• Príjemné dobré ráno.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Michal Bagačka, Juraj Droba, Ján Hudacký, Ľudovít Kaník, Peter Osuský, Richard Raši, Jana Vaľová. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Národnej rady Mikuláš Dzurinda.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony(tlač 651).

    Poprosím pána ministra práce Jána Richtera, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci poslankyňu Vieru Šedivcovú, aby zaujala miesto určené pre spravodajcov.

    Do rozpravy je ešte písomne prihlásený poslanec Viliam Novotný za klub SDKÚ – DS, nevidím ho tu. Pán poslanec bol posledný z prihlásených písomne rečníkov.

    Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlásia dvaja páni poslanci, pán poslanec Mihál a pán poslanec Muňko.

    Nech sa páči, pán poslanec Mihál, máte slovo.

  • Dobré ráno prajem všetkým. Pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení prítomní, dovoľte mi uviesť ešte niekoľko poznámok k zákonu o sociálnom poistení.

    Tak ako som hovoril, myslím, včera, tak vnímam tento zákon, túto novelu pozitívne, ale zároveň túto novelu vnímam ako nevyužitú príležitosť. Zdôrazňujem znova, že každý rok takto na jeseň sa zákon o sociálnom poistení novelizuje. A nepovažujem to za nič mimoriadne, práve naopak, je to veľmi dôležitý zákon, kde aplikačná prax prináša každoročne nové a nové problémy, na ktoré sa jednoducho musí reagovať. A nemožno ich nechať len tak bokom. Čiže ja sa v tomto druhom vystúpení chcem venovať tým problémom, ktoré vnímam ako otvorené. A je mi ľúto, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na ne nereagovalo v tejto novele. Možno sa tak stane v druhom čítaní. Môže sa stať, samozrejme, aj to, že sa budem ja snažiť o nejaké pozmeňujúce návrhy, aj keď život v parlamentnej snemovni za posledný rok a pol ma presviedča o tom, že je to z pohľadu opozičného poslanca tak trošku zbytočná práca.

    Takže poďme k veci.

    V prvom rade sa chcem venovať nemocenskému poisteniu. Sú tu tí, čo robia so zákonom o sociálnom poistení, čiže napríklad okrem pána ministra, okrem hore sediacich ľudí z ministerstva práce, ktorých takisto srdečne pozdravujem. Máme tu napríklad pána generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne a zároveň poslanca Národnej rady Dušana Muňka, vidím, že bude vystupovať v rozprave, možno povie to isté, čo hovorím ja. Chcem povedať teda napríklad to, že v nemocenskom poistení stále vidím diery, ale tie diery znamenajú to, že kto chce, bez akýchkoľvek väčších problémov získa takú dávku, na ktorú jednoducho z hľadiska nejakého morálneho pohľadu by nárok mať nemal.

    Tento problém sa ešte zvýraznil tým, že sa zaviedlo nemocenské poistenie aj pri dohodách s pravidelným príjmom. No čo sa môže stať? Môže sa stať to, že zamestnávateľ zamestná, povedzme, dohodára s pravidelným príjmom, to znamená, má nárok na odmenu za každý kalendárny mesiac. Tento príjem nebude nejako zvlášť vysoký, pretože ten dohodár bude pracovať relatívne malý rozsah pracovného času. Zarobí, povedzme, sto eur mesačne. A logicky by ste očakávali, že keď teda je nemocensky poistený a pôjde na PN-ku, keď sa teda stane, že ochorie, tak by mal mať nemocenskú dávku vypočítanú z tohto príjmu, o znamená z tých 100 eur. A tá dávka by teda mala byť plus-mínus okolo 55 eur mesačne. No nie vždy tomu bude tak, v zákone je diera. Nebudem to hovoriť bližšie, aby som nebol z niečoho obvinený. Tá diera spočíva v tom, že za určitých okolností tá dávka nebude vypočítaná z tých jeho 100 eur príjmu, ale bude vypočítaná z príjmu, ktorý mal vlani v nejakom zamestnaní, ak taký mal. Ak tam zarábal, povedzme, 600 eur, tak tá dávka bude vyrátaná zo 600 eur, ak tam zarábal 1 000 eur, tak bude vyrátaná z 1 000 eur. Čiže sú ľudia, ktorí si týmto spôsobom môžu celkom pekne prilepšiť svoj rozpočet. A nepovažujem to za správne. A teda čakal som, že sa na to bude v novele reagovať.

    Pokiaľ ide o, ďalej, platenie poistného z dohôd, stále si myslím, pán minister, že ste to vlani jednoducho prepískali. A to nastavenie, ktoré teda máme od 1. januára v zákone, a týka sa to, samozrejme, aj zdravotného poistenia nadväzne, ale aj to vlastne novelizujete v tejto novele, v III. článku, tak je jednoducho neuveriteľne prísne. A robí to obrovské problémy v praxi mnohým ľuďom. Rozumieme si a zhodujeme sa v tom, že je určitá skupina či zamestnávateľov, či fyzických osôb, ľudí, ktorí inštitút dohôd zneužívali na to, aby cez výplatu na dohodu obchádzali odvodové povinnosti, ale vy teda rád používate prístup taký, skrátka, poďme rúbať hlava-nehlava, ak tam je nejaká skupina špekulantov, tak zotnime celý les, nepozerajme sa, kto je kto. Jednoducho necitlivo pristupujete k týmto otázkam, viď teda zákon o hmotnej núdzi (takisto včera živnostníci). Čiže rozhodli ste sa zaviesť odvody z dohôd len s určitými úľavami pre dôchodcov, respektíve pre študentov. Ale všetci ostatní platia odvody z dohôd vlastne od prvého eura príjmu. A to je veľký problém pre mnohých ľudí, u ktorých na tú dohodu ani by som nepovedal, že pracujú, pretože tá dohoda je jednoducho formálny spôsob, ako uzatvoriť nejaký zmluvný vzťah v zmysle Zákonníka práce, kde nejde o žiadnu nejakú drámu.

    A znovu sa vrátim k tomu, čo sa mňa osobne týka, a môžete to pokladať za konflikt záujmov pokojne, ako človeka, ktorý pôsobí v športe a ktorý je teda šéfom jednej neziskovej organizácie. Máme obrovské problémy s tým, že keď na tú dohodu zamestnáme nejakého usporiadateľa športového zápasu alebo nejakého rozhodcu, alebo nejakého trénera mládeže, on za tú hodinku, dve hodinky, čo je na tom turnaji alebo na tom zápase, dostane, povedzme, desať eur, čo teda nie je nejaká dramaticky vysoká suma. Samozrejme, nie je možné asi tu v takomto prípade hovoriť o nejakom obchádzaní odvodov, pretože to je naozaj taký vzťah, aký je. No ale tým, že musíme z toho platiť tých 3,50, to tiež nie je veľa, lenže tých usporiadateľov, tých rozhodcov a tej našej mládeže, to je dvesto detí, to je desať zápasov alebo koľko za víkend, jednoducho nakopí sa to. A pre takú firmu, ako je tá naša nezisková organizácia, sú to v konečnom dôsledku tisíce eur ročne a minimálne stovky eur, ak nie tisíce eur dokonca mesačne. Kde máme na to zobrať peniaze? Jednoducho máme obrovský problém. A to hovorím teda o nás. Tento istý problém majú prakticky všetky športové kluby na Slovensku, kultúrne organizácie, rôzne centrá voľného času, resp. záujmové krúžky a podobne. Tam nejde o žiadne klamanie a podvádzanie na odvodoch. Jednoducho je to obrovský problém.

    Alebo zoberte si spoločenstvá vlastníkov a bytov, kde na dohodu zamestnajú upratovačku alebo nejakého údržbára, alebo niekoho, kto sa tam teda o to stará, zarobí rádovo 30, 40, 50 eur. Tí vlastníci bytov sa na to skladajú, hej, svojimi vkladmi. No tak teda často sa ma pýtali: „No čo s tým teraz máme robiť, odkiaľ máme zobrať tie peniaze na tie odvody za tých údržbárov, za tie upratovačky, za tie služby, ktoré sú s tým spojené?" Ja im hovorím, no nič vám iné neostáva, ako zvýšiť tie poplatky, to takzvané nájomné, ktoré platia vlastníci bytov. A tak sa aj na Slovensku jednoducho deje, skrátka, týmto spôsobom nepriamo zdraželo bývanie, pretože sa to premietlo do poplatkov, ktoré tí ľudia, ktorí v tých bytoch žijú, musia platiť. Musia sa skladať, aby mali na zaplatenie odvodov. Čiže nepriamo ste vlastne spôsobili zdraženie bývania na Slovensku, aj keď si poviete, že sú to malé sumy. No pre niekoho to až taká malá suma nie je.

    Čiže tu je môj názor taký, ktorý stále opakujem, áno, dobre, odvody z dohôd, ale len od určitej sumy, kde tá moja predstava, ktorú som vlastne aj navrhoval z pozície ministra v nami pripravovanej odvodovej reforme, bola taká, že tá suma by mala byť niekde okolo sumy životného minima, čiže v reči čísel okolo 200 eur mesačne. Čiže len od tohto vyššieho príjmu môžeme sa baviť, či v súbehu s iným príjmom alebo nie by sa tie odvody z dohôd platiť mali. Ale tie naozaj drobné príjmy takého charakteru, ako som sa to snažil vymenovať, by odvodom podliehať nemali. To je jednoducho príliš prísne. A takýmto spôsobom získavať peniaze do štátnej kasy, to je, práve naopak, nemorálne, keď to takto poviem, zo strany štátu a tých, ktorí ho spravujú.

    Študenti. Pri študentoch máme výnimku, hranice 66 eur na neplatenie povinného dôchodkového poistenia pri študentoch vo veku do 18 rokov, hranice 155 eur pre neplatenie do povinného dôchodkového poistenia pre študentov osemnásťročných a starších. Takže vidíte, pri študentoch sa táto výnimka dala urobiť, pri ostatných skupinách osôb nie. Tým chcem poukázať na to, že ak tu bude diskusia o tom, že to sa nedá, lebo ročné zúčtovanie neexistuje, lebo UNITAS je vo hviezdach, tak ak sa to dalo urobiť pre študentov a ako tak to funguje, aj keď je to byrokraticky náročné, tak sa to dalo urobiť aj pre iné skupiny osôb, aspoň v takejto podobe, aj keď tá podoba, opakujem, je byrokraticky značne zaťažujúca tých zamestnávateľov.

    No a ešte späť k tým študentom. Už sa stalo, hej, ale stále tomu nerozumiem ani po tom roku, prečo je sedemnásťročný študent iný ako osemnásťročný študent. Sedemnásťročný študent má limit 66 eur, čiže keď zarobí 67. euro, tak z toho už povinné dôchodkové poistenie platí, ale osemnásťročný študent, ten z toho 67. eura poistné neplatí, ten platí až zo 156. eura. Čiže je tu diskriminácia na základe veku, absolútne ničím neodôvoditeľná, jednoducho snáď len tým sedliackym rozumom, že sem, skrátka, prišiel pán Matovič, požiadal vás o podporu toho, aby tí jeho študenti nemuseli platiť odvody pri roznášaní letákov. Vy ste mu akože ustúpili za to, že on tu prestal robiť vylomeniny. A podporil váš zákon, nemuseli sme tu byť akože tretí týždeň, vlani v lete. No a tak sa to vlastne začalo. Potom prišli vysokoškoláci, že aj oni to chcú. Vydobyli si u vás 155 eur. A máme to v zákone. Čiže nemá to v podstate žiadnu nejakú logiku, len keď sa človek pozrie na históriu toho, ako to celé vznikalo, no tak tomu rozumiem. No tak prišiel jeden, prišiel druhý, jeden si vyloboval to, druhý si vyloboval ono. Ale systémový prístup tam jednoducho nie je. A je to diskriminácia. Čiže ak som študent a mám v septembri sedemnásť rokov, tak ak mám v septembri sedemnásť rokov, tak mám limit 66 eur, keď v októbri budem mať osemnáste narodeniny, tak ešte stále je to 66 eur, ale v novembri, keď už mám po osemnástich rokoch veku, tak zrazu sa niečo stalo a už som iný, už mám oslobodenie do výšky 155. No veď to nedáva žiadny zmysel. To je skutočne v našej legislatíve absolútne veľká originalita, ktorú ťažko s niečím porovnať.

    Čiže tu by som bol rád, keď už teda sa nezhodneme na tom, že to oslobodenie od odvodov pri dohodách by sa malo týkať aj iných osôb, aby sa to pri študentoch zjednotilo. Čo už len získate na tom, že tí Matovičovi roznášači letákov keď zarobia viacej, takže od toho 67. eura vám tie odvody zaplatia. No veď to je možno pár drobných, ale pre tých študentov a pre ich zamestnávateľov to môže byť zásadný problém. Čiže to by bolo fajn, keby sa s týmto niečo urobilo a, keď už nič iné, tento limit pre všetkých študentov dal na rovnakú výšku. Nevidím, znova opakujem, dôvod na diskrimináciu študentov v závislosti od veku.

    No potom tu máme problém pravidelný, nepravidelný príjem pri dohodách. Vtip je v tom, že podľa platného zákona, ktorý teda v tomto bode nechcete meniť, pri nepravidelnom príjme na dohodu sa poistné z tej dohody, z tých príjmov odvádza do Sociálnej poisťovne, až keď tá dohoda skončí. Takže keď si prestavíme situáciu, že nejaký zamestnávateľ so zamestnancom uzatvorí dohodu, napr. dohodu o pracovnej činnosti s tým, že sa dohodnú na nepravidelnom príjme, čiže napr. že odmena bude vyplácaná raz za dva mesiace, tak potom bude ten ďalší priebeh taký, že tá dohoda sa začne, ten dohodár začne pracovať. Dohoda bude uzatvorená, povedzme, na neurčitú dobu, čo nám Zákonník práce umožňuje. Čiže začne sa dohoda. Každé dva mesiace on dostane nejakú tú svoju odmenu, zaplatí sa z toho daň, keď na to príde, teda aj odvody do zdravotnej poisťovne sa zaplatia, ale odvody do Sociálnej poisťovne nie, čaká sa až kým dá dohoda neskončí. No tak tá dohoda bude otvorená možno niekoľko rokov, možno päť, možno šesť, možno dlhšie, ako sa tu zmení vláda, ktorá to potom možno dá ako nejaká iná do poriadku. Čiže jednoducho počas tých niekoľkých rokov síce tomu dohodárovi bežia príjmy, vykonáva prácu, ale Sociálna poisťovňa žiadne odvody nedostane, pretože tak je to podľa zákona, ale až keď sa tá dohoda formálne skončí. Tak keď sa obidvaja dohodnú tak, že to bude otvorené na neurčitú dobu a nie je nejaký eminentný záujem tú dohodu ukončiť, či on reálne robí alebo nerobí, tak sa tie odvody do Sociálnej poisťovne vlečú niekde tam v tej ležatej osmičke niekde ďaleko, niekde v ďalekej budúcnosti bude možno splatnosť tých odvodov do Sociálnej poisťovne.

    No takisto nerozumiem tomu, prečo sa na to len tak pozeráte, môj verbálny v tejto sekunde návrh je ten, že ak tá dohoda trvá dlhšie ako dvanásť po sebe idúcich mesiacov, tak by k tej platbe, k tej splatnosti za tých predchádzajúcich dvanásť mesiacov malo dôjsť bez ohľadu na to, či už dohoda pokračuje alebo nie. Ubezpečujem vás, že nikomu to vadiť nebude. Ja sám na mojich prednáškach so zamestnávateľmi sa stretávam s aktívnym názorom zamestnávateľov, že aj tak je zbytočné takto to ťahať aj tak je to potrebné zúčtovať. Sú tam totižto aj daňové povinnosti. Ak si ten zamestnávateľ tie odvody vlastne nezaplatí do Sociálnej poisťovne, tak to v účtovníctve musí viesť ako rezervu do ďalších rokov. Zbytočne to komplikuje vedenie účtovníctva. Čiže jednoducho nikomu to nepomáha. A dokonca mnohí zamestnávatelia tento problém aktívne riešia tak, že hoci s tým dohodárom budú naďalej spolupracovať, oni tú dohodu koncom roka jednoducho seknú, odhlásia to zo Sociálnej poisťovne, zaplatia tie odvody, aby s tým mali svätý pokoj, a následne s tým dohodárom uzatvoria novú dohodu s nepravidelným príjmom na ďalší rok, aby to takýmto spôsobom jednoducho riešili. Čiže zdôrazňujem ešte raz, len sa v tom urobí poriadok a Sociálna poisťovňa dostane svoje peniaze, ktoré jej podľa zákona patria v relatívne rozumnom čase, a aj teda cashflow Sociálnej poisťovne bude zrejme lepšie.

    No je tu ešte iný problém, keď sa znovu vrátim k študentom. Tam je taká jedna pekná vec, ktorej porozumejú možno len traja-štyria odborníci, ktorí sedia na balkóne. Ale tam ide teda o to, že ak má študent uplatnenú výnimku pri platení odvodov, povedzme, osemnásťročný, starší, čiže do 155 eur odvody neplatí, a má príjem nepravidelný, tak takisto u neho to zúčtovanie a zaplatenie odvodov príde do úvahy, až keď tá jeho dohoda skončí, s tým, že sa vypočítava priemerný mesačný príjem za celú dohodu trvania dohody a ten sa posudzuje voči hranici 155 eur. Takže zoberme si príklad, že študent bude na dohodu o brigádnickej práci študentov pracovať, povedzme, šesť mesiacov, zarobí si, povedzme, celkovo 900 eur za túto dobu, 900 delené šiestimi je 150 eur na mesiac. Čiže zmestil sa do limitu a povinné dôchodkové poistenie tam nevzniklo. Čiže z tých 900 eur zamestnávateľ zaplatí len úrazové a garančné poistenie. To je všetko v poriadku, to je jasné. No a teraz stane sa to, že tomu študentovi o nejaký mesiac, dva mesiac už po skončení dohody zamestnávateľ ešte doplatí čo ja viem, dajme tomu, 1 000, eur. No podľa zákona platí, že ak sa toto stane, po skončení pracovného vzťahu, veľmi zjednodušujem, nechce sa mi citovať tie paragrafy, tak sa vlastne ten príjem dodatočne doplatený rozpočíta na jednotlivé kalendárne mesiace, kedy trval ten právny vzťah a kedy bolo povinné dôchodkové poistenie. No ale v tomto prípade žiadne povinné dôchodkové poistenie nevzniklo, pretože behom toho trvania tej dohody tie priemerné príjmy boli len 150 eur. Čiže z toho doplatku sa podľa zákona žiadne poistné do Sociálnej poisťovne zaplatiť nemá. Ale keď si to vezmete ešte raz, čo sa vlastne stalo, ten študent zarobil 1 900 eur, nie 900 eur. Zarobil 1900 eur za šesť mesiacov, čiže prekročil v priemere hranicu 155 eur mesačne. Ale pri takomto zákone on to poistné jednoducho nezaplatí, pretože je v zákone jednoducho diera.

    Ďalej, od dohôd by som rád prešiel k živnostníkom. Ja viem, pán minister, že mi spomeniete v reakcii Radu solidarity, že boli tam predsa aj zástupcovia živnostníkov, ktorí s tým súhlasili, pretože budú mať vyššie dôchodky. Takže nič dramatické sa nestalo. No ja si dovolím spochybniť legitimitu zástupcov živnostníkov, ktorí s vami rokovali či už na Rade solidarity alebo biparitne, priamo s vami, pretože neexistujú žiadne relevantné informácie o tom, že by Slovenská komora živnostníkov mala nejaké tisíce či dokonca desaťtisíce členov. Veľmi o tom pochybujem, že by dokázali aj predstavitelia dať na stôl zoznam, ktorý by obsahoval viac ako dve A štvorky ich členov. Takže legitimita tohto zoskupenia je veľmi otázna. A tu doslova platí, že na Slovensku sa ktokoľvek môže prehlásiť za čokoľvek a prejde mu to, ale hlavne že má nejaký titul a že je niečoho prezident a už má vysoké oprávnenia na to, aby za niekoho hovoril. Jednoducho ja si nepomôžem, kade chodím, tade počúvam, 185 eur mesačne je pre živnostníka likvidačná suma. A tomu živnostníkovi sa skutočne musí dariť, aby takúto sumu vedel zaplatiť. Preto máte problém s vysokou nezamestnanosťou, preto nám nepribúdajú počty zamestnaných alebo podnikajúcich ľudí, pretože pravidlá hry pri tzv. povinných minimálnych odvodoch sa takto negatívne voči živnostníkom zmenili. Ja neviem podľa môjho názoru je skutočne lepšie, keď niekto pracuje hoci na živnosť alebo na tú dohodu, ako keď nepracuje vôbec, štátu nedáva vôbec nič a, práve naopak, čerpá od štátu či dávky v nezamestnanosti alebo dávky v hmotnej núdzi aj so svojou rodinou. Čiže opakujeme to či ja, či iní opoziční politici stále koldokola. Ale ak je tu aspoň trošku nejaký priestor, mali by ste sa zamyslieť nad tým, či by nebolo možné aspoň sčasti znížiť tieto minimálne odvody.

    Pozrite, na tej rétorike, že potom sú nízke dôchodky, no na jednej strane niečo, samozrejme, je, pretože je väzba v súčasnom zákone medzi výškou vymeriavacieho základu a výškou budúceho dôchodku. Ale na druhej strane všetci dobre vieme a intuitívne to cítime, že v budúcnosti o desať, dvadsať, možno tridsať rokov sa výpočet dôchodku zo Sociálnej poisťovne z prvého piliera určite nebude riadiť pravidlami, ktoré sú uvedené v dnešnom zákone. Všetci intuitívne cítime, že s týmito dôchodkami z prvého piliera bude problém a bude tendencia zavádzať stále vyššiu a vyššiu solidaritu pri vyplácaní dôchodkov z prvého piliera. Čiže nebude v budúcnosti až také dôležité, z akého vymeriavacieho základu ten občan dnešný, budúci, potom reálny dôchodca tie odvody platil. To je jedna vec.

    Druhá vec je ten povinný minimálny základ. Keby sa z neho vypočítavali len dôchodky, tak ako-tak dobre, lenže predsa tie minimálne odvody, to nie sú len minimálne odvody na dôchodkové poistenie, veď to sú aj minimálne odvody na nemocenské poistenie a na zdravotné poistenie, ktoré s dôchodkami nemajú nič spoločné. Pokiaľ ide o nemocenské poistenie, tak máloktorý živnostník či už je ten základ taký alebo onaký, si čerpá nemocenskú dávku. Sú to výnimočné prípady, ktoré majú skôr ošetrené cez nejaké komerčné pripoistenia ako cez Sociálnu poisťovňu. Pán generálny riaditeľ mi možno potvrdí tieto moje slová. A zdravotné poistenie, to je predsa čistá daň, to je čisté daňové zaťaženie, to znamená, zvýšenie minimálnych odvodov na zdravotné poistenie sa nijakým spôsobom neprejaví na tom, že živnostník bude mať nejakú lepšiu zdravotnú starostlivosť. Tam je predsa absolútne čistá solidarita. A táto platba má charakter dane. Čiže tam nemá žiadnu oporu rozprávať o tom, že vyššie odvody znamenajú niečo viac po tom, čo ten živnostník dostane. Nedostane viac, dostane presne to isté, ako keby, povedzme, odvody neplatil vôbec. A bol by nezamestnaný a zdravotné poistenie by za neho platil štát. Čiže to je ten druhý dôvod.

    A tretí dôvod je ten, že ten minimálny základ je v tomto roku 393 eur, čo je o vyše 50 eur viac, ako je minimálna mzda. Takže sa pýtam, ak má mať problém s budúcim dôchodkom živnostník, a preto ste mu zvýšili minimálny vymeriavací základ, minimálne odvody, tak potom ako na tom budú zamestnanci, ktorých je údajne okolo 80 tisíc alebo 100 tisíc, ktorí pracujú za minimálnu mzdu? Tí budú mať aký dôchodok? Ako na tom budú tí dohodári, ktorí platia dôchodkové poistenie zo 100-eurových mesačných príjmov. Tí budú mať aký dôchodok? Alebo zamestnanci, ktorí pracujú na kratšie úväzky, na polovičnú úväzky zarobia 200 – 250 eur. Aký budú mať oni dôchodok? Čiže ak sa tak veľmi zaujímame o budúci dôchodok živnostníkov, no aký potom bude mať dôchodok tých 100 tisíc alebo 200 tisíc zamestnancov, ktorí robia na dohodu, ktorí robia na kratšie úväzky, ktorí robia za minimálnu mzdu. Tých je minimálne toľko, ako je povinne poistených živnostníkov.

    A druhá vec je, keď teda o tom hovorím, aby sme nezabudli pripomenúť, že teda nie je živnostník ako živnostník. Ak živnostník vykáže v daňovom priznaní príjmy len do výšky 12-násobku toho minimálneho základu, čiže naposledy to bolo do 4 716, ak sa nemýlim, eur, tak vlastne povinne dôchodkovo poistený nie je vôbec, čiže neplatí vôbec nič. Aký bude mať ten dôchodok? Čo s ním bude? On, povedzme, nejakú daň platí, zdravotné poistenie platí určite, ale dôchodkové poistenie si, skrátka, neplatí, lebo ho platiť nemusí. Čiže toto ja vnímam tak isto ako systémový problém v zákone o sociálnom poistení.

    A taký môj akýsi pracovný verbálny návrh povedaný na tomto mieste je, treba živnostníkom znížiť tie povinné minimálne odvody. A najlepšie by bolo ich úplne zrušiť, nech živnostník platí z takého základu, aký vykáže v daňovom priznaní. Ale na druhej strane mala by sa odstrániť tá hranica 12-násobku minimálneho základu pre povinné nemocenské dôchodkové poistenie a každý živnostník, ktorý teda podniká a má nejaké príjmy, by do Sociálnej poisťovne mal byť prihlásený a z toho, čo teda vykáže, by mal platiť poistné nielen do zdravotnej poisťovne, ale aj do Sociálnej poisťovne. Ale tieto dve zmeny treba urobiť, samozrejme, naraz, inak to nedáva zmysel.

    Ešte sa dotknem jednej veci, ktorú som už spomenul včera. A súvisí s tým, čo asi v druhom čítaní navrhnete. A to je to zníženie odvodov pre dlhodobo nezamestnaných s tým, že teda rozvíja sa okolo toho propaganda, že týmto spôsobom sa zvýši zamestnanosť na Slovensku. Ak znížite odvody pre nových zamestnancov, ktorí boli predtým dlhodobo nezamestnaní, tak, áno, stane sa to, že časť týchto dlhodobo nezamestnaných získa zamestnanie v rôznych tých nenáročných profesiách, ako sú, povedzme, stavebné práce alebo spájanie káblikov v tých našich káblikárňach, ale zamestnávatelia, ktorých takto zamestnajú, zároveň si vyčistia tie zamestnanecké miesta tým, že prepustia doterajších zamestnancov, za ktorých by naďalej museli platiť tie relatívne vysoké odvody. Čiže nevytvoria sa nové pracovné miesta, možno výnimočne, áno, ale v zásade sa nevytvoria nové pracovné miesta, len dôjde k takej rošáde. Dlhodobo nezamestnaný získa prácu, ale tú istú prácu, ktorú získa on, stratí ten, kto na tom pracovnom mieste bol dovtedy. Čiže vymenia sa. A po roku, keď tomu dlhodobo nezamestnanému vypršia tieto odvodové úľavy, ktoré chcete navrhnúť, tak sa to celé zopakuje. Čiže ten zamestnanec príde o prácu a nastúpi za neho niekto ďalší, na ktorého si bude zamestnávateľ čerpať odvodové úľavy.

    Ja si myslím, že zamestnávatelia a ich tvorivé myslenie, ktoré teda musia uplatňovať pri takomto podnikateľskom prostredí, aké máme na Slovensku, si tie cestičky nájdu, aj keď budete sa snažiť robiť k tomu rôzne opatrenia. Viete veľmi dobre, že akýkoľvek paragraf, ktorý do zákona dáte, ktorým chcete niečo blokovať, sa skôr či neskôr dá obísť.

    Takže toľko na záver môjho vystúpenia.

    Ešte raz chcem zdôrazniť a podčiarknuť, pán minister, ak vidíte aspoň trošku nejaký priestor na znižovanie odvodov, najmä pokiaľ ide o dohodárov a pokiaľ ide o živnostníkov, tak smelo do toho. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Muňko, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, navrhovaná novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení prináša do praxe reálne zlepšenie. Nie je to, povedal by som, novela, ktorá by zásadne menila sociálny systém, ale cenná je práve tým, že reaguje na problémy praxe a občanov, niektoré veci zjednoduší, v iných prípadoch im zase pomôže finančne. Ako príklad by som mohol použiť problémy, s ktorými sa stretávame v Sociálnej poisťovni pri ukončení dobrovoľného poistenia. Napriek osvete občania stále nevedia o tom, že ak chcú dobrovoľné poistenie ukončiť, nestačí prestať platiť poistné, ale musia sa aj formálne odhlásiť. Vznikajú nedoplatky, stávajú sa neplatičmi a dlžníkmi Sociálnej poisťovne. Tá je doteraz zo zákona povinná vymáhať nezaplatené poistné na dobrovoľné poistenie, čo je pre niektoré fyzické osoby likvidačné. Ako isto všetci viete, podľa novely bude stačiť aby dobrovoľne poistená osoba dva mesiace za sebou nezaplatila dobrovoľné poistenie, a toto poistenie sa jej zruší. Bude to prevencia proti vzniku veľkých dlhov, čo isto mnohým pomôže. Tento príklad ukazuje, že táto novela vychádza verejnosti v ústrety.

    V oblasti zníženia administratívneho zaťaženia SZČO sa navrhuje zrušenie prihlasovacej a odhlasovacej povinnosti na povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie a zavedenie povinnosti Sociálnej poisťovni oznámiť jej vznik povinného poistenia, ako aj výška poistného. Čo to v praxi znamená? Predovšetkým odstránenie neistoty malých podnikateľov. Tá spočíva v pochybnostiach, či si nesprávnym výpočtom poistného neprivodia problémy v podobe dlhov a následných sankcií, a tým neohrozia nielen svoju existenciu, ale aj svoje prípadné nároky na niektorú zo sociálnych dávok.

    Napriek tomu, že na webovej stránke Sociálnej poisťovne je automatická kalkulačka na výpočet poistného, a napriek tomu, že v informačnom poradenskom centre Sociálnej poisťovne naši odborníci pomáhajú pri výpočtoch poistného niekoľkým tisíckam SZČO za rok, takto problémy reálne vznikali a doteraz vznikajú. Dobrou správou preto je, že novela zbavuje živnostníkov tejto neistoty. Nielenže sa nebudú musieť v Sociálnej poisťovni prihlasovať na povinné platenie odvodov a počítať ich výšku, ale nebudú sa vôbec musieť ani zaoberať detailmi o platení odvodov, kedy je napríklad dátum splatnosti, na aký účet treba odvody posielať a podobne. To všetko za nich spraví Sociálna poisťovňa, ktorá týmto osobám ich povinnosti oznámi do 20 dní od vzniku poistnej povinnosti. Tieto ustanovenia novely zákonov budú mať síce odložený termín zavedenia do praxe od januára 2015, pretože nie sú ešte dotiahnuté detaily toku informácií medzi Finančných riaditeľstvom Slovenskej republiky a Sociálnou poisťovňou, podstatné je však to, že v zákone už povinnosť sociálneho poistenia je zakotvená a môžeme sa ňu dobre pripraviť.

    Novela navrhuje aj novo upraviť určenie vymeriavacieho základu SZČO. Na tieto účely sa príjem z podnikania alebo aj z výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti rozpočíta vždy na celý kalendárny rok bez ohľadu na počet mesiacov, z ktorých SZČO činnosť reálne vykonáva. To vo väčšine prípadov reálne zníži vymeriavací základ. A malým podnikateľom tak zostane viac peňazí, ktoré môžu použiť v podnikaní. Toto je tiež ďalší ústretový krok, ktorým ministerstvo práce reaguje na doterajšiu častú kritiku malých podnikateľov. Tak je to i v prípade skrátenia sledovaného obdobia trvania poistného pre vznik nároku na nemocenské dávky SZČO a dobrovoľne poistených osôb z 10 na 5 rokov.

    Pre dobrovoľne poistené osoby je dobrou správou aj to, že dlžné poistenie na poistenie v nezamestnanosti v sume nižšej ako 5 eur nebude mať u nich vplyv na vznik nároku na túto dávku.

