• Príjemné dobré ránko, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadal pán poslanec Igor Matovič.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony(tlač 726).

    Svoje miesto už zaujal pán minister životného prostredia Peter Žiga, obdobne aj spravodajca Ľuboš Martinák.

    Do rozpravy je ešte písomne prihlásený poslanec Alojz Hlina, ktorému teraz odovzdávam slovo. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Dobré ráno prajem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, milí občania, naozaj ak sme si tu prehodili pár slov s pánom ministrom, je to dôležitý zákon, a preto tu stojím a, ako by povedal Martin Luther, nemôžem ináč urobiť, lebo ja mám prírodu rád.

    V tejto komornej atmosfére na ráno ešte malú poznámočku znova si neodpustím, lebo je to tak vážny zákon, naozaj by ste neverili, na čo všetko vplýva, a stretávam sa s obrovským záujmom bojovníkov, takže ja len prípadne občanov upozorním, že keď vás niekto pred voľbami bude presviedčať, ako mu záleží na prírode, neverte mu. Určite s kľudom mu neverte, mu na prírode nezáleží. By ste neverili, vážení, je nás tu dokopy desať, z opozície tu historicky dokonca nie je nikto.

  • Reakcia z pléna.

  • To, pardon, beriem späť, Martin Fecko je tu a ja som druhý. Čiže to chcem povedať, že potom naozaj filtrujte, rozmýšľajte teda, keď vás budú presviedčať o prírode hore-dole. Nie, pán minister sem doniesol zákon, ktorý by prislúchal od jeho rezortu, s tým, že by jej pomáhal. Ale, žiaľ, dopracujeme sa k tomu, verím, z nevedomosti, že ju poškodzuje. Takže tu mali všetci byť nastúpení, mať pripravené plamenné prejavy, argumentačne podložené. A mali ste dostať, obrazne povedané, koberec s tým, že čo ste nám to sem doniesli. Čiže je mi to ľúto, že takto v komornej atmosfére sa k tak závažnej novele parlament akože vyjadruje a potom bude o tom hlasovať. Takže to som chcel na úvod povedať, žiaľ, aj do našich radov.

    Ak to aj vždycky teda chytí prapodstatu toho, prečo tá novela prišla. Identifikujem zľahka, priznám sa, nie úplne som ju analyzoval, záujmy včelárov, záujmy rybárov, dokonca, musím priznať, aj mierny konflikt záujmov, aj záujmy pastierov oviec. Ja som tiež bača. A tiež aj neviem, ako naši tam pretlačili, že pastiersky pes sa mení na voľne pusteného pastierskeho psa. Čiže je to významná zmena pre nás bačov. Vlastne požívať ochranu budú aj stáda, ktoré napadne iný predátor, ktoré chráni voľne pustený pastiersky pes. Čiže toto ma v zásade teší, i keď priznám sa, ja som s tým naozaj nič nemal. Tým mierne žartujem. Čiže aj takáto zmena pre nás pastierov oviec sa do tejto novely dostala. A možno má aj za úlohu prezentovať tú bohumilosť, keď to takto poviem, toho zámeru, avšak skutočným zámerom predloženia tejto novely je niečo úplne iné.

    Pán minister, ja som a budem špeciálne ku vám zmierlivý. A budem chcieť sa dopracovať k tomu, že sa stala niekde chyba po ceste, hej. To už starý Machiavelli povedal, že pracujte systémom zlého ministra. Váš premiér s tým nepracuje, lebo ten nepustí ani jedného z vás, môžete urobiť, čo chcete, nehodí vás davu cez hradby. Ale vy môžete, teda môžeme sa k tomu dopracovať, že naozaj v tomto prípade, lebo je tá novela veľká a zásadná, významná, že ste o niektorých skutočnostiach nevedeli. A môžeme pracovať systémom zlého úradníka, ktorý vlastne nie celkom dostatočne vás informoval. A v druhom čítaní to skorigujeme. A vtedy môžeme uvažovať v tej polohe, čo by bolo načim, hej, že ako minister životného prostredia donesiete sem novelu, ktorá životnému prostrediu prospieva, a nie že analýzou, ktorú o chvíľku spomeniem, dospejeme k tomu, že ho prudko a hrubo poškodzuje. Viete, to by nesedelo. To by mohol sem doniesť ja neviem minister pre poškodzovanie životného prostredia, ale nemôže to doniesť sem minister pre životné prostredie. Takže stále budem veriť tomu, že je to tak a že sa stala chyba. Mám večný boj s pánom predsedom parlamentu, na čo slúžia niektoré čítania, tak v tom druhom čítaní si to skorigujeme, naozaj nájdeme nejaký stred. Ale však zase záleží od tlaku, ktorý sa na vás vyvinie. Viete, tu nemá kto vyvinúť tlak, takže je dosť možné, že sa nič diať nebude, ale pred voľbami, kto bude mať ústa, kto bude mať nohy, bude chodiť vykrikovať, ako mu na všetkom záleží, no pravda je iná. Pravda je v tom, že ak je konjunktúra, tak ľudia sú ochotní ísť aj chrániť parky aj lesy a neviem čo, aj stanovať. Keď je recesia, tak prizerajú na misku s tým, aby teda v nej niečo bolo. A čas nezostáva na parky ani na ochranu životného prostredia. Nemusíte sa usmievať, to je normálne sociologické. Potom je už ďalšia vývojová etapa tohto, že už keď v miske nič nie je, no tak vtedy už nie je čo stratiť a vtedy je to už dosť zlé pre spoločnosť, avšak teraz sme v tom štádiu recesie. Čiže naozaj aj teraz možno niekto si povie: „No však teraz to daj, však teraz sa nič diať nebude, lebo však kto by protestoval.“ Možno aj niekto s týmto kalkuluje.

    V čom je táto novela zásadná a v čom si ja myslím, že poškodzuje životné prostredie, i keď možno na prvý pohľad sa niekomu to až tak nezdá. Poviem to v dvoch základných, a dokonca je to aj tá novela, ktorá tuto vychádza v ústrety, normálne letí v ústrety lobistickým skupinám tak, že si idú nohy zlámať, hej, že tak to nastavia, aj za cenu toho, že sa niečo poškodí, a zásadných okruhoch.

    Prvý okruh je v tom, že sa menia ustanovenia, ktoré doteraz platili. A nikoho z toho až tak hlava nebolela okrem Števa Kuffu, ktorý si myslel tiež, že stromy sú vlastníctvom. A ja nevylučujem, že stromy sú vlastníctvom, ale, keby sme možno pripustili tú polohu, toho, kto ich zasadil. Často sa stáva, že ten, kto strom nezasadil, rúbať by ho chcel ako blázon, hej. Čiže tiež z toho by som pripúšťal takú debatu na túto tému, že kedy a kto má aké plné právo ten strom vyrúbať. Nuž keď si ho zasadil, tak trebárs môžeme uvažovať o tom, aby ho rúbal, hej.

    A teraz čo mení pán minister alebo čo táto novela mení. Ak doteraz platilo, že máte obvod kmeňa do 40 vo výške 130 meranej, tak sa nepotrebovalo na to pýtať, či to môže ísť dole. Ono, viete, kto by to kedy meral? No však ale sa to aj zvykne merať. Ono to má taký psychologický efekt, hej, že tých 40, to je v tom ponímaní, to je nič, hej, obvod 40 je dokopy nič. A teraz zavádzate 80 cm. To už je vyrastený strom. To už je často veľmi pekný strom, hodnotný strom. To už nie je tuja z Baumaxu, viete. Ja viem, že tu sú ľudia, ktorí sú schopní limbu vyrúbať a dokúpiť si tú z Baumaxu v plastovom črepníku a dať ju miesto nej. Otázka stojí, či ideme utekať v ústrety. Ale to je z pohľadu životného prostredia nie zásadná zmena. Zásadná zmena z pohľadu životného prostredia je to, že vy umožňujete teraz touto novelou mimo zastavaného územia obce rúbať hlava-nehlava. Nastavujete parametre, že teda nad 80 to zostáva. Ale psychologicky a v našej krajine špeciálne to znamená rúbať hlava-nehlava. To znamená, že doteraz ste sa aspoň museli niekoho pýtať, musel tam niekto ísť, musel to niekto vyznačiť.

    A ešte spomeniem jeden závažný faktor, ktorý treba spomenúť. Je to náhradná výsadba. A ja sa čudujem, tu všetci vravíte, ako sa bojíte ZMOS-u, že ak teraz zavádzate to, mimo zastavaného územia obce vyrastené stromy normálne už nikto nebude merať, no proste môžete rúbať hlava-nehlava, bez povolenia, bez ničoho a bez náhradnej výsadby, náhradnú výsadbu môžete realizovať teda vysadením podľa pokynov obce alebo dáte finančnú náhradu. A finančná náhrada za náhradnú výsadbu slúži na ochranu ďalšej zelene. Čiže zdá sa, že aj ZMOS, aj mestá idú prísť o kopu peňazí, lebo však kto by im už čo dával, keď to robiť nemusí. No nikto im už nič nedá. Nebudú mať ani na tú lipku, čo majú na námestí. Už potom zase povedia, že odhnila, lebo však nemajú na to. To s tým súvisí. Mimo zastavaného územia obce, vážení, toho je strašne veľa, čo je tam, na tých remízkach, hrádzkach alebo niečom, neviem, ako sa to povie. Viete, to je tam, kde niečo hniezdi, kde sa niečo vie schovať, kde niečo vodu zadrží, kde niečo vám umožní tieň. Má to nie krajinotvorný význam, lebo aj ten je tu, hej, viete, ale pre niekoho nepodstatný, lebo však niekto nevidí na bilbordy. Ja viem, že tu takí sú, hej? To znamená, že tým, že to sa vytne, tak na ten bilbord bude vidno.

    Ale hovorme aj, ja neviem, ako sa to povie odborne, biologickom význame. Akurát som to dočítal, že človek by neveril, aké je vážne opeľovanie. Normálne sa tým zaoberajú vážne agentúry vo svete, čo hrozí tým, vlastne ak sa decimujú opeľovače. To znamená včely a aj netopiere. Ja som ani nevedel, že opeľujú a že čo tým, že vlastne ak v tej decimácii sa bude pokračovať, v národohospodárstve a poľnohospodárstve a aj vo svetovej výžive sa spôsobí. By ste tomu neverili. A kde to má možnosť byť? No je to niekde tam, kde je nejaká tá krovina, nejaký ten strom, niečo, nejaký ten tieň, kde je život. Viete, keď ten život chcete bez náhrady vyťať, dať preč, no tak potom aj toto sú tie efekty toho, finančné. Páni kolegovia, starostovia tam im to všetko vytnú, nedostanú ani korunu. A teraz sa hovorí „qui bono alebo qui prodest“. Prečo, pre koho kto vám to tam prepašoval? A to je presne to, tie diskusie, čo tu prebiehajú, znova v eufórii toho, ako všetko vieme vytónovať, ako je to aj dobrý zámer Európskej únie, ktorá podporuje alternatívne zdroje. Nuž neboli by sme to my, keby sme do toho nepriložili to naše bytostne vlastné: „Poďme to pokaziť a zmanipulovať tak, že tomu už by nikto ani neveril, že sa to tak dá.“ To sú tie povestné elektrárne na biomasu. A by ste neverili, aké to má pažeráky. Do toho nestačia sypať. Už pomaly sa hovorí, že už nieže vlákninu, ale už aj jednotku dávajú si, tu tie triedy. Inde ešte sa s tým niekto vie aj potrápiť, hej. A pôvodne sa mali zbierať haluze, tam. Samozrejme, ten výkon tých elektrární a toho je tak obrovský, že tam nestačia do toho sypať, už ich vyčesali všetky okolo vodných tokov, popri cestách. No teraz ešte viete, to im v tom bránilo, lebo keď teda popri nejakom tom mestečku bolo niečo, no tak museli sa pýtať, muselo tam byť náhradná výsadba. Teraz to tak nie je. Pán minister, koľko tejto hmoty je v kubíkoch, ktorú umožníte nasypať do pažerákov elektrární na biomasu. A umožníte im ju nasypať rýchlejšie a lacnejšie. Tak, nehnevajte sa, ale podľa mňa nie je úlohou ministerstva životného prostredia doniesť ten zákon, ktorý vyhovuje vlastníkom takýchto elektrární. Ak chcete, prípadne na ďalšie čítanie vám donesiem nejaké listiny o tom, kto ich vlastne vlastní. Aby sme nezistili, aké je to zaujímavé z toho pohľadu, však vlastní všelikto takéto elektrárne s obrovským apetítom na hmotu, ktorú vy im viete dodať, a na to chcem teda občanov upozorniť, však by ste neverili, je to tu, v zásade to hovorí o tom, ak doteraz bolo to možno mierne obštrukčné, bolo to bežne problematické a ešte to aj niečo stálo, čiže si možno aj niekto na konci rozmyslel, že to nevyrúbe, teraz nebude nikto rozmýšľať, bude sa rúbať, ako aj v tej pesničke je to, hlava-nehlava, a presne o to ide, bez náhrady, bez ničoho, vyčešú to všetko. Bol taký pekný prípad minulý rok, taký Jaro Ševčík, taký milý pán, človek so záujmom o prírodu nie pred voľbami, ale pre radosť. Jeden z tých dôsledkov môže byť, že nebude mať kde hniezdiť sokol. A niekto povie, no a čo je taký sokol, hej. Ale, viete, ono ten sokol v Považskej, chudák, možno už nemal kde hniezdiť. No tak mu zahniezdil na balkóne. Tam to možno celé dopracujeme. Lenže Jaro Ševčík je slušný človek, Jaro Ševčík po vyliahnutí dochoval tie sokoly. Vyleteli z hniezda. Dovolím si tvrdiť, že štatisticky by bolo x ľudí, ktorí by tie malé sokolíčatá predali. Alebo neviem, čo by s nimi urobili. A to, niekto povie, nepodstatné nedelí, nenásobí. Nuž sú ľudia, pre ktorých toto tiež je dôležité. Ale kto by sa už takýmito ľuďmi dneska zaoberal, však.

    Čiže ja chcem toto povedať, že ak chceme takto robiť tie zákony, že takto majú vyjsť v ústrety, minimálne by to chcelo tú korektnosť, že by ste to nemali nosiť vy ako minister za životné prostredie, viete, malo by sa to poschovávať ako nepriama novela. Ja neviem, ako to urobiť. Ale ono to tak nesedí. Potom naozaj aj tie úvahy boli možno niekedy v niečom správne, na čo máme také ministerstvo. To je prvý okruh, ktorý prijatím tohto zákona výrazne zmení pohľad na to. Keď prídete do Brezna, hej, tak výrazne to zmení ten pohľad, ako bude vyzerať Brezno po aplikácii tohto zákona. By ste tomu neverili, ako bude vyzerať. A kopa iných miest a dedinôčok a neviem čoho bude vyzerať úplne ináč prijatím tohto zákona. Niekto povie, však to bude krajšie, bude vidno bilbordy, reklamu na Tesco, predvolebné bilbordy, však o to ide možno, niekedy. Ironizujem, ale však to ste vy doniesli, mimo zastavaného územia obce doteraz platilo to, čo platilo, odteraz platí to, že keď je to vyrastený strom, netreba sa pýtať na nič a netreba ani náhradu, kolegovia primátori, upozorňujem.

  • Reakcia z pléna.

  • Neplatí to, však som to čítal, mám to tu. No tak verím, že vystúpite a poviete teda, že sa mýlim.

    Druhý okruh. Je mimoriadne dôležitý. A to je to, že hovorí o určitých absurditách, ku ktorým sa takto dopracujeme. A toto ma, ináč, mimoriadne zaujíma, ako z toho idete vykorčuľovať, hej. Viem, tá formulácia je bežne hospodáriť na území, ktoré je alebo sa stalo chráneným územím. Tak teda teraz špecifikujete, čo je možné. Môže sa to vykúpiť, zameniť, prenajať, proste, hej. V zásade nehovorím, že je to úplne zlé, ale chcem upozorniť na jednu vec, ako to nastavujete.

    A ešte jednu drobnú poznámku si predsa len neodpustím povedať. Pán minister. Ja som vás mal za takého tvrdého východniara. Ale tu, že takto vybehnete v ústrety bratislavským obchodníkom, tak by som čakal väčší vzdor. Nuž ale viete, človek sa učí celý život. A ja sa učím rád. A tuná vybehúvate. A ja neviem teda, čo si s tým idete počať, lebo tu naozaj mimoriadne zaujímavé situácie nastanú.

    Viete, poviem vám to na príklade. Nebude to dlho trvať a to, zdá sa, ani nebude nikoho zaujímať, že štát zamení pozemky v Jasnej za pozemky v Medzeve, len teraz tomu nerozumiem, lebo vy teraz navrhujete, že keď sa niečo stane chráneným územím, tak ponúknete vlastníkovi niečo, čo chráneným územím nie je, kde môže vlastník bežne hospodáriť, aby teda ho štát neobmedzoval. Nechápem teda, čo bude v tej Jasnej, lebo oni vám dajú v Medzeve lesy, ktoré sú bežné, hospodárske, a vy im zameníte lesy, ktoré sú v chránenom území, lebo dokonca svište sú tam, za chvíľku tam nebudú, ale ešte tam sú. A čo sa stane aplikáciou tohto zákona? Ono aplikáciou tohto zákona sa stane, že oni budú žiadať náhradu za to, že nemôžu na tom bežne hospodáriť. A viete, toto, ako sa hovorí, je dokonalý kšeft. A tu ho viete urobiť. Áno, SMER zvláda urobiť dokonalý kšeft. Dokonca sú tak marketingovo a komunikačne zruční, že to dokážu ľuďom predať ako bohumilú vec. Čiže nastane prípad zámeny pozemkov v Jasnej, polky Chopka. Tak ako historicky teda patril tomu, komu patril, koho bol, tak teraz bude patriť J&T. No a teraz ešte je to tak vytónované, že teda ten zlý štát na tom zamenenom území im nedovolí bežne hospodáriť, či lesnícky, či poľnohospodársky, alebo ináč, hej, a oni môžu dôvodiť, však tých hotelov tu nemuselo byť 5, ale môže ich tam byť 20, tak niekto vypočíta výšku náhrady škody. Čiže, vážení, ak teraz J&T za prenájom Chopka Jahnátkovi platí, myslím, 200 tisíc eur alebo neviem, koľko to je, tak po vašej geniálnej operácii štát bude platiť J&T, tipujem, 200 tisíc eur. No uznajte, no nie je to niečo na úrovni dokonalého obchodu, niečo na úrovni absolútnej dokonalosti? K tomu sa blížime.

    A je tu aj ďalší prípad, ktorý to tiež bude dokladovať. A ten vám poviem na prípade Pečnianskeho lesa. A tomu by ste neverili. A tu zase musím v dobrom uznať korektný prístup pána ministra, že teda sa podarilo prostredníctvom organizácií, ktoré to spravujú, prenajať jeden meter štvorcový územia, na ktorom bude obrovský stožiar so slovenskou vlajkou. A ja keby som chcel stavať fabriku, keby som chcel vodnú elektráreň stavať, tak nemusím mať toľko povolení, čo treba na ten stožiar. Ale som trpezlivý. Vybavujeme to. A nakoniec tam bude ten stožiar s vlajkou presne oproti Národnej rade. A bude chrániť to územie zelených pľúc Bratislavy, Pečnianskeho lesa, územia vo výmere 24 hektárov, čo tu títo zbojníci vymenili, ukradli. Ja neviem, či tých výrazov je viac. To bolo staršieho dáta. Ale ste boli vtedy vo vláde vy, teda nie vy konkrétne, ale SMER. By ste neverili tomu. Áno, to sa stalo. A na tomto zadokumentujem, čo sa stane prijatím tohto zákona. Pokiaľ ide o Pečniansky les, mimochodom, bol a ešte stále prebieha súdny spor. Ľudia, ak môžete, ak veríte, niekto verí, že pomáha modliť sa, tak sa modlite. Niekto hovorí, že pomáha fyzicky tam byť. Tak príďte, 3. novembra je ďalšie súdne pojednávanie o Pečnianskom lese. Stále v tejto krajine hrozí, že ľudia o ten Pečniansky les prídu, že tá zámena sa posvätí. Ten rožok som si zabudol, včera som si ho bol kúpiť.

  • Reakcia z pléna.

  • Tak to bude štvrtého, viem, začiatkom novembra. Môžem sa pozrieť v prípade, keby to niekoho zaujímalo, budem veľmi rád, ak to niekoho zaujíma. A nie som si tým istý, dobre. Ten rožok som si nechal, vážení, 240 tisíc metrov štvorcových, 24 hektárov bolo ocenených a zamenených, stále ešte to je v súdnom spore, kde meter štvorcový vychádzal na 7 centov. Rožok stojí niekde 7 centov, niekde 5 centov. Čiže za cenu jedného rožka sa zamenilo územie v strede Bratislavy. No tomu by ste neverili, tomu by nikto neuveril. Ale je to tak. Jeden meter štvorcový je za cenu bieleho rožka. Ani nieže je to čierny, viete, nejaký cereálny alebo nejaký iný, ale obyčajný biely rožok. Ja som si tu také poznámky robil. To je tak, ako bežný štandardný dom s rozlohou 700 štvorcových metrov, nech je to plus-mínus aj so záhradkou, keby vám starosta z Brezna predal za 50 eur. Nie je to za meter štvorcový, ale za celý ten pozemok. Prosím vás, takto sa obchoduje na Slovensku v tých kruhoch, do ktorých sa už nedá dostať alebo v ktorých je už iný svet. Tam sú iné parametre, my tomu nerozumieme. Tak sa tam obchoduje, a povedzme si pravdu, i keď to možno pre niekoho bude znieť socialisticky, s územím a s vlastníctvom občanov tejto krajiny. Takto preobchodujú (7 centov za meter štvorcový) územie v centre Bratislavy o rozlohe 24 hektárov. To je Václavské námestie o rozlohe päťkrát väčšej. To je polovička Tuilerijských záhrad Paríža. Tomu by ste neverili, tu to je. Naozaj to tu je. A teraz čo môže nastať aplikáciou tohto zákona? Ja stále dúfam a verím, že zámena neprebehne. Ale som pripravený na všetko. Ale budeme bojovať srdnato. Ocenenie je na 16 tisíc. Samozrejme, existujú už dva iné znalecké posudky, ktoré hovoria, že cena je 2,3 mil., z nich jeden hovorí o 2,5 mil., idem k tomu, 2,4 mil., respektíve 2,5 mil. eur. Čiže je to rádový rozdiel. Po prijatí tohto zákona, čisto teoreticky, keď ho nadobudne ten nový užívateľ, tak ho môže štátu predať. Tam sa definuje, za akých podmienok je to možné. A teraz budeme o nich hovoriť. No je to za tých nových. Takže, viete, tomu sa tiež hovorí ideálny obchod. Ale, viete, v tomto špeciálnom prípade Pečnianskeho lesa to nenastane, lebo tá hodnota tých pozemkov je rádovo vyššia ako 2,5 mil. eur. Čiže to neurobia, že by toto chceli, že by to vrátili štátu a štát by to mal kúpiť za znalecký posudok a je to krásny obchod. Oni ale budú mať právo na niečo iné, budú môcť požadovať ešte náhradu za to, že nebudú môcť na tomto území bežne hospodáriť. Čiže nadobudnú ten pozemok za cenu jedného rožka (sedem centov za jeden meter štvorcový) a ešte budú vypisovať žiadosti vždycky k nejakému termínu. A to sa bude posudzovať, verím, ústretovo tak, že keď znížia na náhradách znížené užívanie, no tak im ešte bude tento štát, aj ja, aj Števo Kuffa, aj tuná kolegovia, aj vy, sa teda skladať, aby sme im zadotovali za to, že nemôžu plne hospodáriť. Oni budú hospodáriť na tom území, to sa nebojte, to vám garantujem, že budú robiť to, čo chcú, ale ešte budú schopní vytrieskať z tohto štátu nejakú náhradu.

    No a teraz mi už len povedzte, a budem končiť, môže byť, že budem končiť, čo s tým, či to stojí za to, sa tomu postaviť, či to stojí za to, cizelovať to, hej, či to stojí za to, viete, keď niekto chce nadobudnúť územie, ktoré je chráneným územím, tak mu treba povedať, vážený pán kolega, nadobúdate územie, ktoré je chráneným územím. Nieže sa to ním stalo, tak, nech sa páči, pokiaľ sa tak preberáte v tom vedomí, tak nemôžete ešte od nás niečo žiadať, hej. Ale možno ma presvedčíte, že to tam je, ja to tam nevidím, hej, ale to len naznačujem, ako by sa to dalo riešiť, i keď ja si nemyslím, že by ste mali Chopok predať J&T. Ak sem s tým prídete, nech sa páči, ustojte si to, sem to, samozrejme, nepríde, ale príde to tak, to sa uvarí v tých kuloároch, to už sa len dozvie niekto, bude to malá správička na SME. To je, takto tu si my žijeme. Ale, prosím vás, aspoň im neplaťte nejaké náhrady za to, že to nemôžu užívať plnohodnotne tak, ako by si to oni predstavovali. Aspoň sa nevysmievajme tým ľuďom ešte takýmto spôsobom.

    Čiže, pán minister, končím teda tým, na vašu radosť, že naozaj by som bol rád, keby sme v druhom čítaní vycizelovali toto, ale aj to, či je potrebné upravovať zákon na ochranu prírody pre potreby vlastníkov, ja neviem, ako sa to volá, tých elektrární na biomasu, s takým apetítom. Čiže to proste sme nezvládli, hej, čo to všetko vie zožrať, koľko hmoty to potrebuje, aby to kúrilo, pričom hmota nie je. Fiľo to nechce pustiť, každý sa prizerá, hej, no tak kde je ešte, možno okolo Brezna, tam je ešte možno toho tisíc kubíkov. Všade niekde ešte to vyzbierajú, aby nemuseli chodiť na úrad, no tak nebudú chodiť na úrad, nebudú dávať náhradnú výsadbu a tak podobne. Čiže toto sú mimoriadne dôležité veci.

    Tam ešte, mimochodom, a tým už naozaj končím, upravujete aj tie súkromné záhrady. A to je téma, pri ktorej my sme mali taký spor aj tuná so Števom Kuffom o tom, že teraz umožňujete, že v súkromnej záhrade teda môže to tiež vyťať. No nech to vytne, hej. A to je už potom možno ten filozofický spor alebo, neviem, ako sa to povie, to, čo je strom, či teda je alebo nie je niečo strom. Ja nie som z tých, čo sa pripútavajú reťazou k stromom. Ale fandím im, lebo ja mám rád ľudí, ktorí sú ochotní niečo pre prírodu urobiť. Aj v tomto som pripravený alebo som prípustný rozprávať o tom rozsahu, keď ho zasadíš, je to možné, ale keď si to dostal. To sa môže definovať ináč, teda dĺžkou držby. Viete, keď niekto kúpil Kochovu záhradu minulý alebo predminulý rok a vadí mu tam tristo stromov, no tak mu to nechajte aspoň prejsť niečím. Ak niekto vytvoril Kochovu záhradu a vlastní ju ako rodina sto rokov, no tak mu nechajte možnosť ju upravovať. A ja vám garantujem, že ten, kto ju vytvoril, tak má úplne iný vzťah k nej ako ten, kto ju pred rokom kúpil. Tomu by ste neverili, že to takto naozaj funguje.

    No takže to je ešte tretí. To je v zásade už nie tak veľké ako to, čo idete meniť, ráz krajiny v tom, ako bude vyzerať pre potreby elektrární, ktoré potrebujú hmotu. A to, čo idete vytónovať z pohľadu toho, že ľuďom, ktorých tu ošklbali, ktorí prišli o to, čo bolo spoločným vlastníctvom, a je aj také, ale to by ste neverili, je také aj vo Francúzsku, aj v Anglicku, sa tu nehrajme, špeciálne vy, tak zrazu je už súkromným, ešte štát posiela dotácie, to už je fakt absurdita, ktorej by sme sa mohli vyhnúť. To by som naozaj ocenil. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia piati páni poslanci, páni poslanci Huba, Gál, Hraško, Martinák a Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Huba.

  • Ďakujem pekne za slovo. Václav Havel ešte v časoch svojho prezidentovania, teda nie ako nezávislý intelektuál, ale ako najvyššie postavený ústavný činiteľ, verejne vyhlásil, že zachovanie tváre našej krajiny by malo byť naším najvyšším strategickým záujmom, ešte dôležitejším ako členstvo v Európskej únii alebo v NATO. A tvár našej krajiny veľmi významne ovplyvňuje tzv. voľne rastúca zeleň, jej početnosť, jej konfigurácia a podobne. Je to práve tá zeleň, pri ktorej tento návrh zákona predpokladá zásadnú zmenu, ako na to správne upozornil kolega Hlina, a radikálne zvýši mieru jej ohrozenia, hoci už dnes táto nesmierne cenná zeleň z hľadiska krajinotvorného, biologicko-ekologického, protierózneho a celého radu ďalších funkcií v čase pociťovaných následkov globálneho otepľovania, globálnej zmeny klímy na zmierňovaní týchto negatívnych vplyvov sa takisto (táto voľne rastúca zeleň) významne podieľa.

    V tomto by sme mohli dlho pokračovať. Ja som vďačný kolegovi Hlinovi, že venoval takú pozornosť práve tomuto riziku, ktoré tento návrh prináša.

    Takisto som rád, že na rozdiel odo mňa, ja som sa snažil tak nejako komplexne to pojednať, tých stodvadsať novelizačných bodov, on si vybral niektoré zásadné. Povedal to na rozdiel odo mňa zrozumiteľnejším jazykom. Takže aj za to som mu povďačný.

    A celkovo som rád, že konečne sa na tému ochrany, prírody a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Hlina, možno teraz troška s vami v niečom nebudem súhlasiť. Ale Slovenská republika má dosť značné územie v určitom pásme chránenia. Ja nie som proti tomu. Ja som rád, že máme také krásne regióny tu na Slovensku. Niektorí hovoria, že to je priveľa, ale už ja nie som na toto odborník.

    Ale to, čím som sa zaoberal, boli reštitúcie, reštitúcie, keď v rokoch 1945, 1946, 1947, 1948, 1949 aj v roku 1950 niekomu zobrali nejakú tú pôdu, nejakú tú parcelu, niektorú nehnuteľnosť a horko-ťažko po 40 rokoch sa k tomu dostal naspäť. Dostal sa k tomu naspäť tak, že už na liste vlastníctva bola určitá ochrana, že to je nejaká chránená krajinná oblasť alebo ďalšie formy chránených regiónov. Za to človek nemôže, že na jeho parcele za tých 40 rokov niekto vytvoril alebo niekto to vyhlásil za takúto chránenú oblasť. On za to nemôže. Štát spoločnosť obmedzil naozaj vo tomto výkone vlastníckeho práva. On s tým pozemkom nemôže tak voľne nakladať ako iní. Takže neviem, či nie je namieste určitá satisfakcia. Spomeniem Jelku, pod Jelkou v katastri Jelky je pitná voda. Je to zásoba pitnej vody. Tam nemôžu používať hnojivá, nemôžu využívať tú poľnohospodársku pôdu na iné účely, len na striktne stanovené. Prečo tým ľuďom by nemala prináležať za toto určitá náhrada? To nechápem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolega Hlina vie jednoduchým spôsobom povedať veci, ktoré sa dostanú do zákonov a nie sú, by som povedal, v stave napomáhať obyčajným ľuďom v ich právach a v ich životných situáciách. Najhoršie je na tom to, že vládna strana príde vždycky s dobrým nápadom, dobrým návrhom, ale zakomponuje do toho vždycky tendenčne smerované niektoré paragrafíky, o ktorých my presne vieme, komu majú pomôcť. Takže toto je, žiaľ, na škodu veci. Keby sa vládna strana naozaj snažila urobiť všetko pre to, aby naozaj keď príde zákon o ochrane prírody, aby naozaj bol o ochrane prírody, a nie o tom ako odškodniť niektorých, ktorí tendenčne si kúpili pozemky na niektorých územiach, aby ich potom vláda vedela odškodniť. Toto je na tomto smutné. A toto vie aj Lojzo veľmi dobre podať a vystihnúť. Takže mu za to ďakujem a podporujem jeho názor.

  • Ďakujem za slovo. Pán Hlina, zareagujem na vaše vystúpenie skutočne krátko. A zmienim sa k oblasti ochrany drevín, a síce o tom, ako ste spomínali vyrubovanie týchto drevín, 80 centimetrov, obvod, v prsnej výške 1,3 metra, resp. 1,4, ale aj iné podmienky. Pán Hlina, dovolím si tvrdiť, že tu zavádzate poslancov, poslankyne, ale prostredníctvom neskôr aj televíznych obrazoviek aj celú verejnosť, pretože poviete, ako je u vás zvykom A, pričom nepoviete B. Tak ja doplním to B. Keď skutočne trošku seriózne ste si naštudovali túto novelu, viete veľmi dobre, že sú tam aj podmienky, za ktorých tieto dreviny môžeme rúbať, resp. nemôžeme rúbať. Tak ten § 47 ods. 5, aby som povedal vám úplne správne, ustanovuje, že tieto dreviny v intraviláne, v extraviláne nemožno použiť v prípade, ak drevina rastie na území s tretím alebo druhým stupňom ochrany. To znamená, môžeme ich len rúbať v prvom stupni ochrany. Skúste si preštudovať, koľko percent zaberá na Slovensku prvý stupeň ochrany, netýka sa to strží, vodohospodárskych drevín ako tu ste spomínali, a podobne. Ďalšie dôvody sú takisto.

    Ďalej, zavádzali ste verejnosť ohľadom náhradnej výsadby. Tak si pozrite, prosím, § 48 o náhradnej výsadbe, kde orgán štátnej správy uloží žiadateľovi povinnosť. Obce sú povinné viesť pozemky, kde túto náhradnú výsadbu vykonáme, a tak ďalej.

    Takže pre budúcnosť doporučujem skutočne prečítať si aj to B. Vaše vystúpenie bolo ako obyčajne...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo, keďže kolega Dodo ma spomenul trikrát vo svojom prejave. Áno, ja mám iný názor, ako ísť na to, lebo ja som niekedy až veľmi pohoršený tým, koľko bojujeme za jeden strom, pričom ľudský život je nám nič, hej, teda akoby strom mal väčšiu hodnotu ako ľudský život, akoby skupina stromov mala väčšiu hodnotu ako hodnota našich občanov. Ja mám na to iný názor. A stala sa taká konkrétna vec, keď brat sa staral o bezdomovcov a chlapci vyťali stromy (vŕby) omylom. Musím povedať, omylom ich vyťali okolo potoka v dobrom úmysle, lebo zacláňali a tienili roľu. Prišli ochranári a chceli im dať pokutu. Myslím, tuším to bolo nejako okolo 150 tisíc eur. Z čoho by ten farár to zaplatil? Nemal to z čoho zaplatiť. A strom, ktorý si si zasadil na záhrade, máš právo aj vyťať. A veľakrát je to tak, že pri tej samotnej výsadbe stromu človek nerozmýšľa. Ten strom je krásny, je to aj limba. U nás napr. rastú aj limby, ktoré boli spomínané tu v Bratislave. Neviem si predstaviť, že by tu limbe nejako extra sa darilo. Ale keď ju človek sadí, tak je krásna, je milá. A odrazu zistí, že mu robí problém, problém so stavbou, či už plotu, teda plot, hej, mu to vykriví. Alebo zasahuje mu tá koruna do strechy domu. Myslím si, že malo by to byť také liberálnejšie. Ja sa prikláňam teda za to, aby tí ľudia mali právo aj v podstate si upraviť tú vlastnú záhradu. Ak ty vytneš strom a tri ďalšie stromy musíš zasadiť, a to ti dajú ako povinnosť, nevyrieši ti to ten problém, sám som aj ja mal takú. Paradoxne tieto ozdobné stromy sa z intravilánov vytrácajú a nepribúdajú tu.

  • S reakciou pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Gál, viete, to je presne to, tá skratkovitosť. A toto ma trošku aj hnevá. Možno keby ste ma počúvali od začiatku, ja určite som nehovoril, že netreba odškodňovať. To koniec koncov už je aj v existujúcom zákone. Ja som upozorňoval na tú absurditu, že ak ten, kto si kúpil za sedem centov meter štvorcový Pečniansky les alebo ho zamenil, tak bude potom schopný ešte z ministerstva životného prostredia vydrieť nejaké peniaze za náhradu, za to, že tam to nemôže plnohodnotne byť. Aj J&T, keď je táto vláda a zamení jej polku Chopka, tak bude môcť ešte vydrieť od ministerstva životného prostredia niečo za to, že plne neužíva peniaze ďalšie. Na to som ja upozorňoval. To je absurdita. Ja nehovorím o ľuďoch v Jelke. A ja o tom viem svoje. Ja som sa poľnohospodárom nestal tak, že som kšeftoval s pôdou, ale tým, že sme to mali v rodine dlhodobo tam, kde sa pozriem dozadu. Bol môj dedo gazda. Čiže mám vzťah k tomu. Čiže o tom naozaj niečo skutočne viem.

    A, prosím vás pekne, k tomu, čo spomínal kolega Martinák, ja vyzývam dokonca ministra tuná, vystúpte v rozprave, rozcepujte ma na padrť. A ja budem spokojný, keď poviete, že nie je tak to, čo ste vy povedali. Prepáčte. Ale musím tak reagovať. Vystúpte, pán minister, v rozprave, rozcepujte ma na padrť. Použite trebárs aj jeho slová. Ale vysvetlite to naozaj skutočne, že je to tak. A vyvráťte všetky moje pochybnosti, argumenty. A ja si poviem, aha, malo to význam. Lenže počkám, nepredpokladám to alebo možno ma prekvapíte a možno vystúpite.

  • Teraz sa pýtam, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Páni poslanci Fecko, Kuffa a Mičovský a Hlina. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte povedať pár slov v rozprave k tomuto návrhu zákona vládnemu aj v mojej osobe. A začnem, dá sa povedať, od piky.

    Myslím si, že odborná verejnosť na základe toho, ako som dostával určité podnety, očakávala trošku viac, trošku hlbšie a viacej oblastí, ktoré by boli v tejto novele rozobraté. Dobre, nestalo sa zatiaľ, možno sa to stane v druhom čítaní, keď budeme mať možnosť nejaké pozmeňujúce návrhy dať. Alebo možnože aj z poslaneckých návrhov aj z vládnej strany niečo možnože príde, aspoň dúfam. A mnoho vecí už spomenul aj náš predseda výboru kolega Huba, ktorý povedal, že ako tieto problémy verejnosť vníma.

    Nebudem, ako sa hovorí, trepať prázdnu slamu, poďme priamo k veci, k jednotlivým ustanoveniam.

    Tu pozerám, že zavádzame v § 25a obecné chránené územie. To je pre mňa novinka. A myslím, že, dobre, keď obce uznajú, aby atraktivita ich územia, čo sa týka možnože aj finančných tokov, ktoré môžu prísť do územia, bola taká, že to územie vyhlásime, máme tam nejaké tie priestory, dobre, nech cez to VZN-ko to vyhlásia do tých 100 hektárov, ako sa uvádza v návrhu tohto zákona.

    Čo ma ale trošku zahatilo, spomenul to aj pán kolega Gál, sú to tie reštitúcie. Viac-menej ten tlak na štátne pozemky, ktoré tu máme, je, by som povedal tak, salámovo naskladaný. Slovenský pozemkový fond na tých svojich 125 tisíc hektároch, ktoré má, pôdy všetkej, nie iba poľnohospodárskej a lesnej, ale všetkej pôdy, plus-mínus 125 tisíc hektárov, má už toho na tých bedrách dosť, musí plniť aj reštitúcie klasické, musí záhradkárov, možnože v budúcnosti aj energetikov, teraz aj ochranárov. No je toho dosť. O pozemkovej úprave ani nehovorím, kde musí dávať zámeny a kde musí štátne pozemky dávať na cesty a verejnoprospešné zariadenia. Takže ten tlak tam je veľký. Na druhej strane zase kvitujem, že konečne hýbeme aj s touto otázkou, ktorá rezonuje v ochrane prírody. Už odkedy ja som na svete, tak stále niekto proste sa cíti byť ukrátený tou ochranou prírody. Ja som tiež ochranár. Bol som v SZOPK. Teraz som v ornitologickej organizácii, kde prakticky tiež fungujeme na báze nejakého združenia. A myslím si, že ochrana prírody má tu miesto. Už som to pánu ministrovi vysvetľoval mnohokrát. Takže myslím, že tu sme na jednej lodi, že je ministrom ochrany, a nie likvidácie životného prostredia, poďme ale k veci.

    Veľmi sa tu debatovalo teraz o tom výrube stromov v tom § 47. Tiež ma to trošku zaskočilo, pretože v súčasnom znení § 47 ods. 4 prakticky sme hovorili, že nebudeme vyžadovať en bloc, en bloc to je jedno, či ste v intraviláne alebo extraviláne, súhlas na ten obvod 40 centimetrov. To znamená, ja som to bral, že super v tej prsnej výške 1,30 metra, akože super je to, en bloc, a nebudeme debatovať, kde je to v intraviláne, extraviláne. Teraz viac-menej to delíme. A vyzerá to tak, ako keby sme povedali, že tá hrubina v intravilánoch a tá tenčina v extravilánoch proste by mala byť likvidovaná. Neviem, ja keď idem po Slovensku, niekedy vidím, som poľnohospodársky inžinier, poľnohospodársku púšť. Viete, čo je u mňa poľnohospodárskou púšťou? Iďte sa pozrieť medzi Žakovcami a Huncovcami, iďte sa pozrieť, ako idete z Janoviec do Kežmarku, na tie lúky, kde ten dravec, to vtáctvo, ktoré tu bolo Alojzom Hlinom spomínané, nemá si kde ani sadnúť okrem zemi. To je u mňa poľnohospodárska púšť. To sme urobili v rámci rekultivačných prác a v rámci hesla „So Sovietskym zväzom na večné časy", keď boli rozorané celiny a sme to aplikovali u nás. Žiaľ, naše územie nie je tak veľké ako celiny v Sovietskom zväze, kde som bol osobne na tých celinách a videl som ten nedozerný obzor. Takže u nás sa to tiež aplikovalo. A v súčasnosti ešte na niektorých územiach to môžeme u nás vidieť. Tak ja som za to. A hlboko sa skláňam pred tými ľuďmi, ktorí v prípade rekultivácie počas socializmu na Slovensku ten strom tam nechali rásť a možnože obišli aj ten rekultivačný nejaký projekt a povedali, že, nie, ten strom tam musí byť. A takéto územia na Slovensku, chvalabohu, ešte máme. A ja by som bol veľmi rád, keby sme ich tam zachovali.

    Keď sa pozrieme na ten obvod 80 centimetrov, lesáci sú tu iní odborníci ako ja, aj pán spravodajca je lesníkom a lesným hospodárom, viac-menej debatujeme o nejakom priemere plus-mínus 25 centimetrov, ktorý tam je, a debatujeme o rokoch, keď už hovoríme, za aký čas ten strom vyrastie, tak pri nejakých rýchlorastúcich drevinách hovoríme o nejakých dvadsiatich rokoch, dvadsiatich piatich rokoch, ale pri nejakých tvrdých drevinách hovoríme o nejakých štyridsiatich rokov. To je jedna ľudská generácia, ktorá tu fakticky funguje a je. A ja sa teraz spýtam, keby tí naši predkovia to brali takto striktne, že všetko sa vyrúbe, čo rastie mimo lesa, no neviem, či by sme tu mali viac-menej teraz tú hrúbku, respektíve tie krásne, ja hovorím, panoramaticky otvárajúce prvky v krajine, ktoré v mnohých prípadoch slúžia, ako tu už kolega Huba spomenul, nie iba na nejakú tú drevnú hmotu, ale vlastne dotvárajú tú krajinu ako celok.

