• Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 24. schôdze.

    Pán poslanec Kuffa, procedurálny návrh.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Dávam procedurálny návrh, aby 24. schôdza pokračovala v riadnom rokovacom čase, teda aby dnes táto schôdza nepokračovala. Včera sme boli svedkami tých incidentov. Myslím si, že sme aj tak unavení, stúpa napätie. Poprosil by som, aby aj kolegovia aj z opozície zahlasovali za to, aby v riadnom rokovacom čase sme mohli pokračovať.

    Chcem ešte poprosiť všetkých tých kolegov, ktorí sa včera vzájomne nejak možno napadli, či už verbálne, alebo dokonca aj fyzicky, chcem ich poprosiť, aby sa vzájomne ospravedlnili, a tým pádom mandátový a imunitný výbor nemá o čom rokovať.

    A všetky svoje procedurálne včerajšie návrhy sťahujem, nakoľko stratili na aktuálnosti.

    Poprosím ešte raz kolegov, aby sa vzájomne ospravedlnili. Ukážme aj tomuto ľudu, aj tomuto národu, že máme ešte tú svoju česť a takisto aj kus pokory.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, čiže... Pardon. Čiže ešte raz, navrhli ste, aby sme nerokovali...

  • ... v riadnom, aby sme mohli rokovať v riadnom rokovacom čase, aby sme teraz nerokovali v túto nočnú hodinu. Ďakujem.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 48 za, 77 proti, 3 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Kaník, procedurálny návrh?

  • Pán predseda, toto je mimoriadna schôdza, pokračovanie mimoriadnej schôdze o vyslovení nedôvery premiérovi vlády, to znamená o vyslovení nedôvery celej vláde. Neviem o žiadnej krajine, kde v rámci parlamentnej demokracie pri takomto prerokovávaní takéhoto bodu sa vláda nezúčastňuje toho rokovania. Je to potupenie parlamentnej demokracie. A ja vás žiadam, aby ste zabezpečili účasť vlády.

  • A kým sa vláda nedostaví, minimálne teda pán premiér, aby sme prerušili rokovanie.

  • Hlasujeme o návrhu prerušiť rokovanie.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 48 bolo za, 80 proti.

    Návrh sme neschválili.

    Budeme teraz hlasovať o procedurálnych návrhoch, ktoré včera boli odhlasované, teda bol pokus o hlasovanie, ale nebola Národná rada uznášaniaschopná.

    Hlasujeme o návrhu pána poslanca Kadúca. Podobné ako pán poslanec Kaník, že má byť prítomná vláda.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 48 za, 79 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

    Pán poslanec Matovič žiadal podrobiť poslancov na test, teda testu na alkohol.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vás, kolegyne, kolegovia.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 31 bolo za, 60 proti, 22 sa zdržalo, 16 nehlasovalo.

    Pán poslanec Kuffa stiahol aj jeden, aj druhý.

    Pán poslanec Vašečka, aby sa ihneď zišiel ústavnoprávny výbor. Toto je asi bezpredmetné, vtedy na túto situáciu. Pán poslanec Vašečka o podaní podnetu na mandátový a imunitný výbor. Pán poslanec?

  • Reakcia poslanca.

  • Riešilo.

    Pán poslanec Škripek opäť žiadal, aby sa poslanci podrobili dychovej skúške.

  • Reakcia poslanca.

  • Takže nebudeme o tom hlasovať.

    Pán poslanec Frešo identické ako pán poslanec Vašečka. Mandátový a imunitný výbor už sa zaoberal.

    Pán poslanec Frešo, aby bola vyhlásená prestávka. Tak hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 23 za, 74 proti, 15 sa zdržali, 15 nehlasovali.

    Pán poslanec Lipšic, aby bolo prerušené rokovanie 24. schôdze.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 51 za, 81 proti.

    Návrh sme neschválili.

    Identický, pán poslanec Hlina, tiež aby bolo prerušené rokovanie.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 45 za, 81 proti, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Pán poslanec Kuffa stiahol.

    Ešte raz pán poslanec Hlina, aby bolo prerušené rokovanie. Hlasovali sme teraz pred chvíľočkou.

    O ospravedlnenie na dnešnom dni požiadal pán poslanec Brixi.

    Do rozpravy pán...

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Takže ešte kým dám potom slovo písomne prihláseným, o slovo požiadal pán poslanec Lipšic ako navrhovateľ.

  • Ďakujem. Pán predseda, ja budem pomerne stručný. Je mi ľúto, že včerajšie rokovanie poznačili okolnosti, ktoré odpútali pozornosť od základu tejto schôdze, a to aj od toho, že dnešná vláda predáva štát oligarchom. Bola vlastne odpútaná pozornosť na základe dvoch vecí, ktoré podľa mojej mienky výrazne znižujú dôveryhodnosť Národnej rady, a to je viacero poslancov pod vplyvom alkoholu.

  • Reakcie z pléna.

  • Ja som to už avizoval pred tým incidentom, ktorý sa stal, v mojom procedurálnom návrhu pred polnocou, že je zrejmé, že viacero poslancov a poslankýň je pod vplyvom alkoholu. Ja som presvedčený o tom, že to neboli všetci poslanci SMER-u. Ale, žiaľ, boli to poslanci z poslaneckého klubu SMER. A ja si myslím, že nebolo to prvýkrát.

    Pán predseda, chcem vás požiadať úplne úprimne, aby ste svojou autoritou, ktorú zrejme máte u svojich poslancov, zabezpečili, aby sa podobné excesy neopakovali. Keď človek nemá za triezva dobré argumenty, alkohol mu ťažko pomôže dobré argumenty nájsť.

    Druhú vec, ktorú by som chcel povedať, sa týka incidentu, ktorý tu prebehol, pretože bol som prítomný v sále. K incidentu sa vyjadrovali viacerí predstavitelia parlamentu, dokonca aj vlády, ktorí v sále neboli. Aj, pán predseda, ste sa vy vyjadrovali. Pán predseda už asi sa išiel niekam vyjadriť.

  • Smiech v sále.

  • Aj pán minister obrany, aj pán minister vnútra sa vyjadrovali.

    Chcem povedať verejne, že som ochotný prísť na mandátový a imunitný výbor ako svedok, ktorý videl incident v tejto sále. Lebo musím povedať, z môjho uhla pohľadu, kde som tuná stál, to nebolo tak, že pán Matovič napadol prvý pána poslanca Valockého. Ale bolo to tak, že keď pán Matovič odtiaľto bežal k tej makete, ktorú iný, pán poslanec Varga, ktorý bol tiež momentálne indisponovaný, odtiaľto bral preč, sa mu postavil do cesty, chytili ste sa tohoto dreveného pultu, pán poslanec Valocký, dozadu ste sa vystrčili tak, aby nemohol cez vás prejsť, a vytvorili ste mu prekážku úplne úmyselne.

  • Reakcie z pléna.

  • Hovorím to preto, pán poslanec Číž, však prihláste sa, prihláste sa, rozprávajte.

    Vy ste dehonestovali, pán poslanec, váš poslanecký klub včerajšie rokovanie parlamentu. Veľa rozprávate o kultúre v parlamente, o dôveryhodnosti Národnej rady. Vy ste ju včera pošliapali. Keby obyčajný človek v tejto krajine, zamestnaný v ktorejkoľvek firme, mal len zlomok alkoholu v krvi, ktorý mali niektorí vaši poslanci, tak dnes už nie je zamestnancom. To, čo ste robili...

  • Hovoríte o sociálnych istotách, hovoríte o obyčajných ľuďoch. Podľa mňa je to vysmievanie sa obyčajným ľuďom. Ešte raz vám to hovorím veľmi otvorene. To je moja prvá poznámka.

    A druhá je, že som ochotný prísť ako svedok, ktorý bol priamo na mieste. A som rád, že už niektoré médiá urobili priebeh celého toho incidentu, nielen jeho časti, aby bolo zrejmé, kde bola akcia a kde bola reakcia.

    Teraz sa skúsim vyjadriť veľmi stručne, aby som zosumarizoval to, čo zaznelo včera na schôdzi a na čo predseda vlády nevedel reagovať. Nepovedal k tomu nič. A ubezpečujem vás, že buď dnes, alebo zajtra budú zverejnené ďalšie konkrétne informácie, škandalózne informácie, ktoré preukážu prepojenie tejto vlády na finančné skupiny, v tomto prípade na finančnú skupiny J&T, ktorá vo svojom vyhlásení popiera nejaké prepojenie. No tak uvidíme. Uvidíme. Bude to veľmi zaujímavé.

    Ale včera sme preukázali niekoľko vecí.

    Po prvé. Okrem diskusií o tom, či mala, alebo nemala vláda prevziať matku SPP, sme preukázali, že vláda stratila kontrolu nad najziskovejšou časťou EPP, nad Eustreamom. Vo vedení tejto najziskovejšej časti spoločnosti sa nachádzajú dvaja ľudia za EPH a tretí človek, ktorý tam mal byť za štát, odborník v plynárenstve, je tiež človek, ktorý pôsobil dlhé roky v J&T. Vláda formálne za vládu dala do predstavenstva osobu z J&T. Štát nemá v najziskovejšej časti SPP, v Eustreame, nikoho. Pán Hančák je tam len formálne za štát, ale v skutočnosti je to človek, ktorý prišiel do štátneho sektora priamo z J&T. Je to náhoda? Nikdy v plynárenstve nerobil. Premiér nevedel nijako reagovať, nijako odpovedať, nepovedal na to nič. Podľa mňa preto, že na to sa proste nič povedať nedá.

    Po druhé. Finančná skupina EPH a J&T prišla k SPP bez jediného vlastného centu. Celú transakciu 2,5 mld. eur zaplatila z úverov. Preto nie je pravda, čo hovorí vláda, že nemohla tiež prevziať akcie SPP, odkúpiť ich naspäť, keďže mala predkupné právo, kvôli nedostatku financií. Mohla to urobiť rovnako, na úver. A včera som aj popísal spôsob, ako to mohla urobiť bez zaťaženia verejných financií. Premiér Fico klame, ak tvrdí, že s transakciou medzi Nemcami a Francúzmi a EPH vláda nemala nič spoločné. Vláda to mohla zablokovať a mohla sama odkúpiť akcie SPP. Také sú fakty!

    Tretia vec. Finančná skupina EPH a J&T splatí úvery, z ktorých kúpila podiel v SPP, z peňazí SPP, z dividend, z prevzatia straty 400 mil. eur štátom a zo zníženia základného imania. Jednoducho, SPP v rámci materiálu, ktorý som nazval "Návrh na rozkradnutie SPP", sa úplne vytuneluje. To je všetko možné vďaka rozhodnutiam vlády, ktorú som nazval a nazývam vládou lokajskou. Lokajskou k finančným skupinám.

    Vláda Roberta Fica, vláda lokajov, umožnila finančnej skupine J&T vziať úver, kúpiť podiel v SPP, splatiť úver a ďalej zarábať. Nové okolnosti, ako som avizoval, pomerne šokujúce, zverejníme buď ešte dnes, alebo zajtra, podľa toho, ako ich stihneme pripraviť, lebo sú pomerne, pomerne konkrétne.

    Tiež si myslím, že, a poviem moje posledné vyjadrenie. Skutočnosť, že po prvýkrát v dejinách tohto parlamentu nie je pri vyslovovaní dôvery premiérovi v miestnosti ani predseda vlády, ani ministri, je prejav neuveriteľnej zbabelosti. Možnože ich v River Parku nepustili. To je možné. Ale je to prejav neuveriteľnej zbabelosti. To sa nestalo ani za Mečiara, ani za nijakej vlády. Keď sa odvolávala vláda Ivety Radičovej pred dvomi rokmi za smiešnu kauzu Osrblie, kedy premiérka konala čestne a poctivo, tak tu premiérka Radičová celú dobu do rána sedela, počúvala rozpravu, počúvala urážky, počúvala invektívy. Váš premiér nemá ani zlomok odvahy, ani zlomok odvahy, aký mala premiérka Radičová. Je mi to ľúto.

    Posledná poznámka. Dnes som videl v médiách, že premiér chodí na bicykli na Úrad vlády. Premiérova povinnosť je byť tu, zodpovedať sa a odpovedať na konkrétne otázky, konkrétne podozrenia, konkrétny škandál. Môže sa sem vrátiť a prestať sa konečne bicyklovať.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca Lipšica sú faktické poznámky. Je ich spolu osem. Končím možnosť.

  • Reakcia z pléna.

  • Pani Nachtmannová, deväť. Musíte mať kartu. Desať. No, už to ide, už to ide. Môžte ukázať tabuľu? Už aj technika je unavená. Koľko je tam tých faktických? No, končím možnosť prihlásiť sa. Ideme zaradom.

    Dušan Jarjabek, prvá, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja poviem len jednu vetu. A to sme si všetci pred chvíľou s porozumením vypočuli slová pána Hrušovského. Ďakujem za pozornosť.

  • Oceňujem. Nech sa páči, Štefan Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Ja možno sa tak zopakujem, ale prosím všetkých kolegov, ja keď budem reagovať k tomu úvodu pána kolegu, aby sa vzájomne ospravedlnili. Nie je cesta revanšizmu, ale cesta odpustenia. Svoju veľkosť ukážeš tým, koľko máš v sebe pokory, nie koľko máš v sebe agresivity a zlosti. Toto nie je cesta, ktorou ideme. Ja inak tak sa zamýšľam nad tým a žasnem, čoho všetkého je schopná mamona. Tu je boj o tú mamonu. Úplne to polarizuje jednak túto rokovaciu sálu, ale aj spoločnosť je veľmi pobúrená.

    Nikto nie je oprávnený kradnúť, či už si premiérom, či prezidentom, či poslancom, či bežným občanom. Nikto nemá na to oprávnenie. Všetci sa máme správať čestne a zodpovedne. Ale čestne a zodpovedne sa má správať predovšetkým poslanec Národnej rady, ktorý tuná hlasuje za zákony, ktoré sú záväzné pre občanov tejto krajiny.

    Ja v tejto chvíli som tu proti svojej vôli. Bežní zamestnanci u svojich zamestnávateľov majú svoje práva, majú možnosť odvolať sa na Zákonník práce, na zákony, lebo na jednej strane je to správne, že ich tieto zákony chránia. Ja teraz sa nemám na čo odvolať. Som nútený proti svojej vôli tuná pracovať. Neviem, či to bude zase do raňajšej hodiny, alebo ako to bude trvať. Aj Ústava Slovenskej republiky zakazuje prácu, ktorá je z donútenia, čl. 18 Ústavy Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, Martin Poliačik. Faktické idú.

  • No veď preto hovorím, že mám procedurálny, že ja počkám...

  • No tak sorry. Nech sa páči, Richard Vašečka.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Biť sa nie je dobré. Takisto piť, a ešte v práci, tiež nie je dobré, ale klamať, to znamená vedome hovoriť nepravdu z pozície veľkej autority spoločenskej, ako je napríklad predseda Národnej rady, alebo kradnúť z pozície, ktorou je predseda vlády alebo vláda Slovenskej republiky, je veľmi zlé.

    Nikoho neobviňujem, ale padli tu podozrenia a vláda kvôli úcte voči Slovenskej republike, ktorej vládou je, by tu mala sedieť a spolu by sme mali pracovať na tom, aby sa to, tieto podozrenia vyriešili.

    Keď si do kresla premiéra sadol poslanec Hlina a chcel z neho hlasovať, tak bol z toho veľký škandál a pán predseda mu nechcel dať slovo. Keď v tom kresle, v ktorom má sedieť premiér, pán premiér nesedí, hoci je to jeho ústavná povinnosť, tak z toho škandál nie je. Som presvedčený, že oveľa viacej škodí Slovenskej republike, našej krajine, to, že teraz tam nesedí premiér a vláda Slovenskej republiky okolo neho a nevyvracajú tie obvinenia a podozrenia, ako to, že nejaký poslanec chce poukázať na to, že mu je bránené v jeho ústavnom práve.

    Preto znova sa pridávam k tomu, buďme úctiví voči našej vlasti, voči našej krajine a urobme všetko pre to, aby naozaj sme nemuseli zažívať takéto špinenie mena našej krajiny.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Každopádne musím súhlasiť s tým, čo ste povedali, pán poslanec Lipšic, že došlo k úžasnému odpútaniu pozornosti, bohužiaľ, v negatívnom slova zmysle v každom prípade. Aj kvôli tomu, že prejednávala sa dôležitá vec, kde treba opäť pripomenúť, že chýba ten hlavný indikátor toho, čo sa včera dialo, a to je celá vláda Slovenskej republiky, ktorá bola legitímne potvrdená tuná v tomto parlamente a má sa mu zodpovedať. Je to hanba, že sa nezúčastňuje takéhoto dôležitého konania.

    K tým veciam, ktoré odpútavajú pozornosť, samozrejme, ako ste povedali, alkohol a fyzické potýčky, tam treba len povedať, že som veľmi rada, že dochádza k zvratu v informáciách, som rada, že ste aj potvrdili verziu, o ktorej sme presvedčení, že je pravdivá. Pretože je naozaj úplne trápne až smiešne, ak pán predseda Národnej rady, ktorý, neviem, či nevidel, alebo tu nebol prítomný, ja som tu vtedy nebola, ale rozpráva priam bohorovne, ako keby to bola stopercentná pravda. Bolo mi z toho úplne zle, že rozpráva niečo, čomu určite ani sám neveril; mu to možno niekto len povedal.

    No a na záver možno len pripomenúť dôležitosť toho, prečo dochádza k odvolávaniu vlády, ktorá tu nie je prítomná. Je to preto, lebo zle hospodári s majetkom štátu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Je treba povedať, že, pán kolega Lipšic, že pán premiér sa bojí pozrieť pravde do očí, bojí sa sedieť v tejto sále a pozrieť sa menšine v tomto parlamente, opozícii, bojí sa našej kritiky. Je to zlé, bojí sa asi sám od seba. To, čo prejavuje, je arogancia moci. Takýmto a tomuto podobným spôsobom sa správali aj komunisti kedysi. Chvalabohu, toto obdobie máme za sebou. Dúfam, že aj toto obdobie čo chvíľu budeme mať za sebou.

    Ale v každom prípade je treba povedať, že pán premiér sa snaží, aspoň komunikuje, že chce brániť cenu plynu, aby nerástla pre občanov, pričom je treba povedať, že zabezpečil v máji tohto roku, že cena za prepravu Eustreamom vzrástla na trojnásobok.

    Je namieste položiť otázku, aby premiér zodpovedal, prečo občania Slovenskej republiky platia trojnásobne vyššiu cenu za prepravu cez plynovody ako v Českej republike? Prečo? Prečo musia platiť viac? Prečo je konečná cena plynu na Slovensku väčšia ako v Českej republike? Prečo urobil všetko pre to, aby sme nemohli doniesť lacnejší plyn z východu, aby alternatívni dodávatelia, ktorí dnes majú 23-percentný podiel na Slovensku, mohli mať ešte väčší podiel a mohli dodávať plyn lacnejšie? Prečo musíme plniť a odoberať plyn zmluvy s Gazpromom, ktorá je nevýhodná a bola uzatvorená vtedy, keď on bol premiérom, v roku 2008? Vtedy mu nevadilo, že podpísali zlú zmluvu, nekričal. Dneska chce z tejto zlej zmluvy všetky negatíva prehodiť nie na J&T, ale na občanov tejto krajiny, aj tých, ktorí nekúria...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Mám pocit, že tomu sa hovorí "hrach na stenu hádzať". Som tu v súčasnej situácii od ôsmej hodiny raňajšej odvčera, čo bude pomaly 36 hodín, a počul som niekoľkokrát povedať zásadné argumenty.

    Chcem povedať, že ma uráža, že cez deň príde obrázok, ako sa zabáva na účet občanov tejto krajiny pán premiér Fico, pán minister Kaliňák, pán minister Glváč, pani ministerka Zvolenská a pán minister Kažimír, ktorí sa vozia na kolotoči alebo na bicykli s označením vládneho špeciálu namiesto toho, aby pred volenými zástupcami tejto krajiny, krajiny sa prišli zodpovedať za svoje rozhodnutia, za ktoré majú niesť zodpovednosť pred časťou volených zástupcov. Premiér Fico nie je predsa premiérom voličov SMER-u. Premiér Fico je premiérom všetkých občanov, aj tých, ktoré sú hore na balkóne, a nás zástupcov.

    Ja, skutočne mi stojí rozum nad tým, že arogancia moci prevedená ad absurdum, že na bicykel alebo na kolotoč si napíšem "vládny špeciál" a opäť zdvíham prostredník, tak ako po voľbách nápojom Coca-Cola. Toto nemá obdobu! A ja by som si prial, aby za toto bola vyvodená zodpovednosť, aj keď nie nami, tak jeho voličmi a voličmi, ktorí volili nás.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Lipšic, veľmi pekne ste povedali to, čo sa tu včera dialo. A naozaj vláda Roberta Fica nemá v sebe štipku charakteru a robí si z parlamentu, ktorému je podriadená, naozaj dobrý deň. A niet sa čo čudovať, pretože ani predseda parlamentu si s touto vládou nevie urobiť poriadok a je taký bezcharakterný, že si dovolí v priamom prenose v televízii, ktorej robil reklamu, svojím vlastným telom klamať vedome a zavádzať občanov Slovenskej republiky, len aby sa snažil očistiť meno svojich poslancov potúžených alkoholom. Snaží sa prevrátiť fakty, ktoré sú nezvratné, ktoré sú dokázateľné, ale všetci vieme, ako túto schôdzu vedie. A nielen túto. Už sa dopustil viacerých prešľapov a nemyslím si, že je predseda parlamentu, ktorý je schopný viesť Národnú radu Slovenskej republiky. Tak ako premiér tohto štátu nezodpovedne vládne, myslí si, že len vládne sebe a svojím poslancom, ani nie voličom, tak takisto nemá svoje miesto na svojej stoličke a mal by odísť preč.

    A že vraj toto celé je len divadielko. No nie je to divadielko, pretože naozaj ľudia toho majú dosť. A on sa bojí nie poslancov Národnej rady, nie opozície, ale začína sa báť ľudí, ktorí prichádzajú na balkón Národnej rady a ktorí mu to dokážu tiež povedať priamo. Škoda, že mu to nemôžu povedať priamo do očí, lebo tuná nesedí a ani sedieť nebude, lebo sa bojí. Lebo sa bojí a bude sa báť (potlesk), pretože stále na neho budú vyťahované argumenty.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, László Solymos.

  • Ďakujem pekne. Tu už odznelo z viacerých úst, že včera sa odvrátila pozornosť od podstaty problému, tak skúsme sa tam vrátiť, že kde je vlastne tá podstata nevýhodnosti tejto transakcie pre občanov Slovenska a pre všetkých nás.

    Tento problém treba hľadať v Akcionárskej zmluve, ktorá bola podpísaná 12. 12. 2012 a Zmluva o reorganizácii SPP, čo je vlastne dodatok k tej Akcionárskej zmluve, ktorá bola podpísaná 14. decembra 2012. A vlastne to celé sa dokonalo na vláde minulý týždeň, keď táto reorganizácia bola odsúhlasená.

    Tu sa hovorí v tomto dodatku jednoznačne o tom, že ako budú rozdeľované dividendy tohto podniku. Je tu napísané jednoznačne, že v roku 2013, 2014 a 2015 tento podnik vyplatí pre 51-percentného vlastníka, ktorým je teraz už štát, v týchto rokoch každý rok 400 mil. eur na dividendách a, samozrejme, aj pre menšinového vlastníka, ktorý vlastní 49 % v takom istom pomere, to znamená, tiež 400 mil. eur ročne, čo je v týchto rokoch 800 mil. ročne dokopy, čo je v týchto, za tie 3 roky 2,4 a za ďalšie dva 2,4 mld. a za ďalšie 2 roky 300, 300 krát 2, to znamená 600, dokopy 3 mld. eur; 3 mld. eur vyplatí tento podnik za tie, za ďalších 5 rokov na dividendách. Pričom každý rok má zisk okolo 400 mil. eur.

    Takže keď to zrátame, tak po piatich rokoch bude mať tá vláda, ktorá bude v 2018, ´16 pri vláde, mať na krku podnik, ktorý bude v mínuse milión, 1,5 mld.

  • Nech sa páči, Lucia Nicholsonová.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán Lipšic, aj z vášho prejavu, ale aj z prejavu predrečníkov k tomuto bodu programu mimoriadnej schôdze je úplne zjavné, že to svetlo na konci Ficovho tunelu v SPP je zisk fešákov z J&T. A ak vám to pomôže, ja by som do tej mozaiky všetkého, čo ste vymenovali, pridala možnože maličkosť, ale podľa mňa zaujímavú. Až donedávna bola dvorným audítorom SPP spoločnosť Deloitte a podľa mojich informácií dva posledné také najväčšie audity v SPP vykonala úplne iná audítorská firma, ten jeden audit bol tzv. SQA audit a ten druhý audit sa týkal auditovania majetku v SPP. A je veľmi zaujímavé, že to zhodou okolností bola firma, ktorá je prepojená na J&T. Ten, kto sledoval dianie v Poštovej banke, asi vie, o ktorej audítorskej firme hovorím.

    A ešte zaujímavejšie je, že podľa mojich informácií táto firma napriek objemom oboch auditov nebola vyberaná vo verejnej súťaži výberovým konaním, ale napriamo.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, s ďalšou faktickou Igor Matovič.

  • Som rád, že ste pomenovali veci tak, jak sú. Je pravda, že po včerajšej noci akoby zanikla prapodstata samotnej mimoriadnej schôdze a treba ju pripomínať.

    Na druhej strane si myslím, že možno eskalovaním toho problému alebo tej včerajšej noci a podgurážených poslancov SMER-u a ich výstrelkov práve sa možno aj niektorí aj tí ľudia, ktorí by sa inak nedozvedeli, možno takto zrazu majú možnosť dozvedieť, prečo to vlastne bolo, prečo tam tí poslanci vlastne boli o polnoci, však to asi úplne nie je normálne. A možno takýmto nepriamym spôsobom sa vlastne k tej téme dostali, ku ktorej by sa vlastne za normálnej situácie nedostali.

    Takže možno nie je všetko na škodu veci a možno to, čo sa nám teraz zdá, že vlastne sa poprelo a zaniklo, tak v skutočnosti sa dostalo k ľudom, ku ktorým by sa inak nedostalo.

  • Nech sa páči, Oľga Nachtmannová.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Lipšic, chápem vaše zúfalstvo a frustráciu. To vás však neoprávňuje hrubo urážať ženy z nášho klubu, lebo vy ste vyslovene povedali aj o poslankyniach. Ako by sa asi cítila vaša manželka, o ktorej predpokladám, že nepije, keby ju podobný narcis ako vy obvinili z toho, z čoho ste obvinili vy nás.

    Ja osobne si takéto, aj s kolegyňami, takéto urážky vyprosujem. Čo si to vôbec voči nám ženám dovoľujete?! Ste ženatý, možno máte aj dcérku. Je to vrchol drzosti, čo ste tu vo svojej výpovedi povedali. Skutočne sa to nás žien v klube dotklo.

    Je to ozaj z vašej strany plytké, úbohé, ale z vašej strany sa, žiaľbohu, asi nič iné čakať nedá.

  • S reakciou na faktické poznámky, nech sa páči, Daniel Lipšic.

  • Začnem tou poslednou. Ja si myslím, že aj vy dobre viete, pani poslankyňa, mňa to o to viac mrzí, že nielen poslanci muži z vášho klubu boli pod vplyvom alkoholu. Ja som tu vyzýval, ešte keď sme prišli k hlasovaniu, aj predsedu parlamentu, aj kolegyne a kolegov zo SMER-u, poďme všetci fúkať, keď je naozaj nejaké vážne podozrenie. Ja nie s ľahkým srdcom niekoho obviňujem, poďme si to, a ja by som fúkal tiež, pozor. By sme všetci fúkali, pani poslankyňa, bez výnimky. Taká vôľa tu nebola, ani od žien poslankýň v klube SMER-u.

    Tak to, prosím vás, nestavajte mužsko-žensky. Mne je úplne jedno, či dehonestuje parlament muž alebo žena. Ak by ktorýkoľvek muž alebo žena v ktoromkoľvek bežnom zamestnaní prišiel pod vplyvom alkoholu do zamestnania, na druhý deň by zamestnanie nemal. Podľa mňa to, čo ste včera urobili, nemyslím vy osobne (potlesk), je výsmech. Je výsmech bežným ľuďom.

    Už nehovorím ani to, že minister Richter potom reaguje na to, že: "Čo nejaká upratovačka hovorí, jeho upratovačky nezaujímajú." On je minister čoho, pani poslankyňa?

  • Reakcia z pléna.

  • Minister práce, sociálnych vecí? Že ho upratovačky nezaujímajú? Ja som videl ten rozhovor, pozrite si ho. Pani poslankyňa, nevykrikujte.

    To je jedna vec. A posledná poznámka moja je táto. Vy ste včera urobili podľa mňa tri veci, teda nie všetci, ale časť klubu a, samozrejme, časť vlády. Najskôr ste ušli, potom sa časť poslancov opila a potom časť poslancov začala biť iných poslancov. A mňa to mrzí kvôli tomu, že to dehonestuje celý parlament a všetkých poslancov. To je tá najväčšia tragédia. Aj tých, čo sú čestní, čo nepijú a čo sú poctiví. To je problém.

  • S procedurálnym návrhom, nech sa páči, nech sa páči, Martin Poliačik.

  • Reakcie z pléna.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán podpredseda, žiadam vás o vyhlásenie trojminútovej prestávky a tento čas, prosím, využite na komunikáciu s Kanceláriou Národnej rady, aby sa umožnil vstup ľuďom čakajúcim do parlamentu, ktorí chcú vidieť priebeh tejto schôdze, do kinosály.

  • Nevidím žiadny dôvod a neviem o žiadnych technických problémoch, ktoré by zabraňovali tomu, aby boli občania vpustení do parlamentu a mohli v kinosále pozerať priebeh tejto schôdze.

  • Doznenie potlesku.

  • Ďakujem pekne. K tomu nie je potrebná prestávka. Keď tak, poprosím pani kolegyňu Laššákovú, aby to tlmočila aj predsedovi, aby parlament bol pre občanov, podľa pravidiel, podľa práva aj možností.

    Budeme pokračovať v rozprave, prvým rečníkom je Richard Sulík...

  • Ruch v sále.

  • Poprosím o kľud. Richard Sulík nie je prítomný.

  • Sústavný ruch v sále.

  • Poprosím o kľud. Pán kolega...

    Nech sa páči, slovo má Alojz Hlina.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia...

  • Ruch v sále. Zaznievanie gongu.

  • Poprosím aj o kolegialitu v sále.

  • Začnem takto, trošku na tom aj takom videu som videl, že možno mierne trošku osobne, ale aktuálne. A ja som dneska naozaj rozmýšľal, že či...

  • Reakcie z pléna.

  • Aj som rozmýšľal dneska, že či...

  • Reakcie z pléna.

  • Nech sa páči, pokračujte, máte slovo.

  • Tak na tretíkrát. Aj som rozmýšľal dneska, že či urobím to, čo ma vyprovokovala včerajšia reakcia pána predsedu v zmysle systému "nikto neni väčší odo mňa", že tá arogantná poznámka, že keď tu niečo tieni, tak tí ostatní si majú zapnúť stream. Tak...

  • Reakcie z pléna.

  • Ruch v sále.

  • Dámy a páni... Dámy a páni, všetky tie veľké reči o kultúre buď každý od seba, alebo potom to nestojí za tú reč. Pán navrhovateľ, pán predkladateľ, pán kolega Lipšic.

    Nech sa páči, pokračujeme v rokovaní. Alojz Hlina, máte slovo.

  • Dobre. Čiže naozaj som zvažoval, že či dnes urobím obdobné, to znamená v zmysle zásady "akú dostaneš, takú vráť" a zatienim tuná kolegov zo SMER-u, aby vedeli, že ako majú voliť. Aj som rozmýšľal, ale potom som si dorozmýšľal, že áno. A pohla ma k tomu mimoriadne osobná vec.

    Vážení kolegovia, toto vám musím povedať, tým začnem. Dneska prišiel...

  • Rečník sa odmlčal, lebo poslanec Matovič prišiel k navrhovateľovi.

  • Dneska prišiel za jedným novinárom poslanec SMER-u a povedal mu, že Hlina bol na protialkoholickom liečení. Prosím vás, neviem ani, ako začať, ale poviem to takto, že ako ďaleko ste schopní zájsť? Ako ďaleko ste schopní zájsť, aby ste potrebovali niečo dokázať?

    Využijem túto príležitosť, aby tá informácia neblúdila tak tajomne a nezamýšľal sa nad ňou niekto, čo možno bol, oceňujem toho novinára, že sa ma to korektne spýtal. Čestne prehlasujem, že som dokonca nebol na žiadnom liečení, ani na nejakom pobyte, nieto ešte na protialkoholickom liečení.

    Ale ja som to tu už v rozprave hovoril, že som z rodiny bez otca a mali sme problém v rodine. Mali. Existuje človek, ktorý sa volá takisto ako ja, ale má iné rodné číslo. Prosím vás, keď už niekto špízuje po zdravotných kartách, tak si, prosím vás, dajte aspoň tú prácu, že si pozriete rodné číslo. Ten človek má, myslím, o 25 rokov viac ako ja. Je to obludné, kam ste až schopní zájsť!

    Ja to nikomu nezazlievam, že niekto bol. Dokonca to oceňujem, lebo má záujem bojovať. Vážení, tu medzi vami je niekoľko, ktorí tam už dávno mali byť!

  • Potlesk a pokrik v sále.

  • A chcem aj niečo upozorniť, a budem sa krotiť, tuná, čo sa hovorilo, že výrazy. Sú tu medzi vami ľudia, ktorým by som nedal pivo čapovať. Prisámvačku, by som, by som im nedal pivo čapovať! Hnal by som ich kopancom cez celú prevádzku, že by nestihli dvere zavrieť! Sú tu a sú poslanci a majú trojtisícový plat! Neschopní ľudia, niektorí nevedeli za celý život nič konkrétne urobiť!!! Jediné, čo vedia, vylievať...

  • Poprosím... Poprosím hostí o kľud. Nie sme na štadióne.

    Pán poslanec, pokračujte.

  • Jediné, čo vedia, vylievať kýble špiny. To je tá firemná kultúra, ktorú zavádzate na ľudí, ktorí niečo vytvoria, si urobia terč, po ktorých vy vyštvete svojich nímandov, hochštaplerov, ktorí na to lejú kýble a kýble špiny!

    Upozorňujem vás, vážení, na mňa neskúšajte, ja mám dve malé deti, na mňa neskúšajte! Na mňa skúšali už piťovci. Tuná pán kolega, ja mu vďačím, že urobil, čo urobil, ale pán kolega mal vrtuľníky, mal políciu. Ja som nemal nikoho. Pred niekoľkými rokmi, po troch rokoch, a to sa mi čudoval prokurátor, sudca, právnik geniálny, policajti, jeden z nich dostal podmienku. A keď som sa tomu sudcovi, ja som mu hovoril: "Pán sudca, ja som za Kaukazom prežil roky rokúce. Roky rokúce za Kaukazom, ale tu je stredná Európa!!!

  • Rečník zabúchal rukou o rečnícky pult.

  • A pokiaľ si to niekto mýli, a on si to niekto mýlil, stále je to stredná Európa. Na mňa neskúšajte, dobre?! Neskúšajte!

    Vy nastavujete komunikáciu, vy nastavujete komunikáciu. Vy nastavujete, ako chcete pokračovať, čo chcete z tejto krajiny urobiť?! Ten strach, ten strach, ktorý rozsievate sa, vám raz obráti. Vážení, tá pýcha, ktorá vás sprevádza, predchádza pád! Predchádza.

  • Som to povedal včera, dneska to zopakujem. Iní machri skončili na Helene. Iní machri.

  • Rečník sa odmlčal.

  • Nech sa páči, pokračujte. Ale možno to búchanie naozaj nemusí byť, Alojz. Nech sa páči.

  • Ospravedlňujem sa. Pozrite sa, ja som narástol, ako som narástol. Ja som chlapec z Oravy, mám poľnohospodársku školu, vysokú nemám. Prosím vás, tak mi odpusťte. Dobre? Vy ju máte, hráte sa na neviem čo, kopa z vás. Ja sa na nič nehrám. Dobre? Takže to dokončím, tak jak to myslím.

    Niekto nastavuje komunikáciu tak, ako ju nastavuje. Niekto ju nastavuje takým spôsobom. Ja som k tomuto človeku, ktorý sedáva na tomto kresle (rečník ukázal smerom k miestu určenému pre predsedu vlády SR), vence k jeho obrazu nenosil. Ja som ani tie vúdú tanečky s jeho portrétom nerobil, to bola pred tým tá kampaň. Nerobil som to, lebo som to vyhodnocoval ako mimoriadne zlé, ako vec, ktorá sa nehodí, ako morbídna záležitosť, ktorá sekundárne posilňuje jeho v tej jeho sile, lebo to je presne v ňom. Jeho sila nie je v tom, aký je dobrý, jeho sila je v tom, akí sme my slabí. A častokrát sme. A naša slabosť jemu dodáva silu. Nezúčastňoval som sa toho, vynechal som to. Rešpektoval som ho ako protivníka.

    Prosím vás, po nedeľňajšom TA3 a po včerajšku prechádzam na iný mód. Prechádzam skutočne na iný mód a proste podľa toho módu sa nastavím. A poviem vám jeden príklad, na ktorom si to môžme otestovať, na ktorom si to môžme otestovať a vystihuje, úplne geniálne vystihuje toho, kto nám vládne.

    Neviem, či poznáte Bonaparte, neviem, či poznáte Bonaparte. To je bytovka vo vilovej štvrti. Vo štvrti rodinných domčekov niekto vrazil bytovku, lebo ju potreboval. Arogantne. Tá bytovka by mala ísť do učebníc urbanistiky a mali by sa to povinne učiť, že čo je možné v krajinách ako Džibuti, Kongo, Somálsko a Slovensko. Prepytujem, ospravedlňujem sa tým ostatným štátom.

    Táto bytovka tam naozaj sedí a by ste neverili (rečník niekoľkokrát zabúchal prstom po rečníckom pulte), aká skladba údajných nájomníkov a vlastníkov tam je. By ste neverili, aká tam je. Viete, v čom je problém tej bytovky? Keď sa tie sedľače masti chceli nasťahovať na kopec, tak prečo tam postavili tú bytovku? Lebo vedľa býva moja mama a moja mama videla na celú Bratislavu, a teraz vidí na Ficove trenky, ktoré bude sušiť na tom poschodí. To je presne to.

  • Smiech a potlesk v sále.

  • To je presne to. To je tá arogancia. Ale som si povedal, je to rovina, možno za ktorú nepôjde, možno za ktorú ne, držal som ju, rešpektoval som ju. Veci, ktoré sa možno nezmenia.

    A len jak ma raz ešte vytočíte, ešte raz ma vytočíte, tak vám garantujem, že tých Rómov z Družstevnej, ja im ten môj dom prenajmem.

  • Keď sa už moja mama nemôže pozerať na Bratislavu, keď sa už moje deti nemôžu pozerať na Bratislavu, ale na jednu obludnú, hnusnú stavbu, tak ja spravím kríž nad tým domom. Nevadí, mám kde bývať. A presťahujem tam tých Rómov. Nech vidia, nech vidia, s čím sa ľudia boria. Takto sa prestavím, takto prestavím môj mód. Uvidíme, čo bude ďalej.

    Vážení, ak je SPP, SPP je jeden obludný, obludný podvod, jeden z najväčších, historicky najväčších podvodov, aké sa kedy udiali. A on je ešte okrem iného aj najzákernejší. Jeden, nie jeden, on je najzákernejší. Lebo on si zobral ako rukojemníkov užívateľov plynu a týmto to ponúka a predáva ako vec, ktorá im má pomôcť.

    Ja som dlho rozmýšľal, ako relatívne zložitú kauzu vysvetliť. Naozaj, že čo najviac ju zjednodušiť, aby sa to dalo pochopiť. A ja sa budem, a ja, verte, pani Hufková, ja som fakt na vás rozmýšľal a som rád, že tu sedíte. Vy ste podľa mňa slušný človek, slušný človek, ktorý možno aj verí že sociálnym, sociálnym veciam. Ja tomu verím, že tomu veríte. Ja viem, že nerozumiete SPP.

  • Reakcie a smiech v sále.

  • A ja sa to pokúsim povedať tak, aby sme to sa pokúsili pochopiť. Pokúsim. Keď to nepôjde, ma zastavte.

    Prosím vás, to, čo hovorí a zneužíva, lebo do podvedomia vsúva, že matka. Matka neexistuje. Matka bola. V súčasnej dobe matka neexistuje. To len vyvoláva emóciu. To je, proste je to celé profesionálne, ale vytvára emóciu, cez emóciu, matka neexistuje. Existuje. Ja vám poviem, čo existuje. Ja som robil také video, ono je dobré ho urobiť pred tým, kde sídlia tie plynárenské podniky. Ja vám to skúsim popísať.

    Je krásna čierna budova, ktorá má obrovským napísané SPP. Je SPP, to je obchodník. Vedľa nej je nenápadná, ale sídli v nej rádovo silnejšia firma SPP Distribúcia. To, že je to rozdiel, to, že si to ľudia mýlia, viete, ako to zistíte, ľudia? Prestaňte chvíľku platiť za plyn a uvidíte, kto vám ho príde vypnúť.

  • Prídu vám ho vypnúť z SPP Distribúcia. To je mimoriadne kľúčové, počúvajte dobre.

    Potom je ešte jedna budova, ktorú tam neni ihneď vidieť, je trošku za rohom, je Eustream. Ten vlastní tú veľkú, ten tranzit.

    Vážení, SPP Distribúcia a Eustream sú kľúčové podniky. Sú podniky, ktoré majú hodnotu, ktoré majú silu, ktoré majú cenu. SPP Distribúcia, takúto maličkú pomôcku som si doniesol (rečník drží v rukách krátku plynovú rúrku žltej farby), aby ste si to vedeli vizualizovať. SPP Distribúcia vám takouto rúrou, poväčšine takouto rúrou, dovedie plyn domov k plynomeru. Neviem, či si pamätáte, keď piateho bola, myslím, vláda, šiesteho som interpeloval, som sa Malatinského pýtal. Nie je pravda, čo Fico povedal, že sme spali, že po desiatich dňoch sme sa zobudili. Nie je to pravda! Na druhý deň po vláde som sa ho pýtal, že či ten plyn donesie v igelitovej taške.

  • Smiech v sále.

  • Lebo o to ide.

    Vážení, firma, ktorá vám dodá plyn, vám ho dodá v tejto rúre. Nad týmto podnikom a nad firmou Eustream štát stráca kontrolu, je tam akcionár, ale stráca kontrolu. Vo veľkej sláve kupuje obchodníka. Obchodník, vážení, ten obchodník, to SPP, tá údajná matka, ktorá už dávno nie je matkou, je jeden zo šestnástich, jeden aktuálne zo šestnástich obchodníkov na liberalizovanom trhu s plynom. Výhoda SPP je v tom, že, samozrejme, historicky má tých klientov najviac, má, proste to všetci dobre vieme. Otázka stojí, či to bude platiť aj za rok. A to je kľúčový moment.

