• Vážení páni, pán podpredseda vlády, hostia, vítajte. Otváram tretí rokovací deň 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na tomto rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni kolegovia Ján Hudacký, Tibor Lebocký, Ján Mičovský a Viera Šedivcová.

    Teraz pristúpime v poradí k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Tento návrh zákona má parlamentnú tlač 666 a správa výborov má označenie 666a.

    Teraz poprosím podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky Petra Kažimíra, aby uvedený návrh odôvodnil.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Dobré ráno, dámy a páni. Teším sa hodiny a dni, ktoré strávim v tejto snemovni s vami. Takže dovoľte mi, aby som začal s návrhom zákona o účtovníctve. Je mnoho zákonov, ktoré sú potrebné, a je mnoho zákonov, ktoré aj strpčujú život. Ak sme sa rozhodli, že urobíme zásadné zmeny, ktoré budú smerovať k zníženiu administratívnej náročnosti pre našich podnikateľov a naše firmy, zákon o účtovníctve je tou kľúčovou normou.

    Čo zavádzame a o čo sa snažíme? Zavádzame pojem mikroúčtovná jednotka. Pôjde o spoločnosť, ktorá bude môcť zostavovať účtovnú závierku vo výrazne skrátenej forme. Dnes, pre vaše priblíženie tohto problému, dnes má rozsah účtovnej závierky 45 strán, ak prejde tento zákon a nadobudne účinnosť, tak tých strán bude 8 pre mikroúčtovné jednotky. Takisto mikroúčtovná jednotka nebude mať povinnosť oceňovať reálnou hodnotou cenné papiere a deriváty, nebude mať povinnosť ku koncu účtovného obdobia časovo rozlišovať stále sa opakujúce nevýznamné položky nákladov, ako napríklad telefónne poplatky. Chcem poznamenať, že do kategórie mikroúčtovných jednotiek podľa našich informácií dnes spadne 60 % všetkých podnikateľov a celková úspora počtu strán len na účtovných závierkach bude 2,6 mil. strán, ktoré menej bude musieť vypisovať, či už elektronickou formou alebo ručnou formou každý jeden podnikateľ.

    Pre všetky účtovné jednotky sa navrhuje zverejňovanie účtovnej závierky a výročnej správy prostredníctvom registrov účtovných závierok, ktorý nahradí povinnosť zverejnenia v Obchodnom vestníku. Takisto vypadne povinnosť asi z ďalších 40-ch zákonov doručovať, zverejňovať túto účtovnú závierku, to znamená, bude sústredená na jednom, jedinom mieste a štát, verejná moc už bude zdieľať z tohto registra informácie na základe vlastnej iniciatívy.

    Lehota inventarizácie sa pri dlhodobom majetku predlžuje z dvoch na štyri roky, peňažné prostriedky v hotovosti sa budú namiesto štyrikrát inventarizovať len jedenkrát. Zaniká povinnosť účtovať o odloženej dani a zjednodušuje sa ocenenie cenných papierov a derivátov a predpisy v oblasti odpisov a opravných položiek pre fyzické osoby a neziskové organizácie. To je taký expresný pohľad na zákon, ktorý má naozaj mnoho, mnoho v sebe dobrého, a dúfam, že pomôže podnikaniu na Slovensku.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi výborov z výboru pre financie a rozpočet, poslancovi Jaroslavovi Demianovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 666), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:

    Národná rada svojím uznesením č. 741 zo 4. septembra 2013 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi – výbor pre financie a rozpočet svojím uznesením č. 225 zo dňa 8. októbra 2013, ústavnoprávny výbor uznesením č. 320 zo dňa 9. októbra 2013 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 217 zo dňa 8. októbra 2013. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV spoločnej správy, spolu ich je 14.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto : o bodoch spoločnej správy č. 1 až 14 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru č. 237 zo dňa 14. októbra 2013. Výbor poveril mňa za spoločného spravodajcu výborov.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem aj ja.

    Otváram týmto rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa pýtam, či sa chce niekto hlási ústne. Uzatváram možnosť, je tam jedno meno.

    Nech sa páči, Daniel Duchoň. Pán kolega, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Duchoňa, Ladislava Kamenického a Jaroslava Demiana k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony:

    1. V čl. I navrhujeme vypustiť bod 14. Doterajšie body 15 až 54 sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Jedným z nástrojov boja proti daňovým únikom je aj vhodné zabezpečenie externej kontroly účtovných závierok formou štatutárneho auditu. Nie je preto vhodné zvyšovať hranice pre počet subjektov, ktoré by sa mali tomuto režimu kontroly vymykať. V období, kedy dochádza k reštrukturalizáciám podnikov, je vhodné zabezpečiť správnosť overovania účtovných závierok v čo najvyššej miere a tým zabezpečiť znižovanie chybovosti vykazovaných informácií.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    To bol jediný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcete sa pán minister vyjadriť? Nie. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.

    Tento návrh zákona je uvedený pod tlačou 711 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 681.

    Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Kľúčovým cieľom návrhu tohto zákona je implementácia Zmluvy o stabilite, koordinácii a správy v hospodárskej a v menovej únii.

    Ide o zmluvu, ktorú sme ratifikovali v tomto parlamente drvivou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Najdôležitejšie úpravy, ktoré návrh zákona obsahuje, sú:

    Po prvé, ide o ustanovenia o vyrovnanom rozpočte verejnej správy, ktorými sa implementuje Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii. Ide o zavedenie pravidla o štrukturálnom schodku verejnej správy v súlade so zmluvou, stanovuje maximálnu prípustnú výšku štrukturálneho deficitu na pol percenta hrubého domáceho produktu. Približovanie sa k strednodobému rozpočtovému cieľu, ktorý je stanovený v zmluve, sa zabezpečuje v súlade s programom stability.

    Stanovenie korekčného mechanizmu pri odchýlení sa od strednodobého cieľa alebo odporujúcemu tomuto cieľu; stanovuje korekčný mechanizmus, ktorým je návrh opatrení, a určuje výdavok a určenie výdavkových limitov s cieľom znížiť štrukturálny schodok na želateľnú úroveň na návrh ministerstva financií.

    Rozhodnutie o prijatí opatrení, ktoré sa navrhuje do spôsobnosti vlády. Ak vláda rozhodne, že sa korekčný mechanizmu neuplatní, zašle Národnej rade písomné zdôvodnenie rozhodnutia o neuplatnení takéhoto mechanizmu. Ide o vymedzenie pôsobnosti Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v súvislosti s uplatňovaním korekčného mechanizmu. Rade pre rozpočtovú zodpovednosť sa prisudzuje pôsobnosť priebežne hodnotiť a zverejňovať, či vznikli dôvody na uplatnenie korekčného mechanizmu a či sa v prípade, keď vláda rozhodne o uplatnení takéhoto mechanizmu, tento korekčný mechanizmus správne realizuje v praxi.

    Návrh zákona opravuje zjednotenie postupu pre možnosť používania taxatívne vymenovaných bežných výdavkov z princípov používania kapitálových výdavkov, ďalej vyňatie príspevkových organizácií, ktoré sú zdravotníckymi zariadeniami poskytujúcimi zdravotnú starostlivosť, a podmienok ustanovených vo vzťahoch k pokrývaniu výrobných nákladov tržbami.

    Toľkoto na úvod, ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi za navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet poslancovi Milanovi Mojšovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony (tlač 711), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

    Po rozprave odporučím, aby za prvé, podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní, po druhé, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 681 z 27. septembra 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu, všeobecnú rozpravu k tomuto bodu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku. Chcem sa spýtať, či sa niekto hlási ústne do rozpravy. Nikto, takže vyhlasujem zároveň všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pardon.

  • Predsedajúci si odkašľal.

  • V rokovaní schôdze budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Ide o návrh zákona pod tlačou 712 a rozhodnutie má č. 682.

    Prosím, pán podpredseda vlády, o uvedenie návrhu.

  • Ďakujem veľmi pekne. Účelom tejto novelizácie zákona je skvalitnenie regulačného rámca rozpočtov územnej samosprávy a posilnenie ich rozpočtovej disciplíny ako stabilizačnej súčasti rozpočtu verejnej správy. Zmeny a doplnky sa týkajú ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé etapy rozpočtového procesu, od zostavovania rozpočtu, podmienky hospodárenia počas rozpočtového provizória, ako aj prijímanie návratných zdrojov financovania, ako aj ustanovenia o ozdravnom režime a nútenej správe.

    Na účely zostavenia návrhu rozpočtu verejnej správy budú obce a vyššie územné celky poskytovať údaje prostredníctvom rozpočtového informačného systému pre samosprávu, takzvaný RIS. SAM v správe ministerstva financií, čím sa zabezpečí dostupnosť údajov o ich rozpočtoch v skrátenom čase. Dodávam, konečne! Konečne, pretože aj v roku 2000, ešte aj za výsledky roku 2013 sa rezort financií a ktokoľvek v tejto krajine dozvie o kumulatívnych výsledkoch hospodárenia samospráv až niekedy na prelome februára a marca budúceho roku.

    Pokiaľ ide o rozpočtový proces, návrh novely umožňuje rozhodnúť obecnému zastupiteľstvu obce do dvoch tisíc obyvateľov o neuplatňovaní programovej štruktúry v rozpočte obce, čo v prípade malých obcí znižuje administratívnu záťaž odborného aparátu, ako aj jednotlivých orgánov obce. Ide výlučne o to, že sme vyšli v ústrety požiadavkám malých obcí, aby nemuseli programovo rozpočtovať. V záujme predvídateľného vývoja parametrov rozpočtu verejnej správy vo vzťahu k rozpočtom územnej samosprávy sa limituje vykonávanie rozpočtových opatrení s negatívnym dopadom na rozpočet obce alebo vyššieho územného celku len do 30. júna príslušného rozpočtového roku s výnimkou zákonom vymedzených výnimiek. Po slovensky povedané, ide o to, že samosprávy nebudú môcť si zhoršovať rozpočty v metodike ESA po 30. 6. v danom roku. Zhoršovať. Neznamená to, že by si nemohli meniť tieto rozpočty, ale nie s negatívnym dopadom na celkové hospodárenie.

    V oblasti rozpočtového provizória sa časovo ohraničuje trvanie rozpočtového provizória maximálne do konca príslušného rozpočtového roka s cieľom, aby prípadné ďalšie rozpočtové provizórium vychádzalo vždy zo schváleného rozpočtu predchádzajúceho rozpočtového roka. Obmedzuje sa poskytovanie dotácií z rozpočtu obce a z rozpočtu vyššieho územného celku počas rozpočtového provizória na základe rozhodnutia ich orgánov. Výnimkou sú dotácie poskytované na základe osobitných predpisov.

    V prípade pravidiel používania návratných zdrojov financovania, ide o reguláciu, kde sa bude, ktorá sa bude vzťahovať aj na záväzky z investičných dodávateľských úverov, ktorých splácanie zaťažuje rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Navrhuje sa ponechať limit výšky splátok vo vzťahu k skutočným bežným príjmom predchádzajúceho rozpočtového roka na úrovni 25 %, avšak zo základne. To znamená, navrhujeme meniť základňu. Zo základne skutočných bežných príjmov budú pre účely regulácie odpočítané všetky dotácie od iného subjektu verejnej správy, z Európskej únie a podobne. V tomto prípade ide napríklad aj o prostriedky na náklady preneseného výkonu štátnej správy, ktoré sa neodpočítavali, pričom to nie sú originálne zdroje, ktoré by mohli subjekty územnej samosprávy použiť napríklad na splácanie takýchto prijatých úverov.

    V súvislosti s reguláciou dlhu obcí a vyšších územných celkov v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti navrhujeme doplnenie nových opatrení, ktoré sú orgány samosprávy povinné zabezpečiť, ak celková suma ich dlhu dosiahne hranicu 50 % a viac skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka.

    V oblasti ozdravného režimu a nútenej správy navrhujeme v nadväznosti na ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti to, že ozdravný režim a nútená správa sa budú rovnako ako pri obciach uplatňovať aj v podmienkach hospodárenia vyšších územných celkov. Upravujeme postavenie mestských častí, ktoré sú právnickými osobami v rámci nútenej správy tak, že v prípade splnenia zákonných podmienok na zavedenie nútenej správy túto zavedie mesto Bratislava, prípadne mesto Košice z dôvodu potreby riešenia tohto stavu v rámci orgánov samospráv týchto miest. Tu reagujeme na špecifickú situáciu veľkého množstva mestských častí v týchto dvoch mestách.

    Toľko asi na úvod, ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi Ladislavovi Kamenickému.

    Nech sa páči.

  • Dobrý deň. Takže, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 712), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 25. schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

    Po rozprave odporučím, aby po prvé, podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní, po druhé, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 682 z 27. septembra 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal jednu písomnú prihlášku od Andreja Hrnčiara, ktorému týmto zároveň dávam slovo.

    Nech sa páči.

  • Príjemný dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja som v podstate rozmýšľal, že či vôbec vystúpim, pretože včera som mal rozhovor s pánom ministrom, kde mi vysvetlil nejaké veci, ktoré som potreboval dovysvetľovať a dal mi odpovede na nejaké otázky, ale aj vzhľadom na to, že som sa zúčastnil Rady Združenia miest a obcí Slovenska v Žiline, kde okrem iných skutočností sa preberal aj tento zákon a bola tam pomerne búrlivá diskusia, tak som sa rozhodol teda, že aspoň v krátkosti poviem jeden názor na jedno ustanovenie tohto zákona.

    Hneď na úvod môjho vystúpenia chcem povedať, že sa necítim v konflikte záujmov, nakoľko ak tento zákon bude schválený, tak ako bude, aj bez pozmeňujúcich návrhov, v meste, ktorého som primátorom, sa nič nezmení a nezmenia sa ani žiadne ekonomické ukazovatele.

    Treba si priznať, že čo je cieľom tohto zákona. Ako pán minister povedal, cieľom je zvýšiť rozpočtovú zodpovednosť. Cieľom tohto zákona je znížiť zadlženosť samospráv a nastaviť nové pravidlá. Ako kritiku do vlastných radov musím povedať, že častokrát sa rozpočtové pravidlá porušovali. Aby kolegovia rozumeli, mestá, obce majú svoje rozpočty, ktoré sa skladajú zo svojich vlastných príjmov, v ktorých napríklad najvyššiu časť tvorí daň z nehnuteľností, a potom z príjmov, ktoré tvoria transfery zo štátu na prenesený výkon štátnej správy. Čiže to je jeden balík peňazí. A niektorí primátori, a starostovia si vysvetľovali, že až do 60 % celého tohto balíka si môžu brať úvery. A keď sa tento limit prekročil, čo sa častokrát prekročil, tak sa zákon obchádzal tým, že sa brali lízingy, že sa brali dodávateľské úvery, ktoré sa už ale do dlhu nezapočítavali a teraz po novom sa započítavať budú. Takýmto obchádzaním zákona alebo využívaním dier v zákone sa stalo to, že niektoré samosprávy sa dostali na obrovskú úroveň zadlženia, niektoré až nad 100 % svojho rozpočtu. A to je vlastne to, k čomu chcem teraz prejsť.

    Pán minister, na tom ZMOS-e bola diskusia o tom, že niektorí, hlavne noví primátori a starostovia, ktorí nastúpili do funkcií toto volebné obdobie, sa správajú naozaj zodpovedne a konsolidujú, splácajú záväzky, šetria. A práve týmto zákon, ak bude schválený takto, ako bude, budú práve títo primátori postihnutí za svojich predchodcov. Nebudem chodiť ďaleko po príklad. Napríklad Bratislava, Milan Ftáčnik urobil naozaj obrovský kus roboty, Bratislava si už tri roky nemôže zobrať žiadny úver, pretože je obrovsky zadlžená. Ale konsoliduje, naozaj sa znížil dlh. Ale ak tento zákon nadobudne účinnosť, automaticky sa preklápa nad 60 percent, prekročí tú psychologickú hranicu 60 % dlhu a vtedy bude primátor mesta postihnutý za svojho predchodcu aj napriek tomu, že sa správa zodpovedne a že šetrí.

    Takýchto samospráv budú na Slovensku desiatky. A preto, a budete, pán minister, rokovať so ZMOS-om určite na túto tému, preto je nieže zásadná požiadavka, ale určite padne na stôl otázka, že či sa nebude dať predĺžiť účinnosť tohto ustanovenia, alebo aspoň selektívne pristupovať k jednotlivým mestám, ktoré sa po schválení tohto zákona prehupnú cez tú 60-percentnú hranicu a tam by bolo možno dobré osobitné posúdenie. Naozaj je neférové, aby takíto zodpovední ľudia boli postihnutí za nezodpovedné správanie svojich predchodcov.

    Ja mám ešte jednu otázku alebo jeden, jednu takú nezodpovedanú vec, čo sa týka rozpočtového provizória. V návrhu novely zákona píšete, že počas rozpočtového provizória obec a vyšší územný celok nemôžu poskytovať dotácie. Tu treba povedať, že toto nie je jasné. Prečo? Pretože naozaj obce a mestá suplujú úlohu štátu v rôznych oblastiach, čo sa týka, šport, kultúra, sociálne veci, a dotácie sú naozaj rozhodujúcim prvkom, aby rôzne združenia, záujmové združenia, športové kluby mohli fungovať. Od štátu pomoc nedostávajú. Chýba nám koncepcia športu. Vieme, že v iných krajinách tieto koncepcie fungujú. Aj podpora športu zo štátu. Toto všetko prenáša na svoje plecia samospráva. A keď bude, ak nebude schválený rozpočet a bude rozpočtové provizórium, môže to znamenať ukončenie činnosti klubov, ktoré sa venujú kultúre a športu. Takže na toto by som poprosil, ak je možné, odpoveď.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Na toto vystúpenie nie sú žiadne faktické poznámky. Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú

    Pán minister, chcete sa vyjadriť?

  • Reakcie z pléna.

  • Aha, pardon, pardon. Takže sorry. Ešte ústna časť rozpravy, nech sa páči. Áno, s tým "erkom" je to správne. Takže traja páni poslanci, Kollár, Hraško a Zajac. Prvý v poradí Jozef Kollár.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, ďakujem pekne za slovo. Dve, tri vecné pripomienky k predloženému návrhu zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Predložený návrh možno len a len uvítať a rovnako ako ten, ktorý bol predložený predtým, ktorý sa týkal rozpočtových pravidiel verejnej správy. V jednom prípade išlo o tú implementáciu európskej fiškálnej zmluvy a v tomto prípade plne chápem pána ministra financií Kažimíra, že to, čo potrebuje ako soľ, je zvýšiť predvídateľnosť, akým bilančným výsledkom, či schodkom alebo prebytkom, skončí hospodárenie, ak sa nemýlim, viac ako 2 900 alebo rádovo skoro 3 000 subjektov.

    Toto je nevyhnutné vedieť hlavne kvôli tomu, aby sme sa ex post niekedy vo februári, v marci nedozvedeli, ako nám skončil celý okruh vyšších územných celkov a obcí. Pretože všetko je to nakoniec naliate v jednom hrnci a nie je možné manažovať ani deficit. V konečnom dôsledku to bude robiť problémy aj s verejným dlhom, ak sa nám vymknú spod kontroly, ak sa nám vymkne spod kontroly hospodárenie miest a obcí.

    Dve vecné pripomienky k predloženému návrhu zákona.

    Po prvé. To, čoho sme boli svedkami uplynulý rok, keď sa pripravoval a schvaľoval rozpočet na tento rok. Pamätáte si všetci to memorandum so ZMOS-om, kde bolo povedané, že sa dosiahol nejaký progres, to, čo tu niekedy v minulosti nikdy nebolo. Máme memorandum a ZMOS prisľúbil, že bude ozdravovať verejné financie celého okruhu takmer 3 000 subjektov. No čo tam bolo ale, v tom memorande, ukázalo sa tiež ex post úplne zbytočné a navyše poškodzujúce, a to bolo to opatrenie, že všetky, podčiarkujem, všetky mestá a obce mali škrtnúť platy o 5 % a prevádzkové výdavky o 10 percent. A to je to, čo čiastočne, tému selektívnosti alebo plošných opatrení, načrtol aj môj predrečník. Pravdou je, že akonáhle pristúpite k nejakým plošným škrtom, tak chtiac alebo nechtiac, bez nejakého teraz zlého úmyslu kohokoľvek obviniť z čohokoľvek, ale stane sa, že budete trestať zodpovedných a budete odmeňovať nezodpovedných.

    Poviem úplne konkrétny príklad. Existujú na Slovensku, napríklad existuje obec A, ktorá v uplynulom roku dosiahla mínusové bilančné saldo, skončila rok s dierou rozpočtovou v hodnote 1 mil. eur. V tomto roku bude končiť s mínusom 500 000 eur. Táto obec v zmysle prijatého memoranda je ZMOS-om vyhodnocovaná ako dobrá obec, lebo znížila schodok z jedného milióna na 500 000 medziročne, medzi rokmi 2012 a 2013. Máte potom inú obec B, ktorá v uplynulom roku mala prebytok, podčiarkujem, 800 000 eur. Tento rok bude končiť s prebytkom, podčiarkujem, 780 000 eur. Takáto obec podľa nastavených hodnotiacich kritérií v spomínanom memorande bude hodnotená ako obec zlá. Bude hodnotená negatívne, lebo napríklad neušetrila 5 % na mzdových výdavkoch alebo neušetrila 10 % na prevádzkových výdavkoch. Čo na tom, že minulý rok bola v prebytku 800 000 eur?! Tento rok skončí v prebytku 780 000 eur. Čiže štatisticky skoro nezachyteľný pokles prebytku. Stále je v prebytku, stále je v dostatočne veľkom, robustnom prebytku, ale je v tej skupine hodnotených obcí ako obec zlá. Tá prvá obec, ktorú som spomínal, bola minulý rok v diere 1 mil. eur, tento rok končí v mínuse 500 000 a tá je dobrá. Tá je hodnotená ako dobrá, lebo pripusťme, že naplnila 5-percentný cutting miest a 10-percentný cutting prevádzkových výdavkov. Takže takto potom v praxi dopadá plošné uplatňovanie rozpočtových škrtov, plošne na všetkých bez výnimky. A výsledkom je, že trestáte zodpovedných a odmeňujete nezodpovedných.

    Posledná a druhá vecná pripomienka k predloženému návrhu zákona, skôr možno formulovaná ako otázka. Týka sa toho, že po 30. júni nebudú môcť miestne a mestské zastupiteľstvá robiť zmeny v rozpočte také, ktoré by viedli k prehĺbeniu deficitného hospodárenia. Nie som právnik, ani pán minister financií nie je právnik. Mám vážne obavy, že to môže naraziť na ústavnosť takéhoto návrhu, ak bude v tejto podobe schválený. Teda súlad s Ústavou Slovenskej republiky. Poviem prečo.

    Volení zástupcovia ľudu na úrovni miestnych, mestských zastupiteľstiev majú také isté ústavné práva v zákonom vymedzenej oblasti, ako majú napríklad aj poslanci Národnej rady Slovenskej republiky zase v inej vymedzenej oblasti. Tiež sú to volení zástupcovia občanov. A tu mi nedá pripomenúť už veľmi známy rok 2009, kedy vtedajší minister financií Jano Počiatek prišiel do parlamentu niekedy v jeseni, myslím v októbri, začiatkom novembra, a predložil parlamentu návrh novely zákona o štátnom rozpočte na bežný rok 2009 tak, že konštatoval, táto zmena, táto novela konštatovala pokles rozpočtových príjmov, lebo vypukla na jeseň predtým, prechádzajúceho roka, kríza. S výdavkami sa neudialo vôbec nič a konštatovala táto zmena rozpočtu nárast deficitu, hovorím okrúhle čísla teraz, dajú sa vyhľadať presne, rádovo niekde z 3-ch na 5 mld. eur. Toto bola novela zákona o štátnom rozpočte na bežný rok 2009, schválená v tomto parlamente buď, myslím, začiatkom novembra 2009. A teda otázka znie: Ak takéto práva majú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, pýtam sa, či toto ustanovenie nenarazí na problém s ústavnosťou, ak obmedzíte práva, a ja plne som na vašej strane, pokiaľ ide o nutnosť predvídateľnosti hospodárenia, tých 3 000 subjektov. To všetko sedí. Preto som povedal na úvod, že tento zákon ako celok vítam. Ide mi len o toto opatrenie, aby sa nestalo, že bude nasledovať podanie na Ústavný súd a bude konštatovaný naozaj nesúlad s Ústavou Slovenskej republiky.

    Ja si neviem celkom dobre predstaviť, aby volený zástupca v miestnom, mestskom zastupiteľstve po 30. 6., aby mu zákon o rozpočtových pravidlách odňal nejaké ústavné právo, akokoľvek sme unisono jedného názoru, že treba konsolidovať, treba ozdravovať, treba šetriť a treba hlavne dosahovať predvídateľnosť rozpočtov miest a obcí, ale tá sa dá dosahovať určite inými spôsobmi ako, teraz to poviem tak ľudovo, zákazom zmeny rozpočtu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy je Igor Hraško.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja len v krátkosti. Je dôležité, aby sa aj obce správali zodpovedne. A myslím si, že za posledných pár rokov to aj ukázali, myslím v globále, samozrejme, nachádzajú sa určite aj výnimky, ktoré, žiaľ, stále nepochopili ešte systém a svoju zodpovednosť za verejné financie, za im zverené financie. Ale v globále môžeme povedať, že samosprávy pristúpili zodpovedne k plánovaniu svojich rozpočtov a snažia sa naozaj hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom a nemíňať peniaze nejakým spôsobom navyše. Samozrejme aj pritom, že potrebujú niečo urobiť aj pre svojich občanov.

    V prvom rade v tomto prípade by mal byť pre nich príkladom štát. No ako vieme, štát sa stále ukazuje ako nie dobrý hospodár a stále sa snaží ešte míňať peniaze neefektívne a míňa ich tam, kde by ich míňať nemusel. Takže samosprávy v tomto idú príkladom štátu, a nie naopak. Preto by som možno nepritvrdzoval niektoré opatrenia plošne pre všetkých, ako to spomínal aj kolega Kollár. Treba vymyslieť niečo iné, ktoré bude platiť práve na tie nezodpovedné samosprávy. A možno by som doplnil ešte také, že, keďže tie samosprávy naozaj v globále vykazujú aj lepšie hospodárenie, možno by som predsa len vrátil to financovanie na pôvodných 70 percent. Takže treba zvážiť a skutočne vymyslieť niečo, čo by nie plošne zasahovalo aj tých, ktorí sa naozaj správajú zodpovedne, ale postihovalo hlavne tých, ktorí sa zodpovedne správať ešte stále nenaučili a nevedia.

    Ďakujem pekne.

  • Posledným vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Pavol Zajac.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni. Tento návrh zákona zavádza prísnejšiu kontrolu štátu nad samosprávami a ich rozpočtami. Rozumiem snahe ministerstva, hlavne financií, že potrebuje vedieť, ako sa mu takýto segment vo verejnom priestore, ako sú samosprávy, v priebehu roka finančne vyvíjajú. Rozumiem tomu, že minister financií chce mať prehľad o tom, či samosprávy ten rozpočet, aký, aký predložili, dodržiavajú, alebo či zo samosprávy sa stane z finančného pohľadu nejaká neriadená strela.

    Na druhej strane tento návrh zákona obmedzuje samosprávy v zmenách rozpočtu po polovici roku, kalendárneho roku, zhoršuje dostupnosť úverov a možnosti rýchlejšieho splatenia úverov pre samosprávy, hlavne tie, ktoré majú vyšší podiel prenesených kompetencií, a od roku 2014 zavádza povinnosť všetkých samospráv používať nový rozpočtový softvér RIS.SAM. Pán minister práve odišiel, ale mňa by zaujímalo, aké budú náklady štátu na prevádzkovanie tohto systému, firma, ktorá bude tento systém prevádzkovať pre štát, a aké budú jej náklady?

    Niekde na internete sme sa dopracovali ku zmluve medzi touto firmou a štátom. Našli sme tam okrem iného oceňovanie prác na hodinu okolo 65, 66 eura na hodinu. Pýtam sa, či toto je hospodárne nakladanie s verejnými financiami. Štát chce, aby samosprávy hospodárili zodpovedne, aby samosprávy usporili aj tohto roku naviac určitú čiastku, a štát zavádza rozpočtový softvér do každej jednej obce, hovorí, že obce to nebude stáť nič. Ale my sa pýtame, aké budú náklady štátu na prevádzkovanie tohto softvéru? Je to legitímna otázka a bol by som rád, keby mi pán minister ju vedel zodpovedať.

    Ďalej sa chcem spýtať, či teda podľa mojich informácií tento systém bol schválený vládou napriek nevyriešeným rozporom so ZMOS-om aj s Úniou miest Slovenska. Takisto podľa mojich informácií ZMOS sa dohodol so štátom na dobrovoľnom zavedení tohto systému. Dnes týmto zákonom sa tento systém zavádza do všetkých obcí.

    A nakoniec mi dovoľte, aby som sa vyjadril aj k tomu, ako dneska obce a mestá, čo sa týka verejného dlhu alebo, alebo prebytku hospodária oproti štátu. To sa dotýka toho memoranda, ktoré, ktoré ZMOS podpísal so štátom a ktoré štát dneska vyžaduje po ZMOS-e, po našich mestách a obciach, aby to dodržal. Podľa mojich informácií obce a mestá od roku 2008 k dnešnému roku, ich výdavky stúpli o 9 percent. Výdavky štátu od roku 2008 do dneska stúpli o 40 percent. Štát hospodári s deficitom, obce a mestá hospodária s prebytkom. Štát dneska vyžaduje, aby ten prebytok bol ešte väčší na základe memoranda. Pýtam sa, kto by v tomto štáte mal viacej šetriť, štát alebo obce a mestá?

    Aj podľa toho, že som spomínal tie výdavky, ktoré stúpli od roku 2008, obciam a mestám o 9 % a štátu o 40 %, sa jasne ukazuje, že viacej by mal šetriť štát. Obce a mestá, aj ja som člen obecného zastupiteľstva už 15 rokov, obce a mestá od roku 2008, keď vypukla finančná kríza a podielové dane obciam klesli, obce a mestá šetria už, kde sa len dalo. Niektoré obce a mestá sú na tom dneska tak, že už nevedia pomaly, z čoho zaplatiť osvetlenie. Naozaj požadovať po obciach a mestách, keď ony hospodária s prebytkom, aby ten prebytok bol ešte vyšší, aby sme sa zmestili pod 3 %, mne sa to zdá pomaly až zvrátené. A úplne sa mi zdá zvrátené to, ak podľa memoranda sú určité obce, ktoré boli pred rokom v pluse, plus päť, a dneska budú v pluse plus tri, podľa memoranda sú zlé, a tie obce a mestá, ktoré boli v mínuse päť a dneska budú v mínuse tri, tak podľa memoranda spĺňajú kritériá.

  • Reakcia predkladateľa.

  • Pán minister, naozaj, štát nech šetrí na svojich výdavkoch. Obce a mestá dneska z finančného pohľadu a z toho, aké kompetencie prevádzkujú, už sú dneska na minime.

    Pán minister, chcem sa spýtať, je urobený audit verejnej správy? Audit verejnej správy mal byť známy v júli 2013 podľa uznesenia vlády. Ja sa veľmi teším na výsledky toho auditu, pretože podľa mňa tento audit zadefinuje, že obce a mestá zvládajú veľa kompetencií za veľmi málo peňazí. Štát je ten, ktorý by mal šetriť viacej, a toto je moje odporúčanie.

    Ďakujem.

  • S reakciou na vystúpenie pána poslanca Zajaca jedna faktická poznámka.

    Nech sa páči, Dušan Bublavý.

  • Ja som chcel len pánovi kolegovi Zajacovi pripomenúť, kto najviac uškodil samosprávam. Len pár poznámok. Daň z predaja majetku. Kto uvalil na obce a na mestá daň, ktorá nikdy nebola? Musela prísť naša vláda, aby to dala do poriadku, aby zrušila túto naozaj nehoráznosť, ktorú si dovolila pravicová vláda v minulom období. Zníženie podielových daní na 65 percent. Kto to urobil? Pravicová vláda. A navodenie atmosféry, že každý jeden starosta a primátor je len rozkrádač obecného a mestského rozpočtu, to opäť vaša vláda toto navodila, takúto atmosféru.

    Na rozdiel od vašich predchodcov, ktorí naozaj hovorili konštruktívne k navrhovanému zákonu, vy ste išiel len tým spôsobom, ako obyčajne za posledné obdobie, len kritizovať a hľadať niečo, či tam nie je, čo by sa, akým spôsobom by chcela vláda opäť niečo rozkrádať. Tak bolo aj navodenie atmosféry ohľadom softvéru.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Nech sa páči, s reakciou pán poslanec Zajac.

  • Vážený pán kolega Bublavý, vám sa zdá nenormálne, že poslanec Národnej rady sa pýta vlády, koľko bude prevádzkovanie a zavedenie tohto systému stáť? To sa vám zdá nenormálne? Národná rada Slovenskej republiky má legislatívnu, ale aj kontrolnú funkciu. Takže pýtať sa vlády, koľko zavedenie a prevádzkovanie tohto systému bude stáť, vám sa to zdá nelegitímne? No mne sa to zdá legitímne. A preto som sa pýtal. A je korektné, ak dostanem odpoveď.

    Čo sa týka daní z predaja majetku, viete dobre, že toto nie je záležitosť, ktorá celkovo obce a mestá trápi. Tie obce a mestá, ktoré ešte nejaký majetok majú, tak áno, stane sa, že niektoré to predajú, ale to nie je to, čo dneska naše obce a mestá trápi.

    Čo sa týka zníženia podielu pre obce a mestá za vlády Ivety Radičovej, vy viete veľmi dobre, že po prvej vláde Roberta Fica sme prebrali krajinu v stave, keď vláda fungovala s 8-percentným deficitom. Osempercentný deficit, to bola grécka cesta. Vláda Ivety Radičovej musela toto všetko dávať do poriadku a dotklo sa to aj obcí a miest. Ale osempercentný deficit bola cesta do pekla, bola to grécka cesta.

  • To bolo posledné vystúpenie alebo reakcia v rámci všeobecnej rozpravy. Vyhlasujem ju za skončenú.

    Pán minister, chcete sa vyjadriť?

    Nech sa páči, na to je tento priestor, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Teším sa na odpoveď, hlavne na odpoveď pánovi poslancovi Zajacovi. Chcem jednak poďakovať za vecnú diskusiu, až na zopár emotívnych príspevkov ľudí, ktorí sa sami podieľali na zhoršovaní podmienok financovania obcí, ale ja sa k nim osobitne vyjadrím.

    Ale musím povedať, že je to veľmi vážna téma, je to veľmi vážna téma, ktorá, ja si, myslím si, že aj, aj priebeh debaty opäť, až na niektoré politrucké výnimky, ktoré tu zazneli, potvrdzuje priebeh tejto debaty, že je to vážna téma, ktorá sa dotýka naozaj každého v tejto krajine. Aj keď v takej technickej, niekedy ťažko zrozumiteľnej rovine, ale naozaj ide o vymedzenie spolunažívania štátu a samospráv z hľadiska dohody na pravidlách. Nebudete to počuť odo mňa prvýkrát, ale zvyknem hovoriť a snáď to, hovorím to kvôli verejnosti, naozaj aj štát, aj samospráva sa chodia kŕmiť k jednému kŕmitku, a preto je tam pri ňom stále tlačenica. A je to, nezáleží ani tak na farbách tej-ktorej vlády, či má také alebo iné politické zafarbenie, tá istá dávka napätia tu vždy existuje. To už preto, lebo na základe fiškálnej decentralizácie bolo dohodnuté, že istý druh príjmov na základe nejakej deľby ide pre potreby samosprávy, boli udelené kompetencie. Je pravdou, že potom následne boli podsúvané často iné kompetencie už bez peňazí. Je pravdou, že vývoj nákladov výdavkov na jednotlivé kompetencie dostal proste svoj život. Je pravdou, že samosprávy majú svoj politický cyklus, parlament, vláda má svoj iný politický cyklus. Je pravdou, že to niekedy naozaj, tieto cykly a úplne logické a legitímne správanie predstaviteľov samosprávy a predstaviteľov štátu sa navzájom, navzájom sa vykracujú, lebo idú proti sebe.

    Dohoda o pravidlách nebude jednoduchá. Máme pred sebou ešte niekoľko týždňov do druhého čítania. Ja s plnou vážnosťou prehlasujem, že budeme ešte pred rokovaním o druhom čítaní a pred rokovaním príslušných kompetentných výborov hovoriť ešte o možných zmenách.

    Vyjadrím sa aj k otázkam, ktoré položil pán poslanec Hrnčiar. Otázka napríklad prechodného obdobia na vylúčenie istého objemu financií, hlavne zo zverených kompetencií z tej základne, teda tej, z ktorej sa dajú poskytovať úvery. Opäť pre ľudské priblíženie, znižujeme základňu, na základe ktorej potom samosprávy budú môcť brať úvery, čo samozrejme z pohľadu skoku môže niektorým obciam robiť problém. Podľa našich testov a prepočtov by sa žiadna z obcí nemala posunúť do pásma neschopnosti si brať úvery. Dneska sa nad to pásmo, je naozaj niekoľko obcí vrátane veľkých niekoľkých, nejakých miest, sú to tri alebo štyri mestá a obce. Podľa našej analýzy žiadne z ďalších by sa na základe tohto opatrenia nemalo dostať do tohto pásma, aby si nemohli požičiavať, ale uznávam, že o tejto téme môžme hovoriť. A možno budeme hovoriť o prechodnom období na takéto opatrenie. Ale snáď zase na druhej strane každý chápe, že peniaze, ktoré nemôžu byť použité žiadnym iným spôsobom, ťažko môžu predstavovať základňu a garanciu na splácanie takéhoto úveru.

    Čiže istú logiku to určite má. Ale je to proste zmena po istých rokoch a je bolestivá, je zložitá na pochopenie. Ale, opakujem, budeme sa snažiť o istú mieru konsenzu.

    To, čo je ale kľúčové, ani nie je na konci dňa, naozaj snaha porušovať, vstupovať do ústavných práv samospráv. Kľúčové je to, čo tu ináč pomenoval aj pán poslanec Kollár, kľúčová je vypočítateľnosť. Musíte pochopiť a určite tomu rozumiete ako poslanci Národnej rady, aj keď ste štepení, mnohí z vás, tým, že naozaj sedíte aj na stoličkách predstaviteľov samospráv, rozumiete tomu, že nie je normálne, aby sa v roku 2013, dvadsať rokov tejto, v modernej histórii tejto krajiny dialo to, že nech tu sedí akýkoľvek minister financií, sa dozvedá o výsledkoch, kumulovaných výsledkoch hospodárenia na prelome februára a marca ďalšieho kalendárneho roku. Je to veľký problém z hľadiska cielenia, je to veľký problém z hľadiska plnenia záväzkov tak, ako to bolo v roku 2008, keď sme sa potrebovali dostať pod hranicu troch percent, aby sme mohli vstúpiť do eurozóny, tak, ako je to napríklad v tomto roku, keď sa potrebujeme dostať pod 3 %, aby sme sa dostali z procedúry nadmerného deficitu, akejsi trestnej lavice porušovania fiškálnych pravidiel v Európe. Je to obrovský problém z hľadiska cielenia.

    Ak hovoríme o formovaní rozpočtov, musím vám pripomenúť istú skúsenosť, ktorá opäť ide cez niekoľko vlád. V roku 2008, keď bola potreba, naozaj išlo historicky o nevyhnutnosť sa dostať pod 3 %, tak na základe spoločných výziev ministerstva financií a ZMOS-u, predstaviteľov ZMOS-u, reakcia toho kumulatívneho výsledku po štvrťrokoch v danom roku, v roku 2008 bola tá, že sa rozpočty zhor-šo-vali. Čiže boli tlačové konferencie, bola misionárska činnosť, požadovali sme: Páni primátori a páni starostovia, prosím vás, pomôžte štátu, to znamená, udržte svoje hospodárenie pod nejakou kontrolou. Odpoveďou bol súhlas: Áno, jasne, urobíme to. Ale výsledok bol taký, že každý štvrťrok sa rozpočty, sumár tých rozpočtov na základe našej metodiky zhoršoval.

    Čo sa deje tento rok? Je to úplne rovnaká situácia. To znamená, je tu vnímanie problému, je tu dokonca aj memorandum, je tu nejaká forma záväzku, nie zákonne minuteľného, je to dohoda, je to podaná ruka: takto sa budeme správať. Bohužiaľ, a to nie je žiadna výtka ZMOS-u, vedeniu ZMOS-u, bohužiaľ, výsledok reportingu na základe informácií, ktoré dostávame od samotných obcí, je ten, že sa rozpočty zhoršujú. Ale zároveň tu platí iná vec, že skúsenosť rokov 2011 a 2012 potvrdzuje zodpovedné hospodárenie obcí len v úplne inej časti toho vektora

  • Vyslovené s pobavením.

  • , pretože v rokoch 2011 a 2012 rozpočty dopadli vždy o 200 mil. horšie, ako bola realita.

