• Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram desiaty rokovací deň 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Pavol Abrhan, Ján Babič, Tibor Bastrnák, Lea Grečková, Štefan Kuffa, Igor Matovič a Róbert Puci. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Ivan Štefanec.

    Pristúpime k druhému čítaniu o návrhu poslanca Igora Chomu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 680, spoločná správa výborov má tlač 680a.

    Nech sa páči, pán poslanec Igor Choma, poprosím vás, uveďte a odôvodnite návrh zákona.

    (Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Chomu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 680.)

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, páni kolegovia, návrh zákona, ktorý do legislatívneho procesu predkladám, je predkladaný v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, ktorého jednou z priorít je pokračovať vo výstavbe diaľničnej dopravnej siete výraznejšou mierou ako doteraz. Návrh zákona je rovnako pripravený v súlade so závermi vyslovenými v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. januára 2011. Účelom návrhu zákona je zefektívniť a zjednodušiť proces majetkoprávneho vysporiadania pozemkov pod pozemnými komunikáciami, ktorý je vzhľadom na rozdrobenosť pozemkov na Slovensku veľmi zdĺhavý.

    Návrh zákona vychádza z identifikácie konkrétnych problémov vlastníkov a správcov pozemných komunikácií pri príprave líniových stavieb. Z dôvodu zjednodušenia a urýchlenia majetkoprávnej prípravy stavieb je potrebné novelizovať aj súvisiace právne predpisy, a to zákon č. 50 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ďalej zákon č. 129 o niektorých opatreniach na urýchlenie výstavby diaľníc a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov, ďalej zákon 669 o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľníc a zákon 162 o katastri s nehnuteľnosťami.

    Zákon, ktorý predkladám, rieši 5 takých podstatných problémov.

    Prvým je to, že pre potreby určenia existencie cestného ochranného pásma je potrebné rozlíšiť, či ide o súvislé zastavané územie alebo územie určené na zastavenie, keďže ochranné pásmo sa od 1. augusta 2011 zriaďuje nielen v nezastavenom území, ale aj v území určenom na zastavenie a z dôvodu odstránenia aplikačných problémov sa novelou zákona definuje pojem súvislé zastavané územie.

    Druhým problémom, ktorému sa tento návrh zákona venuje, je to, že zavádza fikciu doručenia návrhu kúpnej zmluvy, v prípade ak vlastník uvedený na liste vlastníctva nepreberá zásielky alebo sa nezdržiava v mieste doručenia, a teda mu nie je možné doručiť predmetný návrh zmluvy, čo v doterajšej právnej úprave absentovalo a predlžovalo proces majetkoprávneho vysporiadania pozemkov.

    Tretím problémom, ktorému sa zákon venuje, je to, že upravuje sa možnosť vo verejnom záujme vyvlastniť pozemky, ktoré sa nachádzajú pod diaľnicami, cestami alebo miestnymi komunikáciami a sú už dané do užívania. Navrhovanou úpravou sa dosiahne majetkoprávne vysporiadanie pozemkov pod pozemnými komunikáciami, kde nie je možné s vlastníkom pozemku dosiahnuť uzavretie dohody. Vlastník diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie môže podať návrh na vyvlastnenie najneskôr do 31. decembra 2020.

    V prípade doteraz nevysporiadaných pozemkov nachádzajúcimi sa pod pozemnými komunikáciami v užívaní, ktoré sú v správe či už v Slovenskej správy ciest, alebo vo vlastníctve Národnej diaľničnej spoločnosti, nie je možné z dostupných podkladov vyčísľovať teda súvisiace výdavky, ale ide o zavedenie možnosti, nie o povinnosti oprávnených osôb postupovať formou vyvlastnenia. Predmet vyvlastnenia sa rozširuje aj na účely vyvolaných úprav súvisiacich s výstavbou diaľníc, ciest a miestnych komunikácií. Treba povedať, že ak je k vyvlastňovaciemu pozemku alebo k stavbe v katastri nehnuteľností zapísané duplicitné alebo viacnásobné právo, účastníkmi vyvlastňovacieho konania sú osoby, ktorým vlastníctvo k takémuto pozemku alebo stavbe vyplýva zo zápisu na liste vlastníctva alebo z listiny predložených katastrom nehnuteľností, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu alebo dohody, kto z duplicitných alebo viacnásobných vlastníkov je vlastne vlastníkom vyvlastňovanej nehnuteľnosti.

    Príslušný okresný úrad na požiadanie žiadateľa alebo stavebného úradu oznámi mená osôb, o ktorých vlastníctve svedčia listiny predložené katastru nehnuteľností. Rozširuje sa teda okruh účastníkov vyvlastňovacieho konania, a to o duplicitných alebo viacnásobných, a v prípadoch, v ktorých budú účastníkmi konania tieto osoby, náhrada za vyvlastnenie sa zloží do súdnej úschovy. Navrhované ustanovenia umožnia ukončiť vyvlastňovacie konanie, a teda aj zrýchliť majetkoprávne vysporiadanie, čo je nevyhnutné pre získanie stavebného povolenia. Zavádza sa nová povinnosť katastra nehnuteľností, oznamovanie vyvlastňovaciemu úradu alebo vyvlastniteľovi duplicitných alebo viacnásobných vlastníkov, nakoľko títo nie sú zapísaní na liste vlastníctva v časti B, ani priamo v poznámke. No a pre uplatnenie požiadavky vyvlastneného na vyššiu náhradu na súde sa dopĺňa prekluzívna jednoročná lehota, ktorá začína plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení.

    V piatej oblasti, ktorej sa zákon venuje, je to, že návrhom zákona sa dáva možnosť poskytnúť náhradu za výkup stavby na bývanie alebo nebytovej budovy nie v trhovej hodnote, ale vo východiskovej hodnote. Východisková hodnota je znalecký odhad hodnoty, za ktorú by bolo možné hodnotenú stavbu nadobudnúť formou výstavby v čase ohodnotenia na úrovni bez dane pridanej hodnoty. Trhová cena je v prípade starších budov totiž oveľa nižšia ako tá východisková, a preto vlastník takéto stavby nie je ochotný predať nehnuteľnosť za podmienok, že za získanú sumu si nie je schopný postaviť alebo zabezpečiť stavbu v rovnakom štandarde, ako bola vykúpená stavba. Nárok na východiskovú hodnotu za výkup stavby na bývanie alebo nebytovej budovy má vlastník do momentu začatia vyvlastňovacieho konania, potom už túto možnosť stráca. Vlastníkovi vykupovanej nehnuteľnosti možno poskytnúť náhradu za výkup stavby vo výške 1,2-násobku náhrady v peniazoch za ich vyvlastnenie podľa všeobecných predpisov alebo náhradu za výkup rodinného domu, bytu alebo nebytovej budovy vo výške východiskovej hodnoty. Uvedené náhrady nie je možné kombinovať, a teda dostať 1,2-násobok východiskovej hodnoty.

    Odhadujem, že návrh zákona spočívajúci v zavedení možnosti poskytnúť náhradu za výkupy stavby na bývanie alebo nebytovej budovy vo východiskovej hodnote nebude mať značný vplyv na rozpočet verejnej správy. Výšku rozdielu ročne vyplatených náhrad za výkon oproti doterajšiemu spôsobu určenia výšky náhrady nie je možné explicitne vyčísliť, nakoľko v súčasnosti nie je možné určiť, koľko vlastníkov stavieb na bývanie alebo nebytových budov sa bude dotýkať vyplatenie náhrady vo východiskovej hodnote.

    Všetky vzniknuté výdavky budú spoločnosti - teda či už Národná diaľničná spoločnosť alebo Slovenská správa ciest, alebo obec - uhrádzať z výdavkov určených na financovanie tejto oblasti, v rámci svojich rozpočtov schválených na príslušný rozpočtový rok.

    Pozitívnym sociálnym vplyvom je poskytnutie náhrady za výkup stavby na bývanie alebo nebytovej budovy vo východiskovej hodnote. Negatívnym vplyvom je uplatňovanie princípu vyvlastňovania pozemkov pod pozemnými komunikáciami. Tento však možno považovať za pomerne malý, nakoľko v súčasnosti vlastníci týchto nevysporiadaných pozemkov nemajú žiadnu možnosť tieto pozemky využívať, takže poskytnutie finančnej náhrady za tieto pozemky možno považovať za pozitívny vplyv. Aplikácia návrhu nemá žiadny iný vplyv na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám.

    Toľko, dámy, v úvode k zákonu. Chcem vás poprosiť o podporu tohto zákona, pretože sa naozaj jedná o veľmi ústretový krok voči občanom, ktorí sa ocitnú v procese majetkoprávneho vysporiadania stavieb pre výstavbu diaľníc, rýchlostných ciest alebo komunikácií prvej triedy. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Poprosím vás, pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Františkovi Petrovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov k predmetnému návrhu zákona.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Chomu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 680, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 19. septembra 2013 č. 786 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom:

    - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti,

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť:

    - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 8. októbra 2013 č. 297,

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením z 8. októbra 2013 č. 200,

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením z 15. októbra 2013 č. 122.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy sú uvedené 8 pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor ich odporúča schváliť. Gestorský výbor odporúča o bodoch 1 až 8 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Chomu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením číslo..., uznesením z 15. októbra 2013, č. 209.

    Týmto uznesením ma výbor ako spravodajcu poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Júliusa Brocku, Alojza Přidala a Mariána Kvasničku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 708, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 701.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka, uveďte návrh zákona.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku, Alojza Přidala a Mariána Kvasničku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon

    č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 708.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, milí kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh poslancov Júliusa Brocku, Alojza Přidala a Mariána Kvasničku, ktorým chceme novelizovať zákon o daniach z príjmov.

    Vláda Slovenskej republiky v septembri minulý rok v rámci konsolidácie verejných financií schválila novelu zákona o daniach z príjmov, ktorú následne v novembri minulý rok schválila aj Národná rada. Vláda navrhla viacero zásadných zmien do našej daňovej legislatívy, napr. zavedenie progresívneho zdaňovania príjmov fyzických osôb, zvyšovali sa sadzby dane z 19 na 25 % pre fyzické osoby, pre právnické osoby z 19 na 23 %, zaviedla sa osobitná sadzba dane pre vybraných ústavných činiteľov, zmeny v uplatňovaní paušálnych výdavkov, obmedzenie možnosti uplatnenia daňového bonusu a tiež zásadné zmeny v časti nezdaniteľnej časť základu dane, konkrétne na manžela alebo manželku.

    Napriek tomu, že vláda a osobitne jej predseda sľubovali verejnosti, že vláda nebude konsolidovať verejné financie na úkor nízkopríjmových, resp. chudobných domácností, opak je pravdou. Napríklad výrazným obmedzením uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku, ktorá žije s daňovníkom v spoločnej domácnosti a stará sa o nezaopatrené deti, znížila v tomto roku takýmto rodinám príjem o takmer 60 eur mesačne a zvýšila tým daň z príjmu, 60 eur mesačne ľuďom, ktorí zarábajú možno podpriemerne, starajú sa sami vlastnou prácou o zabezpečenie svojich rodín.

    Predkladaný návrh novely zákona o daniach z príjmov reaguje na túto nepriaznivú sociálnu situáciu časti rodín s deťmi, ktorých rodičia sú aktívni a sami sa usilujú vlastnou prácou zlepšiť svoju príjmovú situáciu. Poslanci preto navrhujú vypustiť príslušné ustanovenie z § 11 a zrušiť dnes platné obmedzenie daňovej úľavy na manželku alebo manžela. Návrh čiastočne odstraňuje znevýhodnenie najmä rodičov viacdetných rodín, ktorých životná úroveň je spravidla nižšia aj v čase starostlivosti o nezaopatrené deti a je nižšia aj v starobe, v čase poberania dôchodkových dávok.

    Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Priznávam bez mučenia, že prijatie novely uvedené mať dopad na štátny rozpočet i na verejné financie. Ak by ten dopad bol rovnaký na verejné financie, ako predpokladala vláda Slovenskej republiky pred rokom, úsporu pri zavedení obmedzenia nezdaniteľného minima na manželku alebo manžela minulý rok odhadujeme dopad okolo 5 mil. eur.

    Zároveň dávam verejný prísľub, že ak tento návrh podporíte, tak na nasledujúcu schôdzu predkladám návrh, ktorými tieto vyššie náklady štátneho rozpočtu navrhnem, kde usporíme a kde získame na tento výdavok. Uchádzam sa o vašu podporu tohoto veľmi užitočného a potrebného návrhu zákona a zároveň chcem poprosiť pani predsedníčku, že sa hlásim do rozpravy po otvorení ako prvý.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľa.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Jánovi Figeľovi. Nech sa páči, pán podpredseda Národnej rady.

  • Ďakujem pekne, vážená pani kolegyňa. Ctené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady, a to Júliusa Brocku, Alojza Přidala a Mariána Kvasničku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je to tlač 708, ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.

    Tento návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote. Tým boli splnené podmienky určené v § 72 rokovacieho poriadku, teda doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie, ktoré práve prebieha.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej 25. schôdze.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z vecného hľadiska zastávam názor, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a jeho účel je zrejmý. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje aj informáciu o jeho cieli a o tom, že návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je náš štát viazaný. Osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 rokovacieho poriadku uvedený návrh zákona prerokovala Národná rada v druhom čítaní. A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 701 z 27. septembra podľa § 71 rokovacieho poriadku, aby tento návrh prerokovali:

    - Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a

    - ústavnoprávny výbor.

    Za gestorský navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne. Poprosím, pán podpredseda, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku pána poslanca Mariána Kvasničku, ale po skončení svojho vystúpenia oznámil predkladateľ, že sa hlási do rozpravy. Dávam mu slovo, nech sa páči. A potom bude nasledovať pán Kvasnička.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, radšej by som hovoril pred širším plénom, ale človek si aj niekedy, aj keď si chce vybrať, nie vždycky to vyjde. Práve preto, že téma, o ktorej teraz chcem hovoriť alebo hovoríme už, aj ju chcem otvoriť, tak je veľmi dôležitá a rád by som teda upútal vašu pozornosť, pretože máte to alebo my to máme v rukách. Naozaj je situácia mimoriadne vážna. Aj keď to možno teraz tak relatívne nevidieť alebo necítite, rodiny s deťmi sú tí, ktorí môžu túto nepriaznivú situáciu zvrátiť. Je to možno paradox, že to hovorím o rodinách s deťmi, keď sme nedávno pred pár dňami chceli zabrániť tomu, aby sa rodili deti trebárs niekomu. Ale z môjho pohľadu si myslím, že to sa môže obrátiť na dobré, pretože aj v starom Ríme sa kedysi obávali barbarov a oni žili úplne iným hodnotám a starý Rím neslávne skončil, a tí, čo boli kedysi barbari, tak dneska sú potomkovia Rimanov alebo prišli k tomu bohatstvu, ktoré slávny Rím vybudoval a vytvoril. Takže ono všetko môže byť aj inak. Ale aby sme my našu vyspelú kultúru, civilizáciu udržali čo najdlhšie pri živote, tak by sme mali pomáhať rodinám s deťmi a nelikvidovať túto inštitúciu. Nebudem hovoriť teraz o kultúrno-etických pohľadoch na tento problém, aby som nevyprovokoval prípadne rozpravu liberálne orientovaných poslancov, ale chcel by som hovoriť skôr o sociálnych a ekonomických opatreniach, ktorými by sme mohli zvrátiť nepriaznivý stav. Ak som vo svojom úvodnom slove hovoril o tom, že vláda sľúbila pri snahe konsolidovať verejné financie, že to bude robiť tak, aby sa to nedotklo nízkopríjmových, resp. chudobných domácností. Pripomeniem vám, že aj pred rokom som argumentoval, že to tak nie je, že sa to dotýka práve tých nízkopríjmových alebo najmä tých nízkopríjmových domácností. Ja som si doniesol aj tú pomôcku, ktorú som tu mal pred rokom.

  • Rečník vybral pomôcku a manipuloval s ňou na rečníckom pulte.

  • Aby som neublížil alebo nezranil spravodajcu.

  • Povedané so smiechom.

  • Rečník uchopil pomôcku do rúk.

  • Teraz, keď urobím toto, tak neposúvam obrázok ako v iPade, ale len zhŕňam prach za ten rok, ktorý sa mi na tieto pomôcky usadil.

    V zákone o daniach z príjmov vláda zvýšila sadzbu 19 % na 25 % tým zavedením milionárskej dane. Milionárska daň, to sú tí, čo mesačne ich príjem je vyšší ako 3 311 eur. A tak som si zobral príklad takého, čo napríklad má 3 500 eur. Tak tomuto človeku s príjmom 3 500 eur mesačne, tým zvýšením dane z 19 na 25 %, zvýšila daň o 47 eur, 47 eur. V tomto spodnom riadku je, že tomu, kto má mesačný príjem 700 eur, zrušením tej daňovej úľavy na manželku, zvýšením, resp. zrušením nezdaniteľnej časti základu na manželku, zvýšila daň o 59 eur. Čiže tomu, čo 3 500 zarába, zobrala 47 naviac, tomu, kto 700 eur, 59. Predtým ten učiteľ napríklad alebo iný s príjmom 700 eur mesačne mal takéto daňové zaťaženie. Z hrubého príjmu 700 eur platil odvody 94 eur. Jeho nezdaniteľné minimum na zamestnanca bolo 300 eur. Jeho daň z príjmu bola 59 eur. Ale keďže mal daňovú úľavu na manželku 59 eur, tak 59 daň, úľava 59, výsledná daň nula. A to ešte nemuseli mať deti. Zamestnaný manžel, ak si uplatnil nezdaniteľné minimum na manželku, tak zo 700-eurového mesačného príjmu mal nulovú daň. Po novom má 59. Šesťdesiat, ľahšie sa to počíta, za rok je to 720 eur. 720 eur zvýšenie dane, to je viac ako jeho hrubý mesačný jeden príjem. Čiže toto platí od Nového roka, a preto hovorím, že nie je pravda, že konsolidácia verejných financií v réžii vlády Roberta Fica sa nedotkne nízkopríjmových, resp. chudobných domácností.

    Tento náš návrh, dámy a páni, na podporu rodín s deťmi, ktorý ja považujem za priam nevyhnutný v tejto podobe, pretože tento náš návrh sa nedá zneužiť. Netýka sa tých, ktorí zneužívajú sociálny systém, netýka sa, dokonca navrhujem, ako by sa to netýkalo tých bohatých, tých milionárov, že napríklad túto úľavu nebude mať ten, koho príjem je mesačne vyšší ako 3 311 eur. To znamená, ten, kto má, kto je milionár korunový, tak by túto úľavu na manželku nemal. Ako to si viem predstaviť, že aj v réžii socialistickej alebo sociálnej vlády by mohli byť takéto obmedzenia. A to znamená, že tento návrh, teda tento benefit alebo túto úľavu daňovú by nemali ani tí bohatí, ktorí to nepotrebujú, a, samozrejme, zároveň tí, ktorí sú chudobní, ale práci sa vyhýbajú, tak by sa ich to takisto netýkalo. Tento náš návrh je akoby ďalší v seriáli prorodinných opatrení z dielne KDH. Pripomeniem, v daňových zákonoch sme pred niekoľkými mesiacmi navrhovali zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v nadviazaní na počet detí. Vtedy sme navrhovali 1 200 eur ročne na dieťa, čo by inými slovami znamenalo, kto je zamestnaný a má dieťa, tak mesačne by sa jeho daň na každé dieťa znížila o 20 eur. Ďalší návrh z daňových o troch grošoch. Že zasa, zamestnané deti, nie Robert Fico, ale zamestnané deti môžu odviesť svojim rodičom časť zo svojej zaplatenej dane. Tak ako dnes poznáte tú možnosť asignácie 2 % na nejaký verejnoprospešný účel inštitúciám, ktoré robia služby, ktoré sú v prospech spoločnosti alebo sú užitočné, tak môžete dnes 2 % zo svojej dane určiť, kam ich daňový úrad má odviesť. My sme s kolegami Alojzom Přidalom a Mariánom Kvasničkom navrhovali, aby zamestnané deti mohli raz za rok 50 eur zo svojej dane odviesť svojim rodičom na dôchodku. Teraz navrhujeme daňovú úľavu, ktorá tu už pred rokom bola, na manžela alebo manželku, ktorú treba schváliť, aby sme ju vrátili do našej daňovej legislatívy.

    No a, samozrejme, ja budem pokračovať v týchto, v tomto seriáli návrhov. Budem sa snažiť teda zlepšiť našu daňovú legislatívu v podpore rodín s deťmi, pretože iní to už robia. Iné krajiny aj silnejšie, aj ekonomicky silnejšie od nás to dávno robia a ja si myslím, že je to potrebné, aby sme to aj my robili, lebo dopadneme rovnako zle, alebo keď bude už neskoro, už sa to nebude dať napraviť, by som povedal bezbolestnými opatreniami alebo takými, ktoré by neboli priam katastrofou. Prečo to hovorím alebo navrhujem? Pretože naša západná civilizácia dnes čelí viacerým ohrozeniam a nechcem hovoriť o viacerých, ale práve to jedno na ktoré reagujeme, že sa znižuje počet obyvateľov. A zjednodušene, keby som to chcel jedným slovom chcel povedať, vymierame. Či to bude za niekoľko desať, za niekoľko sto rokov, ale ten fakt, že počet obyvateľov v jednotlivých európskych krajinách aj v Amerike sa bude v nasledujúcich rokoch rapídne znižovať, to, na to musíme reagovať v našej legislatíve, pretože náš sociálny systém by to neutiahol. Súvisí s tým, samozrejme, aj masívna imigrácia z rozvojových krajín, čo naše sociálne systémy ešte rýchlejšie vyčerpá. Také sú prognózy. Pretože ak niečo neurobíme dnes, tak v nasledujúcich rokoch bude rásť, budú rásť výdavky práve na starostlivosť o seniorov, práve na pomoc tým, ktorí budú chudobní, a to budú výdavky rádovo v desiatkach percent hrubého domáceho produktu alebo to bude spojené s nerealistickým zvyšovaním daní o desiatky percent. A to všetko preto, lebo sa nerodia deti. To, že na Slovensku je to hlboko pod tou prirodzenou mierou, tou záchovnou mierou fertility, to je všeobecne známe. Čítal som nedávno knižku od kolegu, teda on mi ju požičal (povedané so smiechom), ale napísal ju Pat Buchanan, Smrť západu, a teda je to veľmi skľučujúce čítanie, naozaj. A on si nevymýšľa, on vychádza z prognóz a štatistík relevantných a upozorňuje, že je potreba zmeniť naše politiky. A čo by sme v prvom kroku nemali robiť. Nemali by sme trestať tých, čo našu civilizáciu zachraňujú. Nemali by sme trestať tých, čo našu civilizáciu zachraňujú. Dámy a páni, ja nenabádam na nejaké sociálne inžinierstvo typu, že auto manželom pri narodení dieťaťa od štátu alebo milión rodičom pri odchode do dôchodku za každé dieťa. To tento návrh napríklad navrhuje Putin v Rusku. Alebo o 300 % zvýšenie prídavkov na deti, ako o tom diskutujú napríklad v Nemecku. Na takéto návrhy nemáme a ani by to nebolo dobré, ale toto, čo navrhujeme, poslanci Brocka, Přidal, Kvasnička, ale to je návrh KDH, to sú návrhy, na ktoré máme. Je to skutočná pomoc rodinám s deťmi, ktorá sa nedá zneužiť, a pomáha rodinám, aby sa o seba sami postarali. Toto je jeden z malých krokov záchrany. Samozrejme, je ich treba urobiť ešte veľa, ale ja budem rád, ak podporíte aspoň tento. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Přidal a Vašečka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážený pán kolega Brocka, dovoľte mi, aby som vám naozaj úprimne poďakoval za tento návrh novely zákona. Veľmi rád aj s kolegom Kvasničkom sme pripojili podpis pod tento návrh, ktorý je alebo jeho obsah je v intenciách politík KDH pomáhať rodinám. Včera tu bol zákon z dielne KDH o rodinnom podnikaní, ktorý predkladali poslanci Figeľ, Hudacký a Zajac. Tento zákon je opäť o pomoci rodinám. Kresťanskodemokratické hnutie si naozaj uvedomuje, že aká bude aj sociálna situácia rodiny, aká bude rodina, taká bude aj dedina, taká bude aj celá krajina. Jednoducho týmto zákonom chceme vrátiť odpočitateľnú položku na manželku tým rodinám, tým manželom, ktorí zodpovedne pracujú, a ich manželka sa stará o nezaopatrené dieťa. Ja by som chcel vysloviť nádej alebo povedať, že mám nádej, že i poslanci SMER-u pochopia, že na rodine by nám všetkým v tejto krajine malo spoločne záležať. Naozaj by bolo dobré, keby sme spoločne pomohli takýmto zodpovedným mladým rodinám. Je načase, aby i za vlády SMER-u tu boli istoty nielen pre nadnárodné spoločnosti, oligarchov, finančných žralokov, ale keby sme trošku podporili i mladé slovenské rodiny. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som od začiatku pozorne sledoval rozpravu na monitore a počul som, aký je smutný pán Brocka, že, že, že rozpráva pred takým malým publikom, a tiež to pokladám za dôležitú tému, tak som sa ponáhľal byť tu aj fyzicky prítomný. Chcem poďakovať poslancovi Brockovi aj ďalším predkladateľom, že naozaj myslia na rodinu. Je to dôležitá téma a určite takéto dobré návrhy v prospech rodiny podporíme. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán, aha, s reakciou pán poslanec Brocka. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. V reakcii vlastne na oboch. Dnes je na Slovensku na návšteve francúzsky prezident Françoise Hollande. On je socialista, partner SMER-u a ja, aj keď v mnohých otázkach, možno kultúrno-etických, pohľadu tohoto francúzskeho prezidenta na rodinu a manželstvo nesúhlasím, ale pohľad na manželstvo a rodinu z pohľadu sociálneho alebo ekonomického je mi sympatický a myslím si, že aj pre vás aj zo SMER-u by mohol byť inšpirujúci. Napríklad už len to, že ste otec rodiny, na rozdiel od toho, kto je slobodný, tak sa prejaví na vašom príjme. No pretože vy, keď musíte zabezpečiť nielen seba, ale aj svoju rodinu, tak máte vyšší príjem. To, samozrejme, neznamená, že vy máte ako z toho titulu vyšší plat, vám prizná zamestnávateľ ako tomu, kto je slobodný. Ale jednoducho vám menej štát berie, pretože vy máte, vy investujete do budúcnosti cez deti. A preto si myslím, že my by sme mohli niektoré rozumné veci práve z ich systému - či odvodového, alebo daňového - aplikovať aj v našom systéme, pretože je to nielen spravodlivé, ale je to, je to, by som povedal v situácii, keď sa rodí stále menej detí, priam nevyhnutné.

  • Nech sa páči, pán poslanec Kvasnička. Máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegovia a kolegyne, zvlášť vítam aj Richarda Vašečku, jeho vzácnu osobnosť, že rozšírila toto úctyhodné auditórium. Hneď sa ľahšie dýcha a lepšie rozpráva a je lepšia motivácia. Martin, aj teba, samozrejme, to ako ty patríš tiež k tej rozmanitosti. Pokiaľ niektorí z kolegov poslancov a poslankýň sledujú legislatívne iniciatívy tria Brocka, Přidal, Kvasnička, nakoľko nejde o prvú novelu tohto typu, zaiste si spomeniete na nedávno pochovanú možnosť dobrovoľne asignovať časť dane v prospech rodičov, a tak zlepšiť ich ťažkú dôchodkovú situáciu, teda novelu, ktorú ľudovo nazývame o troch grošoch, zaiste im neunikla filozofia našich návrhov, ktorá nie je v dôvodovej správe explicitne uvedená, možno čosi z toho, čo Julko Brocka hovoril ako o duchovných a etických otázkach, ktoré s takýmito návrhmi zákonov súvisia.

    Pod touto filozofiou rozumiem predovšetkým sociálne i morálne žiadúcu potrebu solidarity. Dnes je to podľa viacerých politologických koncepcií najvýznamnejšia civilizačná kvalita, o ktorej Richard von Weizsäcker povedal, citujem: "Len solidárny svet môže byť spravodlivý a žiť v mieri." Myslím, že v sociologickom kontexte ju prvýkrát etabloval francúzsky sociológ Émile Durkheim vo svojom diele O spoločenskej deľbe práce. Je to práca klasická dnes už, z roku 1893. Vychádzajúc z vtedajšieho spoločenského kontextu, definoval spoločnosti s nízkou mierou deľby práce, ktoré drží pohromade mechanická solidarita skupiny či kmeňa, alebo daného celku, a odlíšil ich od spoločností s pokročilou deľbou práce, kde vznikajú rôzne dobrovoľné spojenectvá, ktoré tak vytvárajú nový typ solidarity. Durkheim ho nazval organickou solidaritou. Vzdialeným predchodcom takejto organickej solidarity bol kresťanský imperatív vzájomnej lásky, pomoci a vzťahu k blížnemu. Nech sa už hranice medzi mechanickou a organickou solidaritou akokoľvek modifikovali a prestupovali, solidarita nestratila energiu, ak môžem použiť obľúbený kultúrny termín Dominika Tatarku, kultúru obcovania, teda vytvárania obce, society, spoločenstva a v prenesenom význame i rodiny, generácie rodu a totum pro parte národného organizmu. Bunečnou formou obcovania v tomto zmysle je prirodzený rozumom i prírodou požehnaný vzťah medzi mužom a ženou. Kde by ste hľadali viac solidárneho tmelu, než v tejto bunečnej vzorke spoločnosti? V našom zákone toto presvedčenie vyjadrujeme aj rečou ekonomického jazyka, kolega Brocka ukazoval aj graf vývoja týchto súvislostí, keď chceme umožniť, aby ženy pri zaopatrovaných deťoch, môže to platiť aj naopak - v manželstve, mohli byť finančne saturované daňovou úľavou alebo daňovou asignáciou svojho manžela a nemuseli tak byť nespravodlivým a nesolidárnym predmetom tzv. konsolidácie verejných financií. Tomuto hovoríme totiž šetrenie na nesprávnom mieste, čo vlastne ani nie je šetrenie, iba zakladanie nášľapných mín už pre blízku budúcnosť s rozvoľnenou predstavou o rodine.

    Náš predchádzajúci zákon sa vyznačoval rozmerom medzigeneračnej solidarity detí voči svojim rodičom, aj keď sa o rodičovskej láske, ak je pravá a múdra, hovorí, že vzniká a žije bez podmienok a nič si nežiada. Prítomný zákon sa vyznačuje solidaritou, ktorú by som nazval intergenderovou, medzirodovou. Táto terminológia je dnes veľmi populárna, no ja ju v tomto kontexte používam v úplne inom význame. Nie ako zameniteľnosť, nivelizáciu, výberovosť, selektívnosť pohlavia ako stieranie biologických rozdielov, ale ako fyziologickú danosť, ktorá jestvuje mimo akejkoľvek diskusie vo svojej jedinečnej a nenahraditeľnej dvojpólovej komplementárnosti, teda tak, ako ju zamýšľal inteligentný dizajn Stvoriteľa. Necítime nijakú potrebu rivalizovať. Oba tieto antropologické póly, na čo v konečnom dôsledku doplácajú obe strany medzirodovej transakcie, a zvlášť vtedy, ak sa tejto problematike venujú vysokí štátni úradníci v zajatí nátlakových skupín, ktoré chcú zvrátiť prirodzený poriadok manželstva, rodiny a spoločnosti. Je to boj v mene slobody proti slobode. Je to fenomén tzv. novej tolerancie, ktorá sa snaží redefinovať ľudské práva, a v mene takejto tolerancie chystá našej kresťanskej civilizácii nové otroctvo.

    Ak muža symbolicky aj reálne vraciame k žene, a ženu nielen platonicky, ale aj v ekonomickom vyjadrení i konkrétneho zákona prinavraciame k mužovi, tak len preto, že zákony o rodine a ochrane manželstva nepovažujeme len za povinnú legislatívnu a programovú jazdu, ale za pilier našej civilizácie bez verbálneho cirkusu všakovakých inakostí. Aj preto by som chcel podporiť, o podporu prítomného návrhu zákona z dôvodov, ktoré som uviedol a, samozrejme, aj z dôvodov ekonomických, finančných, sociálnych.

    Dovoľte mi, aby som na záver svojho krátkeho vystúpenia k prítomnému návrhu zákona uviedol jeden hlboký poznatok, ktorý svedčí o záchrannej povahe tejto medzirodovej solidarity a o posvätnom pute medzi mužom a ženou v manželstve. Uplynulé leto som strávil pár dní na festivale Pohoda v Trenčíne. Žiadny z umelcov a hudobníkov nehovoril a nespieval o tomto vzťahu, presvedčivo o vzťahu muža a ženy, presvedčivejšie ako Marek Eben so svojím bratským bandom. Stále vidím tie čisté, empatické oči, múdry úsmev, ktorý vie, čo je bolesť, pristrihnutú ofinu a hrabličky zubov, charizmu bez hystérie, bez potreby verejnej onánie a mediálnej exhibície. Možno viete, že táto hviezda Českej televízie a šoubiznisu, idol mnohých českých žien podľa prieskumov, žije temer tri desiatky rokov s Markétou Fišerovou, niekdajšou hereckou divou a vychýrenou krásavicou, ktorá v roku 1986 prekonala ťažkú cievnu príhodu, kómu a následnú úpornú rehabilitáciu, po ktorej našťastie prežila, hoci naveky pripútaná k invalidnému vozíčku.

    Nepoznám veľa takýchto manželských príbehov skutočnej lásky, solidarity a vernosti. Prepáčte, že som si na to spomenul, keď hovoríme o takej, o takej konsolidácii verejných financií, ktorá z našich žien, manželiek a mám robí sociálnych invalidov. Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Áno, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ak som vo svojom vystúpení naznačil, že tá zmenená situácia u nás, to, že sa rodí menej detí, ako do budúcna ovplyvňuje náš sociálny alebo ekonomický systém, tak som tým myslel najmä na dôchodkovú situáciu. My sme na to pred desiatimi rokmi reagovali tak, že asi nezmeníme správanie ľudí, že už neurobíme s tým veľa, aby sa proste rodilo viac detí, no ale, aby neskrachoval náš dôchodkový systém, tak potom musíme na to reagovať tak, že nebudeme sa spoliehať, že deti, budúce deti budú financovať a udržiavať náš dôchodkový systém, ale sami sa musíme o svoju dôchodkovú budúcnosť postarať. To znamená, musíme si sporiť na dôchodok. Zabili sme druhý dôchodkový pilier. Samozrejme, aj to by muselo prejsť jedna-dve generácie, aby druhý dôchodkový pilier ako-tak prispel alebo pomohol riešiť našu dôchodkovú situáciu. Teraz po zmenách, ktoré urobila bývalá, teda táto vláda SMER-u, tak v podstate s druhým pilierom sa nedá v takej miere počítať a je taký drobný pilierik, je to oveľa menej ako tretí doplnkový pilier. Skúsim to na takom príklade ilustrovať, že keď, ešte predtým, ako ten príklad poviem, tak opíšem dvoma vetami existenciu len prvého dôchodkového pilieru priebežného, do ktorého odvádzame všetci odvody na dôchodok, a tieto sa míňajú na existujúcich dôchodcov. To znamená, ktokoľvek z nás, keď by bol len v prvom pilieri, a dožil by sa dôchodkového veku, tak v podstate nemá nič nasporené na dôchodok, pretože všetky odvody už dávno boli rozdelené dôchodcom, ktorí ich poberali. O to horšia je situácia, že dnes Sociálna poisťovňa má tak na dôchodky do polovice októbra, to znamená, už dnes ako na októbrovú a decembrovú výplatu Sociálna poisťovňa vypláca dôchodky z dotácie zo štátneho rozpočtu. To nie sú vybrané peniaze. Proste to, čo sa vyberie od poistencov stačí na 10-9,5 mesiaca. Čiže naozaj to sa týka už dnešných dní. No a skúsim spomenúť ten príklad, keďže pán Vašečka prišiel do sály, tak na ňom to skúsim, on je štyridsiatnik, a ak do štyridsiatky bol iba v prvom pilieri a od štyridsiatky by bol aj v druhom, tak v podstate jeho odvody za produktívnych 40 rokov boli nasledovné. Dvadsať rokov odvádzal odvody len do prvého piliera, 100 %, ďalších 20 rokov išli odvody do prvého piliera vo výške päť šestín a jedna šestina išla do druhého piliera. To je, to je tých dramatických, tie 4 % odvodov do druhého piliera sú zo sumy odvodov na dôchodok. To sú 4 %, ktoré máte na výplatnej páske, odvody na dôchodok, 14 % zamestnávateľa a ešte 4,75 % to je garančný fond, to je fond solidarity. To sú všetko peniaze, ktoré sa používajú na výplaty dôchodkov. Čiže terajšie 4 % odvodov do druhého piliera sú jedna šestina. Čiže 11 šestín je váš budúci dôchodok z prvého piliera a 1 šestina z druhého. Celý váš dôchodok bude vlastne financovaný z priebežného financovania. Z toho, čo tam odvedú vaše deti. No a keďže tých detí niet, práve chcem spomenúť váš príklad, ja si myslím, že vy ste za vodou, pán Vašečka, lebo ja si myslím, že vaše deti, ak ich dobre vychováte a budú zamestnané a budú odvádzať odvody do dôchodkového systému, aj do toho prvého piliera, vy by ste sa o svoj dôchodok nemuseli báť. A dokonca tak to budem aj navrhovať nabudúce, že toto musí byť zohľadnené v dôchodkovom systéme, lebo je rozdiel, či niekto platí len odvody, a ak niekto iný platí odvody a zároveň zabezpečil ďalších platiteľov do systému. Ak to nemá byť dôchodkový systém pyramídová hra, tak podľa môjho názoru počet detí, ktoré aktívne prispievajú do prvého piliera by sa mal zohľadniť vo výpočte dôchodku. Lebo ten, kto nemá deti alebo má menej detí, ten mal možnosť sa na svoj dôchodok zabezpečiť inak ako ten, kto mal viac detí, a celá jeho, by som povedal, jeho, jeho zárobok jednoducho skončil pri zabezpečení svojej rodiny a už mu neostalo na úspory na dôchodok. Má to svoju logiku, ja si myslím, že je to pochopiteľné, a keď bude mať KDH možnosť zmeniť nastavenie dôchodkového systému, tak určite o toto, teda o toto budeme usilovať a ja vám ten návrh aj verím, že ešte budem mať príležitosť, podrobne predstavím. V tejto chvíli by som sa obmedzil len na to, že toto je drobnosť, toto je jedno malé bremeno, ktoré by sme mohli snať z rodín s deťmi, z rodín, ktoré, kde otec alebo matka pracuje, chodí do zamestnania a chce uživiť svoju rodinu vlastnými rukami, nemali by sme im také bremená klásť pod nohy ako v tomto prípade, to je výsledok novely zákona o daniach z príjmov spred roka. Je to drobnosť, drobnosť, ale pre tie, pre nás je to drobnosť pri zmene zákona, nezruinuje to ani štátny rozpočet, ani verejné financie, ale rodinám s deťmi, ktorých sa to týka, pre ne to bude výrazná pomoc. Čiže ďakujem za vašu podporu tomuto návrhu zákona.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Áno, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Neodzneli nijaké formálne návrhy, aj keď sa obávam, že väčšina tejto snemovne to má rozmyslené, ale chcem povedať, že, bez irónie, ako Benjamin Franklin, že dane a smrť ako istoty v živote potvrdzujete, ak takáto novela nemá šancu práve preto, lebo smrť nie je v našich rukách, ale dane, dane sú, a keď niekto tu hovoril, že 88 % ľudí sa nedotkne táto politika istôt, keď v programovom vyhlásení vlády istôt je rodinná politika tak silne, explicitne citovaná, že človek by zatlieskal, tak daňová novela z minulého roku poškodila rodinám na Slovensku veľmi čitateľne, merateľne a účinne, silne. Jeden mesačný príjem priemerný v kategóriách. To hovorím preto, aby som apeloval na všetkých, a hlavne väčšinu tohto parlamentu, aby uvedenú novelu v hlasovaní dnes o jedenástej podporili. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Jozefa Viskupiča a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom priadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa zrušuje zákon č. 45/1989 Zb. o poslancoch Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 729. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí 704.

    Dávam slovo poslancovi Jozefovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán navrhovateľ.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa zrušuje zákon Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov, tlač 729.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, dovoľujem si vám predložiť návrh zákona, ktorý rokovací poriadok v jednom podstatnom bode upravuje, a jeden, ako právnici hovoria, obsoletný zákon ruší.

    Cieľom predkladaného návrhu zákona je zakotvenie práva poslanca Národnej rady Slovenskej republiky na vykonanie poslaneckého prieskumu a na vyžiadanie si správ od členov vlády, vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy a verejných funkcionárov, a to priamo v rokovacom poriadku, čím sa zároveň vytvoria všetky legislatívno-právne predpoklady na zrušenie zákona č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov. Máme za to, že súčasťou kontrolnej činnosti Národnej rady, parlamentu, ktorá je vymedzená v ústave zákonom Národnej rady a teda aj zákonom Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku a osobitnými predpismi, je právo vykonávať poslanecký prieskum podľa súčasného znenia rokovacieho poriadku iba orgánom Národnej rady a právo požadovať správy od členov vlády, vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy a verejných funkcionárov podľa súčasného znenia rokovacieho poriadku túto právomoc priznáva iba výborom.

    Právo požadovať informácie, vysvetlenia a podklady od týchto subjektov priznáva jednotlivým poslancom podľa § 12 písm. h) a ch) podľa zákona o poslancoch, ktorý v mnohých bodoch, keďže bol prijatý ešte v máji v roku 1989, obsoletný. Zákon o poslancoch naprieč celým svojím textom používa množstvo zastaralých, obsoletných a nepoužívaných pojmov, napr.: Národný front, poslanci Federálneho zhromaždenia, Slovenská socialistická republika. Vzhľadom na obdobie, prijatie zákona o poslancoch - spomínaný rok 1989 a jeho prvá časť - a jeho noviel v roku 1990 a 1992 ani zmena, či úprava použitej terminológie by nemala potenciál konvalidovať obsoletno-normatívnych častí tohto zákona. Ustanovenie zákona o poslancoch bolo navyše nepriamo zrušené príslušnými ustanoveniami Ústavy Slovenskej republiky nasledujúcimi zákonmi v súlade s derogačným pravidlom lex posterior derogat legi priori, prípadne prebratím do iných všeobecne záväzných právnych predpisov, najmä do rokovacieho poriadku.

    Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a nemá vplyv na podnikateľské prostredie. Nevyvoláva sociálne vplyvy ani vplyvy na životné prostredie. Máme za to, že návrh zákona je v plnej miere v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Dovoľte mi v úvode povedať pár slov, keďže s týmto návrhom zákona prichádzame druhýkrát, a mali sme za to, že rokovací poriadok a takisto aj zákon o poslancoch je v roku 2013, máme za to, že by bolo dobré vyhovieť jednak požiadavke doby na to, aby sme mali skutočne kvalitný zákon o poslancoch. Keď som konštatoval, že nemá žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy alebo podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy, toto platí, ale nekvalitný zákon o poslancoch môže a podľa mňa aj vyvoláva mnohé otázky vo verejnosti, pretože to, na základe čoho a akým spôsobom tí, ktorí určujú pravidlá, či už ústavné, alebo zákonné, si nevedia prijať od roku '89 jeden kvalitný zákon, ktorý by presne vymedzil ich pôsobenie, je podľa mňa obrovským výkričníkom a obrovskou hanbou aj pre túto snemovňu. Možno si pamätáte proces, kedy sme sa bavili na orgáne, poradnom orgáne predsedu parlamentu, poslaneckom grémiu, o tom, že nový a kvalitný zákon o poslancoch uzrie svetlo sveta v tomto roku. Mám za to, že tento proces sa nestihne, a debaty o tomto návrhu zákona sa zatiaľ nedostali do fázy, aby sme mali na stole nie priamo paragrafové znenie, ale aspoň nejaký ideový zámer, aspoň nikto z klubu Obyčajných ľudí a nezávislých osobností sa k tomuto nedostal. Je preto dôvodné, aby sme aspoň schválili to, že starý zákon z prvej polovice '89. roku, ktorý používa pojmy ako Národný front a Slovenská socialistická republika, nebol, nepatril do platných zákonov platiacich v Slovenskej republike v roku 2013, a aby sme prebrali ustanovenie do rokovacieho poriadku, dve ustanovenia, ktoré ešte môžu mať akú-takú platnosť, a tento zákon zrušili.

