• Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Igor Matovič, Milan Panáček a Branislav Škripek.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o volebnej kampani, tlač 660. Pán podpredseda vlády a minister vnútra Robert Kaliňák už zaujal svoje miesto, obdobne aj pán spravodajca.

    Do rozpravy je ešte ústne prihlásený poslanec Jozef Viskupič, ktorému teraz odovzdávam slovo. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o volebnej kampani a zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, tlač 660.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, pán spravodajca, chcem sa úvodom ospravedlniť za päťminútové meškanie aj za veľkorysosť pána ministra, aj pani predsedajúcej, keďže som strávil asi 5 minút navyše v zápche na moste SNP.

    Dva zákony, ktoré predniesol alebo priniesol minister do nášho pléna, oba sa týkajú všeobecne povedané politickej súťaže. Táto rozprava vlastne pri druhom znení končí týmto dňom. Predpokladám, že aj jej dĺžka hovorí o tom, že keďže sme začali o tom rozprávať ešte v piatok, o tom, že sú to dôležité zákony a že môžu zasiahnuť alebo majú ambíciu upraviť niektoré volebné pravidlá, niektoré možno výhrady a výhrady k tej ceste alebo k tej filozofii, ktorú zvolilo ministerstvo, som hovoril pri prvom z nich. Niektoré, možno 4 zásadné pripomienky k filozofii zákona a zmien, ktoré sa chystajú urobiť, by som si dovolil povedať aj teraz. Povedané bolo veľa a pravdepodobne bude na čo reagovať. Vítam to, že pri určovaní pravidla politickej súťaže by mali byť zainteresovaní úplne všetci a nielen cez politické spektrum, nielen cez parlamentné politické spektrum, ale tvoríme zákony aj pre nezávislých kandidátov, v tomto prípade, a možno v podstate celú spoločnosť, ktorá sa nejakým spôsobom chce a mohla by sa politickej súťaže a jej niektorých parametrov dotknúť.

    Minister hovoril na začiatku alebo väčšinu času sa venoval dohliadaniu alebo tvorbe, kreovaniu nejakého orgánu stálej volebnej komisie, možno profesionalizovaného orgánu, ktorý by už nebol kreovaný len pred, ad hoc pred nejakými voľbami, ale stál by, bol by kreovaný stále a dohliadal by nad pravidlami súťaže, ktoré zákonom zadefinujeme.

    Problém, ktorý spomínal, bol v personálnom obsadení a ja by som si dovolil možno zoširšia ten problém v personálnom obsadení, obsadzovaní, nemáme len pri stálej volebnej komisii, ale možno je širší, tých dvanásť, ak si dobre pamätám, 12 ľudí, bol vymenovaný nejaký jeden-dvaja, ktorí by teoreticky mohli byť, a predpokladám, že, a dúfam, že kreácia tohto orgánu bude čo najviac transparentná a budú do nej zahrnuté všetky možné dotknuté subjekty. Ja tento moment vytvorenia tohto orgánu vítam a dúfam, že to ku transparentnosti a kvalite volebnej súťaže prispeje.

    Čo sa týka a spomenuté to bolo viacej, tento druhý zákon sa dotýka marketérov, marketingových organizácií, definície volebnej kampane, čo je volebná kampaň, kedy začína. Takisto sa prikláňam k tomu, aby sme určili, ak pri volebnej kampani sa majú zarátavať náklady s ňou súvisiace, aby sme určili presný čas, resp. nejaký iný parameter, ktorý by dokázal povedať, že toto už budeme pre účely tohto zákona pokladať za začiatok volebnej kampane a všetky finančné prostriedky, ktoré boli počas tohto vynaložené na propagáciu myšlienok, tváre, osobnosti, hocičoho, budeme považovať nie za propagáciu osobnosti alebo myšlienok ako takých, ale táto propagácia sa deje pre účely politickej súťaže, čiže pre účely volebnej kampane.

    Ak tam, myslím, že to Igor Matovič spomínal, ak tam tento začiatočný moment nebude, tak teoreticky, ak to prenesieme ad absurdum, tak to môže byť hocičo, čo sa v komerčnej sfére objavilo od narodenia nejakého kandidáta a mohlo by sa to zarátavať do volebnej kampane, čo asi celkom legislatívny zámer nemal na mysli.

    Čo ma najviac vyrušuje a to vyrušilo, predpokladám, úplne každého, kto sa zapojil do rozpravy, bol ako keby zákaz tejto kampane pre iné subjekty. Kolega, bývalý, zo SaS, myslím, že to bol Miškov, ten hovoril o anti-Shooty ustanovení a pod., ja mám, možno aj to, samozrejme, nejaké antikampane, ale ja mám skôr na mysli úplne inú vec, keďže sa netajím tým, že pochádzam z prostredia novín a vydávania regionálnych novín. Ja ešte za obdobia, kedy som pôsobil v tomto vydavateľstve, si pamätám niekoľko možno desiatok, nechcem to nazvať, že antikampaní, ale v rámci tej, kde vyššia vizibilita pre politické otázky, a to je zrovna, možno je to na škodu, ale zrovna je to tesne pred voľbami a pod. Pamätám si okresné mestá, kedy opozícia alebo ľudia s iným názorom, keďže predtým než sa rozhodli vydávať alebo vydať svoj vlastný nejaký pohľad na vec v čase volebnej kampane, to robili presne tesne pred voľbami, neboli nijak politicky organizovaní, boli to väčšinou občianske združenia, nevedeli si pomôcť so zastupiteľmi, ktorí ich reprezentovali v miestnych zastupiteľstvách alebo parlamentoch, a vydávali svoje tlačoviny, ktoré poukazovali na nejaké nekalé súťaže, a ja si myslím, že to bolo len dobre. Išli za vlastné peniaze, na vlastné tričko, s dosť neistým výsledkom, keďže sa stavali proti establishmentu, a potom vznikali, jeden mi tak utkvel v pamäti, napr. tlačoviny Pravda o Senci a, čuduj sa svete, odrazu sa takmer istý primátor primátorom nestal, nejaká časť politickej reprezentácie sa priklonila k týmto aktivistom a celé sa to dialo počas volebnej kampane a celé sa to dialo tým, že, samozrejme, z niečoho to chceli zaplatiť, tak nejaká časť podnikateľov miestnych sa do tohoto zapojila, čiže boli tam aj inzeráty a oni si aj tieto články, alebo ako to nazvať, platili.

    Takže vnímam to, nechcem to používať ako veľké ohnivé slová o zaliepaní úst a pod., viem, že sa to deje pri komerčnej sfére, ale nemali by sme sa báť iného názoru a myslím si, že či už občianske spoločnosti, kvalitné diskusie množstva diskutérov, ktorí sa zapojiť chcú, ktorí v prípade, že nie sú spojení so štandardným politickým establishmentom, ťahajú vždy za výrazne kratší koniec, a keď už naozaj to dosiahne hraničnú mieru, že sa chcú nejak vyjadriť, tak si teda zaplatia inzerát, bilbord a nejakým spôsobom poukážu na veci, ktoré aj na komunálnej, aj regionálnej úrovni, kde predsa len k tým problémom majú tí ľudia bližšie. Zaplatia si inzerát aj počas behu politickej kampane s úmyslom, keďže na Slovensku, bohužiaľ, to veľakrát funguje tak, že volení zástupcovia potrebujú voliča len pri akte volieb a potom štyri roky nie, tak zrovna pred voľbami chcú svoje postoje a svoje názory, ktoré často smerujú aj k tomu, že zlyhávajú inštitúcie a nevedia nikde sa domôcť svojej pravdy, tak je veľmi dobré, ak to môžu establishmentu ukázať aj spôsobom, a bolo to doteraz dobre, aj platenou reklamou, aj počas volebnej kampane.

    Čo ma najviac zaráža, je tu taký, nazvem ho politologicko-filozofický spor, o tom, aký, aký veľký má byť volebný obvod. Patrí to z môjho pohľadu, ale keďže sa tu kolegovia vyjadrovali aj v tejto súvislosti tuná, patrí to k tomu prvému zákonu. Ja už mám na toto len jednu odpoveď. Ak by som vychádzal z tej tvrdej logiky Richarda Sulíka, ktorý hovorí o tom, že ak je poslanec Národného parlamentu, má ho voliť, voliť občan Slovenskej republiky bez volebných obvodov, sa potom, dám len rečnícku otázku, čo potom Európska únia? Budeme voliť zástupcov do Európskeho parlamentu z celej Európskej únie, bude to jeden volebný obvod? Myslím si, že všetci vieme, ako by to asi dopadlo, to znamená, že, to znamená, že, ja hovorím o zastupiteľoch, lebo pri prezidentovi asi nebude spor, že ho budeme voliť všetci, ale ten jeden volebný obvod, ak by to bola Európska únia, tak by sme tam mali, predpokladám, kopec známych hercov z Európskej únie, lebo nikoho iného nepoznáme, a možnože by sme tam nemali zo Slovákov, ktorí tu vizibilitu v rámci Európskej únie ako jedného volebného obvodu mať nebudú. Čiže tá logika kríva. Ja by som to skôr videl v tom, že nechajme túto tému zatiaľ mimo, a poďme sa baviť mimo témy medzi prvým a druhým čítaním a volebné obvody pravdepodobne témou budú a neviem, či aj keď teda, našťastie, ambíciou oboch predložených noviel meniť pravidlá súťaže, až do tejto hĺbky nešli.

    Úplne na záver by som chcel poznamenať, keďže ja som sa v prvom, v prvom príhovore dotkol tém nezávislých kandidátov. Troška ma sklamala diskusia včera na RTVS 1, kedy sa téma dotýkala nezávislých kandidátov, a za nás to tam musel odrozprávať pán kolega Martvoň a týmto mu aj ďakujem, že spomenul, keďže máme taký mediálny blackout, naše hnutie, napriek asi najvyššej aktivite klubovej, ktorá tu vôbec v parlamente je, a nezávislých kandidátov, teda by som chcel dať záväzok, čo mi napadol, aby sme tu nedohadovali aj s ministrom cez to, že kde to funguje a kde nie. Podľa mojich vedomostí z 28 krajín Európskej únie 7 má umožnenú kandidatúru nezávislých kandidátov. Dal som to teraz spracovať, takže prinesiem vyčerpávajúci materiál k tomu, ako to beží, aby sme, keďže ja som skôr marketér a pán minister je právnik, aby sme si nechali poradiť od politológov, aby sme si všimli to, že po Slovensku tu vznikajú rôzne aliancie nezávislých a že čím ďalej väčší tlak na to, aby reprezentanta, ktorý má zastupovať záujmy voličov na báze individuálnej a nestraníckej, aby sme mu urobili za dosť a netlačili ľudí presne opačným smerom, kde či už táto novela zákona robí ako keby z nezávislého kandidáta strašiaka, ako keby sme sa ho báli, a sťažujeme mu podmienky oproti straníckym kandidátom aj v predloženom návrhu zákona. Dúfam, že toto si nejak vydiskutujeme, a či zatiaľ v regionálnej a lokálnej úrovni nezávislí kandidáti budú aspoň na rovnakej úrovni ako kandidáti, ktorí kandidujú za politické strany.

    Toľko odo mňa. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Simon. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pán kolega, musím vás doplniť a chcem povedať, že rovnako ako aj vy ale aj ja vnímam, že obmedzovanie slobody prejavu počas volebnej kampane na nejaké moratórium alebo nemožnosť vyjadrovania sa každého k voľbám, k verejným veciam, je nezmyslom. Keď niekto s takýmto, s takouto nemožnosťou obmedziť slobodu prejavu má skúsenosť, tak určite strana MOST - HÍD ho má, pretože jedine voči nám bola vedená negatívna kampaň z Orbánovych médií z Maďarska - SMK. To znamená, že je, že to by naďalej mohli vykonávať a tento zákon to neobmedzí.

  • Reakcia z pléna.

  • No, no neviete obmedziť vysielanie maďarských, maďarských médií, neviete obmedziť vysielanie satelitu a zahraničných médií na území Slovenskej republiky. To znamená, že tie informácie sem sa tak či tak budú hrnúť. Nechápem, prečo práve politická strana SMER sa obáva. Čoho Sa obáva? Je opojená mocou, že chce urobiť tú stranu, teda vládu jednej strany a do ústavy opätovne dostať miesto komunistickej strany definíciu SMER-u? No ja nechápem.

  • Reakcie z pléna.

  • Pokiaľ to tak nie je, tak, pán kolega Viskupič, ja si myslím, že takéto obmedzenia sú nezmyslom a plne s vami súhlasím. Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Viskupič. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Troška ohnivejší vstup do diskusie. Ďakujem zaňho. V mnohých parametroch možno súhlasím, dúfam, že to nepôjde cestou - navždy SMER a nikdy inak -, ale obmedzovanie slobody prejavu tak ako vy, pán Zsolt Simon, takisto, všetci ostatní z opozície, aj ja si dokonca myslím, že toto bude vadiť a mohlo by vadiť aj kolegom z vládnej strany, pretože občianska spoločnosť tu za ten krátky historický úsek urobila veľké veci a skôr by sme jej mali byť vďační a nie klásť polená pod nohy aj tak apatizovanému obyvateľstvu Slovenskej republiky. Takže dúfam, že tieto naše výhrady padnú na úrodnú pôdu a strana SMER sa nevydá cestou betonácie pomerov, aby hlas občianskej spoločnosti bol zadupaný a ešte menší ako v súčasnosti. Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko rozprave? Áno, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, čakal som búrlivú diskusiu.

    Priznám sa, že mnohí hovorili o nejakom strachu, mnohí hovorili o nejakých obavách, ale mám pocit, že vy ich máte, pretože keď sa pozriete do histórie, ten čas hovorí o niečom úplne inom. Ak si všimnete historicky, tak bez ohľadu na to, ako ste vy upravili nejaké pravidlá alebo niekto iný, SMER má svoju pozíciu, ktorej sa drží, ktorá funguje plus-mínus hore, raz dole, raz tam, ale stále má nejaký svoj priestor, pretože je verným svojim myšlienkam, tým sa vždycky venoval, komunikoval vždycky so svojimi voličmi aj v regiónoch a my tento problém nemáme.

    Nás sa prieskumy veľmi netýkajú. Týkajú sa malých strán. Týkajú sa strán, ktorých je väčšina, a to práve preto, že keď dva dni pred voľbami vám vyjde prieskum, ktorý povie, že tá strana a tá strana má 2 % namiesto regulárnych 7 napr., tak proste voliči si povedia, že ju voliť nebudú, pretože nemá šancu sa dostať do parlamentu. A ja si myslím, že to je nefér! A rovnako tak je nefér, aby strana, ktorá má 1 %, sa tvárila v prieskumoch, že má 7. To je nefér! V minulých voľbách sa sekli prieskumy od 10 do 30 % podľa strany. Každý občan Slovenskej republiky vníma tieto informácie z tých prieskumov ako seriózne, ako verifikované, ako veci, ktoré sú proste tak, a na základe toho si utvára mienku nie o tom, či je dobrý program alebo zlý program, ale či podobná strana, my takú konkurenciu nemáme, ak ste si všimli, či podobná strana môjmu programu má väčšiu šancu dostať sa do parlamentu.

    O akom SMER-e tu neustále hovoríte? Vaša zaslepenosť v tom, že máte z niečoho neustále obavu, je, že to všetko musí byť urobené inak. Vy máte prezumpciu viny! Vo všetkých tých diskusných príspevkoch bola prezumpcia viny smerom k SMER-u, že my niečo zlé chceme spraviť.

    Jediný priestor, ktorý bol na prijatie zákona, tak aby bol kľud, bol rok 2010. V 2009. začali prípravy samotného kódexu a v 2010. zriadil minister Lipšic vtedy komisiu, ale nie je podstatné, koľko komisií zriadite, ale či aj nejaký výsledok prinesie. Po 2-3 rokoch nepriniesla nič. Áno, základy tej komisie sú v tomto zákone, ale neobjavila sa ako legislatívny návrh. Boli jediné tri 3 roky za posledných 20 rokov, kedy neboli ani jedny voľby. Jedinečná šanca - a táto strana parlamentnej sály bola vtedy pri vláde - a neurobili ste to! Ja nerozumiem potom, o čom tu diskutujeme. Raz tie zákony musia prísť a niekto ich musí predložiť. Ale ak budete pristupovať k tej diskusii s tým, že prezumpcia viny je na SMER-e, že vlastne on si chce urobiť voľby pre seba, no inak by ten zákon vyzeral, keby sme ho chceli urobiť pre seba!

    Je to veľmi zvláštne, ja som veľmi prekvapený, pretože sú to iracionálne reakcie, iracionálne. Reči o protiústavnosti, to ma teda fakt šokovalo! Veď všetky tie inštitúty tu boli počas platnosti tejto ústavy. Už sami nerešpektujeme našu vlastnú históriu, tie veci, ktoré sú tu zavedené v tomto zákone, vznikli v novembri '89. Aj moratórium, aj zákaz prieskumov. To sú všetko veci, ktoré tu boli, a nezavádzal ich ani Mečiar, ani žiadni iní strašiaci, ktorými to neustále mávate. Aj VPN, aj pán Osuský, ktorý teraz kritizuje možno vlastné návrhy, ktoré vtedy presadzovali, pretože vtedy práve vznikli moratóriá, vtedy práve vznikli po vzore ostatných krajín. Ako budeme sa baviť o tom, že v prípade moratória, dobre, tak si povedzme. Považujeme za nedemokratickú krajinu Rakúsko alebo Francúzsko, alebo Taliansko? To sú nedemokratické krajiny? To je porušenie ústavnosti, to je krok proti demokracii?

    Zákaz prieskumov. Tu sú ešte ďalšie moratória, pardon. Tu sú ešte Holandsko, jediné krajiny, ktoré majú voľno, je Spojené kráľovstvo, ani nie Írsko, Švédsko, ako to včera spomínal pán Osuský. Čiže to sú skôr výnimky. Možno je to úplne iná kultúra, možno je tam priestor pre to, aby nedochádzalo k falšovaniu a k rôznym ovplyvňovaniam volieb, ale s tým sme sa na Slovensku ešte nestretli, ešte možno tam tak ďaleko ako Nórsko naozaj nie sme. Práve preto, že moratórium malo toľko sťažností na porušenie moratória, je dôležité, aby sme sa k nemu vrátili. Ide o to, aby bola rovná, rovná časť príležitostí. Lebo nezaznel jediný argument, prečo je zlé moratórium, nezaznel. A, samozrejme, moratórium už od svojho vlastného slova není liberatórium, ale niečo obmedzuje v mene všetkých a pre všetkých a rovnako, čiže preto nemôže byť protiústavné. Pretože potom je protiústavný aj zákaz vjazdu, pretože obmedzuje slobodu pohybu. To je taký argument, ktorý tu včera zaznel, to je jeho úroveň. Všeobecne diskusia tohto typu je presne na tejto úrovni. Sú ľudia, u ktorých už neviem teraz, že či sú teraz vlastne, pochádzajú pôvodom z maďarskej strany alebo sú konzervatívci, alebo dneska je najmodernejšie, že fajčí trávu, pretože zhodou okolností sú buď liberáli, ale vždycky je ten názor podľa toho, kde práve sedím. Čiže ťažko hovoriť o pevnej chrbtici v týchto prípadoch. V každom prípade sa musíme vrátiť k tomu, že vychádzame zo skúsenosti. A my ju negatívnu nemáme.

    V každom prípade v poslednom období, čo sa týka volieb a samotných volieb a volebnej kampane, snažíme sa iba nájsť problémy, kde niekto zneužíva peniaze. Som šokovaný aj z toho, že vlastne tu veľká podpora je peniazom, že dôležité, to neriešme, peniaze. Podporujeme to, po 20 rokoch slobody, že chceme, aby peniaze vyhrávali voľby? To je účel toho, čo chceme? Že kto má viac peňazí, môže vyhrať voľby a to je jedno, aký má program. Stačí, že si zaplatí proste o 50 čo-to viacej? Tu sa čudujem aj pánu Osuskému, veď dával si na svoju prezidentskú kampaň len jeden bilbord. Možno by si mohol dať viacej, ale povedal si, že to nie je účelné proste dať preč. A určite nebude točiť šoty.

  • Reakcia z pléna.

  • Pretože nemajú vyhrať peniaze, ale to, či vy ste lepší, alebo on je lepší. O tom je politika, politika, nie je súťaž, či predám viacej nekvalitného masla, ktoré nie je vlastne, s mliekom nemá nič spoločné, ale dám viacej reklamy, tak ho viacej predám. Proste základný princíp je rovnosť šancí. Možno sú tu kandidáti, ktorí by boli skvelí politici a nemajú ani korunu. Hovoríme o rovnosti šancí. Toto nie je marketingový priestor, kde väčšia firma dokáže zaplatiť viacej reklamy, a preto ju viacej predávame. To je niečo úplne iné.

    Dobre, bavili sme sa o tom, že moratórium je naozaj v obrovskom množstve štátov a nie je to nič výnimočné a o protiústavnosti nemôžeme ani hovoriť a o strachu už vôbec nie. A medziiným platí aj na vášho súpera, pán Simon, pretože on si nemôže robiť reklamu ani v maďarských médiách, pretože má to dosah aj na slovenské médiá. To, či maďarská televízia vysiela proti vám, tak to, bohužiaľ, si už treba vybaviť v Maďarsku. Ale SMK by si určite kampaň robiť nemohlo. Čo sa týka takého ďalšieho veľmi silného, bola otázka, hneď sa k tomu dostanem, prieskumy verejnej mienky. Takisto vlastne: raz, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12, 13, 14, 15 krajín - dokonca mesiac je čas, ktorý sa uznáva ako čas, ktorý je ideálny, práve preto, aby nedochádzalo k ovplyvňovaniu verejnej mienky práve prieskumami, pretože prieskumy nie sú relevantný názor. Sú to len prieskumy, ktoré odrážajú kmeň, ktorý si vytvorí prieskumná agentúra a ktorá sa rozhodne, že potopí..., no tak, či SMER bude 35 alebo 27, to na veci až tak veľmi pred voľbami nemení, ale či strana, predovšetkým z tých menších, ktoré sú niekde okolo percent, je rozhodujúce, či vám dva dni pred voľbami poviem, že máte naozaj 2 %, alebo, naopak, že u strany, ktorá nemá šancu, budem tvrdiť, že má 8. To nie je fér, to nie sú rovnaké prístupy. To proste sa vzdávame toho, naozaj čo sa v novembri zaviedlo. Prečo si myslíme, že to, čo sa v novembri vymyslelo ako v čase, kedy bol najväčší pocit slobody, že nič ma nemôže obmedzovať, vtedy bola najväčšia citlivosť na ľubovoľné obmedzovanie verejného prejavu. A napriek tomu sa zaviedlo moratórium. Práve preto, aby bola rovnosť šancí, aby niekto nešpekuloval, a len preto, že má viac peňazí, dokázal potopiť súpera. Veď v histórii bola strana, si spomeňme, ktorá kandidovala vo voľbách, bola 6 % stále okolo. Zopár vyhlásení dva dni pred voľbami - a zrazu mala 3. To sú veci, ktoré, ktoré podľa môjho názoru do modernej demokracie nepatria. A že si snažíte nájsť argumenty za každú cenu, lebo treba kritizovať SMER, chápem, ale zamyslite sa aj nad sebou samými, nad všetkým, lebo všetci sme v konflikte záujmov, keď preberáme tento zákon, všetci. A jediný, čo sa týka prieskumov, v tejto sále väčšinou, teda zatiaľ, však vždy je to iné, ale zatiaľ my sa nehýbeme okolo 5 %. My ten problém zhodou okolností nemáme.

    Limity, to bolo veľmi zaujímavé, čo sa tu bavilo, limity na volebnú kampaň, tak tie sú všade, prosím. To ani nemusím hovoriť, že v koľkátych krajinách, tie sú úplne všade. Môžme sa baviť, aké sú veľké, od proste Holandska, Írska, všade, vo Veľkej Británii dokonca, kde ináč je všetko navoľno, tak toto je limitované, v Nemecku takisto. Sú proste situácie, kedy naozaj moderná demokracia sa snaží, aby nerozhodli voľby jednoducho peniaze. Aby naozaj to nebolo postavené na tom, že ja som bohatý, ja si môžem kúpiť politiku. Pretože ak dovtedy nepracoval tento človek politicky, a teraz ste spomínali jedného z kandidátov, však ja mu to neberiem. Ale ja napríklad som začínal ako komunálny poslanec. Nemusím hneď myslieť na najvyššiu funkciu v štáte, keď chcem ako podnikateľ prísť. Môžem prejsť nejakou politikou, aby ľudia videli, či som niečo v tej politike urobil. A keď ja nemám žiadny priestor, ktorý som spravil v prípade politiky, aj tí, ktorí tu sedia, mnohí sú nezávislí, mali za sebou nejaký kus práce verejného typu, verejnoprospešného typu, aj blogovanie považujem za nejakú časť, kde sa aspoň snažím nejako prezentovať. Ale keď príde niekto úplne bez histórie, bez ničoho, len preto, že mám balík peňazí a chcem proste sa a nejakým spôsobom si urobím politickú stranu a poviem si, ja tu budem teraz vládnuť, lebo môžem si urobiť tristo šotov, mne je to jedno, koľko to bude stáť, je na tom niečo podozrivé. Jednoducho vždy má byť pravidlo, že je samozrejmé. Zvýšili sme trop, keď hovoríte, lebo nám, naozaj čo sa týka prezidentských volieb, skutočne, skutočne v tomto prípade ako o to nejde. Keby nám o to išlo, nezvýšime strop prezidentskej kampane trojnásobne. Veď teraz je strop prezidentskej kampane 167-tisíc eur. Zvyšujeme ho na 500. To je vhodné výčitky, že niekoho chceme obmedziť? Čiže z tohto pohľadu považujem tieto argumenty naozaj za nerelevantné a už vôbec sa nedotýkajúce ústavy, to je naozaj z môjho pohľadu proste...

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Ústavy sa týka moratórium. Bolo v našich zákonoch a doteraz je v našich zákonoch zavedené, tak keby bolo protiústavné, tak asi ho už tam nemáme. Lebo zatiaľ...

  • Reakcia z pléna.

  • Druhá vec je kampaň inými subjektami, k tej sa dostanem a tretia bola...

  • Reakcie z pléna.

  • No prieskumy, tak prieskumy takisto máme zakázané a dlhodobo sme ich zakazované mali. Čiže tieto dve veci sú potvrdené už životom na Slovensku, lebo boli, a na tom, na tejto legislatíve bola postavená aj naša ústava, lebo volebné zákonodarstvo sme mali skôr ako ústavu, čiže ústava už poznajúc pravidlá aj moratória, aj zákazu prieskumov, vtedy boli zakázané prieskumy rovnako, tam len 14 dní bola lehota, tu sa o tej lehote môžme, samozrejme, baviť, či je relevantné mať 21, má byť 14, má byť 10, to je, samozrejme, otvorená diskusia.

    V prípade tretích strán, pochopiteľne, je to nezmysel aj s tým anti-Shootym, je pravda, že ho to v tomto prípade zasahuje. V prípade, v prípade komerčnej bilbordovej kampane alebo v prípade komerčnej kampane v elektronických médiách. Žiadny zákaz prejaveného názoru neexistuje. A keď sa bavíme, keď ste hovorili, že chránená je obsah aj forma. Áno, chránený je obsah slova, ktoré hovorím, ale aj forma, či je expresívnejšie, či je doprevádzané nejakými zvukovomalebnými doplnkami. Ale ja hovorím o nosiči. A nosič tejto informácie nie je chránený ústavou. Je chránený môj prejav, že si môžem povedať, čo chcem a ako to chcem povedať. Ale nosič tej informácie už chránený nie je. A ja hovorím o komerčnej reklame. Nikto nezakazuje Shootymu kresliť, pre Boha živého, karikatúry. A zhodou okolností si myslím, že aj pre túto časť, na to, čo práve sa vám nepáči, si myslím, že mám riešenie. Ale tento zákon nehovorí o tom, že máme zakázať tretiemu sektoru vstupovať do kampane. To nie je pravda. Hovorím o tom, že jednoducho načo zavádzame transparentné účty, načo zavádzame limity, lebo limity súvisia s transparentnými účtami veľmi úzko, keď to potom nebudem dokázať kontrolovať?

    Prídem opätovne, bohatá strana, tu mám prvé tri milióny na svoju kampaň. Zriadim si tri občianske združenia, jedno združenie, ktoré bude bojovať proti všetkým, tam má ďalšie tri milióny a môže teraz robiť kampaň proti všetkým a mám ďalšie dve združenia, ktoré budú robiť kampaň mne a mám namiesto 3 mil. 9. To má aký význam potom? Aký význam má zavádzať, aby sme tu mali jasné pravidlá, keď tu sa dajú strašne ľahko obísť. Tak keď máme jediný problém a vnímate problém, tak jednak, samozrejme, môžme to skúsiť, že napíšeme do zákona, že všetci okrem Shootyho, to je prvá možnosť, čo môžme urobiť. Nemám problém, len asi by nám to legislatívne neprešlo.

    Druhá možnosť reálne, reálne je, že môžme vyčleniť osobitný, osobitný limit, ktorý bude slúžiť práve pre tretí sektor, ale relevantný. To sa musíme o tom baviť, že proste keď bude chcieť urobiť svoje stanovisko Aliancia Fair-play alebo združenie tretieho sektora alebo ktokoľvek (reakcia z pléna), komora sestier. Veci, ktoré relevantne na trhu existujú a ktoré poznáme všetci, že sú partneri. Nakoniec aj odborári. Ja som povedal, že tak ja nemám problém. Ak budú odborári chcieť vyjadriť svoj názor, z nášho limitu im vyčleníme 100-tisíc, nech sa páči, urobte si bilbordovú kampaň. Aký problém? Aj si ju môžte zaplatiť, keď ju chcete platiť vy, ale je to v našom limite, lebo je to na našu podporu.

  • Reakcie z pléna.

  • O. K. Môžme, môžme, no tak hovorím, že keď chcete umožniť, keď tu teraz nemyslím vás, ale pán poslanec Miškov tu hovoril, tak však prečo zo svojho limitu zo straníckeho nevyčlenia priestor pre Shootyho, ktorý bude protestovať proti SMER-u. Ja len hovorím, že to má byť podpísané, má to byť adresné. Nechcem, aby niekto si proste si mohol kúpiť politiku. To je celé. Hovorím o tom, že to má byť dané na základe práce, ako každý z vás, a to je jedno, či s vami súhlasím alebo nesúhlasím, ste v tej politike odviedli nejakú časť roboty. Verejne, kdekoľvek. Každý má za sebou niečo, že je čitateľný pre toho voliča. Niekto nezískal nikdy podporu, niekto kandiduje len vždycky proste cez niekoho iného atď., to sú vedľajšie veci, není to podstatné. Podstatné je to, že každý jeden niečo spravil, či pozitívne, či negatívne, ale áno. A má preto právo v tom, samozrejme, politickom živote sa uchádzať o tú popularitu tých voličov a o ich hlasy. Ale ja si nemyslím, že by mali kandidovať akciové spoločnosti.

    Toľko tu vždy hovoríte o rôznych kmotroch a neviem akých oligarchoch, o všetkom, toto je priama podpora oligarchie, keby ste to chceli. Kto má viac peňazí, ten má viacej mediálneho priestoru. A nezabúdajte tie reči o tom, že...

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • No môžte, ale faktom zostáva, že toto je boj proti tomu presne, pán poslanec. Pretože obmedzuje... (reakcie z pléna), obmedzuje výdavky, tak ja viem iba o jednej strane, ktorá, ktorá...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Poprosím vás, nediskutujte. Pán minister, máte záverečné slovo, nech sa páči.

    Pán poslanec, vystúpili ste v rozprave, takže...

  • Áno, keď ja som taký diskutabilný, ja som taký diskutabilný v tomto.

  • Povedané so smiechom. Smiech v sále a potlesk.

  • Dobre, aby sme to neodľahčovali, pretože je to téma vážna. Z môjho pohľadu hovoríme o tom, že áno, je tu jedna strana, ktorá proste predovšetkým hospodárila v Anglicku so svojimi peniazmi, ale z môjho pohľadu a dodneska tie správy nemáme, lebo to sú jediné listinné dôkazy, ktoré k niečomu existujú. Faktom zostáva, že práve preto ten zákon predkladáme, aby tie peniaze mali menší význam. Lebo potom budeme súťažiť ako v niektorých štátoch Európskej únie alebo dokonca v Spojených štátoch, kde sú každý rok nové a nové rekordy peňazí, ktoré sa vynaložia na kampaň. A ja si nemyslím, že sú to účelne vynaložené peniaze.

    Každý politik, či je v opozícii, či je v koalícii, či je mimo parlamentu alebo v parlamente, má právo robiť svoju reklamu. V dobe internetu je to relatívne lacné, pretože prezentuje svoje názory a volič ho spozná. Nestačí proste mať bilbordy, treba pracovať. A na tom tá politika je a dneska to možné je. A mnohí z vás sú dôkazom, že len prostredníctvom internetu a mnohých aktivít, ktoré urobili, sú dneska v parlamente. Prečo potom podporovať neustále preteky o to, kto viacej minie. Len preto, že to navrhuje SMER? Mám pocit, že, no 90 % vystúpení bolo o tom, že to proste navrhuje SMER, a preto je to zlé. Z princípu je to zlé. Pretože keď som videl obhajobu napr. otázky volebných obvodov, tá istá obhajoba ešte pred 5 rokmi z úst toho istého človeka bola úplne iná, úplne iná. Čiže obhajujem to, čo sa mi hodí. Mnohí sú v tom veľmi skúsení a veľmi dobrí, vedia a, samozrejme, majú právo na zmenu názoru, veď to je normálne. Len hovorím o tom, že keď sa pozriem na túto časť obhajoby, tak vidím, ako veľmi jednoduché je hľadať všetky argumenty, prečo je tento návrh zlé a zlý. Zamyslite sa na to z pohľadu naozaj štandardnej politickej kultúry na Slovensku, ktorú by sme boli radi, aby sa vrátila. Nielen preto, či to navrhuje SMER. Máme problém v tom, aby niektoré občianske združenia, komora sestier a ktokoľvek iný, že si chcú urobiť bilbordovú kampaň? Tak vytvorme priestor pre to, adekvátny a zadefinujme ho presne, aby platili presné pravidlá pre inštitúcie, ktoré sa zúčastňujú na verejnom živote. Ale nedajme priestor preto, aby sa to dalo zneužiť a tým pádom netreba mať pravidlá. Ak nechceme mať transparentné účty, v poriadku, tým pádom končí zákaz. Transparentné účty, limity a zákaz tretích strán je naviazaný dokopy. To je len kvôli tomu jednému, aby tie transparentné účty mali význam. Čiže naozaj aj firma bude postihnutá, ak zoberie peniaze na reklamu nie z transparentného účtu. Ak sa dokáže, že nemala platbu, bude rovnako postihnutá. Len preto sú tie zákazy, aby to malo jasnú čistotu, aby sa to neobchádzalo.

    Ak sa toho chceme zbaviť, potom zrušme celé, to je celý jeden balík. Máme s tým problém, dáme ho preč - povieme, nebol na to priestor - a prijme sa to niekedy neskôr. Pretože to som mal pocit predovšetkým z vystúpenia pani poslankyne Žitňanskej. To je tiež taký poslanec, ktorý často mení názory podľa toho, v ktorej strane je. A jednoducho ona vyslovene išla proti transparentnosti. Lebo všetci sme sa zaviazali prijať volebné zákony pred voľbami, a ona povie, že nech platia až na ďalšie zákony, na ďalšie voľby. Tak to akože, teda ako o čom je ten záväzok, aby boli tie voľby, ktoré my dokážeme ovplyvniť ako parlament, už transparentné? Tak, pochopiteľne, všetky, ktoré predchádzajú voľby parlamentné.

    Mnoho tých názorov bolo zvláštnych. Ešte raz poviem, urobíme, aby som nezdržoval, urobíme takú pracovnú skupinku, ktorá by v tomto prípade mohla racionálne návrhy si prebrať. Dokonca boli tu niektorí poslanci, u ktorých som zvyknutý na teatrálne vystúpenia a prekvapili ma svojou vecnosťou, objektívne hovorím. Myslím si, že otázka komisií volebných je podľa mňa vyriešená dvomi riešeniami, ktoré sú absolútne relevantné. Otázka odsúdených takisto, si myslím, že má jednoduché riešenie, ktoré proste vykonáme. Myslím si, že nájdeme riešenie aj v prípade tretích strán. Nie je problém, že nikto chcel niečo niekomu zakázať. Ja hovorím, aby nebol niekto uprednostnený, zvýhodnený, aby platila tá rovnosť šancí, aby nevyhrávali peniaze nad skutočnou politickou prácou. To je pravidlo tohto zákona a podľa neho sa aj budeme riadiť. Rád vyjdem v ústrety všetkým návrhom, ktoré budú tento zákon vylepšovať.

    Ďakujem za podporu.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády a minister vnútra. Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu s Dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej.

    Návrh vlády má tlač 623 a spoločná správa výborov má tlač 623a.

    Návrh vlády odôvodní podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej, tlač 623.

  • Ďakujem pekne, dobré ráno. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie pléna predkladám návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej.

    Predmetná dohoda predstavuje historicky prvý zmluvný vzťah medzi Európskou úniou a Irakom, ktorého hlavným cieľom je vytvorenie právneho základu pre účinnejšiu spoluprácu predovšetkým v politickej, obchodnej a sociálnej oblasti. V tejto súvislosti sa má prostredníctvom pravidelného dialógu na ministerskej úrovni o otázkach mieru, zahraničnej a bezpečnostnej politiky, demokracie či aktuálnych spoločenských otázkach vytvoriť zodpovedajúca platforma na budovanie užších obchodných a investičných vzťahov nepreferenčnej povahy medzi Európskou úniou a Irakom.

    V kontexte spoločensko-politickej situácie v Iraku sa dohoda venuje aj oblastiam osobitného záujmu, akými sú predovšetkým podpora a ochrana ľudských práv a dodržiavanie zásad právneho štátu. V tejto súvislosti sa v dohode osobitne zdôrazňuje odhodlanie Európskej únie zohrávať významnú úlohu pri transformácii Iraku, ako aj pri realizácii dôležitých reforiem a snáh zameraných na rozvoj a integráciu krajiny do širšieho medzinárodného spoločenstva.

    Za Slovenskú republiku bola dohoda podpísaná ministrom zahraničných vecí na okraj Rady pre zahraničné veci v novembri 2011 a slávnostný podpis v mene Európskej únie sa uskutočnil o polroka neskôr v máji 2012 v Bruseli.

    Vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas uzavretím dohody uznesením č. 311 dňa 19. júna 2013. V súlade s vlastným ustanovením čl. 116 nadobudne dohoda platnosť 1. deň mesiaca nasledujúceho po dni, kedy generálny sekretariát Rady Európskej únie ako depozitár dostane posledné oznámenie zmluvných strán o ukončení potrebných vnútroštátnych procedúr. Slovenská republika sa pritom uložením svojej ratifikačnej listiny pripojí k doposiaľ šiestim členským krajinám Európskej únie: Českej republike, Estónsku, Holandsku, Litve, Lotyšsku a Španielsku, ktoré ukončením vlastných ratifikačných procesov podporili partnerskú dohodu s Irakom za účelom skvalitnenia a prehĺbenia spolupráce v línii Európska únia - Irak.

    Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je nepochybné, že partnerská dohoda s Irakom predstavuje významný míľnik v rozvoji vzájomných vzťahov medzi Európskou úniou a Irakom. Dovoľujem si vás preto požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s predloženou dohodou súhlas a tiež aby rozhodla o tom, že dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Ďakujem za pozornosť, skončil som.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A prosím určenú spoločnú spravodajkyňu zo zahraničného výboru poslankyňu Máriu Ritomskú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej, tlač 623.

    Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 641 z 19. augusta 2013 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Zahraničnému výboru Národnej rady.

    Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením z 27. augusta 2013, č. 280, a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 27. augusta 2013, č. 51, odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dohodou podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu s Dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej, tlač 623a, bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 57 z 3. septembra 2013. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.

    Toľko, prosím, pani predsedníčka, pani podpredsedníčka, spoločná správa. Prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomu bodu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku pána poslanca Jozefa Mikloška z klubu KDH, ktorému teraz odovzdávam slovo. Nech sa páči, som vás hľadala a tuto ste dole sedel.

    Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Nevystupujem za klub KDH, vystupujem zato, že som člen zahraničného výboru a táto téma mi je blízka.

    Samozrejme, budem, nikoho som neoslovil, vážená pani podpredsedníčka, dokonca dve, vážení páni ministri, dokonca traja, takže môžme aj interpelácie, keď je tu toľko ľudí.

    Chcem hneď povedať, že budem hlasovať za túto zmluvu Európskej únie s Irakom. Je lepšie mať dohodu, ako ju nemať. Táto dohoda je trocha sporná v tom, že nevieme, ako ju budeme vymáhať, od koho a ako, najmä zo strany Iraku. Chcel by som upozorniť teda na určitú nereálnosť plnenia tejto zmluvy - ešte raz - zo strany Iraku.

    Zmluva je podľa pravidiel EÚ perfektne a precízne pripravená na základe vzorových zmlúv Európskej únie so štátmi, ale vzhľadom na momentálnu situáciu hovoriť v súvislosti s Irakom o ľudských právach - je tam taká kapitola o ručných a ľahkých zbraniach, o medzinárodnom trestnom súde, o obchodovaní s Irakom, o investovaní do rozbitej infraštruktúry, o jej rekonštrukcii, o elektronických aukciách, o vede a technike, o kultúre - je pekné a nutné, ale momentálne nereálne nedosiahnuteľné.

    Ja len taký troška príklad poviem, keď svojho času bol boom, aby sa išlo rekonštruovať zničený Irak, aj Slovensko malo o to záujem, ale Česi mali väčší a dokonca prezident Havel vycestoval, keď bol v Amerike, aj za prezidentom Bushom, kde o tom hovorili. Ten mu niečo povedal, poslal ho za druhým, ten mu niečo povedal, poslal ho za piatym a ten desiaty mu povedal, že, žiaľ, to nejde, aleže keby dostali Američania rekonštrukciu letiska v Prahe, žeby sa dalo o tom uvažovať. Neviem, ako to momentálne stojí, ale obávam sa, že rekonštrukcia v takejto krajine, není jednoduché.

    Krátko k situácii. No určite medzinárodné spoločenstvo nevie, čo s tým ďalej. Po unilaterálnom rozhodnutí svojho času a vojne, ku ktorej sa zistilo, že neboli deklarované dôvody, sa tam vlastne všetko skôr zhoršuje, ako zlepšuje. Išlo to tak ďaleko, že keď chytili Saddáma, to bol naozaj diktátor, tak už pri jeho vyšetrovaní a odsúdení bolo toľko iregularít, že môj dobrý priateľ, exminister spravodlivosti USA Ramsey Clark, advokát, išiel do Iraku, aby obhajoval Saddáma Husseina. Až tak ďaleko došlo to, čo sa tam vtedy dialo.

    Situácia v Iraku je zložitá, povedal by som, skôr zlá. Obyvateľstvo nemá rado svojich osloboditeľov a nepokryte im dáva najavo, aby odišli. Denne vybuchujú bomby so stovkami nevinných obetí. Stabilizácia situácie je v nedohľadne. Aj v zmluve je taká veta, že: "V dlhodobom horizonte sa situácia zlepší." Spomínam si na vetu Johna Kerryho, keď ešte nebol minister zahraničia a pri inej príležitosti povedal, že: "v dlhodobom horizonte budeme všetci mŕtvi" - v svojej volebnej kampani. A to, bohužiaľ, platí aj v Iraku. Základom zlepšenia je uspokojenie a stabilizácia situácie, ktorá však nepríde, pokiaľ tam budú zahraničné vojská.