    Takže ja by som bol veľmi rád, keby, pán minister, ste mi zdôvodnili, prečo sme intravilán, extravilán takýmto spôsobom rozdelili, prečo viac-menej sa snažíme nenechať pôvodný ten 40-centimetrový obvod vo výške 1,30 metra. Nech to bude tak, ako to je, však to, myslím, bolo dobré, lebo aj tá náhradná výsadba je možno iba tam, kde ochrana prírody to uloží žiadateľovi. To znamená, že ten, na ten obvod keď už to bolo, tak musel žiadať o ten súhlas. Iná náhradná výsadba tu nebude. Aspoň ja to nededukujem takto. Keď sa mýlim, opravte ma, budem rád. Ja sa rád dám poučiť, lebo na chybe nemôžeme stavať ďalšiu nejakú právnu istotu.

    Samozrejme, je tu, ako pán kolega spravodajca spomenul, že sa nepoužije, by som povedal, ten súhlas s druhým a tretím stupňom ochrany prírody, ktorý je v tomto. Ale, samozrejme, je to iba na tie prípady písmena a), to znamená ten 40-centimetrový obvod, na ostatné sa to kvázi akože môže použiť. Takže by som chcel keby sa mi to nejakým spôsobom vysvetlilo.

    Poďme ďalej. Máme tu § 50 Vyhlasovanie ochrany osobitne chránených častí prírody a krajiny, odsek 2. Tam by som sa chcel trošku zastaviť. Nebudem rozoberať všetky odseky, lebo možno bude uvedené v druhom čítaní z mojej strany toto alebo aspoň taký nejaký nástrel. Takže beriem, v odseku 2 že orgán ochrany prírody má povinnosť voči vlastníkovi, správcovi a nájomcovi pozemku dotknutého. Takže chcem, aby to takto čítala aj odborná verejnosť, respektíve tí, ktorí budú výkonom tohto paragrafu určený, aby to poslali všetkým trom, aby o tom vedel aj ten vlastník, aj ten správca, aj ten nájomca, pretože keď príde na lámanie chleba, tak bijeme toho vlastníka, keď ho teda máme. Ten je postavený pred nejakú tú bariéru. A keď mi niekto povie, že vlastníkov tu nemáme, tak potom tvrdím, že ROEP-y, ktoré nám prebehli, registre obnovenej evidencie práv pozemkov sú robené mimo nejakých tých 600 území, ktoré už sú rozpracované, 200 z nich ešte nie je začatých. Z tých 3 500 území, myslím, to nie je také veľké číslo. Takže tých vlastníkov my sa vieme dopátrať. Takže tu by som bol veľmi rád, keby tak to bolo čítané, ako je tu písané. Je tu písané, že orgán ochrany prírody je povinný vlastníka, správcu a nájomcu pozemku dotknutého zamýšľanou ochranou oboznámiť s tým, že toto chce robiť, to znamená, aby dostali to všetci traja, aj vlastník, aj správca, aj nájomca, keď ich teda poznáme, lebo, hovorím, nakoniec sa to zvezie na toho vlastníka, lebo ten je tu zodpovedný kvázi. On ani nemusí vedieť, kto je tam správca, lebo to sa zapíše na katastri, že tam je neviem kto, že si to dá. A on chudák nemá ani nájomnú zmluvu, ako bolo povedané, s tým možno poľnohospodárom. On si tam aj síce berie subvencie, ale nevie vôbec, kto mu to tam gazduje. Takže to by som chcel, aby aj ten vlastník tam bol evidovaný.

    Teraz sme stále v tom § 50 odseku 2. Máme tu ďalej uvedené: „Ak je dotknutý väčší počet vlastníkov pozemkov alebo ak ich pobyt nie je známy, možno oznámenie zámeru doručiť verejnou vyhláškou. Ak ide o pozemkové spoločenstvo, oznámenie zámeru sa určí jeho orgánu.“ Dúfam, že ešte pozemkové spoločenstvá budú na Slovensku fungovať po zákone, ktorý sme prijali, pretože už dostávam prvé hlášky, že sa to vykupuje. Takže, vážení, to predkupné právo tam musí byť. Nehnevajte sa, kolegovia z vládnej strany, pokiaľ nebude predkupné právo v urbárskom spoločenstve na predaj svojich podielov, tak nás rozkúpia, nám padnú urbariáty. Takže bacha na to. Takže dobre, tu ešte beriete, že urbariáty sú, ale už je veľký tlak.

    Ale vrátim sa k meritu. Väčší počet, čo to je? Každý úradník si to vysvetľuje ináč. Hovorí niekto o piatich, niekto o tridsiatich, niekto o päťdesiatich, niekto o stovke. Myslím, v správnom poriadku to nie je určené, aspoň neviem o tom, že by to tam bolo, ale určitá legislatíva pozemková hovorí o päťdesiatich doručovaniach takouto vyhláškou, a neviem, ako to ministerstvo životného prostredia číta, tak bol by som veľmi rád, keby upresnilo aj túto nejakú pasáž tohto odseku dva a tak ďalej, alebo ak ich pobyt nie je známy, možno to doručiť verejnou vyhláškou. No, pozor, ak je neznámy, to znamená, zastupuje Slovenský pozemkový fond alebo orgán správy lesov, teda Lesy Slovenskej republiky. To znamená, pozor, neznámy vlastník tiež je ten, o ktorom povieme, že je to Ján Lukáč. To je tiež neznámy vlastník, keď za jeho menom nemáme uvedené, napr. kde ho môžeme nájsť, lebo známosť sa určuje preto, že potrebujeme s ním komunikovať. Vy v pozemkovej vložke ku každému pozemku meno, kto to má, máte. To znamená, že aj toho, čo tam má napísané Ján Lukáč, my nevieme identifikovať, my nemôžeme s ním komunikovať ako štátna správa alebo iné orgány. To je ten neznámy vlastník. A preto nastupuje ako inštitút Slovenský pozemkový fond. Takže, vážení, to si trošku musíme ujasniť, ale, dobre, preto hovorím, že tu by som bol tiež rád, keby sme to nejakým spôsobom očistili, lebo v ďalšom hovoríme, že ak vlastník pozemku nie je známy, súhlas dáva Slovenský pozemkový fond, v odseku 9 to už máte jasne definované. A tam to dávate verejnou vyhláškou. Dajte to aj fondu.

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, kolega, oprav ma, ak sa mýlim. Ja hovorím, rád prijímam všetku kritiku, ktorá pôjde na moje vystúpenie, pretože o tom by to malo byť v parlamente, a to hlavne v prvom čítaní, keď musíme si utriasť to, ako chceme ten zákon vykreovať do konečnej fázy.

    Takže poďme ďalej. Áno, sú v zmysle programového vyhlásenia tie možnosti náhrady za obmedzenie bežného hospodárenia. Tak to je v programovom vyhlásení vlády. A chcem veriť tomu, že pokiaľ to máme zadefinované v § 61 ods. 1 písm. a), b), c), d), e), tak že v takomto poradí sa bude aj ponúkať tá náhrada za obmedzenie, ak nie, tak, pán minister, ma opravte, pretože to, či môžeme skočiť hneď na nájom, a ešte predtým sme nedali možnosť zámeny, alebo či to bude na ľubovôli, by som tiež chcel, aby to bolo jasné, lebo potom môžu byť tie kšefty, ako to hovoril Alojz Hlina. Proste začneme robiť niečo, čo prakticky ešte nebolo ponúknuté predtým, čo je tam ako možnosti dané. Takže bol by som tiež rád, keby ste nám to vysvetlili.

    Ďalej je § 61 ods. 3. „Ministerstvo alebo ním poverená organizácia ochrany prírody vyhotoví každoročne do 30. júna príslušného kalendárneho roku zoznam pozemkov vo vybraných chránených územiach vhodných na zámenu, nájom, výkup pozemkov a zmluvnú starostlivosť.“ To znamená, že chcem veriť tomu, že to zvládnu, lebo neviem zatiaľ sa to asi nerobilo a prakticky je to nóvum a asi aj nová pracovná náplň. A ja sa budem tešiť, keď budeme vidieť tie možnosti, lebo už som sa raz k tomu vyjadril. Pre mňa štvrtý a piaty stupeň ochrany prírody mal by byť automaticky v štátnych rukách, teda v rukách štátu, respektíve ním poverenej organizácie, ktorá sa ochranou prírody zaoberá, aby tam nemohli kšeftovať. Samozrejme, plejáda vlastníkov je rôzna, aj tých, čo to nadobudli pred rokom 1989, aj tých, čo to nadobudli po roku 1989. Tak už to budú špekulantské úmysly. Ale tomu sa asi nevyhneme, lebo ten život pohybu pozemkov pri predaji, zámene je veľmi kreatívny. A tam nebudeme môcť mať iba napríklad dedičov, ktorí majú takúto pozostalosť kvázi čistým spôsobom. Takže budú tam aj rôzne iné listy vlastníctva, nadobudnutia.

    Ďalej by som sa chcel pristaviť pri ďalšom. A to je to, aká bude výška nájmu (§ 61b). Tam sa hovorí proste, že podľa toho sa nejde, podľa toho sa tiež nejde. Tak bol by som rád tomu predpisu bez ohľadu na to, či to bude iba dohodou, na čom sa dohodneme, alebo to bude zastrešovať nejaká vyhláška, ktorá povie, áno, takýmto spôsobom tam je, lebo zatiaľ mi tam tá štyristodeväťdesiatdvojka z toho vypadá. Takže neviem, viac-menej ako je to proste chápané.

    Poďme ďalej. Tu je tá zmluvná starostlivosť. Áno, pri tej zmluvnej starostlivosti to vyzerá, že začíname to robiť na 30 rokov. To je teda dosť tiež dlhá doba, tým tiež jedna generácia nám odíde. Samozrejme, ja budem rád, keď vlastníci nebudú hendikepovaní. A dúfam, že aj tá zmluvná starostlivosť bude jasne vysvetlená vlastníkom, ktorí budú mať možnosť sa k nej vyjadriť.

    Chcem sa ešte opýtať na tú finančnú náhradu. Tu citujem § 61e. Ak nebola uzavretá zámenná zmluva, nájomná zmluva, kúpna zmluva alebo zmluva o starostlivosti a dochádza tu v dôsledku obmedzení ďalej, tak prichádzame k tej finančnej. Čítal som to. Vyzerá to tak, že je to na trojročné obdobie. Alebo každý rok som dostal tú finančnú náhradu? Ako to tam je? Treba si o ňu žiadať raz za tri roky a každé tri roky to obnovovať a tá finančná náhrada sa nejakým spôsobom ročne vypláca k nejakému dátumu. Bol by som tiež rád, keby to bolo nejako vysvetlené, lebo teraz sa tu píše, že nárok na vyplatenie finančnej náhrady alebo pomernej časti finančnej náhrady (odsek 7) začína plynúť prvým dňom nasledujúceho roka po roku, za ktorý sa nárok uplatňuje, nárok na vyplatenie finančnej náhrady alebo jej pomernej časti uplatňuje oprávnená osoba písomnou žiadosťou na orgány ochrany prírody v trojročnej lehote. To znamená, teraz sa uplatňuje na tri roky a potom už každý rok to budú vyplácať. No, hovorím, vysvetlite mi to faktickou. Ale je to prvé čítanie, aby sme si v druhom čítaní vedeli možnože aj z vašej strany to opraviť. Takže to je ďalšia moja nejaká výtka.

    No a o chvíľu to dokončím, nebojte sa, kolegovia, už vás dlho nezdržím, ale myslím si, že takýto vážny zákon, ktorý tu je a zasahuje celé naše územie, tak sa nehnevajte, za tých 16 minút mojich vám stojí za to aj od poslanca iného.

    Nakoniec by som sa pristavil pri § 65a Štátna ochrana prírody. A chcel by som veriť, že, tak ako je to tu definované, má tých právomocí veľa a neskutočne, iba v tom áčku, že obstaráva a zabezpečuje starostlivosť vrátane vykonávania ich revízií, ich revízií. Keď chodím po tých štátnych teda orgánoch, zisťujem, že sú zavalení takouto tlačovou agendou, že do toho terénu ani nestíhajú ísť. A potom v mnohých prípadoch sa tie relevantné, by som povedal, reálne stav dosvedčujúce skutočnosti z terénu chránených území ani nedostávajú do správ, ktoré môžu teda dávať, respektíve dávajú ako odborný garant. A ja by som bol preto veľmi rád, pán minister, tá ich revízia, ktorú majú vykonávať, možnože aj personálnym a iným teda posilnením, keby sa dala nejako zariadiť. Ja viem, že poviete, že financie nie sú. Ste minister životného prostredia. Takže ja by som bol veľmi rád, keby sme vedeli aj túto oblasť, tú revíziu tohto orgánu nejakým spôsobom v tom teréne zreálniť. Myslím, že ľudí na to by sa našlo dosť, akurát bude treba, hovorím, možnože tú byrokraciu trošku zahladiť a dať trošku mimo tohto.

    Dobre, vážení, myslím si, že aj mne chodí veľa podnetov, akoby sa tento zákon mohol ešte opraviť, myslím, že nejaký pozmeňujúci návrh, pán minister, tu dáme v druhom čítaní. Prinesieme ho aj na ministerstvo, aby ste sa prípadne mohli s tým oboznámiť, ako to tam bude. Bude to z pripomienok odbornej verejnosti. V súčasnosti to nie sú desiatky, ale tisíce ľudí alebo, môžem povedať, desaťtisíce ľudí, ktorým na srdci leží ochrana prírody. Takže myslím, že aj niektoré z ich bodov, ktoré momentálne neboli v pripomienkovom konaní, ktoré bolo momentálne, budú tam zahrnuté. Tak dúfam, že po konzultáciách aj tieto niektoré ešte do tejto novely zapracujeme. Dobre. Ďakujem pekne. Z mojej strany toľko a teším sa na druhé čítanie pri tom skvalitnení. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja poslanci, pani poslankyňa Košútová a Martinák. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Košútová.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ja viem, že ten zákon je veľmi ťažký, aj bude k nemu určite veľmi rozsiahla diskusia. Ale ja by som mala taký praktický alebo pragmatický návrh. Určite nám tu pán minister v pléne neodpovie na všetky tie otázky, ktoré ste položili. Snáď, myslím si, nie ste taký naivný a očakávate takúto skutočnosť. Ale nevidím vôbec žiadny problém v tom, aby sme sa stretli na výbore aj mimo riadneho termínu tí, ktorí majú o tento zákon záujem, aj s pracovníkmi z ministerstva, ktorí zákon pripravovali, a aby sme si tieto veci, ktoré sú nám nie jasné alebo vám nie jasné, rozdiskutovali. Takže z pragmatického dôvodu by sme mali postupovať asi pri každom zákone takto.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Martin Fecko, si tu spomenul, že máš rôzne podnety od verejnosti, ktorá je sklamaná, očakávala viac a tak ďalej. Ja, naopak, mám podnety verejnosti, ktorá skutočne s týmto návrhom v mnohých oblastiach súhlasí, a síce hlavne v oblasti obecných chránených území. Aj tie si spomenul, preto na ne naviažem. Máš obavy, že vznikajú u nás púšte a tak ďalej a tak ďalej. Ja nie som tohto názoru. Práve tieto obecné chránené územia majú tomu zabrániť. Vyhlasuje ich obec na základe kultúrnych, vedeckých, ekologických podmienok a hlavne na základe krajinotvorného významu. Pred tebou tvoji predrečníci povedali A, ty si trošku povedal aj B. A ja chcem doplniť to B, že je to hlavne krajinotvorný význam. Čiže nie tak, ako tu tvrdil pán poslanec Hlina, každý si môže rúbať, kde chce a čo chce. Áno, týmto rožkom môže opiť niekoho, ale nie skutočných odborníkov.

    Ďalej, čo sa týka týchto lesníckych dimenzií, si ich pomerne dobre odhadol. Často tu spomínaš slová a oceňuješ v niektorých prípadoch skutočne túto novelu zákona, že chcel by si tomu veriť. No tak teda ak dáme nejaký zákon, nech je to vládny návrh, musí sa dodržiavať bez ohľadu na to, či sa to niekomu páči alebo nepáči. Čiže to stále používanie slov, že chcel by si tomu veriť, je to také veľmi, by som povedal, z môjho pohľadu pochybovačné.

    Ešte raz opakujem, veľkým prínosom tohto zákona sú aj obecné chránené územia, kde obec určí aj podmienky ochrany všeobecne záväzným nariadením.

  • S reakciou pán poslanec Fecko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem kolegovia, že ste reagovali, tak kolegyňa, ako aj kolega, na moju rozpravu.

    Ja som sem prišiel pracovať, pani kolegyňa, takže budem, samozrejme, pracovať vo výbore, budem aj v mojej komisii, v ktorej som predsedom. Zvoláme ju, samozrejme, aby sme tie pripomienky mali. Na to som apeloval. To znamená, ja myslím si, že v prvom čítaní by sme mali možnože už navodiť atmosféru, že tento problém treba riešiť, aby sa vedelo, voč kráčí. Takže myslím si, že pán minister to jasne pochopil. To, či mi odpovie alebo neodpovie, je druhá vec, proste ale vie o tom a môžeme to kreovať aj na tom výbore. Takže nemám s tým problém. Je to tak. Ja som, hovorím, sem prišiel takto robiť takisto ako vy.

    Ku pánu Martinákovi. Áno, je to krajinotvorný význam a, pán kolega, tak by som povedal, nie všetci štátni úradníci a úradníci, ktorí majú na starosti výkon tohto možnože zákona, pristupujú možnože k tomu, tak ako ty si pristupoval, keď si pracoval ešte mimo parlamentu, k realizácii takýchto, by som povedal, legislatívnych a paragrafových znení. A preto ja som apeloval proste, aby sme možnože aj zvýšili úroveň školení týchto pracovníkov, ktorí s týmto zákonom budú pracovať, aby sme im povedali, ako to má vyzerať, prípadne aby tam bola vykonávacia vyhláška, ktorá im povie už to drobné, lebo v zákon má byť vyjadrený už len všeobecný rámec a drobné by mala urobiť vykonávacia vyhláška. Takže iba toľko som mal na mysli, aby sa to aj dodržiavalo, tak ako to myslel legislatívec v dobrej viere, pretože, ako tu už raz bolo spomenuté, u nás aj sa vie na Slovensku, viete, čo s dobrou vecou urobiť. Ďakujem pekne, toľko z mojej strany.

  • Ďalším, ktorý vystúpi v rozprave, je pán poslanec Kuffa. Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, vážený pán minister, dovoľte mi niekoľko slov povedať. Nakoľko v tej faktickej poznámke tak celkom nedá sa zareagovať alebo nedajú sa vyjadriť tie myšlienky a postoj k navrhovanému zákonu, tak si to dovolím tu takto od tohto rečníckeho pultu.

    V úvode musím povedať, že mám pozitívny vzťah k prírode aj k stromom, chcel som byť lesník, dokonca kedysi. Hovorím to preto, lebo ak niektoré slová tu odznejú teraz tak kontroverzne, tak aby ste neboli z toho tak pohoršení. Zhruba ročne za posledné roky som vysadil 80 až 100 stromov ročne, posledné roky bolo to toľko stromov, koľko som ich vysádzal. Teda mám ten pozitívny vzťah. Avšak stretávam sa naozaj s mnohými ľuďmi.

    Aj ja chcem podporiť napríklad tento návrh zákona, ja dokonca si viem predstaviť, že tých 80 centimetrov po obvode stromu by sa vzťahovalo nie len na extravilán. Pán minister teraz tu nie je, ale ho povzbudzujem k tomu, aby to dal aj na intravilán, nabrať tú odvahu a nech je ten obvod stromu rovnako, tak ako je teraz 40 centimetrov, 80 centimetrov.

    Dokonca by som išiel ešte ďalej a v intraviláne naozaj by to bola slobodná voľba vlastníka toho stromu a toho pozemku, aby on rozhodoval o tom strome a nakladal s ním, ako to on uzná za vhodné. Možno kolega Dodo Hlina tu spomínal prípady také, keď ja nadobudnem kúpou nejakú tú nehnuteľnosť v intraviláne, tú záhradu vrátane toho domu a potom sú, áno, môžu byť také prípady, keď sa ten človek rozhodne a vytne všetky tie stromy tam. No ale ja si myslím, že to by boli prípady skôr ojedinelé ako bežné. A bola taká móda jeden čas, vysádzať tie ihličnany. A to boli práve strieborné smreky, strieborné jedle v podtatranskej oblasti, u nás to boli limby. Alebo brezu, hej, vpredu pred oknom si ľudia zasadili. A to bolo veľakrát možno meter od domu. A odrazu, keď narástol ten strom, tak tí ľudia zbadali, že ten strom im znepríjemňuje ten život, hej. Odrazu sa zmenil zákon, oni boli pripravení na to, že v podstate, keď ten strom bude zavadzať, tak ho vytnú, vyrežú ho, zasadia si nový, ak to uznajú za vhodné. Ale odrazu je tu situácia taká, keď musia pýtať súhlas. Prax je taká veľakrát, a ja to hovorím z osobnej skúsenosti, keď som požiadal úrad životného prostredia o výrub troch stromov, topoľov, ktoré nám naozaj špatili a zavadzali. Boli to staré stromy. A pri bežných búrkach bolo to tak, že lámali sa tie konáre. Boli to hrubé konáre. Počas jednej búrky alebo pred búrkou som zaparkoval to auto pod jedným z týchto topoľov a spadol nám na auto takýto hrubý konár a zničil nám v podstate to auto. No veď dobre, hej, mohol som to predvídať. Áno, však tak to v živote chodí. Nie to je podstatné, ale prišla mi odpoveď taká, že mám vysadiť namiesto tých troch ďalších deväť stromov, za každý strom tri ďalšie stromy. No ale to mi nerieši môj problém. A ja teraz, keď mám záhradu a mám inú predstavu o tej záhrade, aby tam rástli ovocné stromy, tak ktosi zo životného prostredia alebo nejaký úradník mi bude diktovať, aké stromy tam majú byť, bol tam hrab, jaseň, topoľ, čo mám ako náhradnú výsadbu, potom sme si, samozrejme, tie veci upresnili. Ale bol to kopec nepríjemných vecí a vybavovačiek okolo toho. A veľakrát naozaj sú ľudia v takých situáciách, keď si nevedia poradiť, čo s tým stromom, hej. Veľakrát majú problémy s tým vybavovaním.

    Všimol som si v intravilánoch, veľmi častým zjavom je to, že „upravujú" koruny stromov. Ak striebornému smreku zrežete vrchol, orežete mu bočné vetvy, čo sa stane s takýmto stromom? No vyschne. A veľmi často sa to stáva. A ja vidím, že po prijatí tohto zákona v intravilánoch stromy nepribúdajú, ale, naopak, ubúdajú. Prečo? Cez tzv. úpravu týchto korún týchto stromov, keď ľudia jednoducho majú plné zuby toho, nevedia si poradiť s tým stromom, cez úrady nevedia, ako na to, no tak to berú tak do vlastných rúk a vlastným rozumom a uchopením. Oni to nazvú, že je to úprava stromov. Ale veľakrát tá úprava a zásah je taký, že ten strom v podstate vyschne a ho odstránia takým spôsobom.

    Kolega Martin Fecko spomínal tu poľnohospodársku púšť medzi Huncovcami a Žakovcami, ja som z tohto regiónu. Táto poľnohospodárska „púšť" je tam 50 rokov, čo ja si pamätám. Je to taký zvláštny reliéf krajiny. Ale, na upresnenie, táto poľnohospodárska pôda patrí k jedným z najúrodnejších v podtatranskej oblasti. Preto tam nie sú zasadené stromy. Naozaj tam je len zopár vŕb, čo rastie okolo potoka, a to je všetko a nie sú tam iné stromy. Rovnako by sme to mohli nazvať aj tu veľakrát na dolniakoch. V Podunajskej nížine sú také oblasti a sú také miesta, ktoré by sme mohli nazvať poľnohospodárskou púšťou, lebo tam nerastú stromy. Je to poľnohospodárska pôda. A má úplne iné využitie, ako je tá pôda iná.

    Ale paradoxne ja tu chcem poukázať na inú vec, nie na poľnohospodársku púšť. Ale ja tiež prechádzam touto našou krajinou. A ja zase to nazvem poľnohospodárskou džungľou. Je tu veľakrát poľnohospodárska džungľa. Tam, kde bola orná pôda, kde boli pasienky, dneska je to zarastené kriakmi. Áno, sú to veľakrát invazívne rastliny, ktoré ani nemajú nič spoločné s tým regiónom, ktorý tam je.

    Preto ja vítam, boli ste trošku mimo, pán minister, že, áno, môže sa vyťať ten strom do obvodu 80 centimetrov. A ja vás povzbudzujem k tomu, aby to bolo, pán minister, nielen v extraviláne, ale aj v intraviláne. Dajte to aj tam.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • No tak kolega Hlina má iný názor, však môžeme mať iný názor. Veď to je dobré. A nás to kdesi posúva. Dajte to, nech je to 80 centimetrov aj v intraviláne, dokonca aby bez súhlasu úradov mohli si tí ľudia tie stromy vyťať. Správajú sa ľudia stále ešte normálne, vždycky si vysadia strom. Ja som si postavil dom a zasadil som strom, nie jeden. Pán minister, boli ste za dvermi. Ročne vysádzam posledné roky 50, 80 až 100 aj viac kusov stromov, ale v priemere je to okolo stovky až, čo vysádzam tieto stromy.

    Ale aby to bolo naozaj na uváženie, kolegom som dal otázku takú, keď by sme chceli byť nejakí upjatí alebo nejakí prehnaní, na tú ekológiu, aké sú to, kolega Dodo Hlina spomínal tu ten les, zelené pľúca Bratislavy, tak ak má 50 rokov orech a 50 rokov lipa, sú takmer porovnateľné identicky čo do veľkosti, aj veľkosti koruny stromu a čo do produkcie kyslíka, aký je rozdiel medzi stromom, ktorý je ovocný, teda je to ten orech veľký, košatý, a tou lipou, ktorá je košatá. Ja si dovolím povedať, že takmer nie je žiaden. A ani mi na to nevedeli odpovedať. No kto by to meral? Ako by sme to merali? Dá sa to, samozrejme, zistiť, ale je to porovnateľné. Aký je v tom rozdiel? Jeden môžem vyťať, lebo je ovocný, a druhý strom nemôžem vyťať, lebo je úžitkový. Akú to dáva logiku? To nedáva žiadnu logiku. Životnosť orecha, ovocného stromu, samozrejme, je iná, je kratšia, ako je ja neviem javora alebo lipy, hej. Tá je zase dlhšia. Samozrejme, v tomto by mohol byť rozdiel.

    Ale tej poľnohospodárskej džungle sa dotknem. A boli tu spomenuté aj tie reštitúcie. A po štyridsiatich, respektíve päťdesiatich a šesťdesiatich rokoch ľudia ešte mnohé pozemky, role stále vybavujú, nemajú v nich reálne vybavené, doriešené mnohé veci. A tam, kde mali poľnohospodársku pôdu, tak oni odrazu zisťujú, že tam rastú stromy. A veľakrát sú aj v lesníctve považované za stromy, možno všeobecne nazveme to stromy, ale je to plevelná burina, ak sú to vŕby a máte zarastenú jelšou a vŕbou vašu rolu, lúku alebo ornú pôdu, tak je to naozaj plevelná burina v lese a aj v rámci toho systému, tak, samozrejme, aby bola tam možnosť vyčistiť tú pôdu a dať to do pôvodného stavu, ako to bolo, kolega Dodo Hlina ma spomínal trikrát, ja si tiež ho dovolím trikrát spomenúť, spomínal tu toho sokola, ktorý hniezdil kdesi na balkóne. Áno, paradoxne niekedy je to vták sokol lastovičiar, myšiar, tak je taký skôr spoločenský, ale on väčšinou hniezdi v kostoloch, teda vežiach kostolov, a nie v stromoch, v korunách stromov. A nevidel som ešte sokola, ktorý by hniezdil, ja som nemal tú skúsenosť, v korune vŕby napríklad. Ale môže byť taká situácia, keď sa to môže pritrafiť. Tak to len to hovorím. Tak ako to môže byť na balkóne, tak to môže byť aj na vŕbe. Ale väčšinou si vyberie na to hlboké lesy, vysoký strom alebo miesto v intravilánoch. A veľmi častým javom, je to aj tu v Bratislave, sú sokoly, ktoré tu hniezdia. A je to práve v tých vysokých vežiach v kostoloch alebo v starých historických renesančných domoch, kde sú malé otvory. Tak tam si vyberajú tieto hniezda. Tento živočíšny druh sa domestifikoval alebo sa tak prispôsobil, by som povedal, aj tej dynamike rozvoja všeobecného. A sú toľko kritizované veterné elektrárne, to si len tak malinkú vsuvku dovolím povedať, ktoré ekológovia kritizujú, v susednom Rakúsku ich máme ako taký les, no tak ten sokol, si predstavte, dokáže hniezdiť aj na vrchole tej veternej turbíny. To hovorím len tak na margo toho, že ten sokol sa naozaj vie prispôsobiť. Nie je to problém konkrétne toho. Samozrejme, tie remízky a podobne, tie zátišia sú. A sú v parkoch. Tak tie spevavce si nachádzajú tam tie svoje prirodzené úkryty. Ale si dokáže to vtáctvo nájsť tie prirodzené úkryty aj v ovocných sadoch, viniciach. Sú tam, hniezdia tam vtáky. Takže toho sa nemusíme tak báť.

    A tak extrémne ja by som zase až nechránil tie stromy, tak ako som to povedal. Však je veľmi dôležité chrániť si životné prostredie, ale strom nemôže mať vyššiu hodnotu, ako je ľudský život. Nikdy to nemôže tak byť. Spomeniem jeden konkrétny prípad, ktorý sa stal. V domove sociálnych služieb prišla pani riaditeľka, ktorá s povzdychom povedala, že tie stromy, ktoré sú vysadené v ich parku, tak im tienia na to ich sociálne zariadenie, ich klienti sú tým pádom obmedzovaní alebo proste nemajú ten záblesk toho slniečka a podobne. Údržbár, ktorý to počul, pochopil to svojským štýlom a bol veľmi iniciatívny. No tak ešte v ten deň, respektíve na druhý deň zobral, naštartoval pílu a spílil tie stromy, aby vyriešil problém a vyšiel v ústrety pani riaditeľke a tešil sa z toho, akú jej veľkú radosť urobil. No lenže čo sa stalo? Životné prostredie okamžite nabehlo, teraz začali zisťovať, čo sa stalo. Pani riaditeľka, tá sa vykrútila na iniciatívu svojho podriadeného. Životné prostredie teraz mu naparilo, že mu dá pokutu 250 tisíc, v slovenských korunách to ešte bolo, ako bežnému, obyčajnému, jednoduchému človeku. Ten chlap to, ľudia, neuniesol, obesil sa. Tak ja si myslím, že do takých extrémov by sme zase nemali ísť. A toto je to porovnanie. Strom nemôže mať nikdy väčšiu hodnotu, ako je ľudský život. A kde je tá tragédia tej rodiny a tých dôsledkov toho všetkého, čo tu je? Tak aj k životnému prostrediu by sme naozaj mali pristupovať rozumne. Na tú trávu keď ty stúpiš, no neušliapeš ju tak, že už nevyrastie. Ona, tá tráva zase len vyrastie. Vyrastie tá tráva. V susedných krajinách to vidím. Dokonca netreba ísť ďaleko, stačí ísť do Viedne, tu do Rakúska sa pozrieť. A zelené plochy slúžia naozaj verejnosti, tam sú, kde prídu rodiny s deťmi, matky prídu, celé rodiny, majú piknik, roztiahnu si obrus a pekne tam sa rozložia, uprostred, v centre veľkej Viedne. Bolo to najväčšie európske mesto. A dokáže táto verejná zeleň slúžiť naozaj tak, ako to má byť.

    Čo sa týka bilbordov. Bilbordy nie sú zarastené tak, ako to bolo tu spomínané. Starajú sa o to veľmi dobre títo díleri. A by nebolo nič z takého bilbordu, čo kriaky rastú pred ním. Hneď to šmyknú a vypília to.

    Ale tie elektrárne keď by sme mali porovnávať, že toto pohltia tie elektrárne, ktoré budú vyrábať energiu, s tým, že by to postačilo na pokrytie tej kapacity, to je omyl. Áno, končia tam topole, rýchlorastúce topole. Je to vŕba, ktorá sa zvlášť pestuje na to. Topoľ takisto sa tak zvlášť pestuje. A sú to agáty, ktoré sú zvlášť na tento účel.

    A, samozrejme, je biomasa, ktorá v lese je pri každej ťažbe. Však vy to, pán minister, veľmi dobre viete. A vždycky je, aj by som povedal, veľký objem tej biomasy. A, chvalabohu, dneska sa spracúva ako tá drevoštiepka. Kedysi to bolo tak, že v našich lesoch, ja si tak pamätám na starých rodičov, pásli sa kravy v lese. A ten les bol naozaj čistý, vyčistený. Mohli ste chodiť po tom lese. Dneska keď vojdete do toho lesa, no ani nevojdete doň, lebo neprejdete cezeň, sú tam veľakrát kriaky krížom-krážom pokrížené. Nech sa to čistí. A ak dnes vieme spracovať aj tú biomasu, nech sa spracuje a v elektrárňach nech sa spaľuje.

    Pozerám si ešte, pardon, tie poznámky, ktoré som si napísal, ale veď ono všetko človek nemusí povedať hneď pri jednom tom vystúpení. No takže to je asi toľko.

    Ešte jednu vec si dovolím tu takto povedať. To je problém veľkých miest, ako je trebárs Bratislava, možno Košice, Žilina, Banská Bystrica a podobne. Tam je tiež často tá výsadba, ktorá sa robí na tých verejných priestranstvách. A dovolím si povedať, že v minulých rokoch a v minulosti, teraz tie stromy sú veľké už, sa tá výsadba robila úplne neuvážene, hlava-nehlava. A tie stromy, ktoré teraz majú úctyhodné rozmery, tak veľakrát zatieňujú úplne všetko, aj tie obytné domy, ktoré tam sú. Pokiaľ to bolo malé a sa to kdesi takto držalo, veď to sa neupravovali tie koruny stromov, že by sa zrezávali, a nejaká tvar tej koruny že by sa držala. Ale sa to úplne nechalo voľne vyrásť ako v nejakom lese. No a dnes keď sa tak pozriete na to, no tak je naozaj toto tá džungľa, ktorá v mnohých mestách sa nachádza. A mnohí práve občania, naopak, sťažujú sa na to, že majú do južnej strany trebárs okná, ale cez leto nemajú ani záblesk toho slnka.

    Ja ešte raz tak v závere viem si predstaviť, že tento návrh zákona podporím, a pána ministra povzbudzujem k tomu, aby ten obvod tých 80 centimetrov bol aj intraviláne. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Huba.

  • Áno, ďakujem za slovo. Štefan, mám len jednu otázku. Budeme búrať kostoly, keď niekomu budú zavadzať vo výhľade?

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, otvorili ste tu aj s kolegom Hlinom ornitologickú otázku, tak poviem pre upresnenie, aby si občania nemysleli, že tu nerozoznáme určité druhy, takže nejedná sa o sokola lastovičiara, ide o sokola myšiara, to znamená pustovka alebo po česky poštolka, lebo sokolov lastovičiarov keby sme tu mali toľko tisíc párov, koľko máme sokolov myšiarov, tak by sme boli veľmi radi. A nehniezdia, nerobia si hniezdo, ale hniezdia aj v polobúdkach a hniezdia aj v iných hniezdach, hlavne krkavcovitých, teda vrán, strák. A nebyť týchto, tak vlastne nemajú kde hniezdiť. Tak preto hovorím, v mnohých prípadoch sú aj na týchto balkónoch, kde tá polobúdka pána Ševčíka bola urobená. Tiež som sa na to pozeral. Takže je to sokol myšiar. To je iba na upresnenie. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Štefan Kuffa, skutočne oceňujem tvoje vystúpenie, hlavne v oblasti, že ľudský život má oveľa, oveľa väčšiu hodnotu ako jeden strom, napriek tomu, že som lesník s tridsaťročnou prevádzkovou praxou. Aj na to myslela táto novela, a síce v § 47 ods. 4 písm. d), kde nevyžaduje sa súhlas na výrub stromu, a to pri bezprostrednom ohrození zdravia alebo života človeka alebo pri bezprostrednej hrozbe vzniku značnej škody na majetku. Ja sa tu chcem dotknúť oblasti zdravia človeka, pretože, ako si ty spomínal ten nešťastný prípad, že tie stromy tam vo väčšom množstve tienili, tí občania alebo obyvatelia tohto domu nemali dostatok slnka, čo tiež poškodzuje ľudské zdravie, ak je niečoho nedostatok, tak jednoducho aj na to myslel tento zákon.

    Ďalej, spomenul si veľmi správne invázne druhy. Pán kolega Hlina sa síce usmieva, ale aj na to myslel tento zákon, a síce tiež v § 47 ods. 4, ale v písmene g), kde tiež sa nevyžaduje povolenie na výrub stromu, a síce na dreviny inváznych druhov. Podľa § 7 ods. 2 ministerstvo vydá neskôr vyhlášku, kde ten zoznam inváznych druhov bude presne napísaný tak, o ktoré druhy sa jedná. A takisto tento súhlas na nevyžaduje na dreviny rastúce v ovocných sadoch alebo záhradách, pretože ovocné stromy majú okrem iného iný...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Kolegom chcem toľkoto odpovedať.

    Pán Huba, bola otázka, či budeme búrať kostoly, ak budú tieniť. No, pán kolega, ty si ma asi nepočúval. No nemohli by sme ich zbúrať. Kde potom budú hniezdiť tie sokoly? A v mestách sú to práve kostoly, kde hniezdia. Asi sa tam cítia, vidíš, dobre.

    Kolega Martin Fecko je ornitológ. Áno, s ním sa nebudem prieť. Ono tie odchýlky sú pri tých sokoloch naozaj také detailné. Mal som na mysli toho myšiara, tak ma upresnil. Povedal som sokol lastovičiar, ale sokol myšiar tak bežne v tých mestách a mestských lokalitách sa naozaj nachádza. Však aj u nás, aj tu v Bratislave to vidím. Takže ďakujem za to upresnenie.

    No a, áno, len chcem poďakovať kolegom a stojím si za tým, hodnota ľudského života je nenahraditeľná. Strom a príroda má byť k dispozícii tomu človeku. Človek nemá byť ten, kto bude otrokom prírody alebo možno nejakého stromu a klaňať sa bude tomuto stromu. Tieto stromy aj parky, aj všetko životné prostredie má spríjemňovať nám život, áno, aby sme sa správali rozumne, racionálne, nie egoisticky a hrubo k prírode, ale aby to bolo naozaj rozumne, ale zase aby neboli tu extrémy také, že sú ľudia občania, ktorí sú postihovaní za to, že si dovolili ja neviem upraviť korunu stromu alebo že vyťali nejaký ten strom, ktorý ich ohrozoval na živote, ohrozoval im ich majetok. Mne jednoducho sa pozdáva tento zákon. Keby bol ešte taký smelší, pán minister, tak by som to ešte viac...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Mičovský teraz vystúpi v rozprave. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, pán spravodajca, chcem na úvod povedať, že možnože pán minister sa celkom musí tešiť z toho, kam sme túto rozpravu dostali, pretože mám taký pocit, že ten § 47 možno mal väčší význam v tomto zákone, ako by sme mu na prvé čítanie chceli prisúdiť, lebo ak by sme to vyhodnotili časovo, tak sme sa práve tomuto paragrafu venovali až neprimerane, detailne. A budem trocha ironický. Možnože ešte chvíľka, ešte nejaké to vystúpenie by bolo a o chvíľočku by sme riešili to, či tie sokoly sú viac v katolíckych alebo luteránskych kostoloch. A mám taký dojem, že toto vôbec nie je zmysel tejto debaty.

  • Reakcia z pléna.

  • A tak luteráni zase dostavali tie veže, pán Osuský, ale, dobre, aj keď vieme, že ich museli dostavovať.

  • Povedané so smiechom.

  • Rozmýšľam, či pán minister je slabý diplomat alebo dobrý diplomat. A myslím, že nie je ťažké podozrievať ho z toho, že je slabý diplomat, a že prichádzať s neznalosťou veci sem k nám by asi nebolo fér, pretože on asi má v povahe, že veci chce riešiť tak, aby obstál na tejto scéne. A preto si myslím, že z toho § 47 sa teší aj kvôli tej diskusii okolo neho, ako keby pútala pozornosť až neprimerane veľkú, ale na to, aby sme možno odviedli pozornosť od oveľa dôležitejších častí v tomto zákone, lebo je tak pekne uchopiteľné toto, priemer 12 centimetrov alebo 25, resp. obvod 40 alebo 80 centimetrov, že každému sa zdá, že táto vec je veľmi jednoduchá, jednoznačná. A neverím, že pán minister nepočítal s tým, že to bude celkom dobrý bleskozvod na to, aby sa debata okolo tohto zákona z veľkej časti viedla práve k tomuto jednému jedinému paragrafu v rámci veľkého rozsiahleho zákona, aj keď, samozrejme, to trocha zjednodušujem, tá diskusia je tu bohatá a prešlo sa už veľa vecí.

    Ale predsa aj ja sa k tomuto paragrafu, k tej štyridsaťsedmičke vyjadrím, ale spôsobom, že som presvedčený, že v druhom čítaní sem príde pozmeňujúci návrh, ktorý túto záležitosť dá do pôvodného stavu, pretože nesúhlasím možno s mojím predrečníkom v tom slova zmysle, že by sme ozaj mali pozerať sa na stromy ako na niečo, o čom veľmi jednoducho rozhodne vlastník pozemku, resp. ten, kto má na tom nejaký právny záujem. To nie je diskusia o tom, či je vzácnejší ľudský život alebo sú vzácnejšie stromy. Tu, myslím, takúto diskusiu ani nikto nevedie. To je diskusia o tom, či stromy majú v našom živote taký význam, aby sme ozaj dali právo rozhodnúť o tom výrube trocha zo širšieho pohľadu, ako je len rýdzo vlastnícky. A verte tomu, že vývoj v spoločnosti bude smerovať, a to nie len pri tomto zákone, ale aj pri lesnom, k tomu, že hodnota stromov bude prudko narastať práve kvôli tomu, že hodnota života je taká vysoká, pretože súvislosť medzi týmito dvomi kategóriami je veľmi veľká. Oddeliť kvalitu životného prostredia, v ktorom žijeme, od kvality života ako takého jednoducho nie je možné.

    A poďme už teraz k tomu, pri čom si myslím, že v zákone o ochrane prírody a krajiny je dôležitejšie a že by sme sa mali možno pri prvom čítaní rešpektovať aj pripomienku pani poslankyne Košútovej, že nepôjdeme do detailov. Skúsim ju teraz poslúchnuť a povedať to zásadné, čo si myslím, že by tu bolo treba v druhom čítaní zodpovedať a možnože aj vyriešiť.

    Predovšetkým sa domnievam a mne to veľmi chýba, že bol pri tomto zákone pán minister (a jeho ľudia) a on je za to zodpovedný ozaj málo ochranársky a že sa nesnažil možno uchopiť problematiku ochrany nie z pohľadu ochranárov, lesníkov, ale z pohľadu bytostného riešenia toho, že potrebujeme mať prírodu zachovanú v rôznom stupni a že určite, a o tom som presvedčený napriek tomu, že pohnevám ako lesník mnohých svojich kolegov lesníkov, mal dať aj silný dôraz na to, že nejakým spôsobom výraznejším v zákone mali byť vyriešené zóny v národných parkoch a vôbec pri ochrane prírody. Mne jednoznačne tu chýba poukázanie na to, pán minister, že by mali byť určité niektoré časti prírody, kde bezzásahovosť je prioritou, kde jednoznačne chceme povedať, že vy ako minister životného prostredia viete, že aj keď sa tu bavíme o 60 % rôzneho stupňa ochrany, ale my aj vieme, že oblasť výnimiek a oblasť rôznych zásahov do rôznych stupňov aj tých najprísnejších ochrany prírody je natoľko vysoká, že sa môžeme spýtať, či by naozaj v rámci toho obrovského tlaku, ktorý tu existuje z rôznych dôvodov aj komerčných dôvodov, nemala existovať argumentácia založená z vašej strany práve na tom, že ako minister životného prostredia trváte na istom rozsahu prírody, kde s výnimkou katastrofických scenárov naozaj nikto nezasiahne. Toto je prvá vec, ktorá mne v tomto zákone chýba a o ktorú vás chcem požiadať, aby ste túto nekonečnú tému zonácie možno v tomto zákone nie len otvorili, ale aj umožnili legislatívnym spôsobom riešiť, pretože v opačnom prípade sa dostávame k tomu, že máme stále pocit, že betónová loby prevládne nad tými, ktorí si myslia, že príroda patrí všetkým a nie len podnikateľským skupinám. Takže je to zonácia ako vec, ktorá mi chýba. Ak sa mýlim, ak to tam nepatrí, resp. ak to tam je, lebo sú zóny spomínané, ak je to nejakým spôsobom dostatočne riešené, tak ja potom navrhnem pri druhom čítaní, ako by mohlo znieť základné riešenie tejto podľa mňa podstatnej chýbajúcej veci.