    Novela zákona ďalej navrhuje, aby sa v Sociálnej poisťovni zachovala možnosť presúvania finančných aktív medzi základnými fondmi. Viem, že z radov opozície je to kritizovaná prax, ale vychádza z úplne pragmatických dôvodov. Sociálna poisťovňa je jeden celok a nemá zmysel, aby na niektorých fondoch hromadili prostriedky a vytvárali ich rezervy, kým základný fond dôchodkového poistenia bude deficitne a pravidelne zo štátneho rozpočtu dotovaný. Na adresu prípadných kritikov tohto opatrenia zo strany opozície si dovolím poznamenať, že počas ich vlády mali možnosť novelizovať zákon a možnosť presunov zrušiť. No neurobili to.

    Súčasťou návrhu zákona je aj automatické presúvanie nevyčerpaného zostatku správneho fondu do fondu solidarity a predĺženie obdobia doterajšej jednotnej sadzby poistného na úrazové poistenie.

    Spomenul som viaceré ústretové kroky voči malých podnikateľom, ale táto novela je sociálna. Okrem iného umožní poberanie nemocenských dávok v súbehu s príjmom dosahovaných období nároku na výplatu dávky, ak nejde o príjem za prácu vykonanú v období trvania nároku na výplatu nemocenskej dávky. Ide o situácie, keď splneniu všeobecnej podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca bránia príjmy, ktoré nie sú príjmami za vykonanú prácu, napríklad plnenie poskytované zo sociálneho fondu, odchodné, odstupné, benefity poskytované zamestnávateľom zamestnancovi aj v období, v ktorom má nárok na nemocenské dávky. Takýto príjem v súčasnosti znemožňuje poberanie nemocenskej dávky. Preto ministerstvo práce v novele navrhlo, aby sa za relevantný príjem na posúdenie nároku na nemocenskú dávku bral do úvahy len príjem za vykonanú prácu. Inými slovami, ak zamestnanec počas PN-ky pracuje a má príjem za vykonanú prácu, nemá nárok na nemocenskú dávku. Ale ak nepracuje a má len príjem, ktorý nie je príjmom za skutočne vykonanú prácu, navrhujem, aby mal nárok na nemocenskú dávku. Môžem povedať, že táto zmena odstraňuje tvrdosť doterajšej úpravy.

    Podobnou sociálne orientovanou zmenou je aj vylúčenie príjmov dosahovaných v období materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky z vymeriavacieho základu na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, ak negatívne ovplyvní denný vymeriavací základ na určenie výšky tejto dávky. Počítať sa nebude zo zárobku vzniknutého popri poberaní materskej, ale aj do úvahy bude brať príjem, ktorý mala mamička pred nástupom na materskú, ktorý je spravidla vyšší. A bude to preto pre ňu výhodnejšie.

    Vážené kolegyne, kolegovia, na jednej strane novela zákona niektoré veci uvoľňuje alebo, lepšie povedané, zjemňuje podmienky nároku na dávky, na druhej strane reaguje na situáciu, kedy by boli dávky zneužívané. Napríklad pri garančnej dávke nebude mať na ne nárok ten zamestnanec, ktorý je zároveň štatutárnym orgánom alebo jeho členom a má najmenej 50 % majetkovej účasti u zamestnávateľa. Je to logické, pretože tento manažér musel vedieť o tom, že situácia v podniku ide do problémov a speje k nevyplácaniu miezd, a podieľať sa na ňom.

    Sprísnia sa aj podmienky pri výpočte invalidného dôchodku osobám do 20 rokov veku, ktoré nevykonávali zárobkovú činnosť a boli len dobrovoľne dôchodkovo poistené najmenej jeden rok alebo získali obdobie dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistenia. Tieto osoby krátkodobým poistením získavali neprimerané nároky, čo nielenže je nespravodlivé voči ostatným poistencom, ktorí odchádzali do invalidity po odpracovaní dlhého obdobia, ale často vedie aj k zneužívaniu tejto dávky.

    Zmeny nastávajú aj v oblasti vymáhania pohľadávok Sociálnej poisťovne. V súvislosti s už spomenutou garančnou dávkou je táto oblasť vymáhania pohľadávok, kde je zákon o sociálnom poistení často kritizovaný. Ide o to, že podľa mnohých ľudí zvonku, aby som bol konkrétnejší k opozičným politikom, niektorým, by mala Sociálna poisťovňa ako hlavný veriteľ vo väčšej miere uplatňovať konkurz za tým účelom, aby sme bývalým zamestnancom mohli vyplatiť garančné dávky. Takýto postup by bol možno naoko sociálnejší a medzi ľuďmi populárnejší. Ale neviedlo by to k hlavnému cieľu, ktorý pri vymáhaní pohľadávok Sociálna poisťovňa sleduje. Ním nie je likvidácia zamestnávateľov a vyplatenie garančných dávok bývalým zamestnancom, aj keď najmä v hladových dolinách chápem ťažkú situáciu občanov. Sociálne poistenie podľa zákona o sociálnom poistení je najmä o vymožení pohľadávok, a nie o zatváraní podnikov. Preto pristupujeme k dohode na splátkových kalendároch. A sme podstatne úspešnejší ako pri konkurzoch.

    Nie je účelom môjho vystúpenie spomenúť všetky zmeny, ktoré novela tohto zákona prináša.

    Tento návrh, pretože prináša mnohé dobré veci, vychádza v ústrety či už podnikateľom, ale aj adresátom mnohých dávok, a to aj v ťažkej situácii, v ktorej sa ekonomika Slovenska nachádza. Možno práve táto novela je ukážkou toho, že sa ústretové kroky občanom netreba vždy milióny eur zo štátneho rozpočtu, ale stačí pohnúť rozumom a pozrieť sa na to, kde sa dá im ich kontakt s úradmi uľahčiť. Je to napríklad odbúraním byrokracie či poskytnutím iného servisu. Hovorím to ako predstaviteľ Sociálnej poisťovne, ktorá je často nesprávne kritizovaná, že postupuje tvrdo a bazíruje na detailoch. My chceme ľuďom vychádzať v ústrety, ale musíme postupovať podľa zákona. Preto vítam každé jeho vylepšenie. A verím, že toto nie je posledné.

    Predpokladám, že dôjdu niektoré zmeny pri druhom čítaní. Poviem z nich dve ako riaditeľ Sociálnej poisťovni, kde vidím, že by sme mali konať.

    Týka sa to hlavne vysokoškolákov, ale aj stredoškolákov, ktorí nie sú poistení. A pokiaľ sú spolu so školou a pri úrazoch trebárs utrpia úraz chrbtice alebo niečoho, tak nemajú nárok na nemocenské, nárok ani prakticky na invalidné. Tu treba túto záležitosť, pán minister, riešiť zákonnou úpravou, že aj keď je napríklad na súkromnej lyžovačke, proste utrpí úraz vysokoškolák, aby proste sme tento problém nejako vyriešili, nie tak, že žiadame od neho, aby bol rok dobrovoľne poistený. To je jeden námet.

    A potom druhý námet je, pokiaľ sa týka ešte vyplácania prostriedkov z garančného fondu, pretože nastáva pri mnohých konkurzoch, pri vyhlásení konkurzov špekulácia, že namiesto konkurzov príde reštrukturalizácia a my predtým, ako nastáva konkurz, vyplatíme z garančného fondu dve dávky, čiže z hľadiska nezamestnaných. A pritom potom nejde o konkurz, ale ide o reštrukturalizáciu. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca sa s faktickou poznámkou hlási pani spravodajkyňa poslankyňa Šedivcová. Končím možnosť prihlásiť sa faktickými poznámkami. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Dovolím si zareagovať na vystúpenie môjho kolegu pána Muňka, ktorý hovoril, že táto novela podporuje znižovanie administratívnej záťaže v sociálnom podnikaní. Upriamila by som pozornosť iba na jednu skutočnosť. A to je automatické zaniknutie poistenia, keď poistenec nezaplatí poistné dva mesiace za sebou. Je to veľmi správny krok, pretože vieme a v praxi sa veľmi často stretávame s tým, že občania z dôvodu neznalosti neodhlásili formálne v Sociálnej poisťovni svoje poistenie a takto im neustále narastali dlhy na poistnom. Sociálna poisťovňa v zmysle doterajšieho zákona musela automaticky účtovať penále týmto poistencom. A často sa tak dostávali do situácie, keď už nastúpil exekútor a dlh narástol do enormnej výšky a poistenci sa dostali naozaj do veľmi zlej sociálnej situácie aj z tohto titulu. Ďakujem.

  • Pán poslanec, chcete reagovať na faktickú pripomienku.

  • Reakcia poslanca Muňka.

  • Nie.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Veľmi stručne, chcem poďakovať za vecnú diskusiu aj k tomuto zákonu, ktorým v podstate završujeme tú štvoricu sociálnych zákonov, ktoré prerokovávame v pléne Národnej rady.

    Sme v prvom čítaní, znova, nebudem reagovať na niektoré konkrétne doplňujúce návrhy, tak ako pri predchádzajúcich troch zákonoch znova vyjadrujem pripravenosť. Ja aj moji kolegovia zhodnotíme niektoré návrhy konkrétne, ktoré tu už padli, ktoré sa týkajú nejakého doplnenia. A vyjadrujem pripravenosť sa nimi objektívne zaoberať. Ak vecne majú vylepšiť tú novelu, celkom iste ich privítame.

    K tej vecnej novele chcem zvýrazniť tú skutočnosť, že vychádzame v maximálnej miere v ústrety vzhľadom na aplikačnú prax viacerým sociálnym skupinám, podnikateľským skupinám. Ide hlavne o zníženie tej administratívnej záťaže živnostníkov, samostatne zárobkovo činných osôb.

    Rokoval som, pán Mihál tu momentálne nie je, a rokujem pravidelne aj vlani, aj teraz, aj v tomto týždni, no len chcem sa popýtať, kto má byť pre mňa relevantnejší partner, ako je predseda komory živnostníkov, ako je predseda zväzu živnostníkov? A tento týždeň som rokoval aj s pánom Sirotkom, ktorý reprezentuje malé a stredné podniky. Chcem sa popýtať, mám si volať tie tisíce živnostníkov a s každým z nich hovoriť? To znamená, že to sú relevantní partneri, to znamená, rokujem s tými, ktorí majú na to oprávnenie, ktorí reprezentujú tento stav. Samozrejme, mojou úlohou nie je zisťovať, koľko je kde ako členov, ale som presvedčený a vyplýva to aj z tých rokovaní, že sú to fundovaní ľudia, ktorí stav, ktorý reprezentujú, jednoznačne aj obhajujú.

    Z titulu funkcie ministra práce a sociálnych vecí zároveň zastávam aj funkciu predsedu Dozornej rady Sociálnej poisťovne. Zhodou okolností včera v tlači vyšli informácie o novej výške priemerného dôchodku na Slovensku. Je to 390 eur. Je mi veľmi ľúto, ale na každej dozornej rade v podstate hodnotíme tieto veci.

  • Použijem výraz v úvodzovkách.

  • „Kazia" tento priemer najmä ľudia, ktorí prichádzajú do dôchodku zo stavu bývalých samostatne zárobkovo činných osôb. To sú momentálne tí najnižší z hľadiska príjmu dôchodcovia. Preto je objektívne, že sa tým problémom zaoberáme, a je objektívne, že samotní živnostníci pochopili a podporili ten návrh, ktorý som vlani dal. Opakujem to často, ale neviem, čo k tomu viacej v súvislosti s týmto povedať.

    Čo sa týka vyjdenia v ústrety matkám na materskej a rodičovskej dovolenke, myslím, že táto otázka je a bude len ocenená.

    No a to, že upravujeme niektoré postupy z hľadiska vymáhania a postúpenia pohľadávok a že ideme v maximálnej miere podporiť, aby akékoľvek postúpenia pohľadávok zo Sociálnej poisťovne prechádzali iba na právnické osoby so stopercentnou majetkovou účasťou štátu, je úplne logické a pochopiteľné. Ja som prekvapený, prečo takáto zmena už možno aj v minulosti doteraz nebola aplikovaná.

    Ďalšie veci, ktoré sa týkajú presunu jednotlivých fondov. Chcem upriamiť pozornosť na dátum, ktorý sme dali. Je tam rok 2017. To znamená, nebol tu záujem posunúť niečo len na obdobie funkčného obdobia tejto vlády. Naopak, na rok sme vytvorili podmienky pre to, aby nebola potrebná okamžitá novela aj pre vládu, ktorá vzíde z tých nasledujúcich parlamentných volieb. To znamená, že je to veľmi objektívne a, myslím, aj pragmatické z hľadiska toho dátumu, ktorý sme prijali. Som presvedčený, že ak v tom čase bude fungovať UNITAS a veci okolo toho, tak sa asi komplexne prehodnotí celý tento systém a prijme nové systémové opatrenie, pretože bude bežať ročné zúčtovanie a vlastne výber do jedného centra. Sociálna poisťovňa v tom čase, už predpokladám, bude realizovať len výplatu dôchodkov a bude v úplne inom postavení.

    Ďakujem pekne ešte raz za všetky pripomienky a uchádzam sa o podporu novely tohto zákona v prvom čítaní.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za záverečné slovo.

    Pani spravodajkyňa, chcete zaujať stanovisko?

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní 23. schôdze pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 601, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí č. 609.

    Teraz poprosím podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Veľmi pekný deň vám prajem, vážená pani predsedajúca, vážené dámy podpredsedníčky, dámy poslankyne, páni poslanci, pekný deň.

    Hlavnými cieľmi návrhu zákona je legislatívna úprava zavedenia Národnej evidencie vozidiel a transpozícia smernice Európskeho parlamentu.

    Prijatím návrhu zákona sa predovšetkým umožní vykonávanie elektronických podaní na úseku evidovania vozidiel pre verejnosť. Evidenčné úkony, ktoré majú vplyv na vlastníctvo vozidla, bude možné vykonávať prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu a úkony, pri ktorých sa vlastníctvo vozidla nemení, bude možné vykonávať prostredníctvom pripravovaného občianskeho preukazu s implementovaným čipom. V samotnom návrhu zákona je použité označenie „bezpečnostný osobný kód“. A tieto občianske preukazy bude potom možné používať, samozrejme, ako práve vstupenku do týchto elektronických služieb.

    Predkladaný návrh zákona umožňuje vykonávanie nasledovných evidenčných úkonov za použitia inštitútu zaručeného elektronického podpisu prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel: prihlásenie dosiaľ neevidovaného dokončeného vozidla, prihlásenie vozidla do evidencie, ktorému obvodný úrad uznal typové schválenie Európskych spoločenstiev, zmenu vlastníckeho práva k vozidlu na základe žiadosti vlastníka, prevod držby vozidla na inú osobu, ohlásenie vozidla do cudziny a vyradenie vozidla z evidencie, ktoré nepodlieha spracovaniu.

    Obdobne predkladaný návrh zákona umožňuje vykonávanie najmä nasledovných evidenčných úkonov za použitia občianskeho preukazu s elektronickým čipom, a to na účel trvalej zmeny farby vozidla, straty, odcudzenia alebo výmeny osvedčenia o evidencii časti I alebo II, zmenu pobytu alebo sídla držiteľa vozidla, zápis nového držiteľa vozidla po predchádzajúcom vykonaní oznámenia prevodu vozidla.

    Vykonanie úkonu prostredníctvom elektronickej služby zavedenej na tento účel bude možné iba v prípade, ak bolo vozidlu vydané osvedčenie o evidencii časti I po 31. máji 2010 alebo bol vykonaný evidenčný úkon, v dôsledku ktorého bude takéto osvedčenie vydané. Takéto opatrenie je nutné z dôvodu, že pred začatím vydávania elektronických osvedčení o evidencii časti I technické údaje vozidiel a údaje o vlastníkoch a držiteľoch vozidiel neprešli poslednou revidáciou.

    Po požiadaní o vykonanie uvedených zmien prostredníctvom príslušnej elektronickej služby, ak je potrebné vydanie nových dokladov od vozidla alebo tabuliek s evidenčným číslom, orgán Policajného zboru automatizovane oznámi žiadateľovi vykonané zmeny, pričom žiadateľ bude povinný osobne prevziať vyhotovené doklady a tabuľky s evidenčným číslom a odovzdať pôvodné a taktiež preukázať prípadné oslobodenie alebo zníženie správneho poplatku. Evidenčné úkony pre niektoré skupiny osôb sú oslobodené od platenia správneho poplatku, resp. majú zníženú výšku poplatku a tieto skutočnosti nebolo možné zapracovať do elektronickej služby napríklad z dôvodu neexistencie použiteľnej databázy osôb, ktorým bol vydaný preukaz zdravotne ťažko spôsobilej osoby.

    Rád by som vám ešte spomenul v tejto súvislosti aj niektoré konkrétne príbehy alebo prípady, ktoré budú vyplývať z bežného života.

    Tento zákon predovšetkým umožní prihlásenie nového vozidla zakúpeného u predajcu. To znamená, predajcovi vozidla sa umožňuje prostredníctvom elektronickej služby uviesť držiteľa vlastníka vozidla, ktorý následne zapíše orgán Policajného zboru do evidencie vozidiel, a zároveň predajca vozidla určí rozmer a druh tabuľky s evidenčným číslom, ako aj osobu, ktorá si príde na dopravný inšpektorát vyzdvihnúť doklady k vozidlu a tabuľky s evidenčným číslom. To znamená, z nášho pohľadu bude možné, aby pri zakúpení nového vozidla už nebolo potrebné ísť na dopravný inšpektorát, ale vedel celú túto službu elektronicky vykonať predajca s adekvátnymi splnomocneniami, ktoré pravdepodobne kupujúci podpíše už pri kúpe vozidla, a tým pádom si vlastne preberie vlastne auto aj so značkami, aj so všetkým, čím odstránime veľkú časť potreby pre občanov Slovenskej republiky chodiť na dopravný inšpektorát po tom, čo si zakúpil nové vozidlo u predajcu.

    Tú istú možnosť sa snažíme a budeme vlastne uplatňovať aj v prípade druhotných predajcov, čiže, ľudovo povedané, bazárov alebo dovozcov áut zo zahraničia, predovšetkým z Európskej únie, kde vlastne ten schvaľovací proces je totožný. A tým pádom si myslím, že sme schopní takmer 50 % všetkých zápisov vlastne dostať mimo dopravných inšpektorátov a tým pádom zbaviť ľudí tých hodín, ktoré strávili na dopravnom inšpektoráte v dlhých radoch.

    Oznámenie prevodu držby vozidla. Už som to uviedol na úvod. Zákon napríklad umožňuje vlastníkovi alebo držiteľovi vozidla elektronicky oznámiť prevod držby vozidla pri predaji za použitia zaručeného elektronického podpisu a takýto úkon nepodlieha správnemu poplatku. Dopravný inšpektorát po vykonanej zmene žiadateľovi automatizovane oznámi, že prevod držby bol vykonaný. My sme začali už tú komunikáciu s občanom v roku 2008, keď sme o zmenách v dokladoch alebo v technických preukazoch oznamovali cestou SMS-iek občanom Slovenskej republiky a žiadateľom. A rovnako tak sme niektoré z týchto dokladov mohli posielať aj poštou priamo domov. Čiže sme sa snažili odbúrať ten častý kontakt, ktorý smeruje k dopravným inšpektorátom.

    Tieto opatrenia sú za určitých okolností, samozrejme, súčasťou aj samotnej reformy ESO, pretože ten trend toho, aby sme dokázali vybavovať veci buď na jednom mieste, alebo elektronicky, súvisí so všetkými službami štátu. A dopravné inšpektoráty a situácia, ktorá súvisí s evidenciou vozidiel patrí medzi najčastejšie využívané služby občanmi. Aj preto, samozrejme, zavádzame časové limity, keď je možné sa na dopravnom inšpektoráte objednať práve preto, aby sme obišli dlhotrvajúce rady, ktorých sme pravidelne svedkami na jednotlivých dopravných inšpektorátoch.

    Čo je pre nás dôležité. V poslednom období sa veľmi pozitívne vyvíja aj situácia na samotných cestách Slovenskej republiky a myslíme si, že ten hlavný vplyv na vývoj nehodovosti, ale predovšetkým na vývoj úmrtí na slovenských cestách sú štyri základné dôvody.

    V pomere vychádza, že približne 20 % z tých čísiel, ktoré je možné v poslednej dobe dosahovať, je spôsobených najmä pozitívnym vývojom dopravnej infraštruktúry na Slovensku, teda novými cestami, novými rýchlostnými komunikáciami, ktoré samy osebe prinášajú výrazne nižšiu nehodovosť, a ak aj sú nehody, tak sú s výrazne nižšími následkami.

    Ďalším vplyvom je, samozrejme, obnova vozového parku. Tým najzásadnejším vplyvom bolo šrotovné, ktoré bolo prijaté ešte v roku 2009 na počiatku krízy, keď sa zásadným spôsobom posunul život, ale aj bezpečnosť vozidiel dopredu, pretože nové autá spĺňajú ďaleko iné bezpečnostné kritériá ako autá vyrábané pred rokmi 2000 a pred rokmi 2004. Čiže to je tak isto veľkým podielom.

    Veľmi silným podielom a pre nás pomerne prekvapivým bol aj vplyv výstroja a výcviku záchranárskych, najmä hasičských zložiek. Roku 2007 napríklad ešte boli prevažne vystrojené starou technikou a na našich cestách zomrelo 627 ľudí. Oproti tomu od minulého roku, keď na našich cestách zomrelo 295 ľudí, čo je zásadný rozdiel, dokážu odovzdať do starostlivosti lekárov zranené osoby z vozidiel o 17 minút skôr v priemere. To je veľmi zásadné, lebo to je život zachraňujúci čas.

    A, samozrejme, na tú hlavnú časť podľa môjho názoru mal vplyv aj samotný zákon o bezpečnosti cestnej premávky, kde sme upravili jednotlivé pravidlá, zvýšili plynulosť, ale zároveň aj zvýšili bezpečnosť niektorými úpravami aj oblasti rýchlosti, ale aj zavedením prísnych sankcií za niektoré vážne porušenia dopravných predpisov a, samozrejme, práce polície na cestách. To všetko malo za následok, že v priebehu piatich rokov sme znížili úmrtie na cestách o viac ako 50 %, čo, si myslím, je zásadný úspech. Som rád, že nemá vplyv na to ani zmena v politickom systéme, pretože ten trend pokračoval bez rozdielu vlád. To je veľmi dôležité.

    Práve preto, že aj zo strany polície napriek tomu, že minulý rok sme vybrali na pokutách menej, čo je podľa mňa veľmi dôležité, že na jednej strane sme znížili počet usmrtených, na druhej strane sme aj znížili výber pokút, chceme vlastne, aby aj týmto spôsobom sme motivovali vodičov, a tak trochu možno odmenili, že tá disciplína je na slovenských cestách výrazne vyššia. A tak aj základnú sadzbu pokuty, ktorá platí pre všetky dopravné priestupky ako základná sadzba, zo 60 eur navrhujeme v tomto zákone znížiť na 50.

    To si, myslím, je k tomuto zákonu asi všetko v prvom čítaní. Najpodstatnejšie veci sú teda dve. Jedna z nich je umožnenie elektronickej komunikácie, ktorá bude pomerne veľmi jednoduchá. A predpokladáme a budeme to môcť aj vyhodnotiť veľmi rýchlo, že drvivú väčšinu služieb preberú na seba samotní predajcovia áut, či už samotní díleri nových áut alebo predajcovia áut ojazdených, čo je pomerne veľká časť z tých prevodov, ktoré sa vykonávajú. A tým pádom bude ďaleko väčší priestor pre individuálne prevody, ktoré tiež bude možné urobiť elektronicky. Ale aj pre tých, ktorí sa rozhodnú fyzicky vykonať tieto úkony bude ten priestor na dopravných inšpektorátoch ďaleko väčší, s menším počtom ľudí, s menším počtom čakania a s ušetrením času viac pre svoju rodinu, prípadne prácu. Ďakujem pekne za podporu tohto zákona.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Mariánovi Kovačócymu.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 601). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 12. augusta 2013 č. 609 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný vládny návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Prosím, pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, prihlásený je pán poslanec Alojz Hlina. Dávam mu týmto slovo. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť k predkladanému návrhu zákona niekoľko poznámok, mimoriadne oceňujem, že tu je. Aj poviem pravdu. To celkom zapadá do aktuálnych situácií, ktoré sa nám zjavili aj na cestách. Takže možno to tak malo byť. Možno je to znamenie.

    Najskôr mi dovoľte uviesť teda, že oceňujem v tomto návrhu, že sa niečo zlepší. Teda uvidíme aj v aplikačnej praxi, nakoľko to bude. Dúfam, že to nebude stáť miliardy, ale tak primerane. A oceňujem aj to, čo pán minister spomínal. Len priznám sa, že na pol ucha som počúval, lebo som si robil prípravu, že sa podarilo, čo sa podarilo. Každý ľudský život má obrovskú cenu. Čiže ak sa nejakými opatreniami to podarilo, tak vám gratulujem. Naozaj to treba oceniť. A moje predkladané v tomto prípade nie návrhy, lebo v prvom čítaní ich nemôžem dať, ale podnety by vás mali inšpirovať, aby sme do druhého čítania vyladili naozaj tento zákon tak, aby sekundárne pomohol ešte zlepšiť to, čo sa vám darí.

    Upozorním na § 40, ktorý hovorí o vozidlách so zvláštnymi výstražnými zvukovými znameniami, myslím si, že v novele sa o tom nerozpráva. Žiaľ, musím povedať, pán minister, u nás na výbore vaši vás tak chránia, že nedovolili ani, aby prešla úplne nevinná správa, kto vlastne môže mať výnimku na používanie týchto výstražných znamení. Vieme už o Majského synovi. A vieme o nejakom pánovi. Tak možno ja verím, že verejnosť by zaujímalo, kto vlastne a prečo to môže používať. Ja som si to pozrel, naozaj teda, uvediem to k tej problematike. Samozrejme, logicky ich môžu používať policajti, hasiči, zdravotníci. Nikto to ani náznakom nespochybňuje. Mierne mi tam vadia niektorí iní, pri prevoze predsedu, ale dobre. Ale pozná tento § odsek 3, pán minister, aj vy, ministerstvo vnútra to udeľuje v osobitných prípadoch, citujem, najmä ak je potrebné na ochranu života, zdravia alebo majetku vydať povolenie pre iné osoby, asi aj pre Majského syna. Ja si dovolím navrhnúť, teda keď neprešla tá správa, aby verejnosť vedela, kto vlastne si potrebuje chrániť majetok, zdravie. Aj ja si to potrebujem chrániť. Koniec koncov týka sa to každého. Však kto by si nechcel chrániť zdravie a majetok? Viete, tak to by ste mohli dať asi každému. Tak keď teda tá správa neprešla, môžete byť teraz za veľkého a povedať, že to dáte bez toho, že to výbor chce. To by som, ináč, mimochodom, mimoriadne ocenil, že by ste takýto nejaký listing ľuďom dali. V opačnom prípade by som navrhoval, či by ste nezvážili, aby sa to nezneužívalo, ustanoviť to tam od nejakého majetku. Viete, ak Majského syn si potrebuje chrániť majetok a na to potrebuje mať modré svetlo, potom si aj niekto iný spomenie, však sa bohatne rýchlo v tejto krajine, keď to vedia, viete, aby sa dalo jazdiť po tých cestách, lebo môže sa nám stať, že budeme jazdiť po cestách a zrazu toľko majákov tam bude, že budete mať pocit, že je vojna. Čiže aby sa nestalo, že tá cestná premávka zostane neprehľadná, tak navrhujem, aby ste do toho ustanovenia dali nejaký limit. Keď teda si potrebuje niekto chrániť majetok a vybaví si u vás to povolenie, tak to stanovte ja neviem nad 30 miliónov eur, viete kvôli prehľadnosti. To je prvý podnet. Podľa mňa vzhľadom na okolnosti, ktoré sú v tejto krajine, môže vyznieť absurdne, ale má opodstatnenie.

    Pán minister, a teraz k druhému okruhu, čím chcem pomôcť, aby sa veci aspoň minimálne nazvali pravým menom. Tento paragraf sa týka aj toho, že teda čo kde ako môže jazdiť a či to môže jazdiť a keď to jazdí, kto to môže povedať, aby to nejazdilo. Je to veľmi dobrý zákon pre aktuálne informácie, ktoré sú. By ste neverili, ja som sa venoval jednej téme. A ono to je aj jeden zo smrteľných hriechov, pažravosť alebo chamtivosť. Na trolejbusoch sú reklamy na SMS, kredit. To sú úžerníci par excellence. A oni to lepia ľuďom na tie trolejbusy. Tomu sa hovorí dokonalý biznis, takže dobre. Ja som to namietal, samozrejme, nič sa nedeje, reklamy sú tam stále. Ale by ste neverili, že prišla za mnou pomaly delegácia z Dopravného podniku mesta Bratislavy. A hovorili mi, čo sa tam deje. Okrem iného mi spomenuli, ako po večeroch, po nociach zvárajú konštrukcie nových autobusov. A ja sa ich pýtam: To nemyslíte vážne? Odpoveď bola, áno, však to zvárajú už dlho, však to jazdí, večer to odstavia, dozvarujú nejaké pomocné konštrukcie a ráno to ide znova. No tak my sme teda vykonali nejaké úkony, teda ja som vyzval aj políciu s tým, že ja mám podozrenie, že dochádza k páchaniu trestného činu všeobecného ohrozenia, niekto tomu vystavuje tých cestujúcich, ale aj iných účastníkov cestnej premávky. Polícia teda nevykonala, o čom ja som si myslel na tú chvíľu, že by bolo záhodno, to znamená zaistiť ten autobus, ktorý bol pripravený na dozvarovanie. Tam určite existoval nejaký zápis o tom, že ho treba stiahnuť, čo sa ide na ňom vykonávať. To sa nevykonalo. Podľa mňa to bol jedinečný neopakovateľný úkon. Ale to nevadí. Existuje trestné oznámenie, nepodal som ho ja, ale bol som pri tom, o týchto skutočnostiach, že existuje podozrenie zo všeobecného ohrozenia účastníkov cestnej premávky. No čo chcem tým povedať? Ja viem, že v tejto krajine sú možnosti pre niekoho neobmedzené. Stojí na zváženie, či je to až tak, že svojou bezbrehou mocou môže niekto ohroziť tisíce ľudí, ktoré chodia tým autobusom do Petržalky. Moja dcéra začína teraz študovať na jednom gymnáziu. A myslím, že bude chodiť aj tým. Ale to sú tisíce ľudí, ktorí chodia tým autobusom. Niekto ich vídal, lebo o tom vedel dopravný podnik, vedenie mesta. Včera som pána Počiatka interpeloval, neboli ste tu, to máte ešte aj v interpelácii, či vedelo alebo nevedelo ministerstvo dopravy o týchto skutočnostiach. No takže ja budem mimoriadne zvedavý teda, samozrejme, ako to bude pokračovať, ale pre potreby tohto zákona ja si dovolím dať návrh. A poznáme § 69. Sú to všeobecné oprávnenia. A odsek 1 písm. g) hovorí, že je oprávnenie kontrolovať technickú spôsobilosť vozidla. A pri tejto príležitosti chcem povedať, pomaly slávobrány stavali pre vášho kandidáta na župana, ak povolil traktorom, že môžu jazdiť. Prečo ste im to vôbec zakázali? Alebo kto im to vlastne zakázal? Ale čo chcem povedať? Zakázať a potom povoliť a to povolenie ohlásiť je tiež jedna z možností. Ale, pán minister, čo chcem povedať? Koľko chudákov, ktorí vytiahnu, iba keď idú na dušičky svoju škodovku, buzeruje vládna moc, ale hovorme, oprávnene STK-čkami a neviem čím. Chudáci sú to, viete, raz za rok idú na hroby alebo potom na Vianoce a na Veľkú noc ešte, ale idú. Tam taxikári pomaly každý rok majú chodiť, po piatich rokoch si majú meniť autá len kvôli tomu, aby to niekto ovládol. Dobre, ale s autobusmi, ktoré vyrába J&T, nemusia nič také robiť? Viete, normálne povedzte ľuďom, vážení, vy musíte, ale pokiaľ sa dohodnete s J&T alebo s niekým, čo to vyrába, tak nemusíte to robiť. No a to, si myslím, teda by ste mali dať do toho ustanovenia ako nový bod, že tieto všeobecné oprávnenia sa netýkajú vozidiel, ktoré patria do portfólia firmy J&T. Ja viem znova, že to znie možno čiastočne absurdne, ale to je úplne...

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ale to je zákon o cestnej premávke. Pán kolega, prosím vás...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • ... takto, či sa vyjadrujete skutočne k predkladanej novele, pán poslanec.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • V prvom čítaní sa hovorí o filozofii zákona predkladanej novely, preto sa pýtam, či hovoríte k predkladanému zákonu.

  • Diskusia rečníka a navrhovateľa.

  • Takže, pán poslanec, poprosím vás k téme hovoriť.