    To, že štát dovolil sa vyviazať niekomu z toho úväzku, ktorý tam bol, ktorý to celé držal pokope, že tu sme zarobili, tu sme doložili, a ako-tak to fungovalo, tak teraz štát dovolil sa týmto ľuďom vyviazať z toho a nechali túto SPP, údajnú matku podľa Fica, že nech si robí, čo chce.

    A ja sa nebudem hrať na Nostradama, nebudem sa hrať na Nostradama, poviem vám, čo by som urobil ja, keby som to kúpil a keby som mal to nastavenie, ktoré mám. Ak mám rúru, ak mám tranzit, máme ešte televíziu, mám lyžiarske vleky, tak do pol roka vám sa tu zjaví firma, ktorá začne ponúkať plyn za výborných podmienok, dodatočným benefitom bude, ja neviem, lyžiarsky skipas do Jasnej alebo prenocovanie v hoteli Kempinski, tipujme, koľko to bude celé trvať. Ľudia sa budú prihlasovať, naši ľudia uveria hocikomu a hocičo, ešte teraz veria Ficovi. Nebude to dlho trvať.

  • Smiech v sále.

  • Do roka, možno do dvoch z tej údajnej matky bude ohlodaná kosť, ako to včera kolega povedal, ohlodaná kosť, ktorej zostane len tá búda, zopár úradníčok v nej a nevýhodná zmluva s Rusmi a obrovské, ale obrovské dlhy. A mimo to vznikne jeden silný obchodník, ktorý bude mať pod kontrolou aj rúry, aj tranzit.

    Prosím vás, povedzte mi, aký vplyv na toho silného obchodníka po tom všetkom bude mať tento superman? Povedzte mi - aký?! Taký, ako na slnečné žiarenie, vážení. Taký, ako na slnečné žiarenie, o nič väčší, o nič menší. Nebude mať naň vplyv žiadny. Prosím vás, tie finty, ako si oni, oni sa stanú regulovaným subjektom. Holjenčík si môže šípky hádzať do Dunaja, Fico si môže šípky hádzať do Dunaja. Hentým chlapcom, na nich už nemáte! Ten plyn bude stáť toľko, koľko budú chcieť, aby stál. Nie koľko bude Holjenčík chcieť, nie koľko Fico bude chcieť! Ten plyn bude stáť presne toľko, koľko si oni umanú, že zaň chcú. Presne toľko. A vyhrajú si to cez náklady, lebo majú tranzit navyše, a si utopia to, urobia to. Lebo sme im to dovolili, lebo im to tento štát dovolil.

  • Niekto povie: "No a čo? No a čo, že sme odovzdali plyn do rúk súkromnej firme, ktorá na tom zarába?!" Ja viem, že sú tu aj takí, ktorí to povedia. A ja hovorím nie. To nie je správne. Už nebudem hovoriť, že historicky prečo to nie je správne, že to niekto budoval a neviem čo. Nie. Lebo je to strategická surovina, ten plyn, vážení, to neni Jogobella. Plyn, to je vážna vec.

  • Smiech v sále.

  • Cez plyn dokážete meniť krajinu, dokážete meniť skutočne politiku, cez ten plyn tu raz budú sedieť missky z JOJ-ky a druhá polka budú missáci z Farmy, lebo si to cez ten logistický systém takto tuná vypracujú. Cez ten plyn, je strategická surovina, a to už vie aj moja dcéra.

    Tento plyn, pokiaľ odovzdáme, a ideme ho odovzdať týmto ľuďom, aby ho plne kontrolovali aj so sekundárnymi dôsledkami na spoločnosť, tak ešte poviem, a blížim sa ku koncu, že komu. Komu odovzdá táto krajina plyn do rúk? Viete komu? Ľuďom, ktorí boli schopní kvôli tomu, aby vyhrali každú súťaž o autobus, boli do štvordverových autobusov schopní napasovať piate, potom to dali ako podmienku súťaže, vyhrali každú jednu súťaž, ktorá kde bola vypísaná. Ale spravili chybu lávky, lebo tie piate dvere oslabili konštrukciu tak, že praská. Praská konštrukcia, praskajú točne. Ale, prosím vás pekne, tá firma a ľudia, nominanti SMER-u, ktorí, sa SMER priznal, že Dopravný podnik sú ich nominanti, nechajú tých ľudí v tých autobusoch voziť! Postupne po nociach ich vozia do dielne a dovárajú tam pomocnú výstuž. Kde sme sa to dopracovali?!

    Ja viem, že oni nechodia, ja chodím 203-kou, 207-kou, moja dcéra chodí, jedna aj druhá, chodí mestskou. A títo hulváti, títo, ja neviem, nebudem expresívny, dobre, hryznem si, nechajú tých ľudí voziť v autobusoch, o ktorých vedia, že vykazujú chybu, po nociach ich opravujú, dozvarujú, a nič sa nedeje. Nič, v tejto krajine sa nič nedeje! Dopravný podnik o tom vie, vedenie mesta o tom vie.

    Táto firma, predstavte si firmu, že by to urobil nejaký významný výrobca, nejaký fakt renomovaný výrobca, že by sa prepadol od hanby. Toto je renomovaný výrobca? Táto firma, keď bola schopná nechať sa voziť desaťtisíce ľudí v autobusoch, ktoré vykazujú chybu, čo myslíte, čo urobí s plynom, ktorý dostane pod kontrolu od vás, od vášho supermana? On preladil, ja nie, on preladil rovinu, ja už budem hovoriť od supermana, čo urobí? Nevyhodnocujete to ako riziko? Nemáte pocit, že to nie je správne?

    Ešte poviem procesne takú jednu vec. By ste neverili, že prečo vlastne sme začali včera a prečo vlastne takto pokútne po nociach. Ja sa nepreceňujem, že kvôli tomu, že my sme na piatok ohlásili demonštráciu, ale viete, čo je problém, že čo my tu hráme? Že v piatok je tu predseda čínskeho parlamentu a oni potrebovali mať kľud. Predstavte si, že my tu sa takto trápime kvôli čínskemu, a ja mám Čínu rád, a ja to dokonca poviem tak, ako to je, tým Číňanom by to vôbec nevadilo, lebo sa neprotestuje proti nim, dokonca kvôli nejakým oligarchom, im to vôbec nevadilo, ale našim súdruhom to vadí! Našim súdruhom to vadí, že by to mohlo zanechať nejaký dojem, že tu všetko nie je v poriadku, že by tu možno nejakých zopár ľudí bolo, keď oni tu budú vítať čínskeho predsedu parlamentu. My sme sa už tam dopracovali. My sme sa stali obeťou tejto divadelnej hry, na čo sa tu hráte, že exkrementy balíte do darčekového balenia a ľuďom vravíte: "Dajte si to kredenca, ale neodbaľujte!"

  • Smiech v sále.

  • Nebudem len negatívny, ja neviem, jak to skončí. Pozrite sa, ja som urobil, čo som mohol, skončí, ako skončí. Vždycky je ešte spôsob, ako to zmeniť. A teraz budem mierne politický.

    Sme prví a zatiaľ jediní politickí predstavitelia, ktorí hovoria, že ak chcete skutočnú súťaž, potrebujete mať tieto rúry dve (rečník opäť zobral do rúk rúrku). Potrebujete mať tieto rúry dve. A my to urobíme. Rozkopeme, nanovo, celé Slovensko a pôjdu aj rúry, aj káble. Má kto kopať. Má kto kopať zo Spiša a neviem kto, má kto kopať. A verte, že tí súdruhovia, ktorí sem v piatok prídu, nám pošlú tie rúry, viem to vybaviť, keby šlo o to. A toto bude, toto bude kľúčové, vtedy dosiahneme, vtedy dosiahneme tú skutočnú súťaž, tú skutočnú súťaž, keď sa toto podarí. A raz sa to podarí, ľudia, verte, aspoň niečomu musíte veriť, lebo sa vám bude zle zaspávať.

    A skončím poslednou názornou ukážkou, ako premiér Fico môže dokázať to, že bude kontrolovať ceny plyny. Teoreticky ja som fakt v dobrom rozmýšľal, ako by sa to dalo. Jedna možnosť existuje. Jedna jediná. Pozerajte dobre. Vo voľnom čase, lebo medzitým robí premiéra...

  • Smiech v sále.

  • Vo voľnom čase zobere takúto igelitku (rečník zobral do rúk igelitovú tašku), bude s ňou utekať do Ruska, v Rusku naberie plyn, príde k nejakej domácnosti a za plynomerom jej postupne do tej rúry ten plyn bude púšťať. Pre tú danú domácnosť bude mať silný vplyv na cenu plynu, to pripusťme.

  • Smiech v sále.

  • Ale to je celé. Vážení, to je celé. Ako uznáte, pri enormných schopnostiach nášho premiéra je toto zanedbateľné.

    Ďakujem.

  • Smiech a potlesk v sále.

  • Ďakujem pekne. Budeme pokračovať v rozprave. Podľa poradia ďalším prihláseným je Ivan Mikloš, na základe rokovacieho poriadku sa potom hlásim ja.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, milí hostia, dovoľte, aby som vystúpil k tejto téme aj preto, že som bol viackrát spomínaný aj pánom premiérom, aj vyzvaný, aby som sa k niektorým veciam vyjadril, ale najmä preto, že ju považujem za vážnu a závažnú a že si myslím, že mám k dispozícii niektoré informácie, ktoré zatiaľ aj zverejnené neboli a známe nie sú, alebo nemusia byť, a ktoré svedčia o tom, tak ako iné informácie, ktoré už známe sú, či už z médií, alebo odzneli tu včera, všetky tieto informácie, aj tie nové, ktoré pomenujem, svedčia o tom, že sú tu veľmi závažné podozrenia a doslova vážne obvinenia z konania v rozpore s verejným záujmom zo strany predsedu vlády a vlády Slovenskej republiky v procese vstupu nových investorov do SPP.

    Tieto nové skutočnosti a nové fakty, ktoré doložím aj citátmi z relevantných dokumentov, sa týkajú nielen samotnej kúpy 49 % v matke, čo matka je, to veľmi výstižne popísal kolega Hlina, naozaj je to len obchodník, ktorý má budovu, pár, nie pár, veľa zamestnancov a budovu a obrovské, obrovské straty. Väčšinou sa hovorí len o tomto. O tomto, že je to nevýhodné, a ono je to nevýhodné, ale ja ukážem aj prečo. Hovorí sa o tom, že, a to nakoniec spustilo túto kauzu, spustilo v tom rozmere, v ktorom ju dnes vidíme, to, že sa dokázalo, že história wordovského dokumentu dokázala, kto robil tieto dokumenty, v čej réžii a v čom scenári boli napísané. Ale ja to ukážem aj na iných faktoch z relevantných dokumentov, z Akcionárskej zmluvy, z porovnania starej Akcionárskej zmluvy a novej Akcionárskej zmluvy, že nielen toto je dôkaz, tá stopa, tá stopa počítačová v histórii wordovského dokumentu, ale spôsob, akým sa menili relevantné dokumenty. Spôsob, akým sa menila Akcionárska zmluva, porovnanie starej Akcionárskej zmluvy a novej Akcionárskej zmluvy, spôsob, akým sa kupuje tento podiel, za akú cenu, kto to pripravoval. Toto všetko sú dôkazy toho, že skutočným režisérom a skutočným scenáristom celého tohto biznisu a obchodu nie je vláda Slovenskej republiky, nie je ministerstvo hospodárstva, ale sú investori, ktorí do SPP vstupujú, a teda finanční oligarchovia stredoeurópski, ktorí celý tento proces režírujú. A v tomto zmysle môžem a musím zopakovať, že všetky relevantné informácie, ktoré mám, nasvedčujú tomu, že naozaj vláda nielenže nekoná vo verejnom záujme, ale vláda koná v rozpore s verejným záujmom a slúži záujmom finančných skupín.

    Zároveň musím povedať, že som presvedčený o tom, že premiér Fico v tom nie je nevinne len z pohľadu toho, že nesie zodpovednosť za všetkých členov vlády a že pán minister Malatinský tu niečo spískal. Z verejných vyhlásení je evidentné, že pán predseda vlády bol od začiatku doslova generátorom a strojcom tohto celého podniku. A dokonca keď minister Malatinský viackrát vyhlasoval, že si nemyslí, že je to výhodné, tak predseda vlády veľmi za týmto cieľom išiel. Čím neospravedlňujem ministra Malatinského, je len poslušným vykonávateľom vôle Roberta Fica, ktorý je zase poslušným vykonávateľom vôle finančných skupín. Len spomínam, kde skutočne pramení najväčšia zodpovednosť, kde leží najväčšia zodpovednosť. A preto si myslím, že je úplne opodstatnené, že bod, o ktorom teraz rokujeme, aj keď, žiaľbohu, v noci, aj keď, žiaľbohu, v neprítomnosti vlády a predsedu vlády, sa volá návrh na odvolanie Roberta Fica z funkcie predsedu vlády.

    Uvediem teda niektoré skutočnosti, ktoré sa týkajú vstupu nového investora do SPP, ktoré sa týkajú ovládnutia rúry presunom do Eustreamu, ktoré sa týkajú podmienok spätného odkúpenia SPP zo strany štátu a ktoré sa týkajú novej Akcionárskej zmluvy, ktorá je oproti starej Akcionárskej zmluve pre štát omnoho nevýhodnejšia, pre finančné skupiny omnoho výhodnejšia ako stará.

    Vyjadrím sa aj k privatizácii SPP, vyjadrím sa aj k opakovaným lživým tvrdeniam Roberta Fica, ktoré tu včera predniesol a ktoré prednáša nakoniec už desať rokov. Aj keď som sa k nim vyjadroval už veľakrát, cítim povinnosť urobiť to znova, pretože keď pán premiér nemá argumenty, a argumenty nemá, pretože k medializovaným obvineniam a podozreniam a k tým obvineniam a podozreniam, ktoré odzneli tu, sa nevyjadril vôbec, tak útočí a útočí opakovane lživými tvrdeniami, ku ktorým sa teda vrátim aj preto, že som bol viackrát k tomu vyzvaný.

    Ale dovoľte teda, aby som prešiel k tým niektorým novým informáciám, ktoré možno nemáte, možno čiastočne máte, nebudem hovoriť, samozrejme, len nové veci, pretože musím to vysvetliť a ten problém je naozaj dosť zložitý a dosť košatý. Pokúsim sa nebyť veľmi technický, nebyť veľmi zložitý, ale keďže chcem byť vecný a chcem citovať aj mnohé dokumenty, tak istej miere konkrétnosti sa vyhnúť nemôžem.

    Takže k privatizácii sa vrátim potom, ale vráťme sa do roku zhruba 2011, 2012, kedy bola povinnosť, resp. vedeli sme, aj vláda vedela, že bude musieť rozdeliť SPP, reštrukturalizovať, pretože je to povinnosť z hľadiska európskej legislatívy. A treba povedať, že bývalí akcionári, dnes už bývalí akcionári, nemeckí a francúzski akcionári v SPP sa pokúšali prostredníctvom predstavenstva SPP, v ktorom mali väčšinu, tak ako dnes má väčšinu nový investor, o presun rúry, ľudovo povedané, z matky SPP do Eustreamu, do dcérskej spoločnosti, a chceli to urobiť poza chrbát vlády.

    Odcitujem z listu, ktorý napísali členovia Dozornej rady SPP, napísali ho Fondu národného majetku, napísali ho dňa 27. 10. 2011, a v tom liste všetci štátni nominanti, chcem upozorniť, že štát mal v Dozornej rade sedem členov, traja boli zástupcovia zamestnancov a jeden bol zástupca investora. Títo členovia Dozornej rady píšu Fondu národného majetku, že: "V súvislosti so zvolaným mimoriadnym valným zhromaždením na dňa 16. 11. 2011, predmetom ktorého je schválenie vkladu časti podniku SPP," čiže zjednoduším to, predmetom toho valného zhromaždenia mal byť presun rúry tranzitného plynovodu do Eustreamu, "upozorňujeme, že takýmto prevodom majetku do dcérskej spoločnosti sa oslabí kontrolná právomoc Fondu národného majetku, teda štátu, pretože právomoci na výkon kontrolnej činnosti za účelom ochrany majetku sú v dcérskej spoločnosti nižšie ako v spoločnosti SPP, a. s. V súvislosti s prijatým uznesením doporučujeme posilniť kontrolné právomoci slovenskej strany v právnych dokumentoch tejto spoločnosti na úroveň doterajšej ochrany majetku spoločnosti SPP, a. s."

    Takže vysvetlím ľudskou rečou. Predstavenstvo ovládané zahraničnými akcionármi, ale v súčinnosti s dvoma z troch zástupcov vlády, nominovaných ministerstvom hospodárstva, hlasovali za to, aby sa tento presun tranzitného plynovodu presunul bez vedomia vlády do dcérskej spoločnosti, kde ochrana majetku, teda ochrana tohto strategického majetku, bola slabšia ako v matke, kým bol tento majetok v matke.

    Takýchto pokusov, takéto valné zhromaždenia predstavenstva a vždy s podobným hlasovaním, že dvaja z troch zástupcov štátu, nominovaných ministerstvom hospodárstva, hlasovali za to, sa uskutočnili ešte dva pokusy.

    Toto valné zhromaždenie, ktoré som spomínal, bolo zvolané 16. 11., druhé bolo 22. 12. a tretie deň pred voľbami 8. 3. 2012. Ani jedno z nich sa neuskutočnilo vďaka krokom Dozornej rady a Fondu národného majetku, ktorý na takýto problém upozornili a bili na poplach.

    Tu začína zaujímavá, tu ten príbeh naberá na zaujímavosti, pretože to tretie valné zhromaždenie, ktoré som spomínal, že malo byť jeden deň pred voľbami, pred tými ostatnými voľbami, zvoláva predseda SMER-u Fico tlačovku spolu s poslancom Jahnátkom, vtedy, a titul tej tlačovky znie: "Minister Miškov chcel v tichosti tesne pred voľbami doprivatizovať SPP. Minister hospodárstva Miškov sa dva dni pred voľbami chystal v tichosti previesť majetok Slovenského plynárenského priemyslu na dcérsku firmu Eustream. Je tu návrh," teraz citujem Fica, "aby zajtra valné zhromaždenie odsúhlasilo prevod majetku z SPP, a. s., na dcérsku spoločnosť Eustream. Ide o rúry, ktoré ročne dokážu previezť 80 mld. metrov kubických plynu z Ruskej federácie cez Slovensko do západnej Európy." A premiér bil, premiér, dnešný premiér, vtedajší poslanec a líder opozície, bil na poplach, aby sa tak nestalo a neudialo.

    A ani sa tak neudialo, pretože aj Dozorná rada, aj Fond národného majetku bojoval proti týmto plánom akcionárov, ktorí takto chceli oslabiť pozíciu štátu voči tomuto strategickému majetku. A opakujem, bez vedomia vlády.

    No a v čom je teraz ten príbeh čarovný? Je čarovný v tom, že ten istý Robert Fico, ktorý v marci bil na poplach, že sa to nemá stať a nesmie stať, ten istý Robert Fico predsedal vláde, ktorá 14. 2. 2013 schválila materiál pod názvom "Návrh na realizáciu nepeňažného vkladu časti podniku Slovenský plynárenský priemysel, a. s., do spoločnosti Eustream, a. s." Čiže ten istý predseda vlády, vtedajší poslanec, teraz predseda vlády, vláda pod jeho vedením to, za čo kritizoval vtedy Miškova, kde búchal, že teda ideme stratiť nad tým kontrolu, to vláda schválila.

    Treba povedať, a to treba povedať, mu pričítať k dobru, že teraz sa neobišla vláda, ale vláda sa k tomu prihlásila a schválila to. Povedali by ste si, dobre, no asi Fico, keď už predtým proti tomu bojoval a teraz to schválil, tak asi vyriešil ten zásadný problém, na ktorý vtedy upozorňovala Dozorná rada, že ten majetok je ochraňovaný slabšie v tom Eustreame, a asi teda urobil to, k čomu vtedy Dozorná rada vyzývala, že ak sa to má presunúť, a presunúť sa to muselo; preto, ak si pamätáte (rečník prstom zaťukal na rečnícky pult), včera sa tu premiér Fico rozhorčoval, že ako sme si dovolili takú nehoráznosť napísať do odôvodnenia na jeho odvolanie, že ho ideme kritizovať za to, že previedol rúru na Eustream. Zase si, samozrejme, účelovo interpretuje. To tam nie je napísané. Tam nie je napísané, že za to, že urobil, realizoval tretí energetický balíček a urobil unbundling, že za to ho ideme odvolať.

    Ideme ho odvolať za to, ako to urobil. Ideme ho odvolať za to, že nenaplnil to, čo sám kritizoval, že neposilnil pozície štátu voči dcérskej spoločnosti, do ktorej ten tranzitný plynovod presunul. A toto je zásadný problém.

  • Rečník prstom opäť zaťukal na rečnícky pult.

  • Takže darmo sa pán premiér tu rozčuľoval, akí sme tupí, čo to tam my píšeme. Opakujem, to, čo je tam napísané, sedí, viem to podložiť dôkazmi, o chvíľu ich budem citovať. A my ho neodvolávame preto, že dovolil presunúť rúru do Eustreamu, ale preto, že ju dovolil presunúť tak, že to oslabilo kontrolné právomoci štátu a vlády nad týmto strategickým majetkom, že to urobil presne tak, ako kritizoval Miškova, že to chce urobiť v marci 2012.

    Dôkaz toho, čo tvrdím. Nová akcionárska takto tu je v plnom znení (poslanec zobral do rúk dva materiály), stará Akcionárska zmluva (rečník zobral do rúk jeden materiál), nová Akcionárska zmluva (rečník zobral do rúk druhý materiál). Stará Akcionárska zmluva v tomto bode, teda ochrana toho majetku, hovorí, konkrétne v bode 6.6 Strategický plán hovorí, že "predstavenstvo musí najmenej raz za rok predkladať Dozornej rade strategický plán" a ten strategický plán musí zahŕňať akékoľvek plány ohľadom, okrem iného, "predaja alebo nakladania s podstatnými aktívami tranzitného plynovodu zo strany spoločnosti". A čo je ďalej dôležité, že "takéto zmeny musia byť, ak strategický plán alebo akékoľvek jeho zmeny predpokladajú ktorúkoľvek zo záležitostí", teda ak strategický plán predpokladá nakladanie s podstatnými aktívami, "tento strategický plán musí schváliť Dozorná rada aj predstavenstvo".

    Tak to bolo podľa Akcionárskej zmluvy, ktorá platila do vstupu nových akcionárov. Zase to poviem jednoduchšie a zrozumiteľnejšie. Vtedy presun rúry do dcérskej spoločnosti alebo nakladanie s takýmto typom majetku muselo schváliť síce aj predstavenstvo, ktoré malo štyroch zástupcov investorov a troch zástupcov štátu, ale aj Dozorná rada. Schváliť. A Dozorná rada mala siedmich zástupcov štátu, troch zástupcov zamestnancov a jedného zástupcu investora.

    Aká je situácia dnes? Presunulo sa to do Eustreamu, čiže je to v Eustreame, ale zároveň, čuduj sa svete, podľa novej Akcionárskej zmluvy sa schvaľovanie takýchto vecí, teda nakladania aj s takýmto typom majetku, na to sa vzťahuje bod 7.9 novej Akcionárskej zmluvy, kde sa hovorí, že už to nemusí schvaľovať Dozorná rada, kde stále má väčšinu štát, ale už to schvaľuje predstavenstvo, síce osobitnou väčšinou.

    A viete, čo znamená osobitná väčšina? Predstavenstvo má stále sedem členov, tak ako ho malo aj predtým. Štyroch nominujú finanční investori, teda noví vlastníci, troch nominuje štát. Sú tu pochybnosti, či aj tí nominovaní za štát sú tam naozaj za štát, ako vykresľuje príklad, ktorý tu spomínal pán kolega Lipšic, z dcérskej spoločnosti Eustream. Ale, dobre, dajme tomu, že zastupujú. Čiže štyria za finančné skupiny, nových vlastníkov, traja za štát. A chráni vraj teda vláda Roberta Fica takýto strategický majetok tým, že nestačí teda jednoduchá väčšina, že tí štyria, tí od súkromných investorov, prehlasujú tých troch štátnych, ale potrebujú osobitnú väčšinu.

    A viete, koľko je osobitná väčšina? Piati. Čiže inými slovami, stačí im jeden, stačí im získať jedného z tých troch nominovaných štátom a majú osobitnú väčšinu tak, že môžu nakladať s plynovodom, ako len oni chcú, a nielen s plynovodom, aj s iným majetkom.

    Tu by som chcel znovu sa vrátiť a pripomenúť, ja som preto spomínal tú históriu a preto som spomínal, že keď sa pokúšali nemeckí a francúzski investori toto urobiť, tak predstavenstvo o tom hlasovalo tak, že získali vždy dvoch z troch zástupcov štátu, nominovaných ministerstvom hospodárstva. Keď to pre nich nebol problém, bude problém pre týchto stredoeurópskych finančných žralokov získať jedného z troch nominovaných štátom, keď ani nevieme, či sú naozaj nominovaní štátom, ako ukazuje príklad orgánov dcérskej spoločnosti práve Eustream?

    Takže prvý bod, ktorý by som chcel uzavrieť, a toto sú fakty z akcionárskych zmlúv, z dokumentov, sú, že tieto dokumenty (rečník prstom zaťukal na rečnícky pult), tieto dokumenty dokazujú, nie domnienky, to nie sú domnienky, tieto dokumenty dokazujú, že vláda Roberta Fica umožnila taký prevod rúry tranzitného plynovodu na spoločnosť Eustream, ktorý znamená nižšiu ochranu verejného záujmu, nižšiu kontrolu štátu nad týmto majetkom. A treba povedať, že úplne perfídne Robert Fico urobil to, z čoho obviňoval iných v marci minulého roka. To je bod jeden.

    Bod dva. Cena a podmienky kúpy 49 % akcií SPP. Toto, z čoho budem citovať, je toto (rečník zobral do rúk materiál), je dokument vlády, ktorý je zverejnený, ktorý vláda schválila, myslím, že to bolo 3. alebo 4. septembra, teda pred 10 dňami, dvoma týždňami, áno, myslím, že sú to presne dva týždne, štvrtého, áno, 4. septembra, presne pred dvoma týždňami, keď schválila ten zámer definitívne, že teda odkúpi akcie SPP. Čo SPP je, to vysvetlil pán poslanec Hlina. Je to teda v podstate prázdna schránka, na ktorej sú obrovské, obrovské dlhy.

    No, v čom je problém? V čom je zásadný problém? Toto čiastočne odznelo, ale neodznelo to citáciou z týchto dokumentov a chcem to preukázať na citácii z tohto dokumentu. Tento dokument totiž podľa mojich informácií, toto síce nikde nie je napísané, ale tento dokument vraj robila, to som počul, tak hovorím vraj, ho robila firma Wood a ten problém je, že oni tiež nemôžu len tak hocičo dať na papier a ono sa to dosť ťažko zdôvodňuje, takéto absurdné a nezmyselné veci, ktoré vláda ide urobiť, že kupuje vlastne niečo, čo nie že nemá žiadnu hodnotu, ale čo má mínusovú hodnotu. Vláda sa síce tvári, že to kupuje zadarmo, ale to je bluf, samozrejme, nikto tomu neverí, pretože keď preberáte na seba dlh, ktorý, ak by ste neprebrali, by musel z 50 % uhradiť niekto iný, tak samozrejme, že za to platíte a naviac do budúcna sa zaväzujete tento dlh preberať. Takže zadarmo to, samozrejme, nie je.

    Čo je na tomto najzaujímavejšie? Najzaujímavejšie na tom je, teda jedna zo zaujímavých vecí, ktorá na tom je, že Robert Fico to vôbec nemusel urobiť. Tí investori, ktorí zjavne majú nad ním nadštandardný vplyv, ho dokonca do toho ani nenútili. Pretože prebehla médiami jedna zaujímavá správa, ktorá nebola dementovaná, preto predpokladám, že je pravdivá, a tá správa hovorí, že pán Křetínský ponúkal Robertovi Ficovi také riešenie, keďže má problém s tým, aby nemali ľudia drahý plyn, že dobre, že on je ochotný a schopný dať iné tarify tým ľuďom, ktorí odberajú veľa a ktorí teda sú bohatí a vykurujú si tým napríklad kryté bazény, ako pán minister Počiatek, tým ho predávať drahšie a tým chudobným ho predávať naozaj za nižšiu cenu, ako sú náklady SPP, a tým by sa to vlastne vyrovnalo. Predstavte si, finančný žralok ponúka niečo také predsedovi najsociálnejšej vlády na svete, a ten to odmietne. Ten povie nie, my vezmeme všetky straty, prečo by ste vy sa mali predsa podieľať na nejakých takýchto ťažkých veciach. Takže to je prvá vec, na ktorú by som chcel upozorniť.

    Druhá vec, ktorá, sú tie, je tá cena. Už sme si teda povedali, že nie je to zadarmo, ale čo je najzarážajúcejšie na tomto dokumente, z tohto dokumentu trčí ako slama z topánok to, že ten Wood to nemohol úplne zatajiť, tak v tomto dokumente sa píše asi na piatich alebo šiestich miestach, že tá cena vychádza z Outlooku, konkrétne to volajú "Plán SPP na roky 2013 až 2017, vypracovaný manažmentom SPP, založený na viacerých predpokladoch".

    Viete, kto je manažment SPP? No manažment SPP sú páni Křetínský, Bartoníček, Špringl, teda finanční investori, ktorí majú záujem zbaviť sa čo najväčšieho množstva dlhov a teda ktorí majú záujem, nech to štát zacvaká.

    Čiže tento materiál otvorene na viacerých miestach sa priznáva, že k tej cene došli, to, že preberie štát tých, ja neviem, 80 mil. alebo koľko, tých starých dlhov, že to vlastne vyšlo z ocenenia, ktoré vypracoval manažment, čiže títo finanční investori, ktorí sa zbavujú stratovej spoločnosti.

    A teraz skúsim vysvetliť, v čom je ten problém vecne. Tá spoločnosť je stratová preto, že najmä predaj domácnostiam je dotovaný a že tá spoločnosť, teda SPP, predáva plyn domácnostiam za nižšie ceny, ako sú náklady za dovoz plynu, plus náklady za distribúciu, to sú náklady tej spoločnosti SPP Distribúcia. Čiže keď sa to predáva lacnejšie, samozrejme, musí to produkovať stratu.

    Predáva sa to lacnejšie z dvoch dôvodov. Prvý je ten, že sú teda, že regulačný úrad, ktorý nie je nezávislý, ktorý je manažovaný Robertom Ficom, drží tie ceny nižšie. A druhý dôvod je ten, čo tu odznelo, že v roku 2008, teda za vlády Roberta Fica, bola vyrokovaná nevýhodná zmluva a SPP musí dovážať plyn z Ruska za drahšie, ako sú aktuálne ceny. A má tam ešte klauzulu take or pay, čiže musí prevziať isté objemy plynu. Medzitým po kríze došlo k zníženiu celkovej spotreby plynu, čiže SPP musí nakúpiť nielen za vyššie ceny, ako sú aktuálne na spotovom trhu, ale musí nakúpiť ešte aj väčší objem, aký vie predať. A potom to, čo nevie použiť SPP, musí predať na trhu za nižšie ceny, za tie ceny aktuálne, ktoré sú svetové.

    A teraz. Oni tvrdia, áno, toto oni priznávajú, ale zároveň tvrdia, áno, ale my vynegociujeme lepšie ceny. A faktom je, že dá sa predpokladať, že trochu lepšie ceny vynegociujú. V roku 2011 boli vynegociované, istá zľava tam bola vynegociovaná a aj v tomto materiáli sa tvrdí, že ďalšou z možností je súdiť sa s nimi. Firma RWE súdila sa a vysúdila asi 1,4 mld. eur a Gazprom má vyčlenené nejaké peniaze na to.

    Ale, garantujem vám, rozprával som sa na túto tému s viacerými odborníkmi z plynárenstva, garantujem vám, že ak sa aj podarí a nejaká zľava sa podarí vyrokovať, tak to nebude zľava, ktorá by stratovosť vyriešila, a to z dvoch dôvodov. Po prvé preto, že tá zľava nebude na súčasnú úroveň cien, ale bude len z tej vôle vyššej na trošku nižšiu. A po druhé preto, že predsa Robert Fico sám avizoval, že ceny sa zvyšovať nebudú, že on to nedopustí.

    Čiže stratovosť bude pokračovať, možno bude trochu menšia, ale pokračovať bude. A teraz príde ten gól, a to, čo považujem za najzásadnejšie a najzávažnejšie, tá cena, ktorú na seba teda štát preberá dobrovoľne, a dokonca ani nemusí, lebo Křetínský ponúkal iné riešenie, teda tá cena, ktorú na seba dobrovoľne štát preberá, vychádza z toho Outlooku, z toho výhľadu, ktorý robil manažment. No, ale viete, z čoho manažment vychádza? Nájdete si to síce len v poznámke, ale keď to prečítate, tak v tej poznámke to nájdete. A teraz vám to prečítam.

    Poznámka 7 hovorí: "V predloženom Outlook pláne sa žiadna strata do budúcna neočakáva."

    Inými slovami. Oni to tu nejak ocenili, ten manažment, ale ocenili to za predpokladu, že nebude SPP tvoriť stratu, a tvrdí, no keď nebude SPP tvoriť stratu, tak potom je tá hodnota firmy zhruba takáto, že keď prevezmete tie straty tak, ako ich chce vláda prevziať, tak to bude opodstatnená cena. Nazvime to reálna, objektívna cena. Ale sám každý vie, že to nie je pravda. Každý vie, že ak tá strata aj bude trochu menšia, tak ale že nulová nebude, každý to vie, dôvody som vymenoval, a napriek tomu vláda je schopná toto odkupovať a preberať teda na seba nielen terajšie, ale aj budúce ďalšie straty, a teda prebrať stratový biznis a nechať investorov tešiť sa v tom ziskovom.

    Takže aby som to ešte na záver, lebo možno to nemuselo byť úplne zrozumiteľné, čo som povedal, ale aby som tu povedal analógiu. To je, ako je to absurdné? To je tak absurdné, ako keby vláda a ministerstvo obrany sa rozhodlo, že ide nakúpiť stíhačky. A teraz: nevyhlásilo by žiaden tender ani by si nedalo urobiť žiaden posudok na hodnotu, cenu, parametre lietadiel, len by oslovilo jedného a povedalo mu: "Počúvaj, povedz, za koľko by sme mali kúpiť tvoje lietadlá? Kúpime."

  • Smiech v sále.

  • To je presne to isté. To je presne to isté. A dokonca, dokonca je to ešte horšie, lebo je to ešte, ako keby povedali, že aj vieme, že tie lietadlá nebudú lietať, avšak nemusia ani lietať. Len nech sú pekne natreté. No je to doslova tak.

    A toto potvrdzuje, opakujem, to si nevymýšľam, to potvrdzuje materiál, ku ktorému sa vláda hlási, lebo jej visí na jej stránke, to je podkladový materiál k rozhodnutiu vlády zo 4. septembra tohoto roka ku kúpe 49 % akcií SPP. Takže to je bod číslo dva.

    Bod číslo tri. A toto, lebo tieto veci, o ktorých som hovoril teraz, niektoré z nich boli zverejnené, najmä, najmä to, čo som hovoril teraz o tom predaji. Ale to, o čom idem hovoriť teraz, to som ešte nikde nepočul ani nečítal a je to veľmi zaujímavá vec. Možno ste to už zachytili, ale v médiách som to nevidel, len som to tak nejak zachytil, ale mám to tu čierne na bielom, a súvisí to s tým, čo hovoril kolega Lipšic, že vlastne oni to celé kúpili na úver, čiže oni si požičali 2,5 mld., myslím, že v dvoch tranžiach, 1,5 mld. a 1 mld., za toto kúpili akcie. Mimochodom, ale ešte jedna dôležitá vec, tento materiál hovorí (rečník zobral do rúk materiál), že to nekupovali za 2,5 mld., ale za 2,2 mld. Vo vládnom materiáli nájdete, že cena bola 2,2 mld. a 300 mil. sú dividendy.

    Teda takto. Nepredávali títo Nemci a Francúzi, lebo Nemci a Francúzi zinkasujú 2,5 mld. eur, aby sme si rozumeli, ale od EPH dostanú 2,2 mld. a 300 mil. sú dividendy za minulý rok, ktoré dostanú. Čiže skutočná cena nie je 2,5 mld., ale je 2,2 mld., lebo na dividendy za minulý rok, keby boli ešte do konca roka vlastníkmi Nemci a Francúzi, majú, samozrejme, nárok.

    Takže oprava, nie 2,5 mld., ale 2,2 mld. No, neviem, koľko si požičali, či 2,5, alebo 2,2, ale dosť na tom, požičali si, kúpili a teraz ale sa deje niečo nové.

    Predstavenstvo SPP 26. 6., nedávno, rozhodlo, že dve firmy, a teraz pozor, samozrejme, nie matka, ktorej ostanú len obrovské dlhy a ktorá už nemá strategický majetok, lebo tá rúra má hodnotu 2,5 mld. eur, ale práve Eustream, ktorý už má tú rúru, nad ktorou má kontrolu, majú kontrolu žraloci, tak Eustream a SPP Infrastructure, vysvetlím, čo je SPP Infrastructure, tieto dve firmy vydávajú obligácie v hodnote 2 mld. eur; 2 mld. eur.

    A teraz, teraz príde to zaujímavé. Najskôr teda vysvetlenie, čo je SPP Infrastructure. Keďže matka SPP, a. s., bola doteraz materskou firmou, ktorej dcérami bol aj Eustream, aj SPP Distribúcia, aj Nafta Gbely, aj Pozagas, aj Storage, a teraz z tejto matky bývalej, silnej, ostatne vlastne schránka s obrovskými dlhmi, ktorá bude len vo vlastníctve štátu. Tak musí vzniknúť nová spoločnosť, a to je tá spoločnosť SPP Infrastructure, ktorá bude ako keby novou matkou, ktorá bude mať všetky dcérske spoločnosti tie ziskové, v ktorých naozaj je to, čo je. Čiže SPP Infrastructure je ako keby niečo, čo medzi bývalou matkou a tými dcérami vznikne ako nové, aby plnilo tú funkciu, ktorú plnila predtým SPP, a. s., ktorej ostane už ale len vytunelovaná, štátom vlastnená firma obchodná. Pričom obchodná firma nemá prečo mať dlhy by the way. Ale dobre.

    Teraz k týmto dlhopisom. Predstavenstvo teda schválilo a mimochodom schválilo to pomerom hlasov 6 : 0, čiže aj tu vidíte, že "no problem". Predstavenstvo schválilo, že Eustream vydá dlhopisy za miliardu eur, aj SPP Infrastructure vydá dlhopisy. Teda zase zrozumiteľnejšie povedané, požičajú si. Že schválili im úverový rámec, že si môžu požičať na trhoch na desať rokov, na päť až desať rokov tak a so sadzbou najviac 4,5 %, aj jedno, aj druhé. Bolo to schválené 26. 6. 2013.

    A čo sa udialo? Oni im schválili rámec a ešte niekedy v lete, v júli, prebehla prvá tranža a bolo upísaných 500 mil. eur. A teraz dokonca včera a predvčerom prebehla úspešne druhá tranža a bolo upísaných ďalších 500 mil. eur. Čiže zatiaľ efektívne bola na trhoch požičaná 1 mld. z celkového rámca, ktorý je schválený vo výške 2 mld. eur. A to upisovanie prebehlo úspešne, požičali si za 3,75 % a požičiavali si na 7 rokov, čiže upísali sedemročné dlhopisy v celkovej hodnote doteraz 1 mld. eur na 7 rokov.

    No a v čom je teraz tá poézia? Poézia je v tom, že:

    Po prvé, keď kupovala, prečo to urobili? A prečo na tom veľmi dobre zarobili? Keď kupovali akcie SPP, vtedy ešte vlastne tých 49 %, tak si požičali, čo sme už počuli, zrejme v dvoch tranžiach, neviem za koľko, to sa mi nepodarilo zistiť, ale predpokladám, že si požičali drahšie, ako si teraz požičal Eustream. Vysvetlím prečo.

    Vtedy ručili tými akciami, ktoré nadobudli. Myslím si, že teraz si požičali výhodnejšie, teraz si požičal totiž Eustream, ktorý má rúru, ktorá má hodnotu 2,5 mld. eur, naviac si požičala firma, ktorá nie je výrazne zaťažená dlhmi, a teda sú tu dva efekty. To prvé požičanie bolo určite drahšie z dvoch dôvodov. Ten prvý dôvod bol ten, že vtedy ručili akciami celej akciovky, v rámci ktorej bol aj stratový obchod. Dnes už ručia akciami len Eustreamu a SPP Infrastructure, v ktorom už stratový obchod nie je, pretože štát stratový obchod veľkoryso na seba prebral, Robert Fico v mene Slovenskej republiky. Čiže prvý dôvod, prečo si požičal SPP Infrastructure a Eustream lacnejšie, je to, že ručí, a to tu je napísané, mám tu odôvodnenie od Moody´s, ktorý, lebo pri takýchto, pri takýchto veľkých transakciách robia renomované svetové ratingové agentúry, robia rating na takéto emisie bondov.

    Na túto emisiu robil rating Moody´s. Tu mám správu Moody´s (rečník zobral do rúk materiál) k tejto emisii dlhopisov a ocenil ho ratingom, ratingom BAA, kde to mám, BAA1. Ale čo je zaujímavé? Moody´s zároveň ohodnocuje ratingom SPP, teda celú skupinu, celú spoločnosť a aj vďaka tomu, že teda sa takto zvyšuje zadlženosť SPP, nazývam to SPP, ale ide teda o spoločnosť celú, tak sa zhoršil výhľad ratingu SPP. Čiže cena za to, že takto dlh narastie, je aj okrem iného v zhoršení ratingu. Ale tu sa jasne v tomto ratingu píše, lebo ten rating je dobrý, na tých 3,75 nie je zlý úrok. Ale tu sa jasne píše, že čo je hlavný dôvod, že ten, že ten rating je taký silný. Aj keď sa zhoršil na výhľad, negatívny výhľad rating celej spoločnosti.

    A teraz vám to prečítam: "BAA1", prekladám to z angličtiny, tak to možno bude trošku kostrbaté, "rating emisie je výsledkom bezpodmienečnej a neodvolateľnej garancie poskytnutej Eustreamom" a tým, že, áno, poskytnutej Eustreamom.

    Čiže ešte raz. Tým, že táto rúra v hodnote 2,5 mld. eur prešla spôsobom, aký som opísal v predchádzajúcom bode, na čom stratila vláda tú kontrolu, ktorú predtým mala, pod Eustream, tak Eustream si teraz vďaka tomu vie požičať, ale, samozrejme, požičiavajú si hlavní akcionári. A vysvetlím prečo a vysvetlím, na čo vlastne bude slúžiť ten, ten úver.