    Inak povedané, v decembri to vyzeralo na mínus 200, alebo na mínus 100, povedzme, a skončilo to plus 100. To sa udialo v roku 2011, to sa udialo v roku 2012. Výsledok výborný, ale obrovská dráma v tom procese. Nikto nechce pro futuro, do budúcnosti, zásadne ovplyvňovať hospodárenie konkrétnej obce z hľadiska plusu, mínusu. Je to naozaj zodpovednosť daných predstaviteľov.

    O čo žiadame a čo sa bude musieť zmeniť, je predpovedateľnosť výsledkov. K tomu smeruje napríklad aj tá snaha o obmedzenie zhoršovania rozpočtov obcí v metodike ESO po 30. 6. v danom kalendárnom roku. Prijímam aj možnú obavu z hľadiska ústavnosti. Budeme, pokúsime sa spolu o ústavný test z tohto pohľadu, ale musím povedať, že na konci dňa tú skutočnú ústavnú sťažnosť, tá by mohla vzniknúť iba v tejto Národnej rade.

    A tu musím pristúpiť k istým politickým obavám. Pán poslanec Zajac prejavil presne tú snahu poslanca, ktorý cíti, on vie, kde je rana, vie, že je napätie, vie, že existuje napätie, koniec koncov bolo deklarované v minulý piatok, a sype do tej rany s radosťou, s úsmevom soľ. Problém je, pán poslanec, že vy si musíte vyriešiť svoju vlastnú, by som povedal, musíte sa vy pozrieť do zrkadla a vlastnú kožu na tvári si musíte vyriešiť, lebo ste členom hnutia, ktoré znížilo podielové dane v roku 2011, pán poslanec, v decembri roku 2011. Vysporiadajte sa s touto schizofréniou! Nie preto, že ste potrebovali osem percent, to už ste mali v roku 2011 vyriešené. V roku 2011 bol aký problém? Rozpadla sa vám vláda, pán poslanec, a mali ste záväzok a predpoklad postaviť rozpočet na úrovni 3,8 percenta. Ale keďže sa blížili parlamentné voľby a bolo sa treba ubezpečiť, že do parlamentu sa dostanete, nebola vôľa znižovať deficit. Čiže výsledkom bol návrh deficitu na úrovni 4,6 percenta. To je pravda, pán poslanec, a aby ste ho, aj tento deficit mohli dosiahnuť, museli ste zobrať obciam peniaze.

    Vy sa tu rozčuľujete nad memorandom. Rozdiel medzi memorandom a znížením podielových daní je ten, že memorandum je výsledok dohody a rokovaní, potvrdené radou, nielen šéfmi ZMOS-u, Radou ZMOS. To znamená, výsledkom nejakej dohody. Možno nie úplne komfortné, určite nie komfortné. Kto chce šetriť z tých 2 900? Ale bola to dohoda. A čo ste urobili vy? Urobili ste ultimátum. Opýtajte sa! Opýtajte sa, ako to bolo na sneme a na Rade ZMOS v roku 2011. S čím vystúpil minister, vtedajší minister financií Mikloš na tej rade? Dal vám ul-ti-mátum. Dal vám ul-ti-mátum, pritlačil vás k stene. Podpísanie memoranda nebolo ultimátum, bola to snaha o dohodu. A vy, vy máte teraz, toto máte proste v krvi, že vy tu vystúpite a budete sa zastávať obcí, ako by potrebovali viac peňazí. Jasné, že by potrebovali viac peňazí! Ale vy ste im ich zobrali v roku 2011! Vy, predstavitelia KDH, MOST-u, SDKÚ a ďalších. A vy robíte tlačové konferencie na tú tému, ako by oni potrebovali, ako štát hospodári oveľa horšie.

    Ak chcete hovoriť o tých výdavkoch, podieloch 41 kontra 9, jasné, môžme zarátať všetko. Tak dobre, tak si rozdeľme výdavky na políciu, na obranu, na hmotnú núdzu, na nezamestnaných, na dôchodcov. Má to, majú tieto výdavky nejaký súvis s hospodárením obcí? Nemajú. Ale štát ich na krku má. Majú, má ich, keď tu sedí SMER, a má ich tu aj vtedy, keď tu sedí KDH. Prečo ten populizmus? Prečo vám to robí takú, proste takú radosť? Pretože je pred voľbami do vyšších územných celkov, pán poslanec?! Asi preto. Pretože ste z Prešova a potrebujete predstaviť svojho kandidáta a potrebujete sa zastať tých svojich obcí teraz? Tých obcí, ktorým ste zobrali 10 % z podielových daní?

    Ničoho sa nedožadujem, len kresťanskej pravdy, ak sa dá u vás hovoriť o tejto, lebo ste to urobili. Urobili ste to

  • Odpoveď na otázku informačných systémov dostanete. Dostanete ju písomne odo mňa. Nemám s tým žiadny problém. Chcem vám len povedať, že rozpočtový informačný systém funguje v tejto krajine asi desať rokov na úrovni ministerstva financií cez mnoho vlád. Pokiaľ viem, tento systém sa má rozšíriť aj na obce. A musím povedať, že neustúpime od toho, aby nebol rozšírený. Je to základný predpoklad na to, aby sme nemali, to nie je otázka snahy kontroly, je to snaha vedomostí, informácií, o tom, aby sme sa nemuseli sporiť o tom, ako je to v marci, ako je to v júni, ako je to ku koncu jednotlivých štvrťrokov. Pokúsime sa dokonca aj pomôcť predstaviteľom ZMOS-u a samospráv, pretože aj pre nás nie je, chápeme, je ťažko pochopiteľné účtovanie v metodike, v harmonizovanej metodike Európskej únie pre, pre obec a pre predstaviteľov obce, kde je 300 občanov. Preto sa pokúsime vytvoriť akúsi kalkulačku, automatický prevodník jednotlivých rozpočtov do tejto metodiky, aby sme pomohli naozaj všetkým, všetkým obciam ako takým.

    Opakujem a chcem s tým naozaj skončiť, že návrh tohto zákona je veľmi, veľmi dôležitý, že nás čaká aj v budúcnosti, aj v budúcom roku veľa rozhovorov, veľa zásadných rozhodnutí spolu s predstaviteľmi miest a obcí, ktoré ovplyvnia život tejto krajiny. Pretože pravdou je, že samospráva a štátna správa nemôžu systémovo ísť proti sebe. Nemôžu ísť preto proti sebe, pretože kľúčovou úlohou je slúžiť občanom. Ak vieme, že nie sme spokojní, ani občania nie sú spokojní s kvalitou verejných služieb, či už ich poskytuje štát alebo samospráva, ak vieme, že tu máme systémové problémy, ak vieme, že sa nevmestíme pod perinu, ktorou sa zakrývame, lebo proste dlhodobo, vlastne historicky vždy hospodárime s deficitom, musíme sa spolu snažiť tieto veci zmeniť. A nedá sa to robiť v konflikte a vo vojne. Je to ťažká úloha, nie populárna, ale na základe snahy dosiahnuť pravdu, hej, to znamená, na základe poukázania na to, aká je pravda.

    A z tohto pohľadu súhlasím aj s vami, z pohľadu nevyhnutnosti auditu. A to akejsi inventúry vzťahov, ktorá mešká a na ktorej sme sa dohodli ešte vlastne úplne. To je jedno z posledných rozhodnutí minulého parlamentu, že sa takýto audit musí urobiť. A každý zo strán, každá zo strán si myslí, že ten audit skončí v jej prospech. To je úplne logický ako záver, ktorý z toho vyplýva, ale je nevyhnutný.

    Je nevyhnutné po mnohých rokoch fiškálnej decentralizácie sa pokúsiť o reformu vzťahov medzi štátom a samosprávou.

    Ďakujem.

  • Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 713, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 638.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, poprosím vás, aby ste aj tento vládny návrh zákona uviedli.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vládny návrh zákona je v prvom rade reakciou na prijaté nariadenie Európskeho parlamentu a nahrádza v súčasnosti platný zákon č. 200/2004 Z. z. Legislatívne upravujeme ustanovenia, ktorými sa prijímajú implementačné opatrenia potrebné na riadne a plynulé plnenie úloh, ktoré pre Slovenskú republiku vyplývajú z predmetného nariadenia. V záujme zabezpečenia harmonizácie procesných postupov colných orgánov sa náležite upravuje aj právny režim presadzovania práva duševného vlastníctva colnými orgánmi na domácom trhu.

    Predmetom úpravy predloženého vládneho návrhu zákona sú podmienky a postup pri presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi prijímaním opatrení proti porušovaniu práv duševného vlastníctva pri tovare, ktorý sa nachádza na domácom trhu. Niektoré vzťahy, teda tento zákon rieši niektoré vzťahy súvisiace s presadzovaním práv duševného vlastníctva colnými orgánmi prijímaním opatrení pri tovare pod colným dohľadom, ustanovuje spôsob nakladania s tovarom, pri ktorom je podozrenie z porušovania práva duševného vlastníctva, alebo ktorým sa porušuje právo duševného vlastníctva vrátane zefektívnenia inštitútu poskytovania tovaru na humanitárne účely. A takisto ustanovujú sankcie za porušovanie práv duševného vlastníctva.

    Toľko na úvod. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pani poslankyni Eve Hufkovej.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku vystúpila k vládnemu návrhu zákona o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi, tlač 713, ako spravodajkyňa Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dvadsiatej piatej, dnešnej schôdze Národnej rady. Ako spravodajkyňa v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní; v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 683 z 27. septembra 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory – Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, nebola rozprava. Nechce zaujať stanovisko, obdobne ani spravodajkyňa. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 609, spoločná správa výborov má tlač 609a.

    Opäť poprosím podpredsedu vlády a ministra financií Petra Kažimíra, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet, poslancovi Štefanovi Hrehovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne. Návrh zákona je naozaj iba tou kľúčovou, kľúčovou myšlienkou, ktorej sa venuje boj proti daňovým únikom. A vzhľadom na to, že už sme tento zákon novelizovali minulý rok, musím povedať, že je to reakcia na výsledky aplikačnej praxe z posledných mesiacov a je reakciou na masové nepoužívanie registračných pokladníc, respektíve používanie falošných pokladníc, respektíve v snahe na ďalšie a ďalšie...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán minister, poprosím vás. Páni poslanci, poprosím vás o pokoj.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • ... respektíve na ďalšie a ďalšie snahy, ktoré momentálne dneska odhaľuje aj v spolupráci s finančnou správou už aj verejnosť na základe fungovania bločkovej lotérie. Takže je to reakcia na veľkú mieru arogancie zo strany tých, ktorí registračné pokladnice nepoužívajú, alebo používajú spôsobom takým, že sa podieľajú na daňových únikoch.

    Čiže reagujeme na krátenie prijatých tržieb a navrhujeme také povinnosti pre výrobcov, dovozcov a predajcov registračných pokladníc, podnikateľov, ako aj servisné organizácie, ktoré umožnia našim kontrolórom ľahší prístup k údajom zaevidovaným v elektronických registračných pokladniciach a uľahčia kontrolu ich používania.

    Navrhujeme aj novú úpravu sankčných deliktov a sprísnenie pokút z dôvodu, že podnikatelia, ktorí majú povinnosť používať tieto pokladnice, svoju povinnosť nedodržiavajú a dnešné sankcie sa ukazujú ako málo účinné. Tak isto v prípade, že udelená pokuta by nebola zaplatená v lehote splatnosti, ustanovujeme zákaz predávať tovar alebo poskytovať službu. A ak tento zákaz bude podnikateľom porušený, tak je tu návrh uloženia pokuty v rozmedzí 10 až 40 000 eur.

    Musím povedať, stal sa nám zážitok z minulého týždňa, áno, keď jedna historicky známa reštaurácia bola presne na základe duchu takéhoto zákona, pretože tento zákon ešte nie je platný, úplne, ale úplne zatvorená, pretože nič v nej nebolo legálne. Ľudia zamestnaní načierno, alkohol načierno, cigarety načierno, registračná pokladnica načierno, dokonca aj živnosť načierno, vlastne na úkor firmy, ktorá o tom ani nevedela, že živnosť je registrovaná na ich firmu. Reštauračné zariadenie v centre Bratislavy.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (tlač 609), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor, podáva túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu:

    Národná rada uznesením č. 729 z 3. septembra 2013 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi – výbor pre financie a rozpočet, uznesenie č. 215 zo dňa 8. októbra 2013, ústavnoprávny výbor, uznesenie č. 310 zo dňa 9. októbra 2013, a výbor pre hospodárske záležitosti, uznesenie č. 207 zo dňa 8. októbra. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV tejto spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča o bodoch spoločnej správy hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 18 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o používaní elektronickej registračnej pokladnice, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 227 zo dňa 14. októbra.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Hlina. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, pokúsim sa byť stručný, niekedy sa mi to podarí. K tomuto ja chcem vyjadriť netradične ako opozičný poslanec a skutočne opozičný poslanec aj miernu pochvalu pre ministerstvo financií, že sa pustilo do malej bitky, ale predsa dôležitej, a to, že ochrániť aj svojich podnikateľov, kamenných obchodníkov, ale aj ľudí, ktorí sa zdaňujú tu. A tým, že tu sú ľudia, ktorí využívajú to, že máme hraníc strašne veľa a máme veľa aj štátov okolo nás, tak nám zvyknú sem prísť ponúkať všeličo a nie celkom rešpektujú podmienky, ktoré sú v danej krajine štandardom. Takže toto chcem oceniť, že v praxi, čo to znamená, celkom elegantne možno sa to začína riešiť.

    Vyjadrujem určitú obavu o aplikáciu, ale to nám život ukáže, že čo to urobí. V praxi to znamená aj to, a to chcem využiť, túto príležitosť, teda však sa v tomto niekedy niekto aj pozerá, že čo sa stane. Stane sa to, že prijatím tohto zákona bude možné, trebárs aj pánovi Konštiakovi to odkazujem zo zväzu obchodu, ale aj prevádzkovateľom jednôt, ale aj nezávislým obchodníkom, že keď sa vám na námestí alebo na nejakej ulici postaví nejaké chladiace auto z Poľska, alebo to je jedno skade, a začne predávať bez ničoho, tak máte právo sa spýtať svojho starostu, že či keď mu vydal povolenie, že či si pýtal od neho náležitosti, ktoré teraz budú povinné, a medzi povinné náležitosti, ktoré starosta si musí pýtať k tomu, aby vydal povolenie na takýto predaj, je aj kópia knihy o tom, že je zaregistrovaný s ERP-ečkou. Takže to odporúčam vrelo všetkým prevádzkovateľom, aby sa svojho starostu pýtali. A verím, že starostovia nebudú mať s tým problém, že toto budú skutočne aj, tak oni to musia, však samozrejme, veď teda by mali, lebo tam je možnosť to, kontroly cez NKÚ, ale verím, že aj v reáli im bude na tom záležať, aby toto si, túto povinnosť splnili. Myslím, že to pomôže.

    Budeme musieť sa zamyslieť ďalej v tej aplikácii. Ešte k tomu, že už teda sa zaregistroval, ešte aby tu aj niečo nechal. To je tiež dôležité. Lebo ja to chcem povedať filozoficky. Lebo úlohou nás, zákonodarcov, nie je nastavovať parametre tak, aby zahraničným obchodníkom sa u nás dobre podnikalo. Úlohou našich, nás, zákonodarcov, je nastaviť parametre tak, aby sa obchodníkom v našej krajine dobre podnikalo, hej, čiže to je kľúčové, takto by sme tomu mali rozumieť. A dovolím si povedať, že pre obchodníkov, ktorí sú nie registrovaní u nás, nie je až takou veľkou povinnosťou byť v nastavení psychologickom, že aby sa im tu dobre podnikalo. A to by možno stálo za malý pokus, že ho urobiť, že čo by sa stalo niekomu, nášmu obchodníkovi, keby si naložil plnú dodávku mäsa, niekde v Poľsku v malej dedinke ju otvoril a začal predávať. By som bol sakramentsky zvedavý, že, že ako by sa k nemu správali. Takže to je, hej, aby sme sa parametricky nastavili, že čo je našou úlohou. Čiže ja zase až takú ústretovosť v jednom ustanovení, ktoré ste tam dali, že ak registroval, registrovať na daň z depeháčky, sa mohol prebrať iba v Bratislave, čo bolo možno mierne obťažujúce, tak upravujete, že po roku 2016 vzhľadom na nejaké aplikačné problémy bude možné hocikde. Ja by som sa toho nechytal, kľudne by som to nechal tak, ako je to teraz, hej. Ale to je vecou názoru v tomto. Čiže toto, aby sme sa nastavili.

    My musíme byť spravodliví a už príde aj určitá magická hranica, že budeme musieť okrem toho, že sme spravodliví, budeme musieť aj pomôcť tým našim kamenným obchodníkom, aby prežili, aby sa tu v konečnom dôsledku nestalo to, že nebudú, a budú tu iba dodávky z cezhraničia a potom tu budú veľké hviezdy, ktoré sa zdaňujú v úplne iných domiciloch, a naša slovenská enkláva na Cypre bude sa, sa rozrastať. Však my sme podľa mňa už úkaz, hej, aj na Cypre, hej, že s tým, že koľko toho tam je. A ak, pán minister, tento malý boj, a tým som začal a tým aj skončím, že tento malý boj, ktorý ste vyhlásili v rámci toho, že chcete byť spravodlivý, dokonáte aj v aplikácii, že sa to podarí, tak potom by som odporúčal ešte jeden front otvoriť, a to je front cyperský. Ale teraz ma nepochopte, že vyhlasujem vojnu Cypru, alebo teda...

  • Vyslovené s pobavením.

  • Nie. Aby sme skúsili nájsť, a viem, že to ste tu minule dôvodili, že ako sa to nedá, alebo čo teda keď...

  • Reakcia predkladateľa.

  • Nie, hovorili ste, aké je to náročné, takže tomu verím. Ale viete, keby to bolo ľahké, tak to robí každý. Takže tak sa na to pozrime. To je aj výzva, hej, pre skutočného chlapa je to výzva, že je, keď je to ťažké, to znamená, že to, aj to vedel, že aj v nejakom takom, že keď, vtedy ma to začne zaujímať, keď je to ťažké, respektíve keď niekto povie, že sa to nedá, no.

    Takže minimálne, a teraz len nahlas rozmýšľam, nemám to prerozmýšľané, že možno by sme mohli rozprávať o nejakom, keď v tom druhom cyperskom fronte, o nejakej tabuľke daňovej lojality alebo o niečom takom, hej. Že môžme rozprávať o tom, že nech sa páči, však ono nemôžme obmedziť sa zdaňovať v rajoch, ale môžme hovoriť, že sa zdaňujú v rajoch. A môžme, vy ako orgán požívajúci vážnosť, hej, môžte teda deklarovať, že ako je kto lojálny k svojmu štátu, jazdí po týchto cestách, síce deti tu už nemajú v školách, poväčšine, ale častokrát sa vyjadrujú. A tento, by som povedal, index daňového lojality alebo tabuľka daňovej lojality by možno ako na začiatok, ako dávam do pozornosti, či by ste sa týmto smerom možno nepustili.

    A neviem, či som ho vám hovoril, ministrovi Kaliňákovi som hovoril, to je určite taký starozákonný žalm, a verím, že v tom budete pokračovať, jak sa hovorí: Bol som starec... Teda bol som mladík, teraz som starec, ale nevidel som spravodlivého opusteného a jeho deti žobrať o chlieb. Mimoriadne pekný žalm. A naozaj pre vás mimoriadne dôležitý, lebo určite, vy keď budete spravodlivý, tak tento žalm sa vám naplní. Čiže spravodlivosť v tomto prípade je jedna malá, malá vojna, ktorú ste začali, a ešte jedna, ktorá vás čaká.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Mezenská. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Na podporu vami uvádzaných argumentov, pán poslanec, ja sa len krátko vyjadrím v duchu toho, čo som aj v prvom čítaní prezentovala pri cykle predložených zákonov, ktoré majú sprísniť či už účtovnú, daňovú alebo aj takúto pokladnično-registračnú snahu. Nikto nie je proti tomu, aby sa zmierňoval výkon kontroly pri plnení povinností predajcov, ale správne je to vtedy, ak nedochádza k asymetrii, ak rovnaký meter a rovnaký drobnohľad je určený aj na výkon verejnoprávnych inštitúcií, ústredných štátnych orgánov a tak ďalej.

    Takže vrátime sa len k takému ľudovému prísloviu: Robme poriadok dole, pred cudzími prahmi až po tom, ak si vyčistíme špinu pred tým vlastným. Myslím si, že vláda aj ministerské orgány majú morálne právo predkladať takéto sprísňovacie zákony, takéto mechanizmy až po tom, ak nás presvedčí, že je sama čistá a že je kompetentná a morálna takéto sprísňovacie návrhy a mechanizmy dole do života uvádzať.

    Túto vnímam výraznú asymetriu. A s tým, a budem sa dovolávať toho, aby táto asymetria, aby sme sa s ňou aj v rámci tohoto parlamentu, aj v rámci legislatívnej činnosti vysporiadali. Žiada sa tu rovnováha. Nemožno žiadať dole od občanov, na ktorých šijeme najväčší bič, správnosť, precíznosť, plnenie povinností bez toho, aby sme my ako vládni činitelia alebo ako poslanci nešli príkladom.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec nechce reagovať. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko?

    Nech sa páči.

  • Ja by som snáď v reakcii na pána poslanca Hlinu. Ďakujem za pochvalu, nevídaná vec. Ale stále platí, a tá podaná ruka na spoluprácu v oblasti boja s daňovými únikmi, ten konsenzus naprieč politického spektra v oblasti boja s daňovými únikmi je namieste.

    Chvíľami, z času na čas aj ja sa môžem samozrejme posťažovať na to, že sa na niektorých agendách tá alebo oná politická strana chce trošku priživiť, lebo pritvrdzovanie pravidiel samozrejme so sebou prináša aj odpor: a prečo si trošku akože neomočiť prsty v rane?! Z tohto pohľadu musím povedať, že ten súboj musí byť konzistentný a musí byť trvalý, pretože úroveň vzťahu štátu k občanom a úroveň vzťahu občanov k štátu z hľadiska platenia daní sa dostala na veľmi, veľmi nízku úroveň. Nechcem prejsť do krčmovej rétoriky, ktorú som tu mal často ja možnosť počuť. Odo mňa túto rétoriku nebudete, sa jej proste nedožijete, ale máme problémy s platením daní, samozrejme, zo strany nielen občanov, ale aj podnikateľov.

    Viete veľmi dobre, za posledné dni zverejnené štatistiky, vyše 60 % právnických osôb, eseročiek, akciových spoločností má nulovú daňovú povinnosť. Posledných päť rokov, štvrtina z nich neplatí posledných päť rokov ani jedno euro daní, každý jeden rok mali nulovú daňovú povinnosť. Odborne sa tomu hovorí agresívne plánovanie.

    Agresívne daňové plánovanie, je to taký milý odborný výraz, ktorý neznamená nič iné len, že tie firmy si plánujú, mnoho z týchto firiem si plánuje stratu a nechce proste zaplatiť ani euro. A to už či sa to robí spôsobom tým, že sa žije na útraty, cez výdavky danej firmy, čo sa deje v menších firmičkách, samozrejme. Alebo má to smerovanie dokonca až k nadnárodným korporáciám, kde ide o tzv. transfer pricing, to znamená, vycuciavanie aktív a daňového základu do inej krajiny, často nie vždy len daňového raja, často do proste krajiny pôvodu matky, lebo, bohužiaľ, a to je ináč ten pohľad, pohľad možno vzťahov podnikateľa ku svojej krajine, že existujú naozaj investori zahraniční, ktorí si radšej zdania zisk u seba doma vyššou daňovou sadzbou. Tomu už hovorím, že to je iný pohľad na vec, iný pohľad na vec.

    Ak sa, ste sa pýtali na Cyprus. Cyprus už dávno nie je hlavnou najzaujímavejšou destináciou pre tieto účely. Musím pripomenúť históriu z minulého roku, keď sa schvaľoval program pomoci Cypru, kde Slovensko spolu ešte s dvoma krajinami, s Fínskom a Rakúskom, blokovalo prijatie tejto pomoci až do momentu nápravy v oblasti výmeny daňových informácií. A môžem vám povedať, že skúsenosť z predchádzajúceho obdobia bola nasledovná: Ak sme sa opýtali na nejakú firmu alebo mali sme snahu dostať nejakú informáciu od cyperských daňových orgánov, predtým priemerná odpoveď trvala vyše 700 dní. Viete si asi predstaviť, aká aktuálna, hodnotná mohla byť informácia po sedemsto dňoch naťahovania. Zázračným spôsobom sa od tejto udalosti, ktorá sa udiala minulý rok na jeseň, to znamená od prísľubu a od písomnej zmienky v memorande o pomoci, sa táto lehota skrátila na pár týždňov. Považujem to za veľmi, veľmi dobrý výsledok, opäť čiastkový, týkajúci sa jednej krajiny. Ale len pre vašu informáciu, predvčerom podpísalo Švajčiarsko, sa prihlásilo k zmluve, k modelovej zmluve OECD o výmene daňových informácií. Je to tá istá modelová zmluva, o ktorej som tu hovoril, myslím si, že na minulej alebo predminulej schôdzi, a je to len a len znak toho, že daňové raje v celosvetovom meradle sú na ústupe, a to na základe rozhodnutia, povedal by som, takého celosvetového hnutia alebo agendy, ktorá smeruje k potieraniu daňových únikov. A treba povedať, že sa to deje vlastne kľúčovo na základe zhody na úrovni G20 alebo G8, to znamená, už aj tí najväčší krstní otcovia na tomto svete sa proste zhodli na tom, že daňové raje sa nebudú ďalej rešpektovať. A to vzhľadom na to, že sme päť rokov v pazúroch veľmi, veľmi ťažkej svetovej ekonomickej krízy, tak aj bossovia najväčších krajín sa zhodli na tom, že tolerovanie daňových rajov, ktoré z času na čas samozrejme bolo výhodné tolerovať pre tie-ktoré krajiny, že to tolerovanie musí prestať, pretože každý dolár, každé euro, každý jen doma sa počíta.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Chce zaujať stanovisko spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 611, spoločná správa výborov má tlač 611a.

    Pán podpredseda vlády, poprosím vás znovu, aby ste sa ujali slova a odôvodnili vládny návrh zákona.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády. Pán minister! Pán poslanec, vyriešite si to po skončení!

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Minister si overuje číslo predlohy, ktorú má uviesť.

  • Tréner má vždycky právo sa prihovoriť svojmu zverencovi.

  • Vyslovené s pobavením.

  • Ďakujem veľmi pekne.

    Predkladaným návrhom zákona sa zosúlaďujú jednotlivé podmienky pre výkon daňového poradenstva s aktuálnou právnou úpravou zákona č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odbornej kvalifikácie v znení neskorších predpisov. Precizuje sa definícia daňového poradenstva a spresňuje sa definícia zahraničného daňového poradcu. Zavádzajú sa ustanovenia o posudzovaní kvalifikačných predpokladov a ukladaní kompenzačného mechanizmu, ktorého účelom je umožniť zahraničným daňovým poradcom poskytovať daňové poradenstvo v Slovenskej republike.

    Návrh tohto zákona taktiež upravuje prístup k tomuto regulovanému povolaniu pre daňových poradcov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členských štátov Európskej únie.

    Všetko, ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie, rozpočet, poslancovi Vladislavovi Petrášovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som ako spoločný spravodajca predniesol spoločnú správu výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov (tlač 611) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:

    Národná rada uznesením č. 731 z 3. septembra 2013 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi – výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 216 zo dňa 8. októbra 2013, ústavnoprávny výbor uznesením č. 311 zo dňa 9. októbra 2013. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru Národnej rady Slovenskej republiky, sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1, 2, 4, 6, 7, 8, 9, 10 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť; o bodoch spoločnej správy č. 3 a 5 hlasovať s návrhom gestorského výboru neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov (tlač 611), schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 228 zo 14. októbra 2013. Výbor určil poslanca Vladislava Petráša za spoločného spravodajcu výborov.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu, do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán podpredseda vlády nemá k čomu zaujať stanovisko, ani spoločný spravodajca. Ďakujem vám. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona má tlač 612, spoločná správa výborov má tlač 612a.

    Prosím podpredsedu vlády, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Cieľom návrhu tohto zákona je etablovať do praxe nový systém, ktorý zvýši komfort občana bez toho, aby zvýšila záťaž príslušných orgánov, a ktorý je v súlade s využívaním elektronickej komunikácie pri výkone verejnej moci. Predkladaný návrh rieši spôsoby úhrady správnych a súdnych poplatkov po zrušení kolkových známok od 1. júla 2014 tak, že umožňuje ich zaplatenie priamo na príslušnom orgáne alebo prostredníctvom integrovaného obslužného miesta akreditovaného platcu alebo jednotného kontaktného miesta. Doterajšie možnosti platenia poplatkov poštovým poukazom a prevodom z účtu v banke zostávajú naďalej zachované. Pri platbe poplatku na príslušnom orgáne bude možné použiť platbu v hotovosti, napríklad prostredníctvom kioskov, zjednodušených kioskov alebo prostredníctvom špeciálnych registračných pokladní alebo použiť takisto platobnú kartu.

    Nové spôsoby platenia, evidovania a zúčtovania poplatkov sa budú na jednotlivé orgány zavádzať postupne, počnúc rokom 2014 až do roku 2015, a preto sa ponechávajú v zákone súbežne aj existujúce pravidlá platenia, evidovania a zúčtovania poplatkov na orgánoch ešte nezapojených do tohto nového systému.

    Technické vybavenie, evidenciu platieb a zúčtovanie poplatkov so štátnym rozpočtom bude zabezpečovať prevádzkovateľ systému, ktorým bude doterajší distribútor kolkových známok. Príslušné orgány majú v súvislosti s navrhovaným novým systémom len povinnosť umožniť prevádzkovateľovi systému umiestniť technické vybavenie na vykonanie a spracovanie platieb, poplatkov, vo svojich priestoroch.

    Toľko na úvod, ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet, poslancovi Štefanovi Hrehovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 612), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona: Národná rada uznesením 732 z 3. septembra 2013 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom – Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi spoločnej správy – výbor pre financie a rozpočet, uznesenie 217 zo dňa 8. októbra, ústavnoprávny výbor, uznesenie 312 zo dňa 9. októbra. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV tejto spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča o návrhu výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 10 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o správnych poplatkoch, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch a v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Spoločná správa bola schválená uznesením gestorského výboru č. 229 zo dňa 14. októbra 2013.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu, do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Áno, pán poslanec Hlina, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, vážení občania, znova skúsim len veľmi krátko. Ja som to avizoval pri prvom čítaní, že či by sme sa nezamysleli nad tým, že ako, tak povedzme pateticky, že pomôcť tejto krajine, ale naozaj. A jednou z možností by bolo, že by sme aktivizovali občanov a dávali im nejaký benefit, že sú aktívni a že sú občiansky aktívni a ten občiansky aktívny postoj vyjadrujú účasťou vo voľbách. A tých nástrojov nie je veľa, ale niektoré sú nepriechodné. V zásade v súčasnej konštelácii sa vrátiť k niečomu takému ako povinné voľby, to je politicky nepriechodné. Ale poďme pozitívnou motiváciou! A tu je priestor, i keď by to nikto nepovedal. A tá pozitívna motivácia by spočívala v tom, že ľudia, ktorí boli voliť, tak požívajú určité benefity z pohľadu, a to bol aj ten môj návrh, že zliav zo správnych poplatkov. Nemusia byť veľké, môžme diskutovať o výške. Ja som pôvodne chcel na toto druhé čítanie pripraviť pozmeňovací návrh, avšak po konzultácii aj s právnikmi je to relatívne náročné, lebo je potrebné novelizovať nielen správne poplatky, ale aj zákony, ktoré teraz predkladá minister vnútra.

    Takže ešte chvíľku s tým počkáme, kým sa to uverejní v zbierke, a následne ten návrh pripravím ako samostatnú zmenu, ktorá filozoficky bude postavená v tom, že štát teda pomôže alebo ocení ľudí, ktorí sú občiansky aktívni. Môžme hovoriť o nie výraznej, ale aspoň o symbolickej zľave, a verím, že niektorých ľudí to poteší. A zmyslom môjho vystúpenia je nie robiť tomu promo, ale zmyslom môjho vystúpenia je takto sa verejne dožadovať stanoviska od ministra, ktorý tu teraz momentálne nie je, ale tak možno počuje, alebo príde. Len to zopakujem, že keby sa takýto návrh zjavil, lebo ja som bol poučený ako nepoučený, že tu to funguje tak, že minister púšťa, tak či návrh, ktorý by hovoril, že by existovali nejaké ústupky pre ľudí, ktorí by boli vo voľbách, či by prešiel cez ministerstvo financií. Lebo predpokladajme, že by to určitý dopad na verejné financie malo. Tam je potom už na úvahe, hej, že či ten výpadok, relatívny, nejaký, v nejakej sume preváži ten benefit toho, že tí ľudia sú aktívni. A aktívne keď pristupujú kvôli výkonu voličského práva, tak dôsledkom aktívnejšieho prístupu k volebnému právu je zdravšia spoločnosť, možno aj, prepáčte, aj zdravší parlament. Nie z pohľadu fyzického zdravia, ale z pohľadu nejakého takého, by som povedal, tej atmosféry. A tie benefity a výsledky sú rádovo inšie, možno ináč merateľné, možno nie hneď uchopiteľné, že koľko je to vo finančnom vyjadrení, ale v tom dlhodobom horizonte sú určite, určite veľké.

    Takže to bolo celé. Ak to pán minister nepočul, tak to pre istotu zopakujem len veľmi stručne, pán minister, že ak sa sem zjaví návrh zákona, ktorý by novelizovať tento váš zákon, ktorý vám tu teraz prejde, v tom, že ľudia, ktorí sa zúčastnili volieb, tak majú určité mierne zľavy. Preto to nepredkladám ako pozmeňovák, lebo je potrebné novelizovať ešte aj iné. Takže keď vzhľadom k štábnej kultúre, ktorá je u vás, že vy púšťate, že či by ste to vedeli prípadne, prípadne, jak sa hovorí, zjesť, že takúto, takýto príspevok štátu, ktorý ocení svojich aktívnych občanov, ktorí to myslia s touto krajinou skutočne dobre. A výrazom toho, že to myslia s ňou skutočne dobre, je aj to, že keď je tá chvíľa, kedy to môžte preukázať a dokázať, to znamená aktom voľby, tak sa jej zúčastnia.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nie. Asi odpoviete pánovi poslancovi potom osobne.

    Pán spravodajca tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje druhé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní, v znení zákona č. 246/2012 Z. z.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 614, spoločná správa výborov má 614a.

    Poprosím vás, pán podpredseda vlády, odôvodnite aj tento návrh zákona.

    Nech sa páči, máte slovo.

    (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v znení zákona č. 246/2012 Z. z., tlač 614.)

  • Ďakujem veľmi pekne. Návrh tohto zákona je vypracovaný nadväzne na akčný plán boja proti daňovým podvodom. A teraz by som sa pokúsil v stručnosti opísať kľúčové ciele a témy.

    Ide v prvom rade o zavedenie povinností platiteľov dane predkladať údaje o dodávkach tovarov a služieb v elektronickej forme. Ide o takzvaný kontrolný výkaz. Musím poznamenať, že to je opatrenie, od ktorého si sľubujeme kľúčovú zmenu v efektívnosti výberu dane z pridanej hodnoty, pretože má párovaním obchodných operácií v podstate zásadným spôsobom zabrániť tým najmasovejším a na druhej strane aj najprimitívnejším daňovým únikom formou karuselových obchodov.

    V ďalšom ide o rozšírenie tuzemského prenosu daňovej povinnosti na príjemcu pre vybrané druhy poľnohospodárskych produktov, kovov, mobilné telefóny a integrované obvody. Ide o takzvaný obrátený spôsob platby DPH. Pre starších kolegov, starších ako ja, dobre si pamätáte systém dane z obratu, je to v podstate podobný systém z minulých čias, ktorý bol aj veľmi efektívny, pretože DPH sa platila až na konci konečnému užívateľovi. Tým pádom pri týchto citlivých komoditách vypadávajú tie prevody medzi jednotlivými obchodnými spoločnosťami, kde sa kľúčovo vlastne objavujú karuselové obchody.

    A reagujeme aj na podnety z odvetvových rezortov. Máme za sebou veľké témy z hľadiska poľnohospodárskych komodít. Sú to témy, ktoré sú verejne známe, sú to stámilióny, alebo milióny ton pšenice, repky olejnej a rôznych ďalších komodít, ktoré putujú medzi krajinami potom spätným reverzom naspäť a produkujú vlastne, sú nosičom pre nadmerné odpočty.

    V ďalšom sa venujeme aj znižovaniu administratívnej záťaže a zjednodušeniu legislatívy pri zmene registrácie zahraničných zdaniteľných osôb a odkladáme účinnosť opatrenia týkajúceho sa samozdanenia dovozu tovaru z tretích štátov platiteľov dane z 1. januára 2014 na 1. január až 2017, a to naozaj, bez mučenia priznávam, z dôvodu konsolidácie verejných financií.

    Všetko na úvod, ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet, poslancovi Ladislavovi Kamenickému, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

    Páni poslanci, poprosím vás o pokoj!

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v znení zákona č. 246/2012 Z. z., tlač 614, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona: Národná rada uznesením č. 734 z 3. septembra 2013 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady – výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu stanoviská poslancov Národnej rady. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: po prvé, odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 218 zo dňa 8. októbra 2013, ústavnoprávny výbor, uznesenie č. 313 zo dňa 9. októbra 2013, výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 210 z 8. októbra 2013.

    Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 12 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z pridanej hodnoty, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v znení zákona č. 246/2012 Z. z. (tlač 614), schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 230 zo 14. októbra 2013. Určil mňa za spoločného spravodajcu výborov.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Kollár a pán poslanec a spravodajca. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Vzhľadom na to, že sa blíži 11.00 hodina, nebudeme teda pokračovať v rozprave a vyhlasujem krátku prestávku do 11.03.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné predpoludnie, dámy a páni. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím vás o registráciu v hlasovacom zariadení. Budeme hlasovať o prerokovaných bodoch. Pán podpredseda vlády, pán podpredseda vlády, poprosím vás, keby ste...

    Poprosím pána poslanca Kolesíka, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o výbere mýta. Je to tlač 727.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 727.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpil jeden pán poslanec, pán poslanec Zajac, a predložil procedurálny návrh vrátiť tento návrh zákona na dopracovanie. Dajte, prosím, o ňom hlasovať, pán predseda.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 60 za, 79 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 80 za, 22 proti, 41 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 122 za, 21 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Petro uvedie hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o diaľničnej známke. Je to tlač 728.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov, tlač 728.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpili dvaja poslanci, pán poslanec Zajac a pán poslanec Blanár, a nebol podaný žiadny návrh. Dajte, prosím, preto, pán predseda, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 82 za, 3 proti, 58 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. A aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do tridsiatich dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 130 za, 12 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Poprosím pána poslanca Bagačku o hlasovanie k uzneseniu o návrhu na vyslovenie súhlasu s Aktami Svetovej poštovej únie, tlač 701.

    (Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Aktami Svetovej poštovej únie - Generálnym poriadkom Svetovej poštovej únie, Svetovým poštovým dohovorom a Dohodou o poštových platobných službách, prijatých na 25. svetovom poštovom kongrese (Doha, 24. 9. – 14. 10. 2012), tlač 701.)

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 142 za, 1 sa zdržal.

    Vyslovili sme súhlas so zmluvou.

    Ešte jedno hlasovanie, pán poslanec, o uznesení na vyslovenie súhlasu s Dodatkovým protokolom k Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave. Je to tlač 702.

    (Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkovým protokolom k Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) týkajúceho sa elektronického nákladného listu, tlač 702.)

  • Ďakujem. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec, preto, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 139 za, 2 sa zdržali.

    Vyslovili sme súhlas so zmluvou.

    Pán poslanec Demian uvedie v druhom čítaní hlasovanie o zákone 431 o účtovníctve. Je to tlač 666.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 666.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona vystúpil jeden poslanec a preložil jeden pozmeňujúci návrh. Pán predseda, keďže pozmeňujúci návrh bol podaný v rámci dnešnej rozpravy, dajte, prosím, hlasovať najprv o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 132 za, 4 proti, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Máte súhlas, pán spravodajca.

  • Pán predseda, teraz budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 14 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy 1 až 14.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 84 za, 4 proti, 55 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, hlasovali sme o bodoch zo spoločnej správy. Teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Duchoňa.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 80 za, 39 proti, 24 sa zdržalo.

    Tento pozmeňujúci návrh sme schválili.

  • Pán predseda, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy, hlasovali sme aj o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Duchoňa, mám splnomocnenie gestorského výboru, dajte hlasovať teda o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 81 za, 29 proti, 29 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Pán poslanec Brocka, do rozpravy? Nie asi. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ideme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 81 za, 32 proti, 30 sa zdržalo.

    Schválili sme novelu zákona 431 o účtovníctve.

    Pán poslanec Mojš uvedie hlasovanie v prvom čítaní o zákone č. 523 o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Je to tlač 711.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony, tlač 711.

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Pán predseda, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných,109 za, 1 proti, 29 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Vážený pán predseda, súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 681 z 27. septembra 2013 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet aj ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady pre sociálne veci a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi na Národnej rady. Prosím, dajte hlasovať.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 126 za, 8 sa zdržali, 5 nehlasovali.