    Druhá záležitosť, tu už zabŕdnem trocha do lesníckej oblasti, a neviem to štatisticky veľmi dobre vyhodnotiť, je, myslím si, to, že posledné roky, keď sme sa bavili o päťstoštyridsaťtrojke, tak boli skoro vždy aj v znamení istého rozporu medzi lesníkmi a ochranármi pri spracovaní kalamity, náhodná ťažba ako problém, ktorý tu existuje a ktorý by sa mal vyriešiť tak, aby dva zákony neboli proti sebe v rozpore. To znamená zákon o ochrane prírody a zákon o lesoch. Avizovalo sa a to sa aj dosiahlo, že obidva zákony prídu na jednu schôdzu. Stane sa tak. Zákon o lesoch je predmetom našej 25. schôdze. Ale keď som si pozrel aj zákon o lesoch, vládny návrh tohto zákona aj váš návrh, nezískal som pocit, že by sme nejako výrazne pokročili v tom, aby sme odstránili problém, ktorý tu fakt sa stal akýmsi doslova symbolom zákonného rozporu. Tvrdili ochranári, že teda majú oni pravdu, lesníci, že majú lesníci pravdu. A toto sa uvedomovalo veľmi silne. Napokon boli ste osobne vo Zvolene aj s pánom ministrom Jahnátkom prítomní, kde sa deklarovala zhoda záujmov tento antagonizmus vyriešiť tak, aby už neexistoval takýto problém, kto a koho zákon je silnejší. Ja som pri čítaní obidvoch návrhov dospel k názoru, že jedná sa tu o jednoznačné zachovanie toho stavu, ktorý umožní naďalej sa obstreľovať, na čej strane je pravda. Poprosím vás, toto je tak zásadná vec, že by bolo veľmi dobré, ja netvrdím, že je tu, samozrejme, jediná, ten zákon je nesmierne rozsiahly a ja som sa už priznal k tomu, že chcem poukázať len na tie veci, ktoré považujem za dôležité, takže nemať na vašom mieste spolu s pánom ministrom Jahnátkom ambíciu, aby ste tieto veci dali skutočne do synchrónu, sa mi nezdá celkom na úrovni toho, čo by bolo treba pri týchto zákonných normách sledovať.

    V tretej časti sa chcem dotknúť otázky náhrad.

    Tu je pomerne jasne stanovený spôsob, ako sa má vlastníkom chránených pozemkov kompenzovať ich strata na tom, že nemôžu hospodáriť riadnym spôsobom. No ale práve tu sa dostávame aj k tejto otázke, že pri kalamitách, keď sa ešte k nim vrátim, existuje argumentácia založená na tom, že pri piatom stupni ochrany máte jednoznačne rozhodnutie, že je možné iba so súhlasom udelení výnimky do týchto porastov zasiahnuť. No to beriem. Len je tu zároveň aj ten problém, že táto výnimka sa týka len takých prípadov, keď sa jednoznačne musia vyriešiť aj otázky, ktoré sú spojené s náhradou za škody, ktoré sú spojené s rozšírením kalamitných vplyvov, škodcov do ostatných porastov, do ostatných oblastí, ktoré nie sú chránené. A tu napriek tomu, že vo vašom zákone pomerne podrobne riešite oblasť náhrad, tak mne chýba práve to, že oblasť riešenia odškodnenia majiteľov pozemkov, ktoré nie sú chránené, ale ktoré sú postihnuté rozšírením škodcov z chránených území napriek vysokej podrobnosti teda, ktorú venujete a ktorú aj v dôvodovej správe zdôrazňujete, že aj kvôli tomu bol aj zákon bol takto pripravený, tak táto kategória náhrady v tomto zákone riešená nie je. A ja sa tak teda možno trocha aj s tou iróniou môžem domnievať, že je to opäť možno vedome, pretože možno ste ani nerátali s tým, že tieto náhrady sa reálne budú niekedy sanovať, preplácať, pretože dobre vieme, že sa jedná o mimoriadne rozsiahle vysoké škody, ktoré tu sú spôsobené, a ak by sa mali preplácať, tak sa obávam, že teda kategória a kvantita teda, ku ktorej by sa dospelo v číselnom vyjadrení, by bola príliš vysoká, a, čo ma navádza k tomu, že to takým spôsobom aj bude riešené, že tie náhrady nie sú celkom seriózne v tomto ohľadne myslené, no je tam ten problém, že o tých náhradách naozaj sa hovorí už v zákone o lesoch, takže trocha teraz predbieham, že síce bude ich možné vykonať lesným hospodárom, teda už nie ochranou prírody, ale lesný hospodár ich má možnosť vykonať, to znamená, že ako keby prechádzala skutočne v tomto prípade jeho kompetencia do vlastných rúk tam, kde mu aj patrí, takže je to veľmi nádejný pohľad, ale je tam zároveň veta, ale je to na základe projektu, ktorý odsúhlasí ochrana prírody.

    A tu sa dostávame k zacykleniu, kde sa obávam, že ten stav akýchsi nekonečných diskusií, ako zabrániť týmto škodám, keď už chceme chrániť nejaké územia, sa len presunie do ďalších prestreliek administratívnych a že samotná podstata tohto problému sa nevyrieši napriek tomu, že obidva zákony prichádzajú synchrónne, a napriek tomu, že problematika náhodných ťažieb a rozdielneho výkladu medzi zákonom o ochrane prírody a zákonom o lesoch mala byť istou prioritou, keď sa odvoláme na zvolenskú konferenciu.

    To bola taká odbočka k tomu pohľadu medzi chránenými územiami a náhradou za škody spôsobené presunom škodcov z chránených území na nechránené územia, lebo, samozrejme, podkôrny hmyz veľmi nevie, kde je hranica medzi týmito dvomi kategóriami, no ale do tretice si teraz nechám, a týmto by som chcel vyčerpať tie základné výhrady, ktoré mám, na ktoré chcem upozorniť, otázku, na ktorú sa aj v dôvodovej správe odvolávate, že je to jedna z priorít tohto zákona. A to je otázka náhrady, tak ako ju tam ozaj podrobne riešite.

    Veľmi dobre rozumiem tomu, že z pohľadu uplatňovaných možností výkupy a finančné náhrady sú na poslednom mieste a výmeny pozemkov sú na prvom mieste. Je to pochopiteľné. Vieme dobre, že ak by sa to malo všetko vykupovať, tak by nestačilo niekoľko štátnych rozpočtov na hodnotu týchto pozemkov. Takže to skutočne je veľmi primeraná reakcia, no napriek tomu chcem upozorniť, že tie výmeny majú v sebe obrovský problém. A zdôrazním, že to považujem za najväčší problém tohto zákona a že tým otvárate, pán minister, Pandorinu skrinku, z ktorej unikne pre občanov tejto republiky obrovské množstvo škôd. Skúsenosť učí, že to napokon nebude žiadna premiéra, že takéto škody sa už spôsobili pri výmenách pozemkov rôznym spôsobom v minulosti a že toto bude len v prípade vášho ministerstva istá premiéra, lebo možno sa to týkalo v minulosti viac lesného zákona a poľovníctva, ktoré spôsobilo často veľmi neférové výmeny pozemkov, a vy teraz ako keby ste si osvojovali tento postup, aj keď uznávam tie výmeny, logika vás k tomu viedla, že potrebujeme jednoducho zachrániť územia, ktoré majú stupeň ochrany, s tým, že štát má dať im tú kompetenciu, to je úplne v poriadku, a že treba to riešiť spôsobom, ktorý nebude taký náročný na jednorazové financie, ako by bol na to náročný výkup. Takže ja tie výmeny nepopieram, v tej samotnej podstate sú dobrým riešením, lebo ja súhlasím s tým, aby to, čo je chránené, patrilo štátu, aby sme sa nemuseli s vlastníkom o tom dohovárať. Takže v princípe sme tu iste v zhode, len tie výmeny, ak čítam tie vaše ustanovenia, ako ste ich dali do zákona, ako je to tam napísané, ak ich takto pustíme, tak sa veľmi ľahko stane, a bojím sa, že sa to už teraz stáva, aj keď nemám na to žiadne vyjadrenia alebo teda nejaké prehľady o kúpach a predajoch pozemkov, z toho nesmierny biznis, ktorý umožní ľuďom teraz, ešte možno aj v období, kým nadobudne tento zákon účinnosť, sa dostať k množstvu chránených území kúpou, možnože celkom výhodnou, ale hlavne za tým účelom, aby získali pozemky, o ktorých už teraz vedia, že ich získať chcú. Dá sa tomu zabrániť rôznym spôsobom, ja sa pokúsim pri druhom čítaní možno aj niektoré spôsoby navrhnúť, možno budú aj atypické, ale, prosím vás, aby ste, lebo dôležité je to, čo vaše ministerstvo a váš personál v tejto veci dokáže ešte vymyslieť do druhého čítania, si uvedomili túto obrovskú možnosť, ktorá tu vzniká práve tým, že výmeny na jednej strane sú oprávnené z hľadiska toho, že chceme mať štátne chránené územia a nechceme ich mať, aby boli v neštátnom vlastníctve, pretože je na to veľa dobrých dôvodov. Vieme, že výmeny majú svojím spôsobom prioritu pred výkupom a náhradami, tobôž, keď ich tam ešte popisujeme, tak ako, a to už, myslím, spomenul pán poslanec Fecko, že každý rok sa to bude uplácať. To by teda bol ozaj nekonečný biznis pre niektorých majiteľov chránených území. Takže by bolo veľmi dobré, ak by sme sa dokázali dostať k tomu, že uvedomujete si, že otvárate týmto paragrafom o výmenách, tak ako je to tam pomenované, Pandorinu skrinku obrovských kšeftov s pozemkami, vytvárate tú možnosť, a to napriek tomu, že tam sa pekne odvoláva na to, že predsa sa použije príslušný zákon, respektíve ustanovenie o ohodnocovaní majetku. Ale ono je to tak, v tom ohodnocovaní majetku je vždy istá len kategória, respektíve niekoľko kategórií toho, čo sa ohodnocuje, ale to, kde sa ten pozemok bude nachádzať v akej bude blízkosti atraktívnych iných lokalít, ktorých hodnota vôbec nevstúpi do oceňovania, aké tam budú budovy, aké tam budú cesty v blízkosti, ak necháme v takejto miere voľnosti, ako to teraz z dikcie zákona vyplýva, tak ja som presvedčený, že by sme dopustili to, že síce na jednej strane v chránených územiach získame vyšší podiel štátneho vlastníctva, ale na druhej strane štát stratí pozemky, ktoré by rozhodne strácať nemal, respektíve stratí ich za okolností, ktoré budú pre štát veľmi nevýhodné.

    Takže tieto tri body som považoval za dôležité spomenúť pri prvom čítaní a verím teda, že sa mýlim v tom, že tá štyridsaťsedmička bola podhodená nám tu na to, aby sme sa pri nej tak vydiskutovali, porozprávali, vy to napokon aj možno potom ozaj upravíte, pretože nie je dôvod na tých 80 centimetrov. Dokonca ešte pripomeniem, že spôsobíte dosť hlavy bolenie aj starostom a primátorom, pretože, ak sa nemýlim, za každý súhlas sa tam platí poplatok, neviem, či je jednotný alebo je to individuálne podľa všeobecného nariadenia, ale je tam nejakých 10 eur za strom alebo niečo také, takže vlastne pripravujeme samosprávy aj o istý zdroj financovania. Ale ja ich nechcem týmto hájiť, len si myslím, že ten strom je natoľko dôležitý, že tá samovôľa pri tom výrube by nemala byť uplatnená, ale ak by som dal také dva stĺpce tak štyridsaťsedmička má 5 centimetrov v tomto zákone, v stĺpcovom grafe, a tá šesťdesiatjednotka, neviem, ktorý je to paragraf ohľadom náhrady, kde sú tieto obrovské možnosti mnohomiliónových únikov, lebo nás skúsenosť učí, že tam, kde možnosť je, tak sa aj využije, tak to je 110 centimetrov. To je toľko asi v tomto.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • No to nie je dobré, pán minister, to je tá vážnosť, to je tá váha, že my sa tu bavíme o 80 centimetroch obvodu a tu na druhej strane nám za chrbtom uniknú miliardy prostriedkov, ktoré sa už nikdy nevrátia, pretože nedá sa tu o tom už hovoriť, však, aj pán Hlina, proste tu ľudia sú, o ktorých ja nevravím, že vy ste ich tútor, ja hovorím, že využívajú všetky možnosti na to, aby bezcharakterne rozkradli krajinu. To nie je fikcia do budúcnosti, to je skúsenosť z minulosti. A dnes by už mali byť všetci poučení na to, aby sme to už nepripustili. Takže ja preto zdôrazňujem, čo tam po centimetroch obvodu, to vyriešite, ale tie výmeny sú obrovskou možnosťou, ktorú musíte cítiť tak, že je to tak.

    Napokon možno by som mohol dať návrh. Veď potom skúsme dať teraz nejaké moratórium na to, že sa už nesmie pohnúť s predajom, s výmenou pozemkov, ktoré sú pod chránenými územiami a sú v súkromných rukách, že ich nesmie nikto kúpiť, že ich žiadna silná spoločnosť už nebude vykupovať na to, aby ich použila ako silný tromf v zmysle zákona, ktorý začne platiť, bude skutočne legitímny nárok, aby žiadali o výmeny. Ale budú veľmi dobre vedieť, čo chcú vymeniť a kde to chcú vymeniť. A žiadny znalec nedokáže to ohodnotiť tak, aby vystihol tie veci, ktoré oni sledujú. Nechcem hovoriť o konkrétnych skúsenostiach, sú tu ľudia, ktorí by vedeli o tom rozprávať podrobnejšie. Ale ja už som sa o tom zmieňoval, znalecký posudok je jedna vec a druhá vec je to, aká je skutočná hodnota toho pozemku. To, že vy tam píšete plus-mínus 10 %, to sú všetko technické veci, ktoré nepatria do tohto čítania. Ja len prosím a upozorňujem na obrovskú možnosť úniku podľa takto predložených možností náhrady strát z titulu ochrany prírody, na ktoré, isteže, majiteľ má právo ale ak to necháme tak v tejto dikcii, tak to povedie k niečomu, o čom opäť raz povieme, no stalo sa. Ale už tých skúseností je veľa, pán minister, prosím, aby sa to nestalo. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Simon.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Mičovský, ja by som vás veľmi rád doplnil a zároveň možnože aj nepriamo vyzval pána ministra, aby naplnil to, čo káže rokovací poriadok, aby tento návrh zákona obsahoval všetky vyhlášky, ktoré sa majú vydať na základe tohto zákona. Ja viem, že ministerstvo na tom veľmi intenzívne pracuje, ale keď rokovací poriadok hovorí o tom, že keď prijatie zákona predpokladá vydanie všeobecne záväzného predpisu, tak tento aspoň musí byť priložený k tomuto návrhu zákona. Ja by som bol nesmierne rád, aby sme to dostali aspoň do druhého čítania, aby sme to videli, pretože pán Mičovský správne poznamenal, že je možnosť úniku. Tak ten neistý pohľad aj z minulosti je skrytý nie tak v zákone ako v tej vyhláške o oceňovaní a o náhradách, čo ministerstvo počíta vydať neskôr. A to priamo súvisí aj so zákonom o lesoch, k tomu budem mať rovnakú pripomienku, pretože k tomu tiež nie je priložená všeobecná vyhláška.

    No a ja by som aj ministra vyzval, aby sa obrátil na svojho kolegu pána Jahnátka, aby nezamieňal pozemky v TANAP-e do doby, kým sa tento návrh zákona neprijme, lebo môj pohľad je asi taký, že keď tento návrh zákona prejde, tak zámena pozemkov vo Vysokých Tatrách s J&T sa stane bezpredmetnou, aspoň tak ako je to tu teraz napísané, keď nebudú k tomu väčšie pozmeňujúce návrhy. Takže ja by som chcel poprosiť, aby v Tatrách tie bezcenné pozemky za cenné lyžiarske svahy sa nezamieňali.

  • Ďakujem pekne za slovo. No ja veľmi pozorne sledujem túto diskusiu, ktorá je veľmi rôznorodá vďaka poslancom z klubu za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a bývalým poslancom z tohto klubu. A, bohužiaľ, musím povedať, že aj teda myslím si, že teda členovia výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie by mali hlavne vo výbore túto oblasť rozdiskutovať. O tom ma nikto nepresvedčí, že nie. Vidím z toho, že závisí od uhla pohľadu, či treba ochraňovať prírodu alebo rúbať tu hlava-nehlava, ako to koho napadne.

    Ja mám jeden taký príklad. Pri Trenčíne je obec Soblahov, kde rastie 150-ročný platan, prisťahoval sa tam nový obyvateľ do susedného domu a ten si vymyslel, že ten platan treba vyrúbať, lebo jemu znižuje komfort bývania, padajú mu listy. Takže pokiaľ by sme malí ísť z tohto hľadiska, že teda by si mal každý robiť, čo chce, tak platanu by už bolo dávno odzvonilo. Myslím si, že tvoriť zákony na základe jednotlivých negatívnych skúseností jednotlivca nie je dobré. A ja by som pekne poprosila, keby ste v diskusii alebo teda v rozprave tí, ktorí vystupujete, nepodsúvali permanentne to, že tento zákon prijímame len preto, aby sme mohli znova zase niečo rozkradnúť alebo niečo niekomu dohodiť, pretože už je to skutočne veľmi hlúpe a neseriózne. Zákon musí predsa upravovať všeobecné podmienky a všeobecné zásady a spôsob správania spoločnosti, a nie to, čo vyhovuje jednotlivcovi. A verím, že tento zákon túto ambíciu má. Máme dostatok času, aby sme...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem za tvoje vystúpenie. A musím povedať, že tá zámena pozemkov bude braná aj špekulatívne. To je stopercentná pravda.

    Chcem upozorniť, že aj v predloženom vládnom návrhu v § 61 ods. 4 je uvedené: „Pre zámenu pozemkov nie sú vhodné pozemky vo vlastníctve štátu a) potrebné pre potreby prevodu pozemkov ako náhrad podľa osobitného predpisu.“ Tá náhrada podľa osobitného predpisu hovorí o § 34 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, kde konkrétne je ten tlak na tie náhradné pozemky, čo sa týka našich osôb v reštitúciách, záhradkových osadách, respektíve pozemkových úpravách. Je pravdou, že momentálne ten objem, aký budeme potrebovať na poriešenie týchto inštitútov zo štátnej pôdy, nevieme vyčísliť. Asi urobíme možnože aj nejaký dotaz nášho výboru na Slovenský pozemkový fond, aby sme poznali objem, ktorý vlastne bude obnášať tieto pozemky, ktoré nebudú môcť byť použité. Ja keď som si pozrel, koľko je listov vlastníctva v okrese Kežmarok na Slovenskom pozemkovom fonde, tak sa mi postavili dupkom vlasy, lebo tam toho je kvantum. Je tam toho kvantum a je to kvôli tomu, že tam boli konfiškáty a prakticky tí Nemci tam mali zhabaný majetok a príjemcovia tam neboli nájdení teda a všetko prechádza na Slovenský pozemkový fond. Takže, áno, je tu určitá, by som povedal, zábrana, ale musíme sa na to poriadne pozrieť v druhom čítaní a urobiť tomu zadosť, aby špekulantské metódy zámien neboli možné a aby boli zamenené v prvom rade so štátom pozemky tie, ktoré už 20 rokov čakajú na zámenu, čo ešte nie je stále ukončené. Ďakujem pekne.

  • Pán kolega poslanec Janko Mičovský, zareagujem na tvoje vystúpenie v dvoch, respektíve v troch oblastiach.

    Hovoríš tu, že ten § 47 slúži na odpútavanie pozornosti. Ja neviem, aké odpútavanie pozornosti máš na mysli. Veď § 47 ods. 4, keď sa nevyžaduje súhlas na výrob dreviny, vo veľkom tu rozpútal bývalý váš odídenec pán poslanec Hlina. Tak ja nechápem, o akom odpútavaní pozornosti ty vravíš. Podľa môjho názoru § 47 si aj ty venoval viac pozornosti, než podľa mňa by si to zaslúžilo. Nie je to žiaden bleskozvod. Nechápem, čo by nám malo uniknúť. Však sme v prvom čítaní. Každý zo 150 poslancov má tu právo, možno aj povinnosť vzhľadom na ochranu prírody uplatniť svoj mandát na to, aby dal pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Ďalej sa chcem zmieniť o náhodnej ťažbe. Áno, máš pravdu, je tu večný spor medzi lesníkmi a ochranármi a, ja to ešte aj doplním, tzv. ochranármi. Poďme dozadu trošku. Pozrime sa, v akom stave je Kôprová a Tichá dolina. Keď v roku 2007 tu v tomto parlamente som vyzýval tzv. ochranárov, aby upustili od svojho tlaku, aby médiá upustili od svojho tlaku, kde sme to dopracovali, kde došiel samovývoj? Významný nárast objemu podkôrnej kalamity, ktorá v roku 2007 začala prekračovať objem živelnej kalamity, je výsledkom neumožnenia spracovania veternej kalamity z roku 2004 zo strany orgánov štátnej správy životného prostredia práve pod týmto neprimeraným...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. No dali ste mi toľko podnetov, že by to chcelo na ďalšiu rozpravu sa pripraviť, ale veď to bude.

    Takže ja som nikdy nenazval žiadne vystúpenie hlúpym v tejto sieni, ani ho tak nenazvem, ja som sa snažil skutočne poukázať nie na detaily, ktorých sa tam nájde veľa a ktoré, súhlasím s tým, nie je možné teraz ani riešiť a ani zo strany pána ministra zodpovedať, ale na tri oblasti, ktoré považujem za neriešené a dôležité. A to zopakujem. To je otázka zonácie, ktorá mi tu veľmi chýba, je to otázka náhodilej ťažby, ktorá naozaj je bolestivou problematikou, a bola tu ambícia ju vyriešiť a mám dojem, že sa nerieši, ale zahmlieva, a na treťom a najvyššom stupienku je to otázka otvorenia Pandorinej skrinky, kde existuje reálna možnosť, pokiaľ neurobíme účinné opatrenia, a máme na to čas, veď, fajn, sme v prvom čítaní, tak občania Slovenskej republiky prídu zase podľa zákona, pamätáte sa, sú tu ľudia, ktorí to vedia, ale podľa zákona, áno, v tejto republike sa kradne podľa zákona, o obrovské peniaze. Preto prosím s dobrým úmyslom, aby sme zabránili tejto možnosti. Verím, že takýto cieľ úplne úprimne môžeme všetci mať. A verím, že pán minister na túto časť bude reagovať so svojím personálom a pokúsi sa tú Pandorinu skrinku keď už nie zavrieť, tak aspoň riadne spútať, aby nemohla sa otvoriť bez nejakej kontroly. Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať hlasovaním.

    Vyhlasujem dvojminútovú prestávku.

  • Dvojminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné predpoludnie, dámy a páni, poprosím vás o zaujatie miesta a registráciu v hlasovacom zariadení, budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch programu 25. schôdze.

    Poprosím pani poslankyňu Janku Vaľovú, aby uviedla v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony(tlač 651).

    Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili poslanci pán Mihál, Jurinová, Tomanová, Novotný. Najprv budeme hlasovať o návrhu zo spoločnej správy. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o bodoch 1 až 21 zo spoločnej správy so stanoviskom gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 84 bolo za, 58 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhoch podaných poslancami v rozprave.

    Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o bode 1 prvého návrhu pána poslanca Mihála a pána poslanca Podmanického.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 142 bolo za, 2 sa zdržali.

    Tento návrh sme schválili.

  • Prosím, pán predseda, teraz dajte hlasovať o bodoch 2 a 3 prvého návrhu poslanca pána Mihála a pána Podmanického.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 142 za, 1 sa zdržal.

    Tieto návrhy sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o prvom bode návrhu pána poslanca Mihála.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 62 za, 82 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Teraz mali by sme hlasovať o druhom bode poslanca pána Mihála, ale nebudeme o ňom hlasovať, pretože bol schválený v druhom bode spoločnej správy.

  • Námietka, pán poslanec? Zapnite, prosím vás, pána poslanca Mihála.

  • To je síce pravda, že v spoločnej správe je takisto tento paragraf, tento odsek, ale myslím si v dobrej vôli, že v treťom čítaní by sa pri dobrej vôli tá skratka štatistického úradu, o ktorú tam vecne ide, dala odstrániť.

  • Pán poslanec, máte námietku?

  • Dobre, tak hlasujeme o námietke pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 64 za, 73 proti, 9 sa zdržalo.

    Námietku sme neschválili a nebudeme hlasovať o návrhu pána poslanca.

  • Teraz poprosím, dajte hlasovať o prvom návrhu, ktorý podala pani poslankyňa Jurinová.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 62 za, 35 proti, 45 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Budeme hlasovať o druhom návrhu pani poslankyne Jurinovej.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 60 za, 6 proti, 75 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, poprosím vás, teraz dajte hlasovať o návrhu pani poslankyne Tomanovej

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 83 za, 62 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, poprosím vás, teraz dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Novotného.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 64 za, 10 proti, 72 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Konštatujem, že sme odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy a z rozpravy, preto, pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 82 za, 62 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Teraz budeme hlasovať.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku so stanoviskom gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 82 bolo za, 63 sa zdržalo.

    Schválili sme vládny návrh novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

    Pani poslankyňa Pavlovičová uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 17/2004 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení neskorších predpisov(tlač 720).

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, z ktorých pán poslanec Huba navrhol vrátiť návrh zákona na prepracovanie. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Hubu.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 62 za, 75 proti, 6 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 85 za, 11 proti, 50 sa zdržalo.

    Tento návrh zákona sme postúpili a schválili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 133 za, 13 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme pridelili výborom a určili gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie.

    Pán poslanec Puci uvedie hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 102 za, 43 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 136 za, 10 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme pridelili do výborov a určili gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie.

    Pán poslanec Hlina, procedurálny návrh.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Dovoľte, aby som ocenil, že okruh osôb, ktoré vedia, ako SMER bude hlasovať, sa rozširuje. Okrem pani Laššákovej sú to už aj spravodajcovia.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, dajte nejaký návrh.

  • Chcem oceniť prístup, že počet tých osôb sa zväčšuje. A ja by som dal aj hlasovať o tom, že to oceňujeme tak.

  • Smiech v sále.

  • Ešte pán poslanec Viskupič, nech sa páči, procedurálny návrh.

  • Pán predseda, ja by som chcel uviesť do zápisu pri hlasovaní č. 24 dnešného dňa o pozmeňujúcom návrhu pána Mihála a Podmanického, ma vykázalo hlasovacie zariadenie, že som sa zdržal hlasovania. Chcel by som byť za návrh.

    A druhá vec. Nedalo by sa niečo urobiť s neustále padajúcim portálom Národnej rady Slovenskej republiky, keďže celé hlasovanie nie je funkčné a nevieme potom voľne sledovať vlastne hlasovanie?

  • Pozriem sa, pán poslanec, na to, žiadny problém.

    Vyhlasujem krátku prestávku do 11.20 hodiny a potom budeme pokračovať v rokovaní.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Poprosím pána ministra o zaujatie miesta pre navrhovateľa a pána spravodajcu o zaujatie miesta pre spravodajcu.

    Pán poslanec Hlina, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení občania, tak ešte raz vám skúsim spraviť rekapituláciu aj povedaného. A poviem, prečo to urobím. Avšak trošku si len postesknem, že neviem, prečo mi nebolo umožnené poďakovať sa tomu, že okruh osôb, ktoré vedia, že o čom hlasujú, sa rozširuje. O tom vedela doteraz pani Laššáková, odteraz, vyzerá to tak, spravodajcovia. Čiže poskytuje informáciu pre občanov, že lepší sa to, má to význam. To znamená, že zdá, že SMER bude nominovať spravodajcov, ktorí budú dávať signály. To znamená, okruh osôb sa rozširuje a raz možno budú vedieť aj niektorí poslanci, o čom hlasujú. Čiže to je drobný úspech, ja sa mu teším.

    Budem rekapitulovať aj poviem, aj prečo je to potrebné. Tu je taká stranícka kultúra hrdinstva v strane SMER. Na príklade to poviem. Minister Kaliňák tu vystúpi, už s nemožnosťou reagovať, že som klamal. A ste zatlieskali, však. A potom mi povedal, že teda mal Majský tú značku. Ale to už nepovedal. Ale pre tú chvíľu ste zatlieskali. Nebol by som sa prihlásil, keby bol pán minister vystúpil, on vystúpi v záverečnom slove, na konci povie ja neviem čo. Takže ja to zrekapitulujem. Reálne a vecne budem rekapitulovať, aj po skúsenosti s vyjadrením pána Martináka, ktorý zase povedal, že som zavádzal. Tak si povieme teda, pre ľudí to má význam, prosím vás, či som zavádzal alebo som nezavádzal. Ja poviem fakty, pán kolega, dobre. Kvôli tomu teda cítim potrebu to zrekapitulovať. A už čo bude, to bude. Povedzte si, čo chcete. To je, ináč, signálom toho celého, že zákon o ochrane prírody predkladá pán minister, zdržím sa komentára, aký je to zákon, lebo pripúšťam, že ste sa mohli pomýliť. A tam, čo máte ten štáb hore, niekto vás uviedol do omylu. Ale verím, že teda nebudete ašpirovať na človeka, ktorý zmení raz krajiny, hej, a upravíte tie ustanovenia problematické. A spravodajcom je lesník, no, s názormi. Viete niekedy, ako povedať hlúposť, je lepšie nepovedať nič, pán spravodajca. Takže neviem, či tam nemáte aspoň niekoho jedného, kto by sa aspoň environmentálne tváril, hej. Tak ste si mohli nájsť aspoň niekoho takého, ale nie pána, ktorý to obhajuje a komunikuje takým spôsobom. To teda zrekapitulujem.

    Prosím vás pekne, štyridsaťsedmička. Ja už sa nedotknem tých ostatných ustanovení, ktoré sú dôležité. Skončím pri tej štyridsaťsedmičke, pri ktorej mi bolo vyčítané, že som zavádzal. Vážení kolegovia, existuje štyridsaťsedmička v aktuálnom znení a bude existovať štyridsaťsedmička v novom znení. V aktuálnom znení hovorí, že do 40 centimetrov v prsnej výške je to bez povolenia, nové znenie štyridsaťsedmičky hovorí, že to rozdeľujete, splitujete to na dve, na zastavané územie obce a nezastavané územie obce, kde v nezastavanom území obce to je 80 centimetrov. To je nové znenie ods. 4 § 40. Pozrite si poriadne, pán Martinák, aby ste potom vedeli reagovať, dobre, nové znenie § 47 ods. 4. Plus tam ešte dopĺňate, že sa to nevzťahuje na dreviny v sadoch a v záhradách. Čiže toto je nóvum, ktoré zavádzate. To, čo ste vy tu splietali o nejakej náhradnej výsadbe, to je tá štyridsaťosmička, myslím, tej sa nedotýkate, zostáva. Čiže povedzme si, ak je nejaký platný stav, ktorý hovorí o niečom, ako-tak to funguje, má to svoje chyby a aj tak sa rúbe, hej. Ale vy ste doniesli niečo, čo ten stav upraví v tom, že sa to rozdelí, že v nezastavanom zvyšujete tú hrúbku. Ako to mám jednoduchšie vysvetliť? A na to už nepotrebujete nič. A zaráža ma aj to, že je tu ZMOS, to je druhá vláda. Ale proste bez kriku prichádza o určitý zdroj príjmov. Doteraz ja neviem síce bohviečo nenosili, ale aspoň niečo vám doniesli na náhradnú výsadbu alebo museli vysadiť niečo alebo neviem čo, aspoň niečo. A teraz o ten zdroj jednoznačne prídete, ono to tam do mimo zastavaného územia obce nikto nepôjde merať, či to má 80 centimetrov. To sa proste bude rúbať, len tak bude hučať. A bude sa to rúbať kvôli pažerákom, elektrárni, ktoré potrebujú biomasu. No to je úplne celé, pán Martinák, môžete tu vystúpiť ešte päťkrát. No vidíte, už ste si to rozmysleli, to je lepšie pre vás vo vašom prípade. To je celé proste. Takto meníte ten zákon. Umožňujete mimo zastavaného územia obce rúbať a nepýtať sa.

  • Reakcia z pléna.

  • No tak dobre, však to povedzte tým ľuďom, že je to tak. Ja pridávam ten dôvod. Dôvodom preto je ochrana prírody? Viete, qui bono, v tomto prípade tým, že umožníte rúbať hrubšie stromy mimo zastavaného územia obce, zlepšujete životné prostredie? Jeden jediný prípad mi povedzte. Teda sa to zlepší, hej?

  • Reakcia z pléna.

  • Štefan, prosím ťa, pre túto chvíľu v tejto téme sa prudko nezhodneme, tak ma nechaj to dohovoriť. Čiže nevidím ten dôvod. Viete, keby prišiel sem pán Jahnátek, že to teda je hospodársky alebo neviem ako, ale životné prostredie nemôže prísť s takýmto návrhom zákona, lebo absolútne nemá logiku. To absolútne nemá logiku, takže to nie je na podporu. Vystúpite v záverečnom slove, možno ma urazíte, možno poviete, že klamem, že zavádzam. Verím, že nebudete v línii svojich predchodcov, ktorí tu takto zľahka zvyknú sa obtrieť. Ale rozmýšľal som nad vami, za vás som rozmýšľal nad tým, aký mi poviete environmentálny dôvod toho, že umožňujete rúbať stromy do tých 80 centimetrov bez akéhokoľvek povolenia a bez akejkoľvek náhradnej výsadby. Možno ma naozaj vo všetkom prekvapíte.

    Pán minister, ja som bol teraz cez víkend v jednom krásnom meste európskom. Aj som si tam poťažkal, ako by to dopadlo, pokiaľ ide o Tuilerijské záhrady, keby bol primátor Ďurkovský, čo by z toho mohlo zostať. Aj som si tak poťažkal, aj som si tak povedal. Aj sa hovorí, že Napoleon a Hausmann, ten architekt zmenil ráz toho Paríža, hej, že proste preto to tak vyzerá. A ja neviem, či vy ašpirujete na to, že vy chcete zmeniť ráz tejto krajiny. To znamená, že vy keď idete autom, tak máte určitý ráz krajiny a ešte plus-mínus stále je to pekné, plus-mínus stále sa dá na to pozerať okrem Nižnej Boce, to je Tunguzsko. Ale ešte stále sa dá na to pozerať. Otázka stojí, či chcete, aby si ľudia povedali, že už nemáte tie remízky, že už nemáte tie ostrovčeky také popri tomto, že nemáte také tie stromy, stromy okolo dedín, no viem, že niekomu vadia, a že zmeníte ten ráz. Kto to urobí? No Žiga, viete. To vám zostane teda historicky, poviem si to moja dcéra alebo niekto. Nebudú sa to učiť, to nepredpokladám. Ale, áno, to, že tá krajina teraz vyzerá tak, že tie mestá a tie dediny sú také obnažené, že tam nie je žiaden vetrolam, to, že tam nie je žiadne tienenie, to, že sokoly musia hniezdiť v kostolných vežiach, lebo inde hniezdiť nemôžu, je preto, lebo tu bol raz taký minister, volal sa Žiga, a ten to doniesol. Ak by si neveril, on ti bol aj ministrom životného prostredia. To je fakt? To je fakt. To kedy bolo? Roku 2013. Čiže to je, pán minister, o tomto spôsobe.

    Čo ešte povedať. Poviem len toľko, aké sú možnosti. Máme cirka mesiac, prídete do druhého čítania, možno teda nájdete toho zlého úradníka, ktorý vám to tam napchal, a zmeníte to. A budem teda očakávať, že ak to nebude prípadne, no tak skúsime s niekým, komu ešte teda záleží na životnom prostredí, len pred voľbami vás tam trošku pred tým vaším ministerstvom upozorniť, že nerobíte správne. Naozaj je to moje hlboké a hlboké presvedčenie, že nerobíte správne v tomto. V tom to otvárate, ešte s cieľom, aby ste napchali gágory elektrární, ktoré potrebujú biomasu. A obetou za to je to, čo som tu spomínal, niekto nad tým mávne rukou. No ale sú ľudia, verte, ktorí nemusia byť ani prudko enviro, ktorí povedia, že však ten stromček, ten tieň má význam. „Veď keď kočíkujem to decko, tak to má význam.“ No otázka stojí, či vy chcete byť ten, kto dovolil, aby sa to všetko vyťalo, ale som aj nositeľom takej technickej poznámky, že tam treba vám doplniť nejakú vyhlášku do toho druhého čítania. To vám, myslím, už tu spomenuli. Čiže na to ja len odkazujem ústami druhého kolegu poslanca.

    A v tejto chvíli spomeniem len tú absurditu, hej, keby sa teda dokonala výmena, ktorá sa plánuje, že J&T predáte a zameníte Chopok, ktorý je chráneným územím, a vy ste sem doniesli zákon, ktorý hovorí, že chránené územia budete od ľudí, ktorým to vadí, že majú s tým problém, vykupovať, čo je jedna z možností To je taký protismer neviem. Viete, to už nesedí nijakým spôsobom. Na to treba obrovskú dávku fantázie, ako sa s tým vysporiadať. A naozaj potom aj sa pripájam k tomu, že bude aj zaujímavé sledovať, keď po prijatí tohto zákona v týchto nastaveniach k tejto zámene južného svahu Chopku dôjde za les niekde v Medzeve, ako sa to bude dať ustáť. Už sa v tomto opakujem.

    Čiže, pán minister, verím, že to je nedopatrenie a prípadne, že v tom záverečnom slove to potvrdíte, že k tomu nedopatreniu došlo a že tie vyrastené stromy mimo zastaveného územia obce zasluhujú našu pozornosť, zasluhujú našu ochranu a nemôžeme ich vydať tomuto bezbrehému drancovaniu a sypaniu do gágorov elektrární, ktoré tu niekto nastavil zle parametricky, pričom nie je to čím kŕmiť a teraz im za obeť padnú aj tieto stromy. Ďakujem.

  • Faktické poznámky majú páni poslanci Lebocký a Martinák. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou.

    Pán poslanec Lebocký.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. No, pán kolega Hlina, nesklamal si. Zase bolo to tvoje vystúpenie vyslovene teatrálne. A opakovali sa veci, ktoré tu už dnes boli spomenuté niekoľkokrát. Nemyslím si, že je to produktívne, najmä v prvom čítaní.

    Ale dovoľ mi, aby som sa dôrazne ohradil voči konštatovaniu, ktorým si nepriamo napadol kolegu lesníka Martináka za to, že je spravodajcom k zákonu o ochrane prírody a krajiny. Pán kolega, kto iný by mal byť v tejto snemovni spravodajcom k tomuto zákonu? Výsledok a vôbec stav slovenských lesov a vďaka tomu aj chránených území alebo siete chránených území je výsledkom práce generácií poctivých lesníkov. Lesníci vždy boli a budú najväčší ochranári. Poviem ti jeden príklad a zamysli sa nad tým. V roku 2004 po veľkej kalamite v Tatrách, keď došlo k akejsi falošnej kolegialite medzi environmentalistami a samozvanými ochranármi a došlo k tomu, že sa zabránilo lesníkom, aby spracovali veternú kalamitu a zabránili ďalšiemu sekundárnemu šíreniu sekundárnej podkôrnikovej kalamity, vtedy sa začali robiť najväčšie škody v slovenských lesoch. Vtedy sa napáchali najväčšie škody na slovenských lesoch. Ja som presvedčený o tom, že ak lesníci budú koordinovať svoje postupy v súlade s najnovšími poznatkami modernej lesníckej vedy a výskumu a budú spolupracovať s ochranármi, to je jediná cesta, ako zabezpečiť pre generácie našich dcér, synov a vnukov, aby stav slovenských lesov bol trvalo udržateľný a neustále lepší a lepší. Preto mi dovoľ, aby som protestoval a dôrazne protestoval proti tvojmu vystúpeniu a osloveniu, že ako je to možné, že lesník robí spravodajcu k tak závažnému zákonu. Tým si urazil nepriamo aj mňa. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Takto, pán poslanec Hlina, tiež na úvod tak všeobecne, ako vy tu zvyknete rozprávať, poviem. Viete, pán poslanec, vy máte taký zvláštny dar. Viete z fleku každého ohodnotiť. A ja som vám už raz povedal, že je škoda, že aspoň raz ráno sem-tam sa vy sám nepozriete do zrkadla.

    Ale teraz budem konkrétny. Vy tu vravíte, že chceme, aby týmto vládnym návrhom zákona sa úplne všetko vyťalo mimo obcí, zostanú púšte, nebude mať kde kto hniezdiť, s kočiarikom do tieňa a tak ďalej. No ja som veľmi udivený, že za tie dve hodiny, čo ste mali čas sa trošku pripraviť, opäť k tomuto zákonu ale vôbec, ale vôbec nie ste v obraze. Veď je tu práve nové uzákonenie v § 25, kde sa ustanovujú obecné chránené územia. Priamo obec má kompetencie tieto územia vyhlasovať. Priamo obec má možnosť v nich regulovať zásahy alebo úplnú bezzásahovosť. Nadväzuje to na kultúrne, vedecké, ekologické, ale hlavne krajinotvorné podmienky, ktoré sú v danej lokalite. Veď vy to absolútne nemáte doštudované. Vaším záujmom je tu každého tu zhodiť a jednoducho teatrálne vystúpiť.

    Pán poslanec Tibor Lebocký, ďakujem za takú ochranu a tak ďalej. Hovoríš, že ťa urazil tým viac-menej. No ja musím povedať, že vy, pán Hlina, ma nemáte šancu uraziť. Ďakujem.

  • Chcete reagovať, pán poslanec?

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia poslanca Hlinu.

  • Pán poslanec Hlina bol posledný v rozprave, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete reagovať na rozpravu?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prihlásil som sa do tejto debaty, a nie do rozpravy, ale do záverečného slova, pretože ešte budeme mať dosť času diskutovať aj v rámci výboru, aj v rámci druhého čítania a poviem pár poznámok, ktoré boli dnes aj poslancami, ešte dokonca aj včera pánom predsedom Hubom vznesené na tento zákon. Budem sa snažiť byť vecný a snažiť sa zodpovedať otázky, ktoré ste v rámci svojich slov v rozprave dali.

    Ono je to presne tak. Ochrana prírody je emocionálna záležitosť. A keď ste si všimli, v rámci rozpravy vystúpili, myslím, piati páni poslanci v zásade z jedného klubu a v zásade sa vytvorili dve skupiny, skupina tých, ktorí hovoria, že treba rúbať stromy do tých 80 centimetrov, a skupina tých, ktorí hovoria, že stačí to do 40 centimetrov. Sú medzi nami ľudia, ktorí hovoria, že vôbec ich netreba rúbať. Sú medzi nami zase ľudia, ktorí hovoria, že ich treba rúbať všetky. A práve úlohou vlády a práve úlohou zodpovedných politikov je, aby zákony, ktoré prinášajú do Národnej rady, slúžili ľuďom, občanom, a nie niektorým záujmovým skupinám. A práve takto vznikal tento zákon, panie poslankyne a páni poslanci. Vznikal tak, že sme dlho diskutovali, dlho hovorili s verejnosťou odbornou, laickou, so Združením miest a obcí a dospeli sme k tomuto kompromisu, ktorý sme vám predložili.

