• 1.

    Pekné popoludnie, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vítam vás opäť na schôdzi Národnej rady. Otváram 25. schôdzu, poprosím vás o prezentáciu, aby sme zistili našu uznášaniaschopnosť.

  • Prezentácia.

  • Prítomných je 110 poslancov.

    Sme uznášaniaschopní.

    Overovateľmi na 25. schôdzi bude pani poslankyňa Mária Janíková a pán poslanec Pavol Zajac. Ich náhradníkmi budú páni poslanci Jozef Ježík a pán poslanec Ján Mičovský.

    O ospravedlnenie na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci Abrhan, Beblavý, Gál, Raši a Sólymos. Na zahraničnej pracovnej ceste sú páni poslanci Kolesík, Mojš a Kéry.

    Návrh programu ste dostali rozdaný do lavíc. Poprosím vás teraz o návrhy na doplnenie a zmenu programu.

    Pán poslanec Vašečka.

  • Dobrý deň, pán predseda, chcem vás požiadať o doplnenie bodu programu, v ktorom by minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslav Lajčák podal informáciu o prijímaní strategických dokumentov pod gesciou jeho rezortu, presadzujúcich gender ideológiu.

    Krátke zdôvodnenie: V spoločnosti je táto téma veľmi silno diskutovaná. Viac ako 70-tisíc ľudí 22. septembra na Národnom pochode za život jasne vyjadrilo svoj postoj. Pokladám za vhodné a úctivé venovať tejto téme priestor aj v Národnej rade.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, žiadam vás, aby sme na tejto schôdzi hlasovali o tom, aby predseda vlády Slovenskej republiky predložil Národnej rade Slovenskej republiky správu o tom, ako chce zabrániť rozšíreniu nebezpečného komjatického syndrómu pri obsadzovaní vysokých pozícií v štátnej správe.

    Krátke zdôvodnenie: Domnievame sa v klube, že rodinkárstvo je najhorším stupňom politických nominácií, ktoré spôsobujú veľmi výrazný úpadok pri riadiacich mechanizmoch uplatňovaných v našom štáte.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Navrhujem doplniť do programu tejto schôdze dva body.

    1. Navrhujem, aby vláda predložila do Národnej rady komplexnú informáciu o stave prípravy Slovenskej republiky na predsedníctvo Európskej únii v roku 2016.

    2. Navrhujem, aby vláda predložila komplexnú informáciu o pripravovaných strategických rozvojových dokumentoch.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Mám dva procedurálne návrhy. Prvý procedurálny návrh je, aby do programu schôdze bol doplnený bod programu a prijatie uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky zaviaže premiéra Slovenskej republiky Roberta Fica, aby objasnil, či v rámci pracovného zaradenia sekretárky Janky Halászovej prichádza do styku s utajovanými skutočnosťami a či má na toto bezpečnostnú previerku a ďalej zverejnenie jej výšky platu a odmien.

    Druhý procedurálny návrh, aby do parlamentu, do programu schôdze bol doplnený bod programu rozprava o nákupnom výlete poslankýň za SMER-SD Gabániovej, Laššákovej, Vittekovej, Roškovej a prijatie uznesenia, ktorým vyzýva poslankyne, aby mali štipku charakteru voči daňovým poplatníkom a zaplatili nákupný výlet do Petrohradu zo svojich prostriedkov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, dávam návrh na doplnenie programu, aby minister vnútra predložil do parlamentu správu, akým spôsobom Policajný zbor vyhodnocuje konanie niektorých nebankových subjektov z pohľadu toho, či ich konaním nedochádza k naplňovaniu trestného činu úžery. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pán predseda, predkladám procedurálny návrh, aby sme dali hlasovať, aby pán premiér predložil Národnej rade Slovenskej republiky informáciu o postupe, akým bude riešiť bezmocnú situáciu zdravotných sestier, aby viac nemuseli kvôli svojím platom stanovať pred úradom vlády. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dávam návrh, aby podpredseda vlády Slovenskej republiky pán Vážny, predložil dva materiály do, na plénum Národnej rady a to informáciu o priebehu kontrahácií, čerpaní, korekciách a nezrovnalostiach v eurofondoch za obdobie 2007 - 2013, podľa jednotlivých operačných programov a rokov, keďže sa schyľuje ku koncu programačného obdobia, aby sme videli, aký je skutočný stav.

    Za ďalšie, správu o pripravenosti na čerpanie eurofondov na roky 2014 - 2020, aby sa táto správa, nás informovala o prioritách slovenskej vlády a o stave partnerskej dohody a finančných rámcoch na jednotlivé opatrenia.

    A ešte jednu požiadavku, a to, aby minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky predložil Národnej rade správu o stave dosiahnutých výsledkov pri rokovaní o spoločnej poľnohospodárskej politike 2014 - 2020 a žiadam, aby správa obsahovala informácie o viacročnom finančnom rámci a pripravenosti čerpania eurofondov v roku 2014 a následne... (Prerušenie vystúpenia časomerom).

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, navrhujem, aby ste z programu schôdze stiahli bod číslo 12, je to vládny návrh zákona č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu, tlač 725.

    Odôvodňujem to, okrem iného, vyjadrením predkladateľa o nepresadzovaní tohto návrhu. Tento zákon nezmyselne lobisticky zavádza nové miliónové dotácie v prospech finančných skupín na úkor malých podnikateľov v cestovnom ruchu. Ďakujem pekne.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že spojíme rozpravy k bodom tlač 724, bod 43 a tlač 731 bod 72, je to ten istý zákon a riešia sa tam tie isté veci. Myslím, že v rámci zefektívnenia rokovania parlamentu by bolo dobré hovoriť to v spojenej rozprave. Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, 2. novembra uplynie presne rok od tragickej udalosti, keď pri stavebných prácach na úseku diaľnice D1 Janovce - Jablonov pri obci Kurimany došlo k pádu rozostavaného mosta. Nešťastie si vyžiadalo život štyroch ľudí, ďalší boli zranení. Do dnešného dňa šetrenie tejto udalosti nebolo uzatvorené. Preto mi dovoľte, aby som predložil návrh na uznesenie Národnej rady, podľa ktorého Národná rada Slovenskej republiky podľa § 128 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku žiada ministra vnútra Roberta Kaliňáka predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o vyšetrovaní pádu rozostavaného mosta pri obci Kurimany s termínom na najbližšiu riadnu schôdzu Národnej rady.

  • Budeme, dámy a páni, hlasovať o návrhoch tak, ako odzneli, teda o tých, o ktorých sa dá hlasovať. Pán poslanec Vašečka žiada, aby pán minister zahraničných vecí podal Národnej rade informáciu o prijímaní strategických dokumentov týkajúcich sa rodovej rovnosti. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 52 za, 57 proti, 27 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Mičovský, skúste formulovať niečo, o čom sa dá hlasovať.

    Pán predseda Huba žiada, aby vláda podala komplexnú informáciu o príprave na predsedníctvo Európskej únii. Čiže hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 57 za, 58 proti, 19 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Druhý návrh od pána predsedu bol, žiada od vlády informáciu o stave príprav strategických rozvojových dokumentov.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 57 za, 22 proti, 55 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    O návrhoch pána Hraška nebudeme hlasovať.

    Pán poslanec Hlina žiada, od ministra vnútra? Pán poslanec, správu od policajného zboru o prístupe vyšetrovania policajného zboru nebankových inštitúcií v otázke úžerníctva.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 57 za, 11 proti, 66 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Škripek žiada od pána premiéra informáciu, ako chce riešiť situáciu zdravotných sestier. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 56 za, 11 proti, 68 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Simon žiadal tri, veci tri. Najprv žiadal od pána podpredsedu vlády Vážneho podať informáciu k priebehu rokovania o korekciách k čerpaniu (reakcia z pléna), ku korekciám k čerpaniu európskych fondov v rámci, v období 2007 až 2013. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 57 za, 12 proti, 67 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Simon žiadal aj od pána podpredsedu vlády správu o stave a pripravenosti na čerpanie európskych fondov na nové plánovacie obdobie 2014 až 2020.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 55 za, 7 proti, 72 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    A tretia žiadosť smerovala opäť k pánovi podpredsedovi, k pánovi ministrovi poľnohospodárstva a pán poslanec Simon žiada správu o stave a výsledkoch vyjednávania spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 56 za, 5 proti, 74 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Štefanec žiadal vyradiť z programu 25. schôdze bod č. 12.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 57 za, 15 proti, 62 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Poliačik navrhol spojiť rozpravu k tlači 724 a 731.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 55 za, 1 proti, 76 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    A ostatný návrh je od pána poslanca Zajaca, ktorý žiada od podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka správu o stave vyšetrovania pádu mosta v Kurimanoch.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 56 za, 5 proti, 72 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Dámy a páni, hlasovali sme o všetkých návrhoch. Budeme teraz hlasovať...

  • Reakcie z pléna.

  • Chvíľočku, dám vám, odsúhlasíme program a potom, keď budeme mať schôdzu otvorenú.

    Pán, pán poslanec Mičovský, procedurálny návrh.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda, a ďakujem aj za to, že sa teda predsa len bude dodržiavať rokovací poriadok. Žiadam, aby sme na tejto schôdzi hlasovali o tom, aby pán predseda vlády Slovenskej republiky predložil správu, ako chce urobiť opatrenia brániace tomu, aby sa naďalej rozširoval veľmi nebezpečný komjatický vírus pri obsadzovaní vysokých postov v štátnej správe. Inak to uvediem podrobnejšie teda, dovolil som si nadsádzku, komjatickým vírusom som nazval rodinkárstvo, ktoré sa zjavne rozmohlo na ministerstve riadené pánom ministrom Jahnátkom a myslím si, že je tu dostatočný dôvod na to, aby sme takýto ukážkový zlý prístup v obsadzovaní dôležitých postov bránili spôsobom, ktorý by mal byť systémové, riešený správou, ktorú by pán predseda vlády predložil v zmysle toho, ako chce zabrániť tomu, aby sa takýto negatívny jav naďalej u nás rozširoval. Ďakujem pekne.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 51 za, 71 proti, 11 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Ešte pán poslanec Hraško, procedurálny návrh.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja som podal dva návrhy o zaradenie dvoch bodov programu. Takže neviem, prečo ste povedali, že nie je o čom hlasovať. Dal som návrh na zaradenie dvoch bodov, tak vás prosím, aby sa o týchto dvoch bodoch dalo hlasovať.

  • Budeme hlasovať o procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 38 za, 74 proti, 18 sa zdržalo, 6 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Budeme hlasovať o

    návrhu programu 25. schôdze.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 78 za, 22 proti, 36 sa zdržalo.

    Schválili sme program 25. schôdze.

    Dámy a páni, ešte vás chcem informovať, že budeme o prerokovaných bodoch hlasovať vždy o 11.00 hodine a 17.00 hodine, samozrejme, pokiaľ sa Národná rada nedohodne v niektorých prípadoch inak.

    Začneme rokovať o prvom bode programu, ktorým je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona č. 600 o prídavku na dieťa, je to tlač 715. Nemáme tu pána ministra.

    Ešte pán poslanec Hlina. Pán poslanec Hlina.

  • Pán predseda, teraz dávam dva procedurálne návrhy. Teda dúfam, že to stihnem. Prvý procedurálny návrh, ktorý chcem dať, pravdepodobne nedopatrením, teda stále som v dobrej viere, že nedopatrením sa zabudlo uviesť do programu správa o Gorile. Existuje platné uznesenie Národnej rady prijaté, myslím, 136 poslancami. Nikto ho nezrušil. Čiže ja som nezaraďoval do programu. Ja teraz dávam procedurálny návrh, aby sme o tejto zabudnutej správe, ktorá, verím, že sa doplní do programu, hlasovali v konkrétny deň a v konkrétny, teda konkrétny dátum a konkrétny čas. Čiže o tom chcem dať hlasovať. To je prvý.

    A druhý, mám takú, trošku možno špeciálnu prosbu a dávam na zváženie, slovenský parlament sa stáva terčom posmechu, aj u nás, u napríklad západných susedov skrz tie povestné palce. Preto dávam procedurálny návrh, či by sme neodhlasovali, že skúsime nájsť iné signály, prípadne sa lepšie pripravovať na schô...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Hlinu, ktorý žiadal zaradiť správu o Gorile na konkrétny deň a konkrétny čas.

  • Hlasovanie.

  • 122 prítomných, 43 za, 46 proti, 32 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    A ten druhý návrh, palce, pán poslanec, o čom by som mal asi tak dať hlasovať? O palcoch? Či sú malé, veľké, tak či tak, alebo ako? Nech sa páči, zapnite pána poslanca Hlinu.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som avizoval, že sa tu budem snažiť stihnúť. Nestihol som to. Považujem za korektné, aby som to mohol dokončiť. Vzhľadom na tieto okolnosti, ktoré sú a naozaj to pôsobí veľmi zle, čiže ten návrh je v tom, že si prijmeme hlasovaním uznesenie, že poslanecké kluby zabezpečia iný spôsob komunikácie so svojimi poslancami, ktorý pre túto chvíľu nebude tak vizibilný, ktorý zosmiešňuje poslancov ako takých a parlament ako taký. To hádam sa na tomto zhodneme, napriek tomu, že sa tu pani Žitňanská smeje. Toto by som naozaj v tomto chcel mať jasno, aby sme, robte si lepšiu prípravu, urobte si značky, stretávajte sa, robte si značky, píšte si, ako máte hlasovať. Prosím vás, nedehonestujte ten parlament týmto palcom, aspoň pre túto schôdzu. Ďakujem.

  • Pán poslanec, ako naozaj neviem, o čom by som mal dať hlasovať. Keď budete mať konkrétny návrh na riešenie, tak ho naformulujte a môžeme o ňom hlasovať, ale, takže poprosím teraz, máme tu pána ministra práce a sociálnych vecí Jána Richtera, aby uviedol vládny návrh zákona.

  • Zaznievanie gongu.

  • Pán minister, nech sa páči, máte slovo, uveďte návrh zákona.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 715.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov predkladám na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na tento kalendárny rok.

    Účelom návrhu zákona je úprava hmotných a procesných podmienok vyplývajúcich z potrieb doterajšieho uplatňovania zákona a aktualizácia nárokových podmienok na prídavok na dieťa a príplatok prídavku na dieťa z hľadiska plnenia účelu týchto štátnych sociálnych dávok.

    Vládny návrh zákona kladie dôraz na účelné využívanie finančných prostriedkov určených na prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa v súvislosti s riadnou starostlivosťou oprávnenej osoby o výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Preto sa navrhuje upraviť určenie osobitného príjemcu, a to v prípadoch:

    1. neplnenia účelu prídavku a príplatku k prídavku, to znamená, ak prídavok na dieťa a príplatok k prídavku na dieťa neslúži na podporu výchovy a výživy konkrétneho dieťaťa,

    2. nedbanie a riadne plnenie povinnej školskej dochádzky, to znamená najmä neprihlásenie dieťaťa na povinnú školskú dochádzku alebo neospravedlneného vynechávania vyučovania dieťaťom o viac ako 15 vyučovacích hodín...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán minister, chvíľočku. Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále. Pán minister predkladá návrh zákona, počúvajme sa. Ďakujem pekne.

    Richter, Ján minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR

    ... vyučovacích hodín v konkrétnom mesiaci.

    3. uloženie výchovného opatrenia súdom alebo podľa zákona o rodine, alebo orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, napríklad dohľad, obmedzenie, účasť na odbornej diagnostike alebo liečbe v špecializovanej ambulantnej starostlivosti, účasť na výchovnom programe alebo na sociálnom programe a podobne.

    4. spáchanie priestupku dieťaťom.

    Súčasne sa navrhuje odňatie prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa v prípade spáchania priestupku dieťaťom v čase určenia osobitného príjemcu bez ohľadu na skutočnosť, či osobitný príjemca bol určený z dôvodu spáchania priestupku dieťaťom alebo z dôvodu neplnenia účelu prídavku a príplatku k prídavku, prípadne nedbanie o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky alebo uloženia výchovného opatrenia.

    Rád by som hneď v úvodnom vystúpení uviedol, že sme pôvodne navrhovali riešiť aj možnosť odobratia príspevku, respektíve prídavku k príspevku na dieťa za opätovné a opakujúce sa porušovanie školského poriadku počas určenia osobitného príspevku. Na základe rokovania, ktoré som mal na poslednú chvíľu s pánom ministrom školstva, som ustúpil od tejto tézy, pretože rozdielnosť výkladu obsahu školského poriadku na jednotlivých školách, na jednotlivých typoch, by zamedzovala k tomu, aby som ponechal túto možnosť. To znamená, že pokiaľ ministerstvo školstva vypracuje jednotný právny predpis, na ktorý sa bude dať odvolať...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán minister. Pán minister. Dámy a páni!

  • Zaznievanie gongu.

  • Nech sa páči.

    Richter, Ján minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR

    ... na ktorý sa bude dať v odvolacom pripravený k tejto téze sa opätovne vrátiť, ale vyslovujem presvedčenie, že pre túto chvíľu by to nebolo objektívne kritérium a preto otázka akéhokoľvek posudzovania podľa školského poriadku z tej, z tej začínajúcej novely bola vypustená a už dnes na stole Národnej rady v tomto znení neobsahuje túto časť. Toľko úvodom môjho vystúpenia. Samozrejme, uchádzam sa o podporu tejto novely zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Určená spravodajkyňa je pani poslankyňa Janíková.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, vážený pán minister, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 715, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 77 z 10. októbra 2013 a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 685 z 27. septembra 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Návrh zákona odôvodnil pán navrhovateľ. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovanými návrhmi predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončila som. Poprosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku za klub KDH od pána poslanca Brocku a potom ešte písomné prihlášky od pána poslanca Mihála a od pána poslanca Hlinu.

    Pán poslanec Brocka za klub KDH.

  • Vážený pán predseda, pán minister asi nebol na Dozornej rade Sociálnej poisťovne a tak ste to asi nedokončili, keď to potrebujete teraz dobehnúť.

  • Povedané so smiechom.

  • V poriadku.

    Pán minister, vy nás v posledných mesiacoch teda zamestnávate takým počtom legislatívnych iniciatív, respektíve zmien zákonov, takmer vo všetkých, ktoré predstavujú vaše kompetencie a vašu pôsobnosť vo vláde, možno keby som to chcel nazvať jedným slovom, že taká legislatívna smršť a to by aj bolo dobré, veď nakoniec ministri a vláda má prichádzať so svojimi zámermi na zmenu v prvej tretine alebo na začiatku svojho funkčného obdobia, aby sa tie zmeny mohli premietnuť do života a aby sa z tých zmien mohli prejaviť aj podľa možnosti pozitívne účinky. No len, ak niekto očakával, že obsahom tých návrhov, ktoré predkladá minister Richter vrátane aj tohoto návrhu zákona o prídavkoch na deti, že bude nejaká zásadná reforma, tak bude asi sklamaný. Proste v tomto návrhu, toto nie je reformný návrh zákona. Dokonca si dovolím povedať, že nie je to návrh, v ktorom by boli premietnuté predstavy SMER-u, predstavy SMER-u, o ktorých sme vedeli z volebnej kampane alebo z predchádzajúcich mesiacov a rokov a pritom ja som registroval nejaké predstavy SMER-u, že čo chcú robiť napríklad so štátnou sociálnou podporou. Že tam nie sú tie reformy, že tam nie sú tie predstavy SMER-u, tak je pravdepodobne v tom, alebo je to spôsobené tým, že SMER je stále vo volebnej kampani. SMER je stále vo volebnej kampani týmito návrhmi zákonov a pritom by sa mohol SMER zastaviť, lebo v kampani je SMER dobrý. Naozaj, ako to oceňujem, že v kampani bol SMER dobrý, len teraz už ste vo vláde a keď ste vo vláde, tak musíte prijímať zodpovedné rozhodnutia, ktoré sú potrebné, ktoré sú nevyhnutné pri spravovaní tejto krajiny. Ja som tie predstavy, a určite aj vy, nejaké zaregistroval, veď ich tlmočil štátny tajomník, pán Burian. Štátny tajomník ministra Richtera hovoril o tom, čo chcú urobiť aj s prídavkami na deti, čo chcú urobiť aj s rodičovským príspevkom, čo chcú urobiť aj s inými formami pomoci rodinám s deťmi, ale vstúpil do hry predseda vlády Robert Fico a všetko je inak. Možno si spomínate na ten lakonický výrok vtedy ich ministra dopravy Vážneho, keď povedal, že človek mieni a pán premiér mení. Takže je to asi aj v tomto prípade, nič zásadné v sociálnej sfére SMER robiť nebude, teda žiadne zásadné zmeny. Ale ja by som teraz rád bol, keby ma počúval najmä pán minister, lebo ja som sa do rozpravy zapojil viac-menej kvôli pánu ministrovi. Lebo, pán minister, je kríza. Nebezpečne rastie náš dlh. Samosprávy musia šetriť, alebo nútite samosprávy šetriť, ľudia musia šetriť, vy musíte ozdravovať verejné financie a ja tomu rozumiem, lebo by sa nemalo plytvať. A to platí aj o sociálnej sfére. Aby bohatí ľudia dostávali podporu od štátu aj formou štátnej sociálnej podpory, keď na to nie sú odkázaní, to je luxus, to je nonsens, to je plytvanie. A potom, samozrejme, keď je plytvanie, tak potom chýbajú vyššie zdroje potrebné na iné služby, na iné dávky, na iné veci, ktoré by štát mal poskytovať, veď budeme sa o tom baviť v nasledujúcom zákone o sociálnych službách, kde štát nemá a nedáva ani cent, alebo ani korunu naviac a pritom by to bolo treba.

    Pán kolega, naozaj, veď ja som teda už dvakrát to hovoril iným smeráckym, aby som, ja toto nerobím, keď budeš ty vystupovať a by som ťa poprosil, keby si aj ty to rešpektoval.

    Lebo plytváte. SMER plytvá, lebo nemá odvahu na potrebné zmeny. Ale zase na druhej strane, tá volebná odvaha vám nechýba, lebo ja som už zachytil, pán minister, že ste avizovali, že idete vianočný príspevok, jeho hornú hranicu zvyšovať, čiže aj to ma utvrdzuje len v jednom, aj tento návrh novely zákona o prídavkoch na deti je v podstate volebný a teda ani nie ten vuckársky, ale prezidentský. Naozaj, vy do prezidentských volieb do Národnej rady nepredložíte nič, čo by vám mohlo vaše preferencie ohroziť, alebo nimi zatriasť. A ak nejaké veci prejdú, nejaké, by som povedal, vyslovené blbosti, tak to je možno len nedopatrením alebo vašou nepozornosťou. Na jednu vec ste už upozornili vo svojom úvodnom slove, ale napriek tej avizovanej zmene v zákone o prídavkoch na deti ja vám hovorím, že poslanci za KDH tento návrh nepodporia.

    A teraz konkrétne k tomu zákonu, teda čo v ňom je. Čo je v ňom, čo stojí za to podporiť a čo je v ňom, čo by sme nemali podporiť a samozrejme využijem na to aj druhé čítanie, aby sme prípadne dali potom nejaké pozmeňovacie návrhy, že a teraz najprv začnem tými pozitívami, čo vítam, že kladiete dôraz na účelné využitie toho finančného príspevku, v tomto prípade prídavok na dieťa alebo príplatok k prídavku na dieťa v súvislosti so starostlivosťou o to dieťa. Prosím, to je správne. Že zosúlaďujeme našu legislatívu napríklad v porovnaní s Českou republikou, kde študujú naše deti alebo naši študenti a tam napríklad je možné poberať prídavok na dieťa aj dlhšie ako je štandardných štyri či päť rokov vysokoškolského štúdia. Jednoducho meníte to a predlžujete tú štandardnú dĺžku štúdia najviac o dva akademické roky. Okej, ale § 14 ods. 2, pán minister, tá nová povinnosť pre rodičov, aby po dovŕšení troch rokov veku dieťaťa písomne oznamovali úradu práce, že akým spôsobom a kde bude poskytovaná starostlivosť o toto nezaopatrené dieťa do začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky, prosím vás, to je čo? Ako to ste si, ako spomenuli na takéto opatrenia z bývalého režimu? Prosím vás, to neviem, či si priatelia, teda z klubu alebo ostatní kolegovia poslanci, uvedomujete, ako sme z parlamentu vyhnali ministra vnútra s tým návrhom povinného hlásenia.

  • Reakcie z pléna.

  • No a teraz si predstavte, že rodičia budú povinne písať na úrad práce, že a ako sa, ako bude postarané o ich dieťa do päť alebo šesť rokov veku, kým teda nastúpi na povinnú školskú dochádzku.

    Prosím vás, ako čo s tým budú tí úradníci na úradoch práce robiť? Ako potom budú kontrolovať, či náhodou ja alebo moja dcéra nenapísala pravdu, že sa o to dieťa bude ďalej starať, lebo je pri ňom ďalej. Alebo, že sa rodina inak postará. To ako prídu z úradov práce, budú kontrolovať rodiny s deťmi, čo sa s tými deťmi robí? Veď vy na úradoch práce nemáte teraz dosť ľudí, aby kontrolovali tam, kde tá rodinná starostlivosť zlyháva. Nemáte dosť ľudí na sociálnu terénnu prácu, tam, kde sú tie rodiny ohrozené, aj tie deti ohrozené. Ale vy chcete buzerovať všetky rodiny a rodičov, aby takéto nezmysly robili?

    Alebo, alebo je to príprava na to, že sa chystáte rozšíriť počet zamestnancov na úradoch práce, že budú robiť toto, že ste im vymysleli náplň, že budú noví pracovníci úradov práce teraz chodiť do terénu a kontrolovať, čo sa deje s deťmi od troch do päť alebo šesť rokov predškolského veku. Vy ste sa zbláznili? Prosím vás, veď toto, takýto, naozaj to je nie zvyšovaním byrokracie, to je vyslovene komunistický návrh. Veď je lepšie potom, viete čo? Čipovať tie deti ako ste, ako zavádzate na psy a mačky, teda na psov a mačky. Proste budete vedieť, kde sa v tej chvíli nachádzajú. To naozaj ako toto sa dostalo do návrhu zákona o prídavkoch na deti? Pán minister, dajte aj toto von, ešte kým to príde do výborov a možno sa môžeme baviť o tom, že či tento návrh predsa len nepodporiť. Ale v tejto podobe, poslanci za KDH, my totiž, na rodine nám záleží. Naozaj, my to každý mesiac navrhujeme návrhy, ktoré môžu rodinám s deťmi pomôcť a im nekomplikujú život.

    Aj na tejto schôdzi je návrh mojich kolegov Alojza Přidala, Mariána Kvasničku, aby sme zrušili tú nezmyselnú daň, ktorú ste vlastne od nového roku zaviedli, že ste vlastne rodinám s deťmi už v tomto roku zobrali 720 eur. To je 60 eur na tú rodinu. Tá daňová úľava, ktorú mohla si rodina uplatniť na manželku cez nezdaniteľné minimum, tak my ju navrhujeme, to vaše zavedenie navrhujeme zrušiť. To je cesta lepším smerom. Tento váš návrh s tým § 14, to nie je cesta dobrým smerom. Čiže len preopakujem, že poslanci za KDH preto tento návrh nepodporia, nepodporia.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Faktická poznámka, pán poslanec Novotný. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, upútalo ma vo vašom vystúpení, upútala ma tá časť, keď ste hovorili o tom, ako budú musieť rodičia detí, ktoré sú vo veku tri až päť rokov, písať na úrad práce sociálnych vecí a rodiny ako bude postarané o ich deti. To prvé, čo ma pri tom napadlo je, že neviem si to celkom dobre predstaviť, ako to budú robiť rodičia na Luníku IX. a aké budú postihy za to, keď to neurobia. Takže považujem to samozrejme za niečo, čo bude v praxi veľmi komplikovane a problémovo fungovať, a to druhé, čo ma napadlo, to už je skôr taká humorná a trošku ironická pripomienka. Po tom, čo rodičia budú musieť hlásiť úradom práce a sociálnych vecí, kde, ako bude o ich deti postarané vo veku tri až päť rokov, ako ďalší krok by som navrhol, že týždenne by mohli hlásiť úradom verejného zdravotníctva, aký majú jedálniček deti. Pretože zdravá životospráva práve v tomto veku tri až päť rokov je kľúčom pre rozvoj dieťaťa v budúcnosti. To hovorím ako lekár. Takže to dávam ako inšpiráciu do druhého čítania. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Brocka, chcete reagovať na pána poslanca Novotného? Nie. Pán poslanec Mihál do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, vážená pani kolegyňa spravodajkyňa, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne tri poznámky, k tomuto zákonu. Najprv chcem oceniť môjho predrečníka Jula Brocku, ktorý veľmi zaujímavým spôsobom analyzoval novelu zákona o prídavku na dieťa. Myslím si, že nemalo by to ujsť pozornosti ostatným kolegyniam, kolegom a samozrejme ani pánovi ministrovi a jeho aparátu a chcem teda teraz prispieť svojimi postrehmi.

    Po prvé, chcem oceniť, že sa v tomto návrhu zákona myslí na rodičov, ktorí sú rozvedení a deti majú dohodnuté v striedavej starostlivosti, pretože to, čo ste navrhli, možno by sa to dalo urobiť aj trošku inak, ale rozhodne je to veľký krok dopredu a pre týchto rodičov to bude pomoc z pohľadu administratívy a istej spravodlivosti pri inkase, prídavku na dieťa a tu by som bol rád, keby sa riešenia tohto typu preniesli aj do iných zákonov, kde pri striedavej starostlivosti sú deti raz u otca, raz u matky, u rozvedených rodičov a tiež sú tam určité finančné nároky, konkrétne napríklad myslím zákon o dani z príjmov a inštitút daňového bonusu. Pretože ten istý problém, ktorý je pri vyplácaní prídavku na dieťa pri striedavej starostlivosti, je, ak nie ešte väčší, pri vyplácaní daňového bonusu, ktorý vypláca v zásade zamestnávateľ svojmu zamestnancovi, resp. si ho rodičia uplatnia v daňovom priznaní. Tam takisto by bolo dobré a keď teda sa nikto k tomu nebude mať, tak ja sa rád pokúsim pripraviť takýto pozmeňovací návrh do novely zákona o dani z príjmov, ktorý máme síce nie na dnešnej schôdzi, ale nepochybujem, že bude v druhom čítaní na schôdzi budúcej.

    Ďalej. Ďalej chcem pripomenúť, alebo resp. upriamiť vašu pozornosť na to, ak ste si nevšimli, že pri posudzovaní nezaopatreného dieťaťa študujúceho na vysokej škole, sa po novom bude tolerovať, ja to nazvem takto, opakovanie ročníka. Doteraz platilo, že keď študent opakuje ročník a prekročí teda tzv. štandardnú dobu štúdia, tak pri tom prekročení doby štúdia už nárok na prídavok na dieťa nebol. Čiže povedzme pri tri roky trvajúcom bakalárskom štúdiu, ak dieťa opakovalo, ak študent opakoval ročník a študoval na tom prvom stupni VŠ ako bakalár budúci, štvrtý rok, tak nárok na daňový bonus padol, lebo už dieťa študovalo dlhšie, ako pôvodne malo.

    Podľa tejto novely sa budú vlastne tolerovať dva roky opakovania ročníka, vlastne v súlade s vysokoškolským zákonom, čiže tým pádom aj pri deťoch, ktoré opakujú ročník na vysokej škole, zostane rodičovi nárok na prídavky na dieťa, a tu chcem pripomenúť, že neviem, či o tomto vedia na ministerstve financií, či si uvedomujú napríklad oni dôsledok. Ten dôsledok je totižto ten, že nielen prídavok na dieťa zostane takýmto rodičom pri opakovaní ročníka, ale aj daňový bonus zostane nárokovateľný v tomto prípade.

    Čiže keby sme si trošku pozreli doložku vplyvov k tomuto návrhu zákona, tak obávam sa, že je tam príliš optimisticky vykreslené, že len 2300 detí v roku máme v takejto pozícii, že opakujú ročník. Mám za to, že tých detí je asi viac a po druhé ten dopad nebude len na vyšších prídavkoch, ktoré zaťažia štátny rozpočet, ale ten dopad bude aj v oblasti daňového bonusu. Štát bude musieť vyplatiť viac daňových bonusov na takéto deti ako doteraz. Takže neviem, či o tomto vie ministerstvo financií, či si toto uvedomujú.

    No a posledná poznámka, ktorá nesúvisí priamo s týmto návrhom zákona, ale súvisí s potrebou šetrenia vo všeobecnosti, kde sa teda vyzýva zo strany premiéra a vlády, opozícia, aby predkladala dobré a rozumné návrhy na to, kde ušetriť. My vidíme priestor v šetrení aj pokiaľ ide o prídavky na dieťa. Na prídavkoch na dieťa sa vypláca suma okolo 320 mil. eur, podľa rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, čo je skutočne vysokánska suma a nechcem povedať, že teda nevyplácajme prídavky na deti, ale chcem povedať, že vyplácajme ich v prípade, kedy to má naozaj opodstatnenie a ak aj nemáme ešte zavedený jednotný výber daní, cieľ a odvodov, ak nemáme teda mechanizmus, ktorý by umožňoval nastaviť výšku prídavkov alebo právo na ich poberanie v závislosti od výšky príjmu, tak vieme relatívne rýchlo, resp. okamžite urobiť to, že tak, ako to bolo do nedávnej minulosti, nárok na prídavky na dieťa by sa končil pri štvrtom dieťati. Tým by sa získali desiatky miliónov eur do rozpočtu, ktoré by sa mohli napríklad oferovať v prospech, tri bodky, dosaďte si sami čoho, možno, pán minister, v prospech zvyšovania platov v štátnej správe. Ja si skôr myslím, že niekde inde, ale o tom potom. Ďakujem.

  • Pán poslanec Hlina do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, po tých všetkých útrpnostiach a zákonoch, ktoré by v anglickom parlamente neprešli cez vrátnika, sa tu dostáva návrh normy, o ktorej môžme aspoň debatovať, pán minister. Naozaj, že to, čo ste tu doniesli minule, to vám nezabudnem, keď to takto poviem, že v tom, že jak hazardujete. Toto sa javí ako vec, ktorá je hľadaním niečoho, ale veľmi, veľmi opatrným hľadaním niečoho. Tak naozaj to chcem podotknúť, že priznávam určitú chuť riešiť a byť možno aj reštriktívny a možno aj nejaký, meniť zaužívaný postup.

