoci tieto materiály vznikali kontinuálne, ťažko hovoriť o nejakej kontinuite či previazanosti. Preto sa priznám, že som očakával nejakého, že sa dočkám nejakého vážnejšieho slova práve teraz. A keďže to neprišlo pri návrhu novej energetickej politiky, ktorá je zhlukom všetkého a ničoho, nádejal som sa, že snáď pri tejto novele. Veď zákon je konkrétny návod, podľa ktorého sa postupuje v reálnom živote, a nie sú to len zbožné reči o zbožných prianiach, ktoré sa tak často objavujú v dlhodobých koncepciách vlád Roberta Fica.

    Predložená novela zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie sa vyznačuje tým istým, s čím sa posledný rok a pol na tejto pôde stretávame tak často, účelovosťou. Nedá sa povedať, že by k budúcemu využívaniu obnoviteľných zdrojov nezaujala aký-taký postoj, ten sa z nej vyčítať niekde aj dá. Je ním vyššia podpora vysoko účinnej kombinovanej výroby, podpora biomasy, sčasti bioplynu. Je ním zároveň nižšia podpora slnka, biopaliva a stagnujúca podpora vetra. Keď sa na to pozrieme z hľadiska koncových cien elektrickej energie, uprednostňované sú tie oblasti, kde je finančný dopad na koncovú elektrinu nižší, a potláčajú sa tie, ktoré by koncovú cenu ovplyvňovali viac. A opäť neplatí to však úplne, lebo účel svätí prostriedky. Pribudla jedna úplne nová oblasť. Do zákona o podpore obnoviteľných zdrojov sa dostali, citujem: "energeticky využiteľné plyny vznikajúce ako vedľajší produkt pri metalurgickom výrobnom procese". Z tohto plynu sa zrazu stal obnoviteľný zdroj, ktorého podpora prevyšujúca 200 mil. eur zrazu koliduje s účelovým prístupom sledujúcich v prvom rade výšku koncových cien elektriny, ako som spomenul skôr. Navyše novela zákona o podpore obnoviteľných zdrojov dáva zelenú zjavne neobnoviteľnému zdroju. Áno, všetci vieme, že za tým je ústupok voči železiarňam v Košiciach, hovoril o tom predrečník Přidal, a dokonca možno aj oprávnený. Ale ja sa pýtam, prečo to miešame s obnoviteľnými zdrojmi? Prečo robíme politiku zamestnanosti či sociálnu politiku cez úplne inú oblasť? Akú váhu majú potom vládne koncepcie, ktoré som spomínal a ktoré sa možno budú ešte ďalej vytvárať? A kam vlastne budeme vlastne smerovať, kam smeruje Slovensko v tejto oblasti? A čo s cieľmi voči Európskej únii?

    Nechcem len haniť, pretože v predloženej novele opäť a, samozrejme, aj moji predrečníci o tom hovorili, nachádzam aj viacero bodov, ktoré technicky pomôžu pri využívaní obnoviteľných zdrojov. Rovnako vítam časť, ktorá súvisí so zamýšľanou podporou výstavby malých slnečných elektrárni na strechách rodinných a obytných domov. No pýtam sa, kde je jasne naznačená cesta, ktorou sa budeme uberať, keď aj dobrý úmysel o podpore masovej fotovoltiky je vlastne z dielne podpredsedu vlády pre investície Ľubomíra Vážneho, teda z vládneho úradu, ktorý má na starosti niečo úplne iné? Jeho koncepcia nevznikla primárne z toho, aby sa podporovali obnoviteľné zdroje, ale preto, aby, aby sa zvýšila, zvýšilo čerpanie európskych fondov. Takže do obnoviteľných zdrojov energie dnes hovorí viacero inštitúcií. K rezortne príslušným ministerstvám hospodárstva a životného prostredia pridám teda podpredsedu vlády pre investície, predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a napokon aj samotného predsedu vlády. A to nespomínam konzistentnosť ich postojov, ktoré sa často menia podľa okamžitej situácie.

    Takže sa znovu pýtam, pán minister hospodárstva, vás, kam smerujeme v oblasti využívania obnoviteľných zdrojov energie? A možno by som sa a ani nemusel pýtať, ak by tvorca novej energetickej politiky, teraz neviem, či nabral odvahu, alebo mal možnosť dať do nej skutočné zámery. To, čo tam je dnes, je totiž všetko a nič. Už som spomínal vo svojom prvom vystúpení k tejto novele, že či máme ozaj vážne brať zámery tvorcu energetickej politiky, ktorý sa nám snaží s vážnou tvárou povedať, že Slovensko potrebuje ďalšiu jadrovú elektráreň v Jaslovských Bohuniciach pri súčasnej podpore obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnej kombinovanej výroby. Kto ju postaví a načo by ju staval? Veď strohá matematika dokazuje, že je nezmysel stavať elektráreň, kde náklady na výrobu elektriny budú vyššie, ako je predajná cena na liberalizovanom európskom trhu. A ak by európske ceny silovej elektriny výrazne stúpli, a predsa by sa to podarilo, ako splníme cieľ, ktorý máme k Európskej únii? Budeme sa iba spoliehať na to, že túto elektrinu vytlačíme za hranice? Budeme sa spoliehať na to, že nám programy v úprave výroby tepla dostatočne zdvihnú percentá za celú energetiku? A ešte je tu možno aj iná scestná úvaha, že Európska únia pod tlakom súčasnej krízy a rastúcej zahraničnej konkurencie zľaví zo svojich ambicióznych cieľov 20/20/20. Osobne tomu neverím, no i keby sa tak stalo, k návratu k tejto téme sa nevyhneme. Osobne... Vyčerpateľných fosílnych palív je na zemeguli obmedzené množstvo, pričom nároky na spotrebu energie v..., celosvetovo rastú, keď už nie zhoršujúce sa životné prostredie, tak ekonomický tlak v dobe dlhodobo vyšších cien energií z vyčerpateľných zdrojov nás bude tlačiť do toho, aby sme sa viac spoliehali na lokálne a obnoviteľné zdroje energie. Kto uvažuje takto, nemôže hazardovať s osudom vlastného štátu a jeho občanmi a hľadieť na všetky súvislosti s včerajším pohľadom. Ak teda máme dodržať podmienky, ku ktorým sme sa zaviazali, to znamená nielen tých 14 % obnoviteľných zdrojov energie v roku 2020, ale aj ušetrenie 20 % energie, na úkor koho budú tie, teda tá podpora obnoviteľných zdrojov, na úkor ktorej energie budú? To v našej energetickej politike nie je. A obávam sa, že tvorcovia dnešnej politiky v energetike, ak sa dajú tak vôbec nazvať, sa nevymanili zo starých zakonzervovaných a neudržateľných postojov alebo im je úplne jedno, čo bude v budúcnosti, hlavne že sa ošetria okamžité záujmy.

    Predložená novela, novela zákona o podpore obnoviteľných zdrojov úplne zapadá do tohto konceptu, musím povedať, že ma trošku sklamala, nie trošku, ale očakávane sklamala, a preto ju nemôžem podporiť. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami jeden poslanec. Ukončujem možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Huba.

  • Ďakujem pekne za slovo. Musím začať takým všeobecným konštatovaním, že na Slovensku sme čím ďalej, tým viac svedkami toho, že aj v zásade dobré zámery, medzi ktoré patrí nepochybne aj rozumná podpora využívania obnoviteľných zdrojov energie, sa realizujú často tým najhorším možným spôsobom. A týka sa to prakticky všetkých dostupných druhov obnoviteľných zdrojov.

    Prvý veterný park sme vybudovali na záhorskej strane Malých Karpát tak, že výrazne narušil charakter a ráz miestnej krajiny.

    Vieme, čo sprevádza ten boom výstavby fotovoltických zariadení z čias prvej Ficovej vlády. Vieme, koľko kvalitných pôd nám zabrali, vieme, čo všetko spôsobili, aké niekedy veľmi diskutabilné podpory požívajú a tak ďalej a tak ďalej. Nechcem ísť do detailov.

    Energia z vody. Sme svedkami veľmi paušálneho prístupu, ktorý vyplýva z nedávno schválenej koncepcie využívania hydroenergetického potenciálu. Opäť niet pochýb o tom, že energia z vody sa dá využívať aj prírode blízkym spôsobom. Mali sme tu tisíce zariadení na vodný pohon ešte do konca druhej svetovej vojny, takže je sa čím inšpirovať. My ideme na to tým najhorším, a to priečnym prehradením tokov, s likvidáciou teda brehových porastov a pod.

    Takisto fotovoltika sa dá realizovať veľmi efektívnym a prakticky neškodným spôsobom, ale nejdeme tým smerom, ideme, ideme smerom iným.

    Biomasa takisto sa dá realizovať podstatne lepšie, ako sme...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za faktickú poznámku. Musím povedať, že vrelo súhlasím s tým, čo hovorí pán Huba, to je možno ešte tak aj odpoveď na predrečníka Alojza Hlinu, kedy som sa snažil vo faktickej hovoriť o tom, že, že za to nemôžu obnoviteľné zdroje, ale zlá regulácia a zlý prístup.

    Áno, úplne súhlasím, že podpora fotovoltiky v tom roku 2008 vlastne spôsobila medvediu službu tomuto do budúcna veľmi potenciálnemu zdroju, ale nie jej využívaním na poľnohospodárskej pôde, ale na strechách budov, resp. v rámci konštrukcie, konštrukcie budov.

    Takisto biomasa, jednoducho bolo zlé, že v rámci regulácie a podpory sa podporovali veľké zdroje na, na štiepku kvôli opäť inej politike ako energetike, kvôli politike záchrany veľkých zariadení, ktoré boli a sú nerentabilné, neefektívne. Bohužiaľ, musím povedať, že podpora zelenej hmoty je dnes absolútne nevyužívaná, preto máme strašne veľa nepokosených plôch na Slovensku a tá krajina vyzerá veľmi zle, to znamená, že aj z hľadiska efektívnosti, z hľadiska udržateľnosti, z hľadiska krajinotvorby by sa mala z hľadiska možností vytvárania nových pracovných miest hlavne tam, kde ich nevieme vytvoriť, na vidieku, by sa mala podporiť výroba elektrickej energie z biometánu, ktorý je náhradou prakticky zemného plynu. Samozrejme, opäť v regulačnom mantineli v takom, aby nebola narušená poľnohospodárska výroba potravín a, samozrejme, aj potravín pre poľnohospodárske zvieratá.

    A takisto podpora bioplynu, ktorý je tak predpolím výroby biometánu, bola opäť podporovaná v minulosti bez využiteľnosti tepla, čo sa momentálne trošku napravilo, ale evidentne potrebujeme jasne si stanoviť v rámci mixu obnoviteľných zdrojov energie podporu...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Mezenská.

  • Vážení prítomní poslanci, vážená pani predsedajúca, vážení prítomní občania, znova raz je tu zákon, sporný zákon o obnoviteľných zdrojoch a znova ja musím povedať, že v takomto znení a s takýmto podvratným obsahom do parlamentu takýto zákon vôbec nepatrí. Z perspektívy vznesených morálnych apelov počas minulého mesiaca je aj dnes pre mňa tento zákon absolútne neprijateľný, nestráviteľný a nepriechodný.

    Opäť hneď v úvode chcem opätovne zdôrazniť a vyzvať, aby všetci tí, ktorí sa pripravujú tento zákon schvaľovať a ktorí ho tu predložili, aby takéto svoje zradné a nevedomé konanie v prospech lobistov zastavili. Opätovne žiadam, aby sa v prerokovaní zákona ďalej nepokračovalo, lebo je zjavné a je preukázateľné, že tento zákon nie je šitý na ekonomické záujmy štátu ani na ekonomické záujmy našich ľudí, ale je šitý na ekonomiku lobistickej nadnárodnej skupiny, skupiny U. S. Steel. Je pritom paradoxné, že v ťaživej sociálno-ekonomickej situácii, keď denne ľudia prichádzajú o prácu a sťažujú sa, že sú nútení v týchto podmienkach utekať za prácou do zahraničia, že sociálna vláda, ktorá týmto ľuďom a nám všetkým pred voľbami sľubovala istoty, šije dnes zákony pre lobistov. Na základe týchto účelových zákonov spoločnosti, ktorá sa topí v 27-miliónovom zisku, táto dnešná amorálna, nedôveryhodná a skorumpovaná vláda naďalej prihráva z napätého štátneho rozpočtu spoločnosti U. S. Steel veľkoryso ďalšie milióny. Prosím vás pekne, čo má toto spoločné so solidarizáciou spoločnosti, ktorú táto sociálna vláda sľubovala? Čo toto má spoločné zo solidarizáciou spoločnosti?

    A vy, milí poslanci zo SMER-u schovaní za tlačítkom, poplatní mocenským štruktúram a kúpenej vládnej moci, sa na tom lumpovaní slovenského rozpočtu a zbedačovaní slovenských ľudí dnes už vedome a cielene spolupodieľate. Som veľmi zvedavá, ako potom v svojich regiónoch týmto zbedačeným ľuďom, čo naleteli na vaše prvoplánové klamné sľuby, ako im chcete vysvetliť to, čo sa tu deje. Ako im, milí regionálni poslanci SMER-u, chcete vysvetliť, ako chcete týmto ľudom, ktorí bojujú o holé prežitie, aj malým, stredným podnikom, ktoré krachujú, že pre nich podporné stimuly tak ako pre spoločnosť U. S. Steel nemáte? Nemáte, lebo sa podieľate a nesiete priamu a plnú zodpovednosť za to, že balíky ohromných finančných zdrojov rozdávate kadejakým finančným skupinám a nadnárodným spoločnostiam topiacim sa v miliónoch. Prosím vás pekne, ako im chcete na vašich konkrétnych podlých a zradných skutkoch, ako ich chcete presvedčiť, že ste solidárni a empatickí? Ako ich o tom a čím chcete konkrétne presvedčiť? Dnes budete znova hlasovať o zákone s plným vedomím toho, že zákon, ekonomiku a záujmy štátu pre protekcionistické prideľovanie zdrojov zbohatlíkom poškodí, výrazne poškodí. Tie peniaze v krajine budú chýbať. Predkladatelia, tí aj dnes ticho sedia ako bezprizorní najatí žoldnieri v červeni a potupe vlastného morálneho úpadku, prežijú si svoje minúty, hodiny hanby, otrasú sa bez viny a svedomia a pôjdu ďalej v ústrety ďalším politickým, potupným a vlastizradným obchodom. A toto sa v parlamente robí celé roky. Zbedačenie ľudí je toho výrečným a nespochybniteľným dôkazom. Čím viac korupcie, tým viac stagnácie a biedy. A vy sa na tomto zbedačovaní a na tejto korupcii priamo svojím konaním a svojím hlasovaním podieľate. Parlament, ktorý má výsostne zastávať široké záujmy ľudí, je zašpinený a pošliapaný veľkou nečistotou. Je naďalej aj vami zneuctievaný. Spravili ste z neho trhovište, spravili ste z neho obchodnú komoru. To, čo kedy vyjednáte, účelovo vpasujete opakovane do predkladaného zákona. Politickým obchodom, a nie vôľi ľudu, ľudí nastavujete a podriaďujete celý legislatívny proces a celú činnosť parlamentu. Z korupcie a protekcionizmu ste spravili spoločenskú a parlamentnú normu, štandardnú pracovnú metódu, štandardný pracovný nástroj. Ale mýlite sa! To pracovná norma nie je a nie je to ani pracovná metóda slušných a čestných politikov, poslancov oddaných pomoci ľuďom. Korupcia a lobizmus vo vašom podaní do parlamentu vôbec nepatria. A pokým to nepochopíte, ja s tichým prehliadaním vaše konanie legitimizovať nebudem.

