• Dobrý deň. Príjemné ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Otváram druhý rokovací deň 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali dvaja páni poslanci, pán poslanec Droba a pani poslankyňa Vášáryová.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave druhom čítaní o

    vládnom návrhu zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente),

    tlač 545.

    Pán podpredseda vlády a minister financií už zaujal svoje miesto. Obdobne aj pán spravodajca Milan Panáček. Do rozpravy je ešte ústne prihlásený poslanec Igor Hraško, ktorému teraz dávam slovo.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister, včera kolega Hlina hovoril o tom, že zase sa ide niečo skúšať.

    Ja sa nechcem zastávať vládnucej strany a celej vlády, ale e-Government ako taký, ako sa hovorí, že už včera bolo neskoro. Tým, že sa zavádza takýto zákon, Slovensko sa môže posunúť o hodný kus dopredu. Pravda je, ďakujem pekne

  • Reakcia na hlas z pléna.

  • , nejde sa nič skúšať, pretože bol som, absolvoval som niekoľko pracovných stretnutí v rámci krajín V4, výborov pre verejnú správu, na ktorej sme práve hovorili o otázke e-Governmentu aj zavádzania v krajinách V4. Žiaľ, už vtedy som konštatoval, alebo teda sme konštatovali, že všetky krajiny na, okolo nás akosi predbehli v tomto procese a že Slovensko zaostáva. A keď som hovoril, že sa nejde nič skúšať, tak naozaj sa nejde nič skúšať, pretože už v prvom čítaní som spomínal, že sme prebrali český model, dokonca českú legislatívu presne, v niektorých odlišnostiach, ktoré, samozrejme, v Českej republike fungujú ináč, ako by mohli fungovať v budúcnosti na Slovensku. Treba sa nám naozaj vyhnúť len takým drobným veciam, vystríhať sa nepresnostiam, ktoré v Českej republike povedzme sú v tomto, alebo prípadne v Poľskej republike. Vieme, ako tie modely fungujú, vieme, ako majú fungovať. Tak treba nastaviť naozaj procesy tak, aby to celé fungovalo spoľahlivo a bez nejakých komplikácií.

    V prvom čítaní som ešte spomínal, že zatiaľ nemáme povinnosť komunikovať medzi úradmi elektronickým spôsobom, ale zistili sme, že na niektorých úradoch skutočne ešte nie sú poprepájané systémy tak, aby táto podmienka bola splnená. Preto aj pán štátny tajomník u nás na výbore síce mi potvrdil, že áno, bude to tam zapracované, ale ešte to tam zapracované nebude, a teda vieme z akého dôvodu. Takže beriem to. Samozrejme očakávam, že v krátkom čase sa tieto veci dajú do pohybu tak, aby skutočne všetky úrady mali zabezpečenú možnosť elektronickej komunikácie navzájom po prepojení databáz a že sa v blízkej budúcnosti potom zapracuje táto podmienka povinnosti komunikácie elektronickou formou aj do novo pripraveného zákona.

    Takže naozaj netreba tuná špekulovať. Treba sa v budúcnosti vyhnúť akurát otázkam, ktoré nás trápia každý deň, a to sú otázka korupcie a klientelizmu pri nasadzovaní systému, pri výbere tých firiem, ktoré to budú spravovať, pri výbere firiem, ktoré sa budú starať o databázy. A myslím si, že celý e-Government sa môže posunúť dopredu. Len toľko.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú žiadne faktické poznámky. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete k rozprave zaujať stanovisko? Nie.

    Pán spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pristúpime k druhému a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach.

    Návrh vlády je uverejnený ako tlač 608 a spoločná správa výborov ako tlač 608a.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír, odôvodnite návrh.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Prajem všetkým príjemný dobrý deň. Dohovor možno považovať za hlavný nástroj medzinárodnej administratívnej spolupráce v daňových záležitostiach a je taktiež nevyhnutným prostriedkom účinnej správy daní jednotlivých štátov operujúcich v medzinárodnej ekonomike, ako aj efektívny nástroj boja proti daňovým podvodom a únikom.

    Z hľadiska obsahu je dohovor medzinárodnou hospodárskou zmluvou všeobecnej povahy, ktorá ustanovuje priamo práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Dohovor je bez ohľadu na názov a formu prezidentskou zmluvou. Z kategórií vymedzených v čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky je dohovor medzinárodnou zmluvou, na ktorej vykonanie nie je potrebný zákon a ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzickým a právnickým osobám.

    Toľko na úvod, ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Milana Mojša, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, pani poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som ako spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach (tlač 608).

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s uvedeným dohovorom:

    Po prvé, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 584 zo 16. júla 2013 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohovorom o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach (tlač 608) týmto výborom: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a ústavnoprávnemu výboru. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uvedeným dohovorom v stanovenom termíne.

    Po druhé, gestorský výbor nedostal do začatia rokovania stanoviská poslancov Národnej rady.

    Po tretie, k predmetnej zmluve zaujali výbory Národnej rady toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky s návrhom vysloviť súhlas, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, uznesenie č. 200 z 27. augusta 2013, a ústavnoprávny výbor, uznesenie č. 265 z 27. augusta 2013.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli iné návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohovorom o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach s uplatnením vyhlásení k prílohám A, B, C Dohovoru a výhrad v súlade s čl. 30 ods. 1 písm. a) až d) Dohovoru (tlač 608) a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 204 z 2. septembra 2013. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu. Návrh na uznesenie je prílohou tejto spoločnej správy.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Hlási sa niekto do rozpravy ústne? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete k tomu niečo dodať? Áno.

    Nech sa páči.

  • Ja by som rád k tejto dohode dodal len to, aby som upozornil vás na, na to, že nie je to taká nejaká bežná sivá vec, aká zvykne vyliezať z takýchto medzinárodných zmlúv, a že to má naozaj význam. Má to hlavne význam v nadnárodnom hľadisku.

    Ja som mal tú česť v podstate podpisovať za Slovenskú republiku v máji tohto roku protokol, ktorým sme pristupovali k dohode. A zaujímavé, pri tom Slovensku to možno nemusíte brať až ako také, také nejaké prekvapujúce, mňa skôr prekvapuje, že k tomu pristupujeme, k dohovoru, tak neskoro, ale dobre. Teraz sme sa v rámci koncepcie boja proti daňovým únikom a súboja, ktorý sa naozaj nemôže odohrávať iba na území Slovenskej republiky, ale v tom najširšom priestore. Tak pri tom podpise bolo zaujímavé, že tam boli krajiny ako Rakúsko a Luxembursko, bola to veľmi dobrá spoločnosť, pretože nepoviem asi žiadne verejné tajomstvo, že Rakúšania, naši priatelia rakúski a naši priatelia luxemburskí patria ku krajinám, ktoré majú isté, historicky dané isté režimy daňové, ktoré sú výhodné a nie úplne transparentné, a zubami nechtami sa na rokovaniach Ekofinov už asi pätnásť rokov bránia niektorým typom výmeny informácií. V atmosfére, ktorú na konci dňa, asi treba priznať, vyvolala kríza, sa aj tieto krajiny, dôstojné demokracie, si z nich nerobím ani vtip a chápem aj z hľadiska vnútropolitického hodnotu agendy, ktorej sa musia vzdať, ale pod vplyvom všeobecnej svetovej hospodárskej krízy od roku 2008 sa naozaj na úrovni G7, G8, G20 získava konsenzus v oblastiach, ktoré dodnes neboli možné.

    A je to veľké varovanie a veľmi zdvihnutý prst voči ľuďom, firmám, skupinám ľudí, ktorí sa celý život živia v podstate optimalizovaním alebo znižovaním daňových povinností, či už firiem alebo, alebo konkrétnych fyzických osôb. A nemám na mysli len Slovensko. Samozrejme, že nemám na mysli len Slovensko. Veľmi dobre poznáte prípady zo Spojených štátov amerických. Je pravdou, že Američania si vedia, ak sa rozhodnú, vedia dosiahnuť svoje ciele oveľa jednoduchším spôsobom. Ale pravdou aj je, že táto téma prestala byť tabu a naozaj môžme behom dvoch, troch rokov, podľa informácií, ktoré mám z OECD, do roku 2015 by sme mohli rátať s reálnym praktickým prielomom v oblasti výmeny informácií, ale aj z krajín, ktoré dnes sú pre nás v podstate čiernou skrinkou.

    A takisto sa zrejme dožijeme vecí, ktoré sme si nevedeli predstaviť, a to napríklad zoznamov, prístupných registrov, toho, čo sa volá po anglicky benefisiari owners, to sú proste ľudia, ktorí stoja za schránkovými firmami, a v krajinách, ktoré, ktoré sú, vedú proste hitparádu offshoreových rajov. Takéto rozhodnutia padli na úrovni G20 a G8. Takisto som mal česť o tom hovoriť napríklad s japonským ministrom financií počas, počas rauchov na jeseň tohto roku. A Japoncov, ktorých v zásade z hľadiska ich kultúrneho okruhu a kultúry platenia daní táto téma nezaujíma, potvrdili a chápu a potvrdzujú, podporujú tento trend.

    Zmluva, ku ktorej pristupujeme a ktorú máte dneska na stole a ktorá je taká naozaj nenápadná, sivá, nie je sexy, hovorí o tom, že toto je vlastne model spolupráce. A OECD svojou pracovitosťou naozaj dosiahlo, sa dostalo do situácie, kde naozaj dohovor na báze OECD je modelom, je vzorom pre správanie, ktoré má smerovať k výmene, k maximálnej výmene daňových informácií, k maximálnej efektivite výberu daní a k maximálnemu potieraniu daňových únikov.

    My sme k tejto dohode pristúpili, teraz sme v ratifikačnom období. Opakujem, s nami pri tom stolíku bolo Rakúsko a Luxembursko, veľmi dobrá spoločnosť. Boli tam ale aj krajiny ako Trinidad, Kajmanské ostrovy a podobná rozvetvená rodina. Samozrejme, počet krajín sa ešte ďalej bude rozširovať presne pod vplyvom toho trendu, ktorý som vám hovoril. A naozaj vedia aj v tom filozofickom súboji o dane a o tom, ako reagujú v istom kultúrnom okruhu majitelia firiem na povedzme zvyšovanie daní, ktoré potvrdzujem, je naozaj motivované nie masochistickými úchylkami, ale potrebou ozdravenia verejných financií a znižovania deficitu, alebo, ak chcete z iného pohľadu, zväčšenia tej periny, spod ktorej nám dnes vytŕčajú nohy. A vytŕčali nám spod tej periny nohy celých dvadsať rokov, lebo táto krajina nikdy nehospodárila s prebytkom, ale vždy len a len s deficitom. Tak v tejto atmosfére, chcem len povedať, že tie sebavedomé odkazy o tom a tie deformované informácie o tom, ako je to ľahké odísť, ako je to ľahké oprať, ako je to ľahké vyhnúť sa daniam, zo dňa na deň neprestanú byť pravdou, ale tie dvere sa viac a viac budú zatvárať, a to práve preto, že tá spolupráca dostáva medzinárodný charakter na tej najvyššej úrovni.

    A to je veľmi dobrá správa, ak sa prezident Putin postaví k týmto veciam rovnako ako prezident Obama, ak sa k tomu takto stavajú Japonci, Turci, krajiny, ktorým na tom možno v prvom rade nemusí prioritne záležať, ale dnes chápu, že je amorálne, je amorálne žmýkať, brať a na druhej strane nechať a pozerať sa na to, ako sa niekde zhromažďujú miliardy úplne mimo zákona, alebo aj legálne, ale na základe nejakých škár a dier, ktoré život prináša. Toľko informácia k tomu, čo máme na stole dnes.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Vyhlasujem... Aha, rozpravu som už vyhlásila za skončenú. Chce zaujať stanovisko spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej nasleduje druhé a tretie čítanie o

    návrhu na vyslovenie súhlasu s Protokolom medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou, ktorým sa mení Zmluva medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku, podpísaná vo Varšave 18. augusta v roku 1994.

    Návrh vlády má tlač 641 a spoločná správa výborov má tlač 641a.

    Opäť odovzdávam slovo podpredsedovi vlády a ministrovi financií Kažimírovi, aby návrh vlády odôvodnil.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Stále o tom istom. Predkladaný materiál je v súlade s právnymi poriadkom Slovenskej republiky. Z hľadiska vecnej podstaty má materiál charakter prezidentskej zmluvy a na jeho vykonanie nie je potrebný osobitný zákon. Kľúčovým je naozaj aktualizovať zmluvu, ktorá pôvodne bola podpísaná v auguste roku 1994, odvtedy uplynulo veľa času a dnes sme sa s Poľskou republikou dohodli na aktuálnom znení hlavne v oblasti, v oblasti výmeny daňových informácií v súvislosti s bojom s daňovými únikmi. Toľko na úvod.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A prosím určenú spoločnú spravodajkyňu z výboru pre financie a rozpočet, pani poslankyňu Evu Hufkovú, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som ako určená spravodajkyňa predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou, ktorým sa mení Zmluva medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku, podpísaná vo Varšave 18. augusta 1994, tlač 641.

    Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov:

    Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 643 z 19. augusta 2013 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou, ktorým sa mení Zmluva medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku, podpísaná vo Varšave 18. augusta 1994, výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru.

    Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s uvedeným protokolom v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania stanoviská poslancov Národnej rady.

    K predmetnej zmluve zaujali výbory Národnej rady toto stanovisko: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky s návrhom vysloviť súhlas, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, uznesenie č. 201 z 27. augusta 2013, ústavnoprávny výbor, uznesenie č. 266 z 27. augusta 2013. Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli iné návrhy.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov a v stanoviskách poslancov gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Protokolom medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou, ktorým sa mení Zmluva medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku, podpísaná vo Varšave 18. augusta 1994, a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.

    Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 205 z 2. septembra 2013. Výbor ma určil za spoločnú spravodajkyňu výborov. Návrh na uznesenie je prílohou tejto spoločnej správy.

    Vážená pani predsedajúca, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Hlási sa niekto do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďakujem, pán podpredseda vlády, zvládli ste všetky návrhy zákonov.

    A teraz ideme na zákony z rezortu ministra spravodlivosti.

    Takže pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 600. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 594.

    Teraz poprosím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Tomáša Boreca, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prajem vám pekný deň. Predkladám na základe legislatívneho plánu úloh vlády návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, pričom chcem poukázať na niektoré body, ktoré smerujú k tomu, ako osvetliť účel tohto zákona.

    Jednak ide o čiastočnú implementáciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2012/17/EÚ z 13. júna 2012, ktorou sa mení a dopĺňa Smernica Rady 89/666 EHS a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/56 EHS, EES, pardon, pokiaľ ide o prepojenie centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností, pričom transpozičný termín k tomuto je do 7. júla 2014, čiže sme v časovom limite.

    Ďalej ide o implementáciu úlohy B1 z uznesenia vlády Slovenskej republiky, uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 235 z 31. mája 2012 v rozsahu opatrenia č. 22 z oblasti obchodného práva Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016. Ďalej o implementáciu úlohy B 9 a B 4 z uznesenia vlády č. 153 z 3. apríla tohto roku k Správe o stave podnikateľského prostredia v Slovenskej republike s návrhmi na jeho zlepšovanie a ďalej ide o úpravu transpozičnej prílohy transpozičných právnych predpisov v dôsledku prijatia a publikovania Smernice Európskeho parlamentu a Rady o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku čl. 54 zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností a udržiavanie a zmenu ich základného imania s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení. Samozrejme, máme tam zapracované aj podnety z aplikačnej praxe.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne aj v súlade s právom Európskej únie.

    Záverom uvádzam, že navrhovaná právna úprava bude mať dopad na štátny rozpočet, nebude mať dopad na rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá nároky na pracovné sily a organizačné zabezpečenie. Ďalej nemá vplyv ani na životné prostredie, ani sociálne vplyvy. Materiál má vplyv na podnikateľské prostredie.

    Ďakujem pekne, skončil som, pani predsedajúca.

  • Pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Borisovi Suskovi.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 594 zo 17. júla 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do tridsať dní a gestorský výbor do tridsať dva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom návrhu zákona je najmä transpozícia smerníc Európskeho parlamentu a Rady a reakcia na podnety aplikačnej praxe.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 594.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky dvoch pánov poslancov. Za klub OĽaNO vystúpi pán poslanec Miroslav Kadúc a pán poslanec Mihál zo strany Sloboda a Solidarita.

    Nech sa páči, pán poslanec Kadúc, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené poslankyne a poslanci, vždy, keď sa na tejto pôde objaví téma obchodného práva, ja spozorniem, pretože ide o moju srdcovú tému, a zároveň ide o reguláciu spoločenských vzťahov, ktoré majú zásadný vplyv na hospodárstvo a ekonomiku tejto krajiny. Vo svojom vystúpení sa dotknem hlavne povinnosti reálne splatiť vklady spoločníkov alebo teda vkladateľov a zakladateľov do spoločnosti, aj keď teda novela sa týka aj iných častí, a to je precizovanie rozdelenia alebo teda súhlasu daňového úradu s rozdelením obchodného podielu.

    Tu sa na chvíľku zastavím. Možno taký pojem pre ministerstvo, stále sa nerieši vec, kedy je možné toto ustanovenie obísť, napríklad cez zvýšenie základného imania a pristúpenie spoločníka. Čiže stále je možné, možno vlastne spraviť ten prevod obchodného podielu bez súhlasu. Ale o tom som nechcel.

    Ako ste, pán minister, povedali, zmysel zákonodarcu pri tejto novele hlavne vychádzal z aplikačnej praxe, vychádzal z akčného plánu proti podvodom a tiež implementácie smernice, implementácie smerníc niekoľkých. Ja som si, ja som sa pokúšal naštudovať tieto veci, ktoré ste hovorili. Najmä nenašiel som žiadny reálny dôvod alebo skutočný dôvod, prečo chcete, aby boli, aby sa reálne vkladali peniaze do spoločnosti, keď toto je, v podstate ide o zmenu, ktorá tu je asi od počiatku Obchodného zákonníka, kedy nebolo potrebné reálne vkladať tieto peniaze. Odkazovali ste ešte na smernicu, ktorá sa ale týka akciových spoločností. Tak neviem, či prišlo k omylu, ja si myslím teda, že nie, lebo ste človek z praxe, ale tu si len dovoľujem povedať, že ide aj o spoločnosti s ručením obmedzeným, kedy je povinnosť reálne splatiť tých 5 tisíc euro.

    Predpokladám, že ste chceli riešiť hlavne vymožiteľnosť práva a zodpovednosť, prípadne, ak mi teda, možno mi to ostane utajené, zvýšenie alebo nárast počtu živnostníkov. Pretože po tomto kroku, pretože po tomto kroku príde hlavne k tomu, že sa obmedzí prístup k podnikaniu a k zakladaniu takýchto spoločností. Teda aspoň pre tých, ktorí nebudú vedieť nájsť cestičky, ako na to. Tu mi nedá povedať, že neviem prečo nehľadáme skôr cesty, ako uľahčiť podnikateľom ich podnikanie, ale dávame im takéto aj byrokratické prekážky.

    Prečo byrokratické? Povinnosť reálne zložiť 5 000 euro bude opäť veľmi ľahko obíditeľná, pretože podľa znenia, ktoré je predložené v prvom čítaní, s týmito peniazmi nemôžte, až na výnimky, disponovať až do vzniku spoločnosti. Po vzniku spoločnosti môžte tieto peniaze pokojne vybrať a robiť si s nimi v podstate, čo chcete. Dokonca, ak sa nemýlim, sumu 5 000 euro nepokrýva ani zákon o obmedzení hotovostných platieb. Čiže môžeme pokojne s tými 5 000 nakladať tak ako doteraz. Možno mi poviete, že nie je ľahké získať 5 000 euro, to určite nie, ale ja už teraz si viem predstaviť, že tam, kde je dopyt, tam bude aj ponuka. To znamená, spoločnosti, ktoré poskytujú zakladanie eseročiek, budú poskytovať výhodné pôžičky, možno aj bezúročné, s výhodným zabezpečením. Čiže tých 5 000 opäť bude veľmi ľahko získať a nič sa nezmení. Podľa môjho názoru nedôjde k žiadnej zmene, iba pre, tým slušným a čestným podnikateľom, ktorí nebudú vedieť ako na to, obmedzíte prístup k najbežnejšej forme alebo spôsobu podnikania, a to je spoločnosť s ručením obmedzeným.

    A ja si preto myslím a som presvedčený, že v druhom čítaní príde ešte nejaký pozmeňujúci návrh, a vyslovujem obavu, že príde prísnejší, príde taký pozmeňovák, ktorý túto úpravu ešte sprísni. A myslím si, že po úpravách daňových zákonov, zvýšení daní z príjmu, zvýšení odvodového zaťaženia, toto bude ďalšia prekážka k tomu, aby naša ekonomika a hospodárstvo rástlo. Tlačíte ľudí do živnostenského podnikania, kedy sám dobre viete, že ide o podnikanie, kde podnikateľ ručí celým svojím majetkom na rozdiel od spoločnosti s ručením obmedzeným.

    Ešte počas minulých rokov ste hovorili, alebo bolo povedané, že kľúčovým problémom pri vymožiteľnosti sú hlavne prieťahy. Dovoľte mi s týmto názorom nesúhlasiť a vysloviť, že myslím si, že kľúčovým problémom vymožiteľnosti nie sú ani tak prieťahy, ale skutočná, reálna vymožiteľnosť tých peňazí, ktorá spočíva hlavne v tom, že osoby, ktoré stoja za právnickými osobami, sú v podstate nezodpovedné.

    Mrzí ma, že vymožiteľnosť práva riešime takým trošku nešťastným spôsobom a nepozrieme sa skôr do minulosti, kedy už tu, v tejto Národnej rade sa objavovali tendencie, myslím, že to boli poslanci z klubu SaS, prípadne ich odídenci, kedy hovorili o znížení základného imania alebo zrušení a čiastočnej zodpovednosti spoločníkov. Toto je podľa mňa moderná cesta, ako prinútiť podnikateľov platiť svoje záväzky a nevyhýbať sa zodpovednosti cez zakladanie a fungovanie spoločnosti s ručením obmedzeným.

    Tu by som sa pridal tiež k tejto iniciatíve. A ak sa mi podarí, tak v najbližšej dobe do Národnej rady predložím novelu zákona, ktorá sa bude týkať predovšetkým zodpovednosti konateľov. Sám dobre viete, že zodpovednosť konateľov máme upravenú v Obchodnom zákonníku. Je tam upravená pomerne podrobne, ale podľa mojich vedomostí a, pán minister, prosím, opravte ma, ja nepoznám ani jedno jediné rozhodnutie na, právoplatné rozhodnutie, kedy by bol konateľ zaviazaný zaplatiť spoločnosti náhradu škody. A toto je podľa mňa dosť nešťastné, kedy práve tá osoba, ktorá koná za spoločnosť a má potenciál ovplyvniť celý spoločenský vzťah a vymožiteľnosť práva, doteraz ešte, podľa mojich vedomostí, nebola zobraná na zodpovednosť.

    V tejto časti alebo v tejto novele ja sa budem pokúšať čo teda najviac citlivo, aby to zapadlo do nášho právneho poriadku, zaviesť aj zodpovednosť spoločníkov s ručením obmedzeným. Ale do určitej miery, nie neobmedzenú, to znamená minimálne do výšky toho základného imania, ktoré bolo, teda to je, alebo ktoré je tých 5000, aby opäť tá vymožiteľnosť práva bola o niečo vyššia.

    Pripomínam, že otázka zníženia základného imania bola riešená aj pred dvomi rokmi v Českej republike, kedy toto základné imanie bolo, myslím, že zrušené úplne, a stretáva sa to s pozitívnymi ohlasmi. Má to dobrý ohlas, dokonca aj v rebríčku doing business, ktorý je jedným zo, základným vlastne vodítkom zahraničných investorov, toto má dobrý ohlas, keďže výška základného imania posúva tú-ktorú krajinu v rebríčku doing business o niečo vyššie.

    Keďže si myslím, že v tomto prvom čítaní je novela, ktorá aj keď možno na prvý pohľad nie zásadne, ale pre slušných podnikateľov obmedzuje podnikanie, ja si dovolím s týmto čítaním alebo s touto novelou v tomto prvom čítaní nesúhlasiť a určite ju nepodporím a o tomto budem presviedčať aj svojich kolegov.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Mihál, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Pani predsedajúca, pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, milé deti, máme pred sebou novelu zákona, novelu Obchodného zákonníka, ktorá prináša pre podnikateľov jedno nepríjemné prekvapenie, jednu nepríjemnú zmenu, a to je zmena, pokiaľ ide o zloženie základného, teda zloženie vkladu pri založení spoločnosti, kde natvrdo, natvrdo podľa Obchodného zákonníka bude musieť ten, kto si chce založiť obchodnú spoločnosť, či to je eseročka, či to je akciovka, 5 000 euro do banky.

    Je to krok, ktorý je vyslovene proti, namierený proti podnikateľom, proti tomu, aby si zakladali najmä eseročky. Jednoducho robíte všetko pre to v spolupráci so svojimi kolegami, či je to minister Richter, či je to minister Kažimír, či je to pán premiér, aby ste podnikateľom čo najviac sťažili podmienky na podnikanie, a to, čo deklarujete, že chcete zlepšiť podmienky na podnikanie, to sú len prázdne slová nepodložené temer žiadnymi činmi.

    Pán minister Kažimír síce včera, dnes predložil do parlamentu niekoľko zákonov, napríklad zákon o účtovníctve, ktoré sčasti zlepšujú administratívne, zmäkčujú administratívne povinnosti firmám, ale na druhej strane i on sám tu priniesol novelu zákona o DPH s kontrolným výkazom, ktorý bude strašiakom pre všetkých platiteľov DPH od nového roku a neuveriteľne skomplikuje administratívne povinnosti vedeniu účtovníctva a tak ďalej a tak ďalej. Ale o tom tu už bola včera búrlivá rozprava, do ktorej sa zapojili, tuším dvaja alebo traja poslanci, čiže to už máme za sebou. Dnes tu máme Obchodný zákonník, ďalšia páka na to, ako znepríjemniť ľuďom, ktorí si chcú založiť nejaký svoj možno malý, ale svoj biznis a možno takýmto spôsobom uniknúť z pasce vysokej nezamestnanosti na Slovensku, tak takýmto spôsobom im chcete hádzať ďalšie a ďalšie polená pod nohy.