    Ja nehovorím, že tento zákon je ideálny, a týmto odpovedám aj pánovi predsedovi Hubovi na jeho výčitku, že je zákon málo ambiciózny. Málo ambiciózny možno je, ale je to v rámci možností a v rámci priechodností tohto zákona jediná možná cesta. Keď sa pozriete na prvé znenie zákona, ktoré sme dali do medzirezortného pripomienkového konania a do výsledku, ku ktorému sme dospeli, je tam veľa zmien, pretože, keby sme neboli urobili tieto zmeny a neboli by sme dospeli ku kompromisu, žiaden nový zákon o ochrane prírody ani novela by neexistovala.

    A aj na tých mnohých stretnutiach či už s občanmi alebo laickou, odbornou verejnosťou sme sa zhodli na tom, že je lepšie ísť kúsok po kúsku a prinášať opatrenia aj v rámci ochrany prírody, ako to nechať v takom stave, v akom to je. Zákon, ktorý meníme touto novelou, to je zákon 543/2001 Z. z., mal rôzne ambície a bol niekoľkokrát novelizovaný. Ale napríklad dodnes sa nikomu nepodarilo vyzónovať žiaden národný park okrem Pienin. Prečo? Pretože neboli v zákone niektoré ustanovenia a niektoré možnosti, ktoré si napríklad aj súkromní vlastníci vyžadujú. A nechcú dostávať len finančnú náhradu, teda ujmu, ale chcú si zameniť pozemok, chcú prenajať pozemok, chcú participovať na ochrane prírody tak, že sa budú starať o tieto chránené územia. A toto im doterajšie znenie zákona neumožňovalo.

    Pán predseda Huba hovoril, že zvýšime administratívnu náročnosť týmto zákonom. Nie je to celkom tak, pretože tento návrh zákona neprináša oproti súčasnému stavu žiadne zvýšenie administratívnej náročnosti okrem zmeny, ktorá sa týka právomoci vlády na vyhlasovanie chránených území a zmien, ktoré vyplývajú zo zrušenia úradov životného prostredia. A nedochádza k tomu ani v kompetenciách ministerstva životného prostredia. Každé správne konanie je dvojstupňové, keď najprv koná nižší orgán a potom o odvolaní rozhoduje príslušný vyšší orgán. Dokonca návrh prináša zjednodušenie aj niektorých konaní pri vydávaní vyjadrení podľa § 9 zákona tak, aby konanie orgánov ochrany prírody nepredstavovalo predlžovanie ďalších nadväzujúcich konaní. Keď máme pocit, že vieme to ešte vylepšiť, dávam na to priestor v druhom čítaní a som pripravený počúvať a akceptovať zmysluplné návrhy.

    Pán poslanec Huba mi vyčíta, že tu bolo málo zapojenej verejnosti. Poviem vám pravdu. Pri žiadnom inom zákone, ktoré som doteraz predkladal do Národnej rady, nebolo tak veľa zapojenej verejnosti ako pri tomto, pri tomto za účasti ministra na všetkých týchto prerokovaniach s verejnosťou. Robili sme verejné prerokovanie za účasti 90 ľudí v ŠGÚDŠ, kde boli zastúpené všetky zložky tretieho sektora, lesníkov, štátnej správy, krajinných architektov, každého možného, kto sa cíti, že by mal niečo povedať, čo sa týka ochrany prírody. A boli tam rôzne názory. A z týchto rôznych názorov sme sa snažili vyextrahovať tie prospešné pre zákon. A aj sme ich implementovali. A preto hovorím, že bol výrazne pozmenený ten úvodný alebo ten prvopočiatočný návrh zákona, ktorý máte predložený na stole, pretože sme aj v procese pripomienkového konania vstupovali do zákona a menili sme tie veci a snažili sme sa akceptovať všetky názory, ktoré boli zmysluplné, tie extrémne nie, pretože tie extrémne vyvolávajú ďalšiu reakciu extrémistickú z druhej strany. Mali sme pracovnú skupinu vytvorenú spolu s ministerstvom pôdohospodárstva. A lesníci a ochranári sú pri ochrane prírody, ale aj pri zákone o lesoch. A určite aj v rámci tohto rokovania Národnej rady budete mať na stole aj zákon o lesoch, kde sme zasa my zo strany životného prostredia vstupovali do rôznych procesov. A aj výsledok toho je kompromis. Preto idú obidva zákony v rámci jedného rokovania Národnej rady. A práve preto sme sa snažili o to, aby ten kompromis priniesol zjednodušenie niektorých procesov, zjednodušenie niektorých postupov a zároveň veci, ktoré fungujú, aby neboli ohrozené alebo zrušené.

    Bola otázka, prečo by mala vláda vyhlasovať chránené územia. Pri istých druhoch chránených území, ako sú národné parky a CHKO-čky, to robí už teraz. A niektoré chránené územia nižšej úrovne boli doteraz na orgánoch štátnej správy, ako je krajský úrad alebo obvodný úrad. A prečo to povyšujeme na úroveň vlády? Je veľmi jednoduché na to odpovedať. S vyhlásením chráneného územia sa spája aj finančná náhrada, respektíve istá ujma, ktorá vlastníkovi daného pozemku prislúcha za to, že nemôže hospodársky obhospodarovať dané územie, daný les. To znamená, že takáto ujma je výdavkom štátneho rozpočtu, teda rozpočtovej kapitoly ministerstva životného prostredia, a v prípade, že to má byť výdavkom štátneho rozpočtu, musí k tomu niečo povedať aj minister financií a musí k tomu niečo povedať aj vláda ako taká. Preto rozhodnutie, aby o záväzkoch vlády v súvislosti s vyhlasovaním chránených území, si má niesť zodpovedne aj vláda. To znamená, ak sme rozhodnutí, že toto územie má tú cenu, že toto územie má tú hodnotu, že ho treba chrániť, a s tým súvisia aj príslušné ujmy, tak o tom musí rozhodnúť vláda. Dali sme priestor, ak má mesto alebo obec pocit, že má v rámci svojho intravilánu alebo v rámci svojho územia nejaké vzácne územie a chce si ho vyhlásiť ako mestské, môžu tak urobiť, ale finančné nároky z titulu neobhospodarovania daného územia bude niesť mesto a obec. Túto kompetenciu sme im dali. A myslím si, že je to úplne logické.

    Bola otázka týkajúca sa vykonávacích predpisov. A musím konštatovať, že návrh zákona, ktorý schválila vláda a predložila do Národnej rady, obsahuje v prílohe pracovné verzie návrhov vykonávacích predpisov, ktorých vydanie návrh novely zákona predpokladá.

    V prílohe návrhu zákona je pracovná verzia návrhu nariadenia vlády, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe výpočtu finančnej náhrady, pán Fecko, tam si to určite nájdete, to je to, na čo ste sa pýtali, určenie výšky nájomného a výšky odplaty za zmluvnú starostlivosť, spôsob výpočtu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania na poľnohospodárskom pozemku, spôsob výpočtu náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania na lesnom pozemku a spôsob určenia výšky nájomného.

    Ďalej je v prílohe návrhu zákona pracovná verzia vyhlášky ministerstva životného prostredia, ktorá ustanovuje zoznam inváznych druhov živočíchov a rastlín a spôsoby ich odstraňovania, podrobnosti o kritériách hodnotenia návrhu plánu alebo projektu, ktorý zasahuje do územia NATURA 2000, podrobnosti o kompenzačných opatreniach spojených s takýmto zásahom, podrobnosti o dokumentácii ochrany prírody a krajiny, programy starostlivosti o druhy rastlín a živočíchov a náležitosti žiadosti o vyplatenie finančnej náhrady. Z priložených pracovných verzií týchto návrhov vykonávacích predpisov si je možné urobiť predstavu o navrhovanej právnej úprave v zákone. Tieto návrhy týchto vykonávacích predpisov budú predložené do pripomienkového konania a budú predložené v rámci druhého čítania do Národnej rady. Bude sa k nim, samozrejme, môcť vyjadriť aj laická, aj odborná verejnosť a, samozrejme, aj vy, panie poslankyne a páni poslanci.

    Pán poslanec Hlina, vy ste taký expert na všetko. Keby sme vám sem pristavili jadrovú ponorku, určite budete vedieť mať k tomu veľmi hodnotný prejav. A práve sa udeľovali Nobelove ceny. A neviem, či pre vás vymysleli už kategóriu v rámci týchto Nobelových cien, lebo to by bola asi Nobelova cena za všetko. Vy všetko viete. Vy sa vyjadrujete k ministrovi kultúry, vy sa vyjadrujete k ministrovi vnútra, vy sa vyjadrujete k ministerstvu životného prostredia, čo si veľmi vážim. Vážim si vašu snahu úprimnú. A musím povedať, že k iným zákonom chodíte lepšie pripravený. Dnes to bol balast. Veľmi úprimne vám to poviem. Pripravovali ste sa a v tom úvodnom slove ste sa pripravovali ako Ivan Bella do kozmu, ako mi to tu nandáte, a nič.

    No, nehnevajte sa, tých 40 centimetrov, 80 centimetrov a biomasy a neviem čo, to je presne to, čím sme chceli pomôcť občanom. A verte, že to nespadlo včera a nezapadlo to do tohto zákona včera, ale o tom bola dlhá diskusia a dlhá diskusia aj s krajinnými ochranármi, aj s krajinnými architektmi, aj so ZMOS-om. A jednoducho ja sa pamätám, asi pred troma týždňami ste tu mali takú rúru v parlamente, tak asi dvakrát väčší priemer tejto rúry, ktorú ste tu mali, je ten strom, ktorý treba vyrúbať a môžete vyrúbať bez povolenia. A prečo sme to dávali my? No preto, lebo my o tom hovoríme, čo by malo byť v tom zákone. A kompromisom je tento návrh, ktorý bol predložený. To nemá nič spoločné s biomasovými elektrárňami ani s ničím podobným. A ja nemám dôvod ich obhajovať. Ale sú tu predsa rôzne iné zákony aj vykonávacie vyhlášky, plány starostlivosti o les, plány starostlivosti o ochranu prírody, ktoré manažujú a upravujú spôsob ťažby dreva a spôsoby ochrany prírody. A takto ste trošku v inej debate a trošku v inom tomto leveli, ale to nevadí, však povedali ste to.

    A zámena pozemkov. Do dnešného dňa sa vám nepodarilo vyzónovať napríklad TANAP. A bolo niekoľko pokusov, myslím si, že boli štyri pokusy alebo bolo ich päť, a vždy to stroskotalo na tom, že nemáme v zákone o ochrane prírody mechanizmy, ktorými by sme sa približovali okolitým krajinám a približovali krajinám typu, ako je Rakúsko, Nemecko a podobne, severské krajiny, ktoré majú nielen zvládnuté platenie finančnej ujmy, finančnej náhrady, ale majú aj vyriešené iné spôsoby náhrady. A to som hovoril. A tu zavádzame toto, nájom, výmenu, výkup pozemkov. Samozrejme, všetko súvisí s tým, aký bude mať štát záujem na chránení daného územia a aké bude mať štát možnosti v rámci štátneho rozpočtu. Ale nemôže sa stať, že sme pred vyzónovaním Tatranského národného parku a sporné sú tri územia a v troch územiach sa nevieme dostať k týmto územiam, ktoré by štát mal získať, aby ich vedel chrániť, pretože vlastníci nechcú peniaze ako ujmu, oni ich chcú vždy vymeniť a chcú obhospodarovať ten les alebo chcú nejaký iný spôsob ujmy. Nebude možné, aby výmena pozemkov bola mimo jedného okresu. Takže ohradzujem sa voči vášmu napadnutiu, že my tu ideme kšeftovať s pozemkami. My tu ideme umožniť vlastníkom pozemkov, aby v prípade, že majú pozemky v najvyššom chránenom území, mali možnosť ich zameniť so štátom za iný pozemok, ktorý štát neurčí, že je preň významný z hľadiska ochrany životného prostredia. A tu narazíme znova na problém, a to vám rovno hovorím, že narazíme na problém, pretože lesníci nebudú chcieť dať tieto pozemky, ktoré nie sú v takom stupni ochrany, pretože v nich chcú ťažiť. Pre lesníkov, v tomto prípade Štátne lesy alebo aj súkromných vlastníkov nebudú chcieť dať lesy, ktoré sú v treťom alebo v druhom ochrannom pásme, aby štát ich vymenil za piate ochranné pásmo, lebo piate ochranné pásmo je bezzásahové pásmo. Takže narazíme aj na tieto problémy. Bude to na otázke toho, či hospodársky efekt bude vyšší ako ochrana prírody. Ale na tento problém my narážame pri ochrane prírody stále. A bude na štáte, aby rozhodol, v rámci prírody čo je cenné a čo má hodnotu chrániť a čo nie je cenné a možnože bude vedieť zameniť inak.

    Ja sa teším na debatu aj v rámci druhého čítania a, ako som spomínal, som pripravený na to, že keby boli zmysluplné návrhy v rámci pozmeňujúcich návrhov, som pripravený ich akceptovať a zaradiť, respektíve zapracovať do znenia zákona. Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pán spravodajca, chcete reagovať?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vyhlasujem obedňajšiu prestávku, budeme pokračovať v rokovaní o štrnástej popoludní.

  • Prerušenie rokovania o 11.57 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Pekné popoludnie, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky ďalším bodom programu, ktorým je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má tlač 664, spoločná správa výborov má tlač 664a.

    Pán minister je už pripravený. Nech sa páči, poprosím vás, uveďte vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložený vládny návrh novely zákona o prevencii závažných priemyselných havárií preberá ustanovenie článku 30 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/18 zo 4. júla 2012 o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok do slovenského právneho poriadku.

    Konkrétne sa dopĺňajú ťažké vykurovacie oleje medzi vybrané nebezpečné látky do prílohy č. 1 k zákonu.

    Ďalšími novelizačnými bodmi sa dopĺňajú orgány štátnej správy na úseku prevencie závažných priemyselných havárií o orgány vykonávajúce štátny požiarny dozor v súlade s platným znením zákona o ochrane pred požiarmi.

    Návrh zákona, ďalej, upravuje nesprávne uvedený názov zlúčeniny v prílohe č. 1 a v jednej z poznámok pod čiarou sa nahradzuje jej neaktuálne znenie, pretože medzičasom boli obidva pôvodne citované zákony nahradené novými právnymi úpravami.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Chcem vás požiadať o schválenie vládneho návrhu zákona.

    Pani predsedajúca, skončil som, ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Jánovi Babičovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 767 z 11. septembra 2013 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami tak, ako sú uvedené v časti IV spoločnej správy, a s odporúčaniami gestorského výboru.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne, o bodoch spoločnej správy 1 a 2 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov schváliť s pripomienkami.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 195 z 15. októbra 2013.

    V citovanom uznesení výboru výbor ma poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2 a § 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skončil som, pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Teraz otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, pán spravodajca, určite nemáte k čomu zaujať stanovisko.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických zariadeniach a elektronických zariadeniach a ktorým sa mení zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 665, spoločná správa výborov má tlač 665a.

    Poprosím vás, pán minister, opäť odôvodnite návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predložený vládny návrh zákona o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických zariadeniach a elektronických zariadeniach a ktorým sa mení zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, zabezpečuje prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/65 o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach a jej delegovaných smerníc a odstraňuje vzniknutý transpozičný deficit.

    Cieľom návrhu zákona je definovať práva a povinnosti výrobcu elektrických a elektronických zariadení, povinnosti splnomocneného zástupcu, dovozcu a distribútora týchto zariadení pri používaní určitých nebezpečných látok pri ich uvádzaní na trh a stanoviť činnosť orgánov dohľadu nad trhom pri kontrole dodržiavania povinností stanovených zákonom.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Chcel by som vás požiadať o podporu navrhovaného vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem pekne, pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Róbertovi Pucimu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne a kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 768 z 11. septembra 2013 pridelila vládny návrh zákona o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických zariadeniach a elektronických zariadeniach a ktorým sa mení zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 665), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade schváliť s pripomienkami tak, ako sú uvedené v časti IV spoločnej správy, aj s odporúčaniami gestorského výboru.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne, o bodoch spoločnej správy 1 až 11 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických zariadeniach a elektronických zariadeniach a ktorým sa mení zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, schváliť s pripomienkami.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických zariadeniach a elektronických zariadeniach a ktorým sa mení zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 196 z 15. októbra 2013.

    V citovanom uznesení výboru ma výbor poveril predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podávať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, ďakujem vám, podobne aj spravodajcovi za prednesenie spravodajskej informácie.

    Ďalej nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je pod tlačou 617, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 725.

    Prosím ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Jána Počiatka, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Cieľom návrhu zákona je najmä vykonanie Európskej dohody o medzinárodnej preprave nebezpečného tovaru po vnútrozemských vodných cestách v znení z roku 2013, ďalej, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1177/2010 o právach cestujúcich v námornej a vnútrozemskej vodnej doprave, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie ES č. 2006/2004, a taktiež nariadení Komisie súvisiacich s implementáciou riečnych informačných služieb, nariadenia Komisie č. 164/2010 o technických špecifikáciách pre elektronické hlásenie lodí, nariadenia Komisie č. 416/2007 týkajúceho sa technických špecifikácií plavebných správ pre veliteľov lodí a nariadenia Komisie č. 415/2007 týkajúceho sa technických špecifikácií lokalizácie plavidiel a sledovania ich dráhy. Návrhom zákona sa zosúlaďujú úkony plavebných orgánov štátov Rýnskej komisie na základe administratívnych dohôd podpísaných medzi Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a Rýnskou komisiou.

    Zároveň návrh zákona odstraňuje niektoré nedostatky súčasného právneho stavu, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe zákona. Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Viliamovi Holevovi. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 220 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 617). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako i medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti návrhu s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. septembra 2013 č. 725 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Áno. Pán poslanec Hlina, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, vážení občania, v zmysle toho, čo tu predchádzajúci pán minister povedal, že rozumiem všetkému, tak mi nedá, aby som sa aj vnútrozemskej plavbe nevyjadril. A koniec koncov je to zákon z môjho portfólia, lebo ja som už dvakrát predkladal návrh na zmenu tohto zákona. Takže sa nehanbím priznať k tomu, že ma vnútrozemská plavba zaujíma. Možno keby sme mali more, tak je to tak aj s námornou plavbou.

    Ja som v zásade veľmi jednoduchú zmenu navrhoval. A teda som rád, že je tu tento zákon. Teší ma to. To znamená, je príležitosť diskutovať aj v druhom čítaní v novembri okrem toho, že si pripomenieme krásne to, 17. november, ktorý umožnil, že niektorí sú tam, kde sú, aj sa dostať k tomu, že vylepšíme to, čo treba vylepšiť, respektíve v tejto navrhovanej zmene sa vrátime tam, kde sme boli, a nikoho to nebolelo, len to niekomu vadilo. To znamená, ten register, ktorý bol do určitého času verejný, sa zhodou náhod pre niečo stal neverejným.

    A ja budem korektný. A chcem byť korektný v tom, že ja som mal určitú diskusiu, kde sme na tú tému debatovali. A hovorilo sa tak o tom, že to nebolo len prvoplánovo kvôli tomu, aby si niekto uchránil to, koho je vlastne ten vežičkový hausbót, ale že to je v nejakej línii európskeho zákonodarstva a že to je nejaké smerovanie. Ale nebolo mi to až tak vysvetlené, že by som bol o tom hlboko presvedčený. Ale je to údajne línia. Ja mám na ňu svoj názor. My sme vždycky nakoniec každú líniu ešte o niečo pritvrdili. Ale rád si to nechám vysvetliť. Čiže ak európske zákonodarstvo sa vyvíja tým smerom, že nemáte voľne a dostupne zistiť, koho je tá jachta, tak nevylučujem, že nejaký záujem na tom môže byť. Ale neverím tomu, že sa európske zákonodarstvo vyvíja tým smerom, že bude uzatvárať katastre, lebo katastre, to sú dostupné údaje. A to, čo na tom jarovskom jazere vzniklo, to sú domy, hej, čiže si povedzme pravdu. Teda v tomto prípade to ja viem, že z formálneho hľadiska to nesedí, ale reálne je to tak, tú prepotrebnú informáciu, koho vlastne je ten vežičkový hausbót, chceme utajiť. Tak s tým si dovolím nesúhlasiť, a to dosť výrazne. A neverím, že k tomu to smeruje. Čiže, pán minister, ak by náhodou naozaj bolo pravdou to, že sa ten smer vyvíja takto v oblasti hausbótov, hej, tak nevylučujem, že môžete priniesť niečo fakt tak dobre spracované, že vyradíte z toho jachty, keď teda nie je vôľa vedieť, kto ich vlastní, ale hausbóty tam budú, no, aby sme to my vedeli, lebo tie hausbóty sa vyznačujú takou až mysterióznosťou, by ste neverili, takou, že tam sa dokonca zistilo, že tie úpravy nepatria nikomu. To znamená, to by jeden neveril, čo všetko sa k tým hausbótom dá, k čomu sa dopracovali, že zisťovaním miestnym sa zistilo, že hodnotné úpravy brehu nemajú vlastníka. Tak možno aj tu zistíme, že ani ten vežičkový hausbót nemá vlastníka, alebo možno sa tu dozvieme, koľko hausbótov vlastní koľko politikov a koľko politikov si myslí, ja to nevylučujem, že to môže byť aj príjemné bývanie. Však, všetko v poriadku, ale boli by fakt korektné voči ostatným občanom aj všetky tie náležitosti na to, aby ste mohli hausbótovať, hej, tam, kde v zásade by sa to robiť nemalo. Ale už keď ste sa tak rozhodli, aspoň z formálneho hľadiska to majte v poriadku, lebo hrozia koniec koncov aj možné tragédie. Však toho sme boli svedkom, však jeden hausbót tam vyhorel. Viete, keď máte v hausbóte krb, tak to je ťažké povedať, či to je hausbót. No takže tiež aj to je možno údaj potrebný pre kominárov, aby vedeli, či majú revíznu správu z komína, keď už tam majú krby. Ja neviem možno tam majú aj vírivky. Ja neviem, čo všetko v tých hausbótoch majú. Čiže keby sme to predefinovali,

    takže to som, pán minister, chcel, či by ste prípadne nezvážili, že do druhého čítania by ste takýto pozmeňovák doniesli, že ten register sa stane takým, aký bol, aspoň už keď nie jachty, tak aspoň hausbóty. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať k rozprave stanovisko?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 722, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 692.

    Pán minister, nech sa páči, uveďte aj tento vládny návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, predkladám do Národnej rady Slovenskej republiky na prvé čítanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú a menia niektoré zákony.

    Dôvodom predloženia návrhu je transpozícia smernice Komisie 2013/9/EÚ z 11. marca 2013, ktorou sa mení a dopĺňa príloha III k smernici EP a Rady 2008/57/ES o interoperabilite systému železníc v Spoločenstve. Transpozičná lehota je určená do 1. januára 2014. Transpozíciou smernice Komisie 2013/9/EÚ sa dopĺňajú subsystémy železničného systému o nový základný parameter, a to prístupnosť osobám so zdravotným postihnutím a osobám so zníženou pohyblivosťou.

    Návrhom zákona sa súčasne upravujú a precizujú ustanovenia, ktorých zmena vyplynula z aplikačnej praxe zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov. V článku II sa navrhuje zmena zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach v znení zákona č. 260/2007 Z. z. a zákona č. 540/2008 Z. z.

    Návrh zákona bol predmetom rokovania vlády dňa 26. 9. 2013 a bol schválený uznesením č. 553/2013.

    Predkladaný návrh zákona obsahuje aj vytvorenie rámca, ktorý by vo výnimočných prípadoch umožnil železničným prepravcom zmeniť zľavovú politiku. Pri tvorbe tohto nástroja sme vychádzali zo súčasných európskych trendov, keď podobné systémy fungujú napr. vo Francúzsku, Belgicku, Nemecku, Švajčiarsku či Švédsku, ale vzhľadom na to, že momentálne neexistuje konkrétne vlakové spojenie, kde by osobní prepravcovia potrebovali takýto nástroj uplatňovať, navrhneme vypustiť toto ustanovenie v druhom čítaní. Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Viliamovi Holevovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 220 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 722). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 Národnej rady Slovenskej republiky zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti návrhu s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. septembra 2013 č. 692 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Áno. Do rozpravy ústne sa hlásia poslanci Zajac, Žitňanská a Sulík. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Zajac, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, pôvodne som veľmi kriticky chcel vystúpiť k jednému paragrafu, k jednému bodu navrhovaného zákona, ale v úvodnom slove, na záver úvodného slova pán minister mi vlastne zobral vietor z plachiet, keď povedal, že práve tento bod chce ministerstvo v druhom čítaní vypustiť. A ja som rád, že ho chce vypustiť, čo aj okomentujem. Totiž v tomto bode § 9 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Dopravca môže rovnako so súhlasom objednávateľa dopravných služieb neuplatňovať osobitné cestovné pri vybraných vlakoch." Čo to znamená? Dneska máme štátneho prepravcu vlakov. A pánboh zaplať za to, že máme aj súkromného prepravcu. Bodaj by súkromných prepravcov na niektorých tratiach sme mali viacej. Totiž súkromný prepravca svojimi cenami vždycky je výhodnejší, lacnejší ako štátny prepravca. Tým, že chce do svojich vlakov prilákať ľudí napr. z autobusov alebo možno aj konkurenčne dostať zo štátnych železníc cestujúcich na svoje, dáva také zľavy a výhody aj pre študentov, aj pre dôchodcov, ale aj pre tých, ktorí často cestujú týmto vlakom, že je lacnejší ako ten štátny prepravca. Preto takýto prepravca nepotrebuje toto ustanovenie zákona. A potom tu máme štátneho prepravcu. No a prečo by v tomto štáte študenti, dôchodcovia a ďalšie skupiny obyvateľov nemali mať výhodnejšie cestovné? Prečo by sme nenaučili týchto ľudí chodiť na železnici? Veď tento štát má mať záujem, aby ľudia čím viac sa naučili cestovať železnicou na rozdiel od autobusovej dopravy, ktorá enormne preťažuje naše cesty. Takže ak by tam tento paragraf zostal, tak hrozilo by to, že cestovné pre určité skupiny obyvateľov by bolo drahšie, ako je dneska. Oni by logicky sa trhovo správali a rozmýšľali, či pocestujú vlakom alebo autobusom. A podľa mňa a ďalších odborníkov prešli by na autobusy, tie autobusy by boli enormne predražené, a na železnici by sme tak mali prázdne vagóny. Takže podporujem to, že tento paragraf bude v druhom čítaní stiahnutý. Zatiaľ tam je. Preto ani ja, ani moji kolegovia zatiaľ nemôžeme tento návrh zákona podporiť.

    Keď sme ešte pri tom súkromnom prepravcovi, ktorý ponúka lepšie ceny ako štátny prepravca, napadá ma taká myšlienka, to je presne ako pri SPP a pri ďalších poskytovateľoch, ktorí poskytujú službu, dodávku plynu. Oni vždycky majú ceny výhodnejšie ako štátny SPP. To je presne tak aj pri týchto súkromných prepravcoch. Oni majú nižšie ceny ako štátne. Preto odporúčam ministerstvu, aby sa zamyslelo nad tým, aby niektoré trate, ktoré sú dneska pre železnice stratové, skúsilo ponúknuť súkromným prepravcom. Túto skúsenosť má veľmi dobrú aj Česká republika. Malé trate, nevýhodné trate pre české dráhy poskytli súkromným prepravcom. Tí súkromní prepravcovia tam urobili takú cenovú politiku a takú, by som povedal, marketingovú politiku, že ľudia dneska na tých tratiach cestujú. Takže nebojte sa pustiť súkromných prepravcov na železnice. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Žitňanská, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, rovnako som plánovala vystúpiť k tomuto bodu. Chcem ale možno doplniť pána poslanca Zajaca. A zároveň sa chcem aj vyjadriť k pánu ministrovi, vy ste hovorili o tom, že jeden novelizačný bod bude stiahnutý. Len tam ony sú tri, tie novelizačné body, ktoré sú tam, kde to treba, len aby sme si to ujasnili, to sú tri novelizačné body, sú to konkrétne body 6, 7 a 8, ktoré, ak by boli prijaté, mohli by vážne ohroziť schopnosť ľudí ZŤP, seniorov, študentov sa prepravovať. Tie dôvody, prečo by malo byť zachované takéto zvýhodnené cestovné, myslím si, nemusíme si tu rozoberať. Naozaj v čase ekonomickej krízy, v čase vysokej nezamestnanosti, a teda naozaj keď veľa ľudí živorí najmä v týchto aj kategóriách ľudí, v týchto skupinách ľudí, si myslím, že je namieste ponechať ten systém taký, aký je, aby teda sa nestalo, že síce pristúpime k debarierizácii vlakov, staníc, ale tí ľudia si to nebudú môcť dovoliť.

    O tom bode 6 hovoril pán poslanec Zajac, ja dopĺňam teda aj bod 7, ktorý by bolo potrebné vypustiť, a takisto bod 8. Vysvetlím to.

    Bod 7. Podobne ako v prípade § 9 ods. 2, tak aj novelizácia § 9 ods. 4 vytvára legislatívnu úpravu pre obmedzovanie alebo rušenie zliav cestovného pre zdravotne ťažko postihnutých seniorov alebo aj študentov, preto teda je ten návrh vypustiť tento bod a rovnako aj novelizačný bod 8.

    Odôvodnenie. Návrh novelizácie odstraňuje povinnosť dopravcu stanovenú v doterajšom § 16 ods. 1 písm. e) uľahčovať prepravu vybraných skupín cestujúcich, cestujúcich s detským kočíkom a so zvieratami a prepravu psov so špeciálnym výcvikom. V dôvodovej správe sa uvádza, že sa jedná o duplicitu s písmenom a) zákona, čo ale nezodpovedá skutočnosti. Platný zákon navyše v § 43 ods. 11 písm. b) porušenie tejto povinnosti považuje za správny delikt s príslušnými sankciami, ktoré by sa stali neúčinné. Zrušenie tejto povinnosti nemá opodstatnenie a dotýka sa napr. prepravy zdravotne ťažko postihnutých, rodičov s kočíkom, prepravy slepeckých alebo asistenčných psov zdravotne postihnutých občanov.

    Čiže aj tento bod navrhujem novelizovať, rovnako ako povedal pán poslanec Zajac, v tomto prvom čítaní práve kvôli týmto návrhom nepodporíme túto novelu. V prípade, že tieto body budú odstránené, tak naozaj si vysoko vážim váš prístup k debarierizácii a s radosťou podporím váš návrh. Ďakujem.

  • Ani na vystúpenie pani poslankyne nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Sulík, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Dobrý deň prajem. Vážený pán minister, dovoľte mne položiť vám dve otázky, ktorým som neporozumel v tejto novele.

    Je to, po prvé, bod 13. Bod 13 vraví, „dosiahol vek ten vodič trolejbusu dvadsať rokov, ak ide o vedenie železničného vozidla, koľajového vozidla pre špeciálnu dráhu, električky a dvadsaťštyri rokov, ak ide o vedenie trolejbusu“. Ja nechcem teraz tvrdiť, že toto je ten bod, na ktorom stojí svet, ale nerozumiem, prečo môže viesť dvadsaťročný človek električku, povedzme, aj autobus, aj vlak, železničné vozidlo a zrovna ten trolejbus musí si počkať na dvadsaťštyriročného. Ja si viem celkom dobre predstaviť, že v takej MHD v Bratislave toto môže robiť reálny problém, že budú musieť rozlišovať, tak ten má vek ešte iba 23 a nemá vek ešte 24 rokov. Neviem, prečo to tak niekto napísal, ale dovolil by som si dať dobrú radu, možno v druhom čítaní to jednoducho vyhodiť alebo teda to zrovnoprávniť, lebo to môže potom v praxi úplne zbytočne spôsobovať problémy.

    Druhá moja otázka na vás sa týka bodu 38. Bod 38 sa teda týka tej debarierizácie, o ktorej tu už bola reč, konkrétne v prílohe č. 3 sa teda doplní podbod 1. 6, ktorý má znieť: „Subsystémy, infraštruktúra a železničné koľajové vozidlá musia byť prístupné osobám so zdravotným postihnutím." Teraz máme tomu rozumieť tak, že všetky subsystémy, ktoré dnes nie sú prístupné osobám, lebo predpokladám, také vlaky alebo možno stanice, alebo nejaké nástupné koridory asi existovať budú, musia byť zrazu jednorazovo prestavané? Keď áno, tak toto nebude stáť päť korún, určite, a potom nerozumiem tomu, že v doložke vplyvov máte napísané, že to nemá žiaden dopad na štátny rozpočet. Takže keď sa teraz nejaká množina vlakov, netuším, samozrejme, aká to má byť, keď desiatky až stovky vlakov budú musieť sa nejako vybaviť, dozbrojiť, voľačo bude treba s nimi spraviť, tak to bude stát nejaký počet peňazí. Nehovorím, že sa to spraviť nemá. Ale myslím si, že je chyba keď v doložke je napísané, že vplyvy na rozpočet verejnej správy nie sú žiadne. Ja si myslím, že tam vplyvy sú. A malo by to byť vyrátané. A, po druhé, bolo by dobré stanoviť dobu, v ktorej to chcete spraviť, lebo predpokladám, že to nespravíte z mesiaca na mesiac. A otázka je aj, či na nejakých vagónoch, ktoré sú možnože rok, dva roky pred skončením životnosti, má zmysel ešte niečo prerábať. Ja si pamätám, na meste Bratislava keď som šéfoval OLO, prijala sa nejaká smernica, tiež to nebolo dostatočne domyslené. A potom sa narýchlo dobudoval niekam na schody taký ten výťah pre vozičkárov, ktorý iba zapadal prachom. Potom tam raz jeden vozičkár išiel, ten si odniesol traumu na zvyšok života, lebo skoro z toho spadol a nikto to nevedel obsluhovať. Aj dobrý úmysel sa jednoducho dá prehnať a dá sa nejako zle vykonať. A tento zákon možnože k tomu smeruje. To je toľko z mojej strany.

    Veľmi by som ocenil, pán minister, keby ste v rozprave vystúpili a mohli na toto reagovať, aby bolo možné ešte aj faktickou poznámkou sa ozvať. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete vystúpiť v rozprave či v záverečnom slove?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Chcete zaujať stanovisko. Nech sa páči, máte slovo.

  • Najprv by som chcel oceniť veľmi vecnú rovinu tejto diskusie k tomuto zákonu, čo teda sa už asi tak dlho nezopakuje.

    Čo sa týka tých súkromných prepravcov, my sa nebránime v princípe vstupu súkromných prepravcov, ale je dôležité podľa môjho názoru najprv ustabilizovať grafikon a výkony štátneho prepravcu, mať schopnosť presne vykvantifikovať náklady spojené s jednotlivými traťami, čo tu historicky je problém. A treba toto naozaj vycizelovať a dostať sa k relevantným dátam, k analytike, aby sme mohli ale, a toto je dôležitý moment spomenúť, súťažiť, pokiaľ ide o tie trate. Mňa trošku mrzí na práve vstupe prvého súkromného prepravcu, pán Zajac, že ste im to dali bez súťaže. A to sa mi nezdá úplne korektný spôsob. A na to, ako sú alebo nie sú efektívni, môžu byť dva uhly pohľadu. A keďže vieme, že dotujeme štátneho prepravcu, máme limitované možnosti v rozpočte, tak je veľmi zaujímavý fakt, že štátny prepravca bol dotovaný na úrovni 4,74 mil., zatiaľ čo tento súkromný je dotovaný na úrovni 6,84 mil., čiže oveľa väčšou sumou, ako bol dotovaný štátny prepravca. Takže to je na zamyslenie, či tu náhodou za vášho vedenia nechýbala súťaž na to, aby bola takáto lukratívna trať pridelená niekomu, a ako je to s tou dotáciou, že vlastne dotujeme toho súkromného prepravcu viac, ako sme dotovali štátneho prepravcu. Čiže môže platiť také, samozrejme, za viac peňazí viac muziky. Potom sa nečudujme, že aj tá kvalita je vyššia. Ja by som bol, samozrejme, rád, keby po Slovensku premávali vlaky len takej kvality. Ale keby to bolo všade týmto spôsobom, akým ste to zadali vy, čiže bez súťaže a za vyššiu dotáciu, tak by nám tá množina peňazí, ktorú dnes na dotovanie železničného prepravcu máme, zďaleka nestačila.

    Čo sa týka tých zliav, o ktorých som v úvode povedal, že ich vypustíme, vypustíme ich odvšadiaľ odkiaľ to treba vypustiť. A určite keby sme náhodou na niečo zabudli, tak nám to, prosím vás, pripomeňte. Ďakujem za slovo.

  • Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 723, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 693.

    Opäť odovzdávam slovo ministrovi dopravy, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi uviesť v prvom čítaní vládny návrh zákona o Úrade pre regulácii elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vláda pripravila tento návrh zákona v súlade s programovým vyhlásením vlády, a to vytvoriť podmienky pre zlúčenie relevantných regulačných úradov. Cieľom zlúčenia je znížiť počet rozpočtových organizácií tak ako v celej krajine, konkrétne aj v tomto rezorte, ako aj nároky na štátny rozpočet využitím synergických efektov centralizácie prierezových obslužných a servisných činností a súčasne tak vytvoriť podmienky pre ich ďalšiu činnosť.

    Návrh zákona upravuje zriadenie a postavenie dvoch nových úradov, a to Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktorý vznikne zlúčením Telekomunikačného úradu a Poštového regulačného úradu, a Dopravného úradu, ktorý vznikne zlúčením Úradu pre reguláciu železničnej dopravy, Leteckého úradu Slovenskej republiky a Štátnej plavebnej správy.

    Predmetom úpravy je zároveň novelizácia príslušných platných zákonov upravujúcich pôsobnosť jednotlivých úradov. Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Michalovi Bagačkovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 220 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 723). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 27. septembra 2013 č. 693 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade SR v prvom čítaní.

    Ďakujem pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku pána poslanca Miroslava Beblavého, člena klubu SDKÚ – DS. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi vystúpiť k tomuto zákonu.

    Dovolím si hneď na úvod predniesť procedurálny návrh a následne ho aj vecne vysvetliť a celkovo zaujať stanovisko k tejto novele. Ten procedurálny návrh je taký, aby bol tento návrh zákona pridelený na prerokovanie aj výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorého som predsedom. Dôvody tohto návrhu si dovolím vysvetliť práve v tomto vystúpení.

    Máme pred sebou zákon, ako už spomínal aj predkladateľ, ktorý zlučuje päť regulátorov v oblasti dopravy do dvoch. Môžem tento úmysel len podporiť. Je to niečo, čo som osobne navrhoval už pred niekoľkými rokmi. A som rád, že konečne k tomuto kroku dochádza. A môžem v tom pána ministra len naozaj podporiť.

    Treba však možno k tomu vysvetliť, ešte než prejdem k otázke konfliktu záujmov, ktorej sa chcem najmä venovať, že dôvod, prečo treba zlúčiť týchto päť regulátorov do dvoch, nie je finančný. Ten objem peňazí, ktorý sa ušetrí a ktorý je vykazovaný aj v rámci reformy ESO, je z pohľadu toho, o čom tieto úrady rozhodujú, úplne zanedbateľný a nestál by ani za minimálne ohrozenie funkčnosti týchto úradov. Ten dôvod, prečo som aj ja osobne už pred niekoľkými rokmi toto navrhoval, a som naozaj dnes rád, že to navrhuje pán minister, teda vláda, ktorú on zastupuje, a som rád, že na tejto veci sa môžeme zhodnúť, je skvalitnenie fungovania týchto regulátorov. Ide o regulátorov, ktorí majú mimoriadne veľkú a najmä v čase rastúcu zodpovednosť. Telekomunikačný úrad, samozrejme, už dlhodobo je dôležitý. A je aj z týchto všetkých regulátorov najväčší a asi aj ten, ktorý také zlúčenie najmenej potrebuje z hľadiska budovania svojich kapacít. Ale tí ostatní, najmä poštový regulátor a železničný regulátor, sú objemovo malí, početne malí. A regulujú trh, na ktorom dochádza k rýchlej liberalizácii a k rýchlym zmenám. A sú to oba trhy, ktoré sú veľmi rozsiahle, v ktorých donedávna pôsobili monopolné štátne podniky, teda Slovenská pošta a predtým Železnice Slovenskej republiky, dnes už teda rozdelené na tri podniky, kde teda ku konkurencii dochádza, samozrejme, v tej oblasti Carga a železničnej osobnej dopravy, nie v oblasti poskytovania, samozrejme, železničnej siete na prevoz. Sú to oblasti, v ktorých naozaj liberalizácia prebieha už niekoľko rokov a ešte chvíľu prebiehať bude. A je veľmi dôležité, aký kvalitný je regulátor, ktorý túto liberalizáciu v podstate nepriamo riadi a nastavuje podmienky. Na Slovensku máme len málo ľudí, ktorí vedia v tejto oblasti poskytovať špičkové či už ekonomické alebo právne služby a analýzy. A je ťažko predstaviteľné, že by si päť separátnych regulátorov vedelo takýchto ľudí zaplatiť a vôbec nájsť. Preto som vždy podporoval podporiť myšlienku ich zlučovania, opakujem, nie kvôli tomu že by to viedlo k významnej úspore, a v pomere naozaj s možnými chybami tá úspora je úplne zanedbateľná, ale preto, že je to možnosť, nie nevyhnutnosť vybudovať kvalitný úrad, respektíve dva úrady po zlúčení do dvoch regulátorov tam, kde by sa to veľmi ťažko budovalo na pôde piatich úradov.

    Takže toľko k dôvodom, prečo si myslím, že je dobré týchto regulátorov zlúčiť, ale je to zároveň aj záväzok pre vládu a ministra, aby naozaj týmto regulátorom vytvorili aj personálne podmienky z hľadiska toho, kto bude na ich čele, a aj rozpočtové podmienky na to, aby tú kvalitnú kapacitu vybudovať mohli.

    Toľko všeobecne.

    A teraz konkrétne k otázke konfliktu záujmov, ktorej sa aj v tomto parlamente musím venovať ako predseda výboru pre nezlučiteľnosť funkcií.

    V dnešnej dobe predseda Telekomunikačného úradu je verejným funkcionárom v zmysle ústavného zákona o ochrane verejného záujmu a tak isto predseda a podpredseda Poštového regulačného úradu podliehajú ústavnému zákonu o ochrane verejného záujmu. Inými slovami, títo verejní funkcionári dnes musia aj každý rok predkladať výboru pre nezlučiteľnosť funkcií svoje majetkové priznania. V prípade, že ich nepredložia alebo v nich niečo zataja, môžu dostať pokutu. A v prípade, že nelegálne podnikajú, môžu dostať tiež pokutu. V prípade, že zneužijú funkciu, môžu dostať pokutu. A pri opakovanom porušení a závažnom porušení môžu byť dokonca zo svojich funkcií odvolaní.