    Návrh sme pridelili výborom, určili lehoty na prerokovanie.

    Pán poslanec Kamenický uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu zákona č. 583 o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Je to tlač 712.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 712.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpili štyria páni poslanci. Nepodali žiadny pozmeňujúci návrh. Preto odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Dajte, prosím, o tomto hlasovať. Ďakujem.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 82 za, 1 proti, 60 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

  • Vážený pán predseda, súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 682 z 27. septembra 2013 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Vážený pán predseda, dajte, prosím, o tomto návrhu hlasovať.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 123 za, 9 sa zdržalo, 5 nehlasovali.

    Návrhy sme schválili.

    Pani poslankyňa Hufková uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi.

    Je to tlač 713.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec, preto odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predseda, hlasovať.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 108 za, 34 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 683 z 27. septembra 2013 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi na Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predseda, hlasovať.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 131 za, 11 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrhy sme schválili.

    Pán poslanec Hreha uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 289 o používaní elektronickej registračnej pokladnice. Je to tlač 609.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 609.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec, ktorý nedal žiadny pozmeňujúci návrh. Pán predseda, budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 18 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 80 za, 62 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh na tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 90 za, 51 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 83 bolo za, 56 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme zákon č. 289.

    Pán poslanec Petráš uvedie v druhom čítaní hlasovanie o zákone č. 78 o daňových poradcoch. Je to tlač 611.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov, tlač 611.

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec. Pán predseda, budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1, 2, 4, 6 až 10 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 81 za, 2 proti, 60 sa zdržali.

    Tieto body sme schválili.

    Petráš, Vladislav, poslanec NR SR

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 3 a 5 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Hlasujeme o bodoch 3 a 5.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 1 za, 79 proti, 62 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto dva body sme neschválili.

    Petráš, Vladislav, poslanec NR SR

    Pán predseda, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 80 za, 63 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy. Vyhlasujem ju za skončenú.

    Petráš, Vladislav, poslanec NR SR

    Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 80 bolo za, 61 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme novelu zákona č. 78 o daňových poradcoch.

    Pán poslanec Hreha, ešte jedno hlasovanie v druhom čítaní o zákone č. 145 o správnych poplatkoch. Je to tlač 612.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 612.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec, ktorý nedal žiadny pozmeňujúci návrh. Pán predseda, budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 10 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 80 za, 63 sa zdržalo.

    Návrhy sme schválili.

  • Pán predseda, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy, dajte, prosím, hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 80 za, 60 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu, nemám prihlášku, vyhlasujem ju za skončenú.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 81 bolo za, 62 sa zdržalo.

    Schválili sme novelu zákona č. 145 o správnych poplatkoch.

    Dámy a páni, odhlasovali sme všetky prerokované body. Ešte pred tým, ako dám slovo uvedeným poslancom, vás chcem požiadať o súhlas so zmenou programu. Pán minister školstva Dušan Čaplovič ma vzhľadom na svoju práceneschopnosť požiadal, aby mohol jeho návrhy, ide o body 31 až 34, prerokovať v stredu 23. októbra od 9.00 hodiny. Dávam návrh. Je súhlas?

  • Súhlasná reakcia z pléna.

  • Dobre, takže ďakujem.

    A teraz, pán predseda Fecko.

  • Ďakujem pekne. Chcem len pripomenúť členom kontrolného výboru pre NBÚ, že sedíme dnes o 12.15 hod. vo zvyčajnej miestnosti č. 71.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, ja dávam procedurálny návrh, aby Národná rada poslancom Demianovi, Bagačkovi, Hrehovi, Kamenickému a Petrášovi vyjadrila poďakovanie. A odôvodnenie: za to, že ako spravodajcovia vedeli o čom hlasujeme, čo dávali najavo aj vyjadrovaním signálov. Začína sa mi to páčiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem vás aj touto cestou pozvať na seminár o pripravovanom stavebnom zákone, ktorý sa začína od dvanástej v kinosále.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem prestávku do 11.33 hod. a budeme pokračovať v rokovaní.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v prerušenej rozprave k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), v znení zákona č. 246/2012 Z. z.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Kamenickému.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v znení zákona č. 246/2012 Z. z. (tlač 614). V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní, (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v znení zákona č. 246/2012 Z. z.

    Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme vykonať túto zmenu:

    V čl. I v bode 26 v § 69 ods. 12, písm. g) sa slová "kapitol 72 a 73" nahrádzajú slovami "kapitoly 72 Spoločného colného sadzobníka a do položiek 7301, 7308 a 7314."

    Odôvodnenie: Navrhuje sa zúženie rozsahu tovarov patriacich do kapitoly 73 Spoločného colného sadzobníka, pri ktorých sa zavádza tuzemský prenos daňovej povinnosti na príjemcu plnenia. Navrhovaný rozsah v predloženom vládnom návrhu presahuje povolený rámec tovarov, pri ktorých členské štáty sú oprávnené zaviesť tento prenos daňovej povinnosti v zmysle smernice Rady 2013/43/EÚ z 22. júla 2013. Z rámca prenosu daňovej povinnosti sa vylučujú finálne výrobky a ponechávajú sa kovové polotovary.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami, nie sú žiadne faktické poznámky. Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Kollár.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni. Chcel by som v rozprave predložiť dva pozmeňujúce návrhy k predmetnému zákonu, respektíve návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmu pridanej hodnoty.

    Ten prvý pozmeňujúci návrh znie:

    "Čl. III

    Tento zákon nadobúda účinnosť 31. decembra 2013 okrem čl. I bodov 1 až 30, 32 až 42, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2014. Čl. I bod 31 nadobúda účinnosť 1. júla 2014."

    Stručne k odôvodneniu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ja vítam zavedenie kontrolných výkazov pri dani z pridanej hodnoty ako naozaj jeden z kľúčových nástrojov pri boji s daňovými únikmi. Čiže opatrenie ako také je síce správne, ale tvrdím, že v praxi v danú chvíľu nevykonateľné. A myslím, že si to uvedomuje aj pán minister Kažimír. Ide totiž o to, že spomínaný kontrolný výkaz, jeho vzor, ako ten kontrolný výkaz bude vyzerať, ustanoví, hovorím schválne v budúcom čase, ustanoví opatrenie ministerstva financií, ktoré samotné nadobudne účinnosť až 1. januára 2014.

    Čiže, keď to skrátim, obchodné spoločnosti na Slovensku touto zmenou zákona budú povinné predkladať kontrolný výkaz DPH od 1. januára, ale vzor, ako ten kontrolný výkaz má vyzerať vrátane tzv. číselných kódov tovaru podľa Spoločného colného sadzobníka, tento vzor bude ustanovený až opatrením ministerstva financií, ktoré tiež uzrie svetlo sveta 1. januára. Čiže malé obchodné spoločnosti, ktoré majú len niekoľko málo položiek, ktoré budú uvádzať v tom kontrolnom výkaze, tie sa s tým vysporiadajú, pretože v krajnom prípade ho vyplnia ručne. Ale neviem si predstaviť veľkú obchodnú spoločnosť, ktorá pracuje s desiatkami, respektíve stovkami položiek tovarov a služieb, ako táto spoločnosť bude ručne vypĺňať takýto kontrolný výkaz, keďže vzor toho výkazu vrátane tých číselných kódov bude známy od 1. januára a súčasne od 1. januára je navrhovaná účinnosť tohto zákona, tejto novely.

    Takže neoponujem a nenamietam samotné kontrolné výkazy o dani z pridanej hodnoty, ale týmto pozmeňujúcim návrhom sa snažíme posunúť účinnosť jedného jediného článku na 1. júl 2014, to znamená o 6 mesiacov, práve z dôvodu toho, aby obchodné spoločnosti, ktoré, ako som uviedol, majú desiatky a stovky položiek, aby mali možnosť mať to prechodné obdobie 6 mesiacov, kedy si môžu nastaviť svoje vlastné vnútrofiremné informačné systémy tak, aby nemuseli spomínaný kontrolný výkaz vypĺňať ručne. Ak to budú robiť ručne, tak potom tie výkazy budú neúplné, budú vykazovať obrovskú mieru chybovosti a potom je otázna vlastne aplikačná prax, ako bude aplikácia takýchto ustanovení vyzerať v praxi. A myslím, že aj pán minister Kažimír si uvedomuje, že na Slovensku je to tak, že prijmeme nejaký zákon a teraz budeme tolerovať, v tichosti tolerovať, že nejakých 6 mesiacov to budú firmy robiť neúplne, nekomplexne, s vykazovaním veľkej miery chybovosti, avšak postupne sa to nejako utrasie. Pýtam sa preto, či nie je aj po právnej stránke čistejšie posunúť účinnosť jedného jediného článku o 6 mesiacov tak, aby tie spomínané obchodné spoločnosti s veľkým množstvom, desiatkami a stovkami položiek tovarov a služieb si mohli na to nastaviť vnútorné informačné systémy.

    Ja chápem, že v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2014 je naplánovaný príjem približne 250 mil. eur, ktorý by mal byť generovaný práve z toho spomínaného boja s daňovými únikmi alebo z efektívnejšieho výberu daní. Tomu rozumiem, ale nemyslím si, že je v civilizovanej spoločnosti správny postup, keď prijmeme nejaké ustanovenie, od ktorého vykonateľnosti dopredu povieme, že: však nebudú to tie firmy schopné okamžite od 1. januára robiť, ale však im to budeme tolerovať, ono sa to postupne nejako utrasie. Takže toľkoto k prvému pozmeňujúcemu návrhu.

    A teraz, ak dovolíte, prednesiem druhý pozmeňujúci návrh.

    V čl. I bod 34 znie:

    "34. V § 79 ods. 6 sa v prvej vete na konci vkladá čiarka a slová: "najneskôr však do šiestich mesiacov od začatia daňovej kontroly"." Opäť chcem v odôvodnení tohto pozmeňujúceho návrhu uviesť... Apropo, ešte som zabudol jednu vetu.

    Doterajšie body 34 až 43 v čl. I sa označujú ako body 35 až 44. Čiže sa prečíslovávajú o jeden bod.

    Prečo takýto pozmeňujúci návrh? V poslednej dobe sa nám množí prax aj samotnej finančnej správy, prax taká, že ak vznikne nadmerný odpočet z dane z pridanej hodnoty platiteľovi, tak finančná správa začne proti takémuto subjektu daňovú kontrolu. Výsledkom toho je, že v zmysle platnej legislatívy môže táto daňová kontrola v zmysle daňového poriadku trvať až jeden rok, ale výsledkom v praxi je, že počas tejto daňovej kontroly až do jej ukončenia je vlastne takejto obchodnej spoločnosti zadržiavaný nadmerný odpočet DPH, čiže vratka dane z pridanej hodnoty. A máme konkrétne prípady z praxe, ja som už o tom aj pána ministra informoval, spoločností, tá posledná v poradí najaktuálnejšia, ktorá prišla, sťažnosť z východného Slovenska, nebudem meno tej spoločnosti teraz uvádzať. Pevne verím, že sa to vyrieši v zmysle platnej legislatívy. Máme príklady také, že môže v regióne prebiehať častokrát aj nekalý konkurenčný boj. Čiže ak dve spoločnosti bojujú o toho istého spotrebiteľa, o toho istého zákazníka a sú v jednom regióne na tom istom lokálnom trhu, tak tá jedna spoločnosť môže úplne v pohode po kontakte s finančnou správou požiadať, aby tam bola poslaná daňová kontrola, aby trvala práve ten rok, aby tá spoločnosť rok čakala na uplatnenie si nároku na nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty. Ak je to malá a stredná spoločnosť s niekoľkými, v jednotkách sa pohybujúcim počtom zamestnancov, tak toto dokáže takúto spoločnosť úplne zruinovať a vyradiť z konkurenčného boja.

    Chcem vysloviť nádej, že toto nie je spôsob, to umelé zadržiavanie vrátenia dane z pridanej hodnoty, že toto nie je spôsob manažovania hotovostných tokov vo verejných financiách. Viete, kam smerujem, že v takomto prípade, aby to bolo možné aj na hotovostnom princípe na ultime roka 31. 12. si nastaviť nejakým spôsobom ten deficit na hotovostnom princípe. Ak budeme tlačiť pred sebou ten balvan nárokov na vrátenie dane z pridanej hodnoty, vzniká tu samozrejme otázka, že čo v prípade, že pri daňovej kontrole je potrebné aj, sú nejaké potrebné medzinárodné cezhraničné dožiadania informácií, ktorých získanie je nutné k tomu, aby daňová kontrola mohla konštatovať, či ten kontrolovaný subjekt má všetko v poriadku, alebo nie, v zmysle platnej legislatívy.

    Podčiarkujem, že predložený pozmeňujúci návrh nerieši dĺžku daňovej kontroly, tú ponecháva naďalej, tak ako stanovuje súčasne platný daňový poriadok v rozsahu dvanástich mesiacov. Čiže nech daňové kontroly prebiehajú rok, ale tvrdím, že štát, v tomto prípade Finančná správa, má dostatočnú kapacitu aj technickú, aj ľudskú na to, aby do šiestich mesiacov bola v stave vyniesť ten záverečný ortieľ, či uplatňovaný nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty je opodstatnený, je v súlade s predpismi, alebo nie. Šesť mesiacov je na to postačujúca doba. A v prípade, že tam bude potrebné to dožiadanie, cezhraničné, medzinárodné s nejakými krajinami alebo firmami, ktoré majú domicil v iných krajinách v zahraničí, tak v takomto prípade nech sa vytvorí nejaké podmienené, podmienečné rozhodnutie o priznaní alebo nepriznaní toho nároku.

    Ale je nemysliteľné, aby obchodná spoločnosť mala za sebou rok trvajúcu kontrolu v roku 2011, potom sa otvorila, a tá prvá kontrola v záverečnom protokole konštatovala, že neboli nájdené žiadne nálezy. Potom sa otvorí druhá daňová kontrola na rok 2012, ktorá beží, a tá spoločnosť má niekoľko stovák tisíc eur zadržiavanú vratku dane z pridanej hodnoty. Toto dokáže naozaj obchodnú spoločnosť zruinovať. A mám vážne obavy, že, a myslím, že to tak cítime rovnako s pánom ministrom Kažimírom, že existujú v tejto oblasti naozaj aj praktiky nekalého konkurenčného boja, kedy jeden konkurent chce vyradiť z hry iného konkurenta, iný podnikateľský subjekt.

    Takže všetko z mojej strany a poprosím o podporu obidvoch pozmeňujúcich návrhov.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem. Ja rád vyhoviem prosbe môjho predrečníka o podporu obidvoch pozmeňovacích návrhov a veľmi rád ich podporím. A budem sa snažiť aj v tejto faktickej poznámke presvedčiť ostatných kolegov, aby to tiež tak urobili. Pokiaľ ide o daňové kontroly v súvislosti so zadržiavaním DPH, tak, bohužiaľ, je to bežná prax, ktorú vnímame v rôznych regiónoch Slovenska. Na mňa sa tak isto obracajú podnikatelia, ktorí nie sú si vedomí, prečo by mali nedostať vratku DPH a prečo takýmto spôsobom, nie celkom korektne a možno aj pochybovať o zásade dobrých mravov pri uplatnení takejto techniky, im zadržiava Finančná správa prostriedky, na ktoré majú zákonný nárok.

    A pokiaľ ide o kontrolný výkaz o DPH, tu si dovolím mať iný názor a nie som celkom presvedčený o vhodnosti zavedenia takéhoto nástroja pri boji proti daňovým únikom, pretože je to nástroj, ktorý spôsobí obrovské byrokratické problémy, obrovskú záťaž administratívy na strane firiem, najmä menších firiem, ktoré nemajú také možnosti, nemajú taký aparát, nemajú možno taký kvalitný softvér, ktorý by im to robil automaticky. Bude to spôsobovať v praxi problémy a sprostredkovane problémy na Finančnej správe. Ale keď už sa má takýto nástroj zaviesť, tak určite s dostatočným prechodným období. Ja dokonca, aj tá polročná doba, ktorú navrhuje pán poslanec Kollár, nemyslím si, že je celkom dostatočná, určite by to malo byť viac, ale ak je tu návrh na predĺženie aspoň o pol roka, tak by som poprosil všetkých kolegov, všetky kolegyne aj pána ministra o pragmatické zváženie toho, aké to bude dopady na podnikateľskú prax, na firmy, a aby podporili tento druhý návrh.

    Ďakujem.

  • Ja by som sa chcel dotknúť len na ten, k tomu prvému pozmeňovaciemu návrhu. Ja si myslím, že tá doba alebo účinnosť od toho 1. januára je reálna, pretože zdaňovacie obdobie, prvé zdaňovacie obdobie bude január 2014. A podľa mojich vedomostí teda daňové priznanie o DPH sa podáva najneskôr do 25. nasledujúceho mesiaca. To znamená, že minimálne tých 45 dní, alebo 55 dní, keď rátam 30 plus 25, 55 dní budú mať tie firmy na to, aby sa s týmito vecami vysporiadali. A ja samozrejme komunikujem aj s podnikateľským prostredím o týchto otázkach a nikto v tom nevidí nejaký veľký problém, pretože pre tých malých, ktorí majú málo faktúr a málo nejakých účtovných dokladov, môžu to vyplniť v reálnom čase u tej, na stránke daňového riaditeľstva. A tí, samozrejme, väčší, tie reťazce a podobné, určite, keďže už o tom vedia teraz alebo budú informovaní po prijatí tohto zákona, tak majú dostatočný čas, aby si ten softvér zabezpečili. Takže ja si myslím, že to posunutie toho zákona, účinnosti toho zákona o pol roka je neopodstatnené.

    Ďakujem.

  • Dve krátke reakcie. Prvá na predrečníka, môjho kolegu zo SMER-u. No, máte mylné informácie, pán kolega, pretože neviem, či ste niekedy implementovali v spoločnosti zmeny v informačnom systéme, v tom jadrovom informačnom systéme nejakej obchodnej spoločnosti. A povedali ste záverečnú vetu, že keďže vedia o tomto zákone teraz, tak majú dostatočných tých 55 dní, alebo koľko, od 1. januára do 25. februára na to, aby sa pripravili. Problém je v tom, že oni nevedia nič o tých zmenách. Som vám hovoril v tom svojom pozmeňujúcom návrhu pri odôvodnení, že vzor kontrolného výkazu DPH bude určovať opatrenie ministerstva financií, ktoré samé uzrie svetlo sveta až 1. januára, čiže práve naopak, tí podnikatelia nevedia, tie obchodné spoločnosti, o tom konkrétnom tvare toho kontrolného výkazu vrátane tých číselných kódov, ktoré tam musia byť a sú nutné a sú potrebné. Ale aké tie kódy budú, ktorá položka, ktorý tovar, ktorý typ služieb, aký kód bude mať pridelený, to stanoví opatrenie minfinu s platnosťou od 1. januára. Takže klamete, ak tvrdíte, že to podnikatelia vedia teraz, tak tu máte 55 dní a prispôsobte sa. Nie je to tak, dozvedia sa to až po 1. januári.

    A v druhej poznámke len chcem férovo a kolegiálne poďakovať poslancovi Mihálovi za podporu obidvoch návrhov.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete k rozprave zaujať stanovisko?

    Nech sa páči.

  • Dobre, to stanovisko sa bude kľúčovo samozrejme týkať prednesených pozmeňovacích návrhov. Ja musím potvrdiť, že áno, existuje odpor hlavne veľkých zamestnávateľov, ktorí majú systémy z veľkých, od veľkých dodávateľov. Ten odpor je založený na ich obave s tým, že to nestihnú.

    Musím povedať, že samozrejme náš postoj k tomu, k tejto otázke je veľmi principiálny a vyplýva z toho, čo je, samozrejme, často predmetom kritiky práve z lavíc opozičných, to znamená, nedostatočný súboj o každé jedno euro v oblasti boja s daňovými únikmi. Asi vám nemusím pripomínať, radšej to vy pripomínate mne, tzv. DPH medzeru alebo VIP. GEP, ktorá bola vypočítaná Európskou komisiou na základe nejakých priemerných dát v poslednom období a ktorá hovorí o tom, že keby sme len s priemernou úspešnosťou vyberali DPH, mali by sme každý rok 1,3 mld. eur doma. Tento súboj stojí samozrejme za to, aby sme prijímali jasné opatrenia.

    Ja sa nechcem už vybíjať na témach o administratívnej náročnosti a podobných veciach, pretože de facto tri mesiace vediem legislatívny proces, ktorý vedie k zásadným zníženiam administratívnej náročnosti, napríklad v oblasti účtovných závierok, zákonov, ktoré teraz proste preberáme. A niekto tu ma proste zase bez problémov akože obviní z narastania administratívnej náročnosti, aj keď vie veľmi dobre, že to, aby mohol vyplniť akýkoľvek platca DPH terajší výkaz, musí mať dáta, ktoré po ňom iba chceme. O nič viac nejde. Je to v zjednodušenej forme len vlastne predprodukt, ktorý k danému produktu, dnešnému, proste potrebuje.

    No ale pán poslanec Mihál samozrejme využije každú príležitosť na to, aby hovoril o legisvakácii. Chcem pozdraviť ho a povedať mu, že bez legisvakácie zobral mojej žene každý mesiac 600 eur na materskej, pretože bol sociálny inžinier a tiež bojoval s nejakými, pán Brocka vie, o čo ide, išlo, o samoplatcoch poistenia z maximálneho základu. Naparil im tam nejaké lehoty a ľudia, alebo ženy v tomto prípade, ktoré si platili z maximálneho základu poistenie, odrazu, keďže nepasovali do jeho predstavy o počte dní, tak ich hodil cez palubu.

    Viem hovoriť niečo o legisvakácii a v tomto prípade o konkrétnych osobných dopadoch v oblasti napríklad matiek. Ale v tomto prípade, priatelia, hovoríme o veľkých zamestnávateľoch, hovoríme o malých platcoch DPH, ktorí s týmto problém nemajú. My sme naozaj k tomuto rozhodnutiu došli aj na základe kontaktov s výrobcami alebo s dodávateľmi softvérových, softvérov, účtovných softvérov, ktorí nás ubezpečovali, a komunikujeme s nimi od jari, že to stihnú, lebo základné parametre kontrolného výkazu, samozrejme odhliadnuc od toho, kedy je schválený zákon, sú jasné.

    Ja musím povedať, že kľúčovo práve kvôli tomu, aby sme nedali, nevydali signál, že poľavujeme, nebudeme súhlasiť s odložením tohto termínu. Aj odvolávajúc sa na slovenskú povahu, ktorá vždy platí, a je to jedno, kto tento zákon proste, aký zákon prijíma, vždycky si všetko nechávame na poslednú chvíľu. Je to tu tak, preložíme to na 1. júl a bude problém pred 1. júlom, lebo niektorí budú zase chytať proste niečo za chvost.

    A uznávam ťažkosti, ktoré, ktoré budú začiatkom roka. Samozrejme, že sa v žiadnom prípade nechcem dožiť škandálov ´a la 2000, január, február 2012. To určite nie. To znamená z tohto pohľadu pripravenosť Finančnej správy musí byť stopercentná. Pripravenosť podnikateľskej obce musí byť stopercentná z hľadiska tých hriešnikov, ktorí si proste žijú z daňových únikov. A možno nebude stopercentná u, proste u firiem, ktorí, ktorí sú zodpovední a celý čas pracujú s daňami férovo.

    Musím ale zároveň vám pripomenúť, že prvýkrát budú predkladať tieto výkazy 25. februára mesační platcovia a 25. apríla štvrťroční platcovia. Čiže aj tam je ešte nejaký čas, reálny časový priestor.

    A tu ináč musím povedať ešte pri druhom pozmeňovacom návrhu, že aj tam je proste podstata vystihnutá, ten problém tu existuje. Ten problém tu existuje a samozrejme ja neviem v dnešnej situácii vylúčiť pri deväťtisíc pracovníkoch Finančnej správy, že sa stále nenájdu niektorí, ktorí možno zneužijú negatívnym spôsobom akčný boj voči daňovým únikom na šikanu napríklad. Neviem to vylúčiť. Ale nemôžme zase systémovo zatrúbiť na ústup. Skôr ide o to, aby sme komunikovali. A ja každý, každé, každú sťažnosť, každý, každé poukázanie na zdržovanie výplaty nadmerných odpočtov nechám prešetriť. Nech to stojí, čo to stojí. Nech s tým úradníci majú problém, musia si vedieť obhájiť svoje postupy, s tým absolútne súhlasím, lebo zákon platí.

    Chcem tak isto povedať, že, že ako tému to beriem. A sme pripravení možno aj nie úplne z hľadiska legislatívneho procesu najlepším spôsobom, ale možno pri zákonoch, o ktorých budeme hovoriť v decembri, pracovať s nasledovnou témou, aby sme mohli preplácať nadmerné odpočty z čiastkových výsledkov kontrol. Lebo tento problém vzniká, naozaj máte nadmerný odpočet v sume x, ktorý odkontrolujete, vzniká tam samozrejme požiadavka dožadovania a medzinárodného miestneho zisťovania. Z toho vyplynú ďalšie okolnosti, medzitým príde ďalší nadmerný odpočet, zastaví sa ten, šetrí sa, šetrí sa. Týmto spôsobom vzniká reťazenie nadmerných odpočtov, ktoré sa blokujú. Vieme si predstaviť režim, kde by sme uvoľňovali po častiach. To znamená, odkontroluje sa jeden a uvoľní sa, ak je dôvod na šetrenie ďalšieho, zastaví sa a postupne sa uvoľní. Dnes to naozaj tak je, že sa môže nám nahromadiť aj polročný a ročný kumulatív nadmerných odpočtov, čo fakt môže robiť problémy.

    Musíte chápať aj ľudí na tej druhej strane, teraz mám na mysli Finančnú správu, ktorí sa samozrejme boja niekedy rozhodnúť. Boja sa rozhodnúť, pretože majú zodpovednosť v svetle reflektorov súboja s daňovými únikmi, často s obviňovaním z korupcie zo strany práve pracovníkov Finančnej správy. Nie je to ľahké, ako určite na konci dňa povedať, kto má pravdu. Musím povedať, že samozrejme zaoberal som sa aj ja mnohými sťažnosťami a vyše 50 percent nebolo oprávnených. Boli tam nejaké proste závažnosti a samozrejme, že sa tí ľudia bránia, hľadajú cestičky a línie, ale ten súboj je naozaj po mnohých, mnohých rokoch nekompromisný. Na druhej strane určite existujú aj prípady, kde to nie je fér.

    Takže prosím každého, kto má problém, či sa obráti na opozičného, koaličného poslanca, na rezort, budeme sa takýmto problémom venovať a sme ochotní a pripravení urobiť legislatívnu zmenu, ktorú som pred tým opísal.

    A chcem možno ešte pripomenúť jednu možnosť. Vnímam napríklad tému daňového ratingu, ktorý je odmietaný, odmietaný podnikateľskou verejnosťou, lebo tiež sa im zdá ako taký veľmi problematický. Možno si treba uvedomiť, že by sme, keby sme zaviedli v budúcom roku a dohodli sa na daňovom ratingu a vedeli by sme kvalifikovane na základe objektívnych dát hodnotiť solídnosť firmy na základe platenia, alebo prístupu k platobnej disciplíne, potom by sme vedeli diferencovať aj prístup. Slovensky povedané, ak má niekto rating A, tak by možno mohli proste platiť nejaké nižšie zábezpeky, nižšie poplatky, v kratších lehotách by mohol dostať vrátku, nejaký špeciálny režim aj na výkon kontroly a podobne. To je cieľ, ktorý by sme radi dosiahli. Samozrejme, najprv sa potrebujeme dostať k tomu samotnému nosiču ratingu ako takému. A ten rating kľúčovo nemá pomáhať štátom, ale pomáhať kľúčovo bojovať s druhotnou platobnou neschopnosťou a samozrejme aj s rozpoznaním toho, tých, ktorí chcú a plnia si svoje povinnosti, a tých, ktorí žijú na úkor iných.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spravodajca, chcete ešte záverečné slovo? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať o 14.00 hodine hodinou otázok.

    Dobrú chuť želám kolegom a kolegyniam.

  • Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.

  • Pekné popoludnie, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Je štvrtok, budeme pokračovať pravidelným bodom, ktorým je

    hodina otázok.

    Poslanci včera do 12.00 hod. položili 40 otázok pre pána premiéra a 31 otázok pre ostatných členov vlády. Overovatelia vyžrebovali poradie, podľa ktorého bude pán premiér a aj jednotliví členovia vlády odpovedať na otázky.

    Poprosím pána premiéra, aby nás informoval, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov.

    Pán premiér, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Na zahraničnej pracovnej ceste je podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák, zastupuje ho podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír. Z dôvodu práceneschopnosti je neprítomný minister školstva, vedy, výskumu a športu Dušan Čaplovič, zastupuje ho minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter. Na pracovnej ceste mimo Bratislavy je minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek, zastupuje ho minister životného prostredia Peter Žiga. A na zahraničnej pracovnej ceste v Čiernej Hore je minister hospodárstva Tomáš Malatinský, naňho nie sú žiadne otázky.

    Pán predseda, som pripravený odpovedať na otázky.

  • Ďakujem, pán predseda vlády, máte 15 minút na zodpovedanie otázok.

    Prvá je od pána poslanca Zoltána Daniša: "Vážený pán premiér, tento týždeň ste sa zúčastnili na plenárnom zasadnutí predsedov vlády krajín V4 v Budapešti. Môžete nám, prosím, priblížiť témy, ktorým ste sa venovali na tomto stretnutí?"

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Vážený pán poslanec, ďakujem za položenie otázky. A pre ľudí, ktorí nie sú zainteresovaní, možno je táto otázka dostatočne nudná a možno pre niektorých bude nudná aj moja odpoveď. Ale musím vám povedať, že ak porovnávam kvalitu zasadnutí V4 napríklad s rokom 2006, 2007, so zasadnutiami, ktoré prebiehajú v posledných troch, štyroch rokoch, došlo k významnému posunu vo význame tejto inštitúcie. Možno som to v minulosti vnímal len ako nejakú povinnú jazdu, kde sa stretli premiéri, kde si vymenili nejaké názory, ale dnes sa stáva z V4 uznávaná európska značka, aj svetová značka. A na týchto stretnutiach, ktoré sú čím ďalej tým lepšie pripravené, prijímame veľmi vážne rozhodnutia. O niektorých z nich by som chcel hovoriť aj dnes pred vami.

    Za najpodstatnejší výsledok rokovania V4 v Budapešti považujem potvrdenie princípu solidarity krajín V4 v oblasti energetickej bezpečnosti, pretože sme štyri krajiny a každá má úplne iný energetický mix. Napríklad Poliaci nemajú atómové elektrárne, my máme atómovú elektráreň, Česi majú atómovú elektráreň, rovnako aj Maďarsko využíva atómové elektrárne na výrobu elektrickej energie. Napriek tomuto a napriek rozdielnym postojom možno k niektorým témam súvisiacim s jadrovou bezpečnosťou sme boli schopní zaujať rovnaký postoj k návrhu novely smernice o jadrovej bezpečnosti, s ktorou prichádza Európska komisia.

    O čo ide? My sme v poslednom období na pôde Európskej rady boli svedkami významnej politizácie využívania jadra. Sú krajiny v Európskej únii, ktoré neuznávajú vôbec jadro, máme tu veľmi blízko susedov, Rakúsko, ktoré zašlo tak ďaleko, že postavilo úplne novú atómovú elektráreň, urobili referendum a to referendum, myslím, o 1 % dopadlo tak, že elektráreň doteraz nemôžu používať. Sú tu ďalšie krajiny v európskom priestore, ktoré veľmi razantne odmietajú používanie jadra. A boli sme svedkami pred niekoľkými mesiacmi toho, že Európska rada nechcela politicky uznať špeciálne testy, ktorými prešli jadrové elektrárne vrátane slovenských, nehovoriac o tom, že jadrové elektrárne prešli týmito medzinárodnými testami veľmi dobre. Prešli tak dobre, že nebolo treba prijímať žiadne ďalšie opatrenia na zdokonalenie bezpečnosti prevádzky týchto zariadení. Avšak bol pokus dostať do záverov Európskej rady ustanovenie, ktoré hovorí, že tieto testy nie sú konečné, že ideme ďalej a budeme hľadať ďalšie a ďalšie veci. Našťastie vtedy sa dali dohromady krajiny, ktoré používajú jadro, a sme tomuto zabránili. Ale znovu prichádza politizácia, pretože je tu návrh smernice Európskej komisie, a táto smernica má brať národnú kompetenciu na kontrolu jadrovej bezpečnosti a dať ju do vienka Európskej komisie. Ak sa toto stane, tak Európska komisia bude môcť vytvárať kedykoľvek tlak na národné štáty, ktoré majú atómové elektrárne, a pod rôznymi zámienkami nám môžu robiť obrovské ťažkosti. Ale sú to najmä zámienky politického charakteru, a nie odborného charakteru.

    Preto sme na zasadnutí V4 v Budapešti všetci, vrátane poľského premiéra Donalda Tuska, vyhlásili, že nesúhlasíme a nikdy nepodporíme návrh takejto smernice, pretože nechceme, aby sa odoberala kompetencia od národných kontrolných orgánov, ako je Úrad jadrového dozoru, alebo od medzinárodných organizácií, ktoré sú na tento účel vytvorené, do orgánu, ktorý je výslovne politický, ktorý by mohol spôsobiť veľmi veľa ťažkostí pre individuálne krajiny.

    Znovu chcem tu povedať, že každá krajina má právo sa rozhodnúť, aký má energetický mix a z čoho budú vyrábať elektriku. My rešpektujeme krajiny Európskej únie, ktoré nepoužívajú atómové elektrárne, rovnako prosíme a žiadame krajiny Európskej únie, aby rešpektovali Slovensko, ak atómové elektrárne využíva. A sme pripravení otvoriť sa, poskytovať všetkým susedom, ktorí majú problém s atómovou elektrinou, všetky potrebné informácie, ktoré sú dôležité z pohľadu bezpečnosti. A tento odkaz samozrejme, pokiaľ ide podanú ruku, spoluprácu, výmenu informácií, smerujem predovšetkým vo vzťahu k Rakúsku.

    Ďalšia téma, nechcem príliš ísť do detailov, pokiaľ ide o jadro, ktorou sme sa zaoberali na zasadnutí V4, bola otázka ťažby bridlicového plynu v Európe. Tu tiež sú rôzne názory, pretože sú krajiny, ktoré sú mimo Európskej únie, ktoré veľmi ťažko prijímajú fakt, že niektoré krajiny môžu byť sebestačné vo výrobe a dodávkach plynu. Ale aj tu premiéri krajín V4 povedali, že je to legitímne právo každého jedného štátu si rozhodnúť, ako bude vyrábať a zabezpečovať svoju energetickú bezpečnosť, pretože Poľsko plánuje spustenie ťažby v rokoch 2014 až 2015 a jeho ložiská by sa za určitých okolností mohli stať aj doplnkovou alternatívou pre Slovensko.

    Viete, my nikdy nevieme, čo nám vyvedú Ukrajinci. Pamätám si na veľkú krízu 1. januára 2009, kedy sme zavádzali nielen euro, ale kedy došlo k odstaveniu dodávok plynu do Európy, a my sme sa dostali do mimoriadne ťažkej situácie. Už sú rôzne alternatívy kvôli nedôveryhodnosti, že by sa vytvoril nový plynovod, ktorý by obchádzal Ukrajinu. Išiel by smerom cez Bielorusko a cez Poľsko naspäť na územie Slovenska. My samozrejme musíme byť súčasťou týchto rozhovorov, pretože máme obrovské prepravné kapacity na území Slovenska a bola by veľká chyba, keby tieto prepravné kapacity neboli využívané.

    Môžem povedať aj to, že sme pod veľkým tlakom, pokiaľ ide o spätný chod plynu na územie Ukrajiny. Táto otázka prakticky prichádza na stôl pri každom jednom stretnutí s predstaviteľmi Ukrajiny. Táto otázka prichádza na stôl už aj, bohužiaľ, na úrovni Európskej únie. Ale s plnou zodpovednosťou vyhlásim to, čo som vyhlásil v roku 2009. Napriek tomu, že nám Ukrajina mohla pomôcť v plynovej kríze, neurobila tak a museli sme definitívne riešiť tento problém v trojuholníku Nemecko – Rusko – Česká republika s veľkým zapojením niektorých predstaviteľov Európskej komisie. Keby nebolo porozumenie medzi týmito dôležitými hráčmi, tak Slovensko by utrpelo obrovské škody pri plynovej kríze.

    Musíme preto, dámy a páni, stále hovoriť, či sú aj iné alternatívy na dodávky plynu. My pochopiteľne berieme z Ruskej federácie 98 % plynu. Je to pre nás strategický, dôveryhodný partner. Nikdy sme nemali problémy s ním, pokiaľ išlo o dodržiavanie dohôd, pokiaľ išlo o dodávky. Ale pre krízové situácie musia existovať nejaké alternatívy. Ja preto napríklad vítam, že 1. januára 2015 reálne bude existovať plynové prepojenie medzi Slovenskom a Maďarskom, že začíname robiť severojužné ťahy. Bolo podpísané minulý rok aj memorandum o prepojení medzi Poľskom a Slovenskom. Čiže nebudeme vidieť hlavné toky plynu len smer východ - západ, západ - východ, ale pre nás z hľadiska bezpečnosti je dôležité uvažovať aj o tom, čo sa stane, keď zlyhá východozápadné, západovýchodné plynutie, či máme určité alternatívy, pokiaľ ide o sever a juh. Som rád, že sme toto privítali na zasadnutí V4 a že všetci premiéri jednoznačne deklarovali záujem o vytvorenie takýchto rôznych alternatív, ktoré sú strategicky pre všetky štyri krajiny dôležité.

    Vítame zriadenie tzv. plynárenského fóra V4 aj s účasťou operátorov a regulačných orgánov krajín V4. Toto je neuveriteľne dôležitá vec. Ak sa budeme stretávať nielen politici, ale budú sa stretávať aj predstavitelia najvýznamnejších plynárenských spoločností a budú hľadať odpovede na otázky, čo urobiť, aby náš región bol ešte, ešte a ešte viac bezpečný. Ak hovorím o plyne, môžem znovu zopakovať informáciu, ktorú som už povedal, čo nikdy opozícia nepochopila a nepochopí, pretože nikdy sa nestarala o ceny plynu, keď boli vo vláde, SPP, ktoré sa dostane pod kontrolu štátu, hovorím o matke, podalo návrh na nulové navýšenie ceny plynu pre domácnosti. Plníme sľub, ktorý sme dali slovenským domácnostiam, že sa nebude zvyšovať cena plynu v roku 2014. Jednoducho nebude. Dobrá správa je, pokiaľ ide o teplo. Dobré správy prídu, pokiaľ ide o elektrinu. Dobré správy prídu, pokiaľ ide o vodu. Je našou povinnosťou ako vlády, ktorá je orientovaná od stredu doľava, starať sa o domácnosti a nie im zdražovať ich život, ako to robila pravica pri každej jednej príležitosti.

  • Toto je naša politika cenová a v tejto cenovej politike aj budeme, budeme pokračovať.

    Z aktuálnych otázok, ktoré sme ešte riešili na zasadnutí V4, by som ešte rád spomenul niečo, čo určite zaujíma ministra dopravy, pokiaľ ide o finančné prostriedky na výstavbu ciest a na rekonštrukciu alebo vytváranie nových železničných koridorov. V rámci Európskej únie vznikol nový nástroj, ktorý sa nazýva "Spájame Európu". Skratka tohto nástroja je CEF, ktorý poskytuje možnosť získať dodatočne európske zdroje na cezhraničné projekty v oblasti energetickej a dopravnej infraštruktúry. Čiže nejde o klasické fondy. Fondy sú fondy, tam máme presne povedané, koľko peňazí máme. Ale ešte sa vymyslel nový nástroj, do ktorého sa nalialo pomerne veľa peňazí, kde na rôzne projekty, keď sú dve krajiny málo prepojené, sa bude môcť čerpať pomerne veľa finančných prostriedkov. Navrhol som vzájomnú koordináciu V4 vo vzťahu k Európskej komisii a predovšetkým sme sa dohodli na tom, kým Európska komisia hovorí, že tieto peniaze treba využívať najmä na železničnú infraštruktúru a železničné koridory. Urobili sme spoločné stanovisko, ktoré budeme presadzovať, že významná časť týchto zdrojov by sa mala používať aj na dopravnú, cestnú infraštruktúru a nie iba na infraštruktúru železničného charakteru. A určite tu máme úseky, ako je povedzme prepojenie na Poľsko, diaľničné, alebo iné projekty cezhraničného charakteru, kde by sme mohli byť úspešní.