    Takže po prvé. Sledovali týmto, že predtým si požičali síce neviem za koľko, ale predpokladám, že drahšie, teraz si požičajú, keďže už vedeli založiť rúru, ku ktorej sa dostali lacnejšie, a splatia staré úvery, ten drahší úver, ktorý si požičali predtým. Má to efekt nielen ten, že na tom zarobia, lebo však 1 % len z miliardy je 10 mil. eur ročne, ale aj má to aj druhý efekt. A ten druhý efekt je v tom, že oddlžia svoj holding EPH. Lebo predtým si tú pôžičku vo výške dvoch, 2,2 alebo 2,5, neviem koľko presne, miliárd vzalo EPH. A EPH tým, že si zobralo takýto obrovský úver, tak bolo preúverované a nemohlo si brať ďalšie úvery na svoje ďalšie aktivity. Teraz sa elegantne EPH zbaví tohto úveru, čiže vlastne získa tieto aktíva a tento podnik bez vlastných peňazí cez úver a ešte aj ten úver si zlacní a zhodí ho zo svojich pliec, aby ho to neobmedzovalo v ďalšej činnosti a v ďalšej expanzii.

    A teraz a teraz zase tá čerešnička na torte. A tá čerešnička na torte spočíva v tom, že k akej zmene došlo - čo myslíte? - medzi starou Akcionárskou zmluvou a novou Akcionárskou zmluvou (rečník zobral do rúk materiály) v oblasti schvaľovania takýchto transakcií, ako je vydávanie takýchto dlhopisov napríklad? No k veľmi jasnej a evidentnej.

    Takže najskôr k právomoci starej. Právomoci, rozdelenie kompetencií podľa starej Akcionárskej zmluvy, teda po privatizácii z roku 2002.

    Valné zhromaždenie, bod 6.4.3 Akcionárskej zmluvy pôvodnej, starej, valné zhromaždenie rozhoduje o týchto záležitostiach a okrem iného, lebo ich je veľa, v bode 6.4.3.5 sa píše: "Akákoľvek zmena základného imania spoločnosti alebo vytváranie, rozdeľovanie alebo", a teraz to príde, "vydávanie akýchkoľvek akcií alebo akéhokoľvek cenného papiera." Čiže vydávanie aj takýchto bondov bolo v kompetencii valného zhromaždenia, teda v kompetencii orgánu, kde mal štát 51 %.

    Čo hovorí Akcionárska zmluva nová o takýchto, o schvaľovaní takýchto typov transakcií? Začína to podobne, začína to v bode 8.4(t) novej Akcionárskej zmluvy podobne. Valné zhromaždenie rozhoduje o týchto záležitostiach a okrem iného v tom bode 8.4(t) "o vydaní akýchkoľvek akcií alebo akýchkoľvek iných cenných papierov príslušnou hlavnou dcérskou spoločnosťou".

    Povedali by ste si, veď je to to isté. Bolo by, keby to nepokračovalo, ale ono to pokračuje a pokračuje to takto, ten istý bod: "Slovenská strana bude hlasovať za rozhodnutie schvaľujúce vydanie dlhových cenných papierov za podmienok vo všetkých podstatných ohľadoch zhodných s trhovou praxou na príslušnom domácom alebo medzinárodnom trhu hlavnou dcérskou spoločnosťou, ak v dôsledku vydania týchto dlhových cenových papierov nedôjde k prekročenie povolenej zadlženosti." A povolená zadlženosť je zadefinovaná vo výklade pojmov tejto Akcionárskej zmluvy na takú, "kedy pomer zadlženosti neprekročí hodnotu 2,5", pre fajnšmekrov poviem, že pomer 2,5 znamená čistý dlh/EBIDTA.

    Ale teda zase aby som to preložil do ľudskej, zrozumiteľnej reči. Kým predtým bolo vydanie takého alebo takéto zadlženie spoločnosti podmienené explicitným súhlasom a schválením valným zhromaždením, teda vláda mohla kedykoľvek zablokovať. Dnes je to tak, že slovenská strana tu má nadiktované, že bude hlasovať za rozhodnutie schvaľujúce vydanie dlhových cenných papierov, a to, že je tu potom za podmienok vo všetkých podstatných ohľadoch zhodný s trhovou praxou, to je to, že musia to dať oceniť renomovanej ratingovej agentúre, ako je Moody´s a tak ďalej atď.

    Ale nová Akcionárska zmluva ukladá povinnosť slovenskej strane súhlasiť s tým, kedykoľvek sa manažment, teda i ten menšinový akcionár, ale ktorý má manažérsku kontrolu, rozhodne, že vydá dlhopisy, zadlží spoločnosť, musí zraziť opätky a súhlasiť.

    Takže zase, nehovorím to, nevymyslel som si to. Tieto dva dokumenty, porovnanie týchto dvoch dokumentov to jasne hovorí.

    Ešte by som k tomuto bodu chcel povedať jednu vec a tá vec sa týka toho, tá vec sa týka toho, že prečo si vlastne požičiavajú. No jedna vec je, že idú splatiť ten starý úver tí noví investori, ktorí vstúpili, ale druhá vec je, že musia zaplatiť aj dividendy, ktoré vláde sľúbili. A tá spoločnosť nemá peniaze. Oni síce totiž, a to je tá super dividenda, to je ten ďalší, ďalšia finta alebo podvod. Oni síce vytvorili veľký zisk, ale vytvorili ho tým, že vlastne precenili aktíva, ktoré presunuli, čiže umelo vytvorili zisk, ale oni nemajú peniaze. Oni nemajú cash. Na to, aby tú dividendu do štátneho rozpočtu mohli dodať, tak si musia požičať. A na to, aby mohli dividendu druhú časť dodať tým, ktorí chcú splatiť svoje, svoje drahšie úvery a odľahčiť si úver, ktorý prebrali pri kúpe tohto podniku.

    No, inými slovami to ale znamená, že pri takomto pokračujúcom postupe a pri tých záväzkoch, ktoré dal investor z hľadiska toho, koľko v najbližších rokoch, naposledy o tom kolega Solymos, myslím, to vyčíslil na 3 mld. - za tých koľko? (reakcia poslanca z pléna) - za päť rokov, tak pri takýchto záväzkoch naškrabať na dividendy a zároveň, samozrejme, oni musia vyplatiť aj tým druhým akcionárom. Čiže 3 mld. spolu znamená, že tá spoločnosť, že je veľké riziko, že táto spoločnosť bude znehodnotená a že bude predĺžená.

    A, mimochodom, to je ďalší dôvod, prečo som tu dnes povedal pri inom bode, keď som hovoril, že Robert Fico, jeho vláda robí politiku "po nás potopa", že ich zaujíma teraz, aby teraz naplnili ten štátny rozpočet nejako. Nevedia šetriť, nevedia rozhýbať ekonomiku teraz nejako, tak to robia aj takýmto spôsobom. Mimoriadne dividendy, cez preceňovanie, potom ale keď nie je cash, tak si podnik musí požičať na to, aby si požičal, tak sa zmenili takto podmienky.

  • Poslankyňa J. Žitňanská pri rečníckom pulte na chvíľu vyrušila rečníka.

  • Ďakujem, dám si.

    No, takže, takže ďalší bod.

    A teraz a teraz jedna vec, ktorú som zistil až úplne na poslednú chvíľu, takže až budem trošku improvizovať, tak sa vám ospravedlňujem, ale je tak závažná, že mi nedá ju nepovedať, aj keď budem trochu možno improvizovať, a to je, teraz si musím pohľadať, kde to mám, a to je zase čerešnička pre právnikov. Predpokladám, že kolega Lipšic, možno ďalší sa k tomu budú vedieť vyjadriť relevantnejšie.

    Ale keď si porovnáte posledné strany alebo jedny z posledných strán týchto dvoch dokumentov, tak som našiel jednu vec, ktorá ma zarazila. Zarazila ma a konzultoval som ju s právnikmi, a keď mi vysvetlili, o čo ide, tak musím povedať, že som ostal zarazený ešte viac, a nielen zarazený, ale ostal som šokovaný. Takže nech sa páči.

    Bod 15.15, zase porovnanie novej Akcionárskej zmluvy a starej Akcionárskej zmluvy. Bod 15.15. novej Akcionárskej zmluvy a bod 19.18 starej Akcionárskej zmluvy hovoria o rozhodujúcom práve. Rozhodujúce právo slúži na to, že podľa čoho sa budú riešiť prípadné spory, ktoré vzniknú.

    No a teraz počúvajte, lebo to je, myslím, veľmi zaujímavé. V starej Akcionárskej zmluve, ktorá sa schválila teda v roku 2002, keď vstupovali Nemci a Francúzi do firmy, to bolo zadefinované takto: "Táto zmluva a dokumenty, ktoré majú byť uzatvorené podľa tejto zmluvy, sa budú spravovať a vysvetľovať v súlade", zdôrazňujem, "v súlade s anglickým právom s výhradou použitia akýchkoľvek kogentných ustanovení slovenského práva" a potom ešte medzinárodných zmlúv.

    A nová Akcionárska zmluva hovorí: "Táto listina a dokumenty, ktoré majú podľa nej byť uzatvorené a akékoľvek mimozmluvné povinnosti vyplývajúce z tejto listiny alebo s ňou súvisiace sa rodia a vykladajú podľa anglického práva." Bodka, punktum.

    Zase preložím do zrozumiteľnejšej reči, ako mi to vysvetlili právnici. V starej Akcionárskej zmluve sa prípadné spory riešili v súlade s anglickým právom. V súlade. V novej Akcionárskej zmluve sa riešia podľa anglického práva.

    Naviac v starej Akcionárskej zmluve je dodatok "s výhradou použitia akýchkoľvek kogentných ustanovení slovenského práva". V novej nič také spomenuté nie je.

    Zase pre neprávnikov vysvetlím, ako mne neprávnikovi právnici vysvetlili.

    Kogentné ustanovenia slovenského práva sú záväzné ustanovenia slovenského práva, ktoré ak by napríklad nejaká oblasť bola zmluvou pokrytá inak, ako hovoria kogentné ustanovenia nášho práva, tak sú neplatné a platí naše slovenské právo.

    Iné sú dispozitívne ustanovenia, ktoré sú také, ktoré si môžu dohodnúť zmluvné strany voľne.

    Čiže toto, ale vás upozorňujem, z tej novej Akcionárskej zmluvy vypadlo. Inými slovami, keď som to konzultoval s právnikmi, ak toto nepoviem presne, odpustite mi, ale právnici sa na to pozrú a určite to budú vedieť povedať presnejšie, ale keď som to s nimi konzultoval, tak mi povedali, no to je tak absurdné, že keď sa poruší slovenský zákon, ale poruší sa tak, že sa pritom neporuší anglické právo, tak podľa tejto zmluvy môžu porušovať, teda podľa tejto, pardon, novej Akcionárskej zmluvy môžu porušovať slovenské právo.

    Vyvstáva otázka. Po prvé vyvstáva otázka, prečo táto zmena? Predtým, si myslím, že to bolo logické. Bolo to v súlade s anglickým, nám to je jasné, aby investor bol chránený, ale zároveň sa explicitne potvrdzovalo, že budú rešpektované slovenské zákony. Teraz je to výhradne podľa anglického práva.

    Takže ja by som sa okrem iného chcel opýtať, lebo toto, toto je vážny dokument, ktorý má mimochodom 130 strán. To je nová Akcionárska zmluva.

  • Rečník zobral do rúk materiál.

  • Ja by som sa chcel opýtať, kto robil za slovenskú stranu, zdôrazňujem za slovenskú, no, kto robil za verejný sektor, za vládu a za ministerstvo hospodárstva na tejto Akcionárskej zmluve?

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, všetky veci, o ktorých teraz hovorím, svedčia a podľa môjho názoru silnejšie ako stopa, wordovská stopa v dokumente, ktorá je tiež príznačná, ale myslím, že tieto obsahové veci, a ja som presvedčený, že ich je tu viac. Ešte ja som našiel ďalšie ako neprávnik. Ja som presvedčený, že keď si právnici na to sadnú, a verím, že si sadnú a že je tu dosť schopných právnikov v parlamente a že aj poveríme profesionálov, aby sa na to pozreli, tak nájdu dosť dôkazov, nehovorím o indíciách, ale dôkazov o tom, že vláda Roberta Fica pri tejto transakcii konala v rozpore s verejným záujmom, že neslúžila verejnému záujmu, že celé to prebehlo v réžii verejných skupín, že vláda Slovenskej republiky konala tak, ako konať nemala. A ja som presvedčený, že dokonca došlo k takému porušeniu zákonov, ktoré môže zakladať podozrenie zo spáchania trestných činov.

    Tieto dokumenty... Mimochodom, čo ma prekvapilo najviac. Toto je verejný dokument.

  • Rečník zobral do rúk materiál.

  • Toto som stiahol z internetu, takže žiadne nejaké aktivity.

    No, ale ešte som neskončil. Ešte teda, zatiaľ som skončil s tými, podľa môjho názoru, novými informáciami, ktoré zatiaľ som ešte teda ja aspoň nepočul. Ale rád by som pokračoval, lebo myslím, že aj ďalšie, ktoré chcem povedať, sú zaujímavé.

    Zásobníky. Neviem, koľkí, ktorí z vás tu boli počas vystúpenia ráno kolegu Sulíka. Ja som to videl na internete doma ráno. On o tom hovoril, a preto budem veľmi, veľmi stručný. Robert Fico klame, keď tvrdí, že to, čo získavame, je aj tých 170 mil. eur v hodnote toho plynu, ktorý je v tých zásobníkoch. Sulík o tom hovoril. Ja preto budem veľmi stručný.

    Väčšina našich zásobníkov, sú dva typy zásobníkov. Ten jeden typ je v dolomitickom poréznom podloží a druhý sú kavernové zásobníky. Kavernové zásobníky sú vlastne ako keby cisterny alebo napríklad jaskyne, ktoré si môžte natlačiť plynom. Ale tie my máme väčšinu, ale na Záhorí všetky sú v dolomiticko-poréznom podloží, a to je zásobník, ktorý je, veľmi zjednodušene povedané, ako špongia. Tam natlačený plyn, ten je v objeme zhruba za tých 170 mil. eur, ale vy odtiaľ môžte vybrať veľmi málo toho plynu, pretože ak by ste vybrali a predali ten plyn, zničíte ten zásobník, pretože sa tam natlačí spodná voda a už nikdy tam plyn nedostanete. A hodnota takýchto zásobníkov je obrovská. Tá hodnota je, hodnota v objemoch miliárd eur. Čiže zase tak ako obvykle, keď Robert Fico tvrdí, že touto transakciou získame vlastne tento plyn a my ho môžme predať a získame, tak nehovorí pravdu.

    Ďalšia vec, ktorú by som rád uviedol na pravú mieru, je tvrdenie Roberta Fica, a tu to zopakoval, on to hovorí, aj to tvrdil do médií, ale tu to zopakoval (rečník prstom niekoľkokrát zaťukal na rečnícky pult), pred týmto pultom pred, teda včera pred niekoľkými hodinami povedal. Citujem Roberta Fica: "Nemáme možnosť zabrániť tomu, aby zahraniční vlastníci predali svoj podiel."

    Lož. Dobre, Robert Fico možno nečíta stanovy, možno nečíta Akcionársku zmluvu, ale mal by čítať materiály, ktoré schvaľuje jeho vláda. Materiál, ktorý sa volá "Návrh právnych dokumentov súvisiacich so zmenou vlastníckej štruktúry Slovak Gas Holding", ktorý schválila vláda Roberta Fica 12. 12. 2012 pod vedením Roberta Fica, overoval som si to, schválila tento materiál, ktorý hovorí, citujem, na prvej strane hneď v druhom odseku: "V zmysle súčasnej Akcionárskej zmluvy a stanov spoločnosti SPP je uskutočnenie transakcie a súvisiaceho financovania podmienené udelením súhlasu Slovenskej republiky, resp. nevyužitím niektorých práv Slovenskej republiky."

    Takže zase povedané jednoduchšie. Robert Fico nehovorí pravdu a myslím si, že vedome klame, lebo nemusel čítať stanovy, nemusel čítať Akcionársku zmluvu, ale materiál, ktorý on, schvaľovala jeho vláda za jeho prítomnosti, predpokladám, čítal. Ten jasne hovorí, že mali možnosť zabrániť tomuto predaju a mali možnosť odkúpiť, ja si nemyslím ináč, že by to bolo dobré riešenie, ale v poriadku, Robert Fico to veľakrát vyhlasoval.

    Dokonca Robert Fico v septembri 2008 vyhlásil, že odkazuje francúzskym a nemeckým investorom, že je ochotný kúpiť SPP za tú istú cenu, za ktorú ho kúpili oni. No oni ho kúpili za viac, za oveľa viac.

    Prečo to neurobil teraz? Teraz mal možnosť zo stanov, keby nebol súhlasil, keby vláda nebola súhlasila s odpredajom tých 49 % akcií SPP, jej matky, českým a slovenským finančným skupinám, tak, samozrejme, mala možnosť odkúpiť to a prípadne to potom už naložiť s tým, ako by chcela.

    Ak dnes Robert Fico bude tvrdiť, že by na to nemal peniaze, no veď model, ako sa to dá urobiť bez peňazí, mu predviedli oni. Naviac by som rád povedal, že z hľadiska čistého bohatstva štátu je takáto transakcia, aby bolo jasné, ja ju nepropagujem, ja si myslím, že je to dobré riešenie, dostali by sme sa tam, kde sme boli za Mečiara, kde sa aj dostaneme s tou vytunelovanou matkou. Ale ak teda tvrdí, že je to nie dobré riešenie, mohol to urobiť z hľadiska čistého bohatstva štátu, to neznižuje našu zadlženosť. Len sa mení forma aktív. Ak sa to udeje za trhovú cenu, tak namiesto peňazí, ktoré za to zaplatíme tým investorom, budeme mať majetok v tej istej hodnote, akcie v tej istej hodnote. Čiže z hľadiska verejného dlhu a čistého bohatstva sa nič nemení a dokonca ani z hľadiska deficitu sa nič nemení, pretože obchod s akciami nemá vplyv na deficit. Čiže ak bude tvrdiť, že mu to nedovoľuje situácia, lebo musí znižovať dlh a deficit, tak nech to jednoducho nehovorí, nehovorí pravdu.

    Ďalej. Ďalej by som sa rád vyjadril, á, k ďalšiemu výroku Roberta Fica a ten bol v tom, a ten je tiež veľmi zaujímavý. Lebo na rádiu Expres povedal pred pár dňami, že: "Firemní zákazníci majú síce cenu plynu vygenerovanú samotným trhom," čiže tam im nemôže pomôcť, ako on ide pomáhať všetkým domácnostiam, "ale existuje spôsob, ako pomôcť klientom aj z tohto segmentu. My môžeme v prípadoch, ktoré sú hodné zreteľa, a vytvoríme ad hoc skupinu, ktorá bude rokovať aj s SPP, aj s regulátorom, či nevieme nájsť schému, ktorá napríklad v oblasti distribučných poplatkov za plyn pomôže. Toto je vec, ktorá sa bežne robí napríklad namiesto investičných stimulov."

    Tak k tomu by som rád povedal dve poznámky. Tá prvá poznámka je, že, áno, to sme tu už zažili. A, mimochodom, čítal som taký výstižný titulok niekde, že po odkúpení SPP nebúchali šampanské len v nízkopríjmových domácnostiach, ale aj u mecenášov SMER-u, ktorí napríklad vlastnia Paroplynový cyklus alebo iné prevádzky, kde sú veľkoodberateľmi plynu a kde generovanie cien pri 100-percentnom vlastníctve štátu, rozumej SMER-u, bude určite veľmi, veľmi zaujímavé. A on sa tu k tomu dokonca hlási.

  • Rečník zobral do rúk papier.

  • Mimochodom, niečo podobné sme zažili za Mečiara, kedy tie umelo nízko udržiavané ceny plynu viedli k takým absurdným situáciám, že majitelia Dusla Šaľa napríklad, vtedy ešte, ešte v roku ´98, ´99, ktorí za Mečiara za babku dostali ten podnik, zadarmo ho dostali, nakupovali od SPP plyn lacnejšie, ten podnik nakupoval a ten bol obrovským odberateľom, lacnejšie, ako ho SPP nakupoval v Rusku. Čiže my sme dotovali stovkami miliónov korún vtedy, daňoví poplatníci a štátny podnik, ktorý tým pádom vykazoval stratu, privatizérov a veľkoodberateľov, ktorí už podnik dostali zadarmo, ešte mali aj plyn lacnejšie, ako ho nakupoval štátny SPP v Rusku. Takže k tomuto, sa obávam, sa znovu dopracujeme, ak sa zrealizuje všetko, čo sa má zrealizovať.

    A teraz dovoľte, aby som v závere tohto svojho vystúpenia sa vrátil aj k privatizácii SPP, a musím a chcem to urobiť, pretože tu odznelo opakovane množstvo, množstvo lživých vyjadrení a obviňovaní a kde čoho.

    Takže: privatizácia SPP. Najskôr mi dovoľte, pretože, viete, ono to zľudovelo, Robert Fico 10 rokov používa túto tému a myslím, že goebbelsovským spôsobom tisíckrát opakovanou lžou mnohé lži zľudoveli, mnohí to možno považujú za relevantné, čo tvrdí, preto mi dovoľte začať túto tému citáciou inštitúcie, ktorá, si myslím, že je po prvé renomovaná, po druhé nezávislá na tomto, a to je citácia Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD), ktorá vo svojej správe za rok 2002 o privatizácii SPP napísala nasledovné, je to len krátky odsek, ale myslím si, že je veľmi preukázateľný.

    Po prvé píše, citujem OECD: "Vysoká cena získaná za predaj podniku SPP približne 13 % HDP z krátkodobého hľadiska predstavuje značný prílev kapitálu, ktorý zmenšuje obavy v súvislosti s prefinancovaním schodku na bežnom účte. V dlhodobej perspektíve by sa mali prejaviť viaceré ďalšie prínosy:

    1. predaj poskytol príjmy umožňujúce urýchliť reformu dôchodkového systému a znížiť verejný dlh,

    2. predaj takmer polovice SPP strategickému zahraničnému investorovi obmedzuje priestor na politické vplyvy a zásahy, ktoré sa v minulosti ukázali ako problematické,

    3. zahraničné vlastníctvo pravdepodobne zvýši efektivitu a kvalitu služieb, keďže súkromný investor je motivovaný k ziskovosti,

    4. predaj posilní SPP a umožní jeho rozvoj na čoraz väčšmi sa liberalizujúcom európskom plynárenskom trhu." Koniec citátu.

    Nejdem teraz rozoberať, či sa naplnili, alebo nenaplnili tieto predpoklady, myslím si, že zväčša sa naplnili, aj keď nie som vôbec ani idealista, ani si nemyslím, že investori urobili všetko, čo urobiť mohli, a mal som voči ich pôsobeniu tiež isté výhrady.

    Ale, mimochodom, je veľmi zaujímavé, keď si predstavíme, ako to bude vyzerať teraz, a poďme po tých, po tých efektoch, ktoré sa dosiahli vtedy.

    Čiže, po prvé, vysoká cena znamená prílev kapitálu. No, dnes my vlastne preberáme dlh, hej, čiže nepomôže nám to v rozpočte ako, naopak, zhorší nám to rozpočet.

    Ďalej. Dostali sme príjmy, ktoré umožnili zaviesť druhý pilier. Kde je dnes druhý pilier?

    Po tretie. Obmedzil sa priestor na politické vplyvy a zásahy. Môžme dnes celkom evidentne povedať, že minimálne v matke obchodníkovi sa nie že zvýšia, ale bude 100-percentne kontrolovaná vládou, čiže SMER-om, čiže riziko politických zásahov, vplyvov, neefektívnosti, klientelizmu, uprednostňovania bude väčšie ako kedykoľvek inokedy.

    A tak ďalej, mohol by som ísť aj po tých ďalších, nechcem vás zdržiavať.

    Ale teraz ku konkrétnym výhradám, ktoré tu aj včera predniesol Robert Fico. Tvrdil, že sme predali SPP pod cenu. No, tu som čítal, že vysoká cena dosiahnutá. Ale poviem to na inom príklade. Česká republika v tom istom čase, ako sme predávali my 49 % akcií SPP, predávala Transgas. A mimochodom socialistická vláda v Českej republike, vtedy Zemanova vláda, predávala 97 % Transgasu. My sme dosiahli za 49 % akcií 130 mld. slovenských korún, oni dosiahli za 97 % akcií Transgasu 110 mld. českých korún. Čo v prepočte vtedy bolo asi 150 mld. korún slovenských.

    K cene sa dostanem ešte o chvíľu, keď budem hovoriť o tej súťaži aj o poradcovi, ale.

    Kurzová strata, ďalšia lož, ktorá zľudovela. Kurzovú stratu, samozrejme, viem vysvetliť každému, koho to zaujíma aj z čisto technického hľadiska, prečo sa nedá hedgeovať a poistiť kurzová strata. Ale ja som vyzval ixkrát Roberta Fica, nech mi ukáže jednu jedinú transakciu privatizačnú v energetike v Európe alebo vo svete, ktorá bola hedgeovaná, a že zložím klobúk a poviem, áno, urobili sme chybu. Doteraz za mnou neprišiel. Má tam expertov na SPP, má tam pána Federiča, ktorý tam robil, mal tam iných expertov na hedgeovanie dokonca svetových cien. Doteraz mi to neukázal.

    A pre tých, ktorí by mali záujem, vysvetlím veľmi stručne, prečo sa to nedá. Ono sa to nedá jednoducho preto, a to je ďalšia, mimochodom, všetko, čo tu včera narozprával Robert Fico, svedčí aj o tom, že nemá ani tušenie o tom, ako veľké medzinárodné tendre, štandardné medzinárodné tendre prebiehajú. Je napríklad rozdiel medzi signingom a closingom. Signing je, keď sa dohodneme, že niekomu niečo predávame, dohodneme sa na cene, za akú to predávame v súťaži, a potom trvá mesiace, niekedy pol roka, niekedy rok, niekedy dva roky, a pri elektrárňach dodnes nebol dosiahnutý closing, kým sa robia hĺbkové audity a určí sa finálna cena, kde sa určia rozdiely oproti tej pôvodnej, buď v prospech kupujúceho, alebo v prospech predávajúceho.

    A jednoducho ten hedging sa nedá urobiť preto, že vy nikdy dopredu neviete, ako dlhý bude ten čas od podpísania po closing. A tým pádom by sa dalo manipulovať, lebo je to v rukách tých predávajúcich a kupujúcich, a nikto takéto kurzové riziko nikdy nepoistí. A naviac sú tam ďalšie, ktoré, nechcem zaťažovať, technické záležitosti.

    No, čo sa týka tej ceny, teda by som len povedal, že tých 130 mld., mimochodom, v kurze z roku 2008, konverznom, na euro znamená, že my sme predali SPP, stratové SPP, za 4,3 mld. eur, kým vláda Roberta Fica si ho mohla kúpiť naspäť a už ziskové za 2,2 mld. eur. Takže ak mi Robert Fico bude ešte niekedy hovoriť, že sme niečo predali lacno, tak ešte raz, my sme kúpili, my sme predali stratové SPP za 4,3 mld. eur a dostali sme za ten čas aj množstvo dividend, kým oni ho mohli kúpiť, a nekúpili, za dve celé, už v ziskovej forme za 2,2 mld. eur.

    Ďalej klamal Robert Fico, keď tvrdil, že trestné stíhanie voči mne a ďalším bolo zastavené vraj len preto, že my sme zmenili Trestný zákon, z ktorého vypadlo porušovanie, neviem čoho, pravidiel hospodárskeho styku. Kolega Lipšic mu to už vysvetlil, takže ja by som len doplnil, že hlasovanie o tomto bolo 8. 2. Vo vládnom návrhu vypustenie, my sme boli vo vláde vtedy, vo vládnom návrhu vypustenie takéhoto paragrafu nebolo. Prišlo to tu v parlamente a schválila to parlamentná väčšina, v rámci ktorej za toto vypustenie hlasoval aj poslanec Robert Fico a ďalší poslanci. To hlasovanie sa uskutočnilo 8. 2. 2005, môžte si to overiť na stránke Národnej rady.

    Ďalej. Ďalšia lož, ktorá tu včera padla. "Po privatizácii letiska", to sa zase venoval pán premiér letisku, "by konzorcium neinvestovalo do rozvoja letiska." Je to lož, pretože investor sa vtedy zaviazal investovať 20 mld. slovenských korún do rozvoja letiska. To bolo viedenské letisko v konzorciu. A už nespomínal Cargo, lebo na Cargo asi až taký, až taký pyšný nie je. No, ďalšie lži som už komentoval, že preberajú SPP zadarmo, že zásobníky atď.

    Dovoľte mi teda, aby som vás, aby som uzavrel... Ešte, ešte k poradcovi, lebo tu zase prebehli, aj on to spomínal, pán predseda vlády, že aké špinavosti pri, a zisk, aký zisk mal poradca. Tak by som rád upozornil, že pri takýchto transakciách je účasť renomovaných, a teda aj drahých poradcov absolútne nevyhnutná, pretože na jednej rokujete s najväčšími svetovými energetickými firmami, ktoré si môžu zaplatiť najlepších právnikov na svete, a ak vy proti nim postavíte úradníkov z ministerstva hospodárstva, z Fondu národného majetku alebo hoci aj z ministerstva financií, tak máte zarobené na pekný prúser. Pretože v tom prípade tie straty štátu môžu byť tak enormné, že si nedohoníme hlavu.

    Čiže, áno, je pravda, za Vladimíra Mečiara sa nenajímali privatizační poradcovia na privatizáciu Slovnaftu, Nafty Gbely, Dusla Šaľa a podobných, pretože sa dali zadarmo svojim kamarátom. Ja sa obávam, a preto sa pýtam verejne aj v tejto súvislosti, akí poradcovia za vládnu stranu pracovali na tejto Akcionárskej zmluve?

  • Rečník zobral do rúk materiál. Reakcie z pléna.

  • Tak túto Akcionársku zmluvu robili veľmi schopní právnici, len problém je v tom, že ju robili nie vo verejnom záujme, ale v prospech týchto finančných skupín. Takže aj toto je príklad toho, že ak sa koná vo verejnom záujme, ak sa najmú najlepší poradcovia, akých najať možno, tak to, samozrejme, aj niečo stojí.

    Ďalšia lož, lebo v súvislosti aj s poradcom povedal: "Vybrali jedného z jedného a za to zobrali 31 mil. dolárov."

    Tak po prvé. Ten proces bol dlhý, prebiehal asi rok a pol. Ten proces tu nechcem popisovať, ale tej práce je tam strašne veľa pri príprave dokumentov, pri rokovaniach, pri posudzovaní ponúk atď. Bolo to vyberané súťažou. Či tá súťaž bola korektná, alebo nie, to ja, samozrejme, potvrdiť neviem. Mimochodom, bolo to v kompetencii ministerstva hospodárstva, výber tohto poradcu. Ale ak minister Jahnátek, ktorý nastúpil potom na túto pozíciu ministra hospodárstva, zistil, že to nebolo v poriadku, mal konať, mal podať trestné oznámenie. Pokiaľ viem, tak to neurobil. A k tomu, že sa vyberal jeden z jedného a že cena bola nízka, by som ešte chcel uviesť jednu podstatnú vec.

    Jaj, ďalej pán premiér, a to znie tak vierohodne, viete, keď povie: "Viete, také ponuky sa dávajú v obrovských krabiciach a oni tam päť minút pred deadlineom priniesli v jednej obálke nejaký lístok, na ktorom boli načarbané, načarbané číslo, tá cena."

    No musím konštatovať, že to zase svedčí len o tom, že pán premiér nevie, ako také tendre prebiehajú. Pretože, áno, také tendre prebiehajú tak, že o cene sa do poslednej chvíle radí predstavenstvo alebo manažoval ten, kto to má, kolektívny orgán, ktorý to má na starosti aj so svojimi poradcami, a kalkulujú, keďže nevedia, že tam budú sami, a to vám garantujem, že nevedeli, že tam budú sami, akú najvyššiu sumu dajú, aby nedali, aby dali čo najmenej, ale zároveň aby ten podnik získali.

    Prečo som presvedčený, že nevedeli, že budú sami? Pretože, a to on povedal včera, že tie obálky prišli dve. Jedna prišla od spoločnosti Williams, ktorá v tej obálke povedala, že odstupuje, ale odstúpila až v tých, v rozmedzí tých dvoch hodín, kedy sa tie konečné ponuky podávali. A potom prišla obálka od konzorcia Ruhrgas vtedy a Gaz de France, ktorý, v ktorej bola tá suma. Áno, tá suma, pokiaľ viem, ja som ten lístok ani nevidel, to vyhodnocovala komisia pani ministerky Machovej, ale ten lístok naozaj vraj bol napísaný ručne. Pretože to je vrcholne tajná informácia, ktorú ten manažment musí ustrážiť, aby sa nedostala ku konkurentovi, ktorý by ich mohol potom prebiť o málo, o málo vyššou sumou, a preto sa v takýchto prípadoch tá suma naozaj dopĺňa takýmto spôsobom.

    Ďalšia vec, ktorá svedčí o buď neznalosti, alebo zámernom zavádzaní zo strany pána premiéra, je tá, a tiež svedčí o tom, nepriamo svedčí o tom, že nemeckí a francúzski investori nevedeli, že budú sami, je tá, že asi niekoľko mesiacov pred záväzným koncom privatizácie sa vypočítavala indikatívna cena. Poradca vypočítaval indikatívnu cenu a poradca vtedy určil, že tá najnižšia cena by mala byť 80 mld. korún. A my sme vtedy ako vláda verejne deklarovali, že nebudeme akceptovať nižšiu ponuku. Inými slovami, investor vedel, že nad 80 mld. ponuky zrejme budú akceptované. A ak by investor vedel, že je tam sám, a vedel by toto, že 80 mld. je zrejme hranica, nad ktorou ponuka bude akceptovaná, tak by bol blázon, keby ponúkal 130 mld., to myslím, že chápe každý, kto má dve ľudové.

    Takže tých dôkazov... A ešte posledná, posledná informácia. Pán Fico povedal, že boli dve komisie, čo aj boli. No len ja chcem povedať, on pomenoval tú moju, že tá o niečom naozaj rozhodovala a že tá pani ministerky Machovej nie. To nie je pravda. Moja bola koordinačná, jej bola výberová. Ale pán Fico bol, pán Fico bol členom tej mojej komisie, tej, o ktorej tvrdí, že bola rozhodujúca. A viete, koľkokrát bol na zasadnutí? Raz. Raz, len potom zistil, že tam má všetky dokumenty k dispozícii a že veľmi ťažko sa bude robiť demagógia, keď bude pri tom, keď bude môcť sa pozrieť, do ktoréhokoľvek papiera bude chcieť. Tak urobil to, že po tom prvom zasadnutí urobil tlačovku a zvolal a povedal, že to je všetko podvod a bla-bla-bla a že on odstupuje z takejto komisie. A dnes tu bude rozprávať to, čo tu rozpráva.

    Musím povedať, že ten človek klame, kade chodí. Keby len klamal a v súvislosti s SPP, z ktorého si urobil, no, nazvime to tak, že propagandistický nástroj, mi napadá jedno české príslovie, a tým skončím, a to české príslovie hovorí, že "kto s čím zachází, s tím také schází".

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca, deväť, desať. Poprosím, štrnásť, štrnásť, posledná pani poslankyňa Mezenská. Ukončujem možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Kaník.

  • Chcem sa poďakovať pánu poslancovi Miklošovi za veľmi obsiahlu, vyčerpávajúcu a na informácie hlavne bohatú, bohaté vystúpenie. V tej faktickej poznámke sa dá naozaj len veľmi krátko a len na niektoré veci poukázať a chcel by som na to poukázať, na jeden taký poznatok, pocit, ktorý toto iba umocnil.

    Pán Fico roky rokúce, desať rokov, označuje predaj SPP za niečo strašné a teraz vidíme, prečo mu to tak ležalo v žalúdku. Nie preto, že by to bolo naozaj strašné niečo, že by to bolo také, ako to on vykresľoval. Jeho strašne mrzelo, že nemohol tým pádom, že nebol vtedy vo vláde, urobiť také kšefty, ako robí dnes. To ho trápilo, že to nemohol zobchodovať, pretože platí jedna vec: "Podľa seba súdim teba."

    A on sa díva vždy na tieto transakcie tak, že politika je na to, aby sme z nej vytĺkli biznis - pre seba, svojich kamarátov a pre kamarátov - preto, aby, samozrejme, sa mi za to odvďačili. Toto celé, čo sa tu deje, to, čo sa tu popisuje, to jasne dokumentuje. Celý motív pána Roberta Fica je len to, ako urvať na všetkom, k čomu mám prístup a čo dokážem ovládať.

    Tu dokonca sa ukázalo, že samotný investori, biznismeni, ktorých normálnou vecou je dosahovanie zisku, mali omnoho korektnejší prístup k tomu, pretože je prirodzené, že sa snažili ovládnuť, keď majú ten biznis, túto spoločnosť, ale ešte aj oni mali sociálnejší prístup, keď navrhli riešenie cez sociálne ceny plynu, aby sa zabezpečilo to, čo deklaruje táto vláda, že je pre ňu dôležité. Ale tam...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Ďakujem pánu poslancovi za takú výbornú ekonomickú analýzu. Ja by som chcel vrátiť tú loptičku k tomu, že tu máme na stole návrh na odvolanie predsedu vlády, na vyslovenie nedôvery.

    Dôvera je veľmi krehká vec a nezaručuje ju matematická väčšina, 83-ka. Myslím, že týmito slovami pána poslanca Mikloša bola dôvera ako taká veľmi, bola jej zasadená veľmi silná rana.

    Ak by pán premiér tu nebol len ako papierový panák, ale skutočný a mal česť, mal by v úcte republiku, ktorej vládu vedie, a občanov, ktorí v nej žijú, tak by tu sedel a pokúsil by sa toto podozrenie, túto stratu dôvery vyvrátiť. Bohužiaľ, vyzerá, že to tak nie je.

    Ja ďakujem novinárom za to, že nás sledujú, aj keď oni majú po pracovnej dobe. Vďaka nim a vďaka tomu, že to môžem sledovať, som sa dozvedel, že dnes tu pán Robert Fico bol v budove. Vraj bol za pánom Pa.. (reakcia z pléna), ešte tu dokonca je. To znamená, že... (reakcia z pléna), to znamená, že to, že nie je tu v sále, je pohŕdanie parlamentom a to znamená pohŕdanie občanmi. Tu nepadali teraz žiadne urážky na pána Fica. Tu boli odborné argumenty, na ktoré má odborne odpovedať on, jeho vláda, jeho ministri. Nič také nerobí. To znamená, že tu nejde o urážku a o česť, ale o zbabelosť a úplné pohŕdanie.

    Keby sme boli na súde, tak by mu hrozilo, že za pohŕdanie súdom ho vyvedú. Keďže sme v parlamente, tak vás žiadam, aby ste ho pre pohŕdanie parlamentom priviedli.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ak niekto ešte na Slovensku existuje a má súdny rozum, tak po tejto prezentácii mu musí byť jasné, že je to najväčší podvod v novodobej slovenskej histórii, to, čo sa udialo s SPP. Musí mu byť jasné, že Robert Fico konal evidentne len a len v záujme finančných skupín a v neprospech občanov Slovenska.

    Pán Mikloš poskytol niekoľko dôkazov o tom, že existovali iné spôsoby, ako ochrániť strategické záujmy Slovenska. Teraz považujem za veľké nebezpečie, že štát nebude môcť ovplyvniť, keď finanční špekulanti, do ktorých rúk sa dostal strategický majetok, budú ďalej tento predávať a môžu ohroziť bezpečnosť Slovenska.

    Dámy a páni, pamätáme si ešte energetickú krízu z januára 2009, kedy dva týždne na Slovensko nešiel plyn, čo to znamenalo. Keby sa niečo také, nebodaj, opakovalo, teraz je štát v omnoho horšej situácii.

    Za veľmi zlé takisto považujem to, že sa vlastne vytuneloval prosperujúci podnik, že štát ide do straty, za ktorý budú platiť, za ktorú budú platiť len a len občania Slovenska. Vlastne týmto spôsobom sa prehĺbi nielen deficit, ale aj dlh Slovenska. Pričom existovali omnoho racionálnejšie spôsoby, ako k predaju SPP sa mohlo, mohlo prísť.

    Čiže summa summarum tento prechod od strategických investorov k finančným špekulantom pomáha len SMER-u, Robertovi Ficovi a je v neprospech občanov Slovenska, ktorí z neho majú len a len škodu a, bohužiaľ, táto škoda sa bude v ďalších rokoch len prehlbovať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, ja som pozorne počúval, čo hovoril pán kolega Mikloš, a stále mi vyvstávala jedna zásadná otázka, že cui bono? V čí prospech? Áno, v prospech finančných skupín, ale to sa mi nezdá ako, by som povedal, dostatočne silný dôvod alebo silná odpoveď na tú otázku, pretože toto nie je hra s nulovým, s nulovým výsledkom. To nie je hra s nulovým súčtom. Tam musí, musí mať prospech aj niekto druhý, pretože takéto evidentne kujonské chovanie sa štátu voči vlastným záujmom znamená, že ten, kto to robí, musí aj sám niečo z toho mať. Mne sa nezdá, že sa jedná o čistý altruizmus voči kamarátom z J&T a ostaným investorom. Nezdá sa mi to a chcel by som poznať odpoveď. To po prvé.

    Po druhé. Zo všetkých tých zložitých manévrov proste na mňa dýchalo jedno, stále sa stupňujúci pocit hlbokej nedôvery jednak k premiérovi a jednak k tejto vláde, pocit taký silný, že ani neviem, prečo by som mal ešte aj hlasovať o tom. Proste tá, tá nedôvera sa premenila na úplne, úplne, práve z toho, čo som počúval z úst pána kolegu Mikloša, na úplne proste základné vnímanie premiéra tejto vlády a vlády ako takej.

  • Ďakujem vám veľmi pekne. A chcem aj poďakovať pánovi Miklošovi. Ja ináč poviem otvorene, že ja som si držal tak trošku odstup aj skrz to, že človek sa toho napočúva, a mimoriadne oceňujem naozaj korektný prístup a vysvetlenie.

    A tak ja som teda nikdy nič neprivatizoval, ale počul som prípady, kde sa privatizovalo, kde luza pustila do podnikov luzu, hej, a častokrát to bol ten triumvirát SMER-u a HZDS a SNS, kde vlastne im to predali za to, čo našli v pokladni, oni im to predali a povedali: "To, čo nájdete v pokladni, tak nám pošlite." No a luza prišla do podniku, našla príklad 100-tisíc, povedali, že našli 20, to ešte z toho boli odborárske na večierok, čo sa skladali, tak povedali, že našli 20 a ešte ani tých nezaplatili. To bol jeden systém.

