• Príjemné dobré ráno, vážení páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Jaroslav Baška, Juraj Droba, Vladimír Jánoš, Ľudovít Kaník, Ivan Mikloš, Magdaléna Vášáryová.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, tlač 649. Pán minister Ján Richter už zaujal svoje miesto, aj pán spravodajca Ján Podmanický. Do rozpravy sú ešte, sú ešte písomne prihlásení poslanci Ľudovít Kaník, Július Brocka a Alojz Hlina. Ľudovít Kaník je ospravedlnený z dnešného rokovacieho dňa.

    Dávam teraz slovo pánovi poslancovi Brockovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pokračovanie rokovania o vládnom návrhu zákona o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 649.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, vážení kolegovia. Je to tu ako cez prestávku. Prichádzame k návrhu, konečne, kde by sa mohol prejaviť reformný potenciál SMER-u. Ale je na škodu veci, že ani pri tomto návrhu to tak nie je. A pritom možno práve tento návrh by mohol byť pre pána ministra z hľadiska jeho oprávnených potrieb v rezorte najzaujímavejší.

    Sú v návrhu, poviem zmeny, ale niektoré sú skôr kozmetické, alebo nepovažujem ich za také zásadné, aby z toho zákona robili reformu, ale súhlasím s nimi, lebo sú to potrebné zmeny. Napríklad to, že sa zlučujú dve existujúce dávky, príspevok pri narodení dieťaťa a príplatok k tomuto príspevku do jednej sumy. Je to presne to isté číslo, teda len spočítané a celkom presne. Áno, súhlasím. Ďalej, že sa menia podmienky nároku, že sa ustanovuje aj bydlisko oprávnenej osoby na území Slovenskej republiky. Súhlasím. Že za oprávnené osoby na príspevok pri narodení dieťaťa sa považujú alebo teda navrhuje považovať len biologických rodičov. Súhlasím. To, že pre deti, ktoré sú zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, sa navrhuje umožniť poskytnúť jednorazový príspevok. Súhlasím. Že sa sprísňujú podmienky,ô napríklad ak tá matka nenavštevuje pravidelné preventívne prehliadky, alebo svojvoľne opustí zdravotnícke zariadenie po pôrode bez súhlasu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Súhlasím. To, že sa ustanovuje, teda v § 9 je ustanovenie o osobitnom príjemcovi tejto dávky, ak je pochybnosť o účelnom využití, o jej účelnom využití. Súhlasím. Ale, ale to je veľmi málo. Nikde inde, pán minister, nemáte možnosť vo vašej kapitole tak šetriť ako pri tejto dávke.

    Keď v minulosti boli pokusy poskyt, teda usilovať sa o adresnejšiu sociálnu politiku, tieto úvahy zákonite viedli k testovaniu príjmu poberateľov. Ale keď si pozriete z vašej kapitoly tú miliardu, ja som to už včera vo faktickej poznámke na záver rokovacieho dňa spomenul, že ako máte tú miliardu rozdelenú, že 300 miliónov ide, zaokrúhľujem na stovky, ide na prídavky na deti, 300 miliónov rádovo ide na pomoc v hmotnej núdzi, 300 miliónov eur ide na rodičovský príspevok a ten zbytok, ani to nie celé, to sú peniaze, ktoré sa poskytujú ako príspevky pri, jednorazové príspevky pri narodení či prvého, druhého, alebo tretieho dieťaťa, alebo teda dvojičiek, alebo ďalších detí. No a v situácii, keď nemáte dosť peňazí, ako túto dávku, na ktorej poskytnutie musí ten, oprávnená osoba preukázať množstvo informácií o sebe a údajov, tak je najmenšou komplikáciou, aby tam pribudla aj jedna vec a to napríklad príjem, či naozaj ten človek je odkázaný na takúto pomoc od štátu. Ja súhlasím s tým, teda sčasti to je výrok pána premiéra, že konsolidovať verejné financie na úkor, on povedal, že sociálnej oblasti, ja si myslím, že na úkor sociálnej oblasti sa možno dá, ale v takom zmysle, že na úkor tých najchudobnejších, najzraniteľnejších by sme nemali. Ale urobiť poriadok napríklad s týmito dávkami, to by ste mohli, pán minister, máte na to aj silu, teraz to síce nevidieť v parlamente, ale pri hlasovaní dostatočný počet poslancov. Ale ja zároveň navrhujem, že ak by ste k takému kroku pristúpili a ušetrili výrazné, značné prostriedky, tak mali by zostať vo vašej kapitole. To znamená, vy by ste mali tie peniaze efektívnejšie alebo účelnejšie môcť použiť, lebo súhlasím s tým, že by ste potrebovali viac zdrojov. Ale nie tak, aby to, čo sa ušetrí vo vašej kapitole, tak vláda, vaša vláda míňala na nezmyselné akvizície. Aj také napríklad, že chcete späť kupovať podniky, ktoré už boli privatizované, alebo máte zámer nakúpiť alebo kúpiť, alebo vyplatiť súkromné zdravotné poisťovne, aby bola jedna. No proste, ak takýmto spôsobom by sa mali používať ušetrené peniaze v sociálnej sfére, tak to teda som zásadne, zásadne proti. Ale keby zostali u vás, pán minister, a by ste ich použili na spravodlivejšiu sociálnu politiku, lebo spravodlivá sociálna politika musí byť adresná, tak vtedy vás budem podporovať.

    Tak som aj myslel pred dvomi mesiacmi, že teda, že to tak bude, že prídete s takýmito návrhmi, lebo je ťažká doba, je kríza a nemôžeme si dovoliť plytvať, tak veď jednotlivci aj rodiny, ale štát by mal ísť príkladom. A dokonca som toho štátneho tajomníka, aj keď ja teda nepoznám všetky súvislosti, ale tie jeho reči o tom, keď ste boli vy teda, pán minister, práceneschopný, ako sa ide robiť poriadok s dávkami, a tak som mu držal palce. A preto ma to zaskočilo, keď predseda vlády zrazu povedal, že nič sa robiť nebude. No lebo naozaj toto, čo ideme robiť, to sú, to sú sirky, obrazne povedané. Chápem, že to súvisí s inými témami, ani tak nie, ako si myslí môj kolega Jozef Mihál, že to súvisí s UNITAS-om, že preto sa nedá testovať príjem, lebo ešte teda UNITAS nefunguje a dlho nebude fungovať. Nie, Jozef, to súvisí s inými vecami. Napríklad s prezidentskými voľbami. Ako táto vláda už neprijme nič nepopulárne, lebo ako niekomu siahnuť na dávky, aj keď je relatívne, patrí do strednej vrstvy a má dostatočný príjem, že by už nemusel teda byť odkázaný na podporu od štátu v prípade, keď sa mu narodí prvé a možno jediné dieťa, tak si zobrať, siahnuť na tú dávku, to je nepopulárna vec, ten človek sa naštve. Povie: Fico mi zobral 830 eur, no a môže stratiť Fico voliča. Čiže ja tomu rozumiem, to súvisí s inými vecami, čo nás čakajú. A preto už dnes budú len populárne veci. To znamená plyn nepôjde tak hore, ako normálne ide, teda, lebo inflácia, to je zákon, to sú ekonomické zákony. Proti tomu neurobí nič ani Amerika, ale my na Slovensku urobíme. Proste u nás niektoré ceny neporastú, aj keď si myslím, že len do volieb, lebo potom už budú musieť rešpektovať aj iné záväzky, ktoré Slovensko má napríklad voči Európskej únii. Už teraz ani deficit tak netrápi túto vládu, lebo, čiže ja si myslím, že aj takéto konkrétne návrhy už súvisia s týmito inými politickými témami. Proste SMER nechce strácať v prieskumoch, alebo teda jednotlivci, osoby, preferencie, a preto už nejaké zodpovedné, nevyhnutné, užitočné návrhy bude ich tu možno ako šafranu. A preto mi to je, je mi to ľúto, naozaj, lebo keď si predstavím, že ako tých 830 eur, ktoré dnes štát a bude aj po schválení tohoto zákona dávať aj ľuďom, ktorí si za tie peniaze zaplatia tú jednolôžkovú izbu na pôrodníckom oddelení s výbavou, teda už štandardnou, wi-fi, plazma a podobné veci, a že sa im na to poskladajú ľudia, ktorí by potrebovali, aby im pridal minister napríklad v prídavkoch na deti, a tým pridajú 42 centov od nového roka. Ale keby ušetril na jednej dávke, jednej dávke neoprávnene, v tomto zmysle ako hovorím, že treba testovať príjem pri tejto dávke a možno ušetriť, tak 830 deťom môže pán minister pridať jedno euro. A to je len jeden prípad.

    A teraz si predstavte, koľko máme teda bohatých ľudí. Nemyslím teda takých, o ktorých bulvár väčšinou píše, ale takých, ktorí sú v tých kritériách SMER-u v podstate milionári. To znamená, ktorých príjem, korunový príjem, lebo oni ich tak definovali, že ten, kto zarobí za rok milión korún, tak to je ten, na ktorého chceli uvaliť, aj uvalili zvýšenú daň z príjmov. No a tie údaje zo Sociálnej poisťovne, 16,5-tisíca ľudí platí odvody z vymeriavacieho základu vyššieho ako 4-tisíc eur mesačne. Tých, ktorí majú príjem v hranici vyššej teda ako 2-tisíc eur mesačne a menej ako 4-tisíc, to znamená, tí, ktorí majú príjem vyšší ako vy, páni poslanci alebo panie poslankyne v Národnej rade, tak tých je niekoľko desaťtisíc. To je dosť veľká množina ľudí a ja si myslím, že to je práve tá kategória, ktorá, ktorú by ste mohli osloviť, že by sa mohli práve preto, že je aj kríza, v čase krízy viac solidarizovať s touto spoločnosťou a so štátom, lebo sú úspešní, lebo sú silnejší a nepotrebujú takéto benefity. Nakoniec, aj tak na to nemáme.

    A preto zo strany SMER-u je to aj nie výraz bezradnosti, lebo veď to nie je tajomstvo, že sa to dá robiť, ale skôr to považujem za zbabelosť, že do takýchto vecí nejdú. Lebo je to vaša povinnosť dokonca. Byť vo vláde a spravovať krajinu, s tým sú spojené aj prijímania nepopulárnych vecí. Vy ste to robili tak za prvej vlády a už som mal pocit, že kríza vám nedovolí, aby ste to robili aj za druhej a už sa vraciate k tým naučeným spôsobom a bude to znovu tak. To znamená, nechcem sa vracať k prvej vláde, ako bola kríza a vy ste ju nevideli, a preto ste neuveriteľne krajinu zadlžili a už potom sa to ťažko chytalo za chvost, keď ste nechytili krízu za rohy.

    Ešte poviem jednu vec, alebo možno aj dve, že považujem za plytvanie, keď dostáva niekto túto dávku a je bohatý, to netreba o tom dlho hovoriť. Častejšie sa diskutuje o tom, ako tieto dávky zneužívajú skôr chudobní - a je aj to pravda. A aj s tým sa dá niečo urobiť. Niečo už je tu v zákone, že je možnosť napríklad ten náhradný príjemca, ak je pochybnosť o účelnom využití tejto dávky, ale chcel by som vás upozorniť, pán minister, že aj tu v sále sú návrhy.

    Chcel by som vás konkrétne upozorniť na návrh poslanca Hlinu, že by ste sa mohli inšpirovať, teda myslím týmto návrhom pánom poslancom Hlinom. Budeme o jeho návrhu rokovať neskôr ako poslanecké návrhy. Aj to je jedna z možností napríklad, ako zabrániť tomu, aby ľudia, ktorí sú naozaj chudobní a štát im chce pomôcť a oni nevedia tú pomoc efektívne využiť. Jednoducho, nemajú také schopnosti a prostredie, v ktorom žijú, im to mnoho razy ani neumožňuje. Čiže tento návrh, pán minister, nepovažujem za zlý, teda v tom, čo ste tam urobili, ale považujem ho za zlý v tom zmysle, čo ste v ňom neurobili, a v tomto zmysle máte veľké rezervy. A ja vás vyzývam, aby ste v druhom čítaní takéto zmeny urobili! To by bolo poctivé, bolo by to spravodlivé, inak vaše reči potom budú len frázy o zodpovednej a spravodlivej sociálnej politike.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, kolegyne, tento zákon je, i keď by to niekto nepovedal naňho, ale mimoriadne dôležitý zákon pre budúcnosť tejto krajiny. Ja už som sa k záležitostiam, ktoré obnáša tento zákon, venoval v tomto pléne niekoľkokrát a snažil som sa aj demonštrovať, aj povedať, že prečo asi. Mám pocit, že nie celkom sa veci podarili, možno v niektorých veciach práve naopak. Ku nejakej genéze toho, že to tu prišlo a ako to prišlo, ja poviem, nič tajné nepoviem, že som sa neviem kedy, pred troma či štyrmi mesiacmi stretol so štátnym tajomníkom pánom Jozefom Burianom, kde som teda sa mu snažil vysvetliť, prečo je tento zákon dôležitý pre túto krajinu, pre moje deti, pre vaše deti, pre vašich vnukov, aj pre vašu vnučku alebo vnuka, pán minister, že, a bolo mi povedané, že áno, áno, pracujeme na tom a dokonca, že máme vynikajúci nápad a ten vynikajúci nápad mi bol odprezentovaný tak, že oni teda idú spraviť, že na prvé dieťa sa zvýši, že 900, druhé dieťa dostane 800 a tretie dieťa bude 500. To bol ten geniálny nápad odprezentovaný na pôde ministerstva práce a sociálnych vecí. Ja som skoro zamrel, tak to poviem, lebo väčšiu hlúposť; pardon, prepytujem, si musím dávať pozor, lebo neviem, čo za aké pokuty, budem musieť si úver v Tatrabanke zobrať na pokuty; som v živote nepočul.

    Proste, že ak to niekto uchopí tak, že ak tento stav je zlý, tak ho vytunujeme tak, že ho ešte zhoršíme. To znamená, toto bolo, to chodilo po chodbách ministerstva práce, sociálnych vecí a v súčasnosti aj úžery, pán minister, chodil tento nápad geniálny. Vyzerá, že tá genialita sa časom vytratila chodením po tých chodbách a prišlo sem niečo úplne iné, hej. Čiže ste to prehodnotili. Ale ja sa potom pýtam, ja neviem teda, ako sa vytvárajú zákony v sociálnej oblasti na tom vašom ministerstve. Sa niekto zobudí? Jozef Burian sa ráno zobudí a skrsne mu, že toto a že to by možno bolo zaujímavé? Ja nechápem, že oni musia vychádzať z nejakých predpokladov, musia tu vychádzať z niečoho a musí byť na konci cieľ, že čo chceme, lebo ja neviem, čo chcete, pán minister. Ja neviem, čo chce vaša vláda. Ja neviem, čo chcete zničiť túto krajinu? Ja nechápem, čo chcete urobiť? Za Popradom rampu? Fakt neviem. Neviem, čo je úlohou. Prežiť do volieb a zas sa nechať zvoliť, alebo sme vizionári? Dneska je ináč, mimochodom, krásny film, potom vám to poviem o vizionárovi. Alebo sme vizionári, ktorí myslia aj ďalej ako na dnes večer alebo zajtra ráno? Lebo pokiaľ by to bola pravda, že sme takí, tak potom musíme k tomuto zákonu pristupovať mimoriadne, ale mimoriadne citlivo. Lebo tento zákon je naozaj dôležitý pre túto krajinu, i keď to tak možno na prvý pohľad nevyzerá.

    No, žiaľ, sa to celé pokazilo, pán minister. Ja som to tu už hovoril nie raz, nie dvakrát. Nechcem sa v zásade opakovať. Neviem, koľko ste to z toho počuli vy, alebo ste to ani nepočuli. Faktom je, že sa to celé pokazilo. Len v krátkosti poviem, pán minister, existuje také niečo, ako natality, proste počet narodených detí na tisíc obyvateľov. By ste neverili, prvých 40 krajín je z Afriky, prvé sú, je Niger, Uganda, Mali, Zambia, to sú všetko, nechcem sa nikoho dotknúť, ale sú to africké krajiny so svojimi ťažkými osudmi a niektoré z nich aj s tými deťmi, s tými nafúknutými bruchami od hladu. A by ste neverili, medzi tieto krajiny - Niger, Uganda, Mali, Zambia - kľudne môžete vtesnať, keby ste, samozrejme, je to trošku pritiahnuté za vlasy, ale vybrali nejakú, nejakú osadu alebo aj obec, Lomničku. Tak si ju tam kľudne môžete vtesnať a máte ju na treťom alebo na druhom mieste.

    Čo to znamená? My sme v strednej Európe, krajina Európskej únie v 21. storočí a tretia najvyššia pôrodnosť na svete je v týchto vašich vylúčených komunitách. A kde sa stala chyba? Viete, toto tiež keby niekto analyzoval, tam vidím, máte svojich ľudí. Analyzoval to niekto, že kde sa stala proste chyba, že v stráňach pod Tatrami, keď je deň otvorených dverí v zoologickej záhrade, tak možno tam nie je toľko detí ako v stráňach pod Tatrami? Ale ja to nemám za zlé, ale niekde sa stala chyba, pán minister! Niekde sa vám stala chyba.

  • Reakcia z pléna.

  • Nič iné nám nezostáva, pomôcť tým ľuďom, ako sa len dá. Ale prosím vás pekne, nezamyslel sa niekto nad tým, že niekde sa stala chyba, že to takto ďalej nejde a že jeden z nástrojov, ktorý toto možno silne ovplyvňuje, môže byť aj tento zákon, ktorý sem došiel?

    Pán minister, tá hlúposť Burianova, že 900 a 700, teda s tým ste sem neprišli, tak to už fakt by bolo naozaj že na veľa, ale došli ste sem s niečím, čo tiež ma prekvapilo, lebo ste došli s niečím, čo vlastne posilňuje vedomie toho, tej nárokovateľnosti. Vy ste došli, teraz existoval príspevok pri narodení dieťaťa a doplatok príspevku k narodenia dieťaťa. No tak, tak aj pocitovo to navodzovalo takú, taký dojem, že to sú dva príspevky a koniec koncov bolo treba o ne osobitne žiadať a tu ste zohrali politický fight, že akí teda vy ste a neviem čo, že druhé, tretie. Nech sa páči, druhé, tretie, len choďte sa tam pozrieť!

    Prosím vás pekne, teraz ste došli sem so zákonom, kde vy ste tieto dva príspevky zlúčili do jedného. To znamená, vy do podvedomia vkladáte tú silnejšiu nárokovateľnosť, ten hlbší pocit toho, že mi to patrí, ten hlbší pocit toho, že kto sa raz bude s tým boriť, komu bude záležať na tejto krajine, ktorý bude musieť hryznúť do tohto zákona, tak bude netvor, bude, ja neviem, čo všetko tu budete. Normálne tu vaši géniovia, hroty meča, ktoré ešte dostávajú po včerajšku, a vymieňajú si nohavice, budú tu splietať neviem aké hlúposti, prosím vás. To je celé. Vy posilňujete, to, čo teraz ste mohli politicky odprezentovať, že doplatok k príspevku, to už je celé kostrbaté, ale doplatok k príspevku pre druhé, tretie dieťa, to je ten návrh, ktorý spomínal pán Brocka, mohli ste s ním politicky variovať, mohli ste ho vyplácať po častiach. Prečo nie? Prečo nedoprajete to čaro okamžiku, zrodu užiť si dlhšie, keď to takto poviem. Lebo jak to mám obrazne povedať? Že vyplácať po častiach. Ide do škôlky, nech sa páči. Ide do školy, nech sa páči. Skončí školu, nech sa páči. Pomáha štát, keď už teda si zobral na seba tú úlohu, že pomôže každému.

    Vy teraz tým zlúčením to celé ničíte. A práve naopak, tí, čo prídu po vás a bude im záležať na tej krajine, budú musieť s tak silným inštitútom, ako je príspevok k narodeniu dieťaťa, ktoré slúži na zabezpečenie nevyhnutných potrieb novorodenca, budú sa s ním musieť popasovať. A ublíži im to politicky. Ja viem, že v tejto krajine, kde, kde triedny nepriateľ je niekto, kto niečo vytvoril, lebo je čo kritizovať, kde boľševizmus, vy kúrite, aby fungoval, lebo vás drží pri moci, ale to sa nedá donekonečna. To sa naozaj nedá. Tu musia byť ľudia, ktorí niečo dokážu vytvoriť, nielen zobrať, lebo z toho sú hodnoty. Tu ja už tiež prichádzam, sa prichytávam pri tom, že tí komunisti za tých 40 rokov niečo vytvorili, ale po tom všetkom tu nič dokopy nie je, lebo tá kultúra tvorby tu nie je. A u ľudí, ktorí by aj chceli, tak po nich! Do nich! Naštartujte hroty meča! Po nich! Do nich! Ohádzať bahnom, neviem čím, nech si dajú pozor! Prosím vás, takáto kultúra túto krajinu zavrie a tá rampa nebude pri Poprade, tá rampa bude už možno v Bratislave, prosím vás, z Viedne bude tu kontrolovaný vstup.

    Je tento zákon, je mimoriadne dôležitý pre túto krajinu, i keď si to vy možno neuvedomujete. Naozaj ste ma, pán minister, v tomto sklamali, že ste to zjednotili pod jeden. Áno, vy pocitovo teraz urobíte tú, ten pocit tej nárokovateľnosti. A že to zjednodušíte. No zjednodušíte to pre niekoho, kto to potrebuje mať jednoduchšie, to zjednodušíte. Z toho som mimoriadne sklamaný.

    Ešte sa dotknem v krátkosti aj toho, čo tu spomínal pán Brocka, že nevidíte, teda nemáte ten basketbalový pohľad. To je taký, že to periférne videnie alebo vrtuľník. Mne to pomáha, veľa sa dá učiť a celý život sa dá učiť. Keď ste moc hlboko v probléme, urobte vrtuľník. Vyjdite nad problém, pozrite sa zvrchu a by ste neverili, aké obrazy sa vám zjavia. A to je presne to, že nevidíte tú, tú druhú absurditu toho celého systému, že milenky najväčšieho alfa samca na Slovensku asi tiež dostávajú tých 830 eur, hej. Vy budujete akú spoločnosť? Keď chcete budovať tú spoločnosť, ktorú deklarujete, tak by ste to tam niekde, by sa vám to mohlo zjaviť. Pri tej príležitosti, ako som počúval pána Brocku, ma to napadlo, ja prípadne ho, ak budem, môžme to spolu skúsiť dorobiť, že ako. Lebo áno, vy teraz, že dokladovanie príjmu UNITAS, má príjem, nemá príjem. Kto by to kedy zistil, však, či má, alebo nemá ten príjem? Ale to sa dá elegantne vyriešiť! K nárokovaniu tohto príspevku je potrebné doložiť vyhlásenie, že ho potrebujem.

    Pán minister, prijímate ruku? Pripravíme pozmeňovací návrh na ďalšie čítanie, že okrem teda tých náležitostí, ktoré tam vy máte, čo už, tak treba doložiť ešte vyhlásenie rodičky, prípadne keď nastane tá situácia, že rodička by odišla, tak vyhlásenie toho otca alebo tej, že ten príspevok potrebuje. Môžme tú formuláciu zjemniť, nie že je odkázaná na ten príspevok, ale že je pre ňu nevyhnutný, pre to dieťa. Prosím vás pekne, neni to pekné? Neni to elegantné? A ja by som si naozaj pozrel potom niektoré to vyhlásenie, alebo niekoho vyhlásenie, že by ho bol napísal. A verte tomu, že tu sú ľudia, ktorí by boli také vyhlásenie schopní podpísať. Prijímate?

    Ak chcete vytvoriť spoločnosť, sme sa tu bavili už pri inej príležitosti, keď tu bol pán minister Kažimír, že vám to ľudia uznajú, že vám ľudia povedia, že je to spravodlivé, tak to vytvorte tak, že tí ľudia to vnímajú v tom kontexte celom, že áno, vidíš, aj tam seknú, aj tam seknú.

    Ale nie, že neseknú a tvária sa, že nevidia i keď to už všetci vidia, len vy to nevidíte.

    Pán minister, toto je ináč, ale v zásade, toto je, to je nič. Hej, možno aj v tom vyjadrení finančnom, hej, že položkovo nič. Ale pocitovo pre psychohygienu spoločnosti významná vec, takže ak bude chuť a vôľa, tak ja som pripravený takýto pozmeňovák pripraviť, ale gro tohoto celého je úplne inde, úplne inde. To, že sa vám to pokazilo, to, že vy to viete a napriek tomu pokračujete v tom. A teraz aké sú možnosti? Znova je to celé o tom, aké sú možnosti. Včera som využil poslednú možnosť chlapa, ktorý si váži svoju česť. Ja neviem, chlapi, ktorí, vy si vážite svoju česť alebo nie? To boli také tie doby, keď česť bola najväčšou hodnotou muža. To boli, ja viem, teraz to však, kto by sa tým trápil dneska, všakže! Ale prosím vás, takéto doby niekedy boli a teraz som, priznám sa, stratil niť. Počkajte, ja sa hneď napojím, lebo.

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, skúsim, ono mi to, áno. Možno sa k tomu dostanem, lebo už som, neviem, ako silnejšie zdôrazniť alebo, či presvedčivejšie, neviem, ale že, že je to dôležité. Hej, že je to dôležité. No poviem to ináč.

    Pán minister, prosím vás pekne, spravme tak; a už viem, že tie možnosti aké sú. Včera krajina, ale z tohto pohľadu, keď niekto hazarduje s vašou krajinou, s krajinou, v ktorej chcete žiť, v ktorej chcete vychovávať svoje deti, lebo čo všetko lepšie, mám pocit, už odišlo a sa nám chystá na odchod. Ale ja nejdem, ja neodídem na radosť možno niekoho, ja neodídem, ja v tejto krajine zostanem, aj moje deti tu budú vyrastať. A keď chcem nájsť možnosť, ako to ovplyvniť, tak robím, čo robím, pán minister, ale ešte by ste neverili, ešte existujú inštancie, ktoré nás určitým spôsobom, nechcem povedať, že, ale majú možnosť tú situáciu u nás ovplyvniť. To je napr. aj to, čo Európska komisia vám už trikrát napísala, že čo ste to s tými ľuďmi urobili, že ste ich tak úžerníkom vydali. A to je presne to, tam možno bude naša posledná záchrana, že kde sa môžme obrátiť, že áno, ukázať ľuďom v tých pekných budovách v Bruseli, častokrát to ako slonová veža, že by neverili, čo sa podarilo, v úvodzovkách. A tam to presne hovoriť a nech, dobre, tak buďme otvorení, nerobme uzávery hneď automaticky a povedzme, že poďme to skúmať vedecky, poďme to odborne sa na to pozerať, či je, alebo nie je jeden z dôvodov. Ja nehovorím, že absolútne, ale jeden z dôvodov je aj vaša zlá sociálna politika a keď sa preukáže, že áno, pán minister, a napriek tomu v nej pokračujete, tak potom už hovoríme o čom, o vedomom konaní za účelom čoho? Poškodenia tejto krajiny, za účelom, čiže vy predáte to, že chcete uspieť vo voľbách alebo, že sa chcete páčiť, predáte. Neviem, to už sú potom už iné rozmery, ktoré majú aj asi možno aj iné dôsledky. V normálnych krajinách a pokiaľ teda sme v Európskej únii, tak aj tej bude na tom záležať, aby sme tu nevytvorili miesto, ktoré treba kontrolovať rampou, pán minister.

    A toto môže byť jeden z tých týchto. Takže upozorňujem na to, že nevylučujem to, že budem komunikovať alebo sa snažiť komunikovať s ľuďmi v Európskej únii, v Európskej komisii a budem sa im snažiť plasticky dokumentovať, že sa dejú obrovské chyby v sociálnej politike tohto štátu napriek tomu, že sú už poznatky na úrovni dôkazov, že to škodí. Nech sa páči, potom vysvetľujte. Nečítajte knihu Dana Browna, teraz modernú, Inferno, ktorý sa, mimochodom, tiež tým zaoberá. To čo, Burian to číta alebo ja neviem. Viete, to sú, takto k tomu nepristupujme k tomuto problému, pán minister. A ešte vám zagratulujem nakoniec, teda že sa vám podarilo, čo sa vám podarilo, že mi prišlo predbežné opatrenie, že mám dať dole ten plagát, pán minister. Ja som ho dal predtým dole, lebo som mal pocit po našom stretnutí, že je to správne. Čiže nie kvôli tomu, to predbežné opatrenie prišlo včera alebo predvčerom. Pán minister, ale keď už máte teda takú moc, tak narábajte s ňou zodpovedne, to vám chcem povedať. Narábajte s mocou zodpovedne, lebo ja keď budem chcieť, alebo niekto, viete, koľko je organizácií, ktoré chcú, aby tam bol ten plagát? By ste neverili, keby šlo o to, či tam má byť ten plagát, že vaše ministerstvo je ministerstvom úžery, tak tam bude a môže vám aj Harabin podpísať, že to má dať dole niekto. Môže vám to aj Harabin a môže to tam ísť osobne zvesiť. Prosím vás, ale nežeňme to tam. Buďme - a ja chcem byť v tomto korektný. Očakávam, že prijmete nejaké výstupy z pohľadu toho, že či tam nebolo zrniečko pravdy. Ono nieže zrniečko, to bol klas! To bol obrovský klas pravdy na tom celom. A skončím. Ďakujem pekne, že ste si ma vypočuli.

    Pán minister, dneska hrajú životopisný film o Stevovi Jobsovi, bol to človek, ktorý niečo vytvoril, prosím vás. On chodil pre polievku pre chudobných a po sebe zanechal firmu obrovskej hodnoty. To bol vizionár, človek, ktorý tvoril. Prosím vás pekne, nepôjdete tam dneska? Ja som vám kúpil, celej vláde, deviaty rad máte iba pre seba. Nepôjdete sa tam, prosím vás pekne, inšpirovať? Nepôjdete tam, že ako to trebárs, ale nehovorím, že vy nie ste, ja fakt si to nedovolím tvrdiť, ale možno pre inšpiráciu. Prečo, učiť sa dá celý život, pán minister. Učiť z príbehov tých, ktorí niečo dokázali, aby sme predstavili aj tieto príbehy. Nie príbehy všelijakých lúzrov, nímandov, šuflikantov, ktorých jedinou schopnosťou je urážať druhých a ničiť prípadne to, čo vytvorili.

    Pán minister, tie lístky mám dneska na interpeláciách. Verím, že budete na interpeláciách, ale už koniec koncov je to aj vaša povinnosť, tak ja vám ich potom na tých interpeláciách odovzdám.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko? Áno, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Ja by som opätovne chcel, tak ako v tom predchádzajúcom bode, poďakovať za hlavne vecnú diskusiu. K pánovi poslancovi Hlinovi sa pokúsim vyjadriť osobitne. Pochopil som, že tu niet nejakej zásadnej, by som povedal, ako zásadného odmietnutia z hľadiska filozofie zákona, ktorú predkladám, alebo novely zákona, tá je v podstate akceptovaná. Skôr sú tu pripomienky a názory potreby väčšej adresnosti. Použijem výraz, ktorý tu možno zaznel, väčšej odvahy ísť do týchto procesov hlbšie. No ja len, nehovorím to prvýkrát. Bohužiaľ, pri viacerých možnostiach a návrhoch zákonov som častokrát hovoril, že máme tu jeden, jeden veliký problém, a to je schopnosť testovať veci a mať k tomu relevantné podklady. A to je ten nešťastný UNITAS, ktorý tu bol veľakrát spomínaný, možno aj smerom k vám do opozičných lavíc. Bolo treba trošku viacej vplývať na bývalého pána ministra financií Mikloša, aby ten proces, ktorý rozbehol, dopadol lepšie. Ja by som bol privítal, len nemám vždy dobrý pocit a nie som presvedčený, že je najšťastnejšie riešenie to, čo viackrát sme už museli použiť, forma čestného vyhlásenia, pretože kontrolovať mnohé veci a mnohé čestné vyhlásenia následne potom, keď UNITAS bude zabehnutý a daný do užívania, bude veľmi, veľmi zložité a dokonca si myslím, že až nemožné. To je problém.

    No a čo sa týka, týka pána Brocku, beriem viaceré veci, ktoré ste naznačili, len tak trošku mi chýbala vaša aktivita v rokoch 2007 - 2008. Pretože aj vtedy sa prijímali návrhy vzhľadom na zavedenie príplatku pri narodení dieťaťa. Vtedy vám nevadilo, že sa neakceptovalo a nezavádzalo testovanie príjmu pre skutočnosť, že je len určitý, pre istý okruh ľudí, a vtedy sme hovorili a v zákone boli zahrnuté len tri deti.

    To znamená, ja beriem, ale hovorím zároveň, že ten problém, a dokonca on nie je len náš národný, on je širší, on je európsky. My by sme potrebovali ešte jednu ďalšiu dôležitú vec, odstrániť akékoľvek formy a možnosti, ktoré súvisia s daňovými únikmi formou daňových rajov a, bohužiaľ, už aj vnútri Európskej únie. To znamená, je to aj širší problém a myslím, že viete, o čom v tomto prípade hovorím. Ale akceptujem a zároveň dávam aj prísľub, že tak ako v predchádzajúcom zákone, tak aj v tomto som pripravený spolupracovať a akceptovať rozumné návrhy, ktoré budú ponúknuté. Sme v prvom čítaní, samozrejmá vec, je tu časový priestor, som pripravený aj prostredníctvom výborov sa zaoberať všetkými rozumnými myšlienkami.

    No, pán poslanec Hlina. My sme sa aj osobne stretli. Ja som vám tú ponuku z tohto miesta dal. Pokladal som ten náš rozhovor, použijem výraz, za rozumný. Vy ste povedali svoje, ja som zareagoval. Myslel som, že si porozumieme. No na druhej strane, rozumiem istej vašej stratégii a taktike pri zakladaní novej politickej strany. Je vaším maximálnym cieľom sa v maximálnej miere zviditeľniť a byť v médiách, na obrazovke, možno za každú cenu. Tomu rozumiem. I keď si vôbec nemyslím, že týmto oslovíte voličov, a už vôbec týmto nepreberiete voličov SMER-u, ako ste sa boli bývale vyjadrili. Zásadne však odmietam kultúru, ktorú zavádzate tu v parlamente, myslím na ten včerajšok a zásadne odmietam a protestujem proti titulovaniu mojich spolupracovníkov hlupákmi a úžerníkmi. Tých dvadsaťtisíc ľudí, čo robí na ministerstve práce, sociálnych vecí si to nezaslúži. Opakujem, zásadne protestujem.

  • Ale vás ubezpečujem, že vás za to tu v parlamente mlátiť nebudem, ako to robíte vy. Ďakujem pekne za vypočutie.

  • Chce k rozprave zaujať stanovisko pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 650. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 624.

    Poprosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, aby vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážení páni poslanci, pani poslankyne, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení aj zákon 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, sa navrhuje upraviť poskytovanie rodičovského príspevku v záujme účelného využívania ochrany finančných prostriedkov štátneho rozpočtu. Navrhujem, navrhuje sa neposkytovať rodičovský príspevok tým rodičom, ktorým z osobnej starostlivosti bolo odňaté staršie dieťa vo veku do troch rokov alebo do šesť rokov, ak má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, a na zabezpečenie starostlivosti o toto dieťa Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny už poskytuje rodičovský príspevok osobe, ktorej bolo toto dieťa zverené do starostlivosti.

    S cieľom zabezpečiť účelné využívanie rodičovského príspevku navrhuje sa ustanoviť osobitného príjemcu rodičovského príspevku aj v prípade, keď už bol v rodine ustanovený osobitný príjemca dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi alebo príspevku na dieťa z dôvodu, že rodič prídavok na dieťa nepoužíval na účel, na ktorý je určený. Návrh umožňuje ustanoviť osobitného príjemcu rodičovského príspevku aj na žiadosť rodiča.

    Vládny návrh zákona navrhuje doplnenie zákona 561 o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V záujme ochrany finančných prostriedkov sa navrhuje, aby oprávnená osoba bola povinná vrátiť neprávom vyplatenú sumu príspevku aj v takom prípade, ak vedela, alebo musela z okolností daného prípadu predpokladať, že vyplatená suma príspevku jej nepatrí.

    Toľko úvodom v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona. Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Šedivcovej. Nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 650), ako spravodajca určený uznesením výboru č. 66 z 28. augusta 2013 a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 624 z 19. augusta 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 odsek 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu. Prosím, otvorte teraz rozpravu k predmetnému návrhu zákona. Ďakujem.

  • Pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky: za klub SDKÚ - DS pán poslanec Beblavý, pán poslanec Mihál sa znova prihlásil za klub SaS, ktorý vieme, že tým, že nemá potrebný počet poslancov, sa stal nefunkčným, pán poslanec Brocka za KDH a pán poslanec Kaník je prihlásený ako člen klubu SDKÚ, je však ospravedlnený.

    Takže nech sa páči, pán poslanec Beblavý, máte slovo.

  • Ďakujem, vážená pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi vystúpiť v prvom čítaní v návrhu zmeny zákona o rodičovskom príspevku. Prvé čítanie je čas, kedy naozaj máme priestor na všeobecnú rozpravu o tomto návrhu zákona v širších súvislostiach a o tom, či vôbec o ňom rokovať a ako ho systémovo zmeniť v druhom a treťom čítaní, ak o ňom rokovať budeme.

    Dovoľte mi teda v tomto duchu vystúpiť dnes trochu širšie a naozaj sa zaoberať týmto príspevkom systémovo. Zákon o rodičovskom príspevku je s nami už pomerne dlho a je to zákon, ktorý prežil rôzne vlády. Tá súčasná podoba zákona je síce z prvej Ficovej vlády, ale až na nejaké drobnosti, ku ktorým sa vrátim, nemenila tú základnú filozofiu, ktorá bola zdedená aj z predchádzajúcich vlád. Takže je to zákon, ktorý vyjadruje určitú filozofiu, minimálne transformačného obdobia. Tá otázka, ktorej čelíme už asi desať rokov, je, do akej miery táto filozofia je stále aktuálna a v čom ju, v čom ju treba zmeniť. Aby som bol konkrétny, ten zákon od svojho vzniku bol postavený na filozofii, že treba pomôcť rodičom, ktorí sa osobne starajú o dieťa do troch rokov doma, a tak, aby mali aspoň čiastočnú finančnú náhradu straty zárobku na svojich vyšších životných nákladoch. A samozrejme, v reálnej situácii Slovenskej republiky asi 90 % jeho prijímateľov sú ženy, to znamená matky, otcovia sú v drvivej väčšine. Takže hoci by sme mali hovoriť o rodičoch, v realite môžme viac hovoriť o matkách.

    Nešťastným dôsledkom tohto rodičovského príspevku, aj keď nie je nešťastným z pohľadu určitej konzervatívnejšej časti slovenskej spoločnosti a spektra, bolo to, že tento zákon od svojho začiatku zamykal matky malých detí doma. Čo tým chcem povedať? Tento zákon hovoril, že môžete poberať tento príspevok, len ak sa osobne staráte o dieťa, a zároveň, ak teda čo i len jednu hodinu pracujete, tak už ste oňho prišli. To znamená, že rodičia detí do troch rokov čelili dileme, že buď budú doma do troch rokov a budú poberať tento príspevok a nebudú vôbec nič robiť, alebo začnú pracovať a potom o tento príspevok prídu. V konkrétnej situácii Slovenskej republiky, kde po roku 1989 boli najprv zrušené reálne jasle, to znamená, že možnosť starostlivosti o malé deti a následne kapacita škôlok bola, začala byť tak nedostačujúca, najmä po tom, čo sa obnovil populačný rast zhruba pred 10 až 12 rokmi, že hoci teoreticky od dvoch rokov je možné dieťa umiestňovať v škôlke, v realite je takmer nemožné dieťa do troch rokov umiestniť na Slovensku v škôlke, okrem obcí, kde sú poloprázdne škôlky z nejakého historického dôvodu.

    Dokonca ako vieme, ale to nie je predmetom dnešnej rozpravy, je veľký problém umiestniť vôbec dieťa od troch rokov. Ministerstvo financií minulý rok spočítalo, ak sa nemýlim, že je viac ako 10-tisíc neumiestnených detí, ktorých rodičia ich chcú umiestniť do škôlky od troch rokov vyššie a nemajú tú možnosť kvôli nedostatku kapacít. Za takej situácie deti do troch rokov takmer nemajú šancu sa umiestniť. Osobitne preto, že hoci štát na ne určil štedrejšie financovanie, zároveň určil pre škôlky náročnejšie podmienky starostlivosti, čo v praxi znamená, že pre škôlky sú tieto mladšie deti natoľko neatraktívne, že okrem naozaj výnimočných situácií ich nechcú, nechcú umiestňovať.

    Preto rodičia historicky na Slovensku sú v situácii, kde ak do troch rokov veku dieťaťa chcú obidvaja rodičia pracovať, tak starostlivosť si nemôžu zabezpečiť verejnými službami, ale musia si ich zabezpečiť nejak súkromne. Teda buď babičkou, priateľkou, alebo formou súkromnej starostlivosti, alebo formou súkromných škôlok a jaslí v poslednom, v posledných rokoch. Aj keď vzhľadom na veľkosť trhu a príjmy obyvateľstva táto posledná možnosť je reálna, a to najmä vo väčších mestách, to znamená, že v menších mestečkách často mamička aj keby chcela a dokonca aj keby náhodou mala tie peniaze, tak nemá reálne túto, túto možnosť, lebo tieto služby nie sú ponúkané.

    To znamená, že do roku 2005 čelila matka dieťaťa do troch rokov nasledovnej situácii: buď zostane doma, nebude nič robiť, dostane síce mizerný, ale rodičovský príspevok, alebo začne robiť a v tom prípade nielenže príde o celý rodičovský príspevok, ale zároveň si bude musieť na trhu zaplatiť služby starostlivosti o to dieťa. Čo, samozrejme, v závislosti od toho, či to chce na 30 %, na 60 %, na 90 % pracovného času, znamená 100, 200, 300, 400 ďalších eur.

    Keďže - ako vieme - priemerný plat ženy na Slovensku je menej ako 80 % priemerného platu muža, mediánový plat je ešte niečo iné ako priemerný plat, priemerná žena na Slovensku zarába v čistom dneska niekde medzi 400 až 500 eur, skôr, v čistom hovorím, po odpočítaní odvodov a daní, čo znamená, že po započítaní nákladov starostlivosti o dieťa a po započítaní straty rodičovského príspevku pre drvivú väčšinu matiek by idenie do práce znamenalo aj na plný úväzok finančnú stratu v tom starom režime.

    Môžte povedať, že to nie je až také zlé, chceme, aby teda rodičia nešli rovno na plný úväzok do práce, to už je vec aj názoru. Problém je v tom, že tento zákon však zároveň znamenal, že matky sa nemohli vracať do práce ani na čiastočný úväzok. To znamená, že matka bola naozaj v situácii, že buď pôjde na plný úväzok - a to sa teda oplatilo matkám, ktoré vedeli veľmi slušne zarobiť -, alebo nepôjde vôbec. Všetko medzi tým je totálna finančná devastácia pre túto rodinu. Preto sme v roku 2005 schválili zmenu a musím povedať, ak si pamätám, môžu ma opraviť pamätníci, že s výnimkou poslancov KDH, myslím, že za ňu hlasovala celá snemovňa, ktorá tu vtedy bola, a tá zmena hovorila, že nárok na rodičovský príspevok budú mať aj rodičia, ktorí pracujú. Tá logika toho kroku spočívala nie v tom, že by sme chceli nejak zvýhodňovať pracujúcich rodičov, ale práve v poznaní, že pracujúci rodič si musí nejak zabezpečiť starostlivosť o to dieťa a že na rozdiel od školy a škôlky pre staršie deti do troch rokov mu štát žiadnymi verejnými službami dneska ani tú starostlivosť nezabezpečuje. To znamená, že ak on si ju, ak on si ju potrebuje zabezpečiť, musí si ju zaplatiť. Preto rozšírenie rodičovského príspevku na pracujúcich rodičov nebolo myslené ako nejakou snahou ich ešte viac zvýhodňovať, motivovať k práci, bolo to odomknúť tie dvere, ktorými boli matky zamknuté doma, a povedať, že ak pôjdete pracovať na jednu hodinu týždenne, na desať hodín týždenne, na dvadsať hodín týždenne, koľko, v treťom roku veku dieťaťa, kedy si to uznáte za vhodné, neprídete o tie peniaze a budete mať, naopak, možnosť si z nich zaplatiť tú službu na ten čas, kedy to potrebujete. Toto bolo riešenie, ktoré odvtedy platilo, a ako vieme z praxe, neviedlo teda k hromadnému opusteniu maličkých batoliatok doma. Viedlo len k tomu, že určitej časti matiek, najmä vo veku povedzme dvoch, troch, teda keď už to dieťa sa blíži k tej hranici, to umožnilo postupný a čiastočný návrat k pracovnému procesu, tak aby nestratili svoje pracovné návyky. A tu sa chcem dostať k tomu, prečo je to tak dôležité. Existuje pomerne veľa výskumov, bohužiaľ ale najmä zahraničných, ktoré ukazujú, aké sú katastrofálne dôsledky celoživotné pre ženy matky, ak niekoľko rokov sú úplne mimo trhu práce. To znamená, že ak funguje napríklad takzvaný holandský model, kde sa matka vráti do práce pomerne rýchlo, ale nie na plný úväzok, kde sa vráti podľa toho, akú má chuť a možnosť, na 10 %, 20 %, 30 %, 40 %, podľa veku dieťaťa, tak tie dôsledky na kariéru nejaké sú, ale nie sú katastrofálne a, samozrejme, každý, každý rodič si vyberá medzi rôznymi cieľmi.

    Ak však rodič je úplne mimo práce dlhé obdobie, teda tri roky, a úplne mimo, má to merateľné a významné dôsledky na jeho celoživotné pracovné zaradenie.

    Dovolím si poznamenať, že to nie je otázka nejakého karierizmu a realizovania sa nejakého malého počtu veľmi ambicióznych ľudí. Pre slovenské rodiny, pre drvivú väčšinu normálnych slovenských rodín je 20, 50, 100-eurový rozdiel v plate zásadná vec a to je to, o čom hovoríme. Hovoríme o tom, že matka, ktorá sa nebude môcť, sa vráti do práce bez akejkoľvek pracovnej skúsenosti až po troch rokoch, je matka, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou bude zarábať o 10, 20 až 30 % menej celoživotne, ako keby mala možnosť si nejakým spôsobom tieto návyky udržiavať. Preto je tak dôležité túto slobodu im dať.

    Toto sme zaviedli v roku 2005. Ako hovorím, neznamenalo to žiadnu sociálnu revolúciu na Slovensku, znamenalo to len to, že tí, čo si chceli privyrábať na dohody, si už konečne mohli, tí, čo si chceli robiť čiastočné úväzky, si mohli a nečelili teda finančnej katastrofe z tohto dôvodu. Potom nastúpila vláda Roberta Fica, ktorá sa zaviazala v programovom vyhlásení zvýšiť, ale mala to ako svoj sľub aj predvolebný, zvýšiť rodičovský príspevok na úroveň čistej minimálnej mzdy. Teda z logiky, že aby mamička mala zaplatené za to, že sa stará o dieťa, aspoň toľko, koľko má človek, ktorý pracuje za minimálnu mzdu.

    Problém tohto sľubu je, že je asi málokto v tejto snemovni, kto by sa proti tomu sľubu postavil, on však stojí veľmi veľa peňazí, pretože znamenal by vo vtedajšej situácii zvýšenie rodičovského príspevku o desiatky percent, čo vzhľadom na finančné náklady rodičovského príspevku by znamenalo náklady vo výške stoviek miliónov eur, a toľko dokonca nebola ochotná dať ani prvá vláda Roberta Fica v časoch hospodárskej konjunktúry. A musím sa priznať, že tomu aj rozumiem.

    Sľub je však sľub, a preto sa vtedy pristúpilo k takému zvláštnemu riešeniu, a to riešenie bolo rozdeliť matky na dobré a zlé. Dobré matky sú tie, ktoré pred nástupom do, na materskú pracovali, a tým teda treba zvýšiť. A zlé matky sú tie, ktoré pred nástupom na materskú nepracovali, a tým zvyšovať materský, tým zvyšovať rodičovský príspevok netreba. To znie celkom presvedčivo politicky na také prvé počutie. Niektorí kritici, napríklad aj bývalý pán minister Mihál, môžu zdôrazňovať, že je to nesystémové, lebo vlastne je to dávka štátnej sociálnej podpory, nie sociálne poistenie, to znamená, nemalo by to tam byť a tak ďalej. Ale povedzme si úprimne, to sú argumenty, ktoré väčšinou v televíznych správach nemajú nejakú veľkú váhu na slovenského občana. Ten argument, že chceme podporovať pracujúce matky, tie, ktoré si na to odrobili a zarobili a dane odviedli, znie veľmi silno.

    To bol aj dôvod, prečo to vtedy SMER-u prešlo. Druhý dôvod bol ten, že oni nikomu nebrali vtedy. Oni teda tým matkám, čo nepracovali, tým zlým matkám nič nepridali, ale nezobrali a tým matkám, ktoré teda pracovali, tým sa pridalo. To znamená, že ťažšie sa aj búri proti zmene, kde sa nikomu nič neberie, len niekomu sa zlepšuje situácia. Vždy sa dá povedať, nemáme peniaze na všetky, radšej pridajme tým, ktorí pracujú.

    Problém toho zákona, ako to už často býva, bolo, že jedna vec je, čo je napísané v televíznych správach, a druhá vec je realita, takže asi po roku uplatňovania tohto zákona sa zistilo, že dve tretiny matiek, ktoré poberajú rodičovský príspevok, sú tie zlé matky. To bolo dosť šokujúce číslo, lebo predsa len, že by dve tretiny matiek na Slovensku boli tie darebnice, ktoré akože nechcú pracovať, vyvaľujú sa a nič nerobia, to v normálnom človeku už neznie veľmi dôveryhodne, ani to tak, samozrejme, nie je. Príčina bola jednoduchá. Ten zákon bol napísaný tak, že počas obdobia, predchádzajúcich, predchádzajúceho obdobia bolo potrebné byť zamestnaný tak, aby mal človek nárok na materskú, pred tým rodičákom, čo je zhruba 270 dní práce. No a teraz v praxi to znamenalo napríklad to, že ženy absolventky školy, ktoré sa zamestnali, ale otehotneli povedzme predtým, než sa zamestnali, po škole alebo okolo tesne toho, už do toho nespadli. Ženy, ktoré otehotneli po návrate do práce alebo pred návratom do práce, tesne po prvom dieťati, po druhom dieťati, do toho, do toho nespadli a dalo by sa nájsť veľa ďalších takých prípadov, predpokladám, že kolega Mihál, ak bude mať náladu, ich vie povedať oveľa presnejšie ako ja, lebo toto je naozaj jeho, jeho expertná oblasť. To znamená, rôznymi takýmito malými a strednými dierkami prepadli dve tretiny matiek do situácie, kde boli dve zlé matky, ktoré si nezaslúžia ten vyšší rodičovský príspevok.

    Druhá vec, ktorú vláda, prvá vláda Roberta Fica urobila, bolo, že zároveň na to, aby toto mohlo fungovať, musela zakázať pracujúcim matkám poberať rodičovský príspevok. Prečo musela? Ten dôvod je jednoduchý. Ak nie je zakázané pracovať popri rodičáku, tak rodičák môže poberať ktorýkoľvek z rodičov, aj ten, čo pracuje. To znamená, že povedzme, ja mám manželku, manželka sedí doma, ale ja môžem rodičák poberať aj na seba, ak nie je zakázané pracovať. Dokonca v mojom prípade, to poviem úprimne, aj tak bolo, pretože mojej manželke sa to nechcelo ísť na ten úrad vybavovať, musel som to zabezpečovať ja.

    Tým pádom, ak zakážete, ak urobíte dve úrovne príspevku pre dobré a zlé matky, v úvodzovkách, tak vlastne v tých rodinách, kde ten druhý stále pracuje, sa tomu veľmi ľahko vyhnú, pretože si o rodičák požiada ten pracujúci. To znamená, že máme rodinu, kde manžel pracuje, manželka zostala doma, predtým nepracovala, bolo by to ale povedzme preto, že skončila akurát školu, a dostala by ten nižší príspevok. Za tých okolností sa prihlási o príspevok manžel, dostane ten vyšší príspevok, lebo on pracoval, a vec je vybavená. Preto ak chcete robiť segregáciu medzi matkami, ak chcete robiť zlé matky a dobré matky, ako to robila prvá vláda Roberta Fica, musíte zakázať pracujúcim matkám poberať tento príspevok, pracujúcim rodičom všeobecne. To bola dilema, ktorej čelila pani ministerka Tomanová a nejaký, musím povedať, že pomerne chytrý úradník jej poradil, ako sa s tým vyrovnať. A vyrovnali sa s tým nasledovne.

    Zakázali síce matkám, otcom pracujúcim poberať rodičovský príspevok, ale vymysleli im príspevok nový. To bol príspevok na starostlivosť. Ten mohli poberať len tí, čo teda nechcú rodičovský, a mohli ho poberať len na starostlivosť o dieťa, ktorá je preukázaná - jednoduchšie povedané - bločkom. Teda ak máte dieťa v škôlke a máte faktúru a máte babysitterku, tá má živnosť a dá vám faktúru, tak môžte takýto príspevok dostať. Ten úradník, ktorý to vymyslel, bol naozaj technicky schopný, dokonca prišiel na to, že také niečo sa dá platiť aj z eurofondov, takže nás to nebude dokonca stáť nič, resp. tých 15 %, ktorými spolufinancujeme eurofondy. Takže sa zrodil tento príspevok, ktorý existuje dodnes a je platený z eurofondov. Celé to malo však jeden zádrhel, ktorý však už v tomto všetkom sa stratil, a to je to, že to rieši situáciu len tých veľmi kariérne orientovaných matiek. Pretože tento príspevok je zaujímavý pre matku, ktorá sa naozaj chce vrátiť do roboty na plný úväzok alebo takmer plný úväzok, tým pádom potrebuje škôlku alebo jasle na takmer, alebo opatrovateľku na plný úväzok, a tým pádom jej tá aj vyfakturuje tých 200, 230, 260 eur podľa toho, o ktorej vláde hovoríme, za tie služby. To znamená, taká matka nepocíti tú stratu rodičovského príspevku. Jedine je otravovaná tým - a k tomu sa ešte dostaneme -, že musí nosiť faktúrky, potvrdenia o účte a všetky ostatné hlúposti každý mesiac na úrad práce, ale finančne na tom neutrpí. To znamená, matka kariérne orientovaná bola prvou Ficovou vládou v tomto ošetrená, nazvime to, že s buzeráciou, ale ošetrená.

    Vôbec to však neošetrilo tú druhú väčšinu matiek, ktoré nemajú záujem sa vrátiť rok po pôrode do práce na plný úväzok, ale ktoré by si chceli privyrobiť - či už kvôli strate pracovných skúseností, alebo často z veľmi pragmatických dôvodov, že rodinný rozpočet je tak napätý, že aj 30 euro na nejakú dohodu za niečo je pre nich zaujímavých. Týmto matkám prvá Ficova vláda túto možnosť zobrala. To znamená, ich vrátila do tej možnosti, že buď zostanete completamente doma, alebo pôjdete do práce, ale potom to má reálny význam, len keď to robíte naplno, lebo inak vám preplatíme pár desiatok eur za starostlivosť a nemá to žiadny efekt. Výsledkom bolo, že tento príspevok na starostlivosť aj poberalo niekoľko tisíc matiek, a to, nazvime ich pracovne orientované matky, ktoré sa naozaj vrátili skutočne naplno do práce. Zvyšok matiek bol znovu zamknutý doma 100-percentne, ako pred rokom 2005.

    Nemyslím si, že to bolo cieľom SMER-u. Bolo to len naozaj nešťastným dôsledkom toho, že ak ste chceli robiť dobré a zlé matky, museli ste zakázať pracujúcim poberať a nevedeli ste to už inak vyriešiť.

    V roku 2010 prišla teda vláda Ivety Radičovej, ktorá sa rozhodla, že sa vráti k tomu predchádzajúcemu systému, to znamená, že sa zaviedol jeden príspevok, pri ktorom sa mohlo pracovať, ktorý dnes je vo výške tých 199,6. Je to presne, pán minister, eur, to znamená 200 eur, zjednodušene povedzme. Aj tá vláda však už čelila tomu eurofondovému pokušeniu, ktoré pani Tomanová naňho prišla, že keď vám niečo platí sa z európskych fondov, čo by ste inak platili zo štátneho, tak sú to v podstate v čistom ušetrené peniaze. Takže ani pán Mihál nechcel prísť o to, že časť matiek reálne financuje Brusel, nie Bratislava. Takže vtedy vymyslel to, že sa, teda zvýhodnil aspoň finančne tie matky, ktoré pracujú a ktoré poberajú ten príspevok na starostlivosť.

    Inými slovami, akákoľvek matka dnes môže poberať rodičovský príspevok vo výške 200 eur, ale nemusí nikomu nič dokladovať. Proste bude jej to chodiť každý mesiac na účet, ak teda sa riadne o dieťa stará, ale môže chodiť do práce, nemusí chodiť do práce, ako 90 % z nich nechodí do práce, môže popritom robiť dohodu a nemusí, môže mať čiastočný úväzok, môže mať malú živnosť, proste čokoľvek chce, 200 eur dostane. To väčšine matiek vyhovuje, a preto drvivá väčšina poberateľov rodičovského príspevku dneska je v tejto, v tejto forme. Popritom je veľmi malý počet rádovo, myslím, že cez 1 500 je to v tejto chvíli alebo niekde okolo, ktoré ten vyšší, ten 230-eurový príspevok na starostlivosť, kvôli tým 30 eurám sú ochotné ísť do tej byrokratickej buzerácie a do toho, že naozaj zaplatia mesačne aspoň 230 eur na službách, to znamená, to sú naozaj, je to stále tá malá skupina matiek, ktoré majú dieťa v súkromných jasliach alebo v škôlke celodenne a tie im účtujú aspoň 230 eur, takže sa im to oplatí. Inými slovami, Radičovej vláda zaviedla systém v roku 2005 s malým, nazvime to dovetkom.

    No a teraz prichádzame k dnešnému dňu. Vláda Roberta Fica sa rozhodla, že nenechá toto na pokoji a pravdepodobne pamätajúc si príjemné časy prvej Ficovej vlády, keď sa tento návrh stretol s podporou, ten pôvodný systém skôr všeobecnou, si myslela, že teraz urobí niečo populárne. To znamená, rozhodla sa znovu zaviesť dve úrovne rodičovského príspevku. To má dva dôsledky, ktoré, ako sa hovorí, "soudruzi z NDR" nedocenili, a ten jeden dôsledok je ten, že politicky dnes nie sme v rozpočtovej situácii, keď sa dá niekomu pridať a nikomu nebrať. To znamená, že ak chceli nejakú skupinu matiek zvýhodňovať, zase museli inej skupine matiek zobrať. Preto sa navrhlo teda, že dnešný 200-eurový sa rozdelí na 260-eurový a 160-eurový, a teda zlé matky dostanú 160, dobré matky dostanú 260, čo znamená, že jednej polovici až dvom tretinám matiek by sa zobralo 40 eur mesačne, čo môžem vám povedať je pre normálnu slovenskú rodinu teda dosť veľa peňazí, aby o ne prišli. A opäť, keďže ide o viac ako polovicu, tak to nemá zmysel ani vecne, lebo ak chceme tvrdiť, že väčšina rodičov je zlých, tak to potom naozaj neviem, či chceme zmeniť túto krajinu na jeden veľký detský domov, a nemá to zmysel ani politický, lebo, samozrejme, berie to väčšine.

    Za, prvý už krok bol katastrofálne vymyslený, vecne aj politicky, mysliac si, že sa zopakujú zlaté časy roku 2009. Zabudlo sa, že iné je brať a iné je len niekomu pridávať. A druhý krok, ktorý bol, bol ten, že sa tým pádom muselo zakázať znovu pracujúcim matkám to poberať a tým pádom by boli znovu odkázané na ten príspevok na starostlivosť o dieťa. Predpokladám, že aj ministerstvo práce, aj politici SMER-u boli prekvapení, aká búrka ľudového odporu sa proti tomu zdvihla z oboch tých strán. Aj teda zo strany obmedzenia pre pracujúce matky, aj zo strany teda delenia matiek na dobré a zlé. Niekedy sa to stretávalo u tých istých ľudí, niekedy sa ľuďom nepáčilo jedno, niekedy druhé, ale musím povedať, že za ten rok a pol od nástupu vlády Roberta Fica som videl máloktorú otázku v oblastiach, ktorým ja sa venujem, kde by tak silno sa verejnosť začala prebúdzať.

    Pokúsili sme sa tú energiu nejakým spôsobom nasmerovať do jasného stanoviska voči predkladanému návrhu formou hromadnej pripomienky. To sa aj podarilo a potom sme mali možnosť sledovať v priamom prenose, ako predseda vlády hodinu pred tlačovkou k tej hromadnej pripomienke, k jej tisícom podpisov za tri dni zvolal teda svoju vlastnú tlačovú besedu, kde ohlásil, že ministerstvo práce má jeden názor, ale premiér má iný a podstatný je ten premiérov. A všetko toto zrazu bolo inak. To z môjho pohľadu bol dobrý výsledok v tom, že sa naozaj zabránilo vecne škodlivému riešeniu a tomu som rád. Čo to však nevyriešilo, je, že sme sa nijak neposunuli vpred v tejto otázke, ktorú dnes zažívame, pretože hoci ten dnešný zákon je zákon vlády Ivety Radičovej, nepoznám odborníka v sociálnej oblasti vrátane politikov z opozície, ktorý by s ním bol spokojný. To znamená, že ten dnešný systém nie je o tom, že by bol super, nie je o tom, že by sme si mysleli, že 200 eur pre mamičky na rodičáku a 230 eur pre tie, ktoré sú ochotné každý mesiac nosiť výpis z bankového účtu, faktúrku, neviem čo, neviem čo, že to je super.

    A preto podľa mňa je na mieste sa zaoberať nielen tým, že či sme zabránili niečomu zlému, ale zaoberať sa aj tým, či vieme ten súčasný systém nejakým spôsobom vylepšiť. A to je posledný bod, ku ktorému by som sa chcel dostať, že ten príspevok na starostlivosť o dieťa je kvôli financovaniu z Európskej únie nadmieru byrokratizovaný.

    Prax jednotlivých úradov práce sa líši, čo je veľmi zvláštne vzhľadom na to, že to je riadené jednotnou smernicou ústredia, ale na Slovensku asi Bratislava je ďaleko. Ale napriek tomu všade vyžadujú opakovanú dokumentáciu, ktorá spočíva napríklad v tom, že ak platíte každý mesiac teda tento príspevok, to znamená, že povedzme, že máte dieťa v jasliach alebo v škôlke a každý mesiac za neho chcete teda tých 230 eur na tie náklady, ktoré vám vznikli, tak, a platíte to z účtu, ako väčšina ľudí, ktorí dnes teda nepracujú alebo pracujú v kancelárii, majú prístup k internetu, k internetbankingu, aj tak robí, najmä keď má na starosti niekoľko detí a prípadne nebodaj ešte aj prácu. Tak ak to platíte napríklad bankovým prevodom, tak podľa týchto inštrukcií, ktoré majú úrady práce, aby to bolo nespochybniteľné z fondu Európskej únie, musíte ísť každý mesiac do banky a vypýtať si potvrdenie na papieri, že tá transakcia prebehla a že teda odišli peniaze na účet. Zároveň musíte mať ale z tej škôlky príjmový doklad alebo nejakú inú formu potvrdenia, že teda oni tie peniaze dostali a popri tom ešte sú mnohé iné veci, ktoré už závisia naozaj od tvorivosti niektorých úradov práce, kde niektoré žiadali od tých škôlok zriaďovacie listiny, že či teda sú to legálne škôlky alebo jasle. Niektoré žiadajú potvrdenie o tom bankovom účte, či je naozaj váš, a takto by som mohol vás zaťažovať a zabávať ešte dlho. Ale myslím, že stačilo.

    Vzhľadom na to som sa ešte minulý rok, aby som nebol obviňovaný, že dneska na niečom, nasadol som na nejaký vlak, ešte minulý rok som napísal interpeláciu pánovi ministrovi, že či by sa s tým naozaj nedalo niečo robiť, či to naozaj všetko vyplýva z nevyhnutných podmienok Európskej únie alebo aj niečo z našej domácej tvorivosti, či sa nedá niečo v Bruseli vyrokovať v tejto súvislosti a tak ďalej, aby sme teda nebuzerovali matky. Čo, pripomínam, by malo dokonca pozitívny účinok na slovenský štátny rozpočet, lebo ak by viac matiek prešlo na tento príspevok z rodičovského príspevku, tak to sú peniaze, ktoré ušetríme a môžme použiť na niečo iné, napríklad v sociálnej oblasti. Pán minister Richter mi napísal taký stručný, ale slušný list, ako jeho úradníci vždy napíšu, kde ma informoval, že sa to nedá. Aby som zhrnul tú stranu. Všetko čo je, je dané požiadavkami Európskej únie a, bohužiaľ, ak teda chceme mať istotu, že nám to Únia preplatí, tak musíme to takto urobiť.

    Priznám sa, že nebol som celkom s tým uzrozumený, tak som napísal list aj na Európsku komisiu, či to tak naozaj je, a Európska komisia, chcem povedať, nechtiac dostávať ministerstvo asi do ťažkej situácie, mi tak jemne, kulantne napísala, že niečo by sa aj dalo, ale. Bol to taký list, z ktorého som sa veľa nedozvedel, aj keď bol tiež veľmi zdvorilý a slušne napísaný. Naznačoval, že nejaké možnosti tam sú. Vtedy už bolo ohlásené, že sa ide novelizovať tento balík rodinných zákonov, takže som si povedal, že počkáme na to. Navyše som mal také neformálne echá z ministerstva, že sa to vyrieši tam, že treba počkať. Potom prišla samotná novela, kde teda sa riešili všetky tieto veci, ktoré sme tu dnes rozoberali, ale zjednodušenie rodičovského, teda pardon, príspevku na starostlivosť sa tam nijako neriešilo, ani jednou vetou, ani jedným paragrafom, ani jedným odsekom. To znamená, že začalo byť zjavné, že, povedal by som, nie je zjednodušovanie na programe, na programe dňa. Zároveň sa to snažil minister osladiť tým rodičom aspoň tým, že išli zdvihnúť aj tento príspevok na 260 eur mesačne z 230, kde sú dneska, ak sa nemýlim. Po pripomienkovom konaní, po tej ľudovej vzbure, po premiérovej tlačovke, po tom, čo pán Burian odkázal matkám, že nech sa nepreťažujú prácou a nech sa starajú o deti a podobné iné veci, ktoré väčšine matiek, ktoré poznám, zdvihli tlak viac ako takmer čokoľvek, čo za tejto vlády zažili - to je aj o sile slov v politike -, tak čo sa stalo, bolo, že sa zo zákona stratilo aj to zvýšenie. Neviem, či to bolo úradnícke rozhodnutie, neviem, či to bolo rozhodnutie potrestať tie matky, že teda keď toľko vykrikovali, tak nedostanú ani tých 30 eur naviac, tie z nich, ktoré majú príspevok na starostlivosť, ale zvýšenie zmizlo, zjednodušenie sa ani po pripomienkovaní neobjavilo.

    Preto sa priznám, začal som byť v tejto veci aktívnejší a začal som zisťovať, ako je to v okolitých krajinách aj pri preplácaní takýchto príspevkov z eurofondov a aký má postoj k tomu naozaj Európska komisia. A musím povedať, že zistil som, že nemusí to byť tak, ako to je dnes, najmä preto, že to, ako sa prijímal ten pôvodný zákon a pôvodný predpis, bolo prijímané v roku 2009, predtým, než sa zjednodušovalo čerpanie eurofondov aj zo strany európskych predpisov. To znamená, prvá vec, ktorú treba povedať, je, že dnes sú iné európske predpisy v tejto veci, ako boli, keď sa ten zákon prijímal. To znamená, aj to, čo vtedy možno muselo byť, dneska už nie vždy musí byť. Plus Komisia poučená sama skúsenosťami aj do budúceho programovacieho obdobia tie veci ďalej mení. Dozvedel som sa, že je pokojne možné z eurofondov zaplatiť aj napríklad dve iné formy. Je napríklad možné zaplatiť to, aby mamička, ktorá popri teda dieťati pracuje alebo študuje, nemusí pracovať na plný úväzok, pracuje alebo študuje, dostávala aj tento príspevok na starostlivosť formou paušálnej platby. To znamená, nemusela by každý mesiac chodiť do banky pýtať si výpis z účtu o platbe za tri eurá, nemusela by každý mesiac získavať príjmový doklad. Stačilo by, keby preukázala, že pracuje alebo študuje, a štát by jej mohol tento príspevok posielať na účet priamo a stále by to bolo oprávnené z eurofondov. Takisto som zistil, že je možné to, aby štát priamo posielal peniaze škôlkam a jasliam, keď sa tak rozhodne. To znamená, že nemusela by opäť mamička chodiť každá jedna do banky každý mesiac. Nechcem to opakovať štvrtýkrát. Stačilo by, že by sa uzavrela dohoda škôlky s úradom práce, ak by to zákon, samozrejme, upravoval. Ale európske predpisy tomu nebránia. A bolo by možné posielať tie peniaze priamo každý mesiac na základe jednej faktúry zo strany jaslí alebo škôlky, ktoré by preukázali teda, že áno, máme tu tieto deti, matka je oprávnená, je to riešené touto dohodou, posielame vám, 1 200 eur chceme za týchto päť detí.

    To sú len dve možnosti, ktoré dneska sú. Dokonca sa aj využívajú. V tejto súvislosti preto sa mi zdá až politicky nepochopiteľné, že túto šancu ministerstvo práce nevyužíva. Pretože vezmite si to z pohľadu aj politického. Máte situáciu, kde by ste mohli za týchto okolností príspevok aspoň pre časť matiek zvýšiť, pretože sa to platí z eurofondov, zároveň by ste tým zvýšením a zjednodušením byrokracie významnú časť matiek mohli stiahnuť z rodičovského príspevku na tento príspevok, takže by ste odľahčili štátny rozpočet v prospech čerpania eurofondov, kde máme hrozbu obrovských strát. To znamená, že je to niečo, čo takmer v politike ani neexistuje. Peniaze zadarmo a ešte aj politicky populárne! Preto som sa zároveň pokúšal aj zistiť, že prečo to ministerstvo nerobí, lebo zo všeličoho by som mohol pána ministra Richtera obviniť, ale myslím si, že z nejakého nedostatku politickej intuície alebo ťahu na bránu to nie je. To znamená, že, a neverím, priznám sa, že by mu tá nehoda natoľko ublížila, že by toto stratil. Vyzerá byť stále rovnako, by som povedal, má ten rovnaký drajv, ako mal predtým.

    Odpoveď, ktorú som dostal neformálne, neviem, či je pravdivá, ale na chvíľku z nej budem vychádzať, je, že ten národný projekt, ktorý financuje tento príspevok, tak ako beží dnes, síce nečerpá veľa peňazí, lebo dneska je na ňom 1 500 ľudí. To znamená mesačne - to tak z hlavy vynásobím - 230 eur maximálne, to znamená, že možno je to 300-tisíc eur mesačne. To znamená cca možno do 4 miliónov eur ročne. Čo je z pohľadu rozpočtu ministerstva práce niekde na úrovni zaokrúhľovacej chyby, keďže celý rozpočet ministerstva práce je niekde skoro do dvoch miliárd eur. A plus so sociálnou poisťovňou je to dokonca štvornásobne viac. To znamená, že ten príspevok dneska veľmi nečerpá, ale čerpá spoľahlivo. Je to jedna z mála oblastí, kde žiadne audity Európskej komisie nenadávajú, lebo je tak zošnurovaný a tak zabehnutý, že audítor ho vždy len odfajkne a peniaze tečú. Keďže úradníci majú dosť problémov s eurofondmi aj bez toho, tak posledné, čo chcú, je, aby sa začalo baštrngovať s niečím, kde to potrubie beží a tečie. To, že cez to potrubie tečie veľmi málo, to, že by sa mohlo pomôcť rodičom, je im v podstate jedno. Keby z toho vznikol prúser, že sa potrubie prerobí a náhodou z neho unikne čo len liter nafty, tak by, naopak, prúser mali. Takže neformálne vysvetlenie, ktoré som dostal, je, že úradníci presviedčajú politikov, aby s tým potrubím radšej nič nerobili. Však počkajme, bude nové programovacie obdobie, vrátime sa k tomu o pol roka, o rok, o dva roky.

