• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci: Jaroslav Baška, Miroslav Beblavý, Vladimír Faič, Milan Géci, Monika Gibalová, Ján Hudacký, Dušan Jarjabek, Peter Pollák, Radoslav Procházka, Richard Raši.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, tlač 544.

    Prosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jána Richtera, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spoločného spravodajcu z výboru pre sociálne veci pána poslanca Viliama Jasaňa taktiež.

    Do rozpravy je ešte písomne prihlásený pán poslanec Július Brocka, ktorému teraz odovzdávam slovo.

    Pán poslanec, máte slovo.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 544.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, dámy a páni, na programe tejto schôdze je skoro 40 opozičných poslaneckých návrhov a vy možno zo SMER-u máte pocit, že sú to také návrhy, čo sú zbytočné a nás len zdržujú. Môže byť, že niektoré sú zbytočné, aj, aj budú zdržovať alebo zdržujú a možno máte to aj v rukách, že nemusíme vôbec o tom rokovať. Ale ja si myslím, že aj z vašej dielne niekedy vyjdú návrhy, ktoré sú tiež zbytočné a nás zbytočné zdržujú. A určite sú to návrhy, o ktorých teraz rokujeme, teda nemyslím ten o treťom dôchodkovom pilieri, ale ten, ktorý pán minister predkladal v prvom čítaní, o kolektívnom vyjednávaní a teraz o nelegálnej práci. Teda čo je obsahom toho návrhu, to nie je taká bomba, aby sme to museli riešiť teraz, najmä v kontexte, že je kríza.

    Pozrite sa, najväčší problém na Slovensku stále je nezamestnanosť. A ľudia očakávajú aj od iných ministrov, nielen od ministra Richtera, že teda niečo v tejto veci urobí. A teda ako to chcete vyriešiť? Ja som to stihol už vo svojej faktickej poznámke krátko povedať, že, včera, že mi to pripomína ako toho človeka, čo chce ísť rýchlejšie v aute, ale stojí na brzde alebo tlačí na brzdu. No proste to nejde! Alebo ako Američania, pozrite sa, oni hovoria, že chcú v Sýrii mier, ale zásobujú rebelov zbraňami. No proste to je taká logika, ktorej sa dá veľmi ťažko rozumieť, lebo na prvý pohľad aj na druhý, aj na druhé počutie je to proste nelogické. Nie? Čiže keď chcete vyššiu zamestnanosť, tak nemôžete navrhovať veci, ktoré jej bránia, ktoré brzdia zamestnávanie, ktoré ľuďom, ktorí môžu zamestnať, proste zväzujú ruky. To, čo je obsahom tohoto návrhu, tak pokojne by mohlo byť návrhom z vašej dielne v dobrých časoch. Keď pani Tomanová včera reagovala na mňa, hoci ja som bol len vo faktickej poznámke, že mal by som viac študovať medzinárodné dokumenty a potom by som sa inak staval napríklad k návrhu na zvýšenie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. No áno, veď ja niektoré z nich poznám, však nie všetky, lebo veď nemáme toľko času, ale to, na čo sa ministerstvo odvoláva v prípade toho zákona, tak to je odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce z obdobia zlatých čias kapitalizmu. Odporúčanie Medzinárodnej organizácie práce, inými slovami, tak ľudovo povedané, že keď už neviete, čo od dobroty, a máte pocit, že sa vám ekonomika skôr prehrieva, tak môžete to regulovať tak, že teda nedovolíte, aby to bolo až tak liberálne, alebo tak, tak bezbrehé. Napríklad podnikanie, že teda keď už chcete do toho zasahovať - či cez odbory, alebo cez vládu - viacej, to tak, alebo tí silnejší, keď chcú viac ovplyvňovať pracovné prostredie a majú pocit, že tí slabší podnikatelia, tá stredná alebo nižšia vrstva, že im v tom bráni v tých veľkých ziskoch, no tak im môžete klepnúť po prstoch, že napríklad nedovolíte, aby tam boli horšie podmienky ako u vás, u veľkých zamestnávateľov. No proste vtedy Medzinárodná organizácia práce odporučila takéto veci. No a mne je ľúto, že pán minister to oprašuje teraz, keď ešte kríza neskončila a možnože ani tak skoro neskončí. A keď táto skončí, tak čoskoro príde ďalšia. Proste to je život, a preto tejto čudnej logike ako nerozumiem, nerozumiem, lebo kolektívne vyjednávanie, ten zákon je najmä v kontexte, že Slovensko je v Európskej únii v konkurencieschopnosti na chvoste, už len Gréci sú na tom horšie. No proste to, to naozaj teda hovorí, že nerozumiem, ja tomu rozumiem, ale je to proste pre aj laika nepochopiteľné, že sa púšťate do takýchto vecí.

    No a teraz k čiernej práci konkrétne. Ja som vám, pán minister, už neraz hovoril, že keď sú priaznivé podmienky napríklad na platenie daní a v tých podmienkach ešte sa nájdu takí necharakterní ľudia, že odmietajú platiť dane, no tak ten trest by mal byť o to väčší. Ale keď sú nepriaznivé podmienky, keď je veľmi zlá celková situácia, ale aj na trhu práce, tak sprísňovať a zhoršovať podmienky, to je, to je ten z tej ľudovej rozprávky, to je ten príklad toho vetra. No proste takto nebudete mať vyšší výber na daniach, lebo zamestnanosť vyššia nebude. Ak počítate s tým, že tých osemsto úradníkov alebo tých, ktorých chcete zamestnať cez úrady práce, že tí zaplnia tú kasu, to, čo vám bude chýbať, tak ste na veľkom omyle, lebo to bude, áno, týmto niekoľko sto ľuďom pomôžete, ale tým ostatným zväzujete ruky.

    A tie drobnosti, to som už spomínal aj v prvom čítaní, že, že posilňujete výkon inšpekčnej práce a že budú sa zameriavať na, aj na školenia, aj na vzdelávanie a že budú teda skôr pôsobiť tak pozitívne na pracovnom trhu. Tak prečo nie, nech sa páči, no. Ale zvyšovanie pokút dnes určite nie je dobrý nápad. Keby neboli žiadne alebo boli veľmi nízke, no veď aj podľa dnes platného zákona však to môžete vy urobiť interným predpisom, že prečo tí vaši úradníci dávajú také nízke pokuty, keď sa môžu dať až 200-tisíc eur. Prečo, prečo dávajú tú najnižšiu hranicu, keď môžu dávať viacej? No tak veď môžete ich motivovať, aby boli, aby využívali medze alebo rámce teraz platného zákona a budete mať viacej na pokutách, a teda môžete aj byť prísnejší. Ale toto máte v rukách bez toho, aby ste museli meniť zákon! Tak ako ho meníte, ja si myslím, že to povedie k inému, že to povedie skôr k tomu, že bude viac skorumpovaných kontrolórov. Viac skorumpovaných kontrolórov, ktorí to budú vybavovať, ako to je v tých vtipoch od Shootyho, že keď zastavil policajt šoféra, tak sa ho pýta, že či sa zúčastní bločkovej lotérie, alebo to vybavíme inak. No budú to vybavovať inak.

    Ja poznám taký prípad poctivého kontrolóra, ktorý odišiel z toho úradu, lebo bol jediný a sám mal pocit; všetci tí jeho kolegovia, keď išli aj na trhy, tak sa vrátili proste so zárobkom, so zárobkom, že v tričku nejakom, čo tam predávali, ja neviem, či to boli nejakí teda tí drobní predavači, ale proste v tom tričku už bola nejaká, nejaká motivácia, aby ten úradník ako kontrolu veľmi rýchlo vybavil, alebo nebola žiadna; proste tí ľudia sa odškodňovali zároveň a boli celkom spokojní v tých úradoch a on to nevydržal a odišiel. No proste áno, je to, je to fakt, toto bolo na Slovensku, toto nehovorím o prípade z Rakúska. Takže o tom, ako pracovať s tými alebo ako efektívne využívať ten aparát, ktorý má kontrolovať aj výkon čiernej práce alebo teda existenciu čiernej nelegálnej práce, to máte v rukách.

    Mne boli tie štatistiky smiešne, ja nie som, ja som nematuroval z matematiky, ale dal som si tú námahu, že som si to spočítal, ako ste dokazovali, že rastie nelegálna práca na Slovensku. Nelegálna práca že na Slovensku rastie a to je dôvod, aby sme išli s pokutami. A vôbec to tak nie je. Oni, aby im vychádzalo, že našli viacej prípadov nelegálneho zamestnávania, tak museli viacej kontrolovať. Dovtedy kontrolovali, kontrolovali a kontrolovali, až im v nominálnom vyšlo, že tento rok bolo viac prípadov od januára do mája nelegálneho zamestnávania ako minulý rok. Ale to, že ten počet tých zistení nelegálnej práce za tento rok zistili pri kontrolách o 5-tisíc, ale to číslo už teraz si ani nepamätám presne, ale museli urobiť o niekoľko tisíc viac kontrol, aby zistili, že o 13 nelegálne zamestnaných prípadov bolo viac ako v tom roku predchádzajúcom.

    Čiže keď som si tie čísla podelil, tak vysvitlo, že kým minulý rok bol každý šesťdesiaty človek, teda každý šesťdesiaty prípad kontroly bolo nelegálne zamestnanie, tak tento rok to bol každý sedemdesiaty prípad. A oni urobili záver, že teraz je viacej nelegálnej práce, a pritom je to naopak. Podľa tých zistení a kontrol štatisticky bolo tento rok menej nelegálneho zamestnávania. Možnože to je inak, ja sa teraz nejdem sporiť, lebo ja nemám svoje čísla, ale len dokazovanie tých, ja som teda urobil úplne iný záver z čísiel štatistických, ako urobili teda ministerský.

    No v dôvodovej správe sa tiež píše, že návrh nebude mať dopad na podnikateľské prostredie. To tu už určite hovorili - a bližšie a podrobnejšie - moji kolegovia predrečníci, takže to preskočím. Ja si myslím, že sankcie na čiernu prácu od 2-tisíc do 200-tisíc eur sú dostatočné, že sú postačujúce a že tento návrh ide zlým smerom.

    Opakujem, ak to už povedali aj moji predrečníci, alebo dávam procedurálny návrh, aby sme podľa § 73 ods. 3 písm. b), aby sa Národná rada uzniesla na tom, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Samozrejme, aj keby tento návrh neprešiel, tak poslanci za KDH tento návrh nepodporia.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • S faktickými poznámkami šesť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa, sedem poslancov, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Poprosím poslancov, aby sa včas prihlasovali.

    Pán poslanec Přidal.

  • Ja ďakujem kolegovi Brockovi za to, čo povedal pánovi ministrovi, a verím, že pán minister sa zamyslí a naozaj už konečne začne robiť niečo, aby sa tu zlepšili podmienky na zvyšovanie zamestnanosti, lebo doteraz, pán minister, nerobíte toho veľa. Jediné, čo je táto vláda schopná, je kupovať si pracovné miesta. Keby to boli nové pracovné miesta, dobre, dalo by sa prižmúriť oči, ale vy si kupujete len tie pracovné miesta, ktoré sú vytvorené. A ten posledný prípad cez zákon o obnoviteľných zdrojoch, ide o podporu U. S. Steel, kde ste sa 15 rokov zaviazali darovať tejto firme 15 mil. eur ročne a tú zamestnanosť sa ona zaviazala dodržať len päť rokov.

    Ďalší prípad, na vláde 4. septembra - by som chcel upozorniť, možno si to občania nevšimli - ste spravili ďalšiu habaďúru cez nariadenie, cez zmenu nariadenia vlády 426/2010, ktorým sa upravujú podrobnosti o výške odvodu pre Národný jadrový fond, tam ste stanovili maximálnu výšku odvodu 2 mil. eur ročne. Darovali ste ďalšej firme Slovalco, hlinikáreň Žiar nad Hronom, 5,5 mil. ročne. Toto všetko ale zaplatia všetci daňoví poplatníci. Bohužiaľ, vy neviete vytvárať prostredie na to, aby tu vznikali nové pracovné miesta. Draho platíte to, len aby sa zamestnanosť udržiavala, resp. aby sa neprehlbovala. Je to katastrofa! Prosím vás, zamyslite sa a začnite už naozaj robiť!

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, no čakal som, že poviete aj niečo nové, ale nepovedali ste nič. Čiže ja budem tiež len tak ako v prvom čítaní, len tri poznámky.

    Okrem iného tento zákon odstraňuje aj takú skvelú vec, ako je v tom doterajšom, že keď príde inšpektor na kontrolu nepoctivému zamestnancovi a zistí, že je tam nelegálne zamestnávaný človek, tak keď ho v ten deň prihlási do Sociálnej poisťovne, je poriadok. To je podľa vás asi poriadok. Ale to asi sedí.

    Druhá poznámka, tie pokuty. Ja už som to hovoril v prvom čítaní, že tá pokuta určite nemá za cieľ nahnať deficit. Tá pokuta má za cieľ, aby ten nepoctivý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva nelegálnych pracovníkov, nemusel špekulovať, čo sa mu viac vyplatí. Či sa mu vyplatí to, že zamestná niekoľko čiernych, načierno zamestnancov a získa tým určitý benefit, finančný určitý zisk, alebo je výška pokuty pri jeho pristihnutí taká veľká, že prestane špekulovať o tom. A podľa vášho vyjadrenia cesta k zvýšeniu zamestnanosti je to, že budú nelegálne zamestnávaní, hlavne nech sú zamestnávaní. Veď to akože snáď nemyslíte, nemyslíte naozaj.

    A posledná poznámka, ja vás poprosím, aby ste sa ospravedlnili kontrolórom na inšpektorátoch práce za to, čo ste im tu povedali, že sú korupční, že to bude zvyšovať korupciu, že veľká väčšina je taká. Naozaj vás to žiadam, poprípade žiadam predsedu poslaneckého klubu KDH, aby to urobil za vás, pretože je to neseriózne, urážať ľudí, ktorí si poctivo vykonávajú svoju prácu. Ak máte také dôkazy, viete, kam to máte povedať a urobiť. A nech to urobia za vás orgány, ktoré sú na to určené. Ak to tvrdí poslanec Národnej rady, tak to nie je len tak prehodená nejaká krčmová reč. Takže poprosím vás, aby ste to urobili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Brocka, hovorili ste presne o problémoch, ktoré trápia Slovensko. A hovorili ste aj o tom, že sú pripravované represívne opatrenia, ktoré sú tvrdšie. Ja by som povedal, že z tej praxe doterajšej represia neprispela enormným spôsobom k tomu, aby sa vyriešil problém. To treba vyriešiť príčinu a nehľadať naprávanie dôsledkov. To znamená, že urobiť také kroky, aby ľudia nemuseli špekulovať nad tým, ako obísť zákony, ako zamestnávať načierno. Prečo zamestnávajú načierno? Pretože im je to výhodnejšie namiesto toho, aby zamestnávali za riadnych okolností. Pokiaľ by sa im znížili náklady na zamestnancov, zlepšili sa podmienky zamestnávania zamestnancov, tak určite by nedochádzalo k zamestnávaniu v rámci čiernej práce. Ale, žiaľ, tie podmienky sa nevytvárajú k lepšiemu, ale stále sa pritvrdzujú. No a potom, keď sa pritvrdzujú, ľudia špekulujú a tak poďme na nich upliesť ešte ďalší bič! A toto je problém tejto vlády, ktorá naozaj nemá reálne riešenia zamestnanosti, ale potrebuje pritvrdiť a upliesť na ľudí ešte ďalší bič, aby sa vyhli teda riadnym povinnostiam. Takže to je taký zvláštny proces, ktorý tuná sledujeme už naozaj dlhšiu dobu. Takže odporúčam aj ja, tak ako ste aj vy povedali, treba zlepšiť prostredie a nepotrebujeme pliesť bič.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec Brocka, chcem úvodom hneď poznamenať, že vonkoncom nesúhlasím s tou vašou filozofiou, tak ako ste ju vy komentovali: Keď je situácia na trhu zlá, sprísňovať podmienky by sa nemali. Nuž ja si, naopak, myslím, že nakoniec týka sa to len tej časti tých nepoctivých podnikateľov. Ako potom sa budú stavať k tej otázke tí dnešní slušní, keď to pôjde aj tak? A nakoniec tá dolná hranica sa prakticky dneska posúva.

    Chcem ešte jednu vec, pán Brocka, vám pripomenúť, a to už aj v prvom čítaní ste fakticky spochybňovali vôbec fakt, či nelegálna práca rastie, alebo nie. Nuž ja osobne sa nedívam na štatistiky a myslím, že väčšina ľudí to takto cíti a chápe. Keby ste sa lepšie pozerali okolo, však žijeme v jednej republike, tak určite väčšina ľudí nepochybuje, že je to tak. Preto som skutočne nemilo prekvapený týmto vaším postojom, pretože prakticky nieže by ste v zásade odsudzovali tento spôsob zamestnávania ľudí, ale naopak. Naopak, vysvetľujete, prečo by sa sankcie v takomto prípade uplatňovať nemali.

    Ďakujem.

  • Pán kolega Brocka, ja súhlasím s tvojím príspevkom a jednoducho ešte raz zdôrazním, že pán minister Richter, minister práce, nám nosí do parlamentu zákony, ktoré ľuďom na Slovensku novú prácu neprinesú, ale práve naopak. Nezamestnanosť na Slovensku sa zvyšuje, a to je hanba pre súčasnú vládu Roberta Fica.

    Ja poviem dve skúsenosti, ktoré mám z posledných dní, ktoré súvisia s tým, akú politiku robíte, pán minister, v oblasti zamestnanosti. Na úrad práce šla jedna pani, ktorá ma oslovila cez sociálnu sieť, že čo má robiť. Má 32 rokov, hľadá si cez úrad práce zamestnanie, no zistila, že zamestnávatelia majú záujem, to už nie je tak, že starší ľudia sú diskriminovaní, pretože zamestnávatelia ich nechcú. 32-ročnú ženu nechceli zobrať do zamestnania preto, pretože zamestnávatelia momentálne cez tie vaše programy zamestnávajú ľudí do 29 rokov, čiže 32-ročný človek nemá šancu sa zamestnať, lebo dotáciu dostane zamestnávateľ, keď zamestná najviac 29-ročného.

    Ďalší prípad, takisto z úradu práce, záujemcovia o príspevok na začatie podnikania musia vyplniť test, či teda sa aspoň trošku vyznajú do zákonov, či im teda úrad práce ten príspevok dá. A v tom teste je otázka, ten test vypracovali teda úradníci na úradoch práce, neviem presne kto. V tom teste je napríklad otázka, aký je minimálny vymeriavací základ SZČO. A ten záujemca má tri odpovede na výber, buď je to minimálna mzda z aktuálneho roka, minimálna mzda z minulého roka, alebo daňový základ. Všetky tri ponúkané odpovede sú nezmysel, pretože správna odpoveď je: minimálny základ je 50 % priemernej mzdy spred dvoch rokov. Takže takýchto ľudí vy platíte na úradoch práce, ktorí takýmto spôsobom pristupujú...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, vážený pán kolega, za váš príspevok. Naozaj ste zvýraznili, že najväčší problém na Slovensku je dneska nezamestnanosť. Naozaj, najväčší problém je to.

    Mala by sa tým zaoberať celá vláda, minister sociálnych vecí to nevyrieši sám. Ale čo urobila vláda Slovenskej republiky? Systémovo otrávila podnikateľské prostredie na Slovensku. Vyššie dane, vyššie odvody, horší Zákonník práce. To spôsobilo to, že firmy začali prepúšťať. Je tu väčšia nezamestnanosť a je to problém číslo jedna.

    Naozaj, mali ste šancu. Bol tu návrh na licencie, paušálne dane pre živnostníkov, znížili ste. Navrhovali sme rodinné firmy, drobnú pomoc pre tie malé firmy. Nie, vy idete systémom, že vyberáte si tie firmy a kupujete si tie pracovné miesta, jednotlivo, v jednotlivých okresoch o tom rozhodujú komisie, aj to zamestnávanie do 29 rokov komisie rozhodujú. Už sa vyčerpali tie finančné prostriedky, možno ešte nejaké nájdete, ale kupujete si tie pracovné miesta. V tejto situácii nastaviť represie! Represie nikdy nevyriešia na Slovensku zamestnanosť! Môžte ich pritvrdzovať, ako chcete. Môžte na tých inšpektorov práce nasadiť ďalších inšpektorov a na nich ďalších policajtov. Nepomôže to! Ľuďom na Slovensku, podnikateľom, živnostníkom sa musí oplatiť zamestnávať. Dnes je to nastavené tak, že sa im neoplatí zamestnávať, a preto ja odsudzujem zamestnávanie ako nelegálne, pretože to zhoršuje v podnikateľskom prostredí tých, ktorí zamestnávajú legálne. Ale človek, ktorý je v životnej situácii, že nemôže si nájsť prácu, veľmi rád prijme aj túto čiernu prácu, aby uživil svoju rodinu.

  • Pán kolega Brocka, vy ste uviedli, že z našej dielne vyjdú zbytočné návrhy a že nie je to až taká bomba. Ja si nemyslím, že tu hovoríme o nejakých bombách. Teraz hovoríme o zákone, ktorý je naozaj potrebný, pretože by mal, ak nie úplne odstrániť, tak aspoň zamedziť nelegálnej práci. A myslím si, že nelegálna práca je hrozbou pre Slovensko, pretože stále máme mnoho neserióznych zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú ľudí načierno. Predovšetkým sú to ľudia, ktorí sú v hmotnej núdzi a častokrát si ani neuvedomujú, čo vlastne, aký bude dosah zamestnávania takýmto spôsobom, pretože im z takéhoto zárobku nevznikajú žiadne ďalšie nároky, či už je to pri vypočítavaní dôchodku, alebo pri péenkách. Takže ja to považujem naozaj za nutnosť a nie za zbytočnosť.

    Výšku pokút, o tom by sa dalo diskutovať. Vy to nazývate represiou, ja to nazývam prevenciou, pretože určite si myslím, že niektorí zamestnávatelia zvážia, či budú zamestnávať ľudí načierno, alebo budú riskovať takéto pokuty. A nelegálna práca naozaj je hrozbou pre Slovensko.

  • Ďakujem pekne aj všetkým kolegom. Som rád, že som svojím vystúpením zaujal, alebo že som teda otvoril diskusiu a že sa zapojili do diskusie o tomto probléme. Ale aby nedošlo k nedorozumeniu, aj na pani Šedivcovú, aj na pána Daniša. Ja som proti čiernej práci. A potom je dobré, že na tom sa zhodneme, sme na jednej lodi. Ale, pán Daniš, ja som nepovedal, že aby sme nevyužívali sankcie, ak sa objaví taký prípad čiernej práce. Ale z doložky vybraných vplyvov, materiálu, ktorý teraz prerokúvame, vyplýva, že kontrolóri v roku 2011 a 2012 dali pokút 245, to nie je podstatné, ale priemerná pokuta bola 2 082 eur, 2 082 eur a dnes podľa zákona môžu dať pokutu od 2-tisíc do 200-tisíc.

    A ja hovorím, že to je dostatočné na to, aby mohli kontrolovať a dávať aj vyššie pokuty. Na to nemusíme zvyšovať spodnú hranicu z 2-tisíc na 5-tisíc eur. To je všetko. A ak si vy myslíte, že toto je bomba - 5-tisíc eur najnižšia pokuta -, že toto vytrhne Slovensko z biedy a že bude vyššia zamestnanosť, ja si myslím, že nie. A myslím si, že naozaj toto ani sme sa nemuseli tým zaoberať. To možno stačil metodický pokyn ministra a motivovať tých, ktorí budú úspešnejší pri výbere. Veď sa poučte, ako to robí minister vnútra. Ako to robí minister vnútra, že policajti niektorí sú úspešnejší pri výbere pokút a iní menej? Ja predpokladám, že tí, ktorí sú úspešnejší, že sú aj odmenení. Tak to robte tak isto. A môžeme sa baviť o veciach, ktoré sú dôležitejšie.

  • Pán poslanec Brocka bol posledným písomne prihláseným do rozpravy. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Panie poslankyne, páni poslanci, priznám sa, že som trošku prekvapený z obsahu tej diskusie, pretože je veľmi protirečivá. Neviem, či ste sa sledovali vzhľadom na to, čo ste niektoré veci pomenovali. Na jednej strane kritizujete to, čo zavádzam, a na druhej strane hovoríte: Áno, nelegálna práca zhoršuje podnikateľské prostredie. Len keby ste sa boli vzájomne počúvali! Jeden odsudzuje, že zvyšujem spodnú hranicu a hlavne v prípade opakujúcich sa. Pán Zajac, ak som ho dobre počúval, jasne pomenoval, že sú ľudia, ktorí sú vydieraní a nemajú iné východisko, len prijať aj takéto podmienky. No tak poďme tomu zabrániť! Ale však my týmto toto sledujeme. Nič viacej. To znamená, ...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • ...že ak by som sa mal baviť o tej doložke, pán poslanec Brocka, možno tam malo byť uvedené, že má priaznivý vplyv na podnikateľské prostredie za predpokladu, že sa nám podarí eliminovať aj prostredníctvom novely tohto zákona nelegálna práca. Mňa samotní zamestnávatelia nabádajú k tomu, aby sme sprísnili a robili väčšie opatrenia, nasadili viac ľudí, pretože to kriví podnikateľské prostredie, konkurencieschopnosť, pretože je znevýhodnený poctivý podnikateľ, ktorý poctivo a zákonne pristupuje k plneniu povinností, voči tomu, čo obchádza zákony. A my nejdeme po poctivých podnikateľoch. Ideme trestať nepoctivých, tých, ktorí zákony porušujú. Toto je cieľ, to je náplň, k tomu ideme. Nehľadajme v tom nič iné. A ak toto niekto spochybňuje, no tak potom nemá záujem na tom, aby tu bolo čisté, zákonné podnikateľské prostredie. Celkom tomu nerozumiem, lebo toto je hlavný cieľ a nič iné týmto nechcem dosiahnuť. Ja nechcem niekoho, kto podniká, trestať za to, že je podnikateľ. Ale tých nepoctivých musíme.

    Ja tu mám konkrétny prípad momentálne na stole, ktorý je v štádiu správneho konania. Ide napríklad o jednu firmu z Prešovského kraja. Bežná klasická kontrola inšpektorátu práce: dvadsať čiernych duší. V krátkom čase opakovaná v tej istej firme: 168 čiernych duší. V úvodzovkách, čiernych duší, poviem nelegálna. No však to musíme inak riešiť! Áno, tam som dal osobný pokyn, aby sa zvážili ďaleko vyššie hranice, ktoré pripúšťa rozmedzie zákona. Pretože osobne som presvedčený, že v tomto prípade ide o absolútnu vychcanosť. Jednoducho kalkulovali s tým, že mali kontrolu, dostali pokutu a za rok, za dva, za tri nikto nepríde, a preto si môžu dovoliť to, čo si dovolili. No nemôžu! Preto zosilňujeme tie pozície. Tá kontrola je nevyhnutná. A je dôležité, aby išla do každého jedného prostredia, v ktorom sa môžu takéto veci jednoducho objaviť. To znamená, že som trošku prekvapený z toho a hovorím, celkom nerozumiem, lebo my máme záujem maximálny eliminovať nelegálne zamestnávanie. To je hlavný princíp, to je motto toho zákona. Nejdeme trestať poctivých. Naopak. Ideme im pomôcť, aby obstáli v konkurencii voči tým, ktorí doteraz tie zákony porušujú a jednoducho nelegálne zamestnávajú ľudí. A treba povedať, že aj tých ľudí veľmi znevýhodňujú. Veď veľmi dobre vieme, čo je nelegálna práca.

    Ak dovolíte, konkrétne k obsahu diskusie a k tým vecným návrhom, ktoré tu zazneli.

    Pani podpredsedníčka Jurinová, my sme spolu aj osobne hovorili. Na tie vaše podnety šla aj písomná odpoveď. Ja si vážim váš záujem a isté podnety. Myslím, že sme si aj pri osobnom stretnutí vysvetlili hlavné princípy a postoje, o čo v tomto zákone ide, pretože v niektorých veciach tie vaše pripomienky skutočne išli nad rámec tohto zákona. Absolútne sme sa zhodli aj v otázke, ktorá sa týka zrušenia súdneho poplatku pre zamestnancov. To je tých, myslím, že 1 660 eur, ktoré je potrebné uhradiť. Ja som vykonal aj isté ďalšie pokyny, lebo tu sú konkrétne prípady. V jednom prípade platil pán premiér za zamestnancov, ktorých sa, bohužiaľ, takáto otázka dotkla. Mal som rokovania s odborármi, aby v takomto prípade veci riešili. A čo je podstatné, ja som sa listom obrátil na svojho kolegu pána ministra spravodlivosti Boreca, aby tento problém riešil. Ubezpečil ma, že ho riešiť bude. Treba vidieť jednu vec, že je to v gescii ministerstva spravodlivosti a je nevyhnutné, aby problémy a zákony novelizovali a riešili tí, ktorých sa to bezprostredne dotýka. O tom sme sa vzájomne informovali. Ja som pripravený aj naďalej spolupracovať, pokiaľ budete mať podnety typu podobného a iste nájdeme zhodu vo viacerých prípadoch.

