• Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie neúčasti požiadali páni poslanci Igor Matovič a Radoslav Procházka.

    Nech sa páči, pán minister, zaujmite svoje miesto, pán spravodajca zaujal tiež už svoje miesto.

    Pokračujeme v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z. (tlač 602)

    Včera bola všeobecná rozprava vyhlásená za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ, pán minister?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, skoro tu ani nie je žiadna z nich, páni poslanci, dovoľte, aby som zareagoval ešte aj na tie pripomienky, ktoré zazneli ešte po mojom vystúpení v rozprave.

    Chcel by som sa vyjadriť k tej pripomienke pána poslanca Hubu o energetickej náročnosti, že Slovensko je nejakým spôsobom na tom najlepšie z krajín Európskej únie. Tak musím to uviesť trošku presnejšie. Je to najlepšie v dosahovaní progresu. To znamená, že istým spôsobom sme ako skokan roka. Ale pravdou je, že, samozrejme, ešte energetická náročnosť je u nás vysoká, ešte treba mnohé naprávať. Takže tento trend je, samozrejme, dobrý. A ja tu mám aj k tomu grafy, ale to znamená, že ešte pred nami je množstvo práce, ale smer je nastavený a legislatíva bude týmto smerom smerovať.

    Keďže ďalšie otázky, ktoré boli skôr mimo tohto zákona a týkali sa celej tej problematiky prípravy materiálu na rokovanie vlády okolo SPP, ja by som to využil, pretože keď som včera reagoval na túto skutočnosť, tak moje informácie boli, dá sa povedať, nie možno kompletné, a preto mi dovoľte teraz sa vrátiť k okolnostiam ohľadom prípravy tohto materiálu, na základe ktorého sa rozhodlo o využití práva štátu ovládať terajšiu materskú spoločnosť SPP, a to vo väzbe na zistenie opozície, že jeden z dokumentov obsahoval v popise vlastností ako jeden z atribútov pôvodu spoločnosť J&T Investment Advisors. Otvorene priznávam, že aj mňa táto skutočnosť prekvapila. A nebol som si tohto do oznámenia pána Lipšica, vedomý. Preto som okamžite včera ešte aj po schôdzi nariadil prešetrenie tejto situácie, ktorého závery by som rád teraz prezentoval.

    Na úvod jednoznačne zdôrazňujem, že v plnom rozsahu platí moje včerajšie tvrdenie, že materiál bol pripravovaný len ministerstvom hospodárstva a jeho poradcami Wood & Company a White & Case po zapracovaní pripomienok ministerstva financií.

    Zatiaľ čo včera sme mohli o príčinách prekvapivého popisu vlastností uvedeného súboru vysloviť len hypotézy o výmene tabuliek o hospodárení SPP, ktoré sme zo spoločnosti obdržali, na základe včerajšieho večerného šetrenia vám dnes s plnou zodpovednosťou môžem podať úplné vysvetlenie príčiny tejto situácie.

    Ako iste viete, od vstupu nového akcionára do SPP v januári tohto roku prebieha na SPP detailná hĺbková previerka, ktorej účelom bolo analyzovať kupovanú spoločnosť, a to predovšetkým po ekonomickej a právnej stránke. Táto previerka zahrnovala okrem iného aj komerčne veľmi citlivé informácie ohľadom kontraktov a vzťahov SPP so svojimi partnermi, ktorých zverejnenie by mohlo poškodiť spoločnosť SPP, jej akcionárov a sprostredkovane teda občanov Slovenska ako sprostredkovaných vlastníkov 51-percentného podielu skupiny SPP.

    Dokument, o ktorom sa dnes bavíme, sa dotýkal niektorých týchto citlivých informácií hĺbkovej previerky. Počas prípravy materiálov bol tento dokument opakovane dopracovávaný a doplňovaný a dochádzalo teda k množstvu iterácií na úrovni ministerstva a jeho poradcov.

    V záverečnej fáze prípravy materiálu na vládu sme sa napokon rozhodli, že z dôvodu výnimočnej komerčnej citlivosti informácií v tomto dokumente dáme predfinálnu verziu na nahliadnutie SPP, aby potvrdilo, že zverejnením tohto materiálu nedôjde k úniku citlivých informácií, ktoré by mohli významne poškodiť SPP a spôsobiť tejto spoločnosti významnú škodu, a to predovšetkým v súvislosti so zmluvnými vzťahmi a hlavným dodávateľom plynu.

    Zdôrazňujem, že takýto postup považujem za profesionálny a dokonca nutný na to, aby nehrozilo riziko porušenia práv SPP alebo jeho zmluvných partnerov zo strany štátu.

    Osobou určenou SPP na komunikáciu s ministerstvom a tímom poradcov bol poradca Predstavenstva SPP pán Haško, ktorého som už včera spomínal, ktorý dňa 25. augusta 2013 obdržal za účelom spomínaného vyjadrenia jedenástu verziu iterácie dokumentu, ktorá sa materiálne nelíšila od záverečnej verzie. Pán Haško bol do svojej funkcie v SPP nominovaný hlasmi EPH. Ako sa na základe zistení pána Lipšica ukázalo, pán Haško pre výkon svojej funkcie v SPP používal svoj pôvodný notebook, ktorý je vrátane softvéru vo vlastníctve spoločnosti EP Investment Advisors. Tá je stopercentnou dcérskou spoločnosťou EPH. Jej pôvodné meno však znelo J&T Investment Advisors

    Na základe vyjadrenia spoločnosti EPH som zistil, že spoločnosť J&T Investment Advisors prestala patriť do skupiny J&T od roku 2009. Súčasne sa ukázalo, že pán Haško používal novšiu verziu MS Word ako pracovníci ministerstva a že licencie obsahujú niekoľko rokov staré meno J&T Investment Advisors, ako to ukázal aj proste ten materiál.

    Práve na základe týchto skutočností došlo k tomu, že keď pán Haško otvoril a uložil spomínaný súbor, došlo k prepísaniu atribútu spoločnosti na J&T Investment Advisors. Takto prepísaný dokument dostalo ministerstvo nazad nasledujúci deň ráno 26. augusta 2013. Následne bol viackrát (až desaťkrát) podrobený už len doplňujúcim revíziám, či už interným v rámci ministerstva a jeho poradcov, alebo komentárom zo strany ministerstva financií. Takýto finálny dokument išiel na rokovanie vlády, po rozhodnutí ktorej sa dostal na jej webové stránky a následne sa stal zdrojom unáhlených záverov pána Lipšica.

    Vážené dámy, vážení páni, toto je celá záhada faktu, ktorý pán Lipšic tak extrémne škandalizuje.

    Na záver mi ešte raz dovoľte zhrnúť najdôležitejšie fakty.

    Materiál na rokovanie vlády bol pripravovaný len pracovníkmi ministerstva hospodárstva a jeho poradcami Wood & Company a White & Case po vyjadrení Ministerstva financií Slovenskej republiky.

    Po ďalšie, J&T skupina ani žiadna osoba z J&T nemá s dokumentom alebo materiálmi pripravovanými na rokovanie vlády nič spoločné ani nemala žiaden dosah na prípravu materiálu.

    Z externých subjektov dostal materiál na vyjadrenie len SPP, a to výhradne k spôsobu popisu citlivých informácií, ktoré by prípadne mohli spôsobiť SPP škodu veľkého rozsahu, pričom tento postup považujem za profesionálne úplne korektný a plne v súlade so záujmami štátu.

    Celú vec je možné zhrnúť tak, že kľúčovým zistením pána Lipšica, z ktorého vyrobil tento škandál, je záver, že poradca predstavenstva SPP pracuje na svojom pôvodnom notebooku, že uloženie pod novou verziou Microsoft Word automaticky prepisuje pôvod dokumentu a že EPH Investment Advisors má v Microsofte vedené staré obchodné meno.

    Ponechám na vašom uvážení, či tieto informácie a tieto zaujímavé skutočnosti odôvodňujú túto škandalizáciu postupu slovenskej vlády.

    Súčasne zdôrazňujem, že pán Lipšic pred urýchlením škandalizácie a naháňaním si politických bodov nemal záujem získať informácie, na základe ktorých by sa mohol oboznámiť so skutočným stavom vecí.

    Ja, samozrejme, som tiež mohol reagovať až po nejakom čase, pretože o tejto skutočnosti sme proste nevedeli a nevedeli sme, na akú presne situáciu máme reagovať. Myslím si, že okolo tohto sa včera diskutovalo napriek tomu, že sme mali na stole zákon o obnoviteľných zdrojoch, tak som považoval za potrebné to vysvetliť aj po prešetrení na ministerstve. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona má tlač 541, spoločná správa výborov má tlač 541a.

    Opäť prosím pána ministra hospodárstva Tomáša Malatinského, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, predkladám z dôvodu nutnosti reagovať na problémy aplikačnej praxe, ktoré sa týkajú predovšetkým systému výmazu štátnych podnikov z obchodného registra.

    Vzhľadom na to, že právny poriadok Slovenskej republiky v súčasnosti neobsahuje právnu úpravu riešenia výmazu štátneho podniku z obchodného registra po zrušení, respektíve skončení konkurzného konania z dôvodu nedostatku majetku na účely úhrady výdavkov a odmenu konkurzného správcu, alebo ak návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku, alebo ak bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku tak, ako to je ustanovené v Obchodnom zákonníku pre obchodné spoločnosti, súdna prax sa v tejto otázke rozchádza.

    S cieľom riešiť túto situáciu ministerstvo navrhuje takú právnu úpravu, ktorou sa zrovnoprávni postavenie štátneho podniku pri jeho výmaze z obchodného registra s postavením obchodných spoločností podľa Obchodného zákonníka v tej istej situácii a ktorou sa zosúladí a zjednotí postup súdu pri výmaze štátneho podniku a obchodných spoločností z obchodného registra.

    Ministerstvo hospodárstva nenavrhuje všeobecnú zmenu kompetencií uložených pôvodným zákonom, ale spresňuje postavenie podniku tak, aby mohol zastupovať vlastníka, teda Slovenskú republiku, pred súdmi a orgánmi verejnej správy v súvislosti s majetkom, s ktorým hospodári.

    S ohľadom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva sa taktiež navrhuje zosúladenie právnej úpravy obsiahnutej v zákone o štátnom podniku so znením Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, za účelom zamedzenia porušovania jeho čl. 6 ods. 1 tak, aby pohľadávky alebo iné práva, ktoré neboli prihlásené v lehote určenej likvidátorom pri vstupe štátneho podniku do likvidácie, nezanikli.

    Návrh zákona nezakladá nároky na verejné financie, nebude mať sociálne vplyvy ani vplyv na podnikateľské prostredie, informatizáciu spoločnosti a životné prostredie.

    Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, dovoľte požiadať vás o schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Marošovi Kondrótovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 19. júna 2013 č. 661 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru pre hospodárske záležitosti Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 27. augusta 2013 č. 267 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením z 27. augusta 2013 č. 192.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplývajú nasledovné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV a sú pod bodmi 1, 2 a 3. Gestorský výbor odporúča o bodoch 1, 2 a 3 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 3. septembra 2013 č. 190.

    Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku jedného pána poslanca, pána poslanca Hlinu, ktorému teraz odovzdávam slovo. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, som si pozorne vypočul včerajšiu rozpravu, ale už s tým, ako pán Lipšic prišiel, ja som sa prihlásil písomne. Mne to príde také príznačné vystúpiť k tej veci, o ktorej si myslí pán minister, že ju uzavrel v tomto bode, lebo štátny podnik, to je znova až na úrovni takého znamenia. Neviem, či si pamätáte, pán Borec to doniesol, nevedeli, ako ukončiť Protidrogový fond. To sme mali jeden bod. A hneď na to nasledovalo zníženie trestu pre dílerov a distribútorov drog. To som vtedy tiež tak vypichol, ako to krásne sadlo. Naozaj aj v tejto chvíli tu vlastne zisťujeme čarovné veci. A pán minister sem doniesol zákon, ktorý hovorí, ako zlikvidovať, teda aby to bolo v poriadku, štátny podnik. Tie možnosti sú viaceré. Niektorým sa budem v krátkosti venovať. Čiže je to úplne namieste v tejto veci vystúpiť. Neviem, ináč, ešte takto si poviem, či to v zásade aj tým typom hospodárenia, ktorý vy predvádzate, nie je aj predpríprava na to, aby teda tie veci fakt šli, museli byť také akože ľahké, lebo však vy viete dostať na mizinu aj Štátne lesy. Čiže aj to možno časom teda síce bude dosť ťažké, ale hovorím, tu sú možnosti a schopnosti enormné, hej. Tak vlastne sa nebudem čudovať, keby ste sa aj k tomu nejako dopracovali.

    Pán minister, a budem teda aktuálny, tu v záverečnej rozprave celú akože kauzu ukončil. To sa tak hovorilo, ako viete, kde je taká tajná služba, kde spravodajcovia na ambasádach majú kanceláriu, kde idete v noci po tej štvrti, kde sa svieti. No tak včera sa svietilo, čo sa teda podarilo, v J&T niekde dlhšie. Tak aspoň kebyže ma to napadne, kde sa tam vlastne svietilo, aby sme vedeli, kde vám pripravujú tie stanoviská. Viete, svojím spôsobom je to aj absurdita, čo ste povedali. Nemám to úplne ešte prerozmýšľané. Ale hovorili ste, zase ste to uviedli, o veci ako o enormnej citlivosti materiálov. A skrz tú citlivosť materiálov teda ste. A potom hovoríte, že sa tam prepisovali tie mody. Viete, mne to absolútne nesedí. Ako je niečo fakt citlivé, tak tam sú iné doručovacie spôsoby. Viete, ony sú také ako pre malé deti alebo pre poslancov strany SMER možno. Dobre? Ale, nech sa páči, zdá sa, že tu to takto nejakým spôsobom dlho a veľmi dlho bude fungovať.

    Prosím vás pekne, ak my sme dopracovali k tomu, ja som rozmýšľal, aký príklad by som tomu dal, čo to vlastne je. Predstavte si, že by (dôvodová správa), prečo sudca prepustil Mella, sa zistilo, že to išlo z Mellovho počítača. Viete, to by bolo ako fakt, také akože fíha alebo ten slávny spor Apple verzus Samsung, hej, keby sa následne zistilo, že to rozhodnutie o pokute pre Samsung vypracoval teda nie Apple počítač, lebo však to mohol vypracovať, ale Apple. Viete, tu no ja hovorím, my sme fakt krajina neobmedzených možností. A robíte chyby. Viete, máte to akože nastavenie. Aj technológia je dobrá, pravda, to som tu už ja predtým hovoril. To bolo úplne fantastické, že Pravda dala v ten deň, keď ste to kupovali, titulku Štát kupuje. Ešteže dali nedokonavý vid. Ešteže sa niekto nepomýlil. Možno už mali to nasádzané v rotačke, na poslednú chvíľu to vytiahli, že štát kúpil SPP, a potom si povedali, však ešte ho nekúpil, tak preto tam dali, že ho kupuje. Ale už tam Pravda dala, bude lacnejší pre rodiny. No je to úchvatné. Ja, ináč, pri tejto chvíli poviem jednu vec. Ja sa ospravedlňujem novinárom za nás politikov, že umožnili to, že musia pracovať aj v takom prostredí, ako je napríklad Pravda. Ja im nič nevyčítam. Naozaj, ja ich ľutujem, lebo my sme to umožnili, že neexistujú nastavenia, neexistujú parametre, ktoré by ich k tomu nedonútili. Ja verím, že tam sú ľudia, ktorí trpia, lebo majú v sebe nejakú česť. My sme to spôsobili. Ja sa im za to ospravedlňujem.

    Takže, vážení, pokiaľ naozaj tieto zistenia sem budú chodiť a prepotvrdzovať to, som vás aj interpeloval v tej veci, sa tu pán minister jedná o koordinovaný spôsob. Viete, vy tu fakt koordinovane zbavujete majetku tento štát, z čoho vyplýva, sprostredkovane, neviem, ako by ste to vy nazvali, aj občanov krajiny. Mne ich je fakt ľúto. Stále ešte kopa z nich vám verí, lebo to viete zahrať. Lenže ako to odkryť, akým spôsobom to odkryť možno? Viete, keď exkrement, nepoviem to expresívne, zabalíte do darčekového balenie, stále je to exkrement, i keď to chvíľku dlhšie trvá, kým to zistíte, lebo to musíte odbaliť. Ale ja to doporučujem ľuďom. Naozaj, ľudia, nemáte veľa šancí. Sem-tam si zapnite trebárs prenos z parlamentu. Tu sa niečo viac dozviete, lebo naozaj vám niekto ponúka exkrementy zabalené v darčekovom balení a vy ešte ďakujete. Fakt, ľudia, nehnevajte sa, nič v zlom, vy ešte za to ďakujete. Prosím vás, odbaľte to. Čím skôr to urobíte, tým to bude lepšie, vyhneme sa tak veľa nedorozumeniam. Koordinovaný spôsob, ako ošklbať tento štát a SPP, to aj čas ukáže, bude úplne krásnym a exemplárnym prípadom. A ešte ste toto zaprezentovali, ako keby ste vyhrali vojnu o Moskvu. No to je úplne úchvatné. Kúpite mačku vo vreci, ktorú predstavujete, lebo vy ten plyn, pán minister, SPP, štátny podnik, Hraškovi domov v igelitke ani v sifónke domov nedonesiete.

  • Hlas z pléna.

  • Tak pánovi Mičovskému, tým, čo majú prípojku plynu, to nedonesiete. A vy to viete. Vy to viete, že to nedonesiete, čo ste kúpili. Len, prosím vás, hrajte korektne s tými ľuďmi, našimi občanmi aj vašimi voličmi, že im poviete pravdu. Ja normálne žasnem nad tým, čo ste schopní vypustiť, niekedy mi naozaj s tým pomôžte. O chvíľku sem príde pán Richter, ktorý donesie zmluvu o kolektívnom vyjednávaní, kde upravuje uznesenia, že so zmluvou o kolektívnom vyjednávaní nemusia súhlasiť zmluvné strany. Prosím vás pekne, súťaž o najväčšiu absurditu kto vyhrá v tejto krajine? Však ja prehlásim, že sa chcem oženiť so Zmajkovičovou a to je ono? Tým pádom je to jednostranný akt. A to je v poriadku. Na pride nejaký gay povie, že sa chce zosobášiť s Kuffom, a v zmysle vašej logiky to, čo tu predkladá pán Richter, bude právne relevantné? Ja neviem...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, keď bude zákon o kolektívnom vyjednávaní, tak môžete sa k tomu vyjadriť.

  • Ale ja upozorňujem na absurdity, ktoré tu stvárate. A toto naozaj príde.

  • My máme teraz na programe rokovanie o zákone o štátnom podniku. Poprosím vás, nech sa páči.

  • Naozaj ste doniesli exkrement zabalený v darčekovom balení a ľuďom to ponúkate. Ja im hovorím, otvorte to čím skôr, tým lepšie, lebo oni sú tak chytrí, že to ešte zabalia nepriedušne, ako sa to povie, aby ste ten smrádeček necítili. Viete, vy si to tak dáte na poličku do kredenca a tešíte sa tomu, čo vám prišlo od vlády. Máte to v kredenci a tešíte sa, že odbalíte si to, keď bude príležitosť. Ja vám, ľudia, doporučujem, odbaľte to hneď a zistíte, čo vám prišlo.

    SPP ešte bude mať svoju dohru, ešte vás to rozkryje, odkryje, ale tam je aj iná skutočnosť mimoriadne zaujímavá. A na tú chcem upozorniť. Ja som podpísal návrh na mimoriadne zvolanie výboru pre obranu a bezpečnosť. A rovnako vyhodnocujem tento prípad ako rizikový. Rovnako ho vyhodnocujem, lebo existuje konanie určitých firiem, ktoré vo svojom statuse všemohúcnosti nerozpakujú sa ani trošku. Tak prečo by sa rozpakovali v súvislosti s nejakým plynom. Aj Biblia hovorí, málom urobil raz, urobí druhýkrát. Viete to by sa dalo. Niekto bol schopný vydať tisíce ľudí, ktorí chodia autobusom, do ohrozenia tým, že im doniesol autobusy, ktoré sa kazia. Tu za normálnych okolností by z toho bola kauza mega. Tu to je všetko upratané. Ľudia sa v tých autobusoch vozia. Oni ich po večeroch zvárajú, deti sa vám, ja neviem, ľudia, ako to už mám povedať, vozia v tých autobusoch. Robte niečo, nič sa nedeje preto, lebo tie autobusy patria firme, ktorá ich vyrába, J&T. Takže ak v tomto sa nerozpakovali, myslíte si, že bude niekto sa rozpakovať, využívať nástroj, ktorý ste im dali do rúk, rúru, do tepla pánovi Mičovskému? Keď spustia oni hru v polke decembra, alebo sa hovorí, že vždycky na Vianoce vypli televízor, že to boľševik robil, teraz, prosím vás pekne, čo bude tesne pred Vianocami? Zrazu s plynom bude problém. Viete, mne je ľúto ľudí týchto krajín. A mne zle za vás, za slabých a neschopných politikov, ktorí sa nechali dohnať do pozície, že za misku ryže sú to schopní predať. Za misku ryže sú schopní vydať svojich ľudí do ohrozenia, do tlaku, do vydierania. Pred takými ľuďmi ja nemôžem mať úctu. Nebudem mať nikdy úctu pred politikmi, ktorí sú tohto schopní, ktorí sú slabí, neschopní.

    Skončím takou vecou, ktorá možno nie celkom je, že čo z toho by malo byť ponaučením alebo ako ešte je možné to napraviť, lebo ľuďom ja hovorím, ja nebudem len negativista a posol zlých správ a neviem čo. Možno, ľudia, už fakt vzhľadom na povedané a existujúce a túto obrovskú submisiu mňa normálne trhá zo sna. Je to z tej vašej submisívnosti, vážení kolegovia, z toho vášho pritakávania. Ja neviem sú expresívnejšie výrazy na to, čo to je, čo vy budete ešte schopní tolerovať, čoho budete ešte schopní. Vy sa vrhnete ako vlci, možno teraz niekomu zasvietilo, ako pomôcť tomu, čo vlastne v už určitý moment nebude fungovať. Vám chýba ešte jedno. To sú normálne stratégie, rosiac strach, to už sa niekde možno u vás alebo v tých oknách, v ktorých sa svietilo, varí, rosiac strach. To na strachu udržíte, boľševik to tak držal dlho. Takže ešte teraz asi niekde sa poradí. Budeme to potom vidieť, svedkami sme. Už prebehlo x súdov v priamom prenose, pred kamerami o niekom, o tom, čo urobil, neurobil.

    Ľudia, skončím v dobrom. Viete, dá sa aj s touto zapeklitou situáciou niečo urobiť. Ak si niekto myslel, že kúpil rúru a že drží v hrsti každého v tejto krajine, tak to ešte takto skončiť ergo nemusí, lebo to je vám cenné, pán minister, aj vy to dobre viete. My, čo tomu rozumieme, to dávno dobre vieme. Možno pani Hufková, nechcem sa nikoho dotknúť, tomu celkom tak nerozumie. Kto má rúru, má moc. A presne o to ide. A viete, ako prídu o tú moc, s ktorou oni už kalkulujú? V tejto krajine raz vyhrajú politici, ktorí povedia, že, dobre, čo sa pokazilo, to sa pokazilo, to ešte ergo neznamená, že tam nemôže byť ešte jedna rúra. A potom vám poviem, ako indexy chlapcom budú klesať. A indexy chlapcom burzové budú klesať, lebo raz tu vyhrajú politici, ktorí povedia, že, dobre, ale svojich ľudí nevydajú týmto vydieračom, nevydajú ich ľuďom, ktorí sú schopní všetkého, ktorí sú schopní nechať deti v autobuse voziť, a dajú im, Mičovskému ešte jednu rúru. Tu je dosť Rómov. Aj ľudí, ktorí by tu nastali, budú kopať. A Číňania nám dajú rúry. Raz tie rúry, pán minister, budú. A tie indexy chlapcom, ktorým ste vy pomohli, že ropa v Kuvajte je šuviks v pohľade zhodnotenia, tak budú klesať, lebo raz v tejto krajine budú politici, ktorým bude záležať na tom, ako sa tí ľudia majú, nie na tom, ako sa majú vaši chlapci. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Fecko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, mňa na tvojej rozprave upútal výrok „rozsievať strach“. Žiaľ, aj ja sa stretávam na mítingoch s ľuďmi, ktorí mi hovoria: „Som na dôchodku, môžem povedať pravdu, pretože už ma nevyhodia z roboty, už nemusím ísť na nejaký konkurz, aby som dostal prácu. Takže môžem si už dovoliť povedať pravdu.“ Je to žalostná situácia, keď až na dôchodok musí človek čakať v Slovenskej republike, v demokracii, aby mohol povedať aj pravdu, žiaľ. Ďakujem pekne.

  • Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlásia dvaja páni poslanci, pán poslanec Zajac a pán poslanec Mičovský. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec Zajac.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, dámy a páni, keď som pri predchádzajúcom návrhu zákona vystúpil prvý a vystupoval som k obnoviteľným zdrojom, použil som pár veľmi závažných otázok, ktoré priamo súviseli s návrhom zákona. Po mne vystupoval ešte pán Mikuš k návrhu zákona a potom všetci ďalší vystupujúci vrátane pána ministra. Debatovali ku SPP a k tomu, čo zverejnil včera pán Lipšic. Takže rád by som sa k tomu vyjadril aj ja.

    Viete, pán minister, pán Lipšic včera zverejnil to, že materiály, ktoré prerokovala vláda ku predaju SPP alebo ku odkúpeniu SPP, pripravovala finančná skupina J&T. Vy ste, samozrejme, dneska vystúpili s tým, že ste to obhájili, že to nie je pravda. Podstatné na tej celej kauze je to, ak by vláda vyrokovala s SPP tento obchod tak, že by bol nevýhodný pre J&T, tak vyjadrenie pána Lipšica včerajšie by bolo vo váš prospech. Podstatné na tom odkúpení týchto akcií štátom SPP, stratového podniku, ktorý ročne robí stratu okolo 80 mil. eur, a aj v ďalších rokoch bude robiť stratu, to sú vaše slová, znamená, že skupina J&T a český majiteľ prídu, odpíšu stratu minimálne 40 mil. eur. To znamená, treba povedať občanom Slovenska, týmto odkúpením akcií ste darovali českému majiteľovi a firme J&T 40 mil. ročne. Toto je podstata toho, čo tu pán Lipšic včera priniesol. Ak by štát na tom získal, tak to, čo včera zverejnil pán Lipšic, by bolo vo váš prospech. A dneska by ste tu nemuseli zložito vymýšľať a celú noc na ministerstve vašom a na finančnej skupine J&T nemuseli vymýšľať, ako k tomu vôbec došlo. Toto je podstata toho všetkého.

    Ale vrátim sa aj k tomu, na čo som sa vás včera tu pýtal. Pýtal som sa vás pri obnoviteľných zdrojoch, prečo vy ako minister hospodárstva ste dovolili a dopustili to, že vláda systémovými opatreniami, tým, že zvýšila dane, odvody, zhoršila Zákonník práce, spôsobila tak zlé hospodárske prostredie na Slovensku, že hospodársky rast klesá, nezamestnanosť stúpa a štát sa dostal do takej situácie, že hociktorý zamestnávateľ na Slovensku, stredne veľký alebo väčší, keď začne pri vyjednávaní s vládou si klásť podmienky, vláda nemá inú šancu, lebo už to raz urobila, urobila to viackrát, vo viacerých podnikoch, že dala dotáciu, odpustila dane aj tým, ktorí povedali, že neprepustia určitých zamestnancov. Nieže zamestnajú ďalších zamestnancov, povedali, že neprepustia určitú časť zamestnancov. Ja nechcem navádzať zamestnávateľov na Slovensku na to. Ale tak to vyzerá, že každý zamestnávateľ, ktorý povie, že neprepustí 200 zamestnancov, dostane vládu pod tlak. Dostane vládu pod tlak tak, že vláda nemá inú šancu pri stúpajúcej nezamestnanosti, ako urobiť určité úľavy alebo stimuly.

    Pýtal som sa vás aj na konkrétny príklad, či sa nehanbíte za to, že ste sa postavili na tribúnku aj s pánom premiérom Ficom. A firme, ktorá mala pochybnú povesť, základné imanie 5 tisíc eur, ste sľúbili investičný stimul vo výške 20 miliónov. Ako príklad som to uvádzal, toho zlého nastavenia, ako ste ekonomiku, hospodárstvo na Slovensku strašne zle nastavili.

    Potom, samozrejme, som sa pýtal na konkrétny príklad U. S. Steelu Košice, prečo to bolo nastavené tak, že U. S. Steel Košice sa zaviazal, že tu zostane 5 rokov, podpora obnoviteľných zdrojov v jeho fabrike bude 15 rokov. Pýtal som sa, prečo sa nejednalo o arbitráži vo výške 257 miliónov. Na nič z toho ste mi neodpovedali.

    Mal som trošku pocit, ako keby druhá časť debaty pri predchádzajúcom zákone vám aj v tomto zmysle vyhovovala. Celá debata sa skrútila na SPP, na pripravované materiály od J&T. A tým pádom ste sa nemuseli k týmto veciam vyjadrovať. Chcel by som poznať tieto odpovede.

    Keď sme pri zákone o štátnom podniku, dovoľte mi, aby som vám pripomenul, ja som navrhoval, myslím si, niekedy vo februári návrh zákona o tom, aby aktivačné práce mohli vykonávať aj štátne podniky. Nedávno, minulý týždeň sme tu prejednávali zákon o hmotnej núdzi. A minister sociálnych vecí predniesol návrh, aby tí, ktorí poberajú sociálne dávky a sú schopní pracovať, odpracovali, myslím si, 32 hodín mesačne. Pripravím takýto pozmeňujúci návrh, aby nielen v našich obciach a mestách mohli odpracovať týchto 32 hodín. Som presvedčený o tom, že v našich obciach a mestách nie je práce pre všetkých týchto, ktorí poberajú sociálne dávky, dosť. Takže ja pripravím pozmeňujúci návrh, aby aj na majetku, ktorý spravujú štátne podniky, mohli títo, ktorí poberajú sociálne dávky, odpracovať týchto 32 hodín. Som presvedčený o tom, že v štátnych lesoch, povodiach, melioráciách, odvodňovacích kanáloch je obrovské množstvo práce pre tých, ktorí poberajú sociálne dávky. Ak to bude nastavené tak, ako tu hovoril pán minister sociálnych vecí, že dokonca bude na Slovensku 860 nových koordinátorov týchto prác, tak viem si predstaviť, že v týchto štátnych podnikoch budú pracovníci, ktorí ukážu, čo treba vyčistiť, čo treba odstrániť, aké skládky nelegálne treba vyviezť, aké priekopy je potrebné vyčistiť. Bude to na prospech tejto krajiny. Táto krajina bude potom trošku inak vyzerať. Keď niekedy sa idem prejsť k našim riekam alebo potokom, niekedy stačí ísť autom, otvoriť oči a pozrieť sa, ako priekopy vyzerajú u nás a v susednom Rakúsku, ale aj Česku. Cez víkend som mal tú možnosť byť v Česku a som otváral oči, všetko bolo vyčistené, vykosené, usporiadané. Choďte tam, ako sú lesy vyčistené, ako to vyzerá pri riekach, kde sa dá krásne splavovať na lodiach. U nás je tu všade bordel a nelegálne skládky.

    Samozrejme, možnože sa ma pýtate, prečo sa na to pýtam vás, a nie ministra sociálnych vecí, aj jemu to budem hovoriť, ale zaznela od ministra sociálnych vecí pri záverečnom slove taká drobná poznámka, a na to sa vás chcem spýtať. Povedal mi pán minister sociálnych vecí, že mohlo by sa jednať o neoprávnenú štátnu pomoc pre štátne podniky. A myslím si, že toto by mohla byť vaša parketa. Moja otázka teda znie: Bola by toto neoprávnená štátna pomoc pre štátne podniky, ak by ľudia, ktorí poberajú sociálne dávky, odpracovali si tieto sociálne dávky tým, že budú štátny majetok zveľaďovať, ktoré spravujú štátne podniky? To je moja otázka. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca je jedna faktická poznámka. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec Simon.

  • Ďakujem. Pán kolega, položil si viacero tých otázok vo svojom vystúpení, nielen k samotnému zákonu o štátnom podniku, na čo všetko by si chcel počuť odpoveď. Dovolím si pridať ešte aj ja jednu. Je to vskutku premyslený dobrý podnikateľský plán finančných skupín, ktoré vláda Roberta Fica zrealizuje, je to len náhoda, že v máji ÚRSO, pán Holjenčík zvýši cenu za prepravu plynu na vstupnom bode pre vlastníkov rúry a budúci rok občania tejto krajiny sa spamätajú vtedy, keď ceny stúpnu? Už teraz tieto ceny sú vyššie na Slovensku ako v Českej republike. A to poskytuje výhodu pre tých, ktorí vlastnia rúry, nie SPP, rúry.