    Preto som chcel využiť, a preto som mal dneska aj tento dlhý prejav, naozaj viac ako pol hodinu, ale, pani poslankyňa, myslím, že informačne bohatší ako vaše akékoľvek prejavy. A tak preto by som ho chcel využiť na to, aby som požiadal pána ministra, aby sme do druhého čítania naozaj túto možnosť preverili a aby sme ju do zákona zaviedli, ktoré som spomínal. Je mi srdečne jedno, pán minister, či ho predloží ktokoľvek z tejto snemovne. Dokonca keď ho predloží aj pani poslankyňa Vaľová, ja zaňho zdvihnem ruku. Lebo na rozdiel napríklad od poslanca Martvoňa, ktorý tu nie je, nehlasujem za zákony podľa toho, kto ich predkladá, ale podľa toho, či sú dobré, alebo zlé. Keby sme to predložili náhodou všetci spolu, bolo by to, samozrejme, znak veľkého bratstva, ale to už naozaj nie je v tejto snemovni nevyhnutné.

    Pán minister, je to moja prosba a výzva na vás. Povedzme si úprimne, nakoniec by ste tú politickú smotanu aj tak zlízli vy; a mne to nevadí. Hlavne nech ju zlíznu naši rodičia malých detí v tom, že by mali vyšší príspevok a jednoduchší prístup k nemu. Toto je moja prosba a zároveň, keďže tento príspevok ale nie je systémovým riešením dlhodobým tohto problému, a to je možno to, čím by som chcel skončiť. Lebo to, aby neboli k dispozícii služby starostlivosti o malé deti pre tých, ktorí ich potrebujú, dneska dokonca ani pre tie väčšie deti ako vieme, a rodičia si to museli hasiť tým, že dostanú keš, z ktorého si potom platia tie služby, nie je dlhodobé systémové riešenie. Tak ako neplatíme rodičom škôlkarov, že zaplaťte si škôlku, štátna škôlka bude za 500 eur a vy si to zaplaťte, tu máte peniaze. Tak ako nespoplatňujeme školstvo, že na základnú školu by žiaci nosili mešce, a tak isto by sme nemali podľa mňa spoplatňovať ani tieto služby nad rámec teda toho, čo chceme, aby sa ľudia reálne podieľali. Tak ako aj v škôlke malý poplatok, ale drvivú väčšinu nákladov hradí štát. Tak isto si myslím, že aj tie služby by mali byť garantované verejné a mali by byť prístupné cez tieto isté peniaze, ale nie cez to, že budú prechádzať ešte cez vrecká rodičov. Tí rodičia, ktorí chcú zostať doma a možno si privyrábať, samozrejme, nech ten keš dostávajú. Ten dnešný rodičovský príspevok je fajn nástroj. Ale tí rodičia, ktorí chcú dieťa mať naplno v škôlke a stojí to dneska ich veľa peňazí, viac než dostanú od štátu na tomto príspevku, myslím, že by sme mali dlhodobo smerovať k tomu, aby mali tú službu garantovanú. Lenže to nie je otázka dňa. To je otázka piatich rokov, desiatich rokov, kapacít škôlok, zmien zákonov. Viem, že sa o tom rokuje aj pri novom programovacom období.

    Preto okrem môjho návrhu, aby ste, pán minister, predsa sa pokúsili do druhého čítania vyriešiť tento konkrétny problém, by som chcel navrhnúť, aby sme tento zákon, ak nie je ešte - priznám sa, že som tu síce bol, keď pani Hufková menovala tie výbory, ale nepamätám si ich z hlavy -, ak nie je v školskom výbore, nemal byť prerokovaný, tak by som chcel navrhnúť procedurálne, aby bol aj v školskom výbore prerokovaný práve kvôli vzťahu k škôlkam a k školskému systému, ktorý dneska je jeden z najväčších problémov, prečo to vzniká. Vy ako minister práce ste to už určite stihli zažiť, že tento celý problém spadá medzi dva rezorty a aj to je jeden z dôvodov, prečo nie je dostatočne riešený. Lebo tá pingpongová loptička medzi nimi behá a keď náhodou sa unavia, tak si ju ešte hodia k jasliam aj s ministerstvom zdravotníctva a môže pingpong bežať ďalej. Takže preto by som chcel poprosiť, aby sme to aj v našom výbore prerokovali ten zákon, aby sme mohli prípadne otvoriť aj tieto otázky strategickejšieho charakteru.

    Toto sú moje návrhy, moje prosby a dúfam, že naozaj v druhom čítaní budeme schopní nejakým spôsobom to vyriešiť. A hovorím, v tom prípade, pán minister, ak budete to požadovať, rád sa aj postavím a verejne vás pochválim.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem vám, pani predsedajúca, za slová, ale chcem poďakovať pánovi poslancovi. Naozaj, toto je vec, ktorá, som rád. Naozaj som rád, lebo to už bolo na hrane zúfalstva celá táto schôdza, a pán minister Kažimír tu preletel so šestnástimi zákonmi ako víchor. Za päť hodín bol vybavený. Včera sme tu mali iné extempore. Vlastne beztrestne sa očierňujú, ale však zvykáme si. A dneska vidím svetlo na konci tunela. Naozaj, toto je zmysel parlamentnej práce, keď príde poslanec, ktorý je pripravený, ktorý predkladá, ktorý analyzuje, ktorý komparuje. Radosť počúvať. Naozaj. Prosím vás, tak jak je dneska premiéra filmu o Stevovi Jobsovi, ktorý niečo vytvoril, tak prosím vás, kolegovia, vážení, to nie je o tom a hryznem si, ale je to o tom, ako to predviedol pán poslanec. Naozaj je to o tom. To je poslanecká práca, prosím vás.

    Ďakujem, ďakujem, ďakujem, ďakujem.

  • Ja by som najprv k predrečníkovi len jednu poznámku. Aj keď to nesmiem, tá vecná rozprava bola aj včera k prvému sociálnemu zákonu, ktorý predkladal pán minister Richter a už dávno tu nebola taká dobrá nepolitická a vecná diskusia.

    Ale teraz k pánovi poslancovi Beblavému. Ďakujem veľmi pekne, že vystúpil a že zanalyzoval túto situáciu. Aj som dobehol z kancelárie, aby som mu dal faktickú poznámku. A chcem povedať v podstate tri veci. Tá prvá vec je, že chválapánubohu, že vládny návrh zákona o rodičovskom príspevku vyzerá tak, ako ho predkladá dnes pán minister Richter. Lebo pôvodne mal vyzerať ináč. To, čo je tu predložené, je v podstate technická novela, ktorá otvára priestor na pozmeňovacie návrhy v druhom čítaní. Ale to, čo pôvodne uvažovalo urobiť ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, voči čomu si sa aj ty, pán poslanec Beblavý, veľmi silne a jasne postavil, bolo to, aby výrazným spôsobom obmedzilo poberanie rodičovského príspevku pre pracujúcich rodičov. Chválapánubohu, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny aj vďaka aktivite SDKÚ - DS a pána poslanca Beblavého od toho odstúpilo.

    A tá moja posledná poznámka je k pozmeňovaciemu návrhu, ktorý si avizoval, ktorý by si chcel predložiť v druhom čítaní. Dnes máme rodičovský príspevok a dnes máme príspevok na starostlivosť o dieťa. Ony sa vlastne prekrývajú, ale nie sú totožné. Jeden dostáva rodič, keď sa stará o dieťa sám, druhý, keď dáva dieťa do zariadenia. Jeden z týchto príspevkov je logicky navrhovaný na valorizáciu a zväčšenie z 230 na 260 eur z dôvodu, že tie škôlky sú jednoducho stále drahšie. Na druhej strane ale platí aj to, čo na záver povedal pán poslanec Beblavý, že mali by sme systémovo uvažovať o tom, lebo ani toto nie je celkom systémové a spravodlivé sociálne riešenie. Mali by sme naozaj rozmýšľať o tom, ako podporiť pracujúcich ľudí, aby mali deti.

  • Ďakujem pekne. Veľmi stručne, okrem toho teda, že chcem poďakovať za milé slová a chcel by som naozaj zdôrazniť, že práve takýto krok by nám otvoril priestor aj na valorizáciu toho štandardného rodičovského príspevku, lebo ak by teda väčší počet rodičov začal prechádzať do toho príspevku na starostlivosť hradeného zo štrukturálnych fondov, tak by sa vytváral práve rozpočtový priestor aspoň na čiastočnú valorizáciu, čo možno v súvislosti aj s privatizáciou zo strany vlády by mohlo toto vyrovnávanie docieliť. Priznám sa, že v tom, ako vnímam dnešnú situáciu v rezorte sociálnych vecí, je to asi jeden z mála možných zdrojov, ako takéto niečo dosiahnuť. Takže aj z tohto dôvodu by som naozaj veľmi apeloval, aby sme sa tomu venovali a spoločne to tu naozaj do toho druhého a tretieho čítania doriešili.

    Ďakujem.

  • Do rozpravy vystúpi pán poslanec Mihál. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí prítomní. Dovoľte aj mne pomerne rozsiahlejší príspevok k zákonu k rodičovskému príspevku, ktorý síce, tak ako je predložený, je relatívne stručný, ale tá jeho história, myslím si, že tí, čo počúvali predrečníka Mira Beblavého, tá jeho história vzniku a pripomienkového konania je veľmi zaujímavá a až dramatická. Takže tak isto by som si dovolil širšie sa k tomuto vyjadriť. Najskôr by som chcel ešte reagovať nie formou faktickej poznámky, ale keďže som v rozprave, na predrečníka Mira Beblavého, ktorému chcem poďakovať za veľmi, veľmi dobrý príspevok. To po prvé, ale ešte pred tým aj za tú robotu, ktorú urobil v tom pripomienkovom konaní, kedy sa pustil do organizácie tej hromadnej občianskej pripomienky, ktorá bola vypracovaná veľmi dobre a veľmi dobre spropagovaná a získala v rýchlom čase obrovskú podporu. Ja som sa tak isto snažil, mňa nenapadlo ísť cez pripomienky, ja som si tradične trošku poblogoval, čo malo tiež nejaký ohlas.

    Ale teda keď sa ešte vrátim k tej histórii rodičovského príspevku, k prvej vláde Roberta Fica, áno, tak ako Miro Beblavý spomenul, prvá vláda Roberta Fica mala záväzok zvýšiť rodičovský príspevok. Bol to záväzok, s ktorým vyhrala v roku 2006 voľby, a záväzky sa majú plniť! Takže tento záväzok znel tak, že zvýši rodičovský príspevok na výšku čistej minimálnej mzdy. No čo sa teda stalo? Rodičovský príspevok síce zvýšený bol, ale to je ako ten vtip o tom, v tom rádiu Jerevan, nebudem vtipy rozprávať. Poďme k veci. Čiže bolo to zvýšenie len pre tretinu tých tzv. pracujúcich alebo dobrých, výrazmi Mira Beblavého dobrých matiek, to po prvé. Po druhé, to zvýšenie nebolo niekedy v roku 2006 po víťazných voľbách, ale bolo pekne-krásne až od 1. januára 2010, kedy už prvá Ficova vláda končila a vládla už len ten posledný necelý polrok. To zvýšenie bolo zároveň kompenzované, teda nebolo kompenzované, ale bolo teda riešené na úkor pracujúcich matiek, ktorým bol fakticky rodičovský príspevok odňatý. Ďalej, to zvýšenie nebolo na úroveň čistej minimálnej mzdy, ale nejakých 10, 15 eur tam jednoducho chýbalo. Lebo chýbalo, lebo nebolo. No a pre mňa ako nastupujúceho potom ministra po ministerke Tomanovej bolo dosť nešťastné aj to, že rozpočet na rok 2010, ktorý som po nej zdedil, vôbec neobsahoval navýšenie o tých zhruba 60 miliónov, ktoré pri všetkom tom, čo tu hovorím, predsa len na ten zvýšený rodičovský príspevok bolo potrebné niekde nájsť. Čiže prvá Ficova vláda zvýšila pre časť matiek rodičovský príspevok, to je fakt. Zvýšila ho až v poslednom polroku vládnutia, to je ďalší fakt a ďalší fakt je to, že v rozpočte na to nevyčlenila žiadne peniaze. A to nepríjemné dedičstvo sa vlastne vlečie až k ministrovi Richterovi, lebo sa to medzitým nejako pretransformovalo, chýba na aktívne politiky trhu práce, o tom určite pán minister bude hovoriť, že ja som mu teda nechal menej peňazí na aktívne politiky. No preto, lebo som potreboval zaplátať dieru na rodičovský príspevok. A tak si tu žijeme.

    Dobre, ešte by som chcel k tomu príspevku na starostlivosť a k tomu, čo vlastne sme urobili my, pani poslankyňa Vaľová. Mne nemusel nikto hovoriť, čo mám ako minister práce robiť. Okamžite ako prvú z vecí po príchode na ministerstvo som začal organizovať zmenu zákona o rodičovskom príspevku tak, aby sa rodičovský príspevok znovu priznal aj pracujúcim rodičom, pracujúcim matkám a zároveň som pripravil aj zmenu pre príspevok na starostlivosť o dieťa. Sú to peniaze z eurofondov, sú to peniaze, ktoré môžeme šikovne využiť. A tí, čo si lepšie pamätajú, si pamätajú, že som navrhoval sumu až 300 eur mesačne, ale teda, nazvem to, po konzultácii s koaličnými partnermi som napokon v parlamente prijal ústup z tých navrhovaných 300 na 230. Ďalej sa k tomu vracať nebudem. Takže v zákone máme teraz príspevok na starostlivosť 230 eur. Takže to bola moja reakcia, resp. doplnenie slov môjho predrečníka.

    A teraz k tomu, čo chcem teda povedať tak či onak. Ten zákon, ktorý tu máme pred sebou, taký aký teraz je, hodnotím pozitívne, pretože sú tam dve zmeny, ktoré teda hodnotím pozitívne. Po prvé, je to zamedzenie zneužívania rodičovského príspevku pri viacdetných rodinách, kedy, žiaľ, prax priniesla takú prax, že rodičia prvonarodené dieťa zverili do starostlivosti, do náhradnej starostlivosti napríklad starým rodičom a tí poberali na toto prvé dieťa rodičovský príspevok a druhé dieťa, ktoré sa tejto rodine narodilo o rok nato, na to druhé dieťa už čerpali rodičovský príspevok oni sami a keby tam náhodou bolo ešte tretie dieťa v krátkom slede, aj tam sa ešte niečo vymyslelo, aby sa tie deti porozdeľovali po širokom príbuzenstve a namiesto jedného rodičovského príspevku, ktorý by inak mal byť, v takomto prípade tá rodina brala dva, možno dokonca až tri rodičovské príspevky paralelne. A takýmto spôsobom to zneužívali. Ak sa táto prax týmto zamedzí, tak to bude len dobre.

    Ďalej súhlasím aj so zavedením inštitútu osobitného príjemcu, pretože tak isto v prípadoch, kedy sa rodičovský príspevok - ľudovo povedané - prepije a nepoužije sa na to, aby dieťa malo zabezpečené svoje potreby, tak inštitút osobitného príjemcu je určite vhodnejší, ako nechať to tak, ako to je teraz. Takže z toho dôvodu tieto dve zmeny podporujem.

    Ale teda vrátim sa k tomu procesu prijímania alebo navrhovania tohto zákona, pripomienkové konania a podobne, kedy pod kuratelou pána štátneho tajomníka Jozefa Buriana bol predložený do pripomienkového konania návrh, ktorý bol omnoho, ktorý sa v mnohom líšil od tejto definitívy. V prvom rade to bolo preto, lebo sa navrhovalo pôvodne, aby sa rodičovský príspevok znovu zobral pracujúcim rodičom a aby sa znova zaviedol dvojstupňový rodičovský príspevok. Čiže akýsi ako keby návrat do čias ministerky Tomanovej. Samozrejme, ja som s takýmto niečím súhlasiť nemohol a dovoľte mi ten svoj nesúhlas preniesť aj na túto parlamentnú pôdu a dovoľte mi k tomuto pár slov. Taký zákon, aký predložil minister, resp. pán štátny tajomník do pripomienkového konania, bol nesprávny, pretože bol namierený proti aktívnym rodičom, ktorí chcú, resp. môžu, majú možnosť pracovať, vedia si zabezpečiť starostlivosť o dieťa, možno pri práci na kratší úväzok, pri práci na dohodu, po večeroch, po víkendoch, kde sa to dieťa určite nebude niekde túlať, resp. nebude niekde, ako sa hovorí, v kúte, ale rodina, keď matka pracuje, postará sa otec alebo starí rodičia, rodina sa postará. Takéto šetrenie, takéto šetrenie štátu je skutočne šetrenie na tom nesprávnom mieste, na úkor rodín s malými deťmi. Jednoducho, toto nie, toto je neprípustné, aby sa šetrilo na rodinách s malými deťmi, ešte k tomu na tých rodinách, ktoré sú aktívne, a ktoré, kde tí rodičia pracujú, či už na tie čiastočné úväzky, alebo na dohody.

    Ďalej, nesúhlasil som ani so zvýšením alebo zavedením dvojstupňového rodičovského príspevku, pretože na jednej strane síce pekne vyzerá, že by sa mal rodičovský príspevok zvýšiť na 260 eur, ale, tam je to ale, to zvýšenie sa malo týkať len tzv. pracujúcich matiek, to znamená tých matiek, ktoré boli pred pôrodom dieťaťa nemocensky poistené a poberali materské. Zároveň to zvýšenie na 260 eur nemalo byť počas celých troch rokov poberania, ale len do dvoch rokov veku dieťaťa. A tu si treba zároveň aj uvedomiť, že ak sa to malo týkať matiek, ktoré poberali materskú, tak tá materská sa vlastne poberá do siedmeho mesiaca veku dieťaťa. Čiže to zvýšenie na 260 eur by nebolo za tri roky, za 36 mesiacov, ale bolo by od 7. do 24. mesiaca veku dieťaťa, čiže rozhodne nie po celé tri roky. Ono to opticky vyzerá krásne, ale keď sa na to pozriete bližšie, tak zistíte, že až také terno to zase nie je. Pretože, pretože na druhej strane sa mal rodičovský príspevok znížiť na 160 eur pre všetky také matky, ktoré neboli pred pôrodom nemocensky poistené, resp. nepoberali materskú a mal sa znížiť na tých 160 eur na všetky deti, zdôrazňujem, na všetky deti vo veku od dvoch do troch rokov. Čiže aj tie pracujúce matky, aj tie matky, ktoré boli pred pôrodom nemocensky poistené a poberali materskú, tam by to vlastne fungovalo tak, že do siedmich mesiacov poberajú materské, od siedmeho mesiaca do 24. mesiaca rodičovský príspevok zvýšený na 260 eur, ale potom od 25. po 36. mesiac, ten posledný rok, by aj ony mali znížený rodičovský príspevok na 160 eur. Čiže až také krásne to nebolo. A keď si to vezmete a spočítate a prenásobíte, tak vlastne zistíte, že celý ten projekt zvýšenia rodičovského príspevku v skutočnosti by znamenal, že štát by takouto operáciou na úkor rodín s malými deťmi ušetril podľa mojich prepočtov okolo 24 miliónov eur ročne. Aj keď sa o tom v dôvodovej správe nenapísala ani čiarka a čo považujem za ťažké pokrytectvo, pán minister, že ste o tomto vôbec v dôvodovej správe v pripomienkovom konaní nič neuviedli, aj keď to nakoniec celé padlo a potvrdil to nepriamo pán premiér svojimi slovami, keď povedal, keď teda on zrušil tento dvojstupňový rodičovský príspevok, že na rodinách, na sociálnej politike sa šetriť nebude. Jednoducho takýmto tvrdým spôsobom ste chceli šetriť na úkor mladých rodín. To je hanba!

    Aby bolo ešte jasné, aby som to ešte raz priblížil tomu, kto mi neverí. Rodičovský príspevok poberá okolo 140-tisíc poberateľov a z toho pri najlepšom optimizme maximálne ak polovica žien z toho je takých, ktoré predtým boli nemocensky poistené, resp. poberali materskú. Možno je ich ešte menej. Keby som zobral ako predpoklad, že polovica poberateľov by mala teda nárok podľa pôvodného návrhu na tu dočasne, na ten dočasne zvýšený rodičovský príspevok 260 eur, tak by to bolo vlastne zvýšenie o 56,80, o 56,80, nie o 60, pretože rodičovský príspevok by bol valorizovaný tak či tak od 1. januára, aj bude valorizovaný na 203 eur 20 centov. Čiže 18 mesiacov približne by tieto pracujúce, predtým pracujúce matky poberali o 56,80 viac, čo je spolu, o 1 022 eur viac by dostali do toho druhého roku veku dieťaťa, ale zároveň by v tom treťom roku poberania rodičovského príspevku mali rodičovský príspevok nižší o 43,20 po dobu dvanástich mesiacov, čo by znamenalo na druhej strane stratu 518 eur oproti súčasnosti. Čiže na jednej strane by mali plus 1 022, na druhej strane mínus 518, čiže tie takzvané pracujúce matky, predtým pracujúce matky by získali pri tom pôvodnom projekte o 504 eur naviac. Na druhej strane ale druhá polovica žien, ktoré predtým nemali materskú, a mali by rodičovský príspevok počas celých troch rokov nižší, znížený na 160 eur, by za 36 mesiacov mali menej o 43,20, čiže stratili by 1 555 eur. Čiže polovica žien by získala 504 eur, druhá polovica žien by stratila 1 555 eur a keď to celé prenásobíme tými počtami žien, ktoré poberajú rodičovský príspevok, tak prídeme k záveru, že štát by na tomto získal a rodiny by stratili 24 miliónov eur ročne, a čo je najhoršie, pripomeniem ešte jednu vec, že rodičovský príspevok až do šiestich rokov sa poberá v prípade, že ide o dieťa s ťažkými zdravotnými problémami, dieťa zdravotne postihnuté. Tam sa rodičovský príspevok poberá až do šiestich rokov, čiže rodiny, ktoré majú zdravotne postihnuté dieťa by dostávali nie 203 eur podľa súčasného zákona po dobu šiestich rokov, ale dostávali by len 160 eur po dobu šiestich rokov. Čiže rodiny so zdravotne postihnutým dieťaťom by za šesť rokov dostali o vyše 3 000 eur menej. Takáto je vaša sociálna politika, pán minister, na úkor rodín so zdravotne postihnutými deťmi ste chceli šetriť 3 000 eur na jednej rodine? Nečudujem sa budúcemu kandidátovi na prezidenta Slovenskej republiky, že tento proces politicky citlivo vo vhodnom čase zastavil. Dúfam ale, že ľudia si dobre zapamätajú, čo ste im chceli vyparatiť, že si to dobre zapamätajú, že na úkor mladých rodín ste chceli šetriť!

    Ešte by som sa rád dotkol príspevku na starostlivosť o dieťa. V pôvodnom návrhu, ktorý ste predložili do pripomienkového konania, bolo zvýšenie na 260 eur. Logiku som tam videl v tom, že ak ste navrhovali zvýšenie rodičovského príspevku pre predtým pracujúce matky na 260 eur a zároveň odobratie rodičovského príspevku práve týmto pracujúcim matkám, ktoré sa skôr vrátia do zamestnania, tak ste im to chceli kompenzovať práve zvýšením príspevku na starostlivosť na 260 eur. Iná logika tam byť nemohla. Čiže podľa tohto vášho pôvodného plánu zrejme ste mali dosť peňazí na to, veď je to z eurofondov, ako už tu bolo niekoľkokrát spomenuté, aby sa príspevok na starostlivosť o dieťa zvýšil na 260 eur. Zrazu príde pán premiér a stopne váš plán na dvojstupňový rodičovský príspevok a odoberanie rodičovského príspevku pracujúcim rodičom a vy zároveň znížite, resp. vrátite sa na pôvodných 230 eur. No to by to chcelo trošku väčšej veľkorysosti a keď to neurobíte vy, tak to navrhneme my a to navrhneme, aby sa príspevok na starostlivosť o dieťa zvýšil minimálne na vami pôvodne navrhovaných 260 eur. Predpokladám, že ministerstvo financií nič proti mať nebude, keď nemalo proti tomu vášmu pôvodnému zámeru. Ak by náhodou aj malo, tak to budem považovať za prejav ďalšieho ťažkého pokrytectva.

    Zároveň si myslím, že by bolo vhodné sa zamyslieť nad tým, aby sa príspevok na starostlivosť o dieťa nielen zvyšoval, ale zároveň aby sa aj uvažovalo o predĺžení, o zvýšení veku detí, pri ktorých by bolo možné, aby rodičia, ak to dieťa dajú do predškolského zariadenia, mohli mať kompenzované náklady na tú starostlivosť o dieťa v zariadení vyšším a dlhšie poskytovaným príspevkom na starostlivosť. Tie tri roky je vek, kedy už časť detí je v predškolských zariadeniach, ak tie predškolské zariadenia sú k dispozícii, ale rodičia by určite privítali, keby túto možnosť čerpania pomoci, ktorá je z eurofondov a ktorá pomôže zvýšiť zamestnanosť nielen matiek, ale aj zamestnanosť v predškolských zariadeniach a ktorá zvýši úroveň života v obciach a mestách na Slovensku tým, že by mohli vzniknúť ďalšie zariadenia pre deti. Myslím si, že toto by všetci rodičia veľmi privítali a náš rozpočet by to stálo minimálne prostriedky.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s poznámkou faktickou.

    Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

  • Chcem sa poďakovať aj pánovi poslancovi Mihálovi, že popísal naozaj to, ako sa tento návrh zákona rodil a ako keby potvrdil slová, ktoré som v predchádzajúcej faktickej poznámke povedal na pána poslanca Beblavého, že zaplať pánboh, že ten zákon vyzerá aspoň tak, ako ho teraz máme predložený v Národnej rade, lebo vyzeral úplne ináč pôvodný zámer ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Zámer bol naozaj taký, že znižovaním rodičovského príspevku chceli jednoducho trestať pracujúcich rodičov. Trestať ich aj za to, že vykoná povedzme matka minimálnu aktivitu, že si privyrobí na nejakú dohodu, alebo funguje v nejakom slobodnom povolaní ako tlmočník, novinár, spisovateľ, to znamená, naozaj mohli sme byť svedkami úplne iného a dramatickejšieho návrhu zákona. To je moja prvá poznámka.

    A druhá poznámka je k tomu, ako popisoval pán poslanec Mihál celý proces. No ale táto hra je už známa. Je to obľúbená politická hra našich kolegov zo strany SMER, že vždy niekto príde s nejakým návrhom, ktorý sa zdá byť priechodný a použiteľný, a keď sa ukáže, že verejná mienka sa proti tomu silne ohradí a silne sa postaví, tak v tej chvíli príde pán premiér, kandidát na prezidenta, ako záchranca a okamžite to zruší. Takže to je hra, ktorú sme už viackrát mohli pozorovať aj pri iných návrhoch. Pozorovali sme to aj pri rodičovskom príspevku. Otázne je len, a o tom zapochybujem, čo povedal pán poslanec v závere, že verejnosť si to určite všimla a zapamätá si. Obávam sa, že verejnosť si to nevšimla a veľmi si to nezapamätá. Dokonca je možné, že to pripísala ako pozitívne body pánovi premiérovi. Treba ale pripomenúť, že to bol pôvodný zámer ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Pán štátny tajomník Burian ho komunikoval.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Brocka vystúpi v rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, pôvodne som k tomuto návrhu zákona ani nechcel vystupovať, pretože je to zaujímavé, ale zhodou okolností pohľad na túto dávku, na rodičovský príspevok mám bližší strane SMER ako napríklad k strane SDKÚ, a práve preto, že som nechcel polemizovať s mojím kolegom z SDKÚ Beblavým, preto som nechcel vystupovať k tomuto bodu. Ale vyprovokoval ma pán minister svojím záverečným slovom k predchádzajúcemu bodu, keď sme rokovali o príspevku pri narodení dieťaťa. No a keďže som naňho už nemohol vtedy reagovať, tak využívam príležitosť teraz. Pán minister, vašu reakciu považujem za veľmi povrchnú a plytkú. Ak ste mne vyčítali na moje vecné vystúpenie k tomu návrhu zákona, že vám chýbali moje aktivity v roku 2007 a ´8...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, ale vy nemôžete reagovať na predchádzajúci bod programu! Ten sme uzatvorili. Vy musíte vystúpiť v rozprave k teraz prerokovanému bodu. Takže vy nemôžete reagovať na záverečné slovo pána ministra teraz. Tak vás poprosím...

  • Pani podpredsedníčka, ja vystupujem v rozprave k tomuto bodu, ktorý prerokúvame, a poprosím vás, keby ste ma pozorne počúvali. My teraz preberáme sériu zákonov, sociálnych zákonov, čiže by som vás poprosil, keby ste ma neprerušovali, ja nebudem dlho hovoriť.

    Pán minister, vy ste zabudli na to, že v roku 2007, keď ste boli prvýkrát vo vláde, teda nie, vy ste neboli minister, bola pani kolegyňa Tomanová, tak na Slovensku bol historicky najvyšší ekonomický rast - 10,5 % -, ale to nebola vaša zásluha, že ste boli druhý rok vo vláde! Vy ste sa viezli na svetovej alebo európskej konjunktúre ekonomickej, čiže vtedy ste boli, by som povedal, za vodou. Ak vám chýbali moje aktivity z toho roku, ja som sa angažoval aj vtedy v tejto oblasti.

    A potom tá druhá neférová poznámka ku kolegovi Alojzovi Hlinovi. Ja som vecne diskutoval o tom, kde máte rezervy. Ja som vám navrhoval, ukazoval, ako môžete ušetriť vo vašej kapitole značné množstvo prostriedkov, kde sa plytvá. Kolega Hlina sa venoval veľmi obšírne druhej časti, by som povedal zneužívania tohoto príspevku, keď ho zneužívajú, akože zneužívajú, chudobní alebo že neplní účel, na ktorý je tá dávka určená. Vy ste si doňho kopli takým, by som povedal, veľmi povrchným spôsobom v súvislosti so včerajším incidentom, ktorého účastníkom bol aj váš poslanec Martvoň a ja ho považujem, ak chcete o tomto hovoriť a verejne hovoriť, za rovnako vinného účastníka toho konfliktu. A dokonca dnes si myslím to, čo som včera povedal ako hypotézu, že mám také podozrenie, že pán poslanec Martvoň potrebuje prekryť - to znamená vy SMER - niektoré nepopulárne informácie pre slovenskú verejnosť a takou napríklad včera bola tá zo Svetového ekonomického fóra v Davose, že Slovensko je na predposlednom mieste v Európskej únii z hľadiska konkurencieschopnosti. Za nami je už len Grécko! To, že sa dnes píše o tom včerajšom incidente a nehovorí sa o tej druhej veci, to znamená, vaša provokácia účel splnila.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Faktické poznámky nie sú. Kolegyne, kolegovia bude o chvíľočku jedenásť hodín, budeme pokračovať hlasovaním. Prestávka do jedenástej hodiny.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné predpoludnie, dámy a páni, budeme hlasovať o prerokovaných dvoch bodoch. Porosím vás o registráciu.

  • Zaznievanie gongu.

  • Poprosím pána predsedu výboru pána poslanca Podmanického, aby v prvom čítaní uviedol hlasovanie o vládnom návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Je to tlač 648.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 648.

  • Dobrý deň. Vážený pán predseda, prosím, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 91 bolo za, 49 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Teraz v súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 126 bolo za, 15 sa zdržalo.

    Návrh sme pridelili na prerokovanie do výborov a určili lehoty.

    Ešte vás poprosím, pán poslanec, uviesť v prvom čítaní aj hlasovanie o vládnom návrhu zákona o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí. Je to tlač 649.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 649.

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 81 bolo za, 58 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Teraz v súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 133 bolo za, 8 sa zdržali.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.

    Ďakujem pekne, pán predseda výboru. Odhlasovali sme, dámy a páni, dva prerokované body.

    Pán poslanec Pollák? Procedurálny návrh? Nech sa páči.

  • Pán predseda, chcem vás poprosiť, v hlasovaní č. 96 mi nefungovala hlasovacia karta, hlasoval som za.

  • Poprosím do zápisu.

    Vyhlasujem prestávku do 11.15 h a budeme pokračovať v rozprave.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenej rozprave, pána ministra tu máme, ešte poprosím pána spravodajcu. Máme aj pani spravodajkyňu. Dávam teraz možnosť, to sú procedurálne návrhy? Pán predseda Mamojka? Je tu? Nie je procedurálny, čiže dávam teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Traja poslanci, pani poslankyňa Nicholsonová, prosím?

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Takže poprosím pána poslanca Mamojku dať preč, on asi stlačil tlačítko ešte pred mojou výzvou na prihlásenie.

    Takže dvaja, pani poslankyňa Nicholsonová a pán poslanec Mihál. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, ja budem vystupovať veľmi krátko. Materská, rodičovský príspevok, príspevok na starostlivosť o dieťa, ale aj nesystémové príspevky, ako príspevok pri narodení dieťaťa a tak ďalej, to všetko je súbeh opatrení v rámci rodinnej politiky, otázka je, že či je tá rodinná politika nastavená správne. To, ako sa v tej či onej krajine nastaví systém rodinnej politiky, úzko súvisí s tým, ako v tej či onej krajine vyzerá demografická krivka, a my veľmi dobre vieme, že v uplynulých rokoch tá naša demografická krivka neuveriteľne závratným spôsobom klesá. Klesá, samozrejme, aj v iných krajinách strednej a východnej Európy, ale na Slovensku je to, je to veľmi markantné a veľmi hmatateľné. Naopak, napríklad v takých krajinách ako severské krajiny, teda Škandinávia, Británia, Írsko, Francúzsko, tam, naopak, napriek kríze, napriek všetkému tá demografická krivka stúpa. Možnože je načase si položiť otázku, že prečo je tomu tak a čo my vlastne robíme inak, ako robia tie krajiny. Samozrejme, že pokiaľ hovoríme o Veľkej Británii, Francúzsku, škandinávskych krajinách, veľmi dobre vieme, že tie rozpočty, ktoré oni venujú na opatrenia rodinnej politiky, sa nedajú porovnať s tým rozpočtom, ktorý máme k dispozícii u nás, ale podľa mňa je oveľa dôležitejšie pozrieť si, že na čo tie peniaze vynakladajú.

    Už o tom hovoril kolega Beblavý, že ľudia podľa mňa na Slovensku, ktorí zvažujú, či mať, alebo nemať deti, respektíve koľko mať tých detí, ja si vôbec nemyslím, že oni uvažujú do ukončenia materskej, že im záleží na tom, že dostanú ten nesystémový príspevok, samozrejme, keď neberiem teraz do úvahy sociálne vylúčené spoločenstvo, lebo vieme, čo tam narobili tieto nesystémové dávky, ale taká tá bežná mladá rodina sa pozerá za horizont materskej. Uvedomme si, že materská aj jej dĺžka, aj jej výška je jedna z najdlhších v rámci Európskej dvadsaťsedmičky. My sa naozaj v rámci materskej ako nemáme na čo sťažovať, teraz myslím my ženy, alebo my mladí ľudia, alebo my ľudia, ktorí zvažujeme, či mať, alebo nemať rodinu. Ale ja si myslím, že ten zásadný problém nastáva vtedy, keď sa človek pozrie za horizont tej materskej a možnože aj za horizont toho rodičovského príspevku, čo s tým dieťaťom.

    Veľmi dobre vieme, že aká je na Slovensku realita, máme nedostatok škôlok, nemáme vyriešené to, ako podporovať tie mladé rodiny, ktoré po troch rokoch veku dieťaťa umiestnia toto dieťa do škôlky, pretože aj ten príspevok na starostlivosť o dieťa myslí len na tie rodiny, ktoré umiestnia takéto dieťa do inštitúcie, kým nenadobudne tri roky. To znamená, že čo potom, čo od tých troch rokov do toho prvého ročníka základnej školy, kedy nastúpi na tú povinnú školskú dochádzku? Toto nemáme zodpovedané, my sa uberáme úplne opačným smerom, ako by sme sa uberať mali. To znamená, neustále riešime iba výšku tých finančných injekcií pre takéto rodiny a neustále omieľame len ten vek tri roky veku dieťaťa. Ale ja sa pýtam, že čo tie zvyšné tri roky, kedy to dieťa chodí do tej inštitúcie, chodí do tej materskej škôlky a tá rodina nie vždy má na to prostriedky. Samozrejme, tá rodina si vôbec môže gratulovať, keď to dieťa do nejakej škôlky dostane. To znamená, že, v skratke povedané, na Slovensku vôbec nevenujeme pozornosť službám pre mladé rodiny, predovšetkým predškolským zariadeniam, respektíve jasliam. A toto je ten bod, ktorý nás odlišuje od ostatných krajín, kde tá demografická krivka má rastúcu tendenciu napriek tomu, že napríklad vôbec nemajú takú dlhú materskú a ani nemajú takú vysokú materskú. Štát nijakým spôsobom, tento náš štát nijakým spôsobom nepodporuje vznik škôlok alebo jaslí. Samosprávy, ktoré to majú v kompetencii, to samozrejme nie vždy zvládajú a myslím si, že by bolo dobré povedať, prečo to nezvládajú. Je to aj kvôli zlému modelu prerozdeľovania podielových daní. Ja som nedávno bola v obciach Chorvátsky Grob, Čierna Voda a podobne, kde si jednoducho nemôžu dovoliť postaviť ďalšiu škôlku, nevedia, ako na to, dnes sa tomu budeme venovať v rámci interpelácií a hodiny otázok. Samozrejme, máme aj také samosprávy, ktoré to majú v kompetencii a úplne na to kašlú. Súkromné škôlky stoja príliš veľa peňazí, vieme, aká je realita, keď po troch rokoch, to znamená po rodičovskej dovolenke, nastúpi matka do práce, možnože nastúpi za nejakých 600 eur, 700 eur v hrubom a nemôže si dovoliť zaplatiť súkromnú škôlku za 300 eur.