    Záverom. Som za zmluvu, ale o situácii aj v tejto krajine, ale aj v iných krajinách, najmä Arabskej jari, treba viac hovoriť aj tu v parlamente. Teda všade, kde došlo k tvrdej výmene minulých diktátorov, to, žiaľ, išlo k horšiemu. Momentálna situácia Egypta a Sýrie je na to dobrý príklad. Zajtra budeme mať v zahraničnom výbore z našej iniciatívy o tom seminár, kde štátny tajomník ministerstva zahraničia nám príde veci vysvetliť. Ale veľmi odporúčam, aby naozaj raz aj v parlamente bolo možné si oddiskutovať na tému medzinárodná situácia, Arabská jar, terorizmus, prenasledovanie kresťanov, ale už som mal aj iné témy, napr. Tymošenková alebo Falun Gong a všeličo iné, ktoré dnes nás páli, ale náš parlament k tomu mlčí. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Áno, lepšie je mať dohodu, ako nemať žiadnu. A Irak ako krajina v posledných rokoch bola krajinou veľmi ťažko skúšanou. Myslím si, že každá krajina, ktorá je decimovaná vojnou, otvorenou vojnou a bojmi v uliciach, je to to najhoršie, čo môže byť. Dovolím si povedať na tuná ešte na toho predrečníka, tie vyhlásenia, ktoré boli predtým, než táto krajina bola napadnutá, že sa jedná o spravodlivú vojnu a možno zosadenie režimu nejakého totalitného vládcu. Predsa nemôžeme jedno násilie riešiť iným násilím a ospravedlňovať ho, že to je to druhé násilie, že je lepšie. Rovnako je tomu aj teraz v Sýrii, kde údajne ten útok alebo zabitie tých tisíc ľudí chemickým útokom je považované za - to sú tie vyhlásenia - považované za nehumánne. A napadnutie tejto krajiny bude aké? Humánne? Bude v súlade s ľudskosťou? Určite využiť všetky prostriedky na rokovanie preto, aby v ďalšej krajine nebola vojna. 700-tisíc alebo 2 mil. utečencov, už ani neviem, koľko to tých utečencov v tej Sýrii je, ale byť vyhnancom a žiť kdesi v púšti mimo svojho domova, nikomu by som to neželal. Ani našej krajine, ale ani tej ďalšej. Ja chcem tiež doceniť to, že dochádza tuná k takejto zmluve a zblíženiu dvoch krajín, aj keď viac vzdialených. My sme malou krajinnou, ale máme čo ponúknuť aj my irackej strane. Aj toto je signál vyslaný z našej strany.

    Preto aj ja podporím túto zmluvu medzi týmito dvoma krajinami. Ďakujem.

  • Teraz otváram ústnu rozpravu. Chce sa prihlásiť do rozpravy niekto ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister nebude mať záverečné slovo. Pani spravodajkyňa, chcete sa ešte vyjadriť? Nie. ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o návrhu na vyslovenie súhlasu s Rámcovou dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Filipínskou republikou na druhej strane. Návrh vlády má parlamentnú tlač 624 a spoločná správa výborov má tlač 624a.

    Znovu poprosím pána podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí, aby odôvodnil tento návrh. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Filipínskou republikou na druhej strane, tlač 624.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie pléna Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Filipínskou republikou na druhej strane. Dohoda vytvára základný právny rámec pre spoluprácu medzi zmluvnými stranami s cieľom prehĺbiť ju, ako aj konsolidovať, prehlbovať a diverzifikovať vzájomné vzťahy na základe rovnosti a nediskriminácie s prihliadnutím na vzájomný prospech.

    Dohoda sa zameriava na tri kľúčové oblasti, a to oblasť politickej spolupráce, oblasť hospodárskej a obchodnej spolupráce a oblasť týkajúcu sa spravodlivosti a bezpečnosti.

    Najväčšou pridanou hodnotou dohody je skutočnosť, že rámcovo pojednáva aj o spôsoboch odstránenia prekážok pre vzájomné obchodné a investičné toky. Osobitne o uľahčení colných postupov, nakoľko Európska únia je najväčším obchodným partnerom Filipín. Dohoda bola za Slovenskú republiku s výhradou ratifikácie podpísaná stálym predstaviteľom Slovenskej republiky pri Európskej únii vo februári 2011. V mene Európskej únie bola dohoda slávnostne podpísaná v júli 2012. Vláda Slovenskej republiky vyslovila súhlas s uzavretím dohody uznesením č. 312 dňa 19. júna 2013. V zmysle čl. 57 ods. 1 dohody nadobudne dohoda platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po dni, keď posledná zmluvná strana oznámi druhej strane, že ukončila potrebný legislatívny proces. Uloženie ratifikačných listín všetkých zmluvných strán vrátane Slovenskej republiky je teda potrebné vnímať ako jednu z esenciálnych podmienok nadobudnutia platnosti dohody. K dnešnému dňa uložilo u depozitára svoje ratifikačné listiny 7 krajín: Estónsko, Bulharsko, Holandsko, Litva, Španielsko, Lotyšsko a Maďarsko.

    Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je nepochybné, že predkladaná dohoda je dôležitým inštrumentom pre posilnenie geopolitického postavenia Európskej únie v oblasti Tichomoria. Z tohto dôvodu si vás dovoľujem požiadať, aby Národná rada Slovenskej republiky vyslovila s predloženou dohodou súhlas a tiež aby rozhodla o tom, že dohoda je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Ďakujem za pozornosť. Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. A teraz poprosím určeného spoločného spravodajcu zo zahraničného výboru, poslanca Mariána Kéryho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a o tomto návrhu vlády.

    Pán poslanec Hlina, vidím váš procedurálny, ale až uvedieme zákon.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Filipínskou republikou na strane druhej.

    Návrh pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 642 z 19. augusta 2013 na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

    Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 27. augusta 2013 č. 281 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 27. augusta 2013 č. 52 odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písmeno d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Rámcovou dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Filipínskou republikou na druhej strane a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písmeno d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dohodou a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu na vyslovenie súhlasu s Rámcovou dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Filipínskou republikou na druhej strane bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky č. 58 z 3. septembra 2013. Týmto uznesením ma výbor poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.

    Pani predsedajúca, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Dostala som jednu písomnú prihlášku - pán poslanec Jozef Mikloško, nech sa páči, a pán poslanec Hlina procedurálny.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, chcem aj využiť prítomnosť troch ministrov a chcem vás, pani predsedajúca, ako vedenie parlamentu požiadať, aby ste na zajtra po hodine otázok zabezpečili vládu, aby sme mohli pokračovať v neukončenom bode interpelácie. Ďakujem.

  • Tak dovoľte ešte pár slov k Filipínam. Samozrejme, aj tu som plne za schválenie tejto zmluvy. Aj tu ide o rutinný vzor zmlúv v Európskej únii, precízny, pripravený, aj keď táto zmluva je podstatne, podstatne reálnejšia ako zmluva predchádzajúca.

    Mal som možnosť pred rokmi navštíviť na dva týždne Filipíny. Môžem povedať, že túto krajinu som si veľmi obľúbil nielen pre krásne ženy, ale aj pre veľmi peknú mentalitu podobnú Slovensku. V tom čase naozaj Dubček, všetci poznali, kto bol Dubček, všetci poznali, kto bol Havel, a napríklad aj jedného kňaza holobradého, ktorý tam bol celý život ako misionár, mnohí, mnohí poznali. Lebo bol známou osobnosťou na Filipínach, tuto z neďalekých tuším Dolian. Teraz tie paralely, ktoré sú tu aj so Slovenskom skutočne, krátko podčiarknem. Sme si mentálne naozaj blízki, aj keď sme veľmi ďaleko.

    A otázka na pána ministra, to by som možno ho poprosil aj tu ho ešte odpovedať, až môže, že teda nemáme tam svoje zastupiteľstvo. Neviem, kedy sa prerušilo, lebo za Československa, myslím, bolo. Máme v Jakarte v Indonézii zastupiteľstvo, ktoré je zodpovedné aj za Filipíny. Pán Rozkopál je výborný diplomat. Ale prečo teda nemáme u nich? A ako potom prebieha s nimi spolupráca?

    Je to veľká krajina, má 92 miliónov ľudí. A hovorím, je nám veľmi blízka. Jej história je tiež v niečom podobná s nami. Teda najprv mali veľa starostí s okupantmi, najprv Španieli ich stáročia okupovali, potom Angličania, od 20. storočia Američania, cez vojnu Japonci a až od 1946 sú samostatní. Mali veľa všelijakých tragédií, aj prírodných, však to všetci dobre vieme, ale aj politických turbulencií. Ale dnes sa mi zdá tá krajina stabilná, aj keď na niektorých ostrovoch, ktorých sú tisícky, ešte sú problémy, najmä etnické a náboženské. Krajina silne doplácala, napr. doplatila na častú devalváciu pesosu, na pôžičky, na voľný trh. Jeden profesor ekonomiky univerzity v Manile, pán profesor Lisauko mi povedal, že pre nás je globalizácia rekolonizácia. Na krízu v '98. finančnú ázijskú sme veľmi tvrdo doplatili. A on mi aj povedal tak, a že to je tvrdé slovo, ale je na tom niečo pravdy. Voľný trh u nás je využívanie lacnej pracovnej sily. Pred nejakým časom riaditeľ oddelenia OSN pre Latinskú Ameriku Zumbado takto charakterizoval voľný trh. Teda, prepáčte, že to troška nesúvisí, ale je to zaujímavé a týka sa to aj celej Európy. Voľný trh potlačil hyperinfláciu a stabilizoval ekonomiku, ale zlyhal pri riešení problémov masovej chudoby a nezamestnanosti. Eufória, že voľný trh všetko vyrieši, je preč. Po jeho nástupe sa makroukazovatele zlepšili, ale chudoba a nerovné rozdeľovanie príjmov sa zhoršili. To platí nielen pre Filipíny, aj pre mnohé iné krajiny. Ešte jednu poslednú citáciu. Dnes je Františkom, pápežom Františkom menovaný kardinál Óscar Maradiaga na reformu kúrií a ten o pôžičkách Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky povedal, že zadlžené chudobné krajiny už svoje dlhy mnohokrát preplatili týmto inštitúciám. A toto platí aj pre Filipíny. Tam som videl, aj mám tie štatistiky, koľko už zaplatili, koľko mali požičané, a stále majú viac a viac. No posledným problémom, ktorý sa tiež aj trocha nás dotýka a môže k nám aj podstatne viac prísť, je, že Filipíny pri 92 mil. obyvateľov majú 11 mil. overseas workers, to znamená gastarbeiterov, ktorí pracujú v zahraničí. Je to osmina obyvateľstva, čo prinášajú peniaze. Ale bez otcov sa rozpadajú rodiny. A len v Manile, ktorá má 12 mil. obyvateľov, je 100-tisíc detí ulice, ktoré sa tam potulujú atď.

    Tak, prepáčte, za tento malý prehľad k situácii. Filipíny treba podporovať, snažiť sa viac angažovať Slovensko v obchodnej diplomacii, kultúre a ďalších akciách, pretože naozaj Filipíny sú naším priateľom, aj keď veľmi ďalekým. Ďakujem.

  • S reakciou na pána poslanca jedna faktická poznámka - pán poslanec Kuffa. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem. Ja len krátko chcem reagovať na pána kolegu. Naozaj tie pôžičky, ktoré sa poskytujú chudobným krajinám a tie bohaté krajiny správajú sa ako úžerníci alebo ako výpalníci, a tie chudobné krajiny to niekoľkokrát, niekoľkonásobne preplatili. Je to cielené, veľakrát aj zamerané a orientujeme sa, ten bohatý svet, práve na krajiny, ktoré majú nerastné bohatstvá, či už je ropa, diamanty, zlato a pod. Je to veľmi neseriózne. Rovnako je tomu aj u nás, keď možno úžerníci a nebankové subjekty požičiavajú práve chudobným ľudom, obyvateľom a oberajú ich o ten zbytok toho mála, čo majú, či už dom, nejaké pozemky alebo nejakú tú roľu. Títo úžerníci a veľakrát aj práve aj nebankové subjekty sa správajú takto úžernícky. Oberajú týchto chudobných ľudí o to posledné, čo majú. Väčšinou sú to ľudia s nízkym IQ alebo s tou nižšou inteligenciou aj nižším poznaním a chápaním tých širších súvislostí a myslím si, že veľakrát táto úžera sa nezastaví nikde a tak je to rovnako aj na tej medzinárodnej úrovni, čo je veľmi zle, lebo žiť ako v chudobe, nemať základné prostriedky na živobytie, je to to najhoršie, čo môže byť. Ďakujem.

  • Ďakujem. Teraz vyhlasujem ústnu rozpravu. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko, nech sa páči. Nie? Áno, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Mikloško mi položil konkrétnu otázku, tak chcem odpovedať. Samostatná Slovenská republika nemala nikdy svoj rezidenčný zastupiteľský úrad na Filipínach v Manile. Pokrývame celý ten čas Filipíny z nášho veľvyslanectva v Jakarte v Indonézii. Samozrejme, Filipíny sú veľmi dôležitou krajinou, ale úroveň, intenzita politického dialógu, objem ekonomickej spolupráce nedáva argumenty, aby sme mohli uvažovať o otvorení nášho veľvyslanectva. Nemáme ani signály z podnikateľskej obce, žeby bol záujem o priamu prítomnosť na mieste, čiže hoci ja ako minister zahraničných vecí by som veľmi rád zastupiteľské úrady otváral a nepochybujem o dôležitosti tejto krajiny, tak ten obmedzený mešec peňazí, ktorý mám k dispozícii, mi nedáva priestor uvažovať o tom, aby sme zriadili zastupiteľský úrad v Manile v dohľadnej budúcnosti.

    Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister, pán spravodajca, chcete zaujať? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 607. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 596.

    Prosím pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Dušana Čaploviča, aby vládny návrh zákona uviedol. Pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, predkladám v druhom čítaní na rokovanie Národnej rady vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácii, tlač č. 607.

    Cieľom predloženého návrhu zákona je transpozícia smerníc Európskej únie, a to smernice č. 93 a č. 95 z roku 2011 a niektorých zmien v smernici č. 36/2005. Nosnou časťou zákona je transpozícia smernice európskych spoločenstiev č. 95/2011, podľa ktorej sa osobám s medzinárodnou ochranou, azylantom, ktorí odišli zo štátu pôvodu bez svojich dokladov o dosiahnutí vzdelaní, umožňuje prístup k posúdeniu a overeniu ich predchádzajúceho vzdelávania napriek tomu, že svoje vzdelanie nemôžu vzhľadom na okolnosti odchodu preukázať listinnými dôkazmi. Na základe zmien prílohy č. 2 a 3 smernice č. 2005/36 Európskeho spoločenstva o uznávaní odborných kvalifikácií, ktoré boli vykonané nariadeniami Európskeho parlamentu a samotnej Rady, dochádza k zmenám v prílohe č. 3 zákona o uznávaní odborných kvalifikácií.

    Ďalšie zmeny v zákone o uznávaní odborných kvalifikácií sa navrhli v nadväznosti na pristúpenie Chorvátska k Európskej únii.

    Predkladaným návrhom zákona sa ďalej novelizuje zákon č. 288/1997 Z. z. o telesnej kultúre a zákon č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou. Zmeny v týchto zákonoch boli navrhnuté za účelom transpozície smernice č. 93/2011.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za vypočutie tohto návrhu a verím, že túto transpozíciu, ktorú predkladá ministerstvo školstva podporíte.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslankyni Ľubici Roškovej. Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 607, ako určená spravodajkyňa výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 83 z 2. septembra a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 596 zo dňa 17. júla 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie:

    - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.

    Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som a poprosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne? Nie je tomu tak. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 618. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 597.

    Opäť poprosím pána ministra Čaploviča, aby uviedol tento návrh zákona.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 618.

  • Vážená pani podpredsedníčka, predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako už bolo povedané, predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj, tlač č. 618.

    V záujme zjednodušenia a sprístupnenia poskytovania stimulov pre výskum a vývoj pre mikropodnikateľov a malých podnikateľov sa vypúšťa obmedzenie spočívajúce v ustanovení minimálnej výšky celkových oprávnených nákladov pre projekt. Doterajšia prax preukázala, že mikropodnikatelia a malí podnikatelia nemali možnosť získať stimuly vzhľadom na vysoko nastavenú minimálnu výšku celkových oprávnených nákladov pre projekt, čo pri aplikovanom výskume alebo experimentálnom vývoji z dôvodu maximálnej možnej hodnoty stimulov pri stanovenej minimálnej výške celkových oprávnených nákladov pre projekt 1,5 mil. eur viedlo k neúmernému vysokému podielu vlastných nákladov, ktoré mohli dosiahnuť 50 - 75 % celkových nákladov, oprávnených nákladov.

    Stimuly pre výskum a vývoj vytvárajú priaznivé podmienky pre zvyšovanie celkových výdavkov na vedu a techniku o finančné prostriedky, ktoré podnikatelia vynakladajú na povinné spolufinancovanie z ich vlastných zdrojov, podčiarkujem, nielen v rámci projektov výskumu a vývoja, ale aj vo forme rozšírenia alebo založenia nového pracoviska výskumu a vývoja. Praktické skúsenosti pri poskytovaní stimulov pre výskum a vývoj preukázali potrebu upraviť niektoré ustanovenia zákona tak, aby práve mikropodnikatelia a malí podnikatelia - hlavne často sú to mladí ľudia, ktorí majú svoju inováciu, majú schopnosti niektoré veci predložiť a vedia v tejto oblasti veľmi rýchlo zrealizovať niektoré projekty - neboli znevýhodnení, ale pri podávaní žiadosti o stimuly pre výskum a vývoj oproti ostatným potenciálnym žiadateľom o stimuly pre výskum a vývoj mohli v tejto oblasti sa zaradiť a mohli byť aj úspešní.

    Cieľom návrhu novely zákona je umožnenie prístupu mikropodnikateľov a malých podnikateľov k riešeniu projektov výskumu a vývoja prostredníctvom stimulov pre výskum a vývoj so zámerom, aby sa vo väčšej miere zakladali, aby sa vo väčšej miere zakladal svoj, zakladali svoj rozmer a podnikateľské zámery na výsledkoch výskumu a vývoja. Podporou projektov výskumu a vývoja smerujúcich do praxe sa zvyšuje nielen zamestnanosť a regionálny rozvoj, ale aj, prirodzene, hospodársky rast krajiny.

    Celý tento materiál bol prerokovaný v Rade vlády pre vedu, techniku a inovácie, bol podporený všetkými zamestnávateľskými zväzmi od RÚZ, cez asociáciu, cez Klub 500 a, samozrejme, aj jednotlivých zástupcov vysokých škôl a vedy, ktorí sú členmi tejto Rady vlády pre vedu, techniku a inovácie. Naozaj je to cesta, ktorú musíme nastúpiť, a vo vzťahu k iným štátom v Európskej únii začať v tejto oblasti výrazne tieto podmienky pre týchto mikropodnikateľov a malých podnikateľov, najmä mladých ľudí, meniť.

    Ďakujem vám za pozornosť, za vypočutie a pevne verím, že tento návrh novely do druhého čítania podporíte, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslankyni Oľge Nachtmannovej. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 618, ako určená spravodajkyňa výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 84 z 2. septembra a podala spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 597 zo dňa 17. júla 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie:

    - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.

    Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončila som, otvorte, poprosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa, otváram rozpravu všeobecnú, do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, za poslanecký klub SDKÚ - DS pán poslanec Beblavý.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, dovoľte mi vystúpiť k tejto novele. Dovoľte mi k nej vystúpiť z pohľadu nielen toho textu, ktorý máme pred sebou, ale aj z pohľadu jej praktického uskutočňovania, lebo ako hovorí ošúchaná fráza, šedivá je teória, my by sme mohli povedať, že šedivý je zákon - zelený je strom života - a jeho implementácia rezortným ministerstvom.

    Ak by nezainteresovaný divák pozeral úvodné vystúpenie pána ministra, prípadne aj úvodné vystúpenie pani spravodajkyne, pôsobí to celé veľmi technicky, asepticky, povedal by som, blahodarne a dobročinne. Máme pocit, že áno, opäť jedna z mnohých dobrých aktivít, v zásade je škoda, že na ne nie je viac peňazí, mohlo by Slovensko byť niekde inde na ceste k vedomostnej ekonomike. Poďme sa však na to pozrieť v realite.

    Tento zákon je zákon, ktorý presadil pán Mikolaj za prvej vlády Roberta Fica, a ten zákon bol od začiatku zle nastavený filozoficky. Bol zle nastavený v tom, že nie preto, žeby pre štát nebolo za žiadnych okolností prijateľné podporiť komerčnú aplikáciu výskumu a vývoja do praxe, a tak vytvárať nové trhy, nové firmy, ale preto, že to urobil spôsobom, ktorý mal umožniť čo najväčšiu voľnosť ministrovi školstva a jeho tímu a obísť všetky štandardné mechanizmy hodnotenia kvality vedy.

    Pred, pardon, pred viac ako 10 rokmi bola zriadená agentúra, vtedy ešte na podporu vedy a techniky, dnes už sa volá Agentúra na podporu výskumu a vývoja, do ktorej rôzne vlády investovali nemalé peniaze na budovanie inštitucionálnych kapacít na budovanie procesov, aj pomerne talentovaní, veľmi talentovaní a schopní ľudia, spomeniem najmä profesora Šuchu, obetovali niekoľko rokov svojho života, aby z nej vybudovali inštitúciu, ktorá, samozrejme, ako nič na Slovensku nie je dokonalé, ale predstihuje mnohé iné veci v podobnej oblasti výrazne, aspoň teda pokiaľ som mal možnosť mať s tým osobnú skúsenosť. Napriek tomu pán minister Mikolaj, keď tento zákon presadzoval, tak nezveril implementáciu týchto stimulov - aspoň vedeckého hodnotenia - agentúre, ktorá by to robila nezávisle a odborne, okrem iného aj z toho dôvodu, že vďaka zákonu prijatému v roku 2005 jej predsedníctvo a jej odborné rady sú tvorené na odbornej báze, a to spôsobom, ktorý sa pomerne ťažko manipuluje. Nie, pán minister Mikolaj sa rozhodol, že tieto stimuly pre súkromných podnikateľov na ich biznis v oblasti výskumu a vývoja by najlepšie rozhodol minister školstva, ktorý si teda na to osobne alebo teda cez svoj aparát vyberie hodnotiteľov, a potom sa rozhodne.

    Už vtedy som kritizoval - ešte ako človek mimo politiky a venujúci sa verejnej politike - tento návrh práve preto, že hrozí reálne zneužívanie týchto prostriedkov. Celý proces bol navyše v zákone veľmi chabo opísaný a v podstate umožňoval naozaj ministrovi a ministerstvu urobiť prakticky, čo chcú. Pán minister Mikolaj podľa tohto zákona rozdal pomerne veľké prostriedky, desiatky miliónov eur za necelé dva roky jeho fungovania. To znamená, že naozaj sa doňho vrhol naplno a pán minister Mikolaj, ktorý urobil v čase, keď brutálne škrtil výdavky na vedu v iných, v iných oblastiach. To znamená, že to, čo sa takto rozdalo biznisu pod osobnou kuratelou ministra a jeho úradníkov, sa nerozdalo vedcom cez štandardné mechanizmy, či už agentúry na podporu výskumu a vývoja, alebo štandardné rozpočty vysokých škôl a SAV-ky, na vedu.

    Po nástupe vlády Ivety Radičovej minister Jurzyca zastavil poskytovanie peňazí cez tento kanál a poskytoval peniaze na vedu len cez štandardné kanály, teda APVV a priame, by som povedal, priame financovanie, výkonové financovanie SAV-ky a vysokých škôl. Napriek tomu, keď sa menili vtedy všetky dotačné zákony, tak sme takpovediac pre istotu doplnili aj do tohto zákona ustanovenia o tom, že keď už také žiadosti náhodou prídu, musia byť vyhodnotené anonymne, musí byť dopredu zverejnené podmienky, musí byť ex post zverejnené všetko vrátane posudkov, aby bolo možno to skontrolovať. To znamená, že zaviedli sme do toho základnú transparentnosť, ale treba povedať, že ako bezpečnostnú poistku, pretože naozaj ten mechanizmus ja som nikdy nepovažoval za, za vhodný systémovo.

    Dnes po návrate druhej vlády Roberta Fica sledujeme to, že bola opäť 26. júla tohto roku vyhlásená výzva cez tento zákon na projekty, a tým pádom je zákon znovu reaktivovaný a má význam hovoriť o tom, ako sa implementuje v súčasnosti za druhej vlády Roberta Fica a za ministrovania pána ministra. Na túto výzvu bolo určených 10 mil., neurčených 10 mil. eur, presnejšie 10 mil. 300-tisíc eur, čo je v pomeroch slovenskej vedy veľká suma, osobitne, ak je to suma, ktorá je určená z prostriedkov slovenského štátneho rozpočtu a nie z prostriedkov štrukturálnych fondov, lebo jeden zo základných problémov slovenskej vedy je, že síce na ne boli určené stovky miliónov eur v Operačnom programe Výskum a vývoj, ktoré sa aj čerpajú, ale tie sú naozaj veľmi komplikované, byrokratické a napriek snahe viacerých ministrov, teda sa aj čerpajú, ale s veľkými problémami a výzvami. A aby som povedal, tzv. neviazané peniaze, peniaze domáceho rozpočtu sú, naopak, vzácne ako soľ. Takže pán minister Čaplovič sa rozhodol z týchto neviazaných peňazí dať 10,3 mil. eur cez tieto stimuly. Chcem v tejto súvislosti len upozorniť, že tieto stimuly nie sú ani dnes jediný nástroj, cez ktorý môže štát podporovať podnikateľov vo výskume, podnikatelia sa môžu aj dnes uchádzať v APVV v normálnych výzvach a dokonca teda za pána ministra Mikolaja sa tam presadili aj mechanizmy na podporu aplikovaného výskumu špeciálne, aj podnikatelia dostávali peniaze z APVV. Čiže teraz nejde o to, že máme k dispozícii tento jediný, hoci nedokonalý mechanizmus, a buď teda chceme podporiť podnikateľský výskum a vývoj, alebo teda nie, toto je len jeden z mechanizmov a ten menej transparentný, menej odborne posudzovaný. Napriek tomu bola vyhlásená výzva, a teraz sa poďme pozrieť na to, ako sa tento zákon implementuje práve cez takéto výzvy.

    Skúsme si položiť prvú otázku, ako by mal, mala takáto výzva a takýto zákon pôsobiť vo väzbe, keď teda chce podnikateľ, pán minister hovoril, chceme podporiť mladých podnikateľov, nových podnikateľov, aby mohli realizovať svoje nápady, ako sú nápady s veľkou pridanou hodnotou a s výskumným obsahom. To znamená, otázka je, že ako, ako to spraviť? Pán minister hovorí, že to robí táto novela, ktorá, musím povedať, že to nerobí, nie preto, že by bola v niečom zlá, tá novela je technická, stručná, ťažko proti niečo nej namietať ako proti novele, ale nemôže a nezmení asi ani nič na tejto praxi, o ktorej tu dneska treba hovoriť. To znamená, prvá podmienka toho, aby to malo zmysel, je, že to musí podporovať skutočný výskum a vývoj. Pozrime sa v tejto súvislosti na, na to, ako vyzerá výzva, ktorú vyhlásilo ministerstvo školstva. Ministerstvo školstva identifikovalo 6 tém, v rámci ktorých chce podporiť výskum a vývoj. Jedna z tých 6 tém sa volá Vývoj technologického komplexu pre spracovanie komunálneho odpadu pre materiálové a energetické účely. Prečítam len jeden odsek z tej výzvy, nebudem vás dlho zdržovať:

    "Obsahom projektu je výskum a vývoj najmä zameraný na návrh technologického komplexu, ktorý zabezpečí zhodnocovanie komunálneho odpadu vrátene jeho separácie, splynovania, následnej výroby elektrickej a tepelnej energie s oddeľovaním biomasy a jej následným spracovaním. Riešenie musí byť orientované na optimálny spôsob zhodnocovania komunálneho odpadu pre menšie aglomerácie do cca 60-tisíc obyvateľov vyznačujúcej sa krátkym zvozovými vzdialenosťami. Súčasťou výstupov projektu bude riešenie technologického komplexu na spracovanie komunálneho odpadu na materiálové a energetické účely formou pilotného návrhu vyúsťujúceho do prototypu komplexu."

    Pf, zase to znie tak veľmi asepticky, tak skúsme si to teraz preložiť do ľudskej reči. To znamená, že pod zámienkou podporovania inovatívneho výskumu v podnikateľskej sfére ide štát dať 2 mil. eur niekomu, kto postaví v podstate prototyp štandardného spracovania odpadu na elektrinu. A keďže nie som energetik, konzultoval som to s ľuďmi, ktorí sa v tom vyznajú, a oni mi ukázali minimálne šesť systémov, ktoré sú takto dlhé roky vo svete vyvinuté, ktoré sa komerčne predávajú a kedykoľvek si ich môže na kľúč na Slovensko kúpiť. Môžem vám ich tu ukázať, môžme si ich preštudovať spolu. To znamená, že ministerstvo chce dať 2 mil. eur niekomu, kto ide akože vynájsť niečo, čo je opakovane vynájdené, čo si možno na kľúč kúpiť, čo funguje aj v najbližších krajinách, a celá teda pridaná hodnota má byť v tom, že on to akože upraví na alebo na dizajn, že ako by to teda vyzeralo v nejakom meste do 60-tisíc obyvateľov, a za to dostane 2 milióny eur. Aby to bolo ešte krajšie, tak je tam dokonca teda povedané, že to má vyústiť do prototypu, to znamená, že oni si už priamo takúto odpadovú technológiu môžu naozaj teda nakúpiť a postaviť. Inými slovami, pod zámienkou výskumu a vývoja ideme niekomu zaplatiť 2 mil. eur za to, aby si postavil odpadovú linku, aby si kúpil pilotný projekt odpadovej linky, ktorá bude meniť odpad na energiu. To môžme nazvať všelijako, ale ja to nenazývam výskum a vývoj. A ako výskum a vývoj by to nenazval ani nikto seriózny.

    Čo je však ešte zaujímavejšie, je, že, a to je druhá otázka, že akoby sa takéto témy vyberali. Viem si predstaviť, liberálnejší minister by povedal, že, mladí schopní začínajúci podnikatelia, ale aj starší skúsenejší, príďte s nápadmi, predstavte svoje projekty, my sme, teda štát sa zmenil na venture capital firmu, my vyberieme tie, ktoré majú záujem o budúcnosť. Predložte svoje projekty. To je liberálny minister.

    Taký etatistický minister, má na to legitímne právo, možno povedať, že tak dobre, nie úplne všetko, keď niekto príde s nápadom, ako využívať piesok na produkciu elektrickej energie, to možno celkom u nás nie je úplne relevantné, tak chcem, aby to bolo v súlade s tromi, štyrmi, ôsmymi prioritami slovenskej vedeckej politiky, to znamená používanie nových materiálov alebo biotechnológie alebo by určil teda nejakým spôsobom tie široké chlieviky, do ktorých, keď niekto chce robiť to a niekto ono, tak sa zmestí, máme priority a v rámci nich si každý môže podať to, čo chce naozaj komercionalizovať. To však nie je prípad tejto výzvy.

    Ja už som spomenul, tu jedna z tých 6 tém je téma, kde teda musíte špecificky, ako sme ukázali, nie vymyslieť, ale predstierať, že vymyslíte odpadový komplex pre mesto strednej veľkosti. Máme tu aj lepšie témy. Hneď ďalšia téma je: Vývoj novej generácie vysoko efektívnych motorov pre vrtuľníky. To znamená, že na ministerstve školstva sa zamysleli a prišli na to, že zásadnou prioritou slovenskej ekonomiky je vývoj k novej generácii vysoko efektívnych motorov pre vrtuľníky. A preto, hoci ani nevieme, ako to tu je a či naozaj niekto na to má, a nikto s nami určite nehovoril, nikto na nás neloboval, nikto si to nevybavil, nikto si to nenapísal. Tak naozaj tá nová generácia motorov pre vrtuľníky je to, čo potrebuje Slovensko, nie možno motory pre autá, nie možno motory pre motocykle, nie možno nejaké iné veci, ale presne toto. Aby ste ma neobvinili, že pánovi ministrovi krivdím, podobnej charakteristiky sú všetky ostatné témy, je ich šesť. Ďalšia sa týka: "Výskum a vývoj Hi-Tech integrovaných strojnotechnologických systémov pre výrobu automobilových plášťov", teda výrobné linky pre pneumatiky, aby sme to povedali opäť ľudským spôsobom. Je to niečo iné. Nie pre niečo iné, nie pre nejaké iné investičné, len pre pneumatiky, aby to bolo jasné, kto je ten správny prijímateľ. A takisto: Vývoj a výskum technológií tvorby veľkorozmerných monokryštálov - špecificky založených už na princípe, na zafíre.

    Takže, pán minister, neviem, či sa budete snažiť presvedčiť túto snemovňu, že naozaj váš expertný tím vytipoval týchto 6 superkonkrétnych produktov budúcnosti, a potom na ne vytvoril stimuly, alebo či priznáte farbu, že - ako povedal jeden klasik na Slovensku, nikdy nejdem do súťaže, ktorú si sám nenapíšem -, že šesť konkrétnych firiem na Slovensku si napísalo od, kde chce od vás zobrať po 2 mil. eur a vy ste im v tom vyhoveli.

    Tretí problém je, samozrejme, to, ale to už poviem stručne, je vôbec, ako sa to financuje, a to je systémový problém. Ak si vezmete, ako štát financuje takéto veci inde, tak to málokedy robí cez cashové stimuly tohto typu. Buď dáva daňové úľavy za určitých okolností - čo tento zákon aj umožňuje, ale do toho tu nejde, lebo daňové úľavy sú asi málo tým 6 vybraným klientom -, alebo sa to robí cez rôzne iné záručné schémy, researchingové schémy a môžme ísť takto ďalej a ďalej, dokonca už aj Slovensko ich má vďaka eurofondom pod ministerstvom financií. Takže ale tie, tie zjavne nie sú dosť atraktívne pre tých ľudí, ktorí majú na toto vplyv.

    A, samozrejme, štvrtá podmienka toho, keby sme to naozaj chceli robiť dobre, je, že nemôžte na to dať necelé štyri týždne počas leta, nevraviac o tom, že osobitne v takýchto extrémne konkrétnych témach, a, samozrejme, nemôže to hodnotiť ministerstvo, muselo by, a jeho, ním vybraní ľudia museli by to hodnotiť, musela by to hodnotiť nezávislá agentúra.

    No a keď sa dostávame k tomu ešte hodnoteniu, ten zákon, ktorý sme, tá zmena, ktorú sme presadili tu za vlády Ivety Radičovej, hovorí, že ministerstvo musí dopredu zverejniť kritériá hodnotenia. Je to tam zákonná podmienka. Ministerstvo to spravilo v tejto výzve a teraz, priznám sa, že neviem, či tí úradníci sú si natoľko istí, že na každú tému bude len jeden prihlásený, že to je jedno, že čo tam napíšu do tých hodnotiacich kritérií, alebo, naopak, sú už natoľko drzí, prípadne neschopní, že im je tiež jedno, čo sa tam napíše, tak mi dovoľte vám niečo o tom povedať.

    Výborové kritériá - píše sa v bode 2 - "celkový počet bodov je pri každom odbornom posudku stanovený maximálnou hranicou 100 bodov", to je pomerne jasné, nie? Môže len do 100 bodov. A teraz: "kritériá hodnotenia sú", a teraz: "pri posudzovaní predpokladov žiadateľa pri vytvorení nového pracoviska". Teda ako budeme hodnotiť, keď niekto príde s touto žiadosťou a povie, že ide vytvoriť nové pracovisko vďaka týmto stimulom?

    Bod 1, garanciu žiadateľa vytvoriť nové pracovisko: do 20 bodov, udržať nové pracovisko aspoň 5 rokov po skončení poberania stimulov: 30 bodov.

    Bod 2, garanciu žiadateľa uhrádzať zo svojich vlastných prostriedkov výdavky na obstaranie budov a pozemkov: 10 bodov. Garancia žiadateľa obstarania novej technickej infraštruktúry výskumu a vývoja, ktorý bude využívať na tento účel aj po skončení poskytovania stimulov: 20 bodov. Zamestnancov vývoja a výskumu, technikov a ďalší pomocný personál, ktorí nie sú pokrytí zo stimulov: 20 bodov.

    Už pri prvom čítaní je to také veľmi zvláštne kritérium na hodnotenie, lebo žiada sa garancia, teda žiadateľ musí niečo zagarantovať a za to dostane body. Ale buď garantuje a potom dostane tie body všetky, alebo negarantuje a nedostane body. Ťažko pritom hodnotiť, nie, lebo potom tam už nič není o kvalite toho projektu.

    No ale náhodou číta človek zákon a v zákone je § 4, ktorý hovorí o podmienkach pre poskytnutie stimulov, tam napr. pri novom pracovisku sa hovorí, že: "Žiadateľ je povinný pre vytvorenie nového pracoviska zo svojich vlastných prostriedkov uhrádzať výdavky na obstaranie budov a pozemkov, obstaranie novej technickej infraštruktúry, ktorú bude využívať na tento účel aj po skončení poskytovania stimulov. Žiadateľ je povinný uhrádzať výdavky aj na zamestnancov výskumu a vývoja, technikov a ďalší pomocný personál, ktoré nie sú pokryté zo stimulov." Mohol by som ísť takto ďalej, ale prezradím vám tu pointu, všetkých tých 100 bodov, ktoré sa tu majú hodnotiť, sú zákonnými podmienkami poskytnutia stimulov podľa platného zákona. To znamená, že ten žiadateľ buď tie zákonné podmienky spĺňa a potom každý dostane 100 bodov, alebo ich nespĺňa a má dostať 0 bodov. Inými slovami, ministerstvu sa nechcelo predstierať, že bude nejaká skutočná súťaž asi, ja neviem, či sa tým úradníkom nechcelo vymýšľať nejaké pseudokritériá, aby to vyhrali pre istotu tí správni, či si boli naozaj istí, že príde len jedna žiadosť, ale rovno to tam dali, zákonné podmienky, ako ktoré v podstate keď splníte, čo musíte, dostane hneď celých 100 bodov.

    Je tam bod B, ktorý je tá druhá možnosť pri posudzovaní predpokladov žiadateľa o stimuly pre rozšírenie pracoviska, lebo to sú len dve možnosti v zákone, môžete dostať stimuly na nové pracovisko alebo na rozšírenie pracoviska, iná tam nie je, to je § 4 ods. 1. A tam je to isté, zase by som mohol citovať, tie texty sú identické so zákonom, takže ak chcete rozšíriť pracovisko, zákon zase hovorí, čo musíte splniť, ak to splníte, ak to teda napíšete v projekte, že garantujem, tak dostanete 100 bodov, super hodnotiaci systém. Mohol by som takto ísť ďalej a ďalej, ale myslím, že stačilo. Pán minister, pod tým dokumentom je váš podpis. Vy ste vedec, tak ako aj ja, nie ste odborník na odpadové komplexy, ani ja nie som odborník na odpadové komplexy, ale to, čo tu je napísané, by každému inteligentnému človeku vášho kalibru malo zapnúť minimálne veľmi varovné sirény, už keď to číta, aj keď nie je technologický odborník. Ako sa vy cítite teraz z pohľadu toho, že v situácii, keď štát škrtá všade vrátane vedy, keď už niekoľko týždňov je taká polovirtuálna dráma v médiách o tom, či SAV-ka prepúšťať-neprepúšťať, vysoké školy ešte ani nezačali plakať, lebo ešte ani nie je ten rozpočet dokončený, určite začnú a v tej situácii vy dobrovoľne bez prinútenia idete dať 10,3 mil. eur zo štátnych neeurofondových peňazí na niečo takéto, ako som teraz odprezentoval. Není to práve dôkaz toho, že minimálne za tejto vlády, a otázka, či na Slovensku nie za každej vlády, všetky stratégie inteligentnej špecializácie, ktorá sa teraz s veľkou pompou pripravuje pre Európsku úniu, všetky stratégie konkurencieschopnosti skončia nakoniec tak, že 6 ľudí s dobrými konexiami si odtrhne z chudobného koláča 10 mil. eur na to, čo ani nie je poriadne inovatívnym výskumom? Nie je to tak? A keď je to tak, aké konzekvencie z toho má význam prijať aj pre tento zákon? Lebo tá novela, ktorá bola prijatá za Radičovej, prinútila troška odkryť karty, lebo sa to tiež muselo všetko napísať von a vďaka tomu sa to vôbec dá rozkryť. Vďaka tomu, že tam bolo povedané v zákone, že musia byť zverejnené kritériá, môžeme dneska vôbec vidieť, že tie kritériá sú nezmyselné. Vďaka tomu, že sa to musí dopredu zverejniť, vieme, že ste vybrali teda prístup, kde si tí, čo to majú dostať, záverečnú prácu už napísali rovno sami dopredu. To znamená, že transparentnosť pomáha na to, že sa na to prišlo, ale transparentnosť nevie zabezpečiť, aby sa to robilo inak.

    Takže to je moja otázka, pán minister, aj pre vás, že aké konzekvencie z tohto sa dajú vyvodiť a aké z toho vyvodíte? Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Číž.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, nepochybne diskusia o efektivite vynakladania verejných prostriedkov je legitímna a nemá nikdy končiť a je úplne logika vystupovania v parlamente, kde tá tendencia hľadať objektívnu pravdu je predsa len trošku limitovaná politickými záujmami a snahou trošku škandalizovať politického súpera.

    V čom vidím problém? Hovoríte teraz dramaticky verejnosti, že predsa ministerstvo školstva a vrtuľníky a motory a pod., vám predsa nemohlo ujsť, že ide aj o ministerstvo vedy, že ministerstvo školstva je vrcholovým orgánom štátnej správy pre oblasť vedy. To znamená, že v tomto svetle to, čo ste hovorili, vypadá dramaticky iná situácia, pretože napr. výroba leteckých motorov je na Slovensku výrobou, ktorá má svoju tradíciu a ktorá má za sebou aj výsledky a dokonca aj schopnosť konkurovať zahraničiu.

    Po ďalšie je zaujímavé, ako vnímate úlohu vedy u nás na Slovensku. My si môžeme kúpiť všetko nepochybne vonku. Potom je legitímna otázka, načo máme vedu na Slovensku, keď si všetko môžeme kúpiť? Naozaj konkurovať obrovským vedeckým centrám v zahraničí je veľmi zložité a nepochybne sme vďační na Slovensku za každý aspoň malý výhonok čohosi, keď dospejeme k veciam, ktoré majú širší, aspoň nadregionálny význam. To je už problémom malých štátov, čiže v tomto kontexte to, o čom ste hovorili už nemá tak pozitívny význam.

    Naopak, my potrebujeme aj využiť fondy, ktorých prerozdeľovanie je predsa predmetom veľkej kritiky, efektivita, spôsob, priority, ktoré nám dáva Európska únia, a dostávajú sa logicky do istého konfliktu s domácimi potrebami, čiže v danom prípade si myslím, že je nevyhnutné, aby sme udržali naozaj všeobecný charakter vedy, aby sme rozmýšľali v iných alebo teda pre nás typických rozvojových podmienkach. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Číž, ľudsky musím si vždy ceniť kolegu v inej strane, ktorý sa snaží obhájiť neobhájiteľné, keď nejde o jeho vlastné maslo na hlave, ale o nejaké maslo jeho kolegu, lebo je to určitý typ odvahy a hrdinstva, keď sa vám to topí okolo uší, tak pevne hovoriť. Tak v niečom vás obdivujem.

    Ale musím povedať, že to, čo ste povedali, nevyvrátilo ani promile toho, čo som povedal, lebo ja som nehovoril o tom, že nepodporovať vedu ani rozvojové projekty, ani domáci priemysel. Ja som len hovoril o tom, že keď máme 6 ultrakonkrétne napísaných možností, do ktorých sa možno prihlásiť, vy nemôžete letecké motory, vy môžete len vrtuľníkové motory, a to ešte spôsobom, ja som ho prečítal, ktorý je tam konkrétne napísaný, kde je úplne evidentné, že to niekto napísal pre seba. Vy nemôžete riešiť inovácie v oblasti odpadov, vy musíte riešiť presne niečo, čo si niekto napísal pre seba a čo teraz zhodou okolností je aj technológia, ktorá je vynájdená asi 8-krát. To znamená, to je ten problém! Nehovoriac teda o tom, že aby som vám dovolil si pripomenúť napriek tomu, že ten, tá výzva sa na všeličo odvoláva, v tých dokumentoch, na ktorých sa odvoláva, vládnych a iných, sme nič z toho nenašli, to znamená, to nie je o tom, že by vláda kedysi schválila, že vrtuľníkové motory sú super priorita slovenskej ekonomiky, nikdy to nikto neschválil. Niekto na ministerstve školstva to tam napísal a hovorím, predpokladám, že to napísal ani nie sám, ale to len copy-pasteoval z toho, čo mu niekto doniesol, a to je naozaj veľký problém. Pretože to je to, čo hovorí všetkým podnikateľom a osobitne mladým ľuďom na Slovensku, že nie nápad, nie potencia, nie vaše schopnosti, ale to, či sa dostanete do tej zázračnej kancelárie na ministerstve školstva v tomto prípade a vygenerujete si tam svoj biznis prakticky priamym zadaním, to je spôsob, ako Slovensko funguje, a kým takto Slovensko bude fungovať, tak vedomostná ekonomika bude existovať maximálne na stránkach vedecko-fantastických časopisov pre vás a to je ten problém tohto, pán kolega. Ďakujem.