    A teraz k štátnemu podniku. Musím ťa doplniť v tom, čo si nepovedal. V drobnej zmene (§ 6) mne sa zdá, že pán minister legalizuje nie úplne kóšer predaje lesnej pôdy a poľnohospodárskej pôdy, ktoré realizujú štátne podniky v gescii ministerstva hospodárstva a iných rezortov. Totiž na Slovensku existuje zákon o lesoch, ktorý hovorí, že lesný majetok štátu je neprivatizovateľný. Nie je predateľný. Ale tým, že my to zahrnieme do majetku iného štátneho podniku ako štátneho podniku Lesy, zrazu sa tieto pozemky predávajú. Pán minister, je to len náhoda alebo je to cieľ? Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Zajac. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán kolega, za vašu faktickú poznámku. Naozaj ešte raz chcem povedať, vo svojom vystúpení možnože som to málo zdôraznil, naozaj štát, SPP, tým, že kúpi tieto akcie, daruje finančnej skupine J&T a českému majiteľovi 40 miliónov ročne, možno aj viac. Nechcem to tu rozoberať. Ale v ziskových dcérskych spoločnostiach, to je to, čo som možno málo zvýraznil, a vy ste to pripomenuli, ďakujem, tam, kde vytvárajú tieto podniky veľký zisk, tak im ten podiel zostane. Ale v stratovom SPP, ktorý robí stratu 80 miliónov, tam to od nich kúpime. To znamená, rovno im tie milióny darujeme. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Mičovský, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, pán spravodajca, skôr, ako sa pustím k stojedenástke, chcem zareagovať aj na to, ako na ňu reagoval pán poslanec Hlina. Žiada sa mi veľmi zdôrazniť jedna zásadná vec, ktorá sa týka nielen tohto zákona, ale aj nasadenia poslanca pri plnení svojho mandátu. Ak by som sa na základe poznatkov z posledných dní k tomu mal presne vyjadriť, tak jednoznačne nikdy nebudem súhlasiť s tým, aby v sieni zákonnosti sa používalo akékoľvek násilie, takže tam, Hlina, nie. Ale napriek tomu, a možno to nejako aj súvisí, aj keď nerozumiem tomu, ako to súvisí, musím zdôrazniť, že to, ako poslanec Hlina chápe svoj mandát, ako hlboko ide vždy do veci, ako je zvedavý, možno sa neraz mýli, hľadá a navrhuje, považujem za príkladné a verejne sa k tomu hlásim.

    No a teraz k tej stojedenástke. Ja som už dvakrát do nej vstupoval s tým, že som sa pokúšal spolu so svojimi kolegami, nielen z nášho klubu, vstúpiť do nej s tým, že sme tu navrhli isté rozšírenie z hľadiska zákona o štátnom podniku v zmysle jedného konkrétneho štátneho podniku. A to je štátny podnik Lesy Slovenskej republiky. Bolo to neúspešné. a svojím spôsobom možno ani nie je potrebné, aby som teraz veľmi zdôrazňoval všetky tie aspekty, ktoré v našom návrhu boli. Ale napriek tomu, vážený pán minister, rád by som vám dal do pozornosti jednu skutočnosť, ktorá ako keby spájala toho ducha boja proti korupcii a tých problémov, ktoré tu sú.

    A ja mám dojem, že sa kopia, že sa tu zmráka, že je toho priveľa, stále ako keby viac a viac. A verím, že ani vy, ani my to nemôžeme necítiť. A to je otázka hmotnej osobnej zodpovednosti. Totižto v tom našom návrhu novely stojedenástky bolo jasne napísané, že nie sme spokojní s tým, ako sa hmotná zodpovednosť pracovníkov, ktorí sú poverení vedením štátnych podnikov, prejavuje, ako je do zákona zapracovaná, akú má v tomto zákone konkrétnu podobu. Nech sa akokoľvek, čokoľvek udeje v štátnom podniku, tak aj keď stojedenástka tam pozná istý trest, je to maximálne do výšky ročného platu a neexistuje tam nič, čo by vystrašilo pracovníka povereného vedením takéhoto podniku do tej miery, že by možno odmietol poslušnosť tam, kde poslušnosť odmietnuť je potrebné, kde sa možno naňho robia nejaké nátlaky, kde možno existuje tá nie vždy jasná hranica, keď už by bolo treba sa vzoprieť, ale ešte stále chceme byť lojálni voči tým, ktorí nás do vedenia tohto podniku dali. Myslím, že takéto situácie nie sú vôbec nejaké filmové, románové. Zažíva ich asi každý pracovník, ktorý dostane tú česť, to poverenie, tú zodpovednosť vykonávať takéto funkcie v štátnych podnikoch. A bolo by dobré, keby sme ich chránili. Možno práve to bolo zmyslom našej novely stojedenástky, o ktorej teda hovorím a na ktorú vás chcem upozorniť aj teraz, keď hovoríme z iného aspektu o zákone o štátnom podniku.

    Ja tam v zásade nemám nejaké výhrady, to, čo chcete riešiť, sa mi zdá, že je v podstate relatívne korektné a jednoduché, ale, prosím vás, keď sme pri stojedenástke, keď sme pri týchto troch jednotkách, zamyslime sa nad tým, že možno to, o čom som teraz rozprával, o tom duchu korupcie, o tých nepeknostiach, keď už to mám nazvať takto vzletne, by sme možno nemuseli toľko rozprávať, keby človek, ktorý dostáva zodpovednosť za riadenie dôležitých uzlov tohto štátu, bol práve v stojedenástke vystavený „nebezpečenstvu“, že ak nebudeš zastávať záujmy firmy, ktorú riadiš, tak to budeš platiť, raz to budeš platiť, lebo raz sa to zmení, v tom sa iste poslanec Hlina nemýli, raz sa to určite zmení a ty by si mal vedieť, že potom príde účet. A ten účet môže byť ťažký. A môže byť tak ťažký, že možno sa toho nedoplatia ani dediči takéhoto bývalého riaditeľa štátneho podniku. Ale tak by to práveže malo byť.

    Viete, moja osobná skúsenosť so štátnym podnikom je veľmi úzka, hlboká a ja som sa aj minule s pánom poslancom Sulíkom dostal do sporu o tom, či štátny podnik zrušiť alebo nezrušiť. Zaznela tu myšlienka, že a priori všetky štátne podniky sú hodné zrušenia, pretože sú len semenišťom korupcie a politických podvodov. Ja s tým nesúhlasím. Vtedy som to zdôvodňoval, teraz do tých detailov nepôjdem. Ale ak ten štátny podnik má byť štátnym podnikom tak, aby sme ho mohli smelo považovať za porovnateľný druh organizácie s akýmkoľvek súkromným podnikom, a verím, že to je možné a v mnohých prípadoch ho môže prekonať, tak potom sa nemôžeme vyhnúť tomu, aby sme ohľadom tých politických nominácií, ktoré tam sú, a nech tam sú, keď už ich nevieme sa zbaviť, nevyriešili to elegantne tým, že v zákone o štátnom podniku bude daná zodpovednosť v plnom rozsahu za všetky úkony, ktoré urobí takýto šéf štátneho podniku v rozpore s tým, čo mu ukladajú dobré mravy a najmä povinnosť riadneho hospodára v takejto organizácii túto organizáciu viesť. Ľuďom, ktorí sa dostávajú za tú hranu tých šéfov, ktorí možno nie sú v podstate lotri, možno nie sú ani zlí, len v jednej chvíli podľahnú, lebo chcú byť lojálni, lebo vedia, kto ich tam dal, dajme tú pomôcku. Pomôžme im s tým, že aj keď dostali dôveru a menoval ich minister do toho-ktorého štátneho podniku za jeho šéfa, niektoré veci nemôžu urobiť, možno kvôli tomu, že im to zakazuje ich osobná morálka. Môžu povedať v takomto prípade tomu ministrovi aj to, že existuje zákon o štátnom podniku, ktorý hovorí, že sa tu nemôže pohrávať riaditeľ s tým, aby tú čiaru pomyselnú prekročil, pretože to bude veľmi ťažko zaplatené.

    Pozrite, pred štyrmi rokmi v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky sa dačo udialo. A pred dvomi mesiacmi bola živá relácia v Slovenskom rozhlase, kde som mal možnosť zaspomínať si a povedať, čo sa udialo za štyri roky, respektíve kde sa to vyšetrovanie a konanie dostalo. Boli tam pozvaní predstavitelia podniku, boli tam pozvaní predstavitelia ministerstva. Neprišiel tam nikto. Jednoducho tu sa považuje za dobrý spôsob nechať niektoré veci vyhniť, premlčať, zabudnúť na ne. A ja viem, je to možno svojím spôsobom osvedčený prístup. Ale predsa ani vy sa nemôžete ako pán minister hospodárstva, ani my ako poslanci, ktorí máme povinnosť kontrolovať a zamýšľať sa nad dobrým fungovaním správy štátu prostredníctvom ministerstiev, sa predsa nemôžeme s tým zmieriť. Tak by som naozaj žiadal, aby sme stojedenástku, keď budete najbližšie so svojimi ľuďmi, preberali. Možno zase odmietnete to, aby bola novelizovaná vo vzťahu k Lesom Slovenskej republiky, lebo viem, že napokon podporu som nezískal ani na tejto strane parlamentného spektra všade. Ale toto nie je otázka lesov, to je otázka štátneho podniku a hmotnej neobmedzenej zodpovednosti za riadenie tohto podniku. Čo hovoria na to oponenti? „No, neblázni, v takomto prípade taký štátny podnik nezoberie nikto, takého blázna nenájdete, aby ho mohol niekto postrčiť do takejto rizikovej funkcie. Proste nikto do takejto slučky hlavu nedá.“ Nie, nebude to žiadna slučka, bude to veľká pomôcka pre každého šéfa, ktorý sa rozhodne tomu podniku pomôcť, riadiť ho korektne a mať poistku, že ho nikto nebude môcť dotlačiť do neférových postupov. Zažil som riaditeľov v štátnom podniku tohto typu. Ani zďaleka nie každý z nich je a priori naladený na to, aby robil nepeknosti. Len možno sú tie hraničné situácie, kde sa mi veľmi žiada, aby najbližšie pri stojedenástke, pokiaľ sa rozhodnete ju otvárať zase, ste sa zamysleli možno nad tými návrhmi, ktoré sú publikované a ktoré, tomu som rád, podporili viacerí poslanci nielen od nás z Obyčajných.

    A ešte zareagujem aj na tú úvahu pána poslanca Zajaca, ktorý spomínal, a to už robil nie prvýkrát, to, že je veľa možností, ako v štátnych podnikoch nájsť priestor pre aktivačné práce a pre teda výplatu sociálnych dávok len s podmienkou, že je tam isté penzum odpracovaných hodín, a teda hľadáme možnosti, ako rozšíriť toto pole práce z obcí a miest aj na štátne podniky. Ja sa k nemu chcem pridať, že, iste, všetko je istá komplikácia, pretože najjednoduchšie je nerobiť nič, ale určite existuje veľmi veľa priestoru na to, aby sa našli zmysluplné činnosti pre týchto ľudí. A dokonca z pohľadu Lesov môžem tlmočiť, ako som to myslím raz aj tu urobil, aj to, že by sa tu pomohlo konkrétne lesníkom, lesným správcom aj v tom, že momentálne im zákon o verejnom obstarávaní ukladá postup, keď objektívne nemôžu stihnúť lesotechnické termíny, pretože tých úkonov administratívnych je tak veľa, že prácu, ktorú by bolo treba vykonať ad hoc, lebo práve vznikla taká situácia, musia riešiť výberovým konaním, ktoré má veľa stupňov, a keď tie stupne prebehnú, už je tá práca nevykonateľná alebo už je ju vykonávať zbytočné. No a práve ak by sme tu mali takéto skupiny ľudí, ktoré by boli riadené tými regionálnymi správcami, alebo ako to bolo nazvané, ktorí by proste to mali na starosti a ktorí by podliehali odbornej kuratele vedúcich lesných správ, viem si predstaviť, že práve v takýchto krízových situáciách by sa vyriešili dve veci, nielen zmysluplná práca ľudí, ktorí majú odpracovať svoje sociálne dávky z dôvodov, ktoré sú všeobecne známe, ale aj pomoc Štátnym lesom v prípadoch, keď je potrebné, aby sa práce urobili načas. A do istej miery to blokuje práve zákonný postup pri zákone o verejnom obstarávaní.

    Takže považoval som za potrebné upozorniť asi na toľko, hlavne na tú prvú časť. Budem veľmi rád pán minister, keď to prijmete ako dobrý návrh. Tú zodpovednosť ak prenesieme do radov ľudí, ktorí pracujú v tomto štáte na významných pozíciách, ak to dokážeme zabezpečiť, ja si myslím, že sa budú všetci a najmä teda tí, ktorí dostanú to poverenie, správať logicky a že možno by sme vyriešili obrovské množstvo problémov, ktoré máme a ktoré sú problémami naozaj vážnymi. Veď napokon to, čo včera sa na vás zosypalo, určite ešte bude mať pokračovanie, aj keď vy ste to vyriešili, ako keby už to bolo vysvetlené. Viete, že keby už nič iné tu nebolo, tak vážne podozrenie zostane. A ten ďalší mráčik, ktorý sa privalil nad Slovensko, myslím, ste svojím vysvetlením neodviali. Takže pozerajme sa do budúcnosti. Ak chceme riadiť túto krajinu zodpovedne, tak tá zodpovednosť by mala byť zakotvená aj v zákone o štátnom podniku. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete k rozprave zaujať stanovisko.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Tak chcem v krátkosti reagovať na vystupujúcich, aj keď teda k tej problematike okolo tohto zákona zase bolo dosť málo povedaného.

    A chcem povedať, že zákon ako je koncipovaný, tak hlavne tu ide o to, že štátne podniky sú na ústupe. Samozrejme, dneska dominantne prevládajú podniky zriadené podľa Obchodného zákonníka, ale máme, samozrejme, rozdielne postavenia právnej úpravy týchto podnikov a potrebujeme ich zosúladiť. A to bol jeho hlavný zmysel. My máme, samozrejme, na ministerstve aj agendu, ktorá likviduje ešte majetok po štátnych podnikoch, ktoré už dávno proste neplnia funkciu, ktorú by mali plniť. A máme problémy so zlikvidovaním toho majetku. A tu bol úmysel s tým niečo spraviť, pretože je to nie šťastné riešenie, keď existujú takéto štátne podniky dlho bez riešenia a neustále sa im musíme venovať a nevieme zlikvidovať túto agendu.

    Zákon, samozrejme, nebol koncipovaný úplne tak, aby zmenil filozofiu riadenia štátnych podnikov. Možno aj pán poslanec povedal, že tomu sa treba venovať možno systémovejšie a predložiť to, pretože zrejme ešte niektoré štátne podniky, nebude ich veľa, budú pretrvávať dlhšie obdobie. A tu sa treba s touto filozofiou popasovať.

    K tomu, čo pán poslanec Zajac povedal. Povedal tu niekoľko otázok. Tak ja si myslím, že na niektoré som odpovedal aj včera, ale sú tu aj nejaké nové alebo teda boli aj včera povedané otázky. Možno tie som prehliadol.

    Tak k podpore zamestnanosti v podnikoch, ktoré jednoducho len udržali zamestnanosť, musím povedať, bolo to v dvoch prípadoch, čo sa stalo teraz. Obidva tieto prípady majú svoj počiatok a aj predbežné stanoviská ministerstva ešte pred mojím nástupom tam. Schválili sme to, pravda, vo vláde už tejto. Ale urobili sme aj zmenu v zákone. A toto sme vyriešili jednoznačne, že takto podporovať zo zákona o investičnej pomoci sa podniky nebudú. Takže v tejto chvíli môžeme to len stále opakovať a dozadu sa k tomu vracať, to je pravda, ale je tu posun. A proste takýto proces nenastane.

    Investičné stimuly vo Vranove boli a sú podľa zákona koncipované tak, nakoniec tak je to s každým investičným stimulom, že najprv musí ten podnik jednoducho celú investíciu spraviť, ľudí zamestnať a až potom tieto investičné stimuly, či už sú to úľavy na dani alebo priame platby, dostane. My máme na ministerstve dosť prípadov aj v agende podnikov, ktoré dostali v minulosti investičné stimuly, nesplnili podmienky a nedostali tieto prostriedky, resp. nesplnili ich dostatočne, nedostali prostriedky. A toto číslo je skutočne dosť veľké. Sme robili inventúru teraz, tak sme počas môjho pôsobenia priame aj nepriame daňové úľavy vo výške 130 miliónov proste zrušili, pretože tieto podniky to neplnia. Takže ja si myslím, že tu pristupujeme aktívne. A ak by ten Vranov, či už má základné imanie malé alebo akékoľvek, nevytvoril tie pracovné miesta, tak by to štát nestálo nič. Tento investor samostatne odstúpil pri škandalizácii jeho firmy. A tak jeho výsledok je, že vo Vranove nemáme nič. Takže neviem, čo k tomu mám povedať. Ja si myslím, že by bolo dobré vo Vranove, aby každý, kto vôbec chce tam postaviť fabriku, túto možnosť dostal. A možnože tí ľudia, ktorí by sa tam zamestnali, by vám boli vďační. Ale nestalo sa tak. Takže je mi to len ľúto. A iný investor sa zatiaľ v tejto lokalite tiež neprihlásil.

    Ďalej sa chcem vyjadriť k tomu, prečo sme predvyrokovali s U. S. Steelom 5 rokov, a nie 15. No tak rokujú obe strany. Nám sa zdalo dôležitejšie vyrokovať aj sankčnú časť, keby odišli skôr. A pri tom rokovaní sme teda museli pri sankčnej časti akceptovať túto dĺžku, pretože aj, samozrejme, naša pomoc, ktorá tam ide, tak je to proste až vtedy, keď nejaké podmienky splní tento investor. A sú nemalé. Takže tá investícia nie je, samozrejme, automatická. To, čo môže byť na základe zákona o obnoviteľných zdrojoch, bude až následne.

    No a neoprávnená štátna pomoc, ktorú ste teda nadštrkli, keby boli ľudia zamestnávaní na nejaké práce aktivačné alebo podobne, ja to neviem takýmto spôsobom posúdiť, lebo ste to tu tak voľne formulovali, aká by to mala byť forma. Ale musím vám povedať, že často máme aj my neistotu, či máme neoprávnenú štátnu pomoc alebo nemáme neoprávnenú štátnu pomoc, a až záverečné stanovisko dá vždycky konkrétne Európska komisia, keď je to niečo na hrane, by som povedal. Takže to treba veľmi precízne pripraviť, veľmi sa s tým treba seriózne pohrať, aby sme to vedeli jednoznačne povedať. Nemôžem to tak od stola povedať. Ale určite ten nápad a takáto forma by stála za úvahu, aby sme ju poprípade zaviedli.

    Takže to sú zhruba všetky aj odpovede na pána Simona.

    Ten zákon nemal, samozrejme, úmysel tu robiť nejaké možnosti, aby sa dal nesystémovo vyťahovať majetok zo štátnych lesov a iným spôsobom predávať, ale je tu fakt, že niektoré štátne podniky v likvidácii, ktoré máme, majú aj lesy, ale tie majú dlhodobo. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Chce sa k rozprave vyjadriť pán spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 546, spoločná správa výborov má tlač 546a.

    Opäť vám dávam slovo, pán minister, aby ste odôvodnili vládny návrh.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, poslanci, predkladám vám do druhého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Cieľom predloženého návrhu zákona, ktorého účinnosť sa navrhuje dňom 1. januára 2014, je zapracovať požiadavky aplikačnej praxe.

    Návrh zákona obsahuje úpravu samotného postupu udelenia akreditácie a precizovanie druhov správnych konaní. Ustanovuje sa možnosť Slovenskej národnej akreditačnej službe rozhodnúť o zmenách v rámci udelenej akreditácie na základe dokumentov predložených akreditovanou osobou alebo získaných akreditačným orgánom. Návrh zákona, ďalej, upravuje pôsobnosť Slovenskej národnej akreditačnej služby o činnosti ustanovené osobitnými predpismi, precizujú sa kompetencie riaditeľa s cieľom zefektívniť riadenie akreditačného orgánu a dozornej rady s ohľadom na transparentnosť a kontrolu akreditačného orgánu, ako aj ustanovenie o výkone kontroly v Slovenskej národnej akreditačnej službe. S ohľadom na uvedené zmeny sa precizujú aj sankcie za nedodržanie povinností ustanovených týmto zákonom.

    Návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy ani podnikateľské prostredie, nemá sociálne vplyvy ani vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

    Návrh zákona je v súlade s ústavou, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Európskej únie.

    Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, chcem vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Františkovi Petrovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 19. júna 2013 č. 662 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu zákona rokoval 27. augusta 2013 a uznesením č. 269 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť, tak ako je uvedené v časti IV spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 27. augusta 2013 a neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Gestorský výbor odporúča o bodoch 1, 2, 3 a 4 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanoviska Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky k predmetnému návrhu zákona vyjadreného v uznesení uvedenom pod bodom III tejto správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 3. septembra 2013 č. 188. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skončil som, pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Je prihlásený do rozpravy jeden pán poslanec, pán poslanec Kolesík. Dávam vám slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi predniesť veľmi, veľmi stručný pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 546).

    Navrhujem v čl. I bode 24 § 12 ods. 8 slovo „štvornásobok“ nahradiť slovom „dvojnásobok“.

    Odôvodnenie môjho pozmeňujúceho návrhu je veľmi jednoduché. V týchto ťažkých ekonomických časoch je nevyhnutná potreba šetrenia finančných prostriedkov v rámci fiškálnej konsolidácie verejných výdavkov. Takže šetriť by sa malo systematicky všade. A týka sa to aj orgánov, ktoré robia akreditačnú službu.

    Ďakujem, nech sa páči, pán spravodajca.

  • Podanie pozmeňujúceho návrhu spravodajcovi.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky.

    Vyhlasujem týmto rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, pán minister, či chcete zaujať stanovisko k rozprave.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Nie.

    Želáte si, pán spravodajca, záverečné slovo?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem teda rokovanie o tomto bode programu.

    A pokračujeme v rokovaní druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o pôsobnosti orgánov štátnej správy pre sprístupňovanie biocídnych výrobkov na trh a ich používanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (biocídny zákon). Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 542, spoločná správa výborov má tlač 542a.

    Nech sa páči, pán minister, predneste nám a odôvodnite návrh.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, poslanci, vládny návrh zákona o pôsobnosti orgánov štátnej správy pre sprístupňovanie biocídnych výrobkov na trh a ich používanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (biocídny zákon) predkladám s cieľom upraviť pôsobnosť orgánov štátnej správy pre sprístupňovanie a používanie biocídnych výrobkov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie č. 528/2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trh a ich používaní a týmto vytvoriť podmienky pre uplatňovanie tohto nariadenia Európskej únie v Slovenskej republike.

    V podmienkach Slovenskej republiky zabezpečuje výkon štátnej správy v danej oblasti ministerstvo hospodárstva a jeho Centrum pre chemické látky a prípravky, pričom nariadenie Európskej únie č. 528/2012 predpokladá rovnocennú spoluprácu príslušných orgánov jednotlivých členských štátov pri hodnotení biocídnych výrobkov a ich účinných látok, pre ktoré majú členské štáty zabezpečiť dostatočný počet kvalifikovaného a skúseného personálu. Aj v tejto súvislosti návrh zákona bol spracovaný v úzkej spolupráci s už spomínaným centrom.

    Predloženým návrhom zákona sa ruší zákon č. 217/2003 Z. z. o podmienkach uvedenia biocídnych výrobkov na trh a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a rušia sa predpisy vydané na jeho vykonanie, preberajúce do právneho systému Slovenskej republiky smernicu 98/2008 Európskeho spoločenstva, ktorá sa nariadením Európskej únie č. 528/2012 k uvedenému dátumu účinnosti taktiež ruší.

    Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ktorý sa predpokladá v prípade, ak bude štátna správa zabezpečená potrebným počtom kvalifikovaných zamestnancov, ktorí môžu vykonať činnosti spojené s hodnotením biocídnych výrobkov a účinných látok podľa nariadenia Európskej únie č. 528/2012. A centrum sa bude môcť aktívnejšie zapojiť do procesu hodnotenia biocídnych výrobkov pre podnikateľov v rámci Európskej únie. Do štátneho rozpočtu môžu byť v takom prípade odvádzané okrem ročných platieb za biocídne výrobky sprístupnené na trhu Slovenskej republiky i ďalšie finančné prostriedky za odborné služby, ktoré centrum poskytne podnikateľovi na jeho žiadosť. Rezort navýšenie počtu štátnozamestnaneckých miest ministerstva hospodárstva v rokoch 2014 až 2016 zabezpečí siedmimi miestami v rámci voľných miest rezortu a ďalších sedem štátnozamestnaneckých miest zabezpečí racionalizáciou činnosti príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva. Finančné náklady na uvedené štátnozamestnanecké miesta síce nie sú rozpočtovo kryté, avšak návrh zákona by mal umožniť ich financovanie z úhrad a platieb centru, ktoré je možné vyberať podľa čl. 80 ods. 2 tohto nariadenia tak, aby príslušnému orgánu pokryli náklady na poskytované služby. Návrh zákona preto po rokovaniach s ministerstvom financií nepredpokladá vytváranie schodku štátneho rozpočtu ani zvyšovanie počtu zamestnancov kapitoly rezortu hospodárstva. Vykonateľnosť zákona a plnenie záväzkov členského štátu z nariadenia Európskej únie č. 528/2012 však vyžadujú, aby centrom vybrané finančné prostriedky pokryli náklady na plnenie jeho úloh.

    Návrh zákona nebude mať sociálne vplyvy, predpokladá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie a pozitívny vplyv na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Vážená pani predsedajúca, poslankyne a poslanci, žiadam o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Michalovi Bagačkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, pán minister, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o pôsobnosti orgánov štátnej správy pre sprístupňovanie biocídnych výrobkov na trh a ich používanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (biocídny zákon), ktorý prerokovávame ako tlač 542 v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o pôsobnosti orgánov štátnej správy pre sprístupňovanie biocídnych výrobkov na trh a ich používanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 20. júna 2013 č. 663 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor uznesením z 27. augusta 2013 č. 268, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet uznesením z 27. augusta 2013 č. 195, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením z 27. augusta 2013 č. 193, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením z 27. augusta 2013 č. 159 a Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo uznesením z 27. júna 2013 č. 78.

    Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 9 až 21 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť ich, o bodoch 8 a 22 hlasovať osobitne s odporúčaním neschváliť ich.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o pôsobnosti orgánov štátnej správy pre sprístupňovanie biocídnych výrobkov na trh a ich používanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (biocídny zákon) schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 3. septembra 2013 č. 191. Týmto uznesením výbor poveril mňa predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pán spravodajca, nech sa páči, môžete vystúpiť v rozprave.

  • Ďakujem pekne. Podávam pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Michala Bagačku a pána poslanca Františka Petra k vládnemu návrhu zákona o pôsobnosti orgánov štátnej správy pre sprístupňovanie biocídnych výrobkov na trh a ich používanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (biocídny zákon), ktorý prerokovávame ako tlač 542.

    V čl. I § 9 sa pred písmená a) až f) vkladá úvodná veta, ktorá znie: „Slovenská inšpekcia životného prostredia".

    Pre odôvodnenie. Navrhuje sa táto legislatívnotechnická úprava, ktorou sa dopĺňa subjekt viazaný povinnosťami uvedenými v § 9 písm. a) až f). Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Takisto nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Vládny návrh zákona je pod tlačou 416, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 515.

    Prosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jána Richtera, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Predkladám ho v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016.

    Cieľom návrhu zákona je najmä úprava podmienok rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov v odvetí, v ktorom je kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzatvorená. Z toho dôvodu sa navrhuje najmä zmeniť označovanie odvetví, pre ktoré je kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzatvorená, z úrovne skupiny na úroveň divízie podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností, pričom sa zmluvným stranám ponecháva možnosť uzatvárať kolektívne zmluvy vyššieho stupňa aj na úrovni skupiny, prípadne časti odvetvia, ak sa na tom dohodnú, po ďalšie, umožniť rozšírenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa nielen na úroveň odvetvia, kvázi divízie, ale aj na úroveň časti odvetvia skupiny, rozširovanie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na spoločný návrh zmluvných strán alebo návrh jednej zmluvnej strany, a teda vypustenie podmienky súhlasu zamestnávateľa s rozšírením záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, pre rozšírenie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa ustanoviť podmienku reprezentatívnosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, t. j., musí byť splnené, že zamestnávatelia, pre ktorých je záväzná kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ktorá sa navrhuje rozšíriť, zamestnávajú v odvetví, respektíve v časti odvetvia väčší počet zamestnancov ako zamestnávatelia združení v inej organizácii zamestnávateľov, ktorá v tom istom odvetví, respektíve časti toho istého odvetvia uzatvorila inú kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, po ďalšie, umožniť zamestnávateľom v odvetví alebo časti odvetvia, na ktoré sa rozširuje záväznosť kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, uplatniť v zákonom ustanovenej lehote pripomienky k návrhu na rozšírenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, po ďalšie, zriadiť na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky poradnú komisiu na prerokovanie návrhu na rozšírenie záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ktorá bude skúmať splnenie podmienok na rozšírenie záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa vrátane ekonomických vplyvov, posudzovať pripomienky zamestnávateľov a ktorej stanovisko bude odporúčaním pre ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky z hľadiska rozhodovania o rozšírení záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa.

    Zároveň sa navrhuje z rozšírenia záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa zo zákona vylúčiť taxatívne vymedzené kategórie zamestnávateľov. Ide najmä o zamestnávateľa, pre ktorého je záväzná iná kolektívna zmluva vyššieho stupňa, po ďalšie, ktorý je v úpadku alebo v likvidácii, po ďalšie, u ktorého je zavedený ozdravný režim alebo nútená správa, po ďalšie, ktorý zamestnáva menej ako 20 zamestnancov, po ďalšie, ktorý zamestnáva viac ako 10 % osôb so zdravotným postihnutím, po ďalšie, ktorého postihla mimoriadna udalosť alebo ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť menej ako 24 mesiacov.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, som pripravený na serióznu a argumentačne podloženú diskusiu. Verím, že náš návrh prispeje nielen k lepším pracovným podmienkam na Slovensku, ale aj k férovej hospodárskej súťaži a zabráni nečestnému dumpingu zo strany tých, ktorí chcú konkurovať len podliezaním sociálnych a pracovných štandardov.

    Upozorňujem, že až do roku 2003 nebol s týmto mechanizmom na Slovensku žiadny problém. Ak bude novela prijatá, reálne sa začne však uplatňovať rozšírením kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa v podstate až o rok, preto odmietam argumenty, ktoré zazneli aj v médiách o možnom nevhodnom načasovaní.

    Pokladám za potrebné v úvodnom slove uviesť jeden veľmi dôležitý fakt. A to je otázka sociálneho dialógu a akceptovania pripomienok sociálnych partnerov k tomuto zákonu. Vo vláde, resp. ten legislatívny proces pred Národnou radou bol ukončený niekde v mesiaci február. Následne na základe dohody sociálnych partnerov som akceptoval, že pôjde návrh do Národnej rady o pol roka neskôr. To znamená, že na základe odporúčania Republikovej únie zamestnávateľov a dohody s odborármi sme akceptovali, že účinnosť zákona nebude od 1. 7. tohto roku, ale od 1. 1. 2014. Tým zároveň aj uvádzam, že budem odporúčať účinnosť tohto zákona na základe dohody sociálnych partnerov od 1. januára budúceho roku.

    Po ďalšie. Jedna zo zásadných pripomienok, ktorú uplatnili spoločne zamestnávatelia pri prerokovávaní prípravy novely tohto zákona, spočíva v nasledovnom. Predmetný zákon o kolektívnom vyjednávaní bol prijatý v roku 1991, narýchlo, bez dostatočnej legislatívnej prípravy. Jeho hlavným účelom bolo stanovenie podmienok pre naplnenie ústavného práva na štrajk (čl. 37 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Preto ho nie je možné považovať za adekvátny legislatívny základ pre úpravu kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov Slovenskej republiky. Z toho dôvodu navrhujeme uvažovať o príprave nového zákona o kolektívnom vyjednávaní. Akceptoval som tú pripomienku, akceptovali ju sociálni partneri aj na úrovni zamestnancov a v súčasnosti sa aktívne pracuje na úplne novom zákone o kolektívnom vyjednávaní. Pokladám to za dôležité uviesť, lebo ten proces beží.