    Ako tento problém vyriešiť? Hovoril už o tom kolega Beblavý, hovoril o tom kolega Mihál, veľmi dobre vieme, že v tomto našom systéme tej rodinnej politiky máme inštitút príspevku na starostlivosť o dieťa, je to veľmi dobrá vec, to, že sa veľmi málo čerpá, je samozrejme spôsobené byrokraciou, o ktorej už hovoril Miro Beblavý, ale podľa mňa neexistuje nič jednoduchšie, ako zmeniť ten systém. Je to jednoduché nariadenie, ktoré pôjde na všetky úrady práce z ústredia, a dnes už vieme, že teda Brusel od nás neočakáva úplne to, ako sme tú byrokraciu minimálne v rámci príspevku na starostlivosť o dieťa nastavili my, takže to by mohla byť naozaj kozmetická úprava. Blíži sa nové programovacie obdobie, v Európskom sociálnom fonde bude dostatok peňazí, je tam jedna prioritná os, ktorá by mala predovšetkým slúžiť na zosúlaďovanie rodinného a pracovného života. Ja si neviem predstaviť efektívnejšie využívanie týchto peňazí, ako dať to na deti, ktoré sú v predškolskom zariadení. To si ale vyžiada zmenu, môžme sa baviť o výške toho príspevku na starostlivosť o dieťa, Jozef Mihál už naznačil, že my pôjdeme tou cestou, že sa ho budeme snažiť zvýšiť, tak ako sme ho chceli zvýšiť aj v minulosti na 300 eur, neprešlo nám to. To znamená, že určite sa pokúsime nastaviť ho minimálne na tých 260 eur, čo by mohlo byť, mohla byť tá suma, ktorá by zohľadňovala reálne náklady, ktoré sú spojené napríklad so súkromnou škôlkou v dnešných časoch. Ale za najdôležitejšiu vec považujem to, aby sa predĺžila možnosť poberania príspevku na starostlivosť o dieťa až do šiesteho roku veku dieťaťa, to znamená, kým to dieťa nenastúpi na povinnú školskú dochádzku do prvého ročníka základnej školy.

    Ak urobíme takéto opatrenia, odbremeníme strašné množstvo žien. Naozaj nestačí sa zaoberať iba tým, že aká má byť výška toho príspevku, ale pozrime sa trochu za horizont toho, kedy má žena možnosť poberať rodičovský príspevok a skúsme to predĺžiť, pretože nás to bude stáť minimum, minimum peňazí zo štátneho rozpočtu, keďže to vieme do veľkej miery pokryť z Európskeho sociálneho fondu. Takýto pozmeňujúci návrh my určite pripravíme do druhého čítania, ja pevne verím, že aj pán minister, ktorý tu teraz sedí, si to vypočul teraz, vypočuje si, keď to predložíme, kolegovia, tak ako tu teraz sedíte, že sa minimálne zamyslíte nad tým, že toto by bolo naozaj efektívne míňanie, efektívne míňanie peňazí, ktoré máme v Európskom sociálnom fonde predovšetkým na zosúlaďovanie rodinného a pracovného života, a pevne verím, že to podporíte.

    Veľmi pekne ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec Mihál do rozpravy.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Ešte by som rád stručne niekoľko poznámok, ktoré som nepovedal v prvom vystúpení a ktoré sú trošku na inú tému. Takže v prvom rade, postoj SaS k rodičovskému príspevku je ten, že rodičovský príspevok by v konečnom dôsledku, konečnom dôsledku, keď teda budeme mať jednotný systém výberu daní, odvodov, sociálnych dávok, keď bude UNITAS naplno bežať, mal by byť skutočne takisto naviazaný na výšku príjmu rodičov a mal by sa postupne znižovať s narastajúcim príjmom rodičov, pretože jednoducho nie je asi cieľom rodičovského príspevku ako jednej zo štátnych sociálnych dávok financovať takzvané bohaté rodiny, skôr naopak. A druhá vec, druhá vec, ktorá súvisí, nazvem to teda s tým súčasným stavom, pokiaľ sa nedopracujeme k tomu, aby sme vedeli testovať výšku príjmu a urobiť to naozaj poriadne, tak ak sa vrátim napríklad k návrhom pána kolegu Kaníka, možno aj trošku za neho to poviem a pozriem sa na to, čo bolo navrhované do pripomienkového konania vami, pán minister, či ten dvojstupňový rodičovský príspevok, pretože aj pán Kaník tu dáva návrhy na dvojstupňový rodičovský príspevok, ale keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Jednoducho, vy ste navrhli, aby ten nižší rodičovský príspevok mali všetky tie matky, ktoré neboli pred pôrodom dostatočne dlho nemocensky poistené, čiže neboli poistené aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, čiže inými slovami nemali nárok na materskú. Pán poslanec Kaník navrhuje, aby nižší rodičovský príspevok mali tie ženy, respektíve tie rodiny, kde ani jeden z rodičov za posledné štyri roky pred narodením dieťaťa nebol aspoň, asi presne to nepoviem, šesť mesiacov alebo deväť mesiacov nejakým spôsobom pracovne aktívny alebo študoval a podobne. Čo je, čo sú zásadne rozdielne dve veci, pretože podľa vášho návrhu by nižší rodičovský príspevok napríklad mali - a myslím si, že to je nesprávne, nesprávny postoj -, mali tie ženy, ktorým sa narodilo dieťa, keď študovali na vysokej škole, dajme tomu, a podobne.

    Množstvo mladých žien po vyštudovaní si jednoducho nevie nájsť prácu. Veď tá nezamestnanosť mladých sa pohybuje vyše 30 percent. Jednoducho, je množstvo mladých žien, ktoré chcú pracovať, chcú teda platiť nemocenské poistenie a rady by mali tú materskú, ale nemajú ako, skrátka nemajú prácu. Nemôžu za to, jednoducho sú v ťažkej životnej situácii, po vyštudovaní nemajú prácu a narodí sa im dieťa. Častokrát to je v praxi tak, jednoducho tak to je, že mladá žena vyštuduje, nevie si nájsť prácu, má partnera, zoberú sa a rieši svoju situáciu tým, že teda skrátka otehotnie a má dieťa, pretože si nevie nájsť prácu, tak pre ňu je jednoducho logickým vyústením v takejto životnej situácii voľba, že teda pôjdem, pôjdem, budeme mať dieťa, vychovám ho a potom sa možno v priebehu toho času snáď nejaká práca nájde. A, samozrejme, mnohokrát je to tak, že aj keď nejaká potenciálna pracovná možnosť pre mladú absolventku niekde sa aj naskytne, tak zamestnávateľ, no, žiaľ, je to tak, príde, pozrie sa, aha, mladá žena, bude mať zrejme deti, no nezoberie ju jednoducho do zamestnania. Skrátka tieto ženy sú, či sa nám to páči, alebo nie, v reálnom živote dosť hendikepované pri získavaní, pri hľadaní zamestnania. Tak to jednoducho, bohužiaľ, je. A to žiadnym zákonom nezmeníme. A takéto ženy by sme vlastne chceli trestať.

    Návrh pána kolegu Kaníka by akceptoval, že ide o osobu, o matku, ktorá študovala, a tým pádom by jej nepoprel nárok na ten riadny rodičovský príspevok. Čiže to je obrovský rozdiel! A to už ani nebudem spomínať mladé ženy, ktoré sú invalidné, napríklad invalidky z mladosti. Narodí sa im dieťa, samozrejme, nemocensky poistené nie sú, nárok na materské nemajú, a vy by ste im zobrali ten vyšší rodičovský a dali ten nižší rodičovský príspevok! To je dosť zásadný rozdiel v prístupe, keď už by teda mal byť, keď už by mal byť dvojstupňový rodičovský príspevok, zásadný rozdiel v prístupe, kto si zaslúži a kto si nezaslúži ten vyšší rodičovský príspevok. Čiže keby ste sa náhodou niekedy v budúcnosti chceli vrátiť k týmto úvahám, tak poprosím, aby ste brali do úvahy to, že nie každá žena, ktorá nemá nárok na materské, je, v úvodzovkách, darebák, ktorý sa vyhýba práci a treba ju potrestať nižším rodičovským príspevkom.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Tomanová, faktická poznámka? Končím možnosť, nie? Zapnite, prosím vás, pani poslankyňu Tomanovú. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, pán predsedajúci. Pán poslanec, v prvom rade by som chcela povedať jedno, že pán minister určite myslel, Richter, aj na študentky. A na druhej strane viete veľmi dobre, že je možné, aby sa študenti poistili pre účely sociálneho poistenia v zmysle zákona 461, čiže určite takýto krok je možný.

    Ale viete, nedá mi, aby som nespomenula jednu vec. Vy ste tu hovorili o tom, že som vám zanechala nepokrytý rodičovský príspevok a že ste museli čerpať z prostriedkov zamestnanosti. Ja som vám na zamestnanosť nechala 91 miliónov eur. Vy ste koľko nechali pánovi ministrovi Richterovi? Ani cent. Čiže chcete hovoriť o niečom, že minister to alebo tamto a dribluje. Ani mne predchádzajúci minister nezanechal, ministerka, nezanechala toľko, aby som mohla napĺňať svoje ciele politiky. Ale musím úprimne povedať to, že vy ste ministrovi Richterovi zanechali ďaleko horšiu situáciu ako ja, pretože ste mali nastavenú rodinnú politiku, mali ste tam príspevok pri starostlivosti, mali ste príspevky rodinám s deťmi a riešili sme aj hmotnú núdzu pre rodiny s deťmi, ktoré dovtedy boli decimované, povedzme si úprimne. Ale pokiaľ ide o zamestnanosť nechali ste len narastajúcu mieru nezamestnanosti pánu Richterovi.

    Ďakujem.

  • Vaša reakcia. Chcete, pán poslanec?

  • No, chcelo by to reakciu. Ale pani kolegyňa, hovoríte úplne od veci, takže ja budem radšej ticho, ako pokračovať vo vašich slovách.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda Národnej rady. Relatívne stručne, pretože príspevok na starostlivosť o dieťa a rodičovský príspevok tvoria istý neoddeliteľný systém spoločný, logicky nasledujú, niekde sa vzájomne aj prelínajú, tak že aj tento zákon ide alebo táto novela ide po tom predchádzajúcom, má svoju logičnosť. Ja to, čo som povedal v závere k tomu predchádzajúcemu zákonu, môžem len znova zopakovať. Ďakujem za všetky vecné vystúpenia k tejto problematike, ktoré tu zazneli. Každopádne vnímam, že je tu záujem istým spôsobom vylepšovať to, čo sme my navrhli. To, čo sme navrhli, skôr vyplýva z poznatkov aplikačnej praxe a je tu snaha problémy, ktoré sa tu objavili, aby sa ďalej jednoducho neopakovali a z toho titulu robíme alebo navrhujeme tie zmeny, ktoré sú tam. Ja si myslím, že sú logické a pochopiteľné, že je potrebné ich jednoducho realizovať.

    Ak dovolíte, vzhľadom na to, že dosť drvivá časť diskusie sa venovala legislatívnemu procesu, bolo by asi odo mňa nezodpovedné, keby som k tomu nezaujal stanovisko. Legislatívny proces, on má svoje časové a obsahové súvislosti. Začína niekde od legislatívneho zámeru a de facto a de iure končí niekde až podpisom pána prezidenta pod schváleným zákonom v Národnej rade Slovenskej republiky. Vždy dovtedy prechádza istým procesom, pripomienkovým konaním. Má svoje opodstatnenie pre rezort práce a sociálnych vecí. Sú v tomto prípade veľmi dôležití napríklad aj sociálni partneri a akékoľvek zmeny, ktoré sú navrhované na hospodárskej, sociálnej rade, sú veľmi významným faktorom pre to, aby sa aj vecné, aj odborné pracoviská ministerstva touto problematikou alebo tými návrhmi zaoberali. No a k tomu asi toľko. Podívajte sa. Ministerstvo predložilo alebo ponúklo do diskusie navrhované zmeny, ktoré, by som povedal, boli, zásadne menili pravidlá systému rodičovského príspevku a príspevku na starostlivosť o dieťa. Áno. Treba povedať, že ministerstvo vždy pri podobných, ale nielen sociálnych, ale aj spoločenských témach hľadá širší konsenzus. Ten je nevyhnutný. Opakujem ešte raz. Sociálny dialóg, to je jedna z najväčších priorít ministerstva práce, sociálnych vecí aj v predchádzajúcom období pri akejkoľvek príprave novely zákona. V pripomienkovom konaní sa časť verejnosti, ktorej sa problematika priamo dotýkala, priklonila k zachovaniu súčasných pravidiel. Aj ustúpenie od niektorých predkladaných návrhov je legitímnym výsledkom legislatívneho procesu a vlastne tým sa len potvrdzuje jeho zmysel. A za týmto si stojím. A to bol proces, ktorý bol aj v tomto prípade. Jednoducho každé jedno pripomienkové konanie je o tom, že sa získava aj názor verejnosti. A my sme celkom logicky tieto veci zvážili a ponúkli rozmer, ktorý reaguje na aplikačnú prax a novelizuje veci, ktoré život ukázal na to, že je potrebné meniť.

    Ak dovolíte, jedna poznámka ešte k príspevku na starostlivosť na dieťa. Dobre povedané, áno, Európsky sociálny fond. No sme trošku v zložitom období. Rok 2013 je niečo, keď niečo končí a niečo nové začína, alebo minimálne sa pripravuje. Tí, ktorí podrobnejšie sledujete, veľmi dobre viete, že operačný program zamestnanosť a sociálna inklúzia nie je program, ktorému by hrozilo, že prepadnú nejaké finančné prostriedky. Naopak, už vlani bežala realokácia. To znamená presunutie prostriedkov z iných operačných programov alebo v tomto prípade v rámci operačného programu v oblasti vzdelávania do problematiky zamestnanosti, pretože vieme tieto prostriedky jednoducho vyčerpať na účelné veci. To znamená, že toto je tá otázka, ktorá je tu trošku teraz momentálne zložitejšia. My sme v procese. Ja už poznám návrh nejakej alokácie, ktorá súvisí s novým programovacím obdobím. Samozrejmá vec, že konkretizácia týchto vecí dneska intenzívne beží aj s konzultáciami s Európskou komisiou. Preto je logické, že je tu isté riziko stavať absolútne akýkoľvek príspevok len na prostriedkoch z Európskeho sociálneho fondu. Tiež má svoje riziká, nie malé. Možno by sa niekedy dalo aj povedať, že je to aj nezodpovedné, ale vzhľadom na objem prostriedkov, o ktorý sa v tomto prípade jedná, to nevidím až tak zle. Takže ja som pripravený. Aj tá konkretizácia bude nejak postupovať ďalej na túto tému aj vzhľadom na to, čo tu zaznelo, niektoré návrhy v súvislosti s možnými doplneniami alebo, nazvem to, navýšením vecí sa vážne zaoberať, ale bude to v značnej miere záležať od toho, do akej miery je možné uvažovať v tom budúcom programovacom období s pokrytím týchto náležitostí, ktoré súvisia s týmito finančnými prostriedkami.

    Skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Pani spravodajkyňa, chcete? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona č. 461 o sociálnom poistení. Pán minister.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 651.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa navrhujú zmeny v troch hlavných oblastiach, ktorými sú:

    1. zníženie administratívnej záťaže samostatne zárobkovo činných osôb a dobrovoľne poistených osôb,

    2. zlepšenie postavenia fyzických osôb v období starostlivosti o dieťa,

    3. je to úprava postupu vymáhania a postúpenia pohľadávok Sociálnou poisťovňou.

    Vláda Slovenskej republiky sa zaviazala stabilizovať podnikateľské prostredie, a to najmä znižovaním administratívnej zaťaženosti, preto sa navrhuje zrušiť prihlasovaciu a odhlasovaciu povinnosť samostatne zárobkovo činných osôb na povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a zaviesť povinnosť Sociálnej poisťovne oznámiť samostatne zárobkovo činnej osobe vznik povinného poistenia, ako aj výšku poistného. V súvislosti s aplikačnými problémami posudzovania statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia na základe registrácie takejto osoby u správcu dane sa navrhuje zmeniť spôsob posudzovania statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia bude priamo závisieť od dosahovania príjmov z výkonu samostatnej zárobkovej činnosti a nie od registrácie tejto osoby u správcu dane, čo rovnako prispeje k znižovaniu administratívnej záťaže samostatne zárobkovo činných osôb.

    Ďalším z opatrení podporujúcim znižovanie administratívnej záťaže v sociálnom poistení je zánik dobrovoľného poistenia v prípadoch, ak dobrovoľne poistená osoba nezaplatila poistné na dobrovoľné poistenie dva kalendárne mesiace za sebou nasledujúce. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o dobrovoľné poistenie, je dôvodné predpokladať, že dobrovoľne poistená osoba nezaplatením poistného za dva mesiace po sebe nasledujúce vyjadruje vôľu nebyť naďalej dobrovoľne poistená. Obdobná zásada sa uplatňuje aj v komerčnom poistení a dobrovoľne poistené osoby sa mylne domnievajú, že platí aj v dobrovoľnom sociálnom poistení, neodhlásia sa z dobrovoľného poistenia a neplatia poistné, čím im neustále narastá nedoplatok na poistnom a Sociálna poisťovňa im predpíše penále za nesplnenie povinnosti odviesť poistné.

    V súvislosti so zavedením platenia poistného aj z dohôd dochádza k situáciám, kedy si osoby starajúce sa o deti privyrábajú počas materskej a rodičovskej dovolenky na dohodu, z ktorej ale majú nízky príjem a tento im negatívne ovplyvňuje výšku dávky v nezamestnanosti aj po skončení materskej alebo rodičovskej dovolenky, prídu o prácu a sú odkázaní na dávku v nezamestnanosti. Preto sa v novele zákona o sociálnom poistení navrhuje vylúčiť príjmy dosahované v období materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky z vymeriavacieho základu na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, ak negatívne ovplyvňujú denný vymeriavací základ na určenie výšky tejto dávky.

    Poskytovanie rôznych benefitov zamestnávateľom počas poberania nemocenských dávok taktiež negatívne ovplyvňuje nárok zamestnanca na nemocenskú dávku, preto sa navrhuje umožniť poberanie nemocenských dávok v súbehu s príjmom dosahovaným v období nároku na výplatu dávky, ak nejde o príjem za prácu vykonávanú v období trvania nároku na vyplatenie nemocenskej dávky.

    V oblasti vymáhania a postúpenia pohľadávok Sociálnou poisťovňou sa navrhuje zrušiť možnosť postúpenia pohľadávok Sociálnej poisťovne na inú osobu okrem právnickej osoby so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, umožniť povoliť splátky dlžných súm aj na pohľadávkach na dávkach a zvýšiť diskontnú úroveň, úrokovú sadzbu pri povolení splátok dlžných súm poistného na trojnásobok ročnej základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej ku dňu povolenia splátok dlžných súm. V záujme vykrývania deficitov v základných fondoch, najmä v starobnom, z vlastných prostriedkov Sociálnej poisťovne sa navrhuje zaviesť automatické presúvanie nevyčerpaného zostatku správneho fondu do rezervného fondu solidarity. Súčasťou návrhu zákona je aj predĺženie obdobia presúvania disponibilných finančných prostriedkov základného fondu, ktorý vykazuje prebytok, do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov, na dávky z predchádzajúcich, s predchádzajúcim súhlasom dozornej rady a predĺženie obdobia, obdobia doteraz, doterajšej jednotnej sadzby poistného na úrazové poistenie do konca roku 2017.

    V súvislosti so zmenami navrhovanými v rámci novely zákona o sociálnom poistení sa navrhuje primerane upraviť aj zákon o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Je to obdobne ako pri poskytovaní nemocenských dávok, sa navrhuje riešiť situácie, keď k splneniu všeobecnej podmienky nároku na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca bránia príjmy, ktoré nie sú príjmami za vykonanú prácu. Je to napríklad plnenie, poskytovanie zo sociálneho fondu, obchodné, odchodné, odstupné a podobne, ako aj zákon o zdravotnom poistení. Tam sa jedná o zosúladenie definícií a pojmov s definíciou samostatne zárobkovo činnej osoby a pojmami povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, používaných v novele zákona o sociálnom poistení. Navrhujeme, aby zákon nadobudol účinnosť od 1. januára budúceho roku okrem ustanovení, ktoré sa týkajú zníženia administratívneho zaťaženia samostatne zárobkovo činných osôb, pri ktorom sa navrhuje účinnosť od 1. januára 2015.

    Skončil som, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pani poslankyňa Vaľová je určená spravodajkyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán minister, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods.1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 651), ako spravodajca určený uznesením výboru č. 66 z 28. augusta 2013 a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 625 z 19. augusta 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplýva, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave a podľa návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zadaný, pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pán predseda, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu, prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem, pani poslankyňa. Mám písomnú prihlášku za klub SaS od pána poslanca Mihála a za klub SDKÚ - DS od pána poslanca Novotného.

    Pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, dovoľte mi vystúpiť k tomuto zákonu, k novele zákona o sociálnom poistení. Vcelku, na úvod teda poviem, vcelku hodnotím túto novelu pozitívne. Obsahuje celkom slušný počet zmien, ktoré sú na prospech veci, zjednodušujú procesy v sociálnom poistení, znižujú administratívu, najmä na strane samostatne zárobkovo činných osôb, čo si dovolím pochváliť.

    Na druhej strane však si myslím, že keďže ide o takú tú pravidelnú, každoročnú, nazvem to, väčšiu novelu, každý rok sa zákon o sociálnom poistení novelizuje, pretože tá aplikačná prax každý rok prináša nové a nové problémy, myslím si, že ministerstvo práce nevyužilo príležitosť na, ktorá je daná touto novelou, lepšie, mohli tam byť aj ďalšie zmeny, mohli tam byť možno ďalšie kroky, ale k tomu sa vyjadrím ďalej.

    Takže ak môžem niečo pochváliť, tak určite sa mi páči zmena definície samostatne zárobkovo činnej osoby, s čím súvisí aj definícia, kedy vzniká, kedy zaniká povinné poistenie pre samostatne zárobkovo činnú osobu. Páči sa mi, ako ste vyriešili automatický zánik dobrovoľného poistenia, najmä pre samostatne zárobkovo činné osoby, je to niečo, čo sme mali urobiť už dávnejšie. V praxi to robilo zbytočný problém všetkým. Páči sa mi aj to, že ste reagovali na kritiku, pokiaľ ide o nárok na materské u takých matiek, ktorým zamestnávateľ najmä v rámci rôznych sociálnych programov zo sociálneho fondu poskytol počas poberania materskej nejaký príjem, typický príspevok pri narodení dieťaťa zo sociálneho fondu. V takýchto prípadoch je to veľmi nešťastné, Sociálna poisťovňa pozastavila v danom mesiaci výplatu materského. Čiže tieto negatívne javy sa už po tejto novele opakovať nebudú, to veľmi chválim.

    Páči sa mi aj navrhnuté sprísnenie výpočtu invalidného dôchodku pre osoby od osemnástich do dvadsiatich rokov veku v súvislosti s dobrovoľným poistením. Čiže tým sa odstráni časť priestoru pre určitých špekulantov, ktorí zneužívali invalidné poistenie a mnohí z vás ste dostali do vašich mailových schránok také tie, kolujú po Slovensku maily, že koľko kto má na dôchodku, vôbec nepracoval a ako je to možné, v porovnaní s tými, čo pracovali, či už za priemernú, alebo minimálnu mzdu. Tie miery sú častokrát trošku pritiahnuté za vlasy, ale určitá dávka pravdy tam je. A naozaj je to tak, že sú na Slovensku ľudia, ktorí poberajú tisíceurový invalidný dôchodok, pretože si to vedeli vybaviť a aj práve cez tento inštitút poskytnutia invalidného dôchodku pre osobu do dvadsiatich rokov veku. No je to veľmi smutné, ale je tak. Čiže vítam, že sa tuto zákon sprísňuje, aj keď som zaregistroval z pripomienkového konania námietky inštitúcií, ktoré teda bránia záujmy zdravotne postihnutých osôb, čo je z ich strany prirodzená reakcia. Ale myslím si, že tu má ministerstvo pravdu a tu bolo potrebné zasiahnuť. Dokonca si myslím, že táto zmena mala byť trošku prísnejšia a mala by sa stiahnuť aj na povinné poistenie, pretože ak sa tak neurobí alebo neurobilo, tak tí špekulanti nepôjdu cez dobrovoľné poistenie, ale nájdu si, v úvodzovkách, spriateleného zamestnávateľa, na mesiac sa u neho zamestnajú, kvázi zamestnajú, za vysokánsku mzdu a vysoký invalidný dôchodok máme na svete. Samozrejme, je to aj vecou posudkových komisií, kontrolných procesov v Sociálnej poisťovni, ale nebudem viacej hovoriť, lebo niekedy sa fakt bojím, že keď tu niečo poviem, tak ma ktosi obviní z toho, že tu ľudí navádzam na to, ako páchať trestné činy. Dobre.

    Posuniem sa ďalej, pochválim, pochválim, veľmi pochválim aj zmenu pri výpočte dávky v nezamestnanosti z príjmov dosiahnutých počas materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky. Čiže som rád, že ste vypočuli moje kritické slová, ktoré tu už rok dookola pri rôznych príležitostiach opakujem, že ak má matka, ktorá je na rodičovskej dovolenke, v zamestnaní, v riadnom zamestnaní, v ktorom mala príjem povedzme 500, 600 eur mesačne, ak má počas rodičovskej dovolenky povedzme nejaký symbolický príjem na dohodu, z ktorej je dnes poistená v nezamestnanosti, tak vlastne týmto príjmom na dohodu si pokazí potenciálnu dávku v nezamestnanosti, ktorú by čerpala po skončení rodičovskej dovolenky. Vyriešili ste to pekne, elegantne, ďakujem.

    Páči sa mi - a SZČO to privítajú - úpravu vymeriavacieho základu v § 138 ods. 2, kedy sa vždy bude vymeriavací základ, tá pomerná časť brať ako jedna dvanástina toho základu dane, čiže nie podľa počtu mesiacov podnikania. Tí SZČO, ktorí podnikajú časť roka, to samozrejme privítajú, pretože nebude dochádzať niekedy k veľkým skresleniam pri výpočte poistného následne. Dovolím si pochváliť aj úpravy, ktoré ste urobili pri postupovaní pohľadávok a celom tomto procese, pán minister, tak ako ste v úvodnej reči povedali, nebudem opakovať. A pokiaľ ide o oznamovacie povinnosti SZČO, tak vítam aj to, že vlastne SZČO nebude oznamovať, nebude sa prihlasovať do Sociálnej poisťovne, nebude si vypočítavať výšku poistného, ale naopak, Sociálna poisťovňa z údajov, ktoré dostáva z Finančnej správy, oznámi živnostníkovi alebo inej samostatne zárobkovo činnej osobe, že jej vzniká povinné poistenie a aký bude mať vymeriavací základ, aké bude mať svoje povinnosti a výšku poistného. To je pozitívne a zrejme to aj pomôže k úspešnosti vymáhania pohľadávok a plnení povinností, pretože tí, ktorí možno pozabudnú, že tieto povinnosti majú, tak jasne im to bude vlastne povedané. Takže to sú zmeny, ktoré chválim, ktoré sú skutočne pozitívne a dobré.

    Dobrá je aj zmena v § 143 v ods. 1, kedy ste reagovali na možnosť zneužívania platenia poistného pri dohodách s nepravidelným príjmom, kedy bol príjem vyplatený s väčším časovým odstupom po skončení dohody, čiže tam tá reakcia z vašej strany prišla. Čudujem sa, že ste ale nereagovali na systém, ktorý ste teda vy vlastne zaviedli pri dohodách s nepravidelným príjmom, kedy sa poistné, kedy je poistné splatné vlastne až po skončení dohody, to znamená, že ak bude nejaká dohoda trvať povedzme päť alebo šesť rokov, tak Sociálna poisťovňa uvidí svoje poistné, ktoré jej patrí, až po tých piatich-šiestich rokoch, hoci medzitým už možno prebehlo niekoľko platieb za vykonanú prácu tomu dohodárovi. Tam som očakával, že zavediete niečo ako inštitút povinnosti zúčtovať, zaplatiť poistné, povedzme aspoň raz za kalendárny rok, aspoň raz za dvanásť mesiacov, tým by nikto nebol poškodený, práve naopak. Chodím medzi zamestnávateľov a sami takéto niečo navrhujú, aby nemali nejaké podlžnosti alebo nejaké záväzky voči Sociálnej poisťovni. Nikomu by to nevadilo a tento problém by sa celkom pozitívne mohol vyriešiť, to je škoda.

    A takisto som čakal, že zasiahnete aj v oblasti nemocenského poistenia, teda nemocenských dávok, výpočtu rozhodujúceho obdobia, výpočtu denného vymeriavacieho základu pri nemocenských dávkach, pretože najmä pri dohodách s pravidelným príjmom, ale nízkym príjmom sa dá s tým všeličo, v úvodzovkách, robiť a reakcia z vašej strany tu žiadna na to nie je. To je, myslím, škoda.

    Pokiaľ ide o ďalšie problémy, tak je mi veľmi ľúto, že ste nemali odvahu riešiť problém mamičiek, ktoré sa rozhodli počas starostlivosti o dieťa pracovať, dajme tomu na dohodu s nejakým možno symbolickým zárobkom, čím za nich prestáva platiť dôchodkové poistenie štát. Štát, ako viete, platí za osobu, ktorá sa stará o dieťa do veku do šiestich rokov sumu zodpovedajúcu príjmu 447, ak sa nemýlim alebo 441 eur vymeriavacieho základu. Čiže ak niekto pracuje v tomto čase, dajme tomu na dohodu za 100 eur, tak vlastne sám seba pripravuje o budúci vyšší dôchodok, čo je nelogické, nespravodlivé a demotivujúce. Škoda, že neprišla reakcia na toto zlo, ktoré máme v zákone. A je mi ľúto, že ste sa teda nepustili do trošku väčších zásahov.

    No teda, dozvedeli sme sa, že až do konca roku 2017 zostáva sadzba na úrazové poistenie 0,8 percenta, čiže nikto nemá chuť a čas sa venovať tomu, aby sa urobil poriadok v úrazovom poistení. Jednoducho nie je zamestnávateľ ako zamestnávateľ. Sú zamestnávatelia, kde to riziko je absolútne minimálne a za celú existenciu firmy tam k žiadnemu úrazu nedošlo a platia rovnaké poistné, ako povedzme nejaká baňa alebo nejaký hutnícky závod, kde teda, žiaľ, z titulu charakteru tej výroby je úrazov relatívne veľa.

    Ďalej, nie je tu žiadny progres, pokiaľ ide o to fondové hospodárenie. To znamená, aj naďalej má pán generálny riaditeľ tú právomoc, aby si presúval peniaze medzi prebytkovými fondami a deficitnými fondami, čiže nie je tu ochota sa zapodievať tým, aby sa buď tie sadzby nastavili objektívnejšie, alebo tak, ako sme sa to pokúsili, ale nedokončili sme túto prácu, snažili sme sa to fondové hospodárenie zrušiť a zaviesť jeden jediný fond, ak to tak možno vôbec povedať, sociálneho poistenia a nemali by sme sa už hrať tým pádom na iks rôznych fondov, kde tá hra je aj tak o ničom, keďže v konečnom dôsledku tie peniaze sa medzi fondami presúvajú.

    Čo je najhoršie, čo mi je ľúto, tak nie je tu žiadna odvaha, pokiaľ ide o potenciálne znižovanie odvodov. Získali ste pri minuloročnej novele do rozpočtu - podľa mojich odhadov - okolo miliardy eur ročne tým, že ste zredukovali druhý pilier, tým, že ste zvýšili odvody pre SZČO, pre dohodárov. Čiže ten priestor možno pri nejakých politických rokovaniach určite by bol, ale žiadny progres, žiadny náznak tu nie je. Na druhej strane, teda že by sa napríklad znížili odvody pre SZČO, ktoré sú pre nich naozaj veľmi veľkou záťažou.

    Na druhej strane počúvame správy o tom, že chcete zvýšiť zamestnanosť tým, že znížite, alebo dokonca odpustíte odvody zamestnávateľom, ktorí zamestnajú dlhodobo nezamestnané osoby. No chcem len priateľsky upozorniť, že ak to urobíte, no to bude síce pekne znieť, ale reakcia zamestnávateľov, najmä na východe, bude jednoducho taká, že prepustia tých zamestnancov, za ktorých by mali platiť normálne odvody. Vždycky sa cestičky, ako prepustiť, nájdu, možno založením novej firmy. Tých ciest je jednoducho veľmi veľa, nehovorme si, že nie sú, a zoberú tých dlhodobo nezamestnaných, pokým budú mať na nich odvodovú úľavu a keď tá odvodová úľava skončí, tak tá operácia sa v nejakom opačnom garde zopakuje.

    Jednoducho, síce niekoľko tisíc dlhodobo nezamestnaných naozaj získa prácu, o tom ja nepochybujem, ale na druhej strane niekoľko tisíc zamestnancov o tú istú prácu príde. Čiže takýmto opatrením sa nič nevyrieši...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, prepáčte, je po dvanástej, chcem sa spýtať, či budete pokračovať.

  • Áno, už dokončím. Posledné dve vety.

  • Čiže pozitívne zmeny, ale, žiaľ, je ich málo. Mohlo ich byť viac, mohla tam byť väčšia odvaha do určitých reformnejších krokov, takže vo mne zostávajú také rozporné pocity. Uvidíme, čo prinesie druhé čítanie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Dámy a páni, vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o 14.00 hodine pravidelným bodom hodina otázok. Chcem vás upozorniť, že výnimočne, tak ako sme schválili v programe, po hodine otázok budú nasledovať interpelácie. Po ukončení interpelácií budeme pokračovať v prerušenej rozprave o tomto vládnom návrhu.

    Ďakujem pekne. Dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Pekné popoludnie, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní programu 23. schôdze pravidelným bodom, je štvrtok, je to

    hodina otázok,

    ktorú otváram. Včera do 12.00 hodiny pani poslankyne a páni poslanci predložili otázky, 17 otázok pre pána predsedu vlády a 15 otázok pre ostatných členov vlády. Bolo vyžrebované poradie.

    Poprosím teraz pána predsedu vlády Roberta Fica, aby nás oboznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Dnes je z dôvodu pracovnej cesty mimo Bratislavy neprítomný podpredseda vlády, minister financií Peter Kažimír, zastupuje ho podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí pán Lajčák. Rovnako je kvôli pracovnej ceste mimo Bratislavy neprítomný aj minister kultúry Marek Maďarič, zastupuje ho v danom prípade nikto, pretože nie je na neho postavená žiadna otázka.

    Pán predseda, som pripravený v limite odpovedať.

  • Ďakujem pekne, pán predseda vlády. V limite 15 minút vás poprosím odpovedať na otázky. Prvá je od pána poslanca Mikuláša Krajkoviča. Je tu? Áno.

    "Pán predseda, Slovenská republika začala rokovania s Európskou komisiou o možnosti predĺženia čerpania eurofondov o jeden rok Zaujímalo by ma, ako pokračujú tieto rokovania a aký výsledok predpokladáte."