    Potom tu som, mi bol predstavený systém, kde sa komunikovalo, náročne komunikovalo a bolo zaplatené. Samozrejme, môžu vyvstať názory, že či mohlo byť, bolo zaplatené, a boli to seriózni, seriózni partneri. Prosím vás pekne, ja, toto je prípad návratu do typu tejto privatizácie. Naozaj. Choďte tam, čo nájdete v pokladničke, z toho nám dačo pošlite, a keď sú z toho nejaké peniaze odborárov, tak im to nepovedzte, povedzte, že to je nový zákon, oni tomu nerozumejú, a kým na to prídu, tak tie peniaze už nebudú.

    Ak niekedy mali ľudia tejto krajiny dôvod sa búriť kvôli ekonomickému páchateľstvu, alebo jak to nazvať, tak toto je úplne exemplárny prípad. Exemplárny. Ak sme doteraz nevyužili alebo ak sme boli laxní k tomu, že čo tu robia a stvárajú s našou krajinou, tak teraz si to môžme vynahradiť. Teraz si všetku tú energiu, tú frustráciu z toho, že čo sa tu dialo a ako sa tu dialo a kto, kde, kedy, ako, tak v tomto prípade toto je exemplárny prípad. Lebo tak to zvykne končiť, hej, že tam sa ten krčah rozbije. SPP je exemplárny prípad.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Pán kolega Mikloš, bolo by to perfektné, keby tu sedel aj z druhej strany minimálne pán premiér, alebo keby aj kolegovia z vlády a z vládnej moci nejak argumentovali, lebo to, čo ste povedali, to sú odborné veci a ja si myslím, že ťažko by to vedeli vyvrátiť.

    Pán premiér včera tu kritizoval napríklad privatizáciu SPP, hovoril, že ako zle. No ale že sme získali, ako štát získal niekoľko miliárd eur a že ročne niekoľko sto miliónov eur z dividend, to už, to už, samozrejme, nejak zamlčal. Zamlčal aj to, že jeho rozhodnutím štát získa, samozrejme, len obrovské dlhy, čo sa týka SPP.

    Viete, ale problém náš je v niečom inom. Keď občan, volič počuje dividenda, ani nevie, čo to je. Ani nemusí, nežije z politiky. Väčšina občanov možnože, možnože ani päťstoeurovú bankovku nevidela, a počuje tu lietať - taká miliarda, toľko sto miliónov eur. Občan verí tomu, že tu je niekto, kto bude garantovať cenu plynu. No a my musíme povedať, že nič negarantuje pán premiér. Nič. Vie garantovať len dve veci: jedna je zisk pre finančné skupiny a druhá garancia je smerom na to, že aj nabudúce sa bude volať Fico.

  • Ďakujem, ja budem stručný, pani predsedajúca. Ja oceňujem vystúpenie pána kolegu Mikloša, len by som chcel povedať, že v jednej oblasti, ktorú spomínal, to je ešte horšie, ako to spomínal. A moji kolegovia teraz dávajú dokopy podklady a materiály, preto to nemôžem prezentovať teraz, zajtra to budeme prezentovať, je to ešte výrazne horšie, takže. Ale myslím, že to bolo veľmi dobré vystúpenie.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj za to vystúpenie pánovi poslancovi Miklošovi, pretože podľa toho, čo odprezentoval, tak už každému musí byť úplne zrejmé, že SPP je jeden obrovský podvod.

    Ale mne napadlo, že čo ak sa tento podvod tým plynom nekončí? A vysvetlím prečo. Lebo predčasom sa ku mne dostala taká informácia, že asi v júli mali francúzski spolumajitelia rokovanie na ministerstve hospodárstva ohľadom kúpy energetiky SSE a že na to chceli použiť, údajne teda, práve peniaze z dlhopisov. Mne to nebolo celkom jasné a teraz mi to je jasné po tom, čo ste tu odprezentovali. A napadla ma taká, taká hrozná vec, že čo ak sa to naozaj tým plynom neskončí a oni pôjdu ešte ďalej vďaka zhovievavosti tohto štátu pod vedením Fica. Pretože okrem plynu by sa tak zmocnili, samozrejme, aj energetiky. A z tých, ktorí si doteraz boli v nejakom konkurenčnom boji, by sa, samozrejme, by to bol jeden vlastník. To znamená, že tam by ohrozili a znížili tú konkurencieschopnosť ako v plyne, tak, samozrejme, aj v elektrine. A mne to strašne pripomína proste nejakú pyramídovú hru, ktorá sa s najväčšou pravdepodobnosťou pri tom plyne nekončí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec Mikloš, dovoľ mi doplniť jeden fakt, ktorý v tvojom príspevku neodznel a pre korektnosť ho považujem potrebné uviesť.

    51-percentný akcionár, ktorým bol Fond národného majetku, nikdy, opakujem, nikdy nedostal od ministerstva hospodárstva mandát na prevod nepeňažného vkladu zo spoločnosti SPP - matka do spoločnosti Eustream. To bol dôvod, prečo bolo trikrát zvolané predstavenstvom SPP valné zhromaždenie, trikrát bolo neuznášaniaschopné a stalo sa to aj na základe uznesenia vlády z 22. februára 2012, ktorá rozhodla o vyslovení nesúhlasu s týmto prevodom.

    Takže nie je celkom pravda, že prevodu, ľudovo povedané, rúry zabránila Dozorná rada SPP, tá nemá kompetencie, ale zabránila tomu vláda, a teda v podaní ministerstva hospodárstva na základe uznesenia vlády.

    Robert Fico toto uznesenie poznal, veľmi dobre vedel, že takéto uznesenie, ktoré neumožňuje prevod rúry do dcérskej spoločnosti Eustream, napriek tomu zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej ma lživo obvinil, že chcem ukradnúť rúru. Bolo to totiž dva dni pred voľbami a toto očividné klamstvo sa mu politicky hodilo. Hovorí sa, že konal aj na základe informácií, ktoré mu poskytol minister Jahnátek. Možno aj to je dôvod, prečo minister Jahnátek riadi teraz rezort pôdohospodárstva a nie hospodárstva.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Tiež chcem oceniť odbornosť príspevku a doplniť dva body. Možno pre korektnosť diskusie v tých odborných nuansách by si ich možno aj tak nikto nevšimol, avšak mali by v odbornej diskusii zaznieť.

    Prvým faktom je fakt, že akákoľvek vláda v priebehu minulého roka musela vykonať prevod aktív tranzitného plynovodu z matky SPP do spoločnosti Eustream, pretože to prikazujú európske nariadenia. Ak by sa to nestalo, Eustream by nemohol dostať od Európskej komisie certifikáciu a tento rok by sme ho doslova museli zavrieť, pretože by nemal oprávnenie prenášať plyn z jedného konca Slovenska na druhý, nemohol by ďalej podnikať bez toho, aby tento krok urobil. Je to, bohužiaľ, cena, ktorú platíme za unbundling, ktorý prichádza v rámci tzv. tretieho balíka.

    A druhá, druhý fakt, druhá dôležitá informácia je, že napriek tej pamätnej tlačovke Roberta Fica dva dni pred voľbami a kde obvinil teda z pokusu o krádež rúry napriek tomu, že ani ministerstvo hospodárstva, ani FNM nevydali takýto súhlas, že existovalo dokonca uznesenie vlády, ktoré tomu bránilo, napriek tomu, ak by sa aj tento prevod vykonal, ktorý sa vtedy nevykonal a nebol k nemu daný súhlas, stále by podľa platnej Akcionárskej zmluvy tranzitný plynovod predstavoval tzv. podstatné aktíva tranzitného plynovodu a stále by pre akékoľvek nakladanie s ním, aj keby bol už v majetku dcérskej spoločnosti Eustream, bol potrebný súhlas Dozornej rady v rámci schvaľovania strategického plánu. Čiže ten spôsob, ktorý v tom čase odsúhlasilo predstavenstvo SPP, aj podľa právnych stanovísk neovplyvňoval v zásadnej miere vplyv štátu a dosah štátu na nakladanie s podstatnými aktívami tranzitného plynovodu.

  • Vážený pán kolega Mikloš, ja som včera povedal pánovi Sulíkovi, že dobrá práca, vo vašom prípade to bola excelentná práca. Ja vám naozaj chcem pekne poďakovať a myslím si, že toto vaše vystúpenie by malo byť vydané i knižne, názov "Gorila 2" alebo "Ako ukradnúť 600 miliónov občanom a žiadať od nich poďakovanie a hlas v prezidentských voľbách". Verím, že Ekonomická univerzita, právnické fakulty by mohli túto vašu analýzu využiť ako študijnú literatúru. Najviac, naviac oceňujem vecný, pokojný, nekonfrontačný a faktický prístup. Mnohé z týchto dokumentov sú na internete. Vláda ten dokument, ktorý je teda kľúčový, "Informácia o preferovanom spôsobe..." schválila 4. septembra; 3. septembra bol minister Malatinský na našom výbore. Ja som presvedčený, že on nevedel, že 4. septembra tento materiál bude vo vláde, že mu to ráno povedali a jednoducho tam ho predložil a tento materiál vláda schválila.

    Ja som bol na internete na stránke rokovania vlády na druhý deň aj ďalší deň, jednoducho tam bol odkaz, materiál je dôverný vzhľadom na obchodné tajomstvo. Potom sa tam objavil. Môžete mi povedať, že prečo ho Fico tam zavesil ako po tých dvoch dňoch, keď teda v tom materiáli bolo napísané, že vláda rozhodla už toho štvrtého, že ho musí zverejniť, a nerozumiem teda, prečo ho zverejnil až po dvoch dňoch?

    Včera, keď sme tu odchádzali, už sme boli ustatí, ráno sa ma televízia JOJ-ka pýtala: "Aká schôdza? Prehra? Výhra?" Som povedal: "Jasné, že prehral Fico, ale on prehral preto, že on ani nenastúpil. Vo futbale by prehral kontumačne 3 : 0. Ale on si vybral 3 : 0, lebo ináč by prehral dvojciferne." Preto tu nie je.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja nie som ekonóm, ale veľmi pozorne som počúval a snažil som sa pochopiť a vnímam to tak a chcem od kolegov počuť isté uistenie, že celý tento obchod o SPP ako celku je o deľbe, kde časť dostávajú finanční žraloci, ktorí budú brať zisky, a v rámci tej deľby druhú časť dostáva štát, teda občania a daňoví poplatníci, ktorí budú platiť straty. No ak je to tak, tak na Slovensku sa tomu hovorí, že "mrcha deľba", a neviem si predstaviť, že kto takú deľbu podpíše, jedine vtedy, ak má nôž na krku.

  • Ďakujem.

    5. septembra 2013 napísal v českých novinách Jan Žižka: "Čo urobí pán Křetínský, keď Fico a jeho lidé budou držet ceny plynu uměle na nízké úrovni? Faktem je dnes, že Křetínský se podobnému scenáři nyní vyhnul. Riskantní obchodní částí SPP se zbaví, a teď už záleží jenom na tom, jako EPH zhodnotí svůj vstup do toho, o co mu šlo bezpochyby nejvíce. Distribuce a plynovody. Ani tady ale nemusí být vše růžové, protože Křetínskému a Kellnerovi se teď nepodařilo získat ke slovenským plynovodům českou síť NET4Gaz."

    A keď už hovoríme o tom, o pánu Křetínskom, kto vie tuto z poslancov, ktorí budú o chvíľku hlasovať, za SMER, že tento pán, tento brnenský miliardár je súčasťou J&T už od roku 1999 a že Slovenskému plynárenskému priemyslu hrozí scenár, ktorý uskutočnil pán Křetínský z J&T v Pražskej energetike Holding. "14,2 % Ministerstva práce a sociálnych vecí Českej republiky, tandem finančníkov nepustil ich zástupcu do orgánov spoločnosti a odrezal ho od chodu spoločnosti. Požadoval jedine ich odchod. Tento záujem presadzoval najmä Křetínský. Tlak vyvrcholil minulý rok a J&T presadili nevyplatenie dividend a ministerstvo sa pod brutálnym tlakom rozhodlo pristúpiť na podmienky diktované J&T."

    Toto je (rečníčka zdvihla papier), toto sú ľudia a ešte okrem toho je tam PPF a pán Petr Kellner...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Tak dovolím si aj ja zareagovať. Napriek tomu, že ja sa tým netajím, a teda, pán Mikloš, vy dobre viete, že ja sa, ja vystupujem proti tomu, aby sa privatizovali strategické podniky. Som rada, že ste vystúpili a že ste poukázali na to, že dohoda a transformácia SPP, zmena vlastníckych štruktúr, neprebehla tak, aby nás presvedčila, že naozaj to bola hra na bránky verejného záujmu.

    Veľmi ma mrzí, že som si nemohla vypočuť podrobne váš rozbor a analytiku celej situácie. Mrzí ma to o to viac, že som ten čas potrebovala venovať tomu, aby som občanov, ktorí sa chceli zúčastniť a pozorovať toto dnešné rokovanie, veľmi prácne som im sprostredkovávala prístup na toto dnešné rokovanie, či už na balkón, alebo do kinosály.

  • Veľmi ma mrzí znova, že tak náročné témy, ktoré tu dnes rozoberáme, a tak závažnú spoločenskú tému, ktorú tu dnes rozoberáme, a tou je odvolanie premiéra a celej vlády, že takúto tému rozoberáme v nočných hodinách, že sme nútení ako poslanci pracovať po nociach ako dáki zlodeji. Veľmi ma mrzí to, že dokonca tým, že sa snažím občanom sprístupniť ich účasť na balkóne, som dnes bola označená za túto iniciatívu, že ja dokonca radikalizujem dav.

    Ja sa chcem voči tomu ohradiť. Ja chcem povedať, že to, že dnes sa radikalizuje ulica a tak, ako som bola včera toho svedkom, že sa radikalizuje aj tento parlament, nie je moja vina. To, čo sa deje na uliciach, je vina arogancie tejto vlády, je to vina toho, že...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ja sa chcem len poďakovať všetkým, ktorí mali faktické poznámky. Ďakujem pekne.

  • V rozprave vystúpi pán podpredseda Figeľ, nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi prispieť tiež k tejto rozprave. Pôvodne som chcel vystúpiť včera v nádeji, že bude viac o dialógu s vládnou mocou, ale keďže nie je, napriek tomu cítim za potrebné za seba a za Kresťanskodemokratické hnutie dopovedať, čo buď nebolo povedané, alebo vyjadriť náš pohľad na túto záležitosť v dvoch takých rovinách, o obsahu tejto kauzy a o forme rokovania, ktoré je bezprecedentné.

    Ďakujem kolegovi Ivanovi Miklošovi aj z hľadiska dávnejších skúseností a spolupráce, ale aj z hľadiska svedectva o veľmi dôležitej pravde.

    Kolegovia zo SMER-u, koľkí ste tu a vy, ktorí ste tam - pri obrazovkách, máte moc, máte absolútnu moc z hľadiska čísel, počtov, dokonca ste poobsadzovali dôležité úrady pre kontrolu moci, ale nemáte pravdu. Mať pravdu je viac v živote, ako mať moc. A ideálne je mať moc, ktorá slúži pravde, lebo pravda je základom práva a spravodlivosti. Inak to nebude a nie je dobré.

    Tu som povedal na adresu predsedu parlamentu a celého klubu, ktorý zrazu odišiel bez toho, že by sa zúčastnil rozpravy vo februári pri obžalobe prezidenta republiky, pri návrhu na obžalobu, že "pred pravdou ne-uj-de-te". Nedá sa. Nedá sa. A ani sa nemá, lebo pravda vyhráva. Pravda oslobodzuje. To nehovorím zo seba, to povedali naozaj múdrejší a história to potvrdzuje a ja vám to len chcem pripomenúť.

    Kúpiť stratu, na to netreba veľa rozumu, to je deficit charakteru. Stratu pre verejnosť, pre občanov? Toto mala byť tá istota?

    Pýtam sa, kto to zaplatí? Na túto otázku Robert Fico opakovane nedáva odpoveď. Kto to zaplatí? Všetko niečo stojí, aj tento deal, transakcia, biznis z hľadiska horizontu zmluvy a vzťahov až do úrovne 600 mil. eur; 600 mil. eur to môže stáť Slovensko navyše okrem ďalších a ďalších súvislostí, ktoré už boli pomenované.

    A prečo? Prečo to treba zaplatiť? Prečo by to nemohlo byť inak? Zdieľané s investormi, akcionármi, partnermi. Prečo majú byť finančné skupiny zvýhodnené?

    Ja som sa pri diaľniciach pýtal, keď sme za 5 úsekov, ktoré už sa stavajú a iné sa v podstate ani nerobia, vysúťažili len na stavebných nákladoch rozdiel 700, takmer 700 mil. eur. Komu mali ísť tie peniaze? Už boli podpísané. Len closing nenastal.

    Nikdy nebola odpoveď, samozrejme, môžeme sa domnievať, ale dnes už tých nielen stôp, ale dôkazov je toľko, že sa dá hovoriť o SMER-e ako neštandardnej strane s iným špecifickým obchodným, ekonomickým účelom. A teraz prichádzajú nové a ďalšie a veľmi drahé dôkazy. Toto školné pre národ, pre spoločnosť bude veľmi vysoké. Ale kiež by bolo účinné!

    Robert Fico tu viaceré veci tak akože jednoducho a spakruky vyjadril bez toho, že by zareagoval na čo len jedinú faktickú poznámku. Bolo to zbabelé, bolo to nie chlapské. Ale dovolím si na niektoré dopovedať, pretože nás obviňoval, už či bývalú koalíciou, alebo politické strany, z nejakej služby finančným skupinám. Odmietam to. A len pripomínam, ako tu posledný rokovací deň pred Vianocami, myslím, to bol 19. december, prišiel minister Malatinský so zákonom výrazne zvýhodňujúcim niektorých investorov v oblasti energetiky na úrovni vyše 400 mil. eur na 15 rokov. Vyše 400 mil. eur. Vďaka aj verejnému tlaku, ale aj všetkému, čo sa tu dialo, po novom roku tento zákon bol upravený. Ten istý minister má väčší príjem z prenájmu vlastnej nehnuteľnosti finančnej skupine, než z platu vo vláde.

    Pani ministerka zdravotníctva, predtým bola podpredsedníčkou poisťovne Dôvera, ktorú vlastní finančná skupina. To ešte treba o tom rozprávať? To ešte má odvahu označovať niekoho iného za spojeného alebo ovládaného s finančným prostredím? To tá žltá karta za účasť ministra financií na J&T jachte nebola dostatočným potvrdením, že sa kšeftuje a s neuveriteľnými číslami?! Nie na kurzových rizikách, ale na kurzovom pomere, ktorý bol zafixovaný pred prechodom Slovenska na euro.

    Takže sám, už či v prvej, alebo v druhej vláde, potvrdzuje, že nekoná a jeho ľudia nekonajú vo verejnom záujme, ale skôr naopak, a to vo verejnom záujme sa hrá.

    To, že nie že len nosnica, ale to najlepšie už bolo posunuté do manažérskej a celkovej dominancie súkromníkom, a dokonca aj tí, ktorí zastupujú štát, zastupujú súkromníkov, je ďalším podvodom na voličoch, na občanoch. To, že 3. septembra minister hovorí, že ide len informácia do vlády, na výbore zavádza poslancov a na druhý deň už predkladá rozhodnutie vo vláde bez analýzy, bez toho všetkého, čo má znamenať transparentné, zodpovedné, profesionálne konanie vo verejnom záujme, je až trestuhodné.

    Naším cieľom nie je výpočet alebo len argumentácia, ale seriózne úsilie zastaviť túto transakciu, kým je čas. Kým nie sú diela dokonané. Toto je zámerom KDH nielen pri podpise tejto schôdze, ale aj pri jej priebehu a do ďalších týždňov a mesiacov. Nemôže byť táto transakcia súčasťou nejakej sociálnej politiky, veď to je blud. To je obyčajný blud. Akcionár, ktorý je aj za štát, a dokonca väčšinový, regulačný úrad, ktorý má konať, a hlavne liberalizácia na trhu znamená dnešnú realitu, ktorá znamená, že už sú dodávatelia, ktorí sú výrazne, citeľne lacnejší, ako je SPP.

    Pán premiér, pustite viac svetla, vzduchu regulovanej alebo usporiadanej slobode na trh a uvidíte krásne výsledky. Vo všetkých oblastiach, kde to pomáha, sú niektoré, ktoré sú špecifické, ale v energetike sa to priam žiada. Aj v elektrickej energii, aj v palivách.

    A ak treba pomáhať chudobným, naozaj zraniteľným, tak nech sa na to vytvorí osobitný nástroj, napríklad Fond energetickej chudoby, do ktorého aj firmy rady prispejú v rámci corporate social responsibility, ale aj špeciálnych odvodov. Nakoniec to aj zaznelo v tom vystúpení Ivana Mikloša, keď citoval pána Křetínského.

    My sme za nízke ceny, ale dosahované inak, férovo, nie podvodom. Nie zadlžovaním republiky, už je zadlžená dosť. Historicky najvyššiu zadlženosť máme. Aj relatívne, aj absolútne. Nič nie je zadarmo a túto dlžobu Slovensko bude musieť otočiť do vyváženosti, ale najprv treba zastaviť takéto kšefty.

    Dovoľte mi pár slov k tej forme, lebo toto tu ešte nebolo. Naozaj, odvolávanie alebo vyjadrenie nedôvery členovi vlády, a dokonca premiérovi, nikdy nebolo bez účasti dotyčného alebo zastupujúceho, alebo vlády. Kvôli dialógu, kvôli ústavnosti, kvôli základnej politickej kultúre, ktorá má rešpektovať postavenie parlamentu a vlády medzi sebou. My odmietame cirkus, alebo to, čo sa tu udialo, resp. to, čo v niektorých súvislostiach sme mohli pozorovať. Naozaj: ušli, opili sa, pobili sa. Každý robí to, čo vie. To je jedna z poučiek v živote. "Nemo dat, quod non habet." "Nedáte, čo nemáte", aj zo seba, aj za seba.

    Podľa Ústavy Slovenskej republiky v čl. 85, skrátim citáciu, na požiadanie Národnej rady sa člen vlády musí zúčastniť na danej schôdzi. Dá sa tomu rozumieť? Alebo to má aj viacero výkladov? Tam nie sú žiadne a), b), c). Tam nie sú žiadne odrážky, ak. Sa musí zúčastniť!

    Robert Fico, právnik, čo toto je?! Tu sme bránili pred dvoma rokmi v septembri, pripomínam, v septembri, v októbri, žiaľ, z vlastných radov bola odvolaná, alebo nevyslovená dôvera premiérke a vláde pri eurovale, ale v septembri sme tu obhajovali premiérku a on ju opakovane označoval za premiérku-klamárku. Je to urážka? Iste. A dnes a pri tejto schôdzi akože kvôli urážkam alebo tónu, alebo línii diskusie on s celým klubom odíde zo sály.

    Toto je proti parlamentnej kultúre. Toto je prejav arogancie a zbabelosti. A to odmietame, pretože toto tu nikdy nebolo a to sa ani nepatrí. Ale každý robí, čo vie, nikto nedá, čo nemá, ani zo seba, ani za seba. Opakujem, pán premiér, kolegovia, máte moc, ale nemáte pravdu.

    Vláda jednej strany väčšinou tenduje k tomu, že ona nechce a nepotrebuje kontrolu, že si vystačí. Táto budova bola stavaná ešte za vlád jednej strany. Sme vo výnimočnom období, nedá sa všetko porovnávať, ale ako keby ten duch, že parlament nie je až taký dôležitý, že táto mašinéria len potvrdí rozhodnutia strany, sa vracal. A to je zlé.

  • To je zlé, lebo už som tu spomínal, ale len pripomeniem lorda Actona: "Moc korumpuje. A totálna moc, absolútna moc korumpuje absolútne." To je tiež stará múdrosť.

    Priatelia, kolegovia, potrebujeme účinnú kontrolu. Kontrolu moci. V záujme moci, ktorá nemôže ísť proti pravde a proti právu a proti spravodlivosti a proti ľuďom! Ľudia si zaslúžia istotu, ktorá spočíva a opiera sa o pravdu! Nie o Úrad vlády! O kecy a bilbordy! Ľudia si zaslúžia pravdu a spravodlivosť, zaslúžia si prácu a ďalšie súvislosti. Ale nechcem teraz tak politicky a politologicky odkazovať. Ale ak moc nie je spätá s pravdou, poškodí celú spoločnosť.

    Dovoľte mi záverom povedať:

    Po prvé, je to výzva na premiéra a všetkých, ktorí s ním dnes reprezentujú moc: Zastavte túto transakciu. Zastavte tento slovenský plynárenský podvod!

    Po druhé, vráťte parlamentu aj úctu k pravde, hodnotám, kultúre vzťahov, etike zodpovednosti, úctu k samému sebe, ku krajine, ktorú máme spravovať. Mať pravdu je viac, ako mať moc.

    To už od nás, od KDH, počuli mnohí, mnohí už ani tú moc nemajú, už tu ani nie sú. Ja to hovorím ako nadčasovú záležitosť, lebo tak to vždy dopadne. Skôr alebo neskôr. Teraz sa mi zdá, že čím skôr, nielen tým lepšie, ale tým je šanca niektoré veci zvrátiť pre dobro obyvateľov, pre dobro krajiny.

    Odmietnutím dialógu, ignorovaním tohto rokovania, SMER a Robert Fico nerešpektuje ústavu, ani jej ducha a, samozrejme, ústavné právo menšiny parlamentu.

    Predpokladám, kolegovia zo SMER-u, že vyjadríte v hlasovaní dôveru vláde a podporu podvodu. Pretože o tom to teraz je. Ak vyjadríte dôveru, ten podvod bude mať zelenú, dokoná sa, tak ako je rozpísaný a naprojektovaný. Tým potvrdíte, že vy nie ste štandardná sociálnodemokratická strana. Ale že je to holding, obchodná spoločnosť v politike, akciovka alebo akciová spoločnosť, ktorá má iné záujmy, iné hodnoty, nie tie programovo papierové, ale finančno-ekonomické. Vy to potvrdíte. Máte to v rukách.

    KDH svoj celkový postoj vyjadrí hlasovaním. Robert Fico ako premiér vlády Slovenskej republiky našu dôveru nemá. Ak bude treba zvolať či podobnú, alebo následnú schôdzu o reálnych problémoch alebo riešeniach, zvoláme ju s podobne zmýšľajúcimi a pokúsime sa o vyvodenie zodpovednosti znovu.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami šesť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Človek sa tak zamýšľa nad tým, že prvý muž exekutívy by mal bojovať o svoju česť, lebo ak človek má nejakú česť, tak by o ňu mal bojovať. Ak je to chlap, ktorý nás informuje viacnásobne o svojich športových ranných výkonoch a pre dvadsaťtisíc klikov, tak by mal okrem svalov predviesť aj mozog a trochu charakteru a svoju česť proste brániť.

    Tým, že založil novú politickú kultúru, keď aj s orchestrom, aj s ladičmi, aj s nosičmi kulís a nosičmi vody odišiel, tak, samozrejme, vystavil seba riziku, že keď raz náhodou jeho stromy do neba nedorastú a bude on v opozícii, tak je možné, že bude môcť svoje sťažnosti prednášať prázdnej sále. Už to prelomil. A myslím si, že by sa mu to nepáčilo.

    Samozrejme, netrúfam si zrovnávať sa s veľkosťou ducha zosnulého Silvestra Krčméryho, ale kolega podpredseda parlamentu tu zmienil jeho pamätný citát z obhajobnej reči pred komunistickým súdom a ja si netrúfam povedať, že ja mám pravdu a Fico ju nemá. Pravda je bez ohľadu na mňa. Ja som neslúžil nikdy temným silám ani temným ekonomickým silám. A ešte raz hovorím, netrúfam si osobovať svoju pravdu ako jedinú, hlavnú.

    Ale pravda je, že keby tu bol, tak by sa mohol pokúsiť odolať sile slova a, presne vzaté, aj relatívnej sile bezmocných, lebo tá menšina i pri hlasovaní je vždy bezmocná. On zvolil taktiku nemého Záhoráka: "Nebyô o čem." A skutočne "neni o čem".

  • Zasmiatie sa v sále.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Přidal.

  • Pán podpredseda Národnej rady Figeľ, ja by som vám chcel tiež poďakovať, že ste spomenuli 19. december minulého roku, keď tu prišiel pán minister hospodárstva Malatinský, v skrátenom legislatívnom konaní chceli okradnúť občanov Slovenska ročne o miliardu korún. Mali to naplánované na 15 rokov. A my sme sa vzopreli a nevedeli sme, ako to dopadne. Prvému to vtedy neprišlo, alebo nepochopil to Robert Fico, ale prvá to vtedy pochopila Penta. Penta hlasom svojho hovorcu povedala, že ten zákon je zlý. A jednoducho pán Robert Fico od tohto obchodu ustúpil.

    My sme chceli debatovať s Robertom Ficom, chceli sme sa ho pýtať, chceli sme nástojiť, chceli sme apelovať. Jednoducho, nie je tu. Možno sa vám to, kolegovia, bude zdať smiešne alebo nepatričné, ale ja by som chcel apelovať, a poprosiť, na pána, pánov Kellnera a Křetínského, aby neokrádali Slovensko. Aby neokrádali nás a naše deti. Ja verím, páni, že máte mäkšie srdce ako Robert Fico, ktorý ho má tvrdé ako kameň, a nechce nás ani počúvať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán podpredseda Figeľ hovoril o hanebnej neúčasti premiéra na vyslovení nedôvery. Máme tu ale aj neúčasť našich kolegov zo SMER-u a ich pasivita spôsobila zaujímavý fakt, že rokujeme už pätnásť hodín, dámy a páni, ale doteraz sme nepočuli jediné slovo, jediný argument zo strany SMER-u na obhajobu predsedu vlády. Je to prejav strachu, je to prejav zbabelosti a je to prejav prehry. Ale je to aj dôkaz toho, že SMER nemá argumenty a nemá fakty. Nemá sa čím brániť, lebo jednoducho to, čo tu zaznieva, je nezvratné a je neodškriepiteľné.

    Je faktom, že za vlády jednej strany Robert Fico vyháňa prácu zo Slovenska, rastú nám dlhy a, bohužiaľ, objavujú sa podvody so štátnym majetkom, ako je tento. Preto si nezaslúži byť ďalej predsedom vlády Slovenskej republiky.

    Ďakujem.

  • Ja v prvom rade chcem povedať, že patrím k tej malej menšine v tomto parlamente, ktorá nebola nikdy súčasťou vládnej koalície, ba ani žiadnej strany či hnutia, a preto sa na pingpong okolo privatizácie SPP alebo kauzy Gorila môžem pozerať ako nestranný divák. Nie však natoľko nestranný, aby mi bolo jedno, čo sa deje s touto krajinou, ako sa tuneluje, rozkráda a devastuje.

    A teraz mi dovoľte nadviazať na filozofický tón môjho predrečníka a povedať pár slov z takého uhlu pohľadu, z akého sa na dnešnú tému nepozrie zrejme nikto.

    Dávno pred pamätnou návštevou istej jachty v inkriminovanom čase, ktorá medzičasom zľudovela, som na prepojenie pána R. F. a jeho vtedajšej vlády s finančnou skupinou "Ja a Ty" verejne upozorňoval v súvislosti s tragédiou Tatranského národného parku. K poznaniu o koalícii týchto dvoch subjektov som nedospel na základe nejakých tajných zmlúv, ale na základe toho, čo slovenská vláda v roku 2006 - 2010 umožnila developerom na území TANAP-u a jeho ochranného pásma. Od bezprecedentných čistiek v štruktúrach Správy Tatranského národného parku, Národného parku Nízke Tatry i celej Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky cez pokus o zrušenie ministerstva životného prostredia až po priamu či nepriamu podporu obrovskej devastácie oboch tatranských národných parkov, alebo takých podujatí na ich území, ako bolo konské pólo na Štrbskom plese a podobne. To isté, len v ružovom, sa v tom istom čase odohrávalo v Národnom parku Nízke Tatry, a to všetko prevažne v réžii istej finančnej skupiny a s tichou podporou istej vlády.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem za vaše vystúpenie, ktoré dalo takú morálnu vzpruhu, myslím, že tým poslancom, ktorí tu ešte zostali, resp. našim hosťom. A stopercentne súhlasím, že SMER má silu, ale nemá pravdu, ktorá ho dobehne, a to je jedno, či ho dobehne o rok, o dva, o štyri, o päť.

    Pýtam sa, čo sa u nás musí stať, aby niekto odstúpil? Čo sa tu musí udiať, aby dobrovoľne si uvedomil príslušný poslanec, príslušný člen vlády, premiér, že stačilo a moje ja mi hovorí, že mám odstúpiť?

    To, že tu neni, ukazuje, za čo nás považuje, opozíciu aj tie neštandardné strany, ako on sa vyjadruje, a iné zoskupenia, ktoré v parlamente podľa neho existujú. Začína sa to podobať tomu a tej epoche, ktorú sme tu mali pred ´89., bol to socializmus, ktorý chcel dospieť do komunizmu. Do toho sme ešte nedospeli. Žiaľ, doba už prešla, ale ľudia zostali. Na akých sú postoch a čo zastupujú, nech si každý občan našej republiky uvedomí a nech si to dá do súladu. Takáto arogancia vlády a vládnej strany SMER nastupuje po jednom a pol roku vládnutia. Pýtam sa, čo bude v treťom a štvrtom roku, keby náhodou dovládli?

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda.

    Pán Mikloš nám podal ekonomickú analýzu, vy ste nám podali jednoduchý prehľad obchodných aktivít, jednoducho povedané, tejto vlády, prípadne spolupráce so skupinami, s finančnými skupinami, s finančnými žralokmi. A ja sa pýtam, že či ešte stále chce presviedčať, keďže ten výpočet bol dostatočne dlhý, táto vláda o tom svojich voličov, možno aj nás, že im ide naozaj o tých voličov. Myslím, že čím ďalej, tým viac strácajú pôdu pod nohami a bude sa im to dariť čím ďalej, tým menej.

    Je skutočná hanba, ak premiér nie je na tomto mieste. Mal tu byť aj so svojou vládou a odpovedať, čeliť argumentom, ktoré tu počuje. Je to hanba, že sa bojí, je to skutočne od neho zbabelé.

    A opäť ma napadá ďalšia paralela. Pán predseda Národnej rady si nevie urobiť ako vyšší ústavný činiteľ poriadok s premiérom tejto vlády, ktorému tento parlament dal dôveru?

  • Ďakujem pekne aj za, samozrejme, tie reakcie, ale aj za možno iný už alebo rodiaci sa, alebo posúvajúci sa pohľad na nedávnu minulosť nás samých, Slovenska. Pretože je tu istý dôvod na nespokojnosť a na odmietanie toho, čo nie je v poriadku a nefunguje, ale určite nie je dôvod na antipolitiku alebo odmietanie parlamentu, parlamentarizmu, resp. je treba sa výrazne ohradiť voči polopravdám alebo nepravdám.

    A ja som rád, že aj v tejto debate, aj keď je taká skôr jednosmerná, je priestor na to, aby bolo na Slovensku vo verejnosti, v politike viac svetla, lebo to pomôže lepšie rozlišovať, rozlišovať nielen slová, ale hlavne, hlavne postoje, skutky, vernosť, vytrvalosť tým hodnotám alebo pravidlám, na ktorých záleží, či to súhlasíme hneď, alebo po diskusii, ale sú hodnoty, na ktorých naozaj, naozaj záleží. A to prináša potom nielen lepšie rozlišovanie, ale aj lepšie rozhodovanie a zodpovednosť.

    Priatelia, všetko ide cez ľudí. Bez ľudí to nič nedáva zmysel. Ale všetko pretrváva cez inštitúcie. A preto sú dôležité aj záležitosti, ako je parlament, politické strany, kluby, tak, aby sa dala vytvárať nielen stabilita. Dnes máme stabilnú vládu, ale aj stabilita a zodpovednosť. My sme predtým mali nestabilitu, a to bol výkričník a zostáva výkričníkom, ale stabilita a zodpovednosť je výsledkom ľudí a dôveryhodnosti ich inštitúcií.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Žitňanská do rozpravy.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, mám pocit, že pre poriadok, vlastné svedomie v tejto rozprave je potrebné vystúpiť, pretože mám pocit, že táto rozprava nie je len o SPP. Pretože pre mňa je momentálne to, čo sa deje o SPP, resp. celý súhlas s predajom 49-percentného podielu v SPP finančným skupinám, prevzatie straty SPP štátom v plnej výške, ako aj zdôvodnenie týchto krokov Robertom Ficom, ale hlavne okolnosti prípravy týchto strategických rozhodnutí pre tento štát a potom spôsob, akým sú tieto rozhodnutia urobené, pre mňa je to jeden extrakt spôsobu vládnutia tejto vlády. Čiže vlastne sa zaoberáme jedným príkladom, akým spôsobom táto vláda funguje, aj keď je to, samozrejme, asi jeden z najvážnejších prípadov, pretože naozaj ide o strategický podnik, a teda strategické rozhodnutie.

    Vláda alebo spôsob, akým táto vláda robí zásadné politické rozhodnutia a zásadné ekonomické rozhodnutia, sa nám tu ukazujú v plnej nahote. Ukazuje sa nám v plnej nahote, že politické a ekonomické rozhodnutia tejto vlády sa robia v akejsi šedej zóne, ktorá je niekde na pomedzí politiky a biznisu, alebo sa presúva k biznisu. Poviem to úplne jednoducho. Volíme politikov, ktorí majú svoje tváre, niečo reprezentujú a vidíme, že v skutočnosti rozhodujú ľudia, ktorí nemajú svoje tváre a hlavne nemajú žiadnu zodpovednosť voči ľuďom tejto krajiny. Čiže pohybujeme sa tu v nejakej šedej zóne, do ktorej vlastne nikto úplne nevidí, a pritom tam sa robia tie kľúčové rozhodnutia, ktoré rozhodujú o tom, čo bude so Slovenskom o desať, dvadsať rokov.

    Ja si myslím, že na začiatku tejto vlády Robert Fico si bol tak trošku vedomý tej citlivosti pozície vlády jednej strany a snažil sa, ako keby tú zodpovednosť rozkladať a tváriť sa, že komunikuje, vytváral rôzne Rady solidarity a rozvoja. Dnes po roku a pol sa už ani netvári, ani sa netvári, že svoje rozhodnutia robí legitímne alebo pseudolegitímne po poradách s týmito pseudoporadnými orgánmi, už ich robí úplne natvrdo práve táto šedá zóna.

    Ja som mnohokrát v tejto sále za posledný rok a pol hovorila o tom, že sa prekračujú hranice a sme svedkami toho, že aj v tomto prípade sa prekračujú hranice, ony vlastne ako keby prestali existovať. Prestáva existovať hranica medzi politikou a biznisom. Prestáva rozhodovať hranica medzi tým, kto má kontrolovať, a ten, kto je kontrolovaný. Prestáva existovať hranica medzi Robertom Ficom a Křetínským, tak ako prestáva existovať hranica medzi predsedom Najvyššieho súdu a Sadikim alebo bývalým námestníkom, ale stále prokurátorom, Generálnej prokuratúry a Kočnerom. Proste neexistujú hranice a v tom priestore, ktorý sa tu vytvoril, sa robia tie najzásadnejšie rozhodnutia, ktoré sú dôležité pre túto krajinu. A politici vlastne tieto rozhodnutia ako keby prestávali robiť a politika sa zužuje na nejakú mediálnu komunikáciu a uplatňovanie moci. A ako keby politika nebola hlavne to, že politici majú robiť zásadné rozhodnutia o smerovaní tejto krajiny, pretože to musia byť politické rozhodnutia, pretože na to boli politici zvolení.

    Môžme si myslieť všeličo o tom, čím prešla táto krajina od roku ´89. Mali sme tu lepšie časy, horšie časy, ale jedno tu nebolo, nebola tu vláda jednej strany. Môžme aj pospomínať rôzne škandály a môžme kritizovať dobré a zlé rozhodnutie. Ale nebola tu vláda jednej strany. A ten rozdiel je obrovský. Pretože vtedy, v tých koaličných vládach, nech vyzerali akokoľvek, nakoniec to rozhodnutie muselo prísť pred politikov, ktorí to rozhodnutie museli urobiť a potom zaňho niesť zodpovednosť. A navyše sa tí politici vzájomne kontrolovali. Vo vlastnom záujme sa vzájomne kontrolovali. Ale dnes tu máme vládu jednej strany a nič také neexistuje. Jedna strana, jedna moc, jedny médiá, resp. médiá, ktoré sú, veľká časť z nich ovládaná aktérmi toho, o čom dnes hovoríme. Hovoríme o J&T.

  • A v tomto prostredí, v tomto nekontrolovanom šedom priestore sa robia rozhodnutia o smerovaní tejto krajiny.

    Hovorím to kvôli tomu, že to, čo sa tu deje posledné dva dni v tomto parlamente, je toho ako keby symbolom. A chcem povedať, že práve preto, čo som teraz sa pokúsila pomenovať, je tak strašne dôležité, aby sme udržali vážnosť tohto parlamentu, udržali vážnosť opozície, pretože dnes neexistuje nikto iný, kto môže v skutočnosti túto vládu kontrolovať. Preto je tak veľmi dôležité zaoberať sa aj takými vecami a protestovať aj proti takým veciam, ako je neúčasť premiéra na tomto rokovaní, ale aj možno tak mediálne nezaujímavej otázke, ako bude vyzerať rokovací poriadok.

    Preto možno to, čo vyzerá tak logicky, však keď pán poslanec Hlina neposlúcha, tak prečo by sme ho nemohli vyviesť. Preto ho nemôžme nechať vyviesť, nie preto, že by si to občas nezaslúžil, ale kvôli tomu, aby sme mali garanciu, že táto opozícia bude môcť v parlamente pracovať. Pretože keď nebude môcť naplno pracovať, tak potom nebude existovať žiadna kontrola nielen vlády, ale tejto šedej zóny, ktorá dnes robí tie kľúčové rozhodnutia, ktoré rozhodujú o budúcnosti Slovenska.

    Ja sa chcem veľmi pekne poďakovať Ivanovi Miklošovi za naozaj podrobný výklad toho, čo sa udialo okolo SPP, a myslím si, že z toho vecného rozboru je zrejmé nielen to, aký je to podvod, ale je zrejmé aj to, ako táto vláda stiera hranice medzi politikou a biznisom, čo je, čo je nebezpečné pre budúcnosť Slovenska, pretože nemáme garantované to, že politici sledujú verejný záujem.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Faktické poznámky, pani poslankyňa Vášáryová a pán poslanec Štefanec a pán poslanec Figeľ. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pani poslankyňa Vášáryová.

  • Pani poslankyňa, hovorili ste o strategickom podniku, o strategických rozhodnutiach. Tak si poďme povedať, sme asi 1,5 mesiaca od veľmi dôležitej udalosti.