    Čo sa týka pána poslanca, poslanca Mihála, všeobecne k pokutám a k tým výhradám. Opakujem ešte raz. Dvíhame spodnú hranicu. Máme záujem vyššou pokutou potrestať tých, ktorí opätovne opakujú a zamestnávajú tým nelegálnym spôsobom. To znamená, že to nie je nejaký bič na niekoho, ktorý automaticky platí. Len aj tá spodná hranica, pokiaľ sa v prípade opakovaného nelegálneho zamestnávania zvýši, je v prvom rade výchovný prostriedok. No musí to odradiť toho zamestnávateľa, aby takýto spôsob uplatňoval ďalej, a preto tá vyššia pokuta, myslím si, že je úplne, úplne logická. A ešte raz zvýrazňujem. Nelegálne zamestnávanie je spoločensky, ekonomicky nebezpečný jav. Poškodzuje konkurenčné prostredie v hospodárstve a ubližuje a ochudobňuje hlavne pracujúcich ľudí, lebo v konečnej miere na to najviac doplatí ten človek, ktorý je nútený za istých okolností prijať podmienky nelegálnej práce.

    Čo sa týka tých dohodárov a pripomienok k tomu z hľadiska tej kontroly, ktorú naznačil pán poslanec Mihál. Do istej miery pripúšťam riziká, ktoré môžu súvisieť v súvislosti s dohodami brigádnikov. Tam tá otázka, otázka je možno na mieste. Ale sú konkrétne páky a možnosti, ako aj z hľadiska pracovného času kontrolovať aj dohodárov. Toto nemá byť nejaký bič na dohodárov. Ale znova. To má byť jeden z prostriedkov, aby hlavne nepoctiví zamestnávatelia nezneužívali túto formu pracovnoprávneho vzťahu a práve cez dohodárov obchádzali Zákonník práce a jednoducho, jednoducho normy, ktoré s tým súvisia.

    Toľko by som smerom k tým pripomienkam. Ja som presvedčený, že pochopia aj tí, ktorí mali názor, že je to zbytočný ten zákon, že on zbytočný nie je. Už samotný fakt, že ho prerokovávame tu, má aj výchovný vplyv do podnikateľského prostredia. A opakujem ešte raz. Ak hovoríme o sociálnom dialógu, tu ďaleko viac apelovali pri príprave aj tej procedúre zamestnávatelia na to, aby sme nejaké kroky - aj väčšie, aj, aj z hľadiska represie - prijali. Aby sa jednoducho nelegálna práca na Slovensku odstránila. Myslím si, že niet v tejto snemovni človeka, ktorý by mal tie ilúzie, že nelegálna práca na Slovensku nejestvuje. Pokiaľ sme stotožnení s tým, že jestvuje, no tak celkom logicky hľadáme spôsob a formy, ako ju odstrániť. Toto je jeden zo spôsobov aj z hľadiska posilnenia počtu ľudí takzvanej Kobry. Pre mňa je podstatné to, že to budú ľudia, ktorí sa nebudú ničím iným zaoberať len kontrolou nelegálnej práce. Pretože doteraz inšpektori mali istý súbeh vecí z hľadiska svojej náplne. Bol by som veľmi rád, aby sme dospeli k stavu, že za dva, za tri roky zruším toto opatrenie, pretože sme odstránili nelegálnu prácu. Ak sa nám to podarí, tak aj tento zákon alebo táto novela celkom iste má zmysel.

    Ďakujem pekne a uchádzam sa o podporu.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spravodajca, záverečné slovo? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, ja len v krátkosti, lebo myslím si, že pán minister to jasne vysvetlil. Ja len zareagujem k niektorým veciam, aj keď kolega Brocka odchádza. Ale to nevadí, snáď ma bude počuť.

    K tej nelegálnej práci. Určite nikto, alebo to z tej diskusie vyplýva, že, alebo vyplynulo aj pre mňa, ale aj z tých skúseností, že rozsah čiernej...

  • Hlas v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Prosím vás, pán poslanec Brocka, ako nedebatujte. Má slovo pán spravodajca.

    Jasaň, Viliam, poslanec NR SR

    ... že rozsah čiernej práce narastá práve v ťažkých ekonomických situáciách, v akej sa nachádzame aj my. To je asi každému jasné. A myslím si, že tiež nikto z tejto ctenej snemovne nepochybuje o tom, že čierna práca nie je nikdy na prospech zamestnanca, že čiernou prácou sú zamestnanci jednoducho vydieraní. Je to, žiaľ, fakt, je to holý fakt a musíme všetci proti tomu bojovať.

    Pán kolega Zajac povedal, že je to častokrát jediná možnosť, ako mnohí ľudia môžu pracovať. No viete, ak budeme takto pristupovať ku všetkým veciam, no tak potom odstráňme aj Trestný zákonník, aj Občiansky, aj všetky, pretože budeme sa riadiť len podľa toho, čo človek chce, môže alebo musí. Ale to nie je cesta. A práve aj touto novelou zákona my chceme urobiť poriadok aj medzi tými nepoctivými. A znova opakujem: Toto nie je namierené voči tým, ktorí neporušujú zákony. Je to namierené voči tým, ktorí zákon porušili a porušujú. Nič viac, nič menej. Prosím vás, neviďte v tom nič iné len to, že chceme naozaj vytvoriť také podmienky aj pre podnikateľov, aby nemuseli nútiť zamestnancov na čiernu prácu.

    Aj tá pokuta, tá presne, ako povedala kolegyňa Šedivcová, to je preventívne opatrenie. Pán minister to zdôraznil, ja to ešte raz poviem, tretíkrát. To je namierené voči tým, ktorí opakovane zneužívajú. Ja som tu včera použil príklad, ktorý idem riešiť. Ako je možné, že si zobrali na dohodu o vykonaní práce a tá dievčina, 19-ročná študentka odpracovala za mesiac 320 hodín a zarobila 600 euro. 600 euro je pre ňu veľa peňazí, ale ako bola donútená robiť takúto vec? A je iks iných, ďalších takýchto príkladov a proti takýmto ľuďom je namierený tento, namierená táto novela zákona. Takže prosím vás, neviďte v tom naozaj nič zlé. A čo je na tom zlé, keď aj touto novelou chceme odstrániť tú skutočnosť, že inšpektor príde na kontrolu, zistí, že tam je nelegálny pracovník, nelegálne zamestnávajú ľudí? A oni im povedia: No ale, keď to teraz zahlásite do Sociálnej poisťovne, tak sa vám to vymaže. No tak akože toto odstraňujeme. To je zlé? No podľa mňa to nie je zlé. Je zlé, že zvyšujeme možnosť inšpektorátom práce, aby sa zameriavali nie tak ako doteraz, mali dosť širokú, oni sa zaoberali mnohokrát vecami, ktoré ani nemuseli robiť, lebo na to sú iní. Zúžiť a skvalitniť prácu a prijať nových.

    Veď vy ste za dva roky, ak sa nemýlim, 83 ľudí išlo preč. Možnože mnohí oprávnene, to ja neviem posúdiť, ale znížil sa stav. Tak potom sa nečudujte, kolega Brocka hovoril, že koľko museli ísť na kontroly robiť. Pri tom malom počte inšpektorov asi museli, boli nútení robiť opakované kontroly a vo viacerých subjektoch, aby zistili tie nedostatky, ktoré tam sú. Ja naozaj, dalo by sa o tom hovoriť veľmi veľa, ale chcem vás poprosiť, aby ste sa pozerali na túto novelu tým, že chceme zaviesť poriadok, a prosím vás aj ja o podporu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 552. Spoločná správa výborov má tlač 552a.

    Odovzdávam slovo opäť pánovi ministrovi Richterovi, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy sa predkladá najmä z dôvodu potreby presunu kompetencie v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov a právnych vzťahov pri výkone práce vo verejnom záujme z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na Úrad vlády Slovenskej republiky tak, ako je to typické pre viaceré členské štáty Európskej únie. Kompetencia v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov a právnych vzťahov pri výkone práce vo verejnom záujme patrí v členských štátoch Európskej únie obvykle pod úrad predsedu vlády.

    Presun uvedenej kompetencie je podmienený významom postavenia Úradu vlády Slovenskej republiky, ako aj významom štátnej služby v tvorbe a realizácii komplexnej vnútornej politiky štátu. Rovnako Úrad vlády už dnes vykonáva niektoré kompetencie typické pre ústredný orgán štátnej správy a z toho dôvodu by mal mať v gescii aj štátnozamestnaneckú politiku na centrálnej úrovni so zámerom zjednotiť zodpovednosť za tvorbu a realizáciu personálnej politiky vlády vo vzťahu k zamestnancom verejnej správy. V súvislosti s prechodom vyššie uvedenej kompetencie je potrebné vyriešiť aj presun práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckých pracovnoprávnych a iných právnych vzťahov zamestnancov, ktorí zabezpečujú výkon tejto kompetencie, ako aj presun práv a povinností z právnych vzťahov, presun majetku a finančných prostriedkov z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na Úrad vlády Slovenskej republiky. Okrem toho do pôsobnosti Úradu vlády a z dôvodu komplexnosti navrhuje zakotviť, že zabezpečuje a koordinuje ochranu finančných záujmov Európskej únie. Nejedná sa pritom o novú pôsobnosť, pretože túto pôsobnosť už Úrad vlády zabezpečuje aj na základe zákona 528 o pomoci a podpore poskytovania z fondov Európskej únie. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli predložené v rámci druhého čítania a sú uvedené v spoločnej správe, akceptujem a odporúčam ich schváliť.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona schválila.

    Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo pani spoločnej spravodajkyni z výboru pre sociálne veci poslankyni Viere Šedivcovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Po prvé. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 667 z 20. júna 2013 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.

    Po druhé. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Po tretie. Návrh zákona odporučili schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 273 z 27. augusta 2013, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 107 z 22. augusta 2013 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 64 z 28. augusta 2013.

    Po štvrté. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali tieto dva návrhy:

    1. V čl. I sa pred doterajší bod 1 vkladá nový bod 1, ktorý znie: "§ 14 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:

    "Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky koordinuje plnenie úloh v oblasti ľudských práv."."

    Doterajšie novelizačné body 1 - 4 sa označujú ako novelizačné body 2 - 5.

    Navrhovaným doplnením sa vyjadruje skutočný stav, v rámci ktorého už v súčasnosti Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky koordinuje plnenie úloh s ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy v oblasti ľudských práv. Taktiež na základe zákona č. 545/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 617/2007 Z. z. o oficiálnej rozvojovej pomoci má ministerstvo vymedzený dotačný titul v oblasti presadzovania, podpory a ochrany ľudských práv a slobôd. Ministerstvo sa tejto problematike venuje aj na medzinárodnej úrovni, napr. počas obhajob implementačných správ k medzinárodným ľudskoprávnym dohovorom. V gescii Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky je na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky z 20. júna 2012 č. 276 aj celá činnosť Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a rodovú rovnosť, ktorej predsedom je podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, gestorský výbor odporúča schváliť.

    2. V čl. II sa slová „1. októbra 2013“ nahrádzajú slovami „1. novembra 2013“.

    Zároveň je potrebné navrhovanú zmenu účinnosti premietnuť aj v čl. I štvrtom bode v § 40w ods. 3, kde sa v celom texte slová „od 1. októbra 2013“ nahrádzajú slovami „od 1. novembra 2013“ a slová „do 30. septembra 2013“ sa nahrádzajú slovami „do 31. októbra 2013“.

    S ohľadom na priebeh legislatívneho procesu a v záujme dodržiavania ústavných lehôt sa navrhuje posunúť termín účinnosti zákona na 1. november 2013. Zároveň je potrebné primerane upraviť aj lehoty v prechodnom ustanovení § 40w ods. 3. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Gestorský výbor odporúča schváliť návrh zákona.

    Po piate. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písmeno f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    Po šieste. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 a 2 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne, so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Vieru Šedivcovú vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 69 z 3. septembra 2013.

    Ďakujem, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa, otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Hlina?

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v krátkosti zareagovať na túto zmenu kompetenčného zákona. Vo svojej podstate nemám problém s tým, čo navrhuje vládna novela. Myslím si, že je to lepší krok, ako to bolo, alebo vyrieši túto situáciu zo štátnozamestnaneckými pomermi a všetkými vecami, ktoré s tým súvisia prenosom kompetencií na Úrad vlády. Osobne si myslím, že najlepšie riešenie by bolo, keby bola vytvorená samostatná inštitúcia, ktorá by sa venovala štátnozamestnaneckým vzťahom. Myslím si, že to by malo byť konečné riešenie, ak by sme chceli naozaj byť, alebo tváriť sa, že tieto vzťahy môžu byť nezávisle posudzované. Takže ako hlavný bod, že nemám zásadnú, zásadný problém s touto novelou zákona.

    Veľmi milo ma prekvapila spoločná správa, v ktorej som našla pozmeňujúci návrh, ktorý rieši kompetencie ministerstva zahraničných vecí. Toto sa veľmi teším, pretože možnože si niektorí spomínate, ako sme ešte v čase alebo chvíľku po schválení programového vyhlásenia vlády a keď sa prvýkrát preberala téma kompetenčného zákona, tak sme upozorňovali na to, že je pekné, že ministerstvo zahraničných vecí bude akože mať patronát nad riadením ľudskoprávnej agendy, ale tú kompetenciu mu vlastne zákonom nikto neustanovil. Takže som rada, že došlo na naše slová a po roku sa naozaj aj Úrad vlády alebo vláda samotná spamätala a túto kompetenciu v podobe koordinácie ľudských práv dala aj kompetenčne na plecia ministerstvu zahraničných vecí. Myslím si, že je to potrebný krok už len kvôli tomu, že ako vlastne v kompetenčnom zákone, ktorý išiel pred rokom, bolo povedané, prechádza tam aj dotačná schéma, a slová, ktorými mi argumentoval aj kolega Martvoň, že načo vlastne dávať kompetenciu, však je jasné, že sa tým budú zaoberať. Som rada, že právni experti dali za pravdu našim slovám, že, bohužiaľ, tá kompetencia napísaná na papieri je skutočne potrebná. Beriem to ako naozaj zadosťučinenie. Aj keď som sa rozprávala s pánom ministrom zahraničných vecí, tak v podstate tiež mi dal za pravdu, že áno, že mohli možnože skôr reflektovať na naše slová.

    Ešte jednu vec, ktorú by som v súvislosti so zmenou kompetencií v tomto kompetenčnom zákone dala do pozornosti. Dobre, kompetencie už máme na poriadku, ale možno, keď si pozrieme organizačnú stránku ministerstva zahraničných vecí, ťažko by ste hľadali, kto sa v skutočnosti zaoberá agendou ľudských práv. Po dlhom, dlhom hľadaní sa nám podarilo zistiť, hej, ak by sme naozaj brali, že nezainteresovaný človek chce nájsť niekoho, kto sa týmto zaoberá, tak sme našli, že je to schované niekde v sekcii právnej a konzulárnej, čo je opäť u mňa považované za chybu a budem dúfať teda do budúcna, že ministerstvo aj v tomto urobí buď keď už nie samostatnú sekciu, čo teda predpokladám, že samostatnú sekciu nebudú chcieť robiť, tak aspoň do názvu tejto sekcie pridelia aj samotné ľudské práva, ľudskoprávnu agendu.

    Takže ešte raz, som veľmi rada, že došlo na naše slová a že konečne alebo opäť sa potvrdilo, že to, čo opozícia navrhuje, nie je čisto politická agenda, ale sú to rozumné a potrebné veci.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky nie sú na vystúpenie pani poslankyne, podpredsedníčky Národnej rady.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, na úvod mi dovoľte oceniť zámer vlády, že chce zlepšiť podmienky pri uplatňovaní svojich práv, ktoré občania majú, a to znamená aj práva štrajkovať. Ten prechod kompetencií, že teda budú vedieť, kde sa štrajkuje, to znamená pred Úradom vlády, je fakt podľa mňa logický, lebo pred Úradom vlády je veľké námestie. Častokrát pri tých iných boli stiesnené podmienky a ja to fakt hodnotím pozitívne, že vlastne takto vláda vychádza v ústrety ľuďom, ktorí chcú bojovať za svoje práva. Aj z logistického hľadiska je to námestie fakt dobré a uspôsobené, čiže toto chcem oceniť.

    A chcem ešte sa teda spýtať, ja pripúšťam, ja naozaj nerozumiem celkom tej téme vyjednávania, kolektívneho vyjednávania odborov, čiže pripúšťam, že sa môžem mýliť, ale rád si to nechám vysvetliť. Čiže v kontexte tohto, ale aj v kontexte predchádzajúceho zákona, kde vlastne ja neviem, či na ministerstve majú Wikipédiu, alebo nie, ale tam Wikipédia hovorí, že čo je zmluva. Zmluva, hovorí, že je to akt minimálne dvoch zmluvných strán. Ak teraz je tu návrh zákona, ktorý toto mení, to znamená od základu, tak v zásade, ja som to tu už aj včera spomínal, ja trošku to preženiem, absurdita, ja teraz vyhlásim, že som sa oženil s pani Zmajkovičovou a ona už nič nemôže, už to len musí akceptovať. Alebo iný absurdný prípad poviem, poviem, no chudák Števo, no teraz bude pride za týždeň, niekto, nejaký gay sa ožení so Števom Kuffom, vyhlási to, že sa s ním oženil, a Števo Kuffa sa to len dozvie. Viete, to je ale, hovorím toto je tu, toto je v parlamente, to znamená, ak vyhlasujeme jednostranný akt za zmluvu, čo je podľa mňa absurdita, ono by sa to malo volať úplne ináč, ale aj v kontexte tohto zákona, čiže ak niekto vyhlási niečo, že chce a je to vyššia kolektívna zmluva, aj keď to druhá strana nepodpíše, tak sa ňou stane.

    Je mi ľúto fakt tých zamestnávateľov, ktorí bohviečo sa akej kolektívnej zmluvy dožijú, ale keď aj štátni zamestnanci sú chránení zákonom, aj štátni zamestnanci okrem niektorých môžu protestovať, teraz ste im umožnili, aby v zásade vedeli kam, to znamená na Námestie slobody. Ja neviem teda, prípadne poradím aj odborárom, ktorí zastupujú štátnych zamestnancov, školstvo napr., že naozaj, že v tomto kontexte ani možno nebude treba ísť na to Námestie slobody, lebo oni, keď si upravia tú kolektívnu zmluvu a napíšu si tam, čo potrebujú, tak v zásade ministerstvo v zmysle tohto, čo bolo povedané, alebo čo je tu predložené, ministerstvo si môže, alebo ten ich nadriadený orgán, prepytujem, len pískať, hej.

    Čiže, prípadne ma opravte, pán minister, že ak je to tak, alebo možno fakt, že chcete pomôcť tým ľuďom, takže prípadne odborári alebo vôbec štátni zamestnanci, keď teda na jednej strane voči súkromným zamestnávateľom je možné vyhlásiť takýto jednostranný akt vôle, tak predpokladám, že nebude stáť zákonná podmienka, aby nemohli vyhlásiť takýto jednostranný akt vôle aj štátni zamestnanci voči svojim zamestnávateľom. Tak im to prípadne odporúčam, že tú zmluvu nech si ponastavujú tak, však môžu si tam napísať, čo chcú. Druhá strana to nemusí podpísať a všetko sa to stretne na Úrade vlády a všetko sa to tam nakoniec rozhodne. A keby náhodou bolo naozaj celkom zle, tak tá voľba, že kde sa bude v budúcnosti štrajkovať, vyhodnocujem ju fakt ako vcelku logickú aj logisticky by som povedal, že vhodnú.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky. Jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Keďže som tu bol spomenutý, tak len chcem upresniť nejaké veci. O týždeň nebude pochod pride, ale bude pochod za život, to bude 22. septembra v nedeľu. Konečne je tu, áno, aj pozývam všetkých, keď to tak, tí, ktorí majú záujem. Nech aj Slovensko ukáže svoju silu, že teda záleží nám na rodine, na budúcnosti tejto krajiny.

    Prepáčte mi to, pani predsedajúca, no ale keď som bol spomenutý, tak ja len toľko. Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, záverečné slovo, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Niet veľmi o čom hovoriť, pretože k obsahu môjho návrhu v podstate bolo vystúpenie pani podpredsedníčky Jurinovej, ktorá podporila a ocenila, chcem poďakovať.

    Pán poslanec Hlina, mám taký pocit, že vás trošku hryzie zlé svedomie, lebo tak trošku neštandardne skončilo rokovanie v prvom čítaní o zákone ohľadom kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Vy ste stáli tu, ja niekde pred vami. Keby ste boli využili tú pozíciu, ktorú vám dáva rokovák, tak ako ste boli prihlásený, bol by som býval veľmi elegantne na vás reagoval. Ja neviem, či teraz neporušujem ja rokovací poriadok, pretože mám reagovať na niečo, čo sú dva-tri body pozadu, ale jednu myšlienku, ak môžem, kolektívne zmluvy vyššieho stupňa sleduje v rámci Európy 20 štátov, 15 ich má presne tak, ako ja teraz navrhujem v tejto novele, ďalších päť ich má úplne inak, pretože tam je 100-percentná zaviazanosť v rámci podnikových a vlastne nie je čo riešiť. To znamená, keď som tu bol obvinený za boľševika, no ak sme doteraz neboli, tak ja neviem, vstupujem do boľševickej Európy?

    K tej vašej poznámke, že jednostranne a nevhodný prípad, alebo príklad s pani podpredsedníčkou; veci sa majú úplne inak. Doteraz mohol predkladať návrh len po súhlase oboch partnerov, z toho titulu sa vlastne ani neuzatvárali, lebo ten zamestnávateľ to odmietol a vlastne celé vyjednávanie bolo skončené. My dávame právo aj jednému zo sociálnych partnerov, aby predložil návrh, ale tým nie je finito, tým len začína proces. Zíde sa tripartitná komisia za účasti aj odborárov, aj zamestnávateľov, na základe požiadavky zamestnávateľov sme rozšírili túto tripartitnú komisiu o zástupcov ministerstva hospodárstva, Štatistického úradu Slovenskej republiky, a rokujú. Dajú nejaký návrh a odporúčanie a minister práce v tomto prípade rozhoduje. A potom je ešte proces odvolací, to znamená, že to nie je jednostranný akt, ktorý má začiatok a hneď aj koniec, je to proces. A opakujem, ten proces je štandardný tak, ako beží v drvivej väčšine krajín Európskej únie. Nezavádzame nič nové, veľké, do roku 2003 to tu fungovala a bežalo. Nástupom pána Kaníka sa isté veci zmenili, nástupom pani Tomanovej sa dali opätovne do štandardných vzťahov, pán Mihál niektoré veci zmenil a Richter ich zavádza opätovne do štandardných vzťahov.

    Toľko, ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Pani spravodajkyňa nechce vystúpiť. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz malo nasledovať druhé čítanie o návrhu poslancov na vydanie novely rokovacieho poriadku, tlač 559. Na základe záverov z poslaneckého grémia termín prerokovania tohto bodu programu bude dohodnutý poslaneckými klubmi dodatočne.

    Ďalej nasleduje druhé čítanie o návrhu poslankýň Oľgy Nachtmannovej, Dariny Gabániovej a Ivety Liškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 583, spoločná správa výborov má tlač 583a.

    Dávam teraz slovo poslankyni Oľge Nachtmannovej, aby návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Rokovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Oľgy Nachtmannovej, Dariny Gabániovej a Ivety Liškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 583.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som zdôvodnila predloženie návrhu zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch. Ide o zmenu a doplnenie tohto zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení, ktorý predkladám spolu s poslankyňami Darinou Gabániovou a Ivetou Liškovou.

    Základom pre vypracovanie návrhu zákona sú podnety z praxe. Zásadným dôvodom predloženia predmetného návrhu zákona je zabezpečenie kvality vzdelávania pedagogických zamestnancov v školstve a tým následne zabezpečenie kvality odborného vzdelávania na odborných školách a spravodlivosť pri získavaní kreditov, ich udeľovaní a ich udeľovania.

    Vyjadrím sa podrobnejšie k bodu, akým spôsobom táto zmena chce zabezpečiť kvalitu ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov a tým následne zabezpečenie kvality odborného vzdelávania na odborných školách.

    Prijatím zákona č. 390/2011 Z. z. v § 8 ods. 2 písm. a) vznikol legislatívne nereálny priestor na zabezpečenie dopĺňania kvalifikačného predpokladu pre kategóriu a podkategóriu pedagogických zamestnancov technického, ekonomického, poľnohospodárskeho, potravinárskeho, umeleckého a iného zamerania získaním vzdelania v oblasti pedagogickej spôsobilosti. Vzhľadom na to, že vysoké školy neučiteľského zamerania technického, ekonomického, poľnohospodárskeho, potravinárskeho, umeleckého a iného zamerania nemali v požadovanom množstve akreditované študijné programy učiteľstva, ktoré sú potrebné pre zabezpečenie kvalitných nielen učiteľov odborných, technických, ekonomických, poľnohospodárskych, potravinárskych alebo umeleckých predmetov, ale aj majstrov odbornej výchovy a pedagogických asistentov, je potrebné daný stav riešiť prostredníctvom akreditovania nie študijných programov učiteľstva, ale doplňujúceho pedagogického štúdia v oblasti pedagogickej spôsobilosti.

    Doterajšia právna úprava určovala, že napr. aj vysoké školy s len technickým zameraním mohli poskytovať doplňujúce pedagogické štúdium a to len, ak tieto vysoké školy mali riadne akreditovaný študijný program v skupine študijných odborov výchova a vzdelávanie. To nútilo tieto školy zabezpečovať učiteľské odbory personálne i materiálne i napriek tomu, že boli zamerané napr. na technické odbory. V konečnom dôsledku to spôsobovalo, že technické vysoké školy odmietali akreditácie programov v skupine študijných odborov výchova a vzdelávanie a prestávali poskytovať doplňujúce pedagogické štúdium a následne stredné odborné školy začali pociťovať nedostatok absolventov inžinierskych odborov vzdelávania, ktorí by mohli kvalifikovane zabezpečovať vyučovanie odborných predmetov v stredných odborných školách. Po dohode so zástupcami akademickej obce sa navrhuje, aby doplňujúce pedagogické štúdium bolo súčasťou vzdelávania, podliehalo akreditácii podľa tohto zákona a následne aj kontrole podľa tohto zákona.

    Druhým bodom, ktorý rieši predkladaný návrh doplnenia a zmeny, je spravodlivosť pri získavaní kreditov a zefektívnenie ich udeľovania. Pôvodným účelom ustanovenia § 35 ods. 6 bolo, aby sa pedagogickým a odborným zamestnancom umožnilo na základe overovania profesijných kompetencií získaným prostredníctvom sebavzdelávania rokmi praxe a následne im priznať kredity, ktoré mohli použiť na účely kreditového príplatku alebo na vykonanie atestácie.

    Na základe podnetov z praxe sa preukázalo, že aplikácia ustanovenia § 35 ods. 6 aj po úprave zákonom č. 390/2001 Z. z. nedosiahla sledovaný cieľ poskytovať sebavzdelávajúcim sa pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom s viacročnou praxou overenie získaných profesijných kompetencií z dôvodu, že poskytovatelia kontinuálneho vzdelávania v mnohých prípadoch toto ustanovenie zneužívajú ako zdroj obohacovania sa. Veľké percento poskytovateľov realizuje akreditované programy kontinuálneho vzdelávania často bez fyzicky realizovaného overenia kompetencií pred skúšobnou komisiou, ale len ako výmenu finančnej čiastky za vydanie takéhoto osvedčenia. Dokonca sa takéto tzv. vzdelávanie organizuje priamo v priestoroch škôl alebo školských zariadení pre všetkých zamestnancov školy alebo školského zariadenia.

    Z uvedeného dôvodu sa navrhuje vypustiť toto problémové ustanovenie. Aj pri vypustení ods. 6 § 35 zákon poskytuje dostatočné zákonné mechanizmy, ktoré pri ich využívaní zabezpečia pôvodne zamýšľanú kvalitu poskytovania programov kontinuálneho vzdelávania bez možnosti ich zneužívania, či dokonca korupčného správania.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončila som.