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Ďakujem za otázku, vážený pán poslanec. Keďže ide o jednu z najvýznamnejších tohtoročných aktivít vlády, dovolím si hneď na úvod uviesť, že negociácie na pôde Európskej únie o predĺžení možnosti čerpať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov o jeden rok prebiehajú veľmi dobre. Ako všetci dobre vieme, tak štrukturálne fondy sú jedným z mála dostupných investičných nástrojov, ktoré aj v podmienkach Slovenskej republiky spolufinancujú značné množstvo investičných aktivít verejného sektora.

    Poviem to po slovensky. Bez peňazí z Európskej únie nevieme prežiť. Takmer 80 % všetkých verejných investícií na Slovensku je financovaných z fondov Európskej únie. Preto nám musí záležať na tom, do akej miery vyčerpáme zdroje určené na obdobie 2007 - 2013 a do akej miery sme pripravení na čerpanie v rokoch 2014 - 2020, kde Slovensko vďaka veľkému úsiliu získalo väčší balík finančných prostriedkov. S potešením vám chcem oznámiť, že sme odoslali do konca júna návrh partnerskej dohody, ako čerpať tieto zdroje, na Európsku komisiu. Na rozdiel od Českej republiky a Poľska nám táto zmluva nebola vrátená naspäť, prebieha ďalšie kolo vyjednávaní, čiže získali sme významný časový náskok v porovnaní s inými krajinami a možno budeme môcť naozaj čerpať od 1. januára 2014 zdroje, ktoré sú určené na nové finančné obdobie. Napriek tomu, že všetci si uvedomujeme význam týchto zdrojov, čerpanie financií z európskych fondov je aj kvôli hospodárskej kríze pomalšie, ako by si celá Európska únia a mnohé členské štáty želali. Musím zdôrazniť, že čerpanie na úrovni okolo 50 % je do značnej miery spôsobené tým, že v roku 2010 a 2011 došlo na dlhé mesiace k zastaveniu výziev, pozastaveniu platieb a projektov a čas bol venovaný namiesto implementácie už rozbehnutých projektov na realizáciu auditov, prípadne na meranie kobercov v kancelárii ministra dopravy bývalého, pána Vážneho.

    Úroveň čerpania je tiež spôsobená tým, že značná časť finančných prostriedkov je investovaná do veľkých infraštrukturálnych projektov, ktoré si vyžadujú dlhší čas realizácie, a samozrejme aj striktnými pravidlami pre riadenie implementácií týchto investícií. Riešením je plošné poskytnutie dlhšieho časového obdobia na využívanie týchto fondov. Na programové obdobie 2007 - 2013 však bolo ako všeobecne platné pravidlo na čerpanie prostriedkov z európskych zdrojov stanovené pravidlo N+2. Teraz som si plne vedomý, že hovorím v jazyku, ktorému dohromady nerozumie nikto, ale musím používať formulácie, ktoré používa Európska komisia.

    Členské štáty sa teda zaviazali čerpať fondy do dvoch rokov od zazmluvnenia. Napriek tomu je nevyhnutné podotknúť, že pravidlo N+3, teda do troch rokov od zazmluvnenia, bolo štandardom pre všetky krajiny v minulom programovom období a bude štandardným taktiež v nasledujúcom období 2014 - 2020. Ide teda o pomerne nešťastnú zhodu okolností, že v súčasnosti platné mechanizmy sú relatívne prísnejšie. Reflektujú však inú hospodársku realitu, ktorá existovala v čase ich stanovenia. Niektoré členské štáty vrátane Slovenska získali výnimku aspoň v prvých rokoch aktuálneho programového obdobia a mohli uplatňovať pravidlo N+3. Táto skutočnosť by v súčasnej klíme mohla viesť k určitým komplikáciám.

    Možno konštatovať, že v prípade Slovenska by bol rok 2013 vzhľadom na platné pravidlá dosť náročný, keďže by došlo k spájaniu záväzkov v rokoch 2010 a 2011. Alokáciu na rok 2010 by podľa pravidla N+3 bolo potrebné vyčerpať do konca roku 2013, rovnako aj alokáciu na rok 2011 by podľa pravidla N+2 bolo nutné vyčerpať do konca roku 2013. A tak dochádza k výraznej kumulácii zdrojov vo výške 1,3 miliardy eur, 1,3 miliardy eur, ktorú musíme vyčerpať do konca roku 2013. Opakujem, v rokoch 2011, 2012 sa nedialo nič, nič, žiadne čerpanie. A potom prišli naše kroky, ktoré tlačili veľký balík peňazí pred nami a je veľká hrozba, že nebudeme schopní fyzicky takúto obrovskú sumu peňazí minúť.

    Dovolím si oceniť prístup slovenských expertov a diplomacie, ktorí jasne identifikovali riziko a navrhli sme aj riešenie tejto situácie. Základ zmeny pravidiel pre Slovensko a možnosť predĺženia čerpania fondov o jeden rok bol daný vo februári tohto roku. Bolo to na zasadnutí Európskej rady, kde sme negociovali viacročný finančný rámec na roky 2014 a 2020, kde sme vytvorili obrovský tlak na prezidenta Európskej komisie, Európskej rady a ďalších vysokých predstaviteľov Európskej únie. Vytvorili sme tlak na najvýznamnejšie členské štáty Európskej únie a spoločne s Rumunskom sme presadili do záverov tohto summitu ustanovenie o preskúmaní všetkých dostupných spôsobov na zlepšenie čerpania fondov s cieľom predísť automatickému prepadu financií, ale to platí len pre Rumunsko a pre Slovensko. Žiadna iná krajina si túto výnimku nevybojovala.

    Ako sa v nasledujúcich mesiacoch po sérii intenzívnych rokovaní s Komisiou ukázalo, jedinou reálnou alternatívou na elimináciu rizika prepadu nevyčerpaných prostriedkov bola zmena príslušného nariadenia 1083 z roku 2006. V máji 2013 - a tu musím oceniť férovosť Európskej komisie - Komisia, rešpektujúc februárovú dohodu o budúcom viacročnom finančnom rámci, zverejnila návrh zmeny relevantného nariadenia s uplatnením pravidla N+3 na záväzky rokov 2011 a 2012 len pre Slovensko a len pre Rumunsko. Zmena nariadenia znamená, že nedôjde k zrušeniu viazanosti prostriedkov na rok 2011 na konci tohto roku, ale až na konci roku 2014 a k zrušeniu viazanosti prostriedkov za rok 2012 nedôjde na konci roku 2014, ale na konci roku 2015. Konečný dátum oprávnenosti výdavkov je aj naďalej za toto programové obdobie 31. december 2015. Uvedené predĺžené termíny by mali Rumunsku a Slovensku pomôcť prekonať ťažkosti s vykonávaním a znížiť v rokoch 2013 a 2014 riziko prepadnutia finančných prostriedkov a súčasne udržať potrebnú disciplínu a motiváciu na uzavretie aktuálneho programového obdobia.

    Návrh zmeny nariadenia bol v priebehu júna a júla prerokovaný v zainteresovaných pracovných aj politických formátoch Rady Európskej únie. Napriek pomerne technickému charakteru predloženého návrhu aj jednoznačnému politickému signálu zo strany predsedov vlád rokovania boli veľmi komplikované. Zaznamenali sme istú dávku nevôle akceptovať výsledok februárovej dohody európskych lídrov, na jednej strane stáli čistí prispievatelia do rozpočtu Európskej únie, ktorí by radi videli nevyčerpané prostriedky naspäť v európskej kase, na strane druhej zase nové členské štáty, ktoré čelia rovnakým výzvam ako Slovenská republika a taktiež by si želali možnosť prechodu na pravidlo N+3.

    Oceňujem, dámy a páni, rokovanie V4, kde som sa s touto témou obrátil na maďarského, českého a poľského premiéra. Garantovali mi, že exekutíva týchto troch krajín nebude vstupovať do tohto problému a nebude sa pokúšať ani česká, ani poľská, ani maďarská exekutíva narušiť dohodu, že to má byť len Slovensko a Rumunsko, ktoré dostanú výnimku. Exekutívy tento sľub aj plnia, nedá sa to povedať o zákonodarných zboroch. Dnes cítime najmä v Európskom parlamente tlak zo strany niektorých českých europoslancov, ktorí si myslia, že musia zabojovať aj oni, aby aj Česká republika bola súčasťou tohto balíka a dostali výnimku. Zatiaľ sa zdá, že Komisia aj ďalší čelní predstavitelia Európskej únie držia, po slovensky povedané, basu a že to bude len Slovensko a Rumunsko. Ak by bola definitívne schválená zmena nariadenia, tak ako je navrhnutá, znížil by sa objem, ktorý musíme vyčerpať v tomto roku, na 168 miliónov eur. Prakticky skoro desaťnásobne v porovnaní s tým, čo nám nechal pán Figeľ a jeho priatelia v rokoch 2010, ´11 a ´12. Pôvodne identifikované riziko prepadnutia finančných prostriedkov v tomto roku v objeme 680 miliónov eur by sa po schválení zmeny nariadenia znížilo absolútne na minimum. Boli by to nejaké technické straty, ktoré by sme priniesli, čo je úplne bežné pri čerpaní finančných prostriedkov. Čiže ak to nebude schválené, zdá sa, že prídeme o 680 miliónov eur. My ich nemusíme zaplatiť zo štátneho rozpočtu, ale nemôžme ich vyčerpať. Viacej ich nemôžme použiť v nasledujúcich rokoch, aj preto sme tomuto venovali obrovskú pozornosť v negociáciách, v rokovaniach, vytvárali sme obrovský tlak na príslušné orgány a považujem to za obrovský diplomatický úspech Slovenskej republiky, že sme sa dostali až sem.

    Situácia by sa zlepšila aj pre budúci rok, kde by nebolo potrebné dočerpať záväzok roku 2012, ktorého zostatok ku koncu augusta tohto roku predstavoval 1,5 miliardy eur pre desať operačných programov. Po schválení zmeny nariadenia by dokonca v roku 2014 museli byť dočerpané len zostatky záväzku z roku 2010 vo výške 770 miliónov eur pre sedem operačných programov, z ktorých sa už v štyroch v súčasnosti čerpá záväzok roku 2011. Čiže zase hovoríme len o polovičke finančných prostriedkov, ktoré budeme musieť vyčerpať v ďalšom období.

    Navrhnutá zmena nariadenia však v žiadnom prípade nezmenšuje objem finančných prostriedkov, ktoré musí Slovensko vyčerpať do konca roku 2015, preto je čerpanie eurofondov pre vládu, ako aj všetky zainteresované subjekty prioritou a výzvou zároveň.

    Dámy a páni, my sa stretávame ministri prakticky na každotýždennej báze, mimo rokovania vlády na porade ministrov, kde priamo identifikujeme problémy. Kladú sa konkrétne úlohy a som rád, že máme konečne vo vláde priamo zodpovedného človeka, podpredsedu vlády Ľuba Vážneho, ktorý koordinuje a riadi využívanie európskych fondov, pretože toto sa ťažko zvláda vtedy, ak ide o ministra, ktorý je zaťažený aj agendou príslušného ministerstva. Myslím si, že aj práce, ktoré sme urobili pri príprave návrhu partnerskej dohody na roky 2014 až ´20 ukazujú, že takéto rozhodnutie dať tieto právomoci pod konkrétneho ministra malo svoj obrovský význam.

    Dámy a páni, zmena legislatívy Európskej komisie je pre nás tou najlepšou alternatívou, najlepšou. Nemôžeme sa spoliehať, samozrejme, len na zmenu nariadenia, ale intenzívne robíme všetko pre to, aby sa čerpanie zrýchlilo. A chcem teraz požiadať, som na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, kde sú zastúpené politické strany, ktoré majú aj svoje zastúpenie v Európskom parlamente. Prosím všetkých europoslancov za Slovenskú republiku, aby vyvinuli maximálne úsilie na pôde Európskeho parlamentu, aby táto zmena nariadenia bola v príslušnom výbore Európskeho parlamentu schválená. Toto je povinnosť každého jedného europoslanca. Ja dúfam, že tu nikto nebude hrať nejakú politickú hru v tom duchu, že nech sa to radšej neschváli, veď poznáte tú filozofiu, že čím horšie, tým lepšie.

    Verím, že každý jeden poslanec, ktorý sedí za Slovensko v Európskom parlamente, sa k tejto veci postaví pozitívne.

    Politický tlak na riadiace orgány, pokiaľ ide o čerpanie zo strany vlády, je naozaj veľmi silný. Musím zdôrazniť, že bezprostredne po zistení nepriaznivej situácie v čerpaní eurofondov, nie že nepriaznivá, to bola katastrofa, však oni nič nečerpali! Jediné, čo minul pán Figeľ, boli peniaze na platy, technická pomoc, nič iné sa nečerpalo, a bola to suma, ktorá bola obrovská. Všetko sa presunulo do ďalších rokov. Sme po voľbách vyvinuli efektívne kroky k vytvoreniu budúceho riešenia na úrovni Európskej komisie a prijali sme konkrétne opatrenia vo forme akčných plánov na zlepšenie čerpania s cieľom splnenia záväzkov v zmysle platného všeobecného nariadenia Únie.

    Slovenskí predstavitelia spustili - a za to im treba poďakovať - veľmi intenzívnu kampaň za obhajobu návrhu zmeny nariadenia v Európskom parlamente. Vynaložené nasadenie všetkých zložiek sa ukázalo koncom júla, keď sme dosiahli prvé víťazstvo. Vo výbore stálych predstaviteľov pri EÚ bola dosiahnutá všeobecná dohoda o zmene nariadenia pre Slovensko a Rumunsko. Všeobecná dohoda. Zatiaľ do toho príliš nelezú ostatné krajiny. Samozrejme, nie sme na konci cesty, ako som povedal, plénum Európskeho parlamentu, dôležité je zdôrazniť aj časový aspekt prijatia predmetného nariadenia, pretože bolo by zlé, keby sa to prijímalo niekedy na prelome rokov 2013/2014. My potrebujeme tú účinnosť mať na jeseň, do konca roku 2013. Konečné riešenie je v rukách európskych politikov, poslancov Európskeho parlamentu. Skúsenosti zo schvaľovania pri obdobných situáciách indikujú reálnu možnosť dosiahnuť stanovený cieľ, ale je možné, že schválenie zmeny nariadenia nebude limitované len na dve krajiny, ktoré doslova vydláždili cestu riešenia, teda Slovensko a Rumunsko, ale bude upravené a platné všeobecne, ale to nám nevadí, lebo neprídeme o peniaze. Len nech nám to, preboha, nikto nezastaví.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predseda vlády.

    Pán poslanec, nemôžete položiť doplňujúcu otázku vzhľadom na to, že sme vyčerpali limit.

    Budeme pokračovať otázkami, ktoré smerujú od poslankýň a poslancov k jednotlivým predstaviteľom rezortov.

    Prvú položil pán poslanec Podmanický a pýta sa pána ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka: "Vážený pán minister, je v súlade s medzinárodným právom, ak jeden štát chce napadnúť iný štát bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN?"

    Pán minister.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, jednou zo základných zásad medzinárodného práva je zásada štátnej zvrchovanosti, rešpektovanie územnej suverenity patrí medzi základné princípy medzinárodného práva. Podľa čl. 2 ods. 4 Charty Organizácie Spojených národov sa všetci členovia Organizácie Spojených národov majú vo svojich medzinárodných stykoch zdržať hrozby silou alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti iného štátu.

    Použitie ozbrojených síl definuje Charta Organizácie Spojených národov v dvoch prípadoch: Po prvé, je to intervencia ozbrojenými silami na základe rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN v súlade s kapitolou 7 Charty OSN. Druhá možnosť odráža právo každého štátu na individuálnu a kolektívnu sebaobranu podľa čl. 51 Charty OSN v prípade, že je ohrozená jeho bezpečnosť, územná integrita alebo bezpečnosť jeho občanov.

    Zároveň však už dlhšie v medzinárodnom práve existuje a v konkrétnych prípadoch sa už aj realizoval vojenský zásah na základe koncepcie humanitárnej intervencie. Táto je odôvodnená v prípadoch, keď z politických dôvodov je Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov zablokovaná, nie je možné dosiahnuť príslušné rozhodnutie a jej nečinnosťou je ohrozené obyvateľstvo. Koncepcia vychádza z toho, že prvoradá je ochrana obyvateľov. Je však tiež pravdou, že viacero členských štátov OSN koncepciu humanitárnej intervencie spochybňuje.

    Každý prípad humanitárnej intervencie musí byť posudzovaný individuálne a v súlade s medzinárodným právom za aktívnej účasti Organizácie Spojených národov. Po vyčerpaní politických a diplomatických možností je možné v rámci medzinárodného práva v obzvlášť nebezpečných prípadoch, medzi ktoré patrí akékoľvek použitie zbraní hromadného ničenia, pristúpiť aj k primeranej humanitárnej intervencii.

    Otázka sa, samozrejme, týka krízy v Sýrii. Konflikt v Sýrii trvá už vyše dvoch rokov. Stál životy vyše 100-tisíc ľudí, donútil viac než dva milióny Sýrčanov k vysťahovaniu do cudziny, prevažne do Libanonu, Jordánska a Turecka, a vyše štyri milióny Sýrčanov sa museli vnútorne presídliť. Aj v prípade Sýrie Slovensko dôsledne presadzuje politické riešenie krízy a intenzívnu humanitárnu pomoc civilnému obyvateľstvu. Boli sme súčasťou viacerých iniciatív vrátane ostatnej výzvy generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov na dôsledné prešetrenie použitia zbraní hromadného ničenia s tragickými dopadmi na civilné obyvateľstvo, ženy a deti. Neboli sme zatiaľ úspešní, napriek opakovaným pokusom o diplomatické riešenie. Bezpečnostná rada OSN je v otázke Sýrie dlhodobo paralyzovaná z dôvodu rozdielnych politických záujmov jej stálych členov.

    Pred dvoma týždňami - 21. augusta - došlo v Sýrii k závažnému zločinu proti ľudskosti, k použitiu chemických látok voči civilnému obyvateľstvu. Aj keď ešte nemáme k dispozícii záverečné výsledky expertnej misie OSN, je takmer isté, že chemický útok bol realizovaný. Ide o závažné, nespochybniteľné porušenie medzinárodného práva, hrubé porušenie noriem civilizovaného sveta, na ktoré medzinárodné spoločenstvo musí reagovať aj preto, aby porušovanie medzinárodného práva, akým bol prípad použitia chemických zbraní v Sýrii, nebolo povzbudením pre iných. Zároveň však chcem ešte raz zdôrazniť, že je nevyhnutné, aby akákoľvek reakcia medzinárodného spoločenstva na porušenie medzinárodného práva sama medzinárodné právo rešpektovala.

    Ďakujem za pozornosť, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Vážený pán minister, ja vám chcem veľmi pekne poďakovať za odpoveď. Chcem povedať, že si vás mimoriadne vážim a považujem vás za jedného z najlepších ministrov zahraničných vecí, akého Slovensko malo vo svojich dejinách. Napriek tomu mi však dovoľte, aby som vám položil doplňujúcu otázku. Ak som dobre rozumel, tak koncepcia humanitárnej intervencie je konanie, ktoré nie je zakotvené v Charte OSN a v tom prípade aj použitie sily jedného štátu voči druhému štátu bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN je konanie v rozpore s Chartou Organizácie Spojených národov. Dobre som tomu rozumel?

  • Áno, rozumiete tomu presne. Koncepcia humanitárnej intervencie bola prijatá Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov v rezolúcii v roku 2005. Ale aj napriek tomu, že umožňuje spoločnú alebo kolektívnu akciu na nastolenie mieru, zároveň vyžaduje, aby bola autorizovaná Bezpečnostnou radou Organizácie Spojených národov. To znamená, akákoľvek akcia mimo Organizácie Spojených národov je v rozpore s Chartou OSN a s medzinárodným právom.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Zsolt Simon ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jánovi Richterovi: "Vážený pán minister, podľa rebríčka Svetového ekonomického fóra v rámci krajín EÚ je horšia situácia v podmienkach podnikania ako na Slovensku už len v Grécku. Toto hodnotenie potvrdzuje, že Ficovou vládou prijaté opatrenia zhoršili situáciu, keďže za jeden z dôvodov zhoršenia sa konštatuje zmena pružnosti Zákonníka práce. Kedy začnete revidovať Zákonník práce a odstránite vami prijaté negatívne riešenia?"

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážený pán poslanec, v prvom rade musím upozorniť, že toto hodnotenie vôbec nepotvrdzuje negatívny vplyv Zákonníka práce na podnikateľské prostredie, a teda ani potrebu jeho revízie. Buď viete, ako rebríček, na ktorý sa pýtate, vzniká, a potom je vaša otázka typickým prejavom opozičného populizmu, alebo to neviete, a preto si dovolím krátke objasnenie.

    Svetové ekonomické fórum nie je nejaká kamenná inštitúcia. Je to sieť rôznych ľudí z rôznych kútov sveta. Rebríček konkurencieschopnosti vzniká tak, že na základe nejakej dohodnutej metodiky národní partneri zbierajú podkladové informácie. Mnohé z nich tvoria relatívne mäkké alebo dokonca subjektívne kritériá. Takzvaným tvrdým údajom je dĺžka súdnych konaní, to by v zásade nemuselo byť sporné, ale pokiaľ hovoríte o Zákonníku práce, jeho vplyv na konkurencieschopnosť sa meria otázkou manažérov podniku. Čiže na základe ich subjektívneho vyjadrenia, či im novela zhoršila podmienky, sa potom vyhodnotí vplyv zákonníka. A navyše, národným partnerom na Slovensku je Podnikateľská aliancia Slovenska, čiže lobistické záujmové združenie štyridsiatich slovenských firiem, ešte raz, štyridsiatich z tých tisícov, ktoré u nás fungujú. Napokon, myslím si, že vyjadrenia pána Kičinu už roky nenechávajú nikoho na pochybách, o čo v tomto prípade aliancii ide.

    Tým však nechcem dehonestovať ani znižovať význam rebríčka konkurencieschopnosti, či dokonca Svetového ekonomického fóra, ale treba sa viac pozrieť na základné údaje, na jednotlivé posudzované faktory a napokon nebáť sa kriticky hodnotiť aj zvolenú metodiku. Napokon, ešte pred pätnástimi rokmi v nej vládne výdavky mali negatívny vplyv a v konečnom hodnotení znižovali konkurencieschopnosť krajiny. Potom však šéf tímu odborníkov, ktorí tú metodiku zostavujú, známy americký ekonóm Jeffrey Sachs vyhlásil, že empirické zistenia dokazujú, že aj krajiny s vysokými výdavkami dosahujú vysokú konkurencieschopnosť. Príkladom mu mali byť škandinávske štáty a jednoducho metodiku zmenil. Mimochodom, ide o toho istého svetového ekonóma, ktorý na začiatku 90. rokov presadzoval rýchlu privatizáciu všetkého v strednej a východnej Európe a o desať rokov sa za to verejne ospravedlnil.

    Moje slová napokon včera večer v Slovenskom rozhlase potvrdil aj tajomník Republikovej únie zamestnávateľov pán Martin Hošták. Citujem: "Rebríčkov, ktoré merajú kvalitu podnikateľského prostredia, je množstvo a každý z týchto systémov hodnotení používa vlastné parametre, vlastnú metodológiu a takisto dáva tým vybraným parametrom rôzne váhy," povedal. Príkladom je najnovšie hodnotenie Doing Business, ktorého autorom je Svetová banka, kde Slovensko skončilo najlepšie zo všetkých krajín V4. V svetovej ročenke konkurencieschopnosti sa Slovensko v roku 2013 nezhoršilo a umiestnilo sa na 47. priečke zo 60 krajín. A v indexe ústretovosti podnikateľského prostredia v krajinách Európskej únie Business index Českej poisťovne za rok 2012 bolo Slovensko dokonca na piatom mieste, čo je absolútne najlepšie poradie zo všetkých krajín V4.

    Pán poslanec, keď sme novelu zákonníka konzultovali s odborníkmi z OECD, sami priznali, že v takejto ekonomickej situácii, ako sa dnes nachádza Európa, nemožno nikdy určiť vplyv jedného konkrétneho faktora.

    Mohol by som tu opäť ukázať na tabuľku, ktorou som takmer pred rokom dokazoval, že za posledných desať rokov neexistuje žiadny priamy vzťah medzi novelami Zákonníka práce a rastom HDP či vývojom nezamestnanosti. Nechcem túto snemovňu opäť týmito číslami unavovať.

    Áno, chápem, že novela Zákonníka práce mohla sťažiť riadenie firiem alebo spravodlivejšie vyvážila záujmy ich majiteľov a ich zamestnancov. Možno dokonca prispela k symbolickému zníženiu ziskov, ak si niekde aj vďaka tejto novele dokážu zamestnanci vybojovať vyššie platy, ale nič z toho nemôžte nikdy objektívne označiť ako zhoršenie podnikateľského prostredia. A keď sa vyskytli aplikačné problémy, okamžite sme ich na tripartitnej báze riešili a treba povedať, že aj vyriešili, napríklad začiatkom tohto roku v prípade flexikonta.

    Nech sa teda akokoľvek usilujete mútiť vodu tam, kde je priezračná, len aby ste získali lacné politické body, my budeme naďalej dôsledne plniť svoje predvolebné sľuby občanom Slovenskej republiky a chrániť ich záujmy. Napríklad aj ten, aby sa nestali otrokmi vo svojej vlastnej krajine.

    Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán minister, musím povedať, že keď niekto robí politiku z toho, že ľudia na Slovensku čím ďalej, tým vo väčšej miere sú nezamestnaní, tak v tejto chvíli ste to práve vy a vláda Roberta Fica. Označiť Svetové ekonomické fórum, že to je zbieranie informácií kohosi, tak áno, je možné a je populistické. Ale to sú podnikateľské štruktúry, ktoré zbierajú informácie, či sú ochotné a chcú prísť podnikať na územie Slovenskej republiky a chcú vytvoriť pracovné miesta.

    Táto organizácia odkázala vám, že zmeny v Zákonníku práce, ktorým ste ho znepružnili, sú natoľko závažné, že nechcú prísť podnikať na Slovensko a vytvárať ďalšie pracovné miesta. Preto dávate vysoké investičné stimuly, aby ste zlý zákon, Zákonník práce, nahradili investičnými stimulmi a peniazmi daňových poplatníkov. Pýtam sa, nebolo by správne revidovať rozhodnutia Zákonníka práce a spružniť a platiť menej investičných stimulov? Ďakujem.

  • Pán poslanec, rebríček poradia priorít, ktoré predložila Podnikateľská aliancia Slovenska Svetovému ekonomickému fóru, má nasledovné poradie. Hlavnými problémami, ktoré najviac zhoršujú našu konkurencieschopnosť, hovoria o Slovensku, sú: klientelizmus, negatívny daňový systém, nízka transparentnosť a efektívnosť verejných výdavkov, rastúca zadlženosť štátu, potom ide až Zákonník práce alebo pracovný kódex. To znamená, aj z pohľadu ich hodnotenia, hodnotenia manažérov a majiteľov je to až ôsmy, deviaty problém.

    A ak dovolíte, čo je Zákonník práce? Zákonník práce je výsledok sociálneho dialógu dvoch sociálnych partnerov. Jeden z nich reprezentuje zamestnávateľov a druhý reprezentuje zamestnancov. To nikdy nemôže byť objektívne zhodnotené, pokiaľ sa vyjadruje len jeden z týchto sociálnych partnerov. Preto si stojím za tým, čo som povedal.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Kým prečítam ďalšiu otázku, pani kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som privítala na balkóne Jednotu dôchodcov z Partizánskeho. Tak vitajte dnes na hodine otázok.

  • Ďalšiu otázku položil opäť poslanec Zsolt Simon ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky Tomášovi Borecovi: "Vážený pán minister, podľa rebríčka Svetového ekonomického fóra v rámci krajín EÚ je horšia situácia v podmienkach podnikania ako na Slovensku už len v Grécku. Toto hodnotenie potvrdzuje, že Ficovou vládou prijaté opatrenia zhoršili situáciu, keďže za jeden z dôvodov sa uvádza zlá vymožiteľnosť práva. Kedy a aké opatrenia začnete prijímať, aby sa situácia zmenila?"

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som, pán poslanec, odpovedal na vašu otázku, ale v prvom rade ešte by som chcel dať tiež krátky komentár k tvrdeniam, ktoré ste uviedli vo vašej otázke. Ja nebudem polemizovať o metodológii a záveroch správy o globálnej konkurencieschopnosti, no treba si uvedomiť, že správa nehodnotí objektívnu konkurencieschopnosť Slovenskej republiky, ale ani objektívnu vymožiteľnosť práva dokonca, ale je založená na prieskumoch výlučne subjektívneho vnímania podnikateľov, čo, samozrejme, je úplne legitímne, ale nie je to objektívne hodnotenie.

    Naozaj si pritom nemyslím, že sa u nás podniká horšie ako v niektorých členských štátoch Európskej únie, ktoré nás síce v zmieňovanom rebríčku predbehli, normálne mnohé z nich zápasia s omnoho väčšími problémami ako Slovenská republika. Z objektívneho hľadiska má Slovenská republika jeden z najvyšších hospodárskych rastov v Európskej únii. Vláde Slovenskej republiky sa darí konsolidovať verejné financie, máme stabilný bankový sektor a najnovšie sa objavujú správy o oživení domáceho dopytu. A na rozdiel od subjektívneho prieskumu nám dôverujú zahraničné ratingové agentúry. Nemyslím si, že toto je obraz o krajine so zlým podnikateľským prostredím.

    No a teraz konkrétne k vašej otázke. Vo vzťahu k zlepšovaniu vymožiteľnosti práva prijímam opatrenia od prvého dňa nástupu na ministerstvo spravodlivosti. Z krátkodobého hľadiska bolo dôležité stabilizovať situáciu na súdoch, napríklad aj z personálneho hľadiska, a ukončiť politické zasahovanie do činnosti súdov. Zo strednodobého a dlhodobého hľadiska realizujeme komplexné reformy v oblasti vymožiteľnosti práva a tiež elektronizáciu justície. Napokon, naposledy som tu bol včera s Exekučným poriadkom, možno ste to zachytili.

    V rámci rekodifikácie civilného práva teda aktuálne meníme Exekučný poriadok, nielen to, čo bolo včera, ale ešte aj v ďalšom kroku, do konca tohto roku. Ďalej pravidlá rozhodcovského konania, ako aj Občiansky zákonník a ďalšie právne predpisy.

    Žiaľ, osobitne v oblasti procesných kódexov, ktoré tvoria chrbticu systému vymáhania práva, nebolo pred mojím príchodom na ministerstve nič pripravené a museli sme začať de facto úplne odznova. Preto som veľmi rád, že už po roku máme schválenú jasnú architektúru nových procesných kódexov v podobe legislatívneho zámeru rekodifikácie civilného práva procesného. Takisto by som rád upriamil pozornosť na aktuálnu novelu Exekučného poriadku, ktorú pripravujeme, a taktiež teda reformu exekučného konania, ktoré rieši vymáhanie práva v rovine výkonu súdnych rozhodnutí.

    Budúci mesiac zároveň dokončíme zásadnú reformu pravidiel rozhodcovského konania. Opäť konštatujem, že v čase môjho nástupu na ministerstvo nebolo v tejto oblasti pripravené prakticky nič. Napriek tomu sa nám za relatívne krátky čas podarilo dotiahnuť podstatné reformy v oblasti vymáhania práva, ale aj ochrany spotrebiteľa do paragrafovej podoby a budeme tieto zákony predkladať, mnohé z nich do konca ešte tohto roka.

    Som presvedčený o tom, že ambiciózne zmeny, ktoré podľa plánu priebežne uskutočňujeme, budú postupne viesť ku kultivovaniu tak právneho, ako zároveň aj podnikateľského prostredia, na ktoré ste sa pýtali.

    Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister. Pán poslanec, doplňujúcu otázku položiť, nech sa páči, máte slovo.

    Poprosím, zapnite pána poslanca.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď, ale musím povedať, že vašu odpoveď nepovažujem za dostatočnú. Táto vláda už je dosť dlho na svojom mieste a Svetové ekonomické fórum len tak pre nič za nič nezhorší a neposunie nás v rebríčka dozadu a priblíži nás k poslednému Grécku v rámci Európskej únie. Subjektívne rozhodnutie je v každom prípade každého podnikateľa, či príde na Slovensko, alebo nepríde. Subjektívne rozhodnutie je, keď politická strana SMER odmietne návrh, aby sme skrátili lehoty pre Ústavný súd. Tieto opatrenia by spružnili priechodnosť alebo vymožiteľnosť práva. To, že aké je politické zasahovanie do justície, o tom netreba viac hovoriť, len si spomenúť na bozk pána Harabina pánovi premiérovi.

    Ďakujem.

  • Pardon, čo bola doplňujúca otázka? Nepochopil som celkom z vášho vystúpenia. Takže asi ste si povedali, čo ste chceli, ale nechcete nič vedieť odo mňa. Však? No tak ďakujem veľmi pekne.

  • Potlesk v sále.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Elemér Jakab ministerke zdravotníctva Zuzane Zvolenskej: "Nedávno bolo zrušené novorodenecké a gynekologické oddelenie nemocnice v Kráľovskom Chlmci v znamení optimalizácie slovenského zdravotníctva. Dovoľte, aby som sa vás opýtal, či týmto krokom chcete riešiť 30-percentnú nezamestnanosť, ktorá postihuje oblasť Kráľovský Chlmec, Kapušany, Trebišov, alebo tento krok slúži na riešenie demografického problému v tejto oblasti."

    Pani ministerka, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, na úvod mi dovoľte uviesť niekoľko faktov. Od 1. 4. 2013 Všeobecná zdravotná poisťovňa nezazmluvnila gynekologické a novorodenecké oddelenie v nemocnici v Kráľovskom Chlmci, nakoľko pri revíznej kontrole bolo zistené nedostatočné personálne zabezpečenie atestovanými lekármi na uvedených oddeleniach. V čase kontroly malo gynekologické oddelenie 24 lôžok, pričom suma úväzkov lekárov nezodpovedala vyhláške o minimálnych personálnych normatívoch. Novorodenecké oddelenie bolo odzmluvnené z dôvodu, že jeho činnosť priamo nadväzuje na chod gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia. Suma úväzkov piatich atestovaných lekárov, ktorí pôsobia v danej nemocnici na danom oddelení, predstavovala dokopy iba 1,9 lekárskeho miesta. Tento počet neumožňuje reálne zabezpečiť chod daného oddelenia v dennom čase. Ďalším dôležitým údajom je aj počet pôrodov, ktoré dané zdravotnícke zariadenie vykonáva. V roku 2012 bolo 136 pôrodov za celý tento rok poistenkýň Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pričom naši odborníci v tejto oblasti tvrdia, že optimálny počet pôrodov na to, aby pôrodnícke oddelenie fungovalo, rozvíjalo sa a prinášalo svojim pacientkam benefity, sa pohybuje na úrovni približne 1 300 pôrodov ročne.

    Vážený pán poslanec, na prvom mieste je vždy, vždy bezpečnosť pacienta. Blízkosť zdravotníckeho zariadenia je pre región určite veľkým benefitom, ale nemôže ísť na úkor kvality. A preto Všeobecná zdravotná poisťovňa robí pravidelné kontroly v zdravotníckych zariadeniach, rovnako ako v tomto prípade.

    Dovoľte mi na záver, pán poslanec, zopakovať túto najpodstatnejšiu vec. Bezpečnosť pacienta musí byť prioritou pre nás všetkých a má prednosť pred ostatným. Nemôžeme si dovoliť riskovať a hazardovať s ľudským zdravím, respektíve životmi občanov. Ak teda niektoré oddelenie nespĺňa stanovené podmienky, s takýmto konaním môže ohroziť bezpečnosť a zdravie občanov, je takéto nezazmluvnenie skutočne opodstatnené.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Pán poslanec, doplňujúcu otázku? Nie.

    Ďakujem, pani ministerka.

    Pristúpime k ďalšej otázke, ktorú položil pán poslanec Martin Fecko ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jánovi Richterovi: "Prečo sa starobný dôchodok vypočítava u ľudí, ktorí nepracovali, zo základu priemernej mzdy v národnom hospodárstve a iným, ktorí odpracovali aj desiatky rokov pre štát a nedosiahla ich mzda úroveň priemernej mzdy, sa berie iba z tejto výšky? Nie je to diskriminačné, aby ľudia, ktorí vytvorili hodnoty pre túto krajinu, mali nižší dôchodok ako tí, čo nevytvorili nič? Čo s tým vláda mieni urobiť?"