    Zároveň chcem povedať jednu vec, sociálny dialóg je o zohľadnení alebo aspoň snahe, priblížení sa názorov jednotlivých sociálnych partnerov. Pritom je potrebné rešpektovať, že každý jeden sociálny partner zastupuje v tripartite istú konkrétnu sociálnu skupinu a obhajuje jej záujmy. To sa týka každého jedného zákona. Nie vždy dôjde k dohode, raz je v rozpore zamestnávateľ, raz je v rozpore zamestnanec vzhľadom na to, že sa neuplatnili všetky jeho pripomienky. Úloha štátu je hľadať primeraný kompromis s cieľom udržania sociálneho zmieru. Pokladám za potrebné tieto veci uviesť hneď v úvodnom vystúpení, pretože, áno, pri schvaľovacom procese v predchádzajúcej časti tohto zákona nedošlo k dohode sociálnych partnerov na jeho absolútnom znení, ale dovolím si povedať, že k priblíženiu sa dospelo, pretože viaceré akcepty jednej aj druhej strany boli vzájomne akceptované a dostali sa do tejto novely zákona.

    Toľko v úvodnom slove. Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci, poslankyni Viere Šedivcovej.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods.1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, ako spravodajca určený uznesením výboru č. 66 z 28. augusta 2013 a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 515 z 30. mája 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.

    Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončila som svoju spravodajskú informáciu, otvorte, prosím, rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostala prihlášky. Hlásia sa tak za klub SaS pán poslanec Mihál, za klub SDKÚ – DS pán poslanec Ivan Štefanec, za klub OĽaNO Jurinová, za klub KDH Brocka, ďalej sú prihlásení do rozpravy pán poslanec Miroslav Beblavý z klubu SDKÚ a pán poslanec Hlina.

    Nech sa páči, dávam slovo pánovi poslancovi Mihálovi.

  • Dobrý deň prajem. Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, dovoľte mi vystúpiť k návrhu novely zákona o kolektívnom vyjednávaní.

    Pre mňa je to veľmi zásadná novela. A nikoho asi neprekvapím, keď poviem, že s touto novelou zásadne nesúhlasím. A vo svojom príspevku vysvetlím, prečo s ňou nesúhlasím.

    Podstatou novely zákona o kolektívnom vyjednávaní, tak ako bola predložená vládou Slovenskej republiky do parlamentu, je úprava podmienok rozširovania záväznosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov v odvetví, resp. v časti odvetvia. To znamená, jednoducho povedané, zamestnávatelia na jednej strane združení v nejakom zamestnávateľskom zväze, na druhej strane odborový zväz sa dohodnú v rámci nejakého teda odvetvia na kolektívnej zmluve vyššieho stupňa a vtip je teda v tom, že táto kolektívna zmluva vyššieho stupňa sa nebude týkať len tých zamestnávateľov, ktorí sa pod túto kolektívnu zmluvu podpísali, teda tých, ktorí sú združení v príslušnom zamestnávateľskom zväze, ale bude sa automaticky týkať všetkých zamestnávateľov v danom odvetví, či sa im to páči alebo nepáči, až teda na výnimky, o ktorých hovoril pán minister. A ja ich pravdepodobne ešte o chvíľku zopakujem. Čiže časť zamestnávateľov bude vazalom iných zamestnávateľov a ich dohôd s odborovými organizáciami. A tie podmienky, ktoré sú oni dohodnú v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa, budú musieť plniť voči svojim zamestnancom, či sa im to páči alebo nepáči, či im to vyhovuje alebo nevyhovuje, či na to finančné prostriedky, zdroje majú alebo nemajú alebo či ich sociálna politika je zameraná úplne iným spôsobom, úplne inak. Jednoducho bude sa to biť, nebude to fungovať, bude to spôsobovať u niektorých zamestnávateľov vážne problémy. A svojím spôsobom to nie je ani v súlade so zdravým rozumom.

    Čo je ešte tu dôležité. Tak navrhuje sa to rozširovanie v rámci skupiny, teda v rámci odvetvia, predefinováva sa definícia, čo je toto odvetvie, čiže aký je rozsah zamestnávateľov, na ktorých sa vlastne to automatické rozširovanie bude vzťahovať. Ak sa doteraz hovorilo o úrovni tzv. odvetvia v rámci štatistickej klasifikácie ekonomických činností, čo bol určitý relatívne užší okruh zamestnávateľov, tak po novom sa táto definícia rozširuje na úroveň divízie, čo je relatívne, naopak, veľký okruh zamestnávateľov. Čiže nielenže sa časť zamestnávateľov bude musieť podriadiť platnosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, ale ten počet zamestnávateľov v úhrne spadajúci pod jednu takúto kolektívnu zmluvu bude omnoho vyšší ako doteraz.

    Pripomeniem tie výnimky, ktoré sa dostali do zákona. Medzi nimi je dôležité, že to budú mať zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú do 20 zamestnancov. Čiže ak niekto zamestnáva 1 – 19 zamestnancov, tak na neho sa tento inštitút vzťahovať nebude. A nebude sa vzťahovať ani na zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú aspoň 10 % osôb so zdravotným postihnutím, čo je vcelku logické, pretože v takýchto firmách je skutočne dôležité, aby tá sociálna politika v takejto firme u takéhoto zamestnávateľa bola autonómna a prihliadajúca na potreby práve zamestnancov so zdravotným postihnutím. A tu práve vidno, že tu bolo to právo na autonómnu sociálnu politiku akceptované a rešpektované, bohužiaľ, len v prípade zamestnávateľa, ktorý teda zamestnáva relatívne viac osôb so zdravotným postihnutím. Tu sa to akceptovalo.

    Ešte pripomeniem, nebude sa to týkať zamestnávateľov, ktorí sú relatívne krátko pôsobiaci, menej ako 24 mesiacov. Čiže aspoňže je to tak, že aspoňže tým novým zamestnávateľom sa dovolí voľne dýchať.

    Chcem zdôrazniť na rozdiel od pána ministra, ktorý sa tu snažil obhájiť, že táto novela ako-tak preplávala pripomienkovým konaním a tripartitou, s akým takým súhlasom aj zamestnávateľov, že to vôbec nie je tak. A možno na rozdiel od iných zákonov, ktoré pán minister predkladal alebo predkladá v súčasnom období do parlamentu, táto novela sa stretla so zásadným nesúhlasom obidvoch zamestnávateľských zväzov, či je to Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení alebo či je to Republiková únia zamestnávateľov. Obidva tieto zamestnávateľské zväzy vzniesli zásadné pripomienky a nemusím vôbec komentovať detaily, jednoducho obidva zamestnávateľské zväzy tento zákon v podstate ako celok odmietli. A odmietli princíp automatického rozširovania kolektívnych zmlúv. Čiže v podstate sa vôbec nemusíme baviť o nejakých detailoch, či by sa to dalo urobiť nejako lepšie. Jednoducho netreba to robiť vôbec. A by bolo aj najlepšie to, touto novelou sa vôbec nezaoberať. Podnikateľská sféra túto novelu jednoznačne neprijíma a odmieta ako škodlivú, a to zvlášť v tejto dobe. Krízu sme ešte ani zďaleka neprekonali. Ja sám to cítim napríklad ako občan, ktorý žije v Slovenskom Grobe, u husacinárov. Prepáčte mi za túto odbočku. Ale naozaj to vidím na živote v tejto obci, kde každý rok od septembra im naplno beží sezóna, husaciny sú plné ľuďmi, okolo je všade kopa áut, ale v tomto roku nič, v tomto roku je tam prázdno, ľudia nemajú peniaze, firmy nemajú na to, aby organizovali, hoci týmto spôsobom, akcie pre svojich zamestnancov. Nie sú na to peniaze. A tu zrazu príde nejaký Ježiško v podobe vlády, ktorý rozhodne, že sa budú automaticky rozširovať kolektívne zmluvy bez ohľadu na to, či to tým zamestnávateľom vyhovuje alebo nevyhovuje. Jednoducho toto nie je dobrý zákon.

    Zvýšia sa hlavne tým stredným firmám, ktoré majú od 20 zamestnancov a vyššie a ktorí majú možno málo zdrojov, majú možno veľa problémov v súčasnom čase, náklady. A to bude mať, samozrejme, dopad nielen na tie samotné firmy, ale pretože často ide o subdodávateľov v celom tom reťazci výroby, napríklad v strojárstve, tak tým, že bude mať problémy ten malý alebo stredný podnik, možno bude musieť zdražiť svoju produkciu, prejaví sa to nárastom cien aj ďalej, aj v tých väčších firmách a, samozrejme, u konečných spotrebiteľov. A druhá vec je, že týmto spôsobom hrozí, že firmy nebudú môcť tvoriť, ak by aj možno chceli nové pracovné miesta, pretože zdroje, ktoré by možno mali voľné na vytvorenie nového pracovného miesta, budú musieť dať na krytie tých povinností, ktoré im stanoví takto automaticky na ne spadnutá kolektívna zmluva vyššieho stupňa. Čiže takéto opatrenie, takýto zákon škodí slovenskej zamestnanosti. Znovu sa vás, pán minister, pýtam, či je vaším záujmom zvyšovanie nezamestnanosti na Slovensku, lebo ak je vaším záujmom zvyšovanie nezamestnanosti, tak týmto zákonom ste trafili klinec po hlavičke.

    Druhá vec je, že automatické rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa bez súhlasu dotknutých zamestnávateľov je na hrane ústavy. Znovu opakujem, ja nie som ústavný právnik, to je rébus pre iných, ale tu sa popiera majetkové súkromné právo, tu sa popiera právo tých zamestnancov na ich dobrovoľnú organizovanosť či už v odboroch alebo v iných štruktúrach. Jednoducho zrazu zhora príde niečo a, buch, musíte to rešpektovať. Nie je to zákon, nemá to silu zákona, je to kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ktorá zo zákona spadne na tých zamestnávateľov a na tých zamestnancov, či sa im to páči alebo nepáči.

    Ďalšia vec je tá, že ja vôbec nepochybujem o tom, že veľké firmy, zahraničné firmy, zahraniční investori, ktorí na Slovensku požívajú veľkú úctu, rešpekt a ktorým poskytujeme rôzne dotácie a výhody, majú na to, aby tie výhody, ktoré si dohodli v kolektívnych zmluvách, bez problémov pre svojich zamestnancov zabezpečili. Ale na toto doplatia znova menšie a stredné firmy, slovenské firmy, slovenskí podnikatelia, rodinné firmy, kde tých peňazí toľko niet, kde každé euro sa starostlivo obracia. A znova a znova zdôrazňujem, ja tým nechcem povedať, že slovenský podnikateľ alebo slovenská rodinná firma si neváži svojho zamestnanca. To je nepochybne fakt, že v slovenských napríklad menších alebo rodinných firmách môžu byť problémy, ale ja vo svojej praxi sa obvykle stretávam s tým, že slovenský podnikateľ si svojho zamestnanca váži a pokiaľ je to možné, tak mu poskytne nadštandardy nad rámec Zákonníka práce, nikoho sa na to nemusí pýtať, nikoho sa nemusí doprosovať, nikto mu v tom nemusí radiť a všetko funguje. Ale týmto spôsobom sa ničí autonómna sociálna politika v týchto menších firmách, ktoré či už sú v rukách slovenských majiteľov alebo sú to rodinné firmy a podobne. A vôbec to nemusí znamenať pozitívny efekt pre zamestnanca, že niečo zhora spadne, pretože možno v rámci tej samotnej firmy možno majú aj podnikovú kolektívnu zmluvu, ktorou si dohodli svoje pravidlá, svoje výhody. A to, čo im príde zhora, im vôbec nemusí vyhovovať, možno majú iné preferencie. Ale budú musieť rešpektovať to, čo im príde cez automatické rozširovanie. Čiže nemusí to vždy vyhovovať ani tým samotným zamestnancom.

    Veď úplne paradoxné je napríklad to, že medzi výnimkami medzi zamestnávateľmi, na ktorých sa nebude vzťahovať automatické rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, nenachádzame zamestnávateľov, u ktorých už je uzatvorená podniková kolektívna zmluva. Čiže, ešte raz to poviem inými slovami, predstavte si zamestnávateľa, kde sú odbory, kde si vyrokovali podmienky, kde uzatvorili podnikovú kolektívnu zmluvu, ktorá platí, ktorá funguje, a napriek tomu, že tam platí podniková kolektívna zmluva, budú musieť rešpektovať aj to, čo príde tým automatickým rozširovaním zhora, ako kolektívna zmluva vyššieho stupňa, čo dokonca môže spôsobovať technické problémy, pretože tam môžu byť ustanovenia, ktoré sa budú navzájom nie dopĺňať, ale biť. Čiže nemusí to dokonca ani fungovať, aj keby to niekto chcel.

    Ešte sa vrátim k tomu počtu zamestnancov. Ak má firma do 20 zamestnancov, tak sa to automatické rozširovanie kolektívnych zmlúv na takúto firmu vzťahovať nebude. No, jedna poznámka, všimnime si, že tu manipulujete, respektíve, pardon za ten výraz, nemyslel som to zle, tu uvažujete o definícii takejto firmy, do 20 zamestnancov. Tak, pozor, môže ju to zaťažiť, tak tej sa to týkať nebude.

    Skúsme, pán minister, sa zamyslieť vo všeobecnosti aj nad Zákonníkom práce, trošku odbočím, či by aj v Zákonníku práce sme nenašli niektoré ustanovenia, ktoré by nemuseli byť také rigidné voči týmto malým zamestnávateľom, a mohli by sme im, menším zamestnávateľom, povedzme, do 20 zamestnancov odpustiť, aby neboli tak zaťažení, či administratívne alebo finančne.

    Ale vráťme sa ku kolektívnemu vyjednávaniu. Môj názor je totožný ako názor, povedzme, Republikovej únie zamestnávateľov. A myslím si, že ak by už aj mal byť tento zákon prijatý, voči čomu teda protestujem, ale keď sa tak stane, tak táto klauzula, 20 zamestnancov, by sa mala zvýšiť, aspoň na 50. Čiže keď to už má platiť, tak poprosím, skúste aspoň možno v druhom čítaní zvýšiť tú hranicu na 50 zamestnancov.

    Ono to má aj iné dopady. Predstavte si menšiu úspešnú firmu, ktorá má dnes, povedzme, 15 alebo 18 zamestnancov, ktorej to ide, kde to šľape, takých firiem nie je veľa, ale sú také, darí sa to, majiteľ firmy uvažuje o rozšírení výroby a prijatí ďalších zamestnancov, čiže z tých osemnástich by možno mal 25, ale tu mu ťukne zákon o kolektívnom vyjednávaní: „Keď preskočím cez 20 zamestnancov, spadne na mňa kolektívna zmluva vyššieho stupňa a tak ďalej a tak ďalej.“ No čo spraví? Spraví to, že firmu rozširovať jednoducho nebude, zostane na tých osemnástich alebo devätnástich zamestnancoch a, keď už teda, tak možno založí firmu B, kde začne naberať tých nových ľudí, keď už teda, a budeme mať nie jednu väčšiu firmu, ale dve menšie.

    V každom prípade je to bariéra, ktorá spôsobí, že časť úspešných firiem, tých menších firiem sa bude báť prijímať nových zamestnancov nielen kvôli potenciálnym vysokým nákladom pri potenciálnom prepúšťaní, tak ako to hovorí Zákonník práce, ale aj kvôli takejto nešťastnej novele zákona o kolektívnom vyjednávaní.

    Celkom ma zaujala v materiáloch, ktoré ste do parlamentu priniesli, doložka vplyvov, pretože to by ma zaujímalo, akým spôsobom ste vyhodnotili dopady tejto novely na podnikateľské prostredie. Tak je tam niekoľko čísiel. Napríklad v roku 2012 bolo údajne uzatvorených 22 kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa pre 13 odvetví, typicky tam je strojárstvo, potravinárstvo, chémia aj elektrotechnika. A v dôvodovej správe sa uvádza, že zamestnávatelia v odvetví strojárstva zamestnávajú celkovo 150 tisíc zamestnancov a z toho približne 30 tisíc zamestnancov bolo pokrytých kolektívnymi zmluvami vyššieho stupňa priamo, bez nejakého automatického rozširovania, a to z dôvodu, že ten ich zamestnávateľ je súčasťou niektorého zo združenia zamestnávateľov, ktoré uzatvorilo kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa. Čiže máme 150 tisíc zamestnancov v odvetví strojárstva a z toho 30 tisíc zamestnancov spadá pod kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa. No z toho mi teda vyplýva, že 120 tisíc zamestnancov pod kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa nespadá, ale zrejme spadať bude, veľká časť z nich. Čiže to aby bolo na dokreslenie, že 30 tisíc tam je, pretože sú súčasťou zväzov, v poriadku, ale ďalších 120 tisíc jednoducho zlomíme cez koleno a znásilníme.

    V doložke vplyvov mi jednoducho chýbajú dopady, čo to spraví so zamestnávateľmi, na ktorých spadne to automatické rozširovanie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. A teda našiel som si údaj, možno tomu veriť, možno tomu neveriť, podľa ktorého údajne v minulosti Odborový zväz KOVO si robil nejaké analýzy. A z týchto analýz vyplynulo, že rozdiel sociálnych nákladov v prepočte na mzdu zamestnanca medzi firmou, ktorá nemá kolektívnu zmluvu, a firmou, ktorá má kolektívnu zmluvu, je približne 8 %. Inými slovami, mzdové náklady sú o 8 % vyššie, ak tam je kolektívna zmluva. To si viete veľmi ľahko predstaviť, keď si napríklad zoberiete, veľa z vás pracuje v štátnej správe alebo v samosprávach, že je pracovný čas 40-hodinový alebo 35-hodinový, alebo 37,5-hodinový, keď sa niekde dohodne v rámci kolektívnej zmluvy, čo vám to spraví vlastne v prepočte so zvýšenými mzdovými nákladmi, alebo taký jeden týždeň dovolenky naviac, to sú možno na prvý pohľad drobnosti, nepodstatné, ale keď si to rozpočítate, tak zistíte, že skutočne to spôsobí percentuálne pomerne vysoký nárast mzdových nákladov v pomere k tomu, čo ten zamestnanec odovzdá. Osem percent možno pre niekoho nie je veľa, ale dnes žijeme v dobe, keď každé jedno percento nákladov je dôležité a môže rozhodnúť o ďalšom úspešnom smerovaní nejakej tej firmy zamestnávateľa alebo, naopak, o jeho krachu. Čiže tu je, tu hrozí nebezpečenstvo pri prijatí takéhoto zákona. Automatickým rozširovaním kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa môžu byť hlavne tí menší, strední zamestnávatelia privedení do ťažkých problémov. A dôsledkom bude nielen to, že tí zamestnávatelia skončia, ale to, že skončia tí príslušní zamestnanci a budeme mať znova a znova vyššiu nezamestnanosť. Je tu jednoducho priama úmera, čím viac byrokraticky, administratívne a finančne zaťažíte zamestnávateľov, tak tým viac stúpne nezamestnanosť. Prosím vás, uvedomte si to a pozrite sa občas niekedy do tých štatistík, dajte si dole ružové okuliare a zamyslite sa nad tým, čo znamená tých 14 % nezamestnanosti, ktorá nám neustále stúpa a bude stúpať o to viac, ak budú prijímané takéto zákony.

    Uzavriem to svoje vystúpenie tým, že z dôvodov, ktoré som, teda myslím, dostatočne vysvetlil, navrhujem v súlade s rokovacím poriadkom vrátiť navrhovateľovi návrh zákona na dopracovanie s akceptovaním pripomienok zamestnávateľov a ak tento môj návrh nebude prijatý, tak navrhujem nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky.

    Vzhľadom na to, že sa priblížila jedenásta hodina, navrhujem krátku prestávku do hlasovania, takže prerušujem rokovanie.

  • Prestávka.

  • Krátka prestávka.

  • Pekné predpoludnie, dámy a páni, budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch, poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesta.

    Pán poslanec Hlina, nech sa páči, procedurálny návrh.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Dávam procedurálny návrh. Chcem vás požiadať, aby ste dali o ňom hlasovať. A znie, že Národná rada berie na vedomie, že Alojz Hlina sa ospravedlňuje všetkým svojim poslaneckým kolegyniam a kolegom okrem Anton Martvoňa, ako aj občanom Slovenskej republiky, ktorí sa prípadne cítili dotknutí spôsobom, akým Alojz Hlina zabraňoval protiprávnemu konaniu Antona Martvoňa. Ďakujem.

  • Pán poslanec, slúži vám to ku cti, že naberáte odvahu priznať sa, ale, viete, prečítajte si zákon, o čom môže byť procedurálny návrh. Určite to nie je o emóciách poslancov. Takže nedám o tomto hlasovať, môžete dať návrh zaradiť bod programu, uznesenie, môžete hovoriť k procedúre, ale o takýchto veciach sa hlasovať nedá.

    Pani poslankyňa Mezenská.

  • Ja len chcem upozorniť na to, aby to nezaniklo vlastne v rozprave, v mojom vystúpení že som podala návrh pri zákone o obnoviteľných zdrojov o tom, aby sa ďalej v rokovaní o tomto návrhu zákona nepokračovalo.

  • Dobre, pani poslankyňa. Spravodajca bude uvádzať hlasovanie, takže...

  • Hlas z pléna.

  • Ešte, pán poslanec Hlina, nech sa páči, procedurálny návrh.

  • Pán predseda, dovolím si dať ešte jeden procedurálny návrh. Vzhľadom na to, že minulý týždeň neboli ukončené interpelácie, tak vás chcem poprosiť, aby dnešný bod interpelácie pokračoval do ukončenia dnešného rokovania, čiže ak by aj náhodou sa prekračovala siedma hodina večer, aby sme ho ukončili konečne, nakoľko minulý týždeň ukončený nebol. V prípade, že sa mi nedovolíte ospravedlniť, tak mi dovoľte ospravedlniť sa teraz. Ospravedlňujem sa všetkým mojim všetkým poslaneckým kolegyniam a kolegom okrem Antona Martvoňa aj občanom Slovenskej republiky, ak som sa ich prípadne svojím spôsobom obrany pred protiprávnym konaním Antona Martvoňa dotkol. Ďakujem.

  • Pán poslanec, dobre, v tej prvej časti navrhujete, aby dnes po hodine otázok bol bod interpelácie, môže sa tak udiať len v mene troch poslaneckých klubov, je to návrh na rozšírenie programu, takže ak máte na to tri poslanecké kluby. Ale zákon hovorí veľmi jasne, akým spôsobom, kedy a koľkokrát sa zaraďuje bod programu.

  • Reakcie z pléna.

  • Áno, poprosím, ak teda sú tri poslanecké kluby, SDKÚ aj OĽaNO, ešte jeden, aj SaS, dobre, vy nie ste klub

  • Smiech a potlesk v sále.

  • , ešte KDH. Zatiaľ mám len dva kluby. Takže...

  • Hlasy z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, tak ideme hlasovať, aby sa do programu 23. schôdze zaradil nový bod, čo sú interpelácie, dnes po hodine otázok.

  • Hlasovanie.

  • Hlasy v sále.

  • Ruším toto hlasovanie, vyhlasujem ho za neplatné.

    Poprosím vás ešte raz sa zaregistrovať a, technici, poprosím vás, budeme hlasovať ešte raz o návrhu, ktorý podal pán poslanec Hlina a tri poslanecké kluby.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 65 za, 67 proti, 11 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh na doplnenie programu 23. schôdze sme neschválili.

  • Hlas z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Prepáčte, pán predseda, nemôžete dať hlasovať o zaradení bodu do programu, ktorý v programe je uvedený. Ten bod nebol ukončený. Čiže ja podľa toho budem dneska postupovať.

  • Ale, prosím vás, nedali ste hlasovať o jednej veci. Som mal procedurálny návrh, aby dnešné pokračovanie bodu interpelácie, ktoré neskončilo, pokračovalo do ukončenia...

  • Moje ústavné právo mi nekončí po siedmej hodine večer. Na to vás upozorňujem. Čiže o tom som chcel dať hlasovať. Poprosím vás, dajte o tom hlasovať.

  • Pán poslanec, ale ja nemám o čom hlasovať. Zákon o rokovacom poriadku jasne definuje, tento bod akým spôsobom sa zaraďuje a dokedy trvá. Takže, samozrejme, môžete interpelovať, tak ako to zákon hovorí, v písomnej podobe odovzdáte svoju interpeláciu a ktorýkoľvek člen vlády je povinný vám do 30 dní zaslať kvalifikovanú odpoveď, na ktorú môžete potom reagovať pri ďalšom prejednávaní tohto bodu. A môžete s tým vyjadriť svoju spokojnosť alebo nespokojnosť.

    Takže budeme teraz hlasovať.

    Pán poslanec Kondrót uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 251/2012 Z. z o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z . z.

    Je to tlač 602.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave k tomuto návrhu zákona vystúpili siedmi poslanci a pani poslankyňa Mezenská dala procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní o tomto bode programu. Dajte, prosím, hlasovať o jej návrhu.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu pani poslankyne Mezenskej, aby sa nepokračovalo v rokovaní o bode programu.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 64 za, 80 proti, 1 sa zdržal.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 80 bolo za, 58 proti, 7 sa zdržalo.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výboru ústavnoprávnemu, výboru pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a aby za gestorský výboru určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti s tým, že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 107 bolo za, 5 proti, 31 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme pridelili vo výboroch a určili gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie.

    Ešte vás, pán poslanec, poprosím aj o uvedenie hlasovania v druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 541.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpili traja páni poslanci. Neodznel procedurálny návrh a neboli podané ani pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, teraz pristúpime k hlasovaniu pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1, 2 a 3 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasujeme o bodoch 1, 2, 3 zo spoločnej správy. Odporúčanie výboru je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 79 za, 65 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Dajte, prosím, o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 85 bolo za, 60 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 83 za, 61 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh novely zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku.

    Pán poslanec Petro uvedie v druhom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 546.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpil jeden poslanec, pán Andrej Kolesík, a podal jeden pozmeňujúci návrh.

    Pán predseda, najskôr je potrebné, aby poslanci podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rámci dnešnej rozpravy.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 120 bolo za, 23 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Máte súhlas, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1, 2, 3 a 4 spoločne s odporúčaním schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 81 za, 63 sa zdržalo.

    Tieto štyri body sme schválili.

  • Ďakujem. Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu z rozpravy, dajte, prosím, hlasovať o návrhu poslanca Andreja Kolesíka.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 80 bolo za, 3 proti, 62 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili.

  • Ďakujem. Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 80 za, 64 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 80 bolo za, 62 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh novely zákona č. 505/2009 Z. z. o akreditácii orgánov posudzovania zhody.

    Pán poslanec Bagačka uvedie ostatné hlasovanie v druhom čítaní o

    vládnom návrhu o pôsobnosti orgánov štátnej správy pre sprístupňovanie biocídnych výrobkov na trh a ich používanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (biocídny zákon).

    Je to tlač 542.

  • Ďakujem pekne za slovo. V rozprave vystúpil jeden poslanec a odznel jeden pozmeňujúci návrh.

    Pán predseda, najskôr je potrebné, aby poslanci podľa § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku rozhodli o skrátení lehoty na hlasovanie o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rámci dnešnej rozpravy.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 142 bolo za, 1 sa zdržal.

    Môžeme hlasovať o tomto návrhu.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 9 až 21 spoločne s odporúčaním schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 81 za, 64 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Ďakujem. Budeme hlasovať o bode 8 s odporúčaním neschváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 79 proti, 65 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod 8 sme neschválili.

  • O bode 22 s odporúčaním neschváliť ho hlasovať nebudeme, nakoľko bol schválený bod 21.

    Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch z rozpravy, dajte, prosím, hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslancov Bagačku a Petra.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 81 za, 64 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej rozpravy i o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 81 za, 16 proti, 47 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nie je záujem o rozpravu.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Budeme hlasovať.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 80 za, 17 proti, 47 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme návrh biocídneho zákona.

    Dámy a páni, odhlasovali sme prerokované body.

  • Reakcia z pléna.

  • Ešte pán poslanec Fecko má procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem len pripomenúť členom výboru pre kontrolu činnosti NBÚ, že budeme sedieť dnes o 12.15 hodine v miestnosti č. 71. Ďakujem.

  • Vážený pán predseda, chcem byť konštruktívny, aby sme sa vyhli prípadným nepríjemnostiam. Podľa § 35 na váš návrh môže byť ukončená rozprava, len treba o tom hlasovať. Prosím vás, ukončite bod interpelácie v zmysle rokovacieho poriadku a vyhneme sa prípadným nepríjemnostiam. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja chcem len upozorniť členov výboru pre hospodárske záležitosti, že mimoriadnu schôdzu budeme mať o 13.00 hodine v miestnosti tohto výboru. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Kolegovia a kolegyne zo zahraničného výboru, chcem vám pripomenúť, že cez obedňajšiu prestávku máme zasadnutie výboru s témou Sýria, príde pán štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí.

  • Zvolávam poslanecké grémium na 11.25 hodinu, vyhlasujem zároveň krátku prestávku v rokovaní a poprosím potom, aby sme pokračovali v rokovaní napriek stretnutiu členov poslaneckého grémia. Ďakujem pekne.

  • Zasadnutie poslaneckého grémia.

  • Po zasadnutí poslaneckého grémia.

  • Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v rokovaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov.

    Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Štefanec, za poslanecký klub SDKÚ – DS. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ctené dámy, vážení páni, pán minister, vážení hostia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril ku zákonu o kolektívnom vyjednávaní.

    Slovensko je za vlády Roberta Fica druhé najmenej konkurencieschopné medzi všetkými európskymi krajinami, dámy a páni. Tento fakt sme sa dozvedeli minulý týždeň. A je jasné, že je tomu tak predovšetkým kvôli aktivitám a zákonom, ktoré presadzuje súčasná vláda. Bohužiaľ, vôbec ma neteší, že sme mali pravdu, keď sme takto argumentovali, keď sa tu rušila rovná daň, neúmerne zvyšovali dane, odvody, zhoršoval sa Zákonník práce.

    Keď sa pozrieme, z čoho sa skladá konkurencieschopnosť, vidíme, že 17 % celkovej konkurencieschopnosti tvorí pracovnoprávna legislatíva. Zhoršil sa Zákonník práce a momentálne sa ide zasahovať do kolektívnych zmlúv. Tento zákon je zlý, tento zákon je škodlivý a tento zákon nepotrebujeme. Je nezmyselné, aby sme zasahovali do slobody podnikania, do slobodnej vôle ľudí, ktorí sa rozhodnú, ako chcú realizovať svoje zámery. Tento zákon ide proti zdravému rozumu. A tento zákon je postavený na zvrátenej boľševickej ideológii, že všetko má byť riadené zhora. Tento zákon chce prikazovať zhora zamestnancom a zamestnávateľom, čo majú robiť. Je to choré, je to škodlivé.

    Celkom ma zaujala argumentácia vo vládnych materiáloch, keď sa hovorí, že vlastne vláda nevie, aké to bude mať dosahy, pretože, dovolím si vám citovať, „počet dotknutých podnikateľských subjektov, na ktorých by sa rozšírila záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa, nie je možné uviesť vzhľadom na to, že nie je možné predpokladať, pri koľkých kolektívnych zmluvách vyššieho stupňa dôjde k rozšíreniu ich záväznosti". Vláda teda nevie, aké to bude mať dosahy, koľko firiem, firmičiek sa to bude týkať a koľko ľudí to postihne, vieme ale dnes, že nám stúpla nezamestnanosť a je jasné, že keď vláda presadí tento zákon, tak zamestnanosť sa nezlepší, práve, naopak, nezamestnanosť bude opäť stúpať.

  • Kýchnutie v sále.

  • Na zdravie, je to zrejme pravda.

    Podľa evidencie na ministerstve práce dnes máme uzatvorených 22 kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa pre 13 odvetví. Napríklad ale v odvetví strojárstva sa zamestnáva celkovo 150 tisíc zamestnancov, z toho 30 tisíc bolo pokrytých kolektívnymi zmluvami priamo. Čiže vidíme, a myslím, že to aj kolega Mihál spomínal, že napríklad len v tomto odvetví vieme vyčísliť 120 tisíc zamestnancov, ktorí tým budú postihnutí. Ale ako sama vláda priznáva, nepozná dopady tohto zákona.

    Ďalšou absurdnosťou je, že keď máme dnes 12. septembra, vláda navrhuje účinnosť zákona od 1. júla. Čiastočne pán minister k tomu hovoril v úvodnom slove, keď sa vyjadril, že sám navrhne posunúť účinnosť tohto zákona od 1. januára budúceho roka. Ale podstatu to nemení, dámy a páni. Podstata je v tom, že vláda nevie, čo predložila, keďže do Národnej rady prišiel ten zákon neskôr, ako navrhovala vláda jeho účinnosť.