    Áno, každý, kto aspoň trošku vníma situáciu na Slovensku, situáciu v ekonomike, nezamestnanosť, vývoj, trendy, tak vidí, že počet živnostníkov na Slovensku sa zmenšuje radovo o desaťtisíce. Nie je sa čomu čudovať, keďže pán minister Richter, pán minister Kažimír veľmi šikovne zvýšili odvody, zvýšili dane, znížili paušálne výdavky, ďalšie opatrenia, Zákonník práce a tak ďalej a tak ďalej, ktoré živnostníkom dostatočne strpčujú život. Možno ešte dnes, možno zajtra tu máme zaujímavú novelu zákona o hmotnej núdzi, kedy sa zo živnostníka zo zákona stane druhoradý občan, občan druhej kategórie, pretože ak má niekto živnostenský list, či sa mu darí, či sa mu nedarí, nikoho to nezaujíma, nebude mať nárok na pomoc v hmotnej núdzi už len z toho princípu, že má živnostenský list. Nechápem, naozaj nechápem. A nielen on nebude mať nárok na túto dávku. Ak sa mu nedarí, ak je na tom zle, ale dokonca celá jeho rodina. Bude princíp kolektívnej viny, lebo tam jeden, niekto má živnostenský list. Ako neuveriteľná hlúposť, ale chápem, pretože je to v súlade s vašou filozofiou čo najviac otravovať tým, ktorí sú samostatní, aktívni a podnikajú, život.

    Tu máme novelu Obchodného zákonníka, 5 000 euro. Áno, živnostníci skladajú živnosti, časť z nich sa snaží otvoriť si eseročku, pretože vyhodnotili situáciu tak, že podmienky pre podnikanie pre nich budú jednoduchšie, keď zo živnosti prejdú na eseročku. Nedokázala ich zastaviť zrejme pani ministerka Zvolenská tým, že dramatickým spôsobom, drasticky zvýšila odvody z podielov na zisku, je to ľahko obíditeľné, kto vie, o čom hovorím, vie, o čom hovorím, tak teda snažíte sa znížiť počet eseročiek tým, že sťažíte tieto podmienky. Nie každý nosí 5 000 eur vo vrecku, aby ich mohol len tak dať do banky pri založení eseročky. Jednoducho je to problém.

    SaS má v programe zníženie základného imania, ak sa nemýlim, tuším na jedno euro a určite takýto návrh budeme postupne aj, ja viem, že síce pôjdeme hlavou proti múru, ale budeme ho predstavovať v tomto parlamente, pretože si myslíme, že tento proces treba zjednodušiť a nie komplikovať. To, že my nehovoríme o tom, že čo všetko musí absolvovať budúci nádejný podnikateľ, ktorý chce založiť obchodnú spoločnosť, aký ďalší, aké ďalšie komplikácie sú s tým spojené, no nestačí to skrátka, musí mať natvrdo 5 000 euro.

    Pán kolega myslím celkom výstižne povedal, že ono sa to bude dať obísť, takže kto chce, cestičky si nájde. V každom prípade, ak sledujem trošku to, čo sa deje medzi ľuďmi, ktorí podnikajú, alebo podnikať chcú, veľmi vás chvália, pán minister, že ste to dobre vymysleli, húfne si zakladajú eseročky, pokým ešte tento zákon nepríde do platnosti, aby teda tú eseročku mali pripravenú ešte pred tým, ako toto nešťastné opatrenie príde do platnosti. Vy si urobíte čiarku, že ste zabojovali, a život pôjde ďalej.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Simon, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pán kolega Mihál. No, zdá sa, že pomaly v tomto parlamente budem reagovať s faktickými pripomienkami viac menej na teba, ale musím povedať, že máš pravdu v tom, že opäť sa zhoršuje podnikateľské prostredie. Pokiaľ si dneska prečítame dnešnú tlač, tak sa dozvieme, že Svetové ekonomické fórum vo svojom hodnotení posunulo Slovenskú republiku opäť o 7 priečok dole a z krajín európskej 27-ky už len Grécko je na tom horšie ako Slovensko. A ako jeden z tých dôvodov sa uvádza aj zlá vymožiteľnosť práva.

    Skôr by som uvítal, keby pán minister nezhoršoval podnikateľské prostredie na Slovensku a vyháňal stadeto ešte ako-tak ľudí, ktorí chcú podnikať a chcú si vytvoriť pre seba zamestnanie a prácu, aby neboli odkázaní na pomoc v hmotnej núdzi alebo na sociálnu dávku. Je pravdou, že nie každý chodí so 7 tisíc eurami vo vrecku, že si môže dovoliť tých 5 tisíc euro zaplatiť. Nútiť ľudí, aby vedome porušovali zákon a obchádzali a nachádzali si cestičky, nie je správna cesta, pretože opäť budúci rok, keď Svetové ekonomické fórum vydá svoje hodnotenie, tak sa obávam, že vďaka krokom všetkých členov vlády Roberta Fica Slovenská republika bude mať prvenstvo, ale od konca.

    Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Mihál, nech sa páči.

  • Áno, aj ja som mal na jazyku, respektíve za rečníckym pultom pripravenú odbočku, teda odskok na dnešné Hospodárske noviny, kde teda sa dočítame v rozsiahlom materiáli o tom, ako Svetové ekonomické fórum hodnotí, alebo zhodnotilo zhoršenie podnikateľského prostredia na Slovensku. A zdôrazňujem, že to nehovoria opoziční poslanci, to nehovorí ani Simon, ani Mihál, ale to hovorí renomovaná svetová inštitúcia. A v tomto rebríčku sa prepadáme nižšie a nižšie. Tam sa dočítame, že je tu nedostatočná vymožiteľnosť práva, ale je to napríklad z mojej oblasti aj zlý Zákonník práce. Čiže poprosím kolegov, respektíve kvázi kolegov z vládnucej strany, aby sa nad týmito slovami, respektíve rebríčkom zamysleli a konečne začali robiť tak, aby sa znížila nezamestnanosť na Slovensku, aby sa zlepšilo podnikateľské prostredie nie verbálne, ale legislatívne a procesne, aby ste to, že ste taká silná vláda, taká jednotná a úžasná vláda, konečne prenieslo do činov, ktoré poslúžia občanom Slovenska.

  • Vystúpili písomne prihlásení páni poslanci. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Páni poslanci Gál a Žitňanská. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Gál.

  • Dobrý deň prajem. Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani kolegyne, vážení páni kolegovia, zákon z dielne ministerstva spravodlivosti, je veľmi krátky, ja tiež budem veľmi krátky. Už podobné aktivity tu boli. Si pamätám ešte obdobie, keď správcovia vkladov museli administratívne vykázať, kde sú tie vklady spoločníkov, obchádzalo sa to, ako sa vedelo, ten zákon bol deravý a ten zákon zostane aj deravý, aj po tejto novele.

    Nechápem kolegov, ktorí tu bijú na poplach, že sa sťaží podnikateľské prostredie. Nič sa nesťaží, nič sa nezmení, akurát tá administratívna alebo účtovná záťaž bude o niečo horšia, o niečo ťažšia. Bude musieť spraviť ten dotyčný alebo tí, ktorí budú zakladať nové spoločnosti, o jednu administratívnu alebo účtovnú záťaž ďalšiu. Nič svetoborné. Čiže nič nemeníme, len budú musieť spraviť pár cestovných príkazov, na základe ktorých vyberú tých 5 000 eur z eseročiek, to je asi za mesiac, bez dane, peniaze sú doma, litere zákona bolo spravené zadosť, jednoduchá vec.

    Pán minister, ste z praxe, viete, ako sa to robí, ako to chodí, to je úplne zbytočné, ale úplne zbytočné. A absolútne neriešime tú vec, ktorú by sme potrebovali riešiť, a to sú siete eseročiek, ktoré majú biele goliere, alebo organizované skupiny, ktoré cez tieto siete vykrádajú zo štátu cez daň pridanej hodnoty obrovské sumy, rádovo v miliónoch, stovkách miliónov eur. Čiže toto nám nepomôže.

    Pán kolega poslanec Kadúc už rozprával, čo by nám pomohlo, to je tá zodpovednosť konateľov, zodpovednosť štatutárov. A keď už chceme vyjsť v ústrety aj Európskej únii, aby sme zabezpečili to základné imanie, malo predsa len nejaký zmysel, tak máme jasný príklad, ako sa to robí v poisťovniach, kde určité základné imanie, určité imanie je zároveň taký kapitál, rezervné imanie.

    Kebyže poviem, že základné imanie povinne má prejsť do rezervného fondu, budíš, ale toto základné imanie je stále organizačné základné imanie, čiže minie sa, ešte spoločnosť nebude ani založená. Nejaký šikovný advokát vystaví faktúru na právne služby a už je po základnom imaní. Čiže nechápem, ja som myslel, že, pán minister, aj keď tu nie ste, že ste troška viac znalý praxe, ako to chodí v živote. A preto som prekvapený, že predkladáte takéto prázdne návrhy. Síce sú tam, je tam nejakých 5 - 6 viet, ale je to prázdne.

    Prázdna je aj dôvodová správa. Chcem vás, pán minister, upozorniť na to, že ak od ministerstva spravodlivosti, ktoré má pod gesciou legislatívne návrhy vlády, aby si dali troška viac záležať, čo sa píše v dôvodových správach. Síce nie je to normatívny text zákona, ale predsa len takéto formálnoprávne zadosťučinenie v dôvodovej správe vidím ako veľké negatívum.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Kadúc. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Ja si dovolím nesúhlasiť s tým, že sa nič nezmení, že sa akurát zvýši administratívna záťaž. Možno zabúdame na tých naozaj jednoduchých podnikateľov, ktorí ešte pred podnikaním, 5 000 euro ešte v živote ani pokope nevideli. A neviem si predstaviť, kde ich títo podnikatelia zoberú, teda ak sa nenájde taký podnikateľ, ktorý bude poskytovať službu zakladania eseročiek s tým, že bude poskytovať týchto 5 000. Čiže podľa mňa to nie je zbytočná administratívna záťaž alebo ďalšia, je to naozaj prekážka pre malých a slušných podnikateľov, ktorí nemajú k dispozícii 5 000 euro.

    A ešte jednu vec. Máte pravdu, pán Gál, dôvodová správa k tomuto zákonu, ja som z nej nevyčítal, čo je skutočným dôvodom pre prijatie takéhoto ustanovenia, ktoré vlastne tu máme od deväťdesiateho prvého, áno, tretieho, pardon, kedy bol prijatý zákon.

  • Zákon bol prijatý v deväťdesiatom roku a nadobudol účinnosť 1. 1. 1991.

    Nech sa páči, s reakciou pán poslanec Gál.

  • Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kadúc, trošku vám budem oponovať. Ten, kto nemá 5 000 eur, podľa zákona by nemal čo zakladať spoločnosť s ručením obmedzeným. On musí aj z titulu, že je spoločníkom, musí zodpovedať do výšky svojho nesplateného vkladu. Čiže keď splatí vklad, musí, ako to je základný atribút obchodnej spoločnosti, že tam vložíte nejaký vklad. Problém je v tom, že keď ten vklad tam vložíte, teraz správca vám podpíše, že ste to vložili, no ten vklad tam musí niekde byť, aj keď na administratívne účely, musí tam byť. Aj tak to spravia účtovným úkonom, že proste ten vklad sa minie. To sa minie, to na nájom administratívnej budovy alebo nájom kancelárie, proste na niečo sa minie.

    Teraz oproti tomuto dnešnému stavu ten vklad bude musieť niekto vložiť na bankový účet. Až potom to bude musieť nejako účelne vybrať odtiaľ, čiže to len taká maličká prekážka. Ale čo sa týka toho, že niekto nemá 5 000 eur, tak podľa zákona, keď niekto nemá 5 000 eur, nemôže založiť spoločnosť s ručením obmedzeným.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Žitňanská, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, nemôžem nevystúpiť k novele Obchodného zákonníka a musím povedať, že k úplne zbytočnej novele Obchodného zákonníka, ktorá je druhá v poradí, ktorú musím takto charakterizovať ako úplne zbytočnú novelu Obchodného zákonníka.

    Tá prvá bola tá, v ktorej sa riešili prevody obchodných podielov a obmedzenia pri, respektíve čo treba všetko dokladovať, keď chce človek založiť spoločnosť s ručením obmedzeným. A teraz treba vklady, pokiaľ sú peňažné, vložiť na účet ešte pred vznikom spoločnosti.

    Ja si myslím, že pán poslanec Gál povedal absolútnu pravdu. V reáli sa mení to, že bude treba vykonať plus jeden úkon do banky, bude treba zaplatiť poplatky za tento účet a bude treba urobiť o jednu účtovnú operáciu viac. A reálne sa nič nemení. Na to mi samozrejme môžte povedať, no zas, to nie je zas taká tragédia, no tak budú to robiť, aspoň mám pokoj, lebo minister financií bude spokojný, ktorý mi to dal za úlohu. No len to nie je celkom tak, pretože takých blbostí sa nám začína kopiť v právnom poriadku už proste príliš veľa a naozaj otravujeme ľudí, otravujeme podnikateľov. A potom sa naozaj nemôžeme diviť, že si človek prečíta v novinách, že začíname byť najmenej atraktívni pre nový biznis.

    O čo ide? Základné imanie na Slovensku v slovenskom právnom poriadku, ale nielen v slovenskom právnom poriadku, nikde v Európe a nikde na svete nie je majetkový fixný fond. To znamená, základné imanie nie je rezervný fond. To nie sú odložené peniaze na účte. Ale slúži na to, aby sa mohol rozbehnúť biznis. Od toho sú tie vklady. Zároveň, a na tom princípe stojí možno úprava Európskej únie, sa hovorí, že základné imanie má slúžiť ako nejaká garancia voči veriteľom, ale nie v tom zmysle, že tá eseročka má 5 tisíc na účte alebo, že má nehnuteľnosť v hodnote xy, ale v tom zmysle, že tým, ako účtujeme o základnom imaní, malo by nám to garantovať, že toľko majetku v nejakej forme by v tej eseročke malo byť. Či už vo forme hnuteľných vecí, nehnuteľných vecí, ale aj pohľadávok. Čiže pravda je, že keď vložíme vklady a musíme ich vložiť pri vzniku spoločnosti, a to je jedno, či na účet alebo do rúk správcu, musíme ich aj dnes vložiť, pravda je, že na druhý deň po vzniku spoločnosti, ich môžeme použiť a je to úplne v poriadku. Čiže to je jedno, či ich dáte pred vznikom spoločnosti na účet, alebo nie, na druhý deň po vzniku spoločnosti ich môžete použiť a nikto negarantuje, že ich použijete múdro alebo zle. Možnože kúpite jeden hrnček na kávu za päť tisíc eur. A je to otázka, je to otázka zodpovednosti konateľ, akým spôsobom s týmito peniazmi pracuje.

    Celosvetovo je spochybňovaný koncept, že základné imanie dokáže ochrániť veriteľov. Preto celosvetový trend je nebazírovať na princípe reálneho zachovania a udržania základného imania. Aj my to vieme. A pokiaľ viem, aj vy máte v pláne prejsť, alebo umožniť zakladať aj jednoosobové spoločnosti s ručením obmedzeným, jednoeurové spoločnosti s ručením obmedzeným. Tak načo sa tu teraz hráme?! To, že teraz budeme pol roka alebo rok, kto si bude zakladať spoločnosť s ručením obmedzeným, musí spraviť ešte aj jednu cestu do banky, okrem toho, že pôjde k notárovi a na obchodný register, na to, aby potom o rok sme vlastne nepotrebovali ani dve eurá, lebo bude stačiť jedno euro na to, aby som si založila spoločnosť s ručením obmedzeným. Aj to jedno euro budem musieť dať do banky, pán minister, potom? Alebo načo sa tu hráme, že niečo riešime, keď neriešime absolútne nič?! Pretože celosvetový trend, pretože nielen u nás sú podvodníci, všade na svete sú podvodníci, ale celosvetový trend je, že áno, posilňuje sa nielen zodpovednosť, ale aj ručenie štatutárnych orgánov za záväzky spoločnosti voči veriteľom pri určitých situáciách, napr. pri vstupe do konkurzu, a celosvetovým trendom je, že sa posilňuje aj zodpovednosť, ale hlavne ručenie spoločníkov, majoritných spoločníkov pri určitých transakciách voči veriteľom, pretože ekonomická logika hovorí, že určité transakcie bez vedomia a súhlasu majoritného spoločníka sa v tej spoločnosti urobiť nemôžu. A preto sa zakomponováva istá forma ručenia, minimálne majoritných spoločníkov voči veriteľom, lebo tých chceme chrániť, predovšetkým tých veriteľov v týchto vzťahoch, aby proste nevyprázdňovali spoločníci a konatelia obchodné spoločnosti, a potom nebolo možné vymôcť pohľadávku voči spoločnosti. A predovšetkým sa to rieši vo vzťahu k právnej úprave konkurzu a reštrukturalizácii. Čiže akonáhle ide eseročka do bankrotu alebo do likvidácie, tak tam musia byť nastavené mechanizmy, aby ten konateľ alebo spoločník vedel, ak urobím niečo nekalé, budem musieť platiť do konkurznej podstaty alebo budem musieť vyplácať veriteľov za určitých okolností.

    To je celosvetový trend, ktorý ide po podstate problému. Ale my zvyšujeme balast, zvyšujeme byrokraciu, robíme nezmyselnú novelu Obchodného zákonníka, druhú v poradí, ktorá problém nevyrieši. Znásobujeme legislatívu, na čo si všetci podnikatelia sťažujú, že už nestíhajú čítať tie nové zákony, ktoré sa na nich valia. Vieme, že to nič nevyrieši, ale robíme to dookola.

    Na druhej strane dnes tu budeme prejednávať exekučný zákon, kde riešime A, ale neriešime B, rýchlosť exekučného konania, pretože, ako som sa na výbore dozvedela od štátnej tajomníčky, to budeme riešiť až o pol roka v druhej novele exekučného konania.

    Čiže akútnu vec, vymožiteľnosť práva, aby sa podnikatelia dostali k svojim peniazom, na to máme čas o pol roka to riešiť, napriek tomu, že ste už rok a pol vo vláde, ale proste hlúposti, ktoré nič neriešia, s tými nám sem chodíte každých pár mesiacov. A priznám sa, že ostrejší tón je tu preto, lebo už ma to hnevá. A hnevá ma to aj preto, že dvadsaťpäť rokov je Obchodný zákonník môj dennodenný chlieb, pretože učím obchodné právo dvadsať rokov na vysokej škole, a toto sú veci, ktoré vysvetľujem študentom, a potom, keď dostanem niečo také na stôl v parlamente, tak nemôže to vo mne nezvýšiť adrenalín.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Na vaše vystúpenie sú tri faktické poznámky, uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Kaník.

  • Ja by som sa chcel poďakovať Lucii Žitňanskej, že to veľmi presne vyjadrila a uviesť to do súvisu s takou dnešnou realitou. Keď si otvoríte noviny, SME, Hospodárske noviny, zrejme aj ďalšie, tak top správa dnes je, že Slovensko sa prepadlo o ďalších sedem miest v rámci konkurencieschopnosti celého sveta. Sme poslední spolu s Gréckom, minulý rok sme boli tretí od konca. Veľakrát sme to tu spomínali.

    A toto, tieto zmeny, ktoré tu, pán minister, ste priniesli, sú presne toho typu, ktoré znižujú konkurencieschopnosť Slovenska, pretože zvyšujú bariéry pre podnikanie, zvyšujú administratívnu náročnosť, zvyšujú finančnú náročnosť, obmedzujú prístup ľudí k rozbehnutiu podnikania, a nemá to žiadny zmysel. Všetci vieme, že tie deklarácie o nejakých ochranách sú absolútnym nezmyslom, že to takto nefunguje, že to nemá žiadny dopad, že to je len napĺňanie nejakých prázdnych, naozaj prázdnych a dávno vypáchnutých hesiel, ktoré niekedy mohli, na 1. mája pred tridsiatimi rokmi, možno znieť dôveryhodne, ale nie dnes, v dnešnej modernej spoločnosti, že ja sa naozaj veľmi čudujem, že sa s takýmito vecami stále stretávame. Stále sa deklaruje, ako treba podporiť rast, hospodársky rast, ako treba podporiť zamestnanosť. A jeden zákon za druhým zhoršuje všetky podmienky pre hospodársky rast, rast zamestnanosti pre podmienky na podnikanie. Absolútne nepochopiteľné z hľadiska deklarácie, ale pochopiteľné z hľadiska tej duchovnej základne, na ktorej, žiaľbohu, táto strana, ktorá dnes vládne, stojí. Socializmus, ktorý nikdy zamestnanosť a podnikanie nepodporoval a vždy hospodárstvo brzdil a ľudí zaťažoval ďalšími a ďalšími bremenami.

  • Ďakujem za slovo. No ja s väčšinou vystúpenia samozrejme musím súhlasiť a som veľmi rád, lebo proste malo to hlavu a pätu a boli zohľadnené tie trendy, ktoré sú momentálne aktuálne. Len aj to, čo hovoril pán poslanec, to, čo ste hovorili vy, že reálne sa nič nezmení, zmení sa. To, čo vy hovoríte, možno platí v ideálnom svete, že je pravda, že zákon je taký, že tie peniaze naozaj musíte mať k dispozícii, ale v reálnom svete väčšina tých malých a stredných podnikateľov, žiaľ, tie peniaze fakticky nemá. Ona ich vykáže účtovne a nemá ich, nedisponuje nimi. Ako toto je ten pálčivý problém, že ten malý podnikateľ bude si tie peniaze musieť niekde zohnať. A áno, je to garancia toho, že tá spoločnosť disponuje nejakým majetkom, len opäť, dobre viete, že tá vymožiteľnosť práva je aktuálna, až keď dôjde k nejakému rozhodnutiu, súdnemu napríklad, kedy tie peniaze sú z tej spoločnosti už dávno preč.

    Preto ak nám vadí tých päť tisíc, tak to znížme, zrušme. Ja sa teším tendenciám, že budeme to znižovať na jedno euro, to je výborné. A prenesme to bremeno zodpovednosti na štatutárov, tých, ktorí konajú teda za určitých podmienok, a spoločníkov alebo tých shareholderov, ktorí naozaj disponujú rozhodovaním v tej spoločnosti.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani kolegyňa Žitňanská, ja by som sa vám chcel poďakovať, takisto aj ako kolegom pred vami, že ste poukázali na nedostatky, ktoré sa práve týmto zákonom neriešia a mohli by sa riešiť. Tak ako aj vaši predrečníci spomínali, že živnostníci zrušili živnosti kvôli zvýšeným odvodom a začali si robiť eseročky. Väčšina tých živnostníkov boli poctiví ľudia, ktorí sa snažili uživiť sami, a teraz majú založiť eseročku a tie podmienky sa im majú omnoho sťažiť. Oni boli takí, že žili naozaj preto, aby neboli závislí od systému a aby si mohli zarobiť pre seba a pre svoju rodinu. Ale tým, že sa zase zhoršia tieto podmienky, tak potom ich vyhodíme aj z eseročiek, a tým pádom im neostáva nič iné, len byť závislí od systému. To znamená, že pôjdu na úrady práce. A opäť tu nastáva ten trend, že sa zhoršuje prostredie pre prácu, to znamená, že tí, ktorí by chceli pracovať, tak nebudú môcť pracovať, ktorí by chceli dať aj prácu iným, nebudú môcť dať prácu iným, pretože tie podmienky sa sťažujú.

    Ako to už bolo dneska viackrát povedané, Svetové ekonomické fórum nám opäť vydalo tabuľku, kde sme klesli o sedem priečok a stále sa prepadáme. Takže namiesto toho, aby sa skutočne zlepšovalo prostredie a zlepšovali podmienky na podnikanie, tak tieto podmienky sa zhoršujú. Tie argumenty, ktoré sa používajú, žiaľ, nie vždy korešpondujú s realitou a nie vždy korešpondujú aj s tým, ako tí ľudia v reáli fungujú a budú fungovať do budúcnosti. K tomu sa možno vyjadrím niekedy inokedy, v inej časti rozpravy, ale v každom prípade to, čo ste hovorili, je opäť zhoršovanie prostredia namiesto toho, aby sa zlepšovala vymožiteľnosť práva.

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani poslankyňa, chcete reagovať? Pravdepodobne nie.

    To bol posledný rečník ústne prihlásený. Uzatváram všeobecnú rozpravu. Pán navrhovateľ sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, poslanci, vypočul som si tuná naozaj rôzne názory, aj mnohokrát protichodné. Trošku ma prekvapil a, musím povedať, aj sklamal pán poslanec Kadúc, pretože aj za súčasnej právnej úpravy, a to tvrdí, že je srdcovka jeho obchodné právo, aj za súčasnej právnej úpravy, a potvrdila to nakoniec aj pani poslankyňa Žitňanská, sa spoločnosť s ručením obmedzeným radí medzi kapitálové spoločnosti. Ak niekto nevie, čo to je kapitálová spoločnosť, tak odporúčam literatúru. Ale fakt je ten, že každý, kto chce podnikať, či to je poctivý živnostník alebo ktokoľvek iný a chce si založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, musí vkladať do spoločnosti aj podľa súčasnej právnej úpravy päťtisíc euro. Kto nemá, môže si založiť verejnú obchodnú spoločnosť, kde zodpovednosť je síce stopercentná, ale nemusí vkladať nič. Čiže odporúčam Obchodný zákonník.

    A ešte raz, čo sa týka vkladania, vy ste priamo potvrdili, že dnes sa obchádza zákon. To je podľa vás prípustný stav? No vidíte! Takže potom, o čom hovoríme? My len chceme, aby to, čo zákon predpisuje, bolo aj reálne naplnené. To je obsahom súčasnej novely.

    Súhlasím s tým, že ide o zvýšenie administratívnej záťaže, ale čo sa týka vkladania päťtisíc euro, to platí predsa aj dnes, či to vložím do pokladne, alebo to vložím na bankový účet, je to stále tých istých päťtisíc euro, pán poslanec. Takže neviem, o čom to vlastne rozprávate.

    A ak hovoríte o sťažení podnikateľského prostredia? No tak my ho ideme sťažiť tým, áno, že budeme vyžadovať to, čo v zákone je napísané, nič viac. Ak to niekomu pripadá, akože plniť si svoju zákonnú povinnosť, za príťaž, no prosím, tak potom to nechám už na úvahu iným, aby si to posúdili, že ako to vlastne vnímame celé.

    Ale iné som chcel povedať. Je fakt to, čo povedala aj pani poslankyňa Žitňanská, že trend je znižovať kapitálovú zaťaženosť pri vstupe do podnikania. Samozrejme, keď niekto chce podnikať, tak musí dať nejaký vklad, alebo musí nejakým spôsobom začať. Predsa nedá sa začať s nulou, áno, to by musel mať nejaký geniálny obchodný plán. Väčšinou treba nejaké prostriedky na rozbehnutie firmy, to je samozrejmé. Ale tak ako povedala, aj ja hovorím, máme v legislatívnom pláne úloh na budúci rok zavedenie nového typu spoločnosti s ručením obmedzeným, popri tomto, ktorý existuje, kde bude aj možnosť vkladať len jedno euro s tým, samozrejme, že sa zvýši zodpovednosť štatutárov a spoločníkov primerane, aby sa vyvážilo to, že tam bude nízky vklad.