  • Ja hovorím o tomto zákone, ktorý prejednávame. Nechápem, však to ustanovenie § 69 je z toho zákona, ktorý prejednávame.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ja nehovorím o technickej spôsobilosti, ja hovorím o tom, že ak je niekto podľa § 69 oprávnený kontrolovať technický stav vozidla, tak dajte výnimku, pokiaľ sa to týka vozidiel J&T a hotovo. Veď však to hovorím.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Nie, hovorím veľmi dobre.

    Pokračujem, ďalej je tam ustanovenie § 72, že policajt je oprávnený zobrať ten techničák, čo sa teda toľkokrát deje. Znova navrhujem, pán minister: Doplňte tam, že to neplatí pre vozidlá J&T.

    Paragraf 112 hovorí, že ministerstvo dopravy posiela polícii pri udelení typového schválenia vozidla údaje. To je presne to, čo ja namietam. Viete, prostriedok verejnej hromadnej dopravy nie je bránička na maštali, ktorú keď vám ju kravička ohne, tak si ju večer dozvarujete, poniektorí aj sami. Bolek Polívka bez prilby dokonca to urobí. Prosím vás, to je prostriedok verejnej hromadnej prepravy, vozí ľudí. Čiže musí prejsť niečím. To nemôžete dozvarovať večer, to znamená, musí to mať nejakú certifikáciu, musí to mať nejaký prototyp, musí to mať nejakú typovú skúšku, vidíte, tu som sa dočítal, musí to ministerstvo dopravy mať, musí to poslať vám, aby sme vedeli, čo nám po tých cestách jazdí a vozí ľudí. Znova navrhujem, nech to neplatí pre J&T.

    Potom je tam § 137, ja sa teda pokúšam, však ma prípadne opravte, o tie zákony, aby obsiahli skutočnosti. Paragraf 137 hovorí o zodpovednosti za porušenie povinnosti podľa tohto zákona (ods. 2 písm. n) vedenie vozidla, ktoré nebolo schválené na prevádzku cestnej premávky). To bude mimoriadne zaujímavé, pokiaľ sa to bude riešiť, pokiaľ sa to bude šetriť, či tie autobusy mohli jazdiť, či sa mohli večer dozvarovať do nosných konštrukcií, či sa mohla točňa, to je to, čo keď má 18 metrov, v strede to má točňu, ktorá praskala, na kolene zvárať, v dielni zvárať. Na to treba nejakú dokumentáciu, to nemôžete urobiť tak, že idete to tam dozvarovať, to nie je bránička. To sa opakujem. Tak to bude možno v tom šetrení zaujímavé zistiť.

    A budem končiť, vážení, však hovorím, robím, pomáham vám, však koniec koncov to schválite vy, hej?

    Paragraf 140 Výnimky. To milujú slabé štáty, ktoré dokážu ovládnuť niektorí ľudia. Tak oni milujú výnimky. To je úplne radosť. Tam by bolo potrebné teda povedať, že niekto môže všetko. A tam je uvedené, udeliť ich možno v mimoriadnych a odôvodnených prípadoch. No a sa tuná zastavím a potom skončím. Dobre? Výnimka môže teda aj na tú cestnú premávku, aj na niektoré tie ustanovenia byť v odôvodnených prípadoch, tak tam si dajte, pre J&T v hocijakých prípadoch, za predpokladu, že sa tým neohrozí bezpečnosť cestnej premávky. Viete, toto tým chcem povedať. Čiže možno autobusy z J&T môžu zvárať večer. Ja neviem, čo všetko môžu robiť. Môžu jazdiť na euro, jednotkový motor, ja neviem, čo všetko môžu robiť, aby chlapcom to vyšlo. To je úplne v poriadku, keď teda máte ten pocit, ale nedovoľuje vám ten zákon obísť predpoklad, že sa tým neohrozí bezpečnosť cestnej premávky. A toto bude možno zlomový bod, či sa aj do toho pustíte alebo nie, či prípadne pre potreby niekoho vyradíte túto dosť, by som povedal, silnú podmienku, že niekto môže všetko, aj keby sa tým ohrozila bezpečnosť cestnej premávky, lebo, a tým končím, dochádza v súčasnej dobe ku konaniu, kde sa ohrozuje bezpečnosť cestnej premávky ľudí, ktorí cestujú prostriedkami verejnej hromadnej dopravy, prípadne pánov poslancov k tomu vyzvem. Viete, to je tak mŕtva vec, o ktorej sa nepíše, nehovorí, ja ťažkú robotu robím, že do megafónu na Zochovej to hlásim ľuďom, lebo ja cítim takú povinnosť vnútornú tých ľudí informovať o tom, že sú vystavení riziku. Tak ich chodím informovať. Prípadne, keď dneska skončím, idem tiež, môžete sa pridať, prípadne na Zochovu. Naozaj je potrebné, aby ľudia vedeli, že ich niekto vystavil tomu riziku, tak vás poprosím, prípadne ak by niekto chcel, tak sa pridajte, aby sme ľudom povedali, že sú tu ľudia, existujú tu ľudia, ktorí boli schopní pre potreby niekoho ich vydať do rizika. Ďakujem.

  • Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou. Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • Ďakujem. Vážení kolegovia, vážená pani podpredsedníčka, no už som sa potešil a chcel som to oceniť, že dneska títo dvaja páni si tak dobre rozumejú a sa na seba usmievajú, no ku koncu trošička tento dojem sa mi pokazil. Ale sľubujem, že teda vo svojom prejave písmená J and T nespomeniem, aby som nikoho nepodráždil. Oceňujem tento zákon, ktorý sa mi zdá dobrý, naozaj vylepší situáciu, zníži korupciu a ľudia nedôstojne nebudú musieť čakať v radoch tam v tých malých miestnostiach. Oceňujem aj príspevok pána Hlinu, ktorý sa mi zdal až na tie vracania sa k tým autobusom a k tým písmenám byť bez emócií. Moja otázka teda skôr znie, či aj včera to nemohlo byť takto, že obidvaja zúčastnení, to je otázka, na ktorú nechcem odpoveď, mohli si pekne, vecne podiskutovať, nemuseli sme tu dve a pol hodiny čakať, ja na svoju interpeláciu ako na Godota, ktorej som sa nedočkal. Neviem, kedy sa jej dočkám, lebo bola aktuálna. No ale dúfam, že toho dvanásteho sa k tomu vrátime. Čiže nečakám, že mi niekto na moju poznámku, trošku "jízlivú", odpovie.

  • Smiech v sále.

  • Ďakujem.

    Reakcia pána poslanca Hlinu. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, aj za reakciu. Aj beriem na vedomie určitú výčitku, ale mám pocit, že aj o tom je práca opozičného poslanca, okrem toho, že má vôľu zlepšovať zákony, tak aj upozorňovať. Tak neviem. Ale o to by som sa nerád sporil. Možno pripúšťam, že forma sa môže niekomu nepozdávať. A komu sa nepozdáva, tomu sa ospravedlňujem. Ale neviem, čo s tým mám robiť.

    Doplním len jednu vec. Som zabudol, že vlastne treba upozorniť Bratislavčanov, ja neviem v akom je to statuse, aj Košičanov, lebo by ste neverili, aj tam vyhrali zase tieto autobusy. Takže tam predpokladám, že asi keď pôjdem na ten pochod pre život, tak možno to tiež uvidím. Tam dokonca spravili takú chybu, že keď zadávali podmienky súťaže, tomu by ste tiež neverili, to vám musím povedať, niektorí nečítate Trend, keď robili podmienky pre súťaže, tak opisovali z webovej stránky výrobcu toho českého. A v Čechách sa asynchrónny motor píše s mäkkým i. A oni do tých podmienok súťaže tu, čo robili, to upravili, to učesali presne na nich. A oni to ešte opísali aj s tou chybou. Čiže viete, v slovenčine sa povie asynchrónny s tvrdým y. No je to úplne úžasné. Viete, to je normálne sen, hej, čiže tam, viete, znova, niekto sa usmial. Ale bojím sa, že výsledok bude taký, že v Košiciach budú jazdiť autobusy, ktoré znova možno po večeroch budú zvárať, a nič sa nebude diať. No však viete, tak už niekto vystavil tomu riziku Bratislavčanov. A ide to, ako po šupe, hej, vyhrávame, kde môžeme, s piatimi dverami. Piate dvere, no to je to, čomu som sa venoval včera. Ale tak to vyzerá, že aj Košičanov sa to týka. Tak to som chcel doplniť, že prípadne ak to už aj celé prebehlo, tak je potrebné aj Košičanov informovať.

  • Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy je prihlásený jeden pán poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Dávam vám slovo, pán poslanec Kuffa.

  • Pozdravujem všetkých kolegov, kolegyne. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, dovoľte mi niekoľko slov povedať. Tak keď som aj počúval pozorne pána ministra, chcem doceniť to, keď ste to tak medzi rečou spomenuli, že tá základná sadzba pokuty sa znižuje zo 60 na 50 eur. Ale ja by som vás chcel ešte viac povzbudiť, pán minister, aby ste boli ešte odvážnejší. Znížte to na 30, to je tisíc korún, čo je, myslím si, pokuta nie nízka. Tisíc korún, to bol veľký peniaz, keď ste ho z peňaženky mali dať. A hocikto to v hotovosti nemal. Prešli sme na tie eurá, aj na to zdražovanie, na ktoré sa sťažujú ľudia. Ale, prepáčte mi taký len kúsok, maličkú takú odbočku, na tie eurá keď sme prešli, tak sa to všetko zaokrúhlilo smerom nahor, strašne vysoko. A rovnako je to aj na tých cestách. Na tých cestách, si myslím, tie pokuty sú neprimerané, dovolím si povedať, za tie priestupky, ktoré sa robia. Na druhej strane často sa stretávam aj s vodičmi a šoférmi, ktorí sú veľmi agresívni na diaľnicach alebo na tých rýchlostných komunikáciách, dokonca aj na obyčajných cestách. A veľakrát mi chýba zase tá polícia, že si tak toľkokrát poviem, kde sú práve teraz tí policajti, keď takýto agresívny šofér tam je. Nechcem povedať to, že ja som ten perfektný, dokonalý muž a šofér, ktorý stále všetko na tej ceste dodrží. Ono veľakrát sa nám stane, že sa pozabudneme na tom plynovom pedáli. Tak myslím si, že tie pokuty chcem doceniť, že sa teda znižuje tá základná sadzba. Ale malo by to byť ešte nižšie. Veľakrát aj medzi policajtmi, dovolím si povedať, niektorí sú takí, že aj zneužívajú túto situáciu. A tých šoférov ohúria najprv tou vysokou pokutou. A proste aj veľa ľudí sa mi sťažovalo, že z tých stretov, ktoré majú, tak majú veľmi nepríjemné tieto skúsenosti. Cez prázdniny som prešiel asi tak osemtisíc kilometrov Európou. Nebol som šofér, pasívne som sedel v aute, ale môžem povedať, za tých osemtisíc kilometrov úplne kdesi na severe Európy tak sme jedno policajné auto stretli. Ale akonáhle sme sa vrátili do našej krajiny, tak za každým rohom človek vidí policajtov na cestách. Ja sa pýtam, činnosť polície, to je len na tých cestách našich a diaľnicach? Vo svete stále všade to majú tak, že to zabezpečuje technik. A vo Švajčiarsku prejdete, pán minister, na červenú, odfotí vás jednoducho automat a príde vám pozdrav domov. Nemusí tam stáť policajt. Veľakrát si myslím zase, keď sú tie zápchy a rôzne situácie, keď sa opravujú mosty diaľničné, sú rekonštrukcie a tak ďalej, dlhé, dlhokánske kolóny sú, tam, kde sú tie lieviky teraz, hej, tie diaľničné úseky máme na východe Slovenska, tie cesty máme otrasné, chýbajú mi veľakrát tam tí dopravní policajti, ktorí by koordinovali viac tú dopravu. A mohli by ju tak zrýchliť. Musím to tak doceniť, na tej R1 pred Nitrou teraz ten policajt stále tam stojí a zrýchľuje tú dopravu. Myslím si, že viac sa treba orientovať na tú techniku v dnešnej dobe. A myslím si, že aj tých policajtov, ktorí odídu do dôchodku z vášho zboru, nebudete musieť dopĺňať personálne, ale stačí to technikou naozaj vyskladať.

    K tým pokutám ešte znova to tak chcem zdôrazniť, myslím si, že sú naozaj tie pokuty vzhľadom na tie príjmy, ktoré sú, veľmi vysoké. Neviem si to ani predstaviť a vo svete že by to bolo, že policajt na ceste zastaví za dopravný priestupok šoféra a vypýta si od neho pokutu vo výške jeho mesačného platu, čo je u nás realitou. Tak to je neprimerané. Myslím si, že tie pokuty sú naozaj veľmi vysoké.

    Na druhej strane je aj tá skutočnosť, ktorú ste spomínali, tiež znížená tá úmrtnosť na tých cestách. Tak je to naozaj aj v tom technickom vybavení tých záchranárov, záchranných zložiek. Potom je tu aj, samozrejme, hasičský zbor, ktorý zasahuje. A zasahujú naozaj odborne. A sú veľmi promptní a rýchli pri tých dopravných kolíziách na cestách.

    Tak tú prítomnosť polície, pán minister, keď už vás tu tak mám, rád by som ju videl aj kdesi inde ako na cestách, hej. Najviac v našej krajine naozaj tých policajtov je práve na tých cestách, čo vo svete je, myslím si, presne pravý opak.

    Ďakujem. Ja len toľko som chcel k tomu povedať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne za príspevok.

    Nie sú žiadne faktické poznámky.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pán minister?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne. Vystúpili dvaja kolegovia poslanci.

    Pri prvom kolegovi pánovi Hlinovi ono to nemá význam asi zrejme opakovať osemdesiaty piaty raz dookola.

    Pán poslanec, je tu taký zvyk, možnože aj viac ako 20 rokov, že v rozprave sa vystupuje k príslušnému zákonu, ktorý je práve otvorený. Technický stav vozidiel, certifikácia vozidiel, ich schválenie na spôsobilosť na premávku na cestnej komunikácii podlieha cestnému zákonu a adekvátnemu schvaľovaciemu procesu. Ak sú niektoré vozidlá dokonca vyrábané v zahraničí, tak ten schvaľovací proces je v zahraničí. A ten zahraničný certifikát potom vlastne každá krajina Európskej únie musí alebo nemusí, ale teda musí akceptovať. A na základe neho je schvaľovací proces. Všetko to, o čom ste dnes hovorili s výnimkou ten jednej, to vám ešte spomeniem, tam ste boli presne v zákone, o ktorom tu dnes hovoríme, sa dotýka cestného zákona. Tento zákon sa volá zákon o pravidlách cestnej premávky. Pripúšťam, že je to veľmi príbuzné a podobá sa to, ale v tomto zákone riešime pravidlá cestnej premávky a dodržovanie pravidiel, ktoré vyplývajú aj z iných zákonov, nielen zo zákona o pravidlách cestnej premávky. A preto policajt, ktorý je na ceste, áno, má právo kontrolovať technický stav z toho, čo je schopný sám posúdiť. A preto napríklad v určitých prípadoch, napríklad v prípadoch autobusov sú nejaké nešťastia, ktoré sa stali historicky, máme k dispozícii a rozširujeme tieto prostriedky, aby sme mohli kontrolovať brzdné účinky, aby sme mohli kontrolovať osvetlenie, aby sme mohli kontrolovať tlmiče a veci, ktoré majú priamu súvislosť s bezpečnosťou cesty. Polícia nie je konštruktérom strojových a technických zariadení na to, aby mohla posudzovať, či ten alebo onen zvar je dobrý alebo nie je dobrý. Na to sú stanice technickej kontroly. Stanice technickej kontroly nie sú súčasťou Policajného zboru a riadia sa iným zákonom ako tým, o ktorom sme dnes hovorili.

    To znamená, celé to vystúpenie bolo smerované k technickému stavu vozidla, ktoré my posudzujeme na ceste len podľa toho, čo policajt môže vzhliadnuť. Čiže ak vás niekedy zastaví policajt a zistí, že máte slabý dezén na kolese, lebo to je viditeľné a ľahko merateľné, nesvietia vám náležite svetlá, ktoré by mali svietiť, alebo iný technický stav, ktorý je naozaj poznateľný voľným okom a pozná každý, je možné, aby ste dostali pokutu. A to isté platí, ak je prekážka na ceste napríklad, je možné udeliť výnimku na dojazd, aby sme to auto odpratali z tej cesty za predpokladu, že toto odpratávanie auta z cesty neohrozí bezpečnosť cestnej premávky. To nie je výnimka, ktorú môže policajt udeliť na 10 rokov. To je výnimka na ten čas, tak ako napríklad keď sa zadrží vodičský preukaz, pretože nedošlo k zaplateniu pokuty, tak sa dá výnimka na čas do zaplatenia pokuty. Alebo je výnimka napríklad na prechod zákazom vjazdu, keď je evidentné, že sa vodič zamotal, stratil v meste a nevie vyjsť z toho priestoru bez porušenia pravidiel cestnej premávky, tak policajt, ak je prítomný, udelí okamžitú výnimku, aby teda vlastne neprekážal v cestnej premávke. To sú iné výnimky ako tie, ktoré ste mali na mysli vy. Tie výnimky, o ktorých ste vy hovorili, sú výnimky zo zákona cestného, to je iný zákon. A tam to udeľujú jednotlivé obvodné úrady doteraz, už to budú udeľovať odbory dopravy na okresných úradoch. Je to troška iná disciplína, iný zákon a dokonca aj iné ministerstvo, aby to bolo teda jasné.

    K prvej téme ale, ktorú ste povedali. A v tom je to také typické. Neviem, či ste to niekde čítali, pretože pre vás práve väčšinou určité informácie z bulvárnej tlače sú vlastne axiómou, dôkazom, tou informáciou, s ktorou pracujete. Ja neviem, kto kde vyrába autobusy, ale pre mňa je podstatnejšie napríklad to, že neexistuje povolenie pre pána Majského na používanie majáka. Také polícia nevydala. Ale napriek tomu vy budete, ale s bohorovnou tvárou tvrdiť, že také je a že ho má. A budete zosmiešňovať policajtov, ktorí robia. To je to, prečo ste neobľúbený, pán poslanec. Je to preto, že vy klamete. Vy si proste niečo vymyslíte, aby ste boli zaujímavý, aby ste mali tému, a vy použijete klamstvo bez toho, aby ste si to čo i len trochu overili. Čiže tu vám jednu vec môžem sľúbiť, pretože naozaj zoznam vám vydať nemôžem, pretože medzi autami, ktoré používajú výnimky, sú autá, ktoré sú bezpečnostné, to znamená aj naše. Ale ak sa ma opýtate, na to vám sľúbiť odpoveď viem, prosím vás pekne, má pán Majský takúto výnimku alebo má pán nejaký iný takúto výnimku alebo vaše obľúbené dve písmenka alebo ktokoľvek či to má, tak vám na tú otázku vieme odpovedať zodpovedne. Na to viem odpovedať.

    A tie výnimky platia len pre autá s prednostnou jazdou modrej farby. Policajné majáky sa nemôžu udeliť, mimo policajných áut nikto také majáky nemôže mať. Je pravda, že v poslednom období, myslím, minulý rok sme niekoľkokrát odobrali technické preukazy a uložili 20 – 30 takých pokút, sú pomerne vysoké, pretože si môžete v Číne na trhu, kdekoľvek v Nemecku nakúpiť takéto zariadenia a nainštalovať si ich do auta. To, že ich tam máte, ešte neznamená, že máte výnimku. Ak vás pritom polícia prichytí, tak, samozrejme, je tá vysoká pokuta vrátane straty technického preukazu, ak je zariadenie namontované v aute, samozrejme, nie prenosne a nie je odstrániteľné. To isté platí v prípade antiradaru. Tam je rovnaké pravidlo.

    Tieto povolenia sa vydávajú predovšetkým vozidlám, ktoré buď prepravujú nebezpečný materiál, ak sa nebavíme o záchranárskych vozidlách, vyslovene záchranárskych, hasičských a medicínskych, alebo potom sú tam ešte vozidlá, ktoré patria spoločnostiam, ktoré sa venujú, dajme tomu, jadrovej energetike, ktoré často prepravujú medicínske veci súvisiace s nukleárnom medicínou a podobné veci. Na to, aby bolo udelené takéto oprávnenie, je nevyhnutné mať napríklad pre záchranárske vozidlá, ktoré či už prevážajú orgány, dôležité séra alebo, ako som už povedal, tieto časti nukleárnej medicíny, zmluvy so zdravotníckymi zariadeniami a zmluvy s poisťovňami o tom, že vlastne tieto prevozy sú preplácané. Niečo podobné funguje aj pri vzdušnej preprave týchto istých vecí či už vrtuľníkom alebo lietadlom. Čiže to je jedna možnosť.

    Druhá možnosť sú bezpečnostné služby, tie napríklad, ktoré prevážajú hotovosť, bankové. Sú to mnohé bezpečnostné služby, ktoré majú zmluvy s bankami alebo s inými, ktoré musia byť dôkazom toho, že takúto službu vykonávajú. Nemôžete si dať Hlina SBS a tvrdiť, že ste proste bezpečnostná služba bez toho, aby ste mali ďalšie zmluvné dokumenty na to, aby ste to mohli. Čiže to je druhá asi časť, ktorá takéto oprávnenia má.

    A tým, myslím, som vymenoval vlastne asi všetky, nie je ich veľa, ale, samozrejme, potom sú autá, ktoré majú aj civilné doklady niekedy aj na firmy, ale v skutočnosti, samozrejme, patria štátu a sú používané pri odhaľovaní trestnej činnosti a majú, samozrejme, aj takéto povolenia, takúto výnimku udelenú, pochopiteľne.

    Ďakujem pekne zatiaľ. Ale ak nám dáte konkrétne otázky, na konkrétne otázky ja budem odpovedať.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku. Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 659, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 633.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, uveďte návrh zákona.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, máme pred sebou dva zákony, ktoré sú z môjho pohľadu pre výkon politiky a demokracie veľmi dôležité. Dovolím si úvodné slovo trošku povedať pre obidva zákony.

    My sme si dovolili tieto zákony predložiť, a otvorene to hovorím, v pracovnej verzii. Sú tam tri alebo štyri celky úprav, ktoré sme urobili na technickej úrovni. A myslíme si, že tieto úpravy v zákone nebudú, keď tento zákon budeme definitívne schvaľovať. Vyplýva to z toho, že napriek tomu, že diskusiu sme robili pomerne širokú a dlhú, asi štyri mesiace, nebolo možné dospieť k jednotnému konsenzu napríklad úpravy kontrolného orgánu, akým spôsobom by mal byť kreovaný, ako by mala vyzerať jeho nezávislosť, pretože všetko, čo by sme chceli v tomto štáte vykreovať, nakoniec musí vzísť z parlamentnej pôdy. To je považované za najnezávislejší priestor. Čiže myslím si, že v priebehu po posunutí alebo prerokovaní zákona v prvom čítaní by som bol veľmi rád, keby sme budúci týždeň mohli urobiť prvé také širšie rokovanie, aby sme boli trošku aj pod tlakom času, pretože volebný kódex mal ideálnu príležitosť byť prijatý po super volebnom roku 2010, keď vlastne tri roky neboli žiadne voľby. Tam bol ten priestor. Keďže ten tlak toho zákona, ktorý sa nedostal do parlamentu, zjavne nebol veľký, tak sme všetci mohli registrovať, že vlastne dva roky na tom vláda Ivety Radičovej proste nevykonala tú zmenu, ktorú bolo treba vykonať. A to teraz nehovorím ako výčitku, ale ako fakt, že zrejme pokiaľ nie sme pod tlakom, nie sme schopní prijať rozumné kompromisy, ktoré by bolo možné dať do života, a je nám všetkým jasné, že takéto úpravy zákona urobiť musíme. Čiže platí aj to, že by som bol rád, keby sme si mohli spoločne všetci sadnúť a mohli sme urobiť v zastúpení z každého poslaneckého klubu aspoň dvoch-troch ľudí, ktorí sa venujú tejto problematike, a mohli by sme vyriešiť niekoľko zásadných otázok, ktoré sú podľa mňa už v tejto chvíli napriek tomu, že zákon je predložený v parlamente, otvorené, a to, aby som nehovoril dlho, osobitné sústredenie predovšetkým smerom ku kontrole samotného financovania tak volebnej kampane, ako aj politických strán. A zároveň tá idea, ktorá hovorí o určitom centrálnom volebnom orgáne, by mala byť, aby táto komisia, rada, výbor čokoľvek, čo vymyslíme, bolo zároveň aj určitým stálym volebným orgánom pre všetky voľby v rámci ústredných volebných komisií. Toto je priestor, ktorý, si myslím, je nevyhnutné zmeniť, preto ministerstvo financií ako kontrolný orgán, ktorý sa aj v medzirezortnom pripomienkovom konaní zásadne bránil tejto kompetencii, je naozaj uvedené v zákone technicky, aby sme mohli vykonať náhradu, ktorá by bola prierezovo celým politickým spektrom ukončená.

    Toto, čo platí o kontrolnom orgáne, platí o mnohých ďalších ustanoveniach, ktoré sú v týchto zákonoch a smerujú predovšetkým k zjednodušeniu výkonu volebného práva (prvý zákon) a k stransparentneniu volebných kampaní.

  • To je zákon číslo dva.

  • K tomuto zákonu, čo prejednávame v tejto chvíli, predovšetkým treba povedať. Zjednocuje sa úprava hlasovacích lístkov pre všetky voľby. Zjednocujú sa lehoty na vyhlásenie volieb. Racionalizuje sa spôsob doručovania zoznamov kandidátov, aby poštové schránky neboli zaplňované mnohonásobným počtom zoznamov, ak je schránka určená pre viacerých voličov, a neplytvalo sa s prostriedkami štátneho rozpočtu. Zjednodušuje sa, zlepšuje sa informovanosť tak, že v rozhodnutí predsedu, ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov, budú uvedené všetky kľúčové lehoty, ktoré sú ustanovené na vykonanie volieb. Zjednocuje sa a elektronizuje sa doručovanie zápisníc ústrednej volebnej komisii. Garantuje sa právo kandidátov a kandidujúcich strán kontrolovať sčítanie hlasov. Upravuje sa spôsob kreovania okresných a okrskových volebných komisií pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky a Európskeho parlamentu. V súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu sa novo upravuje spôsobnosť ministerstva vnútra ako kontaktného miesta pre výmenu informácií o voličoch a kandidátoch vo vzťahu k ostatným členským štátom Európskej únie. Návrh zákona odstraňuje často kritizovanú nejednotnosť v terminológii šiestich volebných zákonov, čím sa garantuje rovnaká aplikácia rovnakých inštitútov volebného práva pre všetky druhy volieb. Zo zákona sa, naopak, vypúšťajú ustanovenia týkajúce sa vedenia volebných kampaní, ich financovania, kontroly, čo bude upravovať do budúcna osobitný zákon. A malo by to byť rozdelené, pretože volebný zákon a výkon volebného práva je niečo iné ako samotný politický systém z pohľadu volebnej kampane. Navrhovaný zákon teda reaguje, samozrejme, na požiadavky posledných mesiacov a rokov. Z hľadiska volebných systémov zákon nemení princípy a pravidlá jednotlivých druhov volieb. Kladie dôraz na transparentnosť a presné precizovanie postupu jednotlivých volebných orgánov.

    Často ešte predtým, než sme otvorili rozpravu, sa v samotnej diskusii v médiách objavilo veľakrát, že napríklad obmedzujeme možnosť účasti politických strán, ktoré nemajú 3 % vo volebných komisiách. To nie je pravda. Všetci majú právo byť súčasťou volebnej komisie. Všetci majú právo kontrolovať sčítanie hlasov, byť nimi plnoprávnymi členmi aj s hlasovaním. Jediné pravidlo, ktoré sme upravili, je, že sa vyskytlo už nadmieru razy, že volebná komisia bola v presilovke voči počtu voličov v danom okrsku. Vzhľadom na mimoriadne finančné náklady, ktoré vlastne vyplývajú z toho, že sedí 22 alebo 24 členov volebnej komisie pri 8, 12, 16, 30 ale aj 50 voličoch, tak je to naozaj cena, pri ktorej sme sa rozhodli, že je nevyhnutné aj v tomto smere urobiť určité šetrenie. A preto sme povedali, že strany, ktoré majú 3 % v posledných voľbách a viac, môžu nominovať voličov. A tento počet vlastne má nárok aj na úhradu nákladov. A zvyšné politické strany majú právo nominovať plnoprávnych členov týchto komisií bez tohto práva. Rozdiel je jediný, či za to berú alebo neberú peniaze. To je jediný rozdiel, ktorý sa v tomto prípade upravuje. Je to iba otázka peňazí. Ak je vôľa na tom, aby sme minuli o niekoľko stotisíc, myslím, že to je viac ako 1,5 mil. eur, na jedny voľby viacej, čo je 45 miliónov starých korún, preto, aby strany, ktoré naozaj často to robia len kvôli tomu, proste môžeme predefinovať ten vzorec. Pôvodný návrh, ktorý išiel z ministerstva vnútra ešte, to už je vlastne kompromisné riešenie spolu pri prerokovaní s niektorými organizáciami, bol, že to bude iba päť členov a losovanie medzi všetkými. Ale tam vlastne bol odpor k tomu, že aj zákon stanovuje, čo sú vlastne tí, ktorí sa na tých úlohách podieľali a získali nejaký úspech vo voľbách, ktorý sa považuje, že už nie je špekulatívny. A ten bol ohodnotený na 3 % a viac. Preto sa to vlastne zmenilo týmto spôsobom. Ale, rovnako platí, diskusii sa v tomto prípade nebránim vôbec. A, skôr naopak, toto vlastne je iba úvodné slovo do diskusie a v druhom čítaní predpokladám dokonca, možno aj tá rozprava nebude taká dlhá, lebo verím, že všetko vyriešime vo výboroch.

    No zostane určite niekoľko kontrolných otázok, to som presvedčený, pretože ten pôvodný zámer bol, že z nášho pohľadu napríklad otázka viacerých krajov volebných nerieši situáciu, pretože v momente, keď nekandidujete a nemôžete zabrániť niekomu kandidovať, uchádzať sa o funkciu na základe nejakého princípu trvalého pobytu, lebo to by bolo vlastne v rozpore s ústavou, aj keď urobíte ľubovoľné množstvo krajov, tak vlastne to nerieši nič. Vtedy je riešenie, keď sú väčšinové jednomandátové obvody, a to je napríklad aj otázka, že vtedy môže vstupovať nezávislý poslanec do samotného parlamentu, pretože sa uchádza v jednomandátovom obvode. A môžete vykonať vlastne kombináciu pomerného a jednomandátového (70 a 75), kde to vlastne zhruba asi sedí aj s počtom okresov. Lenže predpokladám, že hneď v úvode sa ozvú s nesúhlasom s tým, pretože tento pomer vyhovuje väčším stranám ako menším. Takže preto sme zatiaľ ostali na princípe jedného kraja, pretože len rozdelenie na viacero krajov bez toho, aby to zároveň bola zmena na väčšinový systém, nemá vlastne žiadny význam, pretože nakoniec tie všetky čísla sa aj tak sčítavajú a pre tú politickú stranu to nemá žiadny rozdiel, aj vzhľadom na to, že kandidovať môže každý v každom kraji podľa svojho vlastného rozhodnutia.

    Čiže otvárame diskusiu. Budem veľmi rád, keď budúci týždeň by sme mohli spustiť prvé stretnutie k prípadným návrhom, ktoré by sme v druhom čítaní mohli aplikovať, ešte raz, predovšetkým s dôrazom na kontrolu financovania. To je zákon, ktorý bude druhý. Čiže pri tomto zákone, ktorý samotný hovorí o výkone volebného práva, si myslím, že sporné nebolo nič s výnimkou volebnej komisie a počtu členov volebnej komisie. To bol asi jediný problém, ktorý môžeme kľudne rozdiskutovať a postúpiť potom ďalej v druhom čítaní k príslušným úpravám. Ďakujem.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Dušanovi Bublavému.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne panie poslankyne, vážení kolegovia páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku (tlač 659). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.

    Uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh zákona a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Zároveň navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky. Hlásia sa tak za klub SDKÚ – DS pani poslankyňa Lucia Žitňanská, za klub KDH pán poslanec Pavol Hrušovský. Ďalej sa do rozpravy písomne prihlásili pán poslanec Jozef Mikuš z klubu SDKÚ, pán poslanec Daniel Lipšic, pán poslanec Alojz Hlina a pán poslanec Igor Hraško.

    Dávam slovo prvej prihlásenej do rozpravy pani poslankyni Žitňanskej, ktorá vystúpi za klub SDKÚ.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, vážený pán minister, ja takisto ako pán minister budem vlastne hovoriť k obidvom zákonom naraz, lebo nie sú oddeliteľné a sme v prvom čítaní. Takže avizujem to dopredu.