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku. Nárok na starobný dôchodok je podľa zákona 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a v znení neskorších predpisov podmienený dovŕšením dôchodkového veku a získaním minimálne 15 rokov dôchodkového poistenia a to bez ohľadu na to, či sa jedná o obdobie získané formou povinného dôchodkového poistenia, alebo dobrovoľného dôchodkového poistenia, alebo obdobie získané dodatočným zaplatením v zákonom taxatívne ustanovených prípadoch, napríklad za obdobie zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov.

    Na výpočet sumy starobného dôchodku je rozhodujúci priemerný osobný mzdový bod získaný v zásade počas celého ekonomicky aktívneho života. Obdobie dôchodkového poistenia, to je v zásade odpracované roky za celý život a aktuálna dôchodková hodnota. V princípe platí, že ak poistenec počas svojho aktívneho života dosahoval príjem na úrovni priemernej mzdy a získal obdobie dôchodkového poistenia 40 rokov, jeho dôchodok v pomere k priemernej mzde vykázanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky bude približne 50 % z jeho predchádzajúceho zárobku. Z vyššie uvedeného vyplýva, že človek, ktorý celý život nepracoval, teda neplatil poistné a ani nebolo zaňho zaplatené poistné napríklad zo strany štátu, nemá nárok na dôchodok, pretože nezískal najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia. Osobitným prípadom sú poistné obdobia, počas ktorých poistné hradí štát. Ide o obdobia, počas ktorých je činnosť poistenca hodnotená ako celospoločensky prospešná, napríklad obdobie starostlivosti o dieťa, opatrovanie ťažko zdravotne postihnutej osoby alebo výkon osobnej asistencie. Zákon oceňuje takéto osoby tým, že štát za ne hradí poistné. Vymeriavacím základom takejto osoby však nie je priemerná mzda, ale v zásade 60 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov, je to konkrétne v prípade starostlivosti o dieťa, respektíve 50 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov, pokiaľ sa jedná o ostatných poistencov štátu. To znamená, že vo všetkých vecných argumentoch, ktoré som použil vo svojej odpovedi, vyplýva, že starobný dôchodok sa nevypočítava u ľudí, ktorí nepracovali, zo základu priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Takíto ľudia totiž nemajú nárok na starobný dôchodok. V prípade poistencov štátu nemožno hovoriť o pozitívnej diskriminácii voči pracujúcim zamestnancom, keďže činnosť, ktorú vykonávajú, je v celospoločenskom záujme a v zásade im objektívne znemožňuje plnohodnotný výkon zárobkovej činnosti, čo je však dôležité a čo chcem zvýrazniť. V každom prípade si však uvedomujeme, že vnímanie, nazvem to nespokojnosti s tým, že pre niektorých poistencov štátu - a to práve tých, ktorí v zásade nikdy nepracovali a vôbec nemajú záujem pracovať - sú deti silným motivačným faktorom pre zabezpečenie si dôchodku. Túto otázku analyzujeme, hľadáme optimálne riešenie a ideme ju urýchlene riešiť, pretože chceme eliminovať takéto situácie. Toto riešenie by malo byť súčasťou anuitnej novely zákona, ktorú predbežne pripravujeme do Národnej rady hneď začiatkom budúceho roku.

    Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán minister, za odpoveď a chcel by som sa opýtať. Ja som mal na mysli tých ľudí, ktorí, za ktorých platil štát, dajme tomu tých 15 rokov odpracovali, možno aj 40 rokov, respektíve 40 rokov boli akože kvázi, proste boli tu na Slovensku, ale štát za nich platil a viac-menej ako ich, čo vlastne nevytvorili hodnotu, ako im chceme teda vypočítať ten ich dôchodok, ako by mali dostať, keď môžem.

  • Pán poslanec, snažil som sa vyjadriť, kto sú poistenci štátu. Sú to matky, ktoré sa starajú o svoje deti, alebo sú to poistenci štátu, ktorí opatrujú ťažko zdravotne postihnuté osoby, prípadne zabezpečujú výkon osobnej asistencie. Toto sú priamo definovaní poistenci štátu. Na tých sa vzťahujú tie percentá, ktoré som predtým vymenoval. To znamená, oni plnia nárok vzhľadom na to, že im z objektívnych dôvodov nebolo umožnené pracovať, lebo sa starali o dieťa alebo o zdravotne postihnutú osobu, alebo zabezpečovali výkon osobnej asistencie takejto osobe. Ale opakujem ešte raz, je aj táto otázka zneužívaná. Ja nechcem hovoriť o nejakých etnikách a práve preto máme záujem a budeme riešiť. A opakujem, vo veľmi krátkej dobe. Do pol roka bude pripravený návrh zákona, ktorý bude aj túto oblasť zohľadňovať, pretože sme toho názoru, že je tu kategória ľudí, ktorá zneužíva tento systém, a z toho titulu je to treba riešiť.

  • Potlesk v sále.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Ján Hudacký ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi: "Vážený pán minister, v akom termíne predpokladáte rozhodnutie o variante výstavby rýchlostnej cesty R4 Hanušovce nad Topľou - Svidník, ktorej projekčnú prípravu ste zastavili v januári 2013? Môžu obyvatelia regiónu na základe výsledkov štúdie realizovateľnosti očakávať aj iné varianty, aké boli doteraz prezentované - modrý a červený - verejnosti?"

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, Národná diaľničná spoločnosť, a. s., Bratislava, v ktorej kompetencii je príprava rýchlostnej cesty R4, vyhlásila dňa 25. 5. 2013 verejné obstarávanie na predmet zákazky R4 štátna hranica Slovenská republika/Poľská republika - Kapušany, štúdia realizovateľnosti. Predmetom tejto štúdie realizovateľnosti je vyhľadanie a posúdenie technicky, ekonomicky a environmentálne najvhodnejšieho riešenia novej trasy rýchlostnej cesty R4 v danom úseku. Termín na predloženie ponúk uchádzačov na vypracovanie zákazky bol dňa 27. 6. 2013 a predpokladaná lehota na jej dokončenie bola v zmysle oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a súťažných podkladov do 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti zmluvy na vypracovanie štúdie realizovateľnosti s vybraným uchádzačom vo verejnej súťaži. Zmluva na vypracovanie štúdie realizovateľnosti bola so zhotoviteľom podpísaná 2. 9. 2013 a štúdia realizovateľnosti má byť podľa nej dodaná do 2. 3. 2014. Posúdenie oboch doteraz prezentovaných variantov vedenia rýchlostnej cesty R4 v úseku Hanušovce nad Topľou - Svidník a prípadne návrh ich modifikácií bude predmetom zazmluvnenej štúdie realizovateľnosti, ktorá preukáže opodstatnenosť realizácie rýchlostnej cesty R4. V štúdii budú všetky varianty podrobne posúdené a vyhodnotené na základe dopravno-inžinierskych a sociálno-ekonomických kritérií, ako aj z hľadiska ekonomickej efektívnosti a inžiniersko-geologických rizík jednotlivých variantov trasy rýchlostnej cesty R4. Na základe výsledkov štúdie realizovateľnosti bude rozhodnuté o definitívnej trase vedenia rýchlostnej cesty R4 v úseku Hanušovce nad Topľou - Svidník. Následne bude stanovený ďalší postup a harmonogram jej prípravy aj v závislosti od možnosti a zabezpečenia finančných prostriedkov na prípravu a realizáciu rýchlostnej cesty R4 zo štátneho rozpočtu alebo z prostriedkov Európskej únie v budúcom programovom období 2014 - 2020.

    Skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, doplňujúcu otázku chcete položiť? Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán minister, trápi ma jedna vec, že aj prostredníctvom generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti ste dali prednosť diaľnici D3, ktorá, nehovorím, že nie je podstatná, ale v každom prípade bolo zjavne povedané aj pánom generálnym riaditeľom, že dávate prednosť pred R4. To znamená, že stratili ste minimálne pol roka, ak nie viac. Takmer rok ste otáľali s tým, aby ste spustili tento proces, ktorý vlastne už bol takmer pripravený. To znamená, dokumentácia pre územné rozhodnutie, ktoré sme naštartovali. Ja si myslím, že modrý variant, ktorý my sme preferovali, mal niekoľko významných výhod. Dovoľte mi, aby som vám ich pripomenul, pretože je treba, aby obyvatelia vedeli, čo všetko obnáša tá naša zmena z prechodu z červeného variantu na modrý variant. A to je fakt, že mesto Prešov ako jediné krajské mesto nemá diaľničný, respektíve rýchlostný obchvat, čo spôsobuje každodennú kritickú dopravnú situáciu v meste. Tak isto horský priechod Petič je miestom každoročnej tragédie a tragických nehôd. Tak isto rekreačná oblasť Domaša chátra len kvôli tomu, že nie je tam dostatočná cestná infraštruktúra a R4 by tomu výrazne pomohla. Nehovoriac o tom, že časť, severovýchodná časť nášho regiónu v podstate je v sociálno-ekonomickom kolapse, pretože vlastne nie je tam prístup k žiadnej diaľničnej, respektíve rýchlostnej komunikácii. A ako viete dobre, ani investori, ani podnikateľské subjekty sa tam vôbec nehrnú. Preto ten modrý variant, ktorý sme vybrali a zahájili prípravu, je tak dôležitý, aby sme ho urýchlili, pán minister. Bol by som rád, keby ste sa, pán minister, k tomu vyjadrili a trochu prakticky aj do toho vstúpili. Nielen to nechali na samotnú NDS.

  • Ďakujem. Vážený pán poslanec, ja chápem, že je to z vašej strany vyslovene politická téma, tak isto ako aj vždy politickou témou bol červený a modrý variant. Menilo sa to hore, dolu, podľa toho, aká garnitúra tam bola, čo mňa dosť vyrušuje takýto systém. Čo je ale absolútne nespochybniteľné, že, je to, že nebola žiadna príprava urobená na to, aby bolo zabezpečené financovanie na výstavbu tohto úseku. Ukážte mi jeden dokument, budem veľmi rád, ktorým mi preukážete, že bola Európska únia pripravená financovať túto cestu. Neexistuje nič. Vy ste totižto zabudli - a to nie je len tento prípad, tých prípadov sa opakuje množstvo -, vy ste neurobili ani štúdiu realizovateľnosti, čiže absolútne fundamentálny nevyhnutný základ na to, aby ste mohli tento projekt presadzovať pred JASPERS-om a následne pred Európskou úniou. Nie je to, neexistuje to. Vy ste sa vrhli, hr, hr, do toho, že uzavreli sme niečo, hovoríte o tom, že už ste skoro mali územné rozhodnutie, ktoré ste aj tak nemali! Ale to nič neznamená, z pohľadu financovania je to bezvýznamné, čo vy tu hovoríte! Dnes, alebo ste mali zabezpečené niečo v štátnom rozpočte? Ukážte mi aj to, pretože nič také nebolo. To znamená, vy ste si vymysleli niečo, na čo ste nemali peniaze, tvárili ste sa, že to bude financované z fondov Európskej únie, preto ste neurobili ale ani ň, ani čiarku prípravy, pretože základom je práve tá štúdia. Prečo ste neurobili štúdiu? Darmo tu vy vykladáte niečo o územnom rozhodnutí a o definitívnom variante. Vy ste neposúdili, vy ste neposúdili tie varianty z ekonomického, technického a environmentálneho pohľadu! A Únia trvá na tom, aby sa vyhodnotili varianty, ktorý z nich je najvýhodnejší. Kde vy beriete právo povedať, keď ste neurobili tú štúdiu, že toto je najlepší variant? Toto by mňa zaujímalo. Štúdia to ukáže, ja sa tomu vôbec nebránim a mne bude úplne jedno, aký to bude variant. Ale chcem, aby bol ekonomicky, technicky a environmentálne najvýhodnejší. To je všetko. A ako som už spomínal vo svojej odpovedi, posúdi aj vami citované sociálno-ekonomické dopady na danú oblasť. Je to veľmi dôležité. Štúdia to vyhodnotí. A ešte raz sa pýtam: Urobili ste tú štúdiu? Neurobili. Pretože ste vy nemali vôbec systémovo zvládnutú túto prípravu. Čiže vy tu neskúšajte tvrdiť, že vy ste to mali pripravené. Nemali ste pripravené nič a keď chcete, ukážte mi dokumenty, ja vám ukážem, že ste nič nemali, bez problémov. No takže nabudúce by som vás poprosil, buďme vecní.

    Čiže nič sme nezastavili, pokračujeme ďalej a ideme na to tak, ako sa na to ísť má. Bude štúdia realizovateľnosti, tá nám dá odpovede, ktoré nemáme, ktoré ste nepripravili a Únia ich chce počuť, podľa toho aj Únia sa k tomu alebo Komisia vyjadrí, či je, alebo nie je tento projekt realizovateľný. Čo keď povie Komisia, že nie je realizovateľný? Čo potom? Kto to zaplatí? V štátnom rozpočte na to peniaze nie sú.

    Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Viera Šedivcová ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jánovi Richterovi. Otázka znie: "Vážený pán minister, samospráva očakáva a oceňuje pripravovaný pilotný projekt pre 1 500 opatrovateliek, ktoré sa budú starať o odkázaných na opateru vo svojom prirodzenom prostredí. Kedy bude projekt spustený a aká bude investícia do vytvorenia nových pracovných miest pre opatrovateľky?"

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, národný projekt podpora opatrovateľských služieb, bolo alokovaných celkovo 28 miliónov eur do projektu, ktorého cieľom je prispieť k zabezpečeniu práva občanov na poskytnutie opatrovateľskej služby a navýšiť kapacity opatrovateľov, aby mohli byť uspokojené potreby ľudí, ktorí sú odkázaní na poskytovanie takejto služby, a budú sa môcť zapojiť aj verejní, aj neverejní poskytovatelia. Projektom sa predpokladá vytvorenie cirka 1 500 pracovných miest pre opatrovateľky. Predpokladáme, že národný projekt bude spustený ešte v priebehu tohto kalendárneho roka. V súčasnosti absentuje v obciach opatrovateľská služba, pričom ide o sociálnu službu, ktorá je veľmi žiadaná. Počet opatrovaných osôb však dlhoročne klesá, nakoľko obce nemajú dostatok finančných prostriedkov na jej financovanie. Zámerom vlády Slovenskej republiky je zmeniť túto situáciu a podporiť zotrvanie klientov odkázaných na sociálne služby v ich prirodzenom domácom prostredí tak, ako je to deklarované v programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky. Práve týmto národným projektom chceme tento cieľ podporiť. V praxi to bude znamenať, že sa zvýši počet klientov, ktorým sa doteraz neposkytovala opatrovateľská služba, alebo ktorým sa poskytovala takáto služba v nižšom rozsahu. A na druhej strane sa vytvoria nové pracovné miesta pre opatrovateľov tým, že v rámci projektu sa budú obciam a neverejným poskytovateľom preplácať náklady na vytvorenie týchto pracovných miest a to vo výške 644 eur mesačne na jedno novovytvorené pracovné miesto. Projektom sa pomôže hlavne malým obciam, ktoré doteraz opatrovateľskú službu neposkytovali alebo len v úplne nevyhnutnej miere. Uvedomujem si, že pre ľudí, ktorí sú odkázaní na pomoc pri každodenných úkonoch, ako sú podávanie jedla, osobná hygiena, pomoc pri modlitbe a domácnosti, poskytovanie opatrovateľskej služby je nevyhnutnosťou, a preto mojím zámerom je, aby tento pilotný projekt sa začal realizovať čo najskôr. Po uzavretí výzvy budú môcť obce a neverejní poskytovatelia podávať žiadosti o nenávratný finančný príspevok Fondu sociálneho rozvoja, ktorý bude uzatvárať zmluvy s konkrétnymi žiadateľmi.

    Opravujem sa, nie je to o modlitbe, ale o mobilite. Skončil som.

  • Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Reakcia z pléna: Nie.

  • Nie.

    Ďakujem pekne za odpoveď, pán minister.

    Pani poslankyňa nepoložila doplňujúcu otázku a ešte máme čas. Takže ďalšiu, v poradí ôsmu otázku položil pán poslanec Ivan Štefanec podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Petrovi Kažimírovi a otázka znie: "Pán minister, Slovensko má rekordný dlh. Kedy predložíte do Národnej rady Slovenskej republiky opatrenia na jeho zníženie a ako chcete túto situáciu riešiť?"

    Vzhľadom na to, že pán podpredseda vlády a minister financií je mimo Slovenskej, mimo Bratislavy, zastupuje ho pán minister Miroslav Lajčák, tak ako to oznámil pán predseda vlády. Nech sa páči, pán podpredseda vlády a minister zahraničných vecí, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v medzinárodnom porovnaní je výška dlhu na Slovensku nižšia, ako je dlh eurozóny aj Európskej únie. Spomedzi krajín eurozóny malo Slovensko v roku 2012 tretí najnižší dlh. V roku 2012 bolo Slovensko krajinou s desiatym najnižším dlhom spomedzi krajín EÚ 27. Do roku 2014 predpokladá Európska komisia nárast dlhu v eurozóne na úroveň 96 % HDP a EÚ 27 na úroveň 90,6 % HDP. Ak by dlh Slovenskej republiky v roku 2013 už nemal narásť oproti roku 2012 a ostať na úrovni 52,1 % HDP a zároveň by mal byť splnený hlavný fiškálny cieľ na rok 2013 v podobe deficitu na úrovni 2,9 % HDP, musela by slovenská ekonomika medziročne nominálne narásť o 6,9 percenta. Aktuálna makroekonomická prognóza ministerstva financií odhaduje nominálny rast v roku 2013 o 1,6 percenta. Znižovanie hrubého dlhu v najbližšom rozpočtovom období vychádza zo zlepšenia salda verejnej správy a rastu ekonomiky. V nasledujúcich rokoch sa predpokladá pokračovanie znižovania deficitu v súlade s ustanoveniami Paktu stability a rastu a pri rešpektovaní obmedzení daných národnými rozpočtovými pravidlami. Na rok 2013 bol schválený rozpočet so schodkom 2,94 % HDP, pričom dodržanie schváleného schodku predstavuje základný predpoklad, aby Slovenská republika mohla byť vyradená z procedúry nadmerného deficitu. V návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016 bola stanovená cieľová hodnota deficitu v roku 2014 na úrovni 2,90 % HDP, v roku 2015 na úrovni 2,57 % HDP a v roku 2016 na úrovni 1,50 % HDP. Aktuálne ciele vedú k postupnému znižovaniu nárastu hrubého dlhu, ktorý dosiahne svoje maximum v roku 2014 vo výške 56,9 % HDP. Od roku 2015 by mohlo dôjsť k poklesu na úrovni 56,5 % HDP a na tejto úrovni by sa mal udržať aj v roku 2015.

    Ďakujem, skončil som.

  • Zároveň nám časomiera ukazuje, že skončila hodina otázok a odpovedí. Ďakujem vám, pán podpredseda vlády a minister zahraničných vecí. Končím tento bod programu a zároveň upozorňujem a prosím členov vlády, keďže nasledujú písomné odpovede na interpelácie a interpelácie, aby naďalej zostali v rokovacej sále.

    Nasledujú písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané do 2. augusta 2013, ktoré máme ako tlač 596.

    Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 596 nachádza a v prípade nespokojnosti s odpoveďou uviesť, či žiadajú, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku pána poslanca Mikuláša Hubu, predsedu výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 596.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, dámy a páni. V období, o ktorom pojednáva tlač č. 596 s názvom písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané do 2. augusta 2013, som bol autorom štyroch interpelácií plus jednej kolektívnej, ale o tej možno budú hovoriť iní. V poradí prvú som adresoval ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pánovi Jahnátkovi a týkala sa navrhovaných presunov medzi prvým a druhým pilierom v rámci reformovanej Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ a prípravy tých operačných programov na roky 2014 až 2020, ktoré sú v gescii jeho rezortu. Niežeby som so všetkým, čo sa v odpovedi pána ministra nachádza, plne súhlasil, ale je fakt, že odpoveď na moju interpeláciu bola dostatočne podrobná, zrozumiteľná a vecná. Odpovede na moje otázky boli vcelku adekvátne a dozvedel som sa vari 90 % toho, čo som sa dozvedieť chcel. Keby všetky odpovede na interpelácie boli aspoň na takejto úrovni, asi by som v tomto bode programu ani nevystupoval. Žiaľ, nie je tomu tak.

    V poradí druhé dve interpelácie, ktoré som podal v období, o ktorom je tu reč, som adresoval pánovi predsedovi vlády a v analogickej podobe aj pánovi ministrovi hospodárstva. Uvádzalo sa v nich okrem iného, citujem: "So znepokojením sledujem informácie či dezinformácie o vládnych predstavách, zámeroch a konkrétnych krokoch vo sfére rozvoja slovenskej energetiky. Realita je taká, že nielen široká verejnosť, ale ani mnohí poslanci Národnej rady Slovenskej republiky nemajú predstavu o tom, v akých záležitostiach, v akom rozsahu a s akými partnermi sa nadväzujú príslušné spolupráce, uzatvárajú dohody a podpisujú či plánujú podpisovať konkrétne kontrakty. Neregistrujem žiadne jednoznačné a spoľahlivé verejnosti prístupné informácie o týchto existenčne dôležitých záležitostiach zo strany vlády Slovenskej republiky ani Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Neevidujem žiadnu relevantnú verejnú diskusiu na túto tému, týkajúcu sa veľmi zásadne celej spoločnosti. Túto skutočnosť a neistotu s ňou spojenú považujem za dvojnásobne nebezpečnú preto, lebo ide o rozhodnutia, ktoré predurčia ďalší vývoj slovenskej energetiky, ba celej krajiny na roky a desaťročia. Deje sa tak v čase, keď sa ešte len pripravuje diskusia o novej energetickej politike Slovenskej republiky, ktorá by prijímaniu zásadných rozhodnutí mala logicky predchádzať. Obraciam sa na Vás, vážený pán predseda vlády, resp. pán minister hospodárstva, s touto interpeláciou preto, aby som sa dozvedel, aké zásadné rozhodnutia vláda, resp. ministerstvo v oblasti energetiky od začiatku tohto volebného obdobia urobili a aké plánujú v najbližších dvoch rokoch urobiť. Dovoľujem si v tejto súvislosti požiadať aj o komplexné výsledky štúdie, resp. štúdií uskutočniteľnosti vyššie spomenutých rozhodnutí." Koniec citátu.

    Odpoveď pána premiéra bola stručná a dosť všeobecná. V závere ma odporučil...

  • Ruch v sále.

  • Páni, budete takí dobrí. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

  • Poprosím vás, páni poslanci, o pokoj, aby mohol pán predseda výboru vystúpiť. Nech sa páči.

  • Ďakujem. V závere ma odporučil na rezort hospodárstva, v kompetencii ktorého sa energetika nachádza. S tým však možno súhlasiť len čiastočne vzhľadom na to, že energetika a jej budúci vývoj predstavuje takú komplexnú a zásadnú problematiku strategického významu s množstvom vplyvov prakticky na všetky sféry nášho života, že má výrazne nadrezortný charakter a kľúčové rozhodnutia v tejto sfére neprijíma ministerstvo, ale vláda.

    Odpoveď pána ministra Malatinského bola podstatne podrobnejšia a konkrétnejšia, ale taktiež nereagovala, alebo len veľmi diplomaticky reagovala na niektoré moje otázky. Čo je však spoločné pre obe odpovede, je to, že neobsahujú mnou požadované výsledky štúdie, resp. štúdií uskutočniteľnosti či realizovateľnosti rozhodnutí prijatých vo sfére energetiky v uplynulých rokoch. Z vyššie uvedených dôvodov navrhujem, aby sme odpovede na interpelácie pod číslom 12 a 20 považovali za nedostatočné a nezobrali ich na vedomie.

    V poradí posledná interpelácia pochádzajúca zo sledovaného obdobia sa týka skládky odpadov v Považskom Chlmci. Ide o mnohoročnú kauzu, v ktorej dal nedávno miestnym občanom aktivistom v ich spore s kompetentnými orgánmi tohto štátu za pravdu aj Súdny dvor Európskej únie. Z odpovede pána ministra Žigu na moju interpeláciu, v zozname odpovedí je uvedená pod číslom 37, by sa mohlo zdať, že v posledných mesiacoch sa všetko na dobré obrátilo, predchádzajúce chyby sa napravili a situácia začína byť viac-menej v norme. Odpoveď ma na prvý pohľad potešila, veď dosiahnuť takéto zlepšenie a pomoc miestnym obyvateľom a ich životnému prostrediu bolo hlavným motívom mojej interpelácie a mojej iniciatívy v tomto smere. Nedalo mi však, aby som sa neobrátil na miestnych občanov a ich osobná, každodenná skúsenosť je podstatne menej optimistická ako odpoveď, ktorú som dostal. Uviedli 12 konkrétnych otvorených otázok a závažných výhrad voči negatívnym skutočnostiam, otvoreným a nedoriešeným problémom, ktoré v súvislosti so skládkou odpadov v Považskom Chlmci naďalej pretrvávajú. Túto občiansku reakciu doručím vhodnou cestou a v čo najkratšom čase pánovi ministrovi. Vzhľadom na vyššie povedané musím s poľutovaním konštatovať, že nemôžem byť spokojný ani s touto odpoveďou, a podobne ako pri predchádzajúcich dvoch musím navrhnúť, aby sme hlasovali, že ani odpoveď pod číslom 37 nepovažujeme za uspokojivú a neberieme ju na vedomie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Uviedli ste, že chcete, aby Národná rada hlasovala o vašej nespokojnosti s odpoveďou presne pri ktorých interpeláciách.

    Pán poslanec bol jediný písomne prihlásený do rozpravy. Teraz pýtam sa, či sa chce niekto z pánov poslancov, pani poslankýň prihlásiť ústne? Áno.

    Do rozpravy ústne sa hlásia pán poslanec Hraško, pán poslanec Kadúc, pán poslanec Mičovský, pani poslankyňa Mezenská a viem, že sa chce prihlásiť aj pani podpredsedníčka Jurinová. Takže poprosím tak. Takže prihlásení sú piati poslanci.

    Nech sa páči, pán poslanec Hraško, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja som v uplynulom období podal tri interpelácie, s ktorých odpoveďami som relatívne niektorými spokojný, aj keď som sa nedozvedel veľa. Jednalo sa o interpeláciu na pána ministra kultúry ohľadne jednej televíznej relácie. Dozvedel som sa však, že on ako minister nemá právomoc zasahovať do verejnoprávnej RTVS, čo si myslím, že zo svojho postavenia môže, pretože jemu podriadený a volený zástupca je riaditeľ RTVS, ktorý je zodpovedný a nesie plnú zodpovednosť za programy uvádzané v tomto verejnoprávnom médiu. Tejto interpelácii sa však nebudem venovať.

    Budem sa venovať interpelácii, ktorú som podával na pána predsedu vlády Roberta Fica ohľadne dotovania športu na úkor dotovania národného kultúrneho dedičstva. Vo svojej interpelácii som poukázal na to, že v rámci národného programu rozvoja športu v Slovenskej republike bol schválený rozpočet alebo bola schválená výška tejto podpory po úprave na takmer 35 miliónov eur. Okrem toho na modernizáciu a rekonštrukciu či výstavbu 21 futbalových štadiónov na celom Slovensku, aby sme nemali predstavu, že to pôjde kdekoľvek, pôjde to len tam, kde sú nominanti, starostovia a primátori vládnej strany SMER - SD, ďalších 45 miliónov eur a napokon rozhodnutím vlády Slovenskej republiky sa štát v rokoch 2014 - 2017 zaviazal podieľať na financovaní projektu národného futbalového štadióna sumou najviac 27,2 milióna eur. Dohromady táto suma predstavuje 107 121 893 eur.

    Ďalej som poukázal na to, že v súčasnosti na Slovensku máme mnoho národných kultúrnych pamiatok a kultúrnych pamiatok, ktoré chátrajú, chátrajú už dlhé roky a na opravu týchto kultúrnych pamiatok, žiaľ, nie sú financie, nie sú dostatočné financie. Samozrejme, nejaká čiastka je vyčlenená v rámci grantového systému ministerstva kultúry, ale táto čiastka činí len sumu 5 446 097 eur, pričom požiadavky na rekonštrukciu kultúrnych pamiatok predstavovali 46 106 716 eur 85 centov. To znamená, že štát investoval v roku 2013 alebo plánuje investovať do výstavby futbalovej infraštruktúry a do športu 2,5-krát toľko, ako by bolo potrebné na pokrytie všetkých žiadostí o rekonštrukciu kultúrnych pamiatok na Slovensku.

    Ja neupieram nikomu právo na to, že šport je dobrá aktivita. Súhlasím s ňou, rád si zašportujem takisto, ale myslím si, že v súčasnosti máme dostatok športových ihrísk na to, aby sa najmä deti a žiaci a študenti mali možnosť kde športovo vyžiť. Za minulej vlády Roberta Fica sa postavilo nemálo športových ihrísk, najmä na dedinách, a tieto sú k dispozícii deťom a mládeži. Opäť je otázne, či tieto ihriská sú skutočne využívané aj deťmi, ktoré sú v obciach, alebo sú využívané len skupinkou osôb, ktoré tam v skutočnosti chodia. Deti totižto potrebujú určité vedenie a, žiaľ, toto vedenie im na týchto športoviskách chýba. Prečo? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Pretože za to nie sú zaplatení a z dobrovoľnej činnosti naozaj dneska veľmi málokto vyžije a okrem toho dohodári sa za súčasne platných predpisov zvýšene odvodnili, to znamená, že aj na ich platy zostáva menej na takúto činnosť.

    V odpovedi som dostal, alebo v jednej z odpovedí som si prečítal aj takúto vec, že sa píše, že šport je účinným výchovným prostriedkom. V tomto konkrétnom prípade máme na mysli futbal, ale keď som sa zamyslel, že v čom asi môže byť výchovný prostriedok, spomenul som si najmä - a to teda ja intenzívne nechodím na futbalové zápasy, teda na živé futbalové zápasy nechodím vôbec, v televízii ich tak isto nepozerám, sú to len zriedkavé výnimky pri prepínaní programov -, ale najviac čo mi utkvelo v pamäti, je vystrájanie chuligánov na niektorých zápasoch, pričom vyčíňanie týchto ľudí neostáva len za bránami štadiónov, ale sú prenášané vysielaním verejnoprávnej RTVS pri samotnom futbalovom zápase a ukazované následne ešte v správach športových alebo aj normálnych, prípadne teda nielen verejnoprávnej RTVS, ale aj súkromných televízií. A napokon, tieto zábery sa dajú vždy veľmi ľahko pozrieť aj na internete, pretože sa nájde niekto, kto to ochotne natočí a potom dá na internet, ako takéto skupinky chuligánov vystrájajú. Nemyslím si, že toto je ten pravý výchovný prostriedok pre deti a mládež. Pokiaľ by sa na tých štadiónoch skutočne kultúrne vyžívali športovo ľudia, diváci, v tom prípade by som nemal absolútne žiadny problém so schválením opravy rekonštrukcie štadiónov, ale budovať súkromný štadión z verejných zdrojov mi príde trochu scestné.

    Okrem toho som poukázal na to, že za takúto čiastku by sa dalo opraviť mnoho kultúrnych pamiatok. Kultúrne pamiatky sú tu a postupne chátrajú. To znamená, že za nejaký čas sa úplne rozpadnú, odídu do zabudnutia a po nich nezostane nič, ale budeme sa môcť vo svete popýšiť, že máme ohromný národný futbalový štadión, ktorý pochybujem, že bude mať takú návštevnosť, ako by mohli mať zrekonštruované kultúrne pamiatky. Pokiaľ by sme zrekonštruovali totižto kultúrne pamiatky, môžem vám garantovať, že určite by sa zvýšil cestovný ruch práve v okolí týchto kultúrnych pamiatok, ktorý by podnietil naštartovanie ďalších procesov. Služby, služby v stravovaní, služby v ubytovaní, služby v ďalších atrakciách. Rekonštrukcia kultúrnych pamiatok by priniesla ďalšie zveľadenie a koniec koncov možnosť rozvoja ďalších pracovných miest.

    Nepochybujem o tom, že výstavba národného futbalového štadióna prinesie jednorazovo zamestnanosť, pretože aj tam budú musieť pracovať ľudia, ale čo sa týka dlhodobej udržateľnosti pracovných miest, to určite nebude v takej miere, v akej miere by to dosiahli práve kultúrne pamiatky, ktoré naozaj je nevyhnutné zrekonštruovať. Preto som naozaj neni spokojný s odpoveďou pána premiéra, ktorý mi v podstate vo svojej odpovedi nepovedal nič. Obhajoval len to, že šport je skvelý, že nám treba športoviská a dokonca, že nám treba zaplatiť aj národný futbalový štadión súkromnej osobe. Snažil sa ma síce ubezpečiť, že zmluva bude postavená tak, aby deti, prípadne verejnosť mala bezplatný prístup na ihrisko, ale služby spojené okolo toho alebo spojené s tým, to znamená, že všetky priestory mimo ihriska si bude musieť daný subjekt, športovec, dieťa, verejnosť zaplatiť a určite sa zaplatí toľko, že to prinesie aj to, čo by sa štandardne zaplatilo za nájom tej trávnikovej plochy. Takže opäť sypeme len peniaze niekomu cudziemu do vrecka namiesto toho, aby sme pomohli skutočne celému Slovensku, aby sme pomohli rozvoju takých aktivít, ktoré nám do budúcnosti môžu priniesť trvalú udržateľnosť.

    Takže poprosil by som, pani predsedajúca, aby sa potom pri hlasovaní uviedla moja nespokojnosť s interpeláciou. Ďakujem pekne.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy je pán poslanec Kadúc. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vystupujem k bodu 24, čo bola interpelácia na pani ministerku zdravotníctva vo veci neštátnych poisťovní a zavádzanie unitárneho systému verejného zdravotného poistenia. V prvom rade chcem povedať, že nemôžem byť spokojný s tým, ako mi bolo odpovedané, pretože mi nebolo odpovedané vôbec. Ani na jednu z otázok, ktoré som položil, aj keď som sa snažil nájsť tú odpoveď, odpoveď som nenašiel. V mojej pomerne rozsiahlej interpelácii som sa pýtal na také tri základné veci vo veci zavádzania unitárneho systému zdravotného poistenia, a to je na možné riziká ohľadne protiústavnosti, na možné medzinárodné žaloby a arbitráže, na opatrenia, aké boli prijaté, aké budú prijaté za účelom minimalizácie týchto rizík, a v neposlednom rade na zodpovednosť, čo ak toto všetko zlyhá a Slovensko bude povinné zaplatiť v arbitrážnych konaniach, prípadne v iných konaniach ujmu neštátnym poisťovniam. Zároveň som vo svojej pomerne rozsiahlej interpelácii poskytol argumenty, poskytol judikatúru, poskytol iné možnosti, ako zaviesť unitárny systém mimo vyvlastnenia.

    Začnem tým, čo mi bolo odpísané. Veľmi v skratke. Na troch stranách mi bolo napísané alebo odpovedané. Dôvod, prečo sa prijíma unitárny zdravotný, unitárny systém zdravotného poistenia. Bolo mi citované rozhodnutie Ústavného súdu, na ktoré som poukázal aj sám. Bolo mi vysvetlené úprimné presvedčenie, že všetko bude v poriadku, že akékoľvek vyvlastnenie alebo, alebo zásahy do vlastníckych práv budú v poriadku, a tiež mi bolo vysvetlené, že naša pozícia sa v súdnych sporoch zlepší. To bolo, to bolo teda celkom komické, na to sa budem ešte určite pýtať. Ešte sa vrátim k tomu úprimnému presvedčeniu o tom, že všetko bude v poriadku a že k zásahu nedôjde. Len si dovolím pani ministerke pripomenúť, že bola to vláda alebo súčasná vláda, ktorá stála za rozhodnutím v spore s UNION zdravotnou poisťovňou, ako aj nálezom Ústavného súdu, na ktorý poukazujú. Čiže akékoľvek úprimné uistenia, bohužiaľ, mne nemôžu stačiť.

    A čo som sa pýtal? Dovolím si to presne prečítať, aby to bolo jasné. Trošku to zostručním a vypichnem tie základné veci. Pýtal som sa pani ministerky: Aké opatrenia ste vykonali, prípadne vykonáte, aby ste riziká možnej protiústavnosti minimalizovali, respektíve aby ste im úplne predišli? Potom som sa pýtal: Kto nahradí prípadnú vzniknutú ujmu neštátnym poisťovniam, budete v tomto prípade niesť zodpovednosť za spôsobenú škodu, prípadne ju ponesie súčasná vláda?" Po tretie som sa pýtal: Kto bude niesť zodpovednosť voči poistencom v prípade, že by sa najmä v dôsledku zvýšených výdavkov zo štátneho rozpočtu, respektíve aj v dôsledku iných skutočností súvisiaceho zavedenia unitárneho systému zhoršilo postavenie poistencov, napríklad by bolo ohrozené či porušené ich právo na ochranu zdravia? Kto nahradí škodu týmto poistencom?

