• Vážené pani poslankyne, pani poslankyňa, páni poslanci, dovoľte, aby som otvorila piaty rokovací deň 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec Juraj Blanár a Branislav Škripek.

    Podľa schváleného programu pristúpime k prerokovaniu

    Správy o stave a vývoji finančného trhu za rok 2012.

    Správa je uverejnená ako tlač 590 a správa výboru ako tlač 590a.

    Teraz poprosím guvernéra Národnej banky Slovenska Jozefa Makúcha, aby správu uviedol.

    Nech sa páči, pán guvernér.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené poslankyne, vážení poslanci, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vám predložil Správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2012.

    Počas roku 2012 pokračoval neistý vývoj v ekonomickom prostredí finančného sektora. Vývoj na finančných trhoch sa síce počas roka upokojil, ale bolo to skôr kvôli krokom zo strany ECB než kvôli zlepšovaniu makroekonomického vývoja.

    Práve vývoj makroekonomický v závere roka potvrdil neistotu. Ceny slovenských štátnych dlhopisov sa začiatkom roku 2012 spamätali z turbulentnej jesene 2011 a rástli až do mája 2013, čím priaznivo ovplyvnili domáci finančný sektor. Dôležitým pozitívnym štrukturálnym trendom pre stabilitu a celkové zdravie finančného sektora je skutočnosť, že rast aktivity je vo väčšine segmentov sprevádzaný adekvátnym rastom vlastných zdrojov. Finančný a najmä bankový sektor tak nevytváral vyšší pákový efekt a zvýšil robustnosť voči prípadným šokom. Veľmi dôležitým trendom v roku 2012, ale aj začiatkom roku 2013, bolo zrýchlenie rastu úverov domácnostiam. Platí to predovšetkým na úvery na bývanie, ktoré tvoria väčšinu objemu úverového portfólia v segmente retailu, rástli však aj spotrebiteľské úvery. Tento trend je výsledkom rastúceho záujmu o úvery, stimulovaného nízkymi úrokovými sadzbami a čiastočne aj stabilnými cenami nehnuteľností. V dôsledku kombinácie uvedených faktorov patrí rast úverov domácnostiam na Slovensku medzi najrýchlejší v rámci Európskej únie.

    Odlišná bola situácia v sektore podnikov, ktorý na rozdiel od retailu viac sleduje trendy vo vývoji eurozóny. Slabnúci dopyt a prísne úverové štandardy viedli k spomaľovaniu rastu úverov, v polovici roka 2012 došlo dokonca k poklesu. V druhom polroku 2012 bolo už tempo poklesu úverov na podobných hodnotách ako na prelome rokov 2009 a 2010. Vývoj v prvom polroku 2013 ukazuje na pokračovanie poklesu úverov podnikom, pričom v apríli a máji 2013 úvery klesali najrýchlejšie v histórii, medziročne viac ako o 5,6 %, pričom tento pokles sa týkal všetkých odvetví.

    Celkový čistý zisk bankového sektora zaznamenal v roku 2012, podľa údajov vykázaných bankami, medziročne pokles takmer o jednu tretinu. Hlavným dôvodom bol rast nákladov na kreditné riziko v portfóliu úverov a poskytnutých záruk a zavedenie osobitného a mimoriadneho bankového odvodu. Na druhej strane pozitívny vplyv mal najmä nárast čistého príjmu z obchodovania a rast čistých úrokových výnosov. V prvých mesiacoch roka 2013 sa ziskovosť držala na úrovni porovnateľnej s rokom 2012. Tu mali negatívny vplyv najmä stagnácia úrokových príjmov a náklady na kreditné riziko. Iba časť bánk vedela túto nepriaznivú situáciu kompenzovať nárastom príjmov z obchodovania.

    Primeranosť vlastných zdrojov bankového sektora zaznamenala počas roka 2012 nárast. Pozitívne k nemu prispelo najmä ponechanie významnej časti zisku z roku 2011, ako aj priame zvýšenie základných vlastných zdrojov a kladné precenenie dlhových cenných papierov držaných v portfóliu finančných nástrojov na predaj. Podobný vývoj sme indikovali aj začiatkom roku 2013. Bankový sektor si ponechal približne 26 % zo zisku vytvoreného v roku 2012.

    Pre ďalší vývoj rizík, ktoré by mohli vytvoriť tlak na pokles ziskovosti bánk, je pozitívne, že napriek nárastu zlyhaných úverov vykázala väčšina bánk v roku 2012 dostatočnú výšku opravných položiek. K zmierneniu budúcich rizík prispieva aj skutočnosť, že tvorba opravných položiek výraznejšie prevyšovala tempo rastu zlyhaných úverov, najmä v podnikovom portfóliu, kde je miera zabezpečenia úverov kolaterálom nižšia. Kreditné riziko domácnosti bolo počas roku 2012 aj začiatkom roku 2013 relatívne stabilné.

    Pokiaľ ide o zlepšenie situácie na finančných trhoch v roku 2012 vo väčšine sektorov finančného trhu, bezrizikové úrokové miery poklesli na historické minimá a pravdepodobnosť ich zotrvania v dlhodobom horizonte sa zvýšila. To môže viesť k poklesu investičných výnosov a v poisťovniach aj k potrebe dotvárania technických rezerv. Na druhej strane sa zvyšovalo vystavenie niektorých sektorov trhu voči trhovým rizikám. Opäť ide hlavne o sektor poisťovní a dôchodkových fondov v druhom a treťom pilieri, kde v roku 2012 pokračoval nárast priemerných sadzieb a priemernej splatnosti, a citlivosť reálnej hodnoty portfólia sa takisto zvyšovala. Vzhľadom na zrušenie garancií zmiešaných a akciových fondov sa zvýšilo vystavenie týchto fondov aj voči akciovému a devízovému riziku.

    Ziskovosť poisťovní v roku 2012 medziročne poklesla o 20 %, čo bolo spôsobené hlavne vysokým ziskom v roku 2011. Solventnosť poisťovní sa výrazne zvýšila v dôsledku ziskov z precenenia cenných papierov v portfóliu na predaj. Tieto zisky v dôsledku klesajúcich úrokových sadzieb tak slúžia ako vankúš v prípade nárastu úrokových sadzieb.

    Počet sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vzrástol počas roku 2012 o viac ako 30 000. Od septembra 2012 do konca januára 2013 došlo k ďalšiemu otvoreniu druhého piliera dôchodkového sporenia pre dobrovoľné vstupy aj výstupy. Podľa údajov zo Sociálnej poisťovne bol výsledný efekt tohto otvorenia čistý úbytok 74 719 sporiteľov, pričom prevažná časť pohybov sa uskutočnila aj v januári 2013. Čistá hodnota aktív DSS klesla o 200 mil. eur. Možnosť sporiť si v dvoch dôchodkových fondoch naraz vyústila do zvýšeného záujmu sporiteľov o dlhopisové dôchodkové fondy. V závere roka 2012 došlo k spomaleniu rastového trendu čistej hodnoty aktív z dôvodu zníženia povinného mesačného príspevku do druhého piliera. V majetku akciových a zmiešaných dôchodkových fondov sa v roku 2012 po dlhom čase vo významnejšie miere objavili akcie a podielové listy a zároveň sa znížil podiel vkladov v bankách. Zrejme snaha o dosiahnutie vyšších výnosov viedla k zvyšovaniu priemernej zostatkovej splatnosti prakticky vo všetkých dôchodkových fondoch. V prípade tretieho piliera bol v roku 2012 zvýšený záujem o sporenie v menších doplnkových dôchodkových fondoch so špecializovaným investičným zameraním pri súčasnom úbytku účastníkov vo veľkých doplnkových fondoch, pričom tento trend pokračoval aj v prvom polroku 2013.

    Celkový objem spravovaného majetku v sektore DDS sa v roku 2012 zvýšil najviac od roku 2007. Nezanedbateľnou mierou k tomu prispelo aj zhodnotenie aktív v portfóliách. Zvýšilo sa zastúpenie dlhopisovej akciovej zložky majetku doplnkových fondov. Výkonnosť všetkých fondov bola v prvom polroku 2013 kladná. V sektore kolektívneho investovania sa na Slovensku v roku 2012 obnovil trend nárastu spracovaných aktív. Kladné čisté predaje, najmä tuzemských podielových fondov, podporené rastom ciel aktív v priebehu sledovaného obdobia vymazali prepad majetku, ktorý bol spôsobený náhlymi redemáciami v druhom polroku 2011. Priaznivý vývoj na finančných trhoch v druhom polroku 2012 prispel ku kladnému zhodnoteniu vo všetkých kategóriách podielových fondov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Teraz poprosím povereného člena výboru pre financie a rozpočet poslanca Štefana Hrehu, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážená pani predsedajúca, dovoľte, aby som predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Správy o stave a vývoji finančného trhu za rok 2012. Správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2012 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 573 zo dňa 25. júna 2013 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet do 30. augusta 2013. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.

    Výbor prerokoval správu a prijal k nej uznesenie č. 197 zo dňa 27. augusta 2013. Uvedený výbor predloženú správu zároveň zobral na vedomie a odporučil Národnej rade správu zobrať na vedomie. Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky.

    Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 202 zo dňa 2. septembra 2013. Určil ma za spravodajcu výboru. Výbor zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vysloviť súhlas, aby guvernér Národnej banky Slovenska Jozef Makúch správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tejto správy.

    Pani predsedajúca, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku za poslanecký klub SDKÚ - DS.

    Pán poslanec Beblavý, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán guvernér, dovoľte mi vystúpiť k tejto správe, ktorá sa už opakovane neteší, myslím si, tomu záujmu, ktorý by si zasluhovala vzhľadom na to, o akých dôležitých veciach hovorí. Takže pokúsim sa to spolu s kolegami, ktorí sa ďalší asi prihlásia do rozpravy, to aspoň trochu kompenzovať.

    Svoj príspevok by som si dovolil rozdeliť do troch častí. V prvom, v prvej časti budem hovoriť o makroekonomických aspektoch a makrofinančných aspektoch. V druhej sa budem venovať spotrebiteľským záležitostiam a v tretej inštitucionálnym záležitostiam.

    Takže začnem tou stručnou časťou, ktorá sa týka makro pohľadu.

    Stručne možno povedať, že slovenský finančný sektor, najmä bankový sektor je v porovnaní s mnohými inými krajinami Európskej únie skutočne zdravý. Ešte stále čerpáme ovocie z toho, že pred viac ako desaťročím sme ho pomerne draho, ale účinne vyčistili, a najmä bol vtedy odpredaný strategickým finančným investorom, ktorí ho odvtedy spravujú, a čokoľvek im môžeme vyčítať a k niektorým veciam sa aj dostaneme, držia ho v podstate v rámci zdravého a opatrného pôsobenia na finančnom trhu. To znamená, náš bankový a celkový finančný sektor je pomerne zdravý, a hoci to znie samozrejme, je to niečo, čo dnes veľa iných krajín, najmä na juh od nás, ale čiastočne aj v okolí by rado mohlo povedať.

    Zdravý finančný sektor, aj bankový sektor je kľúčový pre financovanie ekonomiky a ekonomický rast. Tu však prichádzajú dve "ale". Prvé "ale" je niečo, o čom hovoril aj pán guvernér vo svojom úvodnom slove. Hoci zlepšovanie situácie na úrokoch, teda zlepšovanie, znižovanie úrokových sadzieb a ich udržiavanie na veľmi nízkej úrovni a zlepšovanie konkurencie na maloobchodnom trhu sa premietlo do nižších sadzieb pre domácnosti a do rapídneho rastu úverov pre domácnosti najmä v oblasti hypotekárnych úverov, tak v prípade financovania podnikateľov to tak nie je, ako pán guvernér uviedol. Tam skôr zaznamenávame pokles úverovania.

    Môže to znieť ako jedna z mnohých nudných makroekonomických štatistík, ale ak prestanú podnikatelia mať prístup k dostatočnému množstvu finančných zdrojov na prefinancovanie zásob, prevádzky i ďalších investícií, tak to má zásadný a rýchly vplyv na ekonomiku a na Slovensku to môže byť, a opakujem, môže, a dostanem sa k hlbšej analýze o sekundu, aj jeden z dôvodov, prečo našej ekonomike sa nedarí tak, ako si myslíme, že by sa jej malo.

    Na dôkaz, alebo teda na to, čo to môže spôsobiť v prípade vážnejších problémov, sa stačí pozrieť do Talianska, Grécka, čiastočne do Španielska, kde práve to, čo nazývajú finanční odborníci credit crunch, teda obmedzovanie úverovania cez kvantitatívne obmedzovanie úverovania, teda nie cez zvyšovanie úrokových sadzieb, spôsobuje zásadné problémy najmä malým a stredným podnikom a dusí tamojšiu ekonomiku minimálne rovnako, ak nie viac, ako rôzne iné reštriktívne kroky.

    Problém na Slovensku je však v tom, že nevieme dnes rozoznať, kde je sliepka a kde je vajce, teda inými slovami, či je pravda to, čo povedal pán guvernér, teda že znížené úverovanie podnikov je spôsobené horšou ekonomickou situáciou v eurozóne a nižším dopytom podnikov, respektíve nižšou kvalitou žiadateľov o úvery, v čom, v prípade reakcie bánk je pomerne zdravým, zdravým reakčným spôsobom na takúto situáciu, alebo či ide naozaj o nezdravé obmedzovanie z prílišného opatrníctva, z dôvodu možno aj odlievania určitých kapitálových tokov a podobne. Je to naozaj kľúčové pre budúcnosť našej ekonomiky, najmä v krátkodobom horizonte a málo sa o tom debatuje.

    Takže moja prvá otázka, pán guvernér, na vás je, do akej miery Národná banka vykonala detailné štúdie, ktoré sa snažili pozrieť sa na dôvody tohto poklesu podnikania? Do akej miery to, čo ste hovorili, je len výsledok určitej voľnej úvahy? Do akej miery je to podložené a čím je to podložené? Teda to tvrdenie, že je to v podstate, ak nie teda zdravý, ale teda minimálne nie na Slovensku spôsobený pokles, ktorý je spôsobený len extrémnym prostredím.

    Druhý, druhá otázka, o ktorej by som chcel hovoriť v súvislosti s makrorozmerom, sa týka zdravia našich bánk. Spomenul som to, že náš veľmi chorý bankový sektor, vtedy ešte dominantne štátom vlastnený, sme vyliečili a predali strategickým finančným investorom, zahraničným štandardným bankám, talianskym, rakúskym, belgickým, ktoré sa dodnes oňho napriek rôznym výhradám, ktoré môžu mať, minimálne opatrne a starostlivo starajú.

    Máme však dve banky, banky strednej veľkosti, ktoré vlastnia domáce podnikateľsko-finančné skupiny, a pri týchto bankách si musíme byť vždy vedomí iných rizík. Tie riziká spočívajú v tom, že banka je veľmi zvláštna inštitúcia na rozdiel od iných podnikov v tom, že pracuje primárne s cudzími zdroje. To je vôbec ratio pre existenciu banky. Banka na jednu, jej jedno euro, ktoré má vlastného kapitálu, má minimálne desať v praxi, niekedy aj viac, podľa toho, ako je ten parkový efekt nastavený, eur od vkladateľov, či fyzických osôb, malých, právnických osôb alebo dnes často aj od centrálnych bánk. To znamená, že banky primárne pracujú s cudzími zdrojmi.

    Čo to znamená? Znamená to fakt, že banka samotná nemusí byť nielen likvidná, ale nemusí byť ani solventná, nie je to vidieť. Povedzme si modelový príklad. Predstavte si banku, ktorá má portfólio vo výške miliardy eur, z toho je 100 mil. eur jej vlastný kapitál a 900 mil. eur sú požičané zdroje od vkladateľov drobných aj väčších. V takej situácii, a povedzme, že tá banka tých 100 mil. eur nejakým spôsobom prehajdáka, vlastného kapitálu, možno aj 150, investuje nesprávne. V tej chvíli banka v podstate stratila vlastné imanie, je de facto v bankrote. Keby to bol normálny podnik, musel by ísť do bankrotu a bolo by to vidno, pokiaľ by to veľmi starostlivo nezakrýval. V prípade banky to však tak byť nemusí, pretože povedzme, že majiteľ banky toto prizná a povie, že nebojte sa, ale ja tam vložím ďalších 100 mil. eur a tým i vykryjem tú stratu a postavím nové základné imanie, nové vlastné zdroje. Všetko vyzerá fajn, pokiaľ nezistíme, že tie zdroje nepriamo pochádzajú zo zdrojov tejto samotnej banky. Inými slovami, táto banka týchto 100 mil. alebo 150 mil. požičala právnickej osobe X, ktorá ich požičala právnickej osobe Y, ktorá ich požičala právnickej osobe Z, ktorá ich požičala vlastníkovi banky, ktorý ich do banky vloží ako zvýšenie základného imania. Banka v tej chvíli pôsobí solventne, majiteľ nemá peniaze, všetko je v poriadku. V skutočnosti banka je zbankrotovaná, len to nevieme.

    Toto je scenár, ktorý sa odohral mnohokrát na celom svete vrátane vyspelého sveta a v mnohých obdobiach a nie je naňho nejaký jednoduchý liek. Lieky, ktoré používajú vyspelé štáty, sú dva. Je to všeobecne prísny, samozrejme, bankový dohľad, ktorý stráži to, čo sa v banke deje, ale je to aj, povedal by som, osobitný dohľad a osobitné predpisy regulujúce expozíciu banky voči firmám spojeným s jej vlastnými akcionármi. To znamená, že banka nemôže len tak požičať svojmu vlastnému akcionárovi, ani s ním spriazneným osobám, je tam limit. Je tam limit, ktorý je daný jednak zákonom a jednak potom vykonávacími predpismi Národnej banky, a to by malo v prípade, že sú tieto predpisy dodržiavané, zabezpečiť, že takéto niečo nenastane.

    Samozrejme, toto platí len potiaľ, pokiaľ tie finančné toky od banky k jej klientom a od jej klientov späť sú transparentné, teda pokiaľ vieme zistiť, či naozaj medzi bankou, firmou X, firmou Y, firmou Z a akcionárom banky, aké toky prebiehajú, respektíve minimálne ak bankový dohľad s istotou vie, kam odišli peniaze z banky a že sa nepresúvajú v prípade úverov nejakým spôsobom ďalej.

    Toto, hovorím, je všeobecné riziko. Ono platí pre banku, ktorá je vlastne na, najväčšou bankovou skupinou na svete, aj pre banku, ktorá je vlastne na, posledným podvodníkom, len tá pravdepodobnosť a tie riziká sú iné. Tie riziká, vieme, historicky sú vyššie v prípade bánk, ktoré sú vlastnené finančno-priemyselnými skupinami, ktoré ich používajú na to, aby financovali svoje developerské aktivity, výrobné aktivity, obchodné aktivity a podobne. Zažili sme na Slovensku napríklad prípad Investičnej a rozvojovej banky, takisto sme zažili v Čechách prípad Priemyselnej banky, kde toto jej majitelia, pardon, alebo manažéri, dokonca nie vždy aj majitelia, pri IRB-čke bol majiteľom vtedy ešte štát, ale aj manažéri to vo veľkej miere spravili, a my všetci sme to zaplatili.

    Vieme, že tieto riziká tu sú. Vidíme, môžeme pozerať takisto niektoré nadštandardné rizikové faktory, ktorými sú napríklad nadštandardné úroky ponúkané na vkladoch pre obyvateľstvo, ktoré sú nástrojom, ako aj riziková banka môže pritiahnuť financovanie. To, prečo môže pritiahnuť financovanie, je dôsledok takzvaného morálneho hazardu spočívajúceho v poistení vkladov. Poistenie vkladov je potrebná vec, ktorú ale nebudem teraz bližšie rozoberať. Poistenie vkladov má však aj jednu negatívnu vec. A to je to, že klient, ktorý vloží peniaze do banky, vie, že ich dostane späť, aj keď banka padne. To znamená, že v poistení vkladov, sa pozriete na banku A a na banku B. Banka A ponúka jednopercentný úrok na termínovanom účte na jeden rok, povedzme banka B ponúka tri roky, a hoci viete, že banka B je riziková, počuli ste, že sa tam dejú divné veci, viete, že pokiaľ vložíte do limitu poistenia vkladov, ste pokrytí. To znamená, že nemáte žiadnu motiváciu zvažovať rizikovosť tej banky. Máte motiváciu dať to do banky B s vyšším, s vyšším úrokom. Preto v takomto systéme, keď nejaká banka ponúka nadštandardne vysoké úroky a je na nich závislá a najmä nie je schopná potom na príjmovej strane tieto úroky zarobiť nerizikovými operáciami, tak to tiež zhoršuje celú túto situáciu.

    Chcem sa preto pána guvernéra spýtať, ako Národná banka hodnotí situáciu na Slovensku vo finančnom trhu z pohľadu rizikovosti bánk? Do akej miery sleduje takéto riziká, ktoré som sledoval, a aké opatrenia v tomto smere prijíma? A minimálne tie, ktoré môže verejne spomenúť.

    Druhá téma je téma mikro, je to téma spotrebiteľská. Uplynulý rok, uplynulé možno trochu dlhšie obdobie bolo v znamení niekoľkých úspechov v oblasti ochrany spotrebiteľa, pomoci konkurencii v boji o spotrebiteľa, či už je to zavedenie prenositeľnosti hypoték a jej dotiahnutie v minulom roku, na ktorom sme najprv teda za Radičovej vlády spolupracovali s ministerstvom financií pod vedením pána Tvarožku a pána Mikloša, za minulý rok už to bolo pod vedením pána ministra Kažimíra, sme tento mechanizmus zaviedli a potom ho dotiahli, čo je jeden z faktorov, ktorý pomohol poklesu práve úrokov na hypotekárnych úveroch, aj keď vlastne už len jeden, lebo samozrejme boli tam aj iné, ktoré súvisia oveľa viac s externým prostredím. Podarilo sa aj zrušiť poplatky za úverové účty, to znamená, implementovať reálne európske právo v slovenských podmienkach po niekoľko, po niekoľkých rokoch bojov.

    Máme tu však aj závažné problémy. Jedným z nich je obchádzanie týchto zákonov, alebo snaha o ich obchádzanie. Tu by som chcel povedať, že nedovolím si a ani by nebolo správne paušalizovať o všetkých bankách napríklad v súvislosti s prenositeľnosťou hypoték, pretože banky sú veľmi rôzne. A sú banky, ktoré implementujú aj literu zákona a jeho duch, a ich cieľom je samozrejme zarobiť, ale zarobiť najmä tým, že ponúknu klientovi kvalitné a dostupné služby v súlade so zákonom. A potom sú banky, ktoré hľadajú každú dieru v zákone, aj takú, ktorá tam nie je, len aby zarobili ešte o trochu viac, ale nie na, nutne na dobrých službách, ale na tom, že zneužívajú svoje postavenie na trhu.

    Sme svedkami napríklad toho, že po tom, čo sme zaviedli prenositeľnosť hypoték, tak, a teda zákaz vyberania poplatkov v súvislosti s prenesením hypotéky pri refixácii, tak sme svedkami toho, že niektoré banky prudko zdvihli poplatky, ktoré pýtajú okolo toho a ktoré si myslia, že sú legálne, čo je téma, ktorej sa tiež, podľa môjho názoru, treba venovať. A zaujímalo by ma, pán guvernér, aký je váš názor pred tým, než pristúpime k prípadnému parlamentnému riešeniu?

    V súvislosti s mikro a spotrebiteľmi je tu ešte druhá otázka, a to je otázka úžery. Vidím tu, sediac kolegu Hlinu, možno sa mýlim, ale predpokladám, že to je téma, ktorú bude chcieť riešiť, ale dovolím si predsa len k nej ja povedať jednu vec. Máme nejasnú reguláciu nebankových subjektov. A to je niečo, čo sa ide riešiť, pokiaľ viem, aby teda aj tieto subjekty podliehali vášmu dohľadu, ktorému dnes nepodliehajú.

    Ale dovolím si upozorniť, že niektoré z tých subjektov, ktoré tieto úžernícke praktiky vykonávajú, sú bankami. Našli sme prípad, kde inštitúcia, ktorá ponúka teda ročnú priemernú mieru návratnosti viac ako 4 000 percent, je bankou z členského štátu EÚ, ktorá u nás podniká na základe takzvaného cezhraničného pasu alebo teda povolenia na automatické podnikanie. To znamená, že je to niečo, čo aj v súčasnom legislatívnom rámci je pre Národnú banku téma, ktorou by sa mohla a mala zaoberať, a ja chcem v tej súvislosti oceniť, a k tomu sa dostanem v treťom bode, že tie útvary Národnej banky, ktoré majú práve na starosti dohľad nad finančným trhom a ochranu spotrebiteľa, sa v ostatnom období začínajú aktivizovať práve aj v takýchto veciach a pýtajú od nás podnety, pýtajú od nás podklady, aby mohli konať, ale ešte musíme tú koncovku vidieť.

    To ma vedie k poslednej téme, to je téma inštitucionálna. V roku 2001 som ako poradca viceguvernérky Národnej banky Slovenska pani Kohútikovej pripravoval pre ňu materiál práve o zlúčení dohľadu nad finančným trhom do Národnej banky Slovenska. Lebo vtedy Národná banka Slovenska mala dohľad nad bankami a Úrad pre finančný trh mal dohľad nad ostatnými subjektmi finančného trhu, a vtedy pani viceguvernérka mala krátkodobo na starosti aj túto otázku, po ukončení funkčného obdobia druhého viceguvernéra, a poverila ma, aby sme tento materiál pripravili spoločne, samozrejme pod jej vedením a jej kuratelou. A ten materiál navrhol toto zlúčenie, ale upozornil na to, že pri zlúčení menovej politiky a dohľadu nad finančným trhom do jednej inštitúcie vždy existuje istý konflikt záujmov. A to je ten, že menová politika potrebuje stabilitu, aj stabilitu bánk a finančných inštitúcií ako jedného z hlavných prevodových nástrojov menovej politiky. To znamená, centrálny bankár, ktorý rieši stav ekonomiky, stav úrokových sadzieb, ako ekonomiku oživiť alebo, naopak, ochladiť v prípade prehrievania, potrebuje na to stabilný finančný, najmä bankový sektor, ktorý spoľahlivo prenáša rozhodnutia, stimuly centrálnej banky do ekonomiky.

    Preto má centrálna banka tendenciu byť v tomto prípade skôr na strane bánk a finančného sektora. Na druhej strane ako dohľadový orgán nad finančným trhom by mala byť nemilosrdná voči individuálnym bankám. Každú z nich, ktorá je, by som povedal, blízko krízového stavu, operatívne a veľmi silno riešiť a zároveň by mala hájiť záujmy spotrebiteľa. Vtedy, nebudem tým zaťažovať, vtedy sme navrhli, ako tieto konflikty záujmov riešiť aj vnútornou deľbou rozhodovania v Národnej banke. Čo je však podstatné, a preto to nejak do detailov nejdem riešiť, dneska tento konflikt záujmov už oficiálne neexistuje, pretože menová politika bola samozrejme vstupom do eurozóny od 1. januára 2009 prenesená do Európskej centrálnej banky a do Bruselu, teda s výnimkou hlasu pána guvernéra na zasadnutí Rady guvernérov sme stratili kontrolu nad vlastnou menovou politikou, takže ten konflikt záujmov centrálnej banky sa významne zmenšil.

    Napriek tomu máme aj sekundárny, možno intelektuálne menej zjavný problém, a to je problém toho, že či je regulátor bližší k subjektom, ktoré reguluje, alebo či je bližší k občanom, ktorých záujmy má regulovať. To nie je problém vôbec len Slovenska, dokonca sa dá povedať, že na Slovensku je možno rovnako alebo aj menej výrazný ako inde, ale je to problém, ktorý sa napr. v Amerike často nazýva "problém otáčajúcich sa dverí", to znamená, že medzi regulátormi na finančnom trhu a medzi finančným trhom sa ľudia menia a otáčajú, zatiaľ čo medzi, by som povedal, bežným občianskym životom a medzi ľuďmi, ktorí bojujú za práva spotrebiteľov, až taká cirkulácia k regulátorovi nie je. Inými slovami, finančný dohľad, bankový dohľad tvoria banka, nie ochrancovia práv spotrebiteľov, z hľadiska toho, kam profesne patria a kde začínajú.

    To je problém celosvetový. V tejto súvislosti chcem oceniť, že Národná banka vykazuje v ostatnom roku, dvoch, významnejšiu snahu sa emancipovať od tohto. Vykazuje výraznejšiu snahu bojovať viac aj za spotrebiteľov. Vidíme to na tom, a myslím si, že to vedie aj k rastúcej dôvere, vidíme to na rastúcom počte podnetov na Národnú banku v tejto oblasti. Zatiaľ to trochu menej vidíme v razantných zásahoch. Nie preto, že by NBS-ka nikdy nezasahovala, skôr preto, že zatiaľ preferuje, povedal by som, zasahovanie za, v zákulisí. Teda rieši problémy, ale neinformuje o nich verejnosť, čo na jednej strane chápem vzhľadom na citlivosť finančného sektora, ale na druhej strane je to škoda z hľadiska budovania jej kredibility.

    Okrem tohto oslobodenia Národnej banky od, povedal by som, záujmov bánk v prospech záujmov spotrebiteľov, je však aj otázka kapacity. A tam musím povedať, že pokiaľ ovládam vnútornú štruktúru Národnej banky Slovenska, dovolím si povedať, že objem kapacít, ktoré sú venované dohľadu nad finančným sektorom z hľadiska záujmov spotrebiteľov najmä, je pomerne malý.

    Preto sa vás, pán guvernér, chcem spýtať, či súhlasíte s tým, že tá kapacita je nedostatočná v tejto chvíli. A ak áno, aký je váš plán nejakým spôsobom to zmeniť?

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca... Pán poslanec Kollár, faktická? Nie, nie sú žiadne faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    A teraz otváram ústnu rozpravu. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Hlina, pán poslanec Kollár. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán guvernér, vážení kolegovia, kolegyne, vážené kolegyne, kolegovia, nejako mi v tom strese z minulého týždňa ušlo, ten program. Priznám sa, keby som bol vedel, že dneska ráno je tá správa, tak by som si bol urobil trošku lepšiu prípravu. Tak v tomto mojom krátkom vystúpení len zareagujem. Alebo to, čo si myslím, že by malo v tejto chvíli odznieť na to, aby to bolo komplexné.

    Samozrejme, ďakujem aj za vystúpenie prechádzajúceho rečníka, lebo dáva zmysel tomuto parlamentu a dáva zmysel aj tomu trápeniu, čo tu prežívame. To sa pri tak dôležitej správe nezvedie žiaden titanský súboj názorov, koncepcií, stratégií, škôl. To zbehne ako voda a pôjdeme ďalej.

    Mimoriadne ma zaujalo, čo pán guvernér zhodnotil a vyhodnotil, že v raste, náraste úverov pre domácnosti sme najväčší v Európe, alebo teda najvyšší rast vykazujeme, a stagnuje, respektíve prepadá sa úverovanie v podnikateľskom sektore.

    No je, to znie tak učene, že ktovie, čo to je, ale vlastne to hovorí o tom, že je to úplne zle. Hovorí úplne, keď to preložím, znamená, ešte aj expresívnejší výraz by ma napadol, ale je to zlé. Rodiny si nepožičiavajú na to, aby investovali, hej. Rodiny si požičiavajú na to, aby spotrebovali, niektoré aj na to, aby prežili vôbec. A podnikatelia si požičiavajú na to, aby investovali. Takže znamená, soudruzi, pre tých, ktorý sa to týka, niekde robíte chybu. A v tomto prípade to už ukazujú dokonca také správy, ako je správa guvernéra. To naozaj by stálo za úvahu, takže to, na tento paradox by som chcel upozorniť.

    Zároveň ešte odznelo, že, a to je aj pravdou, že naozaj sú historicky najnižšie úroky, hej. Že kedy si požičať, keď nie teraz?! Podnikatelia si nepožičajú, lebo nemajú na čo, lebo však tu sa neoplatí nič tvoriť, lebo keď niečo vytvoríte, tak sa nájde armáda všelijakých šuflikantov, ktorí vám to začnú ohadzovať exkrementami. Čiže lepšie je možno si nepožičať, lebo keď si požičať, tak len naozaj na to, na to, na tú spotrebu, na to prežitie.

    Čiže pokiaľ, znova ďalší paradox, na ktorý chcem upozorniť, pokiaľ sú peniaze najnižšie, najlacnejšie historicky, tak u nás sme zákonmi vytvorili hydru, hydru, ktorá má, nie stohlavový drak, to je tisíchlavý drak, od Medzilaboriec po Skalicu, ktorý paralyzuje túto krajinu tým, že vlastne nejaký segment trhu ste zákonmi vytvorili, alebo niekto zákonmi vytvoril. To znamená úžernícku hydru, ktorá ponúka peniaze nie za najlacnejší úrok historicky, fakt to sú už smiešne úroky, ale za historicky najvyššie úroky, aké kedy kto vôbec si dovolí dať na papier a od niekoho vymáhať. Tak to je druhý paradox dnešných dob Slovenska, ktoré si tu tak spokojne žijeme a máme pocit, že jak sa nám darí.

    Ja som počúval tú správu, pán guvernér, a nezachytil som, že by ste sa venovali segmentu, ktorý sa vytvoril, tomu nebankovému segmentu. Viete, to je tiež absurdita par excellence.

    Si zoberte, že je bankový segment a potom je nebankový segment. To máte, že ako máte autoservis a neautoservis. Máte živnostníkov a neživnostníkov. To je normálne sen, hej. Čiže viete, ak sa chcete vyňať spod pôsobnosti nejakého zákona, v tomto prípade zákona o bankách, tak ste nebanka.

  • Vyslovené s pobavením.

  • Robíte to, čo banka, ale neplatí na nás zákon pre banku, hej. Čiže keď chcete predávať potraviny, ale nechcete sa podrobiť Jahnátkovým zákonom, tak sa nazvite nepotraviny, ale predávajte potraviny. No však to je tiež absurdita hodná Slovenska dnešných dní.

    Ale ten segment je tak obludný, tak veľký, a to bude vlastne aj moja otázka pre vás, že čo s tým? Alebo, že ako reaguje ten oficiálny segment, ten bankový segment na to, že je reklama, ak sa nemýlim nejakej nebankovej spoločnosti, okrem toho, že nebankovky už inzerujú, prosím vás, na prostriedkoch mestskej hromadnej dopravy! Ale to je normálne v masmédiu. A údajne päťstotisíc klientov má tá nebanka. To znamená každý desiaty. A to je jedna, hej. Teraz keby ste načítali všetky tie nebanky, tak ja neviem, už koľký má v nebanke, tak by z nás stopäťdesiatich, tak už pätnásť má úver. No ale tu pätnásť ľudí nemá, poslancov, úver v nebanke, lebo však my nepotrebujeme. Ale verte, že koľko ľudí je odkázaných na to, aby si požičali tie peniaze, a verte, že zákony z tejto miestnosti, ktoré vyšli, tých ľudí, ktorí sú odkázaní, častokrát nie celkom za to môžu, niektorí môžu, tak tie zákony im zničia, zničia život. Dostanú ich do takého súkolia, že na konci buď skáčete z okna, alebo proste celý život venujete tomu, že splácate niečo, čo ste si požičali. Sto euro ste si požičali a do konca života máte vystarané. Viete, to je ako keby ste fakt, že spravili hrdelný zločin, že ste niekedy potrebovali, a vlastne ste odsúdení.

    A tento parlament odsúdil tých ľudí k tomu. SMER odsúdil ľudí k tomu. SMER vytvoril úžernícku hydru na Slovensku. SMER! Šéf finančného výboru adminoval zákon o spotrebiteľských úveroch. To je zákon, ktorý je nosným zákonom pre týchto expertov, ktorí sa nechcú podriadiť zákonu o bankách, ale pre nich je nosný zákon... SMER zrušil RPMN. A potom nastanú tie excesy, čo spomínal aj kolega Beblavý, že tu banka dokonca vám ponúkne také, ale to je... Keby banka, prosím vás?! Tu sú všelijakí silní chlapci na silných autách a údajne, že keď sa berú dôchodky alebo nejaké dávky, tak to máte, že nejaká dodávka pristaví niekde a že mobilná pôžičkáreň. Viete, že to, k tomu, že sme sa už dopracovali, že tu už požičiava pomaly každý, lebo to sa oplatí.

    A to by ma zaujímalo, pán guvernér, že ako vy na to sa pozeráte? Že vlastne sme toto stvorili a ľudí sme v tom nechali, že nech sa s tým trápia. To sme stvorili. My sme vytvorili biznis, tento parlament vytvoril biznis, že neexistuje lepšie zhodnotenie peňazí, ako keď požičiate prostredníctvom nebanky dôchodcovi. Neexistuje. Pán guvernér, by ste neverili! Ja vám poradím, keby ste boli, že nejaký investičák, tak pre túto chvíľu na Slovensku, dohodnite sa s nejakou nebankou, že im vložíte. Nebanka požičia dôchodcovi, najlepšie je im požičať okolo tisíc euro. Počkať, kým začnú meškať, počkať, kým z 1000 euro budú 3, lebo to je veľmi rýchlo skrz tie zmluvy, ktoré sa ťažko dajú čítať. A to, aby sa dali ľahko čítať, to zmietol pod stôl pán Burian svojim kolegom, ktorí to chceli, aspoň tie fonty nech sú rovnaké, tak keď to narastie na 3 000 euro, tak vtedy vám začne tomu dôchodcovi peklo. Ide exekútor. Exekútor, čo robí? Obráti sa na pána Muňku. A Muňko, čo musí urobiť, pán Muňko? Musí zrážať z dôchodkov. To znamená, že ten dlh platí štát. Na toto prišli. Na toto géniovia vaši, teda, pardon, nie vaši, ale tuná géniovia, ktorí to stvorili, túto hydru, na to prišli. Preto ťahajú tých chudákov dôchodcov po tých hrncoch. Není, že hrnce, oni im hneď vrazia úverovú zmluvu, lebo to je kľúčový model. Nikto by im nedával hrnce, keby neexistovalo to, že prečo sa im tam oplatí hneď vraziť úverovú zmluvu. Tak to funguje. Túto kozmetiku, čo tu niekto ide a vyhlásil to pomaly ako vojnu šmejdom, je smiešne.

    Pokiaľ nezrušíte, alebo neprestavíte zákon o spotrebiteľských úveroch, pokiaľ sa nenastaví znova RPMN, pokiaľ ľuďom... Nikto nebude tých dôchodcov ťahať na hrnce, pokiaľ nebude záujem im vraziť pod nos úverovú zmluvu, ktorá bude mať také podmienky, že si zničí život.

    Čiže toto ma zaujíma, že v tej správe to neodznelo, lebo tento segment trhu, keď to trošku hyperbolizujem, je po našom automobilovom priemysle, a neviem, či už nevykazuje aj väčší rast. Však to je segment, segment úplne! To, hovorím, to Silicon Valley je šuvix v raste, jak my sme vrastení v segmente nebankách, úžerníctva. To niekto sleduje? Tomu sa možno aj niekto teší? Údajne nejaká suma, behajú sumy od 70 do neviem koľko miliónov sa pumpuje ročne do tohto segmentu. Že kto sa teší tomu rastu, toto by ma naozaj zaujímalo.

    A zaujímalo by ma, a tým budem končiť, pán guvernér, že ako sa na to pozerajú banky. Toto by ma fakt zaujímalo. Lebo keď budem mierne paranoidný, tak poviem, že niekto vytvoril systém cez úverové registre, kde vlastne cez úverové registre ľudí vyhodíte z normálneho systému. To znamená, už nepôjde do banky, banka mu nedá. No ale on potrebuje, chudák! Častokrát tu ľudia bojujú o holé prežitie. No ale tam už je ochotný. Dokonca mobilne vám dôjdu, mobilná pôžičkáreň, a požičajú vám, viete. Čiže toto niekto takto chcel? Alebo to je tak, že cez úverový register ho vyhodíte, to znamená, do banky ani sa mu neoplatí chodiť a hneď mu to niekto ponúkne? Alebo je to náhoda? Mňa naozaj zaujíma, čo hovoria na to banky. Či im to nechýba. Lebo ak sa niekto uspokojí, svoju potrebu po, po úvere na spotrebu v nebankovke, sekundárne si tým zničí život, ale už je, akože už je, už je vyradený, už on, tento človek, ktorý si požičal v nebanke, tak v zásade je vyradený z normálneho bankového trhu, normálne je vyradený.

    Čiže toto bankám vyhovuje? Že proste takto potencionálnych klientov môžu prižniť. Mňa by naozaj, ja som nezachytil nikde reakciu nejakej tej bankovej asociácie, že ako sa k tomu stavia a že čo s tým teda mieni, respektíve nemieni robiť. Čiže to by ma zaujímalo, že či to tým bankám vyhovuje, dokonca, či sa na tom podieľajú, alebo nie. Alebo pripusťme, a to by som teda bol rád, keby to chceli aj ony riešiť, aby sa to znormalizovalo, aby sme naozaj neboli v tej absurdite, že keď sa chcete vyňať spod nejakých pravidiel, tak sa nazvite "ne", neservis, nepotraviny, neživnostník, a tým pádom si môžte robiť, čo chcete, leto to je presne to. Načo nám je zákon o bankách, keď tuná, tuná sú bankári v mobilných pôžičkárňach, a na ktorých neplatí žiaden, žiaden zákon.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky, jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Hraško.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Lojzo, povedal si presne vec, ktorú využívajú niektoré banky. A je to fakt, že jedna konkrétna banka zastrešuje jeden nebankový subjekt a má dokonca prepojené databázy, čiže keď je náhodou niekto neplatiteľom, alebo teda sa oneskoril s nejakou splátkou v tom nebankovom subjekte, už potom ani z banky nemá nárok na úver, pretože už je kvázi na ich čiernej listine. Takže máš pravdu v tom, že máme tu zákony o bankách, máme tu zákony, ktoré majú ochraňovať spotrebiteľov, ale pritom banky samotné ho obchádzajú taký, tento zákon tým, že si vytvárajú rôzne svoje vlastné firmy, ktoré nepodliehajú zákonu o bankách.

    Takže potom neviem, aký, aký systém tuná je, teda na ochranu toho spotrebiteľa, keď samé banky si vytvárajú niečo, aby nemali, aby nemal štát nad nimi dohľad, a používa, teda ponúkajú klientom, tým ktorým nevychádza dať, dostať úver v banke, tak ich ponúknu cez nebankovú inštitúciu. A ten, tí dotyční ten úver dostanú. Samozrejme potom dochádza k tým stavom, že ľudia sa náhodou oneskoria v splátke, dochádza k vymáhaniu, k exekúciám a siaha sa na majetok občanov v neprimeranej výške.

    Takže skutočne treba sa nad týmto zamyslieť a urobiť také opatrenia, ktoré budú naozaj ochraňovať občanov Slovenskej republiky. A pokiaľ máme zákon o bankách, tak všetci, ktorí fungujú na finančnom trhu, ponúkajú nejakým spôsobom financie do obehu, majú spadať pod takýto zákon, či je to banka alebo nebankový subjekt. V takom prípade by samozrejme nebankový subjekt nemal opodstatnenie, pretože takéto produkty by mali ponúkať len banky, ktoré sú zaviazané štátu kontrolou aj svojimi mechanizmami.

    Ďakujem.

  • Ďalší, ktorý vystúpi v rozprave, je pán poslanec Kollár.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán guvernér, dámy a páni, súhlasím s tým, že správa o stave a vývoji na finančnom trhu v Slovenskej republike je príliš vážnym dokumentom, aby sme ho prešli len tak, vzatím na vedomie. Aj keď nepopieram, že na rokovanie výboru pre financie a rozpočet dokonca jednomyseľne táto správa na vedomie vzatá bola. Lebo však čo iné vlastne, ako inak naložiť s dokumentom, ktorý len berieme na vedomie? Buď ho môžme, alebo nemusíme zobrať na vedomie, ale obsahovo nič na tomto dokumente aj tak nezmeníme, ani teraz, ani v budúcnosti.

    Tak teda využívam priestor aspoň tu v rozprave v pléne vyjadriť zopár názorov, ktoré u mojich dvoch predrečníkov neodzneli, a ako hovorí kolega Beblavý, aby ten obraz bol taký komplexnejší.

    Kolega, pán poslanec Beblavý, hovoril síce o dôležitých aspektoch. On to nazval, že makroúroveň a mikroúroveň, a potom inštitucionálny rámec. Makroúroveň, kde prejavil určité starosti o to, že niektoré banky na Slovensku nemusia byť stabilné, môžu byť dokonca insolventné a dokonca môžu byť de facto ako keby v procese bankrotu, ale de jure to nevidíme, lebo pracujú na ten pákový efekt, a navyše, navyše je tu nejaká poprepájaná sieť spriaznených firiem, spriaznených cez akcionárov, a že sa dostáva a nalieva do bánk nejaký, nejaký kapitál pri potrebe doplnenia vlastných zdrojov, čo nemusí byť na prvý pohľad veľmi rýchlo hmatateľné, viditeľné a čitateľné.

    Toto sú obavy možno, možno menej, možno viac namieste. Rovnako ako všetky obavy, ktoré u obidvoch predrečníkov, kolegu pána poslanca Hlinu a Beblavého, zazneli, pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľa, celá tá veľká téma nebankoviek a tak ďalej.

    A nakoniec inštitucionálna téma diskusie o tom, či by dohľad nad finančným trhom - bankami, poisťovňami, investičnými spoločnosťami alebo spoločnosťami, ktoré podnikajú v oblasti kolektívneho investovania, či by mal takýto dohľad patriť alebo nepatriť pod Národnú banku Slovenska, ako centrálnu bankovú autoritu. Alebo či by to mala byť samostatná financial supervisory authority, ako je to v mnohých krajinách sveta. Dokonca v minulosti, myslím, že sme mali aj v Európe krajiny, kedy bankový dohľad bol pod gesciou ministerstva financií v niektorých štátoch. Dokonca si pamätám, že mnoho rokov dozadu, už si neviem presne, desať, pätnásť rokov dozadu, v Japonsku bankový dohľad istú dobu vykonávalo dokonca ministerstvo priemyslu a obchodu. Čiže tých modelov je strašná spústa.

    Ja sa však domnievam, že táto diskusia je takmer úplne zbytočná, keďže dnes Národná banka Slovenska má takmer nulitnú kompetenciu, pokiaľ ide o výkon menovej politiky. Ten je už dávno prenesený do Frankfurtu nad Mohanom, do inštitúcie, ktorá má skratku ECB, Európska centrálna banka. Takže ja by som tu nejaké teraz obavy nemal o to, že inštitúcia, v ktorej je inštitucionálne zafixovaný výkon menovej politiky, súčasne vykonáva, vykonáva kompetencie v oblasti bankového dohľadu. Toto považujem za možno akademicky zaujímavé debaty, ale ktoré nie sú s nejakou veľkou mierou relevancie pre slovenský bankový sektor.

    Takže keď toto všetko zhrniem, dávam pred zátvorku, pán kolega, pán poslanec Hlina, všetky veci týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré dôležitými bezpochyby sú a ktorých riešeniu sa určite nevyhneme. A je to istá tikajúca bomba, ktorá môže jedného dňa explodovať, a budeme sa všetci diviť, aké škody napácha na stabilite finančného sektora na Slovensku.

    Takže nejdem zľahčovať všetko, čo povedal predrečník pán poslanec Hlina, ale dovoľte mi, aby som v mojom vystúpení upriamil pozornosť na niečo, čo, som osobne presvedčený, výrazne väčšou mierou môže zamávať stabilitou slovenského finančného a v rámci celého finančného, najmä bankového, bankového sektora. A to sú všetko aspekty, ktoré sú, nazvem to, medzinárodnej povahy, ktoré prebiehajú niekde tam, obrazne povedané, ďaleko v Bruseli, kam tak celkom zo Slovenska nie je vždy dovidieť. A dokonca aj v situácii, kedy by sme tam dovidieť mohli, tak nie vždy reakcie, ktoré sú v politických stanoviskách, či už vlády, ministra financií, ale čiastočne aj guvernéra centrálnej banky, budem o chvíľu o tom hovoriť, nie vždy sú možno adekvátnymi reakciami.

    Totižto nerád by som sa dožil stavu, kedy cez také tie naše lokálne domáce problémy, ktoré, ako som hovoril pred chvíľou, nepochybne problémami sú, ja skutočne nechcem zľahčovať všetky témy, týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ani akademické diskusie o tom, kam má patriť bankový dohľad inštitucionálne a podobné veci, ale domnievam sa, že ak sa pozrieme na robustnosť toho, čo sa deje za našimi hranicami, toho, čo sa deje v rámci pripravovaného projektu pod názvom "banková únia", tak to sú akože rádovo, rádovo väčšie veci s väčším dosahom aj na slovenský bankový sektor. Bohužiaľ, opakujem ešte raz, ostávajú trošku bez povšimnutia. Možno aj preto, že sú to častokrát témy trošku komplikovanejšie, trošku odbornejšie, a, ako som už povedal, z objektívnych príčin menej viditeľné ako tí šmejdi, ako predaj tých hrncov. Ako to, že povedzme jedna, dve z menších slovenských bánk, vieme, že mali v portfóliu grécke vládne dlhopisy a že mali problémy, a nielen grécke, myslím, že aj írske a ďalšie. Toto sú veci, ktoré sú tu doma v Bratislave a sú viditeľné a sú hmatateľné, a ako keby sme im venovali niekedy väčšiu pozornosť. A to, čo je, ako som hovoril, tam v ďalekom Frankfurte alebo v Bruseli, nám častokrát uniká. A nechcem teraz špekulovať o tom, či vedome, alebo nevedome.

    Tak dovoľte, aby som začal tým, že správa konštatuje, že v uplynulom roku pokračoval neistý vývoj v ekonomickom prostredí a že vlastne počas roka došlo k určitému upokojeniu tohto vývoja. A ja som veľmi rád, že správa NBS konštatuje, že pod to upokojenie sa, bohužiaľ, viacej podpísali kroky Európskej centrálnej banky ako samotné fundamenty, ako samotný vývoj reálnej ekonomiky.

    A na tomto mieste by som, pán guvernér, ak dovolíte, prvú otázku na vás adresoval: Ako hodnotíte vy, ako guvernér Národnej banky Slovenska, slovenskej centrálnej bankovej autority, práve tie spomínané kroky zo strany Európskej centrálnej banky? Mám predovšetkým na mysli zavedenie nástroja, ktorý sa volá Outright Monetary Transactions, OMT.