    Z tohto dôvodu vás aj po rozprave budem žiadať o podporu návrhu zákona, ktorý bude rušiť starý nefunkčný obsoletný zákon o poslancoch, ktorý v podstate nevymedzuje ohľadom našej poslaneckej práce takmer nič, a aby sme prijali, ak by sa náhodou dostalo do druhého čítania, nejaký mechanizmus schodný pre všetky, všetky poslankyne a poslancov Národnej rady, aby poslanecké prieskumy nemuseli byť schvaľované väčšinou vo výboroch a aby túto kontrolnú právomoc mohol vykonať buď poslanec sám, ale sme ochotní aj pristúpiť k mechanizmu, ktorý náš rokovací poriadok pozná, a to je, aby tretina poslancov, ak sa rozhodne na poslanecký prieskum ísť, aby tento mohla vykonať a nemusela to konvalidovať väčšina vo výbore. Ďakujem.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor poslancovi Martinovi Poliačikovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, hostia, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonnej ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v paragrafoch 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 704 z 27. septembra 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý zároveň navrhol aj ako gestorský výbor s tým, že prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom predkladaného návrhu zákona je zakotvenie právo poslanca Národnej rady na vykonanie individuálneho poslaneckého prieskumu a na vyžiadanie si správ od členov vlády, vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy a verejných funkcionárov priamo v rokovacom poriadku.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 704.

    Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Hlina. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, štyri krátke poznámky mám k tomuto, ale podľa mňa je to mimoriadne dôležitá vec. Ja sa s tým aj stretávam, že ľudia majú dosť také veľké očakávania, že čo môže alebo nemôže poslanec, a ja sa teda nepreceňujem. Možnosti sú nejaké, ale aj z tých nejakých, ktoré vlastne definuje aj ústava, ale aj iné, iné parametre, mi nie je dopriate ich uplatniť, hej.

    Ak je činnosťou, ale aj úlohou parlamentu, a teda v prenesenom význame aj poslancov kontrolovať, nuž nemôžme kontrolovať, tak ako by sme si to predstavovali, preto sa stotožňujem s týmto návrhom. Ja vám to poviem úplne v praxi, jak to celé funguje, a poviem to pre občanov, však tu to nikoho nezaujíma, teda zo strany SMER-u určite. Ak je definovaná, že máme určitú kontrolnú, kontrolnú právomoc, tak existuje nejaký inštitút, že poslaneckého prieskumu, kde vlastne cez výbor, vo výbore sa schváli, a potom sa na ten poslanecký prieskum ide a je povinná súčinnosť toho orgánu, ku ktorému idete.

    Vážení, len funguje to tak, že v tom výbore sú nejaké rozloženie síl. Existujúce aktuálne rozloženie síl treba rešpektovať a hovorí, že je plne dominantný SMER. Prosím vás pekne, vo výbore vám prieskum neprejde v prípade, že niekto na tom, že dá niekto pokyn, že prieskum sa nemá realizovať. Ja vám poviem konkrétny prípad a dneska si to môžme overiť. Dneska máme výbor pre obranu a bezpečnosť. Dneska dám návrh na to, aby sme vykonali poslanecký prieskum, a môj predpoklad je, že ho neschvália. Tak ako na minulom výbore mi ho neschválili kvôli takej blbosti, pardon za výraz, prepytujem, že som to nedal na predpísanom tlačive, tak dneska, áno, to mi bolo povedané, tak to funguje. Ja to občanom hovorím, aby nepreceňovali trebárs aj moje schopnosti alebo aj schopnosti opozičných poslancov, čo všetko môžu. Čiže dneska znova dám ten návrh a SMER, SMER, SMER, ktorý má väčšinu v našom výbore, ten návrh, predpokladám, že neschváli. Takže máte to vybavené a máte po tejto jednej z nosných činností parlamentu, kontrolná činnosť, tým pádom je dokontrolované (povedané so smiechom), lebo to je tak, ako by som povedal, možno aj z prirodzenosti vyplývajúce - a v SMER-e ešte o niečo viac, že nemajú záujem, aby sa kontrolovalo. Nemajú záujem a špeciálne v tomto prípade to ľuďom musím povedať, lebo ja to vyhodnocujem ako všeobecné riziko. Prosím vás pekne, po Bratislave chodia stovky, už sú to stovky autobusov, ktoré vykazujú obrovské problémy. Jednak sú autobusy, ktoré praskajú, po nociach ich zvárajú pokútne a teraz sa kontrolou minulý týždeň zistilo, že cca 100 autobusov nemá vykonanú dlhodobo plynovú skúšku. To znamená, autobusy, ktoré idú na plyn, nemajú vykonanú plynovú skúšku, ktorú sú povinné absolvovať každý rok, prosím vás. Zoberte si, že by ste to vy urobili, však by vás v prievane zavesili. Tento podnik vozí denne tisíce, moje dcéry chodia do škôl, chodia týmito autobusmi a títo, napadajú ma rôzne slová, ako ich pomenovať, proste im už takto nestojí, jedinou ich starosťou je, aby J&T dodalo ešte ďalšie. To je jedinou starosťou vedenia podniku, vedenia mesta, to je jedinou ich starosťou. Ich nezaujíma to, že tie existujúce praskajú, tie nové autobusy z toho J&T už sú po 3 rokoch, takže ich rozoberajú na súčiastky, že je z nich nič. Ešte vám nechajú 100 autobusov s plynom, ktoré jazdia na plyn bez plynovej skúšky. To je fakt a túto skutočnosť som, dneska dám ten návrh na našom výbore pre obranu a bezpečnosť, že by sme mali toto, ťažko ma takto po ránu napádajú slová, že čo to vlastne je, aká arogancia, že by sme to mali ísť skontrolovať. Podľa mňa je to vážny prípad, vážny prípad! Všeobecné ohrozenie, ohrozenie obyvateľstva, ľudí, ale aj ignorácie predpisov, zodpovednosti konkrétnych ľudí. Konkrétnych ľudí nominovaných za SMER, lebo SMER sa prihlásil, že to je jak dôležité, to, ako si podelili mestské podniky. Čiže mestský podnik, Dopravný podnik mesta Bratislavy patrí pod gesciu SMER-u. Takže smeráci kontrolujú autobusy, ktoré praskajú, autobusy, ktoré nemajú plynové skúšky. A to som chcel ísť dneska vyšetriť, dať návrh, a to sme chceli ísť kontrolovať.

    No nepôjdeme, lebo to neschvália, Šuca to neschváli, neschváli to tuná kandidát na župana, to už vôbec, čo by jeho trápilo, nejakí Bratislaváci, a vôbec, že, že niekto sa tu vozí, že nejaké deti sa vozia autobusmi, ktoré môžu prasknúť. Neschvália to, to vám garantujem. Neschváli. Baška to neschváli, lebo mu nedá niekto signál. Tá submisia je úplne obludná, špeciálne na našom výbore. Ja som vždycky mal tú vôľu, že ten náš výbor môže za niečo stáť, že z toho výboru pôjde rešpekt, že z nás pôjde rešpekt, nepôjde. Lebo sme mimoriadne submisívni, tu čakajú len na jeden signál, tu reč, reč očí, to by ste neverili, to niekedy si možno nafilmujem, že ako to tam funguje, že aké je to úbohé. Vy nemôžte robiť kontrolnú činnosť, poslanci v zásade nemôžu robiť to, čo im prislúcha, nemôžu robiť, nemôžu, lebo vás SMER do žiadnej kontrolnej činnosti nepustí. Preto sa plne stotožňujem s tým, s týmto návrhom, že je to možné riešiť takto individuálne. Prosím vás, aká obava tu koho je, že by tí nejakí poslanci chodili a že obťažovali tých úradníkov v štátnej správe, že im nedajú pokoj. To je niekoho obava, ja vám to hneď vypočítam, prosím vás, 83 poslancov SMER-u nikde nepôjde sa na nič pýtať, lebo nedostanú, dostanú po ušoch, keby sa išli pýtať, a z nás zostávajúcich, nechcem byť protivný, ale tu zaujíma niekoho niečo zopár z nás. Tak štatistický predpoklad, že z tých zopár nás niekde niečo sa pôjde pýtať, je v zásade mizivý. Vôbec by neparalyzoval činnosť orgánov verejnej správy, keby títo individuálni poslanci chodili sa pýtať, chodili sa pýtať a chodili kontrolovať. To by, ja viem, že niekto z vás by sa tu možno vedel aj postaviť, to by chodili, aby ho zdržovali, obťažovali. Nie, vôbec nie, vôbec nie. Garantujem vám, že vôbec nie. Vôbec nič by sa také neudialo. Ak, ak má ísť z poslanca rešpekt, a mal by ísť z poslanca rešpekt, ktorý si jednak vybuduje svojou aj neformálnou autoritou, ale aj formálnou. Ale pokiaľ aj tú formálnu, ktorú má dokonca v nejakých ustanoveniach, mu nedáte, no tak znižuje si rešpekt a potom dopadne tak, jak to dopadne. Že tento parlament je, je niekedy na smiech. Niekde ide z neho do plaču a niekedy sa len ľudia čudujú. Som plne za, plne sa stotožňujem s tým, že poslanec je poslanec, prosím vás, poslanec je poslanec. Aby sa nám nestalo to, čo tu príde pán Borec a mi hovorí, keď som sa ho pýtal, že prečo nebol na výbore mi povedal, že tripartita. Čo mňa zaujíma nejaká tripartita! On nebol na výbore pre obranu a bezpečnosť, kde predkladal jeho zákony, a povedal mi, že tripartita, to znamená, že mal som byť ticho. Prosím vás, to je presne to, ako to vnímate, je parlament, to sa opakujem, je parlament, sú výbory Národnej rady, potom je dlho, dlho nič, ešte sa dvakrát pospíte, dvakrát dotankujete a potom môže byť tripartita, potom môže byť neviem čo. To je, to je systém parlamentnej demokracie. Toto je systém parlamentnej demokracie. Tak to nemeňte. Za chvíľku tu ministri nebudú chodiť na interpelácie, nebudú chodiť do výborov, lebo povedia, že boli, ja neviem, otvárať výstavu alebo že dávali rozhovor Šaľa online. Viete, presne to je to a my si na to zvykneme, my to začneme tolerovať, začne sa nám to zdať normálne. To nie je normálne, to nie je normálne. Z parlamentu musí ísť rešpekt, z poslancov musí ísť rešpekt, formálny aj neformálny. Formálny by mal byť aj toto a neformálny si vybudujte sami, prosím vás, ale vašou činnosťou, vašimi schopnosťami, to bude, to bude long, to bude ťažká cesta, u niekoho nerealizovateľné, garantujem.

    Prosím vás, nevidím jediný najmenší dôvod, prečo by sa tento návrh nemal schváliť. A keď ho vidíte, tak nájdite v sebe aspoň takú silu, že niekto zdvihnite, s prepáčením, ten zadok z tej stoličky a príďte to tu povedať. Príďte to tu povedať, príďte niekto z vás, SMER, pani predsedajúca, pani podpredsedajúca, nemáte tam niekoho, kto by to zvládol v 2-3 vetách, aj nech si to prečíta, nevadí, nech to číta útrpne s čiarkami, dĺžňami, nech to číta, nech povie, prečo je to zlé. Prečo nechcete dať poslancom parlamentu rešpekt?! Nemáte tam niekoho, neviete tam vybrať niekoho, nezvládne to nikto alebo to ignorujete?! Potom to tak vyzerá! Tak to vyzerá, jak to vyzerá. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, ja by som len pár poznámok doplnil. Ja som bol účastný toho branno-bezpečnostného výboru minulý týždeň a musím konštatovať, že vám boli odopreté vaše poslanecké práva, pretože nie je vôbec pravda, že by bolo treba predkladať žiadosť, nejakú žiadosť alebo formulár o poslanecký prieskum. Toto nie je pravda. Ja som na dnes pripravený na ten výbor, naštudoval som si nielen rokovací poriadok Národnej rady, ale zároveň aj také nejaké pravidlá, ktoré máme, pravidlá rokovania nášho výboru, pretože my sme si schválili ešte aj pravidlá rokovania, aby sme to mali upresnené, a budem striktne trvať na tom, aby sa postupovalo podľa týchto pravidiel a podľa rokovacieho poriadku. To, čo ste povedali, podčiarkujem, je to pravda, ten branno-bezpečnostný výbor, to je jedna čistá katastrofa. Čistá katastrofa, pretože zatiaľ čo tu kolegovia zo SMER-u sem-tam aspoň niečo šplechnú vo faktických poznámkach, tak tam len cudne klopia oči celý čas a potom pozrú na veľkého vodcu alebo to je malý vodca, lebo Jaroslav Baška je malý vodca, nie veľký vodca, akým spôsobom on dá pokyn, a takýmto spôsobom zahlasujú. Ja som veľmi rád, že práve dnes prišiel na rad tento zákon, ktorý my podporujeme a ja osobne ho podporujem, pretože práve dnes budeme na tomto výbore rozprávať o tom, či Robert Kaliňák zamestnal mafiána v polícii, člena podsvetia. A na 99 % tam padne, samozrejme, návrh na poslanecký prieskum. O tom, ako sa SMER k tomu stavia, svedčí aj to, že ten výbor je pod stupňom utajené alebo pod stupňom dôverné, čiže je vylúčená z toho verejnosť aj novinári. To znamená, už dopredu si SMER-áci zabezpečili to, aby tam nebola kontrola verejnosti. Takže ja sa na ten dnešný výbor veľmi teším. Ďakujem pekne.

  • Áno, dnešný výbor pre obranu a bezpečnosť, jak, jak to znie, však? Ľudia by mali, keď zasadíme, to je dôležitý výbor. Presne to je jedna jedna agenda a druhá agenda, prípadne nech si to potom to spätne ľudia pozrú. Ja návrh na poslanecký prieskum na to, aby sa vykonal v Dopravnom podniku mesta Bratislavy, dám. Po Bratislave jazdia autobusy, ktoré vykazujú chybu, po nociach ich pokútne opravujú, dozvarujú ich a ešte ďalšie zistenie je, že cca 80 autobusov, ktorých má inštalovaný plyn, jazdí po Bratislave 2 roky bez toho, aby mali skúšku týchto plynových zariadení. Prosím vás pekne, to je vážne ohrozenie obyvateľstva! Mojich dcér! Prosím vás, keď vám na ničom, tak mne na mojich dcérach záleží. Moje dcéry chodia tými autobusmi, prosím vás pekne. Tak už vyzývam členov výboru, aby to kvôli mojim dcéram schválili, dobre, aby sme mohli urobiť ten poslanecký prieskum. Načo mám ešte apelovať, prosím vás, to je úbohosť, ohromná úbohosť niekedy z vás ide. Niekde je z toho človeku až úplne na grcanie, takto vám to poviem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa navrhovateľa.

    Záverečné slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem za poznámky a neostáva mi nič iné, ako v záverečnom slove zhrnúť a povedať, že neviem, či sa dá lepšie trafiť klinec po hlavičke, ako to tu bolo povedané, a požičiam si z oboch predrečníkov, či už vo faktickej, alebo v rozprave, jeden zásadný fakt a ten bol, bolo tu spomínané slovo rešpekt. Mám tiež za to, že môžme do ústavy napísať kontrolnú právomoc, môžme to rokovacím poriadkom, ale dostať do fázy, kedy rešpekt z našej práce nejde. Ja sa tiež chcem opýtať, či vám, panie poslankyne a páni poslanci, ktorí ste dočasne vo vládnej pozícii, ale aj opozičným poslancom nevadí to, že znižujeme sami rešpekt, sami rešpekt toho, čo máme a z čoho by mal plynúť, pretože sami určite ste bombardovaní mnohými otázkami, mnohými, či už NGO-čkami, alebo samostatnými sťažnosťami občanov, aby ste zjednali nápravu, ak sa nejaká forma arogancie moci, nejaká forma u zlyhania nejakého úradu objaví, a potom jediné, čo môžte oznámiť, je, že môžem to predložiť na výbor, a uvidíme, či toto bude pre dočasnú vládnu moc alebo nejakú vládnu moc schodné alebo či to pre nich bude príjemné, že sa nechajú kontrolovať.

    Kontrolná právomoc má ísť mimo vôľu väčšiny, kontrolná právomoc je tá, ktorá práve vtedy, keď to tej väčšine najmenej vyhovuje, keď nastala nejaká chyba, by mala ísť automaticky, a nie, že v každom jednom výbore Národnej rady, ktorý je vykreovaný hneď po voľbách, má automaticky, a tak je tu dlhodobý úzus, automatickú väčšinu vládna moc, je jedno, či to bola predchádzajúca alebo táto, a iba pod milostivým schválením vládnej moci, či sa chce dať kontrolovať. Ja mám iný príklad k tomuto a to je ten najväčší protiargument, ktorý tu spomínal aj Dodo Hlina, a to je, že by sme ústrednú štátnu moc a orgány nejakým spôsobom zdržovali a obťažovali. Chcete mi povedať, že tých 12 kontrolných orgánov, s ktorými sa dotýka každý jeden človek, ktorý má otvorenú prevádzku na Slovensku, by mal takú právomoc, že on rozhodne, či sa bude nechať v nejakej situácii, či sa umilostí a pustí tieto kontrolné orgány do prevádzky? Hygiena, živnostenský úrad, daňový úrad, požiarnici, SOZA, SLOVGRAM, OZIS a máme ich dokopy 12 a všetci môžu vykonávať nejaké, v nejakej svojej pôsobnosti kontrolné právomoci.

    Prečo znižujeme svoju vlastnú váhu a iba klopíme oči pri tom, že nemôžeme dostáť výkonu svojho vlastného mandátu, a staviame tu nejaké vzdušné zámky, že čo vlastne, čo vlastne sme. Veď už raz a navždy vysvetlime tým občanom, že kontrolná právomoc sa dá uplatniť iba vtedy, ak s tým súhlasí ten, kto chce byť kontrolovaný alebo má byť kontrolovaný. Ak nechce, tuná sedí pán poslanec Mičovský, ktorý vie podať presné svedectvo z výboru pre poľnohospodárstvo, kde, myslím, že tri poslanecké prieskumy v závažných problémoch neboli proste schválené. Vládnej moci nevyhovovalo to, že niekto bude klásť aj nepríjemné otázky, ktoré by mohli viesť k odhaleniu, a teraz to nemusí byť priamo vládne zlyhanie, ale zlyhanie zodpovedných ľudí, ktorí majú zodpovedne vykonávať svoje úradnícke alebo výkonné právomoci. Ešte raz, rešpekt, ktorý by poslanec mal vzbudzovať v spoločnosti na základe výkonu svojich kontrolných právomocí, by týmto začal platiť de facto, to znamená, neboli by sme, či budeme vo vláde alebo v opozícii, je to úplne jedno v tomto prípade, tu sme na jednej lodi, na jednej palube a dostali by sme reálny nástroj do rúk, aby sme mohli urobiť výkonu poslaneckého mandátu zadosť.

    V čom to spočíva? Je to právo vyžadovať správy v zmysle § 128, ktorý akože máme, rokovacieho poriadku a toto, keď je zadefinované, môžme urobiť iba konvalidáciou kolektívneho orgánu. Podľa mňa je tam aj výrazný významový rozpor medzi tým, že nemôžeme zrovna kontrolnú právomoc nechávať na vôli a nevôli vládnej väčšiny. Rokovací poriadok pozná aj iný mechanizmus ako priamo individuálny poslanecký prieskum a napr., čo všetci poznáte, že tretina výboru vie zvolať výbor aj bez vôle predsedu v tomto prípade, a ak by bolo zádrhelom to, že nerobme to na individuálnej báze, ale dajme tento mechanizmus, ktorý poznáme všetci z dlhodobej, tak ako výbory fungujú, tak môžme sa pri debate o posune; aby nie vládna väčšina, a je jedno aká; stále to zdôrazňujem, rozhodovala o naplnení kontrolnej právomoci pri výkone poslaneckého mandátu, ale ten mechanizmus, ktorý poznáme z rokovacieho poriadku pri samostatnom zvolávaní, samotnom zvolávaní výborov, by sme si mohli následne ako kompromisné riešenie pre druhé čítanie osvojiť. Podľa mňa neurobíme nič iné ako to, že zvýšime dôveryhodnosť, rešpekt a reálny výkon poslaneckého mandátu v zmysle nie zákonodarnej a ústavodarnej moci, ale tej, ktorá je, ako som spomínal v úvode, definovaná ústavou, a to je kontrolná právomoc. Chcel by som vám preto apelovať a tentokrát nie žiadať, ale prosiť o podporu tohto detailu, aj v duchu toho, že zároveň rušíme zákon, ktorý definuje poslaneckú prácu ešte spred novembra 1989. Myslím si, že aj v duchu toho, že sme oslavovali 95. výročie založenia Československej republiky, je historizujúci moment alebo historický moment toho, že riešme tie otázky aj v týchto detailoch, ktoré síce môžu na prvý pohľad zdať ako detaily nášho právneho poriadku, ale majú obrovský symbolický význam. Nie je nám blbé, že my, a našu prácu definuje zákon č. 45 z mája '89? Toto po 24-ročnej ceste budovania aj tohto parlamentu je podľa mňa už neakceptovateľné a neodkladajme to nadlho. Tento zákon sa dá prijatím tejto novely zrušiť a zadefinovať aj ten rozmer výkonu poslaneckého mandátu, ktorý vie reálne naplniť vykonaním kontrolnej právomoci, a volajme to pracovne individuálny poslanecký prieskum. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Jána Hudackého, Jána Fígeľa, Pavla Zajaca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, tlač 730.

    Prosím pána poslanca Jána Hudackého, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pána poslanca Petra Muránskeho, aby zaujal svoje miesto určené pre spravodajcu.

    A do rozpravy je ešte písomne prihlásený pán poslanec Martin Fecko. Pán poslanec nie je v sále, stráca poradie.

    A teraz otváram ústnu rozpravu. Kto sa hlási do ústnej rozpravy? Pán poslanec Simon, pán poslanec Galko, dvaja. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Simon.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého, Jána Figeľa a Pavla Zajaca na vydaniezákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon

    č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, tlač 730.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení predkladatelia, kolegyne, kolegovia, zdá sa, že tento návrh z dielne opozície je veľmi krátky a veľmi jednoduchý, ale z môjho pohľadu je veľmi závažný.

    Je minimálne tak závažný ako zákon o tom, kde Národná rada priznáva dôchodky o sociálnom zabezpečení, pretože bezmála sa dotýka minimálne toľkých, keď nie viacerých občanov tejto krajiny. Dovoľte, aby som v rozprave priblížil tento návrh zákona aj v ponímaní toho, čo dnes reprezentuje vláda sociálnej demokracie Roberta Fica.

    Minister Jahnátek a jeho odborníci z Komjatíc sa nechali počuť o tom, že za chvíľku ho budeme mať, aj zákon o, zákon o regulácii, o tom, že kto môže kúpiť poľnohospodársku pôdu. Je to veľmi populistické chrániť slovenskú pôdu, našu hruď, tá zostane doma, pričom novelou, ktorá bola presadená z dielne SMER-u, sme predĺžili dobu nájmu z 15 na 25 rokov. Prečo je to zle? Na Slovensku sa rozmohol fenomén zahraniční investori. Mnohokrát počúvam v tejto Národnej rade pripomienky, máme tu Dánov, majú pôdu. To, že zahraničný investor donesie investície na Slovensko, možnože je aj dobré, ale kdesi nám vo vnútri prekáža, že zahraničný investor, taký Dán, Holanďan, Nemec má tu kopec pôdy. Založí závoru na pozemok a vy tam nevstúpite, lebo to je jeho. Na poľnú cestu nevyjdete, lebo poľná cesta ako taká zo Slovenského pozemkového fondu je prenajatá tým, ktorí sú užívatelia pôdy. To znamená, že keď ja mám v prenájme poľnú cestu, podľa mňa je absolútne v poriadku, keď za to budem pýtať mýto, keď ma štát núti, aby poľnú cestu, čo je verejná komunikácia, prenajal, tak je normálne, keď niekto iný okrem mňa to užíva, aby som tiež od neho pýtal. To je fenomén, ktorý sa na Slovensku vyvíja, vytvára sa, a v súvislosti s týmto zákonom alebo s touto novelou, ktorá je tu predložená, na to upozorňujem, pretože tie pozemky, dnes už nie je dôležité, kto je vlastníkom, keď platí táto právna úprava pár mesiacov z dielne SMER-u. Dôležité je, kto má zmluvu v ruke, kto má nájomnú zmluvu na 25 rokov. Keď automaticky ju nevypoviete, tá zmluva sa predlžuje na ďalších 25 rokov, 50 rokov. Jeden ľudský život, na jeden ľudský život sme prenajali poľnohospodársku pôdu len tak šmahom.

    Dnes, keď sa pozrieme, akí investori vstupujú do poľnohospodárstva na Slovensku, tak vidíme, že to sú tí, ktorí chcú podnikať v energetike. Za prvej Ficovej vlády sme mali možnosť vidieť, že najvýnosnejšou plodinou sa stal slnečný kolektor. Desiatky hektárov vybudovaných slnečných kolektorov, lebo to je najlepšie. Dnes vidíme, že sa rozbehli bioplynové stanice, kde pestujeme monokultúru kukurice a dávame do tej bioplynky, kde potrebujeme minimum pracovných síl, štát cez ÚRSO mi garantuje príjem, ale ani z jedného, ani z druhého, vážené kolegyne a kolegovia, sa občania tejto krajiny nenajedia. Z elektrickej energie sa nikto nenaje, nikto sa nenasýti, ani z toho slnečného kolektoru. A keď sa bavíme o tom, že 25-ročné nájomné, či je dobré, alebo nie, skúste sa nad tým zamyslieť. Keď Zelená správa, čo budeme prerokovávať, myslím, bod 90 alebo 91 o poľnohospodárstve, pán minister Jahnátek uvádza, že priemerné nájomné sa pohybuje, je veľmi rozmanité na Slovensku, pohybuje sa niekde od 16 do 150 eur za ha. Zoberme priemerne nájomné 50 eur. Keď prenajmete pôdu na 25 rokov, tak cena nájmu za 25 rokov za 1 ha je 1 250 eur. Kolegyne a kolegovia, povedzte mi, kto je taký blázon, že dneska kúpi pôdu, ktorá je prenajatá, a za 25 rokov dostane za to 1250 eur, koľko do toho investuje? Keď chcete ísť do banky a chcete kúpiť, zobrať si úver na to, že si kúpite poľnohospodársku pôdu pre farmárov, tak automaticky bude vychádzať z toho, aká je renta, či sa vám to vráti. To znamená, že v tej chvíli stratí pôda cenu, cenu pre vlastníka. Vlastníkov na Slovensku máme viac ako 1,5 mil. vlastníkov. To, že vládny SMER prijal tak pokútne novelu tohto zákona v nepriamej novele a zaviedol z 15 na 25 rokov, zapríčinil a postupne sa to uvádza do života, tak ako sa budú jednotlivé zmluvy naprávať, tak sa vstúpi do platnosti, že cena pôdy na Slovensku stratí hodnotu. Tam, kde cena pôdy sa pohybovala na úrovni 3-tisíc eur, tam cena pôdy klesne, na Gemeri, na Spiši, na východe, kde tá cena sa pohybovala okolo 1500 eur alebo viac doteraz není, lebo je kríza, 1 500 eur, možnože 2 000 eur, tak kto si kúpi pôdu za 2 000 eur, keď on k tej pôde sa bude môcť dostať o 25 rokov, a za dobu 25 rokov má zafixované nájomné 1 250 eur? No nikto. Toto je jeden z tých dôvodov, prečo podporujem tento návrh z dielne mojich kolegov z KDH, aby sa, to vstúpilo do platnosti.

    Dnes na Slovensku po tom, čo SDĽ a môj predchodca Koncoš tak vehementne podporil vstup dánskych investorov na Slovensku, a máme možnosť ich vyskúšať, čo to znamená v skutočnosti na Slovensku, a do istej miery to bol fenomén len južného Slovenska, teraz to vynímame, už nie je to fenomén južného Slovenska, to je fenomén celého Slovenska, lebo ich nájdeme na západnom, na strednom, na východnom, na severe, všade a nielen Dánov, ale aj z iných krajín. Máme problém, keď sa na to pozrieme hlbšie, títo investori nemajú vo vlastníctve celú výmeru, na ktorej hospodária, majú ju prenajatú. Tak pokiaľ si chceme vážiť občanov, tí, ktorí sú vlastníkmi, a nechceme ich takýmto zákonom pripraviť o hodnotu majetku, tak by sme mali vytvoriť podmienky a ja si myslím, že 15-ročné nájomné maximum s možnou jednou opciou, keď nevypoviete po 14 rokov, tak sa to predĺži na 30 rokov, bavme sa o 30-ročnom nájme, a nie 50 alebo 15, a nie 25, tak v tej chvíli táto situácia bude vyriešená.

    Priznám sa, že v roku 2003, keď sa ten zákon tvoril o nájme poľnohospodárskej pôdy, tak sme vychádzali aj z toho, že preto sme tam dali minimálne 5-ročné nájomné, lebo vtedy sme vstúpili do Európskej únie a Európska únia od nás chcela záväzok od farmára minimálne na dobu 5 rokov. Preto sme tam dali to minimálne 5-ročné nájomné. Vykľulo sa z toho, že priemerná dĺžka zmlúv je dneska na úrovni 10 rokov. Zákon umožňuje 15 rokov, priemerná dĺžka je 10 rokov, keď zákon umožní dĺžku 25 rokov, som presvedčený, že priemerná dĺžka bude na úrovni 20 rokov.

    A teraz ešte sa vrátim k tým fenoménom. Minulý rok na Agrokomplexe bankoví analytici upozornili na to, že je nový fenomén. Investori z Prahy, z Berlína, z Viedne a bohvieskade z celého sveta majú záujem nie kúpiť poľnohospodársku pôdu na Slovensku, ale prenajať si poľnohospodársky podnik, ktorý má v rukách nájomnú zmluvu na celú výmeru svojich pozemkov. Jedným aktom, keď kúpia obchodný podiel, sa dostanú k tisíckam hektárov pôdy. Keď niekto na Slovensku chce kúpiť tisíc hektárov pôdy, musí vynaložiť obrovské množstvo práce, aby sa k tej pôde dostal, keď je to aj zahraničný investor, nech je to fyzická alebo právnická osoba, úplne jedno. Ale v tej chvíli, čo kúpi podnik, ktorý má takto spravené zmluvy, v tej chvíli na druhý deň sa dostal k spravovaniu a k tomu celému územiu. Keď niekto tu chce chrániť slovenskú pôdu, tak nemôže súhlasiť s tým, že doba nájmu je na 25 rokov. Ako mohol by som ísť meno po mene firmy, kde to tak je. Preto by som chcel poprosiť, aby sme skúsili, odhliadnuc teraz od politického trička, či je to SMER, alebo nie je to SMER, ale skúsme urobiť krok pre občanov tejto krajiny, pre tých 1,5 mil. vlastníkov, aby ich hodnota pôdy nestratila z ceny a aby aj poľnohospodárska činnosť mohla byť vykonávaná.

    Kolega Galko včera upozornil na to, že farmár chce mať tiež istotu. Ale ja osobne si myslím, že maximálne 15-ročná doba nájmu s tým, že je tam opcia plus na ďalšie obdobie, je dostatočná garancia a dostatočná motivácia pre toho, kto má tento pozemok v prenájme, aby sa k vlastníkovi správal férovo. Prečo hovorím, že férovo? Pretože ten istý zákon hovorí o tom, že nájomca má právo na zníženie nájomného, keď dôjde k živelnej pohrome. Toto ustanovenie - či sucho, či záplavy, alebo ja neviem čo všetko - spôsobilo, že mnohí, mnohí užívatelia poľnohospodárskej pôdy aj zahraniční využili túto možnosť a vlastníkovi zaplatili len 50 % nájomného, toho, čo mali.

    Kolegyne a kolegovia, preto apelujem na vás, aby sme podporili tento návrh a ešte v čase stihli zvrátiť ten, tú zlú tendenciu, ktorá bola nepremyslenou, nepremysleným pozmeňujúcim návrhom, poslaneckým návrhom, dostane do tohto zákona a začal platiť v tomto roku. Ešte máme čas to vrátiť. Ale v tej chvíli, keď to nevrátime, tak nájom sa zvýši postupne tak, ako každý užívateľ bude uzatvárať nové a nové nájomné zmluvy, lebo tie staré postupne končia, tak predĺži tú nájomnú zmluvu na 25 rokov a v tej chvíli pristúpi k tomu, že to začne predávať.

    Ja som sa včera vyjadril, pre koho to bude skutočný biznis. Pre koho je to biznis? Dámy a páni, keďže v tomto parlamente sa už všetko meria, že komu to slúži, tak návrh na predĺženie na 25 rokov slúži v prvom rade tým, ktorí sprivatizovali bývalé štátne majetky v tejto krajine. Tí, ktorí sprivatizovali poľnohospodárske družstvá pokútnym spôsobom, pre nich to slúži. Viete prečo? Lebo taký kravín alebo ošipáreň, akú má hodnotu? Nulovú. Keď ju máte vybudovanú supermoderne, má nulovú hodnotu, pretože dneska sa zaoberať živočíšnou výrobou v poľnohospodárstve pomaly nikto nechce. To, čo má hodnotu, je výrobný prostriedok, pôda. K tej pôde sa môžte dostať dvojakým spôsobom. Buď si ho kúpite, alebo si ho prenajmete. My tu hovoríme, že kúpiť za drahé peniaze a zaplatiť jeden a pol miliónov občanov tejto krajiny nie je treba, lebo stačí, že keď ho ročne za 50, za 100 euro prenajmete na 25 rokov. Máte ho v zmluve, a keď vlastník, ktorý takto prenajme pôdu, v čase za 25 zomrie, jeho dedičia sa môžu na tento majetok pozerať a môžu každý rok získať len tú výšku nájomného, ktorú dohodol ich predchodca, otec, starý otec, tak na tú sa môžu pozerať 25 rokov. Je to holý fakt.

    Preto by som apeloval na to, aby sme naozaj odhliadli teraz od od mnohých problémov, aj mám niektoré drobné výhrady k tomu zneniu, ale ja si myslím, že to by sa dalo vyčistiť a upraviť, spresniť v druhom čítaní, a dneska máme historickú šancu na to, aby sme to posunuli do druhého čítania a napravili ten nepremyslený krok, že niekomu sme dali a pre privatizérov sme dali možnosť dobre speňažiť svoje sprivatizované štátne majetky v podobe akciových spoločností, v podobe eseročiek dnes, pretože oni nevedia predať maštale, ale vedia predať a speňažiť firmu, ktorá má usporiadané nájomné zmluvy s vlastníkmi, a toto, si myslím, že nie je cieľom tejto Národnej rady a nemôže byť cieľom ani jedného jediného poslanca v tejto krajine, kto chce chrániť, aby na území Slovenskej republiky podnikatelia, podnikali podnikatelia z tohto územia, a nie zahraniční. Ďakujem

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca 2 poslanci, uzatváram možnosť prihlásiť sa. Nech sa páči, pán poslanec Muránsky.

  • Ďakujem pekne, ja nebudem hovoriť nejakým spôsobom jednostranne. Ja na jednej strane veľmi dobre chápem výhrady, ktoré tu včera prezentoval pán poslanec Galko. Naozaj poľnohospodárska výroba má určité špecifiká, kde pri tomto druhu podnikania podnikateľ potrebuje určité stabilné prostredie, a toto stabilné prostredie mu, samozrejme, dávajú nájmy k pozemkom, na ktorých má vykonávať svoju hospodársku alebo teda podnikateľskú činnosť.

    Následne v druhej ten myšlienkový pochod, ktorý mám, ide mi viac s myšlienkovým pochodom pána kolegu Zsolta Simona, a to v jednej súvislosti, že jednoducho potravinárstvo na tej úrovni a produkcia potravín na pôde v Európe už taká nebude, aká bola v minulosti, a určite nie ani u nás a prechádza sa na rôzne energetické plodiny. Pozrite sa, priemerné farmy na Západe majú určitú, určitú výmeru, ktorá je ďaleko, ďaleko menšia, ako bolo naše veľkoplošné hospodárenie. To znamená, pokiaľ podnikatelia dneska sa orientujú na energetické plodiny, výrobu bioplynu, ako spomenul bioplynové stanice, príde biometán a tak ďalej do zreteľa do budúcnosti, potrebujú mať zafixované proste zmluvy na veľké, na veľké plochy na veľmi dlhodobé obdobia, teda preto je tých 25 rokov, a práve v tomto období dochádza aj k tomu, že prichádzajú tieto návrhy, pretože končia tie nájomné zmluvy, ktoré boli na 15 rokov, a teraz je potrebné urobiť na 25 rokov a mám tu obavu, že potom príde k zmene podielov v prospech zahraničných firiem a vlastne títo podnikatelia predajú nie samotnú firmu, ale samotnú prenajatú, na 25 rokov prenajatú pôdu. A to bude ich vlastne zisk.

  • Ďakujem pekne, iba takto vo faktickej, do rozpravy som už nestihol sa prihlásiť.

    Takže, pán kolega, jasné je to pravda, že 25 rokov, to je vlastne jedna generácia ľudská, takže je to neúnosné veľká časová lehota, ktorá bola prijatá pri minulej novele tohto zákona, takže som tiež za, aby sa to znížilo, aj tých 15 je pre mňa veľa, išiel by som na 10. To, že u nás 90 % je v nájme, je faktom, iba 10 % je vlastnej pôdy, ktoré užívajú súčasne naši poľnohospodári, resp. agropodnikatelia. V západnej Európe a aj v iných európskych krajinách je to naopak, najviac gazdujú na vlastných pozemkoch, ktoré majú na liste vlastníctva. Spomínal si tu poľnohospodárske podniky, keď majú uzavretú zmluvu na tisíc a viac hektárov, a že je to veľmi lukratívne. No ja chcem veriť, že tie zmluvy sú uzavreté tak, že sú jednoznačne identické a že má každý vlastník pozemku s daným poľnohospodárskym subjektom takúto zmluvu uzavretú. Žiaľ, čerpanie eurodotácií mi to nepotvrdzuje a v mnohých prípadoch tie zmluvy absentujú, nie sú vôbec a vlastník prakticky ani nevie, kto jeho pôdu užíva. Myslím si, že v druhom čítaní, dá sa, samozrejme, veľa vecí opraviť, ja by som chcel upozorniť, že aj tá výpovedná lehota, ktorá je jeden rok, a predkladatelia sa jej dotkli u trvalých trávnych porastov, resp. u iných trvalých kultúr, myslím si, že není potrebné ju zvyšovať na dva až tri roky, tá ročná výpovedná lehota v pohode stačí a myslím, že problémom je tu § 12a, na ktorý by sme sa mali pozrieť, lebo tam je pes zakopaný, že prakticky človek sa nemôže k poľnohospodárskej pôde vôbec dostať a je nútený inými cestičkami si zariadiť, akým spôsobom poľnohospodársku pôdu, keď chce začínať, vôbec sa k nej dostať, takže myslím si, že v druhom čítaní, pokiaľ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalším ústne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Vážení kolegovia, kolegyne, ja som sa prihlásil do ústnej rozpravy - napriek tomu, že som včera vystúpil v písomnej - práve z toho dôvodu, že po mojom vystúpení sme ešte nejakým spôsobom tu diskutovali aj s predkladateľmi, aj, aj so Zsoltom Simonom a pochopil som vlastne, o čo vám ide, a práve tým, že som pochopil, o čo vám ide, tak teraz dvojnásobne strana SaS a poslanci SaS nemôžu zahlasovať za tento zákon. Ten zákon je zlý. Ja som to už včera vysvetlil, že je to vec, ktorú ste vytrhli z kontextu, a v prípade, že by toto bolo schválené, tak dostanete do obrovského vákua množstvo ľudí, ktorí dnes hospodária na poľnohospodárskej pôde a ktorí majú absolútne regulárne a korektne poprenajímanú túto pôdu. Dozvedel som sa, že, ale najprv poviem ešte teda v rýchlosti k tomu, čo hovoril Zsolt Simon, lebo som to, nestihol by som to vo faktickej pripomienke, to, že sa zníži tá doba z 25 rokov na 15, vôbec neznamená to, že by sa odstránili, kolega Simon, tie disproporcie, ktoré si tu spomínal, s tými Dánmi, a ten návrh, ako je predložený, tak počíta s tým, že nebude žiadna prolongácia. Čo bude potom? Popadajú všetky nájomné vzťahy len kvôli tomu - a povedzme si to otvorene -, aby sa niekoľko menších poľnohospodárov ľahším spôsobom dostalo ku pôde. Ak chcete zabezpečiť, aby sa niekoľko menších poľnohospodárov, aj keby ich bolo tisícky, to je jedno, aby sa dostali ľahšie ku pôde, tak pripravte zákon, ktorým to umožní. Ja som si dal tú prácu, ja som dnes volal s predsedom družstva, ktorý zamestnáva na strednom Slovensku niekoľko desiatok ľudí z jednej dediny a z druhej dediny, majú v prenájme od tých vlastníkov niekoľko desiatok hektárov pôdy, nie je to nič veľkého, ale jednoducho, samozrejme, že ten prenájom je urobený tým spôsobom, že tí vlastníci vlastnia maličké švíky. V prípade, že by prešiel tento zákon a nebude tam tá prolongácia, tak tí ľudia, ktorí sú zamestnaní v tom družstve, tak všetci prídu o prácu a jeden alebo dva hektáre lukratívne z toho, z tej celkovej plochy sa vyberú a bude ich môcť získať do vlastníctva nejaký drobný farmár, ktorý nezamestná možno nikoho a možno zamestná jedného alebo dvoch ľudí, a tie niekoľko desiatok ľudí v tom družstve, ktoré obhospodaruje dnes aj menej lukratívnu pôdu, prídu o prácu. Vy v snahe pomôcť určitej skupine ľudí, môžete dostať do problémov prakticky komplet celé Slovensko. V stave, keď je obrovské množstvo pôdy napísaných na vlastníkov s neznámym miestom pobytu a na všelijakých dedičov, jednoducho nemôžeme rušiť automaticky nájomné zmluvy. Môžme sa baviť o tom, žeby tá prolongácia bola na menší počet rokov, žeby sa to automaticky neobnovovalo na 25 rokov, ale by sa to obnovovalo na kratšiu dobu, ale jednoducho tie družstvá, tie menšie družstvá, tí poľnohospodári, ktorí hospodária na tej pôde, musia mať určitú istotu. Dnes je tá situácia taká, že tí vlastníci tých malých švíkov, oni na to takpovediac kašlú, oni to dali do prenájmu alebo dajú to do toho družstva a nerobia s tou pôdou nič, pretože nemajú z toho nejaký veľký profit, ale aspoň aký-taký ten profit majú. Výsledkom tohto, čo vy navrhujete, opakujem ešte raz, by sa stalo to, že by tu nastal obrovský chaos, a pod toto sa určite naši poslanci nepodpíšu.

    Druhá vec, ktorá je, a to sa týka tej, tej možnosti uzavrieť tú nájomnú zmluvu na 25 rokov, ja nevidím vôbec žiaden dôvod, keby to bolo na mne, tak tam nie je ani 25 rokov. Stačí tam minimálna doba 5 rokov, nie je dôvod vstupovať do vzťahov dvoch strán. Keď budú chcieť uzavrieť zmluvu na 30 rokov, tak nech uzavrú na 30 rokov, ja nesúhlasím s tým, že priemerná doba 10 rokov je kvôli tomu, že maximálna doba bola stanovená na 15 rokov. To nie je ničím podložené, to nemá žiadnu logiku. To bola tiež otázka, ktorú som adresoval dnes tomu konkrétnemu človeku, a povedal mi to, čo som tvrdil včera, že jednoducho 10 rokov je optimálna doba na to, aby sa tie podniky a tie družstvá nezbláznili z papierovania. Čiže aj keď tam zostane 25 rokov, tak priemerná doba uzatvorenia nájmu zostane takisto 10 rokov. Zopakujem ešte a to je jedna z najvážnejších výhrad, ktoré som mal včera, a to je vzťah nájomcu a nového vlastníka pozemku. V prípade, že by bol ten zákon prijatý tak, ako ho vy navrhujete, tak vy vlastne znevýhodníte tých nájomcov, pretože vy umožňujete v prípade predaja toho pozemku a zamlčania toho, že ten pozemok, že tá pôda je prenajatá, vy umožňujete novému majiteľovi vypovedať nájomcovi vzťah, ktorý sa riadne o pôdu stará a ktorý riadne za ňu platí. Toto by bolo v budúcnosti možné robiť aj špekulatívnym spôsobom, keď terajší majitelia pôdy by sa dohodli s takpovediac s novými budúcimi majiteľmi pôdy, že im to akože zamlčia, a tým pádom, tým pádom vyháčkujú tých nájomcov, ktorí tú pôdu majú v nájme.

