• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram jedenásty rokovací deň 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Pavol Abrhan, Ján Babič, Tibor Bastrnák, Juraj Blanár, Dušan Bublavý, Gabriel Csicsai, Lea Grečková, Štefan Hreha, Ján Hudacký, Igor Matovič, Lucia Nicholsonová, Ladislav Petráš, Ján Podmanický a Jana Vaľová.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Igora Hraška a Miroslava Kadúca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Návrh ústavného zákona je pod tlačou 733. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 707.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Kadúcovi, aby návrh ústavného zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani predsední..., predsedajúca. Vážení štyria kolegovia, dovoľte, aby som predniesol pomerne zásadnú zmenu, ale na úvod možno pár slov. Je to isto náhoda, ale najbližšie tri body sa týkajú zmeny ústavy a pri všetkých troch bodoch figurujem ja ako predkladateľ. Kolegovia, starí harcovníci poslanci mi hovorili, že to asi nie je vhodné, aby to robil poslanec, ale, žiaľ, keďže vláda je v týchto veciach nečinná, je tu spoločenská požiadavka, musím to ako poslanec v rámci svojej zákonodarnej iniciatívy predložiť sám, keďže aj v zmysle ústavy treba povedať, že vláda sa nachádza až na mieste po poslancoch, teda poslanci majú primárnu zákonodarnú iniciatívu.

    Túto zmenu, ktorú predkladám spolu s kolegom Hraškom, vychádza vlastne zo skúseností, aj zo skúseností pani verejnej ochrankyne práv pani Dubovcovej, ktorá naznačila, že ústavné právo na dobrú verejnú správu v našej ústave chýba.

    Najskôr si dovolím v krátkosti predniesť veľmi stručný návrh zmeny ústavy, a to tak, že za článok 30 sa vkladá článok 30a, ktorý znie:

    "(1) Každý má právo, aby orgány verejnej moci vybavovali jeho záležitosti nestranne, spravodlivo a v primeranej lehote.

    Toto právo zahŕňa najmä:

    a) právo každého na vypočutie pred prijatím rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej moci, ktoré by mohlo negatívne zasahovať do jeho práv,

    b) právo každého na prístup k spisu, ktorý sa ho týka, za predpokladu rešpektovania zákonných obmedzení prístupu k informáciám,

    c) povinnosť orgánov verejnej moci odôvodniť svoje rozhodnutia a opatrenia."

    Hlavným cieľom návrhu zákona je rozšíriť a doplniť katalóg politických, politických ústavných práv o právo na dobrú správu vecí verejných. Pojem "dobrá správa" je súhrnom zásad a požiadaviek v modernom demokratickom právnom štáte, ktorých spoločným cieľom je kvalitné, efektívne, transparentné a riadne fungovanie verejnej správy. Myšlienka, že ľudia majú právo na to, aby sa štát spravoval v zmysle týchto zásad, sa teda riadi, a teda riadil štát dobre, sa dlhodobo tvorila na pôde Rady Európy, ktorá počnúc rokom už 1977 prijala viacero rezolúcií a odporúčaní, ktorými, ktorými formovala súčasnú podobu práva na dobrú správu definovanú v kódexe dobrej správy vecí verejných v odporúčaniach, vo svojich odporúčaniach. Téma dobrej správy verejných vecí rezonovala aj na úrovni Európskej únie a to do takej miery, že sa v podobe základného ľudského práva stala súčasťou Charty základných ľudských práv Európskej únie. Aj z tohto dôvodu, že toto právo na dobrú, dobrú správu vecí verejných sa nachádza v Charte práv Európskej únie, sme sa rozhodli, keďže u nás to absentuje, toto právo sa pokúsiť navrhnúť aj do našej ústavy, aby sme boli aj v súlade s acquis communautaire.

    Ďakujem a týmto želám o podporu tých, čo sú tu, aj tých, čo potom prídu.

  • Pomaly sa to zapĺňa.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Martinovi Poliačikovi. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, veľmi pomaly, musím konštatovať, sa to zapĺňa, ale...

  • Reakcia z pléna.

  • No tak hej, zatiaľ.

    Dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona. Predmetný návrh bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Pán predseda Národnej rady preto navrhol, preto návrh ústavného zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Pán predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 707 z 27. septembra 2013 navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý bude zároveň gestorským výborom a bude mať na to 32 dní.

    Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom návrhu zákona je rozšíriť a doplniť katalóg politických ústavných práv o právo na dobrú správu vecí verejných.

    Ja, samozrejme, nie som právnik a skôr teda do právnych vecí pozerám z pohľadu človeka, na ktorého sa nalepili, než takého, ktorý by ich chcel študovať, ale z informácií, ktoré ja mám k tomuto návrhu, je, že v podstate sa do ústavy zavádza niečo, čo by pre nás malo byť záväzné tak či tak. Každopádne, keď to v ústave napísané bude, tak tým teda v zásade ničomu nepoškodíme, lebo čo už raz záväzné je, tak napísať, že áno, ono to platí, môže byť možno nadbytočné, ale v rámci nejakého vyjadrenia postoja štátu k správe vecí verejných to nemusí byť vždy úplne nanič.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že uvedený návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň uvedený návrh prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 707.

    Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Stanovisko navrhovateľ nemá k čomu, spravodajca sa chce vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Je tu návrh od jedného z predkladateľov, mali by sme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Igora Matoviča, Jozefa Viskupiča a Miroslava Kadúca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Pán, jeden z predkladateľov požiadal, aby sme rokovali o tomto návrhu ústavného zákona až na, ako posledný bod. Alebo na budúcu schôdzu chcete?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Aby sme rokovali o tomto bode až ako poslednom, keď sa, poslednom zákone, ktorý je. Pýtam sa, je všeobecný súhlas?

  • Reakcia z pléna.

  • Evidentne Národná rada nie je uznášaniaschopná, takže poprosím vás, pán poslanec Kadúc, aby ste predložili návrh, aby ste odôvodnili

    návrh skupiny poslancov Igora Matoviča, Jozefa Viskupiča a Miroslava Kadúca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

    Návrh ústavného zákona má tlač 734, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 708.

    Dávam slovo poslancovi Miroslavovi Kadúcovi, aby návrh ústavného zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som opäť predniesol zmenu ústavy, podľa mňa omnoho zásadnejšiu ako pred malou chvíľou, a to je zmena, ktorá sa týka referenda, a teda možno povedať, že navrátenie moci späť k obyvateľom, teda k občanom. Cieľom novelizácie ústavy je posilnenie práva občanov Slovenskej republiky zúčastňovať sa na správe vecí verejných prostredníctvom inštitútu referenda. Takéto posilnenie účasti občanov na rozhodovacích procesoch je žiaduce aj z dôvodu aktuálnej politickej situácie, keď sa javí, že parlamentná väčšina v Národnej rade nechráni verejný záujem, ale záujmy finančných skupín. Prostredníctvom inštitútu referenda, ktorého výsledok je pre Národnú radu záväzný a musí sa vyhlásiť rovnako ako zákon, by sa umožnilo občanom Slovenska spolurozhodovať o osude ich vlastného štátu oveľa jednoduchšie a spravodlivejšie. Predložený návrh zákona tak dáva do rúk občanom zásadný nástroj na aktívnom rozhodovaní o veciach verejných so zreteľom na záujem samotných občanov a nie finančných či iných záujmových skupín. Podľa súčasnej právnej úpravy je pre platnosť referenda treba splnenie dvoch zákonných podmienok, a to účasti nadpolovičnej väčšiny oprávnených voličov a rozhodnutie a tiež, že rozhodnutie musí byť prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.

    V histórii Slovenska sa doposiaľ konalo sedem referend, z ktorých iba jedno skončilo platnými výsledkami. Slovensko tak prišlo o v prepočte približne 42 miliónov eur na konaní týchto referend, ktoré boli vlastne bezvýznamné. Ostatné referendá skončili ako neplatné pre nízku účasť a v jednom prípade bolo referendum zmarené. Pri šiestich referendách teda došlo, ako som povedal, k bezúčelnému vynaloženiu značného objemu finančných prostriedkov.

    Návrh ústavného zákona rieši situáciu, ktorá nastáva pri rezignácii značnej skupiny obyvateľstva na účasť mechanizmu priamej demokracie. Návrh ústavného zákona, naopak, umožňuje aktívnej časti obyvateľstva, aby rozhodovala o záležitostiach spoločenského záujmu bez rizika neplatnosti referenda a neúčelného využitia prostriedkov naň vynaložených. Prijatím návrhu ústavného zákona sa očakáva výrazný pozitívny vplyv na stav občianskej spoločnosti v Slovensku, a to prostredníctvom novozadefinovanej procesnej podmienky týkajúcej sa referenda, a to tak, že by malo nastať prelomenie spoločenskej apatie a posilnenie pocitu zodpovednosti jednotlivých občanov za budúcnosť svojej krajiny.

    Na záver okrem toho, že vás poprosím o podporu, si dovoľujem vyjadriť, že ak neprejde tento návrh zákona dnes, my ho predložíme opäť o pol roka. A budeme ho predkladať dovtedy, pokiaľ sa o ňom nezačne hovoriť a pokiaľ referendum v podobe, v ktorej je teraz, sa nezmení tak, aby bolo vykonateľné aj na pôde slovenského štátu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Martinovi Poliačikovi. Vidím, že dneska bude mať sólo. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Áno, áno, idem. Pani podpredsedníčka, pani kolegyne, páni kolegovia, hostia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona. Predmetný návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 708 z 27. septembra 2013 navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý zároveň navrhol aj ako gestorský výbor s tým, že prerokuje predmetný návrh zákona do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, ako uvádzajú navrhovatelia, cieľom novelizácie ústavy je posilnenie práva občanov Slovenskej republiky zúčastňovať sa na správe vecí verejných prostredníctvom inštitútu referenda, ktorého výsledok je pre Národnú radu záväzný a musí sa vyhlásiť rovnako ako zákon. S iniciatívou pánov predkladateľov v rámci možností vlastnej úvahy súhlasím, myslím si, že, že optimizmus je niečo, čoho by sme sa na Slovensku mali držať, a aj v štáte, kde v priamej voľbe zvolili občania Ivana Gašparoviča za prezidenta a Smer má 40 %, je treba dúfať, že sa občania budú schopní chopiť moci takým spôsobom, aby rozhodovali vo verejnom záujme a nie proti nemu.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že uvedený návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň predmetný návrh prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 708.

    Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne.

    Pani poslankyňa Mezenská, nech sa páči, máte slovo.

    Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, no nedá mi, aby som k tejto téme a k tomuto návrhu Miroslava Kadúca sa nevyjadrila, a to mojou podporou v presvedčení toho, že vývoj situácie na Slovensku a spoločenský dopyt po zvyšovaní možnosti účasti občanov na verejnom rozhodovaní ukazujú, že takejto téme a zavádzaniu prvkov priamej demokracie v parlamentnej praxi je potrebné vyhovieť, či už je to formou alebo nástrojmi referend, alebo petičných akcií, pri ktorých ja chcem vysloviť svoje presvedčenie, že pri relevantnej forme účasti ľudí v týchto občianskych aktivitách by mal pristupovať parlament aj tým, že dokáže kodifikovať a uzákoniť relevantnú vôľu občanov. Hoci to dnes v parlamente tak nevyzerá, že sa okolo tohto návrhu zákona rozvíri príslušná rozprava, ja som presvedčená, že takýto zákon na pôdu parlamentu patrí a že takýto zákon by mal byť aj schválený. Chcem zdôrazniť, že vývojové trendy a vôľa ľudí, spoločenská objednávka čím ďalej, tým viac upozorňuje a podčiarkuje význam priamej účasti ľudí v rozhodovacích procesoch, pretože sa ukázalo, že v mnohých prípadoch je parlament a parlamentný mechanizmus odchýlený od všeobecnej vôle a všeobecného záujmu občianskej verejnosti. Preto by som bola veľmi rada, aby sme sa nad týmto návrhom spoločne zamysleli a aj keď to naozaj tie nálady v parlamente nevyznievajú v prospech toho návrhu, aby sme sa nad jeho schválením vážne zamysleli. Som presvedčená o tom, že tento návrh, aj keď dnes skončí neúspešne v schvaľovacom procese, že tu nebol poslednýkrát predložený, že opakovane takýto návrh tu predkladaný bude do tej chvíle, kým sa petícia a referendum nestanú štandardnými metódami a štandardnými nástrojmi, ktoré budeme počas výkonu poslaneckých mandátov do rozhodovacích procesov zapájať. Ja som presvedčená o tom, že prvky priamej demokracie ako petícia, referendum, obzvlášť v tak kľúčových otázkach, akým je napríklad vstup do eurozóny alebo ochota vstúpiť alebo teda prispieť do eurovalu, ja som presvedčená, že k tomu by sa mala vyjadrovať aj občianska verejnosť. V minulosti sa ukázalo a tá skutočnosť z rôznych alebo výsledky rôznych prieskumov odzrkadlili, že vôľa ľudí sa odchýlila od toho, ako sa v konečnom dôsledku k takýmto zásadným otázkam vyjadril samotný parlament.

    Takže ešte raz chcem zdôrazniť, že tento návrh ja v plnej miere podporujem, rovnako ako budem podporovať každú jednu diskusiu, ktorá bude viesť k priamej účasti občanov v rozhodovacích procesoch. A som presvedčená o tom, že aj keď dnes tento návrh zákona nebude schválený, že sa s ním opäť na pôde parlamentu stretneme a budeme sa s ním ďalej stretávať.

    Ďakujem za vypočutie.

  • Na vystúpenie pani poslankyne nie sú fakti..., s faktickou poznámkou pani poslankyňa Jurinová. Pani podpredsedníčka, treba stlačiť trojku. Dobre. Takže končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Len veľmi krátko zareagujem na kolegyňu. Viem, že možnože takéto návrhy sa stretajú s veľkou nevôľou obecenstva alebo aj samotných poslancov hlavne kvôli tomu, že hovoria a vždy začnú hovoriť o populizme a podobných veciach. Osobne si myslím a veľmi súhlasím s tým, čo povedala kolegyňa Helena Mezenská, že je potrebné v dnešnej dobe podporovať prvky priamej demokracie. Toto je tiež jeden z prvkov: uľahčiť, ani nie že uľahčiť, ale možnože sprístupniť referendum v takom duchu, že naozaj kvórum na určenie platnosti referenda bude zrušené, je podľa mňa jedna z podmienok, aby to referendum malo vôbec zmysel, aby sa prestalo konečne hovoriť o tom, že je to zbytočné plytvanie peňazí. Takže veľmi podporujem návrh a naozaj prosím kolegov o podporu tejto novely.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. K rozprave sa chce vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z.

    Návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 735. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 709.

    Dávam slovo pani poslankyni Lucii Žitňanskej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani podpre..., predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia tu v sále, myslím si, že svoje vystúpenie začnem možno najskôr na tému konsenzus, pretože som si prečítala vyjadrenia predsedu parlamentu aj predsedu vlády na túto tému vo vzťahu k novele zákona o konflikte záujmov a myslím si, že k tomu treba niečo povedať. Dovolím si odcitovať predsedu parlamentu Pašku, ktorý tento týždeň alebo minulý týždeň povedal, že "predloženie zákona v tejto podobe a bez súhlasu širokého politického spektra, najmä bez súhlasu SMER-u považujem za populizmus, tento návrh neprejde". Čiže my už vieme, že novelizovať zákon o konflikte záujmov nebudeme.

    Robert Fico povedal: "Jednoducho s nimi" - teda s nami, aby bolo jasné - "sa nedá na ničom dohodnúť. A keď sa nechcú dohodnúť, tak nebude nič. Potom dáme my vládny návrh zákona a potom bude môcť väčšina o takomto vládnom návrhu rozhodnúť." Ale vydierať sa nedá.

    Takže myslím si, že než prejdem k podstate tejto novely, tak pre pamäť všetkých zrekapitulujem celý priebeh tvorby tejto novely zákona o konflikte záujmov, pretože myslím si, že je to veľmi poučný príbeh o tom, ako sa môže tvoriť konsenzus a spoločný prienik názorov všetkých parlamentných strán a akonáhle v momente, keď to vyzerá tak, že k tomu konsenzu môže dôjsť na zmysluplnom návrhu, tak v tom momente strana SMER zaradí spiatočku a odmietne takýto návrh podporiť, lebo je zmysluplný. On by mohol byť totižto aj účinný. Mohli by si občania a všetci pozrieť, aké majetky to poslanci majú. Tak ja neviem, či strana SMER, keď začala rokovať o tomto návrhu zákona pred viac ako rokom, si myslela, že to v rámci komisií uhrá a že výsledok nikdy nebude taký, ktorý bude zmysluplný. Ukázalo sa, že vieme sa dopracovať k zmysluplnému návrhu, tak aby ľudia videli, aké majetky majú politici, a mohli to kontrolovať. V tom momente, ako sa ukázalo, že by to mohlo mať stopercentnú podporu v parlamente, v tom momente čítam, že sa s nami nedá na ničom dohodnúť.

    Takže, pán Fico, s vami sa nedá na ničom dohodnúť! A keď sa používa slovo konsenzus alebo súhlas širokého politického spektra, no tak potom sa musím samu seba spýtať, čo považuje Robert Fico za súhlas širokého politického spektra? To, že keď sa volí predseda NKÚ, tak keď on navrhne osobu, tak opozícia si ju akože za opozíciu osvojí a potom bude súhlas širokého politického spektra? To nie je súhlas celého politického spektra. To, že keď sa rozhodne strana SMER, že majetkové priznania budú naďalej vyzerať tak, že vôbec, ale vôbec nemajú zmysel, a my pod nejakým mediálnym tlakom potom pricupkáme a podporíme to, aby sme nemuseli vysvetľovať prečo nie, že tak sa tvorí súhlas politického spektra? Nie, tak sa netvorí súhlas politického spektra, ale súhlas politického spektra sa môže tvoriť takto:

    26. 9. v roku 2012 vznikla pracovná skupina na tvorbu novely zákona o konflikte záujmov. Na vzniku takejto komisie sa dohodlo grémium v tento deň. Ako pracovala táto komisia? Najskôr sa rozprávala a dohodla na zásadách tejto novely, potom rokovala o pracovnom návrhu novely v zmysle týchto zásad, na ktorých sa dohodla, a zasadala k tejto téme niekoľkokrát. Bola zložená z poslancov: za stranu SMER Brixi, za stranu MOST - HÍD pán poslanec Gál, za stranu OĽaNO pán poslanec Kadúc, za SaS pán poslanec Poliačik, za KDH pán poslanec Přidal, ja za SDKÚ - DS a občas, raz alebo dvakrát sa našej práce zúčastnil aj pán poslanec Madej a pani poslankyňa Zmajkovičová. Pracovne viedol túto skupinu pán poslanec Beblavý z pozície predsedu príslušného výboru. Čo bolo výsledkom práce týchto stretnutí pracovnej komisie?

    Návrh novely aj s alternatívami v troch otázkach, z ktorých podstatná, naozaj podstatná pre zmysluplnosť bola len jedna otvorená otázka. Takto bol návrh novely pánom poslancom Beblavým v mene pracovnej skupiny predložený pánovi Paškovi 11. apríla tohto roku.

    Ako zareagovala strana SMER? Na zasadnutí poslaneckého grémia 29. mája pán predseda parlamentu Paška predložil protinávrh, ktorý zo zákona vypúšťal alebo z toho návrhu pracovnej skupiny vypúšťal viacero bodov. Ale, v máji, ponechal záväzné majetkové priznania, aj keď z nich vypustil niekoľko podrobností, ale to, čo sme mali za to, že je podstatné, aby štruktúra majetkového priznania bola záväzná a súčasťou zákona, s týmto súhlasil. Na základe toho bol pripravený v pracovnej skupine návrh na kompromis, ktorý, o ktorom diskutovali pán poslanec Beblavý aj s pánom predsedom parlamentu Paškom a ktorý pán poslanec, pán predseda parlamentu predložil na poslanecké grémium 4. júla 2013. Bol tam aj, boli tam stále súčasťou tohto kompromisu záväzné majetkové priznania aj štruktúra. Bolo tam ponechané to, aby mali väčšiu vypovedaciu hodnotu tieto majetkové priznania, to znamená, aby sa musel uvádzať podrobnejší popis majetku v týchto majetkových priznaniach. Ponechal aj veľmi dôležitú vec, aby v prípade nesúhlasu s rozhodnutím príslušného výboru menšina poslancov tohto výboru sa mohla odvolať na Ústavný súd proti zastaveniu konania v niektorých závažných prípadoch. Čiže bol to kompromis, ktorý dáva zmysel, na ktorý boli všetky strany ochotné pristúpiť, pretože by sa zvýšila, zvýšila garancia toho, že ľudia budú vidieť z majetkových priznaní, aký majetok politici naozaj majú, aj sa zvýšila vymožiteľnosť ustanovení tohto zákona.

    Na čom sa dohodlo následne poslanecké grémium? Dohodlo sa, že strany ešte do 31. júla dajú prípadné svoje pripomienky a s tým, že bude sa na túto tému konať grémium začiatkom augusta, aby sa návrh určite stihol do 16. augusta dopracovať, čo bol termín na predkladanie návrhov zákonov na septembrovú schôdzu. Toto grémium, kde sa malo dohodnúť finálne znenie návrhu zákona, pán predseda parlamentu nikdy nezvolal.

    Predseda parlamentu zvolal poslanecké grémium 12. 9., kde predložil ďalší návrh. Neviem, či za stranu SMER, alebo za seba. Tam už ale v tomto návrhu predloženom predsedom parlamentu boli vypustené všetky zmeny v samotných majetkových priznaniach oproti dnešnému stavu. Všetky zmeny v majetkových priznaniach, čo by znamenalo, že by sa zachoval dnešný stav, keď naozaj priznávanie majetku je deravé, všeobecné a nemá prakticky žiaden zmysel z hľadiska schopnosti parlamentu a verejnosti kontrolovať majetok verejných funkcionárov. Čiže naďalej by bolo stačilo napísať, že mám auto alebo nábytok, bez toho, či by som musela uviesť, či mám starú škodovku, alebo Ferrari. A uznáte, že to je rozdiel. Predseda parlamentu sľúbil, že k tomuto návrhu zvolá rokovanie tak, aby sa prípadný kompromis stihol podať na októbrovú schôdzu. Nezvolal toto stretnutie do konca schôdze, nezvolal ho doteraz. Keďže máme nejaký harmonogram schôdzí a ak by sa mali predkladať v roku 2014 majetkové priznania za rok 2013 v novej podobe, bolo potrebné predložiť návrh zákona na októbrovú schôdzu, pretože inak by sme nestihli ani schváliť zákon do začiatku budúceho roka, ani by sa aparát parlamentu nestihol pripraviť na to, aby mohol normálne, administratívne, riadne zúradovať tieto nové majetkové priznania.

    Takže, dámy a páni, dnes predkladám návrh novely zákona o konflikte záujmov v znení kompromisu, ku ktorému došlo v lete tohto roku. Kompromisu, s ktorým v zásade predseda parlamentu nemal žiadny zásadný problém, až kým sa niečo v priebehu leta nestalo v strane SMER, až kým predseda parlamentu v septembri pridal, predložil komisii jeden úplne, ale úplne nulitný návrh, ktorý nepredstavoval žiadnu zmenu majetkových priznaní okrem dneška.

    Takže skupina pracovala rok a dopracovala sa ku kompromisu. Zmysluplnému kompromisu, ktorý by znamenal zmysluplné majetkové priznania a vyššiu vymožiteľnosť kontroly plnenia povinností podľa zákona o konflikte záujmov zo strany parlamentu, parlamentného výboru aj zo strany verejnosti. Akonáhle to hrozilo, tak strana SMER cukla. Čiže cesta, ako tvoriť kompromis, existuje, ale musí existovať aj vôľa potom rozumný kompromis podporiť. Preto nemôžem súhlasiť ani s predsedom parlamentu Paškom, ani s Robertom Ficom, že sa s nami nedá dohodnúť.

    Strana SMER sa rozhodla, že bude valcovať, tak valcuje, nech sa páči. Ale pre pamäť je veľmi dôležité, aby bolo zrejmé, že dnes tu predkladáme rozumný návrh novely zákona o konflikte záujmov, ktorý mal potenciál podpory celého politického spektra, pokiaľ si to strana SMER nerozmyslela.

    Dovoľte mi po tomto úvodnom slove povedať pár slov k tomu, v čom sú tie najvýznamnejšie zmeny, ktoré obsahuje novela zákona o konflikte záujmov. V prvom rade sa rozširuje pôsobnosť ústavného zákona na viaceré nové vplyvné funkcie, ktoré sú v tomto štáte. Poviem len možno príklad, predseda a členovia Regulačnej rady Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, generálny riaditeľ a členovia Rady RTVS, generálny riaditeľ a členovia dozornej rady Sociálnej poisťovne, mohla by som vymenovávať ďalej, nebudem, máte to na stoloch.

    Po druhé. Upravuje sa nanovo oznamovanie a spresnenie tej právnej úpravy, čo treba uviesť, pokiaľ deklarujem, deklarujem prijatie daru. Povinné oznamovanie súkromných darov presahujúcich 4-tisíc eur, ktoré budú verejní funkcionári uvádzať za príslušný rok vo svojich majetkových priznaniach, sa javilo ako rozumný kompromis. Doteraz dary označené ako súkromné neboli vlastne zákonom vôbec regulované. Zjednocuje sa právna úprava o obmedzení pri podnikaní. Spresňuje sa povinnosť verejného funkcionára oznámiť svoj osobný záujem na prerokovávanej veci. Posúva sa lehota na podávanie majetkových priznaní, čo je detail len technický, z 31. marca na 30. apríla v roku kvôli tomu, aby to ladilo s podávaním daňových priznaní.

    Podstatné, zavádza sa záväznosť vzoru oznámenia verejných funkcionárov, tzv. majetkových priznaní. Podľa tejto novely by verejní funkcionári boli povinní podávať svoje majetkové priznania na tlačive, ktorého vzor bude tvoriť prílohu k ústavnému zákonu. Súčasťou tohto tlačiva budú prvýkrát aj vysvetlivky, na základe čoho sa verejní funkcionári nebudú môcť vyhovárať na nesprávne pochopenie určitej povinnosti. Zásadne by sa tým obmedzila aj voľnosť vo výklade ustanovení a spresnil by sa zákon.

    Zavádza sa povinnosť uvádzať všetky príjmy. To znamená, chceli by sme docieliť, aby verejní funkcionári vo svojich majetkových priznaniach uvádzali všetky svoje príjmy, nielen vybrané, ako je tomu v súčasnosti. Tieto príjmy by v majetkovom priznaní boli rozdelené do niekoľkých kategórií, pričom prvýkrát pri nich by bolo nutné uvádzať aj typ príjmu. Medzi príjmy by tak patrili aj paušálne náhrady, všetky príjmy uvádzané v daňovom priznaní či iné finančné príjmy podliehajúce zákonu o dani z príjmov, ak presahujú sto eur ročne. Majetkové priznania by boli podrobnejšie, vďaka detailným vysvetlivkám budú verejní funkcionári povinní uvádzať podrobné informácie o svojom majetku, a to aj jednotlivé predmety, čo dnes nemusia, samozrejme, ak ich hodnota bude presahovať 10-tisíc eur. Zmena v praxi by sa premietla napr. do takej podoby, že napr. pri motorových vozidlách sa človek dozvie nielen to, že poslanec vlastní auto, ale že vlastní napr. Škodu Superb.

    Dôležitou zmenou je aj to, že pod majetkové pomery by patrili aj prenajaté alebo vypožičané veci, ktoré, ktoré verejní funkcionári užívajú, čím sa zabráni obchádzaniu ústavného zákona.

    Nanovo sa upravuje, resp. dopĺňa aj úprava zverejňovaní priznaní v miestnej samospráve, pretože vidíme, že každá samospráva to robí inak. A čo je veľmi dôležité, aby bol zákon vynútiteľný, lebo to je možno tá druhá najväčšia Achillova päta tohto zákona. Tá druhá kľúčová vec je zlepšenie procesu konania proti verejnému funkcionárovi. Novelou sa upravuje aj tento proces pri podozrení z porušenia ústavného zákona, verejný funkcionár bude vyzvaný na to, aby sa ku konaniu vyjadril nielen vtedy, ak konanie začne z podnetu určitej osoby, ako tomu bolo doteraz, ale aj keď konanie začne samotný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Po novom túto potrebu spresnenia ukázal napríklad prípad predsedníčky Ústavného súdu Ivetty Macejkovej, ktorá sa kvôli medzere v ústavnom zákone ku konaniu vlastne nevyjadrila. A čo je dôležité, po novom by mal orgán uskutočňujúci konanie proti danému verejnému funkcionárovi povinnosť rozhodnúť nie do 60 dní, ale do 180 dní. Ak v tejto lehote nerozhodne, konanie sa automaticky ukončí fiktívnym rozhodnutím o zastavení, ako tomu je napríklad pri žiadostiach o sprístupnenie informácií.

    A zavádzajú sa ďalšie a nové pravidlá, ktoré zvýšia transparentnosť a objektívnosť konania proti verejnému funkcionárovi v týchto konaniach, za dôležité považujem, že po novom by sa proti rozhodnutiu o zastavení konania mohol odvolať nielen dotknutý verejný funkcionár, ale aj jedna tretina členov výboru. Čo je dôležité, kvôli tomu, že tento výbor je zložený pomerne zo všetkých parlamentných strán, ktoré sú zastúpené v parlamente, a mnohokrát sa stáva, že jednoducho vládna väčšina zablokuje potrestanie funkcionára a nemáme nejaké páky, ako tomu zabrániť, po novom by tretina poslancov výboru mohla tiež podať odvolanie proti takémuto rozhodnutiu na Ústavný súd.

    Dopracováva sa aj právna úprava pokút, definuje sa pojem majetkových priznaní a ten zákon by mohol byť účinný od Nového roka a po novom by sme mohli vidieť majetkové priznania už budúci rok.

    Ja na záver možno ešte jednu poznámku. Myslím, že všetkým nám je jasné po voľbách do Národnej rady, ktoré prebehli v roku 2012, ale aj teraz, keď sa pozeráme na to, aké výsledky majú voľby v Českej republike, a myslím si, že tie voľby nám vysielajú jeden jednoznačný signál. Ľudia neveria politikom. Neveria politikom preto, pretože sľuby, ktoré politici dávajú, neplnia, a ľudia neveria politikom aj preto, že politici nie sú ochotní v dostatočnej miere preukazovať alebo dokladovať svoju dôveryhodnosť napríklad aj tým, že jasne deklarujú, aký majú majetok, tak aby bolo možné skontrolovať, či tento majetok naozaj môžu mať len z legálne nadobudnutých príjmov. Je to veľmi dôležité pre fungovanie demokracie, je to veľmi dôležité pre zvýšenie dôveryhodnosti politiky ako takej.

    Dámy a páni, než máte možno pocit, že 83 poslancov krytých Robertom Ficom, ktorý keď povie arogantnú vetu, že sa s nami jednoducho nedá dohodnúť, a teda bude vládny návrh zákona, že tým to vyriešite. Ale ten český príbeh je veľmi poučným, lebo ten český príbeh z volieb hovorí o tom, že žiadna strana nie je imúnna proti protestu voličov. Ani akákoľvek sociálna demokracia nie je imúnna proti protestu voličov. A keď voláme po štandardizácii, alebo ako to mám nazvať, politickej scény, tak potom tí, ktorí sa za to považujú, musia urobiť a podporiť také kroky, aby ľudia tomu, čo teraz, v úvodzovkách, nazývame štandard, mohli aj veriť. Preto vás žiadam, prosím, podporte tento návrh zákona do druhého čítania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani predkladateľka. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Martinovi Poliačikovi. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, kolegyne, kolegovia, hostia, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.