    Významný posun nastal aj v oblasti bezpečnosti a obrany, kde bolo prijaté spoločné prehlásenie premiérov V4. Zhoda panuje na spoločnom postupe pri príprave decembrovej Európskej rady v Bruseli, ktorá sa bude zaoberať strategickým smerovaním Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky Európskej únie. Možno málo o tom vieme a málo o tom hovoríme, ale v prvom polroku 2016 bude uvedená do pohotovosti spoločná bojová jednotka štyroch krajín Visegrádu, ktorá bude dôležitým regionálnym príspevkom k posilneniu kapacít Európskej únie v oblasti reakcie v krízových situáciách. Všetci máme rovnaký názor, pokiaľ ide o V4. Pochopiteľne dominuje Poľsko. Poľsko je krajina, ktorá plánuje v najbližších rokoch pomerne významné investície do modernizácie veľkej armády. Ale prevláda rovnaký názor, že teraz nemôžme mať nejaké obrovské plány, pretože je taký tlak na konsolidáciu verejných financií, že sme radi, že vôbec držíme nejakú úroveň financovania slovenskej armády. Ale spájanie síl, lepšie využívanie finančných prostriedkov, spoločné projekty. Napríklad je návrh, že keď skončí účasť vojakov v Afganistane, lebo to je taká najväčšia medzinárodná misia momentálne, že častejšie musia prebiehať spoločné vojenské cvičenia. Ja som ponúkol k dispozícii na tréningy naše vojenské zariadenia, výcvikové, ktoré máme, a tí, čo robia okolo tejto problematiky, viete, že máme niektoré oblasti na Slovensku, ktoré sú aj špičkovo zariadené a ktoré môžu poskytnúť vojakom z krajín V4 veľmi slušné tréningové zázemie.

    A takto sa buduje aj dôvera medzi krajinami. Viete, napätie, ktoré prevládalo medzi Slovenskom a Maďarskom z rôznych dôvodov, sa vytráca. Ja to veľmi vítam. Vítam to, že je normálny dialóg medzi Slovenskom a Maďarskom. Vítam, že sa sústreďujeme na vyslovene konkrétne projekty. Neriešime minulosť. Riešime ekonomickú spoluprácu, riešime projekty, ktoré dnes prichádzajú v tejto oblasti. A to je aj politika, v ktorej určite budeme chcieť pokračovať.

    Prijalo sa tiež spoločné vyhlásenie k rozšíreniu aktivít, ktoré sú pokrývané Medzinárodným vyšehradským fondom. Tu len pre vašu informáciu, môžem vás informovať, že sme zvýšili ročný rozpočet tohto visegrádskeho fondu zo 7 mil. eur na 9 mil. eur. Teda príspevok každej krajiny nebude 1,75, ale každá krajina bude dávať myslím 2, 25 mil. eur na to, aby sme dosiahli 9-miliónové eurové portfólium.

    Dámy a páni, v Budapešti ešte maďarské predsedníctvo predstavilo niekoľko špecifických projektov. Je to spolupráca v oblasti obchodných a priemyselných komôr, kde sme súhlasili. Maďarské predsedníctvo kládlo veľký dôraz aj na spoluprácu parlamentov, ale tu sme povedali, že to je vec parlamentov. Na stretnutí vo februári predpokladám, že budú predsedovia parlamentov o týchto otázkach hovoriť.

    Dámy a páni, bolo to mimoriadne užitočné a plodné stretnutie a na takéto stretnutia V4 budem chodiť vždy veľmi rád.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán premiér. Vyčerpali ste pätnásť minút na odpoveď.

    Budeme pokračovať odpoveďami na otázky, ktoré sa pýtajú poslanci členov vlády.

    Prvá je od pána poslanca Mihála, ktorý nie je v rokovacej sále. Druhá je od pána Jozefa Mikuša. Ten nie je v rokovacej sále.

    Pán poslanec Simon je tu, takže pýta sa pána ministra pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka: "Vážený pán minister, je pravda, že spoločnosť SIMA SH, s. r. o., dostala drevnú surovinu (štiepku) od Lesov SR bez platenia?"

    Poprosím pána ministra životného prostredia, aby v zastúpení odpovedal.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prečítam odpoveď pána ministra pôdohospodárstva.

    Vážený pán poslanec, nie je to pravda. Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, uzatvorili zmluvu na dodávky drevnej štiepky so spoločnosťou SIMA SH, s. r. o., ktorá bola zverejnená v Centrálnom registri zmlúv vedenom Úradom vlády Slovenskej republiky. Tento obchodný vzťah bol založený zmluvou v štandardnom znení iba s tou výnimkou, že nákladku si zabezpečovala spoločnosť SIMA SH vlastnými prostriedkami. Uvedená zmluva bola uzatvorená na základe obchodných rokovaní s odštepným závodom Biomasa Levice, na ktorých spoločnosť SIMA SH akceptovala za dodávky drevnej štiepky cenníkovú cenu. V tom čase podnik Lesy SR, Lesy Slovenskej republiky, disponoval prebytkom energetickej štiepky, ktorý vznikol neuzatvorením zmluvy s dlhodobým partnerom z dôvodu nedosiahnutia dohody o cene a množstve. Nakoľko spoločnosť SIMA SH, s. r. o., po určitom čase prestala uhrádzať svoje záväzky, boli jej dodávky zastavené a nedošlo k naplneniu celého kontraktu. Dovtedy neuhradené pohľadávky po lehote splatnosti boli v zmysle vnútropodnikových smerníc okamžite dané na súdne vymáhanie a bol dohodnutý splátkový kalendár.

    Uvedený obchodný prípad v spojení s obchodným prípadom Smrečina Hofatex prinútil vedenie štátneho podniku k zmene postoja ohľadom obchodného rizika pri dodávkach drevnej štiepky. Na základe toho generálny riaditeľ prijal opatrenie na zamedzenie a zníženie rizika vzniku pohľadávok pri obchodovaní s drevnou štiepkou. Bol vydaný pokyn na vypracovanie smernice na obchod s drevnou štiepkou a najmä pokyn na uzatváranie ďalších kontraktov s platbou vopred, na ktorý sú v súčasnosti nesúhlasné reakcie obchodných partnerov. Zároveň generálny riaditeľ Lesov Slovenskej republiky vyvodil aj osobnú zodpovednosť a odvolal z funkcie riaditeľa závodu Biomasa Levice a rozhodol, že k 1. januáru 2014 tento odštepný závod zanikne a kompetencie prechádzajú na odštepný závod Lesnej techniky Banská Bystrica.

    Ďakujem, pán predseda, pani predsedajúca.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno.

    Nech sa páči, máte na to dve minúty.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za tlmočenie odpovede pána ministra Jahnátka. Musím povedať, že s odpoveďou, ktorú pán minister Jahnátek poslal prostredníctvom vás do Národnej rady, nezodpovedá realite, respektíve sám sebe protirečí. Pretože úvodom listu uvádzate, že nie je to pravda, že dostali drevo bez zaplatenia, a záverom vystúpenia konštatujete, že dali na súd vymáhanie pohľadávok, ktoré nikdy zaplatené nebudú. Preto by som vás chcel poprosiť, aby ste tlmočili pánovi ministrovi, aby jeho rodinní príslušníci a priatelia, ktorých dosadil do funkcií, aby boli tak láskaví a odovzdávali informácie ministerským kolegom, ako aj občanom a poslancom Národnej rady korektné a nie skresľovali údaje.

    Ďakujem pekne.

  • Pán minister, dáte odkaz pánovi ministrovi pôdohospodárstva.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Lucia Žitňanská, ktorá nie je prítomná v rokovacej sále.

    V poradí piatu otázku položil pán poslanec Richard Vašečka podpredsedovi vlády a ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavovi Lajčákovi, ktorého zastupuje Peter Kažimír, a otázka znie: "Vážený pán minister, prečo spolu s ďalšími členmi vlády neustále podsúvate dokumenty presadzujúce gender ideológiu napriek silnému nesúhlasu veľkej časti slovenskej spoločnosti? Zastupujete Slovensko v zahraničí alebo zahraničie na Slovensku?"

    Poprosím vás, pán podpredseda vlády, o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, vzhľadom na skutočnosť, že Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky pojem gender ideológia nepozná, nie som si vedomý, hovorí pán minister zahraničných vecí, podsúvania dokumentov takéhoto obsahu. Vláda Slovenskej republiky sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že vo všetkých legislatívnych návrhoch bude cieľavedomejšie presadzovať princípy rodovej rovnosti, posilní jej inštitucionalizáciu a bude systematicky monitorovať jej vývoj. V gescii môjho ministerstva pôsobí odbor rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí a v zmysle kompetenčného zákona je toto ministerstvo ústredným orgánom štátnej správy pre rodovú rovnosť a rovnosť príležitostí a koordinácie štátnej politiky v danej oblasti, hovorí minister zahraničných vecí.

    Presadzovanie rovnosti príležitostí, zákaz diskriminácie a aktívne presadzovanie rovnosti medzi mužmi a ženami, respektíve rodovej rovnosti je okrem iného záväzkom Slovenska ako členskej krajiny Európskej únie. Slovensko má medzinárodnoprávne záväzky aj ako členská krajina OSN, Rady Európy a ďalších medzinárodných organizácií. Je potrebná symbióza, čo znamená, že na jednej strane musí Slovensko rešpektovať a plniť svoje záväzky a na strane druhej vnášať do praxe moderné štandardy ako zodpovedný člen medzinárodných organizácií. Ľudské práva 21. storočia si vyžadujú vysokú mieru tolerancie k odlišnostiam a výnimočnosť univerzality ľudských práv spočíva aj v rešpektovaní dôstojnosti každého, naozaj každého z nás.

    Pokiaľ ide o celoštátnu stratégiu obrany a podpory ľudských práv na Slovensku, záväzok vypracovať, ktorý pripomínam, schválila ešte predchádzajúca vláda, rád by som zdôraznil, že aj príprava participatívnym spôsobom je unikátny proces. Je to nová skúsenosť pre nás všetkých, ako pre štátny sektor, tak aj pre občiansku spoločnosť. Ukázalo sa, že v diskusii na takéto zložité a rozsiahle témy, akými sú ľudské práva, má slovenská spoločnosť značné rezervy v ochote zapojiť sa do odborného dialógu, aj v kultúre komunikácie, aj v schopnosti načúvať jeden druhému.

    Proces prípravy stratégie je potrebné vidieť v niekoľkých fázach. V prvej bola zriadená koordinačná skupina vedená splnomocnencom vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti Filipom Vagačom. V nej sú zástupcovia rezortov, mimovládnych organizácií a nezávislí experti. Zároveň bol zriadený redakčný tím pozostávajúci z piatich expertov v oblasti ľudských práv, ktorému predsedal pán Kálmán Petöcz. Výsledkom práce redakčného tímu bol dokument, ktorý predstavuje odrazový mostík do druhej fázy stratégie, a tou je celonárodná diskusia vo forme workshopov. Treťou fázou, s ktorou sa počíta do polovice budúceho roka, bude záverečná úprava a zhrnutie záverov workshopov, uzavretie jednotlivých kapitol a formalizácia textu. Výsledkom má byť dokument, s ktorým sa dokáže stotožniť väčšina spoločnosti. Práce na stratégii teda nie sú ukončené. Je možné diskutovať o celku a jednotlivostiach so všetkými subjektmi, ktorých sa jej obsah dotýka a ktoré o to prejavia záujem.

    Skončil som. Ďakujem.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno.

    Nech sa páči.

    Poprosím vás, zapnite pána poslanca Vašečku.

  • Ďakujem pánu ministrovi za zastúpenie a za prečítanie odpovede. Ja by som chcel teraz zareagovať. Mám taký pocit, pocit, že, a doplniť teda tú otázku, že mám taký pocit, že pán minister Lajčák sa v úvode, v úvode jeho odpovede urobil takým trocha nevedomým, čo sa týka gender ideológie. Potom použil výraz, ktorý sa často používa, rodová rovnosť.

    Problém je v tom, že tu vzniká také zahmlievanie práve pri používaní týchto termínov, lebo väčšina spoločnosti si dodnes myslí a tak sa to snaží aj podsúvať, že ide o rovnoprávnosť mužov a žien, čo je úplne v poriadku, samozrejme, a je to správne a treba to presadzovať. Takisto zahmlievanie sa týka medzinárodných záväzkov, kde sa rozlišuje napríklad pracovné právo a rodinné právo, kde nemáme záväzky meniť nejaké registrované partnerstvá alebo homosexuálne manželstvá a adopcie. Takže to treba tiež jasne povedať.

    A ja som tam kládol aj teda druhú otázku a nebudem ju klásť vám, ale môžte odkázať pánu ministrovi, že naozaj sa mi zdá, že skôr sa zaujíma o to, čo je dôležité pre medzinárodné štruktúry, ako je Európska únia a OSN a aký je tam názor týchto lídrov, než o to, čo naozaj na Slovensku je vôľou väčšiny obyvateľov. A preto keď v tej odpovedi zaznelo, že mal by sa prijať dokument, ktorý vyjadruje, s ktorým sa dokáže stotožniť väčšina obyvateľov, že by bolo naozaj dobré, aby sa na to prihliadalo a aby tá demokracia bola otvorená nielen nejakým debatám intelektuálnym, ktoré sú tiež potrebné, ale aj názorom jednoduchých občanov. Predpokladám, že SMER, tak ako deklaruje, chce zastupovať všetkých občanov, nielen nejakých expertov na rodovú rovnosť, prípadne nejakých iných, iných intelektuálov.

    Ďakujem.

  • Pán minister? Áno, odkážete pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi zahraničných vecí.

    V poradí šiestu otázku položil pán poslanec Ľudovít Kaník, ktorý je tu prítomný, podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Petrovi Kažimírovi a otázka znie: "Vážený pán minister, rozhodnutie Najvyššieho spolkového súdu Nemecka výrazne znížilo šance Slovenskej republiky zvrátiť prehratú arbitráž vo veci protiústavného zákazu zisku, ktorý presadila vaša prvá vláda. Budete garantovať vlastnou hlavou škody, ktoré vzniknú našim občanom?"

    Pán minister, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Takže páni poslanci Jozef Mikuš, pani poslankyňa Lucia Žitňanská, pán poslanec Ľudovít Kaník, pán poslanec a predseda strany Pavol Frešo a pán poslanec Viliam Novotný sa pýtajú s obrovskou dávkou fantázie to isté: "Vážený pán minister, rozhodnutie Najvyššieho spolkového súdu Nemecka výrazne znížilo šance Slovenskej republiky zvrátiť prehratú arbitráž vo veci protiústavného zákazu zisku, ktorý presadila vaša prvá vláda. Budete garantovať vlastnou hlavou škody, ktoré vznikajú našim občanom?"

    Pokúsim sa teda odpovedať všetkým záujemcom rovnako. Rozhodnutie, ktoré vydal Najvyšší spolko..., rozhodnutie, ktoré vydal Najvyšší spolkový súd je len procesným rozhodnutím. Informácie prezentované médiami sa nezakladajú na reálnom základe a rozhodnutie je potrebné vnímať v širších súvislostiach. Účelom konania pred nemeckými súdmi je vyriešenie otázky súladu dvoch prameňov práva, medzinárodného a európskeho práva. Nemecký súd predbežne zaujal stanovisko, že nemôže o veci v súčasnosti rozhodnúť pre prekážku prebiehajúceho konania o zrušení meritórneho rozhodnutia arbitrážneho tribunálu.

    Občanov by som chcel ubezpečiť, že Slovenská republika nechce v tomto spore naťahovať čas, ako sa môže zdať, opak je ale pravdou. Slovenská republika v prebiehajúcom spore okrem obhajoby práva štátu regulovať verejné zdravotné poistenie háji záujem dodržiavania a jednotného výkladu európskeho práva a robí to spôsobom, ktorý pomôže Slovenskej republike, ale aj iným členským štátom Európskej únie v iných medzinárodných investičných arbitrážach.

    Toľko mi dovolili povedať právni zástupcovia rezortu.

    Skončil som.

  • Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči.

  • Ja by som na úvod hneď povedal, že určite to, čo sme sa pýtali my, je jednak vážnejšie, ale hlavne je to podstatne menejkrát položená otázka ako dnes 21 rovnakých otázok položených predsedovi vlády zo strany poslancov SMER-u, ha-ha-ha, dovoľte mi zasmiať sa.

    A teraz k samotnému meritu veci. No aj z vašej odpovede vyplýva, že viete, že máte prúser a teda poriadny. Pretože keď Ústavný súd Slovenskej republiky, arbitrážny súd luxemburský a Najvyšší nemecký súd povedia v zásade to isté, že ste spravili veľkú škodu tejto republike svojím politickým rozhodnutím a politickým presadením absolútne babrácky pripraveného zákona, takže je to len otázka času. Darmo teraz budete hovoriť o tom, že sa potvrdilo procesné. Áno, potvrdilo sa, že ten súd, ktorý rozhodol, tak rozhodovať mal. A ten súd teda pravdepodobne aj rozhodne tak, ako už rozhodol. A Slovensko za vašu babráckosť, za tvrdohlavosť pána premiéra Fica a za jeho boj so zdravotnými poisťovňami začne platiť obrovskými miliónmi.

    A všetci vieme, že to sú len prvé, prvé súdne rozhodnutia, prvé arbitráže, najmenšie arbitráže, že prídu ďalšie, prídu väčšie. A keď dokonáte aj ten zámer znárodnenia a vytvorenia jednej zdravotnej poisťovne, tak to budú extra obrovské arbitráže. A ja som strašne zvedavý, z čoho to budeme platiť, ako sa na to bude dívať štátny rozpočet. A myslím si, že by bolo strašne dobré, keby ste to zaplatili vy, keby ste to zaplatili vy ako strana SMER, či už z vlastných prostriedkov, ktoré dostávate od štátu alebo z akýchkoľvek prostriedkov, ktoré vlastnou hlavou pán premiér Fico vie zháňať, ako veľmi dobre vieme zo známych nahrávok. Ale, žiaľbohu, máme tu veľký prúser a môžte sa krútiť...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán podpredseda vlády, na doplňujúcu otázku chcete odpovedať?

    Nech sa páči.

  • Samozrejme. Teraz už odpoviem to, čo mi právnici nenapísali. Chcel by som odkázať vysmiatym kolegom v laviciach SDKÚ, ktorí evidentne nevedia schovať svoju radosť nad tým, že by, že by krajina mohla zaplatiť v nejakom právnom spore peniaze. Ja som včera reagoval v médiách. Ja vám to zopakujem. To, čo som počul, ja som to počul z Luxemburgu, lebo som tam bol pracovne vzdialený, to, čo som počul a čítal, bolo nič iné len Rádio Jerevan. Mnohí experti aj kvázi experti sa vyjadrovali proste s postojmi, ktoré, prisnilo sa babe, čo chcela proste mať. Rozhodnutie nie je rozhodnutie, je to návrh rozhodnutia, nie vo veci, v merite veci, ale vo veci procesu. Chcem povedať, že mohol by som teda pokračovať...

  • Reakcia na ruch v sále.

  • Alebo chcete so mnou viesť ako inteligentný dialóg, modro-modrý alebo červený?

    Takže chcem vám len proste povedať, že je to oveľa zložitejšie pre tú stranu, ktorým trošku nadŕžate, oveľa zložitejšie, ako si myslia. Chcem vás niekoľkokrát upozorniť a ja som vám to povedal, aj v užšom rozmere, že jeden, že existuje človek, ktorý má preukázateľné väzby, historické väzby na vašu politickú stranu a vystupuje v tomto spore alebo vystupoval v tomto spore ako svedok – môžme sa domnievať, či to robil zadarmo, alebo či to robil len z nadšenia pre politickú značku alebo pre krajinu – chcem vás upozorniť, že ak v týchto, ak interpretáciu akéhokoľvek kroku robí zase právna kancelária, v ktorej je zainteresovaná jedna vaša významná kolegyňa, tiež to znamená pre mňa akési naznačenie smerovania záujmov, ktoré proste komunikujete.

    Ja nie som v prvom rade, kolegovia z SDKÚ, mojou úlohou, v prvom rade mojou úlohou je zastupovať rezort, ktorý má z kompetenčného zákona povinnosť zastupovať medzinárodné arbitráže. Tých arbitráží je neúrekom, bohužiaľ, ich je neúrekom a zvyšuje sa ich počet. Je to, bohužiaľ, trend v celej Európe, v celom svete, lebo je výborné a je to výhodné sa proste súdiť so štátom. Štát je vždycky veľmi dobrá korisť. Musím povedať, že my sme aj samozrejme v ťažkej situácii, v komunikačnej, pretože ja by som tiež bol strašne rád, keby sme sa mohli dozvedieť, aký bude ďalší právny postup, aká bude taktika v procese od druhej strany. Lenže nikto za ním nepríde, nikto sa ho nepýta na hodine otázok, nemáme sa šancu dozvedieť takýto postup. A vy búchate, búchate jak lvy o mřížu, ale to je proste ako zbytočné z tohto pohľadu. My postupujeme pokojne a z pohľadu odborného zastupovania môžte potom po čase povedať, či to bolo fér alebo to nebolo fér. Len chcem vás upozorniť, že pracujeme s právnymi expertmi, či zo Slovenska alebo zo zahraničia, s tými istými, s ktorými pracovali vaši predstavitelia na rezorte. Pokiaľ viem, takisto vaši predstavitelia na rezorte sa snažili vyjednať zmier a nevyjednali ho. Nevyjednali zmier. Tak sa ich, opýtajte sa vašich bývalých predstaviteľov na rezorte financií, prečo nevyjednali zmier? Prečo asi nevyjednali zmier?! Pretože tie podmienky asi boli neprijateľné pre záujmy tejto krajiny.

    Takže jediné, čo vám môžem povedať, že sa budeme zubami - nechtami snažiť o to, aby sme ani euro, ani euro nezaplatili, nielen z tohto právneho sporu, ale aj z ďalších sporov. A musím vám povedať, že sa tešíte predčasne, pretože tento spor ešte určite neskončil, a bič vždycky plieska na konci.

    Ďakujem. (Potlesk).

  • Ďakujem, pán minister.

    V poradí siedmu otázku položil pán poslanec Frešo opäť vám, ale pán poslanec tu nie je. Takže budeme pokračovať ďalej.

    Pán poslanec Ľuboš Blaha je prítomný a položil otázku podpredsedovi vlády a ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavovi Lajčákovi, ktorého zastupuje pán podpredseda vlády Peter Kažimír, a otázka znie: "Vážený pán minister, minulý týždeň sa pri talianskom ostrove Lampedusa odohrala obrovská tragédia, keď pri snahe dostať sa na európsky kontinent zahynulo v mori vyše 350 afrických migrantov. Chudobní a vyhladovaní ľudia z Afriky či Ázie zomierajú v snahe dostať sa do Európy už celé desaťročia. Aké systémové a humanitárne riešenia Európska únia prijala na to, aby zabránila opakovaniu takýchto strašných udalostí?"

    Poprosím vás o odpoveď, pán podpredseda vlády, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Prečítam teda odpoveď pripravenú pánom podpredsedom vlády, pánom Lajčákom.

    Vážený pán poslanec, tragédia pri talianskom ostrove Lampedusa je extrémnym príkladom javu spoločného pre južnú hranicu Európskej únie. Tisícky migrantov sa pokúšajú dosiahnuť jej brehy. Situácia dospela do bodu, keď už iba samotné slová a gestá nepostačujú. Problému je potrebné sa aktívne venovať. V tejto súvislosti Rada Európskej únie pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti na svojom zasadnutí dňa 8. októbra 2013 rokovala o tragickej nehode pri ostrove Lampedusa. Ministri diskutovali o potrebných opatreniach s cieľom predchádzať takýmto tragédiám. Návrh talianskeho ministra vnútra zriadiť pracovnú skupinu, ktorá v spolupráci s Európskou komisiou bude identifikovať nástroje, ktoré má Európska únia k dispozícii a ktoré by mohla efektívnejšie využívať na ochranu morských vonkajších hraníc Európskej únie, bol členskými krajinami prijatý pozitívne.

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Poprosím vás, páni poslanci, poprosím vás, nevyrušujte pána podpredsedu vlády v odpovedi. Poprosím vás o pokoj.

  • Ochrana hraníc je samozrejme aj otázkou peňazí. Finančná pomoc Európskej únie podľa dotknutých južných krajín nie je dostatočná. Migrácia po mori má za následok veľké náklady na záchranu ľudí, ako aj ich následné spracovanie a objemy finančných prostriedkov nereflektujú celkovú realitu počtu utečencov. Členské štáty Európskej únie by mali konštruktívne pristupovať k tomu, ako budeme riadiť externé hranice Európskej únie. Nejedná sa o ojedinelý problém, ktorý zajtra zmizne zo stola. Dáta, ktoré máme k dispozícii, sú jasné. Podľa údajov agentúry Frontex prekročilo v roku 2012 nelegálne hranice Európskej únie viac ako sedemdesiatdvatisíc osôb, zhruba o polovicu menej, ako tomu bolo v roku 2011, ale aj keď ešte nemáme konečné čísla, je evidentné, že v roku 2013 počet nelegálnych migrantov znovu narastá. Len v Líbyi je jeden milión ľudí pripravených dostať sa do Európskej únie. Je potrebná spolupráca s krajinami pôvodu a tranzitu migrantov.

    Žiadne riešenie nie je možné bez spolupráce s partnermi. Najlepšie riešenie je v konečnom dôsledku vytvoriť potenciálnym migrantom vhodné podmienky na život vo svojich vlastných krajinách, aby necítili potrebu odtiaľ utekať. To len potvrdzuje slovenskú a európsku zahraničnú politiku, ktorá kladie dôraz na demokraciu a ľudské práva a pomáha rozvojovým krajinám zlepšiť hospodársky rast a dosiahnuť vyššiu životnú úroveň pre svojich obyvateľov. Potrebujeme však aj opatrenia, ktoré budú fungovať ihneď, respektíve v krátkodobom a strednodobom časovom horizonte. Európska komisia preto už od roku 2011 pracuje na vytvorení nového mechanizmu na ochranu hraníc. Štáty by sa v rámci nového systému mali zapojiť do novej komunikačnej siete, ktorá im umožní vymieňať informácie medzi sebou a s európskou agentúrou pre správu vonkajších hraníc, takzvaným Frontexom.

    Cieľom komunikačnej siete EUROSUR je posilniť odhaľovanie, prevenciu a boj proti nelegálnej migrácii a cezhraničnej trestnej činnosti, ale aj zlepšiť koordináciu pri záchrane života migrantov. Pri záchrane migrantov je totiž dôležitá spolupráca predmetných orgánov a rýchly zásah. Prostredníctvom siete EUROSUR bude možné sledovať v reálnom čase informácie poskytnuté členskými štátmi a ďalšími zdrojmi. Počíta sa ale tiež so zdieľaním techniky pre sledovanie, ako sú satelity, ako sú systémy hlásenia lodí. Štáty Európskej únie zapojené do EUROSUR budú tiež musieť rešpektovať zákaz vrátenia, ktorý zakazuje vracať migrantov na miesta, kde im mohla hroziť smrť či obmedzenie slobody.

    Prevádzkové pravidlá siete EUROSUR-u už boli dohodnuté s vládami členských štátov a Slovensko začne EUROSUR používať v prvej vlne od 2. decembra 2013 spoločne s Bulharskom, Estónskom, Gréckom, Španielskom, Francúzskom, Chorvátskom, Talianskom a ďalšími krajinami. Ostatné členské štáty by sa mohli napojiť od 1. decembra 2014.

    Je zrejmé, že v roku 2014 počas gréckeho a talianskeho predsedníctva Rady sa problematika migrácie v rámci politických diskusií dostane do väčšej pozornosti. Grécko sa chce zamerať na zdôraznenie pozitívnych aspektov riadenej migrácie v prospech hospodárskeho rastu, avšak, samozrejme, bude nevyhnutné riešiť aj problémy, ktoré súvisia s ilegálnou migráciou z hľadiska hospodárskeho, z hľadiska sociálnej súdržnosti a politickej stability.

    Rezort zahraničných vecí je presvedčený, že aj rozvoj mobilných, mobilitných partnerstiev s tretími krajinami predstavuje správnu cestu, ako čeliť problémom spojených s migráciou. Vláda Slovenska víta pokrok, ktorý bol dosiahnutý v rozhovoroch medzi Európskou úniou a Marokom, a veríme, že tento smer budú nasledovať aj Tunisko a ďalšie krajiny severnej Afriky. Máme záujem hrať aktívnu úlohu v tejto oblasti. Snažíme sa o to, aby Slovensko prevzalo líderskú úlohu v mobilitnom partnerstve s Azerbajdžanom. Táto krajina síce z pohľadu Európskej únie momentálne nepredstavuje hlavný migračný problém, avšak migračné toky z východu sú tiež významné, predovšetkým pre krajiny strednej Európy.

    Je evidentné, že pokiaľ nebude situácia v severnej Afrike stabilná, bude dochádzať k tragickým udalostiam. Európska únia musí uznať, že legálne kanály, ako sa dostať do Európy, nie sú dostatočné. A toto by mal reflektovať aj post-štokholmský program. Jednou z odpovedí je posilňovanie spolupráce s partnermi v severnej Afrike. Mobilitné partnerstvo s Marokom je dôležitým krokom. Legálna mobilita a boj proti neregulovanej migrácii musia byť v súlade. A preto je rovnako dôležité integrované riadenie hraníc a pobrežné hliadky, máme na mysli operáciu Hermes skoordinovanú Frontexom.

    Skončil som. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Pán poslanec chce položiť doplňujúcu otázku, poprosím, zapnite pána poslanca Blahu.

  • Ďakujem pekne. Otázky Európskej únie si potom, samozrejme, s pánom ministrom ešte budeme diskutovať, ale v tejto chvíli by som naozaj len chcel poďakovať autorovi predošlej otázky pánovi Frešovi, že tu nesedí a vďaka tomu došlo na mňa, na moju otázku. A namiesto toho, aby si plnil svoje parlamentné povinnosti, behá kdesi po kampani. To len je vizitkou našej opozície a ďakujeme pekne za to, že s takouto slabučkou opozíciou môžeme pracovať. Vďaka.

  • Ďalšiu, v poradí deviatu otázku položil pán poslanec Martin Fecko, pán poslanec, ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomírovi Jahnátkovi, ktorého zastupuje pán minister Žiga, a otázka znie: "Ako v súčasnosti sa vykonávajú projekty pozemkových úprav na Slovensku? Je pravdou, že počas letných mesiacov v roku 2013 bolo iniciované výberové konanie na dodávku projektu – účelnosť pozemkových úprav v hodnote okolo dvoch miliónov eur?"

    Poprosím vás, pán minister, o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec, pozemkové úpravy prebiehajúce na Slovensku sú hradené z dvoch zdrojov: zo štátneho rozpočtu, sú to projekty pozemkových úprav v desiatich katastrálnych územiach, a zo zdrojov podporných programov Európskej únie sú hradené projekty pozemkových úprav v tristodvadsiatich katastrálnych územiach, teda spolu je to 424 katastrálnych území.

    Ukončené zmeny v katastri nehnuteľností vyznačené, ukončené a zmeny v katastri nehnuteľnosti vyznačené boli v 243-ch katastrálnych územiach, kde sa projekty vykonávali. Okrem toho sú ukončené projekty, kde prebieha kontrola pred zápisom v cca desiatich katastrálnych územiach. Počas letných mesiacov v roku 2013 neboli ministerstvom iniciované výberové konania. Zrejme ste mali na mysli, pán poslanec, verejné obstarávania na dodávku projektu - účelnosť pozemkových úprav v hodnote 2 mil. eur. Ministerstvo v tomto období dalo vypracovať posudok pre Európsku komisiu v Bruseli, kde na základe anonymného udania prešetrovala verejné obstarávanie pre zadávanie projektov pozemkových úprav v roku 2009. Tento posudok vypracovala audítorská spoločnosť, ktorá má postavenie certifikovaného audítora voči PPA na základe požiadavky ministerstva, za čo ministerstvo nevydalo žiadne finančné prostriedky. Spoločnosť vyhotovuje potrebné posudky na základe dlhodobej zmluvy za úhradu ročnej paušálnej ceny, ktorá sa vzťahuje na všetky potrebné posudky objednávané ministerstvom počas roka.

    Uvedený posudok bolo treba, potrebné vyhotoviť za účelom preukázania dodržania zákonných postupov pri verejnom obstarávaní v roku 2009, čo je podmienkou na uvoľnenie finančných prostriedkov na opatrenie, takzvané pozemkové úpravy, ktoré sú čiastočne hradené, spolufinancované z podporných programov Európskej únie v rámci programu rozvoja vidieka na roky 2007 až 2013.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pán poslanec chce položiť doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči, pán poslanec, máte na to dve minúty.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, ďakujem, že ste prečítali odpoveď pána ministra pôdohospodárstva. Myslím si, ešte niektoré veci si preberiem osobne s ním, nechcem vás dostať do nejakej chúlostivej situácie, pretože je to jasné, že nebudete vedieť odpovedať na určité veci. Takže ďakujem za tlmočenie odpovede a nabudúce dovidenia.

  • V poradí desiatu otázku položil pán poslanec Viliam Novotný ministrovi, podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky, ale pán poslanec Novotný tu nie je.

    Takže pôjdeme k ďalšej otázke, v poradí jedenástej, ktorú položil pán poslanec Jozef Mikloško podpredsedovi vlády a ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslavovi Lajčákovi, ktorého zastupuje dnes pán podpredseda vlády Peter Kažimír, a otázka znie: "Osem poslancov Národnej rady Slovenskej republiky z koalície a opozície navštívilo nedávno Kosovo. Cestu financoval British Council. Podľa mojej mienky bola zaujímavá a užitočná. Okrem iného programu nás prijali štyria najvyšší činitelia v krajine. Nezastávam názor, že by sme mali Kosovo uznať, avšak zaujímali by ma možnosti spolupráce s touto krajinou, v ktorej je 75 % obyvateľov mladších ako 35 rokov. Aké sú vzťahy Slovenska k tejto krajine?"

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem, ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, slovenský postoj k statusu Kosova vychádza z Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k riešeniu budúceho štatútu srbskej provincie Kosovo z marca roku 2007. Podľa tohto vyhlásenia "úplná a ničím neobmedzená nezávislosť provincie Kosovo nie je v záujme stability regiónu vystaveného dlhé roky tragédiám a krízam a zároveň riešenie budúceho štatútu provincie Kosovo musí vychádzať z rešpektovania legitímnych požiadaviek Srbska, ako aj Charty OSN a ostatných medzinárodných právnych noriem".

    Na strane druhej však Slovensko dlhodobo podporuje európsku perspektívu všetkých krajín Západného Balkánu a teda aj Kosova. Tento postoj sa odráža v existencii styčného úradu Slovenskej republiky v Prištine, ako aj v niekoľkých konkrétnych krokoch vrátane uznávania kosovských cestovných dokladov či podpore pre členstvo Kosova v Európskej banke pre obnovu a rozvoj. Členstvo Kosova v banke podporila Slovenská republika aj preto, aby prispela k hospodárskemu rozvoju a vytvoreniu štandardných pravidiel v tejto krajine.

    Slovensko taktiež podporuje otvorenie rokovaní o stabilizačnej a asociačnej dohode medzi Európskou úniou a Kosovom, ktoré by mali byť zahájené, ktoré by sa mali začať v októbri v roku 2013. Slovenskí vládni predstavitelia v roku 2013 absolvovali niekoľko bilaterálnych rozhovorov s predstaviteľmi prištinskej administratívy na okraj viacerých významných podujatí. Počas 68. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v septembri tohto roku som sa osobne, hovorí pán podpredseda vlády Lajčák, stretol s ministrom zahraničných vecí Kosova Enverom Hoxhajom, Hodžajom

  • Vyslovené foneticky.

  • , prepáčte. V rámci stretnutí s kosovskými predstaviteľmi potvrdzujeme platnosť slovenskej pozície vo vzťahu k jednostranne vyhlásenej nezávislosti Kosova, no zároveň zdôrazňujeme náš pragmatický prístup v otázkach, akými sú zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva Kosova a jeho sociálny a ekonomický rozvoj v procese transformácie.

    V blízkej budúcnosti, už v novembri tohto roku bola predbežne avizovaná návšteva Slovenska ministerkou pre európsku integráciu Kosova Vlorou Citaku a kosovská strana má taktiež záujem potenciálne otvoriť takzvanú obchodnú kanceláriu v Bratislave, ktorá by však nemala diplomatický charakter.

    Okrem stretnutí na úrovni vládnych predstaviteľov má slovenská strana záujem i na podpore projektov, ktoré umožňujú budovanie kapacít kosovských inštitúcií a transfer skúseností zo slovenského prostredia. Kosovská strana tak s podporou British Council uskutočnila v priebehu ostatných dvoch rokov niekoľko aktivít zameraných na študijné pobyty kosovských poslancov, parlamentných pracovníkov, predstaviteľov médií a mimovládnych organizácií na Slovensku. V máji tohto roku bola realizovaná takisto odborná stráž kosovských, stáž kosovských expertov na niekoľkých ministerstvách na Slovensku. Išlo o rezort financií, zdravotníctva a ministerstva vnútra a tiež, takisto v rámci slovenských mimovládnych organizácií.

    V ekonomickej oblasti existuje spolupráca viacerých subjektov na individuálnej báze. Styčný úrad Slovenska v Prištine v prípade požiadaviek o pomoc a súčinnosť je podnikateľským subjektom nápomocný. Zatiaľ táto spolupráca prebieha bez angažovania sa slovenských podporných subjektov, napríklad Slovenskej obchodnej priemyselnej komory, ktoré ku Kosovu zaujímajú rezervovaný prístup a nereagujú napríklad na pozvanie zo strany možných partnerov. Situáciu by mohol zmeniť fakt, že koncom júla tohto roku došlo k podpisu memoranda o porozumení medzi obchodnými komorami Srbska a Kosova.

    Medzi Slovenskom a Kosovom funguje spolupráca tiež v justičnej oblasti prostredníctvom misie ULEX na základe memoranda, misie s rezortom spravodlivosti z roku 2011. V prípadoch závažnejšej povahy mimo rámca tohto dokumentu sa spolupráca odvíja na ad hoc báze. Príkladom rozvoja kontaktov je v kultúrnej oblasti, je spolupráca medzi mimovládnymi komunitami v Prizrene a v Banskej Štiavnici, súvisiaca s ambíciou Prizrenu dostať sa na zoznam Svetového kultúrneho dedičstva už aj na základe skúseností, ktoré má samotná Banská Štiavnica. Priestor na vhodné formy spolupráce s Kosovom existuje samozrejme tiež v rámci parlamentnej dimenzie, čoho dôkazom je septembrová návšteva skupiny ôsmich poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v Kosove. Presne tá, ktorú spomína vo svojej otázke pán poslanec Mikloško. Ale ide ďalej aj o konzultačné a školiace aktivity pre pracovníkov kancelárie kosovského parlamentu realizované pracovníkmi Národnej rady v júli tohto roku v zmysle memoranda o spolupráci medzi Národnodemokratickým inštitútom a Kanceláriou Národnej rady Slovenska ešte z roku 2007.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Mikloško, áno, chce doplňujúcu otázku. Poprosím pána poslanca Mikloška.

  • Ďakujem pekne za dobrú odpoveď. Kosovo bola zaujímavá návšteva, len niektoré, niektorých predsudkov sme sa zbavili, aj sám, ale niektoré otázky ostali otvorené. A ja sa, veľmi stručne zopakujem ich.

    Príliš veľká ingerencia Ameriky, Spojených štátov a Veľkej Británie do záležitostí tejto krajiny. Na to sme odpoveď asi nedostali. Ďalej, otázka návratu srbského obyvateľstva do krajiny, so srbskou menšinou sme sa málo stretli. Postoje 90 % moslimského obyvateľstva ku kresťanskej menšine ortodoxnej, ktorej je dnes už iba 7 percent. Vyšetrovanie a odsúdenie minulých zločinov v Kosove, ktoré do Haagu na medzinárodný súd ešte doteraz neprišli, neviem či prídu.

    Čiže to, že aj pán minister hovoril o nutnosti spolupráce s touto, by som povedal, mladou krajinou je veľmi dôležité. Aj keď nemáme s ňou diplomatické styky, veľmi chcem zdôrazniť kultúru, napríklad v tom Prizrene spomínanom je veľmi známy filmový festival DokuFest, kde občas aj Slováci sa objavia, ale proste tá kultúra tam srší z mnohých obyvateľov a veľmi odporúčam v nej pokračovať.

    Zaujímavé, že táto krajina má suroviny, že nie je zadlžená, ale ani že nie je doteraz v žiadnych medzinárodných organizáciách, iba v Medzinárodnom menovom fonde a Svetovej banke, čo bude asi za chvíľu príčina, že sa táto krajina rýchlo zadlží.

    No, takže teším sa, že ministerka európskej integrácie sem príde, je to fešná dáma, má 33 rokov. A prezidentka má 38 rokov. To sú asi najmladšie baby, ktoré sú vo vládach tuná krajín, takže teším sa na túto návštevu. Vlastne ja to ešte ministrovi potom zopakujem, keď sa s ním stretnem.

    Takže ďakujem pekne za, že ste si ma vypočúvali.

  • Dobre, pokračujeme ďalej. V poradí 12. otázku položila pani poslankyňa Vášáryová ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu Dušanovi Čaplovičovi, ktorý je práce neschopný, a zastupuje ho pán poslanec Richter, a otázka znie, či pán minister Richter: "Vážený pán minister, 18 mil. euro ste poskytli projektu MPC s názvom Aktivizujúce metódy vo výchove. Projekt sa má dotknúť 7 500 učiteľov. Podľa mojich informácií je tento projekt veľmi otázny aj vzhľadom na osoby, ktoré sú jeho garantom. Žiadam vás o stanovisko k tomuto projektu."