    Vo Vilniuse v novembri sa bude rozhodovať, či Európska únia a my ako súčasť Európske únie podpíšeme Asociačnú dohodu s Ukrajinskou republikou. Pozrite sa, ako už dnes začala Ruská federácia a Gazprom obchodné vojny a iné vojny napríklad s Poľskom alebo s Ukrajinou.

    Kto bude robiť v oblasti plynu strategické rozhodnutia, keď nás smršť Gazpromu zachytí? Už sme zabudli na rok 2009, už sme zabudli, ako trápne išiel minister, premiér Fico do Kyjeva? Nič nevybavil. Potom išiel, až štyri minúty hovoril s Putinom v Moskve a ten mu povedal, aby sa išiel spýtať, že či mu Ukrajina nedá plyn. Poslal ho s výsmechom preč. Kto bude robiť tie strategické rozhodnutia, Křetínský alebo Petr Kellner, ktorý má svoje najväčšie obchodné záujmy v Rusku? Človek, ktorého vôbec nepoznáme, ktorého 15 rokov fotografiu nikto nevidel? Toto budú ľudia, ktorí budú rozhodovať o tom strategickom, ochrane strategickej pri podpise Asociačnej dohody s Ukrajinskou republikou?

    Pre človeka, ktorý sa nevyzná do zahraničnej politiky, je to možno taká blbosť, ale počkajte si na ten termín v novembri z Vilniusu.

  • Ďakujem, pán predseda. Pani poslankyňa Žitňanská zvýraznila jeden veľmi dôležitý bod, a to je realita, že vláda jednej strany nemá vnútornú kontrolu, pretože koaličné vlády sa navzájom kontrolovali a politici mali akúsi formu samoregulácie vo vláde.

    Pani poslankyňa vyjadrila názor, že teraz vládu jednej strany ako keby nemal kto kontrolovať, preto nemá zábrany. Ja si myslím, že ju má kto kontrolovať a tento škandál s SPP to aj dokazuje. Vládu jednej strany kontrolujú finančné skupiny. To je obludnosť tohto prípadu, dámy a páni, že vláda jednej strany je pod dohľadom finančných skupín.

    A najväčšia morálna škoda a poučenie z tohto prípadu je, že kto má peniaze, má aj moc. A to je veľmi nebezpečné pre ďalší demokratický vývoj na Slovensku. Myslím si, že sa to môže zmeniť len a len tak, že ľudia si uvedomia túto skutočnosť, že budeme o tom hovoriť, a preto aj táto schôdza má význam, aby sme zdôraznili tie neprávosti a tie škody, ktoré robí vláda SMER-u na občanoch.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne Lucii Žitňanskej za jej vklad alebo takú bodku v rámci hodnotenia súvislostí a tiež by som rád poukázal na to, že to pokušenie moci je, samozrejme, veľké, väčšie, keď je to vláda jednej strany, pretože mechanizmus istého vyvažovania a kontroly v rámci koalície je do istej miery jedným z veľmi potrebných, dôležitých nástrojov. A čo je podstatné, sú tie okolité inštitúcie, ktoré majú vládu kontrolovať. No ak parlamentná kontrola nie je umožnená, nie je taká účinná, ako by za normálnych pomerov mala byť, o to väčší má potom spoločnosť problém.

    A to druhé, nerobme si ilúziu, že pri 100-percentnom vlastníctve teraz nejako Slovensko bude v rámci SPP silnejšie rokovať s Rusmi a dohodne lepšiu zmluvu. To budú drobnosti, ak vôbec. A ak zmeny, tak za cenu, za niečo. Nič nie je zadarmo. A bude to cena buď ekonomicko-finančná, alebo politická.

    A to pripomínam preto, lebo Slovensko má svoje záujmy, a tu sa s nimi zaobchádza priam hazardne, ak nie len nezodpovedne. A to dávam ako výkričník nad očakávaním, že Rusi nám dajú teraz lacnejší plyn, lebo vláda má 100 % v rukách to, čo mala väčšinovo.

    Ďakujem pekne.

  • Vaša reakcia, pani poslankyňa.

  • Chcem poďakovať kolegom za faktické poznámky. Ďakujem.

  • Prepáčte, že som ako predkladateľ si dovolil vystúpiť, ale chcem naozaj iba veľmi krátko zdôrazniť môj osobný problém pri privatizácii, alebo teda pri tomto probléme vlastne s SPP, ktorý mňa trápi ešte omnoho viac ako odkúpenie matky. A to je to, čo vlastne SMER spáchal skoro už pred rokom.

    Pred necelým rokom sme tu boli v podstate jediní v tejto sále, ani naľavo, ani napravo nikomu to nevadilo, my sme tu mali lavice oblepené "Fico, kúp SPP!", mal tu aj plagát s celým prepočtom, ktorý hovoril jednoznačne o výhodnosti odkúpenia podielu Gaz de France a E.ON v SPP. Kde to vlastne už vtedy dopredu sme vedeli podľa ponuky, ktorú, ktorú tieto spoločnosti, alebo požiadavky, ktorú mali za svoj podiel, kde očakávali približne 2,5 mld. eur, a zároveň sme vedeli, že ten polovičný podiel generuje približne 300 mil., necelých 300 mil. eur ročne zisku, že ide vlastne o investíciu, ak by štát tento podiel odkúpil, kde by aj s tou stratou, ktorú vlastne materská spoločnosť produkuje pri dodávkach plynu domácnostiam a malým podnikom, by vlastne tá investícia prinášala ročnú výnosnosť 12 %.

    Ja si myslím, že toto bol najväčší hriech. Možno z pravice vtedy ten hlas neprichádzal, aby takéto niečo Fico spravil, lebo by v podstate de facto to bola reprivatizácia SPP, a keďže pred tými 10 rokmi aj niečo ste schválili, či 12, ste schválili privatizáciu SPP, tak asi veľmi ťažko by ste súhlasili s jej reprivatizáciou. Pre nás, nám to pripadalo prirodzené, ak bola možnosť tento podiel odkúpiť, aby štát urobil všetko pre to, aby odkúpil.

    Takisto z tej správy siahodlhej, ktorú som tu včera čítal, vlastne analýzy, ktorá analyzovala možnosti štátu odkúpiť tento podiel, táto možnosť úplne reálne vychádzala, že bola možná. A naozaj stojí na zamyslenie, či vláda Roberta Fica nemohla urobiť trošku práce navyše a nemohla vlastne odkúpiť tento podiel s tým, že, samozrejme, by ten, ak nechcela zaťažiť verejné financie, by tento podiel ponúkla de facto ľuďom, ktorí by si peniaze namiesto 1-percentného úroku uložili, ktoré majú dnes v bankách, uložili by si ich v podstate do fondu, ktorý by odkúpil polovičný podiel v SPP. Ľudia by mali 12-percentný ročný výnos, čiže mali by veľmi dobrú investíciu, a vždy je omnoho lepšie ako to, čo majú dnes v bankách, alebo to, čo majú peniaze uložené v druhom pilieri. Toto považujem za najväčší hriech.

    Ak už to Robert Fico nechcel odkúpiť pre štát a urobiť veľmi dobrú investíciu s 8-ročnou návratnosťou, tak to mohol urobiť aspoň pre ľudí. Ľudia mohli mať uložených 2,5 mld. eur s úrokom 12 % ročne. Myslím si, že nie je nikto v tejto sále, kto by takúto úložku alebo takéto akcie, ak by si mohol odkúpiť každý do výšky, koľko by mohol, tak by si asi kúpil a investoval. A takto isto by boli aj ostatní ľudia na Slovensku.

    Mňa mrzí tento špinavý kšeft, ktorý Robert Fico urobil pred necelým rokom a kde v prvom rade pripravil štát o investíciu s 12-ročným výnosom ročným alebo alternatíve, keď teda nechcel zvyšovať zadlženie štátu, ktoré, si myslím, že by nebol problém, ak by sme vysvetlili, že sme nakúpili kvalitné aktívum do majetku štátu, tak by nebol problém to vysvetliť na finančných trhoch a vôbec by sa to neprejavilo na financovaní, alebo teda nákladoch na financovanie dlhu. Ale keď už to teda nechcel urobiť cez verejné financie, mohol to urobiť a sprostredkovať tento obchod pre ľudí. Neurobil to a ja si myslím, že veľmi dobre sa snažil, a až nadštandardne sa snažil, aby našiel všetky možné argumenty, prečo to urobiť akože nemôže. Ale on to v skutočnosti urobiť nechcel. A toto je hriech desať razy pomaly väčší ako ten, o ktorom sa bavíme, keď odkupuje matku SPP. Ak odkúpi matku SPP, ten polovičný podiel, ktorým zaťaží štát, je približne 40 mil. eur ročne. Tuná prichystal štát o 300 mil. eur ročne alebo, tak ako som povedal alternatívne, ľudí, ktorým mohol umožniť investovať do materskej spoločnosti, či teda do vlastne celkovej, celkového holdingu SPP.

    Toto som považoval za dôležité, nechcem opakovať argumenty, ktoré tu zazneli. Som veľmi rád, že prebieha táto diskusia, že mohla prebehnúť hlavne táto diskusia možno od tej siedmej doteraz aj za prítomnosti médií, ktorú, si myslím, že by sme nemali, ak by sme sa včera možno ako Dávid Goliášovi nepostavili a nerobili obštrukciu, a tým pádom sme nepripravovali pozornosť možno médií aj na túto schôdzu.

    SMER nám neumožnil, aby sme počas dňa hovorili k ľuďom cez médiá, ktoré sú jediným sprostredkovateľom informácií od nás, tak sme takýmto spôsobom si možno trošku vydobyli pozornosť pri tejto nočnej schôdzi. Som tomu - ešte raz - veľmi rád. Nechcem zdržovať diskusiu tým, že budem opakovať argumenty, ktoré tu už zazneli.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Mikloš. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Pán kolega Matovič, ja som vo svojom vystúpení povedal, že vláda Roberta Fica mohla odkúpiť ten podiel dokonca za 2,2 mld. eur, pretože ona mala možnosť vlastne zablokovať ten predaj, z čoho vyplývala, a zároveň mala predkupné právo urobiť to.

    Ale chcel by som vám povedať, že dôvod, prečo sme nepodporili váš návrh, aby to vláda urobila, čiže ona to mohla urobiť, ale ja si nemyslím, že by bolo dobrým riešením, keby to urobila. Ten hlavný dôvod je ten, ja som pôvodne vo svojom vystúpení mal aj jednu pomerne obsiahlu časť, ktorou som vám chcel pripomenúť, myslím, vám kolegom, ako vyzeralo hospodárenie SPP do privatizácie, najmä teda do roku ´98 za vlády Vladimíra Mečiara. Symbolom toho sú Duckého zmenky, ale nielen, ten podnik bol proste tunelovaný na vstupoch, na výstupoch, bol neuveriteľným spôsobom neefektívne riadený politickými nominantmi.

    Len na ilustráciu, na ilustráciu to, ako sa tam rozhadzovalo: Dnešný vedúci Úradu vlády pán Federič, vtedajší zamestnanec, bol na jazykovom kurze v Spojených štátoch amerických za 800-tisíc korún a podobné veci.

    A ja mám obavy, že ak by dnes 100-percentným akcionárom tohto podniku bol štát a zároveň tu máme vládu jednej strany SMER-u, že to hospodárenie a fungovanie toho podniku by nebolo o nič lepšie, ako bolo za vlády Vladimíra Mečiara.

    Takže to bol dôvod, prečo sme tú vašu iniciatívu vtedy nepodporili.

  • Ako chápem to vysvetlenie, napriek tomu si myslím, že je to trošku také myslenie ešte spred desať a viac rokov. Že vlastne možno ten strach z toho mečiarizmu a tú realitu, ktorú sme videli vo VSŽ a tunelovanie VSŽ-ky, tak nás ako kebyže blokuje a sme si sami v sebe vsugerovali, že štát je zlý vlastník.

    Ja viem, Robert Fico asi zrejme je de facto klon Mečiara a správal by sa veľmi rovnako, aj jeho vláda, aj jeho nominanti v tomto podniku. Ale na druhej strane si myslím, že ak sme zodpovední politici, mali by sme nabrať odvahu a urobiť takéto rozhodnutie a potom urobiť všetko pre to, aby sme de facto nekradli alebo aby nekradol ten, kto vládne.

    Dokázali to Češi s ČEZ-om. Urobili z toho, v podstate udržali to ako štátnu firmu, extrémne motivovali manažérov tejto firmy a myslím si, že urobili omnoho lepšie ako my, ktorí sme Slovenské elektrárne napríklad predali. Myslím, že skorej sme mohli ísť touto cestou, ale, holt, mlieko je už rozliate, asi o tomto už nemá nejako zmysel rozprávať.

    Každopádne Robert Fico mal geniálnu príležitosť podiel odkúpiť, keď už nie pre štát ako zlého vlastníka, povedzme ak by Robert Fico mal strach zo samého seba a zo svojich nominantov, mohol ten podiel odkúpiť pre ľudí. A ľudia už možno ako akcionári, drobní akcionári už by asi omnoho viac si dokázali ustrážiť to, že teda či tam nejaký papaláš im bude rozkrádať to, čo je vlastne majetok ich samých.

  • Pán poslanec Simon do rozpravy, nie je prítomný, stráca poradie.

    Pán poslanec Kaník.

  • Ďakujem za slovo. Už tu bolo povedané naozaj z hľadiska faktov všetko, čo bolo treba. Tak teraz už je len na to, teraz zostáva priestor na to, aby sme tie fakty pospájali, dali im súvislosti a možno vysvetlili alebo sa pokúsili nájsť vysvetlenia, prečo je to tak a čo z toho vyplýva.

    Ja som už začal v tej faktickej poznámke hovoriť, ktorú som mal v reakcii na vystúpenie pána Mikloša, že tie motívy pána Roberta Fica zjavne podľa toho, aké fakty sú spojené s tým, čo sa dneska deje okolo SPP, nikdy neboli motivované záujmom o nízke ceny plynu. Nikdy neboli motivované záujmom o blaho Slovenska. Záujmom o to, aby sa z SPP stal mocný a silný podnik. Jeho kritika, mnohoročná kritika privatizácie SPP a ďalších podnikov z logiky vyplývajúcej okolo toho, čo sa dnes deje, okolo SPP, bola motivovaná tým, že mu vadilo, že on nemôže robiť s SPP práve to, čo robí dnes. Dnes sa mu konečne podarilo dostať sa k tomu. A našiel inú cestu, ako zobchodovať, ako spraviť biznis zo svojho vplyvu ako premiéra na 51 % v tomto podniku.

    Už nie sme v čase, v čase vlády pána Mečiara, keď štát vlastnil veľké množstvo majetku a zneužívanie moci a obchodovanie s politikou sa robilo systémom, že sa lacno alebo zadarmo rozdávalo svojim kamarátom. A tu znova zdôrazňujem, veď všetci to vieme a nikomu to netreba hovoriť, že to nebolo z lásky k tým kamarátom. Ale že to malo všetko svoje ekonomické motívy a že obidve strany boli zainteresované.

    Dnes, keďže už ten majetok sa dostal spod kontroly štátu z veľkej časti, tak sa robia opačné obchody alebo obchod opačným smerom, ale s tým istým výsledkom. SPP je presne takýto príklad.

    Pod pláštikom dobre znejúcich hesiel "nízke ceny plynu pre domácnosti", "väčšia kontrola nad materskou firmou, ktorá o tom rozhoduje", "garantovaná dividenda", ktoré slúžia len na zastretie, ktoré slúžia len ako dymová clona na to, čo je skutočnou podstatou tejto transakcie, sa vytvorí úžasne výnosný biznis model pre druhú stranu, nie pre štát. Pre stranu spoluvlastníkov štátu. A opäť to nie je v tomto svojom trošku iného názoru alebo môj pohľad na vec je trošku posunutý, to nie je celkom tým, že by niekto prikázal Robertovi Ficovi, aby tú transakciu urobil. To, že mu ju neprikázal, ale že on sám je a ľudia okolo neho iniciátormi a hýbateľmi tejto transakcie, a práve tým smerom, akým transakcia ide, svedčí práve spomínaný príklad, ktorý tu bol citovaný, že pán Křetínský navrhoval iný spôsob dosiahnutia cieľa, ktorý pán Fico na transparente nesie ako zdôvodnenie, prečo robí to, čo robí. To znamená, garantovanie nízkych cien pre domácnosti, na ktorých prípadný rast cien plynu by mal negatívny dopad.

    Áno, dá sa to urobiť iným spôsobom. A dá sa to urobiť spôsobom, ktorý je aj efektívnejší pre štát, ktorý je omnoho lacnejší, ktorý nebude generovať stratu, ktorá nakoniec ten podnik zruinuje alebo dostane krajinu vo vzťahu k tomuto podniku do situácie, že nebude riešiteľnou. Že rozdiel medzi nákupnými cenami plynu a predajnými cenami bude taký veľký, že tú stratu nebude z čoho platiť, resp. keď by sa mali začať nejakým spôsobom tie nožnice zatvárať, spôsobí to obrovské negatívne dopady práve na tých, ktorí dneska si myslia, že z toho nejakým spôsobom budú profitovať, resp. že na nich tie dopady nebudú.

    Nebol to pán Křetínský, ktorý prinútil alebo ktorý navrhol túto transakciu, ako sme videli. Bol to niekto iný, kto prišiel s tým, že je tu lepší biznis model. Bude to výnosnejšie pre vás, nie pre Slovensko, nie pre SPP, nie pre štát. Pre vás. A teraz treba na to naozaj nejaké zložité a ťažké dokazovanie, aby sme z logiky veci usúdili, že to nebolo zadarmo? Že to znamenalo len vyššiu pridanú hodnotu pre tohto nového investora a že ten nový investor sa za to pravdepodobne patrične odmenil a že toto je tým motívom celej tej transakcie?

    Takže keď sa pýtame, aké sú tu motívy a že je to motív profitu finančných skupín, ja by som povedal, nie, nielen. Tá strana má dve mince. Tu je jasný motív aj tých, ktorí túto transakciu umožňujú, pretože inak by ju neumožnili. Ja nepodozrievam, že ľudia okolo SPP, ľudia okolo vlády sú tak hlúpi, že by takto zle nastavenú transakciu, s takými nedoziernymi škodami pre Slovensko urobili len na základe svojej odbornej nespôsobilosti. To určite nie.

    Tie materiály, tie konštrukcie sú vypracované veľmi sofistikovane, veľmi premyslene, akurát nesledujú verejný záujem, ale záujmom tých, ktorí pripravujú túto transakciu, organizujú, a tých, ktorí z nej budú mať výnos.

    Pri tomto celom, čo tu zaznelo aj od pána Mikloša, ale aj od iných rečníkov, by som ešte poukázal na jednu súvislosť, myslím, že pán Simon ju spomínal, a to je administratívne rozhodnutie, myslím, že regulátora z nedávnej minulosti, kedy boli stanovené výrazne vyššie distribučné náklady plynu.

    Čo to v praxi znamená? Tie distribučné náklady sú výrazne vyššie ako distribučné náklady, ktoré sú platné v Českej republike. No, zarábať na tom bude ten, kto distribúciu vlastní. Opäť je to jedna z dcérskych spoločností, kde štát cúva a, naopak, vplyv nového investora rastie. To znamená, politickým, mocenským alebo administratívnym rozhodnutím bolo zabezpečené dopredu pred uskutočnením tejto transakcie, že sa zvýšila hodnota dcérskej spoločnosti, ktorá má na starosti distribúciu, a tá sa následne presúva alebo zväčšuje sa tam vplyv súkromného investora.

    Opäť otázka. Je to vo verejnom záujme? No určite nie. Veď to má priamy dopad na cenu plynu, ktorú platia všetci. To nie je vyvolané svetovými cenami "distribúcie", tak ako plyn má svoje cenové ceny. Distribúcia je stanovená na základe rozhodnutia regulátora. A keď môže byť v Čechách výrazne nižšia, môže byť výrazne nižšia aj na Slovensku, alebo porovnateľná s tými českými, napríklad s českými nákladmi.

    Garantované dividendy. Veľmi dobre znejúca vec, a to bola, myslím, že jedna z prvých, s ktorou sa pochválil pán Robert Fico, že zabezpečil, že táto krajina garantovane dostane taký a taký objem investícií. Pán László Solymos veľmi správne vypočítal a ukázal, že táto garantovaná cena investícií znamená vlastne tunelovanie a znehodnocovanie podniku. Pretože ten podnik nebude, nemá a ani nebude mať na takú výšku dividend, ako je garantovaná v Akcionárskej zmluve, to znamená, vždy si bude na ňu požičiavať, bude sa zadlžovať, a tým pádom znehodnocovať. A je to vlastne vydrancovanie toho podniku. Za päť rokov vydrancovanie toho podniku, ale, samozrejme, po nás potopa, bude to chvíľu dobre vyzerať a potom sa povie: "Hop, chyba lávky." A možno už vtedy bude existovať alternatívny a skoro určite bude existovať alternatívny obchodník, ktorý už vôbec nebude potrebovať štát a ktorý bude na liberalizovanom trhu predávať plyn a bude vlastniť distribúciu a bude vlastniť tranzit.

    Ďalšia zaujímavá súvislosť alebo interpretácia súvislosti, ktorá bola spomínaná v súvislosti s cenou, ktorá bola zaplatená za tento, za tento podnik, keď menil vlastníka, a výškou úveru, ktorý si táto spoločnosť na túto kúpu zobrala. Tak pripomeniem, že kúpna cena bez dividend, ktoré sú súčasťou ceny, ale neboli vyplatené, nemuseli ich zaplatiť noví vlastníci, bola 2,2 mld. Úver, ktorý si na to zobrali v dvoch tranžiach, bol 2,5 alebo 2,6. Otvorené zdroje na internete hovoria 2,6 mld. Pýtam sa, kam išiel ten rozdiel medzi 2,2 a 2,6 mld.? Skúste si odpovedať sami. Prečo si potrebovali požičať 2,6, ale zaplatili len 2,2. Má to veľmi jednoduchú a zjavnú súvislosť. Tam treba hľadať tie motivácie.

    Zosumarizované a podčiarknuté: Sme tu svedkami skutočne jedného z najodpornejších a najšpinavších kšeftov, ktorý sa má uskutočniť na úkor slovenských občanov a ktorý má znehodnotiť veľmi cenný majetok, ktorý stále cenným je a bol, pretože po privatizácii SPP, aj keď štát vlastnil už "len" 51 %, výnosy z tohto majetku mnohonásobne pre štát prevýšili príjmy, ktoré dovtedy získaval zo 100-percentného vlastníctva tohto podniku. V rukách dobrých hospodárov by sa naozaj tento majetok ďalej zhodnocoval, ďalej rástol a ďalej by slúžil v prospech občanov tejto krajiny. Tu sa ale niekto rozhodol ináč. Vláda SMER-u, vláda pod vedením Roberta Fica sa rozhodla ináč. Táto príležitosť, táto úžasná biznis príležitosť má poslúžiť konkrétnym ľuďom, konkrétnym záujmom a nie občanom Slovenska.

    A ja sa pripájam k tým, ktorí vyzývajú túto vládu a všetkých, ktorí ešte majú aspoň kúsok cti a svedomia v sebe, aby zabránili tejto transakcii, aby sa táto transakcia neuskutočnila.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Mikloš. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel doplniť vystúpenie kolegu Kaníka, čo sa týka toho zvýšenia ceny za distribúciu, lebo je zjavné a evidentné, že aj tu to súvisí s celým tým veľkým biznisom a veľkým kšeftom. Chcel by som doplniť tú jeho informáciu, ktorú dal o tom, že nielenže v okolitých krajinách ceny sa nedvihli a ceny určuje regulačný úrad, ale cena sa dvihla po prvé po vstupe týchto nových investorov do týchto podnikov, dvihla sa v priebehu mesiaca máj, keď si dobre pamätám, čo je absolútne neobvyklé. Lebo ceny sa dvíhajú väčšinou k 1. januáru alebo ak, tak k prvému dňu mesiaca nasledujúceho.

    Čiže celé to smrdí a je to zrejme súčasť veľkého biznisu a je to mimochodom vec, ktorá sa týka, samozrejme, veľkoodberateľov. Ale cez zvýšené náklady firiem a podnikov ohrozuje zamestnanosť, ohrozuje konkurencieschopnosť a je to presne naopak, teda ako premiér Fico tvrdil, čo som aj vo svojom vystúpení citoval ten jeho výrok, že teda aj pre firmy vláda vie zabezpečiť, nielen pre domácnosti nižšie ceny plynu. Opak je pravdou. Zase to ukazujú fakty.

    Ďakujem pekne.

  • Chcem sa len poďakovať za pozornosť a za reakciu.

  • Pán poslanec Poliačik do rozpravy.

  • Ďakujem. Vážené dámy, vážení páni, vážení hostia, často mávam pred očami tú grandióznu otváraciu scénu filmu od "Fica do Fica". Ako traja najvyšší ústavní činitelia držia tie tri prúty, smejú sa do kamier, vysvietený Bratislavský hrad, prezident, ktorý porušuje ústavu a ani sa len nenechá posúdiť Ústavným súdom, či tak je, alebo nie. Predseda parlamentu, ktorý namiesto úcty k pravidlám a parlamentarizmu ide zavádzať parlamentnú stráž. A tento?

  • Rečník ukázal na maketu zobrazujúcu premiéra.

  • Bezprostredným dôvodom na zvolanie tejto mimoriadnej schôdze, ktorej cieľom je odvolanie predsedu vlády Slovenskej republiky z jeho funkcie, bolo bezprecedentné odhalenie prepojenia vlády Slovenskej republiky s finančnými skupinami, v prospech ktorých vláda SMER-u na čele s Robertom Ficom koná. Avšak ani zďaleka to nie je jediným dôvodom. Ak ideme odvolávať celú vládu, hovorme o vláde ako takej. Povedzme znovu, že toto je posledná kvapka, a nie posledná kvapka v pohári. Toto je posledná kvapka v sude, v ktorom by si moji synovia zaplávali hocikedy.

    Vláda pod vedením Roberta Fica zlyháva. Zlyháva v základných úlohách, nezvláda spravovať štát. Totižto spravovať štát tak, aby to bolo v prospech všetkých jeho občanov a celej spoločnosti. Robert Fico nie je premiérom bežných ľudí. Robert Fico je premiérom skorumpovaných finančných a záujmových skupín, oligarchov, všetkých tých, ktorí systematicky tunelujú zdroje a mentálny duchovný aj finančný potenciál tejto krajiny. Je premiérom predovšetkým tých, s ktorými sa mu oplatí robiť biznis. Občania tejto krajiny nie sú pre Roberta Fica a vládu SMER-u partnerom. Sú len zdrojom hlasov, balamutenou masou, sú len tými, ktorí raz za štyri roky planými sľubmi istôt sú zvedení k urnám a dajú mu mandát.

    Za jeden a pol roka sme mali nespočetné množstvo možností sa o tom presvedčiť. Vláda Roberta Fica odmietla pomôcť slovenským učiteľom k lepším podmienkam pre ich prácu a život. Presadila zákony, ktoré zhoršujú situáciu škôl a centier voľného času a obmedzujú slobodu vzdelávania. Namiesto progresu zvolila regres, namiesto školstva 21. storočia, ktoré má byť zamerané na potreby dieťaťa, študenta, buduje školstvo rokov sedemdesiatych. Lebo normalizačné školstvo je to, čo je vláde SMER-u a Roberta Fica blízke. Z neho vzišli a o jeho návrt sa usilujú. Je výsmechom každého študenta v tomto štáte, že bývalý agent ŠtB a človek, ktorý po revolúcii v ´89. v prvej diskusnej relácii v STV obhajoval stále Komunistickú stranu, je dnes štátnym tajomníkom ministerstva školstva. To je hanba! Hanba!!! Ja tomu normálne neverím. Že človek, ktorý bol platený za to, že slúžil totalitnému režimu, má rozhodovať o tom, akým spôsobom sú učené naše deti! No to je neuveriteľné!

    Učitelia a študenti teda podporu tejto vlády nemajú. Oligarchovia áno. Zákon o významných investíciách je toho dôkazom. Zjednodušenie vyvlastňovania majetku nie je v prospech slovenskej spoločnosti, je v prospech biznis kamarátov tejto vlády. Tak ako kúpa SPP od EPH, ergo J&T.

    Robert Fico a jeho vláda nekonajú v prospech občanov ani v otázkach justície, prokuratúry a polície. Napriek tomu, že máme právoplatne zvoleného generálneho prokurátora Dr. Čentéša, Robert Fico presadil zvolenie a vymenovanie niekoho iného, zhodou okolností človeka, ktorý s ním trávil študentské chvíle na tej istej internátnej izbe. Náhodička.

    Justícia na Slovensku je stále vedená Štefanom Harabinom. Premiér Robert Fico vo svojej prvej vláde predal justíciu Mečiarovi a jeho ľuďom. A bez Roberta Fica by ani dnes nebolo Štefana Harabina, tak ako ho poznáme.

    Pod vedením vlády Roberta Fica koná polícia proti záujmom občanov tejto krajiny. Mafiáni si robia, čo chcú, oligarchovia korumpujú, drogoví díleri odsúdení na 22 rokov sa možno dočkajú otvorenia svojho nového, svojho prípadu, tak ako Baki Sadiki. A oligarchovia korumpujú, politici im slúžia, a nikoho to nezaujíma vo vláde.

    Ale to, odkiaľ berie informácie novinár Tom Nicholson, informujúci o prepojeniach politiky a mafie či rozkrádaní štátneho majetku, to polícia rieši. Človek, ktorý investigatívne pracuje ako novinár v tomto štáte dlhé roky, nie je novinárom podľa polície Slovenskej republiky? Veď to je smiešne.

    Vyšetrovanie spisu Gorila trvá večnosť, ľudské i finančné zdroje naň chýbajú. Ale na razie na diskotékach, kde sa nájde pár gramov marihuany či napálené cédečká, sú k dispozícii stovky policajtov, obrnené autá a psy. Razie, na ktorých je nájdených toľko trávy, ktoré obsahuje bežná internátna izba. A 16-ročné deti hodiny pripútané k stolom sú podrobované nezmyselnému utrpeniu zo strany kukláčov, bijúcich decká pažbami svojich zbraní. Takto jedná polícia na Slovensku. Vláda pod vedením Roberta Fica nedokáže prácu polície nasmerovať tak, aby konala v prospech spoločnosti. Nedokáže, lebo nechce. Lebo rozosievanie strachu jej vyhovuje.

    Robert Fico a vláda SMER-u sú katastrofou pre slovenskú ekonomiku. Podnikateľské prostredie sa zhoršuje a pracovné miesta sa strácajú. Len za rok a pol tejto vlády zmizlo 24-tisíc pracovných miest. A nie kvôli kríze. Nie kvôli kríze. Dvadsaťštyritisíc stratených pracovných miest má na svedomí vláda SMER-u. V susednom Česku za také isté obdobie pribudlo 66-tisíc pracovných miest. A zhodneme sa na tom, že otvorenosť našich ekonomík a trhové prostredie je veľmi podobné.

    Vláda Roberta Fica je vládou ekonomického a hospodárskeho diletantizmu. A čo je horšie, premiér Fico sa utieka k útokom a vzbudzovaniu nenávisti. Len si pripomeňme jeho jedno vyjadrenie. Citujem: "Naša nezamestnanosť je sfarbená rómskou menšinou, inak by bola na rovnakej úrovni, ako majú okolité krajiny." Toto je premiér sociálnej vlády, ktorá má spájať a chrániť slabých? Kto je na Slovensku slabší ako deti v osadách? Kto? Je neprijateľné, aby mal predseda vlády takéto vyjadrenia. Namiesto lacného, ale o to nebezpečnejšieho rasizmu a demagógie potrebuje Slovensko vládu, ktorá bude s negatívnou ekonomickou situáciou bojovať a všetkými silami sa bude snažiť o zlepšenie ekonomickej situácie slovenských domácností.

    Robert Fico a vláda SMER-u sú aj politickým nešťastím pre túto krajinu. Vláda jednej strany a jedného muža nemá rada demokraciu. Keď som pri programovom vyhlásení vlády hovoril, že tejto vláde sloboda smrdí, tak rok a pol jej fungovania to dokázal. Nechcú sa s nikým deliť o moc, nechcú sa nechať kontrolovať, nechcú nikoho počúvať, hrajú trápne politické hry na rozdeľovanie a panovanie, rozdeľujú si opozíciu na štandardnú a neštandardnú, len aby sa náhodou na chvíľu nespojila a nehovorila jedným hlasom.

    Postupnými krokmi deformujú parlamentnú demokraciu a cieľavedome oslabujú parlament. Keď predseda parlamentu, ktorý má konať z pozície druhého najsilnejšieho ústavného činiteľa tejto krajiny, nedokáže ani upratať ministrov vlády, ktorá tomuto parlamentu zodpovedá, aby sedeli na svojich miestach, keď sa ich chce poslanec niečo spýtať.

    Boli sme a sme svedkami ignorácie interpelácie zo strany ministra vnútra, neúčasti ministrov na výboroch, neopodstatneného schvaľovania mnohých vládnych zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, predkladania dôležitých vládnych zákonov v podobe poslaneckých návrhov.

    Vláda SMER-u sa snaží oslabiť demokraciu aj v jej najsymbolickejšom bode - voľbách. Obmedzovanie občianskych kampaní, okliešťovanie volebných komisií, zákaz zverejňovania volebných prieskumov v predvolebnom období, to všetko sa SMER-u a Robertovi Ficovi nepáči. Lebo je slabý a zbabelý. Takto sa nespráva vláda, ktorá má rešpekt k zákonom, parlamentu, demokracii. Takto sa správa vláda, ktorá sa demokracie bojí.

    Zla, ktoré spôsobuje Robert Fico so svojou vládou, je veľa. Pre mňa osobne ako politika a filozofa je najbolestivejším ich prístup k dialógu, k reflexii, ku kritickému mysleniu. Vláda SMER-u nediskutuje, nepremýšľa, neprehodnocuje. Vláda SMER-u vie. Buď vlastnou hlavou, alebo hlavou toho, kto zaplatil.

    Opozícia a občianska spoločnosť nie sú vnímaní ako partneri, ktorých je potrebné prizvať do diskusie. Príklad diskusie, v úvodzovkách, ktorá akože prebehla k ústavnému zákonu o konflikte záujmov, len ukazuje, že sme sa tu rok naťahovali a snažili sa dopátrať k nejakej forme zákona, ktorý by stransparentnil nakladanie s majetkom politikom a nakoniec nám aj tak do rúk bol daný jeden vykastrovaný dokument, ktorý na súčasnej situácii takmer nič nemení.

    Vláda SMER-u sa na diskusiu hrá. Na prácu s opozíciou hrá, na rešpektovanie občianskej spoločnosti sa len hrá. Nechce mať partnera, nechce mať dialóg.

    Táto vláda vníma tretí sektor ako nepriateľov, rušivé elementy, s ktorými treba čo najrýchlejšie skoncovať. Je to prejav ducha normalizácie, ktorý ovláda myseľ Roberta Fica a vlády jednej strany.

    Milan Hamada, významný slovenský literárny vedec a filozof, vo februári 1998 napísal: "Nikto a nič nemôže ohroziť väčšmi ako naša vlastná rezignácia na zachovávanie a kultivovanie ľudských, etických hodnôt a kritického myslenia." Nič nás nemôže ohroziť viac.

    Vláda vedená Robertom Ficom je pre mňa zosobnením takejto rezignácie. Je načase túto rezignáciu jednoznačne odmietnuť a premiéra Roberta Fica odvolať.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán kolega. Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Juraj Miškov.

  • Ďakujem veľmi pekne, vážená pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, poslanci, aj keď sa hovorí, že opakovanie je matka múdrosti, nebudem opakovať informácie, ktoré tu v rozprave už niekoľkokrát zazneli, a pokúsim sa ponúknuť môj, pevne verím, že vecný pohľad na tému Slovenský plynárenský priemysel.

    Nebudem sa venovať ani procesu privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, nakoľko som v tom čase nebol členom vlády ani parlamentu a nemám také penzum informácií, aby som vedel zaujať jednoznačný postoj. Poznám iba výsledok tejto privatizácie, poznám z pôsobenia na ministerstve hospodárstva podmienky z Akcionárskej zmluvy a môžem povedať, že niektoré veci by som možno v tom čase robil inak.

    Jednou z nich je aj podľa mňa nie veľmi šťastné rozhodnutie predať SPP konzorciu najväčších európskych konkurentov E.ON, Ruhrgas a Gaz de France, ktoré neumožnil SPP taký rozvoj ako napríklad v spoločnosti ČEZ v Českej republike.

    Azda najčastejšie sa skloňuje otázka kúpnej ceny menšinového podielu v dovtedy v štátnom podniku SPP. Víťazná cena v súťaži za 49 % akcií a manažérske právomoci bola 2,7 mld. amerických dolárov. Cena sa splatila v dvoch častiach. Prvých 270 mil. dolárov v marci 2002, ostatných 2,43 mld. neskôr v júli. Ak odhliadneme od výmenného kurzu v období medzi splátkami, dôležitá je hodnota firmy ako taká. Pre lepšie porovnanie, podľa vtedajšieho februárového a júlového kurzu eura a dolára predstavovala kúpna cena za menšinu v SPP celkovo 2,76 mld. eur.

    EPH (Energetický a průmyslový holding) kúpil Slovak Gas Holding, teda rovnaký podiel v SPP za 2,5 mld. eur. Čiže podiel, ktorý EPH kúpil, predali nemeckí a francúzski akcionári za nižšiu cenu, ako ho v privatizácii získali.

    Každý, kto niekedy oceňoval firmu alebo sa stretol s oceňovaním firmy, vie, že oceniť firmu nie je jednoduchá vec. Cena sa dá počítať podľa rôznych metodík, ale napokon v praxi vždy platí, že trhová cena je tá, ktorú je ochotný kupujúci zaplatiť a predávajúci akceptovať.

    Bola teda kúpna cena nízka alebo primeraná? Jednoznačná odpoveď z môjho pohľadu neexistuje, ale s istotou sa dá povedať, že bola v tom čase cena, na ktorej sa dokázali dohodnúť obe strany. S odstupom 11 rokov sa rovnaký podiel predáva trhovo za cenu, ktorá je o 256 mil. eur nižšia. Ak by sme sa na cenu pozreli v prepočte na americký dolár, menšina v SPP by bola podľa dnešného kurzu o 760 mil. dolárov vyššia. To všetko bez započítania inflácie, ktorá v období 2002 a 2012 dosiahla kumulatívne v prípade eura 26 % a v prípade amerického dolára približne 27,6 %.

    Do oceňovania firmy vstupuje aj faktor postavenie na trhu. V roku 2002 bolo plynárenstvo na Slovensku monopolné s jedným jediným hráčom. Dnes na Slovensku pôsobí konkurencia a SPP má na trhu podiel niečo vyše dvoch tretín. Strata monopolného postavenia trhového podielu zákonite tlačí aj cenu firmy nadol. Po zohľadnení inflácie straty monopolu a z nej nevyhnutne vyplývajúce straty trhového podielu možno v hrubom odhade predpokladať, že zahraničným akcionárom sa podarilo hodnotu skupiny SPP mierne zvýšiť.

    V čase privatizácie SPP sa o víťazovi verejnej súťaže rozhodovalo podľa troch skupín kritérií. Prvou bola ponúknutá cena, druhou strategické záujmy a do tretice zvyšovanie hodnoty SPP do budúcnosti. Za cenu bolo ponúknutých, alebo teda maximálna hodnota, ktorú mohol ten, ktorý sa tejto privatizácie zúčastnil, získať, bolo 75 bodov zo 100, za strategické záujmy Slovenskej republiky 15 bodov zo 100 a do tretice to bolo zvyšovanie hodnoty SPP do budúcnosti, čo bolo 10 bodov zo 100.

    Medzi strategické záujmy Slovenskej republiky sa zaraďovala napríklad snaha o diverzifikáciu zdrojov, zvýšenie objemu prepravy plynu cez Slovensko či akceptácia budúcej liberalizácie trhu. Pod zvyšovaní hodnoty firmy sa rozumela napríklad vôľa investovať do infraštruktúry, zahraničná expanzia, zvýšenie zobchodovaného objemu plynu či zefektívnenie prevádzky firmy ako takej.

    Vtedajšia vláda potrebovala peniaze na financovanie svojich reforiem, a preto sa kládol absolútny a dominantný dôraz na kritérium ponúknutej ceny, pričom rozvoj firmy bol až na druhom mieste. Takýto prístup si, bohužiaľ, čiastočne osvojil aj manažment SPP a toto bola jedna, alebo prvá z mojich najvážnejších výhrad voči zahraničných akcionárom v čase, keď som viedol ministerstvo hospodárstva.

    Keď vstúpilo Slovensko do Európskej únie, bolo najväčším prepravcom zemného plynu. Medzičasom sa však začali pripravovať projekty Nod Stream a South Stream so spoločnou technickou prepravnou kapacitou až 118 mld. kubíkov ročne. Je to viac ako ročná technická kapacita slovenskej prepravnej siete v objeme viac ako 90 mld. kubíkov. Obe vetvy plynovodu Nord Stream sú dnes už v prevádzke a výstavba potrubia South Stream sa začala v decembri 2012.

    Slovensko aj SPP sa, žiaľ, postavili k obom projektom neutrálne a dovolili ich rozvoj bez aktívnejšieho zásahu, čo i len vo verbálnej rovine. To bola druhá z mojich najvážnejších výhrad voči zahraničným akcionárom. Ale bez viny v tomto nie je ani štát, nakoľko akcionárska dohoda medzi štátom a akcionármi neošetrila dostatočne tento strategický záujem Slovenska.

    Nateraz nie je úplne jasné, ako sa bude v budúcnosti vyvíjať hospodársky výsledok spoločnosti Eustream, ktorý patril do skupiny SPP. Na konci roku 2028 sa mu končí dlhodobý kontrakt na prepravu, ktorý ustanovuje i tzv. klauzulu ship or pay. Tá v praxi znamená, že Gazprom si rezervuje na dané obdobie minimálnu prepravnú kapacitu, za ktorú musí zaplatiť bez ohľadu na to, do akej miery ju využije. Cez nové plynovody South Stream a Nord Stream, v ktorých má Gazprom svoj vlastnícky záujem, by sa tak v budúcnosti mohlo prepravovať čoraz viac komodity, bohužiaľ, na úkor prepravy objemu tejto ropy cez Slovensko.

    Mojou treťou najvážnejšou výhradou bolo, že zahraničným akcionárom SPP sa nepodarilo diverzifikovať ani zdroje nákupu plynu. SPP i dnes nakupuje plyn pre svojich zákazníkov na základe dlhodobého kontraktu so spoločnosťou Gazprom Export. Problémom pritom nie je dlhodobý kontrakt ako taký. Ak odhliadneme od nastavenej cenovej úrovne, ktorá je nastavená dnes nad spotovým trhom, a ak odhliadneme aj od nadkontrahácie, ktorá ide vysoko nad rámec spotreby plynu na Slovensku, je to tradičný obchodný nástroj, ktorý je zárukou likvidity, bezpečnosti dodávok a v neposlednom rade aj impulzom na investície do infraštruktúry. Problémom je však závislosť od jedného jediného dodávateľa.