    Pri tejto príležitosti si neodpustím jednu poznámku, že ma prekvapuje neprítomnosť pána Polláka, ale nebudem to vyhodnocovať nejako ináč, len to skonštatujem. Čiže to treba oceniť, že je tam určitá možnosť, že je možné na tejto veci, ktoré boli z neba, ako sa pre niekoho hovorí a boli, či prší alebo neprší, či sneží alebo mrzne, stále na pošte boli, tak sa začínajú nejakým spôsobom. Je tam určitý predpoklad komplikácie, hej a dožadovania sa určitého konania, resp. nekonania. Takže to, to oceňujem v tejto chvíli a ja len chcem upozorniť na aj veci, ktoré mám aj zo skúseností, aby sme v tej aplikačnej praxi prípadne niečo nepokazili, lebo keď to chceme zlepšiť. Ja si dovolím tvrdiť, že už teraz sú určité aj samosprávy, kde naozaj to funguje takým spôsobom, ktorému nikto nerozumie a majú tam svoje pravidlá a pokiaľ ešte doplníme do právomocí niektorých takých, by som povedal, dedinských a obecných zastupiteľstiev, ktoré takto fungujú, aj možnosť rozhodovať o rodinných prídavkoch, tak môže to spôsobiť v tom aplikačnom výstupe v konečnom dôsledku to, že tým deťom sa reálne ublíži, že tie peniaze sa ku nim nedostanú. Lebo čo jedna ruka, na každej ruke niečo zostane, no. To, povedzme si pravdu, tak to funguje a niekde to funguje omnoho silnejšie, ako by si kto vedel predstaviť a mám aj konkrétne prípady, pre túto chvíľu ich nebudem menovať, ale upozorňujem na to, že v konečnom dôsledku sa v nejakej tej malej dedine, keď nastane tá situácia, dvanásť áčky toho paragrafu, že teda dosť osobitný príjemca a neviem čo, že nakoniec to tam z toho úradu tie peniaze nevylezú ani náhodou a niekde sa tam proste stratia. Čiže tam by som doporučoval, nie že by som nedôveroval, ale ako sa hovorí, dôveruj, ale preveruj, a tam by som navrhoval potom už, ale to asi možno vám ukáže aplikačná prax, že ako to odkontrolovať, či tie peniaze, ktoré štát dal na deti, sa reálne k tým deťom, ktoré síce boli možno v daný moment aj trošku protivné, ale sa zlepšili, či sa k nim dostal alebo nezostalo to len u starostu. Toto je naozaj vec, ktorú, by sme sa mali ňou zaoberať a ešte chcem upozorniť, tiež zo skúsenosti, na jednu skutočnosť, a tento zákon tiež hovorí o tom, že teda kedy sa vyplácajú, alebo nevyplácajú a nevyplácajú sa vtedy tie prídavky a príspevky k prídavkom, keď to dieťa je zverené do iného ústavu.

    A ja vám poviem naozaj aj prípad, ktorý až bolí povedať, ale je, že existuje niekde malý chlapec, ktorý je slepý v jednej osade a proste ho volajú, že nech ho dajú do ústavu, ale oni ho do toho ústavu nedajú, lebo však by nedostali peneží. A toto chcem naozaj, hľadajme spolu, prípadne sa zamyslime. Ja nechcem generalizovať, ja budem najposlednejší z posledných, ktorý by generalizoval, lebo to je príčinou nešťastia v konečnom dôsledku, ale treba citlivo vyhodnocovať prípady, ktoré sa stávajú a štatisticky sa stávajú častejšie, ako by si kto pripúšťal. Čiže je určitý predpoklad, že niekde tie deti, ktorým by bolo možno lepšie a mali by odbornejšiu starostlivosť, skrz ich nejaké zdravotné postihnutie alebo iné postihnutie, nie sú umiestňované, nakoľko teda nedostanú rodičia ich peniaze. Tým nechcem povedať, že dajte im tak či tak, to by niekto privítal sakramentsky, pardon za výraz, že teda, že pôjdu a ešte aj tí rodičia, to určite neni riešením. Ale dávam len na zváženie, pán minister, kvôli tým deťom, kvôli tomu chlapcovi, nepoviem, z ktorej osady, slepému, ktorý, proste ho nepošlú tam do toho ústavu, kvôli nemu konkrétnemu. Ja som vedel aj meno.

    Takže kvôli, aj keby bol jeden jediný, tak už aj kvôli nemu má zmysel sa o tom rozprávať, hej, aby existovali mechanizmy na to, ako pomôcť. Na to chcem upozorniť. A skončím v zásade aj tým, teraz hovorím prípadne pre tých, ktorí toto pozerajú na stránke NR SR, že keď prestávam hovoriť, prestávam hovoriť preto, lebo naozaj tento parlament sa vyznačuje rôznymi znakmi, ale vyznačuje sa jedným takým znakom, ktorý tu je bežný a to je neúcta vzájomná. Sa nectíme, hej, že niekto tu hovorí a niekto druhý sa tu baví a, no a mňa to, keďže ma to ruší, takže ja som tak trpezlivý, že si počkám, kým si dohovoria a teda už sa dohovorili a pokračujem ďalej. Ale poprosím prípadne kľudne, pokiaľ vám to nevadí, ale upozorňujem, že mne to vadí. Tak mi vadilo včera, že sa niekde fajčilo a aj keď som povedal, že mi to vadí, že sa tam fajčí, napriek tomu sa tam fajčilo. Nuž tak si tu my žijeme, to sa volá parlament Slovenskej republiky, Národná rada Slovenskej republiky.

    Pán minister, teda chcem skončiť s tým, že ešte jedna skutočnosť dôležitá a spomenul ju pán Mihál a spomenul ju úplne na mieste. My sme sa tým, čo tu stvárate, dopracovali k hrozivým, ale k hrozivým výsledkom. To by jeden nepovedal, že čo sa dá zlou sociálnou prácou spáchať v krajine. To už, to sa už nedá ani oklamať, to sa už nedá ani skryť, to už proste s tým nič neurobíte a je to faktom. A áno, áno, jeden z možných nástrojov ako na tú tému účinne začať debatovať a hľadať riešenie, je aj to, čo spomínal pán Mihál a som jeden z prvých v tomto opačnom garde som, nie jeden z posledných, jeden z prvých, ktorý by som bol proaktívny v tom, že by sme definovali, že čo si štát myslí, aký aj, aj koniec koncov v akej kondícii sa cíti, to je tiež dôležité, lebo tu sa preceňujete, hej, že koľko si myslíte, že viete rozdať. Čiže v akej kondícii je a ako si myslí, že je potrebné podporovať. Ja som dlhé, dlhé, čas strávil v Číne. Nie som priateľom riešení, ktoré zaváňajú určitým na hrane. To je možno, hovorme o hrane, ale my sme a tiež mali určitý s tým problém. Prijali také závažné rozhodnutie, ktoré ma v aplikačnej praxi sa niekde objavilo úplne obludným spôsobom, to nehovorím, ale my sme tiež veľa pokazili, strašne veľa sme pokazili, už to priznajte konečne a je načase hľadať riešenie. A jedno z riešení môže byť aj to, že sa, že si povieme teda, že po aké dieťa bude štát prispievať a po, a potom už je to na slobodnej vôli. Nedajbože, aby ma niekto chytil za slovo, že tie deti nemôžu mať. No však nech sa páči, treba sa tešiť z každého živého stvorenia, ktoré na svet príde a ktoré na ňom prežije dôstojný život, lebo to je tiež dôležité. To, čo som ja videl na Spiši, nemá s dôstojnosťou nič spoločné. To sa nehrajte tuná na humanistov, to sa pozrite do zrkadla a to pokiaľ začnete, budete prehliadať ešte dlhšie, tak nehovorte, že ste tu nejakí, že k tomu máte cítenie. Nemáte, to je práve opačne, hej, že to, ale však o tom ešte bude reč.

    Čiže, pán minister, naozaj, pre túto chvíľu verím, že budete odvážnejší a keby na mojom hlase záležalo, tak vám ho teraz sľúbim. Ale viete, tu na mojom hlase nezáleží nič, ale už vám to len deklarujem, hej, že to je jedna z možností a nehovorím, že na druhý deň bude všetko super. Nebude, ale budeme vedieť, že sa uvoľní ten tlak, ktorý tu spoločnosť cíti a cíti. Cíti, že nastúpená cesta je cesta do pekla. No však, ale to vám trvá dlhšie, kým niektorí u vás pochopia, ale preto na to treba upozorniť a korektne a znova v zmysle toho, že čo hovorím, aj konám. Čiže keď hovorím, že to, čo ste spáchali, už naozaj tento výraz je možno aj na mieste, tak je potrebné, aby sa o tom dozvedeli. A dozvedeli možno tam, kde o tom nevedeli, alebo sa im to len javilo. Síce tu bol nejaký pán Sloboda, ktorý pozeral nejaký múr, to je jedna vec. Ale ono niekedy, rozmýšľam, a jedna z možností bude, že tie úspechy, úspechy v úvodzovkách, čo sa vám podarilo v tých osadách, treba zaprezentovať tam, odkiaľ vy čerpáte zdroje, ktoré častokrát míňate špeciálnym spôsobom, teda neberte to osobne, ja teraz generalizujem, ale aj kolegovia pred vami. Máte k tomu taký vzťah ako teda že.

    No a keď teda niekto posiela tie peniaze, tak treba mu doniesť výsledky práce. No a to nevylučujem, že v budúcnosti spravíme. Čiže ak sú nejaké prostriedky na sociálnu neviem čo, tak tie, treba to odprezentovať proste tam, odkiaľ tie peniaze idú. Ja som v Bruseli bol, nesprávali sa tam ku mne korektne. Dokonca by som povedal veľmi tvrdo. Ale ja už svoje viem, takže budem pripravený a nevylučujem, že sprostredkujem nejaký výlet ľuďom a deťom z rómskych osád do Bruselu, nech sa prídu pozrieť, aby sme odprezentovali priamo pred tou budovou, odkiaľ vám posielajú peniaze, že, že čo sa deje v tejto krajine a že čo prípadne, lebo my už to nebudeme zvládať a že čo prípadne bude predstavovať bezpečnostné riziko pre Európsku úniu a verím, že tam sa už zobudia.

    Takže, a skončím, pán minister, ešte jednu vec si teda nedovolím, dneska je pätnásteho, pekný deň, ešte jedno oznámenie. Verím teda, že príde do pätnásteho, lebo ja sa nemienim nikomu ospravedlniť. Ale dneska mi prišlo aj, aj na 50 tisíc euro ma váš štátny tajomník zažaloval, by ste neverili, no viete. Takže to je presne to, s čím idete pracovať, že som sa ho dotkol, že robil v úžerníckej firme.

    Vážení kolegovia, pokiaľ takto si predstavujete svoju politickú prácu, nech sa páči, ja sa zariadim.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca, nie sú, je faktická poznámka. Pán poslanec Sulík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. No, celkom dobre, že som jediný s faktickými poznámkami. Tak pán Hlina, chcel by som vás poprosiť, že vo vašej reakcii by ste snemovni vysvetlili, na základe akého vznikla žaloba za 50 tisíc eur. Myslím si, že nebude to zaujímať len mňa.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Hlina bol posledným, ktorý bol písomne prihlásený do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce niekto (reakcia z pléna), aha, s reakciou, nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem veľmi pekne. No by ste neverili, pán Sulík, že ja v poslednom, v poslednej dobe trávim veľa času po všelijakých špeciálnych inštitúciách, po políciách, lebo tu ma jeden právny expert SMER-u zažaloval, že som ho urazil. Tak kvôli tomu musím sa obťažovať chodiť na Sasinkovu. Teraz mi už prišla obsielka zo súdu od pána Buriana, že som sa jeho cti dotkol a tu si, tú česť si hodnotil na 50 tisíc euro.

    Verte tomu, teda že som ho označil, že bol a pôsobil v úžerníckej firme. Áno, bol a pôsobil v úžerníckej firme, za tým si stojím, prosím vás pekne.

    Len ono to má iný, inú úlohu, ako sa hovorí, hej. Má to úlohu vyrušiť a zastrašiť. Nuž, odkazujem prípadne aj pánovi Burianovi, že to, čo som avizoval, že raz pod tým ministerstvom práce a neviem, jak sa to vlastne ani voláte, ale úžery tam treba doplniť, budú stanovať tie obete úžerníckych firiem, budú, verte tomu a už na tom pracujeme. Aj keď budem mať obsielku, ktorú si dneska preberiem, že mám zaplatiť nejakému Burianovi 50 tisíc euro.

    Viete, ja nevylučujem, že v tejto krajine sa nakoniec k tomu aj dopracujeme, že sa mi nejaký sudca pozrie do tváre a povie, že za to, čom som povedal, mám zaplatiť Burianovi 50 tisíc euro. Ja nevylučujem, že to tu je možné. A nevylučujem, že vy to aj tak upravíte, lebo sekundárny dôsledok toho budete mať, že všetci sklapnú a budú ticho a nechajú vás tu rabovať a konať to, čo tu konáte. Ja nevylučujem aj túto variantu. Ale ešte som tak tvrdá nátura, že minimálne to, čo som hovoril, pán minister, že vám pod tým ministerstvom budeme stanovať a budú vám tam hlasovať, stanovať tie obete, tak budú tam stanovať, verte.

    Budú predstavovať tie príbehy utrpenia, za ktorými stál aj váš štátny tajomník, ktorý je na ministerstve práce a sociálnych vecí, lebo v tom čase pôsobil v tej firme, pôsobil v tej firme. Prosím vás pekne, to sú veci, ktoré ja viem, že by sa to niekto strašne rád upratal. To sa už nedá upratať.

  • Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, milá kolegynka, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi niekoľko slov.

    Keď som si tak prešiel tento návrh zákona, tak chcem doceniť tú skutočnosť, pán minister, že v návrhu zákona pri prídavkoch na deti je to, že trebárs tí vysokoškoláci keď neskončia v tej lehote piatich respektíve štyroch rokov to vysokoškolské štúdium, takže môžu o tie dva roky, čo korešponduje aj so zákonom o vysokých školách, takže o tie dva roky tí rodičia môžu dostávať tie rodinné prídavky viac dlhšie. To nie je len, netýka sa to len prepadlíkov, tí, ktorí tu boli spomenutí. To sú tí študenti možno, ktorí sú slabší a opakujú ten ročník, ale sú to, veľakrát sú to deti také, ktoré majú zdravotné problémy, veľakrát na vysokých školách sú tak isto dievčatá, ženy, matky, ktoré majú aj materstvo, tak predlžuje sa v podstate tento, toto ich štúdium. Takže toto by som chcel doceniť, že teda je to dobrý návrh zákona.

    Avšak ten § 14, ktorý tu pán kolega ako spomínal, po troch rokoch veku dieťaťa oznamovať, že kde to dieťa je a kto sa oňho stará. Úprimne povedané, nie je to dobrý návrh zákona, dobrý návrh v tomto zákone. Bolo by to dobré do toho druhého čítania to naozaj prehodnotiť a prípadne to odtiaľ vyňať von. Ja osobne, keď som nad tým zamyslel a mal by som túto povinnosť ako rodič, tak áno, aj ja by som sa tak cítil, že namiesto vychovávania detí asi vychovám psa a mačku, kde mám nejaké podobné povinnosti, ako je to s tým čipovaním. Ja osobne by som sa zriekol prídavkoch na deti, ak by ma takto zákon a štát šikanoval v tomto prípade.

    Jednu vec ešte som chcel podotknúť tuná, ktorú pán minister ste spomenuli v tom uvádzaní toho zákona. Ak som to zle pochopil, môžte ma opraviť. Ale tak isto tuná je, tiež sa odníme prídavok na dieťa, ak teda odmietne účasť na liečbe a očkovaní. Samozrejme, ak je to zo zanedbania, bral by som to, ale nedá mi nespomenúť tuná možnosť skupinu rodičov a ľudí, ktorí majú iný názor možno ako, zatiaľ to legislatívne máme upravené, čo sa týka očkovania a to jest práve ten problém, že sú rodičia a matky, ktoré chcú sa rozhodnúť a nedať očkovať tie svoje deti.

    No ja osobne mám názor taký, môžem ho odprezentovať, že ja som teda za to očkovanie, ale zas na druhej strane, aby sme boli tolerantní a akceptovali aj iný názor, teda keď sú tuná rodičia a skupina ľudí, ktorí teda trebárs si myslia a oprávnene sa domnievajú o tom, že očkovanie môže jeho alebo ich dieťaťu ublížiť. Naopak, že môže spôsobiť nejaké šoky alebo ujmu na zdraví. Myslím si, že toto by bolo také dosť diskriminujúce voči práve tým rodičom, ktorí sú starostliví, starajú sa o svoje deti. Môžem to do úvodzoviek dať, že niekedy až upäto a prehnane a možnože to dajú tak, že práve chránia to dieťa aj pred tým očkovaním. Ale sú tuná také tieto názory, zatiaľ v našej legislatíve to nie je upravené. Myslím si, že aj v širšom kontexte bolo by vhodné sa nad tým zamyslieť, aby sme akceptovali aj tento názor, aj slobodné rozhodnutie rodičov a matiek. Samozrejme aj s tou zodpovednosťou, ktorá je.

    Zas na druhej strane, štát nie je tým garantom, ak očkovaním, a sú také prípady a nie jedno, nie dve, nie dva prípady, kedy práve očkovaním dieťa je poškodené s trvalými následkami a dokonca sú prípady, kedy následkom po očkovaniach aj takéto dieťa zomrie.

    Ďakujem, ja len toľko.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Šebej, pani poslankyňa Horváthová, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Šebej.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán kolega Kuffa, šírenie bludov o poškodzovaní detí očkovaním je veľmi, ale veľmi nebezpečná vec. Mali sme prednedávnom jednu verejnú diskusiu za účasti epidemiológa, skúseného epidemiológa, detskej lekárky a ďalších, neexistuje žiadny, opakujem, žiadny vedecký dôkaz, vedecký, systematický, medicínsky, že to, čo ste vyslovili na adresu očkovania, je pravda. Naopak, existujú odôvodnené obavy lekárov, ktorí sa detskou imunitou zaoberajú, že prídu kohorty nezaočkovaných detí a vrátia sa epidémie chorôb, o ktorých sme si mysleli, že už zmizli. Od záškrtu cez detskú obrnu až po osýpky. Ja skutočne by som bol rád, keby sme dokázali aspoň tu v parlamente odlíšiť konšpiračné bludy od toho, čo je veda a fakt a medicína.

  • Pani poslankyňa Horváthová, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Veľmi som váhala, či vystúpim, ale tvoje posledné slová, Štefan, ma primäli k tomu, aby som vystúpila v podobnom duchu, ako pán poslanec Šebej. Nedá mi nepovedať, veľmi pekne ste to vyjadrili. V podstate ste mi zobrali všetko z úst. Dovolím si, málokedy sa nejak vyjadrujem k vzdelaniu alebo k nejakým kompetenciám a dovolím si tvrdiť, som lekár, som detský lekár, imunoalergológ a verejný zdravotník a neviem si predstaviť ešte kombináciu väčšiu, ktorá by umožňovala vyjadriť sa zodpovednejšie k očkovaniu. A musím teda plne súhlasiť so slovami, nechcem to opakovať, pána Šebeja, a dovolím si tvrdiť, že také reči o neočkovaní alebo podporovaní aktivít antivakcinátorov sú veľmi, veľmi nebezpečné. Táto problematika je veľmi komplexná a dúfam, že na úrovni parlamentu sa budeme baviť na tej odbornej úrovni s tým, že chcem podotknúť, že Slovensko má jeden z najlepších vakcinačných programov, ktorý nám závidia aj vo svete. V Európe má z Európskej únie 10 krajín povinné očkovanie, ostatné krajiny, ktoré nemajú povinné očkovanie, ale majú zabezpečenú preočkovanosť populácie iným spôsobom, napríklad povinnosťou sa preočkovať pri nástupe do kolektívnych zariadení alebo pri nástupe do školy. Takisto veľmi prísny systém majú v Amerike. Zúčastňujem sa odborných diskusií, ktoré sa tomuto venujú a teda musím hlboko nesúhlasiť s tým, čo si povedal na margo očkovania a dobrovoľnosti očkovania.

    Môžme si potom v kuloároch dovysvetľovať ďalšie veci, ale bola by som veľmi nerada, keby sa pri iných zákonoch rozoberali tak závažné veci, ako je zdravotný stav našej populácie a našich detí. Ďakujem pekne.

  • Chcete reagovať, pán poslanec? Áno, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. No, keď kolegovia nepočúvajú a vytrhávajú to z kontextu, tak potom to tak ako naozaj znie. Ja som povedal, že ja mám iný názor, ako má istá skupina ľudí aj u nás na Slovensku. Na západe je to tak, že je slobodná voľba rodičov. Teda rodičia sú tí, ktorí môžu sa rozhodnúť slobodne, že či tie svoje deti dajú, alebo nedajú očkovať. Ja som to nepovedal, že je to dobré, alebo to najvhodnejšie riešenie nedať očkovať deti.

    Ja mám manželku pediatričku, bavíme sa o týchto veciach. Veľakrát som aj účastníkom odborných seminárov a konferencií, kedy o očkovaní sa hovorí. Ale áno, aj z praxe, aj zo života sú prípady také, kedy očkovaním práve dieťa bolo poškodené. Pán Šebej, ak nemáte takúto skúsenosť, ja osobne takúto skúsenosť mám. Môžte prísť, ja vám môžem aj o tom aj osobne bližšie povedať.

    Myslím si, že to nie je šírenie bludov, jednoducho sú tuná ľudia, ktorí sú presvedčení o tom, že naopak a takisto sa vyjadrila zasa iná strana odborníkov, kedy si myslia, že práve očkovaním tá imunita dieťaťa je nabúraná a je narušená.

    Vo svete je to naozaj slobodná voľba. Ja som mieril len k tomu, že by to mohla byť prípadne slobodná voľba a aby neboli za to postihy, ak teda tí rodičia sa rozhodnú nejak inak, ako možno máte predstavu vy, ako spomínaní dvaja kolegovia. Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, treba povedať, že sme v prvom čítaní a v prvom čítaní je to vlastne otázka názorov na základnú filozofiu zákona. Tá filozofia zákona je v tomto prípade postavená v jednej vete. Ja si ju dovolím opätovne prečítať a zopakovať. "Účelné využívanie finančných prostriedkov určených na prídavok na dieťa a príplatok prídavku na dieťa v súvislosti s riadnou starostlivosťou oprávnenej osoby a výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa".

    To je gro, to je filozofia, to je meritum veci, ktoré ponúkam pri novele tohto zákona, samozrejme, aplikačná prax a ďalšie veci, ktoré s tým veľmi úzko súvisia. V podstate táto filozofia odmietnutá nebola. Skôr mám ten dojem, že si dovolím povedať, že bola prijatá. Tak, jak tu zaznelo z úst viacerých poslancov, že sú pripravení aktívne spolupracovať a dajme tomu vylepšovať túto novelu zákona, aj z mojej strany privítam aj s mojimi kolegami, ak sa budeme môcť vyjadriť ku konkrétnym návrhom, ktoré by mali ambíciu vylepšiť túto novelu. Celkom iste sa nájde, nájde zhoda a pochopenie. Toľko k samotnej filozofii zákona.

    K niektorým tým veciam, ktoré tu zazneli, konkrétnym pripomienkam, i keď ešte raz, sme v prvom čítaní, to sú konkrétne námety možno skôr pre druhé čítanie, ale dovolím si zvýrazniť jednu vec. Presiahnutie štandardnej dĺžky štúdia najviac o tie dva akademické roky. Prečo sme do toho išli? Ono to tu správne zaznelo. Hlavný účel ani nebola otázka vyjsť v ústrety tým, ktorí neúspešne skončili ročník, ale v prvom rade je to skutočne zdravotné problémy, prípadne materstvo. To sú objektívne veci, ktoré sa musia v zákone prejaviť a z toho titulu to tu je.

    Čo sa týka výpočtu a týchto vecí, samozrejme, však v rámci pripomienkového konania sa vyjadrovalo aj ministerstvo financií. Je súhlas s týmto návrhom. Ja som pevne presvedčený, že zakotvený bude a že nájde pozitívnu odozvu a umožníme tým, ktorí, dajme tomu zo zdravotných dôvodov nemohli ten limit, ten vek dosiahnuť pre dokončenie štúdia, aby tak mohli uskutočniť vzhľadom na predĺženie o tie dva akademické roky.

    Čo sa týka tých ďalších pripomienok, no, jednu vec chcem potvrdiť. Áno, v tejto novele zákona sme zo začiatku mali ambíciu riešiť aj adresnosť zákona. Predchádzala tomu hlboká, hlboká analýza a možnosti, len treba povedať jednu vec, že vzhľadom na nefunkčnom UNITAS-u a objektívnych informácií sme nakoniec od tejto veci upustili. Lebo osobne som presvedčený o tom, že by nebolo dobré, aby ďalší zákon obsahoval čiastky ohľadom čestných vyhlásení. Zdalo by sa mi to, prepáčte za výraz, až príliš smiešne. Ja si uvedomujem, akonáhle budeme mať zdroj ucelených informácií, ktoré sa týkajú príjmy rodiny, som pevne presvedčený, že toto je sociálna dávka, ku ktorej sa oplatí opätovne vrátiť vzhľadom na príjmy rodiny ako takej.

    K tej pripomienke, ktorá tu zaznela od pána Kuffu, od pána poslanca Kuffu, pán poslanec, neobsahuje táto novela zákona vznik nároku na prídavok, nie je podmienený očkovaním. Jednoducho toto nie je súčasťou tejto novely. I keď ja súhlasím sčasti s tou diskusiou, ktorá tu zaznela, ja si myslím, že nebude to až tak ďaleko, že predmet tejto debaty sa do snemovne vráti a bude, bude celkom opodstatnený.

    K pánovi poslancovi Brockovi. Pán poslanec, áno, do istej miery máte pravdu v súvislosti s tou povinnosťou, ktorú tam definujeme v tom § 14. Ja si to uvedomujem a treba povedať, že tu som aj pripravený, ak vzíde nejaký iný, lepšia forma, ale pod podmienkou, že bude zachovaná táto úloha, tento princíp. My si musíme uvedomiť, že na Slovensku máme aj neštandardné rodiny, možno aj obce, možno by sa malo povedať osady, kde sme nevyhnutne nútení takýmto neštandardným spôsobom niektoré veci riešiť. Ja by som bol veľmi nerád, aby sme sa dožili nových Luciek z Ružinova alebo ďalších podobných prípadov, kedy jednoducho nikomu dieťa nechýbalo a po pár rokoch sa zišlo na to, že je mŕtve. To sú dostatočné signály a varovné momenty, aby sme možno až takto neštandardne niektoré veci riešili, pretože po poskytnutí rodičovského príspevku nemusí byť dieťa, nastúpiť do škôlky a štát teraz v podobe úradu práce má záujem vedieť, kde je, čo je, ako je až do toho obdobia, pokiaľ nenastúpi na povinnú školskú dochádzku. To znamená a samozrejmá vec, že je tam z tohto titulu po viacerých prípadoch zaujímavá aj účelnosť vynakladania finančných prostriedkov v tom veku medzi 3.a 6. rokom dieťaťa. Toto sú tie veci. Ale sme pripravení aj na pôde výboru pre sociálne veci o tejto otázke hovoriť.

    Ale ešte raz. Na neštandardné veci sa dá reagovať jedine neštandardným prístupom. A opakujem, v tomto prípade vzhľadom na skúsenosti takého charakteru, ako som spomenul ten Ružinov, si asi stojí za to, ako sa pobaviť o tom, že či táto neštandardná forma predsa len nie je pre toto neštandardné prostredie stále aktuálna.

    Chcem vopred poďakovať za podporu novely tohto zákona. Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A skôr ako pristúpime k ďalšiemu bodu programu, dovoľte, aby som pozdravila členov Jednoty dôchodcov z okresu Trnava, ktorí prišli navštíviť Národnú radu, vás tu na balkóne, takže pozdravujeme vás.

  • A teraz budeme pokračovať, nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 444 z roku, či č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 716. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 686.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo, aby ste návrh zákona uviedol.

    (Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 716.)

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, nech mi je to odpustené, ale ako váš minister, dovoľte, aby som vás tiež pozdravil v mesiaci, kedy sa trošku bližšie k vám vraciame. Mám veľmi veľa stretnutí s vami. Treba povedať, želám si, aby istá úcta k vám seniorom tu nebola len v mesiaci októbri, ale počas celého kalendárneho roka. Vy si to zaslúžite.

  • Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a v znení neskorších predpisov predkladá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na tento kalendárny rok.

    Oblasť sociálnych služieb je veľmi náročnou oblasťou verejnej správy, nakoľko do nej vstupujú - a samozrejme, že aj vystupujú - mnohí aktéri s rôznorodými záujmami, ale hlavne ide o oblasť, ktorá sa dotýka najohrozenejších skupín obyvateľstva, ktorou sú seniori, občania so zdravotným postihnutím a iné skupiny nachádzajúce sa v nepriaznivých sociálnych situáciách. O to je zložitejšie nájsť, nazvem to, zlatú strednú cestu pri hľadaní ideálnej legislatívnej úpravy tejto dôležitej oblasti.

    Tak tomu bolo aj v príprave návrhu novely tohto zákona, alebo tejto novely, na ktorej participovali tak verejní ako aj neverejní poskytovatelia, zástupcovia obcí, miest a vyšších územných celkov, a samozrejme všetky cieľové skupiny, ktorých sa sociálne služby dotýkajú. Nebolo však možné vyhovieť všetkým stranám.

    Pôvodným mojím zámerom bolo zvýšiť participáciu štátu na financovaní sociálnych služieb už v tejto novele tak, aby zo štátneho rozpočtu prispievalo sa na sociálne služby dlhodobej starostlivosti poskytovanej neverejnými poskytovateľmi na regionálnej úrovni. A hlavne som mal ambíciu zaviesť nový adresnejší systém poskytovania finančných príspevkov zo štátu na základe stupňa odkázanosti klientov, ktorý považujem za najspravodlivejší, a treba povedať, že v Európe asi aj najviac používaný.

    V súčasnosti však takýto model nie je možné hneď zaviesť, a to z toho zámeru, samozrejmá vec, že ja nechcem ustúpiť, chcem však počkať možno v priebehu jedného roka na závery a výsledky auditu verejnej správy a na nastavenie nových fiškálnych pravidiel, na základe ktorých bude možné objektívne posúdiť, či obce, či vyššie územné celky majú alebo nemajú pokryté finančné zdroje pri výkone svojich samosprávnych kompetencií.

    Na základe týchto informácií by sme chceli opätovne v budúcom roku legislatívne upraviť pravidlá financovania služieb dlhodobej starostlivosti tak, aby potreby všetkých osôb odkázaných na dlhodobú starostlivosť boli naplnené a boli pre nich finančne dostupné. Napriek uvedenému v predkladanej novele zákona o sociálnych službách je celý rad nevyhnutných zmien, ktoré prispejú k zlepšeniu kvality sociálnych služieb, ich udržateľnosti a dostupnosti.

    Za pozitívne možno pokladať zmeny týkajúce sa zvýšenia ochrany príjmu klienta pred neprimeranou úhradou, ktorá nebola zvýšená takmer 15 rokov. Cieľom je zabezpečiť ochranu príjmu pred tým prijímateľom sociálnych služieb, ktorých príjmy sú veľmi nízke, t.j. sú pod hranicou zákonom určených súm životného minima alebo len nepatrne presahujúce túto hranicu.

    Keďže zámerom vlády Slovenskej republiky je vytvoriť v sociálnych službách také podmienky, ktoré umožnia občanom zotrvať čo najdlhšie v ich prirodzenom prostredí a s poskytnutím komunitne orientovaných služieb v súlade s princípmi deinštitucionalizácie a so záväzkami Slovenskej republiky prijatými v medzinárodných dokumentoch, viaceré zmeny sú zamerané na dosiahnutie týchto cieľov. Ide o zmeny, ktorými sa obmedzuje kapacita pri zriaďovaní nových zariadení sociálnych služieb, napríklad pri podporovanom bývaní. Ide o šesť osôb v jednom byte, v zariadení seniorov 22 osôb v jednom objekte tak, aby vznikli zariadenia rodinného typu, ale aj určenie vekových hraníc pre vybrané sociálne služby, čo v praxi bude znamenať napríklad, že deti a mládež do 18 rokov nebudú umiestnené do spoločných celoročných pobytových zariadení, ale sa im budú poskytovať služby, keď to bude možné, ambulantné, prípadne týždenné, s možnosťou zotrvať v komunite so svojou rodinou, prípadne so svojimi priateľmi.

    Súčasťou návrhu je aj zavedenie novej skupiny sociálnych služieb krízovej intervencie, kde patria aj komunitné centrá, terénna sociálna služba, ktoré budú dôležitým nástrojom riešenia problémov v istých segregovaných komunitách. Doteraz najmä nemali, použijem výraz, legislatívnu oporu. Návrh obsahuje aj ďalšie nové druhy sociálnych služieb, ako napríklad včasnú intervenciu pre deti so zdravotným postihnutím, podporu samostatného bývania, ale aj nové druhy odborných činností, ako je stimulácia komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím, preventívne aktivity a pomoc pri pracovnom uplatnení. Za významnú možno považovať podrobnú úpravu podmienok kvality sociálnych služieb a systémy hodnotenia, ktoré sú v histórii poskytovania sociálnych služieb novým prvkom a s ich uplatňovaním poskytovania sociálnych služieb nemajú v doterajšom období dostatočné skúsenosti. S kvalitou poskytovania sociálnych služieb súvisí aj kvalitný proces akreditácie vzdelávacích programov a odborných činností v sociálnych službách a preto sa navrhujú podmienky akreditácie bližšie špecifikovať a precizovať.

    Návrh upravuje a sprísňuje podmienky registrácie a finančnej podpory z verejných zdrojov tým, že upravuje presné pravidlá, napríklad povinnosť poskytovateľov vypracovávať výročné správy o činnosti a hospodárení, preukazovať finančnú solventnosť pri financovaní zo štátneho rozpočtu. To znamená, že poskytovateľ nemôže mať daňové nedoplatky a nedoplatky poistného, ale aj poskytovanie finančného príspevku zo štátu štvrťročne, aby nedochádzalo k neúčelnému vynakladaniu verejných zdrojov. Zvýšenie objektivity posudzovania odkázanosti na pomoc inej osoby je zabezpečená tým, že v návrhu sa upravuje väčšia previazanosť medicínskej a sociálnej posudkovej činnosti, ktoré musia byť v zhode a zavádza sa možnosť, aby odkázanosť mohli posudzovať aj sestry s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa rovnako, ako je to v iných krajinách v rámci Európskej únie.

    Návrh novely zákona o sociálnych službách obsahuje aj viaceré legislatívno-technické zmeny, ktoré však v praxi zabezpečia jednoznačnosť a odstránia pochybnosti pri aplikácii právnej úpravy a precizujú sa podmienky poskytovania a zabezpečovania sociálnej služby, hlavne pre prijímateľa a poskytovateľa sociálnej služby.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, uchádzam sa u vás o podporu novely tohto zákona. Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Jane Vaľovej. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Príjemný dobrý deň. Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka parlamentu, vážení kolegovia, kolegyne, milí hostia, prečítam vám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 651. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pani, pani spravodajkyňa, máte o sociálnych službách...