    Zdá sa mi, dámy a páni, že vláda má stabilne problémy s predkladaním dokumentov. Včera sme sa dozvedeli, že im dokumenty píše finančná skupina. A dnes to vyzerá tak, ako keby skopírovali odborársky dokument a zabudli takisto zmeniť dátum. Máme teda vládu, ktorá zastupuje nie záujmy občanov, ale záujmy lobistov. V tomto prípade je to evidentné.

    A v tomto prípade je to ďalší zo zákonov, ktorý neprešiel sociálnym dialógom. Neprešiel dohodou sociálnych partnerov, pretože sociálni partneri, zamestnávatelia majú zásadné výhrady. A vyjadrili zásadný nesúhlas. Na tomto stanovisku sa nič nezmenilo, aj keď pán minister, ako sme ho počuli v úvodnom vystúpení, hovoril o akomsi približovaní. Nie je tomu tak. Nie je tomu tak, pretože zásadný nesúhlas sa nezmenil.

    Je zaujímavá aj história vývoja tohto zákona, pretože podobný zákon, takmer identický, predložila prvá vláda Roberta Fica ešte v roku 2007. V tom čase som bol jeden z tých, ktorí sa podpísali pod návrh na predloženie tohto zákona na Ústavný súd. Ústavný súd doteraz o tom nerozhodol. Jeden z dôvodov bol preto ten, že vláda Ivety Radičovej tento nezmyselný zákon zrušila. Ale, samozrejme, sme si všimli, že podobný zákon svojho času mali aj v Českej republike, kde Ústavný súd sa vyjadril veľmi jasne o protiústavnosti takéhoto legislatívneho paškvilu. Sme tu teda opäť v situácii, keď nám rastie nezamestnanosť. Ako vieme, konkurencieschopnosť nikdy nebola taká zlá, ako je dnes, a vládu ju takýmito nezmyselnými návrhmi len a len ďalej prehlbuje.

    Komu to pomôže.

    No tento zákon ide naozaj proti zdravému rozumu, pretože sa má týkať aj tých ľudí, ktorí nie sú členmi odvetvových zväzov, a brutálne zasahuje do slobody podnikania. Predstavme si, že máme firmu, ktorá zamestnáva trebárs 25 ľudí na východe Slovenska, má podnikateľský zámer, ktorý chce realizovať, ale zrazu sa dozvie, že podmienky, ktoré si dohodla so svojimi zamestnancami, nemôže realizovať, pretože príde niečo zhora. To je absurdné. Prídu také podmienky, ktoré nemôže splniť a bude nútená práve ľuďom zhoršiť podmienky alebo ich prepustiť, pretože nebude môcť naplniť príkazy, ktoré prišli zhora, a podmienky, o ktorých rozhodol niekto iný. Je to úplne absurdné. Preto to najviac postihne ľudí v odľahlých regiónoch. A keby to vláda presadila, zvýši regionálne rozdiely.

    Najviac to poškodí takisto malých podnikateľov, ktorí nie sú členmi odvetvových zväzov a ktorých potrebujeme najviac podporiť. Možnože trošičku si vláda toto nebezpečenstvo uvedomuje, keď hovorí o výnimke pre firmy do 20 zamestnancov. Ale to je už náznak, tento zákon že ozaj nie je dobrý a že je škodlivý. Hovoril o tom aj pán poslanec Mihál, ktorý tu navrhol hranicu 50 zamestnancov. Toto je, samozrejme, rozumnejší návrh, ale najrozumnejšie v tejto chvíli, čo sa môže udiať, je, dámy a páni, nepokračovať v tomto návrhu zákona.

    Preto aj na základe uvedených argumentov takisto predkladám procedurálny návrh podľa § 73 ods. 3 písm. b), aby sa nepokračovalo v prerokovávaní tohto zákona, tento zákon škodí občanom Slovenska, škodí najmä tým občanom, ktorí sú aktívni a ktorí tvoria hodnoty.

    Dovoľte mi ešte uviesť pár poznámok k tomu, čo hovoril na začiatok pán minister. Hovoril o akejsi férovej súťaži. Lenže realita je presne opačná. Táto legislatíva poškodí súťaž, pretože nivelizuje súťaž. Obmedzuje súťaž medzi podnikateľmi, ktorá je prirodzená a ktorá je motorom rastu.

    Dokonca som presvedčený, že tento zákon ide aj proti sociálnemu dialógu, pretože znižuje hodnotu sociálneho dialógu na firemnej úrovni medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Sociálny dialóg je potrebný a je kľúčový preto, aby boli spokojní aj zamestnanci, aj zamestnávatelia. Ale keď dôjde k takejto dohode a zrazu niekto zhora prikáže, že to tak nemôže byť, tak je absurdná situácia, že vlastne zhoršuje to sociálny dialóg ľudí, ktorí sa dohodli. Vláda teda nerešpektuje sociálny dialóg a dokumentuje to nielen tou filozofiou tohto zákona, ale tým vôbec, že presadila napriek vôli sociálnych partnerov tento zákon do parlamentu.

    Ak sa bude tento zákon realizovať, tak sa nemôžeme čudovať, že na Slovensku bude trend taký, na aký sme si zvykli za vlád Roberta Fica, že sa budeme ďalej zadlžovať, že budeme mať vyššiu nezamestnanosť a že bude klesať životná úroveň. Preto jediným riešením je nepokračovať v tomto zákone a zmiesť takéto nezmysly zo stola, kým je čas. Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami sa hlási päť poslancov, posledná pani poslankyňa Tomanová.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová s faktickou.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, jednoducho trošku si možno odporujete, pretože uvádzate aj vy, aj vaši kolegovia, že to postihne firmy, ktoré sú malé. No nepostihne ich to, lebo je tam tá výnimka v tej kolektívnej zmluve do tých 20 zamestnancov.

    Potom rozprávate, že jednoducho ministerstvo nevie, aký bude dopad. Neviem, aký dopad myslíte, pretože záležitosťou kolektívnej zmluvy a každej zmluvy je to, že sa musia dohodnúť obidve strany. Čiže nemôže platiť kolektívna zmluva, a už nie kolektívna zmluva vyššieho stupňa, ak sa skutočne nedohodnú obidve strany, teda aj zamestnanci, aj zamestnávatelia. Následne potom ešte skúma tieto možnosti, nielenže to automaticky prejde na ďalšiu firmu, či to prejde na ďalšiu firmu v odvetví, komisia ministra práce. Takže nie je to celkom tak.

    A naozaj je potrebné, aby tí občania mali trošku vyššie sociálne zabezpečenie a štandardy, predsa stále rozprávame, že sa chceme priblížiť Európskej únii. Ďakujem.

  • Ja by som len chcela pripomenúť, že pri účinnosti zákona sa akceptovala požiadavka sociálnych partnerov, pretože toto pán kolega Štefanec vo svojej rozprave pripomienkoval, napádal.

  • Chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Štefancovi za zhodnotenie tohto návrhu zákona, ktorý takisto považujem za zlý. A najlepšie, čo by pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny mohol urobiť, by bolo, že ho stiahne z rokovania Národnej rady.

    Tento zákon nie je o ničom inom ako o posilnení odborárskych bossov. A priznám sa, ja strane SMER nerozumiem, lebo na tejto schôdzi sme už diskutovali o tom, že keď sa dlhodobo nezamestnaný zamestná, tak mu ešte budeme doplácať za to, že príde o sociálne dávky, teda ide strane SMER o zamestnanosť. O chvíľu budeme diskutovať, keď teda informácie z médií neklamú, o tom, že kríza najviac spolu s vládnymi zlými opatreniami postihla firmy, ale vláda prichádza s riešením, že keď tieto firmy budú zamestnávať ďalších zamestnancov, tak časť odvodov, ktoré za to treba zaplatiť, im vláda je ochotná odpustiť, teda ak budú zamestnávať ďalších ľudí. Na druhej strane ale prichádza vláda s návrhom zákona, v ktorom chce diktovať rozšírenie kolektívnych zmlúv, v ktorom chce posilňovať pozície odborárov a, naopak, oslabovať pozície zamestnávateľov. Dámy a páni zo strany SMER, nemýľte sa. Tento zákon nechráni zamestnancov, naopak, je pre zamestnancov nevýhodný, lebo ohrozuje nové pracovné miesta a aj existujúce pracovné miesta. SMER má záväzok voči odborovým organizáciám, ktoré pomohli tejto strane pred parlamentnými voľbami, ale mám taký pocit, že Zákonníkom práce sa už vrchovate SMER odmenil. Nerozumiem preto, na čo je potrebný tento bonus v zmysle zákona o kolektívnom vyjednávaní pre odborárskych bossov, ktorý bude fungovať a pôsobiť ako jed pre zamestnanosť na Slovensku.

  • Mňa zaujalo z vášho vystúpenia, pán kolega, to, čo ste zvýraznili tie problémy, ktoré môžu nastať na základe regionálnych rozdielov. Ak sa rovnaké podmienky z hľadiska kolektívnych zmlúv nastavia pre relatívne bohatšie firmy na západnom Slovensku a v Bratislave a zároveň aj pre relatívne chudobnejších zamestnávateľov, ktorí majú väčšie problémy pri zamestnávaní ľudí na východe, lebo teda budú musieť nadštandard daný Zákonníkom práce cez kolektívne zmluvy zaplatiť zamestnancovi, dať dlhšiu dovolenku alebo skrátiť pracovný čas, zvýšiť nejaké príplatky a tak ďalej, tak ich to jednoducho finančne zaťaží. A ten možný potenciálny vankúš, z čoho to zobrať, je na tom východe omnoho tenší ako v Bratislave a okolí. Čiže znova je to argument, ktorý hovorí o tom, že takýto zákon spôsobí ešte väčšie prehlbovanie rozdielov aj medzi bohatším západom Slovenska a chudobnejším východom Slovenska. A znova a znova treba zdôrazniť, že takýto zákon spôsobí zvyšovanie nezamestnanosti, znova na tej regionálnej báze, najmä na východnom Slovensku, na Gemeri, kde už dnes sa zamestnanosť pohybuje na úrovni 20 až 30 %. Takže v tom je skutočne tá pointa. To plošné rozširovanie kolektívnych zmlúv poškodí ľudí, ktorí žijú v týchto regiónoch. Ono to síce na jednej strane vyzerá pekne, že získajú automatické nejaké sociálne výhody, aj keď tam nie sú odbory, ale na druhej strane to zvýšenie nákladov budú musieť niektorí zamestnávatelia preniesť do prepúšťania ľudí, bude sa zvyšovať nezamestnanosť. Pán minister, pred rokom ste hovorili pri Zákonníku práce, ak sa ukáže, že nezamestnanosť sa nezlepší, tak na to zareagujete. Reagujete takouto nezmyselnou novelou zákona o kolektívnom vyjednávaní.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán minister, ja, naopak, chcem oceniť, že idete s touto novelou zákona, ktorou jednak odstraňujete možnosť zablokovania kolektívneho vyjednávania, ktoré teda predložil do parlamentu a nechal schváliť pán poslanec Mihál, terajší, a jednak aj riešite to, aby neboli možné dohodnúť nevýhodnejšie podmienky. A na druhej strane vám ďakujem v mene všetkých tých zamestnancov, ktorým kolektívne vyjednávanie pomôže.

    A chcem povedať jedno, vami predkladaný návrh je jednoznačne plne v súlade so zámermi Medzinárodnej organizácie práce a plne v súlade s ratifikovanými dohovormi MOP. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ďakujem kolegom za faktické.

    Pani poslankyňa Vaľová, je realitou, že vláda nevie, aký to bude mať dopad. Ja som citoval z vládnych materiálov. A môžem vám ešte raz zdôrazniť, že vláda sama priznala, že nevie, koľkých firiem, koľkých pracovníkov sa to bude týkať. To je skutočne absurdné.

    Je realitou, že to bude mať dopad na malé firmy, presne tak, ako to spomínal pán poslanec Mihál, pán poslanec Novotný, pretože týmto sa zvýšia, bohužiaľ, tie regionálne rozdiely, pretože pre firmy a hlavne menšie firmy ďalej od Bratislavy sú skutočne ťažšie podmienky. Čo to nevidíte? Veď to je zrejmé zo všetkých čísiel, to je zrejmé z každej návštevy, ktorú máme so živnostníkmi a malými podnikateľmi. A vy im ešte zhoršujete tieto podmienky. To, že je tam výnimka „dvadsať ľudí“, je skutočne malou náplasťou, ale je to signálom, že si vy uvedomujete škodlivosť tohto zákona.

    Pani poslankyňa Šedivcová, čo sa týka sociálnych partnerov, chcem zdôrazniť, že nezmenili svoj názor. Vy hovoríte o tom, že sa akceptovala pripomienka času, ale vy ste neakceptovali pripomienky zamestnávateľských zväzov, ktoré boli najskôr formulované v ôsmich zásadných pripomienkach, neakceptovali ste z nich ani jednu, ktorá od začiatku bola vyjadrená v zásadnej forme, všetkých osem pripomienok bolo vyjadrených v zásadnej forme.

    Takže chcem ešte raz zdôrazniť, že ako pri Zákonníku práce, tak aj pri tomto zákone presadzujete niečo, na čom nie je dohoda so sociálnymi partnermi, a absurdne sa odvolávate na nejaký sociálny dialóg. Bohužiaľ, realitou je, že za súčasnej vlády to nefunguje.

    A zákony, ktoré predkladáte, nuž tak, bohužiaľ, vedú len k vyššej nezamestnanosti a horšej životnej úrovni, čiže keď niekomu treba poďakovať, pani poslankyňa Tomanová, za nezamestnanosť, tak tejto...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Teraz vystúpi v rozprave podpredsedníčka Národnej rady Erika Jurinová. Nech sa páči

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť krátko v rozprave ku kolektívnemu vyjednávaniu. Nemala som možnosť počuť ten predchádzajúci príspevok, ale myslím si, že bol ten prvý príspevok, ktorý sme počuli od pána poslanca Mihála, úplne v línii toho, čo chcem povedať aj ja. Nebudem sa vyjadrovať veľmi dlho a obšírne, pretože mám pocit, že asi všetci majú na rozširovanie kolektívnych zmlúv z opozície podobný názor.

    Mám pocit, že tento zákon z dielne strany SMER je opäť v línii akoby ochrany zamestnancov, tak ako mnoho iných zákonov „ochrany zamestnancov“ od začiatku vládnutia strany SMER. Najčerstvejšie je to teda tento zákon o kolektívnom vyjednávaní, máme tu inšpektorát práce, nelegálnu prácu, mali sme na začiatku vlády zákon o sociálnom poistení, Zákonník práce, dane, no proste sériu zákonov, ktoré sú skutočne na ochranu zamestnancov. Tak to chceme, aby to ľudia chápali, takto to ľudia chápu, ale v skutočnosti si myslím, že ide o medvediu službu zamestnancom.

    Novela zákona o kolektívnom vyjednávaní si podľa dôvodovej správy dáva za cieľ úpravu podmienok rozširovania záväznosti kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa na ďalších zamestnávateľov v odvetví. A zjednodušene povedané, týmto zákonom upravujeme podmienky rozširovania kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa. Dáva možnosť rozšíriť kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa aj na úroveň časti odvetvia. Je viac ako jasné, že sa opäť raz postavili proti sebe pri takomto nastavení členovia tripartity alebo sociálni partneri (konkrétne zamestnávatelia verzus odbory).

    Otázka je, čo je skutočným zmyslom takéhoto automatizovaného ukladania a rozširovania. Podľa názoru niektorých odborníkov z vedeckovýskumných kruhov by bolo prijatie navrhovanej novely pozitívnym krokom, ktorým by sme dostáli medzinárodným dohovorom a priblížili sa riešeniam vo viacerých členských štátoch Európskej únie. Tých je asi polovica. Na druhej strane je druhá polovica členských štátov Európskej únie, kde rovnaké riešenia neprijali alebo odložili. Príklady z európskej praxe teda nie sú jednoznačné.

    Konfederácia odborových zväzov ešte návrh zákona pritvrdzuje. Vlastne ešte nad rámec žiadajú, aby sa znížila hranica počtu zamestnancov z dvadsať na desať pre zamestnávateľov, na ktorých by sa záväznosť rozšírenia kolektívnej zmluvy nevzťahovala. Takisto chcú rušiť výnimku pre zamestnávateľov z viac ako 10 % osôb so zdravotným postihnutím. Rovnako by radi pritvrdili tú časovú hranicu nových zamestnávateľov z 24 mesiacov na 12 mesiacov.

    Ďalšia protistrana, zamestnávatelia, teda Republiková únia zamestnávateľov alebo Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení celkovo nesúhlasí s navrhovaným mechanizmom. Žiadajú predovšetkým ponechať rozširovanie na úrovni skupiny a nevzťahovať rozširovanie na zamestnávateľov s menej ako 50 zamestnancami.

    Je pre mňa dosť paradoxné, že chceme nanútiť bez podmienky súhlasu s rozšírením súkromnému podnikateľovi podmienky, ktoré určí ako správne odborový zväz, ako zástupca občanov, a ministerstvo. Je to o to zvláštnejšie, že sa to deje práve v tejto dobe, ktorú môžeme nazvať zlou dobou, nakoľko to ovplyvní výrazným spôsobom náklady v celom reťazci, čo bude mať pravdepodobne negatívny vplyv na ekonomický rast a zamestnanosť. A verím, pán minister, že o toto by vám nemalo ísť.

    Podľa nás takáto úprava škodí malým podnikateľom a môže im vnútiť také riešenia, ktoré pre nich nebudú vyhovujúce a v konečnom dôsledku nemusia priniesť samotnému zamestnávateľovi žiaden pozitívny efekt, to je tá medvedia služba, o ktorej som hovorila na začiatku. Táto novela umožňuje, aby ústredný orgán štátnej správy nahradil prejav vôle súkromnoprávneho subjektu, teda prejav správnej vôle za úvahy ministra.

    Okrem toho sa upiera možnosť takéhoto zamestnávateľa, na ktorého sa vzťahuje rozšírenie kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa v odvetví, domáhať sa súdnej kontroly takéhoto rozhodnutia, a to podľa výrokov Európskeho súdu o ľudských právach, ktorý si nevie predstaviť právny štát bez možnosti mať prístup k súdu. Takže to je opäť otázka na zamyslenie.

    Na prvý pohľad to vyzerá ako záujmový konflikt kapitalistov a proletárov. Na druhý pohľad to však môžeme vidieť aj inak. Zástupcovia zamestnávateľov sa obávajú negatívneho dopadu na podnikateľské prostredie, reálne teda nadväzne na zamestnanosť a zamestnancov. Skutočné finančné alebo kvantitatívne vyjadrenie neexistuje. Výhody predkladané novelou zákona sú prvoplánové, vypočítané na bezprostredný efekt. Novela sa tvári, že ide pomáhať ochrániť zamestnancov a bude akoby podporovať, ochraňovať a rozširovať ich práva.

    Príslovie hovorí, že každý sa môže zakryť iba takou perinou, akú má. Naša perina je krátka, nemáme dosť peria ani sypkoviny a chceme pritom prinútiť krajčírov, aby šili väčšie periny, čo síce môžu, ale logicky bude tých perín menej a, pochopiteľne, tým viac málo alebo celkom neprikrytých nezamestnaných ľudí. Nechce sa mi veriť, že toto si vládni odborníci neuvedomujú. Je mi ľúto, že vláda je ochotná za bezprostredný efekt, ktorý sa snáď môže odrážať vo volebných preferenciách, v konečnom dôsledku vystavovať riziku chudoby ďalších a ďalších voličov.

    Na záver by som iba povedala, že som zaregistrovala, že nám pán minister predostrel, že vzhľadom na to, že tento zákon bol prijatý v roku 1991, to znamená veľmi rýchlo po revolúcii, a naozaj jeho úlohou bolo hlavne venovať sa ústavným možnostiam štrajku, tak chápem, že má záujem na jeho prepracovaní. Vtedy ma napadlo, prečo teda nepočkáme aj s takýmito opatreniami na nový zákon, v ktorom by sa dalo vyriešiť možnože oveľa viac a lepších vecí.

    Z tých dôvodov, ktoré som práve tu povedala, nevieme súhlasiť s touto novelou zákona a nebudeme za ňu hlasovať.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Brocka, poprosím, na budúce sa rýchlejšie prihlásiť do faktických. Pani poslankyňa Tomanová ešte sa hlási do faktických.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani kolegyňa, ja vždy mám taký zmiešaný pocit, keď vy vystupujete ku všetkým témam. Ale dneska poviem, že vás mimoriadne v prvej časti pochválim, že ste len potvrdili slová pána ministra Richtera, keď ste povedali, že odborári chceli, aby sa kolektívna zmluva vyššieho stupňa vzťahovala na firmy, ktoré majú menej ako dvadsať zamestnancov, to znížiť na desať, postupne že chceli znížiť počty ľudí, ktorí sú ZŤP. Tak ste len potvrdili slová pána ministra, že naozaj v tejto republike existuje kolektívne vyjednávanie, že naozaj sa zúčastnili toho vyjednávania. A toto sú jeho výsledky, aj keď vy ste to štatisticky prečítali.

    A chcela by som povedať, že už keď rozprávate o tom, kto to bude posudzovať, by som naozaj dala do pozornosti, keď si pozriete, kto všetko bude sedieť v komisii, to znamená, že ešte aj keď sa dohodnú medzi sebou zamestnanci a zamestnávatelia, ide to na odbornú komisiu, ktorej členmi (komisie) sú zástupcovia ministerstva, zástupcovia reprezentatívnych združení zamestnávateľov, zamestnancov a reprezentatívnych združení odborových zväzov, zástupca ministerstva hospodárstva, Štatistického úradu a tak ďalej, a tak ďalej. Čiže treba povedať, že naozaj tieto rozhodnutia sa budú skutočne posudzovať adekvátne.

    A ešte raz poviem, chcete mi povedať, lebo stále hovoríte, že treba zrušiť aj minimálnu mzdu, až by ľudia na východe, kde by ich zdierali, pretože je málo práce, robili za 150 eur, tak by neodchádzali zo Slovenska, aby nemali také isté výhody ako ten, kto sedí v Bratislave a robí pre veľkú chemičku? Čiže títo ľudia majú robiť za čo? A nemajú mať žiadne sociálne výhody, nemajú mať nič a apelujete tu, ako by sa malo východné Slovensko dobre. No malo by sa vynikajúco, keby ešte aj tí zamestnávatelia, ktorí tam prídu, mohli akýmkoľvek spôsobom im dať úplne iné podmienky, ako majú v inom...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ja by som si dovolila zareagovať na tú časť, kde pani podpredsedníčka hovorí, že zákon je opäť v línii ochrany zamestnancov. Ja sa pýtam, v akej línii by teda mal byť tento zákon, pretože naozaj vláda strany SMER už vo svojom programovom vyhlásení garantuje ochranu zamestnancov, pretože nie som presvedčená, že všetci zamestnávatelia, ktorým to hospodársky výsledok dovolí, dajú svojim zamestnancom niečo viacej okrem minimálnej mzdy, pretože zamestnancom, ak je vo fabrike vyrokovaná dobrá a silná kolektívna zmluva, tak táto zaručí aj ďalšie benefity, či už je to pohyblivá zložka mzdy, prémie, podiely na zisku firmy alebo rekondičné pobyty, príspevky na rekreácie detí, zamestnancov, dokonca dovolenkové platy, trináste platy. Takže som presvedčená, že treba prijať tento zákon a určite ho podporím z tohto dôvodu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja len také krátke tri poznámočky mám.

    Pani podpredsedníčka, táto novela sa netvári, že chce chrániť, ona naozaj chráni zamestnancov. A o to nám ide. Ale tu sa my asi nikdy nezhodneme. Pripúšťate to nakoniec aj vy vo svojom vystúpení, keď ste hovorili, že novela nemusí priniesť zamestnávateľom nič dobré, ale môže im to priniesť a my veríme, že im to aj prinesie, zvlášť tým zamestnancom, ktorí už teraz žijú možno na hranici chudoby a zarábajú minimálnu mzdu. A je to tam o tých, o ktorých hovorili aj kolegovia od Bratislavy ďalej. My chránime tých, ktorí naozaj žijú za minimálnu mzdu a sú tvrdo, použijem ten výraz možno expresívny, vykorisťovaní, ale je to tak. A ona nie je proti zamestnávateľom, ona chráni aj zamestnávateľa takého, ktorý si svojho zamestnanca váži a ktorý má možnosť v rámci svojich pracovných výsledkov niečo tomu zamestnancovi dať, nie svojvoľne len tak, kedy chce, dá, kedy chce, nedá. Ale tu sú určité pravidlá, za ktorých to môže urobiť. Takže nerozprávajte, že ideme škodiť. Ani jeden z našich zákonov nemá za cieľ ľuďom škodiť, ale pomôcť aj zamestnancom, aj zamestnávateľom, tým, ktorí si to zaslúžia. Ďakujem.

  • Pani kolegyňa, čo ma po vašom vystúpení napadlo, je, že je kríza a oni v strane SMER sa asi zbláznili. Oni sa vôbec nesprávajú ako vláda, oni sa správajú, buď ako odbory, alebo ako populistická opozícia. Totiž tento návrh zákona je to isté, ako to, keď by ste chceli ísť rýchlejšie a zároveň stúpate na brzdu. To je taký návrh. A, samozrejme, ho teda nepodporím.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani podpredsedníčka, ja úprimne poviem, že som prekvapená vašimi vystúpeniami, ale z tohto vášho vystúpenia je absolútne jasné, že v danej problematike nemáte jasno. A preto by som odporúčala, aby ste si naštudovali túto problematiku, aby ste si uvedomili jednu podstatnú vec, že tento zákon nie je len pre zamestnancov, predovšetkým, áno, pre nich je, lebo tých je aj ďaleko viacej, nakoniec, ale je aj pre zamestnávateľov a ochraňuje tých slušných zamestnávateľov, ktorí podmienky dodržiavajú a ktorí sa slušne správajú voči tým, ktorí majú záujem podliezať nejako túto hranicu. Takže bola by som veľmi rada, keby ste si to najskôr naštudovali a potom k tomu vystúpili.

    Ja odporúčam, aby aj pán poslanec Brocka sa viacej venoval medzinárodným dohovorom Medzinárodnej organizácie práce v danej veci a vôbec aj problematike, ako je prezentovaná. Ďakujem.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem pekne všetkým, ktorí sa vyjadrili.

    Pani Vaľová, posudzovanie v komisii, áno, viem, akých členov bude komisia mať, ale zabudli ste, že táto komisia má len informačný charakter, rozhodnutie zostáva na pánovi ministrovi.

    A asi v polovičke svojej faktickej poznámky ste sa zaoberali minimálnou mzdou, o ktorej som nepovedala ani slovo. A myslím, že z mojich úst ste toto nikdy ani počuli. Takže, prosím vás, nevkladajte mi do úst to, čo som nikdy nepovedala. Ak chcete vedieť môj názor na minimálnu mzdu, ak by boli podmienky nastavené pre podnikanie a v našej krajine by bola naozaj nejaká morálna úroveň, tak by som bola za zrušenie minimálnej mzdy. Ale zatiaľ, kým budeme mať takéto podmienky, som rada, že ju máme.

    Pani poslankyňa Šedivcová, povedala som, že to ide v línii zamestnancov, ale v úvodzovkách, pretože si naozaj myslím, že im opäť týmto zákonom robíte medvediu službu. Tým som mala na mysli, že prvotný záujem mal by byť, samozrejme, chrániť takýmto zákonom zamestnancov. Ale tým, že vlastne dlhodobo zhoršujete prostredie pre podnikateľov, zatiaľ ešte nemáme reálne nejaké relevantné výsledky, ktoré by to preukázali, možnože je len tá štúdia, ktorá povedala, že v medzinárodnom meradle sme sa opäť prepadli, nič iné tu nie je, tak v tom prípade by som vám možnože poblahoželala, že je dobré to, čo robíte.

    Pán poslanec Jasaň, len aby ste teda naozaj tých zamestnancov nechránili tak, že prídu o prácu, lebo sa deje, že zamestnávateľ si rozmyslí, koľkých ľudí zamestná, ak bude...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Kolegyne, kolegovia, je po 12.00 hodine, nasleduje obedňajšia prestávka, uvidíme sa o 14.00 hodine, bude nasledovať hodina otázok. Dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Pekné popoludnie, dámy a páni, budeme pokračovať pravidelným bodom, ktorým je

    hodina otázok.

    Včera bolo predložených 19 otázok pre pána predsedu vlády a 19 otázok pre ostatných členov vlády, budeme tieto otázky prezentovať podľa vyžrebovaného poradia.

    Pán premiér, poprosím vás, aby ste oznámili, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Ďakujem.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená Národná rada, vážení členovia vlády, podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady by som rád ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Na zahraničnej pracovnej ceste v Slovinsku je minister školstva, vedy, výskumu a športu Dušan Čaplovič, zastupuje ho ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská. Otázky nie sú na podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka ani na ministra spravodlivosti Tomáša Boreca.

    Som pripravený odpovedať v stanovenom limite na postavené otázky.

  • Ďakujem pekne, pán predseda vlády.

    Máte 15 minút.

    Prvá otázka je od pána poslanca Milana Mojša: „Vážený pán premiér, v uplynulých dňoch priniesli médiá informácie o vašom rokovaní so zástupcami Americkej obchodnej komory v Slovenskej republike, aký vidíte prínos z tohto rokovania pre naše hospodárstvo?"

  • Ďakujem pekne. Americká obchodná komora v Slovenskej republike patrí medzi najaktívnejšie. A chcem oceniť jej prínos k rôznym témam, ktoré prináša každodenný ekonomický, finančný a sociálny život. Hlavnou témou rokovania s predstaviteľmi tejto obchodnej komory bola, pochopiteľne, ekonomická spolupráca medzi Slovenskou republikou a Spojenými štátmi a perspektívy tejto spolupráce.

    Dovoľte mi, vážený pán poslanec, aby som v tejto súvislosti uviedol niekoľko údajov. Spojené štáty sú dvanástym najväčším exportným trhom Slovenska. A na celkovom exporte Slovenska sa dnes podieľajú približne 1,9 %, z pohľadu importu s podielom 0,9 % sú Spojené štáty na 18. mieste, v roku 2012 celkový obrat vzájomného obchodu predstavoval takmer 1,7 mld. eur. Na Slovensku pôsobí viac ako 170 amerických spoločností, ktoré zamestnávajú vyše 50 000 ľudí. A tieto spoločnosti aj ďalej expandujú. Napríklad už o niekoľko dní, 24. septembra 2013 otvára v Košiciach nové priestory telekomunikačná spoločnosť AT&T, ktorá zamestná na Slovensku viac ako 3 000 ľudí.

    Ocenil som aktívnu pomoc Americkej obchodnej komory pri budovaní imidžu Slovenska ako jednej z top destinácií pre umiestňovanie priamych zahraničných investícií. Od roku 2002, keď vznikla agentúra SARIO, sa podarilo úspešne ukončiť 26 projektov s americkými investormi, výška investícií bola v objeme 435,6 mil. eur, čo znamenalo vytvorenie takmer 6 500 pracovných miest. Investície smerovali do odvetví výroby motorových vozidiel, elektrických zariadení, centier strategických služieb a centier vedy a výskumu. Aktuálne má agentúra SARIO rozpracovaných 10 projektov zo Spojených štátov v celkovom objeme 204 mil. eur s potenciálom vytvoriť takmer 3 000 nových pracovných miest, z hľadiska odvetví prevládajú centrá strategických služieb, ale vyskytuje sa aj výroba tovarov z gumy a plastu pre automobilový priemysel, výroba strojov a zariadení, kancelárskych potrieb, chirurgických pomôcok a výroba kovových komponentov.

    Pre slovenské hospodárstvo má osobitný význam aj to, že Americká obchodná komora sa podieľa na organizovaní rôznych odborných podujatí. V marci v spolupráci s ministerstvom financií napríklad bola regionálna konferencia k daniam, na ktorej som sa osobne zúčastnil a z ktorej vzišlo mnoho podnetov. V apríli 2013 ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí v spolupráci s Americkou obchodnou komorou a Americkou národnou akadémiou zorganizovalo inovačnú konferenciu pod názvom Innovation Imperative: Slovakia’s Future. Z konferencie pre nás vyplynula úloha zvážiť možnosť prizývania zástupcu Americkej obchodnej komory na Slovensku na zasadnutia novovytvorenej Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie, a to aspoň v úlohe pozorovateľa či externého konzultanta.

    Na utorkovom rokovaní som predstaviteľom komory ponúkol aj možnosť nominovať svojich zástupcov do Rady solidarity a rozvoja, ako aj Legislatívnej rady vlády. To sa aj stalo. Americká obchodná komora nominovala týchto ľudí. A už v pondelok na zasadnutí Rady solidarity bude zástupca Americkej obchodnej komory prítomný. Reagoval som tým na konštatovanie predstaviteľov tejto komory o nie vždy dostatočne dlhej diskusii o zmenách legislatívy na Slovensku.