    Podčiarknuté, zhrnuté. Celá táto novela, tak ako som to povedal včera, je vytrhnutá z kontextu komplikovaných majetkových vzťahov pri vlastníctve pôdy u nás. Pomôžete niekoľkým malým poľnohospodárom dostať sa k pôde, necháte popadať nájomné vzťahy po celom Slovensku, ako sa ľudovo hovorí, vylejete s vodou z vaničky aj dieťa. Takto koncipovaný a z kontextu vytrhnutý návrh zákona nie je systémový, je potrebné upratať kataster a je potrebné upratať register obyvateľstva. Potom sa dá nejakým spôsobom vnášať poriadok alebo nejakým spôsobom sa dá, dá vstupovať do týchto vzťahov, ale tento návrh zákona to rieši tým spôsobom, že sa na úkor jednej skupiny zvýhodní druhá skupina, a poslanci za stranu SaS ho nepodporia. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a vyhlasujem trojminútovú prestávku, budeme pokračovať hlasovaním o 11.00 hodine.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné predpoludnie, dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní programu.

    Ešte pán poslanec Mikloško.

  • Ja mám takúto procedúru, pán predseda. Navrhujem, aby plénum Národnej rady tiež prijalo uznesenie nášho zahraničného výboru, ktorý dal poslanec Mikuláš Krajkovič, č. 71 z 23. 10. 2013 ohľadom Ukrajiny. Išlo o vyhlásenie, v ktorom zahraničný výbor žiada Ukrajinu pred očakávaným podpísaním asociačnej dohody o splnení podmienok, ktorý na nich EÚ kladie. Minister Lajčák už predtým sa tu v parlamente vyjadril presne v zmysle tohto uznesenia. Komisár Füle bol nedávno pred pár dňami v Ukrajine, kde rokoval o ich pripravenosti podpísania dohodu, a pripomenul im situáciu Tymošenkovej. Teda ide najmä o tento prípad, o ktorom som tu už trikrát márne navrhol prijatie nejakého uznesenia. Prekvapilo ma, že napriek ubezpečeniu Ukrajiny pred pár dňami ministerka spravodlivosti Ukrajiny vyhlásila, že Tymošenkovú do Nemecka na liečenie nevyšlú. Asociačná dohoda by sa teda nemala ešte podpísať. Ja som to pripomenul aj včera ministrovi Lajčákovi, ale návrh...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec, vyžadovalo by to zmenu programu, zaradenie nového bodu programu a prednesenie návrhu uznesenia a po rozprave hlasovanie, čiže tri kluby, takže nemôžem dať o tomto vašom návrhu hlasovať. Pán poslanec Sólymos.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda, aby sme mohli odstrániť legislatívne pochybnosti pri pozmeňujúcom návrhu Tibora Bastrnáka k návrhu poslancov k zákonu o zdravotnej starostlivosti, páni poslanci Béla Bugár, Zsolt Simon a ja sťahujeme naše podpisy spod tohto návrhu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda výboru Podmanický.

  • Pán predseda, ja chcem poprosiť o to, aby sme o vládnom návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, tlač 648, hlasovali o 17.00 hodine.

  • Dobre. Pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, pán predseda. Chcel by som stiahnuť svoj procedurálny návrh, ktorý padol v rozprave pri prejednávaní bodu o správe úradu Slovákov žijúcich v zahraničí, kedy som chcel vrátiť správu na prepracovanie. Vzhľadom na to, že dobrá vôľa pána predsedu úradu, ako aj pána ministra, jednak sme dohodli poslanecký prieskum z kultúrneho výboru a je aj prísľub, že sa k nám pripojí zahraničný výbor, tak tento procedurálny návrh sťahujem. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Chcem vás ešte informovať, že aj tajnú voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov vykonáme po hlasovaní o 17.00 hodine poobede.

    O slovo požiadala pani ministerka zdravotníctva.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v rozprave k návrhu poslancov na vydanie zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia, je to tlač 575, bol podaný neúplný pozmeňujúci návrh.

    Preto, prosím, pán predseda, aby ste znova otvorili rozpravu k tomuto bodu, aby bolo umožnené poslancom predniesť nový pozmeňujúci návrh. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani ministerka. Otváram rozpravu k návrhu poslancov Tibora Bastrnáka, Bélu Bugára, Józsefa Nagya na vydanie zákona č. 577. Otváram rozpravu. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Nagy.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bastrnáka, Bélu Bugára a Józsefa Nagya na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 575.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, podávam pozmeňujúci návrh, ktorý je obsahovo identický so stiahnutým návrhom, a podávam to z dôvodu, aby sa odstránili všetky legislatívno-technické pochybnosti, čiže chýbajúce odôvodnenie.

    Takže pozmeňovací návrh znie nasledovne:

    Pozmeňovací návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bastrnáka a Józsefa Nagya k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bastrnáka, Bélu Bugára a Józsefa Nagya na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 575:

    Za čl. I sa vkladajú nové čl. II a III, ktoré znejú:

    "Čl. II

    Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 350/2005 Z. z., č. 538/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., štyri, zákona 282/2006 Z. z., zákona č. 518/2007 Z. z., zákona č. 662/2007 Z. z., zákona 489/2008 Z. z., zákona 192/2009 Z. z., zákona 345/2009 Z. z., zákona 132/2010 Z. z., zákona 133/2010 Z. z., zákona 34/2011 Z. z., zákona 172/2011 Z. z., zákona 313/2012 Z. z., zákona 345/2012 Z. z., zákona 41/2013 Z. z., zákona 153/2013 Z. z. a zákona č. 160/2013 Z. z. a zákona č. 220/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    V § 46 ods. 1 písm. m) sa za slová "ordinačné hodiny" vkladajú slová "vrátane ordinačných hodín vyhradených na prednostné poskytnutie zdravotnej starostlivosti."

    Poznámka pod čiarou k odkazu 53b) znie:

    "53b) § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z. z. v znení zákona č. .../2013 Z. z."

    "Čl. III

    Zákon č. 578/2004 o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 720/2004 Z. z., zákona č. 350/2005 Z. z., zákona č. 538/2005 Z. z., zákona č. 282/2006 Z. z., zákona č. 527/2006 Z. z., zákona č. 673/2006 Z. z., zákona č. 272/2007 Z. z., zákona č. 330/2007 Z. z., zákona č. 464/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 284/2008 Z. z., zákona č. 447/2008 Z. z., zákona č. 461/2008 Z. z., zákona č. 560/2008 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 214/2009 Z. z., zákona č. 8/2010 Z. z., zákona č. 133/2010 Z. z., zákona č. 34/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 390/2011 Z. z., 512/2011 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 5/2012 Z. z., zákona č. 185/2012 Z. z., zákona č. 313/2012 Z. z. , zákona č. 324/2012 Z. z., zákona č. 41/2013 Z. z., zákona č. 153/2013 Z. z., zákona č. 204/2013 Z. z. a zákona č. 220/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 79 ods. 1 písm. a) sa za slová "samosprávnym krajom" vkladajú slová "s osobitným vyznačením ordinačných hodín vyhradených na prednostné poskytnutie zdravotnej starostlivosti." Poznámka pod čiarou k odkazu 55ba) znie:

    "55ba) § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 v znení zákona 2013 Z. z.

    2. Za § 102o sa vkladá § 102oa, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§102oa

    Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. decembra 2013

    Poskytovateľ ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorého ordinačné hodiny nie sú v súlade s právnymi predpismi účinnými od 1. decembra 2013, je povinný požiadať samosprávny kraj o schválenie a potvrdenie ordinačných hodín s osobitným vyznačením ordinačných hodín vyhradených na prednostné poskytnutie zdravotnej starostlivosti najneskôr do 31. januára 2014. Takýto poskytovateľ je oprávnený prednostne poskytovať zdravotnú starostlivosť vo vyhradených ordinačných hodinách, ktoré neboli schválené a potvrdené samosprávnym krajom, do schválenia a potvrdenia ordinačných hodín s osobitným vyznačením ordinačných hodín vyhradených na prednostné poskytnutie zdravotnej starostlivosti, najneskôr do 30. apríla 2014."

    Čl. II sa primerane prečísluje.

    V súvislosti s vložením nových článkov sa vykoná legislatívno-technická úprava názvu zákona.

    Odôvodnenie:

    Do návrhu zákona sa dopĺňajú ustanovenia týkajúce sa schvaľovania vyhradených ordinačných hodín v zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a v zákone č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Súčasne sa prechodným ustanovením upravuje lehota, v ktorej sú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, ktorí nemajú schválené vyhradené ordinačné hodiny samosprávnym krajom, povinní požiadať o schválenie vyhradených ordinačných hodín.

    V súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom vynímam bod 4 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.

    Ďakujem pekne za trpezlivosť.

  • Faktické poznámky pána poslanca nie sú a vyhlasujem rozpravu za skončenú. V zmysle rokovacieho poriadku sa však pýtam, či chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie. Spravodajca taktiež nie. A o minútu, vyhlasujem prestávku, pristúpime k hlasovaniu.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Poprosím pána spravodajcu pána poslanca Novotného, aby uviedol hlasovanie o návrhu poslancov Tibora Bastrnáka, Bélu Bugára a Józsefa Nagya, o zákone č. 577.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bastrnáka, Bélu Bugára a Józsefa Nagya na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon

    č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 575.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, k návrhu zákona vystúpili poslanci Tibor Bastrnák, Viliam Novotný a po opätovnom otvorení rozpravy pán poslanec József Nagy. Pán poslanec Bastrnák aj pán poslanec Nagy podali pozmeňujúce návrhy, ale keďže podpisy pod pozmeňujúci návrh pána poslanca Bastrnáka stiahli niektorí poslanci, nespĺňa teda náležitosti v zmysle rokovacieho poriadku, preto o ňom nebudeme hlasovať.

    Môžme teda pristúpiť k hlasovaniu. Keďže bol dnes podaný pozmeňujúci návrh, najprv by sme mali hlasovať o skrátení lehoty, aby sme o ňom mohli dnes hlasovať.

    Prosím, dajte hlasovať o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 135 bolo za, 2 nehlasovali.

    Máte súhlas, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Najprv budeme hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu 1, 2, 3 a 5 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 137 za, 1 sa zdržal.

    Tieto body sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o pozmeňujúcom návrhu č. 4 zo spoločnej správy, ktorý vyňal na samostatné hlasovanie pán poslanec Nagy, s pôvodným odporúčaním gestorského výboru schváliť - s tým, že ale v rozprave bol podaný lepší pozmeňujúci návrh.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 128 bolo za (pozn. red.: správne má byť: 128 bolo proti), 8 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Tento bod sme neschválili.

  • Teraz môžme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu pánov Bastrnáka a Nagya, ktorý bol podaný dnes.

    Dajte, prosím, o ňom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, všetci boli za.

    Tento návrh sme schválili.

  • Tým sme vyčerpali hlasovanie o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy aj z rozpravy.

    Pán predseda, mám splnomocnenie gestorského výboru navrhnúť postúpenie prerokovania návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, všetci boli za.

    Sme v treťom čítaní, otváram rozpravu.

    Nemám prihlášku do rozpravy. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 137 bolo za, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili novelu zákona č. 577.

    Pani poslankyňa Šedivcová uvedie v druhom čítaní hlasovanie o návrhu zákona č. 2 o kolektívnom vyjednávaní. Je to tlač 416.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, tlač 416.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili páni poslanci Štefanec, Brocka, Hlina a pani poslankyňa Jurinová.

    Prosím, pán predseda, najprv budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Brocku nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 59 za a 79 proti.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy.

    Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o bodoch 1 a 2 zo spoločnej správy so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 84 za, 1 proti, 54 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhoch podaných poslancami v rozprave.

    Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o prvom bode návrhu pani poslankyne Jurinovej.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 61 za, 11 proti, 67 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o druhom bode návrhu pani poslankyne Jurinovej.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 60 za, 7 proti, 72 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Konštatujem, že sme odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy a z rozpravy. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 80 za, 45 proti, 13 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní, otváram rozpravu. Pán poslanec, do rozpravy v treťom čítaní? Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Hlina.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, tlač 416.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v zmysle podmienok tretieho čítania upozorniť na nedostatok, ktorý tam máte, legislatívno-technický a jazykový. Máte tam chybu, ja som teda avizoval aj v druhom čítaní, že na ňu upozorním v treťom čítaní, že pokiaľ by sa niečo nezmenilo. Nezmenilo sa. Prosím vás, doteraz platilo aj v textácii zákona pôvodného ste mali kolektívna zmluva vyššieho stupňa a na návrh zmluvných strán, písomný návrh zmluvných strán, čiže z toho sa vychádza, že aspoň dvoch, teraz to meníte. Stále to nechávate, že sa to volá kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ale môže ju predložiť jedna zmluvná strana. Môj návrh je teda v tom, ja nehodnotím obsahovo tú zmenu, vôbec nie, len to už nemôže byť zmluva, čiže tá zmena by sa týkala toho, že to nebude kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ale bude tu, kolektívny akt vyššieho stupňa, vtedy je to vecne a podľa mňa aj legislatívne správne. Wikipédia, ja som tu minule odporúčal vašich kolegov na Wikipédiu, keď už nič iné, to je na internete, si dáte www.wikipedia.sk, skúste, dajte si zmluva a tam vám nájde, že zmluva je akt aspoň dvoch zmluvných strán. Prosím vás, nemeňme to, už v Mezopotámii, keď robili zmluvy, keď vymieňali kurča za vajcia alebo niečo také, tak tiež teda tam sa niekde základy toho postavili. SMER, jeho veľkú ambíciu, že meniť aj tieto veci, prosím vás, toto naozaj nechajte na pokoji.

    Čiže, pán predseda, ja vám vaše zákony meniť, opravovať nebudem, čiže ja tu nemám ani nejaký pozmeňovák v tom zmysle, ale dávam návrh, aby ste si to opravili. Čiže nemôže sa to volať kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ale môže sa to volať kolektívny akt vyššieho stupňa. Vtedy to bude vecne, legislatívne a asi aj jazykovo správne. Ďakujem.

  • Pán poslanec, nemáte podpisy, takže nevieme vrátiť do druhého čítania, takže...

    Pani spravodajkyňa. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, tlač 416.

  • Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku, so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Reakcia z pléna.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 79 za, 57 proti, 2 sa zdržali.

    Schválili sme zákon č. 2 o kolektívnom vyjednávaní.

    Pán poslanec Šuca uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 480 o azyle, je to tlač 705.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 705.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave k predmetnému vládnemu návrhu zákona v prvom čítaní nevystúpila žiadna pani poslankyňa, žiaden pán poslanec.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písmena c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

    Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 91 za a 47 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom:

    - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť;

    ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 30 dní a gestorskému výboru do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 130 za a 9 sa zdržalo.

    Návrhy sme schválili.

    Pán poslanec Kovačócy uvedie v druhom čítaní hlasovanie o zákone č. 8 o cestnej premávke.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 601.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave k uvedenému vládnemu návrhu zákona vystúpili piati poslanci, a to: pán poslanec Susko, Poliačik, Droba, Vašečka a ja. Pán poslanec Susko dal jeden pozmeňujúci návrh a pán poslanec Droba štyri pozmeňujúce návrhy.

    Najprv však pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pôjdeme hlasovať spoločne o bodoch 1 až 29, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 103 za, 1 proti, 34 sa zdržalo a 1 nehlasoval.

    Body sme schválili.

  • A teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave.

    Pán predseda, dajte najprv hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Suska, a to en bloc body 1 až 3, teda spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 130 za, 8 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o prvom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Drobu. Tento sa týka 1,5-metrového odstupu pri predchádzaní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 48 za, 67 proti, 20 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz, prosím, dajte hlasovať o druhom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Drobu, ten sa týka jazdy na červenú pri odbočovaní vpravo.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 31 za, 76 proti, 25 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďalej budeme hlasovať o treťom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Drobu. Ten sa týka otáčania v križovatke.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 47 za, 72 proti, 16 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, teraz dajte, prosím, hlasovať o štvrtom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Drobu. Ten sa týka jazdy taxíkov po autobusových pruhoch.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 135 za, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme schválili.

  • Týmto sme hlasovali o všetkých podaných pozmeňujúcich návrhoch.

    Pán predseda, v zmysle § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tomto hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 107 za, 32 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Páni poslanci, do rozpravy v treťom čítaní?

  • Reakcia z pléna.

  • Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 107 za, 31 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme novelu zákona č. 8 o cestnej premávke.

    Pani poslankyňa Lišková uvedie v druhom čítaní hlasovanie o návrhu výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny na vydanie zákona č. 553 o pamäti národa. Je to tlač 644.

    (Hlasovanie o návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov, tlač 644.)

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, nakoľko spoločná správa výborov neobsahuje žiadne pripomienky, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pripomienkach, ktoré boli prednesené v rozprave. V rozprave vystúpil jeden pán poslanec, pán poslanec Hlina, ktorý podal pozmeňujúci návrh.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 50 za, 76 proti, 12 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz si dovolím predniesť návrh podľa § 84 ods. 2 rokovacieho poriadku o tom, aby Národná rada pristúpila k rokovaniu o návrhu zákona v treťom čítaní ihneď, dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 136 za, 2 sa zdržali.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako celku. Gestorský výbor odporúča zákon schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 137 za, 2 sa zdržali.

    Schválili sme zákon o pamäti národa.

    Pán poslanec Goga uvedie v druhom čítaní hlasovanie o návrhu poslankyne Obrimčákovej na vydanie zákona o používaní a ochrane paralympijskej symboliky.

  • Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Bibiány Obrimčákovej na vydanie zákona o používaní a ochrane paralympijskej symboliky a o Slovenskom paralympijskom výbore, tlač 667.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpil iba jeden poslanec. Pán predseda, v spoločnej správe neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, a preto pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu, ktorý som v rozprave podal ja, a budeme hlasovať spoločne o všetkých bodoch návrhu.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o mojom podanom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 120 za, 1 proti, 17 sa zdržali.

    Tento návrh sme schválili.

  • Na základe oprávnenia ako spravodajcu predkladám návrh na prerokovanie návrhu zákona v treťom čítaní ihneď. Prosím, pán predseda, dajte o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 130 za, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Ďakujem, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru ho schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, všetci boli za.

    Schválili sme zákon o používaní a ochrane paralympijskej symboliky.

    Pán poslanec Kolesík uvedie v druhom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Brixiho a Martvoňa na vydanie zákona č. 108 o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 683.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec a neodzneli, neodznel teda žiaden procedurálny návrh a neboli podané pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 8 spoločne s odporúčaním schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 130 za, 7 sa zdržali.

    Body sme schválili.

  • O bodoch, o bode 9 zo spoločnej správy s odporúčaním neschváliť hlasovať nebudeme, keďže boli schválené body 7 a 8 spoločnej správy.

    Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 130 za, 7 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 128 bolo za, 8 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Schválili sme novelu zákona č. 108.

    Pani poslankyňa Lišková uvedie hlasovanie o uznesení k návrhu na vyslovenie súhlasu s Protokolom č. 15, ktorým sa mení Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

  • Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom č. 15, ktorým sa mení Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tlač 646.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpil jeden pán poslanec - pán poslanec Hlina, ale nepodal žiadny pozmeňujúci návrh.

    Dajte preto, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada vyslovuje súhlas s Protokolom č. 15, ktorým sa mení Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 126 bolo za, 1 proti, 4 sa zdržali, 5 nehlasovali.

    Vyslovili sme súhlas s uvedenou zmluvou.

    Pán poslanec Bugár uvedie hlasovanie o uznesení na vyslovenie súhlasu s Opčným protokolom k Dohovoru o právach dieťaťa a procedúre oznámení.

  • Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Opčným protokolom k Dohovoru o právach dieťaťa o procedúre oznámení, tlač 695.

  • Vážený pán predseda, v rozprave neboli podané žiadne pozmeňujúce návrhy, preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s Opčným protokolom k Dohovoru práv dieťaťa.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 122 za, 1 proti, 12 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Vyslovili sme súhlas s uvedenou zmluvou.

    Pán poslanec Mikuš uvedie hlasovanie v druhom čítaní o návrhu pána poslanca Hudackého, Figeľa a Zajaca na vydanie zákona o rodinnom podnikaní.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého, Jána Figeľa a Pavla Zajaca na vydanie zákona o rodinnom podnikaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 485.

  • Ďakujem pekne. V rozprave vystúpili traja poslanci. Nepodali žiaden procedurálny ani pozmeňujúci návrh. Informácia, ktorú máme pod tlačou 485a neobsahuje takisto žiadne pozmeňujúce návrhy. Pán predseda, sme v treťom čítaní, otvorte rozpravu.

  • Otváram rozpravu v treťom čítaní. Nemám prihlášku, vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať v treťom čítaní.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako celku.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 44 za, 10 proti, 78 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme neschválili návrh zákona o rodinnom podnikaní.

    Pán poslanec Droba uvedie hlasovanie o uznesení k správe o štátnej politike k Slovákom žijúcim v zahraničí.

  • Hlasovanie o správe o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2012 a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2014, tlač 693.

  • Vážený pán predseda, v rozprave k predmetnej správe vystúpili štyria páni poslanci a pán Jozef Viskupič stiahol svoj procedurálny návrh, takže sa o ňom nebude hlasovať.

    Prosím, pán predseda, dajte teraz hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie správu o štátnej politike vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2012 a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2014. Ďakujem.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 119 za, 1 proti, 12 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Uznesenie sme schválili.

    Pán poslanec Cicoň uvedie v druhom čítaní hlasovanie o návrhu pani podpredsedníčky Renáty Zmajkovičovej na vydanie zákona č. 323 o notároch.

    (Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, tlač 647.)

  • Ďakujem za slovo. V rozprave k uvedenému návrhu zákona vystúpil pán poslanec Kadúc a nepodal žiaden pozmeňujúci návrh. Preto pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo správy ústavnoprávneho výboru. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 a 2 spoločne s odporúčaním schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 86 za, 50 sa zdržali.

    Tieto body sme schválili.

  • Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Pán predseda, v zmysle § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby sme pristúpili k tretiemu čítaniu ihneď. Dajte, prosím, o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 88 za, 47 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 83 za, 51 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme novelu zákona č. 323 o notároch.

    Pán poslanec Hambálek uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o protifašistickom odboji. Je to tlač 714.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o protifašistickom odboji, postavení a pôsobnosti Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, tlač 714.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave k predmetnému návrhu zákona vystúpil 1 pán poslanec - pán poslanec Mičovský, nepodal však žiadny procedurálny návrh.

    Preto prosím, pán predseda, aby ste dal hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 117 za, 14 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili .

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom:

    - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci,

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť;

    ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 30 dní a gestorskému výboru do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 126 bolo za, 3 sa zdržali, 5 nehlasovali.

    Návrhy sme schválili.

    Pani poslankyňa Obrimčáková uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Petráka, Mamojku, Číža a Jarjabka na vydanie zákona č. 226 o používaní a ochrane olympijskej symboliky.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Petráka, Mojmíra Mamojku, Miroslava Číža a Dušana Jarjabka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 226/1994 Z. z. o používaní a ochrane olympijskej symboliky a o Slovenskom olympijskom výbore v znení neskorších predpisov, tlač 736.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil 1 poslanec, nepodal žiadny procedurálny návrh.

    Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa rozhodla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 111 bolo za, 24 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Prosím, pán predseda, teraz dajte hlasovať o tom, že návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prideľuje na prerokovanie:

    - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport;

    zároveň, že za gestorský výbor určuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, že určené výbory prerokujú návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní, v gestorskom výbore do 32 dní od jeho pridelenia na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 128 bolo za, 3 sa zdržali.

    Návrhy sme schválili.

    Pán poslanec Kolesík uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Brixiho a Martvoňa na vydanie zákona č. 250 o ochrane spotrebiteľa. Je to tlač 746.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 746.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden z poslancov a nebol teda predložený žiaden procedurálny návrh. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 86 za, 47 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie týmto výborom:

    - ústavnoprávnemu výboru a

    - výboru pre hospodárske záležitosti;

    a aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti;

    a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 116 bolo za, 16 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrhy sme schválili.

    Pán poslanec Fecko uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pána poslanca, pánov poslancov Hubu a Mičovského na vydanie zákona č. 137 o ovzduší.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Hubu a Jána Mičovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení zákona č. 318/2012 Z. z., tlač 707.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, v rozprave vystúpil 1 poslanec, pán Mičovský, nebol podaný žiadny pozmeňujúci a doplňujúci návrh, takže prosím, pán predsedajúci, aby sme, ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 31 za, 69 proti, 31 sa zdržalo.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Pán poslanec Simon uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Fecka, Mičovského, Mezenskej a Hubu na vydanie zákona č. 97 o pozemkových spoločenstvách, je to tlač 710.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka, Jána Mičovského, Heleny Mezenskej a Mikuláša Hubu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách, tlač 710.

  • Ďakujem. Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 29 za, 11 proti, 92 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní.

    Pán poslanec Petro uvedie v druhom čítaní hlasovanie o návrhu poslanca Igora Chomu na vydanie zákona č. 135 o pozemných komunikáciách, tlač 680.

    (Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Chomu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 680.)

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave nevystúpil žiadny poslanec a nebol teda podaný žiaden pozmeňujúci alebo doplňujúci návrh. Môžme teda pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 8 s odporúčaním schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 78 za, 4 proti, 50 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 79 za, 7 proti, 45 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 79 za, 9 boli proti, 44 sa zdržalo.

    Schválili sme novelu cestného zákona.

    Pán podpredseda Figeľ uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Brocku, Přidala, Kvasničku na vydanie zákona 595 o dani z príjmov. Je to tlač 708.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku, Alojza Přidala a Mariána Kvasničku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon

    č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 708.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpili viacerí poslanci, ale nebol podaný žiaden procedurálny návrh, preto odporúčam hlasovať o tom, aby Národná rada uznesením podľa § 73 rokovacieho poriadku postúpila tento návrh do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 50 za, 6 proti, 73 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní.

    Pán poslanec Poliačik uvedie hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Viskupiča a Kadúca na vydanie zákona č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady. Je to tlač 729.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča a Miroslava Kadúca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa zrušuje zákon Slovenskej národnej rady č. 45/1989 Zb. o poslancoch Slovenskej národnej rady v znení neskorších predpisov, tlač 729.

  • Ďakujem, pán predseda, v rozprave k tomuto bodu vystúpil 1 poslanec, nepodal žiaden procedurálny návrh, dajte preto, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 53 za, 74 proti, 7 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní.

    Dámy a páni, odhlasovali sme prerokované body. Chcem vás informovať, že o druhej poobede je zaradený bod interpelácie, a chcem informovať členov poslaneckého grémia, že sa stretneme nie ako som avizoval teraz, ale až po hlasovaní a vykonaní tajnej voľby o, po 17.00 hodine a budeme sa zaoberať ďalším priebehom schôdze.

    Pán poslanec Hrnčiar.

  • Vážený pán predseda, chcel by som, aby sa dalo do zápisu hlasovanie tlače 680, návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Chomu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. Hlasoval som, zdržal som sa hlasovania podľa výpisu, ale chcel som hlasovať za.

  • Dobre. Pán poslanec Hlina.

    Poprosím vás ešte, dámy a páni, bežia procedurálne návrhy. Pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, ja mám dva, prípadne, ak by som to nestihol, poprosím o minútu. Prvý procedurálny návrh je, aby predsa len kandidáti na, do senátov disciplinárnych, teda sudcov do disciplinárnych senátov boli predstavení aspoň na ústavnoprávnom výbore pred samotným hlasovaním, to je prvý, nechcem to už ani odôvodňovať, ja som to ikskrát povedal, že prečo si myslím, že to je dôležité, a druhý procedurálny návrh mám, v prípade, že sa na grémiu rozhodne, že zajtra utnete schôdzu, tak chcem, aby sa pri presúvaní programov bodov do ďalšej schôdze uviedlo, že to je z toho dôvodu, že poslanci na budúci týždeň nechcú prísť na zasadnutie Národnej rady. Ďakujem.

  • Dobre, budeme hlasovať o prvom návrhu. Pán poslanec žiada o predstavenie kandidátov na sudcov disciplinárnych, členov disciplinárnych senátov.

  • Hlasovanie.

  • 116 prítomných, 44 za, 22 proti, 49 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    O druhom návrhu nedám hlasovať. Budeme vás informovať o priebehu po rokovaní poslaneckého grémia.

    Pán poslanec Mikloško.

  • Vážený pán predseda, chcel by som zmeniť moje hlasovanie (smiech v sále), pretože som - návrh poslanca Národnej rady Jula Brocku, Přidala a Kvasničku, zákon č. 595 o dani z príjmov - som hlasoval za, hoci mi to tam ukazuje, že som sa zdržal hlasovania, tak bol som za.

  • Do zápisu. Pán poslanec Jakab.

  • Pán predseda, takisto chcel by som oznámiť, že tlač 680 som hlasoval za, a vykazuje, že som bol proti.

  • Ja mám podobné. Tlač 485, hlasovanie 225, vykázalo ma, že za, ale som proti.

  • Dobre, ďakujem pekne. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku.

    Budeme pokračovať o 14.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, teraz majú nasledovať dva body programu, a to písomné odpovede na interpelácie a samotné nové interpelácie.

    Predseda vlády Robert Fico sa z rokovania o týchto bodoch programu ospravedlnil z dôvodu prijatia prezidenta Francúzskej republiky Françoisa Hollanda. Zastupovaním poveril jedného z vicepremiérov, ministra vnútra pána Roberta Kaliňáka. Predpokladám, že sa každú chvíľu objaví alebo potom ho zastúpi ďalší vicepremiér. Takže chvíľku počkáme na Roberta Kaliňáka.

  • Krátka pauza.

  • Dámy a páni, podpredseda vlády Robert Kaliňák je zatiaľ na rokovaní parlamentného výboru.

    Ale poprosím ďalšieho z podpredsedov vlády Ľubomíra Vážneho, aby oznámil, kto z členov vlády zastupuje na týchto dvoch bodoch rokovania neprítomných členov vlády. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zastúpení predsedu vlády Slovenskej republiky ospravedlnil k bodu rokovania písomné odpovede na interpelácie a interpelácie z 29. 10. 2013 neprítomných ministrov a oboznámil vás s ich zastupovaním, neprítomných členov vlády a oboznámil vás s ich zastúpením.

    Neprítomný je predseda vlády Robert Fico, ktorý je momentálne na prijatí, má akciu prijatie prezidenta Francúzska, zastupuje ho Robert Kaliňák, ktorý je na výbore a každú chvíľu príde. Neprítomný je Miroslav Lajčák, ktorý je tiež zúčastnený na návšteve prezidenta Francúzska, zastupuje ho Peter Kažimír.

    Neprítomný je Martin Glváč, ktorý má prijatie ministra obrany Brazílie, zastupuje ho Tomáš Borec a neprítomný je Marek Maďarič, ktorý má momentálne medzinárodné pracovné stretnutie na medzinárodnej úrovni, a zastupuje ho pán Dušan Čaplovič.

    Pán podpredseda, ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, rokujeme o písomných odpovediach - v prvom bode tohto dvojbloku - členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré boli písomne podané do 26. septembra 2013. Máte to uvedené pod tlačou 698.

    Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, ktorí pri jednotlivých vystúpeniach, aby uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tejto tlači 698 nachádza, a v prípade nespokojnosti s odpoveďou uviesť, či žiadajú, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s touto odpoveďou.

    Takže otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásili Ján Mičovský, Pavol Zajac, Mikuláš Huba a Erika Jurinová.

    Prvý v poradí, nech sa páči, je Ján Mičovský z klubu, klubu OĽaNO.

  • Rokovanie o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 698.

  • Dobrý deň, ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, vážení páni ministri vlády Slovenskej republiky, chcem reagovať na odpoveď, ktorá dostala poradové číslo 19. Je to odpoveď pána ministra kultúry Mareka Maďariča na moju interpeláciu. A k tejto odpovedi by som sa rád vyjadril relatívne stručne a zásadne. A na to, aby to bolo možné, dovolím si krátku interpeláciu, aby bol jasný zmysel môjho pohľadu na túto odpoveď, akceptovať, tak túto interpeláciu by som rád, keďže je krátka, prečítal:

    "Vážený pán minister, ste umelec, ktorý sa načas stal aj politikom, a tak vám istá dramatizácia v úvode tejto interpelácie azda nebude celkom nemilá. Zúžim ju do jednoduchej otázky, ktorá znie takto:

    Domnievate sa, že v krajine, kde sa cieľavedome búrajú národné kultúrne pamiatky, má existencia ministerstva kultúry ešte svoj význam?

    Toto zveličenie nepoužívam kvôli tomu, aby som vaše ministerstvo znevážil, len hľadám slová, ktorými by som vás osobne rád primerane rozhneval. Rozhneval nad tým, ako je možné, aby sa práve počas vášho kultúrneho pontifikátu mohla udiať taká vec, aká sa nedávno stala v Polomke. V tejto horehronskej obci stojí od roku 1768 neskorobarokový vzácny objekt, ktorý je tam všeobecne známy ako Panský dom. Nazývam tento dom vzácnym napriek tomu, že jeho technický stav bol v posledných rokoch žalostný a jeho využitie ešte žalostnejšie. V krajinách, kde sa ctia kultúru a zákony, takýto stav riešia opravou objektu a jeho následných primeraným využitím. U nás to riešime oveľa jednoduchšie, zbúraním. Možno by sa búranie, hoc aj vzácneho objektu, zaobišlo aj bez tejto mojej interpelácie, keby v súvislosti s ním sa nevyskytla jedna takmer neuveriteľná okolnosť. Panský dom v Polomke je totiž národnou kultúrnou pamiatkou. Teda v Polomke sa začala búrať budova s najvyšším stupňom kultúrnej ochrany v našej krajine. Nebudem tu uvádzať chronológiu mnohých udalostí, ktoré toto kultúrne barbarstvo dokumentujú, vaši úradníci vám ju určite ľahko predložia. Rovnako vás nebudem zahlcovať neoverenými podozreniami, ktoré údajnú príčinu tohto skutku sprevádzajú. Namiesto toho urobím len jedno, žiadam vás, aby ste ako najvyšší predstaviteľ kultúry toto absurdné pošliapanie histórie Slovenska vyšetrili, vinníkov odhalili, no najmä zabezpečili, aby sa objekt, ktorý je dnes už bez strechy, prinavrátil ešte pred obdobím jesenných dažďov do pôvodného stavu. Som presvedčený, že jedine takýto postup môže ešte zachrániť národnú kultúrnu pamiatku Panský dom v Polomke a vášmu ministerstvu tak zachovať dobré meno a opodstatnenie. Vážený pán minister, konajte, prosím. S úctou Ján Mičovský, datované v Bratislave 5. septembra roku 2013."

    Odpoveď som dostal. Musím hneď povedať, že tá odpoveď v zásade je správna. Je tam kopu pozitívnych momentov, ktoré nebudem čítať dopodrobna, len spomeniem, že pán minister sa stotožnil, resp. jeho personál, s tým, že ozaj ide o veľmi ťažký úder kultúrnym pamiatkam na Slovensku, že sa naozaj vykonali opatrenia, ktoré v rámci svojich možností on ako minister vykonať mal a mohol, že boli uvedené do stavu vysokej aktivity prokuratúry: okresná v Brezne, krajská v Banskej Bystrici, inšpekcia kultúry na ministerstve kultúry v Bratislave v súčinnosti s riaditeľkou Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici. Volal som, rozprával som s nimi. Naozaj mi potvrdili, že konali, že sú zhrození a že robia všetko pre to, aby sa tento stav zvrátil a úpadkové konanie vo vzťahu k objektu, ktorý má najvyšší stupeň ochrany v našej krajine, je národnou kultúrnou pamiatkou, zastavil a aspoň zakonzervoval, keď už nie vrátil do pôvodného stavu.

    Prečo o tom rozprávam podrobne? Nuž, 5. septembra som to napísal, 24. septembra prišla odpoveď a máme tu koniec októbra. Ráno som rozprával s obyvateľmi Polomky, stav bez zmeny. Budova polozbúraná, strecha preč, trámy popálené, do objektu zateká. Národná kultúrna pamiatka napriek tomu, že sme sa zhodli, opakujem, prokuratúry okresné aj krajské, ministerstvo, inšpekcia, krajský pamiatkový úrad. Všetci vedia, že to je zlé, že to je protizákonné, že je to neprípustné, že je to znevažujúce, že je to rana slušnosti a úcte k zákonom. Poslanci píšu interpelácie, ministri odpovedajú a toto naše Slovensko si kráča ďalej. Ja sa chcem spýtať práve z tohto pohľadu, z pohľadu človeka, ktorý má isté zákonné možnosti, nuž, čo mám robiť ešte viacej? Ja viem, nestačí byť v tejto snemovni. Mohol som zobrať ten igelit a ísť to možno tam zakryť sám. Možno sme mohli z klubu. Možno to navrhnem. Lebo ja si myslím, že vo chvíľach, keď práve takáto vec rezonuje, keď sa rozprávate ozaj s ľuďmi, ktorí sú zhrození, že sa takto môžu pošliapavať zákony v našej krajine, no tak ten minister by mal povedať: "No tak dosť!"

    Zjavne sú veci, ktoré proste nedokážeme urobiť podľa zákona, tak ich budeme robiť mimo zákona. Tak ich vyženie z toho úradu, z ministerstva a povie: "Sa mi nevrátite dovtedy, kým tá pamiatka nie je aspoň zakonzervovaná. Kým tam nedáte aspoň igelit, kým to nezakryjete tak, aby sa tento stav, ktorý je neprípustný a ktorý je ozaj urážajúci ľudí i zákony i kultúru tejto krajiny aspoň zastavil!" Miesto toho život ide ďalej a my naozaj niekedy môžme mať pocit, že hádžeme hrach o stenu.

    Keď som rozprával s krajským prokurátorom v Banskej Bystrici, tak mi povedal aj takú vec, že stotožňujem sa s vami, pán poslanec, ale viete, ono to kedysi nebolo ešte chránené a ten súhlas, čo tam na to dali, tak bol daný ešte v čase, keď to jednoducho bola nie pamiatka. A potom to už pamiatka bola, takže ja tak trocha na to pozerám aj s touto optikou. Hovorím: "Pán prokurátor, ale to, ak niekomu lekár stanoví zlú diagnózu a potom sa príde na to, že bola zlá, a diagnózu stanoví správne, tak budeme trvať na tom, že treba liečiť toho pacienta podľa tej nesprávnej diagnózy len za to, že bola prvá? To len za to budeme pozerať na to, že kedysi to pamiatkou nebolo? No čo to je za nelogický prístup k takýmto veciam?"

    Naozaj, veľmi si vážim tých, ktorí so mnou koordinovane pracovali. Keď som volal šéfku pamiatkovej inšpekcie na ministerstve kultúry pani Kodoňovú, absolútne zhrozená, absolútne súhlasná, konala, čo mohla. Keď som rozprával s pani riaditeľkou Klasovou, riaditeľkou Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici tiež jednoznačne. Tak vlastne sa zhodneme na tom, že všetci vieme, že je to zlé, dokonca sme tu vo vzácnej jednote opozície-koalície, ľavých-pravých, vieme, že sú zákony pošliapané, a výsledok je ten, že po mesiaci je kultúrna pamiatka z 19. storočia jednoducho..., z 18. storočia jednoducho v stave, ktorý je nedôstojný.

    Preto chcem navrhnúť pánovi ministrovi Maďaričovi, aby naozaj tak, ako som mu to písal v úvode svojej interpelácie, aby sa naozaj nazlostil, aby naozaj urobil ešte dnes niečo, čo pomôže, keď už nie uplatňovať zákony, tak uplatňovať aspoň zdravý rozum v tejto krajine. Však poslanec, minister, predsa to sú všetko dočasné veci, ktoré jednoducho dneska nimi sme, zajtra nie sme. Ale zdravý rozum by sme mali mať od počiatku až do konca svojho pôsobenia vo všetkých funkciách, nielen ministerských. Tu zdravý rozum velí niečo celkom iné. Zastaviť toto barbarstvo. Alebo sa dohodnúť na tom, že národná kultúrna pamiatka je tu na to, aby jednoducho sme ju zbúrali. A viete, už o tom búraní sa mi nechce ani rozprávať, lebo ono tí Polomčania to majú tak, že ak niekto poznáte Polomku, ten Panský dom sa nachádza v tom kopčeku, keď vychádzate proti prúdu Hrona, teda smerom na východ z obce von, a je tam zúžený profil. Oni chcú teraz zrekonštruovať cestu, tak kvôli tej rekonštrukcii cesty, zato, že tam je zúžený profil, do ktorého zachádza Panský dom, nuž nevedeli v 18. storočí, že tu bude cesta, tak ten dom zbúrame. Keď už nie nič iné, tak poviem, no tá stavba nech tam mala ostať tak, ako to rozhodli pamiatkové orgány a dopraváci tam mali dať zníženú rýchlosť.

    Alebo ma napadne aj iná vec. V dobe, keď vieme, že obchvat každej obce je tým najsprávnejším riešením z hľadiska životného prostredia, pohody občanov aj cestných pomerov, nuž nemali sme sa skôr zamerať na to, že bolo treba robiť nie rekonštrukciu cesty až tak intenzívne, ale možno ten obchvat, ktorý, zoberme si južnú časť Horehronia medzi Bystricou a Breznom, však tam obchvat, obchvaty sú už 40 rokov alebo 30 rokov. A dnes sa bavíme o tom, že miesto urobenia takého obchvatu, takejto analógie logickej z hľadiska aj dopravných pomerov, aj životného prostredia, my radšej ideme cez Polomku cestu. A keďže nám tam zavadzia národná kultúrna pamiatka, tak ju zbúrame. Možno niekto vymyslí vo Zvolene pod križovatkou nový nejaký systém dopravný a Zvolenský zámok ako rovnako chránený objekt s rovnakým stupňom, tak ho tiež môžme zbúrať. Je trocha väčší, ale zbúrať sa dá. Takže končím tak.

    Pán minister kultúry pán Marek Maďarič, resp. ak som dobre pochopil, pán minister školstva ho zastupuje, pán minister Čaplovič. Dobre som to počul? Alebo? Áno. Takže poprosím, pán minister, tlmočiť pánovi Maďaričovi možno slová básne jeho, jeho kedysi dávneho predchodcu, síce neblahej komunistickej minulosti, ale celkom slušného básnického výkonu. Jedna z obľúbených básní môjho obľúbeného, musím povedať, básnika Miroslava Váleka, ktorá sa venuje šachu, končí tak, že v partii často vyhrávajú kone, jedine kráľ však môže dostať mat. Je to krásna, stručná báseň, ktorá ako keby skoncentrovala všetky problémy ľudských pováh, bytia, nebytia i zlých i dobrých vecí. A ja ho poprosím, aby, aby našiel tie kone a aby on radšej nebol tým kráľom, ktorý dostáva mat, ale aby tie kone vypráskal, ktoré toto pripustili. Takže odkaz na jeho dávneho predchodcu a jeho báseň. Asi toľko.

    Poprosím, a ak teda môžem aj navrhnúť, ak to je skutočne tak ťažké v našej krajine, tak sa dohodnime, že prerušíme zasadanie tohto parlamentu, aj vláda preruší všetky prijímania a všetky svoje akty a poďme do tej Polomky zakryť tú národnú kultúrnu pamiatku, keď už zákony na to nestačia.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem aj ja. Nepostrehol som, bol tam návrh na hlasovanie? No nech sa páči.

  • Rečník odišiel a následne sa vrátil k rečníckemu pultu.

  • Dokončím to v tom duchu, ako som aj minule. Ja nevidím dôvod na to, aby som dával hlasovať snemovni o tom, že som nespokojný s odpoveďou, pretože to považujem za úplne zbytočné. Je to akt, ktorý aj tak viem, ako skončí. Takže nie, vážený pán minister, nedávam hlasovať. Ja som vlastne s vašou odpoveďou spokojný. Lebo vy ste mi tam napísali všetko, čo ste urobili. Všetky kroky sú tam vymenované. Ja som nespokojný s nemohúcnosťou, ktorá sprevádza túto odpoveď a ktorá sprevádza tento akt, ktorý, ozaj sa bavíme len o budove. Potom človeka napadne z hľadiska zdravotníctva. No, ak niekto povie, že nám zomierajú ľudia kvôli tomu, že nezafungujú nejaké prístroje, že nie sú v tej chvíli tam, kde majú byť, no tak je to ďaleko horšie, ako keď nám len nezafungujú naše ľudské možnosti, keď dávame búrať budovy. Furt je to menší problém, ako keď nám zomierajú ľudia. Ale napriek tomu prosím, mali by sme ho riešiť. Takže nie, neprosím hlasovanie v tomto zmysle.