    Predmetný návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto uvedený návrh zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 709 z 27. septembra 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny a výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom uvedeného návrhu je riešenie problémov aplikačnej praxe, a to najmä rozšírenie okruhu verejných funkcionárov s ohľadom na doterajšie zmeny v štruktúre orgánov verejnej moci, sprísnenie ochrany verejného záujmu na širší počet verejných funkcionárov, ktorí spravujú štátny majetok a verejné financie, riešenie procedurálnych otázok v konaní o ochrane verejného záujmu, precíznejšie vykazovanie majetku verejných funkcionárov, ako aj zaradenie tlačiva oznámenia verejných funkcionárov do prílohy ústavného zákona.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 709.

    Pani podpredsedníčka, prosím, všeobecnú, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem.

  • Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Kadúc, Hlina.

    Ako prvý sa prihlásil pán spravodajca. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja tu stojím teraz vlastne ako spravodajca aj spolupredkladateľ tejto novely. A musím povedať, že tento ústavný zákon a celý proces, tak ako ho veľmi podrobne popísala pani kolegyňa Žitňanská, je len jeden zo symptomatických prípadov toho takzvaného nového Fica, ktorého sme mali vidieť po roku 2012. To bol, to mal byť ten nový Fico, ktorý akože bude spolupracovať a diskutovať s opozíciou. To mal byť ten nový Fico, ktorý už nebude posielať novinárov kade-tade a nadávať im na tlačových besedách, to mal byť ten nový Fico, ktorý akože z pozície toho jediného samovládcu štátostrany s otvorenou náručou prijme akýkoľvek podnet aj od opozičných kolegov a v rámci verejného záujmu ho posunie svojou veľkou, silnou, sociálnodemokratickou rukou cez legislatívny proces aj so stranou SMER tak, aby občanom na Slovensku bolo lepšie a kontrola verejných funkcionárov bola vyššia.

    Potom sa to začalo. V podstate tri veci, predstieranie diskusie, vykazovanie činnosti a mocenský valec. Keď sa pozrieme na NKÚ, keď sa pozrieme na tento zákon, keď sa pozrieme na čokoľvek, k čomu bola na grémiu, rokovací poriadok, čokoľvek, k čomu bola na grémiu Národnej rady zvolaná nejaká pracovná skupina, tak bolo: pracovná skupina sa zíde, pracovná skupina sa zišla, pracovná skupina sa dohodla, pracovná skupina predložila, grémium posúdilo, grémium navrhlo, grémium pozastavilo, grémium odložilo a nakoniec pán predseda Paška povedal, nie, takto to nepôjde, nedá sa. A čo sa stalo v tom medziobdobí, to nikto nevie.

    Páni kolegovia zo SMER-u, vy máte problém s tým niekomu povedať a ukázať, aký máte majetok? Lebo pokiaľ som videl vaše odpovede na novinárske otázky, tak nikto z oslovených poslancov SMER-u s tým problém nemá. Napriek tomu medzi augustom a septembrom, respektíve medzi júlom a septembrom niekto niekomu zavolal, niekto sa s niekým rozprával a z celoprierezovej dohody všetkých zúčastnených politických strán sa stalo niečo neprijateľné. A pán predseda vlády Fico povie: "S nimi sa nedá dohodnúť." Pán predseda vlády Fico tu ani raz nebol, keď sa o tom rozprávalo. Pán predseda vlády Fico o tom absolútne nič nevie, pretože o tom nemá odkiaľ vedieť, pretože nebol zúčastnený na tom procese. Pán predseda vlády Fico nemal svojho zástupcu v pracovnej skupine, ktorá zostavovala túto novelu zákona. Pán predseda vlády Fico nemal zástupcu vlády, ktorý by bol poverený tým, aby monitoroval túto skupinu. A pán predseda vlády Fico sa v zásade k tomu nemá čo vyjadrovať, pretože to bola aktivita na pôde najvyššieho zákonodarného orgánu tohto štátu, ktorému on sa zodpovedá, na ktorý on má čakať, kým mu povie, ako takýto zákon má vyzerať. Tak by to v štandardnej parlamentnej demokracii malo byť. Lenže na Slovensku je premiérska demokracia. Na Slovensku je demokracia, v ktorej sa z parlamentu stala slúžka vlády. Na Slovensku je demokracia, v ktorej parlament vykazuje činnosť, zvoláva si svoje skupinky, o niečom sa rozpráva, o niečom sa akademicky dohodne a potom príde Fico a povie: Nie, my to predložíme tak, ako chceme my, lebo s vami sa nedá dohodnúť. A človek môže mať vôľu, človek tam môže chodiť, človek môže predkladať, človek môže pripomienkovať a nakoniec vidíme len jediné, a to je ten červený valec, na ktorom pán predseda Fico navrchu sedí a šoféruje.

    Ja môžem povedať iba jedno, bez ohľadu na to, ako skončí táto novela zákona v parlamente, od budúceho roka k tlačivu, na ktorom budem predkladať majetkové priznanie, priložím ako prílohu aj to nové tlačivo, ktoré je súčasťou tohto zákona. Vyplnené. A vyzývam každého jedného kolegu aj zo SMER-u, ktorý nemá problém s tým, aby sa verejnosť dozvedela o jeho reálnych majetkových pomeroch, o tom, akým spôsobom jeho majetok narastá, o tom, aký majetok užíva, a o tom, aký jeho majetok naozaj je, aby urobil to isté. Bez ohľadu na to, ako dopadne tento zákon v Národnej rade, vyzývam každého jedného z vás, páni kolegovia a pani kolegyne, aby sme dostáli tomu, čo sme sľúbili pred voľbami roku 2012, a to jest, stransparentniť majetkové priznania všetkých verejných funkcionárov. A táto výzva nie je len pre vás, táto výzva je pre každého jedného verejného funkcionára, ktorého sa ten zákon týka alebo po novom by sa týkať mal.

    Ak chceme ukázať verejnosti, že nerozhodujú za nás oligarchovia, nerozhodujú za nás šedé eminencie a osobnosti, ktoré niekomu zavolajú a niečo mu povedia, nerozhodujú tí, ktorí sa stretávajú na koňačikoch a kávičkách, ak chceme ukázať, že síce politická vôľa zahlasovať nebola, ale jednotlivá vôľa každého jedného poslanca je, tak budúci rok v majetkových priznaniach nebudú len tie vykastrované tlačivá, ktoré tam chce nechať pán predseda Fico, ale ako príloha tam budú aj tie tlačivá, ktoré sú súčasťou tohto zákona, tak ako je predložený.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni poslanci, pán poslanec Osuský, Vašečka a Bugár. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Pani predsedajúca, to, čo tu hovorila Lucia Žitňanská a Martin Poliačik, vo mne vyvoláva nezadržateľný pocit déja vu. Bol som v tomto parlamente niekoľkokrát a celá táto záležitosť mi pripomína podobnú vec, zápas o zbavovanie poslancov imunity. Zažil som veľa hlasovaní a viem si predstaviť, že mladý kandidát magistratúry na práve bude môcť napísať ako diplomovú prácu Vývoj hlasovaní a postojov parlamentu k poslaneckej imunite. Toto je, ako hovoria Nemci, dasselbe in grün, to isté v zelenom.

    Proste na úvod je vždy vôľa byť transparentný, byť čestný, byť iný, ako to bolo predtým. Ale keď príde na lámanie chleba, nájde sa tisíc dôvodov, prečo treba vyvolať dojem, že niečo treba zmeniť, aby všetko mohlo ostať pri starom. Toto je citát z Lampedusovho Geparda, ktorý hovoril presne toto. Aby sme urobili dojem, že chceme byť transparentnejší, tak ho urobme a necháme všetko po starom. Toto je obraz spoločnosti a toto je obraz jej reprezentácie. Keď pred časom SaS iniciovalo referendum, kde sa pýtalo občanov na ich názor na poslaneckú imunitu, odpoveď bola jasná a drvivá. Som presvedčený, že keby sa občanov pýtalo v referende, aký je ich názor na priznávanie majetku tých, ktorí ich reprezentujú, tiež by bola odpoveď podobná. A zrejme musí prísť primeraný tlak občanov, aby tento parlament, zúfalo sa brániac, nakoniec - podobne ako pri imunite - priznal farbu.

  • Ďakujem za slovo. Ja sa hlásim k tej výzve Martina Poliačika priložiť to nové tlačivo, aj keď snáď nebude záväzné, pretože som presvedčený o tom, že je dobre byť transparentným. A zamýšľam sa nad tým, aký môže byť dôvod, prečo strana SMER takýmto spôsobom cukne, ustúpi a znova dá tieto veci do takého neurčitého postoja. Možno je to tým, že keby tá transparentnosť bola, tak by sa preukázalo, že v strane SMER je veľmi veľa ľudí, ktorí majú majetok rozsiahlejší a výrazne rozsiahlejší ako bežní občania, a ťažšie by sa marketingovo predávalo to, že sú stranou slabých, chudobných a že sú sociálnou demokraciou. Ale ja si myslím, že je dobré ukázať pravdu, pretože nie je dobré naozaj, aby sme ľudí klamali, aby sme tu vyvolávali nejaké hry na nejakú závisť. Ak niekto má rozsiahly majetok, nech sa to prizná a nech to úprimne predstaví pred ľuďmi, vysvetlí, takto som k nemu prišiel, preto ho mám, takýto postoj mám k majetku. Pretože inak tu budú stále nejaké dohady, tušenia, podozrievania o tom, čo si poslanci a ďalší verejní činitelia nakradli, akým spôsobom sa k tomu dostali. Myslím si, že pre úctu nielen k tomuto parlamentu, ale celkovo k tejto republike je dobrá transparentnosť, ktorá možno bude chvíľku bolieť, možno bude bolieť aj mediálne a marketingovo. Ale po čase, ako odoznie, sa môže výrazne zlepšiť atmosféra v spoločnosti a prestať byť založená na nejakom podozrievaní, závisti, porovnávaní sa.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec Poliačik, som zvedavý, ako dopadne tá vaša výzva. Ja za seba a za niektorých poslancov môžem povedať, že, poslancov klubu MOST - HÍD, že nad rámec zákona uverejňujeme naše majetkové nejaké pomery. Dokonca ja sa zúčastňujem už dávnejšie projektu politikaopen. Takže ja s tým problém nemám. Ale som zvedavý ešte aj na ďalšiu vec. Ako, ako odhalíme tých, ktorí, samozrejme, prepísali svoje majetky na svoje manželky. A nemám na mysli len pána Matoviča, je viac takýchto. Priznať to, čo nemáte, to je veľmi, veľmi jednoduché. Priznať to, čo ste ako, alebo to, čo niektorí zakryli, je oveľa, oveľa horšie a ani nie možné a odhaliť to je ešte horšie.

  • S reakciou pán poslanec Poliačik. Nech sa páči.

  • Ďakujem za podporu aj Petrovi, aj Richardovi. A pán kolega Bugár, v tých nových priznaniach boli aj majetky blízkych osôb. Takže ono ten okruh sa, prirodzene, má rozširovať. Má sa, samozrejme, chrániť nejaká intímna sféra blízkych osôb politikovi, ale majetkové priznanie by sa ich malo týkať. To znamená, keď je aj ten majetok prepísaný, tak by minimálne mal byť priznaný. A to bolo minimálne súčasťou toho úplne prvého návrhu, ktorý išiel do pracovnej skupiny, a je to niečo, s čím ja súhlasím.

    Čo sa týka politikaopen, tak pre SaS to bol povinný bod vlastne pre každého človeka, ktorý kandidoval na nejakú verejnú funkciu. My sme všetci zverejnili pred voľbami na politikaopen svoje majetkové priznania nad rámec toho, čo nám káže zákon. A ak nepadol server, čo sa na politikaopen už párkrát stalo, tak by tie majetkové priznania tam mali byť doteraz.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Kadúc, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážení, vážené kolegyne, kolegovia, ja poviem v takom istom duchu ako pani Žitňanská a hlavne pán Poliačik. Alebo chcel som ísť, a preto to zhutním. V prvom rade by som chcel potvrdiť celý ten sled udalostí, ktorý nastal pri tvorení tohto zákona, tohto zákona, tvorení toho, čo je predložené, zástupcami všetkých politických strán a hnutí, ktoré sú aktuálne v parlamente. Začalo to, ak sa nemýlim, niekedy koncom septembra minulého roka. Pokračovalo to niekoľkými stretnutiami. Ja si myslím, ak si dobre pamätám, bolo ich šesť. Ja som absentoval iba na jednom. Ale na tom hlavnom, ktoré sa konalo 4. júla, som sa zúčastnil. Bolo to v starej národnej rade, kde pán predseda Paška predložil návrh, ten, ktorý tu teraz je, ako návrh kompromisný. Čiže vyšlo to od predsedu parlamentu, ktorý zastupuje 83 poslancov. Následne počas leta, ako bolo povedané, sa niektoré veci zmenili. My doteraz nevieme, ktoré veci sa zmenili. Argument, že nebol konsenzus, alebo že sa nenecháme vydierať, to nie je argument pre, pre to, aby sme ten zákon, ktorý vznikol naprieč politickým spektrom po iks diskusiách, to nie je argument, aby nebol takýto zákon predložený v takej podobe, v akej je. Je naozaj fakt to, čo hovoril Martin Poliačik, že my tu máme iks pracovných skupín. Ja som zhodou okolností, myslím, že členom každej jednej. A ak sa nemýlim, tak ani jedna doposiaľ nedospela k nejakému výraznejšiemu výsledku. A to hovorím aj o volebnej skupinke. Tam aspoň pán Kaliňák to odložil o mesiac. No veľmi sa z toho teším, ale čo sa nestalo? Po tom, ako to odložil, sme sa nestretli, myslím, už dva týždne. A myslím, že stretneme sa možno o ďalšie dva týždne, čo opäť sa mi nezdá ako, ako korektné a tá intenzita by mala byť omnoho, omnoho väčšia, aby sme dospeli k nejakému konsenzu širšiemu a aby sme mohli povedať, že toto sú naše návrhy, ktoré majú pomôcť ľuďom.

    Čo je, nechcem sa vracať ku konkrétnostiam, ale čo je podstatné, prečo bol návrh predložený na túto schôdzu, je, chcem zdôrazniť, že ak by tento návrh prešiel, majetkové priznania sa budú podávať už po novom. To znamená, za rok 2013 sa budú, bude vidieť, aký má ktorý politik majetok. Je to spoločenská objednávka verejnosti na to, aby bolo vidieť, čo kto vlastní, čo kto užíva. Ako napríklad pán Ján Slota, ktorý užíval jachtu, luxusnú limuzínu, a pritom s úsmevom povedal, že on predsa nemá nič. Toto bol výsmech verejnosti. A práve takýmto ľuďom a takýmto udalostiam chceme predísť, chceli sme predísť.

    Ja by som mal taký malý apel na poslancov SMER-u, ktorí budú o tomto návrhu hlasovať. A to je, že ľudia neveria hlavne nám v parlamente, že neuvádzame to, čo by sme mali uviesť, že máme to, čo by sme asi nemali mať podľa príjmov, a z toho, čo bolo medializované, poslanci za stranu SMER nemajú problém s týmto návrhom zákona. Tak niekde sa naozaj, niekto vyšší musel zavolať, niekto, kto má viacej, a týmto vlastne potopil aj vás. A bez toho, aby to bolo vidieť, bude vidieť vás, ktorí ste nehlasovali za tento konsenzuálny návrh zákona, kompromisný návrh zákona. Ak by ste tam aj mali nejaký problém, páni poslanci SMER-u, máme tu predsa druhé čítanie. Kľudne, sadnime si k tomu, spravme pracovnú skupinu. Ja verím, že, myslím, že štatisticky by už mala byť efektívna. Dospejeme k nejakému záveru, ktorý vám vyhovuje. My vieme ísť na kompromisné riešenie opäť. My sme sa tam dohadovali niekoľkokrát. My sme ustupovali, pridávali, ako tam boli trenice, ale nakoniec sme sa dohodli. A to je dôležité. A vieme sa aj tu dohodnúť na možno miernejšom návrhu. O niečo, o niečo málo. A musí mať zmysel, samozrejme. Musí mať to, čo chceme, a to je transparentnosť, aby občania videli, aké majetky užívajú naši politici, naši verejní funkcionári.

    A na záver ešte nemôžem si odpustiť. Pán Bugár, pán Matovič tu nie je, ako nepovažujem to za úplne správne. A tiež, že ten majetok, ktorý on previedol na svoju pani manželku, prosím, uvedomte si, on ho previedol nie ako verejný funkcionár, on to urobil pred tým, ako vstúpil do politiky. Pán Bugár, to je veľmi dôležité.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Ďalší do rozpravy pán poslanec Hlina. Nie je, stráca poradie. A keďže pán poslanec Hlina tu nie je, takže opäť stráca poradie, stratil poradie, prešujem rozpravu. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pani navrhovateľka, chcete zaujať miesto, prosím, k zákonu? Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem pekne za rozpravu, aj keď sme sa tu zišli v menšom počte. A myslím si, že keď sa všetky opozičné strany dokázali zhodnúť na tomto návrhu zákona ako na rozumnom kompromise, ktorý posunie veci dopredu, tak si myslím, že aj poslanci za stranu SMER by si to mali ešte raz rozmyslieť, pretože v konečnom dôsledku tie, tie hlasy tu v parlamente dávate vy a nie Robert Fico. Ten tu nesedí.

    A možno sa vrátim ešte raz k tomu, čo som hovorila na záver môjho prejavu. Naše voľby, ale aj tie české voľby, sú veľmi, veľmi poučné. Takže apelujem aj na vás, páni, dámy a páni, poslanci zo strany SMER, poučte sa aj vy, kým je čas. Pretože dnes máte pocit, že máte 83 poslancov, ale zajtra to tak nemusí byť, pretože ľudia prestávajú veriť politikom politických strán. A je to problém. Je to problém nás všetkých a tento jeden zákon naozaj môže byť súčasťou tej dlhej cesty o prinavrátenie dôveryhodnosti politiky.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Poliačik, nech sa páči, ako spravodajca.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ja k tejto rozprave poviem iba jednu vec a to je jedna vec, ktorá ma mrzí. Niekoľkokrát do roka máme na rôznych typoch tlačených aj iných médií tie také série, že ktorý poslanec na čom jazdí, ktorý poslanec má aké auto, ktorý kde býva, za čo to postavil. A čo ma mrzí, je, že pri zákone, ktorý je podľa mňa v tomto najdôležitejší zákon, najdôležitejšou novelou za posledných minimálne desať rokov, médiá v zásade absentujú. Ja viem, že v kukaňách tí agentúrni spravodajci sú a minimálne niečo z tejto rozpravy von odíde. Ale bol by som po pravde radšej, keby zo strany strážcov demokracie, to jest zo strany médií, bol o túto tému väčší záujem. Pretože myslím, že aj pre kultiváciu slovenskej spoločnosti ako takej by bolo lepšie, keby o tom, kto má aké auto a kto aký dom za čo postavil, mali možnosť informovať priamo verejní funkcionári, a nie že by to museli každý rok robiť náhodným výberom zástupcovia médií.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslanca Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 738. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 712.

    Dávam slovo poslancovi Viliamovi Novotnému, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som odôvodnil môj poslanecký návrh zákona o zdravotných poisťovniach. Cieľom tohto návrhu zákona je zlepšenie definovania nároku poistenca v oblasti plánovanej zdravotnej starostlivosti. V snahe sprehľadniť proces tvorby a vedenia zoznamov poistencov čakajúcich na plánovanú zdravotnú starostlivosť navrhujem tieto legislatívne zmeny.

    Povinnosť zdravotných poisťovní viesť čakacie zoznamy na všetky chirurgické operačné a plánované hospitalizácie, to jest nielen na dnes vedený okruh šiestich diagnosticko-terapeutických výkonov. Ďalej transparentné a flexibilné informovanie poistencov o ich poradí v zozname, o termíne plánovanej hospitalizácie, o možnostiach čerpania starostlivosti u iných poskytovateľov. Povinnosť poskytovateľov bezodkladne po indikácii plánovanej starostlivosti nahlásiť poistenca zdravotnej poisťovni do čakacieho zoznamu. Ďalej navrhujem jednotný formulár pre zaradenie alebo vyradenie poistenca do alebo zo zoznamu na plánovanú zdravotnú starostlivosť. Ďalej navrhujem lehotu, dokedy poskytovateľ musí informovať poistenca o termíne nástupu na plánovanú zdravotnú starostlivosť, a to 15 pracovných dní pred nástupom.

    Rozšírením, mojím návrhom, a teda plánovaným rozšírením povinného vedenia čakacích zoznamov sa zvýši transparentnosť pri plánovaní a poskytovaní zdravotnej starostlivosti a zvýši sa zodpovednosť zdravotnej poisťovne na zabezpečenie nároku poistenca. Povinnosť zdravotnej poisťovne účtovať technické rezervy na zdravotnú starostlivosť o pacientov na čakacích zoznamoch bude po rozšírení povinnosti viesť čakacie zoznamy viesť k zníženiu hospodárskeho výsledku zdravotných poisťovní k lepšej a prísnejšej regulácii zisku zdravotných poisťovní a k efektívnejšiemu využitiu zdrojov verejného zdravotného poistenia v prospech poistencov. V prípade, ak zdravotná poisťovňa nie je schopná zabezpečiť poistencovi plánovanú ústavnú zdravotnú starostlivosť do dvanástich mesiacov od indikácie, poistenec môže zdravotnú starostlivosť čerpať aj u nezmluvného poskytovateľa, resp. v inej členskej krajine Európskej únie s právom na plnú refundáciu nákladov zo strany zdravotnej poisťovne. Čakacie zoznamy sa budú viesť podľa jednotlivých zdravotných výkonov. Zdravotné poisťovne aj poskytovatelia zdravotnej starostlivosti budú povinní zverejňovať zoznamy na svojich webových sídlach.

    Dámy a páni, prečítal som dôvodovú správu, tak ako mi to ukladá rokovací poriadok, ale dovoľte ešte pri predkladaní na úvod povedať možno niekoľko veľmi jednoduchých opisných viet k tomu, ako to bude v praxi fungovať, lebo ten text je pomerne náročný, čo všetko by som chcel v tejto svojej novele realizovať. Dnes sme na Slovensku v situácii, že v zmysle platnej legislatívy sú zdravotné poisťovne povinné viesť zoznamy čakajúcich pacientov na plánovanú zdravotnú starostlivosť, ale iba na šesť diagnosticko-terapeutických okruhov, na nič iné. Na týchto šesť diagnosticko-terapeutických okruhov je vedený čakací zoznam v každej jednej zdravotnej poisťovni pre každú nemocnicu, kde daný pacient, ktorý čaká na operáciu bedrového kĺbu, čaká na operáciu šošovky, čaká na operáciu srdca, dieťa čaká na operáciu rázštepu, čaká na mamografické vyšetrenie, prípadne na liečbu rádioaktívnym jódom; to je tých šesť okruhov diagnosticko-terapeutických, na ktoré vedieme dnes zoznamy; a teda zdravotná poisťovňa vie, že s týmto výkonom bude čakať v ružinovskej nemocnici dva roky, v ružomberskej nemocnici rok, v košickej nemocnici jeden a pol roka, v nejakej inej nemocnici dva a pol roka.

    Situácia s čakaním sa stala veľkou témou slovenského zdravotníctva. V priebehu minulého roku, v lete minulého roku nezávislá inštitúcia zverejnila, koľko čakajú pacienti, a tie rozdiely medzi jednotlivými nemocnicami boli priam nepredstaviteľné, keď na jeden výkon čaká pacient tej istej zdravotnej poisťovne v jednej nemocnici deväť mesiacov a v druhej nemocnici tri a pol roka, tak zjavne je tu nárok pacienta na plánovanú zdravotnú starostlivosť, ktorý si platí poistenie, do určitej miery výrazne oslabený. Ja som s takýmto, skoro totožným návrhom zákona prišiel už v januári, na februárovej schôdzi sme ho mali v prvom čítaní, kde sme dokonca vtedy konštatovali, že počet čakajúcich na plánovanú zdravotnú starostlivosť stále narastá, vždy hovorím o tých šiestich diagnosticko-terapeutických okruhoch. Stále narastá. Predovšetkým, žiaľ, narastal počet čakajúcich poistencov Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Treba povedať, že po určitých opatreniach, ktoré aj pod tlakom mojej aktivity, aj pod tlakom nezávislých inštitúcií Všeobecná zdravotná poisťovňa urobila, počet čakajúcich na plánovanú zdravotnú starostlivosť - ale znovu zopakujem, len v tých šiestich diagnosticko-terapeutických okruhoch - klesol. To je dobrá správa. Aj to čakanie sa v dňoch skrátilo. No aby ste nemali veľkú, veľmi optimistickú predstavu, rok je štandard, štandardné čakanie, ale skrátilo sa. Napriek tomu ešte stále platí, že je to práve Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá má v porovnaní na veľkosť kmeňu, kmeňa najviac a najdlhšie čakajúcich poistencov. No dobre, teraz riešime tých šesť okruhov diagnosticko-terapeutických, ktoré máme dnes zakotvené v legislatíve.

    Ale čo ostatní pacienti, dámy a páni? A o nich je trošku tento návrh zákona, lebo dnes na Slovensku čakáte na gastroskopiu, dnes na Slovensku čakáte na plánovanú hospitalizáciu na neurológii, dnes na Slovensku čakáte na plánovanú operáciu platničky, na stabilizačnú operáciu chrbtice. Dnes na Slovensku dokonca čakáte na operáciu žlčníka, keď je plánovaná. A to, koľko čakáte u ktorého poskytovateľa, prečo toľko čakáte, sa rieši, viete ako? Písankou u pána primára! Pán primár má písanku, do ktorej zapisuje, že pán XY pôjde na operáciu budúci mesiac desiateho decembra. Pán ZA pôjde na operáciu asi až v januári, lebo potom už tu kolegovia berú dovolenky. Takýmto spôsobom dnes vedieme čakacie zoznamy na plánovanú zdravotnú starostlivosť!

    Čiže to prvé, čo chcem povedať, je, majme prehľad, koľko ľudia na Slovensku čakajú a na čo čakajú. Čo je na tom nekorektné? Je to podľa mňa úplne korektné. Čiže navrhujem, aby sa čakacie zoznamy viedli na celú plánovanú zdravotnú starostlivosť. Navrhujem, aby boli transparentne vedené, aby pacient bol informovaný, koľko bude čakať v ružomberskej nemocnici, v košickej nemocnici, v bratislavskej nemocnici na daný výkon, na danom oddelení, aby si vedel skontrolovať, či ho niekto náhodou nepredbieha, lebo viete, keď je to písanka u pána primára v šuflíku, vy neviete, keď vám povie, že príďte na hospitalizáciu o štyri mesiace, že či to je dosť, či málo. Neviete to posúdiť. No mal by byť v tom nejaký poriadok, aby sme posilnili nárok pacienta na plánovanú zdravotnú starostlivosť, lebo pacient platí zdravotnú poistku, pacient by mal vedieť, keď potrebuje plánovanú zdravotnú starostlivosť, kedy príde na rad, ktorý je v poradovníku a kedy mu dajú na vedomie, že má prísť na hospitalizáciu, čiže to je to, čo tento návrh zákona upravuje. Celý mechanizmus komunikácie, keď lekár rozhodne o tom, že daný pacient potrebuje plánovaný zdravotnícky výkon v nemocnici, musí ho nahlásiť, sú tam lehoty, nejdem vás zabávať detailami, koho to zaujíma, si to prečíta. Musí ho nahlásiť svojej zdravotnej poisťovni, tá musí skontrolovať, či indikácia je na mieste, musí ho poisťovňa zaradiť do zoznamu, musí informovať svojho poistenca, že je v zozname a kedy príde na rad. Musí viesť tento zoznam na webovej stránke, kde, samozrejme, si nebudem vedieť ja skontrolovať, že kedy príde na výkon pán poslanec Hlina, keď čaká na nejaký plánovaný zdravotnícky výkon, ale kódom, ktorým budem, je tam určený, akým spôsobom budete vedieť skontrolovať svoje poradie, ten kód bude originálny pre každého pacienta. To znamená, nikto iný vám neskontroluje vaše zdravotnícke údaje. Samozrejme, pacient príde niekedy na rad a bude vykonaný zdravotnícky výkon, väčšinou bude čakať na operácie. Predsa len tá konzervatívna liečba si nevyžaduje až také dlhé čakania, ale bude evidovaná aj táto.

    No ale teraz pokračujem ďalej v tom celom príbehu. Pacient by mal mať nejaký nárok, o tom stále hovorím. Nárok pacienta je v slovenskom zdravotníctve veľmi slabý. Nárok pacienta spočíva aj v tom, mal by vedieť, koľko je maximálna lehota, dokedy mu verejné zdravotné poistenie musí túto zdravotnú starostlivosť zabezpečiť. Dnes v platnej legislatíve je napísané, že zdravotná poisťovňa musí do dvanástich mesiacov - ale pozor! - pripraviť zdroje a mať k dispozícii zdroje na vykonanie plánovanej zdravotnej starostlivosti pre pacienta. A keď do dvanástich mesiacov nie je vykonaná, musí tieto finančné prostriedky odložiť do technických rezerv. To, kde sa ja posúvam ďalej, je, že nestačí mať len pripravené peniaze a nechať ich v technických rezervách a tam budú stáť tri roky, lebo čakajú na pacienta, ktorý príde na poradie o tri roky. Nie, nie. Musia mu do dvanástich mesiacov reálne zabezpečiť zdravotnú starostlivosť. Je to bič na zdravotné poisťovne. Zdravotné poisťovne do dvanástich mesiacov budú nielen okrem tých šiestich okruhov diagnosticko-terapeutických, pre ktoré dnes pacienti čakajú na plánovanú zdravotnú starostlivosť, ale na celú plánovanú zdravotnú starostlivosť budú musieť zabezpečiť do dvanástich mesiacov a to tak, že zdravotná poisťovňa musí priebežne monitorovať svojho pacienta, koľko čaká na poradie v nemocnici, ale tiež musí komunikovať s ostatnými poskytovateľmi, má to predsa, bude si viesť predsa zoznam pre všetkých poskytovateľov, koľko sa čaká niekde inde. A v tej chvíli považujem za úplne normálne, že keď niekto čaká v ružinovskej nemocnici dva roky, ale napríklad v trnavskej za pol roka by mohol byť operovaný, zdravotná poisťovňa by mu to mala dať vedieť. Mala by ho osloviť, že vážený, drahý pán pacient, my vám ponúkame liečbu v trnavskej nemocnici o pol roka, nebudete musieť čakať s bolesťami, užívajúc lieky proti bolesti, ešte ďalší rok a pol. Samozrejme, pacient je pán, pacient sa môže rozhodnúť. On povie: Nie, ja si pekne počkám dva roky. Rozhodnutie pacienta, klauzula o dvanástich mesiacoch v tejto chvíli neplatí. Ale ak pacient nedostane ani šancu, ani informáciu o tom, že niekde inde na Slovensku môže túto zdravotnú starostlivosť dostať skôr, ako sa on má rozhodnúť, to má obchodiť všetky nemocnice, sa má pýtať? Prosím vás, u vás by som asi tak koľko čakal na ten bedrový kĺb, koľko je tu čakacia doba? Za kým mám ísť? Kde to je napísané, na ktorej webovej stránke ktorej nemocnice? Nikde. Nikde. U pána primára v písanke.

    Čiže prichádzam k meritu veci, zdravotná poisťovňa má do dvanástich mesiacov zabezpečiť zdravotnú starostlivosť, ak pacient bude súhlasiť s tým, že pôjde k inému poskytovateľovi na Slovensku, k zmluvnému, zabezpečí mu to tam. A teraz prichádza aj trest pre zdravotnú poisťovňu. Ak to do dvanástich mesiacov šlendriánsky nezabezpečí, nestará sa o svojho poistenca, poistenec je v tejto chvíli voľný. Môže čakať ďalej na svoju zdravotnú starostlivosť, môže ísť ku ktorémukoľvek inému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti na Slovensku alebo v Európskej únii a zdravotná poisťovňa je mu to povinná v celom rozsahu zaplatiť. To je trest pre zdravotnú poisťovňu, ak nevie dobre manažovať svojich poistencov.