    Poprosím vás, pán minister, o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážená pani poslankyňa, v mene ministra školstva, vedy, výskumu a športu, ktorého dnes zastupujem, vám ďakujem za položenú otázku. Dovoľte mi prečítať odpoveď pána ministra Čaploviča.

    "Vážená pani poslankyňa, vami položená otázka nie je formulovaná jasne. Národný projekt sa zameriava na to, aby pedagogickí a odborní zamestnanci v praxi efektívne využívali aktivizujúce metódy vo výchove a vedeli tak výrazne prispieť k eliminovaniu výchovných problémov. Jedným z najdôležitejších aspektov pri využívaní aktivizujúcich metód vo vzdelávaní je, že žiak získa nové poznatky a skúsenosti prostredníctvom zážitku a reflexie vlastného konania alebo postoja. Tento projekt prináša inovovanie profesijných kompetencií pedagogických a odborných zamestnancov.

    Garantom odbornej realizácie národného projektu aktivizujúceho metódy vo výchove je hlavná odborná pracovná skupina, ktorú tvoria zamestnanci prijímateľa, t. j. MPC. To znamená, že za odborné garantovanie využíva MPC svoje vlastné existujúce interné kapacity. To bol aj dôvod, prečo práve MPC je prijímateľom tohto národného projektu. MPC má viac ako 20-ročné skúsenosti vo vzdelávaní pedagogických a odborných zamestnancov. Okrem hlavnej odbornej pracovnej skupiny pôsobia v národnom projekte aj ďalšie pracovné skupiny. Každý typ školy a školského zariadenia má vytvorenú pracovnú skupinu. Členmi pracovných skupín sú externí experti, ktorí poznajú situáciu v teréne. Vzdelávanie je tak sprístupnené reálnym potrebám škôl a školských zariadení. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky považuje implementáciu tohto národného projektu za bezproblémovú."

    Vážená pani poslankyňa, ďakujem za vašu pozornosť. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, skončil som.

  • Pani poslankyňa, chcete doplňujúcu otázku? Áno.

    Nech sa páči, môžte.

  • Ďakujem, ďakujem, už som. Ďakujem pekne. Pán minister, ja sa ospravedlňujem, že ste to museli prečítať, ale viete, moja otázka bola o voze a tá odpoveď bola o koze. Takže ďakujem, vy s tým nemáte nič spoločného, ale pán minister veľmi dobre vie, na čo som sa pýtala. A ja sa budem pýtať ďalej a budem žiadať vysvetlenie od pána ministra.

    Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Martin Fecko podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi: "Aké budú kritériá pri priznávaní odbornej praxe a ako sa bude priznávať pracovníkom? Bude sa napríklad považovať za odbornú prax aj práca sekretárky, ktorá odpracovala 20 rokov v špecializovanej štátnej správe?"

    Nech sa páči, pán minister vnútra a podpredseda vlády, máte slovo.

  • Veľmi pekne ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, čas, ktorý je určený na hodinu otázok, sa naozaj schyľuje ku koncu. A aby som vypracovanú otázku odborníkmi prečítal, asi by sme tento čas nestihli. Skúsim teda iba všeobecne v nejakých krátkych bodoch.

    Je veľmi dôležité, pán predseda výboru, aby sme možno ešte bližšie konkretizovali otázku, na čo sa presne pýtate, pretože v prípade nášho rezortu, ale predpokladám, že aj ostatných rezortov, prísne rozlišujeme započítavanie odbornej praxe v závislosti od, či ide o zamestnancov vo verejnom záujme, či ide o zamestnanca v štátnozamestnaneckom, alebo príslušníka Policajného zboru. Samozrejme vždy sa hľadí na započítavanie odbornej praxe prísne individuálne. Svojím spôsobom aj sekretárka, ktorá pripravuje podklady, ktorá pracuje s agendou, teoreticky po preukázaní, že vykonávala odborné činnosti a je na nich dokonca podpísaná, že existujú určité výsledky, ktoré by boli merateľné v atribútoch, ktorými napríklad teraz meriame reformu ESO, to znamená výkon jednotlivých rozhodnutí odborných pracovníkov, príprava podkladov a tak ďalej, tak za určitého predpokladu pri zložení skúšky a samozrejme konkurzu sa to určite asi dá. Nie je to vylúčené. Ale možno by tá otázka mala byť úplne na konkrétnejší príklad, aby sme vám vedeli odpovedať podrobne. A na to je ministerstvo, na tú otázku vám odpovedať, pripravené, samozrejme.

  • Ďakujem, pán minister.

    Čas určený na hodinu otázok uplynul a končím tento bod programu.

    Pani poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní tretieho dňa 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďalším bodom programu, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 615, spoločná správa výborov má tlač 615a. Poprosím teraz pána ministra Kažimíra, aby odôvodnil vládny návrh zákona.

    Pán minister tu nie je, takže dvojminútovú prestávku vyhlasujem.

  • Dvojminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ďakujem za trpezlivosť, dámy a páni. Cieľom návrhu zákona je zlepšiť podnikateľské prostredie, a to znižovanie administratívnej záťaže najmä pre registrované subjekty, ako aj zjednodušiť procesy registrácie nových daňových subjektov. Ďalším cieľom je zrušiť ustanovenia obmedzujúce formu predkladania žiadostí, napríklad žiadosť o registráciu daňového subjektu alebo spôsobu oznamovania zmien údajov uvedených pri registrácii.

    Ďalej návrh zákona navrhuje v súvislosti so znížením administratívnej záťaže zvýšiť limit, kedy daňové subjekty nebudú povinné podať daňové priznanie ani zaplatiť daň.

    Toľko asi na úvod, dámy a páni, ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet, poslancovi Milanovi Mojšovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov (tlač 615), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:

    Národná rada uznesením č. 735 z 3. septembra 2013 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu stanoviská poslancov Národnej rady.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť – výbor pre financie a rozpočet, uznesenie č. 219 zo dňa 8. októbra 2013, ústavnoprávny výbor, uznesenie č. 314 zo dňa 9. októbra 2013, a výbor pre hospodárske záležitosti, uznesenie č. 211 zo dňa 8. októbra 2013. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej daní z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, schváliť.

    Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 231 zo 14. októbra 2013.

    Ďakujem, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu, do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Mezenská. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Dobrý deň. Ďakujem za slovo. Môj príspevok ani tak nesúvisí s nejakým hodnotením pripraveného zákona, ale znovu je spojený s požiadavkou opätovného ozrejmenia a objasnenia, pre koho tento zákon je pripravený, z akého ideového zámeru vychádza, pretože aj keď som si dala tú námahu a mala som snahu objasniť si tieto veci na hospodárskom výbore a vyjadril sa k tomuto zákonu a mojej požiadavke štátny tajomník pán Pellegrini, nie je mi zrejmá kvantifikácia ani kvalifikácia subjektov, pre ktoré sa táto novela pripravuje.

    V odpovedi pána štátneho tajomníka bolo povedané, že vlastne zámerom tejto novely zákona je zvýšiť limit, kedy daňové subjekty nebudú povinné daňové priznanie podávať ani platiť daň, že tam ide vlastne o ten prechod z 3,33 eura na 5 eur, ale na základe mojich poznatkov, ktoré mám o oslobodení od dane pri malých zdrojoch energie, výroby energie, kde boli oslobodení do 10 kilowattov od zaplatenia dane, nerozumiem súrodosti a náväznosti tohto predloženého zákona so zákonom a konkrétnymi ustanoveniami v zákone o obnoviteľných zdrojoch.

    Naozaj v tejto dôvodovej správe chýba ideový zámer samotného zákona, skúsenosti alebo podnety, ktoré smerovali z aplikačnej praxe vôbec k tomu, aby sa tento zákon pripravil. A rovnako mi chýba aj, a verím, že nielen mne, ale preto, aby som mala komplexnú informáciu a súrodú konkrétnu informáciu, chýba aj kvalifikácia a kvantifikácia, akú cieľovú skupinu s akým celoplošným dopadom v tomto zákone ideme riešiť. Lebo ja si naozaj neviem predstaviť, pre koho má tento zákon znamenať praktický prínos v podobe odbúrania administratívnej záťaže aj zbavenia povinnosti úhrady dane. Naozaj si neviem predstaviť, či ide o päť subjektov, desať subjektov, aký je charakter týchto štúdií.

    Ak by ste boli taký láskavý, pán minister, a možno na základe konkrétneho príkladu, konkrétnej prípadovej štúdie, ktorá vás viedla, verím, že nie v jednotlivých prípadoch, ale zosumarizovaním ako systémového a celoplošného podnetu k príprave toho zákona, aby ste mi popísali, o aký druh subjektov, ktoré pracujú s čiernym uhlím, s elektrinou a so zemným plynom, o aké subjekty ide, ktorých sa tento zákon dotýka, pre ktorých je nevyhnutný a pre ktorých bude znamenať praktický prínos.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne nie sú. Pani poslankyňa bola jediná, ktorá sa prihlásila do rozpravy. Uzatváram, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A, pán minister, záverečné slovo?

    Nech sa páči.

  • Ja by som zareagoval zrejme na vystúpenie pani poslankyne Mezenskej, lebo v podstate ono veľmi konzistentne nadväzuje naozaj na to, čo som dostal správy z hľadiska jej názoru, ktorý zaznel na hospodárskom výbore. Asi je to naozaj tak. A musím povedať, že ja tomu rozumiem. Veď povinnosťou poslancov, ale i každého, kto sa podieľa na tvorbe legislatívy, je počuť trávu rásť.

    Ale z pohľadu zníženia dane alebo zníženia daňovej povinnosti, to som naozaj uvádzal aj v úvodnom slove, ide o, ide vlastne o také dedičstvo za, ešte z čias zavádzania eura, keď vtedy generálnym zákonom naprieč v stovke noriem došlo vlastne ku konverznému prepočtu vtedajších pokút, sankcií, sadzieb, minimálnych sadzieb, čím sa nám napríklad v prípade tohto typu dane dostala do legislatívy suma 3,31 eura. A my, a teraz hovorím to tak, čo viem o tom ja, aj ako z tohto pohľadu naozaj kľúčovým motívom všetkých týchto noviel, s ktorými tu dnes som, je ich skoro dvanásť, zákonov, časť ešte v druhom čítaním pôjde ďalší mesiac, kľúčovým odkazom bolo znižovanie administratívnej záťaže. To znamená, my sme naozaj, nech mi to prepáčia moji kolegovia, my sme prinútili úradníkov, dlhodobých pracovníkov rezortu financií, a verte mi, že títo pracovníci pracujú na rezorte financií krížom cez štyri alebo päť vlád, to znamená nie je to otázka nejakého politického zafarbenia. Je to otázka držania nejakej kóty z hľadiska toho, aby ju proste štát neopustil. Je to otázka, samozrejme, presvedčenia pracovníkov finančnej správy a snaha dostať ľudí, ktorí tvoria legislatívu a ktorí ju prakticky vykonávajú, čiže rezort financií ako tvorca legislatívy, Finančná správa ako exekutívny orgán, dostať týchto ľudí na jednu pôdu, na jedno fórum s ľuďmi, ktorí sú na tej druhej strane. To znamená, dostať do reality výsledky aplikačnej praxe.

    Ja keď som to tu dneska doobeda hovoril napríklad o vzťahu so samosprávou, má to nejaký súvis, nie je to žiadny oslí mostík, chcem povedať, že aj štát sa naozaj niekedy dostáva do situácie, že obťažuje administratívou a obťažuje neuveriteľným množstvom otázok, ktorými zaťažuje či podnikateľskú obec, či občana alebo samosprávu. A musím priznať, že nie je vždycky stopercentne isté, ako s týmito údajmi štát zaobchádza. Ja môžem z vlastnej praxe povedať, v minulosti, keď sme uvoľnili slučku okolo krku napríklad predajcom alkoholu, čo je veľmi, veľmi citlivá oblasť, kde zase máme obrovský dosah a priesah daňových únikov, ale viete, ak niekto celé roky, každý mesiac alebo dvakrát týždenne zbiera a vypĺňa nejaké dotazníky a posiela ich, a potom zistíte, že na vtedajšej colnej správe si z toho akurát tak robia takéto kôpky, nie takéto, obrovské kôpky za tie roky, tak to proste nemá význam. Musíte zvoliť iný prístup. A výsledkom tejto práce je táto legislatívna iniciatíva, s ktorou tu teda sa snažím vás obšťastňovať naozaj niekoľko týždňov, a výsledkom má byť taký až principiálny ústup z tých dobytých kót, aby sme naozaj nevyžadovali to, čo naozaj vyžadovať nemusíme.

    Jedna z drobností je naozaj zjednotenie výšky sadzby dane, to znamená nie 3,31 ale dávame úplne jednotné číslo na všetky de facto typy daní 5 eur. To je celé, nie je za tým nič, čo by malo vytvárať nejaké tiene. A opakujem, pokiaľ viem, to zjednotenie tých limitov, vítajú zástupcovia hlavne drobných firiem, kde je to personálna únia, konateľ a často s účtovníkom, je to proste o tom, že si musíte pamätať to množstvo súm a množstvo pravidiel, je to jednoduchá vec, nie je to žiadna atómová elektráreň, ale nevidel by som v tom žiadny iný úmysel.

    Preto toľko zákonov, ktoré možno vyvolávajú nejaké podozrenia, ale snahou je naozaj vypustiť povedzme z povinnosti registrácií to, čo si môže štát zaobstarať sám. Aj úradník si môže kliknúť na Obchodný register a zistiť si niektoré veci, ktoré predtým bol nútený vypisovať žiadateľ. Je to vlastne v duchu toho, zase zákona, s ktorým som tu bol minulý mesiac, o elektronickej komunikácii, o elektronickom výkone verejnej moci. Je to naozaj snaha odbremeniť. Lebo odbremeniť od záťaže znamená niekomu vlastne vytvoriť priestor na to, aby mohol dosahovať väčší zisk, väčšiu tržbu, väčšiu rentu. Nič iného by som za tým nevidel. Ak by ste chceli počuť na druhej strane, tak spolu s návrhom zákona o štátnom rozpočte v podstate navrhujeme, a budem to musieť s legislatívou samozrejme dotiahnuť, aj tu s vami, predĺženie platenia odvodu pre firmy, ktoré tu pôsobia v regulovanom prostredí. A to sú kľúčové všetky tieto firmy, ktoré majú hospodársky výsledok vyšší ako 3 mil. eur. A môžem vás ubezpečiť, že z tohto odvodu tento rok vyberáme vyše 100 mil. eur. Presne tak, ako boli plánováné, tak aj sú.

    To znamená, ja som cítil taký náznak toho, že ako keby sme mali nejakú, blahosklonný, alebo ako by sme niekomu vychádzali v ústrety. Vravím, je to výsledok nejakého dialógu, ktorý nebol ľahký, lebo niekto musel ustúpiť od storočnej praktiky a niekto zase nedostal to všetko, čo chcel, lebo, lebo istá disciplína aj isté pravidlá platiť musia.

    To je všetko, ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spravodajca, záverečné slovo? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení sa dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 616, spoločná správa výborov má tlač 616a.

    Znovu poprosím pána ministra Kažimíra, aby odôvodnil tento návrh zákona.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Je to presne potvrdenie tých mojich predchádzajúcich slov, lebo návrh tohto zákona sa zaoberá úplne identickými problémami – znižovanie administratívnej náročnosti hlavne pri registráciách a ďalších procesoch. A je to kombinácia znižovania náročnosti a eliminovania daňových únikov. To znamená to, o čo sa snažíme, odbremeňovať podnikateľské subjekty a zároveň ale samozrejme s väčšou úspešnosťou vybrať viac, viac daní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Opäť dávam tiež slovo spoločnému spravodajcovi z výbore pre financie a rozpočet, poslancovi Milanovi Mojšovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov (tlač 616), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:

    Národná rada uznesením č. 736 z 3. septembra 2013 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: po prvé, odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi – výbor pre financie a rozpočet, uznesenie č. 220 zo dňa 8. októbra 2013, ústavnoprávny výbor, uznesenie č. 315 zo dňa 9. októbra 2013, výbor pre hospodárske záležitosti, uznesenie č. 212 zo dňa 8. októbra 2013.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúčal o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 7 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spotrebnej dani z minerálneho oleja, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 232 zo 14. októbra 2013.

    Ďakujem, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a zároveň ju vyhlasujem za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k nasledujúcemu bodu programu, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 652, spoločná správa výborov má tlač 652a.

    Poprosím pána podpredsedu vlády, aby sa ujal slova.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Kľúčovým zámerom vypracovania tohto návrhu zákona je stále existujúci jav distribúcie nelegálne vyrobeného alkoholu na Slovensku, samozrejme aj s možnými veľmi negatívnymi dopadmi na ľudské zdravie a samozrejme aj s negatívnym dopadom na štátnu kasu.

    Cieľom návrhu tohto zákona je, tak ako som vám to už bol uviedol pri prvom čítaní, je zaviesť od 1. januára roku 2015 jednu štátnu tlačiareň, jednu tlač kontrolných známok namiesto viacerých komerčných tlačiarní, čím podľa nás sa zvýši bezpečnosť ich tlače, samotnej tlače aj distribúcie týchto známok. Ďalej je cieľom zákona zamedziť daňovým únikom na spotrebnej dani z liehu, zaviesť nové ochranné prvky na kontrolnú známku a tak isto zlepšiť aj podnikateľské prostredie, a to hlavne znižovaním administratívnej záťaže a najmä pre registrované subjekty úplne obdobne ako v tých predchádzajúcich zákonoch, keďže je to zákon, ktorý pojednáva o ďalšom type daní.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet, poslancovi Vladislavovi Petrášovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov (tlač 652), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:

    Národná rada uznesením č. 737 zo 4. septembra 2013 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Po druhé, gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady. K predmetnému vládnemu návrhu zaujali výbory tieto stanoviská: po prvé, odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi – výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 221 zo dňa 8. októbra 2013, ústavnoprávny výbor, uznesenie č. 316 zo dňa 9. októbra 2013, výbor pre hospodárske záležitosti, uznesenie č. 213 zo dňa 8. októbra 2013, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, uznesenie č. 176 zo dňa 8. októbra 2013. Z uznesení týchto výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 5 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov (tlač 652), schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 233 zo 14. októbra 2013.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden poslanec, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne, pán poslanec Sulík.

    Pán poslanec, spravodajca ako prvý? Máte v zmysle rokovacieho poriadku.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh poslanca, návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Vladislava Petráša k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov.

    V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov:

    1. V čl. I bode 40 v § 53 ods. 6 sa text "Na každom balíku je tlačiareň povinná uviesť prvé a posledné identifikačné číslo kontrolných známok, ktoré balík obsahuje. Ak tlačiareň identifikačné číslo kontrolných známok uvedené na všetkých balíkoch nachádzajúcich sa v skupinovom obale" nahrádza textom, ktorý znie: "Na každom balíku je tlačiareň povinná uviesť označenie, ktoré obsahuje identifikáciu o identifikačných číslach kontrolných známok nachádzajúcich sa v balíku. Ak tlačiareň balí balíky do skupinového obalu alebo prepravného obalu, na každom skupinovom obale alebo prepravnom obale uvedie označenie, ktoré obsahuje informáciu o identifikačných číslach kontrolných známok v každom balíku nachádzajúcom sa v skupinovom obale alebo prepravnom obale.".

    Odôvodnenie: S cieľom predísť možným chybám pri ďalšej manipulácii s kontrolnými známkami odberateľom kontrolných známok, sa zavádza možnosť označiť balík označením, ktoré bude poskytovať informáciu o identifikačných číslach kontrolných známok, ktoré obsahuje.

    2. V čl. I v bode 41 v § 53 ods. 9 sa veta "Odberateľ kontrolných známok predloží reklamované kontrolné známky zamestnancovi finančného riaditeľstva v tlačiarni." nahrádza vetou, ktorá znie: "Odberateľ kontrolných známok, najneskôr tri pracovné dni pred predložením reklamovaných kontrolných známok zamestnancovi finančného riaditeľstva v tlačiarni, oznámi zamestnancovi finančného riaditeľstva v tlačiarni počet a identifikačné čísla reklamovaných kontrolných známok.".

    Odôvodnenie: Z dôvodu overenia údajov o kontrolných známkach správcom dane, ako i z dôvodu lepšieho a rýchlejšieho zrealizovania reklamácie kontrolných známok sa ustanovuje povinnosť pre odberateľa kontrolných známok oznámiť vopred počet a identifikačné čísla kontrolných známok, ktoré chce reklamovať.

    V bode 3. V čl. I bod 43 znie:

    "43. V § 53 ods. 12 znie:

    "(12) Odberateľ kontrolných známok je v súvislosti s označovaním spotrebiteľského balenia kontrolnou známkou povinný oznamovať finančnému riaditeľstvu údaje ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom, ktoré vydá ministerstvo. Z týchto údajov finančné riaditeľstvo zverejňuje na svojom webovom sídle údaje nevyhnutne potrebné na overenie správnosti označenia spotrebiteľského balenia. Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom a) štruktúru a spôsob označenia, ktoré obsahuje informáciu o identifikačných číslach kontrolných známok v balíku, v skupinovom obale alebo v prepravnom obale, ak sú balíky balené v skupinovom obale alebo v prepravnom obale podľa odseku 6, b) rozsah údajov, ktoré oznamuje odberateľ kontrolných známok na označovanie spotrebiteľského balenia a o spotrebiteľských baleniach označených kontrolnou známkou, c) rozsah údajov nevyhnutne potrebných na overenie správnosti označenia spotrebiteľského balenia kontrolnou známkou zverejňovaných finančným riaditeľstvom podľa druhej vety, d) lehoty na oznamovanie údajov oznamovaných odberateľom kontrolných známok podľa prvej vety, e) lehotu, v ktorej má finančné riaditeľstvo zverejňovať údaje oznamované odberateľom kontrolných známok podľa druhej vety.".".

    Odôvodnenie: Splnomocňovacím ustanovením sa umožňuje vydať Ministerstvu financií Slovenskej republiky vykonávací predpis, ktorým sa spresní postup odberateľa kontrolných známok pri oznamovaní údajov a podrobností o identifikačných číslach kontrolných známok, ktoré odberateľ kontrolných známok nalepil na spotrebiteľské balenie liehu.

    Bod 4. V čl. I bod 49 znie:

    "49. Paragraf 53 sa dopĺňa ods. 20 a 21, ktoré znejú:

    "(20) Odberateľ kontrolných známok je povinný viesť evidenciu kontrolných známok, v ktorej sa za každý kalendárny mesiac uvedie a) počiatočný stav zásob nenalepených kontrolných známok na začiatku kalendárneho mesiaca, b) počet odobratých kontrolných známok z tlačiarne, c) počet kontrolných známok nalepených na spotrebiteľské balenie, d) počet poškodených kontrolných známok a ich identifikačné čísla, ak nie je možné identifikovať identifikačné číslo, uvedie označenie, ktoré obsahuje informáciu o identifikačných číslach nachádzajúcich sa v balíku, z ktorého sú poškodené kontrolné známky, e) počet zničených kontrolných známok a ich identifikačné čísla; ak nie je možné identifikovať identifikačné číslo, uvedie označenie, ktoré obsahuje informáciu o identifikačných číslach nachádzajúcich sa v balíku, z ktorého sú zničené kontrolné známky, f) počet reklamovaných kontrolných známok odovzdaných zamestnancovi finančného riaditeľstva tlačiarne a ich identifikačné čísla; ak nie je možné identifikovať identifikačné číslo uvedie označenie, ktoré obsahuje informáciu o identifikačných číslach nachádzajúcich sa v balíku, z ktorého sú reklamované kontrolné známky, g) počet kontrolných známok, ktoré boli dodané odberateľovi kontrolných známok v rámci reklamácie, h) konečný stav nenalepených kontrolných známok na konci kalendárneho mesiaca.

    (21) Odberateľ kontrolných známok je povinný oznámiť údaje podľa ods. 20 písm. d) až f) za kalendárny mesiac colnému úradu elektronicky, najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa údaje oznamujú postupom určeným finančným riaditeľstvom a zverejneným na webovom sídle finančného riaditeľstva.".".

    Odôvodnenie: Z dôvodu, aby bola umožnená lepšia kontrola použitia kontrolných známok a najmä s cieľom eliminovať možnosti nalepovania kontrolných známok, ktoré sú vykazované v evidencii ako zničené na spotrebiteľské balenie liehu, ktoré nepochádza z legálnych zdrojov, je potrebné doplniť pri vedení evidencie použitia kontrolných známok, aby boli pri kontrolných známkach, evidovaných ako zničené, boli uvádzané aj ich identifikačné čísla.

    Bod 5. V čl. I bod 64 znie:

    "64. V § 70 ods. 1 písm. q) sa slová "ods. 11 alebo ods. 20" nahrádzajú slovami "ods. 13, 15 až 17, alebo neoznámi údaje v rozsahu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného ministerstvom podľa § 53 ods. 12".".

    Odôvodnenie: V nadväznosti na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa spresní postup odberateľa kontrolných známok pri oznamovaní údajov a podrobností o identifikačných číslach kontrolných známok, ktoré odberateľ kontrolných známok nalepil na spotrebiteľské balenia liehu, je potrebné upraviť aj znenie ustanovenia upravujúceho vznik správneho deliktu.

    6. V čl. I sa za bod 66 vkladá nový bod 67, ktorý znie:

    "67. V § 70 ods. 2 písm. p) znie:

    "p) od 1 000 eur do 10 000 eur za správny delikt podľa ods. 1 písm. r),".".

    Nový bod 67 nadobúda účinnosť 1. októbra 2014, čo sa premietne do ustanovení o nadobudnutí účinnosti návrhu zákona (čl. II).

    Doterajšie body 67 až 87 sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: V nadväznosti na zmenu náležitostí kontrolných známok sa navrhuje upraviť znenie ustanovenia upravujúceho uloženie sankcie za nepreukázanie použitia odobratých kontrolných známok tak, aby výška ukladanej sankcie nebola naviazaná na predpokladanú výšku dane, ktorú by bolo možné vyrubiť zo spotrebiteľského balenia liehu, ktoré by mohlo byť označené týmito kontrolnými známkami. Touto úpravou sa teda neodstraňuje nejednoznačnosť určenia výšky sankcie.

    7. V čl. I v doterajšom bode 84 v § 73 ods. 22 znie:

    "(22) Konanie o uložení pokuty podľa § 47 a 47a zákona č. 105/2004 Z. z. účinného do 31. decembra 2014 právoplatne neukončené k 31. decembru 2014 colný úrad ukončí a uloží pokutu podľa § 70 a 71 predpisu účinného od 1. októbra 2014, ak je to pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu priaznivejšie.".

    Odôvodnenie: V nadväznosti na nadobudnutie účinnosti novely zákona je potrebné spresniť postup správcu dane, ak uloží pokutu za nezaúčtovanie, pardon, opravujem, nezúčtovanie alebo nepreukázanie použitia starých kontrolných známok.

    8. V čl. I v doterajšom bode 84 sa § 73 dopĺňa ods. 23, ktorý znie:

    "(23) Ak odberateľ kontrolných známok nepreukáže použitie a zúčtovanie kontrolných známok podľa ods. 7, colný úrad pri uložení pokuty postupuje podľa § 47 zákona č. 105/2004 Z. z. účinného do 31. decembra 2014.".

    Odôvodnenie: V nadväznosti na nadobúdanie účinnosti novely zákona je potrebné spresniť postup správcu dane, ak uloží pokutu za nezaúčtovanie alebo nepreukázanie použitia starých kontrolných známok.

    O všetkých bodoch je potrebné hlasovať spoločne a súčasne vynímam na osobitné hlasovanie bod 4 spoločnej správy.

    Toľko môj pozmeňujúci návrh. Ešte by som rád využil túto príležitosť ako spravodajca, pretože sme stále hovorili o alkohole a dani z alkoholu, aby som daroval pánovi ministrovi knižku Slivovica a jej miesto v živote starých Myjavcov, pretože pochádzam z Myjavy, tak si mu dovolím darovať túto knihu.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Ďalším do rozpravy je prihlásený pán poslanec Sulík.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dobrý deň, dámy a páni. No, počuli sme tu práve pána spravodajcu odrapkať pomerne veľké množstvo zmien. Ja teda pochybujem, že ste to predtým mali prečítané na základe tých veľa chýb, ktoré sa vám tam pri čítaní podarilo spraviť. To len potvrdzuje to, že tento zákon jednoducho je šitý horúcou ihlou a ministerstvo nie je pripravené robiť takúto komplexnú zmenu.

    Chcel by som pripomenúť, že ten hlavný dôvod, prečo vôbec takáto zmena má byť, je presunúť tlač týchto známok, ktoré sa nachádzajú na fľaškách s liehom, do štátnej tlačiarne. A toto celé sa robí pod rúškom boja proti daňovým únikom. Samozrejme, že každý z nás je za to, aby boli daňové úniky čím nižšie, respektíve aby neboli, aby neboli, len jednoducho každá jedna vec sa dá prehnať a tým pádom je možné napáchať ešte väčšie škody. Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami.

    Ja nespochybňujem, že pán minister Kažimír má dobré úmysly pri boji proti daňovým únikom, spochybňujem spôsob, ktorým to chce dosiahnuť. Ako už v minulosti, neviem, pri minulej schôdzi v rozprave sme sa bavili, živo diskutovali, tak spásu má, má priniesť hĺbkostroj, na ktorom sa teda budú tie pásiky, tie prúžky tlačiť. Hĺbkostroj na Slovensku neexistuje preto, lebo je to pomerne veľká investícia, je to suma okolo 3,5 mil. eur, ten najlacnejší. Zároveň ale treba povedať, že aj ten najlacnejší, a teda najmenší hĺbkostroj bude vyťažený asi na jednu štvrtinu svojej kapacity, čiže už len z tohto dôvodu sa spraví pomerne nezmyselná investícia.

    To, že zabránime, ako tu aj pán minister vo svojej úvodnej reči uviedol, aj ohrozeniu na zdraví konzumentov, nie je pravda, preto lebo hĺbkostroj v Čechách majú. V Čechách existuje Štátna tiskáreň cenín, ktorá má hĺbkostroj. Tie prúžky, ktoré sa teda nachádzajú na tých fľašiach s alkoholom, pochádzajú zo Štátnej tlačiarne cenín a sú tlačené na hĺbkostroji. A napriek tomu mala Česká republika škandál s desiatkami mŕtvych kvôli pančovanému alkoholu. Toto skrátka nie je riešenie problému, voči ktorému ministerstvo stojí. To po prvé.

    Po druhé, štátna Mincovňa Kremnica nikdy nič netlačila. Skúste si teraz predstaviť státisíce, možno milióny rôznych prúžkov a nejakých tých nálepiek. Ten manažment toho je komplikovaný, obzvlášť, keď má byť každá nálepka jedinečná s nejakým svojím číslom. Napriek tomu to dostanú ľudia, ktorí teda s týmto skúsenosti nemajú, a dostane to štátna Mincovňa. Tam sa kúpi hĺbkostroj, zrejme sa už niekto teší na peknú zákazku, nie je to len hĺbkostroj, sú to aj ďalšie stroje, ako napríklad počítačky a tak ďalej.

    Doteraz tieto prúžky tlačili na Slovensku dve súkromné tlačiarne a ja si myslím, že pokiaľ neboli žiadne problémy s týmito súkromnými tlačiarňami, po prvé, a po druhé, hĺbkostroj evidentne nič neprinesie, tak neexistuje žiaden dôvod toto presúvať. Tie tlačiarne to tlačia 15, 20 rokov. Majú s tým skúsenosti, je to vec, ktorá je zabehnutá a fungujúca. A takáto prudká zmena, pán minister, vám zlepšenie neprinesie. Problém totiž nie je to, že tie tlačiarne, ktoré majú licenciu na tlačenie týchto známok, že ony samy by tlačili falošné, respektíve pokiaľ také informácie máte, tak, prosím vás, ich povedzte a potom áno, to mení situáciu. Ale aby ste toto vedeli, by ste tam museli poslať najprv nejakú kontrolu.

    V novom návrhu zákona, tam okolo § 53 sa píše teda, že tlačiareň, zrejme už iba tá štátna, v budúcnosti je povinná sprístupniť priestory zamestnancovi ministerstva. To tam je niekde napísané. Ale vy ste o toto za posledné dva roky, ste sa nepokúsili alebo za posledný vyše rok, vyše roka ste sa nepokúsili napríklad v existujúcich tlačiarniach. Ja sa vás teda pýtam, prečo nie sú tie tlačiarne, ktoré to dnes robia, lepšie kontrolované? Alebo teda tá predošlá otázka: Máte vy poznatky o tom, že by došlo k falšovaniu priamo v tých tlačiarniach? Lebo keď je problém, že tie známky na alkohol sa falšujú niekde v nejakej garáži, tak to s tým tlačiareň nemá nič dočinenia.

    Uvediem vám iný príklad pre ilustráciu. Keď pán Harman zabil šiestich ľudí so zbraňou, ktorú mal ilegálne držanú, lebo si ju prerobil, tak nemá zmysel tých, ktorí majú zbrane legálne, posielať na psychotesty. Takže o toto viac mám pochybnosti, že to bude fungovať. Po prvé, Kremnica nemá skúsenosti s tlačou, po druhé, tento zákon je nevyzretý, ako sme už počuli, desiatky zmien na poslednú chvíľu. A po tretie, vy ste nepodnikli nič významnejšie, aby ste tie tlačiarne kontrolovali. Preto chcem ešte raz upozorniť, že tu naozaj môže byť problém, aby ste potom nehovorili, že my sme nevedeli, alebo my sme sadli na lep ľuďom z Kremnice a podobne.

    No a druhý problém, ktorý je, to je to zvýšenie cien. Dnes tie prúžky niečo stoja, po novom budú asi o polovicu drahšie a podľa toho výnosu, ktorý ste už zverejnili. Vy, pán minister, ste v minulosti v rozprave pri prvom čítaní argumentovali teda tým, že: no veď to je chlast, chlast nie je obchodný tovar, lebo chlast je chlast, a nech tam tie prúžky kľudne sú drahšie; kto chce chlastať, nech si zaplatí. Áno, dá sa k tomu tak pristúpiť. Len, po prvé, nie je to iba nejakého pol centa alebo jeden cent na fľašu, ako ste vraveli. Ako teda to áno, ale napríklad alkohol sa predáva aj v tých malých poldecáčikoch, takých plastových a tam už je to významne viac, respektíve tam ten jeden cent oproti cene toho poldecáčiku robí samozrejme viac ako oproti cene celej fľašky, čiže tam už percentuálne to stúpne citeľne ten náklad. A po druhé, každým jedným opatrením, ktorým zvýšite oficiálnu cenu alkoholu, motivujete výrobcov čierneho alkoholu a vlastne im pomáhate, lebo o to viac sa im bude dariť. Preto je napríklad aj nebezpečné každé jedno zvýšenie dane, lebo vždy to naženie kšeft tým, ktorí vyrábajú alkohol načierno.

    V návrhu zákona, tam niekde za § 53, píšete, že zriadite komisiu, ktorá bude rozhodovať o cene týchto prúžkov, známok. A je to úplne vtipné, ako milé teda, že píšete, že v komisii, v päťčlennej komisii majú byť dvaja zástupcovia od výrobcov. Fajn, ale komisia rozhodne väčšinou. Čiže tí traja, tí zvyšní traja sú: jeden je z ministerstva, jeden je z finančnej správy, jeden je zo samotnej tlačiarne. Čiže traja štátni zamestnanci rozhodnú, predpokladám, to, čo im minister nakáže. To je úplne zbytočné, čo tam navrhujete. Bude to nejaké divadlo, asi také divadlo, aké máme pri minimálnej mzde. No tak stretnú sa zamestnávatelia a odborári. Aj tak sa nikdy nedohodnú. Zbytočne tam zabíjajú čas.

    Tak možno, že by bolo načase robiť klinčeky s hlavičkami a navrhovať tie zmeny, o ktorých niet pochýb, že povedú k zlepšeniu stavu. Napríklad tie pravidelné kontroly. Čo aj oceňujem, že ste to už zapísali do zákona, teda, že to je v návrhu zákona.

    Na záver by som vás poprosil, až je to možné, buď o odpoveď teraz, alebo keby ste sa, pán minister, na to mohli pozrieť. Píšete v bode 60, momentík, v bode 79, že slová tridsiateho, týka sa to § 73 ods. 4, ktorý vlastne hovorí o tom, že dokedy tie dnešné súkromné tlačiarne môžu tlačiť a dokedy môžu tie známky používať. Je to tam niekde okolo toho bodu 70, 68, 70. A pointa je takáto: že dnes ich môžu tlačiť do konca budúceho roka a používať ešte tri mesiace neskôr. To chápem. Ale vy teraz v tom vašom návrhu túto lehotu predlžujete. No, prepáčte, môžu ich tlačiť do konca tohto roka a používať ďalšie tri mesiace. To je pochopiteľné. To, čo vytlačili do konca decembra, môžu ešte tri mesiace dávať. Okej. Ale teraz táto novela, ktorú navrhujete, tá predlžuje tú prvú lehotu o rok a pol, ale tú druhú lehotu iba o rok. To znamená, oni ich budú môcť tlačiť až do júna toho ďalšieho roka 2015, ale používať iba do marca. Tak toto evidentne nedáva logiku.

    Možno, že to je preklep, alebo možno, že som to zle pochopil. Možno, že mi nedáte teraz presnú odpoveď. Ale myslím si, že stálo by za to sa na to pozrieť a možno pozmeniť, aby jednoducho tu nedochádzalo k zbytočným potom výkladom, že čo, kto, dokedy mohol. Je to bod 77, už som to našiel. Je to bod 77, týka sa § 73 ods. 4. Tam sa slová "1. január 2014" nahrádza "31. augustom 2015". Čiže to je tých rok a pol aj niečo. No a hneď za tým bod 78, sa "31. marec 2014" nahrádza "31. marcom 2015". Tak ak som to správne pochopil, môžu do konca augusta 2015 tlačiť to, čo môžu distribuovať alebo dať na trh iba do konca marca. To nedáva žiadnu logiku.

    Ja vám veľmi pekne ďakujem. Viem, že tieto moje apely na to, aby ste jednoducho robili zmeny, ktoré majú hlavu - pätu, a nerobili zmeny typu pokus - omyl, že to už teraz nepomôže. Ale nebudete môcť povedať, že neboli ste varovaný.

    Veľmi pekne ďakujem, a, pán spravodajca, za pekne prednesený pozmeňovák aj vám.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Petráš a Osuský. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ja by som sa len rád spýtal pána poslanca Sulíka, že neviem prečo sa znižuje k nejakým invektívam. Ja som mu zatiaľ nikdy neublížil. Chcem ho uistiť, že ten pozmeňujúci návrh som čítal niekoľkokrát a aj napriek tomu, že ten pozmeňujúci zákon bol aj skontrolovaný odborom legislatívy, tak som tam našiel, ja neviem, dve chyby, ktoré som ešte tesne pred chvíľou opravil. Takže to ho chcem len uistiť, že som ozaj ten zákon, teda ten pozmeňujúci návrh čítal niekoľkokrát.

    A tiež som na úvod svojho vystúpenia nepoukazoval na to, ako ste vy v minulosti viedli ako predseda Národnej rady schôdzu a poslanci boli zmätení a nevedeli čo majú robiť. Takže myslím si, že aby ste si to nabudúce odpustil.

    Ďakujem pekne.

  • Ja by som si dovolil zabrúsiť, pani predsedajúca, ďakujem za slovo, do trochu inej oblasti. Problém cenín, problém tlačenia vecí, ako sú poštové známky, kolky alebo aj ochranné pásky, samozrejme by mal prebiehať v tlačiarni, ktorá je buď štátnou tlačiarňou cenín, to už nemáme. Ani v Českej republike Štátna tlačiareň cenín Praha, ktorá tlačila dlhé roky a ešte stále tlačieva aj slovenské známky poštové, mala štátny dozor. Existuje teda inštitút štátneho dozoru, ktorý zabezpečí, aby priamo v tlačiarni nemohli vznikať reálne falzifikáty, napodobeniny, dodatočné množstvá alebo podobne. Treba povedať, že ak sa nerozhodneme mať vlastnú tlačiareň tohto druhu, tak viem celkom pozitívne, že v blízkom okolí v strednej Európe existujú tlačiarne cenín s, keď sa objedná, štátnym dozorom a zároveň i povedzme s možnosťou tlačiť holografické prvky a podobné ochranné prvky, ktoré by sťažovali prípadné budúce falšovanie alebo podobne. To znamená, v tomto zmysle je tlač poštových známok veľmi blízka k tlačeniu niečoho podobného. A ten problém ozaj je, ak je strojovo a technicky tlačiareň pripravená len v tom, aby tam bol zabezpečený štátny dozor nad tlačou štátnych cenín.