  • Prerušenie vystúpenia rečníčkou.

  • Vy ste aj pri tom druhom. Takže, nech sa páči.

  • Sa ospravedlňujem. Áno, som aj pri druhom hneď zákone spravodajca. Tak ešte raz, sa ospravedlňujem. Vážená pani predsedajúca, ďakujem za upozornenie.

    Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov a v znení neskorších predpisov, tlač 716, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 77 z 10. októbra 2013 a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 686 z 27. septembra 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh zákona zdôvodnil nasledovne.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa, ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky vo všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o pracovnom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu. Prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky za klub Kresťanskodemokratického hnutia pani poslankyňa Gibalová, za klub OĽaNO pani podpredsedníčka Jurinová a do rozpravy je prihlásený aj pán poslanec Jozef Mihál.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Gibalová, máte slovo. Pani poslankyňa vystupuje za klub KDH.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, kolegyne poslankyne, poslanci, vážený pán minister, aktéri sociálnych služieb bez ohľadu na politické tričko alebo politické sympatie dúfali a očakávali, že tento zákon, ktorý teraz predkladáte, pán minister, bude prelomový, že prinesie kvalitnejšie, dostupnejšie, efektívnejšie, objektívnejšie služby, že prekoná hranice istôt a ponúkne dych vyrážajúci koncept, ako sa dostať na európsku úroveň. Pán minister, viete, lebo ste boli v parlamente vtedy ako vládny poslanec tiež, že tento zákon má svoju históriu od jeho schvaľovania až po účinnosť a je potrebné ustavične pripomínať to, čo sa tak neslávne zapísalo do jeho názvu.

    Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, v znení zákona č. 317/2009 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 332/2010 Z. z. a tak ďalej. Ja musím skonštatovať, a s ľútosťou skonštatovať, že novela zákona, o ktorej teraz rokujeme, pokračuje v diskriminácii poskytovateľov sociálnych služieb. A ja poviem aj ako.

    V tejto novele navrhnutej vami, pán minister, v § 8 ostáva explicitne odkaz na slobodný výber poskytovateľa, ale pri pravidlách financovania ste nenašli odvahu zmeniť ustanovenie vylučujúce niektorých poskytovateľov z vašich istôt a tým aj niektorých občanov, ktorí si na základe slobodného výberu poskytovateľa dovolia sa slobodne rozhodnúť. Že štát bude diktovať, nie občan si vyberie, vás napríklad usvedčujú paragrafy 75 ods. 1, kde tak ako som povedala, ten § 8 ten ste nechali tak, pretože tam Ústavný súd nariadil, aby sa uviedlo ten slobodný výber poskytovateľa sociálnych služieb, ale čujme § 75 ods. 1. Obec je povinná poskytovať finančný príspevok na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby. Je povinná, to je fajn, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, ak o poskytovanie tejto služby neverejného poskytovateľa sociálnej služby požiadala obec a tak ďalej.

    Na prvý pohľad by sa zdalo, veď čo chcete, pani poslankyňa, veď máte, že je povinná poskytovať. Ale otočme tú vetu alebo ten odsek a poďme analyzovať ho od konca. Ktorého poskytovateľa sociálnej služby požiadala obec? Pán minister, naozaj česť výnimkám obciam a naozaj poznám také vo svojom okolí. Na Slovensku neviem sa vyjadriť, ale vo svojom okolí naozaj poznám obce, ktoré sú tak uvedomelé a tak chcú spolupracovať s poskytovateľmi bez ohľadu na tričko alebo na to, či sú verejné alebo neverejné, že naozaj požiadajú, aj keď nie tak priamo, ale na podnet niekoho, ale nerobia drahoty. Ale, pán minister, vo väčšine prípadov ja si neviem predstaviť, neviem si predstaviť, lebo sa stretávam s tým, a to z reakcií konkrétnych klientov, že by obec požiadala poskytovateľa neverejného. Je to úplne, úplne obrátené na ruby. A ja sa musím vrátiť opäť k nálezu Ústavného súdu a nielen k nálezu, ale aj k dôvodom, prečo toto podanie na Ústavný súd sme podali a sme boli v tom úspešní. Pretože pôvodná novela pani ministerky, pôvodný zákon, nový, nie novela, ospravedlňujem sa, ale zákon, ktorý pripravila pani ministerka Tomanová, mal neuralgické body práve v § 8, kde bolo zakotvené, že zákon ustanovuje obci, resp. VÚC-ky povinnosť zabezpečiť sociálnu službu v poradí najskôr právnickou osobou nimi zriadenou, založenou iným verejným poskytovateľom, potom neverejným poskytovateľom a Ústavný súd veľmi pekne pomenoval tieto problémy, keď sa vyjadril, že vlastne neverejný poskytovateľ a teda aj klient, ako by bola pre verejnosť alebo pre zákon a pre štát len tzv. zbytkovou klientelou.

    Tým sa vážne porušilo právo fyzickej osoby sa rozhodnúť. Rozhodnúť sa mohla, ale tú službu na základe toho slobodného rozhodnutia nemohla v praxi dostať a ústavný súd povedal vtedy, že právo fyzickej osoby na výber poskytovateľa sociálnej služby v znení napadnutých ustanovení je minimalizované. Vyznieva iluzórne, občan má jediné právo a to je právo odmietnuť služby poskytované obcou alebo VÚC. Ak tak urobí a vyberie si neverejného poskytovateľa, je v podstate sankcionovaný, pretože už nemá garantovanú regulovanú cenu za poskytnutú službu. A v tom je podstata problému, ktorý aj vy stále opakujete, že neverejní poskytovatelia sú drahí. No jasné, že majú vyššie úhrady, alebo žiadajú vyššie úhrady od ľudí, keď takýmto prístupom nemá ten klient garantovanú cenu za poskytnutú službu, teda nemá prístup ani poskytovateľ, ale ani ten konkrétny klient k týmto zdrojom finančných prostriedkov, ako majú všetci tí ostatní, ktorí súhlasia, alebo sa slobodne rozhodnú, že pôjdu k neverejnému poskytovateľovi.

    Ústavný súd veľmi pekne odôvodnil a definoval, prečo je to tak a vo svojom uznesení fakticky nariadil úpravu zákona zosúladením týchto ustanovení a to sa stalo zákonom 551/2010, kedy sa to upravilo. Áno, ten § 8 sa upravil, aj teraz ako som spomínala, ten slobodný výber poskytovateľa tam je, ale mňa mrzí to, že vy takýmito spôsobmi, sofistikovanými spôsobmi, spôsobmi obídenia, akoby ste považovali tých ľudí za naivných. Zakomponujete do zákona, alebo necháte v zákone také ustanovenie, ktoré vlastne na jednej strane zabezpečí ten slobodný výber, na druhej strane ten, kto sa slobodne rozhodne pre výber neverejného poskytovateľa, tak nemá garantovaný ten poskytovateľ, nemá garantovanú tú výšku finančných prostriedkov a de facto tým pádom nemá ani ten klient.

    Ja veľmi dobre hodnotím, alebo kvitujem § 78a, kde zavádzate finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby, kde v podstate ministerstvo v rozsahu svojej pôsobnosti poskytuje finančný prostriedok na poskytovanie služby neverejnému poskytovateľovi, ktorým je nocľaháreň, zariadenie pre seniorov, opatrovateľská služba, denný stacionár. Je to vlastne isté rozšírenie toho príspevku, ktorý bol zavedený za Radičovej vlády, kde naozaj ten príspevok sa veľmi komplikovaným spôsobom dostával k poskytovateľom a vy tento proces zjednodušujete. Trošku ma pomýlila dôvodová správa, kde v § 78a hovoríte o tom, že poskytuje finančný príspevok, ale v dôvodovej správe pripúšťate, že môže sa stať, že sa tak aj nestane a zrejme aj preto je v odseku 4, čo keď som si dočítala tento paragraf, prišla som k odseku 4, už teda som nebola taká nadšená týmto paragrafom, kde sa píše, že ak teda ministerstvo z nejakého dôvodu nebude môcť poskytnúť, akoby delegovalo to na obec. Obec môže už v tom prípade z príjmov rozpočtu obce poskytnúť finančný príspevok na poskytovanie tejto služby. Čiže ak ministerstvo bude mať objektívny dôvod, môže mať, finančný je vždy a neposkytne, alebo už nebude mať ten balík pre všetkých, alebo pre tých, ktorí to budú žiadať samozrejme, tak už je tu odkaz na obec, ktorý môže viesť. Viete veľmi dobre pán minister, že čo sa môže, to sa nemusí. Čiže moje nadšenie z tohto paragrafu rýchlo vyprchalo a mi je ľúto, že je to veľmi také pre mňa nejednoznačné a nie je to zárukou toho, že tí poskytovatelia tie finančné prostriedky dostanú.

    Povrchný čitateľ tohto návrhu zákona si môže povedať fajn, niektoré postupy sa zjednodušujú, niektoré služby sa menia obsahovo, limitujú sa maximálne kapacity, čo ste vy všetko predstavili pri predstavovaní zákona, čo vyzerá ľúbivo a trendovo, ale pán minister, duch, duch toho zákona, duch toho zákona je šitý na mieru ideológie centralizmu. Očakávala som, že budete riešiť spravodlivé úhrady cez jasné skúmanie majetku klienta a jeho príbuzných. Vy viete, že ja pri tejto príležitosti pri zákone o sociálnych službách to vždycky hovorím a budem hovoriť, ale vy naopak zvyšujete ochranu klienta pred neprimeranou úhradou. Áno, ja, ja súhlasím s týmto, že zvyšujete tú, tú ochranu klienta, ale, ale je to bez ošetrenia aj toho skúmania majetku a spravodlivého pri spravodlivých platieb, no nemôžem zase nič iné povedať, len to, že je to predvolebný zákon. Áno, je to vyšité opatrenie pred voľbami.

    Pán minister, čo však tí, v súvislosti s týmto s touto ochranou úhrady, čo však tí, čo nemajú toľko šťastia a ani netušia, že majú vôbec nárok na taký luxus prežívať svoju starobu v sociálnom zariadení s príspevkom od daňových poplatníkov? Pán minister, prečo už nejdete vo svojom populizme až tak ďaleko, ďalej a nechcete kompenzovať potom všetkým ľuďom v domácnostiach, ktorí nevyužívajú systém, lebo si myslia, že ešte nemusia, ešte počkajú, ešte predsa sa má niekto o nich postarať, ktorých opatrujú svoje deti bez toho, aby si nárokovali čo len jedno euro od obce alebo od štátu. Prečo potom aj všetkým týmto nedáme takýto príspevok a takúto úľavu? Veľakrát títo ľudia v domácnostiach, nejaká babička v hornej - dolnej, v stráňach pod Tatrami žije v oveľa skromnejších podmienkach, tiež jej to nevychádza, nikto ju takto nechráni a nemá na to.

    No ja si myslím, že týmto návrhom vy vyrábate dve kategórie seniorov. Ja pri tejto príležitosti myslím aj na tisíce, nie stovky, ale tisíce klientov, ľudí, žijúcich v obciach, najmä v obciach, aj v mestách, ktorí nemajú šancu sa dostať k opatrovateľskej službe. Majú možnosť ju požiadať, možno sú aj posúdení, ale bez vysvetlenia a počítajúc s ich nevedomosťou im starostovia túto opatrovateľskú službu nezabezpečia z objektívnych dôvodov. No nemajú na to finančné prostriedky. Nemajú na to rozpočet, ale taká je realita, či tak alebo onak pozeráte na to. Pri tom ste aj povedali teraz pri predstavení zákona, že ambíciou toho zákona, čo je ambícia skvelá, aby sa viac podporili terénne služby a chcete docieliť, aby ľudia zostali, čo najdlhšie v domácom prostredí. Tá ambícia je krásna, ja tlieskam za tú ambíciu, len preto treba aj niečo urobiť a v tomto zákone preto nerobíte, pretože ja som tam nenašla nejakú zvláštnu podporu pre opatrovateľskú službu. Snáď sa spoliehate na projekt, ktorý ste už avizovali, že chcete realizovať z európskych peňazí 28 miliónov eur, 1600 opatrovateľov, ale desaťtisíce ľudí čakajú na túto službu. Okrem toho, pokiaľ viem alebo mám informáciu, ak to nie je pravda, budem rada, ak ma upravíte alebo opravíte. Tento projekt skončí teda o dva roky, teda ako mi to vychádza, či počítam tak alebo onak, zase je to pred voľbami. Ja dokonca by som išla ďalej, aby som povedala, že aj s tým znižovaním kapacít je to fajn, lebo taký je trend a je to aj logickejšie, rozumnejšie, keď sú menšie zariadenia po istú hranicu, kedy je to ekonomicky únosné, a kto pracuje v sociálnych službách, vie, že kde je tá hranica, kedy je ekonomicky ešte únosné mať 15, 20, 25 klientov, ale aj iným spôsobom ľudsky, sociálne únosné, ale ja mám pocit, že sa pripravujete na ďalšie programovacie obdobie a že prostriedky, ktoré budú na tieto zariadenia nové, pôjdu opäť vašim straníckym kolegom alebo sympatizantom, alebo už nazvite to, ako chcete. Všetko tomu nasvedčuje.

    Pán minister, chcela by som sa vás opýtať, prečo napríklad ste nezmenili v tomto zákone systém posudzovania klientov, ktorého spôsob, aký sa u nás deje, no ak to naozaj veľmi preženiem, poviem, že je jediný na tejto planéte. Lebo VÚC-ka rozhoduje o registri aj o výmaze, o poskytovaní, o financovaní, o posudzovaní a ešte aj poskytuje. No, podľa mňa je to cirkus. To nemá žiadnu logiku. Ó, aké je to transparentné! Skutočne, aké je to transparentné.

    Veľmi kvitujem v tomto návrhu zákona, veľmi kvitujem štandardy kvality. Viem, že, predpokladám, nemôžem povedať, že viem, ale predpokladám, že narobia určité problémy, ale verím, že pokiaľ sa vychytajú tie problémy, tak bude vôľa to aj zmeniť.

    Mám však k tomu veľmi podstatnú poznámku. V súvislosti so štandardmi ste hovorili aj o akreditáciách, to je všetko v poriadku, ale mne v tomto zákone chýbajú súvislosti s kvalitou služieb to, čo sa žiada a čo ja som očakávala, že totiž v zákone bude echo a to v konkrétnych ustanoveniach vo výške úhrad. Lebo možno teraz použijem zlé prirovnanie, ale keď ja si zo štyroch bratislavských hotelov budem vyberať, kde prenocujem, tak ja si vyberiem podľa toho, koľko ten hotel má hviezdičiek. Koľko má hviezdičiek, to je odstupňované, aj aký je drahý. A keď sa pozriem do svojej peňaženky a poviem, že mám na štyridsaťeurový hotel, tak si vyberiem ten, ale viem, že tam musím čakať isté štandardy, ale keď si zoberem 500-eurový, tiež viem, že musím čakať isté štandardy.

    Pán minister, si myslím, že to by bol veľmi dobrý princíp na to, aby sme zmenili financovanie, pravidlá úhrady, aby to skvalitnili služby, skvalitnilo služby a zaviedli, zaviedla by sa zdravá súťaž. Čiže, keď to zhrniem, očakávala som zmenu vo financovaní a právnu istotu pre všetkých poskytovateľov. Štandardy kvality tie sú, ale odvodenie, odvodenie od nich som čakala, že bude aj systém úhrad upravený. Čakala som, že skončí monopol jedného subjektu, ktorý robí všetko od poskytovania posudzovania cez výmaz a všetko, to je nelogické. Čakala som, že budete mať odvahu na precízne skúmanie majetku a zadefinovanie povinnosti aj rodinných príslušníkov a čakala som aj na to, že budete mať odvahu urobiť napríklad vytvoriť nezávislý orgán, ktorý bude skúmať, alebo presnejšie posudzovať klienta, akú naozaj službu potrebuje a tým by sme sa vyhli rôznym nedorozumeniam a skutočne si myslím, že takýmto transparentným spôsobom by sme dosiahli, že služby by boli kvalitné, by boli dostupné, aby tieto služby dostali tí, ktorí ich skutočne potrebujú.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami štyria páni poslanci, pani poslankyňa Vaľová, Šedivcová, Mikloško a podpredsedníčka Jurinová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči pani spravodajkyňa, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani kolegyňa, váš príspevok mal také dva rozmery, jeden bol politický a jeden bol pragmatický k zákonu. Začnem veľmi krátko od tej časti politickej. Nemusíte nás povzbudzovať k nejakej odvahe, ktorú ste vy nikdy nemali, pretože v živote ste neurobili zmeny v sociálnych službách a keď si to ja ešte pamätám za bývalého volebného obdobia, keď pani vtedajšia ministerka Tomanová urobila zmeny v sociálnych službách, tak vtedy ste mi s pani poslankyňou Sabolovou povedali, že je to tak ťažký zákon, že nenašiel sa k tomu nikdy konsenzus ani odvaha. Čiže, vy ste tú odvahu nikdy nemali, aj keď pravidelne stojíte za týmto pultom a kritizujete naše zákony a boli ste rok a pol vo vláde a nič ste nepredložili, pani Gibalová.

    Čo sa týka, že sú nejaké zákony šité v tomto parlamente pred voľbami, no povedzme si, veď voľby sú stále. Veď sú voľby za europoslancov, do VÚC, veď voľby sú sústavne a stále. Takže neviem, k akým voľbám sú tie zákony šité a potom ste pomenovali niektoré veci, ktoré vás permanentne trápia a to je poskytovateľ neverejný a verejný. Ja veľmi krátko zareagujem, ste povedali, že vlastne o tých päť hviezdičkových hoteloch. Samozrejme, myslím si, že aj upravujeme štandardy aj registráciu o tom, aké, ktoré služby sú kvalitné, ale treba si jasne povedať, že naozaj tu vznikajú dve kategórie a oni, oni sú, oni v skutočnosti sú, pretože vyššie územné celky dokážu veľmi kvalitné služby poskytnúť za 700, 750 eur a súkromný poskytovateľ dokáže služby poskytnúť za 1 400, 1 500. Ale treba si pozrieť tých súkromných, týchto poskytovateľov, lebo ja som ich prešla. Niektorí neplatia ani mzdy svojim zamestnancom, niektorí nemajú takéto štandardy a jednoducho chceme, aby sme im vlastne my uhrádzali všetky finančné prostriedky. A spravodlivé úhrady, majetok je súkromná záležitosť, ú-á (pozn. red.: pani poslankyni zazvonil mobilný telefón)...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • No, už pani poslankyňa, skončil vám čas, pani poslankyňa Šedivcová, nech sa páči.

  • Ja by som si dovolila zareagovať na dve poznámky v rozprave pani kolegyne Gibalovej. Naozaj od začiatku sa viedol tento príspevok v takom viac možno politickom duchu ako odbornom, aj keď teda pani kolegyňu považujem za odborníčku v tejto oblasti. Duch zákona nahráva ideológii centralizmu, ďalej, čo na to tí, čo nemajú také šťastie prežívať starobu v sociálnych zariadeniach s príspevkom štátu? Verte mi, že viem o čom hovorím. Určite to nie je šťastie, keď musia ľudia odkázaní na túto službu prežívať starobu v zariadeniach s príspevkom štátu, ale originálna kompetencia obcí je vlastne opatrovateľská služba. Čiže 5 % podielových daní by obce mali smerovať do sociálnej oblasti a teda aj do opatrovateľskej služby. Ďalej, 28 miliónov eur z Európskej únie a 1 400 opatrovateliek, tento projekt zase skončí pred voľbami. Pokiaľ viem a sledujem, tento národný projekt už začala pripravovať predchádzajúca vláda, kedy sa ešte nevedelo, že predčasne skončí a tento projekt by bol tiež aj z dielne vašej vlády skončil pred niektorými voľbami, nevieme presne definovať pred ktorými, ale vždy sú tu nejaké voľby. Takže, ja by som naozaj očakávala, že sa nebudeme pohybovať výsostne v politickej rovine, ale v odbornej. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Je to samozrejme zložitý a ťažký zákon, nemôže byť nikdy taký, aby uspokojil všetkých. Myslím, že zákon je krokom vpred voči tomu, čo bolo, aj keď určite je stále čo vylepšovať a iste v budúcnosti k tomu prídeme.

    Ja by som chcel upozorniť na to, že mali sme nedávno výbor pre seniorov aj za prítomnosti pána ministra, kde najmä riaditeľ Slovenskej katolíckej charity hovoril o problémoch, ktoré vzniknú po aplikácii tohto zákona a jeho inštitúcia je celoplošná, charitatívne orientovaná a upozorňuje na viaceré problémy, ktoré z tohto zákona pre neho vyplývajú. No, ja by som chcel povedať, že ministerstvo školstva a to som tiež tam povedal, že vlastne pochopilo, že sú verejné a neverejné školy a tie neverejné sa delia na cirkevné a na súkromné. U tých cirkevných ide skôr v prípade sociálnej služby o charitu a u tých súkromných ide niekedy aj o zisk a teda aj tie ceny sú podstatne odlišné tam aj tam. Čiže to delenie verejné a neverejné sa mi zdá troška ešte hrubé a tie neverejné by som ešte delil na cirkevné a súkromné.

    Posledná poznámka je, že poznám aj zariadenia, kde európsky projekt veľmi pomohol aj čo sa týka betónu stavby DSS a rôznych zariadení pre seniorov, čiže na toto upozorňujem, že by bolo dobré sa ako zamerať. A posledné, že CSÚ a CDU program v Nemecku práve na základe súčasnej demografie veľmi podporuje zvyšovanie pracovných miest v sociálnych službách a to doporučujem aj pre nás orientovať sa v tomto smere v budúcnosti, že starých bude stále viac a mladých, ktorí môžu týmto starým pomôcť v rámci sociálnych služieb, bude tiež stále viac, pretože tých pracovných príležitostí je menej. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa zastala tých slov, ktoré, o ktorých hovorila, alebo ktoré povedala Monika Gibalová, naša kolegyňa. Tiež si myslím, že tá, alebo keď sa začalo rozprávať o zmene zákona o sociálnych službách, tak ako hlavné a také najdôležitejšie z tohto zákona mala byť zmena financovania. Všetci to, myslím, očakávali, že sa konečne urobí poriadok. Takže, v tomto si myslím, že tá ambícia nebola naplnená, aj keď teda pán minister vysvetlil v úvodnom slove, prečo sa tak nestalo. Stále si myslím, že možnože sa mohlo ešte, ja neviem, viac nad tým porozmýšľať a došlo by sa k nejakému konsenzu. Ak som mala správne informácie z niektorých sedení, tak viem, že vraj sa blížilo k nejakému konsenzu a potom zrazu prišla informácia, že sa zastavuje rokovanie o zmene financovania, čo bolo teda prekvapenie. Ale o tom možnože poviem vo svojom príspevku.

    Tiež by som chcela možno tak pozitívne zareagovať na štandardy kvality, ktoré sa objavili v zákone a len mi tam chýba ten dôvetok, že na čo nám vlastne budú slúžiť, kto ich bude robiť. Pokiaľ to zostane na samotných poskytovateľoch, tak neviem, či to má to zatiaľ v tejto podobe dostatočný význam. Ako beriem, že je veľmi dobré, že ich máme, ale chýba nejaký, niekto, kto bude robiť túto kontrolu a na základe výsledkov kontroly bude naozaj keď to poviem tak možno nepekne rozdávať hviezdičky. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem všetkým, ktorí na mňa reagovali. Ja by som len to zhrnula, cítim potrebu odpovedať najmä pani poslankyni Vaľovej. Samozrejme, že ak si klient vyberie slobodným výberom neverejného poskytovateľa, už v tej chvíli v podstate je sankcionovaný pretože nemá garantovanú cenu za poskytnutú službu pani poslankyňa. A tým, že nemá garantovanú tú cenu, ktorá je garantovaná u verejného poskytovateľa, tak je logické, že ten neverejný poskytovateľ si vypýta od toho klienta vyššiu úhradu. Vy tu stále balamutíte ľudí s tým, že neverejní poskytovatelia sú drahí a sú zlí a sú nekvalitní. Prosím vás pekne, upravte si už na to názor a neklamte ľudí, pretože naozaj u neverejného poskytovateľa je cena preto vyššia, lebo je negarantovaná.

  • Teraz v rozprave vystúpi pani podpredsedníčka Jurinová, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme tu teda naozaj dlho očakávanú novelu zákona 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Jeho príprava bola skutočne veľkoryso koncipovaná a do diskusie k návrhu bolo prizvaných nebývalé množstvo subjektov, čo je teda veľmi pozitívne. Konali sa konferencie, ktoré dávali nádej, že sa kompletne zmení celý systém financovania sociálnych služieb, ktorý sa pomaly stáva neudržateľný a nevie ani uspokojiť všetkých žiadateľov. Možno je to rozsiahlosťou zákona, že s výsledkom je nakoniec málokto spokojný, aspoň pokiaľ ide o odbornú a mimovládnu sféru. Možno by bolo aj schodnejším riešením príprava viacerých osobitných zákonov, ktoré by jednoduchším, možno zrozumiteľnejším spôsobom upravovali skupiny služieb. Myslím tým napríklad zákon o podpore deinštitucionalizácie alebo prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť v pobytových zariadeniach, alebo zákon o dlhodobej starostlivosti, ktorý nám chýba, alebo nové služby pokryté v zákone, trebárs o krízovej intervencii a takto, takto ďalej.

    Teraz je z toho opäť jeden veľký neprehľadný zákon, možno až mišmaš. Ale na to sú odsúdené takto veľké novely. Ale teraz nemyslím novely, ale samotné zákony. Je naozaj veľmi obsiahly.

    Zámer zákona, ako ho formuloval predkladateľ, teda je tam napísané v dôvodovej správe, že hlavným cieľom predkladanej novely zákona o sociálnych službách je zlepšiť kvalitu sociálnych služieb, upraviť pravidlá podpory sociálnych služieb z verejných zdrojov a tým zvýšiť udržateľnosť a dostupnosť sociálnych služieb, ale aj upraviť viaceré otázky, ktoré si vyžiadala aplikačná prax, tak toto sa ukazuje ako priveľké sústo práve pri tvorbe tejto novely. Napriek tomu nemožno povedať, že zákon je celý a jednoznačne zlý, poprípade zavrhnutiahodný. Veď už len to spomínané, ktoré sme v predošlej rozprave počuli, zavedenie kvalitatívnych štandardov bolo potrebné, pretože tieto jediné môžu byť garantom hodnotenia kvality a zlepšovania poskytovaných služieb, aj keď podotýkam opäť, že kto bude ten hodnotiteľ.

    Avšak chýba mi to hlavné. Zmena filozofie a nastavenie financovania služieb samotných, načo sa poukazuje už od prijatia zákona v roku 2008. Určite si myslím, že zmena mala predchádzať, že zmene mala predchádzať dôkladná finančná analýza, aby pri koncipovaní zákona už bolo jasné, na čo máme, čo si môžeme dovoliť ako rozdeliť kompetencie medzi štát a samosprávu, resp. ako zabezpečiť spravodlivé financovanie služieb bez ohľadu na ich poskytovateľov, aby naozaj neexistoval rozdiel, alebo diskriminácia medzi verejnými a neverejnými poskytovateľmi. Bez toho nám znova vychádza, že neverejní poskytovatelia opäť ťahajú za kratší koniec.

    Odborná verejnosť očakávala od tejto novely zákona systémové riešenie v troch zásadných okruhoch a to otvorenú podporu terénnych a ambulantných foriem sociálnych služieb, ako, ktoré môžeme považovať za služby vyššej kvality, ktoré zohľadňujú aj určité ľudsko-právne aspekty tejto agendy a rozumnú reguláciu pobytových služieb. Bezmála 90 % týchto služieb je u nás stále celoročných, čo nemožno nebrať do úvahy pri ich transformácii bez rizika kolapsu celého systému. Podľa novely zákona už takéto služby nebude možné zriaďovať.

    Druhý bod, verejná politika by mala reagovať na demografickú a ekonomickú situáciu obyvateľstva, vrátane zvýšeného dopytu po všetkých druhoch sociálnych služieb a postarať sa o zabezpečenie primeraných zdrojov verejných rozpočtov na sociálne služby. To je, samozrejme, každoročný kameň úrazu. Je pochopiteľné, že bez adekvátnej finančnej analýzy, toto očakávanie ani nemohlo byť naplnené.

    Novela nedáva odpoveď na potrebu dlhodobého zvyšovania objemu verejných finančných zdrojov vzhľadom na objektívny rast dopytu po službách. Otázkou zostáva, prečo ministerstvo financií k tomu nepristúpilo, keď sa pri plánovaní prác na novele s tým počítalo ako s logickým východiskom?

    A tretí bod, očakávané bolo aj definovanie kompetencii jednotlivých orgánov zodpovedných za primeranú ponuku sociálnych služieb pre tých, čo ich potrebujú.

    Novela ani túto otázku nerieši, keď kumuluje v rukách samosprávy posudzovanie odkázanosti, poskytovanie služieb, registráciu a financovanie neverejných poskytovateľov, ako aj výkon kontroly.

    Neverejní poskytovatelia sú tak vystavení riziku zneužívania právomoci jednotlivými úradníkmi bez možnosti primeranej a dostatočne pružnej ochrany.

    Ako už neraz pustili sme sa do stavby bez náležitej prípravy. Zároveň bolo k príprave prizvaných mnoho subjektov rôznej úrovne a tak sa v návrhu zákona prelínajú všeobecné princípy s úzko definovanými úlohami.

    V novele sa stretávajú inovatívne riešenia, napr. regulácia kapacity pobytových zariadení s nesystémovými ustanoveniami, ako rozdielny postoj štátu k financovaniu rovnakých služieb podľa poskytovateľa. Novela nerieši posilnenie terénnych foriem služieb, najmä čo sa týka domácej opatrovateľskej služby. Práve terénna služba by mala byť prvoradá aj preto, že z hľadiska ľudských práv je najprijateľnejšia a pritom je aj najlacnejšia. A toto je niečo, čo je minimálne rovnako dôležité, ako finančná a situačná analýza a to je pochopenie princípu deinštitucionalizácie. Mnohokrát opakujeme, že deinštitucionalizácia je dôležitá, ale či vôbec vieme niekedy, o čom hovoríme. Uvedomujeme si, že nejde o počty a či uzákoníme, koľko ľudí má byť v jednom zariadení, ak nezmeníme myslenie, ak si dostatočne neuvedomíme, že nie počet ľudí, ale spôsob prevádzkovania určuje aj spôsob života ľudí v pobytových zariadeniach. Inštitučné zmýšľanie a rozmýšľanie je nepriateľom komunitných služieb.

    Uvediem teraz celkom čerstvý, aj pre mňa dosť nečakaný príklad, je z 8. októbra t. r., teda z minulého týždňa a týka sa môjho rodného kraja. Jedny noviny uverejnili veľkolepý článok s názvom zariadenie v Likavke sa zaradilo medzi špičkových poskytovateľov sociálnych služieb a s podtitulom, práca na rekonštrukcii domova dôchodcov a domova sociálnych služieb sa začali v roku 2011 a ukončili sa v roku 2013. Celková hodnota projektu dosiahla takmer 2,6 mil. eur. Článok bol ilustrovaný skupinovou fotografiou na čele s pánom županom a fotografiou zrekonštruovanej budovy, ktorá pripomína kasáreň. A to je tá otázka, že či to naozaj chápeme, čo je to tá deinštitucionalizácia.

    Odborníci analyzovali a konferovali, granty podporovali projekty na šírenie myšlienok deinštitucionalizácie. Legislatívci pracovali na zákone a popri tom boli z regionálneho operačného programu vyčerpané peniaze, ktoré boli určené na deinštitucionalizáciu na zabetónovanie inštitúcie, ktorá má kapacitu 251 klientov. Podľa dnešnej novely už bude môcť byť maximum 40 prijímateľov v jednej budove, avšak okrem, sa bude, samozrejme, týkať ďalších alebo nových. A ešte okrem toho ponúka odľahčovaciu službu jedálne pre obyvateľov Likavky. Tomu sa povie skutočne komunitná služba a starostlivosť priam rodinného typu. Pri tomto, a keď si pomyslím na to, ako sa naozaj snažíme o deinštitucionalizáciu v zákone a peniaze, ktoré majú byť na to určené, sa použijú na rekonštrukciu, rekonštruovať treba, ale možnože s pohľadom do budúcna, ako by sa to dalo ďalej upraviť, tak naozaj rozum zastáva.

    Takže predložená novela zákona nenapĺňa očakávania, nezlepšuje významné postavenie neverejných poskytovateľov oproti súčasnému stavu, nerieši základné otázky nového systému sociálnych služieb a nebudem určite za ňu vedieť zahlasovať. Možnože by som uvažovala aj o vrátení zákona na dopracovanie, ale uvedomujem si, že naozaj obsahuje aj veľmi dobré znaky, ktoré je potrebné, aby prebehli legislatívou, aby boli zapracované, aby sa opäť zaplátali diery, ktoré v tomto zákone ešte stále sú.

    To by bolo asi v prvom čítaní k tomu, ako pristupovala vláda, alebo ako vnímam tento zákon, ktorý prišiel z vlády, všetko. Ja budem veriť, že ešte prebehnú naozaj diskusie aj na pôde, možnože s ministerstvom samotným, alebo na pôde výboru a dôjde k nejakým malým úpravám. Každopádne to, čo pán minister avizoval, že budúci rok prebehne opäť, zdá sa, veľká novela v sociálnych službách, budem dúfať, že už dôjde naozaj aj k zmene financovania, alebo k celej filozofii poskytovania.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pani poslankyňa Tomanová.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani podpredsedníčka skutočne zaujímavé vaše vystúpenie, ale mám taký pocit, že vôbec nerozumiete zákonu o sociálnych službách, keď si dovolíte povedať, že dať do osobitného zákona deinštitucionalizáciu a tento zákon rozdeliť do viacerých zákonov. Ešte len potom by to bol totálny mišmaš a je to pravda, že je to zložitý zákon, ale vôbec sa nedá hovoriť, že by to bol mišmaš v tomto zákone.