    Pre tých, ktorí sa nevenujú tejto problematike, to je to, čo sa stalo a čo sa nikdy stať nemalo, že Európska centrálna banka v istom okamihu, keď videla, že politici nie sú schopní už spravovať stav vecí verejných, keď zistila, že politické autority v krajinách už nedokážu držať pod kontrolou a zvládať dlhovú krízu, krízu s robustným verejným dlhom v jednotlivých krajinách, tak nastúpila jedného dňa na scénu Európska centrálna banka a povedala: budem vykupovať toxické cenné papiere zadĺžených krajín v nelimitovanom objeme. Nech to stojí, čo to stojí. Nech je ten objem akýkoľvek, budeme to proste nakupovať.

    No postavili sme tu trošku na hlavu základný princíp centrálneho bankovníctva, ktorý hovorí, že centrálne banky by sa nikdy nemali podieľať na refinancovaní verejných dlhov. Opäť to poviem veľmi zrozumiteľne a ľudovo. Akonáhle k tomu dôjde, to je to, čomu sa ľudovo hovorí spustenie rotačiek. Rotačky bežia, peniažky sa tlačia, verejné dlhy krajín sú refinancované. Keď nebudú mať o nákup týchto vládnych dlhopisov záujem súkromní investori, tak nastúpi centrálna banková autorita, v tomto prípade Európska centrálna banka, a bude nakupovať a nakupovať, opakujem, v ne-li-mi-to-va-nom objeme len preto, aby upokojila trhy.

    Prečo toto spomínam a prečo kladiem pánovi guvernérovi túto otázku, aký má on názor na tie spomínané Outright Monetary Transactions? Dôvodom je to, že zďaleka názor jednotlivých centrálnych bánk, ani eurozóny nie je jednotný. Bolo hlasovanie o tom, či spustiť tento plán nákupu dlhopisov zo strany Európskej centrálnej banky, alebo nie. A vieme veľmi dobre, a tu by som rád pripomenul na tomto mieste, že Jens Weidmann, guvernér Nemeckej Bundesbanky, čo je analógia našej NBS, hlasoval v rade guvernérov proti. A nielen on, ale aj nemecký minister hospodárstva Philip Rösler kedysi povedal, že ak Európska centrálna banka spustí tento plán nákupu dlhopisov, takže vlastne povedie to k erózii, citujem, "ochoty alebo snáh krajín eurozóny, členských štátov eurozóny implementovať akékoľvek reformy". Predovšetkým reformy také, ktoré by v dlhodobom horizonte viedli k udržateľnosti verejných financií. No a tie nebudú nikdy udržateľné, ak nebudeme mať pod kontrolou vlastný hrubý verejný dlh. A to, že krátka, pomerne krátka doba dala za pravdu obom týmto pánom, ako guvernérovi nemeckej Bundesbanky, tak aj Philipovi Röslerovi, ministrovi hospodárstva Spolkovej republiky Nemecka, naozaj došlo k vážnej erózii snáh členských krajín eurozóny robiť akékoľvek reformy. Načo by sme sa snažili? Veď nastúpi inštitúcia poslednej záchrany, Európska centrálna banka, tá tie rotačky spustí, tento inštrument nákupu dlhopisov aktivuje a trhy sa upokoja a ideme ďalej.

    Ak chcete, jeden z mnohých, ale kľúčových dôkazov, že tomu tak naozaj je. Pozrime sa na vývoj uplynulých týždňov, kedy eurokomisár pre menové otázky Olli Rehn zaslal list členským štátom vrátane Slovenska, vrátane nášho podpredsedu vlády pána ministra financií Kažimíra, kde už ani členské krajiny nemusia žiadať o žiadne výnimky z európskej fiškálnej zmluvy, alebo ak chcete z Európskeho fiškálneho kompaktu, ale každá krajina, ktorá má deficit pod 3 %, hrubý dlh pod 60 % a výkonnosť ekonomiky pod produkčnými možnosťami, tak takáto krajina automaticky môže získať výnimku z európskej fiškálnej zmluvy. Opäť jednoduchou rečou povedané, tempo ozdravovania verejných financií sa výrazne zníži. A už to nebude o toho povestného polpercentuálneho bodu každý rok tak, aby jedného dňa došlo skutočne k predloženiu a schváleniu vyrovnaného štátneho rozpočtu, ale opäť to pekne zvoľníme. A možno o dva roky, o tri, prídu opäť nejaké výnimky nejakého iného typu.

    Potom sa pýtam, na čo nám tieto pravidlá v eurozóne a v Európskej únii vôbec sú?

    Potom sa pýtam, ako bude v budúcnosti fungovať ľubovoľne optimálne nastavená banková alebo fiškálna únia, ak tieto pravidlá nebudú vymožiteľné, ak neplnenie týchto pravidiel nebude sankcionované, ak tieto pravidlá budú vlastne politicky ohýbané cez koleno a budeme stále pracovať v jednom systéme nepretržitých výnimiek?

    Najnovšie, lebo slovo výnimka je, že by to malo byť len vo výnimočnom prípade a len pre niekoho, a my už vlastne z týchto výnimiek robíme pravidlo a dávame výnimky celej skupine krajín.

    Takže otázka na pána guvernéra. Pýtam sa, aké vecné argumenty viedli k tomu, že zástupca Slovenska v Rade guvernérov Európskej centrálnej banky nezdvihol tak ako Jens Weidmann, guvernér nemeckej Bundesbanky, ruku proti takémuto inštrumentu? Ja rozumiem, že to je legitímne právo vyjadriť svoj názor, ale rovnako legitímne právo je tu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky sa opýtať, a pevne verím aj dostať odpoveď, aké vecné dôvody viedli k tomu, že Slovensko sa opäť raz v tejto krátkej epizóde týkajúcej sa nákupu dlhopisov nedržalo toľkokrát, jak zo strany SMER - SD, tak zo strany aj súčasnej opozície, zdôrazňovaného Nemecka. Poznáte tie výroky, "držme sa Nemecka", lebo geopolitické záujmy, "držme sa Nemecka". Prečo sme sa v tejto konkrétnej veci, v tejto konkrétnej epizóde spomínaného Nemecka nedržali?

    Druhá otázka na pána guvernéra. A tá súvisí s tým, že správa konštatuje, to je celkom uveriteľné, to konštatovanie, že na slovenskom bankovom trhu došlo v uplynulom roku k posilneniu vybavenosti bánk vlastnými zdrojmi. Čiže tá kapitálová primeranosť, pomer vlastných a cudzích zdrojov, alebo mnohé ďalšie ukazovatele typu capital essere sion, čiže pomer vlastných zdrojov voči rizikovo váženým aktívam jednoducho rastie, vybavenosti vlastnými zdrojmi slovenských bánk, čo je nepochybne potešiteľné konštatovanie. Na strane druhej rovnako je potešiteľným konštatovaním, že rastie aj krytie nesplácaných úverov opravnými položkami. Čiže ak máme nejaké klasifikované úvery, kde je dlžník v omeškaní so splátkami, tak si banka vlastne vytvára opravné položky na tie budúce zlyhania, na tie budúce straty, a miera vyoprávkovania takýchto úverov, klasifikovaných úverov rastie, čo je rovnako druhé potešiteľné, potešiteľné konštatovanie.

    Vzniká tu ale jeden, jeden problém, s ktorým budeme do budúcna mať do činenia, všetky členské krajiny eurozóny, a ten problém sa volá Nová európska direktíva, ktorá zakladá spôsob riešenia záchrany zlyhaných systémových bánk. Opäť jeden veľmi tučný, cez tristo strán, rozsah toho dokumentu, tej európskej direktívy. Už sa pomaly, pevne verím, ani nikomu nechce študovať, čo v tom dokumente presne je popísané. Ja to zhrniem, pokúsim sa v takej nebankovej, neekonomickej terminológii.

    Európa má obrovské obavy, oprávnené obavy zo zlyhania systémových bánk. Ja som upozorňoval v minulosti na to, že aj v správe OECD sa hovorí o tom, že sa odhaduje objem zlyhaných úverov v európskych bankách, hovoríme o komerčných bankách, v objeme 700 mld. eur. Ak sa toto začne sypať ako domček z karát, tak celý euroval môžme zabudnúť, celý Európsky mechanizmus pre stabilitu môžme zabudnúť, pretože jeho kapacita je práve 700 mld. eur. Takže keď k tomu dôjde, tak máme vlastne celý Európsky mechanizmus pre stabilitu použitý len na riešenie zlyhaných úverov v európskych systémových bankách.

    A tak sa teda hľadá spôsob, čo je samo osebe pozitívne, ako s tým naložiť a ako vlastne v budúcnosti tieto riziká ošetriť. A tak sa vymysleli, vymyslel systém tzv. národných rezolučných schém. Tie národné rezolučné schémy – a o nich práve pojednáva spomínaná 300-stranová pripravovaná direktíva Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie – tie národné rezolučné schémy budú vytvárané tak, že komerčné banky budú prispievať do národného rezolučného fondu, ktorý bude v budúcnosti potom použitý na sanáciu práve zlyhávaných systémových bánk. A tie fondy budú vytvárané tak, tak ako ste ich do určitej miery poznali aj doposiaľ, sme tomu hovorili, že systém na poistenie teda vkladov, kedy banky vlastne budú buď nejakým pomerom k objemu vkladov, alebo sú ešte momentálne stále rozdiskutované ďalšie spôsoby, budú proste odvádzať peniaze do toho národného rezolučného fondu. Potiaľ by to bolo úplne v poriadku, pretože ak tvrdíme, že banky a finančný sektor bol jeden zo spúšťačov tej globálnej finančnej krízy, tak potom nech naozaj aj participujú tieto banky na sanácii nákladov, ktoré nám v budúcnosti zlyhania bánk prinesú. Potiaľ by to bolo v poriadku.

    Ale kde to už začína byť veľmi pochybné a veľmi vážne, sú dve veci. Tá prvá hovorí o tom, že národné rezolučné schémy si budú poskytovať pôžičky navzájom. Opäť zrozumiteľnou rečou, ak sa dostanú do problémov bankový sektor v Španielsku, čo sa reálne stalo, kde vtedy ešte rýchle sanoval situáciu Európsky mechanizmus pre stabilitu, tak v budúcnosti, ak sa také niečo stane, že zlyhá bankový sektor v členskej krajine eurozóny, ostatné národné rezolučné schémy, rozumej napríklad na Slovensku vytvorený rezolučný fond, ktorý si budú vytvárať banky z odvodov, bude povinný poskytnúť pôžičku rezolučnému fondu Írska, Cypru, kohokoľvek si tam dosaďte. Vieme, že na obrovských problémoch sedia aj systémové špan..., talianske banky, pardon. A tieto pôžičky v konečnom dôsledku vlastne budú znamenať tzv. spoločné ručenie za náklady, ktoré budú vznikať kolapsom systémových bánk v iných členských štátoch eurozóny.

    Čo urobia banky na Slovensku? Aby takýto fond vytvárali a koniec koncov on sa už začal vytvárať nástupom vládnej strany SMER a zavedením jednorázového mimoriadneho odvodu pre banky, najprv mimoriadneho, potom jednorázového, nazvime to mimoriadne zdanenie bánk, a ten fond sa bude vytvárať až do objemu, ak si dobre pamätám 1,45 % celkových aktív bankového sektora. Vtedy by sa malo vytvárania tohto fondu zastaviť.

    Ja sa pýtam, ak zlyhajú systémové banky v iných členských krajinách eurozóny, dôjde teda k povinnosti nášho rezolučného fondu poskytovať pôžičky iným národným rezolučným schémam? Máte na stole hotový systém kolektívneho ručenia za problémy bánk v inej členskej krajine?

    Ešte to poviem možno obraznejšie. Máte na stole bankový euroval. Doteraz ste mali euroval, kde jedna krajina začala ručiť za záväzky iného štátu, čo bolo v priamom rozpore aj s Európskou ústavou, kde čl. 125 jasne hovorí, že každá členská krajina ručí sama za svoje vlastné záväzky. Toto sa vlastne vznikom európskeho systému pre stabilitu, ľudovo povedané, euroval, porušilo, tento článok, a došlo ku kolektívnemu ručeniu štátov za, v tomto prípade, verejné dlhy. Táto direktíva, o ktorej hovorím, národné rezolučné schémy, povedie ku kolektívnemu ručeniu za náklady, ktoré budú vznikať v inej členskej krajine eurozóny zlyhaním tamojších systémových bánk.

    Ale čo urobia naše komerčné banky? Mám pomerne v dobrej pamäti, keď Fond pre ochranu vkladov nemal dostatok peňazí, aby vyplatil vtedy 11 mld. slovenských korún vkladateľom, ktorých vklady vlastne boli v ohrození pri páde a slávnom-neslávnom príbehu Devín banky. Tak Fond pre ochranu vkladov si vtedy požičal peniažky od Národnej banky Slovenska, vtedy za, ak sa nemýlim, guvernérovania pána Mariána Juska. NBS požičala Fondu pre ochranu vkladov peniaze. Vyplatilo sa približne 11 mld. slovenských korún vkladateľom Devín banky, no ale bolo potrebné vo veľmi krátkej dobe tú pôžičku Národnej banke vrátiť, pretože zas by to bolo pod sankciami z Bruselu, keďže tie národné fondy ochrany vkladov nemôžu si požičiavať peniaze, a už vonkoncom nie z centrálnej banky. Tá naozaj nie je na to, aby požičiavala peniaze komukoľvek s výnimkou dodávania likvidity na bankový trh, ale určite nie peniažky iným, iným subjektom. No tak sa stalo to, že sa jednoducho zdvojnásobili odvody do Fondu pre ochranu vkladov. A banky, aby tieto náklady vo vlastných bilanciách riešili, čo urobili? Približne o rovnakú sumu znížili úročenie vkladov. Čo to znamená na konci dňa? Na konci dňa to znamená, že všetci slovenskí vkladatelia sa poskladali na 11 mld. slovenských korún, ktoré boli síce de jure cez Fond ochrany vkladov vyplatené vkladateľom, ktorých vklady vlastne boli v ohrození, alebo v princípe zanikli pádom Devín banky. Tak tí vkladatelia postupne povyplácaní boli, ale na konci dňa sa na to poskladali všetci vkladatelia slovenského bankového sektora cez zdvojnásobené sadzby odvodu do Fondu ochrany vkladov. Niečo podobné, v princípe veľmi podobné, sa bude diať aj v spomínanej bankovej únii, ku ktorej smerujeme.

    Banky na to, aby boli schopné dodávať kešové peniaze do národných rezolučných schém, ktoré budú zo zákona povinné vytvárať, a už sa s tým vlastne začalo, len sme to nazvali zo začiatku mimoriadny bankový odvod, mimoriadna banková daň, osobitné zdanenie, nazvite to, ako chcete, tak banky, aby tam boli schopné dodávať kešové peniaze, budú v princípe tlačiť na úrokové diferenciály. Inými slovami, budú ďalej tlačiť smerom nahor. Netešme sa, že ostanú navždy tak nízke úrokové sadzby aj na hypotekárne úvery. Čiže budú tlačiť smerom nahor úrokové sadzby na akékoľvek úvery, či korporátne alebo retailové, a na strane druhej budú tlačiť úrokové sadzby nadol, pokiaľ ide o vklady. Čiže, aby si z tej zvýšenej úrokovej marže, toho úrokového diferenciálu, vytvorili zdroje na to, aby dodávali keš likviditu do národnej rezolučnej schémy, z ktorej potom, ak to bude nutné, budú požičiavať peniaze. Tá naša slovenská rezolučná schéma bude požičiavať peniaze iným bankovým systémom v inom členskom štáte eurozóny, ak tam dôjde k zlyhaniu bánk.

    Takže ešte raz zopakujem, kolektívne ručenie všetkých, veľmi zjednodušene povedané, všetkých vkladateľov celej eurozóny za všetky budúce problémy, ktoré vzniknú, a náklady, ktoré vzniknú zo zlyhávania bánk v ľubovoľnej členskej krajine eurozóny. Neviem, či toto je práve ten správny smer.

    No a potom ešte je tu jedna dôležitá vec, pokiaľ sme u tých národných rezolučných schém. Bude dochádzať aj k tzv. efektu mutualizácie, to znamená, že ak sa dostane do problémov banka v Miláne, ktorá má svoju dcéru na Slovensku, ale sú spolu v jednej bankovej skupine, tak slovenská národná rezolučná schéma bude musieť sa zúčastňovať riešenia problémov tej celej skupiny. Kvôli etike nebudem hovoriť príklady a názvy bánk. Hovorím preto o banke A, ktorá je v Taliansku a sa dostane do problémov, systémová banka, a má zároveň dcéru na Slovensku, tak slovenská národná rezolučná schéma bude sa mutualizovať, bude sa spájať a bude vlastne dodávať peniaze na riešenie celej bankovej, v tomto prípade, čiste teoretický príklad, talianskej skupiny. No, takže tá kolektivizácia, alebo to kolektívne ručenie, ako som podal pred chvíľou, sa týmto ešte, ešte znásobuje.

    Toto sú veci, ktoré môžu v budúcnosti stabilitou slovenského bankového systému zamávať výrazne, výrazne viac ako problémy jednej alebo dvoch trhovo pomerne malých, pomerne nevýznamných slovenských bánk, ktoré si pootvárali pomerne veľké expozície smerom na grécke alebo írske dlhopisy a mohli sa dostať do problémov. Toto považujem síce za problém, ale určite nie systémový. Kdežto spomínané veci týkajúce sa národných rezolučných schém a ich povinnosti ručiť aj za záväzky v iných členských štátoch, ak zlyhávajú banky, tak toto považujem naozaj za v budúcnosti vážny stupeň ohrozenia a nemá so solidaritou absolútne nič spoločné. Lebo tu budeme zase počúvať reči o tom, však buďme solidárni! Avšak nám spadli banky v Španielsku. No tak stálo to koľko miliárd? Odhadovali 100 mld. eur, potom sa to znížilo na sedemdesiat, šesťdesiat. Však buďme solidárni! No len jedného dňa, kto bude ten posledný potom, kto vypne svetlo?

    A ono sa postupne začína vlastne, tie bláznivé nápady, ktoré povznikali v takom tom dese a v strese európskych lídrov riešiť dlhovú krízu. Jeden z takých desivých a bláznivých nápadov bola aj daň z finančných transakcií. A viete veľmi dobre, že implementácia tohto inštrumentu začína byť vážne, vážne ohrozená, že to nebude vôbec také jednoduché, ako bolo to pôvodné nadšenie, že zdaníme finančné transakcie a opäť dostaneme peniaze a opäť zvoľníme tempo ozdravovania verejných financií, lebo sme našli peniaze niekde inde.

    No a nakoniec mi dovoľte, dovoľte ešte jednu, tretiu, krátku tému. A to je už spomínaný osobitný odvod pre finančné inštitúcie alebo banková daň. Správa správne konštatuje, že to viedlo k poklesu ziskovosti bánk na Slovensku. Aj keď neboli by sme celkom objektívni, keby sme tvrdili, že celý ten pokles, myslím o 29 %, alebo takmer o jednu tretinu, že celý ten pokles zisku ide na vrub spomínanej osobitnej dane. Určite nie. Veľký vplyv tam mal aj nárast nákladov na, ako som už spomínal, vyoprávkovanie zlyhaných úverov. Ale predsa len k poklesu ziskovosti došlo, k výraznému poklesu ziskovosti.

    A otázka znie, aký je názor Národnej banky Slovenska, konkrétne pána guvernéra Makúcha na to, že či zavedenie takéhoto mimoriadneho odvodu aj nespôsobilo znížený apetít komerčných bánk vstupovať do úverov pre korporátnu sféru?

    Pretože toto je alfa a omega, ak hovoríme o akomkoľvek oživovaní ekonomiky na Slovensku. Tak ono nenastane opäť nejakými direktívnymi rozhodnutiami, že tomu dáme, tomu dáme, tam dáme dotáciu, tam dáme subvenciu, tam nalejeme peniaze. Ono je to naozaj o tom, že ak sa v reálnej ekonomike korporátne subjekty začnú uchádzať a aj budú dostávať zdroje, úverové, vtedy sa tie kolesá ekonomiky dokážu roztočiť. V minulom roku nám objem úverov v korporátnej sfére poklesol.

    Moja otázka znie, a tým končím svoje vystúpenie, či zavedenie mimoriadneho bankového odvodu a mimoriadnej bankovej dane nespôsobilo výrazný pokles apetítu komerčných bánk vstupovať do korporátneho rizika a ďalej financovať korporátny sektor na Slovensku.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú žiadne, jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Mičovský.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Chcem zareagovať na tú prvú časť vystúpenia pána poslanca Kollára. Tam mám taký pocit, že existuje ozaj obava, že ak vieme, že niektoré krajiny hospodária zle a na prekrytie tohto hospodárenia vydávajú dlhopisy, ktoré nie sú korektné, ktoré teda majú len zamaskovať skutočnosť, a ak on namieril svoju otázku a istú obavu k tomu, že existuje tu akýsi Dedo Mráz, Centrálna európska banka, ktorá za každú cenu, bez ohľadu na mieru rizika, bude vykupovať tieto choré, toxické dlhopisy, opakujem, bolo povedané, že bez nejakého obmedzenia, čo je ozaj veľmi závažné, tak potom aj mňa zaujíma, prečo sme v takejto situácii sa nepridali k Nemecku, ktoré nesúhlasilo s takýmto zjavne chorým, aj keď na prvý pohľad možno, že celkom príjemným riešením?

    A že či to nie je tiež, a to ma teda smeruje k otázke, či to nie je tiež snaha zakryť budúce zlé hospodárenie našej krajiny s tým, že si takýto odpustok aj my budeme môcť kúpiť. Lebo vieme, že ak tento systém skutočne nabehne v nekontrolovanom rozsahu, tak koniec môže mať iba jediný, že to raz krachne. A to by sme asi nemali chcieť. Takže pridávam sa k tej otázke.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Kollár, s reakciou? Nie.

    Uzatváram rozpravu. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán guvernér, nech páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Takže, vážené panie poslankyne, páni poslanci, keď som dobre napočítal, tak bolo dvanásť otázok. Pokúsim sa postupne cez tých dvanásť otázok a tém prejsť. Čo sa dá zodpovedať, sa pokúsim zodpovedať, čo nie, tak poviem, prečo to nebudem odpovedať.

    Prvá otázka bola otázka, ktorá sa týka apetítu úverovať, neúverovať, otázka credit crunch. Credit crunch naozaj na Slovensku ani v Európskej únii nie je. Čiže je to zavádzanie, že tu je credit crunch. Je tu niečo iné. Deje sa tu deleveraging a deleveraging vyplýva z toho, že banky potrebujú vytvoriť viac zdrojov na pokrytie rizík. Majú dve možnosti. Buď získať na to dodatočný kapitál, ktorý v čase krízy na trhu nie je, alebo znížiť rizikové aktíva. A to banky robia. Aj na Slovensku, aj inde. Čiže dochádza k deleveragingu, nie k credit crunchu. Obsahove je to niečo úplne, niečo iné, aj to má iné dopady. Čiže toto banky jednoznačne robia.

    Druhá otázka, ktorá bola, že či sa odlievajú zdroje zo Slovenska cez kapitálové toky mimo. Či to nie je dôvodom poklesu úverovania. Nie, určite to nie je dôvodom poklesu úverovania. Naopak, nalievajú sa peniaze do bankového sektora. Vyplýva to aj zo správy, aj som o tom hovoril. Problém, prečo sa neúveruje, je problém dôvery. Banky si nedôverujú ani medzi sebou, čo spôsobilo, že v čase krízy všetky voľné zdroje, ktoré normálne cirkulujú medzi bankami, končia v ECB a všetky potreby bánk vykrýva ECB. Čiže banky medzi sebou nekomunikujú, neobchodujú. Toto trvá v podstate od roku 2009. Čiže to je hlavný problém, kvôli ktorému sme aj zaviedli rôzne neštandardné opatrenia, ktoré, mohli sme to nechať na prirodzený spád a na chaos, alebo situáciu riešiť. Situáciu sme riešili. Tých neštandardných opatrení bolo niekoľko. Téma tu bola o jednom z nich, v časom slede, ako odznela, sa k nej vrátim. Čiže k OMT.

    Ďalšia, tretia otázka, alebo tretí problém. Boli tu spomínané rôzne individuálne problémy. Neboli banky menované. Aj keby boli, Národná banka sa nevyjadruje, okrem trestného konania, k individuálnym údajom z jednotlivých bánk ani na pôde parlamentu. Čiže nebudem komentovať niektoré veci, ktoré by sa mohli dotknúť individuálnych údajov bánk. A fikcie, čo by bolo, keby bolo, naozaj nebudem komentovať. Je to otázka teoretického seminára, konferencie, ale nie tejto debaty.

    Pokiaľ ide rizikovosť. Čo robí Národná banka vzhľadom na rizikovosť? Národná banka robí toho veľa. Spomeniem hlavne tri veci, ktoré Národná banka robí. Je to pravidelné stresové testovanie, ktoré je hodnotené naozaj veľmi vysoko. Je oveľa prísnejšie ako stresové testovanie z EBA. Banka ho robí pravidelne dvakrát do roka. Má tri úrovne testu a na základe toho potom banka, Národná banka vyhodnocuje, ako by v situáciách, ktoré sú stresovom teste namodelované, obstál sektor ako celok a jednotlivé banky.

    Druhá vec ktorú robí, je dohľad. V prípade potreby banka robí dohľad na pravidelnej báze, dokonca v prípade naozaj mimoriadnej situácie trebárs aj permanentný dohľad na dennej báze. Čiže nemáme žiaden problém s tým, že by niečo bolo mimo kontroly centrálnej banky, že by sme nevedeli, čo sa v ktorej banke deje, prečo sa to tam deje, ako sa to tam deje. Čiže prístup prípadne na dennej báze.

    Tretia vec je regulácia. Pokiaľ ide o reguláciu, ide v podstate o nadnárodné opatrenia, kde Národná banka má veľmi malý vplyv ovplyvniť, ale budem opäť hovoriť o tom, príslušné direktívy, pretože na jednu direktívu tuná otázka bola.

    Ďalej, ďalšie otázky, päť a šesť, tie sa týkali ochrany spotrebiteľa a dohľadu nad nebankovými subjektmi. Ja by som odpoveď možno spojil do jednej otázky. Je to aj pán Beblavý, aj pán Hlina. Čiže nebudem odpovedať každému zvlášť, ale spojím to do jednej otázky. Ide o dva problémy. Jeden problém – ochrana spotrebiteľa. Na Slovensku ochrana spotrebiteľa nie je systémovo riešená. Doteraz nemáme zákon o ochrane spotrebiteľa. Žiadna vláda za tých 20 rokov žiadny takýto zákon zatiaľ nepredložila, nenavrhla, teda ani nemohol byť prijatý. Pokiaľ viem, na zákone o ochrane spotrebiteľa sa aj v súčasnosti pracuje. Čiže veľmi dôležité budú potom tie debaty pri príprave zákona, pripomienkové konania a podobne, aby ten zákon o ochrane spotrebiteľa bol taký, ako si, samozrejme, parlament predstavuje, pretože parlament ho bude prijímať. Národná rada ho bude prijímať. Zo zákona o ochrane spotrebiteľa nám samozrejme pribudne ďalší konflikt záujmov. To je konflikt záujmov medzi reguláciou a dohľadom na jednej strane a ochranou spotrebiteľa na strane druhej. Čiže to je jednoducho fakt. Ale tak ako sme riešili iné problémy, pokiaľ to bude politické rozhodnutie, že zabezpečuje tento zákon Národná banka Slovenska, Národná banka Slovenska nájde aj spôsoby ako ten konflikt záujmov vylúčiť tak, ako sme našli oddelenie konfliktu záujmov v bankovom dohľade tým, že banková rada nemá nič s bankovým dohľadom. Je to autonómne rozhodovanie na prvom stupni. Čiže podobný mechanizmus, keď bude potrebné, budeme samozrejme riešiť.

    Tohto sa týka aj dohľad nad nebankovými subjektmi. Národná banka, ten pojem "nebankové subjekty" je nie celkom presný, lebo aj poisťovne nie sú banky a tak ďalej, sú to subjekty, ktoré nie sú licencované, tam má banka len nejaké informačné povinnosti, ale tieto subjekty nedohliada, lebo ich ani nelicencuje, ani nerozhoduje o ich prístupe na trh. Dôležité, pokiaľ sa bude zákon robiť, napríklad o ochrane spotrebiteľa, a bude sa týkať tejto veci, aby Národná banka dostala účinné nástroje, aby zamedzila prístup na trh subjektom, ktoré tam nemajú čo hľadať.

  • Tak ako sme pred desiatimi rokmi vyčistili trh obchodníkov s cennými papiermi, kde nám zákon umožnil urobiť prelicencovanie, a väčšina, okolo osemdesiat percent subjektov, jednoducho z trhu odišla, lebo to pre nich prestalo byť zaujímavé. Keď dostaneme tieto nástroje, samozrejme budeme to robiť. Budeme tak konzekventní, ako bývame vždy a z trhu tých, ktorí nesplnia tieto kritériá, vylúčime. Ale dôležité sú tie kritériá. To, že keď tie kritériá umožnia niekomu na trhu pôsobiť, s tým si Národná banka nepomôže. Každý, kto spĺňa kritériá, ktoré sú v zákone, musí dostať licenciu, aj bankovú, aj inú. Aj keď niekedy by sme radšej licenciu na niečo nedali, keď sú splnené kritériá, nemáme zákonný dôvod neudeliť licenciu. Nemôžme ju nedať, pretože by sme prehrali všetky možné súdy, ktoré by potom nasledovali. A prehrali by sme ich oprávnene.

    Takže dôležité bude, prístup na trh a potom, samozrejme, bude aj dôležité, podmienky, ktoré majú tieto inštitúcie plniť, aby na tom trhu mohli pôsobiť. Ako budú zabezpečené proti riziku, ako budú spĺňať podmienky likvidity a podobne. Ale nejdem do týchto technických otázok. Tie sa budú diskutovať, keď paragrafové znenie zákona bude na svete a príde do pripomienkových konaní.

    Ďalšia otázka, v poradí siedma, bol konflikt záujmov verzus menová politika, dohľad. Tam bola otázka aj zodpovedaná zároveň predkladateľmi, ale vznikol tam jeden otvorený problém. To je otázka, komu je bližší regulátor? Nikomu. Dovolím si otvorene povedať, nikomu. Regulátor nie je bližší ani trhu, ani štátu, ani klientom. Nie je to vec regulátora. Vždy to zdôrazňujeme aj na stretnutiach s trhom a zdôrazňujem to aj tu. Regulátor nie je bližší nikomu. Neháji záujmy ani jedného, ani druhého, ani tretieho. Akonáhle by to začal robiť, nemohol by byť regulátorom. Musím však pripomenúť, že regulátor na Slovensku má čím ďalej tým menej možností regulovať, pretože trh je regulovaný, keďže sme súčasťou trhu Európskej únie a eurozóny, je regulovaný direktívami, ktoré implementujeme a musíme rešpektovať. Čiže naše národné špecifiká sú čím ďalej tým menšie, ktoré môžeme uplatniť.

    Otázka č. 8 bola kapacita. Pokiaľ ide o kapacitu, na tie úlohy, ktoré teraz banka vykonáva, máme kapacitu dostatočnú. Dokázali sme znížiť počet pracovníkov banky aj na požiadavky, ktoré odzneli v tomto parlamente, tuším dokonca od pána Beblavého, ale tak, ako som to aj vtedy povedal, aby sme zachovali funkčnosť banky. To je pre nás prioritné. Čiže my nemôžme znižovať menej ako teraz. A tak isto, keď bude potrebné prijať nových ľudí, a ochrana spotrebiteľa, pokiaľ ju dostaneme, nebude možná bez toho, aby sme nových ľudí neprijali, tak potrebný počet ľudí prijmeme. Tieto veci pravidelne diskutujeme v banke, aj na úrovni bankovej rady, pripravujeme sa na to. Aj keď, hovorím, ešte zatiaľ pripomienkové konanie nebolo. Čiže máme to rozdiskutované. A keď bude potrebné, tak na rozdiel od stavu, ktorý bol za posledných zo päť rokov, keď sme stále znižovali počet ľudí, budeme výnimočne počet ľudí v banke navyšovať. Odhadujeme to rádovo, niekoľko desiatok ľudí. Ťažko povedať, lebo nepoznám zákon, či to bude 20 - 30 - 40 ľudí. Koľko bude potrebné, toľko ľudí prijmeme. Čiže tá kapacita súčasná naozaj dostatočná nie je, súhlasím s pánom poslancom.

    Ďalej otázka č. 9. Čo hovoria banky na to, čo sa deje na trhu a napríklad aj v oblasti nebankových subjektov? Naozaj nie som kompetentný, ani na tejto pôde, ani inde, hovoriť za komerčné banky. Keď chceme poznať názor komerčných bánk, treba sa ich opýtať. Nie som oprávnený, aj keď ten názor poznám, hovoriť ja ako tretia osoba o tom, čo banky hovoria, keď sa s nimi stretneme medzi, dá sa povedať, medzi štyrmi očami, aj keď tých očí je samozrejme viac, ale beriem dve naše oči, dve bankové oči znásobené počtom účastníkov, samozrejme. Čiže nie je mojou úlohou komentovať, čo hovoria komerčné banky.

    Ďalej otázka č. 10, OMT. Zároveň aj na faktickú poznámku pána Mičovského tým odpoviem. Odzneli tu veci, ktoré nie sú jednoducho, bohužiaľ, mrzí ma to, Jozef, nie sú pravdivé. OMT nie je bezpodmienečný, nie je neobmedzený, je to samozrejme trochu inak.

    OMT je mechanizmus, ktorý je veľmi prísne kondicionálny, a peniaze musia byť, ktoré by náhodou išli z banky von, kolateralizované. Čiže musia byť zabezpečené príslušným kolaterálom, tým, že sú veľmi prísne podmienky, aby sa OMT mechanizmus vôbec využil. Znamená to zároveň, jednak aby ani ECB by doňho nešla sama, jedna z podmienok je, že ECB pôjde až vtedy do tohto nástroja, keď sa pred tým príjme nejaký záchranný mechanizmus v kombinácii menový fond a Európska únia. Čiže keď nič také nenastane, nič sa čerpať nebude. Vzhľadom aj na prísnosť podmienok, ktoré sú v OMT, ani jedno euro nebolo zatiaľ vyčerpané alebo použité z ECB na nákup cenných papierov v rámci tohto programu.

    Ten program splnil svoju úlohu tým, že bol avizovaný a ukľudnil trhy vtedy, keď to bolo treba. Čiže zhruba pred rokom. Ale ten program, lebo na jeseň minulého roku bol tvorený, ten program využitý nebol a je dosť možné, že ani nikdy využitý efektívne nebude. Čiže fakty sú také, že nie je bezpodmienečný, je veľmi prísne podmienený a nie je neohraničený, lebo je ohraničený kolaterálom, ktorý musí mať ten, kto by chcel využiť tento program, k dispozícii.

    Otázka č. 11, otázka zlyhávania systémových bánk a podobne. Tu bol vytrhnutý jeden problém, rezolučné schémy. Direktíva - rezolučné schémy zatiaľ nie je hotová, neviem sa k nej vyjadriť, pretože neexistuje. Možnože politici majú viac informácií ako my. Je to otázka aj na slovenských europoslancov, aby, keď tá direktíva bude v Európskom parlamente, vystúpili a presadzovali tie záujmy, pokiaľ sú odôvodnené. Čiže neviem o tom, že by mali byť schémy prepojené, že by sa mali prostriedky vyčerpať a podobne. Sú to veci, s ktorými som sa zatiaľ do styku nedostal.

    Pripravuje sa zatiaľ prvý pilier bankovej únie. A to je jednotný bankový dohľad Single Supervisory Mechanism, ktorého dôvod je, zavedenia, je práve pretrhnúť to, čo tu pán Kollár povedal, pretrhnúť tú pupočnú šnúru medzi národnými bankami a národnými vládami. Čiže tieto banky by mali byť dohliadané z Európskej centrálnej banky a tým pádom nebudú podliehať politickým vplyvom na nákup vládnych dlhopisov, ako naozaj trebárs Bankia v Španielsku robila. A tieto banky zároveň už nebudú "too big to fail", čiže príliš veľké z národného hľadiska na to, aby trebárs neboli. A na to, aby mohli byť zlikvidované tieto banky, treba samozrejme uhradiť aj škody, ktoré sú tým spôsobené nezainteresovaným tretím subjektom. A na to budú práve tie rezolučné fondy.

    Môj názor je, že by sa tieto veci mali rieši naraz. Bohužiaľ, politický názor Európskeho parlamentu zatiaľ je, že sa to asi nebude riešiť naraz, pretože prvý pilier bude hlasovaný teraz v septembri. Neviem, či tento alebo budúci týždeň. A kedy bude na programe rezolučný mechanizmus, naozaj neviem, ani nemám odkiaľ vedieť.

    Posledná, 12. otázka. Pokiaľ ide o, ak dovolíte použijem ťahák, ktorý mám tu vedľa, osobitný a mimoriadny bankový odvod. Takže pokiaľ ide o osobitný a mimoriadny bankový odvod, dovolím si povedať k nemu len dve veci. Prvá vec je, že tento odvod, pokiaľ som dobre informovaný, by mal slúžiť práve na napĺňanie rezolučného fondu, čo osobne pokladám za, keď už ten odvod je, za veľmi dobré rozhodnutie. Ten odvod bude použitý v prospech tých, ktorí ho odvádzajú, čiže v prospech bánk v prípade, že by došlo k čerpaniu tohto rezolučného fondu. Druhá vec, ktorá je, a to je otázka, aký vplyv mal ten odvod. Je to na strane 17, pardon, ešte raz sa vrátim, na strane 17 správy, či ten odvod mal, alebo aký vplyv mal. Čiže ten odvod bol druhým najvýznamnejším faktorom na čistý zisk, pokiaľ ide o negatívne vplyvy. Oveľa väčší vplyv alebo väčší vplyv mal nárast nákladov na kreditné riziko. Tam bola hodnota zo 674 mil. zisku bolo, 126 mil. bol dopad nákladov na kreditné riziko a 105 mil. bolo čisté zvýšenie transferov voči štátu. A v rámci tých transferov je najdôležitejší práve tento bankový odvod, ale sú tam aj iné transfery v tomto čísle 105. Opäť, ako to na ktorú banku vplývalo, ako to ovplyvnilo jej rozhodovanie prijímať riziko a úverovať, to si netrúfam povedať, je to otázka na jednotlivé banky, ktoré by túto otázku vedeli zodpovedať.

    Ďakujem pekne za pozornosť. Dúfam, že som všetkých 12 tém, ktoré som si poznačil, zodpovedal.

  • Ďakujem, pán guvernér.

    Pán spravodajca? Záverečné slovo nie je. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní 23. schôdze pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva (tlač 659).

    Prosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslanca Dušana Beblavého, Bublavého, prepáčte, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Do rozpravy sú ešte ústne prihlásení poslanci Radoslav Procházka, Miroslav Kadúc, Jozef Viskupič a pán poslanec Hlina stratil poradie. Teraz dávam slovo poslancovi pánovi Procházkovi.

    Nech sa páči.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku, tlač 659.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja dnes len veľmi zľahka a ešte stručnejšie ako zvyčajne.

    Nadviažem na to, čo hovoril pán kolega Číž, keď povedal, že zmeny, ktoré vláda navrhuje v novom volebnom kódexe, sú oproti súčasným pravidlám banálne. Trochu to rozvediem. Ony sú banálne tam, kde mohli a mali byť zásadné, a tam, kde mali byť banálne, sú zbytočne dramatické. Jedna vec, ktorú tam máte, sa nedá ustať, nedá sa vysvetliť a nemá význam ju akokoľvek obhajovať. Tou vecou je nerovnosť medzi účastníkmi volebnej súťaže. Vy do časti volebného procesu púšťate jednu kategóriu účastníkov politickej súťaže zadarmo a inú kategóriu za peniaze alebo dokonca vôbec. Podľa kritéria predchádzajúceho volebného výsledku rozlišujete medzi jednotlivými účastníkmi volebnej súťaže. A takéto rozlišovanie čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky priamo a výslovne zakazuje. A je neprípustné o to viac, že ide o volebnú súťaž. Toto nevyhnutne bude treba opraviť a ja vám s tým rád pomôžem.

    Druhá vec je to, čo ste nechali tak, a to je volebný "lex Mečiar", ergo jeden volebný obvod, ktorého dôsledkom je to, že hlavné mesto s asi desatinou obyvateľov Slovenskej republiky zastupuje asi tretina poslaneckého zboru. Ja som tu počul od viacerých svojich predrečníkov sťažnosti na to, že tento návrh volebného kódexu pomáha SMER-u na ich úkor. A to mi je úprimne jedno. Mňa strany netrápia, ide mi o ich voličov, pretože potrebujeme volebný systém, ktorý bude spravodlivejší nie k stranám, ale k ich voličom. Pre voličov ho treba napísať a im má ten volebný kódex slúžiť, nie stranám.

    Volebný systém spravodlivejší aj k regiónom, aj k občanom potrebuje dnes, v tejto chvíli, potrebuje toho viac, ale v tejto chvíli dve veci, viac volebných obvodov a absolútnu váhu preferenčného hlasu. Volebným obvodom nech je územie samosprávneho kraja. Na čo nám tie kraje sú? Na čo teraz minieme desiatky miliónov eur na župné voľby, do ktorých sa príde unúvať možno jeden z piatich voličov. Tie kraje nepotrebujeme na to, aby si politické strany uplatnili svoje kvázi kádre a tie potom, aby rozhodovali o dani z motorových vozidiel a o tom, ktoré školy nechajú žiť a ktoré nie. Ak už teda delíme ten štát takto, tak urobme z tých krajov aj politicky autonómnejšie entity a dovoľme im vytvoriť si pevnejšiu regionálnu identitu. A dovoľme to aj ich voleným predstaviteľom. V opačnom prípade takéto delenie štátu nemá, nemá zmysel.

    A tak, ako nedávate regiónom to, čo potrebujú, nedávate to ani občanom, a to je skutočný výber z výberu, ktorý v prvom kole za nich aj tak urobíte vy, alebo teda politické strany. Keď už kandidátne listiny môžu zostavovať iba politické strany, tak dovoľme občanom Slovenskej republiky ako voličom vybrať si z tých kandidátnych listín slobodne a bez akýchkoľvek obmedzení. Lebo dnes to robiť nemôžu, dnes ešte stále poradie určené politickou stranou má prednosť pred poradím, ktoré si vyberú ľudia.

    Poviem vám len jeden taký akože anekdotický konkrétny príklad. Myslím, že v roku 2010 pán poslanec, dnes pán poslanec Jozef Mikloško dostal myslím 6 700 preferenčných hlasov, chýbalo mu asi 400 do tej prahovej hodnoty a zostal za bránami Národnej rady, a sedeli tu ľudia s asi desatinovou podporou od voličov, než mal on. Stalo sa to znova v tej konkrétnej strane aj v roku 2012 vo vzťahu k iným ľuďom. Jozef je, našťastie, už tu. A aj je to dôkaz toho, že naozaj to poradie, ktoré si vyberú ľudia, môže a vždy zásadne teda mení rozhodnutie straníckej centrály alebo ktoréhokoľvek orgánu.

    Stručné resumé. Sľúbil som, že budem ešte stručnejší ako zvyčajne. Riešite v tom návrhu volebného kódexu veci, ktoré takéto riešenie nepotrebovali, a ignorujete veci, ktoré riešenie potrebujú a ktoré sa týkajú podstaty účelu zákonnej úpravy volebných pravidiel. A tou podstatou toho účelu je úprava vzťahu medzi občanom a mocou.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Sulík.

  • Ďakujem pekne. No, pán Procházka, plne s vami súhlasím, čo sa týka absolútnej váhy preferenčného hlasu, na to je to práve dobré, že tu má občan možnosť povedať tohto chcem, tohto nechcem v rámci tej danej strany.

    S čím ale s vami nesúhlasím, to je viac volebných obvodov. Vy argumentujete, že teda máme tu VÚC-ky, nevieme s nimi čo poriadne, tak poďme tam teraz im vymýšľať ako keby nejakú, nejaké odôvodnenie k existencii. Možno by to chcelo sa zamyslieť, či tie VÚC-ky nezrušiť, aj tak sú úplne zbytočné.

    Čo sa týka ale tých viac volebných obvodov, ja si myslím, je veľmi dôležité, že také územie, na ktorom majú platiť tie uznesenia, v tomto prípade zákony, ktoré schvaľuje tá entita, ako ste povedali, teda ten parlament, tak to by mal byť aj jeden volebný obvod. To znamená, napríklad do VÚC by mal byť jeden volebný obvod kraj, ale do Národnej rady by mal byť jeden volebný obvod celé Slovensko.

    Pozrite, vy ste sa napríklad profilovali rôznymi vašimi názormi k ústavnému právu. Myslím si, že veľa ľudí to nadchlo a veľa ľudí to aj ocenilo. A keď vy budete kandidovať do Národnej rady, tak v podstate chcete zastupovať určité množstvo ľudí, ktorí vám teda dajú tú dôveru. A keď rozbijeme jeden volebný obvod, to jedno Slovensko na osem, tak vy neumožníte siedmym osminám občanov, aby si zvolili práve vás. A možno chcú práve vás preto, lebo sa im pozdávajú vaše názory, lebo si o vás myslia, že ste super chlapík a podobne, a vy im to jednoducho neumožníte.

    No a ten argument, že 30 % ľudí je z Bratislavy, tak viete, no pozrime sa, odkiaľ tí Bratislavčania teda pochádzajú. Väčšinou sú to takí Bratislavčania asimilovaní. A práve preto by toto nemalo hrať vôbec žiadnu rolu, keď niekto robí dobrú politiku, tak nech pochádza odkiaľ chce.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec Procházka...

  • Vystupujúceho ledva počuť. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Zapnite, prosím vás, pána poslanca Galka!

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Procházka, ja by som tiež si dovolil jednu, dve poznámky. A tiež by som si dovolil namietnuť proti tomu, čo ste hovorili, čo sa týka tých viacerých volebných obvodov.

    Ja vám poviem taký príklad, konkrétne je to môj príklad. Ja som dostal 38 tisíc preferenčných hlasov v rámci celého Slovenska a menej ako 10 tisíc preferenčných hlasov bolo z Bratislavy. Ja chcem, aby mohli ľudia voliť na celom Slovensku. Každý, každý poslanec, keď kandiduje, alebo teda každý poslanec, keď kandiduje do Národnej rady, tak sa snaží zvoliť si nejakú agendu, hej? Nie je to u všetkých tak, jak to vidíme u kolegov v SMER-e, že drvivá väčšina z nich tu v podstate je len na to, aby stláčala tie tlačítka, a nezamýšľajú sa nad tým, čo robia a koho zastupujú. Ale myslím si, že veľmi veľa poslancov chce skutočne niečo v tom parlamente aj robiť. Tak ako aj som si zvolil...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom a následne predsedajúcou.

  • Tak ako ja som si zvolil za svoju agendu boj proti korupcii, tak ja nechcem bojovať proti korupcii len na území Bratislavského kraja. A konkrétne aj teraz pred nejakými dvoma alebo troma dňami mi došiel na e-mail korupčný prípad priamo z Košíc. A keď ho preverím a bude pravdivý, tak zase ho smerákom oplieskam o hlavu.

    V prípade, že, že by bol len, bolo len osem volebných obvodov a mohli voliči voliť poslancov len, teda len v tom ich kraji, z ktorého pochádzajú, tak si myslím, že by to bolo nespravodlivé nielen voči nim samotným, ale aj voči ich voličom v rámci celého Slovenska.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Mičovský.

    Poprosím, pán poslanec Osuský, ale dve minúty.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. K vystúpeniu kolegu Procházku by som skutočne rád doplnil aj to, že niekedy v niektorých krajinách existovala tradícia, že volia okrsky, a to nie je nič spochybniteľné. Problém je len, že sa to obchádza tým, že sa nasadzujú ľudia bez ohľadu na bydlisko do daného volebného okrsku, a tak môže Zeman kandidovať v Ostrave a Winston Churchil v mieste, kde nikdy v živote ani minútu nepobýval a podobne. To len na margo viacerých mandátov.

    Ale predsa by som sa ešte vrátil k takej drobnej epizóde zo včerajších televíznych záberov z volieb v Nórsku. Ak ste si všimli, tam pred tou miestnosťou, to bol ilustračný záber, rozdávali ľudia volebné materiály, stáli na schodoch k volebnej miestnosti v deň volieb a rozdávali volebné materiály. A my tu opäť zavádzame plošne moratórium, ktoré pred časom zostalo len v jedných voľbách, a pokúšal som sa ho svojím návrhom odstrániť.

    Domnievam sa, že v čase, keď internet šíri informácie bez obmedzenia, je volebné moratórium anachronizmus. A domnievam sa, že bude problém s jeho zdôvodnením i v súlade s ústavným právom na informácie. Pretože niet reálneho dôvodu, ako ukazujú demokratické severské krajiny typu Nórska alebo Švédska, že volebné moratórium existuje. Rovnako by sa dalo povedať, že je otázkou, aké je zdôvodnenie zákazu prístupu k informáciám tým, že sa zakáže zverejňovanie prieskumov verejnej mienky. Neexistuje opäť reálny dôvod, ako ústavne zdôvodniť toto obmedzenie na právo prístupu k informáciám občanov.

    Ešte raz, mám dojem, že u týchto dvoch vecí sa jedná o protiústavný prvok v tomto zákone.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ja sa domnievam, že vôbec nie je dôležité, aké je bydlisko poslanca, samozrejme, ani nie jeho meno. A možno by ma tak veľmi nezaujímalo ako voliča ani to, ktorá strana ho práve získala na svoju kandidátku.

    Ja by som si vedel predstaviť svoju takú radostnú voličskú budúcnosť, keby som mal možnosť, a v tom chcem podporiť pána poslanca Procházku, jednoznačne si vybrať od 1 do 150 mien osobností, ľudí, o ktorých si budem môcť myslieť na základe ich životných príbehov, na základe ich názorov, na základe predovšetkých ich skutkov, že sú to ľudia, ktorí by sa mali dostať do Národnej rady Slovenskej republiky. A ak sa nám podarí takto upraviť systém príchodu ľudí do tejto siene, tak možno by sme skomplikovali niektoré rozhodovacie procesy, možno by to ozaj nebolo tu vždy tak jednoduché, ale som presvedčený, že kvalita poslaneckého zboru - a čo už kvalita zboru! - ale kvalita jeho výstupov by lepšie zodpovedala potrebám našej krajiny. A preto, ak ste to nazvali ako absolútny preferenčný hlas, tak sa k tomu pridávam. A som presvedčený, že to je niečo, čo je hodné nám považovať za cieľ tejto debaty alebo za jeden z jeho dôležitých cieľov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ďakujem aj všetkým kolegom za reakcie cez faktické poznámky. Z niektorých tých faktických poznámok je zrejmé, že nerozumiete úplne tomu mechanizmu viacerých volebných obvodov. To neznamená, pán poslanec Galko, že vy potom budete bojovať proti korupcii len na území Bratislavského kraja. Aj ITP, keď sa nasadia, tak sa nasadia pre celé územie asi Slovenskej republiky a možno aj do zahraničia.