  • Pán poslanec Beblavý bol prihlásený písomne. Teraz sa pýtam, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne? Pán poslanec Hraško. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Hraško.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, keďže sa blíži 11.00 hodina, ani nebudem veľmi dlhý.

    Výskum je naozaj jedna z dôležitých oblastí pôsobenia v spoločnosti, pretože ak má niekto špičkový výskum, môže aj rýchlejšie napredovať a tým pádom byť konkurencieschopný. Ak je niekto konkurencieschopný môže vytvárať viacej pracovných miest, čo, samozrejme, pozitívne pôsobí na zamestnanosť v štáte. Ako už bolo poukázané, tuná alebo teda u nás na Slovensku je istým spôsobom podporovaný výskum alebo teda inovácie, ktoré sa realizujú prostredníctvom výskumu. Ten výskum môže byť dvojaký a my sme teda povedali, že teda ten základný, to je ten vedecký a potom aplikovaný, ktorý sa už realizuje priamo v podnikoch a firmách. Výskum sa teda môže realizovať na úrovni verejnej sféry, teda hlavne v školách a vo vedeckých ústavoch, kde ho realizujú vedci, výskumníci, študenti, doktorandi a podobne, alebo teda v rámci súkromnej sféry, kde teda podniky investujú priamo do svojich vlastných inovácií.

    Ako sa už spomínalo, aj kolega Beblavý to už poznamenal, máme tu jeden problém a to je opäť problém toho, že financie síce sú, ale sú opäť presúvané nesprávnym smerom a na zlý účel. Ak chceme skutočne podporiť inovácie firiem, ktoré nám na Slovensku zabezpečia naozaj taký výskum, ktorý sa bude dať aplikovať a preniesť do praxe tak, aby nám zvýšil zamestnanosť dlhodobú, ktorú budeme môcť merať, ktorá nám skutočne aj niečo prinesie, tak treba tie financie investovať takýmto spôsobom. Ale tuná je opäť podozrenie z toho, že sa financie rozmrhávajú a posúvajú sa vopred vybraných firmám tak, ako to už spomínal kolega Beblavý.

    Ja sa len teraz dostanem trošku do štatistiky, podľa údajov ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí za rok 2012 na oblasť vedy a technológii vynakladáme iba 0,6 % HDP a zároveň máme aj nízky podiel podnikateľskej sféry na týchto investíciách, a to len na úrovni 0,27 % HDP. V iných krajinách sú to ďaleko vyššie percentá, ale koniec koncov, čo chceme, keď v rozpočte ministerstva školstva sa krátia výdavky práve na tieto veci, sme v kríze, treba šetriť, všade sa uťahujú opasky, financií nieto. No financií jesto, keď sledujeme rôzne kauzy, kde sa vyhadzujú vyslovene peniaze alebo sa strkajú do vrecák svojim mecenášom.

    Výstavbou výskumných centier sa vytvára priestor pre mladých vedcov, aby neodchádzali za výskumnými zariadeniami a lepším technickým zabezpečením do zahraničia, pretože odliv našich špičkových mozgov nebude mať pozitívny vplyv na našu ekonomiku, ale na ekonomiku tých štátov, do ktorých tie naše špičkové mozgy odchádzajú. A pritom naši najúspešnejší slovenskí vedci pôsobia v zahraničí v rôznych uznávaných vedeckých tímoch a málo sa dokonca o nich vie, málo sa o nich píše. A potom ako keby sme my ani vedcov nemali. Áno, máme, ale sú mimo našej krajiny, pretože im nedokážeme vytvoriť podmienky na to, aby sa realizovali v tej oblasti, ktorú u nás na Slovensku za naše v podstate peniaze vyštudovali. A to je potom príklad aj pre ďalších mladých, ktorí vyštudujú vedecké odbory a chcú sa venovať vede a výskumu, a keďže u nás to naozaj funguje tak, že sa robia pseudovýskumy, ktoré už nie sú potrebné, lebo už sú vyskúmané, tak potom si zoberú príklad zo svojich kolegov a odchádzajú do zahraničia, poznajú reči, majú svoje vzdelanie a odchádzajú preč.

    Ako je to v súkromnej sfére? Na to, aby súkromná firma mohla spustiť inovačný proces, musí mať buď teda vlastný, ale hlavne prebytočný kapitál, alebo musí získať cudzie investície. To je ale tak trošku rizikový kapitál. Kríza však zabrzdila súkromné investície a navyše zásahy štátu zablokovali prostriedky firiem v značnom počte v rôznych zvláštnych fondoch bez opodstatnenia, napr. garančné fondy a podobne. V súkromnom sektore u nás na Slovensku teda inovujú hlavne zahraničné firmy, zahraniční investori, ktorí na to majú, a domáci investori v dôsledku legislatívnej tiaže a záťaže strácajú konkurencieschopnosť, lebo neinovujú.

    Takže ja súhlasím s tým, aby sa urobil taký zákonný priestor, aby bolo skutočne umožnené lepšie využívanie našich zdrojov na inovácie, výskum našich firiem, našich spoločností, našich vedeckých ústavov, ale skutočne aby neboli rozmrhávané na veci, ktoré sú už vopred pripravené, a pôjdu do nejakých súkromných rúk a neprinesú nám do budúcnosti nič užitočné, pretože to, na čo sú postavené, sú naozaj cielene, by som povedal, aj zneužívané. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán minister? Je všeobecný súhlas, ešte máme čas, nech sa páči, záverečné slovo.

  • Vážené pani kolegyne, kolegovia, počul som, vypočul som si stanoviská od renomovaných vedcov európskych, musím povedať, že im odpúšťam za niektoré názory, ktoré povedali, pretože v tej vede buď nepôsobia, alebo veľmi výrazne nepôsobili, a poznám stanovisko vedeckej rady Univerzity Komenského vo vzťahu k jednej osobe, ktorý sa uchádza o profesúru. Ale to nie je podstatné.

    Podstatné je to, že ja som neznížil 10 mil. eur v roku 2011 peniaze do APVV, ako to urobila predchádzajúca vláda.

  • Reakcia z pléna.

  • Ani vy, samozrejme, ja vám to nevyčítam, pán kolega, ale, samozrejme, na druhej strane som musel získať už minulého roku prostriedky do APVV, aby tá APVV mohla ako-tak fungovať v rámci schvaľovacieho procesu a tak ďalej a tak ďalej. My sme ako ministerstvo začali prijímať prorastové opatrenia a medzi tie prorastové opatrenia, ktoré boli dohodnuté aj na partnerskej dohode, kde sú zástupcovia zamestnávateľov, ktorí to požadujú aj pri príprave tohto návrhu novely zákona, aj pri obsahovej príprave, pracujú tímy ľudí práve z podnikateľského sektora, ktorí zastupujú tieto renomované organizácie zamestnávateľov a snažia sa veci riešiť, aby aj ministerstvo školstva vstúpilo do inovačného procesu a predovšetkým v oblasti výskumu a vývoja prispelo k tejto, v tejto oblasti.

    To znamená, mám veľký záujem na tom, aby sa tieto veci rozbehli, na druhej strane tento proces nie je dokončený, bola vyhlásená výzva, a pokiaľ nie je na týchto mnohých projektoch, ktoré sú pripravené, akože vy hovoríte, ako keby už boli schválené. Nie je podpis ministra, tak nič neplatí.

    Toľkoto z mojej strany a ďakujem vám, že tento návrh novely zákona podporíte.

  • Ďakujem, pán minister, pani spravodajkyňa nechce vystúpiť, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať hlasovaním. Prestávka do 11.03 hodiny.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch, poprosím vás o pozornosť, ale hlavne registráciu v hlasovacom systéme.

    Poprosím pána poslanca Kubánka, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o volebnej kampani, je to tlač 660.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o volebnej kampani a zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, tlač 660.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili: Lucia Žitňanská, Gábor Gál, Pavol Abrhan, Igor Matovič, Igor Hraško, Alojz Hlina, Mikuláš Huba, Pavol Zajac, Daniel Lipšic, Juraj Miškov, Štefan Kuffa, Peter Osuský a Jozef Viskupič.

    Poslankyňa Lucia Žitňanská podala procedurálny návrh vrátiť vládny návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie podľa § 73 ods. 2 písm. a) rokovacieho poriadku Národnej rady.

    Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 59 bolo za, 81 proti, 1 nehlasoval.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Poslanci Igor Matovič, Mikuláš Huba, Peter Osuský podali procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona podľa § 73 ods. 2 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady.

    Prosím, pán predseda, dajte o tomto návrhu hlasovať spoločne, keďže návrhy sú totožné.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 58 za, 81 proti, 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 81 za, 59 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme schválili.

  • Poslanec Pavol Abrhan podal návrh, aby predložený vládny návrh zákona prerokovali výbory okrem mandátového a imunitného, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu.

  • Ideme hlasovať o návrhu rozšíriť výbory, do ktorých... a lehoty?

  • Reakcia z pléna.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 54 za, 5 proti, 78 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Keďže sme neschválili návrh poslanca Abrhana, pán predseda, dajte hlasovať v zmysle vášho rozhodnutia prideliť predložený vládny návrh zákona na prerokovanie:

    - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet,

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj,

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.

    O lehote budeme hlasovať osobitne.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 97 za, 32 proti, 11 sa zdržalo.

    Návrh sme pridelili výborom.

    Mohli sme hlasovať aj o lehotách, lebo sme neodhlasovali iné lehoty pri rozšírení pôsobnosti výborov, ale dajte hlasovať aj o lehotách.

  • Ďalej, pán predseda, poslanec Abrhan podal návrh na prerokovanie predloženého vládneho návrhu zákona v termíne do 60 dní a v gestorskom výbore do 62 dní od prerokovania vládneho návrhu zákona v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 59 za, 2 proti, 79 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto lehoty sme neschválili.

  • Pán predseda, keďže sme neschválili návrh poslanca Abrhana, dajte, prosím hlasovať, aby Národná rada Slovenskej republiky za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že určené výbory prerokujú v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania zákona v Národnej rady Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 100 za, 5 proti, 36 sa zdržalo.

    Schválili sme lehoty. Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Kéry uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu s Dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a Irackou republikou, tlač 623.

  • Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej, tlač 623.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. V rozprave vystúpil pán poslanec Mikloško, ale nepodal žiaden pozmeňujúci ani doplňujúci návrh.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas Dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej, a zároveň rozhodla, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, všetci boli za.

    Uznesenie sme schválili.

    Ešte jedno hlasovanie, pán poslanec. O uznesení k návrhu na vyslovenie súhlasu s Rámcovou dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a Filipínskou republikou. Je to tlač 624.

  • Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Filipínskou republikou na druhej strane, tlač 624.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Nemusíte čítať ten návrh uznesenia, takže len uveďte hlasovanie, majú ho všetci poslanci.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, všetci boli za.

    Aj túto dohodu sme schválili.

    Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Pani poslankyňa Rošková uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 293 o uznávaní odborných kvalifikácií, je to tlač 607.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 293/2007 Z. z. o uznávaní odborných kvalifikácii v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 607.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave nevystúpil nikto, preto, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že uvedený návrh zákona postúpime do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 99 za, 42 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Ďakujem, pán predseda, teraz dajte hlasovať o tom, že návrh zákona Národná rada prideľuje na prerokovanie:

    - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport;

    a zároveň že za gestorský výbor určuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, že určené výbory prerokujú návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho pridelenia na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 131 za, 10 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.

    Pani poslankyňa Nachtmannová uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 185 o stimuloch pre výskum a vývoj. Je to tlač 618.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, tlač 618.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Nikto z nich nepodal žiaden procedurálny návrh.

    Prosím, pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 81 za, 47 proti, 14 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Prosím, pán predseda, teraz dajte hlasovať o tom, že návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prideľuje na prerokovanie:

    - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,

    - Výboru národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport;

    zároveň že sa gestorský výbor určuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, že určené výbory prerokujú návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho pridelenia na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 128 bolo za, 1 proti, 11 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Dámy a páni, odhlasovali prerokované body programu 23. schôdze.

    Pán poslanec Mikloško.

  • Vážená snemovňa, dovoľte jeden procedurálny návrh. Slovensko malo dve veľké osobnosti kresťanského disidentu, bol to Vladimír Jukl a Silvester Krčméry. Úmrtie Vladimíra Jukla sme si vlani tuná uctili tiež v Národnej rade. Silvo Krčméry zomrel túto noc. Bol to veľký disident, desať rokov vo väzení za náboženskú vieru, blízky priateľ Jána Pavla II., s ktorým sa mnohokrát stretol a ktorého pápež často osobne pozdravoval. Po ťažkej chorobe, roky už ležal na posteli, teda zomrel a dovoľte mi navrhnúť, aby aj za túto veľkú osobnosť slovenského národa sme si uctili jeho pamiatku minútou ticha.

  • Minúta ticha.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem krátku prestávku do 11.23 hodiny a budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní programu 23. schôdze.

    Poprosím pána ministra kultúry Slovenskej republiky Mareka Maďariča, aby uviedol vládny návrh zákona č. 308 o vysielaní a retransmisii. Je to tlač 662.

  • Rokovanie o vládnom návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 662.

  • Pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, cieľom predkladaného návrhu zákona je upraviť podmienky vysielania vo vzťahu k jazyku vysielania, sprehľadniť právnu úpravu týkajúcu sa ochrany maloletých, zabezpečiť rade primerané nástroje na kontrolu plnenia povinností vysielateľov a poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie vo vzťahu k zabezpečeniu multimodálneho prístupu k programom.

    Úpravou vo vzťahu k jazyku vysielania predložený návrh zákona akceptuje pripomienky Európskej komisie a zároveň má za cieľ odstrániť dôvod na začatie konania o porušení práva Európskej únie zo strany Komisie. Komisia vyjadrila obavu z možného porušenia práva Európskej únie v súvislosti s jazykovou reguláciou rozhlasového a televízneho vysielania vysielateľov, ktorí vysielajú na základe licencie udelenej radou.

    Po preskúmaní právnej úpravy obsiahnutej v zákone o štátnom jazyku Komisia upozornila na potrebu zabezpečiť v oblasti poskytovania rozhlasových a televíznych služieb dôsledné uplatňovanie čl. 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý garantuje slobodu neobmedzeného poskytovania služieb pre príslušníkov členských štátov Európskej únie, ktorí sa usadili na území iného členského štátu. Predkladaný návrh mení súčasnú právnu úpravu používania jazykov v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania vo vzťahu k súkromným vysielateľom tak, že súčasný rozsah výnimiek z povinného používania štátneho jazyka vo vysielaní sa rozširuje o novú výnimku, ktorá sa bude vzťahovať na vysielateľov vysielajúcich v jednom alebo viacerých úradných jazykoch Európskej únie, ktorí chcú poskytovať svoju programovú službu občanom iného členského štátu Európskej únie usadeným na území Slovenskej republiky.

    V návrhu zákona sa tiež navrhuje zavedenie nových povinností pre televíznych vysielateľov a poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie poskytovať rade bližšie informácie o tom, ako plnia povinnosť zabezpečiť multimodálny prístup k svojim programom a tieto programy náležite označiť. Požadované informácie majú rade umožniť efektívnejšiu kontrolu týchto povinností a tým zlepšiť prístup k programom pre osoby so sluchovým a zrakovým postihnutím. V súvislosti so zlepšením prístupu k programom pre nepočujúcich sa v zákone bližšie charakterizujú titulky, ktoré sprevádzajú programy určené pre nepočujúcich s cieľom umožniť im kvalitnejšie sledovanie týchto programov.

    Taktiež sa navrhuje zníženie minimálneho percentuálneho podielu európskej nezávislej produkcie pre verejnoprávneho vysielateľa z 20 % na 15 % a v záujme vyššej flexibility všetkých vysielateľov sa navrhuje predlžiť časové obdobie, počas ktorého je potrebné vyhradiť zákonom stanovený percentuálny podiel vysielania európskych diel, ktoré vytvorili od vysielateľov nezávislí producenti. Toto časové obdobie sa predĺžilo z jedného kalendárneho mesiaca na kalendárny štvrťrok. V súlade so smernicou o audiomediálnych službách sa navrhuje zaviesť pre vysielateľov povinnosť zabezpečiť, aby z odvysielaných európskych diel nezávislých producentov tvorili aspoň 10 % nové diela, teda diela od výroby ktorých uplynulo menej ako päť rokov.

    Predložený návrh reaguje aj na niektoré praktické problémy, ktoré rade priniesla aplikačná prax. Predovšetkým sa upravuje ustanovenie o zvukovej intenzite vysielanej reklamy a telenákupu, a to takým spôsobom, že zvukovú intenzitu vysielania bude upravovať vyhláška Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Určeným spravodajcom z gestorského výboru pre kultúru a média je pán poslanec Fitz. Poprosím ho o spravodajskú informáciu.

  • Vážený pán predseda, vážená Národná rada, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 308/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Návrh zákona obsahuje doložku vybraných vplyvov a doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 19. augusta 2013 č. 636 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali:

    - ústavnoprávny výbor a

    - výbor pre kultúru a médiá.

    Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predseda, skončil som, ďakujem, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, otváram rozpravu. Mám písomnú prihlášku za klub strany MOST - HÍD pán poslanec Sólymos a potom ešte mám písomnú prihlášku od pani poslankyne Jany Žitňanskej a pánov poslancov Škripeka, Hlinu a Viskupiča.

    Takže pán poslanec Sólymos za klub MOST - HÍD.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som povedal niekoľko slov k novele zákona o vysielaní a retransmisii, ktorá podľa dôvodovej správy má predovšetkým za cieľ, citujem: "zmeniť niektoré zákonné ustanovenia, ktoré sa v aplikačnej praxi ukázali ako problematické."

    Otázne však je, čo predkladateľ považuje z tohto zákona za také ustanovenie, ktoré je v aplikačnej praxi problematické. Regulácia vysielania a retransmisie vychádza zo skutočnosti, že prenosových možností, teda frekvencií je málo, záujemcov o vysielanie je veľa. Štát teda prostredníctvom štátneho orgánu - Rady pre vysielanie a retransmisiu - reguluje počet vysielateľov a zároveň tým určuje aj podobu slovenského elektronického trhu.

    Tentokrát návrh zákona veľmi správne reaguje na pripomienky Európskej komisie, ktorá vyjadrila obavu z možného porušenia práva EÚ v súvislosti s jazykovou reguláciou rozhlasového a televízneho vysielania súkromných vysielateľov, teda tých, ktorí vysielajú na základe licencie udelenej radou. Zákon teda veľmi správne udeľuje výnimku pre tých poskytovateľov uviesť titulky k vysielaným programom v štátnom jazyku.

    Táto úprava však vôbec nereaguje na problémy tých vysielateľov, ktorí vysielajú v menšinových jazykoch. Máme informácie o tom, že najviac sťažností na túto zákonnú úpravu prichádzalo od súkromných televíznych staníc vysielajúcich v menšinových jazykoch, ktorým právna úprava ukladá povinnosť vyhotoviť dabing alebo titulky pri televíznych programoch vysielaných v menšinovom jazyku v štátnom jazyku, pričom sa odvoláva na ochranu štátneho jazyka, ktorá je v regiónoch obývaných menšinových obyvateľstvom podľa niektorých ohrozená. Táto povinnosť však prináša pre týchto predovšetkým miestnych a regionálnych vysielateľov nesmiernu, ba takmer neúnosnú finančnú záťaž. Na túto skutočnosť upozorňuje aj Benátska komisia, ktorá vo svojom vyjadrení píše nasledovné, citujem: "Komisia sa nedomnieva, že slovenský jazyk je ohrozený menšinovými jazykmi takým spôsobom, aby to vyžadovalo takýto radikálny postoj k menšinovému vysielaniu. Z tohto dôvodu Komisia konštatuje, že v prípade, že slovenské orgány chcú mať úplnú dvojjazyčnosť, mohlo by byť vhodné, aby štát samotný poskytoval dostatočné finančné prostriedky na dabovanie a titulkovanie programov." To je koniec citátu.

    Predkladaný návrh zákona o vysielaní a retransmisii sa zaoberá s prisťahovanými občanmi štátu EÚ, ale neberie do úvahy jazyk menšín žijúcich na území Slovenskej republiky, pričom medzi nimi sú aj také jazyky, napr. rusínsky a rómsky, ktoré nie sú oficiálnymi jazykmi Európskej únie. Je to teda hlboko diskriminačná úprava, právna úprava, veď urobí rozdiel medzi prisťahovanými občanmi Európskej únie a občanmi Slovenskej republiky inej ako slovenskej národnosti. Nezabudnime ani na to, že povinnosť dabovať alebo titulkovať programy znamená pre súkromných vysielateľov plniť úlohy verejnoprávnych médií. Je to nepochopiteľné a je to neprijateľné. Navrhovaná úprava aj v prípade vysielateľov vysielajúcich v niektorom z úradných jazykov EÚ umožňuje Rade pre vysielanie a retransmisiu neudeliť licenciu na takéto vysielanie v prípade, že na danom území, ktoré má byť vysielaním dotknuté, nie je dostatočný podiel regionálneho a lokálneho vysielania v štátnom jazyku. Navrhovaná úprava preto nielenže neumožňuje udelenie licencie na regionálne alebo lokálne vysielanie v niektorom z úradných jazykov EÚ, ale doslova zakazuje v prípade, ak podiel lokálneho a regionálneho vysielania na dotknutom území v slovenskom jazyku nebude dostatočný. Čo je to dostatočné množstvo? Kto to určí? Táto úprava má v zmysle dôvodovej správy zabezpečiť, aby sa lokálne a regionálne informácie dostávali k divákom predovšetkým v štátnom jazyku na danom území. V prípade, ak však na určitom území nie je dostatočný podiel regionálneho a lokálneho vysielania v štátnom jazyku, nie je zrejmé, ako odmietnutie udelenia licencie na cudzojazyčné vysielanie z dôvodu nedostatočného podielu vysielania v štátnom jazyku zabezpečí prísun lokálnych a regionálnych informácií v štátnom jazyku. Preto nie je zrejmé, ako táto úprava má napĺňať účel vyjadrený v dôvodovej správe.

    Navrhovaná úprava podľa nášho názoru stanovuje iba ďalšiu skrytú prekážku pre cudzojazyčné vysielanie na území Slovenskej republiky práve na základe možnosti neudelenia licencie na takéto vysielanie v prípade nedostatočného podielu vysielania v slovenskom jazyku na dotknutom území. Podiel regionálneho alebo lokálneho vysielania v štátnom jazyku na území, pre ktoré vysielateľ, vysielajúci v niektorom z úradných jazykov EÚ žiada udelenie licencie totiž nezávisí od jeho vôle. Vysielateľ žiadajúci o udelenie takejto licencie nedokáže vlastnou vôľou splniť podmienku udelenia licencie alebo ju akokoľvek ovplyvniť. Podiel regionálneho alebo lokálneho vysielania v štátnom jazyku na konkrétnom území totiž závisí od podmienok na vnútornom trhu v Slovenskej republike, čo poskytuje priestor pre odmietanie udeľovania licencií vysielateľom v úradných jazykoch Európskej únie na základe výnimky stanovenej navrhovanou úpravou v dôsledku nedostatočných podmienok na vnútornom trhu. Takáto prekážka, prístup vysielateľov v úradných jazykoch Európskej únie podľa nášho názoru nie je v súlade so slobodou poskytovania služieb garantovanou v čl. 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. O tom už ani nehovoriac, že zákon vytvára nerovnomerné podmienky v podnikaní poskytovateľov vysielajúcich v menšinovom jazyku oproti tým poskytovateľom, ktorí vysielajú v jazyku štátnom. A toto bolo hlavnou výhradou zo strany Európskej komisie a tento problém novela zákona vôbec nerieši.

    Vážená Národná rada, preto je zrejmé, že táto úprava nenaplní účel vyjadrený v dôvodovej správe, nerieši problém aj zjavnej diskriminácie, kvôli ktorým predkladateľ návrh vôbec predkladá. Zamietnutím licencie lokálneho alebo regionálneho vysielania v niektorom z jazykov Európskej únie ešte nevytvorí ponuku zo strany možných vysielateľov v štátnom jazyku. Znamená len ďalšiu skrytú prekážku v slobodnom používaní jazykov národnostných menšín na národnostne zmiešanom území, proti čomu zásadne namietame.

    A preto tento návrh zákona z dielne ministerstva kultúry navrhujeme stiahnuť z rokovania a vrátiť na prepracovanie. Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka pán poslanec Simon. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Simon, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, máš pravdu. Minister kultúry doniesol sem návrh zákona, ktorý nerieši problém, na ktorý upozorňuje Európska komisia. Rieši problém, ktorý tu dnes neexistuje, ale kladiem si otázku, prečo je dobré pre Slovenskú republiku podporovať na základe síce výnimky, aby francúzska kolónia alebo akákoľvek iná kolónia, ktorá sa tu vytvorí na Slovensku, aby mala vysielanie bez povinnosti titulkov alebo dabingu. Oni to budú mať lacnejšie, ale maďarská menšina, rusínska menšina a ostatné menšiny, ktoré sú autochtónne na tomto území, oni nie. Prečo je dobré, keď maďarská menšina pozerá Orbánove vysielanie z Maďarska? Prečo nevytvoriť podmienky, aby mali prístup, prístup k informáciám z územia Slovenskej republiky? Však to má, však to by bola výhoda pre túto krajinu.

    A práve preto si myslím, že tento zákon je nezmysel a v plnej miere by bolo treba ho prepracovať a doniesť sem tak, ako ho pripomienkovala aj Európska komisia. Ďakujem.

  • Pán poslanec Sólymos? Nie. Do rozpravy pani poslankyňa Jana Žitňanská.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pán minister, dámy a páni, dovoľte aj mne sa vyjadriť k tejto novele zákona, ktorá rieši niekoľko tém. Ja sa chcem pristaviť pri dvoch, a síce problematika skrytých titulkov a ochrana maloletých.

    Pokiaľ v tom prvom bode alebo pri tej problematike skrytých titulkov konečne ministerstvo chce trochu veci posunúť dopredu, musím s poľutovaním skonštatovať, že pri ochrane detí pred nevhodným obsahom sa situácia ide opäť zhoršiť.

    K samotným skrytým titulkom ja som asi tak pred rokom predložila v parlamente novelu zákona, ktorá mala za cieľ skvalitniť skryté titulky pre nepočujúcich, zadefinovať, čo sú to skryté titulky, zvýšiť ich kvantitu a umožniť, aby licenčná rada - Rada pre vysielanie a retransmisiu mohla lepšie kontrolovať, usmerňovať vysielateľov, aby skryté titulky a rovnako aj audiokomentár pre nevidiacich boli kvalitné, aby pre týchto ľudí boli zrozumiteľné. Vtedy môj návrh bol zamietnutý poslancami SMER-u, bol zamietnutý ministerstvom kultúry s odôvodnením, ak si dobre pamätám, že sa to nerieši komplexne, že ministerstvo príde s vlastnou verziou. A prišlo. A opakujem, je to prvý krok dobrým smerom, ale vôbec nejde o komplexné riešenie, vôbec nejde o nastavenie kritérií pre kvalitu skrytých titulkov, tak ako som to navrhovala ja a ako by to bolo potrebné urobiť, pretože ministerstvo navrhuje v tej novele doplniť akurát k skrytým titulkom, a síce má sa tam doplniť: "ktoré korešpondujú s dielom vysielaného programu." Áno, je to posun, pretože dnes veľakrát skryté titulky hovoria niečo alebo je tam napísané niečo úplne iné, než čo hovoria postavy v programe.

    Ale to nie je postačujúce, pretože, a keď sme pred rokom pracovali na tejto novele zákona, ja som zorganizovala seminár s vysielateľmi, s výrobcami skrytých titulkov, s nepočujúcimi, s odborníkmi a bola vypracovaná, bol vypracovaný takýto manuál - Metodika tvorby skrytých titulkov -, kde sa nepíše len o tom, že má dej korešpondovať s tými titulkami, ale presne sa píše, aká veľkosť písma má byť, aby to nepočujúci mohli prečítať, ako dlho titulok má byť na obrazovke, opäť aby to stihli prečítať.

  • Kýchnutie v sále.

  • Na zdravie! Takisto pojednáva aj o tom, akými farbami majú byť odlíšené jednotlivé postavy, ktoré vystupujú, aby to bolo zrozumiteľné pre nepočujúceho. Je tam napísané aj to, akým spôsobom majú byť zachytené iné zvuky ako len hovorené slovo, ako je zvuk telefónu alebo zapnuté rádio, aby nepočujúci dostal komplexnú informáciu o tom, čo sa deje v tom filme alebo v tom programe. Takto vypracovaný materiál vrátane teda tej mojej novely bol zamietnutý, lebo neriešil veci komplexne. Ale opakujem, kvitujem to, že vôbec ministerstvo pripúšťa, že treba, treba niečo robiť so skrytými titulkami s kvalitou aj s kvantitou.

    A tu by som možno len doplnila ešte jednu vec. Bolo by načase začať naozaj aj ministerstvom rozlišovať medzi otvorenými titulkami a skrytými titulkami. Otvorené titulky nie sú určené pre nepočujúcich, nie sú pre nich zrozumiteľné a bolo by vhodné, aby sme prestali započítavať do povinností zákonom danej tieto otvorené titulky. Čiže toľko, toľko k tejto prvej téme, ktorá, ktorá, si myslím, že je dôležitá, aj keď možno nie, nie pre všetkých, ktorí sedia v tejto sále alebo ktorí počúvajú, ale určite pre minimálne 5 % našej populácie, ktorá patrí do skupiny nepočujúcich, nedoslýchavých.

    Druhý bod, a síce ochrana maloletých, priznám sa, že ma mrzí oveľa viac a postup ministerstva v tejto veci je pre mňa nepochopiteľný. Keď vláda schválila túto novelu zákona č. 308, kde v zásade sa len navrhuje odstrániť z textu zákona ustanovenie, ktoré spomína časovú oponu, lebo však je tam odvolávka na to, že vysielateľ sa má riadiť vyhláškou, ktorá to upravuje, tak mi to došlo divné a zároveň taká nejaká kontrolka sa zasvietila, že prečo to chce ministerstvo urobiť. Dlhé roky tam tá časová opona bola a nikomu neprekážala. Odrazu treba časovú oponu dať z textu zákona preč. A vtedy som aj vo vyjadrení uviedla, že obávam sa takéhoto postupu, kedy vlastne všetko zostane už len v rukách ministra, vlády, ktorí vo vyhláške si budú schvaľovať, čo oni budú chcieť, lepšie povedané, čo vysielatelia budú chcieť, pretože my poslanci už tým pádom nebudeme mať dosah na túto problematiku.

    A moja obava sa naplnila. Pred neviem či dvoma týždňami ministerstvo kultúry dalo do pripomienkového konania novelu vyhlášky o jednotnom systéme označovania, kde zavádza unikát. a síce, aby upútavky na programy boli odlišne klasifikované ako samotné programy. Zvláštne. Ale pochopiteľné. Aby ste tomu rozumeli, dnes máme dve časové opony, jedna, ktorá zakazuje, aby filmy nevhodné pre... alebo programy nevhodné pre deti do 18 rokov boli vysielané medzi 6.00 hodinou ráno a 22.00 hodinou, a potom máme druhú časovú oponu, za ktorú sme tu bojovali a ktorá platí od 6.00 hod. do 20.00 hod., a vtedy sa nesmú vysielať filmy nevhodné pre deti do 15 rokov.

    Ministerstvo navrhuje, aby upútavky na filmy nevhodné do 15 rokov mohli byť vysielané cez deň, ale s označením "12", lebo tá upútavka sa urobí tak, že vlastne nebudú tam tie najhoršie zábery, nebudú tam nejaké veci, ktoré by mohli napĺňať tie kritériá pätnástky, ale dvanástky, a teda aby divák vedel predsa len, že teda o čo ide, tak niekde dole v rohu bude napísané, že teda ono to nie je vhodné pre toho 12-ročného, ale až pre toho 15-ročného. Čiže ideme odlišne klasifikovať upútavky a programy. A obdobne ministerstvo navrhuje, aby upútavky na programy nevhodné do 18 rokov mohli byť takto vysielané už od 20.00 hod. Čiže od 20.00 hod. pôjdu upútavky na programy nevhodné pre diváka do 18 rokov - opäť pekne zostrihané, nie s tými najhoršími scénami, hore bude pätnástka a dole pôjde nenápadná informácia, že v skutočnosti nie 15 ale 18.

    O čom toto je? Filozofia jednotného systému označovania je predsa o tom, aby divák dostal informáciu, ktorý program je alebo nie je vhodný pre ktorú kategóriu vekovú. Keď by sme zostali pri tejto filozofii, tak sa nemôže stať to, čo navrhuje ministerstvo, alebo potom, ak pristúpime na zmenu, tak potom prečo nezaradiť aj cez deň reklamu na alkohol? Však sú to pekné obrázky, svieže, mladí ľudia, tešia sa zo života. Predsa ale je to reklama na nejaký obsah, je to reklama na alkohol, a preto nepôjde cez deň. Čiže obdobne, ak je upútavka, čo je vlastne reklama na nejaký program a je nevhodná pre 15-ročného, tak nemôže byť označená ako dvanástka s malým upozornením, že, ups, ale až od 15.

    Absurdná situácia, ktorá môže nastať, na ktorú ministerstvo tiež nemyslelo, bežne televízie zaraďujú do programu o 20.00 hodine rodinný film, rozprávku, disneyovku, kde je piktogram 7. Počas rozprávky pôjde upútavka na film nevhodný pre diváka do 18 rokov s tým, že bude pätnástka? To tu nikdy nebolo. Aspoň to sme mali tú istotu, že naozaj tie najväčšie žumpy, tie najväčšie krváky pôjdu po 22.00 hod. a tie deti, tí mladí budú uchránení od tohto. Nie. Tlak vysielateľov je, zdá sa, silnejší a ministerstvo ustupuje. Je to obdobne s tým alkoholom, obdobne cez deň môže ísť reklama alebo upútavka, alebo akokoľvek to nazveme, na verejný dom. Budú tam mladé, sympatické dievčatá, nebudú mať rozopnuté možno všetky gombíky, možno len dva-tri, aby to spĺňalo kritériá dvanástky, ale bude to stále reklama na bordel. A s týmto, žiaľ, nemôžem súhlasiť.

    Takže navrhujem obdobne ako kolega z iných dôvodov predo mnou, môj predrečník, stiahnuť tento bod a dať ho prepracovať. Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka pani poslankyňa Vášáryová. Končím možnosť sa prihlásiť. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja chcem reagovať na pani poslankyňu v tom zmysle, že málokto z nás vie alebo málokto pracoval s postihnutými ľuďmi, že hluchí ľudia alebo ľudia hluchonemí, to je považované za najväčšie postihnutie vôbec. To znamená, neviem, či ste niekedy videli časopis pre hluchonemých. Ja som písala mnohé články pre nich a oni ich potom prekladali do svojho jazyka. Sú slová, ktoré sa nedajú jednoducho vysvetliť obrazom. Sú slová, abstraktné pojmy, ktoré oni nechápu, a preto som vám chcela byť vďačná, že vlastne upozorňujete na túto problematiku, lebo má mať pocit, že niekto keď nemá nohu alebo ruku, že to je to najväčšie postihnutie, nie. Najpostihnutejší ľudia sú hluchonemí, hoci teda majú oči.

    Druhá vec, v tomto zákone sa aj konečne pristupuje k tomu, že vlastne kontrolovanie v hlasitosti reklamy, tak ako bolo a ako za to mnohí tuto už sediaci hlasovali, proste prináša neuveriteľné finančné nároky a aplikačnú prax. Ale spôsob, akým sa to tu rieši, je skutočne len taký, aby sa nepovedalo.

    A tretie, úhrada, zjednodušovanie vyberania úhrady. Chcela som len pripomenúť tých, ktorých to zaujíma, že budúci rok bude kľúčový a všetci, ktorí sa tým zaoberajú, predpovedajú, že úhrada bude na najnižšej úrovni. Som zvedavá, koľko miliónov pán Václav Mika zoberie z rozpočtu rozhlasu, aby dotoval televíziu.

  • Pani poslankyňa, chcete reagovať? Nie. Pán poslanec Hlina do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, naozaj niekedy neviem, že čo je presne úlohou toho poslanca, ale však furt sa po tom - jak sa hovorí, taký výraz máme - pídim, tak skúsim sa dopídiť aj v tomto prípade.

    Pán minister, ja celkom nerozumiem tým vašim bojom jastrabov, socialistov a ľudí, ktorí sú zavesení len v takom časopriestore, ani nevedia, kde sú a čo sú. Ja vás mám za človeka takého, v tom tábore socialistov, teda že toho hodnotového, a preto mi prišlo, aj tá vaša deklarácia, čo ste teda predstavovali, že ako chcete to riešiť, tie excesy, čo pani Žitňanská niekedy na jar to tu alebo neviem kedy sme to tu hovorili, že tie upútavky sú úplne obludné, a vy ste teda tak pekne z duše povedali, že to idete riešiť. No to, čo ste doniesli, neriešite. V zásade vy hovoríte, aj v dôvodovke je napísané, dokonca hneď na začiatku, že zmyslom je upraviť, sprehľadniť oblasť ochrany maloletého okrem iného. V tomto by som si vás dovolil opraviť, to vôbec nie je pravdou, vyzerá z toho a ja sa k tomu dopracujem, že prečo. Zmyslom tohto návrhu je v jednej časti to vyriešiť tak, aby niekto, kto narušuje vývin maloletých, nedostal pokutu. Lebo to je celé, ako to celé dopadlo.

    Celá novela, ja sa nebudem venovať tým iným častiam, čo tu spomínali kolegovia, ale len tejto oblasti maloletých, celé to dopadlo tak, že ak dneska sa teoreticky dala dať pokuta, hej, ten § 20 ods. 3 hovoril, že stanovoval, stanovoval, on stanovoval, že čo sa nesmie v akom čase a porušenie toho ustanovenia sa odzrkadlilo v šesťdesiatštvorke, že je možné, v § 64 je možné pri tomto porušení dostať pokutu niekde od tri 300 do nejakých 165. Nuž ja neviem, či sa niekedy udelila, ale bol to taký trošku Damoklov meč nad tými vysielateľmi, hej, že teda teoreticky sa mohla dať.

    S čím došlo ministerstvo? Teraz vám to sa pokúsim v krátkosti vysvetliť. Ministerstvo došlo s úplne kulantným návrhom, úplne jak to, to je tak elegantné, úplne krásne. Ale v konečnom dôsledku hovorí, že pokutu už nedostane nikto a nikdy za to, že bude vysielať program, ktorý naruší vývin maloletých a je nevhodný.

    Teraz ministerstvo hovorí v tejto zmene, upravuje tú dvadsiatku, že trojku vypúšťa, to znamená, že to ustanovenie, ktoré bolo doteraz takým mečom Damoklovým, visiacim, tak ho vypúšťa, posúva adekvátne ostatné odstavce, kde tiež štvorka sa stala trojkou a tak, kde vlastne štvorka hovorí, že čo je povinný, povinný vysielateľ, hej, a teraz to si, to som si nezapamätal, to vám takto zľahka prečítam, štvorka hovorí, že teda je, na základe klasifikácie tých programov je povinný na požiadanie zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania, hej? Však v poriadku. Päťka sa stala štvorkou a tam hovorí, že teda je povinný zohľadniť túto, toto zatriedenie.

    Zjednoduším. Čo hovorí? Hovorí, že je povinný diela, ktoré vysiela, aby boli označené a toto označenie rešpektovať. Všetko v poriadku, nik, nikto nespochybňuje a tieto ustanovenia od 1 až po 4 sa v šesťdesiatštvorke dostali do ustanovenia, za ktoré je možné dať pokutu, hej, to zase platí, ale všimnite si, keď si to rozmeníte na drobné, čiže je možné dostať pokutu, doteraz bolo možné dostať pokutu za to, že vysiela niečo, čo sa nehodilo, teraz je možné dostať pokutu za to, že by trebárs nezabezpečil, však to zabezpečí každý a to zabezpečené, že by nezohľadnil. Tak to už tiež by nikto takú chybu neurobil. A majstrovsky, geniálne vám to tí ľudia, ktorým na tom záležalo, proste doriešili tak, že vy ste vytvorili vyhlášku, na základe ktorej sa vlastne definujú tie nevhodnosti. A tá vyhláška nepozná žiadnu sankciu, nič. Tá vyhláška nepozná žiadnu pokutu. Ona nič nepozná. To znamená a ešte, v čom je to krásne? Krásne je to v tom, že kategorizuje ten, kto vyrobil. Takže tí experti, ktorí vyrobia, ja neviem, jak sa tie, tie obludnosti volajú v telke, tie, to ... ožeň ma alebo neviem čo, tak ten, kto to vyrobil, tak on aj zatrieďuje. Aký bude mať záujem ten, kto vyrobil tú obludnosť? No nebude mať záujem ju označiť osemnástkou, lebo však, samozrejme, tam nedôjdete do segmentu, kde sa dávajú reklamy. Čiže on bude, on to vyhodnotí subjektívne, že to je vhodné. Viete, lebo však tu nikto sa, tu aj z deklarácie rôznych ľudí proste nás pripravujú na to, že čo všetko je vlastne výrazom spoločnosti. Čiže aj on subjektívne vyhodnotí, že ten program je vhodný pre novorodencov pomaly. Však prečo nie?

    A tu sú nejaké vágne formulácie vo vyhláške, že čo sa má zjaviť, čo nemá. Keby nezohľadnil, tak sa mu nič nestane, nič, lebo tá vyhláška nepozná pokutu. Čiže už odvysielaním, následne zistením, že, ježišmária, čo to šlo v tej telke, tak môžete povedať, čo to tam v tej telke pustili, ale nič sa neudeje, nič. Nikto nedostane pokutu, nikto nič. Vyriešili to majstrovsky, kolegovia, vyriešili to majstrovsky. Navonok sa to javí, že aké je to super, a vlastne ste urobili, pán minister, to, že tie deti necháte ohlupovať a už ani nehrozí pokuta. A to mi je vo vašom prípade špeciálne ľúto, lebo hovorím, ja som vás mal v tom vašom organizme, ktorý tu predstavujete, v tej triede hodnotových. A toto ma teda prekvapuje, že ste o tom nevedeli, a teraz vám to teda hovorím, alebo ste o tom vedeli a napriek tomu to tu dávate? A toto bude pre mňa ako kľúčové, odpoveď na túto otázku. Na ňu som naozaj zvedavý, lebo to je pravdou.

    Pravda, vážení kolegovia, pomenej, ale trebárs, jak tu niekto pozerá, pravda je taká, že prijatím tohto zákona, nechcem byť expresívny, si môžete pískať. Naozaj zjednodušene, že môže ísť neviem aká obludnosť, obzvlášť ak je tá obludnosť nakúpená iba pre jedenkrát s vysielacím právom na jedenkrát, oni ju odvysielajú, potom sa môžete búriť, koľko chcete, môžete vypisovať neviem komu, nič sa nestane, nikomu sa nič nestane. Otázka znie, či to bolo zmyslom? A to je presne to, filozoficky. Pred vami tu bol pán minister Kaliňák, ktorý doniesol zákon, ktorý hovorí, že v rámci 48-hodinovej lehoty nemôžte ústne vykonávať činnosť, ktorá by mohla viesť k propagácii politických strán, a takýmto konaním...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, chcem vás požiadať, máte ešte dlhšie vystúpenie?

  • Chcete pokračovať poobede? Tak vás poprosím, prerušujem rokovanie.

    Vyhlasujem obedňajšiu prestávku a budeme potom pokračovať vystúpením pána poslanca od 14.00 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní šiesteho dňa 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii.

    Pán minister už zaujal miesto určené pre navrhovateľov, takisto aj pán poslanec Fitz ako spravodajca.

    Dnes dopoludnia neukončil svoje vystúpenie do rozpravy písomne prihlásený poslanec Alojz Hlina.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo a pripraví sa pán poslanec Viskupič.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 662.