    Moje otázky považujem naozaj za legitímne, keď sa vrátim k tomu, že už sme tu mali rozhodnutia aj Ústavného súdu, aj Arbitrážneho súdu za vládnej garnitúry, ktorá vládne teraz a pokúša sa zaviesť principiálne podobné kroky, akým, akých im už bolo povedané, že toto možné nie je. Preto opäť vyjadrujem svoju nespokojnosť s touto odpoveďou, žiadam, aby o nej bolo hlasované, a tieto otázky položím presne v tomto istom znení opäť.

    Ďakujem.

  • Nasleduje pán poslanec Mičovský. Nech sa páči, máte slovo.

  • Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem v prvej časti, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vystúpiť k interpelácii, ktorú som podal 27. júna pánovi ministrovi Dušanovi Čaplovičovi, ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu a na ktorú som dostal odpoveď pod č. 2013/11226/357 15. júla tohto roku. Chcem v úvode povedať, vážený pán minister, vážim si, že ste tu, že napriek tomu, že som volil ozaj slová, ktoré možno neboli štandardné, ale boli veľmi úprimné, možno nepolitické, skôr ľudské, a že som očakával možno aj taký podtón z vašej odpovede na moju interpeláciu, že som touto odpoveďou sklamaný. Niežeby tam nebolo dosť slov, naopak, vaša odpoveď bola dlhšia ako moja interpelácia a bolo tam ozaj veľmi veľa faktov, ale možno to, čo som čakal, tam chýbalo. Ja uvediem len veľmi stručne pre plénum, čoho sa týkala moja interpelácia.

    Týkala sa osudu, drobného osudu jedného učiteľa. Učiteľa, ktorý 17 rokov odpracoval na svojej škole, ktorý okrem výkonu učiteľskej profesie bol aj predseda rady školy a ktorý v jednu chvíľu v súlade so svojou ľudskou aj pracovnou povinnosťou poukázal kultivovane na isté finančné nezrovnalosti na svojej škole. A odpoveďou na toto poukázanie nebolo konštruktívne konanie jeho riaditeľa, ale vec, kde síce neviem preukázať príčinnú súvislosť, ale kde napriek tomu sa dá tušiť, že istá príčinná súvislosť tu je. Odpoveďou mu bolo to, že po 17 rokoch pán učiteľ Oto Žarnay na Obchodnej akadémii v Košiciach na Polárnej ulici 1 prestal byť zamestnancom svojej školy, lebo v rámci organizačných zmien bol uvoľnený. A aby tá príčinná súvislosť možno vyznievala trocha plastickejšie, tak ešte k tomu aj jeden jediný učiteľ, ktorý sa vyjadril verejne vo svojej zborovni, teda medzi kolegami, že súhlasí s postojom a s istými obavami svojho kolegu, pán učiteľ telocviku Matejovský na tejto istej školy tiež sa stal v najbližšom období pre svoju školu prebytočným.

    Áno, príčinná súvislosť nie je preukázateľná, ale ja som ani od pána ministra nechcel, aby sme riešili otázku pracovnoprávneho vzťahu. Ja som sa naozaj spytoval človeka, ktorého si vážim, človeka, ktorý je nielen teraz politikom, ale ktorý je človekom, ktorý v rámci svojej profesie nazerá do minulých stáročí a tisícročí, človeka, o ktorom si myslím, že má istý závan ľudskosti a človečiny aj pri svojej vysokej funkcii.

    Očakával som, že pochopí ten, ten apel, ktorý som dal do svojej interpelácie, že neočakávam politickú odpoveď na svoje nejaké snahy získavať politické body, ale že očakávam odpoveď človeka, ktorý sa vie pozrieť na osud jedného zo svojich hlboko podriadených, keď to tak zoberieme, aj keď viem, že mu nie je nadriadený. Proste na jedného z učiteľov rezortu, ktorý reprezentuje, takým pohľadom, že sa zamyslí a odpovie na jednu základnú otázku. Či vo všeobecnosti postoj človeka, ktorý v jednej chvíli poukáže na čerpanie verejných zdrojov, možno nie úplne presne, ale úprimne a v súlade so záujmami tejto spoločnosti, či sa vie pozrieť na takéto konanie ako na konanie, ktoré vie považovať za vzor, za príklad, za spôsob, ako učiť možno predovšetkým deti, ale aj nás dospelých k statočnosti. Lebo si myslím, že prípad učiteľa Žarnaya nie je vôbec o tom, aká je príčinná súvislosť medzi jeho vystúpením a následným uvoľnením, ale práve o tom, či očakávame, aby v krajine, kde denne opakujeme, že nemáme peniaze na jedno, na druhé, na tretie, kde učiteľom odkazujeme, že si veľmi vážime ich prácu, ale, žiaľ, niet z čoho na pridanie, že v takejto krajine má človek, ktorý poukáže; nevyjadrujem sa úplne k presnosti jeho výpovede; ale poukáže úprimne na to, že unikajú na jeho škole zdroje spôsobom, ktorý nie je zlučiteľný s narábaním s verejnými prostriedkami, tak že takýto človek, vážený pán minister, by si zaslúžil od takej autority, akou ste, nie odpoveď úradníkov, ktorí mi vymenovali tam spústu argumentov, očíslovaných a určite presných o tom, že vaše kompetencie nesiahajú predsi k tomu, aby ste zasahovali do pracovnoprávnych vzťahov na akejkoľvek škole. Ale viete, ja by som si nesmierne vážil, keby vaše posolstvo všetkým učiteľom a všetkým nám bolo práve to, čo považujem za nesmierne dôležité, aby ste povedali: Občania Slovenskej republiky, učitelia Slovenskej republiky, to, čo urobil Oto Žarnay, nevstupujem do pracovnoprávnych vzťahov a ani možno nemusím presne vedieť, či jeho výrok bol úplne v súlade s faktami, ale nesmierne si vážim, že našiel v sebe odvahu konať v súlade s povinnosťami človeka, učiteľa, predsedu rady školy a vám všetkým dávam na vedomie, že práve toto sú príklady správania, ktoré ja, minister školstva Slovenskej republiky, profesor, archeológ, vedec a človek, ktorý má za sebou šesť krížikov a ťahá siedmy, aby som vám povedal, že takéto správanie si vážim.

    A toto prosím vás, pán minister, a možno prosím aj tak, lebo minule sme poslali listy, ja nechcem teraz rozširovať túto tému, aj ďalším vysokým predstaviteľom tejto krajiny: pánovi prezidentovi Slovenskej republiky, pánovi predsedovi vlády Slovenskej republiky aj pánovi predsedovi parlamentu, teda Národnej rady Slovenskej republiky, že od nich nečakáme, aby riešili vecné náležitosti takýchto vecí, ale že ich prosíme a očakávame, aby ako vysokí, najvyšší predstavitelia tejto krajiny dávali jasné stanoviská k tomu, čo považujú od občanov za správne, čo považujú od občanov za potrebné a čo budú vždy z titulu svojich vysokých funkcií chrániť bez ohľadu na súvislosti, do ktorých nemajú právo vstupovať. Pretože ja si myslím, že vysokých predstaviteľov tu nemáme kvôli tomu, aby ovládali všetky finesy, všetky paragrafy, všetky zákony, to predsi nie je v ich ľudských možnostiach, nech sú akokoľvek vzdelaní a šikovní. Ale aby dávali signály, aby dávali odpovede na otázky, ktoré myslím si, že si kladie každý, kto žije s očami otvorenými a so srdcom, ktoré nie je naplnené falšou.

    Takže ja viem, teraz formálne poviem, že nie som spokojný, ale ja si myslím, že toto nie je ani vôbec potrebné, pretože ja viem, že v sieni zákonnosti mi to neprejde a že moja nespokojnosť nezíska väčšinovú podporu, a preto ani nebudem žiadať, aj keď formálne by som mal, aby sa o mojej nespokojnosti rokovalo. Ja skôr dám otázku, vážený pán minister, že teda keď ja nevyjadrujem nespokojnosť s vašou odpoveďou, či vy, človek, mne sa nechce opakovať, ale som to myslel úprimne, ktorému som dal v súlade s tým, ako to cítim, viacero superlatívov, či vy ste spokojný s odpoveďou, ktorú vaši úradníci vo vašom mene mi zaslali. Nechávam to otvorené, budem si veľmi vážiť, keď nájdete spôsob, akým dať svojim učiteľom, nám všetkým i občanom Slovenskej republiky signál, že sú predsi veci, ktoré sú nad politickými spektrami, že sú veci, ktoré sú nad volebnými obdobiami, že sú veci, ktoré sú spojené, že žijeme len raz a je dobre, keď to zvládame v každej situácii. Toľko k tejto prvej časti.

    A ja teraz by som rád a neviem, či to môžem urobiť hneď, ja mám, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, pripravenú aj interpeláciu aj na pána ministra Mareka Maďariča, ministra kultúry Slovenskej republiky, môžem ju predniesť teraz alebo ...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Nie, nie, bude ďalší bod a neviem, nie ste tu prihlásený písomne, môžte sa prihlásiť potom ústne.

  • Takže pre túto chvíľu ďakujem.

  • Len aby sme, toto je osobitný bod programu. Dobre. Ako som pochopila, pán poslanec, nežiadate, aby Národná rada hlasovala o odpovedi s nespokojnosťou, o vyslovenie nespokojnosti s vašou odpoveďou.

    Teraz poprosím pani poslankyňu Mezenskú. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, dovoľte mi, aby som aj ja v bode interpelácie svojou nespokojnosťou reagovala na odpoveď, ktorá mi bola doručená, písomne doručená premiérom Slovenskej republiky Robertom Ficom. Táto moja interpelácia sa dotýkala konkrétnych odpovedí na výstupy, výsledky prehodnotenia situácie emisného kreditného ratingu a podnikateľského finančného rizikového profilu v spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel a konkrétne otázky a podnety, ktoré boli v mojej interpelácii uvedené, sa týkali týchto konkrétnych bodov:

    Po prvé som sa pýtala, či považuje premiér Slovenska za správny prístup zadlžovanie strategicky dôležitej spoločnosti s účasťou štátu a znižovanie jej trhovej hodnoty v mene získania vyšších dividend. To vyplynulo, ako som už uviedla, z výstupov uznávanej medzinárodnej ratingovej agentúry Moody´s.

    Po druhé som sa pýtala na to, či nebude mať očakávané zadlžovanie spoločnosti, ktoré konštatovala táto medzinárodná ratingová agentúra, negatívny dopad na koncových odberateľov plynu v podobe rastu cien plynu.

    A do tretice, ako v poslednom bode som sa pýtala na to, či neohrozí zvyšovanie zadlženosti SPP jej ekonomickú stabilitu v budúcnosti.

    V odpovedi, ktorú som od premiéra Roberta Fica získala, môžem konštatovať, že táto odpoveď bola dosť všeobecná, nekonkrétna a nemala dostatočnú výpovednú hodnotu a to z toho dôvodu, že k súvzťažnosti tých obáv o maximalizáciu vyplácania dividend v Slovenskom plynárenskom priemysle napriek existujúcemu vysokému záväzku, nebola posúdená súvzťažnosť tohto, tejto maximalizácie snáh k zvyšovaniu zadlženosti spoločnosti. Tejto odpovedi alebo tomuto momentu z predloženej interpelácie sa premiér vyhol, to znamená, že znova poukazujem na tento prázdny priestor, na tento deficit a ak dnes znova vystupujem k obsahu odpovede na moju interpeláciu, je to aj s poukazom na to, aby som konkrétnu odpoveď a zhodnotenie od premiéra získala. Rovnako chcem poukázať na to, že konkrétnu odpoveď na to, čo si máme myslieť, čo si mám myslieť a čo si majú myslieť občania o znížení kreditného ratingu a zhoršení podnikateľského a finančného rizikového profilu, čo si o tomto máme myslieť, k tomuto som tiež nedostala konkrétnu odpoveď. Síce sa toho dotýka premiér vo forme pojmu čiastková korekcia ratingu, avšak táto uznávaná ratingová agentúra poukázala na zníženie podnikateľské, na zhoršenie podnikateľského a finančného rizikového profilu a na zníženie kreditného profilu. Túto vec premiér obišiel a nijakým spôsobom na to nereagoval. Poukázal len na to, že naďalej Slovenský plynárenský priemysel je v pásme investičného stupňa, čo vytvára aj dobré predpoklady na to, aby tie moje obavy pre zvýšenie zadlženia a prenos tejto zadlženosti na zvýšené ceny pre spotrebiteľov plynu, že tieto obavy nie sú dôvodné.

    Rovnako chcem poukázať, že v odpovedi premiéra na to, že či teda nie sú reálne obavy a kto bude dohliadať na to, akým spôsobom sa bude udržiavať a stabilizovať cena za plyn na trhu, sa tu prenáša v odpovedi premiéra zodpovednosť vlády a premiéra, ktorý na to stále poukazoval, že bude udržiavať a fixovať, stabilizovať ceny plynu, tentokrát v odpovedi prenáša zodpovednosť na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Moja interpelácia a obsah odpovede nijakým spôsobom nekorelujú, a preto ju znova vraciam do života, avšak už s rozšírením môjho podnetu o včerajšie medializované výstupy, ktoré sa dotýkajú aktuálneho vývoja situácie v SPP a aktuálneho vývoja úpravy vlastníckych štruktúr v ňom.

    Situácia v Slovenskom plynárenskom priemysle je, tak ako to bolo odprezentované aj samým ministrom v utorok na hospodárskom výbore ako odpoveď na môj opakovaný podnet o vykonanie poslaneckého prieskumu, mne pre nekompletnosť, nepresnosť vyjadrení ministra, znova len potvrdila potrebu a akútnosť vykonania podrobného analytického prieskumu. A keď som videla, že teda na hospodárskom výbore hlasovaním a rozhodnutím vládnych poslancov tento poslanecký prieskum stále nebude reálny, opätovne, ako si spomínate, som zaradila moju požiadavku a návrh na sprístupnenie podrobnej analytickej štúdie k vývoju v plynárenskom, v Slovenskom plynárenskom priemysle aj vo forme procedurálneho návrhu a môjho záujmu zaradiť tento bod pre celoplošný význam do bodu terajšieho rokovania Národnej rady. Ako sami dobre viete, opäť vládnymi poslancami tento návrh, ktorý som sa snažila logicky a argumentačne podložiť, nebol schválený. Ja situáciu po tom, ako sa k nej vyjadril sám minister na hospodárskom výbore a ako deň na to, zdá sa mi, že vo veľmi unáhlenom a nátlakovom režime padlo konečné rozhodnutie o usporiadaní vlastníckych štruktúr a vlastníckych pomerov v SPP, takéto riešenie považujem za veľmi neprehľadné, veľmi urýchlené, unáhlené a mne vôbec nedáva istotu, že to rozhodnutie o kúpe celého podielu a zastúpenia štátu v SPP bolo správne.

    Ako sami dobre viete, a vlastne vychádzam len z mediálne odprezentovaných informácií, keďže k tým oficiálnym zdrojom sa neviem dostať, od marca tohto roku bolo prezentované, že vláda a konkrétne ministerstvo hospodárstva, minister necháva vypracovať odbornú analýzu, odbornú štúdiu, ktorá má ukázať na výhody, nevýhody, rôzne varianty, alternatívy, ako nanovo za súčasných ekonomických a finančných podmienok usporiadať stav a situáciu v SPP tak, aby to bolo výhodné pre štát. No neviem, aký význam malo včerajšie rozhodnutie o tom, že štát získava 100-percentný podiel v tej časti spoločnosti SPP, na ktorej je prenesený dlh, alebo teda záväzok, o ktorom som ja hovorila, že teda - a vychádzam opäť z oficiálnych údajov, z výročných správ SPP - predstavuje objem 2 miliardy eur. Nakoľko je významné pre tento štát získavať 100-percentný podiel práve v tej časti Slovenského plynárenského priemyslu, ktorý je zadlžený a ktorý sa vyznačuje skôr neziskovým charakterom poskytovaných služieb, keďže tam ide viac-menej o predajné aktivity? Nie sú to ziskové odvetvia, nie sú to ziskové časti, ktoré sa ziskovým charakterom, tak ako sa ziskovým charakterom vyznačujú práve dcérske spoločnosti tranzitu a distribúcie. Ja som presvedčená, že ak by štát hral na bránky verejného záujmu, tak by nemal záujem kupovať a neuchádzal by sa o 100-percentný podiel práve záväzkami a neziskovosťou zaťaženej matky, ale by sa napríklad uchádzal práve o dcérske spoločnosti, tranzit a distribúciu, o ktorej všetci vieme, že tvoria zisk.

    Túto moju interpeláciu chcem rozšíriť aj o požiadavku presného určenia výšky zisku, jeho objemu, pretože registrujem vážnu dispro, vážnu nesúrodosť poskytovaných čísel, pokiaľ - ako som už uviedla z výročných správ a k tým jediným ja mám ako k oficiálnym údajom prístup - sa uvádza výška záväzkov 2 miliardy eur. Na utorkovom hospodárskom výbore minister hospodárstva hovoril, že tento, výška týchto záväzkov predstavuje objem 700 miliónov eur. Ak som sa už však pozrela do mediálne prezentovaných článkov, napríklad do Hospodárskych novín, tam už sa vyskytoval údaj, číselný údaj o záväzkoch 120 miliónov eur. Rozpornú a protirečí, ako rozpornú a protirečivú vnímam mediálne odprezentovanú informáciu samotného predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý dokonca uvádza, že Slovenský plynárenský priemysel nemá žiadne záväzky.

    Takže ja by som bola veľmi rada, ak teda už nemám možnosť dostať sa k oficiálnym zdrojom formou poslaneckého prieskumu, tak aby som sa mohla nimi zaoberať v listinnej podobe, aby teda formou interpelácie a mojej opakovane predloženej interpelácie mi bolo jasne povedané, aký je objem záväzkov v SPP. Lebo ja tento údaj nateraz neviem jasne kvantifikovať a nevedia ho kvantifikovať ani rôzne informačné zdroje, ktoré nie sú v tomto údaji zjednotené.

    Rovnako chcem predniesť moju požiadavku, aby mi bolo vysvetlené a objasnené, aká je štruktúra vzniku týchto záväzkov. Moja interpelácia, alebo aj ústne uznesenie ako návrh, ktorý som predniesla v hospodárskom výbore, smeruje k tomu, aby bola jasne naznačená štruktúra vzniku tohoto záväzku, lebo takéto objasnenie ako podklad, ako materiál ja do dnešného dňa nemám. A nemyslím si, že to zaujíma iba mňa ako poslankyňu, myslím si, že to zaujíma širšiu odbornú verejnosť, odberateľskú verejnosť, ktorá môže na základe takejto nejednoznačnej a nejasnej situácie mať reálne obavy o to, že dôjde k zvýšeniu plynu, aj keď sám premiér vo svojej odpovedi na moju interpeláciu mňa ako poslankyňu ubezpečuje, že nemám mať obavy, ceny plynu sa nebudú zvyšovať. Avšak ja môžem veriť tomu, že v tomto volebnom období sa zvyšovať nebudú, ale možno ak raz táto vláda skončí, ja som zvedavá, na koho a ako sa prenesú takéto enormne vysoké záväzky tejto spoločnosti. Neviem si predstaviť, akým spôsobom sa tieto záväzky vysporiadajú. Aj keď minister na hospodárskom výbore sa snažil ubezpečovať, že aj ku kompenzácii takto vzniknutej, takto vzniknutého objemu záväzku môže dôjsť, napríklad predajom existujúcich zásob, mám obavy, či vôbec k predaju týchto zásob môže dôjsť, keď už teraz sa znížila spotreba plynu. Takže aj toto je jedna z požiadaviek, ktorú by som, ak teda nemám možnosť dostať sa k samostatnému výkonu poslaneckého prieskumu, tak toto je požiadavka, ktorú si žiadam v tejto rozšírenej interpelácii zodpovedať.

    No a ja som presvedčená, že vývoj situácie v SPP by mal znášať aj politickú zodpovednosť, pretože - ako som už predtým naznačila -, ak došlo k vzniku záväzku, o ktorom ja nemám podrobnejšie informácie, začalo k nemu dochádzať práve v čase nástupu prvej Ficovej vlády, kedy od roku 2007 sa nad rozmer oprávneného zisku vyplácali mimoriadne dividendy a za tieto dividendy a za to, akým spôsobom sa použili, budeme zrejme v strednodobom a dlhodobom horizonte, ako tí, ktorí tento plyn odoberajú, zrejme niesť následky. Takže poprosím vás, alebo teda kompetentných, ja už neviem, dnes tu nesedí ani minister hospodárstva, nie je tu ani premiér, aby sme neponižovali význam prednesených interpelácií len na formálne splnenú požiadavku písomných odpovedí, alebo aby ste, tak ako tieto otázky konkrétne predkladám, zrejme nielen ja ako poslankyňa, ale aby ste nám konkrétne zodpovedali obsahom to, na čo sa pýtame.

    Ďakujem.

  • Vážená pani poslankyňa, žiadate, aby Národná rada hlasovala o vašej nespokojnosti s odpoveďou?

  • Áno, ale žiadam aj o to, aby na tieto podnety, tak ako som ich konkrétne predniesla, bolo zodpovedané.

  • Dobre, ďakujem pekne.

    Posledne prihlásenou do rozpravy v tomto bode programu je pani podpredsedníčka Jurinová. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vyjadriť sa k dvom odpovediam zo štyroch interpelácií, ktoré sme počas prázdnin odovzdali. Jedna interpelácia sa týkala aktuálnej témy, ktorá sa po Slovensku dosť silne rozmnožila a dochádza často možno až k hystérii a chcela by som vedieť, že či oprávnene, alebo nie. Týka sa teda tematiky detských adopcií, kde sme pánovi ministrovi alebo ministerstvu položili šesť otázok. Musím povedať, že na štyri z nich boli odpovede, myslím si, že dostatočne vysvetľujúce, objasňujúce, ale práve na jednu otázku, ktorú sme dali ohľadom práve toho spomínaného, keď to pomenujem tak, ako to koluje medzi ľuďmi, odoberania detí, neodpovedal dostatočne jasno, alebo teda neodpovedali jeho pracovníci dostatočne jasno. Čo si myslím, že je na škodu, keďže mal možnosť, alebo mali možnosť na ministerstve práve poslancovi odpovedať tak, aby tieto mýty prestali kolovať. Nie som uspokojená s odpoveďou.

    Rada by som túto jednu krátku odpoveď prečítala. Najskôr k tomu otázku: "Budú pripravované zmeny v zákone o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele formulované tak, aby neviedli k samoúčelnému zjednodušovaniu krokov pri odoberaní detí z rodín tak, aby tento krok bol naozaj posledným z možných riešení krízovej situácie v rodinách?"

    Prvé dva odstavce odpovede sa týkajú spôsobu, akým spôsobom dochádza k odnímaniu detí v tejto, v tomto čase. A jeden krátky odstavček, ktorý vám hneď prečítam, sa venuje teda tomu, čo vláda pripravuje. "Zmyslom aktuálne navrhovaných zmien v zákone nie je zjednodušenie krokov pri odoberaní detí z rodín, ale iba zvýšenie oprávnení orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré im umožnia získať relevantné informácie o stave, v akom sa dieťa skutočne nachádza."

    No obávam sa, že táto odpoveď, táto jedna veta rodičov nijakým spôsobom nemôže uspokojiť. Skôr si myslím, že tie obavy len zväčší a umocní. Preto by som možno naozaj, vypracujeme novú otázku, ktorou, alebo interpelujeme ministra, v ktorej opäť položíme podobnú otázku, ale s tým, že by sme potrebovali vedieť, nie kvôli sebe, ale kvôli ľuďom, ktorí sa tohto obávajú, a naozaj musíte aj sami vedieť, že už tá hystéria, ktorá je v národe v tento čas, myslím, že tieto dva mesiace je to naplno rozprúdené, bolo by dobré, keby bola zastavená. Tomu môže napomôcť jedine ministerstvo tým, že dá jasne, jasnú, jasne zostavenú odpoveď. Preto by som veľmi chcela vedieť, akého zákona sa bude týkať. My predpokladáme teda, že sociálnoprávnej ochrany detí, ale potrebujeme, aby nám to dalo jasne vedieť ministerstvo. Jasne povedané, akého zákona sa to bude týkať a zároveň aké konkrétne zmeny chystá.

    Videla som jednu reláciu, televíznu reláciu, v ktorej bola pozvaná aj pracovníčka ministerstva práce práve z odboru sociálnoprávnej ochrany detí a jej odpovede, proste po skončení odpovede na túto otázku, čo rezort chystá, som vôbec netušila, či sa to bude týkať predbežných opatrení či akýchkoľvek opatrení, alebo proste akéhokoľvek prístupu sociálneho pracovníka do bytu. Takže vravím, že ministerstvo nevyužíva možnosti, ktoré má. A keďže vie, že sa hystéria šíri, tak ho budem prosiť opäť o odpoveď.

    K druhej otázke, ktorá bolo možno trochu odbornejšia, pýtala som sa na referáty poradensko-psychologických služieb, pretože v súčasnosti nie sú schopné poskytovať viac ako krízovú intervenciu, čo pre sanáciu rodín a ani pre pomoc maloletým deťom v rodinách určite nestačí. A pýtala som sa ministerstva, že či rezort práce uvažuje o posilnení možnosti účinnej pomoci rodinám v kríze, nielen teda personálnym, ale aj statusovým posilnením týchto pracovísk.

    Odpoveď opäť bola krátka, ale dostatočne neuspokojivá, pretože tu píše pán minister, "prioritne sa však rezort musí zaoberať riešením stavu zamestnancov, ktorých činnosť priamo súvisí s ochranou života a zdravia dieťaťa". Toto by som nazvala ako úplná degradácia práce psychológov, rodinných psychológov, detských psychológov na ústredí alebo na úradoch práce, sociálnych vecí. Je mi strašne ľúto, že to musím povedať, ale z tejto odpovede mi to inak nevyplýva. Musím povedať, že ak sme sa rozprávali s týmito zamestnancami, oni sami tým, že bol zrušený ich referát, že nemajú samostatné, neviem sa teraz presne vyjadriť, samostatný odbor, proste sú akoby len popri sociálnych pracovníkoch, tak ich misia aj ich úloha na samotnom úrade práce akoby zanikala. Určite viackrát som počula, že dostávajú dokonca úlohy, ktoré vôbec s ich odbornosťou nesúvisia. Takže mne to príde ako mrhanie potenciálom odborne vzdelaných ľudí, ktorí určite by radi pracovali s rodinami a pracovali na tom, aby sa nediali veci, ku ktorým dochádza už v tom najhoršom, aby k rozpadom rodín nedochádzalo, k odoberaniu detí nedochádzalo, toto všetko je v ich náplni alebo toto všetko by v ich náplni mohlo byť, malo by byť, ale, bohužiaľ, nedostávajú priestor, je ich málo. Takže takisto budem dávať doplňujúcu otázku pánovi ministrovi alebo teda ministerstvu, že či naozaj nebude potrebné, aby sa zamysleli aj nad tým, ako posilniť práve úlohu týchto psychológov.

    Hovoríme stále o ľuďoch na ministerstve, alebo ministerstvo práce, sociálnych vecí bude naberať ľudí. Vieme, že teraz priberie 800 pracovníkov, ktorí budú zaradení na koordinačné úlohy alebo budú im pridelené koordinačné úlohy, ale otázka je: Urobili sme všetko preto, aby sa nediali v rodinách veci, ktoré sa dnes dejú? Moja odpoveď je jednoznačná: Nie. Preto by som prosila, keby sa zamysleli na ústredí aj na ministerstve, ako posilniť aj práve túto oblasť.

    Toto boli teda dve otázky, ktoré sa mi nezdali dostatočne zodpovedané z odpovedí od pána ministra, od pána ministra Richtera.

    A druhú interpeláciu, ktorú som podávala, to je číslo 22. Tá sa týkala zaujímavej, zaujímavej, ktorá sa týkala pozemkov v našom regióne v okrese Námestovo, na ktoré malo ministerstvo financií právo, a mám pocit, že ministerstvo financií, aj keď mi poslalo celkom dostatočnú odpoveď, je mi z tej odpovede jasné, že v súčasnej dobe sa už stav nejako nezvráti, hej. Bolo to pred viacerými rokmi. Zrejme to status quo nezmeníme. Ale moje otázky, ktoré sa týkali do budúcnosti, že či sa naozaj nestane, že aj do budúcna neurobia naše orgány všetko, čo treba, na tie mi odpovedané nebolo. Preto musím povedať, že v tomto smere som neni spokojná celkom s odpoveďou z ministerstva. Aj keď vravím, samotný prípad vysvetlili. Vysvetlili postupnosť, prečo takto konali, ako konali, ale mám pocit, že nekonali dostatočne akčne, rázne.

    A tu treba povedať, že v súčasnosti hľadáme každé jedno euro, odkiaľ zobrať. Nevieme nájsť ten prísun financií. Na druhej strane necháme more možností len tak. Možnože aj nie všetko odsledujú úradníci na ministerstvách. Možnože niektoré kšefty sú dohodnuté. Ťažko povedať, ale je mi ľúto, že nevyužívame všetky možnosti na získanie financií do štátu, ktoré k dispozícii sú. Preto by som chcela položiť ministerstvu, pánovi ministrovi Kažimírovi ďalšie otázky, ktoré sa budú týkať toho, že či skutočne dostatočne ministerstvo financií uplatňovalo svoje postavenie prednostného záložného veriteľa. Prečo ministerstvo financií neiniciovalo vlastnú exekúciu? Či dalo ministerstvo financií súhlas na exekúcie, resp. predaj tých pozemkov, ktoré boli založené v prospech ministerstva financií, hlavne, aké boli náklady na získanie sumy za pozemky, ktoré boli odpredané, pretože vieme, že boli predané za veľmi nízku cenu. A či má ministerstvo financií, resp. štát ako taký aj podobné alebo ďalšie pohľadávky, voči komu a v akom rozsahu?

    V tomto samotnom prípade sa udialo to, že ministerstvo financií vymáhalo svoje pohľadávky, istina bola milión a pol zhruba eura, ten ale z toho 1 700 000 eur, takže dokopy 3 200 000 eur bola pohľadávka. Keby sme aj brali, že penále nedobytné, tak vrátilo sa späť ministerstvu 10 000 eur. Veľmi by ma naozaj zaujímali tie poplatky, ktoré boli dané exekútorom, že či to všetko malo zmysel. Zopakujem, že jediné, čo mi vadí, je mi ľúto, že sa štát správa k svojmu majetku, ako keby mu nepatril.

    Ďakujem pekne.

  • Takže, pani podpredsedníčka, chcete, aby sa hlasovalo o tom, že nie ste spokojná s odpoveďou?

  • Ďakujem pekne.

    Chce sa k vystúpeniam poslancov vyjadriť niektorý člen vlády? Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Hlasovať o uznesení budeme v rámci ďalších hlasovaní.

    Otváram bod

    interpelácie poslancov.

    Chcem vám dať do pozornosti, že podľa § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesené interpelácie nezbavujú poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

    Písomne sa do bodu interpelácie prihlásili títo poslanci: pán poslanec Ivan Štefanec, Marián Kvasnička, Martin Fronc, Alojz Hlina, Mikuláš Huba, Ján Podmanický a Jozef Mikloško. Zachytili ste všetko? Ešte raz čítam: Ivan Štefanec, Marián Kvasnička, Martin Fronc, Alojz Hlina, Mikuláš Huba, Ján Podmanický, Jozef Mikloško.

    Odovzdávam slovo pánovi poslancovi Ivanovi Štefancovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka.

    Dámy a páni, mám tri interpelácie.

    Prvá je smerovaná na pána predsedu vlády Roberta Fica: Vážený pán predseda vlády, interpelujem vás ohľadom alarmujúceho vývoja verejného dlhu. Dlh Slovenska dosiahol vlani úroveň 52,1 percenta. Rýchlym tempom pokračuje v raste ďalej a podľa Európskeho štatistického úradu EUROSTAT v prvom kvartáli tohto roku stúpol na 54,9 percenta. Z tohto dôvodu už boli aktivované prvé opatrenia ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Napriek závažnosti témy neprebehla k situácii zodpovedajúca diskusia. List, ktorý minister financií zaslal Národnej rade Slovenskej republiky, nebol dostatočný a neprebehla k nemu patričná diskusia. Zaradenie osobitného bodu programu na schôdzu Národnej rady na túto tému bolo viacnásobne odmietnuté a takisto mimoriadna schôdza Národnej rady na túto tému nebola vládnymi poslancami schválená. Keďže považujem vývoj verejného dlhu za kritický, týmto vás žiadam o odpoveď, akými opatreniami budete túto situáciu riešiť. Toľko prvá interpelácia.

    Druhá je na pána ministra Počiatka: Vážený pán minister, interpelujem vás ohľadom neúnosného zaťaženia cesty č. 572 cez obec Most pri Bratislave, osobitne nákladnými automobilmi nad 12 ton. Táto situácia bola riešená už v minulosti a v období medzi 26. aprílom 2012 a 27. aprílom 2012 bola na základe pokynu ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja za aktívnej účasti Národnej diaľničnej spoločnosti v časti Studené smerom do Mostu pri Bratislave osadená dopravná značka B6 Zákaz vjazdu nákladných automobilov. Žiaľ, v tomto roku došlo k odstráneniu tejto značky a k opätovnému vjazdu ťažkej dopravy do obce a tým k návratu do starého neúnosného stavu. Aj na základe petície občanov obce Most pri Bratislave vás chcem požiadať o urýchlené opätovné osadenie tejto značky na rovnakom mieste v zastavanom území obce Most pri Bratislave, časť Studené. Ďakujem.

    A tretia je adresovaná na pána ministra Dušana Čaploviča: Vážený pán minister školstva, interpelujem vás ohľadom poskytovania dotácií športovcom. Týmto vás žiadam o odpovede.

    1. Uviesť presný zoznam mien a výšku dotácií, ktoré boli jednotlivým športovcom udelené.

    2. Zoznam kritérií, na základe ktorého sa rozhoduje o udeľovaní dotácií.

    Ďakujem pekne.

  • Poprosím ďalšieho prihláseného. Nemám pri sebe zoznam, už je. Ďalší do rozpravy prihlásený pán poslanec Kvasnička.

  • Vážená pani predsedajúca, milí kolegovia, kolegyne, vážení páni ministri, pani ministerka, moja interpelácia nemá politický charakter. Je adresovaná ministrovi Čaplovičovi, nie preto, že by problém, o ktorom chcem hovoriť a možno je malicherný, on spôsobil alebo nejakým spôsobom tento problém teda eskaloval, alebo toleroval, je to také dedičstvo celého systémového fungovania školstva. Ja som si tú interpeláciu naformuloval, takže ak dovolíte, budem čítať.

    To, že učitelia pôjdu do neba, som ako dlhoročný pedagóg tušil už dávno. Kam by aj išli, keď ich neťažia majetky a za mizernú mzdu ešte vždy dokážu robiť zázraky. Napriek tomu som rád, že ste to, pán minister, vyjadrili aj verejne. Povedané jazykom ulice, bingo.

    Napriek tomu by som túto tŕním korunovanú cestu, by sme túto tŕním korunovanú cestu nemali komplikovať slepými uličkami - a tu začína moja interpelácia -, lebo diabol je vždy v detailoch. Počas týchto dní sa na mňa obrátilo viacero pedagógov stredných škôl Trenčianskeho kraja, najmä jazykárov, ale týka sa to aj iných predmetov a, samozrejme, aj iných regiónov, s otázkou - a to už je meritum mojej interpelácie -, o akú legislatívu sa opiera požiadavka mnohých riaditeľov na formu, podobu a obsah časovo-tematických plánov. Viem čosi o legislatívnom rámci pedagogickej dokumentácie, o štátnych aj školských vzdelávacích programoch, ale časovo-tematické plány, vždy som si myslel, majú byť pri všetkých ohľadoch na povinné štandardy výrazom učiteľovej kreativity, flexibility, originality, prejavom jeho štýlu a majstrovstva. Veď keď poznáme cieľ, v tomto prípade maturitu, pramálo záleží na cestách k nemu. Teda pokiaľ nie sme byrokrati so servilne ohnutou chrbticou a s pavlovovským podmieneným reflexom, prepáčte za výraz, predposratosti.