    Ja som hovoril vlastne o potrebe tvorby tej pevnejšej regionálnej identity vo vzťahu k entitám, ktoré naozaj na Slovensku predstavujú prirodzené, prirodzené regióny. Nehovorím, že sú nevyhnutne vždy totožné s územím samosprávneho kraja, ale to je téma na iný deň. Len možno, že takú všeobecnejšiu k tomu takú poznámku, jeden volebný obvod je anomáliou aj v tej európskej komparácii a je anomáliou o to viac, ak štát má ambíciu decentralizovať moc. Nie je to, nie je to štandard, je to odchýlka od štandardu. A sú, je kvantum dôvodov, nemáme teraz na ne čas, ani chuť, je kvantum dôvodov, pre ktoré to aj z hľadiska zastúpenia funguje lepšie, ako keď...

  • Ruch v rokovacej sále.

  • Teraz, v tejto chvíli už to vôbec, nemá vôbec význam.

    Ďakujem.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Kadúc.

    Poprosím, kolegyne, kolegovia, ktorí sú v rokovacej sále, aby počúvali rečníkov, alebo debatovali mimo rokovaciu sálu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, hostia. V prvom rade vzhľadom k tomu, že podľa môjho názoru napĺňam podmienky čl. 6 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, chcem si splniť svoju povinnosť a pred tým, ako vystúpim k meritu veci, oznamujem môj osobný záujem na prerokovanej veci.

    K veci teda, k meritu. S ohľadom na, na rozsah predloženého materiálu až na niekoľko technických veci podľa mňa minister neprináša nič nové, nič prevratné. Ide skôr o nevyhnutnú úpravu z dôvodu rozdrobenosti, rozdrobenosti a nejednotnosti už prijatých zákonov. Ak sa nemýlim, volebný kódex je vlastne vystavaný na, na pôvodných šiestich volebných zákonoch, teda plus, teda okrem toho referenda, a v zásade aj na tom, čo bolo pripravené za minulej vlády teda pri príprave volebného kódexu. Ja som si to porovnával a išlo takmer o totožnú, totožnú úpravu.

    Vo svojom vystúpení ja sa zameriam na tri základné veci, ktorými budú hlavne popis dôležitosti a účelu volebných kódexov, procesu prijímania, ktorý je podľa mňa v tejto chvíli kľúčový, a zároveň poukážem na niektoré, niektoré technické veci, ktoré podľa mňa si zaslúžia viac ako diskusiu.

    Účelom volebného zákona o volebných kódexoch je predovšetkým realizácia práv garantovaných ústavou, najmä čl. 2 a čl. 30, kde sa jasne hovorí o pôvode štátnej moci. Inými slovami, ak už nie je reálne možné vykonávať štátnu moc priamo, t. j. prostredníctvom referenda, čo ja aktuálnou ústavou znemožnené, volebný kódex musí upravovať transfer časti suverenity jednotlivých občanov alebo obyvateľov na ich volených zástupcov na reprezentantov. A to hlavne tak, aby bol dosiahnutý čo možno najefektívnejší výkon štátnej moci, ktorý zodpovedá v čo najväčšej miere vôli, vôli voličov. Respektíve, aby tento mandát, ktorý má poslanec od voličov, zohľadňoval jeho predvolebné sľuby. Dôležitosť každého volebného kódexu teda tkvie hlavne v tom, že jeho výsledkom má byť skutočnosť, že volení zástupcovia krajiny v čo najväčšej mier, krajiny, zodpovedajú vôli občanov v tej-ktorej krajine. Mali by byť odrazom spoločnosti, v ktorej žijeme.

    To samozrejme predpokladá čo možno najvyššiu volebnú účasť a čo možno najväčšie premietnutie záujmov jednotlivých občanov medzi volenými zástupcami kvázi kádre - poslancami. Vyššia volebná účasť znamená vyššia legitimita mandátu. Tohto by sme si mali byť všetci vedomí. Mali by sme pracovať na tom, aby sme túto volebnú účasť aj premietnutie záujmov zvyšovali. Keďže absentuje hmotná zodpovednosť, je namieste hovoriť o politickej zodpovednosti volených zástupcov voči občanom, pretože nie je možné, aby, Bratislavčan bude asi ťažko vyvodzovať zodpovednosť voči Košičanovi, alebo Stropkovčan voči Hlohovčanovi. Tieto dva ukazovatele by mali mať, ako hovorím, stúpajúcu tendenciu. A podľa súčasného platného stavu aj stavu, ktorý je predkladaný, alebo ktorý sa navrhuje, sa tento stav nevylepší. Preto by sme mali spoločne, pán minister, pracovať na úprave takého volebného kódexu, aby tendencia angažovanosti občanov stále narastala. Ľudia prestávajú chodiť k voľbám, sú apatickí a je treba úprimne priznať, že veľkú mieru na tomto máme aj my sami, naša činnosť alebo naša nečinnosť. Ďalej nemeniaca sa, respektíve znižujúca sa životná úroveň občanov, ale aj prekážky výkonu aktívneho a pasívneho volebného práva, ako sú napríklad nemožnosť zvoliť prostredníctvom, v tejto modernej dobe prostredníctvom elektronických prostriedkov, alebo pomerne slabá, ak už nerovnaká, možnosť kandidovať nezávislým kandidátom.

    Zvýšiť mieru angažovanosti sa dá dosiahnuť viacerými spôsobmi, o ktorých možno diskutovať. Áno, je to možné dosiahnuť napríklad povinnými voľbami, alebo aj tak súčasne aktuálnou, aktuálnou možnosťou vyhrať nejakú cenu, teda lotériou. Osobne však preferujem to, čo tu bolo viackrát spomenuté, a to je posilňovanie rozhodovania v regiónoch, teda rozdelenia volebného obvodu na viacero volebných obvodoch. Môžme sa sporiť, či ich bude osem alebo tri, šesť, je to naozaj na, na podľa mňa ani nie tak politickú ako odbornú diskusiu, ktorá má zohľadňovať kultúrne, historické aj sociálne faktory našej spoločnosti.

    Okrem rozdelenia volebných obvodov ja považujem za, za podstatné, aby sa tzv. trojpercentné kvórum preferenčných hlasov, ktoré jednotlivých kandidátoch posúvajú vyššie na kandidátke, rapídne znížilo, rapídne znížilo. Napríklad na jedno percento. Oponenti môžu namietať, že ide o smer k väčšinovému systému. Posilniť regióny však možno jednoducho aj bez zavedenia väčšinového systému. Stačí vytvoriť niekoľko viacmandátových volebných obvodov, alebo doplniť pomerný volebný systém o systém personalizovanej voľby podobne ako v Nemecku. Myslím, že o tom hovoril aj kolega Procházka v predchádzajúcom vystúpení.

    Nevhodnosť trojpercentného kvóra a jednomandátového obvodu, ktoré spôsobuje faktickú nezmeniteľnosť pozície na kandidátnej listine a teda aj účasť v parlamente, možno odôvodniť nasledovne: malou možnosťou voličov dostať sa, dostať kandidáta do parlamentu, t. j. jednotlivý kandidát má malú šancu, ak je na, na zlom mieste na kandidátnej listine, dostať sa a prekrúžkovať sa cez tých, ktorí sú, ktorí sú vyššie. Toto je zaujímavé najmä pre štandardné strany a pre kandidátov, ktorí sa nachádzajú, alebo sa nachádzajú na kandidátnej listine na vyššom mieste, ako je počet členov súčasného parlamentu. Títo kandidáti majú minimálnu šancu dostať sa do parlamentu. Toho by si mali byť vedomí všetci poslanci, ktorí nie sú až tak mediálne známi.

    Ďalším dôvodom prečo hovorím, že má byť znížené trojpercentné kvórum, je takmer výlučná schopnosť voličov dostať kandidáta z parlamentu. Celoštátny obvod nevytvára silnejšie pohnútky pre rovnomerné geografické pokrytie kandidátmi. Vo výsledku majú v Národnej rade vysoký podiel poslanci z hlavného mesta Bratislavy. Ten podiel je, myslím, že pán kolega Procházka hovoril o jednej, jednej tretine, myslím, že je to o niečo menej, ale 40-ti je stále, stále pomerne dosť. Ako som naznačil, toto je možné zmeniť rozdelením volebných obvodov, alebo, kde vlastne strany nebudú podávať jednu kandidátnu listinu, ale toľko kandidátnych listín, koľko je volebných obvodov, kedy počet miest na týchto kandidátnych listinách spočítajú tak, aby bolo 150 poslancov. Takto bude podľa môjho názoru zabezpečená adresnosť a najširšia miera realizácie voličov v parlamente.

    K mojej druhej časti, k procesu prijímania. Pán minister, ja oceňujem, že ste prišli s týmto zákonom takpovediac v strede volebného obdobia a nie tesne pred voľbami do Národnej rady, ale aj keď je tu jeden fakt, kedy tento zákon ovplyvňuje aj voľby najbližšie, teda voľby prezidentské. A ja nerozumiem, prečo tento zákon bude mať účinnosť od 1. 1. 2014, keď dokopy ide o takmer 250 paragrafov. Zdá sa mi to, legisvakancia na takýto zákon má byť podľa mňa oveľa, oveľa dlhšia.

    Som tiež veľmi rád, že ste povedali, že ide o pracovnú verziu tohto návrhu, v ktorej sa bude ešte čo-to meniť. Presne na to tu je parlament, aj keď pripúšťam istú mieru zvykového práva v tomto parlamente, ktorá odôvodňuje, že vládny návrh zákona sa už nebude meniť, pretože je to realizácia programového vyhlásenia. Obavám sa však viacerých vecí, ktoré môžu nastať a ktoré aj nastali. A to napríklad, že v druhom čítaní celkom náhodne...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Prepáčte, pán poslanec, je 11.00 hod., budeme pokračovať hlasovaním. Predpokladám, že máte oveľa dlhšie vystúpenie, takže vyhlasujem prestávku. O 11.02 hod. budeme pokračovať hlasovaním.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o jednom prerokovanom bode. Poprosím vás o registráciu v hlasovacom zariadení.

    Pán poslanec Hreha – pán podpredseda vlády, poprosím vás na chvíľočku, keby ste – uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia Národnej rady k

    Správe o stave a vývoji finančného trhu za rok 2012 (tlač 590).

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili traja páni poslanci. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu o stave a vývoji finančného trhu za rok 2012.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 132 bolo za, 4 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh uznesenia sme schválili.

    Ďakujem pekne.

    Bol to jediný prerokovaný bod z programu 23. schôdze.

    Pán predseda výboru Duchoň.

  • Ďakujem pekne. Dovoľujem si len pripomenúť zasadnutie finančného výboru o 12.00 hod. v miestnosti č. 31.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ešte pán predseda výboru Beblavý.

  • Ja si tiež dovolím len pripomenúť zasadnutie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií o 12.30 hod. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Prestávka do 11.10 hod. a budeme pokračovať v rozprave. Poprosím potom pána podpredsedu vlády a ministra vnútra, aby prišiel do rokovacej sály.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

    Poprosím pána podpredsedu vlády, aby prišiel do rokovacej sály. Takže máme tu pána podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Pán spravodajca je na svojom mieste.

    Pán poslanec Sulík.

  • Pán predseda, ešte neskončil prejav pán Kadúc, pokiaľ viem.

  • Ospravedlňujem sa, pardon.

    Máte slovo, nech sa páči. Prosím vás, technici, dajte ešte pánovi poslancovi Sulíkovi

  • Pozn. red: správne má byť - "Kadúcovi".

  • nazad faktickú poznámku, bol prihlásený.

    Máte slovo, pán poslanec.

  • Ďakujem. Dovoľte mi pokračovať a nadviazať, keď som hovoril o tej najdôležitejšej časti, a to je proces prijímania tohto zákona, ktorý sa javí ako správny, ako štandardný, ale z hľadiska toho, čo sme tu už mali, možno mám isté obavy, kedy sa kľudne môže stať to, že v druhom čítaní sa, ako som chcel povedať, celkom náhodné objaví nejaký pozmeňováčik, predpokladám, že už teraz je pripravený, ktorým sa celkom zásadne zmení to, čo sa tu navrhuje.

    Ja by som chcel vystríhať pred takouto úpravou, ktorá keď už máme, pán minister, otvorenú náruč na akékoľvek pripomienky, aby sme naozaj o každej pripomienke podrobne diskutovali a nedostávali takéto pozmeňováky pár hodín pred hlasovaním v druhom čítaní, čo teda sa už opakovane stalo.

    Na tomto mieste pripomínam, že nadstavujeme týmto pravidlá politickej súťaže, ktoré aj keď nemajú silu ústavného zákona, malo by na nej participovať čo najviac poslancov a čo najviac politických subjektov, ktoré sú zúčastnené na politickej súťaži. Áno, povedali ste, že bude vytvorená pracovná skupina. Dovoľte mi však vysloviť obavu nad touto pracovnou skupinou, jednak z toho dôvodu, že, čo som povedal, že už niečo môže byť pripravené, a tiež, že mali sme tu niekoľko pracovných skupín, či už pracovnú skupinu na zmenu ústavy, ktorá sa podľa mojich vedomostí zišla iba raz, pracovnú skupinu pre zmenu rokovacieho poriadku a neslávne-slávnu pracovnú skupinu, ktorá sa zaoberala zákonom o ochrane verejného záujmu, ktorý je mediálne známy hlavne ako transparentnosť majetkových priznaní, okrem iných verejných činiteľov aj nás poslancov, ktorá sa zišla niekoľkokrát aj za účasti poslancov vládnej strany a v zásade neprijala žiadny výsledok, ktorý by bol prospešný. Zdalo sa, že sme už dohodnutí na všetkom, čo sa týka tohto zákona, ale ako keby niekto zatiahol ručnú brzdu, a tento zákon nepostúpil ďalej. A teraz sa vyhovárame na to, že nie je tu politická zhoda.

    Čiže moje obavy ohľadne pracovnej skupiny na zmenu volebných kódexov sú vzhľadom na túto skúsenosť celkom oprávnené. Zjednodušene možno od pracovnej skupiny očakávať, ako býva zvykom, že niekoľko vopred pripravených ústupkov a niekoľko vopred pripravených zmien, ktoré pravidlá hry v podstate zmenia, budú prijaté. Ak ma vyvediete z omylu, pán minister, budem veľmi rád, pretože tento zákon považujem naozaj za veľmi dôležitý pre občanov, ale aj pre nás, volených zástupcov.

    V tretej časti, ako som avizoval, vypichnem niektoré technické veci, ktoré by som ja osobne, hovorím za seba, nie za celý klub, videl vo volebných kódexoch. A to hlavne priblíženie sa k voličovi prostredníctvom elektronickej komunikácie. V tejto dobe, kedy naozaj je všetko elektronizované, sa mi zdá celkom nezmyselné, že nevyužívame tie výdobytky, ktoré máme. Môžte mi kľudne oponovať, že nemáme na to ešte technické zázemie. V poriadku, ale ja tu nevidím ani len zmienku o tom, že by takéto niečo mohlo byť v budúcnosti realizované. Zákon o e-Governmente bude, na jeho dokonalé fungovanie bude treba tri roky. Čo je v zákone aj vyjadrené. Prečo to neurobíme aj tu?

    Okrem, táto elektronizácia okrem zvýšenej účasti voličov podľa môjho názoru môže zabezpečiť aj zníženie nákladov. Predsa, ak ľudia budú mať možnosť voliť, budú si mať možnosť vybrať medzi poštovým hlasovaním alebo hlasovaním elektronicky povedzme v nejakom termíne vopred, voľbami, vopred pred konaním volieb. Povedia, že ja chcem hlasovať iba elektronicky, tak nebudem kvôli nemu tlačiť leták, nebudem kvôli nemu vyhlásiť

  • Pozn. red.: správne má byť – „tlačiť“

  • hlasovací lístok, pretože viem, že tento volič bude voliť elektronicky.

    Dovolím si poukázať na to, že v súčasnosti na Slovensku každodenne máme takmer 2,5 milióna unikátnych prístupov na internet. To znamená 2,5 milióna rôznych IP adries, alebo takmer dva a pol milióna ľudí, rôznych ľudí používa internet. Prečo to nevyužijeme? Veď nás každé voľby stoja plus-mínus 6 mil. euro.

    Ďalšou pripomienkou, ako som už hovoril, je zrušenie jedného volebného obvodu a nahradenie viacerými a so súčasným znížením kvóra ohľadne prednostných hlasov z troch na jedno, prípadne na nulu. Bolo povedané, že, v úvodnom slove pána ministra, že v okrskových komisiách bude zabezpečená, že nie je pravda, že nebude zabezpečená účasť všetkých kandidujúcich subjektov, ale že subjekty, ktoré sú mimo parlamentu, respektíve mali v predchádzajúcich voľbách menej ako 3 %, budú môcť nominovať svojich kandidátov do volebných, do okrskových komisií. Toto nie je pravda. Aspoň v súčasnom znení zákona sa to nenachádza. Predpokladám, že to je práve obsahom už pripravených pozmeňujúcich návrhov, o ktorých som hovoril. Nachádza sa tam však jedna zaujíma vec, a to je istý druh pozorovateľov ktoréhokoľvek z občanov Slovenska. Avšak textácia zákona, ktorá presne znie, že tieto osoby, tých pozorovateľov, možno z volebnej miestnosti vylúčiť, len ak by bol ohrozený priebeh hlasovania a sčítavania hlasov, podľa mňa ide o tak širokú a vágnu formuláciu, že predseda volebnej komisie môže túto osobu kedykoľvek, ak to bude považovať za potrebné, z volebnej miestnosti vylúčiť. Osobne ešte počas štúdia som sa zúčastnil niekoľkých volieb a môžem vám povedať, že formálne pravidlá vo volebných komisiách sa mi nezdajú, že by sa dodržiavali.

    Čo sa týka ešte volebných okrskových komisií, ja som rád, že bolo naznačené, najmä nepomer členov volebných komisií a počtu obyvateľov, preto môj osobný návrh je obmedziť počet členov volebnej komisie povedzme na päť a zo všetkých kandidujúcich strán žrebom vylosovať týchto päť členov. Zdá sa mi to efektívne a zdá sa mi to férové a kritérium transparentnosti bude nepochybne zabezpečené.

    Vo volebnom kódexe mi chýba ešte trošku účasť Slovákov, ktorí žijú v zahraničí. Neviem, či plénum vie, ale v zahraničí v súčasnosti žije okolo dvestotisíc Slovákov. Podľa posledných štatistík bolo umožnené hlasovať, alebo podmienky na hlasovanie spĺňalo iba deväťtisíc z nich, čiže stále, pardon, niekoľko tisíc ľudí chýba a nemôže, alebo má také administratívne prekážky, že sa nemôžu zúčastňovať volieb, čo považujem za zásadné. A neriešiť túto dôležitú vec, túto skupinu stodeväťdesiat tisíc ľudí sa mi zdá neprípustné.

    Rovnako tak kontrolný orgán, ktorý bude dohliadať na voľby, považujem za taký, o ktorom môžem mať pochybnosti, že bude rozhodovať nestranne. Preto tiež si myslím, že to bolo naznačené, bude, kreácia tohto orgánu bude iná, ako je teraz, to znamená, že to nebude mať v rukách iba pán minister vnútra Kaliňák a pán minister financií Kažimír, ale, ak som správne pochopil a dúfam, že áno, budú tam, budú tam figurovať aj osoby, ktoré nie sú naviazané na politickú súťaž a budú tak môcť transparentne posúdiť, či ide alebo nejde o porušenie pravidiel volebnej súťaže.

    Ďalšou vecou, ktorá isto stojí za zamyslenie, pán minister, je úprava volebného kódexu tak, aby každá jeho zmena znamenala potvrdenie referendom napríklad. Alebo každá jedna zmena volebného kódexu bude znamenať to, že sa nemôže uplatniť na najbližšie volebné obdobie. Toto je vec, ktorá opäť môže zásadným spôsobom ukázať, či to pán minister myslí vážne, alebo nie, s tým, aby pravidlá politickej súťaže boli férové.

    Diskutabilnou sa v predloženom návrhu zákona javí aj možnosť volebného práva odsúdeným za úmyselné alebo obzvlášť závažné zločiny, čo si myslím, že opäť, že to vypadne. Tiež sa mi zdá, že vypadlo aj z pôvodných volebných zákonov, možnosť byť, možnosť voliť osobám, ktoré sú pozbavené spôsobilosti na právne úkony, čo sa mi zdá, že je opäť nejaký preklep. Čiže podľa tohto návrhu môžu, môžu voliť aj tí, ktorí nemajú spôsobilosť na právne úkony.

    O tom, že kampaň bude mať spätné účinky, snáď hovoriť ani nemusím. Predpokladám, že toto je tak zjavné a tak do očí bijúce, že toto odtiaľ proste vypadne. Ak nie ako prvé, tak minimálne ako posledné.

    Ešte si dovolím, možno slovami pána Hrušovského pri jeho vystúpení k tomuto zákonu, že, ktorý povedal, že každou jednou, aj keď možno zdanlivo malou, zmenou sa vo volebnej súťaži môže výrazným spôsobom jednému významne pomôcť a druhému poškodiť. Preto tvrdím, že by sa na týchto volebných kódexoch alebo tomto volebnom kódexe malo podieľať čo najviac odborníkov. Nie politikov, ale odborníkov na túto oblasť, ktorí určite zohľadnia charakter Slovenska z pohľadu historického, kultúrneho, ale aj sociálneho. To znamená, aby bola účasť občanov a ich angažovanosť vo volebnom systéme čo najvyššia a aby to odzrkadľovalo čo najviac ich vôľu.

    Preto si dovoľujem navrhnúť v zmysle § 73 ods. 3 písm. b), aby sme nepokračovali v rokovaní o tomto návrhu zákona a zároveň začali rokovať až vtedy, keď na to, keď po širokej diskusii, predpokladám, že to nestačí iba tri týždne alebo mesiac, dôjdeme k záverom takým, ako som hovoril, a to je, že volebný zákon bude slúžiť nám všetkým, teda nielen poslancom, ale aj občanom.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky, pán poslanec Sulík a pán poslanec Osuský, končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Sulík.

  • Ďakujem pekne. Pán Kadúc, no s vašou argumentáciou sa dá len súhlasiť, obzvlášť s absolútnou váhou hlasu. Práve to by mohol byť ten nástroj, ktorý bude kompenzovať tú skutočnosť, že do parlamentných volieb sa môžu prihlásiť iba politické strany. Ja si myslím, že to je správne, že sa môžu prihlásiť iba politické strany. A o to dôležitejšie, že každý môže politickú stranu založiť. A dôležité je, aby mala každá strana rovnaký prístup k voľbám.

    Neporozumel som vás úplne správne vo veci jedného volebného obvodu, ale ešte raz by som chcel zopakovať, že keď niekto práve, pokiaľ je to povedzme de facto nezávislý kandidát, ktorý je na kandidátke Igora Matoviča, ako vy napríklad, a robí nejakú politiku a táto si nájde nejakých fanúšikov po celom Slovensku, tak bola by veľká chyba nedovoliť siedmym osminám týchto fanúšikov vyjadriť cez už absolútny preferenčný hlas svoju preferenciu. Im zoberieme možnosť potom v siedmich krajoch voliť práve toho, koho oni voliť chcú. Preto si myslím, je správne mať jeden volebný obvod na celé Slovensko preto, lebo aj zákony, ktoré Národná rada prijíma, platia pre Slovensko. Národná rada nemá byť spolok lobistov, kde jeden vylobuje cestu pre svoj okres a druhý vylobuje eurofondy a neviem čo za podporu, a sa tu bude kšeftovať. Národná rada má schvaľovať zákony, ktoré platia pre celé Slovensko.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán predseda. Podporujem návrh kolegu Kadúca, aby sa o tejto verzií volebného zákona ďalej nerokovalo. Musím povedať ku cti ministerstva vnútra, že zo siedmych pripomienok, ktoré som tam s kolegom Dostálom predniesol v rámci medzirezortného pripomienkovania, opierajúc sa o hromadnú pripomienku, sa vyhovelo v dvoch, čo je pozitívum. Došlo totižto k tomu, že boli zrovnoprávnení stranícky a nezávislý kandidát, čo bol krok správnym smerom. A tiež treba povedať, že sa vypustila neuveriteľne zlá verzia, že sa smie na fondy kandidátov prispievať prostriedky len do podania kandidátky. To, chvalabohu, bolo ošetrené tak, že dnes sú ti kandidáti celkom rovnocenne postavení. Toľkoto pozitívneho.

    Ale presne tak, ako povedal kolega Sulík, parlament nie je fórom, kde sa handluje o regionálnych záležitostiach. Rád by som povedal, že desiatky miliónov ľudí čítajúca Kalifornia má dvoch senátorov, ktorých volia milióny Kaliforňanov. A pripusťme, že senát je hádam dnes najdôležitejšia parlamentná štruktúra sveta. Absolútnu preferenciu, teda význam preferenčného hlasu plne podporujem. A rád by som povedal i v súvislosti s tým, že ak si napríklad mnoho ľudí myslí, že poslanec Kadúc alebo poslanec Procházka by boli dobrými členmi ústavnoprávneho výboru, že je dobré mať ich tam, tak by ich osud závisel od toho, akých iných, možno menej kvalitných a kvalifikovaných protikandidátov na iné pozície by iná strana nasadila do ich okrsku. Domnievam sa, že je oveľa lepšie, ak si svojich poslancov vyberú všetci občania Slovenska, pretože toto...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Veľmi pekne ďakujem za tie dve reakcie. Takto by to asi malo vyzerať, že sa o tom diskutuje a že o tom diskutujú možnože aj vládni poslanci. Je škoda. že iba opoziční. Ja tie vaše argumenty, pán Sulík, aj pán Osuský, sú silné, ale predsa len nedá mi tam, že pri takomto rozložení, alebo pri jednom volebnom obvode, sa, čo sa mne teda javí ako dosť podstatné, je, že poslanci potom favorizujú témy, ktoré sú mediálne známe, aby oslovili čo najväčší rozsah voličov, a potom ustupuje do úzadia skutočný výkon politiky jeho voličov povedzme v tom regióne, kde ten poslanec je najviac poznateľný a známy, kde má aj akú-takú dôveru, a občania ho poznajú nielen z politiky možno, ale aj z osobného života.

    Preto hovorím, že ja tendujem k tomu, aby sme mali viac volebných obvodov, a poslanci boli aj takto viac politicky zodpovední voči, voči svojmu regiónu, kde tá, kde reálna práca by mala byť najviac prejavená. Ale nehovorím, že váš argument je zlý. Áno, tiež je teda okej, ak ten poslanec zastupuje všetkých poslancov, čo, teda všetkých ľudí, čo teda je aj samozrejmé.

  • 45.

    Vážený pán predseda parlamentu, kolegyne, kolegovia, vážený minister, pán spravodajca, dovoľte aj mne zaujať zopár stanovísk k predmetnému návrhu zákona, ktorý nehovorí nič viac a nič menej, ale hovorí o tom, kto nabudúce v tejto snemovni bude, kto bude v snemovniach našich obcí, VÚC, kto bude zastávať prezidentský post, alebo ako budú volení všeobecne zástupcovia ľudu do všetkých možných orgánov.

    Ja by som si dovolil napriek kritike, ktorú tu od piatku začala, myslím, že pani poslankyňa Žitňanská, pokračoval pán poslanec Lipšic, a označili niektoré problémové miesta tohto návrhu zákona, až sme sa dostali k pánovi poslancovi Procházkovi, ktorý hovorí o tom, že zmeny, ktoré ministerstvo prichystalo pri volebnom zákone, môžme označiť za banálne, nepodstatné, kozmetické úpravy, ktoré síce môžu nejakým spôsobom zasiahnuť do všeobecne nazvanej politickej súťaže, ale z môjho pohľadu takisto veľmi neriešia podstatu.

    V tejto snemovni alebo v slovenskom parlamente sa vyskytol projekt, pôvodne na kandidátke politickej strany SaS a neskôr, od novembra, zhruba, minulého roku projekt kandidatúry nezávislých kandidátov alebo kandidátov, ktorí nebudú mať tvrdú politickú príslušnosť k jednej politickej strane. Teraz ho verejnosť pozná pod názvom Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. A jeho základným pilierom bolo to, aby nie úzke politické špičky alebo politbyrá rozhodovali o tom, kto bude v parlamente a kto nie, ale aby sme sa obrátili k voličovi. Mám pripravený jeden citát k tejto téme, prečo sa nám zdá, že, či už to nazveme partokracia alebo vláda strán, alebo to, že stranícke establishmenty sa vymykajú a čím ďalej viacej sa dostávajú mimo reprezentáciu

  • Pozn. red.: správne má byť – „prezentáciu“

  • skutočnej reality, ktorú potrebuje riešiť občan a volič. Myslím si, že toto nie je problém, s ktorým sa potýkame my tuná v tejto dobe, ale dovolím si jeden citát, a možno vás samých zarazí, ako je starý.

    ´Ponižuje nás nedôstojnosť parlamentu, ktorý i štátne nezbytnosti´, citujem z češtiny, tak ma ospravedlňte, ´ktorej štátne veci, ktoré neznesú odklad, robí pod straníckym handlom. Ponižuje nás parlamentný systém v ňom, kde sú hrubé a honorované majority a ktoré potrebujú, aby štátne záujmy neboli hájené a neboli prezentované, ale pod straníckym handlom riešené. Ponižuje a skľučuje nás prízemnosť politického jednania, ktorá ide vysoko nad domáce záujmy strán, je, ich politických exponentov, je tak ľahostajný´ všeobecný občiansky ´záujem ako chalupníkovi avionitika

  • Pozn. red.: správne má byť - "aviatika".

  • Ponižuje nás samozrejmosť, s ktorou sa politickí machri, s ktorou politickí machri prijímajú fakt, že štát je odovzdaný straníckym centrálam k absolútnej exploatácii všetkých jeho zdrojov. Ponižuje nás osobná úroveň mnohých, z ktorých strany urobili vladárov nad všetkými vecami národa. Ponižuje nás forma a duch politiky, ktorá vládne pomocou nečistých kompromisov a pomocou bezohľadných záujmov... Sme nespokojní. A volá sa na nás: Pracujte a my v stranách rozhodneme! Sme nespokojní. Či nám je toto vlastne treba. Hovoria nám: Pracujte v stranách! Strany za vás vyriešia všetky problémy. Nie, toto nám nie je treba. Je preto treba pracovať proti stranám, proti vláde strán, proti hlasovacej mašinérii v našom parlamente, proti inkompetencii, proti politike za zavretými dverami, v úzkych kuloároch, proti všemohúcnosti výkonných výborov, proti našemu poníženiu, proti úpadku demokracie.´

    Tento výrok nevymyslel nikto zo súčasného obdobia. Tento výrok sa datuje do 21. 9. v roku 1925 a napísal ho Karel Čapek do novín Lidové noviny.

    Áno, aj prvá republika mala problém s partokraciou, aj v podstate v začiatkoch prvej republiky, po siedmich rokoch jej existencie si niekto všimol, že politický systém, ktorý je naklonený k straníckemu handlu, k tomu, aby sa veci tvorili na výkonných výboroch, aby sa diali za zavretými dvermi, toto všetko si už v 25. roku uvedomil Karel Čapek.

    Mám pocit, že stranícky handel a individuálna možnosť záujmu, možnosť presadzovať záujmy občanov je široko rozšírená téma aj súčasne medzi voličmi, a vôbec medzi občanmi Slovenska. Zdá sa mi, že ambícia, s ktorou prišlo ministerstvo, má skôr za cieľ betónovať súčasný stav, má skôr záujem nadbiehať tomu, aby politické strany, možno aj ústami premiéra, volá ich štandardné politické strany a je pripravený spolupracovať aj do budúcna so štandardnými politickými stranami, je zdvihnutým prstom a obrovským výkričníkom k tomu, aby sme sa zamysleli nad tým, či je záujmom občana alebo verejného záujmu to, aby, tak ako hovoril Jano Mičovský, ľudský príbeh bol garantom toho, či zastupiteľ je na svojom správnom mieste, alebo sa to má diať v úzkom handli politických strán, kde politbyrá rozhodujú o tom, kto na kandidátke bude. A keďže aj zákonná úprava umožňuje to, že čím vyššie na kandidátke, tým

  • Na zdravie! Je to asi pravda.

  • , tým viac sa odhliada od záujmu občana a tým menej môže rozhodnúť o tom, kto ho bude zastupovať.

    Ja som si dovolil okrem spomínaných problémov možno ísť troška zoširšia na to, a tak ako sme sa bavili, možno či je záujmom pri určovaní pravidiel politickej súťaže nájsť čo najefektívnejší, čo najlepší spôsob ako nájsť Rouseauom spomínaný volonté générale. Čiže ten záujem, ktorý stojí, na ktorom demokracia stojí a padá. Či ten záujem, ktorý my budeme zisťovať a vyhrabávať z toho, aké sú nálady spoločnosti, či k tomu nastavím pravidlá tak, aby sila straníckych centrál bola oslabovaná, alebo, naopak, tomuto nevyhovieme, budeme uzatvárať všetky ventily k tomu, aby nové politické subjekty, aby skutočne ľudia mohli zastávať názory občanov a reprezentovať verejný záujem, pustíme ďalej.

    Ja by som chcel upozorniť túto ctenú snemovňu, že k tomuto uzatváraniu všetkých možných kanálov je jedna obrovská iniciatíva. Môžme ju nazvať všeobecne "pod krídlami priamej demokracie", ktorá hovorí o tom, že zastupitelia nedostatočne prezentujú verejný záujem, a preto chcú čím ďalej viac nástrojov na to, aby mohli verejný záujem prezentovať a určovať pravidlá ich vlastného života sami pod nejakými cenzami. U nás to môže byť, zatiaľ, veľmi okresané referendum alebo petičná iniciatíva. Alebo urobíme zo zastupiteľov naozaj relevantných ľudí, ktorí sa vedia oprieť o svoj mandát, ak presadzujú nejakú agendu a ak je tá agenda správna.

    Problém tejto snemovne v tomto duchu je z dlhého pohľadu, a spomínal som to tu niekoľkokrát, je anonymizácia. Súčasný volebný systém anonymizuje túto poslaneckú snemovňu. Tak ako máme vymyslené voľby, neexistuje možnosť, aby bola priama dohľadateľnosť poslanca, ktorý je zodpovedný pred konkrétnym človekom za konkrétnu agendu. Môžme povedať to, že strany, a tá súťaž prebieha dlho, a často nám to tu rozprávajú, o prezentácii volebných programov. Doteraz, až príchodom jedno, vlády jednej strany, bola každá jedna vláda počas dvadsaťtriročného obdobia koaličná. To znamená, čo sa stáva? Je koaličná zmluva zákon? Je potom orgán, ktorý sa kreuje na vykladanie koaličnej dohody, niečím, čo má oporu v zákone alebo v ústave, tzv. koaličná rada? No nie je. Čiže prichádza k obrovskej miere kompromisu. Čiže volebný program, ktorý bol predstavovaný voličom, musí nabrať takú mieru kompromisu, aby bol realizovateľný pre každý jeden zúčastnený subjekt, rozumejme politickú stranu, a potom orgán, ktorý je zriadený za účelom vykladania možno programových vecí a možno ad hoc vecí, ktoré prináša život, je postavený, aj keď nemá zákonnú ani ústavnú oporu, možno niekedy nad parlament, niekedy až nad vládu. Až sa ľuďom zdalo, že nevládne tejto krajine vláda, ani parlament, ale nejaký orgán, ktorý sa nazýval koaličná rada. Toto všetko sú problémy, ktoré prináša betónovanie a prehlbovanie vlády strán. Strán, ktoré či už sú v koaličnej rade, alebo vládnu samé, chcú mať monopol nad rozhodovaním nad otázkami veci verejných.

    Pomohol by som si možno aj iným citátom pána prof. Zeleného, ktorý takisto okrem našich celkom slušne spracoval to, prečo sa čím ďalej politické strany a ich reprezentanti vzďaľujú realite, ktorú prežívame, a prečo je potreba nejakej zmeny. A možno aj v dobrom duchu. Aby bolo jasné, že stojím na strane zastupiteľskej demokracie, že zastupiteľská demokracia má miesto, a nevieme všetky otázky, ktoré prináša spoločenský život a riadenie štátu, riešiť inštitútmi priamej demokracie, ale na to, aby sme mali relevantnejší hlas a na to, aby zastupiteľ nebol súčasťou anonymného pléna, kde občan ťažko dohľadá svojho konkrétneho poslanca, ktorého môže osloviť, z jeho a zároveň nielen na jeho dobrovoľnosti, ale v zmysle systému mu musí tento poslanec za agendu zodpovedať.

    Dá sa to povedať aj jednoduchšie, aby volič vedel chytiť svojho poslanca, možno v obvode, kde ho volí, možno za agendu, za ktorú zodpovedá, a poslanec bol povinný riešiť a minimálne nejakým spôsobom odpovedať, čo sa v súčasnej, v súčasnom stave, bohužiaľ, nedeje.

    V tomto duchu pán prof. Zelený hovorí o tom, že, veľmi voľne, alebo skoro až cez storočia nadväzuje na pána Čapka, a hovorí o tom, že systémová chyba toho, prečo partokracia, možno premiešaná s prvkami oligarchie, už nezodpovedá verejnému záujmu. A nie je to problém personálny, ale je to problém, je to problém systémový, toho, ako sú nastavené, to presne, o čom sa bavíme, volebné systémy. To znamená, keďže strana motivuje a úzko udržuje svoje členstvo v tom, aby tu na budúce v parlamente boli znova, podriaďuje straníckemu záujmu omnoho viacej a prichádza možno čím ďalej viacej do rozporu s obhajobou verejného záujmu. Čiže keďže tu máme medzi občanom a volenými inštitúciami inštitúciu - politickú stranu, ktorá v prvom rade musí hájiť svoje vlastné záujmy, to znamená, aby bola úspešná, aby členská základňa dostala to, čo si myslí, že jej po voľbách právom patrí, medzi všeobecný a verejný záujem musí stavať stranícky záujem. Ak sa tieto záujmy nestretávajú, tak potom naozaj uchádza verejný záujem v prospech straníckeho handlu a je veľmi ťažké, či už ľudí, ktorí sú v tomto zainteresovaní, a je to možno už len na ich osobnej statočnosti, bojovať proti systému, aký politické strany zastávajú v parlamente.

    Slovami pána prof. Zeleného, ktorý to vymenoval v nejakých troch bodoch, ktoré si dovolím odcitovať, hovorí o tom, že: "Prvým a jediným záujmom strany musí byť jej prežitie, čiže znovuzvolenie. Ak neprežije, nemôže svojim členom zaručovať očakávané výhody, rozkladá sa, buď sa reštartuje, transmutuje, alebo a, bohužiaľ, veľmi, nie veľmi často úplne zaniká. Čiže cieľ, cieľom svojho prežitia musí strana podriadiť všetky svoje deklarované aj nedeklarované záujmy. Žiadna strana nemôže povýšiť záujmy národa nad svoje vlastné prežitie a udržanie sa pri moci pre úzke vedenie, inak nemôže existovať ako strana.

    Po druhé, tomuto záujmu je nutné podriadiť aj prejavy jednotlivých členov, ktorí musia svoje osobné názory podobne podriaďovať záujmom strany. Nesúhlasné alebo individuálne prejavy musia byť obmedzené, trestané, alebo musia byť títo členovia vylučovaní z kolektívneho ideového imidžu strany. Voliť podľa svojho svedomia a presvedčenia je prípustné iba potiaľ, pokiaľ ide o vedomie a svedomie celej strany a jej zákulisných kmotrov alebo oligarchov. Ľudia, ktorí volia podľa svojho osobného uváženia, hodnôt a interpretácie v danej situácii, sú potom zradcovia, odpadlíci a sú úplne vyvrhnutí z danej straníckej kasty. Musia byť bez akéhokoľvek meškania usmernení, alebo následne vystavení posmechu médií a vylúčení.

    Po tretie, je preto naivné hľadať a voliť lepšie stranícke osobnosti alebo lepšie strany. Prostá a jednoduchá zámena ľudí a ich chovania nemôže stranu premeniť v nestranu. Nie sú preto potrební tí, ktorí by vedeli povýšiť svoje stranícke záujmy, ale sú potrební tí, ktorí nad stranícke záujmy povyšujú záujmy všeobecné. A preto systém, ktorý hovorí o tom, že iba stranícka angažovanosť môže zaručiť vôbec súťaž o to, kto bude zastávať verejný záujem, je falošná. Systém hovorí o tom, že nikto sa nedostane do parlamentu, ak nebude svoj politický cieľ deklarovať tým, že sa združí v politickej strane. Myslím," pán profesor hovorí, "že je dostatočný čas na vytvorenie nového pohľadu na zastupiteľskú demokraciu, a to, ktorá by mohla predchádzať tomu, aby sa výkon zastupiteľského mandátu spreneveril skutočnej realite až natoľko, že to sformuje možno väčšie masy, v Európe sa to deje, projekt Beppeho Grilla, južné Rakúsko a podobne, kde sa vymkne zastupiteľská demokracia a prejavy priamej demokracie a možno aj toho, čo nedokážeme predpokladať, budú väčšie a väčšie."

    Chcel by som v tomto duchu povedať, že zákon, ktorý by mohol upraviť hľadanie volonté général, hľadanie spravodlivého systému, hľadanie toho, čo reprezentujeme a chceme ďalej reprezentovať v našom združení, ktoré bolo zriadené pro forma, ktoré na základe pravidiel, ktoré si tu zadefinovali v dlhom historickom momente od začiatku republiky, kde politická súťaž nemohla a nemôže prebiehať na angažovaní, osobnej angažovanosti nezávislých kandidátov, aby tento model prestal platiť a aby to, čo ústava predpokladá, svedomie a presvedčenie, nebolo podriadené svedomiu a presvedčeniu politických centrál a možným oligarchom, ale aby sme urobili presnú a jasnú definíciu toho, že tuná nielen z ústavného konštruktu, ale reálne rozhoduje každé jedno svedomie a presvedčenie každého jedného člena tohoto poslaneckého zboru.

    Volebný zákon, ktorý predkladá minister, je jednoduchým zákonom. Nepotrebuje ústavnú väčšinu a ľudia, ktorí vnímajú realitu, vedia, že osemdesiattri poslancov je viac ako sedemdesiatšesť, čiže súčasné pravidlá, ktoré sú, môže nastaviť jedna vládna strana. Napriek tomu minister vnútra, ak si dobre pamätám, podal ruku a hovoril o tom, že vieme sa baviť o jednotlivých inštitútoch, ktoré navrhol. A keďže ja som zachytil asi tri problematické momenty, možno k nejakým úpravám pôjde, dôjde. Mám však pocit, že kĺžeme po povrchu a, ako hovoril pán poslanec Procházka, zaoberáme sa banalitami a neriešime podstatu.

    Možno, že mandát jednej politickej strany, ktorá prevzala zodpovednosť za riadenie tejto krajiny, dokázal, by dokázal byť pretavený aj do toho, aby sme pravidlá politickej súťaže viac naklonili nie politickým centrálam, ale občanom, aby skutočne občania si mohli vybrať, kto ich bude reprezentovať. Nie som však naivný a myslím si, že angažovanosť v politických stranách bude ešte nejaký ten čas trvať, aby zostala toto jediná možnosť ako kandidovať na národnej úrovni do parlamentu, a to, čo sa nám osvedčilo v lokálnych alebo regionálnych voľbách, sa v dohľadnej dobe stane aj možnosťou, aby, či už kandidáti na kandidátke nezávislých kandidátov, alebo nie absolútny krúžok tým, že odstránime trojpercentnú hranicu pohybu na kandidátke, ale absolútny krúžok cez kandidátky, čiže ak v posledných voľbách kandidovalo niečo cez štyri tisíc ľudí, tak aby prví stopäťdesiati, ktorí získali najviac krúžkov, sa ocitli, alebo predpokladám, že tak rozhodli voliči, sa ocitli v tejto snemovni. A tých úvah je viacej.

    Preto sa pripájam k výzve Miroslava Kadúca, aby, a dávam, rovnako sa pripájam k procedurálnemu návrhu, aby sme tento zákon stiahli z rokovania a pustili odbornú debatu ľudí, ktorí sa venujú volebným systémom, a pozreli sa na jej úpravu hlbšie.

    Rozumiem tomu, že možno neexistuje reálny čas, kedy sa tomuto venovať môžme, pretože blížime sa k polovici volebného obdobia, a sám minister vníma to, že meniť pravidlá hry tesne pred parlamentnými voľbami by pravdepodobne nebolo to najlepšie, tak možno, že by pri tom, ako sa rozbiehala debata o volebnom zákone, kedy sme mnohé z našich návrhov adresovali vtedajšiemu ministrovi vnútra na zmeny, ktoré by mohli viacej reprezentovať občanov a menej stranícke centrály, aby sa to dostalo do nového volebného kódexu a aby sme nekĺzali po povrchu.

    Chcel by som ešte povedať to, že takisto ma hrozne zarazil v návrhu, ak mám byť úplne konkrétny, a spomínalo to tu, myslím, že úplne každý rečník, ktorý sa tu objavil z opozície, je úzke rozlišovanie medzi tým, kto získal trojpercentnú podporu v ostatných voľbách a môže tým pádom kontrolovať proces volebný. Ja by som si dovolil, následne vám to, pán minister, môžem poslať aj mailom, upriamiť pozornosť na niektoré nezrovnalosti už pri súčasnom prebiehajúcom, alebo pri tom, ako súčasný systém funguje, ako prebehli voľby 2012 a pri reálnom skutočnom nastavení a kontaktovaní volebnej komisie s vecou, že niektoré volebné okrsky proste zabudli zrátať preferenčné hlasy, a reálny nástroj opravy bolo žiadať o prerátanie celých volieb. Ja ich tu mám, je ich asi 35, kde sa nevyskytli proste na našej kandidátke. Niektorí naši voliči a sympatizanti si dali tú robotu, že asi preliezli všetkých 6 000. A stalo sa nám proste, že preferenčné krúžky z obvodu do obvodu pri rádovej podpore okolo sto, stopäťdesiat ľudí sa neobjavil ani jeden. Sú to veci, ktoré aj napriek tomu, že v súčasnom stave vedia kontrolovať volebné okrsky, každý jeden zástupca politickej strany a nie je pod cenzom trojpercentnej hranice, napriek tomu ten volebný proces má svoje chyby.

    A jeden z nich sa podľa mňa prejavuje aj týmto, že, ja jeden spomeniem za všetky, keďže ho mám blízko, volebný obvod Horné Orešany, preferenčné krúžky pri sto pätnástich voličoch, sto jedenástich voličoch, pardon, pre našu stranu nula. Čo je neštandard, lebo v opačnom, teda cez ulicu, volebnom obvode boli priradené pri 126 krúžkoch až v miere tej, že koniec našej kandidátky zostal tak ako celé Slovensko, čiže v nejakom normálnom pomere. Je tam možno nejaký osobný záujem, to myslím, že do pléna celkom nepatrí. Ale aj súčasné parametre korektného kontrolovania volebného systému, alebo prebiehajúcich teda volieb, má svoje chyby. Naša odpoveď pri tomto bola, že samozrejme, keďže sa v tých volebných obvodoch vyskytlo to v miere štatististickej chyby, dávať, spúšťať prerátanie celých volieb, nám v tomto prípade nepripadalo najvhodnejšie. Ale možná úprava, aby sa dal prerátať a skontrolovať tento jeden, alebo tie konkrétne, a bola ochota z volebnej komisie, možno aj zaviazať zákonom, by koniec koncov bola prebiehajúcemu procesu kontroly by urobila zadosť. A neobmedzovať to ešte tým, že skutočne môžu niektoré politické strany zaniknúť, ale v predchádzajúcom volebnom období získali nad, nad tri percentá a vznikli by nové subjekty, to znamená nový subjekt, a toto je naša skúsenosť ako nového subjektu, by kontrolovali tí, ktorí svoju politickú púť ukončili, alebo už ten trojpercentný, päťpercentný cenzus nedodržia.

    Čiže ak ten hlas je pri tej podanej ruke, ktorý hovorí o tom, že debata je otvorená a do druhého čítania by mohli prejsť niektoré rozumné návrhy, ktoré by tieto kozmetické úpravy volebného systému vedeli podržať a upraviť, tak toto je jeden z nich.

    Nerobte rozdeľovanie v odmenách medzi okrskármi silných a tradičných politických strán a nových, alebo politických subjektov, ktoré sú možno identifikované v regiónoch, ale na národnej úrovni nedosahujú trojpercentnú hranicu.

    Často tu bola mojimi kolegami spomínaná otázka umožnenia a odbyrokratizovania procesu voľby zo zahraničia. Ja sa k tejto iniciatíve pridávam. Viem, že sú problémy, potrebujeme zdigitalizovať register obyvateľstva, následne sa dopracovať aj k digitalizácii možného voličstva. Ušetrilo by to finančné prostriedky. Zakázali sme registráciu pobytu, pravdepodobne register obyvateľstva týmto, ale viem si predstaviť nástroje, lebo nejaký predsa len existovať musí. Čiže z niečoho vychádzame, toto dostať, môj point je v tomto iba, toto dostať do elektronickej podoby

  • Vystupujúci počúva reakciu predkladateľa.

  • . A budem, budeme musieť pravdepodobne nájsť nástroj, okrem témy, ja som to chcel premostiť, lebo okrem témy hlasovania zo zahraničia, ktorému by mohlo pomôcť aj hlasovanie elektronickou formou, by sme sa mohli vydať, i keď viem, že strecha nášho, našej budúcej spolupráce alebo budúceho nasmerovania nášho štátu na využívanie toho, aby obiehala informácia a nie občan, čiže zavedenia parametrov e-Governmentu a iných elektronických služieb záleží aj od legislatívnych úprav, môžme ho nazvať všeobecne, tzv. electronic act, kedy zrovnoprávnime písomnú podobu s elektronickou podobou. A už sme tu mali, teda v prvom čítaní prebehol zákon o e-Governmente, čo v našom V4 priestore, alebo priestore celej Európy, sme úplne na chvoste s týmto, ale je dobré, že sa to deje. A toto sa dá využiť možno aj na, keďže staviame ten systém od nova, tak by sme sa mohli zapojiť do relevantných debát, aby sa volebný akt, či už pri inštitútoch priamej demokracie, pri referende alebo petícii, alebo následne pri samotných voľbách mohol diať elektronicky.