    Dámy a páni, na to si platíme verejné zdravotné poisťovne, poistenie, aby sa verejné zdravotné poistenie o nás postaralo, keď sme chorí, a zabezpečilo nám zdravotnú starostlivosť. Myslím si, že dvanásť mesiacov je korektná lehota. Nehovorím o troch mesiacoch, ale o dvanástich, o roku. Samozrejme, bude to mať pozitívny vplyv, teraz niekto povie, že pozitívny, niekto povie, že to je zlé slovo v tejto chvíli, ja poviem pozitívny vplyv aj na hospodárenie zdravotných poisťovní z pohľadu, o čom tu hovoríme v tejto snemovni od roku 2004. Vadí nám zisk zdravotných poisťovní. Vyriešime ho elegantne, nech ten zisk použijú pre pacientov. Totižto na všetkých pacientov, ktorí čakajú na plánovanú zdravotnú starostlivosť, musí zdravotná poisťovňa odkladať finančné prostriedky do technických rezerv. Nuž tak tie technické rezervy budú omnoho, omnoho väčšie. A zisk bude omnoho, omnoho nižší. Podľa mňa je to elegantnejšia forma, ako znárodňovať, a hlavne lacnejšia a hlavne v prospech pacientov. Tie peniaze v zdravotnom poistení sú určené pre pacientov. A tak sa dostanú k tým, ktorí čakajú na plánovanú zdravotnú starostlivosť.

    Dámy a páni, snažil som sa naozaj tak ľudovejšie popísať, o čom je tento návrh zákona. Podávam ho druhýkrát v Národnej rade Slovenskej republiky, verím, že mi umožníte ho dostať aspoň do druhého čítania na druhý pokus, že druhý pokus, druhé čítanie, prvý pokus, prvé čítanie, a keď ho budem dávať tretíkrát, tak aj do tretieho sa dostanem; a to bol len pokus o vtip. Chcem povedať, že riešim problém, ktorý podľa mňa v slovenskej legislatíve nie je dobre vyriešený. Problém, na ktorý opakovane upozorňujem. Mňa teší, že aj po mojej kritike, ktorú vediem od leta minulého roku, klesol počet čakajúcich na plánovanú zdravotnú starostlivosť v zdravotných poisťovniach, výrazne klesol aj vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a skrátila sa doba čakania vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Stále sa ale pohybujeme niekde v intenciách jedného roku, aby ste mali predstavu, hej, že teda nedostali sme sa na tri týždne; ale to je pozitívna správa. Len, len treba povedať, že pacienti nemajú dostatok informácií, stále sú v rukách systému a ja posilňujem nárok pacienta na to, aby vedel, koľko bude čakať a či má inú možnosť čakať kratšie.

    A čo je druhý veľký problém, ktorý tu v tejto chvíli chcem riešiť a ktorý treba riešiť, je, že dnes tu čakáme na obrovské množstvo zdravotníckych výkonov v nemocniciach, o ktorých nemáme ani dunstu. Nemáme ani ahnung, nikto ani netuší, koľko sa čaká na stabilizačnú operáciu v ružinovskej nemocnici. Nikto ani netuší, koľko sa čaká na krčnú platničku na neurochirurgii v Košiciach, kde pracujem. Netušíte. Ani pacienti netušia, a mali by. Mali by, lebo oni platia verejné zdravotné poistenie a oni čakajú na tú plánovanú zdravotnú starostlivosť a poisťovňa je tu na to, aby im ju zabezpečila v rozumnej lehote dvanástich mesiacov. Nič nemením, to, čo je napísané dnes v zákone, len hovorím, že do dvanástich mesiacov nemá mať pripravené len peniaze, ale do dvanástich mesiacov sa má o toho pacienta reálne poskytovateľ postarať a poisťovňa mu to zaplatiť.

    Dámy a páni, poprosím vás o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem veľmi pekne.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Škripekovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca, v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právnymi predpismi Európskej únie. Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie je uvedený v doložke vybraných vplyvov. Návrh zákona nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 712 z 27. septembra 2013 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali, výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Hlina. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, ešte takú drobnú poznámku na začiatok. Nerozumiem celkom tej prísnosti, pani predsedajúca, lebo už to druhé, keď som stratil poradie, ja som už bol v sále. Tak neviem celkom, keď nemáte vôľu mi nechať hovoriť, tak to skúste nejak možno cez rokovací poriadok zabezpečiť, to tam vyznačte. Ale ja som tu už bol, takže ja si myslím, že som neoprávnene stratil poradie a mal som, mal som vystúpiť k majetkovým priznaniam a chcel som vystúpiť k majetkovým priznaniam. Ešte celkom, poviem tak, nerozumiem celkom tejto hre, týchto prekladaní programov a neviem čo, lebo zas tu hráme, poviem to pre občanov, zas tu hráme hru na skončenie. Dneska je úlohou skončiť o tretej. Čo sa nepreberie, dáme na november, na december, čo tam koho čo trápi. To je zmyslom dnešného dňa: skončiť o tretej. To je jedno, či nejaký zákon nepreberieme, nevadí, však počká. A to chcem upozorniť, že môj minimálne - ten o Exekučnom poriadku - je tak dôležitý, že nepočká, takže ja ho chcem, aby sa prebral na tejto schôdzi. A podľa mňa tam všetky body sú dôležité, všetky body sú dôležité tak, aby boli prebraté na tejto schôdzi. Čiže keď si chcete obhájiť medzi ľuďmi, že presuniete body len kvôli tomu, že chcete ísť domov a nechcete sa vrátiť, tak nech sa páči, len tak to uveďte, prosím vás, lebo ja to takto budem komunikovať, lebo celé je to o tom. Chcete dneska skončiť a už sa nechcete vrátiť. Chcete prísť len na konci novembra. To je celé, dosť úbohé. Dosť úbohé.

    K predkladanému návrhu, ja poviem aj tak, keby som povedal, že z celkom relatívne čerstvej skúsenosti, ja som, zaklopem si, nevyužíval alebo nestál zdravotné poisťovne za obdobie 20 rokov, alebo neviem, dokopy nič. Hej, ale teraz už jak človek starne, tak už predsa len niekde musí ísť, a bol som zhrozený. Kde som, na jedno vyšetrenie ma napísali, že už až na Nový rok. Či teda vlastne po Novom roku, potom mi volali, že dobre, že niekde ku koncu decembra by sa dalo, cirka 3 mesiace. Ja nehovorím, že je to nejaké akútne, ale je to také zarážajúce a to je aj zarážajúce, ten systém, ja tomu systému naozaj nerozumiem a prípadne si to rád nechám vysvetliť, že čo je to za systém, ktorý, keď je trh, to znamená, je záujem o tie vyšetrenia, nevytvorí podmienky, aby sa tie vyšetrenia realizovali rýchlejšie. Lebo komu to vyhovuje?

    A teraz sa pokúsim spraviť takú analýzu, lebo som si narýchlo pozrel, za 2012 mali zdravotné poisťovne 75 miliónov eur zisk. Vážení občania, to je celé cirka 2,2 miliardy korún ešte v starých korunách, mali zisk. Dôvera mala miliardu, to nejak si podelili. Čiže oni mali zisk z toho, čo zaplatili ľudia, teda my na poistnom, ale teraz poďme spolu rozmýšľať. Nemocnica je úplne iná entita, nemocnica má, je záujem o vyšetrenia, nie záujem, je potreba. To neni, že mám záujem si kúpiť tablet a teraz ten podnikateľ teda zvýši dodávky tabletov, alebo otvorí ešte jednu predajňu. Tuná je to potreba ísť na to vyšetrenie, to nie je tak, že si spomeniem, že si spomeniem, že si chcem dať hadicu do úst. Však to nikto nechce nejako že z radosti, z pasie, ale teda cíti potrebu, hej, čiže, a tieto nemocnice sa tomu dopytu alebo tej potrebe neprispôsobia preto, lebo asi existujú nejaké zvieracie mechanizmy, ktoré im to neumožnia. To je tá absurdita, ja tomu zdravotníctvu v tomto prípade naozaj nerozumiem. Lebo keby tá nemocnica vytvorila ešte jednu gastroenterologickú ambulanciu, kde by vám teda pchali tie hadice do úst, viete, rad za radom, že by ste čakali možno dva dni. Tak možno by, ale sekundárne by ste dávali preplatiť tým dvom, tak možno by nedosiahli ten zisk, však, tých 70 miliónov eur. Nemusí to platiť absolútne, ale, ale niečo na tom je a tomu ja nerozumiem. Prípadne mi to objasnite, že na čo je toto dobré. Ak je niekde potreba a záujem a naozaj odôvodnený, odôvodnená potreba potvrdená lekárom - či všeobecným, alebo, alebo tým už odborníkom na to vyšetrenie -, tak prečo sa nevytvoria podmienky, aby to bolo realizovateľné, keď tu je niekto, kto to prepláca a vytvára zisk. Tomu nechápem. Podľa mňa je to absurdita.

    Čiže z tohto môžme usúdiť, že to, že čakáte dlho niekde, je preto, lebo je to tak zle nastavené, že zdravotné poisťovne vytvárajú zisk a keby ste nečakali, to znamená, by tých úkonov bolo spravené, za to nejaké obdobie zúčtovacie roku by bolo viac, tak ten zisk by bol menší, čo by sa zase nemuselo páčiť. No rozumie tomu niekto? Veď tu už nehovorím o tom, že, to je tiež vec, ktorá by ma tiež mimoriadne zaujímala, keď sa na tom poistnom vybralo 3,8 miliárd a z toho len 3,5 miliárd sa vrátilo do tej zdravotnej starostlivosti, tam je 300 miliónov rozdiel, 9 miliárd je rozdiel. Neviem, do čoho to šlo, to šlo na čo, na tlačiarne, na tonery alebo, alebo neviem. No však prípadne mi povedzte. A to sú tie absurdity toho nášho zdravotníctva a chcem na ne upozorniť, že mi to nesedí. Ja som naozaj z prostredia, kde sme optimalizovali náklady, kde sme robili efektívne, kde keď bol záujem, tak sme tomu záujmu sa podriadili. Nebolo to, že potreba, hej, čiže, ale aj pekár, keď zistí, že má veľa ľudí, ktorí chcú, tak napečie viacej chleba, hej. Možno na konci viacej zarobí, ale tuná nemôžte obslúžiť viacej ľudí na gastroenterologickej ambulancii, lebo keď ich viacej obslúžite za to zúčtovacie obdobie, tak znížite zisk tým zdravotným poisťovniam. Tak tí pacienti sú rukojemníkmi zisku zdravotných poisťovní? Alebo viete, že, voľne pokračujem v tej úvahe a v tej absurdite, ktorá tu je. Podľa mňa je to úplne zle, celé je to zlé, ale rukojemníkom je občan, ten, čo naozaj proste je chorý, je, je, má nejaké problémy a chce sa liečiť. Na to, čo ste, jak bolo to zdravotníctvo a povedzme teda otvorene, ja som posledný, ktorý by tu vzýval ducha spred osemdesiateho deviateho, ale ako štartovacia pozícia nebola zlá. Ale ak sa to celé, napadá ma expresívnejší výraz, ale ak sa to celé pokazilo, na to treba už schopnosti pomaly, lebo to sa tak pokaziť, tak, a to dolievanie, to, že koľko peňazí sa vyberie a koľko ešte štát oddlžuje a oddlžuje, oddlžuje.

    Prosím vás, tie hadice mali za vami chodiť domov! Normálne mali chodiť povedať vám alebo vás pozývať. Nechcete ísť, viete, že máme voľno. Viete, tie bedráky, mali, to mali chodiť vám ponúkať domov, že chcete či nechcete nový bedrový kĺb, nie že musíte teraz čakať. Naozaj, že na to ohromné množstvo, jak sa to, koľko tam išlo peňazí, koľko tam ešte pôjde peňazí, koľko, kde sú? Kde sú? Tu by sa mali začať ľudia pýtať, lebo niekto si spravil biznis so zdravím a rukojemníkom sa stal občan - pacient. Dokázateľne a teraz môžme uvažovať, keď niekoho dáte na čakačku, u bedráku to možno tak nevadí, hej, že ten bedrák už tak škrípe, škrípe, ale dajme tomu u kolonoskopie, keď ho dáte o pol roka, o rok, viete, tam sa to môže zvrátiť, hej, a kto si to zoberie na zodpovednosť? Kto si to zoberie na zodpovednosť? Kvôli tomu, že teda, aby Dôvera zarobila alebo Union alebo Všeobecná, tak čakaj rok a medzitým sa ti to celé tam pokazí a už, už, už je neskoro! Potom kde sa treba sťažovať? Viete, to dorozmýšľal niekto? Naozaj skončím s tým, že tak, ako sme do toho liali peniaze, čo len z počutia, čo som počul, že koľko oddlžujú a zase oddlžuju, ja neviem čo, mali s tými hadicami chodiť za vami domov. Mali s tými hadicami chodiť za vami domov. Nie že človek príde na to vyšetrenie a povedia mu, že za pol roka.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Pán poslanec bol jediný, ktorý bol prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán poslanec, chcete záverečné slovo ako navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja som mohol pánovi poslancovi Hlinovi odpovedať aj faktickou poznámkou, ale bál som sa, že do dvoch minút to nestihnem. Tak ale pokúsim sa naozaj len veľmi vecne odpovedať.

    Pán poslanec Hlina to popísal veľmi dobre, ako to funguje v slovenskom zdravotníctve, len potom mal už na záver len takú rýchlu prešmyčku, že teda za všetko je vinný zisk zdravotných poisťovní. To by som bol opatrnejší s týmto vyjadrením, pretože to nie je pravda. Všade v Európe, hovorme o Európe, lebo tú poznáme, tu žijeme, tak nebudem sa porovnávať s novozélandským modelom alebo americkým. Všade v Európe, kde poskytujeme zdravotnú starostlivosť na základe verejného zdravotného poistenia, sa na plánované výkony čaká. Je úplne jedno, či je jedna zdravotná poisťovňa, či je ich viacej, či je národná zdravotná služba ako vo Veľkej Británii. Čakanie vo Veľkej Británii na plánovanú zdravotnú starostlivosť je legendárne. Každá britská rodina má príbeh o tom, ako čaká, ako príde najprv do jednej ambulancie na pohotovosť, akútny výkon, kde si zoberie lístok, aby po 8 hodinách prenikla do druhej čakárne, kde si tiež zoberie lístok, kde čaká ďalších 12 hodín. To sú už legendárne príbehy z britského zdravotníctva. O bulharskom nebudem hovoriť, kde je realita taká, že aj keď máte nárok na plánovanú zdravotnú starostlivosť v nemocnici, v podstate polovicu si musíte zaplatiť v hotovosti, ináč vám to nemocnica reálne nevie poskytnúť, lebo vás privítajú s tým, že nič nemajú. Hovoril zástupca pacientov minule na konferencii v Prahe, počul som ho hovoriť, majú veľmi silnú pacientsku organizáciu v Bulharsku.

    Ale vrátim sa k meritu veci. Všade z verejného zdravotného poistenia sa na plánovanú zdravotnú starostlivosť čaká a viete prečo? Lebo sa hospodári s uzavretým koncom. To znamená, my vieme vopred, o chvíľu máme výbor pre zdravotníctvo a budeme sa pýtať pani ministerky, že prečo len toľko. Ale vieme vopred, koľko peňazí zhruba z disponibilných zdrojov majú zdravotné poisťovne na budúci rok na zdravotnú starostlivosť, čiže vieme, s akým hospodárime objemom. A tu prichádza prvý, prvá moja iná poznámka, možno ako povedal pán poslanec Hlina, že ono zdravotníctvo je čarovné v tom, že v niečom tam trhové mechanizmy, áno, platia, veď netvárme sa, že lekárne, distribučné spoločnosti nefungujú na základe trhových pravidiel, to by sme si klamali. Nie je to Červený kríž ani charitatívna organizácia. Ale v niečom neplatia. Viete v čom? Že existuje niečo, čomu sa hovorí informačná asymetria medzi vami a mnou, vy ste pacient, prídete ku mne, pán poslanec, ja som váš lekár a ja vám poviem: Ojoj, nie dobre vyzerá tá krčná chrbtica. Bude treba magnetickú rezonanciu. Pán Hlina, vy neviete, či treba magnetickú rezonanciu, vy ste v mojich rukách. Ja poviem, že treba, a vy mi veríte, prečo by ste mi neverili. Problém je, že my máme tzv. indukovanú spotrebu zdravotnej starostlivosti, tak to volajú v odbornej literatúre. To znamená, dokážeme umelo zvyšovať spotrebu vyšetrení, laboratórnych vyšetrení, diagnostických vyšetrení, kontrolná ambulancia, lebo ja ako lekár, keď vás budem opakovane pozývať na kontrolu každé štyri týždne, vy ešte budete aj šťastný, lebo poviete, aký starostlivý, dobrý pán doktor. Ja to vždy vykážem do zdravotnej poisťovne.

    Rozumiete, to je ďalší problém. Preto to v praxi funguje tak a toto je dilema, s tým sme sa sporili veľmi s kolegami lekármi, že kto má byť ten dôležitý moment, ktorý riadi pohyb pacienta v systéme. Kto to má byť? Dnes podľa platnej legislatívy je to zdravotná poisťovňa. Problém je, že ale nedostala všetky kompetencie. To, čo navrhujem napríklad ja v tomto návrhu zákona, je aj posilnenie jej kompetencií, aj jej kompetencií riadiť pohyb svojho poistenca v systéme. Čiže zdravotná poisťovňa vám má nakúpiť zdravotnú starostlivosť doslova a do písmena, má. Možno sa to niekomu nepáči, kto je tak akože citlivejší na tieto etické výrazy, ale na každom generálnom riaditeľstve zdravotnej poisťovne je námestník pre nákup. Doslova tak sa volá, nakupuje zdravotnú poisť..., zdravotnú starostlivosť. A zhruba vie, na základe minuloročnej spotreby, koľko, a toho, aké sú výkony v jednotlivých nemocniciach na základe rokovaní, koľko plánovanej starostlivosti treba nakúpiť. On ju nakúpi, túto plánovanú zdravotnú starostlivosť. To je ten limit, to je to, čo je to zlé. To vám povie každý lekár, že keby tie limity neboli. Mohli by nebyť, keby sme vedeli, že nemáme uzavretý koniec.

    Čiže pán minister Kažimír by tu prišiel a povedal: Drahí doktori, liečte, ľudia si to zaslúžia, ja to zaplatím. Potom mi pošlite faktúru na konci roka, ja zaplatím všetko. No lenže to tak nefunguje, my vieme, koľko máme peňazí, preto sú limity, preto musíme objednávať určitý objem výkonov, ktoré sa zazmluvňujú, a preto sa čaká, logicky.

    Teraz k tomu zisku. Vy ste hovorili o tom, že teda je príliš vysoký alebo nízky, alebo bol vysoký, no my sme mali roky, keď sme v roku 2010 vytvorili vládu Ivety Radičovej a prebrali sme Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a nechcem byť politický, ale prvá vláda Roberta Fica nám ju nechala pred cross defaultom, my sme v júni mali stratu 65 miliónov euro a na konci roku 2010 120 miliónov euro. Pán Hlina, mínus 120 miliónov, nie plus tri, sedem..., mínus 120. To je aj odpoveď, že prečo sme v roku 2011, keď som to isté chcel: rozšíriť čakacie zoznamy na celú plánovanú zdravotnú starostlivosť, urobili toto rozšírenie len o ďalšie tri diagnózy. Predtým sa viedli čakacie zoznamy len na kĺby, šošovky a operácie srdca a my sme rozšírili o mamografiu, liečbu rádioaktívnym jódom a liečby rázštepov. Otázka, prečo ste to neurobili vtedy, vecná. Čakal som, kto sa ma opýta: Nuž taký ste múdry, pán poslanec, prečo ste to vtedy neurobili? Lebo Všeobecná zdravotná si to nemohla dovoliť, by nemala finančné prostriedky, keby na ďalšie výkony mala odkladať technické rezervy, je hotová. Keby sme ju chceli; a ešte jednu poznámku poviem, že keď tu všetci rozprávajú o tom, ako sme chceli zničiť Všeobecnú zdravotnú poisťovňu; keby sme ju boli chceli zničiť, zlá vláda SDKÚ, KDH, keby sme ju boli chceli zničiť, stačilo len čakať. Nič viac, len tak si zložiť ruky a nechať Všeobecnú zdravotnú na pokoji, bola by v cross defaulte v 2011. My sme ju zachránili a dnes je v kladných číslach, a to je pozitívna správa.

    Ďalšia moja poznámka. No, dámy a páni, platíte zdravotnú poistku, za koho platí štát, nech sa páči, ale keď platíte vy zdravotnú poistku, sú to vaše peniaze na zdravotnú poist..., zdravotné poistenie. Vaše peniaze, ktoré si odkladáte na zdravotnú starostlivosť, vy by ste v akej inštitúcii chceli mať uložené vaše peniaze? V tej, ktorá krachuje, alebo v tej, ktorá hospodári v kladných číslach? Do ktorej banky si odnesiete svoje úspory, do stratovej alebo do ziskovej? A odpoveď máte na stole. Čiže to, že sú v kladnom hospodárskom výsledku, je dobrá správa pre slovenské zdravotníctvo, a preto som tu s týmto návrhom zákona teraz, už druhýkrát. Sú v kladnom hospodárskom výsledku a využime tento kladný hospodársky výsledok pre pacientov. Nedémonizujme ho, že teda ako zlí sú, vyťahujú, znárodniť, zoštátniť, zakázať, to k ničomu nevedie, len k prehratým arbitrážam. Využime tento pozitívny potenciál v prospech pacientov, lebo problém v tej argumentácii, čo ste povedali, pán poslanec, je v tom, že vy ste povedali: Pacienti dlho čakajú a keby tí nemali taký veľký zisk, tak by čakali kratšie. Áno, máte pravdu, len to treba napísať do zákona, pretože zdravotná poisťovňa robí len to, čo jej určuje zákon. Keď sme znovu na základe rozhodnutia Ústavného súdu povolili zisk zdravotných poisťovní, zaviedli sme podmienky. Dnes sú v zákone podmienky, dámy a páni, to nie je že bezbrehý zisk, ako hovoria niektorí ľavicoví populisti.

    1) Zdravotná poisťovňa musí zaplatiť celú akútnu zdravotnú starostlivosť hneď.

    2) Zdravotná poisťovňa musí zabezpečiť plánovanú zdravotnú starostlivosť, ktorú objednáva u poskytovateľov, na ktorú sa ale môže čakať.

    3) Musí viesť technické rezervy na všetkých pacientov, ktorí čakajú na čakacích listinách dlhšie ako jeden rok.

    A potom sú tam ďalšie fiškálne opatrenia, ktoré teraz pre pacientov nie sú dôležité, že 20 percent základného imania musí mať tiež odložené, to teraz nie je pre pacienta dôležité. Toto je dôležité pre pacienta a ja hovorím, no poďme ďalej, dajme ďalšiu podmienku. Musí viesť čakacie zoznamy na celú plánovanú zdravotnú starostlivosť a tvoriť na ňu technické rezervy, nielen na šesť okruhov diagnóz a výkonov. O tom je tento návrh zákona, a hneď bude menší zisk. Len môžte si to dovoliť len vo chvíli, keď na to zdravotné poisťovne v kondícii majú.

    Poviem úprimne, bol som teraz na jednej konferencii minulý týždeň, predstavoval som tento svoj návrh zákona, bol tam zástupca zdravotnej poisťovne Dôvera a zdravotnej poisťovne Union a povedali, že nemajú žiaden problém s týmto návrhom zákona. Oni svojim pacientom to vedia do 12 mesiacov ľahučko zabezpečiť. Ani dnes ich poistenci dlhšie nečakajú. Neviem, nepoznám reakciu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ale podľa mňa toto je riešenie, súhlasím s vaším názorom pacienta, pán poslanec, že ak máme zisk, využime ho na kratšie čakanie a na lepšiu starostlivosť o pacientov a tu je nástroj, ktorý som predložil, aby sme im znížili zisk a aby pacienti dostali skôr kvalitnú zdravotnú starostlivosť.

    Ďakujem pekne.

  • Pýtam sa pána spravodajcu, či chce zaujať záverečné slovo. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej pokračuje prvé čítanie o návrhu poslanca Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 737, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 711.

    Opäť dávam slovo poslancovi Viliamovi Novotnému, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

    (Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov, tlač 737.)

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som teda uviedol tento môj poslanecký návrh zákona. Zákon 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, tzv. cestný zákon, tak ho budem aj ďalej volať, v otázke merania nápravových tlakov a rozmerov ustanovil Policajný zbor Slovenskej republiky ako jediný orgán, v súčinnosti s ktorým je možné vykonávať meranie nápravových tlakov a rozmerov na všetkých pozemných komunikáciách v Slovenskej republike. V súčasnom období ale dochádza vzhľadom na častú prepravu nákladov nerešpektujúcich ustanovenia o maximálnych povolených hmotnostiach vozidiel, súprav vozidiel či nápravových tlakov k poškodzovaniu ciest a komunikácií v správe samosprávnych krajov, obcí a miest. Tento stav je možný aj preto, že vzhľadom na veľkú vyťaženosť príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky nie je možné vždy v požadovanom čase a na potrebnom mieste zabezpečiť súčinnosť príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky pri meraní nápravových tlakov. Stáva sa tak často aj preto, že prepravca doslova čaká, kým príslušník Policajného zboru Slovenskej republiky neodíde preč, a potom naloží náklad a s týmto nákladom odíde. Treba si pritom uvedomiť, že sú to často práve samosprávne kraje či obce a mestá, ktoré zabezpečujú údržbu komunikácie a na ich pleciach spočívajú náklady na rekonštrukcie a opravy ciest poškodených práve vďaka preprave ťažkých, limity prekračujúcich nákladov. Z tohto hľadiska považujem preto za správne, aby takéto kontroly mohli prebiehať v súčinnosti s obecnou políciou, ktorá ako orgán samosprávy má záujem, ale rovnako tak povinnosť zabezpečovať ochranu majetku samosprávy. Toľko teda všeobecná časť dôvodovej správy, ktorú som si v zmysle rokovacieho poriadku vám dovolil takto predniesť.

    Znovu niekoľko normálnou ľudskou rečou povedaných poznámok k tomuto návrhu zákona. Pozrite sa, cesty 2. a 3. triedy sú v správe samosprávnych krajov, miest a obcí, blížia sa regionálne voľby, ja som tento návrh nepredkladal preto, lebo sa blížia regionálne voľby, ale preto, lebo pred pol rokom som ho predkladal a neprešiel do druhého čítania, čiže použil som lehotu, ktorú mi rokovací poriadok umožňuje. A znovu chcem upozorniť na problém, ktorý tu máme.

    Ktorí sa pohybujete na úrovni samosprávnych krajov alebo chcete sa v budúcnosti pohybovať, veľmi dobre viete, že cesty 2. a 3. triedy sú obrovský problém. V kraji, v ktorom žijem ja, v Košickom kraji, sme si zobrali veľký úver, dostali sme pôžičku, zrekonštruovali sme zhruba tretinu ciest 2. a 3. triedy, ktoré máme v zriaďovateľskej pôsobnosti v správe, stálo nás to obrovské množstvo peňazí, za chvíľu naša dlhová služba bude v situácii, že musíme začať už splácať ten úver, lebo mali sme určitý odklad. No dobre. A čo bude so zvyšnými dvoma tretinami ciest a čo bude už s tými opravenými, ktoré nám stále rozbíjajú preťažené nákladné autá? Samosprávne kraje sú v tejto situácii, ale aj mestá, obce, vo veľmi, aj tie majú cesty 3. triedy mnohé, veľmi ťažkej situácii, pretože jediná možnosť, ako chrániť svoju cestu, je kúpiť si aparatúru na váženie hmotnosti vozidiel, to už mnohé kraje majú - aj mobilnú, aj vbudovanú, ale hlavne mobilné, lebo tie sú omnoho praktickejšie -, ale musíte zavolať podľa cestného zákona vždy príslušníka Policajného zboru, aby prišiel vážiť.

    On príde, prídu, prídu, prídu na to miesto, vážia, sú tam dve hodiny, štyri hodiny, vyberú pokuty, dajú pokuty, povedia, ty nemôžeš pokračovať; zákon to upravuje. Potom odídu a medzi tým si všetci v Gelnickej, teda Hnileckej doline dajú vedieť, všetci, ktorí nosia preťažené náklaďáky plné dreva, že "teraz nechoď, za Gelnicou merajú". Tak nejde. Ide, až jak odídu, po tých dvoch hodinách alebo štyroch hodinách. Čiže problém je v kapacite toho, že Policajný zbor má mnoho iných úloh a proste nestíha stáť pri tej vážiacej aparatúre, aby mohli vážiť príslušní na to odborne vyškolení pracovníci preťaženie nákladných áut.

    Prichádzam s úplne jednoduchým riešením, konzultoval som to aj s bývalým ministrom vnútra pánom Padom, ktorý pripravoval detaily tohto návrhu, aby to mohla robiť aj obecná polícia. My nič neberieme Policajnému zboru Slovenskej republiky, na svete nič, môže naďalej merať na cestách 1. alebo, respektíve v jeho súčinnosti môže byť vykonané meranie na cestách 1., 2. aj 3. triedy. My len hovoríme, že na cestách 2. a 3. triedy by sa to mohlo robiť aj v súčinnosti s obecnou políciou. Obecná polícia je orgán samosprávy, má chrániť majetok samosprávy a cesty 2. a 3. triedy sú väčšinou majetkom samosprávy. Čiže to je celé, celý návrh, ktorý dávam, proste dajme možnosť merať tie nápravové tlaky, to preťaženie nákladných áut častejšie a pokúsme sa trochu chrániť tie cesty 2. a 3. triedy, ktoré sú v správe samosprávnych krajov, miest a obcí. O tom je celý tento návrh zákona, preto si myslím, že je nepolitický, je v prospech tak ľavicových ako pravicových županov, je v prospech tak ľavicových ako pravicových zastupiteľstiev, tak Prešovského samosprávneho kraja ako Trenčianskeho samosprávneho kraja. Takže myslím si, že je to naozaj návrh, ktorý ponúka len určité rozšírenie možností a posilnenie možností pri ochrane ciest 2. a 3. triedy v prospech samosprávy.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Jozefovi Mikušovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, pán predkladateľ, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 220 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, tzv. cestný zákon, v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 737. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. septembra 2013 č. 711 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Hlina, jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania. Pán Novotný, ešte že tu nie je pán Blaha, lebo by vám to naložil, že čo ste to za Truhlíka, tu zdravotníctvo a teraz cestný zákon, rozumie všetkému, viete. A to povie človek, ktorý nerozumie ničomu, no ale to je tá komunikačná stratégia, ktorú oni nastavujú, hej, že ako nás nejakým spôsobom dehonestovať, ľudí, ktorí chránia verejný záujem, lebo o tom to je. Politika je o verejnom záujme, keď ho niekto chráni, aj cez oblasti, tak za Truhlíka, posmievať sa, vysmievať sa a najpovolanejší z povolaných to teda zvyknú zobrať na seba tú úlohu, že oni to zabezpečia, tú, neviem, možno bude aj politickou zákazkou, hej, že teda niekoho zdehonestovať.