    Vážený minister, pán spravodajca, vážení poslanci, predovšetkým poslanci SMER-u, nezastavili ste sa ani pred poslaneckými, ani pred občianskymi protestmi, apelmi a výzvami. Nespamätali ste sa ani pod ťarchou výziev na vaše odstúpenie. Ste hluchí a slepí. Svoje duše ste zapredali moci a mocenskému profitu. Avšak ste mimo. Budúcnosť aj história vaše skutky preverí a za vaše konanie vás aj odsúdi. Parlament nie je trhovište. Vláda nesmie byť slúžkou moci a vplyvu finančných skupín. Korupcia nie je parlamentnou normou a nie je to klasická pracovná metóda. Politika nie je obchod, politika je nástrojom pomoci ľuďom.

    Opätovne chcem všetkých ľudí v tejto krajine, ktorí s takýmto prístupom vládnej moci a vládnej strany, ktorá sa spreneverila svojim sľubom, opäť chcem všetkých občanov vyzvať, aby opätovne podporili petíciu na vyslovenie nedôvery vlády. Budem rada, ak zotrvajú spolu so mnou v presvedčení a v zjednotení toho, že politika nie je obchod a že korupcia na túto pôdu nepatrí. Ďakujem.

  • Faktické poznámky, jedna. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Jánoš.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, ja by som sa chcel spýtať, či ste hovorili k veci, alebo k čomu ste hovorili, lebo nepochopil som absolútne pointu. Vy ste sa ani náznakom nevyjadrili k predkladanému zákonu ministerstva hospodárstva, ktorý je témou týchto okamihov. Váš prejav bol teda emotívny, menej emotívny, ako sme zvyknutí na vaše prejavy. Ale spomenuli ste VSŽ Košice v takej podivnej súvislosti. Ja by som sa vás chcel spýtať, pani poslankyňa, máte vy vôbec predstavu o tom, koľko taká VSŽ Košice zamestnáva ľudí? Môžem vám upresniť tento dátum, toto číslo, je to zhruba 12 000 zamestnancov, ktorí fungujú v tejto obrovskej spoločnosti, ktorí dostávajú za svoju prácu aj odmenu a, samozrejme, majú vytvorenú tým pádom aj nejakú životnú úroveň. Ak k tomu použijeme aj štandardný koeficient Európskej únie, zhruba 2,5; číslo 2,5; tak nám z toho vyjde zhruba 35-tisíc pracovných miest, ktoré sú vytvorené nielen v Košickom kraji, ale aj v ďalších priľahlých regiónoch. Toto je pre vás spochybňujúce číslo? Toto je pre vás čo? Toto je pre vás slabý údaj? Skúste sa nabudúce zamerať na nejaké konkrétne veci, konkrétnosti, ktoré by ste mohli vytknúť predkladaným zákonom, a nielen emotívne tu, nechcem sa neslušne vyjadriť, emotívne tu využívať váš prejav a myslieť si, že na tomto zabodujete.

    Toto bol veľmi, ale veľmi slabý prejav, pani poslankyňa. Ďakujem pekne.

  • Ešteže, pán poslanec Jánoš, nie som odkázaná na vaše hodnotenie. Keby ste čítali pohľady a postoje ľudí, ktorí na toto vystúpenie a vôbec na to, čo tu stvárate, reagujú, asi by ste sa spamätali a prešli by ste sebareflexiou.

    Som schopná posudzovať veci v kontexte širších súvislostí a určite pre mňa to číslo, ktoré ste spomenuli, nie je zanedbateľné. Ale nie je to ich jediný ukazovateľ, tých 12-tisíc zamestnaných ľudí. Ako som povedala v mojom príspevku, spoločnosť U. S. Steel mala v roku 2012 27-miliónový zisk. Ak by táto vláda hrala na bránky verejného záujmu pri plnení záväzku solidarizácie spoločnosti, by určite zástupcov a reprezentantov spoločnosti U. S. Steel presvedčila, že túto finančnú injekciu odložia.

    Ak chcete čísla, tak ja vám poskytnem inú bilanciu. Ak by tých 500 mil., ktoré sa ide použiť na spoločnosť U. S. Steel, bolo investovaných do malých a stredných podnikov, takto by sme mohli po 33-tisíc eur podporiť 15-tisíc malých a stredných podnikateľov. Určite ďaleko by to bolo perspektívnejšia a stabilnejšia pomoc ako to, čo tu v podobe lobistického a korupčného zákona predkladáte.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, pán minister, záverečné slovo? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, chcel by som krátko reagovať na tie faktické veci, ktoré boli spomenuté. Pravdou je, že problematika podpory obnoviteľných zdrojov nie je jednoduchá téma. Zaoberajú sa s ňou aj okolité krajiny a menia legislatívu v tom, pretože sa v aplikačnej praxi učíme a niektoré veci je nutné, samozrejme, korigovať.

    Kto sa podieľa na platení týchto nákladov, pretože s nasadzovaním obnoviteľných zdrojov a s ich podporou vznikajú náklady, sú to energetické náročné podniky bezpochyby a je možno nutné niekedy tým energeticky náročným podnikom znižovať ich náklady. V Nemecku celková čiastka na podporu obnoviteľných zdrojov vystúpala na čiastku 20 mld. eur a z toho 17 mld. znášajú občania, len 3 mld. znáša priemysel. To znamená, že oni majú legislatívu, ktorá jednoducho pomáha neprenášať tento náklad na priemysel iným spôsobom. Myslím si, že ak spĺňa predbežne zdroj, ktorý vznikne po jeho rekonštrukcii a podobne v oblasti U. S. Steelu, a bude môcť byť podporený a bolo to nakoniec kritérium, ktoré zavážilo, a dôležité je, že pri tých diskusiách, či už dneska sme niekde na hrane možného, čo sme mohli vyrokovať alebo, alebo dostať do memoranda, docielili to, že U. S. Steel na Slovensku zostal, U. S. Steel vymenil aj čelného predstaviteľa, vrátil sa staronový prezident s misiou, ako ďalej budovať fungovanie U. S. Steelu v dlhodobejšom kontexte. Takže musíme povedať, že toto memorandum bolo úspešné.

    Ak dôjde k rekonštrukcii, ak dôjde k splneniu všetkých podmienok a bude dostávať táto spoločnosť 15-miliónovú podporu euro ročne, tak keď sme tu spomínali tých 6-tisíc ľudí, ktorí boli ohrození, keby bol tento akcionár odišiel, tak ja to vidím na podporu 208 eur na pracovníka pri 6-tisícke, teda dobre počítam, mesačne, čož si myslím, že je nič proti tomu, keby sme týchto ľudí mali jednoducho na ulici, nemali by kúpyschopnosť, negenerovali by ďalšie pracovné miesta a tak ďalej a tak ďalej. Táto matematika je podľa mňa jednoznačná. To, že boli tu spomínané kritiky jednotlivých zdrojov. Áno, učíme sa všetci a ešte ako predstaviteľ zamestnávateľských zväzov som sa napríklad zúčastnil snemu SDKÚ, kde kritika vtedajšieho - pri prvej Ficovej vláde - zavedenia podpory fotovoltaiky, bola navrhovaná liečba absolútnej podpory biomasy, že to je energetická krava, treba do toho ísť. Váš niekdajší kolega to tam vehementne presadzoval. Treba povedať, aj tu sme sa poučili, že tá, ten dopad tej biomasy má, samozrejme, dopad na životné prostredie, na poľnohospodárstvo. Dneska nám stúpajú vstupné ceny. Takže všetky tie riešenia, ktoré sme kedysi mali, vyžadujú korekciu. Ale napriek tomu chcem povedať, že aj táto novela je koncipovaná tak, že podmienky, ktoré máme predpísané Európskou úniou do roku 2020, budú prekročené, a my sa dneska hlásime k číslu 15,3 % podielu obnoviteľných zdrojov namiesto 14, ktoré nám predpisuje Európska únia.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, chcete záverečné slovo? Nie je tomu tak.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať ďalším bodom, ale keďže je päť minút do 17.00 hodiny, vyhlasujem prestávku. Prestávka do 17.00 hodiny.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné popoludnie, dámy a páni. Budeme hlasovať o troch prerokovaných bodoch z programu 25. schôdze. Poprosím vás všetkých, aby ste zaujali svoje miesto, kolegyne, kolegovia.

    Poprosím pána poslanca Fitza, aby uviedol v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 308 o vysielaní a retransmisii, je to tlač 662.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 662.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpilo 8 poslancov: pán poslanec Sólymos, poslanec Hlina, poslanec Škripek, poslankyňa Vášáryová, poslanec Abrhan, poslanec Viskupič, poslankyňa Žitňanská a poslanec Hraško.

    Pozmeňujúci návrh predložili páni poslanci: Sólymos, Škripek, Viskupič, Hraško a pani poslankyňa Žitňanská.

    Nakoľko pozmeňujúce a doplňujúce návrhy boli v rozprave podané dnes, je potrebné hlasovať o skrátení lehoty. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 136 bolo za, 2 sa zdržali.

    Máte súhlas, pán spravodajca, môžme hlasovať.

  • Ďakujem, pán predseda. Teraz budeme hlasovať spoločne o bodoch 1 až 11 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 78 za, 29 proti, 33 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, o návrhu pána poslanca Sólymosa hlasovať nemôžeme vzhľadom na to, že boli schválené body 3 a 5 spoločnej správy.

    Budeme hlasovať o spoločnom pozmeňujúcom návrhu pánov poslancov Viskupiča a Škripeka, o všetkých bodoch spoločne. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 58 za, 46 proti, 36 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, vzhľadom na to, že boli schválené body 1 a 2 spoločnej správy, o spoločnom návrhu poslancov Viskupiča a Hraška nemôžeme hlasovať.

  • Reakcia z pléna.

  • Námietka? Zapnite pána poslanca Viskupiča.

  • Ja som kvôli tejto situácii hovoril na to, aby bola spoločná správa, teda hlasované osobitne, aby mohlo byť hlasované o mojom pozmeňovacom návrhu, aj som to pánovi spravodajcovi hovoril, tak by som dal rád hlasovať o svojom pozmeňovacom návrhu.

  • Dobre, máte námietku. Hlasujeme o námietke pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 62 za, 78 proti.

    Námietke sme nevyhoveli. Budeme hlasovať ďalej.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu pána poslanca Viskupiča, o bode č. 1, o návrhu - uvedené pod bodom č. 2 - hlasovať nemôžeme, nakoľko sme schválili bod 11 spoločnej správy.

    Hlasujeme o bode č. 1 poslanca Viskupiča. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 61 za, 45 proti, 32 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Pani poslankyňa Jana Žitňanská navrhla vyňať na samostatné hlasovanie body 2, 3 a 4.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch pani poslankyne Žitňanskej č. 1, 5, 6 a 7 spoločne.

  • Nie. Hlasujeme. To sú body z návrhu, ktorý odznel od pani poslankyne.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Dobre, čiže s výnimkou bodov, ktoré vyňala na hlasovanie samostatné.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 62 za, 5 proti, 71 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body z návrhu pani poslankyne sme neschválili.

  • Teraz dajte, prosím, hlasovať samostatne o bode č. 2 pani poslankyni Žitňanskej.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 63 za, 2 proti, 75 sa zdržalo.

    Tento bod sme neschválili.

  • Dajte, prosím, hlasovať samostatne o bode č. 3 pani poslankyne Žitňanskej.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 60 za, 77 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani tento bod sme neschválili.

  • Dajte, prosím, hlasovať o bode č. 4 pani poslankyne Žitňanskej.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 62 za, 78 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy, hlasovali sme o návrhoch poslancov z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, dajte hlasovať o pristúpení k tretiemu čítaniu ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 79 bolo za, 20 proti, 40 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nie je o ňu záujem. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Ďakujem pekne. Dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 78 za, 44 proti, 18 sa zdržali.

    Schválili sme novelu zákona č. 308 o vysielaní a retransmisii.

    Pán poslanec Náhlik uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 516, je to Audiovizuálny fond, tlač 663.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 663.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili traja poslanci: pán poslanec Viskupič, poslankyňa Vášáryová a poslanec Kvasnička. Pán poslanec Viskupič navrhol predmetný návrh zákona vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie a dvaja páni poslanci, Kvasnička a Abrhan, podali jeden pozmeňujúci návrh.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu pána Viskupiča vrátiť návrh zákona na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 60 za, 77 proti, 2 sa zdržali.

    Budeme pokračovať ďalej.

  • Nakoľko pozmeňujúce a doplňujúce návrhy boli v rozprave podané dnes, je potrebné hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných. Všetci boli za.

    Môžeme hlasovať.

  • Pán predseda, teraz budeme hlasovať spoločne o bodoch 1 až 30 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 78 za, 1 proti, 60 sa zdržali.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, o spoločnom návrhu poslancov Abrhana a Kvasničku hlasovať nebudeme, nakoľko sme schválili znenie uvedené pod bodom č. 3 spoločnej správy.

    Keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, dajte hlasovať o tom, že predmetný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 79 za, 7 proti, 53 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nie je o ňu záujem. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 78 za, 6 proti, 56 sa zdržalo.

    Schválili sme novelu zákona č. 516 o Audiovizuálnom fonde.

    Pán poslanec Maroš Kondrót uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 309 o podpore obnoviteľných zdrojov energie. Je to tlač 602.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z., tlač 602.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili piati poslanci. Pani poslankyňa Mezenská požiadala o nepokračovanie v návrhu zákona.