  • S reakciou pán poslanec Sulík.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No, pán poslanec Petráš, ja som si predtým nevedel vaše meno spomenúť, lebo ja vás asi prvýkrát teraz počujem niečo hovoriť. Neviem teda, že prekvapuje ma tá vaša citlivosť. Hneď hovoríte o osobných invektívach. Ja keď vyslovím podozrenie, že ste to čítali prvýkrát, to nie je osobná invektíva. Osobná invektíva je napríklad, keď kolega Martvoň povie Petrovi Osuskému, že je univerzitný šašo. To je osobná invektíva. Ale vysloviť podozrenie, že ste to čítali prvýkrát, snáď aj pri teda mimoriadnej citlivosti kolegov zo SMER-u, osobnou invektívou snáď ešte nebude. Takže vy ste to čítali niekoľkokrát, hej? Takže pozmeňovací návrh, ktorý vy predkladáte, ste čítali niekoľkokrát. Ja som teda dúfal, že poviete, ja som ho písal. Lebo návrhy, ktoré ja predkladám, tak ich si aj napíšem. Vám to zrejme niekto strčil do ruky, niekto z ministerstva, čo len potvrdzuje to, že tento zákon je šitý horúcou ihlou. No tak dobre, nepovedali ste, že ste to teda vy písali, ale že ste to niekoľkokrát čítali. Chcem vám veriť.

    A ďalšia reakcia, to je typicky smerácka, a to neberte ako osobnú invektívu, smerák, smerácka zatiaľ nie je nadávka. A hovoríte teda, že: No, pán Sulík, tak ako vy ste viedli Národnú radu. No tak ja vám poviem, ako som viedol Národnú radu. Okrem toho, že som tu bol úplne nový, myslím si, že som ju viedol o triedu lepšie, ako to vedie teraz pán Paška preto, lebo ja som dodržiaval do posledného písmenka rokovací poriadok. Ale váš predseda pán Paška to nerobí, a potom je tu taký bordel, aký tu občas zvykne. Ako pán Paška je katastrofa pre túto Národnú radu. To mňa s ním porovnávať, no neviem. Ale nikdy sa mne nestala situácia, že by bolo niekomu umožnené, povedzme kolegovi Hlinovi, tak skákať mne po hlave, ako on skáče a mohol skákať pánovi Paškovi po hlave, lebo ten zase to dovolil, aby Kaliňák tu šaškoval, a ide dnu a ide von a tak ďalej. Čiže ja by som pomlčal o národnej...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vyslovené s pobavením. Smiech v sále.

  • . Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Nech sa páči.

  • Dobre. Ja by som napriek teraz tej, to nebola ani prestrelka, to bola výmena názorov medzi saskármi a smerákmi, chcem poďakovať za konštruktívny príspevok. Lebo to, čo tu povedal Richard Sulík tónom a spôsobom dnes, je konzistentné s iným tónom, čo povedal pred mesiacom. Ale konzistentné z hľadiska obsahu. A to je legitímne. Ja vnímam za legitímny iný pohľad na veci.

    Kľúčové je to, že všetci vieme, že daňové úniky v oblasti obchodovania s alkoholom a výroby alkoholu sú. Aj pri výrobe samotnej, aj pri predaji samotnom sú daňové úniky. Musím povedať, že ja si pamätám ešte z rokov ´06 a ´10, a to je opäť, to je proste povinnosť, to nie je otázka politického zafarbenia nejakej vlády, buď sa tomu venujete, alebo sa tomu nevenujete, je pravda, že v tom období si pamätám, že neboli žiadne nároky na tlačiarne a zavádzali sme akési minimálne bezpečnostné povinnosti. Niečo ako povinnosť bezpečnostnej previerky. To prešlo z tohto pohľadu a nejakým spôsobom sa pokračovalo.

    Musím povedať, mám tu záznam, lebo som pripravený, už v minulosti ste sa na to pýtali. V rokoch 2009 až 2011 daňový dozor, presne tak ako povedal pán poslanec Osuský, vykonal nad tlačou a distribúciou kontrolných známok formou miestneho zisťovania a na základe medzinárodnej spolupráce kontroly v dvoch tlačiarňach na Slovensku a v jednej tlačiarni v Čechách. Súčasne boli požiadané na základe medzinárodnej spolupráce príslušné orgány v Poľsku, aby mohli urobiť aj v Poľsku, lebo aj v Poľsku bola alebo je tlačiareň, teraz neviem.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, áno, ale kontrola nebola umožnená poľskými orgánmi. Nebola umožnená. Na základe výkonu daňového dozoru boli zistené nasledovné pochybenia: chýbajúce obligatórne údaje v odberných poukazoch, nekorešpondujúce dátumy a strata odberných poukazov. To sú informácie, ktoré ja mám. Informácie boli postúpené Colnému kriminálnemu úradu a vedeniu vtedy Colnej správy a teraz Finančnej správy a podobne. Problém tu proste je. Ako v každom prípade ten problém tu existuje. A tak, ako existuje problém v Číne s tým, že Čína vyrába Lewisky 501, úplne tie oficiálne, ktoré si každý kupuje za stovky eur, tak každú noc ešte zbehnú mašinu a vyrobia tisícky iných, ktoré sa predávajú, to by vedel Lojzo Hlina povedať, za desatiny centov na trhovisku v rôznych častiach Pekingu.

    Takže toto je klasický problém, toto je klasický problém. A podozrenia tu samozrejme sú. Ony existujú v podobnej oblasti, ako je, ako sú napríklad kolky. Veď kolkové známky, možno si pamätáte ten, to bol zase súboj, kolkové známky sa kedysi úplne pohodlne predávali všade. Potom sa zistilo na základe podania a upozornenia z polície, že sa predávajú na Krajskom súde v Bratislave dole v bufete falošné kolky. No proste, tak to je! Ako to sa dialo. Čiže sme pod veľkým tlakom a súbojom sústredili predaj len na poštách. Viete, že z toho bol cirkus, lebo ten komfort sa znížil. Každý musel ísť na poštu. Potom došlo k rozhodnutiu o zrušení kolkov ako takých, ale bez nejakého náväzného riešenia. Viete, že sme s ním stotožnení a riešime a chystáme jasné unitárne riešenie pre celý štát.

    Toto je podobná oblasť. A ja musím povedať, že sa pokúšame o to, a priznám slovo, že pokúšame, a môže to, ja verím, že dopadnúť dobre, a môže to dopadnúť aj zle, jak proste, život je taký, je plný rizík, pokúšame sa vlastne o vytvorenie štátnej tlačiarne cenín. Pokúšame sa o to. A to je vlastne rozhodnutie ísť touto cestou. A zároveň musím povedať, že podľa mňa každého v tejto krajine by mal šľak trafiť z toho, koľko peňazí sme za dvadsať rokov našej histórie dali na tlač občianskych preukazov, pasov, takých, onakých, zelených, bordových, s biometrickými znakmi, bez biometrických znakov, vodičských preukazov. Proste množstvá toho, čo je predmetom, čo v normálne, v normálnej krajine ustálenej a v relatívne bohatej z pohľadu celoglobálneho, že na to má, by mala robiť štátna tlačiareň cenín. Nielen kvôli bezpečnosti tej tlače, ale aj kvôli distribúcii, ako aj kvôli minimalizácii nákladov, samozrejme, ako takej. Lebo tiež si môžme, sa rozprávať o tom, aké boli tendre, čo za nimi všetko bolo. Okrem toho tu sa vždycky súťaží v oblasti tlače cenín z veľmi malého počtu. Lebo proste v zásade sú to v Európe certifikované spoločnosti, ktoré musia prejsť nejakými testami. Aj v prípade toho stroja, ktorý toľkokrát spomínate, podľa mojich informácií sú na svete dve firmy, ktoré ich dodávajú. Lebo sú to vlastne podobné stroje ako na tlač peňazí a podobné farby ako na tlač peňazí. Čím sa, samozrejme, znižuje, podľa nás sa znižuje priestor na falšovanie. Boli sme upozornení napríklad, že keby to boli hologramy, tak hologramy vám naozaj vyrobí hocikto. Opäť v Číne, v Tokiu alebo v Pekingu to máte proste na trhovisku. Viete si zohnať akékoľvek hologramy.

    Je aj pravdou, že známka je len nosič a kľúčová je informácia, ktorá bude na tomto nosiči. A ešte dôležitejšia je kontrola tej informácie. Chcem povedať, to z tohto zákona priamo netrčí, ale konečným riešením, ktoré dotiahne snáď nejaká ďalšia vláda, pevne verím, že áno, bude to, že cez smartfóny bude možnosť byť aplikácia, ktorá bude umožňovať tú časť kódu čítať, verejne prístupnú. Žeby si mal každý spotrebiteľ mať možnosť v podstate cez odfotenie tej známky a mečovanie tej známky s registrom vlastne potvrdiť, či tá predávaná fľaša alkoholu je registrovaná, alebo nie je registrovaná. To nie je žiadny sen, to sa proste dá doručiť v dnešnej dobe. A na to potrebujeme nejaké základné predpoklady, aby sme ich splnili. Čiže toto, tlač samotná, nie je naozaj odpoveďou na vyriešenie problémov, ani hroziacich škôd na zdraví, ani na vždy prítomných daňových únikoch.

    Musím aj potvrdiť, a to tiež poviem zo svojej skúsenosti historickej, že to bolo v čase, keď som mal možnosť s legislatívou pracovať na rezorte financií, keď sme vytvorili prvýkrát v histórii akúsi, proste tím ľudí, ktorý bol zmiešaný z kombinácie obchodu, výrobcov, colnej správy vtedy a legislatívcov, a tam sme sa snažili vlastne riešiť opatrenia, ktoré nemusia všetkým ako voňať z tohto pohľadu, ale kľúčovo platí, že výrobca alkoholu má záujem, aby bolo toho alkoholu čo najviac legálneho a čo aby najmenej bol prístup nelegálneho. To v zásade logicky musí platiť, pokiaľ niekto nemá nejakú inú rúru natiahnutú z oficiálneho na neoficiálny. A to je už problém zase iný. Viete o prítomnosti stálych daňových dozorov, o plombách, o všelijakých metrických zariadeniach a týchto veciach, ktoré zase začínajú a končia na ľudskom faktore, lebo vždycky je to aj o ľudskom faktore ako takom.

    Vnímam to ako proste spor rôznych koncepcií. Ja musím len podotknúť, že my máme odvahu toto riešiť aj s rizikami, ktoré pri každom projekte existujú, či sa podaria, či sa podaria zrealizovať, či zrealizovať načas, či budú fungovať a koľko budú stáť. A tieto veci sú proste pod kontrolou, aj pod vašou kontrolou a budete sa môcť k tomu priebežne vyjadrovať. A tých projektov je dnes na rezorte financií naozaj niekoľko. Je to dokončovanie UNITAS-u, pokračovanie v tej prvej fáze a nastupovanie druhej fázy spoločného výberu daní a odvodov. Sú to tieto elektronické kolkové známky. Je to táto štátna tlačiareň a samozrejme v rámci toho obrovský súboj s daňovými únikmi, lebo to je proste kľúčový nosič ako všetkých týchto opatrení.

    Ku Kremnici. Viete, ja sa odvolám na široké historické až encyklopedické znalosti pána profesora, ktorý dobre vie, že Kremnica je unikát. Je to unikát v Európe aj vo svete z hľadiska kontinuálneho, možno je to jediná alebo najstaršia kontinuálne fungujúca manufaktúra, dnes fabrika, v Európe aj na svete z roku 1328, tak tuším ako, dokonca v tej istej budove od roku 1400 neviem koľko, ospravedlňujem sa, ale je to unikát. Je to unikát aj z toho pohľadu, že tá fabrika si je schopná dneska na seba zarobiť. Ale pamätám si časy a musím si teda pamätať, že sa zvažovalo, že sa sprivatizuje, že sa predá, lebo bola ťarchou. Tam sú dodnes stroje, na ktorých sa razili mince v roku 1918 pri vzniku Československej republiky. Dodnes sú tam a sú funkčné. Nerazia sa na nich euro mince, ale razia sa na nich pamätné medaile, ale môžte sa tam ísť na ne pozrieť. Je to sčasti technické múzeum a sčasti proste, nieže relatívne, moderná fabrika, ktorá je schopná konkurovať na svetových trhoch. Ale pravdou aj je, že časy razby mincí môžu pominúť, lebo teraz sú dobré časy, a tá fabrika, ktorá je štátnou mincovňou a svojím spôsobom naozaj súčasťou histórie Slovenska, slovenského národa a vôbec prítomnosti tejto skupiny ľudí na tomto území a je to naše dedičstvo, a môže mať problémy.

    Z tohto pohľadu mi nevyčítate, možno to je v rozpore s vaším konceptom videnia ekonomického, ale ja nevidím nič zlé, ak vytvárame ďalšiu nohu podnikania tejto firmy, ktorú nemôžme zavrieť, podľa mňa ju nemôžme predať a privatizovať, nehnevajte sa, podľa mňa ju nemôžme privatizovať, tak sa snažíme o to, aby bola efektívna. Čo je na tom zlé, ak jej dáte ďalší výrobný program? Toto môže tvoriť 20 % ich výrobného programu, 20 % výrobného programu. A stroj, o ktorom hovoríte, im samozrejme umožní tlačiť aj iné ceniny, nielen tento typ známok. Opäť, máte pravdu, môže to skončiť fiaskom ako v štátnej firme, ale nemusí, lebo myslím, že táto štátna firma dokazovala pod vedením rôznej farby ministrov, že je efektívna, že si vie na seba zarobiť, vie si požičať a vie aj splácať tieto úvery. Nehovoriac o tom, že svojím spôsobom Kremnica má svoje problémy so zamestnanosťou, a ak to vytvorí niekoľko desiatok pracovných miest, s tým tiež nemôže byť nejaký problém.

    Ale nechcem hovoriť, že toto je unikátny proste projekt, ktorý teraz je geniálny tým, že má toľko pozitívnych efektov. Chcem len povedať, že primárnou je snaha centralizácie tlače so snahou minimalizácie daňových únikov a že ten koncept má riziká, je pravdivý, ale je pod verejným dohľadom a kontrolou, pretože sa realizuje vo sfére verejnej správy, štátu, štátneho vlastníctva, a je kontrolovateľný. A pevne verím, že bude aj úspešný.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spravodajca chce sa vyjadriť?

    Nech sa páči.

  • Dovoľte aj mne, aby som sa na záver vyjadril pár slovami. Chcel by som také dva body. Prvé, čo pán Sulík povedal, že autorstvo pozmeňujúceho návrhu. Ja vzhľadom na to, že vo vysokej politike, keď to mám tak povedať, som relatívne krátko, ale v komunálnej politike som asi 10 rokov, tak som sa naučil, alebo viem, že ľuďom treba hovoriť pravdu a nemá sa klamať. Takže ja som nikdy nepovedal, ja predkladám samozrejme tento pozmeňujúcu návrh, ale je faktom, že bol vypracovaný ministerstvom financií. A tak isto aj dámy a pán hore mi potvrdia, že keď prichádzajú návrhy zákonov do Národnej rady, tak vedieme, si myslím si, že bohatú diskusiu na to, a sú mi oni svedkom, že ja ich tak isto bombardujem otázkami a snažím sa, aby ten zákon, návrh zákona bol nejakým spôsobom vylepšený. Napriek tomu netrpím nejakou ješitnosťou, že ak som vniesol podľa môjho názoru dobrú myšlienku a zapracovalo ju ministerstvo financií a predkladá to ministerstvo, tak som není nešťastný z toho, že nie som autorom toho pozmeňujúceho návrhu. Mám z toho radosť, že nejaká moja myšlienka sa premietla do návrhu zákona.

    Naposledy to bolo to, čo sme tu mali pred chvíľou, ten súhrnný výkaz o DPH, kde bola trošku iná konštelácia. A myslím si, alebo teda možno sa len domnievam, ale na môj podnet ministerstvo ten návrh trošku prerobilo a ten súhrnný výkaz bude vyzerať trošku inak a podľa mňa prijateľnejšie pre podnikateľov. To je jedna vec.

    Druhá vec je, ešte sa chcem zmieniť, k tej tlačiarni. Veľmi často sa stýkam s podnikateľmi. Viem presne, o čom to je. A nemyslím si, že keď štát vytvorí nejakú podmienku alebo nemyslím si, že je to zvýhodnenie, ale umožní alebo zadá prácu domácej slovenskej firme, tá firma bude platiť mzdy, odvody týmto zamestnancom, tak si myslím, že pre tú slovenskú ekonomiku je to dobré. Už podľa môjho názoru to slovo kríza by sme mali potlačiť do úzadia. A to môžme jedine takým spôsobom, že všemožne sa budeme snažiť dávať slovenským firmám prácu. Tak si myslím, že keď padlo také rozhodnutie, že tlač týchto kolkových známok bude prebiehať na Slovensku v slovenskej firme, tak teoreticky by malo byť jedno, či je to štátna firma alebo súkromná. Ja som presvedčený o tom, ja som presvedčený o tom, že aj štátna firma s dobrým a zodpovedným manažmentom vie fungovať aj efektívne.

    Ďakujem, pani predsedajúca.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 653. Spoločná správa výborov má tlač 653a.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, predneste návrh.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel, aby som sa neopakoval a nezaťažoval vás textom, ktorý je úplne identický, kľúčové je, opätovne je zriadenie jednej tlačiarne z hľadiska opatrovania tabakových výrobkov kontrolnou známkou. Takisto sú tu snahy na znižovanie administratívnej záťaže a potom aj časť, samozrejme, ktorá sa týka daňových únikov, sprísnenie obchodovania s tabakovou surovinou. To znamená, to sú ďalšie oblasti, ktoré sú v zákone pomenované. To je všetko.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre financie a rozpočet, poslankyni Eve Hufkovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážená pani podpredsedníčka, dovoľte mi, aby som ako určená spravodajkyňa predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov (tlač 653), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:

    Národná rada uznesením č. 738 zo 4. septembra 2013 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúci návrhmi – výbor pre financie a rozpočet, uznesenie č. 222 zo dňa 8. októbra 2013, ústavnoprávny výbor, uznesenie č. 317 zo dňa 9. októbra 2013, výbor pre hospodárske záležitosti, uznesenie č. 214 zo dňa 8. októbra 2013, a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, uznesenie č. 177 zo dňa 8. októbra 2013. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1 a 2 a 4 až 16 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť, o bode spoločnej správy č. 3 hlasovať s návrhom gestorského výboru neschváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov (tlač 653), schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 234 zo 14. októbra 2013.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem vám, pani poslankyňa.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, za klub SMER pán poslanec Kondrót.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážená pani spravodajkyňa, v súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.

    1. V čl. I bode 3 v § 9 ods. 4 v tretej vete sa vypúšťajú slová "cigár a".

    2. V čl. I bode 3 v § 9 ods. 7 sa vypúšťajú slová "cigár a".

    3. V čl. I bode 4 v § 9b ods. 5 v štvrtej vete sa vypúšťajú slová "cigár alebo".

    4. V čl. I bode 4 v § 9b ods. 10 a 11 písm. a) sa v celom texte vypúšťajú slová "cigár a".

    5. V čl. I v doterajšom bode 37 v doterajšom § 44n ods. 14 sa v celom texte vypúšťajú slová "cigár alebo".

    6).V čl. I v doterajšom bode 37 v doterajšom § 44n sa za ods. 14 vkladá nový odsek 15, ktorý znie:

    "(15) Spotrebiteľské balenie cigár neoznačené kontrolnou známkou možno uvádzať do daňového voľného obehu najneskôr do 28. februára 2016 a predávať najneskôr do 31. decembra 2016. Po tomto dátume bude takéto spotrebiteľské balenie cigár považované za neoznačené. Osoba, ktorá je oprávnená v rámci podnikania predávať spotrebiteľské balenia cigár a ktorá skladuje spotrebiteľské balenia cigár uvedené v prvej vete, ktoré nepredala do 31. decembra 2016, je povinná do 15. januára 2017 oznámiť colnému úradu množstvo takýchto spotrebiteľských balení cigár a zároveň v tejto lehote požiadať colný úrad o ich zničenie; colný úrad takéto spotrebiteľské balenia cigár zničí na náklady osoby a o zničení vyhotoví protokol o zničení, pričom ustanovenie § 41 ods. 1 písm. a) sa nepoužije.".

    Doterajšie odseky 15 až 20 sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Z dôvodu, že cigary sú v porovnaní s cigaretami špecifickým tovarom, ktorý je z dôvodu vyššej ceny a nižšieho dopytu nízkoobrátkový tovar, navrhuje sa predĺžiť lehota dopredaja cigár neoznačených kontrolnou známkou o jeden rok. Keďže cigary nepredstavujú rizikový tovar z pohľadu daňových únikov, navrhuje sa v súvislosti s odberom kontrolných známok určených na označovanie cigár znížiť administratívnu záťaž pre odberateľa kontrolných známok.

    O všetkých bodoch je potrebné hlasovať spoločne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie nie sú, je jedna faktická poznámka, nie.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa a dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy sú prihlásení dvaja páni poslanci. Uzatváram možnosť.

    Nech sa páči, pán poslanec Duchoň.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Daniela Duchoňa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov. V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov.

    1. V čl. I bod 4 v § 9b ods. 6 sa text "Na každom balíku je tlačiareň povinná uviesť prvé a posledné identifikačné číslo kontrolných známok, ktoré balík obsahuje. Ak tlačiareň balí balíky do skupinového obalu alebo prepravného obalu, na každom skupinovom obale a prepravnom obale uvedie prvé a posledné identifikačné číslo kontrolných známok uvedené na všetkých balíkoch nachádzajúcich sa v skupinovom obale alebo prepravnom obale." nahrádza textom, ktorý znie: "Na každom balíku je tlačiareň povinná uviesť označenie, ktoré obsahuje informáciu o identifikačných číslach kontrolných známok nachádzajúcich sa v balíku. Ak tlačiareň balí balíky do skupinového obalu alebo prepravného obalu, na každom skupinovom obale a prepravnom obale uvedie označenie, ktoré obsahuje informáciu o identifikačných číslach kontrolných známok v každom balíku nachádzajúcom sa v skupinovom obale alebo prepravnom obale.".".

    Odôvodnenie: S cieľom predísť možným chybám pri ďalšej manipulácii s kontrolnými známkami odberateľom kontrolných známok, sa zavádza možnosť označiť balík označením, ktoré bude poskytovať informáciu o identifikačných číslach kontrolných známok, ktoré obsahuje.

    2. V čl. I bode 4 v § 9b ods. 9 sa veta "Odberateľ kontrolných známok predloží reklamované kontrolné známky zamestnancovi finančného riaditeľstva v tlačiarni." nahrádza vetou, ktorá znie: "Odberateľ kontrolných známok, najneskôr tri pracovné dni pred predložením reklamovaných kontrolných známok zamestnancovi finančného riaditeľstva v tlačiarni elektronicky oznámi zamestnancovi finančného riaditeľstva v tlačiarni počet a identifikačné čísla reklamovaných kontrolných známok.".".

    Odôvodnenie: Z dôvodu overenia údajov o kontrolných známkach správcom dane, ako i z dôvodu lepšieho a rýchlejšieho zrealizovania reklamácie kontrolných známok sa ustanovuje povinnosť pre odberateľa kontrolných známok oznámiť vopred počet a identifikačné čísla kontrolných známok, ktoré chce reklamovať.

    3. V čl. I v bode 4 v § 9b ods. 13 znie:

    "(13) Odberateľ kontrolných známok je povinný v súvislosti s označovaním spotrebiteľského balenia tabakových výrobkov oznamovať finančnému riaditeľstvu údaje ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý vydá ministerstvo. Z týchto údajov finančné riaditeľstvo zverejňuje na svojom webovom sídle údaje nevyhnutne potrebné na overenie správnosti označenia spotrebiteľského balenia tabakových výrobkov. Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom a) štruktúru a spôsob označenia, ktoré obsahuje informáciu o identifikačných číslach kontrolných známok v balíku, v skupinovom obale alebo prepravnom obale, ak sú balíky balené v skupinovom obale alebo v prepravnom obale podľa ods. 6, b) rozsah údajov, ktoré oznamuje odberateľ kontrolných známok podľa prvej vety, o identifikačných číslach použitých kontrolných známok na označovanie spotrebiteľského balenia tabakových výrobkov a o spotrebiteľských baleniach tabakových výrobkov označených kontrolnou známkou, c) rozsah údajov nevyhnutne potrebných na overenie správnosti označenia spotrebiteľského balenia tabakových výrobkov kontrolnou známkou zverejňovaných finančným riaditeľstvom podľa druhej vety, d) lehoty na oznamovanie údajov oznamovaných odberateľom kontrolných známok podľa prvej vety, e) lehotu, v ktorej má finančné riaditeľstvo zverejňovať podľa druhej vety údaje oznamované odberateľom kontrolných známok.".".

    Odôvodnenie: Splnomocňovacím ustanovením sa umožňuje vydať Ministerstvu financií Slovenskej republiky vykonávací predpis, ktorým sa spresní postup odberateľa kontrolných známok pri oznamovaní údajov a podrobností o identifikačných číslach kontrolných známok, ktoré odberateľ kontrolných známok nalepil na spotrebiteľské balenia tabakových výrobkov.

    4. V čl. I v bode 4 v § 9b doterajšie odsek 14 až 16 sa vypúšťajú a doterajšie odseky 17 až 25 sa primerane prečíslujú vrátane vnútorných odkazov v pôvodných odsekoch 20, 21 a 25.

    Odôvodnenie: Legislatívna úprava ustanovení súvisiaca so splnomocňovacím ustanovením, ktorým sa umožňuje vydať Ministerstvu financií Slovenskej republiky vykonávací predpis týkajúci sa spresnenia postupu odberateľa kontrolných známok pri oznamovaní údajov a podrobností o identifikačných číslach kontrolných známok, ktoré odberateľ kontrolných známok nalepil na spotrebiteľské balenia tabakových výrobkov.

    5. V čl. I bode 4 v § 9b doterajšom ods. 25 písmeno d) znie:

    "d) boli nenávratne zničené v technologickom zariadení slúžiacom na nalepenie kontrolných známok na spotrebiteľské balenie tabakových výrobkov najviac v množstve 0,1 % vrátane, a to z množstva kontrolných známok vložených do technologického zariadenia slúžiaceho na nalepenie kontrolných známok na spotrebiteľské balenie tabakových výrobkov za kalendárny mesiac.".

    Odôvodnenie: Z dôvodu, aby nedochádzalo k daňových únikom pri vykazovaní fiktívnych množstiev kontrolných známok zničených v technologickom zariadení slúžiacom na nalepenie kontrolných známok na spotrebiteľské balenie tabakových výrobkov, sa ustanovuje, že za preukázané použitie kontrolných známok sa považuje najviac 0,1 % kontrolných známok z množstva kontrolných známok vložených do technologického zariadenia slúžiaceho na nalepenie kontrolných známok na spotrebiteľské balenie tabakových výrobkov za kalendárny mesiac.

    6. V čl. I doterajšom bode 32 v § 41 ods. 1 písm. c) sa slová "13, 14, 15, 17, 20, 21 alebo ods. 22" nahrádzajú slovami "13, 14, 17, 18 a 19 alebo neoznámi údaje v rozsahu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného ministerstvom podľa § 9b ods. 13".

    Odôvodnenie: V nadväznosti na vydanie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorým sa spresní postup odberateľa kontrolných známok pri oznamovaní údajov identifikačných čísel kontrolných známok, ktoré odberateľ kontrolných známok nalepil na spotrebiteľské balenia tabakových výrobkov, je potrebné upraviť aj znenie ustanovenia upravujúceho vznik správneho deliktu.

    7. V čl. I sa za doterajší bod 32, sa vkladajú nové body 33 a 34, ktoré znejú:

    "33. V § 41 sa odsek 1 dopĺňa písm. n) ktoré znie:

    "n) sa zistí, že množstvo nenávratne zničených kontrolných známok vložených do technologického zariadenia slúžiaceho na nalepenie kontrolných známok na spotrebiteľské balenie tabakových výrobkov presiahne 0,1 % za kalendárny mesiac.

    34. V § 41 sa odsek 2 dopĺňa písmenom n), ktoré znie:

    "n) za správny delikt podľa ods.1 písm. n) vo výške 1,80 eur za každú kontrolnú známku, najmenej však 500 eur.".".

    Nové body 33 a 34 nadobúdajú účinnosť 1. októbra 2014, čo sa premietne do ustanovenia o nadobudnutí účinnosti zákona (čl. II). Doterajšie body 33 a 34 sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: V nadväznosti na doplnenie za kontrolné známky nenávratne zničené v technologickom zariadení slúžiacom na nalepenie kontrolných známok na spotrebiteľské balenie tabakových výrobkov sa považuje najviac 0,1 % z množstva kontrolných známok vložených do technologického zariadenia slúžiaceho na nalepenie kontrolných známok na spotrebiteľské balenie tabakových výrobkov, je potrebné upraviť ustanovenie o správnych deliktoch.

    O všetkých bodoch je potrebné hlasovať spoločne a súčasne vynímam na osobitné hlasovanie bod 16 zo spoločnej správy.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec, na vaše vystúpenie nie sú faktické? Je faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Sulík.

  • Ďakujem pekne. Tak, pán Duchoň, aj vy ste nám prečítali návrh, zrejme ste mali nutkanie takýto napísať. Opäť to len potvrdzuje to, že ministerstvo financií to nemá dostatočne dobre pripravené, je to šité horúcou ihlou. A chcel by som teda ale prinajmenšom to oceniť, že bude, dúfam, teda niekoľko dní času, že ten zákon navrhovaný sa spíše do jedného celku a že to nebudú takéto siahodlhé, siahodlhé pozmeňovacie návrhy. A že aspoň legislatívci si to budú môcť prečítať. Lebo takto horúcou ihlou šitých vecí, väčšinou to dopadne tak, že potom tam sme zabudli, tam sme nevedeli, tam sme si mysleli, a sú z toho úplne zbytočné problémy.

    Ďakujem.

  • Takže teraz poprosím posledného prihláseného rečníka, pána poslanca Sulíka.

    Pána ministra prosíme, aby zasadol na svoje miesto.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Kým príde pán minister, tak pre pána Petráša aj pána Duchoňa by som rád povedal ešte jednu vec: toto, čo som urobil teraz ja vám, je slabulinký odvar toho, čo tu stváral váš predseda, keď my sme boli vo vláde. Kolegu Jurčíka tu nechal trikrát čítať. Bolo to úbohé, nechutné, sa tu predvádzať jak malý chlapec. Čiže aby ste si nemysleli, že teraz ja mám zapotreby toto robiť. A ešte raz, bol to slabučký odvar, slabučký oproti primitívnemu sprostému konaniu vášho predsedu.

    A teraz počkám na pána ministra a potom budem pokračovať.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Krátka prestávka do príchodu pána ministra.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pán minister, dúfam, že neopustíte sálu v tom momente, ako začnem rozprávať, hej.

  • Vyslovené s pobavením. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Takže pokračujeme v rokovaní, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. No, to, čo budem teraz hovoriť, sa týka samozrejme aj zákona o tabakových daňových známkach. Chcel by som primerane reagovať na vás, keďže ste predtým nevystúpili v rozprave, ale až po nej.

    Ja si myslím, že jedna chybná úvaha, ktorú robíte, je tá, že dávate do jednej kopy falošné známky, ktoré vyrába niekto niekde v garáži, a falošné, respektíve nie falošné známky, ale známky, ktoré boli vytlačené po pracovnej dobe. Vy sám ste uviedol, pán minister, uviedli príklad tých jeansov Lewis, že teda počas pracovnej doby sa vytlačí x tých oficiálnych a potom sa ešte nechajú bežať stroje. A v zapätí vravíte, no a stalo sa teda aj na súde, že predávali falošné kolky. A ja si myslím, že to treba fakt rozlišovať. Je veľký rozdiel, že ten kolok, ktorý nie je oficiálny, či vznikol tým, že bežal ešte chvíľu na tom stroji, teda, že ten stroj ešte chvíľku bežal, lebo to potom vlastne nie je falošný kolok, on je originálny, pravý, len bol vytlačený mimo režimu, alebo či niekto naozaj v garáži tlačí kolky, a tak ako sú falošné peniaze v obehu. Lebo keď sa bavíme o tom druhom probléme, teda keď je ten druhý dôvod, ten primárny, to znamená, že niekto v garáži tlačí niekde kolky, tak tým nijak nezabránite, keď presuniete tie tlačové zákazky zo súkromných firiem do štátnej firmy. Ten v tej garáži si to bude tlačiť naďalej. Zabránite to ale tým, keď zvýšite bezpečnosť tých známok. Vraveli ste, že hologram vytlačí dnes kdekto. Áno, preto sa robia už dnes kolky, ktoré reagujú na ultrafialové svetlo a povedzme sú dvojfarebné kolky, alebo ten QR kód, atď., ale toto všetko sa dá stanoviť ako podmienka pre udelenie licencie, na toto netreba súkromnú tlačiareň. Teraz...

  • Hlas predkladateľa.

  • Prosím? Teda, sorry, štátnu tlačiareň.

    No a teraz vraveli ste, že v roku 2011 bola teda kontrola vykonaná, predpokladám v každej tlačiarni jedna, a z vašej informácie mne teda vyplynulo, že v 2012. roku nebola vykonaná žiadna kontrola a v 2013. tiež nie. Čiže takmer dva roky štát sa vôbec nezaujímal o to, kde sa tie známky tlačia, to po prvé. Po druhé, keď sa stalo, že poľská tlačiareň odmietla pustiť vášho človeka to skontrolovať, tak to je dôvod na odobratie licencie. Už by som ďalej nediskutoval o tom. A opäť je tu ten príklad s tým Harmanom, že on teda vystrieľal ľudí s ilegálnou zbraňou, a na psychotesty musia ísť tí, čo majú legálne zbrane. Tu poľská tlačiareň cenín odmietne sprístupniť priestory nejakému vášmu kontrolórovi a vy postihnete tých, ktorí to neodmietli, ktorí to robia poriadne. Čiže bolo by dobré to tu rozlišovať. A to je, skrátka, dôvod na odobratie licencie. Lenže vy najprv na tie kontroly musíte chodiť, boli ste pred dvomi rokmi naposledy.

    A tu by som sa chcel opätovne vás opýtať a poprosiť o odpoveď, či už vystúpite v rozprave alebo v záverečnej reči, máte vy podozrenie, že v tých tlačiarniach, slovenských, ktoré majú licenciu v tých dvoch tlačiarniach, bežia alebo bežali stroje po tej oficiálnej šichte alebo po tej oficiálnej časti, kedy sa tlačili tie známky? Lebo keď máte podozrenie, tak to mení celú vec. A potom moja ďalšia otázka bude, čo proti tomu robíte, lebo vieme, že dva roky tam nikto nič kontrolovať nebol, alebo rok a trištvrte. A keď podozrenie nemáte, tak potom si myslím, že sa koncentrujete na nesprávny moment. Lebo to, že sú falošné kolky, o tom niet pochýb, len týmto to zrejme nevyriešite.

    No a ďalšia vec, čo môže štát robiť, je snažiť sa o zlepšenie. A tu opäť nehrá rolu, či to je štátna tlačiareň, alebo súkromné, keď vy budete zvyšovať tie požiadavky, lebo ich budete rovnako nejakým výnosom alebo vyhláškou zvyšovať aj voči tej štátnej tlačiarni.

    A pán kolega Petráš teda povedal, že veď dôležité je, aby to ostalo na Slovensku a je jedno, či je to štátna alebo súkromná tlačiareň. Ja si myslím, že to vôbec nie je jedno. Pozrite si na štátne podniky, ako sú vedené. Cargo. Cargo mohlo byť sprivatizované v roku 2 000, pomôžte mi, ´06, zastavil to váš veľký vodca, privatizáciu. Odvtedy to spôsobilo stovky miliónov eur strát. Toto nemuselo byť, toto, možnože by to ďalej pôsobilo straty, ale už by to nebol problém náš, všetkých, problém štátu. Už by to bol problém tých nových majiteľov, súkromných. A toto je podstatný rozdiel.

    Keď si pozriem, že akí, či už neschopní alebo schopní všetkého, manažéri sú dosadení do štátnych podnikov, a i keď som teda presvedčený, že počas našej vlády v priemere tí manažéri sú predsa o niečo vhodnejší, ale aj tak. Jednoducho štát čo vlastniť nemusí, nech nevlastní, lebo vieme, veď to tu všetci dobre vieme, ako to dopadne. Dopadne to tak, že sa tieto podniky tunelujú, tunelujú a že sa v nich šafári. A nezabránime tomu dlhodobo. Ja som bol dva roky, skoro dva roky šéfom OLO, sme to tam dali veľmi slušne do poriadku, zisk sa, neviem, tridsaťnásobil, respektíve náklady klesli o 30-násobok zisku a po mne tam prišli ľudia, ktorých síce nebudem menovať, neboli to zo SMER-u, ale z tej druhej strany, a vybrali to jak zlatú hus, jak vianočnú hus to vybrali. Aký zmysel mala celá moja dvojročná robota, keď potom tam prišli nejakí, ktorí nemali žiadne zábrany?! Ako prvé kúpili nejaký nezmyselný pozemok, ktorý by nemohli kúpiť, keby to OLO bolo v tej situácii tak zadlžené, ako bolo. Štátne vlastníctvo jednoducho je zlé.

    Uvediem vám ešte jeden príklad, SPP. SPP bolo sprivatizované, ale len čiastočne. A môžeme sa baviť o tom, či dobre alebo zle, a jak to bolo s tým kurzovým rizikom a podobne, ale treba si uvedomiť inú vec. V rokoch 2006 až 2010, čiže počas prvej vlády Roberta Fica, dochádzalo k masívnemu tunelovaniu SPP, a to cez dividendy, ktoré ale neboli kryté reálnym ziskom, ale vytvorili sa prehodnotením tovaru, prehodnotením majetku. A takto sa vybralo asi 2 mld. eur z SPP, ktoré SPP ale nezarobilo. A teraz Robert Fico síce hovorí, že vy ste sprivatizovali SPP a zahraniční vlastníci si vybrali 3,5 mld. eur. No oni si to vybrali, ale vďaka Robertovi Ficovi, lebo jednoducho, samozrejme, on dostával tú istú sumu, nie on, ale teda štát, kvázi ako držhubné, oni si vybrali o 2 mld. viac, ako boli reálne zisky, a tým, že precenili majetok a vyplatili si tzv. superdividendu. To sa dialo každý rok od dvetisíc šiesteho alebo siedmeho. Toto je problém s tým štátnym vlastníctvom. A v tejto tlačiarni cenín to samozrejme bude oveľa menšie, ale bude to. Ten princíp bude naďalej. Opäť tam bude nejaký týpek, ktorý chápe, že z cudzieho krv netečie, ktorý by sa zrejme v súkromnom sektore, by si na slanú vodu nezarobil, ale preto, lebo je kamarát, ja neviem s kým, tak tam bude dosadený.

    Preto aj, pán minister, tá vaša ambícia teda, že teda chcete vyrobiť, alebo vytvoriť štátnu tlačiareň cenín, opäť ten úmysel je pekný, ale je problematický v tom, že keď sa pozrieme už na tie detaily a na to konkrétne vyhotovenie, tak zas tam bude niekto, kto bude hlavne tam šafáriť.

    Povedali ste, pán minister, že vy máte teda odvahu to riešiť. To ja sa teším a oceňujem, že máte odvahu. Aj Robert Fico mal odvahu sa ísť súdiť s Achmeou, ale teraz nás to všetkých, aj vás, bude stáť 50 mil. eur! Lebo Robert Fico mal odvahu. Neschopný právnik, ktorý by, ktorému by mali zakázať sa k právnym veciam vyjadriť, on povie, ja mám odvahu, ja sa teraz idem súdiť s Achmeou, lebo ja mám odvahu, a ostatní sú zbabelci, tí, ktorým sa nepáči, že to budú musieť platiť. Toto je moja obava, keď poviete, lebo tá myšlienka je pekná, jasné, vytvoriť veľkú solídnu, silnú tlačiareň cenín. Len si uvedomte, že to je, to, štát, po prvé, nemá toľko zákaziek, po druhé, nebude to dobre manažovať. A teraz ten argument, že koľko peňazí sme za to zaplatili. No ja neviem, koľko išlo do zahraničia, ale to, čo sa platilo na Slovensku povedzme súkromným tlačiarniam, tak že by toto mal byť nejaký problém, či tie peniaze inkasuje štátna tlačiareň od štátu, lebo tiež vystaví faktúru nejaký povedzme štátny podnik, alebo súkromné? Čo spraví ten majiteľ tej súkromnej firmy? No zaplatí za to svojich ľudí, zaplatí im mzdy, bude to efektívnejšie zrejme, kúpi nejaké, bude mať nejaké prevádzkové náklady a zvyšok je zisk, za ktorý čo? Postaví si dom s bazénom? No tak dobre, no tak ostane to tu. Správny sociálny demokrat si kúpi hodinky za 30 000 eur, to je predsa prašť jak uhoď.

    No a teraz, že teda tá Kremnica je unikátna. Je unikátna svojou históriou, treba ale aj povedať, že za posledných 20 rokov bolo, ten archív, ktorý je zrejme na tom to najcennejšie, jak to povedať, no rozkradnutý, tam, tam už je len zlomok z tých vecí. A možnože, keď sa o tomto bavíme, by, pán minister, nebolo od veci to nechať preveriť, že čo všetko z toho archívu pomizlo. A nielen počas vašej vlády, ale celkovo za posledných 20 rokov, aby ste neboli prekvapený, že tá hodnota tej Kremnice... No a teraz čo, kvôli tomu to budeme udržiavať, lebo sídlia v 500 rokov starej budove? Ja si myslím, toto je práve to, čo bráni skutočným dobrým a racionálnym riešeniam, že my si povieme: no tak, lebo 500 rokov tlačia mince, tak teraz musia tlačiť ešte aj štítky, tie známky na alkohol alebo na tabak. Tu vidím v týchto úvahách problém.