  • Ďakujem pekne. Zaujmite miesto, pani poslankyňa, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport poslancovi Pavlovi Gogovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, pani poslankyňa, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal spoločnú správu výboru, výborov Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie o výsledku rokovania návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky pani Nachtmannovej, Gabániovej, Liškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania poslaneckého návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením z 26. júna 2013 č. 688 sa uzniesla prerokovať návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Oľgy Nachtmannovej, Dariny Gabániovej a Ivety Liškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 583), v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie. Výbory prerokovali návrh zákona v určenej lehote, resp. v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali.

    Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. K návrhu poslankýň na vydanie zákona výbory Národnej rady Slovenskej republiky dali tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 282 z 27. augusta 2013 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport v uznesení č. 82 z 2. septembra 2013, v ktorých zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o návrhoch uvedených pod bodmi 1, 3 až 7, 11, 12, 15 až 30 spoločne a tieto schváliť, body 2, 8 až 10, 13, 14 a 31 spoločne a tieto neschváliť. Ďalej gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v uzneseniach odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ich v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vydanie zákona bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, gestorský výbor, z 5. septembra 2013 č. 89. Zároveň ma týmto výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru a zároveň predložil návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky: za klub SDKÚ - DS pán poslanec Miroslav Beblavý, za klub KDH pán poslanec Fronc a je prihlásená ešte ďalej pani poslankyňa Žitňanská. Poprosím technikov, aby zapísali prihlásených rečníkov. Pán poslanec Beblavý za SDKÚ, pán poslanec Fronc a pani poslankyňa Jana Žitňanská.

    Nech sa páči, pán poslanec Beblavý. Nie je prítomný, stráca poradie.

    Nech sa páči, pán poslanec Fronc, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja som diskutoval k tejto novele zákona už pri prvom čítaní, nakoniec aj vo výbore, tam som povedal v podstate to podstatné, že s tou prvou časťou súhlasím, aby aj technické vysoké školy, ktoré neposkytujú v súčasnosti pedagogické vzdelanie, mohli jednoducho toto doplňujúce pedagogické vzdelanie poskytnúť, aby odtiaľ odchádzali odborníci, ktorí sú v zmysle platného zákona kvalifikovaní na to, aby učili.

    Druhá vec o tom, čo sa týka možností vzdelávať, udeľovať kredity a podobne, je, by som povedal, trochu rozporná. Ja očakávam, že ministerstvo školstva pripraví veľkú novelu tohto zákona alebo úplne nový zákon, pretože čo sa týka kreditov - a ten zákon bol prijatý počas ministrovania pána Mikolaja za prvej vlády pána Roberta Fica - vyvolal veľa zlej krvi a veľmi veľa problémov. Dodnes, by som povedal, u mnohých slovo kredit sa na školách stálo čímsi ako červeným súknom, takže to k samotnému zneniu zákona.

    Ale čo chcem dať a to dávam do pozornosti pánovi spravodajcovi, procedurálny návrh, aby v správe gestorského výboru v časti IV bod 2 bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Bod 2 je pozmeňujúci návrh, ktorý som dal, a týka sa toho, aby minister školstva v odôvodnených prípadoch mohol udeliť výnimku z kvalifikačných predpokladov. Hovorím z kvalifikačných predpokladov, pretože sú aj iné predpoklady, ktoré sú vyžadované, napríklad bezúhonnosť a podobne. O tom sa tu nehovorí, len o kvalifikačných predpokladoch. A to, samozrejme, aj s istou ochranou, to znamená, že pokiaľ minister urobí takéto rozhodnutie, udelí výnimku, musí to svoje rozhodnutie zverejniť na internetovej stránke ministerstva školstva aj s odôvodnením.

    Iným slovom môže niekto povedať, že opozičný poslanec posilňuje kompetencie vládneho ministra. Ja sa na to takto nepozerám, musím povedať, že ten pohľad môj je trochu iný. Nemyslím si, že minister ktorýkoľvek, a nevychádzam z toho negatívneho pohľadu, že ktorýkoľvek minister, keď dostane takýto priestor, bude ho zneužívať a bude to robiť pre svojich kamarátov alebo podobne. Vychádzam skôr z pozitívneho pohľadu na vec a to z toho dôvodu, že z praxe poznám veľa prípadov ľudí, ktorí v zmysle predmetného ustanovenia zákona sú nekvalifikovaní a to má, samozrejme, následky aj na ich platové zaradenie a podobne, a pritom sú to ľudia, ktorí si myslím, že je dobré, že sú na školách, že pôsobia, že odovzdávajú svoje skúsenosti, že učia. Je to napríklad, ja som sa s tým stretol osobne v minulosti s takými renomovanými umelcami, ako je Palúch alebo mladý Romančík, ktorí mali tie problémy, poznám riaditeľa, ktorý založil základnú umeleckú školu, má dve vysoké školy a koncertuje po celom Slovensku ako uznávaný umelec, ale je nekvalifikovaný. Občas tu ide aj o niečo iné, samozrejme, ide aj o financie, ale v niektorých prípadoch dokonca ide o istý pocit vnútorného nedocenenia a istým spôsobom neuznania, istým spôsobom vnímajú to tí ľudia ako nesmiernu krivdu, že sú takto zaradení.

    Ja si uvedomujem, že kvalifikačné predpoklady slúžia na to, aby sme mali kvalitných pedagógov, ale zákon nemôže všetko pokryť a nemyslím si, že minister je len na to, aby mnohé veci vykonával a jednoducho nemal isté oprávnenie, isté kompetencie. Keď zrátam, že tých ministrov dohromady na Slovensku je 15, tak ako si myslím, že z celého národa by tam mali byť dôveryhodní ľudia a keď sa ukáže, že nie sú, samozrejme, celkom iste by sa ozvala vlna odporu. Čiže toto je vec, ktorá ma vedie k tomu, aby sme istým spôsobom sa snažili vnímavo hľadieť na to, ako to funguje aj v tom školstve a istým spôsobom veci, ktoré treba napraviť, naprávať. Ja si uvedomujem, že Národná rada je na to, aby zákonmi stanovovala pravidlá, ale občas, musím povedať, tí ľudia, s ktorými sa stretávam nielen v školstve, majú oprávnený pocit, že pravidlá, ktoré nastavujeme, ich skôr terorizujú a kladú im častokrát prekážky v ich fungovaní. Nechcem to teraz rozvíjať, ja sa k tomu vrátim, preto napríklad pri stavebnom zákone keby som rozprával, čo ľudia všetko musia absolvovať pri stavbe nie tých luxusných veľkých diel, ale pri stavbe rodinného domu a podobne, tak tí, ktorí to zažili, mi dajú za pravdu, tí, ktorí nie, by si celkom iste chytili hlavu, že čo všetko od ľudí vyžadujeme a ako, akým spôsobom ich preháňame.

    Ešte jedno. Samozrejme, že existuje obmedzeným spôsobom vo vyhláške ustanovenie, ktoré nejaké výnimky umožňuje, nie v takom rozsahu, ako to tu navrhujem, prvé. A po druhé, musím povedať, že vychádzajú z ústavného princípu, toto je všeobecné zmocnenie. Je to vyšší, vyššia právna norma zákon ako vyhláška a v zmysle našich ústavných princípov štátny orgán - a teda aj minister a ministerstvo - môže robiť len to, čo má v zákone, čo má povolené robiť v zákone. Občan, naopak, všetko, čo v zákone nemá, je zakázané. To znamená, že keď chceme dávať nižšie právne normy, ako sú vyhlášky, smernice, usmernenia a podobne, tak musí tam byť zmocnenie v zákone, o to sa usilujem v tomto prípade. Čiže naozaj z tohto pohľadu nie je to záležitosť, ktorá podľa mňa sa týka koalície a opozície, je to vec, ktorá by mohla napraviť aspoň niektoré nezrovnalosti a krivdy a pomôcť niektorým pedagógom, nič viac a nič menej. Takže procedurálny návrh som dal, o postupe nakoniec rozhodne Národná rada výsledne, ale žiadam ešte raz, aby sa osobitne hlasovalo o tomto bode a poprosil by som o jeho podporu.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Aha, nech sa páči, pán poslanec. Zapnite pána poslanca Csicsaia. Prepáčte, Érseka, ospravedlňujem sa.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Na základe toho, že sme prejednávali tento zákon aj na výbore, školskom výbore, podporujem to, čo povedal pán Fronc, i keď som komunikoval s pani predkladajúcou v tom smere, že zákon je nad vyhláškou a zákon je nad určitými vecami, ktoré by, ktoré v konečnom dôsledku by mohli byť zneužité. Hovorili sme o tom, že podľa vyhlášky, alebo niekde je zachytené to, že sedem hodín môže učiť učiteľ, ktorý príde povedzme zo zahraničia začas domov a nemá tieto kredity nazbierané. Ja si myslím, že mali by sme to, už keď je to, je otvorený tento zákon, dať túto možnosť, aby ten minister mohol dať v týchto prípadoch, čo uviedol pán Fronc, určité výnimky, aj keď nie som veľmi za tieto výnimky. Ale poviem jeden prípad, mám jedného a zo športu máme super trénera, ktorý trénuje 12 mesiacov alebo menej ako 12 mesiacov v zahraničí, príde domov, pozvú ho na športovú školu, ktorá sa zaoberá športom, aby učil dva mesiace u nich a určite to bude mať viacej hodín ako 7 týždenne, nebude mať na toto možnosť, je to odborník, ktorého potrebujeme - a málo máme takých -, aby sme mu túto možnosť cez ministra, cez výnimku pre takéto osoby umožnili. Som za to, aby sme tento zákon, vlastne túto, čo navrhol pán Fronc, aby sme podporili.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Fronc, nie je reakcia.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, kolegovia, nebudem sa opakovať z prvého čítania ani z toho, čo sme hovorili na výbore, že naozaj tá prvá časť tejto novely je potrebná a sme pripravení ju podporiť.

    Problém však zostáva aj naďalej s jedným sporným bodom, a to, že je to problémový bod, nehovoríme my len tu, ale hovoria to aj odborári, hovoria to učitelia, hovorí to Slovenská komora učiteľov. A je to ten bod, ktorý hovorí o tom, že už nebude možné, aby učitelia svoje kompetencie dokázali pred komisiou, aby sa len nechali preskúšať, ale že budú musieť absolvovať školenia. Zároveň je to bod, ktorý do budúcnosti znemožní neverejným inštitúciám poskytovať takéto ďalšie vzdelávanie. V dôvodovej správe sa píše: "Pri tvorbe tohto ustanovenia sa vychádzalo z predpokladu, že kredity takto získa okolo 5 % pedagogických alebo odborných zamestnancov, pričom realita je iná. Na základe podnetov z praxe a vlastnou kontrolou bolo zistené, že veľké percento poskytovateľov realizuje akreditované programy kontinuálneho vzdelávania (mimo vysokých škôl a organizácií ministerstva) ako zdroj finančného obohatenia, často bez fyzicky realizovaného overenia kompetencií pred skúšobnou komisiou, ale len ako výmena finančnej čiastky za vydanie osvedčenia."

    Ja by som sa rada pristavila pri tomto súvetí a možno mala aj niekoľko otázok na pani predkladateľku alebo teda pani predkladateľky. Koľko pedagógov takto získalo kredity? Píše sa tu, "realita je iná". Aká je tá realita? Koľkí si privyrobili tým, že sa nechali len preskúšať? A koľkí z nich to absolvovali formou, že sa dá o tom povedať, že išlo o kšeft? My, žiaľ, tieto čísla, zdá sa, nepoznáme. Možno ich pozná pani predkladateľka, možno ich pozná ministerstvo, ale my ich nepoznáme. Keď sme žiadali na výbore, aby ministerstvo školstva predložilo analýzu alebo informáciu o tom, ktoré organizácie podvádzali, ktoré takýmto pokútnym spôsobom umožnili, aby učitelia prišli k tomu zvýšeniu platov alebo príplatku za kredity, poslanci SMER-u boli proti. Nepodporili návrh alebo sa zdržali, aby ministerstvo nám dalo analýzu, ktoré organizácie podvádzajú, ktoré sú to tie, kvôli ktorým ideme meniť zákon.

    V novinách tento týždeň sa objavil článok - v Hospodárskych novinách, ak sa nemýlim - na tému Ako sa kšeftuje s kreditmi. Bol tu spomenutý jeden príklad. Ono určite je ich asi aj viacej, ale koľko ich je? Naozaj je ich tak veľa, že musíme teraz obmedziť možnosť nechať sa preskúšať učiteľom a nútiť ich chodiť na školenia? Ja len zacitujem z toho článku: "Oslovení učitelia nie sú plánovanou zmenou veľmi nadšení. "Každý učiteľ chce zarobiť viac a toto je často jediná možnosť," hovorí o preskúšaní priamo na škole Monika Strnková zo Základnej školy v Dolnom Smokovci. Pre menšie školy je podľa nej náročnejšie vyslať učiteľa na školenie a niekoľko týždňov platiť iného učiteľa za jeho zastupovanie. "Mala by ostať širšia ponuka typov a druhov vzdelávania," dodáva riaditeľka spišskonovoveskej základnej školy Zlatuša Habasová."

    Čiže samotní učitelia hovoria o tom, že pre nich niekedy naozaj jedinou šancou, ako získať - a teraz neviem, či všetci viete, o čom sa bavíme, my sa bavíme o 60 eurách v priemere. Priemerne 60 eur si môže učiteľ na základe týchto kreditov prilepšiť a my ideme znemožniť, aby mnohí učitelia, ktorí nemajú inak šancu získať kredity, aby si nemohli prilepšiť.

    V tom článku sa však aj píše niečo v tom zmysle, že vysoké školy a inštitúcie pod ministerstvom školstva aj naďalej budú môcť preskúšavať. Ja sa pýtam, kde je to v zákone, kde je to v tej novele, keďže celý ten paragraf sa vyhadzuje. V koncepcii Milénium, ak si dobre spomínam, je tiež napísané niečo v tom zmysle, že by sa malo podporovať ďalšie vzdelávanie a v rámci neho možnosť overenia si kompetencií. Čiže my jednej skupine, skupine učiteľov ideme zakázať, obmedziť túto možnosť. Iné skupiny ju budú mať? Príde mi to veľmi nefér.

    Počas diskusie na výbore samotná pani predkladateľka, pani poslankyňa Nachtmannová hovorila o tom, že aj ona ako pedagogička nenúti svojich študentov sedieť na každej jednej prednáške. Pre ňu je dôležité, že obstoja na skúške, že vedia, že majú vedomosti. A ja si myslím, že toto by malo platiť aj pre tých pedagógov, že opäť nebudeme žiadať od nich, aby sedeli, ale aby vedeli. Žiaľ, novela takéto niečo znemožní a budú musieť sedieť. Vychádzajúc z toho odôvodnenia k tomuto bodu, naozaj mi nezostáva nič iné, ako konštatovať, že averzia voči súkromným inštitúciám je silnejšia ako ratio, pretože nikde nie je napísané, že keď budú tieto inštitúcie len verejné, keď len verejné inštitúcie budú ponúkať ďalšie vzdelávanie, že sa zvýši kvalita, že to bude všetko v poriadku. Možno pôjde o úplne zbytočné semináre, školenia, na ktorých znudene učitelia budú sedieť, ale jediný spôsob, ako si prilepšiť, tak si to odsedia.

    A druhá vec, ktorá ma možno viacej mrzí, keďže tu nie je - ako som spomínala v úvode - vyčíslené, koľko tých učiteľov cez to išlo, koľko bolo tých podvodných, že vlastne de facto my ideme šetriť, alebo vláda Roberta Fica ide šetriť na učiteľoch. Naozaj sme na tom tak zle so štátnym rozpočtom? Naozaj sa nedá niekde inde šetriť ako na učiteľoch?

    Preto dovoľte, aby som predniesla v mojom mene aj v mene pani poslankyne Horváthovej pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý znie:

    V čl. I návrhu zákona bod 4 znie:

    "V § 35 ods. 6 znie:

    "(6) Pedagogický zamestnanec s minimálne tromi rokmi pedagogickej činnosti a odborný zamestnanec s minimálne tromi rokmi odbornej činnosti môže požiadať o overenie profesijných kompetencií získaných výkonom jeho pedagogickej činnosti, výkonom jeho odbornej činnosti alebo sebavzdelávaním. Overenie profesijných kompetencií sa uskutočňuje pred skúšobnou komisiou a spôsobom určeným pre príslušný druh akreditovaného programu kontinuálneho vzdelávania podľa odseku 4 písm. b) až d) s výnimkou funkčného inovačného vzdelávania a funkčného aktualizačného vzdelávania. Overenie profesijných kompetencií sa môže uskutočniť v rôznych programoch kontinuálneho vzdelávania, prípadne u rôznych poskytovateľov, ak sa ponúkané programy líšia obsahom a cieľmi. Úspešné overenie profesijných kompetencií sa považuje za absolvovanie príslušného programu kontinuálneho vzdelávania."."

    Odôvodnenie: Navrhovaná právna úprava umožní zachovanie možnosti, podľa ktorej môžu pedagogickí a odborní zamestnanci požiadať o overenie profesijných kompetencií získaných výkonom svojej pedagogickej činnosti, odbornej činnosti alebo sebavzdelávaním. Pôvodný návrh, ktorým tento bod, ho upravujú navrhovatelia novely, by došlo k zbytočnému zaťažovaniu učiteľov, pretože budú nútení absolvovať viacdňové vzdelávania, ktoré by mohli absolvovať len preskúšaním, nakoľko problematiku už dávno ovládajú.

    Učitelia sú dlhodobo vyzývaní, aby sa zapájali do rôznych projektov, napr. do tvorby otázok pre testovania PISA či do projektu digitalizácie vzdelávacieho obsahu. Skúsenosti a zručnosti, ktoré nepochybne získali pri takejto aktivite, by v prípade ponechania tohto ustanovenia mohli pedagógovia preukázať pri preskúšaní a nemuseli by absolvovať v rovnakej veci ďalšie školenia a kurzy. Možnosť overenia profesijných kompetencií prinesie úsporu času aj financií, nakoľko škola nebude musieť na čas, kedy pedagóg absolvuje niekoľkodňové školenie, hľadať zaňho náhradu a pedagógovia (v niektorých prípadoch školy) ušetria na poplatkoch za školenia a kurzy.

    V dôvodovej správe k tomuto bodu predkladateľky uvádzajú potrebu zrušiť ho aj preto, že citujem: "Na základe podnetov z praxe a vlastnou kontrolou bolo zistené, že veľké percento poskytovateľov realizuje akreditované programy kontinuálneho vzdelávania mimo vysokých škôl a organizácií ministerstva ako zdroj finančného obohatenia, často bez fyzicky realizovaného overenia kompetencií pred skúšobnou komisiou, ale len ako výmena finančnej čiastky za vydanie osvedčenia; na zefektívnenie udeľovania kreditov a z dôvodu zabezpečenia kvality vzdelávania a kontinuity s vykonávaním atestácií v programoch kontinuálneho vzdelávania funkčného, funkčného inovačného, funkčného aktualizačného, špecializačného a inovačného ho budú zabezpečovať len vysoké školy, organizácie zriadené ministerstvom školstva na zabezpečenie kontinuálneho vzdelávania a vzdelávacie organizácie iného ústredného orgánu štátnej správy." Koniec citátu.

    Toto tvrdenie však paušalizuje a vytvára dojem kšeftárov zo všetkých neverejných poskytovateľov, ale aj učiteľov, preto sa s ním nemôžeme stotožniť. Preto navrhujeme ponechať pluralitu poskytovateľov aj mimo verejných inštitúcií či vysokých škôl a zároveň riešiť prípady, kde konkrétne inštitúcie pri ďalšom vzdelávaní porušujú pravidlá, odobratím akreditácie.

    2. V čl. I návrhu zákona sa vypúšťajú body 17 až 21.

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie: Návrh zákona predpokladá vypustenie ustanovenia § 35 ods. 6 a s tým súvisiacich ďalších ustanovení vymedzených v bodoch 17 až 21 návrhu zákona. Keďže navrhujeme v bode 1 tohto pozmeňujúceho návrhu ponechať dotknuté ustanovenie § 35 ods. 6, je potrebné ponechať v zákone aj s tým súvisiace ustanovenia, a preto je potrebné vypustiť body 17 až 21 návrhu zákona. Je to legislatívno-technická úprava.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci, pán poslanec Osuský a Vašečka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Presne tak, ako povedala pani poslankyňa Žitňanská, ako sme už o tom hovorili na výbore, nikto nechce spochybniť možno i osobne získanú skúsenosť autoriek tohto návrhu, že sa dejú podvody. Na Slovensku, ako vidíme, sa dejú podvody od nižších športových súťaží až po obrovské vládne rozhodnutia. Ale napriek tomu, tak ako kvôli tomu, že sa dejú podvody, nezakážeme futbal, ako kvôli tomu, že sa dejú podvody, nezastavíme dodávku plynu na Slovensko, tak by sme nemali plošne trestať stav, ktorý je aj tak v neľahkej situácii a na základe jednotlivých kazuistík sa rozhodnúť urobiť plošný bombardovací nálet. Viete, pred pár mesiacmi sme tu hovorili o tom, a opäť som kolegovi mohol uznať, keď tvrdil, že existujú cévéčka, ktoré majú päťtisíc účastníkov v obci takej a takej, kde to reálne asi tak nie je. Ale my, krajina, ktorá je dosť prelezená podvádzaním na každom kroku, by sme mali riešiť podvádzanie a nie zakazovať futbal, dodávky plynu a učiteľom ďalšiu kvalifikáciu. Riešenie teda je, presne ako povedala poslankyňa Žitňanská, konkrétne dokázať, usvedčiť, zobrať licenciu, zlikvidovať, v najhoršom aj zavrieť tých, ktorí sa dopúšťajú podvodov. Ale urobiť plošné rozhodnutie tohto typu je presne ako s cévéčkami. Potom aj tie poctivé cévéčka, aj tí zaujatí žiaci, ktorí do nich chcú chodiť, ale ich starostovia neplatia, prichádzajú o túto možnosť, tak ako tí učitelia prídu o svoju možnosť.

  • Ďakujem. Pani poslankyňa Žitňanská uviedla vo svojom príspevku, že názor, ktorý ona prezentovala, je podaním pozmeňujúceho návrhu spolu s pani poslankyňou Evou Horváthovou, že je aj názorom odborového zväzu a komory učiteľov. Ja som včera mal možnosť hovoriť so školskými odborármi, ktorí zastupujú 150-tisíc zamestnancov v školstve a konkrétne majú 55-tisíc členov; čiže nie je to len nejaký ojedinelý hlas; ktorí veľmi otvorene a bez nejakého negativizmu hovorili o tom, že zdá sa im, akoby hlavným problémom bolo to, že nemáme peniaze, a teda nechceme dať privyrobiť si tým učiteľom a toto im to skomplikuje. Ale keď sme hľadali v tom nejaké ratio a možnosť, ako porozumieť tomu, ako to vyriešiť, tak sme prišli k tomu, že naozaj aj tá finančná úspora je otázna, pretože ak nejaký učiteľ nemusí vymeškať nejakých 40 hodín školenia, môže rovno prísť k overeniu kompetencií, tak je to úspora aj preňho osobne, aj časová, aj finančná pre rozpočet tej školy. Čiže ja sa prikláňam takisto k tomuto pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu a myslím si, že to bude lepšie riešenie, ako tento konkrétny odsek vypustiť a tak zamedziť niečo, s čím napríklad aj ja sám mám konkrétne veľmi dobrú skúsenosť, čo mi pomohlo v mojej pedagogickej praxi a čo nakoniec podporuje aj celoživotné vzdelávanie učiteľov, najmä tých zodpovedných, nielen nejakých lovičov kreditov. Ale učiteľov, ktorí sa sami vzdelávajú a takto to majú možnosť veľmi prakticky, konkrétne ukázať a zároveň teda byť aj ocenení.

    Ďakujem.

  • S reakciou pani poslankyňa Žitňanská, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja by som nadviazala na svojich dvoch kolegov ešte možno s dovetkom. My sme trošku pozmenili pozmeňujúci návrh na rozdiel od toho, ktorý sme dávali na výbor, a to aj po dohode s komorou učiteľov, že teda ponecháme tú trojročnú prax práve preto, aby sme možno sa snažili o nejaký kompromis aj teda s predkladateľkami. Takže to, len na to upozorňujem.

    A ja by som využila aj tento priestor na to, aby som opätovne apelovala aj na ministerstvo školstva, aby urobilo poriadok s tými inštitúciami, ktoré kšeftujú, ktoré podvádzajú, aby im odňali akreditácie, ale zároveň, aby sa aj pozreli na kvalitu, akú poskytujú verejné inštitúcie, pretože opäť aj my počúvame rôzne príbehy o tom, aké sú nekvalitné, aké je to čisto formálne, ako sú to vyhodené peniaze, a napriek tomu, že sa na to používajú aj peniaze Európskej únie, tak nemyslím si, že môžme tým platiť hocičo len teda preto, že nás to až tak nebolí, že to nejde z rozpočtu. Takže by som apelovala naozaj na to, aby ministerstvo školstva v tomto bolo možno konzekventnejšie.

    A zároveň na výbore sme hovorili aj o tom, že celý systém kreditov by už konečne mohol sa zmeniť, pretože, myslím si, že sa zhodneme naprieč politickým spektrom, že nápad pána ministra Mikolaja nebol až taký dobrý a tento kreditný systém nepomáha nijako alebo v minimálnej miere tomu, na čo bol zriadený.

    A len posledná poznámka, si neodpustím. Je mi ľúto, že keď sa nájdu peniaze pre rôzne finančné skupiny - či už Pentu, alebo J&T, alebo ďalšie -, že sa nenájdu peniaze pre učiteľov aj v podobe týchto príplatkov.

    Ďakujem.

  • Ešte písomne prihlásený bol do rozpravy pán poslanec Beblavý, ktorý je zároveň aj ospravedlnený z dnešnej schôdze, keďže je už druhýkrát, stráca poradie. Skončili sa písomne prihlásení a teda všetci vystúpili, ktorí boli písomne prihlásení do rozpravy páni poslanci.

    Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Hraško. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Milé kolegyne, kolegovia, zákon 317 o pedagogických zamestnancoch hovorí aj o tom, o, teda o ich pedagogickej spôsobilosti a je tam jedno prechodné ustanovenie, ktoré hovorí o tom, dokedy si môžu zamestnanci, ktorí nespĺňajú kvalifikačné predpoklady, ale nastúpili do vzdelávacieho procesu, dokedy si môžu toto vzdelanie doplniť. Štát, respektíve školy, ktoré majú na to kapacity, žiaľ, nenakreditovali taký typ štúdia, ktorý by umožnil v rámci niektorých predmetov dorobiť si toto vzdelanie, a preto teraz nastala taká zvláštna situácia, že títo učitelia budú od 1. 1. 2014 nekvalifikovaní, a teda by malo dôjsť k ich prepusteniu zo vzdelávacieho systému. Je pritom tak trošku zarážajúce, že si to nevšimli ani zamestnanci ministerstva školstva a ani poslanci, ktorí predkladajú tento návrh, ale skôr by som povedal, že je to spôsobené tým, že sú trošku odtrhnutí od reality a nekomunikujú trošku viacej so školami, resp. sa ich to vôbec netýka.

    Preto som prišiel s pozmeňovacím návrhom, ktorý bude riešiť stav, kedy by mohlo dôjsť k nezákonnému stavu v základných školách a v základných umeleckých školách. Uvediem hneď príklad. Týka sa to najmä angličtinárov, pričom angličtina je zavedená ako riadny predmet, avšak angličtinárov je málo, preto na mnohých základných školách učia angličtinári, ktorí nemajú požadované pedagogické vzdelanie na výuku angličtiny. Žiaľ, vysoké školy, ktoré ponúkajú vzdelávanie v cudzojazyčných predmetoch, vychovávajú síce študentov, vychovávajú absolventov, ale, žiaľ, títo neodchádzajú do vzdelávacieho procesu, ale odchádzajú úplne za inou prácou mimo školstva. To znamená, že na školách nemá kto učiť, a tieto školy nevytvorili priestor na to, aby sa externým spôsobom dalo toto vzdelanie dorobiť pre týchto pedagogických zamestnancov, ktorí zatiaľ nespĺňajú tú požadovanú kvalifikáciu. Toto isté sa týka aj tanečných pedagógov v základných umeleckých školách, čo síce nie je až taká veľká ťažoba, ale naozaj sa to týka veľa základných umeleckých škôl a celkového tanečného odboru, ktorý by následne týmto mohol krachnúť. Ani konzervatórium, ani Vysoká škola múzických umení nevytvorila taký akreditovaný typ štúdia, ktorý by mohol doplniť vzdelanie tanečným pedagógom, ktorí dosiaľ nespĺňajú kritérium pedagogickej spôsobilosti práve pre tento predmet.