    Dajte, prosím, hlasovať o tomto jej návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 60 za, 78 proti, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Ďalej, vážený pán predseda, ja som podal dva pozmeňujúce, doplňujúce návrhy, každý mal tri body a požiadal som o vyňatie bodov 9, 21 a 24 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. O týchto troch sa môže hlasovať spoločne.

    Pán predseda, najskôr je ale potrebné, aby poslanci podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rámci dnešnej rozpravy. Dajte, prosím, o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 96 za, 12 proti, 31 sa zdržalo.

    Národná rada vyslovila súhlas so skrátením lehoty.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch vyňatých na osobitné hlasovanie, a to o bodoch 9, 21 a 24 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 82 proti, 58 sa zdržalo.

    Tieto tri body sme neschválili.

  • Dajte, prosím, hlasovať o ostatných bodoch zo spoločnej správy, a to o bodoch 1 až 8, 10 až 20, 22 a 23 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 78 za, 2 proti, 60 sa zdržali.

    Tieto body sme schválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch z rozpravy.

    Dajte, prosím, hlasovať o prvom mojom návrhu, o bodoch 1 a 2, 3 spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 81 za, 1 proti, 58 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Dajte, prosím, pán predseda, hlasovať o mojom druhom pozmeňovacom návrhu, o bodoch 1, 2 a 3 spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 95 za, 1 proti, 43 sa zdržalo.

    Aj tento návrh sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 80 za, 25 proti, 34 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 77 za, 45 proti, 15 sa zdržali.

    Schválili sme novelu zákona č. 309 o podpore obnoviteľných zdrojov energie.

    Odhlasovali sme tri prerokované body.

    Pán predseda výboru Huba.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcem len pripomenúť členom a členkám výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, že schôdza výboru sa koná zajtra o 8.45 hodine v zasadačke výboru. Ďakujem.

  • Vyhlasujem krátku prestávku do 17.28 hodiny a budeme pokračovať v rokovaní.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní programu 25. schôdze druhým čítaním o vládnom návrhu zákona k príspevku, o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí. Je to tlač 649.

    Poprosím pána ministra práce, aby, Janka Richtera, aby uviedol vládny návrh.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 649.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, účelom návrhu právneho predpisu, ktorý sa týka návrhu zákona o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí, je nanovo upraviť podmienky nároku v súčasnosti poskytovaného príspevku pri narodení dieťaťa a príplatku k tomuto príspevku a naďalej upraviť možnosť raz ročne poskytovať príspevok pri starostlivosti o viac súčasne narodených detí.

    Navrhuje sa zlúčiť v súčasnosti poskytovaný príspevok pri narodení dieťaťa k príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa do jednej štátnej sociálnej dávky, ktorou je príspevok pri narodení dieťaťa. Výšku príspevku sa navrhuje ustanoviť v dvoch sumách podľa poradia pôrodu, z ktorého sa dieťa narodilo, a to z prvého až tretieho pôrodu a zo štvrtého a ďalšieho pôrodu.

    Vzhľadom na skúsenosti z praxe a skutočnosť, že príspevok pri narodení dieťaťa a príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa sa poskytuje až v prípadoch, keď centrum záujmov rodiny nie je v Slovenskej republike, ale trvalý pobyt na území Slovenskej republiky si oprávnená osoba nezrušila, navrhuje sa za podmienku nároku ustanoviť aj bydlisko oprávnenej osoby na území Slovenskej republiky. Za oprávnené osoby pri príplatku pri narodení dieťaťa sa navrhuje považovať len biologických rodičov dieťaťa. Naďalej sa prednosť nároku na príspevok pri narodení dieťaťa ponecháva matke dieťaťa, u ktorej sa dá jednoznačne určiť poradie pôrodu, z ktorého sa dieťa narodilo. Pre deti, ktoré sú zverené do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov do 6 rokov ich veku, ktorým doteraz nemohol byť poskytnutý príspevok pri narodení dieťaťa, sa navrhuje umožniť podľa zákona o príspevku a na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa poskytnúť jednorazový príspevok pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti.

    V článku II sa navrhuje doplnenie zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb v zamestnanosti, o spracovávanie osobných údajov, informačných systémoch ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a informačných systémoch Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré sú v tejto oblasti uvedené v osobitných predpisoch.

    V záujme odbremenenia oprávnených osôb o predkladanie takýchto údajov, ktoré sa už nachádzajú v dostupnom informačnom systéme verejnej správy, sa navrhuje, aby ministerstvo, ústredie práce a úrady práce mali možnosť tieto údaje získať a aby mali možnosť zaznamenávať osobné údaje na nosič informácií. Navrhuje sa zmena a doplnenie zákona o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa. Navrhuje sa náhradnú starostlivosť rozšíriť o deti zverené do predosvojiteľskej starostlivosti alebo zverenej fyzickej osobe predbežným opatrením súdu, ak súd už koná v predosvojiteľskej starostlivosti. Touto úpravou sa zabezpečí, aby prostredníctvom jednorazového príspevku pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti bolo možné pre tieto deti poskytnúť náhradu za súčinnosti poskytovaný príspevok pri narodení dieťaťa.

    Návrh zákona bol prerokovaný vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky, Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a v gestorskom Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.

    Pripomienky, spresnenia a jazykové úpravy uvedené v spoločnej správe odporúčam podporiť. Uchádzam sa o podporu návrhu novely zákona v druhom čítaní.

    Skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Pán poslanec Viliam Jasaň je určený spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, pán minister, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, máte to ako tlač 649, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky:

    1. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 753 z 5. septembra 2013 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky:

    -ústavnoprávnemu výboru,

    - výboru Národnej rady pre financie a rozpočet,

    - výboru Národnej rady pre sociálne veci a

    - výboru Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny.

    2. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    3. Návrh zákona odporučili schváliť:

    - ústavnoprávny výbor uznesením č. 304 z 8. októbra 2013,

    - výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 212 z 8. októbra 2013,

    - výbor pre sociálne veci uznesením č. 73 z 10. októbra 2013,

    - výbor Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 99 z 10. októbra 2013.

    5. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom 3 tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    6. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 9 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 79 z 15. októbra 2013.

    Skončil som, pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku od pána poslanca Brocku z klubu KDH a potom je ešte písomne prihlásený pán poslanec Mihál a pán poslanec Kaník.

    Takže nech sa páči, pán poslanec Brocka za klub KDH.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, dámy a páni, možno sa budem opakovať niektorými myšlienkami z vystúpenia v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona, ale považujem to za potrebné povedať teraz, pretože ani po rokovaní výborov neprišlo k návrhom na zmenu oproti tomu návrhu, ktorý tu vláda poslala a pán minister predložil do vlády.

    Ja si myslím, že toto je jeden z tých zákonov, kde pán minister mohol urobiť viac. Urobiť viac v smere lepšieho spravovania verejných prostriedkov. Totiž SMER prišiel s návrhom výraznejšej podpory rodín s deťmi pri narodení dieťaťa. V prvej vláde Roberta Fica najprv pri prvom dieťati, potom aj pri druhom a pri treťom a jeden z tých dôvodov bol aj, aby podporil správanie obyvateľstva, propopulačné správanie, pretože demografický vývoj na Slovensku je nepriaznivý, a toto mal byť jeden z nástrojov, ktorý mohol ovplyvniť mladé rodiny, aby prípadne mali väčšiu odvahu mať dieťa. Dnes už je, samozrejme, evidentné po niekoľkých rokoch, odkedy tento príspevok existuje, že sú skôr, resp. to, čo je vidieť najviac, že sú skôr problémy.

    Teda jeden problém, že to v dnešnej situácii, keď sú veľké rozdiely medzi obyvateľmi, že máme v spoločnosti aj veľmi bohatých ľudí alebo teda relatívne bohatých, dokonca ste na nich zaviedli zvýšenú daň z príjmov, milionársku daň, daň z príjmu fyzických osôb je dnes aj 25 %, to znamená pre tých, ktorí majú príjem vyšší ako milión korún možno v starej mene, čiže poskytovať podporu formou teda dávky pri narodení dieťaťa aj ľuďom, ktorí sú relatívne na tom dobre, tak v situácii, keď siahate na dávky rodinám, ktoré sú chudobné, alebo rušíte podporu týchto rodín, ktorá tu doteraz existovala, tak je to nespravodlivé a je to plytvanie verejnými zdrojmi, keď takúto dávku dostáva niekto, kto ju nepotrebuje, a potom nemáte dosť peňazí, aby ste pomohli tým, ktorí by takúto pomoc alebo inú formu pomoci potrebovali. Preto tento návrh, pán minister, považujem za premárnenú príležitosť. Tu ste si to mohli vyskúšať. Diskutujete o tom, že prídavky na deti by sa mohli poskytovať adresne, podľa mňa to je plytvanie času aj vašej energie, pretože táto dávka, opakovaná dávka, keď by ste chceli zaviesť testovanie príjmu pri nej, tak administratíva pohltí všetky ušetrené prostriedky a efekt z toho bude minimálny. Ale príspevok pri narodení dieťaťa je dosť veľká suma, 800, takmer 830 eur, to je prídavok na jedno dieťa na 3 roky. Na 3 roky! Keby ste usporili túto dávku jedného toho poberateľa, resp. oprávnenej osoby, ktorá na to nie je odkázaná, tak máte na prídavky na jedno dieťa na tri roky pri tejto sume. A veľmi ľahko sa dá tá hranica určiť, veď sami ste ju určili už v podstate. Ona tu už existuje, že je to skupina ľudí, ktorí majú sadzbu dane 25 %.

    Pán minister, to je už aj preukázané skúsenosťou aj u nás, aj z iných krajín, že priama podpora rodinám s deťmi nefunguje, napr. ani ako propolulačné opatrenie, že skôr sa s pozitívnym efektom stretávajú pri opatreniach či v podobe služieb rodinám s deťmi, alebo pri inej forme nepriamej pomoci, či sú to rôzne daňové úľavy.

    Ja som zachytil nedávno práve porovnanie dvoch krajín v Európe, kde poskytujú v zásade rovnakú podporu rodinám s deťmi Francúzi a Nemci. Kým v Nemecku sa orientujú na priamu podporu rodinám s deťmi cez dávky, tak vo Francúzsku skôr poskytujú prostriedky z verejných zdrojov na služby rodinám s deťmi, napr. aby mohli rodičia zosúladiť svoje rodičovské a pracovné povinnosti. A je to zaujímavé zistenie, aj keď teda ja priznám sa, že možnože to nie je úplne vyčerpávajúci prieskum, ale kým miera fertility vo Francúzsku je 1,9, tak v Nemecku je 1,2. To znamená, vo Francúzsku sa rodí viac detí - neporovnateľne - a tam podporujú skôr služby pre rodiny. Ja si myslím, že ekonomické a finančné dôvody nie sú jediné tie, ktoré podmieňujú to, ako sa ľudia správajú, že to je vec aj kultúry, že to je vec aj tradície, možno aj etiky, morálky, prečo ľudia majú viac detí alebo niekto má menej detí, ale tento údaj v porovnaní Francúzska a Nemecka, ich systémov podpory rodín vychádza dosť jednoznačne v prospech nepriamej podpory rodín s deťmi. Táto vláda to zatiaľ robí opačne. Nepriamu podporu zmenšuje. Od nového roka napr. je zrušená daňová úľava na manželku, že si môže rodina znížiť svoj daňový základ, ak manželka je pri deťoch, tak táto vláda to výrazne obmedzila, že vlastne kto chce mať túto úľavu, tak musí byť alebo opatrovateľ, alebo musí byť v evidencii úradu práce. No jednoducho, rodina, ktorá toto nespĺňa, napr. takéto podmienky, tak mesačne prichádza o 60 eur.

    To na druhej strane, že ďalej bude dostávať niekto 830 eur pri narodení dieťaťa, aj keď je veľmi bohatý alebo teda bohatý, tak to je aj dôvod, prečo potom nie je peňazí na valorizovanie prídavkov na deti, zvyšovanie daňového bonusu na dieťa a možno aj na príspevky v hmotnej núdzi. O tom budeme možno viac, keď budeme rokovať o štátnom rozpočte, ale fakt je, že na dávky v hmotnej núdzi z roka na rok aj na budúci rok, aj tento rok, aj v roku 2015 sa v rozpočte počíta s nižšou sumou. Čiže keby ste, pán minister, si to tu vyskúšali pri tejto dávke. Ja si myslím, že to nie je dokonca ani nepopulárne opatrenie. Veď ja si neviem predstaviť, kto by protestoval z tých, keby ste túto hranicu tak postavili, že sa to bude týkať naozaj nie tých, ktorým tá dávka skutočne pomôže, tak kto by protestoval? Ale ako, keď ste ani toto v tejto dávke neurobili, tak to považujem za premárnenú príležitosť a neviem si predstaviť ideálnejší čas, ako kedy to chcete urobiť, na konci volebného obdobia? Ako aj to ma teda utvrdzuje v presvedčení, že je to, aj toto je skupina návrhov, ktoré už sú skôr charakteru prezidentských návrhov, že už len nie nepopulárne opatrenia, a ak nepopulárne, tak také, voči ktorým teda tu nebudú demonštrovať ľudia, lebo takéto rodiny s deťmi v podstate sú tak zaneprázdnené a neprídu tu demonštrovať, či pred ministerstvo, alebo pred Národnú radu.

    Pán minister, ešte je čas do hlasovania a ja si myslím, že by to nebola zložitá úloha pre vás a pre váš odborný aparát, ktorý na ministerstve máte, a bol by to výraz, že nám na rodine záleží naozaj inak ako napr. vášmu kolegovi Jahnátkovi, lebo spravodlivá sociálna politika by mala byť adresná. Ak je to plytvanie, tak to je nespravodlivá sociálna politika a ešte poznámka k tým, ktorí sú z inej kategórie a ktorí, ani neviem, či je správny výraz, že zneužívajú túto dávku. Budem možno viacej o nich hovoriť, lebo som aj pozmeňovací návrh podpisoval kolegovi Hlinovi, že sa tá dávka niekde neplní svoj účel. Neviem, či ten výraz správny je, že zneužíva, pretože je to práve skupina ľudí, ktorí nemajú takú finančnú gramotnosť, že oni v podstate sú možno obeťou tohoto systému, a preto nehovorím, že to zneužívajú, ale ak teda tá dávka neplní svoj účel a vy tu prichádzate s návrhom osobitného príjemcu. Alebo teda inak, aby teda plnila ako-tak svoj účel, ja si myslím, že lepší je ten návrh, ktorý vo svojich aj poslaneckých iniciatívach prednášal alebo predstavil pán poslanec Hlina, že 830 eur je veľký peniaz pre človeka, ktorý žije len zo sociálnej pomoci alebo z podpory štátu. Jednoducho oni keď dostanú túto sumu, veď to poznáte sami z vlastnej skúsenosti, že oni ju nevedia rozumne, ako s touto sumou nakladať, že si to rozdelia na nejaký dlhší čas, aby to slúžilo na ich obživu, na živobytie, ale že jednoducho proste tie peniaze skončia u úžerníkov alebo, alebo pri hracích automatoch, alebo v krčme, alebo pri alkohole a iných veciach.