  • Ďakujem. Ďakujem pekne. Rokovací poriadok umožňuje hlasovať len o odpovedi, nie o ďalších súvislostiach.

    Nech sa páči, ďalším v poradí je Pavol Zajac z klubu Kresťanskodemokratického hnutia. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril ku trom odpovediam, ktoré som dostal na moje interpelácie. A to sú odpovede č. 39, 40 a 41. Najprv budem reagovať na odpoveď č. 41, ktorá je od premiéra Roberta Fica. Mal by ho zastupovať pán Kaliňák. Nevidím ho tu. Dobre. Najprv prečítam otázku, ktorú som položil pánovi premiérovi:

    "Vážený pán premiér, v polovici apríla ste sa za účasti televíznych kamier slávnostne podpisovali memorandum so zástupcami firmy Grandwood s prísľubom 390 nových pracovných miest. Bolo to presne v deň, keby parlament rokoval o problematike narastajúcej nezamestnanosti na Slovensku. Vaše divadielko bolo tak dokonalé, že ľudia vo Vranove nad Topľou sa chodili pýtať na úrad práce, kde si môžu podať žiadosť o prijatie do zamestnania? Moja otázka:

    V mene obyvateľov okresu Vranov nad Topľou sa pýtam, kedy bude tých sľúbených 390 pracovných miest?"

    Odpoveď pána premiéra stručne:

    Najprv mi pán premiér píše, že moja interpelácia je taká istá ako otázka, ktorú som položil 19. 9. na hodine otázok, a mal som to šťastie, že som bol vylosovaný ako prvý. Cez to všetko som zo sály odišiel, lebo päť minút predtým snemovňa hlasovala o dôvere premiérovi Robertovi Ficovi. Neprešlo to a opoziční poslanci, všetci opoziční poslanci sme sa dvihli a odišli sme zo sály. Nie preto, že sa nám nepodarilo odvolať Roberta Fica, ale preto, že Robert Fico sa na tom jednaní Národnej rady Slovenskej republiky o jeho odvolaní nezúčastnil. Sme presvedčení o tom, že na žiadosť Národnej rady Slovenskej republiky sa má minister alebo premiér zúčastniť rokovania Národnej rady. A Národná rada, opoziční poslanci, ktorí sa podpísali pod návrh na odvolanie, týmto návrhom vlastne žiadali Roberta Fica, aby bol prítomný. Sme presvedčení, že premiér porušil ústavu tým, že sa nezúčastnil tohto rokovania. A na protest tomu sme odišli zo sály, a preto som odišiel zo sály aj ja, hoci na tejto otázke mi veľmi záležalo. A nakoniec bolo dobre, že som odišiel a následne som podal interpeláciu. Pretože otázky na premiéra na hodine otázok vyzerajú tak, že prvú otázku, ktorú sa vylosuje, na tú otázku premiér 15 minút odpovedá slohovou prácou, ktorú mu pripraví jeho tlačové oddelenie. V rokovacom poriadku dneska máme, že otázky na hodinu otázok majú byť stručné a odpovede na túto hodinu otázok majú byť takisto stručné. Ja nepovažujem 15-minútové slohové práce čítané, pripravené tlačovým oddelením, za stručnú odpoveď. A tým pádom premiér nedá možnosť, aby ten, kto sa ho pýta, aby položil doplňujúcu otázku.

    Následne mi pán premiér popisuje tú známu situáciu s firmou Grandwood, hneď mi píše o tom, že firma Grandwood už v januári 2012 požiadala ministerstvo hospodárstva o investičnú pomoc. Následne sa zmenila vláda a znova sa prehodnotilo táto investičná pomoc a nová vláda Roberta Fica podpísala 16. 4. memorandum s touto firmou, kde v tom memorande prisľúbila tejto firme dotácie na obstaraný dlhodobý hmotný majetok vo výške milión eur, príspevok na vytvorenie nového pracovného miesta 3 mil. 900-tisíc eur a úľavy na dane z príjmu v nominálnej výške 16,4 mil. eur. Následne, po medializovaných výstupoch nášho kolegu pána Galka, ktorý poukázal na to, že firma má nízke základné imanie a pochybnú povesť, táto firma ustúpila, teda odstúpila od tejto investície, čo potvrdila listom z 12. júna 2013. V závere mi premiér píše, že investičnú pomoc dostali tri firmy na východe Slovenska, iné tri firmy.

    Dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa k tejto odpovedi vyjadril. Toto, čo predviedol Robert Fico 16. 4. 2013 vo Vranove nad Topľou, keď na tribúnke, ktorá bola narýchlo urobená v prázdnom priemyselnom parku, podpísal s firmou Grandwood toto memorandum, to bola jedna hanba, blamáž a fiasko. Opakujem, jedna hanba, blamáž a fiasko! Premiér suverénneho štátu, Slovenska, člena Európskej únie a NATO, ak podpíše memorandum s firmou, ktorá má základné imanie 5 000 eur a nejasnú podnikateľskú minulosť, je to hanba.

    Už vtedy viacerí z nás túto informáciu mali, túto informáciu malo viacero médií. Nie je to vôbec zložité túto informáciu dostať, otvoríte si obchodný register a tam tieto základné veci sú. Udialo sa to presne v deň, keď Národná rada mimoriadne zasadala k nezamestnanosti, k tomu najväčšiemu problému podľa môjho názoru, ale aj podľa názoru ďalších ľudí, k tomu najväčšiemu problému, ktorý na Slovensku máme. Presne v ten deň, keď mimoriadne zasadala Národná rada a keď tu prišiel pán minister Richter a za chvíľu odišiel preč a nezostal tu nikto z vlády, nikto si tu nerobil poznámky z toho, čo tu navrhovali poslanci Národnej rady, z riešení, ktoré tu navrhovali. Pán premiér, aby nám všetkým ukázal, že on nechce len rozprávať o nezamestnanosti, odišiel na východné Slovensko a v Poprade s Tatravagónkou podpísal memorandum o podpore 350 pracovných miest a v tom Vranove nad Topľou podpísal s firmou Grandwood memorandum, kde mal podporiť 390 pracovných miest.

    Dámy a páni, prečo hovorím o tom, že podpísať memorandum s firmou, ktorá má základné imanie 5 000 eur, je nedôstojné premiéra Slovenskej republiky, vám uvediem na príklade, ktorý bol bežný v 90. rokoch. V 90. rokoch rôzne eseročky, ktorým sa postupne začínalo dariť, mali záujem expandovať a obchodovať s firmami, napr. v Nemecku. A bolo bežné vtedy, že tieto eseročky mali základné imanie 100-tisíc korún. Keď prišli do Nemecka a začali vyjednávať s nemeckým partnerom, keď ten sa spýtal, aké majú základné imanie, a povedali 100-tisíc korún slovenských, tak ten obchodný partner sa dvihol a odišiel preč, povedal, s takou firmou nebude ani rokovať. Inde vo svete by s firmou, ktorá má základné imanie 5 000 eur, nejednali ani na vrátnici. U nás s nimi podpisuje memorandum premiér Slovenskej republiky.

    Pán premiér veľmi rád prejavuje schopnosti riešiť, riešiť veci veľmi rýchle. Veľmi rád vytvára dojem, že to vyrieši všetko sám a rýchle. Sľuboval občanom okresu Vranov nad Topľou prácu, 390 pracovných miest, vlastne tie istoty, ktoré sľuboval aj v predvolebnej kampani. A čo sa stalo? Z tejto investície nie je nič. Nesúhlasíme s takýmto kupovaním si investorov. Podnikateľské prostredie treba vylepšovať systematicky.

    Ale čo robí táto vláda od nástupu, od svojho nástupu? Systematicky zhoršuje podnikateľské prostredie. Vyššie dane, ktoré prijala, vyššie odvody, nepružný Zákonník práce, odvody zo zamestnávania na dohodu, nestavanie diaľníc a rýchlostných ciest. Na východ Slovenska neprídu zahraniční investori, keď D1 nebudeme stavať, R4 na východnom Slovensku sme zastavili. Bez týchto, bez tejto infraštruktúry neprídu zahraniční investori na východ Slovenska a toto všetko spôsobilo vyššiu nezamestnanosť. A premiér, vláda Slovenskej republiky sa dostala do takej zlej vyjednávacej pozície, že keď príde napr. aj firma, ktorá má základné imanie 5 000 eur a požaduje investičnú pomoc vo výške 21 mil., tak vláda je nútená s takouto firmou rokovať. Je to blamáž.

    Áno, aj v minulosti boli vlády na Slovensku, ktoré pristúpili k určitej investičnej pomoci pre renomované zahraničné firmy, ktorí, ktoré naozaj následne priniesli reálne pracovné miesta na Slovensku, ale vždycky to bolo s renomovanými zahraničnými firmám, a nie s firmou takou, na ktorú keď má pár vyhlásení opozičný poslanec pán Galko, tak zuteká z takejto investície. Pritom má vo vrecku memorandum s premiérom Slovenskej republiky na investičnú pomoc vo výške 21 mil..

    Som veľmi sklamaný, že v odpovedi som nenašiel ani len náznak, ani len pol vety o tom, že premiér toto považuje za zlyhanie a bude sa snažiť tomuto okresu pomôcť zabezpečiť nejakú inú investíciu. Aj v čase, keď podpisoval memorandum s touto firmou Grandwood, bola na stole ponuka od renomovanej zahraničnej americkej firmy. Jednalo s ňou vtedy aj SARIO a mala záujem prísť do Vranova nad Topľou. Prečo sa nejednalo ďalej s touto renomovanou zahraničnou firmou, ale nakoniec sa podpísalo s firmou, ktorá následne zutekala? Pretože som nenašiel v tejto odpovedi ani len náznak toho, že sa to premiér pokúsi napraviť, žiadam hlasovať o mojej nespokojnosti s touto odpoveďou.

  • Krátka pauza. Prerušenie vystúpenia a pauzy predsedajúcim.

  • Ďakujem pekne, tretím v poradí, teda budeme...

  • Reakcia rečníka.

  • Druhá odpoveď, ktorú som dostal na moju, na moju interpeláciu, bola na pána ministra Jána Richtera. Najprv otázka, aby sme vedeli, o čom hovoríme:

    "Vážený pán minister, ešte pred rokom ste spolu s premiérom Robertom Ficom krajčírkam, ktoré nedostali svoju mzdu a prišli o prácu v skrachovanej firme Slotex vo Vranove nad Topľou, sľúbili novú prácu pri zákazke šitia uniforiem pre viaceré ministerstvá. Taktiež ste im tvrdili, že Vranovský úrad práce má rozpracované 3 firmy, ktoré by mohli spustiť výrobu v priebehu dvoch až troch mesiacov. V mene šičiek z Vranova, ktoré sú stále nezamestnané, sa pýtam, kde sú tie tri firmy a kedy sa už konečne začnú šiť tie uniformy?"

    Pán minister mi odpovedal, opísal mi situáciu, ako 2. septembra 2012 tieto šičky promptne úrad práce zaevidoval na úrade práce. Bolo ich 130. Následne im pomohol úrad práce v tom, že si 89 z nich našlo zamestnanie v inej textilnej firme, čiastočne na riadny pracovný pomer, až 36 na dohodu o výkone práce. Ďalej mi pán minister píše o tom, že sa jedná aj s ďalšími firmami o tom, aby tieto bývalé šičky mohli byť zamestnané v ďalších textilných firmách.

    Na výjazde 26. 9. 2012, keď vláda zasadala v Michalovciach, promptne prišli do Vranova nad Topľou premiér Robert Fico a minister Richter. Navštívili pobočku Sociálnej poisťovne a veľmi promptne zariadili, aby týmto krajčírkam z firmy Slotex bolo postupne z garančného fondu vyplácané mzdy, ktoré im niekoľko mesiacov od tejto firmy neboli vyplácané. Premiér sa vtedy hrdil, že keď bude treba, použije aj svoju rezervu. Nebolo treba, po takejto návšteve, keď príde na pobočku Sociálnej poisťovne premiér a minister, samozrejme, poisťovňa hneď promptne začína pracovať a postupne z garančného fondu boli týmto pracovníčkam vyplatené mzdy. Ale premiér a pán minister si neodpustili populizmus, aby pred týmito ženami, pred médiami nepovedali a povedal to najprv premiér, že sú tu ministerstvá, ktoré potrebujú, aby sa šili uniformy, a následne pán minister Richter povedal, áno, v týchto prázdnych priestoroch, treba ich zaplniť šijacími strojmi, aby tieto pracovníčky mohli šiť tieto uniformy pre ostatné ministerstvá. Nuž, hneď viacerí, keď sme to vtedy počuli, sme povedali, čistý populizmus. Čistý populizmus. Veľmi dobre vieme, že žiadne ministerstvo nemôže dať šiť uniformy priamym zadaním a musí ísť cez verejné obstarávanie. Vedel to aj premiér Fico, ale on veľmi rád používa tento populizmus.

    Veľmi dobre vie, že pri verejnom obstarávaní sa nedá zariadiť, alebo teda keď on to vie, podľa mojich informácií nemalo by to tak byť, aby vedel tú zákazku dať priamo určitej firme. A už vôbec nie takej firme, ktorá ešte len vznikne a nasťahuje sa do priestorov a zamestná bývalé pracovníčky, to nie je možné. Poznám veľa menších firiem textilných, ktoré šijú aj dneska uniformy, veľakrát nie pre ministerstvá na Slovensku, ale veľa krát pre rôzne štátne organizácie v zahraničí. A tieto firmy sú spokojné s prácou našich textilných firiem, ale tieto firmy by samé boli nahnevané, keby vláda dala priamym zadaním takúto zákazku nejakej firme. Áno, musí sa to diať cez verejné obstarávanie.

    Chcem sa spýtať v tejto súvislosti, pán minister, čo robila finančná správa, Sociálna poisťovňa, úrad práce, keď tento dlh od tejto firmy, ktorá nielenže nevyplácala mzdy, ale neplatila ani dane a odvody, čo robili všetky tieto inštitúcie? Len dlh na Sociálnej poisťovni bol vtedy 360-tisíc. Už aj médiá informovali o tom, že tieto pracovníčky nedostávajú mzdu, že Sociálna poisťovňa nedostáva odvody, prečo niečo nerobili všetky tieto organizácie? Prečo, keď ja som počul o tom, že, alebo prečítal som si v médiách, že sa to deje, som navštívil túto firmu bez kamier, bez médií, stretol som sa so šéfkou odborov aj s ďalšími pracovníčkami, a keď mi popisovali tú situáciu a hovorili mi o tom, že ich majiteľ posiela na celozávodnú dovolenku, a už tušili, že jeho záujmom je hlavne vyviesť tie stroje z tej fabriky do Rumunska, kde chce preniesť celú výrobu, a ich nevyplatiť. Vtedy po porade s nimi som im radil, aby uskutočnili okupačný štrajk, aby neodišli na túto celozávodnú dovolenku. Samozrejme, časť pracovníčok to chcela urobiť, časť sa báli, časť chcela odísť na celozávodnú dovolenku. Oni odišli na celozávodnú dovolenku a následne v piatok podvečer boli pristavené ku fabrike rumunské kamióny, nakladané stroje. Aj vtedy som informoval médiá aj spravodajskú televíziu, nech si to prídu natočiť. Áno, vyčítam si to, mal som asi volať políciu. Ale čo robili všetky štátne organizácie, keď to nechali v takom štádiu? Potom, samozrejme, zatiahne garančný fond, podnikatelia, podnikateľa z Talianska už nikto nenájde.

    Zase v tejto odpovedi som bol veľmi sklamaný, že som nenašiel žiadne slová o tom, že šiť uniformy sa dá len cez verejné obstarávanie, a preto to nebolo možné, a preto tie pracovníčky úrad práce pomohol zamestnať v inej textilnej firme. Preto som nespokojný s touto odpoveďou, a takisto chcem dať hlasovať o tejto odpovedi.

    Tretia otázka, ktorú som položil, interpelácia, bola na ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Najprv otázka:

    "Pán minister, na základe skúseností z minulých volieb do orgánov VÚC v Prešovskom kraji, ale aj volieb do orgánov miest a obcí je predpoklad, že aj blížiace sa voľby do orgánov samosprávnych krajov budú poznačené kupovaním hlasov voličov. Od septembra 2012 je však táto aktivita trestným činom, keďže novela Trestného zákona už obsahuje aj paragraf o volebnej korupcii. Za volebnú korupciu sa považuje ponuka alebo prísľub úplatku voličovi za to, že bude voliť alebo nebude voliť určitým spôsobom. Rovnako sa volebnej korupcie dopúšťa ten, kto niekoho nabáda, aby nevolil alebo sa nezúčastnil na voľbách. Moja otázka:

    Aké preventívne opatrenia urobí Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Policajný zbor na zabezpečenie zákonnosti volieb do orgánov VÚC v Prešovskom kraji, kde v minulosti dochádzalo ku kupovaniu voličských hlasov?"

    Pán minister mi odpovedá pomerne štandardne. Popisuje mi, čo polícia všetko urobí, aké opatrenia prijala. Píše sa tam, že bude zabezpečená zvýšená činnosť hliadok Policajného zboru na miestach, na ktorých by mohlo dôjsť k porušeniu zákona, ako aj zabezpečený výkon služby policajtov z Národnej protikorupčnej jednotky, Národnej kriminálnej agentúry Prezídia policajného zboru. Očakával som takúto pomerne štandardnú odpoveď. Pevne verím, že polícia vykonáva aj činnosti, ktoré nemôže ani takto verejne oznámiť ani poslancovi Národnej rady, ale v súvislosti s kupovaním vo voľbách VÚC v Prešovskom kraji musím informovať kolegyne a kolegov o tom, ako prebiehajú voľby v Prešovskom kraji.

    Voľby do VÚC v Prešovskom kraji prebiehajú ako nákup hlasov v rómskych osadách, ako keby to bolo v supermarkete. Očakávame štvrté voľby do VÚC, takže veľmi stručne, v roku 2001 stačilo niektorým, že zvážali autobusmi Rómov z rómskych osád a dali im nejaké klobásy. V roku 2005 už sa to dialo za finančnú hotovosť, aj preto som v roku 2005 ako okresný predseda KDH podal trestné oznámenie na páchateľov za kupovanie hlasov. Boli vtedy určité dôkazy, podozrenia, výpovede. Polícia toto trestné oznámenie zastavila, lebo kupovanie hlasov vtedy nebol trestný čin. V roku 2009 už sa to dialo masívne. Masívne sa nakupovalo v rómskych osadách. Rómovia chodili v tisícoch voliť. V druhom kole volieb som strávil celý deň v teréne v našom okrese Vranou nad Topľou, spolu so mnou bol novinár z denníka Korzár, ale aj ďalší aktivisti z tretieho sektoru. Nestačili otvárať oči, čo sa dialo. Pomocou jednoduchej analýzy a priebehu výsledkov - a pevne verím, že aj vtedajší minister Kaliňák, lebo aj vtedy bol ministrom Robert Kaliňák, ktorý má určite oveľa viacej informácií ako my tu všetci - sa dá jednoducho zistiť a poukázať na to, ako sa vtedy nakupovali volebné hlasy. Ale ani v roku 2009 to nebol trestný čin.

    Dámy a páni, dnes už rok a pol kupovanie hlasov je trestným činom. Idú ďalšie voľby do VÚC-ky v Prešovskom kraji a ozvala sa strana Rómskej únie na Slovensku, ktorá už avizovala, že už medzi rómskou komunitou prebieha organizovanie nákup týchto hlasov do týchto volieb. Vyjadrili to aj v médiách. Ak je kupovanie hlasov trestný čin a niekto ho takto masívne organizuje, tak je to podľa mojej logiky organizovaná trestná činnosť, voči ktorej polícia, ministerstvo vnútra, ale aj všetky bezpečnostné zložky štátu by mali zakročiť, a ja pevne verím, že sa to tak aj udeje. Náš kandidát na župana, kandidát KDH, SDKÚ a MOST-u - HÍD Ján Hudacký napísal memorandum o férovosti priebehu týchto blížiacich sa volieb a poslal ho všetkým kandidátom na post župana v Prešove. Zatiaľ ho podpísali len ďalší dvaja, toto memorandum o férovosti volieb. Som presvedčený, že vo voľbách nemajú rozhodovať nakúpené hlasy, ale programy a riešenia. Sme členmi Európskej únie a NATO. Demokratický priebeh volieb by mal byť základom rozdelenia moci. Ak budú rozhodovať nakúpené hlasy na východnom Slovensku, hlavne v rómskych osadách, tak nie sme štandardným štátom EÚ a NATO, ale banánovou republikou.

    Chcem veriť tomu, že minister vnútra všetkými týmito bezpečnostnými zložkami štátu zabezpečí - aj preventívnymi opatreniami - priebeh, ale aj prípravu týchto volieb. Keďže som tam cítil určité náznaky riešenia, tak zatiaľ som s touto odpoveďou spokojný. Odpoveď na to, ako budú prebiehať voľby, nám dajú až samotné voľby. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, evidujem teda, že chcete, aby sme hlasovali o odpovedi, teda o vašej nespokojnosti s odpoveďou č. 40 a 41. Chcem oceniť prítomnosť členov vlády, je, samozrejme, na základe rokovacieho poriadku, ale aj povedať, že je rozprava. Takže ak niekto chce sa vyjadriť, zareagovať, toto je priestor. Rokovanie má byť dialogické. Tu nejde o písanie listov a čítanie odpovedí.

    Nech sa páči, pán minister Richter.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Nemám záujem, aby celý program interpelácie bolo len čítanie odpovedí ministrov. Ja mám záujem sa vyjadriť na základe vystúpenia pána poslanca k spokojnosti alebo nespokojnosti odpovede, ktorú sme vypracovali na základe jeho otázky.

    No, pán poslanec, minimálne by som bol čakal trošku väčšiu pokoru. Málokedy sa stáva, treba povedať, že, bohužiaľ, a už vôbec nie v okresoch na východnom Slovensku, kde tá otázka voľných pracovných miest je ďaleko zložitejšia možno ako na západe, že sa nám podarí v relatívne tak krátkom čase ponúknuť náhradné riešenia. Náhradné riešenia pre prepustených zamestnancov, síce prepustených za čudných okolností a po neštandardnom odchode investora z Talianska do, niekde do Rumunska, ale tu bolo veľmi operatívne a rýchle konanie. To znamená, že ten prísľub, ktorý dal premiér a minister, sa značným spôsobom veľmi urýchlene reagoval. Ja som sa každý mesiac nechal informovať a podnikal konkrétne kroky prostredníctvom ústredia práce a sledoval som vývoj zamestnanosti tých šičiek z firmy Slotex, ktoré boli takýmto neštandardným spôsobom prepustené. Áno, relatívne veľmi rýchlo 89 z nich našlo, našlo uplatnenie. Tu treba povedať jednu vec, že ste neponúkol rozmer už dnes aj tých 15, ktorí mali byť do konca, do konca roka zamestnaní, je v štádiu riešenia. To znamená ten záväzok tej firmy M. I. S. Slovakia pre zamestnanie ďalších 15 bude splnených. Treba povedať jednu vec. Ostalo 34, ktorým bola ponúknutá práca, ktorá, samozrejme, im nevyhovovala vzhľadom na isté podmienky a okolnosti. Dal som pokyn v tomto prípade pokračovať v hľadaní riešenia, ale opakujem ešte raz, nepamätám si prípad, kedy sa takto rýchlo a promptne dokázala dať ponuka tým ľuďom, ktorí zostali veľmi rýchlo bez práce, a to už vôbec nechcem spomínať ani ísť do nejakých veľmi politických debát, lebo ja si pamätám z predchádzajúceho obdobia prepustenie veľkého množstva železničiarov. Následne prísľuby, ktoré tu mali byť, ako rýchlo sa o nich postará štát, ako rýchlo im pripraví náhradné riešenie, vzdelávanie, tvrdý pravicový populizmus. Neurobili nič. Prepáčte, vykašľali sa na tých železničiarov, a to aj napriek tomu, že boli k tomu prostriedky prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu a mohlo byť začaté preškoľovanie. Opakujem ešte raz. My sem sa postarali, bolo s nimi rokované, bola ponúknutá alternatíva. K otázke, čo robila, budem hovoriť za Sociálnu poisťovňu, pretože istú zodpovednosť ako predseda dozornej rady tejto inštitúcie mám. Boli viaceré rokovania. Jednoducho pán investor taliansky dával prísľuby a dokonca bol ochotný uzavrieť splátkový kalendár. To znamená podvádzal a zavádzal aj túto inštitúciu. Viete, aj z pohľadu Sociálnej poisťovne je veľmi jednoduché prijať rozhodnutie a spustiť gilotínu a jedným, jedným rozhodnutím poslať všetkých ľudí, ľudí na úrad práce. Preto bolo celkom prirodzené, že pri tých rokovaniach hľadali spôsob dohody, a môžem povedať len toľko, že boli takisto podvedení, pretože ten splátkový kalendár, ktorý chcel ten pán z toho Talianska prijať, nakoniec, nakoniec neprijal. Pokladal som za potrebné toto povedať, lebo, ešte raz, nie v každom prípade ukončenie takéhoto neštandardného pôsobenia sa podarí urýchlene zabezpečiť náhradné zamestnanie pre ľudí a vôbec nie na východnom Slovensku. Zhodou okolností tu sa nám to podarilo. Ja to hodnotím ako úspech. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána ministra chce reagovať pán Pavol Zajac. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, ešte raz, prečítajte si moju otázku. Pýtal som sa vás okrem iného, že kedy sa konečne začnú šiť tie uniformy? Pán premiér povedal, že zabezpečí, aby ministerstvá si objednali u tejto firmy šitie uniforiem. Vy ste následne povedali, okresný úrad práce už podnikol kroky pre to, aby dielne fabriky, ktoré zostali prázdne boli v relatívne v krátkom čase zapojené šijacími strojmi, aby tam mohli nájsť prepustené pracovníčky opätovné zamestnanie. Zavádzali ste obidvaja, čistý populizmus. Prečo to nepoviete? Priznajte, že zadať priamo uniformy šiť určitej firme nie je možné, lebo je tu zákon o verejnom obstarávaní. To, že sa 89 pracovníčkam podarilo zamestnať vo firme M. I. S., to som vo svojom vystúpení povedal. Tie ďalšie sa tam nezamestnali preto, lebo tam pracujú za minimálnu mzdu, ale to som vám v podstate ani nevytýkal, pán minister, tak mi tu nezačnite hovoriť o železniciach a ďalších veciach. Keď ste, vás chytám za slovo, toto, čo ste povedali vo Vranove vy, teda najprv premiér, že budú sa tam šiť uniformy, a vy ste povedali, že zaplníte tie dielne šijacími strojmi, tak na to ste mi neodpovedali.

  • Môžte aj z miesta, nech sa páči, to je už len faktická na faktickú, teda reakcia na faktickú. Nech sa páči, zapnite pána ministra.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, uvádzam v liste a to sme hovorili aj na mieste, že sa rokovalo s tromi firmami. Opakujem, s tromi firmami, nielen s jednou. Áno, jedna z tých bola firma z tých Šiah, ITIMEX, akciová spoločnosť, Šahy, ktorá šije, nezačína, ale už ako, ako má za sebou aj isté, ktorá šije uniformy. Aj s ňou sa rokovalo, viedli sa rokovania, pretože štát mal záujem vypísať výberové konanie na dodávateľa pre šitie uniforiem. Áno, táto firma prejavila záujem, ale dala si podmienku, aby štát zagarantoval, a tu platí jednoducho zákon, že nie je možné, aby štát niekomu garantoval štátnu zákazku. Povedali sme, pôjdete do súťaže ako každá jedna iná firma. Tu je odpoveď na to, ale ja som hovoril o troch firmách a my sme v rámci tých troch firiem veci poriešili.

  • Ďakujem aj za tento dialóg.

    Nech sa páči, ďalšou vystupujúcou je Erika Jurinová na základe rokovacieho poriadku, podpredsedníčka parlamentu.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne zareagovať na odpoveď, ktorú som dostala od pána ministra sociálnych vecí a rodiny. Bola to opakovaná interpelácia vo veci sociálnoprávnej ochrany detí, ktorá teda ako doplňujúca sa týkala najmä spôsobu ďalšieho vzdelávania alebo teda kvalifikácie pracovníkov sociálnej práce, potom uverejňovania akoby materiálov, ktoré sa týkajú zmien v sociálnoprávnej ochrany detí a poradensko-psychologických referátov ako samostatných celkov.

    Takže k odpovediam, že ďakujem pánovi ministrovi, že mi opätovne odpovedal. Každopádne si myslím, že možno opäť považujem odpovede za nie dostatočné. Podľa mňa názory môžme mať rôzne, ale nie je dobré možno ignorovať aj opačne postavené argumenty, preto by som asi k tým odpovediam uviedla asi toľko:

    V otázke kvalifikácie pracovníkov sociálnej práce, ale aj iných sa určite zhodujem s pánom ministrom, že doposiaľ to nebolo riešené systémovo, ale kvalifikačné predpoklady mnohých nie sú postačujúce. Zatiaľ, tak ako pán minister napísal, platí, že musí mať vyštudovanú vysokú školu, a nejaké predpoklady tam sú, ale čo sa týka toho ďalšieho dovzdelávania alebo pravidelného dovzdelávania, tento systém u nás neexistuje, takže všetkými desiatimi budeme podporovať akékoľvek zmeny, ktoré k tomuto budú nasmerované. To znamená, že súhlasím so zavedením ďalšieho systému vzdelávania, možnože chýba otázka, že kedy, kedy sa to dostane na pulz dňa.

    Čo sa týka druhej otázke, druhej otázky, a to prípravy nových legislatívnych návrhov v oblasti sociálnoprávnej ochrany a kurately, určite rozhodne nesúhlasím s názorom pána ministra. Teraz budem citovať z odpovede, že "uverejnenie materiálov pred ich dokončením by neposkytlo možnosť posúdiť návrh ako celok, čím by sa rôznym skupinám vytvoril iba nový priestor pre vznik ďalších účelovo podávaných špekulácií a dezinformácií".

    Ja by som povedala, možnože práve opak, si myslím, že by mohol byť pravdou. Teraz to vyzerá tak, akoby ministerstvo naozaj tutlalo informácie, a práve z toho vzniká vo verejnosti panika a strach, na ktorú som upozorňovala, ale vlastne všetci s ňou stretáte určite v rámci svojich aj či mailových schránok, alebo možnože aj osobných stretnutí. A zabrániť epidémii podozrení práve môže otvorenosť. Preto vás ešte raz žiadam možno o riadne informácie.

    Zarazila ma však v tejto odpovedi taká možno pre neho drobnosť. Alebo teda tí ľudia, ktorí to písali, chcem veriť, že si to neuvedomili, taká maličkosť pre nich, že vlastne aj nás ako zákonodarný zbor, teda konkrétne mňa, ktorá som túto otázku postavila, nás považuje za rôzne skupiny. Takže ja si myslím, že my sme dostatočne ako poslanci, dostatočne relevantná skupina v tomto prípade na to, aby sme mohli žiadať kvalifikované informácie od kvalifikovaného ministerstva.

    Čo sa týka tretej otázky, referátu poradensko-psychologických služieb, veľmi vítam, že naozaj aj tieto referáty budú posilnené, vnímam aj to, že v rámci útlmov v predchádzajúcich vládach alebo ešte, teraz už si nepamätám, že či za Dzurindovej alebo za poslednej vlády boli v rámci, ja neviem, šetrenia ukracované tieto referáty, až sa stalo, že boli začlenené do, priamo do so sociálnoprávnej ochrany alebo sú súčasťou úradov práce, kde som hovorila minule o probléme, ako keby už ani neplnili tú svoju hlavnú funkciu, na ktorú pôvodne vznikli alebo pôvodne boli vytvorené. Povedala by som, že zarazila ma v závere možno odpoveď takého typu, že zdôraznil tam pán minister poskytovanie poradenstva obetiam násilia na ženách alebo toto je možnože aj spôsob, ako tie referáty posilniť, hej, čo sa mi zdá dosť čudné, pretože samostatný problém obetí násilia na ženách by mohol, by mal byť riešený úplne špecificky. Takže nie je namieste hovoriť vlastne o tom, že toto bude zdrojom toho posilnenia, ktorý má riešiť hlavne poradensko-psychologické služby v prospech celej rodiny, či už dieťaťa, alebo manželov. Zdá sa mi to, že naozaj, že na túto tému, tak aj násilie páchané na ženách by mal byť, možno by sa tomu naozaj mali venovať možno samostatné ani nie referáty v rámci úradu práce, ale skôr mimovládnych organizácií. Ale, beriem máte na to takýto názor.

    Ďalej. Posilnenie má byť riešené projektovo z tzv. nórskych fondov, čo je podľa mňa takisto extra nesystémové, nesystémové riešenie. Keď fondy dôjdu, čo pošleme tých pracovníkov, o ktorých teraz navýšime počty, opäť domov alebo budeme dúfať, že prídu ďalšie zdroje podobného typu? Z toho mi vyplýva, že nebudú natrvalo začlenení títo pracovníci do poradensko-psychologických služieb. Ďalej mám obavu, že takéto riešenie sa zvrhne na úzke, i keď nepochybne na úzku, i keď nepochybne dôležitú problematiku, a pôvodný zámer predchádzať a pomáhať pri partnerských rodinných krízach, ktoré majú katastrofálne následky už v dnešnej dobe, sa bude ešte viacej zanedbávať. To súvisí s tým aj, čo som hovorila na začiatku, že ako by cez to, že budeme úzko špecializovať toto poradenstvo alebo rozšírime aj o obete násilia na ženách, tak neviem, že či dostatočne bude plniť tú svoju pôvodnú funkciu.

    Posilnenie referátu poradensko-psychologických služieb musí byť aj statusové. Vy by ste brali vážne, keby vám pri riešení rodinnej alebo partnerskej krízy, ktorú vám teda nikto určite neželá, radili možno úradníčky úradu práce, sociálnych vecí a rodiny? Narážam opäť na to, ako som to popisovala aj minulý, pred týždňom, že bolo by veľmi vhodné, aby naozaj tieto poradensko-psychologické služby boli poskytované samostatne, možnože vytvoriť samostatný, samostatný referát, ktorý bude mať úplne svoju agendu, lebo teraz je to prilepené na úrad práce k sociálnoprávnej ochrane, a vlastne človek si není istý, že či, či je to naozaj sociálna kuratela alebo teda sociálny pracovník alebo, alebo či ide o pracovníka, ktorý má poskytovať psychologicko-poradenskú službu.

    Takže toľko len výčitky k odpovediam, ani nie výčitky, možnože len také postrehy, čo ma zarazilo v tejto odpovedi. A teda na základe tohoto si vás dovolím, pán predseda, požiadať o vyjadrenie nesúhlasu s touto odpoveďou na interpeláciu. Je to posledná interpelácia, č. 42. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Posledným prihláseným v tejto rozprave je Mikuláš Huba. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení členovia vlády, dámy a páni, v uplynulom období som sa obrátil na členov vlády so štyrmi interpeláciami. V tom zozname odpovedí sú uvedené, teda odpovede na ne, aby som bol presnejší, pod č. 6, 20, 21 a 22.

    Prvým tematickým okruhom, na ktorý som sa zameral, bolo avizované radikálne zníženie rozpočtu Slovenskej akadémie vied. Vo svojich interpeláciách analogického znenia, adresovaných pánom: predsedovi vlády, podpredsedovi vlády a ministrovi financií a ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu, sa píše, citujem, len, samozrejme, tú jednu z nich, keďže boli analogické, vybral som si tú, ktorú som adresoval pánovi predsedovi vlády. Citujem:

    "Vážený pán predseda vlády, podľa stratégie EÚ Európa 2020 by mali členské štáty Európskej únie investovať do vedy, výskumu a vývoja minimálne 3% hrubého domáceho produktu. Na Slovensku sa táto hodnota dlhodobo pohybuje v závislosti na rôznych zdrojoch a metodikách výpočtu medzi 0,5% až 0,6% HDP, teda na úrovni 5 až 6-násobne nižšej v porovnaní so strategickým odporúčaním Európskej únie, čo nás radí na koniec rebríčka členských štátov EÚ. Tvárou v tvár tejto alarmujúcej situácii, ktorá je Vám iste dobre známa, medializované informácie o tom, že vláda Slovenskej republiky v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2014 pripravuje ďalšie výrazné zníženie rozpočtovej kapitoly Slovenskej akadémie vied, pôsobia priam neuveriteľne.

    Preto sa vás chcem v tejto interpelácii prvom rade opýtať, či sú informácie o navrhovanom výraznom krátení rozpočtu SAV na rok 2014 pravdivé.

    Ak sú pravdivé, dovoľujem si Vás požiadať o informáciu, o koľko sa navrhuje znížiť rozpočet SAV na rok 2014 v porovnaní s rokom 2013. Zaujíma ma tiež vecné zdôvodnenie takéhoto postupu vlády Slovenskej republiky vo vyššie uvedenom kontexte a v situácii, keď vari žiadny vzdelaný človek na svete nepochybuje o tom, že práve vo sfére vedy, výskumu a vývoja sa v prvom rade rozhoduje o vyspelosti, konkurencieschopnosti i celkovej budúcnosti krajiny. Ako predsedu vlády sa Vás tiež chcem opýtať, či je takýto postup v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky.

    Napokon ma zaujíma Váš postoj ako predsedu vlády i váš osobný k tejto citlivej problematike. Aby som bol konkrétny, hlasovali ste, resp. budete hlasovať za radikálne zníženie rozpočtu Slovenskej akadémie vied na rok 2014?" Koniec textu mojej interpelácie.

    A teraz k tým odpovediam, autori všetkých troch odpovedí sa ma snažia ubezpečiť, že im záleží na rozvoji vedy a výskumu na Slovensku a že navrhované opatrenia nie sú namierené proti vede, výskumu a ich rozvoju. Samozrejme, rád by som takýmto víziám veril, ale dlhoročná skúsenosť ma presviedča o niečom inom a tak, ak dovolíte, myslím si o týchto ubezpečeniach svoje.

    Oceňujem tiež, že na rozdiel od predchádzajúcich skúseností, keď som tiež použil túto metódu analogických otázok adresovaných rôznym členom vlády, mal som na to dôvod, tie odpovede boli zväčša analogické alebo sa odvolávali jeden, jeden na druhého, tak v tomto prípade tomu nebolo celkom tak a tie odpovede boli viac-menej autentické. Tie odpovede som dostal niekoľko dní predtým, ako sa návrh rozpočtu schvaľoval vo vláde, teraz už, keď vieme, aký je ten návrh rozpočtu, sme o niečo múdrejší, ale ja vychádzam, samozrejme, z toho znenia z tých odpovedí. Tam musím konštatovať, že ako pán minister financií, tak aj predseda vlády ma ubezpečili, že dôjde dokonca k miernemu nárastu rozpočtovej kapitoly SAV, čo sa nakoniec nestalo. Totiž fakt, že namiesto avizovaného poklesu o takmer 20 %, čo by bolo naozaj likvidačný počin, došlo napokon k poklesu o necelé 4 % alebo navrhuje sa tento pokles asi v takejto úrovni. Či je to teda úspech alebo neúspech vedeckej komunity a nás všetkých, to už nechám na posúdenie každému z vás a každému príslušníkovi vedeckej a príslušníčke vedeckej komunity na Slovensku.

    Čo je podstatné v tejto chvíli, je to, že pre mňa je takéto pokračovanie v tom dlhodobom katastrofálnom trende financovania vedy a výskumu na Slovensku, ktorý sa projektuje dokonca aj na tie ďalšie dva roky 2015 a 2016, dôvodom na to, aby som požiadal ctenú snemovňu, aby sme hlasovali o mojej nespokojnosti s touto, s týmito odpoveďami na moje interpelácie, ktoré sú uvedené pod č. 20, 21 až 22.

    No a v tej štvrtej poradí interpelácii som sa obrátil na ministra životného prostredia Slovenskej republiky, a to s ôsmimi otázkami, keďže som ich tu ešte nemal možnosť predniesť, tak by som si dovolil tú interpeláciu predniesť:

    "Vážený pán minister, nové a nové alarmujúce informácie z médií, ale aj osobné skúsenosti z návštevy terénu potvrdzujú moje obavy o osud našich národných parkov, s ktorými som sa na vás obrátil už pred rokom a na ktoré ste reagovali veľmi benevolentne. Ešte vypuklejšie sa to prejavilo vo vašej reakcii na moju interpeláciu vo veci ambícií slovenskej vlády, ktorej ste členom, usporiadať environmentálne veľmi náročnú časť zimných olympijských hier práve na území našich národných parkov.

    Aktuálne kauzy, ako napr. akútne ohrozenie Štrbského plesa, či chronické kauzy, ako napr. obrovské hlučné stavenisko, na ktoré sa premenila oblasť Jasná – Chopok – Srdiečko a tatranské osady, ktoré majú paradoxne dodnes štatút kúpeľných, plne potvrdzujú to, čo desaťročia tvrdia nielen ochrancovia prírody, ale aj veľká väčšina prírodovedcov, urbanistov a územných plánovačov, zaoberajúcich sa Tatrami, a to, že Tatry sa rozvíjajú bez koncepcie, stavebne, infraštrukturálne a prevádzkovo sú preťažené a veľká väčšina funkcií, ktoré stále viac a viac atakujú a devastujú územie TANAP-u i NAPANT-u, sa mala citlivým a rozumným spôsobom realizovať v ich neďalekom podhorí.

    Rozhorčenie verejnosti nad devastáciou národných parkov, ktorej sa vláda i Váš rezort viac-menej nečinne prizerajú, stále rastie, čo opakovane dokazujú sociologické výskumy. Aj výzva vedcov z februára 2012 upozornila, že najsilnejšie negatívne vplyvy na prírodu Tatier majú veľké, nedostatočne posúdené a často krátkozraké projekty veľkých developerov. Takéto projekty profitujú hlavne z nečinnosti štátnych orgánov a organizácií, ktoré prehliadajú dostupné fakty, svedčiace proti nim. Deje sa tak napriek tomu, že tieto aktivity protirečia zo zákonu vyplývajúcej priorite ochrany prírody na území národných parkov, a zároveň dlhodobo nesľubujú zvýšiť kvalitu života miestnych obyvateľov a komunít, zato smerujú k nenávratným stratám biodiverzity a k narušeniu prírodných procesov, ktoré ju vytvárajú a udržiavajú a ktorých ochrana má byť zákonnou prioritou. Okrem týchto strát môžu významne znižovať aj dlhodobé perspektívne prínosy z udržateľného cestovného ruchu a z ekosystémových služieb.

    Opätovne si vás preto, vážený pán minister, dovoľujem interpelovať v tejto záležitosti, ktorá neznesie odklad, a obrátiť sa na Vás s niekoľkými otázkami:

    1. Ako je možné, že Vaše ministerstvo a ním riadená Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky mlčky akceptujú to, čo sa v súčasnosti odohráva na území našich národných parkov, pričom podotýkam, že sa to netýka iba TANAP-u a NAPANT-u?

    2. Myslíte si, že autorita a reálne kompetencie Vášho rezortu a ŠOP SR sú dostatočné v konfrontácii s požiadavkami, záujmami a následne aktivitami developerov na území národných parkov? Ak to tak nie je, čo musí byť každému na prvý pohľad zrejmé, aké bezodkladné kroky koncepčné, právne, sankčné, personálne, organizačné a iné plánujete urobiť, aby sa situácia zásadne zlepšila?

    3. Ako konkrétne ste zakročili alebo aspoň vystúpili proti vyššie uvedeným negatívnym trendom okrem vášho stanoviska k ťažbe dreva v národných prírodných rezerváciách Tichá a Kôprová dolina? Prosím uviesť konkrétne príklady.

    4. Aké sú stanoviská vášho rezortu a ním riadených inštitúcií k vyššie uvedeným kauzám? Ako k nim vôbec mohlo dôjsť? Ako príklad za mnohé uvediem aspoň Štrbské pleso, Demänovskú dolinu s Jasnou či prakticky celoplošnú likvidáciu lesných porastov v širokom okolí Čertovice, teda v Národnom parku Nízke Tatry.

    5. Nemyslíte si, že je najvyšší čas vyhlásiť embargo na novú výstavbu na území národných parkov, ako žiadala už spomenutá výzva vedcov z februára 2012, a iniciovať odstránenie všetkých zariadení a aktivít, ktorých prítomnosť na území národných parkov odporuje platnému zákonu o ochrane prírody a krajiny?

    6. Aké zásadné opatrenia v prospech ochrany prírody a krajiny na území národných parkov má priniesť pripravovaná novela zákona o ochrane prírody a krajiny?