    Preto si dovolím teda predniesť svoj pozmeňovací návrh k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Oľgy Nachtmannovej, Dariny Gabániovej a Ivety Liškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa dopĺňa takto:

    V čl. I sa za bod 21 vkladá nový bod 22, ktorý znie:

    " V § 61 ods. 3 sa slová "do 31. decembra 2013" nahrádzajú slovami "do 31. decembra 2017"."

    Doterajšie body sa následne prečíslujú.

    Odôvodnenie: Podľa prechodného ustanovenia v § 61 ods. 3 pôvodného zákona č. 317/2009 Z. z. účinného od 1. novembra 2009 pedagogický zamestnanec, ktorý nesplnil kvalifikačný predpoklad podľa § 8 ods. 1 písm. a) podľa doterajších predpisov, doplní si ho do 31. decembra 2013. Uvedeným ustanovením týkajúcim sa doplňujúceho pedagogického štúdia sa určuje lehota na doplnenie si pedagogickej spôsobilosti pre pedagogických zamestnancov, ktorí získali vzdelanie v inom ako požadovanom študijnom odbore na výkon pedagogickej činnosti. Pedagogickou spôsobilosťou sa rozumie kvalifikačný predpoklad pre príslušnú kategóriu a podkategóriu pedagogického zamestnanca získaný vzdelávaním v oblasti pedagogiky, psychológie a didaktiky vyučovacích predmetov alebo didaktiky odborného výcviku. V približne štvorročnej lehote ustanovenej v roku 2009 nebolo pre mnohých pedagogických zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním neučiteľského zamerania uskutočnenie doplňujúceho pedagogického štúdia objektívne možné, nakoľko veľký počet vysokých škôl nemal akreditované študijné programy v skupine študijných odborov výchova a vzdelávanie. Uvedené vyplýva aj z dôvodovej správy k návrhu poslankýň, podľa ktorej "technické a iné neučiteľské vysoké školy odmietli podstúpiť proces akreditácie programov v skupine študijných odborov výchova a vzdelávanie, teda učiteľstvo, preto nemohli poskytovať doplňujúce pedagogické štúdium". Takže vyplýva to priamo z predkladacej správy. Takíto pedagogickí zamestnanci, napr. umeleckého zamerania alebo spomínaní angličtinári, by bez ich zavinenia od 1. januára 2014 prestali spĺňať kvalifikačné predpoklady na výkon pedagogickej činnosti, čomu má zabrániť predĺženie predmetnej lehoty v prechodných ustanoveniach platného zákona o dva roky, navrhované v novom bode 22.

    Ja by som chcel ešte doplniť k tomuto, že od 1. 1. 2014 teda môžu nastať tieto skutočnosti: Pedagogickí zamestnanci, ktorí nespĺňajú kvalifikáciu, budú od 1. 1. 2014 prepustení a tým pádom škola, ktorá učí v daných predmetoch, nebude mať na túto výuku pedagóga. To znamená, že nebude môcť zabezpečiť vzdelávací proces. Druhá vec. Škola, ktorá bude chcieť zabezpečiť vzdelávací proces, pretože ho už naštartovala od 1. septembra tohto roku, si ponechá takýchto učiteľov, ale v tom prípade už porušuje zákon práve 317/2009, platný od 1. novembra 2009. To znamená, že neprijatím tohto malého pozmeňovacieho návrhu dôjde k nezákonnému stavu na základných a základných umeleckých školách.

    Takže chcel by som vás všetkých poprosiť, je to naozaj technická záležitosť, ktorá ale môže zachrániť vyučovanie na základných školách a na základných umeleckých školách. Takže by som sa týmto uchádzal o jeho podporu. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Horváthová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela podporiť kolegu Hraška s týmto návrhom. Ak ozaj hrozí, že by určití učitelia, určité špecializácie boli ohrozené od 1. 1. 2014, tak si myslím, že je na zváženie posun takéhoto dátumu, dokedy si títo učitelia vzdelanie musia doplniť. Zdá sa mi ako dosť nefér obmedzovať učiteľov v súčasnej dobe, kedy znova uvažujú o štrajku, platové podmienky sú stále zlé. Čiže dovolím si poprosiť predkladateľky, napriek tomu, že si myslím, že ich pôvodný úmysel bol veľmi dobrý, keby zvážili obidva pozmeňujúce návrhy, aj pozmeňujúci návrh pani poslankyne Žitňanskej, ku ktorej som sa pripojila, pretože s ním plne súhlasím, aj pána poslanca Hraška. Určite to stojí aspoň za zamyslenie.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Hraško, chcete reagovať? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka? Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem vám za diskusné príspevky, ktoré odzneli k zmene a doplnení predmetného návrhu zákona.

    Pán poslanec, teraz mi dovoľte vyjadriť sa pár slovami, pretože väčšinu z toho sme si povedali už na výbore, ale aspoň okrajovo. Pán poslanec Fronc, ten váš návrh zákona, viete veľmi dobre, že aj na výbore som váhala s jeho podporou. Prečo som sa rozhodla nakoniec, že tento návrh ja osobne nepodporím, je to, že existuje vyhláška 437, časť 8, ktorá v bode 57 hovorí o tom, že ak človek učí na škole sedem hodín týždenne, čo máme mesačne 28 hodín, bez pedagogickej spôsobilosti, tak je považovaný za odborne spôsobilého. Čiže myslím si, že otázka tých umelcov a iných odborníkov je touto vyhláškou riešená.

    Dovoľte mi, pani poslankyňa Žitňanská, k vašim pripomienkam. Spomínali ste, že som povedala na výbore, že na prednášky študenti chodiť nemusia, ale to má aj bé. Na prednášky nemusia chodiť, keď si myslia, že to ovládajú, ale musia chodiť na cvičenia. Účasť na cvičeniach je povinná. Keby mi prišli iba na skúšku, ja ich vlastne na tú skúšku ani len nepripustím. Takže účasť je povinná.

    Ďalej argumenty, ktoré často zaznievali, typu, že nútime učiteľov, aby si brali voľno, tým pádom riaditelia budú musieť zariadiť suplovanie. Tiež, prepáčte, neobstojí stopercentne, pretože sú aj programy on-line vzdelávania. A ak je niekto ozaj odborník, tak myslím si, že cez on-line vzdelávanie dokáže dokumentovať, ale bude to určite objektívnejšie a určite efektívnejšie, než keď si niekto iba príde pred komisiu a veľakrát ani nepríde, ako dokumentujú mnohé príklady z praxe, a zakúpi si tieto kredity. Ako je to potom spravodlivé voči učiteľom, ktorí sa poctivo vzdelávajú, vzdelávajú sa ďalej v tom, čo reálne učia, rozširujú si svoje vedomosti, ako keď napríklad informatik, hej, ktorý učí informatiku, si kúpi osvedčenie, že, a získa kredity za to, že ovláda základy informatiky? A toto sa dialo, alebo učiteľ biológie absolvuje lyžiarsky výcvik a získa kredity. Ako to zvyšuje úroveň vzdelávania v oblasti biológie?

    Hovorili ste o tom, že chýba objektívna analýza. My sme mali spolu s predkladateľkami stretnutie aj s odborovým zväzom, aj stretnutie s komorou slovenských učiteľov, kde táto otázka tiež zaznela, ale zároveň jeden z týchto predstaviteľov povedal, že keby aj taká analýza urobená bola, aj tak by jej neveril. No poviem vám pravdu, ani ja by som jej neverila. Táto analýza sa objektívne urobiť ani nedá. Povedzte mi, dá sa urobiť analýza napríklad na vysokej škole, koľko študentov dostalo skúšku len tak? No kto vám to povie? Rovnako učitelia, ak si kúpili tieto kredity, veď oni to neoznámia! Tak ako sa má takáto analýza urobiť? Povedať, že sa má kontrolovať každý program, ale veď to je nereálne! Viete si predstaviť, že by ministerstvo malo vyše tisíc kontrolórov, aby obsiahli všetky študijné programy v súčasnej dobe skutočne zefektívňovania štátnej a verejnej správy?

    A ďalej, pani Žitňanská, povedali ste, že ste ochotná pristúpiť na kompromis, aby teda mali trojročnú prax oproti tomu vášmu pôvodnému pozmeňovaciemu návrhu, ale tuná sme trošku vedľa, pretože tento kompromis, respektíve takéto riešenie ste vy sami zaviedli v roku 2011. Takže toto tu bolo, toto je vlastne ten § 35 ods. 6.

    Ozaj na záver. Garantujem všetkým v tejto sále, všetkým učiteľom, že vypustením sa nenaruší možnosť poskytovať kontinuálne vzdelávanie vzdelávacím inštitútom a organizáciám v zmysle odseku 2 tohto predmetného paragrafu. A naším návrhom je spôsob úspešného ukončenia programu kontinuálneho vzdelávania nedotknutý, ale bude spravodlivý pre všetkých a efektívny.

    Overovanie podľa tohto paragrafu odsek, podľa § 35 ods. 6 malo význam v tom, že mnoho učiteľov absolvovalo rôzne typy vzdelávania v minulosti pred účinnosťou zákona, pričom nezískali za ne kredity. Teda bolo by nespravodlivé, keby sme ich opäť nútili vzdelávať sa. Ale prebehli štyri roky. Títo učitelia, dajme tomu päť rokov pred dôchodkom, mali možnosť takýmto spôsobom svoju kompetenciu si overiť. Takže bolo správne, že prešli iba overením profesijných kompetencií a nemuseli to isté vzdelávanie absolvovať opätovne.

    Do budúcnosti sa už táto, táto možnosť nie je potrebná, aby niekto získal kredity za jednu powerpointovú prezentáciu a druhý musel poctivo študovať. Ale ešte raz podotýkam, nemusí tam fyzicky byť, môže to byť cez on-line vzdelávanie. Myslím si, že v tomto je výrazný prvok spravodlivosti.

    Ale, pani Žitňanská, súhlasím v tom, že, s vami v tom určite, že systém kreditov treba zmeniť. Na tomto sa zhodneme a myslím si, že keď bude veľká novela tristosedemnástky, tak budeme spolupracovať v tomto bode.

    Ďakujem pekne, to je z mojej strany všetko.

  • Ďakujem pekne, pani navrhovateľka. Chce zaujať stanovisko spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vzhľadom na to, že je jedna minúta do 11.00 hodiny, vyhlasujem krátku trojminútovú prestávku a budeme hlasovať.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné predpoludnie, dámy a páni, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch. Poprosím pani poslankyňu Vieru Šedivcovú, aby uviedla v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 2, kolektívne vyjednávanie, tlač 416.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, tlač 416.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, najprv dajte hlasovať o procedurálnych návrhoch poslancov.

  • Zaznievanie gongu.

  • Prosím, dajte hlasovať o návrhu vrátiť zákon jeho navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Moment, moment, moment, pani spravodajkyňa.

    132 prítomných, 55 bolo za, 77 proti.

    Tento procedurálny návrh sme neschválili.

  • Dajte, prosím, teraz hlasovať o návrhu nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona.

  • Hlasujeme o tomto procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 57 za, 77 proti, 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Poprosím, pani spravodajkyňa, pán poslanec Krajkovič, nejde vám karta? Môžete sa, technici, prosím vás, pozrieť na to? Poprosím chvíľočku o strpenie. Vydajte, prosím vás, náhradnú kartu. Buďte takí dobrí, chvíľočku vás poprosím o strpenie, dámy a páni.

  • Technická prestávka.

  • Dobre, ešte raz vás poprosím, pani spravodajkyňa, uviesť hlasovanie.

  • Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 78 bolo za, 57 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Teraz v súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 117 bolo za, 1 proti, 18 sa zdržali.

    Návrhy sme schválili.

    Pán predseda výboru Podmanický uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 650 o doplnkovom dôchodkovom sporení, tlač 543.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 543.

  • Vážený pán predseda, pristúpime najskôr k hlasovaniu o návrhu zo spoločnej správy. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1 až 4, 6 až 19 zo spoločnej správy, so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 98 bolo za, 38 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Ďakujem, pán predseda. Dajte teraz hlasovať o bode 5, so stanoviskom gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 103 bolo za (Pozn. red.: správne malo byť "103 bolo proti"), 34 sa zdržalo.

    Tento bod sme neschválili.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhu podanom v rozprave. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Mihála.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 135 bolo za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme schválili.

  • Odhlasovali sme všetky návrhy zo spoločnej správy a z rozpravy. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 90 bolo za, 43 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nie je prihláška. Vyhlasujem ju za skončenú.

  • Pán predseda, teraz dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku, so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 89 za, 1 proti, 47 sa zdržalo.

    Schválili sme novelu zákona č. 650 o doplnkovom dôchodkovom sporení.

    Pán poslanec Jasaň uvedie v druhom čítaní hlasovanie o zákone 125, je to inšpekcia práce, tlač 544.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 544.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili pani Jurinová, pán Mihál, pán Brocka. Najprv budeme hlasovať o procedurálnom návrhu kolegu poslanca Brocku nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona. Dajte, prosím, o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 61 za, 76 proti.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zo spoločnej správy. Dajte hlasovať spoločne o bodoch 1, 4, 5 a 6 zo spoločnej správy, so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 78 za, 59 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhoch, pardon. Dajte hlasovať spoločne o bodoch 2 a 3 zo spoločnej správy, so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 80 za, 57 sa zdržalo.

    Aj tieto dva body sme schválili.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o návrhoch podaných v rozprave. O návrhoch pani podpredsedníčky Jurinovej nemôžeme hlasovať, pretože navrhovateľ zákona nevyslovil súhlas. Je to § 94 ods. 2 rokovacieho poriadku, ktorý hovorí, že tento návrh rozširuje o nový článok, čím je nad rámec novely.

  • Budeme hlasovať o námietke, pani podpredsedníčka dala námietku.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 59 za, 78 proti.

    Námietke sme nevyhoveli.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • Dajte hlasovať o bode 1 a 3 návrhu poslanca Mihála.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 60 za, 74 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Tieto body z jeho návrhu sme neschválili.

  • Keďže boli schválené body 2 a 3 zo spoločnej správy, nemôžme hlasovať už o bode 2 návrhu poslanca Mihála.

  • Konštatujem, že sme odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy a z rozpravy. Dajte, prosím, hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 82 za, 38 proti, 17 sa zdržali.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy, vyhlasujem ju za skončenú.

  • Dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku, so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 78 za, 43 proti, 15 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Schválili sme novelu zákona č. 125 o inšpekcii práce.

    Pani poslankyňa Šedivcová uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 575. Je to organizácia o činnosti vlády, tlač 552.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, tlač 552.

  • Pristúpime k hlasovaniu o návrhoch zo spoločnej správy. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1 a 2 zo spoločnej správy, so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 89 za, 1 proti, 47 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Konštatujem, že sme odhlasovali všetky návrhy zo spoločnej správy. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 78 za, 1 proti, 58 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Keďže nie je o ňu záujem, vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.

  • Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o návrhu zákona ako celku, so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 76 za, 1 proti, 58 sa zdržalo.

    Schválili sme novelu zákona č. 575 o organizácii činnosti vlády.

    Pán poslanec Goga uvedie hlasovanie v druhom čítaní o návrhu poslankyne Oľgy Nachtmannovej, Dariny Gabániovej a Ivety Liškovej na vydanie zákona č. 317 o pedagogických zamestnancoch. Je to tlač 583.

  • Hlasovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Oľgy achtmannovej, Dariny Gabániovej a Ivety Liškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 583.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpili traja poslanci. Najprv pristúpime k hlasovaniu o návrhoch uvedených v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch uvedených v bodoch 1, 3 až 7, 11, 12, 15 až 30 spoločne a tieto schváliť.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 78 za, 59 sa zdržalo.

    Návrhy sme schválili.

  • Ďalej v rozprave pán poslanec Fronc vyňal na osobitné hlasovanie návrh uvedený v bode 2 spoločnej správy. Preto, pán predseda, dajte hlasovať o návrhoch uvedených v bodoch 8 až 10, 13, 14 a 31 spoločne, s odporúčaním gestorského výboru ich neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 2 za, 78 proti, 56 sa zdržalo.

    Tieto body sme neschválili.

  • Teraz dajte, prosím, pán predseda, hlasovať o návrhu uvedenom v bode 2 spoločnej správy, ktorý bol vyňatý na osobitné hlasovanie. Gestorský výbor ho odporúčal neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 53 za, 78 proti, 5 sa zdržali.

    Tento bod sme neschválili.

  • Ako spoločný spravodajca podávam návrh na skrátenie lehoty o hlasovaní o dnes podaných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o skrátení lehoty na hlasovanie.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 123 za, 15 sa zdržali.

    Máte súhlas.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o prvom pozmeňujúcom návrhu, ktorý bol podaný v rozprave pani poslankyňou Žitňanskou a obsahuje dva spoločné body, ktoré vzájomne súvisia a budeme o nich hlasovať spoločne.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 60 za, 55 proti, 23 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Ďalší doplňujúci návrh k poslaneckému návrhu zákona v rozprave podal pán poslanec Hraško.

    Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Hraška.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 61 za, 71 proti, 5 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

  • Ako spoločný spravodajca predkladám návrh na prerokovanie návrhu zákona v treťom čítaní ihneď. Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o postúpení do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 79 za, 36 proti, 21 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Pán poslanec Csicsai do rozpravy? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať.

  • Ďakujem, pán predseda. Dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku, s odporúčaním gestorského výboru ho schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 77 za, 44 proti, 14 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme novelu zákona 317 o pedagogických zamestnancoch.

    Dámy a páni, odhlasovali sme prerokované body. Chcem požiadať o súhlas s určitými zmenami programu. Jednak navrhujem, aby sme teraz po krátkej prestávke, ktorú vyhlásim, pokračovali rokovaním o návrhu poslancov Brixiho a Martvoňa na vydanie zákona č. 108 o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji. Potom by sme pokračovali podľa schváleného programu. Je všeobecný súhlas?

  • Reakcie z pléna: Áno. Nie.

  • Nie. Budeme hlasovať o tejto zmene.

  • Hlasovanie.

  • 130 prítomných, 78 za, 24 proti, 27 sa zdržalo a 1 nehlasoval.

    Takže budeme po prestávke, po hlasovaní rokovať o tomto bode. Ešte vás chcem požiadať o určenie presného termínu na rokovanie o správe o rozpočtovej zodpovednosti, ktorú bude uvádzať pán predseda rady Ivan Šramko, a navrhujem, aby sme túto správu prerokovali budúci týždeň v stredu 18. septembra od 9. hodiny ráno. Súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Chcem vás ešte informovať, že navrhovatelia dvoch poslaneckých návrhov vzali tieto návrhy späť.

  • Reakcia podpredsedníčky Jurinovej: Nie, nie, nie. To sme my?

  • Reakcia podpredsedníčky Jurinovej: Nie, nie.

  • Tak ako, beriete to späť alebo čo? Dobre, tak beriem ja späť, čo som povedal. Chcem vás ešte informovať k rokovaniu, pretože včera bolo niekoľko otázok k rokováku. Poslanecké grémium sa dohodlo, že budeme rokovať v pléne o tomto bode programu až vtedy, keď na budúci týždeň sa opätovne stretne poslanecké grémium, aby prerokovalo návrhy alebo pozmeňujúce návrhy, ktoré by potom sa mali dostať cez prednesenie v pléne nazad do výboru na prerokovanie a tak by sme až pristúpili k ukončeniu druhého a tretieho čítania. Takže nedávam špecifický návrh na zaradenie tohto bodu programu na termín a rozhodneme na tom na poslaneckom grémiu, ktoré sa uskutoční budúci týždeň.

    Ešte vás chcem, dámy a páni, informovať, že dnes budeme rokovať do 14. hodiny. V utorok budeme rokovať od deviatej, ale trošku špecificky navrhujem po obede rokovať až od 15. hodiny vzhľadom na pohreb pána Krčméryho a pravdepodobnosť, že veľa z vás by určite rada sa zúčastnila na dôstojnej rozlúčke s pánom Krčmérym. Takže je súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Dobre, ďakujem pekne.

    Krátka prestávka do 11.35 a ešte, pardon, pán poslanec Brocka, prepáčte.

  • Pán predseda, ja mám procedurálny návrh, aby sme hlasovali o tom, že po prestávke budeme rokovať o návrhu poslanca Jána Figeľa na vydanie zákona o ochrane osôb pri odhaľovaní trestnej činnosti. Zdôvodňujem to tým, že takto sme si to pôvodne schválili podľa programu. Keď ste pred chvíľou dali odhlasovať, že tento bod predradí návrh pána Brixiho a Martvoňa, tak sme hlasovali bez uvedenia dôvodu a ak dôvodom je to, že sa títo dvaja páni poslanci ponáhľajú domov, tak to ja nepovažujem za dostatočný dôvod a žiadam vás, aby ste dali hlasovať o mojom procedurálnom návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 127 prítomných, 48 za, 66 proti, 9 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Čiže budeme rokovať podľa zmeny, ako sme ju schválili.

    Vyhlasujem prestávku do 11.35.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať rokovaním v prvom čítaní o návrhu poslancov Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona č. 108 o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji.

    Pán poslanec Brixi, odôvodnite návrh.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 683.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, my ako dolu podpísaní poslanci Národnej rady sme v spolupráci s ministerstvom spravodlivosti a s ministerstvom hospodárstva pripravili ako reakciu na problematickú aplikačnú prax, ktorá sa v ostatnom období, najmä začiatkom tohto kalendárneho roka rozmohla v súvislosti s predajnými akciami, v rámci ktorých sú spotrebiteľom prezentované tovary a služby, návrh zákona, ktorý tieto tovary a služby a ich ponúkanie bude bližšie upravovať.

    Spotrebitelia na Slovensku sú neraz vystavení a pozývaní s prísľubom účasti na hodoch, získania darčekov, uskutočnenia výletov a podobných často nerealizovateľných sľubov. Uvedené organizované podujatie, podujatia a predajné akcie však vo verejnosti v podstatnej miere zarezonovali práve v súvislosti s hromadným ohrozovaním a porušovaním práv spotrebiteľov, a teda účastníkov predajnej akcie, pričom išlo najmä o občanov v dôchodkovom veku a občanov so slabším spoločenským a sociálnym postavením. V masovokomunikačných prostriedkoch sa postupne tieto zneužívajúce predajné akcie a ich organizátori začali používať a označovať ako „šmejdi“.

    My ako navrhovatelia z kontaktu s poškodenými občanmi a v spolupráci s niektorými štátnymi orgánmi na čele so Slovenskou obchodnou inšpekciou sme zmonitorovali značné poškodzovanie práv spotrebiteľov, ktoré sa spájalo s predajnými akciami a bolo príznačné používaním klamlivých a agresívnych nekalých obchodných praktík. Každý mesiac pre stovky spotrebiteľov po celom Slovensku predajné akcie skončili s nepoužiteľnými výrobkami a uzavretou úverovou zmluvou, na základe ktorej bol spotrebiteľom ponúknutý úver na splácanie predražených, prípadne aj nekvalitných produktov, ktoré im predávajúci pod zámienkou údajnej výhry na predajnej akcii predali.

    Na predajných akciách dochádza najčastejšie k zneužívaniu dobrej viery účastníkov akcie pri súčasnom vyvíjaní rôznych foriem nátlaku smerujúceho k ovplyvneniu ekonomického rozhodnutia spotrebiteľa, pričom tento niekedy hraničí až s praktikami zasahujúcimi do osobnej integrity a súkromia spotrebiteľa. Povaha a realizácia predaja formou predajných akcií navyše v praxi podstatne sťažuje výkon dozorných, dozorových oprávnení Slovenskej obchodnej inšpekcie, keďže fakticky v reálnom čase nie je možné kontrolu na mieste predajnej akcie vykonať, napríklad aj z dôvodu, že Slovenská obchodná inšpekcia ani nemá informáciu o čase a mieste konania tejto akcie.

    Slovenská obchodná inšpekcia aktuálne eviduje a prešetruje desiatky podnetov na niekoľko spoločností, ktoré poškodzujú práva spotrebiteľov. Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík v júli 2013 verejne prerokovala zmluvné podmienky a obchodné praktiky niekoľkých spoločností organizujúcich predajné akcie a zistila sústavné používanie početných neprijateľných zmluvných podmienok a vážne porušovania práv spotrebiteľov používaním až agresívnych obchodných praktík cielených najmä na zraniteľnú skupinu občanov v dôchodkovom veku a so slabším sociálnym postavením.

    Z vyššie uvedených dôvodov predložený návrh zákona upravuje osobitný režim predajnej akcie a jej notifikáciu orgánom Slovenskej obchodnej inšpekcie. Navrhovaná právna úprava vymedzuje náležitosti písomného oznámenia predajnej akcie, pričom ustanovuje významnú civilistickú ochranu spotrebiteľa vo vzťahu k uzavretiu spotrebiteľských zmlúv. Osobitne sa definujú povinnosti predávajúceho v súvislosti s realizáciou predajnej akcie, pričom porušenie týchto povinností sa označuje ako osobitne závažné porušenie vedúce priamo k zrušeniu živnostenského oprávnenia protiprávne konajúceho subjektu. Rozširuje sa okruh povinností, za ktoré možno podľa zákona uložiť sankciu, pričom výška sankcie sa zvyšuje až na 16 500 eur z pôvodných 100-tisíc slovenských korún. Posilňuje sa právo spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy uzavretej na predajnej akcii a v súvislosti s predchádzaním zneužívaných praktík sa upravuje v relevantných súvislostiach aj všeobecný režim podomového a zásielkového predaja.

    Súčasťou návrhu zákona je aj druhý novelizačný článok, ktorým sa dopĺňa zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa rozširujú kompetencie orgánov Slovenskej obchodnej inšpekcie vo vzťahu k možnosti zakázať uskutočnenie konkrétnej predajnej akcie alebo zakázať organizovanie predajných akcií ako osobitnú formu predaja tovarov a služieb.

    Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadny vplyv na štátny rozpočet, na rozpočet verejnej správy, na životné prostredie, na podnikateľské prostredie, na zamestnanosť a informáciu. Celkovo však svojím ratio legis zakladá návrh zákona pozitívne sociálne vplyvy, keďže prispieva k lepšej ochrane práv občanov.

    Ďakujem, pán predseda, skončil som.

  • Určenou spravodajkyňou je pani poslankyňa Grečková.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 196 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Otta Brixiho a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 683.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti určené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. augusta 2013 č. 658 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Za klub KDH mám písomne prihláseného pána poslanca Brocku a potom sú písomne prihlásení páni poslanci Poliačik a Hlina.

    Takže pán poslanec Brocka za klub KDH.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, dámy a páni, dovoľte, aby som za klub vystúpil k tomuto poslaneckému návrhu zákona.

    Najprv k procedúre. Prosím vás, dôvod, pre ktorý teraz rokujeme o tomto návrhu zákona, nám tu doteraz nikto nevysvetlil. Prečo rokujeme o návrhu dvoch kolegov poslancov skôr ako o návrhu pani podpredsedníčky Zmajkovičovej, pána podpredsedu Jána Figeľa, pani poslankyne Obrimčákovej, Igora Chomu, z akého dôvodu? Viem si jeden dôvod predstaviť, že sme s tým všetci súhlasili, alebo prípadne tí dvaja páni poslanci, pán poslanec Otto Brixi a Anton Martvoň to nejakým spôsobom zdôvodnili.

    Čo sú dôvody? Títo dvaja mladí páni poslanci majú nejaký program a ponáhľajú sa, jeden možno do Košíc, jeden možno za nejakou inou akciou, dnes alebo v utorok bude mestské zastupiteľstvo v Košiciach a pán poslanec Brixi tu v utorok nebude? Ak toto sú dôvody, pre ktoré sme zmenili program, ten, ktorý sme si odsúhlasili? Páni poslanci, toto sa nerobí! Od tých dvoch mládencov, prepáčte, že to tak hovorím, lebo jeden sa tu už niekoľkokrát prejavil spôsobmi, ktoré nie sú dôstojné poslanca, ale čo ma mrzí, že predseda Národnej rady pri takýchto spôsoboch asistuje. A to teda proti tomu rázne protestujem! Nielen preto, že podľa programu mal byť bod programu podpredsedu Národnej rady Jána Figeľa o zákone na ochranu ľudí pri odhaľovaní trestnej činnosti, napríklad korupcie.

    A teraz k obsahu. Dámy a páni, je to návrh proti šmejdom. Ak títo dvaja poslanci sa inšpirovali spôsobmi alebo zápasom poslanca Alojza Hlinu proti šmejdom, prosím, ale týmto návrhom, že ste ho teraz takto predradili, Alojza Hlinu v tomto nepredbehnete. Proste ten, kto bojuje proti šmejdom a doteraz aj ho to stálo nejaké prostriedky, je Alojz Hlina. Vy týmito vašimi spôsobmi mi pripomínate šmejdov.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Pán poslanec, mohli by ste vážiť slová, dobre, lebo každá reakcia alebo akcia má svoju reakciu.