  • Pekne. Ak dovolíte, pokúsim sa to dokončiť, ale aj zjednodušiť pre, pre ľudí, že, lebo to je dôležité, lebo naozaj toto je dosť ťažké, že sa dopátrať toho, že kde je koniec. Podľa mňa to nevie alebo doteraz aspoň nevedel, nič v zlom, pán minister, ani vy. Ale ja som pripravený veriť tomu, že ak ste povedali, že to chcete riešiť, že ste to naozaj chceli riešiť, len tí, čo vám pripravovali tie podklady, vás uviedli do omylu. Ja tomu naozaj chcem veriť, poviem otvorene, lebo zbabelcov už máte dosť, viete, to je, všelijakých džudistov a neviem koho. Tak naozaj chcem veriť, že, že keď niekto u vás povie, že ide niečo riešiť a ide niečo vybojovať, tak to naozaj rieši a chce vybojovať, nie práve naopak. Takže ak ste deklarovali, že to chcete riešiť, aby sa to neobjavovalo, sprehľadniť, tak verím, že to tak chcete robiť. Toto, čo ste doniesli, to nerieši, i keď sa to tak tvári. I keď sa to tak tvári. Aj tu toho veľa takto nosíte, ale nič v zlom, pardon, prepytujem, ale keď aj niečo, aj niečo veľmi páchnuce zabalíte do tortového darčekového balenia, stále je to to páchnuce, len to chvíľku trvá, kým to zistíte. A toto niekedy mám naozaj tu pocit, že nám predávate niečo vydávajúce sa za niečo iné. Ale v prapodstate to je úplne niečo iné. No takto, ak ma niekto porozumel, tak som rád. To presne príklad vášho kolegu, ktorý tu bol pred chvíľou. Tiež hovorí o tom, že teda chce, aby sa v rámci štyridsaťosmičky nekonalo nič zlé pre tých, ktorí nedobehli to, čo nestihli počas volebného, ale v praxi je to zase ono nakoniec úplne ináč.

    Pán minister, ešte raz skúsim a pomaly, ale v zásade pre tých ľudí, ktorí to pozerajú. A ešte vás chcem poprosiť jednu vec, lebo vy ste mi tu naznačovali, že to nie je pravda a znova váš kolega, ktorý tu bol, ja som tvrdil, že Majského auto má maják a pán minister vystúpil na ukončenie rozpravy, povedal, že som klamal. A tu ste mu aj tlieskali, normálne vám ruky sčervenali. Ale Majský, Majského firma má maják, viete. Ja už som to komu mal povedať? Čiže znova, ak ste teda aspoň džentlmen v tom, ak ja teda niečo tvrdím a vy tvrdíte opak, tak mi to, prosím vás, povedzte v rozprave, aby som prípadne mohol zareagovať. Dúfam, že neskončíte tak, že ukončíte rozpravu tiež, že som klamal.

    Ja nevylučujem, že sa mýlim, ja fakt si nemyslím, že, ja nevylučujem, ale mi to, prosím vás, potom niekto vysvetlite, lebo z existujúceho to vyzerá tak, ako som povedal. To znamená, že ak doteraz bol Damoklov meč nad niekým, že keď pustí nejakú hlúposť, že teoreticky, i keď viete v tejto spoločnosti, kde sa bojíme aj vlastného tieňa, ťažko, ale predsa len tam bola nejaká možnosť pokuty. Teraz ju odpíšete. Neexistuje možnosť uloženia pokuty. V zásade áno, čudujete sa. Znova sa to pokúsim pomaly vysvetliť. Lebo tristosedmička, ste poposúvali, je odvolávka, 307 vypustila to ustanovenie, posunula ďalšie, ktoré nechcem to tu citovať, nechcem ani ľudí zaťažovať, ale hovorí, že teda je povinnosť zabezpečiť umiestňovanie tých programov podľa tej klasifikácie, je tam odvolávka, je tam odvolávka na tú 344, ktorá to, tá podmienka evidencie, § 13 definuje, čo je vhodnosť, a ten § 13 zase vlastne upresňuje tá vaša vyhláška.

    A ja takto, postupne sa dostaneme k tej vyhláške, ktorá hovorí, že, že keď, že nejaká totálna hlúposť, že podľa nejakých tam ustanovení, ako je možné ju zaradiť. A teraz znova len, sa aj hovorí, že predstav si to tými očami druhého a ti to pomôže v tom, ako aby si to vedel. Čiže keď vy robíte niečo a chcete to predať, v televíznom trhu to chcete predať, tak nech to ide do prime time, to znamená, že nie že to budú púšťať po polnoci, hej. Ale vtedy, keď, tak máte tendenciu to buď vyrobiť tak, aby to šlo do prime time, alebo si pozriete, aké sú zákony, ktoré to definujú, aby ste to tam mohli dať. A vy toho výrobcu zaviažete, že podľa nejakých ustanovení on to má zadeliť. Čiže tu už je prvá chyba lávky. Ten, kto vyrobil ten program, si sám určí podľa tej vyhlášky a on zhodnotí, subjektívne teda, však moje deti to pozerajú, tak nech aj iné. No, viete, čiže toto je už prvá chyba lávky, veľká chyba lávky. A tí ostatní v tom, v tom slede a to čo, viete, ľudí v zásade nezaujíma, kto vyrobil Mama, ožeň ma! Ľudia si zapnú, ja neviem, kde to ani vysielali, hej, tú telku, kde to vysielali. A teraz, že ako sa to tam dostane? Ak áno, to je presne to, čo ste urobili. To, že sa to tam dostane, tak teraz už nikoho z toho hlava bolieť nebude. Nikto za to nedostane pokutu, nikto. Nikto, lebo ten to označil, splnil si povinnosť, ten, kto to vysiela, si splnil povinnosť, označil to podľa tej vekovej hranice, ktorá mu bola výrobcom daná alebo distribútorom, všetci si splnili svoju povinnosť a deti pozerajú na obludnosti. Tak to je. Rada nemôže nič, no nemôže, lebo podľa zákona nemôže mu udeliť pokutu. Nemôže, lebo pokutu definuje § 67, môže im, ja neviem, im povedať: "No, no, no chlapci!" Ale § 67 hovorí v ods. d), ktorý vy teraz ste zmenili, lebo déčko ste vymenili, ak tam doteraz bolo to, že môžu, keď ohrozia, nesmú, ja neviem čo, tak to sa dalo toho chytiť. Tak teraz ste to vymenili za formuláciu, ja som si to zobral alebo nezobral? Áno, ste to déčko vymenili, že nezohľadnil vekovú vhodnosť programov a iných zložiek programovej služby pre maloletých a nezabezpečil časové...

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, no, to všetko s tým súvisí. No však práve, tak budem rád, keď mi to prípadne vysvetlíte, tak mi to nevysvetlíte, len potom, prosím vás, nepovedzte, že ste prišli sem bojovať s tým, aby v telkách neboli hlúposti. Lebo neprišli ste s tým bojovať, prosím vás. Ste urobili to, že ste to vyodkladali nakoniec, zaviazali ste toho, kto vyrobí ten program, aby si to sám označil, a takto označené ste prevádzkovateľovi služby, ktorá to prevádza, či vo zvuku, alebo v obraze, ste ho zaviazali, aby to takto označené uviedol. A ten prevádzkovateľ, ktorý to uvedie takto označené, ste ho zaviazali v štvorke aj v päťke, že to má zohľadniť. Čiže ak uviedol 12 rokov, tak ste mu povedali, že kedy to má, ak uviedol 18, tak a povedal, a že to má označiť. Čiže zohľadniť a označiť. To on urobí, no však prečo by to neurobil. No však jasné, že to urobí. A keď toto urobí, tak mu nič nehrozí. No presne tak. A na Štedrý deň nám budú púšťať Mama, ožeň ma! Viete, tak to je...

  • Reakcia z pléna.

  • Prečo zaväzujete výrobcu diela...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Poprosím vás pekne, pán minister, pán poslanec vystupuje. Nech sa páči.

  • No, dobre, tak pozrite sa, pán minister, ja verím tomu, však ja nevylučujem, že sa mýlim. Len verím, že budete natoľko korektný, že vystúpime v rozprave a poviete, že v čom sa mýlim a že to nie je pravda a že to, čo ste deklarovali, bude presne tak prebiehať, že v televíziách nebudú hlúposti počas času, keď to pozerajú deti. Však o to ide, však tak urobte a ja s tým nemám problém. Dokonca nemám ani problém si to potom znova doštudovať prípadne, ak som sa mýlil, tak poviem, prepáčte, ja s tým fakt nemám problém. Mne fakt ide o vec, mne fakt ide o vec, že na konci dňa to bude niečo, o čo sa dá chytiť, že teda, že toto nemôžte, lebo ja mám pocit, že tu sa už môže, kto si čo zmyslí, tak môže a nemá sa mu kto postaviť do cesty, lebo kto sa mu postaví do cesty, tak ho zomeliete. Hotovo, no. Nechám si to rád vysvetliť.

    A dobre, na konci poviem jednu poznámku. Teda aj by som bol, lebo tu sa porušuje, viete, ja mám nejaké práva, ja mám právo dať procedurálny návrh, faktickú, vystúpiť v rozprave. Tu mi neumožňujete realizovať moje právo, tak to poviem teraz, znova teda opakujem, že aj, pán minister, aby ste to mohli odkázať, bod interpelácie nebol minulý týždeň ukončený, zajtra je hodina otázok a chcel by som teda poprosiť, že po hodine otázok budú pokračovať interpelácie. Tak by som bol teda rád, aby sme sa vyhli prípadne nejakým komplikáciám s tým spojených. Lebo to, že pán predseda nezvládne schôdzu, ešte ergo neznamená, že ja si nemôžem plniť svoju ústavnú povinnosť. Ak mne ústava dala aj povinnosť, ale aj právo, nejaké právo, tak vám garantujem, že sa ho budem snažiť využiť. Alebo mi ho zrušte. Zozbierajte si ešte, neviem, koľko hlasov vám chýba a mi ho zrušte. Ale pokiaľ ho tam mám...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, poprosím vás, rokujeme o vládnom návrhu zákona, nie o interpeláciách. Nech sa páči, pokračujte.

  • Áno, 19.00 hodinou minulý týždeň vo štvrtok mi moje ústavné právo nezaniklo. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca sú dve faktické poznámky, pani poslankyňa Žitňanská a pani poslankyňa Mezenská. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem veľmi pekne. Chcem zareagovať na pána poslanca Hlinu v tom, že naozaj je to tak, ale je to dlhodobo tak a je to všade aj v iných krajinách, že vysielateľ vyhodnotí, či je program vhodný pre tú-ktorú kategóriu, označí ho a potom následne kontrolný orgán, v našom prípade Rada pre vysielanie a retransmisiu, posudzuje, či správne označil takýto program. V tom ja až taký problém nevidím. V čom ja vidím problém, je, že naozaj za tie ostatné mesiace tým, že došlo k zmene kritérií a klasifikácie pre jednotlivé vekové kategórie, došlo k výraznému posunu toho, čo v minulosti nebolo vhodné pre 15-ročného, dnes je vhodné pre 12-ročného. To, čo v minulosti nebolo vhodné pre 18-ročného, je dnes vhodné pre 15-ročného. Čiže sa nám tá latka znižuje a vidíme to aj vo vysielaní, keď po 1. apríli, kedy vstúpila do platnosti nová vyhláška alebo teda novela vyhlášky, sa jednotlivé relácie u vysielateľov len prečíslovali. Čiže relácia, ktorá dovtedy bola označená ako nevhodná pre diváka do 15 rokov, je dnes vysielaná v tom istom čase, v tej istej podobe, ale s tým, že už je vhodná pre 12-ročného.

    A to, čo sa ide udiať tou ďalšou alebo pripravovanou novelou, je ďalší posun, ďalšia liberalizácia, kedy dokonca diváci budú zavádzaní v tom, že ten-ktorý program je alebo nie je vhodný pre tú alebo ktorú vekovú kategóriu, pretože budú niesť iné označenia, než budú niesť samotné programy. Čiže niekto by mohol to nazvať aj klamlivou reklamou, pretože bude propagovaný nejaký program s piktogramom vhodným pre diváka do 12 rokov alebo od 12 rokov, ale v skutočnosti ten program nebude vhodný. A myslím si, že toto voči rodičom...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani poslankyňa Mezenská, nech sa páči.

  • Chcem sa do tejto rozpravy zapojiť sa aj ja, a to hlavne v tom, že nenecháva ma chladnou tá požiadavka pána Hlinu, aby bolo samým pánom ministrom vo forme rozpravy, nie záverečného slova poukázané na konkrétne mechanizmy a vykonávacie zložky, ktorými je možné zabezpečiť to, čo tu kritizuje napríklad aj poslankyňa Jana Žitňanská, že vlastne táto, tento takto pripravený zákon aj vyhláška sleduje skôr kontraproduktívny účinok. To znamená, že zrejme na základe ich vyjadrení sa stále budeme v ponuke televízneho a rozhlasového vysielania stretávať s nevhodnými a čoraz hodnotovo nižšie ponúkanými programami. Prosím vás pekne, v rozprave, pán minister, objasnite aj mne poslankyni, ktorá sa nevenuje tomuto zákonu, dopodrobna ho nepozná, objasnite mi, čo mi bude garantovať to, že tá kontrola nevhodnosti ponúkaných programov bude štátom riadne zabezpečená a regulovaná. Ďakujem.

  • Pán poslanec Hlina nechce reakciu. Nech sa páči, pán poslanec Viskupič, ktorý je posledný prihlásený do rozpravy písomne.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán minister, chcel som začať pôvodne, keďže tento návrh zákona sa venuje niekoľkým okruhom z iného súdka, ale začnem tam, kde moji predrečníci zhruba skončili.

    A chcem na začiatok povedať, že bol som zvyknutý, že ministerstvo prichádza s kvalitnejšími návrhmi zákonov, a toto je asi najmenej kvalitný zatiaľ, ktorý, mne sa zdá, za toto volebné obdobie. Mám tu vypísaných asi 7 problematických oblastí. To, čo tu teraz odznelo z úst pána poslanca Hlinu je priamym dôsledkom nie možno snahy ministerstva nejakým spôsobom vysporiadať sa či už s problémom, ktorý máme na základe stanoviska Komisie, či už s druhou alebo treťou oponou, alebo s titulkovaním, či otvorené, alebo skryté titulky. Ale je to dlhodobá vec, ktorú kritizujem, a to je, prečo sa zavádzanie druhej opony, prečo povinné označovanie programov, a teda následný mechanizmus ich vykonávania sa deje mimo zákon a nie je priamo obsahom zákona, ale pristúpilo sa k inej právnej norme alebo k inej sile právnej úpravy a to je vyhláškou.

    V podstate tá, nechcem, aby to zostalo vo vzduchu, aby táto nahrávka na smeč, ktorá tu prišla, prišla od pána poslanca Hlinu, bola jednoducho zamietnutá tým, že mu vysvetlíte šírku legislatívnej úpravy v tejto miere a odkážete ho na vyhlášku a poviete, že tie veci, na ktoré on sa sťažuje, sú predsa upravené v inej norme a nie priamo v zákone. Filozofia tohoto je pre mňa neakceptovateľná. Vyzývali sme to, aby vyhláška z roku 2007 sa stala obsahom zákona, aby možno nemusela ani pani poslankyňa Mezenská žiadať o vysvetlenie priamo ministra, pretože to v zákone nenachádzajú.

    Čo v zákone nachádzajú, je v podstate vynechanie bodu, ktorý môžme ľudovo označiť, a chcem sa na to odvolať, že je to ľudové označenie, kedy ste z tela zákonu vyňali jeden bod, kde vysielanie, ktoré bolo medzi 6.00 až 22.00 hod. možno v rámci právnej čistoty, bolo zo zákona vyňaté. A predpokladám, že aj tá argumentácia bude v tomto duchu, že nech sa upravujú podmienky, teda vyhláškou absolútne, všetko bude obsiahnuté vo vyhláške a potom aj následné mechanizmy označovania a sankcií sa budú odvolávať na tento právny predpis.

    Myslím si, že z hľadiska čistoty právneho predpisu, všeobecnej zrozumiteľnosti by v zákone o vysielaní a retransmisii mala byť vyhláška obsiahnutá ako taká aj prvá, aj druhá opona, aj podmienky zadeľovania do jednotlivých kategórií, pretože to zneisťuje ako samotných poslancov, a videli sme to pri rozprave a následných poznámkach, a to už nehovorím verejnosť, ktorá by sa mohla domáhať svojich práv.

    Takže to, čo sme hovorili aj pri zavádzaní druhej opony, že nepristupujme k tomu, aby sme, aby ministerstvo vo svojich rukách, čiže exekutívna moc nástrojmi, ktoré sú legitímne, to nespochybňujem, ale nie celkom čisté a možno verejnosť môže byť týmto zavádzaná a nevie sa potom orientovať v týchto právnych úpravách, aby to bolo upravené priamo v zákone. Toľko na úvod možno k tomuto základnému filozofickému problému, a predsa budem apelovať, aby úprava pri ochrane maloletých sa stala obsahom zákona a nebola riešená vyhláškou, dá sa to aj takto jednoducho povedať.

    Ďalšie body, ktoré, budem ich smerovať možno v miere otázok, keďže sme v prvom čítaní, aby sme sa mohli pripraviť na druhé čítanie. Mňa by teda zaujímalo, napr. bod, kedy hovoríte o nezávislom vysielaní. Aby sme neboli iba kritickí, zadefinovanie 10 % novej tvorby pri nezávislej tvorby je vec, ktorú ja osobne môžem iba privítať. Možno sa môžme baviť o výške toho percenta. Pravdepodobne bude ministerstvo prihliadať nejakým reálnym situáciám, že táto tvorba v tom období, ktoré stanovilo ministerstvo, môže v tomto percente byť reprezentované, a tým pádom zaviazať touto povinnosťou vysielateľov aj v zmysle toho, aby táto tvorba mohla vznikať, je privítaniahodný posun.

    Čo ma však ale zarazilo pri týchto percentách, pri nezávislej tvorbe sa ešte upravovala jedna vec, ktorá nie je spomínaná, aspoň som nenašiel v dôvodovej správe, a to je, že sa upravuje pre vysielateľa zo zákona alebo teraz telerozhlas, RTVS, kde sa pristupuje k úprave práve pri nezávislej produkcii z 20 % podielu na 15 % podiel. Chcel by som sa spýtať, čo ministerstvo k tomuto viedlo aj vzhľadom k odvolávania sa na programové vyhlásenie vlády a deklarácie ministra, ktorý chce podporovať v tomto prípade európsku, ale môžme pod tým vidieť aj domácu tvorbu. Prečo sa percento pri vysielateľovi verejnoprávne znižuje z 20 % na 15?

    Druhá vec, pri licenčnom konaní sa z môjho pohľadu pristupuje k dosť k jednej zásadnej a významnej zmene. Ja si dovolím odcitovať. V § 48 sa za ods. 6 vkladá nový ods. 7, ktorý znie: "Účastník konania o udelenie licencie na terestriálne vysielanie alebo konania o zmenu licencie na terestriálne vysielanie je oprávnený podľa novej úpravy nahliadať iba do tej časti spisovej dokumentácie, ktorá sa týka výhradne jeho žiadosti. Rada je povinná zabezpečiť, aby sa účastník konania o udelenie licencie na terestriálne vysielanie nemohol oboznámiť s údajmi, ktoré rade na účely tohto konania poskytol iný účastník konania."

    Keď sa to prerozpráva do normálneho jazyka, čiže účastník konania, ktorý zaslal nejaké informácie rade, môže požiadať iba o informácie, ktoré zaslal rade on. Snažil som sa dopátrať k nejakej všeobecnejšej úprave a k všeobecnejšiemu postupu v tejto oblasti a takisto rozkódovať to, prečo ministerstvo pristupuje k tomuto kroku. Odpoveďou je, že štandardne pravdepodobne tá obhajoba pôjde v tom, že tieto údaje môžu obsahovať nejaké obchodné tajomstvo alebo nejaké údaje, ktoré by nechcela protistrana, aby sa jedna strana, aby sa k nej dostala druhá. Na druhej strane si však myslím, že toto by malo byť predmetom nielen posudzovania účastníkov konania, ale to, či niekto pred radou obstál a na základe čoho obstál, by mohlo byť predmetom posudzovania aj verejnosti, aby sme mohli verejnosti urobiť, alebo ak sa bude na tieto otázky pýtať, prečo niekto licenciu dostal a prečo niekto nie, tak aby mohol na základe dokumentov, ktoré rade poslal, toto posúdiť. Nerozumiem tomu. Myslím si, že je dosť zásadný skok v tom, ako licenčná rada koná, a tento konkrétny paragraf mne sa zdá až trošička absurdný, že by som mal možnosť žiadať o údaje pred radou, ktoré som tam sám zaslal. Načo by mi boli? Veď ich mám, som ich tam posielal. Čiže to, aby sa údaje, ktoré boli rade zaslané, aby sa s ním mohla zaoberať nielen protistrana, ale aj široká verejnosť a mohla posúdiť, či rada rozhodla relevantne, keďže naše podmienky konania pred licenčnou radou sú viac súťažou krásy ako relevantne určenými parametrami, a tam by mohlo zamerať svoju pozornosť, aby sme dokázali zadať také podmienky, ktoré sú následne kvantifikovateľné a dohľadateľné, prečo jeden projekt, ktorý môže byť napísaný na A4 v licenčnom konaní, uspieva, a prečo projekt, ktorý napríklad pri obnove licencií, kde vysielateľ z licencie vysielal, nemal takmer žiadne konanie pred radou, jeho licencia obnovená nebola a úplne iný subjekt, ktorý dovtedy pôsobil ako právnická organizácia, odrazu bude frekvenčné pásma využívať lepšie ako ten, ktorý to pred ním robil 8 rokov.

    Tretí bod sa bude venovať tomu istému, čo hovoril predrečník Laci Sólymos. Viem, že v dôvodovej správe hovoríte o tom, že Komisia nás požiadala o to, aby, alebo vyjadrila obavu z možného porušenia práva Európskej únie v súvislosti s jazykovou reguláciou rozhlasového a televízneho vysielania, a teda venovala sa tomuto licenčnému konaniu. Ja mám jednu obrovskú výhradu a to je, keďže viem, že tu sedia aj právnici z ministerstva, viete si predstaviť, že bude v rámci všeobecnej platnosti a k tomu, aby existovala nejaká právna istota, že v právnom texte je definícia toho, ako bude ministerstvo alebo orgán na to určený postupovať nasledovne: "Rada je povinná posudzovať a prihliadať aj na skutočnosť, či existuje" - a teraz sa podržme - "dostatočná ponuka regionálneho vysielania."

    Čo je to dostatočná ponuka? Ako, viem si predstaviť percentuálne. V regionálnom vysielaní neexistuje, stanovíme si v štátnom jazyku 50 %, 60 %, 70%? Tomuto pravdepodobne budeme všetci rozumieť, ale dostatočnej ponuke nerozumiem. Niekde to môže byť kvantifikované ako minúta rozhlasového vysielania, niekde ako 24 hodín. Proste v rámci právnej istoty by som si dovolil apelovať, lebo je to dokonca v dvoch bodoch, keďže sa v § 47 aj § 25, čiže tam, kde je definovaná tá povinnosť, aj v paragrafe, kde sa odvoláva teda na potom nejaké možné postihy pri tomto, v oboch je zopakovaný ten istý terminus technicus, to znamená neexistuje dočasná, dostatočná ponuka regionálneho vysielania. Myslím si, že mali by sme v tomto bode vyhovieť rade a zabezpečiť vysielanie aj v jazykoch Európskej únie, ale malo by pri kreovaní právneho textu byť úplne všetkým jasné, ak ich touto povinnosťou a jej následnou vymáhateľnosťou a pokutovateľnosťou chceme zaviazať, aby nie personálne a politickými nominantmi obsadený orgán Rada pre vysielanie a retransmisiu vykladala zákon, čo dostatočné je a čo dostatočné nie je. Dajme tam percentuálne vyjadrenie a myslím si, že bude všetkým jasné, o čo ide.

    Ďalší okruh problémov je samotná problematika opony. Keďže sa tu tomu venovali dvaja poslanci predo mnou, ja nemám pred očami nejakú červenú zástavu a nepozerám sa na ochranu možno z úzkoprsého, pardon, z nejakého úzkoprsého záujmu alebo veľmi emotívne. Napriek tomu si myslím, že uvoľňovanie v oblasti audiovizuálneho pôsobenia v tejto - aj cez môj liberálny pohľad na svet - nie je celkom správna cesta. Vyčítali sme vám aj na výbore, aj predtým, okrem toho, že teda toto vypadáva zo zákona a deje sa to iba úpravou vo vyhláške, že to, čo platilo predtým, a nebolo to vymožiteľné, to znamená povinné označovanie. My sme si povedali, že my tuto, táto novela nie je celkom jednoduchá, lebo myslím, že zasahuje do piatich zákonov. Čiže zákon, ktorý ukladal vysielateľom povinnosť označovať, ak sa mal pretaviť aj do toho, že tá povinnosť bude ohraničená dennou dobou a bude sa prihliadať aj pod pokutami a príde k reálnej vymoženosti tejto povinnosti. Čiže to, čo naozaj vysielateľ označí, že je vhodné do 12 rokov, že je vhodné do 15 rokov a že vhodné do 18 rokov, sa odrazu, ak sa to dostalo teda do vyhlášky a vykonávacieho predpisu, že na toto sa bude tá vyhláška odvolávať pri zavádzaní druhej opony, tak odrazu sa tie kritériá ponížili. Jednoducho povedané, niektoré definície aj pod mohutným pripomienkovaním nakoniec Radou pre vysielanie a retransmisiu, a teda myslím trojnásobnému odloženiu účinnosti toho, prišlo k nejakému kompromisu. A zrazu sa to, čo sme aj upozorňovali, že zamerajme sa aj na programy, ktoré sú zamerané na odkazovanie na budúce obsahy, ktoré budú vysielané v tých hodinách, aby sa nám nestalo, že tieto programy budú zaraďované v inej, v inom časovom horizonte a tie budú odkazovať na tie obsahy, ktoré sú ako keby vhodné pre vyššie vekové skupiny. No a, čuduj sa svete, v medzirezortnom pripomienkovom konaní, pardon, na portáli právnych predpisov, som pozeral presne to, čo tu kolegovia kritizovali, že obsah, ktorý je vhodný pre nižšiu vekovú kategóriu, pardon, vyššiu vekovú kategóriu sa môže promovať aj v čase, kedy sa na televíziu dívajú aj deti alebo môžu dívať deti, ktoré spadajú do tej nižšej vekovej kategórie. Jednoducho povedané, platil tu zákon o povinnom označovaní a na základe neho vysielatelia označovali programy. Keď to malo byť vymožiteľné, znížili sme to o kategóriu. Čo bolo vhodné pre 18-ročných, odrazu bolo vhodné aj pre 15-ročných. A keď budeme hovoriť o upútavkách, tak to sme znížili ešte o jednu, čiže to, čo pôvodne bolo označené vhodné nad 18, tak na toto môžme upozorňovať upútavkami 12-ročné deti.

    Nemyslím si, že je to vhodné a ten príklad o vhodnosti obsahu alkoholovej fľaše je tuná, ktorý spomínala Janka Žitňanská, veľmi na mieste. Pravdepodobne k tomuto príde nejaká obhajoba. Na ňu sa teším. Tiež by som sa pripájal k tomu, aby sme mohli aspoň faktickou na ňu reagovať, či by nebolo vhodné vystúpiť k tomu v rozprave.

    Posledný okruh, ktorý, ktorý by som chcel označiť, je, sú problémy, ktoré sa tu upravujú. Týkajú sa vlastne vyberania úhrady. A mňa tam, chcem to aspoň spomenúť v rozprave, zarazil jeden bod a to je, že s údajmi, ktoré, s ktorými disponujú vyberatelia a tiež to zacitujem: "Na účely preukázania nároku podľa § 5 vyberania úhrady, kontrola platenia úhrady a vymáhanie úhrady je vyberateľ úhrady" - a bude po prijatí tejto úpravy - "oprávnený aj bez súhlasu dotknutej osoby získavať a spracúvať jej osobné údaje kopírovaním, skenovaním alebo iným zaznamenávaním úradných dokladov v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu spracúvania." Čo znamená, že bez vedomia človeka budú orgány, myslím, že je to SIPO, Západoslovenská, Stredoslovenská a Východoslovenská energetika, môcť nakladať s údajmi spôsobmi, ktoré definuje zákon alebo teda bude definovať zákon, a to je, sa budú môcť kopírovať, skenovať alebo inak zaznamenávať tieto úradné doklady. Nemyslím si, že toto je celkom správny krok, i keď na druhú stranu viem, že zosúladenie databáz s ktorými disponuje verejnoprávny vysielateľ, a databáz týchto vyberačov podľa čísla, ktoré spomínal generálny riaditeľ na výbore je to 30-percentný nesúlad medzi týmito dvomi databázami, kde pravdepodobne budú ukryté nejaké finančné prostriedky.

    Je to cesta dobrým krokom, zároveň je cesta dobrým krokom, že vedenie RTVS-ky sa po dekáde a možno aj väčšom období, čiže po niekoľko desaťročí rozhodlo teda navštíviť vyberateľov, a myslím, že spomínal pán generálny riaditeľ, že sa tam, že boli nejaké tri rokovania s týmito vyberateľmi a pravdepodobne zefektívneniu výberu a nájdenia možných zdrojov, aby neunikali, je dobrý krok. A nemyslím si, že by sme na úkor ochrany osobných údajov mali pristupovať v zákone o vysielaní a retransmisii touto úpravou, ide to urobiť aj lepšou cestou.

    Takže nemôžem inak, a preto si dovolím dať procedurálny návrh, pán spravodajca, nie o zastavení rokovania, ale na to, aby bol predmetný návrh zákona vrátený ministerstvu na dopracovanie. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Žitňanská. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči pani poslankyňa.

  • Ďakujem. Takmer so všetkým súhlasím, čo povedal pán poslanec Viskupič. Možno v jednej veci mám odlišný názor. Ja si myslím, že čo sa týka ochrany maloletých a toho tvrdenia, že by to malo byť predmetom samotného zákona, celé to znenie tej vyhlášky, aby bolo teda v zákone. Ja sa s tým úplne nestotožňujem. Ja si myslím, že by úplne stačilo, aby boli zachované tie dve časové opony v zákone a aby, naopak, boli posilnené kompetencie Rady pre vysielanie a retransmisiu, aby oni tak, ako to bolo kedysi na začiatku, vydávali metodický pokyn alebo určovali tie kritériá, pretože oni veľakrát sú vystavovaní teraz, keď je to v podobe vyhlášky tomu, že chodia im mnohé sťažnosti a oni musia len konštatovať, že nedošlo k porušeniu zákona, ale nevedia promptne reagovať, pretože naozaj vysielatelia sú veľmi vynaliezaví. Konkrétny príklad. Ja som dávala sťažnosť na Radu pre vysielanie a retransmisiu na upútavku, ktorá bola zaradená do programu, ktorý bol určený deťom, do rozprávky. Bola to upútavka na program Súdna sieň, kde jedna pani hovorila pánovi niečo v tom zmysle, že súložil s mŕtvou matkou. Táto sťažnosť bola vyhodnotená ako neopodstatnená, pretože podľa znenia vyhlášky nebola tam tá súlož znázornená, nebola detailne opísaná, čiže sťažnosť bola neopodstatnená. Keď vám poviem, nemyslite na Eiffelovku, nemusím vám ju kresliť, nemusím vám ju opisovať, hneď si ju predstavíte. Čiže ja sa skôr prikláňam k tomu, aby licenčná rada mala posilnené kompetencie, tak ako jej dávame teraz tú právomoc a dávame vlastne tú možnosť, aby ona rozhodovala pri hlasitosti reklamy. Takisto si myslím, že by mohla mať v kompetencii aj určovanie alebo teda...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou pán poslanec Viskupič. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja len veľmi krátko, aby sme sa chápali, ja nespochybňujem aj legislatívny nárok ministerstva, aby niektoré konkrétne veci upravovalo vyhláškami, to som sa snažil povedať. Ale považujem za nedobré z hľadiska právnej istoty, že ministerstvo sa ubralo úplne opačnou cestou, a to znamená, že vyhodil aj ten bod, ktorý tam bol z hľadiska tej prvej časovej opony od 6.00 hod. do 22. hod., a všetko sa dostalo do vyhlášky. Čiže ak by bola tá druhá opona, možno presne to isté, čo vravíš, zostala, resp. priamo v tele zákona sa vyskytovala táto úprava a potom následné vykonávacie kroky, tak sa vieme baviť o tom, že toto je účelné. Nemal som na mysli, aby celý podrobný výkon, tak ako je vyhláška koncipovaná, sa ocitla v zákone. To je všetko. Ďakujem.

  • Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Simon. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, keďže k tomuto návrhu za klub MOST - HÍD vystúpil pán Sólymos, nejako meritórne k podstate návrhu sa veľmi nemienim vyjadrovať, ale predsa dovoľte, aby som sa vyjadril.

    Moja, resp. výhrada strany MOST- HÍD nesmeruje len k návrhu pána ministra Maďariča a vlády Roberta Fica, ktorý je predložený, ale z veľkej časti aj k tomu, čo platí 20 rokov. Ale aj k tomu, čo pán minister predložil. Tak ako moji predrečníci pripomenuli pripomienku alebo výhradu Európskej komisie, tak táto nie je dostatočne riešená v tomto návrhu, ba čo viac, mne sa zdá, že na ministerstve úradníci si vymysleli zástupný problém, ktorý na Slovensku neexistuje, aby ho vedeli vyriešiť. Čo v prípade, keby sa vytvorila pri Trnave nejaké francúzska kolónia pri PSA a čo keby chceli vysielať vo francúzštine? Tak pre nich pán minister môže udeliť výnimku a nepotrebujú titulky ani dabing. Autochtónne menšiny na Slovensku, tí majú problém. Keď Rusíni chcú mať vysielanie vo svojom jazyku, tak tí si musia priplatiť 40 alebo 50 % naviac, lebo si musia urobiť titulky a musia urobiť dabing. Možnože v nejakom chorom, v chorej hlave alebo chorej mysli to malo nejaký zmysel, pre mňa nepochopiteľný, ale možnože pre niekoho áno pred 20 rokmi, keď bolo terestriálne vysielanie a bolo možné robiť efektívne cenzúru vysielania na území Slovenskej republiky. V čase plnej internetizácie, digitálneho vysielania, v čase, keď je možné na Slovensku chytiť stovky televíznych vysielaní z celého sveta, tak dneska to je problém. Máme donútiť našich, naše menšiny, či už maďarské alebo rusínske, alebo rómske, alebo neviem aké, aby si išli za hranice v Maďarsku, urobili si tam televíznu stanicu a pripravili program z územia Slovenskej republiky a dali to na satelit a stade to vysielali, lebo to prijímali u nás, lebo to vtedy bude pre nich o 40 % lacnejšie. Ja osobne si myslím, že tá výhrada Európskej komisie smerovala práve do tejto oblasti, aby táto, toto znevýhodnenie tu nebolo. Je pre nás lepšie, keď to bude zo zahraničia? Osobne si myslím, že nie. Ekonomické znevýhodnenie, lebo toto nie je nič viac, nič menej, len ekonomické znevýhodňovanie menšín žijúcich na Slovensku. Pretože pán minister si vytvára v zákone možnosť síce na výnimku, ale umožniť nejakej tej "francúzskej" alebo akej kolónii na Slovensku, že oni môžu mať svoje vysielanie z územia Slovenskej republiky a nepotrebujú mať ani titulky, ani dabing.

    Práve preto by som chcel poprosiť pána ministra, aby v ďalšom legislatívnom procese sa hlbšie pozrel a oboznámil sa s touto pripomienkou aj Európskej komisie, aj s tým, že doba postúpila a internetizácia, plná internetizácia a digitálne vysielanie na Slovensku tiež platí, aby menšiny ako maďarská, rusínska a ostatné menšiny autonómne na Slovensku neboli ekonomicky znevýhodnení v tom, keď chcú vysielať o tom, čo sa o nich, okolo nich deje z daného regiónu, aby to mali takýmto spôsobom umožnené. Keďže som počúval spoločného spravodajcu a nespomenul výbor pre ľudské práva a menšiny pri tom, že komu má byť táto tlač pridelená, a keď sa to týka aj vysielania v jazyku menšín, tak by som si dovolil teraz dať návrh, aby sa výbory rozšírili a tento materiál sa pridelil aj výboru pre ľudské práva a menšiny.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Sólymos. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vlastne my tu riešime taký problém, čo pán kolega Simon už naznačil, asi 20 rokov a to je problém toho jazykového zákona, ktorého dôsledkom je aj tento problém, ktorý nás núti riešiť tieto veci, ktoré nám vytýka Európska komisia. Ja si viem predstaviť, že keď takýto návrh prejde v takomto znení, v akom je predložený, predkladaný, tak keď niekto povedzme z Dunajskej Stredy príde z požiadavkou, že chce vysielať, mať licenciu alebo žiada licenciu na vysielanie v maďarskom jazyku, tak ako tá rada bude skúmať, že či tí ľudia a Maďari, ktorí tam žijú v Dunajskej Strede, či sú občania Európskej únie, ale nie Slováci. To znamená, či prišli odniekiaľ inokadiaľ z Maďarska alebo či sú vlastne občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti, lebo na nich sa to nevzťahuje, hej? To znamená, že na Maďarov, ktorí keby prišli sem, poviem 2000 ľudí, za nejakou prácou a usadili by sa v Dunajskej Strede z Maďarska a oni by žiadali, tak na nich by platilo úplne iné pravidlo, ako na tých Maďarov, ktorí v tom regióne žijú. Je to úplne choré. Ďakujem pekne.

  • Nechcete, pán poslanec, reagovať? Nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Áno, nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Najprv k tým výzvam niektorých poslancov, aby som vystúpil v rozprave.

    Ja zvyknem pri predkladaní zákonov vystupovať v rozprave. Ak na druhej strane aj poslanci rešpektujú tiež určité pravidlá alebo zvyky, že v prvom čítaní sa predovšetkým vyjadrujeme k zákonu ako celku a nerozpitvávame jednotlivé paragrafy alebo že niektorý pán poslanec tiež rešpektuje určité pravidlá a neposadí sa v tejto sále na každú stoličku, o ktorej si podvedome myslí, že by mu mala asi patriť.

    Takže ja budem mať záverečné slovo v tejto chvíli, ale ten legislatívny proces je taký, že tento návrh prejde aj výborom, prejde aj druhým čítaním a tam bude určite priestor na to, rozobrať si aj podrobnejšie veci, reagovať na to, pýtať sa a z mojej strany aj vystúpiť v rozprave.

    Musím sa hneď na úvod ohradiť proti tvrdeniu pána poslanca Sólymosa a čiastočne aj voči tvrdeniam pána poslanca Simona, že novela zákona prináša ďalšiu skrytú prekážku pre cudzojazyčné vysielanie na území Slovenskej republiky. Naopak, zavádza možnosť vysielať pre občanov cudzieho štátu alebo občanov cudzích štátov žijúcich na území Slovenskej republiky v ich jazyku. A musím zdôrazniť, že s tým riešením, ktoré prinášame, je Komisia spokojná a nie je to niečo, pán poslanec Simon, čo sme si vymysleli na ministerstve. Komisia upozornila, budem citovať: "na potrebu zabezpečiť v oblasti poskytovania rozhlasových a televíznych služieb dôsledné uplatňovanie čl. 56 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorý garantuje slobodu neobmedzeného poskytovania služieb pre príslušníkov členských štátov Európskej únie, ktorí sa usadili na území iného členského štátu Európskej únie." A keby sme túto otázku neriešili, tak nám proste hrozí konanie Európskej komisie voči Slovenskej republike. Čiže nič sme si na ministerstve nevymysleli a snažili sme sa Komisii v tomto zmysle vyhovieť a Komisia s týmto navrhovaným riešením vyjadrila alebo vyjadruje zatiaľ spokojnosť.

    Pán poslanec Sólymos otvoril otázku a takisto aj pán poslanec Simon, ktorou sa v tejto novele nezaoberáme, a to je menšinové vysielanie a povinnosť jeho titulkovania, ale poviem, že tu sa asi nedohodneme, pretože ja na rozdiel od vás ako dôvod tejto povinnosti nevnímam ohrozenie štátneho jazyka, ale dôvodom je potreba zrozumiteľnosti menšinového vysielania aj pre tých občanov Slovenskej republiky, ktorí menšinový jazyk neovládajú, a to je aj rozdiel medzi tým vysielaním bez štátneho jazyka, ktoré je určené občanom cudzích štátov a menšinovým vysielaním, ktoré je určené občanom Slovenskej republiky, či patria k menšine, alebo nepatria.

    Pani poslankyňa Žitňanská nás trochu pochválila, ale hlavne teda pokritizovala za to, že zo zákona vypadne text o časovej opone. To je však v tom zmysle, že my sme sa rozhodli túto vec riešiť vo vyhláške, legislatívne logické riešenie, ak by jednotný systém označovania bol obsiahnutý v zákone, tak by to v zákone, samozrejme, aj zostalo. Poslanci však nestrácajú dohľad nad touto oblasťou, pretože vykonávajú dohľad nad Radou pre vysielanie a retransmisiu.

    Otázka upútaviek - opäť priamo s touto novelou nesúvisí alebo aspoň v tom zmysle, ako ste ju nastolili vy a ako aj potom pán poslanec Viskupič, ale ja vám poviem, že ja osobne nevidím nič zlé na tom, ak upútavka na pätnásťkový program a ak jej obsah zodpovedá kritériám určeným pre denné vysielanie, je vysielaná pred 20.00 hod., a ak upútavka na osemnásťkový program, ak jej obsah zase zodpovedá kritériám pred 22.00 hod., je vysielaná pred 22.00 hod., a pretože tu sme, myslím si, pri tej otázke, akú funkciu má označovanie programov? Ja si myslím, že to, že sa programy označujú, má predovšetkým indikovať rodičom, pred čím majú deti ochrániť. A na tom, či rodičia dokážu dieťaťu po 20.00 hod., resp. po 22.00 hodine zabrániť, aby daný program pozerali, na tom upútavka nič nezmení.

    Pán poslanec Hlina, ja teda nebudem hovoriť, že nehovoríte pravdu, ja si myslím, že sa mýlite. Vy tvrdíte, že táto novela spôsobí, že ten, ktorý naruší vývin maloletých, nedostane pokutu, a zrejme vychádzate z toho, čo teda potom ešte pochopil teda pri vašom pokračovaní v rozprave, že sa vypúšťa pôvodný § 20 ods. 3, lenže v tomto paragrafe zostáva odsek 5, ktorý bude odsekom č. 4 po prečíslovaní, ktorý hovorí o povinnosti vysielateľa, vysielateľa zaraďovať programy v súlade s vyhláškou, a za porušenie tejto povinnosti zostávajú sankcie. A budem citovať ten odsek: "Vysielateľ programovej služby je povinný zohľadniť vekovú vhodnosť programov a iných zložiek programovej služby pre maloletých a zabezpečiť ich časové zaradenie v súlade s podmienkami ustanovenými osobitným predpisom." A tu sa odkazuje na audiovizuálny zákon. Čiže a to je naozaj to podstatné a budeme o tom v druhom čítaní, ak chcete, diskutovať. Nie je pravdou, že po schválení tejto novely sa nikomu nič nestane v zmysle sankcií. Návrh tohto zákona sankcie nielenže neruší, naopak, niektoré sprísňuje, napr. pri nesprávnom zaradení programu a zavádza aj nové povinnosti, za porušenie ktorých budú nové sankcie, napríklad za neposkytnutie informácie rade potrebných na kontrolu udržiavania povinností pri vysielaní pre nepočujúcich a nevidiacich.

    Pán poslanec Viskupič, už som to tak ako keby naznačil, no vy ste položil otázku, prečo sa opona nezaviedla zákonom ale vyhláškou? Je to vec názoru. My sme toho názoru, že na to stačí vyhláška, budete mať väčšinu, presadíte váš názor a zavediete nejakým spôsobom vyhlášku, aj keď si nemyslím, že asi v celom nejakom obsahu, ale povedzme túto kompetenciu alebo tieto otázky do zákona.