    Volebné zákony sú pre politický systém extrémne vážna téma, pretože majú v konečnom dôsledku vplyv na to, kto má aké šance vlastne participovať na politickom živote. Je to téma, ktorá na jednej strane, musím povedať, znesie aj veľa populizmu, ale zároveň pri nej platí, že diabol je ukrytý v detailoch, možno pri týchto zákonoch viac ako pri mnohých iných. A, samozrejme, je to výsostne politická téma.

    Ja chcem v tejto súvislosti upozorniť na úvod na dva záväzky, ktoré si v súvislosti s volebnou legislatívou dala strana SMER. Prvý verejný záväzok si dala strana SMER podpisom pod dokument Transparency, v ktorom sa aj ona zaviazala vytvoriť nezávislý kontrolný orgán na financovanie kampaní politických strán, ktorý podpísala 15. 2. 2013, inak medzi nami ako posledná zo strán, ktoré k nemu pristúpili. A potom si dala aj vlastný záväzok vo svojom programovom vyhlásení vlády, v ktorom sa zaviazala iniciovať diskusiu k volebným zákonom, k volebným systémom vrátane diskusií na tému nezávislej kontroly financovania politických strán. A, samozrejme, to súvisí. Takto naformulovaný záväzok z programového vyhlásenia vlády, samozrejme, zahŕňa diskusiu, ako má vyzerať nezávislá kontrola financovania volebných kampaní aj politických strán, zahŕňa diskusiu o počte volebných obvodov, zahŕňa diskusiu o volebnom systéme, zahŕňa diskusiu o postavení nezávislých kandidátov v jednotlivých voľbách, zahŕňa diskusiu o preferenčných hlasoch a ich váhe v jednotlivých voľbách. A táto diskusia jednoducho nebola. A pán minister vo svojom úvodnom slove povedal, že absolvoval dlhú diskusiu, štvormesačnú diskusiu. Ale, prepáčte, ja neviem, s kým to absolvoval, pretože neformálna diskusia, možno diskusia na ministerstve vnútra pre mňa nie je to, čo si pýta volebná legislatíva, ak po pätnástich rokoch, alebo neviem, koľko je to odvtedy, máme na stole nové volebné kódexy. Dnes sa riadime Mečiarovými volebnými kódexmi. A teraz máme na stole nové volebné kódexy, v ktorých nie sú riešené zásadné otázky. A tieto zásadné otázky neboli verejne prediskutované. To treba jasne povedať. A ja nemôžem akceptovať, pán minister, že mi tu poviete, že zjavne proste potrebujeme byť na tom pod nejakým tlakom, tým tlakom sú, rozumej tri týždne medzi dvomi parlamentnými schôdzami. Aký je to spôsob prijímania tak zásadných zákonov, ktorý zase vyústi do toho, že finálna podoba bude úplne iná ako to, čo máme predložené, že tu budeme tri týždne proste sa o niečom dohadovať, nakoniec v druhom čítaní tu dostaneme zase jeden megapozmeňujúci návrh, v ktorom sa možno ani nebudeme úplne všetci naozaj vyznať? A takto budeme schvaľovať volebné kódexy, ktoré by sa mali vzťahovať aj na voľby, ktoré prebehnú na jar budúceho roku, to znamená prezidentské voľby. Však to je absurdné, to je legislatívne zlyhanie ministra vnútra, prepáčte, takto nemôžete...

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Teraz ste vy vo vláde. Ak tieto zákony predkladáte vy, ja vyčítam vám to, ako predkladáte tieto zákony vy. Tieto zákony predkladáte vy a ja vyčítam vám, akým spôsobom tieto zákony predkladáte.

  • Hlasy v sále.

  • Prosím pánov poslancov o kľud v miestnosti.

  • Čiže my dnes netušíme, čo je vlastne predstava ministra Kaliňáka, ako by mal nakoniec vyzerať volebný systém na Slovensku alebo volebné zákony na Slovensku. My sme dostali niečo, čo nazval minister vnútra v úvodnom slove pracovná verzia. No tak čo to je, ak to nie je zlá práca ministra vnútra?

    Áno, zákon sa ani nepokúša načrtnúť predstavu ministra vnútra, ako by mala vyzerať nezávislá kontrola financovania volebných kampaní, čo je o to vážnejšie, že zákon si zvolil filozofiu zákazov. Pán minister, zakazujete moratóriá, dávate limity na financovanie volebných kampaní, zakazujete kampaňovanie tretím stranám, zakazujete kampaňovanie občianskemu sektoru, ale zároveň kontrolu ponechávate na ministerstve financií a nenačrtli ste ani len vlastnú predstavu, ako by táto kontrola mala vyzerať, lebo je aj iná cesta, nechať voľné ruky, nedávať zákazy a zvýšiť mieru transparentnosti do takej miery, aby tá verejnosť mala informácie kto za čo a za akých podmienok to kampaňuje. Aj to je cesta, ak nevieme vymyslieť tú správnu konštrukciu nezávislého kontrolného úradu. Ale vy ste zvolili v tejto vašej, ako vy ste to nazvali, pracovnej verzii, tú úplne najhoršiu kombináciu.

    Ja vám to poviem na úplne konkrétnom príklade, čo sú dôsledky tohto zákona, tak ako je dnes predložený, pretože ja sa dnes vyjadrujem k zákonu, ktorý je dnes predložený. Zákon sa má týkať už prezidentských volieb. Mení pravidlá týchto volieb vlastne už v situácii, keď táto kampaň začala. A ja si dovolím...

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Tá kampaň začala, vy to viete tak isto ako ja. Volebné zákony, dovolím si tvrdiť, sú šité dnes, tak ako boli predložené, na mieru vládnej strany, v tomto prípade strany SMER, pretože, dámy a páni, podľa toho, čo je predložené v pléne, ak náhodou kandidáti Kiska alebo Procházka budú musieť do výdavkov zakomponovať aj výdavky predchádzajúcej kampane, to znamená na svoje bilbordy, ktoré im viseli počas tohto leta, tak do volieb už nebudú môcť urobiť prakticky nič, lebo finančný limit nepustí.

    Zakázaním občianskych kampaní, čo obsahuje tento zákon, sa eliminujú prejavy akejkoľvek prípadnej spontánnej podpory občianskej verejnosti, ako sme to napríklad videli v minulých voľbách v Čechách v prezidentskej kampani, a prípadné porušenie zákona kandidáta strany SMER, a to je jedno, či to bude Fico, Lajčák alebo niekto tretí, bude riešiť len Kažimír s Kaliňákom. Môžeme tomu veriť alebo vieme si predstaviť krajšiu idylku kampaňovú pre kandidáta strany SMER v prezidentských voľbách? To ste predložili, pán minister vnútra. A nemôžem s tým súhlasiť, a preto v zmysle rokovacieho poriadku navrhujem, aby parlament túto pracovnú verziu, ako to nazval pán Kaliňák, vrátil ministrovi vnútra, vláde Slovenskej republiky na dopracovanie, aby potom pán minister mohol v poriadnej diskusii verejnej priniesť tieto zákony už nie v pracovnej verzii, ale ako riadne návrhy zákonov vlády Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Na vaše vystúpenie sú štyri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických.

    Prvý pán poslanec Martvoň, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Žitňanská, dovolím si s vami nesúhlasiť ohľadom nejakej diskusie alebo neštandardného postupu pri tomto zákone. Tento zákon prešiel klasickým medzirezortným pripomienkovým konaním, bol zverejnený na portáli právnych predpisov, kde každý mohol pripomienkovať tento zákon v zákonom stanovenej lehote ako takej. Pokiaľ ste mali teda pocit, že malo byť niečo s vami konzultované, však kľudne ste mohli na ministerstvo vnútra sa objednať, ako aj iní poslanci sa tam objednávali, ísť to skonzultovať, dať námietky, nehovoriac o tom, že v podstate aj na tomto zákone pracovali ľudia, ktorí boli aj za bývalej vlády v komisii, ktorá bola na vytvorenie volebných kódexov. Sám som sa zúčastnil niekoľkých takýchto stretnutí. Ale tí odborníci sa k tomu, samozrejme, vyjadrovali, čo tam boli vtedy aj za pána ministra Lipšica. Čiže nesúhlasím s vami, že by tento zákon išiel nejakým neštandardným spôsobom a že by chýbala nejaká diskusia. Sám minister sa ponúka ešte aj teraz na diskusiu, že možno dávať pripomienky a že chce vytvoriť komisiu ešte aj teraz ďalšiu na to, aby sa mohli zapracovať ešte aj iné pripomienky ako také, druhé čítanie otvorené pre všetkých.

  • Pán poslanec Štefanec, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pani poslankyňa Žitňanská to vystihla úplne presne, nie je možné, aby vláda jednej strany takýmto spôsobom zásadne ovplyvňovala volebný systém na Slovensku. Preto myslím, že to riešenie, ktoré navrhla, je v súčasnosti najlogickejšie a jediné možné, aby pán minister vzal späť obidva tieto zákony, ktoré sa týkajú volieb. Ďakujem pekne.

  • Vážená pani poslankyňa, nepáči sa mi, a musím to otvorene povedať, váš dvojaký meter. Keď vy ste predkladali ako ministerka do tohto parlamentu zákony, ktoré prešli normálnym pripomienkovaním, tak ako sa legislatívny proces má robiť, a sme to my kritizovali, tak ste hovorili, že všetko je v poriadku. Dnes zrazu sa vám toto nepozdáva. Tento zákon prešiel normálnym medzirezortným pripomienkovým konaním a vy vyčítate, že tu nebolo diskusia. Dokonca vyčítate pánovi ministrovi to, že nedáva priestor politickým stranám a iným, aby sa vyjadrili. To, že povedal, že tu v parlamente je pripravený na diskusiu, tým povedal jasne, že všetky politické strany majú možnosť práve tu v parlamente o tom rozprávať. Čiže z vašej strany je to naozaj dvojaký a nijaký iný, len politický dôvod.

    A trošku ma prekvapuje, vy ste bývalá ministerka spravodlivosti, ako bývalá ministerka spravodlivosti môže povedať niečo také, že tu beží prezidentská kampaň? Prečítajte si zákon o prezidentských voľbách, prosím vás. Vy hovoríte o niečom, čo je neoficiálne, akože je oficiálne? Už týmto spochybňujete vaše vystúpenie, čo ste teraz povedali.

    A dokonca ste povedali aj to, že nebodaj už dopredu prejudikujete, že tento zákon bude retroaktívny, čo takisto nie je pravda. A vy to veľmi dobre viete, že tento zákon bude aktívny až odvtedy, keď nadobudne účinnosť.

    Čiže naozaj je to z vašej strany neúprimné a, musím aj povedať, neodborné, čisto politické a možno aj nahnevanosť v tom, že vy ste neboli schopní počas vašej vlády urobiť taký kompromis, o ktorom ste len rozprávali, že treba urobiť, jeden volebný kódex. My ho predkladáme a poďme o ňom normálne diskutovať, pani poslankyňa, nie politizovať, ako vy ste povedali.

  • Ďakujem za slovo. V Mečiarových časoch sa tomu hovorilo: „Máme väčšinu, zvyknite si." To znamená, presadíme si to, čo my chceme. A nie je to nič neobvyklého ani v priestore strednej Európy a ani v priestore na východ od nás. Aj Turkmén baši si urobil zákony tak, aby už nikto iný nemohol sa dostať k moci. Orbán to urobil. Uvidíme, čo budú robiť v Čechách. Je to normálny proces, ktorým sa nastoľuje určitý autoritatívny systém. Ja tomu rozumiem, tá kampaň, ktorú urobil voľakedy Shooty pred voľbami, už nebude možná. Ja tomu rozumiem. A každý kto trošku aspoň rozmýšľa a chodí po Slovensku a vidí, ako to vyzerá, tak vie, že toto sú zákony ušité na to, aby ste sa zbavili tých nepríjemných ľudí, ktorí by mohli ovplyvňovať výsledky volieb.

  • S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Žitňanská.

  • Pán poslanec Martvoň, no ja sa nebudem objednávať u žiadneho ministra, aby som uňho vyhandlovala nejakú jednu zmenu paragrafíka. Ale v jednom sa mýlite, pretože SDKÚ – DS dala pripomienky v rámci pripomienkového konania, konkrétne to dal pán poslanec Beblavý. Boli to pripomienky, ktoré sme si vykonzultovali. Z tých pripomienok ani jedna zásadná nebola akceptovaná, týkala sa presne tých vecí, o ktorých som hovorila tu, a ďalších. A boli akceptované dve, ktoré z hľadiska celkového konceptu sú úplne marginálne, a nikto nepozval poslanca Beblavého na nejakú diskusiu. A boli to pripomienky, na ktorých sme sa zhodli.

    A bola tam aj pripomienka, pán poslanec Blanár, keďže zamestnanci ministerstva vnútra hovorili, že, áno, tie výdavky za tie dnešné bilbordy sa budú započítavať do tých výdavkov v kampani. Bola tam aj pripomienka, aby sa toto riešilo napríklad tým, že účinnosť sa posunie až po prezidentských voľbách alebo to sa rieši prechodným ustanovením. Čiže bola tam aj pripomienka, čo sa týkala tohto. A nebola akceptovaná, pán poslanec Blanár. Ešte aj takáto samozrejmá vec nebola akceptovaná. Preto ma neodkazujte na riadny štandardný legislatívny proces.

    Ale moja otázka znie, toto nie sú zákony, ktoré neovplyvňujú zásadne politický život na Slovensku, to nie sú bežné zákony, to sú zákony, ktoré pýtajú verejnú diskusiu, ktorú pozná aj náš legislatívny poriadok, a takto mali byť prijaté, to aj ústavu budete takto prijímať?

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, budeme hlasovať.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o dvoch prerokovaných bodoch programu.

    Poprosím pani poslankyňu Šedivcovú, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Je to tlač 651.

  • Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 80 za, 52 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh zákona sme postúpili do druhého čítania.

    Ďalej.

  • Teraz v súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 130 bolo za, 6 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme pridelili výborom a určili gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie.

    Pán poslanec Kováčocy uvedie v prvom čítaní hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Je to tlač 601.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave vystúpili dvaja poslanci, pán poslanec Hlina a pán poslanec Kuffa. Avšak nepodali žiadne procedurálne návrhy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 94 za, 43 sa zdržalo.

    Návrh zákona do druhého čítania sme schválili.

    Ďalej.

  • Pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, ďalej, aby týmto hlasovaním za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej pre obranu a bezpečnosť a určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona výborom do 30 dní a gestorskému výboru do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 135 bolo za, 2 sa zdržali.

    Návrhy sme schválili.

    Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Dámy a páni, odhlasovali sme dva prerokované body.

    Vyhlasujem päminútovú prestávku do 11.17 hodiny a budeme pokračovať potom v prerušenej rozprave.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní, v rozprave o

    vládnom návrhu zákona o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene Občianskeho súdneho poriadku.

    Poprosím spravodajcu, aby zaujal miesto.

    Pán podpredseda vlády je tu, je tu aj pán spravodajca.

    Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Hrušovský. Máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán minister, kolegyne, kolegovia, už úvodné vystúpenie vlastne navodilo atmosféru, v akej sa vždy prerokovávala akákoľvek, aj keď malá zmena volebnej legislatívy. Dámy a páni, ja zmenu volebnej legislatívy považujem za jednu z najcitlivejších zmien, aká sa kedy v každom volebnom období robila alebo akú sa ktorákoľvek politická strana pokúša urobiť.

    Chcem povedať aj za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia, ale aj za politickú stranu, že sme za zmeny.

    Pán minister, to, čo ste ponúkli, veľkú diskusiu, veľkú parlamentnú komisiu a dohodu na týchto či už nových volebných kódexoch alebo zmenách existujúcich, by som si bol želal, keby tá diskusia bola prebehla predtým, ako vláda Slovenskej republiky a vy do vlády Slovenskej republiky ste tieto zmeny predložili a navrhli. Samozrejme, je tu istá obava o zneužitie ktorejkoľvek vždy väčšiny v parlamente, že sa bude usilovať a snažiť prispôsobovať volebnú legislatívu tak, aby vyhovovala vždy tej politickej strane, ktorá ju prijíma, aby tá volebná súťaž bola predsa len výhodnejšia pre tých, ktorí sú či už silnejší alebo vládnu, alebo majú viac peňazí. A preto by som poprosil o to, čo ste vy ponúkli, aby sa aj naozaj stalo.

    Ja by som bol nerád, keby sme uponáhľali prijatie týchto zmien. Preto považujem tridsaťdňovú lehotu na diskusiu o tak zásadných zmenách, lebo na niektoré otázky, keď som si prečítal ten návrh, si neviem dať odpoveď, predtým, ako ste vy nevysvetlili, že zastúpenie vo volebných komisiách môžu mať aj tie strany, ktoré nezískali v ostatných parlamentných voľbách 3 %, tak som si myslel, že ho nemôžu mať, za nedemokratickú.

    Rovnako sa natíska aj diskusia o ďalších navrhovaných zmenách. Je to napríklad volebné moratórium. Je dobré alebo nie je dobré?

    Dámy a páni, zmena volebného systému, viac volebných obvodov, to je téma, ktorá patrí viacej politickým stranám, ktoré sú už zastúpené v parlamente, ale aj tým ktoré sa ešte len pripravujú, že by zastúpené v parlamente byť mohli, aby sme o tomto viedli širšiu ako len politickú diskusiu. Preto máte to v rukách. Ja viem, že sa blížia jednak prezidentské voľby, blížia sa voľby do Európskeho parlamentu. Táto zmena legislatívy už nezastihne voľby do vyšších územných celkov. Navrhujem, aby sme sa neponáhľali. Radšej to nechajme tak.

    Aj prezidentské voľby. Áno, už kampaň beží. Navrhujete stanoviť výšku finančných prostriedkov, ktoré sa na kampaň môžu použiť. Kto skontroluje tú kampaň, ktorá až do účinnosti zákona, koľko sa na ňu minulo, ak lehota účinnosti navrhovaných zmien má byť až od 1. januára?

    Oceňujem zase na druhej strane, že táto zmena prichádza, aj keď nie celkom na začiatku, ale predsa len skôr ako v polovičke volebného obdobia, že sa politické strany, ak k tejto zmene príde, budú môcť dostatočne na nové volebné súťažné podmienky aj vedieť včas pripraviť. Preto by som poprosil ešte raz, tú ponuku, ktorú ste, pán minister, dali, a úmyselne nejdem preto do normatívnej podoby navrhovaných zmien, lebo predpokladám, že práve o tom by mala byť tá komisia, alebo ako to už nazveme, kde by mali byť zastúpení nielen politici, ale aj odborníci na volebnú legislatívu, preto, lebo každou jednou, aj keď možno zdanlivo malou zmenou sa vo volebnej súťaži môže výrazným spôsobom jednému významne pomôcť a druhému poškodiť, poďme analyzovať. Poďme sa tým zaoberať, poďme o tom diskutovať, ak teda nemáme byť stále v konflikte a podozrievať tých, ktorí to môžu prijať bez ostatných, že chcú zneužiť aktuálnu situáciu a väčšinu v parlamente na prijatie takých podmienok volebnej súťaže, ktoré budú vyhovovať len jednému.

  • Faktické poznámky majú páni poslanci Martvoň, Blanár, Fronc, Viskupič. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou.

    Pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda Hrušovský, ja si vás veľmi vážim. Vaše vystúpenia sú vždy veľmi kvalitné, a preto budem sa snažiť reagovať iba odborne alebo teda kvázi teda odborne.

    Pán Hrušovský, no ja s vami nesúhlasím, že by tá diskusia bola iba tridsať dní. V podstate tá diskusia je tu už skoro tri roky ohľadne týchto volebných kódexov, o potrebe ich zmeny alebo vytvorenia jedného spoločného volebného kódexu. Na akademických pôdach pri každej konferencii, ktorá sa týka ústavného práva, vystupujú vždy odborníci práve na túto tému s príspevkami. Čiže myslím si, že pokiaľ už tri roky sa diskutuje, dá sa povedať, za vašej vlády už začala aj tá diskusia, tým, že sa vytvorila tá komisia na ministerstve vnútra, tak myslím si, že tridsať dní je dostatočný čas na to, aby sa všetky tie poznatky, pripomienky, námietky alebo nápady zozbierali a dali dohromady. Samozrejme, ja zase plne podporujem ministerstvo vnútra v tom, že práve prišlo teraz s touto novelou, nakoľko máme to ako strana SMER aj v programovom vyhlásení vlády. A je práve namieste, že to chceme riešiť. Čiže ja by som sa nebál toho, že bude iba tých tridsať dní. V podstate diskutuje sa už o tom, ako som povedal, tri roky. Len treba už tú prácu nejako dokončiť alebo teda pustiť sa do tej práce ešte aktívnejšie, ako už iba diskutovať. Čiže ja preto návrh zákona podporím a myslím si, že za tých tridsať dní sa to stihne pekne vydiskutovať.

  • Pán kolega Hrušovský, oceňujem to, čo ste povedali, že prichádza táto zmena v polovičke volebného obdobia. Ja si myslím, že je to správne. A chcem aj pripomenúť vám, vy ste boli práve tí, ktorí ste prostredníctvom vášho ministra, keď ste boli vo vláde, hovorili o zjednotení volebného kódexu. Vy ste už dokonca mnohé veci preddiskutovávali, navrhovali, na ministerstvách sa na o tom rozprávalo. Ja som presvedčený, že tá diskusia už bola z tohto pohľadu dostatočne veľká. A to, čo je dôležité, je, že ešte stále je tu aj priestor na diskusiu. Veď predsa aj tento legislatívny proces je práve tak navrhnutý, aby v rámci druhého konania, budeme mať mesiac na to, aby všetci odborníci, a som presvedčený, že ministerstvo to aj tak urobilo a robí, ktorí sú v tejto problematike doma, naozaj dali svoje návrhy. A ja predovšetkým oceňujem aj pána ministra a podpredsedu vlády, že povedal jasne, je to návrh, koncept, o ktorom chceme diskutovať.

    A možno trošičku ešte chcem aj vám pripomenúť, nevtláčajte verejnosti, pán poslanec Hrušovský, že už beží kampaň na prezidenta. A nebodaj ukazujete, že zákonným spôsobom beží, pretože veľmi dobre viete, že kampaň na prezidenta má svoje pravidlá a je tam presne vymedzené, ako dlho sa môže viesť oficiálne pred voľbami. Tak nevtláčajte teraz verejnosti, že nebodaj tá kampaň už beží. Je to prezentácia tých, ktorí chcú kandidovať. Ale to nemá spoločné so zákonom absolútne nič, tak ako som to vysvetlil aj pani bývalej ministerke spravodlivosti, ktorá by mala byť prvá, aby takéto veci dokázala pochopiť a nemanipulovala s takými informáciami. Kampaň na prezidenta oficiálne v zmysle zákona nebeží. Tak si to zapamätajte, prosím vás. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Ja súhlasím s tým, čo povedal, pán poslanec Hrušovský, že je dobré, že tento zákon je predložený teraz, a nie, povedzme, že bude predložený o rok alebo pol roka pred parlamentnými voľbami.

    Na druhej strane povedal jednu podstatnú vec, ktorú cíti celé Slovensko, ktorá dlho zaznieva ako požiadavka. A stále nie je riešená. A to je počet volebných obvodov. My máme stále mečiarovský zákon s jedným volebným obvodom. A ja si myslím, že napríklad to je otázka, o ktorej by sme mali diskutovať a kde by sme my mali hľadať riešenie, rešpektovať aj vôľu väčšiny občanov, aby bolo viac volebných obvodov a istým spôsobom poslanec bol bližšie k svojim voličom.

    Avšak k jednotlivým paragrafom bude ešte diskusia, ale predsa mi nedá nepovedať, a zaznelo to aj vo vystúpení pána poslanca Hrušovského a je to podľa mňa dôležité, viete, zákazy obmedzenia, moratóriá a podobne majú zmysel vtedy, ak sa naozaj dajú odkontrolovať a jednoducho nestane sa, že sa budú obchádzať. V opačnom prípade je lepšie robiť kontrolu toho, aké príjmy kde odkiaľ dostane a nedávať obmedzenia, ktoré sa nedajú nakoniec vcelku dobre odkontrolovať a ktoré nebudú dodržané. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán predseda. Súhlasím s vami, pán predseda klubu Hrušovský, že je potreba diskusie a je potreba sa baviť o otázkach, ktoré sa dotýkajú politických strán. Ale viac sa dotýkajú občanov, ktorí cez politické strany, hnutia a zoskupenia volia svojich zástupcov, ktorí majú ich počas obdobia, na ktoré ich volia, zastupovať a konať v ich mene alebo reprezentovať ich názory.

    Ja mám s tou diskusiou jeden problém, pretože nemá ísť o diskusiu pre diskusiu, ale tá diskusia má viesť ku kompromisu. Ja som sa tešil po voľbách, že sa otvorila téma, že budeme niektoré veci preberať a stavať sa k nim tak, aby vznikla dohoda cez politické spektrum. Ja tuná nemôžem súhlasiť s tým, že k nejakému kompromisu v rámci diskusie prichádza, že diskusia o volebných obvodoch, prezidentských voľbách, ich parametroch, preferenčnom krúžku a jeho váhe, nezávislých kandidátoch aj na národnej úrovni, platených verzus neplatených okrskároch a verzus okrskároch, ktorých môže nominovať aj nezávislý kandidát, o týchto veciach neprešla, neprichádza ku žiadnemu kompromisu. A skôr sa mi zdá, že diskusia vedie k tomu, čo spomenul aj minister Kaliňák, aby tu bol navždy SMER a aby nebolo to nikdy inak a získali ústavnú väčšinu. Možno sa pomýlil, nemal zapnutý mikrofón, ale ak je tento zákon prijímaný na to, aby tu niekto získal ústavnú väčšinu v parlamente, je to celé zlé. Ďakujem.

  • Reakcia poslanca Hrušovského.

  • Nechcete reagovať.

    Pán poslanec Mikuš do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, moji predrečníci už povedali toho veľa, tak budem stručný a skúsim sa zamerať len na jeden okruh myšlienok, ktoré som chcel vo svojom vystúpení povedať.

    Súhlasím s mojimi predrečníkmi v tom, že ambície, ktoré má predkladateľ, sú len technického rázu a v tej podstatnejšej časti, samozrejme, s výhodami pre predkladateľa. Je to taká štandardná vec, hovoril o tom kolega Hrušovský. Mne tá široká a dlhá diskusia, ako hovoril pán minister, práve chýba v tom duchu toho širšieho pohľadu na voľby, na usporiadanie volebného systému, na to, akým spôsobom môžu ľudia, aby sa im to zjednodušilo, voliť a tak ďalej a tak ďalej. Preto sa budem venovať len jednému aspektu, prečo mi tá široká diskusia a dlhá diskusia, o ktorej hovoril pán minister, chýba, pretože nemyslím si, že prísť do parlamentu s návrhom, o ktorom sa má tu potom ešte dohadovať, je šťastné riešenie. Ale pri tejto vláde sme zvyknutí, že prichádza jalový návrh zákona a potom poslaneckými návrhmi sa tu menia zásadné veci.

    V súčasnej dobe, a zaznieva to prakticky od začiatku volebného obdobia aj v tomto pléne, sa stále viac hovorí o takom negatívnom postoji k politickým stranám a k politike ako takej. A preto si myslím, že tá diskusia mala byť aj mimo politických strán a nielen z pohľadu toho, že všetci sa mohli zapojiť do pripomienkového procesu, ako to tu hovoria kolegovia Blanár a Martvoň, ale práve z pozície predkladateľa ukázať vôľu, diskutovať o tom a hľadať riešenia tak, aby boli výhodné pre celé Slovensko, pretože ja uznávam, že je veľmi riskantné a ťažké zobrať líderskú pozíciu v takej citlivej veci, ako je, povedzme, zmena volebných kódexov.

    Mne chýba to, čo tu niektorí kolegovia naznačili. A to je diskusia o tom, či teda chceme mať v budúcnosti len pomerné zastúpenie v Národnej rade, len jeden volebný obvod, či do Národnej rady sa majú dostávať ľudia len cez politické strany. Niektorí politici si tu robia na tom kampaň, ale taká normálna klasická diskusia o tomto neprebieha. Preto o týchto otázkach je potrebné diskutovať. Tie technické veci, ktoré sa riešia v týchto troch návrhoch zákonov, sú, myslím si, ľahšie dohodnuteľné na základe kompromisov, ktoré tu spomínajú kolegovia. Vieme, že všetko sa vyriešiť naraz nedá. A preto aj mesiac diskusie podľa mňa nebude viesť k ničomu, respektíve bude viesť k tomu, čo je už dohodnuté teraz. Ale nedalo sa to do toho konkrétneho návrhu.

    Ja sa osobne domnievam, dokonca som presvedčený o tom, že potrebujeme zvýšiť regionálny prvok v politike centrálneho riadenia štátu. Totiž ani v jednej krajine na okolí nás nie je tak centralizovaný výkon štátnej moci, ako je to na Slovensku. Každá krajina má aspoň čiastočne všeobecný volebný systém, kde buď priamo, alebo cez druhé komory sa dostávajú ľudia priamo volení alebo zodpovední alebo kompetentní menšími čiastkami z regiónov. Toto na Slovensku chýba a o tomto nediskutujeme. A to, že u nás sa za ostatné roky prehlbujú regionálne rozdiely, z môjho pohľadu a z môjho presvedčenia je aj v tejto súvislosti. Tie regionálne rozdiely sa prehlbujú nielen v pohľade nezamestnanosti, vývoja ekonomiky, ale vôbec v postavení, v ambíciách ľudí, v utekaní ľudí z regiónov a tak ďalej a tak ďalej. A z tohto dôvodu mi chýba tá širšia diskusia. Ale uznávam, pán minister túto ambíciu asi nemal. A tak ako som povedal, zrejme je to aj citlivá otázka, dokonca predkladať to z pozície jednej vládnej strany určite. Ale myslím si, že keby sa to urobilo korektne s vôľou dobrého riešenia, tak by sme k niečomu dospeli.

    Ja som využil tento môj príspevok aspoň na obohatenie tej diskusie, bohužiaľ, pán minister, vy ste túto šancu mnohonásobne väčšiu ako predkladateľ nevyužili. Ďakujem pekne.

  • Faktickú poznámku má pán poslanec Blanár. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou.

  • Pán poslanec Mikuš, vždy som vnímal vystúpenia z tvojej strany ako snahu o nejaký naozaj konštruktívny prístup. A vieme veľmi dobre, že prvé čítanie je určené na to, aby sme sa vyjadrili k tomu, či takýto zákon je potrebné prijať alebo nie je potrebné prijať. A vy ste sami vo svojich politických vyhláseniach počas predchádzajúcich vlád, v ktorých ste boli v koalícii, akcentovali, že je potrebné takýto zákon prijať. Dokonca ste v tom urobili množstvo krokov. A môže vám to, myslím si, dostatočne aj váš exminister spravodlivosti alebo vnútra zdokladovať. Preto sa mi zdá byť naozaj neúprimné, ak dnes hovoríte o tom, že nie je dostatočná diskusia, že by sa to malo lepšie riešiť. Dokonca ešte hovoríte, že nie je tu vôľa dobrého riešenia, čo už sa mi zdá byť absolútne neuchopiteľné z hľadiska diskusie, pretože je to vôľa dobrého riešenia a kompromisu takého, ako to vy chcete? Ja si myslím, že by to malo byť práve o tom tu v parlamente, kde je najlepšia pôda na to, aby sa urobil jeden dobrý volebný zákon, jeden zákon, ktorý bude transparentný pre všetky voľby, pretože veľmi dobre viete, že pri každých voľbách sú iné prístupy k voličovi. Pri jedných voľbách má zoznam kandidátov priamo v domácnosti, pri ďalších voľbách sa o tom ani nedozvie, iba keď sa pozrie možno kdesi do novín alebo vidí to až priamo vo volebnej miestnosti. A toto, si myslím, sú dôvody, ktoré je potrebné zobrať do úvahy. A myslím si, že ministerstvo vnútra urobilo kus dobrej práce, pristúpilo k tomu tak, aby zlúčilo tento volebný zákon do jedného. A my hľadajme tu v druhom čítaní konštruktívnu debatu, čo, povedzme, je potrebné ešte...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Reakcia poslanca Mikuša.

  • Nech sa páči, pán poslanec Mikuš.