  • Hlas z pléna: To sa mi vyhrážate, pán predseda?

  • Nie, konštatujem, to je fyzikálny zákon.

  • Hlasy z pléna.

  • Hlasy z pléna.

  • Páni poslanci, kľud, poprosím vás.

    Faktická poznámka pán poslanec Martvoň a Zajac. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Martvoň.

  • Pán poslanec Brocka, no, som prekvapený. Ja som čakal odborné vystúpenie, lebo je to tak závažná téma, ktorá sa dotýka, dá sa povedať, všetkých ľudí na Slovensku, ktorí majú starších rodičov alebo starých rodičov. To, čo ste tu predviedli, no neviem, no obvinili ste nás tu z niečoho, čo podľa mňa je nemiestne. Ja si dokonca dovolím za seba povedať, ja tu budem sedieť až do konca rokovania, do 14.00, a tým vám dokážem, že to nie je pravda, čo ste o nás povedali, že prečo musíme my niekde odísť alebo ja neviem. Ja tu budem sedieť, aby som vám to dokázal priamo, do 14.05 dokonca.

    Čiže toľko a som veľmi prekvapený, že pri protišmejdáckom zákone vystupujete tým spôsobom, že nás obviňujete z nejakého šmejdáctva. My bojujeme proti tým šmejdom, len ja som potom veľmi prekvapený, že čím vás zaujali tí šmejdi, keď ich takto hájite.

  • Ďakujem, vážený pán kolega, že ste poukázali aj na procedúru, ako tento bod sa dostal na program. Naozaj, doteraz som si myslel, že všetci poslanci sme si rovní. Je schválené poradie, tak má sa dodržiavať. Doteraz ste poukázali na to, že nevieme dôvod, prečo títo dvaja mladí kolegovia sa dostali na rad práve teraz.

    A ešte k tým šmejdom. Ten, kto bude chcieť v tejto republike naozaj vážne bojovať proti šmejdom, proti nebankovkám, proti obrovským úrokom, ktoré nebankovky požadujú, proti tým stovkám, tisíckam percent, ktoré požadujú po tých ľuďoch, ktorým strčia tie hrnce, ten bude musieť zadefinovať hornú hranicu. RPMN - ročná percentuálna miera nákladov. Takýto návrh zákona som tu predložil. Ako títo páni kolegovia aj celá strana SMER sa k tomu postavili? Ako? V prvom čítaní som hovoril, som ochotný aj inú formu, ako zadefinovať hornú hranicu. Skúste si ju povedať vy. Ale všetci sa toho bojíte, pretože to vyhovuje určitým ľuďom v tejto republike, to vyhovuje. Ten, kto bude chcieť bojovať proti šmejdom, bude musieť ohraničiť. A takýto návrh zákona do roku 2010 platil v tejto republike. Ministerstvo financií určovalo hornú hranicu úrokov, ktorú môže požadovať nebankový subjekt alebo pôžičkáreň. Prečo ste sa toho báli? A dneska tu kozmeticky idete upravovať tento návrh zákona. Trošku vylepšujete, áno, ale v skutočnosti nebudete riešiť to, z čoho žijú všetci tí, ktorí požadujú stovky až tisícky...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Brocka, reakcia na faktické poznámky.

  • Áno, pán predseda, máte pravdu v tom, že každá akcia vyvoláva reakciu. Áno, ja som reagoval na akciu. Ak pánu Martvoňovi vadilo, že som hlbšie nehovoril vecne k tomuto návrhu, no tak preto, pán kolega, že idem spravodajcovať nasledujúci bod programu a rád by som aj vecne hlbšie hovoril k vášmu návrhu, ale vy ste mi to neumožnili! A neumožnili ste to aj ostatným kolegom poslancom, ktorí predpokladali, že váš bod príde na rad možno v stredu. Jednoducho ste nás preskočili, niektorých ste aj zaskočili. Ja považujem toto za vážnu tému, ale rovnako vážnou témou je aj boj proti korupcii.

    Pán kolega, jednoducho toto je od vás nefér. Skúste nás viac pozorovať. Proste naozaj, vy ste mladý človek, ale ak sa takto budete správať celý čas, je to na škodu aj SMER-u. A mne je ľúto, že v tomto vás podporuje predseda Národnej rady.

  • Pán poslanec Poliačik do rozpravy. Tak pán poslanec Hlina.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, áno, musím na začiatok povedať, že aj ja som si robil prípravu úplne ináč a na tento podľa mňa dôležitý vôbec prvok, že sa tu bude prejednávať, som chcel mať zodpovednú a berte, že by som ju mal zodpovednú, prípravu a presne som očakával, že to príde asi v utorok. Pokiaľ budete program upravovať podľa toho, že čo hrajú v kinách alebo ja neviem podľa čoho, tak nech sa páči. Len je to fakt neúctivé voči kolegom ostatným, nechcem hovoriť, že voči akým návrhom, ktoré už sú koniec koncov v druhom čítaní, to znamená, že cez prvé prešli. Ale však vy riadite schôdzu, nie celkom sa vám to darí, ale však to vy musíte vedieť, ako budete pokračovať.

    Ak ste si náhodou mysleli, lebo tak to bolo odprezentované, že tým, že to nebude v utorok, ale dneska v piatok, že akože môžte povedať, že rýchlejšie pomáhate, to nemá na to vplyv. Viete, že keby, lebo aj to je možné, že z niektorých úst vyjde, hej, že teda dôvodom je to, že teda že v piatok, aby ste o tie tri dni rýchlejšie pomohli. Ale viete, z pohľadu toho procesu legislatívneho to na to fakt nemá vplyv. A koniec koncov je to - prepytujem za výraz - hlúposť.

    Prosím vás pekne, ja by som naozaj veľmi rád ľuďom, ktorí to prípadne pozerajú, povedal, že ak SMER povedal, že vyhlasuje vojnu šmejdom, tak klamal. SMER nevyhlásil vojnu šmejdom, obzvlášť, keď ich stvoril. Celé, čo SMER robí, je, že nemôže ustáť ten tlak, ktorý tu je, ktorý, už nevedia sa skrývať, tlak Európskej komisie, ktorá trikrát vyzvala; viete, ako sa hovorí: Trikrát a dosť. Čiže SMER robí to, čo mal urobiť dávno, každý politik, ktorému skutočne záleží na ľuďoch, už mal urobiť dávno. SMER bol teraz dokopaný k tomu, lebo už to nevedel ustáť, ani minister zahraničných vecí už to nevedel, nevedeli ustáť, ani náš zástupca v Komisii, že čo majú vlastne povedať, tak sa to tu zjavilo. A zjavilo sa to tu v podobe lacnej poľskej kozmetiky, keď to poviem tak. Ale bude to predávané ľuďom ako boj proti šmejdom. To som včera hovoril. Ľuďom, aby boli kritickejší, že keď vám príde torta od SMER-u, rozbaľte ju radšej hneď, lebo oni sú tak chytrí, že oni tú tortu vedia zabaliť tak, aby nesmrdela, lebo v tej torte je častokrát exkrement. Tak si ju nedávajte do kredenca, keď vám príde torta od SMER-u, odbaľte, aby ste vedeli, čo vám prišlo. A veľakrát zistíte, že v tej, v tom darčekovom balení, človek by nepovedal, je naozaj ten častokrát exkrement.

    Prosím vás pekne, naozaj bolo to tu povedané aj z úst Paľa Zajaca, pána Zajaca, poslanca, ktorý dal návrh, ako bojovať proti šmejdom. Ak chce niekto bojovať proti šmejdom, tak musí zistiť ich DNA, to znamená, z čoho to vzniklo. Nie, že budete ostrihávať niekde 35. výhonok. Musíte chytiť tú DNA. A DNA je RPMN, vážení kolegovia. DNA šmejdov je RPMN. Vy ste to vytvorili. Vy, predseda finančného výboru alebo akého to bol vtedy pán Burian, čo administroval celý zákon o spotrebiteľských zákonoch, lebo ten je kľúčový pre túto problematiku. On ho administroval. On vám to tu predal, obrazne povedané, že existujúce RPMN bolo treba zrušiť, lebo Európska komisia. To je tiež urážajúce, vážení, keď sem niekto príde a povie, nariadenie Európskej komisie a vy, vy sa už nepýtate. Pre vás to končí. To je absolútno, je to nariadenie Európskej komisie.

    Ja keď trošku preženiem, možno keby Európska komisia povedala, že právo prvej noci, vy ste schopní sa trošku začudovať, ale nakoniec to schváliť. Takže ja som tu vtedy nebol v tom parlamente, jak sa vám to podsúvalo, jak to bolo prezentované, že prečo je potrebné zrušiť RPMN. Európska komisia s RPMN vôbec nič nemala, vôbec to nebolo nejakou jej požiadavkou. Koniec koncov RPMN v slušných krajinách existuje. Ale vy ste ju zrušili. Prijatím toho zákona ste ju zrušili a vytvorili ste DNA šmejdom.

    To, čo tu bolo pri prezentácii, pri začiatku povedané, že špeciálne pre nárast tohto roka, prosím vás, však ono to už je v zásade v útlme. Ten boom, ten peak toho všetkého bol dávno predtým a my budeme dochádzať ku dôsledkom. Dôsledky toho peaku, toho boomu, čo ste uvoľnili, sa teraz už budú objavovať v podobe tragédií, ľudských, rodinných tragédií. V podobe ľudských, rodinných tragédií a bude ich čoraz viac.

    Takže, pán kolega, prosím vás, buďte korektný v uvádzaní, hej, teda naozaj to nereagujete na zvýšený nábeh akcií počas tohto roka. Vy reagujete na už vzostupnú krivku, lebo už v zásade neni z čoho vydrieť alebo je toho menej. Ten boom už bol. A reagujete na to, že už sa to nedá ustáť. Ak ste niečo vytvorili - a vy ste to vytvorili, vy ste tú úžernícko-šmejdovskú hydru vytvorili -, treba to ľuďom korektne povedať.

    Prosím vás pekne, občania Slovenskej republiky, aj tí, ktorí volíte, aj ktorí nevolíte SMER, šmejdov a úžernícky klondajk na Slovensku vytvoril SMER. A môžte ma aj 350-krát zažalovať. 350-krát sa mi predseda môže vyhrážať, že nemám mandát, aj váš šéf imunitného výboru to môže povedať, môžte, prosím vás, Čepička už tu nie je, Klement Gottwald tu ešte zatiaľ nie je. Prosím vás pekne, a to budem tvrdiť, lebo to je pravda. To je pravda, že vy ste to vytvorili. A keď chcete byť chlapi a chcete sa k tomu postaviť čelom, tak to priznajte. Alebo to možno ani nepriznajte, ale doneste ten zákon, ktorý to skutočne, ale skutočne zastaví! A nie, že sem donesiete lacnú poľskú kozmetiku a prezentujete to, že bojujete proti šmejdom. Trhal som sa za brucho, keď som to videl, vážení, poviem vám pravdu, lebo toho vy ste schopní.

    Ja viem, že aj po dnešnom dni vám vie Pravda napísať, že jak SMER bojuje proti šmejdom. Ja viem, že to tam vám napíšu. Tieto možnosti využívam na to, aby sa aspoň zopár ľudí dozvedelo, jaká je pravda, ale nestačí len ju pomenovať, ale treba nájsť aj riešenie. A riešenie, naozaj skutočné riešenie je to, čo predstavoval pán Zajac, čo predkladal. Prečo ste sa k tomu nepostavili? Niekoho by to zabolelo.

    Prosím vás pekne, existuje pán Horváth, Nižná Olšava. Ja som, priznám sa, ani nevedel, že taká dedina existuje. Maličká dedina, neviem, či má 600 ľudí, pri Stropkove. Nemá nohu ten chlap, chudák. Má 180 euro invalidný dôchodok. Na základe vášho boomu ho dotiahli niekde, predali mu hrnce, nejaký, ja neviem, varič a neviem čo. Hneď mu vrazili pod nos úverovú zmluvu firmy vášho štátneho tajomníka pána Buriana a ten chudák má doma hrnce aj ten ohrievač a platil 24 splátok. On si požičal 970 euro. Prosím vás, tento príbeh musím povedať. 970 euro si požičal. Mal 24 rovnomerných splátok. Začínali, myslím, v júni 2010, či 2008 a končili v 2010. Proste po dvoch rokoch, po 24 mesiacoch. Prosím vás pekne, nemám tu tie poukážky. Ten chudáčisko, ja si tak neodkladám, on ich má všetky odložené. V priebehu tých 24 mesiacov on vtedy, keď mal skončiť, skončil. Prosím vás pekne, on skončil. V priebehu tých splátok sa s jednou omeškal o mesiac, s jednou o tri dni. Tí ľudia z firmy, ktorú spoluvlastnil váš štátny tajomník, mu po troch rokoch poslali pokutu 750 euro a vyvolávali mu. Pošleme na vás policajtov, exekútorov, vyvolávali mu. On bol bezradný, nešťastný. Potom sa toho chytila Markíza. Prosím vás, čo sme to za ľudia? Čo sme to za ľudia? Ten chlap nemá nohu, 180 eur má invalidný dôchodok. Čo sme to za ľudia? Toto ste nastavili, toto bolo a je v tejto krajine stále možné.

    Pán Brixi, vy tak telefón neplatíte, ani ja tak telefón neplatím jak ten chudák pán Horváth. Mne sa stane, že sa omeškám. Kde sme sa to dostali? Ten cynizmus, ten obrovský hnusný cynizmus v nás, že sa ani nehanbíme. A nebudem hovoriť. Ja si to nechám tú následnú komunikáciu u pána Buriana, jak prebiehala s pánom Horváthom. To ešte bude zaujímavé. Ale najzaujímavejšie, aby ste sa vy stiahli teraz, ešte aký-taký kredit aby vám zostal, pán Burian. Tam nieže včera nemal čo robiť, on tam vôbec nemal čo robiť. A ak tam bude ešte v pondelok, tak je to čoraz väčšia hanba za každý deň, ktorý pán Burian bude na ministerstve práce a sociálnych vecí a rodiny, tak je to vašou obrovskou, obrovskou hanbou. Lebo toto vám zlomí krk, vážení! Ak R1 bola predražená, neviem, ľudia áno, ľudia, to je pravda, ľudia po určitú sumu nevedia vnímať. Dokonca nad určitú sumu sa im to zdá jánošíkovské. Ale toto sú konkrétne prípady, konkrétne prípady konkrétnych ľudí. A toto si povedia: Toto robí SMER. Toto robí SMER. Dokonca sa to už nedá ani skryť. A ešte sú tak arogantní, že toho človeka, ktorý to robí, nominovali na toto ministerstvo. Prosím vás, je to výrazom absolútnej arogancie. Keby ho upratali na dopravu alebo niekde, tam tak nesvieti. Ale dať ho na ministerstvo práce a sociálnych vecí je výrazom, ale výrazom absolútnej arogancie. To, čo tu stále predvádzate, že si to tu vykladáte, ako chcete. Toto je presne, toto ste vy. Ešte vám chýba to posledné k tej moci. Strach. A ten budete teraz potrebovať dostať medzi ľudí. Už na tom pracujete. Strach vám pomôže. Udrží vás možno päť, sedem, neviem koľko rokov vás ešte možno udrží. A na konci čo bude? Toto ste vy. Toto je SMER. Prosím vás, toto je SMER.

    Pán Brixi, k tej vašej kozmetike a budem končiť. Poviem tak. Lepšie malý výsledok ako hrdzavým drôtom do oka. Z pohľadu, naozaj to ste vy vôbec nerobili, prosím vás. Kde mentálne by to nebolo ani na to posledné ustanovenie u niektorých vašich právnických kolegov. To pripravilo ministerstvo spravodlivosti. Sú tam určité ustanovenia, ktoré naozaj ostrihávajú tie výhonky. Vôbec na DNA nemajú vplyv. Osstrihávajú tie výhonky a v zásade môžu pomôcť. Tak naozaj teda, že to treba povedať, že keď ostriháte tie výhonky, tak nezacláňajú tak. Ale aj v tom ešte máte chyby, a to keby ste mi dali ten čas do utorka, tak vám ich tu všetky poviem. Ale budeme mať čas v druhom čítaní, tak sa na to druhé čítanie pripravím a poviem vám, kde máte v tom chyby. Ale nepoviem vám to so zámerom vás iba nejakým spôsobom, že si to užívať. Ja tu budem korektný ku vám. Pán Brixi, ku vám budem. K vašemu spolupredkladateľovi, prosím vás. Budem, poviem vám, v čom sú chyby a aký je prípadne spôsob, aby sa odstránili. Dobre?

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami štyria poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán Hlina, kolega, počúvaj. Teší ma, že na konci si povedal vlastne to, čo som celú dobu chcela povedať aj ja, že bude druhé čítanie. Ja si myslím, vážení kolegovia, veď je to úplne jedno. Veď my tu nie sme na nejakých prekáračkách. Ak máme jednu rovnakú myšlienku a to, že chceme zmeniť stav, ktorý momentálne je, ktorý neprospieva ľuďom, nie je to jedno, či niekto má zákon skôr o desať minút a ten druhý má o desať minút alebo pätnásť minút neskôr? To sa tu všetci musíme upodozrievať z niečoho? Pre mňa je veľmi dôležité, že všetci, ako tu sedíme v tej sále, aj tí, ktorí vystúpili, máme záujem zmeniť tento stav. A toto je pozitívny signál pre ľudí. A čím viac ľudí má naozaj záujem toto riešiť, to je dobre. A tak, ako si povedal Alojz, ja sa teším, že si povedal, že bude druhé čítanie. Veď predsa všetci, ktorí ste tu, čo vám bráni, aby ste sa spoločne stretli, sadli si a povedali si, ako najlepšie tento stav riešiť? A to je pre mňa dôležité. Lebo je prvé čítanie a vy tu z toho robíte taký cirkus.

    Pán Přidal, nekričte na mňa, prihláste sa!

    A vy tu z toho robíte taký cirkus, že čo sa udialo, že jeden prednesie zákon skôr a druhý prednesie zákon neskôr. Zámer je rovnaký. Ja verím tomu, že sa nájdu spoločné myšlienky a že práve tento zákon bude jeden z najlepších, ktorý vyjde z tejto dielne a že sa všetci na tom dohodnete. To je pre mňa dôležité a toto bude dobrý signál pre ľudí a verím, že ľuďom pomôže.

    Pán Přidal, ja viem, ešte ste len otvorili ústa. Tak sa ospravedlňujem. Ale už som vedela.

  • Smiech a potlesk.

  • Pani kolegyňa Vaľová, máte to aj s potleskom.

    Ďalšia faktická Antonín Cicoň.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja len veľmi krátko. Chcel by som poprosiť kolegov, aby si zistili, čo to je to RPMN - ročná percentuálna miera navýšenia nákladov. U týchto šmejdov je nulová. Zistite si, čo to je. Skôr by som, aby zverejnili, o koľko je ten výrobok predražený. Ale RPMN to nie, je niečo iné, ako vy si myslíte.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, s ďalšou faktickou Jozef Viskupič.

  • Ďakujem. Ja sa možno s časťou toho vystúpenia veľmi stotožňujem a tak, ako si vyzval, ja by som poprosil, aby sme nemenili body programu, pretože následne síce v prvom čítaní nie je možnosť, keď máme nejaký program, aby sme to prehadzovali s tým, že možnože sa dobre poznáte s vedením parlamentu a máte tu 83 poslancov, tak si to posuniete teraz. Teraz sme mali rokovať o zákone predkladateľa pána Jána Figeľa o korupcii. Na toto sa poslanci pravdepodobne pripravili a vy ste, možno aj týmto dehonestujete tému, o ktorej tak zápalisto rozprával pán Hlina.

    K veci. Myslím si tak isto, že sa pri tejto úprave dá ísť omnoho hlbšie a v zmysle prvého čítania, ak je od začiatku, sa zle zapne gombík prvý, tak potom už tá fazóna nesedí celá. Čiže ak v prvom čítaní je predložené niečo, čo nerieši problém do podstaty, sa pravdepodobne niekde nastáva chyba. Prečo sme si na to nesadli, neurobili sme jeden slušný zákon, ktorý naozaj postihuje tú podstatu alebo - ako bolo povedané - DNA a neriešilo kozmetické úpravy problému, ktorý trápi práve tie najnižšie príjmové skupiny, ktoré máte vždy plné ústa a momentálne im veľmi teda v ústrety nevychádzate?

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, ale netýka sa to iba vás, ale aj ostatných kolegov. Uvedomte si jednu vec. Tento zákon upravuje alebo sa venuje ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji. To nemá nič spoločné s nebankovkami. Nebankovky nie sú šmejdi. Nebankovky upravujú iné zákony. Je tam vykonávaný dohľad, ktorý robí NBS-ka a upravuje to, je to úplne iná problematika. My týmto zákonom práve riešime to, aby sa ten prípad pána Horvátha už viac nestal. To je to, čo ste povedali, že možno vám chýbal trošku ten čas si to poriadne naštudovať. Ale vec je taká, že my sme chceli zvýrazniť - a určite to aj zvýrazňujeme -, že pre SMER je tento zákon dôležitý, aby sme pomohli bežným ľuďom. Podľa tohto zákona, ktorý je najprísnejším protišmejďáckym zákonom, dá sa povedať, tu v strednej Európe; ešte aj Čechov, ktorí majú s tým tri roky problémy, sme predbehli, lebo to ešte neschválili; tak týmto zákonom práve docielime to, že podľa tejto úpravy by pán Horváth proste do 15 dní odstúpil a má vyriešené.

    Čo sa týka úverov a ďalších vecí s tým spojených, to upravujú úplne iné zákony. Súhlasím. Sú problémy s nebankovkami, treba to riešiť. Ale na to sú úplne iné zákony, ktorým sa treba komplexne venovať ako takým. Čiže my riešime to, na čo poukázali média, s čím je najväčší problém. V podstate celé leto sme na tom pracovali a práve týmto chceme ochrániť bežných občanov práve od týchto protišmejďáckych alebo týchto šmejďáckych lepšie povedané praktík a zároveň aj pred tým, aby ich vyvážali do zahraničia a skúšali to ešte aj v inom štáte takto praktizovať. Čiže my chceme zabrániť tomu, aby ľudia nemali tisíceurové hrnce doma práve týmto. Úvery riešia úplne iné zákony.

  • Nech sa páči, Alojz Hlina s reakciou.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja sa to pokúsim pánovi Cicoňovi vysvetliť v krátkosti, ako ten celý systém funguje. Viete, má to vplyv. By ste neverili. Ono keby nebol zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý spomínal pán Martvoň, takto keď by bola zrušená tá RPMN, tak vám garantujem, že nikto tých dôchodcov do tých kulturákov neťahá. Lebo by im tie peniaze za to nedali. Oni ich tam ťahajú preto, lebo v jednom dychu, ako má hrnce, v jednom dychu dostane tú úverovú zmluvu. To je proste organicky spojené. Vám hovorím, keď chcete uťať celý ten biznis, tak to utnite tam, kde to dostáva živiny. Živiny to dostáva z toho, že niekto, lebo ináč by to nemalo význam, tí dôchodcovia by všetko zjedli, čo im dali, zjedli, vypili a odišli by, lebo však nemajú tisíc eur v hotovosti alebo tritisíc euro v hotovosti. Ale tam nie je potrebné, aby mali tritisíc euro v hotovosti. Tam je potrebné, aby im to podpísali, a tí chudáci si zničia život kvôli zákonom, ktoré ste vy schválili. To je celý, celý ten biznis funguje tak. Toto je, hovorím, ostrihávanie konárikov. Ak chcete riešiť tento obrovský problém, tak zatnite do DNA, zastavte prísun živín a máte to vyriešené. Viete, keby ste dobre zaťali, dobre nastavili tie parametre, tak toto by sme tu v zásade ani nemuseli prijímať, lebo by sa to v zásade ani možno nekonalo, viete.

    Ďakujem.

  • Posledným písomne prihláseným rečníkom do rozpravy je Martin Poliačik. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. No, ja tiež najprv musím hovoriť teda k formálnym záležitostiach týkajúcim sa schôdze. Ja som k tomuto bodu bol zapísaný ako prvý, za klub SAS. Ale pán predseda parlamentu si povedal, že už rokovák je zrejme zmenený, napriek tomu, že sme ho ešte ani neprerokovali, ani v druhom čítaní sme neboli, tak sa proste rozhodol, že ja som zapísaný normálne v rozprave. A keďže normálne v rozprave bol prvý zapísaný Alojz, tak som si povedal, že bolo by fér ho pustiť, nech povie, čo má na srdci. Ale opäť vidíme, že rokovák vlastne je úplne jedno, že či ho zmeníme, alebo nezmeníme, lebo rokovák je tu vykladaný predsedom parlamentu bez ohľadu na to, čo je napísané na papieri, tak on si s ním bude robiť, čo chce.

    A teraz k veci. Úplne súhlasím s tým, že na problém takzvaných šmejdov je potrebné sa pozerať najprv z tej druhej strany, pretože tie obrovské náklady, ony nie sú na tých, ony nie sú na tých možno predražených tovaroch. Lenže ten predražený tovar nech je akokoľvek predražený, tak ten človek, ktorý podpíše tú úverovú zmluvu alebo ho dokonca zaplatí, vie, akú sumu ide platiť a v podstate pri nej má nastavenú tú hranicu svojich vlastných možností. To, čo presiahne hranicu jeho vlastných možností, je práve vysoká úroková sadzba a práve tam je to RPMN dôležité, pán kolega, lebo tam ide proste cez strechu a tam sa dostávajú tí ľudia do situácií, kedy naozaj pri malých sumách, malých omeškaniach sa zrazu začnú nabaľovať peniaze, ktoré ich neskôr môžu stáť domov, ktoré ich môžu neskôr stáť majetok a ktoré ich môžu stáť proste životný štandard, na ktorý boli zvyknutí. Takže úplne súhlasím s tým, že keď chceme toto riešiť, tak je potrebné sa v prvom rade pozerať na úpravu úverov, ktoré sú spojené s nákupom týchto tovarov a nie s nákupom samotným. Súhlasím ale, že aj samotné praktiky, ktorých sa dopúšťajú predajcovia na týchto akciách, je potrebné upraviť. Len bojím sa, aby sme vlastne spôsobom, akým ste to navrhli obidvaja, alebo ktokoľvek to písal, alebo v spolupráci s vami, aby sme nevylievali bábätko z vaničky aj s tou vodou. A uvediem príklady.

    Máme, čože?

  • Hlasy z pléna.

  • No to je jedno, proste vyleje všetko, čo je vo vani, basta. Máme podomových predajcov alebo podomové predajkyne, tzv. Avon ladies. Podľa mňa takáto baba, ktorá bežne nosí proste tie rúže a tie šminky na pracovisko, kde robí na nejakom sekretariáte, úrade alebo na škole, a kolegyniam predáva popri tom, že pracujú normálne v práci, predáva im tie rúže a šminky atď., nie je schopná 20 dní vopred toto ohlásiť ako predajnú akciu a do toho, do tej definície, ktorú ste vy dali do tohto, do tejto novely, bohužiaľ, takáto žena bude spadať. Dvadsať dní je podľa mňa obrovské, proste obrovské číslo a pre ňu nesplniteľné. Tak isto pre takúto ženu nemožnosť pre zákazníka zaplatiť tovar priamo na mieste tak isto proste jej sťažuje život a podľa mňa to nerieši situáciu, ktorú vy chcete riešiť, pretože keď si proste kolegyňa od kolegyne príde kúpiť rúž a chce jej ho zaplatiť, znovu, tak zrejme by tam mala byť nastavená nejaká buffer zóna, v rámci ktorej si povieme, dajme tomu, že tovar do 50 - 100 nejakých eur by malo byť možné zaplatiť hneď, nemusí sa tam čakať 15 dní a nemusí sa tam dávať ten 10-percentný preddavok. To znamená, bolo by veľmi nešťastné podľa mňa, keď pri riešení šmejdov by sme išli klepnúť po prstoch ženám a babám, ktoré si popri svojej práci v rámci predávania buď kozmetiky, alebo iných výrobkov prilepšujú a takýmto spôsobom by sme im skomplikovali život.