    Nezávislé vysielanie - vysvetlím to nasledovne. Tam je totiž dôležitá, áno, znížila sa hranica z 15 % na 10 % európskej nezávislej produkcie a tu je dôležité - z 20 na 15, pardon, 20 na 15, preto som 10, lebo tú 10 % hranicu majú v Čechách, v Rakúsku, v Poľsku - a tu je dôležité si uvedomiť, ako sa definuje tá európska nezávislá produkcia a, žiaľ, definuje sa tak a stále to je pre nás záväzné, že sa do nej nemôžu zarátavať tie programy, ktoré sú závislé na vysielateľovi. To znamená, tam nemôžeme zarátavať programy akože "nezávislých" producentov, ktoré koprodukovali s vysielateľmi, s televíziami, a takisto sa do tejto kvóty nezarátavajú programy iných európskych verejnoprávnych vysielateľov. Čiže prax bola taká pri takejto vysokej kvóte, že RTVS bola v zásade, aby naplnila tú kvótu, nútená nakupovať lacné, menej kvalitné európske programy a o to menej prostriedkov jej povedzme zostávalo na nejakú spoluprácu zmysluplnejšiu s našimi producentmi. Takže my sme nešli na tú hranicu povedzme tak, ako je v Čechách, ako je v Poľsku, v Rakúsku 10, nechali sme 15 %. Neznamená to ako keby menšiu kvalitu tej európskej produkcie, naopak, možnože sa to rozšíri a dostane väčší balík peňazí na spoluprácu s našimi nezávislými producentmi, aj keď podľa definície zlacňuje tie produkty, ktoré urobia v koprodukcii s RTVS, nemajú charakter nezávislej európskej produkcie. Čiže tam by sa možno zarátala nejaká, neviem, čisto súkromná nemecká telenovela. No tak preto a zavádzame vlastne tú 10 % hranicu pre alebo kvótu pre novú. To ozvučenie je, si myslím, dobré, to je vlastne, nesmie byť staršia ako 5 rokov.

    Poviem a to zmienil aj pán poslanec Sólymos a vy ste sa k tomu vrátili, k tej dostatočnej ponuky vysielania. Jednoducho to má posúdiť rada a podľa situácie v konkrétnom regióne. To sa podľa nášho názoru nedá celkom explicitne a ako vyjadriť nejakými parametrami. Áno, je to na rade, aby posúdila, či v dostatočnej miere je v danom regióne zabezpečené vysielanie v štátnom jazyku.

    K tej téme vyberania úhrad alebo k tomu skenovaniu len poznámka, že RTVS skenuje a kopíruje iba podklady, ktoré pošle sám platiteľ, a vy ste sa ešte zmieňovali aj o tom pri licenčnom konaní, že účastník môže nahliadnuť iba do toho, čo sa týka iba jeho. Vychádza to z praxe, že často vzniká taký nekalý konkurenčný boj medzi žiadateľmi. Takže toto má zabrániť tomu, aby mohli, poznajúc projekt tej druhej, toho druhého žiadateľa, nejako sa tomu prispôsobiť. Nič iné v tom nie je.

    Na záver v zásade k takému malému sporu medzi pani poslankyňou Žitňanskou a pánom poslancom Viskupičom, čo má byť v tom zákone a nemá byť a čo má riešiť rada a nemá riešiť rada, tak rada nie je oprávnená vydať všeobecné záväzné akty, čiže to by som sa staval skôr na stranu Viskupiča, keby on mal tú pozíciu a tú moc presadiť ten svoj názor, a bolo by to v zákone.

    Ďakujem, pani podpredsedníčka, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Chce zaujať v rozprave stanovisko spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej nasleduje prvé čítanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 663, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 637.

    Odovzdávam slovo ministrovi kultúry... (reakcia z pléna), no však práve pozerám, že ako spravodajca prídete až neskôr, najprv ešte pán minister tu mal záverečné slovo pred chvíľou.

    Odovzdávam slovo ministrovi kultúry, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči pán minister, máte slovo.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 663.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorým meníme zákon o Audiovizuálnom fonde, predkladám ako iniciatívny materiál a poskytovanie finančných prostriedkov na podporu audiovizuálnom priemyslu je po zriadení Audiovizuálneho fondu a po začatí jeho podpornej činnosti ďalším systémovým opatrením v oblasti audiovizuálnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike.

    Doterajšia podporná činnosť, ktorú Audiovizuálny fond kontinuálne uskutočňuje od roku 2010, znamenala predovšetkým dôležitý rozvojový impulz pre audiovizuálnu kultúru s jej hodnotovou orientáciou a s kultúrnym rozmerom. Preukázateľne pozitívne výsledky doterajšej podpornej činnosti fondu sa prejavujú nielen v náraste počtu slovenských hraných dokumentárnych animovaných audiovizuálnych diel, ale aj v ich narastajúcom ohlase a získaných oceneniach na významných medzinárodných festivaloch.

    Napriek pozitívnym hodnotovým výsledkom aj rozvíjajúcemu sa profesionálnemu zázemiu však audiovizuálne prostredie na Slovensku stále nie je dostatočne konkurencieschopné, najmä pokiaľ ide o výrobné a technologické zázemie audiovizuálnej produkcie, ako aj z hľadiska dostupnosti finančných zdrojov a investícií do audiovizuálnej produkcie mimo sféry verejných financií. V krajinách s porovnateľným audiovizuálnym trhom, aký existuje na Slovensku, objektívne, objektívne teda nie je možné z využívania a distribúcie audiovizuálnych diel generovať finančné zdroje potrebné pre rozvoj audiovizuálneho priemyslu, pre budovanie infraštruktúry aj pre investície do ďalšej, najmä finančne náročnejšej audiovizuálnej produkcie. Existencia a rozvoj audiovizuálneho priemyslu, ako aj produkcia náročnejších filmových žánrov je na Slovensku stále závislá jednak od podpory z verejných financií a jednak zo zahraničných investícií do filmovej produkcie a súvisiacich služieb. Pre slovenský audiovizuálny priemysel je v súčasnosti charakteristická nízka miera konkurencieschopnosti, limitované finančné aj technologické možnosti na realizáciu náročnejších diel a takmer výlučná závislosť na domácej produkcii (televízne diela, rozpočtovo aj realizačne menej náročné filmy z nezávislej produkcie aj postupný klesajúci objem audiovizuálnej reklamnej produkcie).

    Vývoj filmovej produkcie na Slovensku je dlhodobo poznačený absenciou zahraničných produkcií, čím dochádza k neúmernej závislosti slovenského audiovizuálneho priemyslu takmer výlučne od domácich finančných zdrojoch, občas doplnených z európskych programov a fondov, ako je MEDIA, Euroimages. Pre zahraničné produkcie, ktoré v minulosti nakrúcali na území Slovenskej republiky buď formou koprodukcií so štátnym filmovým podnikom, alebo s využitím jeho výrobných kapacít a služieb, v súčasnosti neexistuje žiadna forma štátnej podpory ani zvýhodnenia, ktorá by mohla byť motiváciou pre realizáciu zahraničných filmov na Slovensku. Pritom v okolitých krajinách, ako aj v iných európskych krajinách s porovnateľným audiovizuálnym trhom je takýto systém štátnej podpory súkromných investícií do filmového priemyslu už zavedený a prináša preukázateľné efekty nielen z hľadiska návratnosti v príjmoch verejných rozpočtov, ale najmä z hľadiska rozvoja audiovizuálneho priemyslu v danej krajine, jeho infraštruktúry, technologickej inovácie aj profesijného zázemia.

    Je prirodzené, že jednotlivé európske štáty v súčasnosti intenzívne uplatňujú rôzne formy stimulov pre zahraničné produkcie, aby tak podporili aj stabilitu a rozvoj priemyselnej základne, ktorá je nevyhnutná pre rozvoj vlastnej audiovizuálnej kultúry. Myslím si teda, že naša audiovizuálna kultúra nemôže dlhodobo a úspešne fungovať bez svojej priemyselnej, technologickej, výrobnej, profesijnej základne.

    Relevantným faktorom pre rozhodovanie zahraničných produkcií nie sú primárne nominálne náklady jednotlivých tovarov a služieb či profesií, ale výsledné náklady po zohľadnení podporného systému, ktorého daná krajina poskytuje pre podporu investícií filmového priemyslu. Tieto výsledné náklady potom v kombinácii s ďalšími ekonomickými faktormi tvoria mieru príťažlivosti v danej krajine z hľadiska investovania do audiovizuálneho priemyslu. V prípade vytvorenia podporného mechanizmu v Slovenskej republike, ktorý bude porovnateľný s okolitými krajinami, môžu byť v rozhodovacom procese zahraničných produkcií za ďalšie výhody Slovenskej republiky považované aj jej členstvo v eurozóne, existujúci daňový systém, stabilný a transparenčný dotačný systém v audiovízii, flexibilita administrácie navrhovaného podporného mechanizmu, geografická poloha aj dostupné služby či kvalifikovaná pracovná sila.

    Navrhovaný systém podpory investícií do audiovizuálneho systému svojím zameraním a administratívnym mechanizmom predstavuje koncepčne vo vzťahu k existujúcemu dotačným mechanizmu komplementárne riešenie pre komplexné zabezpečenie strategických cieľov a rozvojových zámerov audiovizuálnej kultúry v Slovenskej republike.

    Očakávanými efektmi navrhovaného mechanizmu sú najmä:

    - vyvolanie záujmu zahraničných produkcií o nakrúcanie a realizáciu audiovizuálnych diel v Slovenskej republike,

    - vytvorenie impulzov pre rozvoj chýbajúcej infraštruktúry audiovizuálneho priemyslu v Slovenskej republike, najmä v oblasti moderných technológií,

    - zvýšenie medzinárodných konkurencieschopnosti audiovizuálneho priemyslu,

    - pozitívne prínosy pre verejné rozpočty, dane a odvody, rozvoj služieb a pracovných príležitostí v audiovízii,

    - prínos pre propagáciu a prezentáciu Slovenskej republiky a jej regiónov,

    - zvýšenie príležitostí pre uplatnenie profesií a pre získanie profesijných skúseností aj na takých projektoch, ktoré svojou finančnou a realizačnou náročnosťou výrazne prevyšujú potenciál slovenského producentského prostredia.

    Reálny ekonomický prínos bude možné pomenovať a kvantifikovať iba na základe uskutočnenia a vyhodnotenia viacerých projektov, ktoré budú z tohto programu podporené, predpoklad vyhodnotenia ku koncu roka 2015.

    A, zjednodušene povedané, to je vlastne podstata tohto stimulu, ak niekto produkuje film, ktorý, ktorého rozpočet minimálne musí byť 2,5 mil. eur, a 2 mil. eur je ochotný preinvestovať na území Slovenskej republiky prostredníctvom firiem, ktoré sú zdaňované v Slovenskej republike, a prostredníctvom osôb, ktoré takisto platia dane v Slovenskej republike, tak z takto preinvestovaných 2 mil. a viac si môže nárokovať 20 % finančný stimul. Pričom na to, aby sa o takúto dotáciu uchádzať, musí prejsť kultúrnym testom, všetka administrácia týchto vecí by mala prebiehať alebo bude prebiehať v Audiovizuálnom fonde.

    Kultúrny test, v zákone to je ako súčasťou návrhu, kedy sa budujú určité kritériá, to znamená, čo je obsahom filmu, aká je tam účasť slovenských tvorcov, spolutvorcov, je to obodované a musí získať určitý počet bodov. Keď to získa, vydá mu Audiovizuálny fond potvrdenie, on predloží rozpočet, to potvrdenie platí 3 roky, do troch rokov ak tu preinvestuje 2 mil. a viac, tak dostane naspäť 20 %. Ja sa domnievam a predkladám to nielen ako vec, ktorá sa týka úzko audiovizuálneho priemyslu, že toto môže mať výrazný vplyv pozitívny aj ekonomicky, v konečnom dôsledku aj na zamestnanosť, pretože pri veľkých produkciách nezamestnaných na pomerne dlhé obdobie, veľa ľudí, veľa kvalifikovaných ľudí, samozrejme, aj ľudia na komparze atď. Skúsenosti z okolitých štátov hovoria, že to nie sú zanedbateľné investície.

    Ďakujem, toľko na úvod.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Petrovi Náhlikovi. Teraz máte slovo, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku vybraných vplyvov a doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 19. augusta 2013 č. 637 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali:

    - ústavnoprávny výbor,

    - výbor pre financie a rozpočet a

    - výbor pre kultúru a médiá.

    Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Vážená pani predsedajúca, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto ústne? Jeden, dvaja poslanci, traja, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pani poslankyňa Vášáryová.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán minister, len v krátkosti k jednému bodu, o ktorom ste sa zmienili aj vo svojom vystúpení.

    Suma, ktorú tu bude musieť cudzia filmová produkcia investovať, je nastavená na 2 mil. eur. A teraz poprosím o logické myslenie. V Českej republike je to 660-tisíc českých korún, prepočítajte si to, v Maďarsku to nie nič, žiadna podmienka. V Českej republike majú fungujúci Barrandov, v Maďarskej republike si to dali ako jeden z cieľov kultúrnej politiky. A teraz si dajte otázku, ak logicky rozmýšľate, kto príde na Slovensko? Mám správy, že to malo byť 10 mil. eur, som veľmi šťastná, že to nakoniec skončilo len na dvoch, ale aj táto suma je príliš veľká. My nemáme už Kolibu, to zázemie, kde by mohli minúť tie peniaze, my nemáme ani - no, musíme si to povedať - celkom profesionálne tímy. Čoby sme i m ponúkli? Čo? Prírodu? Príroda je pekná aj na Balkáne. Alebo z poľskej strany Tatier, tam tiež majú stimuly, ale sú nižšie.

    Takže moja otázka, aj keď nebudete vystupovať v rozprave, pán minister, je, prečo je táto suma vyššia ako v okolitých krajinách? To nesplní podľa mňa ten účel. Hovorila som o tom s mnohými filmármi a ľuďmi, ktorí robia v Čechách tieto produkcie, tá suma sa mi zdá príliš vysoká. Ďakujem.

  • Faktické poznámky nie sú na vystúpenie pani poslankyne, ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Sulík.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ctené dámy a páni, ja by som teda veľmi ocenil, keby, pán minister, ste aj vy vystúpili v rozprave, aby bola možnosť faktickými poznámkami ešte na vás reagovať.

    Ja teda nie som odborník do kultúry a do takýchto, do tejto oblasti na rozdiel od mojej predrečníčky a chcel by som sa držať len ekonomickej stránky a koniec koncov aj vy, pán minister, ste argumentovali dosť intenzívne ekonomickými výhodami teda, že kvôli stimuly stúpne zamestnanosť, že to bude mať pozitívne ekonomické dopady, viac daní, viac odvodov atď.

    Tak ja by som sa chcel spýtať, po prvé, vravíte, ak som správne pochopil, keď niekto preinvestuje 2,5 mil. eur, z toho minimálne 80 %, čiže 2 mil. na slovenských subdodávateľov, tak môže si nárokovať, resp. má možnosť dostať túto, tú dotáciu. Správne som to pochopil, áno? Teraz je moja otázka, že keď niekto preinvestuje na rýdzo slovenský projekt 2 mil. eur, tak nedostane, nemá nárok na dotáciu, keď preinvestuje 2,5 mil. eur a z toho 2 mil. eur na tú slovenskú časť, tak má. Čiže z tohto pohľadu veci my vlastne od niekoho, kto je pripravený preinvestovať 2 mil. eur, tak my od neho chceme ešte, aby ďalších 500-tisíc eur povedzme dal niekam do zahraničia. Otázka je, teda že čo sa vlastne chcem opýtať, je, prečo musíme mať dve hranice, prečo nestačí povedať, že však kto preinvestuje na domácich 2 mil., no tak dostane tú dotáciu? Prečo je to potrebné komplikovať ešte ďalšou nejakou arbitrárnou hranicou, že celkový objem musí byť 2,5 mil. eur, to po prvé.

    Po druhé moja druhá otázka je, v podstate to, čo sa pýtala aj pani poslankyňa Vášáryová, že kde ste došli na tú hranicu 2 mil.? Mne je zrejmé, že to sú všetko arbitrárne stanovené hranice, že povedzme nejakí vaši úradníci povedali 2 mil. bude dobré, ale keď sa stanovujú arbitrárne hranice, tak asi má zmysel, ja teda som odporca arbitrárnych hraníc, áno, najlepšie je, keď nemáme žiadne takéto arbitrárne hranice, ale keď už ich máme, asi má zmysel sa pozrieť, či už okolité krajiny, či už nejaká minulá prax, alebo nejaké skrátka skúsenosti. No a práve sme počuli, Poliaci nemajú žiadnu, Česi majú 600-tisíc korún, čiže 20-tisíc eur alebo 30-tisíc eur, alebo niečo medzi tým a my máme 2 mil.

    No a s týmto súvisí aj moja ďalšia otázka, že prečo vlastne potrebujeme hranicu nejakú? Je ten filmový producent, ktorý vyrobí produkt za 2 mil. alebo 2,5 mil., on je lepší ako traja producenti, kde každý z nich vyrobí po milióne alebo po 800-tisíc? Nemalo by nám to náhodou byť jedno alebo nemali by sme byť radšej mať veľa menších producentov ako jedného veľkého, ktorý keď vstane, dvihne kotvy a pôjde zrovna tie Tatry filmovať zo severnej strany a už je preč. Ja si myslím, že keď sa bavíme čiste ekonomicky, tak predsa je lepšie mať veľa drobných, ktorí dokopy urobia nejaký objem ako jeden veľký. Preto, keď už nejaká podpora, tak predsa by bolo lepšie nemať tú podporu viazanú na žiadnu hranicu a potom skrátka je veľa drobných filmárov, môže sa o túto dotáciu uchádzať.

    Moja ďalšia otázka by bola, to som neporozumel úplne presne z vášho vystúpenia, pán minister, že či to je nárokovateľné - kto teda splní objektívne kritériá, tak má na to nárok - alebo či rozhodne nejaký úradník, že kto dostane, kto nedostane? Smiem sa spýtať, je to nárokovateľné, či?

  • Reakcia predkladateľa.

  • Tak je to nárokovateľné, tak vtedy áno. Čiže keď splní podmienky, tak má na to nárok? Dobre, to je minimálne pozitívum, samozrejme, ešte horšie by bolo, že musí splniť nejaké podmienky a potom navyše ešte úradník povie, tomu dám, tomu nedám, lebo to je, samozrejme, mimoriadne živná pôda pre korupciu, ale teda chcem, chcem dúfať, že je to tak, chcem veriť, že je to tak, ako ste práve povedali, že, O. K., keď on splnil podmienky, keď spravil kultúrny test, kde sú, chceme tiež veriť, samé objektívne požiadavky, tak keď to splnil, tak už sa nebude prihliadať na to, že či má rád SMER-ákov, alebo, alebo nemá rád atď.

    No, teraz ale ďalšia otázka, no, myslím si, že teraz idem, ideme k tým zásadným otázkam. Prečo je vytvorenie filmu alebo audiovizuálneho diela lepšia vec ako postavenie, postavenie nejakej špecializovanej knižnice? Prečo je vytvorenie audiovizuálneho diela lepšia vec ako, ako zriadenie materskej škôlky? Inými slovami, prečo práve tu dávame dotáciu? Ja chápem, teda vy ako minister kultúry sa staráte o kultúru, len dívať sa čiste z tohto pohľadu je možnože trochu zúžený pohľad. Či by nebolo lepšie povedať, dobre, každý, kto robí niečo prospešné pre spoločnosť, niečo zanechá, niečo tvorí, niečo buduje, tak podporme každého a zamestnáva ľudí a platí tu dane, samozrejme. Ale keď chceme podporiť každého 20 %, potom by bola možno aj namieste otázka, či nebolo by lepšie radšej zrušiť daň z príjmu, to je zhodou okolnosti 20 % - a tým pádom sme vlastne podporili každého. No a teraz si myslím, že už je zrejmé každému tu z prítomných, no to nejde predsa, lebo štátny rozpočet by predsa skolaboval. My teda donútime všetkých daňovníkov, aby platili dane, a potom arbitrárne povieme, títo ľudia, ktorí produkujú filmy, audiovizuálne diela, podnikajú tak ako vy všetci ostatní, ale oni sú lepší ako vy a im budeme vlastne tú daň alebo im budeme z vašich daní, milí daňovníci, milí podnikatelia, im budeme 20 % platiť. Toto je zásadná otázka, či má štát do takejto miery do toho vstupovať. Ja chápem, že zrovna ľavicové strany sú za takéto štátne zásahy, je to úplne legitímna vec, nakoniec na tom sa vyhrávajú - prehrávajú voľby. Náš pohľad je iný, žeby to nemalo byť, ale keď už to je, tak bolo by veľmi dobré to spraviť, pokiaľ možné, tak poriadne.

    A vrátim sa teda k tým mojim prvým otázkam, prečo práve taká hranica, prečo tam musí byť tá podmienka, že ešte musí aj 500-tisíc eur niekam inde preinvestovať, či by nestačila len podmienka, kto preinvestoval 2 mil., to dostane?

    No a na záver ako som vravel, veľmi teda dúfam, že je to naozaj nárokovateľné a že to dostane každý, kto splní vopred dané kritériá. Veľmi pekne ďakujem.

  • S faktickými poznámkami jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pani poslankyňa Vášáryová.

  • Pán poslanec Sulík, ja vám prečítam jeden, jeden z bodov kultúrneho testu:

    "Dielo významnou mierou prispieva k rozvoju niektorého z audiovizuálnych žánrov alebo k rozvoju kreativity a originality audiovizuálneho spôsobu zobrazovania skutočnosti."

    To je skutočne kritérium, na ktoré môžete sa odvolávať, to je, to bude normálna domáca úloha, to si budú všetci písať.

  • Povedané so smiechom.

  • Tieto kritériá toho kultúrneho testu sú, samozrejme, nemerateľné a budú sa subjektívne posudzovať, o tom niet pochýb. A znovu hovorím, že ten test realizačných kritérií je, že sa bude to robiť v štúdiách Slovenskej republiky, bola by som rada vedieť, ktoré štúdio, prekristapána, je vhodné na, na točenie filmov, lebo ja neviem o žiadnom. Viem, že točia v Pisztoriho paláci niektoré filmy, ale to rozhodne neplatí medzi štúdiá Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pekne za pripomienku. No, keď je to tak, ako vravíte, tak o to skôr by malo byť veľmi dôležité, že aké sú to konkrétne kritériá a tie kritériá by mali byť nespochybniteľné, nemal by tam do toho vstupovať práve ten subjektívny prvok, že niekto, zrejme úradník na ministerstve kultúry povie, tento človek neopisuje skutočnosť dosť alebo realitu, neopisuje ju kreatívnym spôsobom alebo opisuje ju nie verne, alebo neviem čo, lebo to všetko potom je priestor pre korupciu, to predpokladám, pán minister, aj vy s tým budete súhlasiť a nakoniec dúfam, že nerobíte pravidlá len počas fungovania vašej vlády, ale ktoré by mali dlhodobo fungovať, a keď už takéto pravidlá zavádzate, bolo by dobré, aby tam bola miera objektívnosti, aby bola čím vyššia, aby jednoducho niekto, kto si vopred prečíta zákon, uvidí, v poriadku, ja musím splniť toto, toto, toto, a keď to splním, tak žiaden úradník mi už nemôže zabrániť v tom, aby som tú dotáciu dostal, odhliadnuc od toho, že dotácia sama osebe ekonomike škodí. Ďakujem pekne.

  • Ďalší, ktorý vystúpi v rozprave, pán poslanec Viskupič. Pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, bavíme sa tu o návrhu zákona, ktorý bol uvedený ako iniciatívny dokument, ktorý hovorí o novom systéme zavádzania štátnej podpory, alebo možnože už aj v kultúre budú existovať tzv. investičné stimuly pre podnikateľov, ktorí chcú, môžu, budú mať záujem investovať do audiovizuálneho priemyslu na Slovensku.

    Ja mám nejaké dve základné výhrady, ja sa úplne stotožňujem, bola to rovnako moja výhrada, ktorú hovoril Richard Sulík, že dvojitá hranica pri 2,5-miliónovej produkcii, ktorá ako keby mala prísť zo zahraničia, a ak sa zaviaže alebo teda nejakým spôsobom bude preukázateľné, potom neskôr to potom v rozprave rozvediem, kde ja mám obrovský problém, a chcem sa pýtať aj na, či nebude problém s Európskou úniou, ak odcitujem to uvedené znenie zákona z hľadiska daňového domicilu na Slovensku a jeho podmienenosti pri tomto, či to nevzbudí problém. Prečo to tak komplikujeme, keď už sme sa teda rozhodli ísť cestou investičných stimulov, ktoré by mali mať nejaké blahodarné účinky na fondy?

    Ja mám asi tri okruhy otázok a odpustite mi, pán minister, ale v jednom bode sa budem venovať hlavne pri tom kultúrnom teste aj nie celkom filozofii zákona, ale troška konkrétnejšie, možnože tam mám tri veci, na ktoré by som potreboval odpoveď.

    Dôvodová správa hovorí a dovolím si zacitovať, že tieto investičné stimuly sa budú týkať, je tu asi preklep, malo by tu byť uvedené na tvorbu, je tu uvedené, že: "No tvorba a výroba realizačne náročnejších filmových diel" - na čo budú tieto stimuly použité - "a žánrov (napr. teda rozprávka, fantasy, sci-fi, historické filmy a pod.)"

    Vychádzam z toho, že dôvodová správa, pravda, nebude tým záväzným dokumentom, ktoré by asi určovali tie parametre, ale priamo teda potom následne v kultúrnom teste tu hovoríme o diele alebo "dielo by malo spĺňať a efektívne prispievať k rozvoju audiovizuálnej výchovy, hodnotovej orientácie detí a mládeže". S týmto bodom v rámci tých piatich bodov, raz, dva, tri, štyri, päť, šesť, šiestich bodov prvej časti kultúrneho testu mám však najmenší problém. Možno s určitou mierou nadsádzky pani poslankyňa Vášáryová tu odcitovala jedno z dosť ťažko merateľnou mierou objektivity a to, čo sa pýtal pán poslanec Sulík, či je to nárokovateľné, z toho, ako som ja zákon študoval, aj z tých predmetných ustanovení by som nedokázal teda odkývať hlavou, ako bolo odpovedané, a skôr by som ťa nepotešil, pán poslanec, mám predpoklad, že je to v obrovskej miere závislé od subjektívneho rozhodnutia kreačného orgánu, ktorý bude pravdepodobne dohliadať, a o žiadnej nárokovateľnosti tuná nemôže byť reč, pretože ako dokážeme my objektívne pôsobiť, objektívne zhodnotiť, či to dielo, ktoré by mohlo mať nárok z parametrov, ktoré sú zaradené a môžu získať najväčšiu mieru bodov v tom kultúrnom, čiže 5 bodov z 24 oprávnených je, "ak je založená na zobrazení významnej spoločenskej hodnoty v európskom kontexte, ako napr.: kultúrna rozmanitosť, sloboda, spravodlivosť, solidarita, tolerancia, rovnosť, ochrana práv detí, ochrana menšín, ľudských práv, ochrana životného prostredia, rešpektovanie tradícií, sloboda, solidarita", všetko je. Čiže ale môžeme to dať do jednej - proste to je svetový mier, všetko, proste čiže toto predpokladám, že je jedna a dostáva to 5 bodov z 24 bodov, môže teda dostať.

    Druhé kritérium, "ak je väčšina diela nakrútená v pôvodnom jazyku," to je to exaktnejšie, "ktorý je niektorým z jazykov európskych krajín, krajín Európskej únie".

    Ten štvrtý bod citovala pani kolegyňa, čiže "dielo významnou mierou prispieva k rozvoju niektorého z filmových žánrov alebo k rozvoju kreativity a originály filmového audiovizuálneho spôsobu zobrazovania skutočnosti", 4 body z 24. Potom máme, ale, aby som bol objektívny, čiže v rámci týchto z môjho pohľadu vo väčšine subjektívnych kritérií v rámci testu, máme body, takisto je ich 24 a tie sú exaktné, čiže zo 48 bodov, ktoré môže získať dielo, a tým pádom získať nárok na túto dotáciu, je 24, viac-menej záleží na subjektívnom rozhodnutí a ostatné sú ako keby merateľné. Dôležité ale pri tomto je, že tá miera, koľko tých bodov získa rozhoduje aj o dotácii, či ju získa, alebo nie, tam je ten 50 % potrebný zisk, čiže "audiovizuálne dielo spĺňa kritéria kultúrneho textu, ak získa spolu najmenej 24 bodov z celkového počtu 48". To znamená, ak máme rozdelenú mieru objektivity na subjektívne a objektívne práve v miere 24, si myslím, že dosť to nechávame v rukách nejakého subjektívneho rozhodovania.

    Toto však pre účely prvého čítanie môže byť možno pri ochote sa pobaviť a viac to vycizelovať nie celkom s účelom, nie celkom o filozofii zákona, aby bolo jasné, aj z tohto miesta si myslím, že to, že ministerstvo prikračuje k nejakej možnej kreácii podpory audiovizuálnej tvorby na Slovensku s tým, že okolité štáty majú v parametroch, ktoré spomínala pani poslankyňa Vášáryová, v Poľsku neobmedzené, v Maďarsku 660-tisíc, sa mi takisto zdá tá hranica vysoká, ale tam môže - nemusí byť na diskusiu, či to bude teda predmetom aj druhého, tretieho čítania, následne schválené prezidentom, to uvidíme. Čiže je dobré, že sa ministerstvo vydalo a zameralo sa na jeden z kultúrnych fondov. Osobne - a to je teda ten druhý okruh problémov - ja som sa celkom potešil, že ministerstvo tu spomína zákon z roku 1993 a mení ho aj v tomto, nie v celkom súvise s týmto dotačným alebo dotačným mechanizmom, alebo aj s investičnými stimulmi, v čl. 3 sa mení zákon o umeleckých fondoch, zákon č. 13/1993 Z. z., ale iba v tej miere, že sa koruny, československé koruny - na ten zákon sa výrazne zabúda - sa menia na eurá. Čo je škoda. Tu by som sa chcel opýtať pána ministra, či, som zachytil, nejaké medializované informácie o tom, že aj iné kultúrne fondy, ako je zrovna audiovizuálny, to znamená výtvarný, hudobný a literárny, budú môcť na to, čo veľmi správne podľa mňa bolo vytvorené pre audiovizuálnom fonde, či vznikne jeden veľký kultúrny, alebo sa pozrieme na fungovanie týchto fondov aj z pohľadu toho, ako sú financované, že vy, predpokladám, veľmi dobre viete, že tieto fondy sú takpovediac zavesené na, aj na úhrady verejnosti pri financovaní RTVS a pod., a či príde legislatívna iniciatíva k tomu, aby sme sa nebavili iba o úzkom, aj keď hovoríte v zákone, že riešite komplexne a iniciatívne, či vznikne jeden veľký kultúrny fond alebo či si všimneme, že od '93. roku sa medzi používateľov diel zaradil aj komerčný sektor, že tu máme vysielateľov z licencie a žeby bolo vhodné zmeniť aj financovanie fondov týchto troch, kde vysielateľ z licencie platí ako čierny a ostatní majú zatiaľ stále z hľadiska používania diel prázdniny pri tejto platbe, čoby možno aj uvoľnilo ruky generálnemu riaditeľovi verejnoprávneho média atď. a tak podobne, ale tento návrh zákona sa tomu - nejako s tým nechcem ísť nad mieru. Posledný taký bod, ktorý som naznačil v úvode, je, zacitujem ten predmetný návrh paragrafového znenia a to je, že: "Fond poskytuje finančné prostriedky podľa § 22 na základe písomnej zmluvy o podpore audiovizuálneho priemyslu prijímateľovi na podporu audiovizuálneho priemyslu, subjektu, ktoré má sídlo alebo miesto podnikania na území Slovenskej republiky a je registrovaný u správcu dane."

    Ja vítam to, že tieto prostriedky, ak majú byť preinvestované zo štátneho rozpočtu, tak, povediac ľudovo, majú zostať doma. Predpokladám, že na túto otázku máte odpoveď, čo na toto Európska únia, a či nie sme v tomto prípade v rozpore s jednotným trhom a pod., nerád by som bol, aby iniciatíva na podporu mechanizmu, ktorý by mohol rozvinúť audiovizuálny priemysel v miere teda kinematografickej tvorby a pod., by zavádzalo tento problém.

    Stotožňujem sa na záver s tým, že, a je to koniec koncov aj v dôvodovej správe, žeby sme mali vytvoriť podporný mechanizmus v Slovenskej republike, ako vy sám hovoríte, z dôvodov, ktorý bude porovnateľný s okolitými krajinami a ktorý môže v rozhodovacom procese zahraničných produkcií, ktoré robia zahraničné produkcie, ponúknuť okrem výhod Slovenska aj to, že bude mať vytvorený transparentný dotačný systém v audiovízii, a to aj v tom, že sa pozrieme na objektivitu a mieru objektivity kritéria kultúrneho testu, kritérií kultúrneho testu, ktoré ste sám alebo vaši ľudia s vami zadali. Je to aj v tom duchu, že technologická, výrobná a profesijná základňa na Slovensku nie je vysoká, spomína to aj pani poslankyňa Vášáryová. Naozaj kolegu už nemáme a pri týchto produkciách, preto aj mnohé vznikajú v koprodukciách, že technika sa zdieľa, šetria sa možno finančné prostriedky, a každý sa tešíme každému jednému filmu, ktorý vznikne v Slovenskej koprodukcii, a dúfam, že sa do budúcna budeme môcť tešiť aj filmom, ktoré vznikajú na území Slovenskej republiky. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Mikloško.

  • Ja oceňujem tento návrh, že dáva určité pravidlá pre dotácie a pre ich čerpanie, a aj cieľ, že chce pomôcť realizácii náročných filmových diel, a v tomto, si myslím, že najmä podpora nových scenáristov, režisérov a projektov je veľmi dôležitá, aj keď tým, že tá vysoká suma 2 mil. sa tam dá, tak práve títo sa mi zdajú, že na to nemajú šance. A Slovensko má tradíciu na robenie dobrých filmov, aj keď v poslednom, v posledných rokoch sme není toho svedkami. Takže proste potom pozeráme slovenské seriály nekonečné a turecké seriály, ktoré nemôžem kritizovať, pretože som ich, žiaľ, nikdy nevidel. Ale chcem na dva filmy poukázať, kde naozaj Slovensko splnilo veľmi zaujímavú problematiku.

    Prvý, režísér Kirchhoff, ktorý 8 rokov pracoval na filme Kauza Cervana, ktorý podporilo, podporilo aj ministerstvo kultúry, možnože ešte to minulé, dobre urobený film z nedávnej minulosti nemá čierno-biele videnie, ale je objektívny a vyvolal veľkú pozornosť divákov u nás aj v Čechách.

    A druhý film, ktorý by som chcel naňho upozorniť je film Cyril a Metod, ktorý bol koprodukciou, kde Slovensko sa menej na tom napríklad ako Česko zúčastňovalo, ale je to tiež veľmi dobre urobený trojdielny film na ťažkú tému, s novými neokukanými hercami a skutočne to, že to aj STV zásadne podporilo, aj ministerstvo kultúry, to veľmi vysoko oceňujem, že práve v tomto roku 1150. výročia príchodu Cyrila a Metoda sa tento film pustil. Takže súhlasím vlastne s týmto zákonom až na tie dva milióny, ktoré málokto môže, 60 mil. korún...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Kolega Jofo, hovoril si takisto o tých hraniciach, ako tu už spomínal aj predrečník. Naozaj myslím si, že tá hranica je postavená naozaj dosť vysoko, pretože osobne viem, by sa to okrem veľkých audiovizuálnych diel, tam sa píše aj o seriáloch a rôznych takýchto na pokračovanie dielach, píše v zákone, takže určite poznám viacero takých skupín, ktoré by dokázali pripravovať pekné veci, nie sú to nejaké veľké televízne filmy, skôr by som to prirovnal k dokumentom, len určite sa tie čiastky neprevýšia až teda do takých, do takých čísel a, žiaľ, nemajú možnosť alebo teda majú možnosť čerpať z iných fondov, povedzme z grantového systému, ale tam povedzme nie sú podporení, lebo sa im to zdá veľa, ale tuná z tohto audiovizuálneho nie sú podporení, lebo je to málo. A niečo medzi tými zatiaľ u nás neexistuje, takže možno by som tiež zvážil tú hranicu, tých 2,5 mil., a potom by to možno aj bolo prechoditeľné. Skutočne potrebujeme pomôcť naozaj aj takým menším producentom, a pokiaľ ich naozaj bude viacej, tak možno aj tých viacej príležitostí do budúcnosti. Ďakujem.

  • Ďakujem kolegom za poznámky, ja by som predsa len využil tieto dve minútky, lebo som zabudol jednu vec sa spýtať pána ministra, lebo návrh zákona okrem teda zmeny korún na eurá hovorí aj o doplnení zákona o Matici Slovenskej, tá otázka smeruje na pána ministra, keďže sa tam dopĺňa, že vykonáva ďalšie činnosti, ktoré jej určí zriaďovateľ v rozsahu svojej pôsobnosti v zriaďovacej listine, či sa tým myslí nejaký vyšší, vyššia miera dohľadu a výkonných práv rozsahu pôsobnosti v zriaďovacej listine, totižto neviem, predpokladám, že ministerstvo prikročilo k nejakým, k úprave zákona o Matici Slovenskej, keďže som to nenašiel ani v dôvodovke a zabudol som sa na to spýtať v príspevku v rozprave, a takisto ministerstvo sa venuje aj ochrane historického knižničného dokumentu a knižničného fondu, tam je len otázka, že prečo pri iniciatívnom dokumente o zavádzaní, podpore do audiovizuálneho priemyslu treba takéto doplnky z úplne iných a nesúvisiacich zákonov, možnože existuje nejaká miera ohrozenia alebo čo, tak len na toto som sa chcel spýtať, na tie dva doplňujúce, ktoré sú v článku 4 zákona. Ďakujem.

  • Pán poslanec Viskupič bol posledný, ktorý bol prihlásený do rozpravy.

    O slovo požiadal pán minister, o možnosť vystúpiť v zmysle rokovacieho poriadku v rozprave. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Ja vlastne neviem, že či nemám ten zákon v podstate stiahnuť. A neviem ako ešte ulahodiť ctenej tejto snemovni, najmä dámam a pánom v opozičných laviciach.

    Do tohto regiónu chodí určitý typ investícií a my zatiaľ máme systém taký, že sa vlastne o ne uchádzať nedokážeme. To je ako, povedal by som, jadro tohto návrhu, ktorý potom, samozrejme, bude, ak to vyjde, bude mať aj iné benefity, ktoré sa už týkajú samotného rozvoja aj Slovenskej kultúry v zmysle toho, že budú vznikať nejaké filmy alebo sa budú ľudia v daných profesiách zlepšovať, budú mať možnosť spolupracovať so špičkovými produkciami. A neviem, či to mám vysvetľovať akože tomu najväčšiemu ekonómovi v tejto snemovni, že ekonómia je dôležitá a príležitosti investičné sú dôležité a máme sa o ne uchádzať, myslím si, že ak to okolité štáty dokazujú a vedia priniesť, pretože na rozdiel od Českej republiky, oni vyčleňujú svoje prostriedky vlastné a tie potom rozdeľujú a sú na druhej strane limitované. A neujde sa každému a tam je potom možno priestor aj na tú korupciu, ale ja prinášam systém, ktorý v tejto chvíli nikomu nič neberie, ktorý neplytvá verejnými zdrojmi, ktorý len hovorí, že ak sa nájde niekto, a môže to byť aj slovenský podnikateľ, ale zas buďme realisti, v tejto chvíli nie je slovenská audiovízia taká silná, ale ak príde niekto zo zahraničia a prinesie sem a tu preinvestuje 2 mil. jeho peňazí, nie verejných peňazí, tak dostane 20 % naspäť, pretože tie peniaze musí investovať cez naše služby a našich ľudí a zvyšujú sa tým, samozrejme, daňové príjmy a zvyšuje sa tým domáca spotreba. To je, povedal by som, koreň môjho uvažovania a môže sa ukázať, že tá suma 2 mil., teoreticky sa môže ukázať, že tá suma 2 mil. je vysoká, a možno preto je taká vysoká, lebo na ministerstve financií sedia ešte aj takí úradníci, ktorí majú rovnaké zmýšľanie ako pán Sulík, a bolo veľmi ťažké znížiť tú ich, ten ich návrh 10 mil. na 2 mil. Ale nič nebráni komukoľvek v budúcnosti, keď už raz tento systém budeme mať, možno toto znížiť, ale ja som presvedčený, že aj tie 2 mil. sú naplniteľné cez veľké zahraničné filmové produkcie. Prečo 2,5 mil.? Tam je tá ďalšia hranica? Pretože to územné, územná viazanosť tých prostriedkov podľa pravidiel Komisie je 80 %. Preto tam musí byť tých 2,5 mil. A tá nárokovateľnosť tu je po splnení kritérií.

    Kultúrne testy kritizujete? No tak si ich prečítajte, kultúrne testy v Českej republiky, v Taliansku. No, áno, to je do istej miery aj subjektivita určenia. Preto sa to boduje a kultúrny test v podstate má zabrániť tým opačným extrémom, aby teda nezískal tú nárokovateľnosť niekto, kto ide vyrábať pornografický film. Ale keď niekto splní kultúrny test v istom zmysle určitých tých, áno, niektoré tie kritériá sú aj, povedal by som, také široké, tak prečo by nemal získať tento štát šancu, že tu preinvestuje tie peniaze, že získajú prácu slovenskí filmári, že získajú zákazníkov slovenskí hotelieri a že napríklad nepriamo to súvisí už aj s týmto návrhom, sa začína ako celkom realisticky črtať jeden súkromný investičný projekt na výstavbu filmových štúdií v Jarovciach? No jedna vec súvisí s druhou, môžu sa navzájom nabaľovať a podporovať. Prečo nie? Ale opakujem...

    No, čo sa týka toho daňového domicilu, my sme vychádzali z českého modelu, pán, pán poslanec. Komisia ho schválila a predpokladáme, že to bude takto aj v našom prípade a celý systém bude notifikovaný ako schéma štátnej pomoci. Hranica 2 mil. naozaj vznikla teda v nejakej debate, v nejakom, pretože ani v tej jednofarebnej vláde nie sme takí jednotní, aby sme jednoducho nemali rôzne názory na vecnú stránku. Takto proste, takto sme to vyrokovali. Ale ak sa podporovateľom audiovizuálnej kultúry a priemyslu v budúcnosti, ktorí sedia v opozičných laviciach to bude zdať dobré, budú mať tú schopnosť, tak tú sumu proste znížia. Ale chcem vás upozorniť, že pre domácich producentov je tu vytvorený Audiovizuálny fond. Okrem iného, zase poznámku, z toho sú vylúčené verejné zdroje. To znamená, nemôže sa do oprávnených nákladov povedzme zaratávať, aby sme dvakrát dajme tomu ako tento štát nepodporoval. To znamená, keby povedzme náš producent v koprodukcii s niekým naplnil 2 mil., tak sa do toho nemôžu zarátať prostriedky, ktoré už získal raz od štátu cez Audiovizuálny fond.

    A ten systém sme sa snažili nastaviť, aby bol konkurencieschopný, pretože spomenul som v Českej republike majú obmedzený balík finančných prostriedkov. My máme jednoduchšiu administráciu a napríklad dávame naspäť hotové peniaze. Inde sú to len úľavy. Čiže snažili sme sa byť atraktívni v niečom, v nejakom slova zmysle. A potom sú aj iné argumenty, pre ktoré možno budeme pre niektoré filmové produkcie príťažliví.

    Čo sa týka poslednej otázky pána poslanca Viskupiča vo faktickej, áno, je tam novelizácia zákona nielen teda o Matici, ale o knižniciach, o štátnej pamiatkovej starostlivosti, o Matici slovenskej a tam sa navrhuje, aby sa na historický knižničný dokument a historický knižničný fond, ako aj významný slovacikálny dokument, knižničný dokument alebo súbor knižničných dokumentov, ktoré pre svoju osobitnú kultúrnu a historickú hodnotu môžu byť vyhlásené za historický knižničný dokument alebo historický knižničný fond, vzťahovala výnimka, podľa ktorej na ne nemožno zriadiť záložné právo, nemožno ich zaťažiť, aby nepodliehali exekúcii ani konkurzu. Čiže je to také ochranné. Ja viem, že teda ako nemali by sme do..., zmiešavať niektoré zákony, ale potrebovali sme to, áno, ako istú zábezpeku na vzácne knižné dokumenty v nejakom zákone to dať. Zato ma ešte môžete kritizovať, že to je súčasťou tohto zákona, ale ja na tom zase až tak nič zlé nevidím. Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca. Dvaja. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Traja. Uzatváram možnosť prihlásiť s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Sulík.

  • Ďakujem pekne. No, pán minister, oceňujem, že ste do rozpravy vstúpili a umožnili reagovať faktickými poznámkami.