  • Len veľmi krátko zareagujem. Ďakujem za faktickú poznámku. Pán kolega Blanár, ja som vo svojom vystúpení predložil pár myšlienok alebo tém, ktoré tento návrh zákona nerieši. Myslím si, že z môjho pohľadu by teoreticky aj prakticky bolo nekorektné, keby som dal pozmeňujúci návrh v druhom čítaní ohľadne počtu volebných obvodov. Ide to nad rámec návrhu zákona. Tu ide o ambíciu predkladateľa. A celé pripomienkové konanie a celé naše druhé čítanie by malo sa točiť alebo byť obsiahnuté v rámci toho, čo je predložené. To je korektný postup legislatívy. Ja viem, že vy máte tendenciu tu meniť zákony tak, že príde do parlamentu návrh zákona, ktorý má jednu stranu, a poslaneckým návrhom ďalších dvanástich strán sa úplne zmení celá filozofia zákona. Ale toto je cieľ tak citlivého zákona, ako je volebný zákon? To tu šiesti, ôsmi alebo desiati vyjednávači sa dohodnú na tak dôležitých záveroch, ktoré sa potom dajú do tak dôležitého zákona, ako je volebný zákon? Takto si ty predstavuješ diskusiu a riešenie legislatívy na Slovensku? Veď sa netýka len politických strán a politikov ten volebný zákon. Jeden z kolegov tu povedal, že to sa týka aj ľudí. Veď práve o to ide. A je len o ambíciách predkladateľa, na čo si trúfne v daný okamih diskutovať, navrhovať na základe toho, akým spôsobom osloví ľudí. A ja hovorím, uznávam, že pán minister nie je v ľahkej situácii, aby hovoril o takto dôležitých otázkach, ak nie je politická vôľa. A skonštatoval som, asi politická vôľa teraz nie je. A otvoril som otázky, o ktorých by sme mali v budúcnosti diskutovať v súvislosti so zákonmi, ktoré dnes preberáme. Ďakujem.

  • Pán poslanec Lipšic do diskusie.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, milé kolegyne, vážení kolegovia, budem hovoriť aj k forme predloženia tohto návrhu, ale potom aj k niektorým veciam, ktoré považujem za zlé, nesprávne a dokonca neprijateľné, dokonca možno aj protiústavné v návrhu zákona.

    Toto nie je obyčajný zákon. On formálne obyčajný je. Nie je to ústavný zákon. Ale tým, že nastavuje parametre hry, nastavuje parametre volebnej súťaže, budem k tomuto jednému hovoriť a dotknem sa len chvíľku kampane, tak je vždy veľmi citlivé ich pretlačiť cez parlamentnú väčšinu. Preto aj mnohé krajiny, ktoré majú napríklad väčšinový volebný systém, tvorbu volebných obvodov zverujú súdnej moci, lebo inak by väčšina mohla si robiť také volebné obvody, aby sa zabetónovala tam na dlhé obdobie do budúcnosti, čo je príklad koniec koncov toho, čo v nejakej obmene robí premiér v Maďarsku. Preto si myslím, že ambícia štandardnej strany, nemyslím tým HZDS v roku 1997, by mala byť prijať po najväčšom konsenze pravidlá volebnej súťaže v parlamente, nielen cez jednoduchú väčšinu. Preto si myslím, že postup, ktorý bol zvolený vládou, je nesprávny.

    Bolo tu spomenuté viacerými poslancami strany SMER, že aj bývalá vláda pripravovala volebný kódex. Pripravovala ho. Pripravovala ho tak, že ja som do komisie na ministerstve vnútra, ktorá ho pripravovala, zavolal už vtedy zástupcov všetkých parlamentných strán vrátane opozičnej strany SMER, vrátane opozičnej SNS, aby sa mohli zúčastňovať tvorby volebných pravidiel, lebo som to považoval a považujem pre demokraciu za kľúčový zákon, ktorý nastavuje pravidlá hry. A pravidlá hry by nemala prijímať len parlamentná väčšina, lebo to je hra, ktorá ide do budúcnosti, teda volebná súťaž, nielen do minulosti.

    To je moja prvá poznámka.

    Áno, je pravdou, že sa asi ťažko bude nachádzať konsenzus na závažnejších zmenách možno volebného systému, možno viacerých volebných obvodov, ale nie je pravda, čo hovorí celkom pán minister vnútra, že veď načo nám je viacej volebných obvodov, veď stačí jeden volebný obvod, lebo každý môže kandidovať aj v tých Košiciach, aj v tej Banskej Bystrici, aj v tej Bratislave. To je pravda, ale nikto nemôže kandidovať aj v Bratislave, aj v Nitre, aj v Banskej Bystrici, aj v Košiciach. To je pomerne veľký rozdiel, musím povedať.

    A teraz sa dotknem troch vecí, ktoré považujem za predbežne pomerne dôležité.

    Zatiaľ to tu nikto nespomenul, ale považujem za neprijateľné alebo málo prijateľné, aby sa cez parlament znovu napriek upozorneniam pretláčal zákon, ktorý dáva aktívne volebné právo odsúdeným za najzávažnejšie zločiny v tejto krajine. Nevidím žiaden dôvod, aby brutálni vrahovia odsúdení právoplatne za najzávažnejšie zločiny dostávali aktívne volebné právo. Je to facka obetiam a pozostalým po ich trestnej činnosti. A nerozumiem, kvôli čomu to do parlamentu znovu prišlo, lebo takýto pokus tu už bol za prvej Ficovej vlády. Keď som na to upozornil, tak sa potom urobilo riešenie, že teda tí, ktorí sú odsúdení za obzvlášť závažné zločiny, volebné právo nemajú, ani by ho mať nemali. Argumentácia, že to vyžaduje judikatúra štrasburského súdu, je nesprávna a pomýlená. Rozhodnutie Štrasburgu vo veci Hirst proti Spojenému kráľovstvu sa týka len jednej veci, že krajiny, členské štáty, nemôžu paušálne vylúčiť z volebného práva všetkých odsúdených za akékoľvek trestné činy, napríklad nedbanlivostné alebo prečiny. Ale Hirst proti Spojenému kráľovstvu, inak rozhodnutie, ktoré Británia dodnes neaplikovala, nie je a nestanovuje povinnosť členským štátom dať volebné právo všetkým odsúdeným. To je nezmysel. A je to zlé, že takýto návrh sem prišiel. To je prvá poznámka.

    Druhá poznámka, už to spomenul pán minister, je to tvorba volebných komisií, najmä okrskových, ktorých cieľom je dohliadať nad férovosťou, spravodlivosťou volieb, nad férovosťou, spravodlivosťou sčítavania volebných hlasov. Vy ste spomenuli, že došlo teda k zmene a že už členmi budú môcť byť v okrskovej volebnej komisii zástupcovia všetkých kandidujúcich strán, ale odmeňovaní budú len tí...

  • Reakcia z pléna.

  • Ale ja mám text, ktorý hovorí niečo iné, teda aj to druhé je zlé. Tak to prečítam a porovnajme si, čo máme rovnaké. Paragrafy 44 a 46, to je § 44 Okresná volebná komisia pre parlamentné voľby a § 46 Okrsková volebná komisia. Takže prečítam to: „Do okrskovej volebnej komisie môže delegovať politická strana alebo koalícia, ktorej kandidátna listina bola zaregistrovaná a v ostatných voľbách do Národnej rady získala aspoň 3 % platných hlasov jedného člena a jedného náhradníka." Žiadne iné strany nominovať nikam nemôžu. Bezplatne alebo...

  • Reakcia z pléna.

  • To nie je v inej časti, toto je zloženie volebnej komisie. A v spoločných ustanoveniach nie je nič o volebných komisiách. Čiže sú to § 44 a § 46.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ja to považujem za absurdné. Volebné komisie sú zriaďované z kandidujúcich strán, aby sa navzájom takpovediac strážili. Ak by tento systém platil v minulosti, tak by to znamenalo, že nie je vo volebných komisiách v roku 1990 VPN, v roku 1992 HZDS, v roku 1998 SDK a v roku 2002 SMER. Je to absurdné, absurdné. Ak hovoríte o tom, že dôvodom alebo cieľom toho ustanovenia je, aby sa zabránilo kandidovaniu zo špekulatívnych príčin, tak na to je iné ustanovenie vo volebnom zákone a volá sa volebná kaucia, ktorú musia zložiť strany preto, aby nešli do parlamentných volieb len z nejakých dôvodov, frivolných. A tá na úrovni pol milióna bola v korunách. Čiže teraz to je niečo pod 20 tisíc asi eur, 16 tisíc. To je zábezpeka proti zneužívaniu účasti z dôvodov špekulatívnych. A o nej povedal Ústavný súd v rozhodnutí, keď to podržal, že je tesne na hrane. Už keby bola vyššia, už to je veľmi na hrane. Vy hovoríte, že idete šetriť 1,5 mil. eur. Čiže aby sme si rozumeli, v komunálnych voľbách, tam ich môžu dávať do komisií všetci, ktorí kandidujú. V regionálnych voľbách, v prezidentských voľbách je to tak tiež. V parlamentných voľbách to tak nie je. Považujem to za nevysvetliteľné, arbitrárne, zlé. Podľa mojej mienky je to protiústavné, lebo tá volebná komisia sa zriaďuje pre existujúce alebo tie, ktoré sú, parlamentné voľby, nie pre tie minulé. Je to absurdné a nechcem domýšľať zatiaľ motiváciu tohto ustanovenia. Ak máte záujem znížiť náklady volieb, tak znížte odmeny tým členom komisií, všetkým členom komisií. Nie je s tým problém. Alebo ich zrušte. Nie je s tým problém. Ale povedať, že niektoré strany podľa výsledku spred štyroch rokov, pričom dneska môžu byť v prieskumoch už úplne niekde inde, majú automaticky zastúpenie a plné odmeny a iné, ktoré môžu mať tiež úplne iné preferencie, nemajú zastúpenie, podľa mňa ho nemajú, vy hovoríte, že ho majú, ale nebudú platení, ale ten text podľa mňa je jednoznačný, že ho ani nemajú, to je podľa mňa protiústavné úplne evidentne. Čiže to považujem za neprijateľné podľa mojej mienky.

    Tretia poznámka, už to bolo spomenuté viackrát, sa týka druhého návrhu zákona, ku ktorému zatiaľ nemám ambíciu vystupovať. A to je teda zákon, ktorý sa týka aj volebnej kampane. Aj tam považujem ustanovenia, ktoré sa týkajú obmedzenia volebnej kampane len na kandidujúce strany, za protiústavné z pohľadu práva na slobodu prejavu. Ja si myslím...

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Komerčná reklama tiež podlieha slobode prejavu, samozrejme, pán minister, to by bolo dobré vedieť, lebo komerčný prejav je tiež chránený slobodou prejavu, ale aj obsah je chránený, môže byť obmedzený, ale je chránený samozrejme, nemôžete zakázať paušálne komerčný prejav. Ale myslím si, že je to absurdné, aby rôzne organizácie, neziskové, akékoľvek, samozrejme, pokiaľ sa pod to podpíšu, pre mňa dôležité je, aby som vedel, kto hovorí, aby som vedel, kto tie bilbordy platí, či na to sa zozbierajú ľudia Shootymu na tie bilbordy alebo to platia nejaké finančné skupiny, to treba vedieť, a zákon legitímne by mal požadovať, aby, ak sa niekto zapojí do kampane, dá do nej peniaze, investuje do nej peniaze, aj povedal, kto to je, nikto nemá právo na anonymný prejav v zásade pre účely volebnej kampane, podľa mojej mienky, ale paušálne zakázať komukoľvek okrem kandidujúcich strán, učiteľom, lekárom, baníkom, komukoľvek, odborárom pre ten účel, keď hovoríme, sa vyjadrovať, považujem za úplne zjavne protiústavné...

  • Reakcia z pléna.

  • Ale vyjadrovať sa? Mať aj míting, vaši odborári, keď boli rôzne voľby, tak to vehementne využívali. Proste, myslím si, že je to nad rámec našej ústavy, obmedzenie slobody prejavu. A vám sa ten prejav môže zdať byť, ako boli bilbordy známeho karikaturistu, pre vás nezaujímavé, nepekné. Proste to beriem. A každému sa niekedy v politike zdá byť prejav, ktorý je namierený voči nemu, ako nefér a zlý. Sloboda prejavuje to podľa mňa vyžaduje, aby sme takéto prejavy strpeli. A dokonca ten prejav môže byť aj hlúpy. Winston Churchill kedysi povedal, že krajina, ktorá má slobodu prejavu, znamená, že bude mať aj dosť hlúpeho prejavu. Žiaľ, vykonávanie nejakého ústavného práva, napríklad na slobodu prejavu, neznamená, že to je niečo, čo si zaslúži vždy nejaký veľký obdiv. To nie je, že keď niekto využíva svoje právo, tak ako v posilňovni, keď posilňuje, že mu vždy rastú svaly. Nie, to niekedy môže byť aj dosť zlé. Napriek tomu to chráni ústava a je to ústavné právo, ktoré je potrebné rešpektovať.

    Čiže v tomto sa pripájam, tých zmien je tam toľko, pomerne viac, ale idú, to ma zas až tak neprekvapuje, tie zmeny zlým smerom. A preto si myslím, ako to povedala pani poslankyňa Žitňanská, že ten návrh by mal byť vrátený navrhovateľovi na dopracovanie. Sú tam otázky ústavnosti otvorené, otázky férovosti volieb otvorené. A ak nechce dnešná vládna väčšina vyznieť tak, ako vyznel Mečiar v roku 1997, keď prelomil cez parlament novelu volebného zákona, ktorá bola sčasti protiústavná tiež, sčasti bola neférová, prijatá len vládnou väčšinou, tak si myslím, že by bolo rozumnejšie, lebo, hovorím, ide o unikátny návrh, ktorý formuje volebnú súťaž, aby sme o tom ešte hovorili predtým, ako do parlamentu príde. Ďakujem veľmi pekne.

  • Faktické poznámky majú páni poslanci Viskupič, Šebej, Číž a Martvoň. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickou.

    Pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem. Mám dve poznámky.

    Ako ste hovorili o zložení tých budúcich okrskov, na začiatku tejto schôdze som predkladal jeden návrh, ktorý sa venoval komunálnym a lokálnym voľbám ohľadom zloženia okrskových komisií, bol zamietnutý vládnou stranou, ktorý nehovoril iba o tom. A myslím si, tak ako ste to pomenovali, že aj mne sa zdá, že ad absurdum je to, že by sme mali mať platených okrskárov a neplatených okrskárov a o tom, ktorý bude platený a ktorý nebude platený, rozhodne to, ako uspel v predchádzajúcich voľbách politický subjekt, ktorý reprezentujú. Ja mám do tohto jednu poznámku, že my tu máme čím ďalej, tým viacej ľudí na lokálnej aj regionálnej úrovni, ktorí nekandidujú za politické strany. A za nich v okrskových komisiách okrem inštitútu občianskeho očka, alebo neviem, ako ho nazveme, nie je nikto. Sú tam bez volebného práva. Navrhovali sme, minister to spomínal aj na začiatku, že dá sa toto poriešiť losom navrhnutých kandidátov a los rozhodne, kto bude dohliadať nad výkonom volieb.

    Myslím si, že vy, pán minister, návrhom tohto zákona idete presne opačným smerom. A takisto nechcem domýšľať dôsledky, čo týmto presne sledujete, že bude môcť kontrolovať proces volieb za strany nad 3 % platený okrskár a ostatní to nebudú môcť robiť. Nerozumiem tomu. Zdá sa mi to rovnako absurdné.

  • Ďakujem, pán predseda. Ja som chcel tiež pridať zopár argumentov k tomu, čo hovoril pán poslanec Lipšic na tému zloženia tých volebných komisií. Zmyslom toho, že jednotlivé kandidujúce subjekty nominujú svojich zástupcov do tých komisií, aby dohliadali na priebeh volieb a na sčítanie hlasov predovšetkým, je to, aby bola zabezpečená jedna základná dimenzia slobodných volieb. A to znamená ich rovnosť. A pri všetkej úcte, proste kontrola je lepšia ako dôvera v tomto prípade. A mne pripadá absurdné, aby novovzniknuté politické subjekty, ktoré v minulých voľbách sa prípadne vôbec neumiestnili alebo mali málo hlasov, jednoducho sa museli spoliehať na to, že tí, ktorí boli úspešní v minulosti, budú férovým spôsobom dohliadať na spočítavanie hlasov. Nemusia tak na to dohliadať. Nejedná sa o to, že a priori treba mať podozrenie, že niekto chce podvádzať, jedná sa o to, že rovnosť znamená, že všetci majú rovnaký prístup ku všetkému, teda aj ku kontrole spočítavania hlasov. Preto by som sa rád pridal k prosbe, že zvážme, či nenechať to zloženie tých komisií v takej podobe, v akej je, neregulovať ho týmto spôsobom. Každý, kto participuje na voľbách, každý, kto sa kvalifikoval do toho, aby participoval na voľbách, má mať podľa mňa rovnaký prístup k volebným komisiám. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán Lipšic, no okrem toho úvodu a záveru to bol vcelku štandardný a vecný prejav, len teda niekoľko slov k tej toľko požadovanej diskusii poviem.

    No veď jednoducho iniciatíva navrhovateľa je nevyhnutná. A pravdepodobne ide o žiadosť miery sebaobmedzenia navrhovateľa a do akej miery pre zvýšenie legitimity tých aktivít, teda zákonnej úpravy je ochotný teda akceptovať aj požiadavky toho iného. Nepochybne osobitná situácia je vtedy, keď ide naozaj o zásadný zásah do volebného zákona, kde možno diskutovať o mechanizme prípadných politických rozhovorov a podobne, keďže naozaj ide o pravidlá pre všetkých. V danom prípade ale ministerstvo predovšetkým podľa môjho názoru počúvalo a realizuje volania po tom, že jednoducho do istej miery treba kodifikovať ustanovenia, treba ich všetky prejsť, máme nejaké výstupy z doterajšieho priebehu a chystajú sa voľby, to znamená v dostatočnom predstihu technicky, pretože na jednej strane hovoríte, viacerí dokonca, o Pinochetoch a neviem o kom, o Orbánoch. Veď tieto zmeny sú banálne, ktoré tam sú.

    Hovorili ste teda o neviem akej zložitosti. Veď, zas, to, čo ste naznačili, obmedzenia volebného práva odsúdených vás trápia, trápi vás odmeňovanie členov komisií a ešte niekoľko ďalších vecí. Veď je prvé čítanie, v druhom čítaní máme mesiac na to, aby sme sa zaoberali týmito otázkami. Tak nepochybne o mnohých veciach možno diskutovať.

    Chápem aj primeranú mieru politizácie problému, ale myslím si, že naozaj treba oceniť konštruktívny prístup, lebo ak chcete diskusiu, vážené kolegyne, kolegovia, elementárny predpoklad zmyselnosti takejto diskusie je konštruktívny prístup, to znamená, aby to bola diskusia, ktorá vyplýva z logiky veci. Ďakujem pekne.

  • S ďalšou faktickou poznámkou Anton Martvoň. Nech sa páči.

  • Pán poslanec Lipšic, ste odborník. Dovolím si skonštatovať, že počas vášho ministrovania mal som možnosť sa zúčastniť dvakrát ako člen, teda za stranu SMER v tejto vašej komisii pre prípravu volebného kódexu rokovania. A bolo to korektné rokovanie. To tu podotýkam a zdôrazňujem, dostal som priestor na pripomienky aj na vyjadrenia. Bolo to korektné. Ale práve preto chcem aj poukázať na to, že tá práca tej komisie, ktorá v podstate na tom tvrdo pracovala, kde boli zastúpení odborníci z verejnosti, ale aj z akademického prostredia, aj z politických strán, neskončila v koši. Však práve na tú prácu sa nadviazalo. A je zahrnutá táto práca tejto komisie aj v tomto návrhu zákona ako takého.

    Samozrejme, vidím, že máte už aj konkrétne pripomienky, čo je dobré a jasne nasvedčuje tomu, že tá tridsaťdňová lehota môže stačiť na tú diskusiu, keďže už máte sformulované nielen vy, ale aj pani Žitňanská konkrétne pripomienky. A, samozrejme, dá sa už aj minimálne s ministerstvom vnútra alebo vo výboroch o tom diskutovať.

    To, na čo ste poukázali konkrétne, že to volebné právo odsúdeným za najzávažnejšie zločiny sa vám tam nepozdáva, je myslím si, normálna pripomienka, o ktorej sa dá odborne diskutovať. Ja osobne tam tiež mám pripomienku, nakoľko 4. septembra sa už Národná rada stala, akoby som to nazval, rizikovým pracoviskom, tak minimálne aby sa zaviedli nejaké psychotesty pri kandidátoch do Národnej rady.

    Ale to chcem povedať, že viacerí z nás majú alebo aj z vás opozície už máte konkrétne pripomienky, na ktoré podľa mňa je jasne krásny priestor 30 dní diskutovať o nich a riešiť to.

    Čo sa týka tých volebných komisií, tak chcem poukázať na to, že v niektorých krajinách je členstvo vo volebných komisiách honor a robí sa to zadarmo. Čiže ja nevidím problém, pokiaľ by sa teda Národná rada zhodla, že by ešte aj to členstvo v tých volebných komisiách bolo aj na Slovensku honorom a robilo by sa to zadarmo a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou na faktické poznámky, nech sa páči, Daniel Lipšic.

  • Ďakujem. Ja som zareagoval na kolegov, čo reagovali na mňa.

    Kedysi sa zvyklo hovoriť za bývalého režimu a dokonca používali takú "průpovídku" aj ľudia, ktorí mali záujem voľby zmanipulovať, že dôležité nie je hlasovanie, dôležité je to, kto sčítava hlasy. A preto mňa trápi zloženie okrskových volebných komisií, lebo tie sčítavajú hlasy. Prísť s takýmto návrhom do parlamentu, ktorý podľa mňa nemá obdobu nikde vo svete, že môžu sčítavať hlasy len niektoré kandidujúce strany a iné nie, považujem za úplné popretie základného zmyslu nejakej férovosti a transparentnosti volebnej súťaže. Na tom sa asi rozumní ľudia zhodnú. A, ešte raz, ak je dôvodom ušetrenie, tak je x iných možností, tak nech sa znížia odmeny všetkým, zrušia sa odmeny všetkým, ale povedať, že to platí pre niektorých, pre iných nie, je absurdné a podľa mňa nevysvetliteľné.

    Hovoríte, pán poslanec Číž, že mňa tu také trápia veci ako zloženie komisií, potom, že tí vrahovia budú mať volebné právo. Tak to ma teda dosť trápi. A viete, prečo ma to trápi, pán poslanec? Jednak ste už raz tento návrh zákona do parlamentu doniesli, za prvej vašej vlády, čiže nie je to také, že nevedeli sme o tom, tak chybička se vloudila, už sa mi to zdá byť, že to je recidíva u vás, myslím vašej strany. A nerozumiem tomu, lebo sa mi to zdá byť naozaj mimoriadne málo, teraz to poviem vašimi slovami možno, ale ktoré ste si tak zobrali sem-tam, sociálne citlivé, aby ľudia, ktorí úmyselne, brutálne usmrtia iných a tým ich zbavia nielen volebného práva, ale všetkých práv, aj práva na život, mohli ďalej rozhodovať o osude tejto krajiny. To mňa trápi, pán poslanec, možno to netrápi vás, kolegov. Mňa to trápi. A podľa mňa to trápi alebo hnevá aj väčšinu ľudí v tejto krajine.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy v písomnej časti je Alojz Hlina. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, na úvod mi dovoľte povedať takú vec, povedzme si pravdu, aký je volič, taký je politik, aký je politik, taký je volič, či to platí aj naopak. Ale sme odrazom spoločnosti. Čiže tak nejako sa asi spoločnosť vyvíja. A ešte na to, aby to takto dopadlo, ako to je teraz, potrebujeme zákon. A cez ten zákon sa niektoré nuansy dajú vycizelovať.

  • Hlasy v sále.

  • Pán minister, nič v zlom, keď chcete na mňa reagovať, tak mi dovoľte na vás reagovať, tak vystúpte v rozprave. Vy ste ma v predchádzajúcom bode okrem iného oslovili, že klamem. To je zase na úrovni nejakého konštatovania, čo tu nejaký iný génius spomína. Takže keď klamem, tak dobre. Prosím vás, odznela informácia v jedných novinách. Ale vy neveríte novinám, ktoré nie sú vaše.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Dohovorím to. Prosím vás, vy ste ma oslovili, pán minister, že som klamal. Neveríte Majskému, ktorý potvrdil, že má maják. Ale, prosím vás, hovorkyňa Prezídia Policajného zboru potvrdila, že má maják to vozidlo. Tak kto klame? Ja klamem alebo klame hovorkyňa Prezídia Policajného zboru? Tak ju vyhoďte za to, že klame. Prosím vás, keď už hovorkyňa nehovorí pravdu, tak kto tu hovorí pravdu, pán minister? A teraz budem mimoriadne zvedavý, ak sa potvrdí informácia, že Majský má maják, ospravedlníte sa mi potom? Alebo budete taký génius ako ten váš...

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ináč, zbudili ste tigra. Ste sa včera ho zastali, nevie sa vám odvďačiť. Reaguje ako splašený. Je to úplne úbohé, smiešne. Prosím vás pekne, k zákonu.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Pán kolega, prosím vás pekne, ja budem zvedavý, či vy ste chlap, či sa mi ospravedlníte? Vy ste tu tvrdili, že som klamal. Neviem, či ste nepovedali, že som klamár.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • No vidíte, je to krásne, v priamom prenose.

    K vášmu zákonu, pán minister, dovoľte uviesť teda okrem iného, tých výhrad je viac, ja sa pri dvoch z nich pristavím.

    Uvedomujeme si, že to je naozaj dôležitý zákon, lebo cez tento zákon sa vykreuje toto. Aj ja som sa vykreoval cez tento zákon. Ja viem, že niekomu to vadí. Je možný prípad, keď ma zbavíte mandátu, tak možno je to jedna z možností. Čo budem namietať veľmi silne okrem iného? Ale toto vám chcem dať, naozaj aby ste to zvážili, lebo je to na hrane. A ja vám poviem informácie, o ktorých ja si budem v dobrej viere myslieť, že ste o nich nevedeli. A ja vám ich poviem. Čiže neskôr po mesiaci nebudete môcť povedať, že ste o nich nevedeli. Dobre? A budeme čakať na reakciu.

    Pán kolega Lipšic veľmi dobre povedal to, čo povedal, naozaj, ale ja som bol ešte v tej soft verzii, lebo pán Lipšic hovoril, že existuje nejaká hard verzia, ktorá hovorí, že okrsková komisia je zložená iba z tých, ktorí tam už raz boli. Čiže teraz som v pomykove, či existuje skutočne to, čo hovoril pán Lipšic, hard verzia alebo to je to, čo sa tvrdilo, že je možné nominovať tých členov do okrskovej komisie, že nedostanú peniaze. Nuž, vážení, či je to tak alebo onak, pán minister, a budem ja zmierlivý, ja verím, že možno existuje v nejakom ustanovení, že ten, kto kandiduje za niekoho, kto predtým nedostal 3 %, prejde nejakým očistným rituálom, nejakým rituálnym tancom pred starostom a nejakým vyhlásením, že sa modlí trikrát do týždňa, a pustíte ho do okrskovej komisie, ale stále tam ostáva.

  • Ruch v sále.

  • Je piatok, všetci sa rozlúčte. Ináč, mimochodom, to je čaro, fakt, koľko dôležitých zákonov sa prejednáva v piatok poobede.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Nuž ale však dobre, však v poriadku, tak nech sa rozlúčia, ja počkám a však hovorím ďalej. Čiže účastník, ktorý kandiduje za niekoho, kto nebol tam, kde boli všetci, a nemal tie 3 %, prejde teda tým očistným rituálom, ktorý vy tam niekde ustanovujete, údajne, som zvedavý, čo na to poviete. A je tam. A to je to, o čom chcem ja rozprávať. Čiže aj keby existovala soft verzia, že môže nominovať, prečo je to nefér? Je to nefér. Keď sedí niekde ja neviem koľko, osem niekde desať, niekde dvanásť ľudí, z ktorých osem platí štát cez obec a tí dvaja tam sedia ako piate koleso pri voze, a teda o nich ani nevedia, kto z nich platí, možno nám pošlú z tej strany peniaze, za ktorých tu sme. No to je finančné vyjadrenie, ktoré je, mimochodom, veľmi dôležité. Pri 6 900 okrskároch, pán minister, ja vám garantujem, že z presvedčenia ani za tak veľkú stranu, ako je SMER, tam nesedí možno sto. Čiže všetci tam sedia za tých. Ja neviem, koľko dávajú.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Pán minister, za koľko peňazí...

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Nie, neabsolvovali. Čiže je tam tá motivácia alebo to, že tam nejaká odmena koniec koncov tým ľuďom za to prislúcha. Však nie je tiež ľahký chlebíček tam celý deň sedieť. Takže im za to prislúcha. Čiže tá motivácia je aj kvôli tomu, že sú tam tie peniaze. A teraz vy urobíte čo? Niekto povie, že je nízka, mali by ste mať srdce, hej. Čiže už keď takí presvedčení socialisti, si dovolím pochybovať, či majú to veľké srdce, že tam sedia, aby sedeli za euro, pýtam sa. Tak nečakajte to od niekoho, kto teda to kreuje nanovo.

    Alebo viete, iné chcem povedať. Na inom to chcem položiť, pán minister. A to je to, čo som hovoril, keď už to budete vedieť. Existuje taký večný spor. Ono sa tu zvykne hovoriť o plominovcoch, lebo to sú ľudia, kde je genotyp a fenotyp, a sú názory, ktoré hovoria, že genotyp je pomaly absolútny. A sú zmierlivejší. A proste tá diskusia sa berie. Čiže to znamená, zjednoduším to. Čiže keď sa narodíte do zlatej kolísky, tak to máte vybavené. A keď sa narodíte do chatrče, tak kríž nad vami stačí urobiť. Tam, ináč, mimochodom, vznikajú aj všelijaké rasistické teórie a neviem čo, že posilňujete to vedomie toho, že genotyp je absolútny. A keď nie ste plominovec, tak čo urobíte? Rovnosť šancí. Nič lepšie doteraz nikto nevymyslel, že ste férový v tom. Áno, však koniec koncov ten, kto sa narodil do zlatej kolísky, za to nemôže, že sa tam narodil. Je to tak aj u toho z tej chatrče. Ale slušné spoločnosti sa snažia vytvoriť rovnaké šance, slušné. Však sú tam všelijaké spoločnosti, áno, riadené všelikým, ale slušné spoločnosti povedia: „Dobre, aspoň vám tú štartovačku dáme rovnakú. Keď vás pošleme bežať stovku, nech sa páči, tu je stovka odtiaľto až potiaľ, nie pre vás, tu ešte päť metrov dozadu.“ A to je presne to. Pán minister, keby ste chceli to nejakým spôsobom riešiť a hovoriť pritom o zneužívaní, ak by som vám mohol doporučiť, tak malo by to čiastočnú logiku, že pokiaľ ide o strany, ktoré sa opakovane zúčastnili volieb a nezískali 3 %, to znamená, potom by sme mohli hovoriť, že, áno, je tam nejaká strana, ktorá furt chodí kandidovať a neviem čo hore-dole, ktorej musíme platiť, ale, ináč, mimochodom, skladá kauciu. Ale tým, čo tam idú prvýkrát a ešte nemali tú možnosť, to znamená, im poskytnete to, čo im v slušnej spoločnosti poskytujú, to znamená rovnosť šancí. Keď tam ide, nezíska to v ďalších voľbách, tak, viete, je tam to riziko, tak vtedy by ste možno mohli to aplikovať. Ale ja s tým by som nesúhlasil, hej. Ale vy keby ste sa chceli argumentačne ustáť, čo keby tento parlament si pýtal argumentáciu, načo je tu komu argumentácia? Prosím vás, koho tu zaujíma nejaká argumentácia? Tu stačí povedať, že ste to a to a hotovo. Nikto to nevyvráti, keď, tak sa nedá reagovať, potom nás tu okríknu. Takže môžem len apelovať na to, že vám to teraz hovorím. A apelujem na to, že sú slušné krajiny, ktoré zabezpečia rovnosť šancí, aspoň. Toto je exemplárny prípad.

    A ešte doplním jednu vec z takého praktického hľadiska. Prosím vás pekne, ja priznám sa, neviem koľko sa platí tým okrskárom, ale však niečo sa im platí, hej. A teraz si predstavte tú situáciu pre nejakú stranu, ktorá vznikne. A teraz v Michalovciach v treťom okrsku potrebuje nejakého nominanta a teraz im zavolajú: „Choďte, prosím vás, tam, my vám potom z Bratislavy pošleme peniaze.“ Nič v zlom, hej, to hovorím praktickú vec. Tí ľudia si povedia, ja neviem predsa len pre nich je dôveryhodnejšie, že keď pôjdu do tej okrskovej, tak tie peniaze prídu od starostu. Predsa len je to také lokálne a neviem čo, to tam poznajú. Čiže je tam veľký, silný princíp takej určitej nedôvery.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Aj vy by ste s tým mali problém, čo ako nech ste veľká a silná strana. A to, že by mali s tým nejaké no iné strany problém, tak vám to garantujem. A otázka teda znie: Vedeli ste o tom a napriek tomu ste to urobili? Alebo ste o tom nevedeli. Keď ste o tom nevedeli, tak som vám to teraz povedal.