    My už jednu lastovičku máme. Možno neuniklo kolegyniam a kolegom to, že na európskej úrovni beží iniciatíva, ktorá ako jediná obmedzuje zákonodarnú iniciatívu Európskej komisie, a to je tzv. citizen initiation, alebo iniciácia občanov, ktorá môže smerovať až k rozbehnutiu legislatívneho procesu na európskej úrovni. A, čuduj sa svete, náš, práve náš eurokomisár, ktorý za túto agendu je zodpovedný, zaviedol do tohto systému aj možnosť zberu podpisov, ktoré je u nás v miere 9 750, ktoré musia byť nazbierané, sa môže diať aj elektronicky.

    Čiže lastovička v tomto momente už je a myslím si, že aj pri kreovaní volebných zákonov a v spojení s elektronizáciou a s internetom by sme sa mohli dostať do toho, aby sme sa stali trendsettermi v danej oblasti v nejakom horizonte a nie trend followersmi.

    Ďalším prvkom...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, chcem sa spýtať, máte ešte dlhšie vystúpenie, lebo je dvanásť hodín? Takže

  • Reakcia vystupujúceho.

  • , tak vás poprosím, prerušujem rokovanie.

    Vyhlasujem obedňajšiu prestávku a budeme pokračovať o 14.00 hodine.

    Ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní piateho dňa 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva (tlač 659).

    Pán podpredseda vlády a minister vnútra už zaujal svoje miesto určené pre navrhovateľov, aj spravodajca Dušan Bublavý.

    Pokračuje ďalej v prerušenej ústnej rozprave pán poslanec Viskupič.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Máme troška menej obsadené plénum. Dúfam, že bol dobrý obed. Takže ak by som mal voľne nadviazať na moje vystúpenie spred obeda, chcel by som už len pristúpiť k nejakému zhrnutiu vystúpenia a možno zopár postrehov.

    A pripojiť sa teda k procedurálnemu návrhu k prerokovanému bodu programu, pre pána spravodajcu, a to, aby sme stiahli tento bod programu a nerokovali sme o ňom ďalej.

    Čiže ako prvé som spomínal, že tento zákon je jednoduchým zákonom, čiže aj teraz, aj do budúcna ho bude mať stále v rukách sedemdesiatšesťka z tohoto pléna. A osobne to považujem za chybu. Na to, aby sme nie s prosíkom bežali za vládnou stranou, ale aby sme urobili zadosť tomu, že pravidlá súťaže, ktorú voláme politická súťaž, aby sa k nim mohli, ale nielen mohli, ale aj museli vyjadrovať všetky zainteresované subjekty, okrem politických možno aj ďalšie, bolo by vhodné upraviť toto aspoň na vyššiu mieru rigidity, a to je 90. Toto by mohlo nejakým spôsobom zabezpečiť deväťdesiat poslancov.

    Čo sa týka komisií okrskových, spomínali to tu viacerí. Na začiatku tejto schôdze som mal ja poslaneckú iniciatívu na to, aby sme umožnili vo VÚC-karských aj v lokálnych komisiách, keďže tam už nezávislí kandidáti kandidovať môžu, aby sme umožnili aj nezávislým kandidátom zabezpečiť proces kontroly volebného procesu, a to teda tak, že by sme stanovili presný počet osôb a medzi nimi by sa rozhodlo losom. Pán minister spomínal, že bol to jeden z nápadov, ktorý mohol mať úspech, aby rozhodoval v zastúpení volebných komisií los, vraj to neprešlo. Ja si myslím, že je to asi najspravodlivejší systém, ktorý, o ktorom hovorí história. A preto som aj prekvapený, že do návrhu zákona sa dostalo niečo úplne opačné a idúce v protismere snahy o stransparentnenie a lepšiu kontrolu volebného procesu, kde sa teda obmedzuje, alebo chce sa obmedziť možná kontrola na úspešné strany v minulosti, alebo strany, ktoré získali viac ako 3 percentá.

    Tretí bod. Tento zákon sa venuje tomu, ako hľadať spomínanú všeobecnú vôľu, volunteer jeneral, ako nájsť to, kto a prečo má zastupovať občanov. Tomuto som sa venoval viacej a myslím si, že ak to má zostať iba v rukách možno projektu, ktorý predseda parlamentu volá politement, niečo, čo ide mimo straníckeho záujmu, možno by bolo vhodné sa zamyslieť, že poslancov, ktorí budú obhajovať verejný záujem, ako poslanec a nie ako straník, na základe svojho vedomia a presvedčenia, je cesta dopredu.

    Spomínala sa tu diskusia. Chcel by som možno povedať, že nie je diskusia ako diskusia. Za predchádzajúceho volebného obdobia, bolo to tu spomínané, to bolo zriadené pri ministerstve vnútra. Ja ako vtedy začínajúci poslanec som mal možnosť sa zúčastňovať, myslím, že tam chodil za vtedajšiu opozičnú, terajšiu vládnu stranu kolega Martvoň. Mohli sme dávať nejaké podnety a pripomienky ku chystanej legislatíve. K tomuto za nového ministra sa nepristúpilo, čiže ja nemám celkom, a tá otázka je stále otvorená, kde bola diskusia pred návrhom zákona. A diskutovať o legislatívnom procese už pri predložených notách, ako to má vyzerať, je pre mňa málo.

    Preto dávam aj procedurálny návrh na stiahnutie, pretože si myslím, že zákon mal riešiť úplne iné veci a úplne inak do hĺbky.

    Okrem toho si myslím, že by bolo vhodné, aby sme sa zamerali, možno ak teda je výzva pri tomto prvom čítaní a bavíme sa o filozofii zákona, poďme sa zaoberať spomínanou témou jedného alebo viacerých volebných obvodov. Poďme sa zaoberať preferenčným krúžkom a jeho váhou. Poďme sa zaoberať možnosťou nezávislej kandidatúry aj na národnej úrovni. Poďme sa zaoberať zmenou pravidiel v polke volebného obdobia, aby sme naozaj dostali k tomu, čo si myslím, že si verejnosť pri tomto zákone pýta.

    Môj najväčší problém pri tomto kĺzaní pri povrchu, a to som spomínal takisto, je anonymizovaná poslanecká snemovňa, kto, aký, koho poslanec zastupuje. Prečo politbyrá jednotlivých politických strán pri možnosti nasadenia poslancov podľa toho, kto sa zdá politickej strane, že by mal reprezentovať, okrem marketingových dôvodov aj na báze nejakej lojality, vrch kandidátky, a keďže týmto ľuďom, myslím, že to tu spomínal Rado Procházka, sú tu ľudia, ktorí boli, ktorí kandidovali z 12. miesta, získali takú podporu, že skončili na 45. mieste, a napriek tomu, že ich štyridsaťštyri ľudí predbehlo, sú poslancami parlamentu. V tomto prípade si myslím, ak by tá kandidátka, ten, to 3-percentné kvórum pri posune kandidátov nepomáhala týmto pánom poslancom, tak by sme mohli tvrdiť, že tu naozaj sedia poslanci, ktorých sem poslali voliči. Teraz, bohužiaľ, je to tak, že voliči skôr povedali, že nechcú, aby ich reprezentoval tuná, chceli by, aby tu boli iní ľudia, napriek tomu tu sedia. On spomínal svoju domovskú stranu pri kandidatúre sem do parlamentu, čiže KDH. Ja robím to isté. Tento príklad je zo strany KDH.

    Myslím si, že tá debata by mala byť omnoho širšia. A možno, keďže som sa bavil aj s ministrom vnútra a je otvorený tomu a existuje možnosť, ak by vyslyšal v tomto prípade opozičných poslancov na to, aby bol návrh stiahnutý z rokovania parlamentu a mohli by sme sa naň pozrieť znova, tak v nejakom polročnom horizonte by možno bolo vhodné, aby sme sa o pravidlách hry politickej súťaže pobavili inak. A možno, že by tá prepotrebná dohoda cez politické spektrum mohla vzniknúť.

    V tomto prípade ja nemôžem z uvedených dôvodov hlasovať za zákon.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou jeden pán poslanec, Martvoň. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Viskupič, budem reagovať iba na niektoré časti vášho vystúpenia, z dôvodu, že to bolo veľmi dlhé vystúpenie, ale aj dobré. V podstate, čo sa týka tých chýb pri spočítavaní preferenčných hlasov, na ktoré ste poukázali, že nie je to doriešené, no ja chcem práve tu uviesť, že práve na toto zákon pamätá. Mne osobne tiež sa stalo, v niektorých regiónoch alebo volebných okrskoch som mal zle spočítané preferenčné hlasy, že teda dostal som ich 20 a bolo to aj v zápisnici okrskovej volebnej komisie, ale v centrálnom informačnom štatistickom systéme sa v tom okrsku objavili iba dva. Samozrejme zákon to rieši, dá sa podať volebná sťažnosť, alebo teda ústavná sťažnosť na Ústavný súd, čiže v tejto veci to už je riešené aj v súčasnosti.

    Čo sa týka toho absolútneho preferenčného hlasu, samozrejme dá sa o tom diskutovať. Viacerí odborníci na to poukazujú, že práve cez ten absolútny preferenčný hlas by sa dostal do popredia ten regionálny prvok ako taký. Práve ale na to môže slúžiť tá komisia, ktorá tých 30 dní, čo je do druhého čítania, by teda mohla v tomto niečo nájsť, nejaké riešenie.

    Zároveň chcem ale poukázať na jednu vec, že nesúhlasím s vami, že znova diskutovať pol roka. Diskutuje sa už tri roky. A tak, ako ste aj povedali, tá pracovná skupina pri pánovi ministrovi, bývalom ministrovi Lipšicovi, urobila kus práce. A tá práca nebola zahodená. Však odborníci na ministerstve znovu teda zostali, aj s tou prácou tej skupiny sa pracovalo ďalej. Čiže myslím si, že teraz už iba treba dať dohromady všetky tie argumenty, ktoré boli povedané, či už v tej skupine alebo aj v iných, na iných fórach. A za 30 dní v rámci tej skupiny, čo by sa mohla zriadiť, že by sa to mohlo dať teda dohromady a v druhom a v treťom čítaní teda by sa to mohlo teda doriešiť.

    Zároveň chcem poukázať na to, že ja osobne som proti viacerým volebných obvodom. Poslanec Národnej rady má pracovať...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou na pána, faktickú poznámku, pán poslanec Viskupič.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja som hovoril o kontrole okrskov pri mechanizme, že zákon na to pamätá, ale v tom duchu, že je to tak zložitý mechanizmus, že ak sa vyskytnú niektoré pochybenia, tak tá oprava sa veľmi ťažko zabezpečuje. Ja som spomínal číslo 35, čo je v miere štatistickej chyby pri 6 tisíc okrskoch. Napriek tomu sme si dali tú prácu, napriek tomu tá náprava je veľmi ťažká. Ale zmyslom toho bolo, že napriek tomu, že teraz máme takto nastavené pravidlá, a to znamená, že volebný proces môžu kontrolovať všetky politické subjekty, ktoré prejavia ochotu a majú rovnaké podmienky pri odmeňovaní, prečo ideme opačným smerom a zabezpečujeme odmenu, alebo robíme dve kategórie tých kontrolórov alebo okrskárov, alebo ako ich nazveme? To bol celý point.

    Čo sa týka diskusie, hovorím, nie je diskusia ako diskusia. Lebo ak má byť výsledkom, čiže nebudeme hovoriť iba o proces, procese, že diskutujeme a toto stačí, ak má byť výsledkom nejaká, nejaký kompromis, tak ja ho, napríklad tie body ohľadom kontroly, ohľadom práva odsúdených a podobne, nevidím a nemyslím si, že polročné obdobie naozajstnej diskusie, ktorá ku kompromisu povedie, by bolo na škodu veci.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Hlina, máte slovo, ktorý vystúpi ako posledný ústne prihlásený do rozpravy.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja som sa prihlásil už v piatok aj kvôli tomu, že som mal takú predtuchu aby to nedopadlo zle, lebo to vyzeralo dosť biedne v ten piatok. A vyzeralo to, že by tie mohli, tieto dva ťažké a dôležité zákony veľmi rýchlo zbehnúť, a dostali by sme sa možno do situácie, ako tu už raz bola, že nemal kto predkladať zákony, lebo neviem, či pán Lajčák mal tak nastavený program, že by vôbec vedel, že má prísť v piatok. Nuž ale medzitým som sa aj veľa nového dozvedel, tak predsa len niektoré veci mi nedá, aby som na ne nezareagoval a vyjadril aj takú určitú ľútosť, že čo sa človek nedozvie.

    V zásade som rád, i keď stále neviem, že či platí hard alebo soft verzia v tých okrskových komisiách, ale niekde som začul medzi dverami, že sa to bude nejako riešiť, hej, čiže ten rozmer, ktorý, žiaľ, nikoho pri tvorbe tohto zákona asi nenapadol, že dať ľuďom rovnosť šancí, teda že bude to nejako zohľadnené. To, keď teda drobnú poznámku si dovolím, že škoda, že to nikoho nenapadlo, tak vyjadrujem presvedčenie, že teraz už po tom všetkom teda hádam uznáme, že je dôležité dať rovnosť šancí. Takže predpokladám, že okrsková komisia, v zásade bude chápané ako zlý žart, ktorý sa tu niekto pokúsil v takej eufórii, že čo všetko tam vieme dať, predložiť.

    Aby som nebol ani, len negativistický, ja poviem, čo som chcel povedať na konci, a poviem to teraz, aby som to vyvažoval, že v zásade aj tu zaznelo, čo sa týka zverejňovania prieskumov a predvolebnej kampane, a tu ja, aj vzhľadom k tomu, že viem, kde žijem, a predsa len je to stredná Európa, tak s tým som komfortný, s týmito ustanoveniami. Práve preto, že, že naozaj, že keď niekto proste to nevybehá za volebné obdobie, tak už tie dva týždne pred voľbami mu už nepomôžu, ale niekedy mám pocit, že niekto sa tak nastaví. A poväčšine tie kroky tesne predtým sú už dosť unfér, hej. Čiže ja zrovna s týmito ustanoveniami vzhľadom na, poznajúc situáciu a reálie, som, som, nieže ma vyrušujú, ale dokonca s nimi súhlasím. Takže aby som bol spravodlivý v tomto, to sa mi javí ako v celku dobré ustanovenie.

    Čo ma výrazne asi však zarazilo, teda okrem toho, že tú rovnosť šancí takto postavili, aj reakcie typu, by som si dovolil určitým spôsobom namietnuť, že v zásade súťažíme vo voľbách prostredníctvom politických strán a politické strany majú svojich členov, tak dokonca z úst šéfa liberálov zaznelo, a to bolo pre mňa mimoriadne prekvapujúce, že by sa nebránil uzavretému členstvu. A to sú naozaj kľúčové momenty pre chápanie toho, že či sme nositeľ, alebo či vo vnútri v sebe máme my vlastne vôbec predstavu, či vieme, čo je demokracia, či sa to nekupuje v Tescu, že či, že či naozaj to aj tak hlboko prežívame, hej, že či niekto si to s niečím nemýli. Nechcem byť, ešte teda, ešte rozšíriť okruh osôb, ktoré si to podľa mňa mýlia.

    Ale to je naozaj kľúčový moment. A keď už teda by bola vôľa, vyzerá, že je vôľa, že nevadí to, že tu kandidujú vo voľbách uzavreté spolky rodinného typu, tak je z našej strany korektné voči občanom im to povedať. Normálne to korektne oznámiť, že vo voľbách súťažia politické strany a spolky rodinného typu alebo polorodinného alebo nejakého profesného typu. A oni tak môžu následne nastavovať tú komunikáciu. Lebo ja nevylučujem, že niekto bude chcieť voliť dynastiu Sulíkovcov, ja nehovorím, hej, ale do ktorej sa nedá vstúpiť, do ktorej sa dá len narodiť. Ale to sú princípové veci, ktoré naozaj, keď už sa politická vôľa týmto smerom vytvára, tak aspoň to, prosím vás, tým ľuďom povedzme. Podľa mňa je to dosť dôležité, lebo pokiaľ by sme hlboko prežívali tradíciu a boli by sme nositeľmi nejakého odkazu, ktorý my sme si v zásade nie celkom zaslúžili, lebo však my sme všetko dostali pomaly zadarmo, všetko, kvôli tomu, aby vznikli takéto, takéto niečo, do ktorého sa niekto len príde posadiť, tiekli potoky krvi, potoky krvi. Za to sa bojovalo. U nás sme to dostali. A možno aj práve preto máme k tomu taký vzťah, ako máme, že také excesy, ako tu sa dejú, sa v zásade ľavou zadnou, akože úplne v pohode. Preto možno sa sami seba častokrát bojíme, lebo nemáme to v sebe. Nemáme to v sebe, že zaznie hláška typu, že môže byť uzavretá strana s uzavretým členstvom z úst liberála. Neviem, čo ešte také by som povedal, že paradoxnejšie. A zdá sa, že pre potreby niekoho iného je tento spôsob, ako sa dostať k moci, bude aj do budúcna komfortný. Nebude sa s tým nejakým spôsobom zápasiť.

    Nuž ale potom by som si dovolil predsa len navrhnúť jednu vec. A teraz vám budem trošku, pán minister, ja nie som právnik, ja som poľnohospodár, ale sa vám motať do remesla právnického. Vy máte svojský výklad práva, tak ja si dovolím jednu vec povedať, lebo ak teda áno, že budú môcť u nás kandidovať spolky rodinného typu, možno dynastie, alebo ja neviem, také "mona" alebo neviem čo, tak potom treba zmeniť ústavu. Lebo ústava hovorí, a to ja si dovolím zacitovať, v čl. 29 ods. 2: "Občania majú právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich." Aj zákon 85-ka hovorí, "a združovať sa v nich". A teraz si dovolím malý výlet do slovenčiny, v ktorej ja nevynikám, ale existuje také niečo ako, že dokonavý vid a nedokonavý vid. A združovať je ne-do-ko-navý, to znamená pre-bie-ha-júci. Čiže potom by bolo, v prípade, že áno, že ideme týmto smerom, tak buď mali by ste si zozbierať 95-ku, tuná chlapci vám prihodia, aby ste mali, a treba to zmeniť, že teda "občania majú právo zakladať politické strany a hnutia a združiť sa v nich", rozumiete, a vtedy to bude naozaj správne. Združiť, dokonať, hej, že združia sa v daný moment, združia sa 5. 3., a tým pádom už sú združení a hotovo a kandidujú. Lebo teraz v tomto prípade je to fakt nekorektné. Ale mám pocit, že to tu nikoho nevyrušuje. Tak ako nevyrušovali Slotové stanovy, kde vlastne ho nemohli odvolať, lebo iba on mohol odvolať snem, ale pre potreby vládnutia ste ho nechali s tými stanovami, nikto to nenamietal. Tak ja si dovolím hlesnúť malým hláskom, že keď teda ste konformný s tým, že to takto môže fungovať, tak prosím vás, kvôli fakt že tej správnosti v textácii, dokonajte ten vid. To znamená, že občania majú právo zakladať politické strany, hnutia a združiť sa v nich, detto potom aj ten zákon, ktorý pôjde za chvíľku, tiež treba dokončiť, že "a združiť sa v nich".

    V zásade neočakávam odpoveď. To len, viete, koho by to tu dneska zaujímalo?!

    Ešte na záver poviem len takú, znova z povedaného, naozaj niektoré, to povedané bolo na úrovni hókus-pókus, vyskúšajme, neviem čo. Prosím vás pekne, ak môžem vyzvať, neskúšajme nič. Nič neskúšajme, to naozaj nikdy v strednej Európe nedopadlo dobre. Poučme sa, neskúšajme, nemajme ambíciu tu niečo, niekomu to ukázať. My byť svetlom v tuneli beznádeje modernej európskej politiky! Prosím vás, naozaj v tomto by som ja vám v celku vlk, akože ja mám rád aj ambicióznych ľudí, aj sa rád s nimi rozprávam, ale podľa mňa toto je, není ambícia namieste. Naozaj tam aj historicky je to až smiešne, hej, si postaviť nejakú ambíciu, že to niekomu ukážeme, čo dokážeme. V tomto by som naozaj zostal v polohe, teda pučme sa, že ako. A potom, keď si, sa poučíme ako, tak potom aj tie zúfalé kriky, ktoré tu zaznievali pomaly o neviem o čom, o krúžkoch sem, krúžkoch tam. Tím, strana, vôbec aj práca je o tíme, ale tím nehrá na hrotových útočníkov. Teda hrá na nich, aby dali góly, ale nemôžu byť všetci hroťáci, nemôžu byť. Nemôžu, musí tam byť aj obranca. A to je presne to. V tom sa treba poučiť od SMER-u, že to vedia vyskladať. Ale fakt, naozaj, nemajme pocit, že zahráte s tímom, kde budú všetci hrotoví útočníci. No nezahráte, lebo nevyhráte! No proste takto znova, aj keď niekto možno tú ambíciu v sebe má, že on to znova tak postaví, že sa to bude dať. Nebude sa to dať, lebo to je zbytočné skúšať. Nikde to, nikde to nefungovalo.

    Takže naozaj bol by som rád, keby sme, ak by to niekoho možno chvíľku zaujímalo, tak aby sme neskončili v polohe, že nakoniec sa nám bude zdať, a tým skončím, normálne, že tu niekto príde a povie: "Já, Kazisvět šestý, z boží vůle král." A on im naozaj aj bude, lebo všetky, tá spoločenská atmosféra, ale aj zákony existujúce a výklad

    existujúcich zákonov mu to dovolia povedať a nikto sa nad tým ani nepozastaví.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Takže nech sa páči, pán podpredseda vlády a pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Asi po druhom zákone by som si to dovolil tak nejako ešte zo širšia, ale len pár takých drobných poznámok. Zaznelo tu, ako ste si stihli všimnúť, v tejto, v tejto sále mnoho názorov, kde sú za podporu niektorých ústavných zákonov a kde sú proti. A je zaujímavé, ale teda nie zaujímavé, ale to som očakával, jednak že sa bude častokrát používať také to plytké politikum o tom, že sme urobili zákon pre seba. Keby sme ho robili pre seba, tak vyzerá naozaj inak.

    Tento zákon predovšetkým myslí na strany, ktoré nemajú tú stabilitu, by som povedal, takú štandardnú. Pretože ak kritizujete

  • Smiech v sále.

  • , ak kritizujete, samozrejme, prieskumy alebo moratóriá, tak tie vyplývajú predovšetkým z tých, ktorí majú problémy vôbec, že nevedia ešte dva dni pred voľbami, či sú v parlamente alebo pred parlamentom, alebo pod čiarou alebo nad čiarou. Čiže v skutočnosti toľko emócií napríklad k moratóriu som nejak veľmi neočakával, i keď to sa týka zákona druhého, takže druhý zákon zatiaľ komentovať nebudem.

    Z tých posledných vecí, ktoré boli tie podstatnejšie k tomuto zákonu, najviac pripomienok smerovalo ku volebným komisiám. Ja si myslím, že je tu priestor na jednoduché, dva nápady považujem za nápady, ktoré sú reálne. Jeden je paušalizované zníženie odmien, to znamená, všeobecne ostaneme v starom modeli u všetkých členov, kto koľko chce nominovať, toľko nominuje, odmena prináleží každému, ale bola by adekvátne znížená, aby sme tú úsporu zákazu dosiahli. Predsa len milión eur sa nerodí každý deň v takej možnosti. Ale to je, hovorím, na diskusiu. A druhá možnosť je, je 6 000 tisíc okrskov, vydelíme ich tou sumou, ktorá vlastne je, priemerne si vymyslím 300 eur, a ten počet ľudí, ktorý tam príde, si vlastne tú sumu na okrskoch proste rozdelí, všetci rovným dielom, ktorí tam proste budú. Čo je veľmi príbuzné prvému modelu, len je to skôr rozdelené, že tam, kde vlastne príde menej, dostanú viac. Čiže to je teoretické. Tie dve možnosti vidím ako reálne. Asi ten paušál je taký zatiaľ možno všeobecne úzusový.

    Tuším, že v tejto časti zákona... Aha, ešte sme, bola tá debata o odsúdených. To v zákone nebolo, naozaj, predtým. Dostalo sa to do zákona pri pripomienkovom konaní cestou zásadnej pripomienky Generálnej prokuratúry, ktorá uplatnila výklad toho rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva. Ja som prístupný k tomu, ak 150-členný parlament sa v 155-ke rozhodne, že my ten výklad vidíme iba v úmyselných trestných činoch, že to teda nevidíme paušálne, toto obmedzenie, ale vidíme ho len v úmyselných trestných činoch, stanovíme počet rokov, ktorý považujeme za závažný, či to bude 5, 10, alebo akým spôsobom to rozhodneme, najmä násilné, samozrejme, a podvody. V tomto prípade si myslím, že vieme takisto v rámci procesu tridsiatich dní do druhého čítania urobiť úpravu, ktorá bude určite konsenzuálna.

    To si myslím, že k tomuto. Bolo tu viacej debát o tých obvodoch. Myslím si, že pokiaľ nezavedieme väčšinový systém alebo kombináciu s väčšinovým systémom, tak obvody naozaj riešia málo, skôr naopak, vtedy platia hlasy o tom, že poslanec naozaj zastupuje celé Slovensko. Nakoniec Slovensko nie je také veľké na to, aby každý poslanec mohol byť doma a v každom regióne. Kto už je v politike dlhšie a trošku sa tomu serióznejšie venuje, pozná veľmi podrobne každý región Slovenska, každú cestičku, ktorá tam vedie. Aspoň teda za tie roky naozaj to Slovensko aj mne tá politika umožnila spoznať absolútne. Pretože to, čo by, nerozumiem tomu, že toľko sa tu bazírovalo na geografickom rozdelení, ako keby to znamenalo automatické rovnítko s kvalitou. Že to, keď to bude geograficky rozdelené, takže to bude kvalitné. Ale ani od jedného z vás som nepočul, že poďme sa baviť, koľko právnikov má byť v parlamente, koľko lekárov má byť v parlamente, koľko učiteľov má byť v parlamente, koľko poľnohospodárov má byť v parlamente, koľko lesníkov, poľovníci sú skoro všetci, koľko má byť ktorých profesií, ktoré sú dôležité pre chod štátu, a, a, koľko menšín, teraz zakričal pán poslanec Bugár.

    Čiže otázka stojí, tu zhodou okolností chcem povedať, že tí, čo presadzujú viacmandátové obvody a častokrát sa na to vyho..., hovorí sa tomu akože "lex Mečiar", a čo Mečiar, to všetko zlé, no len tu potom je nespochybniteľná vec, že táto strana, alebo väčšia časť tejto strany, tejto snemovne

  • Vystupujúci sa prihovára opozičným poslancom.

  • od ´98. roku, desať rokov, čiže z 15-ch dve tretiny, vládla a kedykoľvek mala šancu 76-kou zmeniť jeden obvod na štyri. Prečože sa to nestalo, keď dneska chcete túto časť kritizovať?! Čiže všetci viete na pravicovej časti snemovne, že je to len vaša politická deklarácia, ktorú ste v koalícii nikdy neboli schopní presadiť, a boli ste tam desať rokov. A osobne si myslím, keď ma tak tie úvahy vedú, že v podstate, kto by bol naozaj svojím spôsobom znevýhodnený, a tá téma by sa tu objavila, sú určite tie politické strany, ktoré majú zastúpenie mimoriadne nerovnomerné v jednotlivých regiónoch. SMER to určite nie je. Ale keď sa pozrieš, pán poslanec, na seba hore dozadu, tak presne tá strana, čo sedí nad vašimi ramenami, je tá, ktorá napríklad má nerovnomerné rozloženie v rámci krajov. A takéto niečo si myslím, že by...

  • Hlasy z pléna.

  • Hej, hej, pán poslanec Hrušovský, len v Nitre to máte, v Nitre to máte vyvážené

  • Smiech v sále.

  • . To znamená, že tá diskusia... Potom samozrejme pripojilo sa SaS, čo mimochodom je celkom zaujímavé. Ja si pamätám minulé volebné obdobie, ako mali zakázané ísť na toaletu počas rokovania parlamentu a dneska by ste ich v tých laviciach hľadali márne, ktoréhokoľvek z nich. Čiže tá rezignácia, rezignácia na kvalitu vykonávania toho poslaneckého mandátu je u nich v tomto prípade 100-percentná.

    V každom prípade to, čo viackrát spomenul aj poslanec Sulík v súvislosti s jedným mandátovým obvodom, má v mnohých oblastiach veľké ratio. A najmä mnohí politici, a to je teraz, to by bolo veľmi zaujímavé, aj keď ste hovorili o tých Bratislavčanoch a nebratislavčanoch, lebo pri Bratislavčanoch treba hovoriť o tých, ktorí sa aj narodili, aj žijú v Bratislave, to sú vlastne originálni Bratislavčania. A mnohí politici, ktorí začali sa venovať politike – a jedným z nich je bezpochyby originálny Bratislavčan

  • Vystupujúci sa obracia dozadu.

  • do piateho kolena, jeden z mála, posledný žijúci – no tak aj vy, aj ja, ale teraz bez nadsádzky.

    Pán podpredseda parlamentu Figeľ je dobrým príkladom na tieto veci. Ak sa dobre pamätám, pochádza z Čaklova, z Vranova nad Topľou, bezpochyby tam väčšinu svojho progresívneho života prežil, aj keď bol ešte v europarlamente, myslím, stále mal trvalý pobyt tam, ale dneska aj vzhľadom na pracovné povinnosti zmenil bydlisko. A je teraz otázka, že či ho budeme teraz obviňovať, že zastupuje záujmy Bratislavy, alebo naďalej proste je verný tomu regiónu, z ktorého pochádza. Lebo to je v tomto parlamente z tých 30-ch percent, o ktorých hovoríte, minimálne dve tretiny majú tento pôvod. Majú iný pôvod.

    Čiže vieme a všetci viete veľmi dobre, že nevieme dať do zákona princíp trvalého pobytu a volebného obvodu. To nie je možné, to je v rozpore s ústavou, to nefunguje nikde v Európe takýmto spôsobom s výnimkou komunálnych volieb. To znamená, že aj tak umožňujete, aby v rôznych regiónoch kandidovali aj poslanci s bratislavským, a tým pádom by sa vám to isté mohlo stať, že ten počet Bratislavčanom by sa ale vôbec nezmenil, vôbec. Pretože tak ako mne je, samozrejme, osobitne bližší východ Slovenska alebo severovýchod Slovenska, tak samozrejme najčastejšie zo všetkých svojich ciest som pochopiteľne tam, aj keď môj pôvod, aj trvalý pobyt je inde. A v podstate predpokladajme, že pri nejakých tých počtoch a pri nejakej tej možnosti možno kandidovať, tak opätovne by sa niektorí poslanci kandidujúci aj v Prešove, v Košiciach, v Žiline s trvalým pobytom v Bratislave, opäť dostali do parlamentu a by ste nemohli nikto z nich obviňovať, že obhajujú záujmy Bratislavy. Je to také, osobitne pri týchto štyroch obvodoch, ak sa bavíme, bez väčšinového systému, čo je v pomernom systéme, sa z pohľadu skladby parlamentu nezmení vôbec nič, z pohľadu počtu ľudí, ktorí sú z Bratislavy a mimo Bratislavy. Pretože ten naozaj ich pôvod je podstatnejší alebo k regiónu, ku ktorému alebo do ktorého chodia najčastejšie. Čiže to je také veľmi diskutabilné.

    Osobne si myslím, že malo svoje dôvody, že ste aj vy desať rokov ten jeden obvod nezmenili. Je možné, že, nepamätám si úplne presne, aké boli motivácie HZDS to vtedy meniť, túto informáciu nemám, ale mnohé tie argumenty, ktoré zazneli smerom prečo má ten jeden obvod výhodu, sú samozrejme racionálne. Vtedy by sme mali šancu ísť do nižšieho počtu obvodov, o ktorých hovoril pán poslanec Kadúc, keď to budeme kombinovať s jednomandátovými obvodmi, keď to budeme kombinovať s väčšinovým systémom, samozrejme, ale pri väčšinovom systéme si viem predstaviť, čo by si SMER na adresu prispôsobovania zákona svojím momentálnym postavením v regiónoch vypočul. Faktom však zostáva, že to je jediné riešenie, ktoré považujeme, že zásadne meníme politický systém: 75 poslancov pomerný systém, 75 poslancov jednomandátové obvody. Máme zhruba presne toľko okresov, to nám zhruba sedí, lebo keď odpočítate niektoré bratislavské alebo košické, tak tým pádom vlastne dosiahnete zhruba toto číslo.

    Ale či toto je presne cesta, ktorú môžme teraz si dovoliť zmeniť, taký radikálny systém po 20-ch rokoch fungovania Slovenskej republiky, neviem si predstaviť, že je na toto priestor. Diskusiu môžme o tom rozpútať, ale mám vážne obavy. To je taká radikálna zmena. A tým pádom sa to musí automaticky presmerovať ku konštituovaniu vlády, akým spôsobom by vlastne bola konštituovaná. Pretože vo väčšine problémov pochopiteľne, vo väčšine krajín, ktoré majú senát, senát nie je ten, ktorý má jednomandátové obvody a je zastúpením regiónov, ktorý kreuje vládu, pochopiteľne. Senáty nekreujú vládu, lebo veľmi ťažko by sa tam niekedy, najmä pri väčšom vplyve nezávislých poslancov v takejto snemovni vôbec urobila vláda.

    Na druhej strane tu boli až extrémne názory, ktoré smerovali vlastne k deštrukcii vôbec samotného systému politických strán. No, môžem sa mýliť, ale pokiaľ viem, neexistuje štát, kde by fungoval iný systém s výnimkou nedemokratických a diktátorských režimov. Pochopiteľne, ťažko budeme hľadať politické strany v Saudskej Arábii. Ale to je zase kráľovstvo. Takže vedzme, že v absolutistických monarchiách a v nedemokratických režimoch to nejak tak nefunguje. Ale vo všetkých ostatných demokraciách zatiaľ, a naozaj, keď to čítal pán poslanec Viskupič, ten list Karla Čapka, naozaj mi pripadal veľmi súčasný. Veľmi súčasný. A je zjavné, že tieto výroky smerom k partokracii, smerom k zastúpeniu sú tu proste časté. A sú tu sto rokov, absolútne identicky, a v zásade si myslím, že od vyvinutia sa demokracie tieto narážky sú. Nakoniec aj v najstaršej demokracii v zásade strany fungujú a bez nich vlastne politika neexistuje. Je to vlastne medzistupeň v tom zastupovaní. Stopäťdesiat nezávislých poslancov by asi tento štát neuriadilo. Možno by malo strašne dobrej vôle, možno by malo strašne veľa dobrých nápadov, ale všetci, ktorí tu sedia dlhšie ako jedno funkčné obdobie, vedia veľmi dobre, a boli súčasťou niekedy aj vládnej moci, čo to znamená vlastne naozaj prijať rozhodnutia o smerovaní štátu, že to nie je jednoduché. A tam vlastne musia častokrát jednotlivé regionálne pohľady ísť bokom, keďže sa jedná o celé Slovensko. A to je, 150 nezávislých poslancov v parlamente, nevykreovateľná vláda, a už vôbec prijatie nejakého zákona je v podstate absurdné. Čiže to si myslím, že je otázka.

    Ďalší bod, ktorý bol taký veľmi intenzívny, a to je absolútny preferenčný hlas, alebo absolútne preferenčné hlasy. No, kto by bol vtedy predsedom vlády, kto by bol poverovaný? Ten, čo má najviac preferenčných hlasov? Skúste sa pozrieť do 12-ročnej histórie, kto to je. Myslím si, že sami si na tú otázku odpoviete, že toto opätovne nie je cesta vlastne v rámci tej súťaže, o ktorej sa tu bavíme, pretože tá výmena má nastávať. Niekde sú silné strany, niekde sú strany, ktoré sú menšie, ale je ich viac a majú nejaké spoločné platformy a iné metódy. Jednoducho 150 poslancov na divokej kandidátke z pohľadu takej, ako ju poznáme z vyšších územných celkov, to by bola gigantická plachta. Prosím?

  • Hlasy z pléna.

  • No bola tu diskusia o absolútnom preferenčnom hlase, ktorý znamená, že naprieč všetkým kandidátkam. Čiže ja...

  • Hlasy z pléna.

  • Prosím? No však to práve! Ja s tým súhlasím, ale hovorím, hovorím o názoroch, ktoré tu zazneli, aj keď ste tu niekedy neboli. Boli tu dva názory, ktoré hovorili o tom, že absolútny preferenčný hlas naprieč politickému spektru, čiže spoločná kandidátka 20-ch strán, presne jak vo VÚC, všetci kandidáti na jednom papieri a občan si vyberie 150 svojich poslancov, ako by chcel vidieť parlament. A tak by vlastne vznikol parlament. A tam som sa pýtal, že kto by bol vlastne poverený zostavením vlády? Či ten, čo má najviac hlasov, to bol ten odkaz, že teda sa pozrime do minulosti. Alebo teda, ako by sa to vlastne kreovalo, kde by tam vlastne vznikal, vlastne vládna moc? Pre mňa je to nepredstaviteľné, lebo bez toho, aby sme upravili ústavu v tejto časti, sa nemôžeme, samozrejme, hýbať. Ako to je asi, to je vec, ktorú som videl ako problémovo.

    Ale opätovne sme sa dostali do niečoho, čo ten zákon nemal ambíciu meniť. Nemal. Tento zákon nemal ambíciu meniť volebný systém. Nemal. A jeho ľubovoľná zmena by znamenala nedohodu. Ja si, už sme to tu videli, že na mnohé ustanovenia tie názory boli rôzne. K tým dvom, čo som vnímal ako najcitlivejšie a ktoré ste tu viacerí spomínali, si myslím, že máme riešenia, v druhom čítaní ich adekvátne napravíme. V ostatnom tú diskusiu môžme viesť. Nakoniec nemusí to byť jediná novela volebných zákonov v tomto období. Ak naberieme takú odvahu, že poďme zmeniť volebný systém na Slovensku, a myslieť si, že sa to dá, ja si neviem predstaviť, že by mohla byť možná vôbec taká konsenzuálna dohoda, že by zahlasovalo za takýto volebný zákon 150 poslancov. To je asi teda dosť naivné si myslieť, že je to možné urobiť, lebo jediný pán poslanec aj vystúpil v tej súvislosti, že mám tu osobný záujem na tomto zákone, a teda vlastne všetci sme v konflikte záujmov v prípade tohto zákona.

    Ďakujem pekne za diskusiu.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o volebnej kampani a zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 660. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 634.

    Pán podpredseda vlády, prosím, ujmite sa slova a odôvodnite tento vládny návrh zákona.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja som v podstate v úvode spomínal, pri úvodnom slove, úvodné slovo k obidvom zákonom. Tu sa ešte vrátim a ešte raz zvýrazním ten fakt, že to, čo stojí pred nami v najbližších dňoch, je postaviť pred parlament orgán, stálu komisiu, nazvem to pracovným názvom, ktorá bude mať na starosti výkon volebného práva, teda ako volebná komisia. Bude mať na starosti kontrolu volebnej kampane a jej priebehu a jej financovania a financovanie politických strán. To je záväzok, ku ktorému sa zaviazali všetky politické strany, a práve preto, že má dohľad nad všetkými troma, pretože delenie týchto kontrolných vecí by vlastne vytvorilo len tri rôzne orgány. Takže to je zbytočné. Z pohľadu efektivity je jednoduchšie zhodnúť sa na jednom type fungovania, a to by malo vlastne kontrolovať.

    Kto bude nominantom v tejto komisii je presne na zváženie. Tam dopredu vlastne ísť nevieme. Vieme vychádzať len z tých politických síl, ktoré sú momentálne funkčné po posledných voľbách. Tam tá skutočnosť, ktorá sa dá odstrániť v prvom zákone v prípade tej trojpercentnej hranice na platených členov komisií, sa tu asi odstrániť dá veľmi ťažko. A je dosť nepredstaviteľné, že by v takejto komisii nesedeli zástupcovia politických strán. Ľubovoľná kreácia tejto komisie, asi naj-, naj-, by som povedal, nezávislejšia pôda je parlament. Vláda je už užší orgán. Kombinácia menovania vláda – parlament – prezident, dá sa nad tým uvažovať, ale je to jedna z možností. Doplnenie tej komisie o stálych členov, šéfa NKÚ, generálneho prokurátora a šéfa Štatistického úradu, poprípade mimovládnych organizácií, tak isto. Ale je podstatné, aby tam boli takí členovia, ktorí sú schopní vždy objektívne informovať, pre prípad, aby nedošlo nikdy k nejakému ututlávaniu, aby tá informácia proste prebehla.

    To je napríklad dôvod, a ja to poviem na príklade, prečo je som veľkým priaznivcom výboru Národnej rady, pretože možno sa sťažujete častokrát, že niektoré výbory Národnej rady nedokážu byť efektívne vo vyšetrovaní alebo v riešení trestných činov, ale v pomenovaní problému, ktorý vznikol, a dostania jednotlivej kauzy pod verejný tlak sú mimoriadne efektívne. A ja, keď sa riešila poslanecká imunita, som zastával názor, že má byť dôsledná, že poslanecká imunita nemala chrániť poslancov, ale to si tu nedal nikto vysvetliť, nemá poslancov chrániť, že by mali byť beztrestní v prípade priestupkov, ale to ustanovenie, ktoré tam bolo, to nebola imunita, ktorá bola v priestupkovom zákone, ale imunita v tom smere, že nemá to riešiť policajný orgán. Nemá výkonná moc riešiť priestupky moci zákonodarnej. A originál to malo byť tak, že po spísaní a zadokumentovaní priestupku mal priestupok odísť do výboru Národnej rady a tam sa to pod verejnou kontrolou malo prerokovať. A chcem vidieť, koľko odpustených pokút alebo koľko malých pokút by bolo zadaných? Dokonca si myslím, že mnoho poslancov by prehováralo policajtov, aby to mohli zaplatiť na mieste, aby neboli vystavení verejnému pranieru o tom, že porušujú. Čiže ja si myslím, že to ustanovenie, ktoré bolo v priestupkovom zákone, bolo správne, len sa nevykonávalo správne. Malo to byť, že áno, porušíš zákon, my ťa nepokutujeme, lebo my sme výkonná moc. Nemáme to robiť. Toto tu nemá byť. Ale musíme informovať tvoj orgán, ktorý teba pokutuje, a tým je výbor Národnej rady pre imunitu, mandátový a imunitný výbor

  • Názov vyslovený súbežne s predsedajúcou schôdzi.

  • , pardon. Ďakujem pekne. Ďakujem, už som dlho mimo parlamentu, zabudol som.

  • Vyslovené s pobavením.

  • No a toto mám na mysli a toto mám presne na mysli aj v prípade komisie, že všetky veci, ktoré sa budú prejednávať v komisii, nemajú ostať tiché, ak je to nejaký naozaj skutočný problém. Či to bude podoba parlamentného výboru, alebo to bude osobitná komisia, ktorá bude mať v niektorom zo štátnych orgánov zabezpečenú logistiku, lebo to musí byť profesionálny orgán, zaplatený, v tomto prípade nemôžeme pozerať úplne na náklady, tak to je vec, ktorá je samozrejme prirodzená. Ale jej forma, či to bude osobitne stáť mimo, alebo v tom budú členovia, dokonca členovia zákonodarného zboru, teda poslanci za jednotlivé politické strany, to je téma. To je to, čo by som chcel v najbližších 30-ch dní urobili. Pretože mali sme tie diskusie aj s mimovládnymi organizáciami a nevedeli sme sa zhodnúť na najlepšej forme. Ale jedna vec je jasná, že musíme takúto komisiu vykreovať. Nemáme k dispozícii 12 osobností, ktorým všetci dôverujú, a máme istotu, že žiadna strana, žiadna, nie vládna, nie opozičná, neuniknú v prípade, že porušia pravidlo. Takúto sieť ľudí, ktorí, by sme boli si všetci istí, na ktorých by sme sa zhodli, je asi problém.

    Jediné, čo som vedel, že je osoba, na ktorej sa zhodneme, na predsedovi tejto komisie. O tej nepochybujem. To už máme vybraté vlastne a myslím, že všetci s ňou budete súhlasiť. Pretože každý veľmi ju veľmi dobre poznáte. Podľa mňa jediný človek, ktorý sa voľbám venuje dlhodobo a nikto ho nikdy nespochybnil doteraz, bola pani Škultétyová, ktorú poznajú všetci dôverne, a nikdy žiadnej strane neprihrávala, čo si pamätáme za 20 rokov. Aj keď už teraz si vybrala voľno z práce na ministerstve vnútra, ale túto funkciu, si myslím, že by asi nikto nepochyboval, keby takýto človek zastával, že vlastne nebude asi naklonený nikomu a že by už dôverne ostali verní tomu...

  • Hlas z pléna.

  • No, Dušan Šveda, no, Dušan, je na druhom mieste, sedí hore na balkóne. Určite sa ti poďakuje, pán poslanec Hrušovský. Má v ruke paradajku. Nie, to bola sranda

  • Vystupujúci sa s pobavením pozerá na balkón.

  • .

    Čiže to si myslím, že nemáme málo času na to, aby sme doladili, lebo to je naozaj vec, na ktorej si tu musíme povedať, ako to má vyzerať. Každý viete, čo asi chcete a očakávate od toho orgánu. Predpokladám, že by sme sa mohli niekedy buď tento týždeň vo štvrtok poobede, alebo v piatok aspoň na chvíľu stretnúť a otvoriť si pár prvých tém aj tohto zákona. Nechcem ďalej zachádzať. V diskusii ste už vlastne povedali všetko. Čiže predpokladám, že zopár poznámok, ak bude treba, tak ešte si niečo overíme. Ale toto je najpodstatnejšia zmena, ktorá sa týka podľa mňa aj tohto zákona. Ostatné sú už, by som povedal, riešiteľné, alebo menej dôležité.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Stanislavovi Kubánkovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené podľa § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Zároveň navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky za klub SDKÚ - DS pani poslankyňa Žitňanská, za klub MOST - HÍD pán poslanec Gál, za KDH pán poslanec Abrhan, za OĽaNO pán poslanec Igor Matovič. Ďalej písomne prihlásení do rozpravy sú Igor Hraško, pán poslanec Hlina, pán poslanec Kadúc, pán poslanec Huba, pán poslanec Zajac a pán poslanec Lipšic.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Žitňanská z klubu SDKÚ-DS, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ja mám pocit, že sa mi sníva, lebo je to tu taká trošku absurdná situácia. Celkom príjemná nálada, žoviálny, žartujúci pán minister nám tu všetkým v prvom čítaní k tomuto zákonu predložil vlastne niečo, čo neexistuje. Lebo ste vlastne to úvodné slovo venovali tomu, jak teda navrhujete, aby vyzerala tá nezávislá kontrolná inštitúcia, ktorá neexistuje v tom papieri. Pretože v tom papieri, čo ste nám doniesli ako pracovný návrh, ako ste to označili, ako ste to označili ako pracovný návrh zákonov, volebných, tak tam existuje len ministerstvo financií a ministerstvo vnútra.

    Preto ja sa musím vrátiť k tomu, čo som hovorila v rámci rozpravy k predchádzajúcemu návrhu zákona, a síce rovno dať návrh v zmysle rokovacieho poriadku, aby snemovňa odsúhlasila, že tento návrh vráti vláde na dopracovanie, pretože sme sa o ňom nerozprávali spôsobom, ako ste sľúbili vo svojom programovom vyhlásení vlády, a spôsobom, ako si volebné kódexy zaslúžia.

    Toto nie je nejaká malá novielka, toto sú dva nové zákony, ktoré naozaj po tých 15-ch rokoch prichádzajú do parlamentu. A nie sú to žiadne bezvýznamné zákony. Sú to vážne zákony, pretože upravujú pravidlá politickej súťaže a v konečnom dôsledku to znamená aj to, ako bude vyzerať zastúpenie občanov na všetkých úrovniach zastupiteľstiev, či ide o parlament, regionálne zastupiteľstvo alebo mestské zastupiteľstvo, nehovoriac už o prezidentských voľbách. A ja nemôžem súhlasiť s tým, že fajn, však máme na to 30 dní, ako povedal pán poslanec Martvoň, a pritom tu diskutujeme dva dni o strašne vážnych veciach. Osem volebných obvodov alebo jeden volebný obvod? A či má osem volebných obvodov zmysel, keď neprechádzame na väčšinový systém. A komu by ublížil a komu by pomohol prípadný väčšinový systém? Posilniť váhu preferenčného hlasu? Neposilniť váhu preferenčného hlasu? To sú strašne vážne veci. Nerozprávali sme sa o nich. Vy máte v programovom vyhlásení vlády, že na túto tému otvoríte diskusiu. Ale to nie je diskusia na 30 dní medzi prvým a druhým čítaním.

    Medzi prvým a druhým čítaním môžme opravovať hlúposti, ktoré sú v tých zákonoch, lebo tam sú aj hlúposti. Tam sú napríklad aj také veci, ak to v pripomienkovom konaní nevymizlo, ale nevymizlo, pokiaľ viem, že keď máme členské základne, niektoré politické strany aj máme členské základne a sú medzi nimi napríklad aj dôchodcovia., a neviem ako vy, ale u nás je členské 10 eur. A vy po nás chcete, aby títo dôchodcovia tých 10 eur platili bezhotovostne našim stranám. Tam sú aj také veci. A to je podľa mňa na, medzi prvým, druhým čítaním vo výbore, že sa dohodneme, že hranica pre členské a dar na bezhotovostný, bude, ja neviem, 100 eur alebo 50 eur, ale že naozaj nebudeme sekírovať a necháme tých dôchodcov platiť to členské na tej schôdzi, keď prídu v marci na zhromaždenie členov. To je na opravovanie v parlamente vo volebných kódexoch. Ale nie to, že tu sa vedie prvýkrát solídna diskusia o tom, že či zmeníme volebný systém, alebo nezmeníme. A možno keby bola vôľa, tak tých 8 obvodov aj urobíme, keď urobíme dostatočný mediálny tlak, celá opozícia, tak možno ich aj urobíme, len tak medzi prvým, druhým čítaním.

    Ako to je, to je proste neuveriteľné pre mňa. To je absurdné! A celkom akože príjemná atmosféra, zábavka, novinári sa bavia. Považujem to za neprístojné váhe týchto zákonov takýmto spôsobom sa o nich rozprávať tu v parlamente. A dovolím si opakovane tvrdiť, to plytké politikum, ako ste to nazvali, že samozrejme, že ste predložili návrhy zákonov, ktoré vyhovujú vládnym stranám, tentokrát strane SMER.

  • Hlas predkladateľa.

  • Vládnym, ja tvrdím, vládnym. Tí, ktorí v daný moment sú vo vláde, dnes ste to vy. A dovolím si tvrdiť, pretože matematika nepustí, že z tejto snemovne po treťom čítaní nevyjde jeden alebo druhý volebný zákon taký, ktorý by nevyhovoval strane SMER alebo jej zhoršoval pozíciu. Proste matematika nepustí, to je proste tak. Takže toto plytké politikum v tomto prípade aj platí, zase si nebudeme tu klamať medzi sebou.