    SPP mal v roku 2008, keď sa uzatváral nový dvadsaťročný kontrakt, šancu aspoň mierne znížiť závislosť od Ruska. No pokiaľ ide o zabezpečenie fyzických dodávok zemného plynu, nevyhnutným predpokladom je vždy existujúca infraštruktúra, ktorá v tom čase na Slovensku vybudovaná nebola. Nové projekty v oblasti prepravy, ako napríklad reverzný tok z Česka alebo z Rakúska, či prepojenie s Maďarskom a plánové prepojenie s Poľskom, to je to severo-južné prepojenie, sa začali realizovať až v reakcii na plynárenskú krízu a prvé z projektov severo-južného prepojenia podpísala až naša vláda. Keby bola infraštruktúra na preprave plynu už vtedy dostatočne rozvinutá, zastavenie dodávok plynu na Ukrajine by nemuselo vtedy napáchať také obrovské hospodárske škody.

    Ale aby som len nekritizoval, tak skúsim niečo pozitívne. A tým pozitívom je určite prístup francúzskeho a nemeckého manažmentu k liberalizácii trhu. Aj zásluhou tohto konštruktívneho prístupu spoločnosti Eustream a SPP Distribúcia dnes existuje na trhu konkurencia. Rovnako kladne hodnotím aj pôsobenie zahraničných akcionárov z pohľadu transformácie kedysi štátneho monopolu na firmu, ktorá dokáže fungovať na konkurenčnom trhu.

    Častokrát zo strany ľudí počúvam argument, že zahraničným akcionárom sa investícia už dávno vrátila. Ak sa dividendy z rokov 2002 a 2008 prepočítajú podľa vtedajších priemerných ročných výmenných kurzov koruny a eura, firma v období 2002 až 2011 vyplatila celkovo svojim akcionárom dividendy v objeme 6,27 mld. eur. Podľa vlastníckych podielov získali zahraniční akcionári spoločne 3 070 mil. eur, kým slovenský štát získal 3,2 mld. eur. Zahraničným vlastníkom SPP sa ich investícia vrátila z vyplatených dividend približne za 9 rokov. Áno, francúzsky aj nemecký akcionár na SPP zarobili. Tvorba zisku je však základným cieľom každej firmy a kritizovať niekoho, že vytvára zisky, je rétorika, ktorá je možno u socialistov obľúbená, ale z môjho pohľadu pomýlená.

    Zároveň treba dodať, že zarobil aj štát, odhliadnuc od objemu daní, ktoré platí SPP, štát v roku 2002 zinkasoval 2,7 mld. amerických dolár za predaj 49 % akcií a následne každý rok ako väčšinový akcionár dividendu o niečo vyššiu ako zahraniční akcionári.

    Tu môže celkom logicky zaznieť otázka, či by štát nebol na tom lepšie bez odpredaja podielu z SPP, veď celý objem dividend by mohol v tom prípade ostávať v štátnom rozpočte. Nuž je potrebné dodať, že zisk, ktorý tvoril SPP, je pred privatizáciou, predstavoval sotva tretinu zisku, ktorý tvorila firma po privatizácii. A druhým dôvodom je to, že vtedajšia vláda potrebovala peniaze z privatizácie na rozbehnutie dôchodkovej reformy, ktorú celkom úspešne zlikvidovala táto vláda. Vláda tiež potrebovala peniaze na alebo využila peniaze v roku 2005 na jednorazové zníženie štátneho dlhu, vďaka čomu sme mali štátny dlh výrazne, výrazne znížený. Toto opäť neplatí, pretože prvá aj druhá Ficova vláda dlh, štátny dlh zvýšila na dnešnú úroveň.

    No oveľa dôležitejším argumentom v prospech privatizácie SPP sú z môjho pohľadu zmeny, ktoré zahraniční manažéri vykonali priamo v rámci firmy. Na jednej strane ukončili krížové dotácie, keď sa straty z predaja plynu kompenzovali časťou zisku z prepravy plynu, čo bola aj požiadavka Európskej únie súvisiaca so snahou Slovenskej republiky vstúpiť do Európskej únie. No a zahraniční akcionári uskutočnili navyše mnohé nevyhnutné kroky, ktoré smerovali k zlepšeniu fungovania firmy. Ak by SPP neprešlo zásadnými zmenami a bola by naďalej riadená politickými nominantmi, neexistovala by záruka, že by bola zisková. Ja si myslím dokonca, že by bola stratová, a nestala by sa v primeranej miere slúžkou sociálnych politík jednotlivých vlád alebo v horšom prípade zdrojom príjmov pre politicky spriaznené firmy alebo ich mecenášov.

    A práve toto, dámy a páni, je jedným z najväčších rizík odkúpenia 49-percentného podielu stratovej materskej spoločnosti SPP. Okrem vytvárania prevádzkových strát, ktoré na svoje plecia v plnej výške preberá štát. Tento rok predpokladá SPP stratu v regulovanom segmente domácností 97 mil. eur. A zlepšenie hospodárenia pri dnešnom nastavení regulácie je nereálne, keďže SPP vytvára stratu už pri nákupe vzhľadom na regulátorom stanovenú cenu, ktorá je pod nákupom komodity z Ruska.

    Nehovorím nič tajné. Koniec koncov priznal to na hospodárskom výbore aj minister Malatinský a vo včerajšom úvodnom vystúpení aj pán predseda vlády Fico, že na domácnostiach robí SPP už historicky stratu. To znamená, že podnik, ktorý chce vláda kúpiť, je každoročne nastavený vyrobiť stratu 100 mil. eur. Do roku 2028, kedy končí platnosť kontraktu s Gazpromom, to znamená kumulovanú stratu 1,5 mld. eur pri nastavení, pri dnešnom nastavení regulácie. Ešte raz opakujem, 1,5 mld. eur.

    Do dnešného dňa som nepočul, či už z úst ministra hospodárstva, alebo predsedu vlády pána Fica, ako chce túto stratu vykryť. Možno má nejaký rezervný plyn v hodnote 150 alebo 170 mil. eur, ktorý môže predať. No povedzme, že ním vykryje 18 mesiacov. A čo potom? Čo po tých 18 mesiacoch? Špajza bude prázdna. Alebo to pána Fica už po 18 mesiacoch zaujímať nebude v zmysle hesla "po nás potopa"?

    Vždy, keď kritizujeme pána Fica, a teda stranu SMER, tak majú pripravenú takú čarovnú formulku, veď nech opozícia predloží návrhy, nech sa ukáže. Okej. My síce nevládneme, vládnete vy, dámy a páni zo strany SMER, ale dobre. Aj keď nie je našou povinnosťou pomáhať vám s domácimi úlohami. Dobre. Ja síce už dlho tvrdím, že pokiaľ ide o rozumné riešenia, tak ste impotentní, a pokiaľ ide o hlúposti, tak ste mimoriadne plodní. Ale tu a teraz vám predložím návrh, ako je možné znížiť stratu v materskej spoločnosti, a podotýkam, je to bez toho, aby ste museli materskú spoločnosť vôbec kupovať.

    Takže

    1. znížte operatívne náklady SPP o 30 %, toto vám umožní ušetriť 20 mil. eur;

    2. zaveďte fixnú zložku ceny tak, ako to majú susedné krajiny, ako napríklad Česko, Poľsko alebo Rakúsko. Pri jednom jedinom eure mesačne znížite stratu o 15 mil. eur. Pri dvoch eurách fixnej zložky ceny je to už zníženie straty o 30 mil. eur;

    3. zaveďte podporné sociálne tarify pre tých, ktorí to naozaj potrebujú, pre dôchodcov, pre zdravotne postihnutých, pre ľudí v hmotnej núdzi, a zároveň s tým

    4. zrušte dotovaný plyn pre bohaté domácnosti s veľkými nehnuteľnosťami. Pretože ani pán minister Počiatek, ani pán minister Kažimír, ani ja a koniec koncov ani pán premiér Fico nepotrebuje a nie je odkázaný na dotovaný plyn. Podľa prepočtov by ste tak mohli prestať dotovať bohaté domácnosti, ktoré tvoria zhruba 6 až 7 % domácností na Slovensku.

    Dámy a páni, už dnes majú slovenské domácnosti cenu pod priemerom cien plynu v Európskej únii a vzhľadom na nastavenie je úplne jedno, či ju používajú na varenie, kúrenie alebo ohrev vody v bazéne.

    Toto sa vám zdá sociálne? Toto sa vám zdá solidárne? Ak má rovnakú cenu plynu babička z Oravy, ktorá si plynom kúri, a rovnakú cenu majú aj ministri Počiatek a Kažimír, ktorí si nimi vyhrievajú svoje bazény?

    Namiesto toho, dámy a páni, aby ste hľadali spôsob, ako pomáhať tým sociálne slabším, tým, ktorí to naozaj potrebujú, cez zvýhodnené tarify a deregulovať ceny plynu pre bohatých, pre tých, ktorí si to vedia dovoliť, preberáte na plecia štátu 100 % straty z dotovaného plynu. Tvrdíte, že bojujete za nízke ceny plynu. Prečo potom bojujete za dotovaný plyn pre bohatých?

    Na záver si neodpustím trochu sarkazmu. Pán premiér, ak je dôvodom obava, že by vám po zaplatení vysokého nájomného v luxusnom komplexe Bonaparte nezostalo na energie, ešte vždy sa môžete uskromniť a presťahovať do menšieho domčeka neďaleko hlavného mesta. Odporúčam energeticky pasívny domček, tak ako ste si vždy priali. Alebo sa vykašľať na politiku a skúsiť sa konečne živiť vlastnou prácou a nie nevyhnutne vlastnou hlavou.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Huba.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ako sa ukazuje z celej dnešnej rozpravy a nakoniec zaznievalo to aj vo vystúpení predrečníka, kauza SPP nie je ani zďaleka jediná problematická transakcia v réžii vlády SMER-u. Nemenej problematická a škandalózna sa javí byť aj kauza ropovod Bratislava - Schwechat. Verejnosť zaujíma najmä ekologický a environmentálny aspekt tejto kauzy, ale ona má aj významný a dôležitý ekonomický rozmer.

    Slovensko, zastúpené v tomto prípade ministerstvom hospodárstva, chce za každú cenu budovať ropovod, ktorého prevádzka je podľa všetkého prioritným záujmom iných krajín, ako je Slovensko. Pritom účasť Slovenska na tomto projekte sa odhaduje v rozpätí 110 až 150 mil. eur.

    Na druhej strane k alternatívnemu, možnému alternatívnemu ropovodu Adria sa Transpetrol správa ako k nechcenému dieťaťu. Pričom v prípade Adrie, podľa mne dostupných informácií, by stačilo Slovensku zaplatiť 6 až 8 mil. eur a zvyšok by bol v réžii Slovnaftu a jeho matky MOL.

    Presný opak hrozí v prípade ropovodu Bratislava - Schwechat Pipeline, kde Slovensko zaplatí 100 % investícií na slovenskom úseku a 74 % na rakúskom úseku, a to pritom ešte stále nie je jasné, či vôbec Transpetrol bude prevádzkovať ropovod v Rakúsku cez svoju dcérsku spoločnosť.

    Ďakujem.

  • Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Ľubomír Galko, ktorý však nie je na tabuli, preto poprosím technika, aby ho zapísal, lebo vypadol zo zoznamu.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia z opozície, ctení hostia na balkóne či v kinosále, no, pôvodne som chcel osloviť aj poslancov SMER-u a ministrov za SMER a samotného premiéra Fica, ale všetci vieme, že zbabelo odtiaľto zmizli, až teda na výnimky. A hentoho pandrláka (rečník ukázal na maketu zobrazujúcu premiéra) oslovovať nebudem, to asi každý pochopí. Moje vystúpenie bude kratšie napriek tomu, že si myslím, že opakovanie je matka múdrosti, nemyslím si, že zrovna teraz je dôvod na to, aby som opakoval to, čom som už rozprával dnes ráno v hodinovom príhovore medzi treťou a štvrtou. Ale rozhodol som sa využiť tú príležitosť a to, že som bol písomne prihlásený z úcty k hosťom, ktorí sú na balkóne, a z úcty k hosťom, ktorí sú v kinosále a ktorí merali cestu sem do Národnej rady Slovenskej republiky, aby ukázali svoju politickú angažovanosť.

    Zopakujem len niekoľko bodov. Pre stranu Sloboda a Solidarita je megaškandál tunelovania štátu formou prevzatia akcií Slovenského plynárenského priemyslu len tou poslednou pomyslenou kvapkou v pohári alebo, tak ako to povedal Martin Poliačik, kvapkou v sude trpezlivosti. Dnes pomerne veľké množstvo predrečníkov veľmi odborne a veľmi fundovaným spôsobom zargumentovalo, v čom je celý tento škandál zlý a v čom masívne poškodí občanov Slovenskej republiky a prehĺbi úpadok Slovenskej republiky pod vedením vlády SMER-u a osobitne premiéra Roberta Fica.

    Ja by som rád spomenul ďalšie mimoriadne vážne dôvody, ktoré podľa môjho názoru sú nemenej vážne ako tento škandál, ktorý je uvedený v tom zdôvodnení dnešného odvolávania, a to je arogancia moci jednofarebnej vlády SMER-u a personálna politika Roberta Fica.

    Dámy a páni, aký je dnes stav vo vláde Roberta Fica a aká je dnes situácia? Situácia a stav sú také, že čo minister, to škandál. Môžeme ísť menovite, môžem menovať jedného po druhom a boli by sme tu do rána, pokiaľ by sme museli vymenovať všetky škandály za ten relatívne krátky čas, čo vláda Roberta Fica vládne.

    Spomeniem neexistujúcu licenciu na leteckú záchrannú službu pre Trenčiansky a Bratislavský kraj. To vákuum, niekoľkodňové vákuum, tú hrubú chybu, ktorú spravila ministerka zdravotníctva Zvolenská. Dnes nikto nevie a možno už sa ani nedozvieme, či 39-ročná pani Žaneta, ktorá zomrela po tragickej nehode tri hodiny po tom, ako ju viezli sanitkou do Bratislavy, či by bola túto tragickú nehodu prežila v prípade, že by dostala ten prevoz, ktorý bol požadovaný, prevoz vrtuľníkom do Bratislavy. Možno sa to už ani nikdy nedozvieme, ale faktom je to, že nedostala táto pacientka plnohodnotnú zdravotnú starostlivosť a nedostala ani len tú šancu toho prevozu. Bola to hrubá chyba ministerky Zvolenskej a bola to hrubá chyba, personálna chyba Roberta Fica.

    Môj obľúbený alebo neobľúbený Martin Glváč, ktorý už niekoľko mesiacov kryje zločin, kryje tunelovanie Vojenskej spravodajskej služby počas prvej vlády Roberta Fica a drží vysokých dôstojníkov Vojenského spravodajstva, ktorí sú vážne podozriví z trestného činu, drží ich na svojich miestach. To je megaškandál ako Brno a je to megaškandál Roberta Fica, je to personálne zlyhanie Roberta Fica, pretože Robert Fico mal ministra Glváča odvolať.

    Minister vnútra Robert Kaliňák a policajti, ktorí nám strieľajú po našich vlastných deťoch. To je opäť ďalšia personálna nominácia Roberta Fica. Personálne zlyhanie Roberta Fica.

    Myslím si, že o personálnej politike ministra pôdohospodárstva Ľubomíra Jahnátka, ktorý si dosadil na ministerstvo dokonca vlastnú rodinu, čo sa prevalilo v týchto dňoch, nie je zbytočné sa, nejakým spôsobom túto vec ani riešiť. To len dokresľuje tú tragikomédiu personálnej politiky Roberta Fica.

    Dámy a páni, v súvislosti s týmito tromi alebo štyrmi ministrami, ktorých som námatkovo spomenul, tak jak ma napadli krátko pred tým, ako som išiel do rozpravy, vám chcem povedať jednu vec, jednu záležitosť.

    Viete, koho si dnes Robert Fico popri ministrovi Kažimírovi doviezol na nejakom čudesnom vozidle na ľudský pohon na Úrad vlády? Ministra Glváča, ministra Kaliňáka a ministerku Zvolenskú. Práve týchto troch ministrov. Pridajte k nim ešte nesvojprávneho Malatinského, ktorý tu v prvom rade mal sedieť ešte pred tým, ako sme sa začali venovať premiérovi, a máte zostavu kompletnú. To o mnohom vypovedá.

    Včera premiér a predseda vlády Slovenskej republiky vo svojom vystúpení, on, myslím, že to tu zopakoval, asi dva- alebo trikrát sa tu pochválil, že začal pestovať kult tela. Vysvetlil nám, ako si ráno úžasne zacvičil, potom tu vo svojom príhovore narozprával kopu klamstiev, provokoval poslancov svojím vystúpením a následne zdúchol. V podstate ako taký yperit, zasmradil a zmizol. Zmizol nielen on, ale zmizli aj jeho ministri a zmizlo aj jeho 83 poslancov SMER-u. A dnes to zopakovali pri ďalšom nočnom rokovaní.

    Dámy a páni, toto, čo sa tu deje, toto nočné rokovanie pokladám za neúctivé nielen voči nám, ale v prvom rade voči občanom Slovenskej republiky.

    Dovolil by som si prečítať vám jeden status zo sociálnej siete, ktorý pomerne veľké množstvo ľudí zaujal a ktorý len dokresľuje celú tú tragikomédiu, celé to obdobie vládnutia jednofarebnej strany SMER. Citujem: "Opití poslanci SMER-u útočia na opozíciu v parlamente, Jahnátek zamestnáva na ministerstve svoju rodinu, pre hrubú chybu Zvolenskej záchranné vrtuľníky stoja na zemi bez licencie, polícia strieľa na nevinných študentov, všade sa drzo smerácky kradne, šéf tohto úpadku Fico je zapletený so sekretárkou a národ dumá, či Robert Fico bude prezidentom. Je koniec sveta 2013."

    Dámy a páni, napriek tomuto tragikomickému statusu chcem povedať, a to adresujem v prvom rade hosťom na balkóne, v kinosále a občanom Slovenskej republiky, ktorí sledujú aj v týchto neskorých hodinách toto rokovanie, v prvom rade vám chcem poďakovať za to, že ste prišli, chcem vám poďakovať za vašu politickú angažovanosť. A teraz nielen tým, ktorí ste prišli do Národnej rady, ale aj tým, ktorí teraz sedíte či už pri televíznych obrazovkách, alebo pri počítačoch, tým, ktorí nás kontaktujete cez sociálnu sieť aj počas tohto rokovania alebo nás kontaktujete e-mailami. A chcem vás poprosiť, aby ste nerezignovali na politické dianie, aby ste neboli znechutení, lebo som presvedčený, že to stále má zmysel.

    Včera nahnalo poslancom SMER-u obrovský strach niekoľko ľudí, niekoľko angažovaných občanov, to boli možno traja alebo štyria ľudia na balkóne, ktorí spustili oprávnený rozhorčený krik v čase, keď Robert Fico zbabelo vyzval svojich zbabelých poslancov SMER-u, aby opustili sálu. Niekoľko výkrikov z balkóna malo za následok to, že poslanci SMER-u sa báli utiecť z tejto sály a ostali v tej hornej časti a nevedeli, čo majú robiť.

    Včera to boli traja alebo štyria ľudia, dnes je to niekoľko desiatok ľudí na parlamentnom balkóne a v kinosále, zajtra alebo o niekoľko dní to môže byť na nejakom inom mieste tisícky ľudí alebo desaťtisíce ľudí, alebo státisíce ľudí.

    Verejnosť je to, čoho sa vláda SMER-u a osobitne Robert Fico boja najviac, z čoho majú najväčší strach.

    Nažeňte im, prosím, tento strach. Nažeňte im tento strach vždy, keď budete mať na to príležitosť a keď budete mať pocit, že je to potrebné. Udržujte ich v tomto permanentnom strachu, v tomto permanentnom strachu pred vami, pred verejnosťou. Nerezignujte, pretože som presvedčený, že to stále má zmysel.

    Ja vám veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujeme, pán poslanec. Ďalší prihlásený do rozpravy je Ivan Štefanec, ktorý sa v miestnosti...

  • Reakcia z balkóna.

  • Prepáčte, nemáte možnosť vystúpiť v parlamente.

  • Reakcia z balkóna.

  • Takže zatiaľ naozaj nemáte možnosť vystúpiť v tomto parlamente.

    Pán Štefanec stráca poradie. Nasleduje Viliam Novotný, ktorý stráca poradie.

  • Ruch v sále.

  • Reakcie z balkóna.

  • Reakcie z balkóna.

  • No... Ja vás poprosím, ja vás poprosím, aby ste sa ukľudnili.

  • Reakcia hosťky z balkóna: "Vážení páni a vážené dámy, budem stručná a opýtam sa úplne v kľude. Dokedy budú nevinní občania trpieť za ekonomické zločiny, za vlastizradu, ktorú ste spáchali, za genocídu, ktorú páchate na národe? Odpovedzte! Ja som predpokladala... Odpoviem si sama. Je koniec! Berieme si späť našu krajinu. Nenecháme ju tuná lokajom, ani červeným, ani zeleným, ani modrým, žiadnym! Je to naša krajina. Máte výpoveď!" Veľký potlesk hostí na balkóne.

  • Hlavne možno keby ste to adresovali ľuďom, ktorí tu nie sú. (Reakcia hosťky z balkóna: "To je naša krajinu, nuž nám ju neberte! Preberte sa už! Nespite!")

    S procedurálnym sa hlási pán poslanec Sulík, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Chcel by som pozdraviť kolegov hore na balkóne, dobrý večer prajem...

  • Reakcia hosťky z balkóna.

  • Dovolíte mi povedať... (Pokračovanie reakcie hosťky z balkóna: "Hanbite sa!")

    Pani, dovolíte mi povedať, hore, hovorím k vám, mám ešte 40 sekúnd. Ja s vami vo väčšine súhlasím a v podstate aj preto sme tu, ale ja si myslím, že práve teraz, keď takmer všetci poslanci zo SMER-u zmizli, hovoríte k tým nesprávnym. Sú tu poslanci za SaS, za OĽaNO. Keď niekto v tomto parlamente niečo robí pre ľudí, tak sme to my, napriek všetkým našim chybám nikto z nás nekradne ani nerobíme žiadne nejaké podvody, hnusné podvody typy tunelovanie SPP. To robí SMER, prosím vás pekne, skúste to rozlíšiť...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. (Reakcia hosťa na balkóne: "Kedy budú ľudia vyzvaní, aby mohli rozprávať... v parlamente? To by sme radi vedeli...")

    Helenka, nech sa páči.

  • Tak aj táto udalosť zapadá do charakteru mimoriadnej situácie a mimoriadnych okolností, ktorých sme svedkami tieto dva dni. Aj to, ako ste sa teraz na balkóne prejavili, v podstate len potvrdzuje to, s čím sme tu už aj my ako zástupcovia hnutia Obyčajných ľudí do parlamentu prišli a navrhli sme to, aby hodina pre občanov bola zaradená do rokovacieho programu, aby bola zaradená do rokovacieho poriadku.

  • Áno, ďakujem vám, tlieskate mi a znova to môže vyzerať pre tých, ktorí tu nesedia a ktorí ma dnes na tlačovej besede diskreditovali, že ste tu kvôli mne, kvôli mojej nejakej politickej objednávke. Asi by nám nikto neuveril túto aj dnešnú improvizáciu.

    Chcem vám povedať z tohto miesta, že ja na rozdiel od vlády, a verím, že nie som jediná, som presvedčená o tom, že všetci poslanci, ktorí tu dnes sedia, to so mnou zdieľajú, ja som presvedčená, že toto vaše rozhorčenie a táto vaša nespokojnosť je oprávnená. Z môjho pohľadu je len a len adekvátnou reakciou na to, čoho som tu za to krátke obdobie svedkom ako poslankyňa aj ja.

    Arogancia moci tejto vlády sa stupňuje z mesiaca na mesiac, zo dňa na deň. Za tieto posledné dva dni vykulminovala tak, ako dosiaľ ani raz. Ja chápem a rozumiem vášmu znepokojeniu a stojím pri vás, cítim s vami, pretože vaša nespokojnosť je oprávnená. Ja viem, že ťažko sa hľadajú východiská, ale verím, že aj tým, čo sme za posledné dni ako poslanci, aj ako občania urobili, sme vyslali tejto vláde jasný signál, že takéto praktiky viac do parlamentu a do zákonov nepatria.

    Ja ako občianka, aj ako poslankyňa si viac neprajem, aby sa na tejto pôde predkladali zákony, kde sú skryté záujmy lobistov, lobistických skupín, nadnárodných spoločností, finančných skupín.

    Ja ako občianka a ako poslankyňa si viac neprajem žiť v krajine, ktorú spravuje premiér, ktorý nie je pripravený na diskusiu, ktorý produkuje ak, tak len jednosmernú komunikáciu, ktorý uteká pred občanmi. Ja si neprajem premiéra, ktorý nevie počúvať názory ľudí, a ak títo ľudia oprávnene zvýšia svoj hlas, zbabelo pred nimi zuteká.

    Neutečú nikam, neutečú pred svojou zodpovednosťou, neutečú pred ničím, čo tu napáchali.

    Znova z tohto miesta vládu, ktorá aj dnes, a som presvedčená, že túto rozpravu počúva, znova túto vládu vyzývam, aby zastavila svoje konanie, aby zastavila ďalšie ekonomické poškodzovanie celospoločenských záujmov.

    Ak sa dnes radikalizuje ulica, ak sa dnes radikalizuje parlament, nie je to mojou vinou, ako sa to snažil dnes v tlačovej konferencii odprezentovať predseda parlamentu pán Paška. Nie som to ja, kto vás ženie do extrémistických aktivít a do extrémistických výčinov.

    Ak sa dnes radikalizuje ulica, ak sa dnes radikalizuje parlament, je to len a len preto, že arogancia vlády sa stále viac a viac stupňuje.

    Táto vláda si nemôže prikrývať oči pred pravdou. Pred pravdou sa dnes nik neschová, pred ňou dnes nik neutečie.

    Vyzývam vládu, aby zastavila toto svoje konanie!

    Vyzývam ju ešte raz, aby zrušila a zastavila prerokovanie zákona o obnoviteľných zdrojoch, ktoré našu republiku bude poškodzovať objemom 500 mil. eur v prospech nadnárodnej spoločnosti!

    Vyzývam túto vládu, aby znova raz prehodnotila nevýhodnú kúpu stratovej časti podniku SPP, aby prehodnotila prenechanie manažérskej kontroly v ziskových častiach spoločnosti SPP!

    Pokiaľ táto vláda, ktorá sa pred vami, občania, aj pred nami poslancami takto zbabelo skrýva, pokiaľ sa táto vláda nad tým nezamyslí a nepríde do parlamentu s riešením, budem ďalej ako občianka, aj ako poslankyňa podporovať už včera spustenú občiansku petičnú akciu, kde sa budeme snažiť nazbierať maximálny počet hlasov občanov za odvolanie premiéra a za odvolanie tejto vlastizradnej vlády.

    Ďakujem.

  • Dlhotrvajúci potlesk.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Na vaše vystúpenie reagujú faktickými poznámkami dvaja poslanci.

    Nech sa páči, pán Sulík.

  • Doznievanie potlesku patriaceho predchádzajúcej rečníčke.

  • Ďakujem pekne. Pani Mezenská, veľmi pekne ste to povedali a úprimne bolo cítiť, že hovoríte to, čo si myslíte. My stojíme s vami, ale keď možno ja osobne by som to nevedel takto, takto povedať, ale držíme s vami.

    Možnože je celkom symptomatické, že teraz druhý deň, čo sa tiahne táto schôdza a blíži sa polnoc, tak okrem dvoch poslancov SMER-u, ktorí zjavne tu majú úlohu strážiť, aby niečo nebolo prijaté všeobecným súhlasom (povedané so smiechom a smiech v sále), tak sú tu už len poslanci za Obyčajných ľudí a SaS. Všetci sme tu noví. Nikto z nás tu nie je dlhšie ako nejaké tri roky.

    V podstate spomínam si na to, kedy som sa s Igorom Matovičom, ktorý tu sedí kúsok oproti mne, stretol prvýkrát pred tromi rokmi, štyrmi možno, a sme si teda nejak vraveli, že ideme to nejak skúsiť sa dostať do toho parlamentu a ukázať tým, ktorí tu už 20 rokov obsmŕdajú, že malo by sa to robiť inak.

    Prvá vec, ktorá mňa tak prekvapila, bolo to, že politika je ťažký chlebíček. Ťažký chlebíček v zmysle, že človek môže vstúpiť do obrovského množstva nástražných pascí a nepríjemných situácií, a myslím si, že pomaly sa, pomaly sa učíme v tomto chodiť, a myslím si, že časom sem zavedieme nejakú, nejaké iné spôsoby, viacej slušnosti. A nie len to, že sú tu ľudia, ktorým ide o to, aby, aby sa len nejak predrdolili do ďalšieho volebného obdobia a zase mali 4 roky pokoj.

    Takže, pani Mezenská, veľmi pekne vám ďakujem za váš prejav, myslím si, že bolo to v správny čas a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Milá Helenka, vieš, čo je, vieš, čo je najväčšou hanbou? Že je 23.49, je tu, tak ako hovorí Richard, dvaja poslanci SMER-u, sme tu my Obyčajní a sú tu zástupcovia SaS. Tu by mal sedieť zodpovedný človek a nemal by tu mať svoju karikatúru a mal by tu sedieť a počúvať prejavy, výzvy občanov, ale aj poslancov a mal by sa im zodpovedať.

    Prejav, ktorý je adresovaný presne do srdca toho, možno viacej z emócií, ale to je pri ženách prirodzené, spletený bič obžaloby toho, akým spôsobom nakladajú so správou vecí verejných naši mocní. A tá arogancia až donebavolajúca, že my ani si neprídeme vypočuť zástupcov ľudí a ukazujeme im v podstate iba vztýčený prostredník, že nie je vôbec podstatné, čo sa ich chceme pýtať.

    Skonštatovala si zopár faktov a skutočne si myslím, že radikalizácia prostredia či už verejného, radikalizácia parlamentu je len a len chybou a vinou súčasnej vládnej moci. Myslím si, že by tu naozaj mali sedieť a nepohŕdať orgánmi a parlamentarizmom, za ktoré oni nebojovali. Tu sú iní ľudia, na ktorých chrbtoch sa zviezli a, tak ako hovoril Richard, 20 rokov otravujú verejný priestor.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Ďalej by mal nasledovať pán poslanec Mikuš, ktorý sa v sále nenachádza.

    Dávame priestor pánovi poslancovi Hraškovi, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Milá kolegyňa, milí kolegovia, vážení občania, už tu bolo viackrát povedané, že ten, koho sa týka toto odvolávanie, by tu mal sedieť. Mal by tu sedieť premiér Robert Fico aj s celou vládou, pretože odvolávame jeho, chceme mu vysloviť nedôveru. Nemá našu dôveru za tie kroky, ktoré počas svojho panovania od posledných volieb dokazuje. Má tu sedieť, ale on tu nesedí. Zbabelo a s výsmechom občanom tejto krajiny z tejto rokovacej sály odišiel aj s celou svojou vládou a ešte nabádal aj svojich poslancov. Áno, všetci odišli a tým sa vysmievajú občanom do očí, pretože si ich vôbec nevážia. Oni sú im ukradnutí. Oni ich potrebujú len vo voľbách.

    Ale treba si uvedomiť, že voličov SMER-u nie je až tak veľa. SMER totižto nevolilo viac ako 74 % oprávnených voličov Slovenska.

  • Potlesk. Reakcia z balkóna.

  • Zopakujem to ešte raz. SMER nevolilo viac ako 74 % voličov Slovenska, ale pritom sa tvária, že zastupujú celú krajinu. Nevyzerá to tak.

    Vláda klame, premiér klame, predseda parlamentu klame. Dneska, keď som ho videl na tlačovej besede v priamom prenose, v priamom prenose si dovolí klamať. Dovolí si klamať a zavádzať občanov a tvrdí niečo, čo vôbec nie je pravda.

    Samozrejme, podľa nich sa riadia aj ich poslanci. Keď som videl večerný prejav pána Jarjabka, ktorý bol síce v kancelárii, ale údajne vie všetko presne, perfektne, ako bolo, povedal by som mu, že či ho tá, tie jeho ústa nebolia. Aj škaredší výraz by sa dal použiť, ale máme svoju kultúru. Aj škaredšie by sa to dalo povedať.

    Klamú evidentne do očí, a vôbec im to nevadí. Takto sa prejavuje bezcharakternosť osobností. Konštatoval som to už viackrát, že tu sa nachádzajú poslanci, ktorí nemajú absolútne žiadny charakter. Ale, žiaľ, sú tu, nie, momentálne tu nie sú. Chýbajú tu. Keby mali charakter, tak tu sedia. Ale odhlasujú si, že sa bude rokovať aj v noci. Pch, o polnoci, tak, aby to nikto nepočul, aby to len prešumelo médiami, aby sa to náhodou nedostalo vonku medzi obyvateľov. Ale ono sa to dostane. Bude to v archíve Národnej rady.

    Táto vláda nerobí nič pre občanov Slovenska, robia všetko len pre seba.

    Pre vládu sú nebezpečné myšlienky demokracie a najmä tej priamej demokracie, preto sa Fico vyjadruje, že on bude rokovať a diskutovať len so štandardnými politickými stranami. Prečo? No pretože priama demokracia ohrozuje jeho moc. Keď sa tu dostanú ľudia volení priamo občanmi a nie žiadne politické tričká - komu on potom bude vládnuť? Koho bude dosadzovať? Nebude mať na to moc! Teraz ešte má. Dosadzuje si do úradov svojich pätolizačov, svojich ľudí. Rodinkárstvo prekvitá pri vláde Roberta Fica. Bozkávajúce sa frajerky, ich sestričky, všetko je už nasúkané v štátnych úradoch...

  • Reakcia z pléna.

  • Sesterničky, až do neviem ktorého kolena, pre istotu. Na úradoch by mali sedieť odborníci, ktorí veciam rozumejú, ktorí dokážu riadiť rezorty, dokážu riadiť úrady, a nie rodinkárske osôbky, rodinkárske klany. Veď to je nechutné, čo tu vyrába táto vláda!

    A niekto povie, aj Robert Fico povie, on nevie, prečo ho odvoláva tento parlament. Aký má dôvod?!

    Ja si len spomeniem na jednu udalosť z 19. apríla 2011, Fico povedal: "Po Veľkej noci podávame návrh na odvolanie premiérky Ivety Radičovej, pretože si nezaslúži byť ani jednu minútu premiérkou tejto krajiny! Takýto klamár na slovenskej politickej scéne ešte nebol, a to sme tu už mali poriadne indivíduá."

    No, myslím si, že v tejto chvíli, ak teda nazval Ivetu Radičovú takou klamárkou, tak v tomto prípade má Iveta Radičová najväčšiu konkurenciu na svete. Pretože takéhoto klamára sme tu naozaj ešte nemali. A pritom klame už viacero období, ale vždy mu to prejde. Vždy mu to prejde. Pretože má vymakaný marketing za sebou, vedia ho nabrífovať, dokáže krásne zneužiť situáciu.

    19. septembra 2013

  • Pokračovanie prejavu.

  • Zomreli nám ľudia zavraždení pod vysokými horami teroristami, on príde, prezentuje sa aj s ministrom Kaliňákom, aký, ako teda sa ide zastať týchto ľudí, spravíme im štátny pohreb. Ale to, že sa na Slovensku robia sociálne samovraždy, to ho vôbec nezaujíma!

  • Kto odškodní rodiny takýchto ľudí, ktorí si museli siahnuť na život, lebo už nemajú z čoho?! Museli sa zadlžiť, aby zabezpečili svoje rodiny, aby zabezpečili bývanie. A potom prídu o prácu, lebo táto vláda, tento štát to nastaví tak, aby tej práce nepribúdalo, ale, naopak, odbúdalo. Nie, oni za tým nie sú, to nie sú ich opatrenia, veď oni všetko smerujú k tomu, aby tu bolo lepšie. Vidí to niekto z vás?! Máme sa lepšie?! Máme sa lepšie od nástupu vlády Roberta Fica? Pocítil to niekto z vás? Nikto. Všetci mlčia. Určite mlčia aj ľudia pri obrazovkách. Ja som to nepocítil, že by sa občania Slovenska mali lepšie.

    Robert Fico ide odvolávať premiérku za kauzu Daňového riaditeľstva v Košiciach s budovami. Ale to, že on robí megapodvod za niekoľko desiatok miliónov až miliardy eur, to ho vôbec netrápi, to je nič, veď to je taká smeť! A to nie je jediná kauza. Oni si nastavujú zákony tak, aby vyplatili svojich mecenášov. Koľko tu už bolo takýchto káuz. A prečo by sme ho mali odvolať?! No práve preto, že je nezodpovedný!

    Poďme späť k SPP. Toto je situácia, ktorá tuná je. Chodia tuná rokovať opití poslanci, a pritom sa tvária, že sa nič nestalo, a ešte ich kryjú ostatní, tu nik nebol opitý, ale nikto nechcel fúkať. Zaujímavé. Svedomie nemajú!

    Bolo to tu už viackrát povedané, celá genéza vývoja od privatizácie SPP, malo to svoje plusy, malo to svoje mínusy, ale to, že sa sprivatizovalo SPP, nebola až taká veľká chyba, pretože sme dostali vyše 100 mld. slovenských korún a naštartovala sa dôchodková reforma. Dôchodkovú reformu potom Fico rozbil so svojou ministerkou a teraz máme problém s dôchodkami. Demografia je jasná. Keby tá dôchodková reforma pokračovala tak, ako bola naštartovaná, dnes nemáme taký problém s dôchodkami. 100 mld. korún sa môže zdať málo, ale Fico to dokázal rozhajdákať za 4 roky. Za 4 roky, puf, 100 mld. korún. A teraz to robí znova. Znova rozhadzuje financiami, verejnými financiami, peniazmi, ktoré platia občania Slovenskej republiky, daňoví poplatníci, a on ich rozhadzuje. Jemu to nevadí. Občanom to vadí, mnohým občanom to vadí. Ale mnohí sú už tak znechutení, že už sú apatickí. Ale toto vláda Roberta Fica chce, aby ľudia boli čím ďalej apatickejší a nestarali sa o to, čo sa deje na politickej scéne.

  • Fico prehajdákal za 4 roky 100 mld., urobil si kampaň, žiaľ, na tej najzraniteľnejšej skupine obyvateľov, na našich dôchodcoch, vyplatil im za pár rokov vianočné odmeny, vianočné dôchodky, čím si v podstate urobil u dôchodcov neuveriteľne drahú kampaň svojej osoby a svojej strany. Teraz nemáme čo do úst. A ešte chce prehajdákať aj ďalšie peniaze akože za lacný plyn.

    Je pravda, že chybou bolo, že Slovensko neodhadlo zámery Nemecka a Francúzska, ako oslabiť strategický význam stredoeurópskeho koridoru plynu. To bol projekt, teda ktorý bol projektom South Stream a Nord Stream veľkou konkurenciou. Plynová rúra nám na Slovensku pomaly vyschýňa, South Stream a Nord Stream úspešne profitujú, to sú ďalšie dva plynovody, ktorý ide severom a juhom, obchádzajú nás, obchádzajú našu rúru, preto nám vyschýňa. Takže tieto dva plynovody profitujú a Nemci a Francúzi zo Slovenska zutekali. Urobili, čo potrebovali, odbúrali si konkurenciu a odišli.

    Ale treba povedať, že pri všetkom tom zlom, čo sa stalo v rámci SPP, bol Fico. Na začiatku bol Fico súčasťou privatizácie, pretože bol členom privatizačnej komisie. Bol tam a bol v miestnosti, keď sa otvárali obálky. Keď sa otvárali obálky. Keď sa otvárala jedna jediná obálka, ktorá prišla s ponukou, pretože všetky tri spoločnosti, Ruhrgas - ktoré tam ešte boli? - Gas de France a Gazprom, urobili konzorcium. To nikto nejak nepredpokladal a nečakal, ale stalo sa to. Budiš, prišla jedna obálka. Ale Fico bol ten, ktorý bežal dole do foyeru, akože ide preč z privatizačnej komisie, až po otvorení obálky, keď sa zistilo, že je len jeden záujemca, bežal dole do foyeru, kde stretol troch novinárov, ktorým vybľabotal to, že je len jeden záujemca. Samozrejme, že potom sa stratila vyjednávacia pozícia Slovenska o cene za predaj SPP. Takže kto môže za to, že sa SPP tak lacno predalo? Fico, ktorý vyzradil to, že je len jeden záujemca.

    Ďalší gól prišiel za jeho vlády v roku 2008, keď dovolil podpísať nevýhodnú zmluvu s Gazpromom na dodávku plynu cez náš plynovod. Vtedy mal štát 51-percentný podiel a nemuselo vôbec k takémuto niečomu dôjsť. Tá zmluva bola podpísaná na 20 rokov. Na 20 rokov zaviazal Slovensko odoberať plyn, ktorý sme tu ale nemuseli spotrebovať. A zmluva bola postavená tak, že čo ti prejde, to platíš. Nechceš? Nemusíš. Ale platiť musíš tak či tak. Táto zmluva je ešte stále platná. Našťastie v roku 2011 bola korigovaná, a to bolo nie za vlády Roberta Fica, kedy sa upravila cena zhruba na porovnateľné ceny v rámci Európskej únie.

    A teraz chce Fico ukázať všetkým občanom, že im chce udržať lacný plyn. A tu sa dostávame k meritu veci. Fico opäť pri tomto zneužíva najzraniteľnejšiu časť obyvateľov Slovenska, a to sú naši dôchodcovia. Pretože tých sa týka ten lacný plyn. Oni, žiaľ, nemajú inú možnosť, pokiaľ ho, samozrejme, majú a využívajú.

    Uvediem príklad, aby to pochopili všetci. Predstavme si, že máme domov dôchodcov a tam funguje riaditeľ, ktorý teraz sľúbi svojim chovancom, že im zabezpečí najlacnejšiu stravu. To im sľúbi a to bude aj držať. Strava bude lacná, ľudia budú spokojní, ale nikto sa nezaujíma o to, že kedysi aj dodávateľ potravín do domova dôchodcov, aj ten, čo ich vozil, boli súčasťou domova dôchodcov. Potom sa tieto dve zložky osamostatnili, aj predajca potravín, aj dovozca, ale pritom ten riaditeľ pred pár rokmi podpísal zmluvu na kontrakt na dodávku potravín za pevne stanovenú cenu. A to je jedno, či sa tie potraviny v tom domove dôchodcov spotrebujú, alebo nespotrebujú. To znamená, že on sľúbil svojim chovancom, teda dôchodcom, v domove dôchodcov, že budú mať lacnú stravu. Budú, ale keďže má zlý kontrakt na zmluvu na dodávku potravín, už v podstate neovláda ani dopravu, ani ten nákup tých potravín, ostal mu len obchodník, ktorý sprostredkoval ten predaj tých potravín, tak nakupuje drahé potraviny, ale ponúka lacnú stravu. To znamená, že niekde mu vzniká prebytok. Prebytok potravín a nedostatok financií na zaplatenie toho, čo sa zaviazal odoberať. Keďže má nedostatok financií, musí to nejak riešiť. Tak síce zabezpečil dôchodcom lacnú stravu, ale poviem im, na ktorej mohli ušetriť povedzme pár centov, ale povie im, že, viete čo, zvýšili sa náklady nášho domova dôchodcov, tak vám zvyšujem vaše platby za to, že ste tu, povedzme o jedno, dve eurá.