    Ja si myslím, že schopnosťou politika, lebo my sme politici, je schopnosť syntetizovať, byť senzitívny, byť empatický, vyhodnocovať a ponúkať aj riešenia, návrhy na riešenia, nemusíte byť fakt odborník na jadrové ponorky, ale musíte mať odborníkov okolo seba na jadrové ponorky, ktorí vám pripravia tak podklady, že vy prídete s niečím, čo má hlavu a pätu. Aj to tam kolegovia vôbec tomu nerozumejú, ale vedia, vedia teda pichnúť, vedia prepichnúť slovom a ešte si myslia, akí sú chytrí.

    Prosím vás pekne, áno, presne toto je ten návrh, ktorý chráni verejný záujem. Ale čo urobil náš SMER, keď, lebo my sme tu mali aj na tejto schôdzi, sme mali pána Počiatka, kde prišiel s geniálnym riešením, že mýto budú vyberať už pomaly aj pred obecným úradom, všade. To ani pán Blanár nevedel, viete, oni sa tak tešia, že na čo geniálne prišli, a nevedel, že ten zákon hovorí o tom, že oni keď dajú tie rampy a budú vyberať tie mýta, tak tí kamionisti radšej pôjdu po diaľnici, keď už platia aj tam, aj tam, no tak pôjde radšej po diaľnici, nepôjde po tej ceste druhej triedy, ale prevádzkovateľovi toho mýta vznikajú náklady s činnosťou z toho mýtneho systému, tak to bude platiť župa. Nedočítali, nedorozmýšľali, ale tu budú mudrovať na všetkých, viete, to je celé, je to úplne sofistikovaný, krásny proces, ako sa dostať k ďalším peniazom. A tu sa to schváli, zatlieskajú a ešte budú, že, ešte to tu predajú ľuďom, že ako ochránili obce, aby im nechodili kamióny, no celé zlé. Ja sa teším na druhé čítanie, ja si tam spravím takú lepšiu prípravu.

    Toto je tiež jeden zo spôsobov, ako uchrániť tie obce bez toho, aby ste museli napchať gágory J&T, bez toho, aby ste im to museli napchať, bez toho, aby župa musela platiť prevádzkovateľovi mýtneho systému peniaze za to, že to vôbec tam stojí nejaká rampa cez ich cestu, cez ktorú kamión už neprejde, však prečo by šiel, keď môže ísť po diaľnici, keď to platí aj tam, aj tam. Župa stratí peniaze, lebo ich bude dávať SkyTollu, SkyToll má peňazí dosť a ešte bude mať viac, župa nebude mať peniaze na strednú, neviem, nejakú drevársku školu, do nemocnice nebude mať, no celé zlé, celé zlé. Ale vy máte pocit, že ako dobre robíte. No nerobíte, nerobíte, zle robíte.

    Tu si napravte svoje renomé tým, že podporíte toto, toto je, je jeden z návrhov, ktorý to môže riešiť, treba to cizelovať, môže to riešiť. Prečo by mestskí policajti nemohli kontrolovať zaťaženie náprav, ja nechápem, prečo by nemohli? Prečo mesto, keď vlastne je v jeho správe, spravuje, prečo jeho obecná polícia, prečo, nechápem, prečo nie? A s tým zveziete aj druhé, nielen tlaky na náprave, ale zistíte aj iné veci, že, len to by niekoho, niekomu na tom muselo záležať, že vy chcete ochrániť nejaké obce, že im kamióny chodia, že obchádzajú mýto. Prosím vás, to keby boli tu, ale to vedia vojaci, to vedia spravodajci, že si vyberiete nejaké kľúčové body, tie seknete, zavriete ich, hej, cez značky ich zavriete, cez výkon kontroly, keď seknete kľúčové body, tak neprejde, neprejde tade nikto, lebo už po tých uličkách sa mu neoplatí, ale to by niekomu na tom muselo záležať, ale zadanie bolo iné.

    Zadanie bolo, ako sa dostať k ďalším peniazom pre SkyToll, Počiatek dostal zadanie, vypracoval návrh zákona a SMER zahlasuje. Úplne iné zadanie, keby bolo skutočne zadanie, že chcete obmedziť to, že tie autá tade, tie kamióny tade nejazdia, tak ináč sa k tomu pristupuje, a jeden z dielčích návrhov je aj toto. Len to by sme museli úplne inú politiku, to by sme museli presadzovať úplne iný, verejný záujem, nie J&T záujem, nie oligarchický záujem, nie, viete, to je to nepochopenie toho, že prečo tu vlastne sedíte a už tu vlastne ani nechcete sedieť, už chcete ísť domov.

    Dneska je úlohou ísť domov o tretej, domov, domov, domov a nevracať sa. Všetky body, ktoré neprerokujú, nevadí, na november, na december, čo tam správa o poľnohospodárstve, čo tam správa o lesníctve, načo, však už lesy pomaly nie sú, možno dožijem v tomto, už ani nebudú, načo; hyperbolizujem mierne. Veď celé vaše zadanie, prosím vás, tuná máte návrh, ktorý môže čiastočne riešiť to, s čím majú naozaj obce problémy, ale aj iní majú problémy.

    Majú problémy, ja som bol na jednom výjazde, kde sme boli ako z výboru pre obranu a bezpečnosť, kde nám policajti hovorili, že na tú váhu zarobia za deň, alebo za dva, myslím, to hovorili. Len proste je to obmedzené tak, že sami sa čudujú, že prečo proste to nemôžu, že nemajú ich, nevedia ich nakúpiť, lebo nie sú na to zdroje, lebo tie zdroje, ktoré vyberú na pokutách, nemôžu ísť, ale že za deň, za dva na ňu zarobia. Ja nepoznám situáciu na juhu Slovenska, ale zo severu Slovenska vám môžem povedať, chodia preťažené dodávky poľských obchodníkov, ktorý sedí čapato ako Tatrovka preťažená, ktorá, by nameral hneď každý, lebo však on nebude platiť mýto, on nemá kasu, on nemá nič, on proste nerešpektuje nič, lebo toto zákonodarstvo vytvorilo podmienky nie na to, aby boli férové podmienky pre podnikateľov, ktorí podnikajú tu a platia dane tu. Ale mne to niekedy tak príde absurdné, že sme vytvorili podmienky pre poľských a maďarských a ukrajinských obchodníkov, ktorí sem prídu na tých dodávkach, aby sa im nič nestalo, aby to tu rýchlo predali, aby rýchlo išli preč a nikto ich nenašiel. Na týchto, presne tí policajti vraveli, že na týchto za deň zarobia na tú váhu. A to nie je, že chcete byť protivní, vy chcete len dodržiavať zákony a ochraňovať aj našich obchodníkov, lebo tým, že niekto sem príde s preťaženou dodávkou plnou mäsa, tak zničí navôkol, spálenú zem nechá. Nechá spálenú zem, lebo však ten chudák v kamennom obchode nemá šancu. Áno, aj to je zmysel váženia zaťaženia náprav, ale aj celkovej hmotnosti u týchto malých vozidiel, aj to, a prečo by to nemohla robiť obecná polícia, nechápem. Prosím vás, ale to by ste sa museli na nejakom vašom klube, na nejakej vašej miestnosti o tom rozprávať, to by ste museli o tom niečo vedieť a tam sa nerozprávate, tam to nie je, tam máte jasné noty zadané, prosím vás, a to je tá, tá cena, ktorú vy, vy požívate.

    A ešte, nechcem takto, už niektoré veci tak aj zopakujete, ale budem apelovať na tú vašu, na to vaše sebavedomie aj sebaúctu, áno, sebaúctu, svoju vlastnú sebaúctu, že príde, síce príde za mnou Počiatek s nagelovanými vlasmi, sa usmeje, že chichichi, chachacha, tam treba dať chlapcom na hotely, tam treba pre mýtny systém, ale prídem a povie: Nie! Šuca príde a povie, nie, Hanbálek povie, nie, koniec, už ma to nebaví, aj pán Halúz povie, nie, koniec, odtiaľ, potiaľ, už je toho veľa. Kedy to poviete? Prosím vás.

  • Faktické poznámky piati páni poslanci. Končím možnosť sa prihlásiť, ešte šiesty pán poslanec Zajac.

    Pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne aj pánovi poslancovi Hlinovi, že vystúpil k tomuto návrhu zákona, budem sa držať len naozaj merita môjho návrhu. Ale najprv jedna poznámka k tomu, čo povedal, že možno by mi niekto namietal, že po zdravotníctve riešim aj cesty druhej a tretej triedy. Tak len na dovysvetlenie, bol som poslancom Košického samosprávneho kraja tri funkčné obdobia, takže túto problematiku veľmi detailne ako poslanec košickej VÚC-ky poznám, a teraz už nekandidujem, takže nerobím si predvolebnú kampaň, keď ma chce niekto obviniť z toho.

    Pripravil som to naozaj v spolupráci s odborníkom, aj v spolupráci s bývalým ministrom vnútra Martinom Padom, takisto poslancom Košického samosprávneho kraja, ktorý sa v tom vyzná omnoho lepšie ako ja. A považujem to - a to by som chcel podčiarknuť vo vašom vystúpení - za veľmi jednoduché riešenie, ktoré nestojí veľa peňazí, dokonca myslím si, že obecná polícia v rámci svojich kompetencií by to mohla ľahučko vykonávať. Narážame trošku na problém, nie je to dokonalé, súhlasím s vami, pretože my nemáme regionálnu, krajskú políciu nemáme, čiže je otázne, že obecná polícia mimo kataster svojej obce, mesta to nemôže vykonávať, čiže nie je to dokonalý návrh, ale je to vždy lepšie ako to, čo máme teraz, že to necháme na pleciach Policajného zboru a Policajný zbor jednoducho nemá na to kapacity, nestíha to.

    Tá moja druhá poznámka k tomu je to, že obecná polícia ako orgán samosprávy predsa má chrániť majetok samosprávy a hovoríme o majetku samosprávy, preto aj v dopadoch tohto poslaneckého návrhu zákona konštatujem, že to bude mať vysoko pozitívny dopad na verejné zdroje, predovšetkým na hospodárenie samosprávnych krajov, miest a obcí. Čiže za malé peniaze dokážeme ochrániť aspoň čiastočne tieto cesty, čo si myslím, že je veľmi elegantný návrh.

    Takže ďakujem za podporu.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Hlina, vy tvrdíte, že keď sa zavedie mýto na cestách druhej a tretej triedy, to znamená cestách, ktoré spravujú samosprávne kraje, že to bude neekonomické a vlastne nákladná doprava, kamióny prestanú mať záujem o tieto cesty a využívanie. Ale veď práve o to nám ide na tých VÚC-kach, aby sme tie kamióny a nákladné autá vyhnali odtiaľ. A viete prečo? Lebo keď ich vyženieme, tak nebudeme musieť dávať zbytočné peniaze do opráv ciest druhej a tretej triedy. Poviem vám konkrétny prípad, ktorý vy tak radi používate, napr. Skýcov, cesta smerom k Trenčínu, veď toto sú neni cesty, ktoré sú uspôsobené na to, aby tam jazdila kamiónová nákladná doprava. Vy ste obvinili ministra Počiatka z toho, že kde sa zase zrodila tá myšlienka. Práve naopak, tá myšlienka sa zrodila dole, prišli s tým župani, ktorí tlačili na ministra. Ja som rád, že minister pochopil, a vy tu hovoríte o tom, že ideme naháňať peniaze pre nejaký SkyToll a neviem čo, absolútne nezmysly.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Hlina, takisto sa chcem ohradiť tuná, že Počiatek, pán minister Počiatek to nejako nepremyslel, alebo premyslel to tak alebo onak. Hneď vám chcem úvodom povedať, že niečo o tom vieme. Zhodou okolnosti tuná s kolegom Kérym sme tiež poslanci Nitrianskeho samosprávneho kraja a sedíme v dopravnej komisii. A skutočne si myslím, že to, čo sme prejednali na tejto schôdzi, tak ako to povedal kolega Blanár, ktorý tu teraz nie je, je prelomový moment, aj toto je možnosť, ako zabrániť, aby nám skutočne tie cesty druhej a tretej triedy ničili prepravcovia s takýmito vysokými nákladmi.

    Súhlasím tuná s predkladateľom, že je tu tá možnosť a veľmi správne - to mi zobral z jazyku pán Novotný -, jedno je fakt, že prakticky samospráva, myslím regionálna samospráva, nemá nejakého partnera v tej polícii, to je jedna vec. Treba, samozrejme, sa vybaviť tým zariadením mobilným, no a otázka je potom taká ešte, pán poslanec, že kam pôjdu tie príjmy. Či tie pokuty sa stanú príjmami, vtedy to bude zaujímavé, pre ten samosprávny kraj, pokiaľ tá obecná polícia, naopak, príde, keď sa to stane príjmom tej obce, tak to bude interesantné pre obec, ale v opačnom prípade je to treba, samozrejme, robiť, ale je to zabezpečené aj v terajšom zákone, čiže diaľnice, cesty prvej triedy, robia správcovia diaľnic a tie z prvej triedy v súčinnosti s útvarmi Policajného zboru.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, už to v podstate kolegovia tu predo mnou povedali, ja by som nadviazal na pána Novotného v tom, že naozaj tie, tie peniaze, ktoré, ktoré vlastne sú, obecná polícia vyzbiera, ostanú v podstate v rozpočtoch obcí, ale cez obce väčšinou cesty, ktoré prechádzajú a cez ktoré kamióny jazdia, vždy sú to cesty druhej alebo tretej triedy, ktoré sú v správe samosprávneho kraja, čiže toto tu keby, skôr by som riešil návrh zákona alebo novelu v tom zmysle, aby tie samotné VÚC-ky mali svoje, svoju pôsobnosť v rámci nejakej polície alebo nejakého orgánu, ktorý by mohol vyberať tie peniaze, a vtedy by tie peniaze ostali vo VÚC-kách a dali by sa použiť na rekonštrukcie ciest a tak ďalej. A súhlasím s tým, že vtedy sa oplatí kúpiť váhy, lebo vtedy tá váha sa naozaj za jeden-dva dni možno vie zaplatiť. Čiže takto to nemá veľmi zmysel.

    A druhá vec, že tie obecné polície nie v každej obci. Sú, tie obecné polície, čiže teraz tí správcovia ciest sa rozhodnú, že ideme tu merať. Za prvé, oni nevedia, že táto cesta, do ktorej, do ktorého katastra ktorej obce patrí, odkiaľ majú volať obecnú políciu, tu je obecná polícia, tu neni. Čiže tam musí štátna polícia, to je jeden problém. Ďalší problém je použitie samotnej tej obecnej polície, pretože viete dobre, že môže sa tam stať rôzne, rôzne situácie pri tých kontrolách kamiónov, nevieme, akí sú to ľudia, čo sa môže, nejaká trestná činnosť a tak ďalej a použitie zbrane obecnou políciou, jedno s druhým. Vyvoláva to následné reakcie, čo by sa mohlo v praxi udiať, čiže skôr som za to nechať to polícii, ja mám skúsenosti, že tá polícia vždy vyšla v ústrety aj pri tom meraní, a skôr v tom, že tiež niečo riešiť v rámci tých VÚC-iek, aby tie peniaze ostávali vo VÚC-ke. To je, myslím si, najdôležitejšie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Snažil som sa nepočúvať veľmi už teraz faktické poznámky a ešte raz si to prečítať, že či naozaj nie je v tom nejaký zádrhel a či tá jednoduchosť nie je až podozrivá. Ale ja sa priznávam, keď som si to prečítal, ja na tom texte nenachádzam žiadnu chybu a hneď sa mi vybavila predstava mestského policajta, ktorý vykonáva rôzne činnosti, ktoré sú ozaj možno aj potrebné, napriek tomu si myslím, že ich vyťaženosť, pokiaľ existujú v nejakom katastri v nejakom meste alebo obci, nie je taká, že by to robiť nemohli. Hneď mi napadlo aj to, že tie váhy, to technické meracie zariadenie nie je tak vyťažené, aspoň ja sa s tým nestretávam, že by to bolo bežné na našich cestách a ozaj bolo by to potrebné, aby to bežné bolo. Možno by ste si to dokázali aj požičať, neviem, či to nebolo by možné riešiť aj takýmto spôsobom. Ale ak sa zameriame na tú podstatu, ktorú predkladateľ do toho vložil, tak ja ozaj dám otázku, no ako tento zákon neschváliť. Ak nechceme hľadať nejaké umelé zádrhele a čosi, čo by sme mohli považovať za akési problémy, tak z toho mi vyplýva - a všetci tie cesty poznáme -, vynikajúci nápad, schváľme ho.

    Ďakujem.

  • Vážený pán kolega, naozaj ste poukázali na to, a ja som vo svojom vystúpení pri elektronickom mýte o tom hovoril, že zavedenie elektronického mýta s nulovou sadzbou zatiaľ na cestách druhej a tretej triedy znamená ďalší biznis, ďalší obchod pre firmu SkyToll. Pýtal som sa vtedy, koľko to bude tento štát stáť, pán minister nevedel mi odpovedať.

    Čo sa týka toho, že ste hovorili, že prenosná váha sa zaplatí do dvoch dní, predpokladám, že aj mzda týchto policajtov, ktorí by takto vážili, sa zaplatí za niekoľko dní. Pred rokom pri štátnom rozpočte, keď som zbadal, že majú narásť pokuty na cestách o 8 miliónov eur, som hovoril o tom, či to polícia bude vyberať za rýchlosť v každej jednej obci, alebo pri vážení preťažených kamiónov. A prešiel rok a ja si myslím, že znova sa to vybralo za rýchlosť v každej jednej obci a nie pri vážení tých kamiónov preťažených. Ja si myslím, že keď sa váha zaplatí za dva dni, keď sa mzda policajtov za ďalšie dva dni zaplatí, za každým hraničným priechodom na cestách prvej triedy by mala byť takáto váha, mali by sa vážiť všetky kamióny. Čo sa týka ciest druhej, tretej triedy, áno, kraje nemajú svoju políciu, ale tam môže predsa štátna polícia vážiť a potom sa, a je to príjem štátneho rozpočtu, potom sa jedná už len o samotné prerozdelenie. Čo sa týka obcí, obecných polícií, obec, ktorá má obecnú políciu, nech má možnosť zvážiť tento návrh zákona. Je dobrý, my ho podporujeme a súhlasíme s ním.

  • Pán poslanec Hlina, vaša reakcia, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega Kéry, problém je v tom, že nie celkom dobre ma počúvate. V tom je problém a naozaj vy ste išli cestou nie verejného záujmu, vy ste išli cestou v ústrety tomu, prečo možno aj vy tu sedíte. Hej, že proste ste súčasťou kliky, ktorá proste v konečnom dôsledku to takto celé zabezpečí. Naozaj, nešli ste cestou vyhodnocovania nejakých kľúčových uzlov a tam ste cez dopravné značenia, cez zvýšené kontroly, neviem čo, a aj trebárs cez váženie obecnou políciou ako jeden z podnávrhov neeliminovali prejazdy, tranzity, vy ste išli cestou, ako z tejto situácie, ktorá sa dá obhájiť, lebo cesty druhej a tretej triedy - opravte ma - ale nespoplatňujú nikde. To znova budeme niekde prví, hej, znova budeme niekde prví, ako toto zneužiť a využiť túto situáciu, lebo tá spoločenská objednávka existuje. Ľuďom to vadí, ja viem, že to áno, ale nešli ste dopravným značením, nešli ste posilnením hliadok, nešli ste vážením, nešli ste analýzou kľúčových bodov, išli ste, toto využijeme, niekto povedal, však toto sa dá krásne využiť, našúpme tam tie rampy. A ešte ste si to poistili, ešte ste si to poistili, keby výber toho mýta cez tie cesty nedosiahol, nepokrýval náklady prevádzkovateľa, tak tie náklady prevádzkovateľa pokrýva župa. No znova je to, ako sa hovorí, podnikateľské nebo, znova je to ideálny obchod, ktoré vy robíte, ale vy o tom ani neviete, že ich robíte, len vám to tu donesú a vy za to zahlasujete. Ja na to upozorňujem, že by ste tu kritičnosť svojho myslenia skúsili niekde nájsť, objaviť, prípadne odomknúť a byť kritickejší k tomu, že čo vám nosia.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Ja už len odpoviem na diskusiu, ktorá sa začala v tejto sále, a som rád, že teda diskutujete o tomto poslaneckom návrhu zákona, a tak to len svedčí o tom, že naozaj tento problém je vážny. Ktorí trošku žijeme v tých samosprávnych krajoch a vnímame tú situáciu okolo ciest druhej a tretej triedy, vieme, že táto situácia je pálčivá a tie cesty sú ničené preťaženými nákladnými autami a do určitej miery sa veľmi tomu nevedia samosprávne kraje ani mestá a obce, ktoré sú správcami týchto ciest, ubrániť. Hľadáme riešenia, ja to beriem tak, hľadáme riešenia, ja len technickú poznámku na to, čo tu odznelo aj v rozprave, ako by sme mali riešiť aj výber peňazí za preťaženie nákladných aut, teda pokút, ktoré sú uložené a kde by mali plynúť. Začala tu takáto diskusia.

    Priznám sa, uvažoval som o tom pri tomto návrhu zákona, lebo koniec koncov tie pokuty, ak ich vyberie štátna polícia, sú príjmom štátneho rozpočtu, ak ich vyberie obecná polícia, ako to navrhujem, budú príjmom obecného rozpočtu, ale nie príjmom samosprávneho kraja. Podľa mňa najelegantnejšie by bolo, aby tie pokuty boli dobre veľké, tu by sme nemali veľmi šetriť svoju fantáziu, a mali by byť príjmom správcu ciest, to by bolo podľa mňa najoptimálnejšie. Priznám sa, že nemal som takú odvahu pustiť sa až do toho, aby som siahol pánovi ministrovi Kaliňákovi na nejaké kompetencie a otváral ďalšie návrhy zákonov. Dnes to nechajme len v tej rovine, že štátna polícia bude mať naďalej príjem z pokút, ktoré uloží pre preťaženie nákladných áut na cestách, prvej, druhej aj tretej triedy. Ak prejde môj poslanecký návrh zákona, obecná polícia, teda obec bude mať, ktorá zriaďuje tú políciu, príjem z pokút, ktoré budú uložené preťaženým nákladným autám na cestách druhej, tretej triedy, ak meranie bude vykonané v súčinnosti s obecnou políciou. A bonus, ktorý bude mať z toho len samosprávny kraj, je ten, že sa budú viacej chrániť jeho cesty. Čiže nebude mať priamy príjem, ale bude mať zisk z toho alebo pozitívny hospodársky dopad z toho, že tie cesty sa budú menej ničiť. Lebo koniec koncov samosprá..., pre samosprávne kraje to znamená obrovskú položku, ktorú musia investovať zo svojich rozpočtov len do správy a opravy týchto ciest, už nehovorím do celkových rekonštrukcií, na ktoré samosprávne kraje reálne nemajú finančné prostriedky, musia čerpať úvery a zadlžovať sa. Čiže zatiaľ som problematiku pokút a peňazí nechal v tejto rovine, ale keď táto diskusia tu bude aj do budúcna, som pripravený o tom diskutovať, ako by sme to mali riešiť ďalej. Podľa mňa pokuta za preťažené nákladné auto by mala byť príjmom toho, koho cesta bola ničená. To je najlogickejšie, ale v danej chvíli kompetenčne nie tak jednoducho riešiteľné.

    Poprosím vás o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu pani podpredsedníčky Národnej rady Eriky Jurinovej na vydanie zákona číslo 7 o konkurze a reštrukturalizácii, je to tlač 739.

  • Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 739.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorý obsahuje tému, ktorou sa už možnože pol roka zaoberáme, a to je nevyplácanie miezd pracovníkom, dá sa povedať, skrachovaných firiem alebo firiem, ktoré nejakým spôsobom predídu tomu, aby vyplácali mzdy svojim zamestnancom. Na minulej schôdzi som dávala podobný pozmeňovák, ktorým sme chceli upravovať zákon o inšpekcii práce. Aj vtedy som hovorila, že si uvedomujem, že išlo možno o nevhodný spôsob riešenia, ale ak to mohlo pomôcť aspoň niektorým zamestnancom, prečo aj takýto spôsob nepoužiť, keďže nebol protizákonný. Preto teraz po neschválení pozmeňovacieho návrhu som sa rozhodla predložiť novelu podobného znenia, ktorá priamo upravuje zákon 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii. Dovoľte, aby som vás oboznámila so znením tohto návrhu.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je rozšíriť výnimku z povinnosti platiť preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 1 659,70 eur v prípade, ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva najmenej jedna tretina veriteľov. To je v skratke aj popísaný vlastne celý obsah novely. V poslednom čase čoraz častejšie dochádza k situácii, keď zamestnanci, ktorým zamestnávateľ nevyplatil mzdu, nielenže s ťažkosťami pokrývajú výdavky na ich každodenný život, ale súčasné znenie zákona o konkurze im ukladá povinnosť pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť na účet súdu preddavok vo výške takmer 1 660 eur. Povinnosť platiť zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu vyplýva zamestnávateľovi z § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Ak si túto povinnosť zamestnávateľ neplní, práve vyhlásenie konkurzu na majetok zamestnávateľa je jedným z efektívnych spôsobov, ktorým sa zamestnanci môžu domôcť vyplatenia chýbajúcej mzdy. Na základe uvedeného navrhujeme, aby takýto postup nebol podmienený zaplatením preddavku vo výške, ktorá často niekoľkonásobne prevyšuje finančné možnosti veriteľa, v tomto prípade zamestnancov, ktorým zamestnávateľ nevypláca mzdu. Návrh zákona nadväzuje na už existujúci mechanizmus úhrady preddavku predbežného správcu v takom prípade, ak povinnosť platiť preddavok nie je povinný znášať navrhovateľ. To znamená, odmenu a výdavky predbežného správcu platí štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka. Nepredpokladáme pritom, že by mohlo dochádzať k zneužívaniu tohto inštitútu, pretože každý uznáte, že zamestnanec je zvlášť v dnešnej dobe ten posledný, ktorý má záujem o to, aby prišiel o svoje zamestnanie a tým pádom o svojho zamestnávateľa. Ide najmä o možnosť zabrániť tunelovaniu firmy v časovom vákuu, kedy nie je možné nájsť iných veriteľov a zamestnanci samotní sa nevedia dostať ani k dávke z garančného fondu. Na ochranu dlžníka, v tomto prípade zamestnávateľa, slúži aj skutočnosť, že návrh môže podať len skupina zamestnancov, presnejšie jedna tretina. Diskutovali sme naozaj, aby nás niekto neupodozrieval, že každý zamestnanec, ak sme teda prvotne uvažovali, že takýto návrh na konkurz by mohol podať aj jeden zamestnanec, ktorý by mohol byť oslobodený od preddavku, vyvolávalo to skutočne vážne, že takýmto spôsobom sa môže spustiť veľká lavína návrhov na konkurz. Ale myslím si, že určenie počtu zamestnancov, ktorí by museli pod návrh byť podpísaní, je dostatočnou garanciou toho, že sa to nebude zneužívať, že sa to naozaj použije v prospech zamestnancov.

    Tak ako som niekoľkokrát už v tejto sále hovorila, mám pocit, že na jednej strane chceme, alebo vláda chystá a prijíma zákony, ktoré majú zamestnancov chrániť, aspoň sa tak tvária tie návrhy, na druhej strane nie sme schopní garantovať ustanovenia, ktoré v zákone už existujú. To je najväčší problém. Keď sme sa stretli so zástupcami ministerstva spravodlivosti a inšpektorátu práce, ministerstva práce, každý nám potvrdil, že je to veľmi vážny problém, ktorý chcú vyriešiť, ale tie riešenia sa nejakým spôsobom nedostavujú. Verím tomu, že to odštartovalo diskusiu, že tie naše listy a podania na ministerstvo práce a tie diskusie, ktoré sme s nimi mali, naštartovali proces a že budú sa touto otázkou vecne zaoberať tak, aby aj došli k nejakému riešeniu. Lebo zatiaľ som zo strany dotknutých ministerstiev počula, že by sa to dalo riešiť aj inak, ale to iné riešenie doteraz neponúkli. Vieme, že je to dlhodobý problém. Tento problém rieši len zamestnancov, ktorí sú na pracovný pomer, ale máme tu veľkú skupinu živnostníkov alebo samostatne zárobkovo činných osôb, ktorí sa nevedia, ktorí vykonali prácu pre svojho ani nie zamestnávateľa, ale proste dohodnutú prácu vykonali a nevedia sa domôcť svojich financií, že tí, ktorí prácu zadali, im odmietnu zaplatiť.

    Takže žiadam túto snemovňu, aby sa postavila pozitívne k návrhu zákona. Sme ochotní diskutovať o množstve zamestnancov, ktorí by mali byť podpísaní pod týmto návrhom na otvorenie konkurzu. Ale verím, že je to jedna z ciest.

    Na druhej strane ma ešte napadá. Máme tu, náš kolega, pán poslanec Muňko je zároveň riaditeľom Sociálnej poisťovne a vieme, že najväčší problém pre týchto zamestnancov, ktorí aj svoje nízke mzdy nevedia dosiahnuť, je vlastne spôsob, ako získať peniaze z garančného fondu, keďže si požadované obdobie platia do Sociálnej poisťovne, platia odvody, tak oni nevedia nájsť spôsob, ako dostať peniaze z garančného fondu. Mne to príde ako taká schizofrénia. Na jednej strane žiadame od zamestnancov, aby si odvody statočne platili, ale na druhej strane, ak má poisťovňa byť tým garantom, ktorý ich má zabezpečiť v čase, keď túto mzdu nevedia získať, tak poisťovňa sa k nim správa veľmi macošsky. Naozaj veľmi macošsky, pretože ak by to tak nebolo, tak by našli už dávno lepší mechanizmus, ako sa k týmto peniazom zamestnanci môžu dostať.

    Takže ešte raz, prosím vás o podporu tejto novely a ďakujem pekne.

  • Určeným spravodajcom je pán poslanec Poliačik, poprosím ho o informáciu.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, hostia, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze.

    Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 713 z 27. septembra 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom predloženého návrhu zákona je rozšíriť výnimku z povinnosti platiť preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu v prípade, ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva najmenej jedna tretina veriteľov, t. j. zamestnancov, ktorým dlžník, teda zamestnávateľ nevyplatil mzdu za vykonanú prácu.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 713.

    Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, či má niekto záujem o rozpravu? Nie. Vyhlasujem ju za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať návrhom pána poslanca Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 300 Trestný zákon. Je to tlač 741.

    Chcem vás len informovať, že pôvodne v programe schválený bod navrhovateľov pána podpredsedu Národnej rady Jána Figeľa a poslanca Abrhana a poslankyne Gibalovej zobrali navrhovatelia späť.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 741.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážená snemovňa, dovolím si predložiť návrh zmeny Trestného zákona, ktorý z neho odstraňuje paragraf, ktorý, myslím si, nectí ani Trestný zákon, ani fungujúcu demokraciu. Predkladaným návrhom sa navrhuje vypustiť z Trestného zákona ustanovenie § 377 obsahujúce trestný čin porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy.

    Uvedená skutková podstata sa stala trestným činom až pri prijímaní nového Trestného zákona v roku 2005. Podľa názoru predkladateľa odporuje jednej zo základných zásad trestného práva, a to zásade subsidiarity represie, podľa ktorej sa majú prostriedky trestného práva používať až vtedy, keď sú ostatné prostriedky nedostatočné. Chrániť dôvernosť ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy aj v minulosti bolo a naďalej aj je možné prostriedkami občianskeho práva. Použitie trestnoprávnej sankcie sa preto javí ako neprimerané a zneužiteľné. Trestný čin porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy nebol súčasťou vládneho návrhu vtedy rekodifikovaného Trestného zákona. Súčasťou Trestného zákona sa stal v dôsledku schválenia pozmeňujúceho poslaneckého návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Romana Vavríka. Stalo sa tak napriek nesúhlasu vtedajšieho ministra spravodlivosti Daniela Lipšica, ktorý za vládu návrh rekodifikovaného Trestného zákona v parlamente uvádzal. Vláda sa v roku 2005 ešte pred nadobudnutím účinnosti nového Trestného zákona pokúsila prostredníctvom vládneho návrhu zákona vypustiť z Trestného zákona ustanovenie § 377. Parlament však vládny návrh odmietol.