    Spoločným záujmom Americkej obchodnej komory a vlády je predovšetkým vytvárať atraktívne podnikateľské prostredie v snahe prilákať zahraničných investorov. Práve dnes, 12. 9. sa napríklad spoločne so zastupiteľským úradom Spojených štátov v Bratislave a Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky uskutočňuje informačný seminár k dopadom a prínosom pripravovanej dohody o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve pre ústredné orgány štátnej správy, ako aj podnikateľské združenia, cieľom dohody je eliminácia obchodných bariér. Ide najmä o zaťažujúce colné procedúry pre dovoz, vývoz a tranzit, ako aj neférové alebo diskriminačné daňové pravidlá a postupy.

    Dohoda o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve bude dôležitým prvkom posilnenia slovensko-amerických obchodno-politických vzťahov. A očakávame od nej aj pozitívny vplyv na makroekonomické ukazovatele Slovenskej republiky. V Európskej únii by mala priniesť nárast hrubého domáceho produktu o 0,5 %, čo je v hodnotovom vyjadrení asi 100 mld. eur ročne. Preto nám na tejto zmluve tak záleží. Pre Slovenskú republiku to znamená potenciálny nárast hrubého domáceho produktu 0,3 až 0,4 %, t. j. približne 200 mil. až 300 mil. eur ročne.

    Očakávaný nárast sa vzhľadom na nízky podiel Spojených štátov na našom exporte prejaví nepriamo, a to cez zvýšené slovenské vývozy subdodávok do krajín Európskej únie a ich následný vývoz po kompletizácii z iných krajín Únie.

    Je tu množstvo ďalších tém, o ktorých som s komorou hovoril. A, ešte raz, vítam pripravenosť tejto komory ponúknuť všetky odborné kapacity, napríklad pri spracovávaní hospodárskej politiky, na ktorej bude pracovať minister hospodárstva, alebo ďalších strategických dokumentov, ktoré vláda Slovenskej republiky alebo jej ministerstvá pripravujú.

    Ďakujem pekne, pán predseda parlamentu.

  • Ďakujem, pán predseda vlády.

    Pán poslanec Mojš, chcete doplniť otázku?

  • Reakcia poslanca.

  • Ja by som pána predsedu vlády sa chcel spýtať na to, že Spojené štáty sú obrovská krajina, máme len tých 1,9 % objemu obratu, ktorý Slovenská republika produkuje, a z tých desiatich projektov, ktoré sú rozpracované teraz cez SARIO, či je niečo s vyššou pridanou hodnotou, aby sme neboli len ako montážny závod.

  • Ide hlavne, vážený pán poslanec, o záujem ťahať na Slovensko investície do výroby s vyššou pridanou hodnotou. Nemáme záujem už ťahať na Slovensko len nejakú montáž alebo nejaké montážne dielne. Čiže uprednostníme predovšetkým tieto investície.

  • Ďakujem pekne.

    Druhá otázka, pán premiér, je od pána poslanca Juraja Blanára: „Vážený pán premiér, môžete nám priblížiť oficiálne stanovisko Slovenskej republiky k vojenskému zásahu v Sýrii?"

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec, vláda Slovenskej republiky prijala materiál, ktorý je určujúcim z pohľadu orientácií a postupov zahraničnej politiky pre rok 2013. Materiál s názvom Zameranie zahraničnej politiky Slovenska na rok 2013 hovorí: „Zahraničná politika Slovenskej republiky je založená na úcte a rešpektovaní princípov a noriem medzinárodného práva. V medzinárodných vzťahoch bude Slovensko presadzovať zásady spravodlivosti, ochranu ľudských práv a posilňovanie princípov právneho štátu. Slovenská republika bude podporovať úlohu medzinárodného práva ako nástroja na riešenie globálnych výziev, ktorým súčasné medzinárodné spoločenstvo čelí. Bude sa zasadzovať za dodržiavanie cieľov a princípov Charty OSN, ako aj ďalších kľúčových medzinárodnoprávnych dokumentov a bude podporovať posilnenie multilaterálnych mechanizmov vo fungovaní medzinárodných vzťahov.“ Táto formulácia hovorí o tom, že Slovensko ako malá krajina, ktorá má päť a pol milióna obyvateľov, má ekonomiku, ktorá sa nedá porovnávať s ekonomikou Číny, Indie, Japonska, Spojených štátov, nemáme veľkú armádu, nemáme lietadlové lode, nemáme ponorky, nemáme bombardéry, jediné, čo máme, je medzinárodné právo, preto je našou povinnosťou pri riešení podobných situácií striktne dodržiavať pravidlá medzinárodného práva.

    Dámy a páni, viac ako dvojročná kríza v Sýrii znamená v prvom rade veľké utrpenie ľudí, počet obetí sa odhaduje asi na 100 000, približne 2 mil. utečencov je veľkým bremenom pre ťažko skúšaný región, nehovoriac o materiálnych škodách, medzinárodné spoločenstvo, ktorého sme súčasťou, sa snažilo hľadať politické riešenie od samého začiatku. Osobitného vyslanca OSN pre krízu Kofiho Annana vystriedal Lakhdar Brahimi, no stále nebolo dosiahnuté také riešenie, ktoré by zastavilo násilie v krajine, uvítali sme preto v lete spoločnú iniciatívu Spojených štátov amerických a Ruskej federácie na zvolanie medzinárodnej konferencie k Sýrii, ktorá nadviazala na obdobnú konferenciu v Ženeve v minulom roku, verili sme, že obe znepriatelené strany zasadnú k rokovaciemu stolu a ukončia dlhotrvajúce boje.

    Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí 27. augusta 2013 zverejnilo Vyhlásenie Slovenskej republiky k situácii v Sýrii. Vo vyhlásení sme vyslovili znepokojenie nad správami o chemickom útoku a s dianím v Sýrii. A vyzvali sme sýrsku vládu, aby umožnila vyslanému inšpekčnému tímu OSN bezpečný a neobmedzený prístup do oblastí na urýchlené vyšetrenie správ o použití chemických zbraní. Akékoľvek použitie chemických zbraní voči obyvateľom je zločinom proti ľudskosti. Opakovane sme zdôraznili naše výzvy na zastavenie násilia v Sýrii, umožnenie trpiacemu obyvateľstvu prístupu k humanitárnej pomoci a urýchlené hľadanie predovšetkým politického riešenia krízy v zmysle ženevského procesu. Chemický útok na predmestí Damasku znamenal podľa všetkého takmer 1 500 obetí, ale zhrozenie celého sveta z použitia zbraní, ktoré sa štáty už pred desiatkami rokov rozhodli zakázať. Aj keď stále čakáme na vyšetrovaciu správu expertnej komisie OSN, nepochybujeme, že k útoku došlo, ale nie je zrejmé, kto tieto chemické zbrane použil.

    Táto tragická udalosť vyvolala oprávnené otázky, ako na ňu reagovať, ako zabrániť ďalším možným útokom tohto druhu, lebo je zrejmé, že medzinárodné spoločenstvo musí reagovať na prípady, keď dochádza k vojnovým zločinom a zločinom proti ľudskosti.

    Spojené štáty americké začali zvažovať otázku vojenského zásahu v Sýrii a hľadať spojencov na jeho vykonanie. Pokiaľ sa jednoznačne nepreukáže, že v Sýrii boli proti civilistom použité chemické zbrane, a pokiaľ vojenský zásah neodobrí Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov, vláda Slovenskej republiky bude považovať vojenský zásah za nelegitímny. Bez splnenia týchto dvoch podmienok Slovenská republika vojenský zásah v Sýrii nemôže podporiť. Išlo by to proti našim tradíciám konzistentnosti zahraničnej politiky. Pamätáte sa na Irak. Takisto tam nebol mandát Bezpečnostnej rady, stiahli sme vojakov z Iraku, nemáme iný nástroj v rukách, len medzinárodné právo. Buď sa bude rešpektovať a veci budú fungovať, alebo si potom každý bude robiť, čo chce. Použitie vojenskej sily prinieslo v posledných rokoch niekoľko zlých skúseností. Všade tam, kde došlo k použitiu sily bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN, sme dnes svedkami chaosu, zabíjania, občianskych vojen. Pozrime sa na situáciu v Iraku, pozrime sa na situáciu v Líbyi. Ak bude použitá sila nelegitímne v Sýrii, v Sýrii bude presne taká istá, akú dnes sledujeme v Iraku alebo v Líbyi. Nech už bol dôvod útoku akokoľvek morálny, či už spojený s otázkou ľudských práv alebo s občianskou vojnou a zabíjaním civilistov, bez mandátu vždy v konečnom dôsledku viedol ku chaosu. Ako som už povedal, poznáme existujúcu situáciu v daných krajinách. Požadujeme preukázateľné dôkazy o použití chemických zbraní a požadujeme mandát Bezpečnostnej rady OSN.

    Vážené dámy a páni, som rád, že k vojenskému zásahu zatiaľ nedošlo a, verím, že ani nedôjde. Najnovšia iniciatíva ohľadom odovzdania sýrskych chemických zbraní pod medzinárodnú kontrolu otvorila dvere pre návrat k politickému riešeniu krízy. Zainteresovaní aktéri začali dôverné konzultácie o neoficiálnom francúzskom návrhu rezolúcie o Sýrii, ktorý vyzýva na odovzdanie sýrskych chemických zbraní pod medzinárodnú kontrolu. Podľa navrhovaného uznesenia by mala Sýria do 15 dní poskytnúť kompletné informácie o svojom chemickom arzenáli a okamžite sprístupniť všetky relevantné lokality inšpektorom Organizácie Spojených národov. V prípade, ak to Sýria neurobí, bude čeliť možným represívnym opatreniam podľa 7. článku Charty OSN, ktoré zahŕňajú možnosť uvalenia sankcií až po vojenskú intervenciu. Cieľom je definitívne odstrániť sýrsky chemický arzenál, a tým aj zabrániť ďalším podobným útokom.

    Avšak to, čo sa dnes deje aj na pôde Organizácie Spojených národov, ukazuje, že je to inštitúcia, ktorá potrebuje hlbokú reformu. Systém založený na piatich stálych členoch Bezpečnostnej rady, kde má právo každý vetovať prijatie rozhodnutia, znemožňuje tejto organizácii, aby efektívne reagovala. Spomeňme si na situáciu v Rwande v roku 1994, kde bolo milión ľudí vyvraždených bez toho, aby ktokoľvek zasiahol. Spomeňme si na Srebrenicu, spomeňme si na Dárfúr. Potom ťažko tomu ľudia rozumejú, že tam, kde sa zabíja milión ľudí, tam OSN nekoná, ale keď treba kuvajtským šejkom pomôcť, tak vtedy Bezpečnostná rada OSN je pripravená urobiť všetko na svete. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Pán predseda vlády, váš vymedzený čas 15 minút ste vyčerpali odpoveďou na dve otázky.

    Budeme pokračovať teraz otázkami poslancov pre ministrov.

    Prvá otázka je od pána poslanca Zsolta Simona, odpovedať bude pán minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek. Otázka znie: „Vážený pán minister, Lesy Slovenskej republiky, š. p., zverejnili v minulých dňoch pozitívnu informáciu o tom, že za rok 2012 mal historicky druhý najvyšší zisk, pričom ale štátny podnik neuviedol, že za rok 2012 dodal do spoločnosti Smrečina drevo za 971 tisíc eur (cirka 800 kamiónov dreva), aj keď dopredu vedel, že za daný tovar zaplatené nebude, pýtam sa vás, kedy bude uvedená čiastka na účte štátneho podniku, aby hospodársky výsledok nebol len na papieri, ale aj na účte?“

    Pán minister, poprosím o odpoveď.

  • Ďakujem pekne za možnosť odpovedať na túto otázku. Pán poslanec, predpokladám, že ste úspešný podnikateľ a viete, ako sa účtuje. Úspešný podnikateľ, si myslím, ste preto, lebo keď som si pozrel vaše majetkové priznanie, videl som tie stovky listov vlastníctva na pôdu, ktoré ste zázrakom získali a mohli ste ich získať buď dedením, alebo kúpou. Ale keby ste ich mali dediť, tak by ste museli byť potomok minimálne troch grófskych rodín, aby ste toľko nadedili. Ale zrejme ste boli veľmi úspešný politik, lebo celý čas vás vnímam v politike. A museli ste mať nejaké veľmi dobré príjmy ako politik, keď ste dokázali toľko pôdy nahonobiť a dneska ste skutočne možno jeden z agrobarónov na Slovensku. Preto by ste mali vedieť, že hospodársky výsledok a tržby sa účtujú okamžite príjmom faktúry pre daný podnik. Čiže nielen tržba, nielen výkon, ale zároveň aj hospodársky výsledok sa tým generuje, ale zároveň sa platí aj DPH-čka.

    Pán poslanec, je necharakterné od vás tvrdiť, že niekto dopredu vedel, že dodaný tovar nebude zaplatený. Hovoríme o HOFATEX-e. Tvrdíte, že Lesy vedeli dopredu, že nikto nezaplatí danú dodávku dreva a bolo dodaných 800 kamiónov dreva. Škoda, že ste túto svoju prezieravosť neuplatnili aj počas výkonu vašej funkcie ministra, keď ste napríklad dodali drevo pre spoločnosti PILWOOD a INTERWOOD v hodnote 40 miliónov slovenských korún, čo bolo 44 500 kubíkov dreva, ktoré, samozrejme, nie sú doteraz zaplatené. A na rozdiel od tých 800, čo vy spomínate, bolo vydodaných 1 480 kamiónov dreva. Škoda, že ste vtedy nemali takú prezieravosť, akú ju máte teraz v opozícii, možno v tej pozícii ministra by vám to bolo užitočnejšie.

    Teraz k tomu hospodárskemu výsledku. Závidíte hospodársky výsledok za to, že je druhý v histórii. Áno, je druhý. Prvý alebo najvyšší hospodársky výsledok bol za vášho pontifikátu v roku 2011, s tým súhlasíte, ale nikto nepovedal, ako ste ten zázračný hospodársky výsledok dosiahli v Lesoch Slovenskej republiky. Pán exminister, na rovinu, čo ste spravili? Zobrali ste z posledných troch rokov všetky rezervy z nerozdeleného zisku štátneho podniku. Peniaze, ktoré boli určené na údržbu, na zalesňovanie, na investície, všetky ste vypucovali v hodnote 6,5 mil. eur. A potom ste sa pochválili, že ste urobili 18,7 milióna zisku v Lesoch. Je to nekorektné, je to falošné. Ale najhoršie na tom je, že je to v neprospech štátneho podniku, lebo štátny podnik na odvod, ktorý ste mu v rámci tejto transakcie predpísali (20 miliónov eur, mimoriadny odvod), si musel na poslednú splátku zobrať pôžičku. Čiže ani toľko ste nemali podnikateľského citu, aby ste odhadli alebo sa dohodli s vaším generálnym riaditeľom, koľko vôbec tie Lesy unesú. Samozrejme, pôžička sa musela splatiť. A vás veľmi hnevá, že nové vedenie Lesov dokázalo urobiť hospodársky výsledok aj na to, že muselo po vás zaplátať nielen dieru 6,5 milióna, ktoré ste im odčerpali, ale ešte aj 5 miliónov pôžičky, ktoré si museli zobrať na tú vašu geniálnu transakciu.

    Takže, pán poslanec, urobili ste jedno veľmi zlé rozhodnutie v Lesoch, ktoré bude mať veľmi dlho negatívny dopad na hospodárenie. Ale, našťastie, už nemôžete robiť takéto nelogické, nerozumné a protipodnikateľské opatrenia. Ja verím, že sa Lesy Slovenskej republiky aj z tých vašich umelých zásahov vystrábia a budú pokračovať v ziskovej pozícii. Ďakujem, skončil som.

  • Pán poslanec, máte možnosť položiť doplňujúcu otázku v rozsahu dvoch minút. Chcete to využiť?

  • Reakcia poslanca.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán minister, chápem, že ste v problémoch, a preto musíte odviesť pozornosť na osobné invektívy alebo osobný útok, ale musím povedať, že moje tvrdenie, že Štátne lesy a vedenie štátneho podniku muselo vedieť o tom, že za daný tovar nebudú mať zaplatené, vychádza z jednej skutočnosti, že pred nástupom vášho generálneho riaditeľa, keď bola strata 50 tisíc eur nezaplatených faktúr, bola dodávka do Smrečiny zastavená. Potom bola obnovená a vytvorila sa strata 971 tisíc.

    Ale teraz k doplňujúcej otázke, pretože tá je podstatná. Chcem sa vás spýtať: Odsúhlasili ste generálnemu riaditeľovi Határovi vyplatenie odmien a podielu na zisku, pán Határ dostal aj za drevo vyplatené odmeny alebo podiel na zisku alebo peniaze, čo Smrečina nikdy nezaplatila? Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán minister, bola položená doplňujúca otázka, až chcete, odpovedajte.

  • Samozrejme, ostatní členovia tejto ctenej poslaneckej snemovne nemajú šancu sa dostať k tým dokladom a k tým tvrdeniam, ktoré tvrdím ja, ktoré tvrdíte vy. Čiže je to v podstate viac dialóg medzi nami dvomi. Ale chcem vás ubezpečiť, že táto dodávka, o ktorej vy hovoríte, do HOFATEX-u bola realizovaná až po zaplatení starého dlhu a zmluvu, ktorú ste podpísali vy s HOFATEX-om alebo teda ktorá za vašej éry bola podpísaná s HOFATEX-om, hovorila, po úhrade, keď bude nulový dlh, pokračujú ďalšie dodávky. Samozrejme, HOFATEX nabral veľa. A v priebehu troch mesiacov nezaplatil. Čiže to je pravda, to sa udialo. Ale vyvodili sme aj personálne dôsledky a dvoch vysokopostavených funkcionárov v Lesoch to stálo aj pracovné miesta. Čiže nezostalo to len tak nepovšimnuté. Totiž určite viete, že dodávky a dodacie listy nevypisuje generálny riaditeľ, ale to vypisujú príslušné závody a príslušní pracovníci v lesných závodoch.

    No a teraz k tej odmene. Pred chvíľou som vám dokumentoval, ako ste geniálne urobili hospodársky výsledok v roku 2011, za ktorý ste vyplatili generálnemu riaditeľovi Lesov, myslím, odmenu 42 tisíc eur? Tak je to? 42 tisíc eur. Generálny riaditeľ Határ za reálny zisk, nie takto vybrakovaný zo všetkých rezerv, lebo vlastne on urobil najväčší hospodársky výsledok, viete, koľko dostal ročnú odmenu? Päťtisíc eur. Čiže vy za účtovné manipulácie ste vyplatili vo výške 42 tisíc eur odmenu. A ja som vyplatil za zisk, ktorý je reálny, 5 000 eur. Taká je pravda. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    V poradí druhú otázku opäť položil pán poslanec Zsolt Simon, ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomírovi Jahnátkovi a otázka znie: „Vážený pán minister, o štyri mesiace má platiť nové rozpočtové obdobie v Európskej únii 2014 – 2020, kedy bude mať odborná a laická verejnosť možnosť pripomienkovať Plán rozvoja vidieka na roky 2014 – 2020 a kedy predpokladáte prvé výzvy na získanie prostriedkov z eurofondov pre farmárov a obce?“

    Prosím, pán minister, o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede. Nech sa páči.

  • Keby som chcel odpovedať jednou vetou, tak by som povedal, že odborná a laická verejnosť to má všetko k dispozícii, len pán poslanec Simon o tom nevie. Ale ako je to teda, aj pre ostatných poviem, aby mali obraz, ako je to s tým Programom rozvoja vidieka. V rámci nového programovacieho obdobia 2014 až 2020 spadá Program rozvoja vidieka Slovenskej republiky na roky 2014 až 2020 pod partnerskú dohodu. Partnerská dohoda je dokument, ktorý určí stratégiu, priority a podmienky Slovenskej republiky na využívanie fondov Európskej únie. Bude obdobou súčasného Národného strategického referenčného rámca, ktorý platí pre roky 2007 až 2013. Na tvorbe a pripomienkovaní dokumentu PRV 2014 až 2020 sa podieľa odborná verejnosť prostredníctvom tzv. pracovnej skupiny, ktorej členmi sú zástupcovia jednotlivých ústredných orgánov štátnej správy, samosprávy, sociálno-ekonomickí partneri a ďalší. Jej kompletné zloženie a zároveň záznamy zo zasadnutí sú zverejnené na webovom sídle www.land.gov.sk na portáli ministerstva. Zároveň sú k jednotlivým navrhovaným opatreniam vytvorené tzv. pracovné podskupiny, ktoré sa stretávajú v častejších intervaloch. A podieľajú sa na tvorbe jednotlivých opatrení. Ich zloženie je zo zástupcov, ktorých sme už uvádzali. Návrh PRV-čka na roky 2014 až 2020 bude predmetom rokovania vlády v decembri 2013. Následne bude zaslaný na schválenie Európskej komisii do Bruselu. Negociačný proces medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou bude trvať niekoľko mesiacov, pričom schválenie tohto programu v Európskej komisii sa predpokladá až v druhej polovici roku 2014.

    Je taktiež potrebné zdôrazniť, že stále nie sú schválené žiadne legislatívne návrhy vo vzťahu k reforme Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Taktiež z dôvodu prebiehajúcich diskusií na úrovni Rady vo vzťahu k viacročnému finančnému rámcu ohľadne výšky percenta presunu financií z PRV, teda z II. piliera do priamych platieb do I. piliera nie je možné stanoviť ani definitívne finančné alokácie na jednotlivé opatrenia PRV, čo má vplyv na ich zameranie a rozsah. Až po schválení týchto legislatívnych návrhov vo vzťahu k reforme SPP bude možné formálne predložiť finálnu verziu PRV na roky 2014 až 2020. Prvé výzvy na získanie prostriedkov z PRV-čka budúceho budú môcť byť vyhlásené až po schválení programu zo strany Európskej komisie. Z tohto dôvodu sa presný termín prvých výziev nedá jednoznačne určiť. Pre porovnanie, existujúce PRV-čko, tento program bol schválený až koncom roku 2007, pričom prvé výzvy v programovacom období 2007 až 2013 boli vyhlásené vo februári 2008. Skončil som.

  • Pán poslanec chce položiť doplňujúcu otázku?

  • Reakcia poslanca.

  • Nech sa páči, máte slovo. Poprosím vás, zapnite pána poslanca.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán minister, to znamená, aby som preložil to, čo ste teraz povedali, do reči ľudskej alebo, tak ako diplomati hovoria, do reči otvorenej, že naši farmári prvýkrát budú môcť žiadať o peniaze až v roku 2015 a prvýkrát dostanú peniaze na modernizáciu fariem až koncom roku 2015. To znamená, že Slovenská republika v rokoch 2014, 2015 bude prispievať do Európskeho spoločenstva, ale nebude môcť prijímať peniaze pre farmárov. Pýtam sa vás, ste si vedomý toho, že vaše rozhodnutie presunu peňazí z druhého piliera do prvého, tak ako ste to teraz povedali, predlžuje tento termín a brzdí čerpanie z nového rozpočtového obdobia peňazí pre farmárov?

  • Pán poslanec, keby sa ma na to niekto opýtal, teraz bez urážky, možno z ústavnoprávneho výboru alebo človek, ktorý o poľnohospodárstve nič netuší, tak by som absolútne chápal túto otázku. Vaša otázka ma prekvapuje, lebo si myslím, že by ste mali trošku viac vedieť o celom tom mechanizme, ako to tam funguje. Ale vy to viete, len dávate tieto provokačné otázky.

    Takže na rovinu. Presun prostriedkov z II. piliera do I. piliera nemá vôbec žiadny vplyv na termíny posunu čerpania viacročného finančného rámca. Nemá na to žiadny vplyv. Keby ste čítali dokumenty, ktoré sú zverejnené na základe rokovaní ministrov v Bruseli, tak by ste zistili, že tam je koniec nahlasovania presunu a výška alokácie do 31. 12., a spadla klec, nič ďalej sa tu nedeje. Druhá vec je, ako máte rozpracovanú politiku dovnútra štátu pre našich poľnohospodárov, čo vlastne chcete urobiť s peniazmi, ktoré presúvate z II. piliera do I. piliera, a ako chcete vôbec nastaviť finančný mechanizmus podpory poľnohospodárstva.

    Tu vám otvorene, pán poslanec, hovorím, v žiadnom prípade to nechceme robiť tak, ako ste to vy nastavili v rokoch 2005 a 2006. Čo ste urobili? Vy ste urobili veľmi jednoduchú schému. Dali ste podpory na VDJ-čky, na pár titulov z hľadiska nejakých priorít, ale gro peňazí z I. piliera ste šupli na hektáre (platba za hektár). A aký je výsledok? Za posledných 6 rokov alebo 10 rokov sme klesli, z 82-percentnej potreby novej sebestačnosti za vami nastaveného mechanizmu sme padli na 46-percentnú sebestačnosť, za vami nastaveného mechanizmu sme dochádzali ročne o 10 tisíc pracovných miest v sektore potravinárstvo a poľnohospodárska prvovýroba, lebo ani jeden farmár, a ja sa mu nečudujem, si nerobil námahu, prečo by robil, keď dostane peniaze aj bez toho, aby robil. Čiže všetci sa vrhli na husto siate obilniny, na energetické plodiny a na hovädzí dobytok a hlavne na mlieko, lebo z mlieka mali ten dennodenný cash flow, ktorý potrebovali na každodenný život. Čiže vami nastavený program, nie Európska komisia, ale vami nastavený program dostal poľnohospodárstvo do kolien. Je pravdou, a tú nepopriete, že aj keď boli nastavené nejako rámcové pravidlá, a dneska to môžem povedať, lebo dneska som pri tých rokovaniach ja, vy ste to predsa mohli rozmeniť na drobné. A tak ste mohli udržať živočíšnu výrobu, ste mohli udržať špecializovanú rastlinnú výrobu. Čiže mohli ste to poľnohospodárstvo udržať.

    Ale pochopil som to vtedy, prečo ste to nespravili, keď som si všimol vaše majetkové priznanie, tie stovky hektárov, ktoré ste vy zázračným spôsobom nadobudli, lebo vy na tých hektároch robiť nemusíte. Vy dostávate tých 200 eur na hektár bez ohľadu na to, či sa vôbec na tú roľu pozriete alebo nepozriete. Čiže v tom je ten kumšt.

    Takže my ideme trošku na to inak. Nastavili sme úplne iný mechanizmus, tzv. sendvičovú metódu, zrejme ste sa už dostali k tomuto pojmu. A ideme to nastavovať úplne inak. Znižujeme o 50 % priamu platbu, lebo neminieme viac, sú tam nejaké obmedzenia z Bruselu. Čiže nie 200, možno 108 bude platba. A všetko ostatné si naskladá poľnohospodár podľa toho, koľko bude chcieť robiť, koľko bude mať ošípaných, koľko bude mať hydiny, koľko bude mať hovädzieho dobytku, koľko vyprodukuje mlieka. My potrebujeme 250 tisíc ton dostať poľnej zeleniny na pulty. Potrebujeme 250 tisíc ton ovocia, ktoré zbytočne dovážame zo zahraničia (jablká, hrušky). A naše sklady sú úhorom, lebo vy ste ideálne nastavili geniálne podporu pre tieto citlivé sektory.

  • Čiže toto ideme celé zmeniť.

    A teraz aby som sa dostal k tomu roku 2014. A preto to pokladám za nekorektné z vašej strany, lebo vy viete veľmi dobre, že ide prechodné obdobie. Ako bude vyzerať prechodné obdobie, nikto netuší. Nie je jedna zmienka, jedna čiarka napísaná, ako bude vyzerať prechodné obdobie roku 2014. A pri rokovaniach s litovským ministrom, lebo Litva prebrala teraz predsedníctvo v rámci rotovania, na rade som mal jedinú požiadavku na litovského ministra: „Urobte nám rýchly návrh prechodného obdobia, lebo všetci podnikatelia na Slovensku, ale aj v celej Európe čakajú, ako budú môcť byť spolufinancovaní, podporovaní pre rok 2014, lebo rok 2013 sa kráti a nikto nevie, čo bude v roku 2014.“ Takže, pán poslanec, keď nám Litva predstaví tento návrh a dostaneme ho konečne na stôl na radu ministrov, potom vám možno viac aj poviem, ako budú poľnohospodári vyzerať v roku 2014, ale ja, bohužiaľ, nemám ani tú vašu predvídavosť, ktorú ste uplatnili pri HOFATEX-e, nemám ani zázračnú guľu, aby som to vedel z nej vyčítať. Keď to budem mať pred sebou, odpoviem vám viac. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    V poradí tretiu otázku položil pán poslanec Zoltán Daniš ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky Tomášovi Malatinskému a otázka znie: „Vážený pán minister, môžete, prosím, v nadväznosti na 4. zasadnutie Medzivládnej komisie pre hospodársku, priemyselnú a vedecko-technickú spoluprácu medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou informovať o prijatých konkrétnych záveroch?“

    Nech sa páči, pán minister, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, ako iste viete 4. zasadnutie slovensko-ukrajinskej medzivládnej komisie pre hospodársku, priemyselnú a vedecko-technickú spoluprácu sa konalo v Bratislave teraz v dňoch 2. a 3. septembra. Na záver týchto dvojdňových rokovaní som ako predseda slovenskej časti komisie spolu s predsedom ukrajinskej časti komisie, t. j. ministrom infraštruktúry Ukrajiny pánom Volodymyrom Kozakom podpísal protokol. Tento dokument je zhrnutím našich rokovaní s ukrajinskými partnermi a predstavuje aj akýsi súhrn našich spoločných úloh pre nasledujúce obdobie v rôznych oblastiach vzájomnej hospodárskej spolupráce s cieľom jej rozširovania, prehlbovania a zefektívnenia.

    Pri rokovaniach bol kladený dôraz na problematiku energetiky vrátane energetickej efektívnosti, úspor energie a obnoviteľných zdrojov energie a dopravy. Zhodnotený bol aj doterajší stav a perspektíva spolupráce Slovenska a Ukrajiny v takých oblastiach ako obchod, investície, poľnohospodárstvo, normalizácia, metrológia, posudzovanie zhody, ochrana práv spotrebiteľov, infraštruktúrne projekty a ďalších oblastiach.

    Treba povedať, že veľké ťažisko a zmenu v tejto spolupráci očakávame od pozitívneho vývoja podpisu asociačnej dohody, ktorá má byť podpísaná vo Vilniuse, predpokladáme, v novembri tohto roku.

    Súčasťou 4. zasadnutia komisie bolo ekonomické fórum, ktoré sa uskutočnilo v pôvodne dohodnutom termíne komisie 6. júna 2013 v Bratislave a bolo pomerne úspešné. Zúčastnilo sa ho asi 80 podnikateľov z jednej aj druhej strany.

    Pre vašu informáciu by som chcel na záver dodať, že podpísaný protokol bude zverejnený ako príloha k informácii o priebehu a výsledkoch 4. zasadnutia komisie, ktorú pripravuje ministerstvo hospodárstva predložiť na rokovanie vlády.

    Pani predsedajúca, skončil som s odpoveďou. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Reakcia poslanca.

  • Nie, ďakujem.

    Ideme ďalej, v poradí štvrtú otázku položil pán poslanec Tibor Bastrnák ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu Dušanovi Čaplovičovi, ktorého zastupuje pani ministerka Zvolenská, a otázka znie: „Vážený pán minister, v súvislosti so zoznamom škôl, so zriaďovateľmi, ktorých ministerstvo rokuje o možnostiach zefektívniť a racionalizovať prevádzku škôl, sa na vás obraciam s nasledujúcou otázkou: Kedy a aký finančný dopad bude mať táto vlna racionalizačných opatrení?“

    Pani ministerka, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec v mene ministra školstva, vedy, výskumu a športu, ktorého dnes zastupujem, vám ďakujem za položenú otázku.

    Dovoľte mi prečítať odpoveď pána ministra Čaploviča.