    Na realizáciu týchto ustanovení dozerá výbor, ktorého som predsedom, ktorý je zložený zo zástupcov všetkých politických strán zastúpených v Národnej rade pomerným zložením, aj keď treba povedať, že tento výbor a dnešný zákon nie je úplne uspokojivým riešením, čo priznávajú všetky politické strany, a už viac ako rok sa snažíme prísť s novelou a s nejakou zásadnejšou zmenou tohto zákona, že tento zákon predstavuje dnes aspoň už tú minimálnu mieru ochrany. Možno ju ilustrovať na tom, že tento výbor od svojho vzniku v roku 2005 už vydal asi 400 pokút za ich porušenie a následne tieto pokuty až na veľmi malý počet boli aj potvrdené Ústavným súdom, reálne vymáhané. Dnes vláda zastúpená pánom ministrom však navrhuje, aby predsedovia týchto nových dvoch regulátorov už nepodliehali kontrole podľa ústavného zákona o konflikte záujmov a aby nepodliehali tým pádom kontrole výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Tento fakt sme pripomienkovali už v pripomienkovom konaní, ja som o tom hovoril osobne aj s pánom ministrom. A vládny návrh sa snaží kompenzovať tieto nedostatky tým, že ukladá predsedom týchto nových dvoch regulátorov povinnosti, ktoré sú ako keby alebo blízke tomu, čo vynucuje ústavný zákon o konflikte záujmov. To znamená, že bude musieť predkladať svoje vyhlásenia o záväzkoch a záujmoch v prípade jedného regulátora predsedovi Národnej rady, v prípade druhého predsedovi vlády, a nie teda do parlamentu. A problém je však v tom, že vynútiteľnosť týchto ustanovení bude prakticky nulová. Dovoľte mi vysvetliť prečo. Prvá vec je, že zákon na rozdiel od dnešného stavu pri ostatných verejných funkcionároch nijako nerieši otázku verejnej kontroly, pričom vieme, že je to práve verejná kontrola, ktorá aj dnes viedla k drvivej väčšine odhalení v oblasti porušenia povinnosti podľa zákona. Druhý problém je, že za mnohé porušené napríklad nepresné údaje o majetku, zatajovanie majetku podľa zákona im dokonca nebude hroziť žiadna sankcia, aj keby sa na to prišlo, a takisto im nebude hroziť žiadna sankcia podľa zákona za zneužívanie funkcie.

    Zároveň na rozdiel od výboru pre nezlučiteľnosť funkcií predseda parlamentu ani predseda vlády nebudú mať žiadne právomoci v prípade nejasností žiadať akékoľvek ďalšie informácie, stanoviská, podklady či už od verejného funkcionára alebo iných. A tým pádom ani nebudú mať reálnu šancu zistiť, že sú klamaní alebo zavádzaní. Inými slovami, máme situáciu, kde predseda Telekomunikačného úradu, teda najväčšieho, asi najlukratívnejšieho úradu z tejto pätice a predseda a podpredseda Poštového regulačného úradu dnes podliehajú zákonu o konflikte záujmov, ich nástupca mu však už podliehať nebude. A ten režim, ktorý ministerstvo navrhuje, je len takou bledou kópiou niečoho, čo všetci označujeme za tak či tak pomerne nedostatočný systém. To znamená, že ten je ešte ďalej zásadne oslabovaný v tomto prípade tak, že to do veľkej miery stráca zmysel.

    Z týchto dôvodov si myslím, že nie je možné podporiť takéto riešenie, osobitne naozaj v prípade verejných funkcionárov, ktorí nie sú nejakými symbolickými manažérmi nejakého malého podničku štátneho, ktorý zodpovedá za možno pár desaťtisíc, pár stotisíc eur ročných výnosov, ale naozaj budú to štatutári regulátorov, ktorí budú mať zásadné právomoci vo vzťahu k obrovským trhom poskytovania služieb, či telekomunikačných, či železničných, či poštových, na ktorých pôsobia mnohí súkromní hráči s veľmi silnými záujmami.

    Dovolím si klásť otázku, koho iného už chceme kontrolovať cez ústavný zákon o konflikte záujmov, ak nie regulátorov, ktorí majú tieto právomoci, kto iný má väčšiu moc v tejto krajine mimo teda ministrov a, by som povedal, najvyšších štátnych funkcionárov, prečo dnes zákonom kontrolujeme lesopoľnohospodársky majetok v Uliči, v ktorom každý člen dozornej rady musí dávať majetkové priznanie a je, s prepáčením, popoťahovaný, ak v ňom má chyby, dokonca aj vtedy, ak za to členstvo nedostal ani euro, ale vynecháme z toho zákona regulátorov, ktorí majú dosah na obrovské trhy. Toto je otázka, ktorú musím, pán minister, položiť, a to je dôvod, prečo verím, že nájdeme riešenie, aby aj títo dvaja regulátori, resp. ich predstavitelia podliehali zákonu o konflikte záujmov. Vyžadovalo by to novelu ústavného zákona. Na to sú, samozrejme, dve možnosti. Jedna možnosť je, ak sa táto Národná rada zhodne na tej novele, ktorá už je v parlamente predložená, je možné v rámci nej to bez problémov vyriešiť. Ak táto novela nebude politicky prijateľná, je potom nevyhnutné nájsť iné riešenie, na ktorom, samozrejme, bude nadstranícka zhoda, keď by ju vyžadovalo 90 hlasov.

    Preto si dovoľujem navrhnúť, aby výbor pre nezlučiteľnosť funkcií rokoval pred najbližšou schôdzou o tomto zákone. Vtedy už jednak budeme tušiť aj bližšie osud novely, ktorá je tu predložená, a bude aj možné skúsiť dohodnúť riešenie, ktoré je obojstranne prijateľné, ktoré neohrozí váš zásadný politický cieľ, ktorým je, ak som správne pochopil, zlúčenie týchto regulátorov, s ktorým ja, ako som aj zdôraznil, osobne súhlasím, a som nezachytil nejaké protestné hlasy ani z opozície voči samotnému zoštíhľovaniu. A verím, že sa nám k takému riešeniu podarí pred najbližšou schôdzou dospieť. Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pán poslanec bol písomne prihlásený do rozpravy. Teraz sa pýtam či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Veľmi kratučké, len v tom zmysle, že chcem potvrdiť, že sme sa s pánom Beblavým na túto tému bavili. A presne tá moja výhrada je, že nebudem riskovať nepriechodnosť tohto zákona vzhľadom na to, že by to bolo viazané na novelu ústavného zákona. Čiže ak nájdeme mechanizmus, že sa to zmení v ústave, ja nemám absolútne žiadny problém s tým, aby šéfovia nových úradov podliehali tomu istému zákonu ako všetci ostatní a boli kontrolovaní, ako to dnes funguje. Problém je však, že ako mi zagarantujete, že prejde ústavný zákon. Ďakujem za slovo.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je pod tlačou 725, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 695.

    Pán minister Počiatek, poprosím vás, uveďte aj tento návrh zákona.

  • Ďakujem opäť za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov.

    Návrh na zmenu a doplnenie zákona si vyžiadala aplikačná prax. Zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu vytvoril podmienky na rozvoj destinačného manažmentu cestovného ruchu, ktorý na Slovensku výrazne absentoval. S týmto cieľom bolo vytvorených v zmysle citovaného zákona na Slovensku v rokoch 2011 a 2012 celkom 38 organizácií cestovného ruchu, z toho na krajskej úrovni 4 a na oblastnej úrovni 34.

    Dôvodom predloženia materiálu je najmä potreba úpravy v oblasti financovania organizácií cestovného ruchu. Túto otázku riešime presnejším určením účelu dotácií tak, ako je to uvedené aj v § 29.

    Druhým dôležitým dôvodom predloženia materiálu je oblasť organizačná. Prax pri zakladaní organizácií cestovného ruchu ukazuje, že nám vznikajú aj malé organizácie s veľmi malým rozpočtom, predovšetkým v dôsledku nie dostatočných členských príspevkov podnikateľských subjektov. Preto návrhom vytvárame legislatívne podmienky na ich zlučovanie, a to tak, aby nedochádzalo k prerušovaniu ich činnosti.

    K ďalším úpravám dochádza v prípade informačných služieb definovaním turistického informačného centra, spresňujeme kompetencie rady SACR, a to v súlade so súčasne platnou legislatívou, a v neposlednom rade riešime aj niektoré legislatívnotechnické otázky.

    Zároveň, čo tu bude určite aj predmetom diskusie, je téma účelovej dotácie, kde sme navrhli dotovať sumou 35 eur tých, ktorí preukážu, že odservisovali turistov viac ako 5 dní na Slovensku, z čoho by bol jasne vypočítateľný benefit na prijatej dani z pridanej hodnoty, ako aj miestnych poplatkoch a poplatkoch za pobyt. Problém je však v tom, že momentálne rozpočtové možnosti sú také, aké sú, čiže tento nástroj nebude asi možné realizovať.

    Čo sa týka celého zákona, tento zákon vznikal vo veľmi úzkej spolupráci so združeniami cestovného ruchu a najmä so Zväzom cestovného ruchu Slovenskej republiky, ktorý zastrešuje zhruba 70 % aktérov alebo podnikateľov pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu, ktorí vyjadrili jasnú podporu tomuto zákonu, pretože na tvorbe tohto zákona aj participovali. A myslím si, že tá zákonná logika je taká, ako by aj mala byť, a to, že najviac informácií z aplikačnej praxe, ako aj priameho kontaktu s tými konkrétnymi turistami majú práve tí podnikatelia, ktorí v turistickom ruchu podnikajú. A všetky tie impulzy by mali aj prichádzať zdola. Čiže tento zákon je kompromisom aj medzi ich nápadmi alebo zhlukom ich nápadov, ako aj nápadov ministerstva. Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, pani poslankyni Lei Grečkovej. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 220 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov (tlač 725). Podľa § 83 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. septembra 2013 č. 695 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči zaujať miesto pre spravodajkyňu.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal písomne prihlásených troch poslancov, pána Ivana Štefanca, Pavla Zajaca za kluby SDKÚ – DS a KDH a Alojza Hlinu. Budeme postupovať v tomto poradí.

    Takže prvým rečníkom je Ivan Štefanec. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán podpredseda, ctené kolegyne, vážení kolegovia, pán minister, milí hostia, dovoľte mi povedať za klub SDKÚ – Demokratickej strany naše stanovisko k tomuto zákonu, ktorým je návrh zákona o podpore cestovného ruchu.

    Chcem povedať hneď na úvod, že tento zákon je nepotrebný, je škodlivý, je zlý. A je to len ďalší z lobistických zákonov, ktoré si súčasná vláda dovoľuje trúfalo predložiť do Národnej rady. Môžem smelo pomenovať, že tento zákon je ďalší zo série J&T zákonov, pretože jediný, komu prospieva, je finančná skupina, ktorá na základe tohto návrhu zákona môže profitovať.

    Dámy a páni, tento návrh zákona si trúfalo dovoľuje zavádzať novú formu dotácie, ktorú tu ešte nemáme. Štát je na kolenách, občania sú na kolenách, nezamestnanosť nám rastie, ľudia nestíhajú splácať dane, naša sociálna vláda im vymýšľa nové dane aj zo straty, a pritom vymýšľa nové dotácie. Tento návrh zákona hovorí, že budúci rok má vyplatiť súčasná vláda viac ako dva milióny eur podľa toho, ako sa rozhodne pán minister do konca mája. Pán minister síce pripustil v úvodnom slove, citujem ho, že asi to nebude možné realizovať, nuž potom je základná otázka, prečo tu máme tento zákon. Keď som mal minulý týždeň na túto tému tlačovú konferenciu, tak som počul z ministerstva vyjadrenie, že na to nebudú peniaze, že sa plány odďaľujú, že ho sťahujú. Nič sa neudialo. No tak som opätovne vyzval predsedu Národnej rady, aby tento návrh zákona stiahol. Nič sa nedialo. Nuž tak včera, ako si dobre pamätáme, som na začiatku schôdze navrhol stiahnuť tento zákon. Nič sa nedeje. Takže tu máme opäť zaujímavý fakt. Vláda jedno hovorí a druhé koná. Na jednej strane hovorí, že vlastne všetko je v poriadku, na druhej strane nám tu predkladá zákony, z ktorých budú profitovať len finančné skupiny, na ktoré budú doplácať poctiví občania. A aj keď do médií povie, že v tom nebude pokračovať, tak tu jednáme momentálne o tom, že sa budú rozdeľovať dvojmiliónové dotácie ročne. To je niečo nepredstaviteľné. Nepamätám si na takúto trúfalosť a drzosť vládnej garnitúry ako ju predvádza v súčasnosti.

    O čo ide v tejto dvojmiliónovej dotácii. Ide o to, že vláda si vymyslela, že bude dávať svojim priateľom peniaze za to, že budú ubytovávať turistov nie všetkých, ale len spoza schengenského priestoru a len tých, ktorí sa ubytujú viac než na päť nocí. Pritom na Slovensku máme najviac návštevníkov z Česka, Poľska, Nemecka a priemerná doba prenocovaní, dámy a páni, je menej ako tri noci. Vieme, kde sa ubytujú ľudia na viac ako päť nocí, vieme, kde chodia najviac turisti mimo Schengenu, Rusi, Ukrajinci, Samozrejme, sú to Vysoké Tatry. Vieme, kto vlastní hotely vo Vysokých Tatrách. Túto odpoveď všetci poznáme. Preto moje tvrdenie, ktoré som povedal na začiatku, je, že tento zákon je len a len lobistický, len a len pre finančné skupiny. Bohužiaľ, naň najviac doplatia občania, ktorí sa skladajú na štátny rozpočet, a najviac budú postihnutí tí, ktorí poctivo podnikajú aj v cestovnom ruchu, živnostníci, malí podnikatelia, v cestovnom ruchu, ktorý je potenciálom pre rozvoj každej krajiny, osobitne Slovenska, ktorý tvorí 2,5 % HDP a v ktorom je zamestnaných zhruba 200 tisíc občanov. Tento sektor si zaslúži našu podporu, ale rozhodne nie takýmto spôsobom.

    Preto, samozrejme, je logické, vláda keďže nezastavila tento návrh zákona, tak podávam procedurálny návrh podľa § 73 ods. 3, písm. b), aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto zákone, aj z dôvodov, ktoré som uviedol.

    A dovoľte mi uviesť ešte ďalšie dôvody.

    Pán minister spomínal v úvodnom slove, že máme 38 organizácií v cestovnom ruchu, väčšinou sú oblastné, štyri sú krajské. A máme tu zaujímavé výsledky aj zaujímavú komunikáciu, pretože v tejto oblasti sa ozaj mnohé deje. Práve včera mal štátny tajomník pán Palko významné stretnutie s podnikateľmi z oblasti cestovného ruchu, kde ich informoval, že na budúci rok nebudú peniaze, že dostanú len 30 % toho, na čo sú odkázaní. Takže na jednej strane tu budeme rozdávať dva milióny eur spriateleným finančným skupinám a na druhej strane tým, ktorí decentralizovali tento systém, systém, ktorý je naozaj funkčný, budeme podrážať nohy. Pritom dovolím si vám uviesť zaujímavé čísla. Máme štyri krajské organizácie cestovného ruchu, v Žiline, v Prešove, v Košiciach a v Bratislave. Za prvý polrok 2013 stúpol počet ubytovaných návštevníkov takto, v Bratislave o 19,1 %, v Žiline o 13,6 %, v Košiciach o 10,2 %. Pritom u zahraničných návštevníkov ten vývoj je ešte pozitívnejší, je to pre Bratislavu 21,6 %, Žilinu 23,4 %, Prešov 14,8 %, Košice 13,5 %, vysoko nadpriemerné čísla oproti krajom, kde to ozaj nefunguje. Vidieť tu jednoznačne, že v krajoch, kde sú krajské organizácie cestovného ruchu, tak majú aj výsledky. Dokonca tieto výsledky napríklad v Bratislavskom kraji sú omnoho lepšie než v okolitých krajinách. Je to teda celkovo rast prenocovaní v Bratislave viac než 20-percentný rast, v Budapešti ale len 11-percentný, vo Viedni 3,5-percentný. Čiže evidentne systém, ktorý funguje, je užitočný. A vidno to aj z výsledkov. Takže osobne nevidím žiadny dôvod, aby sa menil, aby sa podrážali nohy tým organizáciám, ktoré naozaj fungujú, a zavádzala sa jedným dychom nová dotácia len určitým finančným skupinám, o ktorej bude rozhodovať pán minister, mimochodom, tak ako je to napísané v tomto návrhu zákona. Do 31. mája všetci môžu požiadať o to a pán minister rozdelí svoje dva milióny, ktoré budú narastať, po troch rokoch to bude až 2,8 mil. eur, a rozhodne, komu dá a komu nedá. No to je úžasné, úžasná transparentnosť, presne to, čo ako sa nemá robiť. Presne takýmto spôsobom by sa zákony nemali písať. Presne by sa malo robiť opačne, aby dane zostávali v regiónoch, aby boli podporovaní živnostníci, malí podnikatelia, aby boli podporované aj ubytovacie kapacity, aby mestá a obce participovali na systéme, ktorý je funkčný. Ale tento systém sa ide rušiť a ide sa zavádzať dotácia zvrchu, o ktorej bude rozhodovať de facto jeden človek.

    Mimochodom, k formálnej stránke zákona sa dajú povedať tiež mnohé pripomienky.

    Dokonca táto dotácia má byť určená aj tomu, kto zabezpečí ubytovanie, čo je nový terminus technicus v terminológii cestovného ruchu, pretože zabezpečiť ubytovanie môže aj maklér, môže aj internetová stránka, môže sprostredkovateľ.

    Ďalšou novinkou je skutočnosť, že takúto dotáciu de facto môže dostať aj zahraničný subjekt, čo zákon výslovne pripúšťa, čo považujem tiež za škandalózne, že peniaze našich daňových poplatníkov budeme rozdeľovať takýmto netransparentným spôsobom do cudziny.

    Dámy a páni, aj z týchto dôvodov, ktoré považujem za ozaj veľmi vážne, ešte raz zdôrazňujem procedurálny návrh, že nechcem, aby sa pokračovalo v tomto zákone.

    Očakávam, že sa na túto tému vyjadrí pán minister, ktorý sám svojím spôsobom v úvodnom slove tento návrh spochybnil, pretože vieme, že pán minister, ktorý tu práve je, hovorí, že rozpočet je napätý. A v tom má určite pravdu. A na tému rozpočtu určite si ešte zažijeme mnohé debaty. Ale na druhej strane, zdá sa, že keď pre niekoho je, tak tu zavádzame nové formy dotácie a nové formy plytvania. A preto verím, že pri hlasovaní každá poslankyňa, každý poslanec zohľadní tieto fakty a bude sa rozhodovať podľa faktov a argumentov, a nie podľa politického trička. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca sú tri faktické reakcie.

    Nech sa páči, Zsolt Simon.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Štefanec, no v plnej miere s tebou súhlasím. A musím povedať, že toto je opäť, zdá sa, jeden z tých zákonov, ktoré vláda Roberta Fica šije pre svoju finančnú skupinu. Je smutné, že sestričky darmo stanujú pred Úradom vlády. Ony nemajú prístup k peniazom. Tam sa nenájde priestor. Učitelia majú tiež problém. Obce majú tiež problém. Ale finančným skupinám zákon prijmeme tak, aby dostali peniaze na budúci rok, aby mali vykryté straty, aby mali zisky, však, áno, budú mať všetko, lebo sú koaličným partnerom vlády SMER. Toto je štandardné smerácke riešenie. Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou, nech sa páči, Helena Mezenská.

  • No čo už len k tomuto možno povedať? Hádam len sa nad tým pozastaviť. Vy asi nie ste normálni. Situácia je napätá, ľudia majú problém s prežitím a vy tuná neviete prestať. Vám nestačili minulomesačné udalosti, ktoré súviseli s pašovaním lobistického a korupčného zákona v zákone o obnoviteľných zdrojoch, vy ďalej potrebujete pokračovať a znova dva milióny rozdeľovať finančným skupinám. Neviem, čo vám je na tomto smiešne. Neviem, či toto je normálny stav. Vy asi nie ste normálni, keď toto tuná vlastne predkladáte ďalej v parlamente. Nielen týmto zákonom, ale aj doteraz som bola upozornená zástupcami rôznych organizácií cestovného ruchu...

  • Ruch v sále.

  • Upokojte sa, poslanci strany SMER, láskavo. Dovoľujete si tu takto nehorázne predkladať zákony, ktoré evidentne poukazujú na to, že pracujete pre finančné skupiny, a ešte si tu dovoľujete skákať do mojich prednesov. Namiesto toho, aby ste do mňa skákali, sa môžete hanbiť. Pán minister, stiahnite tento zákon. On nemá čo robiť na tejto pôde. Prestaňte s tým konečne. Dokedy sa mám toho dovolávať? Takto mi dávate len dôvod na to, aby som ďalej rozširovala petičnú akciu na vyslovenie nedôvery tejto vláde. To snáď nie je normálne, že v tomto parlamente sa stále potýkame s takýmito korupčnými zákonmi. Vy ste sem neprišli riešiť záujmy finančných skupín, ale záujmy občanov, tak aké istoty im garantujete na základe aj týchto zistení a na základe týchto argumentov, ktoré tu predniesol poslanec Štefanec? Dokedy toto bude trvať?

  • Hlasy v sále.

  • Upokojte sa, pán poslanec Bagačka. Mali by ste sa hanbiť, že predkladáte na túto pôdu takéto korupčné zákony.

  • S ďalšou faktickou, nech sa páči, Anton Martvoň.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Štefanec, no v podstate nedovolím si s vami súhlasiť, že by tento zákon bol nepotrebný, škodlivý alebo zlý. Sám ste to na vašom blogu skonštatovali, že v cestovnom ruchu Slovenská republika, v podstate skonštatovali ste to, čo hovoria už viacerí, patrí medzi posledných v Európe ako takej. Ja osobne práve tento návrh zákona vnímam ako prvý krok na podporu cestovného ruchu na Slovensku.

    To, čo bolo vysvetlené, že ide teda o poskytnutie dotácie na príchod vízového turistu, ja pokladám za veľmi správne z viacerých dôvodov. Každý vníma, že keď prídu Rusi alebo, dá sa povedať, klienti mimo štátov EÚ, nechávajú tu najviac tržieb a urobia, dá sa povedať, pre tých lokálnych podnikateľov v tej lokalite, kde prídu, najväčšie zárobky. Štát zároveň týmto spôsobom získa nielen na DPH-čke, ale nepriamo ešte aj cez dane z príjmov týchto podnikateľov v tej oblasti v cestovnom ruchu, nehovoriac o samospráve, ktorá zase cez miestu daň na ubytovanie získa ďalšie prostriedky na ich rozvoj. A v danej lokalite, kde prídu títo vízoví turisti, samozrejme, sa zvyšuje aj zamestnanosť. Nechcem byť kritický k našim bratom Čechom, ale všetci vieme, že je veľký rozdiel, keď sem príde český klient a ruský klient. To každý vie, kto aspoň trošku robí v cestovnom ruchu. Na druhej strane všetci obdivujeme, ako je cestovný ruch dotovaný zo strany Chorvátska. Zároveň napríklad dotujú iné štáty dokonca letecké linky, aby Rusi prišli do tých štátov a minuli peniaze. Čiže ja si myslím, že týmto spôsobom a týmto návrhom zákona, ktorý v podstate dokonca aj v bode 27 jasne určuje, ako možno poskytnúť tú dotáciu a na čo sa môže použiť tá dotácia, to iba podporíme.

    Ja si myslím, že každý krok na rozvoj cestovného ruchu je lepší, ako nerobiť žiaden krok. A dá sa povedať, mal som možnosť sa rozprávať aj s viacerými ľuďmi...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči, s reakciou Ivan Štefanec.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda, ďakujem aj všetkým kolegom za faktické, za podporu pánovi poslancovi Simonovi, pani poslankyne Mezenskej.

    No a k pánovi poslancovi Martvoňovi. Pán poslanec, vy ste asi nečítali dôvodovú správu k tomuto zákonu. Tam sa hovorí, že štát stratí dva milióny eur. Priame dopady na štátny rozpočet mínus 2,1 milióna na budúci rok, to bude ešte narastať. Takže keď chcete argumentovať plusmi, mínusmi, váš pán minister vám predložil toto v dôvodovej správe, prínos na zamestnanosť nula, prínos na štátny rozpočet mínus dva milióny eur. Ale vieme, kto tým získa. Budú to finančné skupiny. A všetci stratia, najmä tie organizácie, ktoré sú funkčné a ktorým vaša vláda chce brať príspevok, o ktorých hovoril aj pán minister. Je to 38 organizácií v cestovnom ruchu. Tým sa ide brať na tretinu. A dva milióny eur minimálne sa bude rozdeľovať vašim priateľom.

    Keď hovoríte, že sú jasne určené pravidlá, tak si prečítajte zákon. Je tam jasne napísané, že o tomto bude rozhodovať pán minister do 31. mája. Vy chcete dať kompetenciu rozhodovať o tomto nehoráznom plytvaní, o tomto škandalóznom návrhu do rúk pána ministra, do rúk jedného človeka. Vy mu tak dôverujete? A vy ešte máte tú trúfalosť hovoriť, že toto pomôže ľuďom? To pomôže naozaj ľudom, keď všetci sa budú skladať a vy budete rozhadzovať? To je len ďalší v rade zo zákonov, ktoré sú dôkazom toho, že neviete spravovať túto krajinu, pán poslanec. Jedine, čo robíte, je centralizácia moci vo vašich rukách, či je to ESO, či je to SPP, či je to podpora cestovného ruchu. Cestovný ruch si zaslúži podporu, ale nie takýmto spôsobom. Takýmto spôsobom podporujete finančné skupiny a škodíte poctivým ľuďom. Ďakujem.

  • Pán poslanec Hlina s procedurálnym.

  • No skúsim ho naformulovať. My sme si už zvykli, že tu sú ľudia, ktorí urážajú druhých, ale, prosím vás, to, že tu niekto uráža celé národy a celé krajiny, to sú obrovské národohospodárske škody. Prosím vás, to naozaj zvážme, tým už sme prešli akýkoľvek Rubikon. Pokiaľ tu Martvoň uráža celú českú krajinu, celú Českú republiku, tak týmto výrokom poškodil naše národné hospodárstvo desiatkami miliónov eur. To nemôžeme prejsť len takýmto tichým mlčaním. Tu by sme sa mali k tomu jednoznačne vyjadriť, že odsudzujeme takéto hlúpe, absolútne hlúpe a nemiestne vyjadrenia.

  • Hlasy z pléna.

  • Páni, pokoj, zase si nemyslite, že štáty až tak berú vaše, no, pokoj a trošku viac aj rozvahy do toho, čo sa tu vypráva. Nechcem diskutovať mimo poradia.

    Nech sa páči, teraz pán poslanec Pavol Zajac.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, pani spravodajkyňa, dámy a páni, dovoľte mi, aby som aj vystúpil k tomuto návrhu zákona.

    Hneď na úvod musím povedať, že sa pripájam k procedurálnemu návrhu pána Štefanca, aby sa nepokračovalo v tomto návrhu zákona.

    Dámy a páni, kardinálna otázka je: Má Slovensko podporovať cestovný ruch, majú byť určité stimuly pre rozvoj cestovného ruchu na Slovensku? Odpoveď je z mojej strany áno. Ale táto podpora musí byť systémová. Toto, čo tu vidíme, tento návrh zákona je nielen zlý, nielen lobistický, v prípade pána ministra a pre skupinu „ja a ty“, už to je tu opakovane dané, ale tento návrh zákona je tiež nesystémový. Ideme podporovať jednu skupinu turistov a následne jednu skupinu poskytovateľov v cestovnom ruchu. Toto je systémové opatrenie? Ja si vážim každého jedného turistu, ktorý príde na Slovensko. A bez ohľadu na to, či tu je jeden deň, prespí tri noci alebo päť nocí alebo sedem nocí, každého jedného turistu, ktorý príde na Slovensko, si vážim. A je to jedno, či je zo Schengenu, mimo Schengenu alebo zo Spojených štátov. A ja si vážim každého jedného prevádzkovateľa v cestovnom ruchu. Ja si vážim aj tých, ktorí sú na Orave, v Nízkych Tatrách, na Záhorí, na východnom Slovensku na Zemplínskej šírave. Každého jedného si vážim. A keď nastavujeme pravidlá na tomto trhu, tak by mali byť systémové, aby každý mal šancu si uplatniť nárok na určitú podporu, na určité stimuly, a nieže vyberieme jednu skupinu turistov a jednu skupinu prevádzkovateľov.

    Pán minister, za vlády Ivety Radičovej pán minister Figeľ pripravil opatrenie, kde bolo zadefinované, že len tí (tie organizácie cestovného ruchu), ktorí preukážu 50 000 prenocovaní za rok, dostanú určité dotácie, stimuly, aby mohli podporiť tento cestovný ruch. A to nútilo v dobrom slova zmysle prevádzkovateľov, aby sa dávali dokopy, aby vytvárali takéto organizácie, aby priznávali prenocovania. Pán minister, my sme tu v minulosti mali celé územia, regióny, kde oficiálne tých prenocovaní nebolo, ale keď oni chceli dostať podporu, odrazu museli začať priznávať týchto turistov, ktorí u nich prenocovali. A len tak sa mohli dávať dokopy a dokladovať tých 50 000 prenocovaní. A následne boli podporovaní. A to bolo jedno, či to bolo vo Vysokých Tatrách, na východnom Slovensku, na západnom Slovensku. Toto je systémové opatrenie, ktoré podporuje rozvoj cestovného ruchu. Za posledné roky sme zaznamenali na Slovensku nárast prenocovaní turistov. Ja si myslím, že aj toto opatrenie k tomu prispelo. A teším sa z toho, že máme viac turistov na Slovensku. Ale možno v minulosti to bolo tak, že turisti, ktorí tu prenocovali na Slovensku, neboli nikde vykazovaní. A to pomáha aj štátnemu rozpočtu. Videl som tu pred chvíľou pána ministra financií. Áno, ten, kto tu oficiálne prenocuje, odvedie z toho miestnu daň. Majú z toho prospech aj naše obce a mestá. Má z toho prospech aj štátny rozpočet, pretože príjem toho prevádzkovateľa, u ktorého sa oficiálne prenocuje, je na konci roka zdanený a štát z toho má takisto príjem.

    Treba prijímať systémové opatrenia, pán minister a preto som sklamaný, že aj ja som započul, že peňazí na podporu cestovného ruchu na budúci rok, čo sa týka týchto systémových opatrení, bude menej. Kolega Štefanec tu spomínal 30 %. Hádam nie? Chceli by sme mať zo Slovenska krajinu, ktorej jeden z ťahúňov ekonomiky bude cestovný ruch. Slovensko má na to ideálne prírodné podmienky, ale musíme to robiť rozumne.

    K tej podpore 2,1 milióna pre turistov mimo Schengenu nad päť nocí. To spĺňajú len hotely v Tatrách, ktoré patria J&T, to už nebudem ďalej ani rozvádzať, 34 alebo 35 eur za jedno prenocovanie, to je klientelizmus ako bič. Takže potrebujeme systémové opatrenia.

    A dovoľte mi, aby som sa vyjadril ešte k jednému, podľa mňa nesystémovému prvku, ktorý mi pripomína syndróm Komjatíc, ako keby dorazil na ministerstvo dopravy. Pán minister, čo sa týka riaditeľa Slovenskej agentúry pre cestovný ruch, dneska ešte platí to, že minister vyberá riaditeľa, ale Rada SACR ho schvaľuje. Dámy a páni, poviem pre tých, čo neviete, v Rade SACR sú zástupcovia zväzov, zástupcovia organizácií cestovného ruchu, zástupcovia vysokých škôl. Sú to ľudia, ktorí majú skúsenosti s cestovným ruchom na Slovensku. My sa bojíme týchto ľudí a ich odborného pohľadu na to, či je ten riaditeľ vhodný alebo nevhodný? Chceme takto priamo, aby minister vybral a hneď aj vymenoval riaditeľa. Prečo sa bojíte tejto Rady SACR? Chcete dopadnúť ako na ministerstve poľnohospodárstva pán Jahnátek, bez výberového konania?

    Veľmi by som bol rád, keby ste vystúpili v rozprave k tomu návrhu zákona, aby sme na vás mohli reagovať, aby ste vysvetlili aj to, čo ste povedali v úvodnom slove, že síce navrhujete to opatrenie, ale vlastne nebudú na to peniaze, tak vlastne nebude. Tak potom na čo je vôbec takéto opatrenie? Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca sú dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, Jozef Viskupič.

  • Ďakujem. Ja by som povedal, že takisto sa teším každému turistovi, ktorý je zo zahraničia, ale nie je to len o turistoch zo zahraničia, ale aj každému turistovi, ktorý sa vyberie na turistiku aj u nás, lebo turistika nie je len medzinárodná, ale aj regionálna, nadregionálna, štátna, celoštátna a podobne. To je prvý moment.

    A druhý moment. Takisto si myslím a pripájam sa k tomu, že SMER sa vydal nejakou zvláštnou hrou s obyvateľmi Slovenskej republiky a občanmi. A to ja evidujem len za posledné obdobie, že pri téme doprivatizácie SPP a darovania ziskových častí J&T to zabalil do ceny plynu. Podpora turistického ruchu (resp. dva milióny rozdané zase opäť kamarátom) je zabalená do podpory cestovného ruchu. Ďalej tu nasleduje bod o Audiovizuálnom fonde, kde na kultúrnom výbore sme sa dozvedeli, že jediná podmienka, že filmár, ktorý sa rozhodne na území Slovenskej republiky natáčať film, musí preinvestovať 2 milióny eur, odpadá a už rozhodne len sám pán minister a zase to dostane nejaký kamarát a opäť je to zabalené do ceny, do podpory natáčania filmov na slovenskom území alebo podpory slovenskej kinematografie. Prosím vás, toto budeme stále a trpezlivo rozbaľovať, lebo sú to len marketingové hry na podporu cestovného ruchu, podporu slovenskej kinematografie alebo cien plynu. A nečudujte sa a nehnevajte sa, že niekto vystúpi proste aj nejakým spôsobom emotívnejšie, lebo je to falošná hra. Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou Anton Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Zajac, v podstate vo všetkej úcte ku vám, dovolím si povedať iba jednu takú vec. Myslím si, že ide tu zo strany opozície, ale to je iba môj osobný názor, o nepochopenie trošku účelu tohto zákona. Ja osobne tuto deklarujem, vítam každého turistu, ktorý príde na Slovensko, to je jedno, z akej krajiny príde. Ale je tu iný faktor. Máme množstvo krajín, na ktoré sa sústreďujú iné štáty EÚ. A zvýhodňujú práve ich podnikateľov tým, že vedia prilákať cez dotácie práve turistov zo štátov mimo Schengenu ako takého. A týmto zákonom ide práve o podporu turistov a o to, dostať na Slovensko turistov, ktorí Slovensko nepoznajú, nakoľko sú mimo Schengenu a nemajú ani akým spôsobom sa o tom dozvedieť. A práve cez tento krok, myslím si, dokážeme sem prilákať turistov z rôznych štátov sveta, čo nám dokáže teda potom pomôcť rozvoj či už zamestnanosti v oblasti cestovného ruchu, ale aj podnikania.

    Samozrejme, máme tu aj štáty v rámci Schengenu, kde ich obyvatelia poznajú Slovensko. Ale práve na týchto turistov existujú už iné formy dotácií ako takých. Nebudem o nich hovoriť, každý, kto robí v cestovnom ruchu, tak vie asi, o aké spôsoby dotovania ide.

    Ale je tu jeden zaujímavý fakt, ktorý ste trošku opomenuli. Tento návrh zákona podporil aj Zväz cestovného ruchu ako taký. A v tom Zväze cestovného ruchu nesedia iba štyri organizácie alebo iba jedna organizácia, ktorá má hotely teda v Tatrách. Sedia tam minimálne desiatky organizácií a ich zástupcovia, ktorí kebyže majú niečo proti tomu, tak by, samozrejme, sa ozvali, ale oni práve pochopili účel tohto zákona.

    Čiže ja vás chcem iba poprosiť nestrašte. Myslím si, že 2,1 mil. eur je dobrý začiatok na podporu cestovného ruchu na Slovensku ako takého, ktorý treba podporiť v každom regióne. Každý vám povie, že cestovný ruch je nedocenený na...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou na faktické poznámky, nech sa páči, Pavol Zajac.

  • Ďakujem.

    Pán Viskupič, naozaj sa ospravedlňujem, i keď z môjho vystúpenia vyplynulo, že si vážim každého turistu zo zahraničia, samozrejme, vrátane slovenských turistov.

    A naozaj to systémové opatrenie, ktoré bolo prijaté za ministrovania pána Figeľa, bolo nastavené na tých 50 000 prenocovaní, a tam sa nerozdeľovalo, či je to slovenský alebo zahraničný turista, čiže každého jedného turistu. Nechal som sa možno uniesť predtým faktickou pána Martvoňa, ktorý začal rozdeľovať, a zase sa vyjadrujem k tomu, turistov na tých, čo majú viacej peňazí alebo možno menej peňazí. Ja by som si to v živote takto rozdeľovať nedovolil, lebo ja som presvedčený o tom, že práve tí bohatší turisti, keď teda takí existujú a vieme ich zadefinovať, ja si myslím, že ich nevieme zadefinovať, pretože ja nezvyknem vrecká turistom na hranici kontrolovať, koľko toho pri sebe majú alebo aké kreditky pri sebe majú, myslím si, možnože naozaj nepotrebujú, aby boli dotovaní na Slovensku 35 eurami na noc. Oni to nepotrebujú, potrebujú to pravdepodobne tí prevádzkovatelia vo Vysokých Tatrách, ktorí sú zo skupiny „ja a ty“.

  • Posledným písomne prihláseným rečníkom do rozpravy je pán poslanec Alojz Hlina. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, vážení občania, poviem pravdu, ja som to považoval za vybavené, že táto hlúposť sem nepríde. Preto som sa nepripravoval. Keby som bol vedel, že táto hlúposť sem príde, tam vám garantujem, že by som sa bol mimoriadne zodpovedne pripravil. Takto som si len narýchlo spravil prípravu. Ale potom už je to ako v tej reklame, že tu už nikto nič negarantuje? Však bolo jedno vyhlásenie v najpočúvnejších televíznych správach, že toto sem nepríde. A zrazu to tu je. Ja už neviem, komu a čomu sa dá veriť. Čo si dokazujete, že niekto povedal, že stiahni to rýchlo? Však to je taká hlúposť. A niekto povedal, nie, just to tam zanesieš. Kto vás sem s tým výrokom poslal.

    Pán minister, trošku hrdosti by ste mali mať. Veď to je proste dosť úbohé.

  • Hlas z pléna.

  • Práveže som počúval. Prosím vás pekne, tuto rozum stojí. Normálne, vážení, toto nemá význam. Keď bude strieľať v Tatrách v hoteloch Širokého a J&T Dom Pérignon, tak viete, kto sa im na to poskladá, ľudia? My, vy, vo Svidníku, v Medzilaborciach, v Hriňovej, v Skalici, nezamestnaní, chudobní. Dôchodcovia sa skladajú na Dom Pérignon, ktorý bude strieľať na Silvestra v Tatrách. A tento to sem doniesol, tento minister dopravy to sem doniesol. Oni to sem doniesli, ja so písal blog, či to myslia vážne. Fakt, ľudia, by ste neverili, oni to sem fakt doniesli. Oni fakt prišli s tým, že ten Dom Pérignon tým Rusom a Arabom, tí síce nepijú, tak ja neviem, v Piešťanoch čo im ponúknu, takže zaplatíme. Oni fakt sem s tým prišli. Prosím vás pekne, ak ideme súťažiť o najväčšiu hlúposť, ktorú sem kedy kto doniesol, pán minister, u mňa ste v ratingu AAA. Alebo ako sa to píše? Viete, v absolútnom vyjadrení to nie je veľa peňazí z pohľadu toho, o akých peniazoch sa v tejto sále rozhoduje. Ale je to princíp. V tomto ide o princíp. Tu nejde ani o tie ungefähr dva milióny eur, ale o princíp, čo si ešte dovolíte, na čo sa ešte ulakomíte. Tu, viete, sú ľudia, ktorí robia veľké dealy, deal taký, že mentálna kapacita niektorých z nás nestačí si to predstaviť, o aké peniaze tam ide. Prosím vás o trošku hrdosti, nezbierate omrvinky, veď niečo nechajte aj iným, preboha. Však sa ulakomíte ešte aj na ten benzín do helikoptéry, aby ste tým chlapcom, vie o tom svoje popradské letisko, ktorí tam pristáli, ešte aj na ten benzín sa skladali, tí dôchodcovia, že tie náklady stúpajú? Naozaj ešte s tým si dovolíte sem prísť? Nepovedia jedno, na SPP sme urobili dosť peňazí, nechajme to tak, neprovokujme? Nepovedal vám nejaký marketér alebo nejaký analytik, aby ste neprovokovali, preboha? Alebo ste už v takom švungu, že si poviete, prosím vás, nám tu prejde všetko? Nikto vám tam nehlesol slabým hláskom, toto už je moc, po SPP ešte tam donesieš túto hlúposť? To nikto nepovedal? Pre nás je to dobre, vážení, lebo verím, že už ľudia si to uvedomia, že sa skladajú na Dom Pérignon. Ja to nepijem, ale som to naschvál pozrel, to je jedno z najdrahších šampanských, aké existuje. A asi v Tatrách v hoteloch u vašich kamarátov sa pije dosť, tak na to najdrahšie šampanské tým Rusom sa my tu skladáme. A vy ste to sem doniesli. Len to musíme využiť, lebo robia chyby, oni sú v takom švungu, že to sem doniesli. A ešte pán minister klamal. Aj právnické ESO strany SMER klamalo. A tomu sa nečudujeme.

    Ale, prosím vás pekne, ja mám tu, počkajte, aby mi to nezhaslo, Zväz cestovného ruchu, tlačovú správu zo dňa 29. septembra. Hovorí (nadpis toho článku), Zväz cestovného ruchu chce skôr podporu domáceho turistu než dotácie pre vízových hostí. A vy si myslíte, že my nevieme čítať? Vy možno si myslíte, že my sme tu všetci hlúpi. Však ja viem, že veľa z tých, ktorí vám fandia, sú takí, ale, prosím vás, tak vybavte ešte, že TASR nedá tú správu, viete, že to nezverejnia. Ale to tu nie je. Veď normálne na internete môžem vám to ukázať, môžete si to pozrieť. A pán minister sem príde, povie, že Zväz cestovného ruchu s tým súhlasí a mopslík zabrechá to isté. To je presne tá úbohosť, do ktorej sme my sa tu dopracovali a v ktorej vy tu normálne pracujete, a ešte sa utešujete, akí ste chytrí. Ak je niečo hlúposť tak to je to. Podporovať cestovný, na rozdiel od iných niečo o tom viem. Je to taká megahlúposť, že väčšiu už nemôžete vymyslieť. Ja by som sa rád zúčastnil procesu tvorby takýchto hlúpostí, lebo pri tom procese tvorby tejto hlúposti musí prebehnúť nejaký postup, nejaký systém, ako sa k tomu dopracujeme. By som chcel vidieť tie tváre, chcel by som vidieť toho lobistu, ktorý povie, zadefinuje, z čoho to treba vytiahnuť, musí povedať, že tam sú tie peniaze, potom, ako to vieme upratať. Rád by som sa toho niekedy zúčastnil. A viete, niekedy mi aj reč dochádza.