    Ja netvrdím, že tých 5 000 euro, pokiaľ si vloží, že na druhý deň si ich nemôže vybrať za účelom, ktorý je v súlade so zákonom, to je samozrejmé, ale čo sa týka bariér, ktoré tuná chceme nastaviť, aj vo vzťahu k daňovým podvodom, tak musíte pochopiť, že karuselové podvody, ktoré tu boli spomínané, sú robené prostredníctvom desiatok až stoviek eseročiek. Dnes máme takýchto schránkových eseročiek, kde nebolo vložené nič, pretože to je bez problémov, len papierom môžme založiť, áno, tak treba sa pozrieť na túto okolnosť. A na toto sa treba pozrieť, že prečo to robíme. To znamená, že dnes si niekto založí za päť až desať dní sto, dvesto, tisíc eseročiek a začne robiť karuselové daňové podvody. No minimálne tým, že dáme povinnosť, že musí vložiť na účet vstupných päťtisíc euro, ktoré si potom môže samozrejme vybrať, tak zabránime mnohým, aby si takéto množstvá eseročiek naraz zakladalo za nekalým účelom. To je ten zmysel a toto musíte vnímať.

    Takže toľko som chcel povedať v reakcii na to, čo tu bolo spomínané. A naozaj som prekvapený teda, že niektorí nie celkom chápu, čo to kapitálová, teda spoločnosť s ručením obmedzeným, znamená. Takže len toľko a predpokladám, že v ďalšej debate potom budeme mať samozrejme aj vecnejšie pripomienky.

    Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave?

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 654, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 628.

    Nech sa páči, pán minister, uveďte návrh zákona.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené pani kolegyne, kolegovia, predkladaný materiál bol vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na tento rok. Pričom účelom návrhu zákona je smerovať k eliminácii nedostatkov aplikačnej praxe a k harmonizácii niektorých ustanovení zákona s platnými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a to najmä s odporúčaním Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o Európskych väzenských pravidlách, respektíve s odporúčaniami výboru na zabránenie mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania uvedených v správe pre vládu Slovenskej republiky o návšteve uskutočnenej od 24. marca do 2. apríla 2009.

    Z aplikačnej praxe vyvstáva predovšetkým potreba čiastočne revidovať, precíznejšie a podrobnejšie upraviť pôsobnosť zboru, oprávnenia príslušníka zboru, donucovacie prostriedky a zákonné podmienky ich použitia, a zároveň nanovo vyriešiť otázku oprávneného vstupu do objektov chránených zborom, ktorými podľa návrhu zákona nie sú len objekty generálneho riaditeľstva zboru a ústavov ako takých, ale aj objekty detenčného ústavu.

    Z čoraz častejšie sa vyskytujúcich problémov v spojitosti s plnením úloh zboru, ktoré však nespôsobujú výlučne obvinení alebo odsúdení, ale aj takzvané „civilné“, teda tretie osoby, vyvstáva nevyhnutnosť do zákona zakomponovať ako určitý prostriedok generálnej prevencie aj skutkové podstaty priestupkov zodpovedajúcich takémuto nežiaducemu konaniu, nakoľko práve spomínaný zákon o priestupkoch ukladá orgánom štátnej správy a obciam povinnosť viesť občanov k tomu, aby dodržiavali zákony a ostatné právne predpisy a rešpektovali práva spoluobčanov, a povinnosť dbať najmä na to, aby občania nesťažovali plnenie úloh štátnej správy a obcí a nenarúšali verejný poriadok a občianske spolunažívanie.

    Výpočet donucovacích prostriedkov upravených v platnom znení zákona sa rozširuje o obranný štít, použitie špeciálneho streliva a o prostriedok k zamedzeniu priestorovej orientácie alebo k utajeniu fyzickej identity obvineného alebo odsúdeného, a to s cieľom zvýšiť možnosť použitia účinnejších a humánnejších donucovacích prostriedkov. Čo do podmienok a rozsahu použitia týchto prostriedkov, ide o obdobnú úpravu ako v prípade použitia porovnateľných donucovacích prostriedkov Policajným zborom, avšak s tým rozdielom, že návrh zákona sa presne, v návrhu zákona sa presne konkretizujú prostriedky, ktoré možno použiť aj preventívne ako prostriedky obmedzenia pohybu na predchádzanie protiprávneho konania.

    Dôslednou definíciou kľúčových pojmov, ako sú ochrana, stráženie, obrana, eskorta, dozor, dohľad, objekt zboru a tak ďalej, sa zamedzí prípadným výkladovým problémom, keďže tieto pojmy používa aj platné znenie zákona o výkone väzby č. 221/2006 Z. z. a platné znenie zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Čiže ide o určité zosúladenie.

    Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že predložený návrh zákona nielen odstráni nedostatky platného znenia zákona, ale precíznejšou úpravou vytvorí predpoklady nevyhnutné pre činnosť zboru pri plnení jeho úloh. Tento návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, ani vplyv na životné prostredie, informatizáciu spoločnosti. Toľko.

    Ešte by som chcel jednu vec, ktorú som zabudol k predchádzajúcemu bodu. Pán poslanec Kadúc, vy ste tvrdili, že takéto ustanovenie nikdy nebolo v právnom poriadku. Odporúčam vás na predchádzajúce znenie Obchodného zákonníka, teraz vám nepoviem z ktorého roku, ale presne táto povinnosť zložiť základné imanie na bankový účet pred vznikom spoločnosti už tu bola. Takže len toľko.

    Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Antonovi Martvoňovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní k, ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k tomuto vládnemu návrhu zákona.

    Predmetný návrh zákona bol doručený Národnej rade a poslancom v zákonom ustanovenej lehote pred schôdzou NR SR, na ktorej sa uskutočňuje jeho teda prvé čítanie, a po formálnoprávnej stránke spĺňa všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj, samozrejme, určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda NR SR tento návrh zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku na program tejto schôdze. Zároveň predseda vo svojom rozhodnutí č. 628 z 19. augusta 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny.

    Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do tridsať dní a gestorský do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom návrhu zákona je najmä odstránenie nedostatkov aplikačnej praxe a harmonizácia niektorých ustanovení zákona s platnými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Dovolím si poukázať na to, že práve táto novela vychádza z medzinárodných štandardov upravujúcich činnosť Zboru väzenskej a justičnej stráže ako takého a po určitom období je to ďalšia z mála komplexných noviel tohto zákona, ktorá vychádza z európskych štandardov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, preto odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tomto, na tom, že uvedený zákon prerokuje v druhom čítaní

    Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu NR SR č. 628.

    Vážená pani predsedajúca, prosím vás, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa preto, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak.

    Vyhlasujem teda všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Pán spravodajca? Ani jeden. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je v uverejnený ako tlač 655. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 629.

    Nech sa páči, pán minister, uveďte návrh.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené pani kolegyne, kolegovia, predkladám na rokovanie materiál, ktorého účelom je smerovať k rozvoju súčasných reintegračných opatrení nie s cieľom chovať sa k odsúdeným hyperprotektívne, ale motivačne, pričom nevyhnutné je, aby sa život vo väzení čo najviac približoval k aspektom života v spoločnosti.

    Aplikačná prax ukázala, že niektoré súčasné inštitúty trestu odňatia slobody je potrebné čiastočne revidovať a zjednodušiť časovo administratívne náročný systém vyžadujúci značné personálne náklady pri nízkej efektivite vyššie uvedeného reintegračného výsledku.

    Východiskom legislatívneho posudzovania potrieb aplikačnej praxe je snaha návrhom zákona harmonizovať normy upravujúce pozbavenie osobnej slobody v Slovenskej republike s platnými medzinárodnými dokumentmi, a to najmä s odporúčaním Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o Európskych väzenských pravidlách, respektíve s odporúčaniami Výboru na zabránenie mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania uvedených v správe pre vládu Slovenskej republiky o návšteve, rozhodne 24. marca až 2. apríla 2009.

    Ďalším dôležitým legislatívnym východiskom návrhu zákona boli koncepčné zámery schválené vládou Slovenskej republiky, a to Koncepcia väzenstva Slovenskej republiky na roky 2011 až 2020 a Stratégia prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti v Slovenskej republike na roky 2012 až 2015.

    Inštitút obligatórneho prijímania balíka s potravinami a niektorými vecami osobnej potreby sa navrhuje z dôvodu nízkej efektivity úžitku pri vysokom bezpečnostnom riziku nahradiť viacerými opatreniami, ktoré v konečnom dôsledku posilnia celkové možnosti obstarania potravín a budú podmienené nevyhnutnou aktivitou odsúdených, a to napríklad úhradou pohľadávok na výživnom, pohľadávok spojených s výkonom trestu, iných pohľadávok ostatných oprávnených osôb alebo aktívnou účasťou na reintegračných procesoch.

    Súčasná sústava práv odsúdených sa návrhom zákona rozširuje o precíznejšiu úpravu oboznámenia odsúdených s právami a povinnosťami, ďalej zvýšenie času do intervalu minimálneho zákonného nároku na telefonovanie zvoleným osobám, častejšiu nezávislú kontrolu umiestňovania odsúdených do oddielu s bezpečnostným režimom, úpravu spôsobu výmeny vlastného odevu, bielizne a obuvi, možnosť odsúdeného mať pri sebe v cele aj písomnosti, ktoré bezprostredne súvisia s konaním vo veci, v ktorej odsúdený vykonáva trest, a písomnosti týkajúce sa iných právnych vecí odsúdeného.

    Návrhom zákona sa významne rozširuje aj systém disciplinárnej praxe o prvok pozitívnej motivácie a odmeny odsúdených, to znamená, ide o povolenie prijatia balíka do hmotnosti piatich kilogramov, o nový druh disciplinárneho trestu, zákaz používania vlastného televízneho prijímača alebo rádioprijímača až na dobu dvoch mesiacov, a o zavedenie inštitútu podmienečného odkladu výkonu disciplinárnych trestov.

    Pri dôkladnej analýze súčasného stavu sa ďalej navrhuje procesne jednotne upraviť rozhodovanie o všetkých mimozmluvných zodpovednostných režimoch a disciplinárnych deliktoch, ktoré vznikajú v rámci úpravy špecifických spoločenských vzťahov verejnoprávnej povahy, respektíve trestnoprávnej povahy výkonu trestu odňatia slobody. Cieľom navrhovaného jednotne upraveného postupu je na základe osobitostí subjektu, teoretických poznatkov a empírie praxe vytvoriť konanie sui generis, teda svojho druhu, ktoré bude zodpovedať európskym štandardom, posilní právne istoty účastníkov konania a zabezpečí účinné a efektívne vyvodzovanie zodpovednosti.

    Doterajšia prax potvrdila, že podporné použitie správneho poriadku na konanie vo veciach súvisiacich s výkonom trestu odňatia slobody nevyhovuje, pretože vzťahy v oblasti výkonu trestu patria do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a rozhodovanie o nich nemožno považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy, keďže ide výlučne o právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona a týka sa veci, ktorá súvisí s inštitútmi Trestného poriadku.

    Návrh zákona nezakladá sociálne vplyvy, nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.

    Ďakujem pekne, skončil som.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, pánovi poslancovi Antonovi Martvoňovi.

  • Vážená pani predsedajúca, ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej lehote pred schôdzou NR SR a spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti v zmysle rokovacieho poriadku, ako aj určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda NR SR preto tento návrh zákona v zmysle § 72 rokovacieho poriadku zaradil na program tejto schôdze. Zároveň vo svojom rozhodnutí č. 629 z 19. augusta 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do tridsať dní a gestorský do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom návrhu zákona je najmä odstránenie nedostatku aplikačnej praxe, ako aj rozvoj súčasných opatrení, teda správanie sa k odsúdeným, ako povedal pán minister, motivačne, pričom nevyhnutné je, aby sa život vo väzení čo najviac približoval k aspektom života spoločnosti.

    Ja osobne, keď mám trošku povedať takú krátku úvahu k tomu, vítam, ako povedal pán minister, systém nových disciplinárnych odmien, ako je balík naviac, telefonát naviac alebo teda povolenie ďalšej návštevy. Zároveň som veľmi rád, že v rámci medzirezortného pripomienkového konania sa do tejto novely zapracovala aj moja pripomienka, ktorú, s ktorou som teda spolupracoval so Zborom väzenskej a justičnej stráže, za čo chcem im poďakovať, vo vzťahu k práci väzňov v krízových a v núdzových alebo teda v mimoriadnych situáciách aj mimo ústav. Čiže budú, keď sa prijme tento zákon, môcť väzni pomáhať aj odstraňovať následky povodní a občanom, teda pomáhať teda mimo ústav, hlavne v tých takých ťažších prácach, ktoré väčšinou robili hasiči ako takí. Zároveň ale aj vítam nový disciplinárny trest, ktorý si myslím, že bude mať ešte väčší vplyv na motiváciu pracovať, ale aj zároveň správať sa slušne, odsúdených, a to je zákaz používania televízie alebo rádia na dva mesiace. Je to nový prvok, čiže v tomto zmysle myslím si, že tento návrh zákona je veľmi pokrokový a vychádza aj z rámca európskych teda štandardov a práva Európskej únie.

    Vychádzajúc ale z oprávnení pre mňa ako spravodajcu, ktoré mi vyplývajú z rokovacieho poriadku, preto odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že uvedený zákon prerokuje v druhom čítaní. Zároveň odporúčam predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu NR SR č. 629.

    Vážená pani predsedajúca, prosím vás, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nikto nevyužil možnosť. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce vyjadriť. Nie. Pán spravodajca takisto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 656, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 630.

    Dávam slovo pánovi ministrovi spravodlivosti, aby predniesol návrh zákona.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. V podstate čo sa týka, čo sa týka argumentácie, resp. výkladu, veľmi sa približujú, resp. mnohé aspekty sa aj zhodujú, keďže ide o úpravu všetkých troch predpisov. V tomto prípade ide o zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby. Takže skúsim byť stručný.

    Účelom návrhu tohto zákona je smerovať k tomu, aby sa život vo väzení čo najviac približoval k aspektom života spoločnosti, pričom aj výkon väzby, nielen výkon trestu, musí byť nevyhnutne spätý s prezumciou neviny väznenej osoby. A abdikačná prax samozrejme ukázala, že je potrebné tieto veci upraviť. Východiskom sú opäť, tejto úpravy, jednoznačne odporúčania, ktoré som spomínal v predchádzajúcich bodoch, pričom jestvujúca sústava práv obvinených v tomto prípade, na rozdiel od predchádzajúceho, keď sme hovorili o odsúdených, sa rozširuje o precíznejšiu úpravu oboznámenia obvineného s právami a povinnosťami, ďalej častejšiu nezávislú kontrolu umiestňovania obvinených do bezpečnostnej cely, ďalej o úpravu spôsobu výmeny vlastného odevu, bielizne a obuvi obvineného a napokon o možnosť obvineného mať pri sebe v cele aj písomnosti týkajúce sa trestnej veci, v ktorej je v čase výkonu väzby stíhaný a písomnosti týkajúce sa iných právnych vecí obvineného.

    Opäť ide o to, aby sa rozšíril systém disciplinárnej praxe aj u obvinených o prvok pozitívnej motivácie a taktiež o odmenu za dlhodobé plnenie povinností uložených zákonom, ústavným poriadkom a taktiež pracovných povinností alebo za vykonanie príkladného činu.

    Na základe poznatkov sa na druhej strane dopĺňa aj paleta disciplinárnych trestov o zákaz používania vlastného televízneho prijímača alebo rádioprijímača u tých obvinených, kde to je možné, samozrejme, takéto niečo mať. A ďalej ide o to, že je možné aj o celodenné, je tu možné aj o celodenné umiestnenie do cely disciplinárneho trestu, a to za súčasného zníženia možného rozsahu ukladaných trestov umiestnenia do samoväzby. U mladistvých obvinených už nebude možné tento disciplinárny trest udeliť. A taktiež o zavedenie inštitútu podmienečného odkladu výkonu disciplinárnych trestov.

    Čo ta týka obligatórneho prijímania balíka alebo povinného s potravinami a niektorými vecami osobnej potreby sa tiež navrhuje toto zrušiť, nakoľko je tam vysoké bezpečnostné riziko a tá efektivita je naozaj nízka. Pri dôkladnej analýze sa ďalej navrhuje procesne jednotne upraviť rozhodovanie o všetkých mimozmluvných zodpovednostných režimoch a disciplinárnych deliktoch, ktoré vznikajú vo vzťahoch verejnoprávnej povahy, trestnoprávnej povahy pri výkone väzby.

    Toľko asi stručne k uvedeniu tohto návrhu zákona, pričom nemá ani sociálne vplyvy, ani vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie alebo informatizáciu spoločnosti.

    Ďakujem pekne, skončil som, pani predsedajúca.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Antonovi Martvoňovi.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému vládnemu návrhu zákona.

    Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej lehote pred schôdzou NR SR a spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, ako aj v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Zároveň svojím rozhodnutím č. 630 z 19. augusta 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokovali: ústavnoprávny výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do tridsať dní a gestorský výbor, aby ho prerokoval do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom navrhovanej úpravy, ako pán minister povedal, je najmä smerovanie k tomu, aby sa život vo väzení čo najviac priblížil k aspektom života spoločnosti, pričom výkon väzby musí byť nevyhnutne spätý s prezumpciou neviny väznenej osoby, ako aj odstránenie nedostatkov aplikačnej praxe.

    Ja osobne v podstate vítam tam zníženie samoväzby z pätnásť na desať dní. Podotýkam, že mnohokrát tie podmienky vo väzbe sú tvrdšie pre obvinených, ktorí mnohokrát sú nevinní, ako vo väzení, ale tento návrh zákona vychádza a zároveň aj všetky zásady ukladania výkonu disciplinárnych trestov, ktoré spomínal pán minister, vychádzajú z univerzálnych princípov platných pre všetky správne delikty. Tieto princípy a zároveň aj námety v tomto zákone vychádzajú aj z viacerých prameňov európskeho práva, najmä odporúčania Výboru ministrov Rady Európy R (91) 1 o správnych sankciách, ako aj v pravidlách 55 a 63, Európskych väzenských pravidiel.

    Týmto chcem poukázať na to, že predmetný návrh zákona je štandardnou normou, ktorá vychádza, ako som spomínal, z týchto európskych pravidiel a ktorú ako takú vítam. Vychádzajúc z oprávnení ale ako pre mňa, ako spravodajcu, ktoré mi vyplývajú z rokovacieho poriadku, preto odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Zároveň odporúčam predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu NR SR č. 630.

    Vážená pani predsedajúca, prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Chce sa niekto do rozpravy prihlásiť ústne? Nikto nevyužil možnosť. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko. Pán spravodajca? Nepotrebuje zaujať stanovisko. Prerušujem rokovanie k tomuto bodu programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 657. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 631.

    Nech sa páči, pán minister, predneste svoj návrh.

  • Ďakujem pekne. Takže, vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám veľmi stručný a krátky vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa a mení zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh zákona predkladám ako iniciatívny materiál mimo plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky, pričom hlavným zámerom predloženia návrhu zákona je transpozícia Smernice Rady 2013/25/EÚ z 13. mája tohto roku. Touto smernicou sa z dôvodu pristúpenia Chorvátskej republiky upravujú určité smernice v oblasti práva usadiť sa a slobody poskytovať služby. V predkladanom návrhu zákona sú zohľadnené aj požiadavky Európskej komisie, a to vo vzťahu k úprave hosťujúceho euroadvokáta.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Vláda ho prerokovala dňa 14. augusta tohto roku.

    Ďakujem pekne, skončil som.

  • Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslankyni Viere Kučerovej.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonne stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 631 z 19. augusta 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý zároveň navrhol aj ako gestorský výbor s tým, že gestorský výbor predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom je najmä transpozícia smernice Rady, ktorou sa z dôvodu pristúpenia Chorvátskej republiky upravujú určité smernice v oblasti práva usadiť sa a slobodne poskytovať služby.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 631.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte k tomu rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy nie je žiadna písomná prihláška. Chce sa niekto do rozpravy prihlásiť ústne? Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Prihlásil sa pán poslanec Miroslav Kadúc, zároveň mu dávam slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážení kolegovia, keď som v predchádzajúcom, štyri body pred, poukazoval na niektoré faktické možnosti obchádzania zákona, bolo povedané, že som sklamal pána ministra, tak ja si dovolím možno na oplátku. Keď som na výbore hovoril o tom, že robia chybu pri novele zákona o advokácii, pragmatickú chybu, že zabudli prečíslovať niektoré paragrafy, paragraf 3, bolo mi povedané, že nie, to nie je chyba, tak to má byť. Čuduj sa svete, o pár mesiacov tu máme na stole novelu, kde bod 1 rieši tú chybu, na ktorú som poukazoval.

    V tejto časti si dovolím teda tiež v krátkosti poukázať pánovi ministrovi na ostatné chyby podľa môjho názoru. Paragraf 7 ods. 3, zabudnuté prečíslovanie v tom istom zákone. Paragraf 14 ods. 8, kde sa zabudlo prečíslovať a zahrnúť pod spoločnosť s ručením obmedzeným, prezentácia výkonu advokátskeho povolania. Rovnako tak paragraf 15 ods. 8, kde opäť sa zabudlo prečíslovať tento základný zákon advokácie, čo teda... Takže poprosím o zapracovanie týchto faktických pripomienok.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Nie. Pani spravodajkyňa? Takisto nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pokračujeme druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 550, spoločná správa výborov má tlač 550a.

    Prosím ministra spravodlivosti, aby odôvodnil návrh zákona.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, tzv. Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

    Návrh zákona bol predmetom riadneho pripomienkového konania. Bol prerokovaný Legislatívnou radou vlády Slovenskej republiky a dňa 30. mája ho prerokovala a schválila vláda Slovenskej republiky.

    Účelom návrhu zákona je vytvoriť legislatívne podmienky pre realizáciu programového vyhlásenia vlády v časti Úloha štátu a verejného sektora spravodlivosť. Upraviť niektoré statusové otázky súdnych exekútorov. To znamená, menovanie súdnych exekútorov, výberové konania na funkciu súdneho exekútora, prerušenie výkonu funkcie súdneho exekútora a tiež vytvoriť podmienky pre zlepšenie pravidiel, podľa ktorých sa vedie disciplinárne konanie voči súdnym exekútorom.

    Jedným z kľúčových bodov pripravovaného návrhu zákona je zavedenie nového spôsobu obsadzovania funkcie súdneho exekútora, takzvaného výberového konania. Súdneho exekútora vymenuje minister výlučne na základe výsledkov výberového konania, ktoré bude otvorené pre všetky osoby spĺňajúce zákonné podmienky pre účasť vo výberovom konaní. Toto výberové konanie bude po splnení podmienok vyhlasovať minister spravodlivosti pre územný obvod krajského súdu. Výberové konanie uskutoční výberová komisia kreovaná z osôb nominovaných komorou, ministrom spravodlivosti a súdnou mocou a bude verejné. V súlade s tendenciou zvyšovania odbornej úrovne uchádzačov o profesiu súdneho exekútora dochádza predmetnou novelizáciou k predĺženiu praxe exekútorského koncipienta z doterajšej trojročnej na päťročnú prax, k predĺženiu započítateľnej inej právnej praxe do exekučnej praxe z jedného roka na dva roky, k zmene definície pojmu exekučnej praxe, ako i zakotveniu povinného vzdelávania súdnych exekútorov a exekútorských koncipientov.

    Vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu voči súdnym exekútorom sa navrhuje zavedenie náhodného výberu disciplinárneho senátu zvlášť pre každé disciplinárne konanie, pričom celý priebeh disciplinárneho konania, ktorý doposiaľ upravoval vnútorný predpis komory, bude upravený v súlade s ústavnými princípmi a zákonom. Do disciplinárneho procesu sa vnášajú prvky nestrannosti a tento sa približuje k disciplinárnemu konaniu vo vzťahu k sudcom. Precizuje sa právomoc ministerstva spravodlivosti pri výkone štátneho dohľadu nad činnosťou exekútorov a činnosťou komory. Mení sa kontrolný mechanizmus vo vzťahu k možnosti exekútora nakladať s peňažnými prostriedkami účastníkov konania zavedením nového inštitútu takzvanej kontroly exekučnej činnosti.

    V novej právnej úprave sa reaguje aj na požiadavky aplikačnej praxe a riešia sa niektoré nedostatky súčasnej právnej úpravy týkajúce sa napríklad inštitútu osobitného bankového účtu exekútora, zavádza sa lehota na vyplatenie peňažných prostriedkov prijatých súdnym exekútorom pri výkone exekúcie oprávnenému, upravuje sa postup súdneho exekútora pri započítaní plnenia prijatého alebo vymoženého z majetku povinného. Vyššia transparentnosť sa dosiahne aj zverejňovaním dôležitých skutočností týkajúcich sa postavenia a činnosti súdnych exekútorov. K odstráneniu problémov, s ktorými sa stretávajú účastníci exekučného konania, ktorí nemali mnohokrát vedomosť o jeho skončení, prispeje úprava inštitútu konečného vyúčtovania exekučného konania.

    V nadväznosti na novú právnu úpravu zákazu používania označenia súdny exekútor, exekútorský úrad, exekúcia, exekučná činnosť, výkon rozhodnutia dochádza v novelizačnom čl. II k novelizácii zákona o priestupkoch, kde sa zavádza nová skutková podstata postihovania uvedeného protiprávneho konania na úseku priestupkov proti verejnému poriadku.

    Vzhľadom na naliehavú potrebu riešenia predsúdnej fázy konania týkajúceho sa podmienky štátnej príslušnosti pri výkone notárskej činnosti bolo nevyhnutné do materiálu zaradiť aj novelizačný čl. III. Úprava čl. III v predloženom materiáli svojou povahou súvisí s úpravou statusových otázok právnických profesií, ktoré sú predmetom novely Exekučného poriadku.

    Tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, environmentálny ani sociálny vplyv a návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.

    Ešte chcem doplniť, že, ako tunak už som povedal, ide o statusovú novelu, ktorú sme chceli pripraviť veľmi, veľmi skoro, teda čím skôr, pričom pripravujeme momentálne aj druhú novelu Exekučného poriadku, a to takzvanú procesnú novelu, kde budú zapracované aj, predpokladám, viaceré pripomienky pani poslankyne Žitňanskej, ktoré mala na výbore k tomuto materiálu, na ústavnoprávnom výbore. Len rozdelili sme tento materiál vzhľadom na naliehavosť vecí, ktoré bolo potrebné upraviť.

    Takže čo sa týka stanoviska k spoločnej správe. Ústavnoprávny výbor schválil spoločnú správu k predmetnému návrhu dňa 3. septembra, pričom sa predkladateľ návrhu zákona stotožňuje so všetkými závermi vyplývajúcimi so spoločnej správy výborov a má za to, že ich zapracovanie prispeje k skvalitneniu novej právnej úpravy. Súčasne sa stotožňujem so spoločným hlasovaním o bodoch 1, 2, 4 až 7, 9 až 11, 13 a 14 s návrhom schváliť a osobitne s hlasovaním o bodoch 3, 8 a 12 s návrhom neschváliť. Po schválení príslušných pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedeným spôsobom odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky schváliť tento vládny návrh zákona.