    Navrhujem vrátiť späť tento zákon. Diskutovať o ňom a potom, keď sa dohodneme na zásadných veciach, na ktorých sa zjavne vieme dohodnúť, lebo evidentne na tom kontrolnom orgáne sa budeme vedieť dohodnúť, potom ich znovu priniesť do parlamentu.

    Moja ďalšia výhrada, ktorú musím povedať, takéhoto všeobecného charakteru, a zase reagujem aj na tú diskusiu, ktorá tu prebehla, zásadne nesúhlasím s tým, aby sa tento zákon aj predchádzajúci zákon vzťahovali na nadchádzajúce prezidentské voľby a eurovoľby. Nemôžeme meniť zákony, volebné zákony takto tesne pred voľbami. Ja poznám váš argument, pán minister vnútra, viem, že mi poviete, že tri roky neboli žiadne voľby, Radičovej vláda nestihla priniesť volebné kódexy do parlamentu a čo teraz, však stále budú jedny voľby za druhými. Ale veď tu máme krásne riešenie! Môžme sa, za prvé, dohodnúť, že tie volebné kódexy, ktoré teraz prijmeme, budú platiť až od parlamentných volieb.

    Keď prevalcujete a nebudete chcieť ten zákon vrátiť späť a budete trvať na tom, aby bol účinný od 1. januára, aj tam je krásne riešenie. Pán doktor Šveda vám ho určite napíše, a síce, aby tam prišlo jedno prechodné ustanovenie, ktoré jednoducho povie áno, zákon je účinný od 1. januára, ale nevzťahuje sa na prezidentské voľby a eurovoľby v roku 2014. A dobre, budiš, na tie komunálne, všetci budú mať 10 mesiacov na to, aby sa pripravili na tieto komunálne voľby. Je to tak strašne dôležité, aby už v týchto prezidentských voľbách platili finančné limity? Alebo čo je tak dôležité na tých zmenách, ktoré sa dotýkajú prezidentskej kampane, že proste musí to byť od 1. januára účinné a musia sa tieto zákony vzťahovať už na prezidentskú kampaň?! No nenapadá ma nič iné, ako, nenapadá ma nič iné, ako to, aby to boli práce tie finančné limity, a možno práve to, že zakazujete kampaňovať tretím osobám, občianskej spoločnosti. Možno to vám najviac vadí. Ja neviem, čoho sa bojíte v tej prezidentskej kampani, ale považujem za neprijateľné a podporu SDKÚ - DS nedostane, pokiaľ proste naozaj tieto zákony sa budú vzťahovať už na tieto voľby, ktoré budú za pár mesiacov, lebo to proste nie je jednoducho fér.

    Už som spomínala tú kampaň tretích osôb. Aj o tom sme už diskutovali a my dvaja sme o tom diskutovali spolu aj v televízii, aj potom v ďalšej debate. Ten argument, ktorý máte na obmedzenie podľa mojej mienky ústavného práva, keď zavádzame limity, tak potom by sme nedokázali ukontrolovať, že či naozaj tie limity boli dodržané, keď budú môcť kampaňovať aj tretie osoby, akékoľvek združenie, ktoré bude možno financované politickou stranou alebo niekým, kto stojí za ňou. To je inak dôsledok toho, ktorou cestou ste sa vybrali, že ste sa proste vydali cestou zákazov, a potom to vyžaduje ďalšie reštrikcie. Ale okrem toho, že aj podľa mojej mienky je to protiústavný zásah, tak to má šialené dopady. V situácii, keď tu máme takú vysokú nedôveru v politický systém, pomerne nízku občiansku angažovanosť, v tejto situácii mi proste, ešte v momentoch, keď ľudia žijú politikou, zakazujeme občianskej spoločnosti, aby možno sa aktívne zapojila do verejného života. Áno, možno aj kampaňou alebo antikampaňou. V istých situáciách to môže by nebezpečné. Ako môžeme si predstaviť rôzne situácie. Viem si predstaviť situáciu, že naozaj bude silnieť a rásť nejaká nová extrémistická politická sila, voči ktorej sa proste, sa zdvihne vlna odporu, napríklad v občianskej spoločnosti, a keďže bude kampaň, my budeme mať finančné limity a občianska spoločnosť nebude môcť ísť do antikampane napríklad nejakej extrémistickej sily. Však to má aj iné dôsledky, takéto obmedzenia! A je to tu, plesk, a máme na 30 dní, jak povedal pán poslanec Martvoň.

    Rovnako s tými finančnými limitmi, tak ako sú zadefinované, mám extrémny problém, proste, a najmä s ich kontrolou, samozrejme, a najmä, keď si zoberieme aj tie ustanovenia, ktoré hovoria, že aj to, čo sa udeje na prezentáciu kandidáta pred volebnou kampaňou, sa zahŕňa do týchto volebných, do týchto limitov, ktoré stanovuje zákon. Zoberme si situáciu, že tento zákon tak, ako ste ho predložili, pán minister, platí už dnes. Dnes, keď chodíte po Bratislave, ktorí chodíte po Bratislave, tak vidíte bilbordy napríklad Daniela Krajcera, ktorý kandiduje, alebo chystá sa kandidovať na župana. Jasne sa hlási k tomu, že kandiduje za župana. Sú to asi bilbordy pred volebnou kampaňou. Podľa tohto zákona, jak je navrhnutý, rátali by sa do limitu výdavkov na volebnú kampaň. Ale potom stretnete napríklad aj také bilbordy, že nejaká spisovateľka Monika Beňová vydala knihu Intímna spoveď. Tak sa pýtam, toto napríklad podľa týchto vašich zákonov sa zaráta do tej volebnej kampane? Alebo nezaráta? Alebo začneme všetci písať intímne spovede? Alebo ako to vyriešime? Ja vám garantujem, tak ako každý zákon

  • Hlas predkladateľa.

  • Hlas predkladateľa.

  • , no toto sa nezarátava, takže je to v poriadku?

  • Hlas predkladateľa.

  • Prerušenia vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Pán minister, pani poslankyňa, nediskutujte!

    Pani poslankyňa, nech sa páči.

    Žitňanská Lucia, poslankyňa NR SR

    No fantastické! Kandidát sa rozhodne, čo si zaráta, a podľa vášho návrhu minister financií Kažimír ho skontroluje, lebo ešte stále sme v tom móde, že minister Kažimír to bude kontrolovať. Som rada, že sme sa dostali do situácie, že zjavne je už aj pre ministra vnútra Kaliňáka samozrejmosťou, že asi budeme musieť tú kontrolu volieb delegovať na nejaký nezávislý kontrolný orgán. A vidím, že ten návrh, ktorý tu predniesol takým neformálnym spôsobom, má aj nejaké zdravé ratio a je o čom diskutovať, veľmi pekne prosím, nie medzi prvým a druhým čítaním. Lebo keď zameníme len to, že všade namiesto minister vnútra a minister financií bude táto volebná komisia, už to donesie pozmeňovák, ktorý bude rovnako dlhý ako tie zákony, ktoré tu máme. A ešte sme neodstránili žiadne z tých drobných hlúpostí, ktoré odstrániť budeme musieť.

    Preto musím trvať na tom, aby tento návrh sme vrátili späť vláde na opätovné na prepracovanie.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne sú faktické poznámky, a to dve.

    Nech sa páči, Anton Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, no v prvom rade chcem zdôrazniť jednu vec. Tento návrh zákona ako taký zahŕňa odporúčania skupiny štátov proti korupcii, teda aj Grékov. Práve tieto odporúčania poukazovali na viaceré nedostatky súčasnej právnej úpravy na Slovensku a práve tento návrh zákona to rieši.

    Zároveň tento zákon, ak dovolím si uviesť, rozlišuje kontrolu volebnej kampane a kontrolu financovania politických strán. Samozrejme ten orgán ako taký, tam nie je priamo uvedený, ale v zákone v čl. II v bode 21 spomína sa, že kontrolu financovania politických strán vykonáva NR SR alebo ňou poverený orgán.

    Čo sa týka vašej poznámky, že v podstate nebude umožnené občianskej spoločnosti robiť politickú kampaň. No tu sa chcem spýtať, však do občianskej spoločnosti patrí aj cirkev. A keď cirkev robí politiku, každý to kritizuje. Tak chceme, aby tá občianska spoločnosť alebo tretí sektor bol nezávislý, alebo aby bol závislý na určitých politických stranách a potom im pomáhal s politickou kampaňou? Čiže tu znie moja otázka, že ako si to potom predstavujete?

    Samozrejme, skritizovali ste tu písanie knihy Moniky Beňovej. No myslím si, že je to práve niečo

  • Smiech v sále.

  • , čo občania potrebujú, keď niekto prichádza s takýmito nápadmi. Však nebol to práve váš pán Dzurinda, ktorý napísal prvý knihu a chodil s ňou po celom Slovensku?! Však on začal prvý písať knihy! A vtedy to problém nebol? Čiže čo teraz budeme kritizovať všetkých politikov, čo pôjdu do domovov dôchodcov počas volebnej kampane, alebo keď ešte nezačala volebná kampaň, pomôcť ľuďom? Čiže je na každom politikovi, ako chce pomôcť ľuďom a aký spôsob sebaprezentácie samozrejme ukáže. Ale pokiaľ niekto napíše nejakú knihu, tak myslím si, že to nie je dôvod na kritiku, ale skôr aj na pochvalu, na rozdiel od toho, čo tu bolo povedané.

    Čiže toľko z mojej strany, ja tento návrh zákona podporím.

  • S ďalšou faktickou Magdaléna Vášáryová.

  • Ďakujem. No veď by ste sa pokúsili to neschváliť, to by ste videli, čo by sa stalo.

  • Reakcia na hlas v sále.

  • Ale ja chcem hovoriť, ja sa chcem vrátiť k debate, ktorú tu otvorila pani bývalá ministerka, a to je postoj k občianskej spoločnosti. Teraz sme to počuli. Čo majú byť nezávislí? Alebo závislí? Alebo čo? Viete vy vôbec, čo to znamená občan, občianska spoločnosť? Pracovali ste niekedy skutočne v nejakej občianskej spoločnosti, v nejakej "endžiovke"? Máte nejaké skúsenosti z toho? Vy viete, čo všetko občianska spoločnosť tu zmenila?! Že vy tu môžete sedieť a môžete si hovoriť, čo chcete? Pani ministerka tu môže slobodne vystupovať?

    To si myslíte, že to urobili len štyria politici? To urobil tlak občianskej spoločnosti. Tlak občianskej spoločnosti proti Mečiarovmu režimu v roku 1998. My by sme neboli v Európskej únii a neboli by sme v NATO a boli by sme dnes v situácii Bieloruska! Pozrite sa, čo sa tam deje teraz?!

    Čiže uvedomte si! Ja tomu rozumiem, mladí komunisti a postkomunisti majú problém s chápaním občianskej spoločnosti, ale akýkoľvek útok, a Mečiar ho robil tiež na občiansku spoločnosť, akýkoľvek útok proti občianskej spoločnosti je cestou do pekla. A to je jedno, táto ústava v tomto štáte garantuje rovnaké postavenie pre každého občana, aby povedal svoju mienku, a akékoľvek kádrovanie, že či môže občianska spoločnosť, alebo nie, je naozaj protiústavné.

  • S reakciou na faktické poznámky, nech sa páči, Lucia Žitňanská.

  • Napísala som už zopár kníh a teraz viem, že ich mám písať pred voľbami, aby som ich mohla mať na bilbordoch. Tak naučila som sa niečo v tejto diskusii. Ale to, čo považujem naozaj za dôležité, je to, o tom hovorila aj Magda Vášáryová, a síce po tom, čo tu naozaj zažívame absolútnu nedôveru spoločnosti občanov voči politickým stranám, odpoveď vládnej strany SMER z parlamentu je, akonáhle sa budú blížiť nejaké voľby, občania budete musieť držať pusy. Však si uvedomme, čo robíme!

    Ďakujem.

  • Ďalším vystupujúcim v rozprave podľa poradia je Gábor Gál za klub stany MOST – HÍD.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán podpredseda vlády, pán minister vnútra, vážené kolegyne, vážení kolegovia, keď som v lete uprostred dovoleniek dostal avízo, že v medzirezortnom pripomienkovom konaní sú dva návrhy zákonov, jeden o volebnej kampani, ktorú teraz prerokúvame, a ešte aj zákon o podmienkach výkonu volebného práva, ktorý bol predchádzajúci bod, no, už som tušil, že niečo, niečo tu bude asi smrdieť, niečo tu bude také, hm, šalamúnske, zas také smerácke. A ani som sa nemýlil.

    Predložiť v takom v nevhodnom čase takéto obšírne veľmi dôležité návrhy zákonov, nepovažujem za férové, ani nepovažujem za, za morálne, lebo každý, to bolo uprostred, to bol stred júla, väčšina, väčšina ľudí vtedy bude už pobalená alebo sa balí už, alebo je niekde na odpočinku. Aj ten krátky čas na medzirezortné pripomienkové konanie, bolo dosť krátke.

    Keď som začínal naštudovávať tie materiály, v prvom rade ma napadlo to, čo možno aj troška bude smrdieť z mojich úst, ale neviem sa zbaviť toho pocitu, že ministerstvo veľmi rýchlo potrebovalo niečo predložiť, lebo sme avizovali, že strana MOST – HÍD predloží do parlamentu na septembrovú schôdzu návrh zákona o financovaní politických strán, ktorý v sebe zahŕňa aj podmienky na stransparentnenie volebnej kampane. No tej myšlienky sa neviem zbaviť. Ale nebavme sa o tom, pán minister, budeme sa, dúfam, že sa budeme baviť po tom, keď tento návrh zákona vám parlament na základe návrhu pane poslankyne Žitňanskej vráti na dopracovanie a budeme mať dostatok času a kľudu, aby sme vylepšili tento náš, váš návrh. A aby som avizoval aj tú našu dobrú vôľu tu a teraz, hneď na začiatku môjho príspevku, my sme ochotní stiahnuť náš návrh o financovaní politických strán, sme ochotní to stiahnuť. Nám nejde o to, že kto to predložil. Však pred pár mesiacmi tuná tento parlament neschválili návrh zákona, ktorým by sme zaviedli povinné prilby pre deti na lyžiarskych svahoch. A vidím, že už sa tu niečo rysuje, ale v poriadku, my si z toho ťažkú hlavu nerobíme, ale aby ten výsledok stál za to.

    Ja som nevystúpil naschvál k návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva, lebo to je skôr taká technická norma. Ale tá predošlá diskusia sa dosť dotkla aj tohto návrhu. Máme pripomienky aj k tomu návrhu. Ale dúfam, že bude dostatok času a priestoru, aby sme aj ten predchádzajú bod a ten návrh vylepšili.

    Pán minister, vy ste hovorili už pri tom zákone o podmienkach výkonu volebného práva, že to je pracovná, alebo pracovná verzia? Technická verzia. Dobre, som veľmi rád, lebo zákon v takomto tvare v takejto forme, no, preboha živého, nemôže prejsť. Pani poslankyňa Žitňanská zvolila určitú rétoriku, že sú tam hlúposti. Ja som pôvodne chcel povedať, že s trošku vyššou frekvenciou sa tam vyskytujú chyby. Ale, preboha živého, sú tam absolútne absurdnosti! Chvalabohu, medzirezortné pripomienkové konanie niektoré tieto veci vyňalo, vyňalo tie najlepšie také kúsky, ktoré ma fakt na tej dovolenke pobavili a rád som sa k nim vracal, že fakt toto tam bolo napísané?! Že kto to písal? Pán poslanec Martvoň hovoril, že boli to samí odborníci. Ja nikoho odbornosť ako nechcem, ako tuto diskutovať, že akí to boli odborníci, dobre. Okej, odborníci, vítam vás! Ale je tu pán doktor Šveda

  • Vystupujúci sa pozerá na balkón.

  • , ktorého ako uznávam ako odborníka, ale, ale...

  • Hlas predkladateľa.

  • Ale nie, pozor, pán minister, pán podpredseda vlády, tam to je vidieť, že ako to bolo rýchlo šité! Že áno, pri technickej norme, keď píšem ten zákon, a to prečešem, bár aj nám sa stáva dosť často, že až odbor legislatívy príde na nejaké nedostatky, na nejaké otázne veci, a, ba, niekedy sa stane, že tam máme úplnú hlúposť. Stáva sa to, bohužiaľ, ale preto tie návrhy zákony prečesávame a dáme dostatok času na to, aby tie zákony dozreli.

    Dlhá diskusia. Tie štyri mesiace nestačili na to, a nebudú ani stačiť teraz. A teraz sa, a vraciam sa k tomu, že sa stále neviem zbaviť toho pocitu, druhého môjho pocitu, že niekto sa bojí. Ale strašne sa bojí. Ja nechápem prečo. A bojí sa práve nezávislých kandidátov v najbližších voľbách, ktoré budú, ktoré máme na krku. Prečo potom tak rýchlo, prečo tak narýchlo, prečo to, tá zvýšená chybová frekvencia?! Áno, áno, ja som ten záväzok, čo som podpísal pred voľbami, ja som si to dal a máme to na tejto schôdzi.

  • Hlas predkladateľa.

  • Nebuďte nervózny, pán minister! Takže mne sa to zdá, z toho celého návrhu, že je to o tom, aby nezávislí kandidáti v prezidentských voľbách boli ukrátení. Pán minister, možnože sa mýlim

  • Hlas predkladateľa: Určite sa mýlite.

  • . Možnože sa mýlim, opakujem, ale z toho návrhu proste nielen mne, ale aj ostatným kolegom opozície to vyráža, vyráža to z toho.

    Tak prvé, čo by sme mali spraviť, to už pani poslankyňa povedala, účinnosť by sme, to bude musieť byť prvá veta, čo napravíme účinnosť zákona. Podľa tohto návrhu budú nezávislí kandidáti absolútne vyšachovaní. Slobodná politická súťaž bude tak skrivená v prospech politických strán, v prospech politických kandidátov, že sa to javí až ako absolútne nedemokratické.

    Ten záväzok bol aj, pán minister, o tom, že vy ste sa o tom zmienili, tak vás chytím za slovo, že upravíme nielen financovanie volebnej kampane, ale upravíme aj financie, financovanie politických strán ako takých. Sú tam nejaké v záverečných ustanoveniach alebo v druhom alebo v treťom článku nejaké tie pokusy, ale toto nám tento zákon v stransparentňovaní, v strasparentnení financovania politických strán nepomôže, lebo zachytíme časť politickej, politického marketingu, ale nezachytávame financovanie politických strán a hlavne kontrolu. Ten nezávislý kontrolný orgán, či parlamentný, či mimoparlamentný, tu nie je. To už nie je novodobá diskusia, že kto by to mal kontrolovať, politické strany. Bavili sme sa o nejakom, profesionálnej volebnej komisii, ktorá bude mať platených členov. Bavili sme sa o tom, že ako to kreovať. Ale bavili sme sa o tom, že možno by to malo byť NKÚ. Predsa len šéf NKÚ je volený na sedem rokov, áno, je volený parlamentom, ale na sedem rokov, presahuje to jedno volebné obdobie. My sme vsadili na to. Ale čo ste navrhli vy? Kontrola cez ministerstvo financií, sčasti cez ministerstvo vnútra, a túto kontrolu ministerstvo financií môže delegovať na okresný, okresné úrady. Hádam nie? Aby kontrolu financovania politických strán, hlavne ako podľa tohto, kontrolu financovania volebnej kampane, čistotu volebnej kampane, aby kontroloval okresný úrad?! Jaja-jaja-jaj!

    Ale aby som nebol len taký negativista, pán minister, veľmi, veľmi pozitívne vnímam definíciu volebnej kampane, ktorá je lepšia, akú sme zvolili my, a oveľa lepšia, ako je v dnes platnom zákone, transparentný účet a do istej miery aj priestupok a priestupky za handlovanie s hlasovacími lístkami.

    Ale je tu rad takých vecí, a rád ich pripomeniem už teraz v prvom čítaní, ktoré nemožno opomenúť, nakoľko tu hovoríme, že tu nebude stačiť mesiac na to, aby sme tento zákon vedeli prijať takým všeobecným konsenzom, po ktorom voláte aj vy. Nič horšie pre demokratický právny štát nemôže byť, ak volebné zákony sú prijímaté, prijaté síce parlamentnou väčšinou, ale predsa len politickým diktátom jednej vládnucej strany.

    Keď začnem len od začiatku, to volebné moratórium 48 hodín pred voľbami. No, bude to kontrolovať okresný úrad alebo ministerstvo financií. Na aký podnet? - to mi nedošlo. Ako budeme mať možnosť kontrolovať my, občania, že tá politická strana, ktorá porušila volebné moratórium, či aj adekvátne bola potrestaná? Aké boli skutkové okolnosti? To bude všetko pod rúškom tajomstva niekde na úradoch. Ale tam sa potrebujeme dostať. Ale ako sa tam dostaneme, že keď nemáme zadefinované, čo to je vlastne volebné moratórium? Čo to je, že nemôžete kampaňovať 48 hodín pred voľbami? Sociálne siete? Facebook? Twitter? Tam už nemôžem napísať svoje osobné myšlienky? Ako nebudú môcť zverejňovať ani vášho pána premiéra v správach? Avšak on bude kandidovať na čele jednej politickej strany! Nebudú môcť robiť médiá.

  • Reakcia predkladateľa.

  • No áno, mali sme moratórium. Aj videl som pána Vladimíra Mečiara s pánom nemenovaným redaktorom: hm, nepustili ma voliť. Na druhý deň sa nahrnulo toľko voličov HZDS, že, že otočilo

  • Výkrik z pléna.

  • , otočilo to volebný výsledok. Ale však ja si viem predstaviť aj to, že niekto už na obed bude vyplakávať, že toto a toto sa stalo.

    Není tu pán poslanec Lipšic, bola taká sranda pred voľbami, bohužiaľ, veľmi smutná, my tam máme starostu v Krásnohorskom Podhradí, že ako dobre padlo, že horel ten kaštieľ. No, bohužiaľ, také smutné vtipy boli na facebooku. No ale takejto situácii sa nevyvarujete. A čo, my to napadneme, že to bolo porušenie volebného moratória? To proste, to je taká hranica, ktorú, hranica, ktorá už sa nedá stanoviť. Za týchto podmienok v 21. storočí, keď máme internet dostupný všade, tie komunikačné prostriedky sú tak individuálne, že to je nevykonateľné.

    Viesť kampaň po zaregistrovaní len, môžu len politické strany, ktoré majú kandidátov, a kandidáti. Čiže keď vediem volebnú kampaň, po zaregistrovaní môžu len tie politické strany viesť politickú volebnú kampaň, ktoré majú zaregistrovaných kandidátov. Pred zaregistrovaním kandidátov potom každá politická strana bude môcť robiť kampaň, čiže to bude takým medzníkom. Kým nedôjde k zaregistrovaniu kandidáta, každá politická strana bude môcť robiť kampaň. Lebo len politické strany budú môcť robiť kampaň, tretie osoby nie. Ale to každá, aj keď nepostaví kandidáta. Áno, keď prejde ten medzník, že už musia byť zaregistrovaní kandidáti, tak už áno, tie politické strany, ktoré nebudú mať zaregistrovaných kandidátov, budú musieť umlčať svoje toky informácií. Ale proste to je absurdnosť. Ale absurdnosť je v samotnom zákone ešte napísaná, lebo pri prezidentských voľbách už môžu všetky politické strany robiť kampaň. Všetky politické strany, nielen tí, ktorí majú registrovaného kandidáta na post prezidenta, ale všetky. Pri iných voľbách nie. Je to tam! To sú tie absurdnosti, ktoré sú v zákone.

    Idem ďalej. Zákaz kampane pre iné subjekty. Kritika politickej strany, napríklad takými právnickými osobami, ako je Transparency International Slovensko, Helsinský výbor, Aliancia Fair play, budú kritizovať politické strany aj počas volebnej kampane. Prečo by to nerobili? Ako im to môžme zakázať?

  • Reakcia predkladateľa.

  • Ale bude to antikampaň! Tam je v zákone napísané, že aj negatívna kampaň je zakázaná. Spravia tlačovku, spravia tlačovku, to ide do novín. Takže ďalšia taká zaujímavosť.

    Ja som, čo sa týka obchodu, hospodárstva, liberál. Čo sme sa naučili na práve na základe všeobecnej ekonomickej teórie, lebo "vetko" sme mali, aj vy, pán minister, to bolo, že, že vlastne spotreba, keď spotrebitelia míňajú, ženú to hospodárstvo dopredu, keď sa peniaze točia. Kurník, keď má niekto peniaze, aj nad tri milióny eur, má to ale z poctivých zdrojov, nech to minie na tú kampaň! Nech zarábajú reklamné agentúry, noviny, inzeráty! Ale keď budete mať finančné prostriedky čestné, čestné, pre mňa, za mňa, nech ich minie. Len vidím v tom problém, že sú tam obmedzenia. Kandidát na starostu len 2 000 eur. Ten taký kandidát už nad nejakých 5 000 obyvateľov, už toľko. Proste vy im poviete, my, štát, ja som ten, ktorý silou povie, že kto koľko môže minúť. Možno ten vyšší limit ako nie je taký od veci, ale takto to priamo napísať, mne sa to nezdá.

    Predbežná správa. Nechápem zmysel predbežnej správy, že okrem zbytočnej záťaže pre politické strany, aký to má význam. A teraz dávajte si pozor, či to vôbec vychádza. Lebo predbežná správa má obsahovať údaje za obdobie od zaregistrovania kandidátnych listín do 30 dní pred dňom konania volieb. A podľa § 4 ods. 4 politická strana musí túto predbežnú správu zverejniť na webe, a to do 20 dní od zaregistrovania kandidátnych listín, alebo do 20 dní od dňa uplynutia lehoty na registráciu. Čiže musí zverejniť údaj v intervale, čo ešte ani nebolo. Neviem, či to vydá, alebo nevydá, navrhovateľom to vydalo, mne nie.

    V § 5 ods. 2 je už iná definícia výdavkov, podrobnejšia, ale je to také, zas také nesystematické, to je už financovanie prezidentskej kampane. Už sa rozpisuje kto ako, koľko, ale pri voľbách do Národnej rady to takto rozpísané nie je. Prečo? Tie úvahy boli na začiatku. A takisto, že iné požiadavky sú na to, kto môže dať dar politickej strane a kto môže dať kandidátom, hlavne nezávislým kandidátom.

    Už som sa zmienil o kontrole cez ministerstvo financií a okresný úrad, ale tiež je tam ďalší § 14 - zverejňovanie údajov. No to si už vonkoncom neviem v praxi predstaviť, lebo tam sa spomína niekoľko takých tlačovín, kde by sa to malo oznamovať, ale je rad aj iných, volebné prieskumy, tak už nebudem opakovať.

    A preto, pán minister, je tu rad takýchto absurdností, nejasností, nepresností, ktoré treba prečistiť. Určite uznáte aj vy, že takto ten zákon nemôže ísť do tretieho čítania a potom na podpis k pánovi prezidentovi. Ja si myslím, že ten mesiac, ktorý budeme mať medzi, keď budeme mať, medzi prvým a druhým čítaním, vonkoncom nebude dostatočný. A už vonkoncom nebude stačiť ani to, keď tento zákon nadobudne účinnosť od 1. 1. 2014, lebo prezidentskí kandidáti, ktorí síce ešte nie sú zaregistrovaní, tak budú musieť robiť svoje správy tak, že budú musieť zahrnúť do financovania svojej volebnej kampane aj činnosť, ktorú majú teraz, čiže pred zaregistrovaním kandidátnych listín. Spätný účinok zákona. A možno ani nesplniteľný. Sú to také požiadavky, ktoré budú mať účinnosť od 1. januára, ale kampaň, ako máte možnosť vidieť na bilbordoch, už prebieha v plnom prúde. My ideme zasiahnuť do rozbehnutého vlaku, pravidlá hry meniť počas hry. To v žiadnej demokratickej spoločnosti nemôže nastať.

    A preto, pán minister, chcem vás požiadať, že áno, rokujme o tom návrhu, my sme ochotní stiahnuť ten náš návrh, dávam do pozornosti, aby ste si to aspoň prečítali, a pekne v kľude, bez toho, aby nás tlačil čas, prerokovali a potom aj za to, že víťazoslávne môže povedať SMER, že my sme pretlačili jeden veľmi dobrý volebný zákon, veľmi radi si k tomu prisadneme a zatlačíme potom "za" v tejto parlamentnej sále.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Na vystúpenie pána Gábora Gála je jedna faktická poznámka.

    Nech sa páči, Jozef Viskupič.

  • Ďakujem. Z tohto rozsiahleho prejavu mňa zaujal jeden fakt a ten, kedy si pán poslanec všimol ako keby ten strach pred nezávislými kandidátmi. Ja musím povedať, že som si našiel stanovy strany SMER, tam v čl. 7 je zánik členstva. Členstvo strany SMER zaniká totižto podľa bodu a) úmrtím člena a podľa bodu d) v druhom článku zaniká, ak straník strany SMER podá kandidatúru na verejnú funkciu ako nezávislý kandidát bez predchádzajúceho písomného súhlasu politbyra. Čiže áno, majú, majú strach pred nezávislými kandidátmi a majú to aj v samotných stanovách svojej strany. Takže nezávislá kandidatúra svedomia a presvedčenie poslancov pravdepodobne nie je dôležité. Dôležitejšie bude to, aby poslúchali. Inak bude vylúčený zo strany.

  • Nech sa páči, ak chcete reagovať, pán Gál. Nie je tomu tak.

    Ďalší vystupujúci v rozprave za klub Kresťanskodemokratického hnutia je Pavol Abrhan.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci. Pán minister, už pri prerokovávaní programového vyhlásenia vlády som upozorňoval na to, že ak jedna strana tvorí vládu, má to svoje výhody, ale má to aj svoje riziká. Preto som začal tým, že jedno z tých rizík prichádza práve dnes pri predkladaní pravidiel, hej, v rámci politického zápasu. A vždy je vážnym rizikom, ak tieto pravidlá hry jedna politická strana mení podľa svojho videnia a ak sa ani nepokúsi o dohodu s ostatnými politickým stranami, ak takúto dohodu nehľadá. Vy ste tento krok urobili a predložili ste návrh zákona. Sami ho nazývate - ako technickou? - technickou, lebo cítite, že ten krok bol unáhlený a bol predčasný.

    Ja by som chcel na vás apelovať a hlavne aj na poslancov, aby sme si spolu uvedomili, že môžte schváliť tento návrh zákona, máte na to väčšinu, ale čo tým získate, ak presadíte takýto návrh zákona úplne sami bez konzultácií a bez aspoň čiastočných dohôd s niektorými z opozičných strán? Podľa mňa získate len, bude to kontraproduktívny krok, a to sa obráti proti vám. A nezískate v tomto žiadnu výhodu, možno len to, že si sami sebe poviete, že áno, máme väčšinu a to, čo chceme, to si dokážeme presadiť.

    Bolo tu už spomínané, že na tomto návrhu zákona pracovali odborníci. Ja ich nijako nechcem spochybňovať a som presvedčený, že to odborníci boli, ale dôležité je, títo odborníci, aké dostali politické zadanie. Lebo aj najlepší odborník, keď dostane zlé politické zadanie, tak nedokáže vypracovať normu, ktorá je kvalitná a ktorá je dobrá. Preto by som sa chcel vyjadriť aspoň k niektorým okruhom, ktoré už tu boli spomenuté a ktoré podľa mňa v tomto návrhu zákona sú problémové, niektoré viac a niektoré menej. Začnem tými, ktoré považujem za najviac problémové, a postupne spomeniem tie, o ktorých môžeme diskutovať a kde môžeme hľadať nejaký konsenzus.

    Prvé je, kampaň môžu viesť len politické strany a vlastne vylúčenie negatívnej kampane a vylúčenie tretích subjektov, považujem za zlý signál do verejnosti a za nesprávny krok aj z toho dôvodu, že chcete vylúčiť, alebo aby sa na kampani nezúčastnili po štyroch rokoch vášho vládnutia dajme tomu zdravotné sestry, ktoré by mohli svojím stanoviskom povedať, ako vnímali vládnutie SMER-u v priebehu štyroch rokov. Ako môžu do kampane vstúpiť dajme tomu živnostníci a povedať, urobiť aj tlačovku, aj si zaplatiť inzerciu a povedať, ako vnímali plnenie sľubov strany SMER v priebehu štyroch rokov. Takto vylučujete vstup takýchto tretích subjektov, aby sa vyjadrili, a vylučujete tu možnosť občianskej diskusie a diskusie občanov a záujmových skupín v rámci jednotlivej politickej kampane.

    Nepovažujem to za správny krok a myslím si, že tu by sme mali hľadať riešenie také, aby bolo umožnené týmto skupinám a záujmovým skupinám, aby mohli zhodnotiť prácu tej-ktorej politickej strany, a teraz bez ohľadu na to, či je v koalícii alebo v opozícii. A toto v § 2 nie je umožnené týmto záujmovým skupinám.

    Druhá oblasť je financovanie kampane. A už tu niečo bolo naznačené. Musím povedať, že samozrejme tým, že ste stanovili stropy v jednotlivých kampaniach, bolo potrebné aj nájsť orgán alebo inštitúciu, ktorá bude kontrolovať. A ten návrh, ktorý je v súčasnosti predložený, je, no, neuveriteľný, ak to tak jemne poviem, lebo aby pravidlá hry kontrolovalo ministerstvo financií, ministerstvo vnútra, alebo pri voľbách do vyšších územných celkov alebo pri komunálnych voľbách, aby to boli obvodné úrady a prednostovia obvodných úradov v danej situácii, keď vo vláde je len jedna strana, je, neviem, ako vás takýto nejaký nápad mohol čo i len napadnúť? Čiže tu som presvedčený, že tu je treba hľadať... Pán minister, vy ste športovec, hrávate futbal a celkom dobre, nakoniec, musím povedať. A teraz predstavte si takú situáciu, keby sme modelovali to, čo vy ste urobili na tej politickej scéne, že by si povedali v najvyššej lige, že dobre, tak potrebujeme šetriť finančné prostriedky, tak pískať nebudú rozhodcovia, nebude komisia rozhodcov, ale vždy rozhodovať zápas bude ten, kto je prvý v tabuľke, funkcionári, alebo prípadne tí, ktorí sú prví v tabuľke. Poviete, však je najlepší, no tak nech rozhoduje.

  • Reakcia predkladateľa.

  • No je jasné, že by sa to mohlo urobiť, a keď máte väčšinu a keď by mali títo väčšinu v tom zväze, no tak by si to mohli presadiť. Otázne je, kto by potom takéhoto víťaza rešpektoval ako víťaza korektnej súťaže. A na to upozorňuje v tom, ak by sme pristúpili k vášmu návrhu, tak ťažko by sme mohli rešpektovať, že víťaz takejto politickej súťaže pod kontrolou nominantov SMER-u na ministerstve financií, na ministerstve vnútra, na pozíciách prednostov obvodných úradov, je to korektná súťaž. Určite by to korektná súťaž nebola.

    Po ďalšie, navrhujete tretí okruh, o ktorom je treba diskutovať a ktorý podľa mňa je aj neuskutočniteľný, navrhujete zriadiť osobitný účet. A konkrétne píšete, že, v § 3 ods. 3, "osobitný účet musí politická strana zriadiť pre každú volebnú kampaň samostatne". A potom ďalej rozoberáte, že toto musí byť zriadené aj pre voľby do samosprávnych orgánov. Myslím si, že toto sa nedá realizovať z toho dôvodu, že napríklad v komunálnych voľbách vznikajú rôzne koalície, aj vo voľbách do vyšších územných celkov, kde finančné prostriedky v takom členení, ako vy píšete, že "náklady na úhradu predvolebných prieskumov, platená inzercia, vysielanie politickej reklamy, volebné plagáty", jednotlivá politická strana neplatí sama, ale združujú finančné prostriedky v rámci koalície. Vytvárajú spoločný fond a koalícia potom objednáva bilbordy, objednáva inzerciu, objednáva. Čiže politická strana vám nevie, lebo neobjednala, ale koalícia objednala. A tých koalícií môže byť, toto nedokáže jedna centrála, jednoducho nedokáže vám takým spôsobom. Čiže tu narazíte podľa mňa na vážny problém v komunálnych voľbách a potom, nie teraz, samozrejme, lebo teraz ten zákon nebude účinný vo voľbách do vyšších územných celkov, lebo sa to nedá podľa môjho názoru, podľa môjho názoru zrealizovať.

    Potom sú ďalšie okruhy, ktoré tu už boli spomínané, a to sú volebné prieskumy, 21 dní. Verím, že toto by mohol byť priestor, kde by sme mohli diskutovať a skrátiť toto obdobie, aby to nebolo 21 dní. Tak isto ako aj všetky správne delikty, ktoré by mali ukladať ministerstvo vnútra, ministerstvo financií. Tiež je treba hľadať nezávislú inštitúciu. A tak isto moratórium 48 hodín. Proste vraciame sa späť. To, čo sme mali zavedené, ale nedokázali, nedokázali sme to nejakým spôsobom ustriehnuť.

    Pani poslankyňa Žitňanská tu už spomenula členský príspevok. To je v zákone o politických stranách. Pán minister, dovoľte, aby som vás pozval do niektorého nášho klubu na vyberanie členských príspevkov Kresťanskodemokratického hnutia, aby ste to videli. A môžte aj vy prispieť, samozrejme, ale len bezhotovostne, aby sme mali preukázané, že ste prispeli. A neviem si predstaviť, neviem si predstaviť že by bolo možné prispievať, keď naši ľudia sa zídu na členskej schôdzi, neviem si predstaviť, že by len bezhotovostným stykom, že by nebolo možné, aby tieto finančné prostriedky poukázali. Čiže to je ďalší okruh, o ktorom sa dá diskutovať.

    Posledný, z ktorého vyplývajú potom aj moje návrhy, ktoré by som chcel predniesť pánovi spravodajcovi, je účinnosť. A už tu bolo povedané, podľa môjho presvedčenia, ďakujem pekne, ak máte záujem na spoločnej diskusii a hľadaní aspoň určitého konsenzu, tak musíme si vytvoriť určitú časovú rezervu.

    A preto by som navrhol pánovi spravodajcovi, ktorý predložil návrh, aby tento návrh bol prerokovaný do 31 dní a do 32 dní v gestorskom výbore, ako procedurálny návrh, predkladám návrh, aby bol tento návrh zákona prerokovaný do 60 dní a do 61 dní v gestorskom výbore, aby sme získali aspoň dvojmesačnú časovú lehotu na prerokovanie. A poprosil by som pánov poslancov, aby nám vytvorili tento dostatočný čas na prerokovanie s ministerstvom vnútra.

    A tak isto druhý procedurálny návrh, na rozdiel od návrhu, ktorý predniesol pán spravodajca, aby tento návrh zákona bol pridelený do všetkých riadnych stálych výborov Národnej rady Slovenskej republiky, teda okrem tých osobitných, aby sa vo výboroch mohli všetci poslanci k nim vyjadriť.

    Samozrejme, podporujem návrh vrátiť na dopracovanie. Aj to je jedna z ciest, ak neprejde tento návrh, aby, že by ste to stiahli, prípadne vrátili na dopracovanie, a tým by sme získali časový priestor. Tak by som poprosil aspoň o podporu týchto mojich dvoch procedurálnych návrhov, aby sme mali aspoň dvojmesačnú časovú lehotu na hľadanie určitého konsenzu pre možné prijatie tohto návrhu zákona. Pokiaľ sa tak nestane a pokiaľ tento návrh bude, zostane v takejto podobe, tak ani v prvom čítaní kresťanskodemokratický klub nemôže takýto návrh podporiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Na vystúpenie pána poslanca Pavla Abrhana sú dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, Peter Osuský ako prvý.

  • Ďakujem pekne. Kolega Abrhan sa dotkol niečoho, čo bolo jednou zo súčastí našich námietok na ministerstve vnútra, na medzirezortnom pripomienkovaní. A začal veľmi správne s tým, že nejde o to, že by niekto spochybňoval odbornosť ľudí, ktorí i s nami veľmi konciliantne a slušne diskutovali na Drieňovej skoro dve hodiny.

    Problém je zadanie, presne ako povedal. A tam išlo o veľmi jednoduchú otázku. Neustále nás pri otázke, či niekto tretí smie robiť nejaký zásah do volebnej kampane a ovplyvňovania obyvateľstva. Neustále nám hovorili: no tak nech tí dajú tie prostriedky strane a tá nech to robí. Ale my si musíme uvedomiť, že ak napríklad ochranári majú výhradu proti zonácii Tatier, tak to neznamená, že si musia vybrať nejakú z politických strán, dať jej peniaze a povedať: a teraz to ty takto a takto. Oni sa chcú vyjadriť k zonácii Tatier pred plénom, verejnosťou celou a nechcú to zveriť nejakej strane.

    Presne ako zaznel príklad, zdravotné sestry tým, že chcú povedať svoj názor na fungovanie vecí, si nemusia povinne vybrať nejakú stranu, lebo to bol presne kanál, do ktorého nás pracovníci ministerstva vnútra v tej rozprave o medzirezortnom pripomienkovaní teda neustále chceli odkanalizovať: no však nech sa teda dohodnú s nejakou stranou. Ale takéto, často občianske, aktivity, ochranárske a iné nemajú vôľu dohodnúť sa s nejakou stranou. Oni sú aktívni občania bez politickej afiliácie a možno s rôznou politickou afiliáciou. A preto je absolútnym zásahom do práva na ich šírenie informácií, ktoré oni považuje za dôležité, to, že im takéto niečo zákonom zarazím. Je to vlastne okresávanie slobody občana vyjadriť sa k fungovaniu vecí verejných.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Abrhan, viete, ja si vás veľmi vážim, preto budem sa snažiť iba odborne reagovať, mali ste dobré vystúpenie. Budem sa teda vyjadrovať iba k tej časti vášho vystúpenie, ktoré sa týka tej občianskej diskusie, lebo mám taký pocit, že trošku to tu je zle pochopené v tom návrhu zákona, ako je to tam dané.

    Keď som ja čítal tento návrh zákona, tak mi z toho jasne vyplýva, že občianska diskusia bude pripustená, môže sa diať a teda bude sa môcť diať teda pred začatím volebnej kampane. Čiže občianske združenia budú mať tri aj trištvrte roka približne na to, aby poukazovali na to, čo sa im nepáči, poukazovali na chyby vlády alebo určitých politických strán alebo politikov. Keď má niekto výhrady, tak ako sa to deje bežne pri Amnesty International alebo Greennpeas, tak kritizujú, alebo tie výhrady hovoria celé volebné obdobie. Nestáva sa to, alebo nedeje sa to, že by potom vystupovali s tými výhradami iba počas volebnej kampane, čo je približne nejakých, tri, štyri mesiace.

    Čiže tu ja mám taký pocit, že to bolo trošku zle pochopené. Lebo ja v tom vidím, že zákonodarca chcel docieliť to, aby neboli nezvýhodňované určité politické strany tým, že určité nasadené občianske združenia, ktoré potom priamo počas volebnej kampane, iba vtedy a iba v tom čase kritizujú, potom ich zvýhodňujú tie politické strany, a ich predstavitelia, tak ako to bolo napríklad pri tom Helsinskom výbore pre ľudské práva, sa potom stavajú vedúcimi kancelárie nejakého podpredsedu vlády alebo niečo také. Čiže je rozdiel medzi občianskou spoločnosťou a nezávislou občianskou spoločnosťou, ktorá tu je etablovaná a nezávisle kritizuje celé funkčné a volebné obdobie, a je rozdiel medzi zopár občianskymi združeniami, ktoré sa objavujú iba počas volebnej kampane s konkrétnymi účelovými kritikami niečoho, čo celý rok nekritizovali. Čiže tým chcem poukázať na to, že je to iba trošku zle interpretované. A ja v tom, ako je to nastavené, myslím si, že....

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči, s reakciou Pavol Abrhan.

  • Pán kolega, náš pohľad je v tomto rozdielny a to je bežné v parlamente. Proste ja si myslím, že nie je správna cesta a nie je správny krok, aby sme občianskym združeniam, aby sme tretiemu sektoru, aby sme akýmkoľvek záujmovým skupinám zákonom v rámci volebnej kampane zatvárali ústa. Nič viac a nič menej. Toto sa mi nepáči, preto som to aj kritizoval vo svojom vystúpení.

  • Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy za kluby je Igor Matovič za klub Obyčajných ľudí a nezávislých osobností.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, ja by som na začiatok iba povedal to isté, čo povedali kolegovia predo mnou, aby som možno zdôraznil chybu, ktorú, a teda chcem to nazvať chybou, nie, dúfam, úmyslom, že ste chceli odstaviť nezávislú občiansku spoločnosť, aby sa mohla vyjadrovať k tomu, ako je s konaním tej-ktorej politickej strany spokojná. Viac k tomu hovoriť nebudem, myslím si, že ľudia to, kolegovia to povedali dostatočne.

    Poviem tak heslovite, čo teda v tomto návrhu zákona sa mi nepozdáva a čo si myslím, že nie je správne.

    Tak napríklad to, že navrhujete presné obmedzenie výdavkov nezávislých kandidátov, ako tu niekto spomenul, že už starosta malej obce bude mať presný limit 2 000 eur, väčšej obce možno 3 000, 5 000 a tak ďalej, primátor najväčšieho mesta tuším 250 000 na kampaň, len s jediným zaujímavým dôvetkom, musí byť nezávislý. Ten, ktorý bude kandidovať za politickú stranu, de facto žiadny limit, neu limit. Kde je tu rovnosť pred zákonom? Kde je tu rovnosť pred ústavou? V návrhu zákona to nie je, aj keď teda pán minister hovorí, že už to je upravené. Myslím si, že naďalej

  • Hlas predkladateľa.

  • - áno? - naďalej návrh zákona je napísaný tak, limitujete iba nezávislých, tých, čo si trúfli byť nezávislými, ale tí, čo sa upíšu politickej strane, pole neorané, bez problémov, žiadny limit. Čiže beriem to tak, podľa vyjadrenia pána ministra, že táto chyba sa opraví.

    Celkom sa mi nezdá ten princíp, alebo ten systém, ktorý ste zvolili, že vlastne vraciame sa niekde, kde sme niekedy boli, kde bol nejaký limit, a pamätáme si a pamätáte si určite aj vy na vlastnej koži, napríklad pripomeniem rok 2002, tak isto jednu nahrávku z roku 2002, a v tom roku platil limit na volebnú kampaň 12 mil. korún. A potom nejaký hlas z toho istého roku hovorí o tom, že zohnal vlastnou hlavou 30, 40 a možno ešte teda nejaké ďalšie peniaze v budúcnosti. A práve sa obávam, že dopadne to presne takto rovnako. Politické strany, keď ste sa už rozhodli ísť cestou limitov, budú sa snažiť volebné kampane platiť čiernymi peniazmi, bokom, lebo, bohužiaľ, oficiálne nebudú môcť. A tam si treba klásť potom otázku, čo je lepšie pre spoločnosť a pre rozvoj demokracie na Slovensku, či to, že dovolíme, teda áno, napríklad Strane 99 % – občiansky hlas, či ako sa volali, či teda je lepšie radšej takejto strane dovoliť natlačiť do kampane 10 mil. eur, ale vykázaných, čo je pravda, že to oni nevykázali a robili to cez nejaké občianske združenie. Ale opravme túto chybu, aby teda to nemohli robiť cez niekoho iného. Alebo teda budeme sa tváriť, že máme limit, máme tri milióny a budeme sa všetci tváriť, že však vlastne všetko je v poriadku, lebo vykázali, že kampaň urobili za 3 mil. eur. Ja si neviem predstaviť tie tisícky úradníkov, ktoré by v čase agresívnej volebnej kampane takejto strany boli schopní odsledovať možno 50 prebiehajúcich, permanentne prebiehajúcich paralelne volebných kampaní, ktoré by iba jedna takáto politická strana niekde robila. To je neskontrolovateľné. A preto sa obávam, že cesta takýchto limitov finančných je síce možno pre ľudí populárna, že si povedia, že áno, však nech neprežierajú naše peniaze, ale v skutočnosti je impotentná, lebo nedokážeme tie politické strany skontrolovať.

    Druhá vec, ak nejaký občan alebo volič by mal mať radosť z tohoto, že však vlastne zakážeme politickým stranám investovať peniaze do kampaní, tak mne by sa potom pýtalo to B. Keď teda politickým stranám obmedzíme výdavky na kampaň, obmedzme im aj takisto príspevok zo štátneho rozpočtu, adekvátne voči tejto sume, aby teda videli nejaký úžitok, keď teda politické strany dajú menej do kampane, to, čo ušetria, nech dajú, nejakým spôsobom vrátia späť ľuďom. Takýto návrh v tomto návrhu nevidím.

    Taktiež také záhadné teda formulácie typu, že súčasťou výdavkov budú aj výdavky, ktoré kandidát alebo tá politická strana investovala vlastne pred začiatkom kampane. Odkedy? Niekto sa kandidátom stáva narodením. To znamená, že čokoľvek, čo kedy niekde napísal do novín, niekde má možno nejaký spot v rádiu, neviem, za účelom úplne inej propagácie de facto, ale svojej vlastnej, tak budeme mu rátať, že to bola vlastne súčasť jeho prezidentskej kampane, keď sa možno rozhodne v štyridsiatke za prezidenta? Asi by sme mali povedať nejaký ten stop stav, že odkedy teda začíname rátať tie výdavky za súčasť kvázi teda volebnej kampane. Čiže povedať buď nejaký dátum, alebo nejaké jeho verejné vyhlásenie, že teda nad nejakou kandidatúrou uvažuje, ale mali by sme zadefinovať jednoznačne presný bod. Lebo potom dať v takomto nejasne naformulovanom zákone vlastne takýto nástroj úradníkovi, zvyčajne politickému nominantovi v súčasnom Slovensku, aby zase takéhoto kandidáta kontroloval, tak v čom je rovnosť šancí? Jednému to určí týždeň pred kampaňou a ďalšiemu dva roky pred kampaňou? Ako musí sa ten bod jednoznačne určiť.