    Na záver by som ešte rád teda zopakoval, moja otázka, dúfam, že odpoviete, či máte podozrenie, že v tých existujúcich súkromných tlačiarniach tlačia aj po pracovnej dobe navyše. A druhá vec, čo som povedal, že oceňujem, že teda pravdepodobne až, že sa neskôr bude hlasovať, aby vôbec ten zákon existoval ako celok a legislatívci sa mohli na to pozrieť a pri tejto príležitosti možnože aj doriešiť tú otázku pri tom § 53, čo som predtým vravel, tie lehoty, ten posun lehôt.

    Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie chcú reagovať dvaja páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Osuský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som chcel, pán minister, len na základe istých 20-ročných skúseností s tou produkciou známok, na ktorú som sa odvolával predtým, vysloviť takú drobnú obavu, že samozrejme na vybavenie vysoko kvalitnej a na bezpečnostné prvky náročnej tlače by bolo veľmi cenné zohľadniť, aká potreba je, by som povedal, bežania rotačiek.

    Ono sa to možno nezdá, známok sa kedysi lepilo viac ako dnes, ale už pred 15-mi rokmi celoslovenská produkcia poštových známok bola vytlačiteľná za 3,5 až 4 pracovné dni pražskej tlačiarne. A teda ak sa kúpi náročná technika, tak odrazu stojíme pred otázkou, čo robí zvyšných 240 alebo 220 pracovných dní v tej tlačiarni? A to je pri kalkulácii kvalitných mašín ozaj potom otázka, že mincovňa razila veľmi úspešne mince pre Mauretániu a pre iné krajiny a samozrejme aj akciová spoločnosť Pražská tiskárna cenín je veľmi vďačná za akúkoľvek zákazku, lebo neviem, ak sa nezmenili tie údaje, poštové známky potrebné Českej replike na jeden rok pre poštu ako inštitúciu, je schopná Pražská tiskárna cenín vytlačiť za menej ako 14 dní. A teraz sú ešte mnohé dni v tom roku, keď by tie rotačky niečo potrebovali, ak sú drahé, ak sa majú splácať, alebo teda akýmsi spôsobom oplatiť.

    To znamená, toto je niekedy pri takejto kvalitnej investícii tiež na zváženie.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, povedali ste, že keď sa 500 rokov tlačia mince v Kremnici, že sa budú tlačiť aj známky, že to teda nie je dôvod. Áno, že to nie je dôvod. Ale ja si myslím, že určite, samozrejme, že toto nie je dôvod, ale Mincovňa Kremnica je podnik s dlhodobou tradíciou, kvalitnou technológiou, spolu s profesionálnymi pracovníkmi umožňuje tomuto podniku vyrábať okrem tradičných mincí aj plakety, známky, štítky a mnohé iné produkty.

    Základom pre Mincovňu v Kremnici je kvalita a ich výrobky spĺňajú tie najvyššie kritériá tejto kvality. Vysoká bezpečnosť tlače a kvalita kontrolných známok budú zárukou minimalizácie falšovania kontrolných známok a minimalizácie úniku daní. Toto je hlavný dôvod tlačenia. Regióny Žiar a Turiec spolu susedia a sú poddimenzované ponukou práce. Je tu vysoká nezamestnanosť a ak sa vytvoria nové pracovné miesta, je to nielen v prospech žiarskeho regiónu, ale aj teda susedných regiónov, ako som už spomínala, ako Turiec.

    Čo sa týka toho tunelovania štátneho podniku, myslím si, že ste to nemysleli vážne, pretože kremnická Minciareň je vysoko zisková, a o tom tunelovaní by sa dalo pochybovať, čo ste hovorili.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Sulík.

  • Ďakujem pekne. Pani Hufková, to, čo som povedal k Mincovni Kremnica, bolo myslené v súvzťažnosti k archívu. Tam bol mimoriadne cenný archív za celých, za stovky rokov, čo sa vytlačilo. No keď tam pošle pán minister Kažimír kontrolu a nechá teda zistiť, že koľko z toho archívu ešte zostalo, lebo ten je rozkradnutý, to nemá so ziskovosťou tej Mincovne nič do činenia, tak aby náhodou sme neboli všetci prekvapení, že kde to zmizlo. Tak to po prvé.

    Po druhé, čo sa týka tej ziskovosti. Keď minister financií, alebo teda nie on, ale povedzme tá komisia, ktorá sa spomína v zákone, keď stanoví cenu nejakej známky na tej, tej daňovej, toho daňového štítu na fľašu nejakého liehu, on môže stanoviť cenu takú, aby to bolo vždy v zisku. Tak dnes to stojí pol centa a stanoví cenu na 5 centov a bude to v zisku. Ako, viete, keď máte monopol daný štátom, tak ste v zisku vždy, lebo je to len otázka, ako sa administratívne stanoví cena. A to je to, čo som hovoril aj predtým, že budú dražieť tie pásky, na celej litrovej fľaši to veľa nespraví, na tých malých to už niečo robiť bude. A takto viete zabezpečiť ziskovosť. Ale, skrátka, to nie je ono, nechce sa mi to teraz rozoberať.

    Ďakujem pekne.

  • Prosím pánov poslancov ešte o strpenie. Pán minister ešte, teda uzatváram rozpravu a pán minister s krátkym záverečným slovom vystúpi.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • A prosím o kľud v miestnosti, páni poslanci.

    Kažimír, Peter, podpredseda vlády a minister financií SR

    Ja by som vzhľadom na prednesené rozsiahle pozmeňovacie návrhy k tomuto predmetnému vládnemu návrhu zákona, tlač 653, ale aj k predchádzajúcemu zákonu, tlač 652, by som vás láskavo chcel poprosiť, že či by bolo možné preložiť hlasovanie o týchto dvoch zákonoch na ďalšie hlasovanie podľa vášho programu, samozrejme. To jedna vec, čo chcem povedať.

    A chcem odpovedať ešte Richardovi Sulíkovi na otázky, pokúsim sa kulantne odpovedať. Áno, takéto podozrenie šetrí colný kriminálny úrad. Odpovedám tak, ako môžem odpovedať. A čo sa týka manažmentu, šetrí ho, takýto typ podozrenia, šetrí colný kriminálny úrad. Dobre? Áno.

  • Reakcia na hlas z pléna.

  • A chcem ešte povedať, že čo sa týka takých trošku latentných obviňovaní manažmentu štátnej Mincovne v Kremnici, chcem len ubezpečiť, že je tam totožný manažment asi deväť rokov, ktorý prežil vládu Mikuláša Dzurindu, prvú vládu Roberta Fica, vládu Ivety Radičovej a prežije aj vládu Roberta Fica. Ďalšiu si, predpokladám, pokiaľ to znamená aj konfrontáciu ohľadom archívov, ktorú ja počúvam prvýkrát, bude sa veľmi dať jasne odstopovať, ak sú tam nejaké problémy.

    Ale opakujem, tá firma si zažila svoje aj boľačky z hľadiska toho, keď nemala prácu, veľmi dobre zarobila na razbe, samozrejme, euromincí pre nás aj pre iné krajiny. A pevne verím, že sa teraz zhostí aj tejto úlohy, ktorá nie je ľahká, je to pre nich nový projekt, ale ubezpečujem vás, že manažment je tam totožný a je totožný, pretože bol úspešný z toho hlavného hľadiska, ekonomického, je tam totožný skoro desať rokov, bez akýchkoľvek vplyvov politických, čo je podľa mňa správne.

    Ďakujem.

  • Pán minister, ďakujem.

    Pani poslankyňa, pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu vyhlasujem krátku, dvojminútovú prestávku do hlasovania.

  • Dvojminútová prestávka.

  • Zaznievanie gongu.

  • Po prestávke.

  • Pekné popoludnie, dámy a páni, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch.

    Pán poslanec Petráš.

  • Vážený pán predseda, vážený pán predseda, dávam procedurálny návrh, aby sme hlasovanie k vládnemu návrhu zákona, tlač 652, presunuli na zajtra.

  • 90.

    Pán spravodajca, to nemusí byť procedurálny návrh, vy máte ako spravodajca na to právo, takže budeme vzhľadom na podané pozmeňujúce návrhy hlasovať zajtra.

    Pani poslankyňa Hufková, predpokladám že ide o...

  • Áno, vážený pán predseda, v zmysle rokovacieho poriadku vás žiadam o odloženie hlasovania k vládnemu návrhu zákona č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, tlač 653, na najbližšie hlasovanie, teda zajtra o jedenástej.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Dobre. Takže, dámy a páni, spravodajcovia požiadali, aby sme nehlasovali o návrhoch zákona, je to tlač 652 a 653, budeme o nich hlasovať až zajtra o 11.00 hodine.

    Poprosím pána poslanca Kamenického, aby uviedol v druhom čítaní hlasovanie o zákone č. 222 o dani z pridanej hodnoty.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 331/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, v znení zákona č. 246/2012 Z. z., tlač 614.)

    Kamenický Ladislav, poslanec NR SR

    Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, ja a pán poslanec, pričom obaja sme podali pozmeňujúce návrhy. Vážený pán predseda, keďže pozmeňujúce návrhy boli podané v rámci dnešnej rozpravy, dajte, prosím, hlasovať najprv o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 121 bolo za, 11 sa zdržali.

    Návrh sme schválili. Máte súhlas.

    Kamenický Ladislav, poslanec NR SR

    Teraz budeme hlasovať o všetkých bodoch zo spoločnej správy 1 až 12 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 80 za, 57 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

    Kamenický Ladislav, poslanec NR SR

    Vážený pán predseda, hlasovali sme o bodoch zo spoločnej správy, teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch. Prvý pozmeňujúci návrh som podal ja, hlasujme o mojom pozmeňujúcom návrhu.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 81 za, 56 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili.

    Kamenický Ladislav, poslanec NR SR

    Ďalšie dva pozmeňujúce návrhy podal poslanec Kollár, hlasujme o prvom pozmeňujúcom návrhu poslanca Kollára.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 55 za, 80 proti, 2 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

    Kamenický Ladislav, poslanec NR SR

    Teraz, prosím, dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu poslanca Kollára.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 54 za, 81 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Kamenický Ladislav, poslanec NR SR

    Keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy, hlasovali sme aj o pozmeňujúcich návrhoch poslancov a mám splnomocnenie gestorského výboru, dajte, prosím, hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 82 za, 6 proti, 51sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní, otváram rozpravu. Nie je o ňu záujem, vyhlasujem ju za skončenú.

    Kamenický Ladislav, poslanec NR SR

    Vážený pán predseda dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 81 za, 8 proti, 48 sa zdržalo.

    Schválili sme zákon 222 o dani z pridanej hodnoty.

    Pán poslanec Mojš uvedie hlasovanie v druhom čítaní o návrhu zákona č. 609 o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu, je to tlač 615.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 609/2007 Z. z. o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu a o zmene a doplnení zákona č. 98/2004 Z. z., tlač 615.

  • Milan Mojš, poslanec NR SR

    Vážený pán predseda, v rozprave vystúpila pani poslankyňa Mezenská, ktorá však nepodala žiadny pozmeňujúci návrh. Pán predseda, nakoľko zo spoločnej správy ani z rozpravy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce návrhy, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Dajte hlasovať.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Sme v treťom čítaní, takže otváram, pán spravodajca...

    Milan Mojš, poslanec NR SR

    Áno?

  • Vyhlasujem toto hlasovanie za zmätočné. Zrušte to, prosím vás. Ešte raz, pán spravodajca

    Milan Mojš, poslanec NR SR

    Ešte raz?

    Paška, Pavol, predseda NR SR

    Chvíľu, o chvíľu, pán spravodajca, len dobehne to hlasovanie. Toto hlasovanie je zmätočné. Pán spravodajca neboli žiadne návrhy v druhom čítaní ani pozmeňujúce návrhy.

    Sme v treťom čítaní, otváram rozpravu. Nemám prihlášku, vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať o návrhu zákona ako o celku.

    Milan Mojš, poslanec NR SR

    Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 82 za, 57 sa zdržalo.

    Schválili sme novelu zákona č. 609.

    Ešte vás poprosím, pán poslanec, aj o hlasovanie v druhom čítaní o zákone č. 98 o spotrebnej dani z minerálneho oleja, je to tlač 616.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, tlač 616.

  • Milan Mojš, poslanec NR SR

    Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec. Pán predseda, budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 7 s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Prosím, dajte hlasovať.Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 81 za, 58 sa zdržalo.

    Body 1 až 7 sme schválili.

    Milan Mojš, poslanec NR SR

    Pán predseda, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 81 za, 58 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 81 bolo za, 56 sa zdržalo.

    Schválili sme novelu zákona č. 98.

    Odhlasovali sme prerokované body. Dva body, tlač 652 a 653, sme presunuli na zajtrajšie hlasovanie o 11.00 hodine. Vyhlasujem. prestávku do 17.20 a budeme pokračovať v rokovaní.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, poprosím vás o zaujatie miesta, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní.

  • Zaznievanie gongu.

  • Pán minister, pán podpredseda vlády. Poprosím pána podpredsedu vlády, ministra financií, aby uviedol návrh zákona č. 18 o cenách. Je to tlač 658.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, tlač 658.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Vládny návrh zákona sa predkladá za účelom zníženia administratívnej záťaže v cenovej evidencii. Navrhujeme zrušiť povinnosť viesť a uchovávať cenovú evidenciu pre podnikateľov, ktorí predávajú tovar, na ktorý sa nevzťahuje regulácia cien, a ktorými sú mikroúčtovné jednotky podľa zákona o účtovníctve, tak ako bol ráno schválený, alebo pre fyzické osoby účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré spĺňajú dve z nasledujúcich troch podmienok: celková suma ich majetku nepresiahla 350 000 eur, obrat nepresiahol 700 000 eur a ide o podnikateľov s počtom zamestnancov nižším ako desať. To je identická definícia ako pri mikroúčtovnej jednotke aj pri právnických osobách, ktorá nie je vymyslená, ale transponovaná z európskej legislatívy.

    Ďakujem veľmi pekne, toľko na úvod. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Poprosím pána poslanca Mojša, ktorý je určený spravodajca.

  • Vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov (tlač 658), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu výborov o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:

    Národná rada uznesením č. 739 zo 4. septembra 2013 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť – výbor pre financie a rozpočet, uznesenie č. 223 zo dňa 8. októbra 2013, ústavnoprávny výbor, uznesenie č. 318 zo dňa 9. októbra 2013, výbor pre hospodárske záležitosti, uznesenie č. 215 zo dňa 8. októbra 2013, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, uznesenie č. 119 zo dňa 8. októbra 2013. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o cenách, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, schváliť.

    Predmetná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 235 zo 14. októbra 2013.

    Ďakujem, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto má záujem vystúpiť v rozprave? Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Sulík.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. No, chcel by som oceniť túto aktivitu ministerstva financií. Je to krok správnym smerom a toto je to, čo my v strane Sloboda a Solidarita rozumieme pod zlepšovaním podnikateľského prostredia. Za posledných dvadsať rokov úradníci navymýšľali neskutočné množstvo pravidiel, veľa z nich je doslova zbytočných, niektoré úplne hlúpe, niektoré nám zostali zo socializmu, ako napríklad zákon o cenách.

    Čo ma však ale mrzí, pán minister, je, že napriek tomu, že mi vravíte, že ste si to nevymysleli, no tak áno, je pravda, že vy ste si tie hranice nevycucali úplne z prsta, ale zobrali ste nejaké existujúce hranice, ktoré s týmto nijak nesúvisia, nijak. Tam nie je vôbec žiaden súvis. A možno ste mohli zobrať iné nesúvisiace hranice napríklad, ktoré sú povedzme raz tak vyššie a týkajú sa povinnosti viesť podrobnejší audit. Tie sú raz tak vyššie. Boli by ste ulahodili ešte viacej firmám.

    No ale narážame na to, že na čo nám vlastne je zákon o cenách? Prečo štát chce tu? Veď cenotvorba to je výsledok dopytu, ponuky. A možno v prípade regulovaných cien, nech si teda štát do toho vstupuje ustanoveniami a povinnosťami pre podnikateľov typu, že x rokov to musia uchovávať, tú, ten výpočet ceny, ale v trhovom hospodárstve, v akom teda žijeme, a dúfam, že toto nespochybňuje ani sociálna, socialistická či sociálnodemokratická strana, tak v trhovom hospodárstve vzniká cena dopytom a ponukou. Keď teda za nejaký zriedkavý produkt predávajúci povie, ja chcem za to milión, tak je úplne jedno, že či výroba toho produktu stála euro alebo 10 000 alebo milión. Skrátka, dopyt a ponuka. A do tohto, keď vstupuje štát, že má, že podnikateľ teraz má uložiť a uchovať výpočet tej ceny, tak je to nezmyselné pravidlo. Ja som teda v mojej bývalej firme Fax Copy toto zažil

  • Vyslovené s pobavením.

  • , uložiť, ukladať, uchovávať kalkuláciu cien, aj keď to, samozrejme, nikto v živote to nedošiel kontrolovať.

    Preto teda na záver ako ja vítam, že ste sa vybrali týmto správnym smerom, a mrzí ma to ako, že ste nešli ešte ďalej. Tak ale na druhej strane dávate nám priestor to vylepšiť najbližšie, keď odovzdáte kľúče od miešačky.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Len aby ste boli pri tom, pán Sulík

  • Smiech v sále.

  • .

    Pán Sulík bol jediný, ktorý bol prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister financií, chcete sa vyjadriť?

  • Krátka poznámka, neideologickej povahy. Hranice súvisia, naozaj sú čerstvé, sú spojené s definíciou mikroúčtovnej jednotky, ktorá podľa našich prepočtov sa má týkať 60-ch % slovenských podnikateľov, či už v podobe fyzických osôb alebo právnických osôb, presne tak, ako to bolo schválené pred pár hodinami v zákone o účtovníctve. A na túto skupinu podnikateľov budú aplikované ďalšie výhody alebo ďalšie zjednodušenia podnikania v súvislosti so zákonmi, ktoré sme celý tento deň prechádzali.

    Čo sa týka toho zvyšku, no, problém to stále je, lebo, lebo môžme hovoriť o tom, či zákon alebo uplatňovanie zákona o cenách nie je istým anachronizmom. Možno v tej podobe, ako je napísaný dnes, môže nahovárať, že je, ale nemyslím si, že by bolo správne sa zbavovať ambície mať vedomosť o vývoji cien. Nie je to priamo spojené s ambíciou ich regulovať, lebo máme regulované a neregulované ceny. Ale mať vedomosť, je veľmi, veľmi dôležité. A môžem, ja viem, že častokrát bola z minulosti vysmiata tzv. cenová rada, to bola inštitúcia, ktorá svojím spôsobom mediálne a verbálne bola schopná a bola schopná naozaj reagovať bezprostredne na vývoj cien spojených s prechodom na euro. Ale chcem podotknúť, že tvorba ceny na trhu nie je samozrejme generovaná spôsobom len tak čítankovo, ako o nej hovoríte vy, ale ide o spôsob, samozrejme, kde aj v neregulovaných cenách máme monopolné, respektíve nie úplne trhové prostredie. Pretože ak napríklad hovoríme o poplatku v bankách, tak keď si niekto stanoví poplatok v banke, tak, bohužiaľ, sa vzhľadom na asymetriu informačnú, nedostáva sa ten spotrebiteľ do tej situácie, že si to vyberie alebo odíde niekam inam. Bohužiaľ, trh by mohol teoreticky fungovať, ale nefunguje, pretože tí klienti zostávajú v tých bankách a tie banky ich často holia z tohto pohľadu, lebo, lebo s poplatkami idú, idú nahor, alebo si vymýšľajú ďalšie a ďalšie poplatky. To je samozrejme večný súboj.

    A vnímam tento zákon ako, alebo ponechanie cenovej evidencie pre väčšie firmy a povedzme aj pre obchodné reťazce, máme tam množstvo problémov. Viete veľmi dobre o pretláčaní dodávateľov, subdodávateľov, obchodníkov a na tom konci je samozrejme spotrebiteľ, ktorý je samozrejme v inej pozícii v malom meste, v malej dedine a v inom meste, kde má možnosť výberu, lebo má tých proste supermarketov a obchodov na desiatky. Čiže naozaj je to o tej polohe, v ktorej sa nachádza ten, kto je na jednej strane cenotvorby a ten, kto je na tej strane druhej, čiže zostáva tam, zaklopká.

    Ďakujem za pochvalu z hľadiska aspoň polkroku, ako tomu hovoríte. Všetko ostatné je na nás alebo na vás, alebo na tom, kto proste dostane tú možnosť o týchto veciach rozhodovať ďalej. Ale pravdou je, že tvorba ceny na trhu ani dnes nie je dokonalá, bohužiaľ.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán spravodajca, chcete? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Poprosím ešte pána ministra, aby odôvodnil v druhom čítaní vládny návrh zákona č. 80 o Exportno-importnej banke. Je to tlač 661.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 661.

  • Ďakujem veľmi pekne. Dôvodom novelizácie zákona o Eximbanke je prijatie nového oznámenia Komisie, čiže ide o formu transpozície. Týmto oznámením sa reguluje štátna pomoc v oblasti krátkodobého poistenia vývozných úverov s cieľom predísť potenciálnemu narušeniu alebo odstrániť už existujúce narušenie hospodárskej súťaže na vnútornom trhu nielen medzi vývozcami v rôznych členských štátoch, ale aj medzi poisťovateľmi vývozných úverov pôsobiacich v rámci Európy ako celku.

    Novela zákona reaguje aj na úlohu, ktorá vyplýva nielen z programového vyhlásenia vlády, ale aj z reálnej potreby diverzifikácie našich exportných cieľov, teda z hľadiska našich exportných kapacít. Lebo z hľadiska povahy ekonomického cyklu naozaj sú časti sveta, ktoré sú v lepšej kondícii ako tie časti sveta, ktoré sú klasickými dovozcami našich výrobkov. A nechcem hovoriť toľkokrát opakovanú pravdu o tom, ako je slovenská ekonomika závislá od exportu. Čiže rozširujeme možnosti poskytovania služieb Eximbanky napríklad aj pre subdodávateľov, pre dodávateľov, ktorí exportujú, čo je významný krok.

    Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa návrh novely zákona zameriava na nové vymedzenie poistných rizík, na aktualizáciu finančných nástrojov a produktov Eximbanky, na podporu exportu a na úpravu vnútorného hospodárenia Eximbanky.

    Toľko na úvod, ďakujem.

  • Určeným spravodajcom je opäť pán poslanec Mojš.

  • Vážený pán predseda, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 661, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona:

    Národná rada uznesením č. 740 zo 4. septembra 2013 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady.

    K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť, je to ústavnoprávny výbor, uznesenie č. 319 zo dňa 9. októbra 2013, a výbor pre hospodárske záležitosti, uznesenie č. 216 zo dňa 8. októbra 2013; odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi – výbor pre financie a rozpočet, uznesenie č. 224 zo dňa 8. októbra 2013. Z uznesenia výboru uvedeného pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy č. 1, 2 a 3 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 661, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 236 zo 14. októbra 2013.

    Ďakujem.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, či má niekto záujem vystúpiť v rozprave. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Predpokladám, že pán minister nechce zaujať stanovisko. Vyhlasujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o zákone č. 513, je to Obchodný zákonník, tlač 600.

    Poprosím pána ministra spravodlivosti Tomáša Boreca, aby uviedol vládny návrh zákona. Poprosím pána ministra spravodlivosti.

    Pán minister, poprosím uviesť zákon č. 513.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 600.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Hlavným zámerom predloženia návrhu zákona je čiastočná implementácia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/17/EÚ, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Rady 89/666/EHS a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES a 2009/101/ES, pokiaľ ide o prepojenie centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností. Ďalej je to implementácia opatrenia č. 22 z druhej etapy Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016 a implementácia opatrení vyplývajúcich zo Správy o stave podnikateľského prostredia v Slovenskej republike s návrhmi na jeho zlepšovanie.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne aj v súlade s právom Európskej únie. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, dňa 3. júla 2013 ho prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky.

    Čo sa týka stanoviska k spoločnej správe. Ústavnoprávny výbor Národnej rady schválil spoločnú správu, čo je tlač 600a k predmetnému návrhu zákona, dňa 15. októbra tohto roku. Stotožňujem sa so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky a mám za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy. Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pekne, skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem, pán minister.

    Určeným spravodajcom je pán poslanec Brixi.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás informoval o výsledku prerokovania uvedeného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada svojím uznesením č. 745 zo 4. septembra tohto roku pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti, pričom za gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor. Určila zároveň lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch a v gestorskom výbore.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh prerokovali výbory v stanovenej lehote a odporúčali ho schváliť, ústavnoprávny výbor svojím uznesením 287 z 8. októbra tohto roku a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 203 z 8. októbra tohto roku. Z uvedeného gestorského, z uvedeného uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva jeden pozmeňujúci a jeden doplňujúci návrh. Gestorský výbor ho odporúča schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade...

  • Reakcia z pléna.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Sulík, buďte taký láskavý, nevyrušujte – dobre? – spravodajcu.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán Sulík, venujte sa, buďte taký láskavý...

    Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona bola schválená svojím uznesením ústavnoprávneho výboru č. 327 z 15. októbra tohto roku.

    Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

    Ďakujem pekne.

  • Otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku za klub SDKÚ - DS od pani poslankyne Lucie Žitňanskej a potom ešte písomne je prihlásený pán poslanec Kadúc.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja naozaj veľmi stručne, lebo moja zdravotná dispozícia mi nedovoľuje ani dlho hovoriť, tak veľmi, tak sa pokúsim sústrediť na to, čo je podstatné.

    Vo všeobecnosti cítim potrebu opakovane povedať môj zásadný nesúhlas s predlohou tohto návrhu zákona. Pán minister, vy ste v odôvodnení uviedli, že hlavným cieľom tejto novely je implementácia jednej smernice, implementácia akčného plánu boja proti daňovým podvodom a akčného plánu na zlepšenie podnikateľského prostredia, alebo ako sa ten plán volá. Tá implementácia by počkala na ďalšiu novelu Obchodného zákonníka, ktorú pripravujete, a keďže nepomôže táto novela ani v boji proti daňovým podvodom, ani nezlepší podnikateľské prostredie, takže tým pádom sa javí ako úplne zbytočná a podľa mňa by tu nemala vôbec byť.

    Je to druhá novela v poradí, ktorú prerokovávame, ktorá je údajne novelou, ktorá má zabrániť daňovým podvodom, ale jako už bolo v diskusii k tomuto návrhu zákona opakovane povedané, fakt, že sa budú musieť peňažné vklady vkladať pred vznikom spoločnosti na účet v banke a nielen správcovi vkladov, nič na právnej istote veriteľov nezmení. Vieme veľmi dobre, že na druhý deň po vzniku obchodnej spoločnosti tieto vklady môžu byť vybraté a premenené na iný majetok obchodnej spoločnosti a je to úplne v poriadku. Čiže tieto, nenapĺňa táto novela hlavné ciele, akurát rozmnožuje novely Obchodného zákonníka. A musím povedať, že zjavne kódexy si už nevážime úplne, ale úplne, vôbec nijako, pretože novelizujeme ich len tak jednou novelou za druhou, aj keď tieto novely nič neriešia.

    Ale keďže som dospela počas prerokovávania tohto návrhu zákona k presvedčeniu, že nič vás neodradí schváliť túto novelu zákona, tak si teda dovoľujem využiť tento priestor a predložiť pozmeňovacie návrhy k Obchodnému zákonníku, a síce dva pozmeňovacie návrhy. Dva pozmeňovacie návrhy, ktoré podľa mojej mienky môžu vyriešiť konkrétne problémy praxe. A keďže túto novelu tu máme a bude schválená, tak si dovolím ju využiť na to, aby sme riešili reálne problémy, ktoré v praxi obchodných spoločností existujú.

    Tá prvá novela, ktorá je podľa mojej mienky z hľadiska praxe dôležitejšia, chce riešiť situáciu, keď máme spoločnosť s ručením obmedzeným na Slovensku, ktorá má jediného spoločníka a na tohto jediného, na majetok tohto jediného spoločníka je vyhlásený konkurz či už na Slovensku alebo v zahraničí a podľa dnešnej právnej úpravy potom toto konkurzné konanie postihuje aj dcérsku spoločnosť, ktorá môže byť úplne zdravá.

    Ja som na výbore hovorila o jednom, že mám konkrétnu skúsenosť konkrétneho prípadu, keď na Slovensku úplne zdravá spoločnosť s ručením obmedzeným mala obrovské problémy, ktoré vyplynuli z toho, že jej materská spoločnosť, jej matka v Rakúsku zbankrotovala, a bol veľký problém túto dcérsku spoločnosť zachrániť. Medzičasom, minulý týždeň som bola na Myjave a dozvedela som sa tam o prípade ďalšej spoločnosti s ručením obmedzeným, 170 zamestnancov, uhradené všetky záväzky, materská spoločnosť v Nemecku zbankrotovala, vedie sa tam bankrot a je proste problém to riešiť, pretože naša legislatíva s tým nepočíta a neumožňuje vlastne, aby ten konkurzný správca mohol, ak je záujem, ak je investor, predať tento obchodný podiel niekomu, kto má o túto zdravú spoločnosť záujem.

    Dovoľujem si preto predložiť tento pozmeňovací návrh, ktorý som predložila aj na výbore. Ja viem, že pán minister vtedy nemal dostatok času, aby sa mohol s touto novelou oboznámiť. Medzičasom uplynul ďalší týždeň, tak verím, že nájde táto novela podporu, respektíve tento pozmeňovací návrh podporu. Dovolím si ho prečítať.

    V čl. I sa za bod 8 vkladajú nové body 9 až 12, ktoré znejú:

    "9. V § 148 ods. 1 prvej vete sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "to neplatí, ak ide o jediného spoločníka.".

    10. V § 148 ods. 2 sa slovo "Vyhlásenie" nahrádza slovami "Ak nejde o spoločnosť jediným spoločníkom, vyhlásenie" a za slová "spoločníka" sa vkladajú slová "zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku".

    11. V § 148 ods. 3, mňa to vyrušuje

  • Reakcia na ruch v sále.

  • , ospravedlňujem sa, v § 148 ods. 3 sa slovo "Ak" nahrádza slovami "Ak nejde o spoločnosť jediným spoločníkom, alebo ak" a slovo "exekúcia" sa nahrádza slovami "doručenie exekučného príkazu spoločnosti pri exekúcii".

    12. V § 148 sa za ods. 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:

    "(4) Ak ide o spoločnosť s jediným spoločníkom, nemá vyhlásenie konkurzu na jeho majetok účinky podľa odseku. 2. Vyhlásením konkurzu sa obchodný podiel jediného spoločníka stáva súčasťou konkurznej podstaty a práva spoločníka je oprávnený vykonávať iba správca konkurznej podstaty s tým, že prijaté plnenia patria do konkurznej podstaty."

    Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.".

    Nech sa páči, odovzdávam spravodajcovi.

    A mám ešte jeden pozmeňovací návrh, ktorý tiež vychádza čisto z praktických poznatkov, a síce dotýka sa zápisníc z dozornej rady akciovej spoločnosti, kde podľa súčasnej právnej úpravy každý jeden akcionár, aj ktorý má jednu jedinú akciu aj v akciovej spoločnosti, ktorá emitovala veľké množstvo akcií, má právo na zápisnicu z dozornej rady. V praxi to vo výsledku dnes znamená, že v zápisniciach z dozorných rád nemáme prakticky žiadne informácie, pretože akciové spoločnosti s viacerými akcionármi sa obávajú úniku informácií, ktoré by mohla zneužiť aj konkurencia, pretože stačí kúpiť jednu akciu na to, aby sa človek dostal k týmto informáciám. Preto navrhujem túto, toto oprávnenie aj jediného akcionára vypustiť s tým, že práva akcionárov na informácie sú zachované, pretože mu zostávajú zachované všetky akcionára, všetky práva akcionára pýtať sa predstavenstva o stave akciovej spoločnosti na valnom zhromaždení, aj teda s tou možnosťou vynútenia si týchto informácií.

    Preto navrhujem:

    V čl. I sa za bod 8 vkladá bod 9, ktorý znie:

    "8. V § 178 sa vypúšťa odsek 7.".

    Ostávajúce body sa primerane prečíslujú.

    Ja som na ústavnoprávnom výbore dávala ešte jeden pozmeňovací návrh, ktorý teraz nepredkladám, ktorý som uviedla aj tým, že je to možno provokačný pozmeňovací návrh, ktorý obsahoval úpravu sprísnenej zodpovednosti štatutárnych orgánov a za istých okolností aj ručenia spoločníkov spoločností s ručením obmedzeným najmä pre prípad úpadku spoločnosti, ak úpadku spoločnosti predchádzali konania konateľa, respektíve spoločníka, ktoré znižovali alebo zmenšovali majetok spoločnosti na úkor veriteľov. Rozumiem tomu, že to je téma na prvé počutie náročná. Ja som pripravená sa k nej vracať.

    Otvorila som to preto aj na ústavnoprávnom výbore a chcem sa dotknúť tejto témy aj preto a spomenúť ju znova, pretože som presvedčená, že jedine keď sa budeme zaoberať zodpovednosťou štatutárnych orgánov, konateľov spoločností s ručením obmedzeným a v istých prípadoch otázkou ručenia spoločníkov aj v spoločnostiach s ručením obmedzeným za záväzky spoločnosti, ak so zlým úmyslom a zneužívajúcim spôsobom v rozpore s poctivým obchodným stykom robia transakcie, ktoré zmenšujú majetok spoločnosti, ponechávajú spoločnosti len záväzky a potom veritelia nemôžu byť z tohto majetku uspokojení, pretože som presvedčená, že to je cesta, ako chrániť veriteľov vrátane štátnych veriteľov, vrátane daňových úradov, a nie cesta byrokratických opatrení, na ktorej je postavená aj táto novela zákona.

    Ďakujem veľmi pekne, pán minister, aj za vypočutie. A verím, že tie pozmeňovacie návrhy, ktoré som predložila, nájdu podporu.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Kadúc do rozpravy.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja prispel k tejto rozprave. V zásade v tom istom duchu, ako moja predrečníčka, len možno trošku v zhutnenej forme. Hlavne by som sa rád venoval tomu, tej pripravenej a navrhnutej povinnosti osôb, ktoré vkladajú základné imanie do spoločnosti, vložiť ho fyzicky do banky, to znamená na samostatný účet zriadený správcom vkladu v banke. Vôbec sa nechcem venovať tomu, že v tom akčnom pláne boja proti podvodom, ak som dobre porozumel, bola myslená štátna pokladňa a nie banka. Ten dôvod pre mňa teraz nie je vôbec relevantný.

    Pán minister, ja fandím tejto myšlienke, aj fandím vašim predstavám o tom, ako by sa mali meniť niektoré kódexy, aj ako ktorým smerom by sa mohlo, možno mohlo uberať ministerstvo spravodlivosti. A vôbec sa nebudem uchyľovať k tomu, čo ste povedali vy, keď som vystúpil minule, že tomu nerozumiem. Preto len poviem, že toto je podľa mňa, tento návrh je krok mimo. Nerozumiem tomu, či je to iba dohoda s ministerstvom financií o tom, že takéto niečo tu musí byť bez ohľadu na to, aké to bude mať účinky.

    Pretože podľa môjho názoru vy sa miniete účinku, respektíve neriešite ten problém, ktorý tu máme, čo bol spomenutý. Je to aj tá právna istota, ale aj vymožiteľnosť práva, čo sa na prvý pohľad javilo, že toto chcete riešiť. Následne, až potom v rozprave vlastne, čo nevyplývalo zo žiadnej dôvodovej správy, ani z toho, čo bolo ako úvodné slovo povedané, ak si dobre pamätám, až potom ste povedali, že riešite karuselové podvody. Vy ale podľa môjho názoru karuselové podvody týmto spôsobom nevyriešite, pretože pre týchto ľudí, ktorí majú záujem zarobiť na štáte alebo na vratke DPH, je jedno, koľko peňazí minú na založenie spoločnosti. Je to naozaj jedno. Stačí im desať spoločností, je to 50 000 euro, a pritom ten zisk bude vyšší. Čiže týmto im nezabránime. Je to možno čiarka do toho, že áno, splnil som si svoju úlohu, že niečo takéto som predložil, ale podľa mňa tým, že to nebolo dotiahnuté, sa to nevyrieši.

    Tá myšlienka naozaj nemusí byť zlá. Ale čo sa stane, je akurát to, že tým malým a stredným podnikateľom, ktorí majú v úmysle obmedziť svoju zodpovednosť, dáte ďalšiu prekážku v podobe naozaj fyzického vloženia peňazí do spoločnosti.

    Áno, ja viem, že je to kapitálová spoločnosť, ale toto je ten trend. To je to, čo sa v praxi naozaj deje. To je ten problém. To ale, čo by sme mali riešiť, je to, čo povedala pani poslankyňa Žitňanská, a to je zodpovednosť štatutárnych orgánov alebo osôb, ktoré konajú za spoločnosť a zaväzujú voči tretím osobám. Toto tento návrh nerieši a nerieši v zásade potom ani to, ako sa ten návrh javil.

    A ja by som išiel možno omnoho ďalej, ako bol ten možno provokatívny návrh, a to je, upravil tú zodpovednosť čo do najširšej miery, samozrejme s výnimkami, aby neboli postihovaní slušní občania, a neriešil by som to iba pre prípad úpadku. Pretože paradoxom, čo máme na Slovensku, je, že my máme celkom podrobne upravenú zodpovednosť konateľov, ak hovoríme o eseročkách, ale aj keď títo konatelia celkom úmyselne porušujú zákon alebo spôsobia úpadok, prípadne už pri objednaní služby sú si vedomí, že túto službu nezaplatia, títo konatelia sú de facto nezodpovední.

    Ja nepoznám jediné rozhodnutie súdu, kedy by konateľ bol zaviazaný nahradiť škodu spoločnosti tak, ako to je navrhnuté, ako to je upravené. Toto je podľa mňa najväčší problém. A tuto vieme predísť aj tým dépeháčkam, aj nielen daňovým podvodom, ale aj naozaj úmyselnému vyhýbaniu sa platenia svojich povinností zo záväzkového vzťahu. Tá zodpovednosť konateľov, opakujem, síce je upravená, ale v našom právnom prostredí a naša aplikačná prax ukazuje, že je to nevymožiteľné.

    Ak ste, ešte sa vrátim k tej povinnosti vkladov do banky, ak ste mali v pláne, že chcete zvýšiť počet živnostníkov týmto, pretože ten počet sa naozaj zvýši, je to možnože legitímny cieľ, ale možno by bolo fér to aspoň priznať. To ako teda, ja keď robím nejaký návrh, alebo moji kolegovia, tak vždy tá dôvodová správa, je tam napísané to, čo sa tým návrhom sleduje. Tuto ten dôsledok, ten side effect, určite bude zvýšenie počtu živnostníkov.

    Keďže som v prvom čítaní povedal, že očakávam nejaký pozmeňujúci návrh, aby tá úprava, ktorú navrhujete, bola vylepšená a ten návrh neprišiel, dovoľujem si ja prečítať svoj pozmeňujúci návrh, ktorý je v podstate veľmi jednoduchý. A to je, že sa vypustia tie ustanovenia, predhovory, ktoré zavádzajú povinnosť vložiť vklad do základného imania.

    A teda vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení takto:

    1. V čl. I sa vypúšťajú body 1 a 2.

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    2. V čl. I v bode 9 v § 768l sa vypúšťa odsek 1.

    Doterajšie odseky 2 až 4 sa označujú ako odseky 1 až 3.

    Ďakujem za pozornosť a poprosím o podporu.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    To bol poslanec prihlásený písomne. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa a dávam slovo pánovi poslancovi Sulíkovi.

  • Ďakujem pekne za slovo. Dobrý deň prajem, pán minister. Zdravím opäť kolegov. Tak isto by som sa chcel vyjadriť k tomu, čo už hovoril môj predrečník, a keďže on podal návrh, pozmeňujúci návrh na úplné vypustenie tej, tých 5 000 eur, čo musí byť zložených, tak zrejme ja už podávať nebudem. Ale rád by som teda vám uviedol zopár argumentov, prečo si myslím, že robíte chybu týmto návrhom.

    Tak po prvé, je tu ten argument, že teda podvodníkov a teda veľkopodvodníkov chcete nejako obmedziť. Toto sa nestane preto, lebo naozaj veľkopodvodník, ktorý kradne státisíce eur na dépeháčke, napríklad si založí firiem, koľko potrebuje, vie, že tie peniaze aj tak stratené mať nebude.