    Prvé rokovania o uložení racionalizačných opatrení zriaďovateľom škôl, ktorí požiadali o dofinancovanie osobných nákladov a prevádzkových nákladov v rámci dohodovacieho konania, sa uskutočnili v mesiacoch jún a júl 2013. Ide o novú kompetenciu, ktorú začína ministerstvo uplatňovať voči zriaďovateľom škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie. Táto kompetencia vyplýva ministerstvu z § 8c ods. 7 zákona č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov. Na základe tejto kompetencie môže ministerstvo navrhnúť zriaďovateľovi školy, ktorý požiadal ministerstvo o dofinancovanie osobných nákladov alebo prevádzkových nákladov na výchovu a vzdelávanie žiakov školy, uložiť povinnosť vykonať racionalizačné opatrenie. Ministerstvo zároveň určí druh racionalizačného opatrenia a lehotu trvania racionalizačného opatrenia. Racionalizačným opatrením sa rozumie zníženie počtu tried, zníženie počtu zamestnancov školy alebo školského zariadenia, zrušenie školy alebo školského zariadenia alebo iné opatrenie, ktorým sa zvýši efektívnosť a hospodárnosť využívania pridelených finančných prostriedkov. O tom, či zriaďovateľ racionalizačné opatrenie vykoná alebo nevykoná, rozhoduje zriaďovateľ napríklad obec. Ak zriaďovateľ prijme návrh racionalizačného opatrenia určeného ministerstvom, tak môže požiadať o ďalšie finančné prostriedky v rámci dohodovacieho konania po uskutočnení racionalizačného opatrenia. Ak zriaďovateľ neprijme návrh racionalizačného opatrenia určeného ministerstvom a neuskutoční racionalizačné opatrenia, tak nemôže požiadať o ďalšie finančné prostriedky v rámci dohodovacieho konania. Zriaďovatelia škôl sa majú vyjadriť k uloženým racionalizačným opatreniam do 30. septembra 2013. Po tomto termíne, ministerstvo vyhodnotí stanoviská jednotlivých zriaďovateľov a rozhodne o uložení racionalizačných opatrení.

    Zdôrazňujem, že zriaďovateľ školy, ktorý neprijme racionalizačné opatrenia ministerstva, si bude môcť naďalej zachovať vzdelávanie v škole v takej podobe ako doteraz, čo do počtu tried, naďalej bude dostávať finančné normatívne prostriedky, no v prípade potreby ďalších finančných prostriedkov sa bude musieť viac spoliehať na vlastné zdroje. Ako príklad uvediem: Obec dostane v rámci normatívneho financovania na žiaka základnej školy, v ktorej sa vzdeláva 90 žiakov, približne 1 800 eur. Zriaďovateľ požiada v roku 2013 v rámci dohodovacieho konania o dofinancovanie nákladov na výchovu a vzdelávanie v tejto škole vo výške 41 499 eur. Ministerstvo jej pridelilo na tento účel finančné prostriedky vo výške 16 378 eur. To znamená, že náklady na vzdelávanie žiaka v tejto škole sú 1 982 eur. Na ilustráciu uvádzam, že základná škola s 250 a viac žiakmi dostane na ten istý účel finančné prostriedky vo výške 1 200 eur na žiaka. Čiže v rámci racionalizačných opatrení sa rozhoduje o tom, kto dofinancuje náklady na vzdelávanie žiakov tejto školy vo výške 180 eur na žiaka, či to bude ministerstvo alebo zriaďovateľ.

    Vážený pán poslanec, ďakujem za vašu pozornosť, skončila som.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Reakcia poslanca.

  • Nie.

    Ďakujem, pani ministerka.

    Ďalšiu otázku, v poradí piatu, položil pán poslanec Ivan Uhliarik vám, pani ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská. Otázka znie: „Pani ministerka, ako chcete zabrániť exekúciám v štátnych nemocniciach, o ktorých nedávno informovali médiá? Ide o nemocnice v Trnave, v Bratislave, v Košiciach a v Poprade.“

    Nech sa páči, poprosím vás o odpoveď, pani ministerka, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec, otázka exekúcie nie je žiadnou novinkou, podobné prípady nastali aj v minulosti. Vnímame to ako technickú otázku, s ktorou sa musia vysporiadať predovšetkým manažmenty jednotlivých nemocníc, a to tak, aby následné kroky neovplyvnili samotný chod nemocníc a neohrozili pacientov. Každý zo zdravotníckych zariadení sa snaží nájsť čo možno najefektívnejšie riešenie situácie. Niektoré majú dohodnuté splátkové kalendáre, jedna zo štátnych nemocníc (Univerzitná nemocnica Košice) však exekúciu neuznala a napadla ju na súde.

    Dovoľte mi však zdôrazniť jednu veľmi dôležitú vec. Pacienti sa nemusia ničoho obávať, bude vždy o nich postarané. Žiadna z exekúcií neohrozí poskytovanie zdravotnej starostlivosti na Slovensku, nakoľko z legislatívy vyplýva, že sa poskytuje v prioritnom majetku štátu, ktorý nepodlieha výkonu rozhodnutia, exekúcii, nie je súčasťou konkurznej podstaty ani predmetom likvidácie.

    Cesta, na ktorú sú nastavené naše nemocnice, je dobrá, spustili sme projekt ozdravenia univerzitných a fakultných nemocníc, prvý odpočet sme robili na konci roku 2012 a oproti minulej vláde sme zaznamenali zastavenie tempa rastu viac ako o polovicu. Už sme vyhodnotili aj prvý polrok tohto roku a môžem konštatovať, že tento plán ozdravenia sa darí napĺňať, tempo rastu nových záväzkov po lehote splatnosti je opäť pomalšie. Ďakujem, skončila som.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Reakcia poslanca.

  • Áno. Poprosím vás o zapnutie pána poslanca. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani ministerka, za vysvetlenie. Ja uznávam, že možno v Košiciach alebo v Prešove, kde je to v tisíckach eur, v Košiciach 8 tisíc eur exekúcia je možno technický detail. Ale v Trnave je táto exekúcia už reálna vo výške 0,5 mil. eur, čo je už na Fakultnú nemocnicu v Trnave ohrozenie zdravotnej starostlivosti. Ja vám dávam doplňujúcu otázku, keďže ste opakovane deklarovali také všeobecné normy alebo všeobecné postupy, ako znižovať tieto dlhy, Trnava má dlh, záväzky po lehote splatnosti 6 miliónov a už pol milióna exekúciu, čiže ako konkrétne chcete napríklad riešiť exekúciu v Trnave, keď napríklad zajtra alebo pozajtra alebo budúci týždeň exekútor bude exekvovať majetok v Trnave. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Čo sa týka konkrétne trnavskej nemocnice, na celkovú otázku na všetky druhy, akým spôsobom vôbec pristupujeme k nemocniciam, asi odpoveď dnes naozaj nevyjde, vylosovali sme ju ako neskoršiu otázku.

    Čo sa týka nemocnice v Trnave, musím povedať, že je to jedna z nemocníc, ktorá výrazným spôsobom zastavila tempo svojho zadlžovania. Je to napríklad vidieť, že aj v každoročných mesačných správach už nemocnicu v Trnave neevidujeme ako nemocnicu, ktorej narastajú napríklad dlhy v Sociálnej poisťovni. Urobila mnohé racionalizačné opatrenia. A na základe nich uzatvorila aj v rámci možnosti prostriedkov, ktoré nimi uvoľnila, práve splátkové kalendáre. A je v neustálom jednaní aj s exekútormi.

    Podstatné čo je. Naozaj nemôže dôjsť ku klasickej exekúcii, tak ako iste aj viete, aj ako som hovorila, na tom majetku štátu, pričom, samozrejme, dlhy, ktoré treba splácať, určite sú prostriedkami, ktoré patria prioritne radšej na rozvoj tejto nemocnice.

    A musím znova povedať, je to jedna z nemocníc, ktorá v tejto chvíli už trvalo platí všetky svoje záväzky v Sociálnej poisťovni, znižuje každý mesiac spolu s ďalšími nemocnicami objem aj nesplatených ostatných záväzkov, je v neustálom rokovaní a znižuje aj objem záväzkov , ktoré sú predmetom exekúcie. Takže ja pevne verím, že v najbližšej dobe skutočne, tak ako má naplánované, minimálne v roku 2015 už bude nemocnicou, ktorá medzimesačne nebude nijakým spôsobom vytvárať dlh. Zatiaľ ide lepšie ako podľa naplánovaného plánu.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    V poradí šiestu otázku položila pani poslankyňa Darina Gabániová, opäť ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu Dušanovi Čaplovičovi, ktorého zastupuje pani ministerka Zvolenská. Otázke znie: „Pán minister, koľko máme centier excelentnosti, koľko máme za posledné roky vynálezov a objavov, aká je úspešná naša veda a výskum?“

    Pani ministerka, poprosím o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani poslankyňa, v mene ministra školstva, vedy, výskumu a športu, ktorého dnes zastupujem, vám ďakujem za položenú otázku.

    Dovoľte mi prečítať odpoveď pána ministra Čaploviča.

    K vašej prvej otázke si dovoľujem uviesť nasledovné. V súčasnosti máme vybudovaných 67 centier excelentnosti výskumu. Centrá sa formovali v nasledovných oblastiach vedy a výskumu. Sú to materiálový výskum, výskum nových materiálov a nanotechnológie, informačné a komunikačné technológie, biomedicína a biotechnológie, priemyselné technológie, doprava, strojárstvo, elektrotechnika, ochrana životného prostredia, poľnohospodárstvo, kvalita potravín, udržateľná energetika a energie a spoločenské a humanitné vedy. V týchto centrách pracuje 3 329 zamestnancov výskumu a vývoja. Centrá excelentnosti výskumu disponujú technickou infraštruktúrou v hodnote 170 674,68 eura. Tieto údaje sú za rok 2012. Centrá excelentnosti výskumu sú zapojené do riešenia šesťdesiatich projektov výskumu a vývoja v rámci 7. rámcového programu Európskej únie a do ďalších foriem medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce. Prostredníctvom centier sa významne posilnila vzájomná kooperácia a integrácia vo výskume a vývoji medzi rôznymi pracoviskami vedy, výskumu a vývoja v Slovenskej republike (vysoké školy, Slovenská akadémia vied, rezortné výskumné ústavy, podnikateľské subjekty výskumu a vývoja s pracoviskami výskumu a vývoja v zahraničí). V rámci výskumu centier k 31. 12. 2012 evidujeme 1 639 publikácií, 6 569 SCI citácií a 60 patentov v rôznom stave rozpracovanosti, prosím, doplním, SCI publikácií.

    K vašej otázke ohľadom patentov a vynálezov si dovoľujem uviesť nasledovné. Podľa údajov Úradu priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky bolo na území Slovenskej republiky k 31. 12. 2012 zapísaných 13 390 platných patentov, 3 170 z nich bolo udelených národnou cestou. Európskych patentov s určením pre Slovenskú republiku bolo k uvedenému dňu registrovaných 10 220. Počas roka 2012 bolo na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky podaných spolu 203 patentových prihlášok, z čoho 168 bolo podaných domácimi a 35 zahraničnými prihlasovateľmi. V porovnaní s rokom 2011 zaznamenávame 26-percentný pokles počtu podaných prihlášok, čo svedčí o nedostatočnom využívaní patentovej ochrany. Slovenská republika vykazuje relatívne nízky počet udelených patentov na milión obyvateľov. V roku 2010 bolo v Slovenskej republike udelených približne 6 patentov na jeden milión obyvateľov, priemer V-4 bol 18 patentov na jeden milión obyvateľov a priemer Európskej únie tu bol 27 až 109. Indikuje to nízku tvorivú činnosť či kapacitu krajiny zúžitkovať vedu, získané vedomosti spolu s disponibilnými finančnými zdrojmi a premeniť ich na potenciálny ekonomický zisk.

    K vašej otázke ohľadom úspešnosti našej vedy si dovoľujem uviesť nasledovné. V súčasnosti Slovenská republika spolu s ostatnými krajinami Európskej únie vypracováva stratégiu pre inteligentnú špecializáciu výskumu a inováciu S3 ako ex ante podmienku pre schválenie operačného programu Výskum a inovácie. S3 definuje silné oblasti vedeckej základne s priamym vplyvom na hospodárstvo v Slovenskej republike, ale aj v iných krajinách Európskej únie. Cieľom S3 je vytváranie podmienok pre zvyšovanie významu výskumu, vývoja a inovácií ako udržateľného faktora rastu národného hospodárstva Slovenskej republiky. S3 definuje oblasti výskumu a vývoja s nadpriemerným potenciálom, a to materiálovým výskumom, IKT, biomedicínske technológie, priemyselné technológie, poľnohospodárske, potravinárske a zelené technológie a technológie pre energetiku. Tieto oblasti priamo súvisia s technologickým rozvojom dodávateľov pre automobilový priemysel, elektrotechnický, IKT, metalurgický a energetický priemysel, čo znamená, že môžu výrazne prispieť k rozvoju národného hospodárstva Slovenskej republiky.

    Financovanie výskumu a vývoja v Slovenskej republike je charakterizované prevahou verejného financovania, predovšetkým zo zdrojov štrukturálnych fondov. Aj keď štrukturálne fondy budú v budúcnosti tvoriť výraznú časť financovania výskumu, vývoja a inovácií, je nevyhnutné zvyšovať podiel súkromného sektora na financovaní VaV procesov. V nasledujúcom období bude nevyhnutné účinne koordinovať aktivity Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky v implementácii VAV procesov s aktivitami Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v oblasti inovácií, keďže nový operačný program pre výskum a inovácie bude integrovať aktivity VaV s inovačnými aktivitami. Organizáciu administrácie procesov financovania VaV a inovácií navrhuje vypracúvaný materiál S3, ktorý v septembri 2013 bude predložený na schválenie do vlády Slovenskej republiky.

    Vážená pani poslankyňa, ďakujem za vašu pozornosť, skončila som.

  • Ani nie tak otázku, ale, ak dovolíte, poďakovanie, pani ministerka. Som rada, že takto v kocke bol rukolapne podaný úžasný intelektový potenciál našej spoločnosti alebo našich ľudí, upriamiť význam finančných investícií do tejto oblasti. Mňa viedol k položeniu tejto otázky včera prerokovávaný zákon pána ministra. A som veľmi rada teda, že každý, kto vás počul, si uvedomí, že má zmysel do tejto oblasti investovať a že je to budúcnosť. Ďakujem.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Ideme na ďalšiu otázku. Siedmu otázku položil pán poslanec Ľuboš Blaha podpredsedovi vlády a ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavovi Lajčákovi a otázka znie: „Vážený pán minister, na nedávnom stretnutí eurovýborov V-4 bol vyslaný signál, že silne podporujeme projekt Východného partnerstva, ako vníma Slovenská republika perspektívu jednotlivých krajín Východného partnerstva vo vzťahu k Európskej únii, ak zvážime, že medzi nimi nachádzame autoritárske režimy ako napr. Azerbajdžan, ale aj veľmi proeurópske a napredujúce režimy ako napr. Gruzínsko?“

    Pán minister, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Slovenská republika má záujem na politickej asociácii a ekonomickej integrácii východných partnerov s Európskou úniou.

    Podporujeme podpis Asociačnej dohody a Dohody o prehĺbenej a komplexnej zóne voľného obchodu s Ukrajinou a parafovanie týchto dohôd s Moldavskom a Gruzínskom na samite Východného partnerstva vo Vilniuse v novembri 2013. Tieto dohody vytvoria právny záväzný rámec, ktorý pomôže uvedeným krajinám priblížiť sa k Európskej únii a jej štandardom.

    Naším záujmom je, aby Ukrajina bola stabilnou, demokratickou, prosperujúcou a predvídateľnou krajinou. Pevne veríme, že Ukrajina bude reflektovať na výzvy Európskej únie a pred novembrom 2013 ukáže jasnú tendenciu plnenia všetkých stanovených kritérií. Práve podpis a neskoršie aplikovanie Asociačnej dohody a Dohody o zóne voľného obchodu je najefektívnejším nástrojom na priblíženie sa Ukrajiny k Európskej únii a na podporu demokratických reforiem.

    Moldavsko predstavuje úspešný príklad fungovania Východného partnerstva. Veríme schopnosť súčasnej vládnej koalície udržať pozitívny reformný pokrok. Vďaka prekonaniu vnútropolitickej krízy sa Moldavsko mohlo sústrediť na európsku agendu a na vilniuskom samite sa očakáva parafovanie Asociačnej dohody a Dohody o zóne voľného obchodu (DCFTA).

    Vítame tiež pokrok dosiahnutý v uplynulom období Gruzínskom. Potvrdzuje jeho pozíciu regionálneho lídra Východného partnerstva na južnom Kaukaze. Ďalšie zbližovanie Gruzínska s Európskou úniou môže ohroziť napr. selektívne využívanie justície proti opozícii. Veríme však, že Tbilisi sa vyvaruje týchto nedostatkov a v novembri 2013 bude parafovaná Asociačná dohoda a Dohoda o zóne voľného obchodu.

    Čo sa týka Arménska, krajina aktuálne hľadá vyvážený modus operandi pre svoje vzťahy s Európskou úniou a Colnou úniou Ruska, Bieloruska a Kazachstanu. Aj keď plne rešpektujeme záujem našich východných partnerov o dobré vzťahy s Ruskom, tak ich jasne usmerňujeme, čo je kompatibilné a čo nie je kompatibilné s Asociačnou dohodou a Dohodou o zóne voľného obchodu.

    Vo vzťahu k Azerbajdžanu rešpektujeme, že má voči Európskej únii nižšiu mieru ambícií ako jeho susedia na južnom Kaukaze. Baku preferuje najmä sektorovú spoluprácu s Európskou úniou v oblasti energetiky a obchodu.

    Situácia v Bielorusku sa významne nemení a doposiaľ neboli prepustení všetci politickí väzni. Momentálne sa Európska únia sústreďuje na modernizačný dialóg s Bieloruskom, avšak vo vzťahu k Bielorusku zotrvávame na požiadavke dodržiavania európskych hodnôt.

    Ďakujem za pozornosť, skončil som, pani predsedajúca.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Reakcia poslanca.

  • Áno, nech sa páči, máte na to dve minúty.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Mňa by ešte zaujímalo, či prinieslo niečo nové stretnutie, o ktorom viem, že ste mali ešte dnes s ministrom zahraničných vecí Ukrajiny o vzťahu k Východnému partnerstvu. Ďakujem.

  • Áno, máte pravdu. Ukrajinský minister zahraničných vecí Leonid Kožara je práve dnes a zajtra na oficiálnej návšteve Slovenska. Mimochodom, je to prvá takáto návšteva za ostatných 7 rokov, čo nie je tiež celkom normálne. A dohodli sme sa, že sa budú ministri zahraničných vecí týchto dvoch krajín stretávať každoročne.

    Veľkú časť rozhovoru sme venovali problematike Východného partnerstva. Oceňujeme a je to vidieť, že Ukrajina si uvedomuje, že potrebuje splniť všetky podmienky, tak ako jej boli stanovené, prijímajú sa mnohé legislatívne opatrenia, Ukrajina ich konzultuje s Benátskou komisiou, aby bola istota, že sú kompatibilné s európskym právom. Zostáva tu ešte 11 krokov alebo 11 bodov, ktoré Ukrajina musí splniť. A ten termín, dokedy by to mala urobiť, je 21. október, keď bude zasadanie Rady ministrov zahraničných vecí Európskej únie. Povzbudil som môjho partnera v tomto úsilí. Jednoznačne zdôraznil, že pre nich je to strategický, civilizačný výber alebo voľba a že oni vidia budúcnosť Ukrajiny v priestore európskom. Skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Čas určený na hodinu otázok uplynul, končím tento bod programu.

    Predtým, ako vyhlásim krátku prestávku, dneska je v kalendári krásne meno Mária, chcem nositeľkám tohto mena popriať všetko dobré, dobré zdravie, šťastie a veľa úspechov, nech sa im darí v súkromnom aj v profesionálnom živote. Ďakujem.

    Vyhlasujem krátku päťminútovú prestávku.

    A chcem ešte uviesť, že po prestávke budeme pokračovať v rokovaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (tlač 416).

    Poprosím potom pána ministra, nech sa pripraví, a takisto aj spravodajcu, nech sa pripraví.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v rokovaní siedmeho dňa 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky a mali by sme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní (tlač 416).

  • Obsadenie rečníckeho pultu iným poslancom, ako mal vystúpiť v rozprave.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Hlina, chcem vás požiadať, aby ste zaujali svoje miesto. Chcem vás upozorniť, že bránite slobodnému výkonu mandátu iných poslancov, ktorí majú právo prezentovať svoj názor. Máme riadne otvorenú rozpravu, máme prihlásených, áno, poslancov, nakoniec, aj vy ste prihlásený, počkajte si na poradie a môžete vyjadriť svoj názor. Takže vás poprosím, aby ste uvoľnili miesto, ktoré je určené na to, aby mohli poslankyne a poslanci Národnej rady slobodne vykonávať svoj mandát.

    Pán poslanec, mne je to jedno, ja mám dosť času, chcem vás upozorniť, že podávam návrh na disciplinárne konanie. Dúfam, že aj toto bude dôvod, aby poslankyne a poslanci Národnej rady veľmi rýchlo schválili novelu zákona o rokovacom poriadku, kde zavedieme inštitúty, ktoré pre ľudí, ako ste vy, ktorí tu nemajú čo robiť, robia hanbu celej Národnej rade, a umožnia vedeniu Národnej rady vysporiadať sa s takýmito problémami.

    Ešte raz vás žiadam, aby ste sa vrátili na svoje miesto. Pán poslanec, vráťte sa na svoje miesto, lebo vás požiadam, aby ste opustili rokovaciu sálu s príslušnými následkami. Pán poslanec Hlina, máme otvorenú rozpravu, pán poslanec Brocka chce vystúpiť, má na to právo, prihlásil sa riadnym spôsobom do rozpravy a vy mu bránite, aby mohol predniesť svoj názor.

    Pán poslanec, poslednýkrát vás žiadam, aby ste sa vrátili na svoje miesto.

    Pán poslanec, opustite rokovaciu sálu.

    Pán poslanec, budeme postupovať v zmysle platných ustanovení rokovacieho poriadku.

  • Odchod predsedu NR SR, predsedajúceho, z rokovacej sály.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Ctené dámy, vážení páni,...

  • Ruch v sále.

  • Teraz chvíľu budem rozprávať ja, potom budú rozprávať tí, ktorí sa prihlásia.

    Budeme pokračovať v rokovaní podľa schváleného programu, a to bodom 123. Je to

    návrh na voľbu dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Návrh má parlamentnú tlač 696.

    Chcem vás informovať, že do začiatku rokovania o tomto bode programu podali poslanci návrh, aby sa táto voľba vykonala tajným hlasovaním.

    Dávam teraz slovo predsedovi výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Danielovi Duchoňovi, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výbore. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som predniesol stanovisko Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania návrhu na voľbu dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

    Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade toto stanovisko o prerokovaní návrhu na voľbu dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady v rozhodnutí č. 673 z 2. septembra 2013 určil voľbu dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktorá sa bude konať na 23. schôdzi Národnej rady.

    Dňa 2. septembra 2013 bol doručený predsedovi Národnej rady návrh kandidátov na voľbu dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu predložený poslankyňou Národnej rady Janou Laššákovou za skupinu poslancov, ktorá navrhuje Ing. Igora Šulaja a Ing. Vladimíra Tótha.

    Návrh na voľbu dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 673 z 2. septembra 2013 výboru pre financie a rozpočet na prerokovanie a zaujatie stanoviska do 10. septembra 2013.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet predložený návrh prerokoval na svojom zasadnutí dňa 10. septembra 2013 a prijal k nemu uznesenie č. 206. Výbor preskúmal splnenie podmienok navrhovaných kandidátov a posúdil, že návrhy kandidátov boli podané v súlade s článkom 2 volebného poriadku v termíne stanovenom podľa rozhodnutia predsedu Národnej rady a obsahujú požadované náležitosti na voľbu podpredsedov NKÚ Slovenskej republiky. Na rokovanie výboru boli prizvaní kandidáti na voľbu podpredsedov NKÚ Slovenskej republiky, aby predstavili zámer svojho pôsobenia vo funkcii.

    Zároveň Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor uznesením č. 207 z 10. septembra 2013 schválil stanovisko výboru k návrhu na voľbu dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tohto stanoviska.

    Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov. Otváram teraz rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Takže sa chcem spýtať, či sa chce niekto prihlásiť teraz ústne do rozpravy k voľbe podpredsedov NKÚ. Nie je tomu tak.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca, chcete niečo k tomu dodať?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Obsadenie rečníckeho pultu poslancom Hlinom.

  • Ctené dámy, vážení páni, nepovažujem ani za účelné, ani za dôstojné, aby takéto silencium, vyčkávanie tu bolo. Nemám moc meniť alebo upresniť rokovací poriadok, preto, aby bol lepšie využitý čas už či rokovaniami klubov alebo výborov, navrhujem prestávku, teda vyhlasujem prestávku do 17.00 hodiny.

  • Reakcia z pléna.

  • No veď, samozrejme, o 17.00 hodine bude hlasovanie o tom, čo bolo prerokované, a výsledky hlasovania o Najvyššom kontrolnom úrade. Ďakujem pekne.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme teraz pokračovať v rokovaní programu 23. schôdze hlasovaním o návrhu na voľbu dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu.

    Ešte predtým, ako vykonáme voľbu, budeme hlasovať na základe návrhu skupiny poslancov o tom, že sa voľba dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu vykoná tajným hlasovaním. Poprosím vás o prezentáciu a budeme hlasovať o tomto návrhu, ktorý žiada skupina poslancov.

  • Hlasovanie.

  • 82 prítomných, 79 bolo za, 1 proti, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že na základe návrhu skupiny poslancov sme schválili, aby sa voľba dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu vykonala tajným hlasovaním.

    Pristúpime teraz k samotnému tajnému hlasovaniu.

    Poprosím vás, aby ste pri označovaní volebného lístka nezabudli, že pri každom z kandidátov je potrebné uviesť vašu pozíciu, to znamená či „za“, či „proti“, alebo „zdržiavam sa“. Hlasovací lístok, samozrejme, je neplatný, ak nie je voľba označená u obidvoch kandidátov.

    Poprosím najprv všetkých overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie, a súčasne ich prosím, aby využili svoje právo voliť ako prví.

    A teraz pristúpime k samotnému tajnému hlasovaniu.

    (Akt tajného hlasovania.)

  • Panie poslankyne, páni poslanci, pýtam sa, či každý využil svoje právo hlasovať.

  • Hlasy z pléna.

  • Áno.

    Vyhlasujem tajné hlasovanie za skončené.

    A prosím overovateľov, aby sa ujali svojej funkcie.

    Vyhlasujem krátku prestávku, desaťminútovú.

  • Desaťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, bolo vyhodnotené tajné hlasovanie o kandidátoch na dva posty podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu.

    Poprosím povereného overovateľa pána poslanca Halúza, aby nás informoval o výsledkoch tajného hlasovania.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Dovoľte, aby som vám prečítal zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, ktoré sa konalo dnes, 12. septembra 2013.

    Na tajné hlasovanie o návrhu na dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 82 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 82 poslancov.

    Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovanie lístky. Z 82 odovzdaných hlasovacích lístkov nebol ani jeden neplatný.

    Z 82 platných hlasovacích lístkoch overovatelia zistili, že pri Igorovi Šulajovi za návrh hlasovalo 82 poslancov, proti návrhu nehlasoval nikto, hlasovania sa nezdržal nikto, pri Vladimírovi Tóthovi za návrh hlasovalo 81 poslancov, proti návrhu nehlasoval nikto, zdržal sa hlasovania 1 poslanec.

    Na schválenie návrhu na voľbu dvoch podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní boli zvolení za podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu Igor Šulaj a Vladimír Tóth.

    Overovatelia poverili mňa oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky. Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Konštatujem, že Národná rada v tajnom hlasovaní zvolila pánov Igora Šulaja a Vladimíra Tótha za podpredsedov Najvyššieho kontrolného úradu na funkčné obdobie sedem rokov, ktoré začne plynúť 13. septembra 2013.

  • Budeme, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pokračovať v prerušenom rokovaní programu 23. schôdze, a to rozpravou o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Je to tlač 416.

    Poprosím pána ministra práce a sociálnych vecí...

  • Hlasy z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Nemáme tu pána navrhovateľa, takže vyhlasujem prestávku do 17.30 hodiny. A akonáhle pán minister zaujme svoje miesto, budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

  • Krátka pauza pre neprítomnosť ministra v rokovacej sále.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave, je tu pán minister.

    Pán minister, poprosím vás zaujať miesto určené pre navrhovateľa.

    Poprosím pani poslankyňu Šedivcovú, aby zaujala svoje miesto ako určená spravodajkyňa z gestorského výboru.

    Do rozpravy sú prihlásení páni poslanci Brocka, Beblavý a pán poslanec Hlina.

    Pán poslanec Hlina, vy máte až tretie poradie, takže vás poprosím, aby ste zaujali svoje miesto a umožnili pánovi poslancovi Brockovi vystúpiť.

  • Hlasy v sále.

  • Reakcie z pléna.

  • Nie je tu.

    Takže, pán poslanec Hlina, nech sa páči, v rozprave.

  • Pán predseda, vidíte, to je znamenie. No ale ja som v bode interpelácie.

  • Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo, prihlásili ste sa do rozpravy o návrhu zákona o kolektívnom vyjednávaní.

  • Pre istotu to zopakujem. Pán predseda, ja som stále v bode nedokončenom, neukončenom bode interpelácie. Ale malú poznámku si dovolím povedať k tomu, čo ste tu skúšali pred cca dvoma hodinami, že niekoho obmedzujem, nemal som koho obmedzovať, lebo tí ľudia tu neboli tak, prosím vás, neviem, či ste dali podanie na mandátový...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, sme v rokovaní o vládnom návrhu zákona, prihlásili ste sa písomne do rozpravy, nech sa páči, máte slovo. Môžete sa vyjadriť k vládnemu návrhu zákona.

  • Pán predseda, prepáčte, ja som stále v neukončenom bode interpelácie. Podľa ústavy mám právo interpelovať, chcem interpelovať, vy ste mi povinný zabezpečiť vládu, prosím, zabezpečte mi ju.

  • Poprosím, pán poslanec, k vládnemu návrhu zákona vystúpiť chcete alebo nechcete?

  • Veď, samozrejme, keď som sa prihlásil. Ale ja si ukončím jedno vystúpenie a potom budem vystupovať k tomu ďalšiemu bodu, však to je logické.

  • Pán poslanec, rokujeme o vládnom návrhu zákona o kolektívnom vyjednávaní, je to tlač 416. Písomne ste sa prihlásili, nech sa páči, máte slovo, môžete sa vyjadriť v rozprave k vládnemu návrhu zákona.

  • Pán predseda, ja som to už hovoril, vy si v zásade môžete prijať uznesenie, že pánboh sídli na Súmračnej.

  • Poprosím technikov, vypnite pána poslanca.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Poprosím, keďže pán poslanec nechce zaujať stanovisko k návrhu zákona, do rozpravy sú písomne prihlásení ešte pán poslanec Brocka, nie je prítomný, stráca poradie, pán poslanec Beblavý, nie je prítomný, stráca poradie, dámy a páni, dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nie je záujem o rozpravu.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Nie.

    Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko?

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 543, spoločná správa má tlač 543a.

  • Neustále obsadenie rečníckeho pultu poslancom Hlinom.

  • Pán poslanec Hlina, rokujeme o ďalšom vládnom návrhu, poprosím vás, aby ste zaujali svoje

    miesto.

  • Neustále obsadenie rečníckeho pultu poslancom Hlinom.

  • Vyhlasujem krátku päťminútovú prestávku.

    Poprosím technikov, aby urobili opatrenia, aby sme zabezpečili možnosť vystúpiť všetkým, tak ako to vyžaduje zákon. Ďakujem pekne, budeme pokračovať o 17.40 hodine.

  • Päťminútová prestávka.

  • Hlasy v sále.

  • Pán poslanec Sulík, o čo všetko sme prišli počas vášho predsedovania?

  • Smiech v sále.

  • Po prestávke.

  • Technici, máme pripravené zabezpečenie prenosu a možnosť vystúpiť od náhradného rečníckeho pultu? Áno, ďakujem pekne, takže budeme pokračovať v prerušenom rokovaní.

    Pán minister, poprosím vás, aby ste uviedli vládny návrh zákona. Máte slovo, pán minister.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám v druhom čítaní návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. A predkladá sa v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala obnoviť význam doplnkového dôchodkového sporenia.

    Od transformácie doplnkového dôchodkového poistenia na doplnkové dôchodkové sporenie sa za posledných takmer 10 rokov vo väčšine oblastí, ktoré zákon upravuje okrem oblasti odplát, neuskutočnila výraznejšia zmena.

    Predkladaná novela prichádza so zmenami, ktoré reflektujú potrebu úpravy zákona z dôvodu dynamického vývoja externého finančného prostredia, ako i z dôvodu potreby upravenia vlastného interného nastavenia tak, aby bol systém doplnkového dôchodkového sporenia atraktívny pre všetkých, ktorí naň prispievajú, a plní účel, na ktorý je určený, a to možnosť pre účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia získať lepší doplnkový príjem v starobe, ako i v prípade skončenia vykonávania rizikových prác.

    Novela zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení prináša zmeny v štyroch hlavných oblastiach, ktorými sú, po prvé, oblasť dávok vyplácania v rámci doplnkového dôchodkového sporenia, po ďalšie, oblasť informačných povinností doplnkových dôchodkových spoločností, po tretie, oblasť investovania a riadenia rizík a, po štvrté, celý rad prierezových opatrení vedúci k zatraktívneniu doplnkového dôchodkového sporenia.