    V roku 2000 31. mája bol schválený vo vláde materiál, ktorý hovoril o tom, že na sociálne služby chýba 4,4 mld. vtedy slovenských korún. A napriek tomu s účinnosťou počnúc od 1. apríla 2012 a následne od 1. júla 2002 a od 1. 1. 2003 a 2004 sa odovzdávali kompetencie do originálnej pôsobnosti miest, obcí a vyšších územných celkov bez ich dofinancovania. Čiže dnes niet dostatok peňazí na to, aby sa financovali sociálne služby tak, ako ako sa financovali. Nedokázala to vyriešiť dokonca ani vaša vláda, v ktorej ste boli zúčastnení a povedzme si úprimne, čiže ani dnes ten problém v súčasnej dobe, kedy skutočne šetríme na každom kroku, nie je možné vyriešiť. A vrátim sa ešte k jednej veci, keď hovoríte o tom, že deinštitucionalizovať, vy si uvedomte, že deinštitucionalizácia prebehla trebárs v Nórsku, ale žiadne iné krajiny sa nevzdávajú svojich zariadení. V roku 1995 bola ukončená a je tu jeden človek, možno dvaja, možno traja, ktorí to presadzujú, aby sa zrušili pobytové zariadenia, ale pani podpredsedníčka, ak ja nepijem mlieko, to neznamená, že budem tvrdiť, že všetci, nech sa prestane mlieko vyrábať a predávať a že všetci ostatní ho nepotrebujú, takže skúste sa na to pozrieť objektívne. Naviac, vďaka tomu, čo ste urobili v roku 2011 so sociálnymi službami, teda vlastne až následne v prvom štvrťroku 2012, opatrovateľská služba bola nedostupná a je dodnes prakticky nedostupná pre mnoho ľudí a mala by byť najprijateľnejšia...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem, ďakujem veľmi pekne. No môžem povedať, že naozaj čo sa týka zmeny financovania, myslím si, že sa viacerí v tomto zhodneme. Len dôležité je to, že nikto doposiaľ nevymyslel ako, lebo je to naozaj veľmi zložité. Ani za bývalej vlády ste to nevyriešili a naozaj ani vy ste nenavrhli žiaden kľúč, lebo momentálne sa služby financujú, tak ako sa financujú a ak sa nájde lepšie riešenie, alebo ak bude lepšie riešenie, určite ho treba hľadať, ale to je vecou budúcnosti a myslím si, že aj určitých rozhovorov.

    K ďalším veciam sa veľmi nebudem vyjadrovať, lebo pani podpredsedníčka, vy ste to tak preplávali. Vy to tak vždycky preplávate po hladine, pretože hĺbka zákona vám málo kedy niečo hovorí a naozaj pomiešate mnoho vecí, ale beriem to, ako zaoberáte sa touto témou veľmi krátko, pretože ak ste povedali, že do rúk samosprávy, ktorí budú kontrolovať alebo ktorí posudzujú odkázanosť, vážená pani kolegyňa, kto má kontrolovať? No predsa ten kto financuje. Alebo ako si to predstavujete? Že mestá, obce, štát bude dávať financie a neziskovky to budú kontrolovať? Ako si to predstavujete? Vôbec viete, ako to prechádza vlastne v samosprávach, ako to prechádza cez rozpočty? Takisto obviňujete, že jednoducho nemôžu obce dávať do sociálnych zariadení, neposkytujú, no samozrejme, každé mesto, alebo obec má opatrovateľky, nie je ich toľko, koľko by sme si predstavovali, ale ako primátorka mesta určite viem, že ak občan nie je odkázaný na sociálnu službu, tak naozaj citlivo zvažujeme, pretože radšej ho necháme v tom domácom prostredí, o ktorom rozprávate a jednoducho na tie opatrovateľky a jednoducho určite nám to, aj finančne si porovnáme, aby sme hocikoho nedali na odkázanú službu. Ale kto má najlepšie vedieť? No predsa posudkový lekár a obec, obec, kde ten človek žije. Alebo kto to má posudzovať? Neziskové organizácie? Jednoducho vážne sa musíme nad tým zamyslieť a nepočúvať iba nejaké diskusie, ale naozaj...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ja si dovolím zareagovať na tú časť, kde pani podpredsedníčka hovorila o tom, že či naozaj chápeme, čo je deinštitucionalizácia. Je to trošku zložitejší proces a vlastne tento názov ešte ani nie je taký vžitý veľmi v našich podmienkach. Ja som sa vrátila minulý týždeň z pracovnej cesty v Mníchove, kde naozaj som absolvovala návštevy sociálnych zariadení, ktoré sa zapojili do deinštitucionalizácie a dokonca boli to zariadenia aj pre seniorov. Takisto viem z vlastnej skúsenosti, teda prípravy projektu DI, do ktorého sa zariadenie, v ktorom pracujem, zapojilo teraz, v súčasnom období, takže nie všade sa dá robiť, vo všetkých zariadeniach, alebo vo všetkých službách sa dá robiť deinštitucionalizácia, pretože naozaj tie veľké zariadenia veľkokapacitné, ktoré tu boli a stále sú, tie jednoducho nevieme deinštitucionalizovať pre seniorov, pretože nie všetci klienti sa do týchto projektov hodia. Ja som rada, že ministerstvo tento projekt podporuje v takej podobe, ako ho podporuje, ale hovorím, nie všade sa to dá riešiť takýmto projektom. Zajtra organizujeme Mesa 10 pod záštitou pána predsedu Maňku v Banskej Bystrici práve odbornú konferenciu na tému deinštitucionalizácia a myslím si, že tiež sa ľudia viacej dozvedia o tejto téme a že to budú vnímať inak, pretože nedá sa to tak jednostranne vnímať a povedať, že nevieme, čo to je a nechápeme, čo to je.

  • S reakciou pani podpredsedníčka Jurinová.

  • Ďakujem pekne za pripomienky pani, paniam kolegyniam. Ja si uvedomujem, že financovanie je veľký problém a myslím, že som sa nevyjadrila ani raz, pani Tomanová tu už nie je, ani raz som sa nevyjadrila, že som za zrušenie pobytových služieb, tak ako mi naznačila, že som povedala. To viem, že by asi nemalo zmysel, aj keď som za to, aby sa podporovali domáce, terénne, opatrovateľské, aj domáce aj opatrovateľské služby všeobecne, ale hovorila som hlavne o tom, že peniaze, ktoré boli určené na, alebo na projekty pre deinštitucionalizáciu, boli použité na sanovanie veľkokapacitného domu, čo sa mi nezdá s kostolným poriadkom. Ako toto sa mi zdá choré. Takže som rada, že ministerstvo ma pozitívny vzťah k DI, som rada, že ministerskí úradníci aspoň, keď som sa zúčastnila konferencií, tak boli naozaj naklonení tomu, však to vidno aj v zákone, tak ako je nastavený, ale na druhej strane to, že peniaze, ktoré boli určené na deinštitucionalizáciu, boli určené, boli použité na úplne iný, na úplne iný projekt, to mi je ľúto.

    Čo sa týka kontroly, ktorú napádala pani poslankyňa Vaľová, ja si myslím, že ak ja sama mám možnosť rozhodovať o tom, kam dám peniaze, tak mal by byť nejaký nezávislý orgán, človek, komisia, ktorá práve posúdi to, či tie peniaze boli naozaj použité, alebo rozdelené, prerozdelené správne, na to som najmä narážala. Ďakujem pekne.

  • Ďalším, ktorý vystúpi v rozprave, je pán poslanec Mihál. Nech sa páči, máte, pán poslanec, slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka a predsedajúca parlamentu, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia nebudem hovoriť dlho. Myslím si, že pani kolegyňa Monika Gibalová nasadila vo svojom prvom vystúpení latku veľmi vysoko, tak sa nebudem blamovať tým, že rozhodne nemám pripravenú takú analýzu zákona, ako ona a chcem len povedať niekoľko takých vecí, možno nie celkom súvislé, ale k veci.

    Prvé, prvé je to, že po roku a pol vládnutia vlády Roberta Fica, ktorá teda nie je žiadny zlepenec, ale je to vláda jednej strany, kde sa teda dá dohodnúť s ministerstvom zdravotníctva, dá sa dohodnúť s ďalšími rezortami na tom, čo vlastne vláda chce, vlády, ktorá má, ako sama tvrdí, vynikajúce nadštandardné vzťahy so združením miest a obcí Slovenska, vláda, ktorej niektorí členovia sú dokonca priamo župani vo VÚC-kách, respektíve väčšina županov na Slovensku je členmi SMER-u, alebo sa k nemu hlási a vláda, ktorá má aj výborné vzťahy voči napríklad Jednote dôchodcov, nie je schopná predložiť do parlamentu taký návrh zákona o sociálnych službách, aký by Slovensko reálne potrebovalo. Vláda nemá odvahu na to, aby urobila v systéme reformy, ktoré sú potrebné, o ktorých všetci vedia, že by mali prebehnúť. Nie je jednoducho toto schopná a možno je to práve kvôli prezidentským voľbám, pán premiér a budúci kandidát na prezidenta Fico nechce riskovať nejakú blamáž, ktorá by mu možno hrozila zo strany relatívne početnej voličskej skupiny, ktorá veľmi radi volí istoty a tou istotou v tomto prípade je to, že zariadenia sociálnych služieb nebudú poriadne fungovať ani naďalej a hlavne, že žiadne nové zariadenia ani, ani terénni pracovníci, aby sme nezabudli zdôrazniť, pribúdať nebudú, pretože na to nebudú peniaze, nebudú na to zdroje, nebude na to vybudovaný systém.

    Čiže je to veľká škoda. Ak na budúci rok prídete s ďalšou novelou, pán minister, ako ste avizovali v úvodnom vystúpení, tak fajn, možno tá novela bude lepšia, bude razantnejšia, bude už po prezidentských voľbách, možno že si niečo trúfnete odvážnejšie navrhnúť, ale v každom prípade sa stratí rok. Stratí sa rok, stratia všetci tí, ktorí v tých zariadeniach sú, rok života, ktorý mohli prežiť možno kvalitnejšie a tí, ktorí potrebujú starostlivosť, na ňu možno o jeden rok dlhšie budú čakať. Čiže to je škoda nevyužitej príležitosti, skrátka zahodili ste ju, škoda. Veľká škoda.

    Nebudem teda rozpitvávať jednotlivé detaily zákona, len spomeniem, že som rád, že v pripomienkovom konaní ste ustúpili a stiahli ste návrh, podľa ktorého sa mal odstupňovať príspevok štátu podľa stupňa odkázanosti, pretože konečným efektom by bolo to, že mnohé zariadenia by dostali omnoho, omnoho menej peňazí na svojich klientov, ako je to podľa súčasného stavu. Čiže jedna z tých najväčších námietok, ktorá v pripomienkovom konaní na tento zákon prišla, bola vyslyšaná zo strany ministerstva, čo je na jednej strane dobré, na druhej strane teda ostáva tu stále visieť otázka, kde zobrať peniaze, ktoré sú potrebné na to, aby sa systém zdokonaľoval, zlepšoval a aby, zdôrazňujem ešte raz, pribudlo viac najmä terénnych pracovníkov.

    Pokiaľ ide o terénnych pracovníkov, tam určite sa priestor z hľadiska financovania dá vytvoriť z eurofondov, z európskeho sociálneho fondu, pretože pri troške chcenia sa dá cez príslušný projekt a neviem presne, či aj náhodou nebeží, aby som vám nekrivdil, (reakcia z pléna) výborne, takže veci sa hýbu, to je dobré, čiže cez zdroje Európskeho sociálneho fondu sa dajú podporiť takéto nové pracovné miesta ľudí, ktorí by sa starali o zdravotne postihnutých, o starších, odkázaných priamo v ich domácnostiach a tým pádom by títo ľudia získali tú sociálnu službu, ktorá je pre nich možno najpotrebnejšia. Čiže bude o nich postarané a nebudú musieť sa sťahovať do zariadení, ktoré nech sú akokoľvek výborné a dobre fungujúce, málokedy dokážu nahradiť staršiemu človeku to teplo domova, doslova do písmena, ktoré, na ktoré je zvyknutý z domáceho prostredia.

    Čiže je dobré teda, ak teda počujeme správy o tom, že takýto projekt máme a dúfam, že bude fungovať. No a ja teda chcem upozorniť, tak ako som hovoril pri predchádzajúcom vystúpení, lebo teda máme za domácu úlohu pomáhať vláde hľadať finančné prostriedky v týchto ťažkých časoch, aj keď tá naša pomoc neviem či bude vyslyšaná a v tomto prípade predpokladám, že nie, pretože na tomto mieste si dovolím navrhnúť, aby zdroje, ktoré vláda má, respektíve ministerstvo práce má v rozpočte, okolo 65 možno 70 miliónov eur, na vianočné príspevky dôchodcom, boli presmerované z vianočných príspevkov na zariadenia sociálnych služieb. Tu jednoducho máte priamo na tácke finančné zdroje vo výške 70 miliónov, s ktorými sa dá všeličo urobiť. Čiže zdôrazňujem, že nehovorím o tom, zobrať dôchodcom vianočné príspevky, zobrať im 70 miliónov, hovorím o tom, dať dôchodcom 70 miliónov eur, ale dať to tým, ktorí to skutočne potrebujú. Potrebuje 40 alebo 50 eur na prilepšenie pred Vianocami dôchodca, ktorý, áno, má 62 rokov, takže poberá starobný dôchodok, povedzme 350 eur mesačne, ktorý ako 62 ročný je pri plnej sile ešte dokonca aj pracuje a možno niekoľko rokov pracovať bude, ale dostane nesystémový vianočný príspevok, pretože bol skrátka zaradený v istom čase a dokonca, ako sa pán minister v sobotu vyjadril, bude o pár eur zvýšený, zrejme znova kvôli prezidentskej kampani.

    Omnoho, omnoho užitočnejšie bude, keď tieto peniažky dostanú tí dôchodcovia, ktorí nielenže teda poberajú nízky dôchodok, ktorí nielenže sú dôchodcami, či starobnými alebo invalidnými, ale sú skutočne odkázaní na pomoc, sú v zariadeniach sociálnych služieb, respektíve sa o nich niekto stará v rámci tej terénnej ošetrovateľskej, opatrovateľskej práce. Čiže to sú dôchodcovia, ktorým treba pomôcť, ktorých treba zvýhodniť a nech ten príspevok na jedného jej aj 100 alebo 150 eur. Keď si to spočítate, tak neviem, koľko presne, už to nemám v hlave, ale sú to určite státisíce, možno 600 možno 700 tisíc dôchodcov, ktorý dostane v prepočte 40, 45 možno eur vianočného príspevku, je to spolu tých 70 miliónov.

    Ale dôchodcov, ktorí sú v zariadeniach sociálnych služieb, alebo ktorí sú nejakým spôsobom prijímateľmi sociálnej služby vo forme terénnej práce, no strieľam teraz, priznám sa, ale nebude ich viac ako 100 tisíc. V zariadeniach ich je, neviem, 10, 15-tisíc, v pobytových zariadeniach. Čiže tých nie je až tak veľa. Keď si to rozpočítate, tak ten 70-miliónový balík, keď sa rozpočíta na ľudí, ktorí sú v zariadeniach, alebo ktorí prijímajú terénnu službu, nie je až tak veľa a v prepočte na jedného by mohlo ísť nie o symbolických pár drobných, s prepáčením, ale o sumu, ktorá by im pomohla, ktorá by pomohla obciam, aby sociálne služby ďalej rozširovali, aby pribudlo terénnych pracovníkov, aby sa budovali, keď už na to príde, rôzne ďalšie typy zariadení sociálnych služieb. Nie sú tu len tie penzióny pre starších, alebo pre zdravotne postihnutých občanov. Sú rôzne formy, ktoré či v zákone máme, či vo svete ich poznáme, ale je ich v reálnom živote na Slovensku málo a sú žiadané. Čiže je tu balík 70 miliónov, ktoré, prosím, netreba minúť na zvyšovanie platov neviem komu, aj keď si to možno niekto zaslúži, ale to sú peniaze, ktoré by mali ísť dôchodcom ale tým, ktorí sú na to skutočne odkázaní, to sú tí, ktorí čerpajú sociálne služby.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Pán poslanec bol posledným, ktorý bol písomne prihlásený, otváram ústnu rozpravu. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Pani poslankyňa Nicholsonová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Veľmi pekne ďakujem sa slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, pán minister, pani spravodajkyňa, ja začnem trochu zoširoka a to tým, že všetci, ktorí sa tejto téme nejakým spôsobom venujeme a vnímame ju, či už okrajovo alebo teda naozaj do hĺbky, ako napríklad pani kolegyňa Gibalová, vieme, že ten systém sociálnych služieb v našej krajine bol nastavený a je nastavený veľmi zle. Začalo to niekde pri decentralizácií, ktorá, podľa mňa, na Slovensku nebola nikdy poriadne dokonaná a to sa týka ako poriadku v prechode jednotlivých kompetencií na nižšie samosprávy, tak aj v toku financií z verejných zdrojov. My tu máme z toho celkom slušný guláš a nikto sa celkom nepodujal dať to v tých jednotlivých oblastiach do poriadku tak, aby to naozaj fungovalo. Ešte nám do toho vstúpili VÚC-ky, ktorými sa, podľa mňa, stal z toho ešte väčší galimatiáš.

    Povedzme si na rovinu, že systém sociálnych služieb tu nefunguje dobre a on kolabuje a kolabuje plynule už niekoľko rokov. Nikto, vrátane nás, čo sme tam viseli v tých pozíciách rok a pol, nepresadil takú zásadnú zmenu financovania sociálnych služieb, aby nám ten systém za chvíľu nespadol na hlavu. A on nám na tú hlavu spadne. Povedzme si prečo.

    Ten prvý dôvod bol decentralizácia, ale ten druhý dôvod je nemenej dôležitý a to je to, že nikto sa nepostavil pred tento národ s tou otázkou, že kto a do akej miery má byť zodpovedný za starnutie. To, že naša populácia starne, to, že sa rodí málo detí a že za chvíľu sa budeme pozerať pomaly len na šedivé hlavy, to je nespochybniteľný fakt. Ale v tejto krajine na rozdiel od iných krajín sa neodštartovala diskusia o tom, kto a akým spôsobom nesie zodpovednosť za starnutie jednotlivca. Je to ten jednotlivec? Sú to jeho deti, ktoré vychoval? Je to obec, v ktorej býva?Je to VÚC? Alebo je to štát?

    Bez toho, aby sme si veľmi jasne pomenovali túto zodpovednosť za starnutie jednotlivca, si myslím, že nenastane ani v téme sociálnych služieb ten skutočný poriadok, pretože ak sa pozriete na iné krajiny, kde nemajú problém so sociálnymi službami, tam sa odštartovala takáto diskusia pred desiatkami rokov. A teraz s nástupom nových a nových generácií ľudia stále viac a viac chápu, že aj oni sú zodpovední za svoje vlastné starnutie a preto sa v normálnych krajinách, napríklad v takej Kanade, napríklad vo Veľkej Británii, napríklad v iných anglosaských krajinách, napríklad aj v Spojených štátoch amerických stalo to, že ľudia, ktorí starnú, si už počas svojho produktívneho života odkladajú na to, čo ich raz postihne. A to je to, že budú odkázaní na dlhodobú starostlivosť a že budú odkázaní na nejaký druh sociálnej služby. Buď sa pripoisťujú a odkladajú si tak peniaze, aby potom, keď ich to zastihne, nezostali prekvapení a nepýtali sa, a teraz čo so mnou?Postarajú sa o mňa deti? Postará sa o mňa štát? Postará sa o mňa o dedina, alebo kto?

    To znamená, buď si, buď si odkladajú peniaze v rámci buď komerčného pripoistenia, alebo dokonca v niektorých krajinách povinného pripoistenia, alebo to riešia tak, že už počas svojho produktívneho života si vyberú na základe štandardov kvality domov sociálnych služieb, domov pre seniorov, ktorému prednostne posielajú na účet peniaze tak, aby v momente, keď to s ním sekne a už nedokáže doma zvládať sám to svoje starnutie, nemusel volať synom, dcéram a neviem komu, ale úplne dôstojne sa presťahuje zo svojho domova do domova sociálnych služieb, kde má túto službu predplatenú.

    Toto sa u nás nestalo. A preto, v tom máme dnes taký bordel, aký máme a preto, keď príde návrh na to, aby sa v tejto krajine stanovila minimálna participácia, percentuálna, klienta na platení služby, ktorú potrebuje, tak tu máme pomaly vzburu, demonštrácie, tuto pískajú dôchodcovia z balkóna a podobne. Nuž ale ja chápem, že tomu mala predchádzať tá debata, ale položiť si tú otázku, že koľko má minimálne ten, ten človek prispievať na službu, ktorej sa mu dostáva, to je veľmi potrebná otázka a bude potrebné ju zodpovedať a nie je to systémové, nie je to systémové, že jedna vláda stanoví 50-percentnú participáciu klienta a druhá vláda príde o rok a proste ju zruší len preto, lebo sa z balkóna ozýva piskot.

    Preto, čo som uviedla, pre tento všeobecný teda úvod, ktorý mi snáď odpustíte, považujem ten návrh novely, ktorý ste priniesli do parlamentu za veľmi slabý aj s ohľadom na to, čo povedal pán Mihál, že vy máte všemožnú podporu, akú si len môžete žiadať, považujem ho za, za veľmi málo ambiciózny. On bol samozrejme okorenený tou etudou zase tuto spriatelených dôchodcov na balkóne, ale to proste už patrí k tomu divadlu. Ten zákon, nemôžem povedať, tak ako to tu odznelo pri mojich predrečníkoch, že by bol zlý. Viete, on nie je zlý preto, čo prináša, ale on je zlý preto, čo neprináša a pre všetky tie otázky, na ktoré ten zákon jednoducho nedáva tú odpoveď napriek tomu, že pri vašej sile, pri vašej sile by ste si mohli dovoliť mať oveľa vyššie ambície. A všetci vieme, aj teda ja, aj sebakriticky s tým, že možno sme mohli urobiť viacej, musím povedať, že chce to práve takúto silu a takúto jednotu, ako nám tu predvádzate vy v parlamente a vo vláde a neviem, kde všade, aby sa zmenil konečne ten systém sociálnych služieb na Slovensku. O tom viacej mi je ľúto, že prichádzate s návrhom, ktorý naozaj nezodpovedá ambíciám, ktoré by ste mohli mať.

    Čo mi vadí? Vadí mi to, že diskriminujete klientov, diskriminujete ľudí, ktorí sú odkázaní na sociálne služby. Hovorila už o tom pani poslankyňa Gibalová, ja to len zhrniem, že podľa mňa v normálnej demokratickej krajine, ktorá si ctí a garantuje práva jednotlivca, by bolo namieste, aby osoba, ktorá bude poberať nejaký druh sociálnej služby, mohla rozhodnúť o tom, od koho takúto sociálnu službu bude poberať. A ako to, že je niekto odkázaný na sociálnu službu, ešte neznamená, že je nesvojprávny a nevie sa rozhodnúť a že to musí dostať nadiktované od obce, ktorá sa potom, samozrejme, rozhodne, či tomu alebo onomu poskytovateľovi bude platiť.

    A vychádzajúc z tohto si myslím, že po druhé, nediskriminujete iba klienta, poberateľa sociálnej služby, ale diskriminujete aj poskytovateľov, pretože zostáva to protiústavné delenie na jednoducho verejných, neverejných, nie z pohľadu toho, samozrejme, že sú verejní alebo neverejní, ale z pohľadu financovania. Jednoducho, robíte medzi nimi neprekonateľnú bariéru a vôbec nerozumiem tomu, že prečo sa, alebo teda rozumiem tomu, samozrejme, lebo pre vás všetko, čo je súkromné, ako keby nepriateľ, ale pri sociálnych službách ste si to, podľa mňa, ako mohli odpustiť a mohli ste prekročiť tento svoj tieň, lebo my sa nepohneme z miesta, keď nezačneme robiť presný opak, keď nezačneme zrovnoprávňovať verejných a neverejných poskytovateľov.

    Všetci vieme ako funguje väčšina samospráv a koho uprednostnia, či verejného alebo neverejného poskytovateľa, no a samozrejme potom tak aj bude vyzerať financovanie a potom sa bude diať presne to, čo sa tu už roky deje, že jednoducho je nedostatok poskytovateľov sociálnych služieb. Ale prečo je nedostatok poskytovateľov sociálnych služieb? Pretože pri obciach, vo VÚC-kach a ešte neviem kde, jednoducho nevznikajú poskytovatelia sociálnych služieb, alebo aspoň v takej miere, aby dokázali uspokojiť ten dopyt a to už nehovoriac o kvalite. A na druhej strane, no niekto, kto aj chce rozbehnúť, alebo chce začať pôsobiť ako poskytovateľ, neverejný poskytovateľ sociálnej služby, si to veľmi rozmyslí, keď má takéto, takúto neistú budúcnosť, keď nemá zabezpečené to, že sa mu od obce alebo od vyššej samosprávy dostane to, čo by mu patriť malo, teda v krajine, kde by, samozrejme, nediskriminovali neverejných poskytovateľov.

    Po tretie. To už tu odznelo, ja viem, že pani poslankyňa Vaľová sa voči tomu ohradila, ale mne to tiež tak príde, že vy z tej samosprávy robíte poloboha, ktorý bude rozhodovať úplne o všetkom, a to bez akejkoľvek kontroly. A mne ani tak nevadí, že oni spolu posudzujú, samozrejme, že oni poznajú toho svojho občana, sú pri ňom blízko, ja to úplne chápem, že vstupujú do toho procesu posudzovania toho občana, ktorý je odkázaný na nejakú sociálnu službu, ale nerozumiem tomu, prečo teda zároveň nezačnete robiť poriadky v posudkových komisiách a nevytvoríte z toho taký model, kde by sa proste nekorumpovalo, kde by to nebolo len o jednom hlase, poťažme o dvoch hlasoch, kde by bola zabezpečená aspoň aká-taká kontrola. Pretože tak, ako je to dnes stanovené a čo vy prinášate vlastne do pléna, je o tom, že obec registruje poskytovateľov sociálnych služieb, obec posudzuje odkázanosť občana na sociálnu službu, obec rozdeľuje potom peniaze, ale z verejných zdrojov a kontroluje a sankcionuje poskytovateľov, a to si nemyslím, že je úplne férovo nastavené.

    Po štvrté. Vy deklarujete a ja s tým úplne súhlasím. Pod toto by som sa podpísala všetkými desiatimi, že treba podporovať terénnu opatrovateľskú službu. Úplne s tým súhlasím. Podľa mňa pre človeka, ktorý ešte nie je v tom, naozaj že v najhoršom štádiu odkázanosti na sociálnu službu, je najprirodzenejšie zostať vo svojom prostredí, ale nech má teda zabezpečené všetko to, čo k tomu životu potrebuje a čo si on už nedokáže zabezpečiť sám. Len ja som v tom vašom návrhu nenašla to, ako chcete podporovať opatrovateľov, a to už nehovorím o rodinných opatrovateľoch. Ale teda tu si zase musím vstúpiť aj ja do svedomia, že my, keď sme pripravovali tú našu krízovú novelu o sociálnych službách, tak tiež sme veľmi neriešili hlavne tých rodinných opatrovateľov. Ja si myslím, že to je veľká časť z opatrovateľov, ktorí sa vôbec pohybujú v teréne.

    A po piate. Riešite štandardy kvality a veľmi vás tu za to chvália. Ja v tom, ale nenachádzam logiku, pretože, keď sa pri školách hovorí, že začneme riešiť štandardy kvality, je to preto, aby si rodič, resp. dieťa mohli vybrať kvalitnú školu. Hej? Na tom sa zhodneme, že je to tak. A to si myslím, že je správne, lebo sa vám vyčistí trh, proste na niektorých školách deti budú, na iných školách deti nebudú, pretože dobré školy prežijú a zlé neprežijú. Ale načo vy vnášate štandardy kvality medzi poskytovateľov sociálnej služby, keď vy nedávate klientovi právo slobodného výberu?

    Veď, rozumiete, podľa mňa to veľmi úzko súvisí, ak chcete dať štandardy kvality, fantastické, ale potom to necháte na klientovi, že ktorého poskytovateľa sociálnej služby si vyberie. Pretože jedine takto sa vám vyčistí ten trh s poskytovateľmi sociálnych služieb. A potom sa budeme mať čím chváliť. Už tam nebudú proste staré barabizne bez zateplenia v bývalých kaštieľoch, kde sú obrovské úniky tepla, kde proste tí starčekovia, veď som videla, chodia pomaly v baraniciach, aby tam vôbec prežili. A tá služba, ktorú si za to ten poskytovateľ verejný vypýta, vôbec nie je lacná. Tak poďme do tých štandardov a pokojne zlikvidujme aj neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí sú nekvalitní. Som úplne za to. Sú aj takí, samozrejme, že sú aj takí a tiež sú predražení. Ale tak potom nechajme to naozaj na tom občanovi, ktorý si pozrie, ako je hodnotené to alebo ono zariadenie, slobodne si vyberie a tí nekvalitní vám jednoducho zakapú aj na jednej, na druhej strane. A hlavne budete mať potom peniaze na to, aby ste nerozdeľovali podľa toho, že či je niekto verejný alebo neverejný poskytovateľ sociálnej služby, ale jednoducho peniaze pôjdu za občanom, ktorý si vyberá kvalitu. Podporovať štát, to znamená štát alebo teda z verejných zdrojov sa budú podporovať iba kvalitní poskytovatelia sociálnych služieb. Žiaden iný lepší model ja si neviem predstaviť.

    Pán minister, ja som povedala, že ten zákon, ten návrh vôbec nie je zlý preto, čo v ňom riešite, ale nepovažujem ho za dobrý preto, že je veľa vecí, ktoré v ňom neriešite. A poviem vám, ktoré veci. Poviem za akú, za aký návrh by som okamžite zdvihla ruku.

    Po prvé. Taký návrh, ktorý by riešil, že klient má právo slobodného výberu poskytovateľa sociálnych služieb.

    Po druhé. Obecným a neverejným poskytovateľom vybraných druhov sociálnych služieb by sa navrhlo poskytovať rovnakú výšku príspevku zo zdrojov štátneho rozpočtu.

    Po tretie. Podpora zotrvania klienta v domácom prostredí. To znamená, znížiť tlak na kapacity zariadení nielen tak, že vy stanovíte, že toto zariadenie môže mať toľko a toľko klientov, ale tým, že budete podporovať naozaj tú terénnu opatrovateľskú službu. To znamená, že aj za klientom odkázaným menej na sociálnu službu by mal ísť príspevok na neverejných poskytovateľov terénnej opatrovateľskej služby.

    Po ďalšie. Určenie minimálnej výšky úhrady za služby dlhodobej starostlivosti, a to vo výške, a poďme teraz diskutovať, minimálne 50 % ekonomicky oprávnených nákladov na sociálnu službu určených obcami a vyššími územnými celkami.

    Po ďalšie. Zvýšiť participáciu a zodpovednosť klienta, ale aj jeho rodiny na úhrade nákladov. Zohľadniť nielen súčasný príjem a majetok prijímateľa sociálnej služby, ale prihliadať aj na príjem získaný predajom nehnuteľného majetku v posledných piatich rokoch.

    Po ďalšie. Rozšírenie okruhu osôb, ktoré budú môcť vykonávať opatrovanie. Tam si naozaj myslím, že s tými štandardmi sa treba vyhrať a s tým, čo majú zo zákona obligatórne oni spĺňať tiež, keď chceme teda podporovať opatrovateľov.

    Zvýšenie dostupnosti terénnych sociálnych služieb. V neposlednom rade vytvorenie priestoru na použitie finančných zdrojov na riešenie krízovej situácie v sociálnych službách oddialením viacerých povinností poskytovateľov sociálnych služieb. Mám na mysli napríklad debarierizáciu zariadení a podobne. Ak by ste priniesli takúto novelu, všetkými desiatimi ju podporím. Musím povedať, že toto som čerpala všetko veci, ktoré sme my pripravovali do našej veľkej novely. Veľmi dobre viete, že sme tam boli rok a pol. Tá veľká novela bola pripravená, bola aj prediskutovaná, ako aj s V8, tak aj so ZMOS-om a s ďalšími. Proste, nestihli sme to. Mrzí ma to samú. Nestihli sme to. To, čo sme stihli, bola tzv. krízová malá novela zákona o sociálnych službách, ktorá tiež nebola dokonalá a preto mi dovoľte na záver povedať, že váš zákon teda nie je dokonalý tak, ako nebola ani tá naša malá novela. A ja len verím, že to čo avizujete, že prídete s nejakým prelomovým návrhom, že s ním naozaj prídete a ak bude aspoň, ak tam bude aspoň polovica z vecí, ktoré som teraz prečítala, na ktorých, podľa mňa, inak so zapojením racia a bez nejakých politických línií, by sme sa, si myslí, zhodli, tak určite budete mať našu podporu.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne. K niekoľkým myšlienkam pani poslankyne Nicholsonovej by som rád zareagoval. Jednak by som sa vrátil na úvod k tomu, o čom hovorila, k protiústavnému zákonu, ktorý bol presadený počas prvej vlády Roberta Fica, ktorý zaviedol službu, ale nedal peniaze. Vláda Ivety Radičovej sa túto situáciu snažila riešiť, pán minister Mihál prišiel s riešením a aj preto, lebo medzitým sme opakovane museli dofinancovať sociálne služby neverejných poskytovateľov zo štátneho rozpočtu. A riešenie pána ministra Mihála, vtedajšieho ministra, bolo o tom, že chcel viac zapojiť klienta do financovania sociálnych služieb, viac zapojiť rodinu, to, čo hovorila aj pani poslankyňa Nicholsonová.

    Ten problém bol ale v tom, že jednak to bolo pomerne rýchle riešenie, tak to vnímam ja, jednak sme sa dostali v lete minulého roku do situácie, že mnohí klienti boli, sa cítili byť ohrození v zariadeniach sociálnych služieb a jednak sa len potvrdilo to, že kým nedáte dosť peňazí do sociálnych služieb, vždy niekomu zostane v rukách Čierny Peter. Buď je to VÚC-ka, buď sú mestá a obce, alebo je štát, alebo sú to neverejní poskytovatelia, alebo sú to klienti v sociálnych zariadeniach. Vždy niekomu zostáva Čierny Peter v rukách. Aj preto, keď sme, SDKÚ navrhovala posunúť, odsunúť túto zmenu financovania. Nakoniec SMER schválil návrh, teda úplne zrušiť túto formu financovania. Čakali sme na tento zákon, ktorý dnes predkladá pán minister Richter, že vyrieši problém financovania sociálnych služieb. Nerieši ho, pán minister, ho naozaj nevyrieši dostačujúco. Prvým problémom je, že musel ustúpiť ZMOS-u v tom, že zrušil zrovnoprávnenie klientov vo verejných a neverejných zariadeniach. A ten druhý problém, ktorý vidím, je v tom, že stále nie je doriešené, ako bude rezort zdravotníctva a zdravotné poisťovne financovať ošetrovateľskú starostlivosť v sociálnych zariadeniach...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne. No konečne som sa dozvedel, a to oceňujem, že niekto z opozície povedal, že tá decentralizácia bola zlá. Naozaj bola zlá. Ona zaviedla obrovský chaos aj to systému sociálnych služieb. Zničila to, čo fungovalo s problémami, ale fungovalo. Po tej decentralizácii, žiaľ, to nefungovalo. A toto je oblasť, ktorá sa nedá tak jednoznačne a veľmi rýchlo zmeniť. Ale my to meníme. Meníme to, síce možno podľa vás, pomaly, ale meníme to. A určite na budúci rok príde taká novela, ktorá to razantnejšie a zásadnejšie zmení. Ale nedá sa to urobiť len tak jednoducho. Vy ste rok a pol tiež mali na to, tak ako my a neurobili ste, lebo ste nestihli. Tak netlačte do niečoho nás.