    Spomínam si na problém, ktorý v Amerike riešili vo veľkých automobilkách, keď bol veľký boom a bolo treba zamestnať veľa ľudí, tak v podstate zamestnali sa aj ľudia, ktorí boli vtedy z toho afroamerického prostredia, ktorí boli viac nezamestnaní ako zamestnaní, a tam jednoducho zistili, že výplata na konci mesiaca je problémom pre všetkých. Aj pre toho, kto ju dostal, aj pre tých ostatných, lebo proste po výplate niekoľko dní neprišli takíto robotníci do roboty a kriminalita rástla a neslúžilo to na dobré, tak potom museli prísť k týždňovým výplatám. Proste zaviedli týždňové výplaty, na konci týždňa bola výplata, problém sa zmenšil, ľudia si zvykli aj nakladať so zarobenými peniazmi, samozrejme, že to je úloha nielen pre pána ministra, že to je vec aj iných rezortov, lebo to je problém na dlhšie, vychovávať, a teda formovať, keď už nie z tých starších, tak aspoň, aspoň tú mladšiu generáciu. Ale tu by som videl priestor, že ak je táto dávka ohrozená tým, že sa zneužíva alebo neplní svoj účel, no tak by sme ju mohli a nemyslím si, že by to, možnože by to ani nebolo treba zmenou zákona, že to by možno aj nižšou normou sa dalo proste nejak upraviť, ale ak nie, tak určite by to získalo tú podporu aj v opozícii a neurobili by sme zle.

    Zatiaľ tento návrh škoda, lebo si myslím, že tu ste si to mohli vyskúšať, pán minister, že tento zákon mohol byť tým návrhom, kde by ste ukázali, že aj vo vašom rezorte sú rezervy. Ja sa dokonca prihováram teda za to, že to, čo ušetríte, čo by ste prípadne ušetrili z iného manažovania tejto dávky, aby zostalo vo vašom rezorte, aby ste vy s tým mohli naložiť, a nie, že to iný použije potom alebo teda že tie peniaze by skončili u iného ministra a v inom rezorte, lebo ja si myslím, že vo vašej kapitole nie je dosť peňazí, nie je dosť peňazí, a to nehovorím o dôchodkovom systéme. Veď v podstate vy dobre viete, že posledné mesiace na dôchodky sa skladajú nie poistenci, ale daňoví poplatníci, že keby ste zo štátneho rozpočtu neodviedli do Sociálnej poisťovne potrebnú sumu, tak v podstate v novembri a decembri by Sociálna poisťovňa na dôchodky nemala.

    Pán minister, využite ten čas ešte dovtedy, kým budeme hlasovať, a vyzývam vás, aby ste teda takýto návrh o testovaní príspevku pri narodení prvého, druhého, tretieho dieťaťa predložili poslancom, a za ten návrh, ale potom aj za ten zákon, by poslanci za Kresťanskodemokratické hnutie zahlasovali. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Pán poslanec Mihál do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, vážená pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, dovoľte mi v diskusii, resp. v rozprave k návrhu zákona o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí, predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka jednorazového príspevku pri zverení do náhradnej starostlivosti.

    Ja nebudem opakovať slová môjho predrečníka pána kolegu Brocku, aby som nebral čas nám všetkým prítomným, ale teda pôjdem rovno k veci. Na tomto zákone mi vadí to, že vlastne dlhodobo sú v horšej, resp. v tak znevýhodnenej situácii náhradní rodičia, to znamená rodičia, ktorí si, ktorí nie sú biologickí tzv., ale tí, ktorí si vezmú dieťa do náhradnej starostlivosti, a tam je jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti doteraz niečo vyše 300 eur, konkrétne 368 eur, čo je teda, čo ani zďaleka nedosahuje sumu 829 eur, ktoré dostávajú biologickí rodičia, a vládny návrh túto sumu zvyšuje, čo je pozitívne, ale zvyšuje ju len na 500 eur. Čiže keď už tieto zmeny robíme, pán minister, tak si myslím, že by mali byť urobené poriadne, a tá diskriminácia náhradných rodičov by mala byť z tohto zákona, resp. z týchto dvoch zákonov odstránená, a preto môj pozmeňovací návrh, ktorý je veľmi jednoduchý, vlastne navrhujem ním, aby sa príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti, ten jednorazový, ten štartovací príspevok, takisto zvýšil až na úroveň 829 eur, čiže na tú istú sumu, akú dostávajú biologickí rodičia pri narodení dieťaťa.

    Myslím si, že ak spoločensky oceňujeme tie určité zvýšené náklady, ktoré rodina má tým, že medzi sebou privíta nového člena rodiny, malé dieťa, a tie zvýšené náklady, ktoré sú s tým spojené, to znamená kúpa, či už tej detskej postieľky, kočíka a ďalšej výbavičky, ktorá naozaj nie je lacná v súčasnosti.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, tie náklady sú naozaj veľmi vysoké, a preto je logické, že štát takýmto spôsobom podporuje mladé rodiny. Aj keď môj názor je na to možno trošku iný v tom zmysle, že ako to vyplatiť, kedy to vyplatiť, vyplácať to postupne, priebežne, pretože pre určité skupiny obyvateľov je táto suma využitá, použitá na úplne iný účel, ako by mala, no ale aby som šiel k podstate veci, tí náhradní rodičia, ktorí si zoberú či už polročné dieťa, alebo možno ročné-dvojročné dieťa, tí predsa takisto majú s tým v úvode spojené zvýšené výdavky. Je síce pravda, že ako náhradní rodičia potom dostávajú každý mesiac príslušné príspevky, či už to chápeme ako určité ocenenie tej ich obetavosti, že si zobrali či už sirotu, alebo opustené dieťa, ktoré niekto nechal tak, doslova, dopísmena. Či to berieme ako isté spoločenské ocenenie alebo možno keby istá "náhrada príjmu", samozrejme, tie náklady, ktoré sú s tým spojené, ktoré sú stále, to nie je, samozrejme, ten proces výchovy dieťaťa je komplikovaný a všetko niečo stojí. Ale tie štartovacie náklady sú predsa v zásade rovnaké, či ide o novonarodené dieťa biologickým rodičom, alebo povedzme pri prevzatí polročného dieťaťa do náhradnej starostlivosti. Aký je v tom, prosím pekne, rozdiel? Logicky žiadny.

    Veď tak ako sme sa rozprávali s kolegami aj z vládnej strany, tak myslím si, že všetci, ako tu sedíme, v podstate uznávame tieto argumenty a nechcem teda nikomu brať myšlienky z úst, možno to faktickými poznámkami aj potvrdíte, neviem, ale myslím si, že tu je dosť veľká zhoda na tom, aby aj náhradní rodičia mali ten istý príspevok, ľudovo nazývaný pôrodné, ale teda je to príspevok naozaj, ktorý slúži na to, aby sa tie štartovacie náklady aspoň sčasti pokryli. Aj náhradní rodičia si tento príspevok predsa zaslúžia a v rovnakej výške ako biologickí rodičia.

    Pokiaľ ide o finančné dopady, no, tak ak máte v ruke ten môj pozmeňovací návrh, tak tam dole som sa pokúsil vyčísliť, aké by to malo finančné dopady, ak by sa skutočne jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti zvýšil až na 829 eur. No, prepáčte mi, vychádzal som, keď som toto písal, keď som toto písal (povedané so smiechom), písal som to naozaj ja, nepísali mi to ľudia na ministerstve práce, no. Keď som to písal, tak som si zobral doložku, doložku finančných vplyvov, kde som sa dočítal, lebo z niečoho vychádzať musíte a najlepšie je, keď vychádzate z údajov, ktoré prišli priamo z ministerstva. V doložke finančných vplyvov je dole tabuľka, kde je uvedený ročný počet detí, ktoré sú prevzaté do náhradnej starostlivosti a ten počet detí je plus-mínus uvedený niekde okolo 80. Takže som si zobral 80 detí, vynásobil som to tým predpokladaným zvýšením a vyšlo mi, že ak by si tento návrh našiel podporu medzi vami, tak štátny rozpočet by bol zaťažený dodatočne sumou 23-tisíc eur ročne, ak by to teda bolo 80 detí. Ja sa ospravedlňujem, ale vychádzal som z nesprávneho údaja, tak ako som si to aj overil na ministerstve. Správny údaj je, že tých 80 detí prevzatých do náhradnej starostlivosti nie je ročne, ale mesačne, čiže teda správny údaj je 80 krát 12, približne tisíc detí ročne je prevzatých do náhradnej starostlivosti a tým pádom by ten finančný dopad, ten nápor na štátny rozpočet bol vyšší možno o nejakých 250-tisíc, možno 300-tisíc eur na rok. Inými slovami, pre vašu informáciu k tejto téme, ak sa na Slovensku narodí približne 50-55-tisíc, možno 60-tisíc detí ročne, tak približne každé 50. dieťa má osud taký, že je prevzaté do náhradnej starostlivosti. Ale z pohľadu tých tvrdých financií čísla nepustia, to vlastne znamená, že ak dáme aj náhradným rodičom takú istú sumu, akú dávame biologickým rodičom, tak je ten pomer je 1:50, čiže ide o kvapku v mori, dalo by sa povedať a myslím si, že ten spoločenský prínos, ktorý je spojený s tým, že to dieťa neprežíva v detskom domove, ale je, síce je u rodičov, aj keď sú to náhradní rodičia, ten spoločenský prínos je omnoho vyšší ako nejaké státisíce alebo 300-tisíc eur, ktoré by si tí rodičia zaslúžili, ak má byť zákon spravodlivý.

    Takže návrh, pod ktorý je podpísaný, a ďakujem za to, aj kolegyňa Lucia Nicholsonová, aj kolegyňa Janka Žitňanská, čiže je to pozmeňovací návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála, Lucie Nicholsonovej a Jany Žitňanskej k vládnemu návrh zákona o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov (649).

    Jediný bod:

    V čl. III bod 6 znie:

    "6. V § 3 odsek 6 znie:

    (6) Jednorazový príspevok pri zverejní do náhradnej starostlivosti je 826,86 eura."

    Čiže ešte raz zdôrazňujem, je to tá istá suma, ktorá je daná ako tzv. pôrodné biologickým rodičom, a ešte raz vás prosím, aby ste sa nad týmto návrhom zamysleli. Myslím si, že je jasné, čo sa tým chce povedať, zrovnoprávniť náhradných rodičov s biologickými rodičmi, podporiť prebratie dieťaťa do náhradnej starostlivosti z detských domovov a podobne a verím, že tento návrh si nájde v našich radoch podporu. Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Na vystúpenie pána poslanca Mihála je jedna faktická poznámka, nech sa páči, Ján. Dve.

    Ján Podmanický s prvou.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja oceňujem váš konštruktívny prístup k tomuto problému a myslím, že potvrdíte, že o tej otázke sme sa viackrát rozprávali aj na výbore, aj mimo výboru a dohodli sme si taký určitý spoločný postup, že požiadame ministerstvo práce o spracovanie určitých podrobnejších podkladov, ako to je v skutočnosti s tým príspevkom pri zverejnení dieťaťa do náhradnej starostlivosti. A na základe toho budeme rozprávať, čo ďalej. Lebo v zásade aj ja som bol od začiatku za to, aby sa tieto dva príspevky vyrovnali. Na základe tých podkladov, s ktorými ste boli oboznámený, chcem povedať dve veci, prvá je tá, že tento príspevok sa zvyšuje oproti pôvodným nejakých 370 euro na 500 euro, čiže dvíha sa o 130 euro a dvíha sa v podstate prvýkrát po dlhšom čase. Ani vy, keď ste boli vo vláde, ste tento príspevok nedvíhali, takže to myslím, že aj potvrdíte. Čiže je tu určitý pozitívny prínos, že ten príspevok sa dvíha o 130 euro.

    Ale čo je oveľa podstatnejšie a čo by sme mali brať do úvahy pri rozhodovaní o vašom návrhu je, že každé, každý rodič dostáva pri vlastne náhradnej starostlivosti príspevok približne 140 euro, prípadne keď je to viac detí, tie príspevky sa menia. Ak je to dieťa postihnuté, tak zasa je tam nejaký ešte príplatok k tomu príspevku, čo je pomerne výraznejšia a motivačnejšia suma, ako dostávajú biologickí rodičia každý mesiac, a tento príspevok sa poskytuje tým deťom počas celej doby trvania náhradnej starostlivosti, čiže trvá oveľa dlhšie. A to je ten motivačný faktor pre tých povedzme náhradných rodičov, aby si zobrali...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S ďalšou faktickou Martin Poliačik.

  • Pán kolega, ja som veľmi rád, Jozef, že v čase, keď celá téma náhradných rodičov v spoločnosti je zanášaná obrovskou, obrovským množstvom niekedy až ideologického balastu, prichádzajú návrhy, ktoré sa reálne zaoberajú situáciou náhradných rodičov, ktoré skúmajú, akým spôsobom sa dá uľahčiť život jednak pre nich a jednak pre deti, ktoré si do starostlivosti berú. Som rád, že v tejto veci aj s ministerstvom prebieha konštruktívny dialóg, a verím, že v budúcnosti sa budú naďalej pravidlá nastavovať tak, aby deti, ktoré nemajú to šťastie, že môžu žiť so svojou biologickou rodinou, a, naopak, majú to šťastie, že sa nájde pár, ktorý je ochotný a má dostatok lásky a starostlivosti, aby sa takýchto detí ujal, aby bola podpora zo spoločnosti pre nich čo najväčšia. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické, nech sa páči, Jozef Mihál.