    Poviem meritórne k tomu. Ak ste sa rozhodli, že budete zo štátneho rozpočtu platiť bohatým Rusom, budeme dotovať Dom Pérignon, a keď ho budú strieľať v Jasnej a v Tatrách, tak, prosím vás, pekne nerobte to. Naozaj to nerobte, lebo potom je nová jediná možnosť. Ja tým ľuďom poviem, ktorí trú biedu a trú ju, by ste tomu neverili, ja viem, že vy to neviete, ale trú ju, že nech sa na toho Silvestra alebo aj iný deň pre ten Kempinski, a to sa vám nepoďakujú chlapci, keď to Hlina urobí, a Hlina je taký blázon, že to urobí, im dva autobusy tých ľudí, ktorí sa im skladajú na ten Dom Pérignon, prídu vykrikovať, že my sme vám ten Dom Pérignon platiť nechceli. Dajte to sem, ja viem, že môžete kontrovať, ako sa máte brániť, akú dostaneš, takú vráť. Prosím vás, že ste vy v sebe nabrali tú drzosť, že vy sem ste prišli, tak ja vám hovorím presne to, aké sú naše možnosti, lebo vy máte tie hlasy. Ja viem, že vám tu Števo Gašparovič za to zahlasuje. Ja viem, že síce jemu sa víno nepredá, ale on za to zahlasuje. To je tá úbohosť, to je presne to. Ako sa máme brániť? Ja za seba poviem, keď sa niekto pridá, budem rád, že sa to nedá vylúčiť, že tí ľudia sa prídu sťažovať tam k tým Rusom, ktorí si ako chudáci budú kukať, o čo ide, s tým, že, prosím vás, ale my sme vám ten Dom Pérignon fakt nechceli platiť, fakt. Keby niekto chcel podporiť cestovný ruch, prosím vás pekne, viete, koľko je steny škriabajúcich nosom, zem ryjúcich prevádzkovateľov malých penziónov, malých hotelíkov, ktorí proste sa trápia, chcú celý Zuberec prerobený, izby, neviem čo, chudáci zatepľujú, okná si dajú vyrobiť, do Poľska utekajú, aby to mali lacnejšie? No žijeme tu ťažko, nie ako Hviezdoslav, kde dostali 80 miliónov nenávratnú. Ja poznám špeciálne Zuberec, ťažko sa tam žije. No však im pomôžte. Ale to je jednoduchý návrh, ak dokážu pre noc u nich ubytovať nejakú rodinu, vnútorný trh zo Slovenska, tá to vydeklaruje, tak budúci rok zrovna u nich, a ešte aj budete mať ďalší efekt, tí ľudia sa budú snažiť, aby boli spokojní, tak im dáte zľavu na ten ďalší pobyt 35 eur. To nenapadlo u tých lobistov nikoho? Koho by zaujímal nejaký prevádzkovateľ v Zuberci? Ja to viem, len, prosím vás, majte úctu k tomu, že tu sú ľudia, ktorí rozmýšľajú, naozaj, že naozaj povedia, že je určitá hranica. Za tú nepôjdem, však nenechám zo seba robiť blázna. Prosím vás, ak chcete vydať dva milióny eur na podporu cestovného ruchu, tak nech to nie je pre bohatých Rusov, ktorí budú piť Dom Pérignon v Kempinski vo Vysokých Tatrách, pomôžte tým, ktorí to naozaj potrebujú, podporte domáci cestovný ruch, podporte tých, ktorí povedia, že nepôjdu do Egypta, tak kto by tam už teraz šiel. Využite tú šancu, že možno budú teraz nalomení, či naozaj to v Zuberci a v Nízkych a Vysokých, to už je jedno, kde to bude, si to nevyskúšajú. Podporte ich, povedzte im, dajte im udičku, navnaďte ich, choďte, zoberte si pokladničný blok a keď pôjdete na rok znova, tak by ste neverili, tento štát aký je, dá vám štát 35 eur. Verte, že ľudia budú nad tým rozmýšľať, verte, že pomôžete. Pomôžete tým, ktorí do toho penziónu prídu, nie chlapcom, aby mali na benzín do helikoptéry.

    Čo k tomu ešte povedať. Ja poviem takú poznámku. To je taký cit pre politiku, čo to je, cit pre sociálne, schopnosť empatie, že vnímam? Viete, vy niektorí ho nemáte. Toto sem donesiete, váš predseda mandátového a imunitného výboru chodí základné potraviny nakupovať do Rakúska, viete, politik v jednej krajine nemôže ísť, v zásade, nieže by nemohol ísť, že by mu to niekto zakazoval, je to politicky nevhodné, do druhej krajiny kupovať základné potraviny trebárs ako vaša manželka a ešte to komentovať, že tam sú čistejšie. Viete, to je presne to, tá neschopnosť toho, čo som, kto som. Ak som politik, tak robím tak, aby u nás tie potraviny boli kvalitnejšie, čistejšie a neviem čo. Robte to tak, a nie tak, že ja, pani ministrová, chodím tam alebo tam. To je tá neschopnosť, to je tá úbohosť, prosím vás, len ja neviem dokedy a koľko ešte chcete skúšať trpezlivosť ľudí v tejto krajine, s čím ešte sem prídete. Vy máte schopnosť sem prísť už nie tak, že sekundárne sa to ku tým chlapcom dostane. Ale vy máte schopnosť sem prísť a povedať, načo sa zdržiavať, načo to komplikovať, vážení, toľko ešte ušetrite, 50 eur ročne každý musí poslať, ani tam nechoďte, však musí chyžná upratovať. Nie, ani tam nechoďte, len to pošlite. Vy ste to schopný sem prísť doniesť. A ešte sa tak akože začujete, že by niekto mal s tým nejaký problém.

    Pán minister, neviem, ako vám to mám povedať. Nerobte to, nezahrávajte sa s tým. Načo to pokúšate? Načo španujete tú tetivu, keď vám to už nikto tam nepovie. Dôjdete sem s takou megahlúposťou. A ešte znásilníte, normálne znásilníte svojich ľudí, lebo tu máte aj takých, ktorí rozmýšľajú. A oni chudáci na ten signál budú musieť za to zahlasovať. Ešte si ich zlomíte. Vy ich ešte budete veľakrát potrebovať, ich budete lámať. Načo ich míňate na takejto hlúposti. Tým si potrebujete dokázať to ego alebo niekoho ego, kto vás sem poslal, keď ste na prvý raz zadefinovali, že to proste bol taký úlet a napriek tomu just sem pôjdeme? To si chcete na tomto vyvinúť? Nie je to škoda pre vás? Budete to ešte v inom potrebovať. A už keď vy na to nepočúvate, tak vašich šéfov by som sa spýtal na tie 2 milióny eur, tú zlobu a tú komunikačnú skratku, že načo štát sa skladá, áno, je to na drahé šampanské pre ruských turistov v hoteloch J&T, či vám to za to stojí. To je komunikačná skratka. Takto to treba ľuďom povedať. A ono je to, žiaľ, nieže vymyslené, nieže hyperbolizované, ale pravda. Ono je to naozaj pravda. Prosím vás, podporte tých chudákov, čo sa natrápili. Nazháňali sami často Tatrancom obilie, celé podkrovie, sami si ho nazháňali v Baumaxe, dali si pred dom voľné kvartéry. Pomôžte im. Im vymyslite niečo. Ste tu nielen pre tých vašich, ale aj pre tých. Aj tým sem-tam hoďte nejakú kosť, prosím vás, však ste ich nakŕmili nadlho, dali ste im SPP, tak hoďte malú kosť týmto ľuďom, hoďte ju. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca Hlinu sú tri faktické poznámky.

    S prvou faktickou Anton Martvoň, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No, pán poslanec Hlina, tak ďalší pokus o zabavenie nás tu v parlamente ale nevyšiel, Vy ste absolútne nepochopili ten zákon. Vy tu hovoríte iba o nejakých bohatých Rusoch. Všetci tu dobre vieme, že v podstate keď má prísť nejaký vízový turista sem na Slovensko, tak to nebude iba bohatý Rus. Jednoducho máme tu množstvo Japoncov, Číňanov, mám tu menovať všetko, tých Balkáncov, všetkých, ktorí sem chodia? Každý, kto príde na Slovensko, tak sem nepríde na tri dni. Práveže ide o to, dostať sem tých turistov z vízových krajín, ktorí, keď už sem prídu, tak tu nestrávia tri dni, ale minimálne týždeň a viac. To je toľko. Jednoducho úplne ste nepochopili ten zákon.

    Čo sa týka toho strieľania Dom Pérignon, no trošku ste to nadľahčili. No ale ja na to môžem iba povedať, asi ste hovorili o sebe, čo vy strieľate v Stupave pri vašej ekofarme, ktorú máte krásne urobenú na pozemkoch Univerzity Komenského. A ešte ovce tam časť botanickej záhrady prechádzajú.

    Ste tu spomínali to právnické ESO, mňa ako takého, tak vy ste si ani toľko nevšimli, že v tom trestnom oznámení, čo ste zverejnili na webe, ste dali na mňa za vymyslený dôvod, ste citovali publikáciu, ktorej som ja spoluautorom. Ani to ste si nevšimli. Čiže vy tu hovoríte o právnickom ESO. No ja to beriem od vás dokonca ako kompliment, lebo vy tieto veci vôbec nechápete. Toľko z mojej strany.

  • S ďalšou faktickou Marián Kvasnička.

  • Ja naozaj len krátko zareagujem. Alojz, keď som ťa počúval, tak mi tak prišlo trošku ľúto, vieš, máš v krvi nažité tak ako my, ktorí trošku viac rokov máme, všetko, čo nám dal proletársky internacionalizmus a spôsob, akým sme si pripomínali revolučné tradície. Vieš, keby si toto všetko mal v krvi, tak by si nemohol byť až taký znepokojený. Ja si pamätám, snáď to bolo niekedy začiatkom sedemdesiatych rokov, bol na oficiálnej štátnej návšteve Česko-Slovenska vodca kubánskej revolúcie Fidel Castro. A vtedy bez zábran a bez týchto jemností, ktoré ty spomínaš, sa strieľali z vrtuľníka kamzíky v Tatrách a prešlo to, žiadny problém s tým nebol. Ja by som ťa len chcel poprosiť, nebuď taký útlocitný, no trošku rešpektuj našu históriu národnú.

  • Nech sa páči, Helena Mezenská.

  • No ja len oceňujem to, čo ste pán poslanec Hlina povedali, lebo ste explicitne poukázali na to, že zákony takýmto spôsobom sa pripravovať nemajú, takto sa predkladať nemajú, že je to hanba ak sa takéto zákony so zastretými korupčnými zámermi, lobistickými zámermi dostávajú na túto pôdu. Takéto zákony na túto pôdu nepatria. Je to hanba, ak práve socialistická vláda, vláda, ktorá sľubovala ľuďom sociálne istoty, solidarizáciu spoločnosti preskupuje všetky hodnoty len silným a vybraným finančným skupinám, o čom svedčí aj posilnenie kompetencií ministra, ktorý jediný bude rozhodovať o tom, akým spôsobom a komu sa tie 2 mil. eur rozdelia. Znova opakujem, už teraz ma mnohí hotelieri z rôznych či už tatranských alebo iných podnikov upozorňovali na to, že objem finančných prostriedkov z tejto dotácie plynie už teraz výlučne a vo väčšej miere v prevažnom podiele práve skupine J&T. Tak ja neviem, ešte koľko dôkazov mi chcete dať na to, že je opodstatnená tá petičná akcia. A stále je to živý materiál na to, aby nielen poslanci, ale aj občania, z ktorých možno mnohí vás volili, vám vyslovili nedôveru. To takto ideme ďalej pokračovať v našej práci? S takými materiálmi my tu máme byť konfrontovaní a traumatizovaní ako poslanci? Takto si predstavujeme svoju prácu? V takom prostredí máme pracovať? Takto má pracovať vláda, ktorá sa má zaoberať potrebami ľudí?

  • S reakciou, nech sa páči, Alojz Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Aj ja teraz dokážem, že vidíte, že sa učím. A prejdem takým povzneseným spôsobom tuná reakciu právnického esa.

    Jednu poznámočku len poviem, že ja skôr tipujem, môžete byť tak akurát autorom rozpisu upratovacích služieb na záchode na právnickej fakulte, prosím vás, ak vás tam niekto niekde pripísal. Vôbec niekedy mám až český výraz pozbívám slov, niekedy čo ešte príde, ako to príde a či možno nás pripravujete na to, čo pán Kvasnička povedal. A verte, že to je možné. Už tomu veľa nechýba. Veľká Lomnica, to je úplne malebné, na jednej strane je golfové ihrisko a na druhej strane je stredovek. Teraz ešte potrebujete rozsiať strach a ono to tam bude. Teraz tie Tatry prevediete, oni to možno oplotia alebo neoplotia. A koniec koncov im tam tí ľudia začnú zvádzať, viete, tam sú Lomnice, že by sa šli pozrieť, keď tam budú mať tých Rusov s tým Dom Pérignonom. No to viete, to môže prísť aj proste ďalší zákon, to sem zase donesie kolega Kaliňák, o výskyte nepovolaných osôb, hej, že proste v štvrtom a piatom ochrannom pásme nebudú môcť byť občania s trvalým pobytom ja neviem vo Vysokých Tatrách. A tu oni to obhája, odôvodnia bezpečnosťou alebo niečo si vymyslia, kolega Martvoň to odôvodní. Viete, to bude znova malebné. A potom môže to vygradovať tak, že budú páliť, viete, ale tam, myslím, ešte voľajaký taký strelec ten Castro bol, hej, že trafil, ale tú sú šuflikanti, oni si zoberú tú, ako sa to volá, viete, húfnicu, budú páliť z nej, aby trafili, aby nechybovali.

  • Tým sme ukončili písomnú časť rozpravy. Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Prvý prihlásený do rozpravy je Igor Hraško. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

  • Reakcie z pléna.

  • Teda prihlásení sú ďalej do rozpravy Richard Sulík a Jozef Viskupič v tomto poradí.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení hostia, milí občania Slovenskej republiky, kolegyne, kolegovia, pán minister, necítite tu niečo, niečo tu smrdí, by som povedal, ďalší 26-miliónový megatunel. Tie 2 milióny, čo sa tu spomínajú, pozor to je len na rok 2014, potom ďalších 2,555 mil. je v roku 2015 a ďalších 2,835 mil. je v roku 2016. A predpokladám, že tie posledné by sa stihli minúť do marca, keď budú ďalšie parlamentné voľby.

    Takže opäť je tu predložený zákon, ktorý má určité nejasnosti. A mám taký pocit, že buď niekto si z nás robí dobrý deň, alebo má nás niekto za úplných tupcov, už to tu bolo spomínané. My tiež vieme čítať, máme aj vlastný rozum a máme aj ľudí, ktorí sa do toho rozumejú, ktorí sa v tom vyznajú a vedia nám povedať, ako niektoré veci môžu fungovať.

    Okrem toho teda, že sa budem vo všeobecnosti vyjadrovať podobným spôsobom ako kolegovia predo mnou, pretože tento zákon je naozaj tendenčne nastavený pre niekoho, poviem aj dve zásadné veci, ktoré máte napísané v dôvodovej správe a, samozrejme, aj v znení navrhovaného zákona.

    V tomto zákone v jednej časti okrem toho, že sa mení teda názov turisticko-informačné centrum, čo je dobrá záležitosť, aj veci okolo toho, opäť sú tu vsunuté veci, ktoré nie sú v súlade s tým, čo by sme si možno my občania predstavovali ako podporu cestovného ruchu.

    V tomto zákone ide o to, že sa jedná o priamu dotáciu na lôžkodni pre ubytovacie zariadenia, v ktorých aspoň 5 nocí prenocujú cudzinci z krajiny mimo Európskej únie. Môže sa opäť polemizovať o tom alebo štatisticky dokazovať, ktorí sú to tí najväčší návštevníci mimo schengenského priestoru alebo teda mimo Európskej únie, ale opäť máme za to, že najväčší počet týchto turistov predstavujú občania Ruska. A už tu bolo viackrát povedané, o aký lobing ide, pretože tieto peniaze naženieme pekne do Vysokých Tatier a možnože aj do Nízkych Tatier a možnože aj niekde inde, napr. na také Donovaly.

    Z týchto peňazí bude do značnej miery transparentne financovaná miestna organizácia cestovného ruchu, aby tak mohla pod rúškom neziskovky a tretieho sektora vytvárať priestor na zlepšovanie a rozvoj regiónu v cestovnom ruchu. V konečnom dôsledku by to bola dobrá myšlienka, lebo financie tak nepôjdu obciam, ktoré by ich mohli rozhajdákať, nie všade sú zodpovedné samosprávy, to už vieme, ale teraz ich dajú aktivistom v priamom riadení veľkých hráčov v regióne. No a keď si zoberieme región Tatier, vieme, kto tu je veľkým hráčom v cestovnom ruchu a kto riadi organizácie cestovného ruchu. Takže tu to máme jasne položené na tanieri a vieme presne, o koho ide. Hovoril som o Donovaloch, určite poznáme pána Kočnera, ujde sa možno aj niečo jemu, ujde sa možno ešte aj v ďalších iných regiónoch na Orave či v Turci ale opäť len tým určitým. Ten Zuberec bol veľmi dobrý príklad, pretože tam sa ľudia spojili a vedia, ako to vie fungovať, ale možno by potrebovali trošku inú podporu v rámci toho cestovného ruchu ako priame dotácie.

    Teraz ide o to, na čo to bude. V podstate tieto peniaze vyberieme na poplatkoch za víza. Povedzme si to tak, že Rusi potrebujú víza do Európskej únie a ruské cestovky idú cez naše ambasády, aby ich dostali, ale nezostanú na Slovensku, pretože idú ďalej do Rakúska. Na Slovensku ostanú jednu-dve noci, aby sa nepovedalo, a potom tradá inde, do Rakúska, Francúzska, Španielska a do iných lukratívnejších destinácií, do ktorých je ťažšie získať víza, pretože niekde majú limity, niekde majú naozaj ťažšie možnosti získania tých víz.

    Takže naozaj je tu otázka teda, komu a čomu to dokáže prospieť, či naozaj tu udržíme tých Rusov na týždeň. A prečo tu nechceme udržať aj Čechov, Poliakov, Maďarov, Nemcov, Holanďanov, Švédov, Fínov a ďalších? Ale na to by sme potrebovali trošku inú propagáciu, a to v prvom rade propagáciu krajiny. My potrebujeme propagovať našu krajinu vo svete, aby sme sem turistov prilákali, aby zistili, čo tu máme, aké tu máme prírodné krásy, aké tu máme danosti, aké tu máme možnosti, a tých možností je naozaj neúrekom, a potom ich primäli k tomu, aby tu zostali na dlhšie ako na jednu-dve, možno tri noci. Avšak to nedosiahneme tým, že budeme dotovať postele, na ktorých budú spať päť dní. Áno, bolo by to fajn, keby každý podnikateľ mohol dostať dotáciu na takéhoto človeka. Ale potom to poďme teda robiť plošne a úplne pre každého. Ale tu sa to ide riešiť cez organizácie cestovného ruchu, v ktorých nie sú združení úplne všetci. Čiže zase je tu selekcia.

    Ako sa hovorí teda alebo ako som už spomenul, štát nemá podporovať turizmus, štát má pomáhať propagácii. Na základe čoho má daňový poplatník prispievať nejakým súkromníkom, pretože to ide z peňazí daňových poplatníkov, ide to z rozpočtu štátneho? Áno, už sme tu mali dosť takých podpôr, samozrejme, ktoré išli do súkromných rúk. Ale je tu ďalšia dotácia, o ktorej si nemyslím, že je opodstatnená, súkromníkom, pozor vybraným súkromníkom, nie všetkým, lebo podpora turizmu, to je čistý tunel. Tie peniaze idú účelovo pre niekoho, tam sú určené, ten si to zoberie, lebo tie podmienky nie sú nastavené tak, aby to dostal naozaj každý.

    Keď som hovoril, že budem vecný, tak v § 7 ods. 2 zákona sa vypúšťa mechanizmus vymenovania generálneho riaditeľa SACR, už to tu spomínal tuším kolega Zajac. Doteraz to vymenovanie bolo ministrom, ale len so súhlasom rady, teda odbornej ingerencie, odborníci schvaľovali generálneho riaditeľa Slovenskej agentúry pre cestovný ruch. Po novom je to len vymenovanie ministrom dopravy, jedným ministrom. Opäť to smrdí klientelizmom. No a akoby už ste nemali toho dosť, že všade máte nastrkaných svojich ľudí, ešte aj tu, kde ešte bola ako taká možno garancia, že tam ostane odborník, si chcete strčiť svojho človeka. Takže toto nie je dobré. Čiže tu vám odporúčam nechať to v pôvodnom znení. A do druhého čítania, kde si to posuniete, kde to posunie vašich 83 poslancov, to upravte tak, že tento paragraf alebo túto zmenu radšej vypustite.

    Ďalšia zmena je v § 7 ods. 3, kde sa vypúšťa, že SACR vykonáva svoju činnosť v súlade so zásadami jednotnej prezentácie Slovenska v zahraničí s odôvodnením, že takáto koncepcia (teda zásady) neexistuje. Toho, kto vám to pripravoval, pán minister druhý, už tu sedí iný, nechcem pejoratívne nazvať. Ale možno nemá dostatok vedomostí, lebo prvá vláda Roberta Fica 4. marca 2009 schválila Koncepciu jednotnej prezentácie Slovenskej republiky v zahraničí. A pokiaľ viem, žiadna z ďalších vlád žiadnym uznesením tento dokument nezrušila. Takže odporujete si v dôvodovej správe v bode 9, kde sa píše: „Uvedené slová sa vypúšťajú z dôvodu, že zásady jednotnej prezentácie Slovenskej republiky v zahraničí neexistujú.“ Takže buď to pripravoval niekto, kto nie je dostatočne fundovaný na to, ale nás zase účelovo klamete. Takže skúste sa aj nad týmto zamyslieť, koncepcia sa nachádza, je to tam, takže takýto bod by som v druhom čítaní tiež vypustil. Takže, vidíte, vieme čítať, vieme sa na to pozrieť, vieme, kde sú chyby, vieme vás na ne upozorniť. Ale ako už bolo spomínané, v globále tento zákon ako celok je neprijateľný, pretože je tendenčne pripravený.

    Ja som sa už v minulosti vyjadril o možnosti rozvoja cestovného ruchu podporou obnovy a rekonštrukcie kultúrnych pamiatok. Bolo to na margo toho, že vláda schválila nejaké financie na výstavbu národného futbalového štadióna a ďalších futbalových ihrísk a ďalších športových zariadení pre futbalistov v celej Slovenskej republike za zhruba nejakých niekoľko sto miliónov, ale teda cez sto miliónov eur. Opäť je tu cifra 26,39 mil. Za to by sa opäť dalo zrekonštruovať niekoľko chátrajúcich kultúrnych pamiatok, ktoré zo dňa na deň chradnú a chradnú a rozpadávajú sa. A môžu sa rozpadnúť a už ich vôbec nikto neuvidí, ale keby sme ich obnovili, toto sú lákadlá pre turistov, toto sú lákadlá pre návštevníkov Slovenska, nie dotácie účelové pre tatranských fajnšmekrov.

    Takže treba sa zamyslieť nad tým, či naozaj tento zákon prináša efektívnu podporu cestovnému ruchu alebo sú to opäť len peniaze vysypané niekomu do vrecka. My vieme, že sú to peniaze vysypané do vrecka. Takže nemusíme sa ani o ničom presviedčať. Len teraz ide o to, či to pochopia aj občania Slovenskej republiky, že toto nie je adekvátna podpora. A vaši poslanci to ani pochopiť nemusia, pretože tí dostanú signál palčekom a všetko je vybavené.

    Takže kolegovia už dali návrhy na stiahnutie tohto zákona, ja sa nebudem opakovať, podali to oni, ja by som možno dal tento zákon na prepracovanie, pretože podpora cestovného ruchu svojím spôsobom je nevyhnutná a potrebná, ale cez propagáciu Slovenska ako takého, nie priamou podporou súkromníkom z vreciek a z peňazí daňových poplatníkov Slovenskej republiky. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou. Nech sa páči, pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ďakujem aj pánovi poslancovi Hraškovi za obsahovo takmer identický príspevok, ako mali ostatní predrečníci. A je evidentné, že táto problematika rezonuje a že je na ňu rovnaký názor okrem, bohužiaľ, predkladateľa.

    Chcem upozorniť ešte na časové súvislosti, ktoré boli veľmi zaujímavé v súvislosti s predložením tohto zákona. Keď som minulý týždeň na tlačovej konferencii upozornil na nezmysel a na pomoc finančným skupinám v objeme minimálne 2 milióny eur ročne, ešte v ten deň som sa dozvedel ústami hovorcu ministerstva dopravy, že rokovania o budúcoročnom štátnom rozpočte ukázali, že štát nie je schopný tento rok nájsť peniaze na tento model, preto tieto dotácie budeme presadzovať v budúcnosti. Je to zaujímavé. Vyzerala vec vybavená, ale parlament to mal ďalej na stránke, pán predseda na moju výzvu nereagoval, nestiahol tento návrh zákona. A dnes preto preberáme tento zákon opäť. Bohužiaľ, mohli sme sa tomu v lepšom prípade veľmi ľahko vyhnúť, keby pán minister dopravy si zachoval tvár a dodržal svoje slovo.

    Ale to, čo je zaujímavejšie, je časová súvislosť so včerajším rokovaním pána štátneho tajomníka Palka, ktorý hovorí o prostriedkoch zo strany štátu na úrovni 30 % oproti súčasnému stavu pre organizácie cestovného ruchu. No ale keď si spočítame tých 70 % s tými dvoma miliónmi, ono to presne sedí. Čiže tá tvrdošijnosť pána ministra dopravy na tom, že chce presadiť dotácie, ktoré sú jednoznačne účelové, svojim kamarátom, trvá, aj keď zrejme pán minister je dôsledný. Pán minister financií mu to nechce dovoliť, tak on hľadá každým dňom spôsob, ako dostať tieto peniaze daňových poplatníkov pre svojich kamarátov. Ďakujem.

  • S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Hraško, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ďakujem pekne kolegovi Štefancovi za pochvalu alebo teda za odobrenie môjho príspevku. A ja by som už len zdôraznil, naozaj ide opäť o 26,39 mil., ktoré budú ukradnuté občanom Slovenskej republiky, takže ďalší megatunel, ktorým pôjdu financie do súkromných vreciek, nie na reálnu podporu cestovného ruchu. Ďakujem pekne.

  • Teraz poprosím do rozpravy pána poslanca Sulíka, ktorý je v poradí.

  • Dobrý deň prajem, dámy a páni. Ja si delím našu vládu na také dve skupiny, to sú ministri, ktorí sú úplne neschopní, a potom ministri, ktorí sú schopní všetkého. A budem to musieť zrejme prehodnotiť v tomto prípade. A možnože v tej skupine tých neschopných pribudne jeden ďalší kandidát, lebo takúto kravinu navrhnúť dokáže naozaj len sociálny demokrat. Nechajme teraz bokom Rusov a Dom Pérignon, i keď teda verím, že hotel Kempinski v Tatrách skôr dokáže získať z mimoschengenského priestoru na päť dní nejakého turistu ako nejaký maličký rodinný penzión v Žiari. Ale vôbec to, že toto môže niekomu napadnúť, to je presne ten typ rozhodnutia typu, že zakážeme zisk zdravotným poisťovniam, však to nevadí, čo sa tým stane, to je úplne jedno, nevadí, koho peniaze to sú, tuto budeme dotovať pracovné miesta 2 700 eurami mesačne, však, čo, veď sme sa dohodli neplatíme to, tu dva milióny alebo 2,6, mil., alebo 26 mil., už je to jedno, koľko to je. Tak nabudúce skúste rovno zakázať infláciu v ústave napríklad. A možnože to bude fungovať.

    Ale tá podstatná vec je, či mal by vôbec štát robiť takéto zákony a takéto dotácie. Jasné, vítame každého turistu, však, samozrejme, každý turista donesie niečo. A niekedy si donesie aj v mastnom papieri desiatu so sebou. Ale nejaké peniaze sem donesie vždy. A otázka ale je, či to treba extra zvýhodňovať. A ja chápem, že, no dobre, veď všetky cestovné organizácie cestovného ruchu, zväzy cestovného ruchu sa vyjadrili, že je to dobrá vec. Len toto je strašidelne slabučký argument. Veď toto je lobing, keď je nejaká organizácia, ktorá je tu od toho, aby vybavovala biznis a peniaze pre nejakú tú svoju oblasť, z ktorých nakoniec je platená, sú tí jej zástupcovia platení, tak je jasné, že budú tvrdiť, že to je dobrá vec, že to treba podporiť. Tak ako výrobcovia áut podporili šrotovné a bola to hlúposť, takisto aj toto je hlúposť. A argument, že veď sú za to všetky zväzy cestovného ruchu, nielen spoločnosť J&T, to je scestné. Treba sa spýtať zväzu daňovníkov, či sú za to, že zrazu 2 milióny eur alebo aj viac ročne pôjde na nejakú dotáciu.

    No a teraz sa poďme baviť o tom, čo je to za dotáciu. Tak kto vymyslel tých 5 dní, prečo nie 4 dni alebo 29 dní? Kockami ste si tam hodili? Ako ste zistili, že tých 5 dní je super, najlepšie možné? Prečo je to mimo Schengenu? Prečo je turista z Luxemburska alebo z Nemecka horší ako turista z Číny alebo z Dubaja, alebo z Bieloruska? Nechápem, kto toto mohol vymyslieť. Je to mimo Schengenu, ešte ste tam mali dať, že musia tam byť takí, čo vedia hádzať si tri loptičky naraz. Zaplatí víza, no to je skutočný argument, on zaplatí víza 35 eur. Nebolo by rozumnejšie potom radšej za tie víza nepýtať peniaze? My na jednej strane skásneme 35 eur od turistu. A potom mu povieme, no ale keď tu zostane 5 dní, tak potom povedzme mu, tak kto si požiada o víza na dlhšie ako 5 dní, tak nech neplatí za ne. Toto je presne to. Tu čím viac zoberieme a tu čím viac rozdáme, toto vyznačuje socialistickú vládu. A je to zrejme aj legitímne. Týmto sa dajú možno aj voľby vyhrať. Len treba si uvedomiť, vždy tam niekde niečo ostane. To nie je tak, že tu turista zaplatí 35 eur a tie použijeme na to, že to vrátime tomu, kde on 5 nocí spal. Nie, tam bude určite v tom nejaký úradník namočený, ktorý bude o tom rozhodovať, niekto, kto bude inkasovať za tie víza, potom to bude vyplácať, potom to bude kontrolovať. A takto sa stane, že my si pekne nakoniec živíme armádu úradníkov. Momentálne má náš štát vyše 400 tisíc zamestnancov. A jednou hlúposťou za druhou to bude rásť ďalej.

    No a teraz keď si pozrieme, čo som teda už vôbec nepochopil, ten samotný zákon, § 27a teda hovorí o tej účelovej dotácií, fajn, tak v § 29 ods. 10 je napísané, na čo sa môže tá dotácia poskytnúť, dobre. A keď si pozrieme vykonávací predpis, tak tam zas je napísané, čo sú neoprávnené náklady, na čo sa nemôže dotácia poskytnúť, v písmene i) „náklady na obstaranie a odpisovanie dopravných prostriedkov“. Čiže majiteľ hotela, ktorý teda moc strašidelne motivovaný dotáciou 35 eur bude oslovovať takéto cestovky, zistí, že on potrebuje mikrobus, z popradského letiska ich dopraviť do svojho hotela, tak na to nemôže použiť dotáciu, lebo nejaký úradník niekde pri zelenom stole si povedal „no toto nie“. Predpokladám, že potom to bude musieť nejako vyriešiť, zas dotáciu smie použiť na zabezpečenie infraštruktúry, to zas je napísané v tom inom paragrafe. Ale keby to písal úradník, ktorý v živote s tým niekedy robil, tak by si to asi rozmyslel, by sa zamyslel nad tým, ako to, sakra, chceme skontrolovať, na čo on dotáciu použil, čo budeme, ako to budeme robiť, veď on to mal za nejaké obdobie, mal tu tých svojich x prenocovaní, ktoré spĺňajú tieto z prsta vycucané podmienky, 5 dní, dobre, a ide si požiadať o dotáciu, povedzme, že je ešte aj kamoš s tými, ktorí práve vládnu, lebo tá dotácia nie je nárokovateľná, čiže kamoši dostanú skôr ako nekamoši, dobre, ako má štát následne skontrolovať, či on z tejto dotácie si to auto nekúpil, po prvé, po druhé, prečo si ho nesmie kúpiť. Tam bude mať nejakú extra sporiteľničku odstavenú v tom svojom penzióniku a bude môcť platiť len nejaké marketingové štúdia, lebo tie sú zas dovolené? Tak isto strategické, koncepčné, analytické materiály, dokumenty, z toho to smie platiť, kúpiť nesmie auto alebo mikrobus napríklad. To ako chcete, ja to nechápem. Jano, veď aj ty sám si podnikal a predpokladám, že celkom dobre vidíš do účtovníctva a finančných tokov nejakej firmy, povedzme, penziónu, ako chce štát kontrolovať, na čo bola dotácia použitá, keď je raz splnená tá podmienka? Čiže tu si nejakí úradníci niekde na navymýšľali hlúposti a teraz tu musí minister dopravy sedieť a rozprávať o tom, že to robíme preto, lebo oni zaplatili 35 eur za víza a navyše zväzy cestovného ruchu sa predsa vyjadrili, že to je skvelá vec. Len potom si položme otázku, dobre, keď ideme podporovať teda takýchto, tak prečo nejdeme podporovať takých, čo vyrábajú žinčicu. Napríklad príde na salaš turista s mimoschengenského priestoru 5 dní po sebe si kúpiť žinčicu, prečo on nedostane, keď ukáže, že, aha, predal žinčicu turistovi 5 dní po sebe, prečo taký človek nedostane dotáciu? Prečo nedostane dotáciu taký človek, ktorý takémuto turistovi predá jedlo v reštaurácii, práve keď ten turista tu prenocoval? Inkasovaných 100 eur za nocľah je lepších ako 100 eur za obed? Ja si to nemyslím. Toto je práve tá chyba tých úradníkov, ktorí si myslia, že vedia, ako život funguje. Pritom treba si povedať, že veľa ľudí by malo problém sa v súkromnom sektore uživiť, ktorí si vycucajú z prsta podmienky. A potom to len veľmi silne deformuje hospodársky priestor. Vyrobené 1 % HDP z auta je 1 euro vyrobené produkciou áut alebo cestovným ruchom, alebo vedou, alebo niečím podobným, je vždy 1 euro. A my si povieme, nie, to euro, ktoré je z cestovného ruchu, je natoľko dobré, že my teraz donútime všetkých obyvateľov sa cez nejakú DPH-čku napríklad na toto zložiť. Mimochodom, jasné, vláda robí deficity, toto deficit zvýši. Čiže vláda by mala šetriť. A napriek tomu bude takúto hlúposť platiť. No ale keď nebude...

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Dobre, ďakujem za pripomienku. Hovorí mi tu pán minister, že vláda to teda nebude. Tak prečo to dávame do zákona, keď to tak nebude?

  • Reakcia z pléna.

  • To tam bolo. Možnože by bolo načase hlúpy zákon, skrátka, zrušiť. Ale tak možnože § 27a by sa tam naozaj nemusel dávať.

    Ja teda súhlasím s tým, že cestovný ruch je dobrá vec, ale nemyslím si, že oveľa lepšia je ako napríklad nejaká produkcia kvalitného biomlieka alebo toho, čo sa to na tých pasienkoch v nejakom Taliansku, v Rakúsku pasie alebo akákoľvek iná aktivita. A robíme z toho cestovného ruchu modlu. A potom prídu iní lobisti, ktorí povedia, ako ďalej ale ešte aj z tohto a z tohto a z tohto. A potom skončíme pri tom, že čo vlastne si môžeme dovoliť, respektíve kto to má vlastne zaplatiť, lebo to je také ako krôčik za krôčikom, kvapka po kvapke. A zrazu zistíme, že štát robí 3 miliardy eur ročný deficit. A keď to chce minister financií vykryť, tak musí vyplácať super dividendy, predať zásoby ropy, sprivatizovať Telekom a podobne. Táto cesta nikam nevedie a pán minister dopravy to veľmi dobre vie. Ja viem, že on to vie. No a o to viac ma to mrzí, že takýto strašidelný zákon, alebo nazvem to opatrenie, teda nie celý zákon, ktorý som čakal skôr od tej skupiny tých neschopných ministrov, príde. No ja by som sa teda hanbil takéto niečo predkladať. Veľmi pekne ďakujem.

  • Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne. Už starí Rimania v časoch Tiberiových keď išlo o príjmy za verejné toalety, akceptovali veľmi múdry záver o peniazoch za ne: Non olet – nesmrdia. Musím teda potvrdiť, že, tak ako povedal Richard Sulík, teraz prišli lobisti, pre ktorých je toto to pravé orechové. Zajtra môžu prísť monumentalisti sochári, ktorí by radi zase zaviedli to, čo platilo za komunizmu, že z nejakej sumy stavebnej investície sa toto a toto má dávať na kultúru. Možno by to bolo racionálnejšie v podobe skrášlenia brutálnych stavieb niečím nápaditým. Ale treba si uvedomiť, že aj 3-miliardový deficit pozostáva len z troch miliárd jednoeuroviek. A preto každý spôsob vyhodenia peňazí, ktoré sú morálne otázne a aplikáciou a využitím veľmi pochybné, je chorý.

    A ak tu zaznelo, že to teda nebude, tak mi to opäť pripomína drobnú reakciu pána ministra Kaliňák na 33-eurovú pokutu, ak sa nenahlásite pri odchode na viac než 90 dní, keď povedal: "Ale však to sa vlastne nebude vymáhať." A ja som položil tú istú otázku: Načo to, hergot, dávame do paragrafových znení a tlačíme to tu touto snemovňou, keď si tak bokom povieme, no tak však tak veľmi to zas vymáhať nebudeme a toto zas tak veľmi platiť nebudeme? Je to trápne eticky, je to pochybné od samého počiatku, nemienime to nakoniec platiť, ale skúsime, či nám to predsa poslanci nezožerú. Mám obavu, že podaktorí to zožerú.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Sulík, snažili ste odborne vystupovať, budem preto sa snažiť aj na vás odborne reagovať.

    Len na vyjasnenie, podľa štatistiky Európskej komisie pre cestovný ruch aj, samozrejme, nášho Štatistického úradu, len pre informáciu, na prvom mieste návštevnosti zahraničných turistov mimo Schengenu nie sú Rusi, ale Ukrajinci. Potom tu nasledujú Spojené štáty americké a až za nimi sú Rusi. Samozrejme, čo tým chcem povedať? Samozrejme, slovenská krajina je veľmi malá krajina.

    A to, čo ste vy povedali, prečo nepodporiť nejakého podnikateľa, u ktorého ten zahraničný turista si kúpi žinčicu alebo sa bol najesť, je zaujímavý argument. Ale na to, aby sme my podporili tohto nášho podnikateľa, je potrebné najskôr sem tých turistov dostať z mimo Schengenu. A keď sem prídu, čo je účelom tohto zákona, aby sem prišli, tak potom bude spokojný, nakoľko k nemu si prídu kúpiť aj tú žinčicu aj sa prídu najesť, aj si kúpia u neho ešte niečo iné, práve aj tí malí podnikatelia ako takí, ktorí, povedzme, priamo neposkytujú služby v cestovnom ruchu. Zároveň ale dotkne sa to aj všetkých, ktorí poskytujú ubytovanie, lebo tu je prioritná myšlienka, čo pochopili aj Islanďania, ktorí sú na prvom mieste práve v tejto podpore, aby dotiahli turistov mimo Schengenu, dostať tých turistov na Slovensko, hlavne aby vedeli o tom Slovensku to, čo o ňom nevedia.

    Čo sa týka ešte vášho argumentu, že si niekto vycucal tých päť nocí. No tu vás chcem ubezpečiť, že tých päť nocí nebolo vycucaných. Pozrite si štatistiku Štatistického úradu robenú za roky 2003 až 2012, kde spriemerovali štatisticky počet ciest a prenocovaní v rámci tých dlhodobých a krátkodobých ciest. A vyšiel priemer päť nocí. Čiže toto číslo vychádza zo štatistiky, ktorá bola robená za deväť rokov.

    Čiže tu chcem povedať, že základnou myšlienkou tohto zákona, ktorý ja vítam, je prvý krok, aby mohli prísť turisti na Slovensko. Tých, čo sú tu, si treba udržať, ale na to sú už iné...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Chce reagovať pán poslanec Sulík. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem za podporu. Pecunia non olet. Ale to chvíľku potrvá, pokiaľ to pochopia aj tí, ktorí navrhujú zákony.

    No, pán Martvoň, ja teda vás obdivujem, ako vy dokážete nielen v tomto prípade systematicky obhajovať akýkoľvek nezmysel, ktorý sem príde. Myslím si, že toto vás robí veľmi cenným v poslaneckom klube strany SMER. Možnože tým niečo naprávate.

    Ale poďme teda k tým štatistikám. Tak to, že nejaká štatistika vykazuje, že priemer je päť nocí, nedáva žiaden zmysel, že my musíme teraz dať podmienku piatich dní. Tak keby sme sa už mali o tom baviť, no tak dajme podmienku siedmich dní alebo ôsmich dní, že chceme teda ten priemer zdvihnúť, lebo predpokladám, že čím je to dlhšie, tým je to lepšie.

    Ale tu iná vec podstatná, o ktorej si dovolím si tvrdiť, vám uniká. Prečo má do tohto štát strkať nos? Toto nie je úloha štátu, sem dostať 2 milióny neviem koľko ľudí ročne. Toto nie je úloha štátu, aj keď to vo väčšine európskych krajín vidia rovnako pomýlene, ale úloha štátu je zabezpečiť, aby mal každý životné minimum, aby sa tu ľahko podnikalo, aby tu bol poriadok, aby tu, skrátka, justícia fungovala. Toto sú úlohy štátu, a nie zabezpečiť xy turistov, ktorí tu majú stráviť z dní. Toto nie je úloha štátu. A keď teda my si povieme, že ale chceli by sme to, lebo je to dobré, lebo budeme sa tak mať všetci lepšie, fajn, zlepšujme podnikateľské prostredie, lebo na jednej strane systematicky strana SMER zhoršuje podnikateľské prostredie a potom akoby kompenzáciu dáva dotácie, ktoré platíme my všetci. Toto je to pomýlené na tejto politike.

  • Posledný do rozpravy prihlásený, nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, nuž vypočuli sme si všeličo a voľačo. Ja som mal pár poznámok a možno pár otázok, ktoré predkladateľovi sa budem snažiť nasmerovať. A budem dúfať, že v záverečnom slove sa k nim vyjadrí, pretože z hľadiska legislatívneho zámeru a vôbec pri predávaní ideí podpory cestovného ruchu asi to nebude nikto v tejto sále, kto bude mať s týmto problém. Cestovný ruch sa nesie v celkom dobrej pozornosti z hľadiska toho, že vie pomáhať ekonomike, vie pomáhať regiónom, ktoré majú čo ponúknuť, a vie štartovať ekonomické procesy a podobne.

    Ja som spomínal vo faktickej poznámke, a troška sa ospravedlňujem pánovi ministrovi, že dokážem byť lepšie pripravený, lebo podobne ako ostatní kolegovia som zachytil informáciu, že spôsob, akým ste sa rozhodli upraviť dotačnú politiku pre určitú časť turistov, ktorí sa môžu chystať do Slovenskej republiky, do parlamentu v tejto podobe predložený nebude. Napriek tomu by som teda vyjadril výhradu, že momentálne sa deje niečo, s čím sa nedá súhlasiť. A myslím, že hovorím za seba a za poslanecký klub strany OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti, tento váš návrh sa pri najlepšej možnej vôli podporiť nedá.

    Argumenty, ktoré zazneli, ja by som doplnil o jeden závažný argument. A to je ten, ktorý súvisí s úvodom. Hovorím, že cestovný ruch podporovať musíme. Ale existujú na to rôzne spôsoby. A ja si myslím, vychádzajúc aj zo štatistických údajov, že my máme problém v tom, že aj keď sem dostaneme turistov, zostávajú tu príliš krátko. Niektoré regióny potrebujú pomoc s tým, že potrebujú prerozbiť tzv. jednodňovú turistiku na dvojdňovú. Štatisticky vychádza, že je to päť dní, ktoré sa dostali do návrhu zákona. Ale ja tu mám iné číslo, dlhodobá ubytovateľnosť je pod tri dni, je teda 2,9 dňa, v Bratislave je to dokonca pod jeden deň. A myslím si, že práve tu by sme sa mali zamyslieť. A celkom to nesúvisí s tým, že budeme sem ťahať ľudí, ktorí sú mimo schengenského priestoru.

    My máme obrovské množstvo práce pred sebou na to, aby sme zatraktívnili naše regióny. A čosi som v tej oblasti odrobil. Turista je, keď spomeniem región Trnavy, aj ten, kto príde, a budeme sa baviť o tzv. lokálnej turistike, kto navštívi mesto alebo prímestskú oblasť ako lokálny človek. Turistika je aj nadregionálna, turistika je aj celoštátna. A potom prichádza tá čerešnička na torte. A to je tá medzinárodná turistika. Myslím si, že my máme obrovské rezervy v tom, aby sa Slováci hýbali po našich regiónoch a nebolo morom Slovenska Chorvátsko a podobne. A niekde tu by som hľadal ja motivačný element legislatívnej činnosti či už ministerstva pri úprave nejakej možnosti podpory turistického ruchu.