    Hlavným argumentom proti takto definovanému trestnému činu bola obava z jeho možného zneužitia napríklad proti investigatívnym novinárom. Opodstatnenosť takýchto obáv sa potvrdila v roku 2012, keď niekoľko mesiacov prebiehalo trestné stíhanie vo veci filmu Zuzany Piussi Nemoc tretej moci. Hoci bolo trestné stíhanie nakoniec zastavené, predkladateľ považuje za nesprávne, aby legislatíva vytvárala priestor pre kriminalizáciu takéhoto konania. Predkladateľ návrhu zákona sa stotožňuje s názorom vlády z roku 2005, podľa ktorého konanie, ktoré postihuje § 377 Trestného zákona, nedosahuje takú nebezpečnosť, aby muselo byť postihované trestným právom, a nápravu voči nemu je možné dosiahnuť prostriedkami občianskeho práva. Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty. Neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vážená snemovňa, z toho, čo som prečítal, je zrejmé, aký je môj úmysel. Domnievam sa, že už to, že ani za úmyslom predkladateľa rekodifikovaného Trestného zákona nebolo kriminalizovať prácu investigatívnych novinárov, a bez toho, aby som akokoľvek chcel asociovať osobu predkladateľa pozmeňujúceho návrhu Romana Vavríka s obsahom tohto paragrafu, nech to nemá byť hodnotiaci úsudok. Nepochybne ostáva dojem, že predkladateľ i tí, ktorí hlasovali proti vôli predkladateľa zákona trestného a nechali tento paragraf ako pozmeňovací návrh v zákone, mali akýsi motív. Je pritom celkom dôvodné domnievať sa, že možno hlasovali v osobnom záujme.

    Dnes sme tu mali diskusiu a predložený návrh na tému majetkové priznania. Všetko toto i tento paragraf nebol daný do Trestného zákona s úmyslom pomôcť poctivosti, pomôcť transparentnosti, pomôcť férovosti, pomôcť odhaľovaniu, porušovaniu všetkého, o čom som teraz hovoril, bol tam daný podľa mňa v úmysle ochrániť tých, ktorí nie sú ani čestní, ani transparentní, ani statoční obhajovatelia verejného záujmu. Môžme tento zákon nazvať Lex piussi. Ale Zuzana Piussi bola len vlastne symbolom toho, že ak niekto ukazuje, ako chorý je systém, v ktorom žijeme, tak nedostáva zaslúžené vavríny ani nenasleduje obdiv tých, v mene ktorých v tomto prípade Zuzana Piussi pracuje ako investigatívny autor, ale, naopak, dostáva sa jej trestného stíhania.

    Je pozoruhodné, že ani Vladimír Mečiar, ktorý sa vyhrážal mlátením novinárovi, ktorý mu kládol nejakú otázku, nezaradil tento paragraf do Trestného zákona. A nepochybne bolo dosť dôvodov, aby sa v jeho ére politici báli investigatívnych novinárov. Je paradoxné, že tak urobila k demokracii sa hlásiaca snemovňa a že ho tam vložil poslanec, ktorý by mal stáť presne na opačnom brehu, ako stál Vladimír Mečiar. Tým neobhajujem Vladimíra Mečiara, len poukazujem na zvrátenosť tohto paragrafu. Myslím si, že tak ako sme dnes hovorili o tom, že ak sa má tvár politiky zlepšovať, je to okrem iného i naša zodpovednosť, ale zároveň by to mala byť aj zodpovednosť investigatívnych novinárov, strážcov zákonnosti a poriadku. A ak strpíme, aby v Trestnom zákone bol paragraf, ktorý ich často neľahkú, často nevďačnú, často nemilovanú prácu v mene statočných občanov má trestať Trestným zákonom, tak si myslím, že vystavíme i pokračujúce zlé svedectvo sebe samým. A preto vás prosím, pretože investigatívny novinár môže vyšetrovať na každom brehu - vpravo i vľavo -, aby sme ukázali, že sa nemáme báť a nemáme chrániť Trestným zákonom pri vlastných hriechoch, aby sme s dovolením tento malý návrh, ktorý nie je ani červený, ani modrý, ani zelený, ale je hádam transparentný a férový voči zodpovedne pracujúcim novinárom, prijali.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Určeným spravodajcom aj k tomuto návrhu je pán poslanec Poliačik. Poprosím ho o informáciu.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, hostia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnej i právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 715 z 27. septembra 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Predkladaným návrhom zákona sa navrhuje vypustiť z Trestného zákona ustanovenie § 377, obsahuje, obsahujúce trestný čin porušenie dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 715.

    Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, či má niekto záujem. Pán poslanec Hlina. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, k tomuto návrhu zákona dovoľte uviesť krátku poznámku, že prečo je dôležité pre súčasnú moc, aby zostal tam, kde je. Pán Osuský, ja vás v tej vašej dobrej viere, v ktorej to predkladáte, asi vy to tušíte, hej, ale ja obdivujem v ľuďoch, aj napriek, viete, že proti, proti všemu to skúsiť. Takže ja vám dám pár logicky sa javiacich argumentov, prečo tu tratíme čas v tomto prípade, že tento, toto ustanovenie Trestného zákona je úplne na mieste a potrebné dokonca a plniace funkciu.

    Skutočne, ak poviem, len dovoľte mi jednu poznámku, že sme svedkami naozaj zvláštneho riadenia schôdzí Národnej rady. Historicky grémium prebiehalo vzadu, kvôli tomu, že som sa odvážil sa tam prísť spýtať, tak sa presunulo do miestnosti, kde stojí SBS-kár, ktorý nepúšťa. Je to výrazom toho, pán Osuský, k čomu sa dopracujeme, to znamená použitie moci a sily k tomu, aby sme zvládali procesy, ktoré by sa mali zvládať určitým štandardom alebo tou komunikáciou, hej, alebo akceptáciou toho. Čiže ja som deklaroval, že keď odsúhlasíte, že nechcete, aby som tam šiel, tak tam nepôjdem. Hlasovať ste nedali, vtedy som mal pocit, že tam môžem ísť, a nikde som nenašiel, že neverejné. Moc ako zareagovala? Preto potrebuje to ustanovenie. Moc zareagovala tak, že grémium presunula do miestnosti, do ktorej sa dá vstúpiť iba cez jedny dvere a tam stál SBS-kár. A tam sa blížime, do tohto typu spoločnosti sa blížime, preto sú niektoré ustanovenia zákona nevyhnutné.

    A ešte dokončím to riadenie schôdzí, dneska je zrušené hlasovanie o jedenástej. Neviem, nevidím, už to, jedno z mála hlasovaní, aj to je zrušené. Ten signál, dneska chcete skončiť o tretej. Počkám si na to hlasovanie. Verím, že pán predseda, myslím, že sa o ukončení schôdze dá hlasovať, o presunutí programu. Som zvedavý na to hlasovanie a na to odôvodnenie. Úplne, úplne sa teším, že ako kto odôvodní, že prečo je potrebné presunúť neprerokované body programu na novembrovú, ale to už neni ani novembrová, to už je decembrová schôdza, lebo začíname 26., to už je v zásade december. Naozaj sa na to mimoriadne teším.

    Vládna moc, vzhľadom na to, že sa to rozkrýva, tak ono ju to pokúša, niektorí by sa nerozpakovali, tu ľudia ako Džugašvili by sa nerozpakoval, keby na ňom záležalo, už som v Leopoldove. Niektorí tak ešte váhajú, niektorí to vyhodnotia neskôr, že to je potrebné, a niektorí tomu aj uveria, tej komunikácii, že je to potrebné, aby sa tá ich moc a ten spôsob vykonávania moci uchránil aj cez inštitúty, ktoré sú takto ofenzívne. A fungujú, fungujú teda v dvoch polohách. Na niekoho dopadnú reálne, ale sekundárne, že vyvolajú to, čo moc potrebuje, to znamená strach. Preto je to dôležité tam mať, preto je dôležité podávať trestné oznámenia, preto je dôležité podávať oznámenia o náhrade škody. Oni už pristúpili na tú hru, že je to dôležité preto, lebo oni vedia, že to bude relatívne náročný proces v Bratislave a neni istý výsledok, i keď jeden nikdy nevie, vzhľadom na stav súdnictva a prokuratúry, a na to som pripravený. Jeden nikdy nevie. Ale už nech by to dopadlo akokoľvek, stále je to obťažujúce a na konci bude nejaký výsledok. Ale do Medzilaboriec, do Krupiny, do Oravskej Polhory, do Dunajskej Stredy, ja neviem kde, zaletí signál, čo oni potrebujú. Vidíš, vidíš, nehovoril som ti? Pozri sa. Vidíš? Nechaj tak, nechaj tak. Nepýtaj sa, neroz..., nechaj tak. Ešte teda aj hroziť, presne o to ide. Toto vládna moc potrebuje a toto nám dokazuje, že potrebuje. Ona nám to postupne bude dokazovať, že, že oni to skutočne potrebujú. Oni toto ustanovenie, pán Osuský, vám garantujem, že ani náhodou. A je tam aj iné ustanovenie, alebo iní, iné pre nich dôležité ustanovenia, ktoré vlastne pomôžu udržať..,

  • Obrátenie sa na predsedu parlamentu.

  • Prosím vás, ale ma to ruší. Pán predseda, naozaj ma to ruší, tam sa traja rozprávate.

  • Ja sa venujem poslaneckej práci. Šuškáte mi tu za uchom.

  • Pán poslanec, o chvíľu je prestávka, máte ešte osem minút.

  • Neviem sa sústrediť, potom možno poviem niečo, niečo nie celkom dobre, tak, ale prosím vás, nerušte, to mám právo, aby som nebol rušený. Tak si ho vyprosujem, prosím vás.

    Toto ustanovenie, pán Osuský ho uviedol ako lex Piussi, v zásade je aj o tom, že aj tá genéza vzniku je zaujímavá, čo načrtol, že kto ho predniesol, ako ho predniesol. Viete, tu príde niekto a povie, že Trestný zákon je pomaly na úrovni Mojžišových Desatoro, že to sa nemení len tak. To pán Borec mne povedal, keď sme predkladali, že do Trestného zákona treba vložiť ustanovenia, že poklopy sa nevykupujú, tak pán Borec povedal, no, viete, ale to Trestný zákon je Trestný zákon, to sa nemôže meniť len tak. A vidíte, že tu sa zmenilo ustanovenie cez pozmeňovák, ale však to bola iná garnitúra, ale v tomto sa vzácne zhodnú, hej? Že pre niečo sa, nedo..., pomaly Desatoro na kameni vytesané a pre druhé, pokútne, pomaly na úrovni pozmeňováku vraziť tam niečo, čo chráni, chráni.

    A o to ide, že má chrániť, toto ustanovenie má chrániť, tak ako má chrániť to, to trestné oznámenie, ktoré je na mňa podané, že som údajne niekoho napadol, alebo neviem čo, má, má vyslať signál, že keď budeš svedkom niečoho, že verejný činiteľ, alebo aj niekto iný, ale sústreďme sa na verejných činiteľov, bude niečo páchať, tak nerob nič. Nerob nič, nedokumentuj, nedajbože, občiansky sa neaktivizuj, že teda nejak, že to chceš tomu prekaziť tomu konaniu. Nie, nerob nič, lebo čo riskuješ? Riskuješ buď oznámenie za výtržnosť a za, za, ja neviem začo, za napadnutie, alebo, keby si to, len teda tak neofenzívne, tak teda, lenže teda aspoň to zdokumentuješ, tak riskujete, áno, ďalšie ustanovenia Trestného zákona, to majú ako poistku, dôvernosť toho prejavu. No proste je to kryté na trikrát. To znamená, vyšleme signál do spoločnosti, nerobte nič, nechajte nás. My sme tí, na ktorých sa nešiaha, my sme tí, ktorých sa nedotýkajte, nechajte nás. Aj keď nás vidíte, že to, čo robíme, neni v zmysle písma, ale nechajte nás to dokonať, lebo my sme si vytvorili bariéry poistky, aby sme to mohli konať. A verte, že keby ste náhodou mali s tým nejaký problém alebo rozpor, tak vás zomelieme. A zomelieme tak, že si to za klobúk nedáte. A ešte tomu zatlieskajú, ešte to tu niekto odkomunikuje, že pre potreby toho daného systému je to správne.

    Koľko vecí sa vedelo ospravedlniť, však? Koľko nešťastia, tragédií sa vedelo ospravedlniť. Včera šiel v telke, v televízii som to pozeral, dokument, jak chytali Mengeleho. Hej? Že proste, koľko vecí aj v nejakých obdobiach sa vedelo to hrdinsky postaviť niekto a obhájiť, že áno, pre potreby niečoho je potrebné, aby niektorí nemohli hovoriť tak, ako by teda niekto hovoril, lebo však tušíme, čo by hovoril, ale lepšie je ho eliminovať teda tak, aby už vôbec nehovoril. A, a nastaví sa aj tá, to v spoločnosti to nastavenie sa dá vytvoriť, že povedia, buď niektorí sa boja povedať, niektorí dokonca zatlieskajú. Cez súbor drobných, drobných parametrov a toto je jeden z tých parametrov, ktorý vám strašne vyhovuje. Je ľúto, je mi ľúto, že teda ho tam prepašoval človek, ktorý bol údajne niekde v iných, demokratických stranách, ale prepotvrdzujem a vyjadrujem moje presvedčenie, že tento parameter bude nedotknuteľný. Tento parameter bude nedotknuteľný pre toto volebné obdobie určite, nakoľko je veľmi potrebný.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážená snemovňa, vážený pán poslanec Hlina, nuž, to čo ste vymaľovali, nie je veľmi povzbudivé a možno to aj nie je veľmi ďaleko od pravdy, o to je to smutnejšie. Ale v zásade sa celý svoj život držím toho prostého, že na to, aby víťazilo zlo, stačí, aby dobrí alebo slušní ľudia nerobili nič. Tak sa hľadím stavať tam, kde si myslím, že by som mal stáť, hľadím sa hovoriť to, čo si myslím, že je pravda, a nemám problém povedať to komukoľvek a potom si za tým stáť. Takže nemám obavu, že niekto porušuje so mnou dôvernosť môjho ústneho prejavu, pretože zrejme by som si za tým stál aj tak, aj tak.

    Keď vznikol dôvod na spomenutie mena Zuzany Piussi, tak sa jednalo o film o nemoci tretieho stavu. Jednalo sa teda o súdnictvo, ktoré je iste v tejto krajine, a to nehovorím plošne, pretože stále sa domnievam, že existuje väčšina statočných sudcov, ale predsa len niektorými členmi tohto stavu kontaminované natoľko, že je problém plošne použiť pekné anglické Right Honourable, vaša ctihodnosť. Áno, ctihodní sudcovia sa súdmi bránia proti morálnemu hodnoteniu. Tak to je. A hŕstka investigatívnych novinárov a jedincov sa snaží čeliť tejto chorobe. Áno, balkón je v zásade prázdny, novinári tam nie sú. Možnože pre niektorých, ktorí píšu správy do Smotánky, to nie je nosné, pre iných by to možno nosné bolo, ale hlavne nejde ani tak o Zuzanu Piussi a hŕstku jej podobných statočných, ale ide o záujem verejnosti, lebo tí ľudia stoja na predných baštách zápasu. A našou povinnosťou, keď už nám pomáhajú niesť kríž, ktorý by sme mali my ako volení zástupcovia ľudu niesť predovšetkým sami, tak je hádam našou povinnosťou strhávať pred nimi stojace klady, ploty a ostnaté drôty. Tento paragraf je takým ostnatým drôtom, ktorý sa má, tak ako povedal kolega Hlina, zaryť pod kožu a poučiť postihnutého, že nech nelozí tadiaľ, kadiaľ si to mocnejší neprajú. Ja si myslím, že našou úlohou je stáť za svojím a strhávať tieto ostnaté drôty.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Je 12.00, tak ako sme sa včera dohodli na poslaneckom grémiu, vyhlasujem hodinovú prestávku do 13.00 a od 13. hodiny budeme potom pokračovať prvým čítaním o návrhu pána poslanca Branislava Škripeka na vydanie zákona č. 350 o rokovacom poriadku. Len pripomínam opäť pánovi poslancovi Poliačikovi, jeho spravodajský maratón ho čaká aj poobede, dobre? O jednej, o 13.00.

    Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 13.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, ctení hostia, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní jedenásteho dňa 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky ďalším bodom programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslanca Branislava Škripeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh zákona je uvedený pod tlačou č. 742. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí predsedu Národnej rady č. 716.

    Pán poslanec Škripek sa už blíži, takže dám mu slovo, akonáhle vstúpi do miestnosti. Je na rokovaní výboru pre európske záležitosti, takže chvíľočku počkáme.

  • Krátka pauza pre neprítomnosť navrhovateľa.

  • Pán poslanec, ste všetkými očakávaný. Takže dávam slovo poslancovi Branislavovi Škripekovi, aby predmetný návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Škripeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 742.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne aj za slovo. Vážený pán predsedajúci, panie kolegyne, páni kolegovia, a sú aj návštevníci na balkóne, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

    Mojím návrhom je, aby sme sa uzniesli na takejto zmene, že do § 32 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:

    "Na návrh poslaneckého klubu vykáže predsedajúci až do skončenia rokovania v tom istom dni z rokovacej sály, z rokovacej miestnosti poslanca, ktorý je zjavne pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok a súčasne ho vyzve, aby sa podrobil vyšetreniu na zistenie alkoholu a iných návykových látok. Vykázaný poslanec má právo zúčastniť sa na hlasovaní o každom návrhu."

    Zároveň, bod 2, aby sme v § 32 ods. 5 za slová "podľa odsekov 2 a 3" nahradili slovami "podľa odsekov 2 až 4" a na konci sa pripája táto veta: "Vykázanie z rokovacej sály podľa ods. 4 sa nepovažuje za neospravedlnenú neúčasť, ak sa vyšetrením na zistenie alkoholu a iných návykových látok preukáže, že poslanec nebol pod vplyvom alkoholu a iných návykových látok. Podrobnosti o vyšetrení na zistenie alkoholu a iných návykových látok upraví predseda Národnej rady."

    Kolegovia, ako aj návštevníci, ja nakoniec som možno aj vďačný, že teraz tu sedí pomaly viac ľudí, slovenských občanov na balkóne, a ako, áno, aj je dôvod sa srdečne zasmiať, máte pravdu, že tu sedí viac návštevníkov teraz, ako tu sedí poslancov v tejto sále. Možno je to dosť nepekný pohľad, každopádne aj návrh úpravy rokovacieho poriadku, ktorý tu mám, vychádza zrejme z toho dosť nepekného, nepekného, z nepeknej príčiny, ktorú som sa predložiť rozhodol opakovane, druhýkrát.

    Kolegovia, všetci vieme, že to, čo podávam, nie je bez obsahu a, samozrejme, bez tej vety, ktorú hovorím, bez tej príčiny. Ide nám o to, že sa stalo nepeknou, možnože nechcenou, ale nepeknou praxou, že sme sa museli zmieriť s tým aj ako voliči, aj ako poslanci, že v Národnej rade sa občas naozaj vyskytujú ľudia, ktorí sú viditeľne pod vplyvom alkoholu. A je to veľká hanba a už keď som prvýkrát predkladal tento návrh, tak sa ozývalo práve ako reakcie mojich kolegov poslancov, že takéto niečo tvrdiť je dehonestácia Národnej rady. Mne sa zdá, že prevraciame fakty nejakým spôsobom na hlavu, lebo dehonestáciou Národnej rady je predovšetkým a predovšetkým to, keď si niekto dovolí na chodbách tejto inštitúcie, v kanceláriách alebo priamo v sále byť opitý. Byť viditeľne opitý znamená vypiť toľko alkoholu, že nie sme schopní rozprávať, nie sme schopní triezvo uvažovať, že nie sme schopní sebakontroly. Taká normálna vec pre človeka, dospelého človeka, ktorý je v zrelom, produktívnom veku, a človeka, ktorý naozaj veľa v živote skúsil, by malo byť podľa mňa úplne primerané, aby mal zdravú sebareflexiu aj zdravú sebadisciplínu a vedel, ktoré veci kam nepatria. Som presvedčený, že toto je jeden z faktov, ktorý nepatrí ani sem.

    Tento predkladaný návrh zákona ukladá predsedajúcemu povinnosť vykázať človeka, ktorý je viditeľne ovplyvnený či alkoholom, alebo inými návykovými látkami tak, že nie je schopný zachovať minimálne slušnosť, a keďže už musíme nejak prijať ako fakt, že takí ľudia sa objavili aj v rokovacej sále. Mojím cieľom je, aby sme zachovali aspoň tú dôstojnosť, aby človek, ktorému teda nejakým spôsobom to ujde z rúk, opakujem, je priam ponižujúce vôbec myslieť na to, že takýmto spôsobom je možné pracovať, ale, bohužiaľ, stalo sa to. Tak aby sme aspoň nedehonestovali a nespôsobili taký výsmech našim spoluobčanom a našim voličom, tak aby jednoducho mohol predsedajúci takéhoto človeka, takéhoto kolegu poslanca vykázať.

    Samozrejme, stretávam sa s námietkami, že ako je možné také niečo preukázať. No práve preto som navrhol ten mechanizmus, aby to bol poslanecký klub, to znamená aspoň osem triezvo uvažujúcich ľudí, aby mohli povedať, že áno, zhodujeme sa. Viete, tam, kde je osem názorov, tak to nie je nejaký osobný útok. Neviem si predstaviť, pán kolega Poliačik občas mi hovorí tento argument, že ale veď toto sa stane nástrojom zbytočnej šikany druhých. Takto sa budeme tuná, to aj teba môže niekto vyhodiť z rokovacej sály. Ale nehnevajte sa, nie je to tak. Ja si neviem predstaviť, že by osem triezvych ľudí sa dohodlo, že ideme teraz všetci klamať a dohodneme sa, že Škripeka vyhodíme, lebo sa nám zdá, že je opitý. Viete, zdá sa mi, že ja žijem, ja, nie, nie, určite nie je možné, aby sme žili v takomto svete, že osem poslancov v Národnej rade sa dohodne, že cielene idú klamať. A práve v tomto vidím tú zdravú ochranu veci. I keby to bol návrh jedného človeka, tak každý si tu budeme o druhom myslieť, že aj mne sa henten zdá opitý. Ale osem dospelých ľudí, poslancov Národnej rady podľa mňa nemôže klamať o nejakom kolegovi, a tak sa mi to zdá dostatočne dobrý nástroj. Pretože, ľudia, keď vidíme niekoho viditeľne opitého alebo pod vplyvom nejakej látky, ktorá mu znemožňuje zdravo sa chovať ako dospelý človek a na tomto poste poslanca Národnej rady, tak keď takého vidíme, potom je to poburujúce aj pre kolegov poslancov.

    Takže myslím si, že je dobré zaviesť takýto mechanizmus, aby osem ľudí, ktorí vedia, že si stoja za takýmto názorom a vedia si ho obhájiť minimálne v tom vzájomnom dohovore, tak požiada predsedajúceho, aby poslanca vyzval na podrobenie sa vyšetreniu na zistenie alkoholu a iných návykových látok. V prípade pozitívneho výsledku takéhoto vyšetrenia by bolo, bola jeho neúčasť považovaná za neospravedlnenú na rokovacom dni schôdze Národnej rady, alebo aj v prípade, ak by sa tomu odmietol podrobiť. A toto bola znovu vec, ktorú tu viacerí poslanci spomínali, že to je nedôstojné pre poslanca Národnej rady. No myslím si, že toto nie je dobrý argument, že je mylný. Ako môžeme tvrdiť, že pre nás vari je nedôstojné, aby sme sa museli podrobiť takémuto vyšetreniu? Každý policajt žiada, žiada, každý dopravný policajt môže požiadať vodiča, ktorého jednoducho zastaví pri dopravnej kontrole, aby sa takémuto vyšetreniu podrobil. Myslím si, že nie sme viac, nie sme viac ako obyčajní ľudia ani ako bežný šofér.

    Za druhé, je tento mechanizmus vyšetrenia na prítomnosť vplyvu alkoholu, na prítomnosť alkoholu alebo iných návykových látok aj veľmi normálnou a zdravou ochranou pre pána poslanca. Veď ak nie je pod niečím a nie je pod vplyvom čohosi, čo mu znemožňuje byť triezvy, v tom prípade by mohol vyzerať tak, a táto mýlka by sa týmto len odstránila. Naozaj môže byť, že niekto má vysoký krvný tlak a je červený celý v tvári, alebo môže byť, že má nejaké problémy s iným typom ochorenia a môže sa občas zapotácať, alebo to môže byť; a ja viem, že z medicínskeho hľadiska je to možné, každopádne práve na to je tu ten mechanizmus veľmi normálnej kontroly: buď dychovej, alebo krvnej. Takže naozaj reagujem na prípady z praxe, keď účasť niektorých poslancov zjavne pod vplyvom alkoholu alebo snáď iných návykových látok, to, samozrejme, nevieme, lebo k takémuto vyšetreniu nikdy neprišlo, ale malo to za následok narušenie poriadku v rokovacej sále, keďže títo poslanci svojimi prejavmi alebo činmi prekročili hranice, ktoré sú únosné pre zabezpečenie poriadku. V niektorých príkladoch, prípadoch vieme, že sa tu stalo, došlo k určitým potýčkam, ohrozovali aj život a zdravie iných poslancov Národnej rady. Ja myslím, že toto sú naozaj osobné zlyhania poslanca a tým je narušená dôstojnosť a vážnosť jeho funkcie, naviac pretože tu nie sme sami, stoja tu častokrát a vlastne stále novinári, ktorí takéto veci medializujú.

    Ja myslím, že toto je to najhoršie, to poškodzovanie obrazu vôbec tohoto poslania poslanca, jeho funkcie, všetkých poslancov Národnej rady v očiach verejnosti. No mňa trápi, že nikdy sa predstavitelia tejto rady k tomu nevyjadrili na verejnosti. Veď sme mali už toľko, toľko prípadov, kedy sa poslanci správali mimoriadne nedôstojne na verejnosti, rôznym spôsobom. Stalo sa nám to tu, stalo sa nám to mimo a výsledok je taký, že sme vytvorili folklór, že v tejto krajine sa to berie, ako že je to tak. Nie? Ja si myslím, že hej. Také niečo sa stalo, že ľudia sú tak nahnevaní vôbec už na to, že tu poslanec Národnej rady; dneska to spomínala pani kolegyňa Lucia Žitňanská, že ľudia neveria politikom. Jasné, že vieme, že pre tie obrovské kauzy, pre toľko uniknutých peňazí na Slovensku. Všelijakých, všelijakých prípadov tu máme, to už si môžme, keby to už niekto spísal celý zoznam toho, kde sa čo všetko urobilo zlého a ľudia na to len nadávajú a my sme k ničomu sa nevedeli vyjadriť, nič dovyšetrovať, maximálne protagonista povie niekde, "no tak stala sa chyba" a niekde uleteli stámilióny, desiatky miliónov, obrovské sumy.

    Ale tá druhá, ten druhý pohľad je morálny prejav poslanca Národnej rady, ktorý jednoducho sa buď správali voči policajtom arogantne alebo hrubo, alebo sa vyjadrovali, kde už sme počuli vyjadrenie jedného bývalého kolegu poslanca "ja vás vyzlečiem z uniforiem", keď ho chceli, keď ho chceli policajti, poriadkoví policajti či zadržať, alebo sa nejako voči nemu obrátiť s konaním. No a toto je tá absolútna arogancia. Takže ja myslím, že takéto správanie poslanca je nemorálne a je v rozpore s princípmi rovnosti a dobrých mravov. Každý pracujúci človek je povinný podrobiť sa vyšetreniu na zistenie alkoholu či inej návykovej látky, ak je podozrivý, že sa nachádza pod ich vplyvom a mohol by v takom prípade podávať znížený pracovný výkon alebo spôsobiť škodu. Takže štandardne takýto stav sa v pracovnoprávnych vzťahoch považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny, za ktoré zamestnancovi hrozí výpoveď alebo okamžité zrušenie pracovného pomeru.

    Samozrejme, že nehovoríme pri poslancoch o pracovnom pomere alebo o tom, že on je zamestnanec. Samozrejme, v zmysle pracovnoprávnych predpisov nie, ale výkon jeho funkcií je prácou, ktorú by rovnako ako iní obyčajní ľudia tejto krajiny nemal vykonávať pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky. Je vlastne počudovaniahodné, že by som toto vlastne mal obhajovať. Ja si myslím, že je to, je to dokonca smutné, že, že sa s tým vôbec stretávame. A druhá vec, že ja vlastne musím reagovať na námietky mnohých kolegov, ktorí hovoria, že toto je taká hlúposť a že také niečo ani nemám hovoriť. To mi povedali viacerí kolegovia z rôznych politických strán zastúpených momentálne v parlamente.

    Kolegovia, ľudí takéto niečo vrcholne hnevá a aj mňa to naozaj rozhorčuje, tak ako to tu teraz hovorím, že my sme naozaj túžili mať svoju krajinu, svoju vlastnú zvrchovanosť, chceme tu samostatne vládnuť, ale ak sme sa dopracovali k tomu, že rešpektujeme takýto folklór poslancov, myslím si, že to nie je hrdosť. Myslím si, že je to veľmi smutné.

    Takže účelom tohto predkladaného návrhu zákona je zamedziť opakovaniu takýchto prípadov s negatívnymi dopadmi na verejnú mienku, s tým, že návrh zákona využíva už zavedené mechanizmy na zabezpečenie poriadku v rokovacej sále, ktoré poznáme, ktoré pozná platný zákon Národnej rady o rokovacom poriadku vrátane zabránenia tomu, aby došlo k zneužitiu takýchto mechanizmov, a to prostredníctvom možnosti podania námietok zo strany poslanca a jeho práva zúčastniť sa na hlasovaní o každom návrhu napriek tomu, že bol z rokovacej sály predsedajúcim vykázaný. Vieme, že toto právo poslanca nemôžme mu odňať ani ho obmedzovať. Toto je jednoducho fakt.

    Kolegovia, ja si dovolím povedať, že je smutné, ak ktorýkoľvek dospelý človek nezvláda takú jednoduchú vec, ako je vedieť, koľko si dovolím vypiť a koľko som schopný zvládnuť. Najzábavnejšie možno bolo ešte na tých, na tom prvom predkladaní a na reakciách kolegov, ktorí mi vždycky hovorili, že ale pán Škripek, čo to tu hráte, však taký jeden pohárik vínka. Priatelia, ja som predsa ešte nikdy tu nehovoril o jednom poháriku vínka! Ja stále hovorím o viditeľnej opilosti, a to je vážna vec, ktorá sa tu stala. Ja si myslím, že nikto z vás nemôže tvrdiť, kolegovia, že nič také nevidel, lebo nič také sa nestalo. Ja si myslím, že možno nám kdesi vo výchove unikla aj taká jednoduchá vec, keď staršie generácie Slovákov vychovávali svoje deti aj k úcte voči Božiemu slovu a voči Pánu Bohu a v Biblii je niekoľko napomenutí a výziev a jasne vieme, že ten, kto je schopný ich dodržiavať, biblické výzvy, a zdravo a disciplinovane viesť svoj život, ak sa nechá poučiť dobrými radami Božieho slova, Božím zákonom, ktorý je nám daný, potom by vedel kráčať aj v oblasti alkoholu, užitia alkoholu spôsobom, ktorý nezníži dôstojnosť človeka a či je poslancom Národnej rady.