    Celkovo mi ale teda pripadá, že ten návrh zákona je jak kebyže takým vypovedaním, papierovým vypovedaním strachu možno z niečoho nového, čo by mohlo prísť, že by zrazu si možno niektorí, a myslím si, že poctivých podnikateľov je tiež na Slovensku dosť, možno jeden, možno desiatka, možno pár stoviek by sa ich združilo a povedali by si, že stačilo, že nedovolia, aby politické strany systematicky naďalej Slovensko humpľovali, aby ich štátny rozpočet rozkrádali. Že nechcú, aby naďalej ich dane končili vo vreckách spriaznených sponzorov politických strán, a povedia si, že áno, investujú 100 mil. eur do kampane pre ľudí, o ktorých nikto nevie, ktorých chcú dostať do parlamentu, aby tu hájili ich záujmy. Čo by bolo na tom zlé? – sa pýtam, ak by tie peniaze boli zarobené fér, boli zdanené a dupľom z aktivity nie nejakého privatizéra, ale človeka, ktorý mal možno nejaký nápad. Ten nápad zrealizoval a dnes možno vyrába software pre celý svet. Ja by som na takomto vstupe nejakej politickej sily nevidel absolútne nič zlé, nič zvrátené, nič, čoho by sme sa mali báť, čoho by sme sa mali chrániť a štítiť nejakým zákonom a určovaním limitu na vedenie volebnej kampane.

    Samozrejme, áno, môžte povedať príklad 99 % – občiansky hlas. Krásny názov. Všetci vieme, čo sa za tým skrývalo a aký pôvod tieto peniaze mali. Ale nie všetci sú takí, ako ľudia, ktorí stáli za touto politickou stranou, hnutím alebo čímkoľvek, čo tu bolo. Čiže nebojme sa zdravej konkurencie a dupľom nie v situácii, kedy etablované politické strany alebo parlamentné politické strany a hlavne vládne politické strany sú drasticky, doslova drasticky mediálne zvýhodnené pred kýmkoľvek novým. Už vládne strany sú výrazne, a znova poviem slovo drasticky, zvýhodnené pred opozičnými politickými stranami, myslím teda, priestorom v médiách. A to už ani nemusíme hovoriť o tom, že ako výrazne sú zvýhodnené voči ľuďom, ktorí sú mimo politiky, možno práve v tej občianskej spoločnosti sa pohybujúci, ktorí na to majú, aby robili politikov lepších, ako sme my všetci tu dokopy, ale jednoducho nikto o nich nevie. A keď chceme v čase volebnej kampane povedať ľuďom, že takíto ľudia tu sú, o takých ľuďoch chceme, aby Slovensko vedelo, aby si aj o takýchto ľuďoch rozmýšľali, že či ich náhodou nie je správne zvoliť do parlamentu, tak by sme nemali niekoho nového, len preto, že je nový a chce Slovensko zmeniť, limitovať výdavkami, ktorými nemá šancu poraziť jeden spot vo všetkých televíziách, vo Ficových 1001 klikoch.

    Viete sám, pán minister, že jeden takýto spot, kde pán premiér vyrába 1001 klikov za polhodinku vo všetkých televíziách, je hodný možno 10 mil. eur mediálneho priestoru, ak by niekto chcel získať takú popularitu, ako získal pán premiér. Viete sám, že jeden spot Ficových dlaní, ktoré sú plné klasov, kde žmolí zrnko, tak ako niekedy pred pár desiatkami rokov naši súdruhovia, že takýto spot takisto v pár televíziách a pár fotografií v médiách je hodný koľko? Päť miliónov eur? Tri? Tak dobre, dajme milión eur, okej. Viete sám, že účasť možno v jednej relácii, Na telo zrušili medzičasom, dobre, O päť minút dvanásť, Sobotné dialógy, tam je pán premiér ako pečený-varený, je hodná koľko? Milión eur? Vládna moc, vládna strana, ale aj všetky vlastne parlamentné strany, niektoré menej, niektoré viac, sú takýmto spôsobom permanentne štyri roky od jedných volieb, druhých volieb, keď by som to zúžil iba na parlamentné voľby, sú permanentne zvýhodňované voči ľuďom, ktorí v politike nepôsobia. A tento mediálny priestor nikto z nás neohodnotil. A ja si myslím, že v porovnaní s týmto, s tým priestorom, ktorý politické strany všetky dostávajú, keď hovoríme tu potom o nejakých troch miliónoch eur, tak to sú drobné. Priestor, ktorý dostane SMER za tieto štyri roky v médiách, bude hodný možno 2 mld. eur? Úplne v pohode. A tým pádom ten, nedovoliť niekomu, aby takémuto molochovi, ktorý takýto priestor dostane, zároveň dostane 23 mil. eur zo štátneho rozpočtu na svoju činnosť počas štyroch rokov, za ktorú vlastne teda kampaň priebežne robí, tak nedovoliť novému konkurentovi, ktorý by na trh chcel vstúpiť, politický trh politických strán, a chcel by osloviť ľudí nejakou novou ponukou, myslím si, že je skôr takým prejavom slabosti ako nejakej systematickej práce a snahy upratať nejaký bordel v zákonoch. Myslím, že niekto sa tu bojí. Niekto sa bojí, že raz príde čas, kedy sa niekoľko čestných podnikateľov postaví a povie si, že jednoducho ďalej už Slovensko humpľovať nedopustia.

    Čiže nepovažujem za správne, že idete cestou obmedzenia výdavkov. Považoval by som za správne, ak by ste, možno jedine vtedy, ak by ste jedno čísielko v tom návrhu zákona zmenili. A to číslo je, že 48 hodín. Ak by ste ho zmenili na číslo 35 064 hodín, čo je presne štyri roky aj s tým jedným prechodným rokom, tak vtedy si myslím, že by to bol celkom fajn návrh. Že by sme politickým stranám zakázali akúkoľvek politickú kampaň. Jednoducho nevidím dôvod, aby sme vlastne si tu teraz prijímali zákon a naďalej piplali zákon a ešte sa viacej nejako chránili a presne upresňovali si podmienky toho, ako de facto oblbovať ľudí. Lebo politická kampaň je de facto už potom oblbovanie ľudí. Ľudia by sa mali pri existujúcich politických stranách, samozrejme, nehovorím o nových subjektoch, ľudia by sa mali pri existujúcich parlamentných stranách podľa mňa rozhodovať čisto na ich, na základe ich skutkov. Na základe možno toho bezplatného mediálneho priestoru, ktorý počas svojej, výkonu svojho mandátu poslanci alebo teda členovia vlády dostávajú, tak na základe týchto skutkov ľudia nech sa rozhodnú medzi existujúcimi politickými stranami a novým stranám dovoľme viesť akúkoľvek volebnú kampaň. Samozrejme transparentnú, aby sme vedeli o každom jednom výdavku a na aký účel bol použitý. Aby sme vedeli, či teda náhodou tie peniaze nepochádzajú z nejakých čiernych zdrojov alebo nejako pokútne darovaných. Vtedy si myslím, že by to bola taká aspoň čiastočná snaha o zrovnoprávnenie šancí medzi existujúcimi parlamentnými stranami a medzi tými novými ľuďmi mimo politiky, ktorí by to tej politiky chceli vstúpiť. A vlastne vtedy by sme ako subjekt, ako parlament boli otvorení vlastne takej novej krvi, ktorá si myslím, že je veľmi dôležitá pre akýkoľvek organizmus, aby na trh politických strán vstúpila, aby sem prišla nejaká šťuka, ktorú zvýhodníme tým, že nebudeme ju limitovať, že dostane priestor v médiách, možno v čase kampane aspoň porovnateľný s ostatnými politickými stranami, a vtedy si myslím, že by to mohlo byť, sa priblížili trošičku viacej k fér predvolebnej kampani.

    Takto, ako ste sa vybrali touto cestou, po prvé, obmedzením tých výdavkov, alebo teda obmedzením výdavkov a tými ďalšími ustanoveniami, tak si myslím, že to je iba cesta k upevneniu moci v prvom rade vládnej strany a potom uchráneniu si rybníčka tých existujúcich parlamentných strán.

    Možno zvláštne, že hovorím ako v podstate predstaviteľ jednej z parlamentných strán, že hovorím o tom, že mali by sme sa viacej otvoriť konkurencii, tej vonkajšej, ale hovorím to preto, lebo tak si myslím, že by to bolo správne. Tak som to cítil, keď sme chceli my vstúpiť medzi vás a prísť sem a robiť vám tuná konkurenciu. Vtedy som cítil, že existujúce parlamentné strany sú výrazne zvýhodnené, a nám by teda vtedy veľmi pomohlo, ak by existujúce parlamentné strany kampaň robiť nemohli a prezentovali by sa iba výsledkami, a my by sme mohli robiť kampaň. Preto sme aj predložili takýto návrh zákona. Samozrejme, zmietli ste nám ho, myslím si, že ani ho nikto nepodporil okrem nás, tak ste nám ho nepodporili. Ja si myslím, že by to jednoducho bolo fér.

    Prečo to robíte? Predložený návrh cez leto, čo teda viem, že dosť nepopulárnych zákonov ste predložili aj teda minulé leto. Možno to bolo preto, že ste to chceli spláchnuť to minulé leto, čím skorej ako, kým sa ľudia vrátia z dovoleniek, ale v tomto prípade mi to nejako nesedí, lebo vlastne zákony prišli na prerokovanie až takto v septembri. To už si musíte odpovedať vy. Ja ten úmysel nepoznám. Indície sú. Možno naozaj tá blížiaca sa prezidentská kampaň. Možno nejaký strach pána premiéra, že by, nebodaj, nejaký nezávislý kandidát mu mohol nejak znepríjemniť cestu do prezidentského paláca. Alebo možno strach pred nejakými občianskymi združeniami, ktoré by mu asi zrejme chceli pred prezidentskou kampaňou povedať, čo si myslia o jeho doterajšom vládnutí. Možno. Úmysel poznáte vy sami. My sa ho asi, zrejme dozvieme.

    Potom možno by som vytkol iba také pikošky typu, že v § 14 zavádzate povinnosť, aby pri každej reklame alebo pri každej teda volebnej nejakej prezentácii musel byť zverejnený názov, sídlo, IČO dodávateľa aj objednávateľa vlastne tej prezentácie. Ako neviem si to vcelku predstaviť, že teraz na Rádiu Expres bude znieť 30-sekundový spot a v tom 30-sekundovom spote bude musieť byť zverejnený názov, sídlo, presne, aj IČO, aj dodávateľa, aj odberateľa. Čiže ten spot asi bude začínať tak, že Kresťanskodemokratické hnutie, neviem, kde má sídlo, blá - blá - blá, mesto, asi Bratislava, potom nejaké IČO, bude nejaké číslo, toto je dodávateľ, potom, alebo teda to je objednávateľ, potom dodávateľ, Rádio Expres, neviem, jak sa volá firma, ulica, číslo, mesto, poštové smerovacie číslo, IČO a potom ešte dve sekundy, ešte zostane na nejaký spot. Ako bolo by to dosť smiešne. Takže ale to sú možno také chybičky, ktoré vám tam unikli.

    Ale zas na druhej strane, tak myslím, jak kolega Gál tu povedal, že takéto chyby, ak sa v návrhu zákona objavujú a dupľom v takom, ktorý pochádza z ministerskej dielne, tak zrejme to svedčí o nejakom strese alebo tlaku, ktorý bol vyvinutý na ľudí, ktorí ten návrh zákona predkladali. A zrejme v tom tlaku a strese sa takéto chybičky vloudili. A ten tlak a stres, ak sa vyskytol, tak treba, aby sme si všetci dali otázku, prečo sa vyskytol, že či teda tu nie je nejaká trošku iná motiváci, jako, jako tá úprimná.

    Každopádne je mi zvláštne, že na Slovensku v podstate takéto pravidlá nie sú chránené niečím viac ako obyčajnou väčšinou. Áno, uznávam, pán minister tu povedal, niekomu z opozície vytýkal, že ak ste mali nejaký problém s volebnými obvodmi, tak ste to mali možnosť zmeni. A je to pravda. Tieto návrhy, všetky sú de facto, stačí na to 76 hlasov poslancov, takže kedykoľvek zmenené mohli byť v minulosti, ale môžu byť aj v budúcnosti, ak naďalej necháme vlastne volebné pravidlá, aby ich chránil iba obyčajný zákon. Osobne si myslím, že keďže tieto pravidlá hovoria o pravidlách hry medzi nami navzájom, tak mali by byť zakotvené ústavne. A bolo by fajn, aby sa na prijatie takýchto volebných pravidiel našiel konsenzus, ktorý potom pretrvá dlhšie, lebo jednoducho, keď raz sa nájde tá ústavná väčšina, zrejme tak ľahko sa nenájde nabudúce.

    Čo sa týka transparentného účtu, myslím, že kolega Abrhan to tu spomínal predo mnou, že nie úplne presne si vie predstaviť, ako by politické strany vlastne mali samostatný účet na každú volebnú kampaň. A dupľom, ak by tam boli rôzne koalície. Mňa tam napadá jedno riešenie, a znova sme ho predložili. A myslím si, že ste nám ho znova zamietli, alebo určite, že áno.

    A to riešenie je jednoduché: aby politická strana mala iba jeden účet a aby na tom účte zverejňovala všetky transakcie, možno aj s nejakým miernym popisom, o jakú transakciu ide. Alebo možno ešte jednoduchšie, aby sme na politické strany dali taký istý meter ako na tú najmenšiu dedinu, tuším Príkra sa volá, niekde v okrese Svidník, či Stropkov, či Bardejov, teraz už neviem, tá má šesť obyvateľov. Ale aj táto obec má povinnosť zverejňovať všetky zmluvy a všetky vlastne transakcie na internete. A nevidím dôvod, prečo obec Príkra so šiestimi občanmi má takúto povinnosť zákonnú a prečo politická strana, či už SMER s 23 mil. alebo my so štyri celé neviem koľko miliónmi za štyri roky takúto povinnosť nemáme?

    Myslím si, že bolo by to fér a nič viac nemusíme riešiť. Ak bude každá jedna zmluva rovnako zverejnená tak, ako ju musia zverejňovať obecné úrady, tak nemusíme až tak bazírovať na transparentnom účte, nemusíme až tak bazírovať na transparentnom účte pre každú jednu kampaň, lebo všetko bude jasné, všetko sa objaví na internete. Všetko bez zverejnenia na internete v centrálnom registri zmlúv nebude platné a každá, financovanie každej jednej politickej strany, a nielen počas volebnej kampane, ale počas celej jej existencie, bude verejnosti prístupné, a tým pádom bude prístupné verejnej kontrole. Čiže poprosil by som vás, pán minister, skúste uvažovať nad takýmto niečím. Áno, vyžadovalo by to odvahu možno aj do svojich vlastných radov obhájiť, možno aj teda v strane SMER, že už nebudeme hrať sa na tajnostkárov, ale odokryjeme to financovanie a každú jednu zmluvu budeme zverejňovať tak ako obec Príkra so šiestimi občanmi na internete.

    Toto sú možno konkrétne výčitky, ktoré som k návrhu zákona mal, možno viac v druhom čítaní, ale najradšej by som bol, ak by, ak by ten návrh zákona ste naozaj stiahli a aby si k takémuto zákonu a k takýmto pravidlám sadli všetky politické strany. A ak by ste sa pokúsili nájsť ústavný návrh zákona, ktorý by do budúcna volebné pravidlá chránil, myslím si, že bolo by to najideálnejšie.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Vašečka a Mikloško. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Vašečka.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Ja by som chcel poďakovať Igorovi za taký konštruktívny príspevok, veľmi, podľa mňa, racionálny. A jedna z vecí, na ktorú by som ja chcel upozorniť, je práve to, to zdôraznenie menenia pravidiel volieb. Sme demokratická krajina, kde vlastne občania delegujú svoju moc na svojich zastupiteľov. A forma a spôsob a ten volebný systém je niečo, do čoho by mali naozaj výrazne hovoriť. Samozrejme, že nemôžme robiť nejaký veľký dotazník pre tri a pol alebo štyri milióny voličov, ale je to vlastne priestor pre tú verejnú diskusiu, kde sa môžu vyjadriť. A naozaj by nebolo dobré, ak by sme to exkluzívne si vyhradili len tu v parlamente na nejakých našich diskusiách, prípadne na tej parlamentnej matematike, kde stačí 76 plus, a zmeníme, čo treba.

    A naozaj by som sa prihováral, tak ako pri viacerých kľúčových veciach, aby táto vec bola zamknutá ústavnou väčšinou. Ak nejaká vláda v budúcnosti získa ústavnú väčšinu, to znamená, že bude mať tak silný mandát, aby to zmenila, ale je to veľké pokušenie mať k dispozícii možnosť zmeniť volebný systém jednoduchou väčšinou.

    Čiže prihováram sa za tieto návrhy, ktoré Igor Matovič podal, a zároveň by som chcel ešte zdôrazniť tú možnosť a aj povinnosť nechať do toho hovoriť občanov, ktorí v tých voľbách rozhodujú, aby mohli povedať, ktorý systém im príde taký najvhodnejší, najdemokratickejší, pre ich vyjadrenie vôle najsprávnejší.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Pán poslanec Mikloško.

    Poprosím vás, zapnite pána poslanca Mikloška.

  • Vážení kolegovia, ja som trocha stratil hlas, ale skúsim povedať jeden návrh, ktorý mi povedal jeden volič teraz v Nitre v sobotu, aby som to tu predniesol, môj kamarát. Mali sme tam súťaže seniorov. Napadlo mi, že zlegalizovať tento stav, ktorý tu je a ktorý aj tento zákon potvrdzuje, by sa dalo aj ináč.

    Pamätáte sa na čl. 4 ústavy o vedúcej úlohe strany v minulosti? Pamätáte sa, že v revolúcii niekedy v novembri sme ho zrušili a bola z toho veľká radosť, lebo vedúca úloha jednej strany je vždycky nebezpečná, aj teraz. Napríklad mali sme vedúcu úlohu jednej strany a vlády HZDS. Vieme, že to vtedy veľmi zle skončilo. Aj teraz máme jednu stranu, vedúcu úlohu danú voľbami, tu rozhodnutie a zodpovednosť zobrali voliči Slovenska na seba. Nič proti tomu. Iba táto strana si v poslednom čase málo uvedomuje svoje limity aj ohraničenia, čo sa jej v budúcnosti môže nevyplatiť.

    A teda môj crazy nápad je v tom, že čo keby sme znova spravili ústavný zákon o tom, že sa doplní čl. 4 ústavy o možnosti vedúcej úlohy jednej strany. Chýba len 7 hlasov poslancov do ústavnej väčšiny a myslím, že by sme ich zohnali. Tak berte to polovážne, poloveselo, ale posledné rokovania v parlamente sa mi zdajú, že spejeme k tomu.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Matovič, nechcete reagovať na faktické? Nie.

    Nech sa páči, pán poslanec Hraško, máte slovo. Už ste pripravený, takže nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Tak trošku v predstihu, ale nebudem ani asi dlho a budem sa byť, teda snažiť byť hlavne vecný.

    Niektoré veci tuná už moji kolegovia povedali, možno len zopakovať niektoré záležitosti, pretože viacerí z nás to vidia takto, a nielen my, ale aj teda ľudia z vonku, ktorí si prečítali tento návrh zákona.

    Dotknem sa hneď začiatku, je tam písané, že teda kampaň môžu robiť len politické strany, politické hnutia a kandidáti a tak ďalej, ktorí sú zaregistrovaní. Je tuná vylúčenie práve tých, ktorí sa možno obávajú, tí, ktorí sú teda silní a majú rôzne prešľapy, a nielen títo, možno aj tí minulí a tak ďalej, aby sa proti nim nerobila antikampaň. Je to samozrejme logické, aj keď sa hovorí, že aj zlá reklama je reklama, ale v tomto prípade to má práve ten účinok, ku ktorému je to smerované. Takže tuná je to vlastne hneď v tom prvom bode § 2 zakázané, pretože volebná kampaň nemôže byť robená subjektmi, ktoré nie sú zaregistrované, a teda sú to politické strany, politické hnutia a tak ďalej, je to tam definované.

    Hneď ďalší bod za tým je určené moratórium, tzv., hej, čiže volebná kampaň končí 48 hodín pred dňom konania volieb. No toto by som povedal, že je už trochu prežitok, pretože je to pozostatok ešte starších čias, kedy v rámci médií, bol rozhlas, bola televízia, boli noviny, nebola ešte taká penetrácia internetu medzi obyvateľstvom aká je v súčasnosti, neboli ešte sociálne siete, len začínali možno s nejakými jednoduchými zgrupovaniami sa, to si ja pamätám ešte z vysokej školy, keď som sa nalogoval do prvej skupiny diskusnej, kde sa hovorilo na rôzne témy, predovšetkým odborné. Takže tieto veci ešte neboli tak zaužívané. Dneska však máme penetráciu internetu neskutočnú, sociálne siete, ich je niekoľko desiatok typov, do rôznych skupín sa môže človek prihlásiť. A tu je už potom problém ustriehnuť, či je niečo ešte kampaň alebo nie je niečo kampaň. Dokonca sa už dá rozposielať, dajú sa rozposielať SMS-ky, dajú sa na to urobiť aplikácie v mobiloch. Kto by toto dokázal ustriehnuť, keď vám príde cielená, cielená správa nejaká, len s tým, že máte nejakú aplikáciu stabilne pustenú, alebo si ju nahráte niekde predtým, alebo stiahnete? A väčšinou sa teda dajú sťahovať zadarmo takéto aplikácie. Samozrejme sú vytvorené. Takže, kto toto ustriehne, tak to by bol naozaj iný macher. Takže, ja si myslím, že dávať nejaké moratórium na kampaň, na volebnú kampaň, je už dneska neopodstatnené.

    Potom sa tam hovorí o moratóriu na zverejňovaní výsledkov prieskumu verejnej mienky. Tu sa dala lehota 21 dní. Čo si zase myslím, že je možno priveľa, ale tuná to moratórium opodstatnenie má. Takže možno ho treba len skrátiť, ja neviem na päť, desať dní, možno, určite nie 21. V každom prípade niektoré strany to používali ako jeden z nástrojov na lepšie usmernenie pre voličov, pričom zväčša nové politické subjekty majú práve ku dňu konania volieb stúpajúcu tendenciu rastu preferencií. Takže tuná treba zvážiť len ten čas, ale to si myslím, že vyplynie, vyplynie z diskusie. Takže určite sa to ešte, alebo teda pravdepodobne by sa to ešte mohlo upraviť v druhom čítaní. Ale ako som spomínal, môže to zvýhodňovať práve staré politické strany, teda už etablované, čiže nové sú v tomto znevýhodnené. A opäť tu máme rovnosť príležitostí. Tuná je k tomu akosi trošku bránené.

    Spomínal som už teda zákaz vedenia volebnej kampane nekandidujúcimi subjektmi, čiže zákaz pozitívnej, ale aj negatívnej kampane voči kandidátom od iných ako kandidujúcich subjektov. Takže, a to sa týka nielen kandidátov na prezidenta, to sa týka kandidátov na predsedov vyšších územných celkov a tak ďalej, v čase volebnej kampane by teda nemohli byť v televízii, v televíznych volebných reklamách odporúčania napríklad športovcov alebo hercov, aby volili určitú, ja neviem, osobnosť. Tieto formy boli samozrejme v minulosti aj dosť využívané. Takže toto si myslím, že je opäť trošku ubraté istým smerom, pretože naozaj, ak je človek osobnosť spoločenského života a pritom nemá politické ambície, ale pritom môže napomôcť tomu, aby niekto, kto kandiduje, mohol byť zvolený do takejto politickej funkcie, tak je to opäť obmedzovanie názoru občana, aj keď prezentovaného verejnou formou.

    O limitoch už tuná bolo hovorené, tak ja by som možno len to opäť nejak, len ani nie možno zhrnul, pretože toto bude zhrnuté ešte asi viackrát. Opäť je zlé, keď nezávislý kandidát má obmedzenú kampaň výškou stropu a politický nominant výšku stropu de facto nemá.

    Ďalej je ešte otázne, ešte sa vrátim k tej volebnej kampani. Sú definované spoty komerčné a potom sú definované vlastne, alebo teda nie sú definované, tie zvyšné sú nekomerčného charakteru. To znamená, tie komerčné budú obmedzené do limitov, do času a tak ďalej. Ale nekomerčné nie. No a teraz ide o to, že niekto preberie komerčný spot, ktorý sa používal vo volebnej kampani aj povedzme do toho moratória, a preberie ho na sociálnu sieť, ale nekomerčne, či už sa to bude považovať za nekomerčné prezentovanie alebo nekomerčný spot a tým pádom bude zvýhodňovať toho kandidáta. A opäť tu máme potom zlé nastavenie. A kto to bude celé sledovať, čo je ešte komerčný, čo už nie je komerčný spot? Takže to sú otázky, ktoré sú v rámci kontrolných mechanizmov ťažko dosiahnuteľné, alebo teda odpovede na tieto otázky, lebo tie mechanizmy, naozaj si neviem predstaviť, ako sa budú vykonávať v praxi.

    Viackrát to už bolo spomínané teda, aj kolegyňa Žitňanská to spomínala, aj niektorí ďalší, čo sa týka výdavkov na kampaň už v súčasnosti. Vieme, že nás čakajú prezidentské voľby, voľby do vyšších územných celkov, ale bilbordy s tvárami tých, ktorí už ohlásili to, že budú kandidovať, už sú rozvešané po Slovensku. V Žilinskom kraji už viem o troch ľuďoch, ktorí majú takéto svoje tváre na bilbordoch, ale nie je tam ešte napísané, že kandidát, lebo to už by bola volebná kampaň. Čiže začne sa volebná kampaň, bilbordy už sú, tak sa tam len dolepí kandidát číslo "puf" a máme to tam. Takže či už sa to bude brať ako volebná kampaň a bude sa započítavať aj výška alebo teda výdavky na už súčasné bilbordy, ktoré už sú, a ešte nie je volebná kampaň. Je to len, je to len motivácia pre ľudí ukázať, že áno, občania, som tu, som tu pre vás a zaujímam sa o vyšší územný celok, alebo zaujímam sa o funkciu prezidenta. Takže je to len taká informačná kampaň, lebo podľa zákona volebná kampaň začína vyhlásením volebnej kampane. Máme dátum, máme voľby, či už tam bude teda to moratórium, tých 48 hodín, alebo nie, tak volebná kampaň prebieha a počas tej sa, by sa mali teda určovať výdavky na túto volebnú kampaň. Takže to je naozaj otázne teraz, či sa budú zarátavať aj tieto výdavky už na aj prezidentskú ale aj na predsedov VÚC, pretože už aj tí si robia svoju kampaň, aj keď sa to kampaňou nazvať v súčasnosti nedá, podľa súčasného právneho stavu.

    Takže naozaj tuná stačí len dať to prechodné ustanovenie, ale myslím si, že na tom sa pravdepodobne dokážeme zhodnúť. Potom zapíšte pánovi ministrovi, aby si pamätal. Takže v tomto sa pravdepodobne zhodnúť môžeme, že tam to prechodné ustanovenie byť môže, aby sa zamedzilo práve špekuláciám s tým teda, že či tie výdavky na kampaň počítať už teraz, alebo až potom, keď tá kampaň bude, alebo od účinnosti toho zákona a teraz odkedy dozadu a spätne a podobne. Takže v tomto by sme sa mohli zhodnúť, ako som už povedal párkrát.

    Ďalej sa v tomto vyčleňujú teda osoby, ktoré môžu svojimi príspevkami podporovať kandidujúce subjekty, a je tu nemožnosť prijať dar od občianskeho združenia, prípadne nadácie, čiže od kvázi tretieho sektora, ktorý môže istým spôsobom podporiť, a tak toto má vlastne zamedzené. Áno, tí, ktorí pracovali povedzme v takomto sektore, a vieme, že tam majú istý vplyv a isté finančné možnosti a zostali im tam rezervy, mohli by tieto finančné prostriedky použiť vo svoj prospech a, naopak, žiaľ, tí, ktorí v takýchto subjektoch nepracovali, tak majú tento handicap. Ale ak aj nepracovali v takých subjektoch a majú náklonnosť, tak by im to malo byť umožnené, aby takýmto spôsobom mohli podporiť kandidujúce subjekty. A to nehovorím len o politických stranách, ale hovorím hlavne o nezávislých kandidátoch, pretože tých pripla...

  • Reakcia na hlas v sále.

  • Prosím? Nemusia vždy zo štátnych peňazí, pretože môžu mať dary, väčšinou teda, keď majú.

  • Reakcia z pléna.

  • No, iste, však máme teraz jednu kauzičku, ktorá sa už šíri po internete ohľadne istých narcisov žltých, z ktorých sú platené určité veci, a veľa administratívy a málo naozaj výsledkov. Treba si kuknúť.

    Takže problematickým sa ešte v rámci tohto zákona javí kontrola nad dodržiavaním tohto zákona, pretože ju nebude vykonávať nezávislý úrad, ako povedzme NKÚ, ale politicky nominované inštitúcie. Takisto to už bolo viackrát spomínané. A samotná Generálna prokuratúra k ukladaniu pokút podľa tohto zákona uviedla, že: "Podľa navrhovanej právnej úpravy by sankcie za správne delikty mali ukladať na základe kontroly vykonanej podľa § 8 tie orgány, ktoré sú kreované na základe politických výsledkov volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. Z toho dôvodu máme pochybnosti o ich objektívnosti a nestrannosti pri výkone samotnej kontroly a následne pri rozhodovaní o uložení sankcií za správne delikty spáchané pri volebnej kampani. Námietky máme aj voči výške sankcií, ktoré bude možné uložiť za správne delikty. Považujeme ich za neprimerane vysoké." Toto je stanovisko Generálnej prokuratúry, ktoré jaksi nebolo zapracované, alebo teda tento zákon ide s rozporom do rokovania Národnej rady. Čiže vykonávaním kontroly nakladania s finančnými prostriedkami a financovaním kampaní má byť poverené ministerstvo financií, ktoré však s tým tiež nesúhlasí, a zákon teda sa vďaka ich nesúhlasnému stanovisku predkladá do Národnej rady s rozporom.

    Takže vzhľadom na pripomienky Generálnej prokuratúry a ministerstva financií je potrebné uvažovať nad zavedením nezávislej inštitúcie, ktorá by kontrolovala uplatňovanie týchto našich nových volebných zákonov. Ako sme tuná už viackrát spomínali, je to na diskusii. Máme ešte minimálne mesiac na to, aby sa teda diskutovalo o tom, aby sa pouvažovalo nad kreovaním takejto inštitúcie, ktorá bude dohliadať nad priebehom volieb a skutočne nad dodržiavaním zákona nestranným apolitickým spôsobom.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, aj k tomuto zákonu krátko, nie po veľkej príprave, priznám sa, lebo som sa pripravoval na Maďaričov zákon, ktorý nám odhalí veľmi pekné, veľmi pekný systém práce. Ale zaujímavé, že som našiel mostík, jak som si teraz robil prípravu, že vieme niečo premostiť. Áno, jak sa hovorí, všetko nakoniec so všetkým súvisí.

    Ale k tomuto zákonu, jak ho uviesť, alebo že jak si myslím, že ho máme uviesť. Zaznelo tu, ja budem diplomatický, budem mimoriadne neštandardný, ale teda skúsim vypichnúť niektoré veci, ktoré si myslím, že sú zlé, no. Však prípadne potom zvážme, že či áno, alebo si vymýšľam.

    Hovorí, že treba postihovať, keď niekto niečo nedodržiava. Však koniec koncov ja som to tu tiež povedal, že mne sa niektoré ustanovenia páčia. To znamená, že tie, zverejňovanie preferencií a dva dni s tým, s tým naozaj, môžme o tom hovoriť, ale v tom, v tom móde, ktorý má vplyv. A teraz vám poviem, že v čom vidím zásadný rozdiel, lebo jak, pomaly, že jak sa to hovorí, že s vaničkou vyliali aj dieťa. Takže ak niekto chcel teda pomôcť tým, že nebude niečo zverejňovať alebo dva dni predtým, tak sa dopracoval úplne k obludným formuláciám, čo vlastne v tomto zákone, vy vlastne podľa tohto zákona budete páchať aj priestupky, a to takým spôsobom podľa § 18, že keď uplynie tá lehota, to znamená, začína tá štyridsať osmička, tak v tej, v tej lehote už páchate priestupok. A teraz mi dovoľte zacitovať, tým, že vyvíjate, "propagujete politickú stranu alebo kandidáta vo voľbách najmä slovnými prejavmi". Potom to pokračuje, "umiestňovanie volebných plagátov alebo poskytovanie vecných darov". Nuž dobre, teda keď niekto deň pred voľbami lepí plagáty, dobre, niekto, keď dáva, ja neviem, vysávače deň pred voľbami, alebo vozí Rómov z osady, dobre. Ale jak tam, kto to tam dal? To tam niekto dal, že, že... Lebo čo to spôsobí, že "najmä slovnými prejavmi"? Však to je prejav, viete, prísne vzaté, vy nemôžte hovoriť, tu ma napadá Kryl. My sme robili takú akciu, že 21. august, že strašne som chcel, aby boli tanky na "esenpéčku" a k tomu Kryl. A znova si pomôžem Krylom. A Kryl povedal: "Zakázali psát, zakázali spívat, a bylo im to málo, poručili dětem modlit se jak si přálo Veličenstvo Kat." Ospravedlňujem sa za češtinu.

    Viete, teraz nerozumiem, naozaj nerozumiem, hej, že vlastne tam niekto dal, že slovnými prejavmi. To znamená, prísne vzaté, v tej štyridsať osmičke, keď budete niekde stáť a hovoriť, že teda voľte Fera, tak môže prísť, teraz neviem kto, od pani Škultétyovej niekto a povie: "Ha-ha, § 18, priestupok." Prísne vzaté áno. Možno v aplikácii to také nebude, ale čo je to? Ja, a tu to silne identifikujem, je to tu to, že rozsievame, a už ho potrebujete, už potrebujete tú, to dokazovanie tej moci aj takýmto. Rozsievate strach. Lebo je rozdiel, mne to nezakážete, deň pred voľbami hovoriť, že voľte trebárs niekoho, ale vo Svidníku alebo v Kremnici, alebo v nejakej malinkej dedinke, keď niekto povie a starosta povie, "ale vy nemôžete ani hovoriť", tak sa zľakne, no však. Ale možno to chcete. Možno naozaj sa tak bojíte, že poručíte vetru, dešťu a zakážete tým ľuďom aj rozprávať. A oni, dakedy aj taká rozprávka bola, že v tom kráľovstve zakázali spievať, vy, vám je málo, vy zakážete aj rozprávať.

    Viete, ale to, to je nevykonateľné.

  • Reakcia v sále.

  • Nie je to sprostosť, je to tu, v zákone, najmä slovnými prejavmi

  • Hlas predkladateľa: K čomu? A čo pokračuje ďalej? Vieš dočítať vetu po slovensky? Čo je tam ďalej?

  • Hlas predkladateľa: A čo je ďalej?

  • Umiestňovanie volebných plagátov.

  • Hlas predkladateľa: K prezentovaniu politickej strany, nie?

  • Hlas predkladateľa: Aký zákaz hovorenia?

  • No však vy nemôžte vyvíjať činnosť, keď propagovať politickú stranu najmä slovnými prejavmi, potom, alebo umiestňovaním...

  • Hlas predkladateľa.

  • Prosím? (Hlas predkladateľa: Nesmieš mať míting) Ale vy nemôžte, najmä slovnými prejavmi, vy slovne nemôžte

  • Vyslovené s pobavením.

  • , v štyridsať osmičke nemôžte hovoriť. No tak to treba povedať, treba to tým ľuďom poradiť, že 48 hodín pred voľbami nehovorte nič. Fakt.

  • Hlas predkladateľa.

  • Dobre. Ale to tam máte. Veď ja vám hovorím, čo tam máte! Však to dajte preč a nepoplašíte ľudí.

    Viete, to je jedna úplná, totálna absurdita. Ale teraz, že čo vlastne. Na jednej strane zakážete

  • Vystupujúci sa obracia na predkladateľa.

  • , tu to majú v zákone, však to tam majú, však si to pozrite, im hovoriť, a čo má, čo má skutočný vplyv 48 hodín pred voľbami.

    No keď deň pred voľbami na JOJ-ke dajú, ako premiér klikuje. A keď dajú deň pred voľbami príspevok, ako premiér klikuje, tak podľa tohto zákona vám poviem, že v zásade tomu vysielateľovi nič nehrozí. A to je ten paradox, na ktorý chcem upozorniť. Zoberte si jednu vec, takto to celé učesali. Za chvíľku dôjde pán Maďarič, ktorý tu začne spievať o druhej, tretej opone a neviem čo, ale oni vlastne dokázali jednu vec, že ten zákon o retransmisii upravili tak, že v zásade nedostanú pokuty. Keby ste vydržali, ja to tu vysvetlím, keď tu bude pán Maďarič.

    Teraz, čo urobili? Teraz urobili jednu vec. Odvolávajú sa, že porušením vysielateľ, keď vysielateľ poruší tento zákon, tak bude riešený podľa zákona, tam je to odvolávka na tristo osmičku. Ale tristo osmička v zásade hovorí, no, pre tento prípad môžu dať, že po nejakom šetrení sa zistí, už bude dávno po voľbách, ale dajú tam, že ospravedlňujeme sa

  • Vyslovené s pobavením.

  • , že premiér Fico klikoval deň pred voľbami. To je presne to. Tam není exaktne uvedené, že keď niekto takto hrubo, ale naozaj hrubo zasiahne. Vy zakážete na jednej strane bežnému človekovi vyvíjať nejakú činnosť, on sa bude báť: mám, môžem hovoriť, nemôžem hovoriť? A na druhej strane to JOJ-ka, a ona to možno aj pre vás urobí, však vás miluje, oni to pustia a po mesiaci dajú nejakú, v nejakej lište, že teda sa ospravedlňujú. Tak to je, pán podpredseda, tak to je. Takto tvoríte zákony.

  • Hlas predkladateľa.

  • A ja sa, pán kolega, no nechajte ma dohovoriť.

    Ale ešte jednu vec vám poviem, toto je, viete, že vypolohované, hej, čiže obyčajný človek, bežný človek a tuná proste treba rýchlo, šupnite tam nejaký fakt, že niečo silné, aby to pomohlo, ale potom je tu aj to, že tým tretím stranám v zásade neumožníte povedať k tej veci, ktorá sa ich dotýka, lebo voľby sa dotýkajú aj ľudí, ktorí nekandidujú. To sa, dúfam, v tomto zhodneme. A toto si treba uvedomiť ako zásadnú vec. To sú tie hrdinské pózy hrdinov po krčmách, ktorí po piatom pive bijú do stola, akí sú hrdinovia, že ich to, nezaujímajú. No chyba lávky, vážení! Z tohto, čo tu, z tadeto vyjde, to ovplyvňuje každého. Čiže nechajte ľuďom právo, aj keď nekandidujú, sa k tomu vyjadriť.

    A ja vám poviem, čo vy ste urobili. Vy ste urobili jednu vec a dokonca ten, ten, ktorý by to urobil, dostane pokutu od 3 000 do 10 000 euro. Jak je niekde nejaký živnostník, čo, ja neviem, robí kúrenie, a nejaký slovutný ctihodný občan, v regióne kandidujúci, mu zabudne zaplatiť. No koľkokrát sa stane, že zabudne zaplatiť? A on už je bezmocný. A tam sa smeje, škerí naňho z bilbordov, že teda, že raj na zemi pre nich pripraví, a ten, chudák, nemá čo jesť pomaly. Keď si on svoju dodávku olepí, že, prosím vás, tento kandidát mi nezaplatil za dodané kúrenie, tak sa vystavuje pokute od 3 do 10 000 euro. No to ste urobili, áno, to ste urobili. To je, zakážete ľuďom nie spievať, zakážete ľuďom hovoriť. Ale však dobre, keď máte tú silu a presvedčenie v sebe, že to môžete, naozaj je korektné to tým ľuďom povedať, že takto to chcete, že tak a naveky už. S vami, s premiérom, proste zvyknime si.

    Tak to je! Tretím stranám zakážete sa vyjadriť. Ešte im dáte pokutu. Jasne je tu uvedené, čo môže dostať fyzická osoba.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, právnickej osobe ministerstvo vnútra teda uloží, tu pán minister spomenul teda, že to nebol až taký skvostný nápad to ministerstvo, že teda by sa to malo nejako ináč kreovať a že pani Škultétyová. No ja si tiež myslím, že pani Škultétyová je slušný človek, ale, preboha, my nemôžme kreovať nejaký orgán, že pani Tak čo? Prijmeme nový zákon? Ja tomu nerozumiem. Naozaj, toto mi príde jak treťoligoví futbalisti, nejaká schôdza treťoligového zboru, že teda, že jak to ideme robiť. Však my robíme zákony nie pre pani Škultétyovú, preto, aby sme vytvorili prostredie, v ktorom tí ľudia sa nebudú báť niečo urobiť. Vy ste nastavením pokút, to sú úplne drakonické pokuty, úplne drakonické pokuty, že od, pre strany, dovoľte povedať, dovoľte povedať, od 30 000 do 300 000. To znamená, že milión až 9 000 miliónov v starých korunách pokuta za porušenie, keď vedie tú, vedie kampaň.

    A teraz je, viete, že toto je krásne. Kampaň je všetko. Vlastne tu definuje zákon, že "kampaň pre účely tohto zákona, akákoľvek činnosť politickej strany", bla-bla. No, hocičo. Vy už len keď by ste si dali tri, ja neviem čo.

  • Reakcia predkladateľa: Čítaj celé!

  • Tak akákoľvek činnosť smerujúca.

  • Vystupujúci pozerá do textu, z ktorého citoval.

  • No ďalej však, však tí vaši iniciatívni, tu máte boľševikov dosť, tí vaši iniciatívni, nebojte sa, oni, oni si to vysvetlia.

  • Hlas predkladateľa.

  • Pán minister, oni si to vysvetlia tak, ako treba. Presne tak si to oni vysvetlia, ako treba, že ho treba zastaviť, toho človeka. A dáte mu, koľko mu dáte? Deväť miliónov tej strane? Alebo koľko im dáte? To pri tej príležitosti by ma aj zaujímalo, že keď tá strana potom vyhlási platobnú neschopnosť, čo budete exekvovať? Mandáty potom? Viete, ja fakt neviem, že jak ste to dorozmýšľali? Nastavíte úplne drakonické pokuty, nezaplatiteľné, to je presne na to. Prosím vás, tuná máte Džugašviliho, ktorý už mňa odsúdil, to je, on je sudca, prokurátor, policajt v jednom, mňa predseda mandátového a imunitného výboru, ma už odsúdil. Ja sa nebudem čudovať ani sekundu, ani milisekundu tomu, že niekto sa zhodne na tom, že dajte im jednu, druhú, tretiu, však ten zákon to umožňuje. Dajte im tri-, deväťmiliónové alebo neviem koľko, a sú hotoví, vymaľované. Vymaľované! Nebudú mať za čo telefón zdvihnúť. A čo potom, prídete ku nim, že spravíte novelu Exekučného poriadku? Aj toho by ste boli schopní. Budete exekvovať mandáty? Nezaplatil si, vráť poslanecký preukaz! Viete, toto je, uvedomujete si, pán minister, tú absurditu, čo tu, čo tu nosíte?

  • Hlas predkladateľa.

  • Dovolím si na to upozorniť. No však, čo už mám robiť? Viete, ako pre ľudí, ak by ich to prípadne zaujímalo, nech sa páči. Vniesť strach, áno, to bude, mám pocit, filozofiou, vniesť strach. Koľko ľudí už teraz začína sa báť? Lebo ja, nikdy nevieš a neviem čo. V tomto? Prejav, veď odkomunikujte to, áno, akýkoľvek ústny prejav, vniesť strach. Lebo vy hrozíte, hrozíte tomu človeku, ktorý po uplynutí, teda v tom čase, to znamená babka, babka v Čremošnom, ktorá stretne druhú babku z Čremošného, a povie jej: "Počúvaj, Judita, ja budem asi voliť ten SMER.". A tá babka možno mala starú školu, ešte spred osemdesiateho deviateho, tá pôjde na okresný úrad a povie: "Ááá, Judita agitovala.".

  • Hlas predkladateľa.

  • No tak to je! Prísne vzaté, podľa tohto zákona musí dostať 300 euro. Však rozneste to medzi tých ľudí, rozneste ten strach a budete mať to, čo chcete. Budete presne tam, kde chcete byť. Ani hlások nehlesne a voľby pôjdu jak po masle, tu sa začnete stretávať dvakrát do roka. Nikto ani slova nepovie. Jaký Hlina, kde už dávno bude Hlina, však?! Presne toto je. Ale, prosím vás, toto je cena?! Takto to chcete robiť? Som sa hanbil.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Osuský. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolega Hlina s temperamentom sebe vlastným tu opísal celkom veselé kazuistiky, ktoré môžu ako hraničné prípady nastať pri istej interpretácii slova, ktoré je v zákone. Pán minister, zase s nonšalanciou jemu vlastnou, bude iste v stave povedať, že to sa zas tak brať nebude, ako to povedal pri 33 eurách a 90-ch dňoch hlásenia sa pri odchode z republiky.

    No, ja si myslím, či už tie kazuistiky boli podané veľmi dramaticky, alebo neboli, pre mňa je nosná iná vec. O tom, kedy môžem obmedziť slobodu slova, napríklad môjho slova, hovorí ústava. Tá ústava pomerne presne popisuje dôvody, pre ktoré možno obmedziť slobodu slova. Ja ak sa napr. pred druhým kolom voľby prezidenta, keď by som prípadne, božím riadením, nebol kandidátom tej voľby, môžem postaviť kamkoľvek a povedať, stojac na sude od piva, ľuďom, koho si myslím, že majú voliť. A ja sa pýtam, z akého dôvodu by došlo k ústavnému obmedzeniu mojej slobody slova? Ohrozujem tým verejnú bezpečnosť, brannú schopnosť štátu, zdravotníctvo a zdravie ľudu alebo morálku? Lebo ústava veľmi presne vymedzuje, kedy môžme občanovi obmedziť slobodu slova.

    Ja vás ubezpečujem, že urobím všetko pre to, aby som minimálne tri body v tomto zákone podal na Ústavný súd, a urobím všetko pre to, aby som našiel v tejto sále 30 podpisov. Pretože v tejto zákonnej norme sú hlboko protiústavné paragrafy.

  • Pán poslanec, chcete reagovať? Nie.

    Nech sa páči, pán poslanec Kadúc. Nie je prítomný v rokovacej sále. Pán poslanec Huba?

    Nech sa páči, pán predseda výboru, máte slovo

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, asi vás neprekvapí, ak sa dobrovoľne priznám, že nie som žiadny expert na organizovanie volieb a monitorovanie ich priebehu, na volebné kampane a tobôž už nie na robenie politickej reklamy v rozhlase a televízii. Nie som, ani som nikdy nebol stranícky líder, úlohou ktorého by bolo dostať svoju stranu do parlamentu. Dokonca som nikdy nebol ani členom žiadnej politickej strany. Ale napriek tomu ma voľby a pravidlá, ktorými sa riadia, spôsob, akým sa kontroluje ich priebeh a podoba kampane, ktorá im predchádza, vrátane toho, kto a ako ju financuje, zaujímajú ako riadne zvoleného poslanca, člena zákonodarného zboru, ale aj ako občana, voliča.

    Doterajších volieb som sa zúčastňoval pravidelne, ale zväčša len ako volič. Párkrát som sa však volieb zúčastnil aj inak. Ako nezávislý kandidát na poslanca som v parlamentných voľbách kandidoval trikrát, z toho dvakrát úspešne. Párkrát som pomáhal robiť volebnú kampaň svojim priateľom. Mám teda akú-takú osobnú skúsenosť s voľbami, a to nielen ako volič. A mám ešte jeden dôvod zaujímať sa o podobu zákonnej úpravy volieb a všetkého, čo s tým súvisí. Spolu s klasickými demokratickými slobodami prejavu zhromažďovania a spolčovania sa boli aj slobodné voľby jednou z hlavných požiadaviek tribún a námestí Novembra 89. A aj dnes, o takmer 24 rokov neskôr, sú slobodné, regulárne a nezmanipulované voľby jedným z hlavných atribútov slobody a demokracie. Ale volebná účasť, charakter kampane a priebeh volieb môžu byť účelovo deformované, aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že je všetko v poriadku.

    Ak demokratické voľby chápeme ako právo voliť a byť volení, respektíve volená, mali by ste obe tieto dve strany tej istej mince urobiť rovnako reálnymi. Pri práve voliť stojí táto otázka pomerne jednoducho, reálne umožniť voliť každému oprávnenému voličovi, ktorý voliť chce. Aj keď realizovateľnosť tejto jednoznačnej požiadavky nemusí byť vždy celkom jednoduchá, napríklad keď chce voliť slovenský občan vo veku nad 18 rokov nachádzajúci sa momentálne niekde v Austrálii alebo vo Vladivostoku.

    Ale ide mi teraz skôr o pasívne volebné právo, právo byť volený. Keď si porovnáme situáciu spred dvadsiatich troch rokov, kedy sa na Slovensku konali prvé slobodné voľby od roku 1946, so situáciou dnešnou, vidíme, že vtedy bolo u nás 3-percentné volebné kvórum a kandidujúca strana alebo hnutie nemuseli skladať žiadnu kauciu. Podmienky boli teda pre malé a chudobné politické subjekty v roku 1990 oveľa priaznivejšie ako napríklad pri posledných voľbách v roku 2012. Napriek tomu počet politických subjektov, ktoré uspeli a dostali sa do vtedajšej Slovenskej národnej rady, nebol vyšší, ako je tomu teraz. Čo bolo príznačné pre vtedajšiu atmosféru, bolo aj to, že vo voľbách a volebnej kampani nerozhodovali v prvom rade peniaze, ale charizma, program, dôveryhodnosť a osobnosti. Ak by to tak nebolo, tak by s veľkým náskokom vyhrala vtedy ďaleko najbohatšia Komunistická strana Slovenska, a nie novovzniknutá Verejnosť proti násiliu.

    Ako jeden z aktérov Nežnej revolúcie, môžem zodpovedne prehlásiť, že November 89 bol nielen proti vláde jednej strany a jej privilégiám, zakotveným vo vtedajšej komunistickej ústave, ale bol za vládu občana, za vládu verejnosti, a teda proti vláde strán ako takej. Aj keď vtedy bol pojem partokracia ešte neznámym pojmom, étos z novembra partokraciu implicitne popieral. Bol étosom občianskej spoločnosti a námestia boli symbolom priamej demokracie. Na Slovensku, kde prakticky nejestvoval disent, ako zárodok štandardnej politickej opozície na spôsob poľskej Solidarity alebo aspoň českej Charty 77, to platilo dvojnásobne. Lebo revolúciu tu robili občianski lídri, alebo, ak chcete, neformálni predstavitelia občanov, a išlo teda o demonštráciu občianskej spoločnosti.