    Pri tých vyšších sumách a iných tovaroch, opäť, pri podomovom predaji sú aj poctiví predajcovia, sú aj poctiví predajcovia a mnohí z nich vlastne celú veľkú časť peňazí, s ktorými operujú, majú v tom tovare, ktorý predávajú. Ja neverím tomu, že keď posunieme tú platbu o tých 15 dní, tak že to bude znášať ten sklad, ten, ktorý im rozdáva, ktorý rozdáva ten tovar. Tie peniaze sa zaseknú na úrovni toho predajcu. To znamená, že on bude znášať to bremeno a áno, môžme tým riešiť to, že niekto naberie ako keby veľa tých objednávok, rozdá veľa tovaru a potom skrachuje firma a proste nie je to komu vrátiť, ale ešte raz hovorím, mali by sme sa zamyslieť nad nejakým riešením, ktoré nebude vystavovať tých predajcov poctivých tak veľkému tlaku. Riešenia na tieto situácie určite sú. Predpokladám, že v druhom čítaní sa k nim dostaneme bližšie. Všeobecne k tomu návrhu môžem povedať len toľko, že tá malá a podľa mňa druhoradá časť problému šmejdov sa tu čiastočne rieši, ale bez toho, aby sme sa zamysleli, čo reálne spôsobuje tragédie ľudí, ktorí sú obeťami šmejdov, aby sme sa zamysleli nad výraznejšou kontrolou nebankových subjektov a poskytovaním pôžičiek, aby sme sa zamysleli nad tým, kde je tá hranica rozumného úroku, ktorú by žiadny podnikateľ alebo nebankový subjekt nemal na Slovensku prekročiť. Ak sa nezamyslíme a nevyriešime tieto otázky, tak musím súhlasiť s Alojzom, že riešime detaily na konci toho stromu, ale DNA toho problému ostane nedotknuté.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca Poliačika sú faktické poznámky? Dve.

    Nech sa páči, Anton Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Poliačik, no dovolím si s vami nesúhlasiť. Vysvetlím prečo. V podstate to, čo vy hovoríte, že tým základným DNA alebo základným problémom je uzavretie nejakej spotrebiteľskej, teda úverovej zmluvy, tak to poviem. No v podstate pokiaľ my zakotvíme povinnosť šmejdom, aby teda na každej akcii upovedomili a informovali o všetkých právach a povinnostiach spotrebiteľa ako takého, čo tam máme zakotvené, keď dáme kompetenciu Slovenskej obchodnej inšpekcii, aby aj takúto predajnú akciu, ktorá nie je nahlásená, zrušila, tak proste k tej úverovej zmluve tam ani nedôjde. Nehovoriac o tom, že to upravuje iný zákon. My sme mali možnosť si prejsť cez to leto aj český návrh zákona, ktorý, samozrejme, nebol ešte prijatý a otázne je, či už vôbec bude, ale aj nemecký. Ani v jednom z týchto návrhov, čo majú, dá sa povedať Česi, u Čechov vznikli tí šmejdi, vôbec nevstupovali do spotrebiteľských úverov ako takých, lebo touto úpravou, čo sme my vyprecizovali a, samozrejme, išli ešte vlastnou slovenskou cestou, momentálne máme množstvo vecí iných, tak jednoducho to DNA, jednoducho neviem, o čom hovoríte, lebo to proste ani k tomu nedôjde.

    Čo sa týka k tomu, že vylejeme s tým, alebo sa to dotkne aj Avon ladies alebo aj poctivých predajcov, no už aj v súčasne platnom zákone 108/2000, ktorý meníme, platí, že zákon sa nevzťahuje na predaj tovaru alebo poskytnutie služieb, ktoré sa uskutočňujú na základe zmluvy o predaji tovaru, ak bola táto zmluva uzavretá na základe ponukového katalógu predávajúceho. Je to § 5 ods. 3. My sme toto konzultovali teda aj so SOI-kou, aj v podstate SOI-ka mala stanovisko týchto Avon, že jednoducho oni a všetci poctiví predajcovia majú tzv. ponukové katalógy a s tým sa má každý občan možnosť oboznámiť. A práve v tom je tá poctivosť aj tých, samozrejme, skladov, aj týchto Avon ladies, že dajú vám najskôr ponukový katalóg, vy si pozriete a potom si vyberiete, čiže na to sa to nevzťahuje a tých sa to nedotkne. Predajné akcie sa dotknú alebo teda tento zákon sa dotkne predajných akcií organizovaných šmejdami. Nedotkne sa, paradoxne, ani predvádzajúcich akcií alebo predvádzacích...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Ja si ešte stále myslím, že kolegovia z opozície nepochopili pointu tohto zákona. Myslím, že problém je niekde inde. Zákon rieši to, aby si títo dôchodcovia, resp. tie skupiny ľudí, ktorí sa zúčastňujú na týchto akciách, nekúpili ten predražený výrobok. Sám som bol svedkom, keď na jednej akcii 150-eurový mixér sa predával za 1 800 eur a predali ich viac ako dosť. Čiže ide o to, aby sme týmto praktikám zabránili.

    Vrátim sa ešte k tomu RPMN, ročná percentuálna miera nákladov. Predsa toto rieši zákon o nebankových subjektoch. Čiže každý, kto poskytuje úver, musí to uviesť, ale v poriadku, keby to aj uviedli, súhlasím, dobre, nech sa to aj uvedie, ale na druhej strane vám garantujem, že 90 % z tých dôchodcov, ktorí sa zúčastnia na týchto akciách, tak nevie, čo je to RPMN, a nebude sa tým riadiť. Čiže ešte raz, keď to zhrniem, zákon rieši niečo iné, zákon rieši to, aby si to ľudia nekúpili, a keď si to nekúpia a nepodpíšu tú zmluvu, nedajú sa oklamať, tak potom žiadne RPMN nám ani nebude treba.

    Ďakujem.

  • Pán Poliačik? Nie. Ďakujem pekne. Tým sme vyčerpali písomnú časť rozpravy.

    Chcem sa spýtať na to, či sa ešte niekto hlási do rozpravy ústne? Je tomu tak. Uzatváram prihlášky. Traja páni a dáma: Pavol Zajac, Helena Mezenská, Anton Martvoň.

    Nech sa páči, v poradí. Pán Pavol Zajac.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k navrhovanému zákonu. Myslel som si, že nebudem vystupovať, ale vidím, že je potrebné ešte vysvetľovať, aj podľa vyjadrení pána Cicoňa. Povedal to tu kolega Hlina, vysvetlím to ešte raz. Áno, tento zákon je o podomovom predaji, o tých šmejdoch, ktoré predkladatelia chcú určitým spôsobom vylepšiť, ale naozaj má to súvis s tými nebankovkami. Naozaj tí ľudia dostanú tam tie úverové zmluvy, kde sú stovky až tisícky percent RPMN. Som rád, že už druhýkrát ste to povedali správne: ročná percentuálna miera nákladov. To znamená, že koľko ten človek zaplatí za ten poskytnutý úver ročne. Nielen úver, ale aj všetky poplatky okolo toho a že to ľudia nečítajú a že sú vysoké, sám ste povedali. Ale o to išlo, keď som predkladal návrh o spotrebiteľských úveroch, o ten strop, aby sme to zadefinovali ten strop, aby tí ľudia nemohli vôbec v takej zmluve, kde sú stovky, tisícky percent, podpísať a kto by dal podpísať takúto zmluvu, stala by sa nulovou.

    Ako ste sa k tomu vtedy postavili? Ako ste sa k tomu vtedy postavili, poslanci za SMER? Do roku 2010 platil taký zákon, kde ministerstvo financií raz ročne určovalo maximálny strop tohto RPMN. Do roku 2010, v marci roku 2010 to poslanci SMERU, vláda SMERU, zrušili a povedali: Hocikoľko môžte chcieť. Tak sa k tomu konečne priznajte! Aj od predkladateľov by som veľmi rád počul, ako sa k tomu postavia. Možnože sa to nedá priamo v tomto zákone, ale keby sa tu postavili a povedali, že dobre, ten tvoj návrh zákona, vylepšíme ho, určíme iný spôsob, lebo ja som tam zadefinoval určitý spôsob, ktorý vychádzal zo základnej úrokovej miery Európskej centrálnej banky. Môžme sa vrátiť, a to som hovoril pri prvom čítaní, môžme sa v pohode vrátiť k tomu, čo tu fungovalo niekoľko rokov, do roku 2010. Ministerstvo financií, pochopte ma, že ako opozičnému poslancovi zle sa mi dával taký návrh, kde by som povedal, že ministerstvo financií to má navrhnúť, keď to ministerstvo financií, poslanci za SMER to v roku 2010 zrušili. Tak som navrhol iný spôsob, ale pri prvom čítaní som povedal, som ochotný v druhom čítaní to otočiť a povedať, ministerstvo financií bude raz ročne, raz polročne vydávať tabuľku, kde podľa dĺžky úveru a výšky úveru bude táto ročná percentuálna miera nákladov zadefinovaná. Toto je to DNA, o ktorom Alojz Hlina hovorí, tam by ste vyťali ten strom, košatý strom nebankoviek, pôžičkární a šmejdov. Tam by ste to uťali, ale aj z informácií, ktoré mám z médií, aj po nejakých diskusiách tu s ministrom spravodlivosti, ktorý pripravuje nejaké licencovanie, nejaké opatrenia, aby nebankovky boli nejako kontrolované aj Národnou bankou Slovenska, ktorá; mimochodom, pán Cicoň, dneska nebankovky nie sú pod Národnou bankou Slovenska pod kontrolou; toto všetko minister spravodlivosti a jeho štátna tajomníčka pripúšťajú, že pripravia, ale ročnej percentuálnej miery nákladov sa boja. Nechcú to.

    Ja vám poviem, mám informácie z nebankoviek, oni sú ochotní tieto niektoré opatrenia prijať, aj oni chápu, že medzi nimi sú zodpovednejšie firmy a menej zodpovedné firmy. Ja tomu rozumiem. Aj oni pripúšťajú, že môžu byť licencovaní a bude určitá kontrola Národnej banky Slovenska, ale ročnej percentuálnej miery nákladov sa boja všetci. V susednom Česku, toľkokrát ste to spomínali, susedné Česko. V susednom Česku je pôžička, ktorá presahuje ročnú úrokovú mieru 70 %, môže byť už považovaná za protizákonnú a neplatnú tým pádom. Na Slovensku tisíce percent! Videl som pôžičku 8-tisíc percent ročne, 16-tisíc percent. To súvisí s tým podomovým predajom, pretože tí ľudia dostanú tú zmluvu a, samozrejme, pán Cicoň, že ju nečítajú. Nemajú čas, sú v strese, ktorý je tam vyvolaný. Ale ak by existoval tento návrh zákona, tak by sa toho báli.

    Dovoľte mi, aby som vám v tejto súvislosti, som vám prečítal, nikdy som si nemyslel, že tu budem citovať pána Jaroslava Pašku, europoslanca za SNS, vášho koaličného partnera v prvej vláde. SNS bol váš koaličný partner. Prečítam vám, čo v tejto súvislosti napísal v týchto dňoch. "Európska komisia nám vyčíta, že štát udržiava deravé právne prostredie, v ktorom môžu skupiny špekulantov a podvodníkov zneužívať ťažkú situáciu starších a chudobných ľudí, beztrestne ich okrádať, pripraviť aj o bývanie či o všetok majetok. Sme asi jediným štátom Únie, ktorý dlhé roky umožňuje takéto okrádanie svojich občanov. Výhovorky vládnej moci, že problém je zložitý, že na jeho riešení pracujú, ale nedá sa rýchlo vyriešiť, neobstoja. Veď keď chcela vláda viac peňazí pre seba, nemala problém v priebehu niekoľkých mesiacov zvýšiť dane, zaviesť vyššie odvody živnostníkom či uložiť ľuďom nové povinnosti spojené s poplatkami. Aj napriek stále vyšším poplatkom od občanov sa však služby štátu pre ľudí ustavične zhoršujú. Zdravotníctvo upadá. Kvalita vzdelávania klesá a sociálna starostlivosť o dôchodcov sa zhoršuje. Veľkí podvodníci behajú po slobode a sudcovia formálnymi aj procesnými chybami oslobodzujú zločincov. Európska komisia už tretí rok tlačí na slovenskú vládu, aby zlepšila ochranu obyvateľov pred úžerníckymi praktikami nebankových poskytovateľov pôžičiek. Uprostred prázdnin nám podpredsedníčka komisie Vivien Redingová, zodpovedná za agendu spravodlivosti, základných práv a občianstva, pohrozila pokutou za nečinnosť vlády pri elementárnej ochrane spotrebiteľov pred mafiánskymi praktikami nebankoviek." Toto píše váš koaličný partner z prvej vlády.

    Dámy a páni, chcel by som počuť od navrhovateľov, ako sa staviate k ročnej percentuálnej miere nákladov, ktorá je tým DNA, ktorá je tou podstatou, ktorá by mohla všetkých šmejdov, podvodníkov, úžerníkov vyťať raz na Slovensku, lebo sme už pomaly posledná krajina, tak ako o tom píše pán europoslanec.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s reakciou, sú dve faktické poznámky. Anton Martvoň s prvou.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Zajac, v podstate budem sa snažiť v odbornej rovine, lebo v podstate aj vy ste tak vystupovali. No znova chcem poukázať na to, že podľa nás v tomto prípade nebankovky ako také nie sú DNA tohto hlavného problému. Tí českí šmejdi fungujú mnohokrát na iných podstatách a práve preto aj média poukázali na to, že tých občanov vozili domov, kde im dávali hotovosť. Mnohokrát tí mnohí ľudia platili v hotovosti, ale, samozrejme, uzatvárajú sa aj úverové zmluvy, ale to je to, čo som poukázal pri všetkých týchto opatreniach, čo navrhujeme: od nulitnosti zmluvy, ktorá automaticky ani nevznikne, až po ohlasovaciu povinnosť, poučovaciu povinnosť a ďalšie a ďalšie, plus sankcie, plus nové kompetencie SOI-ky. Proste keď niekto neuzavrie kúpnu zmluvu, tak je logické, že nebude uzatvárať ani zmluvu o úvere, načo by mu už potom bol. Čiže tu je ten problém, ktorý chceme my riešiť teraz a pomôcť občanom.

    Čo sa týka nebankoviek, súhlasíme s tým, že je s tým vážny problém, ale nato, práve preto, aj vy ste to spomínali, že máte tú informáciu, že chcú to riešiť teda príslušné ministerstvá, ale musia to riešiť, samozrejme, aj s NBS-kou, ktorá vykonáva voči tomu dohľad a s inými zainteresovanými stranami. Čiže to je trošku dlhšia práca a my hlavne chceme pomôcť v tomto momente tým bežným ľuďom s tým tak rýchlo, ako sa len dá. Čiže týmto poukazujeme, že ani Česi nešli do spotrebných úverov, keď predkladali ten svoj návrh zákona po troch rokoch, ale riešili práve tento, alebo riešili tieto zákony o podomovom obchode ako takom. Čiže súhlasím, nebankovky treba riešiť komplexne a, samozrejme, za zúčastnených strán, ktoré vykonávajú dohľad, ale toto jednoducho s nebankovkami priamo nemá žiaden súvis. Pokiaľ zmluvu nikto kúpnu neuzavrie, tak nikto nebude brať ani úver, ale tu chceme ľuďom čo najskôr teraz pomôcť, lebo, aby sa nestal ten prípad Horvátha, čo poukázal teda pán Hlina.

  • Ďakujem za slovo. Pán Zajac, ešte raz hovorím, pointa zákona je o niečom inom. Ešte raz sa vrátim k tej predvádzacej akcii, kde som bol, ktorej som bol svedkom, kde sa výrobok predal drahšie o 1 200 %, ale zmluvy, ktoré boli podpísané s týmito dôchodcami, alebo resp. s týmito kupujúcimi, boli bezúročné, bez nákladov, a tak ďalej, a tak ďalej.? Čiže aké je tam RPMN? Nulové.

    Ďakujem.

  • Pavol Zajac s reakciou, nech sa páči.

  • Pán Martvoň, som rád, že ste ma dobre počúvali, ale ja som povedal, že ministerstvo spravodlivosti uvažuje nad tým, že niektoré opatrenia pri nebankových subjektoch prijme a bude to dobré, že niektoré prijme. Ale tú podstatu, to RPMN, toho sa boja, nechcú, lebo toto je podstata, potom bude stačiť nebankovke to, že splní určité kritériá, ktoré určí Národná banka Slovenska, ministerstvo spravodlivosti, ale RPMN nechcú počuť, ani nebankovky, ani ministerstvo spravodlivosti, ale ani poslanci SMER-u. Bol tu návrh zákona, mohli ste sa k tomu vyjadriť, mohli ste vystúpiť, mohli ste povedať, že to som zle nastavil, že to netreba, že ten strop nemusí byť, hocičo ste mohli povedať. Boli ste ticho a ste to neschválili, teraz ste celý čas znova ticho, zase ste sa nevyjadrili ku RPMN. Vyjadrite sa k tomu, povedzte, že to navrhnete v skrátenom legislatívnom konaní, pôjdete za ministrom spravodlivosti! Veď keď hrozia obrovské ekonomické škody, je dôvod na skrátené legislatívne konanie, čo robia už rok a pol? Veď to podporíme! Tak sa k tomu vyjadrite konečne a nie kozmetické úpravy, ostrihávanie stromu, hovoriť to, že akcia môže byť zrušená, keď obchodná inšpekcia. Ale my nehovoríme, že to je zlé, len hovoríme, že poďme na podstatu. A skúste sa k tomu vyjadriť.

  • Ďakujem pekne za výmenu. Teraz nasleduje Helena Mezenská, posledný rečník v rozprave.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení prítomní poslanci, ja som pôvodne uvažovala pod vplyvom vývoja udalostí, dramatických udalostí za posledné dva dni, že pre mňa nemá zmysel sa k žiadnemu zákonu, ktorý vládna strana pripraví a aj vládni poslanci pripravia v rámci svojej vlastnej poslaneckej imunity, že pre mňa nemá zmysel sa k týmto zákonom už vôbec vyjadrovať a to preto, čo som tu povedala aj v stredu, že ak bola vládna strana, strana SMER usvedčená v priebehu stredy z tunelovania štátu, z tunelovania a zvyšovania závislosti štátnych podnikov zo škandalóznych odhalení, ktoré túto stranu usvedčili v tom, že nepracuje pre potreby ľudí, pre potreby občanov, ale pre potreby finančných skupín, táto vládna strana pre mňa stratila akýkoľvek rešpekt. Zastreté sú všetky vaše ľudské a odborné kvality, ktoré ste možno pretavili aj do tohto zákona - a budem, aspoň krátko sa ho dotknem, v stručnosti -, stratili ste predo mnou rešpekt a akékoľvek veci, ktoré tu budete predkladať, pokiaľ sa nevysporiadajú veci v zákone o obnoviteľných zdrojoch a pokiaľ sa neprehodnotí situácia v Slovenskom plynárenskom priemysle, kde bolo preukázané, že táto transformácia nebola realizovaná tak, aby bola výhodná pre štát, pre mňa nemá zmysel sa k akýmkoľvek dielčím a partikulárnym návrhom zákonov vyjadrovať.

    Ak ma chcete presvedčiť, že aj tento návrh zákona nie je, ako tu spomínali ostatní kolegovia, len obyčajnou kozmetickou úpravou, tak sa vyjadrite, prosím vás pekne, ako tento zákon bude garantovať práve dôchodcom a zraniteľným občanom, ktorí sú korisťou špekulatívnych predajcov v podomovom predaji, akým spôsobom a kto bude zabezpečovať ich ochranu. V zákone som nenašla konkrétne opatrenia ani konkrétne výkonné algoritmy, mechanizmy, ktoré by ma napríklad utvrdili v tom, že tento zákon má hlavu a pätu, že naozaj nie je len formálne pripravený, ale že sleduje aj koncovku a tou je vymoženie konkrétneho práva.

    Mne do kancelárie prichádza mnoho dôchodcov, ktorí po tom, ako uzavreli nevýhodné zmluvy a aj keď uplatnili svoje právo do siedmich dní odstúpiť, ich právo nie je vymožené. Nemajú sa na koho obrátiť, nemá im kto pomôcť, dištancuje sa od toho polícia, dištancuje sa od toho Slovenská obchodná inšpekcia, pomalá v svojom konaní, aj keď vydá nejaké odporúčanie, je aj komisia pre posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách.

    Vy, pán predkladateľ, povedzte mi, povedzte mi konkrétne, aké výkonné algoritmy, aké konkrétne výkonné mechanizmy ma utvrdia v tom, a nie mňa, ale aj konkrétnych dotknutých zraniteľných spotrebiteľov v tom, že ich právo na základe tejto novely bude vymožené. Iba tak tento zákon bude mať svoj zmysel, iba tak naša činnosť a vami predkladaný návrh bude mať zmysel, ak preukáže praktický prínos. A ten praktický prínos spočíva v tom, čo teraz v zákone o podomovom predaji a v aplikačnej praxi nie je zabezpečené, že to právo zraniteľného spotrebiteľa je vymožené.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pani poslankyne je jedna faktická poznámka.

    Nech sa páči, Anton Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Mezenská, ja som trošku prekvapený z vášho vystúpenia, lebo bral som vás ako osobu, ktorá sa dlhé roky bije za spotrebiteľov. Ja osobne som toho názoru, že keď niekto dlhé roky pomáha, alebo bije sa za spotrebiteľov, tak každý paragraf, ktorý spotrebiteľovi pomôže, by mal vítať.

    Takto, čo sa týka SOI-ky, že nebude ochranu zabezpečovať, s tým nesúhlasím. Slovenská obchodná inšpekcia priamo aj teraz, ale aj, samozrejme, médiá vystupovali proti tým šmejdom ako takým, len, žiaľbohu, nemali nejaké konkrétne mechanizmy, alebo mali, dá sa povedať, nemali k tomu k dispozícii mechanizmy, ktoré teraz im dávame. Čo konkrétne, alebo aké konkrétne algoritmy k tomu dopomôžu. Praktický prínos hneď zakázania akcie, teda SOI-ka môže zakázať akciu. Zo zákona, pokiaľ nebude niektoré ustanovenie zákona teda dodržané, buď zmluva nevznikne, alebo je tam ďalšie ustanovenie, teda v konkrétnej špecifickej situácii, vyššia doba na odstúpenie od zmluvy bez sankcie ako takej. Samozrejme, sú tu ďalšie ustanovenia, ktoré sa týkajú potom pokút ako takých, čo pomôžu ochrániť spotrebiteľov. A čo je dôležité, v tomto momente, keď prijmeme tento zákon, za ktorý v podstate, poviem takto, nám prichádzajú pozitívne ohlasy až z Českej republiky, tak jednoducho tých šmejdov docielime, aby došmejdovali na Slovensku a aby sa posunuli buď niekde ďalej, alebo sa vrátili tam, odkiaľ prišli.

    Ale to chcem povedať, ten zákon si treba pozrieť komplexne, je to veľmi zložitá novela. My sme sa tam bavili s každým odsekom, niekedy to bol aj týždeň, kým sme to, samozrejme, ja s kolegom Brixim prelúskali, konzultovali sme to s odbornými inštitúciami, ktoré sa tomu venujú, aj s tou komisiou, čo ste spomínali, na ochranu spotrebiteľa ako takého. Čiže treba sa na to pozrieť komplexne, ale ja som osobne toho názoru, každý jeden paragraf, čo pomôže dostať odtiaľto...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani kolegyňa Mezenská, nech sa páči.

  • Asi ste ma nepochopili, pán poslanec Martvoň. Ja sa nebavím o prevencii, ja sa bavím o tom, aké garancie v represívnych účinkoch tohto zákona ste tam prijali. Ja som tam žiadne nenašla. Poviem to ešte ľahšie a konkrétnejšie, povedzte mne a človeku, ktorý je takýmto podomovým predajom zasiahnutý, čo má robiť, na koho sa má obrátiť, kde bude jeho právo vymožené. Lebo dnes mi túto odpoveď pre týchto dotknutých ľudí nevie nikto dať. Dnes je jedna jediná odpoveď zo SOI-ky, na ktorú sa odvolávate, pán poslanec Martvoň, aby ten občan, ktorý žije z dôchodku, išiel na súd. Takže ja sa pýtam ešte raz, ak ste taký odborník, povedzte mi, nie čo v preventívnych účinkoch, čo v represívnych účinkoch je v tomto zákone ošetrené a zabezpečené tak, aby mi dalo garanciu, že tento zákon má praktický prínos pre aplikačnú prax, pre vymožiteľnosť práva zraniteľného spotrebiteľa. Presvedčte ma o tom, že tento zákon nie je len kozmetickou úpravou.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ už je pripravený, chce zaujať stanovisko.

  • Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, ja sa chcem na úvod poďakovať úplne všetkým, ktorí v rozprave vystúpili a mali pripomienky, ktoré boli vecného charakteru, a majú možnosť v druhom čítaní tento návrh zákona i riešiť. Ja čisto teraz faktograficky v súvislosti s tou ročnou percentuálnou mierou nákladov. Nikto z nás dvoch, ktorí sme tu prítomní, ad jedna neboli vo volebnom období, kedy sa táto percentuálna miera nákladov zrušila, čiže ja vám neviem povedať mechanizmus, ako to bolo, ani celú genézu toho, prečo a aké bolo jeho zdôvodnenie. Ja vám chcem povedať; a môžem to prisľúbiť za seba aj za pána kolegu možno Martvoňa; že zistíme, aké sú možnosti s touto ročnou percentuálnou mierou nákladov pracovať ďalej a aké sú legislatívne zámery aj zo strany príslušných rezortov na to, aby takáto percentuálna miera sa objavila v zákone, možno aj v nejakom krátkom časovom horizonte a aby mohla pomôcť tomu, že spotrebiteľské zmluvy a úverové zmluvy teda súbežne budú nastavené tak, aby občanov nepoškodzovali, teda nepoškodzovali ich do miery, aká tu bola spomenutá.

    Čo sa týka kolegu Poliačika, tomu už bolo povedané zo strany pána kolegu Martvoňa, áno, nie je cieľom zákona poškodiť ani spoločnosti, ako sú Avon lady, Zepter a pod., kde skutočne pomerne slušným spôsobom predajcovia chodia ponúkať tovary, ktoré, u ktorých nie je nejaká indikácia toho, že by mohli byť zneužité na nejaké hrubé obohacovanie sa na tých najslabších príjmových skupinách.

    My sa stretávame, aj sme sa stretli s viacerými spoločnosťami - či už väčšími, alebo menšími -, s ktorými sme komunikovali a ktoré možno aj vzniesli námietky - či už viac, alebo menej oprávnené - na to, ako by tento zákon mal v praxi vyzerať. A teda pevne verím, že v druhom čítaní, možno aj za vašej pomoci dôjdeme k tomu, že ten zákon upravíme do takej podoby, aby sa všetky subjekty, ale najmä teda občan, a teda tie najzraniteľnejšie strany občana v tomto zákone cítili komfortne.

    V závere ešte by som sa chcel dotknúť pani poslankyne Mezenskej, ktorá sa pýtala na samotnú aplikačnú prax a vymoženosť zákona v dnešnej podobe. No, pani kolegyňa, tento zákon sme predložili nie preto, lebo veci fungujú, ale práve preto, lebo dnes veci zjavne úplne, úplne komfortne vo vzťahu k občanovi nefungujú a je záujem, aby ten občan mal možnosť sa pro futuro domôcť svojich spotrebiteľských práv aj skrze tú 15-dňovú lehotu. A, samozrejme, môžte namietať, ale ak máte návrh, ako by tá vymožiteľnosť práva prakticky mala vyzerať, ja veľmi rád sa s vami o tom v druhom čítaní pobavím, ale príďte s konkrétnym riešením, nie s teóriou.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, chce sa vyjadriť pani spravodajkyňa? Nie je tomu tak, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Dámy a páni, keďže nasleduje bod, ktorý mám predkladať ja, vyhlasujem krátku prestávku na vystriedanie. Ďakujem pekne.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Môžem byť vystriedaný až za 15 minút, takže buď dáme prestávku, alebo ak je súhlas, tak prejdeme ÚPN návrh, ja som tomu naklonený.

    Takže pristúpime k prvému čítaniu o návrhu výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. na sprístupnenie dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu v rokoch 1939 až 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a doplnenie niektorých zákonov, je to zákon o pamäti národa, v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh zákona má tlač 644 a návrh na jeho pridelenie do výborov má tlač, má číslo 618.

    Dávam teraz slovo poslancovi pánovi Vladimírovi Jánošovi, aby návrh zákona uviedol.

    (Rokovanie o návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 – 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov, tlač 644.)