    Zacitujem z Biblie jednoduchý, krásny citát: "Nikomu nerob, čo sám nenávidíš. Nepi víno až do opitia, nech opilstvo nekráča s tebou po tvojej ceste." Hneď v ďalšom texte sa hovorí: "Hladnému dávaj zo svojho chleba a nahým zo svojich šiat. Čokoľvek máš navyše, použi na konanie milosrdenstva." Chcem tým povedať, že dobré rady naozaj v živote dobre pomáhajú. Ak sa človek nechá, nechá vychovať pomocou stáročnej múdrosti, ktorú človeku zveril Boh, ja si myslím, že to má dobrý dopad, pozitívny dopad na jeho život. Tak ako je to spojené, ten verš, "Nepi víno až do opitia, nech opilstvo nekráča s tebou po tvojej ceste," zároveň hneď tie ďalšie verše hovoria, že sa máme vedieť podeliť, že sa máme vedieť starať aj o druhého človeka. Ja myslím, že to má význam.

    Kolegovia, ja vás prosím, aby sme, aby ste podporili tento návrh, tento predkladaný návrh a aby sme sa nemuseli zase tým zaoberať. Ja ho znovu podám, ak by nebola ochota nás všetkých urobiť takúto jednoduchú úpravu v rokovacom poriadku. Ja myslím, že je to namieste, aby sme sa už nemuseli stretať s tým, že je pohoršlivé stretať kohokoľvek, ktoréhokoľvek poslanca Národnej rady viditeľne pod vplyvom alkoholu alebo návykových látok.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne za predloženie návrhu.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, poslancovi Martinovi Poliačikovi.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pán predkladateľ, v mene členov výboru pre európske záležitosti ďakujem za rozsiahle uvedenie zákona, keďže niektorí jeho členovia potrebujú byť na ďalšom zákone, tak veľmi sú radi, že sa tento bod trošku natiahne, takže tlmočím.

  • Obrátenie sa na navrhovateľa.

  • Nič, práveže čím dlhšie, tým lepšie.

    Takže dovoľte mi, prosím, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona.

    Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách, tak vlády Slovenskej republiky, ako aj Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky zároveň vo svojom rozhodnutí č. 716 z 27. septembra 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý zároveň navrhol aj ako gestorský výbor s tým, že gestorský výbor prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Predkladaný návrh zákona ukladá predsedajúcemu povinnosť vykázať na návrh poslaneckého klubu z rokovacej miestnosti poslanca, ktorý je zjavne pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok, a súčasne vyzvať tohto poslanca na podrobenie sa vyšetreniu na zistenie alkoholu a iných návykových látok.

    Ja som mal možnosť tento istý zákon spravodajcovať, myslím, že aj naposledy tak isto som k nemu vystúpil. Neviem, či bola odstránená moja vtedajšia námietka voči tomuto zákonu. Ocením, ak pán predkladateľ vystúpi v rozprave a trochu sa tomu bude venovať, či táto nová úprava myslí aj na možnosť, že by pravidlá porušil predsedajúci alebo predseda Národnej rady. Ako som povedal aj v minulosti, ja chápem v definícii programu, ešte raz, chápem definícii problému, nestotožňujem sa úplne s navrhnutým riešením.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 716.

    Pán podpredseda, skončil som, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som do nej žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa pýtam na ústnu. Kto sa hlási? Končím možnosť prihlásenia. Traja páni poslanci: Hlina, Fecko, Poliačik.

    Alojz Hlina je prvý v poradí. Nech sa páči, pán kolega, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, tak a teraz toto všetko prečítam.

  • Rečník zdvihol hŕbu podkladov.

  • Ale nie, straším. Ale nenesiem to zbytočne, poviem, prečo to nesiem aj v zmysle toho, o čom tu jednáme.

    K predkladanému návrhu, predkladaný návrh je dôsledkom toho, kam sme sa to dostali. Pán Škripek, ja jeho úmysel nevyhodnocujem ako taký nejaký že populistický alebo taký. On to tak senzitívne vníma a mám pocit, že toto môže byť riešením. Čiže je to dôsledok, neni to samoúčelné. Čo sa mňa osobne týka, k tomu poviem, ja som v postoji k alkoholu všeobecne a k alkoholu v parlamente konzistentný už štyri roky. Ja som pred štyrmi, to som si tu teraz pozeral, že už tomu budú pomaly štyri roky, čo som lepil nálepku na parlament, že "ľuďom pod vplyvom alkoholu vstup zakázaný". A ešte spomeniem pána Bugára, že jednu som dal jemu a on mi povedal, že ju nalepí vo vnútri. A pravdou je, stále visí, áno, áno, vážení občania, vidíte, a napriek tomu, že už tam pomaly štyri roky visí, ale oceňujem od pána Bugára, že ju tam nalepil a naozaj tam visí. Pri vchode do bufetu, všimnite si, visí nálepka zo strany, od strany SMER-u, ako vstupujú smeráci do bufetu - správne lokalizované -, je nálepka, že "ľuďom pod vplyvom alkoholu vstup zakázaný". Čiže nerád by som bol naškrtnutý, čiže v tomto som ja úplne a plne konzistentný a dlhodobo, naozaj. A to tu boli doby, keď tu vládol, vládol človek, s ktorým ste vy vládli, smeráci s ním vládli a ja som vtedy takú obavu vyjadril, že prečo to je potrebné tam nalepiť, aby to tu niekto neogrcal, nepoškodil. Potom to treba opraviť, to stojí peniaze a zase, z čoho by to šlo. Viete, už takúto úvahu som ja, ja som ešte nedal ten rozmer, čo dáva pán Škripek tomu, a ten je, ten je vzhľadom na to, že on je vyjadrením dôsledku, namieste.

    Viete, ja milujem to, že niekto príde a povie, že dôstojnosť parlamentu a neviem čo. Milujem to, naozaj to milujem. Vám sa podarilo 20 rokov baliť exkrementy do darčekových balení a predstavovať to ľuďom, že ako je to všetko v poriadku, a už sa to rozkrýva. A je dobré, že ľudia to vidia. Koniec koncov, tí, čo, dôchodcovia, čo odišli pred chvíľou, jedna pani to tu dobre poznamenala, že aha, je ich tu trinásť, že to je naozaj ťažká práca.

    Ono sa to rozkrýva aj činnosťou, teda aktuálne, poslancov aktuálneho volebného obdobia, ale aj nečinnosťou ľudí, ktorí by si mali ustrážiť svojich a zavdávajú príčinu. Príčina vytvorí dôsledok. Aj moje niektoré konanie je len dôsledkom konania niekoho. Ja som na to upozorňoval korektne dopredu, že budem proste dôsledkom niektorých skutočností, že keď chceme, nech sa páči. Viete, potom to naozaj tak dopadne, že ten parlament sa rozkryje, rozkryje sa, že kto všetko tu sedí, čo je schopný povedať, čo je schopný urobiť, respektíve neurobiť, koľko je schopný vypiť pomaly, koľko neni schopný vypiť a už to s ním kýve. To sa rozkrýva. Takže, prosím vás, opatrne s tým, tým krycím manévrom, ktorý tu doteraz fungoval, a vytváraním dojmu, že ako to tu všetko je, ako tu všetci pracujeme v blaho a v prospech národa. Po mojej dlhoročnej skúsenosti cirka, ungefähr tu vám môžem povedať, že to tak vôbec vo veľa prípadoch nie je. A treba ľuďom povedať pravdu. Koniec koncov si ju zaslúžia, koniec koncov si ju aj platia. Oni si tú, túto skutočnosť a toto, čo je vyjadrením, tento parlament aj platia.

    Pri tejto príležitosti mi znova nedá povedať, že čo skúšate. Čo skúšate? Čo skúšate teraz tu znásilňovať rokovanie parlamentu, uhnať sa k smrti, že rýchlo body, skončime, čo neprejednáme, dáme na november. Čo skúšate? Načo ste sem prišli? Však je program parlamentu, rokujeme podľa programu parlamentu a rokujeme. Kde je odôvodnenie toho, že budúci týždeň sem netreba prísť? Ja neviem, ja naozaj sa na to odôvodnenie teším. A toto si, toto je tá moja pomôcka. Ja neviem, či stihneme napríklad moje body. Ja mám vážny bod, ktorý sa týka tisícov ľudí v tejto krajine, dokonca státisícov ľudí v tejto krajine, Exekučný poriadok. A niekto mi chce povedať, že ho netreba prejednať, že stačí v novembri, nech sa páči, nech to povie tým ľuďom, že ho netreba prejednať, že stačí v novembri. Však koniec koncov aj tak mi zaň nezahlasujete, ale aspoň to chcem odprezentovať. Tak mi, prosím vás, povedzte tu, že áno, netreba, počká to, počkajú. Povedzte tým ľuďom férovo, že počká, exekúcie, vôľa niečo s tým robiť, lebo načo, však vám sa nechce prísť budúci týždeň do parlamentu. O to ide. A aj keby sme čisto teoreticky stihli tie moje body, určite nestihneme toto.

  • Rečník zdvihol hŕbu podkladov.

  • Prosím vás, vám garantujem, 95 % z vás ani nevie, čo držím v ruke. Je to správa o pôdohospodárstve a potravinárstve v Slovenskej republike a správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ja som povedal 95 %. Pripúšťam, že sú tu ľudia, ktorí si to pozrú. Niekto povie: Načo. Veď ja viem, že niekto povie, načo. Viete, keby niekto si pozrel, tak povie, že čo klesá, jak to ide zle a neviem čo. A príde možno, ponúkne nejakú alternatívu, vytvorí sa tu nejaká atmosféra, budú sa hľadať riešenia. Nie, vy to chcete zahlušiť, vy to chcete uzavrieť. Načo, ideme domov, budúci týždeň sem neprídeme. Správa o poľnohospodárstve, že to, že klesá, dovoz stúpa, zamestnanosť v odbore klesá, koho by to tu trápilo, však my ideme domov.

  • Obrátenie sa na navrhovateľa.

  • Braňo, prosím ťa, nauč sa to, pochop to už konečne, že o čo ide častokrát v tomto parlamente.

    A už, ešte budem, poviem, už úplne milené bude to, že tam ešte bod, ktorý chcete presunúť, je predikcia vývoja a to posuniete, tak už aspoň premenujte, lebo ten bod sa nemôže tak volať, lebo však už ten vývoj vlastne už skončí. Viete, to je, to nám len dokazuje tú našu úbohosť.

    A ja vám poviem, čo sa týka tohto návrhu, tam ak naozaj vyhodnotíme, a to keby bola skutočná rozprava, skutočná rozprava skutočne pripravených ľudí a že vyhodnotíme, že áno, vzhľadom na stav, v ktorom sme, je toto už len dôsledkom a možno dôsledkom je mierne ofenzívnym. Ale to by som chcel počuť, to by som chcel počuť, zvážiť a v druhom čítaní, neviem v tejto chvíli povedať, že či naozaj je to tak zlé, že treba prísť k týmto už mierne ofenzívnym nástrojom, ako to riešiť, či ešte nemá zmysel apelovať na predsedov poslaneckých klubov. Hej, či nemá zmysel apelovať na samotných poslancov, niektorých nemá, to je úplne zbytočné. Ale že či v ich pravici, ich test schopnosti, autority, že si ich vedia upratať alebo nevedia upratať. Tu minule, nebudem menovať, jeden, ja už som len čakal, keby hodí, s prepáčením, tyčku, pardon. Tu bol jak zdurený moriak a sme len pozerali, že kedy to príde, pardon, nebudem menovať. Viete, a to je presne to, že nájdime tie mechanizmy, ktoré, samoregulačné mechanizmy u vás v kluboch. Ja verím, že ešte niektorí požívate časť autority takú, že si to viete možno uložiť vo vnútri, aby ste nevysielali tento zbytočný signál, lebo toto je zbytočný signál. My tu riešime, prosím vás, o to, aby sa tu dalo v tejto krajine žiť. A tratíme energiu na tom, že tu niekto je jak zdurený moriak a za chvíľku si to hodí. Takže nie som úplne presvedčený, ešte by som možno po diskusii, keby bola, čo nebude, by som zvážil, ako by som pristúpil. Ale možno mi nechýba veľa k tomu, že možno sme naozaj tak na tom zle, že toto môže byť riešením. Ale to by musela byť diskusia nejaká v tomto parlamente.

    Prosím vás, dovoľte mi ešte povedať jednu vec. Ja neviem, či budem mať tú možnosť to povedať. Keď ste sa rozhodli takto znásilniť program tejto schôdze, keď ste sa rozhodli odsúdiť správy o pôdohospodárstve, v potravinárstve, lesnom priemysle, predikciu vývoja verejných financií, ÚRSO, keď ste sa rozhodli, že načo, že vám to netreba, lebo vám sa sem nechce budúci týždeň prísť, tak ja vám hovorím, že ja v utorok o deviatej tu budem. Ja v utorok o deviatej tu budem a v tom bode, v ktorom sme prestali, budem pokračovať. Z úcty k tomuto parlamentu.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca Hlinu je jedna faktická poznámka. Nech sa páči, Anton Martvoň.

  • Pán poslanec Hlina, no, a vážení občania, tu ste mali možnosť vidieť teraz v priamom prenose vystúpenie človeka, ktorý proste vodu káže a v jeho podniku vodku maloletým nalieva. Kebyže vystúpi niekto iný, plne to pochopím, ale práve človek, pri ktorom Pluska poukázala, že v dvoch jeho podnikoch naliali vodku maloletej Patrícii, 16-ročnej, ide tu poučovať a moralizovať, tak to sa môže stať iba v slovenskom parlamente. Fakt smiešne, pán Hlina. Čiže ja chcem iba povedať iba toľko, že ja vaše vystúpenie vnímam asi tak vážne ako to, čo ste tvrdili, že vo vašom podniku nehrozí, aby sa nalialo maloletej osobe ako takej. Toľko z mojej strany k vašej osobe.

  • Chcete reagovať? Nech sa páči, Alojz Hlina.

  • Prosím vás pekne, my sme si spravili taký záložný modul, lebo ja som vedel, že tento prípad bude vodou na mlyn určitých kreatúr a budú na tom sa živiť. Tak sme si spravili záložný modul, že sme ten istý scenár odskúšali v reštauráciách, ktoré patria pánovi Kaliňákovi a pánovi Počiatkovi. A stalo sa to isté, ak nie horšie, lebo kdežto v našom prípade boli traja, objednali si dve vodky, tak u Počiatka, u Kaliňáka boli traja, objednali si tri alkoholické nápoje a dostali ich.

    Ak by som mohol, ale mne už, pán kolega, mňa už aj manželka upozornila, aby som vám nerobil reklamu. Ale viete, ja vám poviem, nastupuje stratégia, že keď exkrement dáte do kredenca, tak si začne o sebe myslieť, že je lekvár. A ja vám, možno to má zmysel pokračovať v tom, že vy si začnete dokonca myslieť, že ste torta. Prosím vás, povedzte, keď ste taký hrdina, svojmu tútorovi Kaliňákovi, že aj on zbohatol na predaji alkohola, alkoholu mladistvým. A ešte jedno hrdinstvo vás poprosím. To, čo tu splietate v tejto sále, vyjdite prosím vás päť krokov vonku, keď ste taký hrdina a geroj, a povedzte to mimo tej sály. Prosím vás, jak vás môžem poprosiť, normálne vás prosím, choďte vonku, dokážte, že si stojíte za svojimi slovami a zopakujte to. Zopakujte to.

  • Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je Martin Fecko. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi tiež pár slov k tomuto zákonu, ktorý, myslím si, že mal by mať tú vážnosť aj v tomto pléne Národnej rady a mali by sme sa ním zaoberať. Je to prvé čítanie. To znamená, prvé čítanie hovorí o tom, či kvári to národ slovenský, alebo nekvári táto téma? Ja si dovolím povedať, že kvári táto téma národ slovenský, a verím, že aj napriek súčasnej konštelácii číselného hlasovania, ktoré bude asi nasledovať, Braňa to neodradí a bude ho podávať stále až do konca volebného obdobia, lebo je to o princípe, o veci. Neni to o tom, že kto tu teraz sedí, ale či je to problém, alebo neni problém. Tak ako si, pán predkladateľ, povedal, že hovoríme o viditeľnej opilosti. Takže áno, aj to beriem, lebo to je tá, by som povedal, že pre mňa nepochopiteľná vec, že takto môže pristupovať niekto k svojmu mandátu. Ja som sa už svojho času vyjadril, že u mňa človek, ktorý prežije čo i len hodinu v tom, že nevie o svete, lebo je v nejakom tom delíriu po opilstve, u mňa si neuvedomuje, načo je na svete. Aký je život veľmi krátky, koľko tu je treba vecí urobiť a on vlastne tú šancu premrhal. Dobrovoľne ju premrháva. Nehovorím o tom, že si ničí zdravie za vlastné peniaze alebo že mu kamaráti kúpia, partia. Ja som v živote nebol opitý a nemám sa kvôli čomu chváliť alebo haniť. Ale hovorím jedno a budem hovoriť stále, že gerojstvo, možnože aj mladých ročníkov, že koľko vydržíš v krčme, kedy si už pod stolom, tak to ťa nejako na tom ich piedestáli dvíha hore, u mňa nemá nijakú logiku. A tiež som žil, bol som aj na vojne, bol som aj na vysokej škole. Aj tam sme, vieme, ako sa na vysokých školách niektorí správajú. Ale je to asi o tom, akú ste dostali výchovu z domu, aký ste silný a ako viete tomu odolať. Takže každý máme nejaký iný, by som povedal, nástroj, ako sa možnože z nejakých kritických situácií dostať, ale to, že by to mal byť alkohol, tak ja tvrdo hovorím, že nie. Choď robiť niečo iné, zmysluplnejšie, čo by ti nelikvidovalo tvoje zdravie a aby si nerobil problémy iným.

    Panie poslankyne, páni poslanci, myslíte, že keby sme teraz dali v referende, dali takú otázku: Občania Slovenskej republiky, chcete, aby vaši poslanci chodili opití v parlamente? Myslíte, že odpoveď na túto otázku by bola aká? Že áno, chceme? Ja viem, že u nás, aby prešlo referendum, to je modré z neba, že? Máme takú kvótu a kvórum, ktoré, ťažko, a bol som poučený, že ani 995-tisíc hlasov neni vôľa ľudu. Toľko hlasov hlasovalo v poslednom referende, ktoré robila SaS-ka. Bolo to v otázke, myslím, číslo päť, kde sa pýtalo, táto otázka znela: Koľko poslancov má byť v parlamente? Či 150, či 100? 925-tisíc povedalo "áno". Samozrejme, referendum nebolo platné a keď som to tlmočil, že však to je hlas ľudu, tak mi to bolo vtedy zo strán aj vtedajších koaličných partnerov a ich poslancov povedané, že to neni hlas ľudu. Tak, vážení, ja neviem, čo je hlasom ľudu? U mňa 900-tisíc, to je neskutočný hlas ľudu.

    Takže, vážení, ja by som bol veľmi rád, aby si každý urobil doma v svojom svedomí tú hierarchiu hodnôt. A neviem, či by ste sa boli alebo by ste boli ochotní ísť s opitým taxikárom sa zviesť, alebo ísť sa dať operovať opitému chirurgovi, lekárovi. Veď to je nonsens. Myslíte, že občania chcú vás tu vidieť v tom, tom inom stave ako v normálnom? Ja si to nemyslím. A môže mi tu hovoriť každý, čo chce. A preto, myslím si, že tento zákon stojí za to. A pokiaľ budete mať nejaké výhrady, samozrejme, druhé čítanie je tu na to, aby sa to vylepšilo, precizovalo, systémovo zatriedilo a neviem ako ešte. Ale uvažujte o tom, vážení kolegovia a kolegyne, lebo dehonestujeme túto rokovaciu sálu, dehonestujeme Národnú radu aj v očiach nie iba našich občanov, ale v očiach Európy a sveta, ja tvrdím. Pretože neni problém pri súčasných mediálnych možnostiach sa dopracovať k tomu, aké stavy sa aj v našom parlamente vyskytujú. Vážení, vstúpme si do svedomia, hovorme, že život je tu o tom, aby sme boli triezvi, normálne funkční ľudia. Pretože tie tisíce, ktoré sa nemôžu narodiť a ktoré vôbec nemajú šancu na svete žiť, by túto šancu tisícnásobne prijali. A myslím si, že národ slovenský je ešte natoľko súci a múdry a súdny, že nebude podporovať viditeľnú opilosť v parlamente.

    Kolegovia a kolegyne, ak vás môžem poprosiť, podporte tento poslanecký návrh zákona, ktorý tu predkladá kolega Škripek, a dajme mu šancu a v druhom čítaní sa pobime, aj v tej rozprave, môže aj v tomto čítaní, ale už veľa asi toho nebude, lebo tu už je vyhlásená ústne rozprava. Dajme tomu šancu. Dajte argumenty, prečo by to malo takto ostať. Dajte argumenty, budem veľmi rád, keď nám vyvrátite našu chybnú tézu, že vôbec s týmto tu prichádzame. Pretože život, ešte raz poviem, mal by byť o tom, že si ho máme vážiť a byť súci zastávať každý post. Aj ten, čo je kopáč kanálov a je opitý, tiež asi nevie, do akej schizofrénie sa dostal, a tiež to neschvaľujem.

    Takže, kolegyne a kolegovia napriek politickým spektrom, chcel by som vás poprosiť o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca Fecka sú štyri faktické, pán Bugár, Vášáryová, Hraško a Kuffa.

    Nech sa páči, Béla Bugár.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec Fecko, ja som bol presvedčený, že vzhľadom k tomu, čo som tu videl minulý týždeň, podporím tento návrh. Ale po vašom vystúpení určite ho nepodporím. Viete prečo? Lebo zovšeobecňujete. Hovoríte o možnom nejakom referende, či chcete, vážení občania, aby poslanci boli opití. Pán poslanec, ja si to vyprosím. Nikdy som opitý nebol a moji kolegovia tiež nie. Samozrejme, môžte povedať, že trafená hus zagága. Ale čo sú to za rečičky? Hovoríte, že dehonestujeme Národnú radu. Buďte taký, teraz budem citovať pána, pána poslanca Hlinu, taký geroj, povedzte konkrétne, ktorí boli opití? Nech ich riešia ich vlastné kluby, predseda parlamentu, aby ľudia vedeli, kto sú. Vy zovšeobecňujete. A práve preto ste ma odhovorili od toho, aby som takýto návrh podporil.

  • Nech sa páči, Magdaléna Vášáryová.

  • Ďakujem pekne. Nakoniec som to stihla. Hovoríme tu stále o dehonestácii parlamentu. Ale nehnevajte sa, každý z nás tu sedí preto, pretože ho sem poslali voliči. A ak tí voliči nehodnotia, či ten človek je ožran, alebo nie, ja, nehnevajte sa, ja nie som moralizátor, ktorý by sa vyvyšoval nad ostatných a posudzovala by som, kto tu môže byť a kto nie. Nakoniec naši dejatelia ešte v sedemnástom, osemnástom storočí sa nás snažili odučiť alkoholizmu, zakladali spolky triezvosti. Ale ako vidíte, veľmi sa im to nepodarilo. Hlavne tu moralizujú tí, ktorí tu neboli predtým, keď tu sedel pán poslanec Slota, ktorý bol stále opitý. A stále mal osem percent a stále mal voličov. Tak prosím vás, nevychovávajte tých voličov. Jednoducho, tí voliči toto neberú do úvahy.

    A keď hovoríme o dehonestácii parlamentu, ja si myslím, že by sme si mali dať pozor na iný typ dehonestácie. Aby sme tu nehovorili len tak do vetra, aby sme sa držali témy, aby sme vystupovali pripravení, aby sme len tak neťahali čas, aby sme sa tu len neprezentovali a hodiny a hodiny rozprávali o ničom. To je tiež dehonestácia parlamentu. Všimnite si, že keď máme nejakú zásadnú debatu, vždy vystúpi niekto, kto tú debatu zvráti a znehodnotí ju. Na to by sme si mali dať pozor, lebo to je podľa mňa tiež dehonestácia parlamentu. Ale vychovávať dospelých ľudí? Ja neviem. Ja myslím si, že vychovávať deti. Ale dospelých ľudí? Ja si myslím, že občania Slovenskej republiky sú dostatočne príčetní, aby volili toho, koho v parlamente chcú vidieť.

  • Potlesk v sále.

  • Širokospektrálny potlesk. Nech sa páči, Igor Hraško.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som len k tomuto povedať takú malú poznámočku, že je tu v podstate otázka, keď kolega Fecko hovoril o tom, že teda či je, alebo nie je oprávnenie k tomu, aby niekto, kto je evidentne ožratý, sedel v rokovacej sále, alebo nie. A tuná, by som povedal, že niektorí evidentne sú. A potom sa nevedia adekvátne správať ku tomuto a potom to tak aj, samozrejme, vyzerá. Niektorí nám tu padajú zo stoličiek a naozaj to môže takto sprosto vyzerať. A potom aký máme obraz my poslanci? Aký si o nás urobia názor naši občania? Tu nejde o to, že či občania volia toho človeka legitímne do toho parlamentu. Ten človek je tu zodpovedný a mal by mať svoju zodpovednosť za svoje svedomie a za svoje rozhodovanie. A myslím si takisto, že človek, ktorý je pod vplyvom alkoholu, nemôže triezvo rozmýšľať a nemôže mať ani zdravý úsudok. Ja viem, že v istom spektre to ani nepotrebujú, pretože stačí si všímať dobre palec, ktorý sa ukáže buď nahor, alebo nadol, prípadne zakýve ručička zo strany na stranu a vieme, ako máme hlasovať. Ale aby tu sedel poslanec, ktorý ledva sedí na stoličke, prípadne ten, ktorý sa nevie vyjadrovať poriadne a je naozaj na smiech, tak to by sa stávať nemalo. A toto je tá dehonestácia parlamentu a dehonestácia týchto našich poslaneckých stoličiek.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Nech sa páči, Štefan Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Áno, odznievajú tu rôzne názory. Ja som z toho istého klubu, ako je kolega predkladateľ, ale musím povedať, ja som nechcel tuná vôbec ani reagovať už ani v tom vystúpení, ani to, ani faktickou, ale nedá mi. Chcem povedať toľko, že ja budem hlasovať proti návrhu tohto zákona. Nie je to dobrý návrh zákona. Ak poslanec tuná, ktorý je pod vplyvom alkoholu, ja už som to rozprával a už ikskrát. Už nie som ochotný to ďalej tuná ani počúvať. Najbližšie, keď to tu bude, tak aj odídem z rokovacej sály. Prečo? Pretože čo je dôležitejšie? Hlasovanie v tejto Národnej rade alebo to, čo mi tuná rozprávame? To aj napríklad, čo kolega hovoril pred chvíľou. Hlasovanie je dôležité. Ak ty si pod vplyvom alkoholu a ty máš právo hlasovať, a tuná je to tak, že keď si pod vplyvom alkoholu, tak hlasovať síce môžeš, ale opitý tu môcť nemôžeš byť. Ja si vážim vás, kolegovia, každého jedného z vás. Aj tých, ktorí máte problém s alkoholom. Ale ja nebudem prstom ukazovať v tomto pléne na nikoho, ale ani na ulici, kto má problém s týmto alkoholom. Toho človeka môžem tak akurát poľutovať. Nepáči sa mi to, že takto dehonestujeme práve takýmito témami tento parlament a prichádzame tu my s takýmito návrhmi zákona. Tu je ten problém, tu je ten problém. Ja si vôbec nemyslím, že moji kolegovia sú tí najhorší alebo povaľači z ulíc, jak to koľkokrát tuná počujem. To sa tu už, ľudia boží, nedá ani počúvať toto, ako sa my tuná urážame. Áno, tento ľud, tento národ má problém s alkoholom. Možno každá druhá rodina má závislého na alkohole, ale ty si poslancom Národnej rady vo dne v noci. Na štyri roky si bol zvolený. Aj keď si doma, ty nemáš čo piť. Ale je to tvoj problém osobný. Ak ti dajú tí voliči dôveru, tak to je ich slobodné rozhodnutie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, chcete reagovať, Martin? Martin Fecko s reakciou.

  • Ďakujem pekne. Budem si stáť za svojím, kolegovia, nehnevajte sa. Budem si stáť, pretože ja nemením životnú filozofiu, takže berte to asi tak, že, pán kolega, dobre, nabudúce vám to nafotím, aby ste videli, o koho sa jedná, keď už takto chcete, nemám s tým problém.

    Pani kolegyňa Vášáryová, že ho zvolili, no uvidíme, ako to bude nabudúce, keď náhodou sa dozvie, že ako sa tu pohyboval, pretože občania vás nevidia. Občania vás nevidia okrem tejto rokovacej sály nikde, že ako vy sa tu správate, možnože v iných situáciách. Takže áno, a neťahám čas a chcete mi povedať, že dospelého človeka nemôžte upozorniť na jeho chyby, nemôžte? Keď už je niekto dospelý, už je tabu? Veď každý sa predsa musíme vyvíjať nejako a zlepšovať svoj životný štandard alebo svoje životné návyky. Ja som bol takto učený. Kritizujte a ja budem rád, keď ma budete kritizovať, čo robím zle. Veď my vlastne dávame príklad našej ďalšej generácii, veď si to uvedomme konečne. A Národná rada? Ja sa ešte teraz trasiem, keď mám vystúpiť, pretože som v Národnej rade Slovenskej republiky, nie som ani v krčme, nie som ani na ulici, nie som ani v hostinci. Som v Národnej rade Slovenskej republiky, ešte raz hovorím. A akonáhle ste povedali, že sľubujem - a to budem tvrdiť stále -, tak vaše ja sa mení na my. Sa mení na my občania Slovenskej republiky, ktorých zastupujete, áno, ako ste povedali, že sú to vaši voliči. Tak sa správajte, správajme dôstojne, aby sme sa nemuseli hanbiť, aký čas sme tu prežili v tejto Národnej rade, keď sme tu boli poslanci a poslankyne Národnej rady.

    Ďakujem pekne.

  • S posledným vystúpením v rozprave, nech sa páči, Martin Poliačik.

  • Ďakujem, pán podpredseda, ja sa budem držať toho, čo spomenula pani kolegyňa Vášáryová. Budem hovoriť veľmi krátko a nebudem sa, budem sa snažiť nezhodnotiť túto diskusiu. Podľa mňa tento návrh je dobrý, ale nezahlasujem zaň, pretože pomenoval problém, ale neprináša dobré riešenie. Ale ono to riešenie sa v podstate prinieslo samo. Po prvé, chronickí alkoholici v tomto parlamente už si začali dávať pozor. Takých, ktorí musia piť, tak sem chodia menej a menej to na nich vidno. Takí, ktorí si vypijú občas, sú okamžite uprataní svojimi kolegami, a to znamená, že to, čo sa predtým bralo akože súčasť parlamentného života, už sa začína brať ako problém. A to mne osobne stačí, pretože to je presne to, o čom pani Vášáryová hovorila, to je to, že citlivosť spoločnosti voči tomu, že niektorí ľudia v Národnej rade Slovenskej republiky alkohol pijú, sa zvýšila, že citlivosť médií voči tomu, že tu takí ľudia sedia, sa zvýšila. Že akýkoľvek takýto prehrešok je okamžite už aj samotnými aktérmi a ich kolegami braný ako problém. A mne osobne, musím povedať, toto stačí. Takže ja verím v kontrolu verejnosťou, ja verím v kontrolu občanmi, a teda hovorím ešte raz, ten návrh zákona na vznesenie tej témy a vyčistenie poľa hracieho je fajn. Ale to by malo byť, to by malo stačiť bez toho, aby sme dávali vedeniu parlamentu nové právomoci na kontrolu poslaneckej práce.

    Ďakujem pekne.