    Je zahmlievaním, že niekto používa rétoriku, že udržím vám lacnú cenu vašej stravy, ušetria pár centov, ale pridá im pár eur na tom, že tam vôbec môžu byť. A toto je presne filozofia súčasnej situácie SPP.

    Slovensko draho nakupuje plyn, ktorý sa zaviazalo na 20 rokov, že bude odoberať, a jedno, či ho spotrebuje, alebo nespotrebuje. Dneska ho už ani nespotrebuje, pretože na domácnosti nemôžme nafúknuť. Takisto ako domov dôchodcov sa nedá nafúknuť a nemôže sa prijať viacej, pretože lôžka jednoducho sú vyčerpané. Takže musíme zaplatiť za plyn, aj ktorý neodoberieme, ale ktorý sme sa zaviazali odobrať. A tento rozdiel v uniknutých peniazoch, pretože budeme mať lacný plyn, tak ten rozdiel bude musieť niekto zaplatiť.

    Buď sa bude vytvárať dlh, alebo ho zaplatíme z iných zdrojov. Zvýšia sa dane? Zvýšia sa odvody? Čo sa ešte zvýši? Čo sa ešte pridá, aby sa vykryl tento dlh, táto strata, ktorú sa teraz táto vláda chystá urobiť? A to je, ešte doteraz bolo relatívne dobre, pokiaľ by to ostalo v tých pozíciách, ako to je. Ale ideme kupovať stratového obchodníka, do ktorého prispievali ešte ďalšie dve firmy. Teraz už nebudú a bude to len na pleciach štátu. To už bolo tiež viackrát povedané.

    Takže toto je filozofia vlády Roberta Fica, ktorý naozaj zneužíva dôveru najzraniteľnejšej časti obyvateľov Slovenska na svoj megaobchod. Na tejto schôdzi, nie na tejto mimoriadnej, ale na riadnej schôdzi sme mali zákon na ochranu spotrebiteľov, kde sa robila ochrana proti zvláštnym typom predajov, ktorý nazvali aj poslanci, predkladatelia pán Martvoň a pán Brixi, a myslím, že je aj taký film, nie myslím, je aj taký film nazvaný "Šmejdi". Určite ste o tom počuli. Šmejdi zneužívajú dôveru dôchodcov na svoje podvodné obchody. Ale toto isté robí aj vláda Roberta Fica. Zneužíva dôveru občanov Slovenskej republiky a najmä dôchodcov, kde im nasľubuje lacný plyn na svoje škandalózne obchody. Ako potom môžme nazvať premiéra tejto krajiny? Presne takisto ako tamtých, ktorí robili tie podvody na dôchodcoch.

    Ale ešte si povedzme, že máme tuná úlisnejšie ťahy, máme sofistikovanejšie spôsoby, máme tu nástroj, máme tu poslancov, ktorí odschvaľujú, čo potrebujú. Máme tu prefíkanejšieho šmejda, ktorý okradol občanov Slovenska.

  • Naozaj, keď sa zamyslíme nad tým, komu vyhovuje nízka cena plynu, žiaľ, sú to naozaj naši dôchodcovia a to sú tí, ktorí naozaj plyn využívajú. Pretože im každé euro, každý cent je dobrý, a pokiaľ si udržiavajú túto cenu, majú ho priamo v ruke. Ale tí, ktorí platia dane a odvody, tým to štát zoberie. Dôchodcom to našťastie nemá z čoho, lebo neplatia ani dane, ani odvody. Oni dostanú svoj dôchodok a z toho si musia platiť všetky svoje náklady. Aj ten plyn, ale aj elektriku, aj vodu. Veľmi jednoduché riešenie by bolo, lebo totižto určite všetci dôchodcovia nevyužívajú len plyn na svoje, na kúrenie vo svojich domácnostiach. Niektorí kúria pevným palivom, niektorí uhlím, niektorí briketami, peletkami, ale niektorí dôchodcovia majú lacný plyn.

    Prečo Fico nezvýši plošne dôchodky všetkým dôchodcom, keď im chce pomôcť? No nemá z čoho. Nemá z čoho, pretože má zadlžený štát a zadlžuje ho stále. Takže toto je ten nástroj. On povie, že bude lacný plyn, ale len pre jednu skupinu obyvateľov. A ešte druhú, ktorá to zneužíva, a to sú tí, ktorí musia vykurovať megastavby. Sú to ľudia, ktorí väčšinou zarábajú ťažké peniaze väčšinou na úkor druhých, ale tým udržuje tiež lacný plyn. Potrebujú ho oni? Nepotrebujú. Tak poďme zvýšiť dôchodky dôchodcom, ak im chceme pomôcť, a môžme im potom zvýšiť o kúsok aj ten plyn, aby štát toľko neprerábal na tom zlom kontrakte, ktorý bol podpísaný v roku 2008 za vlády Roberta Fica.

    A teraz si poďme povedať niekoľko príkladov:

    - Prečo učitelia nemôžu mať vyššie platy? Lebo Fico garantuje nízku cenu plynu!

  • - Prečo nemajú sestričky v nemocniciach vyššie platy? Lebo Fico garantuje nízku cenu plynu!

    - Prečo obce nemajú na opravy ciest, chodníkov, kanalizácií budovanie? Lebo Fico drží nízku cenu plynu!

    - Prečo nemáme na podporu malých a stredných podnikateľov? No lebo Fico drží nízku cenu plynu!

    - Prečo nemajú dôchodcovia na zvýšenie dôchodkov? Lebo Fico drží nízku cenu plynu!

    - Prečo nemôžeme obnovovať kultúrne pamiatky na Slovensku, ktoré nám chátrajú a rozpadajú sa pred očami? Lebo Fico drží nízku cenu plynu!

    - Samosprávy nemajú financie na opravy ciest, chodníkov, námestí, škôl, škôlok a iných prepotrebných zariadení občianskej vybavenosti, lebo samosprávy musia tiež konsolidovať financie spolu s vládou, ktorá má nedostatok financií v rozpočte, lebo musí splácať svoje dlhy a straty svojich stratových štátnych podnikov. Lebo Fico udržuje nízku cenu plynu!

    - Všetky tieto straty, ktoré sú ešte plánované na tomto mega škandalóznom obchode, budú tým, z čoho nebudeme dokázať pridať niekde inde. Lebo Fico chce udržať nízku cenu plynu!

    A ešte sa čuduje, že ho z toho obviňujeme!! On to robí cielene. On to robí cielene a zneužíva na to najzraniteľnejšiu časť obyvateľov, našich dôchodcov. Fico hovorí, že potrebuje kúpiť SPP, lebo potrebuje udržať cenu plynu. Ale veď ten nástroj mal v súčasnosti v rukách. Veď má na ÚRSO svojho človeka. Doteraz to tak funguje. Regulačný úrad je na to, aby držal cenu, ceny komodít na určitej úrovni. Načo potom potrebuje kupovať stratový podnik? No na to, aby si spravil svoj kšeft, aby odovzdal ziskové časti podniku svojim mecenášom a štát dostane stratovú firmu. Dostane stratového obchodníka. Kto bude splácať dlhy v takomto stratovom podniku? Nuž ďalšie generácie. Či tu bude Fico, alebo nebude. Budú to splácať ďalšie generácie. Ale jeho to nezaujíma. On je už za vodou. On už má nahrabané. Mal na to dosť času. Prvé volebné obdobie, teraz ďalšie. On sa vôbec nestará o občanov Slovenskej republiky. A to je na tom to smutné. On sa stará len o svoje vrecká a vrecká svojich poslancov.

    Dajú sa zmeniť chyby z minulosti? Nedajú. Nad tým my už môžme len zaplakať. Ale treba riešiť súčasnú situáciu a myslieť do budúcnosti. Poznám jedno také príslovie: "Dneska hojno, zajtra h..." Asi týmto sa riadi náš premiér. Dneska rozhajdákať a zajtra bude kto splácať?

    Fico tvrdil, že to boli megaškandály, megapodvody za rôznych typov vlád. Zabudol spomenúť ešte vládu Mečiara, začal až neskôr. Ja sa pýtam, ako to, že nikto nesedí v base? Kde sú tí, ktorí urobili tie podvody? Kde sú? Vo svojich vilách, na teplých miestach a fungujú aj ďalej. Koľko vás je tu vládnych poslancov, ktorí budete rozhodovať o tom, či sa zabráni okrádaniu slovenských občanov, alebo nie?

  • Reakcia z pléna.

  • Traja.

    A viete, koľko je ľudí nás nahnevaných na vaše zlodejiny? Skúste si tipnúť a nemusíte to písať ani do bločkovej lotérie. Je ich dosť na každého z vás. A môže sa stať, že jedného dňa ich nahneváte tak, že si možno na druhý deň o vás budeme čítať v novinách. Ale, žiaľ, vy si to už prečítať nebudete môcť. Chcete až do tohto extrému dohnať našu krajinu? Chcete? Lebo k tomu smerujete. Chcete vytočiť ľudí až do takých obrátok, aby naozaj zobrali moc do svojich rúk? Počúvame naozaj rôzne veci. A v ľuďoch to vrie. Možno stačí malá iskra. A zakúri taký oheň, z ktorého sa budete všetci čudovať. Možno aj my, možno aj ja.

    Vláda Roberta Fica zapredala našu krajinu, ale toto tu možno ešte nie je všetko. Možno ešte prídu väčšie veci, na ktorých sa budeme ešte viacej čudovať a zrazu zistíme, že už nemáme nárok ani na svoju vodu, ani na svoju pôdu. Možno nám z neba spadnú 3,5 mld. na vykrytie súčasného dlhu súčasnej vlády Roberta Fica, možno privanú odniekiaľ, až sa budeme čudovať. Ešte len potom sa zapália ohne. Rozmyslite si dobre, čo urobíte a čo budete robiť, aj keď neodvoláte Roberta Fica, pretože 83 poslancov SMER-u je tu stále, ale rozmyslite si, čo budete robiť do budúcnosti.

    A ja vám možno poradím len takú jednu vec. Ktovie, ako skončia ďalšie voľby, ale ja vám garantujem, že, ako sa hovorí, že "Božie mlyny melú pomaly, ale isto", na každého raz príde. A ľudia si vás nájdu. Preto ak sa náhodou stane, že už nebudete vo vláde, radšej si zbaľte svojich šesť sliviek a odíďte zo Slovenska preč, pretože ľudia vám to spočítajú.

  • Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie, pán poslanec, chcú reagovať traja páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

  • Igor, ja som presvedčený o tom, že jednou z našich povinností je aj pri radikálnych prejavoch niektorých ľudí vo verejnosti vysvetľovať, prečo parlament má zmysel. Prečo napríklad v anglickom parlamente tie čiary, ktoré oddeľujú opozíciu od koalície, sú tak ďaleko od seba, aby boli na dĺžku dvoch mečov. Prečo vznikali parlamenty, aby sa ľudia nerezali, nebili na uliciach, ale aby bolo jedno miesto, na ktorom sa zhodnú, že si to vyrozprávajú a vytvoria pravidlá pre všetkých.

    Slováci mali to šťastie, že celú svoju históriu preberali pravidlá parlamentarizmu a vedenia štátu od niekoho iného. My sme si nezažili, čo to je, že sa kvôli pravidlám rokovania nejakého orgánu zabíjali ľudia medzi sebou a na základe toho bolo nejaké pravidlo prijaté. A nechcime a nepodporujme, aby verejnosť sa dostala do situácie, že začne preberať veci do svojich rúk.

    Ja som za priamu demokraciu, som za občiansku spoločnosť, som za to, aby ľudia participovali na moci, lebo v konečnom dôsledku, tak ako ústava hovorí, tá moc pochádza z ich rúk. Ale netolerujme bláznov, ktorí pobehujú po parlamente s tým, že nás idú vystrieľať. Netolerujme bláznov, ktorí nemajú základné štipky slušnosti ani k ženám, ani k ľuďom, ktorí nás sem prišli pozrieť na deň otvorených dverí. Takisto ako nebudeme tolerovať zlodejov, ignorantov a rozkrádačov tohto štátu, tak aj medzi ľuďmi oceňujme slušnosť, dialóg a otvorenú občiansku spoločnosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Igor, ďakujem za tvoju rozpravu, pretože si zase vystihol a udrel klinec po hlave, tak som rád.

    Ja len krátko. Bol som upozornený, že keď pôjdem do politiky, tak kolegovia mi hovorili, Martin, daj si pozor, politici majú vyoperovanú hanbu. A, žiaľ, sa mi to potvrdzuje aj dnes, aj včera, aj, nechcem povedať, koľko už dní, že tá hanba u niektorých poslancov asi je predsa len vyoperovaná a je mi z toho smutno.

    Pýtam sa, pán Fico, pán premiér, chceme od vás až tak veľa? Chceme od vás až tak veľa, aby ste iba tu sedel? A keď vám niečo hovorí morálna a pracovná disciplína, tak chcel by som vás tu vidieť. A stále nás poučujete, že nemáme elementárnu slušnosť. Vy ju máte akú?

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ďalej by mal v rozprave pokračovať pán poslanec Mičovský a pani poslankyňa Vášáryová, ktorí tu však nie sú. Takže poprosím, strácajú poradie, a poprosím pána poslanca Sulíka.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážené dámy a páni, vážení hostia na balkóne, prajem dobré ráno alebo neskorú noc. Rozprava prebieha už druhý deň. Ja osobne som na nohách oddnes ráno 5.30, a preto len krátko chcem niečo povedať v tejto rozprave.

    Myslím, že už boli povedané všetky argumenty a takisto všetky okolnosti spomenuté, ixkrát sa hlasovalo o tom, aby či už sa uzniesol výbor za napadnutie poslanca Jozefa Viskupiča, alebo schôdza prebiehala v normálnych hodinách, v normálnych hodinách, kedy sa rokuje o tak dôležitej veci, ixkrát sme zažili aroganciu SMER-u a takisto aj zbabelosť.

    Myslím si, že, chcel by som teda ešte aj povedať, dvakrát som ja osobne vystúpil dnes, prvýkrát o šiestej ráno, druhýkrát asi o desiatej, tiež som k veci povedal, čo som považoval za potrebné. Myslím si, že už viac argumentov, ako bolo povedané, či už Danom Lipšicom, Ivanom Miklošom, ďalšími, už jednoducho nie je viac čo predniesť. Takisto neprecítim viac prejav ako pani Mezenská pred chvíľou. Preto nemá zmysel sa stále dokola a dokola opakovať.

    Ale rád by som povedal, že počas tejto schôdze vyšli najavo dve veci:

    1. Neuveriteľná zbabelosť poslancov SMER-u a obzvlášť Roberta Fica.

  • 2. Slepá poslušnosť 83 kolesíkov.

    Ja nechápem, som to už aj spomenul v tom mojom prejave dnes doobeda, nechápem, ako dospelý, súdny človek môže takto nechať zo seba robiť úbožiaka. Toto jednoducho ja nerozumiem, ale možnože to jedného dňa pochopím.

    Takisto jedna vec, ktorá mňa potešila aj príjemne prekvapila, je to, že nie je všetkým občanom úplne jedno, čo sa tu v tomto parlamente deje. Našťastie nehovoria si všetci ľudia, že: "Všetci sú rovnakí a nás to nezaujíma, dajte mi pokoj!" Lebo to je, žiaľ, práve tá živná pôda pre ľudí, ako je Robert Fico. Sú tu aj ľudia, ktorým záleží na tom, ako budú žiť naše deti. Preto aj oceňujem to, že pol hodinu po polnoci je toľko ľudí na balkóne, a myslím si, že je to správne. Je to dobré.

  • A dúfajme, že to tak ostane aj možno pri iných veciach, kedy pôjde o toľko, o koľko ide dnes.

    Je mi úplne jasné, že kolesíkovia budú hlasovať tak, ako ukáže pani Laššáková, a pani Laššáková ukáže tak, ako jej povie veľký vodca. S tým dnes nespravíme nič. Ale ten, či už tá dnešná noc, alebo včerajšia noc nebola nadarmo. Myslím si, že sme veľa ľuďom otvorili oči, že takto to ďalej nejde. Nepôjde to možno zo dňa na deň, tá zmena. Ja osobne nie som zástanca revolúcie v štýle, teraz všetkých tu povešať na stromy, i keď, no, podaktorí by si to možno aj zaslúžili. Skôr som za to, že snažme sa o zmenu v rámci existujúcich pravidiel. Existujúce pravidlá sú napríklad voľby v marci 2016, ale aj skôr už budú nejaké voľby.

    A preto si myslím, je dôležitá dnešná schôdza, a preto to nebol zmárnený čas. Preto, lebo si myslím, že sme dosť veľa ľuďom otvorili oči. Minimálne tým, ktorí sedia, ktorí sedia pri monitoroch a nechápavo sa dívajú na to, čo sa tu deje, a nechápu, prečo najmocnejší muž tejto krajiny zbabelo utiekol. Nechápu, prečo na Jofa Viskupiča, ktorý teda, veď povedzme si to úprimne, nie je Vladimír Kličko, sa štyria ožratí poslanci zo strany SMER vrhnú a idú ho tam pomaly hádzať cez balkón. Toto určite veľa ľuďom otvorilo oči, a preto nebol ten dnešný a včerajší večer márny.

    Chcem na záver pozdraviť, ako som už aj vravel, občanov, ktorí došli bojovať za to, aby naše deti mali lepšiu budúcnosť, a takisto kolegov, ktorí tu vydržali. A myslím si, že tá skladba tých ľudí, ktorí tu ostali, hovorí veľmi veľa. Tak veľmi pekne vám ďakujem a možno nabudúce spolu opäť zabojujeme.

    Ďakujem vám pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie sú dve faktické, tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Štyri faktické poznámky.

    Pán poslanec Mikuš, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Áno, súhlasím s pánom kolegom Sulíkom, že táto schôdza mala zmysel, a myslím si, že mala veľký zmysel. Robert Fico snáď prvýkrát ukázal slabosť.

    SMER v tejto kauze SPP od samého začiatku ťahá za kratší koniec, od prvej fázy, keď minister hospodárstva prišiel vo februári na mimoriadny výbor národnej, á, hospodársky, kde hovoril o prvej myšlienke ovládnuť 100 % matku aj za cenu výmeny aktív. Nakoniec sa ten obchod zorganizoval ináč. Ale to, že od samého začiatku ťahá SMER a Robert Fico za kratší koniec, je ukážkou toho, akým spôsobom zareagovali na túto schôdzu.

    Áno, súhlasím aj s tým, Richard, že bolo to veľmi zbabelé. Ten povel, aby vláda a poslanci ušli včera z Národnej rady, sa nedá, nedá ani inak nazvať. A potom aj tá agresia, aj to nočné rokovanie a nakoniec aj, aj celý priebeh tejto schôdze ukazuje, že táto schôdza mala zmysel, a preto sa chcem svojím spôsobom aj poďakovať všetkým kolegom, ktorí boli aktívni.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Richard, chcem vás podporiť v jednej veci, že nielenže toto malo zmysel a nielenže to odhalilo charakter, akým spôsobom funguje súčasná vládna moc, ale je tam ešte jeden podľa mňa veľmi silný moment, ktorý si neuvedomujeme, nakoľko nás je hŕstka, čo tu dve noci sme, a zdá sa, že tá presila je obrovská.

    Ten moment je v tom, že v skutočnosti je tam už na strane SMER-u a vládnej väčšiny aj prítomný istý strach. Istý strach, ktorý tam je, lebo nevedia si obhájiť svoje veci pred, zoči-voči opozícii, zoči-voči verejnosti. A verte mi, že aj všetci, tie poslankyne aj poslanci, majú svoje okolie a nikto z nich nie je nadšený ani hrdý na to, čo tu dnes robia.

    Ten agresívny výbuch, ktorý sme tu včera v noci zažili, niekde okolo polnoci, je len dôkazom toho, že aj v nich narastá frustrácia z toho, čo sa deje.

    To, že dnes nemám silu povedať svojmu šéfovi, aby sa okamžite spratal, ešte neznamená, že tá pravda na našej strane aj v očiach verejnosti, aj u ľudí, ktorí sú tu dnes v Národnej rade, nie je vnímaná. Ale ja som presvedčený, že trpezlivá práca, tehlu po tehle, nakoniec tú zmenu donesie. Takto to bolo vždy z histórie, tak takto to bude aj ďalej v budúcnosti.

    Inými slovami, neexistuje, aby niekto tuná fungoval na Slovensku, kto odovzdá tak cennú vec ako SPP do rúk finančným špekulantom, a ľudia si to nevšimnú a budú sa nechať vodiť za nos. V tomto prípade je našou zodpovednosťou, aj keby sme tu nie že dve noci mali sedieť, ale aj tri, štyri, keby to pomohlo, myslím si, že to radi urobíme.

    A toto je v skutočnosti to, čoho sa naši kolegovia, ktorí sú síce neprítomní, zo SMER-u, ale určite si na toto dávajú veľký pozor, čo sa tu deje, čoho sa v skutočnosti veľmi, veľmi obávajú, a poviem to otvorene, je to vytrvalosť aj ľudí zvonka, aj nás, čo sme tu.

    Ďakujem pekne za ten váš prejav.

  • Ďakujem pekne. No, dovolím si dve poznámky povedať.

    Prvá poznámka je, že podčiarkujem to, čo si povedal, Richard, že naozaj táto schôdza nebola nadarmo. A ja som takisto presvedčený, že obrovské množstvo ľudí, ktorí nie tak sledovali či už priamy prenos počas tých dvoch dní, alebo, lepšie povedané, dvoch nocí, alebo sa nejakým spôsobom ešte dostanú k jednotlivým vystúpeniam, keď si ich v budúcnosti pozrú, si naozaj poopraví názor nielen na konkrétnych poslancov a poslankyne, ale vôbec na fungovanie celej politickej scény na Slovensku. Možno niektorí ľudia, ktorých mali dodnes zidealizovaných, sa im tu predstavili alebo nepredstavili, lepšie povedané, v inom svetle a niektorých, ktorých zasa možno poznali menej, tak ich pozornosť upútali.

    Druhú poznámku si dovolím osobnú. O tebe je známe, a ja som to niekoľkokrát zažil, keď chodíme spolu po Slovensku, a je to úplne jedno, či sme niekde v nejakom podniku medzi mladými ľuďmi, alebo sedíme s nejakými podnikateľmi, alebo sme niekde na jarmoku a rozprávame sa s tými skôr narodenými, o tebe je známe, že ty nemáš problém hovoriť ľuďom nepríjemné veci. Hlavne nepríjemné veci o stave našej spoločnosti, o obrovskom úpadku, ktorý, do ktorého sme sa dostali práve pod vedením vlády Roberta Fica. A nikdy im nič nezakrývaš. A ja si o to viacej cením to tvoje dnešné poďakovanie a ten apel smerom k verejnosti, či už na balkóne, alebo pri počítačoch, pretože možnože kolegyňa, alebo celkom iste kolegyňa Mezenská to vie precítenejšie povedať, a ja som presvedčený, že to bolo z tvojej strany úprimné.

    Ďakujem.

  • Richard, po tej tvojej reči mi došlo, že v podstate tieto večerné seansy majú niečo do seba. Smeráci tu nie sú. Namiesto nich sú tu ľudia, ktorí pri tej otvorenejšej, trošku voľnejšej atmosfére komunikujú s tým, čo sa deje v parlamente. Máme čas sa porozprávať, máme čas si vymeniť názory a máme čas povedať v dobe internetu, kedy každé slovo ostane zaznamenané naveky, ako sa veci majú. A možno, možno sa naozaj stane, že z týchto prejavov, z týchto do nocí vytlačených rečí záznamy budú populárne, že ľudia si ich budú púšťať, že si ich budú pozerať, že práve v nich budú nachádzať to pomenovanie zla, ktoré máme možnosť sledovať okolo nás v našej spoločnosti. Že budeme mať možnosť takto po večeroch, keď nás sem SMER vytlačí, povedať dosť, že jednoducho demokracia sa nedá ohýbať donekonečna, že ľudia potrebujú nejakým spôsobom prejaviť svoj názor kultivovane a že sa nedá naveky z pozície moci ignorovať, že je tu aj niekto iný.

    Takže ak sa nám aj v budúcnosti stane, že nás zase vytlačia po siedmej hodine, ja sa na to popravde už aj teším, celkom som si zvykol.

    Ďakujem.

  • (Reakcia hosťa z balkóna: "Pán Poliačik...") S reakciou pán poslanec Sulík. (Reakcia hosťa z balkóna: "Aby boli tieto ... sledované, v prvom rade sa tu musia preberať skutočné problémy ľudí. A nezakrývajme si oči, že tu je problém len Fico! Za 23 rokov nám tu vládlo viacero vlád a viacero premiérov! Preto...") Ďakujeme. (Pokračovanie reakcie hosťa z balkóna: "Preto vás žiadame ako svojich zástupcov ako slobodní občania, aby ste sa začali zaoberať návrhom, ktorý podáme, podáte do Národnej rady v hodine otázok a odpovedí priamo občanovi, nie ako od poslancov priamo na premiéra.")

    Ďakujeme za reakciu.

  • Reakcia poslanca Poliačika.

  • Dobre, dáme slovo (potlesk) pánovi Sulíkovi, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pánovi, ktorý hovoril práve z balkónu, som venoval z môjho cenného dvojminútového času 30 sekúnd a rád by som mu odkázal, že či už Martin Poliačik, alebo ja osobne, my podáme otázky, ktoré stanovíte na hodinu otázok budúci štvrtok. Prosím vás pekne, spravte tak, doručte nám tieto otázky do utorka. Všetky otázky, ktoré podáte, tak my podáme ďalej a budú vláde posunuté. No a potom sa môžu poslanci, teda resp. premiér, pokiaľ nedostanú strach, tak sa môžu vyjadriť.

    Mojich posledných 40 sekúnd by som rád venoval na to, ešte raz teda poďakovať sa tým, ktorí tu ostali, aj tým, ktorí mali faktické poznámky.

    Chcem úplne na záver poprosiť a požiadať ľudí, aby tento boj so zlom nevzdávali. Chcem poprosiť a požiadať ľudí, nielen ktorí sú hore na balkóne, ale aj tí, ktorí sú online pripojení, dívajú sa na toto divadlo vďaka SMER-u, ktoré tu vzniklo, a tých, ktorí možno budú o tom čítať, alebo to niekedy vidieť, prosím vás, nevzdávajte tento boj so zlom. Je to len otázka času, pokiaľ sa nám ho podarí...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Ďalej by mal nastúpiť pán poslanec Simon, Štefanec, Novotný, ktorí tu nie sú, už raz stratili poradie, takže už nemôžu vystúpiť. Pán poslanec Mikuš, Mičovský, Vášáryová sa takisto nenachádzajú v sále. Takže tým pádom sme vyčerpali všetkých písomne prihlásených. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Teda sú prihlásení traja páni poslanci.

  • Reakcia hostí na balkóne.

  • Prepáčte, toto naozaj je vec poslancov Národnej rady. Máte možnosť byť legitímne zvolení.

  • Reakcia hosťa na balkóne.

  • Áno, ktorých zastupujú poslanci Národnej rady. Nech sa páči, pán poslanec Frešo. Pán poslanec Frešo stráca poradie.

    Pán poslanec Vašečka. Nerozumela som, či ste si chceli vymeniť poradie len? Dobre.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja len krátko. Všetkých vás pozdravujem.

    Keď som teraz počúval zase s nejakým prerušením tento záver tejto schôdze, tak si myslím, že možno naozaj, možno naozaj bude toto taký bod, kde si povieme spätne, keď sa pozrieme možno niekoľko mesiacov, možno rok dozadu, že toto bola tá situácia, keď sa to s tým Ficom proste prevalilo. Mám taký, mám taký momentálny dojem z toho.

    Druhá vec je, že je otázka, že ak máme prázdne miesta vlády, prázdne miesto premiéra, ktorý sa má zodpovedať Národnej rade, ktorý prevzal do rúk úplnú moc, je predseda strany, je predseda vlády, a spokojne tu rozkazuje aj poslancom, ako sme to videli včera, akoby sa snažil nejak mať v rukách absolútnu moc, ale zároveň dokolečka omieľa "cena plynu", "cena plynu", "nízka cena plynu", že či mu toto v našej spoločnosti prejde.

    Je to otázka, ukáže sa to snáď vo voľbách, snáď nejako inak. Je to tiež taký zlomový bod, že ako ďaleko my ako občania, ako občianska spoločnosť vidíme. Či nás zaujíma len jeden vytrhnutý účet, alebo mu to jeho voliči, jeho doterajší voliči zrátajú a povedia: "Nie, my nepredáme za pár centov to, že ten človek tu pohŕda demokraciou, teda nami, a my takéhoto vládcu, samovládcu nechceme."

    A posledná, tretia vec, ktorú som chcel povedať, je dôvera. Je to vlastne schôdza o vyslovení nedôvery premiérovi. Ja si myslím, že pán premiér sa o našu dôveru neuchádzal, že ju stratil. Moju určite. Je mi to istým spôsobom ľúto, pretože by som bol rád, aby ten, kto vystupuje ako predseda vlády krajiny, v ktorej žijem, aby mal moju dôveru. Ale nemá ju a ani sa o to nepokúsil. Ja tu nezastupujem seba. Zastupujem tu nejakých občanov, nejakých voličov, podobne ako vy. Nemá záujem o dôveru.

    Ale chcel by som možno teraz tak sebakriticky do našich radov, že nestačí len, že ten pán stratí dôveru, my ju musíme znova získať, lebo inak zostane len tak ležať na ulici, vidíme aj, ako sa na to mnohí občania pozerajú, a chápem, chápem to, čo hovoria. To znamená, že nestačí, že Fico stratí dôveru, je potrebné, aby sme my opoziční, ktorí ponúkame nejakú alternatívu, ju získali a získali ju naozaj tým, že presvedčíme ľudí, že to naozaj myslíme úprimne a že naozaj pre nich pracujeme a že tu nie sme kvôli sebe, pre seba, pre náš nejaký biznis, pre našich iba kamarátov, rodinu.

    Toľko som chcel povedať. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci, pán poslanec Fecko a Viskupič. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne. Richard, ja iba krátko. Ak necháme zlu, aby sa šírilo, resp. zvíťazilo, a to mu stačí málo, aby dobro mlčalo. To povedal jeden múdry človek a ja plne s ním súhlasím. Na Slovensku dobro musí hovoriť pravdu, nesmie mlčať, lebo ináč nemáme právo na ďalšiu našu slovenskú budúcnosť, ktorú, žiaľ, v súčasnosti aj cez nášho pána premiéra, tvrdím, si veľmi pošliapavame. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Richard, povedal si jednu zásadnú vec. Premiér tejto krajiny nepovažuje za dôležité aspoň vzbudiť náznak toho, že mu záleží na našich voličoch, na ľuďoch, ktorých tu reprezentujeme, a ani sa nepokúsil, ako si veľmi správne povedal, získať dôveru a vysvetliť, prečo pripravil kšeft pre finančnú skupinu, prečo sme museli pristúpiť k tomu, že nosí na krku nie celkom zdravý znak a ten hovorí o tom, že je usvedčený z toho, že daroval Slovensko zbohatlíkom.

    Je mi z toho smutno, že neprišlo ani k tomu pokusu. Je mi smutno z toho, že pán premiér tu vo vystúpení pourážal a sám sa urazil a odišiel. Odvtedy proti noci druhú noc rokujeme o odvolaní vlády bez vlády.

    Ak máš pravdu, a ja si to nedovolím teraz predpokladať, že prichádza k nejakému zlomu, tak dúfam, že si všetci uvedomíme tú zodpovednosť a chytíme šancu do rúk, pretože arogancia moci alebo pýcha vždy predchádza pád. Myslím si, že arogancie už bolo dosť.

    Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Vašečka, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ďakujem, Martin. Ďakujem, Jozef. Vlastne si mi zobral tie slová z úst, že "pýcha predchádza pád". A myslím, že jedna z vecí, kde sa to môže veľmi skoro ukázať, sú blížiace sa prezidentské voľby a človek, ktorý nemá záujem o dôveru ľudí, môže dopadnúť veľmi neúspešne, aj keď sa spolieha možno na nejaké svoje, svoje zázemie a svoje silné stránky. Ale naozaj to závisí od ľudí. Voľba prezidenta je priama a budú voliť ľudia. Nebudeme ho voliť v parlamente. Ľudia si môžu povedať, či dôverujú Robertovi Ficovi, prípadne nejakému jeho nominantovi, alebo, alebo nie. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán poslanec Procházka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pamätám si ešte veľmi dobre na noc, keď SMER odvolával premiérku Radičovú. Za prvú polhodinu svojich prejavov jej poslanci Fico a Kažimír niekoľkokrát adresovali škaredé slová, napríklad že je klamárka. Tí najsrandovnejší sedláci, ktorí tam sedeli, do nej búšili hlava-nehlava, neskutočné hlúposti rozprávali úplne bez zábran, veď ako vždy, a ona tam sedela, počúvala, raz začas prišla ku mne vedľa na výbor si zapáliť, keď už toho bolo moc, ale vždy sa tam vrátila. So cťou si to odsedela a odchádzala preč o pol siedmej ráno, keď už bolo po všetkom. Ako taký rugbyový hráč, na ktorého sa zvalí celá tá mlynica spotených stokilových chlapov, a on má totálne dotrhaný a zablatený dres, ale zostane stáť s hlavou hore. S dôstojnosťou človeka, ktorý vie, čo je to súboj a prečo je v ňom.

    A potom je tu urastený chlap, ktorý sa rád necháva fotiť s holou hruďou a je strašne hustý, keď je sám v televíznej debate. A keď si má vypočuť pár reakcií na svoj zblúdený opozičný prejav, utečie. Utečie. V tom lepšom prípade od hanby, v lepšom preto, lebo by to predpokladalo, že sa ešte hanbiť dokáže. V tom horšom a pravdepodobnejšom jednoducho zo strachu.

    Ja som sa strašne včera v predsedovi vlády sklamal. Ja mám rád ťažké zápasy, keď to bolí, ide sa na doraz a človek sa musí zaprieť, a keď si môže svojho súpera vážiť, lebo vtedy zo seba vydá to najlepšie. Predseda vlády nám včera svojím neuveriteľne pyšným a zároveň bojazlivým útekom zobral posledné dôvody si ho vážiť. Nesúhlasiť s ním, ale môcť ho aspoň rešpektovať. Už sa to nedá. Žiadny majster sveta. Žiadny génius. Frajer je len vtedy, keď sa hrá presilovka a keď si na prázdnu bránu môže kopnúť penaltu. Slaboch, ktorého v bojovnosti, hrdosti a cti Iveta Radičová kedykoľvek uprace do kúta. A poviem tiež (potlesk), hoci nerád, že som tak trochu podľahol tomu všeobecnému dojmu, že Fico je komunikačný dávač, že keď chce, tak je v debate naozaj silný. Ale to, čo predviedol včera, bolo strašne slabé a vyslovene nedôstojné úradu, ktorý zastáva, a vážnosti toho, čo sa stalo. On nebol schopný odpovedať na jednu jedinú výhradu, ktorú mu v mene predkladateľov poslanec Lipšic adresoval. Ani na jednu jedinú, nula. Preto zdupkal.

    Ono sa to totiž nedá vysvetliť a to je tá druhá vec, ktorá ma sklamala. A že premiér sa k tej akože svojej polovici národa správa ako k bezprizorným teliatkam, ktorým je naozaj možné povedať čokoľvek, stačí, že to bude opakovať doslova do zblbnutia. Je neuveriteľne prízemné správať sa k vlastným voličom ako k ľuďom, ktorým sa môže do očí klamať, lebo im sa dá. Oni si to nevšimnú. Hrozné. Smutné. Nebezpečné.

    Tak teda takto, oná bájna strata, ktorú Fico hrdinsky vykrýva z tých istých peňazí, z ktorých celý svoj dospelý život žije, čiže z peňazí občanov Slovenskej republiky, je z veľkej časti ziskom Gazpromu. V roku 2008 sa Slovenský plynárenský podnik zaviazal, že bude 20 rokov odoberať od Gazpromu plyn za ceny, ktoré dnes občania Slovenskej republiky musia dotovať a ešte viac ich budú dotovať ľudia, ktorí dnes svoj pracovný život iba začínajú. Všetci traja nominanti prvej Ficovej vlády v predstavenstve SPP za tento obchod zdvihli ruku. Všetci traja. Nominanti prvej Ficovej vlády.

    Podstata obchodu, o ktorom dnes hovoríme, spočíva v tom, že vláda zo súkromnej spoločnosti úplne sňala povinnosť sa na tejto strate podieľať a v plnom rozsahu ju previedla na občanov Slovenskej republiky. Také prosté to je, vy súkromníci, už budete iba zarábať, vy občania Slovenskej republiky, už budete iba doplácať, z rozhodnutia vlády Slovenskej republiky.

    Ja viem, že sa to strašne ťažko počúva, ale takto to je. A ak by to mal byť jednorazový tunel za 76 mil. eur, je to síce zlé, ale dalo by sa to ako-tak prežiť, už toho ukradli aj viac. Ale nie je. Je to len jedna etapa väčšieho dealu, dealu, v ktorom pôjde o lacný plyn, nie pre domácnosti, ale pre spriatelených podnikateľov. Každý rok to bude produkovať stratu, ktorú občania Slovenskej republiky zaplatia vlastným potom a mozoľmi. Vlastným úsilím. Ale toto mínus na našej strane má a bude mať aj svoje plus. Plus pre Gazprom a plus pre dobrých podnikateľov ficovcov, ktorí si s premiérovými nosičmi vody dohodnú lacnejší plyn. To je čisté obludárium.

    A ešte jednu vec z takého širšieho pohľadu. Ovládanie podnikov tohto typu štátnym sektorom môže fungovať. Môže fungovať v krajinách s efektívnou verejnou kontrolou a s efektívnou zodpovednosťou za správu verejných zdrojov. V krajinách, v ktorých ešte existujú inštitúcie schopné rozpoznať a obhájiť verejný záujem. Nie sme takou krajinou. A všetci to vieme. V našich podmienkach znamená účasť štátu na podnikaní jednoduchý reťazec. Namiesto profesionálnych manažérov nesúcich priamo zodpovednosť za hospodárske výsledky svojich rozhodnutí sú v tých podnikoch rozlezené klany straníckych nominantov, ktoré fungujú na povel konkrétnych biznis politikov a ich majiteľov. Výsledkom sú v tom lepšom prípade neodborné manažérske rozhodnutia, v tom o čosi horšom plytvanie a v tom najhoršom a najpravdepodobnejšom bohapusté rozkrádanie bez akejkoľvek zodpovednosti kohokoľvek.

    Kde je dnes prezident republiky? Prečo sa ľudí, ktorí mu dali dôveru, nepríde zastať vo chvíli, keď im hrozí reálna krivda? Prečo strane, ktorej je akoby členom, nepríde povedať, aby sa vrátili z kratšej cesty, kým sa ešte čo-to dá zachrániť?

    Ja viem, že Slovan začína hrať v KHL konečne doma, sám sa na to teším, ale nestačí chodiť na hokej, keď predseda vlády už po stýkrát z našich peňazí spláca záväzky, ktoré prevzal vlastnou hlavou.

  • Nie je strašné, že v tejto veľkej téme nikomu nechýba prezident republiky, hlava štátu, a že nikto od nej nič nečaká? A pritom by stačilo relatívne málo. Mať názor na to, čo dnes vyžaduje ochrana verejného záujmu, schopnosť ten názor predniesť a usilovať o to, aby ten názor, ten verejný záujem sa presadil. A nám ani len nenapadne, že by sme práve toto od súčasného prezidenta republiky mohli a mali chcieť.

    Pred necelou hodinou sme sa prehupli do pamätného dňa Slovenskej republiky. 19. september je pamätným dňom Slovenskej republiky, pripomíname si vznik prvej Slovenskej národnej rady založenej pred 165 rokmi Hurbanom, Hodžom, Štúrom a ďalšími ľuďmi, ktorí v prospech národnej politickej existencie prinášali veľmi konkrétne obete.

    Predseda Paška nemá problém spraviť si tlačovku a rozprávať tam niečo o ochrane parlamentnej kultúry. Ale ako vyzerá úcta k politickému dedičstvu štúrovcov v praxi SMER-u? Keď tu majú sedieť ministri pri interpeláciách, nie sú tu. Keď tu má sedieť vláda pri rozhodovaní o jej zotrvaní vo funkcii, nie je tu. Keď si má predseda parlamentu vybrať medzi lojalitou k politickej strane a lojalitou k inštitúcii, ktorú vedie, tak si neomylne vždy vyberie lojalitu k strane.

    A, áno, viete zo štátnych peňazí zorganizovať ohňostroj a dať zarobiť nejakej eventovej agentúre. Ale k tomu, čo pred 165 rokmi pre tento národ vybojovali štúrovci, nemáte najmenšiu úctu a je vám to úplne ľahostajné.

    A druhá vec, ktorá s tým súvisí. Hurban ako predseda prvej Slovenskej národnej rady má dole vo foyeri, vo vestibule, bustu. A má na tej buste aj svoje motto, ktoré znie: "Pravde a národu." Podľa toho, čo predvádzate v tejto konkrétnej veci, ale, žiaľ, nielen v nej, by ste to motto mali prelepiť, nie pravde a národu, ale "sebe a peniazom".

    Áno, predseda vlády Slovenskej republiky si za peniaze občanov Slovenskej republiky kupuje priazeň veľkého biznisu, aby z tej priazne následne mal osobný úžitok. A mladým ľuďom, tým na krk vešia dlh, so splatením ktorého už si nebude robiť starosti, zaplatia ho ľudia, ktorí tu budú žiť, a na rozdiel od neho žiť zo svojho.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou - traja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Hraško.

  • Ďakujem pekne, kolega Procházka. Nuž je to tak, ľudia si zvolili a zvolili si Gorilu do čela štátu. V tejto súvislosti ma napadá už len jedna krásna báseň jedného nášho super básnika, určite ho budete všetci poznať, aj tento úryvok:

    "A ty mor ho! – hoj mor ho! detvo môjho rodu,

    kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu;

    a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:

    Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom."

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. No, pán Procházka, oplatilo sa počkať, ja milujem vaše prejavy a posledný takýto si pamätám v deň, kedy bola rozprava o Programovom vyhlásení vlády a vyslovení dôvery vláde a vy ste vystúpili ako jeden z posledných rečníkov, a to bol tiež veľmi pekný, krásny, dojímavý prejav a želali ste tejto vláde okrem šťastia aj zdravý úsudok, aj pokoru a aj úspech a šťastie. Žiaľ, to s tou pokorou a s tým zdravým úsudkom príliš nejako nevyšlo. Ale minimálne vás nemôže nikto podozrievať, že by ste naozaj tejto vláde neboli ochotní dať šancu.