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, aj ostatným kolegyniam, kolegom za ochotu pustiť tento zákon ešte pred predchádzajúcim. Dovoľte mi teda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, aby som vás oboznámil s obsahom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu v rokoch 1939 až 1989 a o založení Ústavu pamäti národa. Tento zákon je predkladaný ako návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, podotýkam taktiež, že po vzájomnom konsenze všetkých politických strán účastných v tomto výbore. Výbor svojím uznesením zo dňa 3. júla 2013 vyslovil súhlas s návrhom na vydanie predmetného zákona a ako podpredsedu výboru ma poveril jeho uvedením v prvom čítaní na prebiehajúcej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Predmetným návrhom zákona reagujeme na aktuálnu situáciu nevyhnutnej potreby šetrenia finančných prostriedkov v rámci fiškálnej konsolidácie štátnych výdavkov. Podľa súčasnej platnej právnej úpravy patrí predsedovi dozornej rady bez ohľadu na výšku príplatku určenom správnou radou za výkon funkcie mesačná odmena vo výške trojnásobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa mu má odmena vyplácať. Taktiež podľa súčasnej platnej právnej úpravy patrí jednotlivým ostatným členom dozornej a správnej rady za výkon funkcie mesačne odmena vo výške dvojnásobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa im má príslušná odmena vyplácať. Zmenou príslušného § 10 ods. 5 zákona o pamäti národa sa navrhuje ustanoviť, že predsedovi dozornej rady patrí za výkon funkcie mesačne odmena vo výške 1,5-násobku priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky taktiež zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa mu má odmena vyplácať. Ostatným členom správnej rady a dozornej rady patrí za výkon funkcie mesačná odmena vo výške priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa im má odmena vyplácať.

    Dámy a páni, z uvedeného je zrejmé, že návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, nemá negatívny vplyv na podnikateľskú sféru, na zamestnanosť a ani na životné prostredie. V súlade s ustanovením § 33 ods. 1 zákona č. 523 z roku 2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov by som chcel zdôrazniť, že prijatím predmetného návrhu zákona sa predpokladá len za bežný rok finančná úspora v rozpočte verejnej správy vo výške presahujúcej 110-tisíc eur. V závere si dovoľujem taktiež uviesť, že predkladaná novela je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nejako zásadne nemení a neovplyvňuje postavenie, význam či plnenie odborných úloh Ústavu pamäti národa. A na záver podotýkam taktiež, že Ústav pamäti národa sám odporučil vysloviť s predkladanou novelou súhlas.

    V závere, pán podpredseda, mi dovoľte, aj vás, pani poslankyne, páni poslanci, požiadať o podporu tohto, tejto novely zákona. Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, pani poslankyni Ivete Liškovej.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia navrhnutého gestorského výboru, teda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny v súlade s § 73 ods. 1 podala v prvom čítaní spravodajskú informáciu k návrhu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu 1939 - 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a o doplnení niektorých zákonov (zákon o pamäti národa) v znení neskorších predpisov, tlač 644. Konštatujem, že návrh zákona bol podaný v lehote určenej § 72 rokovacieho poriadku, to je 15 dní pred konaním schôdze, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Podľa vyjadrenia navrhovateľa problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, preto sa stupeň zlučiteľnosti nevyžaduje. Návrh bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 618 z 19. augusta 2013 navrhujem, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorský výbor v lehote do 30, resp. 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Chce sa niekto prihlásiť ústne? Jeden.

    Pán poslanec Alojz Hlina, nech sa páči, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi aj k tejto veci, aj keď sa to možno niekomu bude zdať zvláštne, že čo sa k tomu dá povedať. By ste neverili, že u mňa by to skoro prešlo, ten zákon, ale potom som sa, si to tak prepojil s jednou informáciou a nedá mi ináč, len krátko k tomu niečo povedať. Tak ak ste boli už nastavení, že ako to zbehne, tak mi to prepáčte, ale tú chvíľku vydržte so mnou.

    Prosím vás pekne, naozaj niekedy žasnem, že čoho sme my schopní. My sme tu mali prípad, teda sme zistili, že ombudsmanka platí, teda, že úrad ombudsmana sme vytvorili na to, aby Móric mal príjem z nájmu. Hej, čiže viete, ombudsmanka nemá na telefón, lebo proste je taká zmluva za nájom. A teraz v zásade zisťujeme, ÚPN, dozorná rada, aké mali nastavenie príjmu tí ľudia. Len viete, toto neni, ja neviem, SPP. Viete, že ÚPN, keď už sme nemali v sebe to, že do ÚPN niekto by predtým nominoval pána Jukla alebo pána nebohého, aj jedného, aj druhého, už nebohého pána Krčméryho, že teda ako z vďaky, že nech si na sklonku života možno užijú tie peniaze, keď sú. Ale viete, tam je nominovaný, ak sa nemýlim, ten Hamuľák, pán Hamuľák, to je tu z tejto omladiny smeráckej, ak sa mýlim, tak ma opravte.

    Viete, to sme nemali v sebe, že, že kto by mal dozerať na činnosť takého orgánu ako ÚPN, že by to mal byť niekto, kto si to svojou, svojím historickým, by som povedal, pôsobením aj zaslúži koniec koncov. Viete, že a to, to vyzerá, že sme to tak nemali, nikto to tak necítil, že dajte tam niekoho, kto má morálne právo, už keď sa rozhodlo, že budú sa za to brať peniaze, viete, nechcem to, len to tu nikto nemal. Nikto!

    Podľa mňa, keď to nie je tak - a vtedy by som sedel ticho, vám poviem pravdu -, keby nominácie v dozornej rade na šesť či sedem rokov, čo ten pán Hamuľák zoberie neviem koľko peňazí, sedel by som ticho možno, keby tam bol niekto iný. To si povedzme, ale pre tento prípad mi nedá ináč. Nedá! Proste keď sme to takto necítili, tak to cíťme tak, že ak tam chceme nominovať niekoho, kto má nejaké stranícke záujmy, že je to čestná funkcia, že sme mu dali tú česť ísť dozerať na to, či tí ľudia, ktorí sú zvolení, aby chránili našu pamäť, či to robia dobre. Lebo to robí tá dozorná rada a naozaj taký pozmeňovák dám a budem naozaj zvedavý na komunikáciu s jednotlivými poslaneckými klubmi. Lebo pre tento prípad to naozaj sedí, ÚPN neni SPP, prosím vás pekne, mne to tu minule niekto hovoril, že, a to bude aj moja.

    A prípadne by ma zaujímalo, pán predkladateľ, keď vás tu takto vidím, však vás pomaly ani nepoznám, že či by ste nevedeli nabudúce povedať, že - a to už sa dozviete, vážení -, že koľkokrát zasadala dozorná rada trebárs za rok 2012 alebo 2011. Skúste potom, povedzte, koľko dostali.

    Viete, keď niekto nemá v sebe ten morálny rozpor, že niekto je schopný brať za minulý rok - ja neviem, koľko to vyšlo, hej - možno milión korún dokopy a boli tam možno dvakrát alebo trikrát schváliť účtovnú uzávierku, ale ani, ani nemal ani najmenší problém nejak morálne s tým, nuž ja by som to chcel aj pre ľudí tejto krajiny. Prosím vás pekne, naozaj férovo a korektne, budem zvedavý, že či podporíte ten pozmeňovák, prípadne sa niekto pridajte, že funkcia dozornej rady ÚPN je čestná funkcia, je čestná, samozrejme, náklady pokrývajúce, že tam niekto došiel úplne v poriadku, nikto nespochybňuje, ale je cťou, že tam je. A keď to títo existujúci kolegovia, ktorí sú tam, tuná omladina, nebude tak cítiť, tak nech sa vzdá tej funkcie, hej.

    Naozaj zhrozený som, z tohto som naozaj zhrozený. A poviem prečo. Lebo aj ÚPN je v pozícii ako ombudsmanka, hej, že my robíme múzeum 17. novembra a presne z pohľadu tohto, že sme sa dohodli, že ÚPN bude robiť tú inštaláciu samotnú, ale ja vravím, ja nič, fakt od vás nič nechcem, že tie plastové a neviem čo, to všetko zaplatíme, hej, len prosím vás, urobte tú odbornú stránku práve kvôli tomu, aby sme sa my vyhli, že či my sme to nejakým spôsobom upravili, že vy ste odborným garantom, ale všetky hardvérové, hardvérové nároky, tak ako som povedal, zaplatíme my. Práve preto, že som mal úctu k tej ustanovizni, ani ma nenapadlo, že niečo od nich, viete, práve naopak. A preto ma obzvlášť, ale obzvlášť uráža to, že sme neboli schopní mať múzeum, že máme vzťah k histórii, ako máme, tak ma uráža, že je tam nejaký, ja neviem, tridsaťročný právnik alebo neviem koľkoročný, tak neviem v čom, teda okrem toho, že poznal tých správnych ľudí, ktorí ho nominovali a nerozpakuje sa brať tie peniaze také, aké za to bral.

    Páni kolegovia, ak dovolíte pre túto chvíľu skončím, nechcem sa tým hlbšie zaoberať. Očakávam od vás, že podporíte to, že ak, ak vôbec tomu chápeme. Taká inštitúcia ako ÚPN nemôže byť odkladisko neviem koho, ale dozorná rada a funkcia člena dozornej rady je čestnou funkciou a verím, že raz možno príde aj návrh v tomto pléne, že do funkcie člena dozornej rady budú nominácie, pred ktorými zrazíme opätky. Len či sa toho ešte niekto dožije, či sa ešte tí ľudia toho dožijú, lebo už umierajú. To už budú ako tí partizáni. Viete, bude po vojne za chvíľku sto rokov a furt budú nejakí partizáni. Toto sa tiež bojím, že my sa dopracujeme k tomu, že to bude tiež tak. Takže čím skôr, tým lepšie, aby sme sa dopracovali k tomu, že v dozornej rade sú ľudia, pred ktorými zložíme ten pomyselný klobúk a povieme, áno, presne takíto ľudia tam mali byť.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca sú tri faktické poznámky.

    Nech sa páči, Anton Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, dovolím si vás upozorniť na zopár faktov. Tento zákon o ÚPN bol nastavený a vytvorený za vlády pána Dzurindu. Od jeho čias a, samozrejme, za predsedania pána Langoša tento zákon takto fungoval, že dozorná rada, člen dozornej rady má byť v prvom rade odborník. Na čestné funkcie práve slúži tá správna rada ako taká.

    Čo sa týka osoby pána Hamuľáka, no sám ste povedali, že ho ani nepoznáte. No jednoducho, to, že vy ho nepoznáte, neznamená, že ho iní nepoznajú a že ho nepozná odborná verejnosť. Kebyže je taký zlý, ako tvrdíte, tak by sa sami členovia správnej a dozornej rady už minimálne za vlády Ivety Radičovej, keďže on tam mal funkčné obdobie aj za vlády Ivety Radičovej, by sa boli ozvali. To je prvý moment.

    Keď fakt ho ale nepoznáte, tak skúste sa spýtať naňho vášho poslaneckého asistenta doktora Kaššáka, ktorý je s ním kamarát. Čiže on vám povie, že Hamuľák je odborník alebo minimálne je expert na pracovné právo. Čiže toľko k tomu, že vy sa vyjadrujete k ľuďom, ktorých ani nepoznáte a nedáte im ani šancu, aby dokázali. Myslím si, že v tomto vláda Ivety Radičovej bola minimálne korektná, že keď bol niekto nominovaný a ukázal sa ako odborník, že ho neodvolávali. On tam zotrval a bol tam a je tam až doteraz, ale bol tam aj za vlády, celé funkčné obdobie vlády Ivety Radičovej. Toľko k tomu.

  • Dobrá otázka. Možno k tomu ohľadom odmien. Už len treba spomenúť to, že ohľadom ÚPN, aby tu nevznikali nejaké dezinformácie a stále sa vracanie dekády dozadu. Vláda Ivety Radičovej zriadila komisiu na úpravu zákona a medzi iným, samozrejme, sme sa venovali aj možným odmenám, práve ktoré ty spomínaš, zhruba to kopíroval, kopírovalo návrh, o ktorom hovoríš. Tak za seba hovorím, že to má logiku a úplne rovnako to vnímam ako čestnú funkciu. Nejde mi o nejaké personálne doťahovačky, ale o to, aby história, i keď ja mám trošku problém s názvom toho úradu, lebo on sa venuje iba dvom zločineckým režimom 20. storočia, aby sme urobili teda zadosť aspoň tomuto obdobiu a mali tam ľudí, ktorí si túto úctu a túto funkciu zaslúžia hlavne z toho, z tej morálnej roviny. A myslím si, na Slovensku je dostatok ľudí, ktorí to budú považovať za česť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Zaujala ma tá časť vystúpenia pána poslanca Hlinu, kde hovoril o odmenách v dozornej rade. Nepoznám situáciu a nebudem hodnotiť konkrétne osoby a osobnosti v tomto prípade, ale poznám niektoré dozorné rady, nebudem ani tie menovať, nie je to potrebné, kde skutočne táto funkcia bývala veľmi často len odmenou za to, aby človek prišiel, dačo odsedel a dostal za to celkom slušne zaplatené. Dokonca boli to platby, ktoré možno prevyšovali aj očakávané rozmery. Takže asi by sme dokázali sa zjednotiť na tom, že áno, odborník tam má byť, treba mu preplatiť jeho nevyhnutné náklady, to je celkom isté, aby dostal cestovné, stravné a nejaké ďalšie veci, ktoré sa dajú uznať za objektívne. Ale bolo by to veľmi fajn a dokázali by sme zmeniť jednu celú pomerne temnú alebo minimálne šedú kapitolu dozorných rád tejto republiky, keby sme prijali tento princíp, o ktorom sa zmienil pri tomto ústave pán poslanec Hlina. Takže páči sa mi to a bol by som ochotný to podporiť. Skúsme nad tým porozmýšľať.

    Ďakujem.

  • S reakciou, nech sa páči, Alojz Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Rozsah činnosti dozornej rady je definovaný zákonom. V zásade nemá byť na čo odborník, ale dobre, teraz to prečítať. Tam je ešte mimoriadne zaujímavá jedna vec, že oni sú traja a spomedzi seba volia predsedu. Čo je tiež svojím spôsobom, viete, že ako zvolíte, keď ste traja jedného predsedu. S jedným sa dohodnem a už je to vybavené. To sú také, by som povedal, že dosť absurdity. Ale ja verím, že sa tu nájde vôľa na to, že to pre prípad ÚPN budeme chápať tak, ako by sme mali chápať, že to je čestná funkcia, že niekto v tej dozornej rade je. A naozaj by som bol rád, keby to, keby sme sa k tomu postavili tak zodpovedne, nie tak ignorantsky. A keby aj náhodou tá ignorancia tu po nejakých skvostných vystúpeniach obhajujúcich neviem čo aj bola, že sa toho nedotkneme, tak ja vyzvem tých existujúcich členov, aby sa vzdali, a nech, či to necítia ako nejaký určitý morálno-etický rozpor na rozsah tej práce, ktorú vykonávajú alebo vykonávali a pomer toho, čo dostávali a budú dostávať. To urobím. A pokiaľ to neprejde v tejto sále a urobím to v intenzívnej miere primeranej, lebo činnosť ÚPN je podvyživená, tak jak je podvyživená činnosť ombudsmana, tak aj ÚPN-ka je podvyživená. Čiže tieto ušetrené peniaze pomôžu tým ľuďom, ktorí tam sú a ktorí niečo reálne robia. Reálne robia. Nie, že niekto tam raz za tri mesiace príde. Viete, to je fakt na smiech. Však tí ľudia by mali mať, vo vnútri cítiť, že to nie je celkom správne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, pán predseda výboru, nech sa páči. Pani spravodajkyňa, ešte zostaňte.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja musím skutočne len v krátkosti zareagovať. Nepredpokladal som, vážený pán Hlina, to, že vy mňa nejak poriadne nepoznáte, mi nejak osobne neprekáža, ani po tom netúžim. Ja takisto mávam rukou nad vami a nad vašimi vystúpeniami, pretože vy sa staviate do úlohy, že rozumiete absolútne všetkému: od ÚPN cez neurochirurgiu až po jadrové ponorky. Takých ľudí som poznal v minulosti viacero a nedopadli dobre.

    Chcem povedať jednu vec. Nemýľme si, pán Hlina, fazónu a sezónu. To sú dve rozdielne veci. My sme otvorili zákon o ÚPN po vzájomnej dohode na našom výbore. Toto nie je zákon, ktorý by predkladal niekto ako osobnú poslaneckú iniciatívu, ale nadhodili sme to na našom riadnom výbore 30. júla, kde sme sa spoločne dohodli aj s opozičnými stranami, že takýto zákon predložíme a predložíme ho z racionálneho dôvodu. Pretože - ak mám správne informácie - dozorná rada ÚPN zasadala za rok 2012 dvakrát a skutočne tie odmeny, ktoré tam boli, nechcem povedať a vyjadriť sa tak hrubo, že boli premrštené, ale aj sami členovia dozornej rady si uvedomili, že tá odmena, ktorá tam bola za ten počet zasadnutí, ktorý tam bol, nie je asi adekvátna. A preto sme pristúpili k tomuto kroku. Ak ste dobre počúvali, tak som aj v závere spomenul, že s týmto krokom a s touto zmenou zákona o ÚPN súhlasili aj členovia dozornej rady, aj správnej rady ÚPN. Snáď len toľko na zrovnalosti.

    Čo sa týka personálnych záležitostí, myslím si, že tu ste o režim pozadu, pretože personálne záležitosti sme riešili niekedy inokedy, keď sa volila dozorná rada, keď sa volila správna rada ÚPN. Myslím si, že to nie je témou dňa a témou tohto zákona.

    Ďakujem pekne za slovo.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ. Pani spravodajkyňa, záverečné slovo? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o návrhu poslanca Jána Figeľa na vydanie zákona o ochrane osôb pri odhaľovaní trestnej činnosti súvisiacej s korupčnými a inými vybranými trestnými činmi.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 415. Spoločná správa výborov má tlač 415a.

    Dávam teraz slovo poslancovi a podpredsedovi Národnej rady Jánovi Figeľovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Figeľa na vydanie zákona o ochrane osôb pri odhaľovaní trestnej činnosti súvisiacej s korupčnými a inými vybranými trestnými činmi, tlač 415.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi krátko uviesť to, čo už predtým uvedené bolo, v máji tohto roku, a vďaka vašej podpore aj pri hlasovaní o tom rokujeme znovu v druhom čítaní. Som presvedčený, že korupcia spolu s nezamestnanosťou patria k dominantným problémom súčasného Slovenska. Majú aj nadväznosť, pretože ak sa darí korupcii, nedarí sa podnikaniu alebo zdravej ekonomike. Korupcia má dopady, samozrejme, na kultúru, na spoločnosť, na vzťahy, na dôveryhodnosť a je súčasťou veľmi dôležitého spoločenského zápasu o to, aby platili pravidlá, spravodlivosť, vyhrávala statočnosť aj v malom, aj vo veľkom rozsahu. Nechcem zdôvodňovať to, čo zdieľame aj preto, lebo veľmi si cením ten konsenzus, keď pri prvom čítaní nikto nebol v hlasovaní proti návrhu samotného zákona, ktorý v rozsahu relatívne limitovanom v jedenástich paragrafoch riešil problematiku, rieši problematiku ochrany osôb pri ohlasovaní trestných činov korupcie a ďalších vybraných trestných činov. Som presvedčený, že ochrana tých, ktorí takúto statočnosť alebo občiansku povinnosť chcú naplniť, je v našom spoločnom záujme, že dnešný právny stav je nedostačujúci, nevyhovujúci, a preto takúto normu, nástroj potrebujeme. Cieľom je nielen ochrana, ale aj právna pomoc takýmto osobám, pretože v rámci už či celkového procesu, alebo postavenia tieto osoby si právnu pomoc zaslúžia.

    Tretím pilierom alebo súčasťou tohto návrhu bolo samotné odmeňovanie, ktoré som ani a nepovažujem za rozhodujúce alebo najdôležitejšie, pretože nemôže byť statočnosť výsledkom nejakého odmeňovania, ale, naopak, statočnosť si zaslúži či morálne, alebo aj vecné odmene, odmenu, ocenenie, ale na tomto nemôže samotná filozofia stáť. Preto o tom rozprávam, lebo po prvom čítaní a zároveň aj tu v pléne zaznievali niektoré otázky, výhrady alebo dôvody na prehodnocovanie týchto troch súvislostí. Teda ochrany, právnej pomoci a odmeňovania. Vo výboroch parlamentu nastala zhoda práve pri zmene, ktorú chcem len spomenúť. Bude predložená, resp. uvedená aj spoločným spravodajcom, je výsledkom naozaj konštruktívneho rokovania, to oceňujem, lebo ak také prevláda, tak potom problémy riešime. Ak nie, tak ich vyrábame, už či pre občanov, alebo pre štát.

    Dospeli sme k úpravám, ktoré majú aj legislatívno-technický charakter, ale aj obsahový. A dve by som len chcel spomenúť z obsahového rozsahu, lebo boli rozšírené skutkové podstaty, ktoré sú pokrývané vymedzením zákona. Boli pridané tri nové skutky, ktoré medzitým aj trestné právo definovalo, resp. dnes je oveľa citlivejšie vnímané, a to je daňový podvod, marenie výkonu správy daní a volebná korupcia. Myslím, že je to oprávnené a potrebné doplnenie. A to druhé je teda vypustenie paragrafov 9 a 11, ktoré hovorili o poskytovaní odmien. Viaceré dôvody k tomu viedli. Jedným z nich je prípad, keď povinnou stranou alebo výsledkom trestnej činnosti je zbankrotovaná firma, kde už niet z čoho vyplácať náležitosti alebo aj finančné povinnosti a je to potom povinnosť štátu, resp. situácia, kedy môže práve fakultatívnosť odmeňovania spôsobovať nové a ďalšie nedorozumenia alebo administratívne súvislosti, pretože v samotnom návrhu odmeňovanie nebolo obligatórnou náležitosťou, ale fakultatívnou po nadobudnutí právoplatného, právoplatnosti rozsudku súdu. A aby neboli pochybnosti, že toto má mať nejaké záťaže pre štát alebo verejné financie, tak som súhlasil a sám vlastne na výboroch predniesol pozmeňovacie návrhy, ktoré s tým súvisia. Účinnosť zákona práve kvôli plynúcemu času od predloženia navrhujeme posunúť na Nový rok, teda na 1. január 2014.

    Dámy a páni, s týmito úpravami konsenzus vytvorený na rokovaní výborov, tiež skôr vítaný a výnimočný, považujem za dobrý základ pre finálne rokovanie pre tento moment. Zrejme jeho pokračovanie na budúci týždeň. Ale len preto to hovorím, lebo môžeme prispieť a potvrdiť, že tento parlament má záujem bojovať s korupciou, vylepšovať prostredie alebo nástroje pre účinnejší zápas, alebo to spolitizovať, respektíve možnože nejakým spôsobom odmietnuť len preto, že je to opozičný návrh. Chcem na to apelovať práve preto, lebo parlament je zákonodarným zborom a každý z nás má na tom svoj podiel. Takže s týmto konštruktívnym úvodom vám vopred ďakujem nielen za vklady, alebo ten prínos, čo znamená rozprava, ale aj podporu tomuto riešeniu pre Slovensko.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre sociálne veci poslancovi Júliusovi Brockovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, výbor ma určil ako spoločného spravodajcu výborov k tomuto návrhu zákona Jána Figeľa na vydanie zákona o ochrane osôb pri odhaľovaní trestnej činnosti súvisiacej s korupčnými a inými vybranými trestnými činmi, tlač 415. Návrh prerokovali výbory, ktorým ho Národná rada pridelila, to znamená: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre obranu a bezpečnosť, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a výboru pre sociálne veci, ktorý určila ako gestorský výbor. Poslanci Národnej rady z iných výborov nepredložili k tomuto návrhu žiadne stanoviská gestorskému výboru.

    Výsledok rokovaní vo výboroch bol nasledovný. Návrh zákona odporučili schváliť: výbor pre financie, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre ľudské práva a výbor pre sociálne veci. Ústavnoprávny výbor návrh prerokoval, ale neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny poslancov. V spoločnej správe je 19 pozmeňovacích návrhov, nebudem o nich hovoriť, pretože ich uviedol a okomentoval predkladateľ. Gestorský výbor odporúča Národnej rade, aby predmetný návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schválila. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 19 v štvrtej časti tejto spoločnej správy spoločne, so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

    Pani podpredsedníčka, nech sa páči, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala osem písomných, sedem písomných prihlášok, za poslanecký klub OĽaNO Ján Mičovský, za poslanecký klub KDH Pavol Zajac, potom je to pán poslanec Mikuláš Huba, pán poslanec Miroslav Kadúc, Jozef Viskupič, Richard Vašečka a Igor Hraško.

    Nech sa páči, za poslanecký klub OĽaNO Ján Mičovský.

  • Ďakujem. Ja sa potrebujem trocha pripraviť. Pripraviť aj pripojiť, áno. Tie kábliky, ktoré som tu očakával, tu nie sú. Môžem poprosiť technikov? Jeden na zvuk a jeden na obraz. Notebook by mal byť nastavený.

  • Zapájanie notebooku technikom.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, vážené kolegyne, kolegovia, poslankyne, poslanci, vystupujem za klub obyčajných v tejto záležitosti a je to aj hneď na úvod, že tento zákon bez ohľadu na to, aký osud budú mať veci, ktoré vstúpia do rozpravy, určite s potešením podporíme. Napriek tomu bude treba o ňom rozprávať trocha viac, pretože ja osobne som presvedčený, že sa jedná o jeden z veľmi dôležitých zákonov, ktoré vstupujú do siene zákonnosti. Dokonca to, že sme v druhom čítaní, nám dáva oprávnenú nádej, že všetko, čo sa povie na konto zákona, ktorý predkladá pán poslanec Figeľ, nebude vôbec zbytočné.

    Skúsme začať jedným príkladom. Ak sa niekto topí, má význam hovoriť o tom, akú farbu má mať záchranné koleso? Či modré, či červené, alebo dokonca nejaké ružové so zelenými hviezdičkami? Samozrejme, nezmysel. V tej chvíli treba topiacemu hodiť záchranné koleso, to, čo je poruke, a možno potom ostane priestor na nejaké detaily. A naša krajina, vážená snemovňa, sa topí v korupcii. Beznádejne alebo nádejne, to už je vec, ako na to pozrieme, ale poriadne hlboko a tendencia hladiny stúpa. To je možno tá najhoršia správa. Nuž, ak sme si to uvedomili a podľa všetkého áno, lebo zdá sa, že zákony o podpore bojovníkov s korupciou nie sú vôbec nejakou výnimkou, naopak, bol tu návrh pána poslanca Lipšica, prišiel sem návrh pána poslanca Figeľa. Nemôžem zabudnúť, na rozdiel od našich médií, že prišiel sem aj veľmi podrobný návrh obyčajných. Pracovali sme na ňom niekoľko mesiacov a vložili sme doňho to najlepšie, nielen to, čo sme vedeli, ale to najlepšie, čo do obdobných zákonov vkladá Európa aj zámorie, lebo nie sme výnimkou, tento problém majú aj inde. Nuž ak je to tak, že máme takéto množstvo konkurujúcich zákonov, tak je to možno napokon aj celkom dobre, ale už ak to prirovnanie s tými záchrannými kolesami platí, nešpekulujme, že ktorý. Lebo už sa tu zjavujú zvesti, ktorým nechcem veriť, že ani druhé čítanie, ktoré bolo také jednotné a nádejné, nebude znamením toho, že tento zákon dôjde úspešne aj do tretieho čítania a prejde cezeň, lebo sú tu údajne už pripravené návrhy ďalšie z vládnej kuchyne. Ozaj chceme čakať, kým tá hladina natoľko stúpne, že už nikto nebude zvedavý na to, či Lipšicov, Figeľov, obyčajných alebo ministerský, lebo nám občania povedia niečo iné? Že už kašlú na to, ktorý zákon chceme použiť, že sme stratili, alebo že stratili dôveru voči ľuďom, ktorí ich zastupujú. A, kolegyne, kolegovia, vôbec to nebude o tom, že ktorá rada z tejto snemovne stratila tú dôveru. Myslím si, že tie rozdiely ľudí až tak veľmi nezaujímajú. Ich naozaj zaujíma niečo iné a náš politický boj, aj keď je oprávnený, nemôže byť považovaný za prvoradý z pohľadu občana.