    No začali ste teda, že ako ja mám ešte ulahodiť opozícii. Tu nejde o to, že ulahodiť nám. Tu ide o to, že keď už niečo robíte, robte to poriadne. To, čo ja som kritizoval, bola arbitrárne zrejme ľubovoľne stanovená hranica, ktorej chýba nejaká logika, nejaký súvis, nejaká súvzťažnosť k niečomu inému. A druhá vec, ktorá teda ma prekvapila trochu, asi ste možno, že nepočúvali, čo som hovoril. Hovoríte, že teda tak na ministerstve financií sú takí istí úradníci ako tuto pán Sulík. Ale veď ja nevravím, že tá hranica má byť 10 mil., ako teda chceli tí úradníci na ministerstve financií. Ja vravím, naopak, nedajte žiadnu, lebo 5 investorov po 400-tisíc má predsa tú istú hodnotu ako jeden za 2 mil.

    Posledná vec, a na to mám ešte minútu, je tá, vy to podávate a zrejme aj vnímate a myslím si, že toto vnímanie nie správne, že sem príde niekto zo zahraničia a donesie 2,5 mil., ktoré sem teda preinvestuje, že to sú peniaze úplne zvonka. Áno, oni sú zvonka, ale on tie peniaze nedaruje Slovenskej republike ani tým zamestnancom, on ich sem investuje preto, lebo bude mať v budúcnosti nejaké zisky, lebo očakáva zisky. To je snáď úplne logické. Keď toto spraví domáci investor, tak malo by to byť pre vás rovnako chcené, rovnako by ste mali chcieť, aby domáci investoval, a zároveň vieme, že pre domáceho 2 mil. dať dokopy alebo 2,5 je náročnejšie ako pre nejakú veľkú zahraničnú spoločnosť. O to skôr nestanovujte hranice arbitrárne. Vy ste to pomaly, ako keby ste to cucali z prsta. Tam, kde hranice nemusíte dávať, tak jednoducho nedávajte. Ďakujem.

  • Ďakujem za odpoveď, pán minister. Rozumiem teda tomu tak, ak teda som vás dobre počúvala, že tie 2 mil. vlastne vám dalo ministerstvo financií a vy ste sa snažili to dať na nejakú proste reálnu hranicu. Beriem to, rozumiem tomu, chválapánabohu, nie je to tých 10 mil. Len ako človek, ktorý v tom bol, v tomto biznise veľmi dlho, stále si kladiem otázku, že dúfam, že teda budeme novelizovať tento zákon čo najskôr a budeme znižovať tú sumu. Bola by som veľmi rada, keby som prišlo mnoho produkcií, pretože viem, čo by to znamenalo pre rozvoj tých filmových profesií. To si, to si, samozrejme, dokážem predstaviť, a preto som vám položila túto otázku. Len na tak na margo aj toho, čo hovoril pán poslanec Sulík, no, viete, vy argumentujete, ako keby Audiovizuálny fond fungoval ako fond, ale to nie je fond. Tam tí, ktorí majú úspech, neplatia peniaze, nevracajú niečo späť, to nie je finančná inštitúcia. To je jednoducho kasa, z ktorej sa rozdeľujú peniaze.

  • Ďakujem za odpovede. Predsa len tomu rozumiem tomu, že keď sa stanovujú parametre a v oblasti teda kultúry sa veľmi ťažko vyhneme tomu, aby niekto rozhodoval iba čisto na základe merateľných a objektívnych kritérií, ako sú napr., či je režisér, producent, zato dostával potom konkrétne jeden alebo niekoľko bodov. Čo bol môj point tej kritiky bolo, že na tú subjektívnu rovinu tých merateľných bodov je 24 a tých subjektívnych je rovnako 24. Čiže o tom, či dielo napĺňa v európskom kontexte rozmanitosť, hodnoty slobody, solidarity, tolerancie, čo môžme a nemusíme posúdiť, a predpokladám, že to je veľmi na subjektívnej rovine. To má úplne rovnakú váhu a nie som odborník na výberové konania, sú tu iní poslanci, ale už len na prvý pohľad vidím, že je tam dosť výrazné nevyváženie z toho, čo sa dá odmerať a čo zostáva na tom subjektívnom rozhodnutí, čo, nehnevajte sa na nás alebo na mňa, vyvoláva otázky nie k tomu, aby ste zákon sťahovali alebo nesťahovali, ale že či sa nedá zamyslieť nad tým, že tých merateľných vecí bude omnoho viacej a to subjektívno zohrá pri nakladaní s verejnými prostriedkami, aj keď ich voláte, takže ako keby sa v kolotoči zvrtli naspäť pri preinvestovaní, je vhodné sa pýtať. Pretože potom, aby zbytočne tu nevznikali otázky, na koho je zase toto šité, kto z toho bude mať výhody a pod., čo sa tu častokrát pýtame.

  • Pán minister, chcete ešte reagovať z miesta? Nie. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister vystúpil ako záverečné slovo v rozprave. Pán spravodajca? Záverečné slovo?

    Nech sa páči.

  • Chcem vám povedať na záver, že som presvedčený o tom, že predkladáme veľmi dobrú novelu zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorá zásadne ďalej posunie audiovizuálny priemysel na Slovensku. Je to, samozrejme, novela, ktorá môže byť, a vôbec sa tomu nebránim v budúcnosti, v istých parametroch posúvaná a môže sa veľmi jasne reagovať na to, ako na takýto nastavený systém bude to prostredie reagovať. Myslím si, že nám to tu chýbalo. Chýbalo nám to z hľadiska toho, že to už niekoľko rokov pomerne úspešne, obdobné systémy, presne tak, fungujú v Českej republike, v Maďarsku, Poľsku, ďalších štátoch aj vyspelejších západoeurópskych štátoch. Ja vôbec nebudem sa brániť tomu, keď vy opoziční v druhom čítaní navrhnete tú sumu nižšie. Ja nebudem hovoriť, že to je zlé. Jednoducho snáď aj vy ste natoľko už politicky skúsení, že viete, že v istých veciach jednoducho je to aj vec rokovania medzi ministerstvami. Aj to ministerstvo financií, samozrejme, zase má svoje isté iné pohľady a môže sa na to dívať kriticky, možno aj tým istým uhlom pohľadu ako pán Sulík, že prečo majú, práve toto odvetvie, dostávať určité stimuly a prečo iné nie. Jednoducho takto sa to, takto som to dokázal vyrokovať a som rád, že to prešlo cez vládu. Pevne verím, že to prejde aj cez tento parlament a ukáže prax, či sa na toto opatrenie budú chytať aj ďalšie nejaké impulzy, či to podporí aj nejaké ďalšie súkromné úsilie v tejto oblasti. Signály, ktoré mám ja, hovoria o tom, že áno. A chcem byť v tomto zmysle optimista.

    Takže ďakujem vám za príspevky v rozprave.

  • Ďakujem, pán minister. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 664. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 638.

    Prosím, ministra životného prostredia Slovenskej republiky Petra Žigu, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Všetkým vám prajem dobrý deň. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predmetom vládneho návrhu novely zákona o prevencii závažných priemyselných havárií je prebratie ustanovení z čl.30 Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ zo 4. júla 2012 o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok do slovenského právneho poriadku. Konkrétne ide o doplnenie ťažkých vykurovacích olejov medzi konkrétne vybrané nebezpečné látky do prílohy 1 zákonu.

    Návrh novely zákona v ďalších novelizačných bodoch dopĺňa orgány štátnej správy na úseku prevencie závažných priemyselných havárií o orgány vykonávajúce štátny požiarny dozor v súlade s platným znením zákona o ochrane pred požiarmi.

    Návrh ďalej upravuje aj nesprávny uvedený názov zlúčeniny v prílohe č. 1 a v jednej z poznámok pod čiarou sa nahradzuje jej neaktuálne znenie, pretože medzičasom boli obidva pôvodne citované zákony nahradené novými právnymi úpravami.

    Predkladaný materiál schválila vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 14. augusta 2013. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Verím, že navrhovaný vládny návrh zákona posuniete do druhého čítania.

    Ďakujem pekne. Skončil som, pani predsedajúca.

  • Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Jánovi Babičovi.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením 168 z 27. augusta 2013 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh zákona podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a konštatuje, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady.

    Zo znenia poslaneckého návrhu a z návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle zákona, v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. augusta 2013 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory:

    - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,

    - Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a

    - Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne? Nie je tomu tak, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických zariadeniach a v elektronických zariadeniach a ktorým sa mení zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 665. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 639.

    Opäť poprosím pána ministra Žiga, Žigu, prosím, ujmite sa slova a uveďte vládny návrh zákona. Ďakujem, pán minister, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, návrhom zákona sa zabezpečuje prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/65 EÚ o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a v elektronických zariadeniach a jej delegovaných smerníc a odstraňuje sa vzniknutý transpozičný deficit.

    Z dôvodu netranspozície uvedených smerníc transpozičná lehota uplynula dňa 2. 1. 2013, už bolo voči Slovenskej republike začaté konanie pre nesplnenie si povinnosti vyplývajúcich zo smerníc.

    Cieľom návrhu zákona je definovať práva a povinnosti výrobcu elektrických a elektronických zariadení, povinnosti splnomocneného zástupcu, dovozcu a distribútora pri používaní určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach a stanoviť činnosť orgánov dohľadu nad trhom pri kontrole dodržiavania a povinností stanovených zákonom.

    Predkladaný materiál schválila vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní dňa 14. augusta 2013. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Chcem vás požiadať o schválenie vládneho návrhu zákona a posunutie do druhého čítania. Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Róbertovi Pucimu.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 169 z 27. augusta 2013 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických zariadeniach a elektronických zariadeniach a ktorým sa mení zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa Legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. augusta 2013 č. 639 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory:

    - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky,

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a

    - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne? Do rozpravy sa nikto neprihlásil ústne. Vyhlasujem zároveň všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca? Takisto nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona má tlač 551. Spoločná správa výborov má tlač 551a.

    Prosím ministra životného prostredia Petra Žigu, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569 z roku 2007 o geologických prácach, tzv. geologický zákon, v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, má za cieľ najmä odstrániť niektoré nedostatky geologického zákona vyplývajúce z aplikačnej praxe.

    Popri problémoch aplikačnej praxe návrh zákona reaguje aj na aktuálnu surovinovú politiku Európskej únie a Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016 v časti 3 - Trvalo udržateľný hospodársky rozvoj.

    Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

    Návrh zákona nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, nebude mať sociálne vplyvy, vplyv na podnikateľské prostredie, vplyv na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.

    Chcem vás požiadať o schválenie predmetného návrhu zákona.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Ľubošovi Martinákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Vážená pani predsedajúca, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, vážení ostatní prítomní, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 670 z 20. júna 2013 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na prerokovanie týmto výborom:

    - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.

    Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade schváliť s pripomienkami, tak ako ich máme v časti IV v spoločnej správe vrátane odporúčaní gestorskému výboru.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne:

    O bodoch spoločnej správy 1 až 7 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, schváliť s pripomienkami.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 173 z 3. septembra 2013.

    V citovanom uznesení výboru ma poveril ako spoločného spravodajca, spravodajcu predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Do rozpravy som opäť nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či chce niekto vystúpiť v rozprave ústne? Nikto sa neprihlásil, vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ zrejme nechce zaujať stanovisko, lebo nie je k čomu, pán spravodajca rovnako. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 602. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 595.

    Prosím pána ministra hospodárstva Tomáša Malatinského, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, predkladám s cieľom zabezpečiť efektívnejšie fungovanie podpory elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby.

    Schválenie zákona č. 309/2009 Z. z. podnietilo výstavbu nových zariadení na výrobu elektriny, ktoré mali garantované výkupné ceny na obdobie 15 rokov, pričom náklady na takúto podporu elektriny sú prenášané do cien elektriny pre obyvateľov, čo následne spôsobilo výrazný nárast tarify za prevádzkovanie systému ako regulovanej položky v cene elektriny. Navrhovanou zmenou podmienok podpory sa zohľadňuje rastúci vplyv podpory elektriny na cenu elektriny. Zavedením obmedzenia výroby elektriny pre nové zariadenia využívajúce biomasu a jej produkty, ako aj podmienky vysoko účinnej kombinovanej výroby sa efektívnejšie využijú dostupné obnoviteľné zdroje energie. Znížením hraníc výkonov pre zariadenia, ktoré majú nárok na doplatok pre všetku vyrobenú elektrinu, sa podporí aj ďalšia decentralizácia zdrojov.

    Na druhej strane prostredníctvom zjednodušenia procesu pripojenia malého zdroja sa zlepšujú podmienky pre inštaláciu malých zdrojov s výkonom do 10 kW v domácnostiach, ktoré nevyžadujú podporu doplatkom a týmito zdrojmi sa pokrýva aj veľká časť vlastnej spotreby elektriny. Takýto spôsob podpory malých zdrojov nebude mať vplyv na cenu elektriny.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Predmetný návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpočet obcí a vyšších územných celkov, nebude mať finančný, ekonomický, environmentálny vplyv ani vplyv na zamestnanosť a životné prostredie.

    Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Michalovi Bagačkovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 196 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z., tlač 602.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou návrhu je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení pre mňa, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. júla 2013 č. 595 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory:

    - Ústavnoprávny výbor Národnej rady a

    - Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti a

    - Výbor NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti.

    Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Ďakujem, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala prihlášky za klub KDH Pavol Zajac, za klub SDKÚ - DS pán poslanec Jozef Mikuš a ďalej sa do rozpravy prihlásil písomne pán poslanec Daniel Lipšic.

    Nech sa páči, prosím Pavla Zajaca, aby predniesol svoj príspevok.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predloženému návrhu zákona.

    Predložený návrh zákona rieši podporu obnoviteľných zdrojov. Má viacero paragrafov, kde rieši menšie zdroje, rieši bionaftu, rieši menšie zdroje, aby mohli byť ľahšie pripojiteľné. Sú to v týchto drobných veciach pri menších výkonoch veci pozitívne. Ale tento návrh zákona je o naplnení memoranda, ktoré podpísala vláda, vláda Roberta Fica s fabrikou U. S. Steel na východe Slovenska. Tento zákon je o tom, o naplnení memoranda.

    Ako k tomu došlo vôbec, že vláda Roberta Fica podpísala memorandum? Musíme sa vrátiť k voľbám v roku 2012, keď Robert Fico už pred voľbami sľúbil, a po voľbách okamžite začal deklarovať, že zvýši dane, zvýši odvody, nepružný, znepružní Zákonník práce, všetky tieto opatrenia následne aj začal cez zákony, ktoré boli predložené do Národnej rady, aj napĺňať. Zhoršil a otrávil podnikateľské prostredie na Slovensku. A nastalo čo? Menší hospodársky rast a vyššie nezamestnanosť. Fabriky začali okresávať náklady. Každý sa stiahol na základňu, nevyhnutných pracovníkov prepustili. Vyššia nezamestnanosť, samozrejme, trápila celú spoločnosť aj vládu Roberta Fica. Takže v tejto situácii niekoľko fabrík na Slovensku povedalo, že neprepustia nejaké množstvá svojich zamestnancov, keď dostanú určitú podporu. A vláda Roberta Fica v tom zlom, otrávenom podnikateľskom prostredí, ktoré sama nastavila, nemala inú šancu ako to, že týmto fabrikám vyhovela. Tuším, že to bolo v prvom balíku asi 10 fabrík na Slovensku, dostali podporu asi niečo cez 20 mil. eur, pretože neprepustia určitú časť svojich zamestnancov.

    V tejto situácii, keď to videli aj ďalšie podnikateľské subjekty na Slovensku, že s vládou sa dá takto vyjednávať, tak pravdepodobne začali viaceré fabriky rozmýšľať nad podobným scenárom. Na východnom Slovensku sú a boli a ešte aj sú dneska prázdne priemyselné parky. Viacerí investori povedali: "Prídeme do týchto priemyselných parkov, ale len za určitú podporu." Nechcem použiť slovo, že tieto podnikateľské subjekty niektoré začali až vydierať vládu a pýtať si až niekedy nehorázne čiastky za to, že vôbec do týchto priemyselných parkov vstúpia.

    Najmarkantnejším, najmarkantnejším príkladom bolo, keď pán minister hospodárstva aj s premiérom Ficom prišli do Vranova nad Topľou a postavili sa na tribúnku v čase, keď Národná rada, v deň, keď Národná rada Slovenskej republiky jednala o nezamestnanosti, postavili sa na tribúnku a podpísali memorandum s firmou Grandwood, ktorá mala zamestnať vo Vranove v prázdnom priemyselnom parku 390 pracovníkov za v memorande sľúbenú podporu tuším 20 mil. eur.

    Túto celú situáciu pri obnoviteľných zdrojoch popisujem preto, lebo v tejto situácii tuším niekedy v novembri, v decembri ohlásilo, ohlásilo U. S. Steel, teda ohlásilo, z kuloárnych informácií cez médiá sa verejnosť dozvedela, že U. S. Steel Košice zvažuje predaj tejto fabriky. Spomínali sa investori z Ruska, z Ukrajiny, z Nemecka, časom sa ukázali, ukazoval najreálnejší investor z Ukrajiny. Hrozilo naozaj to, že ukrajinský investor, ktorý by takto kúpil fabriku na východe Slovenska, by možno časť výroby preniesol na Ukrajinu a v Košiciach by prišlo niekoľko tisíc, 3-tisíc, 5-tisíc ľudí, 7-tisíc ľudí o prácu.

    Aj opozícia pri prvých informáciách vyzývala Roberta Fica, aby rokoval čím skôr s týmto investorom U. S. Steel Košice. Robert Fico zo začiatku sa k tomu správal veľmi vlažne, dokonca, pamätám si, že na jednej schôdzi Národnej rady odkazoval, že on nebude vyjednávať s U. S. Steel Košice. Nakoniec, keď tá hrozba bola veľmi reálna, vyjednával, odišiel do Spojených štátov amerických a následne teatrálne v Košiciach podpísal slávnostne memorandum.

    V tomto memorande sa U. S. Steel Košice zaviazali, že päť rokov budú, teda neodídu zo Slovenska a budú zamestnávať približne to množstvo zamestnancov, ktoré tam je dneska. Zato v memorande im bola sľúbená podpora, ktorú dneska máme v zákonnej podobe pred sebou. Tá zákonná, tá legislatívna podoba je v bodoch 2 až 3, kde sa hovorí o tom, že ten, kto vyrobí vedľajší produkt v metalurgickom výrobnom procese v palive, je vyšší ako 40 %, v bode 3 a 2, tak ten môže dostať podporu. Táto podpora v memorande bola stanovená na úroveň 80 eur za MWh, ak sa nemýlim. Dúfam, že nie. Dnes silová megawatthodina sa dá nakúpiť zhruba za 40 eur. Takže ten rozdiel je vlastne tá podpora. Ročne táto podpora činí 15 mil. eur. Túto podporu ale zaplatia koneční spotrebitelia, lebo všetky podpory, ktoré sú do obnoviteľných zdrojov dané, sa prejavia vo výslednej cene energií pre domácnosť a pre podnikateľov. Chcem povedať, a to je podstatné, U. S. Steel Košice sa zaviazali, že päť rokov neodídu zo Slovenska a päť rokov budú zamestnávať, ale táto podpora je nastavená v tomto zákone na 15 rokov. Chcem sa spýtať a zároveň si odpovedám, po piatich rokoch, keď U. S. Steel Košice predsa len sa rozhodne odísť zo Slovenska, čo bude s tou podporou obnoviteľných zdrojov v tejto fabrike ďalších 10 rokov? No, samozrejme, ďalšiemu investorovi to predajú ako plus a ešte zinkasujú za to finančné prostriedky. Prečo sa nedalo v memorande alebo pri tomto, v tomto zákone to nastaviť na týchto päť rokov, keď sa U. S. Steel Košice zaviazali tu zostať a zamestnávať iba 5 rokov? Prečo podpora je na 15 rokov?

    Ďalej, čo ma veľmi trápi, je to čo som našiel v štátnom rozpočet na rok 2014. Tam som si našiel informáciu o podmienených záväzkoch subjektov verejnej správy, a tam sú arbitrážne konania, ktoré Slovensko momentálne vedie s určitými subjektmi. Mimo zdravotnej poisťovne Union som si tam našiel aj arbitráž s akcionárom U. S. Steel Košice. Samotné ministerstvo financií v tomto štátnom rozpočte uvažuje s možnou rezervou 257 mil. eur. Dávam to do pozornosti a do súvisu preto lebo tento zákon je o U. S. Steel, U. S. Steele Košice. Prečo sa v memorande nedalo dojednať aj táto arbitráž? Podotýkam, že táto arbitráž vznikla za prvej vlády Roberta Fica, keď regulačný úrad na čele s pánom Holjenčíkom zaviedol tarify za prevádzkovanie systému naviazané na koncovú spotrebu elektrickej energie, teda energie, ktorú fabriky a U. S. Steel Košice spotrebúvavajú pre vlastnú výrobu. To znamená, dovtedy neplatili poplatky a pán Holjenčík zaviedol tieto poplatky a dnes sa U. S. Steel Košice bude na medzinárodnej arbitráži súdiť so Slovenskom o čiastku 257 mil. Dávam to do pozornosti preto, lebo aj, viacerí kolegovia, aj na východe Slovenska je obrovská nezamestnanosť a štát túto nezamestnanosť, povedal som tu viackrát, musí pomáhať určitými formami riešiť. Ale či nám táto podpora nezamestnanosti stojí za to, aby sme fabrike, ktorá dneska zamestnáva pracovníkov, dali cez obnoviteľné zdroje takúto podporu na 15 rokov, keď ona sa zaviaže, že iba 5 rokov tu zostane, a zároveň s touto fabrikou viedli arbitráž vo výške 257 mil.?

    Povedal som to tu viackrát, poviem tu znova. Štát, keď nastavuje takéto pravidlá pre podporu zamestnanosti, má to nastavovať tak, aby to dostali aj malí, aj strední, aj veľkí, systémovo. Vláda musí prijímať systémové opatrenia, tak ako systémovo prijala vyššie dane, vyššie odvody, zlý Zákonník práce a otrávila podnikateľské prostredie, tak keď chce podporovať vznik nových pracovných miest, tak to musí prijímať systémovo. Tak, aby takáto podpora bola nárokovateľná, aby ten, kto zamestná jedného pracovníka, alebo ten, kto 20, alebo ten, kto zamestná tisíc, dostal príslušnú čiastku systémovo a nie takto jednotlivo, pretože potom dochádza k takýmto anomáliám, že 15 mil. ročne občania Slovenska budú podporovať zamestnanosť v jednej fabrike, a tá fabrika zároveň sa súdi so Slovenskom o 257 mil. Takto Robert Fico za prvej vlády opatrením, keď prijal poplatky, prijal ich skokovo, možno, že v tom roku 2007 sa dali tie poplatky nastaviť tak, aby za niekoľko rokov nabehlo 100 % poplatkov. To znamená prvý rok mohli začať možno 20 %, ďalší rok možno 30 % a postupne takto prejsť. Ale takto skokovo, keď prijal, tak dneska tu máme arbitráž.

    Ja sa chcem spýtať, pán minister, ak by náhodou tak ako v prípade zdravotnej poisťovne Union, medzinárodná arbitráž dopadla v prospech U. S. Steelu Košice, čo urobia ďalšie fabriky na Slovensku, ktoré za spotrebovanú elektriku vo vlastnej výrobe platia takisto poplatky. Vie si tu vôbec niekto predstaviť, o aké čiastky v rádoch niekoľko sto miliónov, by sme tu mali arbitráže a bol by tu precedens pre všetky ostatné firmy na Slovensku.

    Ja viem, že odpoveď z vášho ministerstva je, že túto arbitráž nikdy neprehráme, ale to ste tvrdili, vaša vláda, aj v prípade zdravotnej poisťovne Union a tá arbitráž nedopadla dobre pre Slovensko. Takže, pán minister, chcel by som poznať tieto odpovede a predpokladám, že aj moji kolegovia, ale aj celá verejnosť. A takýto návrh zákona klub KDH nemôže podporiť. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie chcú reagovať štyria páni poslanci faktickými poznámkami. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, prvý prihlásený pán poslanec Huba.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Súhlasím s predrečníkom, že zákon prináša niekoľko drobných vylepšení a podporujem filozofiu tohto návrhu zákona v tom zmysle, že napomáha čiastočne decentralizácia diverzifikácii využívania obnoviteľných zdrojov, potiaľ súhlas, pán minister. Uvidíme, nakoľko tieto navrhované zmeny budú naozaj aj v praxi pozitívne fungovať. Chcem veriť, že budú. Na druhej strane je fakt, že niektorým ďalším výrobcom elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov tento zákon skôr skomplikuje život, čiastočne sa tým naprávajú chyby z čias prvej vlády Roberta Fica, ale to je na dlhšiu diskusiu. Prihlásil som sa najmä preto, že sa chcem vyjadriť k tej druhej časti, o ktorej hovoril oveľa podrobnejšie pán Zajac, a to sa týka toho memoranda a toho, ako nás vlastne vláda a jej predseda prinútili hlasovať za niečo, o čom už dopredu rozhodli, a to je podľa mňa systémová zvrátenosť, ktorú by sme v tomto parlamente nemali mlčky prejsť, lebo tu nejde o to, že tu vládna strana má väčšinu, ale ide o to, že sa tu prejudikuje isté rozhodnutie parlamentu formou, povedal by som, krvoprísažného záväzku uzavretého dokonca so zahraničným partnerom, a to je, myslím, istá systémová porucha, ktorú sme tu už dávnejšie nemali a na ktorú by sme mali zásadne reagovať. Ďakujem za pozornosť.

  • Ja by som chcel poďakovať pánovi kolegovi Zajacovi a naozaj potvrdiť to, že pán Robert Fico sa tu hrá na nejakého ochrancu spotrebiteľov elektriny, ideme kupovať SPP matku, čo sa zdravým rozumom jednoducho nedá pochopiť. Na druhej strane, keď ho pritlačia veľkí a silní, tam hneď ustupuje, nielen, nielen, nie je to len prípad U. S. Steelu. Tam sa dokonca už pán Holjenčík, keď si hovoril o cene 80 euro, tá cena je stanovená výkupná na 80,02 euro. Ešte v zákone je prijatý a už vo vyhláške 251, teda pán Holjenčík túto cenu stanovil, ja neviem, že či je vizionár, a on vie, že ten zákon bude prijatý, ale ja by som chcel upozorniť, že nie je to v poslednej dobe len tento jediný prípad, ešte tu možno ušlo aj z rokovania vlády, že od 4. septembra, že bolo, bol prijatý materiál, ktorý hovorí o podrobnostiach odvodu z dodanej elektriny koncovým odberateľom do Národného jadrového fondu, kde sa stanovil limit pre jedného takéhoto, takýto subjekt na 2 mld. eur a v podstate zase sa dotuje ďalší subjekt, bude to v hodnote asi 5,7 mil. ročne a v konečnom dôsledku to zase zaplatia len občania a spotrebitelia. Jednoducho je strašné, ako ministerstvo v oblasti energetiky ad hoc, no robí, nevidíme tu žiadnu koncepciu, takže ja by som ti chcel poďakovať za tvoje vystúpenie a potvrdiť to, čo si hovoril, že bolo pravdivé.

  • Ja rovnako, pán poslanec Zajac, chcem oceniť to, ako názorne, konkrétne a plasticky ste na príklade predkladaného zákona a dohadovaného memoranda s U. S. Steelom vykreslili nesystémovosť a nekoncepčnosť hospodárskej politiky, ktorú vedie táto vláda. Pre mňa je veľkým, pre mňa je poľutovaniahodné, že zákon o obnoviteľných zdrojoch, koľkokrát príde do tohto parlamentu, vyvoláva sporné otázniky, koľkokrát sa tu objaví, spája sa s rozmerom násilného presadzovania finančných záujmov lobistických energetických skupín, čo je pre mňa škandalózne a myslím si, že takýto zákon s názvom, s označením podpora obnoviteľných zdrojov si takýto neblahý osud vôbec nezaslúži. Tento zákon už naozaj traumatizuje, verím, že nielen mňa, ale aj celú opozíciu a smutné, že opäť s takýmto obsahom prichádza do tejto siete na parlamentný stôl.

    Ja som rovnako presvedčená ako vy, pán Zajac, že ak by vláda vstupovala do rokovania ako suverénny a korektný partner, minimálne by vyjednala memorandum za cenu stiahnutia žaloby. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. No, pán poslanec Zajac, pekne ste to uviedli, zrozumiteľne. Ja teda veľmi dúfam, že pán minister bude na to reagovať, že bude na to reagovať v rozprave, aby bolo možné aj pripomienkovať cez faktické poznámky, a ak sa tak stane, čo už vopred oceňujem, tak chcel by som vás, pán minister, požiadať, aby ste obzvlášť na tú hroziacu sa arbitráž v rozsahu 260 mil. eur zo strany U. S. Steelu, keby ste mohli vysvetliť, ako k tomu došlo, prečo to tak je a čo s tým plánujete robiť? Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Zajac.

  • Ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí na mňa reagovali.

    Naozaj len k pánu Sulíkovi. Vláda to má napísané v návrhu štátneho rozpočtu, kto za to môže. Je to tam napísané, poplatky, ktoré boli zavedené v roku 2007, úrad pre reguláciu, pán Holjenčík, čiže očakávam, čo povie pán minister. Ďakujem veľmi pekne.

  • Poprosím ďalšieho prihláseného písomne do rozpravy, pána poslanca Mikuša. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, tento rok už druhýkrát rokujeme o novele zákona č. 309/2009 Z. z. Na začiatku roka to bolo to neslávne skrátené legislatívne konanie, ktorého dopad bol pre obnoviteľné zdroje energií omnoho, omnoho horší, ako to bude v prípade prijatia novely, o ktorej práve rokujeme.

    Mohli by sme si položiť otázku, prečo tak v krátkej dobe rokujeme druhýkrát o tom istom zákone, ktorý sa prakticky v minulosti novelizoval veľmi málo, aj to iba, keď potreboval za vlády Ivety Radičovej napraviť chyby predchádzajúcej vlády. Očakával som vzhľadom k tomu, že táto novela bola v legislatívnom procese, aj pán minister avizoval, že príde veľká novela, že to bude novela koncepčná, novela, ktorá jasne povie, aké sú trendy Slovenska a aké sú záujmy Slovenska pri ďalšej podpore obnoviteľných zdrojov energie.

    Čo sa teda deje v našej energetike? Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vo svojej správe o činnosti na rok 2-tisíc..., za rok 2012, ktorú budeme prerokovávať na tejto schôdzi a ktorú sme dostali, konštatuje nadbytok silovej energie. Keďže politická objednávka je nezvyšovať ceny, ten istý úrad a ministerstvo hospodárstva dnes volí cestu najľahšieho odporu, a to postupnou likvidáciu podpory pre obnoviteľné zdroje energie. Obnoviteľné zdroje energie sú ÚRSO-m, ale aj vládou Slovenskej republiky prezentované ako najviac zodpovedné za to, že máme jedny z najvyšších cien elektrickej energie v Európe.

    Ten istý úrad s tým istým predsedom a prakticky tá istá vláda, ktorá schválila v roku 2008 veľmi štedrú podporu fotovoltickému, fotovoltickému priemyslu alebo elektrárňam. Zhruba v tom istom čase, tá istá vláda rozhodla o pokračovaní výstavby ďalších dvoch blokov Jadrovej elektrárne v Mochovciach. Schizofrénia vtedajšej vlády, ale aj súčasnej, schizofrénia vládneho programu súčasného, v ktorom je zakomponované podpora obnoviteľných zdrojov aj atómu, pričom reálne sa podporuje fosílne palivo, absencia akejkoľvek koncepcie alebo filozofie podpôr pre jednotlivé druhy energií a pomoc vyvoleným subjektom spôsobilo, že aj dnes preberáme predkladanú novelu. A to nie je všetko. Za súčasného stavu, keď kvôli nezdražovaniu cien elektrickej energie likvidujeme obnoviteľné zdroje energií, súčasne sa teda dostavuje tretí a štvrtý blok v Mochovciach, kde je predpokladaná výrobná cena elektrickej energie 49 eur za MWh, pri burzových cenách v súčasnosti pod 40 eur, naša vláda chce stavať ďalšie dva bloky Jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Tomu už prestávam rozumieť. Kam smeruje týmito krokmi naša vláda?

    Pán minister, pri ostatnom rokovaní tristodeviatky tu v tomto pléne, na hospodárskom výbore aj na stretnutí s výrobcami a distribútormi elektrických energií, elektrickej energie ste sľúbili, že v druhom polroku otvoríte diskusie o energetickej koncepcii Slovenska. V priebehu možno dvoch mesiacov alebo mesiaca, v tom čase možno už bol hotový na svete, tento, táto novela, pýtam sa preto, kedy diskusia a o čom bude?

  • Ruch v sále.

  • V utorok minulý týždeň ste na hospodárskom výbore informovali, že situácia s odkúpením SPP matky sa relatívne dobre vyvíja, ale treba vyriešiť mnoho nezodpovedaných otázok. Tam ste ich aj dosť podrobne rozobrali a ja som to v tom čase kvitoval. Čas, na ktorý, ktorý bol potrebný, aby sa tieto otázky mohli vyjasniť, ste vtedy stanovili najskôr na koniec septembra. Na druhý deň...

  • Prerušenie vystúpenie predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán poslanec, prosím vás o kľud v miestnosti, vyrušujete.

  • ... na druhý deň vláda Slovenskej republiky schválila odkúpenie SPP matky. Pán minister, takto sa schvaľujú zákony a prijímajú rozhodnutia, ktoré sa dotýkajú prakticky všetkých občanov Slovenskej republiky a ovplyvňujú obraty v desiatkach miliárd eur.

    A teraz k obnoviteľných zdrojom energie. Diskusia o obnoviteľných zdrojoch energie prebieha prakticky nepretržite. Len v posledných, v posledných niekoľko storočí sa presadili zdroje, ktoré dnes považujeme za konvenčné: uhlie, ropu a nakoniec urán. Keďže už dnes vieme, že konvenčné energie sú limitované je úplne samozrejmé, že ak má civilizácia pokračovať s vysokou pravdepodobnosťou nastane situácia, že obnoviteľné zdroje budú dominovať. Ak bude pokračovať súčasný trend rastu cien z konvenčných energií a poklesu cien z obnoviteľných zdrojov energie, tak sa ani nemusíme, tak ani nemusíme riešiť otázku životnosti zásobu konvenčných energií, obnoviteľné zdroje energie sa presadia ekonomickou cestou.

    Zámerom podpory výkupu elektriny z obnoviteľných zdrojov je urýchliť tento proces, aby sa obnoviteľné zdroje presadili rýchlejšie. Prvá vážnejšia vlna nastala v Spojených štátoch v 70. rokoch. Silou veľkých energetických gigantov a energetickou loby v 80. rokoch bola veľmi oslabená, prakticky zlikvidovaná. V 90. rokoch sa vážnejšie začalo diskutovať aj v Európe a po dlhých diskusiách boli prijaté určité závery a dokumenty, ku ktorým sme sa nakoniec prihlásili aj my. V jednotlivých krajinách prebieha dlhá, dlho veľmi živá a široká diskusia o smerovaní energetiky v tej-ktorej krajine. Napríklad v Nemecku 14. 6. v roku 2000 bola uzatvorená dohoda, nie politická, s energetickými firmami o postupnom ukončení prevádzky všetkých stávajúcich jadrových elektrární najneskôr do roku 2023. Potom, samozrejme, prebiehala diskusia ďalej. Korigovali sa jednotlivé termíny pre jednotlivé elektrárne, ktoré sa v súčasnom stave veľmi málo odlišujú od pôvodného, od pôvodnej dohody.

    Hovorím to preto, lebo u nás sa často argumentuje, že v Nemecku sa rozhodli hystericky po havárii Jadrovej elektrárne Fukušima. Tento príklad dokazuje, že v Nemecku sa o výrobe a distribúcii energie intenzívne diskutuje už viac ako 20 rokov a prináša to konkrétne výsledky. V roku 2011 dosiahol podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebe energie vyše 12 % v takej silnej ekonomike ako je Nemecko. Na porovnanie, na Slovensku to bolo len 8, a za čo vďačíme hlavne už dávnejšie predtým postaveným veľkým vodným dielam. Najlepšie sú na tom Švédsko, Litva, Fínsko, kde sa viac ako tretina celkovej spotreby energií pokrýva z obnoviteľných zdrojov. Pristavím sa pri Dánsku. Toto číslo predstavovalo takmer 24 %. Ak však berieme do úvahy podiel na výrobe elektrickej energie, iba na elektrickej energie, prekročili už hranicu 40 % a do roku 2050 sa chcú dostať na 100 %. Nemci už zažili také dni, že viac ako polovicu všetkej energie dodávali do elektrickej siete iba solárne a veterné elektrárne. Porovnajme sa s Českom. Česko má zhruba rovnaký vzťah k jadru, ako máme my, predpokladám, že aj k obnoviteľným zdrojom energie, len vláda sa k nim správa trošku štedrejšie. V Česku je dnes inštalovaných približne 2000 MW výkon fotovoltiky, na Slovensku cirka 500, štvrtina. V Čechách je inštalovaných približne 500 bioplynových staníc, na Slovensku s plánom tohto roka 150.

    Cieľ Európskej únie, koncept 20 - 20 - 20, inými slovami do roku 2020 ušetriť 20 % energie, znížiť o 20 % emisie v ovzduší a zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na 20 % je aj programom pre Slovensko, my sme sa k tomu prihlásili a zaviazali. V roku 2009 sme vyrokovali, že dosiahneme v roku 2020 podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej spotrebne energie 14 %, čo má prispieť k dosiahnutiu cieľa Európskej únie ako celku. Pristúpili sme sa a zaviazali sme sa k niečomu, čo je minimum toho, na čom sa vedeli dohodnúť krajiny Európskej únie a čo je z hľadiska energetických potrieb, minimom z hľadiska energetických potrieb a ochrany životného prostredia. Dnes stále viac a viac sme svedkami vychádzajúcich štúdií, ktoré sú výsledkom meraní za ostatné desiatky rokov.

    Čo je však dôležité, výsledky sa v mnohých prípadoch ukazujú ako podstatne horšie, ako boli ich predpovede v čase merania. Preto jednotlivé krajiny Európskej únie volajú o zvýšení kvót jednotlivých parametrov, o ktorých som hovoril.

    Obnoviteľné zdroje energie majú však aj iný ako energetický a ekologický efekt. Okrem toho, že znižujú riziko medzinárodných konfliktov kvôli zdrojom fosílnych, kvôli fosílnym zdrojom, znižujú straty z prenosu, pretože miesto výroby je blízko miesta spotreby. Pri využití biomasy - hlavne na vidieku - sa zvyšujú výnosy užívateľom pôdy a dáva sa práca desaťtisícom ľudí. Diverzifikujú výrobu, čo robí ľudí menej závislými na centrálnych zdrojoch a tým sa zvyšuje aj energetická bezpečnosť krajiny. Európske krajiny to chápu aj v zmysle toho, že môžeme očakávať obrovskú konkurenciu a zvýšenú spotrebu energií v rýchlo sa rozvíjajúcich ázijských a juhoamerických krajinách. Preto tá obrovská diskusia, starosť o bezpečnosť, energetickú bezpečnosť vlastných krajín a životné prostredie v zodpovedných krajinách Európy. Aký to rozdiel od Slovenska! Žiadna diskusia, len povinná jazda, ak ňou môžem nazvať aspoň normálny legislatívny proces pri súčasnej predkladanej novele. Žiadna koncepcia rozvoja energetiky, viď programové vyhlásenie vlády, alebo reguláciu zo strany Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, protežovanie vybratých skupín, lobizmus. Výsledok: jedna a tá istá vláda s tým istým predsedom ÚRSO vyrobí lapsus s obrovskou podporou a následne ho označí za najväčší problém energie na Slovensku, cien energie na Slovensku, vznik fotovoltiku ako najväčšie zlo a postupne ich likviduje. A to všetko v priebehu 5 rokov, keď medzitým väčším škodám zabránila vláda Ivety Radičovej.

    Pán minister, neviem, či si beriete na seba zodpovednosť za daný stav, alebo sa vyhovoríte na politickú objednávku, ale niečo si vám dovolím navrhnúť. Schválením tohto zákona si asi vyberiete time out v podpore obnoviteľných zdrojov energie. S veľkou pravdepodobnosťou na Slovensku sa zastavia zdroje, stavať zdroje na výrobu obnoviteľných zdrojov, snáď s výnimkou malých vodných elektrární do 5 MW, ktoré, čuduj sa svete, dostali vo vyhláške Úradu pre reguláciu sieťových odvetví výnimku a neboli zaťažené G-komponentom. Napriek tomu, že v Rakúsku ako jediné tieto zdroje majú G-komponent. A zrejme v dohľadnej dobe asi ani nepríde vláda, a teda ani ministerstvo s ďalšou novelou 309, takže by som si dovolil navrhnúť, využiť tento čas na ozajstnú, poctivú diskusiu o tom, akým smerom sa má uberať slovenská energetika ďalej, aby sme nemuseli účelovo riešiť, dosť často a účelovo také novely ako dnes.

    Som presvedčený o tom, že obnoviteľné zdroje energie je budúcnosť, či bližšia, alebo vzdialenejšia, o tom pán minister, to je pán minister, vo veľkej, vo veľkej časti aj vo vašich rukách.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie sú, je päť, šesť faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem. Ja sa na rozdiel od pána kolegu v tom, že otázka vôbec, niekto ten návrh zákona pripravoval, viete. Už predchádzajúci návrh zákona pripravovala asi skupina Penta a my sme dnes zverejnili, že materiál, ktorý schvaľovala vláda Slovenskej republiky o SPP, bol písaný na počítači finančnej skupiny J&T. Ak si kliknete, a budem o tom hovoriť vo svojom vystúpení, ak si kliknete na materiál schvaľovaný vládou o SPP, veľká téma, na properties, tak je zrejmé, že ten materiál nepripravovalo ministerstvo hospodárstva, ale finančná skupina J&T.

    Pán minister, vy a premiér Fico ste predali tento štát! Boli možno mnohé škandály privatizačné, ale nebol nikdy škandál, aby niekto sprivatizoval krajinu!

  • Ruch v sále.

  • Pán minister, túto krajinu za vašej vlády vlastnia oligarchovia, ktorí sú podľa mojej mienky okupantmi v tejto krajine, a vy ste len kolaborantská vláda, len kolaborantská vláda nesvojprávna! Vy neschvaľujete a nevládnete tejto krajine, tejto krajine vládnu oligarchovia! Ak vládne materiály pripravujú finančné skupiny v tejto krajine...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Páni poslanci, kľud, prosím, v miestnosti.

  • ... tak oni vládnu v tejto krajine a nie ľudia!

  • Reakcie z pléna.

  • S ďalšou faktickou poznámkou pán poslanec Huba a prosím, aby ste sa ukľudnili, páni poslanci.

  • Ďakujem za slovo. Môžem len súhlasiť s kolegom Mikušom a podčiarknuť to, čo povedal. Napokon veľmi podobné závery vyplynuli aj z odborného seminára na energetické témy, ktorý sme poriadali začiatkom leta tu na pôde Národnej rady, a veľká väčšina účastníkov sa zhodla na podobných záveroch, aké tu odzneli v jeho príspevku.

    Je naozaj znepokojujúce, že v čase, keď sme mali diskutovať o podobe novej energetickej politiky, o podobe modernej zodpovedajúcej druhému desaťročiu 21. storočia, prijímame rozhodnutia a prijímame legislatívne zmeny, ktoré do istej miery predurčujú podobu tejto novej politiky. Myslím si a som presvedčený, že to malo byť naopak.

    A súhlasím aj s tým pojmom, ktorým označil súčasnú energetickú politiku a prax na Slovensku, a to bol pojem schizofrénia. Naozaj krajina s takými komparatívnymi výhodami alebo nevýhodami, čo sa týka energetických surovín a predpokladov pre výrobu elektrickej energie a s takým ekonomickým potenciálom a s takou zadlženosťou napokon, akú má, ako má Slovensko, nemá šancu paralelne podporovať výstavby nových jadrovoenergetických blokov, podporovať obnoviteľné zdroje energie, podporovať úspory energie, čo by mala byť jednoznačne priorita, a zároveň ešte aj oživovať sny na výstavby nových veľkých hydroelektrární, ako sme tomu svedkami v posledných dňoch a týždňoch. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Hudacký. Prosím vás, páni poslanci, aby ste vydržali, dôjdeme ešte faktické poznámky a potom bude krátka prestávka pred hlasovaním.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem, pán kolega, stotožňujem sa s Vami, že tu chýba koncepčnosť v rámci etablovania obnoviteľných zdrojov na Slovensku. Vyzerá to tak, že energetická politika aj v tejto oblasti je skôr naviazaná na záujmy, či už finančných skupín, alebo veľkých podnikateľských skupín.