    Ja som prešiel veľmi veľa verejných aj neverejných zariadení a videl som dosť výrazné rozdiely, ani nie tak v poskytovaní služieb, ale vo výške tzv. oprávnených nákladov. A našou snahou je, aby starostlivosť o starých ľudí nebola biznisom. A to sa nedá len tak jednoducho naformulovať a odstrániť, pretože ja ťažko pochopím, keď v jednom zariadení, kde je na určitej úrovni tá opatrovateľská služba a všetko okolo zabezpečovania pobytu na úrovni 720 euro a videl som také zariadenia, aj verejné neverejné, a bol som aj v ďalších, kde to je takmer 1 400. A keď som sa pýtal, že koho tu teda vyberáte? No, viete, my vyberáme takých, ktorých, ktorí majú tie najvyššie dôchodky a ktorí si to môžu dovoliť. Toto my chceme odstrániť a my nechceme diskriminovať ani podľa toho, kto aký má dôchodok, ale chceme pripraviť takú pôdu, aby tam naozaj išiel ten, kto túto službu potrebuje.

  • Myslím si, že z tejto diskusie vyplynulo, že všetci, ako tu sedíme, sme sa dohodli naprieč politickým spektrom, že je to ťažký zákon. Pani poslankyňa, z vášho vystúpenia, musím povedať, že niektoré návrhy majú skutočne ratio. Je tam cítiť poznatky z praxe a je vidieť, že boli aj konzultované určitým spôsobom. To musím naozaj potvrdiť.

    Chcela by som povedať, že naozaj ak ministerstvo chystá, čo potvrdzuje pán minister, veľkú novelu, tak bude táto novela potrebná, ale možno by som v niektorých veciach, lebo nebudem vaše, vaše vlastne, ktoré ste tam predkladali, alebo o ktorých ste rozprávali, nebudem ich všetky rozoberať, ale dotkla by som sa takých dvoch.

    Prvá vec je že, určite by som si, teda ja osobne, teraz hovorím za seba, nepredstavovala, že financie pôjdu za občanom, lebo je to tak v Českej republike a stáva sa v Českej republike, ja tam mám veľmi dobrého známeho lekára a je riaditeľ nemocnice, ktorý povedal, že občania často na terénne sociálne služby si najímajú svojich rodinných príslušníkov a nakoniec im aj tak zostávajú, pretože tie financie zneužívajú alebo využívajú ináč. A je to veľké množstvo. Lebo ja teda, ak to zneužije jeden alebo dvaja, tak vždy sa všetko dá zneužiť, ale je to veľké množstvo, že si najímajú svojich rodinných príslušníkov a nie je o nich postarané. Čiže toto je problémom v Českej republike. Tu by sme sa mali poučiť.

    A ďalšiu vec by som chcela povedať. To skúmanie majetku. No, ja som naozaj zažila, len zase, či to nebude rozpor s ústavou, lebo je to súkromný majetok. A ešte by som sa pozrela na to, že ak tí, tie deti dajú do domova sociálnych služieb, vtedy predajú svojim starým rodičom byt a dávajú im po šesť euro. To som ja videla na vlastné oči. Čiže naozaj, neviem akým spôsobom, lebo je to súkromný majetok, ale mali by sme sa na tento spôsob majetku pozrieť a určite hovorme aj o zodpovednosti rodiny, nielen o zodpovednosti mesta a obcí, ale predsa každý máme rodičov, rodinu a, a tak ďalej. Čiže aj pri tom financovaní aj toto podľa mňa by mala byť otázka. A musím povedať, že táto novela určitým spôsobom vylepšuje veci, tak trochu, určite vylepšuje.

  • Všetkým ďakujem pekne za faktické poznámky. Ja iba k pani poslankyni Vaľovej, áno, viem o tom a máte úplnú pravdu s tou Českou republikou, tam sa im to vymklo spod kontroly, ale myslím si, že možnože by sme sa mohli poučiť práve na ich chybách a nastaviť tam, či už nejaký kontrolný mechanizmus alebo niečo, niečo podobné. Určite to nenechať len tak bezodné, ako sa im to podarilo, bratom Čechom. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Nicholsonová bola poslednou, ktorá vystúpila v rozprave. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister určite chce zaujať posledné slovo, nech sa páči, máte možnosť.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Berme to, že to je ostatné slovo. Ak dovolíte, panie poslankyne, páni poslanci, ja nie náhodou som v úvodnom vystúpení relatívne dlho hovoril. A hovoril som aj o tom, že aký je citlivý, alebo aká je citlivá táto novela zákona, pretože jednoducho sociálne služby samé o sebe sú veľmi citlivý artikel. To si ja uvedomujem práve preto a nedá mi to, aby som nezačal s tým, ja som skutočne prekvapený z toho, že v tej diskusii, keď v prvom čítaní, vzhľadom na to, že to je o filozofii zákona, sčasti pripúšťam, bolo skutočne príliš veľa ideológie. A od pani poslankyne Gibalovej, mrzí ma, že tu nie je, lebo chcem jej odpovedať na niektoré veci, som to nečakal.

    A priznám sa, že som nečakal, moji predchodcovia, pán poslanec Mihál, pani poslankyňa Nicholsonová, často tu zvýrazňujem, že si vysoko vážim každého jedného, kto na tom rezorte pôsobil a pracoval, pretože je to nesmierne ťažká práca a vôbec teraz nerozlišujem, či je niekto z mojej strany alebo z niektorej inej strany. Niektoré tie vaše výrazy, ktoré ste použila v tomto prípade, prípade, ako dovoľte, aby som s nimi nesúhlasil. Som rád, že ste minimálne v závere trošku ten tón poopravila, pretože ak je systém nastavený veľmi zle, ak nám tu padá na hlavu, ak je v ňom bordel, tak jak ste povedala, ja s tým nesúhlasím, ale ak tu je, tak je to váš bordel, pretože z rok a pol žijeme z toho zákona a z tých noviel, ktoré ste pripravovali vy. Ale ja s tým nesúhlasím, práve preto som prekvapený. Áno, ja keď som nastúpil do funkcie, práve nadobudla účinnosť posledná novela, ktorá neriešila napríklad neverejných poskytovateľov. Ja viem, že ten úmysel tam bol, ale ste v konečnej miere vyriešili sčasti len obce a mestá v niektorých veciach.

    Nesúhlasím s takýmto hodnotením. Je to zložitá vec a treba si uvedomiť, že najmä na sociálne služby je, bohužiaľ, vždy toľko prostriedkov, čo dovolí ekonomika. To nebude vždy absolútna spokojnosť všetkých zriaďovateľov a poskytovateľov. Jednoducho s tým sa musíme stotožniť. Je treba preto nájsť mechanizmus, ktorý bude čo najviac objektívny a práve preto si myslím, že, že by som takéto explicitné a tvrdé vyjadrenia a výrazy tu nepoužíval v kontexte terajšieho stavu sociálnych, sociálnych služieb. A za tým si stojím.

    Možno začnem s tým, čo bola jedna z mojich prvých úloh. Pamätám si ako teraz, ako som nastúpil do funkcií, prvé pozvanie vtedajšieho primátora Bratislavy, zobral som pani riaditeľku Brichtovú a išli sme sa baviť o tom, ako sa začali uplatňovať tie veci, ktoré boli v novele zákona o sociálnych službách, ktoré boli účinné, teraz neviem, od 1. marca alebo od 1. apríla v roku 2012, a to bola podmienka, tvrdá podmienka 50 % ekonomicky oprávnených nákladov, že mali platiť, platiť samotní klienti. Primátor mi hovorí, ale pán minister, my sa dostaneme do situácie, že budeme vyrábať zisk na odvodoch, ktoré budú platiť klienti. Nie sme na to odkázaní, aby sme žiadali 50 %. Zavolal som si zástupcov ZMOS-u, zástupcov všetkých ôsmych samosprávnych krajov a dohodli sme sa a potom poslaneckou úpravou sa táto, táto úloha alebo podmienka zmenila. To nebolo vymyslené a, chvalapánubohu, že doteraz sa jednoznačne ukazuje, ja nemám poznatky, kde by tá situácia bola iná, že by teraz, keď je voľný systém, niekto platil z tých klientov viacej ako 50 % ekonomicky oprávnených nákladov. To znamená, že malo to význam, má to logiku a som presvedčení, že sme pre tých klientov v tomto prípade, prípade urobili veľmi veľa.

    No a samozrejmá vec, že na čom stála tá novela a ona nie je ukončená. Ja som totiž po tom, čo som tu prečítal, že chceme počkať na závery a výsledky auditu verejnej správy a na nastavenie nových fiškálnych pravidiel, na základe ktorých bude možné objektívne posúdiť, či obce a vyššie územné celky majú alebo nemajú pokryté finančné zdroje pre výkon svojich samosprávnych kompetencií, povedal úplne jasne, v čom je problém. My sme inak nastavovali veci, áno, mali sme záujem riešiť všetkých zriaďovateľov, vrátane neverejných, a to na báze stupňa odkázanosti klientov a tu možno celkom so mnou pán Mihál nebude súhlasiť, ale to je najobjektívnejšie kritérium. Asi budú rozdiely, ktoré bude štát poskytovať, pretože je logické, že v sociálnom zariadení sú ďaleko drahší klienti, ktorí sú odkázaní a ležia na lôžku. No, tak asi by štát mal viacej prispieť tomu sociálnemu zariadeniu potom platbou na toho klienta, lebo dnes ideme vsjo rovno, na každého jedného klienta, na každé lôžko ide 340 eur. My ich zachovávame aj pre budúci rok, rozširujeme, lebo vzniknú nové lôžka a to možno treba povedať, prostredníctvom regionálneho operačného programu pre budúci rok pribúda 3 000 nových lôžok, v ďalšom roku 1 500, v roku 2016 500. To znamená, do troch rokov tu vznikne 5 000 nových klientskych, teda lôžok v sociálnych zariadeniach prostredníctvom investičnej výstavby, ktorá sa realizuje prostredníctvom operačného programu, programu ROP-ky, čo bude v značnej miere zvýhodnené. Samozrejmá vec, tu chcem povedať, že tie podmienky z hľadiska počtov a tak ďalej sa pre tieto rozostavané stavby, použijem ten výraz, netýkajú, pretože sú už v istej, v istom procese, procese realizácie.

    Mal som dve možnosti po tomto všetkom, pretože ministerstvo financií jednoznačne argumentuje s tým, riešite niečo, čo je poriešené. Pretože s prechodom kompetencií samospráva dostala aj financie prostredníctvom daní a ďalších vecí, aby tieto služby zabezpečovala. Je tu dilema. To ja musím preto počkať na výsledky toho auditu, aby sme sa k tejto problematike potom vedeli vrátiť a objektívne povedali, kto a ako, do akej miery z hľadiska decentrálnej fiškálnej, teda fiškálnej decentralizácie dostal nielen, nielen služby, ale aj financie s tým vyplývajúce. A z toho vyplývajú, samozrejmá vec, že všetci zriaďovatelia sociálnych, sociálnych služieb.

    To znamená, buď počkať ten rok, alebo ísť v dvoch etapách. Tá prvá etapa je to, čo ponúkam, riešiť bezprostredné veci, ktoré si myslím, že sú potrebné, aby už teraz boli riešené, no a v tom budúcom roku, keď prebehne ten audit, sa vrátiť k tomu a pomenovať úplne jasne veci potom a zahrnúť do toho veškerých poskytovateľov, vrátane neverejných. Od začiatku pol roka sa viedla veľmi konkrétna odborná debata o tomto, o tomto bola reč a treba povedať, že v tomto smere sme mali záujem aj pokračovať.

    Ja som sa rozhodol predložiť túto novelu, aby tie opatrenia, ktoré sú tu, nadobudli účinnosť a zároveň v budúcom roku pripraviť nový zákon, ktorý bude zodpovedať výsledkom auditu a následným, následnej zodpovednosti jednotlivých stupňov samosprávnych orgánov a samozrejmá vec, že aj štátu.

    No a treba povedať jednu vec a to trošku reagujem na tú pripomienku, ktorú pán Novotný vo svojom vystúpení povedal. My sme mali ambíciu už tu dostať aj ministerstvo zdravotníctva. Hovoríme o viaczdrojovom financovaní. Mám písomný prísľub, na hospodárskej a sociálnej rade to bolo použité, do konca tohto kalendárneho roka ministerstvo financií predloží novelu, ktorá bude riešiť, pardon, ministerstvo zdravotníctva, pardon, predloží novelu, ktorá bude riešiť aj túto problematiku a z toho vyplynie viaczdrojové financovanie aj prostredníctvom zdravotných poisťovní tých medicínskych úkonov, ktoré jednoducho v sociálnych zariadeniach bežia. Takže aj táto otázka je myslená, je riešená a mali by sme sa s ňou v krátkej dobe tu zaoberať.

    K pani Gibalovej a k niektorým tým tvrdeniam. No, dovolím si nesúhlasiť s hodnotením diskriminácie. Právne podmienky, hovorí o nich § 4, sú zakotvené tak, že sú vytvorené predpoklady slobodného výberu poskytovania zo strany klienta. Preto nerozumiem tej ideológii. Až keď si klient vyberie poskytovateľa, nasleduje zabezpečenie sociálnej služby u neverejného poskytovateľa zo strany obce alebo vyššieho územného celku. Aby sa tento proces stransparentnil, ešte sme v § 8 precizovali jednoznačne podmienky a to písomnou žiadosťou doručenou obci alebo vyššiemu územnému celku, ak má klient záujem o zabezpečenie sociálnej služby u neverejného poskytovateľa. Veď to tam všetko je, to čo sa tu kritizovalo. Samozrejme, potom je to už len vecou obce, prípadne VÚC-ky, ako plní zákonom ustanovené povinnosti a samozrejme, ak dochádza k ich porušovaniu, jednoducho treba povedať, že v tom prípade je to porušenie, porušenie zákona.

    Existuje mechanizmus kontroly zo strany príslušnej prokuratúry, kde je možné sa obrátiť a hľadať nápravu, pokiaľ sa zákon, zákon porušuje.

    Paragraf 78a, pani poslankyňa Gibalová si nesprávne vysvetľuje odsek 4, že obec môže poskytnúť finančný príspevok ak, len vtedy, ak je tu možnosť, že sú isté situácie, keď žiadateľ, respektíve poskytovateľ nesplní zákonom stanovené podmienky a vtedy nedostane príspevok zo štátu. No, tu treba povedať jednu vec, že tu je, tu je to skôr ako dvojité riešenie. Ak je niekde napríklad zmeškaná lehota na podanie žiadosti, je tu vždy ešte možnosť, aby sa ten príspevok riešil zo strany obce. To znamená, my máme dvojitú poistku, ktorú riešime, riešime v tomto prípade a ja by som to skôr hodnotil ako pozitívum.

    Ďalej zvýšenie ochrany príjmu pred neprimeranou úhradou priamo u tých občanov, ktorí majú sociálne služby, nemôže sa týkať občanov, na ktorých sa sociálne služby, alebo ktorí sú na sociálne služby odkázaní, pretože sú tu rôzne kategórie, Ak občania žijú v domácnosti a sú v sociálnej núdzi, sú riešení inými štátnymi sociálnymi dávkami, napríklad kompenzáciou sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, keď sa tiež uplatňuje a určuje ochrana príjmu. Ďalej sú to rôzne násobky, sumy životného minima a tak ďalej. Opakujem, je to individuálne vždy hodnotené, presne podľa toho, o aký sa, o aký prípad sa v tomto prípade jedná.

    Majetok. Nemôžem súhlasiť s pripomienkou týkajúcou sa majetku. Už lepšie a podrobnejšie si neviem predstaviť úpravu, zákonnú úpravu a zohľadňovanie majetku, ako je to na účely sociálnych služieb jednoducho v tomto zákone. Dokonca sa majetok zisťuje nie za posledný rok, ale za posledných päť rokov, čo si myslím, že je absolútne objektívne, kde sa premietajú všetky úhrady rovnocenne aj vrátane, vrátane úhrad a samozrejmá vec, že aj príjmu.

    Pokiaľ sa týka vianočného príspevku, áno, budeme sa možno v ďalšej časti zaoberať aj otázkou vianočného príspevku. Ja, to čo som povedal v sobotných dialógoch, za tým si stojím a tie veci chcem aj realizovať. Skúsme si povedať a vy ste sám, pán poslanec naznačil, koľko ľudí asi pôsobí v sociálnych zariadeniach. Čo je objektívnejšie? Lebo je tu sčasti protirečenie, lebo tu niektorí naznačovali, že, že mali by byť širšie pokrytí, aby to bolo objektívnejšie, nielen tí, ktorí sú v sociálnych zariadeniach. Totiž, treba si uvedomiť jednu vec, v sociálnych zariadeniach nie sú všetci klienti absolútne odkázaní na nejakú pomoc, možno nejaké životné situácie, riešenia, nedajboh, že ich deti vyhnali a predali im dom a poslali ich do sociálnych služieb. To znamená, je tam rôzna klientela, je tam veľmi rôzna klientela a ak idem zvyšovať o 8 alebo o koľko eur, alebo mám ambíciu zvýšiť vianočný dôchodok, som presvedčený, že je treba riešiť v prvom rade tie nižšie dôchodkovo príjmové skupiny a to je cieľ toho navýšenia, ktorý ja osobne ponúkam. Preto si myslím, že je, že je v tomto prípade zodpovednejší. Nehovoriac o tom, a to možno vyznie trošku komicky, že mám problém niekedy vysvetľovať, prečo pán minister Mihál zvýšil predchádzajúci dôchodok o dvanásť eur a prečo vy, pán minister Richter, zvyšujete len o 8 eur. No, inflácia a vývoj cien a miezd je trošku iný. Sú, samozrejmá vec, dôchodcovia, ktorí to veľmi ťažko pochopia, túto skutočnosť, že to nie je Richterova vôľa, alebo, ale jednoducho, je to dané zákonom a istým vývojom, ktorý tu je. To znamená, že áno, mňa to aj prirodzene teší, že to bude istá satisfakcia cez tých pár eur, aj cez to navýšenie vianočného dôchodku pre tie skupiny, ktoré sú na to najviac odkázané.

    No a čo sa týka systému posudzovania odkázanosti, áno, tento systém budeme meniť, to jednoznačne pripúšťam, vtedy, ak budeme mať pripravené systematické financovanie a ja som povedal, čím je podmienené, že každopádne v tomto prípade chceme počkať na ten audit, aby sme vedeli, kto, čo má zodpovednosť z hľadiska teraz platnej legislatívy vzhľadom na postup decentralizácie a ďalších vecí z toho vyplývajúcich. Pomenoval som, koľko ideme riešiť kapacít z hľadiska budúcnosti vzhľadom na rozpracované projekty v rámci ROP-ky.

    Chcel by som ešte povedať jednu vec, že zvýrazňujeme a dávame veľký pátos na terénne opatrovateľské služby a jednoznačne pomenovávame, že je ďaleko lepšie, aby senior dožil život, podľa možnosti, v prirodzenom prostredí, v kruhu svojej rodiny, alebo proste v prostredí, v ktorom žil. Na tom si stojím a trvám a tu treba v kontexte toho vidieť ďalšiu skutočnosť a to je otázka skutočne toho projektu, ktorý tu bol spomínaný. On za chvíľočku ide do konkrétnej realizácie. Vytvorí 1 400 až 1 600 nových opatrovateľských miest, v ktorých budeme, bude financovať štát prostredníctvom európskeho sociálneho fondu. Ja len pripomínam, doteraz funguje šesť a pol tisíca opatrovateľov, opatrovateliek v rámci celého Slovenska. O koľko zvyšujeme týmto rozhodnutím kapacitu? O koľko posilňujeme tento stupeň? To znamená, my napĺňame tú tézu, ktorú sme dali do zákona v maximálnej miere posilňovať opatrovateľské služby, terénne opatrovateľské služby. Ony sú vyjadrené aj prostredníctvom toho projektu a samozrejmá vec, že sú vyjadrené aj prostredníctvom prostriedkov, ktoré idú teraz zo štátneho rozpočtu na túto oblasť, pretože tam, pokiaľ viem, je 76 mil. eur rátaných.

    Tým chcem naznačiť, že pokiaľ niekto hovorí, že sú tam dobré veci, ale veľa vecí tam aj chýba, ja len hovorím toľko, že to potvrdzujem. A hovorím, aj prečo. A hovorím aj, že mám ambíciu do roka tie veci dostať už do systémového riešenia, len je to podmienené niečím, čo je objektívne. Ja viem, že o audit verejnej správy sa usilovali aj naši predchodcovia. Reálne sa nevykonal, no tak sa koná teraz a myslím si, že výstupy z toho auditu budú veľmi dôležité nielen pre túto vládu, ale aj pre vlády, ktoré budú nasledovať, pretože k tejto problematike, čo sa týka postavenia samosprávy na úrovni obcí a miest a postavenie samosprávy na úrovni krajov sa už asi potom v tom ďalšom období nebudeme vracať.

    Toľko som pokladal za potrebné zareagovať, možno trošku širšie a viac, ale priznám sa, že po prvé, potešilo ma, že tá diskusia bola, ale priznám sa, že som celkom až nečakal, že bude natoľko ideologická, lebo snáď neuverí nikto tomu, čo tu povedala pani poslankyňa Gibalová, že minister pripravuje nejaké sociálne služby pre svojich, ja neviem čo, členov, alebo vyvolených alebo, však kto sú vyvolení a nevyvolení? Do sociálnych zariadení idú tí, ktorí sú na to odkázaní. A nikto nesleduje, aké trenírky nosia, ale akú potrebu z hľadiska ich umiestnenia tam majú byť. Ak sa na tomto nevieme zhodnúť, no tak tu asi v tejto snemovni nikdy nenájdeme spolu rovnakú reč.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Chcete zaujať stanovisko, pani spravodajkyňa? Nechce zaujať stanovisko. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona má tlač 651. Spoločná správa výborov má tlač 651a.

    Dávam slovo pánovi ministrovi Richterovi, aby návrh zdôvodnil. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, žiada sa mi povedať, že jedna vec ľahšia ako druhá, ale to je údel rezortu práce a sociálnych vecí. Preto mi dovoľte, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461 a niektoré ďalšie zákony, ktoré s ním spolu súvisia, ktoré sa týkajú, týkajú problematiky sociálneho poistenia.

    Vládnym návrhom zákona sa zmení v niektorých prípadoch doterajší systém, ktorý súvisí so znížením administratívnej záťaže samostatne zárobkovo činných osôb a dobrovoľne poistených osôb, zlepšenie postavenia fyzických osôb v období starostlivosti o dieťa a úprava postupu vymáhania a postúpenia pohľadávok Sociálnou poisťovňou.

    Vláda Slovenskej republiky sa zaviazala stabilizovať podnikateľské prostredie a to najmä znižovaním administratívnej záťaže. Preto sa navrhuje zrušiť prihlasovaciu a odhlasovaciu povinnosť samostatne zárobkovo činných osôb na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a zaviesť povinnosť Sociálnej poisťovne oznámiť samostatne zárobkovej osobe vznik povinného poistenia, ako aj výšku poistného. V súvislosti s aplikačnými problémami posudzovania statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia na základe registrácie tejto osoby u správcu dane sa navrhuje aj zmena spôsobu posudzovania statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Status takejto osoby bude priamo závisieť od dosahovania príjmov a výkonu samostatnej zárobkovej činnosti a nie od registrácie tejto osoby u správcu dane, čo rovnako prispeje k znižovaniu administratívnej záťaže samostatne zárobkovo činných osôb.

    V súvislosti so zavedením platenia poistného aj z dohôd dochádza k situáciám, kedy si osoby starajúce sa o deti privyrábajú počas materskej a rodičovskej dovolenky na dohodu, z ktorej ale majú nízky príjem a tento im negatívne ovplyvňuje vyššiu dávku v nezamestnanosti, ak po skončení materskej alebo rodičovskej dovolenky prídu o prácu a sú odkázaní na dávku v nezamestnanosti. Preto sa v novele zákona o sociálnom poistení navrhuje vylúčiť príjmy dosahované v období materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky z vymeriavacieho základu na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, ak negatívne ovplyvňujú denný vymeriavací základ na určenie výšky tejto dávky.

    Poskytovanie rôznych benefitov zamestnávateľom počas poberania nemocenských dávok taktiež negatívne ovplyvňuje nárok zamestnanca na nemocenskú dávku, preto sa navrhuje umožniť poberanie nemocenských dávok v súbehu s príjmom dosahovaným v období nároku na výplatu dávky, ak nejde o príjem za prácu vykonávanú v období trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky. V oblasti vymáhania a postúpenia pohľadávok Sociálnou poisťovňou sa navrhuje zrušiť možnosť postúpenia pohľadávok Sociálnej poisťovni na inú osobu, okrem právnickej osoby so stopercentnou majetkovou účasťou štátu umožniť povoliť splátky dlžných súm aj na pohľadávkach na dávkach a zvýšiť diskontnú úrokovú sadzbu pri povolení splátok dlžných súm poistného na trojnásobok ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm. V záujme vykrývania deficitov základných fondov najmä v starobnom, z vlastných prostriedkov Sociálnej poisťovne sa navrhuje zaviesť automatické presúvanie nevyčerpaného zostatku z správneho fondu do rezervného fondu solidarity.

    Súčasťou návrhu zákona je aj predĺženie obdobia presúvania disponibilných finančných prostriedkov základného fondu, ktorý vykazuje prebytok do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky s predchádzajúcim súhlasom Dozornej rady Sociálnej poisťovne a predĺženie obdobia doterajšej jednotnej sadzby poistného na úrazové poistenie do konca roku 2017. Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2014, okrem ustanovení, ktoré sa týkajú zvýšenia administratívneho zaťaženia samostatne zárobkovo činných osôb, pri ktorých sa navrhuje účinnosť od 1. januára 2015.

    Návrh zákona bol prerokovaný vo Výbore Národnej rady pre zdravotníctvo, výbore pre financie a rozpočet, ústavnoprávnom výbore, na ktorých neboli uplatnené pripomienky. V gestorskom Výbore Národnej rady pre sociálne veci s odporúčaním prerokovať ho v druhom čítaní, pričom v gestorskom výbore boli k nemu prijaté dva pozmeňujúce návrhy poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Jána Podmanického a to vo vzťahu právnej úpravy oslobodenia zamestnávateľa a zamestnanca od platenia odvodov na dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti a na zdravotné poistenie po dobu 12 mesiacov, ak zamestnávateľ zamestná dlhodobo nezamestnaného občana, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru.

    Po druhé, povinnosti Sociálnej poisťovne poskytovať na základe žiadosti ustanoveným subjektom údaje zo svojho informačného systému bez súhlasu dotknutých fyzických osôb a právnických osôb na účely plnenia úloh podľa osobitných predpisov upravovaných, upravujúcich poskytovanie finančných prostriedkov zo zdrojov Európskej únie.

    S obidvoma pozmeňujúcimi návrhmi sa v plnej miere stotožňujem a prosím Národnú radu Slovenskej republiky o podporu uvedených pozmeňovacích návrhov a predloženého, v predloženom vládnom návrhu zákona.

    Chcem pripomenúť, že boli o nich informovaní aj všetci sociálni partneri, jak zamestnanci, tak zamestnávatelia vyjadrili s ich návrhom súhlas. Udialo sa to aj na Rade solidarity a rozvoja a podobne reagovala pozitívne aj Hospodárska a sociálna rada Slovenskej republiky.

    Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci poslankyni Jane Vaľovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne, už sľúbená spoločná správa, ktorú som začala čítať pred chvíľou, tak ju teraz dokončím, ale začnem od začiatku.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač č. 651.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 651, ďalej len „gestorský výbor“, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 756 zo 6. septembra 2013 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.

    Po druhé. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Po tretie. Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 306 z 8. októbra 2013, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 214 z 8. októbra 2013, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 75 z 10. októbra 2013 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo uznesením č. 79 zo 17. septembra 2013.

    Po štvrté, Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh prerokovali, prijali 21 návrhov, ktoré máte v písomnej podobe predložené, predložené.

    A po piate, gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedeným návrhom zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III. tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písmeno f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť aj s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 21 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výboru Janu Vaľovú vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, podľa § 83 ods. 4, podľa § 84 ods. 2 a podľa § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 81 z 15. októbra 2013.

    Pani podpredsedníčka, skončila som, nech sa páči, môžte otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku pána poslanca Jozefa Mihála, Eriky Jurinovej a pani poslankyni Viery Tomanovej.

    Dávam slovo prvému prihlásenému rečníkovi pánovi poslancovi Mihálovi, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka a predsedajúca parlamentu, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, dovoľte mi zaujať postoj k zákonu, respektíve k novele zákona o sociálnom poistení. Na úvod chcem povedať, že množstvo zmien, ktoré sú v tejto novele, sa mi páči, sú na prospech veci, sú reakciou na aplikačnú prax, tak ako každý rok, vždy pred koncom roka jednoducho je potrebné reagovať na to, čo život prináša a zákon vylepšovať, čiže netreba sa nejako veľmi pozastavovať nad tým, že koľko už noviel bolo v tomto zákone, takéto zákony sa skrátka musia novelizovať, treba to chápať, treba to brať ako realitu a mnoho zmien, ktoré v tomto návrhu sú, hodnotím pozitívne.

    Zároveň ale chcem povedať, že podobne ako pri zákone o sociálnych službách, aj táto novela zákona o sociálnom poistení je nevyužitou príležitosťou pána ministra a jeho tímu, aby sa možno zmenilo viac, ak na to určitý priestor je. No ale poďme po poriadku.

    Oceňujem zmeny, ktoré sa týkajú administratívnych povinností samostatne zárobkovo činných osôb, či už je to samotná podstata definície samostatnej zárobkovo činnej osoby vo väzbe na dosiahnutý príjem z podnikania, je to pozitívna zmena. Bude to, je lepšie určite v praxi a samozrejme samotné samostatne zárobkovo činné osoby privítajú, že sa mení mechanizmus ich prihlasovania, odhlasovania do Sociálnej poisťovne, zo Sociálnej poisťovne tak, že už nebudú mať túto povinnosť prihlasovať sa, odhlasovať sa sami, ale vykoná sa to automaticky, urobí to za nich Sociálna poisťovňa na základe údajov, ktoré dostáva z finančnej správy a ten živnostník, ten drobný podnikateľ, alebo samostatne hospodáriaci roľník a podobne, farmár, dostane písomne zo Sociálnej poisťovne informáciu o tom, že sa stáva povinne poistenou osobou, respektíve ňou prestáva byť a dokonca, aký bude mať vymeriavací základ a koľko bude platiť. Bude v tom väčší poriadok, bude to lepší systém, aj keď teda UNITAS ešte zavedený nemáme a bohvie kedy bude, tie údaje k dispozícii skutočne sú a preto je fajn, že sa to zavedie, len ma trošku vyrušuje, prečo sa to má zaviesť až od roku 2015? Keby sa chcelo, podľa mňa by sa dalo trošku pritlačiť na tých našich štátnych úradníkov na finančnej správe, aby to urýchlili a aby sa tieto pozitívne zmeny zaviedli už od 1. 7. 2014.

    Napríklad teraz som si prečítal, že Sociálna poisťovňa "naháňa" neviem 10 alebo 20-tisíc živnostníkov, ktorí sa jednoducho neprihlásili do Sociálnej poisťovne. Častokrát tí ľudia nie sú jednoducho v tom, ako keby, ako sa hovorí namočení vlastnou vinou, neuvedomia si, že aké majú povinnosti, zákony sú relatívne komplikované, to treba priznať, nie každý tomu rozumie. Rečnícka otázka, kto z vás, ako tu sedíte, viete, kedy vzniká živnostníkovi povinné poistenie v Sociálnej poisťovni? Je niekto ochotný sa prihlásiť, že tomu rozumie, že to vie? Pán Mikloško nevie, čestne sa prihlasuje, kolega Simon kýve hlavou, že možno by aj vedel, ale radšej bude ticho, čiže nie je to jednoduchá vec. Dvadsať tisíc živnostníkov sa neprihlásilo do Sociálnej poisťovne, hoci tú povinnosť malo, lebo skrátka netušia možno, čo sa deje a že tú povinnosť vôbec majú.

    Čiže takéto, takýto mechanizmus nie je dobrý len preto, že živnostníkovi odpadne nejaká byrokratická povinnosť, urobí to Sociálna poisťovňa za neho. Ten mechanizmus je dobrý aj preto, lebo nebude musieť Sociálna poisťovňa naháňať tých, ktorí sa vedome či nevedome neprihlásili. Skrátka to, čo teraz pán generálny riaditeľ zverejnil, nie je tu, tak sa nebude konať, pretože to bude riešené tým automatickým spôsobom. Čiže bude to na prospech aj Sociálnej poisťovne, a preto by som ešte raz, pokým máme ešte hodinku čas do nejakého toho hlasovania, no neviem, či už sa pripraví pozmeňovací návrh, asi je to už pasé, ale je to škoda, pretože mohlo to byť o rok zavedené skôr.

    Oceňujem aj zmenu pri dobrovoľnom poistení, ktoré zanikne automaticky v prípade, že ten dobrovoľný poistenec dva mesiace po sebe nezaplatí tie odvody na to dobrovoľné poistenie, pretože dotkne sa to pozitívne najmä takých živnostníkov, ktorí nie sú povinne poistení, ale chcú byť poistení, čiže využijú možnosť dobrovoľného poistenia a keď im potom k 1. 7. vznikne povinné poistenie, často sa zabúdajú z toho dobrovoľného poistenia odhlásiť a vlastne ani o tom netušia, zase nevedia, čo sa deje, lebo tomu nerozumejú a sú potom v tom lete poistení aj dobrovoľne, aj povinne a Sociálna poisťovňa očakáva platbu aj dobrovoľného poistenia, aj povinného. Živnostník platí tak, ako platil, s tým, že si myslí, však veď platí, veď platí to povinné poistenie, ale prestáva vlastne platiť vedome, nevedome dobrovoľne a vznikajú problémy. Vznikajú dlhy, vznikajú exekúcie potom a všetko možné. Čiže tento mechanizmus je dobrý, aj keď možno na to niektorí dobrovoľne poistení, ktorí chcú byť dobrovoľne poistení a možno z nejakého dôvodu nezaplatia to dobrovoľné poistenie, nemajú akurát peniaze, tak im automaticky dobrovoľné poistenie zanikne, čo môže byť z ich pohľadu škoda. No, takže ale tu sa trošku uplatňuje pravidlo, keď sa rúbe les, tak lietajú triesky, v tomto by som to ešte celkom aj bral.