    Čiže, pán minister, po tomto povedanom je to už len na nejakom vnútornom nastavení a morálnom rozmere, ako to chcem alebo že idem v tom, čo tu niekto si nieže podsúva, ale tak sa snaží identifikovať, uchopenie moci nejakým takým absolútnejším spôsobom, aj s použitím zákona, alebo je to fakt vôľa, ako ju deklarujete, ušetriť. Keby ste chceli ušetriť, nič v zlom, možno by stálo za to, že zvýšite tam kauciu. V konečnom dôsledku by si to tie neúspešné strany v zásade zaplatili, hej, keby som to tak zjednodušene povedal.

    A tiež aj otázka stojí, či tých 1,5 mil. eur, z tohto pohľadu vytvoríte úplne jasne a logicky nerovnosť šancí, je to šetrenie, ktoré je najnevyhnutnejšie, hej. Kde inde ako tu v tomto budete apelovať, ako sme im to dali, 1,5 mil. je doma, viete. Pri tom všetkom, čo sa tu deje, sa 1,5 mil. stratí. No, pán minister...

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Všeobecne.

    A ešte mi dovoľte jednu vec povedať. A myslím si, že ju treba povedať. Pravdou je, že systém parlamentnej demokracie nie je bohviečo, ale ako tak funguje. Funguje systémom získavania moci prostredníctvom politických strán vo voľbách. Boli aj iné techniky, ale toto je parlament vo voľbách a politické strany. Potom sa hovorí, čo je politická strana. Pravdou je, že sme to dopracovali tam, kde sme to dopracovali. Avšak pokiaľ ideme to meniť, že u nás sa moc získava, zatiaľ, chvalabohu, ešte stále vo voľbách, ale už nie parlamentnými stranami, ale nejakými spolkami, tak to uveďme korektne do zákona. Tomu by so bol rád. Ja nevylučujem, že je možné, že ľudia budú chcieť voliť nejaký elitný spolok, uzavretý, s uzavretou štruktúrou, možno aj rodinného typu. Nevylučujem to, že to budú chcieť, ale treba to korektne uviesť do zákona, že to umožňuje sa. Viete, netvárme sa, že u nás získavame moc prostredníctvom politických, do ktorých niekto môže vstúpiť, má v nich právo voliť a byť volený, to sú politické strany. Keď to nechceme, zisťujeme toto. Ono by to fakt fungovalo. Koniec koncov by sme tu videli koľko elitárskych spolkov by sa nám sem pod rúškom neviem čoho zrazu dostalo. Čiže na to chcem upozorniť, že to by sme tiež mali nejakým spôsobom definovať. Ak by sme hľadali techniku, v čom si ja myslím, že by to mohlo stáť za to, ak niekto chce kandidovať, hovorím o § 47, ktorý hovorí o kandidátnych listinách, tak dávam na zváženie tú skutočnosť, uviesť, že politická strana odovzdáva kandidátku so 150 menami, respektíve s toľkými menami, koľko má členov. Viete, aspoň k tomu sa dopracujme, že ak má niekto štyroch členov...

  • Reakcia navrhovateľa.

  • To nie je, pozor, aby sme sa rozumeli, lebo pokiaľ vychádzame z premisy, že sme parlamentná demokracia...

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán minister, budete mať čas na vystúpenie.

    Pokračujte, pán poslanec.

  • Pravdou je, že som v špecifickej situácii. Ja vás nechcem obťažovať mojou špecifickou situáciou. Ja si to uvedomujem. Ale, prosím vás pekne, nie je vôľa to riešiť. Deklarovalo sa, že bude vôľa to riešiť, no nebola vôľa to riešiť. Vyhovuje to v takom mode, v akom to je. Ale ja nehovorím, keď spoločnosť je s tým konformná, nech sa páči. Ale kvôli korektnosti treba uviesť, že je to možné. To znamená, je možné kandidovať do parlamentných volieb uzavretému spolku. Možno nemusí byť plne rodinného typu, polorodinného typu alebo profesijného typu. Len to povedzme. Keď budeme trvať na tom, že sme parlamentná demokracia, kde sa získava moc vo voľbách prostredníctvom politických strán, ktoré prijímajú rozhodnutia hlasovaním, a vstup je do nich voľný, tak potom dajme aspoň to, že tá strana nominuje toľko ľudí, koľko aspoň by bola schopná ako členov nabrať alebo s koľkými sa vie dohodnúť, že sa ráno stretnú.

  • Reakcia z pléna.

  • Nehovorím, že voľný, pozor, ale dá sa do nej vstúpiť...

  • Hlasy v pléne.

  • Hlasy v sále.

  • Máme na to systém faktických poznámok, pán Sulík.

    Nech sa páči, pán kolega, dokončite príhovor, prejav a potom budú faktické.

  • Áno. Pán kolega, trošku ma prekvapujete, ja nehovorím, že tam má byť vstup voľný, ale že dá sa do nej vstúpiť.

  • Reakcie z pléna.

  • Tak ale potom definujme, čo to je. Ja neviem potom, čo to je politická strana. Viete, ale ja tu nechcem filozofovať, nech sa páči, prosím vás, ja v tejto krajine som pripravený na všetko. Koniec koncov zdá sa, že to niekomu vyhovuje. Avšak ak máte vytvoriť životaschopný organizmus, tak ho vytvárajte na tom, že ste schopní na nejakej hodnote postaviť nejaký postup, nie na tom, že vašou hodnotou je iba tam byť a potom si zvolíte postup. Tak si ho vytvorte na hodnote, na tú hodnotu naviažte ľudí, ktorí ju uznávajú tiež, a potom si zvoľte postup. A účastníte sa volieb. Viete, naozaj...

  • Reakcie z pléna.

  • Nemal by byť vonku. Tak nech tam nie je. No tak hovorím, tak povedzme v tom zákone, povedzte, že sa umožňuje kandidovať politickým stranách a spolkom s uzavretým členstvom. Veď, nech sa páči, veď možno to tu aj prejde, pán minister, viete. Ja som na to chcel upozorniť. Považujem to za korektné pre túto krajinu. Preto si to myslím, lebo možno tu sa zrodí génius, však vyzerá, že tu klíči semiačko, ktorý vymyslí niečo naozaj prevratné, čo nikto ešte nevymyslel. Ale zatiaľ hovorme o parlamentnej demokracii štandardného západoeurópskeho typu. Na to by som chcel teda, pán minister, upozorniť.

    Čiže dve základné veci, tie okrskové, nechám to na vás, naozaj je to vec toho, čo a ako. A to, či na Slovensku kandidovať elitné spolky rodinného typu môžu alebo nie a účastniť sa volieb, ak je na to vôľa, nech sa páči. A treba to korektne uviesť do zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Na vystúpenie pána poslanca Hlinu sú dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, Miroslav Kadúc.

  • Ďakujem za slovo. Lojzo, ja pôjdem teda odzadu. Dve veci mám na teba.

    Prvá poznámka je k tým uzavretým spolkom. No myslím si, že je na každom tom spolku, hnutí či politickej strane, či chce alebo nechce prijímať toho-ktorého člena. Myslím, že to sú tvoje idey, tvoje hodnoty, ako by to malo fungovať. Ja si myslím, že toto je naozaj na každom jednom subjekte, aké si dá pravidlá, či povolí alebo nepovolí vstup. A neviem, či vieš, možno vieš, ja nie som členom žiadnej politickej strany ani hnutia. A takto mi to vyhovuje a takto som tomu rád.

    A druhá poznámka sa týka hlavne toho stredu tvojho vystúpenia, keď si hovoril o rovnosti príležitostí. Pomerne komplikovanú vec si povedal značne jednoducho, veľmi zrozumiteľne a pekne. A tomu som rád. Len ma trošku mrzí, že sme to počuli možno iba my z opozície a vládna strana, ktorá až pomaly teraz prichádza, tu nebola. A mne to potom sa javí, ako keby už bolo rozhodnuté, už mi netreba diskusiu, netreba počúvať argumenty. Preto tu nemusím byť, pretože je rozhodnuté o tom, ako bude vyzerať zákon. Je mi to trošku ľúto, že o takto dôležitom zákone diskutuje iba opozícia. Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou Richard Sulík.

  • Ďakujem pekne. No, pán Hlina, nerozumiem tomu, kde ste na to prišli, že politická strana musí byť vždy otvorený subjekt a musí kohokoľvek prizvať za člena. Predstavte si, že napríklad do strany, povedzme, KDH by sa teraz začali veľmi húfne hlásiť liberáli a by to aj deklarovali, tak ako má tá strana potom byť pre voliča nejakou jasnou, pochopiteľnou alternatívou, čitateľnou? Preto ja si myslím, že je správne, že strana, vedenie strany, už je to jedno, kto z nej to je, skrátka, rozhodne dobre (tento áno a tento nie). Z toho pre mňa automaticky vyplýva, že keď je možné takto rozhodnúť, tak je možné aj rozhodnúť, že to nebude nikto. To znamená, strana sa uzavrie. To môže byť dobré, to môže byť zlé, ale je na voličovi, či takú stranu bude voliť. Keď si poviem, áno, ja budem voliť Matoviča, lebo má tam len štyroch členov a to je pre mňa zárukou, že tá strana zostane taká, aký je Matovič, tak aj taká možnosť by mohla existovať.

    Čo si myslím, že je oveľa dôležitejšie, a to je na Slovensku zatiaľ dané, je, že ktokoľvek môže stranu založiť. Veď vy už máte druhú stranu založenú. A to, si myslím, je dobré. Máte možnosť, každý volič má možnosť alebo každý občan má možnosť si založiť stranu, vytvoriť presne takú stranu, presne takú ponuku, o ktorej si myslí, že doteraz neexistuje. A tam môže férovo nastúpiť na voľby s viac-menej vyrovnanými šancami. Preto oveľa dôležitejšie, si myslím, je to, čo vravel Daniel Lipšic a po ňom Fero Šebej, čo sú napríklad tie okrskové komisie a podobne, ale nemyslím si, že parlamentná demokracia znamená, že všetky strany musia byť presne demokratické, presne otvorené a tak ďalej. Ďakujem pekne.

  • Chcem cteným kolegom pripomenúť, že zmena zákona o politických stranách je nasledujúcim bodom rokovania. To hovorím len na margo toho obsahu.

    Ale, nech sa páči, s reakciou pán kolega Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Trošku ma prekvapuje tá vaša reakcia, pán Sulík. Ja jej rozumiem. A fakt práve ja viem, všelijakí pobudovia sa kde hlásia. To nikto nehovorí, že nemá existovať filter. Ale pokiaľ je to uzavretý spolok, tak definujme, ja si to dokonca myslím, že to má niečo aj s vplyvom s ústavou, že. Inak, potom povedzme, že politická strana má uzavreté členstvo v počte štyroch, viete, ale netvárme sa, že do strany môžete vstúpiť tak, že podáte prihlášku, na ktorú vám nikto nikdy neodpovie. Ale hovorím, kvôli korektnosti voči voličom ich informujme správne. Ja nevylučujem, že rodina XY si môže založiť klub, ktorý sa bude však volať strana s uzavretým členstvom, bude kandidovať, možno bude mať silu v médiách, vplyv, ovládne to, hej, tak dostane sa sem.

    Ja som si len dovolil navrhnúť jednu vec ako inšpiráciu, že ak teda by sme aj boli s tým konformní, nevadí nám to, alebo máme pocit, že je to tak správne, tak aspoň dajme jednu vec, koľko tých členov v uzavretom ich spoločenstve, z toho sekundárne koľko teda by ste mali, viete, aby sa nám nestalo, že kde sú traja ľudia alebo štyria, tak zvolia celý parlament. To hovorím ako úplný extrém, hej. Ale viete, to som si dovolil navrhnúť. Ale ja vidím, že tuná ten náš vnútorný pocit, to prežívanie toho, čo vlastne demokracia je, je taký, aký je, no však nuž čo už, viete, takže čo ja už s tým narobím.

    Ja som si dovolil namietať, že ak sa niečo volá strana, tak by to malo byť stranou. A pokiaľ je strana, že sa dá do nej vstúpiť, ja nehovorím, že sa musí dať do nej vstúpiť, že musia vás do nej zobrať. A pokiaľ to tak nie je, no tak to tým ľuďom povedzme, že nedá sa do toho vstúpiť, je to...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Posledným písomne prihláseným rečníkom do rozpravy v tomto bode programu je pán poslanec Igor Hraško.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, kolegyňa, kolegovia, hovorí sa tu o tom, že naozaj zákon o podmienkach výkonu volebného práva je veľmi dôležitý. Ale podľa účasti, kde by mala prebiehať diskusia o tomto zákone, ako to proklamujú všetci, najmä teda poslanci vládnej strany, ale hovorila o tom aj opozícia, tak tá účasť v pléne je na takúto diskusiu dosť biedna. Napríklad ako pomerne najväčšia strana, keď to zoberiem zase vládnu stranu, SMER, má tu šiestich svojich poslancov. Opozícia tu má 16-kusové zastúpenie. Takže už len pomer keď zoberieme, tak je to trochu obrátené. Ale poďme k veci, aby som tu nerozprával len o tom, že každý chce diskusiu. Ale tá diskusia prebieha asi niekde inde. Ale myslím si, že mala by prebiehať tu v pléne, pretože tu sa ozývali hlasy ako „veď dávajte potom aj do druhého čítania návrhy“. Určite budú. Ja som len zvedavý, koľko z nich potom prejde.

    Poďme konkrétne ku zákonu. Je tam niekoľko nuáns, o ktorých už hovorili kolegovia predo mnou, predrečníci. Ja sa dotknem jednej z týchto vecí, kde je napísané, že podmienkou delegovania zástupcov politickej strany, politického hnutia alebo koalície do okrskovej a okresnej volebnej komisie vo voľbách do Národnej rady, ako aj Európskeho parlamentu je nielen zaregistrovaním kandidátnej listiny, ale aj získaním najmenej 3 % platných hlasov z celkového počtu odovzdaných hlasov v ostatných voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Hneď tu máme niekoľko lapsusov. Takže bolo už o nich hovorené. A ja to zdôrazním, pretože si myslím, že je to dôležitá vec. Staré politické strany tak budú zvýhodnené oproti novým vznikajúcim subjektom. To je to, myslím, jasné. Takže netreba o tom diskutovať, je to fakt. Ak tam dáme hranicu 3 %, tie strany, ktoré ešte len začínajú, v živote nemohli mať žiadne percento, to znamená, že nemôžu mať svojich zástupcov v okrskových a okresných volebných komisiách. Ďalej, to je ale také, by som povedal, závažnejšie, a pomenujem to pravým menom, staré strany si týmto zabezpečia platených voličov a platenú kontrolu volieb, pretože ich zástupcovia v tých okrskových a okresných volebných komisiách budú za túto prácu, ktorú vykonajú za sledovanie volieb v rámci volebného dňa, platení. Iní tam môžu byť ako pozorovatelia, z tých iných strán, ktoré nespĺňajú tieto kritériá, ale nebudú platení. No a keďže vieme, že robí sa to tak, že u tých, ktorí sú v okrskových volebných komisiách, tak sa vyberajú takí ľudia, ktorí sú stopercentne stotožnení s tým daným politickým subjektom a s náladami, ktoré tam sú. Takže určite dajú hlas tej danej príslušnej politickej strane alebo hnutiu, alebo koalícii. Takže môžeme povedať, že sú to naozaj platení voliči a tí ostatní sú neplatení.

    Ďalšia vec. Hovorí sa tu o tom, že na týchto členoch okrskových a okresných volebných komisií sa má ušetriť. V štáte je veľa iných nástrojov, ako ušetriť, nie však cez diskrimináciu nových strán, napr. cez toto nové financovanie politických nominantov. A ja hneď uvediem príklady. Aj na tejto schôdzi máme predložený návrh na obmedzenie finančného ohodnotenia členov niektorých rád ÚPN. Povedzme si, že skúsime nastaviť šetrenie tak, že vo všetkých štátnych podnikoch, štátnych inštitúciách a inštitúciách riadených štátom obmedzíme vyplácanie odmien členom dozorných rád, správnych rád a podobne, pokiaľ si nebudú plniť svoju funkciu a nebudú sa zúčastňovať svojej práce, pretože v súčasnosti platí, že bez ohľadu na to, či tam sa zúčastňujú alebo nezúčastňujú, stále majú svoj plat. A vieme, že tu máme ľudí, ktorí majú viacero funkcií, okrem toho, že sú poslanci, primátori, poslanci VÚC-ok, tak sú zastúpení aj v rôznych dozorných radách rôznych organizácií, rôznych inštitúcií a poberajú plat, či tam sú alebo tam nie sú.

    Pán minister, sú toto možné zdroje šetrenia?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • No, povedzme si, dobre, vyrátame si, dáme si tú námahu, spracujeme tento materiál a povieme si, koľko tam ide výdavkov na dozorné rady, a potom si môžeme povedať...

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Sú to peniaze firmy, ale firmy sú v správe štátu, zastupujú štát.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Časť z nich áno. No tak mňa nezaujímajú súkromné firmy. Tie nech si platia dozorné rady, ako si ich platia. Ale pokiaľ máme firmy, ktoré sú v štátnej správe...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán minister, zapíšte si poznámky, potom to prečítate.

  • Ja ich pripravím. Potom ich tu v druhom čítaní vymenujem všetky, hej. Takže tu sú možnosti šetrenia, takže nešetril by som určite na členoch okrskových a okresných volebných komisií. Ďalej, staré strany týmto spôsobom budú mať o jeden z nástrojov na mobilizáciu svojich voličov viacej, a to svojich vlastných okrskárov, keďže veľa strán túto formu používala ako aj možnosť predvolebnej kampane. Či chceme, či nechceme, zo skúseností je to tak.

    Ďalšia nuansa sa týka tých 3 % minimálnej hranice. Voľby konané pred štyrmi rokmi vôbec nemusia kopírovať politickú situáciu v deň konania nových volieb. A už vôbec tam nie je dôvod naviazať účasť členov v okrskových komisiách vo voľbách do Európskeho parlamentu na výsledky volieb do národného parlamentu. To sú úplne dve rozdielne veci. A takisto ako samosprávne voľby sú úplne o niečom inom. Vieme, že niekde sú koalície také, ktoré sú úplne protichodné, opozícia sa dá s vládnou stranou dohromady pri voľbe župana, prípadne poslancov. Takže to isté je o voľbe do Európskeho parlamentu. Je to o niečom úplne inom. Takže tu by som vôbec napríklad do volieb do Európskeho parlamentu nepodmieňoval získaním minimálne 3 % v účasti v parlamentných voľbách predchádzajúcich. Okrem toho, keby sa termíny aspoň zosúladili, že budú v ten istý dátum, tak sa dá o tom polemizovať, ale jedny voľby sa konajú úplne niekedy inokedy ako tie druhé.

    Už tu bolo viackrát povedané, že tento návrh zákona akosi opomína nezávislých kandidátov. A tí sú tu diskriminovaní vo viacerých paragrafoch, pretože nemôžu si delegovať svojich zástupcov platených do okrskových a okresných volebných komisií, žiadnych. A nemajú aj iné možnosti ako politické strany, ktoré sú registrované a ktoré majú svoje kandidátne listiny.

    Toto sú len také nuansy, ktoré som vyzdvihol teraz, a mám nachystané aj niektoré teda riešenia, takže uvidíme.

    A ešte by som niečo povedal na margo už tej diskusie, ktorá tu odznela.

    Kolega Martvoň povedal, že druhé čítanie je otvorené pre všetkých. Áno, ale zo skúseností vieme, že tých zákonov nám doteraz veľa neprešlo.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, zo zákonov nám neprešlo vôbec nič, z pozmeňujúcich návrhov nám prešlo, verejné obstarávanie, veľa, tri, neviem, či je to veľa, štyri naše všeobecne. Takže uvidíme, no tak budeme predkladať návrhy, tak ich potom spočítam.

    Kolega Blanár hovoril, že iní neboli schopní podať takýto návrh. No ani bývalá vláda strany SMER, ani za minulého vládnutia ho nepodala, lebo nebola sama. Áno, nebol na to dôvod, ale teraz ste sami a máte výhodu, že chcete byť aj naďalej sami, lebo ste pocítili, akú to má silu, 83, a máte ambíciu mať 90, aj ústavnú väčšinu. Prečo nie? Bol by to super pocit? Nie?

  • Reakcie z pléna.

  • Čože, veď ste to povedali, že 90 chcete mať.

  • Hlasy z pléna.

  • Jáj, nemáte 90, ale chceli by ste mať toľko, nie?

  • Reakcia z pléna.

  • Určite nie, hm, dobre. Tak si neposilňujeme túto pozíciu takýmito krokmi a bude to v pohode, pretože je tu odôvodnené podozrenie na to, že si tú pozíciu posilniť chcete.

  • Reakcia z pléna.

  • No cez všetko, čo som už doteraz spomínal.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, vediete dialóg so snemovňou a v snemovni. Takže dokončite prejav.

  • Áno, takže dokončím to.

    Čo sa týka kampane, o tom sa vyjadrím v tom ďalšom zákone, aby som zase nezabŕdal do témy, ktorá je nachystaná až o chvíľku.

    Čo sa týka volieb, občania vám dali hlasy, teda vás delegovali do miest, kde ste. A mali by ste zastupovať všetkých občanov Slovenskej republiky, teda nielen tých vašich, takže riešiť potreby všetkých občanov a nielen vaše, povedzme, tie mocenské alebo finančné záujmy. A v tomto prípade si naozaj chcete posilniť postavenie, nie naopak, pretože pokiaľ chcete vylúčiť z kontrolného procesu malé strany alebo novovzniknuté strany, tak jednoducho zrejme nechcete vidieť, ak by sa vám niekto díval na prsty. A to je polemické, či budete kandidovať len vy alebo budú kandidovať aj ďalšie staré politické strany, či sa medzitým nerozpadnú a budú len nové a budete len vy a nikto iný. My sme stará strana, povedzme, my máme záujem sa zúčastniť volieb, ale hovorím, že môže sa napríklad stať, že sa niektoré strany rozpadnú a vzniknú len nové strany a staré nebudú kandidovať a budete len vy, SMER, a nikto iný, lebo všetky ostatné budú nové. No uvažujem nad inými scenármi, samozrejme, polemickými, čo sa určite nestane, pretože si to nikto nedovolí, aby vás nechali samých, ale takto by boli všetky ostatné strany vylúčené z tohto procesu kontrolného.

    Takže je to otázka ešte ďalšej teda či priamej demokracie, či zastupiteľskej, alebo spraviť prienik týchto dvoch. Je to tiež o voľbách do Národnej rady. A mnohí občania už teraz púšťajú svoje hlasy o tom, že sú za to, aby bolo viacej priamej demokracie, pretože málo z poslancov si uvedomuje, že poslanci Národnej rady sú zamestnancami občanov Slovenskej republiky. A občania by mali mať tiež kontrolu nad tým. A mali by mať možnosť nezávisle od svojich politických strán, hnutí, ktoré majú možnosť vznikať, nezávisle ísť do toho parlamentu. Ja som tiež nezávislý. Ja nie som členom politickej strany v súčasnosti. V súčasnosti som nezávislý poslanec. A išiel som na kandidátke politického hnutia, ktoré umožnilo dostať sa do parlamentu ľuďom, ktorí nemajú politickú príslušnosť. Takže do budúcnosti do diskusie dávam možnosť zváženia nejakého mixu priamej demokracie a zastupiteľskej demokracie.

    Uvidíme, ako tento môj diskusný príspevok prispeje k tomu, aby sa zmenil zákon alebo zmenili zákony, pretože to sa netýka len jedného, zrejme tohto volebného zákona, ale aj ďalších zákonov, aká bude vôľa. Už mám záver, takže už mi aj zabehlo.

    A ak sa pán kolega Blanár pýtal, či je teraz vôľa prijať takýto zákon, tak v takejto podobe určite tá vôľa nie je, preto dávam procedurálny návrh na zastavenie rokovania o tomto bode. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca Hraška sú tri faktické poznámky.

    Nech sa páči, Anton Martvoň.

  • Pán poslanec Hraško, v podstate chcem začať tým, že mali ste zaujímavé vystúpenie, ale je potrebné spomenúť jednu takú vec, čo ste si možno nevšimli, že tento návrh zákona reflektuje odporúčania Výboru GRECO Rady Európy. Čiže dá sa povedať, že aj európska platforma mala svoje určité nejaké pripomienky, tak odborníci na ministerstve vnútra reflektovali na tieto odporúčania a pripomienky ako také.

    Zároveň tento zákon len v roku 2016 ušetrí 1,1 mil. eur, čiže skoro 33 mil. korún bude ušetrených, čo je pre našu ekonomiku, myslím si, potrebné. To, čo ste uviedli, ten príklad, ten Ústav pamäti národa, no, myslím si, je to nešťastný príklad, lebo v podstate je to návrh výboru ako takého. Samozrejme, obmedzenie odmien je pre členov Správnej rady ÚPN zaujímavé. Možno by sa bolo treba pozrieť aj na odmenu predsedu správnej rady, tam by sa tiež mohlo dačo ušetriť. Ale vôbec ste nemali pravdu s tým, že by vám neprešiel žiaden zákon. Trošku chcem iba na to upozorniť, čo mal pán poslanec Chmel tú novelu s pánom poslancom Drobom ohľadne mopedov, tá prešla, Slovenský historický ústav od Jožka Mikloška prešiel, plus ďalšie niektoré zákony a pozmeňujúce návrhy, kebyže sa hlbšie zamyslíme, by sme prišli na to, proste keď sú dobré, tak nemáme problém my ich v strane SMER podporiť. A tu je ten priestor na tú diskusiu k tomuto volebnému kódexu ako takému vo výboroch. Čiže pán minister navrhol zriadenie tej komisie. Však ja osobne nemám problém sa tam prihlásiť. Prihláste sa aj vy do tej komisie, môže sa tam diskutovať a môžete prichádzať s tými návrhmi, na ktoré sa môžu odborne ľudia v tej komisii pozrieť. Keď pán poslanec Beblavý chcel urobiť určitú novelu a zriadiť komisiu na reformu majetkových priznaní, alebo tak nejako sa to nazýva, však išli tam aj zástupcovia strany SMER. Tak je tu výzva. Poďte do tej komisie a tam máte možnosť ovplyvniť, keď teda máte svoje odborné pripomienky, viem, že ich máte, lebo však vy ste...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Súhlasím s argumentom, ktorý hovoríš, ktorý sa týka kreácie okrskových volebných komisií, možno ho treba zvýrazniť ešte viacej, aby sme hovorili, že súčasný platný právny stav hovorí o tom, že vo voľbách regionálnych alebo do VÚC-ok, parlamentov, ako aj do volieb lokálnych alebo teda obecných a mestských, čím ďalej, tým viacej vyhrávajú nezávislí kandidáti. Zákon ráta s tým, že v týchto voľbách nezávislý kandidát kandidovať môže. Naším problémom, ktorý sme spracovali do legislatívneho riešenia, predložili sme ho na minulej schôdzi, bolo to, že zástupcovia, ktorí by mohli nejakým spôsobom mať dohľad nad výkonom volebného procesu, by aj za nezávislých kandidátov mohli byť príslušní, alebo mohol by sa vytvoriť na to, aby volebný proces kontrolovať mohli. Tento návrh novely ide presne opačným smerom. Nieže neumožní nezávislým kandidátom, aby mohli kontrolovať proces volieb, ale sťažuje podmienky kontroly tým, že dáva nejaký finančný moment do tohto aj zástupcom malých a novovzniknutých politických strán. Je to cesta presne opačným smerom a občania Slovenskej republiky by mali vedieť presne a jasne, že niekto má snahu, aby volebný proces kontrolovali iba tie strany, ktoré získali viac ako 3 %. Strana SMER pri takto veľkom mandáte by sa mala pozerať na tých a ochraňovať aj tých, ktorým súčasné legislatívne prostredie a právny systém nenahráva, a nie ísť opačným smerom. Neviem...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán kolega Hraško, šetrenie finančných zdrojov, ktoré sa dajú vo voľbách naozaj ušetriť, či to už je do okrskových komisií, maximálny počet osem ľudí alebo členov tejto komisie, ktorí budú mať finančné ohodnotenie, to nie je uberanie práva, aby sa na voľbách a v týchto komisiách nemohli zúčastniť aj tí, ktorí nebudú za to mať finančný benefit. Takže musíme si uvedomiť, že ak si predstavíme, ako bývajú zložené tieto volebné komisie, ako na obciach a na mestách prebiehajú voľby a že niekedy je v tých komisiách viac ľudí ako voličov určitých obvodov, tak si to vieme predstaviť, aké to je racionálne riešenie. A ušetriť finančné zdroje, čo zákon navrhuje, aby doprovod ktorý sa robí do ústrednej komisie nemusel byť policajným doprovodom, to je ďalší benefit, ktorý ostáva v štátnej pokladni.

    Ja si myslím, že naozaj ak niekto chce racionálne diskutovať a chce svoje návrhy zapracovať do tohto zákona, pán minister jednoznačne navrhol, že od budúceho týždňa môže naozaj prebiehať rokovanie, ktoré môže byť veľmi plodné pre všetkých, ktorí sme tu. Takže ja si myslím, že je potrebné takýto zákon naozaj podporiť a ak nemal nikto odvahu doposiaľ, aby sa do takéhoto náročného procesu pustil, tak je potrebné oceniť pána ministra vnútra, že našiel tú odvahu a ide...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Reakcia na faktické, nech sa páči, Igor Hraško.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

    Kolega Jofo, ďakujem ti veľmi pekne. Pomenoval si ešte presne veci, ktoré bolo treba zdôrazniť.

    Kolega Martvoň, údajne tento zákon reflektoval na odporúčania. Tak trošku ma to tak zarazilo, pretože pochybujem, že by niekto z úrovne Európskej únie bol proti rovnosti príležitostí, pretože tento zákon je nasmerovaný proti rovnosti príležitostí už len tým, že sa selektuje na základe kritérií nejakých, ktoré, samozrejme, nevyhovujú úplne všetkým. Takže o tom pochybujem.

    To, že sa ušetrí milión 400 tisíc eur je super, ale hovorím, že tu sú aj iné možnosti, kde sa dá v rámci štátu ušetriť. Takže tam treba hľadať možnosti.

    A okrem toho, a to zareagujem aj na kolegu Bublavého, skúsme teda obrátiť túto situáciu. A platení budú len tí, ktorí sú noví, prípadne tí, ktorí za minulé voľby získali do 3 % hlasov. A, povedzme, z toho počtu, aby sme ušetrili, do toho počtu šesť alebo osem, sa bude žrebovať. Takže staré politické strany tam vôbec nebudú mať svojich zástupcov. Čo vy na to? To by bolo dobré riešenie, nie? To bol pôvodný návrh.

  • Reakcia z pléna.

  • Výborne, schvaľujem to, poďme do toho.

    No a čo sa týka toho, koľko zákonov a pozmeňujúcich návrhov prešlo. No mne z nich neprešiel ani jeden. Je to zaujímavé, že? Ale mal som tam veľa dobrých zmien, ktoré mi dokonca odobrili aj iní poslanci, aj ľudia. A neprešli. To je zaujímavé. Takže vy nechávate prejsť len tie, ktoré vám vyhovujú a z ktorých môžete, povedzme, vytrieskať ešte niečo politické.

    No a čo sa týka diskusie na výboroch, tak neviem, či a koľkých diskusií vo výboroch ste sa zúčastnili, ale tie sú tiež také zvláštne. A nepovedal by som, že ten priestor na tú diskusiu tam nie je. Je tam, pripúšťam, samozrejme, ale nie až taký veľký, aký by som si ho predstavoval.

  • To bola písomná časť rozpravy na základe prihlášok písomných do rozpravy. Chcem sa teraz spýtať, či sa niekto hlási ústne do rozpravy. Je tomu tak. Takže je sedem prihlásených do rozpravy, pán Sulík, Fecko, Viskupič, Kadúc, Procházka

  • Hlasy z pléna.

  • , chlapci, tak Procházka, Kadúc, v tom poradí, ako je to na tabuli.

    Nech sa páči, prvým prihláseným je Richard Sulík.