    Prečo pri jej medzirezortnom prerokúvaní boli takmer úplne odmietnuté, resp. ignorované zásadné pripomienky mimovládnych organizácií i vedeckých inštitúcií smerujúce práve k efektívnejšiemu a systematickejšiemu výkonu štátnej ochrany prírody a krajiny?

    7. Prečo sa dlhodobo ignorujú stanoviská vedcov a nezávislých expertov, poukazujúcich na neudržateľnú situáciu v našich najväčších a najvýznamnejších národných parkoch?

    8. Sú stavebné a iné antropické aktivity prebiehajúce na území TANAP-u podľa vás v súlade s ochranou biotopov európskeho významu? Prečo sa adekvátna pozornosť nevenuje primeranému posúdeniu významnosti ich vplyvov na predmet ochrany území európskeho významu podľa čl. 6/3 smernice o biotopoch?"

    Takže toľko k mojej interpelácii a teraz k tej odpovedi a tým budem končiť.

    Na niektoré z mojich otázok odpovedal pán minister podrobne, na niektoré stručne a na niektoré vôbec alebo som aspoň z jeho reakcie nevyrozumel, že ide o odpoveď na moju otázku. Jedno, čo by som ocenil, je to, že pán minister spolu so svojím tímom si dali na odpovediach vcelku záležať, a keby autorom tejto odpovede alebo odpovedí bol napr. hovorca spoločnosti J&T, dalo by sa povedať, klobúk dolu, celkom dobrá práca. Problém je však v tom, že pod odpoveďou nie je podpísaný hovorca J &T ani inej finančnej skupiny podnikajúcej v našich národných parkov, ale minister, do kompetencie ktorého patrí aj ochrana prírody. Viem, že dlhé roky predtým, ako sa stal ministrom životného prostredia a tým aj ochrany prírody a krajiny na Slovensku, pracoval vo sfére, v ktorej sa šetrný vzťah k prírode príliš nenosí, ale keď už prijal post šéfa tohto rezortu ochrany a strávil v ňom viac ako rok a pol, mal by sa podľa mňa zasadzovať za ochranu prírody, a nie ospravedlňovať jej devastáciu.

    Beriem aj to, že na svojom poste je nútený často robiť kompromisy, najmä keď štátna ochrana prírody požíva vo vzťahu k iným, najmä hospodárskym subjektom a rôznym lobistom, stále nižšiu autoritu. Ale to, čo nemôžem akceptovať, je fakt, že pán minister zväčša vystupuje ako advokát tých, ktorí chcú z prírody jednostranne ťažiť, a nie ako dôsledný advokát prírody a jej ochrany, ktorý môže byť z času na čas prinútený ku kompromisu alebo hoci aj prehrať, ale po statočnom boji. V opačnom prípade vysiela ako najvyšší predstaviteľ ústredného orgánu štátnej správy na poli ochrany prírody a krajiny, negatívny signál k smerom ku svojím podriadeným, ako aj k celej spoločnosti.

    Nazývať to, čo sa deje v oblasti, to už budem parafrázovať tie odpovede, čo sa deje v oblasti Skalnatého plesa, Štrbského plesa či Jasná - Chopok nevyhnutnou modernizáciou zariadení cestovného ruchu, je eufemizmom, ktorý má asi tak ďaleko od reality, ako keď nazveme zbúranie rodinného domčeka a jeho nahradenie 20-poschodovým vežiakom púhou rekonštrukciou.

    Pozoruhodné tvrdenie je aj to, že absolútne neúnosný stav, do ktorého sa v posledných rokoch dostali veľké časti našich národných parkov, je údajne výsledkom striktného dodržiavania ústavy. Ja som presvedčený, že je to práve naopak, výsledok sústavného porušovania ústavy.

    Pán minister vo svojej odpovedi argumentuje aj tvrdením, že mnohým nežiaducim aktivitám sa podarilo zabrániť, len to nie je vidno. Ale aj na to som očakával odpoveď, ktoréže to boli aktivity a aký postoj k ním zaujal on osobne, aj keď nie je úradník, ktorý vydáva jednotlivé parciálne stanoviská, ale je najvyšší úradník vo svojom rezorte a od toho, aké postoje zaujíma, do značnej miery závisí filozofia, étos i fungovanie celého ministerstva?

    Aby som bol konkrétnejší. Pán minister tvrdí, že všetky plánované i realizované aktivity v oblasti Štrbského plesa, medzi ktoré patrí aj výstavba nových dopravných zariadení a budovanie nových zjazdoviek na území národných prírodných rezervácií, prešlo riadnym posudzovaním vplyvov na životné prostredie, do ktorého sa mohla zapojiť verejnosť vrátane vedcov a občianskych združení. V tomto procese bolo vraj údajne preukázané, citujem: "Navrhovaná činnosť nebude mať negatívny vplyv na predmet ochrany chránených území, ako aj území patriacich do sústavy Natura 2000." Koniec citátu. To je asi tak pravdepodobné, ako keby sme pripustili náhradu polovice historického jadra mesta mrakodrapmi a tvrdili, že pamiatková podstata a silueta historického jadra zostali zachované.

    Celkove môžem k tejto časti odpovede konštatovať, že je dôkazom aj toho, do akej formálnej až absurdnej podoby sa inštitút posudzovania vplyvov na životné prostredie u nás dostal. O tom, ako sa v tejto sfére rešpektujú názory vedcov a mimovládnych organizácií, viem svoje. Ak to mám vyjadriť úplne stručne, prakticky úplne sa ignorujú.

    Argumentovať súkromným vlastníctvom zariadení cestovného ruchu v chránených územiach ako niečím, čo nie je možné reálne regulovať, je asi tak adekvátne, ako tvrdiť, že nemôžeme usmerňovať majiteľa súkromného motorového vozidla, lebo je to jeho majetok, s ktorým môže jazdiť, kde sa mu zachce, a ktoré môže umývať, kde sa mu zachce. Tí, ktorí kupovali zariadenia cestovného ruchu alebo sa chystali v tomto odvetví podnikať na území národných parkov či dokonca prírodných rezervácií, museli predsa počítať s prísnou reguláciou svojej činnosti. Ak k takejto regulácii v skutočnosti nedochádza, je to prejav rezignácie a zlyhania štátnej ochrany prírody a celého rezortu životného prostredia.

    Pán minister, argumentujete tiež tým, že práce v zariadeniach cestovného ruchu alebo práca je často jediným zdrojom príjmu domáceho obyvateľstva. Máte spočítané, koľko celoročných pracovných miest je v takýchto zariadeniach na území TANAP-u či NAPANT-u a koľko by ich mohlo byť v prípade systematickej podpory trvalo udržateľného turizmu s minimálnymi negatívnymi dopadmi na okolitú prírodu? Voľakedy sme takéto prepočty robili a výsledky hovorili jasnou rečou v prospech diverzifikovaných zariadení v podhorí Tatier a v neprospech zariadení priamo v chránenej prírode národných parkov.

    Nikdy sme nespochybňovali potrebu adekvátnej náhrady majetkovej ujmy vlastníkom lesov, kde je z titulu ochrany hospodárska činnosť obmedzená. Sme presvedčení, že štát za pomoci Európskej únie by mal byť schopný generovať zdroje na vykúpenie takýchto pozemkov. Veď okrem tých subjektov, ktoré sa na existenciu národných parkov takpovediac doplácajú, sú tu aj tisícky podnikateľov, ktoré z pôsobenia na území či v susedstve národných parkov profitujú, a milióny návštevníkov, ktoré ekosystémové služby národných parkov využívajú. Ak by bola skutočná vôľa, len títo čistí príjemcovia by dokázali v priebehu niekoľkých rokov vygenerovať potrebné zdroje na vykúpenie neštátnych pozemkov do vlastníctva štátu.

    Vo svojej interpelácii nenavrhujem odstránenie všetkých zariadení z národných parkov, ako sa tvrdí v odpovedi, a nikdy som nebol vedúcim pracovníkom v decíznej sfére, ktorý by mal čo i len hypotetickú možnosť dať odstrániť čo i len jedinú čiernu stavbu z týchto území. To mi však nebráni žiadať, aby sa konečne prestalo s výstavbou - či už legálnou, alebo nelegálnou - v národných parkoch, keď všetky mne dostupné odborné štúdie, vypracované za posledných 40 rokov konštatujú, že neadekvátne aktivity treba presunúť z TANAP-u i NAPAN-tu do ich podhoria.

    A celkom na záver, na aktivity uskutočňované v evidentnom rozpore s právnymi predpismi, ktoré som mal možnosť vidieť na vlastné oči, som upozornil vás, Slovenskú inšpekciu životného prostredia i médiá pred viac ako rokom. Odpoveď bola, žiaľ, podľa očakávania, žiadne porušenie predpisov sa nezistilo.

    Takže celkom na záver už len stručne, navrhujem, aby sme aj o tejto odpovedi hlasovali podobne ako o predchádzajúcich troch, teda s vyjadrením mojej nespokojnosti. Ďakujem za pozornosť.

  • Môžem sa spýtať ešte túto poslednú, tá interpelácia číslo...? Šesť? Ďakujem. Pán poslanec Huba bol posledný, ktorý bol písomne prihlásený.

    Teraz otváram ústnu rozpravu. Kto sa chce prihlásiť? Pán poslanec Érsek, pani poslankyňa Mezenská, Zajac. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, poslanec Érsek.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Budem vystupovať k bodu č. 7. Dovoľte mi, aby som, moja interpelácia smerom k pánovi ministrovi Maďaričovi bola podané vo veci zaujatia odborného stanoviska ministerstva k zmene názvu obce Tešedíkovo - Pered. Dovoľte, aby som v tejto prvej časti môjho vystúpenia hovoril o tej, práve o tej odbornej komisii, ktorá o Tešedíkove rozhodla, že akým smerom má táto kauza smerovať.

    V tejto komisii sedia aj obhajcovia pokút za jazykové priestupky. Pri vjazde do dediny zostávajú dve tabule, jedna oficiálna s názvom Tešedíkovo, Pered bude naďalej modrej farby napriek tomu, že väčšina obyvateľov chce Tešedíkovo premenovať a v tomto narazili na vládu Slovenskej republiky.

    Kabinet pána Fica zamietol zmenu, za ktorú v marci 2012 hlasovali dve tretiny voličov. Minister Robert Kaliňák nesúhlasil s názvom, že by vláda obchádzala občanov. Minister Robert Kaliňák nesúhlasil s názorom, že by vláda obchádzala občanov. Referendum nebolo odignorované, ale zákony hovoria jasnou rečou, tvrdí. Názvy obcí musia byť v štátnom jazyku, ak ste si všimli názov, ktorý navrhovali obyvatelia, je pôvodný maďarský názov. Kaliňák sa opieral o stanovisko názvoslovnej komisie, ktorá spôsobí, ktorá pôsobí na jeho ministerstve. Odvolali na, odvolali sa na slovník, členovia komisie od začiatku argumentovali tým, že Pered znie príliš maďarsky. Ja ako Maďar, není tam ö ani ü, takže nemám dôvod o tom niečo povedať, že to je maďarský názov, ale napr. členovia od začiatku argumentovali, historička pani Mária Kohútová, ktorá o návrhu tiež rozhodovala, sa odvolávala na maďarský pôvod slova, dokladá s názvom, s názvu zo záznamu slovníka kartografie Jána Lipského z roku 1812. O Perede sa tam hovorí, že je to maďarský názov, a nemá iné alternatívy, tvrdí.

    Takéto vysvetlenie odmieta pani Kowalská, Eva Kowalská, ktorá sa podobne ako Kohútová venuje dejinám novoveku. Isteže Pered spomína ako maďarský názov, veď tam vždy žili Maďari. Používanie názvu v jazyku etnika, ktoré tam bývalo, ešte neznamená, že si ho nemôžu osvojiť aj iné jazyky. Pered mohol normálne prejsť do štátneho jazyka, tvrdí Kowalská. A presne to aj sa stalo, ak by v roku 1948 nedošlo k tomu, že komunisti revanšovali Maďarom za druhú svetovú vojnu umelým premenovaním stoviek obcí na južnom Slovensku.

    Dovolím si ešte poznamenať, že na Slovensku existuje viacej obcí, ktorých názov má podobný pôvod ako Pered, napríklad Baka, Zalaba či Láb, ktoré v roku 1948 nepremenovali. Aký rozdiel medzi Zalabou a Peredom, z komisie to vyznieva tak, že niektoré áno a niektoré nie. Názvoslovná komisia, ktorá o Tešedíku rozhodovala, má 10 členov, 7 sú ministerskí úradníci, traja z Ústavu Slovenskej akadémie vied, Kohútová je jedinou historičkou. Angažovala sa aj v petíciách, ktoré mali podporiť používanie termínu starí Slováci. Obhajovala aj jazykový zákon s pokutami pre tých, ktorí ho porušili. V komisii sedia aj Elena Kačalová z odboru štátneho jazyka ministerstva kultúry. Autorka prísneho jazykového zákona z roku 2009 sa v minulosti stala známou vyšetrovaním maďarských ochotníkov z Klasova za to, že letáky v divadle neboli prevažne v maďarčine. Pokutu nakoniec nedostali. V tomto príspevku som sa chcel venovať práve tejto komisii a členom tých komisií, ktoré rozhodovali o tom, ale dávali stanovisko pre pána, pre vládu Slovenskej republiky, aby sa rozhodli tak, ako sa rozhodli. V mojom druhom príspevku potom vystúpim potom k historickému názvu Pered. Ďakujem.

  • Ďakujem, teraz poprosím pani poslankyňu Mezenskú.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, milá verejnosť, dovoľte mi, aby som sa opätovne v mojej interpelácii a v mojom vystúpení vrátila k tomu, čo opakovane premiérom vlády, predsedom vlády Slovenskej republiky v otázkach súvisiacich so stavom a situáciou v Slovenskom plynárenskom priemysle neboli riadne zodpovedané. Opätovne recyklujem a znova vraciam na vybavenie interpeláciu, pretože na súbor konkrétnych otázok, ktoré som už po druhýkrát v rozšírenej interpelácii predložila, som nedostala žiadnu vecnú odpoveď. Odpoveď, ktorá mi bola doručená, má opätovne všeobecný, nekonkrétny charakter v rovine daných prísľubov, na ktoré sa ja ako občan a poslanec už vôbec spoliehať nemôžem. Takže dovolím si opätovne prečítať obsah mojich otázok a opätovne toto moje vystúpenie spájam s výzvou, aby mi tak, ako ich mám zoradené v podanej interpelácii, boli vecne, konkrétne a číselne zodpovedané.

    Prvá otázka. Aký je skutočný objem záväzkov a zadlženia spoločnosti SPP, akciová spoločnosť?

    Druhá otázka. Aká je podrobná štruktúra vzniku záväzkov spoločnosti SPP, akciová spoločnosť?

    Tretia otázka. Akým spôsobom budú v budúcnosti tieto záväzky vysporiadané?

    Štvrtá otázka. Žiadam o objasnenie potreby uskutočňovania súčasnej dividendovej politiky vyplývajúcej, vplývajúcej, pardon, na ďalšie stupňujúce sa a pokračujúce zadlžovanie spoločnosti SPP.

    Po piate žiadam o vydanie verejného prísľubu, že v strednodobom až dlhodobom období nedôjde z dôvodu zadlženia spoločnosti SPP k navýšeniu cien plynu pre konečných odberateľov.

    Šiesta otázka. Konkrétne sa vyjadrite k poklesu ratingu spoločnosti SPP označenému vami ako čiastková koreláciu ratingu a objasnite prípadné, prípadne vyvráťte prognózy a jeho, o jeho ďalšom negatívnom vývoji v budúcnosti.

    Siedma otázka. Uveďte výhody zmeny a úpravy vlastníckych práv a štruktúr v spoločnosti SPP pre štát.

    Ôsma, posledná otázka. Prosím o predloženie objednanej a prerokovanej štúdie o výhodách zmeny vlastníckych štruktúr pre štát.

    Doteraz mi na tieto otázky nebolo konkrétne a vecne zodpovedané, nebola mi predložená žiadna prípravná štúdia, ktorá by poukázala a ktorá by ma presvedčila o vyrokovaní výhod, úprav vlastníckych štruktúr v SPP v prospech záujmov, v prospech ekonomických záujmov našich občanov.

    Ďakujem za vypočutie. Ešte, pardon, číslo mojej interpelácie je 30.

  • Dobre, ďakujem, teraz poprosím do ústnej rozpravy bol prihlásený pán poslanec Zajac.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené dámy a páni, chcem doplniť ústnym vystúpením odpoveď č. 41, ktorú mi napísal premiér Róbert Fico.

    V prvom rade sa chcem spýtať, pani predsedajúca, kde je...? A práve tu je pán minister vnútra, ktorý zastupuje premiéra, ďakujem, lebo keď som začal vystupovať k tejto odpovedi k pánovi premiérovi, ale aj ďalšia odpoveď pánovi Kaliňákovi, tak som akceptoval, že pán minister bol na výbore pre obranu a bezpečnosť, následne som bol prekvapený, že aj po skončení výboru tu nebol. Takže teším sa, že už tu je. Takže iba doplním to, čo som vystupoval písomne.

    Chcel som pánovi premiérovi darovať túto fotografiu (ukázanie fotografie plénu), ktorá je z toho inkriminovaného dňa, keď sa vo Vranove nad Topľou na tribúne podpisovalo memorandum s firmou Grandwood, a požiadam pána Kaliňáka, ktorý ho zastupuje, aby mu odovzdal túto fotografiu, aby si ju zavesil v svojej pracovni, keď ho ešte raz budú napádať takéto populistické riešenia, aby si spomenul, akou hanbou, akou blamážou takéto populistické riešenia môžu skončiť. Mimochodom, na podpise tohto memoranda sa zúčastnil aj minister hospodárstva, ale aj minister životného prostredia pán Žiga, veľmi by ma zaujímalo, že čo tam robil pri podpise tohto memoranda, či to nejako súvisí s veľkými objemami drevnej hmoty, ktorá mala byť dodávaná do tejto fabriky, a takisto na tejto fotografii je prešovský župan, už 12-ročný župan Peter Chudík, ktorý vo viacerých diskusiách a vyhláseniach tvrdí, že on nemá s nezamestnanosťou v kraji nič spoločné. Nuž zaujímalo by ma, prečo potom chodí na takúto tribúnku, keď sa podpisuje memorandum, kde sa mala uskutočniť investičná pomoc pre firmu v objeme 21 miliónov.

    Tak dovoľte mi, pán minister vnútra, aby som vám odovzdal túto fotografiu, dajte ju premiérovi, nech si ju zarámuje v pracovni. Ďakujem.

  • Pán poslanec, číslo? Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu, budeme hlasovať o uznesení v rámci ďalších hlasovaní.

    Teraz dovoľte, aby som otvárala, otvorila bod

    interpelácie poslancov.

    Chcem vám dať do pozornosti § 129 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesené, vznesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Písomne do bodu interpelácie sa prihlásili títo poslanci: pán poslanec Ján Mičovský, pán poslanec Alojz Hlina, pán poslanec Kvasnička, pán poslanec Érsék, pán poslanec Mikloško, pani poslankyňa Vášáryová a pani podpredsedníčka Jurinová.

    Teraz poprosím pána poslanca Mičovského.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky. Moja interpelácia je adresovaná dvom pánom ministrom, a to pánovi Tomášovi Borecovi, ministrovi spravodlivosti a pánovi Ľubomírovi Jahnátkovi, ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka. Jej text je nasledovný:

    "Vážení páni ministri, v novodobom dedičstve bremena bied, ktoré ťažia Slovensko, nachádzame aj prípad Slanských lesov. Podstata sporu začatého ešte v roku 1998 spočíva v tom, že občania tejto krajiny majú byť na základe pochybného príbehu ľúbostnej avantúry grófa Károlyiho chudobnejší o 64 mil. eur. Ide o sumu, ktorá vyjadruje úradnú cenu 6 600 hektárov štátnych lesov v okolí Slanca, ktoré sú predmetom tejto veľkorozmernej lúpeže. V marci v roku 2012 sa po sérii zložitých a často aj podivných rozhodnutí zdalo, že pravda konečne zvíťazí, pretože súd v majetkovoprávnej veci rozhodol, že štátny majetok je štátnym majetkom, a tí, ktorí sa snažili dokázať opak, sa budú za svoje podvody zodpovedať súdu, no tentokrát už vo veci trestnej. Dnes, 15 rokov po je to už zasa trocha inak. Výrok v trestnej veci sa odďaľuje s odvolaním na to, že najprv sa musí právoplatne vyriešiť majetkovoprávny spor, teda ak si pomôžem mierne preexponovaným príkladom vraha, síce už máme, no odsúdiť ho môžeme až potom, keď sa dorieši materiálna škoda, ktorú pri svojom čine spôsobil. Tým sa však výpočet súčasných podivností nekončí.

    V lese totiž treba v nevyhnutnom rozsahu hospodáriť a vecne chybný proces prokurátora, ktorým napadol postup lesného úradu vo veci zabezpečenia úloh plánu starostlivosti o les, spôsobil, že vlastník, teda štát nemôže prostredníctvom svojej organizácie, ktorou je štátny podnik Lesy Slovenskej republiky, tento plán uskutočňovať. Na túto chybu nadviazala ďalšia, keď lesný úrad uznal protest prokurátora proti neexistujúcemu rozhodnutiu, čo riadnu starostlivosť o sporný les dôsledne znemožnilo. Tento rozporuplný stav je umocnený skutočnosťou, že krajský lesný úrad rozhodol o vytvorení lesných územných celkov v prospech žalovanej strany, čím negoval platné predbežné opatrenie súdu ukladajúce Lesom Slovenskej republiky vykonávať činnosť, ktorá je z pohľadu zásad lesného hospodára dlhodobo neodkladná.

    Vážení páni ministri, to, že štátny majetok, teda majetok nás všetkých je dlhodobo viac či menej sofistikovane rozšklbávaný, má veľa príčin i dôkazov, no predovšetkým veľa ťaživých dôsledkov. Jedným z najzávažnejších je ožobračovanie občanov a ich okrádanie nielen o reálne hodnoty, ale aj o vieru v možnosť spravodlivého fungovania nášho štátu. Maloverne sa domnievam, že ani vy dvaja zo svojim odborným personálom už nemôžete odhaliť všetky tristné súvislosti tohto 15-ročného sporu, ktorý dokázali pochybným spôsobom zamotávať nielen jeho hlavní strojcovia, ale aj niektorí z tých, ktorí majú vo vašich rezortoch s vysokým nasadením slúžiť spravodlivosti a zákonnosti. Avšak existuje krok, ktorý urobiť môžete, a myslím, žeby ste ho urobiť aj mali. Tým krokom je vydanie rázneho pokynu na ukončenie tohto sporu, ktorý sa nepredlžuje len z dôvodu spletitosti faktov, ale najmä kvôli spletitosti ľudských pohnútok, v ktorým často nechýba zištnosť. Vo vašich rukách je jeden z kľúčov k tomu, aby sa aj pomocou prípadu Slanských lesov začala dôvera občanov v konaní svojich vysokých úradníkov prinavracať. Preto vás prosím, konajte, touto interpeláciou vás žiadam o oznámenie postupu, ktorý chcete pre ukončenie 15-ročného sporu o Slanské lesy uplatniť. S úctou Ján Mičovský."

    Vážení páni ministri, na dôvetok len toľko, že som si vedomý toho, že v našej krajine to nie je jediný fúzatý spor a že sú tú aj spory o veci vážnejšie. Napriek tomu si myslím, že práve v oblasti lesného hospodárstva azda neexistuje ťaživejší a starší prípad, ako je práve tento, ktorý má ozaj bizarné súvislosti a o ktorom sa možno oprávnene domnievať, že je príkladom zamotávania, ktoré nie je spôsobené zložitosťou prípadu, ale, tak ako som to napísal, zložitosťou ľudských pováh, a vy ako ministri disponujúci reálnou silou do niektorých vecí nazrieť aj tam, kde ostatní občania nemajú možnosť, by ste mali túto svoju dispozíciu naozaj využiť nie kvôli tomu, aby sme zistili všetko presne, ako to bolo, pretože to už naozaj nezistíte, alebo ak aj tak, vždy tam bude istý stupeň nepresnosti, ale kvôli tomu, aby si pravda konečne sadla aj v tomto prípade za vrch stola a aby ľudia, čo strávili kus zdravia a života, a ktorí urobili viacej, ako urobiť im ukladali ich povinnosti v tomto prípade, aby dostali satisfakciu, že ich úsilie malo zmysel. Verte tomu, že sú to nie vysokí generálni riaditelia ani vysokí úradníci, že tú to mnohokrát drobní lesníci, ktorí možno viac, ako by ste od nich alebo ktokoľvek z nás očakávali, ktorí sa možno mnohokrát báli, ktorí možno mnohokrát mali aj oprávnené otázky svojich príbuzných: "Stojí ti za to, čo ešte blbneš?" A im na, napodiv, stojí za to. V tejto krajine sú ešte ľudia, ktorým stojí za to biť sa o majetok, ktorý není na ich účtoch, na ich zápise v liste vlastníctva ani za ich plotom, ale ktorý je náš verejný. Ja si prosím, aby týmto ľuďom bola vzdaná úcta aj od vás, vysokých štátnych úradníkov práve tým spôsobom, že tento prípad dáte zodpovedať a že svojich úradníkov poučíte, že si želáte ten výsledok. Ja verím, že ak im to dostatočne dôrazne poviete, takže zmenia svoje úradnícke myslenie, ktoré vychádza z toho, že ministri prichádzajú, odchádzajú, ale my, my vysokí úradníci sme tu stále. Prosím vás, skúste im zmeniť túto ich filozofiu. Mám taký dojem, že je veľmi rozšírená. Ďakujem.

  • Ďalší do rozpravy prihlásený, pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, vážení občania, som rád, že sa vraciame o niečo dôstojnejšie k ústavnému inštitútu, a to sú interpelácie. Skôr ako budem interpelovať, dovoľte, aby som uviedol, že som pripravený a verejne prijímam záväzok, že v prípade, že občania budú mať nejaký podnet, ktorý bude zodpovedať tomu, aby mohol byť interpelovaný člen vlády, a to mne dovoľte, aby som to vyhodnotil ako relevantný, tak prijímam záväzok, že ho tuná prednesiem pred členmi vlády a budem očakávať na ne odpoveď. Ja myslím, že aj toto je jedna z metód, ako sfunkčniť čiastočne tento parlament.

    Ešte chcem uviesť, že ako pán podpredseda Figeľ uviedol, vy môžte reagovať a môžme to skrátiť prípadne. Ja potom nemusím potom moju ústne prednesenú interpeláciu písať, čo sa mi nie vždy chce, a musím kvôli tomu trápiť iných ľudí, lebo ja mám s písaním trochu problém.

    Budem interpelovať nasledovných ministrov aj v nasledovnom poradí. Prvého pána ministra životného prostredia pána Žigu, následne pani ministerku zdravotníctva pani Zvolenskú, potom pána ministra vnútra pána Kaliňáka, následne pána ministra dopravy pána Počiatka a následne pána Jahnátka, potom pána ministra hospodárstva pána Malatinského a ako posledného premiéra našej vlády v zastúpení ministrom vnútra pánom Kaliňákom. Takže by som ocenil, keby sme naplnili dôsledne aj rokovací poriadok v tomto a poctili by ste túto snemovňu svojou účasťou počas interpelácie. V prípade, že...

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán Žiga je tu.

    Čiže otázka na pána Žigu a interpelácia je v tom - a nebudem sa širšie rozvádzať - je tu priamo po prvom čítaní zákon o ochrane prírody, ktorý má niektoré zvláštne až prazvláštne ustanovenia. Otázka znie na pána ministra vnútra, aby vedel povedať prípadne mne, ale následne aj občanom, v čom je verejný záujem zmenou zákona o ochrane prírody umožniť stromy nad 40 cm v extraviláne vyrúbať bez povolenia a bez náhradnej výsadby? Čiže pre istotu to poviem ešte raz. V čom je verejný záujem, v čom je prípadne korelácia s ministerstvom životného prostredia, prečo ministerstvo životného prostredia má záujem na tom, aby stromy nad 40 cm v extraviláne bolo možné rúbať bez povolenia a bez náhrady?

    A podotázka k tejto otázke:

    Kto sa zúčastňoval za ZMOS stretnutí, ktoré pripravovali návrh tohto zákona, nakoľko ste deklarovali, že ZMOS o tom vedel? Ak, to by ma zaujímalo, že kto sa zúčastňoval, a či informoval, a ak informoval, tak ma zaujíma, či ZMOS je naozaj komfortný s tým, že ustanovením tejto zmeny zákona príde o určitý zdroj príjmov, z ktorých mohol riešiť výsadby, starostlivosť o parky, a či túto zmenu odkomunikovali smerom k svojej, buď teda k mestským parlamentom, ale aj smerom k svojim voličom, príp. občanom vzhľadom na blížiace sa komunálne voľby? To je prvá otázka.

    Následne budem interpelovať pani ministerku zdravotníctva pani Zvolenskú. Netrvalo to veľa a mám jedného kamaráta, ktorý je blázon do lietania, a som ho poprosil, či mi nevie zistiť niektoré údaje, ktoré sú dôležité. Tak dovoľte, aby som uviedol, že vrtuľníkom sa z Bratislavy do Skalice dostanete za 25 minút, z Nitry za 30 minút, z Trenčína za 20 minút, zo Žiliny za 40 minút. Prečo to hovorím? Potrebujem dokumentovať určité skutočnosti a na konci položím úplne jednoduchú otázku, úplne jednoduchú otázku. Pokiaľ vieme, tieto údaje, a to není údaj, nechcem spochybňovať nejaký zdroj, toto je, by ste neverili, ale poprosili ma, aby som ten údaj, nezverejňoval zdroj, lebo aj tí majú strach. Ale sú to ľudia, ktorí vedia, o čom hovoria, a vedia, kde za aké obdobie doletia, čiže presne takto to je, ako som to povedal. Presne takto to je, ako som povedal. A teraz, keď si povieme, že zo Skalice do Trenčína, to máte tie rôzne mapy, kde si to môžte zadať, tam vám to vyhodí, že koľko to ungefähr, približne, trvá. A mám tu dve, dve varianty, ktoré je potrebné povedať skôr, ako položím na konci otázku.

    Keby sme hovorili, že pacienta treba previezť zo Skalice do Trenčína, tak keby išli autom, tak to trvá 90 minút a to je, to nevyhodnocuje chyby, ktoré sa môžu stať, a tie štatisticky, tých možností stania sa chyby na cestnej premávke je rádovo viac jak vo vzduchu. Pri vrtuľníku je to 40 minút. Vážení, je tam rozdiel 50 minút! 50 minút!

  • Reakcia z pléna.

  • Pán kolega, ak dovolíte, aj tieto chyby vieme zohľadniť, môžte jazdiť prípadne rýchlejšie, ale hovorme o tom, že je to rozdiel na úrovni 45 až 50 minút. Je dôležité povedať, že tu rozprávame o záchrane ľudského života. Nehovoríme o malte vo fúriku, ktorá môže zaschnúť.

    V prípade, že by sme dali iný prípad Skalica - Bratislava, tak autom tam sú dve možnosti, idete po diaľnici, alebo nie, ale niekde na úrovni 70 minút. Znova to nevyhodnocuje chybu na vstupe alebo čo, ale dobre nech je to 70 minút. Ak by letel vrtuľník, je to niekde na úrovni 50 minút. V prípade, že by to bolo maximálne optimalizované, že by letel trenčiansky vrtuľník do Skalice a zo Skalice by zobral do Bratislavy, lebo tam bola požiadavka ísť, tak je to 40 minút, rozdiel je polhodiny. Pani ministerka, rozdiel je polhodiny. Moja otázka znie pre vás ako ministerku zdravotníctva:

    Je rozdiel 30 minút dôležitý pri poskytovaní akútnej zdravotnej starostlivosti? Podľa možnosti by som vás poprosil jednoslovnú odpoveď.

    Ďalej, ak dovolíte, by som interpeloval pána ministra vnútra pána Kaliňáka v dvoch interpeláciách. Jedna interpelácia sa týka - nemal som tú možnosť a česť to dohovoriť minule, už sa k tomu nechcem vracať - autobusov aj vo svetle najnovších informácií. Po Bratislave jazdia už nie desiatky, ale môžme pomaly povedať stovky, sú to dve stovky autobusov, ktoré vykazujú ohromné chyby s možnosťou alebo s predpokladom ublížiť niekomu, poškodiť nejaké zdravie, dokonca verejne a všeobecne ohroziť. Pokiaľ sme do minulého mesiaca mali informácie o tom, že po Bratislave chodí cca 100 autobusov, ktoré sa po nociach zvárajú, a dozvárajú do nich pomocné statické prvky, tak z minulého týždňa mám aj ďalšiu informáciu, že po Bratislave chodí ďalších 80 autobusov, u ktorých dva roky nebola vykonaná revízia plynových zariadení, tie, čo jazdia na plyn.

    Vážení občania, dovoľte mi uviesť, tí aj čo, lebo niekto povie, že čo tam Bratislavčanom, že nech im to strelí pod zadkom. Aj trebárs možno aj vy, vaše deti tu chodia do školy, aj vy sem možno niekedy prídete. Po Bratislave premáva prostriedkami verejnej hromadnej dopravy cca 200 autobusov, u ktorých je riziko, že môžu spôsobiť zranenie, nešťastie, škodu. To nie je domnenie, to sú informácie, ktoré dokonca niekto ani nespochybnil, lebo výrobca autobusov, tých prvých, ktoré praskajú, povedal pritom, že keď, prečo vyhrali v Košiciach alebo čo sa zaväzujú, že tie už nebudú praskať. Takže, Košičania, vy teda môžte teda mávnuť rukou, že vás to nezaujíma, lebo tie vaša už nebudú praskať. No však tie bratislavské vykazujú závažné chyby. To je jedna vec.

    A druhá vec, naozaj, pán minister, tá kontrola, myslím, prebehla minulý týždeň, naozaj není revízia plynových, tých plynových zariadení v týchto autobusoch, ktorá je povinnosť, je každoročne a dva roky nebola vykonaná. Moje dcéry sa vozia týmito autobusmi, a preto chcem, a nielen preto chcem, lebo ja viem, čo je verejný záujem, aby sa táto situácia riešila aj napriek tomu, že celú túto záležitosť kryje, kryjú záujmy firmy J&T ako výrobca autobusov, celú túto záležitosť kryjú záujmy SMER-u ako nominantov, čo priznali, že Dopravný podnik mesta Bratislavy je pod kuratelou strany SMER. Aj napriek týmto, čo v reči odkazov znamená, tohto sa nechytaj, tohto sa nepýtaj, aj napriek tomu chcem. A dovoľte mi - a ja nie som egoista - ale povedať, že keď už pre nič iné, tak moje dcéry, aby sa vozili v autobusoch, ktoré nie je potenciálne riziko, že buď prasknú, alebo im strelí nejaký plynový kotol pod zadkom.

    Pán minister, otázka znie a tam je aj podotázka a v zásade tú istú interpeláciu, lebo tam sú iné inštitúcie, ktoré zase patria pod vášho, pod ministra pána Počiatka dopravy, tam pôjde iná, iná formulácia:

    Čo ministerstvo vnútra v rámci svojich možností vykonalo na odstránenie skutočností, ktoré, o ktorých som teraz informoval alebo informujem, ale o ktorých už aj vedelo vzhľadom na predchádzajúce informácie?

    Naozaj by som bol rád, keby som na túto interpeláciu dostal odpoveď a naozaj by som bol rád, keby tento stav, ja viem, že to sú od Boha, už není od nich väčších, ja viem. Ale, prosím vás, naozaj rozprávame o závažnej, naozaj mimoriadne závažnej situácii a bol by som rád, keby ste k tomu tak pristupovali.

    A rovnaká otázka je aj na pána ministra dopravy, lebo on tiež disponuje inými ústavmi a orgánmi, ktoré v zásade čiastočne môžu riešiť túto situáciu, aby sme po Bratislave nemuseli jazdiť autobusmi, ktoré môžu buď prasknúť, alebo im môže streliť nejaká plynová inštalácia. To je jedna interpelácia.

    Druhá interpelácia, pán minister, vrátim sa, pretože som to sľúbil. Keď niečo sľúbim, snažím sa to dodržať v jednej relácii som sľúbil nejakému poslucháčovi, že sa spýtam na akciu Petrohrad, tak to nazvem, možno pre vás príznačnejšie - Leningrad, ale Petrohrad. Preto, teraz som to sľúbil, tak som to a snažil som sa nájsť niečo nové v celom v tomto prípade, aby som teda objavil nejakú neobjavenú komoru, aby som sa neopakoval. Celý prípad Petrohradu je zaujímavý z viacerých situácií, ale ja si dovolím tvrdiť, že v zásade poslankyne SMER-u, ktoré sa ho zúčastnili, sú v tom nevinne. Naozaj oni chúďatá, len šli sa pozrieť do toho Petrohradu, ale principiálne celý ten výlet bol plánovaný pre niekoho úplne iného, ktorý si potreboval dokázať svoju silu a moc a nerozpakoval sa použiť na to vládne lietadlo. V tom vládnom lietadle letel pán Murín a popri vládnom lietadle išiel autobus, kde išiel folklórny súbor Mútňanka vystupovať. A o to šlo. O to šlo. Ja som z Oravy, ja viem jak to na Orave funguje. Tam je to silne takto dôležité niekedy á la Babinský, že teda dokázať, že aká je koho moc. Čiže kým pán Murín, starosta Mútneho, šiel vládnym špeciálom, lebo si to vedel vybaviť, kvôli nemu vládny špeciál šiel, tak folklórny súbor Mútňanka, ktorý tam vystupoval, jeho folklórny súbor tam išiel autobusom a on to proste takto dokázal. A jasne ukázal aj v Mútnom, aj na Hornej Orave a dokonca na celej Orave, že ako sú karty rozdané. Čiže vládny špeciál šiel do Petrohradu kvôli pánovi Murínovi. Určite nešiel kvôli našim poslankyniam, ktoré chúďatá boli v zásade na to zneužité a povedané, choďte sa tam potrieť, choďte na výlet. To už nehovorím o tej nedôstojnosti toho prijatia, ktoré tam bolo, kde to niekde som vyčítal, že to, čo ste údajne deklarovali ako pracovný program bolo naozaj až nedôstojné. To jak keby predsedu ruskej dumy tuná prijal poslanec Rače. Hej, to bolo niekde také. No, ale ste potrebovali narýchlo zohnať nejaký program, tak ste našli takýto program. Takže keď sem na budúce príde podpredseda Ruskej štátnej dumy, tak ho príjme poslanec Jaroviec alebo Rače, tak to bude naozaj adekvátne tomu, čomu sa hovorí nejaká, že aj štábna kultúra. Ale však bolo treba ísť do Leningradu, Petrohradu. Bolo treba sa ísť previezť. Pán Murín to potreboval, tak ste použili vládny, vládne lietadlo.

    Otázka znie, a preto, pán minister, interpelujem vás, lebo potrebujem vedieť, vaša reakcia bola, že potrebujete nalietať, resp. vládny špeciál potrebuje nalietať určité kilometre, čo v zásade nehovorím, že nie, nevylučujem. Avšak ja som si spravil výpis zahraničných ciest za dané obdobie a dovolím si tvrdiť, že tam boli rádovo dôležitejšie cesty. Ak chcel, ak ste potrebovali nalietať určité kilometre, tak ste mohli nalietať trebárs Dubrovníka, do Dubrovníka, išiel síce aj Martvoň, ale nech, hej, trebárs, že tam sa platili letenky a neviem čo, dohovorím teda, že bol Dubrovník, kde sa zúčastňovali štyria. To bolo Parlamentné zhromaždenie NATO. Dovolím si tvrdiť, hádam sa na tom zhodneme, že toto je dosť dôležité. Tam nebol použitý vrtuľník. Bolo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy týždeň po Petrohrade. Tam sa tiež zúčastňovali piati poslanci v Štrasburgu, tam sa dá aj kde je pristáť. Hej? Čiže tam tiež mohol byť použitý vrtuľník, teda, pardon, to lietadlo, hej, keď potreboval nalietať.

    A mám tu ešte aj iný, aj Gdaňsko, aj Paríž, Dzurinda. No, tak Dzurindovi by ste nedali, lebo ten bol v Paríži, ale dobre, však to Gdaňsko, tam bol Blaha zase. Tam síce on, neviem, jak sa tam rozpráva, možno po poľsky, po anglicky určite nie, aj tam boli naozaj hviezdy v tom Gdaňsku, ale trebárs. Čiže Gdaňsko, Dzurinda v Paríži nie, ale Štrasburg, Parlamentné zhromaždenie Rady Európy a máte tu Dubrovník, Parlamentné zhromaždenie NATO. A keby ste prísne za to, že chránite verejné zdroje a šporíte a sledujete cieľ nalietania kilometrov, to znamená nevyhodnocujete dôležitosť tej cesty, ale potrebujete nalietať, čo ste deklarovali, že potrebujete nalietať, tak ste tu mali výjazdové zasadnutie výboru pre Európske záležitosti v Humennom, kde teda mohol pristáť v Košiciach a z toho, tam z Košíc do Humenného sa už mohli nejakým spôsobom odviezť. Tam si dovolím tvrdiť, že tam by ste aj dosť ušetrili, lebo tam sú nejaké poplatky letištné a neviem čo. Čiže, pán minister, podľa mňa tento argument neobstojí, že ste potrebovali nalietať.

    Takže otázka znie, otázka znie.

  • Krátka pauza. Reakcia z pléna.

  • Ale ja súbor nespochybňujem, súbor šiel, oni boli radi chúďatá, že šli, však to Murín zaplatil, oni boli chúďatá radi, že šli, len Murín potreboval dokázať súboru Mútňanka aj Mútňancom, aj Oravákom, že on sa tam vie doviezť na vládnom lietadle. A kvôli tomu ste zbalili chúďa pani Laššákovú, tá nevedela, kam ide. Rozumiete? To je celé, no to je celé.

    Pán minister, otázka znie, ak teda prijímame tú konštatáciu, že to bolo na povinné nalietanie kilometrov, tak kto vyhodnocoval dôležitosť tej samotnej cesty, kto o tom rozhodol a prečo?

    A tie dôvody poprosím uviesť. Ďakujem pekne.

    Prípadne mi kľudne môžte odpovedať, že o tom rozhoduje pán Paška. Tak, keď mi poviete, že o tom rozhoduje pán Paška, tak sa potom spýtam pána Pašku. Ale tu si to potom ujednoťte medzi sebou.

    Teraz, ak dovolíte, by som interpeloval pána Jahnátka, ale pána Jahnátka tu nevidím, tak chvíľku počkám, kým príde.

  • Krátka pauza. Prerušenie vystúpenia a pauzy predsedajúcou.

  • Pán poslanec, kľudne môžte pokračovať, sú tu ostatní členovia vlády, takže nech sa páči.

  • Ale, pani podpredsedníčka, ja by som bol rád, keby sme sa už vyhli tomu, čo sme riešili minulú schôdzu, naozaj. To už ste si, dočítajte prípadne a ja by som sa rád tomu vyhol. Čiže stále plný dobrej vôle pokračujem v interpeláciách na pána premiéra, kde zaznelo ospravedlnenie a zastupuje ho pán minister vnútra, to rešpektujem. Takže to, pokračujeme. A pána Jahnátka nikto neospravedlnil a mám na neho štyri, štyri interpelácie. Štyri.

  • Povedané so smiechom. Krátka pauza.

  • Dobre, ďakujem veľmi pekne, pán minister sa dostavil. Takže ak dovolíte, pán minister, mám na vás štyri interpelácie. Ako prvú, dovoľte, aby som uviedol, trošku sa mierne vrátim, nebudem sa tu pitvať vo vnútornostiach, a jak to hovorí váš minister financií, že močiť prsty v rane, ale vy to tak ani nepociťujete, že máte ranu. Čiže ja na to, na tú liaheň talentov v Silikon Valley komjatickom nebudem už narážať, ja sa dokonca zhostím tej komunikácie, ktorú, ktorou to odkomunikoval pán premiér, ktorý povedal, a ja som dobrej vôle, že potrebujete mať vedľa seba ľudí, ktorým dôverujete. Pre túto chvíľu sa zhosťujem tejto argumentácie a, a dobre, dajme tomu pripúšťam. Dokonca pán premiér šiel ešte ďalej, on povedal, že Kennedyovci a brat. Tam by som až tak vysoko nerúbal, lebo tam je, hádam uznáme, že, že rádový rozdiel, ale pripustime, pripusťme, že človek potrebuje mať vedľa seba ľudí, ktorým dôveruje. Keď nedôveruje nikomu, iba pokrvnému príbuznému, tak to tiež o niečom svedčí, ale pripusťme, že to bolo dôvodom. Avšak potom ma zaujíma, ja som rozmýšľal, že komu ju vlastne položiť, tú interpeláciu, ale v zásade mi to vychádza na vás.