    Na druhej strane nemôžem celkom súhlasiť, aby sme do určitej miery bezhlavo rozvíjali obnoviteľné zdroje. Ja mám problémy s fotovoltaikou, ale aj s veternou energiou, pretože tá skutočne zvyšuje náklady, v konečnom súčte to zvyšuje ceny pre konečných spotrebiteľov. Ja som zachytil informáciu, že aj komisár Európskej komisie Antonio Tajani, ktorý je zodpovedný pre oblasť podnikania, dokonca kritizoval nekoncepčnosť pri rozvoji obnoviteľných zdrojov aj vzhľadom na to, že sa zvyšujú ceny...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenie predsedajúcou.

  • ... energií a elektrickej energie pre podniky, firmy, a to zhoršuje konkurencieschopnosť, či už našej krajiny, ale takisto aj Európskej únie ako takej. Nechcem hovoriť tu vo faktickej poznámke o odkupovaní 49-percentného podielu, minoritného podielu materskej spoločnosti, stratovej materskej spoločnosti SPP. Myslím si, že ešte bude dosť času a priestoru na to, aby sme túto tému rozobrali do podrobností. Ďakujem pekne.

  • Atmosféra, atmosféra a vôbec tie podmienky, v ktorých sa prerokováva znova zákon o obnoviteľných zdrojoch, sa vôbec nelíšia od toho, čo tu bolo predmetom riešenia, aká atmosféra tu bola vlastne na prelome decembra a januára, keď sa vlastne opozícia pustila do bojkotovania tohto zákona s tým výsledkom, že tento zákon bol stiahnutý. Ja žiadam znova, aby bol tento zákon stiahnutý, pretože sa v ničom nelíši od toho, ktorý tu bol odprezentovaný na konci decembra. Znova tu je lobistický záujem, tentokrát sa, samozrejme, zmenil názov lobistického subjektu, zmenila sa forma zariadení, ktoré produkujú elektrinu, a zmenila sa výška, objem požadovaných lobisticky vyjednaných, protekcionisticky vyjednaných finančných prostriedkov. V decembri to bolo 300 mil., teraz je to 225 mil., keď to spočítam aj s arbitrážou, kde už sa pripravujú v rozpočte peniaze na tieto zámery U. S. Steelu 260 mil., takže to máme cca 500 mil. Takže opäť tento zákon bude mať, ak sa schváli, negatívne dopady na to, že sa vyčerpá štátny rozpočet.

    Ja som presvedčená o tom, že ak by tento štát bol slobodný a suverénny a až by vyjednávači, tí, ktorí za tento štát vyjednávajú, nesledovali zastreté obchodné účely, úmysly, tak takéto memorandum ani takýto zákon by dnes nebol ani predmetom rokovania.

  • Pán kolega Mikuš, ja mám na jadrovú energetiku a energiu asi iný názor ako vy. Stále si myslím, že čo sa týka obnoviteľných zdrojov, že viac-menej môžu byť len doplnkovými zdrojmi. Ani by som nekopíroval Nemecko, pretože to bol pán minister Jahnátek a Holjenčík, ktorí vo fotovoltike kopírovali Nemecko, a vieme, aké problémy nám to narobilo, kto na tom zarobil, a poriadok spravila až tzv. Jurčíkova novela alebo spravili sme ho my a teraz tú fotovoltiku a vôbec obnoviteľné zdroje, teda fotovoltiku táto vláda zabíja.

    Čo sa týka dostavby Mochoviec 3, 4, tak tam je pravda, že tá dostavba mešká. Čo sa týka toho, čo ste povedali, že vláda chce stavať novú elektráreň, tak jednoducho tam rozhodne feasibility study a vláda na to nemá jednoducho, aby ju stavalo. Keď sa rozhodne stavať súkromný investor, tak ja to vítam. Ja vám chcem povedať, že ja som presvedčený, že jadrová energetika v regióne Bohuníc aj západného Slovenska bola požehnaním pre tento región, pretože s ním bol spojený aj rozvoj techniky, vedy, vzdelanosti, a jednoducho tých Nemcov by som stále nedával ako za príklad. Nemci stavali napríklad aj paroplyn v Malženiciach a dnes tento paroplyn stojí. My máme dosť schopných odborníkov na ministerstve hospodárstva, skvelých, používajme ich, používajme vlastný rozum. Katastrofálna situácia je na ÚRSO, kde vládne pán Holjenčík, a ja si myslím, že je zbytočný, pretože o cenách rozhoduje vláda, rozhoduje pán premiér Fico, takže by bolo dobré tento úrad zrušiť a na vláde spraviť nejaký malý odborník, a nech ten rozhoduje...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, no už sa teším na to vaše vystúpenie a chcel by som vás poprosiť k tým predošlým odpovediam ešte aj odpovedať, prečo J&T píše podstatné dokumenty na odpredaj vybrakovanej schránky SPP, kde štát bude dlhé roky prerábať, prečo to robí J&T? Ja si myslím, že je to čistá nehoráznosť, je to svinstvo a pánov poslancov zo SMER-u by som teda chcel pozdraviť pri tejto príležitosti. Nielenže ste tu za nejaké figúrky, za nejakých Kolesíkov, ktoré tu, ktorí hlasujú tak ako podľa prstovačky pani Laššákovej. Ešte musíte robiť aj peknú tvár k týmto nehoráznym, hnusným rozkrádačkám. Ja by som sa hanbil pod čiernu zem na vašom mieste.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Mikuš.

  • Ďakujem všetkým kolegom, ktorí reagovali. Skúsim veľmi stručne nejaké poznámočky k faktickým poznámkam.

    Pán kolega Lipšic, ja som povedal možno trikrát vo svojom vystúpení a úplne jasne tým vlastne podporujete môj výrok, že obidve novely, aj tá v skrátenom legislatívnom konaní, aj táto sú jasne účelové. Najhoršie na tom, že nepodporujú v zákone o podpore obnoviteľných zdrojov energie nepodporujú OZE, ale podporujú fosílne palivá. Sú veľmi škodlivé nielen pre, tieto novely sú škodlivé nielen pre výrobu z obnoviteľných zdrojov energií, ale pre celú energetiku ako takú a na dlhé roky zaťažia ľudí vysokými cenami energií dlhodobo. Dopady týchto zákonov budeme cítiť ešte veľmi dlho.

    Napríklad vyhláškou, ktorá vyšla nedávno z ÚRSO-a sa zvýhodňujú malé vodné elektrárne do 5 megawatt ako jediné zdroje energií. Keď si to dám dokopy, sú to tie úseky vodných tokov, ktoré boli pridelené za prvej Ficovej vlády a teraz sa idú podporiť štedrou podporou nezavedením G-komponentu.

    Pán kolega Hudacký, práve preto, čo ste povedali, potrebujeme ten koncept. Ja, samozrejme, nechcem bezhlavo podporovať obnoviteľné zdroje energie. My si musíme urobiť poriadok v tom, aké zdroje energie a na koľko ich budeme podporovať, aby to bolo ekonomicky výhodné a hlavne cenovo prístupné. Efektívnosť využitia obnoviteľných zdrojov energie je v tomto prípade prvoradá.

    Nespomenul som ešte jednu vec vo svojom vystúpení, o ktorej vôbec nediskutujeme, a to je šetrenie energie, teda elektrickej energie. Jedným z tých prvkov, na ktoré sme sa zaviazali, je aj šetrenie 20 %, čo je ďalší veľmi zodpovedný argument alebo faktor.

    A, pán Přidal, s tým úradom celkom súhlasím.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Dámy a páni, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch. Poprosím vás o registráciu.

    Pán poslanec Hlina, chcem vás požiadať, aby ste zaujali svoje miesto.

  • Poslanec Hlina si sadol na miesto určené pre predsedu vlády SR.

  • Pán poslanec Hlina, vaše miesto je potenciálne aj táto stolička, netreba k tomu veľa.

  • Smiech v sále.

  • Bohuchovaj, ak by to bolo. Ale poprosím vás, aby ste zaujali svoje miesto. Pán poslanec, choďte na svoje miesto, prihláste sa, veľmi rád vám dám slovo. Pán poslanec Hlina, ešte raz vás žiadam, aby ste si išli sadnúť na miesto, ktoré máte určené ako poslanec, a odkiaľ môžte uplatniť všetky svoje práva a nároky, tak ako hovorí zákon.

  • Poslanec Hlina zotrváva na mieste určenom pre predsedu vlády SR.

  • Prerušujem rokovanie. Vyhlasujem päťnásťminútovú prestávku.

  • Päťnásťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás o zaujatie miesta, aby sme mohli hlasovať o prerokovaných bodoch.

    Pán poslanec Hlina, žiadam vás, aby ste zaujali svoje miesto.

  • Poslanec Hlina naďalej zotrváva na mieste určenom pre predsedu vlády SR.

  • Pán poslanec. Pán poslanec. Pán poslanec Hlina, ešte raz vás žiadam, aby ste zaujali miesto, ktoré máte, odkiaľ môžete komunikovať, prihlásiť sa s procedurálnym návrhom, s faktickou poznámkou. Pán poslanec Hlina, žiadam vás, aby ste zaujali svoje miesto.

  • Reakcia poslanca Hlinu.

  • Ale ja vám dám slovo, len choďte na svoje miesto a odtiaľ sa môžte prihlásiť. Tak ako je to obvyklé.

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre.

    Dámy a páni, váš čas je mi vzácny, takže nebudem teraz s človekom, ktorý nie je ochotný, ako som to už povedal, rešpektovať ani len elementárne zásady a normy a strácať čas ani váš, ani môj. Pán Hlina, ja vás ubezpečujem, že tak ako je to už po tisícročia v normálnej ľudskej spoločnosti, určite nájdem spôsob, ako človeka neprispôsobivého a človeka, ktorý nerešpektuje nielen elementárne právne normy, ale aj etické normy, naučiť, že sa dá dať veci do poriadku.

  • Poslanec Hlina zostáva sedieť na mieste určenom pre predsedu vlády SR.

  • Takže budeme teraz hlasovať. Poprosím pána poslanca Fitza.

  • Reakcia z pléna.

  • Po hlasovaní, pán Sulík.

    Ideme, pán poslanec Fitz bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 308 o vysielaní a retransmisii. Je to tlač 662.

  • Hlasovanie o vládnom návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 662.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave vystúpili piati poslanci: poslanec Sólymos, poslankyňa Žitňanská, Hlina, Viskupič a poslanec Simon.

    Poslanec Sólymos a pani poslankyňa Žitňanská dali návrh na stiahnutie predmetného zákona z rokovania.

    Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu, aby navrhovateľ vzal späť návrh zákona.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 58 bolo za, 81 proti, 1 sa zdržal.

    Konštatujem, že tento návrh sme neschválili.

    Ďalej, pán spravodajca.

  • Pán poslanec Viskupič dal návrh na vrátenie návrhu zákona na dopracovanie.

    Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 59 za, 82 proti, 1 nehlasoval.

    Ani tento procedurálny návrh sme neschválili.

  • Poslanec Simon dal dal návrh, aby predmetný návrh zákona prerokoval aj výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny.

    Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Pán spravodajca, poprosím vás, najprv musíme postúpiť návrh do druhého čítania a potom môžme rozhodovať o tom, ktorý výbor a na základe akého návrhu bude rokovať. Takže ak nebol iný procedurálny návrh, v zmysle § 73 budeme hlasovať o tom, aby sme postúpili do druhého čítania. Ak schválime, potom budeme hlasovať o návrhoch, ktoré výbory a v akých lehotách prerokujú uvedený návrh.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o tom, aby sa predložený návrh zákona prerokoval v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 82 za, 48 proti, 11 sa zdržali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán poslanec, pán predseda, dajte hlasovať o tom, o návrhu pána poslanca Simona, ktorý dal návrh, aby predmetný návrh zákona bol prerokovaný aj vo výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 137 bolo za, 4 sa zdržali.

    Návrh sme pridelili aj výboru pre ľudské práva.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona výboru ústavnoprávnemu a výboru pre kultúru;

    ďalej aby za gestorský výbor určila výbor pre kultúru a médiá; že výbory prerokujú návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 135 bolo za, 6 sa zdržali.

    Návrh sme pridelili aj výborom a určili lehoty.

    Pán poslanec Peter Náhlik uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 516. Je to Audiovizuálny fond, tlač 663.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 663.

  • Ďakujem, pán predseda, v rozprave vystúpili traja poslanci, ani jeden nepodal procedurálny návrh, preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 81 bolo za, 11 proti, 48 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Teraz, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie:

    - ústavnoprávnemu výboru,

    - výboru pre financie a rozpočet a

    - výboru pre kultúru a médiá;

    ďalej aby za gestorský výbor výbor určila výbor pre kultúru a médiá; určené výbory prerokujú návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 131 bolo za, 11 sa zdržali.

    Návrhy sme schválili.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca .

    Pán poslanec Babič uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 261 o prevencii závažných priemyselných havárií. Je to tlač 664.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 664.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o postúpení vládneho návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 86 za, 56 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s vaším rozhodnutím prideľuje predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie výborom:

    - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady,

    - Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a

    - Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj;

    ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termína do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania Návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Prosím, dajte o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 130 bolo za, 12 sa zdržali.

    Návrhy sme schválili.

    Pán poslanec Puci uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických zariadeniach. Je to tlač 665.

  • Hlasovanie o vládnom návrh zákona o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických zariadeniach a elektronických zariadeniach a ktorým sa mení zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 665.

  • V rozprave nevystúpil žiaden z poslancov, preto vás prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 86 za, 55 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prideľuje vládny návrh zákona na prerokovanie výborom:

    - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie;

    ďalej aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory vládny návrh zákon prerokujú v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 132 bol za, 10 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    A ešte ostatné hlasovanie, ktoré uvedie v prvom čítaní, v druhom čítaní pán poslanec Martinák, o vládnom návrhu novely geologického zákona. Je to tlač 551.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z.

    o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 551.)

  • Pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch zo spoločnej správy č. 1 až 7 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 92 za, 40 sa zdržalo, 6 nehlasovali.

    Body 1 až 7 sme schválili.

  • Týmto sme odhlasovali všetky pripomienky zo spoločnej správy, a keďže mám splnomocnenie gestorského výboru, dajte, prosím, hlasovať o postúpenie návrhu do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 83 za, 4 proti, 53 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní, otváram rozpravu.

  • Krátka pauza.

  • Poprosím vymazať predchádzajúcich prihlásených s procedurálnymi návrhmi.

    Nemám prihlášku do rozpravy, vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o vládnom návrhu zákona s návrhom gestorského výboru uvedený návrh zákona schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 84 za, 2 proti, 56 sa zdržalo.

    Schválili sme vládny návrh novely geologického zákona.

    Ďakujem pekne, dámy a páni. Odhlasovali sme prerokované body.

    Vyhlasujem prestávku do 17.45 hodiny.

    Ešte pán poslanec Sulík procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne. Ja som chcel len teda aj na mikrofón povedať to, čo som už predtým hovoril. Pán predseda, nuž tomuto ste si trochu aj vy sám na vine preto, lebo ste...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Dajte mi, pán Sulík, návrh, o čom chcete hlasovať...

  • Nebuďte nervózny, nekričte na mňa. Pán Kaliňák rovnako nedodržiava...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ... buďte taký láskavý, zákon hovorí, že máte sformulovať návrh, o ktorom chceme hlasovať, a potom ho odôvodniť. Tak buďte taký láskavý, o čom chcete hlasovať v procedurálnom návrhu?

  • Áno, takže poďme hlasovať o tom, že sa bude dodržiavať rokovací poriadok, pán predseda, a že ho budú dodržiavať aj členovia vlády. Toto ste si zavinili sám, čo tu teraz predvádza kolega Hlina...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán Sulík, vláda je vláda, keď vám to ušlo, a parlament je parlament...

  • ... my sami máme množstvo výhrad voči nemu, ale teraz jednoducho, keď pán Kaliňák môže, prečo nemôže druhý? Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Přidal. Samozrejme, nedám o tom hlasovať, lebo nie je o čom hlasovať, ale už som u vás nato zvyknutý. Pán poslanec Přidal.

  • Pán predseda parlamentu, ja si vás vážim ako naozaj, ale v tejto chvíli chcem povedať, že nie je dôvod nedať pánovi poslancovi Hlinovi teda slovo, aby predniesol procedurálny návrh, keď nesedí na svojom mieste. Veď si pamätáme, že pán poslanec, terajší premiér Fico sedával tiež tu, nesedával na svojom mieste. Ja by som vás chcel poprosiť, aby ste mu naozaj umožnili, ako vykonať to, čo mu dovoľuje rokovací poriadok. Ale chcem poprosiť aj poslanca Hlinu, že keby teda sedával na svojom mieste, pretože tiež sa mi to nezdá ako príliš vhodné, aby sme tu robili...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, o čom mám dať hlasovať?

  • Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada umožňuje poslancovi Hlinovi predniesť procedurálny návrh.

  • Pán poslanec, dobre, rozumieme si. Keď bude sedieť na mieste, tak ako má, tak môže sa prihlásiť. Ďakujem pekne.

  • Reakcia z pléna. Poslanec Hlina opustil miesto určené pre predsedu vlády SR a zaujal svoje miesto.

  • Pán poslanec Hlina, nech sa páči, konečne sa môžete prejaviť.

  • Ďakujem veľmi pekne, aká to česť, pán predseda.

  • Skúste ale na úvod, o čom by sme mali hlasovať. Dobre, skúste.

  • Samozrejme, však to som sa tu naučil za tú chvíľu, čo som. Pán predseda, naozaj je pravdou to, čo povedal, pán predseda, že si za to môžete...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, o čom budeme hlasovať?

  • Prosím vás pekne, ja chcem upozorniť, aspoň teda vedenie parlamentu chcem upozorniť a prípadne môžeme dať o tom hlasovať. Neukončil sa bod interpelácie. Zajtra chcem, aby ste zabezpečili vládu po hodine otázok...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, vy môžete čokoľvek, ale kedy bude interpelácia, rozhoduje na základe...

  • Ja nechápem, nemôžte ma nechať dohovoriť, prosím vás pekne?

  • Buďte taký láskavý, dajte návrh procedurálny, prihlásili ste sa...

  • ... tak, nemusíte sa blížiť, dodržujte zákon!

  • Zobrali ste mi niekoľko sekúnd.

  • Naformulujte, o čom chcete hlasovať, a potom odôvodňujte! Máte na to čas.

  • Tak mi dajte jednu minútu, už to nestihnem. Pán predseda, takýto ofenzívny ste neboli, keď tu bol pán Kaliňák, zrazili ste opätky, na mňa si dovoľujete...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, skúste naformulovať niečo, o čom by som mohol dať hlasovať.

  • Prosím vás, dajte mi minútu, naformulujem procedurálny návrh.

  • Vyhlasujem prestávku do 17.50 hodiny a budeme pokračovať.

  • Reakcia z pléna.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní programu 23. schôdze. Poprosím vás o zaujatie miesta. Tí, ktorí máte záujem o rozpravu, poprosím všetkých tých, ktorí vedú komplikované rozhovory, aby radšej nerušili.

    Do rozpravy pán poslanec Lipšic, nech sa páči. Ešte raz vás chcem, dámy a páni, poprosiť, pokračujeme v rozprave, ak nemáte záujem o rozpravu, radšej odíďte zo sály.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z., tlač 602.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, keď sme tu v decembri rokovali o tomto istom zákone, o novele zákona, tak som označil tento zákon ako lex Penta. Bol to zákon, ktorý bol šitý pre jednu finančnú skupinu, pre jedno PPC-éčko v Bratislave a nakoniec inkriminované body museli byť pod tlakom verejnosti z návrhu vypustené. Lebo ten zákon nebol obhájiteľný. Moja otázka znie, koho zákony vláda do Národnej rady predkladá? A či vláda predkladá do parlamentu zákony, na ktorých sa slobodne uznáša, alebo zákony, ktoré jej nadiktujú konkrétni oligarchovia? Moja otázka aj na vás, pán minister, znie...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán poslanec, ja sa ospravedlňujem. Ešte raz, vážené pani poslankyne, páni poslanci, radšej odíďte zo sály. Prepáčte, pán poslanec, máte slovo.

  • Moja otázka aj na vás, pán minister, znie, kto riadi túto krajinu? Budem hovoriť o konkrétnom vašom materiáli, ale týka sa aj tohto bodu, lebo ani tu si nie sme istí, kto ten návrh zákona reálne pripravil a kto ho reálne schválil.

    Pred pár hodinami sme zverejnili listinný dôkaz o tom, že predseda vlády Robert Fico predal túto krajinu oligarchom. Táto krajina možno mala viaceré privatizačné škandály, ale nikdy nebol škandál takého rozmeru, že bolo podozrenie, že niekto privatizoval štát, že v skutočnosti súčasná vláda nevykonáva svoje ústavné kompetencie, rozhoduje sa niekde úplne inde, Slovensko je okupovanou krajinou, krajinou okupovanou finančnými skupinami a máme len kolaborantskú vládu, ktorá vykonáva ich rozhodnutia. Pred, minulý týždeň prebehlo veľa informácií o tom, ako sa má reorganizovať skupina spoločnosti SPP. Teda nepôjdem k meritu veci, k tomu, ako je výhodné pre krajinu si nechať len nelukratívnu časť toho celého konzorcia a nechať lukratívne časti bez akýchkoľvek záväzkov a strát súkromnému investorovi, ktorému ste to reprivatizovali. Ale považujem za škandalózne, aby materiál, na základe ktorého vláda rozhodovala, pripravovala finančná skupina J&T.

    Pán minister, vy ste teraz reagovali na našu tlačovú konferenciu spôsobom, že to len nejaké tabuľky tam boli pripravené, keď vám potom oznámili, že celý materiál bol pripravený J&T, tak ste už reagovať zjavne nevedeli. SPP reagovalo, že to je asi taká chyba, sa stala, pretože človek, ktorý na tom pracoval, predtým robil pre J&T pred dvomi rokmi, asi priniesol spred dvoch rokov ten svoj starý počítač. No a ešte dajme tú o Červenej čiapočke. Kto tomuto uverí? Čo to je za nezmysel? Pán minister, keď som bol na ministerstve vnútra, tak sme riešili korupčný prípad, kedy táto istá finančná skupina sa snažila ovplyvniť vysokých úradníkov rezortu práce, nie je tu pán exminister Mihál, ale on o tom vie, aby zmenili zákon o dôchodkovom sporení tak, aby bol výhodnejší pre ich záujmy. My sme takéto praktiky trestne stíhali. Pre vás dnes robia finančné skupiny materiály do vlády. Keď bol tu v decembri lex Penta, tento materiál o SPP je lex J&T, preto si myslím, že, a možnože to nie je úplne len vaša chyba a vám to proste pristane v rezorte tieto veci, ale vy ste ich predložili, vy s nimi do parlamentu nakoniec prichádzate.

    Ja si myslím, že to, čo sa udialo, a táto informácia, tento listinný dôkaz je v princípe pre Slovensko bezpečnostné riziko. Bezpečnostné riziko preto, že dnes sa prvýkrát preukázalo, čo možnože mnohí tušili, mali sme viaceré nahrávky, viaceré originály zmlúv o financovaní SMER-u, ale zatiaľ to tak bolo celkom zľahka, zľahka posunuté nabok.

    Tu je dôkaz, na internetovej stránke vašej vlády, že materiály reálne na vládu, kľúčové materiály, kľúčové materiály, kde ide o miliardy, nepripravuje vláda, nepripravujú rezorty, pripravujú ju oligarchovia, pripravujú finančné skupiny. To v tejto krajine podľa mojej mienky ešte nikdy nebolo. Môžte zastrašovať novinárov, môžte, aj to robíte, vy nie, Úrad vlády, môžte ich vydierať, môžte sa im vyhrážať, ale nakoniec pri takejto megakauze sa nakoniec podľa mojej mienky pravda ukáže.

    Pán minister, mne je to veľmi ľúto, lebo my sa nepoznáme osobne, ale po tom, čo ste sem priniesli lex Penta, a boli ste pod ním podpísaný vy, aj premiér Fico, samozrejme, po tom, čo ste na vládu priniesli materiál, ktorý pripravovala finančná skupina J&T, aby si asi navzájom nezávideli, by ste už nemali byť ministrom hospodárstva. A nie je to možnože vaša osobná chyba, lebo tie príkazy asi idú odinakadiaľ, a nie sú to vaše slobodné rozhodnutia, ale myslím si, že, že ten pohár vody už dávno, dávno pretiekol. Myslím si, že minimálna vec, čo by mala byť po takejto informácií urobená, je okamžité stopnutie týchto nehoráznych transakcií v SPP v prospech konkrétnej finančnej skupiny. Toto je to úplné prvé.

    My sme zvolali bezpečnostný výbor, lebo to vyvoláva aj bezpečnostné riziká ohľadne toho, kto reálne túto krajinu ovláda. Myslíme si, že to nie ste ani vy, a nie je to v tomto okamihu ani predseda vlády, ale sú to finančné skupiny, ktoré sa dohodli na vytvorení SMER-u, a dnes si z toho berú úroky. A dnes tento konkrétny dôkaz o tom, že materiál k strategicky vytunelovala finančná skupina J&T, je nezvratný. Môžte akékoľvek teórie si k tomu vymyslieť, o starom počítači od J&T, ktorý sa dostal náhodou na SPP, tam ho presťahovali, k tomu dnes podľa mojej mienky nikto a pevne verím, že ani vaši voliči, neuveria.

    Preto vás chcem požiadať, pán minister, aby ste ako prvý krok minimálne, aj keď to nie je vo vašej moci, ja viem, navrhli vláde túto škandalóznu transakciu, tento podvod roka na občanoch, keď sa preukázalo, kto je za ním, aby ste ho hneď zastavili. To je to minimálne, čo je podľa mojej mienky možné urobiť v prospech občanov tejto krajiny. Ďakujem veľmi pekne.

  • Faktické poznámky páni poslanci: Viskupič, Štefanec, pani poslankyňa Mezenská, pán poslanec Mikloš, Mičovský, Hraško a Solyomos. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Viskupič.

  • Pán poslanec, nečudujem sa vášmu rozhorčeniu, skutočne ma šokuje, že materiál, ktorý prerokovala vláda a ktorý hovorí o tom, akým spôsobom, a priznajme si to, bude nakladané s majetkom SPP, pripravoval ten, v ktorého rukách tento podnik zostane, a ak je toto pravda, a ja vás poprosím, či môžem nahliadnuť k tým materiálom, tak si myslím, že výzva na odstúpenie ministra je v takomto prípade málo. Dúfam, že zodpovednosť vyvodí omnoho vyšší predstaviteľ tejto vlády, a ak nie, tak predpokladám, že dúfam, že sa na tom dohodneme, že ak tu prichádza k privatizácii tohoto štátu v prospech oligarchov, tak zodpovednosť už nenesie rezortný minister, ale hlava štátu. Á, pardon, hlava vlády, čiže premiér tejto krajiny. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda, pán poslanec Lipšic hovoril o evidentnom dôkaze konfliktu záujmov, o evidentnom dôkaze napojenia vlády SMER-u na finančné skupiny. Mňa zaujala tiež zmena názoru pána ministra hospodárstva, pretože 5. augusta som si prečítal, že názor pána ministra je taký, že by sme matku nemali kúpiť, rozumiem matku SPP, a mali by sme štruktúru nechať tak, ako je, 5. augusta 2013, o mesiac nato, presne 4. septembra 2013 pán minister predkladá na vládu návrh na delenie SPP. Chcem sa opýtať teda, pán minister, aj týmto spôsobom, čo sa zmenilo za ten mesiac, že ste tak zásadne zmenili názor, a ako to súvisí s tým, čo hovoril pán poslanec Lipšic? Ďakujem.

  • Je to hanba, je to veľká hanba, čoho som tu dneska svedkom, čoho sme tu svedkami, svedkami takýchto škandalóznych odhalení. Bez toho, čo tu dnes predniesol pán Lipšic, ja som sama rozborom a analýzou tohto zákona a všetkých, aj mediálne odprezentovaných súvislostí, aj v kontexte toho, akým spôsobom bránite a ste bránili vykonaniu poslaneckého prieskumu v SPP, dospela k tomu, že vy nie ste svojprávni zástupcovia tohto štátu, a nielen vy, pán minister, ale ani pán premiér, a ja si myslím, že teraz je tu naozaj, nastal okamih, kedy je dôvodné sa baviť o tom, aby ste boli odvolaní, aby ste boli odvolaní, a ja vás vyzývam k tomu, aby ste nám ušetrili túto prácu na zvolávanie mimoriadnej schôdze na odvolanie ministra hospodárstva a premiéra, aby ste sami, ak máte aspoň štipku charakteru a cti a štipku hanby, aby ste odstúpili. Ja vás o to dôrazne žiadam! Ja viac nechcem byť ako poslankyňa svedkom takéhoto tunelovania štátu!

  • Ďakujem pekne. K vystúpeniu pána poslanca Lipšica aj v súlade s tým, čo hovoril pán poslanec Viskupič, že tá zodpovednosť za takéto niečo by mala byť vyvodená, ale určite nepostačí, ak bude vyvodená voči ministrovi Malatinskému, pretože minister Malatinský je len poslušným vykonávateľom pokynov Roberta Fica, a v tejto konkrétnej veci sú dôkazy, že minister Malatinský nielenže na poslednú chvíľu zmenil názor a súhlasil s tým, on dokonca, ako poslanec Mikuš uviedol, 3. 9., v utorok, ešte deň predtým, ako vláda schválila tento predaj, informoval poslancov hospodárskeho výboru, že je tam veľa nevyjasnených vecí a že ak sa to udeje, tak sa to udeje najskôr, najskôr koncom septembra. Na druhý deň to vláda schválila! Dnes už máme aj dôkaz, kto takýto materiál pripravoval.

    Čo sa týka tých bezpečnostných rizík, súhlasím s poslancom Lipšicom aj v tom, že to má významné bezpečnostné riziká, ale chcel by som dodať jednu podstatnú vec. Bezpečnostné riziká má nielen to, že sa dozvedáme dnes, a zdá sa, že teda jasným dôkazom, kto pripravuje tieto transakcie a materiály, kto by ich mal pripravovať, vieme, ale bezpečnostné riziko malo už to, akým spôsobom, veľmi potichu a hneď po zmene vlády vláda Roberta Fica súhlasila s tým, že tento strategický podnik sa dostal do rúk stredoeurópskych oligarchov, nazvime to tak. Túto transakciu totiž chystali Nemci a Francúzi už predtým, ale ja osobne som, som konal viacero krokov na to, aby sa tak nestalo bez toho, aby o tom vláda nerokovala a nerokovala aj s investormi, a chcem pripomenúť, že vláda, aj Radičovej vláda, aj Ficova vláda mala v rukách nástroje, ako mohla zabrániť tomuto. Nie, nemám priestor teraz na to, aby som vysvetľoval, vysvetlím to určite inokedy, pri inej príležitosti. Ficovala vláda okamžite po svojom nástupe tú transakciu umožnila, aj keď ju umožniť nemusela, už tam bol...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Myslím, že je to ako Titanic, ešte sú zatiaľ úsmevy, ešte aj hudba akosi hrá, ale tá diera začína byť už nezapchateľná.

    Ja si myslím, že pán poslanec Lipšic povedal tak závažné slová, že teraz vládna strana má len jednu možnosť, veľmi solídne, presvedčivo a spoľahlivo ich vyvrátiť, alebo urobiť ten krok, ktorý čestný človek, keď zlyhá, obyčajne robí. Viete, nechcem používať silné slová, ale je tu niečo, čo je už ozaj za hranicou v tejto krajine, ktorá je tehotná zbedačovaním, smútkom a strachom. Ja viem, v decembri ste to, pán minister, ešte predýchali a život išiel ďalej. Ja viem, že to možno predýchate aj teraz, ale ono sa dačo stane, verte tomu! Ono Rakúsko-Uhorsko bolo tiež tehotné istou zmesou výbušnou a potom stačil nejaký blázon, nejaký Gavrilo Princip, ktorý to v Sarajeve vypálil. Možnože tento list, ktorý sme teraz tu videli na diaľku v rukách pána poslanca Lipšica, je tým Gavrilom Principom, a ak nie je, tak to vo vlastnom záujme, a čo vo vlastnom, v záujme občanov tejto krajine urobte, pretože opačný prípad bude veľmi smutný pre nás všetkých a už bude jedno, či sme červení alebo modrí.

  • Nech sa páči, Igor Hraško. Rozumiem, že Ivan Mikloš sa do rozpravy, či? Áno.

    Igor Hraško, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Lipšic tuná ukázal dôkaz, nielen to, že sa dokumenty pripravujú tendenčne pre niektoré finančné skupiny, ale dokonca, že si ich pripravujú priamo oni, a potom nám ich sem príde minister prezentovať. Takže, ako už bolo viackrát povedané, on si to tu odsedí, on si to tu odtrpí a v konečnom dôsledku 83 poslancov SMER-u mu za to zahlasuje, takže všetko je pripravené, všetci sú spokojní, pretože naozaj vládna garnitúra má silu na to, má tu 83 poslancov, že si dokáže schváliť čokoľvek. Ale v ľuďoch už to začína vrieť, ľudia sa ma pýtajú, čo s tým robíme, a už majú aj také zvláštne myšlienky, o ktorých nebudem hovoriť, aby som náhodou niekoho nenavádzal na zlé veci, ale ľudia už začínajú byť naozaj nahnevaní na to, akým spôsobom sa rozkráda táto republika. Peniaze, ktoré by mohli ísť skutočne na obnovu, na rekonštrukcie, na zamestnanosť, na podpory, reálne podpory našich občanov, našich podnikateľov, tak sa premrhávajú, rozkrádajú a idú niekomu inému, cudziemu do vrecka.

    Nepovedal by som možno nič, keby J&T a Penta skutočne vytvárali pracovné miesta, pracovné príležitosti, ale také reálne, že nie vybudujú niečo alebo spravia niečo a potom to predajú a majú na tom bohovský zisk, ale niečo trvalo udržateľné, ktoré budú držať u nás na Slovensku, tak aby slovenskí občania z toho mali profit, ale, žiaľ, je to tak, že tieto skupiny si uzurpujú právo a moc na úplne všetko, a však čo, Slováci vždy trpeli, pretrpia aj toto, tak ich vyžmýkame, ako sa len dá.

  • S poslednou faktickou, nech sa páči, László Sólymos.

  • Ďakujem pekne. Ja si myslím, že, ja si myslím, že to, o čom my tu teraz rozprávame, je veľmi vážna vec, je to veľký škandál. Tí, ktorí tu sedeli počas predchádzajúceho volebného obdobia, možno sa na to pamätajú, že koľkokrát sme dostávali od predstaviteľov SMER-u aj od pána predsedu SMER-u, ktorý sedel v týchto, v týchto, na týchto stoličkách tu vzadu, a koľkokrát nás obvinili a našich ministrov obviňovali o tom, že sú napojení na rôzne skupiny atď. atď., bez dôkazov. A teraz tu máme konkrétny dôkaz, že tu počas tejto vlády pána Fica sa to aj deje, a ja si myslím, že je čas na to, aby ste z toho vyvodili zodpovednosť a tak aj konali. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické, nech sa páči, Daniel Lipšic.

  • Ďakujem. Ja len stručne zareagujem. Ja súhlasím s tým, som to aj povedal, že podľa mňa zodpovednosť nemá priamo osobnú minister hospodárstva, ale predseda vlády. Ja som tu pri schvaľovaní vládneho programu hovoril, že to nie je celkom jednofarebná vláda, že je to koalícia mecenášov, ktorí si dosadili svojich ministrov, a možnože majú nejakú koaličnú radu, tam sa dohodnú, aký materiál sa kde urobí, pripraví, a potom to len formálne odklepne vláda. Preto som hovoril, že tá vláda je kolaborantská, lebo ona nevykonáva reálne kompetencie vlády, ale vykonáva rozhodnutie niekoho, niekoho iného. A je mi z toho smutno, aj keď vidím niektorých možno aj kolegov poslancov, možno pána spravodajcu v spoločnosti na spoločenských akciách ľudí, uf, je mi z toho veľmi smutno, musím povedať, lebo to všetko trochu dokumentuje, že kto v tejto krajine dnes reálne vládne. Pod heslami o istotách, ktoré sú pekné heslá, ale istoty pre koho tým boli myslené? Istoty pre oligarchov, pre finančné skupiny, pre ľudí vážne podozrivých z korupcie, z trestnej činnosti ekonomického charakteru? A z toho je mi veľmi smutno a ja pevne verím, že príde čas a nebude dlhý, verím, kedy si ľudia tú moc vezmú naspäť.

  • Chcem sa teraz spýtať, kto sa hlási do rozpravy ústne? Štyria kolegovia, uzatváram možnosť. Nech sa páči, prvý v poradí je Ivan Mikloš.

    Chcem vám medzitým oznámiť, že predseda parlamentu zvoláva na zajtra po hlasovaní, ktoré je o 11.00 hodine, poslanecké grémium bezprostredne po hlasovaní. Myslím, že na tému rokovacieho poriadku a niektorých návrhov.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, prihlásil som sa do rozpravy, pretože som nestihol dokončiť vo faktickej poznámke jednu informáciu, ktorá podľa môjho názoru je dôležitá. Pán poslanec Lipšic spomenul, že táto kauza a veci, ktoré vychádzajú najavo, svedčia o tom, že to má aj možné bezpečnostné riziká pre bezpečnosť štátu, a ja s tým môžem len a len súhlasiť, pokiaľ viem, navrhuje aj zvolanie mimoriadneho rokovania bezpečnostného výboru. Ale chcel by som upozorniť na jednu vec, ktorá je možno menej známa, a to je to, že už spôsob, akým české a slovenské finančné skupiny nadobudli podiel v SPP kúpou od nemeckého a francúzskeho investora, vyvoláva vážne otázniky a pochybnosti. Samozrejme, keď sa súkromný zahraničný investor, prípadne aj nie súkromný, ale keď sa akýkoľvek investor rozhodne predať svoj podiel, napr. nemecký a francúzsky investor v SPP, tak vláda mu v tom nemôže zabrániť, aby to urobil, ale vláda vždy má nástroje na to, aby mohla ovplyvniť to, kedy a komu to takýto investor predá. O to viac, a mala by to robiť pri strategických podnikoch, ktoré naozaj strategické sú a ktoré môžu do budúcna to, ak sa k nim dostanú rizikoví vlastníci, vyvolať isté problémy.

    Chcel by som upozorniť a dá sa to nakoniec dohľadať aj príklady z iných krajín, ako je Poľsko, ako je Česká republika, že keď sa tam privatizovali takéto podniky a keď hrozilo, že by ich mohol nadobudnúť dajme tomu problematický nadobúdateľ, tak vždy o tom rokovala vláda, vláda si dávala vypracovávať analýzy, napr. v českom prípade od BIS-ky, Bezpečnostnej informačnej služby, alebo teda od iných spravodajských služieb, aby sa takéto riziká posúdili.

    Je pravdou, že zámer odpredať svoj podiel v SPP prejavil nemecký a francúzsky investor ešte za vlády Ivety Radičovej, treba ale aj podotknúť, že jedným z dôvodov, aj keď určite nie jediným, boli mnohé a ťahajúce sa spory, najmä z obdobia z prvej Ficovej vlády, keď si dobre všetci pamätáte, ako vtedajší premiér aj terajší Fico bojoval proti tomuto podniku a bojoval za nízke ceny, nútil cez, ovládnutím regulátora tlačil ceny na nižšie úrovne, ako boli ekonomické ceny, potom SPP, resp. investori strategickí v SPP zažalovali štát a tieto žaloby vlastne boli na stole, stále neboli doriešené, číže aj kvôli tomuto to bol jeden z dôvodov, aj keď, súhlasím, že asi nie jediný, prečo investori vlastne sa rozhodli odísť.

    Ale jednu vec by som veľmi rád zdôraznil, vláda, ako vláda Ivety Radičovej, tak vláda Roberta Fica, teraz už druhá vláda Roberta Fica mala efektívne nástroje, aby hovorila do toho, či, komu a ako podnik bude predaný. Mala tieto nástroje aj naviac, ako vláda vždy má, a to v tom, že práve v tom čase, keď sa rozhodovalo o tomto odpredaji, sa rokovalo aj o ambandlingu, resp. pripravoval sa ambandling, čo znamená vlastne organizačné a finančné oddelenie tranzitu, distribúcie a obchodu, ktoré bolo nevyhnutné urobiť, pretože tak prikazovali smernice Európskej únie. A práve tu mala vláda silnú páku na to, aby mohla zatlačiť na francúzskych a nemeckých investorov a zabrániť tomu, aby predali takýto podnik vlastníkom, ktorí môžu byť problematickí, pretože ambandling sa dá urobiť rôznymi spôsobmi, aj spôsobmi, ktoré sú menej výhodné pre investorov, aj pre rakúskeho a nemeckého investora, a je čiste na rozhodnutí vlády a štátu, aký typ ambandlingu sa urobí. A chcel by som teda upozorniť, že bezpečnostné riziko tu nevzniká len preto, že dnes sa ukázalo a odhalilo na základe dôkazu, že túto vládu neriadi, túto krajinu neriadi vláda, ale finančné skupiny, minimálne v tomto prípade, ale že to bezpečné riziko je tu aj preto, že vláda Roberta Fica hneď po prevzatí moci potichu, bez toho, aby o tom rokovala vláda, bez toho, aby sa pripravili materiály zo strany SIS-ky, prípadne iných inštitúcii o možných bezpečnostných rizikách, ticho s transakciou súhlasila.

    Takže aj na tento aspekt by tom chcel upozorniť a ak bude zvolané mimoriadne rokovanie bezpečnostného výboru, tak by som odporúčal pozrieť sa na ten príbeh od začiatku a začiatok toho príbehu nie je v septembri 2013, začiatok toho príbehu je asi rok dopredu, kedy Ficova vláda potichu, bez toho, aby o tom vláda rokovala, bez toho, aby posúdila možné bezpečnostné riziká, túto transakciu v tichu odsúhlasila.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalším rečníkom prihláseným v poradí je Richard Vašečka. Nech sa páči.

  • Krátka pauza.

  • Bez karty sa nedá prihlásiť.

    Nech sa páči, Richard.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, páni a dámy, ja by som chcel povedať, že to, čo sa tu deje dnes, je také veľké memento a zdvihnutý prst na úroveň demokracie na Slovensku.