  • Dobrý deň prajem, dámy a páni. Ďakujem za slovo. No tak úvodom veľmi dúfam, že nastane to, čo bolo povedané pánom Martvoňom asi, že chystá sa tu nejaká otvorená diskusia, a teda že strana SMER prijme nejaké návrhy opozície a podobne, lebo nedialo sa to takto. V tomto musím dať pánovi Hraškovi dať za pravdu. To sú práveže tie výnimky, tam nejaké mopedy, ale množstvo vecí jednoducho bolo odignorovaných. Veľakrát sme aj zažili až takú perfídnu hru, keď pani Laššáková ukáže ešte v druhom čítaní áno, v treťom nie a 83 poslancov strany SMER na povel, ako ona tým prstom máva, no tak hlasuje. Čiže tu sa teraz baviť o nejakej vážnej diskusii je nie namieste. No ale tak chceme dúfať, že sa to stane aspoň tu a že tie vážne výhrady, nakoniec si myslím, že už boli viac menej všetky sformulované, budú zohľadnené, či už okrskové komisie, volebné právo pre ťažkých zločincov a tak ďalej.

    Ja by som chcel v mojom krátkom vystúpení povedať niečo, niečo iné. A to je k počtu volebných obvodov.

    Máme jeden volebný obvod na Slovensku. A stále znovu a znovu zaznievajú hlasy a požiadavky, aby sme mali viac volebných obvodov. Naposledy to dnes spomenul pán Fronc z KDH. A veľakrát je ten hlavný argument, no nemôžeme mať jeden volebný obvod preto, lebo ho zaviedol Mečiar. Skúsme sa no to pozrieť vecne. Ja osobne si myslím, že jeden volebný obvod by mal byť taký veľký, ako veľké je územie, na ktorom platia normy prijímané tým voleným parlamentom. Čiže keď obec môže prijať všeobecne platné záväzné nariadenie, ktoré platí na území obce, tak jeden volebný obvod by malo byť práve územie obce, aby každý občan tej obce mohol voliť ktoréhokoľvek kandidáta. Keď VÚC, vyšší územný celok, prijíma nejaké pravidlá, ktoré platia na území celého kraja, tak jeden volebný obvod by mal byť celý kraj, aby ktorýkoľvek volič z VÚC mohol voliť ktoréhokoľvek kandidáta. No analogicky k tomuto by malo byť celé Slovensko jeden volebný obvod v prípade parlamentných volieb, tak ako je už dnes, pretože Národná rada prijíma predsa zákony, ktoré platia na celom Slovensku. A to predsa znamená, že keď nastúpi z obce A alebo z mesta A nejaký kandidát, s ktorým sa stotožňujú aj voliči mimo tohto mesta alebo tej obce, tak mali by predsa mať možnosť tohto človeka voliť. No a keď my zriadime viacero volebných obvodov, povedzme keď bude osem volebných obvodov, tak to logicky znamená, že ľudia so siedmich obvodov nebudú mať možnosť voliť niekoho, koho by zrovna chceli, kto sa napríklad profiloval návrhmi alebo nejakým postojom a tak ďalej, budú môcť voliť nejakých tých svojich lokálnych. Ale obzvlášť Národná rada prijíma predsa zákony, prijíma pravidlá, ktoré platia na celom území Slovenska. Tu nejde o to, byť bližšie k ľuďom, lebo ten človek tu vybaví nejakú novú cestu, ako voľakedy v deväťdesiatych rokoch pani neviem z Kežmarku tam doslova vyhandlovala svoju podporu štátnemu rozpočtu, svoj hlas pre štátny rozpočet za nejakú cestu z Popradu do Kežmarku. Toto, si myslím, práve by sme nemali chcieť. Preto si myslím, je to správne bez ohľadu na to, kto to zaviedol, že máme jeden jediný volebný obvod. Kebyže ich máme viacero, povedzme, že mali by sme mali toľko volebných obvodov, koľko máme okresov, tak potom by sme vlastne museli aj pripustiť, že tam môžu nastúpiť aj nezávislí kandidáti. Z toho ale vyplýva, že by sme museli zrušiť 5-percentné kvórum. Otázka je či toto chceme? Už sme to zažili v parlamente. A tu sa musím s tou výčitkou strany SMER voči našej vláde stotožniť, že v podstate sme neboli štvorkoalícia, boli tam ešte Obyčajní ľudia, boli tam poslanci za OKS. A teraz si predstavme, že bude celý parlament takto. Ja si myslím, takto sa nedá vládnuť. Jasné, každý bude zastupovať len tie svoje záujmy a bude sa tu handlovať. Tak ja zdvihnem hlas za neviem čo, ale je hlavné, aby bola cesta. Nemali by sme to chcieť. Ja by som úplne nezatracoval túto parlamentnú demokraciu, respektíve nepriamu demokraciu, ktorú dnes máme. A ani nemyslím si, že parlamentné strany sú tým najväčším zlom. A keď budú ľudia volení priamo, tak to bude všetko super.

    Ďalšiu vec si treba uvedomiť. Keby sme teda rozbili Slovensko na možnože 78 volebných obvodov, koľko máme okresov, a nastúpia tam teraz tí jednotliví ľudia, tak čo sa stane, že v prípade jeden človek bude zvolený 15 000 hlasmi do Národnej rady a druhý bude zvolený 150 000 hlasmi do Národnej rady? Jednému kandidátovi povedalo 15 000 ľudí: „Prosím ťa, zastupuj ma tam.“ A druhému to povedalo 150 000 ľudí. Jeho hlas by mal mať predsa vyššiu váhu. A mal by ju? Potom by to bolo tak, že každý bude mať tú svoju hlasovaciu kartičku nieže s jedným hlasom, ale s počtom voličov, ktorí mu dali dôveru, a, fajn, nech tu potom vzniká tá nejaká väčšinová vôľa. To by bola skutočná reprezentatívna demokracia. Ale ja neviem, či to v nejakej krajine takto funguje. A práve tu vstupujú do hry politické strany. Keď si zoberieme napríklad stranu SMER, získala 1,2 mil. hlasov, povedzme, a Robert Fico z toho získal trištvrte milióna krúžkov, trištvrte milióna ľudí povedalo, že chcú, aby ich Robert Fico zastupoval v Národnej rade, a potom keď si pozriete, kto všetko sa za stranu SMER dostal do parlamentu, tam nájdete ľudí, ktorí dostali tisíc krúžkov. Nie je predsa správne, aby tu v Národnej rade mal jeden poslanec ten istý hlas, ktorý dostal splnomocnenie od 500 voličov, a mal mať taký istý hlas ako druhý poslanec, ktorý dostal splnomocnenie od trištvrte milióna voličov. To predsa nie je správne. Preto ale máme politické strany, kde, skrátka, predseda si tam postaví svojich 83 pandrláčikov a tí hlasujú presne, ako oni povedia. Poslúchajú na slovo, lebo presne vedia, že bez neho by sa do parlamentu v živote nedostali a, samozrejme, ani v živote nedostanú, keď on rozhodne, že už ty tam nebudeš, môj milý. Preto aj tak poslúchajú. Ono nie je to až tak úplne zlé. Len tam treba si to, samozrejme, na rovinu povedať. A preto toto, čo tu vlastne rozprávam, chce byť taká obhajoba toho dnešného systému. Ja si nemyslím, že on je zlý. Nemyslím si, že je zlé, že máme jeden volebný obvod, nemyslím si, že je zlé, že do parlamentu kandidujú len politické strany, a nemyslím si, že je zlé, že politické strany, keďže to nemajú zakázané, sa môžu uzavrieť, ako som predtým o tom vo faktickej poznámke diskutoval s pánom Hlinom. Myslím si, že toto je správne.

    A čo ešte je veľmi správne, je, že každý si môže založiť politickú stranu. Toto je možnože ten najlepší krok na tom celom. Ja som celkom dobrý príklad toho. Mne sa nepozdávala ponuka politických strán, ktorá tu bola v rokoch 2008 – 2009, tak spolu s viacerým kolegami sme založili stranu Sloboda a Solidarita. A sme najlepší príklad toho, že to bolo s pomerne nízkymi prostriedkami, v pomerne rekordne krátkej dobe sa dalo dostať, opakovane, do parlamentu. Preto si dovolím tvrdiť pri všetkých iných nedostatkoch, ktoré v tejto krajine existujú, že ten volebný systém vo svojich základných črtách je správny, áno, zároveň si myslím, mali by sme ho vylepšovať. Mali by sme mať zo zákona jasne stanovené, kedy musia byť ďalšie voľby, bolo by dobré, aby jedny a tie isté pravidlá platili pre všetky voľby a tak ďalej, a teda opakovane pripomínam, že mám tú nádej, pán Kaliňák, že budete počúvať, čo vám aj opoziční kolegovia vravia, lebo ja som ich teda dnes počúval a nie sú to len nejaké ľavicovo-pravicové hádky, sú to pádne argumenty a aj celkom rozumné. To je toľko z mojej strany. Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie sú štyri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Sulík, no, ja som si nikdy nemyslel, že budem s vami v niečom súhlasiť, ale dnes musím uznať, že bolo to korektné vystúpenie. S 99 % toho vášho vystúpenia súhlasím. Ja som taktiež toho názoru, že poslanec Národnej rady Slovenskej republiky má pracovať pre celú republiku, nie iba pre konkrétny región. Platí ho totiž celá republika. Voláme alebo nazývame sa Národná rada Slovenskej republiky. Práve ten regionálny princíp pomáha preferovať alebo zvýrazniť ten inštitút preferenčných hlasov. Čiže keď tam chce mať niekto z regiónu svojho zástupcu, tak, samozrejme, keď ho bude región krúžkovať, tak na každej kandidátke, pokiaľ sa zaňho postaví celý kraj alebo celý región, ten politik sa vie prekrúžkovať do parlamentu. Príkladom sú viaceré politické strany, kde sa to stalo. Zároveň chcem poukázať, že máme tu inštitút aj „regionálnych parlamentov", teda parlamenty alebo teda zastupiteľstvá samosprávnych krajov. Tam je práve ten priestor na ten regionálny princíp, o ktorom tu niektorí politici z opozície hovorili. Čiže tam nech teda sa pracuje regionálne a nech sa stará ten poslanec o región. My sme tu na to, aby sme sa starali o celú Slovenskú republiku a platí nás celá Slovenská republika. Čiže plne súhlasím s vaším vystúpením, teda s jeho 99 %. A myslím si, že tak ako nastavili tvorcovia našej ústavy tento systém, treba ho iba dopracovávať, dolepšovať, vylepšovať, ale systém jedného volebného obvodu pre celú Slovenskú republiku s inštitútom preferenčných hlasov je pre nás absolútne vyhovujúci. Toľko z mojej strany. Ďakujem.

  • Ďakujem. Richard, ja súhlasím tiež s väčšinou toho, čo si povedal. Ja som u teba dosť zvyknutý, že si veľmi dobrý, nazvem to tak, v hre s číslami. Ale v jednom momente si si dosť výrazne protirečil v dvoch zásadných veciach. Na jednej strane vadí osemdesiattrojka, ktorá sa dostala na chrbte politika do parlamentu počtom hlasov trištvrte milióna, a máme tu aj zástupcov, ktorí majú 500 krúžkov na tejto strane, na druhej strane sa snažíš obhájiť to, aby ten systém zostal v tomto rovnaký. Cenzus na jedného poslanca vychádza zhruba 15 tisíc krúžkov. Náš projekt hovorí o tom, aby nereprezentovali, aby sa nestávalo to, čo sa stalo aj v tvojej strane, že niekto reprezentuje nejaký politický program, s touto ponukou predstúpi pred voličov, následne sa dostane sem a cez ústavné inštitúty je jeho mandát chránený a môže už reprezentovať nejaké projekty, ktoré sú projektmi úplne iného politického zamerania a podobne. Čiže ak sem do parlamentu umožníme vstup nezávislému kandidátovi, ktorý reprezentoval vo voľbách ponuku pre voličov ako človek, nezávislý kandidát, nesie svoj osobný príbeh a svoj program, je to presne jasné. A volonté générale alebo ten základný záujem ľudí, ktorí sem týchto zástupcov posielajú, má vyššie parametre reprezentatívnosti, legitímnosti ich reprezentovať, ako keď sme schovaní za nejaký politický a volebný program, a následne pri zostavovaní koaličných vlád sa musí pristupovať v takej miere kompromisu, že ho nevedia rešpektovať...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Áno, ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán kolega Sulík, ja som nechcel o tom diskutovať, jednou vetou som sa o tom len zmienil vo faktickej poznámke. Patrí to do toho druhého zákona, kde potom o tom môžeme diskutovať. Ale odpoviem vám. Samozrejme, nikto z nás nechce, čo sme tu, asi väčšinový volebný systém. Nikto nechce to tak, aby jeden poslanec zastupoval tisíc voličov a jeden 20 tisíc voličov, ale je štandardný príklad, ako to bolo, štyri volebné obvody, približne rovnakej veľkosti a tam prerozdelené hlasy.

    A obávam sa trošku, pán kolega Sulík, že žijete v Bratislave a kontakty máte skôr cez internet, a nie cez živých ľudí. Ja roky chodím po Slovensku a občania sa dožadujú všade, na Orave napríklad konkrétne, by som povedal, alebo na Spiši sa dožadujú, aby sa v tomto smere systém volebný zmenil, aby jednoducho poslanec bol bližšie k svojim voličom a niesol istým spôsobom väčšiu ťarchu zodpovednosti.

    A ja verím, že poslanec je poslanec, samozrejme, ktorý má v konečnom dôsledku zastupovať záujmy celej krajiny. Tým sa zhodneme. A nemôže sa správať len regionálne. Ale na druhej strane je aj dôležité to, aby osobne poznal problémy niektorých regiónov a dokázal istým spôsobom ich tu odprezentovať a presvedčiť ostatných, že sú tak vážne, že Národná rada má sa nimi zaoberať a prípadne prijímať aj príslušné legislatívne normy. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. By som si dovolila kolegovi Sulíkovi takú poznámku povedať. Ste ma oslovili tou priamou demokraciou, pretože vlastne ja takisto som nezávislá poslankyňa. A vlastne mala som možnosť sledovať tú kampaň poslednú, pomocou ktorej sa dostávajú poslanci sem do parlamentu, je predovšetkým dôležité, že občan toto všetko sleduje a vidí tie bilbordy, ktoré ho vlastne oslovujú, takže vlastne tým, že tieto bilbordy sú v súčasnej dobe veľmi preferované. Ja som nemala tú možnosť sa dostať sem pomocou bilbordov, ale podľa mojich skúseností, som išla priamo za občanom. Tak ako povedal aj kolega Fronc, dnes už tí voliči chcú kontakty priamo aj s poslancom parlamentu. Takže je veľmi dobré sa venovať tej priamej demokracii, stále to zdokonaľovať a stále to prehlbovať, aby sme vlastne mohli byť súčasťou teda celej tej krajiny a mohli reprezentovať veľmi dôkladne aj tie záujmy voličov a, ak teda prijmeme aj ten zákon, aby tu bola nejaká tá spätná väzba s tými zákonmi, ktoré navrhujú aj priamo poslanci, aby sa mohli voliči pýtať: „Prečo ste tento zákon urobili? Čo vlastne tento zákon priniesol? Ako sa vlastne tento zákon má vykladať?" Totiž prax je veľmi zlá, že nevedia vykladať štátni úradníci zákony, ktoré poslanci navrhujú. A tie zákony sú, myslím, môžu byť veľmi dobré, ale zase na druhej strane výklad práva býva veľmi rôzny. Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Sulík.

  • Ďakujem pekne.

    Tak, pán Martvoň, ďakujem za kompliment. A, ešte raz, nemal by som problém s tým, aby mohli byť nezávislí kandidáti, aby bolo veľa volebných okresov, či už v počte 4, pán Fronc, alebo aj 78, to teraz nechajme bokom, ale upozorňujem na dve veci. Po prvé, padá päťpercentné kvórum, to už je jedno, čo to znamená. A, po druhé, musíme zohľadniť váhu hlasu. A potom to bude tak, že v tomto parlamente bude sedieť Fico a váha jeho hlasu bude mať 750 tisíc a ja tu budem sedieť a váha môjho hlasu bude 70 tisíc a bude tu sedieť ja neviem pán Hlina, ktorý dostal možno 20 tisíc krúžkov, a tak ďalej. A potom zohľadnime toto, kto bol koľkými občanmi splnomocnený, a potom sa budú aj tí ľudia zodpovedať, jasné. A potom niekto dôjde a povie: „Tak ja som dostal stotisíc krúžkov a požadujem v mene mojich stotisíc voličov toto a toto." To môžeme spraviť, len to je, samozrejme, nonsens, aj preto, lebo to nikde na svete neexistuje. A preto sú tu tie politické strany, kde sa to vlastne ako keby kompenzovalo.

    No a teraz, Jofo Viskupič, no ja si nemyslím, že si odporujem. Ja, samozrejme, nesúhlasím s tým a sa mi to nepáči, že tu sedí 83 poslancov strany SMER a hlasujú tak, ako pani Laššáková ukáže prstom, ale to znamená, že nesúhlasím s výsledkom. A aj my sami sa musíme teda na to pýtať, pretože ten výsledok je taký, aký je, ale ja súhlasím so systémom. Napriek tomu, aký tentoraz sa docieli výsledok, ja by som ten systém nemenil a so systémom súhlasím.

    No a na záver, pán Fronc, tak, pozrite, veď pani Ritomská je veľmi dobrý príklad. Predstúpila pred občanov, povedala: „Voľte mňa, ja sa budem vám zodpovedať.“ A dostala hlas. Ja napríklad nemám vôbec žiadny problém s tým, že Igor Matovič využil existujúce pravidlá a založil si stranu a povedal: „Nech sa páči, každý, kto chce nezávisle kandidovať, poďte ku mne." Pani Ritomskú to oslovilo, ktorá názorovo je...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujeme, pán poslanec.

    Ďalší prihlásený ústne do rozpravy je pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán navrhovateľ, podpredseda vlády, pán spravodajca, dobrý deň sa praje, kolegyňa, kolegyne a kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som aj ja prispel svojou troškou do mlyna k tejto otázke, pretože vyzerá, že už som tu druhé volebné obdobie, hoci to prvé bolo trošku skrátené, takže možnože môžem už niečo zo skúseností hodnotiť, ako sme sem prišli a ako napredujeme.

    Chcem povedať, že možnože tá moja rozprava bude aj k jednému, aj k druhému, pán navrhovateľ, zákonu, ktoré viac-menej úzko súvisia. Takže nerád by som to nejako rozdeľoval, lebo myslím, že tie myšlienky sú kvázi aj v jednom, aj v druhom skoro v mnohých prípadoch totožné a nadväzujúce na seba.

    Takže v prvom rade by som chcel povedať, že keď predkladateľ povedal, že je to nejaká iba pracovná, technická verzia alebo nejaký iba rozpracovaný materiál, tak dúfam, že v prvom čítaní je to o tom, či vôbec tento problém treba alebo netreba riešiť, či Národná rada sa ním má zaoberať alebo nemá zaoberať. A, ako vidíte, pán minister, znova vám to vypadlo na ten piatok poobedie, keď tu skoro nikoho nemáme a ani médiá tu nie sú. Takže je to také o ničom. A, just, ja už to mám možnože nejaké štrnáste vystúpenie, ktoré prakticky...

  • Reakcia spravodajcu.

  • Áno, nejaké sú, pán spravodajca, máte pravdu, ale vyzerá to tak, že stále to nejako vychádza, že ten piatok poobedie je to najnešťastnejšie obdobie na prednes nejakého zákona v Národnej rade. Ale, dobre, zvyknime si.

    Samozrejme, kvitujem a myslím, že to je logické, že obdobie medzi prvým a druhým čítaním hovorí o pozmeňujúcich, vylepšujúcich návrhoch. A musím povedať na margo pána kolegu Martvoňa, ktorý už tu nie je, koľko nám tých pozmeňujúcich prechádza. Tak ja keď si vezmem moju doterajšiu v tomto volebnom období legislatívnu iniciatívu, tak musím povedať, ani na odporúčanie ministra pôdohospodárstva, že možnože tie moje návrhy, ktoré som tu dával, sú na to, aby boli prijaté touto snemovňou cez vládnu stranu SMER, ktorá tu má 83 hlasov, tak poslanci ma nepočúvli a neprijali moje pozmeňujúce návrhy. Dobre, je to tak. Takže nebudem teraz rozoberať, koľko opozícia má možnosť pozmeňujúcich návrhov dať. Stále verím, ja som večný optimista, tak verím aj pánu ministrovi, že nádej zomiera posledná, že keď dáme nejaké pozmeňujúce návrhy aj z opozície, aj možno z Obyčajných ľudí, z nášho hnutia, takže pán minister a jeho komisia, prípadne jedna komisia, ktorá má byť vytvorená alebo je vytvorená, to budú akceptovať a pôjde to, dá sa povedať, na skvalitnenie príslušných zákonov.

    Bolo tu už povedané veľa a ja, keď dovolíte, tak začnem kolegom Lipšicom, ktorý svojím vystúpením v niektorých otázkach ma oslovil. A vnímam to podobne, ako on. Spomenul, že vrahovia by nemali mať volebné právo. V minulom volebnom období jeden vtedy poslanec koalície sa vyslovil: „Svätci nemajú čo v politike robiť." Ja sa pýtam, kto má ísť do politiky? Vrahovia, šmelinári, priekupníci? Keď si niekto neuvedomuje, že politika by mala byť prejavom najväčšieho dobra, tak ho ľutujem, lebo politikou vlastne zahrnujete všetkých občanov aj našej Slovenskej republiky. Takže ja to vnímam takto, že mali by sme prijímať zákony, ktoré nie sú dobré iba pre Žilinčanov, iba pre Prešovčanov, iba pre Bratislavčanov, ako to bolo pred chvíľou spomenuté, alebo pre Popradčanov, ale pre všetkých občanov Slovenskej republiky. A mali by tu byť ľudia. Ja tých svätcov tu chcem mať. A chcem ich vidieť, pretože u mňa to sú ľudia s rovnou chrbticou. To sú ľudia, ktorí svojím „sľubujem“ v Národnej rade Slovenskej republiky svoje „ja“, keď takýto sľub dajú, menia na „my“. To som už povedal v mojej nejakej rozprave. Tak keby sme takúto Národnú radu a takýchto poslancov mali v Národnej rade, tak ja by som bol hrdý. A Slovensko, myslím si, by sa tak nenachádzalo v takej situácii, v akej sa nachádza. Keď si to vezmeme naopak, v minulosti každé mesto majetky dávalo dokopy, nebolo v dlhoch. A snažili sa tie majetky kumulovať. Teraz sa pozrime na naše mestá, nechcem odchádzať od inej témy, majú veľké problémy. To znamená, ako keby sme zabudli na gazdovanie. A, žiaľ, čím je väčšia komunita, tým horšie sa to gazdovanie kontroluje. No a, samozrejme, štát je tá najväčšia komunita. Takže tam je tej kontroly o to viacej. Takže, áno, pán Lipšic ďakujem, že ste to povedali, ja chcem, aby tu neboli vrahovia, aby nemohli kandidovať do Národnej rady, aby tu boli ľudia s rovnou chrbticou, ktorí svoje „ja“ zamenia za „my“ svojím sľubom.

    Ďalej bola tu už veľká polemika, či nezávislí kandidáti majú byť, nemajú byť. Poviem iba jedno. To, že médiá poslancov, ktorí vystúpili z nejakej strany, už keď vykonávali svoje mandáty, zaradili ako nezávislých, tak ja hovorím, že to je chybné zaradenie, lebo oni boli nezaradení. Jedinými nezávislými, a budem na tom trvať, sme my štyria od Igora Matoviča, ktorí sme sem išli. A teraz sú tam ďalší dvanásti. Sme v druhom volebnom období cez naše hnutie, hnutie Obyčajných ľudí. Sme urobili to minimálne zlo, ktoré bolo potrebné, aby vôbec nezávislí sa mohli dostať do parlamentu. Tak sme to hnutie so štyrmi členmi, áno, založili, aby sme do parlamentu nezávislých poslancov mohli dostať. To je aj príklad pána Alojza Hlinu.

  • Áno, v našom klube nebol ničím viazaný, mohol pristúpiť aj k nezávislým poslancom.

  • Takisto je aj príklad pani Ritomskej, všetkých, ktorí sú naši. Takto to vnímame my, ktorí sme s touto myšlienkou prišli. A ja ju budem obhajovať, pokiaľ budem žiť.

    Ako spomenul pán Lipšic, nechcem stále jeho meno opakovať, ale to ma oslovilo, že rozumní ľudia sa zhodnú. A ja tvrdím, že rozumní inteligentní slovenskí občania (stopäťdesiati) by sa mali v parlamente zhodnúť na pravidlách, ktoré chcú meniť, ktoré chcú nastavovať, lebo to je o tej úrovni tohto národa, ako ten parlament funguje alebo nefunguje. Keď ste si všimli, tak v terajšom volebnom období prechádzajú vo vládnej strane SMER, ktorá teraz vládne, zákony nie len s 83-člennou podporou. Ale mnohé idú s podstatne väčšou podporou. To, dúfam, nikto nevyvráti, že sú tam aj 130-, aj 120-, aj 110-členné súhlasy poslancov Národnej rady. To znamená, že to je o tej rozumnosti poslancov, aby nám tu nešlo o svoje vrecká, o svoje loby, ale o vec a o dobrú vec pre ľudí, ale pre väčšinu tohto národa, nie pre tú menšinu, keď sa niekedy aj takéto zákony navrhujú v tomto parlamente.

    Bola tu spomenutá aj čestnosť určitých funkcií, či už v okrskových komisiách. A Igor Matovič to povedal, že rád by sa chcel dožiť, aby čestná funkcia bola aj byť členom parlamentu Národnej rady, čo je, samozrejme, fatamorgána. To je fantázia. To asi nebude. Ale ja si myslím, že malo by sa aj s tým niečo robiť. Samozrejme, ten výkon, ktorý tam podajú tí okrskári za tie jednotlivé politické strany, áno, momentálne a hnutia, tak, dobre, je tam nejako ocenený. Myslím, že to je 30 eur. Dobre, budiž, môžeme sa aj o tom baviť, ako by to malo byť alebo nemalo byť. Ale myslím si, že nejakú odmenu by tam mohli dostať, lebo na to, myslím, aby sme mali až tak uvedomelých našich občanov, aby išli do okrskovej zadarmo, myslím, sme ešte nedozreli. Slovensko si na to musí počkať ešte možnože niekoľko rokov, aby až takúto uvedomelosť sme tam dosiahli.

    Veľká debata sa tu viedla aj o krúžkoch, čo znamená 150 tisíc, 500 tisíc hlasov. No neviem, či by nebolo dobré uvažovať aj o absolútnom krúžku, pretože mnoho ľudí možnože chce ja neviem pána Fica, pána Matoviča, pána Procházku, ja neviem pána Šucu a chce si štyroch vybrať. To znamená, že dá sa to? No nie. Musí sa rozhodnúť pre niektorú stranu alebo hnutie. To znamená, aj to možno je otázka, či by nestálo za zváženie aj takúto nejakú hierarchiu mať a potom tú absolútnosť dať od najväčších počtov krúžkov až po najnižšieho, toho sto päťdesiateho, ktorý bude mať ja neviem 20 tisíc hlasov alebo 10 tisíc hlasov, podľa toho, už ako to vyjde. Takže myslím, že aj to by možno stálo za zváženie, keď už robíme teda ten volebný kódex, ktorý by mal hovoriť o, a ja tvrdím, väčšej kontrole občana toho politika, ktorý ho zastupuje.

    Hovoríme si, že sme demokratický a právny štát, tak práve pri tých voľbách by sa to mohlo prejaviť, akú šancu majú jednotliví občania. Preto budem stále tvrdiť, že ústavou garantované nominácie od Národnej rady iba cez politické strany je u mňa protiústavné, respektíve nedemokratické, keď takto ústava to definovala. Totiž keď môžeme do komunálu, do VÚC-ok, za prezidenta nezávislého kandidáta nominovať, prečo ho nemôžeme nominovať do Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá je vlastne zákonodarný orgán, ktorý rozhoduje o legislatíve daného štátu, Slovenskej republiky. Myslím si, že umožnením práve nezávislých kandidátov by sme mohli sem dostať aj tých rovných, ktorí sem nejdú k válovu, ale preto, že chcú dať svoje životné know-how v prospech národa. Nechcem zatracovať mladé generácie, ktoré majú ja neviem vek do tridsiatky, ale myslím si, že v parlamente by mali v prvom rade sedieť ľudia, ktorí už nejakú tú životnú skúsenosť majú v tej danej oblasti, a mali by tam byť odborníci, ktorí, hovorím ešte raz, chcú zlepšiť svoju oblasť, ktorej sa venovali, a vidia krízy, vidia nedostatky v tejto oblasti a prídu do parlamentu a povedia: „Takto to musí byť, lebo ináč je to v reálnom živote nevykonateľné.“

    Ďalej myslím si, že je veľmi dôležitým a podľa mňa aj zaujímavým momentom toho, koľko vlastne nás ľudí volí mimo našich hraníc, keď prídu voľby. Neviem, či to číslo poznáte, nepoznáte. Podľa našich informácií ľudia, ktorí pripravujú mne nejaké tie podklady k vystúpeniam, jedná sa zhruba o 200 tisíc ľudí, voličov našich, plus-mínus, ktorí môžu byť teda voličmi a sú voličmi v našich voľbách. A práve tu by som chcel trošku vypichnúť, akým spôsobom vlastne oni môžu voliť. Takže všeobecne by to mohlo byť akože päť spôsobov, vôbec, poštou, osobne na veľvyslanectvách Slovenskej republiky v zahraničí, elektronicky alebo kombináciou týchto spôsobov. V minulých voľbách do Národnej rady v roku 2012 takýmto spôsobom zahraniční volili, 10 000 teda voličov dalo svoj hlas do týchto volieb. V tejto otázke je tu predkladaný volebný morálny kódex, ja tomu aj hovorím, a ja cítim iba jedno pozitívum, a síce to, že môžu zasielať svoje žiadosti, že budú chcieť ísť voliť aj elektronicky. Doteraz to nebolo možné. Áno, to je to plus, ktorým tento volebný kódex ako predkladaný umožňuje tým zahraničným, oprávneným voličom zo zahraničia, voliť.

    Ale vidím tu dosť veľa negatív, na ktoré by som chcel možnože aj upozorniť. A bude to možnože predkladať ako pozmeňujúci návrh náš klub, teda hnutie Obyčajných ľudí. Takže napríklad neumožňuje sa takýto výkon volebného práva na zastupiteľských úradoch našich, ktoré sú v zahraničí. Takto napríklad existovala takáto možnosť v bývalom Česko-Slovensku. A majú to aj viaceré štáty Európskej únie. Ďalej, to sa pýtam, napríklad prečo nie je možná úhrada nákladov, ktoré sú s tým spojené, keď sa volí, poštou, či by sme nemohli od tejto úhrady sprostiť našich voličov, ktorí volia zo zahraničia. Ďalej, do výsledku hlasovania sa započítavajú hlasy na hlasovacích lístkoch, ktoré boli doručené ministerstvu vnútra, najneskôr v posledný pracovný deň pred dňom konania volieb, teda zo zahraničia musia byť odoslané o niekoľko dní skôr kvôli pošte, keď ešte predvolebná politická kampaň beží, končí 48 hodín pred voľbami. A voliť zo zahraničia nikto asi nestihne, lebo nezašle potvrdenie, že jeho hlasovací lístok by bol do výsledku volieb započítaný. Tieto skutočnosti voliči vnímajú ako ich diskrimináciu k iným voličom a k rovnosti z iných štátov. Je to také na úvahu, na zváženie, pán spravodajca, resp. pán navrhovateľ. Takže dúfam, že možnože aj takýto nejaký opozičný návrh bude mať pochopenie v tej komisii, ktorá sa bude k tejto veci vyjadrovať.