    Ďakujem veľmi pekne, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru, predsedovi tohto výboru, poslancovi Róbertovi Madejovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás informoval o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona je uvedený ako tlač 550.

    Informácia, správa ohľadne prerokovania vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky: Národná rada uznesením č. 668 z 20. júna 2013 pridelila uvedený vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Ako gestorský výbor určila Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada zároveň určila lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona vo výboroch a v gestorskom výbore. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Ústavnoprávny výbor uznesením č. 276 z 27. augusta 2013 odporúčal predmetný návrh zákona schváliť. Výbor pre hospodárske záležitosti neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov. Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva 14 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor o nich odporúča hlasovať nasledovným spôsobom: v prvom rade spoločne o bodoch 1, 2, 4 až 7, 9 až 11, 13 a 14 s návrhom gestorského výboru schváliť, ďalej spoločne o bodoch 3, 8 a 12 s návrhom gestorského výboru neschváliť. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť ako celok.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru pod č. 283 z 3. septembra 2013. Týmto uznesením ma súčasne výbor ako spoločného spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri prerokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Vážená pani predsedajúca, prosím, aby ste k predmetnému vládnemu návrhu zákona otvorili rozpravu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, pán poslanec Alojz Hlina.

    Nech sa páči, dávam mu týmto slovo.

  • Dobré ráno prajem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, dovolím si na začiatok jednu mimoriadne urgentnú a závažnú informáciu. Využijem príležitosť pána ministra spravodlivosti a oznámiť mu, že priamo pod jeho oknami premávajú autobusy značky SOR, ktoré vykazujú vážne konštrukčné vady s potenciálom ohroziť životy a zdravie cestujúcich, pán minister. Už sa v tejto veci nejako konalo. Bol by som rád prípadne, že už ste o tomto informovaný, priamo pod vašimi oknami tisíce a tisíce ľudí denne vozia autobusy, ktoré praskajú, žiaľ. Nie sme v rovníkovej Afrike, sme na Slovenku. Vzhľadom k tomu, že tieto autobusy vyrába firma, ktorá patrí pod J&T, požívajú enormnú ochranu, a napriek tomu, že môžu ohroziť, tak fungujú. Viete, to je, niekedy rozum žasne. Čiže splnil som si povinnosť, povedal som vám to. Už to nechám len na vás, ako s touto informáciou naložíte.

    Čo sa týka, ja som vystupoval aj v prvom čítaní, a v druhom čítaní budem sa snažiť byť, nezopakovať to isté, len byť vecný. K tomu, pán minister, nedá mi a ťažko a dlho vám to budem odpúšťať, to vaše svojím spôsobom nešťastné prehlásenie, že chcete chrániť záujmy, ja dopĺňam, vy ste povedali užívateľov, ale užívateľov a dílerov drog a poskytovať im tú právnu ochranu. Keď už teda pracujete týmto systémom, že poskytujete naozaj, aj tento exekučný, návrh tohto zákona, ktorý tu predkladáte, mohol byť aj signálom, že aj na iných sem-tam myslíte, ale v reálnych veciach. V zásade nič sa dokopy nezmenilo oproti mesia..., troma mesiacmi, keď to tu bolo. Je to taká len trošku kozmetika, ale s malými svietiacimi bodmi, že aspoň môžu sa do tých dvoch týždňov odvolať, nie do troch dní, na trovy. Maličké, maličké zlepšenia tam sú.

    Ja by som chcel upozorniť na jednu zásadnú vec, ktorá by stála za to a ktorá by, ste vy mali nad tým uvažovať, pokiaľ vy ste predstaviteľ ministerstva spravodlivosti a my sme poslanci, ktorí prijímajú zákony, ktoré sú spravodlivé. No tento Exekučný poriadok to, žiaľ, doteraz nerozlišoval a vyzerá, že aj po dnešnom schválení nebude rozlišovať. A ja aj som mal pripravený pozmeňovací návrh. Žiaľ, nebudem to bližšie komentovať, že nebolo to odkonzultované od vás a koniec koncov nás tu ani nebolo toľko, že by som ich nazbieral od nás, z nášho tábora. Tak ho, ten pozmeňovací návrh nedávam, ale dávam to vám na vedomie, že či teda mám sa s tým trápiť, alebo vy si to osvojíte.

    Vykazuje podľa mňa tento zákon jeden závažný nedostatok. To znamená, nerozlišuje to, čo by sme rozlišovať mali. Ak sa dostane, čo sa môže dostať, ono teoreticky aj po tomto všetkom čo dnešná Pravda... Prosím vás, ešte toto mi dovoľte, jednu poznámku, to za boľševika si nedovolili. Dnešná Pravda má titulku Štát kupuje SPP, pomôže rodinám. Pre Kristove rany! Pardon za výraz, to si za boľševika nedovolili! Dneska vláda o tom rozhoduje, že kupuje mačku vo vreci, kupuje jednu budovu na Drieňovej, lebo rúra patrí J&T, plyn Rusom, a že zlacnia pre rodiny. Normálne vám je z toho na vracanie! Prosím vás, kde sme sa my dopracovali?! Niekedy naozaj rozum stojí. Ale už som ubehol moc ďaleko. Už som až stratil niť.

    Čiže nerozlišujeme, pán minister, nerozlišujeme v tom, že keby sa aj toto SPP zadlžilo a dostalo do exekúcie, tak trovy alebo náklady exekučného konania pre exekútora sú tie isté ako pána Horvátha, invalidného dôchodcu, ktorý nemá nohu, chudáčisko, ktorý si požičal peniaze, a za to, že platil. Pán minister, ja to budem opakovať, vy tak telefónny účet neplatíte. A priznám, ani ja. Ja tiež zabudnem. Ako on chudák zaplatil to, čo si požičal, a napriek tomu od neho chcú pomaly toľko, čo si požičal. On si požičal 970, 790 euro od neho chcú. Firma vášho štátneho tajomníka, sociálneho demokrata Jozefa Buriana. Prosím vás, to je na vracanie! Ja som dal tabuľu, že Ministerstvo práce a úžery. Pán minister, ešte to vám poviem. Mne prišlo rozhodnutie, neviem jak sa to volá, že to mám dať preč. Prosím vás, súdy niekde stoja roky rokúce, sa ľudia nevedia dovolať práva, a tuná niekto práva ministerstva, vášho ministerstva ochraňuje tak, že mi bola doručená, že to mám dať preč, lebo poškodzujem dobré meno ministerstva práce. No, no úžas!

    Pán minister, to chcem povedať, že nerozlišuje tento váš Exekučný poriadok, on to nerozlišuje. Čiže SPP alebo pán Horváth z Nižnej Olšavy, maličkej dedinky, má tie isté náklady. A ak chcete byť spravodlivý, tak, prosím vás, predložte tu takýto návrh, ktorý má logiku v sebe. A logiku v tom, že ak sú nejaké náklady, poplatky, tak sa to rozlišuje u právnických osôb, fyzických osôb - podnikateľov a rozlišuje sa u, dajme tomu, spravme dve kategórie, poberateľov starobných a iných dôchodkov a potom fyzické osoby - nepodnikateľov. Vtedy je to spravodlivé. Lebo keď si niekto vyrobí dlh z podnikania, nech sa páči. Ale prosím vás, keď si niekto vyrobí dlh z toho, že má dôchodok 180 euro a ešte ho ozbíjajú vaši štátni tajomníci, tak mu nezničte život, aby musel skákať pod vlak! Čiže to je to. Toto tu má prísť. Aby sme, keď chcete urobiť Exekučný poriadok spravodlivý, prosím vás pekne, chcem vás k tomu vyzvať. Ak to nepredložíte, budem to musieť dať ja. Zase sa tu budete na tom všetci smiať. Ale bolo by dobré, keby ste to dali vy, že rozlíšite, kto je dlžný a kto, z čoho to môže potencionálne vrátiť. Či si vyrobil dlh z podnikania alebo vyrobil si dlh z toho, že mal chuť a vôľu prežiť. Tu sú ľudia, ktorí majú chuť a vôľu prežiť v tejto krajine mizernej, a ešte ste na nich pustili úžerníkov takým spôsobom, že ich trhajú, kusy mäsa, keď to takto obrazne poviem, vaši, vaši nominanti, prosím vás pekne. A požívajúci, vašej strany, ktorá vás nominovala, nie vašej strany, pardon. Vo vašom prípade to...

    Takže, pán minister, tým skončím. A ešte mi dovoľte jednu, ja to stihnem. By ste neverili, že sú aj príbehy ľudí, inšpiratívnych ľudí, ktorí niečo vytvorili, nielen niečo čmajzli, nielen niečo tu vykupčili a neviem čo. Zajtra je premiéra, pán minister, zajtra je film o Stevovi Jobsovi. A verte, alebo neverte, aj to, čo tu bolo dneska povedané, že sťažujete podmienky, ja som vám, celej vláde, kúpil lístky na siedmu, deviaty rad som vám rezervoval. Ja vám ich zajtra na interpeláciách dám. Prosím vás pekne, choďte sa inšpirovať! Choďte si pozrieť príbehy človeka, ktorý niečo vytvoril, vytvoril nejakú hodnotu. Človek, ktorý chodil na polievku pre chudobných. To Hare Krišna po sebe zanechal firmu, ktorá má väčšiu hodnotu jak neviem čo. Prosím vás, takéto príbehy predstavujte! Nie príbehy tých, čo nechajú autobusy a voziť tisíce ľudí v tých autobusoch a vedia, že praskajú, prosím vás pekne! Oni vedia, že tie autobusy praskajú, a napriek tomu vozia tých Petržalčanov! Vám pod oknami. Vám najviac, na zástavke Zochová tých ľudí chodí najviac. Pán minister, som zvedavý.

  • Ďakujem.

    Na vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. No, pán kolega Hlina, no ja sa iba chcem vás spýtať vlastne, k čomu ste to vlastne vystúpili? Však vy ste ani návrh zákona si nezapamätali, ako sa presne nazýva, ste ho pomenovali exekučný návrh zákona. Vy proste v ničom nerozlišujete.

    Aký majú súvis autobusy s Exekučným poriadkom? - to ja doteraz neviem. Ale tak u vás má, všetko so všetkým súvisí.

    Na jednej strane kritizujete súdy a kritizujete nejaké postupy, na druhej strane sám nie ste schopný sa dostaviť na výsluch, na ktorý vás predvolá polícia. Čiže ako, ako mne to tu tak pripadá, že vy tu robíte iba taký kabaret, aby ste pobavili zopár ľudí. Ale výsledok? Však nič ste ani nenavrhli! O čom bolo to vaše vystúpenie?

    Toľko z mojej strany.

  • No ja, na rozdiel od pána Martvoňa, som veľmi dobre pochopila, o čom hovoril pán Hlina. Je to asi o tom, že kto chce, ten pochopí, kto nechce, nepochopí. A chcem vám, pán Hlina, pán poslanec, poďakovať za to, že neustávate v tej vašej snahe poukazovať na pálčivý problém, ktorý v tejto spoločnosti je a pred ktorým si nezodpovedne prikrývame oči. Úžere čelí množstvo ľudí. A som veľmi rada, že ste poukázali na potrebu diferenciácie a prešetrovania exekútormi stanovených poplatkov, lebo s týmto naozaj máme problém. A vystúpim v rozprave, poviem, prečo mám aj ja obavy, že s týmto problémom a s aplikačnou praxou sa nebude vedieť vysporiadať ani takto formálne predložený statusový zákon o Exekučnom poriadku.

  • Ďakujem vám veľmi pekne. Veľmi fakticky a mierne na faktickú poznámku človeka, ktorý chodí pokorovať ženy do McDonaldu. Prosím vás pekne, ten človek dal na mňa trestné oznámenie, že som ho ohováral. Viete, jak to celé dopadlo? Mne volali z polície, že mám ísť vypovedať. A ja som tomu vyšetrovateľovi povedal, prosím vás pekne, neobťažujte ma s takýmito hlúposťami! Keď každý úbožiak na mňa dá oznámenie, ja tam budem sedieť furt. Prosím vás pekne, mňa musíte predviesť. Kvôli Martvoňovi ma predveďte trebárs jak Mečiara z Elektry. Prosím vás, ja kvôli nemu a jeho hlúpym podaniam na políciu chodiť nebudem. To som mu povedal. Ale poradil som mu, ako môže s tou situáciou naložiť, že nech si tie tvrdenia, ktoré ja som údajne, jeho nimi poškodil, nech sa na to spýta tej osoby, ktorej sa to týka. Pani Melicherčíková. A by ste neverili, pani Melicherčíková bola vypovedať v tejto veci a potvrdila tie skutočnosti, ktoré som ja tvrdil, že tento človek bol schopný ísť cez celé mesto, sa napchávať hamburgermi, vystáť si to u nej a ešte sa jej spýtať, že: Zuzka, bolo ti to treba?

    Prosím vás pekne, vážení kolegovia SMER-u, máte medzi sebou úbožiaka, oberüber, oberüber, a ešte sa takto úboho chráni, ako sa chráni. Prosím vás pekne, ja budem zvedavý na konanie polície teraz po výpovedi pani Melicherčíkovej, lebo by sa to celé malo skrútiť. Malo by pokračovať konanie. Ako je možné, že Martvoňov počítač vypisoval to, čo vypisoval, vážení?! To by sa malo.

    Pán Martvoň, máte, jak sa unášate tou mocou, ktorou disponujte, s každou tu svojou taštičkou chodíte obťažovať tých ministrov. Už im leziete na nervy. Prosím vás pekne, ja budem zvedavý a zistím, že ako to bude pokračovať, či sa to náhodou neskrútilo. V normálnej krajine by sa to skrútilo. Pán kolega, vy sa jej raz ospravedlníte, ja vám to garantujem, že vy sa jej raz ospravedlníte.

  • Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ďakujem, uzatváram možnosť prihlásiť sa. Prerušujem zároveň rokovanie, budeme pokračovať hlasovaním.

  • Zaznievanie gongu.

  • Pekné predpoludnie, dámy a páni. Budeme hlasovať o prerokovaných bodoch.

    Poprosím vás o registráciu v hlasovacom zariadení.

    Pán poslanec Petráš bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 530 o spotrebnej dani z alkoholických nápojov. Je to tlač 652.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov, tlač 652.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil pán poslanec Sulík, avšak nepredniesol žiadny procedurálny návrh. A ako spravodajca odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Dajte, prosím, hlasovať.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 81 bolo za, 11 proti, 50 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 626 z 19. augusta 2013 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, výboru pre hospodárske záležitosti a výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Dajte, prosím, hlasovať.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 134 bolo za, 12 sa zdržalo.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Pani poslankyňa Hufková uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 106 o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, je to tlač 653.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení neskorších predpisov, tlač 653.

  • Ďakujem pekne, vážený pán predseda. V rozprave vystúpil pán poslanec Sulík, nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh, preto odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predseda, hlasovať.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 87 bolo za, 7 proti, 52 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 627 z 19. augusta 2013 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet aj Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Dajte, prosím, o mojom návrhu, vážený pán predseda, hlasovať.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 139 za, 7 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrhy sme schválili.

    Pán poslanec Mojš uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu zákona č. 18 o cenách, je to tlač 658.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov, tlač 658.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpil pán poslanec Sulík, no nebol podaný žiaden pozmeňovací návrh, preto odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 124 za, 21 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 632 z 19. augusta 2013 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet aj ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, dajte hlasovať.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 141 za, 5 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrhy sme schválili.

    Ešte vás poprosím, pán poslanec, o uvedenie hlasovania v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 80 o Exportno-importnej banke Je to tlač 661.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 661.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 111 za, 6 proti, 27 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 635 z 19. augusta 2013 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem výboru pre financie a rozpočet aj ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, dajte hlasovať.

    Paška Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 143 za, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrhy sme schválili.

    Pán poslanec Kamenický uvedie, poslanec Kamenický uvedie v prvom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 431 o účtovníctve, je to tlač 666.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 666.

  • Vážený pán predseda, v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona vystúpil poslanec Mihál, nepodal žiadne pozmeňujúce návrhy. Odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Dajte, prosím, o tomto hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 104 za, 41 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 640 z 19. augusta 2013 prideliť v druhom čítaní na prerokovanie tento návrh okrem Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet aj ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti, za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady. Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 139 za, 6 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Návrhy sme schválili.

    Pán poslanec Panáček uvedie hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci, e-Government, tlač 545.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente), tlač 545.)

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. V rozprave vystúpili poslanec Alojz Hlina, Jana Žitňanská a Igor Hraško. Poslankyňa Jana Žitňanská podala jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh.

    Pán predseda, dajte hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1 až 40 a 42 až 48 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasujeme o bodoch zo spoločnej správy až 40 a 42 až 48. Odporúčanie je schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 109 za, 2 proti, 35 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

  • Keďže sme schválili bod 40 zo spoločnej správy, o bode 41 je bezpredmetné hlasovať.

    Pán predseda, teraz dajte hlasovať o pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu Jany Žitnanskej.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 143 za, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Tento pozmeňujúci návrh sme schválili.

  • Pán predseda, odhlasovali sme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy zo spoločnej správy a pozmeňujúci návrh poslankyne Jany Žitňanskej, mám splnomocnenie gestorského výboru odporučiť hlasovanie o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 125 za, 1 proti, 20 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy, vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 108 bolo za, 1 proti, 38 sa zdržalo.

    Schválili sme vládny návrh zákona o e-Governmente.

    Pán poslanec Mojš vedie hlasovanie v treťom čítaní o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu s Dohovorom vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach. Je to tlač 608.

  • Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach, tlač 608.

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a) vyslovuje súhlas s Dohovorom o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach s uplatnením vyhlásení k prílohám A, B a C Dohovoru a výhrad v súlade s čl. 30 ods. 1 písm. a) až d) Dohovoru, tlač 608), b) rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Prosím, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 144 bolo za, 1 sa zdržal.

    Schválili sme návrh uznesenia.

    Pani poslankyňa Hufková uvedie hlasovanie v treťom čítaní o uznesení k návrhu na vyslovenie súhlasu s Protokolom medzi Slovenskou a Poľskou republikou, ktorým sa mení Zmluva o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov (tlač 641).

  • Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Protokolom medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou, ktorým sa mení Zmluva medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku, podpísaná vo Varšave 18. augusta 1994, tlač 641.

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpili žiadni poslanci. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky a) vyslovuje súhlas s Protokolom medzi Slovensku republiku a Poľskou republikou, ktorým sa mení Zmluva medzi Slovenskou republikou a Poľskou republikou o zamedzení dvojakého zdanenia v odbore daní z príjmov a z majetku, podpísaná vo Varšave 18. augusta 1994, a rozhodla o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 141 za, 2 nehlasovali.

    Schválili sme uznesenie.

    Pán poslanec Susko uvedie v prvom čítanie hlasovanie o návrhu zákona, Obchodný zákonník, je to tlač 600.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 600.

  • Vážený pán predseda, v rozprave vystúpili štyria poslanci, nepodali žiadny procedurálny návrh, preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 147 prítomných, 84 za,45 proti, 18 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Ďalej, že za gestorský výbor určuje ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 122 za, 1 proti, 22 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrhy sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Pán poslanec Martvoň uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu zákona č. 4 o Zbore väzenskej a justičnej stráže (tlač 654).

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov, tlač 654.

  • Ďakujem pekne, pán predseda za slovo. Nakoľko v rozprave nevystúpil žiaden pán poslanec ani poslankyňa, preto vás prosím, pán predseda, aby ste, dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 83 za, 62 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ďalej, že za gestorský výbor určuje ústavnoprávny výbor s tým, že výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 136 za, 9 sa zdržalo.

    Návrhy sme schválili.

    Ešte jedno hlasovanie, o zákone č. 475 o výkone trestu odňatia slobody (tlač 655). Je to hlasovanie v prvom čítaní.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 655.

  • Vážený pán predseda, nakoľko v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto vás prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 146 prítomných, 84 za, 2 proti, 60 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje tento návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ďalej, za gestorský výbor určuje ústavnoprávny výbor s tým, že výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 134 bolo za, 7 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Ďalšie hlasovanie, pán poslanec, v prvom čítaní bude o zákone č. 221 o výkone väzby. Je to tlač 656.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov, tlač 656.

  • Vážený pán predseda, nakoľko v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, preto vás prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 84 za, 1 proti, 56 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny. Ďalej, že za gestorský výbor určuje ústavnoprávny výbor s tým, že výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do tridsať dní a gestorský výbor do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 132 za, 11 sa zdržalo.

    Návrhy sme schválili.

    Pani poslankyňa Kučerová uvedie hlasovanie v prvom čítaní o zákone č. 586 o advokácii. Je to tlač 657.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 657.)

  • Ďakujem, vážený pán predseda. K predmetnému návrhu zákona vystúpil pán poslanec Kadúc, nepodal žiadny procedurálny návrh, preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 91 za, 11 proti, 39 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý zároveň určuje aj ako gestorský výbor, s tým, že gestorský výbor prerokuje návrh zákona v druhom čítaní do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 134 za, 9 sa zdržalo.

    Návrhy sme schválili.

    Kolegyne, kolegovia, odhlasovali sme prerokované body z programu 23. schôdze. Vyhlasujem ešte krátku prestávku do 11.35 hod. a budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v prerušenej rozprave. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Mikloškovi.

    Nech sa páči.

    Poprosím pána ministra, keby sa vrátil do sály.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážení kolegovia a kolegyne. Ja ako neprávnik nesmiem zasahovať, aj keď je to druhé čítanie, do zákona, ktorý sa mi zdá dobrý, ale keď tu mám pána ministra a keď sme mali nedávno 1. 9. otvorené dvere a prišlo sem veľa ľudí, tak by som niekoľko príbehov, ale ktoré, dúfam, aj tento zákon vyrieši k lepšiemu, pripomenul vám. Z nich možná vyplynie aj niečo konkrétneho.

    Sú to príbehy občanov, ktorí, a súvisia s exekútormi, a teda nie ani s ministerstvom, ale so slovom exekútori. Nebudem ich hovoriť podľa poradia dôležitosti, ale budem sa ich expresne snažiť povedať. Ale sú, myslím, dosť závažné a ľudia, ľudí veľmi trápia.

    Napríklad mi jeden pán teraz prvého ukázal rozhodnutie súdu, že exekútor nemá nárok na odmenu a on vlastne ten súd vyhral, ale exekútor mu nechce vrátiť peniaze, ktoré od neho doteraz dostal. Jeden prvý prípad.

    Ďalšie prípady tu už boli spomenuté, tento prípad tu už bol spomenuté, spomenutý, to, že cez 40-tis. seniorov aj svojou vinou kvôli dlžobám, zárukám, pôžičkám, neplateniam do odvodov sú v v exekúciii. A teda donedávna im zostávalo z penzie 116 euro. Teraz je prísľub vlády, už aj v tlači som to čítal, že to bude teda 100 %, to znamená 194, si myslím, čo je dobré, len rád poviem, že možná, že keby opozícia to tu neotvorila, viackrát nepovedala, že by sa na takúto vec vážne zabudlo. A skutočne zo 116 euro žiť pre seniora sa nedá.

    Ďalší podnet takýto, že možná tí seniori časti veľmi zbrklo na rôzne nebankové subjekty, reklamy, všade, kde-kade skočia na udičku, či by sa nemali žiadať pri pôžičkách a zárukách pre seniorov dva podpisy, teda ešte aj niekto iný, nie len oni.

    Ďalší prípad je z detských domov, kde tiež často som to, veľmi často počúval. A ten je ale svojím spôsobom typický aj pre exekúciu aj pre mestskú hromadnú dopravu. Chytia chalana alebo dievku v trolejbuse, nemá lístok, za niekoľko mesiacov nezaplatí, ale za niekoľko mesiacov mu pošlú upomienku, samozrejme ho nenájdu, lebo on je z domova, často menia adresy a aj mená občas. No je to taká dosť bolestná skupina občanov. No a potom mu exekútor spolu s MHD po deviatich rokoch oznámi, že ten jeho lístok už bude stáť 800 alebo 1000 euro, no. Čiže spoje po deviatich, doteraz mlčali a v desiatom by sa to už premlčalo celkom? Čiže to sa mi zdá tiež veľmi neférové. Ľudia už vtedy často pracujú, aj sú zaintegrovaní, ale naraz, stop, a vlastne nemá význam pre nich pracovať, lebo sa takéto veci budú im sťahovať z platu.

    To, že sa upozorňuje na dlžoby a veci veľmi, veľmi neskoro a že by sa malo upozorniť vtedy, keď je to reálne splatné, keď sa to ešte dá urobiť, to je temer na dennom poriadku, bohužiaľ. Videl som, tiež mi to ukázala jedna pani teraz 1. septembra, mala pôžičku na 3 500 euro, pardon, mala záruku na 3 500 euro, za svoje dieťa, ktoré zmizlo, a teraz po rokoch jej teraz naraz oznámili, že to už bude stáť 8 800 euro. Nakoniec tá osoba už teraz pracuje, zamestnávateľ je spokojný s ním a naraz dostal stop platom, preto musí zaplatiť 8 800 euro za záruku za svoje dieťa.

    Ďalšou námietkou je, že exekúciu, aj malú, dostanú na starosť dvaja exekútori a teda náklady tým stúpajú, určite s tým stúpajú. Čiže či by nemalo byť zo zákona, alebo nejakým spôsobom, že exekútor môže byť na najmä malé prípady iba jeden.

    Ďalší prípad. Účastníci exekúcie pri krachu firmy dostanú od exekútora vyrozumenie, že firma má dostatočný majetok k zaplateniu svojich pohľadáviek. Ale toto oznámenie je prvý a posledný list exekútora o tom, že exekúcia sa skončila a že teda títo veritelia, sa im nikdy nič nezaplatilo, exekútorovi sa iste zaplatilo, všetko ide do stratena. A všimol som si v zákone, že to ukončenie exekúcie sa tam dáva, čo je múdre, ale sa mi zdá to absurdné, že proste ten kontakt s tými veriteľmi je temer nulový.

    No a posledný príklad je z distribúcií kníh. Napríklad to je teraz aktuálne veľmi, nechcem hovoriť teraz, o koho sa jedná, ale k všetkým týmto prípadom, samozrejme, mám aj dokumentáciu. Firma je vo veľkých dlžobách, rádove možná 100 000 euro, nikomu neplatí tie dlžoby, nikomu ale nevracia knihy, ktoré má v distribučnej sieti. Knihy sa stále predávajú. Medzitým ten prvý vinník zmení majiteľa, druhýkrát, tretíkrát majiteľa, tí všetci sa už vyhovárajú na toho prvého. Základné imanie sa takto zmenšuje, naraz sa zmenší zo stá tisíc na pár tisíc, temer na nulu. Veriteľom sa nič neplatí, knihy sa stále masovo predávajú a vlastne krach nikto nevyhlasuje, všetko spí. Tento príklad je veľmi aktuálny aj teraz.