  • Ďakujem za upozornenie, pán predsedajúci, a rád by som reagoval na pána kolegu Podmanického tým, že budem citovať z dôvodovej správy, ktorá je k tomuto návrhu zákona, že, citujem vlastne to, čo napísali ministerskí úradníci: "Účelom jednorazového príspevku pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti je podpora zabezpečenia základného osobného vybavenia dieťaťa, najmä zabezpečenie jeho ošatenia, obuvi, hygienických potrieb, nevyhnutného nábytku a iných vecí na uspokojenie potrieb dieťaťa." Ten účel je úplne rovnaký ako účel pri poskytnutí príspevku pri narodení dieťaťa biologickým rodičom. Ak teda v samotných dôvodových správach nájdeme rovnaký účel jedného i druhého a nie je tam ani slovo o tom, že by to malo byť nejako inak, a každému z nás je to logicky jasné a pochopiteľné, zdôrazňujem ešte raz, som si vedomý toho, že by to znamenalo ďalších 300-tisíc eur ročne zo štátneho rozpočtu, ale je to kvapka v mori tých rôznych príspevkov, ktoré dostávajú rodiny, a znamenalo by to vyššiu spravodlivosť pre náhradných rodičov.

    Ďakujem ešte raz za prípadnú podporu tohto návrhu.

  • Ďakujem pekne. Ďalším prihláseným do rozpravy písomne je Ľudovít Kaník. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, nie prvýkrát debatujeme o tomto zákone v rôznych novelách. Prichádzal som s vlastnou novelou niekoľkokrát a opakovane do tohto pléna a dnes by som chcel poukázať na tú vec, že aj z tej diskusie, ktorá zatiaľ odznela, vôbec sa nikto nezameriava na filozofiu tohto návrhu zákona, na jeho konštrukciu, na to, ako je vlastne vystavaný a čo vlastne spôsobuje.

    Stále sa točíme okolo tých prapôvodných dôvodových správ, resp. zdôvodnení, ktoré viedli k vzniku vôbec takéhoto príspevku. A stále zatvárame oči pred reálnou skutočnosťou, pred skutočnosťou, ktorá je taká, že práve tento príspevok, táto dávka sociálna je jedna z hlavných motivačných zdrojov toho, že v sociálnom systéme bujnie úplne patologické správanie. Už som to hovoril viackrát. Toto je rozhodujúca dávka z hľadiska motivácie na chudobou postihnuté komunity, aby čo najrýchlejšie dospeli k vlastnému dieťaťu a aby pokračovali v tomto spôsobe života a aby prostredníctvom detí si zabezpečovali príjmy. Preto, lebo je vysoká, aj keď je jednorazová, a preto, že, žiaľbohu, to vnímanie a plánovanie práve v týchto komunitách je slabou stránkou. Ale vidina takej veľkej jednorazovej sumy je dostatočným motivačným činiteľom na to, aby sa pristupovalo k predčasnému materstvu, aby už 14-ročné deti začali rodiť. A tu, napriek tomu, že o tom už aj vrabce čvirikajú na celom Slovensku, že to vie každý, že kdekoľvek sa pohnete, kde s týmto majú skúsenosti, každý vám to potvrdí, že vám to povedia učiteľky v školách, že vám to povedia starostovia alebo primátori v mestách, ktorého sa to týka, tak my sa tu stále tvárime ako veľkí pseudohumanisti a stále sa tvárime, že nevieme o tom, že táto vec tu je. A pritom stačí tak málo. Stačí jednoduché racionálne pozretie sa na tento problém a to racionálne nazeranie na tento problém znamená, keď už tento príspevok vznikol a táto dávka vznikla, tak ju orientujme voči zodpovedným rodičom a nastavme ju tak, aby motivovala k zodpovednosti a aby pribúdalo tých zodpovedných rodičov a ubúdalo tých nezodpovedných. A to je jedno jediné, ale veľmi racionálne, zrozumiteľné a pochopiteľné kritérium. Do každej takej, do každého typu takejto dávky treba vložiť pracovný test, aby sme jednoducho rozčleňovali ľudí, rodiny podľa ich zodpovednosti k životu. A zodpovednosť k životu sa prejavuje vzťahom k práci. Jednoducho pokiaľ nezačneme vnímať túto kategóriu, tak to patologické správanie, ku ktorému takýto sociálny systém motivuje, sa bude len a len rozmnožovať. A bude bujnieť, bujnieť ako rakovina a bude nám prerastať cez hlavu a dňom za dňom bude ťažšie zvládnuteľný a ťažšie napraviteľný.

    Preto ja tu opakovane som navrhoval a znova to len pripomeniem, že je naozaj jednoduché a je to vecou len dohody, aké kritérium z hľadiska dĺžky skúmania, z hľadiska časovej dĺžky skúmania pracovnej snahy, pracovnej aktivity sa vloží. Či to sú, či to je 270 dní, alebo je to menej, alebo je to viac, ale jednoducho dá sa jednoducho vložiť kritérium, že takáto dávka bude prináležať tej rodine, kde aspoň jeden z rodičov odpracuje - v mojom návrhu - aspoň 270 dní za predchádzajúce štyri roky. Keď je štyri roky veľa, voľakedy bolo kritérium tri roky, ešte za prvej Ficovej vlády, prvýkrát sa objavilo toto kritérium. Ja som to zjemnil, nastavil som to na štyri roky. Keby sa niekomu zdalo, že to je príliš tvrdé, dobre, poďme rozprávať o tom, že či viac, ale to sú len technické parametre, o ktorých sa dá debatovať, ale tá filozofia je podstatná, že sa bude skúmať, či rodičia sa správajú k sebe, k svojej rodine, k spoločnosti zodpovedne, alebo prešli na trvalý spôsob, že štát sa o mňa postará. Štát mi dá peniaze a ja nemusím preto urobiť nič. A napriek tomu, že naozaj, znova to zapakujem, aj vrabce o tom čvirikajú, že toto je základný chorý prvok v celom sociálnom systéme. Stále sa tvárime, že o tom nevieme. A pritom dám krk na to, stavím sa, že všetci poslanci strany SMER, keď idú do regiónov, keď idú do obcí a miest, z ktorých pochádzajú, keď sa stretávajú s voličmi, tak im prikyvujú, keď hovoria, že toto je neudržateľná situácia, že takto to predsa ďalej nemôže ísť, tak určite hovoria: "Áno, máte pravdu, máte pravdu!" Ale nič proti tomu nerobia. Stále sa točíme okolo, okolo jedného bodu a nikam to neposúvame. Stále idú stámilióny ročne do systému, ktorý neprináša žiadne pozitíva, ale, naopak, zväčšuje negatíva a ešte za to draho platíme. Pritom tie peniaze sú veľmi vzácnou vecou dnes a my si za ne kupujeme rast chudoby, negatívne veci, nie pozitívne. Tieto peniaze nepomáhajú, ale škodia, pretože navádzajú na nezodpovednosť, navádzajú na predčasné materstvo, navádzajú na to, že nemusí človek byť zodpovedný k sebe, k svojej rodine, nemusí pracovať, dostane peniaze, stačí mať rodinu a stačí sa postarať o to, aby tá rodina mala stále čerstvé prírastky. Veď to je naozaj obludné, čo sme tu vytvorili. A vytvorili sme to tu v tejto Národnej rade zavieraním očí pred tým, aká je skutočnosť, aká je realita, a zavieraním očí pred patologickým správaním sa sociálnych skupín, ktoré sú na najnižšej príjmovej hladine v rámci spoločnosti.

    Vážené dámy, vážení páni, ja dnes nepredkladám pozmeňujúci návrh, pretože som to urobil viackrát cez novelu zákona, a, žiaľbohu, je to, pre vás je to, ako hádzať hrach na stenu. Viete, že je to problém, viete, že malo by sa to takto riešiť, viete, že to je dobré riešenie, ale vaše ideologické klapky na očiach a delenie na koalíciu a vládu a absolútne nepočúvanie sa navzájom, absenciu prieniku názorov má za následok, že pestujete za drahé peniaze tento problém naďalej a chránite ho ako v skleníku a on o to viac bujnie a naozaj ničí túto spoločnosť zvnútra. Je mi z toho veľmi zle a smutno a považujem to za veľké zlyhanie, pán minister, že nedokážete prevziať zodpovednosť za nápravu takto deformovaného systému, aj keď k tomu máte všetky možnosti. Máte väčšinový klub, ktorý to môže odhlasovať, máte zodpovednosť v rukách ako minister, viete veľmi dobre, že takáto negatívna situácia je spôsobená práve takýmito pokrivenými sociálnymi zákonmi, ktoré pôsobia antisociálne, a nie sociálne, napriek tomu nič nerobíte. A to je veľmi zlé. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca Kaníka sú tri faktické reakcie. Nech sa páči, na mikrofón, kolegovia. Jozef Mihál s prvou.

  • Ďakujem. Len jedno slovo, podporujem.

  • Budem reagovať na tú pasáž, kde hovoríte, že nikto sa nezameriava na filozofiu tohto zákona. Neviem, či sa tu dá hovoriť o filozofii zákona a o akej filozofii tohoto zákona. Ďalej citujem: "Táto dávka je motivačná pre patologické správanie, aby čo najskôr dospeli k vlastnému dieťaťu." Myslím si, že toto sú naozaj veľmi tvrdé slová, aby sme to takto jednoznačne zadefinovali, pretože stále tvrdíte, že táto dávka smeruje k predčasnému materstvu. Nemyslím si to. Všetky rodiny, ktoré privítajú vo svojom kruhu dieťa, narodené dieťatko, určite uvítajú túto dávku, či už sú to rodiny marginálne, či sú to rodiny vzdelané, či sú to mladí ľudia, zamestnaní. Netreba zabúdať na to, že veľká väčšina našich mladých ľudí žije buď zo sociálnych dávok, alebo z minimálnej mzdy. Takže ja by som to takto netriedila.

    A to, že tvrdíte, že je obludné, čo sme tu vytvorili v Národnej rade, spýtajte sa rodičov, ktorí naozaj pri narodení dieťatka dostanú túto dávku tých 829 euro, či toto je obludné. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja som si pôvodne povedal, že nebudem reagovať, ale už na bývalých troch ministrov práce sociálnych vecí, rodiny, ktorí mali možnosť a mali aj väčšinu v parlamente, mohli všetko, čo teraz navrhujú, schváliť. Ale spýtam sa na to, čo som sa už pýtal, keď pán kolega predkladal tieto zákony alebo tieto novely. Vy si myslíte, že ani chudobná rodina alebo dieťa, ktoré sa narodí v chudobnej rodine, nemá nárok na takýto príspevok? Ja si myslím, že má. Je, samozrejme, otázne, ako k tomu pristupuje, ako ho využíva, ale to nie je dôvod na to, aby to jednoducho nedostalo.

    Druhá otázka je alebo druhá poznámka je, čo osamelá matka? Matka, ktorá sama bude to dieťa vychovávať bez otca. Čo matka, ktorá porodila, a z rôznych dôvodov, a vtedy ste sa mi smiali, keď som to povedal, z rôznych dôvodov neprizná svojho otca. Aj takí sú, čo s nimi?

    A posledná poznámka, takto vystupovať opozičnému poslancovi je to veľmi jednoduché a ľahké a vágne, len škoda, že ste tento, ako vy nazývate, obludný systém nenastavili ináč už vtedy, keď bol ministrom pán Brocka, potom pán Kaník a naposledy, ale to len veľmi krátko, pán Mihál. Ale skôr sa obraciam na vás dvoch, prečo ste to neurobili? Tak ste aj mohli teraz, prednedávnom ste ešte vládli. Prečo ste to neurobili? Takže viete, trošku aj takej, takého iného pohľadu na aj tú chudobu, ktorá na Slovensku je a o ktorej ste hovorili. Aj oni majú nárok na to. Ďakujem.

  • Nech sa páči s reakciou, Ľudovít Kaník.

  • V prvom rade by som vyslovil obrovskú výhradu, ono to nebolo na mikrofón, ale to, čo povedal pán minister, keď som odchádzal od mikrofónu. Ja do toho nevnášam žiadne etnické kritériá, pán minister, tak mi ich nevkladajte do úst láskavo. Ja tu hovorím o správaní sa, ktoré...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán minister, neurážajte ma a veľmi pekne vás poprosím, aby ste sa mi ospravedlnil za toto, čo ste teraz povedali. Beriem to ako vážnu urážku a doklad toho, že neviete s tým hnúť, tak sa vybíjate v takýchto klamstvách.

    Problém je ten, vy chodíte po regiónoch? Ja chodím. To sa týka absolútne všetkých. Toto sa týka absolútne všetkých.

    A, pani Šedivcová, pre vás je normálne, aby 14-ročné deti začali rodiť? To je tá mladá rodina, ktorá sa má potešiť? A povedal som ja vo svojom vystúpení alebo vo svojich návrhoch, že táto dávka sa má zrušiť alebo znížiť? Zobral som ja alebo navrhol som zobrať nejakej chudobnej rodine túto dávku? Alebo som povedal, že táto dávka má ísť zodpovedným rodičom, ktorí sa snažia a pracujú, aspoň jeden z nich?

    A, Vilo Jasaň, čo si ty povedal, tá osamelá matka nemôže predtým pracovať, ako porodí to dieťa? To znamená, jej by sa takisto neublížilo ani trošku, tým zodpovedným matkám, tým zodpovedným matkám, ale my vychovávame k nezodpovednosti. Vy vychovávate k nezodpovednosti konzervovaním tohto stavu. A veľmi dobre vieš, Vilo, že ja som tento systém práveže napravil a vy ste ho pokazili. Vy ste ho pokazili a odvtedy sa nám to tu kazí a vy jednoducho sa skrývate za pseudohumanistické reči, za obviňovanie z rasizmu, z etnického nejakého nazerania na veci, lebo s tým neviete hnúť. Naozaj sa môžte hanbiť.

  • Chcem sa spýtať, či sa teraz niekto hlási do rozpravy ústne? Traja kolegovia, končím možnosť prihlásiť sa ďalej.

    V prvom poradí je Alojz Hlina, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, špeciálne vás pozdravujem, ak to pozeráte. Prejednávame zákon, prejednávame zákon, ktorý výraznou mierou ovplyvní krajinu, život v krajine, budúcnosť tejto krajiny, rast tejto krajiny, a skúsim vám v krátkosti, nebudem dlhý, povedať, že kde je pravda a kde sú tí vaši socialisti, ktorí vás presviedčajú, ako im na tom záleží, a budem to dokumentovať aj na účasti. Lebo ak je tak dôležitý zákon, ktorý skutočne, ale skutočne hovorí o tom, že ako budú dôchodkové systémy fungovať, ako budú vôbec dôchodky fungovať, resp. ako nebudú fungovať, toto je ten zákon. Jeden by to nepovedal, však?