    No, všetci sme sa mohli presvedčiť, že Robert Fico a tá jeho kompánia spravila všetko pre to, aby aj posledné zbytky dôvery aj u ľudí, ktorí nie sú prvoplánovo podozrievaní, že tí budú vždy proti, tak aby jednoducho stratili u úplne všetkých súdnych ľudí posledné zbytky dôvery, toto je možnože jeden z tých veľmi smutných záverov dnešného večera.

    Ďakujem pekne.

  • Tiež som sa chcel odvolať na, mám asi jednu takú malú výhradu, že možno, neviem, či to je strategický zámer, ale viem si predstaviť, že tento prejav by bol prednesený omnoho skôr. A tiež si spomínam na prejav, ktorý si hovoril pri programovom vyhlásení vlády, a mňa tam zaujalo také to obvinenie, že je málo ambiciózny a že táto vláda nie je vláda architektov, ale vláda údržbárov. Chcel som sa ťa spýtať, ako ju vidíš, túto vládu, po tomto čine, alebo po tomto pripravovanom. A či to nie je náhodou tak, že z vlády údržbárov sa stala vláda lokajov, prisluhovačov, splácačov toho, že niekto zarobil čosi vlastnou hlavou. Myslím si, že je to obludné, a myslím, že čím ďalej, viacej sa to bude rozkrývať.

    Chcem povedať aj ten prínos k tomu širšiemu pohľadu, že máme tu aj iné ústavné inštitúcie, ktoré by mohli v zápase o verejný záujem, o jeho definovanie, o jeho obhajobu vystúpiť, a keďže či už pán prezident, samotná vláda, ignorácia poslancov SMER-u, ktorí tu nie sú, mám skôr pocit, že s tou definíciou a zároveň následnou obhajobou verejného záujmu to bude veľmi ťažké.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Frešo, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, je to vlastne záver takéhoto druhého našeho nočného rokovania, ja by som chcel povedať niekoľko vecí, ktoré považujem na tom všetkom za pozitívne.

    - Považujem za pozitívne, že opozícia napriek tomu, že aj od tohto rečníckeho pultu opakovane premiér Fico a jeho prisluhovači opakoval, že nie je schopná sa zjednotiť, tak sa v tomto jednom jasnom prípade, nazvime to pravým menom, zlodejstva úplne bez problémov zjednotila.

    - Považujem za pozitívne, že napriek tomu, že nikto z nich nesedí, hoci tu sedieť mali, a napriek tomu, že to od prvého momentu ignorujú, tak sme tu vydržali.

    - Považujem za pozitívne, že napriek tomu, že dali toto rokovanie do nočných hodín, aby nás poriadne znechutili, tak nielenže nás neznechutili, ale, naopak, pritiahli aj širokú podporu alebo pozornosť, ak chcete, verejnosti.

    - A považujem za pozitívne to, čo možno vyzerá ako ignorancia, ale s postupom času mi dochádza, že je to vlastne úplne sprostý strach zo strany smeráckych poslankýň a poslancov a koniec koncov ministrov a premiéra samotného, lebo v podstate to, čo sa nám podarilo, je ich odtiaľto istým spôsobom vyhnať. To znamená, tými otázkami, ktoré sme im položili, na ktoré nevedeli dať žiadnu odpoveď, tými argumentami, ktoré sme predložili v návrhu na odvolanie premiéra, tým svojím pevným postojom, ktorý napríklad dnes od rána rozbíjajú tými rečami o starých štandardných stranách, nových stranách, neviem, proste všetkými týmito konštrukciami, tým nás nezviklali, ale, naopak, posilnili.

    A chcel by som veľmi, veľmi pekne poďakovať aj tým, ktorí nás prišli podporiť, aj tým, ktorí sú tu dnes v sále, že sme nasledovali tento svoj - hoci malý - sen a malý zápas za pravdu, ale sme ho vytrvalo nasledovali. A v tomto súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Martin Poliačik, že toto má niečo do seba. Táto debata má niečo do seba. My si nemusíme dokazovať, že toto tu má zmysel. Ten zmysel už sme dokázali tým, čo sme za tieto dni urobili.

    Poviem vám úplne praktický záver. Už keď sa stane aj akákoľvek menšia zlodejina, nejaký menší podraz zo strany vlády, všetci vedia, že sa tu znova stretneme, že nebudeme okolo toho robiť nejaké okolky, že nebudeme okolo toho robiť žiadnu špeciálnu politiku. Budeme poctivo zastupovať ľudí, tak ako je to teraz. Nebudú nás rozdeľovať žiadnymi výrazmi starý, nový, ten alebo onen, vylučovať alebo prípadne, naopak, zase niekoho niekde pripúšťať.

    Ja si myslím, že urobili tentokrát veľmi vážnu chybu, veľmi vážnu chybu aj voči tomuto parlamentu, aj voči verejnosti samotnej, že sa rozhodli odignorovať tieto naše oprávnené názory, že sa rozhodli spoľahnúť sa, že ľudia sa to nedozvedia. Myslím si, že z tej chyby nedokázali zísť späť. Čakal som ináč, že dnes večer sem nastúpia a že sa pokúsia aspoň takto v druhom polčase zvrátiť ten zápas, ale som týchto ľudí hlboko, hlboko precenil. Naopak, myslím si, že keď budeme vytrvalí a keď sa budeme opierať o to, aby verejnosť rozumela tomu, čo hovoríme, tak budeme v tom najlepšom slova zmysle nasledovať tú tradíciu demokracie, ktorú máme na Slovensku, a že budeme v tom najpoctivejšom zmysle slova zastupovať vlastných voličov. A v tomto nemám nijakú pochybnosť, nijakú pochybnosť, že skôr či neskôr sa to prejaví aj vo voľbách, že skôr či neskôr sa to prejaví aj v tom, že verejnosť, keď nám bude rozumieť, tak bude aj dôverovať tomu, čo robíme. A skôr či neskôr sa naspäť Národná rada Slovenskej republiky stane miestom, kde to bude tak, že parlament bude rozhodovať o tom, čo robí vláda, a nie naopak, že vláda, resp. jeden premiér tu bude cvičiť s celým parlamentom a následne aj s celým národom. Inými slovami, že tá moc sa vráti z hlavy na nohy, tam, kde patrí, to znamená k ľuďom, a, samozrejme, prostredníctvom parlamentu tak, ako tu dnes sme. A pevne verím, že potom príde aj na riešenie obyčajných problémov bežných, denných občanov, to znamená na to všetko, čo ľudí trápi.

    Chcem len každej jednej, každému jednému poďakovať za to, že ste to vydržali. Chcem vám veľmi pekne zaželať, aby toto nás spoločne posilnilo. A chcem nám úprimne na túto cestu zaželať, že to, čo robíme, aby sme nasledovali ďalej, aby sme sa nijakým spôsobom neobávali, aby sme sa zastali svojho názoru. Sme to dlžní občanom Slovenska, jednoducho to spravme tak, ako sme to robili tieto dva dni. Ďakujem pekne, že som tu s vami mohol byť, je to pre mňa obrovská, obrovská česť.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Ešte chcete do rozpravy?

    Tak nech sa páči, pán poslanec.

  • Pani predsedajúca, pán predkladateľ, kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som možno až tak záverom tiež vyjadril nejaké tie svoje pocity. Ono tie predo mnou, čo boli vyjadrené, boli mnohé veľmi pekné, keď nie všetky, ale určite sme tu neboli nadarmo, lebo myslím, že tým, čo sme urobili, sme dokonale donaha odkryli kráľa. Kráľ je po dnešku určite nahý.

    Zároveň mi to pripadá tak trošku biblicky, že bol to taký zápas Dávida s Goliášom. Čo iné nám zostáva, keď sme v opozícii a keď proti nám stojí 83-kolesíkový valec, ako práve toto robiť? A práve preto, že sme mali tú odvahu, že sme vydržali, že sme sa nezlomili. Jak si pán predseda Paška myslel, že to jednoducho fyzicky nevydržím napríklad tu stáť a po hodinke a pol sa zosypem a možno aj práve preto mi nedovolil ani tú stoličku dať, lebo čakal, čakal, kedy sa konečne zosypem a kedy sa potom zosypú tí ďalší a kedy jednoducho fyzicky nevydržíme. Tak práve to, že sme vydržali, ich lámalo. A práve preto nastala tá situácia. Samozrejme, aj to podguráženie alkoholom, ale aj to, že boli zúfalí z toho, že sme sa nezlomili my sami. A toto je, myslím si, že veľmi dôležité, veľmi dôležité poznanie.

    To, že, druhý moment, že keď si kladieme otázku, že prečo Fico, prečo nemal vystúpenie také nejaké, bol nejaký slabý, nie? Tá prvá polovička prejavu, normálne ja som odchádzal s pozornosťou...

  • Reakcia z pléna.

  • Ako to bola Cola light, áno. A v druhej polovičke sa rozbehol. Ale celkovo podľa mňa SMER stratil kontrolu nad samým sebou. To, čo včera robili, to, čo predvádzali, tie malichernosti, nedovoliť tuto poslancovi, ktorý to možno dopredu povie a prizná farbu a ide za predsedom parlamentu a povie mu, že, áno, využijem právo obštrukcie, tak ako kdekoľvek na svete, ktorýkoľvek poslanec to môže spraviť a príde za predsedom parlamentu, normálne ľudsky mu povedať dopredu, čo budem robiť. On povie, všetko v poriadku. A potom ja si po hodine alebo kedy vypýtam stoličku a on povie, že nie, hoci nikde v rokovacom poriadku nemá napísané. Ale jednoducho ja som teraz tu Pán Boh, možno z Košíc alebo odkiaľ, síce som kachličkoval vtedy, keď ste vy bojovali alebo vaši rodičia za demokraciu, ale ja som rozhodol z moje vôle, že nie, stoličku nebudeš mať. Táto arogancia mi dodávala obrovskú moc, obrovskú silu a chuť čítať ďalej. Mne sa v štvrtej hodine čítalo omnoho lepšie ako v tej prvej.

    A myslím si, že toto je to naše víťazstvo, to morálne víťazstvo, to, že sme sa tu potom striedali, a to, že sme to potiahli, dobre, končíme. Ale zrátajme si, vy si zrátajte sami za seba. Dnes je štvrtok, ja som prišiel do roboty v utorok ráno. V utorok 16 hodín, včera 24, tri hodiny od troch do šiestej som spal, dnes hodinu, keď za chvíľku vyštartujem domov, tak možno za hodinu som doma. Dokopy to bude de facto 40 hodín s trojhodinovou prestávkou. Toto podľa mňa už hraničí s ľudskou dôstojnosťou. Toto, že nás prinútil predseda parlamentu a strana SMER, je šliapanie základných ľudských práv. Keď tu pán predseda je, o to radšej som, že to počúva takto naživo. Podľa mňa toto je vrchol neľudskosti, vrchol arogancie, vrchol pýchy.

  • Potlesk a pokrik v sále.

  • Áno, je to zápas Dávida s Goliášom. Samozrejme, na čísla tento zápas vyhrajú. Tento parlament hlasuje na základe tých tlačítok, ktoré tam máme. 82, 83, jasné, kolesíci zahlasujú a na čísla nás porazia. Morálne sme na 100 % nad nimi vyhrali. A nie jednoducho, mnohonásobne viac. Toto ma na tom teší.

    Čo ma teda zaráža, je tá v súvislosti s celým, teda s touto mimoriadnou schôdzou, je na začiatku ten arogantný vlastne odchod premiéra. Bol tu viackrát komentovaný, nemám potrebu komentovať viac. Zaráža ma arogantný príkaz premiéra, ktorý dal vlastne svojim poslancom. Najprv ministrom, pochopím, je ich šéfom. Ale dať príkaz svojim poslancom, predseda vlády, ktorý je podriadený parlamentu, tak to je už dostatočne arogantné. Zároveň pohŕdavé vlastne voči samotnému parlamentu a voči poslancom. Urobil z nich obyčajné handry, ktorým stačí povedať: "Idete!" A idú. Nesvojprávne bábky.

  • Reakcia z pléna.

  • Samozrejme, aj občanom prenesene.

    Arogantné pohŕdanie opozíciou. To vlastne potláčanie možnosti prejaviť názor, lebo odrazu Lipšic povedal niečo, my odídeme a dovolíme vám, aby ste vystupovali iba v noci, lebo vy si dovoľujete robiť obštrukciu. Vec, ktorá je možná kdekoľvek na svete. V Čechách ČSSD štyri dni takouto obštrukciou blokovalo parlament. Žiadneho magora nenapadlo urobiť to, čo urobil nám niekto.

    Takisto ma zarážala tá arogancia predsedu Pašku, ako sa správal možno ku mne pri maličkosti, pri banalite, tej stoličke, ale aj vlastne všetkom ostatnom v celom priebehu. Pri tom, ako sa správal na grémiu, ako mne sa doslova vyhrážal, ako ma ľudsky zničí, ako trestnoprávne bude niečo vyvodzovať, ako hučal na mňa, ako tam bol, ako tam mal desaťminútový pánbožský prejav.

    Všetku túto aroganciu dokopy nevnímam ako návrat do 50. rokov minulého storočia. Ja to vnímam ako návrat o ďalších 30 rokov viac, a nie do našej krajiny, ale do dvoch krajín vedľa. Vnímam to ako návrat do 30. rokov minulého storočia, ale nie na Slovensku, ale v Nemecku. Presne takto arogantne, pohŕdavo sa správal voči opozícii Hitler. Presne takto začínal. A my, bohužiaľ, po 80 rokoch zažívame to isté, len v ďalšom tisícročí. Nemyslel som, že sa dožijem tohoto na vlastnej koži.

    Zároveň by som chcel veľmi dôrazne upozorniť pána predsedu Pašku aj stranu SMER, aj vedenie strany SMER, že podľa môjho názoru už začína ich správanie hraničiť s tým, že za chvíľku si občania budú môcť uplatniť právo, ktoré majú zakotvené v ústave v čl. 32. Dovolím si ho prečítať: "Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokraticky poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené." Podľa môjho názoru vzhľadom na to...

  • Keďže ústava v tejto veci vlastne chráni občana voči štátu a my de facto rešpektujeme štát, tak by sme sa vlastne nemohli my sťažovať na niečo, že niekto z nás tu robí handry a dáva nás rokovať proti noci. Ale ľudia, ktorí nás volili, môžu využiť podľa môjho názoru tento článok, lebo ten, kto chce, aby poslanec pracoval trebárs 40 hodín v kuse, alebo jednoducho aj týždne v kuse, lebo povie, že keď chcete mať druhú schôdzu mimoriadnu, odvolávať premiéra, tak môžete to mať iba v noci, tak de facto tá mimoriadna schôdza môže trvať aj týždne. Čiže ak niekto povie, že poslanec, ktorého si zvolili občania, má rokovať de facto 24 hodín v kuse, každý jeden týždeň okrem možno soboty, nedele, tak podľa mňa berie základné práva občanom, ktorí si volili poslanca, lebo tí ľudia majú právo na to, aby jeho volený zástupca vykonával mandát zodpovedne. Nikto, možno iba stroj a možno teda kolesíkovia to dokážu. Ja určite nie, nedokážem robiť viac ako možno tých 40 hodín. Už dnes som na pokraji síl a nedokážem robiť viac. Ak toto právo vlastne berie predseda parlamentu alebo strana SMER ľuďom, tak myslím si, že zbytočne ľudí provokujú, lebo keď tento čl. 32 ústavy využijú, tak potom ešte len budú na Slovensku problémy.

    Upozorňujem dôrazne predsedu parlamentu, aby sa začal správať ako predseda slovenského parlamentu a nie ako diktátor v 30. rokoch minulého storočia v Nemecku. Zarazila ma takisto zbabelosť Fica, že sa správal tak, že vlastne odtiaľto zdupkal, že nebol schopný konfrontovať sa s názormi ostatných, ale vlastne tú zbabelosť som už cítil aj možno v samotnom tom prejave, kde bolo cítiť jedno, a podľa môjho názoru to je to, že on si veľmi dobre uvedomuje, ako veľmi cenné je niečo ako SPP pre neho. Ale nie ako podnik, nie to niečo, na čom chce zarobiť, to teraz odsuňme bokom, o tom sme tu hovorili predtým. Ale ako niečo, na čom sa vlastne vyrobil. Robert Fico si celú popularitu, alebo keď nie celú, tak absolútnu väčšinu z nej, urobil na prezentácii toho ako človeka, ktorý je záchranca SPP, ktorý bojuje proti privatizácii SPP, ktorý všetko pre to urobí, pomaly si ľahne na koľajnice, len aby SPP nebolo sprivatizované. Na tomto si urobil popularitu a zrazu my sme ho odhalili a na SPP sme ho pristihli.

    A toto mu je veľmi nepopulárne, toto mu je veľmi nepríjemné, lebo je to pre neho srdcová záležitosť. To je niečo, na čom sa postavil, ako keby tu bol niekto z vás, ak by sa postavil na boji proti korupcii, tak budete na to hrdí, jednoducho to bude piedestál, ktorý vás dostal do tej politiky. Ale zrazu, keď vás niekto odhalí, že ten, kto bojoval proti korupcii, je korupčník, rozkráda, podpláca, upláca, berie úplatky, tak sa vám rúca váš svet. A podľa mňa pri tejto téme sa Robertovi Ficovi začal rúcať svet. Preto bol nervózny, preto nemal dobrý prejav, preto bol zbabelý, a preto SMER bol k nám arogantný.

    Možno už iba na koniec ma, samozrejme, zarazila agresivita podgurážených poslancov SMER-u, a to, že vlastne k opojeniu mocou pridali aj to iné opojenie. Pre mňa je to iba dôkaz toho, že predseda parlamentu absolútne nezvláda svoju funkciu a dlhodobo toleruje možnosť popíjať alkohol na pôde Národnej rady. Dnešný dôkaz alebo de facto včerajší, kedy sme vlastne aj novinárom a verejnosti tým pádom sprostredkovali vyše 100 fliaš alkoholu, ktoré pochádzajú z parlamentu a boli na parlamentnej pôde vypité, sú dôkazom toho, že benevolentný prístup a tolerancia alkoholu na pôde Národnej rady od predsedu Pašku je zlyhávanie jeho ako predsedu najvyššieho zákonodarného zboru, ako jeho ako druhého najvyššieho ústavného činiteľa.

    Ďakujem všetkým ešte raz, že sme tento boj Dávida s Goliášom spoločne zvládli, že sme sa všetci na ňom zúčastnili, či my ako poslanci, či novinári, či ľudia, ktorí prišli. Ja si myslím, že naozaj sme SMER-u dali poriadnu morálnu príučku a v tomto sme morálni víťazi, aj keď pri najbližšom hlasovaní, ktoré bude o tejto schôdzi, nás na čísla porazia.

  • Faktické poznámky: pán poslanec Sulík, Kuffa, Viskupič, Hraško, Mezenská, Vašečka. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Sulík.

  • Nuž, Igor, čo sa čuduješ, že predseda parlamentu zlyhal, keď sme predsedom parlamentu spravili kachličkára. Pán Paška je totálne neschopný predseda parlamentu a trúfam si to posúdiť.

  • Potlesk a pokrik v sále.

  • Skandovaný potlesk.

  • Pán Paška nemá pod kontrolou schôdzu, premiér mu prikazuje, čo má robiť, to je, to ja si tu nedokážem predstaviť. Premiér prikazuje predsedovi parlamentu, čo má kedy spraviť. Hlina mu skáče po hlave, nie je schopný si prečítať rokovací poriadok a dodržiavať ho. Tento predseda parlamentu je čistá hanba.

  • Potlesk a pokrik v sále.

  • Pán Paška sa odbavuje na primitívnom dokazovaní si kto z koho a doťahovaní sa s poslancom Hlinom a chýba mu akýkoľvek nadhľad pre riadenie schôdzí. Tak nemusíme sa čudovať, že to potom takto vyzerá. Pán Paška, môžte sa hanbiť!

    Ďakujem.

  • Reakcie hostí z balkóna.

  • Poprosím vás hore na balkóne, buďte takí láskaví, chceme dokončiť rokovanie, dobre.

    Nech sa páči, pán Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Ono je to aj v športe, jeden súper je lepší, druhý je horší. Rovnako je to aj v politike a v politike predovšetkým rolu hrá, myslím si a stále som o tom presvedčený, sila argumentu, sila slova. Slovo má svoju silu. Ale v tom pléne, a teraz už aj opakovane, tak aj to slovo bolo veľakrát zneužívané a devalvované.

    Agresivita, ktorá tuná včera vypukla, tak myslím si, že všetkých sa nás hlboko dotkla, a nemyslím si, že toto je cesta budúcnosti pre túto krajinu. Aj keď jeden zo súperov prehráva, alebo aj prehrá, v tomto prípade možno hlasovaním, a keď aj to hlasovanie bude, tak nás prehlasujete, ale my tú úctu nechceme stratiť. Preto sme aj tu boli.

    Ja tiež som unavený a možnože keby si ma novinári odfotili a možnože to aj zneužijú v nejakej inej situácii, ktosi, aký som unavený tuná v tejto lavici, ale je pár minút pred pol druhou v noci, a to je druhá noc tuná. Mať úctu voči tomu súperovi, aj protivníkovi, aj oponentovi v politike, to neznamená, že ho budem zosmiešňovať, že mu budem nadávať, že ho teda budem zosmiešňovať a že mu budem nadávať. Veľmi často sa tuná toto stáva. Predovšetkým všetci máme zachovať vzájomnú úctu a ľudský rozmer. Všetci si to zaslúžime.

  • Ďakujem. Áno, myslím si, že si trafil klinec po hlavičke, keď si hovoril o tom, že kde začala stúpať hviezda vtedy opozičného politika, nádejného, Roberta Fica. Bola to predsa kritika privatizácie, kritika toho, že niekto dáva majetok nás, majetok štátu do rúk súkromným podnikateľom. Kam sa táto stúpajúca hviezda dostala? Usvedčený, že daroval Slovensko zbohatlíkom. Finančná skupina EPH v záhlaví dokumentu, ktorý bol pripravený do vlády finančnou skupinou J&T a na základe tohoto dokumentu, ktorý tu volali moji kolegovia "dokumentom o rozkradnutí SPP", sa dostáva zisková časť tohoto podniku do rúk finančných skupín a stratová časť zostáva v rukách štátu.

    A premiér si toto ani nedokázal vypočuť a nedokázal jeden jediný zdravý argument položiť na stôl. Či budú daňoví poplatníci znášať ďalej tento kšeft a tento obchod a ako to teda s nimi myslí. Myslím si, že to nemyslel dobre ani s jedným. A tá stúpajúca hviezda dosiahla svoj vrchol. Mám pevné presvedčenie, že to tak je.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda, aj keď na vás nebudem mať veľmi lichotivé slová. Igor, dobre si povedal, premiér klame, ešte je aj zbabelý, nezúčastní sa rokovania, kde sa jedná o ňom samom, lebo sa nemá čím obhájiť. Bude len kydať na minulosť, ale nepovie, čo do budúcnosti, ako ochráni tento štát. Prečo aj.

    Aj predseda parlamentu klame a nie je ochotný sa ani ospravedlniť za svoje klamstvá, ktoré v priamom prenose do televízie povie. To tuná máme vládnutie! Potom sa nemôžeme čudovať, ako sa potom občania stavajú ku svojim právam, keď im vedenie štátu ukazuje, ako sa nedodržiavajú zákony, prečo by tu boli na rokovaní, pri interpeláciách, pri ich odvolávaní, jednoducho zbabelo zmiznú. A tak to je. Áno, boja sa, už im tečie do topánok a skončia ako HZDS a skončia ako Mečiar. Pretože už je toho dosť a ľudia to vidia.

    Takže dávam ti, Igor, za pravdu, len počkať na ten správny čas, ľudia to majú v rukách.

  • Škandalózne odhalenie okolo situácie v SPP a okolo zákona o obnoviteľných zdrojoch veľmi jasne ukázalo skutočnú a pravú tvár tejto vlády a vládnych poslancov. Dúfam, že aj vám, pán Paška, už je jasné, že špinavým klamstvám a diskreditáciám, ktoré ste učinili aj dnes, už raz a navždy odzvonilo. Hra sa skončila! Stiahli sme vám masky. Dúfam, že ste to už dnes pochopili.

    Naša krajina, naša vlasť potrebuje oslobodenie od parazitov. Naši občania namiesto špinavých obchodov, ktoré tu prinášate, potrebujú pomoc. Tento parlament namiesto zbabelých poslancov, namiesto zbabelej vlády potrebuje hodnotných a zrelých ľudí. Slovensko si to zaslúži. Ak takými byť nechcete, odstúpte!!

  • Pán poslanec Vašečka. (Skandovaný pokrik hostí z balkóna: "Odstúpiť!")

  • Ďakujem. Určite by som chcel, aby táto debata skončila snáď nejak vecne, nie nejakými osobnými urážkami, aj keď úprimne sa priznám, že sa pridávam k tomu pokriku, ale nie preto, že by som vás chcel osobne urážať, ale preto, že si myslím, že naozaj politický výsledok tohto celého je taký.

    Viete, toto neberte vážne ako procedurálny návrh, mám faktickú poznámku, ale ani zajtra nedávajte hlasovať. Robert Fico už stratil dôveru ľudí tým, ako sa zachoval, mohol si obhájiť. A naozaj to, čo sme povedali, že už z tej Coly je len Cola light a pôjde to dole vodou. A ja to nechcem hovoriť nejak škodoradostne alebo preto, že by som sa tešil, že opozícia zaujme miesto SMER-u, ale preto, lebo toto všetko škodí Slovensku a jeho občanom.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Matovič, chcete reagovať? Nie. Čiže vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, záverečné slovo.

  • Ďakujem, pán predseda. Milé kolegyne, vážení kolegovia, nie, naozaj len pár slov. Najskôr k procedúre minulej a potom budúcej.

    K tej minulej, ako už kolegovia spomenuli, rokujeme cez 40 hodín, niektorí z nás sme nespali vôbec, niektorí z nás možno hodinu, hodinu alebo dve. Považujem to v súvislosti s tým, že premiér a celá vláda ušli z parlamentu, za úplný precedens, ktorý by sme asi ťažko hľadali nielen v slovenskom parlamente, ale aj v ktoromkoľvek inom parlamente. Dôvodom, alebo teda tou zámienkou odchodu bolo podľa predsedu vlády urážanie.

    Nehnevajte sa na mňa, pán predseda parlamentu, páni kolegovia, dvaja alebo traja, zo SMER-u, ak sú menovaní konkrétni členovia vlády, napríklad pán premiér, ktorý je pod vplyvom konkrétnych finančných skupín alebo oligarchov, to je podľa vašej mienky urážanie. Ak poviete o ministrovi, bývalom, Uhliarikovi, povie premiér z tohoto postu, že to je nejaký "Pentliarik", a ja nie som zástancom pána ministra Uhliarika, to už urážanie, samozrejme, že nie je, to je niečo celkom iné. Správate sa ako deti v materskej škôlke. Keď dieťa kopne druhé, to mu vráti naspäť a namiesto toho, aby to považovali za vybavené, silný úder dostane naspäť, človek to musí čakať. Tak ten druhý, ten, prečo začal, beží za pani učiteľkou žalovať, že ho bijú. Mrzí ma to, že sa tak správate a robíte to už dlhodobo. Dlhodobo v tomto parlamente nastavujete iné pravidlá hry pre poslancov koalície, iné pre poslancov opozície, budem ešte hovoriť o tom incidente dnešnom, alebo včerajšom už vlastne, lebo to tiež to potvrdzuje.

    K procedúre, pár slov, budúcej. Schválili sme si, pokiaľ tomu správne rozumiem, na návrh asi pána predsedu, že rokujeme medzi 19. hodinou a 7. hodinou a hlasujeme hneď po skončení rozpravy. Chápem to teda správne, že budeme za chvíľu hlasovať. Žiaden iný návrh, pán predseda, nebol v tomto pléne schválený, aby sme si rozumeli...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, boli sme na grémiu a dohodli sme sa, že budeme pokračovať dnes do úplného vyčerpania rozpravy so záverečným slovom a budeme... (reakcia z pléna) ... a budeme hlasovať zajtra pred hodinou otázok. A za to nemôžem, že nie ste členom...

  • Prerušenie vystúpenia rečníkom.

  • Pán predseda, vy ste si schválili... Pán predseda, ja neviem o tom, že by grémium schvaľovalo procedurálne návrhy, neviem o tom, že by to v rokovacom poriadku tak bolo...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Povedané súbežne s rečníkom.

  • Povedané súbežne s predsedajúcim.

  • Pán predseda, vy ste schválili, vy ste si schválili...

  • Povedané súbežne s rečníkom.

  • Ukončte svoje záverečné slovo a nechajte to na mňa potom, ako to bude... Dobre?

  • Povedané súbežne s predsedajúcim.

  • Nie, nenechám to na vás.

    Trošku sa po tých dvoch dňom obávam niečo nechávať na vás, pán predseda.

  • Smiech a potlesk v sále.

  • Pán predseda, ešte raz to zopakujem. Vy ste si schválili vlastný návrh, myslím, že to bolo včera niekedy okolo polnoci, alebo predvčerom už teraz. A ten návrh znel jasne, hlasovali ste za to vy, bol to váš návrh a vaši poslanci. Rokuje sa medzi devätnástou hodinou a siedmou a po skončení rozpravy sa hlasuje.

  • Povedané súbežne s predsedajúcim.

  • To, čo ste si vy dohodli na poslaneckom grémiu...

  • Povedané súbežne s rečníkom.

  • Pán poslanec, však ako skúsme, je dosť neskoro, ja vám môžem, ja môžem prečítať...

  • Povedané súbežne s predsedajúcim.

  • Ako vy dobre viete, ako dobre viete...

  • ... ale to sa bavíme o včerajšku a potom sme prerušili, bolo, bol tu pán poslanec Sulík, ktorý chcel vystúpiť. Bolo 6.58 ráno, prerušili sme vzhľadom na to, že chcel mať dlhšiu rozpravu, a akurát som stanovil, že budeme pokračovať o 19. hodine. Nič iné, nič iné.

    Lipšic, Daniel, poslanec NR SR

  • Povedané súbežne s predsedajúcim.

  • Nie. Pán predseda, pozrite si záznam...

  • Dnes na poslaneckom grémiu, ja ho tu mám pred sebou, je to z minulého dňa. Na poslaneckom grémiu dnes sa aj na návrh predstaviteľov opozičných klubov dohodlo, že budeme dnes pokračovať v rozprave a potom zajtra o 13.45, a teda dnes, ospravedlňujem sa, budeme hlasovať.

  • Pán predseda, vy dobre viete, že tento návrh neschválilo plénum. Vy to dobre viete. Vy dobre viete, že procedurálne platí len jedno schválené uznesenie...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, čo mi chcete teraz dokázať? Sme evidentne neuznášaniaschopní.

  • No ja predpokladám, že vláda sem príde aspoň na hlasovanie a že po mojom záverečnom slove (nasledujúce povedané súbežne s predsedajúcim) dáte nejakú krátku prestávku a budeme hlasovať. A budeme hlasovať.

  • Povedané súbežne s rečníkom.

  • Urobte záverečné slovo. Dám krátku prestávku do 13.45, tak ako sme sa dohodli.

  • Pán predseda, faktom je, že vy máte veľmi niekedy striktný pohľad na procedúru. V poriadku. Ale faktom je aj teraz, že procedúru idete porušiť. To je proste fakt! Tak to aspoň priznajte. To je k tomu. Proste priznajte to.

    Moja druhá poznámka sa týka toho, ako prebiehala schôdza, lebo to, že ste, porušíte znovu procedúru pri tom, ako sa bude dneska hlasovať, keď plénum neschválilo inú zmenu hlasovania, než akú ste schválili predminulú polnoc, lebo poslanecké grémium neschvaľuje tieto návrhy, môže nejaké odporúčanie dať a potom vždy vy v pléne to necháte odsúhlasiť. Lenže to ste zabudli urobiť.

  • Reakcie z pléna.

  • A to je problém.

    Ale ja sa vyjadrím aj k tomu, že podľa mňa celá schôdza bola nezvládnutá. Nezvládnutá dvomi osobami, alebo teda jednak premiérom, ktorý odišiel zo schôdze, ale po druhé vedením parlamentu. Vy ste naozaj najskôr z parlamentu ušli, následne sa viacerí vaši poslanci, viacerí vaši poslanci opili a následne sa pobili.

  • Ruch v sále.

  • Považujem to za, je mi to smutné to hovoriť, pretože vy častokrát mávate alebo sa snažíte mať štátnické prejavy o tom, aký parlament by mal byť kultúrny a dôveryhodný, ale chovanie vašich poslancov a vašej vlády za posledné dva dni výrazne poškodilo kredibilitu celého parlamentu, musím povedať. Celého parlamentu. A je mi to veľmi ľúto.

    A je mi veľmi ľúto, že to aj zľahčujete spôsobom, že no však človek si v parlamente neštiká, takže čo sa deje, no tak nech si niekto aj vypije. Ja si to nemyslím. My sme v parlamente v práci a ešte by som vedel tolerovať, keď si niekto dá na obed pohár vína, v poriadku. Ja nie som abstinent. Ale aby sem prišli do poslaneckej snemovne o polnoci poslanci, ktorí teda mali zjavne viac ako jeden pohár vína, a zľahčovať to spôsobom, že no však to tuná je tak tolerované dlhodobo, to je taký dlhodobý problém, to sa mi zdá, že je nedôstojné. Nedôstojné parlamentu, podľa mňa nedôstojné aj predsedu parlamentu.

    Druhá poznámka sa týka tej fyzickej potýčky. Ja som to už spomínal, keď sme začínali včera večer rozpravu. Ja som bol v sále a ja nemám kvôli čomu obhajovať pána poslanca Matoviča, nemám až tak veľa dôvodov na to, ale mám dôvod, a každý z nás by ho mal mať, obhajovať pravdu. A musím povedať, že nie je pravdou, čo ste vy povedali, že pán poslanec Matovič ako prvý inzultoval o 30 rokov staršieho pána poslanca Valockého. To nie je pravda.

    Keď pán poslanec Matovič, a asi celý záznam to už našťastie teda preukázal, lebo nestačí pozrieť záznam asi od polovice len, keď išiel za tou maketou, tak sa pán poslanec Valocký úmyselne postavil do cesty, chytil sa tohto dreveného zábradlia, alebo proste tej drevenej časti, dozadu sa vysunul, aby nemohol prejsť a tak mu chcel zabrániť, aby išiel si zobrať tú svoju maketu. Proste tak to bolo. Tak to bolo.

    Ja som už potom incident vonku nevidel, takže k tomu sa ja vyjadriť nemôžem, kde bol pán poslanec Viskupič, to nemôžem o tom svedčiť. Ale o tomto môžem, lebo som tu bol. Bol som osobne prítomný v sále niekoľko metrov od toho incidentu.

    A považujem za smutné, že tuná celá vláda rieši pána poslanca Hlinu, a oprávnene, ja si nemyslím, že do snemovne patria fyzické súboje, ale keď niečo podobné príde z druhej strany, tak je snaha skôr prekrútiť a urobiť z toho niečo, niečo iné.

    Ja si myslím, že predseda parlamentu je funkcia, aj v iných krajinách to tak je, u nás by to tak mohlo byť, ktorá by mala byť trošku nadstranícka. To znamená, naozaj by mala preferovať tú inštitúciu pred stranou. Ale, pán predseda, vy si vždy zvolíte tú stranícku príslušnosť pred tou inštitucionálnou, takmer, takmer vždy. A to je škoda, lebo to naozaj podľa mňa ohrozuje dôveryhodnosť parlamentu.

    A už sa na záver vyjadrím, lebo všetko bolo povedané a ešte bude povedané, ale vyjadrím sa aj k tomu, prečo podľa mojej mienky malo zmysel tých možno 41 hodín potiahnuť.

    Bol som si dnes cez obednú prestávku zabehať a po zabehaní som si bol kúpiť v trafike noviny. Už som dlho v tej trafike nebol. A pani, ktorá mi tie noviny predávala, hovorí, že je hrozná situácia na Slovensku, že ona aj svojim deťom radí, aby z tejto krajiny odišli. A keď som bol na dve hodiny minulú noc doma a odchádzal som sem o pol piatej, aby som prevzal štafetu v rokovaní, tak som aspoň na chvíľku išiel do detskej izby, kde spia moji dvaja malí synovia. A myslím si, že tá schôdza mala aj veľký význam aj preto, aby dala nám ostatným nádej, že naše deti budú žiť v slušnejšej krajine, že budú žiť v krajine, kde budú reálne môcť rozhodovať o správe vecí verejných. Kde nebudú reálne rozhodovať len finančné skupiny, len oligarchovia, len páni, ktorí ovládajú figúrky a politikov. A preto si myslím, a možnože, keď človek bojuje, tak možnože ten boj prehrá nakoniec, čiže možnože aj prehráme, ja to celkom pripúšťam.

    A už som to povedal raz, že minimálne prečo si myslím, že ten boj je dôležitý, je to, že keď nám vyrastú deti, niektorí z vás máte už možno vyrastené, a keď sa nás opýtajú, čo sme urobili pre to, aby sme nenechali túto krajinu v rukách gaunerov, aby sme im mohli povedať, že sme aspoň zabojovali. Aj keď možno prehráme. Ale ja verím, že vyhráme.

    A tak sa chcem poďakovať všetkým prítomným poslancom, hosťom, všetkým za to, že vydržali takéto rokovanie. A aj keď zajtra v numerickom hlasovaní prehráme, ja si myslím, že za tieto posledné dva dni sme v skutočnosti vyhrali.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Ešte raz a boli tam a vidím tu členov grémia, ktorí si určite pamätajú, že tá dohoda z grémia bola o tom, že keďže na úvod svojho vystúpenia tejto schôdze aj premiér sľúbil, že na hlasovanie po prerokovaní programu sa vráti s členmi vlády, sme sa dohodli, že zajtra, keďže je hodina otázok a je tu premiér aj s členmi vlády, že navrhnem, aby sme hlasovanie o programe 24. schôdze urobili o 13.45.

  • Reakcie z pléna.

  • Dnes je, pani kolegyňa, nie jedna, nie dve veci sú výsledkom zhody poslaneckého grémia. Ale ja kľudne dám hlasovať. Takže budeme teraz hlasovať o...

  • Reakcia z pléna.

  • Aha, pardon, ešte pán poslanec Procházka.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, vy viete, že ja tento inštitút využívam veľmi zdržanlivo, približne raz ročne, a toto nie je žiadna osobná urážka ani osobný atak na vás a ani nechcem byť malicherný. Však všetci chceme ísť domov. Ale zákon hovorí úplne jednoznačne. Hlasuje sa po skončení rozpravy, ak sa Národná rada nerozhodne inak. Národná rada sa inak nerozhodla. Paragraf 66 zákona o rokovacom poriadku: "Stanoviská poslaneckého grémia majú pre Národnú radu, jej orgány a predsedu povahu odporúčaní."

    Parlamentný bufet je za tými dverami, toto je rokovacia sála Národnej rady a tu musí platiť zákon o rokovacom poriadku. To znamená (potlesk), že je základnou povinnosťou členov vlády Slovenskej republiky byť na hlasovaní, ktoré tu a teraz musí nasledovať. To, že odišli ešte pred začiatkom rozpravy, je donebavolajúca hanba! Ale ak nie sú schopní prísť ani len na hlasovanie...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán predseda, áno, padla dohoda nie všetkých na tom, čo hovoríte, ale veľmi dobre viete, že po každom grémiu, keď padne takáto dohoda, buď vašimi ústami, alebo ústami niekoho iného z grémia na návrh klubov alebo jeho samotného musí prísť procedurálny návrh a musí Národná rada schváliť procedúru, ktorá bude nasledovať podľa dohody, ktorá na grémiu padla.

    Takže, a tiež ste boli svedkom toho, že ja som nebol spokojný s tou dohodou. Nepovažujem ju za dohodu celého grémia a bolo chybou človeka, ktorý viedol schôdzu, neviem, kto to práve bol, že nebol daný procedurálny návrh, ktorý by bol odhlasovaný plénom. A súhlasím tým pádom úplne s kolegom Procházkom, hlasovanie musí nasledovať bezprostredne po rozprave.

    Ďakujem.

  • V podstate to isté som chcel povedať. Pán predseda, my sme hlasovali tuná v tomto pléne, že po skončení rozpravy, po skončení tohto, tejto schôdze sa bude hlasovať. Takúto krátku pamäť zase nemáme. Naozaj, táto rozprava teraz skončila, máme hlasovať. Tento rokovací poriadok si tuná oplieskavame o hlavu všetci. Všetci, koľkí sme tuná v tejto Národnej rade, všetci ho porušujeme. Aj v tejto chvíli je to veľmi vážna vec.

    A dohoda na grémiu, ktorá bola, predsa nemôže byť nadradená nad hlasovaním poslancov Národnej rady. Veď za dverami parlamentu sa nemôže tuná rozhodnúť v takých vážnych veciach, ale poslanci Národnej rady hlasujú o zákonoch a o všetkých týchto vážnych veciach.

    Ja vás preto, pán predseda, vyzývam, aby došlo teraz naozaj k hlasovaniu.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, pán poslanec Lipšic.

  • Teda vy nás školíte z rokovacieho poriadku často, vy viete, že teraz by ste ho porušili. Vy to dobre viete. Dohoda na poslaneckom grémiu nie je dohoda o rokovaní Národnej rady, pokiaľ nie je parlamentnom schválená. Vy to dobre viete. Dobre to viete.

    Môj návrh je, lebo tá schôdza už naozaj má priebeh, ktorý z dôvodu vedenia schôdze, vedenia vlády je nedôstojný, aby ste proste priznali to, že ste pochybili, a potom sa môžme možno dohodnúť na všeobecnom súhlase v tejto snemovni a hlasovať zajtra pred hodinou otázok.

  • Pán poslanec, ja vám všetkým rád vyhoviem a dám hlasovať o uznesení, ktoré je súčasťou návrhu.

    Takže budeme sa prezentovať a budeme hlasovať.

  • Reakcie z pléna.

  • Áno, uznesenie, ktoré ste predložili ako skupina poslancov.

  • Hlasovanie: Prítomných 17 poslancov, 16 za a 1 nehlasoval.

  • Nie sme uznášaniaschopní.

    Takže, áno, uznávajúc, páni poslanci, uznávajúc, že som trošku podcenil kreativitu a spoliehal som sa na návrh, ktorý dokonca prišiel z opozičnej strany, nie raz, nie dvakrát, ale dobre.

    Takže, keďže nie sme uznášaniaschopní, prerušujem rokovanie a budeme pokračovať zajtra 13.45 (reakcia z pléna), dnes, ospravedlňujem sa, dnes hlasovaním o uznesení, ktoré predložila skupina poslancov.

    Ďakujem pekne.

  • Prerušenie rokovania o 01.48 hodine.