    Prosím vás, povedzte mi potom v zmysle tejto komunikácie, v čom je dôležité, aby sa predsedom regionálneho odboru pozemkového, Slovenského pozemkového fondu stal otec syna vášho poslanca? Alebo, resp. ináč sa spýtam. V čom je dôležité, že poslanec SMER-u, za SMER, právnik, učiteľ, neviem čo všetko, génius, potrebuje mať svojho otca šéfom pozemkového fondu na Orave? Viete, v zmysle tej vašej argumentácie á la Kennedy. Hej? To ma naozaj zaujíma, lebo nevidím ten prepoj. Nevidel som nikde, viete, že, to mi, nenachádzam tomu zmyslu. Čiže naozaj pre túto chvíľu potrebujem vedieť, v čom bol kvalifikačný predpoklad, aby sa šéfom regionálneho odboru Slovenského pozemkového fondu na Orave, vážení, na Orave, stal otec syna poslanca? Tu už nehovorím o tom, že keby tu bol pán Richter, tak mu poviem, že ste urobili veľkú chybu, lebo tvrdým Oravákom dať spravovať pôdu človeku, ktorý je z východu, neurobili ste politicky dobre. To vám garantujem, že ste si politicky dosť zavarili a Oraváci sú na to dosť citliví. Keď ste toto napriek určitým rizikám vyhodnotili ako vec, ktorá vám stojí za to, nech sa páči. Avšak upozorňujem vás, že toto vám politicky dosť ublíži. Ale pre spoločnosť potrebujeme, aby sme mali jasno, že čo je signál pre spoločnosť. Čo je, ako ideme smerovať, keď už sa všetci otcovia a rodinní príslušníci vašich poslancov stanú niečím, zostane ešte pre niekoho, že oplatí sa tu učiť? Oplatí sa študovať, oplatí sa snažiť? Alebo je potrebné byť v pokrvnom príbuzenstve s vami, s členmi SMER-u?

    Pán minister, tá otázka znie nasledovne. Ak bolo nevyhnutné Oravákom, aby sa šéfom, viete, tam je obrovský vzťah k pôde. Oravci majú nenormálny vzťah k pôde, to by som vám mohol dokumentovať dlho. Ak je potrebné im dať, vymenovať za šéfa, takto proti srsti, proti všetkému, proti akejkoľvek srsti, že otca poslanca, že v čom bol ten prínos? V čom je prínos pre spoločnosť, v čom je prínos pre Slovenský pozemkový fond, v čom je prínos pre poľnohospodárstvo, pán minister, to, že otec vášho poslanca sa stal šéfom pozemkového fondu na Orave? To je interpelácia.

    Ďalšia interpelácia sa týka pripravovaného lupu. Tu už jeden lup sa podaril a dokoná, ale verím, že ešte sa vzoprie aká-taká, pozostatky občianskej spoločnosti, a ten lup, áno, na tej strane Pečnianskeho lesu, kde 24 hektárov lesa zamenili za, kde meter za cenu rožka, ani nie grahamového, ale bieleho rožka, že tento štát zamenil. Teraz sa dokončuje ten lup, už sa čaká len na posvätenie súdnymi orgánmi. Prosím vás, tento, tento Hujer tu chodí, pohľadom ma vyrušuje. To sa nedá nejakým spôsobom, tento už tu minule chodil, keď ste mali interpelácie s obálkami, jak Hujer, každému tu vkladal nejakú obálku. (Reakcia z pléna: "Hujera, viete, kde máte.")

    No tak, prosím vás, sú interpelácie, tak poprosím, aby tu bol poriadok. Dobre?

  • Reakcia z pléna. Krátka pauza. Neutíchajúci ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Páni poslanci, poprosím, žiadna diskusia. Nech sa páči, pán poslanec Hlina, pokračujte.

  • No takže tam už veľa nechýba a ja avizujem, a teda aj hrúzy mierne, že sa pripravuje ďalší obrovský lup v podobe zámeny pozemkov s J&T. V tomto prípade tam, myslím oficiálne vystupuje TMR-ko, Tatra mountain resorts, kde sa uvažuje o plánovanej zámene južnej strany Chopku a časti Vysokých Tatier. A tá interpelácia je v tom, aj vo svetle, pán minister, aj vo svetle zákonov, ktoré tu sú, ktoré napríklad pán Žiga doniesol, kde sa vlastne špecifikujú náhrady na pozemkoch, ktoré nie je možné využívať. Čo môže nastať? Môže nastať tá situácia, že v tomto procese zámeny štát teraz dostáva, a to je aj časť tej interpelácie, mňa zaujíma koľko, koľko dostáva štát, lebo to dostávajú ľudia tejto krajiny, štát cez vás, nie vy, štát od firmy TMR za pozemky na južnej strane Chopku a Vysokých Tatier? To ma zaujíma, čo je prvá časť interpelácie.

    A potom, či niekto zvažoval alebo či niekto uvažuje, že prijatím zákona o ochrane prírody, ktorý sme tu spomínali, dôjde k preklopeniu celej záležitosti, nakoľko J&T si bude môcť nárokovať špeciálne za pozemky na južnej strane Chopku, kde, ktoré vy zameníte s hospodárskymi lesmi niekde v Medzeve, že J&T si bude nárokovať, teda Tatra mountain resorts, náhradu škody za podnikanie. Čiže, vážení občania, môže nastať situácia, že ak teraz štát dostáva nejakú sumu iks, tak po tejto geniálnej zámene v prospech tejto skupiny môže o túto sumu iks prísť, resp. o možno väčšiu. Ja neviem. Čiže, pán minister, dokončením interpelácie, je tam jednak teda suma a jednak, aké je oficiálne stanovisko, a toto ma zaujíma, aké je oficiálne stanovisko v tejto chvíli ministerstva pôdohospodárstva k pripravovanému zámeru, ktoré deklarovalo toto zoskupenie pozemkov, počúvajte dobre, vážení občania, južnej strany Chopku a časti Vysokých Tatier? Tu boli veci, ktorých sa nikto nechytal, tu už sa chytáme všetkého. Čiže toto ma naozaj zaujíma a tu by som poprosil, to je ďalšia druhá interpelácia.

    Tretia interpelácia je, pán minister, týka sa postupu vášho ministerstva v, ako by som to nazval, v kauze psy alebo čipovania psov, mačiek a fretiek - a už pomaly aj vrabcov - ste tam zabudli dodať. My pripravujeme, pripravujeme výzvu pre vaše ministerstvo viacerých občanov, ktorí sa obrátia na vaše ministerstvo o náhradu škody. U nás na salaši sme cez 200 euro, že vraj zaplatili, čo sme čipovali, tak ale obracajú sa na nás, po tom, čo sme to zverejnili, veľa ľudí sa obracia na nás, že proste mali s tým náklady. Sú to príbehy aj dôchodcov, ktorí dali 30 euro za psa a z 280-eurového dôchodku. Čiže prvé, čo pôjde, pôjde výzva na vaše ministerstvo, na úhradu a vrátenie nákladov spôsobené vašou nekompetentnosťou, a v prípade, že nie, tak žaloba o náhradu škody.

    Ale interpelácia, a to vás informujem, ale interpelácia je v tom, prečo ministerstvo nekonalo, keď malo konať, a prečo konalo, až keď bolo dokonané. A toto je napríklad aj pre, pre ľudí dôležitý identifikátor, že kto zastupuje koho verejný záujem. Lebo stále je to o verejnom záujme. Ak bolo, a sami ste to uznali, zle vyložená vyhláška, proste bolo urobená nadpráca, prečo ste to pripustili po termíne 30. septembra? Prečo niekto férovo nevystúpil v skoršom období a nepovedali ste ľuďom, že sa pripravuje táto zmena, čo by bol nejaký signál? Prečo ste nechali tých ľudí, dokonca tá hystéria, to až na úrovni terorizovania v novinách, poistite si či začipujte sa, do posledných dní. Tam už to bolo tak postavené na hranu, že ak nezačipuješ, ideš rovno do Leopoldova, pomaly, keď to preženiem. Prečo ministerstvo nedalo signál, keď vedelo, že sa v tejto veci bude vracať? Koho záujem ste zastupovali? Záujem veterinárov, dodávateľov čipov alebo koho záujem kto vtedy zastupoval, pán minister?

    Podľa mňa občania majú právo túto skutočnosť poznať. Už nehovorím o tom, že konečne sa, verím, že sa vráti tá situácia, že ľudia už prestanú útrpne prijímať, útrpne prijímať akúkoľvek vyhlášku Európskej únie a prestanú sa pýtať. Zatiahnu rolety, povedia, na to sa nepýtaj, to je EÚ. Toto nám jasne vydokladuje, že čoho ste schopní. To znamená, prídete, predstavíte to ako EÚ a všetci už vypínajú. To je vina, systém práce tuná pána kolegu z ministerstva dopravy, ten je v tom naozaj úplne, úplne kúzelník.

    Čiže interpelácia je v tom, prečo nekonalo, prečo nepriznalo skôr, prečo nepripustilo, že sa k tomu bude vracať? Poviem len na odľahčenie, existuje taký, taký žart, že je to preto, že doteraz si to poistili ľudia, ktorí teda rešpektujú to, čo majú rešpektovať, a teraz by prišlo na voličov SMER-u, žeby mali platiť pokutu, a to SMER vyhodnotil ako rizikové, pre ich elektorát, preto sa stiahli. Ja viem, že to je pritiahnuté za vlasy, ale aj v takýchto veciach možno určité ratio treba hľadať, hej, že niekto, niekto vyhodnotil, že to môže byť možno problematicky.

    Nie, vrátim sa naspäť, pán minister, naozaj tá interpelácia je v tom, prečo ste nekonali skôr? Prečo ste nechali dobehnúť tú situáciu a potom pána Záhumenského prepašovať do ustanovenia o ochrane rastlín, a už neviem ani, o čom to bolo, hej? Ustanovenie o tom, že vlastne ste zrazili opätky, a povedali ste, celé čipovanie psov, mačiek, fretiek a vrabcov bola jedna veľká a veľká chyba. To je tretia interpelácia.

    A štvrtá interpelácia je, pán minister, o lesoch. Doniesli ste nám tu zákon o lesoch. My sme mali dlhú diskusiu na tú tému. Sú tam tri kľúčové body, cesty, ja verím, že tie cesty nakoniec nevyhodnotíme ako sofistikovaný postup, ako sa niekomu pomstiť. To som zvedavý, že či náhodou to nie je tak, ale to si počkáme. Potom máte vstup do lesov. To verím, že jak ste deklarovali, že, že to, alebo to sa vlastne nedá ustáť. Verím, že, že Mária Terézia prežije pána Jahnátka, hej, že proste, ja vás nechcem teda porovnávať, ale že naozaj to sú tak historicky dané veci, ktorých sa netreba chytať. Tam som pripravený veriť, že uznáte, ale interpelácia je v inom, v treťom crucial point, alebo čoho som sa chytil, a to je to, že uľahčujete, uľahčujete výstavbu lanovkových stožiarov.

    Čiže interpelácia je v tom, v čom je verejný záujem ministerstva pôdohospodárstva, aby uľahčila výstavbu lanovkových stožiarov? Vždycky musí byť nejaký záujem a politik má presadzovať verejný záujem, čiže otázka znie, v čom je verejný záujem pre spoločnosť, aby výstavba lanovkových stožiarov išla rýchlejšie? Aby bola len na základe záväzného stanoviska, aby nebolo potrebné rozhodnutie o spôsobe, o zalesnení, aby tam nebol program vykonávacích prác, ako to majú, časové harmonogramy a neviem čo, hej, rádovo zložitejšie. Toto, si verím, že nebude zaujímať len mňa, ale verím, že aj niektorých občanov bude zaujímať, že, nevylučujem, že prídete sem a poviete, že nájdete verejný záujem v tom, že lanovkové stožiare treba stavať veľmi rýchlo, bez náhrady, bez projektu zalesnenia, kedykoľvek, kedy to im vyhovuje, či sa budú páriť, či sa budú rodiť kamzíky, alebo nebudú, to je úplne jedno, vtedy, keď nafta nemrzne, treba stavať. Čiže to, to verím, že skúsite nájsť nejaké slová, ako to odôvodniť.

    No teraz, ak dovolíte, pokračujem v interpeláciách na pána premiéra v zastúpení pána ministra vnútra.

  • Krátka pauza.

  • Krátka pauza.

  • Však nám to ide rýchlo, viete, to...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, predpokladám, že máte tieto interpelácie aj v písomnej podobe ich odovzdáte teraz po prečítaní.

  • Odovzdám ich vtedy, keď ich budem mať písomne napísané.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, v zmysle rokovacieho poriadku musíte odovzdať, vás nezbavuje povinnosti predniesť interpelácie ústne a odovzdať ju písomne. Predpokladám, že všetky interpelácie, ktoré ste teraz pred chvíľočkou povedali ústne, máte v písomnej podobe, tak ako keď skončíte, tak odovzdáte ich teraz v písomnej podobe mne tu alebo predsedajúcemu, predsedajúcemu alebo predsedovi parlamentu.

  • Predpokladáte správne, pani predsedajúca.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Poprosím vás, keby ste mi mohli zabezpečiť, naozaj, tak keď pán minister tu nechcel, mohli ste prísť a uviesť to, že teda pána premiéra zastupuje pán Vážny prípadne, naozaj len kvôli korektnosti. Ďakujem veľmi pekne.

    Takže pokračujem, pokračujem v interpeláciách na pána premiéra v zastúpení pána ministra vnútra pána Kaliňáka. Mám dve interpelácie a dovolím si tvrdiť zásadného významu.

    Jedna je týkajúca sa, týkajúca sa prírastku do majetku štátu, ktorý tu bol tak vrelo a tak odporučený, že čo sa teda udialo, že čo sme všetko nakúpili. Čiže keď sme už ako štát bohatší o SPP a sme jeho stopercentným akcionárom, tak potom tá otázka je namieste, ako človeku, ktorý ho vlastne vytvoril, ale je aj podotázka aj pre pána Malatinského, lebo tam, možno sa budete so mnou sporiť, že kto vlastne o tom rozhoduje, že ako koná také, taká štátna firma.

    Tak mi dovoľte interpelovať v tom, že ak je SPP štátna firma, tak aj štátne firmy musia robiť efektívne, a ja budem v dobrej viere a nebudem hovoriť, že už začal proces tunelovania, nie, môžeme počkať a povieme, že až po interpelácii, že si to zverifikujeme, že začal. Lebo predpoklad tu určitý je. Ak štátna firma robí efektívne, tak to predpokladá, že aj tie výstupy sú také. Ak v sobotu pozerajú moje deti nejakú, ja neviem ani, čo to bolo, fakt nejaká polorozprávka doobeda, a ide reklama na SPP. Ide reklama na SPP, ten štátny podnik, ktorý sme ako teda nadobudli ako štát, tak hovorme o efektivite. Hovorme o efektivite toho, že v sobotu ráno, keď to pozerajú deti, nie potenciálni zákazníci, ktorí by mohli urobiť ten úkon výmeny toho dodávateľa plynu alebo elektriky, ide reklama na štátny podnik. To je prvý, prvý rozmer, efektivita.

    Ale tam je dôležitejší rozmer a na ten chcem upozorniť. V pondelok som si dal tú prácu, že som zisťoval, že ako táto reklamná kampaň už nášho, nášho, nás všetkých, štátneho podniku prebiehala, a kde inde ľudia mali možnosť ju vzhliadnuť. By ste neverili, ľudia mali možnosť vzhliadnuť túto ponuku nášho štátneho podniku iba v skupine JOJ. Iba v skupine JOJ. Čiže SPP svoju geniálnu ponuku, prečo by ste mali nejaký úkon urobiť, sa rozhodla, že bude inzerovať iba v JOJ-ke. Verím, že netreba ľuďom vysvetľovať, že JOJ-ku vlastní J&T, to isté J&T, s ktorou urobili krásnu operáciu s naším premiérom a s naším štátom, a všetkým to tu predali ako dobre navoňanú, dobre navoňanú tortu.

    Prosím vás pekne, naozaj tá otázka znie, kto rozhodoval o tej reklamnej kampani? Koľko stála tá reklamná kampaň? Prečo tá reklamná kampaň prebiehala iba u vysielateľa TV JOJ? Ja viem, že vy sa spoliehate na to, že to ľudí netrápi. Ešte tu zopár ľudí je, ktorých to trápi. A následne, konečná otázka, že kto už po ukončení, lebo ona už teraz niekedy končí, tá reklamná kampaň na JOJ-ke na SPP. Viete, keby ste si aspoň trošku dali pozor, keby ste neboli takí arogantní, keby ste povedali: "Nebláznite, však tam bude niekto skákať do toho, nebláznite, však to chvíľku počkajte alebo to dajte aj niečo Markíze." Vidíte, ale toto dokazovanie si síl, že to vyderú stade, šupnú to tam, zaplatia. Ja viem, že aj toto tu zaujme minimum, hej, ale tak aspoň to tu zaznie pre pamäť, že sa niekto na to pýtal, že tento sofistikovaný spôsob, ako vydrieť štátne peniaze a peniaze ľudí tejto krajiny pre súkromné účely pokračuje bez hanby, bez akejkoľvek hanby ďalej.

    Čiže konečná otázka je, že kto vyhodnotil tú efektivitu tej reklamy na SPP?

    A posledná interpelácia, budem končiť, verím, že na radosť všetkých zúčastnených, je vec týkajúca sa podľa mňa mimoriadne závažnej veci. Poviem vám výrok, ktorý je hodný 50-tisíc euro a ten výrok znie: "Je vrcholom a absolútnym cynizmom nominovať do pozície štátneho tajomníka ministerstva človeka, ktorý má kariéru v úžerníckych nebankovkách." Tento výrok som povedal ja a povedal som ho na adresu pána Buriana. Tento výrok je podľa pána Buriana hodný 50-tisíc euro a čelím žalobe na 50-tisíc euro za tento výrok.

  • Reakcia z pléna.

  • A plus dve trestné alebo tri a to je jedno, však to nejako tam to zozbiera. Prosím vás, ak je tento výrok hodný 50-tisíc euro, tak má zmysel tomu chvíľku venovať a interpelujem pána premiéra v zastúpení pána ministra o určitých skutočnostiach, pán minister, o určitých skutočnostiach. Mimochodom, ten výrok je pravdivý a to, že je pravdivý, je aj to, že som ho povedal mimo sály, a poviem ho aj tu, ešte tu máte iných gerojov, ktorých v sále hovoria niečo, ale mimo sály sa, sa pocikajú, aby to nepovedali, prosím vás, to je celé, to sú vaši gerojovia, to ste vy tuná takíto hrdinovia. To je presne ten rozdiel. Ten výrok je pravdivý - či v sále, alebo mimo sály - je pravdivý v tom, je otázka politickej zodpovednosti voči občanom, či človek, ktorý pôsobil v takýchto spoločnostiach, kvôli ktorým sa trhajú ľudia zo sna, ktorým sa niektorí aj pocikávajú, to je pravda, možno už aj skáču, že či človek v kariére v takýchto spoločnostiach je politicky, ale aj štátne zodpovedné ho nominovať do pozície štátneho tajomníka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny? To je interpelácia a na to, aby to nebolo také jednoduché, ja by som poprosil, aby som dostal jednoslovnú odpoveď. Lebo ja, tá otázka znie pre pána ministra, že či si myslí, že človek, ktorý spoluvlastnil EX CREDIT a G. I. C. Cash, či jak sa to všetko volá, spoločnostiam, kvôli ktorým trpia tisíce ľudí na Slovensku, je správne, politicky správne, aby bol nominantom a aby bol aj reálne štátnym tajomníkom na takomto ministerstve? Potrebujem jednoslovnú odpoveď. Áno alebo nie. Nevylučujem, že nájdete v sebe silu a odpoviete, že, že áno.

    Dovoľte však uviesť, že tento problém si vás nájde a dobehne napriek tomu, že tu hráte divadlo, že sa k niečomu vraciate. Celú tú kozmetiku, čo tu stvárate, je nič. Celé je to postavené na tom, že ste ten trh úžernícky vytvorili, niektorí vaši ľudia na ňom bohatnú, preto sa k nemu nechcete vrátiť, ale verím, že ľudia budú identifikovať jasne a úplne preukázateľne aj v osobe pána Buriana, že čoho je časť, nehovorím celý, ale časť SMER-u schopná. Zakryť sa frázami o, pomaly o starozákonno-novozákonnými, ale za nimi sa nerozpakovať, nerozpakovať urobiť trebárs to, čo ste urobili pánovi Horváthovi z Nižnej Olšavy, čo urobili ľudia ako pán Burian človeku, napr. ako pánovi Horváthovi z Olšavy. Ja som tu jak minule tu chodil Hujer s obálkami, tak ja som dneska vám chcel prefotiť, ale ja vám to dám nabudúce, prefotím vám platby pána Horvátha, ktorý platil tú pôžičku tak, ako ju platil. Pán Horváth mal 24 splátok, ktoré začal, myslím, niekedy v júni 2008 a skončil v júni 2010. Tých 24 splátok zaplatil v tom období. S jednou sa omeškal mesiac, s jednou dva dni. Dovolím si tvrdiť, že tuná slovutní predstavitelia vlády tak neplatia inkaso, pokiaľ nemajú ten, jak sa to povie, ten príkaz alebo telefón. Aj ja, aj ja sa priznávam, že sa mne stane, že zameškám. A napriek týmto skutočnostiam firma, v ktorej bol účastník poslanec SMER-u, zvolený poslanec SMER-u a v súčasnosti štátny tajomník SMER-u, tomuto človeku bola schopná poslať penále vo výške pôžičky. Pán Horváth nemá nohu, je invalidný dôchodca a má 180 euro invalidný dôchodok. To by ste neverili. Na základe týchto skutočností som ja hovoril, čo som hovoril, a pán Burian ma zažaloval o 50-tisíc euro. Teším sa na ten spor, teším sa na to, že čo sa ešte v tejto krajine dá povedať alebo nedá povedať, a kedy ešte sa ľudia začnú už naozaj skutočne báť, lebo to je to posledné, čo potrebujete, aby sa začali báť. A mám pocit, že na tom, na tom skvelo začínate pracovať.

    Takže, vážení, aj kvôli takým ľuďom ako pán Horváth a pán Horváth, uvidíme, alebo niekoho iného, ja tým ľuďom pomôžem tak, jak som im pomohol predtým aj logisticky, tak pomôžem, keď bude odpoveď na túto interpeláciu, tak im pomôžem, aby sem fyzicky prišli, aby sa vedeli pozrieť do očí tomu, kto bude zodpovedať túto informáciu, že či to je, nehovorme o morálke, toto je zbytočné. Hovorme o politickej alebo nejakej štátnej zodpovednosti nominovať človeka ako pán Burian do pozície štátneho tajomníka ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Keby ste ho aspoň upratali k pánovi Počiatkovi, tam by tak nesvietil, ale že ste ho dali tam, kde sa naozaj rozhoduje o chudobných ľuďoch a pre chudobných ľudí, to je výrazom toho, v akej vy, v akom vy svete žijete. V úplne inom! Vy žijete v úplne inom svete, ako žijú občania tejto krajiny.

    Ďakujem veľmi pekne, že ste si ma vypočuli, a teším sa na odpovede. Teším na ďalšie interpelácie a opakujem to, čo som povedal na začiatku, vážení občania, prípadne, ktorí máte nejaký spor a niečo, čo stojí za to, aby tu odznelo, som pripravený za vás tak urobiť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy interpelácií je Marián Kvasnička. Nech sa páči. A pripomínam, samozrejme, že súčasťou interpelácií je aj jej písomné podanie podľa rokovacieho poriadku. Ďakujem pekne.

  • Pán podpredseda, milé kolegyne, kolegovia, milá vláda, ďakujem za možnosť vystúpiť a verejne predniesť interpelácie. Mal som ich viac, ale som to trošku racionalizoval a jedna, ktorá bola myslená, teda alebo adresovaná ministrovi školstva, tak mala takú matériu. Vzhľadom na jeho komunikačnú ústretovosť sme našli riešenie aj mimo takejto prezentácie.

    Moja prvá interpelácia je smerovaná Miroslavovi Lajčákovi, podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí a v takom istom znení, keďže tá matéria súvisí, aj pánu ministrovi Jánovi Richterovi, ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ja ju nebudem čítať celú, ja ju, samozrejme, písomne odovzdám, vyberám z nej len to a meritórne.

    V utorok 17. 9. 2013 sa v OPEN Gallery v Bratislave v rámci dúhového PRIDE Bratislava konala diskusia organizovaná veľvyslanectvom USA na tému, ako zaručiť akceptáciu LGBTI ľudí na Slovensku. Podujatie organizoval Ján Krc z Veľvyslanectva USA vo Viedni, ktorý má na starosti verejné veci, a zakladajúci, ktorý je zároveň zakladajúcim členom Gays and Lesbians in Foreign Affairs Agencies, a v tejto diskusii sa zúčastnili viacerí predstavitelia diplomatických zborov, z Veľvyslanectva Spojeného kráľovstva v Slovenskej republike, z agentúr Európskej únie pre základné ľudské práva, no a Slovensko tu zastupovala Oľga Pietruchová, riaditeľka odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorá na tomto fóre vystúpila takým spôsobom, že v očiach čelných predstaviteľov zahraničných misií na Slovensku ohovárala Slovensko, pričom do zlého svetla stavala nielen slovenskú spoločnosť, ale aj výsledky práce niektorých ministerstiev. Výrazne vo svojom vystúpení prezentovala nedôveru k súdom, veľmi ostrú kritiku venovala práce polície a podčiarkla aj veľmi nekvalitnú prípravu mládeže zo strany školstva.

    Takýto postoj a verejná prezentácia sú podľa viacerých indícií nezlučiteľné s jej funkciou a otvárajú otázku, či jej názory sú naozaj vládnou doktrínou alebo skôr privátnou a súkromne zaujatou nadprácou. Nebudem to tu čítať, ale ja som priložil k tejto interpelácii prepis fonetický celého jej vystúpenia, ktoré je na YouTube. Možno len to, čo tam najviac dominuje, je tam obraz Slovenska ako krajiny xenofóbov, fundamentalistov a krajiny, kde sa systémovo pestuje nenávisť.

    V tejto súvislosti, ale nebudem to citovať, nechcem vás zdržiavať, v tejto súvislosti sa pýtam a to je otázka teda z interpelácie, či má Oľga Pietruchová mandát rezortu, aby na verejnom vystúpení v prítomnosti veľvyslancov z pozície vysokej štátnej úradníčky ohovárala Slovensko, slovenskú verejnosť a prácu ministerstiev. To je prvá otázka.

    Druhá otázka je, že či nejde iba o lokajské napĺňanie zahraničnopolitickej agendy, ktorá zostala pred slovenskými občanmi utajená. Lebo ak nie, nech túto doktrínu explicitne deklaruje aj premiér vlády Robert Fico a potom nech neodsúva stratégiu ochrany ľudských práv až na čas po prezidentských voľbách. A to ani vtedy nie, ak by si to rozhádzal s cirkevnou hierarchiou.

    Posledná otázka v tejto časti interpelácie sa týka možnosti, aby v otázkach, ktoré sa týkajú hodnôt a etiky, mali členské štáty Európskej únie suverenitu. Preto sa vás pýtam, pán minister zahraničných vecí a pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny, či vnímate aj tento rozhodovací kontext aj v prípadoch alebo v prípade, o ktorom podávam svoju interpeláciu. Je písomne, odovzdám ju.

    Druhá interpelácia je adresovaná ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky pánu Petrovi Žigovi a týka sa inej oblasti, je to oblasť nakladania s toxickými odpadmi v Banskobystrickom kraji. Predmet tejto interpelácie vznikol na základe podnetov, ktoré mi poslali občania obce Prestavlky v okrese Žiar nad Hronom, ďalej občania Slovenskej Ľupče v okrese Banská Bystrica a aj z mesta Banská Bystrica. Vo všetkých troch podnetoch ide o rovnaký problém, som si napísal s úvodzovkou "hnojív", ktoré sa vyvážajú na polia v zmienených lokalitách alebo ich blízkosti. Viem, že reguláciu týchto činností upravuje zákon o hnojivách, ktorý predpisuje jednak certifikáciu hnojív a následne aj štátnu odbornú kontrolu vykonávanú Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym. Napriek všetkým legislatívnym v úvodzovkách "poistkám", sa znepokojení občania obťažovali najmä neznesiteľným zápachom z polí a chotárov, ale aj udalosťou, že sa tento odpad často a skoro systematicky vyváža najmä v nočnom čase, domnievajú, že sa obsah vyvážaných hnojív, bioodpadu a ďalších, zrejme aj toxických látok z čističiek odpadových vôd a kalov nezhoduje s tým, čo je deklarované v certifikátoch. Pre toto tvrdenie jestvuje viacero argumentov, spomeniem jeden. Obvodný lekár MUDr. Dušan Palay zo Slovenskej Ľupče v čase vývozu týchto odpadov deklarovaných ako hnojivá na poliach v okolí Slovenskej Ľupče zaregistroval zvýšený nápad somatických a zdravotných ťažkostí u svojich pacientov. Išlo najmä o nauzeu, nevoľnosť, dýchacie problémy a alergické reakcie vrátane ťažkých astmatických šokov. Za rubikon tohto ohrozenia považujem udalosť, ktorá sa stala v noci z 30. septembra na 1. októbra 2013, kedy mladý 27-ročný muž z Lučatína tragicky zahynul po tom, ako vošiel do priestoru už vyprázdnenej a vypláchnutej cisterny firmy zo Zvolenskej Slatiny.

    Moje otázky sú teda nasledovné:

    Aká látka to zabíjala a prečo bola celá pracovná aktivita vývozu realizovaná v nočnom čase?

    Druhá otázka. Aké poznatky majú kompetentné orgány s nekalou činnosťou tzv. odpadovej mafie?

    A tretia, či by nebolo vhodnejšie, aby rizikové činnosti v oblasti aplikácie odpadov a hnojív vykonával skôr štát ako privátni ziskuchtivci?

    Budem na tieto otázky trpezlivo čakať vašu odpoveď v stanovenom čase.

    Tretia interpelácia sa rovnakou mierou týka ministra kultúry Mareka Maďariča a zároveň aj rovnakou mierou ministra spravodlivosti pána Tomáša Boreca.

    V dňoch 23. až 27. októbra 2013 sa pod záštitou ministra spravodlivosti Tomáša Boreca a s finančnou podporou ministerstva kultúry uskutočnil filmový festival Inakosti, medzinárodná prehliadka filmov propagujúcich životný štýl homosexuálov a lesbičiek. Bez konfrontačného ducha a s rešpektom voči slobode umeleckej expresie však túto skutočnosť považujem za znepokojivý jav, ktorý sa radí ku kampani destabilizácie tradičných hodnôt rodiny, manželstva, rodovej komplementárnosti, teda pilierov, na ktorých stojí prirodzený poriadok nielen našej civilizácie. Vec je o to vážnejšia, že ide o festival, ktorý má putovný charakter a zasiahne všetky väčšie mestá a regióny Slovenska. Som presvedčený, že diametrálne väčšinová populácia našich občanov má oveľa viac a oveľa vážnejších problémov, dokonca aj v kultúre, ktoré nie sú uspokojivo riešené a už vôbec nie saturované. Spomeňme učiteľov, zdravotné sestry, dôchodcov, situáciu mladých rodín, nezamestnaných, kvalitu podnikateľského prostredia a tak ďalej. Moje otázky aj kvôli komparatívnej spravodlivosti sú teda nasledovné:

    1. Aké prostriedky vynakladá vaša vláda na podporu tzv. kultúry inakosti?

    2. Ide v tomto len o vašu, v úvodzovkách "osvietenú" ambíciu, alebo napĺňate programový zámer, ktorý zostal pred slovenskými občanmi utajený?

    3. Akými projektmi a prostriedkami podporuje ministerstvo kultúry prorodinnú a promanželskú osvetu a kultúru?

    Toľko k mojim interpeláciám, ktoré, samozrejme, podám v zmysle rokovacieho poriadku. Ďakujem.

  • Buď to dáte alebo dáte na, doručuje sa to predsedovi Národnej rady na podateľňu. Dobre.

    Nech sa páči, pán poslanec Érsek, ďalší prihlásený na interpeláciu.

  • Ďakujem. Pani predsedajúca, vážení ministri, vážená Národná rada, chcem interpelovať na pána ministra Kaliňáka.

    Pán minister, prečo ste z platného referenda o zmene názvu obce, konkrétne Tešedíkovo - Pered urobili obyčajnú anketu, a to len preto, že nejaký názov niekomu znie príliš maďarsky?

    Vážený pán minister, dňa 16. 10. 2013 vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí prerokovala návrh obce Tešedíkovo o zmenu názvu obce na Pered, ktorý predložil minister vnútra pán Kaliňák a ktorý odporučil vláde Slovenskej republiky vysloviť nesúhlas s názvom obce. Tento postoj je prejavom tvrdého komunistického chápania moci a jasne ukazuje, že názor 14 členov vládneho kabinetu a niekoľko členov nejakej komisie a subkomisie je viac ako názor, vôľa viac ako 2 000 ľudí, ktorí v tejto obci žijú a v platnom referendu v marci 2012 sa za zmenu názvu vyslovili. S obavou vnímam dôvody, ktorými Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zdôvodnilo svoj zamietavý postoj. Poukazuje na skutočnosť, že názov Tešedíkovo bol obci Pered určený v roku 1948 a že ide v súčasnosti o zaužívaný názov, ktorý obec používa 65 rokov. V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že názov obce Pered sa spomína už v roku 1237, čo je takmer 800-ročná história tohto názvu, a používa sa aj pred rokom 1948.

    Stanovisko Ministerstva vnútra Slovenskej republiky už ale neuvádza skutočnosť, že po februárovom komunistickom prevrate v roku 1948 vtedajší komunistický politik, marxista Daniel Okáli v rámci represívnych opatrení vyhláškou povereníka vnútra z 11. júna roku 1948 číslo A-311-1948 pristúpil k vymazaniu 710 historických názvov obcí, a to prevažne na južnom Slovensku. Išlo o väčšine názvov obcí, o tie, ktoré mali súvislosti s maďarskou alebo nemeckou menšinou.

    Vláda Slovenskej republiky pri rozhodovaní o zmene názvu obce Tešedíkovo na Pered vyslala jednoznačný signál, že sa hlási štýlu politiku povojnového obdobia, ktorý charakterizoval mocenská politika zamerané proti menšinám a uplatňovala princíp kolektívnej viny. Je to signál, že pán Robert Fico sa vydáva po ceste politiky skrachovaného nacionalizmu a nerobí politiku, ktorá by túto krajinu kvalifikovala medzi civilizované a kultúrne štáty Európy. Takýto štýl politiky totiž tento štát diskvalifikuje aj v očiach medzinárodnej verejnosti.

    Vyjadrujem vážne znepokojenie, že dochádza k uplatňovaniu štýlu politiky, ktorý bol odsúdený a vníma niekto, a vnímam to ako pokus o reinkarnáciu totalitného štátu. Zmena názvu obce je možno na prvý pohľad nevyzerá záležitosť, avšak v princípe je to križovatka, či bude budeme štát totality alebo štát uplatňujúci princíp civilizovaných štátov Európy.

    Tak sa znovu pýtam, prečo ste z platného referenda, z prejavenej vôle ľudu stala obyčajná nezávislá anketa? Ďakujem pekne.

  • Poprosím vás potom, pán poslanec, aby ste doručili interpelácie predsedovi Národnej rady, a minister vnútra, ktorý si vypočul interpeláciu, chce na ňu aj v zmysle rokovacieho poriadku hneď reagovať. Chcem ho upozorniť, že to ho nezbavuje povinnosti, aby odpovedal na interpeláciu písomne.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne, ja budem veľmi stručný. Pán poslanec, každý štát označuje svoje obce v štátnom jazyku. Tak ako v Maďarsku je vždy Balaton, nebude Blatnianske jazero, ani keď to budeme veľmi my chcieť, aj keď my to Blatnianske jazero voláme 1 000 rokov a volalo sa tak aj predtým, tak ono nebude.

    Teraz sa vás opýtam ja otázku. V tejto zmiešanej obci je slovenský názov a pod tým je iný názov. To je aký? Maďarský. Takže keď máte Tešedíkovo a pod tým máte ten náhradný na modrej tabuľke maďarský názov a tam je napísané Pered, tak nechápem, že zrazu sa dneska tvárite, že to je vlastne slovenský názov. Čiže uznávate, že vlastne vy pod slovenským názvom Tešedíkovo píšete tiež slovenský názov Pered. Tak myslím, že zbytočne robíte z ľudí nie úplne dostatočne vzdelaných v tom, aby ste vedeli, že keď raz používate ten názov ako názov podľa minimálne 20-percentnej menšiny, tak je to názov maďarský. Však teraz sa snažíte vysvetliť, že to je vlastne slovenský názov, tak nechápem, že to potom ako maďarský názov používate.

    Druhá vec je, že tak ako proste majú všetky slovenské mestá svoj maďarský ekvivalent, tak proste podobne platí, že budeme naše mestá volať naďalej po slovensky, a to isté platí pre Maďarskú republiku, kde nebudem nútiť Maďarskú republiku, aby kvôli nám alebo kvôli menšine slovenskej, ktorá tam žije, premenovávali svoje obce na slovenské názvy tak, ako ich poznáme my. Keď idete v Maďarsku na diaľnici a nie ste dostatočne informovaní, tak idete smerom na Bécs, dostatočne dobre neviete, ako sa to volá a kam vlastne idete. Ale nikto určite nenúti Rakúšanov, aby kvôli tomu premenovali svoju Viedeň na Bécs. Čiže aby sme si to ozrejmili, to nie je zneváženie referenda, to je iba potvrdenie pravidiel, ktoré tu sú, a referendum veľmi dobre vedelo, že nie je možné názov tejto obce zmeniť na maďarský názov, keďže platí zákon, ktorý hovorí, že názvy obcí sú v slovenskom jazyku. A keď sami tú obec označujete jazykom národnostnej menšiny, čiže maďarským a voláte ju Pered, tak je teda jasné, že je to názov maďarský. Akékoľvek snahy tváriť sa, že je to názov slovenský, sú týmto jediným ľahkým argumentom vyvrátené, že na vlastnom maďarskom názve tento názov používate. Tak teraz úplne neviem presne, o čom je debata. Tak ako Bratislava nikdy nebude volať Pozsony, tak to platí aj pre ostatných. Toto pravidlo sme tu zaviedli. Až tu bude platiť zákon, že všetky slovenské obce a mestá sa majú volať po maďarsky, tak sa po maďarsky volať budú. Vy viete veľmi dobre, že drvivá väčšina všetkých slovenských obcí a miest svoj maďarský ekvivalent starý sedemsto rokov má, možno aj tisíc. Tak neviem, prečo teraz práve sa tvárime inak. Všetci, ktorí to referendum usporiadali, vedeli, že idú proti zákonu a že takáto zmena nebude možná. My sme si nevymysleli vlastné argumenty a sami popierajú potom, že volajú svoju dedinu po maďarsky, lebo mali možnosť ako 20-percentná menšina, zjavne v obci Tešedíkovo je ich viacej, dať si svoj vlastný maďarský názov. A ako maďarský názov si dali Pered, čiže môžme to považovať za realitu, že toto je maďarský ekvivalent, maďarský názov obce. To je všetko, čo vám k tomu viem povedať. Nikto sa nepokúsil znevážiť referendum, veľmi si vážim formu priamej demokracie, ale v tomto prípade, vedeli dopredu, že idú proti zákonu. Ďakujem.

  • Rokovací poriadok nehovorí o tom, že na pána ministra v rámci interpelácií je možné dávať faktické poznámky.

    Takže nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • Vážená pani popredsedníčka parlamentu, vážení členovia vlády, ja som mal dve interpelácie. Tú jednu vlastne sťahujem, lebo o tom hovoril aj poslanec Kvasnička. Išlo o to, že pani riaditeľka odboru Pietruchová sa mi zdá byť veľmi militantná, nie nad vecou, nie spájajúca, ale štiepiaca a rozoštvávajúca, najmä v svojich blogoch a vystúpenia, militantná atď. Ale vlastne sťahujem ju a nežiadam na ňu odpoveď, pretože pán Kvasnička na to tiež upozornil.

    Ja mám jednu vážnu interpeláciu na pani ministerku zdravotníctva. Je to téma vážna a iste rozčerí troška hladinu, ale chcem povedať veľmi konštruktívne a pozitívne, ale je to témou nielen u nás, ale aj v celej Európe. Týka sa očkovania. Konštatujem, že zhoršujúci sa zdravotný stav detí u nás je alarmujúci. Do detského veku sa prenášajú choroby, ktoré sa v minulosti vyskytli len v dospelosti. Narastá počet alergií, astmy, oslabení imunity, počet autistických detí, čo má veľký vplyv aj na ich liečebné náklady. Je nemálo štúdií, ktoré hovoria, že zlý zdravotný stav detí súvisí aj s narastajúcim počtom vakcín pri očkovaní a s tým aj s množstvom chemikálií, ktoré sa dostávajú do organizmov, najmä malých detí. Existuje množstvo výskumov o postvakcínových reakciách, najmä negatívne ukladanie hliníka a iných ťažkých kovov v organizme. Podľa mojich informácií v 15 krajinách Európskej únie nemajú zavedené povinné očkovanie, pričom rodič si môže zvoliť svoju cestu, aj keď jeho voľba môže mať vplyv aj na jeho platby do zdravotnej poisťovne.

    Na Slovensku je zavedené povinné očkovanie, pričom voči odmietajúcim rodičom sú finančné sankcie. Podľa nedávneho článku iba 3 % rodičmi hlásených reakcií na očkovanie lekári hlásia Štátnemu ústavu na kontrolu liečiv. Farmakologické firmy nesmú diktovať medicíne, ale musí to byť naopak. Myslím si, že povinné očkovanie je proti zásade informovaného súhlasu a výhrade vo svedomí. Štát nemá právo nútiť zákonom rodičov povinne očkovať svoje deti, najmä proti niektorých zriedkavým chorobám a s novými, dostatočne neprebádanými vakcínami.

    Rastie počet článkov proti povinnému očkovaniu, ťažké ochorenia detí a počty publikácií o chemických analýzach vakcín, ktoré obsahujú zdraviu škodlivé zlúčeniny. Existuje tiež výskum o nespoľahlivých a neúčinných vakcínach aj o ich priamom spojení s neplodnosťou. Farmakologické firmy silne profitujú z očkovania, neudávajú objektívne informácie o rizikách a negatívnych dôsledkoch očkovania. Zohľadňuje ministerstvo zdravotníctva a ústav a ÚVZ tieto poznatky? Vedú sa odborné diskusie, semináre a konferencie o nových vedeckých štúdiách a z nich vyplývajúcich poznatkov o minimalizácii rizík očkovania, najmä mladých, detí? Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Slovenská epidemiologická a vakcinačná spoločnosť a Úrad verejného zdravotníctva si myslím, že nedostatočne berú v úvahu nové vedecké poznatky o tejto téme a nehľadajú cesty na minimalizáciu rizík vakcinácie. V občianskom združení Iniciatíva pre uvedomenie si rizík z očkovania viacerí členovia majú deti podľa ich mienky poškodené očkovaním vrátane dvoch prípadov úmrtí. Komunikujeme s poškodenými? Koľko odškodnených sme uznali kvôli očkovaniu? Pripomínam Dohovor o ľudských právach a biomedicíne, ktorý u nás platí od 1. 1. 1990, kde v § 24 stojí: "Osoba, ktorá utrpela neprimerané poškodenie ako výsledok zákroku, má nárok na spravodlivé odškodnenie podľa podmienok a postupov ustanovených zákonom." Treba iniciovať celonárodnú diskusiu na tému očkovanie, podporiť výskumy o negatívnych vplyvov na deti s možnosťou odložiť očkovanie na neskorší vek a snažiť sa odstrániť z vakcín nebezpečné chemikálie.

    Ministerstvo zdravotníctva by malo vypracovať metodológiu povinného očkovania a u niektorých, najmä nových vakcín aj jeho dobrovoľnosť.