  • Na vaše vystúpenie, pán poslanec, dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Áno, musím súhlasiť s kolegom pánom Poliačikom, že aj by som ešte tak aj povedal, že dajme ešte šancu, že ešte to nie je tak zlé. Hej, že ešte naozaj verme v ten, tú vnútornú nejakú vnútornú schopnosť to regulovať, odstrániť asi nie, lebo odstrániť sa to nebude dať, ale regulovať, by som si trúfol povedať, že by sa to mohlo, aspoň toto volebné obdobie a do ďalšieho volebného obdobia sem neposlať ľudí, u ktorých musíte regulovať, u ktorých sa to nedá odstrániť, iba ich viete udržať v hladinke. Hej, takže naozaj, že verme tomu, že, že pani Laššáková bude schopná udržať si klub, že iní predsedovia poslaneckých klubov budú vedieť tiež proste so svojimi kolegami mať účinné nástroje na to, aby, aby sme nezavdávali príčinu, ktorou, ktorej dôsledkom môže byť aj návrh pána Škripeka. A naozaj by bolo už zlé, ja som bol na vážkach, aká-taká diskusia sa rozplynula a po aj tejto diskusii ja by som dal šancu ešte tým vnútorným procesom a vnútornej schopnosti to regulovať a nepristupovať k takýmto, by som povedal mierne, ofenzívnejším nástrojom.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, no musím povedať, že ja k tomuto návrhu zaujmem rovnaký postoj, a to z jedného jediného dôvodu, nie zákon a nie vnútorné predpisy tu v parlamente vyriešia, či tu niekto v týchto poslaneckých laviciach bude piť alkohol, alebo nebude piť alkohol, alebo je alkoholikom, alebo nie je alkoholikom, ale sú to občania Slovenskej republiky, ktorí rozhodujú vo voľbách. Preto, lebo Ján Slota sa tu správal tak, ako sa tu správal, dostal vizitku od občanov, že tu dneska nesedí. Toto je prioritné. To, že sa o tom vedie diskusia, to je v poriadku, lebo na to sa poukáže, od toho je verejná kontrola tohto parlamentu a to je to podstatné. Nie to, čo my si tu aký zákon napíšeme, ale to, ako nás zhodnotia občania a každého jedného poslanca v tejto Národnej rade. A ja sa nemám za čo hanbiť, a preto si myslím, že takýto zákon v tomto, v tomto zmysle nie je potrebný, skôr verejná kontrola.

    Ďakujem.

  • S reakciou pán, nechce uplatniť pán poslanec, takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A chcem sa spýtať, či chce zaujať stanovisko k rozprave pán navrhovateľ. Nech sa páči.

  • Tak, páni kolegovia, ďakujem za ďalšie zaujímavé podnety k celej tejto téme. Predovšetkým, pán Zsolt Simon, samozrejme, že žiaden takýto, takáto úprava nemôže riešiť alkoholizmus niekoho z kolegov poslancov. To je tak jasné a ja to tu ani neriešim, ja som celý čas hovoril toľko, že je hlboko nedôstojné pre túto krajinu, aby sme takých kolegov poslancov tu rešpektovali alebo akceptovali, a keďže v morálnom alebo etickom prístupe dospelých ľudí tohoto parlamentu a ani našich predsedajúcich parlamentu nie je toľko, že by to riešili s poslancami, lebo ja som tu ani nepočul, že by toto vôbec niekto riešil. A keďže to tu nebolo, tak som to navrhol. To je tá trapošina celá na tomto, že keďže sme ani nevideli, že kolegovia momentálne z veľkej vládnej strany s týmto problém mali a my teda sme to videli, ale nevideli sme riešenie vôbec. My sme sa ani nedopočuli, že by ich niekto napomenul, my sme sa ani nedopočuli, že by boli dostali nejaký teda trest, preto to spôsobilo takúto, takúto, takýto krok, že vôbec sa na tejto pôde o tom hovorí. Áno, ja si tiež myslím, že máme množstvo iných problémov v tejto krajine, ale aj toto je jeden problém, ktorý je veľkou hanbou.

    No ale najzábavnejšie je, keď mi pani kolegyňa Vášáryová povie, že ja s týmto moralizujem, no tak to ma skutočne musí prekvapiť takéto vyjadrenie, ba dokonca, že až povie...

  • Reakcia z pléna.

  • Ale mne sa zdalo, že na mňa ste reagovali, aha, pardon, áno, ale zdá sa mi, že je to váš názor, že takáto výzva je moralizátorská, nakoniec už ste mi adresovali podobné veci, že moralizujem. Nuž myslím, že nie je toto moralizovanie. Ale nie je ani dobré, keď si poslankyňa Národnej rady povie, že už naši buditelia odhovárali nás Slovákov od alkoholizmu a vidíte, nepodarilo sa im to, keď tu máme niekedy opitých poslancov kolegov. A tak to je dosť nepríjemné.

    A pán kolega Bugár, vy ste zasa túto vec stiahli na seba, ale to je, už sa to stalo aj iným kolegom, či pánovi kolegovi Čížovi, alebo ešte niektorí iní to spomínali. Ale veď práve, vy keď nemáte s tým problém, prečo to sťahujete na seba? Veď na jednej strane mi to pripomína hlbokú pokoru vzťahovať na seba niečo, čo sa ma netýka, na druhej strane sa mi zdá, že je to taký drobný omyl, no keď sa vás to netýka, prosím vás, načo to vzťahujete na seba? Tak potom to nemá, nemá žiadny význam. A vás sa to ani v žiadnom prípade netýka.

    Ja si len myslím, že nemali by sme sa na to pozerať tak, že tu všetko prejde. Je to dôležitý pohľad na to, či ľudia takéto niečo v parlamente vidia. Áno, myslím si, že dobre ste to povedali, pán kolega Poliačik, že, že mal som zámer, aby sme takéto niečo odstránili, a bol by som rád, keby tento morálny barometer natoľko stúpol, že sa to nebude diať. Áno, aj ja som spokojný s tým, ak sa také veci nebudú diať, tak potom ani takýto čudný nástroj nie je potrebné vsúvať do rokovacieho poriadku. I keď sami viete, kolegovia, veď to máte naštudované, že tam sú nástroje na to, aby neprístojne sa chovajúcich poslancov vykázal predsedajúci. Ten nástroj tam je, iba o alkohole sa tam nehovorilo. A keďže my sme sa tu uslovíčkarili v tomto, tejto krajine, viete, mne tu je už takou záhadou, som tu, som tu naozaj nový, ale každý rok my tu preberáme, každý mesiac tu preberáme okolo 70 zákonov, až 100 niekedy a mňa sa jeden kolega zo SMER-u nedávno pýtal, že čo to my tu vlastne tu robíme, my neustále tu premieľame zákony, my desiatky a desiatky úprav zavádzame, každý mesiac je tu maratón úprav zákonov. Čo sa to stalo s touto krajinou?

    Nuž ja som jednoducho poukázal na to; a ešte raz ďakujem pánovi kolegovi Poliačikovi, že ak je ten morálny apel splnený, som veľmi rád; pretože nie je možné, aby sme predkladali celej krajine pred oči, že je v poriadku, ak naši predstavitelia, zákonodarci, zvolení ľudia, voličmi zvolení poslanci, aby sme to brali ako štandard. Tak toto by som chcel, nie štandard pre vás alebo rešpektované výnimky. Toto by som chcel, aby sme zmenili. A možno by to mohlo mať ten dobrý dopad na voličov, ako hovorí pani kolegyňa Vášáryová, a aby nevolili takýchto ľudí, no to by som bol veľmi rád, aby sa to udialo. Jednoducho, aby to ľudia začali brať veľmi konkrétne v úvahu. Nuž aj keď mi tu niektorí dospelí kolegovia, ľudia dospelí hovoria, že však to nechajte na toho človeka, či pije, alebo nepije. No ja myslím, že je podstatné takéto niečo povedať nahlas. Áno, je pravda, že každý všetko smieme, ale nie všetko osoží. Všetko smieme, ale nie všetkým sa máme dať zotročiť. To je zasa jednoduchý a krátky biblický výrok. Je to, je to múdrosť, ktorá prišla jednoducho zhora, a ja myslím, že ak sa nevieme ovládať ako dospelí poslanci, ako, ako ľudia, ktorí sa majú venovať zákonom, bolo by mi to skutočne veľmi smutné.

    Takže ja prosím kolegov, aby zvážili, lepšie zvážili tento môj návrh a aby ho podporili. Myslím si, že to má význam a že to je dobré gesto, aj, aj znak pre ľudí, aby boli ochotní ďaleko, ďaleko zodpovednejšie brať prístup k politike, pretože milión sedemstotisíc voličov totálne znechutených politikmi je príliš zlý výsledok práce politikov. A táto drobnosť, že tu rešpektujeme, že niekto je tu fakt opitý, že nevie rozprávať do mikrofónu, aj tá k tomu podstatne prispieva, len preto som sa voči takejto veci vôbec ohradil. Pre nič iné.

    Kolegovia, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Pán spravodajca nechce sa vyjadriť k návrhu zákona. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Ľubomíra Galka a Richarda Sulíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 744. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 719.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Galkovi, aby predniesol a uviedol svoj návrh.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladám vám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. Účelom je zamedzenie nehospodárneho vynakladania finančných prostriedkov na osobné motorové vozidlá, predovšetkým pre funkcionárov štátnych inštitúcií a podnikov, ale aj obcí, miest a vyšších územných celkov. Sme presvedčení, že osobné motorové vozidlo je v prvom rade spotrebným tovarom určeným na plnenie každodenných úloh, pričom tento prvoradý účel možno v plnej miere dosiahnuť aj pri dodržaní limitu 40-tisíc eur, ktorý sa navrhuje týmto poslaneckým návrhom ako strop pre kúpnu cenu za osobné motorové vozidlo. Výška navrhnutého cenového stropu zohľadňuje nielen skutočnosť, že osobné motorové vozidlo by malo zodpovedať spoločenskému statusu zastávanej funkcie, ale aj skutočnosť, že jeho cena by mala rešpektovať aj možnosti štátneho rozpočtu a životnú úroveň väčšiny obyvateľstva. Zavedenie cenového stropu pre nákup osobných motorových vozidiel považujeme za prejav politickej slušnosti voči daňovníkom, z prostriedkov ktorých sa tieto nákupy realizujú. Stanovený limit na úrovni 40-tisíc eur je kompromisný a ústretový, s cieľom získať podporu väčšiny poslancov zákonodarného zboru a zabrániť tak nákupom neodôvodnene drahých osobných motorových vozidiel zo strany dosadených alebo zvolených funkcionárov subjektov štátnej správy a územnej samosprávy, resp. štátnych podnikov, pričom sme pripravení podporiť aj nižšiu sumu limitu tohto cenového stropu.

    Podotýkam, že ide o strop, teda o maximálnu obstarávaciu cenu kúpy služobného osobného motorového vozidla, nie o predpísanú sumu. Predložený návrh okrem stanovenia vyššie uvedeného limitu umožňuje ministerstvu financií Slovenskej republiky po získaní súhlasu vlády Slovenskej republiky udeliť výnimku z uvedeného zákonného stropu v niektorých špecifických prípadoch, kedy je prekročenie tohto limitu nevyhnutné z dôvodov hodných osobitného zreteľa, za ktoré návrh zákona považuje predovšetkým ochranu bezpečnosti štátu a štátom chránených záujmov, ochranu ústavných činiteľov a ochranu verejného poriadku. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na verejné financie. Účinnosť navrhovanej novely zákona sa navrhuje na 1. marca 2014.

    V závere tohto úvodného slova si dovoľujem uviesť niekoľko poznámok. Na plecia slovenských občanov, na plecia slovenských občanov je v súčasnosti zo strany vládnej strany nakladaného stále viac a viac. Ľuďom sa žije čoraz ťažšie. Sú nútení neustále si uťahovať opasky a sú nútení šetriť. Je morálnou povinnosťou politikov a manažérov štátnych podnikov podieľať sa na šetrení tiež. Preborníkmi v nákupe drahých aut na Slovensku sú hlavne župani a častokrát aj primátori miest, pričom kraje a mestá neustále zápasia s nedostatkom finančných prostriedkov. Je neakceptovateľné, že si napríklad župan kraja, budem veľmi korektný, nebudem menovať tuto ani konkrétne kraje, ani županov, ani primátorov. Je neakceptovateľné, že si napríklad župan kraja, ktorý sa topí v dlhoch, zaobstaral služobnú limuzínu za neuveriteľných 90-tisíc eur. Ďalší župan za 80-tisíc eur, ďalší za 76-tisíc eur, ďalší za 66-tisíc eur. Primátor menšieho mesta zasa za 60-tisíc eur, 50-tisíc eur, 49-tisíc eur a podobne, ale napríklad aj, aby sme prešli ďalej od tých primátorov a županov, aj Správa štátnych hmotných rezerv, a to je, prosím pekne, inštitúcia, ktorá narieka každý rok, že má málo peňazí, tento rok vysúťažila služobnú limuzínu za 67-tisíc eur. Vojenská kancelária prezidenta za 53-tisíc eur. V minulosti dokonca vojenský súd zakúpil vozidlo za 53-tisíc eur. Je dobre známy tohtoročný prípad zamýšľaného nákupu piatich luxusných limuzín katastrofálne zadlženého Carga, ktoré stopol až minister dopravy Počiatek, nakoľko médiá tento nákup pranierovali. Dokonca rektor jednej z univerzít tento rok dostal k dispozícii limuzínu za 63-tisíc eur, a pritom všetci vieme, v akom stave je školstvo. A tak ďalej, a tak ďalej, tých prípadov je veľké množstvo. V referende v roku 2010, ktoré iniciovala strana Sloboda a solidarita a v ktorom odhady účasti boli niekde na úrovni 10 %, sa nakoniec zúčastnilo takmer 23 % občanov. Spolu 998 142, teda takmer milión občanov Slovenskej republiky. Jedna z piatich otázok v tomto referende bola: Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom ustanovila, že orgány verejnej moci môžu obstarávať osobné motorové vozidlá s obstarávacou cenou maximálne 40-tisíc eur? Súhlasom v tomto referende reagovalo 886 767 hlasujúcich, čo predstavovalo 88,84 percenta.

    Dámy a páni, dovolím si vás požiadať týmto o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Jozefovi Kollárovi. Nech sa páči, pán poslanec, predneste spravodajskú informáciu.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, dámy a páni, milí hostia, dovoľte, aby som ako spravodajca vystúpil k predmetnému návrhu zákona a zároveň by som chcel uviesť, že doručený bol poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, a predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku. Z hľadiska vecného predložený návrh rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj účel. Konštatujem, že všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Osobitná časť obsahuje odôvodnenia jednotlivých ustanovení zákona. Po rozprave odporučím, aby Národná rada Slovenskej republiky prerokovala predmetný návrh v druhom čítaní a aby ho prerokovali aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory predmetný návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní po prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto z poslancov prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Je prihlásený jeden poslanec, pán poslanec Hlina. Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, využijem túto príležitosť a vyjadrím sa k predloženému návrhu a spomeniem aj niektoré iné skutočnosti, ktoré sú meritórne pre dnešný deň. Ak sa na mňa kolegovia nenahnevajú, ja cítim dobrý úmysel, ale môže byť pochopený zle a ja by som sa, poviem pravdu, aj trošku bál, keby sme stavali aj politickú prácu, činnosť na báze z dvoch základných emócií, na ktorých spraví stranu každý - a teraz prepytujem - blbec. To znamená závisti a nenávisti. Na závisti komunisti a na nenávisti fašisti. Nie je nič ľahšie, ako urobiť politickú agendu, a jednu z týchto emócií si vyberiete a kúrite a darí sa to a k tomu prispôsobujete aj návrhy. Nie?

    Pán predkladateľ, dohovorím, aby ste to nestiahli na seba, je to rizikové predkladať určité návrhy, ktoré sa môžu z určitého pohľadu k tomu blížiť. A ja sa, poviem, a ja viem, že si nepomôžem aj politicky, ale bojím určitého typu návrhov, ktoré, v ktorých začneme hľadať riešenie. Viete, že naša neschopnosť riadiť túto krajinu spôsobí, že my začneme hľadať riešenia v tom, že autá budú stáť toľko, že poslancov bude toľko a že platy budú mať také. Toho sa, poviem pravdu, trošku bojím a je vysoký predpoklad, že niektorí naši kolegovia z toho spravia agendu, politickú agendu a nosnú politickú agendu, že nebudú hľadať a ponúkať riešenia, stratégie, koncepcie, ale budú ponúkať uchopiteľné, ľahké, populárne, populistické zníženie platov, zníženie poslancov, zníženie cien áut a budeme tomu tlieskať a trošku sa toho bojím. Dovoľte, aby som vyjadril túto obavu, že aby sme tú našu neschopnosť riešiť fakt, že uchopiť a pochopiť túto krajinu, že čo je zmyslom aj nás, že urobiť ju udržateľnou. Nakoniec nám niekto neposunul, že riešte to tak, že povedzte, že niečo bude stáť iba toľko. Veľmi opatrne s týmito inštitútmi, ony sú lákavé, ony pokúšajú, ony zjednodušujú aj život aj v politickej agende. Hej, že teda povedz to a to, vytrápiš, na pol roka máš pokoj. Toto by som trošku varoval a varoval by som prípadne aj kolegov, ktorí len čakajú, kedy to otvoria, že ako platy, ja neviem čo, a, a budeme sa tu proletárčiť. Trošku sa toho bojím. Fakt, ale neberte to osobne, to, že by som ja nejak útrpne trpel s tým platom, len hovorím, že ak toto začneme podsúvať ako riešenie, je to výrazom nie našej empatie, ale výrazom našej slabosti, že sme teda nenašli riešenia pre krajinu a hľadáme riešenia tam, kde nie sú.

    K tomuto návrhu, ja ho identifikujem predložený v dobrej viere a reakcia je zase len dôsledkom na niečo. Viete, ono je, častokrát sme svedkami toho, že sa tu hráme na niečo. My sa hráme. Presne. Ako môže župa, ktorá pomaly, ja neviem, deti im chodia na záchody, ktoré vyzerajú jak na železničnej stanici v Hornej Dolnej, si kúpiť limuzínu za 90-tisíc, ale kúpia. Oni si ju kúpia!

    Ja som bol pred 20 rokmi v Číne v takom, to bola taká agentúra na podporu málo rozvinutých oblastí Číny. Ona mala enormnú, ale enormnú silu. To by ste neverili, aký to bol silný orgán, a oni sedeli, my sme mali pomaly pocit, že sme, vyzeralo to ako taká ubytovňa pomaly, hej. Sedeli tak v jednoduchom sedení a vedľa toho bol jeden z prvých mrakodrapov v Pekingu a tam sídlila firma, ktorá im patrila, ale oni sedeli a to boli, to bola Čína, hej, a tam zaznela tá otázka, tam kapitáni nášho priemyslu, tam ešte boli z VSŽ, ja neviem, ešte ZŤS-ka, ja neviem, kto tam, že im to prišlo také, akože také slabé, že nevybavené. A potom povedľa sa povedalo, no ale prepáčte, my sme inštitúcia, ktorá pomáha málo rozvinutým oblastiam Číny a oni to vnímajú politicky, že nemôžu sa oni prezentovať nejakým bohatstvom, keď zabezpečujú prerozdelenie bohatých oblastí medzi chudobné. Viete, tam to tú senzitivitu mali. Proste tá senzitivita, a to bolo 20 rokov dozadu, možno, ja neviem, tam sa už veľa vecí zmenilo, samozrejme, ale máme ju mať v sebe. My máme mať v sebe takú brzdu, že, že sa nehráme, a my sa hráme. Ja už neviem, v ktorej župe si to kúpili tú limuzínu za 90-tisíc, ale to je presne to. Jednak, že z cudzieho krv netečie a z druhého, že sa hráme.

    Ale tiež by som bol veľmi opatrný v tých stropoch a v tom zase z extrému do extrému, že teda riešením teraz bude, že budeme chodiť na bicykloch alebo na tisícdvestotrojkách, alebo viete, že skôr hľadajme, hľadajme, teda ak to chceme uchopiť, že tú logiku v tom a napríklad niekedy aj dokonca sú aj štáty, ktoré sa tým riadia. Pokiaľ viem, tak Francúzi jazdia na Citroënoch, že vládne, Francúzi si, áno, že to je, to s tým súvisí a my máme dokonca šancu teraz. Viete, preto som tú tisícdvestotrojku spomenul, lebo niekedy dávno, keď tu nebol automobilový priemysel, že keby sme to my chceli postaviť na tom, že, že sa uprednostňujú nákupy vozidiel, ktoré sú made in Slovakia, tak tá tisícdvestotrojka, ktorá sa tu kedysi vyrábala, by zrovna nemuselo to byť pravé orechové, ale teraz sa to rádovo zlepšilo. My máme dokonca vzhľadom na to, že sme automobilová veľmoc, my máme široký záber. My môžme ísť fakt, že úradníci, ktorí idú, ja neviem, niekde na kontrolu, tak im stačí Kia, hej, ale nikdy nebudem hovoriť, že vládni predstavitelia majú chodiť na bicykloch, teda na bicykloch áno, ale nie na tisícdvestotrojkách. Ale aj tu máme v portfóliu vyrábaných značiek značky, ktoré sú výrazom toho statusu, a to je aj určitá statusová záležitosť. Nehrajme sa, hej, či to je to vo Volkswagene Q7, Porsche Cayen, takže ja by som skôr týmto smerom šiel, že nájdime parametre, ktoré budú hovoriť, že, že, a to zase trebárs zohľadniť s európskym právom, či to vôbec umožňuje, ale podľa mňa to umožňuje. Keď Francúzi môžu jazdiť na ich autách, tak hádam nám dovolia jazdiť, a nie že nás niekto udá alebo povie na nejaký rozborový súd, že to nemôžme, že to je proti konkurencii, že uprednostňujeme nákup vozidiel, ktoré sú made in Slovakia. To znamená vyrobené u nás. A tam by som videl to ratio v tom a že tam podľa, týmto smerom by sme sa mali vybrať. To by bolo moje, moje odporúčanie, že, že do budúcna, že možno to fakt nefixovať, nefixovať na, na cenu, lebo to môže ich mýliť. Teraz ak navrhujete 40-tisíc, koniec koncov ono to všetko prudko zlacnelo, hej, že tie autá fakt prudko zlacneli a nemusí to byť, umožňujete tam výnimku, zase sa budeme hrať na výnimky.

    Skôr ak by som doporučil, týmto smerom by som to videl logickejšie, ale keď, a to je, týmto skončím, že keď by sme mali chcieť niečo fixovať a myslím si, že to by možno stálo za to a nebolo by to tak politicky možno u niekoho možné vyhodnocovať ako nekorektné alebo populistické, tak fixujme napríklad tie večné problémy s webstránkami, s logami a neviem čo. Viete, že tak pripravme návrh a schváľte ho, konečne už niečo schváľte aj nám alebo dajte, mne to je jedno, dajte návrh, že logo nemôže stáť viac ako 200 euro. Prečo by, alebo tak 300, viete, no. Lebo my sme schopní kupovať logá za tisíce euro, dajte návrh, že webová stránka, prosím vás, dneska vám študenti spravia za 50 euro stránku, hej. Tak dajte s rezervou, že to má nejakú, hej, že modularitu a neviem čo, tak dajte 700 euro. Viete toto, za tento návrh zákona ani nevystúpim, sľubujem, len zahlasujem za, hej, že proste to má podľa mňa ratio v tom a nemôže, nemôže byť niekedy vyhodnocovaný, že už je na hrane, čo tuná v tomto prípade sa toho trošku, trošku obávam. Takže ak nedáte, tak dá niekto iný, ale tam by som skôr videl, videl cestu, že, že kam, kam sa máme, kam sa máme vybrať.

    Ďakujem veľmi pekne a skončím tým, že stále upozorňujem na to, že chystáte sa znásilniť túto schôdzu tým, že ju chcete uťať, to znamená uťať body, ktoré neprerokujeme, a apelujem a upozorňujem na to, že to je nedôstojné. Toto je nedôstojné tomuto parlamentu, lebo neexistuje dôvod, lebo vaším dôvodom je to, že nechcete prísť na budúci týždeň na rokovanie. Prosím vás, keď dáte o tom hlasovať, že to chcete presunúť, uveďte ten dôvod, lebo nemáte dôvod. Povedzte korektne ľuďom, že dôvodom, prečo chcete ukončiť, je, že sa vám sem budúci týždeň nechce prísť a že nechcete prerokovať správu o vývoji verejných financií, pôdohospodársku správu, lesnícku správu, možno aj môj zákon o exekúciách, keď ho nestihneme, povedzte to tým ľuďom. Povedzte im pravdu, že čo je, čo je dôvodom, prečo dneska ideme vo švungu, a ja to kazím. Povedzte im pravdu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Jeden z našich predchodcov v tomto parlamente hovoril rád o etickej samoregulácii. Dnes sa tu vyskytlo zopár návrhov zákonov, ktoré by nepochybne neboli potrebné, keby existovala odôvodnená, primeraná etická samoregulácia. Etická samoregulácia, samozrejme, má viesť k tomu, že sa v parlamente neopíjame, etická samoregulácia zadlženej župy má viesť k tomu, že si župan nekupuje 90-tisícové vozidlá. Etická regulácia ubiedeného ministerstva školstva vedie k tomu, že si nenajíma priestory pre svoje inštitúcie v cene najdrahších víl v najlepšej vilovej štvrti v Bratislave. Etická samoregulácia, samozrejme, vedie i k tomu, že si vyberáme auto, na aké máme.

    Priznám sa, že ako prorektor Univerzity Komenského, najväčšej, najstaršej a najlepšej, som chodil na stretnutia s kolegami po Európe škodovkou Octáviou. Bolo to dobré auto, spoľahlivé auto hlboko pod limit 40-tisíc, ťahalo 160, keď na to došlo, a bolo všeobecne veľmi dobré. Chápal som to tak, že Univerzita Komenského by sa mala starať o iné veci, ako to, na čom si zadok vyváža jej prorektor. A domnievam sa, že aj keď tu padajú obvinenia z populizmu, jednoducho sa domnievam, že mnohé zo zmienených inštitúcií by sa mali bez tohto zákona eticky samoregulovať a zvážiť, či potrebujú 90-tisícové vozidlá. Nerobia tak, a preto je tu tento zákon.

  • Ďakujem a ja som chcel povedať presne tento moment, teda poukázať presne na tento moment, že ak neexistuje v živote človeka a zvlášť ktoréhokoľvek človeka, ktorý sa dostal do niektorej riadiacej funkcie alebo akýmkoľvek spôsobom významnej funkcie, kde mu prislúchajú rôzne služobné nástroje, ak v jeho živote neexistuje zdravá schopnosť posúdiť veci takým triezvym spôsobom, aby nebudil pohoršenie, aby nedošlo k zneužívaniu, aby nedošlo k tomu, že jednoducho okrídlená fráza o ňom začne platiť - vodu káže a víno pije - potom musí dôjsť k tomu, že tu navrhujeme zákony, ktoré budú klásť bariéry, alebo ktoré budú klásť hranice. Mne sa zdá, že problémom doby, ktorú žijeme práve teraz v týchto posledných pár rokoch, je, že príliš veľa vnútorne nezrelých ľudí sú síce dospelými, ale nie sú schopnými byť ľuďmi dospelo uvažujúcimi. A prejaví sa to najviac vo veciach, ktoré uspokojujú ich vlastné vášne, alebo že sú neschopní zdravo a zriadeným spôsobom užívať to, čo v živote k dispozícii majú. A tak si znovu dovolím zacitovať biblickú múdrosť, aby sme počuli, čo dobré a nie dobré sa stane človeku, ktorý nie je schopný sa zdravo ovládať. "Mesto zbúrané bez hradieb, to je muž, čo sa neovláda," to sú Príslovia, 25. kapitola, 28. verš.

    Myslím, že každý si toto môže doplniť tam, kam to patrí. Že k rozvratu príde tam, kde niet normálneho sebaovládania sa a disciplíny, a ja by som len toto rád videl aj tu, aj v celej našej krajine.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Súhlasím s pánom Osuským, naozaj je to o tej samoregulácii alebo o tom vnútornom postoji, že na čo mám, na čo nemám. Len vidíme, že je to problém, respektíve ak to je, tak to má strašne dlhý dobeh, hej, že kým to zistíme a imunita našich voličov sa v tomto smere nejako zvyšuje, no. Ako tomu pomôcť, je; ja som neobviňoval, ja som hovoril, že je to na hrane; naozaj definovať to cez, cez, cez sumu má úskalia, lebo to znie strašne jednoducho a ja som sa vždycky bál jednoduchých riešení, lebo tam je riziko, že, že môžu dopadnúť zle. Takže nie je jednoduchým riešením povedať, stanoviť sumu, lebo skôr by sme mohli možno rozprávať, ísť systémom, jednak čo som nahovoril. Ja to poviem tak, ja sa pamätám, keď sa začínalo aj podnikať a keď sa zmenila doba, tak chlapci za prvé peniaze, ktoré zarobili, tak nakúpili bavoráky. Prvé, čo bolo, proste bolo potrebné mať bavorák. Ale starí, múdri obchodníci hovorili alebo sa hovorí, že auto má byť plus-mínus, ak nie menej, tak maximálne 10 percent. A o nich sa hovorilo, že z majetku, ale ja by som dokonca povedal z disponibilného kapitálu. Čiže toto tiež má byť určitým výrazom, že na čom sa vozím, hej, tak hľadajme iné, iné riešenia, že z rozpočtu nejaká, nech je to nejaká suma alebo z prebytku rozpočtu. Proste bojím sa toho riešenia, že stanovíme, okej, 40. Prečo nie 37-tisíc? Viete, to jak tu pani Zmajkovičová povedala, 65 rokov notári a zrazu 67. No a prečo nie 67 a pol roka? Viete, to sú, to sú také úskalia týchto, týchto, by som povedal, návrhov. Takže to som si dovolil určitým spôsobom tak podsunúť, že či by sme skôr týmto smerom nešli.

    Ďakujem.

  • Uzatváram všeobecnú rozpravu.

    A pán navrhovateľ sa chce vyjadriť k rozprave, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, len krátko. Nestihol by som to vo faktickej, takže zareagujem na to, čo bolo povedané krátko teraz. Najprv k pánovi Hlinovi, nie je to extrém, nie je to z extrému do extrému, práve z extrému do extrému by to bolo vtedy, vtedy by to bol populistický návrh, keby sme sa snažili udierať, jak ste vy povedali, závisť a nenávisť a čo ja viem čo, keby sme sa snažili udierať na city voličom tým, že by sme chceli tých manažérov alebo starostov alebo županov poslať niekde električkami alebo autobusmi, alebo trolejbusmi, vtedy by to bolo z extrému do extrému. Pán Hlina, ja si naozaj nemyslím; a toto bol jeden z bodov, ktorý my sme naozaj tlačili ešte predtým, ako sme sa dostali vôbec do parlamentu a do vlády a neviem kde; ja si naozaj nemyslím, že politikom, slovenským politikom by padla koruna z hlavy; a to nie sú len politici, ale aj štátni manažéri a riaditelia podnikov, ktorí vyslovene zápasia o prežitie, rektori na školách, starostovia, primátori; im nemôže spadnúť koruna z hlavy, keď sa budú voziť v autách do 40-tisíc eur. Tie autá, to, to nie je niečo, na čo by si oni zarobili svojou prácou, na tie autá sa im skladajú slovenskí daňoví poplatníci a slovenskí občania.