    Toto je ten zákon, ktorý sa výraznou mierou na tom podieľa, a demagógovia zo SMER-u, ja vám poviem, ako ich to zaujíma. Ja vám poviem, ako ich to zaujíma. Zaujíma to pána Daniša, pána Bublavého, pani Šedivcovú, chvalabohu, je tu pán riaditeľ Sociálnej poisťovne pán Muňko a mám pocit, že končím. Áno, končím, vážení. Piatich poslancov SMER-u zaujíma ich agenda. Však to je ich agenda. Oni tu zavelili neviem koľko rokov dozadu, že teda idú podporovať, a čo spravili? Tragédie! Tragédie! Normálne Spiš je jedna veľká tragédia a to sa bude len prehlbovať. Tak si to obhájte. Stojte tu, stojte ako jeden šík za vaším ministrom a držte mu chrbát, chudákovi, však aj tak má s tým problém a ešte mu ho aj držte, lebo sa mu pokúsim teraz naložiť a rozkryť vás. Rozkryť vás, čo ste zač. Obyčajní prasprostí demagógovia, ktorí zneužívajú ľudí tejto krajiny na svoju pokútnu agendu. Tak to poviem. Pokútnu agendu. Na to, aby dovolili ich kamarátom vydrancovať z tejto krajiny, čo sa dá, ako sa dá, a použijú, nerozpakujú sa pred ničím, pred nikým a pred ničím. A menia ráz tejto krajiny. Menia budúcnosť tejto krajiny úplne obludným spôsobom. Obludným spôsobom.

    Vážení kolegovia, sa ja som tejto téme venoval dlhodobo a sľubujem, že sa jej dlhodobo venovať budem. Ja neviem, či tu budem ďalšie volebné obdobie. Nezbláznim sa, ale kým tu budem počas tohto volebného obdobia, pán minister, tak odo mňa to ešte, opakovanie je matka múdrosti, ešte veľa, ale veľa a veľakrát odo mňa počuť budete, lebo toto je dôležité! Toto je mimoriadne dôležité, mimoriadne dôležité, i keď by to jeden nepovedal. To, čo ste vy aplikáciou týchto vašich sociálnych experimentov a hókusov-pókusov spôsobili v tejto krajine a neviete si s tým dať rady. Neviete si s tým dať rady, bojíte sa toho. A pravdou je, ja už budem aj súhlasiť aj s kolegami predrečníkmi, že znova míňame tú magickú hranicu, kedy by sa s tým dalo niečo robiť, lebo blížime sa, za chvíľku sa preklopíme cez polovičku volebného obdobia a za chvíľku začnete rozmýšľať, aby vás ešte niekto zvolil. To bude pud sebazáchovy, a to bude fungovať, čo? Potom sa bude vtedy sľubovať, na nič sa nebude šiahať a bude sa rozdávať z bielkovín. To sa tak hovorí u športovcov, že idú na bielkoviny, hej, že z podstaty. To budete robiť ďalej.

    Prosím vás, vážení občania, piatich poslancov SMER-u to zaujíma. Piatich poslancov SMER-u zaujíma jeden z najdôležitejších zákonov, ktorý určuje budúcnosť tejto krajiny, či vôbec niekto niekomu bude mať, dostane nejaký dôchodok! Nejaký, vôbec nejaký, prosím vás, či sa bude dať prejsť.

    Ja som sa tomu venoval nie raz, nie dvakrát. Navrhoval som, aj politicky som sa snažil, teda umenie možného. Ponúknuť vám, vy by ste teda urobili, doplnili, našli by sme niečo niekde na polceste, aj to je lepšie ako nič. Nič nezabralo. Nič. Ani môj prvý návrh, vôbec nič, nula, prešlo ignoráciou. Druhý návrh, kde vlastne sme rozložili to kočíkovné, tie diabolské peniaze, častokrát sú to diabolské peniaze. Ja nebudem hovoriť o prípadoch, ktoré hovorí pani Šedivcová. Prosím vás, to tá demagógia, zabudnite na to. Rozprávajte o tom, čo je reálny svet. Reálny svet je iný ako vaša demagógia, s ktorou sa tu živíte a udržiavate pri živote dlho, a ešte plánujete dlho v tej demagógii pokračovať. To sú diabolské peniaze!

    Navrhoval som v druhom mojom návrhu, že to rozložte, tak nedajte to naraz, rozložte. Nič, zase nič, nula bodov. Teraz ste došli s tým, že ste to zlúčili, to znamená, politicky ste to znemožnili zrušiť, lebo vlastne ste vyslali signál, že to nie je, dakedy boli dva príplatky, teraz z toho spravíte jeden. Toho sa už nikto nebude šiahať a už vôbec nie pred voľbami, lebo však si ho nezvolia ani za domovníka v bytovom dome. To je zákerné! To je mimoriadne zákerné, že to takto zlúčite, politicky. To je nepriechodné. Zas, znova. To musia byť mimoriadne odvážni a mimoriadne zodpovední politici, ktorí by sa do toho chytali.

    Ponúkol som vám, ponúkol som vám riešenie. A teraz ma, vážení, tí, ktorí volíte SMER, počúvajte. Ja vám to poviem, o čo tu ide. No dobre, keď vám nezáleží, keď veríte plynu, keď veríte tým sladkým rečiam, tej demagógii, tým hlúpostiam pekne povedaným, marketingovo vyšperkovaným, nech sa páči. Prosím vás, toto nenabúrate. Je tu pozmeňovací návrh, ktorý hovorí o tom, že toto nešťastné kočíkovné, na to, aby ste ho dostali, musíte vypísať nejakú žiadosť a ten návrh hovorí, že okrem tej žiadosti a formálnych náležitostí tam potrebujete, dáte ešte čestné prehlásenie, že ho potrebujete. Zjednodušene hovorím. Nikto od vás nič nechce, doložiť potvrdenie z daňového úradu, nie, len chceme čestné prehlásenie. Viete, čo to je česť? Ja viem, že to, prosím vás, to sa nečudujte, že si ju niekto bráni. Ja viem, že sa čudujete, že si ju niekto bráni, lebo ani neviete, čo to je. Ja viem, čo je česť. A viem, čo je čestné prehlásenie. Prosím vás, vráťme sa k starým hodnotám, nechajte ľudí napísať čestné prehlásenie, že ho potrebujú, že je pre nich nevyhnutné. Nechajte ich to napísať, nechajte. Je tam ešte doplnené, že tejto údaj je možné zverejniť. Teraz prečo. Ja vám to poviem na príklade. Prosím vás pekne, niekde v Krupine určite máte nejakého miestneho bosa, hej, ktorý sa preháňa na X6 hore-dole, neviem čo. A možno sa mu narodí syn, možno vnúčik a tá miestna komunita bude mať právo v zmysle zákona o prístupe k informáciám požiadať ten orgán, ten úrad, že ich to zaujíma, že či tomu vnúčikovi alebo vnúčatku, alebo synovi, alebo dcérke bolo poskytnuté, táto dávka, ktorá... To bude kľúčové, vážení! Verte tomu, že to bude kľúčové. Verte tomu, že tu sú ksichty, ktoré zbohatli tak, ako zbohatli, ktoré si to bez mihnutia, bez najmenšieho rozpaku vyžiadajú a ešte podpíšu, slávnostne podpíšu a ešte takým veľkým, takým veľkým podpisom, že jak to potrebujú. Ja viem, že takí sú. Ale nech si oni spytujú v tej danej komunite to svedomie. Nech tá komunita v tom danom priestore vie, že s kým majú tú "česť", v tomto prípade v úvodzovkách. Že človek, ktorý sa predvádza, a ak sa predvádza, tak si bol ešte schopný požiadať a povedať, že preňho je nevyhnutných tých 820. Nech sa páči, nech sa páči. Identifikujme sa. Identifikujme vašich chlapcov, vašich, ja viem, kopu z nich je to schopných, znova ľavou zadnou to podpíšem, nerozpakuje ani sekundu. Nech sa páči. Ale dovoľte ľuďom to posúdiť. Dovoľte tým ľuďom si urobiť obraz. To je tá horšia varianta. Môže nastať aj lepšia varianta, že ľudia to budú cítiť ako určitú brzdu a povedia: "No, tak tam nebudem, tak nechám tak." Zostanú vám zdroje, pán minister. Ja neviem, teraz v tejto chvíli sa to podľa mňa ani nedá vyčísliť, že koľko takých peňazí zostane, jak sa hovorí doma, hej? Ale zostanú doma a môžte, môžte s nimi pracovať, môžte ich dať na deti v detských domovov, môžte niekde pomôcť. Čo chcete robiť? Veď to je zmyslom. Nie, nie je to zmyslom? A v čom? To zle hovorím? Ako jednoduché, však? Vážení občania, prípadne ktorí to pozeráte, áno, sledujte pozorne ako sa SMER vyjadrí k tomuto pozmeňovaciemu návrhu, ktorý ich rozkryje. Ja som urobil v snahe, teda aby prešiel, aj som ho poslal, aj som sa pýtal. Nie, nedá sa. Tak nedá, tak sa nedá. Verím, že pán minister povie možno odborné dôvody. Ale zľahka, čo sme rozprávali, tak odborné dôvody alebo nejaké fakt, že vážne dôvody podľa môjho vedomia v tejto chvíli neexistujú. Nechám sa prípadne poučiť, že keď pán minister ich nájde. Ale podľa mňa s úspechom pochybujem. Takže po vypočutí slova pána ministra, potom odporúčam ľuďom si spraviť vlastný názor. Vlastný názor, že čo SMER chce alebo nechce podpísať. Zjednodušene pre vás to znamená, ak nejaký bohatý človek, nejaká rodina, niekde sa im narodí dieťa, tak majú dve možnosti. Povedia, mávnu rukou, nech má štát, však potrebuje inde. Alebo budú mať tú drzosť v sebe, že pôjdu a vypíšu to čestné prehlásenie, že ho potrebujú. A verejnosť bude mať právo si to zistiť, a nech si sama spraví. Lebo musíme hovoriť aj o tom. Niečo ako o spoločenskej zodpovednosti. Musíme hovoriť aj o príbehoch ľudí, ktorými sa oplatí inšpirovať, a o príbehoch ľudí, ktorí nie sú ani trošku inšpiratívni vo svojej genéze, jak sa k čomu dopracovali. A toto bude podľa mňa veľmi silné, veľmi silné a dôležité. Nech sa na mňa nikto nehnevá, že keď si takéto čestné vyhlásenie podpíše, tak ja si naňho svoj názor veľmi rýchlo urobím. Takže, ak dovolíte, skončím. Môj politický prístup k veci, pán minister. Ale tu už nič iné nepomáha. Môj politický prístup k veci. Viete, vecne, odborne nič, nula bodov. Takže áno, k tejto téme sa budeme vracať, podľa možností sa budeme vracať a budeme aj iným spôsobom dokladovať, preukazovať. A už nie ani v slovenských pomeroch, lebo to tu už nemá význam. Už má zmysel ísť do Bruselu, že čo ste tu - a tento výraz je podľa mňa namieste, spomenul som ho v prvom čítaní - svojimi sociálnymi experimentmi napáchali. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca Hlinu sú dve faktické.

    Nech sa páči, Viliam Jasaň.

  • Ďakujem pekne. Ja sa dotknem tej časti, kde pán kolega hovoril a oslovoval: "Vážení občania." Vážení občania, ja som ochotný, resp. ja diskutujem a ochotný som naďalej diskutovať s každým, kto má iný názor, než mám ja. Nebojím sa toho. Sila argumentov vždy, takmer, takmer vždy, vyhrá. Ale zásadne odmietam a nebudem diskutovať s tým, kto ma uráža. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Ja si myslím, že hodnota životnej cesty, ktorou všetci prechádzame, má veľa rôznych znakov a máme veľa možností, ako to vyhodnotiť, ako to vyčísliť, ako to nejakým spôsobom zaznamenať. A tak si hovorím sám pre seba, že možno jeden z tých spôsobov spočíva aj v čare toho, že nezdvihneme každú korunu či každé euro, ktoré nám leží na ceste, a tak mi to napadlo, keď som počúval práve príspevok, vystúpenie pána poslanca Hlinu, že to je presne to, čo pociťujem ako veľmi správnu ponuku aj vo forme zákona tak, ako to on vo svojom pozmeňujúcom či doplňujúcom návrhu už tu raz predniesol, ako to dnes aj zopakoval. No prečo túto možnosť nevyužiť? Prečo neponúknuť ľuďom, aby nezdvihli každú korunu, ktorá leží na ceste? A možno aj týmto prejavili to, že naozaj sme ľudia a že naozaj nemožno hodnotiť všetky naše činy len spôsobom, čo všetko sa dá dostať do vlastného vrecka. Veď toto je krásna ponuka, aby sa občan prejavil. A ja si myslím, že nevyužiť túto ponuku, tak ako ju naznačil pán poslanec Hlina, a nevyužiť ju aj z pohľadu pána ministra a jeho prípravy tohto zákona úplne bezbolestným spôsobom, pretože, veď vlastne by ho to nič nestálo, sa mi zdá škoda. Je to taký vyšší princíp alebo vyšší motív a mne sa ten motív páčil. Ďakujem.

  • Nech sa páči, s reakciou Alojz Hlina.

  • Ak dovolíte, ja by som na pána Jasaňa. Ďakujem pánovi Mičovskému za reakciu. No a na pána Jasaňa, že znova teda keď sa obraciame na občanov, tak občanov chcem upozorniť na jeden fakt, že všimnite si taký komunikačný posun v stratégii strany SMER, čo nastúpili a asi sú nabrífovaní tým smerom, že jakí sú citlivučkí. Jakí sú citliví, že ich urážame, a proste furt, oni tu nebudú sedieť. Viete, keď stratíte argumenty, to vedeli SNS-áci, HZDS, po "pozdravľajem" sa vedeli naučiť "no comment!" Dokonca tomu šupli aj prízvuk, hej. Keď stratili akúkoľvek argumentačnú silu, tak povedali, že nekomentujú. A SMER videl, že toto sa nedá otrepať ako mantra, tak nastúpili cestou a toto má, vyhodnocujem, že asi ste dostali bríf niekde na kluboch, že teda ste citlivučkí na seba, že jak vás kto uráža. Nie, máte pred sebou skutočného opozičného poslanca, vážení kolegovia, a zvyknite si. To je jediné, čo vám môžem odporučiť. Máte pred sebou skutočného opozičného poslanca a verím, že takých je tu rádovo viac, a zvyknite si. Áno, zvyknite si na to a nebuďte citlivučkí na seba, odpovedajte, argumentujte. Lebo vy, keď nemáte argument, poviete, nebudete to počúvať, lebo nás to uráža. No, uráža vás to, lebo nemáte argumenty. Ale to je vaša neschopnosť, že nemáte tie argumenty. Prosím vás, tak sa doštudujte, dobrífujte si to, nejak si to, mentálne sa dovybavte, dajte si nejaké odborné posudky, prosím vás. Choďte sem pripravení, príďte sem pripravení, príďte, rozbite nás na kašu tu nejakými porovnaniami, komparáciami, výsledkami, analýzami, neviem čím všetkým, rozbite nás na kašu. Ale, prosím vás, neodpaľujte každý argument, jak ste citlivučkí na seba, že vás urážame. Ja som nikoho nemal záujem uraziť. Ak som niekoho urazil, tak sa ospravedlňujem. Ja som mal záujem veľmi dôrazne a tak, ako opozičnému poslancovi patrí, upozorniť na to, že stvárate hlúposti. A či sa budete, pán Jasaň, hnevať, alebo nie, urobím to aj nabudúce.