    Aby sme si rozumeli, netvrdím, že máme v tejto chvíli rozpustiť tento parlament a odovzdať moc hoci lídrom a líderkám antigorilích protestov spred jeden a pol roka. Ale som za to, aby sme výkon moci čo najviac priblížili občanovi, lebo, ako som už naznačil vyššie, uplynulých 24 rokov sme išli skôr opačnou cestou. A ak sa aj podarilo dosiahnuť niečo na prospech priamej demokracie a kontroly moci občanmi, ako napríklad zákon o slobodnom prístupe k informáciám, alebo volebný úspech nezávislých kandidátov a kandidátok na kandidátke OĽaNO, je príznačné ako niektorým silám v tejto spoločnosti tieto výdobytky ležia v žalúdku.

    Nemali by sme volebnú kampaň regulovať tak, aby účelovo vyhovovala tomu najsilnejšiemu, lebo to zaváňa sociálnym darvinizmom.

    Nemali by sme obmedzovať možnosť občianskej kontroly volieb, ale, naopak, mali by sme k nej povzbudzovať, aby výsledok volieb bol čo najtransparentnejší a najdôveryhodnejší.

    Okrem navrhovaného inštitútu transparentného účtu by sme mali byť schopní kreovať skutočne čo najnezávislejší orgán, ktorý bude bez ohľadu na výsledky predchádzajúcich volieb hodnoverne kontrolovať financovanie volebnej kampane a správanie sa nielen strán, ale aj médií, reklamných agentúr a ďalších zainteresovaných subjektov.

    Takže, keď budeme uvažovať o filozofii tohto zákona, respektíve týchto dvoch volebných zákonov, ktoré sa nedajú striktne od seba oddeliť, nemali by sme myslieť v prvom rade na seba a na politické zoskupenie, ktoré reprezentujeme, ale na občanov, voličov. A nemali by sme diskriminovať ani tých, hoci aj nestraníkov, ktorí sa legitímne uchádzajú o možnosť byť zvolení, a veľké, bohaté, etablované strany by im v tom nemali nekalým spôsobom brániť. A to ani tak, že využijú svoju momentálnu parlamentnú väčšinu a takéto nekalé praktiky posvätia prijatím svojho zákona alebo zákonov. Dosiahnu tým možno legálnosť, ale určite nie legitímnosť volebných pravidiel, a postupne zbavia reálnej možnosti byť zvolení stále väčšie množstvo oprávnených kandidátov či potenciálnych kandidátov za poslancov.

    Podoba navrhovaných volebných zákonov, o ktorých tu práve diskutujeme, je preto dôležitejšia, než ako sa nám môže v tejto chvíli zdať. Nie je ani zďaleka len o úprave vzťahov a o pravidlách hry pre tých, ktorí sme momentálne "in"...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Poprosím vás, páni poslanci, o pokoj, dobre? Nevyrušujte!

  • ...ale nemenej aj o tých viac ako 90 % občanov, voličov, nestraníkov, ako aj o malých začínajúcich a zväčša chudobných stranách, ale aj o nezávislých kandidátoch, ktorí sú "out".

    Je tu reč o odkaze Novembra 89 i o kvalite demokracie na Slovensku. Preto sa pripájam k tým, ktorí, respektíve ktoré navrhujú tieto dva zákony alebo návrhy zákonov stiahnuť a v podobne ideového návrhu ich podrobiť širokej diskusii, ktorá pôjde nielen nad rámec vlády jednej strany, ale aj nad rámec parlamentného politického grémia, ba celého parlamentu. Naši voliči to určite ocenia a budúca kvalita demokracie v tejto krajine si to zaslúži.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Keď máme dve minúty do, máte, nakoľko máte prejav? Máte dlhšie. Vyhlasujem prestávku do 17.01.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pán poslanec, oceňujem vašu tvorivosť, ale buďte taký láskavý, zaujmite svoje miesto na mieste, ktoré vám patrí.

  • Poznámka predsedajúceho adresovaná poslancovi Alojzovi Hlinovi, ktorý sedí na mieste určenom zasadacím poriadkom NR SR predsedovi vlády SR. Pre vypnutý zvuk nepočuť, čo poslanec hovorí predsedajúcemu schôdzi.

  • Viete čo, pán poslanec, vy ste drzý jak opica! Choďte si sadnúť na svoje miesto!

  • Dúfam, že kolegyne, kolegovia ocenia novelu rokovacieho poriadku, kedy získam nástroje ako ľudí, ako je pán poslanec Hlina, naučiť, čo je to rešpekt k základným normám. Ďakujem pekne.

  • Dlhotrvajúci potlesk.

  • Budeme hlasovať teraz.

    Dámy a páni... Choďte na miesto, prihláste sa a môžte potom robiť čo chcete

  • Poznámka adresovaná poslancovi Alojzovi Hlinovi.

  • ! Budeme hlasovať o prerokovanom bode programu.

    Poprosím pána poslanca Dušana Bublavého, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva. Je to tlač 659.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku, tlač 659.

  • Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili páni poslanci Lucia Žitňanská, Pavol Hrušovský, Jozef Mikuš, Daniel Lipšic, Alojz Hlina, Igor Hraško, Richard Sulík, Martin Fecko, Radoslav Procházka, Miroslav Kadúc a Jozef Viskupič.

    Pani poslankyňa Lucia Žitňanská podala procedurálny návrh vrátiť vládny návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie podľa § 73 ods. 2 písm. a) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pán predseda, dajte, prosím, o tomto návrhu hlasovať.

  • Budeme hlasovať o návrhu, aby sa vrátil návrh zákona do, na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 66 bolo za, 79 proti, 3 sa zdržali.

    Tento návrh pani poslankyne Žitňanskej sme neschválili.

  • Poslanci Igor Hraško, Miroslav Kadúc a Jozef Viskupič podali procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní o vládnom návrhu zákona podľa § 73 ods. 2 písm. b) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Prosím, pán predseda, dajte o týchto návrhoch, keďže sú totožné, hlasovať spoločne.

  • Hlasujeme o návrhu nepokračovať v rokovaní o tomto vládnom návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 148 prítomných, 66 bolo za, 82 proti.

    Návrh sme neschválili.

  • Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasujeme o návrhu postúpiť zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 81 bolo za, 63 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 96 bolo za, 17 proti, 32 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, bol to jediný prerokovaný bod z programu 23. schôdze, ktorý sme odhlasovali.

    Vyhlasujem krátku prestávku do 17.10 a budeme pokračovať v prerušenej rozprave. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ešte pred tým, ako budeme pokračovať v prerušenej rozprave, pán poslanec Demian?

    Nech sa páči.

    Zapnite, prosím vás.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, chcem upozorniť, že z prehľadu hlasovania č. 111 o vládnom návrhu zákona o podmienkach výkonu verejného práva, volebného práva, som bol vykázaný ako nehlasujúci. Chcem povedať, že som hlasoval za tento návrh.

  • Poprosím do zápisu.

    Pán poslanec Zajac, nech sa páči, máte slovo v rozprave.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, dámy a páni, vážený pán minister, pán spravodajca, dovoľte mi, aby som sa aj ja vyjadril k predloženému návrhu zákona. Bolo tu už veľa povedané k obidvom návrhom zákona. Možno mohla byť spojená rozprava, ale to už nevrátime, lebo viacerí predrečníci sa vyjadrovali vlastne aj k jednému, aj k druhému návrhu zákona.

    V prvom rade by som vás chcel informovať, čo som si všimol pri týchto predložených návrhoch zákona, a to je spôsob, akým sú predložené. Je to taký svojský spôsob pána ministra Kaliňáka, ktorý som si všimol aj pri verejnom obstarávaní, keď do návrhu zákona, do rozsiahleho návrhu zákona vloží niekoľko, niekto by to mohol nazvať nášľapných mín, ja to nazvem vypustených balónikov, do ktorých následne sa verejnosť, médiá a hlavne opoziční poslanci začnú triafať, začnú ich veľmi kritizovať, a pánovi ministrovi ani tak veľmi nezáleží na tých vypustených balónikoch, tie je ochotný potom v druhom čítaní stiahnuť, prispôsobiť, upraviť a týmto spôsobom potom môže pred verejnosť predstúpiť a povedať, aj vyhovel som návrhom opozície, vyhovel som tomu, čo požadovali médiá, verejnosť a takto všeobecným konsenzom som predložil návrh zákona. Takže som presvedčený o tom, že je tam viacero...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán poslanec.

    Dámy a páni, poprosím vás, pokračujeme v rozprave. Kto, nemáte záujem, radšej choďte, opustite rokovaciu sálu!

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Takže som presvedčený, že aj v tomto návrhu zákona, aj v prechádzajúcom návrhu zákona, sú takto vypustené balóniky a pán minister vnútra už aj cez víkend niektoré návrhy v týchto zákonoch už medializoval, že je ochotný ich upraviť. Týka sa to napríklad tvorby, kreovania okrskových okresných komisií, týka sa to hlasovania odsúdených osôb za, dneska povedalo sa, za závažné trestné činy, spomenul to aj pri možno volebnom moratóriu, tých 21 dní, teda moratóriu na predkladanie volebných prieskumov. Viem si predstaviť, že v druhom čítaní povie, že nie 21 dní, ale prijme návrh opozície, že možno 5 alebo 7, a všetko bude na prvý pohľad v poriadku.

    Som presvedčený, že tieto zákony, volebné zákony skrývajú v sebe návrhy, ktoré spĺňajú požiadavku vládnej strany, vládnej strany SMER. A týmto spôsobom si chce SMER pomôcť v ďalších voľbách, a to je jedno, či regionálnych, komunálnych alebo voľbách do Európskeho parlamentu alebo do Národnej rady Slovenskej republiky.

    Keďže tieto balóniky máme v návrhu zákona, máme to čierne na bielom pred sebou, musím sa krátko k nim vyjadriť aj ja, pretože dneska je to návrh zákona, ktorý takto máme pred sebou.

    V tomto návrhu zákona najviac čo mi vadí, je spôsob kontroly jednotlivých kandidátov a politických subjektov a sankcie, ktoré sa navrhuje zveriť týmto orgánom, a to v súvislosti, či pôjde o porušenie verejných pravidiel, a tam to je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, pravidiel týkajúcich sa médií, tam je to ministerstvo kultúry, alebo pravidiel o financovaní volebnej kampane, a tam je to ministerstvo financií.

    Naozaj nielen do volieb do Národnej rady, ale aj primátor, teda kandidát na primátora v meste nad 10 tisíc obyvateľov, aj kandidát na župana bude musieť ministerstvu financií predložiť predbežný návrh svojho rozpočtu a spôsob, ako chce použiť financie, to znamená, ministerstvo financií bude mať prehľad o tom, akú stratégiu, akú taktiku chce zvoliť v tej volebnej kampani, pretože to bude jasné z tohto návrhu. Ministerstvo vnútra bude mať právo kontrolovať výkon alebo porušenie jednotlivých pravidiel, napríklad aj moratória, cez napríklad okresné úrady.

    Ja sa chcem spýtať pána ministra, nevidím ho tu, chcem sa spýtať pána ministra, že si to predstavuje tak, že prednostovia okresných úradov, tí okresní gubernátori, ktorí veľakrát budú protikandidátmi iných politických opozičných strán, tí okresní prednostovia budú kontrolovať, špicľovať svojich konkurentov, čo robia, ako robia, koľko majú bilbordov, či v čase moratória niekto niečo povedal alebo nepovedal, budú udeľovať pokuty, takto si to predstavovalo ministerstvo vnútra v tomto návrhu zákona?

    Som rád, že pán minister povedal, že toto je ochotný zmeniť. Len nerozumiem, prečo to takto vôbec prišlo ako návrh zákona.

    Ďalej, volebné moratórium. V tomto prípade musím oponovať aj môjmu kolegovi Alojzovi Hlinovi. Volebné moratórium dneska pri niektorých voľbách máme, pri niektorých voľbách nemáme. Naozaj volebné moratórium je prežitkom. Ak by sa dodržiavalo na 100 %, teoreticky, v ideálnej spoločnosti vedel by som si to predstaviť, ale my žijeme na Slovensku. A máme skúsenosti aj z minulosti. Naozaj, keď premiér Slovenskej republiky v časoch volebného moratória sa postavil a povedal...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán poslanec, ja vás znovu musím prerušiť.

    Dámy a páni, poprosím vás, beží rozprava k vážnej téme. Buďte takí láskaví, ak máte záujem, zachovajte kľud v rokovacej sále. Ak nie, radšej opustite rokovaciu sálu.

    Prepáčte, pán poslanec, máte slovo.

    Pán minister, poprosím vás, pán minister, buďte taký dobrý.

  • Ďakujem, pán predseda. Naozaj tu bola skúsenosť, že premiér Slovenskej republiky pán Vladimír Mečiar sa postavil pred kamery verejnoprávnej televízie a v čase moratória povedal, že mu bolo zakázané voliť. Teraz budem fantazírovať, ale možno nie som ďaleko od reality, čo...

  • Hlas predkladateľa.

  • Pán minister, navrhujete volebné moratórium, alebo nie, 48 hodín? Navrhujete. Ak premiér, napríklad Fico v čase volebného moratória tu lietadlom dovezie zachránených ľudí, alebo inak sa zviditeľní v televíziách, tak bude to porušenie volebného moratória, alebo nebude? Kto to bude posudzovať? Ako sa to bude vyvodzovať? Zopakujú sa voľby? Ešte žiadne voľby neboli zopakované pre porušenie volebného moratória a stáva sa to, stáva sa to aj pri komunálnej úrovni a pri ďalších voľbách. Tá miera porušenia sa vždycky povie, Ústredná volebná komisia povie, boli určité nedostatky, boli určité porušenia, ale voľby sú platné. Takže načo volebné moratórium v čase internetu?

    Čo sa týka prieskumov verejnej mienky, aj tam nesúhlasím s kolegom Hlinom. Naozaj 21 dní pred voľbami je príliš dlhá doba. To znamená, pred voľbami do vyššieho územného celku pred druhým kolom by verejné prieskumy nemohli byť vôbec zverejňované, lebo tam sú iba dva týždne.

    Myslím si, že veľakrát v tejto sále je hovorené o tom, že treba nájsť, treba nájsť mieru. To znamená, niekoľko dní pred voľbami si to možno viem predstaviť. Treba k tomu, samozrejme, diskusiu. Myslím si, že aj tri týždne, dva týždne pred voľbami sú prieskumy verejnej mienky veľmi zaujímavé pre občanov. A aj pre verejnú mienku, aj pre tie samotné agentúry, kde môžu ukázať svoju odbornosť, ktorá po voľbách môže byť aj takto porovnávaná.

    To isté viacerí kolegovia už tu hovorili o vedení negatívnej kampane. A postihovanie tejto negatívnej kampane, takisto nie je to dobré.

    Celkovo mi pripadá návrh zákona príliš nezmyselne byrokratický, veľa administratívnych obmedzení, a to hlavne pri komunálnej úrovni. Naozaj, keď som si to čítal, čo všetko musí splniť kandidát na primátora mesta, ktoré má nad 10 tisíc obyvateľov, a to môže byť niekedy malé mesto, tak by som sa niekedy aj čudoval niektorým kandidátom, že by vôbec mali chuť ísť kandidovať, keď majú splniť všetky tie byrokratické záležitosti, ktoré po nich požadujete. Ja si myslím, že zase by bola potrebná miera a trebalo by to rozdeliť. Určitá transparentnosť, ktorá sa zavádza aj cez transparentné účty, myslím si, že je v poriadku.

    A aby som nebol len úplne kritický a netriafal sa len do tých vypustených balónikov, poviem aj čo je dobré v týchto dvoch návrhoch zákona.

    V prvom rade spresňujete volebný akt vo volebnej miestnosti a zavádzate to, že nepoužité volebné lístky budú musieť voliči odovzdávať. Aj v dôvodovej správe hovoríte o tom, že takto by sa malo zamedziť kupovanie volebných hlasov. Samozrejme, je to len jeden zo spôsobov, ako prebieha dneska kupovanie hlasov, a tento spôsob už je oveľa viac sofistikovaný a niekde tento spôsob ani nevyužívajú. Naozaj na východnom Slovensku je pri regionálnych voľbách, ale aj pri komunálnych voľbách nakúpených niekoľko tisíc hlasov. Najčastejšie sa to deje v rómskych osadách. Nakupuje sa tam ako v supermarkete. Toto je úloha pre ministerstvo vnútra a okresné úrady, nie to, aby ministerstvo vnútra, pardon, beriem späť okresné úrady, pre políciu a ďalšie bezpečnostné zložky, ktoré sú pod ministerstvom vnútra. Toto je úloha ministerstva vnútra. Dva roky je kupovanie volebných hlasov trestným činom. Je to veľmi dobré. Ak to niekto dneska masívne organizuje, alebo chystá sa organizovať, je to organizovaná trestná činnosť. Takáto masívna organizovaná trestná činnosť musí byť sledovaná aj preventívne políciou a ďalšími bezpečnostnými zložkami a takíto páchatelia musia byť potrestaní. Nie je možné, aby v demokratickej krajine, ktorá je v Európskej únii, akým je Slovensko, sa masívne nakupovalo, tisíce, niekedy desaťtisíce volebných hlasov.

    Ďalšia pozitívna vec, ktorú som si všimol v návrhu zákona, je pri každých voľbách, do každej domácnosti doručenie jednotlivých kandidujúcich poslancov, napríklad pri voľbách do vyššieho územného celku. To doteraz nebolo. Naozaj voľby do VÚC, občania nedostávali zoznamy kandidátov. Podľa tohto návrhu zákona aspoň do tej domácnosti jeden zoznam by mali dostať. Myslím si, že do domácnosti postačí jeden zoznam.

    Paradoxne, keď sme to, KDH, navrhovali, myslím si, že na májovej schôdzi, klub OĽaNO na minulej schôdzi, bol takýto návrh zákona zamietnutý. My si to nechceme prisvojovať, tú slávu, len keby to bolo prijaté v máji, tak už tieto voľby do VÚC-iek, ktoré budú v novembri, už tam občania mohli dostať tieto zoznamy kandidátov.

    Teraz k tomu, čo mi najviac vadí na tomto návrhu, na týchto dvoch návrhoch zákona, a vidno, že pri tomto sme vám trošku stúpili na otlak, pretože aj v záverečnej reči ste k tomu vystúpili a veľmi ste obhajovali jeden volebný obvod. Áno, je to viac volebných obvodov na Slovensku. KDH to požaduje, ja sa tejto téme venujem dlhodobo. Spomínal to kolega Procházka, kolega Kadúc. Ale ja vám poviem, tu nejde o to, že to chce KDH, chce to Zajac, Kadúc, Procházka, tu ide o to, že to chcú občania. Ja sa stretávam s občanmi nielen pred voľbami, ale po voľbách, keď sa povie viac volebných obvodov, niekedy sa to musí vysvetliť, ako to je, pretože veľa ľudí si predstavuje viac volebných obvodov ako jednomandátových obvodov. Nie, pri zachovaní pomerného systému. Občania chcú, aby si určitý počet poslancov volili na menšom teritóriu. A môžme viesť diskusiu o tom, či to majú byť štyri volebné obvody alebo osem, ako je samosprávnych krajov, ale poďme o tom diskutovať.

    Viac volebných obvodov sme tu do roku 1998 mali. Aj za bývalého Československa, aj Slovenská republika mala viac volebných obvodov pri zachovaní pomerného systému. Občania chcú poznať svojich poslancov nielen preto, aby si ich mohli zvoliť, ale aj preto, pretože volebný akt je tým aktom, keď sa rozdávajú karty. A občania chcú vedieť od svojich poslancov, aby im prišli zložiť účty aj v ďalších voľbách, aby povedali, ako pracovali napríklad v Národnej rade Slovenskej republiky, ako sa rozhodovali pri niektorých témach, ktoré pre to teritórium boli veľmi dôležité. Dneska sa bežne stáva, že vládny poslanec vidí veľmi zlú vec, napríklad zastavenú diaľnicu v tom kraji, v ktorom býva, a nemôže sa ozvať proti tomu ministrovi, lebo nabudúce by ho vedenie strany nedalo na kandidátnu listinu.

  • Hlas predkladateľa.

  • Pán minister, viete, kto je dneska vo vláde. Pán minister, občania chcú, aby poslanci na menšom teritóriu po ďalšom volebnom období prišli a zložili svoje účty. Chcú poznať svojich poslancov. Posuňme takto demokraciu bližšie k občanovi.

    Väčšina krajín, ktoré sú porovnateľné so Slovenskom, v Európskej únii má viac volebných obvodov. Myslíte si, že sú všetci hlúpi? Jeden volebný obvod tu zaviedol Vladimír Mečiar preto, aby bol na všetkých kandidačných listinách v celej republike na mieste č. 1. Jeden volebný obvod vytvára väčšiu politickú nestabilitu ako viacej volebných obvodov. Jeden volebný obvod je založený väčšinou, teda napomáha stranám, ktoré sú založené na jednom vodcovi. Pádom toho vodcu padá aj strana. Budem vám menovať tie strany, HZDS, SNS, ANO. Padol vodca, padla strana. Strany by si takto museli vytvárať aj viacej, nazvem to, regionálnych lídrov.

    Ale podstatné je, najpodstatnejšie je to, lebo vy ste sa to pýtali v záverečnej reči, či by sa zmenil, zmenilo zloženie snemovne, keby tu bolo viac volebných obvodov, vám na to odpoviem. Ak by v roku 2012 bolo viacej volebných obvodov, ja som presvedčený, že Národná rada Slovenskej republiky by, čo sa týka počtu poslancov, plus-mínus vyzerala tak isto ako dnes. Ale zmenilo by sa to myslenie tých poslancov. Ten vzťah k občanovi by sa zmenil. Ale zmyslom navrhovaného volebného zákona nemá byť to, ako vy ste navrhovali v záverečnej reči. Na pomoc SMER-u? MOST-u? KDH? Veď to nemá byť zmyslom navrhovaného volebného zákona! Zmyslom navrhovaného volebného zákona má byť to, aby rozhodovanie občanov, aby občania mali väčšiu dôveru ku politikom. Aby rozhodovanie politikov bolo bližšie k tým občanom. O tom má byť volebný zákon. Volebný zákon nemá byť o tom, že si niekto pomôže.

    Preto nesúhlasím s tým, čo ste povedali, že viac volebných obvodov iba pri väčšinovom systéme. Väčšinový systém spojený s pomerným má tuším iba Ukrajina, takže rozhoduje o zostavení vlády. To, čo vy ste spomínali, ale to je problém, a s tým s vami súhlasím, väčšinový systém vytvára politickú nestabilitu. Ale viac volebných obvodov pri zachovaní pomerného systému v zásade nemení, nenapomáha žiadnej strane, ale tomu, aby poslanci sa museli správať zodpovednejšie, aby museli skladať účty pred svojimi voličmi. Tomu napomôže.

    Sú viaceré dôvody, nechcem to tu dlho rozoberať, na to, aby Slovensko sa zmenilo z jedného volebného obvodu na viac.

    Ešte vaša jedna pripomienka, že keď sme vládli desať rokov, prečo sme to nezmenili? V prvom volebnom období vlády Mikuláša Dzurindu sme vládli napríklad so stranou SDĽ, kde bol váš predseda podpredsedom hnutia. V ďalších koalíciách sme vládli s ďalšími stranami. Nebola politická vôľa vtedy nájsť dohodu na tom, aby bolo viacej volebných obvodov. Dneska som si prečítal v dôvodovej správe, budem citovať, "pri tejto téme nezaznela v rámci diskusie, ani verejnosti potreba meniť systém". Kde prebehla tá diskusia, pán minister? – chcem sa spýtať. Áno, ja viem, že vy ste šikovne prišli a povedali, diskusia začína teraz v parlamente. Návrhy zákonov majú technický, alebo ako ste to povedali, charakter a poďme o nich diskutovať. No už poďme o nich diskutovať! Ale obávam sa, že do tejto diskusie by sme mali vniesť aj verejnosť, aj občanov Slovenskej republiky, jednotlivé médiá, tretí sektor, nech sa k tomu vyjadria. Ale nedá sa diskusia vybaviť, že teraz rýchle prvé čítanie, už sme aj schválili návrh zákona, prvý zákon, a teraz rýchle, rýchle výbory a v druhom čítaní stiahneme balóniky a prijmeme zákon a povieme, že nebola vôľa, verejnosť to nepotrebovala, diskusia nebola.

    Ja si myslím, že návrhy procedurálne, ktoré dali kolegyňa Žitňanská, ale aj môj kolega Abrhan, aby sa vytvoril väčší časový priestor na naozajstnú diskusiu, diskusiu aj vo verejnosti, je potrebný. A očakával som to, že to v záverečnej reči po prvom zákone poviete.

    Dámy a páni, na záver mi dovoľte povedať, áno, strana SMER v roku 2012 v demokratických voľbách vyhrala. Získala nadpolovičnú väčšinu. Dneska vládne sama. Tieto návrhy zákonov, ktoré teraz prejednávame, vo mne navodzujú pocit, a veľmi silný pocit a nielen u mňa, ale aj u ďalších kolegov, že v ďalších voľbách, regionálnych, komunálnych, ale aj voľbách do Národnej rady, ale aj prezidentských voľbách, aby som nezabudol, si chce tak trošku pomôcť. A pred tým ju chcem veľmi vystríhať, lebo môže sa to aj veľmi vypomstiť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky, pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Číž a Osuský. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pani poslankyňa Vaľová.

  • V prvom rade by som začala od začiatku. Pán kolega, kritizovali ste pána ministra, že zrazu dnes je ochotný vlastne prijať aj zmeny návrhov vo volebnom zákone. Predtým zase ste opačne. Vy si každú chvíľu protirečíte, celá opozícia. Pred tým ste rozprávali, že neexistuje komunikácia, neexistuje diskusia. Potom vravíte opätovne, že ide prijímať zmeny. No asi tie zmeny vyplynú z tej diskusie, z tej komunikácie. A ja si myslím, že každý múdry človek, ak prijme diskusiu, ak v nej padnú ozaj kompetentné návrhy a dobré návrhy, tak jednoducho tie zmeny prídu. Takže v tom by som vôbec nevidela žiaden problém. A v tom si myslím, že ani nemôžte pána ministra kritizovať, čo ste urobili, a to aj z toho dôvodu, že naozaj ten volebný zákon je skutočne veľmi ťažký.

    Ďalej ste rozprávali o tom, že, o volebných komisiách, ako si to SMER všetko nastavuje. Ja vám k tomu poviem, že čo sa týka volebných komisií, tí, ktorí robia voľby a ktorí chodia na voľby, tak vedia, že napríklad, ja vám prečítam, že v obci Rohožník je 47 obyvateľov, z toho bolo voliť, dvadsiati šiesti, a z toho volebná komisia pozostávala z pätnástich ľudí. Niektoré obce z dvadsiatich šiestich. A robia to bežne takto poslanci, že pôjdu a vyžiadajú si podporu aj od takých politických strán, ktoré nikdy naozaj neprekročili ani jedno percento. A tým, že zamestnajú, doslova to poviem, a práve na východnom Slovensku, že zamestnajú niekoho z ich rodiny, a ja poviem zamestnajú, lebo v tom momente dostanú odmenu, tak majú to isté, že celá rodina ich volí. A takto keď si niekto nazmluvní tri, štyri strany, sa s nimi dohodne, tak je schopný prejsť cez voľby. Takže vítam práve tieto zmeny, ktoré sú v tomto zákone, a myslím si, že sú veľmi dôležité.

    A bude dôležité určite aj moratórium, ale už mám...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Pán kolega, možno by ani nestálo za to komentovať vaše vystúpenie. Veď možno boli zaujímavé tie vaše politologické vývody, možno úsmevné. Viete, ale volebné moratórium má jediný jeden zmysel, chce zabezpečiť fair play vo voľbách. Korektnosť. Viete, ste boli tuším tretí alebo štvrtý, ktorý tu spomína, ako Mečiar sa dramaticky vyjadroval v tom, že mu zabránili voliť, viete. Ani tento zákon pravdepodobne, ak by náhodou niektorý šéf, dokonca veľkej politickej strany, nemal prístup k voľbám, pravdepodobne by sa vyjadril k tomu, alebo tie médiá by jednoducho tie jeho stanoviská chceli vedieť, viete.

    Ale ja si iné pamätám. V strane, ktorej ste vy členom, pán Dzurinda bol predseda vlády, ktorý v sobotu doobeda rozprával v televízii. Doteraz vidím ten šot: "A to naozaj, pán predseda vlády, budú mať ľudia dvojnásobný plat? To naozaj, aj teda v tej rovine fiškálnej, aj v tej rovine reálnej? ´Ale áno, naozaj počas tohto obdobia bude mať dvojnásobný plat.´" To je to hrubé, nekorektné a nehorázne ovplyvňovanie volebných volieb, kde klamlivou, vedomo klamlivou informáciou sa snažím získať nekorektný výsledok. Veď predsa načo je kampaň, v rámci ktorej máme prezentovať svoje politické programy?

    Takže podľa mňa, ak sa tak zásadne bránite tomu, že chceme urobiť férové voľby, nie je to korektné, pán kolega.

  • Žili sme v krajine, ktorá absolvovala voľby bez akéhokoľvek moratória, a nič sa nestalo.

    Dovolím si teraz niečo prečítať. "Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Cenzúra sa zakazuje. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. "

    A teraz sa pýtam právnych expertov, na ktoré z kopýt natlčiete moratórium? Na ktoré z týchto kopýt natlčiete zákaz zverejňovania prieskumov verejnej mienky? Ohrozujú mravnosť? Verejné zdravie? Verejný poriadok? Bezpečnosť štátu? Alebo práva a slobody iných? Ktorých iných?

    Tak sa teda pýtam, ako si trúfate obstáť s týmito paragrafmi na Ústavnom súde?

  • Pán poslanec Zajac, reakcia na faktické poznámky.

  • Ďakujem všetkým, ktorí na mňa reagovali. Nečakal som pre takúto pokročilú hodinu, že toľkí až budú na mňa reagovať.

    Pani kolegyňa Vaľová, ja som nekritizoval to, že pán minister Kaliňák chce prijať určité zmeny. Ja som ho za to chválil. Len som povedal, že určité veci si tam už sám pripravil. A tak, ako to povedala kolegyňa Žitňanská, že tie hlúposti tam dal naschvál, aby sme sa do nich triafali, aby ich následne mohol stiahnuť. Tak ja, že tie hlúposti ide stiahnuť, ja ho za to chválim. Som vám to chcel vysvetliť.

    Čo sa týka pána Číža a fair play, presne o to mi ide, pán Číž. Presne o to, aby žiaden premiér, ja som použil pána premiéra Mečiara, aj pána Fica som hypoteticky použil, vy ste použili pána Dzurindu, aby žiaden premiér, ani žiaden politik, ani žiadne médium nemohlo zneužívať volebné moratórium. Pretože to je veľmi ťažko ustrážiteľné. Je to veľmi ťažko ustrážiteľné na facebooku, na internete. Ale vidíme, že sú tu príklady z minulosti aj z verejnoprávnych médií, nehovoriac, sú tu súkromné médiá. Tak preto zrušme to volebné moratórium, lebo vyzerá to tak, že aj tak to nemá žiaden zmysel. Veď sú voľby, kde volebné moratórium nie je a nič sa nedeje. Ten, kto príde s hlúposťou posledný deň, tak to ľudia pochopia a ešte získa niekedy aj menej hlasov.

    Pán kolega Osuský, ďakujem vám za to, že ste odcitovali slobodu, ako je zadefinovaná sloboda prejavu, a že je to problém vo volebnom moratóriu to na to napasovať.

    Ďakujem všetkým.

  • Pán poslanec Lipšic do rozpravy.

  • Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predseda. Je celkom zaujímavé, že v tejto rozprave vystupujú takmer výlučne opoziční poslanci. Dnes máme v parlamente osemdesiattri vládnych poslancov. Nevystúpil v rozprave nikto z nich. Len sem-tam tí aktívnejší nás pobavia nejakou vtipnou faktickou poznámkou typu strany majú v okrskových komisiách svojich proste rodinných príslušníkov a tým pádom potom aj prejdú voľbami, pričom majú menej ako jedno percento. Tak buď prejdú voľbami, alebo majú menej ako jedno percento? Ale však v princípe už je pomaly šesť hodín, takže sem-tam nejaké vtipné poznámky nie sú zlé.

    Ale teraz by som sa vrátil k samotným návrhom zákonov. Ja som sa pána ministra pri predchádzajúcom zákone pýtal, či vystúpi v rozprave, pretože ak prichádza do parlamentu návrh zákona, ktorý je akoby nejakým polotovarom, a poďme diskutovať, tak je fajn podľa mňa, keď diskutujeme. Myslím si, že je dobrý zvyk, alebo býval dobrý zvyk mnohých členov vlády vystúpiť v rozprave, aby mohli poslanci diskutovať, reagovať, pretože v záverečnom slove sa už reagovať nedá. Takže to mi celkom nejde dokopy, keď na jednej strane hovoríme, že poďme diskutovať, a na druhej strane tá realita je trošku, trošku iná, obávam sa.

    Ešte sa vrátim k predchádzajúcemu zákonu, predsa len, lebo tá diskusia bola tým pádom minimálne taká aktívna, bola obmedzená. Po prvé, stále platí, čo som povedal vo svojom vystúpení prvom, že zloženie volebných komisií nie je také, o akom hovoril pán minister v úvodnom slove. Ta znamená, nie je také, že majú zastúpenie strany nad tri percentá platené a ostatné neplatené. Ostatné nemajú zastúpenie žiadne. To je návrh, ktorý prišiel sem do Národnej rady. Tak si myslím, že treba si to pozrieť.

    Druhá poznámka je, a chápem, že pán minister avizoval, že to chce zmeniť, a to je volebné právo, aktívne volebné právo odsúdeným za obzvlášť závažné zločiny. Ak niekto, a to len zmienim, pretože nie sme tu všetci právnici, tvrdí ako Generálna prokuratúra, že nepriznať volebné právo odsúdeným za obzvlášť závažné zločiny je v rozpore so štrasburskou judikatúrou, odporúčam prečítať si asi najaktuálnejšie rozhodnutie Veľkej komory Európskeho súdu vo veci Scoppola proti Taliansku z mája minulého roku, a to je celkom jednoznačné, šestnásť ku jedna. Niet v princípe, o čom sa až tak sporiť. Čo ma prekvapuje, že nejakí právnici, to je jedno odkiaľ, mali argumentáciu, že nepriznať odsúdeným volebné právo je v rozpore s európskym dohovorom. Ešte raz odporúčam, 22. máj 2012. To rozhodnutie je jednoznačné.

    Taliani mali prísnejšiu úpravu. Taliani mali takú úpravu, že od troch do piatich rokov odsúdení, čiže aj za menej závažné trestné činy, mali ešte tri roky po výkone trestu zákaz volebného práva a odsúdení nad päť rokov mali doživotný zákaz výkonu volebného práva a Veľká komora v tomto prípade rozhodla, že je to v súlade s čl. 3 Dodatkového protokolu. Čiže to len k tomu. A boli to paušálne, ešte raz, boli to paušálne obmedzenia volebného práva, nie individuálne súdnym rozhodnutím určené.

    A teraz sa vyjadrím k samotnému návrhu zákona a najmä k tomu, že podľa mňa dve ustanovenia sú v rozpore...

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím? Že sú v rozpore s ústavou. A to sa týka jednak volebného moratória a potom zákazu vedenia kampaní inými subjektmi ako tretím sektorom. Áno, ak budú v takejto podobe prijaté, tie ustanovenia zrejme pôjdu na Ústavný súd. Aj keď musím povedať aj pánovi poslancovi Osuskému, že situácia na Ústavnom súde je pomerne dramatická. Nie z hľadiska počtu sudcov, ale z hľadiska toho, že dnes je Ústavný súd zablokovaná inštitúcia, kde predsedníčka súdu v situácii, kedy hrozí iné hlasovanie, ako by preferovala, o rozhodnutí nedá hlasovať. Hovorím to s plnou vážnosťou. Je to mimoriadne vážna situácia a mrzí ma to, že to musím ako právnik povedať, že Ústavný súd sa stáva nefunkčnou justičnou inštitúciou, kde ak podľa vedenia súdu je v menšine v nejakej veci, tak sa o veci nehlasuje. To považujem za absurdné a za ohrozenie vôbec ústavného systému ako takého.

    K tým dvom ustanoveniam, jednak k moratóriu a jednak k zákazu vedenia volebných kampaní inými subjektami. Tu spomínal aj pán poslanec Číž, že moratórium, on to má pred sebou v tom roku 1998, keď premiér Dzurinda hovoril o dvojnásobných platoch. Pán Dzurinda nebol premiér v roku 1998, takže má asi pred očami niečo trochu iné, ale to je, samozrejme, vec pána poslanca Číža. Ale faktom je, že to, keď moratórium bolo v našich volebných zákonoch, bolo obchádzané, bolo zneužívané a nebolo to ustanovenie vykonateľné. Čiže inými slovami, poctiví kandidáti moratórium rešpektovali, nepoctiví ho porušovali a nič sa neudialo. Aký to malo zmysel? A v tomto súhlasím aj s tým, že ústavne neviem, či vieme zdôvodniť obmedzenie slobody prejavu. Ústava nehovorí, že sloboda prejavu končí 48 hodín pred voľbami. To je proste fakt, nič také v ústave proste nie je. Ten text ústavy je jednoznačný. Čiže po prvé, to ustanovenie je nevykonateľné, po druhé, podporuje tých nepoctivých, ktorí ho porušujú a obchádzajú, a po tretie, to je asi najzávažnejšie, je podľa mojej mienky aj protiústavné. A neviem o tom, že by vznikol, odkedy bolo moratórium zrušené, pri všetkých voľbách nejaký vážny problém, ktorý by zdôvodňoval taký naliehavý záujem ho znovu obnoviť.

    Čo považujem za ešte závažnejšie ale, a považujem to rovnako za protiústavné, je zákaz vedenia kampaní dajme tomu tretím sektorom. Samozrejme, že aj oni majú predsa právo na slobodu prejavu. Pre mňa je podstatné to, aby bolo transparentné financovanie aj ich prejavu v poriadku, ale zakázať im paušálne prejav, politický prejav pred voľbami je flagrantne protiústavné podľa mojej mienky a nič v ústave neumožňuje takéto obmedzenie.

    Vy sa, samozrejme, bojíte negatívnych kampaní, ale samotná obava z negatívnych kampaní nie je ústavný dôvod na obmedzenie slobody prejavu. Aby, už to bolo možno spomínané, aby nemohol nejaký subjekt, verejne známy subjekt, ako bol pred tromi rokmi známy karikaturista, urobiť bilbordovú kampaň. Aby nemohol niekto urobiť bilbordovú kampaň na tému proste vrúcneho vzťahu premiéra Fica a pána Harabína, ako si predstavuje dnešná vláda spravodlivosť. Čo tento, toto objatie a ten bozk pre spravodlivosť na Slovensku znamená? Je to smrteľné podľa mňa objatie, čo sa ukazuje aj teraz v prípade Sadikiho, žiaľ. Ale akokoľvek, to je jedno, aká tá negatívna kampaň bude a proti komu bude, obmedziť ju podľa mojej mienky nemá žiadne ústavné ukotvenie. Dokonca aj komerčný prejav je chránený slobodou prejavu.

  • Reakcia z pléna.

  • Nielen obsah, nie, nie, všeobecne musím povedať, pri slobode prejavu je vždy a musí byť chránený obsah aj forma. Sloboda prejavu vždy chráni aj tú kognitívnu zložku prejavu, obsahovú, aj tú emotívnu zložku prejavu, formálnu. Tým pádom prejav môže byť aj šokujúci, pre niekoho možno urážlivý, pre niekoho možno vulgárny, ale zhodneme sa na tom, že ak niekto môže povedať v slobodnej spoločnosti, že táto vláda je zlá a mala by byť vymenená, tak to môže povedať aj expresívnejšie. Inými slovami, nechráni len obsah toho prejavu, ale samozrejme, že je chránená aj jeho forma.

    A preto si myslím, že nie je prijateľné tento zákon prijať v stave alebo v znení, ktorý úplne evidentne nad rámec možnosti našej ústavy obmedzuje slobodu prejavu. A keď tu bola výtka, že sa spomína Mečiar, a veď prečo, veď my nie sme ako Mečiar. No jeho volebné zákony prijaté tiež len vládnou väčšinou bez širšieho konsenzu, skončili mnohé na Ústavnom súde a mnohé ustanovenia boli, aj keď až po voľbách, lebo už bol malý čas na to, boli vyhlásené za protiústavné. Teraz hrozí možno niečo podobné. Ak tento zákon prijmete v takej podobe, ako je navrhnutý, skončia jeho ustanovenia, viaceré, na Ústavnom súde a vznikne znovu problém, že možno, potenciálne pani predsedníčka nedá o veci hlasovať, lebo bude vedieť, že väčšina pléna by časti tohoto zákona zrušila. Vznikne znovu v právnom štáte neprijateľná situácia, ale tým, že ovládate niektoré vrcholné pozície v justícii a hrdo sa k nim hlásite, tak taká situácia neštandardná môže vzniknúť. Ono to potencionálne bude ešte dramatickejšie ako za vlády Vladimíra Mečiara, lebo v tom čase predseda Ústavného súdu neblokoval rozhodnutie a rozhodovanie pléna Ústavného súdu. Dnešná šéfka Ústavného súdu blokuje rozhodnutia a tým pádom funkčnosť pléna Ústavného súdu, čo považujem za úplne absurdný stav, ktorý nemá asi obdobu v žiadnej inej krajine, nielenže Európskej únie, ale podľa mojej mienky nie ani, ani celého sveta.

    Preto sa prihováram k tomu, čo už povedali moji predrečníci, aby sa návrh zákona vrátil na dopracovanie, aby sa neprijímal v podobe, ktorá evokuje výrazné podozrenia z porušenia ústavy.

    Posledná poznámka ešte predsa len, lebo tu bola diskusia k počtu volebných obvodov a pán minister hovoril, že sme si to mohli zmeniť v minulosti my. Ja som už spomínal pri predchádzajúcom zákone, že môj zámer v čase, keď som bol vo vláde, bol, aby vznikol čo možno najväčší konsenzus na prijatie volebného kódexu, lebo tento zákon považujem za tak výnimočný, nastavujúci pravidlá hry, že by nemal byť prijímaný len vládnou väčšinou. To je, to si myslím, že je tá základná pozícia, ten základný princíp. A faktom ale je, že v roku 2010, keď sa komisia vytvorila, tak okrem KDH žiadna iná strana nechcela meniť počet volebných obvodov. To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka je ale, že by sme podľa mojej mienky mali ísť ďalej, ako len meniť počty volebných obvodov, a to zvažovať zmenu volebného systému na zmiešaný volebný systém. Nech je aj jeden volebný obvod pre pomerný systém, v poriadku, ale druhá polovica poslancov by bola volená v jednomandátových volebných obvodoch. Pri všetkej úcte ku kolegom, mnohým v tejto snemovni, je asi fakt, ktorý nemusím zvlášť zdôrazňovať, že mnohí voliči mnohých poslancov z rôznych strán ani nepoznajú, a sú v parlamente najmä vďaka tomu, že ich do parlamentu vytiahne nejaký populárny líder nejakej strany, a to je všetko, je to tak. Tá previazanosť podľa mojej mienky voličov a poslancov je tým pádom v zásade minimálna. Ani my sa navzájom až tak nepoznáme všetci.

    Preto si myslím, že minimálne by mala prebehnúť diskusia a samozrejme by mal byť schvaľovaný volebný systém po väčšom konsenze. A viem, že ten nedosiahneme v tomto čase, v tejto dobe, ale myslím si, že ak chceme hovoriť o previazanosti voličov a poslancov, nestačí mať len 4 volebné obvody, alebo 8 volebných obvodov. Podľa mňa ani to nestačí. Ak to chceme urobiť naozaj vážne a dať do parlamentu osobnosti z jednotlivých regiónov, ktoré majú podporu občanov, voličov, tak urobiť dvojkolový, dvojkolový systém voľby v jednomandátových volebných obvodoch, a po tom v pomernom systéme tá druhá polovica, tá môže byť aj jeden volebný obvod. Tam už nevidím v tom nejaký vážny problém. Ale stále si myslím, že aj zmena len na štyri volebné obvody by bola skôr kozmetická. Dobrá zmena by to bola, dôležitá, v niečom smerom k lepšiemu, ale myslím si, že skôr len, len kozmetická. A obávam sa, že na to vôľa v tejto Národnej rade už nie je vôbec.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky, pán poslanec Simon a Zajac. Končím možnosť sa prihlásiť.

  • Ďakujem. Pán kolega Lipšic, no v plnej miere s tebou súhlasím, že tento návrh by sa mal vrátiť. Pán minister si môže vyškrtnúť alebo odfajknúť, že jedna úloha je splnená, predložil návrh tejto novely do parlamentu. Ale tento návrh zákona je veľmi citlivý. Predložený návrh je ako celok zlý. Preto by ho bolo treba vrátiť.

    Demokracia nie je len v čase mimo volieb, ale aj v čase volieb, a hlavne v čase volieb. A preto akékoľvek obmedzovanie vyjadrovania sa a tvorby verejnej mienky v čase volieb nemôže byť predmetom volebného zákona a jeho obmedzovania. Nech sa každý, verejne známa osoba, nech sa každá vyjadruje. Nech tvorí verejnú mienku. A občania nech majú právo rozhodnúť. Obmedzovať volebnú kampaň a moratórium na 48 hodín, komu to pomôže? V čase internetu to sa nedá.

    Práve preto navrhujem, podporujem to, čo kolega Lipšic navrhol, aby tento návrh zákona bol vrátený pánovi ministrovi, a nech sa vedie široká diskusia na túto tému.

    Prečo takýmto spôsobom predkladá politická strana SMER tento návrh zákona? Čoho sa obáva? Chce mať absolútnu moc ako komunisti v tejto krajine? To snáď nie! Alebo je natoľko opojená mocou, že si myslí, že v tejto krajine už si môže dovoliť všetko?

    Ďakujem.

  • Vážený pán kolega, v mnohom s vami súhlasím, čo ste povedali, ale pri tých jednomandátových obvodoch musím nesúhlasiť a poviem vám prečo.

    Jednomandátové obvody majú zmysel a majú to krajiny zavedené tak, keď majú druhú komoru. To znamená, v Čechách napríklad senát. Ale senát nemá výkonné právomoci, to znamená, nezostavuje vládu, takže to znamená, že on má takú kontrolnú funkciu, lebo tam hrozí politická nestabilita, že sa stane z toho senátu väčšina nezávislých poslancov a nebudú sa schopní dohodnúť na zostavení vlády.

    Poznám krajinu, kde jednomandátoví poslanci sú súčasťou jedného parlamentu, a na prvý pohľad sa to zdá, z vonku, že to je dobré. Väčšina z tých jednomandátových poslancov sú nezávislí. A pohľad z vonku je taký: výborne, veď tam máte veľa nezávislých poslancov, tak to je super! Výsledok je taký, že dneska títo nezávislí poslanci sú všetci vládnymi poslancami. To znamená, všetci hlasujú za vládny program, pretože presadiť sa v jednomandátovom obvode znamená niekedy byť kandidátom miestneho regionálneho oligarchu, ktorý zaplatí komplet celú kampaň, a veľmi dobre viete, že moc peňazí vo volebnej kampani je niekedy rozhodujúca, a dostanú títo oligarchovia, regionálni, krajskí, svojich poslancov do parlamentu. A oni nepotrebujú opozičných nezávislých jednomandátových poslancov, ale potrebujú vládnych poslancov, aby mohli ich biznis cez vládne zákazky napĺňať. Takže proti takému systému určite by som bol, aj moja...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Lipšic, reakcia.

  • Pán poslanec Zajac, ja by som nepodceňoval tak voličov. Ja si nemyslím, že moc peňazí v kampani je tá, čo vie prevrátiť volebné výsledky. Bola jedna taká strana, ktorá robila najväčšiu kampaň pred rokom, najväčšiu, za najväčšie peniaze. Koľko mala percent? Nepodceňujme, nepodceňujme voličov, nepodceňujme ľudí!

    Mne sa nezdá, že by nemeckí poslanci volení v zmiešanom systéme boli ovplyvňovaní oligarchami, to si nemyslím. Ja si myslím, že práve, možno keď je jedna strana, ktorá má len jedného lídra, tak ten môže byť oligarchmi ovplyvnený a potom tak hlasujú desiatky poslancov. Len tak pre ilustráciu.

    Je tu taký pozmeňujúci návrh, jeden k jednému návrhu zákona, tlač 542. Pozrite si zoznam poslancov, ktorí ho podpísali! Koľkých z nich my poznáme? Koľkých z nich my poznáme? Teraz nehovorím, že to je to najpodstatnejšie, lebo niektorých poznáme, a nie je to nejaká skvelá vizitka, že ich poznáme, a pozná ich možno celé Slovensko, a nie až tak v dobrom. To nehovorím, že to je tá berná minca, že keď je niekto známy, tak to je fajn, a keď neznámy, tak to nie je fajn. Ale určite by podľa mňa v parlamente mali byť ľudia, ktorí majú podporu ľudí, svojich voličov, nielen proste lídra strany. O tom som presvedčený, lebo sme v demokracii. A nevidím iný spôsob, alebo aspoň nejaký kompromisný, ako to dosiahnuť, ako zmeniť volebný systém.

  • Pán poslanec, keď dovolíte, registroval som, aj pán poslanec Simon reagoval na vás, aby sme nemali pri hlasovaní problém, vy ste podali, nepodal ste procedurálny návrh, len ste zmienili, že zdieľate názor kolegov, že by sa nemalo pokračovať v tomto návrhu? Takže, pán poslanec Simon, ja som to počúval, čo ste rozprávali, takže aby bolo pri hlasovaní jasné, vy ste nepodali procedurálny návrh v zmysle rokovacieho poriadku, aby sa nepokračovalo. Tá formulácia bola tak, aby aj pán poslanec Simon nemal, len pre vysvetlenie.

    Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Kadúc do rozpravy. Nie je prítomný. Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Páni poslanci Miškov, Kuffa, Viskupič, Osuský, pán... Ešte raz vás poprosím, prihláste sa, prosím vás, ktorí máte záujem o rozpravu. Končím možnosť sa prihlásiť. Takže štyria páni poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec Miškov.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia a kolegyne, anti-Shooty zákon, toto je anti-Shooty zákon. Táto nálepka sa mi mimoriadne páči, pretože presne vystihuje to, o čo v tomto zákone skutočne ide.

    Dovoľte mi, aby som k tomuto návrhu zákona o volebnej kampani povedal tiež niekoľko svojich postrehov a poznámok. Ako už odznelo v rozprave aj k predošlému návrhu, pán minister neprišiel s ničím, čo by odborníkov dvíhalo zo stoličiek ako nejaké skvelé riešenia, vylepšovanie vzťahu voliča, zástupcu. S ničím, čo by výkon zastupiteľskej demokracie prinášalo bližšie k ľuďom, vďaka ktorým a v prospech ktorých sa majú veci verejné spravovať. Naopak, pán minister prišiel s ošúchanými ustanoveniami z doteraz platných zákonov a s niektorými veľmi kontroverznými návrhmi, za ktorými sa skrýva viac stranícke zadanie ako snaha o vypracovanie, predloženie skutočne dobrého zákona pre občanov.