    Vážená pani ministerka, berte túto moju interpeláciu ako námet do diskusie a budúcej práce aj ministerstva zdravotníctva a buďte presvedčená, že mi túto interpeláciu nikto nenapísal, ale že sa tejto téme už venujem, dá sa povedať, niekoľko mesiacov, a dnes, keď som vás tuná uvidel s veľkou radosťou, tak som si dovolil prečítať, čo som medzitým pripravil. Písomne to odovzdám. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Vášáryová, vaša interpelácia.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, mám dve interpelácie. Prvá je interpelácia na predsedu vlády a znie:

    "Vo všetkých okolitých krajinách už niekoľko mesiacov funguje výbor na prípravu podujatí k 100. výročiu prvej svetovej vojny, ktorý pripravuje na vládnej úrovni zhodnotenie, účasť svojej krajiny a pripomenutie si pamiatky vypuknutia tejto svetovej kataklizmy. Slovenská vláda podľa mojich vedomostí žiaden takýto výbor nemá. Podľa odhadov slovenských historikov stála prvá svetová vojna život približne medzi 70 až 100-tisíc občanov, teda Slovákov a nemáme to dodnes vlastne spočítané. V každej slovenskej dedinke ale existuje menší alebo väčší pamätník s menami otcov, mužov či bratov, ktorí obetovali svoje životy.

    Žiadam vás preto, aby ste ma informovali a prostredníctvom mňa aj parlament a celú slovenskú verejnosť, prečo nenasledujete príklad ostatných európskych krajín, a akým spôsobom sa slovenská vláda pripravuje na spomienky na rok 1914? Zaujíma ma to aj preto, lebo náš rodák Dušan Jurkovič bol tým architektom, ktorý ako prvý zaviedol nebývalú úctu k padlým všetkých národov na jednom cintoríne..."

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Prepáčte, na chvíľku, páni poslanci, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále, lebo naozaj...

  • "... aj protivníkov tým, že vytvoril krásne architektonicky mimoriadne zaujímavé a hodnotné vojenské cintoríny niekoľko kilometrov za našou severnou hranicou pri Gorliciach. Slovenská republika by mala aj prostredníctvom svojej vlády rokovať s poľskými partnermi o svojom podiele na udržiavaní tohto architektonického skvostu." Toto je prvá interpelácia.

    Druhá interpelácia ministra kultúry:

    "Vážený pán minister, napriek vašej odpovedi na moju interpeláciu z mája 2013, v ktorej ste ma ubezpečovali, že ministerstvo kultúry zverejňuje každú uzatvorenú zmluvu a každý uzatvorený dodatok k zmluve v súlade so zákonom a že všetky tieto náležitosti sú riadne uverejnené v centrálnom registri zmlúv, musím znova dôrazne apelovať, že tak dôležitá príloha k rámcovej zmluve medzi ministerstvom kultúry a firmou TMG, akou je cenník dodávaných služieb na webovej stránke ministerstva kultúry, jednoducho chýba. Hoci cenník má byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, v dokumente zmluvy jasne vidieť, že príloha č. 5, ktorou mal byť cenník, je odstránená. Rovnako je nedostupný a začiernený cenník pri dopytovom projekte pre Slovenskú národnú galériu.

    Žiadam vás, aby ste umožnili verejnosti kontrolu čerpania prostriedkov z fondov v Európskej únii, malo by to byť samozrejmosťou. Predpokladám, že dôvodom, prečo spomínaný cenník v zmluve nefiguruje, je neporovnateľne vyššia cena dodávaných služieb za digitalizáciu ako v ostatných európskych štátoch, a to aj napriek tomu, že zmluva medzi ministerstvom kultúry a TMG nie je zmluvou na celkovú digitalizáciu, ako sa to rozumie v odborných a medzinárodných dokumentoch, keďže sa týka iba služieb zameraných na skenovanie a postprocesing. Napriek týmto faktom je cena za digitalizáciu umeleckého diela na Slovensku podstatne vyššia, keďže ceny v Európe sa pohybujú od 25 euro do 139 euro, zatiaľ čo cena na Slovensku predstavuje 262,9 euro za objekt, čo je minimálne o 126 euro viac, ako je najvyššia cena najkvalitnejšej digitalizácie v Európe. Konkrétne je v dopytovom projekte Slovenskej národnej galérie určených na digitalizáciu 18 300 objektov, väčšina výtvarných diel a určená suma 4 812 697 eur, takže to vychádza na 262,9 eur.

    V ďalšom dopytovom projekte pre Maticu slovenskú, do ktorého je s veľkou pravdepodobnosťou zainteresovaný vami preferovaný dodávateľ, sa má za 2 780 177 eur digitalizovať 364 802 objektov archívnych a knižničných dokumentov Matice slovenskej. V podstate ide o texty a minimálny počet 3D predmetov. V tomto projekte sa má podľa súťažných podkladov digitalizovať asi 800-tisíc strán archívnych materiálov a asi 150 kníh. V Európe sa obvykle ceny za takéto skenovanie pohybujú od 8 do 50 centov za jednu stranu. Avšak v projekte Matice slovenskej je cena za jednu stranu okolo 3,40 eur. Opakujem, v Európe je to medzi 8 až 50 centov.

    Žiadam vás a budem v tom pokračovať, aby ste verejne zdôvodnili, prečo je cena čiastočnej digitalizácie na Slovensku predražená spôsobom, ktorý zakladá, že po vyhodnotení celého procesu digitalizácie a záchrany nášho národného dedičstva bude musieť časť alebo dokonca celú sumu získaných európskych prostriedkov Slovenská republika vracať. Vaša odpoveď mi bude ilustrovať, či ste si tejto zodpovednosti vedomý." Môj podpis. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Dajte do podateľne, dobre? Tak, tak dobre. Ďakujem pekne. Poslednou písomne prihlásenou je s interpeláciou, je pani podpredsedníčka Jurinová, ktorá nie je prítomná. Teraz sa pýtam, či sa hlási niekto z poslancov do tohto bodu programu ústne. Pán poslanec Simon a Érsek, sa hlásite do rozpravy na bod interpelácie ústne?

  • Reakcia z pkéna.

  • Nemôžte reagovať, to je jasné. Nekoná sa rozprava. Pán Simon, hlásite sa do rozpravy? Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú a vyhlasujem tento bod programu za skončený, keďže do hlasovania máme ešte niekoľko, jednu minútu, dávam krátku prestávku do 17.05 hodiny.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ešte chvíľočku poprosím, aby mohli kolegyne a kolegovia zaujať svoje miesta a potom 17.05 pristúpime k ďalšiemu rokovaniu.

  • Zaznievanie gongu.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní. Na úvod niekoľko informácií.

    Chcem vás informovať, že predseda klubu poslancov za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti mi oznámil, že pani poslankyňa Mária Ritomská 28. októbra vystúpila z poslaneckého klubu za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti. Pani poslankyni, pani poslankyni (potlesk) zanikol výkon funkcie členky výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu.

    Zároveň vás chcem informovať, že pán poslanec Gabriel Csicsai vzal späť predložený návrh zákona o veterinárnej starostlivosti, bola to tlač 745 a bol to bod 83 schváleného programu, čiže o tom nebudeme rokovať.

    Poprosím teraz pána predsedu výboru pre sociálne veci pána poslanca Podmanického, aby uviedol v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, je to tlač 648.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 648.

  • Ďakujem, pán predseda. Najskôr budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Mihála, pána poslanca Chmela a pani poslankyne Nicholsonovej nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 44 za, 78 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu zo spoločnej správy.

    Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o bodoch 1 až 20 zo spoločnej správy so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 84 za, 1 proti, 39 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhoch podaných poslancami v rozprave.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o prvom bode návrhu pánov poslancov Kaníka a Novotného.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 39 za, 76 proti, 8 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Teraz, pán predseda, dajte hlasovať o druhom bode návrhu poslancov Kaníka a Novotného.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 34 za, 81 proti, 8 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Teraz, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o treťom bode návrhu poslancov Kaníka a Novotného.

  • Hlasovanie.

  • 121 prítomných, 33 za, 80 proti, 7 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o štvrtom bode návrhu poslancov Kaníka a Novotného.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 30 za, 76 proti, 15 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať spoločne o bodoch návrhu poslancov Zajaca a Hudackého.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 46 za, 76 proti, 2 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o prvom bode návrhu pána poslanca Mihála.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 40 za, 63 proti, 22 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o druhom bode návrhu pána poslanca Mihála.

  • Hlasovanie.

  • 124 prítomných, 113 za, 2 proti, 7 sa zdržali, 2 nehlasovali.

  • Pán predseda, dajte teraz, prosím, hlasovať o návrhu poslanca Novotného.

  • Prepáčte, o čom? Ešte raz. O čom hlasujeme?

  • Pán predseda, hlasujeme o návrhu pána poslanca Novotného.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 41 za, 70 proti, 13 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme, pán predseda, hlasovať o návrhu pána poslanca Poliačika.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 37 za, 63 proti, 24 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz budeme, pán predseda, hlasovať o návrhu pani poslankyne Šedivcovej.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 95 za, 30 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme schválili.

  • Konštatujem, že sme odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy a z rozpravy.

    Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 83 za, 17 proti, 28 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 81 za, 15 proti, 29 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme novelu zákona o pomoci v hmotnej núdzi.

    Budeme teraz hlasovať o písomných odpovediach členov vlády na interpelácie poslancov Národnej rady.

  • Hlasovanie o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 698.

  • V prvom hlasovaní budeme hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie vyjadrenia poslancov Mičovského, Zajaca, Jurinovej, Hubu a Mezenskej, že písomné odpovede členov vlády na ich interpelácie č. 19, 41, 40, 42, 20, 21, 22, 6 a 30 nepovažujú za uspokojivé.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 48 za, 74 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Národná rada rozhodla, že považuje aj tieto odpovede za uspokojivé.

    V druhom hlasovaní budeme hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada berie na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov písomne podané predsedovi do 26. septembra. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 75 za, 42 proti, 9 sa zdržali.

    Konštatujem, že sme schválili uznesenie.

    Budeme teraz rokovať o návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov. Chcem vás informovať, že pred začiatkom rokovania som dostal požiadavku od skupiny poslancov, aby sa táto voľba vykonala tajným hlasovaním.

    Poprosím pána poslanca Brixiho, aby vás informoval o výsledku rokovania návrhu vo výbore.

  • Rokovanie o návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov, tlač 751.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, Národnej rade bola doručená žiadosť pána predsedu Súdnej rady č. 134/2013, na základe ktorej má Národná rada navrhnúť Súdnej rade dvoch kandidátov na členov disciplinárneho senátu, a to sudcov, z ktorých bude Súdna rada voliť jedného člena disciplinárneho senátu.

    Dôvodom tejto skutočnosti je zánik člena disciplinárneho senátu JUDr. Hargaša, ktorý sa stal podpredsedom Krajského súdu v Trenčíne.

    Predseda Národnej rady vyzval oprávnené subjekty, aby v termíne do 28. augusta tohto roka predložili príslušné návrhy ústavnoprávnemu výboru. V určenom termíne boli predložené dva návrhy, z ktorých ústavnoprávny výbor na 50. schôdzi 2013 návrhy prerokoval. Uznesením č. 295 konštatoval, že navrhnuté doktorky pani JUDr. Gajerová a JUDr. Príbelská, PhD. spĺňajú podmienky ustanovené v zákone o sudcoch a prísediacich.

    Ústavnoprávny výbor zároveň odporučil vykonať voľbu podľa ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a Volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov.

    Pokiaľ nebude zvolený požadovaný počet kandidátov, odporúča sa podľa čl. 15 ods. 2 volebného poriadku vykonať opakovanú voľbu, do ktorej postupujú všetci navrhnutí kandidáti, ktorí neboli zvolení. Ak ani v opakovanej voľbe nebol zvolený potrebný počet kandidátov, odporúča sa podľa čl. 16 volebného poriadku vykonať novú voľbu. Do novej voľby možno navrhnúť kandidátov, ktorí neboli zvolení vo voľbe ani v opakovanej voľbe.

    Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Písomnú prihlášku nemám. Pýtam sa, či má niekto záujem vystúpiť v rozprave. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať teraz o návrhu skupiny poslancov, ktorí žiadajú vykonať voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov tajným hlasovaním.

    Poprosím vás o registráciu a hlasujeme.

  • Hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov, tlač 751.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 77 za, 37 proti, 8 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Schválili sme tajnú voľbu.

    Pristúpime teraz k tajnému hlasovaniu. Poprosím vás, aby ste pri krúžkovaní na volebnom lístku vždy zakrúžkovali svoju voľbu.

    Poprosím overovateľov, aby sa ujali funkcie a pristúpime k hlasovaniu. Poprosím členov grémia, aby sme sa po odhlasovaní 17.30 hodine stretli v malej zasadačke v trakte predsedu. Ďakujem.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa opýtať, či ste si všetci uplatnili svoje hlasovacie právo, aby som vedela vyhlásiť voľby za skončené. Všetci ste boli hlasovať?

  • Krátka pauza.

  • Myslím si, že áno.

    To znamená, že vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené, a prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie.

    A, pani poslankyne, páni poslanci, budeme ďalej pokračovať v prerušenej rozprave o, v prvom čítaní o návrhu poslancov Jána Hudackého, Jána Figeľa a Pavla Zajaca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, tlač 730.

    Prosím pána poslanca Jána Hudackého, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov. Pán poslanec Hudacký. Pán poslanec Hudacký?

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, tak pán podpredseda Figeľ poďte, lebo, lebo je to aj váš.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale, ale Figeľ je tu. A Pavol Zajac? Dobre, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov a spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo Petra Muránskeho, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    S faktickými poznámkami sú na dopoludňajšie vystúpenie poslanca Ľubomíra Galka prihlásení poslanci Zsolt Simon, Peter Muránsky a Martin Fecko.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vás, poprosím vás, páni poslanci, o pokoj, nedá sa tu, pán poslanec Daniš, poprosím vás.

    Takže faktické poznámky páni poslanci: Zsolt Simon, Peter Muranský a Martin Fecko. Poprosím vás, aby ste ich dali na tabuľu.

  • Krátka pauza.

  • Krátka pauza.

  • Krátka pauza.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Zsolt Simon. Nie je prítomný.

    Nech sa páči, pán poslanec Muránsky.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Hudackého, Jána Figeľa a Pavla Zajaca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, tlač 730.

  • Ďakujem pekne za slovo, ja by som reagoval predsa len ešte raz na pána kolegu Galka v tom, viete, hoci tu nie je prítomný.

  • Reakcia z pléna.

  • A, alebo je tu prítomný. Ja naozaj chápem niektoré vaše výhrady a hlavne myslím si, že pokiaľ by tento zákon prešiel do druhého čítania, bolo by potrebné prehodnotiť hlavne to ustanovenie, kedy dôjde k zmene vlastníka pozemku, aj to, čo vy hovoríte o tom možnom vákuu pri dobe, teda zmluvy na dobu určitú, ale aj tak, tých 25 rokov, to je naozaj neúmerne dlhá doba a zvlášť, keď ide k automatickej prolongácii, a viete, že je tu síce možnosť, že najvyššia hranica 25 rokov, keby tam bola hranica 50 rokov, tak verte, že všetky tie návrhy voči občanom väčšinou pôjdu na uzavretie zmluvy na tú najvyššiu hranicu, teda na 50 rokov. Rovnako ako teraz spomínam 25 rokov, tak ja som v predošlej pripomienke alebo teda vo faktickej poznámke upozornil na to, že teraz práve vo veľkom prichádzajú návrhy zmlúv ľuďom na prenájom tejto pôdy za účelom, za účelom proste toho, aby na 25 rokov získal, cez 25-ročný nájom tejto pôdy získali niektoré spoločnosti vysokú finančnú bonitu pri predaji podielov svojich eseročiek zahraničným, hlavne dánskym a holandským firmám.

  • Predtým, kým dám slovo pánovi poslancovi Feckovi, ktorý sa prihlásil s faktickou poznámkou, chcem len upozorniť, že na 17.30 hodinu bolo ohlásené poslanecké grémium. Pani podpredsedníčka Jurinová, je poslanecké grémium, až sa chcete zúčastniť.

    Takže nech sa páči, pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne, reagujem na, na kolegu Galka. Pán kolega, áno, máte pravdu treba prv upratať kataster, upratujeme už 20 rokov a stále je tam veľký problém, takže myslím si, že je to ten kameň úrazu, ktorý je potrebný tiež riešiť, aby sme vôbec vedeli, čo tu máme a čo tu nemáme.

    Čo sa týka obnovy automaticky toho, tej doby nájmu, tak ja si myslím, že dobré by to bolo znovelizovať asi v takom duchu, aby užívateľ pozemkov mal povinnosť sa, dajme tomu ten rok, rok a pol predtým ohlásil u toho vlastníka a povedať mu, áno, končí vám, aby ste sa slobodne mohli rozhodnúť, pretože keď tu bude teraz 25 rokov, tak nikto si nebude pamätať, že 24 rokov sa má prihlásiť o nejaký nájom. Však to je nonsens. Takže ten termín 25, samozrejme, musí byť, teda mal by byť zmenený, lebo to je vôbec niečo celkom iné.

    Ale, čo ma tu ešte zaráža. Zaráža ma tu a trochu komplikuje tento zákon, ktorý, myslím, že bol v dobre viere, v roku 2003 robený a v súčasnosti, keď som si ho prečítal, tak musím povedať, že tam vôbec není zosúladená terminológia. Máme tam užívateľa, nájomcu, vlastníka, prenajímateľa a stále nejak tu debatujeme. To znamená, že aj na to by sa, keď by to išlo do druhého čítania, bol by som veľmi rád, keby sme sa aj na to pozreli, lebo to bude veľmi komplikovať život obyčajnému bežnému človeku, ktorý tam príde, si to prečíta a nebude vedieť, čo je vlastne, kto je kto, kto za kým stojí. A tak ako som povedal aj predtým, veľký problém vidím v tom, že vlastník pozemku mal rozumný dôvod pochybovať, to je v tom § 13 ods. 3. No rozumný dôvod na pochybovanie, tak neviem, ako sa to bude dokazovať, keď budú nejaké súdne konania alebo nejaké prieťahy. Tak to by si, samozrejme, treba, bolo dobré tiež nejakým spôsobom premyslieť, nejak to majú vo vykonacej vyhláške, nejak dať k tomu niečomu vysvetlenie. Ďakujem.

  • S reakciou, pán poslanec Galko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No, pán kolega Muránsky aj pán kolega Fecko, ukazuje sa to, čo som povedal vo svojom vystúpení, ten zákon je tak neodborný a tak zlý, že podľa môjho názoru je úplne zbytočné, aby sme takýto zákon prijímali. Nechcite po nás, aby sme my poslanci za stranu SaS podporili niečo, kde 90 % je proste zle spracované.

    Aj podľa toho, čo ste vy povedali, pán kolega Muránsky, prolongácia, o ktorej rozprával pán Fecko, ste povedali, že áno, že tam teda treba naozaj nad tým uvažovať, že aby, že je to dobrá pripomienka. Ďalej ste povedali ohľadne tých nových, nových majiteľov, ktorí sa dostanú k tej pôde a ktorí by mohli na základe tohto navrhnutého zákona doslova vyháčkovať nájomcov, ktorí si poctivo plnia svoje povinnosti, takisto ďalšia vec, ktorá je zle urobená. Kolega Fecko teraz povedal ďalšie pripomienky týkajúce sa nejakých pojmov.

    Zhrnuté, podčiarknuté, ten, ten zákon ako taký je proste zle pripravený a nemyslím si, že by sme mali - a z opozície už vôbec nie - dávať sem do tohto pléna zle pripravené návrhy. Sem by sme mali dávať len naozaj návrhy, ktoré sú absolútne nepriestrelné. Keď máte taký obrovský problém s tými 25 rokmi, tak ste mali navrhnúť úplne jednoduchučkú novelu, kde by ste znížili počet rokov 25 na 15, mohli by sme sa o tom potom rozprávať. My by sme, samozrejme, nepodporili ani to, lebo my si myslíme, že keď sa raz dva subjekty na niečom dohodnú, tak štát im nemá do toho čo kafrať, ale potom by sme sa nemuseli baviť o tých ďalších vážnych nedostatkoch, ktoré ten zákon má. My proste tento zákon nemôžeme podporiť a v takejto podobe ho ani nepodporíme. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcem k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči, pán poslanec Zajac.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, v dvakrát prerušenej rozprave by som sa rád krátko vyjadril.

    V prvom rade sa chcem poďakovať všetkým tým, ktorí z pohľadu toho, že sa tejto problematike dlhšie zaoberajú ako my predkladatelia, a mal som na mysli hlavne pána bývalého ministra Zsolta Simona, ale ja pána Fecka. Chcem sa im poďakovať za ich odborné stanoviská a vlastne aj podporné stanoviska pre tento návrh zákona. Tie drobné pripomienky, ktoré zazneli aj teraz na záver od pána Fecka, tie sa dajú v druhom čítaní opraviť.

    Naozaj v tomto návrhu zákona nám išlo o slobodný výkon vlastníckych práv, vlastníckych práv tých občanov, ktorí vlastnia tieto pozemky. Naozaj pri našom stretávaní sa vo viacerých krajoch v našej republike pri zákone, pri debatách o zákone o rodinnom podnikaní za nami prišli drobní farmári, ktorí podnikajú v poľnohospodárstve, a rozprávali nám príbehy, ako sa nemôžu dostať ku pôde. A prekvapuje ma, že pán kolega Galko z liberálnej SaS zastáva tých veľkých podnikateľov v agropriemysle, ktorí využívajú to, že majú v prenájme pôdu, ktorá sa automaticky po uplynutí nájomnej doby, ak si ten vlastník nevyhradí v určitom čase voči, voči tej nájomnej zmluve, sa mu tá zmluva automaticky predlžuje. A maximálna doba je až na 25 rokov. Sme presvedčení, že títo drobní podnikatelia v agropriemysle sú schopní, a z praxe to aj poznám, sú schopní dať lepšie nájomné podmienky pre vlastníka pôdy ako tí veľkí. A preto sme presvedčení, že aj veľkí hráči v agropriemysle by si mali svoje podnikateľské vzťahy, nájomné vzťahy vysporiadať s tými vlastníkmi, ktorých pôdu využívajú. Prečo by to nemalo byť ich povinnosť? Preto sme navrhli kratšiu dobu, maximálnu dobu, nie 25 rokov, ale 15 rokov a navrhli sme, aby ten paragraf, kde sa automaticky predlžuje doba nájmu, aby z toho vypadol, aby všetci, ktorí pracujú na pôde týchto majiteľov museli sa s nimi dohodnúť na ďalšom nájme. A je to z nášho pohľadu, podnikateľského pohľadu aj obchodných vzťahov úplne v poriadku.

    Ďakujem ešte raz pánu Simonovi za podporné stanovisko aj jeho odborné ešte vysvetlenie, aj všetkým tým, čo chcú podporiť tento návrh zákona, žiadam vás aj poslancov SMER-u o podporu tohto návrhu zákona.

  • Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 731. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 706.

    Dávam slovo poslancovi Jánovi Mičovskému, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán navrhovateľ, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, tlač 731.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené kolegyne, vážení kolegovia poslanci, dovolím si uviesť zákon v mene skupiny poslancov, ktorý je novelou zákona o lesoch č. 326/2005 Z. z. s tým, že táto skupina poslancov je tvorená poslancami pánom Hubom, pani Mezenskou, pánom Kadúcom, pánom Feckom a mnou.

    Ak by sme chceli v úvode povedať niečo jednoduché, tak asi toľko, že tento zákon je s istou súvislosťou so 700-ročnými tradíciami lesníctva, ktoré keď by sme chceli vyjadriť líniou, tak je to progresívna stále stúpajúca čiara, kde stredoveké poznatky postupne dostávali svoje nové a nové kvalitatívne vylepšenia. Niekdajší panovníci našej krajiny, resp. územia, na ktorom sa dnes Slovensko nachádza boli rozumní ľudia, ktorí vedeli celkom racionálne zvážiť, že riziká a straty, ktoré vyplývajú z hospodárenia v lesoch, sú hodné zreteľa, a na vrchole tohto prúdu rôznych poznatkov dnes stojí vec, ktorú dávame v našom návrhu novely zákona o lesoch do pozornosti ako špičkový spôsob hospodárenia, ktorý je možný po skúsenostiach s hospodárením holorubným a podrastovým považovať naozaj za vyvrcholenie, ktoré bude na dlhú dobu ovplyvňovať hospodárenie nielen lesníkov, ale aj všetkých, ktorí majú na starosti hodnoty krajiny pre 21. storočie.

    Takže tá prvá časť nášho návrhu, by som si ju dovolil nazvať strategickou, týka sa spôsobu hospodárenia, ktoré je charakterizované výberkovým spôsobom. Keďže som o tomto spôsobe tu tu rozprával veľakrát, nebudem to teraz opakovať. Skôr je dôležité povedať niečo iné, čo veľmi rád zdôrazním. Keďže sa stalo, tak ako sa stalo, že na tejto schôdzi sa zbehli dve novely zákona č. 326, naozaj to nebola nejaká úmyselná kombinácia z našej strany, ale náhoda, tak sa stalo aj to, že niektoré veci sme riešili paralelne s vládnym návrhom, resp. vládny návrh prišiel v tom istom čase, keď prichádza aj náš poslanecký návrh, a ja by som v tomto čase chcel zdôrazniť jednu zásadnú vec a to je to, že sme sa obidve strany v tomto prípade - aj vládna, aj opozičná - zhodli v tejto zásadnej veci, ktorá vytvára prvú časť tohto návrhu zákona, a to je priorita výberkového hospodárskeho spôsobu. Ja viem, znie to trocha umelo, technicky, ale zdôrazním len to, čo je dôležité povedať. Je to hospodársky spôsob, ktorý zásadným spôsobom ovplyvní všetkých obyvateľov našej krajiny, zďaleka len nie lesnícku prácu, ale doslova všetkých obyvateľov pre celé 21. storočie, pretože rieši veľmi elegantným, efektívnym a naozaj múdrym spôsobom otázky, ktorým sa nevyhneme, otázky ekologické, ekonomické, klimatologické aj spoločenské, ktoré veľmi bezprostredne súvisia s hospodárením v lesoch. No a tá súvislosť tých dvoch zákonov je v tom, že keď som pred časom navštívil Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka a požiadal som ich, aby skúsili sa pozrieť na tento výberkový spôsob ako na strategickú záležitosť, ktorá vysoko presiahne obdobie tohto zoskupenia politického alebo parlamentného a ktorá bude naozaj ovplyvňovať život v tejto krajine. Tak som rád, že táto vec bola vypočutá, pretože sa stalo to, že veľmi podobným spôsobom, ako to tam riešime v našom návrhu v prvej časti, už vložilo ministerstvo do svojho návrhu, ktorý sme tu prerokovali pred niekoľkými dňami, a tie rozdiely, ktoré tu sú, sú pomerne nenápadné. Jednoznačne výberkový hospodársky spôsob aj vládny návrh charakterizoval ako návrh, ktorý sa uplatňuje, alebo spôsob, ktorý sa uplatňuje všade tam, kde sú pre to vytvorené podmienky, alebo tam, kde takéto podmienky je možné vytvoriť, a to je teda skoro na celom území, v 41 % lesov, ktoré pokrývajú územie Slovenska. Nesmierne dôležitý fakt, dôležitejší ako možno v tejto situácii a v tejto chvíli sa domnievame, pretože ak by sme rozšírili tú nejakú predstavu grafickú, že kde všade sa môže ocitnúť lesný hospodár, od jedného extrému, keď povieme, že bez zásahu absolútne nechať lesy na matku prírodu, až po ten druhý extrém, hospodáriť vždy a všade so zámerom dosiahnuť maximálny zisk, tak tento výberkový spôsob je tým neuveriteľne efektívnym, ktorý dokáže uspokojiť tak ekológov, ľudí, ktorí ozaj veľmi citlivo vnímajú všetky zložité súvislosti lesného ekosystému, ale aj ekonómov, ktorí povedia, no, chceme mať nízke náklady a vysoké tržby. Tento spôsob je, ja si ho dovolím nazvať, aj keď to nebude presné skutočne, istým perpetuom mobile na rozumné hospodárenie na najbližších 100 rokov a je to teda v tejto chvíli oveľa väčšia vec, ako sa domnievate, resp. ako sa možno domnievať, že sme sa zhodli. To, že to teda bola naša istá aktivita poslaneckého klubu Obyčajných, že sme takýto návrh ministerstvu dali, to je polovica úspechu. Druhá polovica je tá, že takýto návrh bol vypočutý a zakomponovaný, takže ja skutočne považujem za svoju veľmi radostnú povinnosť poďakovať tým ministerským úradníkom ministerstva pôdohospodárstva, ktorí vypočuli náš návrh, a do svojho návrhu vládneho túto vetu zakomponovali. Takže prvý bod by sme mohli veľmi rýchlo uzrieť, poďakovaním, že keďže už to bolo aj predmetom vládneho návrhu, môžme sa domnievať, že či už z jednej, alebo z druhej strany, úspech v podobe presadenia výberkového hospodárskeho spôsobu v systéme práce lesníkov na Slovensku bude od tejto schôdze zabezpečený a je to niečo, čo naozaj dáva veľmi dobré perspektívy pre všetkých nadšencov, ktorí doteraz týmto hospodárskym spôsobom sa zaoberali, len ktorí to robili tak, ako keby to boli len nadšenci, ktorí majú svoje hobby, a teraz týmto požehnaním zákonným dostáva ich aktivita naozaj punc veľmi dôležitej, kvalitnej špičkovej lesníckej práce. Toľko k prvej časti.

    V druhej časti nášho návrhu, túto by som už navrhol nazvať ani nie strategickou, ale veľmi aktuálnou a akútnou. Je to otázka spracovania náhodnej ťažby, ktorú riešime tak, aby paragraf č. 23 bol upravený, a to spôsobom, ktorý umožní lepšiu kontrolu orgánov štátnej správy na úseku lesného hospodárstva, kontrolovať oprávnenosť spracovania kalamity, teda tú náhodnú ťažbu. Máme za to, že aj keď absolútna väčšina všetkých lesných hospodárov a lesomajiteľov, povedzme 99 % hospodári tak, že nemusíme vyjadrovať obavu, že by práve kalamita bola práve predmetom akého si zneužívania, ale ostáva tu minimálne 1 % symbolické. Nie je dôležité, či je to jedno alebo desať, ale evidentne moje skúsenosti potvrdzujú, že vôbec nemožno takúto eventualitu vylúčiť, ľudí, ktorí dokážu kalamitu použiť na zištné ciele. A to, že zákon nedostatočne myslel na takýchto ľudí považujeme za chybu, a preto sme si dovolili navrhnúť v tomto druhom zásadnom bode našej novely to, že zákon je upravený v zmysle, že každý hospodár je povinný nahlásiť kalamitu nielen v tom rozsahu, ako je to doteraz, keď zasahuje viac ako 50 árov alebo viac ako 20 % aktuálnej zásoby porastu, ale každú kalamitu, ktorá vznikne na území spravovaného lesníckeho celku, resp. lesomajiteľského celku alebo jednotky priestorového rozdelenia lesa, aby sme boli úplne presní, lebo tá sa vzťahuje k týmto údajom, 20 % a 50 árov. Že je to potrebné, o tom svedčia skúsenosti tých, ktorí nás kontaktovali a ktorí poukazujú na to, že majú zlé skúsenosti a že zbytočne dochádza k veľkým únikom.

    No a potom je tu ešte aj druhá akási argumentačná skupina v tomto bode, v ktorom si k sebe pomoc ozaj k prospechu lesov a nie k prospechu nejakých zištných krátkodobých cieľov, že orgán štátnej správy na úseku lesného hospodárstva má mať možnosť skontrolovať, že či ku kalamite naozaj došlo. Poviem to veľmi prakticky. Dnes je to tak, že ráno som zistil kalamitu, na obed môže vyrúbaná a večer, keby ma aj niekto chcel skontrolovať, nájde iba pne, s ktorých sa už nevyčíta, čo na nich rástlo. Zákon nemyslel na nejakú ochrannú dobu, tak ako to dávnejšie v minulosti bolo, že pozrieť sa na istý interval časový, ktorý umožní pracovníkovi, ktorý je poverený štátnym dozorom overiť, či nahlásenie sa zhoduje so skutočnosťou. A viete možno to treba trocha priblížiť takými praktickými číslami, ak zoberieme, že poraste bežne je zásoba 4000 kubíkov a ak každý kubík, ak by sme išli na jednoduché čísla predstavuje nie tržby, ale zisk 30-40 eur. No tak, ak by niekto mal zlý úmysel a rozhodol sa použiť kalamitu ako zdroj nezaslúženého nezákonného zisku, ktorý vzhľadom na dieru v zákone je možné relatívne ľahko vyrobiť, tak zoberte si len v jenom poraste, ak by sme zobrali, že má 4000 kubíkov, 20 % je 800 kubíkov, no tak len v jednom maličkom poraste 800 krát 30 eur, a to hovoríme o malom 10-hektárovom poraste možno, ktorý má takúto zásobu úplne primeranú. Už tu hovoríme o 1 000 eur, ktoré môžu nezodpovedných hospodárov zlákať k tomu, aby dali pokyn hospodárovi: "Vyrob kalamitu, veď štátny dozor, veď pracovníci štátnej správy na úseku lesného hospodárstva ani nemajú ani len teoretickú možnosť to skontrolovať. Vo chvíli, keď prídu do lesa už je neskoro, už je po." Preto tá ochranná doba, tak ako sme ju navrhli v tom druhom bode, kde sa zaoberáme § 18, a aby som v tomto úvode bol relatívne stručný, tak teraz zmienim sa o tom poslednom treťom bode, ktorý by som si dovolil nazvať, že je, ak prvý bol strategický, výberkový hospodársky spôsob, ak druhý som nazval vysoko aktuálny zásah do zákona, tak tretí a nebojím sa to povedať, je to naozaj možné použiť takýto neobvyklý prívlastok, je prelomový. Rozširujeme zákon o lesoch o § 55a, ktorý je novým paragrafom a ktorý hovorí o komplexnej hodnote lesa. Pri tomto sa prizastavím v tomto úvode trocha podrobnejšie, pretože tie predchádzajúce som už neraz spomenul v istom náznaku, ale toto je absolútna novinka, ktorá vychádza z obrovských vedeckých odborných tradícií lesníckej školy, lesníckych škôl na Slovensku. My naozaj máme špičkových odborníkov a nie je to len otázka súčasnosti, ale je to otázka istých tradícií, ktoré za posledné, nazvime to, storočie, aby sme nešli veľmi do hĺbky, sme si vytvorili veľmi primeranými, presnými a v európskom lesníckom meradle naozaj nevídanými lesníckymi poznatkami. Ja ich budem aj personifikovať. Spomeniem troch lesníckych profesorov, ktorí vytvárajú časovú radu: profesora Papánka, už blahej pamäti, profesora Zachara a profesora, pána profesora Čabouna, ktorí vytvárajú veľmi presvedčivý argumentačný rámec toho, že dokážeme pre naše lesy, pre ich skutočné hodnoty nájsť oveľa väčšie ocenenie, než ktoré sa spája s cenou dreva ako produktu, ktorý považujeme pre lesníctvo za základný, a je to veľmi nesprávne a nepresné nazeranie. Totižto je bežné, že hodnotíme hrubý domáci produkt a lesnícky podiel na ňom iba nejakými zlomkami percenta. Možno 0,20; 0,30 % HDP predstavujú lesy. Je to obrovská nepravda, je to fikcia, ktorá nezodpovedá skutočnosti, pretože podiel lesnej produkcie je výrazne väčší, nedokážem ho odhadnúť, ale keď by som povedal, že nie 0,30 % HDP, ale 13 % HDP, tak je to možno veľmi blízko k pravde. Hodnoty lesa sú dané práve všetkým iným, nielen tým drevom, ktoré je v menšine z hľadiska reálnych prínosov a môžme smelo povedať, že toto si treba už aktuálne uvedomiť, pretože ak by sme chceli hodnotiť lesy len cez drevo, dopúšťame sa krátkozrakosti, ktorá sa nám môže veľmi rýchlo vypomstiť. Ja viem na to, aby sme mohli uplatniť komplexné hodnotenie lesa, musí prísť spoločenská objednávka a tu by som povedal, že tu sú len dve možnosti. Buď bude katastrofická alternatíva, že sa udeje niečo, čo nás veľmi rýchlo privedie k poznaniu, že sme sa pozerali na hodnoty lesa krátkozrako, to si neprajme, aj keď vieme, že naša schopnosť vidieť do budúcnosti je veľmi krátka a veľmi malá, pretože ak by sme zobrali také poznatky, aké sú dané katastrofou v Černobyle alebo nedávno vo Fukušime, tak pochopíme, že i tie naše najlepšie úmysly, ako ohodnotiť budúcnosť, je, sú vždycky veľmi limitované. Preto bude oveľa lepšie, keď sa dohodneme, že chceme spoznať skutočnú produkciu lesov na základe uvedomelej spoločenskej objednávky a túto práve chceme v tomto treťom bode, ktorý je predmetom našej novely, vyjadriť zákonným spôsobom, čo je teda určite primerané tejto snemovni, a preto som veľmi rád, že došlo nie na základe toho, že sme si povedali, bolo by dobré priniesť niečo nové, ale, že sme to naozaj prekonzultovali práve so spomínaným pánom profesorom Čabounom, ktorý sa vlastne celý svoj aktívny život zaoberal problematikou oceňovania lesov, oceňovania skutočnej hodnoty lesov, že sme si toto s ním prešli, a náš návrh sme si overili naozaj s týmto pracovníkom špičkového lesníckeho pracoviska, ktorým je Národné lesnícke centrum vo Zvolene. A jednoznačne je možné povedať, že tie hodnoty, ku ktorým sme sa dopracovali, sú veľmi veľké. Ja vás nebudem tým teraz zaťažovať, len vás poprosím, a tým by som toto uvedenie zákona mohol aj ukončiť, aby ste prihliadli na skutočnosť, že na základe iba jedného jediného príkladu - pitnej vody.

    Aké jednoduché, otočiť kohútikom, máme ju kvalitnú, dokonca sme sa tu už zaoberali a zrejme sa aj budeme možnosťou vývozu nadprodukcie pitnej vody zo Slovenska. Vôbec to nie je taká samozrejmosť, ako to môže vypadať. Obrovskú zásluhu na tom, že máme možnosť rozprávať o vode ako o niečom, čo je zdanlivo samozrejmé, majú práve lesy a lesníci. Je to obrovský omyl, ak sa niekto domnieva, že všetky zisky za vodu patria jednoznačne len vodárňam, vodárom. Tento zákon, táto časť nášho návrhu, ktorá hovorí o komplexnej hodnote lesov, jednoznačne poukazuje na možnosť sa dohodnúť, aká hodnota lesnej produkcie patrí vodárom a aká lesníkom. Lesníci dokážu nesmierne ľahko a jednoducho efektívne ovplyvniť kvalitu vody, nebudem teraz hovoriť o podrobnostiach, ale jednoznačne kvalitná pitná voda na Slovensku je nie samozrejmosťou a patrí veľký podiel práve lesníkom na tom, že je taká kvalitná, aká je. Keď sa pozriete do dôvodovej správy, tak k vode ako k jednému príkladu toho, čo patrí ku komplexnej hodnote lesa, je tam uvedených v ďalších možnože sto iných funkcií. A preto sme sa aj dopracovali k názvu komplexná hodnota lesa, pretože veľmi dlho, možnože 30 rokov najmenej sme nazývali tieto funkcie mimoprodukčnými funkciami. Prichádzame s novým termínom komplexná hodnota lesa, pretože hovoriť o produkcii vody, vzduchu, pôdy a ďalších tých súvislostiach, ktoré sú uvedené v zákone, ako o mimoprodukcii je nelogické, je to nesprávne, to je produkcia, dokonca to je podstatná produkcia lesov, a preto názov, ktorý sme si overili aj s kolegami na Národnom lesníckom centre, komplexná hodnota lesov oveľa lepšie vystihuje to, čo chceme týmto zákonom povedať, a to je skutočnosť, že dozrel čas, aby sme sa na to, čo predstavujú naše lesy, pozreli iným, úplne novým a oveľa potrebnejším pohľadom, ako to bol pohľad cez drevo, ktoré vytvára dojem, že je tou hlavnou tržbonosnou surovinou, ktoré lesy produkujú. Je to obrovský omyl. Toľko v úvode.

    Vážená pani podpredsedníčka, skončil som svoju úvodnú reč k tomuto zákonu.

  • Určeným spravodajcom pre tento poslanecký návrh je pán poslanec Muránsky. Ešte predtým, ako vám dám slovo, pán spravodajca, chcem vás informovať o výsledkoch rokovania poslaneckého grémia.

    Na základe dohody v poslaneckom grémiu navrhujem zmenu programu, a to tak, aby súčasný bod 74, čo je návrh poslancov pána Igora Matoviča, Jozefa Viskupiča, Miroslava Kadúca bol preložený ako namiesto súčasného bodu 86 a body, súčasné body 85 a 86, čo sú návrhy poslanca Hlinu o exekučnom poriadku a o symboloch, boli zaradené za alebo po prerokovanom bode 73, ktorým je návrh pána poslanca Hraška a pána poslanca Kadúca. Chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas.

  • Krátka pauza.

  • Pán poslanec, sú to vaše návrhy, ktoré vám dávam možnosť, keď to neodsúhlasíte, budete zajtra alebo možno na budúci mesiac, takže sa vás pýtam ešte raz, je všeobecný súhlas na takúto zmenu? Dobre, nie je, keďže nie sme uznášaniaschopní, budeme pokračovať ďalej.

    Ešte pán poslanec Faič.

  • Pán predseda, chcem poprosiť do protokolu uviesť, že pri hlasovaní o tlači 693, to je správa o zahraničných Slovákoch, som hlasoval za, zariadenie mi označilo, že som hlasoval proti.

  • Dobre, ďakujem, do zápisu. Nech sa páči, pán poslanec Muránsky, ako.., ešte pán poslanec Škripek, či to je omyl?

  • Ja sa ospravedlňujem, neviem, či ešte môžem, ale pri hlasovaní č. 256 som sa pomýlil a chcel som sa zdržať.

  • Dobre, poprosím do zápisu technikov.

    Prepáčte, pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Z poverenia výboru v zastúpení za kolegu poslanca, ktorý má zrejme iné povinnosti, by som vystúpil ako spoločný spravodajca k návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.

    Chcem povedať, že uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Zároveň chcem povedať, že vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Zároveň navrhujem poslanecký návrh zákona priradiť výborom: ústavnoprávnemu a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Za gestorský výbor navrhujem výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Lehoty prerokovania do 30 dní, v gestorskom výbore do 32 dní.

    Môžte otvoriť rozpravu, prosím.

  • Otváram rozpravu, nemám písomnú prihlášku, pýtam sa, či chce niekto ústne. Pán poslanec Huba, Fecko, Muránsky. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Huba.

  • Vážený pán predseda, dámy a páni, budem stručný. Uvažoval som, že aké motto by sme dali tomuto návrhu zákona, a napadlo ma, že by sa mohol volať Naše lesy sú oveľa viac ako len fabrika na drevo. V návrhu zákona, v súvislosti s ktorým mám byť tu česť byť jedným z predkladateľov, sa venujeme len trom z mnohých okruhov problémov, ktoré trápia a sužujú naše lesy, ako aj všetkých tých, ktorým na lesoch záleží a majú k nim pozitívny vzťah, či už ide o vzťah viac úžitkový alebo viac takpovediac duchovný. A všetky tieto tri okruhy problémov, ako už tu bolo veľmi jasne povedané predrečníkom a hlavným iniciátorom a autorom tohto návrhu, kolegom poslancom Mičovským, priam volajú, už dlhodobo volajú po riešení. Táto naša legislatívna iniciatíva aj v prípade, ak bude úspešná, nezmení veci a situáciu v našich lesoch zo dňa na deň. Takéto ilúzie si, samozrejme, nerobíme, ale napriek tomu s ňou prichádzame a prichádzame s ňou v presvedčení, že môže naštartovať pozitívne procesy a zmeny, ktoré našim lesom naozaj pomôžu.