  • Posledným vystupujúcim v rozprave je Štefan Kuffa. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, dovolím si niekoľko slov tuná vyjadriť aj vzhľadom na to, čo tu odznelo v tej rozprave o zákone o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí. Ja v úvode, reagujúc možno na niektoré tie faktické poznámky, tak tiež chcem povedať, že som opozičným poslancom. Už aj minulý týždeň, čo to tuná odznelo, myslím si, že mali by byť, mohli teda by sme byť aj mali by sme byť vzájomne k sebe takí korektní. Nemusíme sa tuná verbálne napádať. Ja už som to tak opakovane rozprával, ale tak neviem, možnože ešte koľkokrát to za tie zvyšné dva roky poviem? Lebo zdá sa, že to stále nejak tak neutícha.

    Chcem reagovať aj tuná na kolegu Kaníka, ktorý tu povedal tiež takú vetu, či chceme, aby rodili štrnásťročné deti dnes? Nejak tak to parafrázujem, tak približne. Podávame to ako nejakú celkom takú tú najhoršiu možnú verziu, ktorá by tuná bola. Áno, stáva sa to, že aj 14-ročné dievčatá dnes rodia. Dneska sa možno nad tým pohoršujeme, ale je to veľmi paradoxné a veľmi zaujímavé, že sa nepohoršujeme nad inými vecami, hej, ktoré tuná sú v tejto spoločnosti. Mňa oveľa viac vecí tuná mrzí. Nebudem ich tuná spomínať. Však ja už som ich tu spomínal. Vedel by som ich tuná menovať. Ale možnože toto není až takáto vec. Ja to nechcem teraz tak hovoriť, že je to správne, žeby 14-ročné dievčatá sa vydávali a možno aj rodili. Ale ja si pamätám generáciu našich starých rodičov a naše staré mamy boli v šestnástich bili vydaté. Vydaté, normálne boli vydaté. Aj naša stará mama mala 17 rokov, keď sa vydávala. Takže nejaké také extra pohoršenie... a aj dneska sa stretávame s tým, že tie 14-ročné matky sa tuná nájdu. Tuná není problém ani v tom biologickom dospievaní, lebo dneska dnešné deti biologicky sú dostatočne zrelé aj v tých štrnástich rokoch, ale to je veľakrát aj to navádzanie na tú predčasnú sexualitu. A tu si len, áno, že čo tá Národná rada tuná ponúka. Aj my poslanci Národnej rady, k čomu tu veľakrát napádame, k akým absurdnostiam. A potom sme pohoršení, že máme 14-ročné matky. No bodaj by nie. A to súvisí aj s tými zákonmi, ktoré aj dnes možno tuná dneska boli. A to možno aj tá opona, aj zákon o vysielaní a retransmisii. A možnože sa budeme smiať, že či tie programy sú alebo nie sú vhodné? Ale táto dnešná doba je presexualizovaná. Nehovorím, že sex je zlý. Nie je, ale má to byť v správnom čase na správnom mieste. Tak ako nemôžme povedať, že jablko je zlé alebo dobré, jednoznačne. Ak je ešte nezrelé, je malé, tak je kyslé. Nemá tú chuť, ale potrebuje dozrieť. Rovnako je to aj s človekom. Takže ja toto až tak nepovažujem za takú tú najhoršiu vec, ktorá by tuná bola a nie je takou celkom bežnou. Stáva sa. Ale naša spoločnosť to jednoducho odmieta. Ale ďaleko horšie veci, si myslím, že táto istá spoločnosť sa správa tak paranoicky a ich akceptuje, dokonca ich aj podporujeme. Dokonca aj legislatívu tu predkladáme takúto.

    No a potom ďalšiu vetu, ktorá tu padla: "Je to obludné, čo táto Národná rada tuná vytvorila." No tak už niektoré tie veci, či sú obludné, alebo nie, no z času na čas sa tuná predkladajú tieto obludnosti, ale nemyslím si, že je to práve v súvislosti s týmto zákonom. Ja vnímam možno zase tak rozdielne a tak inak ako túto vec. Ale keď tých 829 eur patrí tým rodičom, či je to prvonarodené dieťa alebo tretie v poradí, alebo desiate v poradí, tak aký je medzitým rozdiel? Aký je medzitým rozdiel? Ak je tu možno niekto ten, ktorý by závidel tú chudobu niekomu inému alebo ten počet detí, tak skúste nabrať tú odvahu, kolegovia a kolegyne, ktorí tuná možno ste, a prijmite desať detí. Skúste ich prijať. Neposmievajte sa z toho. Ja som otcom ôsmich detí a není to jednoduché vychovávať ich. A čo, menejhodnotné je to dieťa, ktoré je siedme či ôsme, alebo piate v poradí, ako to, ktoré je v poradí to prvé? Takže ja to vnímam ako spravodlivú vec, či ten príspevok je na to prvé alebo na to posledné dieťa, ktoré v poradí je. Je to každého osobná vec, pre koľko detí sa rozhodne prijať. Ja nikomu nebudem ani dávať recept, ani mu hovoriť, že či máš mať jedno dieťa alebo žiadne dieťa, alebo 10 detí. To do toho tuná by sme, myslím si, že nemali vstupovať. A ak je ten štát sociálny a má sa tak správať a chce to podporiť, tie narodené deti. Však áno, viete, tu je to takto, že veľakrát však mali sme tuná tie zákony rôzne. Aj dneska sme mali o tom čipovaní - psy, mačky, fretky, hej. Ale nie psy, mačky a fretky sa budú o nás starať v dôchodku, ale naše deti. Naše deti. Tam by mal byť možno ten systém spravodlivejšie nastavený tak, ak ty si vychoval päť detí, sedem detí, no má to byť zohľadnené viac práve v tvojom dôchodkovom veku, či už otca, alebo matky. Lebo to sú tie deti, ktoré sa postarajú nielen o týchto rodičov, ale možno aj práve o tých, ktorí nemajú žiadne tie deti alebo teda majú len to jedno dieťa.

    Za oprávnené osoby na príspevok pri narodení dieťaťa sa navrhuje považovať len biologických rodičov dieťaťa. No ja s tým súhlasím. No koho by sme ešte za to mali považovať? Tehotenstvo a deväť mesiacov nosiť to dieťatko a porodiť ho, no není to jednoduchá vec. Nám mužom sa to možno aj ťažko chápe, však aj mne samotnému, nechcem to nejak takto komentovať. Ale je to správne, že to patrí, ponecháva sa tej biologickej matke alebo biologickým rodičom. Komu inému by sme to mali dávať? Ja sa s tým viem stotožniť. Naďalej sa prednosť nároku na príspevok pri narodení dieťaťa ponecháva matke dieťaťa, u ktorej sa dá jednoznačne určiť poradie pôrodu, z ktorého sa dieťa narodilo.

    A ešte si dovolím jednu takú poznámku, že teda to dieťa, či sa narodí v chudobnej alebo bohatej rodine. Žiadne dieťa si nevyberá to prostredie a nemá možnosť voľby, či sa narodím v chudobnej alebo bohatej rodine. Ale to dieťa, keď sa narodilo, ja mám možno, možno taký iný názor na to. Ak by už táto krajina bola celkom na tom zle, aby sme na to nemali, no tak dobre, no mohli by sme to možno tak diferencovať bohatú a chudobnú tú rodinu. Ale myslím si, že aj to dieťa v akejkoľvek rodine sa narodí, tak nemali by sme diskriminovať ani to dieťa, ani tých rodičov. A teraz, že jedným dáme a druhým nedáme. Tie deti sú pre nás a mali by pre tento štát byť rovnako cenné a vzácne. Z každého narodeného dieťaťa mali by sme sa tešiť. Ďakujem za pozornosť. Ja len tak krátko, na okraj toho. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca Kuffu sú tri faktické. Štyri? Štyri.

    Nech sa páči prvou, s prvou, Ľudovít Kaník.

  • Povedané so smiechom.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja len takú technickú, že aby nevzniklo nejaké nedorozumenie, ja, či som správne celkom uviedol ten môj pozmeňovací návrh. Tak teda do zápisu uvádzam, že teda predkladám návrh zákona o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predložený na základe § 82 zákona Národnej rady v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona o príspevku pre narodenie dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa dopĺňa takto:

    V článku I odsek 3, § 3 odsek 3 sa dopĺňa písmenom g), ktoré znie:

    "g) nepredložila svoje čestné vyhlásenie, že príspevok pri narodení dieťaťa je pre oprávnenú osobu finančne nevyhnutný na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca a súčasne súhlasí so sprístupnením tejto informácie verejnosti."

    Článok II v článku I § 5 odsek 1 sa dopĺňa písmenkom d), ktoré znie:

    "predložila svoje čestné vyhlásenie, že príspevok na viac súčasne narodených detí je pre oprávnenú osobu finančne nevyhnutný na pokrytie zvýšených výdavkov, ktoré vznikajú v súvislosti s riadnou starostlivosťou o viac súčasne narodených detí, a súčasne súhlasí so sprístupnením tejto informácie verejnosti."

    Ďakujem za pochopenie.

  • Mám to rozumieť ako upresnenie? Nech sa páči, Ján Podmanický. Nech sa páči, Ján Podmanický.

  • Ďakujem za slovo. Aj keď ma troška zaskočilo predchádzajúce vystúpenie, lebo som nerozumel, či už pozmeňujúce návrhy sa budú vo faktických poznámkach predkladať.

    Pán poslanec Kuffa, ja len na jednu, jednu takú vašu otázku chcem zareagovať. Hovorili ste, prečo sa nezaviedli príspevky pri narodení dieťaťa a príplatky aj k týmto príspevkom aj pre štvrté a ďalšie dieťa. No ja musím povedať, že tento príspevok, ktorý ja veľmi oceňujem, zaviedla prvá vláda Roberta Fica a zaviedla ho aj z hľadiska určitých ekonomických možností, ktoré vtedy Slovenská republika mala, čiže myslím si, že aj to treba oceniť, že vôbec na prvé tri deti sa zaviedol tento príspevok, ktorý je pomerne výrazný, a jeho cieľom je zabezpečiť tie potreby, ktoré má mladá rodina pri narodení dieťaťa. Ten príspevok sa ľudovo nazýva aj kočíkovné. Je to, áno, je to napr. kočík, je to postieľka, je to prebaľovací pult, jedálenská a detská stolička, skrátka také potreby, ktoré sú pomerne drahé, ale ktoré môže využívať potom, ktoré môžu využívať aj ďalšie deti. Takže ten účel príspevku je pokryť aspoň časť tých prvotných nákladov, ktoré rodičia majú s narodením dieťaťa, a týmto ich motivovať, aby tie, alebo podporiť tú motiváciu, aby tie deti mali. Už potom tie ďalšie deti využívajú tieto potreby, ktoré sa zakúpili z tohto príspevku. Takže nie je až taká nutnosť prispievať štvrtému, piatemu dieťaťu z hľadiska účelu tohto príspevku, ale je to dôležité, aby toto prvé dieťa, prípadne tie prvé deti dostali.

  • Ja chcem povzbudiť pána poslanca Kuffu, že v tej časti, keď hovoril o zásluhovosti rodín s deťmi v dôchodkovom systéme, že niečo už sa nám podarilo presadiť z dielne KDH, aj keď to bol len taký symbolický výkrik. Po dôchodkovej reforme v roku 2004 v našom dôchodkovom systéme bola taká úľava, že zamestnaný rodič platil na svoje dôchodkové sporenie o pol percenta menej na každé nezaopatrené dieťa. Vy na vašej výplatnej páske máte 4 % odvod na svoj dôchodok. Pri 8 deťoch vy by ste vlastne, keby toto platilo v našej legislatíve, tak vy by ste zo svojej výplatnej pásky vlastne neodvádzali akoby nič, hoci zamestnávateľ odvádza ďalších 14 %. Z našej legislatívy to neskôr vypadlo, čo mňa veľmi mrzí, veď to bol len symbol, ale chcem vám povedať, že toto je naša trvalá agenda, čiže keď budeme spájať takto sily, ja si viem predstaviť, že náš dôchodkový systém, najmä prvý pilier, ktorý skôr pripomína pyramídovú hru, by sa takto mohol dostať do úplne inej polohy. A je to spravodlivé alebo bolo by to spravodlivé, že napríklad vy ako rodič, ktorý do dôchodkového systému prinesie 8 ďalších klientov, ktorí budú platiť odvody na dôchodok, tak si zaslúži, aby mal takú úľavu, že za svojho produktívneho života neplatí žiadne odvody na svoj starobný dôchodok. To má totiž logiku. Dnes zamestnaní ľudia odvádzajú väčšinou odvody nie na svoj dôchodok, ale na svojich rodičov. Ale je celkom možné, že ak sa to nezmení, tak na váš dôchodok už vlastne nebude mať kto prispievať. Ja som to už hovoril vo svojom vystúpení.

  • Ďakujem pekne. S reakciou na faktické, nech sa páči, Štefan Kuffa.