    Výborná vec, pokiaľ ide o posudzovanie nároku na nemocenské dávky. Doteraz totižto platí, až do konca roku, ak niekto má dôvod, pre ktorý by mal poberať tú nemocenskú dávku, napríklad je práceneschopný a mal by teda poberať nemocenské, Sociálna poisťovňa mu nevyplatí to nemocenské v prípade, že on v tom istom čase má nejaký príjem od svojho zamestnávateľa. Alebo zamestnankyňa, mamička, budúca mamička ide na materskú, má teda nárok na materské, Sociálna poisťovňa nevyplatí materské, ak jej zamestnávateľ poskytne počas tej doby nejaký príjem. Poviete si, že o čom rozprávam, že je to nezmysel, aký príjem, keď je raz na nemocenskej alebo na materskej. No tak zoberte si dva prípady.

    Materská. Zamestnankyňa ide na materskú, je druhý mesiac na materskej, narodí sa jej dieťa. Sú zamestnávatelia, ktorí tej zamestnankyni chcú pomôcť a pri narodení dieťaťa jej vyplatia určitú finančnú sumu ako finančnú výpomoc, najmä zo sociálneho fondu, čo ja viem 50 euro. Tak toto je potom prípad, kedy Sociálna poisťovňa v tom mesiaci stopne výplatu materského.

    Práceneschopný zamestnanec. Predstavte si zamestnanca, povedzme staršieho, vo vyššom veku, už v dôchodkovom veku, ktorý je relatívne dlhšiu dobu práceneschopný, možno tri mesiace a po dohode so zamestnávateľom, už je v dôchodkovom veku, po dohode so zamestnávateľom končí pracovný pomer. Dohodli sa, čiže aj počas tej jeho práceneschopnosti ten pracovný pomer skončí, podľa Zákonníka práce zamestnávateľ v takomto prípade vypláca odchodné. Čiže ten zamestnanec je PN, nepracuje, ale dostane tento príjem. A nie preto, že by chcel, alebo že by zamestnávateľ bol nejaký onaký, skrátka zo Zákonníka práce vyplýva táto povinnosť poskytnúť, vyplatiť odchodné. A to je potom príjem, kvôli ktorému v tom poslednom mesiaci ten odchádzajúci zamestnanec nedostane nemocenské. Čiže v tomto je zákon naozaj nešťastný a oprava tejto chyby je výborná.

    Ďalej osobne oceňujem aj to, že sa sprísňujú podmienky na priznanie invalidného dôchodku pre osoby v intervale od 18 do 20 rokov veku, keď doteraz si takáto osoba mohla dobrovoľne, mohla zaplatiť dobrovoľné dôchodkové, teda vrátane aj invalidné poistenie, za veľmi krátky čas s vysokou, s relatívne vysokou sumou, ale v prepočte na ten krátky čas to až taká vysoká suma nemusela byť a pri takomto triku táto osoba mala potom v prípade, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne jej priznal invaliditu, takáto osoba za temer nič zaplateného poistného mohla mať invalidný dôchodok až do smrti vo výške okolo 1 000 eur mesačne. Mimochodom ten zákon stále platí, takže dúfam, že tí, čo o tomto uvažujú, ma teraz nepočúvajú, lebo dúfam, že to nikto nezhodnotí, že im to ešte na poslednú chvíľu radím.

    Toto sa teda ruší, ale mňa v tejto súvislosti mrzí, že aj keď diskutujeme o tejto téme už pár dní, či by to bolo dobré, nebolo dobré, myslím si, že bolo by dobré takéto podobné opatrenie urobiť aj v prípade krátkodobo trvajúceho povinného poistenia zamestnanca, pretože ak sa to nebude zneužívať cez dobrovoľné poistenie, no, je mi ľúto, ale ak sa to zneužívalo doteraz, ak boli posudkoví lekári, ktorí boli schopní takýmto spôsobom tú invaliditu priznať, tak ju priznajú aj naďalej a budú to riešiť takíto špekulanti cez povinné poistenie zamestnanca, ktoré bude trvať pár dní. Čiže za minimálne odvody bude mať vysoký invalidný dôchodok. To sa už ale v novele nerieši.

    Teší ma aj zmena spôsobu výpočtu dávky v nezamestnanosti pre osoby, ktoré rovno z rodičovskej dovolenky idú po strate zamestnania na úrad práce, pretože tento nový spôsob je pre nich samozrejme výhodnejší a som teda rád, že v tomto boli vyslyšané moje opakované, opakované žiadosti, prosby, alebo ako to nazvať, alebo návrhy, aby sa takáto zmena uskutočnila, pretože ten súčasný výpočet jednoznačne diskriminoval osoby, ktoré počas rodičovskej dovolenky si privyrobili pár eur napríklad na dohodu.

    Vítam aj zmeny, ktoré sa vzťahujú na pohľadávky, postupovanie pohľadávok a tak ďalej, nebudem to rozvádzať, tu mám pre pána ministra a jeho ľudí možno ešte jeden podnet, ktorý som nestihol spracovať seriózne do pozmeňovacieho návrhu, možno to ani nie je také jednoduché, sú časté prípady, na mňa sa dosť ľudí takto aj obracia, že živnostník alebo iná SZČO má podlžnosť Sociálnej poisťovni, ale nevie o tom, jednoducho nevie. V dobrej vôli si myslí, že všetko má vyrovnané, ja viem, že na webovej stránke Sociálnej poisťovne sú tí dlžníci zverejnení, ale nepozrie sa tam, nevie o tom a zrazu sa túto informáciu dozvie, ale dozvie už po niekoľkých rokoch, kedy povedzme exekúcia, alebo sa na to nabalia penále a tá výška tej pohľadávky neúmerne vzrastie. A potom je ten človek prekvapený, že má zaplatiť niekoľko tisíc eur. Takže tu by bolo možno vhodné, keby sa našiel systém, ktorým by Sociálna poisťovňa automaticky oznamovala písomne takémuto dlžníkovi info o tom, že ten dlh tu je a že teda narastá o penále, aby si to ten dotyčný dlžník uvedomil a teda zrejme aj riešil. Myslím si, že by to pomohlo tým dlžníkom a pomohlo by to aj Sociálnej poisťovni, pretože by s pravdepodobnosťou blízkou istote skôr získala tie dlžné sumy.

    No dobre. Čo mi ešte trošku vadí, no nie že trošku, ale veľmi mi to vadí a budem na to reagovať za chvíľku, keď prednesiem pozmeňovací návrh, na jednej strane vyzerá veľmi dobre bod 26 v novele, teda v tom, ten pôvodný bod 26 v novele, ktorým sa mení spôsob výpočtu vymeriavacieho základu pre samostatne zárobkovo činnú osobu, kedy aj v prípade, keď SZČO podnikala dobu kratšiu ako celý rok, sa bude základ dane zvýšený o odvody vždy deliť 12, čiže nie počtom mesiacov podnikania tak, ako to je doteraz. Ten navrhnutý nový spôsob je samozrejme pre živnostníkov a ďalších omnoho výhodnejší ako doterajší. Predstavte si niekoho, kto podnikal za minulý rok povedzme, alebo za tento rok podniká dva mesiace, tak pri výpočte vymeriavacieho základu sa ten základ dane bude deliť 12 a nie 2 ako doteraz, čiže ten výsledok bude nižší, bude to pre toho živnostníka menej, bude platiť nižšie odvody, čo je pre neho dobrá správa.

    Ale obávam sa, že takto veľkoryso nastavený systém bude umožňovať špekulácie, pretože ten živnostník, ktorý by inak podnikal celý rok, keď si to bude môcť dovoliť, tak použije jednoduchý trik. Pozastaví živnosť na jedenásť mesiacov, dvanásty mesiac živnosť bude mať živú, aby si teda legalizoval tie príjmy, ktoré má, tak jeden mesiac bude mať živnosť otvorenú, povedzme, pri nejakom poradenstve a pod. Čiže v prípadoch, keď je možné tú živnosť pozastaviť, a takýmto spôsobom si dvanásť násobne vlastne zníži svoj vymeriavací základ oproti doterajšiemu stavu. A tieto nižšie odvody nebude platiť celý rok ten nasledujúci, keby ich platil, tak v poriadku, ale zase na ďalší rok pozastaví živnosť na jedenásť mesiacov, dvanásty mesiac si živnosť nechá. Skrátka bude mať dvanásťnásobne, resp. keď zoberieme do úvahy minimálny základ, tak desaťnásobne vyššie odvody, ako keby tam zostal súčasný stav. Ja si nepomôžem, toto nemôže zostať podľa mňa, bez odozvy a cítim povinnosť na toto reagovať a aj reagujem a za chvíľku k tomuto prednesiem pozmeňovací návrh.

    Čo v novele ďalej nie je, ale mohlo by byť. Problém v praxi vzniká pri dohodároch s nepravidelným príjmom, kedy sa odvody do Sociálnej poisťovne zúčtujú a zaplatia až po skončení dohody. Tá dohoda môže trvať v podstate niekoľko rokov. Čiže niekoľko rokov beží dohoda, dohodár pracuje, dostáva v nejakých nepravidelných intervaloch odmenu a z tejto odmeny sa neplatia odvody do Sociálnej poisťovne, lebo tak to hovorí zákon, zúčtujú sa, až keď dohoda skončí, povedzme o tri roky. Na jednej strane to môže trošku zlepšiť cash flow toho dohodára, toho zamestnávateľa samozrejme a na druhej strane je to v praxi problém, pretože prvá otázka vznikne na konci, keď tá dohoda skončí a keď treba tomu dohodárovi strhnúť jeho odvody, nemusí mať ten dohodár žiadny príjem alebo bude ho mať veľmi nízky, nebude to z čoho zaplatiť.

    Druhá otázka je tá, že zamestnávateľ musí účtovať rezervy z roka na rok, to je trošku problém, je to zbytočná komplikácia. Nikomu to nepomôže, myslím si, že tam by mal existovať mechanizmus zúčtovania nejmenej raz za dvanásť mesiacov aj keď teda odpoveď, ktorú som dostal, dostal som v duchu, že pripravuje sa zmena v Zákonníku práce a takéto dohody sa nebudú môcť uzatvárať. No tak je to riešenie, ako, na aké sme si už zvykli. Skrátka, keď to nejde inak, tak zakážme niečo, nemyslím si, že je to dobrý nápad, ale čo už potom.

    Ďalší problém ale je a je omnoho vážnejší, problém s dôchodkovým poistením poistencov štátu, ako sú napr. ženy, ktoré sa starajú o malé dieťa vo veku do šesť rokov. Štát za ne platí dôchodkové poistenie len v prípade, ak oni sami nie sú poistené ako zamestnanci alebo ako SZČO. V praxi, keď nejaká žena, ktorá je doma pri dieťati, si privyrobí pár eur na dohodu, tak tým pádom prestáva byť poistencom štátu a negatívne sa to prejaví na jej budúcom dôchodku, to že si sama chcela nejako privyrobiť. Čiže to je dosť nezmyselné, aby hoci sama platí odvody z toho nejakého zárobku, ktorý teda v zásade neni príliš vysoký, mala ako dôsledok nižší dôchodok v budúcnosti. To nemá žiadnu logiku a nie je to spravodlivé.

    Ďalej sa mi nepáči, resp. privítal by som, keby sa zmenil inštitút stanovenia rozhodujúceho obdobia, pri krátkodobo trvajúcich zamestnaniach s nemocenským poistením. Nebudem to rozvádzať lebo vidím, že vás už unavujem, kde je takisto možné zneužívanie a odčerpávanie zdrojov z nemocenského fondu nad únosnú mieru a jednoducho nie je to fér, keď niekto to takto môže využiť. Čiže tu by sa mal zákon takisto zmeniť, resp. sprísniť. Nikto by sa nesťažoval, to určite nie.

    Pokiaľ ide o odvody z dohôd, opakovane pri rôznych príležitostiach v tejto snemovni zdôrazňujem, že to, čo sa urobilo od 1. januára 2013 bola veľká chyba. Na úkor dohodárov a ich zamestnávateľov hľadať zdroje v štátnom rozpočte, rozpočte Sociálnej zdravotnej poisťovne, nebolo nebol šťastný ťah. Bol by som veľmi rád keby sa aspoň sčasti táto chyba napravila a konkrétne sa vás teda rečnícky pýtam, vážení priatelia, aký je dôvod, aby zvýhodnenie pri dôchodkovom poistení pri dohodách študentov bolo odlišné pre študentov do osemnásť rokov veku a odlišné pre študentov, ktorí sú osemnásťroční a starší. Prečo by mal platiť iné odvody študent do osemnásť rokov a študent, ktorý má nad osemnásť rokov? Na to predsa nie je žiadna logická odpoveď a naviac, ja nie som síce ústavný právnik, ale podľa môjho laického názoru v tomto, ide pravdepodobne o diskrimináciu na základe veku. Veď ako je možné, aby niekto, kto má sedemnásť rokov platil vyššie odvody ako osemnásťročný? Akú to má logiku? Akú to má nejakú vecnú súvislosť s čím? Čiže navrhujem a prednesiem to potom o chvíľu, v pozmeňovacom návrhu, aby sa limit oslobodenia od dôchodkového poistenia pre študentov zjednotil bez závislosti na ich veku.

    Opakovane hovorím, že zavedenie odvodov z dohôd veľmi poškodilo tretí sektor, občianske združenia, neziskové organizácie, kultúrne spolky, školstvo, zdravotníctvo, resp. aj zariadenia sociálnych služieb, kde na dohodu zamestnávajú v niektorých prípadoch ľudí. Športové kluby ako je aj ten, ktorého som prezident, čiže mám tu konflikt záujmov, v tomto samozrejme, musíme platiť, prepáčte, že to poviem tak úplne sprosto a ľudovo, musíme platiť na tých rozhodcov o tretinu viacej, ako to bolo vlani, pretože tí rozhodcovia, ktorí pískajú na dohodu, si musia z tej dohody platiť odvody, resp. ten bratislavský a Slovenský futbalový zväz musí za nich platiť odvody. Tak my z príspevkov rodičov musíme vyzberať o tretinu viac, aby sme to boli schopní zaplatiť. To je úplne úžasné. Staráme sa o deti, staráme sa o ich športové vyžitie, a takto sme na to doplatili, že sa tu zaviedli odvody hlava-nehlava.

    Pokiaľ ide o tú výnimku, ktorú majú študenti, úplne pokojne si viem predstaviť a tak sme to vlastne aj pôvodne navrhovali, keď sme boli vo vláde, aby takúto výnimku v takomto podobnom filozofickom duchu mali všetci dohodári. Na jednu dohodu by ju mohli mať naozaj všetci, pretože tam nejde o nejaké obchádzanie odvodov, tam ide o prirodzený proces, kedy si niekto privyrobí, aj keď možno "nechce", alebo nejde o to privyrobenie, lebo ide o nejakú takúto záujmovú aktivitu a podobne. A problémom, osobitným problémom sú vysoké odvody pre samostatne zárobkovo činné osoby, tak ako sa zaviedli. Ľudia k 1. 7. niektorí boli prekvapení ako sa im zvýšili odvody do Sociálnej poisťovne. No budú prekvapení, budú prekvapení znova v júli 2014, keď im odvody stúpnu o ďalších 18 %, nie o percento, o dva, ale o ďalších 18 % , pretože sa zmení koeficient pre výpočet vymeriavacieho základu.

    Máme tu návrh, ktorý je teda v spoločnej správe, ktorým sa majú zvýhodniť dlhodobo nezamestnaní. Čiže ja by som sa rád, ešte pred tým ako poviem svoje návrhy, neviem ako stíham, vyjadril trošku k tomu, čo priniesol kolega Podmanický na sociálny výbor. Tak ako sme v médiách už niekoľko týždňov dopredu počuli avízo, že budú zvýhodnení zamestnávatelia a zamestnanci, ktorí boli predtým dlhodobo nezamestnaní, tak máme to tu. Ja poviem tak, v princípe každé zníženie odvodov vítam, aj keď v prvom rade vítam systémové zníženie odvodov a nie zavedenie nejakej špecifickej výnimky pre nejakú špecifickú skupinu osôb. Dobre, tak rozhodli ste sa zvýhodniť dlhodobo nezamestnaných tým, že keď ich niekto zamestná, tak rok nebude platiť odvody ani ten pôvodne dlhodobo nezamestnaný už ako zamestnanec a nebude platiť odvody na sociálne zdravotné poistenie ani samotný zamestnávateľ.

    To je na prvý pohľad fajn, ale vyskakujú tu dve otázky, resp. dva problémy. Neviem, či si uvedomujete, ak budete rozprávať o tom, ako ste fajn schválili úľavu pre dlhodobo nezamestnaných, že tá úľava na odvodoch zároveň znamená, že tí dlhodobo nezamestnaní už ako zamestnanci nebudú poistení. To znamená v prípade práceneschopnosti nebudú mať nárok na nemocenskú dávku. Ak pôjde o mladú ženu, otehotnie, nebude mať nárok na materské. Ak stratí zamestnanie následne niekedy, nebude mať zrejme nárok na dávku v nezamestnanosti. Takáto odpracovaná doba bude platiť možno nejakú daň podľa výšky príjmu, ale táto doba sa mu nebude počítať do odpracovaných rokov pre nárok na dôchodok. Keď to tí ľudia zistia, tak budú nepríjemne prekvapení, že čo je to za búda, že majú síce o pár euro vyšší čistý príjem, ale nie sú, nie sú poistení, strácajú tieto výhody. Čiže toto je veľmi, veľmi citlivá vec a treba si na ňu dať pozor.

    Druhá vec je tá, ako je to napísané. Ja som teda prvýkrát ten návrh videl vo štvrtok na výbore, ako to je napísané, a teda tiež nie som vševedko, aby som okamžite reagoval na to, čo je tam zle, ale sú tam zlé veci, technicky. V prvom rade nie je dobre vyriešené to, že zamestnávateľ najskôr prepustí nejakú skupinu zamestnancov, a potom si zamestná nových zamestnancov, tých dlhodobo nezamestnaných, za ktorých nebude rok platiť odvody. To ošetrenie, aby to ten zamestnávateľ takto nezneužíval, ja vám to prečítam je také, že: "Zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia tejto fyzickej osoby." Táto formulácia, ja nie som právnik, ale to je typický príklad ako z učebnice, ako vyzerá formulácia, ktorá negarantuje právnu istotu zúčastneným stranám. Jednoducho, tak ako som počul na výbore, toto bude vyhodnocovať zamestnanec Sociálnej poisťovne, že ak predtým poklesol počet zamestnancov u zamestnávateľa, a potom stúpol tým, že nabral tých dlhodobo nezamestnaných, tak bude vlastne na tom, čo si povie ten úradník Sociálnej poisťovne, či to akceptuje alebo nie, či prizná tým pádom nárok na to zvýhodnenie pri odvodoch, alebo neprizná.

    To je prvá vec a druhá vec je, že takto sa dáva moc zase úradníkovi, aby rozhodoval o tom, či bude ten zamestnávateľ a jeho zamestnanci mať výhodu, alebo nebude. A ďalšia chyba krásy je v tom, že tu sa vôbec nič nehovorí o tom, na aký, na aký pracovný pomer bol ten zamestnanec zamestnaný. Čiže, čiže úplne pokojne ten zamestnávateľ zamestná človeka na dobu určitú, na jeden rok, presne na ten jeden rok, kedy bude mať tú odvodovú úľavu. Po roku zmluva skončí, lebo doba určitá vypršala, po roku ten zamestnanec odchádza v súlade so Zákonníkom práce, čiže zamestnávateľ ho neprepustil preto, lebo neviem čo, ale prepustil ho preto lebo jednoducho vypršala doba určitá a následne si zoberie ďalšieho zamestnanca z úradu práce, ktorého si znova zamestná na dobu určitú na jeden rok a znova si na neho uplatní tú odvodovú úľavu. Na toto táto novela, resp. tento návrh vôbec nepamätá. To je diera ako svet.

    Takže nesúhlasím s takýmto návrhom, nech by bol ten úmysel akokoľvek dobrý, pretože nemôžem súhlasiť s návrhmi, ktoré otvárajú diery v zákone. Dosť mi na tom záleží, aby ten zákon bol skutočne dobrý, v praxi vykonateľný a aby sa nedal zneužívať. Dobre.

    V druhej časti svojho vystúpenia si dovolím predniesť pozmeňovacie návrhy k novele. Najskôr prednesiem návrh...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Prepáčte, pán poslanec, je, blíži sa 17.00 hodina, otázka je, že či to nenecháme.

  • Reakcia rečníka.

  • Prerušíme, hej? Teda, ešte minútu? Či už...

  • Reakcia rečníka.

  • Tak, tak by som povedala, takisto, áno, takže vyhlasujem krátku prestávku do, prerušujem rozpravu a vyhlasujem krátku prestávku do hlasovania.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné popoludnie, dámy a páni, budeme hlasovať o dvoch prerokovaných bodoch. Ešte predtým, pán poslanec Štefanec, procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Pán predseda, v mene troch poslaneckých klubov SDKÚ - DS, KDH a MOST - HÍD chcem požiadať, aby minister financií predložil do 15 dní do Národnej rady Správu o dopade prehraných arbitrážnych konaní so zdravotnými poisťovňami na verejné financie a o ďalších ohrozeniach z dôvodu prípravy jednej zdravotnej poisťovne.

    Odôvodňujem to dnešným rozhodnutím Najvyššieho spolkového súdu Nemecka, ktorým sa nevyhovelo mimoriadnemu opravnému prostriedku, ktorý podala Slovenská republika. Našim občanom sa tak vyšším platením úrokov a právnikov neustále zvyšuje účet za toto nezmyselné ideologické rozhodnutie.

    Ďakujem pekne.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 57 za, 68 proti, 8 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

    Poprosím pani poslankyňu Janíkovú, aby uviedla v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 600 o prídavku na dieťa, je to tlač 715.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, tlač 715.

  • Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 78 za, 6 proti, 48 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Poprosím teraz v súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a s citovanými rozhodnutiami predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.

    Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 115 bolo za, 19 sa zdržalo.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Pani poslankyňa Vaľová uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 448 o sociálnych službách.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 716.)

  • Pán predseda, poprosím vás, aby ste zákon o sociálnych službách posunuli do druhého čítania.

  • Vážení páni kolegovia, teraz som skončila zákon o sociálnom zabezpečení, tak vás chcem poprosiť, ďakujem.

  • Pani spravodajkyňa, buďte taká láskavá, hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 77 za, 17 proti, 38 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme postúpili.

    Ešte jedno hlasovanie, pani spravodajkyňa. Sme v prvom čítaní, návrhy pridelenia výborom a lehoty.

  • Pani spravodajkyňa, predpokladám, že sme návrh pridelili

  • Smiech v sále.

  • výborom.

    Poprosím, poprosím...

  • Pán predseda, sa ospravedlňujem.

  • Pani spravodajkyňa, chvíľočka.

  • Môžem vás poprosiť, lebo naozaj som skončila teraz zákona o sociálnom poistení, len pani...

  • Ruch v sále.

  • Pani poslankyňa, nekomentujte, nepotrebujeme to, počkáme...

  • A pani podpredsedníčka, nie, pani podpredsedníčka dala prestávku tri minúty.

  • ... na uznesenie, ktorým som pridelil návrh výborom a

  • Hlasy v sále.

  • už ho dostanete. Nech sa páči.

  • Takže poprosím teraz o hlasovanie o pridelení výborom a o lehotách.

  • Poprosím o hlasovanie. V súlade s rokovacím poriadkom bol pridelený tento zákon Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, aby prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 119 za, 17 sa zdržali.

    Návrh sme v zmysle môjho návrhu, keďže nedošlo k žiadnym zmenám pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.

    Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Dámy a páni, odhlasovali sme dva prerokované body. Pán poslanec Hlina, procedurálny návrh.

  • Ďakujem veľmi pekne. Nechcem byť protivný, ono to bolo vcelku milé, ale ja by som teda poprosil, aby sme vyhlásili toto hlasovanie za zmätočné, lebo výbor pre sociálne veci a bývanie, teda som tu rok a pol a ešte som o takom nepočul.

    Ďakujem.

  • Smiech v sále.

  • V záverečnom konštatovaní som upresnil, ktoré výbory a v akých lehotách budú rokovať o pridelenom návrhu.

    Vyhlasujem prestávku do 17.15 hodiny a budeme pokračovať.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie, panie poslankyne, páni poslanci, krátka prestávka a čas na ňu určený už uplynul. Poprosím pána ministra, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, vás všetkých poprosím o pozornosť. Pán minister, až ste niekde v týchto priestoroch, poprosím vás, áno. Poprosím aj pani spravodajkyňu, aby zaujala svoje miesto. Páni poslanci, poprosím vás o pokoj, aby sme mohli rokovať ďalej. Do rozpravy je písomne prihlásený pán poslanec Mihál, ktorého rozprava bola, ktorého prednes bol prerušený kvôli hlasovaniu. Takže nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 651.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, za slovo a dovoľte teraz, aby som pokračoval vo svojom vystúpení tým, že prednesiem jednotlivé pozmeňovacie návrhy. Najskôr prednesiem pozmeňovací návrh, ktorý predkladáme spolu dvaja poslanci, okrem mňa je to kolega pán Ján Podmanický, k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 651. Čiže ešte raz, to je pozmeňovaní návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála a Jána Podmanického. Prečítam návrh.

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:

    1. V čl. 1 bode 7 v § 21 ods. 4 písm. b) znie:

    "b) ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom oprávnenie zaniklo, alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3."

    2. V čl. 1 sa za bod 26 vkladá nový bod 27, ktorý znie: 27. § 139c sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

    "(3) Ak fyzickej osobe v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, bol vyplatený príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 po zániku tejto dohody a vyplatením tohto príjmu táto fyzická osoba nadobudla postavenie zamestnanca, vymeriavací základ je rozdiel medzi súčtom príjmu za kalendárny mesiac a pomernej časti príjmu vyplateného po zániku právneho vzťahu pripadajúcej na každý kalendárny mesiac trvania tohto právneho vzťahu a sumou podľa § 4 ods. 5. Paragraf 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a 17 platia rovnako."

    V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov a toto prečíslovanie sa premietne do čl. IV. o účinnosti zákona.

    3. V čl. 1 sa za bod 48 vkladá nový bod 49, ktorý znie: 49. Ak, pardon, 49. § 227a sa dopĺňa odsekom 4, ktorý znie:

    "(4) Ak bol fyzickej osobe v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa odseku 1, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, vyplatený príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 po zániku tejto dohody, príjem rozhodujúci na vznik a zánik povinného dôchodkového poistenia, je súčet pomernej časti príjmu vyplateného po skončení dohody podľa odseku 1 pripadajúcej na každý kalendárny mesiac trvania tejto dohody a mesačného príjmu z tejto dohody."

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, poprosím vás na chvíľku. Páni poslanci, poprosím vás o pokoj v rokovacej, naozaj sa tu nedá ani sústrediť sa na to, čo hovorí pán poslanec, takže rešpektujme sa. Ďakujem pekne.

  • V tejto súvislosti sa vykoná prečíslovanie novelizačných bodov a toto prečíslovanie sa premietne do čl. IV o účinnosti zákona. Zároveň navrhujem, aby body 2 a 3 nadobudli účinnosť k 1. 1. 2014.

    Odôvodnenie: Uvedenou úpravou navrhujem spresniť navrhované znenie ustanovenia v novele, ktoré upravuje osobitný postup pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia fyzickej osoby, ktorej v predchádzajúcom kalendárnom roku zaniklo oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie tejto činnosti. Taktiež navrhujem odstrániť právne vákuum spočívajúce vo vzniku povinného dôchodkového poistenia a následným rozpočítaním príjmu zamestnanca vykonávajúceho práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý prekročí zákonom ustanovenú hranicu príjmu.

    Zároveň poprosím z pohľadu hlasovania, aby to malo logiku, aby sa, ten návrh má tri body, ešte raz, čiže poprosím, aby sa o bode 1 hlasovalo osobitne a o bode 2 a 3 tohto návrhu, aby sa hlasovalo spolu, lebo tie dva body 2 a 3 bez seba nedávajú zmysel, musia sa schváliť alebo neschváliť obidva naraz. Čiže osobitne o bode 1, osobitne o bode 2 a 3.

    Ďalší pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 651.

    1. V čl. 1 bod 26 znie: 26. V § 138 odsek 2 znie:

    "(2) Vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je podiel pomernej časti základu dane z príjmov samostatne zárobkovo činnej osoby uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a upraveného o príjmy a výdavky, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu a koeficientu 1,486. Pomerná časť základu dane je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý mala povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka."

    Druhý bod návrhu. Za bod 2 sa vkladá bod 3, ktorý znie: 3. V § 4 odsek 5 znie:

    "(5) Maximálna suma mesačného príjmu a maximálna suma priemerného mesačného príjmu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z dohody o brigádnickej práci študentov určenej podľa § 227a je suma vo výške 19,72 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len "štatistický úrad") za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie. Suma podľa prvej vety sa zaokrúhľuje na celé euro nahor. Suma podľa prvej vety na príslušný kalendárny rok sa ustanoví opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (ďalej len "zbierka zákonov") najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka predchádzajúceho príslušnému kalendárnemu roku."

    Čl. IV o účinnosti sa upraví tak, aby navrhovaný bod nadobudol účinnosť 1. januára 2014.

    V súvislosti s vložením novelizačného bodu sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov a toto prečíslovanie sa premietne do čl. IV o účinnosti zákona.

    Teraz dovoľte odôvodniť tieto dva body, tieto vlastne dva návrhy, ktoré som predniesol.

    V prvom prípade ide o to, že podľa samotného vládneho návrhu novely zákona, by sa aj v prípade, ak by samostatne zárobkovo činná osoba vykonávala činnosť len časť predchádzajúceho kalendárneho roka, napríklad jeden, dva mesiace, vymeriavací základ určil vždy ako podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov samostatne zárobkovo činnej osoby nezníženého o jednotlivé druhy zaplateného poistného. Takáto úprava, ktorá je navrhnutá vo vládnej novele by pri pozastavení činnosti na časť roka neprimerane zvýhodňovala určitú časť samostatne zárobkovo činných osôb a mohla by sa zneužívať. Úprava navrhnutá týmto pozmeňovacím návrhom tento nedostatok odstraňuje.

    K druhému bodu odôvodnenie. Tu ide o stanovenie rovnakej hranice príjmu pre vznik povinného dôchodkového poistenia pri študentoch, ktorí pracujú na dohody o brigádnickej práci študentov. Ako som už hovoril v prvej časti svojho vystúpenia, nie je žiadny dôvod na to, aby študenti do 18 rokov veku mali túto hranicu stanovenú ako 55 eur, hovorím to v súčasných platných sumách, ako 55 eur mesačne a pri príjme nad túto hranicu už sú poistení, platia odvody a študenti 18-roční a starší, aby mali túto hranicu 155 eur, pardon v prvom prípade 66 eur, v druhom prípade 155 eur a platili poistné až od tejto hranice. Čiže navrhujem, aby všetci študenti, či 16, 17, 18, 19 alebo 26-roční platili poistné na dôchodkové poistenie spolu so svojimi zamestnávateľmi len v prípade, ak ich príjem presiahne hranicu 155 eur mesačne. Na budúci rok to bude 159 eur mesačne.

    Verím, že vás tento návrh zaujal a keď nie aj ten druhý, lebo financie, aj keď tam ide možno o desaťtisíc študentov, možno aj o menej, ktorí sú týmto spôsobom diskriminovaní a štátnu kasu, resp. kasu Sociálnej poisťovne by to temer nič nestálo, verím, že minimálne ten prvý z týchto návrhov vás osloví, pretože ak nie, tak v zákone o sociálnom poistení vznikne nová diera. Ja nemám diery rád. Vy možno áno.

    Čiže poprosím o podporu aj tohto návrhu a zároveň poprosím, aby sa o týchto dvoch hlasovalo osobitne, pretože majú iný vecný charakter.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Nech sa páči, pani podpredsedníčka Jurinová, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť dva pozmeňujúce návrhy, ktoré sa týkajú sociálneho poistenia. Jedná sa o dve skupiny osôb, ktoré sú, podľa môjho názoru aj podľa názoru dotknutých, diskriminované voči ostatným v súvislosti s vdovským dôchodkom a druhá skupina sa týka dôchodcov, ktorí v určitom období, teda počas od januára alebo pred, no od roku 2001 do roku 2002, do roku 2004 alebo 2001 do roku 2003 boli mali povinnosť platiť dôchodkové poistenie, ale pritom nikde sa im to nezohľadňuje do výšky dôchodku.

    Prednesiem teda prvý pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 651.

    Tieto zákony, teda sa mení a dopĺňa takto:

    Prvý bod. V čl. 1 sa za bod 60 vkladajú nové body 61 a 62, ktoré znejú:

    Bod 61. V § 261 sa za ods. 4 vkladá nový ods. 5, ktorý znie:

    "(5) Poistencovi, ktorému vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku pred 1. januárom 2004, sa zvyšuje starobný dôchodok za obdobie dôchodkového poistenia získaného po 1. januári 2001 do 31. decembra 2003, v ktorom poistenec poberal tento dôchodok alebo jeho časť o sumu, ktorá sa vypočíta ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia v období po 1. januári 2001 do 31. decembra 2003 počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty."

    Doterajší odsek 5 sa označuje ako odsek 6.

    Bod 62. V § 261 v ods. 6 sa na konci pripája veta, ktorá znie: "Sociálna poisťovňa určí sumu starobného dôchodku podľa ods. 5 do 30. júna 2014, a to aj v prípade, ak už bolo právoplatne rozhodnuté podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003."

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie: Navrhovaným ustanovením sa odstraňuje diskriminácia voči osobám, ktoré poberali dôchodok v období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003, súčasne v tomto období pracovali a ako poistenci si riadne odvádzali odvody v rámci dôchodkového poistenia. Právna úprava v zákone č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov však neprihliadala na obdobie dôchodkového poistenia, v ktorom dôchodca poberal aj dôchodok. Novým zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa tento diskriminačný prvok odstránil, no v žiadnom prípade nereflektoval diskriminačné obdobie takmer 36 mesiacov, ktoré sa pracujúcim dôchodcom nikde nepremietli v podobe nároku na zvýšenie dôchodku za toto obdobie.

    Pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa navrhuje zvýšiť dôchodok pre dôchodcov, ktorí v období od 1. januára 2001 do 31. decembra 2003 boli poistencami, ktorí si odvádzali odvody v rámci dôchodkového poistenia a v tomto období súčasne poberali aj starobný dôchodok. Súčasne sa určuje, že Sociálna poisťovňa určí sumu starobného dôchodku podľa odseku 5 do 30. júna 2014 a to aj v prípade, ak už bolo právoplatne rozhodnuté podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

    To bol prvý pozmeňujúci návrh, ktorý sa snaží zaviesť alebo odstrániť diskrimináciu, ktorá naozaj v súvislosti s povinnosťou platiť dôchodkové poistenie, nekorešponduje potom s tým, aby sa zvyšovali aj dávky, dôchodkové dávky.

    Druhý pozmeňovací návrh, ktorý súvisí s vdovským dôchodkom. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh

    poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh sa mení a dopĺňa takto:

    Prvý bod. V čl. I bode 61 úvodnej vete sa slová "§ 293cu až 293dd" nahrádzajú slovami "§ 293cu až 293de" a súčasne sa za § 293dc vkladá nový § 293dd, ktorý znie:

    "§ 293dd

    (1) Vdovec, ktorého manželka zomrela pred 1. januárom 2004 a bol mu priznaný vdovecký dôchodok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a nárok na tento vdovecký dôchodok mu zanikol po 1. januári 2004, má nárok na vdovecký dôchodok po manželke, ak vychoval aspoň tri deti alebo dovŕšil vek 52 rokov a vychoval dve deti a manželka

    a) ku dňu smrti bola poberateľkou starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov,

    b) ku dňu smrti splnila podmienky nároku na starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok alebo získala dobu zamestnania na nárok na invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, alebo

    c) zomrela v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

    (2) Suma vdoveckého dôchodku je 134,60 eur mesačne.

    (3) Na zvyšovanie vdoveckého dôchodku platí § 82 rovnako.

    (4) Pri súbehu nárokov na výplatu vdoveckého dôchodku s inou dôchodkovou dávkou platí § 81 ods. 2 až 5 rovnako.

    (5) Vdovec nemá nárok na vdovecký dôchodok podľa odseku 1, ak

    a) má nárok na vdovecký výsluhový dôchodok alebo vdovecký dôchodok podľa osobitného predpisu,

    b) uzatvoril manželstvo alebo

    c) na základe právoplatného rozhodnutia súdu spôsobil smrť manželky úmyselným trestným činom.

    (6) Nárok na vdovecký dôchodok podľa odseku 1 vzniká najskôr od 1. januára 2014 a o nároku na tento dôchodok Sociálna poisťovňa rozhodne najneskôr do šiestich mesiacov od začatia konania."

    Doterajší § 293dd sa označuje ako § 293de.

    Odôvodnenie: Hlavným účelom predloženého pozmeňovacieho a doplňujúceho návrhu je zrovnoprávnenie vdovcov, ktorým manželky zomreli pred účinnosťou nového zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení s vdovcami, ktorým manželky zomreli po 1. januári 2004. Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení stanovoval rôzne podmienky nároku na vdovecký a vdovský dôchodok, pričom ovdovení muži mali nárok na tento dôchodok len v prípade, ak sa starali o nezaopatrené dieťa. Po tomto, ako deti ukončili štúdium napríklad na vysokej škole, stratili na túto dávku nárok. Ženy mali nárok na vdovský dôchodok aj v prípade, pokiaľ vychovávali tri deti, alebo vychovávali dve deti a dosiahli 45 rokov alebo dosiahli 50 rokov. Zákonom o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004, sa vytvoril právny rámec, podľa ktorého sa vdovy a vdovci posudzujú rovnako, čiže sa odstránil predošlý diskriminačný stav. V roku 2006 sa prijatím zákona č. 310/2006 snažili zákonodarcovia čiastočne vyriešiť predošlý diskriminujúci stav, avšak len na vybrané prípady. Toto riešenie však naďalej diskriminovalo vdovcov, ktorí dosiahli vek 52 rokov a vychovali aspoň dve deti alebo vychovali aspoň tri deti. Pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa navrhuje priznať vdovecký dôchodok mužom, ktorí ovdoveli pred 1. januárom 2004 a zanikol im nárok na tento dôchodok z dôvodu absencie starostlivosti o nezaopatrené dieťa. Nárok na opätovné priznanie vdoveckého dôchodku sa navrhuje podmieniť splnením rovnakých podmienok, ktoré platia pre mužov, ktorým zomreli manželky po 1. januári 2004, čiže vychoval aspoň tri deti alebo dovŕšil vek 52 rokov a vychoval dve deti. Na dôchodok sa bude vzťahovať všeobecný režim úpravy dôchodkov z dôvodu súbehu, ako aj režim valorizácie dôchodkových dávok. Nový § 293dd svojim vecným spracovaním primerane zodpovedá obsahu § 293n a § 74 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.

    Tu by som chcela ešte povedať, že na rozdiel od pozmeňovacieho návrhu, ktorý som predkladala aj na výbore, sme upravili sumu, konkrétnu sumu poberania vdoveckého dôchodku, ktorú sme si zisťovali teda priamo v Sociálnej poisťovni. Takže tá suma 134,60 predstavuje teda sumu, ktorá je v súčasnosti platná, alebo sa aspoň približuje k stavu, k priemernému stavu týchto dôchodkov.

    Chcela by som vás poprosiť o podporu týchto dvoch pozmeňujúcich návrhov. Keď som sa po výbore rozprávala s úradníkmi z ministerstva, povedali mi, že pripravujú síce novelu, ktorá možnože bude viac skupín diskriminovaných v tomto zákone ochraňovať, alebo proste budú zahrnuté do tej novely, avšak viem, že ešte pán poslanec Novotný má pozmeňovací návrh, ktorý sa týka ďalšej skupiny vdov, ktoré sú diskriminované, preto by som povedala, že načo čakať do ďalšej novely? Určite máte teda viac toho na riešenie, ale keď sa vie o týchto skupinách, je to pripravené a spracované. Nevidím dôvod, prečo by sme im nemali pomôcť. Rovnako sa tak teda týka dôchodcov, o ktorých je tak isto, ešte by som povedala, že toto je naozaj skupina poistencov, alebo skupina ľudí, ktorá nie je veľmi veľká. A jak si zoberieme, že pred desiatimi rokmi buď mali 52 rokov, alebo teda už boli v dôchodkovom veku, tak tá množina poberateľov, možných poberateľov, sami uznáte, že je naozaj dosť úzka. Rovnako aj v podobe, v prípade toho prvého pozmeňovacieho návrhu, ktorý hovorí o nemožnosti vlastne zahrnúť povinné dôchodkové poistenie pri úprave dôchodku, tak isto tým, že sa to týka dávnej doby spred desiatich rokov, tak ten vek a to množstvo ľudí sa naozaj zúžilo. Táto skupina už nemôže vytvárať veľký nárok na finančné prostriedky.

    Preto vás prosím o podporu tohto pozmeňovacieho návrhu, týchto dvoch pozmeňovacích návrhov.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani podpredsedníčky nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Tomanová, ktorá je písomne prihlásená do rozpravy. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, dámy, páni, dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh spolu s pánmi poslancami Jasaňom a Podmanickým k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa dopĺňa takto:

    Za článok III. sa vkladá nový článok IV., ktorý znie: Čl. IV.

    Zákon č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 555/2007 Z. z. a zákona č. 463/2008 Z. z. a zákona č. 242/2011 Z. z. sa mení takto:

    1. V § 1 ods. 8 písm. a) sa suma "66,39 eur "nahrádza sumou "75 eur".

    2. V § 1 sa vypúšťa odsek 10. Doterajší odsek 11 sa označuje ako odsek 10.

    3. V prílohe za slovo "66,39" sa nahrádza, toto slovo sa nahrádza slovom "75".

    Vložený článok nadobúda účinnosť 1. novembra 2013.

    Doterajší článok IV. sa označuje ako článok V.

    Vzhľadom na skutočnosť, že od zavedenia tohto príspevku sa nemenila jeho výška, ale životné náklady našich dôchodcov stúpajú, myslím si, že je namieste, aby sa zvýšila aj suma tohto príspevku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne nie sú faktické poznámky. Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Novotný. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni, tak ako moji predrečníci už hovorili o vládnom návrhu zákona o sociálnom poistení, že ide o návrh zákona, ktorý je pomerne rozsiahly a rieši veľké množstvo čiastkových vecí, ktoré sa týkajú samostatne zárobkovo činných osôb, dobrovoľne poistených osôb, pohľadávok Sociálnej poisťovne a postavenia fyzických osôb v období starostlivosti o dieťa, je to naozaj zákon, ktorý aspoň tak, ako to odôvodňuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny vznikol na základe podnetov z praxe a aplikačnej praxe. No, súhlasím s tým čo hovoril jeden z mojich predrečníkov pán poslanec Mihál, že je dobré, keď poznatky z aplikačnej praxe dokážeme pravidelne v nejakých intervaloch zapracovať do vládneho návrhu zákona, lebo tak to má svoju logiku. Človek nikdy, keď pripravuje nejaký návrh zákona, schvaľuje nejaký návrh zákona, nemôže celkom presne vedieť, ako to v praxi bude fungovať, prípadne nemôže vedieť, aké problémy v aplikačnej praxi môžu nastať. Takže z tohto pohľadu rozumiem tomuto vládnemu návrhu zákona, aj ho v princípe vítam, že ho máme v pléne Národnej rady. Keď však hovoríme o tom, že vznikli v aplikačnej praxi určité problémy so zákonom o sociálnom poistení, teraz by som rád hovoril skôr o tom, čo nie je v tomto vládnom návrhu zákona. Niečo tam je, o tom hovorili mnohí moji predrečníci. A tak ako aj avizovala pani podpredsedníčka Národnej rady, že budem dávať jeden pozmeňovací návrh, tak rád by som ho predložil. Skôr, ako ho ale predložím, ho krátko okomentujem.

    To, čo mi chýba v tejto novele zákona o sociálnom poistení je oprava, podľa názoru mnohých, chybného vzorca na zvyšovanie vdovských dôchodkov, ktorý navrhnem formou poslaneckého pozmeňovacieho návrhu na konci môjho vystúpenia opraviť, respektíve zmeniť. V septembri Národná rada Slovenskej republiky zamietla novelu, ktorú som predkladal spolu s mojim kolegom z poslaneckého klubu Ľudovítom Kaníkom, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Tento poslanecký návrh zákona obsahoval opravu spomínaného chybného vzorca na zvyšovanie vdovských dôchodkov.

    O čo ide? Novela zákona o sociálnom poistení, ktorú presadila vláda Roberta Fica, schválila mechanizmus valorizovania dôchodkov o pevnú sumu. Pre rok 2013 je táto pevná suma ustanovená opatrením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 329/2012 Z. z. (ďalej len opatrenie). Ako som o tom hovoril pri predkladaní môjho poslaneckého návrhu zákona, dostal som niektoré podnety, veľmi konkrétne podnety od vdov, ktoré poberajú aj vdovský dôchodok a ktoré správne poukázali na to, že spôsob výpočtu pevnej sumy valorizácie dôchodkov v súbehu určený v § 82 ods. 9 a 10 novely diskriminuje vdovy s nízkym starobným dôchodkom. Výsledkom tohto nespravodlivého mechanizmu valorizovania vdovských dôchodkov u vdov s nízkym starobným dôchodkom vznikli vlastne dva problémy.

    Ten prvý problém je ten, že zákon určuje pevnú sumu valorizácie pre vdovy a vdovcov z priemerných dôchodkov vyplácaných v súbehu. Vypočítaná pevná suma valorizácie je teda logicky nižšia z dôvodu nižšej výšky priemerných dôchodkov vyplácaných v súbehu. Čiže ak niekto poberá vdovský aj starobný dôchodok v súbehu, a tak je to u vdov a vdovcov, to znamená, že podľa nastaveného mechanizmu valorizácie, ktorý nastavila vláda v novele sociálneho, zákona o sociálnom poistení, tá situácia vyzerá tak, že vypočíta sa tá suma, o koľko sa má valorizovať z priemeru dôchodkov, ktoré sú v súbehu, ale kratšie, čiže samozrejme, tá valorizačná suma je nižšia. To je prvý problém.

    A druhý problém, že vďaka takémuto spôsobu výpočtu nám vznikli dve kategórie vdov. Vdovám s nízkym starobným dôchodkom, ktorý sa v súbehu kráti starobný dôchodok, sa v roku 2012 podľa opatrenia ministerstva práce valorizovali dôchodkové dávky o 10,80 euro mesačne. Vdovám s vyšším starobným dôchodkom, ktorým sa v súbehu kráti vdovský dôchodok, sa v roku 2012 podľa opatrenia ministerstva práce, sociálnych vecí valorizovali dôchodkové dávky pevnou sumou o 14,40 euro mesačne.

    Čiže tu vzniká naozaj veľký nepomer medzi tým, či má vdova pri určení jej definitívneho dôchodku v súbehu vyšší starobný a lebo vyšší vdovský dôchodok. Keď má vyšší starobný dôchodok, tak po výpočte pevnej sumy sa jej valorizuje dôchodok o 14,40, keď má vyšší vdovský dôchodok a kráti sa jej starobný dôchodok, tak v súhrne sa jej potom valorizuje jej dôchodok o 10,80 euro. Dokonca ten vzorec, preto poukazujem na to, že je chybný takýmto spôsobom, určený, resp. je chybné takýmto spôsobom to vypočítavať, lebo tu dochádza dokonca ešte k paradoxnejšej chvíli, že vdovám s nízkym starobným dôchodkom, ktorým sa v súbehu kráti starobný dôchodok sa týmto omylom dokonca ich starobný a vdovský dôchodok v súhrne spolu zvyšujú o nižšiu sumu, teda valorizuje sa im dôchodok len o 10,80 ako rovnako nízky starobný dôchodok dôchodkyni, ktorá nepoberá vdovský dôchodok. Jej sa valorizuje dôchodok o 11,20 euro.

    Keďže systém valorizácie dôchodkov o pevnú sumu je nastavený na päť rokov, tak samozrejme v rozsahu piatich rokov, keď počítate päť rokov po 12 mesiacov, tam vychádza, že vdove, ktorej sa v súbehu kráti starobný dôchodok, takáto vdova môže týmto chybným vzorcom prísť v porovnaní so svojou susedou, ktorej sa v súbehu kráti vdovský dôchodok, až o 600 euro v priebehu piatich rokov a to je už pre dôchodcu naozaj veľká položka. To už je položka, o ktorej sa oplatí diskutovať, aj keď tie čísla, ktoré som hovoril, sa zdajú byť pomerne malé, ale každopádne zakladajú určitú nespravodlivosť. A o tom, to využijem v túto chvíľu, že aj o tom chcem hovoriť.

    Ja som rozumel tomu, že keď vláda prišla v zákone o sociálnom poistení s riešením, aby sa valorizovali dôchodky o pevnú sumu, tak vláde išlo predovšetkým o to, aby sa nižšie dôchodky zvyšovali rovnako ako tie vysoké dôchodky, pretože ak je to len percento, tak logicky, keď máte vyšší dôchodok, tak tá konečná suma je vyššia. Čiže vláda prioritne chcela zaviesť čo najvyššiu spravodlivosť do valorizovania dôchodkov.

    Musím, ale povedať, že keď sa vychádza z takto nastaveného mechanizmu, akým ho nastavila vláda, prichádzame k tomuto výsledku, že skrátka jednej vdove, ktorej sa krátil starobný dôchodok v súbehu, sa mesačne valorizoval dôchodok o 10,80. Druhej vdove, ktorej sa v súbehu krátil vdovský dôchodok, sa valorizoval celkový dôchodok o 14,40 a tretej pani, ktorá nepoberá vdovský dôchodok, ale má starobný dôchodok, rovnakej výšky mala predtým ,ako tieto dve jej susedy vdovy, sa valorizoval dôchodok o 11,20. Čiže ja by som chcel navrhnúť, aby sme odstránili tento omyl, resp. aby sme do toho, omyl, aby sme do toho vniesli väčšiu spravodlivosť.

    Návrh, ktorý predložím je o tom, aby sa tento spôsob výpočtu valorizovania zmenil, aby sa suma valorizovania všetkých dôchodkových dávok určovala z priemernej výšky konkrétnej dávky, až následne sa v súbehu nižšia z týchto súm znížila o 50 %. Čiže pri valorizovaní dôchodkov v podstate navrhujem taký istý mechanizmus, aký v súčasnosti slúži na výpočet dôchodku v súbehu, lebo aj dnes je to tak, že sa vdove alebo vdovcovi určí vdovský alebo vdovecký dôchodok, akej výšky by mal byť. Určí sa mu jeho starobný dôchodok a ten dôchodok, ktorý je nižš,í sa kráti o 50 %. Čiže my prichádzame len s tým istým mechanizmom, aby sa takýmto istým spôsobom vypočítala valorizácia, to znamená z priemeru všetkých starobných dôchodkov sa vypočíta valorizovanie. Z priemeru všetkých vdovských dôchodkov sa vypočíta tá suma, ktorá sa má valorizovať a v súbehu sa nižšia z týchto súm zníži o 50 %. V dôsledku toho by nastala omnoho väčšia spravodlivosť pri valorizovaní a tieto diskrepancie, tieto rozdiely a nespravodlivosti, na ktoré som, ktoré som uvádzal vo svojom vystúpení, by sa odstránili. Som o tom presvedčený, že tento môj návrh by mal veľmi pozitívny sociálny vplyv a som o tom presvedčený, že by došlo len k prerozdeleniu celkových nákladov na valorizáciu dôchodkov, čiže nemalo by to nejaké ďalšie požiadavky na rozpočet verejnej správy.

    Chcem informovať aj o tom, že teda nerobím nejakú partizánsku činnosť, že som sa teraz zobudil a prichádzam s nejakým riešením. Ja som aj interpeloval pána ministra Richtera v tejto veci hneď ako som tieto podnety od vdov dostal. Dostal som aj odpovede od ministerstva práce, ktorá teda ma nepotešila, lebo bola niečo v tom zmysle, že teda je to tak, ako to je a je to tak správne a žiadna chyba vo vzorci nie je a opravovať ju nechcú. Preto som aj predložil návrh zákona, ktorý ale plénum Národnej rady na septembrovej schôdzi neschválilo. Napriek tomu sa o to znovu pokúšam, keď aj plénum dnes neschváli, resp. zajtra tento pozmeňovací návrh, nič sa nedeje. To, čo je dôležité, je, aby pán minister Richter vedel o tomto probléme a pri ďalšej novelizácii začal tento problém riešiť. Mne nejde o nič iné, len o to, aby sme to vyriešili, lebo to považujem za nespravodlivé. Keď chcela vláda valorizovať pevnou sumou, cieľom vlády bolo, aby hlavne dôchodcom s nízkymi dôchodkami pomohla. Lenže podľa mňa to nie je dobre nastavené, lebo vzniká nespravodlivosť a musíte uznať, že tri susedy vedľa seba na ulici, každá má dnes rovnaký resp. mala pred zavedením valorizácie o pevnú sumu rovnakú výšku dôchodku a každej sa tento dôchodok valorizuje o inú sumu, lebo záleží podľa toho, že či sa jej pôvodne krátil starobný, či sa jej krátil vdovský, alebo sa jej nekrátilo nič, lebo má len jeden dôchodok.

    Takže toľko k vysvetleniu môjho pozmeňujúceho návrhu a teraz dovoľte, aby som ho podal. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Viliama Novotného k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 651.

    1. Bod 15. znie: § 82 ods. 9 a 10 znejú:

    "(9) Pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky, ktorá nie je vyplácaná v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, sa určí podľa odsekov 2 až 7 z priemernej mesačnej sumy dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou podľa odseku 1 písm. a). Invalidný dôchodok podľa § 266 a sociálny dôchodok, ktoré nie sú vyplácané v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, sa zvyšujú pevnou sumou, ktorá sa určí poľa odseku 4 z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % vykázanej Sociálnou poisťovňou podľa odseku 1 písm. a).

    (10) Pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky, ktorá je vyplácaná v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, sa určí podľa odsekov 2 až 7 z priemernej mesačnej sumy dôchodkovej dávky vykázanej Sociálnou poisťovňou podľa odseku 1 písm. a). Invalidný dôchodok podľa § 266, ktorý je vyplácaný v sume jednej polovice z dôvodu súbehu nárokov na výplatu dôchodkov, sa zvyšuje pevnou sumou, ktorá sa určí podľa odseku 4 z priemernej mesačnej sumy invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % vykázanej Sociálnou poisťovňou podľa odseku 1 písm. a)."

    2. bod. Za bod 15 sa vkladá nový bod 16, ktorý znie: Bod 16. § 82 odsek 18 znie:

    "(18) Pri súbehu nárokov na viac dôchodkových dávok sa zvyšuje každá z týchto dôchodkových dávok, pričom z pevnej sumy zvýšenia dôchodkovej dávky, ktorá je nižšia, sa vypláca jedna polovica. Pri rovnakej sume pevných súm zvyšovania dôchodkových dávok sa vypláca jedna polovica pevnej sumy, ktorou sa zvyšuje vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok."

    Zdôvodnenie: Napráva sa omyl v spôsobe výpočtu valorizácie dôchodkov vdov, ktorý spôsobil, že niektorým vdovám sa dôchodok v súbehu zvyšoval menej ako predtým, kým neovdoveli. Navrhuje sa preto, aby sa suma valorizovania všetkých dôchodkových dávok starobné, vdovské a invalidné určovala z priemernej výšky konkrétnej dávky a až následne sa nižšia z týchto súm znížila o 50 %. Do systému valorizácie a dôchodkových dávok sa tak zavedie rovnaký postup, ako pri určovaní krátenia nižšieho dôchodku pri dôchodkoch vyplácaných v súbehu.

    Dámy a páni, toľko môj pozmeňujúci návrh. Poprosím vás o podporu tohto návrhu.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Áno.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, chcem pekne poďakovať za diskusiu, ale aj aktívnu, by som povedal, spoluúčasť pri formovaní konečného znenia novely zákona o sociálnom poistení aj v priebehu, priebehu rokovania jednotlivých výborov. Tu treba povedať, že moji kolegovia s viacerými návrhmi poslancov rokovali aj mimo výborov. To znamená, že tu chcem povedať, že zo strany ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny bol maximálny záujem o spoluprácu a o znenie zákona, ktorý by v maximálnej miere ten pôvodný zámer, zámer vystihoval. Myslím si, že ten pôvodný zámer som jasne definoval vo svojom úvodnom vystúpení.

    Tu chcem jednoznačne podčiarknuť, čo možno nezaznelo, že vláda Slovenskej republiky sa zaviazala stabilizovať aj podnikateľské prostredie v nemalej miere záujmom znižovať administratívnu záťaž. My sme veľmi konkrétne k tejto novele zákona navrhli, v čom chcem pomôcť samostatne zárobkov činným osobám. Myslím si, že to je aj na základe môjho osobného rokovania s predstaviteľmi zväzu, aj komory živnostenskej vítané, podporované, pretože to v značnej miere to, čo ponúkame z hľadiska povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia v súvislosti samostatne zárobkovými činnými osobami, pomáha, pretože im riešime problémy, s ktorými sa dlhodobo stretali a som veľmi tomu ako rád, že to aj oni samotní vítajú. Myslím, že to oceňuje aj opozícia, že pomáhame v značnej miere. Týka sa to aj materskej a rodičovskej dovolenky a istých opatrení, ktoré táto novela zákona rieši. Samozrejmá vec rieši aj otázku postúpenia pohľadávok Sociálnej poisťovne. Myslím si, že s tým, že to chceme riešiť iba cez právnické osoby so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, dávame jasne na vedomie, že k čomu a ako majú tieto veci smerovať. To znamená, za celé tie priority, ktoré sme postavili, aj, aj jednotlivé pripomienky, ktoré zazneli, ešte raz chcem pekne poďakovať.

    Teraz, ak dovolíte, by som sa rád venoval konkrétne aj niektorým návrhom zákonom, ktoré tu zazneli, i keď viacerí páni poslanci, ktorí vystupovali, tak trošku vo svojom vystúpení aj možno cítia po konzultácii s mojimi kolegami o tom, ako niektoré niektoré veci dopadnú, asi aké zaujmem stanovisko. Tie stanoviská som po konzultáciami s mojimi kolegami z vecnej sekcie ohodnotil, alebo alebo navrhujem pre hlasovanie asi nasledovne.

    Čo sa týka pozmeňovacieho návrhu pána pána Mihála, myslím ten, ktorý sa týka tých troch bodov, kde žiadal osobitne, osobitné hlasovanie. K tomu prvému bodu myslím, že je veľmi konkrétne a jasná odpoveď. Rozpočítavanie vymeriavacieho základu samostatne zárobkovo činných osôb na počet mesiacov výkonu samotnej zárobkovej činnosti, tento údaj Sociálna poisťovňa nemá k dispozícii, teda nie je objektívny a nevie ho ani skontrolovať a z toho titulu ani nie je možné o ňom uvažovať. Myslím, že to je úplne jasná odpoveď. Čo sa týka toho bodu 2, rozrátavanie, v podstate sa to dotýka, dotýka tejto oblasti. No, pán Mihál častejšie otvára tie otázky, ktoré sa týkajú dohodárov a istých výnimiek. Ja vôbec nechcem ako absolútne túto otázku zamietnuť. Naopak, ako deklarujem, pokiaľ bude funkčný Unitas a budeme jasne poznať veci, som pevne presvedčený, že sa vrátime, ja tiež nemám celkom dobrý pocit, možno, že ozaj nejakí tí športovci, tréneri a a proste tí ľudia, ktorí sa pohybujú okolo tohto, by mohli byť istým spôsobom zvýhodnení. Opakujem ešte raz, ako náhle bude k dispozícii systém a nebudeme potrebovať čestné prehlásenia, ktoré sú často ako pofidérne alebo môžu byť pofidérne, som presvedčený, že sa k tomu vrátime.

    Rozdiel medzi brigádnikmi do 18 rokov a nad 18 rokov, o nich definuje Zákonník práce. Neplnoletá osoba môže vykonávať a robiť len určité práce a za to má určitú mzdu. To znamená, že to rozdielne ohodnotenie tej brigádnickej činnosti študentov do 18 rokov a nad 18 rokov má aj svoj praktický a pragmatický význam. Opakujem však ešte raz, že hlavný dôvod súvisí s tým, že, že keď bude hotový, hotový systém Unitas opätovne sa k tomu vrátime. V tejto chvíli nepodporujem prijatie týchto, týchto pozmeňovacích návrhov pána poslanca Mihála.

    Pani podpredsedníčka Jurinová, ona v podstate aj, aj uviedla vo svojom vystúpení, že niektoré veci konzultovala s mojimi kolegami, áno. My v prvom rade máme záujem prijať veci a komplexne riešiť, lebo ony majú z časti aj reálny opodstatnený zámer, ale nie je ich možné vytrhávať a riešiť ich individuálne, riešiť len nejakú istú skupinu osôb, v tomto prípade vdovcov, pretože tu vznikol istý, istý nárok v nejakom období, to je ten dátum 1. 1. 2004.

    My musíme, keď tak, ako riešiť otázku aj, použijem výraz "starých vdov" a vdovcov, jednoducho komplexne. To je hlavná odpoveď pre tento návrh, ja ho, ja ho vítam a každopádne si myslím, že tie veci viaceré budeme možno vedieť zužitkovať a o zohľadniť v tej pripravovanej novele, ktorú v rámci toho komplexného riešenia my chceme jednoducho akceptovať. Prizývam pani podpredsedníčku, keď budeme na tom robiť, bude vítaná, môžeme veci a návrhy jej, jej konzultovať. Toľko k tomu prvému návrhu.

    K tomu druhému návrhu, obdobne tiež nerieši tú otázku komplexne, nerieši celé obdobie, počas ktorého bolo možné v súbehu pracovať a zároveň poberať starobný dôchodok za obdobie, preto ako nesúhlasíme s tým, aby sa aj tento pozmeňovací návrh z pohľadu ministerstva práce a sociálnych vecí podporil.

    Čo sa týka pána poslanca Novotného, áno, absolútne ste vystihol, o čo nám išlo v súvislosti s pevnou čiastkou riešenia, riešenia dôchodkov. Mali sme tak trošku záujem sa ešte vrátiť možno niekde aj k starodôchodcom, lebo to je tá skupina dôchodcov, ktorá je na tom najhoršie, vzhľadom na zmeny, ktoré boli prijaté v roku 2004 a nie úplne dôsledne boli títo ľudia riešení, ani kompenzovaní a mali len tú smolu, že niekto išiel o rok alebo o mesiac skôr alebo neskôr do dôchodku. Sčasti s tým vyrovnávame tieto veci.

    Áno, a je tu objektívne záujem nerozťahovať tie nožnice medzi najmenšími a najväčšími dôchodkami, ale naopak, ako riešiť to radšej pevnou sumou, aby rovnakú sumu dostali aj v tomto prípade čo percentuálne pre tie najnižšie skupiny, znamená sedem, 8 % a na rozdiel od tých tisíc a viac poberajúcich dôchodok je to, je to ďaleko menej. Takže absolútne súhlasím, toto sme s tým sledovali, my sa k tomu hlásime. Hovorím, je to dočasné riešenie. To nie je stabilné riešenie, ono aj z hľadiska jednotlivých rokov má istú, istú výbehovú fázu. To znamená, že z toho titulu akékoľvek ďalšie riešenia, ktoré by popierali súčasnú zásadu, platnú zásadu ohľadom valorizácie a vyplácania samotných dôchodkov nie sú aktuálne, lebo toto je dočasné špecifické riešenie, vzniklo po dohode s Jednotou dôchodcov Slovenska aj kresťanskými seniormi a všeobecne je prijaté . To znamená, na základe toho sa uplatňuje a hovorím ešte raz, má má istú konkrétnu rozvrstvenú, rozvrstvenú aj časovú aj obsahovú rovinu v priebehu toho ďalšieho, ďalšieho obdobia.

    No a čo sa týka samotného toho spôsobu valorizácie, pán poslanec, je to výsledok pôsobenia pána poslanca Kaníka, platí to od roku 2004. Doteraz to nebolo zmenené, my to ani v tomto období nemáme záujem meniť, opakujem ešte raz, pevná čiastka je dočasné riešenie, ako náhle skončí, bude pokračovať tá štandardná situácia valorizácie dôchodkov. Toľko asi k tomu vášmu návrhu.

    Čo sa týka, týka odvodovej úľavy. Nové opatrenia, hlavne pán Mihál niektoré veci spomenul vo svojom vystúpení. Ja sa vôbec netajím, že v tomto návrhu môžu byť aj isté riziká. Ale podstata je tá, aby dlhodobo nezamestnaní, ktorí minimálne 12 mesiacov sú vedení na úrade práce, ja len pripomínam, je tam viac ako 40-tisíc osôb, ktoré viac ako 6 rokov sú tam evidované, mali opätovne šancu získať pracovné návyky a vrátiť sa do pracovného, do pracovného pomeru. Toto je hlavný zámer. Toto je hlavný zámer a k tomuto zámeru jednoducho vychádza aj ten návrh, ktorý poníma aj veci kontroly z hľadiska Sociálnej poisťovne prípadne Národného inšpektorátu práce. Treba povedať, že podobne sme postupovali aj pri projekte zamestnávania mladých, ten projekt sa veľmi osvedčil, 9-tisíc mladých ľudí našlo prácu prostredníctvom tohto projektu. Pokračujeme v ňom ďalej, som pevne presvedčený, že, že nebude zneužitý zo strany, zo strany zamestnávateľov, ale jednoznačne vzhľadom na tie pripomienky pripúšťam, že

    po prvé, je na rozhodnutí zamestnávateľa, akú formu pracovnej zmluvy uplatní, či to bude doba určitá alebo neurčitá, to mu umožňuje Zákonník práce.

    A druhá vec, ktorú by som chcel v súvislosti s tým povedať, že my sledujeme aj iné veci. Reálne predpokladám, že realizáciou tohto projektu sa zníži čierna práca. Poviem to veľmi jednoducho, asi nebude stáť za to riziko pre mnohých zamestnávateľov, aby pri takomto projekte naďalej zamestnával načierno niektorých pracovníkov, ale zlegalizuje ten stav, o čo nám tiež v tomto prípade samozrejmá vec, že ide. Reálne predpokladáme, že sa znížia aj dávky v hmotnej núdzi, lebo viacerí z nich sú poberatelia, to znamená, tie efekty sú tam ďaleko, ďaleko väčšie .

    No a možno treba povedať ešte jednu vec, že nezavádzame ani nejakú bulharskú novú konštantu, ktorá tu bola aktuálna v súvislosti so živnostníkmi. Tých 60 % z priemernej mesačnej mzdy na Slovensku je konštanta, ktorú používa celá Európska únia, ona v podstate, v podstate my sme ju len prebrali do našich, do našej, do našej legislatívy. To znamená, že vychádza z dnešných prepočtov, je to na maximum 536 eur. To znamená, to je tá vrchná sadzba, ktorej sa to bude ešte, bude ešte týkať. Takže, toto pokladám za dôležité k tejto, v tejto fázy pomenovať. A v nemalej miere riešime tri rizikové skupiny, ktoré z pohľadu nezamestnaných máme. Jedna vec je mladí ľudia, pomenoval som projekt, druhá vec je, je dlhodobo nezamestnaní, toto je, toto je konkrétna odpoveď alebo podaná ruka smerom k nim. A tretia skupina sú občania nad 50 rokov. Tu je pripravený ďalší projekt, ktorý spolu so samosprávami pripravujeme teraz a ešte v priebehu tohto roku by mal byť aktuálny, aby sme pomohli tým, ktorí sú nad 50 rokov nezamestnaní, sa zamestnať za istých podmienok, výhodných pre, hlavne pre samosprávu v súvislosti s ich zamestnaním.

    Čo sa týka pozmeňovacieho návrhu pani poslankyne Tomanovej, samozrejmá vec, že v maximálnej miere súhlasím. Som veľmi rád, dokonca by som povedal, že som šťastný, že aj takúto pozitívnu správu môžem vyslať smerom, smerom k dôchodcom. Ak dovolíte, starobný dôchodok vzhľadom a valorizáciu a čísla z toho vyplývajúce, to znamená vývoj miezd a vývoj cien sa zvyšuje pre budúci rok o 8,8 eura, predčasný starobný dôchodok o 8,9 a práve preto bol záujem, aby sme riešili aj vianočný dôchodok alebo vianočný príspevok. V roku 2013 je to čiastka 483 eur, ktorej sa týka ako maximálnej sadzby dôchodcov, ktorí ho budú poberať, on sa pohybuje od 38 eur až do 66,39 eura a my týmto návrhom navrhujeme každý jeden vianočný dôchodok navýšiť o 8,61 eur. Pre vašu informáciu bude sa to celkove týkať 1 156 780 oprávnených osôb, ktoré poberajú vianočný dôchodok, z toho 136 047 z pásma 1, to je to pásmo životného minima a zvyšok, zvyšok je z toho druhého pásma, ktoré zodpovedá tým 60 percentám priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky. Celkový objem, ktorý na to predpokladáme, že bude vynaložený, sa pohybuje do čiastky 10 mil. eur. Toľko možno na dopovedanie.