    Vrátim sa k tým nezávislým, k tomu, že nemôžu kandidovať. Mali sme to v našom volebnom programe našich Obyčajných ľudí, nášho hnutia. A dávali sme už aj pozmeňujúci návrh zákona, ktorý, žiaľ, neprešiel. V tejto súvislosti podotýkam, že Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) už roky vytýka Slovenskej republike, že jej volebná legislatíva neumožňuje účasť nezávislých kandidátov v parlamentných voľbách mimo straníckych listín. O tomto sa veľmi nehovorí, avšak je to fakt. Takže, vážení, je tu čas, čas dozrel, aby sme týchto nezávislých vo voľbách Národnej rady Slovenskej republiky brali vážne. Myslím si, že občania voliči Slovenskej republiky už to pochopili v komunále, kde tretinu zhruba kandidátov predstavujú už nezávislí kandidáti. A títo nezávislí kandidáti, vyzerá to tak, v očiach voličov sú ľudia reálneho výkonu, reálneho výkonu práce, ktorý za nimi reálne vidno. A mnohí z nich nie sú len na prvé volebné obdobie, mnohí z nich tieto posty obhája aj v ďalšom volebnom období, ktoré prichádza. A ja osobne a, myslím, aj celé naše hnutie sa tešíme z toho, že komunál to už pochopil a v komunále títo nezávislí poslanci môžu kandidovať a robiť prácu takú, aká je. Množstvo z tých nezávislých ako samostatne kandidujúcich subjektov je v iných krajinách otvorených, aj keď systém straníckej nominácie je typický tým, že na voľbách sa zúčastňujú politické strany a ich koalície so svojimi kandidačnými listinami. Práve umožňujú poriadky niektorých krajín, aby sa v rámci tohto systému zúčastnili na voľbách aj samostatne nezávislí kandidáti, ako sú napríklad Estónsko, Bulharsko, Rumunsko. Pre týchto sú stanovené osobitné podmienky registrácie, spravidla sa vyžaduje preukazovanie podpory určitého počtu oprávnených voličov volebného obvodu, v ktorom chce nezávislý kandidát kandidovať. Napríklad konkrétne mám tu Rumunsko. Je to 0,5 % oprávnených voličov volebného obvodu. U nás máme ten volebný obvod teda jeden, teda viac-menej mohla by to byť nejaká inšpirácia. My sme v našom návrhu, ktorý bol za hnutie Obyčajných ľudí predkladaný, to dávali. Myslím, že tam bolo 15 000 podpisov, 10 000 podpisov všetkých voličov zo Slovenska. Nezávislý kandidát, samozrejme, v tom Rumunsku kandiduje len v jednom volebnom obvode. Voliči v tomto obvode môžu zaregistrovanie nezávislým kandidátom udeľovať asi spôsobom, ktorý vyplýva z použitého systému hlasovacích lístkov a preferenčných hlasov. Takže myslím si, že tie preferenčné hlasy, tvrdím, majú svoje opodstatnenie, vedia hýbať kandidačnou listinou. A tiež sa prihováram za to, že predsa 750-tisícový počet voličov, ktorý dal dôveru príslušnému poslancovi, resp. kandidátovi, a nejaký 500-hlasový poslanec, ktorý má iba 500 voličov, myslím, to je nepomer. Je to, samozrejme, na polemiku. Ako som povedal, ten absolútny krúžok by možno stál za zváženie.

    Ďalšie veci, ktoré možnože by stáli za úvahu, možnože si nechám na ďalšie čítanie, ktoré, dúfam, tu bude.

    A neviem, či v súčasnej dobe je to už až tak rozobraté aj na verejnosti a vie o tom verejnosť, pretože som nezaregistroval aspoň medzi voličmi, ktorých stretávam na mojich mítingoch, ktoré teraz robím, aby mi nejakým spôsobom hlásili, že nejako to zaregistrovali, nejaká vehementná kampaň aby bola z rezortu ministra. Takže budem rád, keď to nie je pravda, pán minister mi to vyvráti, že naši občania vedia o tom, že takýto volebný kódex je tu na stole a dneska sa preberá, pretože zatiaľ takúto odozvu som nemal.

    Myslím si, že sú tu ešte aj skúsenejší politickí harcovníci a kolegovia, ktorí už tu tých volebných období zažili viacej a doplnia tiež tento pripravovaný volebný kódex, verím, k dobru, aby hlavne tá priama demokracia, som tiež za ňu, aby sa presadila aj v tomto volebnom kódexe, pretože po tomto občania volajú. Ja som napr. zažil vo svojej krátkej momentálnej politickej kariére, keď ma prišiel kontrolovať môj volič do mojej kancelárie, kde sa ma opýtal, prečo som v hlasovaní 187 hlasoval za návrh. Tak ja som si to hlasovanie našiel. A som mu to vysvetlil. Tak potom, samozrejme, s tým súhlasil po vysvetlení, lebo bol nabrúsený, že som hlasoval zle. Nehovorím, že každý poslanec sa má stotožniť so všetkými názormi svojich voličov, ale v prevažnej viere by mal svoju nejakú cestu, ktorou chce ísť v politike, respektíve v Národnej rade, tou svojou činnosťou preukázať. Takže to je u mňa priama kontrola, že voliči sa vás dotknú, voliči môžu počuť, voliči vás môžu nájsť. A to je o tej priamej demokracii. Preto dovoľme, aby tento volebný kódex, ktorý tu chceme prijať, tú priamu demokraciu ešte zvýraznil, aby sme boli bližšie k občanovi a voličovi Slovenskej republiky, pretože sme Národná rada SR, ešte raz to zopakujem, Národná rada Slovenskej republiky, pretože v minulom období neviem koľko, 30 okresov nemalo svojich poslancov v Národnej rade. Neviem, koľko je to teraz. Otvorene to poviem. Zistím to. Dám to zistiť. Keď to viete, kolegovia, upresnite ma. Keď to bude znovu 30 okresov, tak ja tvrdím, že tak to je neskutočné, pretože za tých 30 okresov tu nebude mať akože kto byť, aby dostali peniaze? Keď sa pozriem na regióny, a eurofondy majú ísť na rozvoj regiónov, tak to bolo deklarované, a keď si pozriem môj región v Prešove a pozriem si, dajme tomu, nitriansky alebo bratislavský, alebo žilinský, ja neverím vlastným očiam.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • No, áno, dobre, už nemajú...

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ale keď si pozriem, akým spôsobom ten rast za 20 rokov išiel, ja nechcem veriť vlastným očiam. Akoby sme tu nemali zástancov za naše okresy, za naše kraje. Tak ja neviem, kde to proste smerujeme. Iba takto sa to delilo? Veď predsa by to malo byť o vyrovnávaní rozdielov, nie o prehlbovaní rozdielov. Takže ja chcem mať dôveru v to, že aj poslanec zo Žiliny bude hlasovať za eurofondy pre Prešov, Humenné. Chcem mať dôveru v to, že takto to je, lebo ináč to je veľmi veľký problém. Tam nemôže predsa ísť o lobing. A hovorím ešte raz, za 5,45 mil. občanov SR bojujeme, sa bijeme. Takže nech tu nikto nehovorí o lobingu, pretože nemôže sa stať ja neviem, že niekde budú suché záchody a niekde budem robiť ozónové parky. No nemôže to tak byť, vážení. Sme tu Národná rada Slovenskej republiky.

    Tak dúfam, že tá priama demokracia, ktorá je takto žiadaná národom, bude aj tým naším volebným kódexom podporená. Mnohé návrhy, dúfam, ešte prídu, a chcem veriť, že to nebude trepanie prázdnej slamy a že tieto pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu, čo prídu aj z opozičných lavíc, vládna strana SMER a jej poslanci prijmú.

    Ďakujem, ďalšie možnože z môjho pera v pozmeňujúcich návrhoch príde v druhom čítaní. Ďakujem, kolegyne a kolegovia, že ste vydržali ma počúvať. A to je toľko zatiaľ z mojej strany. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Na vaše vystúpenie je päť faktických poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    Nech sa páči, pán poslanec Šuca.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Pán poslanec Fecko, v úvode musím povedať, že si vás nesmierne vážim, vecne ste sa vyjadrovali vždy k problematike tej, do ktorej ste mali čo povedať. A myslím si, že aj ten váš diskusný príspevok bol k tomu alebo k téme, ktorá sa teraz prerokováva.

    Hneď na úvod musím povedať, že ja nemám problém s týmto návrhom zákona. Budem zaň hlasovať, som presvedčený, že tento návrh zákona je správny a dobrý. Nemám s tým žiadny problém.

    Vyberiem si niekoľko vecí z vášho diskusného príspevku.

    A začal by som tou staťou, keď ste spomínali tých nezávislých kandidátov. Áno, absolútne rozumiem tomu, bolo to legitímne, spomínali ste pána poslanca Hlinu, vystúpil, beriem to, v pohode. Boli ste ako nezávislé osobnosti alebo ste nezávislé osobnosti na kandidátke OĽaNO. Ale som presvedčený, že každý kandidát, ktorý kandiduje do parlamentu Slovenskej republiky na kandidátke politickej strany, sa v prvom rade musí stotožniť s politickým programom strany a potom keď sa dostane do Národnej rady Slovenskej republiky, keď sa mu niečo znepáči, vystúpi z klubu a zrazu je nezávislý kandidát. Toto, myslím si, nie je správne. A to nie je morálne. Použije svoju politickú stranu ako výťah do Národnej rady, potom vyskočí a robí tu, čo chce. Neviem, koho zastupuje, neviem, koho háji, neviem, pre koho robí, aký volebný program a koho zastupuje. Čiže s týmto tu nesúhlasím, vy ste vysvetlili vlastne to o tých nezávislých kandidátoch u vás.

    Spomínali ste tu, že do politiky patria tie veci, ako ste to povedali. Absolútne s vami súhlasím a stotožňujem sa s vami. A som presvedčený, že aj v tomto parlamente sú ľudia, ktorí sú morálnymi autoritami, ktorí svojím životom potvrdili, že do tohto parlamentu patria. Sú tu medzi nami. S tým súhlasím.

    Mantra, neprijímanie vašich návrhov, vašich zákonov, vašich pozmeňujúcich návrhov, Martin, buďme k sebe chvíľu úprimní, spolu sme sedeli predtým v pôdohospodárskom výbore...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Áno, Martin, sme tu v podstate, keď to zrátame, nejaké tri roky. A celý čas pravdepodobne z nášho hnutia a čím ďalej, tým viacej v spoločnosti rezonuje to, aby sme odanonymizovali túto snemovňu. To znamená, či už legislatívne alebo ak by bola vytvorená komisia na úrovni ministerstva vnútra ako v predchádzajúcom období, tak by sme boli predkladali to, aby váha preferenčného krúžku bola absolútna, to znamená, aby bola zrušená trojpercentná hranica nie kvôli posunu na kandidátke, ale preto, aby sme tu nemali ľudí, ktorí kandidovali síce z dvanásteho miesta na kandidátke, ale skončili na 45. mieste a napriek tomu sa tvária, že reprezentujú svojich voličov. Týmto ľuďom voliči skôr povedali: „Nechceme, aby ste boli poslancom, chceme, aby predtým, než sa vy stanete poslancom, ním bol iný, 44 ľudí.“ Ale systém, nazveme ho, vrchu kandidátky tomuto nenahráva. To znamená, je to jednoduchučká úprava, dúfam, že si ju pán minister osvojí, urobiť váhu krúžku v rámci kandidátky do absolútnej miery.

    A k tomu, čo hovoríš. Teraz to bude možno citlivá téma na základe toho, čo sa stalo počas posledných dní. Ale náš projekt, aj v duchu toho, čo sa v súčasnosti deje okolo pána poslanca Hlinu, je vyjadrenie presné. Ja si myslím, že on môže byť jediný nezaradený, pretože vo voľbách snažil sa podpísať pod náš volebný program a reprezentoval ho a zároveň mal svoj vlastný. Je to jediný nezaradený a nezávislý kandidát, všetci ostatní, ktorí kandidovali za politické programy svojich strán, pričom z tých strán vystúpili a budujú iné, tu podľa mňa nemajú čo hľadať.

  • Ďakujem pekne za slovo. Budem stručný. Chcem oceniť, že Martin nás opäť a opäť vracia do reality. Možno to vyznie ako paradox, keďže som rodený Bratislavčan a celý život mám trvalý pobyt tu neďaleko parlamentu, že poviem, že som taktiež niekedy alergický na to, čo zvyšok Slovenska zvykne pejoratívne nazývať bratislavocentrizmom. A Martin patrí práve medzi tých, ktorí nás vracajú zo vzduchu na zem a učia nás tomu, že viac ako 90 % obyvateľov Slovenska žije mimo hlavného mesta a má niekedy dosť odlišné problémy ako my, rodení Bratislavčania, obyvatelia Bratislavy. A nehovorí to len tak, ale hovorí to na základe veľmi bohatých skúseností takpovediac z terénu a z permanentných stretnutí s ľuďmi. Takže si myslím, že aj keď niekedy sa vyjadruje možno zdanlivo trochu ľudovejšie, ako je bežný štandard v tejto sále, že tie jeho postrehy priamo zo života sú veľmi cenné a mali by si ich aj ostatní zákonodarcovia možno viacej všímať, nielen vtedy, keď hovorí o pôdohospodárstve a o tých veciach, ktoré sú jeho srdcovými záležitosťami, ako sú pozemkové úpravy a podobne. Ďakujem pekne.

  • Dnes vládne u nás zvláštna situácia, spoločnosť je nahnevaná na politikov, na politické strany. A toto prechádza do určitých excesov, kde sa príliš zdôrazňuje nezávislosť kandidátov, nové tváre, noví ľudia. Som za to, aby sa posilnili regióny, aby sa z nich dvihli múdre osobnosti a aj svojím spôsobom pri tvorbe kandidátky oslabila Bratislava a oslabili aj politické strany. Ale vo svete existuje rada múdrych. a to je obyčajne senát, ktorý šachuje mladú divokú snemovňu. U nás hovoríme, že to robí prezident, určite to nerobí. Čiže v tomto smere myslím, že raz k tomu prídeme.

    No na druhej strane keď volíme niekoho na kandidátke, musíme ho poznať. Nemôže to byť človek z ulice, ktorého som nikdy nepoznal a nikdy by som nevolil. Z Talianska je veľmi známy jeden príklad, teda efekt, Beppe Grillo, ktorý bol humorista, srandista a naraz získal v parlamente 120 hlasov, ľudia, ktorých nikto nepozná, a nepoznajú ich stanoviská, ľudia, ktorí nikdy nevystúpili verejne, nikdy nič nenapísali a tak ďalej. Čiže to môže byť aj nebezpečné, lebo potom v parlamente nikdy neviete, ako sa ten parlament zachová. A teda k tomuto by som nechcel prísť. A politická strana a jej program je predsa niečo, čo je nosné, ale nesmie to byť len samé, ale musí byť pri tom aj určitá nezávislosť, ktorú práve tie regióny a tí ľudia, ktorí sú múdre osobnosti, dávajú. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Určite ani ja nechcem, Martin, aby ma volil nejaký hrdlorez, ale sa zamyslime nad životom, ako veľmi rýchlo sa môže stať nešťastie. Možno sa stať účastníkom dopravnej nehody. Veľmi rýchlo sa môže stať, že za svoju životnú chybu sa môžeš dostať do väzenia. Naozaj môže to byť nešťastná náhoda, nemusí to byť nejaké priame zavinenie, ktoré chcel urobiť človek. A my mu vzmeme právo, aby do budúcnosti v podstate mohol ovplyvňovať chod našej krajiny a mohol sa zúčastňovať volieb. Alebo sa môže stať, že má nejakých „priateľov“, ktorí ho namočia do trestnej činnosti. A bude za túto svoju chybu pykať. Opäť sa môže stať, že sa dostane do väzenia. A nemusí to byť človek, ktorý nie je alebo nebol mienkotvorný, že by bol človek, ktorý nemá čo povedať do tejto spoločnosti. Tak ja si myslím, že takí ľudia určite majú právo voliť.

    A spomíname tu nezávislé osobnosti, hovoríme o tom, ako je potrebné, aby ľudia mohli v čo najväčšej miere ovplyvňovať či už chod v Národnej rade alebo celkovú politiku. Tak vezmime si príklad rok a pol naspäť, ako rýchlo sa stalo to, že zo stabilnej vlády sa stal zlepenec, kde sa rozdrobovali zoskupenia, tvorili strany. A v podstate to doviedlo k tomu, že prišli predčasné voľby. Čiže ak je nejaká devíza v našej krajine, tak teraz, lebo je vláda stabilná...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem kolegovia, že ste zareagovali až v päťčlennom počte. Takže ďakujem veľmi pekne. Odpoviem asi dvom poslancom.

    Pán Šuca, áno, pán kolega, ale ja hovorím, kto vystúpi a ide na pleciach strany, u mňa je nie nezávislý, ale nezaradený. Tak by ho mali kategorizovať. Tými nezávislými sme iba my, to znamená takto, ako to bolo. Takže to je o tom, áno.

    Pán Mikloško, hovorili ste, tam váha tých politických strán že klesá (odborníci) No práveže niektorí odborníci, ktorých ja som osobne poznal ešte v deväťdesiatych rokoch a ktorí sú ešte stále odborníkmi a chceli s dobrou vierou ísť v deväťdesiatych rokoch do politiky, boli tu, po pol roku povedali: „Kašleme na to, lebo nám šéf strany diktuje, ako máme odborne riešiť veci.“ A to je veľký problém. To je veľký problém, keď sa do odborníkov začína pliesť politika. Tak tu hovorím nie. Musí byť odborník taký, ktorého nesmie politika ovplyvňovať, pretože on vie to svoje know-how vo svojom odbore usmerniť.

    Ku kolegovi Bublavému. Áno, nešťastná náhoda môže byť, samozrejme. Dá sa to vyprecizovať v tom zákone. Len si povedal že má nejakých kamarátov takých, to znamená, vrana k vrane sadá. Povedzme si však, Martin, poviem, kto si. To znamená, že bacha aj na túto tendenciu. Takže, hovorím...

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, je to, ale dá sa to vyprecizovať proste, aby to bolo jasné, o čom to tam je. Predsa keď niekto ja neviem, ako si povedal, nejakou nešťastnou náhodou bude mať nejaký ten krížik, tak dobre, budiž. Ale každopádne nerád by som bol, aby nás riadili, ako som povedal, nejakí tí hrdlorezi respektíve zlodeji a iní v úvodzovkách povedaní občania Slovenskej republiky. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Ďalší prihlásený do rozpravy je Viskupič Jozef, ktorý sa v sále nenachádza, nasleduje Alojz Hlina, ktorý sa tak isto v sále nenachádza, takže ďalej poprosím pána poslanca Hraška do rozpravy. Pán poslanec, stihnete to do 14.00 hodiny?

  • Reakcia poslanca Hraška.

  • Určite. Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Milí návštevníci, milé kolegyne, kolegovia, ktorých je tu ešte menej ako pri mojom prvom vstupe, však ale to nevadí, ja som chcel tak trochu aj oddeliť dve témy. Prvú z nich som už spomenul v písomnej pripomienke. Teraz by som sa chcel dostať ešte k tej druhej časti. Ale čiastočne ju už načrtol môj kolega Martin Fecko. A jedná sa v rámci novopripravovaného zákona o voličov zo zahraničia. Je to tak trochu moja téma, pretože Slováci v zahraničí sú mojou obľúbenou témou. A okrem toho je tam veľa teda mojich kamarátov, známych, ktorí dočasne pôsobia tam. A preto som sa zaujímal aj o túto oblasť.

    A by som len teda zdôraznil, akým spôsobom je nastavený súčasný stav a ako ho rieši navrhovaná právna úprava. Takže to, koľkých ľudí sa to týka zhruba, je okolo 200 tisíc ľudí, ktorí majú oprávnenie voliť vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a možno aj v ďalších. Ale istým spôsobom je im to umožnené, istým spôsobom im to umožnené nie je. Takže tých päť spôsobov by som ešte raz zdôraznil. Buď nepôjdu voliť vôbec, pretože nemajú možnosti, akým spôsobom sa teda k tým voľbám dostať a akým spôsobom zahlasovať, ďalej, môžu voliť poštou, mohli by voliť osobne na veľvyslanectve Slovenskej republiky v zahraničí alebo na zastupiteľskom úrade, takisto by mohli voliť elektronicky, prípadne kombináciou skôr uvedených možností. A teraz, keď sa rozprávame aj o možnostiach rozšírenia teda eGovernmentu, elektronickej komunikácie, tak si myslím, že práve táto možnosť by mohla byť do budúcnosti preferovaná pre prípadný spôsob voľby práve zo zahraničia. Keďže tu máme zástupcov ministerstva vnútra, určite počúvajú pozorne, takže myslím si, že toto je racionálna pripomienka, ktorá by sa určite dala zapracovať do pozmeňujúceho návrhu v rámci tohto zákona, pretože aj z úvah alebo teda z komunikácie so Slovákmi zo zahraničia vyplýva, že by toto pre nich bola najideálnejšia možnosť, akým spôsobom zahlasovať vo voľbách. V súčasnosti sa teda môže voliť výlučne poštou a značne komplikovaným spôsobom a aj to len vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. To má za následok, že vlastne volilo 200 tisíc oprávnených voličov aj v posledných parlamentných voľbách, teda v roku 2012, z nich, z tých 200 tisíc len zhruba 10 tisíc voličov zo zahraničia.

    Negatíva už takisto spomínal pán kolega Fecko, takže ja by som ich len zhrnul do takej kocky. Nový volebný kódex, vlastne táto právna úprava neumožňuje, aby sa výkon volebného práva zo zahraničia urobil elektronicky, čo je dlhodobá požiadavka voličov zo zahraničia, ktorú som už spomínal. V členských štátoch Európskej únie sa takýto systém volieb zo zahraničia napríklad uplatňuje v Estónsku. Ďalej, neumožňuje sa výkon volebného práva zo zahraničia ani na zastupiteľských úradoch v zahraničí. A takáto možnosť pritom existovala už v bývalom Česko-Slovensku a aj v súčasnosti existuje vo viacerých členských štátoch Európskej únie. Voľba poštou zo zahraničia je možná, ale len v prípade teda volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, ale už nie v prípadoch prezidentských volieb, celoštátneho referenda alebo ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta, čo sa v podstate javí ako neodôvodnené, pretože všetky voľby sú postavené na roveň. Pripomienku by sme mohli mať akurát ku komunálnym voľbám, keďže ľudia nežijú trvale na danom území, tak je málo pravdepodobné, že by dokázali nejakým spôsobom posúdiť alebo zvoliť správneho kandidáta, ktorý by v podstate ovládal len dané územie danej samosprávy. Takže v tomto sa určite zhodneme. Ale v prípade prezidentských volieb, volieb do europarlamentu, voľby do Národnej rady Slovenskej republiky, tie sú jasné, celoštátne referendum a takisto aj odvolanie alebo teda ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta určite by do tohto spôsobu mali byť zahrnuté, to znamená, minimálne, aby sa im umožnilo, pokiaľ sa zachová teda ten systém volenia poštou, aby sa tento systém doplnil o tieto ďalšie voľby. Ale, ako sme spomínali, elektronická forma voľby by určite bola prístupnejšia.

    Ak sa umožňuje vykonať voľby zo zahraničia výlučne poštou, mal by náklady poštového styku komplexne hradiť štát, pretože občan, ktorý sa nachádza na Slovensku, nemá na to žiadne náklady, akurát možno na cestu na autobus alebo nejakú hromadnú dopravu, prípadne autom, alebo pešo, pokiaľ to má teda v blízkosti svojho bydliska, čo by malo byť, pretože okrsky sa robia tak, aby mal občan čo najbližšie do volebnej miestnosti. Tak prečo by mal mať občan Slovenskej republiky, ktorý žije v zahraničí, náklady oproti bežnému občanovi spojené so svojím volebným právom? Takže v prípade, že by takýto občan do budúcnosti volil poštou, tak by mal tieto náklady znášať štát. Toto všetko sa dá, samozrejme, odbúrať elektronickou formou hlasovania.

    Do výsledku hlasovania sa započítavajú hlasy na hlasovacích lístkoch, ktoré boli doručené ministerstvu vnútra najneskôr v posledný pracovný deň pred dňom konania volieb, teda zo zahraničia musia byť odoslané o niekoľko dní skôr kvôli pošte, keď ešte predvolebná politická kampaň beží, končí sa až 48 hodín teda pred voľbami a voličovi zo zahraničia nikto nezašle potvrdenie, že jeho hlasovací lístok bol do výsledkov volieb započítaný. A tieto skutočnosti vnímajú voliči zo zahraničia ako diskrimináciu vo vzťahu k iným voličom. Takže opäť tu máme rovnosť, ktorá je týmto pádom obmedzovaná, pretože ak oni sa to musia snažiť vypísať naozaj, a pritom ešte sa musia spoliehať na to, že poštová služba ich hlas doručí načas. Mne sa osobne stalo len tu na Slovensku, že list, ktorý bol označený ešte ako prioritný, neprišiel ako prioritný, žiaľ, ťažko sa vymáhajú poplatky naspäť, keďže nevieme dokázať, kedy ten list prišiel, pokiaľ nebol s doručenkou. A toto je problém pošty. Niekde sa to, skrátka, zabudne, oneskorí alebo možno tendenčne zabudne, keďže sa vie o adresátovi. Takže opäť tu sa dostáva do popredia otázka elektronického hlasovania, ktoré tým pádom sa môže uskutočniť priamo v deň volieb, čo, si myslím, je zase efektívnejšie.

    Takže toľko, čo sa týka volieb zo zahraničia.

    Takže určite sa zhodneme na tom, že v rámci napĺňania eGovernmentu alebo teda zavádzania eGovernmentu, elektronickej verejnej správy bude aj toto jedna z možností, ktorá dokáže uľahčiť občanom Slovenskej republiky aj v oblasti volebného práva vyššie možnosti, vyšší komfort a, samozrejme, zjednodušiť celý systém volieb, a to nielen volieb do Národnej rady, ako som spomínal, ale aj ďalších volieb, ktoré sa ich týkajú.

    No vrátim sa ešte späť teda ku tým predchádzajúcim dôvodom, o ktorých som už teda hovoril.

    Pán minister mi tu potvrdil, že ich prvý návrh teda bol taký, že naozaj do okrskových a okresných volebných komisií by sa mohol spraviť taký výber, aby sa do nich dostali zástupcovia nie veľkých politických subjektov, ale, naopak, nových a malých politických subjektov, ktoré získali do 3 % hlasov v predchádzajúcich voľbách, keďže tých strán nominujúcich môže byť, samozrejme, viacej, a aby sme ušetrili, tak dávam teda návrh, aby ministerstvo vnútra skúsilo zapracovať takúto pripomienku, môžeme o nej, samozrejme, diskutovať. Len pokiaľ budeme o nej diskutovať v rámci politického spektra, tak určite bude viacej súčasným politickým stranám vyhovovať to, že tam budú mať svojich zástupcov, takže ono je to polemické, či prejde takýto návrh, ale v každom prípade dávam ho na zváženie, že pokiaľ chceme ešte aj ušetriť, tak, povedzme, v okrskovej alebo okresnej volebnej komisii sa stanoví maximálny počet okrskárov, teda ľudí, ktorí budú zastúpení v tejto komisii. Hrali sme sa tu s číslami, či ich bude šesť, osem alebo desať. A z tých všetkých malých alebo nových politických strán, ktoré vstupujú do daných volieb, sa žrebom vyžrebuje ten daný počet zástupcov v okrskovej alebo v okresnej volebnej komisii a tým pádom máme garanciu, že tam budú mať zastúpenia aj, povedzme, nezávislí kandidáti. A toto tak isto bude treba zapracovať do tejto novely, pretože v tejto novele sa toto vôbec nenachádza, že by nezávislý kandidát, ktorý si zozbiera podpisy pri ktorýchkoľvek voľbách, mal možnosť nominovať svojho zástupcu do okrskovej alebo do okresnej volebnej komisie, čo by, samozrejme, mala byť určite tiež možnosť, pretože, aj nezávislý kandidát by mal mať možnosť dohliadať na priebeh volieb.

    Takže toto sú dva také návrhy, a by som bol rád, keby sa v rámci diskusie prediskutovali a aj zahrnuli teda do návrhu tohto zákona, do druhého čítania. Takže je to elektronická forma hlasovania zo zahraničia a návrh okrskové a okresné volebné komisie kreovať práve zo strán, ktoré nedosiahli 3 % alebo teda dosiahli do 3 % v predchádzajúcich voľbách, a z nových politických subjektov a nezávislých kandidátov, hlásiacich sa v daných voľbách s tým, do daného počtu aby sa ušetrili finančné prostriedky, žrebom vyžrebovať tých, ktorí budú v tej danej okresnej alebo okrskovej volebnej komisii zastúpení. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie sú tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou. Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • Ďakujem, Igor, za prejav. Keďže sme sa o tomto bavili, myslím si, že téma možností zúčastniť sa volieb aj elektronickou formou je výzva nielen zo zahraničia, lebo mali by sme sa ňou zaoberať aj na domácej pôde. Sledujeme diskusie, či sú to estónske, možno írske, možno zo škandinávskeho prostredia, kde sú v tomto omnoho ďalej. Ocenili sme to, že vláda prišla so strechou všetkých procesov, ktoré by mali zabezpečiť to, aby v rámci Slovenska obiehali po úradoch informácie, a nie občania. A jednou z vetiev tohto celého procesu je aj to, aby sa volieb mohli zúčastniť elektronicky občania, či už starší s asistovanou službou, to znamená cez možné integrované obslužné miesta alebo aj z pohodlia svojho, svojej domácnosti, kde cez počítač by mohli odovzdať svoje hlasy. Má to veľké množstvo pozitívnych výhod. Jednou z nich je, to by malo byť pre nás politikov zaujímavé, vyššia volebná účasť, vyššia angažovanosť občanov, vyššia miera preukázateľnosti toho, kto bude zastupiteľom, pretože ak volí viacej ľudí a my im na to vytvoríme podmienky, tým viac sa môžeme opierať o to, že v poslaneckých snemovniach či už na lokálnej úrovni v mestách, obciach, alebo na regionálnej úrovni, vo VÚC-kach, v parlamente, v europarlamente a prezidentskom úrade sedí ten správny, ktorého naozaj občania chcú. Takže vítam túto poznámku. A dúfam, že si to minister vnútra zoberie k srdcu.

  • Ďakujem pekne, pán kolega, že si znovu zvýraznil našich zahraničných. Viem, že tá agenda ti svedčí a máš ju ako tvoju srdcovku, ako kultúrnik. Takže som rád, že máme v klube aj takého človeka. A tak ako si povedal, mali by sme im v prvom rade zjednodušiť podmienky hlasovania, keď sú mimo. A o tom, že je tam komplikácia, svedčí aj pomer. Keď z 200 tisíc v týchto voľbách prišlo iba 10 tisíc voliť, to znamená, že nie je to kvôli tomu, že ja neviem sa ráno neprebudili a boli už nebohí, nechcem ich poslať do hrobu, ale kvôli tomu, že keď si povedali, akú tortúru majú podstúpiť, aby mohli hlasovať, tak povedali si, že asi nepôjdu. A vykašlali sa na to. Takže keby ten počet bol aspoň 50 na 50, bol by som veľmi rád. Teraz to je nepomer, koľko voličov vlastne volí v zahraničí našich občanov.

    Spomenul si aj to ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta. Áno, som rád, že aj takúto možnosť ústava nám dovoľuje. Ale v tomto volebnom kódexe, kde sa to predkladá, opomenul som to spomenúť v mojom vystúpení. Chýba mi, samozrejme, v ústave to je, kedy je úspešné to ľudové hlasovanie o odvolaní. To, myslím, keď môžu iné pasáže z ústavy citovať v tomto predloženom teda volebnom kódexe, myslím si, že aj to by tam mohlo byť, že úspešné je vtedy, keď nadpolovičná väčšina voličov povie áno. Takže to je taká iba poznámka možno pre spravodajcu, aby aj to sme možnože chceli zapracovať do pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.

  • Tak ja sa rovnako prihováram k podpore zrovnoprávnenia pozície postavenia ako nezávislých kandidátov kandidujúcich vo voľbách, tak aj ich zástupcov členov okrskových komisií. Zastávam sa toho ako pri odmeňovaní, tak aj pri riadnej účasti, pri sprístupnení, pri umožnení ich riadnej účasti. Dnes som presvedčená, že dokonca by malo byť samozrejmosťou ich zastúpenie a zrovnoprávnenie s členmi okrskových komisií iných štandardných politických strán. Potrebu čoraz väčšieho zastúpenia nezávislých kandidátov v podstate jasne preukazuje, odzrkadľuje nielen prítomnosť, ale aj budúce vývojové politické a občianske trendy. Jasne to naznačuje aj vývoj záujmov a potrieb na občianskej platforme. Neviem, prečo teda týmto zákonom máme ísť proti prirodzenému vývoju, načo je táto umelá hmota.

    Ja by som chcela ešte raz zdôrazniť, že ak je problém v nastavení nejakého systému zastúpenia členov okrskových komisií z radov nezávislých kandidátov, tak vôbec nevidím problém v tom, aby toto zastúpenie bolo realizované prostredníctvom zástupcov rôznych adekvátnych občianskych mimovládnych organizácií. Znova to len zhrniem tak, že ak tu naozaj niekto má záujem zrovnoprávniť prostredie pre účasť a prítomnosť občianskych kandidátov, nezávislých kandidátov, tak hľadá spôsoby, a nie dôvody, ako ich odtiaľ vytlačiť na okraj účasti a záujmu. Ďakujem.

  • Pán kolega nechce zareagovať.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, je 14.04 hodín, prerušujem dnešný rokovací bod a zároveň ukončujem aj rokovací deň a chcem vás iba informovať, že v utorok začneme rokovať ráno o 9.00 hodine, a to predradeným bodom programu 122. To je správa o stave a vývoji finančného trhu za rok 2012. Príde ho predniesť pán guvernér Národnej banky Jozef Makúch. A potom budeme pokračovať v rokovaní o prerušenom bode, o podmienkach výkonu volebného práva. Pekný víkend vám prajem.

  • Prerušenie rokovania o 14.05 hodine.