    Podobne pokračuje aj pri tomto návrhu, ktorý je práve predmetom prerokovávania v prvom čítaní, pričom sa zastavím hneď pri predmete úpravy tohto návrhu. Načo je nám vôbec dobré, aby sme mali takýto zákon?

    Upravovať zákonom spôsob financovania volebnej kampane je síce potrebné, ale pokiaľ to pán minister nechcel upravovať v zákone o politických stranách, potom to mohol upraviť v predkladanom volebnom kódexe. Snažiť sa tak úzkostlivo upravovať, zošnurovať konania, vedenie volebnej kampane, a teraz nehovorím o financovaní, musí mať nejaké dôvody. Zdá sa, že ich majú aj v straníckej centrále SMER-u. Hneď v § 2 ods. 4 totiž pán minister dáva náhubok všetkým, ktorí by počas volebnej kampane chceli vyjadriť svoj názor na dianie aktérov v politike, ale nie sú politickou stranou. Takže, občania, plaťte dane, skladajte sa politikom na platy a pôžičky a pôžitky, a pokiaľ máte aktívneho ducha, spoločenský rozmer alebo občiansku angažovanosť, buďte ticho.

    Podľa ustanovenia v § 2 návrhu sa volebná kampaň začína dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení výsledkov v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a končí 48 hodín pred dňom konania volieb. Mám pocit, že ustanovenie, o ktorom hovorím, je v duchu "držať hubu a krok". Ale zákony, ktoré máme prijímať v tejto snemovni, by nemali byť tvorené v duchu, v tomto duchu ani schvaľované, navyše nie také, od ktorých sa odvodzuje základná legitimita výkonu moci v zastupiteľskej forme vlády.

    Pán minister, občania majú právo vyjadrovať svoje názory, dokonca všetkými dostupnými prostriedkami a dokonca aj na politiku a na politikov a dokonca možno viac ako inokedy aj pred voľbami. V nedávnom rozhovore pre týždenník Plus 7 dní ste, pán minister, na otázku redaktorky na túto tému s dovetkom, že môže ísť o obmedzenie slobody prejavu, odkázali mnohým právnikom, že by mali vrátiť diplom. Vraj ide o komerčnú reklamu a to je niečo iné. Nuž, ja neviem, čo robíte so svojím diplomom, pán minister, prípadne, či ste v SMER-e už tak dlho, že ste chytili chorobu nevšímania si 17. novembra, ale podľa mňa ste tu naozaj vedľa. Sloboda slova, sloboda prejavu sa vzťahuje na akékoľvek prejavy slovom, písmom, obrazom, zvukom, nech sú vyjadrené na bilbordoch, plagátoch, televíznych šotoch, videoklipoch alebo akokoľvek inak. To, že si ich realizáciu niekto zaplatí v reklamnej agentúre, ešte neznamená, že jeho prejav nie je pod ochranou slobody prejavu.

    Pán minister, ja nie som právnik, ale podľa mňa ste vedľa s najväčšou pravdepodobnosťou aj z hľadiska ústavy, ústavnosti. A spomínal to tu aj kolega poslanec Osuský. Ústava hovorí, že slobodu prejavu možno zákonom obmedziť len vtedy, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. A, pán minister, koho chcete chrániť pred Shootym? Komu prekáža Shooty, ktorý, ktorý si zoženie prostriedky od občanov, verejne vyzbiera, je to maximálne transparentné, za tieto peniaze si nakúpi bilbordy, na tých bilbordoch si vylepí plagáty a vyjadrí svoj občiansky postoj? Koho ohrozuje takýto Shooty?

    Pán minister, ak chcete chrániť spoluobčanov, alebo skôr spolustraníkov pred názormi ich spoluobčanov, zjavne ste si pomýlili rok a viac k tomu asi nemám čo povedať.

    Ale napadá mi jedna paralela. V časoch, keď tu vládol Mečiar a jeho dominantné HZDS, bolo jasné, kto má najviac peňazí na kampaň, kto má najviac peňazí na kupovanie si voličov a kto tie voľby vyhrávať môže. Jediné, čo si vtedy HZDS nemohlo kúpiť, bola občianska spoločnosť, občianska aktivita a občianska angažovanosť. Pán minister, a ja mám pocit, že tu sa deje presne to isté, možno v bledočervenom.

    Viete, že angažované občianske aktivity nie sú naklonené vládnemu SMER-u a tak ich na čas trvania kampane, na čas trvania kampane sa ich budete snažiť umlčať zákonom. Ďalšia vec, ktorá s tým súvisí, je tzv. moratórium. Každý občan v tomto štáte má právo názory nielen šíriť, ale ako informácie aj ich vyhľadávať a prijímať. Neexistuje dôvod, pre ktorý by malo byť toto šírenie a vyhľadávanie názorov a informácií pred voľbami, že by muselo byť zakázané. A preto sa dnes v platnom zákone o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky volebné moratórium už nenachádza. Kto chce politiku a politikov vrátane volieb ignorovať, ten to jednoducho urobí a politikov ignoruje. Kto je pevne rozhodnutý, pretože ho už nemôže ovplyvniť, tak toho už nič neovplyvní. A kto chce o svojom hlase premýšľať, zvažovať jeho cenu do posledného okamihu, ten zbiera informácie, premýšľa a zvažuje. A takémuto slobodnému občanovi moratórium škodí, nijakým spôsobom ho nechráni, nemá ho totiž pred čím chrániť. Nech si už o občanoch myslíte, čo chcete, ale ja ich nepovažujem za žiadnych nesvojprávnych panákov, ktorí čakajú na to, čo im, čo sa im povie, čo je pre nich dobré, čo je pre nich zlé, a podľa toho sa budú rozhodovať. Myslím si, že sa vedia vo voľbách rozhodnúť sami a celkom sebavedome. Podľa mňa je volebné moratórium hlúposť, ktorá ľuďom škodí a nijako nepomáha.

    Posledná vec, ktorá, ktorá je síce finančného charakteru, ale možno nie až úplne, je vami navrhovaný finančný strop pre volebnú kampaň. Už v minulosti sa niečo podobné v Slovenskej republike skúšalo. Ukázalo sa, že je to nezmysel, že to nefunguje, že sa to nedodržiava a že to je úplne zbytočné. A vy s tým prichádzate opäť. Namiesto toho, aby sa lepšie rozvinuli nástroje na sledovanie toho, či sú peniaze použité na kampaň poctivé, či, naopak, nepochádzajú z nepoctivých zdrojov, či sú zdokladované, tak vy sa dívate na ich počet. Pritom sám dobre viete, že, zo všeobecne známych zvukových záznamov, že peniaze sa dajú získať vlastnou hlavou, použiť na vlastné účely a celé sa to dá zamaskovať paralelnou štruktúrou. Pokiaľ však ide o, snaha o formálny, pokiaľ je však snaha o formálny finančný strop kampane snahou o to, aby si strany nevytvárali občianske združenia a nerobili kampaň cez ne, nuž, myslím, že ste opäť vedľa. Áno, aj toto je celkom priehľadný manéver, ako sa postaviť slobodným občanom, aj keď sa to, aj keď sa to navonok tvári ako snaha o lacnú a férovú volebnú kampaň.

    Na záver, pán minister, návrh zákona, ktorý predkladáte, je tak, ako ho tu vidíme, z môjho pohľadu zlý, zbytočný a ide proti tým, v koho prospech by zákony, by v prvom rade mali byť tvorené a schvaľované, a to sú slobodní občania tejto krajiny.

    A ešte mi dovoľte posledné vety. Pán minister, načo je nám zákon o volebnej kampani, keď váš vlastný predseda povedal, že volebná kampaň začína prvý deň po voľbách? Načo je nám zákon o volebnej kampani, keď nijako nerieši manipuláciu verejnej mienky prostredníctvom médií?

    Pán minister, myslím, že aj ty, aj ja, vieme, že viac ako desiatky alebo stovky vyretušovaných bilbordov dokáže jedno emotívne Modré z neba, prípadne nejaké redakčné Baby, alebo SME-čko, ktoré to spracuje trikrát rýchlejšie.

    Ďakujem.

  • Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky.

    Dávam slovo ďalšiemu prihlásenému rečníkovi, pánovi poslancovi Štefanovi Kuffovi.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k predkladanému návrhu zákona o politických stranách a politických hnutiach.

    Ja som to tak pánu ministrovi už aj stihol do uška pošepnúť včera, aj keď som sa do rozpravy neprihlásil, ony tie dva zákony, samozrejme, veľmi úzko súvisia. Ale ja čo by som mal, pán minister, výhradu, však chcem to tak vám povedať, tak veľmi korektne, samozrejme môžeme mať rozdielne názory, ja to tak aj hovorím, že práve tie rozdielne názory nás majú kdesi posúvať dobrým smerom, aj celú túto krajinu, aj v rámci aj tej politickej súťaživosti. A tu ja mám veľmi vážnu výhradu pri tomto predkladanom návrhu zákona, to je práve to volebné moratórium. Volebné moratórium mali sme tuná už, aj však zo skúseností a podobne. Ja by som bol v tomto, vidíte, tak ma označujú médiá aj ľudia za konzervatívca, a viem byť v mnohých veciach veľmi liberálny. A toto je jedna vec, kde by som bol veľmi liberálny. A volebné moratórium nijaké by som nezavádzal, tých 48 hodín pred voľbami, aby sa nemohla robiť kampaň. Ja si myslím, že môže sa aj v deň volieb. A kto má tú guráž a chce stáť pred, ešte aj pomaly pred urnou vo volebnej miestnosti alebo pred volebnou miestnosťou a ešte ak je to tak do poslednej chvíle, nech to robí.

    Prečo to hovorím? Lebo aj v minulosti bolo kopec s tým problémov. Teraz samozrejme od § 16, 17, 18, sú tam tie sankcie za priestupky a sankcie za, jak, ako sa to teraz tuto, pardon, volebné, volebný prieskum, ktorý sa robí v rámci toho § 16, hej, že tam teda tak isto je to limitované. Správne delikty a priestupky, tak to je, správne delikty. Tak v minulosti bol s tým veľký problém a naozaj potom aj s vymožením tých pokút. Neviem si to celkom dostatočne reálne v praxi predstaviť, ak by to moratórium nebolo, myslím si, že mnohých konfliktov a nedorozumení, aj polícia, by mali menej práce, aj polícia by mala menej práce v deň volieb, aj po voľbách. Samozrejme sú tam tiež lehoty na vymáhanie. Do jedného roka sa môže udeliť pokuta, do troch rokov, potom je to premlčané, a tak ďalej. Ale to volebné moratórium, to chcem ako, tak zvýrazniť, že tie dva dni pred voľbami, aby, skúste to ešte, ja vás tak len vyzývam, nebudem dávať nejaký ani procedurálny návrh na stiahnutie, ani na prepracovanie, ale porozmýšľajte teda nad tým.

    A treba vychádzať z jednej skutočnosti, to, že dneska vládne jedna politická strana, no tak možnože najbližšie voľby, možnože zase to tak bude, že bude vládnuť jedna politická strana, ale nemusí. A na sto rokov to tak určite nebude. A tie nasledujúce voľby zas len tu bude nejaký mix a proste bude to nejak tak inak. Ak nám na tom záleží, tak, na tomto zákone, ono sa to nezdá, ale je veľmi dôležitý, lebo aj tento zákon, aj keby sa to tak nezdalo, tak rozhoduje o budúcnosti tejto krajiny. Skrze čo? Skrze voľby a skrze tých politických nominantov a politické strany, ktoré sa do tohto parlamentu dostanú, hej, a či teda politickým stranám a hnutiam alebo osobnostiam záleží na tom, na budúcnosti tejto krajiny.

    Čo mi vadí zase v návrhu tohto zákona, ak môžem to tak povedať, pán minister, že mi to vadí, tak jedná vec je taká, že v podstate okrem kandidátov do Národnej rady, tak všade môžu nezávislí poslanci kandidovať. Nie preto to hovorím, že som v podstate sem prišiel za Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti. Ale naozaj je to také, keď môže starosta, primátor mesta kandidovať ako nezávislý poslanec, rovnako jeho poslanci môžu kandidovať ako nezávislí kandidáti, rovnako za župana môže kandidovať kandidát ako nezávislý občan, rovnako poslanec do VÚC-ky môže kandidovať ako nezávislý občan, rovnako dokonca prezident našej krajiny môže kandidovať ako nezávislý, tak prečo tomu nie je tak, že by mohli kandidovať občania, ktorí by takisto mali kvórum, neviem koľko podpisov, však by sa to mohlo stanoviť, dohodnúť. Na prezidenta je 15 tisíc, možno na poslanca Národnej rady mohlo by to byť nejakých 5 tisíc týchto podpisov, prečo by takíto občania, ktorí by chceli kandidovať ako nezávislí, aby nemali umožnenú túto možnosť.

    Ja som vás tak počúval aj v tej záverečnej reči, nechcem vás veľmi chváliť, ale však s mnohými vecmi som zase aj tak súhlasil, ktoré ste takto povedali, hej, aj vo vzťahu ako k politickým stranám. Možnože naša predstava by bola taká, že tu by bolo, niektorých kolegov, jak som pozorne počúval, že 150 nezávislých poslancov a pri možno nejakej ideálnej predstave, aby spravovali ideálne túto krajinu. Musíme si to priznať, že tomu tak nebude. Nebude tomu tak nikdy, aj keď je to veľmi lákavé, aj pre mňa osobne, by som tak to povedal, že vo voľbách zúčastniť sa tak, aby som ja mohol odovzdať možno ten krúžok jeden vám, možno jeden krúžok svojmu kolegovi, hej, a koho osobne ako poznám, hej. Ale v tej reálnej praxi a v tej reálnej podobe zas je to, myslím si, že bolo by to veľmi komplikované. Ak by ste aj predložili takýto zákon, zase len by ste mali

  • Hlas predkladateľa.

  • , vo VÚC-ke to je, ale zas len by ste mali tu svojich oponentov, čo je zase dobré, na to sa netreba hnevať, lebo v podstate človek, keď si aj vypočuje ako aj ten iný názor, tak sa zamyslím nad tým. Však nemusím ho prijať, ale môžem nad tým rozmýšľať. A dobré veci, aj ktoré predkladá a hovorí o nich možno opozičný poslanec, tak môžem ich prehodnotiť a možno sa nad tým sa zamyslieť.

    Ja som už taký chronický tuná taký bojovník za to, tak jak som vám to aj spomenul, možno tie pokuty za dopravné priestupky ste navrhli, som vás pochválil zo 60 na 50 eur. Tak tých 30 eur to je 1 000 korún, to by bolo super. A tuná sa takisto za tie priestupky, tu je od 300 do 1000 eur. Ja si tak dovolím to tak nalistovať ako v tom zákone, tak narýchlo ten paragraf, tuším to je § 18, hej, a tu je to od 300 do 1 000 eur, hej. A tá pokuta tuná: "Priestupku sa dopustí ten, kto po uplynutí času podľa § 2 ods. 2" – rozumej, to je to volebné moratórium – "je verejne na prístupnom mieste, propaguje politickú stranu alebo kandidáta vo voľbách, najmä slovnými prejavmi, umiestňovaním volebných plagátov alebo poskytovaním vecných darov." Ak by to volebné moratórium nebolo a ten § 2 ods. 2 by vypadol, není tento problém a nehrozia tuná tie pokuty.

    Pokuta sa mi tu zdá veľmi vysoká, neprimeraná, ak taký občan, a možno tak, ako kolega Dodo Hlina tu spomína, tú tetu, a sú tu jednoduchí ľudia, tí voliči veľakrát sú naozaj jednoduchí, bežní ľudia, to sme aj my, však to sme všetci, a teraz možno čosi také ako povie. A keď by nejaký veľmi aký plamenistý úradník z okresného úradu a teraz takú tetu napadne, lebo porušila volebné moratórium, a ona ani o tom nebude vedieť, že ho porušila. A teraz, že by dostala 300 eur pokutu, a nebodaj 1 000 eur, tak je to, myslím si, že veľmi neprimerané. Ale zase na druhej strane, čo chcem doceniť, a toto by, aj by som sa vedel s tým aj stotožniť, a tu je napríklad tá sankcia od 300 do 3 000 eur. Ona je dosť vysoká, ale to, čo sa deje vo voľbách a také tie nekalé praktiky, tak naozaj to je, áno, je to hodné toho trestu, a to jest, to je § 18 ods. c) "prisľúbi voličovi finančnú odmenu, alebo vecný dar za hlasovací lístok, ktorý volič nevloží do volebnej schránky, alebo ako volič, ods. d) prevezme finančnú odmenu alebo vecný dar za hlasovací lístok, ktorý nevložil do volebnej schránky". Naozaj to kupovanie hlasov, a poviem to takto, práve aj u rómskej populácie je veľmi častým javom, akékoľvek voľby sú, či sú to do obecného zastupiteľstva, na starostu obce. Samozrejme najviac sa to prejavuje, keď je to, keď sú tie voľby do VÚC-iek. Ak sú tie voľby do parlamentu, to kupovanie hlasov a vecných darov, naozaj, to je, sú to jednoduchí ľudia, naozaj sa dá veľmi ľahko s nimi, týmito voličmi, manipulovať. A tá sankcia je namieste. Len už, no, neviem si to, 3 000 eur to je 100 000 korún, je to veľmi vysoká, ale však, budiš, bolo by to také odstrašujúce. Ale to je niečo, čo myslím si, že tento zákon má ako takú ambíciu odstrániť v podstate toto kupovanie tých hlasov, s čím sa ja stotožňujem, aj ja osobne, lebo sa mi to nepáči.

    Ale tuná by som, pán minister, ešte snáď tuná k tomu ods. c), "ktorý volič nevložil do volebnej schránky", teda "prisľúbi voličovi finančnú odmenu alebo vecný dar za hlasovací lístok, ktorý volič nevloží do volebnej schránky". Ja by som tu vložil ešte jednu takú vsuvku, nielen nevloží alebo vloží, či vloží, alebo nevloží. Dá sa skontrolovať aj jedno, aj druhé, či vložil, alebo nevložil. Takže ja by som tam dal to kupovanie tých hlasov, že či vložil alebo aj nevložil, lebo keď to dáme do toho opačného, tak viem obísť tento zákon cez takúto kľučku, hej, a nebudem ho kontrolovať cez to, čo nevložil, ale skontrolujem ho cez to, čo vložil. Ako to skontrolujem? No donesieš mi tie volebné lístky, tie zvyšné, ktoré ti zostali, tak ho skontrolujem, že či ten vložil, alebo nie. Môžem ho tak, hej, skontrolovať.

    Ja som si ten zákon dovolil aj tak prečítať, neviem, či tak pozorne, ale v § 7 tam máte, pán minister, tam je chyba, štylistická chyba, tam je preklep nejaký hneď v úvode. A ja vám to skomolenie prečítam, ako to je napísané: "Financovanie volebnej volieb do zastupiteľstiev územnej samosprávy". Tak by správne malo byť, myslím si, "financovanie volebnej kampane do zastupiteľstiev územnej samosprávy". Tak toto by som poprosil, si to tam opravte, poproste tých vašich úradníkov.

    Na záver by som chcel povedať, ja som tu kolegov aj tak počúval, že zákon zákonov, tuná keď som nastupoval ako poslanec, je štátny rozpočet. A tí, ktorí to deklarovali, tak ten zákon zákonov, ktorý tuná bol, tak chýbali mi tuná tí kolegovia poslanci, nebudem ich menovať, chcem byť korektný, aby som ich nemenoval, nie sú ani teraz tuná v tejto sále rokovacej. Ale tak som na to margo povedal, ja som si dovtedy myslel, že zákon zákonov je u nás, v našej krajine Ústava Slovenskej republiky. A stále si to aj myslím. Ale volebný zákon a ten zákon, ktorý predkladáte, pán minister, je veľmi vážny. Ja ho považujem, ja osobne, a môžeme mať samozrejme tie pohľady rôzne všetci, tak ja ho považujem za vážnejší, ako je zákon o štátnom rozpočte, hej. Lebo zákon o štátnom rozpočte rozhoduje o krajine v tom danom konkrétnom rozpočtovom roku, ktorý tam je, ale volebný zákon, ktorý sa tuná prijíma, tak rozhoduje o budúcnosti krajiny z hľadiska možno aj rokov, hej. Neviem, kedy naposledy bol tuná predložený zákon, možnože v deväťdesiatom ôsmom.

  • Reakcia predkladateľa.

  • No tak v deväťdesiatom ôsmom roku, tak sú to nejaké tie roky, a teraz je tuná na stole, tak ja tento dokument považujem za veľmi vážny. A naozaj aj v tej politickej súťaživosti, aby aj tí kandidáti, to už je jedno, či to bude na miestnej úrovni alebo celonárodnej úrovni, aby mali rovnaké tieto podmienky.

    Napríklad, pán minister, ten zákon, ktorý predkladáte, ja, viete, tak sa tu rôznili tie názory, ale ja sa stotožňujem s tým návrhom, ktorý predkladáte, aby bol jeden volebný obvod. Lebo ja som poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, teda aby ma, ak teda ma budú voliť, či už, ja neviem, na východnom Slovensku alebo v Bratislave, alebo kdekoľvek v tejto krajine, ja som poslancom tohto ľudu. Chcem mu slúžiť a chcem mu aj patriť. A naozaj aj vo dne, aj v noci slúžiť tomuto ľudu. Takže ja to beriem ako ten volebný obvod, že by bol jeden. A či už štyri alebo osem a sa budeme kortešovať, že koľko má byť tých volebných obvodov, ja si myslím, že jeden. My máme volebné obvody, alebo máme VÚC-ky, máme osem v podstate, poviem to, krajov alebo vyšších územných celkov, no tam majú možnosť sa uchádzať zase aj občania, dokonca aj tí nezávislí, aj tí ďalší. Ak chceš tú regionálnu politiku robiť, tak rob to na miestnej úrovni, ako kolega Sulík to tu spomenul, že poslanec Národnej rady, že by vybavoval nejakú cestu z Huncoviec do Kežmarku. Však aj si pamätám tu pani poslankyňu, viem, nevedel si meno spomenúť, však ja som z Kežmarku, tak samozrejme, že viem, a naozaj sa to udialo, udialo sa to naozaj. Ale tento priestor nech majú poslanci vo VÚC, nech riešia cesty, komunikácie, infraštruktúru na miestnych úrovniach. Národná rada má vytvárať podmienky, má vytvárať legislatívu, má vytvárať podmienky aj pre tie vyššie územné celky, aj pre tú samosprávu, aj všetky veci. Nechcem k tomu tak nejak sa veľmi vracať, lebo to by toho bolo veľa. Sú mnohé veci, ktoré však nemám ani tú silu, hej, že by som to nejak aj tuná presadzoval a tak. Ono tak, jak to aj nám tu pripomínate, ja to beriem, že je to ako férové, treba vyhrať voľby, aby tu človek čosi aj presadil. Darmo si tu človek, no ale aspoň od pľúc si môžem povedať, od pľúc, nie odpľuť, ale od pľúc povedať, aby to nebol nejaký taký preklep. Tak aspoň minimálne toľko, že sa človek k tomu vyjadrí.

    Potom k tým preferenčným hlasom ešte, ak dovolíte. Tak trebárs tie 3 percentá. No, pán minister, bolo by to hodné, také zamyslenie, lebo naozaj je potom také, keď aj tuná sme v tom pléne tej Národnej rady. A tu boli také signály, kolega Sulík to tu naznačoval, že by sila hlasu bola, hej, nikde vo svete to nie, ale podľa tvojich preferenčných hlasov. Ale to by bol systém kapitálových spoločností, kde zdvihnem ja sám a mám 51 % a prehlasujem, ja neviem, päťtisíc akcionárov, ktorí sú na valnom zhromaždení, hej. Tak celkom tak to nejde aj tuná v tej Národnej rade. Ale tie preferenčné hlasy, že by tá hranica tých 3 %, že by sa zrušila, naozaj už aj v rámci toho hnutia alebo tej politickej strany, keď už teda naozaj sa ktosi ako prekrúžkoval a získal, tak jak tuná, kolegu Jožka Miklošku tuná spomínali. Mal vyše 6 000 preferenčných hlasov a štyri mu chýbali na to, aby sa stal poslancom Národnej rady. A potom sú tu kolegovia, ktorí majú o 10-násobok menej, majú 600 hlasov a v podstate zastupujú ten mandát. V tom hlasovaní tie naše hlasy, alebo sila tých hlasov je rovnaká, či máš ty trištvrte milióna preferenčných hlasov, alebo máš len šesťsto hlasov, tak je to rovnaké.

    No je to naozaj, aj mne sa tak natíska tá otázka, že či je to spravodlivé, či je to dobré. Ale nemôžme tuná zavádzať systém akciovej spoločnosti, že zdvihnem tabuľu, mám tuná 24 000 preferenčných hlasov, a to je sila môjho hlasu. Demokracia je v podstate, hej, taká, by som povedal, taký diktát väčšiny. Ak tá väčšina je dobrá a spravodlivá, ide o dobro krajiny, tak není o čom rozprávať. Tak človek sa naozaj môže z toho len úprimne tešiť. A ja verím, že aj kolegovia zo SMER-u, ste moji opoziční kolegovia, že vám ide naozaj o dobro veci, aj o dobro tejto krajiny, aj keď sú veci, s ktorými nemusím s vami súhlasiť, veľakrát možno hlasujem proti návrhom vašich zákonov alebo sa zdržím. To neznamená, že ste mojimi nepriateľmi, ale ste mojimi súpermi v rámci tej možno politickej súťaže a v rámci preferovania alebo presadzovania názorov.

    Neviem, pán minister, či vám to stačí. Hej? No a či je ten zákon ako protiústavný a tak to, tak sa vyjadrovali tuná právnici k tomu, to ja nejak tak, nebudem to komentovať, hej. Nejak som to s ústavou neporovnával, hej, až tak do hĺbky som nešiel v tých mojich úvahách.

    Tak to je asi tak toľko, čo som chcel povedať.

    Ďakujem za pozornosť, aj pánovi ministrovi, aj kolegom. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalší v poradí je pán Viskupič, ktorý sa nenachádza v sále.

    Poprosím pána poslanca Osuského, aby predniesol svoj prejav.

  • Vážený pán minister, vážená snemovňa. Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. A začnem hneď s tým, aby potom neboli pochybnosti, či sa tak stalo.

    Dovoľujem si povedať, že ak sú v zákone minimálne tri prvky vysoko pravdepodobne protiústavné, tak si v súlade s príslušnými ustanoveniami rokovacieho poriadku dovoľujem navrhnúť, aby sme o tejto novele zákona ďalej nerokovali.

    Vrátim sa k tomu, prečo si to myslím. Na balkóne vytrvalo sedia veľmi milí a sympatickí pracovníci ministerstva vnútra, s ktorými sme pred niekoľkými týždňami v zostave Dostál, Kun, Osuský strávili asi dve hodiny diskusiou o námietkach, ktoré vyplynuli ako východisko hromadnej pripomienky k tomuto návrhu zákona. V rámci medzirezortného pripomienkovania a v rámci ďalšieho vývoja práce nad zákonom by som sa, dovolil vyjadriť len k tým bodom, ktoré boli námetom hromadnej pripomienky, o ktorej sme veľmi, ešte raz hovorím, v priateľskej a celkom aj parciálne konštruktívnej atmosfére diskutovali. Uvedomoval som si i vtedy, i teraz, že tí pracovníci mali svoje politické zadanie a ich úlohou bolo obhajovať toto zadanie, i keď bolo z môjho pohľadu parciálne neobhájiteľné.

    Dovolím si teraz zbilancovať stav, v akom ten zákon teraz tu leží a čo si myslím o nosných problémoch tohto zákona. Prvým bodom, o ktorom sa tu už dosť hovorilo, kvôli ktorému som si dovolil vo faktickej poznámke citovať ústavu, je naša, domnievam sa, oprávnená požiadavka na zrušenie volebného moratória. Zdôrazním opäť dve veci, ktoré už zazneli. Na Slovensku sme už mali voľby, v ktorých nebolo existentné volebné moratórium a nespôsobilo to vôbec nijaké problémy. Naopak, v niektorých z predchádzajúcich volieb, ak ma pamäť neklame, a to číslo hovorím odhadom, bolo niečo cez 260 podaní na Ústavný súd v súvislosti s priebehom voľby a z nich bolo okolo 240 alebo niečo nad tým, teda viac ako 90 %, vo vzťahu k porušovaniu volebného moratória. Tak ako tu zaznelo, nie som presvedčený, že sa dopátrali páchateľov, že sa vec akýmsi spôsobom riešila. A dokonca sa aj nedomnievam, že ak mi niekto v deň volieb do schránky napchal, do poštovej schránky, volebné materiály ktoréhosi uchádzača, že ma to má, musí ovplyvniť. Jednoduché, jednoduchá možnosť je neotvárať schránku, ak sa bojím, čo z nej vyjde. Poznáme ten starý vtip z totality o chladničke a Leninovi. Je tiež absolútne jednoduché, ak sa mi nezdá informácia, vypnúť zdroj tejto informácie, či je to rozhlasový prijímač alebo televízor. Ale rozhodne si nemyslím, že na základe pocitu toho či onoho by som mal znemožniť iným ich ústavné právo na jednej strane na príjem informácií a na druhej strane na ich šírenie. Neexistuje, ako som prečítal, reálny dôvod, ktorý by sa dal aplikovať na toto obmedzenie slobody slova a prijmu informácií.

    Takže nie je to žiadne vyhrážanie, povedali sme to veľmi zmierlivo pracovníkom ministerstva vnútra, povedal som to vo faktickej poznáme a hovorím to teraz. Existujú v tejto predlohe paragrafy a znenia, ktoré podáme na Ústavný súd, to moratórium okrem iného.

    A opäť sa vraciam k včerajšiemu televíznemu šotu z volieb v Nórsku. V tejto nepochybne demokratickej krajine na schodoch vedúcich do volebnej miestnosti stáli traja či štyria mladí ľudia s letáčikmi v rukách. Očividne ich ponúkali voličom, ktorí vchádzali odvoliť. Je samozrejme právom voliča odmietnuť túto ponuku, tak ako odmietnem prípadne od milej slečny v pešej zóne ponuku, v ktorej mi oznamuje nová pizzeria, že je k mojim službám. A rovnako je mojím právom zobrať si ten letáčik. A dokonca je i mojím právom voliča rozhodnúť sa na tom poslednom schode a na ceste do volebného okrsku, že predsa zvolím tohto sympaťáka z toho letáčika, lebo volič je zvrchovaný pán a on sa môže rozhodnúť kedykoľvek do momentu, keď volebný lístok opustí jeho ruku a spadne do volebnej urny.

    Domnievam sa teda, že neexistuje nejaký dôvod, ani dokonca tento príklad z nepochybnej demokracie. Kedysi, keď som nevidel tento šot, som uvádzal veľmi podobný šot, kde v jednom zo švédskych okrskov na dohľad toho okrsku stála sympatická figúra švédskeho premiéra Carl Bildta, ktorý osobne rozdával svoje letáčiky tým, ktorí prichádzali na volebný okrsok. Samozrejme, Carl Bildt nemohol ovplyvniť všetky okrsky, pretože sa nemohol klonovať. Možnože z dvoch tisíc, alebo koľko ich tam je, švédskych okrskov, mohol stáť len pred jedným, ale nijako neotriaslo švédskou demokraciou, že Carl Bildt na dohľad volebného okrsku rozdával ako demokratický bývalý premiér a možno aj budúci svoje volebné materiály.

    Tu sa v súvislosti s eurovalom povedalo krásne heslo: Šestnásť krajín sa predsa nemôže mýliť! Ja teda poviem skromne, pripusťme, že ani tí Nóri a Švédi, preboha, snáď netápajú v bludoch, ak moratórium nemajú.

    Pokiaľ ide o druhý bod, ktorý namietame a domnievame sa opäť, že je proti ústavný, je vypustiť zákaz vedenia kampane inými subjektmi. I ten, napriek našej námietke, ostal zachovaný. Opäť, tak ako, a teraz to poviem ako pravica, zostáva celkom tradične väčšina odborových organizácií celkom jednoznačne na strane dnes vládnucej strany, ale v živote by ma nenapadlo zaraziť Machynovi právo povedať, i dva dni, i deň pred voľbami, svojim odborárom z OZ KOVO, koho si on myslí, že je dobré voliť pre dobro ich veci. A ak mu oni uveria, alebo ak sa nechajú ovplyvniť, je to opäť ich sväté právo, lebo tá voľba prebehne v ich hlave. A aj keď by to zdanlivo bolo proti pravici, tak jednoducho platí: padni, komu padni. A ak sa ochranári postavia, ako som už uviedol, proti zlej zonácii Tatier, alebo proti zničeniu dôležitej zóny v NATURA, tak je vonkoncom ich slobodnou vôľou povedať, to urobil tento minister a jeho aparát a táto legislatívna štruktúra a zákonodarná, a vonkoncom nemôžme od nich žiadať, aby sa deklaratívne postavili na stranu niektorej z mnohých na Slovensku kandidujúcich politických strán. Je teda svätým právom občianskych hnutí, ale dokonca i jednotlivcov, vyjadrovať svoje názory v súlade s ústavou a v súlade so slobodu prejavu a šírenia informácií.

    Samozrejme, ak tu zaznelo vo vystúpení kolegu Lipšica, že sa toto môže odohrávať na rôznej etickej a estetickej úrovni, tak je samozrejme pravdepodobné, že uchádzač o úrad premiéra Carl Bildt nebude používať na adresu svojich protikandidátov alebo protihráčov expresívne vulgarizmy. Ale na druhej strane zase musíme uznať, že občan, ktorý v deň volieb prehovorí v krčme k svojim krčmovým spolukamarátom o tom, čo si myslí, ako voliť, ako nie, možno to povie na inej úrovni. Opäť ale nevidím v ústave paragraf, ktorý by nútil občana X formulovať svoje názory tak alebo onak.

    To znamená, kampaň inými subjektmi je svätým právom iných subjektov, nech už pod tým rozumieme kohokoľvek. Ak tu kolega Kadúc začal svoje vystúpenie takou úvahou o konflikte záujmov, tak ja musím povedať, že ja by som tiež mohol teraz povedať niečo o konflikte záujmov ako jeden z uchádzačov o kandidatúru na úrad prezidenta. Musím za seba povedať, že v žiadnom z tých siedmich bodov nemám ani pozitívny, ani negatívny pocit.

    A dostávam sa tým k tretiemu bodu, že či, k štvrtému bodu, to je obmedzovanie výšky nákladov na volebnú kampaň. Vieme, že v Amerike existujú veľké tradičné strany a potom existujú občas kandidáti, ktorí z akýchsi príčin cítia nutkanie kandidovať. Jedným z nich bol texaský multimilionár Ross Perot, ktorý pred rokmi kandidovával občas vo voľbách. Bol tak bohatý, že ho takmer nebolo možné podozrievať, že potrebuje prijímať peniaze od iných na svoju kampaň. Teraz súperím v kandidatúre s cteným kolegom Andrejom Kiskom. Vonkoncom by ma nenapadlo siahnuť na jeho právo použiť svoje, verím tomu, že poctivo a zdanene zarobené prostriedky na kampaň, len preto, že ja budem mať možno len desatinu alebo dvadsatinu tých prostriedkov. Jednoducho je absolútne svätým právom kandidáta Kisku, iste dôstojného kandidáta, čo hovorím absolútne vážne, aby sa so svojimi peniazmi rozhodol naložiť tak, ako uzná za vhodné. A akýkoľvek zásah do tohto práva považujem za protiústavný zásah do jeho práva nakladať s vlastným majetkom.

    Pokiaľ ide o takú, už tu opakovane prebratú tému, ktorou je zverejňovanie prieskumu verejnej mienky, opäť, napriek našej námietke, zostal zákaz v čase 21 dní pred voľbami. Obľúbeným argumentom pre zákaz 21 dní je to, že ony sú, tie prieskumy, zmanipulované. No, nikto by asi z nás nedal ruku až po rameno do ohňa, že v živote v tejto krajine a v iných krajinách neboli zmanipulované prieskumy. Treba ale povedať, že ten prieskum môže byť rovnako zmanipulovaný tri roky pred voľbami, ako dva, ako rok, ako pol roka, ako tri mesiace, ako tri týždne, ako tri dni. Alebo aj nezmanipulovaný. Ale opäť sa dostávame k tomu, čo už tradične nazývam Osuského zákon o zákaze kuchynských nožov. Pretože sa kuchynskými nožmi veľmi často páchajú závažné trestne činy proti zdraviu a životu obyvateľstva, ešte nikoho, chvalabohu, nenapadlo zakázať kuchynské nože. Tak ako nezakázali zatiaľ vrátky z dane, aj keď sa cez ne odohrali, "x" prípadov ťažkej ekonomickej trestnej činnosti. Ale nezrušili sme ich. A tak ak si myslíme, že sú prieskumy manipulované, tak je zvláštne, že nám to vadí vtedy alebo inokedy. Uvážlivý volič, a to asi máloktorý volič o sebe pripustí, že uvážlivý nie je, môže mať na prieskumy svoj názor. Ale neviem, prečo mám chrániť voliča pred ním samým, pred jeho vlastným rozhodnutím o naložení so svojím hlasom. My sme nevytvorili kategórie voličov zodpovedných, bystrých, premýšľajúcich a potom nekonečne hlúpych, ktorými zamáva zmanipulovaný prieskum. Také kategórie občanov v ústave neexistujú. To znamená, neexistuje reálny dôvod, prečo brániť občanovi, ak si pustí masovokomunikačný prostriedok alebo ak otvorí noviny, alebo ak sa len baví na chodbe so susedom z pavlače, že sa dozvie informáciu o nejakom prieskume. To znamená, opäť siahame na právo tých, ktorí prieskumy robia, šíriť informáciu a zároveň na právo občanov, bez rozdielu ich orientácie, mentálnej vybavenosti, prijímať informáciu. Zasahujeme teda do ústavného práva.

    Došlo k čiastočnej úprave, a to vítame, v bode, kde hromadná pripomienka žiadala zrovnoprávnenie postavenia straníckych a nezávislých kandidátov pre voľby do orgánov samosprávy. Dá sa povedať, že oceňujeme tento krok. A je ukážkou že ak sa vec rozumne vyargumentovala, tak došlo podľa mňa ku kroku správnym smerom, ktorý opäť nie je ani červený, ani modrý, ani zelený. Proste je to podľa mňa férový krok a ako taký sme ho na ministerstve vnútra predniesli. A nemyslím si, že to komusi pomáha, alebo škodí.

    Pokiaľ ide o, skutočne, absurdný bod, kde bolo zakázané prispievať na kampaň po zaregistrovaní kandidátov, čo muselo byť skutočne len hlboké "nedorozumění" a nedopatrenie, došlo k náprave a vlastne sa to skrátilo na termín 48 hodín pred voľbami. No, v zásade sa naplnilo to, čo sme považovali za potrebné, a opäť môžem poďakovať príslušným štruktúram ministerstva vnútra, že tak urobilo, aj keď tie dva dni sú také niečo ako, no, keď už teda nie sekera, tak aspoň porisko sme udržali. Teda zmenili sme to z celých týždňov na dva dni. Myslím si, že vynechať úplne by bolo celkom čisté a bez ďalšieho problému.

    Chcem teda povedať, že tento zákon by bol mohol býval byť dobrým krokom k ošetreniu problémov, ktoré sa v kampani vyskytovali a vyskytujú. Ja som nehovoril celkom úmyselne o pozitívach, lebo i také tam sú. Ale našou úlohou nielen ako opozície, ale ako tých, ktorí majú mať snahu, aby zákony, ktoré prijíma snemovňa, boli čo najlepšie a iste aj férové a v súlade s ústavou, ktorá je najvyšším zákonom, sa nám zdalo primerané venovať sa skôr tým, ktoré sú sporné, problematické alebo evidentne protiústavné.

    Záverom by som sa dotkol, a to už je mimo objekt zákona, témy jedného alebo mnohých alebo viacerých obvodov. Poviem len svoj názor. Domnievam sa, že volanie po miestne príslušnom poslancovi je, tak ako to tu zaznelo a ako to tu pekne povedal pán kolega Kuffa, áno, vieme, že naša významná alpská lyžiarka a zjazdárka si vybavila asfalt až pred svoj hotel, ktorý dostala v čase, keď bola v milosti Vladimíra Mečiara. Ale nie je úlohou, a tiež ho nedostala parlamentným zákonom, nie je úlohou parlamentu riešiť asfaltky v regiónoch, ani výtlky. Parlament má iné úlohy. A riešiť problém neznámosti alebo známosti poslancov parlamentu tým, že ich "priblížime", by bolo dobré, keby sme najprv zažili na vlastné oči blízkosť miestnych poslancov a poslancov VÚC, ktorí z podstaty veci rozhodujú o miestnych záležitostiach a ktorí z podstaty veci majú riešiť to, čo je najbližšie k občanovi. Parlament krajiny má prijímať zákony, rozhodovať o zmluvách, ktoré nie sú nijako viazané na Spiš, Hont, Záhorie, ani Zemplín. Nemyslím si teda, že k občanovi vykročíme tým, že budeme mať jednomandátové obvody.

    A podotýkam znova, ak by sa stalo to, že potom začnú Bratislavčania, ktorí prišli kedysi odkiaľkoľvek, ale už sú Bratislavčania podľa trvalého bydliska, byť nasadzovaní na turnaje podľa toho, že tam máme nádej na víťazstvo, lebo tam neposlali súperi silný káder, tak tu musím povedať, je už úplne scestná predstava o približovaní. Teda cítil by som sa trápne, ak by sa moja politická strana rozhodla nasadiť ma do okresu Trebišov, pretože tam by sa vyrátalo, že by som prípadne. Jednoducho, to sa totálne prieči tej predstave, ale tak sa to veľmi často i v demokraciách deje. Ja som uvádzal príklad Zemana, ktorý vyhral v Ostrave, s ktorou mal veľmi málo spoločné, a existuje i historický príklad Sira Georga Winstona Churchilla, ktorý kandidoval za 50 či viac rokov svojej účasti v britskom parlamente v najrôznejších okrskoch, bývajúc v Blenheime a nemeniac svoje trvalé bydlisko. Takže v tom prípade toto by som považoval za úplnú frašku.

    A ešte k tomu jeden dovetok. Ak žijeme v systéme dvoch, troch veľkých strán a v systéme veľkej snemovne, tak i matematicky je pravdepodobné, že CDU či SPD do 680-členného Bundestagu získa dostatočný počet odborníkov reprezentujúcich jej politiku v sociálnej oblasti, v školstve, v zahraničnej politike, v obrane a bezpečnosti štátu, pretože tam bude mať tristo poslancov. A je vysoko pravdepodobné, že bude mať pokrytie odborné vo všetkých výboroch parlamentu, ktoré sú pandantom existujúcich ministerstiev zhruba. Zatiaľ čo u nás, s výnimkou vládnucej strany, ktorá má skutočne veľký konvolut poslancov, všetky ostatné strany zväčša nemajú ani do každého parlamentného výboru svojho odborníka v parlamente. A tak je celkom prirodzené, že tie strany si logicky podľa nosných bodov svojej politiky, ktoré vo volebnom období mienia presadzovať, tvoria zostavu toho mančaftu tak, aby mali pokryté odborníkmi tie veci, o ktorých si myslia, že sú pre nich dôležité.

    To volanie po regionálnej zostave, dovolím si prirovnať, a nie v zlom, lebo aj to je oprávnená téma na diskusiu, za seba, že by sme robili hokejový európsky tím aj s náhradníkmi a každá krajina by nominovala jedného hráča. Bolo by to v zásade férové. Bol by to skutočne európsky tím. Odhliadnem od faktu, že by tam bol jeden hráč Ruska, jeden hráč Česka a Slovenska a Fínska a Švédska a jeden hráč z Albánska, Cypru a Grécka, tak ešte okrem toho by bolo možné, že by sa v tom mančafte, pretože lokálne hviezdy sú napríklad brankári alebo obrancovia alebo útočníci, vyskytlo sedem brankárov, dvadsaťdva útočníkov a traja obrancovia. A ty teraz, tréner, zostav z tohto niečo, s čím sa dá hrať.

    V tomto zmysle sa teda domnievam, bez toho, aby som chcel namietať kolegom, ktorí volajú po jednomandátových alebo iných obvodoch, že prekážkou pre mňa by bolo to, že by aj tak tí, ktorých strany chcú mať v parlamente, namigrovali do obvodov, kde by si vyrátali víťazstvo, a vôbec by nemuseli mať geografický a bydliskový vzťah k tomu regiónu. Za ďalšie, že by nerozhodovali v zásade o veciach týkajúcich sa okresu Veľký Krtíš alebo Trebišov v tomto parlamente. A za tretie, že by jednoducho pri počte jedenásť, či osem, či štrnásť, či šestnásť poslancov, tá strana prípadne mohla mať zostavu, kde by mala piatich poľnohospodárskych odborníkov, s tým ale, že by aj tak dostala do poľnovýboru jedného a tých štyroch poľnohospodárskych odborníkov z regiónov poľnohospodárskych by potom nasadzovala do obrany a bezpečnosti, do zahraničnej politiky a do školstva. Nemyslím si, že toto by slúžilo občanovi, o ktorého sa tí, ktorí navrhujú takéto riešenia, zdanlivo veľmi starajú.

    Ešte raz hovorím, toto nie je témou tejto novely. Ale domnievam sa, že akokoľvek to zaviedol Vladimír Mečiar, akokoľvek to bol produkt jeho doby v malej krajine s mnohými politickými stranami, ktoré skladajú parlament, zatiaľ som nezažil, že by niekto predložil návrh iného riešenia skladby parlamentu, ako je pomerný systém, ktorý umožňuje i rozhodovanie o tom, aby stranu reprezentovali v daných oblastiach tí, ktorí sú ťažiskovo príslušní k jej programu. Výrazne podčiarkujem, že iná vec je zvýšenie závažnosti rozhodovania voliča spôsobom preferenčného hlasu. Tam je, a ja sám by som bol v diskusii otvorený a tiež nielen preto, že som sa v zásade do tohto parlamentu dostával preferenčnými hlasmi.

    Znova a na záver teda poviem, že volebný zákon bol príležitosťou odstrániť to, čo bolo problémom, a urobiť ho lepším. Môj pocit z toho všetkého je, že táto príležitosť bola prepasená, že sa neurobili kroky, ktoré by boli len na prospech veci, "na poľzu dela", ako hovoria Rusi, ale že sa urobili kroky, ktoré kráčajú v protismere, ktoré porušujú ústavu a pre ktoré ani ja, ani moji kolegovia zo strany SaS za tento návrh hlasovať nemôžeme a nebudeme.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie chce reagovať faktickou poznámkou pán poslanec Zajac. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Zajac.

  • Vážený pán kolega, s väčšinou vášho vystúpenia som súhlasil, ale s tým, keď ste začali hovoriť o tých viacerých volebných obvodoch, nie. Tam ste sa v podstate priklonili k názoru Vladimíra Mečiara, že pre Slovensko je najlepšie, jeden volebný obvod.

    Ja vám chcem povedať, viac volebných obvodov na Slovensku pri zachovaní pomerného systému znamená to, že strana bude nominovať aj v tých volebných obvodoch jednotlivých kandidátov. To znamená, strana si môže aj v tých viacerých volebných obvodoch namixovať tých odborníkov, o ktorých ste hovorili, že by hrozilo, že sa dostane veľa lekárov alebo ekonómov, a nebolo by to dostatočne vyvážené. A práveže v menšom volebnom obvode, ako je Slovensko, by stúpla aj váha toho preferenčného krúžka. Ak by to bolo určité percento, tak v tom menšom obvode by si ľudia mohli ľahšie povedať, kto ich má zastupovať v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Poviem vám jeden príklad, ktorý... Boli sme Československo, jeden štát. V Česku majú viacej volebných obvodov. Pri posledných voľbách sa stala taká vec, že určité dosť značné protesty občanov spôsobili to, že v tom menšom volebnom obvode si občania prekrúžkovaním zvolili ako protest iných kandidátov ako tí, čo boli na začiatku kandidačnej listiny. To je vôľa občanov vyjadrená pri zachovaní pomerného systému. My aj dneska vieme povedať, aký jednotlivec, aké výsledky mali jednotlivé strany v jednotlivých krajoch. Veď to nie je až také zložité.

  • Ďakujem pekne. Ja som sa dotkol tej jednej zásadnej otázky, ako by to s tými obvodmi bolo. Teda, či by bolo možné uhnúť pri ťažkej váhe, pri ťažkom súperovi, v záujme toho. A teraz poviem príklad, súboj Košice, Richard Raši – Viliam Novotný. O jednom sú presvedčení jedni politickí straníci, že je dobrý reprezentant do zdravotníckeho výboru, o druhom druhí. Samozrejme, že v tom prípade by sa dalo nejako aproximatívne asi vopred usúdiť, kto tam vyhrá podľa sily strany v danom regióne. Odišiel by jeden z nich do Popradu s trvalým bydliskom v Košiciach? Ako by to bolo ošetrené?

    To znamená, opäť voláme po regionálnej príslušnosti, ale potom by mala byť bez výnimky regionálna príslušnosť. Žiadne migrovanie populárneho a šarmantného ministra vnútra tam, kde, keďže v Bratislave by možno na neho, alebo možno naňho by vyšlo a na iného by nevyšlo, tak ten by teraz odmigroval do Veľkého Krtíša a tam by kandidoval?! To by bola regionálna príslušnosť?!

    To znamená, že, ešte raz, mohlo by sa potom veľmi jednoducho stať, že síce strana bude mať nejakých poslancov, ale že tam nebude mať poslancov, ktorí sú nositeľmi, povedzme v prípade SKDÚ, ich zdravotníckeho programu, ako je Viliam Novotný, alebo ako je povedzme Richard Raši v SMER-e. To znamená, že je na pováženie, čo by to urobilo s kompetenčným zložením jednotlivých výborov a zástupcov jednotlivých strán v týchto výboroch.

  • Ďakujem.

    Do rozpravy je posledný rečník pán Jozef Viskupič. Dáme mu ešte priestor.

    Pán poslanec, aké dlhé vystúpenie budete mať?

  • Reakcia z pléna.

  • Desať minúť. To bude chcieť záverečné slovo ešte pán minister. Necháme to na zajtra.

    Ďakujem vám všetkým veľmi pekne. Prajem pekný večer. Stretneme sa teda ráno o 9.00 hodine. Budeme pokračovať posledným prihláseným rečníkom k tomuto zákonu.

    Tak ešte raz, pekný večer.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.