    No a súhlasím a v maximálnej miere podporujem a tým dávame aj jednoznačne na vedomie, že aj pokiaľ opoziční poslanci prídu s návrhom, ktorý je pre pre vládnu zostavu prijateľný, vieme ho podporiť. Je to napríklad po druhýkrát návrh pána poslanca Mihála s pánom poslancom, s poslancom Podmanickým. Podporuje riešiť vecnú otázku, vylepšuje zákon a každopádne by som bol rád, aby ten pozmeňovací návrh bol podporený. Toľko z mojej strany úplne na záver, chcem vás poprosiť o podporu novely tohto zákona.

    Ďakujem.

  • Žiada si záverečné slovo pani spoločná spravodajkyňa? Nie je tomu tak, ďakujem, oceňujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz budeme pokračovať prvým čítaním, ďakujem pán minister,

    o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 17/2004 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh, vládny návrh zákona je pod tlačou 720 a návrh na jeho pridelenie do výborov je v rozhodnutí č. 690. Teraz poprosím ministra životného prostredia Slovenskej republiky pána Petra Žigu, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a vážení páni poslanci, predkladaným vládnym návrhom sa do zákona č. 17/2004 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení neskorších predpisov dopĺňa princíp rozdelenia príjmov z poplatkov za uloženie odpadov pomerne, ak sa skládka odpadov alebo odkalisko nachádza v katastrálnom území viacerých obcí a ustanovenie, ktoré umožňuje obci po splnení ustanovených podmienok použiť príjmy z poplatkov za uloženie odpadov aj na iný účel ako na odpadové hospodárstvo obce. Použitie týchto príjmov však musí byť na účely zlepšenia životného prostredia v obci.

    Významnú zmenu, ktorú tento predkladaný materiál prináša, je určenie vybraných priemyselných odpadov, za ktoré sa navrhuje platiť vyšší poplatok za ich zneškodnenie skládkovaním oproti doteraz ustanovenej výške, s cieľom odkloniť tieto vybrané odpady od zneškodňovania skládkovaním, ktoré je stále ekonomicky výhodnejšie a nasmerovať ich do iných zariadení na spracovanie odpadov, než na skládku odpadov. Novela zákona a s ňou spojené čiastočné zvyšovanie poplatkov za skládkovanie odpadov je reakciou na tlak Európskej komisie na súčasnú nedostatočnú výšku týchto poplatkov v Slovenskej republike, ktorá patrí medzi najnižšie v rámci celej Európskej únie.

    V prípade, ak komisia neuvidí snahu Slovenskej republiky o zvyšovanie poplatkov za skládkovanie, je reálna hrozba, že bude ohrozená podpora všetkých aktivít v rámci odpadového hospodárstva zo štrukturálnych fondov na nasledujúce rozpočtové obdobie 2014 - 2020. V rámci hierarchie odpadového hospodárstva je skládkovanie najhorším spôsobom odstraňovania a zneškodňovania odpadov a aj preto vznikla táto novela a preto prinášame zvyšovanie poplatkov za skládkovanie. Poprosím vás o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pani poslankyni Svetlane Pavlovičovej.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené panie poslankyne,vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 184 z 8. októbra 2013 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 17/2004 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu, informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t.j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona NR SR o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. septembra 2013 č. 690 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory:

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Dostal som do nej jednu písomnú prihlášku, a to od pána Mikuláša Hubu, pána predsedu. Nech sa páči, dávam vám slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán minister, vážená pani spravodajkyňa, dámy a páni, budem stručný. S väčšinou zmien, ktoré sľubuje navrhovaná novela zákona o poplatkoch za uloženie odpadov, nemám problém, to hovorím celkom otvorene hneď na úvod. Niektoré, napríklad pred chvíľou spomínané zvýšenie poplatku za uloženie určitých druhov priemyselného odpadu majú potenciál situáciu v tejto oblasti skutočne zlepšiť a reálne znížiť množstvo a neúmerne vysoký podiel odpadu, ktorý u nás končí na skládkach, namiesto toho, aby bol druhotne využitý, resp. zhodnotený. Taktiež opätovne rozdelenie benefitov za skládkovanie odpadov na všetky dotknuté obce možno považovať za krok smerom k väčšej spravodlivosti.

    S predloženým návrhom zákona mám v podstate iba dva problémy. Ten prvý je principiálny.Hneď v úvode dôvodovej správy sa konštatuje, že potreba prijatia tohto zákona súvisí s memorandom podpísaným medzi vládou Slovenskej republiky a US Steel v Košiciach. Principiálny problém vidím v tom, že Národná rada by nemala ex post posväcovať vládne memorandá, najmä ak tieto boli dohodnuté a podpísané tak povediac poza chrbát parlamentu, bez jeho vedomia a predbežného súhlasu. Takéto účelové ústupky vláde a súkromnej spoločnosti považujem za znevažujúce, dehonestujúce význam a postavenie parlamentu v hierarchii ústavných inštitúcii štátu.

    Ten druhý problém, ktorý mám s týmto návrhom zákona, je vecnej povahy. Kým doteraz sa prostriedky získané za uloženie odpadov mohli použiť len na zlepšenie situácie v hospodárení s odpadmi, v prípade, ak návrh zákona prijmeme v predloženej podobe, bude môcť obec takto získané prostriedky použiť na akúkoľvek aktivitu, o ktorej usúdi, že je v prospech životného prostredia. Áno, je pravda, že je to podmienené splnením určitých podmienok, ale ruku na srdce, pozná niekto z vás na Slovensku mesto, alebo obec, ktoré, resp. ktorá by bola na tom v hospodárení so svojim odpadom tak dobre, že by si tam mohli dovoliť prostriedky získané za uloženie odpadov investovať niekam inam, ako späť do tejto oblasti? O tom v akej nelichotivej a až alarmujúcej situácii je Slovensko v porovnaní s vyspelými krajinami vo sfére narábania s odpadom, či už ide o ten aj pánom ministrom spomínaný absurdne vysoký podiel skládkovania a na druhej strane nízky podiel separácie, recyklácie, zhodnocovania a podobne, som z tohto miesta hovoril už veľakrát a nechcem sa opakovať. Chcem len vysloviť presvedčenie, že akýkoľvek prejav benevolencie pri narábaní s úzko profilovými prostriedkami v tejto oblasti by bol krokom späť.

    Blížia sa komunálne voľby. Pri všetkej úcte k našej samospráve, ak dáme obciam voľnú ruku v narábaní s prostriedkami za odpady, reálne hrozí, že ich použijú na niečo lukratívnejšie, niečo krátkodobo viditeľnejšie, atraktívnejšie v porovnaní s behom na dlhé trate, ktorý predstavuje systematický zápas s odpadom. Z už vyššie uvedených dôvodov navrhujem, aby sme zákon vrátili predkladateľovi na dopracovanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem sa teraz spýtať, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť hlásiť sa ďalej. Je tam meno Martin Fecko. Nech sa páči, pán Fecko, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, tiež nebudem dlhý, myslím, že to skrátim na maximum, nadviažem na pána kolegu.

    Môžem povedať, že áno, ako povedal, bolo konštatované, že skládkovanie je najhorší spôsob likvidácie odpadu, úplne s tým súhlasím a bude mať Slovensko s tým ešte dlhý problém asi, dlhé obdobie. Nespravíme to ani za rok, ani jedno volebné obdobie, podľa mňa, bude to ešte veľká, veľké asi bolenie brucha slovenského životného prostredia, ale dobre, som rád, že začíname robiť niečo s tým, aj možnože pod hrozbou nejakých tých sankcií, ktoré nám hrozia, ale dobre, beriem aj to.

    Je tu myslím, že veľa dobrých vecí, niektoré sú, by som povedal, formálne, ktoré tam boli. Som rád, že napríklad aj ten, kto bude kontrolovať podklady slúžiace na výpočet poplatku za užívanie odpadu, nebude to jeho obec a obvodný úrad, ale Slovenská inšpekcia životného prostredia, pretože myslím, že už tam mala byť, hej, že to iba chytáme mačku za chvost, že nám to ušlo a prakticky kto iný, keď nie táto inšpekcia by mala tiež sa na tom podieľať.

    Musím povedať, že to, čo povedal teraz pán kolega Huba, aj mňa to zarazilo, keď som si to prechádzal a ja zase tvrdím a som tohto názoru, že áno, doteraz to bolo výlučne, že tie príjmy museli ísť na to, použiť výhradne na účely odpadového hospodárstva. Teraz vlastne sa to trošku rozširuje, ale mne zase na druhej strane tam chýba to slovíčko "môže a musí", tak ako sme to mali pri centrách voľného času, kde obec môže, alebo musí dať na tento rozvoj a tu sa hovorí, že môže príjmy podľa odsekov 3 a 4 použiť na účely zlepšenia životného prostredia.

    Zlepšenie životného prostredia je taký široký pojem, áno, že keď prídeme na lámanie chleba, môžeme si pod to hocičo predstaviť a tak by som povedal, že to, že sa povie, že musí, tak už sa povie, že áno a môže vyšpecifikovať, na aké oblasti by to malo byť, aby sme neminuli účinok tej dobrej myšlienky, ktorá možno, že z tohto vyšla, aby to nebolo vyslovene z odpadového iba na to odpadové, ktoré tam je.

    Čo sa týka sadzieb, tak myslím, že v minulosti to tam boli korunové záležitosti, tri koruny, päť korún a ďalšie, teraz to, myslím, že najmenšia tam je 0,33 eura. Samozrejme, myslím si, že aj v iných zákonoch by sme mali prejsť z tej meny slovenskej na eurovú, takže možno, že je potrebné aj toto možnože zladiť vo všetkých legislatívach, ktoré tu máme a v zákonoch, ktoré sú tu. Ale na záver si ešte dovolím jedno, lebo to sa mi stalo pri zákone mojom o veterinárnom, o veterinárnom lekárstve a síce, keď som dával zákon o nebezpečných zvieratách, kde mi bolo vytýkané, že prečo dávam z vyhlášky, vyhlášku ako prílohu k zákonu, že vraj to už je podrobné a je to nejak neúčelné a neviem čo ešte mi tam bolo vytýkané a ja tu vidím, že áno, aj tu presne tie poplatky sú presne špecifikované za čo, za aké, že mohlo to byť vo vyhláške. Takisto by som mohol povedať, no, som opozičný, dobre, beriem aj takúto alternatívu, ale prakticky dúfam, že mi pri ďalšom mojom návrhu, ktorý budem dávať o tých nebezpečných zvieratách, budem dávať znovu, ako mi tá polročná lehota ubehne, že mi to nebude vytýkané, že nemám to dávať, pretože u vás, teda hovorím teraz o vládnych návrhoch, je to bežnou praxou, ktorá proste tu je a v týchto paragrafoch sa takéto podrobné, by som povedal, rozoberanie až vyhláškové, ja tomu hovorím, sa bežne ako dáva do paragrafového znenia. Toľko z mojej strany iba a verím, že tento zákon sa bude snažiť, aj to odpadové hospodárstvo naše aspoň o pol kroka posunúť dopredu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne aj ja. Nie sú žiadne reakcie na toto vystúpenie. Tým vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja len k pánom poslancom, ktorí vystúpili v rozprave, uvediem len dve stanoviská. Pán predseda výboru Huba, chcem len povedať, že k tej vašej prvej pripomienke, tento zákon nebol predložený preto, že je to memorandum, ale v tej dôvodovej správe máte napísané, že bolo zohľadnené to memorandum. Čiže nevznikol tento návrh zákona kvôli tomu, že bolo podpísané nejaké memorandum s US Steel-om, ale že to memorandum bolo zohľadnené.

    A druhá vec je, čo sa týka toho prerozdeľovania príjmov pre mestá a obce a samotné využitie tých prostriedkov. Myslím si, že to, že to ostáva obciam a budú mať istú voľnosť v rámci životného prostredia použiť tieto peniaze, je smerom k tomu, že aj tie obce majú rôzne potreby v oblasti životného prostredia. Môže nastať situácia, keby sme striktne trvali na tom, že to chceme dávať do odpadového hospodárstva, že môže nastať situácia, že nejaký starosta v nejakej obci získal grant alebo proste urobil investíciu do odpadového hospodárstva v nejakom období predchádzajúcom, a my keď budeme striktne trvať na tom, aby tie peniaze išli stále len do toho odpadového hospodárstva, tak už možno ich nebude potrebovať a nevytvárame mu zároveň možnosť na to, keď má problém s kanálom, alebo má problém s nejakou protipovodňovou ochranou, alebo s výsadbou stromov, tak na to mu, na to mu priestor nedáme. Týmto, toto sme sledovali duchom toho, čo sme chceli dať k dispozícii mestám a obciam a aj tento zákon sme konzultovali s mestami a obcami, ale keď si myslíte, ja som pripravený v tomto bode mať diskusiu a v rámci druhého čítania si myslím, že vieme sa o tom pobaviť, keď si myslíme, že je to tak voľné, že máme obavy, že by to mohlo ísť na nejaké iné účely, tak ten wording to môžeme ešte upraviť. Ale myslím si, že to nie sú dôvody, ktoré by sme, ktoré by kládli prieky k tomu, aby sme posunuli tento zákon do druhého čítania a nemyslím si, že by sme ho mali vrátiť predkladateľovi.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k návrhu? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 721 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 691.

    Teraz poprosím znovu pána ministra Žigu, aby tento vládny návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 721.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predkladá návrh zákona z dôvodu, že Európska komisia rozhodla vo vzťahu k Slovenskej republike o vydaní odôvodneného stanoviska pre nesprávnu transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a rady o batériách a akumulátoroch.

    Cieľom návrhu zákona je zabezpečiť úplnú a správnu transpozíciu smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky, čím sa dosiahne efektívne nakladanie z použitými batériami a akumulátormi a minimalizuje sa tak negatívny vplyv na životné prostredie a prispeje sa k ochrane, zachovaniu a zlepšeniu kvality životného prostredia. V čl. 1 návrhu zákona sa transponuje aj čl. 50 ods. 7 Smernice európskeho parlamentu a rady o priemyselných emisiách takzvaná integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia. V čl. 2 sa v súvislosti so zavedením rozšírenej zodpovednosti výrobcov batérií a akumulátorov mení aj zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych a daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. V čl. 3 sa novelizuje zákon č. 119/2010 Z. z. o obaloch, ktorým sa transponuje Smernica komisie 2013/2 zo 7. februára roku 2013, ktorou sa mení a dopĺňa príloha 1 k Smernici Európskeho parlamentu a rady 94/62 o obaloch a odpadoch z obalov.

    Návrh zákona schválila vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 26. 9. 2013 ako vládny návrh zákona a ja by som vás chcel požiadať o jeho schválenie a posunutie do druhého čítania. Ďakujem pekne pán predsedajúci, skončil som.

  • Ďakujem, nech sa páči zaujať miesto pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorý bol navrhnutý gestorským výborom pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Róbertovi Pucimu.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 185 z 8. októbra 2013 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t.j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. septembra 2013 č. 691 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky po prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa pýtam či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak, takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Nepredpokladám vyjadrenia. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu

    o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Tento návrh zákona má parlamentnú tlač 726 a rozhodnutie je číslované 696.

    Pán minister nech sa páči, uveďte vládny návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, účelom predloženého návrhu zákona je najmä zabezpečenie plnenia programového vyhlásenie vlády, na základe ktorého sa zavádza súbor nástrojov na riešenie spôsobu náhrad za obmedzenia, ktoré vznikajú vlastníkom pozemkov v chránených územiach, čím sa dáva príležitosť vlastníkom podieľať sa na aktívnom manažmente v chránených územiach. Upravujú sa aj ďalšie pravidlá vykonávania ochrany prírody a krajiny. Predloženým návrhom zákona sa súčasne plní uznesenie vlády č. 793 z 11. novembra 2009 o stanovení postupu pri stanovení vyššieho verejného záujmu v súlade s čl. 6 Smernice o ochrane prirodných biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín. Tiež sa upravujú pravidlá na posudzovanie vplyvov na sústavu Nátura 2000 tak, aby boli zosúladené s touto smernicou. Na základe poznatkov o potrieb z praxe sa nastavujú nové pravidlá pre reguláciu nepôvodných a inváznych druhov rastlín a živočíchov a nový postup pri vyhlasovaní chránených území, pričom kompetencia na ich vyhlasovanie prechádza z doterajších orgánoch ochrany prírody na vládu Slovenskej republiky a to vzhľadom na dopady na verejné financie súvisiace s uplatňovaním náhrad za obmedzenia na vyhlásených chránených územiach.

    Dôležitou zmenou je najmä potreba súhlasu vlastníka neštátneho pozemku pre vyhlásenie chráneného územia so 4. a 5. stupňom ochrany na jeho pozemkoch. Novelizujú sa časti zákona týkajúce sa ochrany chránených živočíchov, ochrany drevín, výkonu štátneho dozoru, náhrady škody spôsobenej určenými živočíchmi, ako aj ďalšie ustanovenia, ktorých potreba zmeny vyplynula z ich reálneho uplatňovania v praxi. Po dohode s Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky sa navrhuje úprava oslobodenia od správnych poplatkov v súvislosti s vyhotovovaním dokumentácie ochrany prírody a krajiny a zápisom osobitne chránených častí prírody a krajiny do katastra nehnuteľností.

    Tento návrh zákona vláda schválila na svojom rokovaní 26. septembra 2013 ako vládny návrh zákona a ja by som vás chcel požiadať, aby ste ho schválili a pustili do druhého čítania.

    Ďakujem pekne. Skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorý bol určený navrhnutým gestorským výborom pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Ľubošovi Martinákovi, aby uviedol správu. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 187 z 8. októbra 2013 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t.j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia poslaneckého, zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 27. septembra 2013 č. 696 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu, dostal som do nej písomnú prihlášku s dvomi menami Mikuláš Huba, Alojz Hlina.

    Takže, nech sa páči, prvým vystupujúcim rečníkom je pán Mikuláš Huba.

  • Ďakujem opäť za slovo. Vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, sú tu ešte aj dámy? Tak páni, úvodom začnem in medias res s tým podstatným konštatovaním, že navrhujem stiahnutie tohto návrhu zákona z rokovania 25. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a vypracovanie skutočne komplexnej a systémovej novely zákona o ochrane prírody a krajiny s umožnením aktívnej účasti verejnosti a zainteresovaných odborníkov a mimovládnych organizácií na príprave takéhoto návrhu zákona. Som presvedčený, že predložený návrh zákona nerieši systémovo a na základe najlepších dostupných poznatkov dlhodobé kľúčové problémy ochrany prírody a krajiny na Slovensku. Bez systémovej zmeny legislatívneho prostredia, ktorá by obsahovala jednak zákon o ochrane prírody a krajiny, ale aj súvisiace právne normy, a to ako zákonné tak aj pod zákonné, sa bude naďalej zväčšovať disproporcia medzi potrebnými a disponibilnými zdrojmi a bude sa znižovať spoločenská prestíž ochrany prírody vo vnímaní verejnosti. Návrh zákona sa pokúša komplexnejšie riešiť iba niektoré vážne problémy, menovite najmä kompenzácie neštátnych vlastníkov pozemkov v chránených územiach, invázne druhy, migračné bariéry a niektoré ďalšie. Ale celý rad zásadných problémov návrh zákona obchádza, prípadne ignoruje. Komplexné a systematické riešenie problematiky je pritom kľúčové pre naplnenie cieľov zákona o ochrane prírody a krajiny.

    Výhrady zúčastnených subjektov sú aj k procesu prerokúvania hromadnej pripomienky verejnosti a mimovládnych organizácií, ktorú podporilo viac ako osem tisíc občanov, ako aj ďalších účastníkov tohto konania v súvislosti teda s prerokúvaním tejto navrhovanej novely.

    Svoj návrh stiahnuť tento návrh z rokovania schôdze Národnej rady odôvodňujem tromi okruhmi dôvodov.

    1. Návrh zákona obsahuje viacero novelizačných bodov, resp. ustanovení, ktoré sú z hľadiska ochrany prírody a krajiny diskutabilné, kontraproduktívne až škodlivé a v súčasnosti platný stav nezlepšujú, ale zhoršujú.

    2. Na druhej strane návrh zákona neobsahuje celý rad dôležitých ustanovení a systémových opatrení, ktoré by boli v záujme zlepšenia stavu ochrany prírody a krajiny a zvýšenia prestíže orgánov a organizácií štátnej ochrany prírody. Neobsahuje ich napriek tomu, že by ich, podľa môjho presvedčenia, mal obsahovať, keďže na ne už dlho čakáme.

    3. Návrh zákona a proces jeho pripomienkovania, ako som už naznačil, vrátane nakladania s pripomienkami vykazuje viaceré znaky neštandardného postupu, ktoré sami o sebe by mali byť dôvodom na to, aby sa celý tento proces anuloval a vrátil na svoj začiatok.

    Ešte spomeniem pár konkrétnych dôvodov, ktoré ma viedli k tomu návrhu, ktorý som povedal v úvode svojho vystúpenia. Návrh vôbec nerieši presun výkonu štátnej správy vo veciach ochrany prírody a krajiny na štátnu organizáciu ochrany prírody tak, aby táto mala reálne postavenie orgánu štátnej správy minimálne v konaniach týkajúcich sa chránených území, čo by významným spôsobom znížilo aj administratívnu náročnosť konaní, keďže v súčasnosti platný zákon o ochrane prírody rozoznáva orgány štátnej správy, ochrany prírody a krajiny, ktorými sú ministerstvo životného prostredia a obvodné úrady životného prostredia a do tretice obce, ktoré vedú správne konania a zároveň odbornú organizáciu ochrany prírody a krajiny, ktorá k uvedeným konaniam dáva svoje stanovisko slúžiace ako hlavný podklad na rozhodovanie. Tento stav prináša, podľa môjho názoru, nadbytočnú administratívnu záťaž a spomaľovanie rozhodovacích procesov na úseku ochrany prírody a krajiny, keďže každé jedno konanie musí prejsť až dvoma verejnoprávnymi inštitúciami. Z logického i systémového hľadiska by takýto presun výkonu štátnej správy bol logický aj v rámci transformácie alebo reformy štátnej správy ESO a priniesol by výrazný systémový efekt a, ako som už povedal, zníženie administratívnej náročnosti, ako aj posilnenie postavenia a zodpovednosti štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky ako odbornej organizácie ochrany prírody a krajiny. Toto postavenie je v porovnaní s okolitými štátmi neúmerne nízke a s tým súvisí aj nízka autorita tejto inštitúcie. Podobný systém dlhodobo funguje v okolitých krajinách a nevidím dôvod, prečo by sme mali byť v tomto smere výnimkou.

    Ďalším nevyhnutým systémovým riešením, ktoré návrh vôbec neobsahuje, prechod správy pozemkov vo vlastníctve štátu v chránených územiach na odbornú organizáciu ochrany prírody a krajiny zriadenú Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky. Domnievam sa, že stav, ktorý na Slovensku v chránených územiach dlhodobo vládne, kde na jednom pozemku v chránenom území v štátnom vlastníctve hospodári a tento pozemok spravuje organizácia zriadená na výkon hospodárskej činnosti, napríklad Lesy Slovenskej republiky alebo Štátne lesy TANAP-u zriadené ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka ako štátne podniky, ktorých prioritným predmetom činnosti je hospodárenie na spravovaných pozemkoch a vytváranie zisku, a na tom istom pozemku pôsobí aj organizácia ochrany prírody a krajiny, ktorá by svojou činnosťou de facto mala určovať spôsob spravovania chránené územia, aby nedošlo k jeho poškodeniu, prípadne zničeniu. Takýto stav je prinajmenšom neúčelný, neekonomický, kontraproduktívny a spôsobilý vyvolávať zbytočné konflikty medzi týmito zainteresovanými subjektmi, keďže každému z nich ide o niečo diametrálne odlišné.

    Vzhľadom na to, že účelom a zmyslom chránených území nie je hospodárenie v nich, ale zachovanie a zveľaďovanie ich prírodných hodnôt, domnievam sa, že najúčelnejším riešením daného stavu je presun správy pozemkov vo vlastníctve štátu na organizácie ochrany prírody, teda konkrétne v chránených územiach, tak aby tieto územia mohla táto organizácia aj spravovať. Podobné systémy riadenia štátom spravovaných chránených území fungujú v mnohých okolitých štátoch, Českú republiku, Maďarsko, Poľsko nevynímajúc.

    Ešte pár ďalších argumentov, ale nebudem vás príliš unavovať. Tých argumentov je veľa. Kto bude mať záujem, môžem mu poskytnúť ten text tej hromadnej pripomienky. Myslím, že je aj zverejnený. Ten obsah, myslím, štyridsaťdeväť zásadných pripomienok, ale jestvuje aj mnoho ďalších. Ja som tam sám doplnil niektoré, niektoré ďalšie, ale samozrejme, že sa obmedzím už len na heslovité poznámky. Návrh zákona, podľa môjho presvedčenia, v niektorých smeroch priamo napomáha ohrozeniu samotného predmetu ochrany, napríklad v prípade tzv. voľne rastúcej stromovej a krovitej vegetácie. Čiastočne znižuje autoritu stráže prírody, hoci by ju mal zvyšovať a podobne.

    Návrh zákona nezakotvuje dostatočne účinné opatrenia na ochranu biodiverzity, ako aj lesných ekosystémov v chránených územiach. Neštandardne monopolizuje výskumnú činnosť v chránených územiach do rúk jedinej, aj to silne poddimenzovanej organizácie. Čo mňa špeciálne mrzí, návrh sa vôbec nezaoberá zlepšením starostlivosti o krajinu, hoci nám táto povinnosť vyplýva už osem rokov ako zmluvnej strane Európskeho dohovoru o krajine, ako aj z niektorých ďalších medzinárodných záväzkov. Návrh zákona predpokladá vydanie niekoľkých vykonávacích predpisov, bez ktorých množstvo jeho ustanovení nebude vykonateľné a aplikovateľné a teda ich účinnosť by mala byť stanovená na rovnaký deň ako účinnosť navrhnutá v tomto návrhu zákona. To je ďalší dôvod, pre ktorý si myslím, že tento návrh by mal byť vrátený alebo stiahnutý z rokovania. Bez týchto vykonávacích predpisov navyše tento návrh nie je ani možné komplexne a celkom zodpovedne posúdiť. Je to do istej miery aj v rozpore s legislatívnymi pravidlami vlády, ktoré takýto synchrónny postup vyslovene požadujú.

    Návrh zákona je v niektorých svojich častiach nedostatočne odôvodnený. Niektoré navrhované novelizačné body sú odôvodnené jedinou vetou, ktorá má tautologický charakter, keďže je len inými slovami zopakované to isté, čo je uvedené v navrhovanom ustanovení, ktoré sa akože odvodňuje. V niektorých prípadoch tak vôbec nie je zrejmé, čo viedlo predkladateľa k tomu, aby niektoré novelizačné body navrhol. Napríklad tie, ktoré sa týkajú presunu kompetencií na vyhlasovanie chránených území z ministerstva životného prostredia a z obvodných úradov životného prostredia na vládu Slovenskej republiky. Táto celá transformácia, ktorá sa týka viacerých novelizačných bodov, je zdôvodnená takto, odcitujem: "Doterajšia kompetencia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a obvodných úradov životného prostredia na vyhlasovanie chránených krajinných oblastí, prírodných rezervácií a chránených areálov sa presúva na vládu Slovenskej republiky." Pričom z tohto odôvodnenia nie je vôbec zrejmé, prečo sa táto kompetencia presúva na vládu, aké sú na to dôvody, prečo by práve vláda Slovenskej republiky mala byť tým orgánom, ktorý vyhlasuje všetky, s jedinou výnimkou, chránené územia. Tu by som mohol pokračovať, ďalej citovať aj z tých legislatívnych pravidiel, ale nejdem vás s tým unavovať.

    Ďalšia problematická vec z môjho pohľadu sa týka toho obrovského množstva novelizačných bodov, ktoré celý tento materiál robia značne neprehľadným a obávam sa, že v prípade ich aplikácie sa ďalej zneprehľadní už doteraz nie veľmi prehľadný zákon a zároveň spôsob starostlivosti o našu prírodu a krajinu. V návrhu chýba aj to, na čom sa v predchádzajúcich rokoch zhodla väčšina expertov pôsobiacich v ochrane prírody, a to zjednodušenie súčasného systému ochrany prírody. Čiže tým schválením tejto novely by nielenže zostal v platnosti súčasný komplikovaný a často neprehľadný systém, ale tou novelizáciou by sa ešte čiastočne skomplikoval. Takže vzhľadom na tieto a niektoré ďalšie dôvody navrhujem nesúhlasiť s touto predloženou novelou zákona, stiahnuť ju z rokovania Národnej rady a následne navrhujem vypracovať skutočne komplexný, moderný a účelný návrh zákona, ktorý skutočne podporí ochranu prírody a krajiny na Slovensku.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca Hubu sú dve faktické. Nech sa páči, Ľuboš Martinák.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Huba, ja na rozdiel od vás mám iný názor na túto vládnu novelu zákona o ochrane prírody a krajiny. Nestotožňujem sa s vami v zásadnom bode a síce, že nerieši zásadné problémy ochrany prírody a krajiny a že ich obchádza. Ja práve si myslím, že tieto zásadné problémy táto novela neobchádza. Jasne definuje, okrem iného, povinnosti právnických, ale aj fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom udržania prírodnej rovnováhy. Ďalej jasne definuje invázne druhy, ďalej ochranu prírodných biotopov, ochranu prirodzeného druhového zloženia. Jasne definuje súhlas na výrub drevín, ktoré nevyžadujú tento súhlas, pretože bolo to dosť problematické jednak v extraviláne, v intraviláne. Tento zákon jednoznačne definuje, čo je to chránený živočích, chránená rastlina. Ďalej, zaoberá sa aj obecnými chránenými územiami. V ďalšom tento zákon hovorí o náhradách za obmedzenie bežného obhospodarovania pre súkromných lesomajiteľov. Definuje podmienky zámeny pozemkov, nájmov pozemkov, dokonca výkupu pozemkov. Ďalej jasne definuje finančnú náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania. Ďalej definuje, aké úlohy a nové úlohy bude mať aj štátna ochrana prírody. Jednoznačne definuje biodiverzitu.

    Takže ja s vašimi názormi v tomto smere nesúhlasím. Samozrejme, každý máme iný názor a iný názor máme aj na tzv. tretí sektor.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Pán predseda výboru, vaše vystúpenie v zásade naformulovalo niektoré problémy, o ktorých sa dá v druhom čítaní rozprávať, to pri všetkej úcte musím povedať, ale dotknem sa jediného problému, ktorý som nepochopil. Už vôbec nechápem, ako človek s vaším prehľadom môže v súčasnej situácii, v situácii konsolidácie verejných financií a vôbec v situácii, keď je obrovská kríza, spochybňovať snahu súčasnej vlády, aby kompetencia na vyhlasovanie chránených území prešla pod samotnú vládu. V súčasnej dobe, vážený pán predseda výboru, a vy to dobre viete, máme na Slovensku už takmer 60 % lesov zaradených do chránených území rôznych typov, pričom ich podstatnú časť, viac ako 50 %, tvoria chránené územia európskeho významu a zvyšok tvoria chránené územia národného významu. Okrem týchto území boli veľmi zvláštnym spôsobom, a to dvakrát podčiarkujem, vyhlasované aj územia iného charakteru, a to tzv. biosférické rezervácie, ramsarské lokality, územia prírodného dedičstva UNESCO a územia Karpatskej konvencie, ktoré predstavujú ďalších 30 % celkovej výmery územia Slovenskej republiky, teda keď vychádzame z lesnatosti, to je ďalších nejakých 15 % slovenských lesov, pričom v tejto záležitosti panuje u nás už absolútny chaos, aj vy ste ho naznačili vo svojom vystúpení, pretože ani odborné orgány ochrany prírody už tejto zmesi rôznych druhov chránených území nevedia stanoviť prioritné ciele ich ochrany a z nich vyplývajúce programy starostlivosti. Nehovoriac už o stanovení hospodárskych a sociálnych obmedzení postihujúcich vlastníkov pozemkov a celú verejnosť. A vy to dobre viete, pán predseda. Treba pritom zdôrazniť, a je to veľmi závažný údaj porovnávací, že priemerný rozsah chránených území alebo teda chránených lesov v rámci Európskej únie 27 je 23,83 necelých 24 %. Takže ak má vláda zodpovedať...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči, s reakciou Mikuláš Huba.

  • Najskôr na pána Martináka, pána poslanca Martináka, samozrejme, že každý máme právo na svoj názor. Ja som v tom úvode povedal a ocenil tie veci, ktoré, ktoré tento návrh rieši, ale trvám na tom, že celý rad iných systémových vecí, ktoré nerieši a očakávali sme, že po tých dlhých rokoch prípravy, na ktorých sa teda podieľali samozrejme aj predchádzajúce vlády, a neúspešne podieľali, že sa dočkáme vyváženejšieho, komplexnejšieho, modernejšieho zákonu, analogického, zákonom v okolitých, v okolitých krajinách. Najmä, keď sme krajina, ktorá v Európe bola jedna z prvých, ktorá mala zákon o ochrane, ochrane prírody. Takže máme aj takýto historický záväzok v tomto smere.

    Ja, k tomu presunu tých kompetencií. Na jednej strane ja uznávam, že pokiaľ vláda bude vyhlasovať tieto územia, môže im to dodať väčšiu autoritu. A na druhej strane si neviem celkom predstaviť, že sa vláda bude zaoberať jednotlivými, povedzme, aj maloplošnými chránenými územiami a podobne, ale v poriadku, aj o tomto môžme diskutovať. Len, ja som sa vyjadril hlavne kriticky k tomu, že to tam nie je vecne nijako zdôvodnené, v tomto návrhu. Je tam vlastne viac-menej zopakovaná tá dikcia z návrhu zákona v tej dôvodovej správe a ja sa o tom veľmi rád, rád budem, budem baviť a uznám všetky racionálne argumenty.

    S tou výmerou, na to nemáme rovnaký názor. Tá striktná ochrana sa týka naozaj len nepatrného percenta Slovenska, vrátane slovenských lesov. To, o tom svedčí aj údaj v poslednej správe o lesnom hospodárstve, kde si nájdete, že ochrana prírody ako motív v lesoch osobitného určenia, je tam nejaké 3 % a nie 80 alebo 60...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Páni poslanci, áno, vypršal čas, vypršal celkovo čas, bola už devätnásta hodina. Končím dnešné rokovanie parlamentu, teda toto prvé úvodné.

    Pokračovať budeme ráno rozpravou v tomto bode programu.

    Ďakujem, pán minister. Pekný večer všetkým.

  • Prerušenie rokovania o 19.05 hodine.