    Vážený pán minister, určite si ctím exekútorov, je to veľmi dôležitá funkcia, možno aj neskoro sme ju zaviedli, veľmi pomáha ľudom, ktorí majú nevymáhateľné a nezaplatené dlhy. To poznáme tiež viacero takýchto príkladov. Ale exekútori často svojím konaním nevedia rozlíšiť, či ide o drogového dílera, alebo ide o 80-ročného dedka, ktorý došiel do nejakého nešťastia. A teda som bol potešený, že v médiách som čítal, že chcú stransparentniť svoju činnosť, chcú ísť bližšie ľuďom, byť ústretoví a tak ďalej. Pokladám to za veľmi pozitívne, ale na základe doterajších skúseností neviem, či to naozaj tak bude. Dúfam. Ešte by som určite dodal, tam sa hovorí v tých predpokladoch na exekútorov aj profesionálna etika. Ja by som tam dodal, že aj určitá empatia a psychologické znalosti, aby vedeli ten konkrétny prípad dobre posúdiť.

    Tak prepáčte, že som hovoril snáď to, čo som mal povedať v prvom čítaní, ja som to aj určite povedal, ale keď tu máme ministra, tak možná som to troška zneužil, za čo vám ďakujem, že ste ma nezastavili.

  • S faktickými poznámkami jeden poslanec, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Hlina.

  • Pán kolega, ako to povedať, že problém je v tom, že to je v takom filozofickom nastavení, v tom, toho celého. Viete, keď niekto stvoril ten systém, niekto vytvoril tú hydru úžernícko-exekútorskú, tak on si to teda uvedomuje, že to urobil, všíma si, že sa to objavuje, že začína byť okolo toho husto, no tak pošlú prvých rozviedčikov s kozmetikou, keď to takto poviem. A majú pocit, že teda akože hnev davu ľudí ustane na chvíľu. To je, tak sa zvykne takto, takýmto systémom pracovať. To je tuná jeden návrh.

    Potom tuná, čo kolegovia, odpustím si iné komentáre, ale tiež akože predkladajú voči šmejdom. Prosím vás pekne, to je tak úbohá kozmetika. To je zase presne v tom, že ideme teda, tak Rimania robili, že teda hlad alebo hnev toho ľudu a davu takto, akože si myslia, že nie. Tam filozoficky nie je to nastavené, že chcú pomôcť. Lebo keby náhodou naozaj niekto reálne chcel pomôcť, tak tie zákony vyzerajú úplne ináč, respektíve vôbec by tu neboli. Vôbec by niekto nevytvoril tú hydru.

    Vážení kolegovia zo SMER-u, žiaľ, ono budeme možno časom identifikovať, že kto vlastne, ale vy ste stáli na, pri tvorbe a kreovaní tej hydry, ktorá spôsobila to, že ľudia skáču z okien, prosím vás! Úžernícko-exekútorská hydra, firmy EX CREDIT a neviem aké, a exekútori krutí a spolu už to meno. Viete, to je to, čo ľudia sa trhajú zo sna. Vy ste to vytvorili! Váš štátny tajomník bol pri administrovaní toho zákona kľúčového, ktorý toto celé vytvoril. To, že hnev ľudu narastá a nosíte sem kozmetiku a máte pocit, že to ustane, možno na chvíľočku s tým vydržíte. Ale to je, kolega pán Mikloško, filozofia je v tom, že či majú vôľu skutočne to riešiť. To som zvedavý.

  • Pán poslanec Mikloško s reakciou.

    Nech sa páči.

  • Ja poviem len k tej vete poslednej niečo. To, že hnev ľudu narastá, je, žiaľ, pravda. Nehovorím, že len táto vláda je na vine, určite nie. Ľudia sú frustrovaní z celého obdobia, bohužiaľ, od revolúcie, nie vždy oprávnene, ale aj oprávnene.

    Teraz 1. 9. sme videli, kto sa tu celé doobeda motal napríklad ako ja, že naozaj tí ľudia sú nahnevaní. Niektorí ľudia, aj poslanci boli tým trocha aj urazení, a dokonca niekto navrhoval, aby sa to celé zrušilo. Ja myslím, že nie, že to bolo dobré, keď sa tu dvadsaťtisíc ľudí premelie, môžte sa s nimi povyprávať, je dobré. Ja takéto diskusie v meste proste robím často a neubudne zo mňa. Tí ľudia majú vždy v mnohom pravdu, ale nepoznajú celú pravdu, čiže my sme im povinní niečo aj iné povedať, troška im otvoriť oči. Čiže tieto otázky aj s veľmi tvrdými ľuďmi majú svoj význam. Čiže heslo je raz také, že hnev narastá a my by sme mali niečo proti tomu robiť. Lebo ináč je to takto, skoro by som povedal, v celej Európe, v postsocialistických krajinách určite, ale v celom svete. Čiže ten fenomén nie je len náš, ale my, krajina, ktorá predsa len máme za sebou niečo aj veľmi pozitívne a aj určite nás niečo také čaká, by sme mali toto troška predvídať a viac sa tomuto venovať.

  • Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Muňko.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, prvé, čo na tejto novele Exekučného zákona každého zaujme, je najmä rozsah zmien, ktoré prináša. Aj z toho vidieť, že bol najvyšší čas vstúpiť do tohto zákona. Ani nie tak z hľadiska tých osemnásť rokov, čo je v platnosti, ale treba si dať do súvislosti raketový vývoj v oblastiach, ktoré s týmto zákonom súvisia v ekonomike, v legislatíve, v informatike či v spoločenskom vedomí. Podobu exekúcií jednoducho treba posunúť dopredu.

    Zabúdať nesmieme ani na problémy v praxi, ktoré boli v ostatnom období medializované. Chcem oceniť predovšetkým hlavnú líniu zmien. Vidím ju v zjednodušení pravidiel exekúcie a najmä posilnení dohľadu alebo kontroly nad exekútormi zo strany štátu zastúpeného ministerstvom spravodlivosti. Ak niekomu dá štát výnimočné postavenie, a to exekútori rozhodne majú, tak musí prijať aj presné a prísne pravidlá na svoju kontrolu. Je zarážajúce, akú benevolenciu doteraz exekútorsky stav mal. Doterajšia kontrola exekútorov neodzrkadľovala ani nevyhnutnosť právnej čistoty celého priebehu exekúcie, ani potrebu zachovania rovnosti práv všetkých zúčastnených. Stavovská komora nestačila zachytiť a riešiť všetky problémy, ktoré sa vyskytovali v oblasti nedisciplinovanosti, ale aj zneužívania postavenia exekútora. Je preto logickým vyústením v tejto situácii, že sa do novely dostanú nové postupy pri výbere a menovaní súdneho exekútora. Nielen tým, že dochádza k predlžovaniu praxe koncipienta z doterajších troch na päť rokov, ale aj s pritvrdením pri ich posudzovaní.

    Za potrebné považujem aj to, že novela nezabúda ani na hodnotenie morálnych a psychologických predpokladov na výkon funkcie exekútora. Disciplinárne konane bude upravovať zákon. Bude teda mať jednoznačne stanovené pravidlá a každý dopredu bude vedieť, čo môže a čo nie. Exekútori budú mať aj jednoznačne zákonom stanovené povinnosti zaregistrovať zmeny v zozname exekútorov, ktorý bude viesť ministerstvo. Za dôležité považujem aj to, že výberové konanie bude verejné. Verejnosť sa doteraz často sťažovala na problémy v komunikácii s exekútormi. Ľudia ich nevedeli zastihnúť v kancelárii, nemali na nich kontakt. Jednoducho nemohli s nimi komunikovať. Pritom práve osobná alebo písomná komunikácia je pri riešení problémov súvisiacich s vyrovnaním pohľadávok veľmi dôležitá až nevyhnutná. Preto vítam tie ustanovenia, kde novela presne vymedzuje adresu sídla a kontakt na exekútora tak, aby bol zastihnuteľný. Za rozumné považujem zrušenie kancelárie a zavedenie pojmu sídlo.

    Okrem zmien pri výbere a postavení exekútora bola potrebná aj zmena procesov exekúcie, na čo prerokovaná novela reaguje. Ak zakotvuje povinnosť exekútora poukázať oprávnenému peniaze bezodkladne po prijatí a najneskôr do siedmich dní od prijatia, tým reaguje práve na problém praxe. Rovnako významný je aj § 46, kde sa hovorí, že okamih splatenia dlhu nastane okrem plnenia priamo oprávnenému aj plnením exekútorovi, neistotu a problém je povinný odstrániť, aj povinnosť exekútora vystaviť na požiadanie potvrdenie o zaplatení pohľadávky. Doterajšia prax ukázala potrebu zakotviť priamo v zákone to, že porušenie týchto povinností zo strany exekútora je závažným disciplinárnym porušením so všetkými dôsledkami vrátane zrušenia jeho poverenia vykonávať exekútorskú činnosť. Transparentnosť exekúcie zvýši aj právo účastníka požiadať jedenkrát ročne bezplatne o vyúčtovanie exekučného konania ku dňu vyhotovenia a najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti. V nadväznosti na túto povinnosť exekútora treba spomenúť aj prínos konečného vyúčtovania exekučného konania, a to ešte pred vrátením poverenia súdu. Práve po jeho skončení účastníkom doteraz chýbali informácie o konečnom vyrovnaní exekúcie.

    Vážené kolegyne a kolegovia, oceňujem prácu tvorcov novely zákona a som presvedčený, že navrhované zmeny zlepšia proces exekúcie na Slovensku.

    Ďakujem za pozornosť.

    Chcel by som ešte reagovať na mojich dvoch predrečníkov, čiže na pána Hlinu a pána Mikloška. Musíme brať do úvahy, že nízke povedomie ekonomické a nízke povedomie právnické majú dopad na to, kde sa naši dôchodcovia, ale nielen dôchodcovia, ale aj iní ľudia dostávajú. Tu samozrejmá vec treba robiť ďaleko väčšiu osvetu a tú by som čakal hlavne ani nie od vlády, ale od masmédií a hlavne od rozhlasu, televízie, aby proste informovali, a to isté aj denníky proste, a poukazovali na tie nekalé praxe, ktorá sa v minulosti vyskytli. Samozrejmá vec, že aj tento Exekučný poriadok, respektíve zákon, ktorý teraz pán minister predkladá, má ešte niektoré veci. Som presvedčený, že ešte pri tej veľkej novele a pri vyhláške, ktorá má vyjsť, by sa mali tieto veci postupne odstrániť. Treba im dať čas a uvidíme, ako sa bude vyvíjať tento proces, ktorý bol začatý.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, vylepšili ste to tým záverom, lebo tá prvá časť pôsobila na mňa tak archaicky, tak ako keby z nejakých iných dôb.

    Prosím vás pekne, to, čo ste vy povedali, ja vám poviem konkrétny prípad edukácie týchto ľudí. Prebieha na prostriedkoch MHD. By ste neverili, bratislavská MHD je ovešaná plagátmi firmy SMScredit. Úžerníci nad úžerníkmi, to takí, to úplne takí, že hádam ešte ani neexistujú, že čo to je vlastne, jak si zničíte život, keď si od nich niečo požičiate. A predstavte si, že má reklamu na prostriedkoch verejnej hromadnej dopravy, na autobusoch, ktoré sa rozpadávajú. No už k dokonalosti nič nechýba, viete. A mimochodom, MHD je hradená z verejných zdrojov.

    Prosím vás, my nevieme uchrániť jednu vec. Ak si nejaký súkromný, možno nejaký, noviny si tu vyzbiera, inzeráty, budiš, keď sú jeho. I keď aj tam by podľa mňa mal byť na to dosah. Ale ak je niečo hradené z verejných zdrojov alebo dotované z verejných zdrojov, tak aspoň nejakú silu by tá spoločnosť mala mať na to, že si povie: No, moment, vážení, ale na emhádečku to nelepte! Prosím vás, za chvíľku to bude po cintorínoch, za chvíľku to bude v domovoch dôchodcov. To oni tam prídu, oni sa dohodnú, že nejakú zľavu im dajú, kúpia nejaký hrniec, a za to si tam môžu dať reklamu. To tu takto naozaj sa k tomu, vyzerá, že dopracujeme.

    A mimochodom jednu vec mi nedá, aby som sa nespýtal, keď vás tu vidím obidvoch, pán minister, aj pán generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne. Ja som aj kvôli tomu cirkusu, čo som tu robil, čo ste mi vyčítali, ale vyzerá, že ste našli to, že ak je niečo životné minimum, tak prečo niekto má žiť zo 60 percent. Len mi potom, prosím vás, povedzte, ak ste tú vyhlášku upravovali, pôvodný návrh bol od 1. augusta. Prečo zrazu od 1. novembra?! Kto si vyboxoval tie štyri alebo päť mesiacov navyše? Čo je niekde vo vyjadrení finančnom možno 4 mil. euro mesačne, o 20 mil. eur možno niekomu príde, alebo 16, nech je to, koľko rýchlejšie, ako to by to bolo. Prečo si niekto vyboxoval 1. november, keď už to mohlo byť skôr? To by ma fakt zaujímalo.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Muňko, chcem pochváliť za vystúpenie. Vidno, že ste si to dobre naštudovali a vystihli ste najpodstatnejšie veci v tomto zákone

  • . Vidno to aj na rozdiel od človeka, ktorý vás pred chvíľkou kritizoval, ktorý v podstate tu obhajuje šmejdov a zároveň kritizuje exekútorov, ktorí prechádzajú samostatnou vnútornou obnovou a chcú sa zbaviť čiernych oviec, o ktorých teda aj médiá píšu.

    Je fakt zaujímavé, že vyjadruje sa tu človek v tomto parlamente, ktorý zbohatol na predaji alkoholu mladistvým ako takým. Samé médiá na to poukázali a nebudem hovoriť o jeho čudných praktikách, akým spôsobom sa niekto, čo tu kritizuje, akým spôsobom...

  • Výkrik v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, ukľudnite sa, prosím vás!

    A pán poslanec Martvoň, reagujte na predrečníka!

  • ... funguje jeho podnik ako taký. Čiže pán poslanec Muňko, správne ste to zhodnotili, správne ste to zhodnotili a ďakujem.

  • Vystupujúceho inzultuje poslanec Alojz Hlina.

  • Pán poslanec Martvoň, nereagujte! A, pán poslanec Hlina, vy môžete opustiť rokovaciu sálu, ak to tu nezvládate.

    Pani poslankyňa Žitňanská, nech sa páči, vystúpite v rozprave.

    Nech sa páči.

  • Dovolím si zareagovať krátko aj v druhom čítaní. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, vážený pán minister. Pán minister v úvodnom slove v rámci druhého čítania povedal, že ide o statusovú novelu a bude nasledovať tzv. procesná novela, ktorá zahrnie aj riešenia, ktoré som v rámci druhého čítania vo výbore navrhovala. Ide o riešenia, ktoré smerujú k tomu, aby sa exekučné konania zrýchlili a odbyrokratizovali, lebo my zabúdame, že exekúcia nie je len o možno nejakých excesoch, o ktorých čítame v novinách, ale exekúcia je predovšetkým o tom, že niekto je niekomu dlžný, a ten, kto je veriteľ, má právo sa dostať k svojim peniazom. A keď čaká pomerne dlho na súdne rozhodnutie, tak keď ešte musí dlho čakať, kým toto súdne rozhodnutie bude vymožené, tak to je to, čo hovoríme, že je vymožiteľnosťou práva, respektíve v tomto prípade nefungujúcou vymožiteľnosťou práva.

    Ďalej som navrhovala riešiť, aby sa naozaj nie v exekučných konaniach riešili tieto excesy, o ktorých čítame v novinách, ktoré sa týkajú spotrebiteľov, ale aby sa to riešilo mimo exekučného konania, predtým, v súdnom konaní, a aby sa nám nenabaľovali v rámci exekúcií alebo odkladaných exekúcií úroky z omeškania, čo je koniec koncov to, po čom voláme, chrániť aj dlžníkov pred nekalými praktikami.

    Nepredkladám tieto pozmeňujúce návrhy opakovane, pretože viem, že by to bolo bezvýsledné tu v pléne, keďže neprešli ani vo výbore a keďže som si vypočula, že to sú otázky, ktoré budú riešené v tej druhej tzv. procesnej novele. Pán minister povedal, že tieto statusové veci chcel riešiť rýchlo, čím skôr, a na toto treba trošku viacej času. Musím zareagovať, pretože všetky tieto otázky, o ktorých tu dnes hovoríme, nie sú predmetom diskusie jeden deň, ani nie rok a pol, ale začalo sa o nich diskutovať, aj o tých riešeniach, diskutovať počas predchádzajúcej vlády, keď som bola ministerka spravodlivosti. Keď som opúšťala ministerstvo spravodlivosti, väčšina týchto riešení a návrhov bola na stole v pracovných verziách návrhov zákonov.

    Máme za sebou rok a pol, pán minister, a pre mňa to nie je rýchlo, lebo túto tému ste nezačali riešiť od zeleného stola. Pre mňa rok a pol je pomaly a čakať ďalší polrok na procesnú novelu, aby sa zlepšila vymožiteľnosť práva, naozaj je príliš dlho.

    Často hovoríte, pán minister, že veľa vecí vyrieši nový procesný kódex. Ten má prísť kedy? O rok? Bude účinný možno niekedy v roku 2015. Mňa teraz nezaujíma, čo donesiete v roku 2015, lebo ani neviem, či vy to donesiete, lebo ani neviem celkom presne, ako bude vyzerať táto vláda po prezidentských voľbách, kto v nej ostane a kto nie, ale zaujíma ma a po roku a pol ma začína zaujímať, čo ste za rok, rok a pol urobili. A tu musím povedať, že keď rýchlo znamená to, čo je pripravené, doniesť do parlamentu o rok a pol, tak potom neviem, čo je pomaly. Musela som to povedať, aj vzhľadom na to, že vymožiteľnosť práva sa ukazuje ako jeden z veľkých hendikepov, aj pokiaľ ide o našu konkurencieschopnosť voči ostatným krajinám.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Kolegyne, kolegovia, s faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Je obedňajšia prestávka, budeme pokračovať o 14.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.

  • Kolegyne, kolegovia, vážené pani poslankyne, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní druhého dňa 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Exekučný poriadok, tlač 550.

    Teraz poprosím pána ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Tomáša Boreca, aby zaujal svoje miesto, dúfam, že sa nachádza v budove Národnej rady, pre navrhovateľa, spoločného spravodajcu, predsedu ústavnoprávneho výboru, poslanca Róberta Madeja, aby taktiež zaujal svoje miesto.

    Takže poprosím obidvoch pánov, aby prišli do rokovacej sály. Dve minúty, do 14.05 hodiny prestávka.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže, kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať. Pán spravodajca a pán navrhovateľ sú prítomní. S faktickými poznámkami na dopoludňajšie vystúpenie poslankyne Lucie Žitňanskej boli prihlásené poslankyne Helena Mezenská a Viera Kučerová.

    Nech sa páči.

  • Chcem oceniť, čo povedala pani poslankyňa Žitňanská, a to v tom zmysle, že môžem potvrdiť, že naozaj za jej úradovania, ako bola ministerkou spravodlivosti, tak z pohľadu aplikačnej praxe združenia naozaj sme v praxi priamo pociťovali zvýšený rešpekt súdov pri prešetrovaní rôznych spustených exekučných konaní, kde naozaj bolo podozrenie na to, že exekútor konal v rozpore, či už so zákonom alebo s dobrými mravmi.

    Rovnako chcem oceniť jej pripomienku k tomu, že tempo, akým sa pripravuje novela Exekučného poriadku, ešte v takom tom členení, že sa delí na statusovú novelu, potom na procesnú novelu, absolútne nezodpovedá tomu, o čom tu vieme štyri roky a čo stále viac naberá na svojom tempe, a to je enormne sa zvyšujúci počet exekučných konaní, kde ľudia v mnohých prípadoch naozaj sú nadmieru traumatizovaní a vystavovaní nebezpečiu straty vlastného obydlia a zbytočnému napätiu.

    No a v neposlednom rade samozrejme, že ak má mať táto novela Exekučného poriadku nejaký praktický prínos a význam, tak je potrebné, a o tom budem asi bližšie rozprávať v rozprave, zabezpečiť tie výkonné zložky, ktoré budú garantovať aplikáciu a vykonateľnosť takto nastavenej novely.

    Rovnako chcem oceniť aj ten apel položený práve na význam mimoexekučných konaní, kde máme celý rad štátnych inštitúcií, ktoré by vedeli toto enormné množstvo spustených exekúcií absorbovať a riešiť bez exekučných konaní, mimo exekučných riešení.

  • Áno? Môžem? Ďakujem za slovo. Ja by som tiež chcela oceniť vystúpenie pani poslankyne Žitňanskej v tom, že veľmi správne pomenovala poslanie Exekučného poriadku a vlastne, o čom exekúcie sú, a to je vymôcť dlh. A verím aj, že tak ako povedal pán minister, že tie jej pripomienky, ktoré boli vznesené na výbore, budú zapracované potom v procesnej novele.

    Ale chcela by som hovoriť predovšetkým o statusovej novele. Konečne, chcem zdôrazniť, že konečne po osemnástich rokoch je tu statusová novela, a oceňujem prácu ministerstva. A osobne ju považujem voči exekútorom za veľmi prísnu, ale je veľmi potrebná. Zbytočne tu budeme počúvať zo všetkých strán, čo ktorý exekútor urobil, mal urobiť, alebo neurobil, alebo ako sa choval k účastníkom konania, pokiaľ im to zákon a súčasná, súčasne platná legislatíva umožňuje, pokiaľ sa takíto exekútori v stave budú nachádzať. A práve nová novela tento problém by mala v krátkej dobe odstrániť. Aj naopak, disciplinárne konania, ktoré veľmi presne a konkrétne novela navrhuje, budú, budú veľkým prínosom. Preto by som práve statusovej novele dala zelenú a mali by sme ju podporiť všetci v sále.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Teraz v rozprave vystúpi pani poslankyňa Mezenská.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, dovoľte mi, aby som aj ja pár pripomienkami poukázala na to, čo mňa znepokojuje na predloženej novele Exekučného poriadku. Hneď v úvode chcem povedať, že okrem týchto mojich pripomienok prednesiem aj pozmeňujúci návrh, ktorý sa dotýka žiadostí o zníženie exekučných poplatkov.

    Ja rovnako, ako pani Kučerová, pani poslankyňa Kučerová poznamenala, samozrejme vítam tento návrh a túto statusovú novelu k Exekučnému poriadku, ktorú pripravilo ministerstvo spravodlivosti. Tomu naozaj nieto čo vytknúť za predpokladu, že by som bola iba poslankyňou, ktorá sníma teóriu a to, čo sa naformuluje v písomnej podobe zákona. My však tieto zákony potrebujeme dostať do praxe. A tú bariéru vytvára práve to, že tu prichádza takýto, pre mňa teraz prvýkrát taký legislatívny úkaz, s ktorým som sa zatiaľ nestretla, že sme tu začali diferencovať predkladanie novely statusovej, ktorá zatiaľ nie je vykonateľná, nemá, neobsahuje v sebe nejaké procesné mechanizmy. A odvolávame sa bez toho, aby sme určili konkrétny termín. A ten ma naozaj bude zaujímať, pán minister, kedy bude pripravená procesná novela, ktorá by mala byť aspoň akousi stopou alebo nejakým náznakom toho, aké budú mechanizmy vykonateľnosti takto správne predloženej statusovej novely a kto túto novelu bude vykonávať, kto ju bude garantovať. Lebo akýkoľvek pripravený dokument, v ktorom sa môže prezentovať teoretická snaha o to, ako zvládnuť alarmujúci stav na finančnom trhu, na trhu poskytovania spotrebiteľských úverov, bude pre mňa myslená vážne až vtedy a tým jediným a pravdivým dôkazom pre mňa bude iba to, ak táto novela bude vykonateľná. Ak ľudia, ktorí dnes čelia, aj to, sú to tisícky ľudí, ktorí čelia v mnohých prípadoch nezákonným exekúciám, kde sa objavujú rozhodcovské doložky, kde rozhodujú rozhodcovské súdy, nekompetentne rozhodujú, kde ľudia prichádzajú o byty dražbami, ak takéto exekučné konania ohrozujúce existenciu ľudí, ak takéto konania budú zastavené.

    Táto novela tak, ako je naformulovaná, mi túto istotu nedáva. A rovnako istotu, že bude vykonateľná a použiteľná, mi nedali ani odpovede pani štátnej tajomníčky v procese prerokovávania tejto novely zákona v hospodárskom výbore, keď som sa priamo dopytovala, kto bude garantom a kto bude vykonávateľom tejto novely tohto Exekučného poriadku. Ja viem, že v podstate, ak som aj priamo položila otázku, odpoviete mi, lebo tých otázok v mojom príspevku bude viac a budem veľmi rada, ak dostanem praktické odpovede.

    Ak som sa pýtala, na koho mám usmerniť a komu mám poslať takého občana, lebo aj teraz počas parlamentných prázdnin, keď som sa venovala v praxi obhajobe ochrany práv spotrebiteľov, tak asi 80 % tých ľudí, ktorí do kancelárie prichádzali, boli práve poškodení spotrebitelia exekučnými konaniami. A keď sme len išli do takej hrubej analytiky, získali sme dostatok dôkazov o tom, že toto exekučné konanie nie je zákonné, nie je oprávnené.

    A teda tá moja otázka znie, za kým máme poslať takéhoto občana? Ja som sa to pýtala štátnej tajomníčky. Komu mám poslať na vybavenie takéhoto občana, kde evidentne oznámením o vykonaní dražby mu hrozí strata jeho vlastného bývania? Teda bývania, ktoré by malo spadať do ústavného práva, do základného práva ochrany obydlia. Ani pani štátna tajomníčka, ani aplikačná prax a, žiaľ, ani tento predložený zákon mi nedáva odpoveď. A nielen mne, ale samozrejme primárne nedáva odpoveď poškodenému, dotknutému občanovi, kto mu v tejto situácii môže pomôcť. Máme tu plejádu rôznych orgánov, môžem ich vymenovať, či je to samotné ministerstvo spravodlivosti, Centrum právnej pomoci, máme tu komisiu na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalého marketingu, máme tu policajné zložky, máme tu prokuratúru, ja nemám za kým tohto človeka poslať. Ak ho aj pošlem, prichádza mi s nežiaducou spätnou väzbou, prichádza mi s odpoveďou, ktorá mu nedáva žiadnu šancu na vymoženie jeho oprávneného nároku, nedáva mu žiadnu ochranu.

    To je to, ten základný, základný atribút, základný deficit, ktorý táto novela nerieši, a čo vo mne vzbudzuje pochybnosť o tom, že to s riešením alarmujúceho stavu a nárastu exekučných konaní myslí nielen ministerstvo spravodlivosti, ale aj táto vláda vážne. Tu naozaj už nestačí robiť iba zákony a poriadok na papieri. My potrebujeme, aby tu boli konkrétne činy, ktoré výrazným, merateľným spôsobom budú znižovať stále vzrastajúci objem a počet nezákonne spustených exekúcií, ktorých dôsledkom je to, že ľudia majú problém, hlavne ľudia, ktorí sú v dôchodkovom veku a žijú len zo starobných dôchodkov, ktorých sa samozrejme, črtá obava o vlastné prežitie.