    To, čo ste priniesli, nehnevajte sa na mňa, do parlamentu, má obrovské znaky toho, že skutočne pôjde o vybrané podnikateľské subjekty. Nesúhlasím s dôvodovou správou, že je dôvodné predpokladať, že môže prísť k nárastu turistického ruchu. My môžeme betónovať nejaký ten stav. To znamená, tam, kde sa ten turistický ruch v nejakej miere nachádza, tieto dostanú úľavy. Môže to byť kľudne aj v tom duchu, že budú mať bližšie kamaráti k prideľovaným dotáciám ako spomínaní nekamaráti a podobne.

    V návrhu zákona sa vyskytuje moment, kde sa zveruje do rúk ministerstva prijímanie vykonávacích predpisov a rozhodovanie jedného monokraticky riadeného orgánu. A dostávate takmer absolútnu moc nad tým množstvom peňazí, ktoré ste zatiaľ zadefinovali na tri roky, ale je tam aj dôvetok a tak ďalej alebo na ďalšie roky. A nemyslím si, že sú to malé finančné prostriedky, aby sme takýmto spôsobom pristupovali k podpore turistického ruchu.

    Ja v dôvodovej správe som si všimol, a spomínal to tu predrečník pán kolega Sulík, že mali by sme sa presne zamerať z hľadiska štátu na vplyv na podnikateľské prostredie. Ministerstvo si dalo prácu a z hľadiska vplyvu na podnikateľské prostredie zadefinovalo 5 otázok. Ja sa ich dovolím odcitovať.

    Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet? Odpoveď ministerstva je, nehľadajte tu žiadnu exaktnosť, lebo proste v tom zákone v tejto miere absolútne neexistuje, ale je tu odpoveď, že sa predpokladá, že daným návrhom novely zákona o podpore cestovného ruchu budú pozitívne dotknuté niektoré podnikateľské subjekty poskytujúce služby ohľadom aktívneho zahraničného cestovného ruchu. Terminus technicus tu je príjazdový cestovný ruch. Zarážajúce je, z čoho pramení tento predpoklad. Nič viac, nič menej sa tu nedočítame.

    Druhá otázka znie: Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov? Je tu zase veľmi zaujímavá odpoveď, že prínos pre podnikateľské subjekty bude spočívať vo zvýšenej miere návštevnosti zariadení cestovného ruchu, čím sa zvýšia ich výkony, ako aj ich zisk. A tu vychádzate presne z čoho? Existuje nejaká organizácia, ktorá vám potvrdila, že ak teda urobíme pri vízovej povinnosti tento ústupok, neostane ten moment na presne rovnakej úrovni a žiadny motivačný element, ktorý budete propagovať v tých krajinách, ktoré sú mimo schengenského priestoru, že, aha, môžete získať víza, ak si požiadate o ne nad päť dní, alebo čo bude boostovať alebo robiť ten marketingový presah toho, že máte tu víza, pričom na základe toho príde k navýšeniu. Neviem si to predstaviť. A z hľadiska dôvodovej správy ani v duchu zákona som proste ja ani ľudia, ktorí sa tým zaoberajú, toto nepochopili.

    Hovoríte, že z hľadiska vplyvu na podnikateľské prostredie administratívne náklady nevzniknú. Ja si myslím, že pri žiadaní o akúkoľvek dotáciu proste vzniknú. A hlavne vzniknú tým, ktorí budú neúspešní. Proste budú musieť niečo zadministrovať. To nechajme bokom. Je to možno marginálna záležitosť, ale tak to exaktne tvrdiť, že nevzniknú, je podľa mňa choré.

    Aké sú dôsledky pripravované navrhovaného zákona pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu, ako sa zmenia operácie na trhu? Ministerstvo definuje, že sa zvýši konkurencieschopnosť. Ja si myslím, a nie je to môj názor, ale je to všeobecne prevládajúci názor, že akákoľvek forma dotácie, ktorá zasahuje do voľného trhu, jednoducho konkurencieschopnosť ako takú ničí. Predstavte si dva subjekty, ktoré stoja medzi sebou, z nich v žiadaní o dotáciu bude jeden úspešný, druhý neúspešný. Čo to spraví? To znamená, že konkurencieschopnosť, presne, naopak, čo ministerstvo predpokladá, sa tým znižuje. A podľa mňa prioritne alebo z východiskového nastavenia a priori to musí deformovať konkurencieschopnosť. A preto sa mi to zdá trošku ako oxymoron, že dotáciami zvyšujeme konkurencieschopnosť. Nie je to pravda.

    No a aké sú predpokladané spoločenské, ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií? Regulácia činnosti v cestovnom ruchu a nepredpokladá. Čiže ak sa bavíme o tom, že štát má nejaké určité právomoci a kompetencie v nastavovaní vo svojom pôsobení pre vytváranie podnikateľského prostredia, tak tuto trafil absolútne vedľa. Proste pre podnikateľské prostredie neurobil vôbec nič, zdá sa, podľa parametrov, ktoré sú nastavené a sú nastavené nie na základe striktnej a jasnej vlády pravidiel, ktoré by mali byť obsiahnuté v zákonoch, ale skôr na tom, že bude predmetné rozhodovanie viac súťažou krásy ako dopredu nárokovateľných alebo dopredu vypočítateľného spôsobu uplatňovania toho, kto a na základe akých podmienok to dostane. Zdá sa, že toto zostáva v rukách ministra a politických nominantov a podobne.

    Takže musíme odmietnuť navrhovanú úpravu a možnože vydať sa inou cestou, ako deformovať konkurencieschopnosť našich podnikateľov v cestovnom ruchu, ktorá bude tá správnejšia, preto myslím si, že tu padol procedurálny návrh, aby sa stiahol tento návrh, ja dávam procedurálny návrh, aby sa vrátil tento návrh na prepracovanie a ministerstvu a bola zachovaná ambícia niečo s cestovným ruchom na Slovensku robiť, ale nie na základe týchto parametrov, ktoré sme dostali na rokovanie parlamentu, pretože mám za to, že skôr uškodia, ako pomôžu.

    Posledná poznámka k tomuto návrhu zákona. Na tejto schôdzi ste nás z vládnej strany prekvapili ešte inou oblasťou, ktorej sa venujem viacej. A to je kultúrna oblasť, keď nie priamo z ministerstva urobili, ale môj poslanecký kolega z výboru pre médiá a kultúru urobil úplne rovnaký scenár pri Audiovizuálnom fonde, keď jeden z mála exaktných a taxatívne vymedzených spôsobov, ako sa budú prideľovať dotácie pri filmoch, ktoré môžu byť slovenskej produkcie, alebo pri filmoch, ktoré budú vznikať na Slovensku, kde bola striktná podmienka pridelenia tejto dotácie dvoch miliónov eur pri natočení, toto, čuduj sa svete, proste na výbore pozmeňujúcim návrhom kolegu Senka zmizlo a opäť sa dostalo do roviny súťaže krásy, a teda bude rozhodovať iba minister, kto nejakú dotáciu proste v miere 400 000 až 800 tisíc dostane. Myslím si, že v tejto miere ste sa nevydali správnou cestou, bombardujete parlament rozhodnutím, ktoré odstraňuje vládu práva a presných pravidiel, v ktorých sa aj čím ďalej, tým horšie dá vyznať, a väčšia miera centralizácie alebo ministerského rozhodovania vôbec nevedie k tomu, že by sme nadobúdali alebo že by obyvatelia nadobúdali istotu, že, ak budú či kvalitne natáčať alebo kvalitne podnikať v cestovnom ruchu, budú mať v tomto podporu štátu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    Nech sa páči, pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Som rád, že pán poslanec Viskupič spomenul aj iné prípady, pretože takisto tie dokresľujú skutočnosť, že na jednej strane táto vláda hovorí, že má napnutý rozpočet, a na druhej strane sú stále ďalšie a ďalšie prípady plytvania a zbytočného prerozdeľovania cez centralizované funkcie na úrovni štátu. On spomínal okrem tohto nezmyselného dotačného zákona aj Audiovizuálny fond. Ja chcem pripomenúť takisto návrh zákona o odbytovom fonde, to je to, na čo sme skoro už zabudli. A to bol tiež presne takýto istý návrh zákona, o tom, že všetci, čo vyrábajú na Slovensku v odbore potravinárstva, budú platiť do fondu, a pán minister spolu s ďalšími sedemnástimi úradníkmi bude o tom rozhodovať. Našťastie pod tlakom verejnej mienky aj po tom, čo sme urobili krik, tak občania to pochopili, tá verejná mienka sa obrátila na našu stranu a minister pôdohospodárstva v tomto prípade bol nútený tento nezmysel stiahnuť. Ja verím, že po tom, čo tu odznelo dnes v pléne na adresu tohto nezmyselného lobistického zákona, sa dočkáme aj stiahnutia návrhu zákona o údajnej podpore cestovného ruchu. Ďakujem pekne.

  • Tento zákon, ktorý tu predkladá pán minister Počiatek, je absolútne základným princípom, s ktorým sa neustále stretávame, keď dostávame podobné typy zákonov. My totižto nemáme a nikdy sme sa nezhodli na tom, čo chceme, aby Slovensko v oblasti turizmu predstavovalo, lebo buď budeme lákať bohatých Rusov, ktorí pre J&T by mohli byť zdrojom nejakých netušených peňazí, alebo budeme chcieť, aby do týchto hotelov chodili Česi, Maďari, Poliaci. Mňa sa pýtali ľudia pred rokom už z turistickej organizácie, prečo tam prestali Poliaci chodiť. No ak tam budú chodiť ruskí turisti, tak stredná trieda Poliaci ako turisti nebudú tam prichádzať. To si jednoducho treba uvedomiť, prepánajána. Ja rozumiem, že keď niekomu tečie do topánok a je tu vláda, na ktorú môžu pritlačiť, a ona im dá peniaze, dva milióny, dvadsať miliónov, to je jedno, veď predsa tých peňazí na Slovensku je dosť, tak to urobia, pretože my máme nezodpovedných ľudí a okrem toho nemáme jasnú víziu, kde ten turizmus chceme dostať. Stále argumentujeme, že chceme byť ako Rakúšania. Ale Rakúšania sa dohodli, kde bude to a kde bude to. A žiadne takéto rozdávanie dvoch miliónov a neviem koľko miliónov nikdy v Rakúsku nebolo.

  • Ďakujem za poznámky a pripájam sa k tej výzve, aby bol tento, tak ako ho nazval kolega Štefanec, stiahnutý alebo prepracovaný nezmyselný lobistický zákon.

    A chcem len dodať, že ten ťažký zápas zo spoliehania sa na vzbudzovanie ohlasu verejnej mienky už začína byť symptomatický pre rokovania Národnej rady. Proste v jednom kuse upozorňovať na to, a môžeme to nazvať hranie sa s vypúšťaním balónov a s tým, či si to teda opozícia všimne a či nejakým spôsobom si národ rozhnevá alebo nerozhnevá, je pre mňa falošná hra. Spomeniem to ešte raz. A to je ten moment, že vieme rozdávanie peňazí pre konkrétnych vybraných producentov zabaliť do podpory slovenského filmu, vieme rozdávanie peňazí pre konkrétne vybrané lobistické skupiny zabaliť do podpory cestovného ruchu a tak ďalej a tak ďalej a tak ďalej. Nemyslím si, že degradovanie rokovaní parlamentu by malo byť o odkrývaní, kde sa v zákonoch, pre živého boha, nachádza schovaná akákoľvek lobistická skupina. Proste keď sa toto z rokovania pléna parlamentu pri vládnych návrhoch zákona nedostane čím skôr, tak budeme degradovať vôbec celý spôsob výkonu zastupiteľskej demokracie, lebo moc a peniaze proste korumpujú. A zdá sa mi, že tu niekomu tá moc výrazne zachutila, že niekto má pocit, že mu všetko prejde. Toto ale prejsť proste nemôže, to pán minister, dúfam, stiahne a opraví to do tej podoby, aby ten lobistický záujem z toho netrčal ako povestné brvno z oka. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    To bol posledný prihlásený rečník do rozpravy, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A dávam pánovi ministrovi záverečné slovo.

  • Ďakujem za slovo. S mnohými vecami, ktoré tu boli povedané, musím súhlasiť, napríklad jedna z tých posledných bola o tom, že by sme sa mali baviť vecne a nesnažiť sa tu o naprávanie niečoho, čo sa tam podľa vás dostalo z iných dôvodov.

    Základom ale celej tejto debaty a scestnosti tej debaty je, že som hneď na úvod povedal, že žiadna dotácia nebude. A povedal som to už aj predtým, než vôbec zákon išiel do pléna. Áno, mal som možnosť aj stiahnuť zákon, ale vzhľadom na to, že zákon rieši množstvo iných vecí, rozhodol som sa, myslel som si, že vám stačí deklarácia toho, že dotácia sa nekoná. Sme v prvom čítaní, nemôžeme ju vypustiť hneď v prvom. Čiže jedine som mohol zastaviť ten zákon, ktorý potrebujeme z iných dôvodov. Ale je predsa jasné a jasne to bolo povedané, že dotácia nebude. Tak neviem, načo sme tu strávili dve hodiny s týmto krikom, ktorý ste tu mali, pretože neviem, čo ešte vlastne riešime. Ak vám teda nestačí tá deklarácia, pochopil by som, že by ste kričali v druhom čítaní, keby sme to pozmeňujúcim návrhom nevynechali, ale v tomto prípade, je to podľa mňa len nejaký alibizmus.

    Bolo tu aj niečo vecné. A je to o tom, že kolega Sulík polemizoval nad celkovo mechanizmom. A povedal by som, že keď už nejaká úvaha, tak to je jediná relevantná, či dotácie ako také majú alebo nemajú zmysel.

    A teraz na ozrejmenie toho, prečo tá dotácia. Ako som už hovoril, už bolo avizované dávnejšie z mojej strany, že dotácia nebude. A ten dôvod je jednoduchý. Už na rokovaní vlády prebehla diskusia medzi naším ministerstvom a ministerstvom financií na tému, aký bude prínos tejto dotácie. A podmienečne sme posunuli aj cez rokovanie vlády tento návrh, že je dôležité, aby sme sa dohodli s ministerstvom financií na tom, či to má alebo nemá pozitívny prínos pre rozpočet. A tá dotácia nebude v skutočnosti preto, preto na to v rozpočte nič alokované nie je a ani nebude, pretože nie sme schopní sa ujednotiť s ministerstvom financií práve na tom výpočte toho pozitívneho efektu. Zaoberal sa tým Inštitút pre finančnú politiku, matematici. Z môjho pohľadu je to matematická vec. Keď sa nájde systém, ako dostať do rozpočtu viac peňazí, vždy ho podporím. Čiže z môjho pohľadu išlo o čisto matematickú záležitosť, ktorá, bohužiaľ, sa na úrovni matematikov nedala dorátať do takej podoby, že by to rozpočet podporiť mohol. Z toho dôvodu tá dotácia jednoducho nebude, pretože v rozpočte na to nie sú peniaze. Neviem, koľkokrát to mám ešte opakovať.

  • Reakcia z pléna.

  • Mal som len dve možnosti, buď ísť s týmto zákonom ďalej, alebo ho stiahnuť.

    Ako hovorím, v tom zákone je veľa iných vecí, ktoré považujeme za dôležité, o ktorých sa tu dnes nerozprávalo. A sú to napríklad veci, ako je možnosť spájania sa oblastných organizácií, hlavne vycibrenie toho, na čo tie oblastné organizácie cestovného ruchu vôbec môžu míňať peniaze. Dodnes ich míňali krížom-krážom na všetko možné. Dokonca tam došlo aj k nehospodárnemu vynakladaniu tých dotačných peňazí, ktoré dostávajú podľa iného zákona, historicky.

    Ako som pochopil, s tým zákonom nikto z vás nemá problém, aj keď ho zaviedla naša predchádzajúca vláda. Dokonca pán Zajac sa tu k tomu zákonu hlásil, aký je to výborný zákon. Urobili ste vy za vašej vlády jeho novelu, ktorá tiež niečo precizovala. Čiže pokračujeme v precizovaní toho zákona. Preto je ten zákon a nikto nespochybňuje, že ten zákon ako taký význam má. Tak preto som chcel pokračovať s tým, že deklaratórne jasne poviem, že dotácia nebude, v druhom čítaní vynecháme tento bod a všetko je v poriadku, ale zrazu tu počúvam úplne nejaké fantazmagórie. Všetci ste odignorovali tento jednoduchý a holý fakt a bavíme sa tu o nezmysloch.

    Čiže ak bolo niečo na skutočné vecné zamyslenie, tak to bola pripomienka pána Sulíka, či a ako vôbec má nejaký zmysel niečo v budúcnosti dotovať. Chápeme liberálne názory pána Sulíka v tom, že on dotácie ako také vôbec neuznáva. Ja si myslím, že dotácia môže mať zmysel, ak je explicitne matematicky ukázané, že to môže mať pozitívny prínos pre rozpočet. Každé euro v rozpočte zmysel má.

    A teraz k tomu ako došlo, lebo všetko to bola matematika a výpočet toho, že v prípade, že by tá dotácia priniesla príchod 60 000 nových turistov vízových? Už som spomenul dôvod, prečo 35 eur je, že toľko stoja víza. Čiže by to bolo z tohto pohľadu neutrálne. A ten počet nocí bol definovaný podľa toho, kedy prekročí vyšší výnos na DPH a na dani a na poplatkoch, ktoré tu zaplatí ten turista, tú dotáciu. Čiže to je jednoduchá matematická úloha. Zrazu sa to tu zvrtlo na úvahy o všetkom možnom, o benzíne do helikoptér. A neviem, čo to tu ešte všetko padalo. To už sa naozaj nedá počúvať, pretože vy už sa to tu snažíte prekričať celé. Však bavme sa vecne.

    A faktom je, že nikdy nebolo povedané, že toto je pre nejakú konkrétnu skupinu. V konečnom dôsledku si pomôžem tým stanoviskom Združenia cestovného ruchu, pretože pôvodný zámer Združenia cestovného ruchu a vôbec podnikateľov v cestovnom ruchu bol jednoduchý: „Znížte nám sadzbu DPH na turistické služby.“ To tiež zrovna nie je podľa môjho názoru systémový prístup. Ale snažili sme sa im nejakým spôsobom vyjsť v ústrety. A vymyslela sa nejaká spoločná koncepcia, čoho výsledkom bolo toto: Matematicky nefunguje táto metóda tak, ako sme si to predstavovali, preto je už absolútne zbytočné sa o tom aj ďalej baviť, lebo nebude existovať tento dotačný systém.

    A prečo hovorím ešte o tom stanovisku Združenia cestovného ruchu? Vy máte zjavne aj nejakú schizofréniu, ako som to tu detailne počúval. Na jednej strane sa bavíme o tom, že napríklad Rada SACR, ktorá viac-menej zastrešuje reprezentantov podobného združenia, sa vám páči, lebo to sú tí odborníci, čiže treba ich počúvať. Keď teda niečo podporia a vám sa to nepáči, tak ich počúvať netreba. Tak aj v tomto si treba urobiť jasnejší názor.

    A čo sa týka toho ataku na to, že teda zákon novelizuje množstvo iných vecí a jedna z nich je, že napríklad napráva aj chybu, keď vznikla v rámci novely, ktorá bola uskutočnená za vašej vlády tohto zákona. Tam pozmeňujúcim návrhom bolo vsadené ustanovenie, ktoré hovorilo o právomoci Rady SACR menovať riaditeľa SACR. Ale to sa dostalo do kolízie so zákonom o výkone vo verejnej službe, pretože ak generálny riaditeľ alebo kandidát na generálneho riaditeľa SACR prejde výberovým konaním, musí byť už menovaný do funkcie. Čiže nemôže medzi tým byť ešte nejaký medzičlánok, ako je Rada SACR, ktorá by toto mohla zmeniť. My len tým naprávame nejakú poruchu v zákone, ktorú ste, pán Zajac, vy do toho zákona vniesli. Takže žiadny iný dôvod na to nie je. A myslím si, že je veľmi racionálny.

    A sa tu niektorí pýtali, čo sa tam vlastne deje. Tak ja si myslím, že tam, kde sa niečo deje na tých rokovaniach s tými združeniami a zväzmi cestovného ruchu, asi by bolo najlepšie zájsť a skúsiť možno aj niečo iné vymyslieť, lebo ja si myslím, že podpora cestovného ruchu je určite dôležitá.

    A vzhľadom na štruktúru nášho hospodárstva by bolo veľmi zmysluplné, keby sme boli na tom tak ako niektoré okolité krajiny, ako napríklad Rakúsko. Ale niečo treba pre to urobiť. Toto bol jeden z nápadov, ktorý teda matematicky nefunguje, preto nebude, ale určite tu bude treba niečo iné. Ale nič som nepočul, že by ste niečo vymysleli. Mali ste tiež čas niečo vymyslieť v minulosti. Nikto z vás s ničím neprišiel. Čiže toto bol aspoň pokus. Dopadol tak, ako dopadol. Nabudúce k tomu aj ja asi zvolím iný prístup. Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem.

    Pani spravodajkyňa, chcete záverečné slovo?

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A krátka prestávka nasleduje do začiatku hlasovania.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné popoludnie, dámy a páni, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu.

    Poprosím pána poslanca Martináka, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Je to tlač 726.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpilo šesť poslancov. Z nich pán poslanec Huba dal procedurálny návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. b) nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Pán predseda, dajte, prosím, o tomto procedurálnom návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 58 bolo za, 81 proti, 2 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 83 bolo za, 35 proti, 23 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 127 bolo za, 1 proti, 12 sa zdržalo.

    Návrhy sme schválili.

    Pán poslanec Babič uvedie v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 664.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto môžeme pristúpiť k hlasovaniu o bodoch zo spoločnej správy. Vážený pán predseda, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 a 2 spoločne s odporúčaním gestorského výboru tieto body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 94 za, 1 proti, 45 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

  • Týmto sme odhlasovali pripomienky zo spoločnej správy a keďže mám splnomocnenie gestorského výboru, dajte, prosím, hlasovať, pán predseda, o postúpení návrhu do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 94 za, 46 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona s návrhom gestorského výboru tento návrh schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 92 za, 48 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh novely zákona č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií.

    Pán poslanec Puci uvedie v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických zariadeniach a elektronických zariadeniach a ktorým sa mení zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 665.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy 1 až 11 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 88 za, 52 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Keďže sme odhlasovali všetky pripomienky zo spoločnej správy, v rozprave nebol podaný žiaden pozmeňujúci návrh a mám splnomocnenie gestorského výboru, dajte, prosím, hlasovať o postúpení návrhu do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 93 za, 46 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona s návrhom gestorského výboru uvedený vládny návrh schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 91 za, 1 proti, 48 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme návrh zákona o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických zariadeniach a elektronických zariadeniach a ktorým sa mení zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch.

    Pán poslanec Holeva uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Je to tlač 617

  • Ďakujem pekne. V rozprave vystúpil pán poslanec Hlina. Nakoľko v rozprave neodznel návrh na dopracovanie alebo nepokračovať v rokovaní o návrhu, prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 83 za, 54 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a výboru pre hospodárske záležitosti a aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 116 za, 25 sa zdržalo.

    Návrhy sme schválili.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Pán poslanec Holeva, buďte ešte taký dobrý a uveďte aj hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Je to tlač 722.

  • Ďakujem pekne. Nakoľko taktiež v rozprave neodznel návrh na dopracovanie alebo nepokračovať v rokovaní o návrhu, prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 84 za, 56 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 122 za, 19 sa zdržalo.

    Návrhy sme schválili.

    Pán poslanec Bagačka uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o Úrade pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb a Dopravnom úrade a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 723.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpil pán poslanec Beblavý, ktorý predložil doplňujúci návrh, najprv ale, pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 89 za, 49 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalej.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady a na základe požiadavky predsedu výboru pre nezlučiteľnosť funkcií prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady pre nezlučiteľnosť funkcií a aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 127 za, 14 sa zdržalo.

    Návrhy sme schválili.

    Pani poslankyňa Grečková uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 725.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpilo 6 poslancov a boli podané 2 procedurálne návrhy. Pán poslanec Štefanec a Zajac podali procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 59 za, 82 proti.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán poslanec Viskupič predložil procedurálny návrh vrátiť zákon navrhovateľovi na dopracovanie. Dajte o tomto návrhu, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 59 za, 82 proti.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 83 za, 46 proti, 12 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 114 za, 2 proti, 23 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh zákona sme pridelili výborom a určili sme gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie.

    Dámy a páni, odhlasovali sme prerokované body, vyhlasujem päťminútovú prestávku a potom budeme pokračovať v rokovaní o bodoch programu.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní.

    Poprosím ešte spravodajcu, aby sa pripravil.

    Pán minister, nech sa páči.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je to tlač 727.

    Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol vládny návrh zákona o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona zrušuje a zároveň nahrádza v súčasnosti platný zákon č. 25/2007 Z. z. o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Hlavnými cieľmi návrhu zákona sú zvýšenie ochrany ciest II. a III. triedy pred deštrukčnými účinkami ťažkej nákladnej dopravy, a to zavedením plošného zákazu jazdy na cestách III. triedy, zavedenie možnosti spoplatnenia ciest II. a III. triedy, zvýšenie sankcií za porušenie zákazu vjazdu nákladného vozidla na cestu II. a III. triedy, zavedenie objektívnej zodpovednosti na úseku mýta, čím sa má docieliť efektívnejšie, rýchlejšie a hospodárnejšie konanie v protiprávnom skutku, ako aj zvýšenie pokút za porušenia.

    Ďalej ustanovuje rámec pre poskytovanie Európskej služby elektronického výberu mýta na území Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím Komisie 2009/750/ES o definícii Európskej služby elektronického výberu mýta a jej technických prvkov, ktorým sa ustanovujú podmienky pre zaručenie interoperability mýtnych systémov, čím zároveň dôjde k vykonaniu tohto rozhodnutia. Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pán poslanec Kolesík bude určeným spravodajcom.

  • Ďakujem, pán predseda. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 220 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 727). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. septembra 2013 č. 697 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dni a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku do rozpravy za klub KDH pána poslanca Zajaca. Nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, pán minister, dámy a páni, som si čítal tento návrh zákona a keby som nežil na Slovensku, mal klapky na očiach, nepoznal širšie súvislosti, tak by som možno povedal, že tento návrh zákona dáva rámec na poskytovanie Európskej služby elektronického výberu mýta, zavádza monitorovanie ciest II., III. tretej triedy nákladnou dopravou, rozširuje výber mýta na cestách I. triedy, zavádza Centrálny register priestupkov, následne sa vyberie viacej na pokutách. Podľa tohto návrhu, keď som to čítal, prínos pre štátny rozpočet je 11,5 mil. Človek by mohol povedať, je to celkom dobrý zákon. Ale sme na Slovensku a keď si niečo také čítam, okamžite začnem rozmýšľať v širších súvislostiach a musím si položiť otázku, či tu niečo nesmrdí.

    Pán minister, hneď na 5. strane v dôvodovej správe, a to je to podstatné, čo smrdí na tomto návrhu zákona, sa píše jednou vetou, pritom zákon je obsiahly, dôvodová správa je obsiahla, vyhlášky obsahuje: „Náklady súvisiace so spoplatnením ciest II. a III. triedy nulovou sadzbou a zavedením inštitútu objektívnej zodpovednosti budú hradené z vlastných zdrojov NDS.“ Ja sa pýtam, kto je NDS, NDS je nejaká neziskovka alebo súkromný subjekt? NDS, akciová spoločnosť, je štátna akciová spoločnosť, stopercentná dcéra. To znamená, náklady, ktoré vydá NDS na monitorovanie ciest II., III. triedy, budú aké? Pýtam sa vás, pán minister, aké budú náklady NDS na toto monitorovanie, na rozšírenie spoplatnenia ciest I. triedy a kto to robí. Robí to NDS? Dámy a páni, nie, pre NDS to robí súkromná firma SkyToll. Tento zákon je o tom, že firme SkyToll ideme nahnať nový biznis, nové financie.

    Pán minister, dneska ste tu hovorili o súťaži. Za prvej vlády Roberta Fica ste vysúťažili firmu SkyToll na prevádzku elektronického mýta za 852 mil. eur, ďalšie tri ponuky potom boli zo súťaže vyradené, pričom najnižšia cena bola nižšia o 200 mil. eur, 200 mil. eur, 6 mld. slovenských korún. A vy tu idete niečo hovoriť, že RegioJet sme nevysúťažili. Boli ste minister financií. Takto ste vysúťažili SkyToll, ktorý zostal v súťaži sám s najdrahšou ponukou. A dneska im ideme dávať ďalší biznis, fajn, možno pre nich.

    Chcem sa spýtať, pán minister, Európska komisia ešte nás dáva na Súdny dvor Európskej komisie do Štrasburgu za túto súťaž? Čítal som, že sú tam nejaké podmienky ešte, dve podmienky. Zdalo by sa na prvý pohľad, že to nesúvisí s týmto návrhom zákona, ale súvisí to s ním, pretože keď týmto návrhom zákona ideme dať biznis SkyTollu, zákon sa tvári celý čas, že to elektronické mýto tu môže vyberať hocikto a dokonca aj zahraniční. Pravda je taká, prax a realita je taká, že mýto na Slovensku vyberá SkyToll a bude vyberať SkyToll. Pán minister, za našej vlády sme znížili splátky SkyTollu. Pán minister, darmo kývate hlavou.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Prihláste sa do rozpravy, pán minister, neskáčte mi do reči. Buďte chlap, prihláste sa do rozpravy.

  • Pán poslanec, poprosím vás, pán minister, takisto vás poprosím...

  • Pán predseda, ja neskáčem do reči pánu ministrovi ako on mne. Znížili sme splátky pre SkyToll. Vy im idete teraz ďalší biznis dohodiť. Toto je meritum tohto návrhu zákona. A môžeme sa baviť ďalej.

    Áno, definujete, že sa zavedie Centrálny register priestupkov na ministerstve dopravy, 3 mil. eur bude stáť podľa vášho návrhu zákona, ktorý som si prečítal. Bude vysúťažený alebo je vysúťažený? Odkiaľ ste tú čiastku nabrali. Tri milióny, to je pekná suma za Centrálny register priestupkov.

    A podľa toho návrhu zákona definujete, že sa vyberie na pokutách, a na to sa vás chcem naozaj spýtať, rozdiel naviac 14,6 mil. eur. Ešte raz prečítam z dôvodovej správy, tieto pokuty sa dotýkajú zvýšeného príjmu rozpočtovej kapitoly ministerstva vnútra. Keď to dobre čítam, je to naviac 14,6 mil. eur. Prezídium Policajného zboru v pripomienkovom konaní sa vyjadrovalo a hovorilo, že priestupky ohľadom elektronického mýta sa neustále znižujú. Naozaj tí ľudia nevediac o tom vošli nejakým traktorom na cestu I. triedy alebo na diaľnicu a následne dostali pokutu. Ľudia už sú poučení, kamionisti si dávajú pozor. Priestupky sa znižujú a my chceme vybrať o 14,6 mil. eur viacej na pokutách. Tak to by ma zaujímalo, ako ste k tomu číslu dospeli, to by ma veľmi zaujímalo, pretože namaľuje sa tak poslancom, že vlastne 3 milióny za centrálny register nie je až tak veľa, keď následne vyberieme 14,6 mil. a na prvý pohľad povieme, 11,5 mil. nám zostane. Ale ja si myslím, že keď sa znižujú priestupky, idú dole teraz počet priestupkov, tak vybrať o 14,6 mil. eur viac je nemožné. To funguje akurát na papieri.

    A viete, čo je zaujímavé na tom, ako sa budú monitorovať cesty II., III. triedy zatiaľ s nulovou sadzbou? Vidím tu pána Blanára. Vo vyhláške, ktorá je pri tomto návrhu zákona, sa píše: „Správca výberu mýta si môže uplatňovať od vyššieho územného celku náklady súvisiace s výberom mýta na cestách II. a III. triedy na a) vybudovanie služby, investičné náklady, predpis mýta, výber mýta, distribúciu a správu a údržbu palubných jednotiek, vynucovanie, zákaznícke služby, centrálny dohľad, poskytovanie informácií, údržbu a opravy technológií, obnovu a inovácie technológií.“ Samosprávne kraje toto budú platiť? Zatiaľ sa bude vyberať nulová sadzba. To znamená, budú len platiť. Ja rozumiem tomu, že do budúcnosti, ak sa bude vyberať aj týchto cestách mýto, tak by to malo nejaký zmysel pre samosprávne kraje, lebo v návrhu zákona sa píše, že to, čo sa vyberie na týchto cestách II. a III. triedy, samosprávne kraje musia použiť na obnovu týchto ciest II. a III. triedy. A ony ich naozaj potrebujú, aby boli obnovené. Ale keď sa bude vyberať nulová sadzba, celú tú investíciu zatiaľ zaplatia samosprávne kraje alebo NDS-ka, štátna akciová spoločnosť, stopercentná? Aký to bude mať dosah na verejné financie? Koľko miliónov, koľko desiatok miliónov to bude stáť? Toto potrebujeme vedieť.

    Preto dávam procedurálny návrh, aby tento návrh zákona bol vrátený na dopracovanie, pretože poslanci Národnej rady nemôžu byť oblbovaní nejakými číslami, keď tu štát ide cez NDS-ku vyplatiť nevieme koľko miliónov eur.

    Čo sa týka ciest I. triedy, sa majú rozšíriť ďalšie cesty I. triedy, na ktorých sa bude vyberať elektronické mýto. V zásade sa dá s touto myšlienkou súhlasiť. Naozaj nemôžeme mať cesty I. triedy, na ktorých nákladná doprava platí elektronické mýto, a cesty I. triedy, na ktorých to neplatí. Následne tie kamióny chodia po tých iných cestách, na ktorých sa neplatí elektronické mýto, ľudia majú zničené domy, zničené cesty a štát na tom nevyberie nič. Na tom by nebolo nič zlé, pán minister, ale základný problém je tu viete v čom? My máme celé kraje, kde nemáme žiadne diaľnice a rýchlostné cesty a máme len cesty I. triedy, samozrejme, II. a III. ešte. Ale máme cesty niekde len I. triedy, na východnom Slovensku severojužný ťah. Máme niekde len cesty I. triedy. To znamená, že bez ohľadu na to, či budeme vyberať elektronickým mýtom poplatky na jednej ceste alebo na druhej ceste, tie kamióny musia tadiaľ prejsť a ľuďom budú ničené domy a budú takisto ničené cesty, ktoré nie sú stavané na túto záťaž.

    A kde smerujem? Pán minister, vy nestaviate diaľnice a rýchlostné cesty. Pán minister, 18. mesiac ste ministrom dopravy, začali ste stavať päťkilometrový obchvat Žiaru nad Hronom, jedinú diaľnicu, rýchlostnú cestu. Zmysel elektronického mýta a spoplatnenia ciest I. triedy je v tom, máš diaľnicu, na ktorej platíš mýto, a máš cestu I. triedy, na ktorej platíš mýto. Ktorú cestu si vyberie vodič aj nákladného auta, aj osobného auta? Vyberie si diaľnicu a rýchlostnú cestu. Je tak menšia spotreba, menšia únava, časová úspora. To je zmyslom spoplatnenia ciest I. triedy. Musíme mať diaľničnú sieť a rýchlostné cesty. Pán minister, za osemnásť mesiacov ste začali stavať päťkilometrový obchvat Žiaru nad Hronom. Môžeme spoplatniť aj všetky cesty II. a III. triedy, I. triedy, kadiaľ budú chodiť kamióny, nákladná doprava? Veď ony niekadiaľ musia chodiť. Stavajte diaľnice a rýchlostné cesty. Dva roky na stole máte ponuku na diaľnicu Hubová – Ivachnová, je to veľmi dôležitý úsek pri Ružomberku, z Ružomberka je už dneska dopravný lievik, neuzatvorili ste to, jeden a pol roka na tunel Višňové. Od februára ste spustili päť úsekov na R2. Čo je s nimi, ako sa to uzatvára? R7, smer Bratislava – Dunajská Lužná, veď tam už ľudia nemôžu prejsť cez cestu. R4 na východnom Slovensku z Prešova na Svidník zastavili ste. Bol tu vysúťažený projekt. V tomto čase sme tak mohli mať projektovú dokumentáciu, mohlo sa ísť do územného rozhodnutia a následne do stavebného povolenia do súťaže. Zastavili ste to. Pán minister, 18. mesiac ste ministrom dopravy. My sme 18 mesiacov vládli, áno, vláda skončila veľmi skoro. Posledné tri mesiace sme kúrili a svietili. Pán minister, ministra dopravy Figeľa ste po šiestich mesiacoch išli odvolávať preto, že zastavil výstavbu diaľnic. On začal stavať štyri úseky na D1 za tých 18 mesiacov, na R4 Košice – Milhosť a môžem pokračovať ďalej. Čo ste urobili vy za 18 mesiacov?

    Čudujem sa premiérovi tejto republiky, že takého ministra dopravy ešte drží na svojom mieste. Buď nemá odvahu, alebo nemá silu vás odvolať, nevraviac už o nešťastí, ktoré sa stalo v Kurimanoch pred rokom. Tu na začiatku schôdze som požiadal, aby bola predložená správa o vyšetrovaní tejto tragédie, ktorá sa stala. Štátna akciová spoločnosť NDS ako investor dozorovala tento rozostavaný most, ktorý spadol. Tam štyria ľudia zahynuli, ďalší boli zranení. Poslanci strany SMER odmietli vôbec správu, aby poslanci Národnej rady a občania sa dozvedeli, čo je s tým vyšetrovaním po roku. Pán minister, nerobíte nič.

    A keď spomínali ste toľko súťaže, je problém naozaj pri Hubovej – Ivachnovej, pri tom Ružomberku v tom, že chcete dať túto zákazku štvrtému v poradí? Preto sa to toľko dlho ťahá? Alebo je to preto, že na tunel Višňové chcete dať druhému v poradí? Preto sa to tak dlho ťahá? A sú splnené kritériá a dá niekto najnižšiu cenu, má vyhrať a má sa stavať a vy ho máte kontrolovať, aby staval za toľko, za koľko podpísal zmluvu, a nie dodatkami navyšovať ceny.

    Tretí príklad, ako súťažíte, je železnica pri Trenčíne, druhý v poradí, o 40 miliónov drahší. Takto chceme súťažiť, takto chceme stavať?

    Pán minister, ako chcete prestavať tie miliardy eur, ktoré ste s premiérom slávnostne oznámili na jar tohto roku? Osem miliárd ste povedali, že to je?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Do roku 2016. Spamätajte sa, máte 18 mesiacov vo funkcii ministra dopravy a päť kilometrový úsek obchvatu Žiaru nad Hronom, aj to čiastočne len v polovičnom profile.

    Všetky diaľnice a rýchlostné cesty, ktoré na Slovensku sa dneska stavajú, sú tie, ktoré spustil do výstavby a vysúťažil minister Figeľ. Toto nech občania vedia, aj na východnom Slovensku, keď chodia okolo Fričoviec. A môžu si obzrieť ten most, ktorý je pri Fričovciach, ktorý sa stavia výsuvnou skružou, ktorá nemá žiadnu oporu na zemi. Tak sa mal stavať aj most v Kurimanoch a nebol by potom spadol. Kto schválil iný technologický postup? A keď niekto schválil iný technologický postup, kto skontroloval, že nebol dodržaný projekt? Ako je možné, že na tejto stavbe sa fakturuje výsuvná skruž, niečo, čo sa tam vôbec nerobí? Vie o tom Európska komisia, že sa tu platia a fakturujú práce, ktoré vôbec nie sú vykonávané?

    Pán minister, môžeme spoplatniť cesty I. triedy, ale potrebujeme stavať diaľnice a rýchlostné cesty, netreba naháňať biznis SkyTollu a treba začať stavať za európske peniaze a za európske ceny. Táto vláda najviac šetrí aj toho roku aj na budúci rok tým, že nečerpá európske zdroje. To mi je už len šetrenie, to vám poviem. Peniaze, ktoré nám sem prichádzajú skoro zadarmo z Bruselu, aby sme tomu rozvoju našej krajiny, regionálnemu rozvoju trošku pomohli, tak toto nebudeme čerpať. To je už len šetrenie!

    Poslanci KDH takýto návrh zákona v žiadnom prípade nemôžu podporiť. A bol by som rád, aby ste v rozprave vystúpili a vysvetlili tie veci, na ktoré som sa pýtal. Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky majú pani Mezenská, pán poslanec Blanár, Mikloško, Kuffa, Hlina. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou.

    Pani poslankyňa Mezenská.

  • Tak na podporu vami prednesených argumentov, pán poslanec Zajac, sa chcem pripojiť s rovnakým postrehom, ktorý som pri štúdiu tohto zákona zaznamenala. Tak ako uvádzate, jednak nespokojnosť s tempom výstavby diaľnice, neprehľadnosť fakturácie jednotlivých úkonov, neprehľadnosť financovania, ale aj samotný zákon, ktorý by mal sprehľadniť výber mýta, neposkytuje garanciu toho, že tá prehľadnosť zabezpečená bude.

    Pripájam sa k tej vašej požiadavke, aby minister v rozprave upresnil a vyjadril sa k tomu, čo ste naniesli. A to je tá konzervácia možného biznisu pre spomínanú spoločnosť SkyToll. Bola by som rada, pán minister, aby ste sa k tomuto podnetu, závažnému podnetu poslanca Zajaca vyjadrili, rovnako aby ste sa vyjadrili k tomu, aký spôsobom a z akých zdrojov budú uhrádzané vznikajúce náklady spojené s aplikáciou tohto zákona v praxi. Ďakujem.

  • Pán poslanec, toľko zloby, toľko miešania vecí, ktoré nesúvisia s predkladaným zákonom, som naozaj dlho nepočul. Ale pochopil som, že to je možno pre vás aj nejaký predvolebný míting, ktorý ste tu chceli urobiť v priamom prenose alebo zo záznamu, ale poďme trošku po poriadku.

    Treba si naštudovať, ako funguje NDS-ka. Ak to vy neviete, tak si to naštudujte. A potom pochopíte aj to, čo je v dôvodovej správe napísané, pretože v tomto prípade ste šliapli naozaj mimo.

    Hovoríte o tom, že, a to sa netýka tohto zákona, ale predsa len to okomentujem, za pána vášho ministra Figeľa sa stavalo a že v podstate sa postavilo všetko. Nuž, dobre, váš pán minister staval na všetkých úsekoch, ktoré vy ste napadli tým, že sú v rozpore s ústavou z hľadiska zákona, vyššej nadradenej sústavy dopravnej, na všetkých týchto úsekoch, ktoré ste vy napadli, on pokračoval v stavbách. Prečo ste to nezastavili? Ale to už nepoviete pre istotu, pretože to sa vám nehodí. Ani nepoviete to, že ste neboli schopní dotiahnuť problém s Európskou komisiou, váš pán skvelý minister Figeľ, Turany – Hubová, kde bol problém environmentálny s Európskou komisiou. Ministerstvo dotiahlo tento problém. A dnes je to už všetko vyriešené a môže sa to financovať z európskych fondov. Ale to sa vám nehodilo.

    No a najviac ste ma pobavili tým, že vy ste už aj odborník stavbár. Vy dokonca viete, aká skruž mala kde byť použitá. Tak tým ste ma teda pobavili, pretože ja som stavbár a robil som mosty a viem, o čom to je. A som presvedčený, že tí stavbári, ktorí to tam navrhli, majú na to naozaj oprávnenie. Ale vy už viete aj toto robiť. Prosto naozaj z vás netrčalo nič iné, len zloba, pretože vám sa nepodarilo prostredníctvom pána Figeľa nič urobiť, tak to teraz prenášate na nás.

  • Ja využijem túto možnosť, lebo na otázky dané ministrom alebo na interpelácie nedôjde rad a ani sa nedozviem niečo. Tak ako občan si teraz dovolím povedať pár otázok. Možnože mi na ne odpovie pán Zajac, ktorý vyzerá byť informovaný, alebo keď nie, tak potom pán minister.