    Dnes sme v situácii, keď obrovské množstvo ľudí na Slovensku si musí opasky, opakujem, uťahovať viac a viac. Ja nerozumiem tomu, prečo by podnikatelia, ale aj zamestnanci koniec koncov, akíkoľvek zamestnanci zo svojich daní mali financovať takéto luxusné vozidlá. Ja som si povedal na začiatku a to aj dodržím, že nezneužijem tento zákon na politický boj, a preto som ani nemenoval žiadneho z tých ľudí a ani som nemenoval, ani nebudem menovať stranu, ktorá ich na tie miesta nominovala, lebo je to úplne momentálne irelevantné. To ide naprieč politického spektra, prosím pekne, a tých prípadov je obrovské množstvo. A povedal som si aj, že nebudem robiť nejaké promo alebo nejakú reklamu určitým autám, ale keďže tu jeden príklad padol s Francúzmi, kde je to vec národnej hrdosti, česká vláda jazdí na Škodách, na Škodách Superb a nikomu tam koruna z hlavy nespadne. Koniec koncom aj Richard Sulík ako predseda Národnej rady, keď došiel do funkcie, tak tie tri autá odovzdal, ktoré mal k dispozícii, a jazdil na Škode Superb, ktorú našiel tu v Národnej rade. Urobil to ako symbolické gesto, to auto bolo lacnejšie, ktoré by sa do toho limitu zmestilo. Vy ste povedali, že aby som nechcel od vás, aby ste tlieskali tomu zákonu. Nemusíte, stačí, keď zahlasujete zaňho, to úplne stačí. Nemusíte tlieskať.

    Ďalšia poznámka, nesúhlasím s tým, že plat alebo mzda, naša mzda alebo náš plat a služobný automobil je to isté, ten istý benefit. Nie je. Ja som posledný, ktorý by tvrdil, že poslancom treba platy znižovať, a dokonca si myslím, že aj neustále zmrazovanie platov u poslancov môže mať za následok to, že jednoducho sa nebudú hlásiť kvalitní ľudia a nebudú sa snažiť kandidovať do parlamentu, pretože ich nebudeme vedieť zaplatiť. Ja som proti tomu, aby sa takýmto populistickým spôsobom znižovali, nedajbože, platy poslancom. Ale auto je benefit, nadštandard, to nie je mzda. Ja som nehovoril o mzdách.

    Chcel by som povedať ešte pár poznámok ohľadne tejto výnimky. Vy ste hovorili, že máme tam stanovené výnimky. Práve z toho dôvodu je tam možnosť tej výnimky, že niekedy je naozaj situácia, že trebárs minister - a bolo to aj za čias našej vlády -, došli informácie, že minister bol za svoju činnosť ohrozený na živote a bolo toho ministra treba voziť v opancierovanom aute. Práve preto je tam tá výnimka. To sú tie prípady, kedy na základe súhlasu vlády, ktorá je, je to delegované na ministra, môže minister financií podľa predloženého návrhu rozhodnúť o tom, že na takýto konkrétny účel sa použije drahšie auto. Keď jednoducho je to z hľadiska bezpečnosti, z hľadiska ochrany života toho človeka nevyhnutné.

    Chcel by som ešte v krátkosti zareagovať na to, čo povedal kolega Osuský, a to, čo povedal pán Škripek. Je to presne o tom, jeden to nazval, ja som si to zapísal, neexistujúca etická samoregulácia a druhý to nazval, že neexistuje zdravá schopnosť posúdiť veci. Je to presne o tom. Toto je prípad, keď to škaredé slovo regulácia je vhodné a je správne. Keď máme obrovské množstvo príkladov, že jednoducho ľudia sa nevedia vpratať do kože a politické strany nominujú častokrát na pozície v štátnej správe alebo na pozície do štátnych podnikov ľudí, ktorí jednoducho nevedia uvažovať rozumne a nevedia sa správať zodpovedne, tak jednoducho ich treba takýmto spôsobom zabrzdiť. Chcel by som na záver povedať, že si myslím, že schválenie tohto zákona by bolo aj také dobré politické gesto voči verejnosti a ukázali by sme, že sme ochotní šetriť peniaze daňových poplatníkov naozaj tam, kde, kde stačí úplne málo. Chcel by som vás ešte jedenkrát na záver požiadať o podporu tohto poslaneckého návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Chce sa k rozprave vyjadriť aj pán spravodajca? Prerušujem teda rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu poslancov Ivana Švejnu a Gabriela Csicsaia na vydanie ústavného zákona o stabilite daňového systému.

    Návrh ústavného zákona má parlamentnú tlač 747, návrh na jeho pridelenie na rokovanie výborom je v rozhodnutí č. 722.

    Nech sa páči, pán poslanec Švejna, uveďte svoj návrh.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážená pani Laššáková, predsedkyňa klubu SMER, schválne to hovorím, pretože by som vás potom, by som vás chcel požiadať po tom, ako vysvetlím, o čo ide v tomto zákone, čo navrhujem, aby ste dali voľné hlasovanie poslancom strany SMER, pokiaľ to, samozrejme, bude možné a pokiaľ, pokiaľ to budete tak cítiť. Prečo to hovorím? Pretože to hovorím, tento ústavný zákon, čo navrhujem, je v podstate pre verejné financie veľmi dôležitý a určite nejde proti, v protiklade so žiadnym programom, či už ľavicovej, alebo pravicovej vlády.

    V minulom období sme prijali veľmi dôležitý zákon, a to je zákon o rozpočtovej zodpovednosti, a myslím si, že to bol veľký počin za minulé obdobie, pretože sme sa dohodli naprieč politickým spektrom a tento zákon o tzv. dlhovej brzde, podľa mňa len teraz sa ukazuje, aký veľký význam mal.

    V tomto mojom zákone, ústavnom zákone, ja hneď na začiatok poviem jednu zásadnú vec, že nie je populistický tento zákon, to znamená, že nevymýšľam koleso, proste to koleso už existuje, nie v mnohých krajinách, ale existuje to napr. vo Švajčiarsku, kde majú priamo zakotvený, zakotvené určité parametre daňovej sústavy priamo v ústave. Takže ja dokonca by som si dovolil zacitovať aspoň tú časť ústavy, ktorá sa týka tých vecí, o ktorých chcem hovoriť, o daniach, čl. 128 ústavy: Konfederácia môže vyberať najviac 11,5 %, jedenásťapolpercentnú sadzbu z dane z príjmu fyzických osôb a najviac 8,5 % z daní právnických osôb. Čl. 130 ústavy hovorí, že DPH môže byť najviac vo výške 6,5 % a najmenej vo výške 2 percent.

    Poďme naspäť, poďme k tomu, čo vlastne navrhujem v tomto, alebo navrhujeme ako strana v tomto ústavnom zákone. Ide v podstate o mantinely pre každú vládu, pre akúkoľvek, aj budúcu vládu, v ktorých sa môže pohybovať, čo sa týka daňových sadzieb. My, samozrejme, pravica sa nezhodne, pravica, alebo tí, čo sú teda viacej protrhovo orientovaní, tí budú presadzovať rovnú daň, nič to nemení na tom, že povedzme ľavica bude, bude presadzovať selektívne dane, aj keď priznám sa, niekedy proste nerozumiem, že prečo napr. živnostník má od určitej sumy 25 % sadzbu dane, a pritom akciovka alebo eseročka má 23 % a po novom bude mať dokonca 22 %, proste ja tomu nerozumiem, že prečo rôzne formy podnikania sú vlastne rôzne zdaňované. Ale to teraz nejde o to, práve chcem vysvetľovať aj kolegom zo SMER-u, že v podstate nejde o to, ale ide o tri základné veci.

    Prvá základná vec, že tieto hranice, čo máme v súčasnosti, tu sú vymenované sadzby, teda dane, ktorých by sa to týkalo, je to v predkladacej správe, by boli maximálne. A ja si myslím, že to, čo som povedal, vlastne niekoľkokrát aj vláda vyjadrila, že už nechce zvyšovať sadzby dane, takže toto je vec proste podľa môjho názoru, pokiaľ to, pokiaľ to myslí vláda konzistentne, tak je to v súlade s jej proklamáciami.

    Druhú zásadnú vec, čo som tam navrhol, je zákaz zavádzania nových daní a tretia zásadná vec je v tomto zákone, je to, že akákoľvek daň, resp. tá, ktorú som vymenoval, nesmie byť vyššia, ako je priemer v Európskej únii. Ja osobne, samozrejme, teraz ide o to, že či vôbec budeme o tom, o takomto zákone diskutovať a či by sa to dalo pustiť do druhého čítania. A ja som ochotný proste do takej miery byť ústretový, že napr. aj toto, pokiaľ by strana SMER, tak by sme to mohli urobiť tak, že by sa to týkalo novej vlády a nie ich. To znamená takisto, ako sme urobili v tom ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti, že by sa to týkalo akejkoľvek vlády, ktorá príde.

    Akú to má výhodu, alebo aké to má plus? No v prvom rade prijatím tohto zákona sa zlepší podnikateľské prostredie, pričom som presvedčený dokonca, že v tých rebríčkoch, ktoré klesáme, v ktorých klesáme ohľadom podnikateľského prostredia, tak by mohol nastať opačný trend, pretože jednoducho každý podnikateľ alebo nielen podnikateľ, aj fyzické osoby by vedeli, aký je, aké sú rámce, aký proste, kde sú tie mantinely, do akej výšky až vláda môže ísť so zvyšovaním alebo znižovaním daní. Určite by to malo pozitívny, pozitívny efekt pre túto oblasť.

    Druhá vec, tým, že som tam v tom ústavnom zákone navrhol taký automatický systém, ktorý by vlastne hovoril o tom, že keď hovorím, že žiadna daň, povedzme daň z príjmu právnických osôb, nesmie byť vyššia, ako sadzba je priemer v Únii, tak by to znamenalo to, že keby niektoré krajiny postupne znižovali, alebo mali nižšie dane ako my, tak my by sme v určitom časovom úseku tiež museli znížiť tú daň. To znamená, by bol normálne zakotvený automatický mechanizmus, ktorý by podporoval konkurencieschopnosť nášho systému a našej ekonomiky. Na druhej strane, na druhej strane možno by sme prestali sa baviť o tom, že kto chce konečne tuná zvýšiť to DPH. Stále počúvam, či už od premiéra, ministra financií, že vy by ste konsolidovali tým, že by ste zvyšovali DPH. Tak ja dávam návrh, podávam ruku, že zaviažem sa ústavným zákonom, že žiadna, ani ultrapravicová, alebo ja neviem aká vláda v budúcnosti by nemohla zvýšiť DPH. To znamená, že tých 20 % DPH by bolo maximum, tak ako to je vo švajčiarskej ústave.

    Ja si myslím, že pokiaľ, pokiaľ, pokiaľ tí, ktorí to tvrdia, že sme chceli zvýšiť DPH, teda ja hovorím, samozrejme, za seba, za stranu, že v podstate táto podaná ruka proste je správna, a ja si myslím, že potom, že ak sa odmietne tento zákon, alebo vôbec o tomto debatovať, tak jednoducho nemá nikto morálne právo tvrdiť, že vy budete zvyšovať DPH, keď my sme sami ponúkli, že sme ochotní povedať, že sa zaviazať, že nezvýšime.

    Ja vzhľadom na čas, vzhľadom na čas nechcem zdržovať, kolegovia, ja by som mal viacej poznámok a viacej vecí k tomuto ústavnému zákonu, ale radšej pokiaľ bude nejaká rozprava, tak si ešte zoberiem záverečné slovo, že pokiaľ by tam bolo niečo nejasné. Takže ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Jaroslavovi Demianovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Švejnu a Gabriela Csicsaia na vydanie ústavného zákona o stabilite daňového systému (tlač 747) ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j., teda doručené, doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 25., teda dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Po rozprave odporučím, aby:

    1. podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní,

    2. v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 722 z 27. septembra tohto roku a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory: výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti.

    Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Vážená pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Vyhlasujem, vyhlasujem všeobecnú, alebo otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Do rozpravy je prihlásený jeden pán poslanec, ktorému dávam zároveň slovo. Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem veľmi pekne za možnosť vystúpiť k tomuto návrhu programu. Ale ešte skôr, ako poviem, som zvedavý, naozaj som zvedavý na tú komunikáciu, lebo po tomto bode ide môj bod o exekútoroch, o Exekučnom poriadku, kde navrhujeme zníženie poplatkov pre exekútorov, čo je podľa mňa obrovský problém v tejto krajine. Vážení kolegovia, ja začnem veriť znameniam, to krásne vyšlo, krásne nastavené, vy nás o tretej seknete a poviete, že toto presúvate na novembrovú schôdzu...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, a teraz vás poprosím k novele zákona.

  • Však to s tým súvisí, to súvisí s chodom parlamentu. Naozaj som zvedavý, vážení, na ten váš žalúdok, resp. trojku plech, keď to tým ľuďom poviete, že Exekučný poriadok netreba, preložíme, odložíme, lebo nám sa sem už do parlamentu nechce ísť. To som naozaj náramne zvedavý, to je na úrovni znamenia, že to takto vyšlo. Krásne, po tomto bode ide môj bod a povedzte, pán Paška, predseda parlamentu, povedzte, že Exekučný poriadok prekladáte na decembrovú schôdzu, povedzte, nech sa páči. Ja v utorok o deviatej tu budem a novelu Exekučného poriadku prednesiem, lebo ja si budem plniť svoje poslanecké, nebudem vás rešpektovať, pre túto chvíľu vás nebudem rešpektovať. Nie je dôvod, nie je dôvod seknúť túto schôdzu, najmenší dôvod nie je. Vaším dôvodom je len to, že už sa nechcete sem vrátiť, vyštafírovaní, už sa len potulovať tam po tých svojich, nech sa páči.

    K predmetnému návrhu, ja sa teším každému návrhu, ktorý má dobrú vôľu a chuť niečo riešiť, a tento návrh je určite jeden z nich. Poskytuje to, čo ste vy mali na bilbordoch a vôbec to nerobíte, resp. robíte, len už ani nie že pre okruh vašich známych, ale pre vašich pokrvných príbuzných ste to zúžili. Už nie iba známi, ale pokrvní, čiže to budete normálne ako sekta, to, čo sme niekedy hovorili, že SS, sekta SMER, to už je naozaj sektársky systém práce, čiže už iba pre vás ste poskytovali tie istoty.

    Tuná je návrh, možno o ňom diskutovať, o iných typoch istôt, ktoré sú dôležité v procese tvorby krajiny a jej žitia v nej a udržateľnosti žitia v nej. To znamená, poskytnete niekomu istotu, že tu sa nezvolí do tohto parlamentu neviem kto a neviem čo, a niekoho záujem bude tú ostávajúcu strednú vrstvu, lebo tá vaša vrstva sa už dávno nezdaňuje u nás, vážení, tá sa už dávno zdaňuje na Cypre, ale tú existujúcu vrstvu, ktorá ešte tu sa trápi zo dňa na deň, tak tú povalíte nejakou daňou. Ja verím, že tu máte takých ideológov, ktorí by neváhali určitý moment nabehnúť aj na túto lajnu, že toto môže byť jeden zo spôsobov, spálená zem. Takže takáto istota, to je istota z neistoty, čo vy predstavujete, lebo za štandardných okolností, znova je to len dôsledok toho, že čo žijeme, lebo z vašich radov to môže vyjsť. Čiže tuná pán Švejna plný obáv o budúcnosť a zodpovedné, zodpovedný prístup, navrhuje riešenie, ako poskytnúť aspoň nejaké istoty, ale skutočné istoty, nie tie, čo ste mali vy na bilbordoch.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec, na vaše vystúpenie nie sú žiadne faktické poznámky. Tým, že to bol jediný prihlásený rečník, vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • V záverečnom slove? Áno, nech sa páči, dávam vám možnosť reagovať v záverečnom slove.

  • Ďakujem. Ja budem veľmi stručný, prosím vás, páni kolegovia, tento môj návrh je o stabilite daňového systému. Nie je to o rovnej dani, vôbec to nemá nejakú ideológiu, nech to proste, je to stále len o mantineloch, v ktorých sa dá pohybovať. To je jedna vec.

    Druhá vec je, tak ako som povedal, ja som ochotný, alebo vôbec neni problém, hovorím, že by to platilo pre ďalšiu vládu, to znamená nie pre túto a, samozrejme, pokiaľ by to bolo v druhom čítaní, čo by som bol strašne rád, tak som ochotný, alebo sme ochotní, samozrejme, keď hovorím v jednotnom čísle, to nemyslím tak, som ochotný prepracovať tak, aby aj pre stranu SMER tento návrh ústavného zákona aby bol komfortný. A ja si myslím, že pokiaľ by sa to podarilo, tak takisto proste by sme nezbierali len my ako strana politické body, ale tak ako pri tom zákone o rozpočtovej zodpovednosti, že všetci.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Má záujem vyjadriť sa k rozprave pán spravodajca? Nemá. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vzhľadom na to, že je 15. hodina, mali by sme pokračovať v hlasovaní, vyhlasujem krátku prestávku do hlasovania.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať, kolegyne, kolegovia, o slovo požiadala pani podpredsedníčka Národnej rady Jurinová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, chvíľočku vás zdržím a ten dôvod, prečo som sa takto rozhodla, je veľmi jednoduchý. V týchto dňoch sa konala konferencia, takzvaná Stupavská konferencia, ktorá dneska končila a boli prijaté určité závery. Zúčastnili sa jej aj minister vnútra a minister financií, kde hovorili o svojich predstavách, ale čo možnože je viac znepokojujúce a čo bol možno dôvod, aby som vás oboznámila s tým, aké vyhlásenie išlo cez agentúru SITA, je to, že oznámil splnomocnenec vlády pre občiansku spoločnosť, že vlastne uvoľňuje tento post a odchádza z úradu splnomocnenca. Pretože zdieľam obavy vyjadrené v tomto vyhlásení, tak dovolím si ho prečítať aj vám, vážení kolegovia.

    Z vyhlásení účastníkov konferencie neziskových organizácií 30. 10. 2013. "Stošesťdesiat prítomných zástupcov takmer 130 mimovládnych neziskových organizácií podrobne bilancovalo vyše dvojročné pôsobenie Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rozvoj občianskej spoločnosti a kriticky zreflektovalo súčasný stav a výzvy pre budúcnosť. Prítomní ocenili výsledky, ktoré sa za ten čas podarilo dosiahnuť. Vytvoril sa rámec pre komunikáciu a spoluprácu medzi štátom a neziskovým sektorom, pre posilnenie postavenia aktívnych občanov, pre rozvíjanie princípov otvoreného vládnutia, pre dialóg medzi vládou a občanmi. Účastníci konferencie ocenili vôľu podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka, pod ktorého bol úrad kompetenčne začlenený, napomáhať tomuto procesu.

    Okrem iného úrad splnomocnenca prispel k schváleniu zákona o dobrovoľníctve, ktorý otvoril nové perspektívy pre tento dôležitý rozmer činnosti neziskového sektora. V rámci Iniciatívy pre otvorené vládnutie sa postupne sprístupnilo 200 dátových súborov. V intenzívnej diskusii so zástupcami občianskej spoločnosti, s platformami mimovládnych organizácií a Komorou neziskových organizácií pri Rade vlády pre neziskové organizácie úrad prispel k budúcemu programovaniu čerpania eurofondov, a to v podobe návrhu operačného programu efektívna verejná správa - podpora neziskových organizácií, ktorého naplnenie by umožnilo skvalitniť verejné služby a posilniť kapacity neziskového sektora.

    V obsiahlej diskusii priniesli prítomní desiatky príkladov o činnosti stoviek organizácií a desaťtisícok občanov z neziskového sektora, ktorých pozitívne aktivity priaznivo ovplyvňujú život ľudí na Slovensku. Účastníci vyslovili uznanie odchádzajúcemu splnomocnencovi vlády Slovenskej republiky pre rozvoj občianskej spoločnosti Filipovi Vagačovi, ktorý sa vynikajúco zhostil svojho poslania. Zanecháva za sebou rozpracované dielo, na ktoré hodno a treba aj nadviazať.

    Z bilancie, o ktorej sa na konferencii podrobne diskutovalo, je zároveň jasné, že niekoľko mimoriadne závažných cieľov sa zatiaľ nedarí napĺňať. Účastníci považujú za kardinálne dôležité zachovať pre budúcnosť dvojpercentnú daňovú asignáciu ako kľúčový zdroj pre pôsobenie neziskových organizácií, udržať kvalitný zákon o slobodnom prístupe k informáciám, zrovnoprávniť verejných a neverejných poskytovateľov verejných služieb, ako aj posilniť účasť verejnosti na legislatívnom procese. Konferencia prejavila vážne znepokojenie nad tým, že sa tieto ciele nedarí napĺňať, čo môže ohroziť budúcnosť aktívneho, silného, funkčného a spoločensky prospešného neziskového sektora. Účastníci vyslovili odhodlanie obhajovať princípy a hodnoty, ktoré stoja v pozadí týchto cieľov, a urobiť všetko preto, aby sa postupne dosahovali.

    Prítomní sa zhodli na tom, že neziskový sektor sa opäť raz ocitá na križovatke. Jedna z ciest vedie k udržaniu, k posilneniu a rozvoju nenahraditeľnej práce občianskych organizácií a iniciatív, v spolupráci a porozumení s osvietenou verejnou správou. Opačným smerom vedú cesty, ktoré rozvoju slovenskej spoločnosti nepomôžu, naopak, ho pribrzdia. Účastníci vyzvali predstaviteľov zodpovedných za rozhodnutia v tejto oblasti, aby k ďalším krokom pristupovali s plnou vážnosťou a vedomím zodpovednosti za priaznivý rozvoj Slovenska."

    Toľko k vyhláseniu účastníkov. Ešte raz opakujem, dôležitý je apel na to, že odchádzajúci splnomocnenec vlády ukončuje svoju činnosť, ktorá bola veľmi dobre naštartovaná. Zaráža ma skutočnosť že vláda zatiaľ neuvažuje o jeho náhrade. Tento post už vlastne ako druhý zostane vôbec neobsadený, preto by som požiadala kolegov, aby sa zapojili a aktívne podporili túto výzvu neziskových organizácií. Vieme, že častokrát suplujú to, čo naozaj nedokáže urobiť štát.

    Ďakujem.

  • Pán Poliačik, faktická poznámka na. Končím možnosť sa prihlásiť. Predpokladám, že, páni poslanci Lipšic a Hlina, to sú procedurálne návrhy.

    Takže faktická poznámka pán poslanec Poliačik.

  • Pani podpredsedníčka parlamentu, som veľmi rád, že tuto to odznelo, pretože to opäť ukazuje, že SMER nie je sociálnodemokratická strana. SMER nie je strana, ktorá stojí na strane menšín, to už sa ukázalo pri dôvodoch odstúpenia prvého splnomocnenca vlády. SMER nie je sociálnodemokratická strana, ktorá stojí na strane tretieho sektora a spolupracuje s ním, to sa ukazuje teraz. A veľmi ostrým kontrastom bolo aj porovnanie politiky ozajstného sociálneho demokrata pána Hollanda, ktorý tu bol včera, a tej frašky, ktorá sa hrá na sociálnu demokraciu, ktorú predvádza na Slovensku strana SMER - sociálna demokracia, ktorá podľa mňa by tú skratku už tam ani nemala byť. Ja síce s politikou pána Hollanda nesúhlasím a podľa mňa je deštrukčná aj pre Francúzsko, ale aspoň je to autentická ľavicová politika. Aspoň je to politika, ktorá sa nehrá na jedno a nerobí druhé. Nepodporuje oligarchov vo svojej vlastnej krajine, nerozdáva majetok spriazneným finančným skupinám a nekoncentruje moc vo svojich rukách na úkor kohokoľvek iného, kto na Slovensku chce mať slovo. Čo sa týka napríklad infozákona, tak už čoskoro tu budeme asi mať možnosť sa pozrieť na snahu o jeho prvé prelomenie z pera pána ministra hospodárstva, ktorý chce zrušiť možnosť zverejňovania zmlúv na vyžiadanie, takže po tom, čo odstúpi splnomocnenec pre tretí sektor, sa možno dočkáme aj toho, že najväčšie výdobytky stransparentňovania verejného života na Slovensku, to jest infozákon a povinnosť zverejňovať zmluvy, tiež budú poškodené a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Lipšic, procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, ja mám, ja mám návrh, aby sme dnes rokovali do devätnástej hodiny. Ja si myslím, že v takom prípade by sa stihol prerokovať celý program schôdze. Nevidím dôvod na to, aby sa končilo o pätnástej hodine. Zajtra ešte je deň pred Všechsvätých, je dosť času dôjsť domov aj kolegom, ktorí sú z východného Slovenska, nie je to podľa mojej mienky fér takto skoro ukončovať schôdzu, pôvodný návrh bol do devätnástej. Naviac ďalšia schôdza už bude schôdza, ktorá bude končiť Vianocami, máme rozpočet, máme volebné kódexy, to znamená, obávam sa, že ani na tej schôdzi nebude možné prerokovať presunuté body programu. Takže odporúčam a dávam návrh, aby sme hlasovali o tom, že by schôdza skončila v normálnom čase do devätnástej, ešte raz, zajtra nie je štátny sviatok, je až pozajtra.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 33 za, 12 proti, 70 sa zdržalo, 7 nehlasovalo. Váš návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Hlina.

  • Pán predseda, znemožňujete mi výkon môjho mandátu.

  • Chcem vás na to upozorniť. Mám tu zákon o Exekučnom poriadku, ktorý je dôležitý pre státisíce ľudí, aj kvôli vám, aj kvôli vám, lebo vy ste tu úžernícku hydru vytvorili, a sú plní očakávania, že ako sa to bude diať. Účelové skončenie schôdze dneska o tretej je prachsprostou ignoráciou záujmov občanov, ale aj mojím poškodzovaním výkonu môjho mandátu. Na to vás upozorňujem. Ja v utorok ráno o deviatej, keď mi to neumožníte dnes, prednesiem svoje návrhy.

    Ďakujem.

  • Chcete o niečom hlasovať? Máme vám dovoliť, aby ste tu boli v utorok? Kľudne, môžte. Nikto vám nebude brániť.

    Takže budeme, dámy a páni, hlasovať o prerokovaných bodoch programu. Poprosím teraz pána poslanca Muránskeho, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Hudackého, Figeľa a Zajaca na vydanie zákona č. 504 o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Je to tlač 730.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého, Jána Figeľa a Pavla Zajaca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, tlač 730.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave žiaden poslanec nepredniesol žiaden pozmeňujúci návrh, takže, poprosím vás, v zmysle § 73 ods. 3 písm. c), aby ste dali hlasovať o postúpení zákona do druhého čítania.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 39 za, 63 proti, 27 sa zdržalo.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní.

    Ešte vás poprosím, pán poslanec, aj o uvedenie hlasovania v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona č. 326 o lesoch. Je to tlač 731.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, tlač 731.

  • Muránsky, Peter, poslanec NR SR

    Rovnako, pán predseda, žiaden poslanec nepredniesol žiaden pozmeňujúci návrh, takže v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) dajte hlasovať o postúpení zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 53 za, 59 proti, 17 sa zdržalo.

    Ani tento návrh sme nepostúpili do druhého čítania.

    Pán poslanec Poliačik uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslanca Hraška a Kadúca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa ústava. Tlač 733.

    (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Hraška a Miroslava Kadúca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 733)

  • Ďakujem, pán predseda. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje uvedený návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 48 za, 69 proti, 10 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme nepostúpili ďalej.

    Ešte, pán poslanec, aj hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Matoviča, Viskupiča a Kadúca na vydanie ústavného zákona, tlač 734.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Jozefa Viskupiča a Miroslava Kadúca na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 734.

  • Ďakujem, pán predseda. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh ústavného zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 27 za, 71 proti, 30 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme nepostúpili do druhého čítania.

    Pán poslanec, ešte jedno hlasovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona č. 357 o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., tlač 735.

  • Ďakujem, pán predseda. Toto je presne ten návrh, na ktorom sme sa už predtým všetci zhodli. Dajte preto, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Reakcie z pléna.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 54 za, 11 proti, 62 sa zdržalo.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní.

    Pán poslanec Škripek uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pána poslanca Novotného na vydanie zákona č. 581 o zdravotných poisťovniach. Je to tlač 738.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 738.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 50 za, 17 proti, 61 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Mikuš uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pána poslanca Novotného na vydanie zákona č. 135 o pozemných komunikáciách. Je to tlač 737.

    (Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov, tlač 737.)

  • V rozprave nevystúpil, teda vystúpil jeden poslanec, ktorý nepodal žiaden pozmeňujúci návrh. Pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných 47 za, 45 proti, 33 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Ani tento návrh sme nepostúpili.

    Pán poslanec Poliačik uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pani podpredsedníčky Eriky Jurinovej na vydanie zákona č. 7 o konkurze a reštrukturalizácii. Je to tlač 739.

  • Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 739.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 55 za, 23 proti, 50 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme nepostúpili do druhého čítania.

    Ešte, pán poslanec, jedno hlasovanie o návrhu pána poslanca Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení Trestný zákon. Je to tlač 741.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 741.

  • Ďakujem, pán predseda. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 55 za, 61 proti, 12 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme nepostúpili do druhého čítania.

    A ešte jedno hlasovanie, pán poslanec, o návrhu poslanca Škripeka na vydanie zákona č. 350 o rokovacom poriadku.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Škripeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 742.

  • Ďakujem. Dajte, pán predseda, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje aj tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 21 za, 55 proti, 45 sa zdržalo, 5 nehlasovali.

    Návrh nenašiel podporu.

    Pán poslanec Kollár uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Galka a Sulíka na vydanie zákona č. 18 o cenách. Je to tlač 744.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Galka a Richarda Sulíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, tlač 744.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokuje predmetný návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 47 za, 59 proti, 22 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Poprosím pána poslanca Demiana, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Švejnu a Csicsaia na vydanie ústavného zákona o stabilite daňového systému. Je to tlač 747.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Švejnu a Gabriela Csicsaia na vydanie ústavného zákona o stabilite daňového systému, tlač 747.

  • Pán predseda, k tomuto poslaneckému návrhu vystúpil v rozprave jeden pán poslanec. Nepredniesol žiadne procedurálne návrhy, preto dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje tento návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 35 za, 7 proti, 87 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, odhlasovali sme prerokované body. Ešte pán poslanec Hlina, procedurálny návrh.

  • Vážený pán predseda, teda v utorok o deviatej. Potom chcem poslancov poprosiť, o jedenástej bude hlasovanie. A ešte jednu takú technickú vec a chcem dať o tom hlasovať, že potom ten bod, ktorý chcete preradiť na december, to bude dokumentovať tú absurditu, v ktorej žijeme, lebo to je návrh, ktorý mal predkladať pán minister financií, to je predikcia vývoja do konca roka 2013. Uznajte sám, že v decembri 2013 nie je celkom namieste, aby sa tento bod takto volal, že to je predikcia vývoja. Čiže dávam procedurálny návrh, aby ste zmenili názov toho bodu, ktorý chcete prerokovať v decembri.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, to nie je návrh Národnej rady, aby sme menili jeho podstatu. Takže nebudeme o tom hlasovať.

    Pán poslanec Škripek.

  • Pán predsedajúci, pri hlasovaní č. 269 tento prístroj nefungoval a chcel som hlasovať za.

  • Do záznamu, poprosím. Pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem. Ja chcem dať podobný návrh, ako dával pán Lipšic, ale podľa mňa do devätnástej by tu mohlo byť hluché obdobie, takže prosím, aby sme rokovali, kým nebude prerokovaný každý bod programu tejto schôdze.

    Ďakujem.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 37 za, 45 proti, 32 sa zdržalo, 8 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, podávam návrh uznesenia podľa § 24 ods. 8 zákona o rokovacom poriadku, aby sme určili ako deň skončenia 25. schôdze Národnej rady 30. október o 15.29 hod. s tým, že neprerokované body programu tejto schôdze sa zaradia do návrhu programu, do návrhu programu schôdze Národnej rady so začiatkom od 26. novembra. Poprosím vás o prezentáciu a hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • 115 prítomných, 78 za, 28 proti, 5 sa zdržali, 4 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Vyhlasujem 25. schôdzu za skončenú. Želám vám príjemné prežitie sviatkov a teším sa na ďalšiu spoluprácu. Dovidenia.

  • Rokovanie 25. schôdze NR SR sa skončilo o 15.29 hodine.