    Aby systém doplnkového dôchodkového sporenia mohol plniť svoj účel, musí byť dostatočne vykonaný a efektívny a musí byť vytvorený predpoklad, aby dávky vyplácané z tohto systému boli naozaj v čo najväčšej miere využívané na lepší príjem účastníka v starobe, respektíve po skončení výkonu rizikových prác. V opačnom prípade by išlo nielen o neefektívne narábanie s prostriedkami tých, ktorí do systému doplnkového dôchodkového sporenia priamo prispievajú, ale i s prostriedkami všetkých daňovníkov, ktorí doplnkové dôchodkové sporenie nepriamo podporujú cez daňové úľavy poskytované v rámci tohto systému. Predkladaná novela zákona preto navrhuje sprísnenie podmienok vyplácania doplnkového starobného, ako i doplnkového výsluhového dôchodku, zvýšenie veku, od ktorého sa oba dôchodky vyplácajú tak, aby účastníci čerpali prostriedky v starobe, respektíve po skončení výkonu rizikových prác, a nie ešte počas svojho ekonomicky aktívneho obdobia. S tým súvisí i zrušenie dávky odstupného, ktorá je nahradená dávkou predčasný výber. Účastník si tak po splnení podmienok môže podobne ako doteraz vybrať prostriedky, ktoré sám do svojho doplnkového dôchodkového sporenia vložil. Nárok na príspevky zamestnávateľa získa účastník však až po splnení zákonných podmienok na výplatu ostatných dávok dôchodkového doplnkového sporenia, t. j. najmä v starobe, respektíve po skončení vykonávania rizikových prác.

    Zrušenie neefektívnych a nepružných dávkových plánov a úprava informačných povinností doplnkových dôchodkových spoločností vedú k zníženiu nákladovosti systému doplnkového dôchodkového sporenia.

    Informačné povinnosti, ktoré neboli dostatočne adresné a poskytovali účastníkom nízku pridanú hodnotu a zbytočne predražovali tento systém, sú v novele predkladaného zákona nahradené. Tu môže byť príkladom presun povinností zverejňovania informácií v tlačenej podobe v periodikách do elektronickej podoby na webových stránkach doplnkových dôchodkových spoločností.

    Ešte výraznejšou zmenou je však zavedenie dokumentu kľúčové informácie, ktoré poskytujú účastníkom v prehľadnej a stručnej podobe všetky potrebné informácie, ktoré pre svoje investičné rozhodnutie potrebujú, a nahradia ťažkopádny a neadresný dokument informačný prospekt.

    Krokom, ktorý vytvára predpoklad pre aktívnejší záujem účastníkov o manažment svojich prostriedkov v doplnkovom dôchodkovom sporení je i skrátenie obdobia, počas ktorého má doplnková dôchodková spoločnosť nárok na odplatu za prestup z troch rokov do uzatvorenia účastníckej zmluvy na jeden rok, obdobne je tomu tak aj v druhom pilieri. Predpokladaná novela zákona nezostala len pri úprave odplaty za prestup.

    Vzhľadom na to, že slovenský tretí pilier patrí v porovnaní s obdobnými systémami v rámci Európskej únie k najdrahším, a vzhľadom na to, že priemerná čistá výkonnosť, doplnkový dôchodkový fond bol i z dôvodu vyšších odplát, nedosahuje úroveň inflácie, priemerná výkonnosť doplnkových dôchodkových fondov za posledných šesť rokov dosiahla len 1,4 %, zatiaľ čo priemerná inflácia bola v rovnakom období na úrovni 2,9 %, predpokladá novela zákona reflektovať túto skutočnosť úpravou naprieč celým spektrom odplát poskytovaných doplnkovým dôchodkovým spoločnostiam.

    Ďalšou zaujímavou zmenou, ktorá zatraktívňuje systém doplnkového sporenia, je určite i znovuzavedenie daňovej úľavy v podobe nezdaniteľnej časti základu dane pre daňovníka, respektíve účastníka do výšky 180 eur ročne.

    V neposlednom rade prináša novela zákona i zmeny v oblasti investovania a riadenia rizík, ktoré reflektujú zmeny, ktoré sa udiali všeobecne vo finančnom svete v posledných rokoch, a optimalizujú možnosti investovania doplnkových dôchodkových spoločností, ako i zavádzajú účinnejší a efektívnejší systém samotnej vnútornej kontroly a riadenia rizík.

    Čo sa týka mňa ako predkladateľa, nemám výhrady voči spoločnej správe, ktorá vzišla z výboru, a podporujem odporúčania, ktoré gestorský výbor prijal.

    Skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Poprosím pána predsedu výboru pre sociálne veci pána poslanca Podmanického, aby informoval o výsledku rokovania výborov.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pá minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 543), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k predloženému vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 71 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 665 z 20. júna 2013 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre sociálne veci.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Návrh zákona odporučili schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 270 z 27. augusta 2013, výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 194 z 27. augusta 2013 a výbor pre sociálne veci uznesením č. 61 z 28. augusta 2013.

    Výbory Národnej rady, ktoré návrh zákona prerokovali, prijali celkom 19 pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú prílohou spoločnej správy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    Pán predseda, skončil, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku do rozpravy za pána poslanca Mihála. Nech sa páči.

  • Hlas z pléna.

  • Pán predseda, žiadam vás, aby sme prerušili rokovanie a zabezpečili, aby sa tu dalo dýchať. Už tu ten dym bol niekoľkokrát, ale v tejto intenzite naozaj tu ešte nebol. Neviem, komu prihára, ale strašne to cítiť. A ja mám naozaj problém, ja by som chcel byť v sále, nemôžem tu byť, lebo tu nemôžem dýchať. Prosím, zabezpečte, aby sa tu dalo dýchať, a môžeme potom rokovať ďalej. Ďakujem.

  • Pán poslanec, mne je to ľúto, nemám pocit, že by tu to prostredie nebolo. Ale je to váš návrh procedurálny, takže dávam hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 28 prítomných.

    Národná rada nie je uznášaniaschopná, akonáhle bude uznášaniaschopná, tak dám o vašom návrhu hlasovať, ale určite už som volal kancelára a riešime to s technikmi.

    Mám pocit, že ja osobne nevnímam, že by to prostredie ohrozovalo, ale, samozrejme, poslal som technikov, aby zistili, čo môže byť príčinou toho. Ako obvykle, tak pravdepodobne v mieste nasávania vzduchu do systému sa pohybujú ľudia, ktorí tam možno niečo zapálili. A pri najlepšej vôli neviem ovplyvniť kvalitu ovzdušia v tejto sále.

    Takže budeme pokračovať v rokovaní.

    Pán poslanec Mihál do rozpravy, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť v rozprave k návrhu zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, resp. k jeho novele.

    Na úvod vo všeobecnosti chcem povedať, že, ako som už vlastne spomínal v prvom čítaní, hodnotím tento návrh, túto novelu zákona zatiaľ ako na najvyššie miesto pomysleného rebríčka kvality a prospešnosti zákonov, ktoré do tejto snemovne prišli z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Je to zákon, ktorý naozaj zlepší podmienky v treťom pilieri. A vďaka tomu budú mať všetci dobrovoľní sporitelia lepšie dôchodky v budúcnosti.

    Som rád, že aj vládnuca strana SMER aj cez túto novelu pochopila veľký význam sporenia na dôchodok, že skutočne ten dôchodok nebude len o tom, ako bude vyzerať kondícia Sociálnej poisťovne alebo možno nejakého obdobného úradu o 20 – 30 rokov v budúcnosti, ale že je veľmi dôležité, aby si občania Slovenskej republiky vo vlastnom záujme a v tomto prípade dokonca dobrovoľne odkladali určité prostriedky na staré kolená, ako sa hovorí, aby využili možnosť dobrovoľného doplnkového dôchodkového sporenia, a tým získali v budúcnosti vyšší dôchodok, ako keby sa len spoľahli na ten tzv. štátny systém, alebo na prvý pilier.

    Som rád, že je tu novela, ktorá zlepšuje možnosti investovania pre správcovské spoločnosti, ktorá znižuje poplatky odplaty na prospech sporiteľov a, naopak, na neprospech správcovských spoločností, tie poplatky sa síce už v minulých rokoch o niečo znížili, ale stále boli podľa môjho názoru privysoké, preto tento krok vítam.

    Som rád rôznym ďalším väčším či menším technickým zmenám, ktoré, ako ešte raz chcem zdôrazniť, povedú k tomu, že pri tej istej investícii alebo vklade sporiteľa do tretieho piliera by mal mať sporiteľ v budúcnosti vyšší dôchodok z tretieho piliera.

    Mal som v procese toho druhého čítania niekoľko výhrad.

    Jednou z výhrad bolo to, že sa mi nepozdávala definícia zamestnanca tak, ako bola navrhnutá v zákone, v novele, pretože táto navrhnutá zmena definície zamestnanca by znamenala, že nie všetci tí zamestnanci, ktorí si platia povinné starobné poistenie, dôchodkové poistenie, ktorí zároveň, ak majú záujem, sú vlastne povinne v druhom pilieri, s tým teda, že tie 4 % idú do druhého piliera, by si mohli sporiť touto formou, resp. nie všetkým týmto zamestnancom by mohol zamestnávateľ prispievať na tretí pilier. Čiže tu bola jedna moja výhrada.

    Druhá výhrada, ktorú som prejavil na rokovaní výboru, bola tá, že neviem, či je práve najvhodnejšie, aby sme takým dosť dramatickým spôsobom menili podmienky na čerpanie doplnkového dôchodku, ako je to vo vládnej novele. Pripomeniem, aby bolo jasné, o čom hovorím, v zásade teda platí podľa tohto návrhu, že dôchodok z tretieho piliera si bude môcť sporiteľ čerpať až po dosiahnutí dôchodkového veku 62 rokov, prípadne ak si bude čerpať predčasný dôchodok, tak to už bude súbežne s predčasným starobným dôchodkom, čiže v podstate od šesťdesiatky a v prípade výsluhových doplnkových dôchodkov by tomu bolo vo veku od 55 rokov. Tak znie návrh, pričom súčasný stav je dosť iný. Bolo možné čerpať tie klasické doplnkové dôchodky už od 55 rokov veku, čiže sa nám to vlastne posúva o 5 rokov, a výsluhové doplnkové dôchodky už od 40 rokov veku, čiže tam je ten posun dokonca 15-ročný. Dá sa akceptovať argument ministerstva, že úlohou, zmyslom doplnkového sporenia je, aby mal občan v budúcnosti vyšší celkový dôchodok, než už ho rozoberáme (prvý, druhý, tretí pilier), skrátka, áno, bude mať dôchodok. A je dôležité a má to zásadný význam pre občana, aby ten dôchodok bol čo najvyšší. Teda logicky je jasné, že ak tá nasporená suma sa v podstate matematicky alebo cez tú poistnú matematiku rozdelí menej platieb, tak ten dôchodok bude, samozrejme, vyšší, ako keby ho prípadne ten sporiteľ čerpal, povedzme, už od 55 rokov veku. Myslím si, že v konečnom dôsledku, keď zabudneme na nejaké to hašterenie (kto, čo, ako) a možno trošku toho populizmu, ktorý je niekedy s dôchodkami spojený, tak vecne to riešenie prinesie ten správny úžitok, v poriadku.

    Som rád, že tá ponúknutá ruka od pána ministra, ktorú tu opakovane teda deklaruje, v tomto prípade sa aj premietla do toho, že v nasledujúcich minútach môžem predniesť pozmeňujúci návrh k tomuto zákonu, pod ktorým sú ako autori podpísaní dva poslanci, okrem mňa je tam podpísaný pán kolega Podmanický. Takže dovoľte, aby som prečítal tento pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála a Jána Podmanického k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (tlač 543).

    Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, sa mení takto:

    Po prvé. V článku I bod 3 znie:

    § 3 vrátane nadpisu „Zamestnanec“ znie:

    Odsek 1: „Zamestnanec podľa tohto zákona je zamestnanec podľa osobitného predpisu1a).“

    Odsek 2: „Zamestnanec podľa tohto zákona nie je príslušník Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže1b), Hasičského a záchranného zboru1c), Horskej záchrannej služby1d), colník1e), profesionálny vojak1f), vojak mimoriadnej služby1g), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom1h).“

    Poznámky pod čiarou k odkazom 1a až 1h znejú: „1a) § 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, 1b) Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, 1c) Zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, 1d) Zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov, 1e) Zákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, 1f) Zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 1g) Zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, 1h) Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“

    Po druhé. V článku I sa za bod 3 vkladá nový bod 4, ktorý znie:

    Poznámka pod čiarou k odkazu 2 znie: „2) § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.“

    V súvislosti s vložením novelizačného bodu sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov a toto prečíslovanie sa premietne do článku IV o účinnosti zákona.

    Po tretie. V čl. I bode 13 § 13 odsek 3 znie: „Zamestnávateľ uvedený v § 12 ods. 2 platí príspevky vo výške a spôsobom dohodnutými v zamestnávateľskej zmluve, najmenej však vo výške 2 % z a) vymeriavacieho základu zamestnanca na platenie poistného na dôchodkové poistenie podľa osobitného predpisu4), b) príjmu zúčtovaného na výplatu, ak ide o zamestnanca, ktorý nie je povinne dôchodkovo poistený.“

    Po štvrté. V čl. I bode 13 poznámke pod čiarou k odkazu 4 sa vypúšťajú slová „o sociálnom poistení".

    Dovoľte uviesť ešte odôvodnenie. Predloženým pozmeňujúcim návrhom sa vypúšťa navrhovaná definícia zamestnanca a ponecháva sa jej pôvodné znenie, v ktorom je v definícii zamestnanca obsiahnutý aj štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu. Zároveň sa precizuje, na akú skupinu profesií sa definícia zamestnanca nevzťahuje. A nevzťahuje sa na príslušníkov silových zložiek, ktorých sociálne zabezpečenie zohľadňuje špecifickosť ich povolania, ktoré je upravené osobitným zákonom.

    Ďalšia taká drobná zmena vlastne znamená, že je tu návrh, aby za zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce a nie sú povinne dôchodkovo poistení, to sú napr. študenti, môžu to byť študenti na dohodu, povedzme, vysokoškoláci, ktorých príjem nepresiahne hranicu, pri ktorej sa platí povinné dôchodkové poistenie s tým, že si uplatnili výnimku z dôchodkového poistenia, a teda nemajú vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie, z ktorého by sa vlastne štandardným spôsobom určila tá minimálna výška príspevku, čiže v takýchto prípadoch, ktoré môžu v praxi nastať, zamestnávateľ vypočítaval príspevky najmenej vo výške 2 % z toho príjmu, ktorý sa im zúčtuje na výplatu.

    Toľko pozmeňujúci návrh. Ďakujem vám za pozornosť. A teda osobne vyjadrujem ešte raz spokojnosť s týmto návrhom zákona a, samozrejme, ho podporím. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Faktické poznámky na vaše vystúpenie nie sú.

    Dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nikto sa do nej nehlási.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Nech sa páči. Technici máme, pôvodný pult zapojený?

  • Reakcia z pléna.

  • Vyskúšajte to, pán minister. Áno, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Veľmi stručne, chcem poďakovať za vecnú diskusiu, záujem pripomienkovať, vylepšovať tento zákon vrátane prvého aj druhého čítania.

    Na to celkové zhodnotenie chcem len povedať, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci celkovej reformy dôchodkového systému vlastne aj touto novelou pokračuje v predkladaní postupných noviel, ktoré celý ten systém riešia z hľadiska nového, ak nepoviem, dlhodobého, minimálne strednodobého nastavenia do budúcnosti. V minulom roku sme predložili návrh novely prvého piliera, kde sme riešili dlhodobú udržateľnosť, perspektívu priebežného piliera. V rámci druhého piliera bola istá reflexia na problémy, ktoré pretrvávali od jeho nastavenia až po výnosnosť v investovaní dôchodcovských správcovských spoločností. No a, samozrejme, dnes je na stole novela tretieho piliera, ktorá reaguje na nedostatky, ktoré aplikačná prax priniesla. Jednou vetou by som to zhrnul. V maximálnej miere reaguje najmä na väčšiu motiváciu doplnkového dôchodkového sporenia, hlavne pre sporiteľov, aby tento druh sporenia bol motiváciou, bol zaujímavý ale aby plnil hlavnú úlohu, ktorú by mal mať doplnkový dôchodkový systém, ktorý súvisí s tým, že je to sporenie na dôchodok a na starobu. A práve preto sa niektoré veci upravili a posunuli, aby tento hlavný cieľ a zámer táto novela plnila. Samozrejme, potom tu bude nasledovať ďalšia novela, ktorá bude súvisieť s tým druhým pilierom, to je nastavenie anuity, teda vyplácania z druhého piliera. A potom posledná ambícia je pripraviť návrh minimálneho dôchodku. Tým by bol zavŕšený celý ten proces dôchodkovej reformy, ktorý ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripravuje.

    Toľko v mojom záverečnom slove.

    Čo sa týka pozmeňujúceho návrhu, ktorý predniesol pán Mihál, každopádne ho podporujem, bol konzultovaný aj s odborným zázemím ministerstva práce a sociálnych vecí. Myslím si, že je vylepšením tej predloženej novely. A každopádne by som bol rád, aby ste ho akceptovali a podporili.

    Ďakujem pekne. Uchádzam sa o podporu tejto novely zákona v poslaneckej snemovni.

    Skončil som, pán predseda.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán poslanec Poliačik, len naozaj, dali sme to preveriť, bola to len nejaká náhodná cirkulácia vzduchu, nikde nezaznamenávame žiadny zdroj, ktorý by zhoršoval kvalitu ovzdušia. Myslím, že je to už úplne iné. Takže dali sme to preveriť a nič sme nenašli. Ďakujem.

    Budeme teraz pokračovať druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Je to návrh uverejnený ako tlač 544.

    Poprosím pána ministra práce, aby odôvodnil tento vládny návrh.

  • Ďakujem za slovo. Pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákona, sa predkladá v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je podporiť zamestnanosť zabezpečovanú v pracovnoprávnych vzťahoch a orientovať činnosť orgánov inšpekcie práce na dozor a poradenstvo v pracovnoprávnych vzťahoch v oblasti bezpečnosti ochrany zdravia pri práci. Na tento účel navrhujeme najmä rozšíriť vymedzenie závažných porušení pracovnoprávnych predpisov a presiahnutie rozsahu evidovaného pracovného času pri práci vykonávanej na základe dohody a brigádnickej práci študentov a dohody o pracovnej činnosti, zvýšiť pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pri nelegálnom zamestnávaní dvoch a viacerých osôb a tiež riešiť zvýšenie poriadkovej pokuty, zrušiť pôsobnosť orgánov inšpekcie práce v niektorých záležitostiach trhového dohľadu vykonávaného podľa osobitných predpisov.

    Návrhom zákona sa novelizujú aj ďalšie súvisiace zákony, a to zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, v ktorom sa najmä navrhuje, aby sa zamestnanci ústredia práce a úradov práce vykonávajúci kontrolnú činnosť preukazovali preukazom kontrolóra, ktorým ho bude vydávať ústredie práce a úrady práce, zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, v ktorom sa najmä navrhuje upraviť prechod povinnosti zaplatiť administratívnu pokutu uloženú za nelegálne zamestnávanie na právnickú osobu alebo fyzickú osobu podieľajúcu sa na predmetnej dodávke práce, tovaru alebo poskytovaní služieb, a to aj v prípade nelegálneho zamestnávania občana Slovenskej republiky alebo občana iného členského štátu Európskej únie a nielen v prípade nelegálneho zamestnávania štátneho príslušníka tretej krajiny. Návrhom zákona sa tiež reaguje na poznatky z aplikačnej praxe a na úpravu súvisiacich právnych predpisov.

    V závere chcem uviesť že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy 1 až 6, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, akceptujeme, a odporúčam plénu Národnej rady ich schváliť.

    Ďakujem pekne, pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Určeným spravodajcom je pán poslanec Viliam Jasaň. Poprosím ho o informáciu.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán minister, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, je to tlač 544, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada uznesením č. 666 z 20. júna 2013 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona podľa § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona odporučili schváliť ústavnoprávny výbor uznesením č. 271 z 27. augusta 2013 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 62 z 28. augusta 2013.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k uvedenému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy, ktorú máte, a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 6 v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť ich.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledkoch prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 68 z 3. septembra 2013.

    Pán podpredseda, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal prihlášky od dvoch pánov poslancov a jednej dámy poslankyne, pani poslankyne Jurinovej, pána poslanca Mihála a Brocku.

    Nech sa páči, pani podpredsedníčka Jurinová.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť k tomuto zákonu, možno aj z iného pohľadu ako len z pozície predstavených paragrafov.

    Zákon je vo svojej podstate viac či menej bezproblémová norma, zopár technických zmien ohľadom preukazov inšpektorov v kombinácii so sprísnením pokút a zavádzaním nástrojov boja proti nelegálnej práci. Počnúc Generálnou prokuratúrou cez ministerstvo financií až po inšpekciu práce vláda ukazuje, že boj proti nelegálnej práci, a teda aj daňovým únikom, je v skutočnosti jedna z mála oblastí, kde sa aj aktívne realizujú opatrenia. Isteže, toto je dôležité, ale, povedzme si úprimne, hlavne z pohľadu vlády. Treba čísla nezamestnanosti zlepšovať a deficit plátať tak rýchlo, ako sa to len dá. Aj tomu rozumiem. Takisto rozumiem tomu, že výsledkom tohto zákona má byť napríklad aj zriadenie Kobry (na boj s nelegálnou prácou). Kobru, ktorá by chránila záujmy občanov a nielen štátu, ste, žiaľ, už nevytvorili. Verejné inštitúcie však neexistujú len preto aby štát dozeral na dodržiavanie zákonov občanmi, ale aj na to, aby im v primeranej forme pomáhali. Inšpekcia práce je typickým príkladom takejto inštitúcie, aspoň by ním mala byť. Má dozerať na to, aby sociálne práva občanov neboli narušované. Zdá sa mi zvláštne, že diskusia o inšpekcii sa však v poslednej dobe niesla vyslovene v rovine možností jej represie v prospech štátu, napríklad práve v prípade spomínanej Kobry.

    Ako niektorí viete, v posledných mesiacoch som sa aktívne zaoberala problematikou podvodného nevyplácania mzdy. Mediálne najexponovanejší bol v tejto oblasti prípad SLOTEX, neskôr TWISTA či naposledy EVG v Gelnici. Jedná sa o množstvo prípadov. Ale vzorec je veľmi podobný. Zamestnávateľ rozbehne firmu, snaží sa zvýšiť svoju konkurencieschopnosť postupným neplatením daní a odvodov a keď sa už štát rozhodne konať, firmu vytuneluje, prevedie majetok na bieleho koňa a veľmi často zdúchne do zahraničia. Žiaľ, ešte stále tu existujú tieto pozostatky divokého kapitalizmu, na ktoré okrem iného upozornila aj pani Dubovcová vo svojej mimoriadnej správe koncom minulého roka, ktorá, bohužiaľ, zostala mimo pozornosti vlády. Najväčšou obeťou tohto celého sú zamestnanci, často na minimálnej mzde, ktorí sa zo dňa na deň ocitnú bez práce, ale aj bez ochranných opatrení a nástrojov, ktoré by im štát mal poskytnúť. V rámci analýz tohto problému som si uvedomila, že je tu viacero inštitúcií, ktorých sa táto oblasť týka, polícia, prokuratúra, inšpektorát práce, Sociálna poisťovňa či ministerstvo spravodlivosti. No valná väčšina z nich pristupuje k tejto téme ukazovaním na ostatných, umývaním si rúk. Dámy a páni, ako som povedala v prvom čítaní, to, že sa aj v roku 2013 môžu u nás diať veci ako SLOTEX, je hanba slovenského práva. A ak štát myslí na starosť o občanov, rovnako by tu mala existovať aj Kobra, ktorá bojuje proti podvodníkom.

    V priebehu leta moja kancelária pripravila analýzu celého problému a hlavne niekoľko návrhov opatrení, o ktorých si myslíme, že by pomohli riešeniu tejto situácie. Vzhľadom na preberaný zákon sa sústredím hlavne na tie, ktoré sa týkajú inšpektorátu práce.

    Inšpektorát práce je prirodzeným verejným orgánom na riešenie práv zamestnancov, medzi ktoré patrí aj vyplácanie mzdy. Veľmi často je to prvá inštitúcia, ktorá sa v problémových firmách ukáže. Mohla by byť efektívnym nástrojom rýchlej intervencie, ktorá by zabránila nárastu škôd pre všetky strany. Žiaľ, v prípade SLOTEX trval celý proces vyšetrenia a rozhodnutia takmer desať mesiacov. A čo bolo na konci? Pokuta päťtisíc eur, čo je dosť málo. Nemyslím tým sumu, ale to, čo sa dialo ďalej. Okrem toho náš právny poriadok umožňuje, aj keď veľmi komplikovane, vyšetrovanie trestného činu nevyplácania mzdy. Na otázky pani Dubovcovej, prečo inšpekcia práce nepodala trestné stíhanie, bolo odpoveďou to, že podnikateľ im neposkytol súčinnosť v prístupe k účtovníctvu a tým pádom nemali možnosť vyhodnotiť situáciu. Je viac než zrejmé, že kontrolné právomoci inšpekcie sú v tejto oblasti v podstate symbolické. Pravda je taká, že pri súčasnom nastavení systému je ilúziou myslieť si, že hoc aj stotisícová pokuta by podvodníka zastavila. Nie. Preto je potrebné rozmýšľať nad novým prístupom k celej téme, k postaveniu inšpektorátu práce a jeho oprávneniam.

    Vo veľmi zjednodušenej forme si ideálne riešenie fungovania inšpektorátu práce predstavujem čo najpodobnejšie fungovaniu daňových úradov a kontrol. Štát je skutočne veľmi efektívny vo vymáhaní daní pre seba. Avšak podobne silného zástupcu svojich záujmov voči podnikateľom si zaslúžia občania, špeciálne najzraniteľnejšie nízkopríjmové skupiny.

    Inšpektorát práce by mal mať možnosť kontrolovať účtovníctvo spoločnosti. Mal by mať dostatočné zázemie na to, aby takéto kontroly vedel zmysluplne vykonať a, to je najpodstatnejšie, v prípade, že by mal podozrenie, že dochádza k podvodnému tunelovaniu firmy, ktoré spôsobuje aj nevyplácanie mzdy, by mal mať právo zmraziť majetok, tak ako to dokáže urobiť aj dnes práve daňová inšpekcia. Takéto návrhy však dávajú inšpektorát práce do úplne inej alebo novej roviny, keď aktívne vstupuje do vzťahov medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. A, samozrejme, je to z tohto pohľadu dosť radikálny návrh. V štandardnej situácii sú také spory riešené jednak trestne a taktiež prostredníctvom občianskoprávnych sporov medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Nemusím však tejto snemovni vysvetľovať, akými problémami trpí naša justícia. Očakávať, že zamestnanci, ktorí mesiace nedostali mzdu, sa budú spoliehať na policajtov, ktorí v súčasnosti nedokážu riešiť tieto prípady, alebo súdy, ktoré si roky budú platiť advokátov, je ilúziou. Práve preto, že náš justičný systém zlyháva, sa musíme obrátiť na neštandardné nástroje. Kým nebudú naše súdy v poriadku, má štát povinnosť nájsť spôsob, ako tento problém riešiť.

    O tomto návrhu v detailnejšej podobe sme komunikovali aj s ministerstvom, aj samotnou inšpekciou práce. Napriek zamietavému stanovisku ministerstva by som rada skutočne poďakovala ministerstvu za konštruktívny tón našej diskusie. Rovnako by som chcela aj pána ministra poprosiť, aby sme ďalej o tejto téme mohli diskutovať a hľadali riešenie, ktoré bude z pohľadu ministerstva priechodné. Avšak dovolím si povedať, že som presvedčená, že tá situácia je tak vážna a komplikovaná, že si to bude vyžadovať možno veľkú odvahu vystúpiť zo zabehaných koľají.

    Predsa si však neodpustím jeden pozmeňujúci návrh, ktorý sa inšpekcie týka zatiaľ len okrajovo. Vzhľadom na to, že štát zatiaľ neprejavuje veľký záujem o aktívne riešenie tohto problému, zostáva to na pleci podvedených zamestnancov. Jedným z nástrojov, ktorý využívajú na ochranu záujmov, je podanie návrhu na konkurz. Považujeme za až zvrátené, že títo podvedení zamestnanci, ktorí často niekoľko mesiacov nedostávali ani svoju minimálnu mzdu, sa musia skladať sami na preddavok pre správcu konkurznej podstaty. A to vôbec nemajú istotu, že tento proces bude mať nejaký pozitívny výsledok. Tu len pripomeniem, že v poslednom prípade firmy EVG sa dostalo na preddavok na konkurz z premiérovej rezervy. Tak toto určite, vážení, systémový prvok nie je. Je to o to dôležitejšie, že na konkurz je napríklad naviazaný garančný fond, ktorý nebude vyplácať dávky bez jeho spustenia. A pokiaľ sa nenájde iný veriteľ, je pre zamestnancov veľmi málo východísk. Presne tento problém sa ukázal práve v spomínanej spoločnosti EVG. Premiér uvoľnil peniaze práve na uhradenie preddavku, ako som už povedala.

    Dovolím si prečítať teda pozmeňujúci návrh, ktorý, si myslím, by danú situáciu mohol riešiť. Uvedomujem si, že zachádza možno ďalej, že otváram cez inšpektorát práce nový článok, ktorý spadá pod gesciu ministerstva spravodlivosti, nie ministerstva práce. Na druhej strane vážnosť situácie by mohla prispieť k tomu, že by mohol byť takýto pozmeňujúci návrh prijatý, hlavne, keď vieme, že by mohol danú situáciu riešiť.

    Ešte by som povedala k tomu stanovisko z ministerstva spravodlivosti. Ohľadom vecného riešenia sme ho síce nedostali, aj keď pán minister vecne k nášmu riešeniu nemal veľké výhrady. Ministerstvo spravodlivosti má výhrady k neštandardnému zaradeniu pozmeňujúceho návrhu, čo chápem. Na druhej strane jeho stanovisko, že zákon o konkurze bude otvárať až v druhom polroku roku 2014, sa mi zdá zbytočne dlhá doba na čakanie, keďže vieme alebo je predpoklad, že ešte zopár firiem takýmto spôsobom môže...

  • Ruch v sále.

  • Prepáčte, pán štátny tajomník ma vyrušoval. Vieme, že môže dôjsť k podobným prípadom ešte za tých osem mesiacov, ktoré zostávajú na to, aby bol naozaj prijatý nový zákon, ktovie s akým znením.

    Takže dovoľte mi prečítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým a menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Za článok III sa vkladá nový článok IV, ktorý znie:

    Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ďalších zákonov sa mení a dopĺňa takto:

    Po prvé. V § 13 ods. 2 prvej vete sa na konci pripája čiarka a tieto slová: „a tiež aspoň jedna tretina veriteľov, ktorým dlžník nevyplatil mzdu podľa osobitného predpisu“. Poznámka pod čiarou k odkazu 4c) znie: „4c) § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce.“

    Po druhé. V § 13 ods. 2 druhej vete sa slová „v tom prípade“ nahrádzajú slovami „v týchto prípadoch“.

    Doterajší článok IV sa označuje ako článok V.

    Odôvodnenie. Cieľom predloženého doplňujúceho návrhu je rozšíriť výnimku z povinnosti platiť preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu vo výške 1 659,70 eura v prípade, ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva najmenej jedna tretina veriteľov (zamestnancov), ktorým dlžník (zamestnávateľ) nevyplatil mzdu za vykonanú prácu. Touto podmienkou by sa vlastne zamedzilo nejakému zneužívaniu zo strany zamestnancov, aj keď si myslím, že v prípade zamestnancov, ak sa už rozhodnú podať návrh na konkurz, tak určite sú to asi tí poslední, ktorí majú záujem o to, aby firma naozaj išla do konkurzu, pretože aj pre nich je prednejšie mať zamestnanie a dostávať ale mzdu načas. Takže verím tomu, že toto sa bude diať jedine vtedy, ak naozaj dlhšie nedostanú zaplatené za svoju prácu.

    Podľa súčasného znenia § 13 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je navrhovateľ povinný pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť na účet súdu preddavok na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správu.

    Výšku preddavku vo veci vyhlásenia konkurzu na majetok právnickej osoby stanovuje § 7 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 665/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo výške 1 659,70 eura.