    Nuž toľko asi na úvod a možno poviem ešte taký úvod číslo dva. Pár otázok - a úprimných - a verím, že ste schopní ich úprimne aj počúvať, aj zodpovedať vo svojom vnútri, pretože možno nepatrím k tým ľuďom, ktorí veľmi často sa pohybujú po kuloároch a vyzvedajú sa na vaše názory a myšlienky, ale ja naozaj zo všetkých troch rád poznám ľudí, ktorí cítia, že ten pretlak pod spoločenským kotlom je už preveľký, že ten nárok ľudí, ktorí žijú z dôchodkov za 250 eur, tá tichá žaloba týchto ľudí je ozaj veľmi hlasná. Alebo aj zamestnanci, ktorí musia žiť - a je ich obrovské množstvo - za štyristo, za štyristopäťdesiat alebo za päťsto eur, ich tiché zúfalstvo je tiež, viem, že vnímate. A viete, ak nazývam tú žalobu, to zúfalstvo, to rozhorčenie tichým, to vôbec neznamená, že tichým musí aj natrvalo ostať. Pretože veľmi ľahko sa môže stať hlasným. Povedal som nejaké sumy, ale tie sumy nie sú dôležité, lebo viete, že sme schopní sa uskromniť. Ľudia dokázali žiť aj v každom režime za pár korún, alebo teda z eur, a zázračne to dokážu. Ale ich netrápia možno tie absolútne čiastky, ale ich trápi práve to, že veľmi často vidia obrovské plytvanie s verejnými zdrojmi. A to už si dať do súladu, keď na jednej strane od neho sa chce, občan, vydrž, niet z čoho, robíme, čo sa dá, iba taká perina, aká je, väčšia nemôže byť; a na druhej strane bohapusté míňanie verejných zdrojov, ktoré dokonca sa stáva normou. No to si ten človek môže dlho vyhodnocovať potichu, nazlostený, ale raz to ticho prehovorí. A nie z pohľadu nejakej sebazáchovy, ale z pohľadu našej základnej povinnosti by sme sa mali zhodnúť na tom, že pre takýto zákon, ako dnes predložil pán poslanec Figeľ, na ciferníku už dávno ručičky sú za dvanástkou. A preto ja očakávam, budem na to veľmi zvedavý, čo sa stane s týmto zákonom. Ak opäť je to len politický boj, tak potom ozaj tu bude treba hovoriť iným tónom a inak. A možno ten tón vám jeden pripomeniem už teraz.

    Predvčerom stála tu na tomto mieste v inej súvislosti pani poslankyňa Mezenská. Tí, čo tu boli, alebo tí, čo si to pozreli, určite postrehli, že stupeň emócií, ktoré vložila do svojho príhovoru, bol mierne nadpriemerný. Možno ste to niektorí vyhodnotili ako neadekvátny a zbytočný. Vôbec nie. Viete, čo mi pripomenula, pripomenula poslankyňa Mezenská? Určite mnohí sa zaujímate aj o maliarske umenie a existuje jeden slávny obraz od Eugéna Delacroixa Sloboda vedie ľud na barikády. Tá dáma v tom rozcuchanom odeve, možno tak ako pani poslankyňa Mezenská občas zvykne chodievať v tak podobných šatoch, no s francúzskou zástavou nad hlavou. Určite ten obraz dobre poznáte. A to, že sa takto rozčertila, keď to poviem takto, tak určite to nebola otázka práve tých nových informácií, ktoré sa dozvedela od pána poslanca Lipšica, lebo tie boli len možno tou kvapkou na to, aby takto emocionálne vystúpila. Ja pripomínam, že dva-tri mesiace predtým, ak nie viac, sa domáhala svojho poslaneckého vstupu do SPP. Chcela zistiť, že ako sa pomíňali dividendy z verejných prostriedkov do súkromných účtov. Nemohla tam ísť. Takže to dávam len ako taký úvodný vstup k tomu, že je dôvod, aby sme veľmi jasne si povedali, takýto zákon určite nebude spasiteľný, ale určite ho veľmi potrebujeme.

    Prečo vlastne potrebujeme zákon, ktorý bude viac chrániť bojovníkov proti korupcii? No jednoznačne kvôli tomu, že táto krajina si sama s vlastným rozkrádaním poradiť nedokáže a v tomto je istý vtip a veľký prínos takéhoto návrhu, že on nesleduje to, aby sme vytvorili ďalšie mocenské štruktúry, zvýšili počet vyšetrovateľov, zabezpečili kontrolórov na úradoch, v inštitúciách súkromných aj štátnych. Ale vsádza na to, že sa nebudú meniť mocenské orgány, ale že sa bude meniť niečo oveľa dôležitejšie, občianska odvaha, schopnosť byť statočným nielen kdesi v zákulisí, ale aj na verejnosti, lebo to je obrovský rozdiel. A ak sa podarí zvýšiť občiansku statočnosť takýmto zákonom hoci len o percento, tak taký zákon nemôže byť zbytočný. A ja som presvedčený, že ani nebude, ale zároveň som presvedčený, že snemovňa sa musí zhodnúť na tom, že neni už priestor, neni už čas.

    Niečo som povedal aj pri tom zákone, keď sme sa toľko bavili o SPP. Ja tú dieru v trupe už cítim. Tá voda sa už valí. Kadejako to vyhodnocujeme. Ešte sú tu úsmevy, zdá sa, že ešte máme čas aj zažartovať. Veľmi nemiestne. Nie je čas na žartovanie, je čas na prácu a my máme pred sebou veľkú prácu. Súhlasím s tým, že divadielka, aj keď patria do politického života, nemôžu byť to hlavné pre nás poslancov. To hlavné je to, čo predložil pán poslanec Figeľ, a ja chcem veriť, že druhé čítanie je zárukou istej nádeje.

    No skúsme sa pozrieť, komu by vlastne tento zákon mal slúžiť. Ja pre túto chvíľu, pre tento účel si dovolím rozdeliť mierne matematicky občanov Slovenska do takých troch množín či podmnožín. Tá prvá nie je veľmi veľká, ale ani veľmi malá, taká stredná, a to je množina ľudí, ktorých fakt nie je ich tam veľa, ale skoro všetko zlo vykonávajú oni. To sú tí, ktorí nemajú zábrany, ktorí možno nemali dobrú výchovu a ak mali, tak sa dnes ich otcovia a mamy musia za nich hanbiť. Každé euro, ktoré sa im pritrafí na cestu, sú povinní, aspoň si to myslia, vopchať si do vrecka, každý úrad zneužiť, nie sú to vôbec rozdiely medzi štátnym a neštátnym, ako si myslel aj pán poslanec Sulík minule, keď sme sa sporili o zákone o štátnom podniku. Pretože ak je niekto lotor, tak verte, že okráda tak súkromnú firmu, ako aj štátnu. Nie je v tom nejaký veľký rozdiel. Nedokážem odhadnúť túto množinu, ale nazvime ju strednou.

    Ďalšou množinou, tá je určite najväčšia, absolútne najväčšia, je množina všetkých tých obyčajných, statočných ľudí, ktorí vedia, že kradnúť a podvádzať sa nesmie a nemá, tak ich to naučili a tak sa snažia aj žiť, majú len ten problém, problém, možno je to dané výchovou, lebo na Slovensku je to tak, daj pokoj, máš pokoj, s materským mliekom nasávame túto vetu, jednoducho nepovedia, aj keď vidia, že je zle, lebo majú na to tisíc dôvodov, a keby tisíc, stačí jeden. Vedia, že na to sa dopláca a táto množina je preto veľká a zároveň veľmi mlčiaca.

    No a potom je tu ten najmenší krúžok, určite najmenší, ktorý obsahuje množinu tých bláznov, tých divných ľudí, ktorí dokážu aj v tejto dobe; keď sa síce za odvahu hlavy nestínajú, ani do basy nechodí, ale prichádza sa o prácu veľmi ľahko a rýchlo, prípadne iné dôsledky to má; ktorí sa dokážu ozvať a ktorí vedia zabojovať, pretože ich ľudské presvedčenie im hovorí, že sú povinní dovidieť ďalej, ako je plot vlastného pozemku, kde treba mať všetko pekne vyhrabkané, zabezpečené, vysadené, nakúpené, a čo je už za tým plotom, je to mnohokrát len špinavý chodník, ten už, ten už riešiť nebudú. Takže toto sú ľudia, ktorí, ktorých je veľmi málo, ale ktorí vlastne tento zákon už ani nepotrebujú, lebo oni sa už dokázali prejaviť a každý z nich, nie je ich veľa, ja, samozrejme, nebudem nikoho menovať, možno by sme dohromady nejakú tú tisícku na Slovensku dostali, možno aj viac, neviem.

    Ale cieľom tohto zákona - a v tom vidím jeho veľký zmysel - je práve to, aby sa táto tretia podmnožina, ten maličký krúžok zväčšoval a zväčšoval tak, aby z tej druhej množiny, kde máme tú veľkú statočnú, ale mlčiacu väčšinu, sa stával menší, tento narastal, možnože raz aj splynul a ten prvý, ktorý som menoval, teda tá množina ľudí, ktorí nemajú problém s nečestným správaním, aby sa raz stratila, čo je zrejme nereálne, nebudeme si tu hovoriť romány, ale aby bola na okraji spoločnosti a nie tak, ako je to teraz, že pomaličky v rodinách učíme, že toto je to, ako sa treba správať, veď nevieš, aký je svet? Veď nevieš, ako to chodí?

    Takéto príklady prichádzajú a sú veľmi kruté, lebo tak to hodnotí spoločnosť, že to je už pomaličky norma. U nás to nie je totižto hanba, je to šikovnosť. Ja viem, hovorím trocha veľmi kategoricky. Ja viem, že vždy tie línie sa dajú mierne pregumovať a nie sú také ostré, ale ozaj ma napadajú severské štáty, ja osobne, ja nie som veľmi scestovaný človek, ale Nórsko mám veľmi rád, poznám tam veľa lesníkov a strávil som s nimi veľa času. Aj u nich je korupcia, aj vo Fínsku, aj v Nórsku, ale, samozrejme, maličká a najmä nieže zákony tam potrebujú, oni tam majú obrovskú hanbu, ak niekto si dovolí takéto správanie, ktoré zaváňa nestatočnosťou. Proste toho človeka už netreba odrovnávať zákonom, on sa odrovná samým svojím počínaním.

    Možno raz budeme aj my tam, kde sú Nóri, a môžeme sa baviť o tom, že je to otázka istého požehnania krajiny, aj Hamsun, či ako sa volal ten pán, kto napísal román, ale proste je to bohatá krajina, kde ju, dávať si ju za vzor by bolo asi príliš stavanie si vysokých mét. Ale rozhodne by to mal byť možnože cieľ nášho snaženia: vidieť, že takéto niečo raz nebude treba riešiť zákonom, pretože ľudská hanba človeka tohto typu by odrovnala. Zatiaľ mu skôr zabezpečuje celkom ctené miesto a my sa nestíhame diviť, aké vysoké tie miesta môžu byť.

    Komu sa ideme venovať v tomto zákone? Možno ešte skôr, ako sa doňho pustíme, ja sa priznávam, že v závere máme veľmi podrobný pozmeňovák, ako som už o tom povedal, ale ozaj musíme pomenovať jednu dôležitú vec. Je to zákon pre koho? Pre udavačov? Lebo už aj toto v tejto snemovni zaznelo. Ja som sa vtedy ostro ohradil a dostal som teda vysvetlenie, že to tak nebolo myslené. Ale nejde mi o ten konkrétny výrok. Ide mi o to, že to naozaj mnohá, nejedna osoba, mnohí ľudia považujú za čosi, čo sa ako keby blížilo k udavačstvu. Je to pre večných nespokojencov? Pre ľudí, ktorí stále musia rebelovať a všetko kritizujú a nevedia nič konštruktívne urobiť, len sa tešia z toho, že môžu všetko búrať? Ale vôbec nie. Absolútne nie. Tento zákon je pre ľudí, ktorí si zasluhujú, aby dostali naozaj najvyššie ocenenie, respektíve aby, aby ich miesto v spoločnosti bolo nesmierne vysoko, pretože bez toho jednoducho to nepôjde.

    Sú to ľudia, ktorí by mali sa dostať na tej jemnej pomyselnej hranici svojho, svojho vnútra, svojho, tá medza odvahy je u každého nastavená inakšie. Vieme, že tí ľudia veľmi často sa okolo toho pohybujú a už sú niekedy často až na tej hranici odvahy, ale stále ešte z mnohých dôvodov, ľudsky pochopiteľných, vôbec nie hodných kritiky, cúvnu. Možno každý má tú medznú odvahu nastavenú inak. Psychológovia hovoria, že to vôbec neni ani otázka sociálneho pozadia, náboženstva, pohlavia, vzdelania. Naopak, sú proste chvíle, keď zrazu tá hranica už je blízko a jej majiteľ si povie: A ja ju prekročím. A tým prekročením sa stáva niečo, čo my chceme motivovať. Chceme pomôcť tým ľuďom, aby sa túto vnútornú hranicu, tú medzu odvahy nebáli prekročiť a nie preto, že by sme chceli až tak veľmi sa zaoberať jednotlivcami, ale kvôli tomu, že to naša spoločnosť, naše verejné prostriedky, naša budúcnosť veľmi potrebuje, aby sme ľudí motivovali práve týmto smerom. A to je ďalší dôvod na to, aby som návrh pána poslanca Figeľa bez toho, aby sme nejakým spôsobom spomínali iné návrhy, nejako samoľúbo a urazeno, vôbec nie, aby som ho veľmi privítal, podporil a opäť, v priebehu tejto reči, požiadal snemovňu, aby prejavila svoj strategický pohľad na túto krajinu a aby politický boj ponechala možno na iné zákony, iné prípady, kde si to môžeme dovoliť, lebo hladina stúpa.

    Niektorí mi hovoria, že načo zákon, veď predsi každý je povinný oznámiť všetko, všetko zlé, to je podľa zákona povinnosť. Táto veta je tak často používaná, že skôr by som povedal, že je zneužívaná, pretože takúto vetu môžu hovoriť len dve skupiny ľudí; tak v zásade, zase si to dovolím rozdeliť trocha kategoricky; buď niekto, kto naozaj nežije v tejto krajine v reálnom prostredí, ktorého jeho sudičky odsúdili v dobrom na pobyt v slonovinovej veži, kdesi v perinke, v diaľke, keď nikdy nič nemusel riešiť, s ničím sa konfrontovať, proste ľudia, ktorí sú odtrhnutí od života. Sú aj takí. No a potom je to možno druhá skupina ľudí, ktorá sa bojí, že takýto zákon by mohol spôsobiť nejaký domino efekt, lebo ozaj táto obava tu reálne je. Ak raz otvoríme džina, teda tú fľašu s tým džinom, v tomto prípade s veľmi dobrým duchom, tak on ten duch môže narobiť nepríjemnosti. A to domino, tá prvá kocka môže spustiť aj tie ďalšie. Ale my predsa vieme, že je to v záujme nie nejakej divnej, divokej hry na Aladina a rozprávky z Orientu alebo na detské hry s dominom, ale že je to aj v prospech toho, aby sa v prostredí našej spoločnosti vyčírilo, aby ozaj poctivosť, skoro smiešne slovo, statočnosť, rovnako, aby sa stali plne ctenými slovami.

    Pred chvíľočkou tu bol poslanec pán Škripek a spomínam si, rád hovorí, že obsah slov sa nám vyprázdňuje. My možno veľmi dobre vieme porozumieť, aké krásne slovo je slovo Mercedes a každý si vie hneď pod tým predstaviť niečo úplne konkrétne, ale pod slovom poctivosť a statočnosť možno ako keby sme na chvíľočku zaváhali. To by bolo divné, keby sme takto postupovali.

    Nuž tento zákon a naša spoločná povinnosť má viesť k tomu, aby sme vyslali jeden základný signál - a to je možno ten hlavný cieľ alebo veľmi dôležitý cieľ tohto zákona -, základný signál spoločnosti o tom, že každý, kto je ochotný prejaviť svoju občiansku odvahu, zbaviť sa strachu, ktorý má - každý ho musí mať, iba blázon by ho nemal -, keď sa stavia proti istej sile, proti istým autoritám, ktoré síce si nectí, ale musí ich rešpektovať aspoň formálne. Nuž aby takíto ľudia boli z tej kategórie, už by som to slovo tu nikdy nechcel počuť ani použiť, z tej kategórie nejakých udavačov presunutí na úplne opačné spektrum spoločenského oceňovania, do kategórie ľudí, ktorí by mali stáť na najvyšších miestach spoločenského uznania, ocenenia, ľudia, ktorí by nám mali byť príkladom, ktorí by jednoducho mali byť veľmi vysoko a trvalo umiestňovaní z hľadiska spoločenského ocenenia.

    A ktože by to mal akože začať s takýmto prístupom? No určite je dôležité, aby všetci mali rešpekt a úctu voči ľuďom, ktorí sú ochotní zabojovať, ale predsi, ktosi predsa by len mal byť prvý v takejto úlohe. A viete, kto by mal byť prvý? Prvá by mala byť skupina ľudí, ktorá je presne vymedzená a jej počet je 166. Prvými, ktorí by mali v tomto mať úplne jasno, je 150 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, pätnásť členov vlády Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky. Týchto 166 ľudí je povinných vysielať úplne jasný signál spoločnosti o tom, že každý - či už bude takýto zákon platiť, alebo nie -, kto sa verejne prejaví v prospech záujmu verejných vecí, má ich podporu, ctia si ho a budú robiť vždy všetko pre to, nie aby protekčne zasahovali do ich osudov, ale aby dali ostatným najavo, že takýto prístup si vážia, cenia a že je pre nich niečím nedotknuteľným.

    No ako to majú urobiť? Musia pri každej príležitosti sa vedieť prejaviť, to je úplne samozrejmé. Majú byť tí, ktorí využijú svoje vysoké možnosti. Máme ich, a toto je jedna z nich. Všetkých 150 poslancov disponuje niečím, čím ani zďaleka zvyšných 5 miliónov nedisponuje, aby vysielali signály o svojom prístupe a vzťahu k takýmto ľuďom. Rovnako členovia vlády, ak nie ešte viac, rovnako pán prezident. Toto by som požadoval, aby sme považovali za svoju jasnú povinnosť, ktorá neznesie nejaké výhovorky. Ale nestačí. Druhú vec, ktorú musí táto stošesťdesiatšestka urobiť, je veľmi prirodzená a nevyhnutná. Musí byť osobným príkladom. Tá stošesťdesiatšestka riadi túto krajinu. Každý tak, ako mu ukladá ústava. No a tým najsilnejším spôsobom riadenia je práve osobný príklad.

    No a tretia vec, možno tá najmenej podstatná, je tá, že je potrebné, aby sme schválili tento zákon. Povedal som najmenej podstatná, ale z pohľadu toho, čo očakávam od tej stošesťdesiatšestky. Ozaj na prvom mieste musí byť prejavenie cti a vysokého uznania ľuďom, ktorí bojujú aj tam, kde ostatní mlčia. Na druhom mieste je osobný príklad a na treťom zákon, ktorý predložil pán poslanec Figeľ a ktorý je v druhom čítaní.

    Teraz sa zmienim niečo o zákone, ktorý sme tiež v tomto konkurenčnom boji ako jedno z tých záchranných kolies ponúkli na májovej schôdzi my v klube obyčajných. Už som povedal, že ho nebudem považovať za konkurenčný, ani nemám tendenciu z neho robiť zákon, ktorý by mal byť prijatý, lebo je najlepší. Vôbec nie, vložili sme doňho, ako som už povedal, veľmi veľa práce, naši právnici. Prečesali obrovské množstvo podkladov, parlamentný inštitút takisto. Vložili sme doňho nielen tieto poznatky, ale napr. aj veľmi dôležité, všeobecné a v Európe uznávané pravidlá Transparency Internacional, ktorá vydala odporúčania, ako by takýto zákon a vôbec právne normy mali vyzerať. Mal možno štyridsať strán, veď je stále k dostaniu, však natrvalo je na internete. No ale aj keď sme ho tu obhajovali veľmi možno úprimne, nie možno, určite, a zápalisto a s presvedčením, že ponúkame dobré riešenie, neprešiel. Neprešiel demokraticky, ja nepodávam žiadnu sťažnosť na to, ale otázka tu vyvstáva taká, možnože dosť častá, pretože je to tak, ako keby existoval, keď človek pozerá na tú tabuľu a výsledky hlasovania, ako keby tá hranica bola skoro daná nejakou presnou zákonitosťou a mnohokrát ani to neni otázka, že či vládnuci, či opoziční. Ako keby sme to tak robili úplne pravidelne, že jedni sú za, druhí sú proti a nerozmýšľa sa tu, vôbec sa tu nezvažujú nejaké plusy a mínusy, až mi to pripadá veľmi zvláštne, lebo si myslím, že by sme niekedy mohli byť možno menej politicky vyhranení a menej sa snažili ohraničiť opozičné, koaličné alebo teda v tomto prípade vládne zoskupenia.

    Mne to osobne vadí a možno využijem túto chvíľu aj na to, aby som povedal, že toto nepovažujem za správny parlamentný prístup, že tie politické hranice sú až také ostré. Aj včera som sa pozrel, myslím biocídny zákon alebo ktorý, či predvčerom. No nedalo mi nepodporiť SMER, lebo sa mi, keď som sem, zodpovedala mi nejaká, bola mi zodpovedaná otázka na výbore, zistil som, že tam nie je žiadny zásadný problém. No prečo len nepodporiť, len za to, že je, že je zo SMER-u? To fakt máme takéto jasné zadania, resp. predstavy o tom, že ako treba pozerať na hodnotu zákonov?

    Tak aj teraz, ja viem, že všetci nebudú za ani vo vládnom zoskupení, ale ja s plnou vážnosťou a dôverou dávam otázku, že koľkí asi povedia si, že ten zákon by stál za to, aby bol prijatý. Verím, že ich nebude málo.

    Takže toto je pohľad na ten náš zákon, ktorý sme predložili a ktorý sa teda stal neúspešným v demokratickej súťaži, a tu vyvstala teraz otázka, no a čo? Máme ďalšiu čiarku, predložili sme zákon a je to za nami. Nuž nie. Tu som presvedčený, a preto som si dovolil aj tieto relikvie niektoré, či rekvizity, vec pohľadu, vystaviť. Verím, že sú to rekvizity, ktoré ešte budú mať svoje dôstojné miesto v živote, v spoločenskom živote našej krajiny aj z toho pohľadu, ako vám to chcem predstaviť.

    My sme sa rozhodli, že pokúsime sa to, že zákon neprešiel, nepovažovať za konečný neúspech, ale že urobíme z toho možno príklad pre spoločnosť, ako by mala pristupovať k ľuďom, ktorí bojovali voči korupcii tak, že nastavili svoje osobné ja, aby išli do toho s plným nasadením. Vymysleli sme si projekt, ktorý je založený na tom, a to budeme aj o tom hovoriť v pozmeňovacom návrhu, že týchto ľudí určite si uctiť aj úplne reálne, a tá úcta by mohla mať dve základné podoby. Jedna je možno tá prioritná morálna a druhá je tá finančná.

    Pán poslanec Figeľ už povedal, že s tou finančnou sa vysporiadali, a teda očakávam z toho, ak som dobre vyrozumel, že tá časť, ktorá je venovaná odmeňovaniu ľudí bojujúcich s korupciou, bude možnože pretransformovaná alebo úplne stiahnutá. No budem ešte aj o tom hovoriť, k tomu sa dá tiež vyjadriť viacero postrehov, ale možno začnem tou, ktorá si myslím, že je veľmi dôležitá, lebo určite neexistuje nik, nie tu v našej snemovni, ale vôbec nik v spoločnosti, od veku, keď začína vnímať, od troch rokov až do tých deväťdesiatich deviatich, keď sa mu darí ešte v takomto vysokom, peknom veku vnímať, kto by si nevedel oceniť uznanie, pochvalu, poďakovanie. A práve preto sa domnievame, že oceňovanie akoukoľvek formou, pokiaľ je úprimná, nikdy nemôže byť zbytočné a takéto oceňovanie si myslíme, že by malo byť aj predmetom zákona o bojovníkoch alebo podpore a ochrane bojovníkov proti korupcii.

    No a teraz urobíme taký maličký historický exkurz a pozrieme sa na to, čo sme si na tento účel pripravili pre ľudí, ktorých sme sa rozhodli, kým tak nezačne robiť oficiálne najvyššia reprezentácia Slovenska, pán prezident, pán premiér, čo by sme pre nich my vedeli ponúknuť. Preto sme si pripravili s plnou vážnosťou rad, ktorý nepozná zákon o štátnych vyznamenaniach, aby sme neprekročili kompetencie pána prezidenta a hľadali sme pre tento rad nejaké meno. Poznáme rady významných slovenských dejateľov, zasluhujú si plnú úctu, ale určite to neni konečný výpočet, a tak sme siahli na základe dobrej rady jedného poradcu po mene, ktoré - ako som zistil - niektorým už veľa nehovorilo, ale zase je tu silná skupina ľudí, nechcem povedať, že tých starších, ktorí tento príbeh dobre poznajú a mne sa veľmi ten nápad zapáčil. A preto vznikol rad, ktorý som si dovolil vystaviť tu pod čestný nápis označujúci jednu z vysokých tribún tejto spoločnosti Národnej rady Slovenskej republiky. Je to rad strieborný, alebo je v ňom aj striebro, ale to nie je dôležité, ale je to rad, ktorý sa nazýva Rad Ďurka Lanksfelda. Skôr teda, ako sa teda dostaneme ku konkrétnemu príbehu oceňovania, žiada sa mi povedať, prečo je toto meno tak vhodné a prečo je podľa mňa aj dobrým príkladom preto, aby sa rad tento stal v budúcnosti radom zákonným.

    Ďurko Lanksfeld bol človek, ktorý v mladom veku sa zapojil, v meruôsmych rokoch do nášho vtedajšieho národného povstania v rámci Rakúsko-Uhorska. Nuž postavil sa, ako je známy príbeh z tohto obdobia, na stranu Rakúšanov. Bolo to neúspešné a vo chvíli, keď sa neúspech prejavil úplne konkrétne, tak skryl sa u svojho strýka, nepomohlo mu to, nepriateľ ho našiel, ale keďže mal iba dvadsaťtri rokov, tak mu dal šancu a mohol si zachrániť svoj život. Dostal úplne jednoduchú podmienku, že teda musí sa zbaviť svojho názoru, svojho presvedčenia, svojej viery v to, že sa oplatí bojovať za vec národa a že sa musí pridať na stranu nepriateľa a že musí jednoducho preobliecť kabát, zmeniť uniformu. Nuž ktovie, ako to vtedy v Kremnici tesne pred smrťou - to miesto možno mnohí poznáte, ja som ho objavil dávno ako chlapec, keď som sa potuloval týmto banským mestečkom -, ako to ozaj povedal, ale Jozef Gregor Tajovský to vo svojej hre zapísal, možno trocha umelecky, ale krásne. Povedal asi nasledovné: Teraz ma súdia nepriatelia, ale raz, raz ma budú súdiť moji Slováci a pred nimi by som chcel obstáť. Obesili ho potom na rahno humna, ktoré tam dodnes stojí, povyše Kremnice, keď pôjdete smerom na Kremnické Bane, na pravej strane je tam kameň, myslím z roku ´22. Práve tento text sa dostal aj na Rad Ďurka Lanksfelda, ktorý sme sa rozhodli používať dovtedy, kým sa to nestane rituálom, ktorý je zaužívaný na začiatku roka tu v Bratislave, v Redute alebo v inom dôstojnom priestore.

    A je teraz možno správne, aby som sa dostal už ku konkrétnemu postupu, ktorý by mal byť veľmi presným vyjadrením toho, čo týmto zákonom podľa nás pán poslanec Figeľ správne sleduje a čo my doň chceme vložiť svojím pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Ja k tomu potrebujem, len nie som si celkom istý, či to má ešte význam, ale ja by som to aspoň rád vyskúšal, lebo ešte som túto premiéru nemal, z hľadiska spustenia tejto novovekej techniky. Takže skúsim.

  • Pán poslanec, len vás chcem upozorniť, že o minútu bude 14 hodín.

  • Veď práve, ja ten pozmeňujúci návrh, pani podpredsedníčka, je veľmi rozsiahly, tak určite to nestihneme, pokiaľ teda. Ja len by som možno vyskúšal aspoň, nemá to význam, aby som vás oberal touto svojou technickou nezručnosťou o čas. Dobre, necháme to zrejme potom na utorok. Ja by som len chcel možno zakončiť tým, čo som už zmienil niekoľkokrát behom možnosti vystúpiť tu pred vami. Veľmi sa prihováram ešte teraz na začiatku rozpravy za to, aby tento návrh bol istým prelomom v správaní sa tejto snemovne, aby bol podrobený kritike, doplňovaniu, protinázorom. Je tu o čom a aby výsledok tohto hodnotenia a tohto správneho zápasu o znenie zákona bol ten, že zákon o podpore bojovníkov s korupciou, proti korupcii, bude prijatý na prospech našej krajiny.

    Zatiaľ ďakujem pekne.

  • Kolegyne, kolegovia, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať v utorok o 9.00 hodine v prerušenej rozprave.

    Chcela by som len upozorniť kolegov aj vás, pán poslanec Mičovský, že v prvom čítaní sa rokuje o podstate a obsahu zákona a skutočne toto je druhé čítanie, takže by som vás chcela poprosiť ako do budúcna, skutočne, aby sme dodržiavali rokovací poriadok.

    Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 14.01 hodine.