    Samozrejme pripájam sa aj k tomu, čo tu udeľoval do pozornosti pán poslanec Alojz Hlina. Ďalším takým dôkazom toho, že to s riešením nežiaduceho stavu na finančnom spotrebiteľskom, spotrebiteľsko-úverovom trhu nemyslíme vážne, svedčí aj to množstvo reklám, ktoré stále, či už na rôznych bilbordoch alebo aj v schránkach, nielen ja, ale aj moje okolie nachádza. Máme tu predsa zákon o klamlivej reklame, máme tu Slovenskú obchodnú inšpekciu, ktorá, verím, že vie o tomto probléme, ktorá vie o tomto pálčivom probléme, ktorý sa celoplošne dotýka veľkého množstva spotrebiteľov. My veľmi dobre vieme, aká je uvedomelosť a finančná gramotnosť našich občanov. Vieme veľmi dobre. A ministerstvo financií, sám minister financií by vedel potvrdiť, ako je dôležité spúšťať osvetové programy a rôzne školenia pre to, aby sa zvýšila finančná gramotnosť nášho obyvateľstva. Ja si myslím, že tak ako je teraz ochrana a nepromptne nastavený zásah štátu do tohto nežiaduceho stavu zneužívania jednak nevedomosti ľudí a jednak ich sociálno-ekonomického zlého postavenia, že táto situácia a vôbec zásahy a regulácia zo strany kompetentných právnych orgánov vôbec nesvedčia o tom, že s tým chceme niečo vážne urobiť.

    Chcem poukázať aj na to, že združenia, ktoré dokážu takýmto ľuďom pomôcť, žijú v poddimenzovanom režime. Vo väčšine prípadov práve spotrebiteľské združenia, ktoré riešia prípady takto poškodených spotrebiteľov bojujúcich o vlastnú záchranu, o vlastné prežitie, o strechu nad hlavou, pracujú a realizujú svoju činnosť v poddimenzovanom finančnom režime. Alebo prostriedky nemajú, alebo túto činnosť robia na humanitárnom princípe, poskytujú svoje služby vlastne na kolene. Takže nejde mi do súvisu tá asymetria. Jednak všetci potvrdzujeme, že je to celospoločenský problém, problém, ktorý má veľmi vážny sociálno-ekonomický rozmer, a na druhej strane o tom, kto sa má s týmto problémom vysporiadať, kto mu má zamedziť, ak hľadáme výkonné zložky, o nich nevieme nič povedať. A ak aj existujú, tak nemajú na to ani technické, ani finančné dostatočné možnosti a dispozície, aby vedeli účinne pomôcť.

    Taktiež neviem pochopiť, prečo nemáme v Trestnom poriadku zakotvenú a zadefinovanú úžeru. Ja som presvedčená, že ak by sa v Trestnom poriadku zadefinovala úžera a stanovil by sa horný limit, bavme sa o tom, či to má byť 25 % alebo 30 %, na to, odkedy môžme poskytovanie prostriedkov a určenie odplaty považovať za úžeru, ak by sme takto nastavili túto hornú hranicu, vedeli by sme zamestnať a efektívne zamestnať políciu a zároveň by sme vedeli takto zamedziť vytváraniu stále viac živnej pôdy pre rôznorodé špekulatívne nebankové subjekty, ktoré v sociálno-ekonomickej situácii, v ktorej sa ocitajú mnohí občania, a v stave právnej neuvedomelosti takto našich občanov zaťažujú.

    Rovnako by som si, pán minister, chcela vyjasniť jednu zásadnú otázku. A tá už vyplýva vlastne z medzirezortného pripomienkového konania, lebo ako som sa dozvedela, tak gestorom tohto zákona bolo nielen ministerstvo spravodlivosti, ale aj ministerstvo práce a sociálnych vecí, a to podľa toho, ako som si mala možnosť načítať oficiálne informácie, ak by ste teda pochybovali, že sú to len pripomienky, to, čo prednášam, alebo samotný pozmeňujúci návrh, ak by ste mali pochybnosť o tom, že je to len pripomienka opozičných poslancov, tak vás chcem upozorniť a dať vám do pozornosti vlastné pripomienky rezortných orgánov, vašich vlastných rezortných orgánov ministerstva práce a sociálnych vecí, ktoré poukázalo na to, že je potrebné znížiť a teda upraviť vyhlášku o poskytovaní odmien pre exekútorov, a z ich vlastného pripomienkového konania vyplynula požiadavka zníženia týchto poplatkov pre exekútorov. Avšak táto požiadavka ministerstva práce a sociálnych vecí, ktoré je gestorom pripravovanej vyhlášky, síce bola zohľadnená, ale bez toho, aby bolo povedané, kedy bude v tej procesnej forme pripravovanej novely zohľadnená a zadefinovaná. Ja by som naozaj veľmi rada vedela, kedy bude pripravený Exekučný poriadok tak, aby bol nastavený nie v statusovej nejakej omáčkovej, teoretickej forme, lebo toto naozaj nie je odpoveď na to, po čom volá spoločnosť. Ale kedy bude pripravená tak, že bude vykonateľná, že tento zákon bude žiť v praxi a bude pomáhať ľuďom v ochrane ich základných existenčných potrieb, lebo tie sú ohrozené.

    Vy, pán minister, dobre viete, a nielen vy, ale aj tá predošlá vláda, že za posledné štyri roky sa zvýšil počet exekučných konaní o 140 %, k 1. januáru 2013 Sociálna poisťovňa vykonávala až 41 478 zrážok z dôchodku, pričom počet exekvovaných poberateľov dôchodku bol 39 tisíc. Sú to naozaj alarmujúce čísla, ktoré by vám mali dať jasný dôkaz o tom, že to tempo predkladania takýchto noviel má byť omnoho rýchlejšie.

    V závere teda prečítam náš pozmeňujúci návrh, ktorý sme pripravili spoločne s poslancom Igorom Matovičom, teda pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    1. V čl. I sa za 51. bod vkladá nový 52. bod, ktorý znie:

    "§ 199"

    Prepáčte, ale ruší ma to, nehnevajte sa.

  • Reakcia vystupujúcej na ruch v sále.

  • "(1) Výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsoby určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora podľa § 196 a § 197 ods. 2 ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom."

    V druhom bode, výška, odmena, pardon, odsek 2.

    "(2) Výška odmeny exekútora stanovená všeobecne záväzným právnym predpisom podľa ods. 1 pri exekúcii na peňažné plnenie nesmie byť vyššia ako 10 % z vymoženej pohľadávky a pri exekúcii vykonávanej zrážkami z dôchodku nesmie byť vyššia ako 5 % z vymoženej pohľadávky, najmenej však 10 eur a najviac 33 193, 92 eura."."

    Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Pod bodom 2 navrhujeme v čl. I v bode 75 v § 243b sa za odsek 17 vkladá nový odsek 18, ktorý znie:

    "(18) V exekučných konaniach začatých do 31. decembra 2013 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov."

    3. V čl. IV sa za slová "okrem článku I bodov" vkladá číslovka "52,".

    Samozrejme tento pozmeňujúci návrh predkladáme aj s podrobným zdôvodnením, ktoré som obsahom predniesla už v mojom príspevku.

    Takže budem veľmi rada, ak mi teda, pán minister, zodpovedáte tie otázky, na ktoré mi na hospodárskom výbore štátna tajomníčka nevedela zodpovedať, a uistíte ma aj o konkrétnom termíne prípravy procesnej novely a stanovení garančných a vykonávajúcich subjektov, ktoré merateľne budú znižovať počet spustených nezákonných exekúcií, exekúcií, kde podľa mnohých dôkazov postupujú exekútori v rozpore s dobrými mravmi.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Lipšic.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja by som sa rád vyjadril k pár veciam v rámci novely a najmä k tomu, že sa navrhuje znovu zaviesť numerus clausus. Koniec koncov v minulosti sa častokrát sprísňovali aj kompetencie ministerstva, podľa mňa správne, voči exekútorom, lebo sú nositeľmi verejnej moci. Nie vždy realizácia týchto oprávnení ministerstva bola akceptovaná aj súdmi. Koniec koncov práve pán minister ministrovi financií o jednej kauze hovoril, čo mala byť jeho obhajoba voči mne, aj keď ja som v tej veci nerozhodoval, bol to môj predchodca, ale prosím, už každý volí spôsoby a možnosti, aké vie a považuje za slušné.

    Ale numerus clausus je problém preto, že znovu podľa mojej mienky to bude vytvárať systém výberových konaní, ktoré budú podliehať podľa mňa ovplyvňovaniu a potenciálne aj korupcii. Numerus clausus zaviedla Mečiarova vláda pri vzniku súkromných exekútorov v roku 1995 alebo 1996, v roku 1999 bol zrušený. To znamená na jednej strane, ísť ďalej cestou sprísňovania povinností exekútorov, je správne, ale zavádzať, že štát bude kontrolovať počet exekútorov, bude v princípe tým pádom komora a štát mať možnosť ich výberu priamo, že nebude určovať trh, to považujem za nesprávne. Kto je zlý, nech z toho stavu vypadne. Ale tak ako pri notároch sa to nepodarilo prelomiť, vracať sa späť pri exekútoroch znamená podľa mojej mienky výrazný krok späť a výraznú možnosť ovplyvňovať, a sme na Slovensku, aj na základe známostí, aj na základe kontaktov, nielen transparentne, to, kto bude a nebude exekútor. A potom budú exekučné úrady, ako boli kedysi do roku 1999, s monopolom pre nejaké územie, so sto zamestnancami, pomaly malá justičná inštitúcia, ktorú mali vplyvní ľudia v regióne.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Ja si myslím, že je to celkom fajn, že sa zamýšľame nad tým, aký status má mať exekútor a v zásade mi pripadá ako právnickému laikovi, že je to krok správnym smerom, celá táto novela. Ja si myslím, že exekútor by nemal byť symbolom akéhosi kradmého zla, ale ozaj predstaviteľom právnickej elity. Takže určite takéto špecifikovanie a precizovanie podmienok, za ktorých môže vykonávať svoju činnosť, je celkom fajn. Len chcem upozorniť, že, a to mi tak trocha zaznievalo práve z prejavu pani poslankyne Mezenskej, že ozaj musí to byť vyvážené a mali by sme mať na mysli aj status toho exekvovaného.

    Ja viem, že exekúcia nemá byť symbolom len nejakej neprávosti, ktorá teda by mala byť charakterizovaná ako rozprávkové zlo, ale je to proste výkon práva. Len sa mi zdá, že mali by sme ozaj zvážiť, aby sa nám nestávalo to, čo sa nám stáva, že ľudia, možnože aj vďaka svojej istej naivite, sa nám dostávajú zo statusu občana do statusu bezdomovca. Tá pasáž o tých bytoch sa mi zdá dosť výstražná. A možno teda ako človek, ktorý má rád históriu, pán minister, chcem len pripomenúť z histórie, keď museli kedysi naši predchodcovia vo vláde tiež cúvnuť a neboli to takí sociáli, a pripomínam, možnože Polomku v roku 1932, alebo Haburu 1935, keď ľudia zistili, že hranica je pretitrovaná a že to takto ďalej nepôjde, takže možno tiež vtedy niekto nepostrehol status občana.

    A mne sa vidí, že mali by sme spolu s týmto poriadkom, ktorý prichádza sem do siene zákonnosti, mať na mysli práve aj túto vec, aby sme sa náhodou nestali zbytočnými nasledovníkmi toho, čo sa stalo v Habure alebo v Polomke.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani kolegyňa, samozrejme, že určite s dobrým úmyslom vnímam, že možno chcete nejakým spôsobom vsunúť do zákona aj názory, ktoré sú okolo vás na exekútorov, pretože si myslím, že naozaj tento návrh zákona sprísni podmienky exekútorom. Je dobrý, je vyvážený a niekedy naozaj musíme sa vracať aj späť. Tu by som nesúhlasila s niektorými kolegami, pretože mnohokrát boli riešenia, ktoré sa zrušili, a boli správne aj v minulosti.

    Ale chcela by som sa vás spýtať, pretože nepovažujem namieste, že ste tu kládli na srdce pánu ministrovi, ako občianske združenia majú dostávať finančné prostriedky, ako ich nedostávajú. A to z toho dôvodu, že si myslím, že ste v konflikte záujmov, pretože ak, opravte ma, ak to nie je pravda, ste doteraz predsedníčkou združenia, pretože sa tu píše, že predkladáte do parlamentu zákony, ak sa tu píše, že máte vrátiť ministerstvu hospodárstva peniaze ako združenie, nechcem byť nejakým rozhodcom. Teraz ste prešli pod ministerstvo spravodlivosti a rozprávate o tom, ako treba dať občianskym združeniam finančné prostriedky. Ja si myslím, že treba, ale to je tretí sektor. Tretí sektor si môže hocikto založiť bez akéhokoľvek odborného vzdelania, bez akýchkoľvek odborných znalostí, a jednoducho bude žiadať peniaze, lebo povie, že on je ten správny, kto sa zastáva týchto ľudí. Ja si myslím, že by to mali byť nejaké združenia, ktoré sú a majú aj nejakú odbornosť alebo majú aj nejakých ľudí, ktorí sa odborne týmito vecami zaoberajú. Nehovorím, že vy ich nemáte alebo, že vám neradia, ale zrejme nie najlepšie, ak musíte vracať peniaze. A teraz ešte idete vyčítať, že tie peniaze nedostávate od ministerstva spravodlivosti.

    No asi nedostávate, pokiaľ ste niečo porušili na ministerstve hospodárstva, neznamená, že prejdete pod iné ministerstvo a tam ich dostanete.

  • Tak, samozrejme, na tento štipľavý útok budem reagovať a možno to skrátim len na jednu takú formuláciu toho, že dva roky naše združenie nemá prostriedky finančné, a pokým budem poslankyňa, ani ich nebudem chcieť. Nebudem ich chcieť, pretože ak sme ich aj dostali a sme ich riadne vyplatili za služby, ktoré sme vykonávali, a tie služby a hlavne výsledky našej práce prinášali priamu pomoc ľuďom, výhry na súdoch, úspešné mimosúdne konania, tak zrazu sme sa dostali do režimu vydierania samým ministerstvom hospodárstva za jeden vyhratý spor, za vedenie jednej veľkej energetickej kauzy.

    Takže ak to zhrniem, platí úmera, čím viac ľuďom občianske združenie pomáha, čím viac rozbúra tento skalopevný systém, politický systém alebo ministerský systém, ktorý je ovládaný obchodnou loby a špekulatívnou loby, tým viac je takáto organizácia, a to nielen moja, ubezpečujem vás, pani poslankyňa, ale každá jedna organizácia je určená na odstrel. A to tak, že ani nepotrebuje ministerstvo žiadne dôkazy o tom, či tam bola porušená nejaká disciplína, alebo v ktorých konkrétnych bodoch došlo k súladu so zmluvou. Budete to využívať ako diskreditačný materiál, ale veľmi vám to nepomôže, lebo až by bolo ministerstvo hospodárstva presvedčené o tom, že sme použili prostriedky nesúladne, určite by na nás podalo žalobu a cestou žaloby by si ich pýtalo späť. Lenže ak by ministerstvo takú žalobu dalo, súd by prehralo.

    Ďakujem.

  • O slovo požiadal pán spravodajca.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, ja som si netradične dovolil vystúpiť v rozprave, aby som možno ešte na záver dal možnosť prípadných reakcií, aby to bolo v rámci argumentácie s kolegami vyvážené.

    V prvom rade chcem uviesť, že chápem túto novelu Exekučného poriadku ako jeden z prvých krokov, ktorý vo veľmi krátkom čase očakávam, a dúfam, že po tejto statusovej novele príde aj procesná novela, ktorá bude upravovať aj mnohé ďalšie zmeny, ktorých by som sa dotkol neskôr.

    To, čo ste, dámy a páni, v rámci diskusie hovorili, ja by som zhrnul ako všeobecný konflikt medzi ochranou spotrebiteľa na jednej strane a vymožiteľnosťou práva. Prečo to hovorím? Chápem a určite je sociálne chrániť spotrebiteľa na jednej strane a ochraňovať ho pred zneužitím práva pred úžerou a pred mnohými ďalšími vecami, ktoré neúmerne záväzky spotrebiteľa zvyšujú, respektíve ho môžu doslova šikanovať. V tejto problematike už máme veľmi intenzívnu a širokú európsku legislatívu, ktorú Slovenská republika do svojho právneho poriadku transponuje, a myslím si, že v mnohých prípadoch sme išli s ochranou spotrebiteľa dokonca nad rámec našich povinností vyplývajúcich z európskeho práva.

    Na jednej strane je to teda ochrana spotrebiteľa, ochrana pred nejakými záväzkami, ktoré vznikajú, či už zo zmlúv, z právnych úkonov, zo záväzkov, zo zákona, aby neboli tieto záväzky spotrebiteľa neúmerné. Na druhej strane je tu konflikt s vymožiteľnosťou práva, kde sme skutočne v situácii, že v právnom štáte si záväzky treba plniť. To znamená zmluvy, už od rímskeho práva sa hovorí, zmluvy, respektíve záväzky treba plniť. To znamená, že nemôže sa stať, a ja súhlasím, že musíme chrániť spotrebiteľa, ale na druhej strane nemôže sa stať, že fyzická osoba, či už je to podnikateľ, nepodnikateľ, nerozlišujem, teda nediskriminujem, príde do obchodu a nezaplatí si za tie dva rožky v obchode. Nemôže sa stať, že niekto si zoberie úver a nezaplatí splátky úveru.

    Iné je, samozrejme, keď sa na to nabaľujú neúmerne vysoké sankčné poplatky, a tak ďalej. Problém je, že v súčasnej právnej praxi sa stáva, že kvôli ochrane spotrebiteľa, neuznávaniu rozhodcovských doložiek, atď., už nemôžme vymáhať voči spotrebiteľom, alebo nie je možné vymáhať ani istinu, ani to, čo si požičia. A teraz ide o to, že naozaj potrebujeme chrániť spotrebiteľa, ale na druhej strane musíme dbať, a veľmi dobre to bolo povedané aj v diskusii, nabádať ľudí k zodpovednosti: keď si zoberieš úver, musíš ho aj splácať.

    Samozrejme, ochrana spotrebiteľa znamená, nekalé poplatky, nekalé úroky, atď., tieto musia vedieť súdy odfiltrovať. To znamená, je to konflikt dvoch princípov. Ja si osobne myslím, že tieto dva princípy musia byť vyvážené. Nemôžme zvýrazňovať jeden voči druhému. A vo vzťahu aj k tomu, vo vzťahu aj k tomu očakávam, že do budúcnosti ministerstvo vyrieši také zásadné problémy, ako rozhodcovské konanie pri ochrane spotrebiteľa. V súčasnosti je možné, na druhej strane exekučné súdy nevydávajú poverenia na rozhodnutia, na judikované pohľadávky, to znamená, exekúcia nemôže fungovať. Nemôžete vykonať právo, čo je na jednej strane dobré pre ochranu spotrebiteľa, pretože neplatí, možno podľa vášho názoru alebo niekoho názoru, subjektívneho, vysoké sankčné poplatky. Na druhej strane zlé pre vymožiteľnosť práva, lebo nevydaním poverenia nemožno vykonať ani istinu dlhu, ani to, čo si požičal.

    To znamená, že sú dve možnosti: vylúčiť rozhodcovské konanie v spotrebiteľských veciach alebo upraviť osobitným spôsobom rozhodcovské konanie v týchto veciach tak, aby bola zabezpečená ochrana spotrebiteľa. Aby boli tie negatívne, v rozpore s dobrými mravmi, navyše, záväzky spotrebiteľa odfiltrované a aby plnil len to, čo je v súlade s dobrými mravmi. V tomto očakávam, že napríklad budúca procesná novela, komplexne sa k týmto veciam postaví. Bolo to aj predmetom diskusie na ústavnoprávnom výbore.

    Pokiaľ ide o statusovú novelu, dámy a páni, ja oceňujem dve veci. Pokiaľ trváme na tom, že pokiaľ niekto ide do obchodu, musí zaplatiť za tie rožky, pokiaľ ide niekto si zobrať úver, musí zaplatiť istinu a úroky v súlade s dobrými mravmi, tak táto novela robí dve pozitívne veci. V prvom rade môžme sa pýtať, ako to je možné, v histórii Slovenskej republiky exekútor nemal lehotu na vyplatenie peňazí oprávnenému? Exekútor dostal titul, dostal rozhodnutie, exekučný titul, rozsudok súdu alebo iný exekučný titul, vymáhal peniaze pre oprávneného. Predsa je tam rozsudok. Predsa o tom, či to je oprávnené alebo nie, rozhodoval už súd a vymohol peniaze. Bohužiaľ, v praxi sa stalo, že peniaze, ktoré boli vymožené, či už na účte exekútora alebo v hotovostnej pokladnici, oprávnenému neprišli. Teda tomu, komu patrili na základe rozhodnutia súdu.

    Veľmi dôležitá vec, ktorá spôsobuje to, že od účinnosti zákona vymožené peňažné prostriedky do štrnástich dní exekútor bude musieť oprávnenému vyplatiť pod sankciou závažného disciplinárneho previnenia a peňažné prostriedky vymožené do účinnosti zákona bude musieť v lehote do 15. novembra. To je obrovský a zásadný posun pre vymožiteľnosť práva. A teraz sa nebavím o spotrebiteľoch. Teraz sa bavím o podnikateľskom prostredí, o vymáhaní, o vymožiteľnosti práva, o tom, o konkurencieschopnosti Slovenskej republiky, že pokiaľ máte rozhodnutia súdov, musíte ich ešte vykonať, aby sme sa považovali za právny štát. A toto je určite posun k lepšiemu.

    Jedna vec je samozrejme povinnosť, ktorú deklarujete v zákone, a druhá je samozrejme kontrola a jej vymáhanie. A tu oceňujem druhú vo vzťahu k exekútorom, kontrolné pôsobnosti tak komory a kontrolné právomoci aj ministerstva vo vzťahu k jednotlivým exekútorom.

    Pokiaľ ide o zmeny poplatkov, v tejto veci, ako bolo povedané, by som si dovolil povedať len jednu vec. Nie je to možné robiť na kolene, je to potrebné preskúmať z hľadiska nákladovosti týchto činností a možno zapojiť do týchto diskusií viac komoru, ale pripúšťam, že v prvom rade, pokiaľ, dámy a páni, máte v mnohých jednotlivých konaniach, máte v mnohých jednotlivých konaniach pochybnosti o výške poplatkov, je to možno aj tým, že sú nesprávne vyčíslené. Je obrovské množstvo vecí, kde súdy vracajú poverenia, návrhy na vydanie poverenia na exekúciu, práve kvôli tomu, že sú nesprávne vypočítané poplatky. A v tomto prípade ja oceňujem práve kontrolnú pôsobnosť komory na to, aby dávali pozor aj na to, aby poplatky neboli vyčíslované nezákonne vysoko.

    Pokiaľ ide o poslednú vec, ja by som si dovolil povedať na margo exekútorov a notárov jednu poznámku. Mám taký pocit, že notári aj exekútori disponujú štátnomocenskými oprávneniami. To znamená, že nie je to podnikateľ, ktorý ponúkne, postavím vám dom, predám vám päť ananásov na trhu a tak ďalej, z hľadiska voľnosti. Ale tak exekútor aj notár disponuje v časti svojich činností, a exekútor vo všetkých, štátnomocenskými opatreniami. Uskutočňuje nútený výkon rozhodnutia exekučného titulu, ktorý nie je ochotný plniť ten, ktorý je podľa rozhodnutia zaviazaný. Prečo to hovorím? Hovorím to preto, že nemyslím si, že v tejto oblasti všetko vyrieši trh. Tam, kde je činnosť niektorej profesie, a v tomto môžme povedať, že je to úrad, založená na štátnomocenských oprávneniach, vyžaduje si to do istej miery reguláciu štátu. Neviem si, dámy a páni, predstaviť, že o počte okresných úradov, o počte úradov práce, bude rozhodovať trh. To znamená, že ktokoľvek kdekoľvek bez akýchkoľvek podmienok si ich bude môcť založiť.

    V tomto sú špecifiká, pretože na jednej strane ide o fyzické osoby, na druhej strane vykonávajú činnosť na základe osobitného predpisu a disponujú štátnomocenskými oprávneniami, takže tá regulácia vyplývajúca zo statusovej novely mne osobne dáva logiku.

    Na záver poviem, že očakávam od procesnej novely, ktorá, verím, že príde v najkratšom možnom čase, ďalšie zlepšenia. Zrýchlenie exekučného konania, vyriešenie tej disproporcie zaťaženosti exekučných súdov vydávaním poverení, hoci už máme funkčné exekučné tituly, ktoré sú opatrené doložkou právoplatnosti vykonateľnosti. Na druhej strane budeme sa musieť zaoberať aj tým, prečo exekučné súdy idú do merita veci a nevydávajú poverenia práve preto, že ochraňujú spotrebiteľa, a práve preto, že možno cítime problém pri rozhodcovských rozsudkoch a iných veciach. V tomto môžem len držať palce. Túto novelu vítam a môžem povedať, že sa teším na procesnú, ktorá verím, že ďalším spôsobom posunie Slovensko dopredu v oblasti vymožiteľnosti práva.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami dvaja, traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, naozaj, aj z vašej reči teda vyplynulo, že identifikujete chyby a že sa stali chyby. A ja nezávidím, teda koniec koncov nezávidím vôbec, ale už vôbec nezávidím pánovi ministrovi, že jak sa s tým naloží, lebo sa vám to celé žvejklo, jak sa hovorí. Viete, kvôli chamtivosti, kvôli určitej chamtivosti niektorých ľudí, ktorí objavili blue ocean, modrý oceán, v ktorom proste zistili, že to je obrovský trh, ako vydrieť peniaze z dôchodcov a neviem z koho, tak sekundárne vám to spôsobilo aj to, že sa vám to brzdí aj pri normálnych štandardných veciach. Áno. A to je podľa tej, z tej chamtivosti to celé vyplynulo.

    Prosím vás pekne, vy ste spôsobili, tento parlament spôsobil, že dôchodca je najlepší dlžník, najlepší dlžník, aký existuje. Nič nie je istejšie a lepší biznis, ako požičať cez nebankovku dôchodcovi a počkať, kým sa omešká, počkať dostatočne dlho, aby si, z požičaných 1000 euro bolo 3 000 euro, potom ich od neho trieskať, dať to exekútorovi, exekútor to dá na sociálku a sociálka posiela z dôchodku.

    Prosím vás pekne, keď budete ťažiť ropu v Kuvajte, tak nemáte také zhodnotenie financií, jak keď požičiate dôchodcovi na Slovensku. Takto sa zhodnocujú výborne peniaze. Niekto to objavil, niekto na to prišiel. Preto tým dôchodcom, proste to je normálne, to je, to sú nájazdy, preto tým dôchodcom nútia tie hrnce a hneď im vrazia pod nos úverovú zmluvu. Prosím vás, vy ste vytvorili tú hydru. Pán Burian, ako šéf finančného výboru to vytvoril, tú hydru. Vy ste zrušili RPMN.