    A ak si to dobre pamätám ešte aj z hodín občianskej náuky a z novín, z ďalších materiálov, tak máme tu zastupiteľskú demokraciu, my poslanci zastupujeme občanov, ktorí majú moc v štáte a kontrolujeme vládu. To, že sú tu nejaké matematické pomery a že sa to veľakrát zjednodušilo na to, že stačí mať 76 hlasov, čo strana SMER spĺňa, dosiahla ich legitímne vo voľbách, z toho ich neobviňujem, ešte neznamená, že všetko, čo sa prikryje väčšinou, je v poriadku. A neznamená to, že vláda sa nemá zodpovedať parlamentu. Ja som vďačný tým kolegom zo strany SMER, ktorý tu sú štyria, ešte tam hore je nejaký, päť, výborne, že sú tu a že si chcú skontrolovať svojho ministra alebo teda skôr ministra vlády Slovenskej republiky, pretože sa nám to nejako vymykáva z ruky. Stáva sa to, že aj keď teda z vôle voličov tu máme jednu vládostranu, jednu štátostranu, tak je tá kontrola iluzórna. To znamená, že sa niečo dohodne na straníckom, straníckom grémiu, a potom sa už len o tom hlasuje a predseda Národnej rady, ako sme to videli v prípade pána, v prípade pána poslanca Hlinu, robí to, čo je dobré pre stranu, a nie to, aby dal priestor niekomu, aby mohol zastupovať občanov. Pán poslanec Hlina legitímne zastupuje občanov a žiada si slovo. A nerobí to preto, lebo chce robiť škandály, ale preto, lebo chce upozorniť na to, že minister vlády, konkrétne, viem, že to bol pán minister Kaliňák, sa nechce zodpovedať a hrá sa na silného muža. Takisto aj teraz ja by som vás chcel vyzvať, pán minister, ako zástupca občanov, nie preto, že ja, ego, ale pretože som tu ako zástupca občanov, poslanec Národnej rady, aby ste vystúpili v tejto debate a reagovali na tie veľmi vážne obvinenia, s ktorými tu prišiel pán Lipšic a ktoré zazneli aj v ďalších diskusiách. Vyzývam vás k tomu a, prosím, berte to tak, že máte rešpektovať voličov. Iste nemôžem vás k tomu donútiť a na základe straníckych pokynov sa tu bude robiť to, čo sa tu odhlasuje, ale to nie je správne a nie je to úctivé. Chcel by som tým apelovať aj na voličov a na občanov, ktorí sledujú tento prenos alebo budú vidieť aj toto vystúpenie, že vyberáme si, vybrali sme si istoty, samozrejme, keď je vo vláde jedna strana, tak tá stabilita je posilnená. Určite je to stabilnejšie ako nejaký, ako to s obľubou hovoril pán premiér Fico terajší, nejaký zlepenec. Ale to vôbec neznamená, že je to v prospech demokracie, slobody a aj efektivity, pretože za tú istotu potom dopadajú, dopadajú na občanov ďalšie veci, ktoré ani si nemôžu skontrolovať. Ako mi povedal jeden, jeden známy, keď sa pozrieme na na prípad Kórey. V severnej Kórei je istota, stabilita jedna strana, v južnej Kórei máme parlament, v ktorom sú aj bitky, kriky, škreky, ale napodiv prosperuje južná Kórea, nie severná Kórea. Takže ide o to, že či predáme za zdanie, nie za skutočné sociálne istoty, ale za zdanie sociálnych istôt to, že sa nám tu pomaly vracajú komunistické maniere. Tým teraz netvrdím, že strana SMER sú samí komunisti. Ale to, čo si ľudia vybrali aj v roku 1948 zdanlivo tým pučom, ale vieme, že komunisti nezastávali robotníkov, na ktorých sa odvolávali, a v skutočnosti to dopadlo tak, že zase bolo len pár papalášov a pánov, ktorí vládli. Chceme to dneska? Som presvedčený, že nie. Preto aj vyzývam voličov, aby, aby nepredali za nejaké lacné sľuby nejakých sociálnych istôt demokraciu, ktorá, vidíme, že sa nevie presadiť.

    Chcel by som teda povedať to ešte raz, zhrnúť k tomuto zákonu, ku ktorému hovoríme, pán minister, prosím, vystúpte a odpovedzte na tieto vážne obvinenia, ako je toto možné, že materiály, ktoré schvaľuje vláda, pripravuje nejaká súkromná finančná skupina! Pýtam sa vás to ako poslanec, ako zástupca občanov.

    Ďakujem.

  • Reakcia z pléna.

  • S faktickou poznámkou na vystúpenie dvaja, traja uzatváram možnosť.

    Nech sa páči, Martin Poliačik.

  • Ešte zaujímavejšia otázka, Richard, je, že v prípade, že si to ministerstvo objednalo u tejto firmy, či existuje faktúra a či jej niekto za to zaplatil? Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Rišo, hovoril si o tom, že tu zastupujeme voličov a aj vládna strana tu zastupuje svojich voličov, ale treba dávať pozor na to, že SMER volilo len 1 134 280 obyvateľov Slovenska, čo tvorí len 25,82 % všetkých voličov, to znamená, žeby som si veľmi neuzurpoval na ich mieste právo na to, že zastupujem celý štát, a oni sa majú podriaďovať vôli celého národa. Takže je naozaj otázka, koho záujmy teda háji vládna strana a koho zastupuje? A uvidíme, ako sa zachová nielen pán minister, ale hlavne pán premiér, pretože on je zodpovedný za to, aké rozhodnutia vláda vydá, a čo príde do Národnej rady a od koho to príde.

    Takže necháme si čas na to, ako sa vyjadrí pán premiér, a podľa toho sa zariadime.

  • Pripájam sa k výzve, aby umožnil reprezentant exekutívy pri tejto dosť podľa mňa aj dôvodnej, keďže sú to aj písomne dôkazy, reprezentant exekutívy v tejto sále teraz, aby vystúpil a naozaj odpovedal, pretože si sa naozaj pustil na trošička politologický diškurz ohľadom rozdelenia moci, ale tuná zákonodarca sa pýta politického nominanta a snaží sa od neho dostať odpoveď, viem že rokovací poriadok umožňuje aj to, že by ste, pán minister, nevystúpili, ale čo už môže byť závažnejšie, ak niekto chystá projekt, ktorého je sám účastníkom, a nakoniec je aj nadobúdateľom toho, akým spôsobom podľa tohoto projektu nadobudne majetok, veď to už, ja už si ani horšiu vec neviem predstaviť, prečo som aj hovoril predtým o zodpovednosti premiéra, ja by som sa chcel možno verejnosti, možno prítomných kolegov spýtať, kde začala rásť hviezda súčasného premiéra. Nebol to SPP a jeho privatizácia? Čo robí teraz premiér s privatizačnými aj pod bezpečnostnými rizikami, musí sa tu na základe tohoto zaoberať výbor pre obranu a bezpečnosť kauzami a nemáme to tu prvýkrát, pred Vianocami sme hovorili, ako hovoril kolega Lipšic, o lex Penta, teraz J&T chystá materiál do vlády, kde ja priamo J&T zainteresované. Už väčšiu nehoráznosť si fakt neviem predstaviť.

  • S reakciou, nech páči, Richard Vašečka.

  • Ďakujem kolegom za reakcie a chcel by som to teraz ešte podčiarknuť, že, pán minister, není to zamerané osobne proti vám, ako zaznelo aj od kolegu Hraška napríklad, je to skôr záležitosť pána premiéra, ja si myslím, že by bolo férové a spravodlivé a aj pre vás také očisťujúce, ak by ste tento zákon stiahli, dokiaľ sa nevysvetlia tieto závažné podozrenia, ak sú vysvetliteľné a je to nejaké nedorozumenie, aby bolo spoľahlivo, spoľahlivo preukázané. A tiež teda apelujem na kolegov zo SMER-u, aby oni ako poslanci a zástupcovia poslancov žiadali to isté práve kvôli tomu, že môžu tým dosiahnuť naozaj, naozaj objektívne preskúmanie tejto záležitosti. Ak sa ukáže pravda, že ide o nejaký omyl, ja si len vydýchnem, pretože to vrhá tieň, veľmi nepekný tieň na našu republiku. Ale ak sa to preukáže, tak potom treba, aby boli vyvodené dôsledky všetky, ktoré z toho vyplývajú politické, trestnoprávne aj morálne. Ďakujem.

  • Ďalšou prihlásenou do rozpravy je kolegyňa Helena Mezenská. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení páni, ja sa hneď v úvode priznám, že do rozpravy k tomuto zákonu som mala pripravených ďaleko viac vecných argumentov, rozborov, analýz, ktoré som si vlastne priebežne pripravovala, odkedy som mala možnosť si tento zákon o obnoviteľných zdrojoch do rúk zobrať a som veľmi smutná a som veľmi pobúrená tým, že opäť tento zákon traumatizuje tento parlament, a ja neviem, či som pripravená teraz, a čestne priznávam, pod vplyvom aj silnej emócie a veľkej rezonancie, vôbec či som schopná o niečom podrobne hovoriť, pretože uvedený zákon, ktorý je predložený do parlamentu, pre mňa nie je ničím iným, iba spredmetnením a zhmotnením dvoch veľkých obchodov. Jeden obchod má objem 225 mil. eur, druhý obchod o ktorom hovorím, a vy viete, o ktorom hovorím, je to ten arbitrážny súd, má objem 260 mil. eur. Ja som presvedčená, že občania si toto nezaslúžia, že rozpočet, ktorý je napätý, ľudia, ktorí sú nútení bez práce boriť sa s existenčnými problémami, si od tejto vlády, ktorá im sľubovala istoty nielen právne, ale aj sociálno-ekonomické, že naši ľudia si toto od vás nezaslúžia.

    A preto jediná otázka, do ktorej ja skoncentrujem celú moju energiu a môj postoj, bude spočívať v tom: čo s tým, pán minister, čo s tým pán premiér, lebo ja som presvedčená, že sledujete túto rozpravu, a čo s tým aj vy, pán spravodajca, pán Kondrót, obaja sa tu dnes červenáte, čo s týmto idete robiť? To budeme ďalej v tomto pokračovať? To budeme tuná o tomto celý čas básniť a vy budete takto mlčať? A budeme takto tunelovať tento štát? Máte kúsok charakteru? Máte kúsok svedomia? Štipku citu? Dokážete sa postaviť a povedať, opúšťam tento úrad? Alebo donekonečna nás buďte vyšťavovať ako opozíciu v podávaní mimoriadnych návrhov? Na vykonanie poslaneckých prieskumov? Ste vy vôbec ľudia, ste vy ľudia, ešte koľko dôkazov potrebujete, ktoré vás usvedčia v tom, že nehráte na bránky verejného záujmu? Ešte čo pre toto musíme urobiť? Čo s tým, pán minister, chcete robiť, ja verím, že vy máte aspoň kúsok charakteru, že máte aspoň kúsok svedomia, a ja od vás, ako aj od premiéra čakám, že tento zákon stiahnete a zjednáte nápravu.

    Ja viac nedokážem sedieť ani na hospodárskych výboroch, ani v takomto parlamente, ktorý nepracuje pre ľudí, ktorí potrebujú túto pomoc, ale všetko, čo predkladá a schvaľuje, opracuje proti nim, má kontraproduktívny účinok. Prestaňte s tým! Ja vás vyzývam, ak nechcete pracovať pre tento národ, odstúpte! Odstúpte! Vyzrel čas, sme na konci, prestaňte s tou hrou, mňa tá ilúzia ktorú tu tvoríte cez médiá, cez cenzurované médiá, viac nebaví.

    My nie sme suverénny štát, ako to hovorí premiér, nie sme suverénny štát, pretože ak by sme boli suverénnym štátom, určite by ste nám toto nepriniesli do parlamentu. Čo ste vyjednávali? Čo ste v tomto zákone vyjednávali, mi povedzte? Nič ste nevyjednali! Pristúpili ste iba na tieto vydieračské praktiky a na riešenia, ktoré vám takto podsunuli. Prestaňte s tým, vám hovorím, tento štát nemá na to, aby donekonečna podporoval rozmary oligarchov ani nadnárodných spoločností. A keď dnes tento záväzok od vás nepadne, ja nie som človek rečí, ale činov, ja zajtra zbieram podpisy poslancov, ktorí sa postavia za odvolanie premiéra aj ministra.

    Toto si naozaj od nás naši ľudia, ktorí vám dali dôveru, vám dali dôveru, nezaslúžia. Toho klamstva a tej ilúzie bolo dosť.

  • Posledným rečníkom prihláseným do rozpravy pri tomto bode je Jozef Viskupič. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegovia, v tomto prípade, kolegyňa, my sme sa v rámci tejto témy priznám sa chystali na úplne iný, úplne inú rozpravu a musím, pán minister, povedať, že, mierne povedané, som v šoku. Informáciu, ktorú som si teraz aj prečítal na SME-čku, ktorá pred pár minútami zaznela aj tuná v pléne, má zásadný charakter a ja by som si dovolil už neísť na celkom výzvy, chcel som pôvodne podporiť svoju kolegyňu z klubu a vyzvať členov hospodárskeho výboru, že ak žiada vaša poslanecká kolegyňa v plnom práve zorganizovať poslanecký prieskum, lebo cíti, že nemá dostatok informácií, tak aby nabudúce to prebiehalo takým spôsobom, že využite a umožníte, aj keď sú výbory kreované tak, že tam má vládnuca strana väčšinu tak ako úplne všade, aby ste poslancovi umožnili aspoň, poslankyni, klásť otázky.

    Procedurálne šaškovanie nad tým, že poslanec má právo klásť otázky, kedy cíti, že sa nedeje obhajoba verejného záujmu, je právom poslanca, a to, čo si robíte dobrý deň z rokovacieho poriadku, to, že poslankyňa, a my sme mali snahu, aby sa zmenil v rokovací poriadok v tom bode, že poslanec, ak uzná za vhodné, že výkon svojho mandátu v mene reprezentácie svojich voličov môže organizovať na tzv. individuálnom poslaneckom prieskume, ste zhodili zo stola. Nie je treba. Máte iné inštitúty. Povedzte mi aké? Potom sa stávajú tieto veci, že napriek tomu, že poslankyňa na výbore, a preto to aj musíme prejednávať presne pri tejto predmetnej kauze, ktorá tu teraz vybuchla, a dúfam, že zodpovední budú môcť, budú nútení vyvodiť zodpovednosť. Budú do budúcna, inštitútu výkonu poslaneckého mandátu urobia zadosť a budú ho mať vo väčšej úcte. No, povedzme si tu a nalejme si čistého vína, čo my môžme a už to tým našim voličom, ktorí sa nám často, nás konfrontujú s tým, ste tam, urobte s tým niečo. No, čo môžme? Individuálny poslanecký prieskum nám neurobia, nepovolia. Potrebujeme vôľu väčšiny v konkrétnych výboroch, tak ako sú vykreované. Ani jeden výbor v Národnej rade nemá opozičnú väčšinu, čiže nemôžeme poslať poslanca na poslanecký prieskum.

    Interpelácie? Interpelácie dopadli tak, že minister si kladie podmienky prítomnosti v sále! V absolútnom rozpore s rokovacím poriadkom! Máme pre účely rozpravy rokovací poriadok, s tým ráta. Rozprava sa deje tu. Nie v trakte predsedu, nie na chodbách. Tu. Čiže nemôžme využiť ani inštitút položenia otázok a interpelovania poslancov ústne.

    Ďalšia jediná možnosť existuje všeobecná rozprava, pretože ak sa dostaneme kúsok od témy, ktorú preberáme, tak sme upozorňovaní od predsedajúceho, vedúceho schôdze, o tom, že sme mimo zákona. Kde je všeobecná rozprava?

    Čiže, pán minister, možno aj u vás a, pán spravodajca, ktorý ste z hospodárskeho výboru, aby sa nestávali, aby sa mohli vykonávať, vy, ak ste teraz vo vládnej strane a do budúcna akákoľvek opozícia mohla napĺňať svoj mandát a stáť pred voličom v miere pýtania sa a dožadovania sa otázok a odpovedí, a následne, čo by mohlo byť úplne ideálny stav, zaviazať tých dotknutých, ak niečo vyskúma, že musia urobiť nápravu, aby sme pred tým voličom vedeli urobiť odpočet každého jedného výkonu mandátu, ktorý v tejto poslaneckej snemovni je, tak nás neblokujte a nerobte z tohto parlamentu figúrky, ak vy ste zvyknutí vo svojom klube to robiť, tak myslím si, že v našom klube chcela pani poslankyňa, pán spravodajca, smeruje to na vás, chcela urobiť poslanecký prieskum, aby mohla položiť otázky, ktoré ju trápia ohľadom kauzy SPP.

    Dúfam, že to, čo tu bolo odhalené, tak ako to spomínal Richard Vašečka, ak je vysvetliteľné, bude vysvetlené. Ak nie, ak naozaj materiály, ktoré sú predkladané do vlády chystá ten zainteresovaný subjekt sám pre seba, no tak potom všetky plamenné výzvy a podozrenia z vlády oligarchov už budú preukázané a tým pádom naozaj predseda kolaborantskej vlády týmto pádom nemá čo ďalej zastávať tento post. Ďakujem.

  • Na vystúpenie sú faktické poznámky. Spolu štyri, päť. Končím možnosť.

    Nech sa páči, Ján Mičovský.

  • Ďakujem, vážený pán podpredseda. No, keby to bolo iba J&T, aj keď je to veľká ryba, azda by to táto krajina prežila. Ale to je symbol a to je zároveň aj algoritmus správania sa mnohých v tejto krajine. To vôbec nie je iba J&T a tento zákon.

    Ja chcem reagovať na to, čo povedal pán poslanec Viskupič ohľadom poslaneckých prieskumov. Áno, základné práve poslanca je tu upierané! A to som už zažil neraz. Idete po kauze, kde zjavne chýba zrazu iba 700 000 eur. Chcete, aby vám to výbor schválil a výbor povie, že netreba, lebo väčšinu majú tam tí, ktorí sa rozhodli, že netreba. Ja chcem to využiť, aby sme teda boli konštruktívni. A keď sa tak často hovorí o zmene rokovacieho poriadku, tak ho meňme aj v tomto prípade, že individuálny poslanecký prieskum je regulárnym poslaneckým prieskumom. V opačnom prípade sa domnievam, že my fakt nemôžeme robiť základné veci, ktoré nám ukladá náš mandát. A netreba sa skrývať za to, že takto rozhodla väčšina demokraticky, pretože tie peniaze nám unikajú z vreca spoločných prostriedkov obrovským tempom. A verte, že vykrvácame a že tieto vášnivé reči nie sú len reči pre dnešok. Oni sú začiatkom čohosi, ešte raz hovorím, čo si nikto z nás nepraje. Ja vás prosím, aby sme si to všetci uvedomili. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, stopercentne s tebou súhlasím, že poslanecký prieskum by mal byť ten najlegálnejší spôsob, ako môžme získať dôkazy a podklady k nejakému podozreniu, ktoré nám iniciujú či už občania, alebo priamo my. Ako sa pýtajú ľudia: "No urobte s tým niečo!"

    Ale, vážení občania, uvedomte si, že za celej existencie Slovenskej republiky máme prvýkrát jednofarebnú vládu, ktorá má 83 poslancov. Doteraz tu boli koalície, ktoré vládli. Čo to znamená v praxi? Stále tam bolo nejaké slabšie ohnivko, ktoré ináč vychádzalo s opozíciou, a cez to ohnivko možnože aj tá opozícia mohla zmeniť na zadaní, resp. predkladanie zákonov koalície. V súčasnosti to možné není. Je to jednofarebné, vymaľované, takto ste chceli, áno, máte istoty, ktoré boli sľubované.

    Takže, vážení občania, myslím, že nebudete mať krátku pamäť, a v príslušných voľbách, lebo iba vtedy raz za štyri roky môžte dokázať, ako si vážite, resp. ako váš hlas, ktorý ste dali príslušnej strany, bol týmto politickým subjektom znehodnotený alebo právoplatne uplatnený. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán kolega Viskupič, ja by som ti rád pripomenul, že sme v prvom čítaní zákona o energetike.

  • Ruch v sále.

  • Dobré ráno, pán kolega! Neskáčte mi do toho, prosím vás!

    Chcem ti pripomenúť, kolega milý, že sme v prvom čítaní zákona o energetike, zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby. Keď sme tento zákon naposledy schvaľovali na prelome rokov, tak už vtedy ministerstvo hospodárstva avizovalo, že vzhľadom na to, že sa do polroka očakávajú určité zmeny, ktoré prídu z Bruselu, máme ho tu v lete, na jeseň novelu tohto zákona znovu. Takže kontinuita toho, o čom sme sa bavili a čo máme dneska na stole a o čom by sme sa mali rozprávať, je zákon o energetike a bola avizovaná.

    Myslíš si, že si rozprával k zákone o energetike? Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolega Viskupič na základe zákona o energetike, ktorý máme teraz pred sebou, deklaroval to, že je nemožné kontrolovať veci, na ktoré máme ako poslanci nárok. A vládna strana nám neumožňuje to, aby sme vôbec mohli kontrolovať, pretože všade má dosadených svojich ľudí, ktorí nie vždy narábajú s financiami v záujme verejnom, a vidíme to za posledných pár mesiacov na viacerých kauzách. Možno si dáme tu námahu a vypracujeme takú nejakú tabuľku, kde sa čo premrhalo od ministerstva školstva cez finančnú správu atď. Takže kolega Viskupič chcel poukázať na to, že aj napriek tomu, že chceme sa zapojiť do procesu schvaľovania zákonov, ale v prvom rade potrebujeme prešetriť niektoré veci, ktoré nám nie sú jasné. Nie je nám to umožnené. Takže uvidíme, ak príde návrh novely rokovacieho poriadku, určite tam vsunieme našu požiadavku na individuálny poslanecký prieskum, pretože všade máte väčšinu a neschválite nám. Ešte nikdy nebol schválený v tomto volebnom období poslanecký prieskum opozičného poslanca. My tuná nemáme väčšinu. Nemôžme rozhodovať. Rozhodujete vy a rozhodujete v náš neprospech a neumožňujete nám kontrolu. To znamená, že kolega Viskupič dobre poukázal na to, že my ako poslanci, žiaľ, nemáme ako uplatňovať si svoje právo ako poslanci Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Ďakujem. Ja si myslím, že pán poslanec Viskupič vystupoval k veci, pretože vystupoval k otázke, kto sem tie materiály nosí, kto ich pripravuje. Ja som spomenul vo svojom vystúpení, že predchádzajúcu novelu na prelome decembra, ktorá bola šitá pre jedno, jednu firmu, pre PPC, že mohla pripraviť kľudne finančná skupina Penta, pretože bola naši..., bola pre ňu pripravená. A teraz vznikla znovu otázka, že ďalší materiál pripravuje iná finančná skupina na ministerstve hospodárstva. To podľa mojej mienky teda súvisí s tým návrhom a mňa osobne to trošku trápi. Možno, pán spravodajca, vás nie, ale ja sa nestretávam zase s takými ľuďmi, s akými sa stretávate vy, čiže to je medzi nami rozdiel.

    Ale chcel by som požiadať pána ministra hospodárstva v tejto faktickej, aby, pokiaľ je to možné, ešte vystúpil v rozprave, aby sme mohli reagovať na to, čo povie. Bol to taký, bol to taký, taký zvyk v minulosti. Už sa to nestalo takým zvykom v súčasnosti, to je fakt, ale aby sme mohli reagovať na to čo povie, na to, čo nám odpovie, lebo sa na to, samozrejme, všetci, všetci sú na to zvedaví. Už niečo na tlačovke porozprával, aby sme mohli v rozprave reagovať.

  • Ďakujem za podporu a dúfam, teda viem, že individuálny poslanecký prieskum, ktorý som sem predložil v zmysle zmeny rokováku podporila terajšia celá opozícia. Problém je úplne niekde inde a ďakujem za tie podporné slová.

    A budem sólo reagovať na pána Kondróta. Skúsim v rámci minúty a pol ešte raz. Ja som úplne úvodom svojho prejavu hovoril o tom, že vy ako spravodajca z hospodárskeho výboru ste jeden z tých, ktorí neumožnili poslancovi tohto pléna, poslankyni, mojej kolegyni z klubu, a ako predseda klubu si dovolím, keďže nemám žiadnu inú možnosť na tento fakt poukázať aj tu pred celou snemovňou. Ja viem, že môžete mať milión vecí k inému zákonu a presne ste použili ten procedurálny krok, ktorý robíte v jednom kuse, ak potrebujete nepríjemné hlasy umlčiavať. Hovoríte k inému zákonu, hovoríte od veci, táto téma sa teraz nepreberá. Nie, preberá sa tu a teraz tá téma, kto priniesol do vlády materiály, ak v kolónke wordového súboru je napísané J&T. To je zásadná informácia! Naozaj, vláda sa zaoberá materiálmi ľudí, ktorí to pripravujú pre potreby vlády vo svojich orgánoch a sú zainteresovaní. Veď čo iné sa môže stať, keď toto môže odhaliť poslanecký prieskum? Jasné, že vám to nebude vyhovovať. Veď vy za tou vládou stojíte. Tak už sa, konečne si nalejme čistého vína a povedzme si, že nemáte záujem na tom, aby poslanci mohli vykonávať svoje práva a kontrolovať vládnu moc, lebo im neumožníte ani sa ísť pýtať. Nič iné nemôžu. Máme kontrolovať. Sme v opozícii. Ďakujem.

  • Pán minister prejavil záujem o vystúpenie. Nech sa páči.

  • Chcel by som reagovať na tú, na to množstvo pripomienok, ktoré tu boli, aj keď musím konštatovať, že väčšina sa týkala iných vecí ako toho zákona, ktorý prerokuvávame. A takže najprv k tým zásadným pripomienkam.

    Je tu, samozrejme, kritika, zaznela v úvode od pána Petra Zajaca, pána poslanca, že...

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím? Pavla, pardon. Že zákon je šitý na U. S. Steel. Každopádne s U. S. Steelom bolo treba urobiť nejaké rokovanie, memorandum, pretože určite to, čo hrozilo by Slovensku, neprospelo regiónu Košiciam. A v niektorých momentoch sa U. S. Steel cítil energeticky znevýhodňovaný. Myslím, že model, ktorý môžu využiť aj oni po prijatí tohto zákona, bude vyvážený a bude pre U. S. Steel mať energeticky poztitívne možnosti. Samozrejme, tomu predchádza ešte veľa úkonov, ktoré musia spraviť, aby vedeli využiť to, čo im možnože tento zákon umožní. Každopádne investície sa tam musia spraviť do energetiky a pod.

    Spomínané boli niekoľkými s tým spájané arbitráže. Arbitráže, samozrejme, sú problémom, arbitráže neboli rokované a to viete, že vyrokovať môžte to v memorande, čo druhé strany chcú rokovať. Ja som ináč presvedčený o tom, že nárok U. S. Steelu na to, aby platili do prenosových a iných poplatkov menšiu čiastku ako ostatní, je nesprávny, bolo zle, že ho niekedy dostali, a potom, samozrejme, keď túto výhodu mali a táto výhoda bola zrušená, tak sa cítia dotknutí a rozbehli arbitrážne konanie. S arbitrážami je to tak, keď procedurálne spravíte nejaké, nejaké chyby, nemusí to vždycky dopadnúť pre štát dobre. Ale táto, táto vec, nechajme na arbitrážne konania. Ja si myslím, že tá infraštruktúra prenosová, ktorá, na ktorú sa treba platiť, tá bola postavená už predtým, ako U. S. Steel si vystavalo vlastný zdroj, ktorý využívalo, a na to sa im dalo zvýhodnenie. Takže to si myslím, že nebolo celkom správne. Či to, jak sa legislatívne postupovalo alebo postupovalo sa zo strany ÚRS-a, neviem posúdiť, že či bude absolútne úspešné pri arbitrážnych konaniach, ale ja si myslím, že mal by, mal by U. S. Steel sa podieľať na týchto nákladoch podobne.

    Boli mi tu vytknuté alebo boli vôbec vytknuté systémové alebo nesystémové kroky, a že neprerokovávame stratégiu slovenskej, ale politiku, energetickú politiku. Ministerstvo ju v tejto chvíli prerokováva, je verejne diskutovateľná, je dokonca na ministerstve životného prostredia k nej spracovávaná aj EIA a môžme, samozrejme, využiť ešte ďalšie platformy a k tejto energetickej politike sa prihlásiť, teda k tvorbe tejto koncepcie sa prihlásiť a mať pripomienky. My pripomienky dostávame tak jak od, samozrejme, výrobcov, od distribútorov, od podnikateľov a, samozrejme, že veľký tlak prevláda teraz, a bolo to už viackrát spomenuté, to je vysoká cena energie, ktorá je, samozrejme, aj v minulosti zákonmi o obnoviteľných zdrojoch a inými podporami veľmi vysoká. Tak hľadáme cesty na to, aby sme to do budúcna znížili, bol tu spomenutý aj pánom poslancom Hudackým, vyjadrenie eurokomisára Tajaniho, ktorý tvrdil, že proste takto nastavené záťaže sú pre priemysel až likvidačné. V energetickej koncepcii sa tomuto venujeme.

    Bolo tu teda párkrát spomínané Nemecko. Ja som, sledujem aj diskusiu ohľadom energetiky v Nemecku. Samozrejme, ten prechod na zelené energie je tam citeľný, ale tam takisto priemysel hovorí o tom, že jednoducho, jednoducho zmena k takejto, k takejto zelenej energii je mimoriadne náročná. A tiež nevedia, či ju priemysel, priemysel unesie.

    Podpora fotovoltaických elektrární tu zaznela, jak v Čechách majú väčšie množstvo, u nás máme menšie a tak. Ja si myslím, že v tejto chvíli sa vyberáme skôr cestou na tie malé zdroje podporiť, proste jednotlivých, teda jednotlivých výrobcov takejto energie, ktorí ju vedia aj spotrebovať, čo si myslíme, že tým pádom by tá záťaž, záťaž nebola.

    Bolo tu takisto kritizované, že sme, málo robíme pre šetrenie energie, pre energetickú efektívnosť. Ja musím povedať, že v tejto chvíli Slovenská republika má najlepšie výsledky v krajinách Európskej únie, čo sa týka energetickej efektívnosti. My sme dosiahli určité, určité pokroky, ale táto oblasť je vždycky, má priestor na to, aby sa zlepšovala, a ja si myslím, že k tomuto aj my legislatívu a kroky, ktoré k tomu robíme, sú jednoducho, sú jednoducho na stole. Viac som tak k tomu, celej tej problematike obnoviteľných zdrojov, k tomuto zákonu nezaznamenal.

    Bola tu potom široká diskusia ohľadom, ohľadom SPP a toho materiálu, ktorý má v svojej, v svojej, v svojich materiáloch, má aj časti, ktoré sú na podklade, alebo jak by sa dalo povedať, spoločnosti J&T Investment Advisors. A ja som povedal, že toto je príliš nafúknutá kauza, pretože my sme pracovali spolu s EPH na tvorbe toho materiálu. EPH je regulérny akcionár, ktorý má manažérske práva, a jako taký nám dával množstvo podkladov, ktoré ministerstvo a jeho poradcovia z firmy Wood spracovávali. Hovoril som o tom, že je tam poradca predstavenstva SPP pán Miroslav Haško, ktorý pracoval v tejto spoločnosti, tú spoločnosť J&T Investors potom kúpil EPH Investment Advisors a táto, tento na svojom počítači nám zaslal podklady, na ktorých sa potom ďalej pracovalo. Ja, samozrejme, keď pracujem na materiáli na počítači, tie vlastnosti to je až ďalší klik, ktorý k tomu zistíte, keď si to niekto neuvedomuje, pracuje ďalej na tom materiáli. Samozrejme, ja som videl materiály v tlačenej forme, tam sa, tam sa vlastnosti dokumentu nedostanú, ale diskutovali sme celý ten materiál, konkrétne tu išlo o tabuľky o kapacitách zásobníku plynu, ktoré nám, ktoré nám dávali. Takže zrejme pri tvorbe tohto materiálu vzal tento dokument a ďalej ho rozpracovával na časti, ktorej, ktoré začali potom alebo zotrvali v počítači ako materiál. Ja si myslím, že máme úplne čisté svedomie, dneska sme diskutovali, samozrejme, túto otázku aj so spolupracovníkmi, nejak mimoriadne na to veľa času nebolo, ale ja si myslím, ak je to takto, tak sa jedná proste o veľmi jednoducho vysvetliteľnú záležitosť.

    K SPP tu bolo, som ešte párkrát vyzvaný, že prečo sme zmenili názor? Ja som to aj na výbore zdôvodňoval, že sme proste prerokovali množstvo otázok, v niektorých oblastiach sa nastali, nastali zmeny, nastali pozitívne zmeny, a že bude možné tieto, túto ponuku akceptovať a využiť. 3. 9. som povedal, že teda ešte do konca mesiaca máme, máme čas, ale, samozrejme, že tam treba ešte podpísať zmluvy, spracovať dokumenty, ja som o tomto informoval vládu na tom ďalšom zasadnutí a s tým mojím, s tým mojím zdôvodnením sa vláda rozhodla, že už na tom zasadnutí schváli uznesenie, a na otázky zásobníkov, ktorá je ešte téma nedoriešená, budeme rokovať v ďalších obdobiach a mám o tom informovať vládu, aký postup zvolíme, pretože tam sú akcionárske štruktúry zložitejšie ako v samotnom SPP. Sú tam aj iní akcionári dneska.

    Bezpečnostné riziká, ktoré tu z toho vznikajú, a celá tá záležitosť kúpy spoločnosti SPP nebola vo vláde braná na ľahkú váhu a neschválili sme tú celú operáciu hneď po nástupe vlády. Trvala tá celá diskusia o tom, ja si myslím, že asi trištvrte roka. Chceli sme využiť aj predkupné právo, na ktoré sme, samozrejme, zistili, že v tejto chvíli nie je Slovenská republika v kondícii, aby takúto operáciu spravila, a varianta Eustreamu - ponúknuť ju a využiť tretí energetický balíček na to, jak by sa, aby sa, aby sa, aby sa využila, nezaručuje úplne v každom prípade, že nepríde ešte, by som povedal, prekvapujúcejší akcionár, jako je to v tomto prípade, a spoločnosť EPH, si myslím, že je dostatočne silným akcionárom, ktorý dokázal na toto nájsť zdroje a nakoniec v ďalšom období sa uchádzal o ďalšiu spoločnosť, kde už v Stredoslovenskej energetike dokonca v dôsledku privatizačnej zmluvy, aká tam je, a úplne sa stratilo predkupné právo Slovenskej republiky, využil a dokázal kúpiť ešte aj túto spoločnosť.

    Samozrejme, pri všetkých týchto kúpach sme využili maximálne množstvo, v maximálne možnej miere využiteľnosť a zlepšili sme podmienky štátu na to, aby sme, aby sme túto transakciu urobili trochu výhodnejšou pre štát, tak jak to bolo pri starom akcionárovi.

    Myslím, že to je na všetky také zásadné poznámky, ktoré tu zazneli, všetko. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána ministra je séria faktických poznámok. Spolu ich je sedem. Končím možnosť. Nech sa páči, Daniel Lipšic, prvá faktická.

  • Ďakujem, pán minister, ďakujem, že ste vystúpili v rozprave, oceňujem to.

    Len jedna najskôr poznámka k tomu predkupnému právu pri SPP, že Slovensko nebolo v kondícii ho využiť. No je to zaujímavé, že nie sme v kondícii, zrejme finančne využiť predkupné právo, kde je v princípe garantovaný výnos 12 %, ale peniaze na zoštátnenie zdravotných poisťovní, ktorým sústavne klesajú výnosy, a teda aj kvôli, kvôli indexu chorobnosti aj ďalším veciam, tak tam sme vo finančnej kondícii. Tak to je veľmi akože zaujímavé, musím povedať, ekonomicky podľa mňa. Ja som v tomto laik.

    Z hľadiska ešte toho materiálu. Pán minister, vy ste na tlačovke povedali, že tu sú len nejaké tabuľky, kde, ktoré tvoril počítač J&T. A keď sa vás novinári opýtali, že to nie sú tabuľky, to je ten ťažiskový materiál, to je to gro toho materiálu, tak ste boli dosť prekvapený, lebo to nie sú tabuľky, to je gro toho materiálu. Chcem vám povedať, že, a, a samotné uznesenie, to znamená len, ako tie, tá košieľka, to už bolo robené na ministerstve hospodárstva, to je jasné, to je pánom Vincentom Strakom. Dokonca sa dá v tom sumári, ale nechcem ísť do detailov, podrobností, aj zistiť, že však, samozrejme, že to prešlo nejakou rýchlou revíziou nejakej vašej zamestnankyne, myslím, 37 minút bola jedna pani na tom, čiže asi čiarky, bodky skontrolovala v tom materiáli, to je pravda, ale gro materiálu proste bolo vytvorené na počítači J&T. To je fakt.

    A vy nám chcete povedať, že to je ako v poriadku a normálne? Čiže keď príde zoštátňovanie poisťovní sem, tak materiál bude robiť Dôvera, bude robiť v Digital Parku? Keď príde materiál na vládu, o, neviem, stavbe futbalového štadiónu, kto to bude pripravovať? Kto to bude písať? Kto to bude navrhovať? To sa mi zdá, že je veľmi smutné.

  • Ďakujem pekne. Nie som si istý, pán minister, či som dobre počul, ale tuším ste povedali, že Slovenská republika má najlepšie výsledky v energetickej efektívnosti v rámci všetkých krajín Európskej únie.

    Ak som dobre počul, tak som na jednej strane šokovaný, na druhej strane veľmi príjemne prekvapený. Žiaľ, moje informácie sú skôr opačné, a to také, že energetická efektívnosť národného hospodárstva v Slovenskej republike je stále relatívne ešte veľmi nízka a energetická náročnosť slovenského hospodárstva celého je dokonca niekoľkonásobne vyššia v prepočte na jednotku vyprodukovaného hrubého domáceho produktu, ako je tomu v najvyspelejších, technologicky najvyspelejších krajinách.

    Takže keby ste mi toto vedeli vysvetliť a vyvrátiť túto moju možno chybnú informáciu, bol by som úprimne rád, lebo tým pádom by sa celá energetická bilancia Slovenska dostala do úplne opačného svetla, než ako sú moje informácie a predstavy dlhoročné. Takže vopred ďakujem.

  • Nastáva 19.00 hodina, ale nechám dobehnúť túto sériu faktických kvôli integrite dialógu.

    Nech sa páči, Ivan Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ďakujem aj pánovi ministrovi za zodpovedanie tej otázky, keďže som sa pýtal, aké zmeny nastali, prečo zmenil názor. Teraz to vysvetlil, že nastali pozitívne zmeny. Ja to beriem, len treba dodať, že pozitívne zmeny nie v prospech občanov, ale v prospech J&T. Nastali pozitívne zmeny v prospech J&T. Veď štát ide kupovať firmu, ktorá vykázala stratu za posledné tri roky v segmente predaja pre domácnosti 200 mil. eur, a pritom EPH, kde má významný podiel J&T, ide kupovať zlaté vajce, kde si posilňuje pozíciu.

    Takže áno, nastali významné zmeny, ale, bohužiaľ, len v prospech J&T a vieme, že teraz aj J&T a SMER-u, ale v neprospech občanov. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, k tomu vášmu tvrdeniu, že teda štát nebol v kondícii, aby prípadne investoval, chcem povedať, že nielenže napr. chce teda vykupovať poisťovne zdravotné, ale naviac štát nebol v kondícii, aby kúpil prípadne ziskovú firmu, ale bol v kondícii, aby prebral stratovú firmu. To prebratie strát je v konečnom dôsledku z hľadiska ekonomického presne to isté, ako keď zaplatíte cash peniaze.

    Čo sa týka toho vášho vysvetlenia, že jak sa vlastne veci vyjasnili, no tak vyjasnili sa asi veľmi zázračne, keď ste ešte tretieho na hospodárskom výbore hovorili, že je tam veľa nevyjasnených vecí, a štvrtého ráno vláda transakciu schválila.

    A k tomu vášmu pokusu, lebo nedá sa to nazvať inak ako pokus o vysvetlenie toho dokumentu alebo pôvodu toho dokumentu, pán minister, existuje taký vtip, neviem, či ho poznáte. Ak nie, tak ja vám ho rád potom poviem, ale pointa toho vtipu je, že sú veci, ktoré nevysvetlíš.

  • S ďalšou faktickou Alojz Přidal.

  • Pán minister, v tom materiáli, ktorý ste prijali, a v uznesení je napísané, že vláda teda rozhodla o tom, že zverejní informáciu o preferovanom spôsobe reorganizácie SPP. Ja som štvrtého a piateho bol na stránke vlády a tam jednoducho bolo napísané, že je to dôverné, bolo to utajené dva dni. Z akého dôvodu to bolo utajené? Z akého dôvodu sa dva dni k tomu materiálu nedalo, nedalo dostať? Povedzte mi ako, keď vláda rozhodla, že jednoducho zverejníte túto informáciu, a dva dni, myslím, že tam bolo písané, že preto, aby ste chránili obchodné tajomstvo, nedalo sa to dostať a po dvoch dňoch, šiesteho, keď som si na to klikol, som sa k tomu dostal. To ma tiež zaujíma.

    No a ešte, ako mne sa zdá, že tá najproblémovejšia vec, ktorá je, je zmluva s Gazpromom. A vy veríte, že vyrokujete nejaké lepšie podmienky, a z toho materiálu teda zacitujem: "Na základe informácií manažmentu je to dôverná informácia pre ministra hospodárstva poskytnutá v utajenom režime, je reálne predpokladať dohodu s protistranou na takých podmienkach, ktoré majú za následok primerané zníženie ceny." Čo je to primerané zníženie ceny? Aká bude strata pri súčasnom zachovaní cien ako plynu pre domácnosti? Nebude 70, bude koľko? Päťdesiat? Na 15 rokov tá zmluva. No kto to zaplatí ako? Kto to zaplatí v konečnom dôsledku ako? Povedzte. Zase to zaplatia len, len občania.

    Jednoducho, celý výsledok tej vašej snahy je taký, že teraz sa na tej strate podieľalo aj Energetický průmyslový, teda ten holding, ale teraz sa bude len štát. Jednoducho, tá strata sa delila v pomere akcií, ale teraz stopercentné straty bude znášať štát...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ja len nadviažem na predrečníka, že nie štát, ale tí, ktorí sa skladajú na dane tohoto štátu, a to sú občania.

    Ja by som sa chcel koniec koncov spýtať, že či ste naozaj povedali to, že ten daný materiál, o ktorom sa tu, na ktorý sa pýtal pán poslanec Lipšic, a nechcel by som byť žiadny vyšetrovateľ, ale mám pocit, že ste povedali, že ste spolupracovali s J&T Investment Advisors. J&T Investment Advisors, pre vašu informáciu, bola preverovaná Európskou komisiou a v roku 2009 Brusel urobil raziu v priestoroch spoločnosti, pretože podozrieval skupinu J&T. Európska komisia po razii informovala, že práve v priestoroch J&T Investment Advisors im zamestnanci bránili vo vyšetrovaní. Podľa Bruselu pracovníci nezabezpečili e-mailové schránky a pod.

    Čiže je skutočne pravda, že pri tomto chystaní materiálu, ktorý ste priniesli do vlády, nepracovali ministerskí úradníci, možno aj preto nebol zverejnený, lebo vám padli počítače a potrebovali ste využiť počítače J&T Investment Advisors na základe listinného dôkazu, ktorý priniesol pán poslanec Lipšic?

    Nad týmto, napriek tomu, že nechceme byť vyšetrovatelia, zostáva rozum stáť. Štát nevie alebo nechce vedieť, alebo nemáme také personálne kapacity, aby materiály do vlády boli chystané vo verejnom záujme zamestnancami ministerstiev, a tých, ktorí to majú zo svojej pôsobnosti robiť, a musia nám to chystať tí, ktorí, pre ktorých sú dané projekty priamo nasmerované. Tomu nerozumiete, to fakt sa obhájiť nedá.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, zo straty SPP alebo za stratu SPP ste zobrali zodpovedným predsedu ÚRSO. Niekde som čítal, že ste sa nechali počuť, teda v písomnej forme som to čítal, že ste sa vyjadrili, že stratu SPP môže vyrovnať len zvýšenie cien pre domácnosti o 30 %.

    Na otázku kolegu poslanca na výbore, že či ako podnikateľ by ste túto transakciu zobrali, na výbore ste povedali, že za určitých okolností áno, ak dobre spomínam, a budem parafrázovať, povedali ste: "...lebo sú rozdiskutované rôzne veci, ktoré sú na dobrej ceste." Tie dobré veci, tie rozdiskutované veci, ak si dobre spomínam, bola cena plynu, vyjednávanie, cena plynu s Gazpromom, zásobníky, zbytkový plyn a rokovanie s dcérami o možnom, o jednaní o možnom vyrovnaní straty s SPP. To bolo na výbore minulý, minulý utorok.

    Mám teda otázku, čo sa stalo a na základe čoho rozhodla vláda medzi utorkom a stredou, keď na vládu bol ten, bol bod programu nazvaný ako informácia. Vy ste nám absolútne ani len nenaznačili, žeby v dohľadnej dobe mohla vláda rozhodnúť, len sa bude ešte diskutovať o tom, preto aj tie reakcie pre novinárov boli také, také len konštatačné, dokonca ja som sa nechal, teda som povedal novinárom, že vlastne sme sa nič ani nedozvedeli od apríla alebo marca, kedy sme mali predtým ešte mimoriadny výbor. Ja celkom teda nerozumiem, či máte už vyjednané tie niektoré veci, a pravdepodobne aj preto to bol utajený materiál a vyrábal sa až vlastne po, potom, ako vláda to schválila, pretože toto jednoducho nejde dokopy a, pán minister, pri všetkej úcte, ja si vás aj vážim, viem, že robíte, čo len možno, čo môžete (povedané so smiechom), ale, ale takto sa predsa nejedná. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, chcete reagovať v rozsahu dvoch minút, ako poznámkou na poznámky?

  • Reakcia ministra.

  • Reakcia ministra.

  • To je vaše.

    Takže uzatváram rozpravu a zajtra ráno budete mať záverečné slovo, takisto aj pán spravodajca. Ďakujem pekne. Pekný večer všetkým.

  • Prerušenie rokovania o 19.10 hodine.