    Na tom, že budeme podporovať výberkový spôsob hospodárenia v hospodárskych lesoch všade, kde je to len trochu možné, sme sa zhodli po návšteve takto obhospodarovaných, priam vzorových lesov pod taktovkou pána lesníka Alcnauera a jeho nasledovníkov v smolníckych výberkových lesoch a nie náhodou práve skupina poslancov a poslankyne, ktorí sme boli účastníci toho nezabudnuteľného poslaneckého výjazdu do týchto lesov, sa stretla pod návrhom tohto, tohto zákona. V dôvodovej správe k tomuto návrhu sa odvolávame na troch pánov profesorov, ako tu už bolo povedané, Zachara, Papánka a Čabouna. Práce pána profesora Zachara sme na vysokej škole používali namiesto učebníc, veľmi často som ich citoval, používal som ich ako zdroj inšpirácie vo svojich prvých štúdiách a v diskusiách a polemikách s mojimi názorovými oponentmi a boli mi často veľkou oporou a práve možno povedať, najmä v tých oblastiach, ktoré sa, ktorých sa dotýka aj tento návrh zákona, a to pri obhajobe tých tzv. mimoprodukčných funkcií lesa. Uňho to bol najmä dôraz na retenčnú, teda pôdozádržnú, resp. protipovodňovú v dôsledkoch funkciu lesov a protieróznu funkciu a, samozrejme, aj komplex ekologických funkcií lesa. Ale oči - z hľadiska práve tej tretej časti tohto návrhu, teda z hľadiska toho, čo tu nazývame komplexné funkcie, ale predtým sa nazývali mimoprodukčné alebo tiež celospoločenské - mi otvorili najmä práce pána profesora Papánka, ktorý už pred niekoľkými desaťročiami definoval a vedecky zdôvodnil formulu, že tieto funkcie sú rádovo teda trojnásobne dôležitejšie ako samotná produkcia dreva. Ak to tvrdil pred niekoľkými desaťročiami, dnes to platí, odvážim sa povedať, dvojnásobne.

    Iste môžme sa sporiť o tom, že nie každý les je rovnaký alebo nie je les ako les a že teda táto formula neplatí nejako rigídne a všade rovnako. Ale nespomínam si, že by niekto seriózne spochybnil oprávnenosť tohto tvrdenia o dôležitosti mimoprodukčných funkcií, ktoré je dokonca niekoľkonásobne väčšia ako, ako tá funkcia produkcie dreva. Všetci to teda viac-menej uznávame, nedávno sme na túto tému konala aj zaujímavá vedecká konferencia v blízkosti Zvolena, čiže nášho epicentra lesníckeho výskumu, čo som veľmi rád inak, opäť zúčastnil sa okrem iného pán kolega, pán kolega Mičovský a aj pán kolega Lebocký, takže mali sme zastúpenie aj náš výbor, aj Národná rada, aktívne zastúpenie, čo som veľmi rád. Takže nechcem upierať odbornej lesníckej komunite, že by sa týmto problémom nezaoberala. My sa tak nádejame trošku, že sme k tomu nepatrne prispeli našimi iniciatívami, ale veríme, že z týchto ad hoc podujatí sa naozaj stane nová filozofia, ktorou sa budú riadiť nielen odborníci v lesníckom výskume, ale najmä lesnícka prax.

    Čiže v čom je problém, keď všetci uznávame dôležitosť týchto funkcií, že v praxi zväčša stále len pristupujeme k tým lesom ako k tej zásobárni dreva, a to napriek tomu, že opäť už dlhé roky tu máme aj kategórie lesov ochranných a lesov osobitného určenia, kde priamo už v názve týchto kategórií je zakotvené, že plnia aj alebo najmä iné funkcie ako len tieto drevoprodukčné.

    My sme z takých didaktických dôvodov, ale myslím, že sme dobre urobili, doplnili do dôvodovej správy aj taký heslovitý výpočet toho, aké sú tieto mimoprodukčné funkcie. Vychádzali sme alebo teda po našom, alebo súc inšpirovaný práve profesorom Čabounom, používame ten terminus technicus komplexné funkcie lesov alebo komplexná funkcia lesa práve preto, že ako správne poukazuje pán profesor, aj mnohé iné funkcie majú charakter produkčných a takto sa dostávajú ako keby tým označením mimoprodukčné do nejakého defenzívneho postavenia.

    Takže dobre, komplexné funkcie. A teraz vymenujem len niektoré z nich vybrané:

    - pôdotvorná funkcia, čiže vplyv lesov na tvorbu pôdy, pôdu ovplyvňujúca funkcia, vplyv na vlastnosti pôdy, ďalej sú vypočítané, vyrátané tie vlastnosti pôdy, vplyv na produkčnú schopnosť pôdy, potom pôdoochranná funkcia, ktorá sa člení na protieróznu, protideflačnú, protizosuvnú, protitransportnú a brehoochrannú;

    - atmosférické funkcie - vplyv na zloženie vzduchu, vplyv na čistotu ovzdušia, na vlhkosť vzduchu, ionizáciu vzduchu, svetelné pomery, tepelný režim, pohyb vzduchu;

    - hydrické funkcie, čiže vplyv drevín a ich spoločenstiev na vodu, retenčná funkcia, čiže vplyv na zadržiavanie zrážkovej vody lesmi, akumulačná hydrická funkcia, vplyv na hromadenie vody, retardačná funkcia, vplyv na spomaľovanie odtoku - tak nesmierne aktuálnych súvislostí s povodňami v uplynulých rokoch, regulačná hydrická funkcia, vplyv na vyrovnanosť odtoku vody, detto súvislosť s povodňovým rizikom a ich zmierňovaním, vodoochranná funkcia, vplyv na kvalitu a hygienu vody, vplyv na mútnosť tokov a zanášanie nádrží.

    Nechcem vás zaťažovať všetkými tými funkciami, nakoniec máte ich v tej dôvodovej správe, len obávam sa, že málokto ju tak dôsledne čítal, tak si dovolím predsa len vypichnúť niektoré tie funkcie, niektoré z nich si uvedomujeme, niektoré možno ani nie, hoci sú nemenej dôležité, napr. fytobiotické funkcie, vplyv na fytodiverzitu, teda na rozmanitosť rastlín, na produkciu rastlín, na kvalitu a kvantitu dendromasy, vplyv na vytváranie prostredia, potravinový vplyv na rastliny, vplyv na ekosystémové vzťahy, takisto vplyvy v oblasti zoodiverzity, vplyv na rozmanitosť živočíchov, produkciu živočíchov, potravinový reťazec a tak ďalej a tak ďalej.

    Čo si takmer nikto z nás neuvedomuje, a je to nesmierne dôležité, sú mikrobiotické funkcie, čiže vplyv drevín a ich spoločenstiev na mikroorganizmy, opäť by som vás mohol tuná zaťažiť ešte pár minút výpočtom tých rôznych kategórií mikroorganizmov, ale nechcem, nechcem to robiť. Ja som to všetko zrekapituloval len preto, aby som naozaj zdôraznil tú rôznorodosť a obrovský význam komplexných funkcií lesa, ktoré naozaj často redukujeme len na tú jednu funkciu produkcie dreva, čím najmä v situácii, keď práve tie ostatné funkcie sú stále dôležitejšie a ten les je stále zraniteľnejší, čím ideme do slepej uličky, a možno povedať, že existenčne ohrozujeme nielen lesy, ale celú našu existenciu, ktorá je od nich do značnej miery závislá. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ďalším rečníkom v rozprave je Martin Fecko. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán predkladateľ, pán spravodajca, kolegyňa a kolegovia, vážení hostia, ja tiež voľne nadviažem na môjho predrečníka kolegu Hubu, kde ten význam lesa niekedy je veľmi podceňovaný a braný tak, že no veď my ho tu máme, tak čo sa deje, hej, je tu a hotovo. U mňa tiež není strom kubík dreva, u mňa tiež je strom zdrojom života, zdrojom nádeje, zdrojom budúcnosti a moje prvé slová, keď som sa mal tú česť stretnúť s ministrom životného prostredia ešte v minulej vláde, tak som sa ho opýtal, že čo je pre vás kubík dreva. Ak je to iba biznis, tak nemáte tu čo robiť a on povedal, že nie je to tak, tak som veľmi rád, že aj ministri si to v niektorých volebných obdobiach uvedomujú.

    Ale poďme k veci. Som veľmi rád, že môžem tu byť spolupredkladateľom pri tomto podľa mňa veľmi významnom pozmeňujúcom návrhu ku zákone o lesoch, a ako tu už bolo spomínané, ten výberkový spôsob hospodárenia, to je nejaká nádhera, proste, to je krása. Tak si predstavujem tvorbu slovenských lesov v ďalšej budúcnosti, a ako tu bolo spomínané, kto nebol na tomto našom prieskume poslaneckom, ktorý sme teraz urobili, tak má čo ľutovať, pretože bolo to jedno z najkrajších takých lesných zákutí, ktoré ja som doteraz videl, a stopercentne, keď sa to už dostalo aj do zákona, ako to bolo tlmočené predkladateľom, tak je to veľká výhra pre budúcnosť Slovenska.

    Chcel by som sa trošku podeliť s jednou mojou skúsenosťou, a to takou, že mal som, resp. mám knihu, ktorú mi darovala naša tajomníčka, ktorá, teraz voľne interpretujem, ktorá má názov Muž, ktorý sadil stromy. Je to veľmi zaujímavá knižočka, ktorú keď začnete čítať, tak ju musíte dočítať do konca. Není hrubá, ale odráža to, čo by mal človek robiť v postavení akože vládcu tejto Zeme a v postavení ku stromom a rastlinám ako takým. Voľná interpretácia moja asi bude, nebudem vás dlho zdržovať, proste na rozhraní Francúzska a Španielska, jak si dobre pamätám, bola nejaká náhorná plošina a hovoríme o období asi rokov 1905 až 1950, resp. nejakých '60 minulého storočia, kde prakticky nejaký turista zablúdil do lokality, do tejto náhornej plošiny, kde viac-menej vyprahnutá zem, nikde, nič, sem-tam nejaký kríček, sem-tam nejaká tráva a si predstavte, že to bolo tak vyprahnuté, že ani dejiny vojen, ktoré tam boli, aj prvá svetová, aj druhá svetová vojna, do tohto územia nešli, to znamená obišli to, lebo vedeli, že tam nič není, tam nič nerastie, tam je to doslova katastrofa. Na a si predstavte, že tento turista náhodný, ktorý viac-menej tento priestor objavil tiež náhodne a už bol na pokraji síl, našiel tam nejaký zrub, v nejakej tej rokline a zistil, že tam niekto žije. Bol to jeden človek, ktorý prakticky sadil tie stromy. Predstavte si, že tento človek celý svoj život zasvätil tomu, aby každé, väčšinou to boli žalude, teda duby, aby každé semienko teda, ten žaluď, aby proste prešiel, aby vedel, že musí ho zachovať, a sadil rok čo rok, deň čo deň, jeho náplň života bola sadiť stromy. A si predstavte, tento človek vysadil desaťtisíce stromov za svoj život v tejto náhornej plošine, ktorá bola pre ľudský organizmus neobývateľná v takej, v takom komforte, ako my si to predstavujeme, prakticky on urobil to, že po nejakých tých, po jeho životnom údele, ktorý mal, že sadil tie stromy, tak si vedel, že bude tie stromy tam sadiť, tak tá oblasť sa stala obývateľnou pre ľudskú spoločnosť a vznikli tam niekoľko desaťtisícové mestá, ktoré, žiaľ, si ani neuvedomujú, čo to bolo predtým, a to spôsobilo nič iné, len výsadba stromov a lesov. To znamená, to je taký fenomén, ktorý tu máme, ktorý mení ráz a možnosti aj ľudskej spoločnosti, kde môže obývať, kde nemôže obývať a môžem povedať, že Slovensko, chválapánubohu, má to zalesnenie také, aké má, a ja stále, aj ja som majiteľom lesa, stále, keď prídem do lesa, sa pokloním a vzdám mu hold, že česť a chvála, a bol by som veľmi rád, keby sme takto sa k našim lesom správali, ako to, čo tu máme dané, ktoré sme zdedili od našich predkov, a nemali by sme o túto krásu ochudobniť ďalšie generácie, ktoré prídu po nás. To je zmysel života, lesa na Slovensku podľa mňa, aby sa Slovák prebral a povedal, že áno, ten les tu musí prežiť aj mňa, a čo je krajšie, keď si môžete prísť, keď ho posadíte ako 20-ročný a prídete na sklonku života a zistíte, že ten strom má 70-80 rokov, a to ostane po vás, to vás prežije. Už nechcem hovoriť o stromoch, sú teda v exotických krajinách, kde máme 500-800-ročné stromy. U nás ja som zatiaľ registroval nejaké 300-400-ročné, ktoré máme plus-mínus, nech ma kolega opraví, ale myslím si, že tieto stromy, keby vedeli hovoriť, tak to by boli akože teda histórie, čo sa tu pod nimi dialo, čo v našich lesoch behalo, lietalo, takže myslím si, že to je tá história, o ktorú by sme nemali prísť a ochudobniť ďalšie generácie. Takže som veľmi rád, že takáto novela tu je a že som jej teda spolupredkladateľom s kolegom Mičovským aj s ďalšími našimi kolegami a kolegyňou, a verím, že poslanci vládnej strany SMER napriek politickému spektru dajú zadosť týmto našim návrhom, ktoré sme tu predniesli, a myslím si, že les si zaslúži aj po stránke iných funkcií, nie iba toho dreva, patričnú vážnosť, a ľudia si to musia uvedomiť, že keď tu nebudeme mať les, tak aj s ľudskou spoločnosťou na Slovensku bude už veľmi na pováženie, ako vlastne my tu budeme fungovať a ako vlastne naša krajina bude vyzerať.

    Takže dovolím si požiadať o podporu tejto novely zákona. Ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.

  • Ďakujem pekne. Posledným rečníkom v rozprave, Jozef, nech sa páči.

    Predsa, faktická poznámka Igor Hraško.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Martin, ja len toľko, že je to naozaj pekný pocit, keď vidíš, ako ti strom rastie pred očami. Ja si pamätám, ako som prišiel na základnú školu a my sme dostali vtedy pridelené, že vyberte si tuná nejaké malé stromčeky, tam sa osadila taká nálepka, resp. taký kus plastu s mojím menom, a my sme sa potom o tie stromy starali, aj sme to nejako oštikávali, aj to rástlo, ja som pridelený agát a naozaj som ho sledoval počas celého, celej školy ako rástol, dokonca ešte aj potom, lebo som býval neďaleko pri škole a tou cestou som chodieval dosť často. Je to naozaj pekný pocit. Dokonca som na Slovensku vysadil, sa mi podarilo vysadiť už viacero stromčekov, aj v Tatrách nejaké borovice sme sadili a dokonca sa mi podarilo vysadiť stromčeky aj v Mexiku v rámci jedného folklórneho festivalu nás tam nahnali na jeden kopec, no a akože symbolicky posadiť, no tak ostatné súbory naozaj len symbolicky a my sme to zobrali s takou bravúrou a vysadili sme im tam štvrť toho kopca. Takže je to naozaj príjemný pocit, len sa musím ísť potom pozrieť, ako to rastie.

  • Martin Fecko s reakciou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán kolega, že si reagoval a vyznal sa zo svojich pocitov k stromom. Môžem k tomu dodať iba jedno, že pokiaľ si národ neuvedomí, že, resp. ľudské stvorenie si neuvedomí, že my potrebujeme rastliny, aj stromy, oni nás nepotrebujú, tak neprežijeme. Neprežijeme na tejto planéte a to si musíme uvedomiť aj u nás na Slovensku, pretože súčasná technokracia, resp. biznis, ktorý sa vedie aj, samozrejme, na drevárskom poli, je neskutočný, tak dúfam, že slovenský národ sa doslova že spamätá a dá zadosť aj lesom a drevu na Slovensku, ale musíme preto urobiť niečo aj my poslanci Národnej rady, aby tá legislatíva bola taká, aby ten les tu zostal. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Teraz je priestor pre posledného rečníka Petra Muránskeho. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Rozmýšľal som, že či predsa len už takto na záver poviem pár slov k tomuto zákonu. Na jednej strane, kolegovia, si veľmi ctím vašu snahu k predkladaniu tohto zákona aj chápem, o čo vám ide, ja som určite nie ten, ktorý sa pozerá na funkciu lesa len z hľadiska produkcie hospodárskej, a už vôbec nie len dreva, nebodaj využívania ho ako poľovných revírov, ale, samozrejme, chápem aj tú celú komplexnú funkciu lesa a poznám aj nakoniec práce tých, ktorých v tomto, tejto dôvodovej správe pri tvorbe tohto zákona ste citovali, a predsa len trošku nazriem do určitej reality.

    Tento zákon hovorí o troch veciach, tak ako aj hovoril predkladateľ, a síce v prvom bode hovorí o proste novom alebo teda novom, o základnom alebo postupe výberkového systému, druhá vec je otázka náhodných ťažieb, samozrejme, kalamitných a tretia záležitosť je hodnotenie komplexnej funkcie lesa. Tak ja by som tak povedal, že prvý bod, je bod ideálny, druhý bod je veľmi záslužný a potrebný a plne ho podporujeme a tretí je taký trošku akademicko-idylický, aj keď vy píšete v dôvodovej správe, že teda nie je toto akademickým krokom, ale podľa môjho názoru ten tretí bod je vysoko akademickým krokom a vstupom takejto akademickej prezentácie do legislatívnej normy, ako je zákon.

    V prvom rade chcem povedať, že výberkový systém, samozrejme, je veľmi, je to ten najlacnejší, tu píšete, je to, je to systém, ktorý je asi ten naozaj najlepší, len nie je všade z rôznych hľadísk vykonateľný, a to či už z hľadiska technického, alebo z hľadiska aj toho, že dneska by muselo dôjsť k zhode, samozrejme, viacerých obhospodarovateľov lesov, kde sú, samozrejme, či už aj štátne lesy, aj urbáre, aj cirkevné lesy atď., a vravím, nie všade je toto možné, tento systém aplikovať v súčasnosti a, samozrejme, že ten ideálny, tú ideálnu formu toho hospodárenia, k nej sa treba ako ku všetkému ideálnemu približovať, ale dať ho ako do zákona ako základný, tak to by som sa v danej chvíli a v danej praxi ako neodvažoval. Čo sa týka náhodných ťažieb, tam áno, tam je to, tam to, čo vidíme, tieto holoruby a vyhlasovanie proste území lesov, že proste je tam kalamita, je tam lykožrút, je tam neviem aké poškodenie, čiastočne nejaký vetrolam a už potom to ide, už potom nastúpia stroje a vidíme tie holé miesta na našich kopcoch, k tomuto sa vyjadrujem veľmi kladne sám zo svojej takej záľuby a praxe entomológa vidím, že čo sa vie spraviť z hľadiska hodnotenia napadnutia stromov podkôrníkových hmyzom, ale aj iným hmyzom a už potom sa povie, že ten les je poškodený a vraj nastupuje tvrdá technika.

    Tretia vec, vy tu píšete, že teda nemá to žiadne ďalšie nároky, no ono tým, že pokiaľ by sa mala hodnotiť, členiť teda to hodnotenie komplexné lesa, tak jednoznačne samotní píšete v tom § 55a, že by tam proste štát mal zabezpečiť to, aby, aby sa, aby sa, aby to hodnotenie komplexné riešil štát prostredníctvom právnickej osoby zriadenej ministerstvom. Táto by to, táto by sledovala tú komplexnú hodnotu lesa a vyhodnocovala by ju konkrétne v dôvodovej správe na základe, na základe toho, čo tu profesor Čaboun má ako svoj systém, systém hodnotenia, no. Myslím, že toto je taká nadpráca do legislatívy, pretože nikto nespochybňuje komplexné vnímanie proste funkcie lesa, aj existujú proste rôzne proste pohľady a hodnotenia odborné na to, akým spôsobom vyhodnocovať komplexnú hodnotu lesa, a myslím si, že toto by toto by nemalo byť súčasťou, súčasťou legislatívnej normy takej, ako je zákon o lesoch. Toľko moje vystúpenie, pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka.

    Mikuláš Huba, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Veľmi stručne súhlasím s mnohým, čo povedal môj predrečník. Myslím si, že celkovo tvorba zákonov je o tom, že sa chceme približovať nejakému ideálnemu stavu, a mali by sme si pokorne priznať, že žiadnym zákonom ten ideálny stav nenastolíme, súhlasím aj s tým, že ten výberkový spôsob hospodárenia nie je aplikovateľný úplne všade, my ho chápeme tak a myslím, že sa v tom nepohádame s iniciátorom tohto návrhu, že ho chceme alebo presadzujeme aplikovať všade tam, kde je len trochu možný a vhodný, a nie dnes za každú cenu, ale že je to naozaj z tých spôsobov hospodárenia v lese, v hospodárskych lesoch to najlepšie, čo na Slovensku môžme docieliť.

    Oceňujem aj to, že pán spravodajca uznal, že sa u nás zneužíva kalamita na nadmernú ťažbu. Nie každý chodí po Slovensku pešo a mnohí sa na to pozeráme takou mestskou optikou a nevidíme, čo sa deje v lesoch, ale odporúčam navštíviť povedzme východnú časť Nízkych Tatier, kde lesy takmer úplne zmizli doslova a nemohli byť všetky tak postihnuté kalamitou, aby to bolo nevyhnutné, čiže ten zámer tam bol úplne iný a zištný.

    A ten iný pohľad na prerozdeľovanie benefitov lesa, ja myslím, že musí byť zakotvený aj v zákone, neprotirečím spravodajcovi v tom, že treba to zdokonaľovať, ale nesúhlasím s tým, že je to nejaká akademická téma, pretože ak sa nepokúsime ho uchopiť aj legislatívne, tak vždy to bude len platonické konštatovanie, že tieto funkcie sú dôležité, ale vlastne nevieme ich oceniť a nevieme ich dostať do života.

  • Pán poslanec, nechcete reagovať. Ďakujem pekne, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce sa k nej vyjadriť navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky. Vážení kolegovia, kolegyňa, chcem poďakovať za túto diskusiu, ktorá z hľadiska počtu účastníkov by nemusela byť charakterizovaná ako nejaká hromadná, ale viete, v živote je to už neraz tak, že možnože prelomové chvíle ani nepostrehneme, prejdú okolo nás tak ako keby nenápadne a až história, keď sa otočí dozadu, tak povie, veď to bola historická chvíľa. A ja to možno trocha nadsadím, ale myslím si, že sme svedkami istej historickej chvíle, a to nielen z pohľadu lesníkov a lesníctva, ale naozaj z pohľadu toho, čo je fundamentálne pre život všetkých, politikov a nepolitikov, občanov tejto krajiny. Vecí, ktoré sme predložili v novele zákona, nie je mnoho a dajú sa, keď sa tak rozhodneme, opísať veľmi stručne a veľmi rýchlo a ja som aj rád, že sme to tam nezaplnili množstvom nejakých drobných poznámok a že sme ostali pri tom, čo som si dovolil nazvať ako strategické, aktuálne a prelomové. A preto chcem veľmi pekne poďakovať za tú spleť reakcií mojich kolegov spolupredkladateľov, ale aj ďalších účastníkov v tej diskusii, ktorí práve tou pestrosťou svojich vstupov dokázali a dokumentovali, že bohatstvo lesnej produkcie je naozaj bohatstvom a že každý si môžme zvoliť ten svoj pohľad.

    Ja teraz si dovolím prejsť najprv také zásadné moje postrehy a reakcie k tomu, čo bolo povedané, aby boli námety aj zodpovedané, alebo aspoň urobím o to pokus a začnem možno pánom profesorom Hubom. Napadlo ma, napadli mi, aby som hovoril správne, to, že sme tu dosť často hovorili o troch profesoroch, ktorí vytvárajú veľmi jasnú chronologickú niť vývoja lesníckeho poznania v 20. aj v 21. storočí, a že možno to bolo nespravodlivé, pán poslanec Huba, že sme zabudli povedať, že sú to vlastne štyria profesori, pretože ty ako poslanec momentálne si predovšetkým celoživotným bojovníkom za životné prostredie a dosiahol si pri tomto boji veľmi spravodlivo a veľmi primerane aj túto pedagogickú hodnosť profesora a ty si vlastne štvrtým profesorom, ktorý rozvíja tú múdrosť tých svojich kolegov, a ja chcem zdôrazniť moment, ktorý sa mi veľmi páči, že si prvým nelesníckym, ale ekologickým profesorom, a preto sa mi zdá, že ako keby to bol istý symbol, a to je tá jedna z tých historických, historickosti tejto chvíle, že ten nezmyselný a neodôvodnený boj niekedy lesníkov a ochranárov, a keby, ako keby práve v tej podobe, že tu pristupuje jeden z profesorov, ktorý nie je lesník, a napriek tomu vyjadruje sa veľmi cenným spôsobom o hodnotách lesa a o tom, čo v lese treba robiť, a veľmi z nadhľadu, že je to to nádherné potvrdenie možno toho, že dokumentujeme aj týmto zákonom skutočnosť, že ten nezmyselný boj začína byť prekonaný a my sa vieme pozrieť na hodnoty lesa naozaj nie z tých zákopov lesnícko-ochranárskych, ale z toho pohľadu, ktorý by mal byť vždy pri týchto dôležitejších veciach - s nadhľadom. A ja veľmi ti ďakujem za to, že si naviazal na túto niť aj s týmto spoluautorstvom, mali sme diskusie, ktoré niekedy zaznievali ako istá výmena názorov, ale veľmi prirodzene sme našli spoločný cieľ v tom, že naozaj pohľad na hodnoty lesa má byť pohľadom ľudí, ktorí nepresadzujú len svoju optiku, ale ktorí sa snažia nájsť to, ako ty rád hovoríš, čo je spoločným menovateľom, a myslím, že práve v tých bodoch, ktoré predkladáme, ten spoločný menovateľ sa nachádza pre všetkých a ja som rád, že istým symbolom je toho aj táto chvíľa a tento zákon.

    Pán poslanec Fecko, zase, Martin, ty si to uchopil z tej stránky, ktorá vôbec nie je len idylickou, ale ktorá veľmi jasne - a ty si to povedal veľmi pôsobivo - vystihuje hodnoty lesa, ktoré nie sú dané žiadnymi technografickými parametrami, žiadnymi číslami, žiadnymi tržbami, ale ktoré sú dané niečím, čo by povedal básnik, je medzi nebom a zemou a vyjadril si, verím, že pocity mnohých ľudí, ktorí nie sú ani lesníkmi, ani ochranármi, ani poslancami, a napriek tomu pri vstupe do lesa cítia, že nie sú medzi drevom, ale že sú medzi hodnotami, ktoré nepotrebujú pomenovať, ale o ktorých vedia, že ich pre svoj život nevyhnutne potrebujú. Ďakujem ti aj za tento pohľad, lebo je dôležitý, a vytvára tu komplexnosť hodnotenia reálií, ktoré sú spojené s lesníctvom ako so službou, s poslaním pre krajinu.

    Zareagujem aj na faktickú poznámku kolegu pána poslanca Igora Hraška. Veľmi sa mi páči, že si zaspomínal on na svoj žiacky prístup k tomu, k tomu stromu, k tomu dielu ktoré vykonával, pretože to je presne to, čo sledujeme aj týmto zákonom. Ja sa ešte o tom zmienim. Osvetová činnosť je vôbec nie činnosťou okrajovou pri lesníctve. Vedieť správne uchopiť práve aj tento diel lesníckej práce, robia to už veľmi úspešne lesní pedagógovia a mne si, Igor, len vyvolal spomienku na projekt, ktorý som kedysi tiež mal tú česť rozbiehať so svojimi kolegami ešte v lesoch, nazvali sme to Stromy poznania a išlo o každoročnú výsadbu nových stromov pri školách v areáli škôl s vysvetľovaním, s plagátami. Vznikali maličké arboréta, niekde už stihli aj zaniknúť, niekde ešte existujú ale tie stromy poznania mali hovoriť práve o tom poznaní, nielen ktorý strom sa ako nazýva, ale o tom poznaní hodnôt, ktoré stromy všetky bez ohľadu na druh, veľkosť, vzrast a druh ihličia alebo olistenia predstavujú.

    No na záver a tiež veľmi ďakujem aj pánovi spravodajcovi kolegovi z nášho výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pánovi poslancovi Muránskemu, že nadhodil zase pohľad, ktorý mi umožňuje vrátiť sa k niektorým záležitostiam podrobnejšie, pretože vyhodnotil každú činnosť, každý ten bod zo svojho pohľadu a mne sa žiada k tým pohľadom niečo dodať.

    Veľmi správne ten výberkový spôsobom nazval pán poslanec ako istou snahou o priblíženie sa k ideálu. Nuž my sa k ideálom približujeme možno každou svojou činnosťou alebo by sme sa aspoň mali a nepopieram, že aj tento jeho náhľad je správny. My sa približujeme k ideálu a ja to môžem dokumentovať práve pri výberkovom hospodárskom spôsobe tým, že v časoch, keď som začínal svoju z lesnícku kariéru, pred tými 30 rokmi, tak nám naši pedagógovia hovorili, no viete, máme tu takú, takú hračku, takú krásnu vec, ktorá sa však nedá použiť na území Slovenska, lebo výberkové lesy máme síce, je to taká náhoda, predstavujú jedno možno 1,5 % lesov s územia Slovenska. Uplynuli roky a na akademickej pôde sa začalo pripúšťať z úst odborníkov, že zdá sa, že výberkový hospodársky spôsob je uplatniteľný aj na 30 % územia. Uplynuli ďalšie roky, a keď sa rozprávame s pánom profesorom Sanigom, tiež s ďalším veľkým lesníckym pedagógom a vedcom, tak sa dostávame k poznaniu, že možno 60, možno 70 % slovenských lesov umožňuje, aby bolo v nich hospodárené výberkovým spôsobom. Nuž, hľa, aký krásny príklad približovania sa k ideálu. Ani nie za života jednej lesníckej generácie obrovský posun v poznaní. Práve o tom som chcel hovoriť, aj o tom som rozprával, že tá krivka poznania, netýka sa to len lesníctva, je skutočne nádherne progresívna. Spočiatku tými stáročiami stúpalo to poznanie pomaly a teraz sme svedkami toho, že to čo voľakedy sa muselo posúvať behom 3-4 generácií, aby došlo k nejakému legislatívnemu a odbornému posunu, tak dneska nám stačí na to pár rokov a zistíme, že máme tu zásadné zmeny v nazeraní a veľmi správne a veľmi presné, preto ďakujem za to, že to nazval ideálom, a ja ďakujem predovšetkým všetkým lesníkom za to, že k tomuto ideálu sa môžme približovať, a ďakujem hlavne tým, ktorí sú spolustrojcami tohto zákona, totižto tento návrh ohľadom výberkových lesov vôbec nevznikol tu na hradnom vŕšku ani v parlamente, ani v kanceláriách, tu sme mu dali isté ošatenie, ale tu treba povedať, že tento zákon, jeho parametre, tá veta, že výberkový spôsob sa uplatňuje všade tam, kde sú preň vytvorené podmienky alebo kde takéto podmienky je možné vytvoriť, vznikol v lesníckych kruhoch medzi obetavými lesníkmi, ktorí už desaťročia pracujú na tom, aby dokázali nie rečami, ale svojimi konkrétnymi rukolapnými výsledkami v lese, že lesnícka práca môže byť nielen nádherná, ale vysoko efektívna a že dokáže urobiť súhrn všetkých činností tak, aby sa blížili k tomu ideálu.

    Takže je to veľmi dobré, že môžme práve lesníkom poďakovať za túto úžasnú vec, že takto vytvorili zákon, ktorého sme sa my, poslanci, zmocnili, tak ako nám ukladajú naše ústavné možnosti a povinnosti. A je to teda niečo, čo by som v každom prípade považoval za potrebné zdôrazniť. A to je aj odpoveď, pán Muránsky, aj na to, čo ste spomínali. Udialo sa to, že to, ktosi na tom pracoval, blížil sa k ideálu a dnes sme mali možnosť ten ideál premeniť - alebo sa pokúšať o to - na zákonnú normu. No môže byť niečo logickejšie a krajšie? Žiadne znásilňovanie, žiadne diktovanie, že počúvajte, vážení páni, ak nebudete poslúchať, tak bude s vami zle, zákon vám to ukladá a láskavo sa buď prispôsobíte, alebo budete tu mať nejaké pokuty. Ani nás nenapadlo tu vkladať nejaké postihy. Tá samotná citácia toho textu, jeho vyznenie je naozaj nie donucujúce. Uplatňuje sa všade tam, kde pre to existujú podmienky, alebo tam, kde je možné tieto podmienky vytvoriť. Túto vetu sme si prvýkrát naformulovali v tejto podobe práve a tom stretnutí poslaneckom v Smolníku, kde bolo ozaj úžasné stretnutie viacerých skupín lesníkov z Lesov Slovenskej republiky, profesorov z Lesníckej fakulty, kolegov zo závodu z Košíc, ktorí to pripravili, a nás poslancov, lesníkov aj nelesníkov, a táto veta tam dostávala také základné parametre. A ona sa dostala do toho zákona spôsobom, že máme tu dva zákony o lesoch, som to spomínal v úvodnom slove, ten vládny a ten poslanecký, a oni sa na tejto vete zhodli. Ja si pamätám na niektoré tie úsmevy, ktoré v tom Smolníku zazneli, že no ešte aj pán prof. Saniga to nazval, že, no, pán kolega Mičovský, vy chcete ísť, už si nepamätám, ako to povedal po latinsky, ale asi tak v doslovnom preklade alebo vo voľnom preklade, bojom ku hviezdam. Ale niekto by ma vedel asi opraviť, ale nepoznám to, tak, že to vyznelo skoro tak, že možno je to až veľmi odvážne v tom máji tohto roku, že niečo takéto do zákona, že no. Je sympatické, že bojujete, ale viete, asi príliš rýchlo ste vyrazili do toho útoku. A pozrime sa! Október 2013, a keď budeme realisti, no poslanci z opozície asi nemusia veľmi dopredu sa tešiť na úspech svojho podania, ale môžme sa smelo tešiť na to, že vládny návrh pravdepodobne, vysoko pravdepodobne prejde. A táto veta je tá istá. Priznám sa, vážení kolegovia, kolegyne, že to považujem naozaj za historický úspech toho, čo sme dosiahli. Ničoho sa nedopúšťame donucovacieho, netrestáme, nevykladáme, že je to vašou povinnosťou, a napriek tomu sme presvedčení, že táto veta ovplyvní naozaj v tom najlepšom slova zmysle život budúcich generácií. Je to veta, ktorá je tu veta pre budúcnosť. Je to maličká krátka veta, ktorá silne ovplyvní ľudstvo, a na území Slovenska budeme možno, tak ako to boli doterajšie tradície, že sme za tie stáročia boli mnohokrát na čele svetového lesníctva, táto veta nám umožní na tomto čele ostať. Samozrejme, s dodatkom, ktorý tu musí zaznieť, že to nebude samo od seba.

    My máme skupinu lesníkov, ktorí roky, desaťročia už presadzujú v rámci hnutia Pro Silva práve tento spôsob. Niekedy sa na nich ich nadriadení pozerajú ako na - v tom lepšom slova zmysle - nadšených lesníkov, ktorí majú svoje hoby. To možno niekedy v horšom prípade ako na ľudí, ktorí si zbytočne vyrábajú problémy, ale ono práve táto skupina ľudí sa zaslúžila o to, že tento spôsob sa dostáva do zákona. A verte tomu, že aj keď to vládny návrh ignoroval, a my sme to dali do nášho, že hovoríme, že je prednostným, prvoradým spôsobom, výberkový hospodársky spôsob, vo vládnom je to len jeden zo spôsobov, ktorý sa uplatňuje všade tam, kde sú pre ňu vytvorené podmienky. Budúcnosť nám celkom iste potvrdí, že sa nemýlime. To je vec, na ktorú môžme dať skutočne krk. Výberkový spôsob bude základným hospodárskym spôsobom, pretože tak krídlo ekonómov bude chcieť vždy drevo a bude chcieť, aby z toho boli aj peniaze, krídlo milovníkov lesa bude chcieť, aby ten les vypadal nádherne, a výberkové hospodárske riešenie práve takúto úžasnú kombináciu skutočne umožňuje. Takže v tejto chvíli poďakovanie spolupredkladateľom a predovšetkým tým, ktorí položili základný kameň výberkového hospodárskeho spôsobu. Nemôžem menovať všetkých, tak sa nepatrí, aby som menoval niektorých. Ale, vážení kolegovia, patrí vám za to nesmierna vďaka a som hrdý, že so svojimi kolegami sme mohli vaše poznatky, ktoré nadiktoval život, zhmotniť do tejto novely zákona o lesoch.

    Pán Muránsky ale bol voči nám, lebo pri tých výberkových sme zhodli, je to síce ideál, ja súhlasím, ale on zase veľmi otvorene a mne sa to aj hodne páčilo, veľmi sa mi to páčilo, poukázal na ten bod č. 3, ktorý nazývam prelomový, ak je výberkový bod č. 1 strategickým riešením, toto je prelomovým a to je učenie o komplexnej hodnote lesa, že sa mu zdá, že je to príliš akademicko-idealisticky, ak som si dobre poznamenal, že je to riešenie, ktoré v podstate život nemôže ako keby osvedčiť, že je to len preto, aby sa možno vedátori mali o čom baviť.

    Nuž napadla ma jedna nádherná odpoveď, pán kolega, ono aj toto je vo vývoji. Zoberme si drevo, zoberme si minulé stáročia, myslíte si, že našich prapraotcov, keď išli na drevo v stredoveku, keď potrebovali sa zohriať a postaviť kolibu, že ich napadlo, že by za drevo mali platiť? Že je tam nejaká hodnota, ktorú by mali vyjadriť akýmsi dukátom z Kremnice? Čerta starého! Drevo bolo úplne bez hodnoty. To drevo bolo bez hodnoty a každý, kto ho potreboval, si išiel zobrať. Aj kráľ, panovník, ten sa tiež o svoje lesy staral len kvôli tomu, aby boli poľovné revíry. Vôbec ho netrápilo, že z jeho lesov mizne drevo, pretože bane ešte nefungovali, huty nefungovali, dreva bolo dostatok a nebol najmenší dôvod sa domnievať, že by drevo malo aj nejakú hodnotu. A pozrime sa! Uplynuli stáročia, 4-5 stáročí, koho by ešte dnes napadlo povedať, že drevo nemá hodnotu, že drevo je bez ceny? Teda hodnota a cena, ja viem, to sú rôzne kategórie a práve hodnotu malo vždy, no a cenu dosiahlo práve tým, že sme zistili, že, že je po ňom dopyt a že je potrebné teda mu dať aj cenu k tejto hodnote. A práve preto je táto chvíľa - a to je ďalší dôvod - historickou, že prvýkrát do tej siete úžasných lesníckych zákonov, ktoré máme od Maximiliána II., od Márie Terézie, od toho zákonného článku 31, prvýkrát sme sa dopracovali k tomu, že poukazujeme na reálnu hodnotu, ktorú je možné oceniť práve aj pri tých iných, ako sú nedrevné funkcie našich lesov. Takže ak sa zhodneme, a určite sa zhodneme, že drevo má svoju cenu, ktorú nikto nespochybňuje, tak verte tomu a to nie je odpoveď len vám, samozrejme, ale to je odpoveď všetkým, že sa môžme pokojne zhodnúť a dať na to stopercentne isté sázky, že drevo neostane jedinou hodnotou, ktorá je spojená s oceňovaním, s reálnou cenou, ale že práve tak, ako to aj pán prof. Huba menoval, niektoré tie taxatívne hodnoty, že aj tieto hodnoty sa v blízkej alebo možno aj mierne vzdialenejšej budúcnosti stanú oceňovanými. Ja som použil ten príklad vody. Ale tých príkladov môžme použiť oveľa viacej. Možno tá voda bude prvou záležitosťou, kde presvedčíme o tom, že lesnícke opatrenia sú veľmi významné preto, čo vodári nám predávajú za svoje ceny. Tá hodnota nevzniká vo vodárňach. Tá naozaj vzniká v lesoch. Najväčším rezervárom Slovenska nie sú ani priehrady, ani prehrádzky, ani toky. Najväčšou zásobárňou vody sú štyri miliardy kubíkov pod lesnými pozemkami.

    Ale môžme načerpať aj do iných pohľadov. Čo tak sa pozrieť na otázku hotelierov? Myslíte si, že do tých parádnych hotelov, do tých nádherných stredísk by naozaj prichádzali hostia len kvôli tomu, že tam majú čašníčky krátke sukne a že tam je výborná kuchyňa, že tie okolité lesy sa nespolupodieľajú na týchto hodnotách a že lesníci ich neovplyvnili svojou prácou? No verte tomu, že ovplyvnili, ovplyvňujú a vedia ovplyvňovať.

    A čo taká erózia? Čo také spraše? Čo také odvievanie vetrom? Čo naši poľnohospodári? Myslíte si, že neexistuje priamy dopad a súvis medzi kvalitou poľnohospodárskej produkcie a vetrolamami a ochranou, ochrannými plášťami našich lesov, ktoré spôsobujú to, že tá pôda sa vytvára a zachováva? Mohli by sme takýchto príkladov vytvárať veľa, ale určite nie je na to správna chvíľa, aby sme hovorili o každom príklade osobitne. Ale správna chvíľa je na to, aby sme zdôraznili, že tá komplexná hodnota lesa je pojmom, ktorý sa určite nestratí. Možno ho niekto premenuje, možno autorské práva stratíme, aj keď som veľmi rád, že to máme odsúhlasené s odborníkmi, že nie mimoprodukčné funkcie lesa, ako sme doteraz rozprávali, ale komplexná hodnota lesa je tým správnym pomenovaním. Ale tu vám chcem dať jedno porovnanie, lebo to tiež pán poslanec Muránsky spomenul, že...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán kolega, ja vám len chcem povedať, že toto je záverečná reč, nie expozé pri vstupe.

  • Áno, už budem končiť. Ja už teda chcem využiť, pán podpredseda Národnej rady...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ale my ešte máme správu z hlasovania o dnešnom, dnešnej voľbe.

  • Dobre. Takže ďakujem pekne za upozornenie. Budem už teraz stručnejší, ale predsa to len musím spomenúť. Je to dôležitá vec.

    Totižto zaznelo tu práve to, že je to akademizmus, ktorý nemá opodstatnenie. Ale to je nie je akademizmus, pán poslanec. Určite tu neviem, kedy sa to udialo, a už je to fúzatý zákon. Máme vyjadrenie spoločenskej hodnoty živočíchov a rastlín. Je to ocenenie finančné práve jednotlivých druhov, chránených aj nechránených, a chcem len urobiť prirovnanie, že ak sme sa zhodli na tom, že každá chránená rastlina a živočích má svoju spoločenskú cenu, no prečo by sme sa mali zamýšľať ako nad niečím zvláštnym, že aj funkcie lesa majú svoju cenu.

    Takže tu len upresním a tým skončím, že komplexná hodnota lesa má obrovské a veľmi dobre zdôvodnené teoretické základy vďaka ten šnúre profesorov, ktorí na tom pracovali. Vieme ju vypočítať, vieme ju vložiť do plánu starostlivosti o lesy a vieme z toho vytvoriť to, čo vytvoriť chceme a čo aj v zákone taxatívne vymenúvame, že to vieme použiť k tým bodom a, b, c, d, e, f a g, ako je to tam napísané, nebudem to čítať, ale sú to všetko veci, ktoré reálne vedia komplexnú hodnotu lesa využiť, a preto historickosť tejto chvíle by som uzavrel tým, že som presvedčený, že nám budúcnosť dá za pravdu tak vo výberkových lesoch, ako v komplexnej hodnote lesa.

    A ďakujem ešte raz všetkým, ktorí nám zažiť túto historickú chvíľu umožnili. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem, pán kolega, za vašu ústretovosť. Nechali ste nám ešte minútu. Pán spravodajca? Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz chcem požiadať povereného overovateľa pána Gogu, aby v rámci ešte dnešného rokovania, rokovacieho dňa nám oznámil výsledok tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov. Nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov, tlač 751.

  • Ďakujem, pán podpredseda, za to, že ste mi umožnili vystúpiť a podať zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov, ktoré sa konalo dňa 29. októbra 2013.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 92 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 92 poslancov. Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.

    Z 92 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo nula neplatných. Z 92 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že za Zuzanu Gajerovú hlasovalo za 77 poslancov, proti 3 poslanci, zdržalo sa hlasovania 12 poslancov.

    Za Petru Príbelskú hlasovalo za 89 poslancov, proti 0 poslancov, zdržalo sa hlasovania 3 poslanci.

    Na schválenie návrhu na voľbu kandidátov na členov disciplinárnych senátov je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bola, boli za kandidátky na členov disciplinárnych senátov zvolené pani Zuzana Gajerová a Petra Príbelská.

    Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem všetkým za pozornosť.

  • Ďakujem, pán kolega, za túto správu.

    Konštatujem, že Národná rada zvolila za členov disciplinárnych senátov pani Zuzanu Gajerovú a Petru Príbelskú.

    Kolegovia, týmto sme naplnili rokovací čas, takže končím dnešný rokovací deň. Pokračovať budeme zajtra ráno o 9.00 hodine.

    Ďakujem pekne. Pekný večer všetkým.

  • Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.