  • Len krátko. Ďakujem za príspevky, aj to vzdanie sa. No dochádzajú nám sily. Áno, hodnotu rodičovstva je potrebné aj nevyhnutné doceniť, aj doceňovať, aj stále, aj ten systém dôchodkového zabezpečenia. Je potrebné sa nad tým zamyslieť a aj spojiť tie sily, lebo tí rodičia, ktorí naozaj sú ochotní prijať deti, veď to sú tie deti, ktoré raz sa budú o nás starať. Sám som koľkokrát aj v takej priamej tej prvej línii a v tej službe, kedy to človek má možnosť vidieť a zažívať dennodenne. Áno, aj to 0,5 % za každé to dieťa, ten zníženie, ten odvod, bolo to zaujímavé, škoda, že to nevydržalo dodnes. Áno, prečo takí rodičia by si to nezaslúžili, aby ten štát to akosi práve takouto priamou formou to kompenzoval? Samozrejme, môžme nájsť ako aj ten spôsob, aby tie deti, ktoré sú vychovávané, aby boli užitočné, aby boli vzdelané, aby pracovali, aby to nebolo zase, aby sa to nezvrhlo veľakrát na to, že, žeby sa možno našli zase ďalší ľudia, ktorí by to zneužívali. Ale ako to obyčajne býva, aj každý dobre mienený zákon, ktorý aj sa predkladá v tejto Národnej rade, ešte ani poriadne nie je ani podpísaný, ani nevyjde z tohto pléna a už sú ľudia takí, ktorí pozerajú, ako ho neplniť, ako ho dobehnúť, ako ho oklamať. Ďakujem

  • Ďakujem pekne. Týmto sme vyčerpali všetkých rečníkov, zoznam rečníkov prihlásených do rozpravy. Pre upresnenie, pán kolega Hlina, váš pozmeňovák neodznel v rozprave, takže nemohlo byť upresňovanie, aj keď som tolerantný, resp. chcel som toto dopovedať. Samozrejme, je to vec aj spravodajcu, ale tak, aby boli fakty faktami.

    Takže končím týmto všeobecnú rozpravu a chcem sa spýtať, pán minister, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Myslím si, že slušnosť vyžaduje na tie pripomienky, ktoré tu odzneli, reagovať, a ja by som rád reagoval. Chcem poďakovať všetkým, ktorí vystúpili, a treba povedať, že vystúpili aj vecne. Snáď len zopakovať jednu vec, ktorá pri všetkých týchto sociálnych zákonoch bola, je a bude aktuálna. Sociálna politika je priamo úmerná vývoju ekonomiky. To ako, ako nikto nezmení, to nie je vždy na želaní ministra alebo poslanca, že odkiaľ pokiaľ a koľko môže dať alebo koľko by chcel dať, alebo koľko, koľko istým spôsobom limituje ten vývoj ekonomiky. Aj minister práce sa bije o "každé jedno euro" u ministra financií, čo sa týka možnosti viacerých riešení. Myslím, že som nič nového nepovedal, ale istým spôsobom som mal záujem toto ako, ako ponúknuť, pretože ten obraz bude aktuálny aj zajtra, keď budem hovoriť o ďalšom zákone a vôbec o tých sociálnych zákonoch všetkých. Nie je tu pán Mihál, nie je tu pani Nicholsonová ani pani Žitňanská, ktorí podali jeden návrh, ale aj napriek tomu vás unavím a chcem na to reagovať, pretože to pokladám za veľmi dôležité. Na prvý pohľad ten návrh znel veľmi logicky, ale ak dovolíte, ak vám toto prečítam, myslím si, že si urobíme trošku istý širší obraz. Rozdiel medzi výškou príspevku pri narodení dieťaťa a výškou jednorazového príspevku pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti, vždy bol z dôvodu účelu týchto príspevkov. Jednorazový príspevok pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti o dieťa sa poskytuje na podporu základného osobného vybavenia dieťaťa, najmä na zabezpečenie jeho ošatenia, hygienických potrieb, nevyhnutného nábytku a iných vecí na uspokojenie potrieb dieťaťa. Automaticky sa poskytuje len dieťaťu, ktoré je zverené do náhradnej starostlivosti a ktoré bolo pred zverejním ústavnej starostlivosti. V ostatných prípadoch sa neposkytuje automaticky, ale pri rozhodovaní o príspevku sa skúma, či má zabezpečené tieto potreby. Na rozdiel od biologických rodín sa na podporu náhradnej starostlivosti poskytuje po celý čas trvania náhradnej starostlivosti aj - a tu chcem v troch konkrétnych bodoch pomenovať, čo:

    1. opakovaný príspevok dieťaťu v náhradnej starostlivosti na podporu uspokojovania potrieb dieťaťa, najmä na úhradu nákladov na výživu, výchovu, vzdelávanie, bývanie dieťaťa vo výške 138,13 eura mesačne,

    2. opakovaný príspevok náhradnému rodičovi na podporu vykonávania osobnej starostlivosti o dieťa vo výške 175,62 eura mesačne, ktorý sa zvyšuje o 124,91 eura mesačne, ak je náhradný rodič, sa stará o tri a viac detí, ktoré sú súrodenci,

    3. osobitný opakovaný príspevok náhradnému rodičovi, ktorý sa stará o dieťa, ktoré je ťažko zdravotne postihnuté vo výške 72,36 eura.

    To je odpoveď na to, prečo je ten rozdiel, lebo tu sú konkrétne pomenované čísla, ktoré keď si zrátame, dostávame úplne inú výpovednú odpoveď, ako predtým bolo zadefinované, prečo robíme rozdiely medzi biologickou rodinou a náhradnou. Nerobíme. Tá má iné nároky. Zákonné, ktoré si môže uplatniť, a tu je to úplne, úplne jasne vysvetlené. Každé dieťa v náhradnej starostlivosti má nárok aj na prídavok na dieťa vo výške 23,10 eura mesačne, ako aj na daňový bonus 21,41.

    Pri zániku náhradnej starostlivosti plnoletosťou dieťaťa sa poskytuje aj jednorazový príspevok pri zániku náhradnej starostlivosti určený na podporu osamostatnenia sa dieťaťa vo výške 922,29 eura. Navyše príspevok dieťaťu v náhradnej starostlivosti sa poskytuje po splnení podmienok na každé dieťa, pričom príspevok pri narodení dieťaťa vo výške 820 eur len na prvé tri deti podľa poradia pôrodu. Otázka výšky príspevkov na podporu náhradnej starostlivosti dieťaťa je aj otázkou tak spoločenského ocenenia náhradných rodičov, ako aj otázky miery prispievania náhradných rodičov u dieťaťa v náhradnej starostlivosti na náklady, na výchovu, na zdravý vývoj v závislosti možností štátneho rozpočtu.

    Sumy príspevkov náhradnej starostlivosti boli naposledy stanovené zákonom v roku 2005 za pána ministra Kaníka s účinnosťou od 1. 1. 2006. Odvtedy sa len valorizujú koeficientom valorizácie sumy životného minima. V súčasnosti výška jednorazového príspevku, ako to tu už bolo povedané vo vystúpení, je 368,19 eura a my touto novelou ho dvíhame na 500 eura, 500 eura, a keď si zrátate tie ďalšie možnosti, ktoré vyplývajú z tých opakovaných príspevkov, to je konkrétna odpoveď, prečo je tu ten rozdiel. Myslím, že som to tak konkrétne pomenoval, že by nikto nemal mať nikto pochýb o tom, že máme záujem brať inak alebo nebodaj ublížiť náhradným rodinám.

    Sú tu ešte dve veci, inštitút osobitného príjemcu, pretože tu v značnej miere bola spochybnená tá rodina, aká je, čo je, a tak ďalej. Ak sa má vyplatiť príspevok do rodiny, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi prostredníctvom osobitného príjemcu, automaticky sa určí osobitný príjemca aj na príspevok pri narodení dieťaťa. Týmto vlastne eliminujeme v značnej miere tie možnosti - použijem výraz - prepitia alebo niečoho podobného prostriedkov, ktoré tu boli jemne, jemne naznačené. Tu je znovu mechanizmus, ktorý to, ktorý to ošetruje.

    Pán poslanec Hlina, neviem, asi sa máme my dvaja radi, ale teraz nie. Prečo, to už tu sčasti naznačil aj pán podpredseda Národnej rady, ste nepredložil oficiálne tie vaše pozmeňujúce návrhy sem do pléna, nech sa všetci kolegovia s tým majú možnosť oboznámiť a objektívne vyjadriť k tým návrhom. Vy ste zvolil úplne inú formu. My dvaja sme vedeli, o čom hovoríme. Vy ste sa rozhodol na základe toho, že včera ste doručil na ministerstvo ten zámer, vyjadrili sa k tomu zodpovední ľudia na sekcii a povedal som vám, že nie, ísť za, za tento a jednoducho vynadať ministrovi za to, že to nebolo akceptované. Ale tu nikto alebo málokto vedel vlastne, o čom hovoríte, prečo ste to normálne nie..., štandardným spôsobom nepredložil, aby to každý mal k dispozícii? No ale, ale plénum to nemá.

  • Reakcia z pléna.

  • No dobre, ale ako oficiálne. Prečo ste ako oficiálne nepodal, nepodal ten pozmeňovací, aby to...?

    A teraz konkrétne k tomu obsahu, ktorý sa, ktorý sa toho, toho ako týka. Ja v zásadnej miere, akonáhle to vždy len bude možné, už odmietam akékoľvek čestné vyhlásenia. Ako stojí to na vode. Tie čestné vyhlásenia sme uplatnili pri všetkých výnimkách, ktoré sa týkajú dohodárov, a ďalej všetci vieme, že je to ťažko skontrolovateľné, že sa to dá obísť, že niekedy je príliš formálne. To, to ako, či chceme, alebo nechceme, to si musíme tieto veci povedať. To je istý zásadný prístup, ktorý tu mám. Tým vôbec nevylučujem, že niekedy ešte životom budem dotlačený, pokiaľ ten nešťastný UNITAS nebude fungovať, lebo ten by jednorazovo všetko riešil.

    Príspevok pri narodení dieťaťa slúži na čiastočné pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca. Finančné prostriedky na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením potrieb novorodenca pri tejto filozofii by sa na základe toho, toho vášho návrhu, by vlastne išlo o testovanie príjmu na účely vzniku nároku na tento príspevok. Ja som vám to trošku aj naznačil. Ja to vnímam ten váš návrh ako testovanie, zo zákona testovanie príjmu. Ak by sa teda k takejto filozofii pristúpilo, určite by to nestačilo na to len nejaké čestné vyhlásenie oprávnenej osoby a určite by bola ďaleko väčšia zodpovednosť na kontrolu splnenia týchto podmienok pre vznik nároku. Nebolo možné preniesť len na nejakú verejnosť, ja neviem, sprístupnenie informácii verejnosti. No ja neodporúčam. Vyjadril som sa veľmi konkrétne, len na základe nejakého subjektívneho vyhlásenia rodiča, že finančné prostriedky naozaj potrebuje, resp. nepotrebuje, to je veľmi subjektívne.

    Druhá otázka. Nerozumiem zabezpečeniu účelnosti príspevku verejnou kontrolou, ktorú ste v tom bode ďalej navrhoval z verejného čestného vyhlásenia rodiča. Neviem, to bude verejnosť ako posudzovať, či, čo sa bude diať potom, keď tie peniaze dostane, že či potreboval alebo nepotreboval lacný kočík, drahší kočík, neviem. Jednoducho nepresvedčil nás a nielen mňa, ale aj mojich kolegov, ktorí majú dlhoročné skúsenosti na odbornej sekcii, tento váš, tento váš pozmeňujúci návrh, a preto ho jednoducho nepodporujem.

    No a k tomu vynadaniu, ktoré tu z vašej strany ako jednoducho padlo. Ľudia nám dali dôveru. My sme zobrali na seba zodpovednosť a budeme jednoducho ten odpočet smerom k tým ľuďom aj robiť. To treba akceptovať. To je treba akceptovať, to je naša zodpovednosť. My sme si toho vedomí a ten odpočet dáme. Do akej miery nám ľudia uveria, že sme to mali úprimnú snahu robiť dobre, je, samozrejmá vec, v istom vývoji.

    Pán poslanec Kaník, no, pán poslanec, ak som ťa zle pochopil v tom tvojom vyjadrení, nemám problém sa ospravedlniť. Ja som to vnímal tak, ako som tu neformálne reagoval. Ak je to inak, ja sa ospravedlňujem, ale osobne som vnímal to tvoje vystúpenie ako predvolebné vystúpenie pred župnými voľbami, osloviť istú časť ľudí. Tento názor mi nikto nezoberie, ale nemám problém povedať aj to ospravedlňujem sa, i keď, ešte raz, vnímam stále to vystúpenie ako populistické vystúpenie pred voľbami, a populistami vás už raz už váš kolega nazval, keď ste neakceptovali niektoré návrhy, myslím teraz pána poslanca Mihála, vtedy ešte ako ministra, ktoré predkladal, ja by som bol veľmi nerád, aby som toto tu často opakoval, ale to je vnútorná záležitosť v tejto chvíli skôr opozície.

    Samozrejmá vec, uchádzam sa o podporu tohto návrhu zákona. Som presvedčený, že bude prínosom v reálnej praxi, pretože vychádza z istých aplikačných zistení, a každopádne tá novela upresňuje a myslím si, že dáva ďalšiu perspektívu. Tým vôbec nevylučujem, že podobná novela môže o rok, o dva prísť, pretože sociálna oblasť je v istom vývoji. Akonáhle by boli k dispozícii minimálne ročné zúčtovanie odvodov, pokiaľ by fungoval UNITAS, som presvedčený, že viem úplne inak, vôbec k celému systému štátnych sociálnych dávok pristúpiť. Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja. Pán Jasaň, krátko. Prosím, krátko s ohľadom na čas. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja len dve krátke poznámky. Jednu ku kolegovi Hlinovi, ktorý síce do lavíc predložil návrh zákona, ale v zmysle rokovacieho poriadku tu to neprečítal, čiže nemôžem to akceptovať.

    A len jednu poznámku ešte k Ľudovi Kaníkovi. To som nestihol sa teda opýtať, ale znova sa ho pýtam už niekoľkýkrát. Ja poznám aj prípady rodiny mladej, ktorá chce pracovať, chce byť zodpovedná rodina, ale jednoducho tú prácu nemá ani on, ani ona a napriek tomu si rodinu chceli založiť. Chceli by si ju založiť a ja im, samozrejme, nemôžem klásť polená pod nohy.

    Ďakujem pekne, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, oceňujem, že už nechcete otvárať rozpravu, keďže ste sa k tomu pozmeňováku vlastne vyjadrili, ktorý bol predkladaný. Takže ďakujem pekne aj za to vyjadrenie, ktoré bolo na účet neformálneho pokusu o pozmeňovák.

    Končím dnešné rokovanie Národnej rady. Ďakujem pekne všetkým.

    Pokračovať budeme ráno o 9.00 hodine bodmi, ktoré sa týkajú školstva, od bodu 31 až po 34. Potom bude pokračovanie balíka sociálnych. Pekný večer.

  • Prerušenie rokovania o 19.08 hodine.