    A opäť raz je tu ten efekt toho pána Harmana, ja som to už dnes spomínal. Pár rokov dozadu vystrieľal v Devínskej Novej Vsi, zabil šiestich ľudí pištoľou alebo puškou, ktorú mal nelegálne upravenú, a naša koalícia, čo vymyslela, bolo ísť zavádzať psychotesty pre tých, ktorí mali zbrane legálne. Ako tam jednoducho nie je súvis. Vy dnes opäť, keď zavediete toto pravidlo, nepotrestáte tých, ktorí robia podvody, ale potrestáte tých, ktorí slušne podnikajú.

    Aj keby ste odchytili zopár podvodníkov, tak stále je namieste otázka, že či je správne z pohľadu štátu, povedzme máme 50 000 eseročiek, dúfam, že nie som moc ďaleko od pravdy, a tak možno 1 %, 10 % je tých podvodných, tak 90 %, 45 000 eseročiek alebo majiteľov eseročiek budeme trestať tým, že zrazu musia zložiť, teda pri novo založených, peniaze, a aby sme odchytili pár. Pripomína mi to, ako keď chceme napríklad brániť tomu, že chceme mať menej mŕtvych zo smrteľných úrazov, keď niekomu padne tehla na hlavu, to sa, bohužiaľ, občas stane, život niekedy končí smrťou a povedzme dvoch, troch ľudí do roka zabije padajúca škridla zo strechy, a teraz vy by ste navrhli, pán minister, zákon, ktorý bude prikazovať všetkým chodcom chodiť v nejakých cyklistických prilbách. Tak je tam tá primeranosť. No otázka je, či kvôli dvom, trom mŕtvym teraz má celý národ chodiť s obandážovanými hlavami po ulici. Toto je niečo podobné. Nehovorím, že ani jedného podvodníka tým nepostihnete. Postihnete niekoľko, ale veľkému množstvu ľudí, ktorí chcú podnikať a chcú niečo tvoriť, úplne zbytočne sťažíte život, podnikateľský život.

    Na druhej strane, áno, veľa ľudí prechádza na eseročky a otázka je, prečo to robia. No robia to preto, lebo štát nerovnomerne zdaňuje a zaťažuje odvodmi rôzne formy podnikania. Tak vieme, že najvyššie zaťaženie majú zamestnanci, potom idú živnostníci, potom idú eseročky, no tak tí ľudia sa prelievajú hore, dole, lebo, čo je úplne pochopiteľné a logické, optimalizujú svoje zaťaženie. Len potom by mala byť pre vás výzva, aj pre vás, i keď v rovnakom rozsahu aj pre ministra sociálnych vecí a ministra financií, výzva zaťažiť...

  • Vystupujúci sa odmlčal. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Mala by byť pre vás výzva zaťažiť všetky formy rovnako. To znamená, jedno akým spôsobom, to znamená, akou formou podnikania niekto docieli zisk, respektíve príjem 1000 eur, tak mal by platiť rovnaké dane. Keď toto spravíte, projekt UNITAS to napríklad robí, tak nebudú ľudia húfne migrovať do tých eseročiek, ale budú tam, kde sú, alebo budú podľa iných aspektov voliť právnu formu svojho podnikania. Ale toto je zlý administratívny zásah, ktorý skomplikuje nejakej množine podnikateľov život. Vy potrestáte slušných a skutočných podnikateľov. A hentí, tí podvodníci, tí sa vám vyhnú.

    A teraz k samotnej sume, ktorú idete zavádzať, k tým 5 000 eur. Tak spoločnosť s ručením obmedzeným ručí neobmedzene svojím majetkom. To sa na prvé počutie možno zdá byť trochu paradox, ale tým, ktorí s tým trochu robia, je to úplne jasné. Čiže spoločnosť, nejaká eseročka ručí neobmedzene svojím majetkom, ale neručia už majitelia, na rozdiel od živnosti. No a teraz vstupuje do hry ten moment, že keď nejaký dodávateľ chce nejakej spoločnosti dodať, tak chce si pozrieť, že no tak dobre, do akého rizika idem. Keď má spoločnosť imanie 100 mil. eur, tak je zrejme viac kredibilná, ako keď má imanie 5 000 eur.

  • Reakcia predkladateľa.

  • Prosím? No, viete čo, keď nie je predĺžená a má naozaj vysoké základné imanie. Ja som toto sám zažil, ja som toto osobne zažil, my sme asi zoštvornásobili naše základné imanie a, v mojej bývalej firme, a získali sme napríklad od dodávateľov dlhšie splatnosti. Nemyslím, že to je ilúzia, tak ja som to každopádne zažil, zažil na vlastnej koži. Len...

  • Reakcia predkladateľa.

  • No veď dobre, ale viete, to, ja viem, že vždy sú podvodníci, len je veľké riziko a nebezpečie, keď v snahe postihnúť podvodníkov postihnete tých poctivých, lebo oni držia tento štát nad hladinou, oni generujú aj vašu výplatu napríklad a všetkých tých štyristotisíc ďalších štátnych zamestnancov. No a teraz povedať, dobre, áno, že poctiví áno, ale ja sa dívam len na tých podvodníkov, môže viesť k veľkému nebezpečiu a k veľkým rizikám.

    Vrátim sa teda k tomu ručeniu. Čiže aby to ručenie, neobmedzené ručenie eseročky, aby teda nebolo, že nulové, tak sa zavádza nejaké základné imanie. To je pochopiteľné. Ale aký má zmysel, že tie peniaze musia byť fyzicky viazané na nejakom účte? Nestačí predsa, keby v prípade bankrotu sudca rozhodol, a nie aby mu to trvalo tri roky, rozhodol, že dobre, táto spoločnosť zbankrotovala, má napísané základné imanie 5 000 alebo 50 000 eur, v skutočnosti sa tam nenachádza nič, tak fajn, do tejto výšky siahneme na osobný majetok tých spoločníkov, ktorí teda povedali, že naša firma ručí, teda má to základné imanie? Ako to by bolo tiež nejaké administratívne opatrenie, ale týkalo by sa len tých krachujúcich firiem.

  • Reakcia predkladateľa.

  • No ja to chápem, len firma, keď krachuje, tak majetok nemá, väčšinou je predlžená.

  • Reakcia predkladateľa.

  • No veď, ale ja vám hovorím niečo iné, nieže majetok sa rovná základné imanie, ja vám vravím, že firma keď krachuje, tak už väčšinou je teda predlžená, čiže záväzky sú väčšie ako majetok. A v takej firme už nič nezoberiete, respektíve upokojíte akurát časť veriteľov. A tu predsa by mohol vstúpiť do hry súd a povedať, fajn, chlapci, vy ste to pekne ako teraz domrvili celé, vaša firma krachuje, majetok je vlastne už negatívny, a ale zároveň na registri, na registračnom súde máte napísané, že základné imanie spoločnosti je xy, do tejto sumy budete ručiť vaším osobným majetkom dodatočne k tomu, čo ste už prehajdákali v tej firme.

    Toto by mohlo byť, keď chcete teda, naozaj keď vám ide o naplnenie zmyslu spoločnosti s ručením obmedzeným, toto by vedelo byť veľmi elegantné riešenie bez toho, že každého jedného, kto chce založiť eseročku, teraz mu prikážete a donútite ho 5 000 eur zložiť a mať ich naveky zložené. Nemôže s nimi pracovať, nič robiť.

  • Reakcia predkladateľa.

  • No nemôže, keď sa to nejakej banke tam zloží, tak čo s nimi môže robiť?

  • Reakcia predkladateľa.

  • Len do vzniku? Potom akože vznikne a potom si to zoberie?

  • Reakcia predkladateľa.

  • Reakcia predkladateľa.

  • No keď to je naozaj takto, tak ja teda beriem späť moje posledné štyri vety a ospravedlňujem sa, nechám sa prekvapiť, či to bude naozaj tak. No tak a v tomto momente teda končím moje vystúpenie.

  • Len nie som si istá, či počuli aj rozprávajúci ten dialóg medzi vami.

  • Dobre. Na vaše vystúpenie nie sú žiadne faktické poznámky. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. A pán minister chce vystúpiť?

    Tak nech sa páči, máte záverečné slovo.

  • Ďakujem pekne. Ja by som si dovolil zareagovať samozrejme na tú diskusiu, lebo, a chcel by som samozrejme uviesť na pravú mieru niektoré veci, ktoré tu zazneli v rozprave.

    Je fakt, že dnešná, lebo samozrejme ten novelizačný návrh má viacero bodov, ale všetci sme sa sústredili v tejto debate len na tú tému ohľadom skladania základného imania pri založení spoločnosti, a tá spoločnosť sa zakladá dnes tak isto s 5-tisícovým základným imaním ako minimálnym základným imaním.

    Vtip je v tom, že dnes je možné v podstate účtovne alebo, ako by som povedal, tí, ktorí nie sú poctiví, keď ich takto nazveme, tak si založia tú spoločnosť tak, že zložia prostriedky ako keby na účet spoločnosti, ale do pokladne. Čo fakticky nikto nevie skontrolovať, prakticky tam nedáva nikto nič. Ale tá povinnosť zložiť 5 000 euro predsa platí aj dnes. Tak, aký je rozdiel medzi tým, keď má niekto povinnosť zložiť tých 5 000 euro na účet spoločnosti, alebo do pokladne, alebo na účet spoločnosti, myslím, bankový, pričom tie prostriedky sú viazané na bankovom účte len do momentu vzniku spoločnosti, potom s nimi môže voľne narábať ako so svojím základným imaním pre podnikanie?!

    Takže, vážení, tu sa nemení nič v tomto smere, čo sa týka sumy, alebo prostriedkov na nakladanie. Akurát sa viaže tá suma, že reálne ich tam má zložiť, pretože dnes je situácia, že tie prostriedky tam neskladajú, hoci ich majú skladať, pretože je to kapitálová spoločnosť. Ak je to živnostník, tie prostriedky neskladá, pretože ručí celým svojím majetkom, kdežto spoločnosť, ak má ručiť majetkom spoločnosti, respektíve neobmedzene, ako ste správne povedali, tak aký je ten majetok od vzniku, keď tam nikto nič nezloží v reále?

  • Reakcie z pléna.

  • Ale veď existujú nejaké účtovné pravidlá. Tak poďme na kontrolu do tých novovzniknutých spoločností.

  • Výkrik v sále.

  • No ja vám garantujem, keďže z praxe viem, z praxe viem, že tam nikto nič neskladá, je to realita proste.

  • Výkrik v sále.

  • Myslíte si, že to bude efektívne? Myslíte, že to niečo spôsobí? Nie.

    Ešte raz, čo sa týka povinnosti, my ani rozsah povinnosti čo do výšky nemeníme, my len ukladáme, aby tie peniaze reálne boli zložené, pokiaľ ide o kapitálovú spoločnosť. Čiže tu je veľký rozdiel. A samozrejme každý si rozmyslí, či tých 5 000 euro má na to, aby tú eseročku rozbehol, alebo nemá. A keď hovoríme o poctivých podnikateľoch, ktorí prechádzajú zo živnosti na eseročku, no tak mi nehovorte, že pokiaľ je dobrý podnikateľ, že tých 5 000 euro nemá. A ten, kto ich nemá, no tak nech nepodniká! Prepáčte, to nie je žiadna novinka. Veď my nezavádzame teraz novinku v tomto smere. Takže by som vás chcel poprosiť, aby ste si toto uvedomili.

    Takže čo sa týka ďalších návrhov, ktoré tu boli predložené v rozprave. Ja som debatoval s pani poslankyňou Žitňanskou na ústavnoprávnom výbore a v podstate, keďže boli naozaj predložené priamo na rokovanie, tak som nemal možnosť ich vidieť. Po rokovaní u nás interne na ministerstve spravodlivosti sme sa dohodli, že nebudeme podporovať teraz, alebo nepodporím tieto návrhy, aj keď vecne zapadajú do rámca, ktorý my chceme v rámci väčšej novely budúci rok uskutočniť.

    A čo sa týka témy, pán poslanec Sulík, pán poslanec, pardon, ja ešte, ak môžem, vy ste chceli navrhnúť zníženie základného imania, samozrejme to bude možné po novele, ktorú pripravujeme na budúci rok, ale zároveň je potreba povedať aj b, že nielen zníženie základného imania, ale zároveň aj zvýšenie zodpovednosti potom, buď konateľov alebo spoločníkov alebo obidvoch. A to treba nastaviť veľmi pozorne.

    Pani poslankyňa Žitňanská o tom hovorila dnes a naozaj je to veľmi ťažká téma, pretože u nás tá zodpovednosť, ten mechanizmus nie je vybudovaný.

    Takže toľko, ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spravodajca sa nechce vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 654, spoločná správa výborov má tlač 654a.

    Opäť vás poprosím, pán minister, aby ste odôvodnili svoj návrh.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, poslanci, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže. Účelom návrhu zákona je smerovať k eliminácii nedostatkov aplikačnej praxe a k harmonizácii niektorých ustanovení zákona s platnými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a to najmä s odporúčaním Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o európskych väzenských pravidlách, respektíve s odporúčaniami výboru na zabránenie mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania a trestania.

    Z aplikačnej praxe vyvstala potreba čiastočne revidovať, precíznejšia potreba podrobnejšie upraviť pôsobnosť zboru, oprávnenia príslušníkov zboru, donucovacie prostriedky a zákonné podmienky ich použitia, nanovo vyriešiť otázku oprávneného vstupu do objektov chránených zborom, ktorými podľa návrhu zákona nie sú len objekty generálneho riaditeľstva zboru a ústavov, ale aj objekty detekčného ústavu, ktorý plánujeme.

    Z čoraz častejšie sa vyskytujúcich problémov v spojitosti s plnením úloh zboru, ktoré však nespôsobujú výlučne obvinení alebo odsúdení, ale aj tzv. civilné, teda tretie osoby, vyvstáva nevyhnutnosť zo zákona zakomponovať ako určitý prostriedok generálnej prevencie aj skutkové podstaty priestupkov zodpovedajúcich takémuto nežiaducemu konaniu.

    Výpočet donucovacích prostriedkov upravených v platnom znení zákona sa rozširuje o ďalšie prostriedky, a to o obranný štít, použitie špeciálneho streliva a prostriedok k zamedzeniu priestorovej orientácie alebo k utajeniu fyzickej identity obvineného alebo odsúdeného, a to s cieľom zvýšiť možnosť použitia účinnejších a humánnejších donucovacích prostriedkov. Čo do podmienok a rozsahu použitia týchto prostriedkov, ide o obdobnú úpravu ako v prípade použitia porovnateľných donucovacích prostriedkov Policajným zborom.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je aj v súlade právom Európskej únie. Tento návrh zákona nemá vplyv rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

    Čo sa týka stanoviska k spoločnej správe, Ústavnoprávny výbor Národnej rady schválil spoločnú správu k predmetnému návrhu zákona dňa 15. októbra tohto roku. Stotožňujem sa so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výboru a po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4 /2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru, poslancovi Antonovi Martvoňovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o výsledku prerokovania uvedeného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

    Národná rada uznesením č. 746 zo 4. septembra 2013 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, pričom za gestorský výbor určila Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň bola určená lehota na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní odo dňa jeho pridelenia.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona výbory prerokovali v stanovenej lehote a odporučili ho schváliť, ústavnoprávny výbor uznesením č. 288 z 8. októbra 2013, výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 109 z 10. októbra 2013 a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 94 z 10. októbra 2013. Z uvedených uznesení výborov Národnej rady vyplývajú tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne s návrhom schváliť.

    Gestorský výbor zároveň na základe stanovísk výborov k uvedenému vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov NR SR o prerokovaní vládneho návrhu zákona, tlač č. 654a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 328 z 15. októbra 2013. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o tomto vládnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Zároveň si dovolím skonštatovať, ako to prezentoval aj pán minister, že tento návrh zákona plne podporujem z dôvodu, že vychádza z princípov Európskej únie ako taký a zároveň odporúčaní európskeho súdu.

    Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nedostala som žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Hlina ako jediný.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, ja len takú poznámku. My sme to mali na výbore a priznám sa, teda som sa aj dožadoval vašej prítomnosti, ale údajne ste boli zaneprázdnený.

  • Reakcia predkladateľa.

  • Ale výbor, parlamentný výbor je parlamentný výbor! Tripartita sú milí páni, ale parlamentný výbor je parlamentný výbor.

    A tam som sa teda na to pýtal a nie som bol celkom uspokojený s odpoveďou a vysvetlím, v čom teda.

    Hovoríme o tom, že je možné nasadiť tú – kápu? – teda kuklu. A je to odôvodňované teda, že zamedziť mučeniu a tak. Pokúsim sa to rozvinúť tak, aby sa to dalo pochopiť. Slúži to na priestorovú dezorientáciu, teda môžme hovoriť, že prečo. Nie som si celkom komfortný, že v koho prospech to je. Lebo my sme boli svedkom prípadu, kde bol bývalý policajt, ktorému jeho bývalí kolegovia dali kuklu a nemali mu ju dať, lebo on nechcel byť videný

  • Vystupujúci sa odmlčal a pozerá na balkón rokovacej sály.

  • . Ale ja si myslím, že slovenská verejnosť a občania našej krajiny majú právo vidieť ľudí, ktorí v danom momente možno sú len podozriví, ale v inom momente sú už odsúdení za ťažký zločin. Viete, i keď si to možno niekto nepraje, aby ho videli. A teraz neviem, hej, aby sme sa k tomu dopracovali, že či nasadenie kukly je dôležité preto, že potrebujete niekoho priestorovo dezorientovať. Ale nič, nech sa na mňa nikto nehnevá, to sa mi už podobá na Guantanamo. To by som už skôr povedal, že to nie je celkom to, čo by som si ja predstavoval v modernej Európe. Alebo to má slúžiť, aby prípadne, keď si niekto nepraje, aby ho niekto videl, tak mu dáte kuklu a vtedy ho vidia iba tí, ktorí si to prajú. Lebo súd môže byť v nejakých odôvodnených prípadoch vylúčenie.

    Viete, že to sú tie okolnosti, ktoré by som teda rád sa dozvedel, že čo je v tomto silnejšie. Prípadne mi odpovedzte. Lebo stále vychádzam z toho, že aj bývalý policajt, ktorý spácha ťažký zločin, si možno nepraje, aby ho iní videli, tak ja si myslím, že slovenská verejnosť má právo vidieť, prípadne keby ho stretli neskôr, aby si možno dávali pozor, hej. Alebo, neviem, jak to povedať, alebo možno by, keby ho videli, tak by si spomenuli, že ešte niečo, trebárs nejakú inú historickú skúsenosť s týmto človekom majú.

    Takže to je zmyslom môjho príspevku, aby ste mi prípadne, ak máte vôľu a chuť, mi odpovedali, že čo je v tomto prípade silnejšie, či... Neviem, či som to dostatočne jasne formuloval. Ja nechcem byť paranoidný, že dôvodom je zakrývať niekoho, kto nechce byť videný, keď ho predvádzajú na súd, a špeciálne, keď je to bývalý policajt, alebo je tu, tú kuklu nasadzujete niekomu, jak ste hovorili, na zamedzenie priestorovej orientácie. A tam už by som, podľa mňa je to na ľahkej hrane s niečím, čomu sa hovorí mučenie, ale možno nie, ja neviem. Ja som sa to teda pýtal aj na výbore, ale hovorím, nebol som plne komfortný s tou odpoveďou.

  • Reakcia predkladateľa.

  • Nebolo to s tým výrazom, ktorý ja potrebujem, keby mi niekto odpovedal, že mi to odpovedá s jasným výrazom, že je to v poriadku. Čiže to chcem, to chcem, ma presvedčiť, že je to úplne v poriadku, a to, že je to, že nie, že my tu experimentujeme, že niektorý policajt nechce, aby ho niekto videl, keď ho predvádzajú, že kvôli tomu sa to robí. Nedajboh, nehovorím, že je to tak, ale že to je Európa a Európa bežne nasadzuje kuklu, keď predvádza zločincov. Tak toto by mi prípadne postačovalo.

    Neviem, či viete, ja mám naozaj veľký problém s tým, keď chceme byť niekde v niečom pionierskí. To tu nikdy nedopadlo dobre v týchto geografických podmienkach. Takže to je zmyslom môjho príspevku a verím, že ma, vyvrátite moje pochybnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    To bol posledný rečník prihlásený do rozpravy, teda prvý a posledný. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A pýtam sa pána navrhovateľa, pán minister, chcete zaujať stanovisko?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Čo sa týka používania donucovacích prostriedkov, tie sa v podstate zosúlaďujú, áno, jednak s tými normami, ako ste spomínali, to znamená európskymi dohovormi dvoma. A zároveň, možno viete, možno nie, ale každé štyri roky chodí na Slovensko, keďže sme účastníkmi dohovoru proti mučeniu, atď., zaobchádzaniu nesprávnemu, tak chodí k nám výbor CPT, teda v skratke sa to volá, aby sme to zjednodušili, ktorý sleduje jednak to, akým spôsobom sa narába hlavne s väzňami, ale hovorí sa aj o ďalších oblastiach, ako sú reedukačné ústavy, v iných rezortoch takisto psychiatrické kliniky, prípadne miesta, kde sa tieto osoby nachádzajú, a sledujú, akým spôsobom sa zaobchádza s týmito ľuďmi a či sa nezaobchádza s nimi v rozpore s ich ľudskými právami.

    V tomto smere musím povedať, že každé štyri roky periodicky prichádza táto kontrola. Naposledy tu bola v roku 2009, kde ten výstup je verejný k dispozícii, môžte si pozrieť, akým spôsobom tento výbor reagoval v našej situácii. A naposledy tu bol teda teraz, v podstate necelý mesiac je tomu. A takisto kontroloval všetky ústavy okrem iného a veľmi si považovali a povedali, že naozaj je to veľký pokrok vpred, že tieto normy, ktoré tu máme dnes, toto je jedna, teda prvá z tých troch, z toho balíka justičných, väzenských zákonov, že naozaj približuje naše predpisy k tej európskej legislatíve, ktorá je vzorová.

    Takže čo sa týka použitia kukly, aby som sa dostal k tomu, čo ste sa pýtali, nie som špecialista ani nikdy som nebol príslušník Zboru justičnej a väzenskej stráže, napriek tomu, ako som mal možnosť si pozrieť ten návrh zákona, dôvodovú správu, tak sa tam rozlišujú dve situácie, kedy sa používa kukla. Jednak sa používa v prípadoch, keď ju používa príslušník Zboru justičnej a väzenskej stráže pri eskortách. Z jednoduchého dôvodu, pre vlastnú ochranu osobnej identity, aby, viete, sme na malom Slovensku, takže predpokladám, že to je úplne zrozumiteľné a jasné, z akých dôvodov používajú tieto kukly.

    Čo sa týka prostriedku na zamedzenie poznania identity osôb odsúdených alebo obžalovaných, tam sú tie situácie rôznorodé. Napríklad jeden prípad môže byť, alebo jeden príklad môže byť, aby osoby, ktoré sú buď spolupáchateľmi alebo sú určitým spôsobom záujmové, aby sa nedozvedeli o tom, že koho vlastne predvádzajú na súd alebo do iných priestorov. To môže byť jedna zo situácií, keď jednoducho je to potrebné pre dokazovanie, aby nebolo jasné, s kým majú do činenia, a aby proste, viete, že princíp súdneho konania je, jeden z princípov súdneho konania v trestnom konaní teda samozrejme musí byť bezprostrednosť, to znamená, že tam musí byť fyzicky prítomný, aby ten osobný kontakt, aby sa mohli vidieť. A to je aj moment prekvapenia do určitej miery. Čiže aby sa nemohol pripraviť dopredu na to a tak ďalej. Prípadne, keď už niekoho stíhajú, aby tí, ktorí ešte nie sú povedzme vo väzbe alebo proste v dosahu orgánov činných v trestnom konaní, aby sa nemohli na to pripraviť, áno, aby nevedeli, o čo ide.

    Ale to je jedna z možností samozrejme, tých prostriedkov je viacero, ktoré sa tam používajú. Čo sa týka kukly, tak samozrejme to je iba jeden z viacerých prostriedkov ktoré sa, ktoré sa pridávajú alebo ktoré pribúdajú.

    Čo sa týka napríklad streliva, ktoré špeciálne sa používa, teraz sa môže používať, tak to doteraz v podstate zbor má, ale doteraz ich nemohol použiť, pretože doteraz ich mal len na cvičné účely, ale keďže zákon to nepovoľoval, na rozdiel od zákona povedzme o Policajnom zbore, tak nemohol, nemohol ich využívať v praxi. Čo samozrejme malo negatívne dôsledky, pretože gumené strelivo je podstatne iné ako reálne strelivo kovové, plášťové, áno. Čiže aj z hľadiska ochrany a humanitárneho nejakého zaobchádzania v prípade potreby zásahu sa zmierňuje ten zásah, áno, príde k menšiemu zraneniu a tak ďalej. Čiže to sú všetky veci, ktoré, ktoré smerujú naozaj a posúvajú to celé k humanizácii a k menším následkom smerujúcim pri zásahu.

    Takže toľko asi, viac naozaj vám neviem povedať, ale dovoľujem si vám ponúknuť konzultáciu s pracovníkmi Zboru justičnej a väzenskej stráže, ktorí sú absolútne zorientovaní v problematike, s dlhoročnou praxou, ktorí vám ju budú vedieť poskytnúť. Môžem vám písomne, ak chcete ma interpelovať napríklad, alebo neformálne, nie je problém. Rád vám túto informáciu poskytnem aj dodatočne, ak som vás neuspokojil teraz.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť v záverečnom slove? Nie. Preru... Chcete? Prepáčte.

  • Vážená pani predsedajúca, ďakujem veľmi pekne za slovo. V podstate, ja by chcel tiež iba k tej kukle, že tá kukla tu v podstate týmto spôsobom sa využíva roky. Na jednej strane je to aj z dôvodu, na čo odpovedal pán minister, na druhej strane je to aj dôvod, a to aj niekedy na ochranu toho páchateľa ako takého, aby teda aspoň živý došiel do tej súdnej pojednávacej miestnosti.

    Samozrejme, v podstate má to viacero efektov. Ale čo tým chcem povedať, je to, že doteraz tá kukla nikomu nevadila. Jedinému, komu začala vadiť, je pán Hlina. Nevieme prečo, ale však sa azda dozvieme.

    Toľko z mojej strany.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 655, spoločná správa výborov má tlač 655a.

    Opäť dávam slovo pánovi ministrovi Borecovi, aby predniesol návrh zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Tento vládny návrh zákona predkladám na rokovanie Národnej rady, pričom sa jedná o zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 655).

    Tento materiál bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na tento rok a účelom návrhu zákona je smerovať k rozvoju súčasných reintegračných opatrení, nie s cieľom chovať sa k odsúdeným hyperprotektívne, ale skôr motivačne, pričom nevyhnutné je, aby sa život vo väzení čo najviac približoval k aspektom života v spoločnosti. Aplikačná prax ukázala, že niektoré súčasné inštitúty trestu odňatia slobody je potrebné čiastočne revidovať a zjednodušiť časovo administratívne náročný systém vyžadujúci značné personálne náklady pri nízkej efektivite vyššie uvedeného reintegračného výsledku.

    Východiskom legislatívneho posudzovania potrieb aplikačnej praxe je snaha návrhom zákona harmonizovať normy upravujúce pozbavenie osobnej slobody v Slovenskej republike s platnými medzinárodnými dokumentmi, a to najmä s odporúčaním Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o Európskych väzenských pravidlách, respektíve s odporúčaniami už spomínaného skôr Výboru na zabránenie mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania uvedených v správe pre vládu Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky uskutočnenej od 24. marca do 2. apríla roku 2009.

    Ďalším dôležitým legislatívnym východiskom návrhu zákona boli koncepčné zámery schválené vládou Slovenskej republiky, a to Koncepcia väzenstva Slovenskej republiky na roky 2011 až 2020 a ďalej Stratégia prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike na roky 2012 až 2015. Inštitút obligatórneho prijímania balíka s potravinami a niektorými vecami osobnej spotreby, ktorý platí dnes, sa navrhuje z dôvodu nízkej efektivity úžitku pri vysokom bezpečnostnom riziku nahradiť viacerými opatreniami, ktoré v konečnom dôsledku posilnia celkové možnosti obstarania potravín a budú podmienené nevyhnutnou aktivitou odsúdených, a to napríklad úhradou pohľadávok na výživnom, pohľadávok spojených s výkonom trestu, iných pohľadávok ostatných oprávnených osôb alebo aktívnou účasťou na existujúcich reintegračných programoch.

    Súčasná alebo jestvujúca sústava práv odsúdených sa návrhom zákona rozširuje o precíznejšiu úpravu oboznámenia odsúdených s právami a povinnosťami, ďalej zvýšenie časového intervalu minimálneho zákonného nároku na telefonovanie zvoleným osobám, ďalej častejšiu nezávislú kontrolu umiestňovania odsúdených do oddielu s bezpečnostným režimom, ďalej úpravu spôsobu výmeny vlastného odevu, bielizne a obuvi a napokon možnosť odsúdeného mať pri sebe v cele aj písomnosti, ktoré bezprostredne súvisia s konaním vo veci, v ktorej odsúdený buď vykonáva trest, alebo písomnosti týkajúce sa iných právnych vecí odsúdeného.

    Návrhom zákona sa významne rozširuje systém disciplinárnej praxe o prvok pozitívnej motivácie a odmeny odsúdených, pričom povolenie prijatia balíka do hmotnosti, ide o prijatie balíka do hmotnosti piatich kilogramov, o nový druh disciplinárneho trestu, a to je zákaz používania vlastného televízneho prijímača alebo rádioprijímača až na dobu dvoch mesiacov, a o zavedenie inštitútu podmienečného odkladu výkonu disciplinárnych trestov.

    Po dôkladnej analýze súčasného stavu sa ďalej navrhuje procesne jednotne upraviť rozhodovanie o všetkých mimozmluvných zodpovednostných režimoch a disciplinárnych deliktoch, ktoré vznikajú v rámci úpravy špecifických spoločenských vzťahov verejnoprávnej povahy, respektíve trestnoprávnej povahy výkonu trestu odňatia slobody. Cieľom navrhovaného jednotne upraveného postupu je na základe osobitosti subjektu, teoretických poznatkov a empírie praxe vytvoriť konanie svojho druhu alebo sui generis, ktoré bude zodpovedať európskym štandardom, posilní právne istoty účastníkov konania a zabezpečí účinné a efektívne vyvodzovanie zodpovednosti. Doterajšia prax potvrdila, že podporné použitie správneho poriadku na, vo veciach súvisiacich s výkonom trestu odňatia slobody nevyhovuje, pretože vzťahy v oblasti výkonu trestu patria do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a rozhodovanie o nich nemožno považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy, keďže ide výlučne o právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona a týka sa vecí, ktoré súvisia s inštitútmi Trestného poriadku.

    Tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je aj v súlade s právom Európskej únie. Tento návrh zákona zakladá sociálne vplyvy, nemá vplyv na rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie, nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.

    Tento návrh zákona bol predmetom riadneho medzirezortného pripomienkového konania a dňa, vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila s pripomienkami na svojom rokovaní dňa 14. augusta tohto roku.

    Čo sa týka stanoviska k spoločnej správe, Ústavnoprávny výbor Národnej rady schválil spoločnú správu pod č. tlače 655a k predmetnému návrhu zákona dňa 15. októbra tohto roku. Ako predkladateľ návrhu zákona sa stotožňujem so všetkými závermi vyplývajúcimi zo spoločnej správy výborov Národnej rady. Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Ďakujem pekne, skončil som, pani predsedajúca.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi ústavnoprávneho výboru, poslancovi Antonovi Martvoňovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás informoval teda o výsledku prerokovania uvedeného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 747 zo 4. septembra 2013 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, pričom za gestorský výbor určila ústavnoprávny výbor. Zároveň určila Národná rada lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní odo dňa jeho pridelenia.

    Pani predsedajúca, ak vás môžem poprosiť, že aby ste urobili trošku kľud v sále, lebo pán Hlina ma vyrušuje.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Prepáčte, aj ja som rozprávala.

    Nech sa páči, pán spravodajca, pokračujte.

  • Vystupujúci sa na dlhšiu chvíľu odmlčal.

  • Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona prerokovali výbory v stanovenej lehote a odporúčali ho schváliť, ústavnoprávny výbor uznesením č. 289 z 8. októbra 2013 a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením č. 95 z 10. októbra 2013. Z uvedených uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú štyri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte možnosť nájsť v spoločnej správe ako takej, pričom gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne s návrhom schváliť. Samozrejme aj ja ich odporúčam teda schváliť, teda týmto spôsobom.

    Gestorský výbor zároveň na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona (tlač 655a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 329 z 15. októbra 2013. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu k predmetnému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nedostala som žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť záverečným slovom? Pán spravodajca?

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Smiech a hlasy z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Vyjadrujeme sa k rozprave a rozprava neprebehla

  • Vyslovené s pobavením.

  • . Zaujíma, že s...

    Martvoň Anton, poslanec NR SR

    Nie, ja som chcel iba poukázať na fakt, že v podstate okrem toho, že neprebehla rozprava, ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, máme tu jedného poslanca, ktorý vždy upozorňuje, že poslanci, ktorí sú zapísaní, chýbajú...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • No, pán spravodajca, ja vás teraz, ja vás teraz upozorňujem...

    Martvoň Anton, poslanec NR SR

    .... a on utiekol 15-minút pred ukončením.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • No, pán spravodajca, ja vás teraz, ja vás teraz upozorňujem...

    Martvoň Anton, poslanec NR SR

    Áno?

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán spravodajca, máte zaujať stanovisko k rozprave. Takže poprosím.

    Martvoň Anton, poslanec NR SR

    Tak nebola, nebola žiadna.

    Ďakujem pekne.

  • Dobre, ďakujem veľmi pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 656, spoločná správa výborov má tlač 656a.

    Odovzdávam slovo ministrovi spravodlivosti.

    Môžete, nech sa páči, uviesť tento vládny návrh.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Takže predkladám tretí zákon v rámci tohto väzenského balíčka. Ide tentokrát o vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z., tentokrát o výkone väzby v znení neskorších predpisov. Tento predkladaný materiál bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2013.

    Účelom návrhu zákona je smerovať k tomu, aby život vo väzení čo najviac sa približoval k aspektom života v spoločnosti, pričom výkon väzby musí byť nevyhnutne spätý s prezumpciou neviny väznenej osoby. Aplikačná prax ukázala, že niektoré súčasné inštitúty výkonu väzby je potrebné buď čiastočne revidovať, alebo precíznejšie upraviť, pardon

  • Vystupujúci si odkašlal.

  • , a zjednodušiť časovo administratívne náročný systém vyžadujúci značné personálne náklady pri nízkej efektivite celkového napĺňania účelu výkonu väzby.

    Východiskom legislatívneho posudzovania potrieb súčasnej aplikačnej praxe je snaha návrhom zákona harmonizovať normy upravujúce pozbavenie osobnej slobody v Slovenskej republike s platnými medzinárodnými dokumentmi, a to najmä tak, ako som už citoval v predchádzajúcom vystúpení, odporúčaním Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o európskych väzenských pravidlách, respektíve s odporúčaniami výboru na zabránenie mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, uvedených v správe pre vládu Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky uskutočnenej od 24. marca do 2. apríla 2009.

    Ďalším dôležitým legislatívnym východiskom návrhu zákona boli aj koncepčné zámery schválené vládou Slovenskej republiky, a to Koncepcia väzenstva Slovenskej republiky na roky 2011 až 2020 a Stratégia prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike na roky 2012 až 2015.

    Návrhom zákona sa zmierňujú inherentné obmedzenia súkromného a rodinného života uväznenej osoby vyvolanej pozbavením osobnej slobody, a to rozšírením možnosti komunikácie a zachovania kontaktu s okolitým svetom, predĺžením minimálnej doby trvania jednej návštevy, respektíve zvýšením časového intervalu minimálneho zákonného nároku na telefonovanie zvoleným osobám.

    Súčasná platná sústava práv obvinených sa návrhom zákona rozširuje o precíznejšiu úpravu oboznámenia obvineného s právami a povinnosťami, častejšiu nezávislú kontrolu umiestňovania obvinených do bezpečnostnej cely, úpravu spôsobu výmeny vlastného odevu, bielizne a obuvi obvineného, možnosť obvineného mať pri sebe v cele aj písomnosti týkajúce sa trestnej veci, v ktorej je v čase výkonu väzby stíhaný, a písomností týkajúce sa iných právnych vecí obvineného.

    Návrhom zákona sa významne rozširuje systém disciplinárnej praxe o prvok pozitívnej motivácie a odmeny obvinených za dlhodobé plnenie povinností uložených zákonom, ústavným poriadkom a pracovných povinností alebo za vykonanie príkladného činu.

    Na základe poznatkov z aplikačnej praxe sa na druhej strane dopĺňa paleta disciplinárnych trestov o zákaz používania vlastného televízneho prijímača alebo rádioprijímača až na dobu dvoch mesiacov a o celodenné umiestnenie do cely disciplinárneho trestu, a to za súčasného zníženia možného rozsahu ukladaných trestov umiestnenia do samoväzby, pričom u mladistvých a obvinených už nebude možné tento disciplinárny trest vôbec udeliť. A taktiež ešte o zavedenie inštitútu podmienečného odkladu výkonu disciplinárnych trestov.

    Inštitút obligatórneho prijímania balíka s potravinami a niektorými vecami osobnej potreby sa navrhuje podobne ako pri výkone trestu z dôvodu nízkej efektivity úžitku pri vysokom bezpečnostnom riziku nahradiť opatreniami, ktoré v konečnom dôsledku posilnia celkové možnosti obstarania potravín.

    Po dôkladnej analýze súčasného stavu sa navrhuje procesne jednotne upraviť rozhodovanie o všetkých mimozmluvných zodpovednostných režimoch a disciplinárnych deliktoch, ktoré vznikajú v rámci úpravy špecifických spoločenských vzťahov verejnoprávnej povahy, respektíve trestnoprávnej povahy výkonu väzby.

    Cieľom navrhovaného jednotne upraveného postupu je na základe osobitostí subjektu, teoretických poznatkov a empírie praxe vytvoriť konanie svojho druhu sui generis, ktoré bude zodpovedať európskym štandardom, posilní právne istoty účastníkov konania a zabezpečí účinné a efektívne vyvodzovanie zodpovednosti.

    Doterajšia prax potvrdila, že podporné použitie správneho poriadku na konanie vo veciach súvisiacich s výkonom väzby nevyhovuje tiež, pretože vzťahy v oblasti výkonu väzby patria do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a rozhodovanie o nich nemožno považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy, keďže ide o výlučne právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona a týka sa vecí, ktoré súvisia s inštitútmi Trestného poriadku.

    Tento návrh zákona je tiež v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je aj v súlade s právom Európskej únie. Týmto návrhom zakladá, teda tento návrh zákona zakladá sociálne vplyvy, nemá však vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

    Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania, medzirezortného pripomienkového konania, pardon. Vláda Slovenskej republiky ho prerokovala a schválila na svojom rokovaní dňa 14. augusta tohto roku.

    Ďakujem pekne, skončil som.

    Á, pardon, neskončil som. Môžem ešte stanovisko k spoločnej správe? Len chcem v skratke povedať, že sa stotožňujem so všetkými závermi vyplývajúce zo spoločnej správy výborov Národnej rady a po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam predložený návrh schváliť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny, Antonovi Martvoňovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a gestorského výboru.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dve kolegyne, tri kolegyne, vážení teda ostatní, šiesti, siedmi poslanci, osobitne teda pán poslanec Hraško, dovoľte, aby som vás informoval o výsledku prerokovania uvedeného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 748 zo 4. septembra 2013 pridelila tento vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru pre obranu a bezpečnosť Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, pričom za gestorský výbor určila Ústavnoprávny výbor NR SR.

    Zároveň určila Národná rada Slovenskej republiky lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní odo dňa jeho pridelenia. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Predmetný vládny návrh zákona prerokovali výbory v stanovenej lehote a odporúčali ho schváliť, ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 290 z 8. októbra 2013, výbor pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 110 z 10. októbra 2013 a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny svojím uznesením č. 96 z 10. októbra 2013.

    Z uvedených uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Tieto tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy sú obsiahnuté v spoločnej správe, každý má možnosť si ju nahliadnuť, pričom gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne s návrhom schváliť.

    Zároveň gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, tlač č. 656a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 330 z 15. októbra 2013. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa... Na zdravie!

  • Reakcia na kýchnutie v sále.

  • Týmto výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných – Na zdravie!

  • Reakcia na kýchnutie v sále.

  • – v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážená pani predsedajúca, veľmi pekne vás prosím, otvorte rozpravu.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Chcem vás poprosiť, teda ja som vás upozorňovala, že máme, aj pán minister, aj ja mám ešte večerný program, tak som si dovolila prerušiť rokovanie a budeme pokračovať zajtra ráno. Prajem vám pekný večer.

  • Reakcie z pléna.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Vážená pani predsedajúca, porušujete zákon!

  • Vzájomne aj s pánom ministrom, obidvaja vás teda prosíme o toleranciu. Ešte, ešte to by som povedala, že korektne som vám povedala, o čo ide, a vy ste naschvál naťahovali, takže to sa mi zdá nekorektné voči nám.

    Ďakujem pekne.

    Prajem pekný večer. Budeme pokračovať teda hlásením sa do rozpravy zajtra ráno.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.