    Dovoľte mi jeden príklad za všetky. V rámci maturitných otázok z oblasti anglických reálií sa preberá Londýn. Časová dotácia nech je štyri, päť, šesť hodín. Treba prelúskať históriu, ekonomiku, pamiatky, kultúrny, obchodný život, štýl, módu, cestovný ruch, významné osobnosti, prípadne také delikátnosti, ako je cockney dialekt a podobne. Keďže každá trieda má svoj vlastný temporytmus a do toho navyše vstupujú externé a nepredvídané faktory, priebeh výučby Londýna sa bude v každej triede líšiť. A podľa typov pedagogických osobností sa budú líšiť aj akcenty a radenia učebných priorít. Príkaz však znie inak. Každá jedna hodina musí byť detailne rozpísaná v pláne učiva a takýto plán sa musí zhodovať so zápismi v triednej knihe. Obe úlohy sa pri značnej frustračnej tolerancii splniť dajú, no nie kvôli nejakému zmyslu, ale pre samotný plán. Čo sa však splniť nedá, je, aby sa tento byrokratický výkon zhodoval s realitou. Výsledok je taký, že jedno sa píše a druhé žije, teda učí. Takýchto dadaizmov nájdeme v školskom živote bárskoľko. Tento spomínam, len ako pars pro toto.

    Skúmal som - a to je ďalšia časť otázky tejto interpelácie -, odkiaľ pramení takýto formalizmus, ak nechcem hovoriť rovno o hlúposti. Pýtam sa, aká legislatíva, aká vyhláška, aké nariadenie takýto riadiaci teror umožňuje? Skúmal som aj sám, ale nevyskúmal som nič. Ba vlastne hej, že je to interné prianie štátnej školskej inšpekcie, ktorá len takto môže exaktne kontrolovať a nachytať učiteľa takpovediac na hruškách. V mnohých záznamoch z inšpekcií, ktoré som mal možnosť vidieť, som však takúto požiadavku, príkaz či opatrenie explicitne nenašiel. Zdá sa však, že je to už tradícia, ako keď niečo povie jedna pani. Celkom tomu rozumiem. Oveľa ľahšie sa kontroluje, keď sú učiteľky klonovanými sliepkami, než keď sú svojské, dynamické, flexibilné a oduševnené. No ja si práve takéto vážim a len u takýchto mám skoro istotu, že pôjdu do neba, samozrejme, nie inšpektorského.

    Vážený pán minister, ak naozaj na pôde vášho rezortu veci fungujú tak, ako som naznačil, veľmi naliehavo vás žiadam, aby ste zjednali nápravu a zabránili ďalšej úradníckej šikane, mrhaniu energie, času a papiera tam, kde nemerateľný, živelný a nekontrolovateľný pedagogický entuziazmus ešte vždy napriek mizérii robí zázraky. Potom aj vy, pán minister, môžete žmurkať na nebo. S úctou.

  • Ďakujem, pán poslanec, poprosím pána poslanca Fronca so svojou interpeláciou.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Moja interpelácia je na pána ministra Dušana Čaploviča. Ja si myslím, že osud každého človeka je natoľko vážny, že stojí sa i ním zaoberať a v ostatnom čase, musím povedať, že stretávam sa veľakrát s prípadmi, kde prístup k pedagógom zo strany nadriadených orgánov je minimálne, aby som to povedal veľmi jemne, divný. A preto interpelujem v otázke pedagóga Ota Žarnaya, ktorý dostal zvláštnym spôsobom výpoveď po tom, čo vyšiel kritický článok novinára Károlyho v Trende o klientelizme a rodinkárstve v rámci škôl vyššieho územného celku Košice. Dotyčný magister, pedagóg Oto Žarnay bol predseda rady školy a jednoducho zistil zvláštnu skutočnosť, že súkromnej právničke doktorke Rudohradskej sa už dva roky vypláca paušál za právne služby približne 400 až 550 eur. A vzhľadom na to, že sa zistilo, že takýto paušál sa vypláca tejto právnej, právničke aj z iných škôl, pýtal sa, jednoducho pýtal sa na dôvody a na oprávnenie, čo pokladám za celkom prirodzené, že si plnil len úlohu, tú, ktorú mal ako predseda rady školy. Následne nasledovalo prepustenie, údajne z organizačných dôvodov. Preto by som vás chcel požiadať, pán minister, aby vaše ministerstvo prešetrilo postup a dôvody prepustenia magistra Ota Žarnaya. A poviem osobne, že v tejto funkcii by mal mať pedagóg aj istú právnu ochranu, tak ako napríklad má právnu ochranu reprezentant odborového zväzu, ktorý zastupuje odborárov. Čiže to je prvá žiadosť v rámci interpelácie.

    A druhá, myslím si, že by bolo dobré a by som vás chcel požiadať, aby sa prešetrilo aj vynakladanie finančných prostriedkov v rámci Košického samosprávneho kraja na právne služby, samozrejme len tie, ktoré sa týkajú peňazí, ktoré pochádzajú zo školstva, teda tie právne, ktoré sa dejú v rámci právnych služieb pre školy, či ide naozaj o odôvodnené, adekvátne a hospodárne využívanie finančných prostriedkov v dnešnom období.

    Takže poprosil by som potom informovať nielen o výsledku, ale aj o možnostiach zjednania nápravy. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Poprosím pána poslanca Hlinu so svojou interpeláciou.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, vážení kolegovia, ďakujem za vyjadrenie aj určitej úcty k ústavnému inštitútu interpelácie vašou prítomnosťou. Nebudem malicherný, lebo ma to pokúšalo, že máte tu byť všetci okrem ospravedlnených. A pán premiér ospravedlnil niekoho, takže, ale ste tu tí ministri, ktorých chcem interpelovať, tak nebudem pre túto chvíľu malicherný. Ak by ste aj mali pocit, že chcem byť, alebo chcem byť, ja chcem byť konštruktívny, tak budem aj konštruktívny.

    Keď už otvárate rokovák a zakážete všetko všetkým, tak si tam dajte prípadne do tých interpelácií, aby ste tu nemuseli sedieť, lebo niekedy je to fakt ťažký džob, že ten, kto interpeluje, deň dopredu dá vedieť koho. Viete a potom sa vlastne aj prispôsobí si program daný minister, aby vedel, že teda ho budú interpelovať. Možno by toto bolo riešením, len nahlas rozmýšľam. Nehovorím, že to mám premyslené, však tu máte múdrych hláv dosť, tam máte génia dokonca, tak to prípadne skúste sa nad tým zamyslieť, aby to naozaj sme urobili zadosť ústave. Ústava, však sme ju nedávno oslavovali, tak bol by som rád, keby sme ju takto rešpektovali.

    Čo sa týka samotných interpelácií, skôr ako ich poviem, ešte chcem poprosiť, naozaj chcem poprosiť o určitú korektnosť odpovedí. Ja nie som malý chlapec a bol by som rád, keby niekto aj takto so mnou komunikoval. Čiže ak bude položená interpelácia, očakávam, že tá interpelácia bude teda dokladovať tú skutočnosť, že odpovedá minister. Tak by som naozaj bol rád, keby sme v tomto si spravili jasno. Naozaj ma až urážajú niektoré odpovede, špeciálne od pani Zvolenskej a aj od pána Kaliňáka. Takže to chcem upozorniť na začiatok. Čo sa týka samotných interpelácií, budem interpelovať pána Počiatka, ministra dopravy, pani Zvolenskú, ministerku zdravotníctva, pána Malatinského, ministra hospodárstva, pána Kaliňáka, ministra vnútra, a budem interpelovať aj premiéra našej vlády pána Roberta Fica, aj v takomto poradí, ako som to povedal.

    Prosím vás pekne, začnem interpeláciou na pána ministra dopravy pána Počiatka. Pán minister, samozrejme som si vedomý tých skutočností, že tieto interpelácie mám následne doložiť písomne, čo aj tak učiním. Teraz budem sa snažiť hovoriť v ústnom prednese, čoho tá interpelácia sa týka, a potom bude v písomnej podobe. Pán minister, otázka na úvod, vás chcem teda aj informovať o vecnej skutočnosti a na konci je položená otázka, by ste neverili, čoho, čo sa v tejto krajine dá. Do tejto krajiny sa dá uviesť do premávky 80 autobusov, ktoré vykazujú vážne konštrukčné chyby, zjednodušene povedané, praskajú im rámy a praskajú im točne. Pre ľudí, ktorí nie celkom vedia, to sú veľké kĺbové autobusy, ktoré sa točia v jednom kĺbe - a neverili by ste - a tie kĺby zvyknú prasknúť. Tieto autobusy nakúpil Dopravný podnik mesta Bratislavy a sú v prevádzke. Sú v prevádzke, upozorňujem, že tieto autobusy sú v prevádzke napriek tomu, že tieto chyby vykazujú, napriek tomu, že vedenie Dopravného podniku o tom vie, napriek tomu, že vedenie mesta o tom vie a tá interpelácia v časti bude položená, že či vie o tom aj ministerstvo dopravy a čo prípadne v tejto veci konalo, respektíve nekonalo. Lebo ja si myslím a dokonca aj jeden iný občan si to myslí tiež a podal už aj trestné oznámenie, že dochádza k možnému pochybeniu, páchaniu trestného činu všeobecného ohrozenia. Nakoľko, vážení, či sa čudujete, alebo nie, uvedením takéhoto vozidla do premávky môže nastať nešťastie. Tie autobusy vozia denne tisíce ľudí. Prosím vás pekne, ja si dovolím tvrdiť, že to si už nedovolia ani v rovníkovej Afrike. U nás sa to tutle, po nociach to zvárajú, pretože tá spoločnosť sčasti patrí ľuďom, ktorí v tejto krajine môžu naozaj všetko. Akcionárom firmy, ktorá vyrába tie autobusy, je spoločnosť J&T. Prosím vás pekne, ak my už žijeme v krajine, kde niekto môže naozaj všetko, čosi, ja neviem, kde berú to presvedčenie a kto im dodáva tú silu, ale môže uviesť aj do premávky vozidlá, ktoré ohrozujú účastníkov cestnej premávky, ohrozujú ich na zdraví a živote? Podotázka, ktorá tiež teda bude potrebné ju zodpovedať, ale po právnej stránke. Žiaľ, to je skutočnosť, vážení, autobus mestskej hromadnej dopravy neni bránka na maštali, ktorú keď vám kravička ohne, si dozvárate stĺpik. Autobus mestskej hromadnej dopravy je, z toho názvu to už vyplýva, a vozí ľudí, nevozí dobytok, vozí ľudí, ľudí, ktorých niekto vydal do ohrozenia a vydal ich do ohrozenia. Treba to povedať. Treba to povedať na plné ústa. A treba hľadať, kto je za to zodpovedný. To je stav, ktorý je existujúci.

    A interpelácia sa týka toho, že je čerstvým dôkazom toho, že niekto vyhrá všetko, všetko, na čo si zamanie, je aj súťaž, ktorá prebehla na trolejbusy. Toto boli autobusy a teraz mesto kúpilo, ide kúpiť trolejbusy. A by ste neverili, kto vyhral! No zas vyhrali tí, v konzorciu s niekým iným, lebo ešte nevedia robiť elektromotory. Takže vyhrali zase tí a vyhrali, ešte to treba podotknúť, vyhrali preto, lebo mali obrovský advantage, obrovskú výhodu oproti iným. V tých klbákoch 18-metrových mali päť dverí, čo sa javí pre podmienky súťaže ako enormná výhoda, enormná pre zrýchlenie premávky a neviem čo. Zaujímavé, že nikto iný zo serióznych výrobcov, lebo nik sa inak na mňa nehnevá, ale kde to vyrábajú tie autobusy, ktoré praskajú, predtým tam vyrábali krvné vozy, zo serióznych výrobcov nikto nerobí v 18-metrovej dĺžke päťdverové autobusy a viete prečo? Ja si myslím, Mercedes nerobí tiež, pardon, že musím povedať meno, myslíte, že tí Nemci sú tak neschopní, že by to nevedeli tam tie piate dvere vopchať? Myslíte si to? Nie, ono to súvisí s tým, so zaťažením náprav, so zaťažením celkovej konštrukcie. S tým to súvisí, preto tam tie piate dvere nie sú. Existuje jeden výrobca, ktorý robí päťdverový autobus, ale má 24 metrov. To znamená, to rozloženie sily je rádovo iné. Rozumiete.

    Ale niekto na to, aby si spravil výhodu, aby vyhral všade, lebo už vyhrávajú u pána Rašiho; mimochodom, pán Raši, tiež vám budú jazdiť autobusy, čo praskajú; tak vydal, kvôli tomu vydal v šanc zdravie a životy účastníkov cestnej premávky. A oni to vedia. Oni to vedia, kompetentní, čo to nakúpili, to vedia, a otázka znie, pán minister, ako s touto informáciou, ktorú vám teraz podkladám, naložíte a či budete o tejto skutočnosti, lebo keď nebudete o tejto skutočnosti, že niekto vydal, výrobca aj zadávateľ v šanc životy a zdravie účastníkov cestnej premávky, či o tomto vie ten, kto dáva peniaze, to znamená Európska únia. Lebo ja tú Európsku úniu o týchto skutočnostiach, ako tu niekto s nami ako s Papuáncami jedná, budem informovať.

    Ďakujem. Ukončená prvá interpelácia na pána ministra.

    Teraz si dovolím interpelovať pani Zvolenskú, ministerku zdravotníctva. Pani ministerka, veľmi krátko, skúsim byť. Vo veľkej sláve, za fanfár, pomaly slávobrána ešte chýbala, sme tu prijali e-Health, ospravedlňujem sa za moju výslovnosť, zákon o národnom zdravotníckom informačnom systéme. Áno, všetko v poriadku. Prosím vás pekne, zabudli ste ale informovať ľudí, lebo tu sa niekto aj zastrájal, že idete skenovať chorobopisy. Zabudli ste jednu vec. Zabudli ste to tým ľuďom povedať, že im chcete skenovať chorobopisy. Niekto to už medzitým korigoval, že budú, nebudú skenovať, ale to tu zaznelo, to sa dá vytiahnuť, že budú ich skenovať, dokonca sú na to peniaze.

    Prosím vás pekne, ak niekto chce skenovať chorobopisy, myslím, že je zahodno to tým ľuďom, občanom, ich o tom informovať aspoň, lebo ústava, by ste neverili, ústava tiež pojednáva o jednej skutočnosti, že práva, osobné údaje sú chránené. Má to s tým súvis. Prosím vás pekne, moja interpelácia je nasledovná: Viete týmto chudákom ľuďom, ktorí v tejto krajine naozaj sú Papuánci pomaly a tak sa k nim pristupuje, povedať, ako to robia v iných slušných európskych krajinách? Existuje pacientsky sumár a existuje zdravotná knižka.

    Pacientsky sumár, vážení kolegovia, to je to v tých Rambo filmoch tie hliníkové pliešky, pomaly, keď to zjednoduším, základné údaje. O tomto rozsahu sa v Európe rozpráva, že či áno, alebo nie. Ale vyšší stupeň je elektronická zdravotná karta, ako sa to presne volá, to znamená chorobopis. My sme pápežskejší od pápeža, my to všetkým ukážeme, my už to máme, ani ľuďom nepovieme, už ich, a už to niekto chce skenovať, možno to už aj skenujú, ja neviem, chorobopisy.

    Prosím vás pekne, otázka znie veľmi jednoduchá: ako k tejto problematike pristúpili v slušných európskych krajinách? Pani ministerka, u vás špeciálne si vás dovolím poprosiť naozaj o korektnú odpoveď, dobre? Ja nevylučujem, že naozaj aj všade sú tak otvorení. Ja som biedny angličtinár, ale čo som si ja mal možnosť pozrieť, tak viete čo, nevrhajú hrude do boja niekde v anglicky hovoriacich krajinách, že idú do toho. Neviem, som zvedavý, však máte personálu dosť v tej budove, tak hádam to niekto vykomparuje, hej, nejako vytiahne tie informácie, čo sa deje. To je prvá.

    Druhá, prosím vás, opakovaná, znova skúsim byť veľmi krátky, nechcem sa opakovať. Dvakrát ste tu doniesli zákon, môžeme o tom debatovať, ktorý okrem iného, vplyvu na podnikateľské prostredie a neviem čo, zvýši hodnotu zdravotných poisťovní. Renomovaná audítorská spoločnosť mi to potvrdila. Nechce byť menovaná za všeobecne známych okolností. Viete, tu, vy ste im dali koberec. Ale môžeme sa k tomu možno časom dopracovať, že ktorá, alebo že či áno, alebo nie. Áno, musí zahrnúť v súvahe, v rozvahe, musí to zahrnúť ako hodnotu spoločnosti, alebo respektíve plusovú záležitosť tej firmy, ktorú chcete vy následne kupovať.

    Prosím vás pekne, poviete mi niekto, v čom je logika toho, že prijímate zákony na to, aby ste účtovne zvýšili hodnotu niečoho, čo následne má štát kúpiť? Prosím vás, ja som sa vás už to pýtal. Vy ste mi v tej vašej odpovedi napísali, že vy nemáte záujem zvyšovať, zvyšovať hodnotu. Prosím vás pekne, ja sa vás nepýtam, či máte záujem zvyšovať hodnotu. Ja neviem, aký je váš záujem. Priznám sa, neviem. Budem veriť, že čestný. Ja sa pýtam, vie mi niekto od vás z ministerstva, pokiaľ to tu nosíte, povedať, či áno, budete musieť priznať, že áno, že zvýši to hodnotu. A potom je doplňujúca otázka, že prečo, prečo zvyšujete hodnotu zdravotnej poisťovne, ktorú ste povedali, že chcete kúpiť? Ja verím, že vy to zvládnete. Pravda vám pomôže. Niečo Pravda napíše. Neviem čo, neviem, nejako to, zavolajte, vaši to uhrajú. Prosím vás, mne odpovedzte slušne a korektne na toto, aspoň si to niekde založím, mňa to vnútorne bude zaujímať. Dneska to mojim dcéram ukážem, že čo sa tu dialo v tej krajine v roku 2013.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem pekne. Budem očakávať naozaj korektnú odpoveď.

    Pán Malatinský, pán minister hospodárstva, vás chcem poprosiť jednu vec. Včera, včera bol ľud tejto krajiny, tí, čo si kupujú Pravdu, ale ju nehľadajú, možno by to stálo za takú kampaň, že nekupujte si Pravdu s veľkým P, ale hľadajte pravdu. No ľud, ktorý si kupuje Pravdu, ale ju nehľadá, tak včera sa dozvedel, že štát kupuje SPP a rodiny budú mať lacný plyn. To si boľševik nedovolil! To boľševik sa tak akože, aj taká novinárska česť, aj taká nejaká vnútorná, že ku koncu, samozrejme, nie v tých najtvrdších časoch, hej, že, ale Pravda sa nebojí, Pravda už toho tu urobila dosť. Takže Pravda včera pri vašom rokovaní vlády, kde vy ste to prezentovali, spustila ako také, do podvedomia, nech sa to zašije, že čo geniálne idete pre ľud tejto krajiny urobiť, tak idete kúpiť SPP a čo následne zlacní plyn rodinám. Ešte ste tam mali napísať: aj babke v Medzilaborciach, vy, alebo teda ten redaktor, aj babke v Medzilaborciach, aj v Krupine, všade.

    Moja interpelácia je nasledovná: Pán minister, čo ste to vlastne kúpili? Mačku vo vreci ste kúpili. Prosím vás pekne, čo ste, čo je SPP? To je budova na Plynárenskej? Čo je SPP? Plyn patrí Rusom. My, žiaľ, plyn tu nemáme. Rúru ste predali J&T, chlapcom. No rozvody SPP, distribúcia.

    Vážení, tí, ktorí tomu možno nerozumiete, je SPP a je SPP distribúcia. To znamená, tá rúra ku vám domov, kde vy máte plynomer a z plynomeru do kotla a neviem čo, je SPP distribúcia. To je to, čo má hodnotu. SPP je nič. To je budova na Plynárenskej. To sú možno tri autá a možno nejaké sekretárky a neviem čo. Čo ste kúpili tým ľuďom? Čo tu šálite? Vy ste nekúpili nič! Vy ste kúpili jednu presklenú búdu so zlou zmluvou, držiteľom zlej zmluvy. To je celé. Takže moja interpelácia je v tom, pán minister, čo vlastne ste kúpili? A to, čo ste kúpili, ako môže ovplyvňovať ceny plynu pre domácnosti? Mňa to naozaj zaujíma, lebo plyn patrí Rusom a rúry J&T. Tak to by ma zaujímalo. Ak má ešte to SPP nejaké zásobníky, ale vy ste prebrali dlh. Ten dlh budete musieť zaplatiť. Teraz ako zaplatíte dlh? No tým, že predáte, posuniete tie zásobníky. Oholíte to celé tak, že zostane jedna presklená búda, ktorá sa bude tváriť ako veľké SPP, ale to nebude nič. A už vôbec to nebude môcť zlacniť ľuďom plyn. Prosím vás, hrajte s ľuďmi korektne.

    Pán minister, čo ste vlastne kúpili? To je jednoduchá otázka, ale vy by ste mali dať, teda neviem, v akom rozsahu môžete, kedy sa to týka alebo netýka nejakého tajomstva, čo to má? Čo to je to SPP? SPP je nič. SPP je nič, lebo SPP vám nedonesie v Billa taške plyn domov, keď nemáte rúru, nedonesie. Nedokáže to ani SPP, aj keď tam bude nominant neviem aký od vás. Nedokáže. V taške alebo v čom? V sifónke to chcete nosiť ten plyn? Keď nemáte rúru, nemáte nič.

    Interpelácia na pána ministra Kaliňáka. Zase je tiež opakujúca sa, tu si pomôžem. Interpeloval som ho, že prečo sa záznam, ktorý teda zvykne sa inokedy podsúvať médiám, sa v prípade pána Slotu stal pomaly, ani neviem, ako sa tá kauza volá niekoho, že čo, čo, no proste utajeným materiálom. To Kennedyho smrť pomaly bude z toho.

    Takže z tej odpovedi mi vyšlo a prišlo, že zas, znova mimoriadne nekorektná odpoveď. Prekopírovanie nejakého trestného poriadku je, myslím si, že nekorektné. Ale jedno, čo sa dá z toho vyextrahovať, je tu, že polícia teda môže tie záznamy zhotovené poskytovať informačným prostriedkom len so súhlasom nadriadeného policajta alebo zamestnanca, ktorý záznam vyhotovil. To som doteraz netušil, že ten, kto robí s policajnou kamerou, že je aj autorom, Fellinim, tak prípadne, ja, ja, tu sú možno iní odborníci na autorské práva, ale ak je niekto v robote a má štátnu kameru, tak si nemyslím, že je autorom diela, alebo ja neviem, prípadne ma opravte, alebo v čom je autorský prístup diela, že potrebujete jeho súhlas, hej? To je znova pre ľudí, ktorých by to prípadne zaujímalo, ono je to absurdita par excellence, hej.

    Čiže interpelácia je to, pán minister, ak ste tu, nie ste tu, mi je ľúto, tak potom prípadne počkám, lebo to naozaj je dôležité, však zase bol som maximálne ústretový, ale zas nemôžem byť úplne.

  • Odmlčanie sa rečníka.

  • Poprosím pána ministra vnútra a podpredsedu vlády, keby sa mohol, že by mohol prísť si vypočuť interpeláciu, ktorá je smerovaná naňho.

    Hlina Alojz, poslanec NR SR

    A potom je pre premiéra a ten tu nie je a nebudem sa dožadovať jeho prítomnosti, dobre, má, predpokladám, štátnické úlohy, tak...

  • Reakcia z pléna.

  • Tak kratučká prestávka.

    Pán poslanec, pán podpredseda vlády je v úzadí, povedal, že nevojde dnu z dôvodov, ktoré ste počuli, počuje to, čo hovoríte.

  • Rokovací poriadok hovorí, že je povinný byť na interpeláciách.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale ja nemám vedomosť, či je, jak ja to mám vedieť?

  • Reakcia z pléna.

  • Ale ja nevidím dozadu, mi tam dajte nejaké spätné zrkadlo, že vidím, že tam je, a rokovací poriadok hovorí jasne: má byť prítomný na interpeláciách.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale ja neviem, či je. Ja vám nemusím veriť, kolegovia, sa mi nečudujte, že vám nemusím veriť. Tam si obraňujte svojho tohto, hrot meča, ale tu, aspoň túto jednu možnosť, kým ma nezbavíte mandátu, nie, tak toto si teda užijem, lebo však spúšťate procesy, nech sa páči, takže zatiaľ...

  • Hlasy v sále.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Máme tu pána ministra, takže končí prestávka.

    Nech sa páči, pán poslanec, dokončite svoju interpeláciu.

  • Ďakujem veľmi pekne. Nebudem to komentovať, pokračujem v začatej interpelácii.

    Pán minister, chcel som teda len poprosiť, aby ste mi odpovedali na to, že prečo sa ten záznam nezverejnil a v prípade teda, že tvrdíte, že je potrebný súhlas niekoho, kto ho vyhotovil v pracovnom čase s pracovnou kamerou, ktorú platili ľudia tejto krajiny, tak myslím, že neni Fellinim, takže znova pokračujem a poprosím o korektnú odpoveď, že prečo tento záznam nemôže byť zverejnený, kde iné sú s ďaleko veľkým úspechom prezentované. To je prvá.

    Druhá, pán minister, neprešlo mi to na výbore.

  • Obzeranie sa rečníka, reakcia na neprítomnosť ministra v rokovacej sále.

  • Viete, takéto detské hry, dokazovanie, nech sa páči. Ja som chcel byť korektný, konštruktívny, som tu, ale vidíte, dá sa, nedá sa ? No tak viete, no však dobre, ako je ľahko ukázať, no však, kolegovia, že vám to za to stojí. Nech sa páči.

  • Odmlčanie sa rečníka.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže len opäť poinformujem. Podpredseda vlády minister Kaliňák je tu. Ak chcete, pán kolega, dokončite interpeláciu.

  • Hlasy z pléna.

  • To znamená, že dávame prestávku do 17.00 hodiny.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pán poslanec Hlina, nech sa páči, môžte. Chcem vás upozorniť na to, že interpelácie majú ústavný charakter, majú smerovať k plneniu programu vlády a majú mať svoj obsah. Takže vás poprosím, aby ste skutočne predniesli, tak ako zákon o rokovacom poriadku hovorí, vašu interpeláciu.

  • Ukončujem prestávku. Pán minister, vy máte povinnosť tu sedieť pri interpeláciách, na interpeláciách máte povinnosť byť.

  • Ruch v sále.

  • Prosím kľud v rokovacej sále. Neurážajte, už sme tu toho napočúvali dosť zo všetkých strán.

  • Ruch v sále.

  • Pokračujeme v prestávke do 17.00 hodiny.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Áno, v rozsahu ich pôsobnosti, čiže mám právo, je to v ústave dokonca. Mám právo interpelovať členov vlády, predsedu vlády, predstaviteľov ústredných orgánov v rozsahu ich pôsobnosti. Či veríte, či nie, pán predseda, prečítal som si to.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Vám neverím nič, ale dobre, kľudne môžte pokračovať.

  • O tom potom, nevadí. Nech sa páči, ale okrem iného, ja som bol konštruktívny na začiatku. Naozaj, som sa, nebol som malicherný, že tu boli niekoľkí. Prosím vás, túto ego vojnu, čo tu predvádza pán kolega, nech sa páči. Ja som bol fakt konštruktívny, dokonca som vám poradil...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška, Pavol predseda NR SR

    Pán poslanec skúste, je bod interpelácie. Nechajte si svoje psychické výlevy na iné miesta a nech sa páči, interpelujte. Pán podpredseda je tu.

  • Urážajme sa navzájom. Samozrejme, jasné, hovorte, už nechajme tak. Či veríte, či nie, pán predseda, sú interpelácie, tu má sedieť.

  • Odmlčanie sa rečníka, reakcie z pléna.

  • Mlčanie rečníka.

  • V polke mojej rozpravy, neviem, či sa to môže, to zase ja interpelujem, len nemám koho, tak čakám, kým si vybavia a...

  • Mlčanie rečníka, ruch v sále.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, je 17.00 budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu.

  • Ruch v sále.

  • Prestávka do 17.05, 17.05 budeme hlasovať o prerokovaných bodoch.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch. Poprosím vás, zaujmite miesta.

    Poprosím pani poslankyňu Šedivcovú, aby uviedla v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 571 o rodičovskom príspevku, je to tlač 650.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 650.

  • Ďakujem. Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 78 bolo za, 52 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Teraz v súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Prosím, pán predsedajúci, dajte hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 126 bolo za, 10 sa zdržalo.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.

    Budeme teraz hlasovať o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady, je to tlač 596.

  • Hlasovanie o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Narodnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedoví Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 596.

  • Najprv budeme hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie vyjadrenia poslancov Mikuláša Hubu, Igora Hraška, Miroslava Kadúca, Heleny Mezenskej a Eriky Jurinovej, že písomné odpovede členov vlády na ich interpelácie č. 12, 18, 37, 35, 24, 40, 8 a 22 nepovažujú za uspokojivé. Hlasujeme.

  • Reakcie z pléna.

  • Je tu námietka. Ešte že aj interpelácia číslo 20.

  • Reakcia z pléna.

  • 37 som prečítal. Takže ešte interpelácia č. 20 bola čia? Interpelácia č. 20 ešte do toho, čo som vymenoval, pána poslanca Hubu nebola, nepovažuje za uspokojivé. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 135 prítomných, 56 za, 76 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Neschválili sme tento návrh.

    V druhom hlasovaní zoberieme na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov, ktoré podali písomne do 2. augusta 2013.

  • Hlasovanie.

  • 134 prítomných, 77 bolo za, 18 proti, 39 sa zdržalo.

    Zobrali sme na vedomie odpovede členov vlády na interpelácie poslancov.

    Dámy a páni, odhlasovali sme dva prerokované body. Budeme pokračovať v bode interpelácie.

    Pán poslanec Hlina.

  • Pokračovanie v rokovaní o bode interpelácie poslancov.

  • Pardon, ja som prepočul. Čo ste hovorili?

  • Smiech a reakcie z pléna.

  • Aha, ďakujem veľmi pekne. Oceňujem, že...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, jeden múdry na Slovensku človek povedal, že verejne by sa mala interpretovať múdrosť a nie...

  • Pán predseda, viete čo, nevadí. Ja mám strednú poľnohospodársku, vysokú som nedokončil, ja sa na nič nehrám. Ja som, nie, ja sa na nič nehrám, čestné slovo. Nie, ja som, kľudne, kľudne sa tu všetci ukážte, akí ste inžinieri....

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, máte slovo v interpeláciách, interpelujte.

  • Smiech v sále.

  • Prosím vás pekne, nechajte ma tu už dohovoriť. Takže pokračujem v interpeláciách na pána ministra vnútra, pána Roberta Kaliňáka. A druhá interpelácia je o tom, že, žiaľ, ani v správe, ani vo výbore mi neprešiel návrh uznesenia, aby minister vnútra predložil správu o tom, či v konaní niektorých nebankových spoločností nedochádza k páchaniu trestného činu úžery. Identický návrh, žiaľ, musím prestať, prepáčte.

  • Odmlčanie sa rečníka. Ruch v sále.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Pán poslanec, v rokováku je napísané, že poslanec pri vystúpení voľne formuluje, opierajúc sa o písomné poznámky, je pravda, že mlčanie sme zatiaľ ako formu vystúpenia nezažili, ale, samozrejme, vy ste inovátor, ktorý vnáša do tohto ponurého parlamentného života veľa nového. Takže dozvieme sa niečo alebo nie?Hlina, Alojz, poslanec NR SR

    Mám odpovedať, pán predseda? Lebo na takú hlúposť sa nedá odpovedať, prepáčte.

  • Ruch v sále. Rečník sa odmlčal na vyše 9 minút, v priebehu ktorých opustil priestor pri rečníckom pulte.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Pán poslanec Hlina, ukončili ste interpeláciu? No tak, nech sa páči, mlčte ďalej. Ste opustili priestor.

  • Smiech v sále.

  • Príchod ministra vnútra do rokovacej sály. Potlesk.

  • Môžem pokračovať. Veľmi rád by som, pán minister, pokračoval v interpeláciách, pokiaľ prestaneme hrať...

  • Odchod ministra vnútra z rokovacej sály a odmlčanie sa rečníka.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec, pokračujte, pán minister vás počuje.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale je prítomný. Kde máte napísané v rokovacom poriadku, že má sedieť tuto na svojom mieste?

  • Ruch v sále.

  • Na interpeláciách je prítomný.

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • Ruch v sále, mlčanie rečníka.

  • Pán poslanec, skončili ste?Hlina, Alojz, poslanec NR SR

    Mlčím.

  • Rečník sa opäť odmlčal na vyše 5 minút. Ruch v sále.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Pán poslanec Hlina, ďakujem za interpeláciu. Pán poslanec Lipšic, ďalší do rozpravy. Ešte ste neskončili?Hlina, Alojz, poslanec NR SR

    Nie.

  • Rečník sa opäť odmlčal na vyše 8 minút.

  • Aha. Páni ministri, dajte pokoj rečníkovi pri interpeláciách!Hlina, Alojz, poslanec NR SR

  • Mlčanie rečníka trvajúce vyše 23 minút, po ktorom nasledovala jeho reakcia na rozhovor predsedajúceho s ministom vnútra.

  • Pán predseda, mám to chápať, môžem pokračovať alebo dohadujete stratégiu, aby som...

  • Reakcia predsedajúceho: „Ste slobodný občan v slobodnej krajine, robte si, čo chcete.“

  • Ďakujem, lebo o siedmej je premiéra filmu Steva Jobsa, chcem to vidieť, takže ďakujem veľmi pekne, že pán minister prišiel.

  • Odchod ministra vnútra z rokovacej sály, odmlčanie sa rečníka na vyše 40 minút.

  • Vážené pani poslankyne, ďakujem veľmi pekne, pán poslanec Hlina, za vašu interpeláciu. Nezabudnite ju odovzdať v písomnej podobe, tak ako hovorí zákon o rokovacom poriadku. Vyhlasujem tento bod programu za skončený.

    Prerušujem rokovanie programu 23. schôdze.

  • Nasledujúci text hovorený súbežne s rečníkom.

  • Budeme zajtra pokračovať...Hlina, Alojz, poslanec NR SR

  • Nasledujúci text hovorený súbežne s predsedajúcim.

  • Ale, prepáčte, pán predseda, ale ja som neskončil moju interpeláciu...Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Nasledujúci text hovorený súbežne s rečníkom.

  • ... budeme pokračovať zajtra v prerušenej rozprave o zákone o sociálnom poistení. Poprosím tých, ktorí sú prihlásení do rozpravy, aby sa na to pripravili.Hlina, Alojz, poslanec NR SR

  • Nasledujúci text hovorený súbežne s predsedajúcim.

  • Ja len uvediem kvôli zápisu, že ja som neinterpeloval, nakoľko som nemal koho, a zajtra budem pokračovať v interpelácii.Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Nasledujúci text hovorený súbežne s rečníkom.

  • Ďakujem vám veľmi pekne. Želám vám pekný večer. Ešte raz, pán poslanec, nezabudnite odovzdať v písomnej podobe. Vy ste človek, čo ctí zákon...Hlina, Alojz, poslanec NR SR

  • Nasledujúci text hovorený súbežne s predsedajúcim.

  • Môžte sa spoľahnúť, ja si budem ctiť zákon, ja sa v rozprave, rozpravu som neukončil. Vy ste ukončili schôdzu...Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Nasledujúci text hovorený súbežne s rečníkom.

  • ... v písomnej podobe vašu interpeláciu, aby vám pán minister mohol odpovedať.Hlina, Alojz, poslanec NR SR

  • Nasledujúci text hovorený súbežne s predsedajúcim.

  • ... teraz dnešnú schôdzu ste ukončili. Ja zajtra v interpeláciách pokračujem.

  • Nasledujúci text hovorený súbežne s rečníkom.

  • Ďakujem pekne. Poprosím techniku vypnúť zvuk.

  • Vypnutie mikrofónu poslancovi Hlinovi.

  • Je 19.01. Zajtra, rokovacím dňom pre interpelácie je štvrtok. Schválili sme to v programe 23. schôdze. Hovorí o tom aj zákon o rokovacom poriadku. Ja viem, že pre vás zákony neznamenajú nič, ale zajtra pokračujeme v prerušenej rozprave o zákone o sociálnom poistení.

    Ďakujem. Pekný večer.

  • Prerušenie rokovania o 19.01 hodine.