    No ja viem, že sa pripravovali nezávislé kontroly práce SkyTollu. Myslím na účinnosť a efektivitu výberu mýta, ktoré mali ukázať, aký je rozdiel medzi zaregistrovaním prejdených áut výberom mýta a nezávislou kontrolou SkyTollu napríklad videokamerami mimo diaľnic. Boli takéto kontroly. Ukázali, že SkyToll dobre pracuje? Čiže by ma zaujímalo, ako sa vracajú peniaze za mýtny systém. Pamätám sa, koľko sa zaň vtedy zaplatilo. Bolo to tu spomenuté. A teda už je tomu pár rokov. Čiže by sa pomaličky mala nejakým spôsobom preukázať tá návratnosť, čiže to, ako to vlastne stojí.

    No, samozrejme, ma zaujímajú aj sťažnosti a interpelácie z Európskej komisie, ktorých bolo na výber SkyTollu vtedy dosť. A nejako išli dostratena. Už to je pár rokov takto.

    No a posledná poznámka je taká, by som povedal, sú to tie 3 mil. eur na centrálny register no tak komu? Alebo bude nejaká súťaž, lebo my máme výborných softvérčikov, programátorov na Slovensku. Určite by vedeli takéto niečo urobiť. Všetky vyspelé štáty majú sto takýchto centrálnych registrov. Treba ho. Čiže proste ho prepracovať na naše pomery by nebolo až také komplikované. Takže predpokladám, že by to naše softvérové firmy teda urobili ďaleko lacnejšie. Ďakujem.

  • Nech sa páči, s ďalšou faktickou Štefan Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Tak ja som si vypočul predrečníka tiež s pozornosťou a to vyberanie za diaľnice, teda rýchlostnej komunikácie a cestu I. triedy.

    Ja tak trošku poviem taký svoj iný netypický názor. Najlepšie by bolo neplatiť žiadne mýto za tieto cesty. Myslím si, že vôbec komunikácie, cesty ako také máme úplne totálne v dezolátnom stave. My vyberáme v podstate aj za tie diaľničné nálepky, sú za diaľnice, sa pýtam, za aké diaľnice sú. Veď my nemáme jednu vybudovanú diaľnicu, komplet, ktorá by prešla ja neviem od západného Slovenska alebo z juhozápadného Slovenska na východ Slovenska. Nemecko, samozrejme, je inou krajinou hospodársky ako sme my. Ale oni majú vybudovanú sieť diaľnic. A neplatí sa u nich žiaden poplatok za ne. U nás je to asi takto. Keď spoplatníme cesty I. triedy, spoplatníme rýchlostné komunikácie a diaľnice, tak vodiči budú rozmýšľať, nie pôjdu po diaľnicach a po rýchlostných komunikáciách, ale budú rozmýšľať nad tým, ako ísť tou cestou II., III. a pomaly aj IV. triedy aj poľnými cestami, aby nemuseli zaplatiť. Úplne iný efekt sa dosahuje. No ja viem, že je to veľmi také jednoduché to tak povedať, ale je to hodné zamyslenia. Keď sú a existujú krajiny v Európe, kde sa neplatí za diaľnice, ktoré naozaj majú úroveň a u nás nemáme jednu jedinú takú diaľnicu, my spoplatňujeme rýchlostné komunikácie, diaľnice a cesty I. triedy. Myslím si, že je to tak aj pre pána ministra financií, koľko by tých peňazí chýbalo v tom štátnom rozpočte. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja sa pozastavím, teda dalo by sa na dlhšie pozastaviť nad tým, pri tom Centrálnom registri priestupkov. Však ono sa ich robí asi dosť. Ale rozmýšľam, koľko je ich dosť alebo prečo na to treba 3 mil. eur, to je 90 mil. korún. Ja sa snažím predstaviť si, čo sa dá za tých 90 mil. postaviť, aby ste tam uskladnili tie registre priestupkov. No viete, že to hardvérovo nemôže byť nejaká stavba ani to vôbec, či vôbec to má byť vôbec stavba. Ale aj hardvérové vybavenie na nejaký centrálny register, však to nemôžu byť nejaké, neviem, ako sa to povie, terrabajtové polia, toľko ich zase nerobíme, hej, že by sme tú kapacitu na to uskladňovanie museli mať takú. To je ono v zásade jedno cédečko, nejaká aplikácia, hej. Čiže tam sú nejaké softvérové riešenia, ktoré nikto nikdy nezmeria. Ale sa mimoriadne dobre účtujú. Však o tom vedia aj niektorí svoje. A toto je proste to, to som aj v predchádzajúcom príspevku povedal: „Hoďte niečo aj tomu plebsu.“ Viete, hoďte niečo aj tým našim ľuďom a povedzte: „Tu máte, spravte nejaký centrálny register. A by ste neverili tomu, že možno by ste našli skupinu šikovných študentov, ktorí by vám to urobili za 100 tisíc. No ale to by potom nikto nevedel, čo s tým zostatkom. Však to by niekoho trápilo, ako je to možné. A to by niekoho možno aj rozkrylo a rozhalilo, ako sa v týchto softvérových dodávkach dá krásne blufovať a ako je to nemerateľné. Presne to tam sa dobre robí, hej, lebo to jedno cédečko môžete nafakturovať. Čiže, pán minister, hoďte niečo sem-tam plebsu, hej, teda alebo zistite, že Centrálny register priestupkov, i keď tu nie sme svätí, hej, v tejto krajine, tak určite nebude stáť, keď to dáte ľuďom v serióznej súťaži, 3 mil. eur, lebo to hovorím, za 3 mil. eur postavíte malé sídlisko, nie nejaký Centrálny register priestupkov, ktorý v praxi je jedno jediné cédečko.

  • Nech sa páči, záverečná reakcia, Pavol Zajac.

  • Ďakujem všetkým, ktorí na mňa reagovali. Skúsim postupne reagovať.

    Pán kolega Blanár, teším sa z toho, že som spoznal, že je ďalší stavbár v Národnej rade Slovenskej republiky. Dokonca musím vám povedať, že aj ja mám špecializáciu KDS. Takže pokiaľ viem, ste tu štvrtý, tak aby ste vedeli o mojej odbornej kvalifikácii a to, prečo som hovoril o tých technológiách.

    Ale to, čo ma prekvapilo, je, že vy ako predseda samosprávneho kraja nepoviete ani pol slova k tomu, že máte platiť komplet náklady na monitoring ciest II. a III. triedy. Máte to v zákone, máte to vo vyhláške a vy nepoviete pol slova k tomu. Nehnevajte sa, myslel som si, že sa ohradíte voči tomu.

    Čo sa týka pána Mikloška, áno, SkyToll má pomerne slušnú technológiu a kontroluje ho nezávislý znalec Logica. A Logica ho kontroluje, či dostatočne dobre kontroluje tieto autá.

    Ale musím povedať ku SkyTollu aj vám, aj kolegovi Blanárovi, SkyToll bol tak draho vysúťažený. To, koľko sa mu platí, koľko mu platí NDS, to je toto, čo povedal pán Blanár. „Neviete, ako funguje NDS?“ No NDS je štátna akciová spoločnosť. Štát jej musí dávať peniaze na prevádzku a na ďalšiu činnosť. NDS-ka si vie zarobiť na seba diaľničnými nálepkami, mýtom, ale keď za to mýto SkyTollu viacej pomaly platí ako vyberie, tak je asi problém, aby zostalo niečo aj v štátnom rozpočte. Takže to štát musí nakoniec zaplatiť tak, ako som sa pýtal pána ministra.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem sa teraz spýtať, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, Juraj Blanár.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, prvé čítanie zákonov slúži na to, aby sme diskutovali na tému, či takýto zákon je potrebné prijať alebo či takýto zákon nie je potrebné prijať. To je len pre pripomenutie, aby sme vedeli obsahovo, o čom diskutujeme. Čiže na úvod chcem jednoznačne povedať, že takýto zákon je potrebné prijať. A zdôvodním to, prečo je to potrebné prijať, pretože to, čo tu bolo predvedené mojím kolegom pánom Zajacom, bol naozaj taký prejav politickej demagógie bez toho, aby aj on, keď sa pasuje do pozície regionálneho politika, sám naozaj triezvo videl, o čo v tomto zákone ide.

    Pán poslanec Zajac, najskôr vám odpoviem, ak máte záujem odísť preč, tak aby ste to počuli. Som rád, že mám kolegu stavbára a že sa vyjadruje k takýmto veciam rovnako. Ale zas mám určitú pokoru a viem, že rozhodovať o tom, či bude kdesi nejaká skruž navrhnutá, na to treba mať aj okrúhlu pečiatku. A neviem, či tú okrúhlu pečiatku vy máte. Takže to už je druhá vec, lebo to už je odborná spôsobilosť. Ale, dobre, v poriadku, nejako ste to uchopili a vnímam to. Ale myslím si, že to je naozaj tvrdé vyjadrenie, čo sa týka hodnotenia toho, čo sa stalo.

    Nuž a čo sa týka toho výberu, o ktorom vy hovoríte, pán poslanec, pozrite si dôvodovú správu na strane 5. A tam nájdete odpoveď na to, čo ste vy tak brilantne sa snažili zakamuflovať a čím nebodaj ste sa snažili ešte osočiť aj predkladateľa, že to budú znášať samosprávne kraje. Tak ja vám to prečítam, ak to ste ešte nečítali: „Náklady súvisiace spoplatnením ciest II. a III. triedy nulovou sadzbou a zavedením inštitútu objektívnej zodpovednosti budú hradené z vlastných príjmov a zdrojov Národnej diaľničnej spoločnosti.“ Kde tam máte napísané, samosprávne kraje že budú s nulovou sadzbou znášať náklady, ktoré sú zavedené na cestách II. a III. triedy? Pán poslanec, ak ste naozaj mňa k niečomu vyzývali, tak ja vás vyzývam, aby ste sa možno opravili, pretože tuto je to jasne čierne na bielom. Musel som to povedať na začiatku, pretože to, ako ste to vy povedali manipulatívne, vyznelo nebodaj tak, že samosprávne kraje teraz budú znášať už aj náklady spojené s tým, že sa zavedie mýto s nulovou sadzbou.

    Čiže toľko na úvod pre pána poslanca Zajaca.

    Teraz poďme k obsahovej stránke tohto návrhu.

    Všetci dobre viete, že využívanie ciest II. a III. triedy, regionálnych ciest, ktoré neboli dimenzované na ťažkú dopravu, predovšetkým tranzitnú dopravu, ktorá je dnes omnoho frekventovanejšia ako vôbec kedy predtým v trhovom hospodárstve, jednoducho nezvládajú to nielen samotné konštrukcie týchto vozoviek, pretože neboli na to stavané, ale ani obyvatelia, ktorí bývajú v obciach a mestách, cez ktoré prechádzajú cesty II. a III. triedy. Je tam obrovská záťaž environmentálna, ale, samozrejme, aj záťaž z hľadiska ich pôsobenia na život ľudí, otrasy, praskanie stien, zvýšená hlučnosť a tak ďalej, nehovoriac o bezpečnosti. O tomto probléme tu rozprávame už roky a predsedovia samosprávnych krajov, si myslím, oprávnene na to poukazujú, pretože zastupujú záujmy práve obyvateľov jednotlivých krajov a majú na starosti cesty II. a III. triedy. Na to poukazovali. Poukazovali sme na to, aby jednoducho tieto cesty II. a III. triedy boli nejakým spôsobom vyriešené tak, aby táto tranzitná doprava tam nešla. Tohto sme sa domáhali aj počas predchádzajúcej vlády pani Radičovej a pána ministra Figeľa. Bohužiaľ, nedopracovali sme sa k nejakému veľkému výsledku. Cesty II. a III. triedy v úsekoch, kde môžu byť a sú paralelné s cestami rýchlostnými alebo diaľničnými, alebo s cestami I. triedy, sú dnes jednoznačne využívané tranzitnými dopravcami a obchádzajú tieto úseky. A nepomáhala ani represia z hľadiska polície, pretože dnes už technologické vybavenie (predovšetkým komunikačné) medzi týmito vodičmi je tak jednoduché, že keď policajti zastavia jedného kamionistu, ten okamžite dá prostredníctvom vysielačiek, ktoré majú všetci kamionisti naladené na jednej vlnovej dĺžke, echo, že „tadiaľto už nechoď". Jedného spokutujú a tí ďalší už to obchádzajú. Počkajú, kým policajti odtiaľ odídu a potom pokračujú ďalej. Čiže tadiaľto cesta neviedla. Išli sme ďalšou cestou. A to bolo ešte aj za ministra, ktorý bol za prvej vlády Roberta Fica, aby sme im dávali zákazy na cestách II. a III. triedy. Na mnohých úsekoch sa to urobilo. Ale, bohužiaľ, ani toto neviedlo k tomu, aby sme dokázali zamedziť tomu, aby nám nechodili tieto tranzitné kamióny po cestách II. a III. triedy. To znamená, tento problém je tu dlhšie.

    A o tom, že je to problém, asi už nikto dnes nepochybuje, a preto som veľmi rád, že po dlhých diskusiách s ministerstvom dopravy, samosprávnymi krajmi, ktoré sme naniesli aj na rokovaní vlády, ktoré bolo za účasti ZMOS-u a samosprávnych krajov, bolo to minulý rok, bolo vypočuté, že je to naozaj veľký problém. Argumentovali rovnako aj zástupcovia obcí a miest, pretože ich obyvatelia sú v týchto obciach rovnako atakovaní a znepríjemňovaní touto tranzitnou dopravou. Súhlasili s tým. A preto je tu takýto návrh, ktorý prináša svetlo, prináša možnosť, ako to vyriešiť.

    Dokonca aj postupnosť je tu jasne zadefinovaná, že najskôr ideme monitorovať, ako to v skutočnosti je s tým obchádzaním tranzitu po cestách II. a III. triedy, čo nám umožní aj tento vybudovaný systém SkyTollu, ktorý tu dnes je prevádzkovaný, pretože funguje cez satelit. A umožní nám povedať po určitej dobe sledovania, koľko tam tranzitných vozidiel chodí a či je potrebné naozaj z tohto pohľadu len buď pristúpiť k tomu inštitútu objektívnej zodpovednosti, alebo aj na základe rozhodnutia samosprávneho kraja po dohode s prevádzkovateľom zaviesť mýto na tomto úseku, a teraz ešte raz to zopakujem, na tomto úseku, ktorý je súbežný so spoplatnenými cestami. Teraz, samozrejme, hovoríme o úsekoch, kde sú cesty I. triedy alebo diaľnice a rýchlostné komunikácie, pretože spoplatňovať všetky úseky II. a III. triedy ambíciu nemá tento zákon. To chcem podčiarknuť a jasne pomenovať, aby niekto tu nenavádzal nejakú atmosféru, že tu ideme spoplatňovať cesty II. a III. triedy kompletne. To vôbec nie je pravda. Ale ide nám o to, aby sme dostali tranzitnú dopravu tam, kde patrí, preto tento inštitút je navrhnutý, preto je tam možnosť pre samosprávne kraje do toho vstúpiť. A, prirodzene, potom tie finančné prostriedky, ktoré by potenciálne sa vyberali z tohto mýta na tej ceste II. alebo III. triedy, budú použité opäť do ciest.

    A tu chcem opäť podotknúť aj pre ostatných kolegov, lebo aj kolega Kuffa tu hovoril, že by sa nemalo nič vyberať, dámy a páni, Slovenská republika nie je takou ekonomikou, aby si mohla dovoliť stavať diaľnice a rýchlostné komunikácie len zo štátneho rozpočtu. A toto je vzor aj iných krajín, ktoré to tak robia. Chorvátsko dnes si postavilo ten dobrý a fungujúci diaľničný systém práve z mýtneho systému, ktorý priniesol peniaze na to, aby to mohli dobudovať. A dnes z toho profitujú. A tá návratnosť bude veľmi krátka. Čiže to je normálna objektívna príčina, ktorú je potrebné takto aj zobrať. A myslím si, že je to dobrý systém a napokon aj prináša finančné prostriedky.

    A podotýkam, všetky finančné prostriedky, ktoré plynú z mýta do príjmu teda Národnej diaľničnej spoločnosti, sú používané len pre diaľnice a rýchlostné komunikácie, nikde inde sa nepoužívajú. A to je dôležité. Sú aj na cesty I. triedy, ale to už je druhá kapitola.

    Čiže, vážené poslankyne, páni poslanci, celý tento návrh, ktorý má ešte ďalšie technické náležitosti, ktoré sú s tým spojené, pretože tým, že do hry by vstupovali aj cesty II. a III. triedy, ale aj za obdobie fungovania celého mýtneho systému sa ukázalo, že je potrebné ísť ešte ďalej a vytvoriť nejaký centrálny register, ktorý nám umožní sledovať všetko to, čo sa tam deje, a hlavne mať efektívny systém natoľko, že keď tu máme niekoho, ktorý to permanentne porušuje alebo to porušil, aby sme ho vedeli aj postihnúť, pretože chceme, aby to naozaj oddelilo zrno od pliev, to znamená, že tí, čo to porušujú, aby boli za to potrestaní, a zároveň tí, ktorí naozaj svedomito k tomu pristupujú, aby za to netrpeli. A je to spoločný záujem.

    Preto mi dovoľte, aby som ešte raz skonštatoval, zmyslom prvého čítania je diskusia o tom, či takýto zákon je potrebný alebo nie je potrebný. Ja konštatujem, že je potrebný tento zákon.

    A konečne, a sme veľmi radi tomu, ministerstvo dopravy dospelo ku kompromisu, ku ktorému sme sa dostali spoločne, a že je tu nejaké svetlo na konci tunela, ktoré vidím tak, že už nám môže pomôcť vyriešiť tento problém, s ktorým sa pasujeme v prospech všetkých ľudí, ktorí sú na cestách a prechádzajú obcami a mestami, ktorí tam žijú, ktorí sú atakovaní touto dopravou, v prospech bezpečnosti, pretože toto je našou úlohou.

    Čiže, pán minister, ja som pripravený aj na diskusiu v druhom čítaní, kde budeme hovoriť aj precíznejšie o jednotlivých častiach tohto zákona. A ak tam bude potrebné niečo, tak som presvedčený, že nájdeme ešte zhodu. Ale som rád, že tento zákon je v Národnej rade a že konečne sa hýbeme v tejto problematike tranzitnej dopravy, ktorá je zneužívaná tým, že chodí po cestách II. a III. triedy. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca Blanára sú štyri faktické poznámky.

    Nech sa páči, Pavol Zajac.

  • Pán kolega Blanár, akú požičaj, takú vráť, tiež som sa chcel spýtať, či to bolo vaše predvolebné vystúpenie.

    Ale, nie, vážne teraz, pán kolega, neviem, či ste si nevšimli, monitorovanie na cestách I., II. triedy, jeho vecnosť som vôbec nenapádal. Pýtal som sa, koľko to bude stáť, kto to zaplatí. NDS nie je ani tretí sektor, ani súkromná firma. Je to štát. To znamená, keď to zaplatí NDS-ka, budeme to platiť všetci. A pýtam sa, koľko to bude stáť. Pri takomto návrhu zákona, tak vážnom, zložitom, to chcem vedieť ako poslanec Národnej rady. A keď hrozí to, že samosprávne kraje budú platiť tieto náklady, tak by ste sa mohli trošku toho zastať.

    A že to nevidíte v dôvodovej správe? Pán kolega Blanár, z vyhlášky (§ 2), ktorá je prílohou tohto zákona, ešte raz vám to prečítam: „Správca výberu mýta si môže uplatňovať od vyššieho územného celku náklady súvisiace s výberom mýta na cestách II. a III. triedy na a) vybudovanie služby, investičné náklady, predpis, výber mýta. A je tam ďalších desať bodov vymenovaných. Podľa vyhlášky, ktorá je aj súčasť tohto návrhu zákona, si správca výberu mýta bude môcť od samosprávneho kraja tieto náklady žiadať. Dneska je to s nulovou sadzbou. Čiže dneska budú len náklady, príjmy nebudú. Raz sa bude vyberať aj nejaké mýto, ako ste spomínali, na cestách II. triedy a čo keď sa toho vyberie tak málo, že náklady budú vyššie? Potom budú tie samosprávne kraje platiť len náklady?

    A, nakoniec, tú odbornú pečiatku na spôsobilosť mám, ale keďže som poslanec Národnej rady, už ju nepoužívam. Som zvedavý, či ju mal ten dozor okrúhlu pečiatku...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalšiu faktickú má Augustín Hambálek.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Je mojou povinnosťou sa plne stotožniť s vystúpením pána kolegu Blanára, lebo problém kamiónovej dopravy, ktorý má závažný vplyv na život ľudí hlavne v našich obciach, býva skutočne pertraktovaný v poslednom roku enormne. Situácia je tak vážna, že ľudia už pomaly spisujú petície a chodia štrajkovať pred samosprávne kraje a doterajšie opatrenia, ktoré boli v tejto oblasti prijaté, sa ukázali ako nedostatočné. My sme zhruba pred dvomi rokmi zrekonštruovali v Trnavskom kraji zhruba 30 % ciest. Príďte sa pozrieť, v akom stave sú dnes. Tie kamióny v snahe vyhnúť sa zaplateniu poplatkov využívajú už také cesty, na ktoré sa pomaličky ani nezmestia. Takže pokiaľ ide o predmet účelu prijatia tohto zákona, tak sa plne stotožňujem s tým, čo povedal kolega Blanár. A je potrebné túto závažnú situáciu, ktorá má hlavne vplyv na kvalitu života ľudí v našich obciach, riešiť takýmto spôsobom. Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou Alojz Hlina.

  • Ďakujem pekne. Ono je vždycky príjemným osviežením, keď vystúpi v rozprave vládny poslanec, i keď to má charakter takej oslavnej ódy. A ja len vecne k tomu niečo poviem. Ja som sa na tento zákon nepripravoval, ale podľa mňa je dôležitý. V druhom čítaní si dovolím k tomu vystúpiť a spravím aj komparácie, ako je to kde inde a čo tu stvárate.

    Ale teraz len poviem takú vec, že § 2 ods. 6 hovorí, že keď sa na tých cestách župných vyberie nejaké mýto, znížia sa to o náklady NDS-ky a ostatok ide župe, ktorá ich účelovo musí použiť pre opravu ciest. To je doteraz všetko dobre, stále dobre. Avšak v prípade, že ten výber bude nižší, tak rozdiel na prevádzku župa dopláca. A teraz, prosím vás, keď budete vyberať mýtne, no tak šofér už nepôjde po tých úzkych cestách, no tak pôjde po diaľnici. No však to je logické. Nie? No čiže to znamená, že výber mýta po tých župných cestách nebude. Ale tie náklady zostanú. Čiže, vážení soudruzi, máte tam chybu, prosím vás pekne. Tak sa s ňou popasujete a nájdite riešenie, lebo niekto vám vystaval tie stanice, niekto vám ich bude fakturovať a, nebojte sa, hojne, lebo však tu to umožnia, hej, a zaťažia tú vašu župu. Potom bude chýbať nejakej ZDŠ-ke. Či čo vy to máte? Stredné školy? No poviete, že na to nemáte, lebo musíte platiť SkyTollu, že monitoruje niečo, po čom nikto nechodí, lebo však už sa chodí po diaľnicach. No máte tam chybu, soudruzi. A bolo by dobré sa s ňou popasovať. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Týmto zákonom sa urobí konečne poriadok s kamiónovou dopravou. Tým, že veľa ciest sa nedá nahradiť a nie je tam R1 alebo diaľnica, tak naozaj sú využívané cesty II. a III. triedy, ktoré nie sú postavené tak, aby mohli nejakým spôsobom túto kamiónovú dopravu absorbovať, tak ako sme to mali po poslednej zime, keď vyšší územný celok enormne mal oveľa väčšie náklady na to, aby sa rekonštruovali tieto cesty ako doposiaľ. Ak by ešte zopárkrát takéto zimy boli, tak nevieme, z akých finančných zdrojov by sme ich mohli rekonštruovať. Čiže tie spomínané nejaké školy, ktoré potrebujú ďalšie a ďalšie náklady, tak na tie by sme už ozaj nemali finančné zdroje. Takže len sa naozaj sústreďme na to, o čom tento zákon je. Pomôže všetkým regiónom, ktoré sú namáhané a ktoré trpia kamiónovou dopravou. Veď tie sa už nevedia dočkať, kedy takýto zákon konečne bude prijatý. A určite všetci, ktorí vnímajú tento zákon, tak môžu len zatlieskať, ak bude prijatý. A oddýchne si tak naše obyvateľstvo v našich regiónoch a dedinách.

  • Nech sa páči, s reakciou Juraj Blanár.

  • Ďakujem. Ďakujem všetkým za vyjadrenie na moje vystúpenie.

    A budem sa venovať predovšetkým pánovi poslancovi Zajacovi.

    Pán poslanec, očakával som, že vo vašej faktickej poznámke aspoň poviete teda, ako ináč riešiť ten problém nákladnej kamiónovej dopravy cez obce a mestá po cestách II. a III. triedy, keď toto kritizujete. Vy ste vôbec neprišli s nejakým návrhom. Ale to je možno váš prístup, kritizovať a neprísť s návrhom. Tento návrh, ktorý je tu predložený, hovorí o tom, ako to riešiť, a myslím si, že efektívne k tomu pristupuje, dostať sa k záveru.

    A to, čo ste povedali, že náklady bude znášať samospráva, to znamená vyššie územné celky, vy ste to prečítali v prílohe, že to bude znášať samosprávny kraj. Áno, keď bude zavedené mýto, kde už to bude spoplatnené, vtedy, áno, je to tam napísané, takýmto spôsobom to bude aj znášať. To znamená, budú sa platiť aj náklady s tou prevádzkou toho mýta. Ale, ešte raz opakujem, a vy ste to povedali, budeme platiť náklady aj v prípade, keď je tam nulová sadzba. A s tým nesúhlasím. A pozrite si dobrý prepis vášho vystúpenia, pretože naozaj ste to povedali.

    No a, pán poslanec Hlina, vy si myslíte, že na krajoch sú ľudia, ktorí nedokážu počítať? Predsa určite tam bude zavedené mýto práve na takom úseku, kde bude evidentné, že je to potrebné zaviesť a že tie náklady, ktoré budú spojené s tým prevádzkovaním tohto mýta, budú nižšie, ako sú výnosy. To je úplne normálne. Predsa nikto to tam nezavedie, keď tam prejde pár kamiónov. Pán poslanec, tu si treba trošičku naozaj vstúpiť do svedomia. Čo je dôležité? Je tu nejaký inštitút, ktorý pomáha riešiť tento problém. A v prípade, že tam nebude, mýto dáva aj iný inštitút. A to je dobre.

  • To bolo vlastne záverečné vystúpenie v rozprave.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, v podstate by som len

    chcel zareagovať na žlčou kypiace vystúpenie pána Zajaca a pripomenul mu niekoľko faktov.

    Faktom zostáva, že táto situácia s kamionistami sa tu dlhodobo neriešila. Za vašej vlády ste nevyriešili absolútne nič v tejto téme. Čiže teraz tu vykrikujete, ale nič ste nepriniesli. Klasika, nič neurobiť a kritizovať, to je proste vaše heslo.

    Čo sa týka konania pred Komisiou, splnili sme podmienky, ktoré Komisia vyžadovala, a dohoda je a predpoklad je, že toto konanie nebude ďalej pokračovať. To ste určite zachytili.

    Pôjdem trochu rýchlejšie, lebo už je pomerne veľa hodín, aby som vás tu neunavoval.

    Keď som pozorne počúval vaše vystúpenie, ma zaujala jedna vec, že niektoré otázky kladiete len tak a niektorými otázkami zjavne sa aj naozaj pýtate. Môžete si pozrieť prepis vášho vystúpenia, tam to nájdete.

    Čo je ale horšie. Vy účelovo klamete. Vy ste neznížili splátky na mýto, len ste ich odložili. A malo to svoj náklad, lebo boli zúročené. Čiže predražili ste ešte tie splátky, aby sme boli úplne presní.

    Ďalšia nepresnosť. Vládli ste 21 mesiacov. Nad tým, prečo ste nič nerobili, sa zamyslite.

    Ďalší rozpor. Neznížil sa počet porušení na úsekoch spoplatnených mýtom, práve naopak, zvýšil sa. A zvýšil sa pravdepodobne preto, s najväčšou pravdepodobnosťou, lebo ste znížili pokuty. Čiže ste išli úplne opačným smerom. Preto tým, že my pokuty zvyšujeme, a ja by som bol ešte za razantnejšie zvýšenie pokút, pretože priestupky jednoducho nikto nemusí robiť, tak to vyplýva matematicky, že ten odhad výberu pokút bude vyšší, čo je pomerne jednoduchá matematika.

    No a teraz ideme k takej všeobecnej téme, keď vy tu hovoríte, že my nič nerobíme. Tak by som vám rád pripomenul, že ste nám nezanechali žiadne stavebné povolenia, ktorými by sa dalo hneď začať niečo robiť. Takže sme sa museli vymotať z neskutočného stagnujúceho a bordelového stavu, aj v čerpaní eurofondov. Veľmi rád vám pripomeniem opäť projekt Filiálky, kde ste sa rútili do 400-miliónového ohrozenia čerpania, pretože keby bol tento projekt, ako vy ste teda navrhovali, sa aj zazmluvnil, tak by 400 miliónov musel znášať štátny rozpočet, pričom neviem, kde by ich našiel, lebo tento projekt nebol jednoducho ufinancovateľný a vôbec nebol financovateľný z eurofondov. Ale vy ste úplne tento fakt ignorovali ako vo viacerých, mnohých iných úsekoch aj projektoch, kde nastalo strašne veľa námahy dočistiť tieto procesy a procesne popresviedčať Komisiu o tom, aby boli tieto úseky financované. Ale toto je taký najflagrantnejší príklad toho, ako ste vy boli schopní ohroziť 400 miliónov eur čerpania v eurofondoch. Keby sme rýchlo nekonali a nenašli náhradné projekty, ktoré budú veľmi prospešné pre Bratislavu a Košice, a jednak aj pre celé Slovensko v podobe regionálnych vlakov, tak by sme o týchto 400 miliónov určite prišli, pretože toľko záložných projektov jednoducho neexistuje, ktoré by sa dali do roku 2015 realizovať.

    No a čo je už úplne vrchol, je vaša bohorovnosť v tom, že vy už ste aj vyšetrovateľ. Vy ste uzavreli vyšetrovanie. Kde vy beriete právo vyrieknuť také súdy? Vy nie ste ani súd, ani vyšetrovateľ, ako môžete niečo také povedať, ako ste povedali? To môžete povedať fakt len vy.

  • Reakcia z pléna.

  • No o tých Kurimanoch, myslím. V tých Kurimanoch vy ste vyriekli definitívny záver, ktorý môže naozaj vyrieknuť len vyšetrovateľ. Čo si to vôbec dovoľujete? Vy ste kto? Vy ste tu čo? Pán Boh? Nechápem to, že máte vôbec takúto drzosť.

    Dobre, čiže čo sa týka tohto zákona, o ktorom sa tu bavíme, ako pán Blanár veľmi dobre povedal, úlohou prvého čítania je sa baviť rámcovo o zákone a o tom, či zákon má alebo nemá zmysel, tak z vášho vystúpenia som ani nepochopil, či vlastne podľa vás zmysel má riešiť tú situáciu na cestách. Ja si to teda vyhodnocujem tak, že podľa vás to zmysel nemá, čiže nech ďalej sa ničia cesty, nech sa to tu devastuje, nech sa nič nerobí, tak ako ste vy 21 mesiacov ale vôbec nič v tomto neurobili. Ďakujem za slovo.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie. Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov. Tento vládny návrh zákona je uvedený ako tlač 728 a rozhodnutie pre rokovanie výborov má č. 698.

    Nech sa páči, pán minister, uveďte tento vládny návrh.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, návrh zákona zavádza elektronizáciu systému predaja diaľničných nálepiek, a teda elektronickú podobu diaľničnej nálepky za užívanie vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest motorovými vozidlami do 3,5 tony.

    Cieľom návrhu zákona je nahradenie papierovej nálepky jej elektronickou podobou, preto je vhodnejšie nahradiť zaužívaný pojem „diaľničná nálepka“ pojmom „diaľničná známka“. Návrh zákona nahrádza v súčasnosti platné znenie § 6 cestného zákona.

    Systém papierových nálepiek, ktorý na Slovensku funguje od roku 1996 sa pri zohľadnení stúpajúceho počtu vozidiel a súčasných požiadaviek javí z dlhodobého hľadiska ako neudržateľný, ale hlavne už ako úplne prekonaný. V súčasnom systéme existuje niekoľko problémov, a to napríklad povinnosť umiestnenia nálepky na prednom skle vozidla, obmedzené možnosti predaja nálepky a hlavne náklady spojené s výrobou a distribúciou, ale najmä falšovanie alebo prípadné krádeže nálepiek.

    Navrhovaný elektronický systém predaja diaľničných známok zabezpečí užívateľom spoplatnených úsekov nepomerne vyšší komfort a širší spôsob nákupu diaľničných známok, zároveň nebude dochádzať k ich obmedzovaniu z dôvodov vizuálnej kontroly (spomaľovanie dopravy a tvorba kolón), rovnako návrh zákona ráta so zefektívnením kontroly, ako aj so zavedením objektívnej zodpovednosti. Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorý je určený navrhnutým gestorským výborom, výborom pre hospodárske záležitosti, pánovi Františkovi Petrovi, aby uviedol správu. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 220 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov (tlač 728). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. septembra 2013 č. 698 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram teraz všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Chcem sa spýtať teraz na ústnu možnosť prihlásenia sa do rozpravy. Je záujem dvoch pánov poslancov, Pavla Zajaca a Juraja Blanára.

    Nech sa páči, prvý v poradí Pavol Zajac.

  • Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, vyjadrím sa krátko k tomuto návrhu zákona.

    Elektronický výber diaľničnej známky je to, čomu sa nevyhneme a čo potrebujeme v dnešnej dobe v roku 2013 zaviesť, pretože tie fyzické papierové známky už sú prežitkom aj inde v Európe, aj inde v Európe už prešli na elektronické diaľničné známky, cez ktoré sa platí za diaľnice a rýchlostné cesty, ale toto neustále a nepretržité monitorovanie automobilov na diaľnicach a rýchlostných cestách prinesie so sebou aj jeden negatívny jav. A to je to, že všetky autá budú na týchto diaľnicach a rýchlostných cestách monitorované. A Policajný zbor, ale aj Slovenská informačná služba a finančná správa a Vojenské spravodajstvo budú mať neustály prístup k tomuto monitorovaniu a k týmto údajom. Policajný zbor bude môcť takto sledovať autá a prípadné porušenia dopravných predpisov bude môcť takto sledovať. Takže občania budú pod oveľa prísnejším dohľadom štátu, ako je to dneska. A bude pomerne dosť obmedzená ich osobná sloboda. Takže na jednej strane vítam túto možnosť platiť takto elektronicky diaľničnú známku, ale na druhej strane toto obmedzenie osobnej slobody sa mi zdá pomerne dosť výrazné. Takže plusy a mínusy tohto návrhu zákona sú v tomto.

    Čo sa týka pozitívneho vplyvu na štátny rozpočet, to je presne o tých nákladoch, pán minister. Pán minister, to je presne o tých nákladoch, o ktorých som sa bavil aj pri predchádzajúcom návrhu zákona, koľko to bude stáť. Ak predkladáte taký závažný zákon, kde sa idú monitorovať cesty II., III. triedy, a neviete povedať snemovni, Národnej rade, poslancom a cez médiá aj občanom, koľko bude to stáť, aké budú náklady NDS-ky alebo možnože aj VÚC-ok na monitorovanie ciest II., III. triedy, na tie náklady sa pýtam, na čo ste mi nevedeli odpovedať alebo mi nechcete odpovedať. Čo je zložité na tejto mojej otázke? Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je Juraj Blanár. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi opäť, aby som tak, ako sa patrí, v prvom čítaní vyjadril svoj postoj k tomu, či takýto zákon je potrebný alebo nie je potrebný. Moje konštatovanie je jednoznačné. Je potrebný, pretože dnešný diskomfort, ak to tak môžem povedať, alebo spôsob, ako musíte diaľničné nálepky nalepovať, ale aj vôbec ich obstarávať, spôsobuje obrovské problémy, nehovoriac o tom, a určite sa zhodneme na tom, že množstvo tých poctivých vodičov, ktorí si to zaplatia, má výhrady voči tým, ktorí chodia bez diaľničnej nálepky. A efektívne je to problém skontrolovať. A ak sa to kontroluje, zasa všetci „nadávame", keď sú veľké kontroly, pretože policajti musia zastaviť toho vodiča, aby sa pozreli, či známku má alebo nemá. Čiže ja tu nevidím žiadny problém z hľadiska nejakého monitorovania, že bude negatívne. Ak to v iných krajinách demokratických dnes funguje, nevidím absolútne problém, aby to bolo aj v našich podmienkach zavedené, a preto absolútne vítam tento zákon, podporujem ho a vidím v ňom naozaj perspektívu moderného prístupu spoplatnenia diaľnic, na ktoré možno ešte ani v mnohých krajinách neboli odvážni, aby to zaviedli. Ale my to tu budeme mať a bude to mať podľa môjho názoru opäť pozitívny prínos pre efektívne vyberanie jednak poplatkov za tieto známky, ale predovšetkým komfort pri platení. Takže podporujem ten zákon a teším sa na druhé čítanie.

  • S reakciou na vystúpenie pána poslanca Blanára Jozef Viskupič.

  • Tiež mám pocit, že dobu nezastavíme. A je dobré, že prichádza ministerstvo s týmto návrhom. Nemyslím si zase, že spôsobovalo to až také prehnané problémy.

    Skôr ma zaujíma jedna otázka. Pri študovaní toho návrhu zákona ste hovorili, že z hľadiska objektivizácie alebo objektívnej zodpovednosti to pravdepodobne prinesie mnohé benefity. A váš predrečník spomínal, ako keby tu bol nejaký plus a mínus. Ja som tam videl teda dva plusy. Tým pádom bude objektivizácia zodpovednosti viacej vymožiteľná, lebo bude mať ako keby podklad na to Policajný zbor, aby konal pre tých, čo dopravné predpisy porušujú.

    Skôr by ma zaujímala otázka voči zahraničným tranzitujúcim cez Slovensko, že do akej miery to bude riešené a či tam bude nejaký efektívny prístup k tomu, aby, ak sú títo neplatiči, ktorí sú, inšpirovali sme sa aj modelmi z Rakúska a podobne, že keď je takýto nezodpovedný vodič alebo vodič, ktorý neplatí v tomto prípade diaľničnú známku, bol efektívne postihnuteľný, ak bude táto vec odhalená. Ďakujem.

  • Nech sa páči, s reakciou Juraj Blanár.

  • Ja len krátko odpoviem. Práve zavedenie tohto systému umožňuje vyberateľovi ten, ktorý vyberá tieto známky, efektívne postupovať aj proti zahraničným tranzitom a návštevníkom. Ale zároveň aj zahraničiarom to umožňuje efektívnejší nákup tých známok elektronicky, čo dodnes bol veľký problém pre nich. Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Ďakujem obidvom.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Aktmi Svetovej poštovej únie – Generálnym poriadkom Svetovej poštovej únie, Svetovým poštovým dohovorom a Dohodou o poštových platobných službách, prijatými na 25. svetovom poštovom kongrese. (Doha, 24. 9. – 14. 10. 2012)Návrh vlády má tlač 701 a spoločná správa výborov má tlač 701a.

    Návrh vlády odôvodní pán minister dopravy. Nech sa páči, pán Počiatek.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, predložené Akty Svetovej poštovej únie upravujú najmä spoločné pravidlá na zabezpečovanie poskytovania poštových služieb v medzinárodnom styku.

    Ide o mnohostranné zmluvy prezidentskej povahy v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky a upravujú práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri poskytovaní poštových služieb v medzinárodnom styku, ako aj podmienky členstva v Svetovej poštovej únii a povinnosti členských krajín a ich určených poštových podnikov.

    Prezident Slovenskej republiky nemá pripomienky k Aktom Svetovej poštovej únie, pričom súhlasí s pokračovaním vo vnútroštátnom schvaľovacom procese. Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem.

    Prosím teraz spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti poslanca pána Michala Bagačku, aby informoval Národnú radu o výsledkoch rokovania výborov.

  • Ďakujem za slovo. Predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Aktmi Svetovej poštovej únie – Generálnym poriadkom Svetovej poštovej únie, Svetovým poštovým dohovorom a Dohodou o poštových platobných službách, prijatými na 25. svetovom poštovom kongrese v Dohe (tlač 701).

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 27. septembra 2013 č. 726 pridelil návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady o návrhu rokoval 9. októbra 2013 a prijal uznesenie č. 321.

    Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 8. októbra 2013 a prijal uznesenie č. 218.

    Výbory odporučili Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Aktmi Svetovej poštovej únie – Generálnym poriadkom Svetovej poštovej únie, Svetovým poštovým dohovorom a Dohodou o poštových platobných službách, prijatými na 25. svetovom poštovom kongrese a rozhodnúť o tom, že Akty Svetovej poštovej únie 2012 sú medzinárodné zmluvy, ktoré majú podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Aktmi Svetovej poštovej únie a rozhodnúť o tom, že Akty Svetovej poštovej únie 2012 sú medzinárodné zmluvy, ktoré majú podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní tohto návrhu bola schválená uznesením gestorského výboru z 15. októbra 2013 č. 224. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som informoval o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy, ústne, nech sa páči, prihlásiť sa do rozpravy. Nikto sa nehlási do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Netreba sa vyjadriť, predpokladám.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dodatkovým protokolom k Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) týkajúceho sa elektronického nákladného listu. Návrh vlády má tlač 702 a správa výborov má tlač 702a.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, Dodatkový protokol CMR doplňuje Dohovor CMR s cieľom umožniť nepovinné vystavovanie nákladných listov v medzinárodnej nákladnej cestnej doprave prostredníctvom elektronickej komunikácie.

    Dodatkový protokol a jeho ustanovenia sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a právnym poriadkom Slovenskej republiky, so záväzkami vyplývajúcimi z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, ako aj s platnými právnymi aktmi Európskej únie, so záväzkami prevzatými v rámci iných platných zmlúv a všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva.

    Dodatkový protokol CMR je mnohostrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy v zmysle čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, a preto sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň je medzinárodnou zmluvou v zmysle čl. 7 ods. 5. Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má po ratifikácii a vyhlásení spôsobom ustanoveným zákonom prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

    Prezident Slovenskej republiky nemá pripomienky k Dodatkovému protokolu CMR, pričom súhlasí s pokračovaním vo vnútroštátnom schvaľovacom procese. Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Teraz prosím spoločného spravodajcu pána Michala Bagačku, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov.

  • Ďakujem za slovo. Predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dodatkovým protokolom k Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) týkajúceho sa elektronického nákladného listu (tlač 702).

    Predseda Národnej rady rozhodnutím z 27. septembra 2013 č. 727 pridelil návrh na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady o návrhu rokoval 9. októbra 2013 a prijal uznesenie č. 322.

    Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 8. októbra 2013 a prijal uznesenie č. 219.

    Výbory odporučili Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dodatkovým protokolom k Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, ktorý sa týka elektronického nákladného listu, a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor odporúča Národnej rade podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dodatkovým protokolom CMR, ktorý sa týka elektronického nákladného listu, a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní tohto návrhu bola schválená uznesením gestorského výboru z 15. októbra 2013 č. 225. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som informoval o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku do rozpravy, pýtam sa na ústnu možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Do rozpravy sa nehlási nikto.

    Vyhlasujem rozpravu týmto za skončenú.

    Nechcete sa vyjadriť, pán minister?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne.

    Pán kolega Bagačka, takisto ďakujem za odvedenú prácu.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

  • Reakcia z pléna.

  • Ja myslím, že je to slušné a na mojich hodinkách je trochu viac.

    Prerušujem v tejto chvíli rokovanie a pokračovať v rokovaní budeme zajtra ráno, tak ako to je v programe, celým balíkom pod gesciou ministerstva financií.

    Ďakujem pekne za dnešné rokovanie, pekný večer všetkým.

  • Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.