    Prosím vás pekne, tá vaša ohlásená vojna proti šmejdom, to je kozmetika, lacná kozmetika z Poľska. Lacný make-up, ktorý by si nedala ani neviem aká, nejaká študentka. Prosím vás pekne, ak chcete robiť proti šmejdom, to musíte robiť ináč. A vy viete ako! Lenže to by niekoho bolelo. To by sa vám, možno niekto zavolal. Možno Burianovi by sa to nepáčilo. RPMN, licencie, ďaleko iné a dôslednejšie zákony...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vážený pán kolega, celý čas ste hovorili o tom rozpore medzi vymáhateľnosťou práva a medzi ochranou spotrebiteľa. Ani jeden z poslancov, ani opozičných poslancov, nepovedal, že sme proti vymáhateľnosti práva na Slovensku. V žiadnom prípade nie. Ale povedali ste vymáhateľnosť práva, čiže legislatívy, ktorá na Slovensku platí. To znamená, je normálne, že na Slovensku môže po spotrebiteľovi ten, kto mu požičia peniaze, žiadať stovky, dokonca tisícky percent úrokov?! To je tá ročná percentuálna miera nákladov, ktorú ste zrušili v roku 2010. Prvá vláda Roberta Fica v roku 2010 to zrušila. Fungovalo to niekoľko rokov na Slovensku, keď ministerstvo financií určovalo túto ročnú percentuálnu mieru úrokov, ktorá bola odstupňovaná.

    Ja som navrhoval taký návrh zákona, aby sa obmedzili stropom úvery na Slovensku. A budete mať vyriešené aj tie exekúcie, aj státisíce exekúcií, s ktorými sa, s ktorými si dneska neviete poradiť. Bude mať vyriešené Sociálna poisťovňa tie, 40 tisíc nových exekúcií voči dôchodcom. Ale treba s tým niečo robiť. Vymáhateľnosť práva. Ale to právo určujeme v tejto sieni, v Národnej rade Slovenskej republiky! Ja keď som vás počúval, tak som myslel, že vy nie ste zo strany SMER, ktorá je sociálna.

    Ochrana spotrebiteľa verzus vymáhateľnosť práva. Samozrejme, že to musí byť jedno aj druhé. Vo svete všetky krajiny sa s tým museli vysporiadať. V Česku už 70 %, keď žiadate, úrokov, tak môžu byť považované za úžernícke. Prečo s tým niečo neurobíme?! Ja som rád, že ministerstvo už sa pustilo do niektorých tém, ale tejto témy sa bojíte, veľmi nechcete do toho ísť.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Mne sa argumentácia pána poslanca Madeja, vecná argumentácia, celkom pozdávala. A myslím si, že dá sa súhlasiť s tou, s tým leitmotívom, že ozaj je tu na stole konflikt dvoch záujmov, oprávnených záujmov: záujmu na ochrane spotrebiteľa a záujmu veriteľa, aby jeho pohľadávka bola primerane naplnená aj povedzme s nejakým tým servisom. A ja si myslím, že tu sme povinní neskončiť, ale práve hľadať ďalej. A je tu zázračné slovíčko, ktoré je síce zázračné, ale nie je tak ľahké, a to je otázka alebo slovíčko "miera". My musíme nájsť mieru. A mne sa vidí, že práve tu by sme mali zamerať našu pozornosť. Ja samozrejme teraz za dve minúty nedám recept, ale myslím si, že by tu akýsi signalizačný bod mohol byť, nejaká kontrolka. Tá miera bude naplnená vtedy, keď sa nám podarí zastaviť ten obludný nárast subjektov, ktoré tak dobre žijú z tých malých písmenok na tých podvodných zmluvách, a zároveň zastaviť aj nárast ľudí, ktorí prichádzajú o základné životné istoty, o svoje domovy. Ak sa nám zvrátia tieto dva čísla, že začne klesať jeden aj druhý počet, ja si myslím, že tam bude presne to miesto, ktoré budeme môcť nazvať mierou, ktorá by sa tu mala dosiahnuť. Ak bude narastať biznis, my tu nenájdeme podľa môjho názoru vôbec nič na to, aby sme mohli ochranu spotrebiteľa premeniť na realitu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem aj predrečníkom za ich príspevky. Lepší záver ako príspevok pána poslanca Mičovského som si ani nemohol želať. Plne sa s ním stotožňujem. A ďakujem aj ostatným kolegom. No môžem povedať, ako na jednej strane okrem rozprávania treba aj preukázať samozrejme činmi. Myslím si, že za ostatné obdobie, a prídu ďalšie návrhy zákonov, to budeme s vymožiteľnosťou práva myslieť skutočne vážne a predkladať návrhy, ktoré ju zlepšia.

    Dámy a páni, ja som v svojom príspevku skutočne chcel poukázať na to, že na jednej strane musíme hájiť záujmy a ochraňovať záujmy spotrebiteľa, ale na druhej strane to musí byť v rovnováhe v miere takej, aby sme zabezpečili dostatočnú vymožiteľnosť práva na Slovensku. O toto sa musíme snažiť. A myslím si, že je to viacej odborná téma ako téma politických prehlásení a výkrikov, pretože potrebujeme pracovať na každom jednom jednotlivom paragrafe v mnohých návrhoch zákonov.

    Ja verím, že ešte prídu. A bez ohľadu na to, že či sú tu zmysluplné alebo menej zmysluplné pripomienky, si myslím, že musíme urobiť všetko pre to, aby na Slovensku sa zvýšila vymožiteľnosť práva. Keď niekto si zoberie, či už úver, alebo v rámci podnikania od niekoho zoberie tovar na faktúru, musí sa cítiť zodpovedný zaplatiť za svoj záväzok, ktorý prevzal. Na druhej strane, spotrebiteľ tiež musí byť zodpovedný za svoje záväzky, avšak nemôže byť šikanovaný záväzkami, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. A v tomto musíme, dámy a páni, všetci hľadať mieru. A verím, že napriek mnohým vyjadreniam konštruktívne.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Dovoľte, aby som jednak zhodnotil diskusiu a zároveň aj odpovedal na viaceré otázky, prípadne reagoval na príspevky, ktoré tu zazneli, takým spôsobom, aby ste dostali možno nejaký obraz ucelený. Pán spravodajca samozrejme naznačil niečo, ale z tej kuchyne priamo od nás možno bude najlepšie, keď dostanete informáciu, ako postupujeme a v akom časovom horizonte čo chystáme.

    V prvom rade chcem zareagovať na výčitku, že chystáme tento návrh zákona, alebo aj ten ďalší, veľmi pomaly. Tak chcem upozorniť, že legislatívny plán úloh, ktorý bol schválený vládou, hovoril o Exekučnom poriadku v roku 2014. Samozrejme vzhľadom na situáciu, aká je neradostná, tak ja som rozhodol o tom, že prehodnotíme tento plán úloh a mimo tohto plánu zaradíme novelu Exekučného poriadku v prvom, teda v tom, v tej časti statusovej, aby mohla ísť čím skôr. Nechcem už k samotnému textu alebo k samotnému obsahu tej novely hovoriť. Myslím, že pán poslanec Madej to opísal, aj viacerí v príspevkoch. A myslím si, že je prínosom pre spoločnosť, ale aj pre exekútorov nakoniec samotných, tým, že sa zvýši ich disciplína a možno sa aj určitým spôsobom oddelí zrno od pliev.

    Čo je dôležité, je treba povedať, že pani poslankyňa Žitňanská spomínala, že už to bolo nachystané všetko a tak ďalej. No, prepáčte, ale nebolo to nachystané. Mám presnú informáciu, v akej forme bolo čo nachystané. To, čo bolo nachystané, ani zďaleka nenapĺňa to, čo sme predložili, a to nielen v tejto statusovej, ale aj to, čo chystáme v procesnej novele, pretože bolo tu spomenuté, okrem iného aj problém rozhodcovských rozhodnutí, ich nevykonávanie, problémy, ktoré to spôsobuje, samozrejme, a zavalené súdy, ktoré nikto nerieši.

    Čiže my sme museli jednoducho rozdeliť Exekučný poriadok na dve novely s tým, že tú, ktorú pripravujeme, takzvanú procesnú novelu, a pevne verím, že uzrie svetlo sveta ešte v tomto roku, tak na ňu sa veľmi tesne, nadväzuje alebo viaže aj zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý rieši otázku spotrebiteľského rozhodcovského konania a oddeľuje ho od štandardného doteraz známeho rozhodcovského konania pre podnikateľov. To je veľmi dôležité. Pretože ak by sme toto neurobili, tak by nastal úplný chaos. A to si, samozrejme, nemôže nikto dovoliť, ja zvlášť nie.

    Čiže riešime týmto jeden obrovský a vypuklý problém, ktorý tu máme, a to je rozhodcovské konanie so spotrebiteľmi, rozhodnutia, ktoré nemajú žiadnu kontrolu, ktoré potvrdzujú rozhodnutia v spotrebiteľských veciach, ktoré sú absolútne nemorálne, protiprávne a tak ďalej, a ktoré nikto neriešil doteraz.

    Čiže to je jeden veľký balík, ktorý potrebujeme predložiť spolu s takzvanou procesnou novelou, pretože jedno bez druhého jednoducho nejde. A hovorím, bude to ešte do konca tohto roku.

    Ďalej, čo sa týka otázky, pani poslankyňa mi dala otázku - dúfam, že toto som vám odpovedal, čo sa týka času - čo sa týka vykonateľnosti, nie celkom som porozumel, pretože tá novela, ktorá je dneska predmetom prerokovania, predsa bude riadne platná, účinná a týka sa takzvaného statusu exekútorov a akým spôsobom jednak vo vzťahu ku komore, vo vzťahu k občanom, či už povinným alebo oprávneným, exekútor vystupuje, čo môže robiť, aké sú jeho práva a povinnosti. Toto bude účinné dňom, keď vyjde tento zákon v Zbierke zákonov, alebo keď bude určený termín. Takže nerozumel som celkom presne tej otázke, ospravedlňujem sa.

    Pán poslanec Lipšic naznačil, že trh by mal vyriešiť počet exekútorov. A myslím si, že v tom sa absolútne nemôžme zhodnúť, pretože Ústavný súd jasne povedal, že notári a exekútori nie sú podnikatelia. Z tohto dôvodu žiaden trh v tomto prípade neplatí a nefunguje. Tu ide naozaj o prenesený výkon štátnej moci, ktorý tieto dve profesie, na rozdiel od advokátov, vykonávajú. Čiže tu je úplne iný systém, čo sa týka exekútorov a advokátov. Ústavný súd, ešte raz opakujem, judikoval, že exekútor a notár nie je podnikateľ. Takže aby sme tomu rozumeli, prečo to takto je.

    Ak hovoríme o tom, že v rámci balíka spotrebiteľských problémov sú tu problémy aj s úžerou, áno, sú tu a je to predmetom prípravy novely Občianskeho zákonníka, ktorý chystáme tak isto, a chceme túto jeseň mať hotovú. Okrem iného sa rieši aj otázka takzvanej civilnej úžery. Čiže, pán poslanec Zajac, nebojíme sa toho a pripravujeme to v spolupráci s ministerstvom financií, aby ste vedeli. Odpovedám samozrejme, aby ste mali informáciu. Takže je to vec, ktorú potrebujeme vyriešiť tak isto, áno.

    Samozrejme ukázalo sa, že RPMN asi nebol najvhodnejší nástroj, pretože neriešil všetky druhy a typy úverov, keďže úvery môžu byť jednodňové až niekoľkoročné, takže, takže tým pádom je to otázka riešenia možno nie paušálneho, kde sa dá povedať, že, ja neviem, 20 %, 30 %, lebo dobre viete, že v roku 1992 - 1993 boli úroky v bankách okolo 30 percent. Je to cena peňazí, je to jednoducho cena peňazí. Dnes je cena peňazí toľko, zajtra bude toľko, určuje to trh finančný a nie zákonodarci v ktorejkoľvek krajine. Čiže toto potrebujeme nastaviť. Je to veľmi zložité, ale určite to chceme urobiť tak, aby to bolo jednoduché aj pre spotrebiteľov, aby tomu rozumeli, lebo samozrejme, ak to bude čím zložitejšie, tým menej tomu bude bežný občan, spotrebiteľ rozumieť.

    Takže to je asi trošku taký rébus, ktorý teraz riešime, aby ste vedeli.

    Neviem, či ešte nejaké, nejaké poznámky. Ja som veľmi rád, že tento návrh zákona tu máme a že pokiaľ sa toto plénum rozhodne schváliť tento návrh zákona, tak pevne verím, že napomôže kvalitnému výkonu, alebo aspoň kvalitnejšiemu výkonu rozhodnutí, minimálne zodpovednosti, zodpovednosti exekútorov vo vzťahu nielen k vlastnému povolaniu, ale hlavne k oprávneným a povinným osobám, čo majú zo zákona povinnosť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní budeme pokračovať

    Informáciou o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2013 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2013.

    Materiál vlády má tlač 619.

    Opäť dávam slovo pánovi ministrovi Borcovi, aby uviedol tento materiál.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené pani kolegyne poslankyne, poslanci, tentokrát predkladám posledný bod, ktorý mám dneska na programe.

    Dovoľujem si teda predložiť informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2013 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády v II. polroku tohto roka. Informáciu predkladám na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Uvedené ustanovenie ukladá vláde Slovenskej republiky pravidelne polročne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky vydaných v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania. V hodnotenom období I. polroka vláda Slovenskej republiky prijala a bolo publikovaných 8 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky uvedených v prílohe č. 1. V prílohe č. 2 sú uvedené návrhy aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, ktoré vláda predpokladá prijať v II. polroku 2013. Celkom ide o 48 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, z ktorých viaceré už boli aj prijaté. Vzhľadom na legislatívnu aktivitu inštitúcie Európskej únie sa dá predpokladať, že bude nutné prijať viaceré aproximačné nariadenia vlády Slovenskej republiky aj nad rámec tohto zámeru.

    Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby ste vzali túto informáciu na vedomie.

    Ďakujem pekne, skončil som.

  • Pán minister, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo poverenému členovi ústavnoprávneho výboru poslancovi Miroslavovi Kadúcovi a prosím ho, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výbore.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 593 zo 16. júla 2013 pridelil predmetnú informáciu na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru. Vláda predkladá informáciu na základe ustanovenia § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, a to v polročných intervaloch. Súčasťou uvedeného zákona je povinnosť vlády informovať Národnú radu o vydaných aproximačných nariadeniach a o ďalšom zámere ich prijímania.

    V hodnotenom období bolo prijatých 8 aproximačných nariadení vlády a je predpoklad, že v II. polroku tohto kalendárneho roka bude prijatých 48 návrhov aproximačných nariadení vlády tak, ako bolo prezentované navrhovateľom. Väčšina z nich bude v pôsobnosti ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. V závislosti na legislatívnych aktivitách orgánov Európskej únie sa môže stať, že bude nutné v tomto polroku pripraviť nové vnútroštátne predpisy aj nad rámec uvedeného počtu.

    Ústavnoprávny výbor prerokoval informáciu 27. augusta 2013 na svojej 45. schôdzi a uznesením č. 277 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky informáciu vziať na vedomie.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister, nemáte k čomu zaujať stanovisko, obdobne ani spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pán minister predniesol všetky svoje návrhy zákonov. Ďakujeme.

    A teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 648, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 622.

    Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera, aby vládny návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie podpredsedníčky Národnej rady, vážení páni poslanci, pani poslankyne, dovoľte mi, aby som vám poprial príjemné popoludnie. Dovoľte, aby som uviedol prvý zo štyroch zákonov, ktoré budú predmetom nášho spoločného rokovania, predpokladám, že dnes popoludní, prípadne zajtra.

    Prvý zákon, ktorý by som chcel uviesť, je zákon o hmotnej núdzi. Cieľom vládneho návrhu zákona je úprava právnych vzťahov pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi pozostávajúcej z dávky v hmotnej núdzi a príspevkov, osobitného príspevku a jednorazovej dávky v hmotnej núdzi.

    Návrh zákona vychádza z ústavnej garancie zabezpečenia základných životných podmienok definovaných zákonom. Za účelom zvýšenia vlastného pričinenia občana pri riešení hmotnej núdze návrh vymedzuje podmienky aktívnej účasti plnoletých, práceschopných občanov, pričom sumy dávky v hmotnej núdzi, alebo suma dávky v hmotnej núdzi bude závislá aj od aktivity občana, a to formou jeho účasti na vykonávaní menších obecných služieb alebo formou dobrovoľníckej činnosti. Základným predpokladom splnenia tejto podmienky bude, že občanovi aktivačné činnosti budú ponúknuté.

    Vládnym návrhom zákona sa sprístupňujú a spresňujú podmienky pre vznik nároku na aktivačný príspevok. Tento bude možné získať za vykonávanie menších obecných služieb alebo za vykonávanie dobrovoľníckej činnosti. Ustanovuje sa rozsah vykonávania menších obecných služieb a dobrovoľníckych činností najmenej na 64 hodín mesačne, maximálne 80 hodín mesačne. Pre splnenie nároku na aktivačný príspevok vykonávanie menších obecných služieb alebo dobrovoľníckych činností bude možné organizovať len na základe písomnej dohody uzatvorenej medzi úradom a obcou alebo organizátorom dobrovoľníckej činnosti.

    V záujme zmiernenia rizika chudoby pracujúcich osôb sa navrhuje motivovať fyzické osoby k uplatneniu na trhu práce a udržať si zamestnanie, keď aj s nízkou mzdou, tým, že budú spĺňať podmienky nároku na aktivačný príspevok. Za účelom podpory vzdelávania a všestranného rozvoja detí, ktoré si plnia povinnú školskú dochádzku, sa navrhuje poskytnúť príspevok pre nezaopatrené dieťa.

    Vládny návrh zákona garantuje ochranu osôb zohľadnením takých životných situácií, počas ktorých si občan v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov nemôže zabezpečiť príjem vlastnou prácou, ako sú napríklad invalidita, celodenná starostlivosť o občana s ťažkým zdravotným postihnutím, choroba a podobne. Vládnym návrhom zákona sa zároveň ustanovuje nárok na príspevok na bývanie tak, že ho bude možné poskytnúť okrem bytov a rodinných domov aj do zariadení sociálnych služieb, akými sú útulky, domovy na polceste, zariadenia núdzového bývania alebo sociálnoprávnej ochrany detí.

    Navrhuje sa zmena doplnenia zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Navrhuje sa ďalší postup výkonu rozhodnutia o pokute za niektoré priestupky. Ide o priestupky, ktorých účinný postih a tým aj zamedzenie páchaniu takýchto priestupkov je v záujme spoločnosti a zdravého vývinu maloletých detí, ako je napríklad dodržiavanie verejného poriadku alebo nepoškodzovanie cudzieho majetku. Páchateľovi sú vo veľkej, alebo páchateľmi sú v takomto prípade vo veľkej miere osoby zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorých príjmom sú dávky sociálneho poistenia, dávky v hmotnej núdzi, prípadne príspevok k dávke v hmotnej núdzi a rodičovský príspevok.

    Navrhuje sa úprava zákona o rodičovskom príspevku v súvislosti s navrhovanou zmenou v čl. II, a to umožní výkon rozhodnutia, ktorým sa uložila pokuta v intenciách novely zákona o priestupkoch.

    Toľko úvodom. Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, predsedovi tohto výboru, poslancovi Jánovi Podmanickému.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Dobrý deň. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 648, ako spravodajca určený uznesením výboru č. 66 z 28. augusta 2013 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 622 z 19. augusta 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom, navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pani podpredsedníčka, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu. Prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky za klub strany Sloboda a Solidarita pán poslanec Mihál, aj keď oficiálne klub nie je funkčný, za SDKÚ - DS pán poslanec Kaník, za KDH pán poslanec Brocka, za OĽaNO pán poslanec Pollák. Ďalej sú prihlásení do rozpravy, pani poslankyňa Nicholsonová za stranu Sloboda a Solidarita, pán poslanec Matovič za OĽaNO a pán poslanec Novotný za SDKÚ - DS.

    Nech sa páči, pán poslanec Mihál, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, dovoľte mi pár slov k predloženému novému zákonu o pomoci v hmotnej núdzi. Nebudem hovoriť nejako príliš všeobecne. Chcem sa zamerať na v podstate jeden, dva problémy, ktoré mňa osobne asi najviac trápia. Aby som bol teda vecný, prejdem k veci.

    Trápi ma to, že zo systému pomoci v hmotnej núdzi budú vylúčené všetky samostatne zárobkovo činné osoby a zároveň celá ich domácnosť, čiže ich rodinní príslušníci, manželka, manžel, deti, nezaopatrené deti. Jednoducho, ak niekto v rodine, jedna zo spoločne posudzovaných osôb má povedzme živnosť, nikoho nebude zaujímať, aký má z tej živnosti príjem, či ju reálne vykonáva, nevykonáva, či sa mu darí, či sa mu nedarí, ale akýsi princíp kolektívnej viny sa rozhodol použiť pán minister a automaticky celá jeho rodina, nielen on sám, ale celá jeho rodina stratí nárok na pomoc v hmotnej núdzi, aj keby boli v najväčšej biede, pretože on má skrátka papier, ktorý sa volá živnostenský list.

    Tomuto naozaj nerozumiem, prečo kvôli tomu, že máme tu isté podozrenia, že niektorí živnostníci falšujú daňové priznania, že neuvádzajú všetky údaje, čo je teda vecou daňových úradov, daňových kontrol, aby sa s tým vysporiadali, tak možno kvôli pár špekulantom princípom kolektívnej viny všetci, všetky samostatne zárobkovo činné osoby, čo sú v zásade, čo je v zásade niekoľko stotisíc osôb, a keď k tomu pridáme rodinných príslušníkov, tak je to minimálne milión občanov Slovenskej republiky, stratí nárok na pomoc v hmotnej núdzi.

    Nie som odborník na ústavné právo, ale tuším tuto niekde za uchom, že zrejme je takéto niečo protiústavné, pretože z takýchto osôb a ich rodinných príslušníkov robí občanov druhej kategórie, a to ústavné právo na to základné zabezpečenie sa jednoducho stráca len preto, že niekto má živnostenský list.

    Pán minister, keď si trošku zhodnotím históriu vášho pôsobenia za ten rok a pol, čo všetko ste urobili v neprospech živnostníkov, aj spolu s niektorými vašimi kolegami, kolegyňami, tak mi to pripadá ako akýsi pogrom. Ako keby tí živnostníci boli nechcení. Poďme ich zlikvidovať. Zvýšili ste im minimálne odvody, namiesto niekdajších 160 eur, čo už to bolo dosť, platia 185 eur tento rok mesačne, na budúci rok budú platiť 190 eur mesačne. Pre mnohých z nich je samo osebe toto absolútne likvidačné.

    V daňovej oblasti váš kolega pán minister financií obmedzil paušálne výdavky. Dajme tomu, že sa to týka tých bohatších živnostníkov. Dobre. Zvýšili im sadzbu dane na 25 percent. Dobre. To sú možno tí úspešnejší živnostníci. Vy ste zmenili Zákonník práce, ako hovoríte na prospech zamestnancov, výsledkom je to, že nezamestnanosť na Slovensku sa zvyšuje a znížiť ju pod tých 14 percent neviete, ani keby ste čo robili, pretože robíte jednoducho systémovo zlé opatrenia. A jedno z tých systémovo zlých opatrení je zlý Zákonník práce, ktorý hlavne živnostníkom a týmto malým podnikateľom psychologicky bráni, aj keď sú oni sami úspešní, bráni im prijať nejakých zamestnancov, ktorých by možno aj veľmi potrebovali, pretože ten ich biznis, tá ich živnosť ide a sami to nezvládajú, ale pri súčasnom Zákonníku práce sa neodvážia zobrať nejakého zamestnanca, pretože vedia, že v prípade budúceho neúspechu a straty zákazok by mali obrovský problém pri jeho prepustení. To je úplne jednoduchá matematika.

    Vaša kolegyňa pani ministerka zdravotníctva chcela zaviesť ešte na jar povinnú pracovnú zdravotnú službu aj pre všetkých živnostníkov. Úplne nezmysel. Živnostník by mal byť skontrolovaný lekárom na povinnej zdravotnej prehliadke, či je schopný vykonávať tú svoju živnosť. Pani kolegyňa, neviem, ako by to dopadlo vo vašom prípade, ale vy ste vraj už tú živnosť zrušili, takže ono to v niektorých prípadoch vyzerá úplne smiešne, aby živnostník musel absolvovať povinnú zdravotnú prehliadku, či môže vykonávať tú svoju živnosť. Absurdita. Našťastie, to napokon, aj pod naším tlakom, pani ministerka stiahla. Ďalšia vec, živnostníci, ktorí sú poistenci štátu zároveň, čiže napríklad študenti na vysokej škole alebo dôchodcovia, ktorí majú živnosť popri dôchodku, mal za nich štát úplne prestať platiť zdravotné odvody. Čiže na druhej strane ich odvody by sa neúmerne zvýšili. To sa, našťastie, podarilo aj pri našom tlaku zvrátiť tou ostatnou novelou zákona o zdravotnom poistení.

    Vy sám, pán minister, respektíve váš pán štátny tajomník Burian pred mesiacom uviedol novelu zákona o rodičovských príspevkoch, za chvíľku sa vlastne o nej budeme baviť, v ktorej navrhoval, aby sa pracujúcim ženám alebo podnikajúcim ženám zobrali rodičovské príspevky. Čiže matka malého dieťaťa vo veku do troch, prípadne šiestich rokov, ktorá by mala živnosť, by stratila tých dvesto eur od štátu v podobe rodičovského príspevku len preto, že má živnosť. Možno by na tú živnosť nemusela mať žiadny príjem. Ale len preto, že má živnosť, by prišla o rodičovský príspevok 200 eur mesačne. A vy teraz navrhujete, aby živnostník, aj keď sa mu nedarí, aj keď má mizerné, resp. žiadne príjmy, možno tú činnosť vôbec nevykonáva, aby prišiel o pomoc v hmotnej núdzi, o dávky v hmotnej núdzi. A nielen on, ale celá jeho rodina. Jeho žena, jeho štyri malé deti. Len preto, že je živnostník, a len preto, lebo si podľa vašej dôvodovej správy údajne určite vie zabezpečiť svoje príjmy nejako pofidérne, nejako pokútne. Lebo tu kriminalizujeme 400 tisíc živnostníkov. Rád by som pripomenul, ja teda používam pojem živnostník, ale aby som bol presnejší, zákon hovorí o tom, že ide o samostatne zárobkovo činné osoby, a zákon tieto osoby definuje cez odkaz na zákon o službách zamestnanosti 5/2004, že sú to vlastne tieto samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré nebudú mať nárok so svojimi rodinami na pomoc v hmotnej núdzi. Sú to všetci spoločníci verejných obchodných spoločností, sú to všetci spoločníci s ručením obmedzeným, konatelia, členovia dozorných rád, členovia predstavenstva eseročiek alebo akciových spoločností. To znamená napríklad, ak niekto má eseročku a je v nej konateľ, bez ohľadu na to, či tá eseročka je takzvane mŕtva a nevykonáva žiadnu činnosť, ale teda konateľa musí mať, pretože inak by v tom Obchodnom registri nemohla byť zapísaná, tak už len z toho titulu, že niekto je konateľ mŕtvej eseročky, nebude mať ani on, ani jeho rodinní príslušníci nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Sú to potom všetci živnostníci, ako stále hovorím, sú osoby, ktoré vykonávajú činnosť podľa osobitných predpisov, audítori, daňoví poradcovia, advokáti, notári, veterinárni lekári a podobne.