    V poslednom období nastáva v aplikačnej praxi čoraz častejšie situácia, keď zamestnanci, ktorým zamestnávateľ nevyplatil mzdu, nielenže s ťažkosťami pokrývajú výdavky na ich každodenný život, ale súčasné znenie zákona o konkurze ich núti pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu zaplatiť na účet súdu ešte aj preddavok. Povinnosť zamestnávateľa platiť zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu vyplýva zamestnávateľovi z § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Ak si túto povinnosť zamestnávateľ neplní, práve vyhlásenie konkurzu na majetok zamestnávateľa je jedným z efektívnych spôsobov, ktorým sa zamestnanci môžu domôcť vyplatenia chýbajúcej mzdy. Na základe uvedeného je potrebné a žiaduce, aby takýto postup nebol podmienený zaplatením preddavku vo výške, ktorá niekoľkonásobne prevyšuje finančné možnosti zamestnancov tohto zamestnávateľa. Návrh zákona nadväzuje na už existujúci mechanizmus úhrady preddavku predbežného správcu v prípade, ak povinnosť platiť preddavok neprináleží navrhovateľovi, to znamená, odmenu a výdavky predbežného správcu platí štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, v tomto zmysle však bolo potrebné legislatívnotechnicky upraviť príslušné ustanovenie zákona. Takže nevytvárame nejaký nový precedens. Už výnimka v zákone o konkurze existuje, takže rozširujeme to len o zamestnancov, ktorí nie sú schopní sa domôcť svojich peňazí aspoň z garančného fondu.

    Takže ešte raz opakujem, aj keď možno netradične, otváram ďalší článok v tomto zákone. Je to vyslovene preto, pretože si myslím, že téma je dostatočne ožehavá. Na tom sme sa zhodli aj s pánom ministrom. A týmto dávame najavo, že je naozaj potrebné riešiť to, že nemá zmysel čakať osem mesiacov na to, aby sa zákon začal pripravovať. Preto vás prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne sú dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, Jana Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, v jednej veci by som s vami súhlasila, že možno treba spresniť alebo pomôcť ľuďom, ktorí sú nútení dať firmu do konkurzu. Neviem, či práve ten váš pozmeňujúci návrh je úplne v poriadku, a to z toho dôvodu, že som si ho nestihla ešte naštudovať a pozrieť.

    Ale musím jednu vec povedať, že nebudem s vami súhlasiť, lebo ja som zažila niekoľko konkurzov a budem hovoriť o meste Humenné, kde padol CHEMLON, padla firma TWISTA, ktorú ste vy spomínali. Ja som sa stretla s týmito ľuďmi. Neviem, hovorili ste, že ste riešili firmu TWISTA. Ja som vás tam nevidela. Ani som vás nikdy nevidela priamo vo fabrike, ani nikde inde. Tieto veci ja spolu s úradom práce a Sociálnou poisťovňou sme sa teda snažili dotiahnuť do konca, aby ľudia boli vyplatení z garančného fondu. A nakoniec boli vyplatení z garančného fondu. Čiže tu by som nepovedala vo vašej rozprave, že štát nemá na to nástroje alebo opatrenia, ako ste povedali. No má ich, lebo nemôže nič iné robiť. Jednoducho môže ľudí vyplatiť z garančného fondu a môže im dať ešte preddavky ešte predtým.

    Na druhej strane ste povedali, že štát si chce naplniť kasu inšpektorátom práce. No nie je to pravda, lebo bez kontroly neexistuje dodržiavanie zákonov a ak, tak sú nedostatočné.

    Ďalej ste povedali, lebo vy ste povedali veľmi veľa takých spletí, že jednoducho mali by dať pokuty. Ja sa vás pýtam, načo inšpektorát práce dá pokutu firme, ktorá neexistuje, aby ju vymáhali? Alebo firme, ktorá je v krachu, načo a kvôli čomu má dať ešte vysokú pokutu? Veď tá firma je v krachu, už neplatí, už neplatí zamestnancom a myslíte si, že bude platiť pokuty? Čiže myslím si, že tam inšpektorát práce má trošku iný mechanizmus, ale má inú prácu.

    A potom ma prekvapuje, ako vzápätí chránite nízkopríjmové skupiny a pri kolektívnom vyjednávaní vyššieho stupňa ste povedali, že čo to tu my robíme, čo to tu my zamestnancom vymýšľame...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážená pani podpredsedníčka, ja oceňujem, že vás zaujímavú inšpektori, len škoda, že vás nezaujímali počas vášho vládnutia. Možno ste nezaregistrovali, ale muselo odísť veľmi veľa inšpektorov z práce. Konkrétne, keby ste chceli vedieť, tak ich bolo z 300 tuším 46 za jeden rok. Čiže možno aj vtedy ste mohli upozorniť, aby sa venovali na ministerstve viac tejto oblasti.

    A súhlasím s vami v tom, že situácia nie je dobrá, a preto je tu aj tá novela, ale zároveň si nemyslím, že by inšpektori práce mali riešiť to, čo nestíhajú nejaké iné orgány. Už teraz mnohokrát riešia to, čo sa ich priamo netýka. Našťastie táto novela rieši aj tento problém. A ja som presvedčený, že prijatím tejto novely sa výrazne, ale výrazne zlepší práca na inšpektorátoch a že určite to pomôže k tomu odstraňovaniu nelegálnej práce. Ďakujem.

  • Nech sa páči, s reakciou Erika Jurinová.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Pani kolegyňa, keď niečo nevidíte, to neznamená, že niekde na niečom nepracujeme, pretože existujú aj iné spôsoby, ako priamo zájsť, aj keď teda poviem, že naozaj z týchto troch firiem som sa stretla len so zamestnancami jednej firmy, a to poslednej, teda firmy EVG. V Humennom som naozaj nebola. V SLOTEX-e som naozaj nebola. Ale zasa moja kancelária bola v tomto veľmi aktívna, na to vás chcem upozorniť, aj vás povzbudiť, že kľudne nás takto aj ďalej kontrolujte. A myslím, že máme dostatočne obsiahlu analýzu spracovanú z týchto firiem, ktorá ponúka celkom zaujímavé riešenia.

    Svojím príspevkom som nechcela vôbec útočiť na inšpektorát, na pokuty, ktoré sa dávajú, to ste ma len nepočúvali a nepochopili ste slová, ktoré som povedala. Mne išlo o to, že výsledok kontroly, ktorá stanoví po desiatich mesiacoch päťtisícovú pokutu, pričom vieme, že firma už vtedy tri mesiace nevypláca mzdy, sa mi zdá úplne smiešne a zbytočné, keď to nemá inú koncovku. O tej inej koncovke hovorím, ak by inšpektorát práce mal iný pohľad na vec alebo možno ak by bola zmenená celá filozofia, veci by sa možnože ľahšie riešili. Ale rozumiem, že zatiaľ sme v zabehaných koľajach. A tam sa asi zmeny tak rýchlo neudejú.

    Čo sa týka pána Jasaňa, novela pre mňa rieši najmä Kobru. Vy ste sa zamerali na nelegálnu prácu, tú riešite, ale proste tieto iné ustanovenia ako keby zatiaľ pre vás neexistovali. Viem, že nelegálne zamestnávanie je vážna vec, ale jednoducho pri dnešnej situácii, ktorá je naozaj veľmi zlá, to takisto nepomôže ani zamestnancom, ani zamestnávateľom.

    A ešte by som sa vyjadrila k tomu, že o kolektívnom vyjednávaní som hovorila v negatívnom a tu sa tvárim, že zastávam sociálne slabé skupiny. Ja som to povedala aj v jednom, aj v druhom príspevku...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči, ďalším rečníkom v rozprave je Jozef Mihál.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne zapojiť sa do diskusie k zákonu o inšpekcii práce, o ktorom vo všeobecnej správe ministerstvo tvrdí, že nám zlepší podmienky na podnikanie, na zamestnávanie a zvýši zamestnanosť na Slovensku. Ja si tak trošku myslím niečo iné. A myslím si, že zvyšovaním pokút sa zase až tak veľmi zamestnanosť na Slovensku nezvýši, ale tak, dobre, k tomu sa ešte dostaneme. Jednoducho ako keby som bol iný človek ako ten, kto tu bol pred pol hodinou, tu vôbec nemôžem nikoho chváliť, práve, naopak, tu sa dá len a len kritizovať, pretože táto novela vôbec nie je zásadná, vôbec nie je dobrá a vôbec nič nevyrieši. A myslím si, že mali by sme hľadať iné metódy. Uvidíme, pán minister, ako sa vám vydarí to, čo avizujete v médiách, čo chcete, urobiť tie tímy ľudí, inšpektorov, aby efektívnejšie odhaľovali čiernu prácu, pretože, samozrejme, mne nezostáva nič iné, ako konštatovať, že fenomén „čiernej práce“ na Slovensku jednoducho je a za tých x rokov existencie Slovenskej republiky si s tým žiadna vláda nejakým zásadnejším spôsobom neporadila a cestou nie je ani zvyšovanie daní, ani zvyšovanie odvodov, ani zvyšovanie pokút. Tie cesty treba hľadať trošku inde.

    Ja som už hovoril v prvom čítaní, že prednesiem vlastný návrh. No nie je to také jednoduché, naozaj nie je to také jednoduché, ale ten návrh v podstate pripravený mám, len nechcem nič uponáhľať. Mám pripravený, odkryjem tak trošku karty, poslanecký návrh novely Trestného zákonníka a Trestného poriadku, ktorého podstatou by bolo to, že by sa zaviedol, no nie je to moja oblasť, takže možno nepoviem tú správnu terminológiu, inštitút agenta provokatéra, aj pokiaľ ide o oblasť odhaľovania čiernej práce. Veď v praxi, keď si zoberiete to, čo sa deje, stačí si otvoriť inzertné nejaké noviny a tam si pozrieť ponuky rôznych služieb. Ten a ten vám ponúka, že vám vymaľuje byt, ten a ten vám ponúka, že vám postráži deti, ten a ten vám ponúka, že vám pokope záhradu, ten a ten vám ponúka, že vám dovezie drevo, a rôzne podobné službičky. A keď tam zavoláte, kto to je to, čo to je, tak zistíte, že ste sa nedovolali do žiadnej nejakej agentúry, do žiadnej nejakej firmy. A dokonca pri nejakom bližšom kontakte zistíte, že nejde ani o žiadneho drobného živnostníka, ale, skrátka, o osobu, ktorá absolútne bez akýchkoľvek problémov teda k vám príde, urobí vám teda tú službu, vykešujete to, ako sa hovorí, a všetci sú spokojní. Ale tá osoba nemá ani živnostenské oprávnenie, ani takú alebo onakú licenciu alebo povolenie na túto činnosť. Samozrejme, z tých príjmov neplatí žiadne dane, žiadne odvody. A veselo si takto žijeme na Slovensku dlhé roky. A mám taký pocit, že sme celkom spokojní, lebo, či je to ten alebo ten, tak ušetríme, štátu nedáme to, čo mu patrí. A potom tí, ktorí robia legálne a ktorí podnikajú legálne, sú, niektorí to hovoria dokonca tak, vypaľovaní štátom, vysokými daňami a odvodmi. A tu máme návrh. Ak je nejaký podnikateľ, ktorému niečo ujde, ktorí niečo podcení, tak dostane pokutu v dolnej hranici 5 000 eur, ktorá je pre drobných podnikateľov, ktorí teda sa bijú s tým životom poctivo, robia všetko to, čo majú, a tak, ako sa má. A nie je tých povinností málo. Občas sa môže stať, že z neznalosti, z nevedomosti alebo nejakou technickou chybou sa ten zamestnanec nenahlási včas na príslušný úrad, myslím tým Sociálnu poisťovňu. A dolná hranica pokuty bez ohľadu na to, či sa im to páči, nepáči, či by možno aj inšpektor vedel prižmúriť oko v dobrom slova zmysle, ale nebude sa to dať urobiť, 5 000 eur jednoducho bude. A to nie sú malé peniaze. Takže myslím si, že by sa dalo k problému čiernej práce a boja proti čiernej práci pristupovať aj trošku inak, ale uvidíme v praxi, ako sa vám bude dariť, pán minister.

    A po tomto úvode si dovolím predniesť svoj pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 544).

    Prvý bod. V článku I sa vypúšťa bod 7. V súvislosti s vypustením novelizačného bodu sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov a toto prečíslovanie sa premietne do článku IV o účinnosti zákona.

    Druhý bod. V článku I sa vypúšťa bod 8. V súvislosti s vypustením novelizačného bodu sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov a toto prečíslovanie sa premietne do článku IV o účinnosti zákona.

    Tretí bod. V článku I sa vypúšťa bod 10. V súvislosti s vypustením novelizačného bodu sa vykoná prečíslovanie nasledujúcich bodov a toto prečíslovanie sa premietne do článku IV o účinnosti zákona.

    Dovoľte odôvodniť tento návrh, tieto body.

    Pokiaľ ide o prvý bod. Vládny návrh v novelizačnom bode 7 v § 19 ods. 2 písm. a) v prvom bode stanovuje novú spodnú hranicu pre pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania dvoch a viac fyzických osôb súčasne na úrovni 5 000 eur. Pre tých, ktorí nevedia, ako je to teraz, poviem, teraz je to 2 000 eur. Čiže ak sa vyskytne prípad porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania s tým, že ide o naraz súčasne dve osoby a viac osôb, dolná hranica 2 000 eur sa navrhuje posunúť na 5 000 eur vo vládnom návrhu zákona. A teda môj návrh je o tom, aby sa takýto návrh vypustil a ponechala sa pôvodná suma 2 000 eur. Už tých samotných 2 000 eur, je to dolná hranica, zdôrazňujem, je to dolná hranica. To znamená, že menej to byť nesmie. Ak sa táto dolná hranica posunie na 5 000, tak nebude to môcť byť menej ako 5 000. Čiže, povedzme, v prípade naozaj neúmyselného porušenia, v prípade menej závažného porušenia alebo ak ide o podnikateľa, ktorý si jednoducho poctivo plní svoje povinnosti a niečo sa teda stalo, mohla zlyhať technika, mohla zlyhať účtovníčka, ktorá asi podcenila svoje povinnosti, jednoducho podľa zákona tento zákon bude nastavený príliš tvrdo, pretože tá pokuta musí byť 5 000 eur. Neexistuje tam žiadny inštitút ja neviem milosti alebo odpustenia, alebo niečoho podobného. A pre menších podnikateľov 5 000 eur, to naozaj nie je jednoduché. Tá pokuta je likvidačná. Čiže to je toľko k prvému bodu.

    K bodu dva, vypusteniu bodu 8 z vládneho návrhu v článku I. Tu ide vlastne o zavedenie nového správneho deliktu. Čiže tu by malo ísť o závažné porušenie povinnosti, pričom tento nový správny delikt, ktorý navrhuje pán minister vo vládnom návrhu, je definovaný tak, že správnym deliktom bude prípad, keď sa presiahne rozsah pracovného času podľa evidencie pracovného času o viac ako 10 % v jednom dni pri práci vykonávanej na základe dohody o brigádnickej práci študentov alebo dohody o pracovnej činnosti. No tak čo k tomu povedať? Kolegyne, kolegovia, neviem zase, do akej miery sa vyznáte, čo hovorí Zákonník práce o povinnosti evidencie pracovného času. Tak trošku pripomeniem, áno, podľa Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný viesť evidenciu pracovného času v zmysle, v nejaký deň odkedy sa pracovalo, dokedy sa pracovalo. Čiže musí byť zaznamenaný presný začiatok a koniec pracovného času v daný deň, keď ten dohodár pracuje pre dohody o brigádnickej práci študentov a pre dohody o pracovnej činnosti. Čiže zamestnávateľ si tieto povinnosti podľa Zákonníka práce musí plniť. Opakujem ešte raz, musí mať evidenciu odpracovaného času pre dohodárov, kde je zaznamenaný pre príslušný deň, kedy dohodár začal pracovať, kedy dohodár skončil s prácou. Čiže z tejto evidencie je samozrejmé, ak je teda vedená, by teda vedená byť mala, nie je žiadny problém, aby inšpektor pri kontrole zistil, aký ten rozsah pracovného času v nejaký deň bol. Napríklad študent prišiel do práce o 8.00 hodine, odišiel z nej 14.30 hodine, ak dobre počítam, 6,5 hodiny, to ten inšpektor teda poľahky zistí. No lenže teraz správny delikt nastane vtedy, teda ten delikt nastane vtedy, keď ten rozsah práce bude vyšší o 10 % s prihliadnutím na ten pozmeňujúci návrh, ktorý máme v spoločnej správe, najmenej 30 minút za jeden deň, ako isté vylepšenie tohto pôvodného návrhu, čiže ak je to viac ako 10 %, najmenej o 30 minút nad ten dovolený rozsah. No fór je v tom, že pri dohodách o brigádnickej práci študentov a pri dohodách o pracovnej činnosti nie je v Zákonníku práce stanovené, koľko môže študent alebo ten dohodár pracovať počas jedného dňa. Tam nenájdete niečo také, že to môže byť najviac šesť hodín denne alebo najviac štyri hodiny denne alebo najviac dve hodiny denne, nič také tam neexistuje. Čo tam nájdeme? V prípade dohody o pracovnej činnosti je stanovené v Zákonníku práce, že rozsah práce na dohodu o pracovnej činnosti je najviac desať hodín týždenne, desať hodín týždenne, zdôrazňujem. Čiže môže si niekto povedať, že to sú dve hodiny v priemere na deň, áno, dajme tomu, že ten dohodár bude pracovať každý deň v týždni, každý pracovný deň, päť dní po dve hodiny a tým tento rozsah naplní, ale môže to byť pokojne aj tak, že jeden deň v týždni bude ten dohodár pracovať desať hodín a ďalších šesť dní v týždni nebude pracovať vôbec. A je to v poriadku, lebo odpracoval presne tých desať hodín v týždni tak, ako to Zákonník práce stanovuje. No tak teraz mi teda vysvetlite, že ak ten dohodár bude pracovať v nejaký deň, povedzme, od tej 8.00 hodiny do, povedzme, 14.30 hodiny, bude to dohoda o pracovnej činnosti, odpracuje 6,5 hodiny, ako ten inšpektor usúdi, že prekročil rozsah pracovného času v daný deň o 10 %. Máte tam jednoducho, to je ako pri tom grafe pána ministra Kažimíra o cene plynu, zlé mierky, pretože Zákonník práce stanovuje rozsah pracovného času v hodinách lomeno týždeň, keď si predstavíme 10 h/t za týždeň, ale tu pri tomto správnom delikte to definujete lomeno deň. Čiže máte tam nerovnaké meradlá. A to jednoducho nemôže fungovať. Tá matematika nepustí.

    No a pri študentoch je to ešte zaujímavejšie preto, že Zákonník práce hovorí, že rozsah práce pri študentovi na dohodu o brigádnickej práci študentov nesmie v priemere za celú dobu trvania dohody, najviac za dvanásť mesiacov po sebe idúcich presiahnuť 20 hodín týždenne. Takže keď napríklad nejaký týždeň bude študent pracovať, bude nejaká sezóna, budú nejaké nárazové práce, bude, skrátka, veľa roboty, povedzme, každý deň osem hodín alebo deväť hodín a za týždeň odpracuje 45 hodín, tak na prvý pohľad je to veľmi veľa, 45 hodín, to je fakt dosť pre takého študenta. Lenže v priemere to môže byť, dajme tomu, 18 hodín týždenne, pretože ten študent počas iných týždňov trvania dohody bude pracovať, povedzme, dve hodiny, možno päť hodín v nejakom týždni, možno vôbec nebude pracovať, lebo nebude mať ten zamestnávateľ pre neho prácu. Z pohľadu Zákonníka práce je pre toho zamestnávateľa dôležité, aby v priemere ten rozsah pracovného času, ktorý teda na konci niekedy spočítame, vydelíme, bol do tých 20 hodín. Takže keď tam príde ten inšpektor a otázka bude znieť, či študent prekročil o 10 % rozsah pracovného času v jednom dni, tak, zase, nesedí to, pretože pri tej pokute to meriate na deň, ale Zákonník práce to meria na celú dobu dohody. Čiže zase tam máte rozdielnu mierku a nemôže to fungovať. Jednoducho nemôže to fungovať.

    Čiže o čom celom ten bod osem vo vládnom návrhu aj pri akceptovaní toho pozmeňovacieho návrhu zo spoločnej správy, je. No je jednoducho o tom, aby sa znova robilo bububu na tých zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú ľudí na dohody, aby sa takýmto spôsobom nepriamo dohodári vytláčali tak, ako sa to celkom pekne darí zavedením systému prihlasovania a odhlasovania do zdravotnej poisťovne. Pripomeniem, pre tých, ktorí to nevedia, akým spôsobom sa musí prihlasovať dohodár do zdravotnej poisťovne, keď pracuje, povedzme, v pondelok, stredu, piatok, musí sa v pondelok ráno prihlásiť, v pondelok večer odhlásiť, v stredu ráno prihlásiť, v stredu večer odhlásiť, v piatok ráno prihlásiť, v piatok večer odhlásiť. A tak je to koldokola. Jednoducho zaviedol sa taký systém, ktorý zamestnávateľov vyslovene šikanuje, buzeruje. A pragmaticky si tí zamestnávatelia povedia: „No tak toto mi fakt nestojí za to, ja tých dohodárov radšej zamestnávať nebudem. Kto sa má o to starať? Kto to má všetko strážiť? Kto to má všetko sledovať? Kto má tie prihlášky posielať?“ A kto má potom platiť tie pokuty, ktoré napríklad nájdeme v zákone o inšpekcii práce? Náhodou ten inšpektor, neviem teda síce, ako to vypočíta, pretože to vypočítať nejde, tak možnože ste vymysleli nejakú úžasnú metodiku, tak ako pán Kažimír voľakedy vymyslel, ako ten plyn zdražel o 90 %. A podľa tejto úžasnej metodiky zrejme budete vedieť vypočítať, ako mohol študent prekročiť o 10 % rozsah pracovného času v jednom dni, keď napríklad tá jeho dohoda ešte vôbec neskončila a ten priemer za celú dobu trvania dohody ešte jednoducho nie je možné vypočítať. Ale zamestnávateľ sa dočíta v zákone, že mu za to hrozí pokuta, tak si povie, že radšej toho dohodára zamestnávať nebude.

    Takže prepáčte mi to dlhšie odôvodnenie, ale nemám rád, keď zákony sú napísané hlúpo. A toto je napísané hlúpo, doslova hlúpo. Čiže preto navrhujem tento bod 8 vypustiť.

    Ďalej som navrhol, ako som už predniesol, vypustiť bod 10. Tam vlastne ide o to, že sa zvyšujú hranice alebo rozpätie poriadkových pokút pri týchto správnych deliktoch z doterajšieho rozpätia 65 až 650 eur na nové rozpätie 100 až 1 000 eur. Čiže v podstate ide o 50-percentné zvýšenie týchto pokút. A ak to niekto bude odôvodňovať, že to je akési premietnutie inflácie, že už sa dlho tie pokuty nezvyšovali, no tak teda ja neviem, či za tri roky dozadu nám inflácia stúpla o 50 %. Tento argument je vyslovene falošný. A znova nejde o nič iné, ako represívnym spôsobom sa snažiť bojovať proti čiernej práci, respektíve proti porušovaniu Zákonníka práce takýmto spôsobom, s čím nemôžem súhlasiť. A preto teda navrhujem, aby tento bod 10 bol vypustený.

    Toľko k odôvodneniu.

    A dovoľte mi ešte, keďže trošku sa to bije so spoločnou správou, kde návrh z gestorského výboru je, aby sa o všetkých bodoch spoločnej správy hlasovalo spoločne, ak som si dobre všimol, tak ja neviem si dovoliť navrhnúť, aby sa o bodoch 2 a 3 spoločnej správy hlasovalo spoločne, ale osobitne. Čiže o bodoch 2 a 3 navrhujem hlasovať osobitne, čiže nie v jednom balíku v rámci všetkých bodov. Pán spravodajca, zrejme si rozumieme v tom, čo som chcel povedať.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie, dvojka, trojka v jednom bloku budú samostatne. A o ďalších bodoch, čiže sú to vlastne jednotka, štvorka, päťka, šestka, by bolo jedno hlasovanie a dvojka, trojka by bolo druhé hlasovanie, ak môžem poprosiť. Ďakujem.

    Takže toľko k tejto veci.

    Ešte raz, zdôrazňujem, nemôžem súhlasiť so zvyšovaním pokút, ktoré nemajú vôbec výchovný charakter, ale skôr likvidačný charakter, toto zvýšenie, bod 8, ktorým sa má zaviesť nový správny delikt pri posudzovaní pracovného času dohodárov, je jednoducho nezmyselný. Je to obyčajné šikanovanie podnikateľov, nedáva to žiadny zmysel.

    A, mimochodom, to, čo som ešte zabudol povedať, je zaujímavé, že chceme za správny delikt pokladať, teda chcete za správny delikt pokladať porušovanie pracovného času práve pri dohodároch, ale vôbec medzi správnymi deliktmi sa nenachádza, ani sa to nenavrhuje, aby sa tam vyskytlo nejaké to prípadné porušovanie rozsahu pracovného času pri zamestnancoch na pracovnú zmluvu. Čiže ak sa pri zamestnancoch na pracovnú zmluvu niečo poruší z hľadiska povinností (pracovný čas, nadčasy, odpočinok denný, odpočinok týždenný a tak ďalej), tak to ako správny delikt definovaný jednoducho nie je ani nebude, ale pri dohodároch, ktorí teda v zásade tvoria menšiu časť zamestnancov, zrazu to má byť správny delikt, čo len dokazuje, že týmto spôsobom chcete robiť bububu na tých zamestnávateľov, ktorí si ešte v týchto časoch po tom všetkom trúfajú zamestnávať dohodárov. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Na vystúpenie pána poslanca Mihála sú tri faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa do faktických.

    Nech sa páči, Zoltán Daniš s prvou faktickou.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Mihál, som skutočne prekvapený vaším, by som povedal, vlažným postojom k danej problematike nelegálneho zamestnávania. Ide predsa o vážne spoločenské a protizákonné konanie. A preto chcem hneď úvodom povedať, po tom prekvapený som ešte viac, keď ste sám v úvode farbisto vykreslili, ako to teraz funguje na tom Slovensku. Sám ste to v úvode povedali. A potom ste prešli do argumentácie, že tá dolná hranica je likvidačná pre toho podnikateľa, myslím tým ten posun z dvoch tisíc na tých päťtisíc. Tak ja osobne si to nemyslím a skutočne podporujem ten návrh zákona tak, ako je podaný. Nemyslím si to preto, pretože, pán Mihál, osobne si myslím, že treba skutočne čistiť to podnikateľské prostredie, treba separovať od tých slušných podnikateľov tých neslušných, treba zamedziť tomu, aby títo neslušní podnikatelia túto výhodu, pretože prakticky majú nižšie náklady, neplatia odvody, využívali aj v hospodárskej súťaži. Naopak, sa obohacujú oni. Tí, ktorých načierno zamestnávajú, sa taktiež obohacujú, pretože okrem toho zvyčajne čerpajú od štátu podporu v nezamestnanosti.

    No a nakoniec, dá sa povedať, tam, kde ste sám položili takú otázku, skutočne sa tým zvýši zamestnanosť, osobne si myslím, a zníži sa aj štatistika nezamestnanosti. Čiže rozhodne sa zasadzujem o to, a to dokonca, ak dovolíte, po diskusiách s terajšími podnikateľmi, ktorí mi povedali súkromne: „Prosím ťa pekne, keďže je tá..."

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Ďakujem pekne. Ja už som sa v prvom čítaní veľa vyjadril a tuto len dve poznámky poviem.

    A začnem tým bodom 8. Pán kolega Mihál, viete, čo obsahuje dobrá pracovná zmluva? Miesto...

  • Reakcia z pléna.

  • , to je jedno, dohodu o pracovnej činnosti, to je jedno čo, miesto, čas, rozsah. Poviem vám, prečo obsahuje čas a prečo by zamestnávateľ mal mať evidenciu. Je to jednoduchá vec. Stane sa pracovný úraz. Ten zamestnávateľ bude mať nepresnú evidenciu. A povie, áno, on má odpracovať určitý počet hodín týždenne, ale v pondelok toľko, v utorok ich nemusí odpracovať, vo štvrtok toľko, odvtedy dovtedy. A on pôjde po schodoch, šmykne sa, zlomí si nohu, príde inšpektor práce a povie: „Kedy sa to stalo? Pracoval? Nepracoval?" A tu je jasné, evidencia pracovnej doby hovorí, mal pracovať poobede od druhej do tretej, stalo sa mu to poobede o pol štvrtej, po pracovnej dobe a je to vybavená vec. Ako by ste to riešili? Ja hovorím o dobrej pracovnej zmluve. O tomto je to tiež, viete, a toto má chrániť, pretože ten, kto urobí dobrú pracovnú dohodu, dobrú pracovnú zmluvu, nemôže sa ničoho báť. To nie je o ničom inom. Ale keď je to všeobecné, no tak sa to kryje. Ja vám poviem príklad, ktorý som zistil pred tromi dňami. Tristodvadsať hodín brigádnicky odpracovala jedna 19-ročná študentka. Idem to riešiť. Je to férové? A viete, čo mala napísané? Sedem hodín týždenne. Každý deň ju k tomu donútili. Čiže to nie je vôbec o tom, že by sme chceli niekomu ubližovať. Chceme to vyčistiť. Ak každý zamestnávateľ si urobí evidenciu riadnu, je pokoj, nemá sa čoho báť. On si to presne rozplánuje a hotovo. A bez ohľadu na to, či bude ona robiť týždeň alebo mesiac, alebo rok, bude robiť v presne stanovenom čase stanovenú prácu. To je jedna vec.

    Druhá vec, pokuty...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Nech sa páči, Viera Šedivcová.

  • Vážený pán kolega Mihál, ja viem, že ste odborník v danej oblasti, ale naozaj si myslím, že vaše vyjadrenie, že novela tohto zákona vôbec nie je dobrá a vôbec nič nerieši, nie je namieste, pretože je najvyšší čas, aby sme túto novelu zákona prijali, pretože vy ste mali na to dosť mesiacov. Váš rezort, ktorý ste viedli, mohol túto novelu prijať, pretože naozaj ju treba prijať.

    Na druhej strane však oceňujem vaše vecné konštatovanie, kde ste priznali vlastne, že to nie je také jednoduché, pripraviť kvalitnú novelu zákona, nemyslím teraz konkrétne len túto, ale akúkoľvek. Takže ja som presvedčená o tom, že je dobrá. A určite ju podporím.

  • Nech sa páči, s reakciou Jozef Mihál.

  • Budem teda reagovať v spätnom chode.

    Pani kolegyňa Šedivcová, mohli sme prijať všeličo, ale hlavná moja výčitka voči tejto novele je, že sú zvýšené pokuty, 2 000 eur, 5 000 eur, 65 na 100 a tak ďalej. A toto by sme my určite neprijali, pretože ja ako minister, dokonca teda minister z liberálnej strany, rozhodne nie som ani som nebol zástancom zvyšovania pokút a sankcií pre podnikateľov. Teda tá takzvaná paleta, tie tresty, ktoré sú tam, to rozpätie je dostatočne dobré alebo veľké aj v súčasnosti na to, aby inšpektor práce mal možnosti slušným spôsobom z hľadiska okolností posúdiť, akú pokutu dá. To zvyšovanie pokút je úplne zbytočné.

    Pán kolega Jasaň, ja som čakal, že mi vysvetlíte ten princíp tých 10 %, ako sa to teda bude merať. Nedočkal som sa. Namiesto toho...

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, to si rád vypočujem. Namiesto toho ste začali hovoriť o tom, že je dobré mať tú evidenciu pri dohodách, odkedy dokedy sa pracuje, aby v prípade úrazu bolo jasné, či sa to v tom pracovnom čase stalo alebo nestalo. Je to celkom dobrý argument. Ale viete, čo nám tu zlyháva? Zlyháva nám tu to, že pri dohodách o vykonaní práce nie je povinnosť evidovať, odkedy dokedy sa pracovalo presne, ale stačí evidovať, koľko hodín denne sa pracovalo. Čiže poprosím, aby ste si toto s pánom ministrom prípadne niekedy v budúcnosti vyjasnili, a teda nabudúce, keď bude nejaká novela Zákonníka práce, aby pán minister natvrdo nadefinoval, že pri každej dohode musí byť evidencia pracovného času od do, lebo inak v prípade pracovného úrazu pri dohodách o vykonaní práce nebude možné posúdiť, kedy sa to vlastne stalo.

    Pán Daniš, ja som v úvode povedal, že mám pripravenú v šuflíku zmenu Trestného zákona, Trestného poriadku, pretože si myslím, že treba ísť naozaj tvrdo proti porušovateľom tohto zákona, respektíve nelegálneho zamestnávania, a nerieši nič...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • To bola faktická posledná dnešného dňa, prerušujem toto rokovanie do zajtra, budeme pokračovať v rozprave podľa poradia, resp. ďalšou časťou potom po otvorení ústnej rozpravy.

    Pán minister, dámy a páni, ďakujem pekne, pekný večer ešte.

  • Prerušenie rokovania o 19.03 hodine.