    Ale na čo chcem hlavne upozorniť? Sú to aj osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách podľa osobitného predpisu. Tak si teraz, prosím, predstavte ľudí napríklad na východnom Slovensku alebo na Gemeri, ktorí majú nejaké malé políčko alebo kus lesa. Na tom políčku hospodária alebo teda starajú sa o ten svoj kúsok lesa. Sú zapísaní na obecnom úrade do evidencie podľa osobitného predpisu, čiže majú tým pádom podľa zákona postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. A teraz týmto nešťastníkom, ktorí sú radi, že si môžu aspoň čo to na tom svojom políčku privyrobiť, zarobiť, a to nie sú tisíce mesačne, tak týmto sa takýmto zákonom berie nárok na dávky v hmotnej núdzi. Trúfam si povedať, že to sú desaťtisíce ľudí na východnom a strednom Slovensku, ktorí ako takzvaní "sahoráci", samostatne hospodáriaci roľníci, sa svojou aktivitou aspoň takto snažia získať aký-taký príjem. Samoživitelia pri tejto vysokej nezamestnanosti si nevedia nájsť prácu v týchto regiónoch. A týmto zákonom im, pán minister, beriete nárok na tých pár desiatok eur dávok v hmotnej núdzi. Tí ľudia sa dostanú do úplnej biedy. Ak takýto zákon v tejto snemovni vašimi poslancami bude schválený, lebo my za to hlasovať nebudeme, tak to bude pre týchto ľudí znamenať, že prídu o tých pár eur štátnej pomoci v podobe sociálnych dávok a budú stáť pred dilemou: zomrieť od hladu alebo zrušiť tú svoju činnosť. To znamená, prestanú sa starať o to svoje políčko, prestanú sa starať o svoj les, pretože výhodnejšie bude, keď si to zvážia, získať tú štátnu pomoc, získať tie dávky, než aby sa trápili na tom svojom poli, aby kopali tie zemiaky niekde na tých Kysuciach alebo aby ťažili z toho svojho hektára lesa nejaké to drevo postupne, pretože sa im to jednoducho neoplatí. Toto bude výsledok takejto legislatívy. Ešte viacej chudobných ľudí na Slovensku.

    Nebudem hovoriť stále o tých živnostníkov, pretože je aj mnoho živnostníkov, ktorí ako-tak si zarobia pár stoviek mesačne pre svoju rodinu niekde na východe. Aj tým zoberiete vlastne ich živnosti. Toto chcete docieliť. Tá istá výnimka, ktorá tam je, že samostatne zárobkovo činná osoba môže činnosť prerušiť na šesť mesiacov, na rok, to je síce fakt. Živnostník to možno môže urobiť, ale ten drobný roľník, ktorý sa stará o to svoje pole, keď preruší tú činnosť, ten nemôže sa prestať starať o to svoje políčko. To jednoducho nejde. Toho donútite, toho donútite úplne sa na všetko vykašľať a úplne rezignovať z nejakej aktivity. Takže toto je moja najväčšia výtka k takémuto zákonu. Myslím si, že nad týmto by ste sa mali zamyslieť a v druhom čítaní zriadiť nápravu.

    Ešte by som chcel pre obveselenie prítomných spomenúť jednu vec. Ak si pozriete § 10, § 10 definuje dávku, tú základnú dávku. Paragraf 10 ods. 2 písm. c) hovorí o tom, že dávka je 107 eur a 10 centov mesačne, ak ide o dvojicu bez detí. Stosedem eur 10 centov dostane dvojica bez detí. V ods. 3 sa píše, "dávka podľa ods. 2 sa znižuje o sumu 61 eur 60 centov za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou" a tak ďalej, tých, nazvem to, verejnoprospešných prác. Čiže za každú osobu sa z tej dávky stiahne 61 eur 60 centov. No tak teraz počítajme spolu. Dvaja dospelí sú sami bez detí, majú nárok na dávku potencionálne 107 eur 10 centov. Ak sa nezúčastnia na verejnoprospešných prácach, tak im zoberiete, obidvom po 60 eur 60 centov, čiže zoberiete im 123 eur 20 centov. Zo 107,10 eur im zoberiete 123,20. Výsledok je mínus 16 eur 10 centov. To si mám, pán minister, predstaviť tak, že ten registrovaný nezamestnaný teraz bude každý mesiac chodiť do pokladne na úrad práce zaniesť 16 eur 10 centov? Alebo si to vysvetľujem zle?

    Tu máte jednoducho nejakú chybu v takomto triviálnom výpočte. Poprosím opraviť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Vaľová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, teší ma, že to, čo ste povedali, na konci ste popreli a sám ste sa opravili. Pretože ste pred chvíľočkou povedali, že ak niekto bude mať živnostenský list, že je chudák, teda čo on má robiť, ak živnosť nevykonáva, ste povedali, ak nepodniká, tým pádom vlastne tá druhá osoba nedostane tú dávku v hmotnej núdzi. Viete, my tiež musíme trošku brániť tomu, aby ľudia niektoré veci zneužívali.

    A poviem len krátko. Často máme prípady, ale netýka sa to práve tohto zákona, že mamičky, ktoré majú deti, prídu na súd a nemôžu preukázať u podnikateľov, teda aby im platil rodičovský, respektíve výživné, z toho dôvodu, že pán podnikateľ má živnosť, nevykazuje, že nepodniká, nemá prostriedky, ale vozí sa na bavoráku. A na dieťa neplatí. Čiže naozaj v tomto treba urobiť poriadok a urobiť to aj v tomto zákone. A pred chvíľočkou ste potom sám povedali, že tú živnosť môže pozastaviť. Trošku ste tak do mňa jemne pichli, že ja som si ju pozastavila a práve aj týmto, som sa týmto zaoberala, že živnosť sa dá pozastaviť. A už ak vás zaujíma môj prípad, tak ja som si živnosť pozastavila v roku 2004. A vtedy bola možnosť si ju pozastaviť do roku 2014 na desať rokov. A zákon hovorí v roku 2010, ak sa o živnosť nezaujímate a neprevádzkujete ju, tak vám bude po troch od roku 2010 zrušená. Takže mi ju automaticky živnostenský úrad zrušil.

    Takže ako ste sám nakoniec sa opravil a povedal, živnostník, ktorý živnosť nevykonáva, ju môže pozastaviť, nemusí ju zrušiť, ale ju môže pozastaviť. Čiže v tomto zákone je to uvedené správne. Naozaj ten živnostník tú živnosť môže pozastaviť, ak naozaj neprevádzkuje, ak potrebuje, aby bral dávky v hmotnej núdzi, respektíve aby brala dávky v hmotnej núdzi osoba spolu s ním žijúca.

    Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Mihál.

    Nech sa páči

  • Ja ďakujem, pani kolegyňa, že ste lepšie pripomenuli a osvetlili ten váš dojemný príbeh. Ale ja by som teda rád zdôraznil, že nie všetci živnostníci sú v tej polohe, že majú živnostenský list a nič nerobia a nemajú problém na pol roka pozastaviť živnosť. Na východnom Slovensku je množstvo živnostníkov, ktorí majú živnostenský list, aktívne tú živnosť vykonávajú, zarobia si dvesto alebo tristo eur mesačne. Podľa súčasného zákona majú nárok na dávky v hmotnej núdzi vrátane rodinných príslušníkov, teda rodinní príslušníci. Tam je tá novela k 1. januáru, ale o tom nechcem dlho hovoriť. Ale touto novelou sa týmto aktívnym živnostníkom s takýmito nižšími, nízkymi príjmami, a hovorím hlavne o východnom Slovensku, o Gemeri, sa zoberú štátne sociálne dávky, dávky v hmotnej núdzi, a východiskom pre mnohých z nich bude to, že tie živnosti, či pozastavia, či zrušia, skrátka upadnú do úplnej pasivity. Ak nám nestačí 14-percentná nezamestnanosť, ak nám to, pán minister, nestačí, pokojne to môže byť aj 18, 19 percent. Len ďalej predkladajte do parlamentnej snemovne takéto zákony!

  • Ďalší písomne prihlásený do rozpravy za klub SKÚ - DS je pán poslanec Kaník.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Tento zákon, ktorým sa tu začíname zaoberať, je zákon, ktorý má veľmi veľkú dôležitosť nielen na oblasť samotnú, na ktorú je zacielený, to znamená zabezpečovanie sociálnych dávok a pomoci v hmotnej núdzi, ale aj tým, ako vplýva na správanie sa týchto skupín, ktoré sú veľmi rozsiahle a, žiaľbohu, v posledných rokoch ich počet rastie. Má vplyv na motivácie ľudí, napr. akým spôsobom si majú zabezpečovať svoje príjmy, či je pre nich dostatočne atraktívne uchádzať sa o prácu v nízko kvalifikovaných oblastiach, pretože väčšina z týchto ľudí nemá kvalifikáciu a iné typy prác sú pre nich nedosiahnuteľné, alebo je pre nich rozumnejšie, výhodnejšie, atraktívnejšie, racionálnejšie len prijímať pomoc cez hmotnú dávku a tak si zabezpečovať príjmy a upraviť svoje správanie takým spôsobom, aby tých príjmov bolo, samozrejme, čo najviac. Takže hmotná núdza a všetky možné sprievodné nadväzujúce dávky reagujú na určitú konkrétnu situáciu rodiny z hľadiska jej počtu a ďalších záležitostí.

    Mnohokrát som sa touto témou zaoberal, už sú to roky, kedy som ako minister túto situáciu riešil a naozaj aj veľmi zásadným spôsobom pretvoril, aby systém fungoval, aby pracovať bolo výhodnejšie ako poberať sociálne dávky. Odvtedy uplynulo mnoho času, kedy sa ten systém opäť zmenil a postupne sa opäť obracal na hlavu. Dnes stojí na hlave, nie na nohách, pretože je notoricky známou pravdou, že príjem zo sociálnych dávok je veľmi blízky, keď napočítame všetky možné dávky, príplatky a príspevky, veľmi blízky je sume, ktorú je možné získať, keď jeden z členov rodiny začne pracovať. V niektorých prípadoch je dokonca vyšší. A to nie je normálne. To nie je dobré. To je naozaj situácia, ktorú môžme charakterizovať, že systém je postavený na hlavu, pretože v normálnej spoločnosti od veky vekov platilo a platiť musí, že obživa sa má zabezpečovať poctivou prácou a že spoločnosť sa dohodla na tom, že tí, ktorí napriek svojej enormnej snahe alebo v prípade, že im to neumožňuje zdravotný stav, tak dostanú pomoc od tejto spoločnosti, aby netrpeli krajnou núdzou. Ale čo je úplne logické a na to naozaj stačí len štipka racionálneho uvažovania, táto pomoc v hmotnej núdzi nemôže byť rovná príjmu z práce, pretože akonáhle nastavíte systém tak, že poskytnete toľko prostriedkov, koľko je možné si zabezpečiť prácou, tak každá alebo väčšina ľudských bytostí, pretože ľudia sú racionálne tvory a rozmýšľajú racionálne, uprednostní systém života, kedy dostáva niečo bez toho, aby musel vynaložiť namáhavú činnosť, ktorou práca častokrát je, a jednoducho čaká na túto dávku.

    Toto nie je normálne, nie je racionálne, deformuje to celý systém, deformuje to správanie spoločnosti, veľkých skupín, jej obyvateľov, generuje chudobu, vytvára motívy na to, aby chudoba rástla, ako čo do počtu, tak aj čo do zvyku žiť takýmto spôsobom života. A spoločnosť by mala všetko urobiť pre to, aby sme z tohto systému odišli, aby sme prestali podporovať takýto spôsob, pretože takýto spôsob je rakovinou spoločnosti, ktorá ju postupne prerastie a nakoniec zahubí, pretože nebude ani financovateľná a sprievodné negatívne javy, ktoré sa spájajú s takýmto spôsobom života, prerastú únosnú mieru a nebudú zvládnuteľné.

    Už dnes sa v mnohých častiach regiónov Slovenska, v mnohých mestách, dedinách, obciach s tým občania potýkajú a trpia týmito javmi. Stačí do tých regiónoch ísť. Ja teraz naozaj veľmi intenzívne chodím po banskobystrickom kraji a keďže pochádzam z tohto kraja, pochádzam z jeho južných častí, pochádzam z okresu Rimavská Sobota, tak aj vidím a vnímam zmeny, ktoré nastali za posledných 20 - 25 rokov, práve v tejto časti územia, v okresoch Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Revúca. A sú to zmeny negatívne. Zmeny, ktoré znamenajú, že obyvateľstvo, pokiaľ môže, odchádza z týchto regiónov, sťahuje sa niekam inam. Mladí ľudia, ktorí získajú vzdelanie, sa nevracajú do týchto končín, a zostáva tu len obyvateľstvo, ktoré už nemá kam odísť, respektíve je naučené žiť práve takým spôsobom života, ktorý som tu popísal.

    Ja hovorím o tomto a navrhujem zmeny naozaj mnoho rokov. A odvtedy, ako sú pri vláde rôzne typy vlád Roberta Fica, sú moje snahy neúspešné. Napriek tomu to, že sa tu ocitol na pôde tohto parlamentu tento návrh zákona z dielne pána ministra Richtera, dokazuje, že to, čo tvrdím, je pravda, pretože tento návrh zákona sa pokúša riešiť tento problém. Tento návrh zákona tým, čo prináša, potvrdzuje, že všetko to, čo som povedal, je pravda a že tieto negatíva naozaj prerastajú cez únosnú mieru.

    Problémom je, že, ako sa často stáva, riešenia, ktorými chce reagovať na túto situáciu, sú sčasti formálne, formalistické, sčasti typu, že vyzerajú na prvý pohľad veľmi razantne a odvážne, ale keď si pozrieme na ich možnosti realizácie a na skutočnú realitu života, ako vysvetlím za malú chvíľu, tak sa ukáže, že nikam nepovedú, že vlastne žiadna zmena nenastane, a okrem toho, že sa niečo má tváriť, že sa niečo mení, nič iné, skutočná realita za tým nebude. Bude to niečo ako divadelná kulisa, ako Potemkinovská dedina, ktorá bude krásne vyzerať, alebo krásne, nebude to vyzerať krásne, bude to vyzerať veľmi razantne a veľmi odvážne, ale bude to len pomaľovaný papier, za ktorým nič konkrétne nie je.

    Upozorním na asi tri takéto oblasti. Jednou z týchto vecí, ktoré tento nový zákon prináša, je povinnosť odpracovať si určitý počet hodín v rámci malých obecných služieb alebo aktivačných prác, aby človek získal nárok na sociálnu dávku v plnom rozsahu. Hm, jak to vyzerá veľmi, veľmi rázne a racionálne. Veď to je presne to, čo ja hovorím, že ľudia majú prácou vyvažovať to, čo dostávajú od spoločnosti. Potiaľ by to bolo úplne perfektné. Ale pozrime sa na tú realitu, ako to bude fungovať. Máme tu skoro 400 tisíc ľudí, ktorí sú poberateľmi sociálnych dávok, a týchto 400 tisíc ľudí podľa predstavy tvorcov tohto zákona má odpracovať 32 hodín týždenne, aby získali nárok na sociálnu dávku. A tých 32 hodín týždenne

  • Hlasy z pléna.

  • , mesačne, pardon, 32 hodín mesačne, a tých 32 hodín mesačne, samozrejme majú podmienky na to vytvoriť obce a mestá. Je to absolútna ilúzia, že obce a mestá môžu pre každého jedného z tých 400 tisícov, zhruba, vytvoriť takéto pracovné príležitosti. Na tom sa všetci zhodneme. Určite to potvrdí aj pán minister, aj ktokoľvek ďalší, lebo nikdy nebolo, aj v tom najväčšom rozmachu aktivačných prác, ktoré fungovali počas môjho pôsobenia, tak v nich bolo zapojených niečo vyše 120 tisíc ľudí, nikdy nie 400 tisíc ľudí. Takže takáto situácia nenastane.

    Navyše nedá sa nariadiť, nariadiť obciam a mestám, že musíte tieto aktivačné práce robiť. Vždy treba počítať, že sú to samosprávy, a niekde sa budú robiť viac, niekde menej, niekde vôbec, takže je to veľmi diferencované obec ku obci. A nastáva nám potom samozrejme rôzna situácia. Niekde sa robiť budú, v susednej obci sa robiť nebudú. V jednej obci tí ľudia teda budú fungovať podľa predstáv tohto zákona, že odpracujú tých 32 hodín mesačne, ale vo vedľajšej obci neodpracujú ani hodinu, ale napriek tomu tie dávky dostanú v rovnakej výške. Pretože keď im nebudú ponúknuté tieto pracovné, nazvime to teda v úvodzovkách, pracovné miesta, tak im nikto nemôže siahnuť na dávku. Až ste si to ešte neuvedomili, tak takto to je a pán minister to určite potvrdí. Takže čo? Máme tu Potemkinovskú dedinu. Tvárime sa, že je potrebné odpracovať 32 hodín, ale v reáli nie je potrebné urobiť nič. Všetko ide po starom, resp. tam, kde bude poctivejší starosta, primátor, tak, tak bude vykonávať. A za chviľu sa mu to vráti od jeho obyvateľov. A keďže aj on je závislý, alebo významne ovplyvnený tým, že aj to sú voličské hlasy, a dostane sa pod atak, že v susednej dedine nerobia nič a dostávajú také isté peniaze ako my, čo musíme robiť, lebo ty nás k tomu nútiš, tak ako, kde je tu spravodlivosť? A ty si zlý! Tak nakoniec ako tí, ktorí sa snažia, z toho vycúvajú, pravdepodobne, lebo si povedia: no čo si ja budem páliť prsty, čo si ja budem robiť problémy, keď vlastne to nemá pre mňa žiaden pozitívny význam?

    To som vám chcel premietnuť do reality, že čo tie, keď sa od zeleného stola niečo robí a nedomyslia sa súvislosti, tak takto to dopadá. A pritom to, čo je cieľom tohoto návrhu, a to, aby bol tlak na ľudí, ktorí dostávajú sociálne dávky a samozrejme aj aktivačný príspevok, tak na to stačí jedno jediné: vrátiť sa na začiatok, tam, kde, ako to fungovalo, keď som to zavádzal. A to pravidlo bolo jednoduché: počítať s tým, že tí starostovia sú rôzni, že tie podmienky sú rôzne. Niekde je tých aktivačných prác menej, niekde viac a naozaj to významne závisí od schopnosti a od organizačných daností daného obecného úradu alebo konkrétneho starostu. A ľudí jednoducho si nevyčarujeme takých, aby sme ich mali ideálnych. Tak stačilo zaviesť, že keď ten starosta, vďakabohu, je taký, že dokáže veľmi mnoho ľudí zapojiť do týchto prác, tak tí ľudia sú povinní na tieto práce nastúpiť. A keď nenastúpia, keď odmietnu nastúpiť napriek tomu, že sú vyzvaní, aby nastúpili, vtedy tá sankcia môže nastúpiť a má nastúpiť. A vtedy je to čisté, transparentné, jasné. A netvárime sa na niečo, čo sa nedá uskutočniť, ale zavádzame niečo, čo je regulárne, funkčné a jednoducho môže fungovať. Takže to je prvý taký bod, ktorý som chcel len objasniť, ako bude fungovať. A som zvedavý, čo sa s tým ešte stane v druhom čítaní, lebo však sme len v prvom čítaní.

    Druhý taký zaujímavý moment a ešte lepšie znejúci pre širokú verejnosť, pokiaľ nevidí pod, za záves alebo pod pokrievku celého toho, je, že sa zavádza pravidlo, že ak poberateľ sociálnych dávok spácha priestupok, tak sa mu tento, pokuta za tento priestupok strhne zo sociálnej dávky. Skvelé! Konečne skoncujeme s priestupkovou imunitou, po čom volám z tohto miesta už neviem koľkýkrát a rozprávam stále, a naozaj je to problém, ktorý treba riešiť. Ale to vaše riešenie je reálne? Je uskutočniteľné? Je v súlade dokonca aj s ďalšími právnymi nadradenými predpismi? Nuž, pokiaľ sa pozeráme na jedinca, ktorý poberá dávku v hmotnej núdzi ako jednotlivec vo výške 60 euro, tak áno, dá sa to zabezpečiť, pretože je to konkrétny jedinec. Ale akonáhle je to skupina osôb, je to rodina rôzne početná, už je to skupina osôb. Jeden z tejto skupiny osôb spácha priestupok. Ale oni nepoberajú na jednotlivca, na každého jedného človeka dávku v hmotnej núdzi, oni poberajú jednu dávku v hmotnej núdzi. A komu ju, z ktorej dávky zoberiete? Ja si myslím, že tu veľmi okamžite narazíte na ústavný problém, to vás na to upozorňujem. Aj keď ja som ten prvý, ktorý požaduje a vie, že je nevyhnutné skončiť s priestupkovou imunitou. Ale toto je slepá ulička, do ktorej ste sa vy dali. To vám hovorím úplne na rovinu.

    Preto aj na tejto schôdzi sa znova ocitne notoricky známy môj návrh zákona, ktorý zavádza opäť jednoduché transparentné pravidlo. Spravil si priestupok, nemáš na pokutu, odpracovať! Jednoduché ako facka. A je to vybavené. Nedostávame sa do rozporu s ničím a je to vec, ktorá funguje. Až by aj na ixtýkrát niekto z poslancov SMER-u chcel hovoriť, že ústava zakazuje nútené práce, tak znova zopakujem, že treba si ju poriadne pozrieť, a je tam výnimka priamo v ústave, ktorá hovorí, netýka sa to malých obecných prác. A môj návrh zákona presne odkazuje na malé obecné práce. Takže nič takéto ako rozpor s ústavou v tomto návrhu neexistuje.

    Ale znova zopakujem, napriek tomu, že schvaľujem váš úmysel, ktorý len potvrdzuje, že mám pravdu a vždy som ju mal, keď som narážal, upozorňoval a kritizoval tie, túto oblasť, ale upozorňujem, že vaše riešenie nie je správne a nebude, hlavne nebude usku-točni-teľné. To je najväčší problém, že nič z neho nebude. Bude to buchnutie po vode. A výsledkom už dnes, ako keby som videl pána premiéra, ako sa postaví s odhodlaným a dôveryhodným výrazom pred kamery a povie: ´My sme to chceli riešiť, ale Ústavný súd nám to zakázal, vidíte, nedá sa.´ Tak ako vám zarazil zmenu v oblasti rodičovských príspevkov, ktorá ako z logiky veci by som ja proti nej nič nemal, ale dotklo by sa to voličov, takže nič nebude, všetko bude po starom. Takže to je ďalšia oblasť, ktorá stojí na vode a ktorá si myslím, že nikam nepovedie.

    To, čo tomuto zákonu chýba, to je taký tretí okruh, na ktorý by som chcel upozorniť, a tak ako predostielam ho dopredu, pretože za nie dlho sa tu postavím a budem obhajovať a predstavím svoj návrh novely zákona o hmotnej núdzi, je, že okrem toho, že musíme napraviť to, čo je pokrivené a deformované, a ani nebudem hovoriť, kto to spôsobil, všetci dobre viete, ale je už treba zareagovať na situáciu a nejakým spôsobom aj nastaviť nejaký motivačný mechanizmus. Aby ľudia, ktorí sa rozhodnú pracovať, alebo rodiny, kde sa rozhodnú živiť sa prácou, kde teda aspoň jeden človek začne pracovať, to naozaj reálne pocítili na svojich príjmoch.

    Tento návrh zákona na to reaguje tým, že zavádza osobitný príspevok, neviem, či som sa správne terminologicky vyjadril, ale de facto tú istú sumu, ako je aktivačný príspevok, priznáva aj tým, ktorí si nájdu prácu, a na pol roka ho bude vyplácať. Áno, chvályhodné, ako opäť úmysel, ktorý ide tým istým smerom, ako ja navrhujem, ale hneď poukážem na jeho úskalia.

    To prvé najhlavnejšie úskalie je, že je to príspevok, ktorý bude trvať pol roka, a potom schlus, koniec. Takže po uplynutí pol roka sa človek zrazu dostane do situácie, že o 60 eur klesne jeho príjem zo dňa na deň. Čo to bude vyvolávať u týchto ľudí? Snahu o špekuláciu, o istú, cyklický spôsob fungovania, že tí ľudia, keď teda tú prácu prijmú, ja viem, že tu sa tak počíta, že už si zvyknú pracovať, získajú pracovné návyky, tak v tej práci sa asi udržia. No ale ako som povedal, človek je tvor racionálne uvažujúci aj v tých naozaj najjednoduchších činnostiach, peniazom rozumie každý. A keď ako zrazu bude mať o 60 euro menej a zo sociálnych dávok získava zhruba to isté, pretože tak to je, až neveríte, ukážem vám tabuľky, tak jednoducho z tej práce odíde. Takže na po roka niekoho možno dostaneme do zamestnania a po pol roku šup naspäť na sociálny úrad. A pokiaľ tam nebude nejaký interval, ktorý bude brániť tomu, aby znova využil takéto, takýto motivačný príspevok, tak, tak po nejakom čase sa znova zapojí do zamestnania, alebo si počká, kým ten interval uplynie, a znova ho využije. A máme tu takú kampaňovitú, kampaňovitý spôsob vstupovania a vypadávania zo zamestnávania. To je jeden, jeden problém.

    Druhý je, že priznáva sa aktivačný príspevok aj ľuďom... No a ešte, aby som nezabudol, je tu hneď jedna veľká nespravodlivosť, až som niečo, až som to správne pochopil. To sa bude vzťahovať na ľudí, ktorí dnes sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi a sú nezamestnaní a zamestnajú sa za rovnakých podmienok a za rovnakú mzdu ako nejaký kolega, ktorý ale tú prácu má a stále pracuje, pretože, pretože pracuje proste, tak ten, ktorý sa zamestná, zrazu získa tento aktivačný príspevok. Ale ten, ktorý pracoval, ho nemá a bude bez neho. Takže dôjde tam k nerovnováhe, niekto ho mať bude, ten, kto si prácu nájde, ale ten, kto nebol poberateľom sociálnej dávky, lebo prácu mal, ten ho nezíska, pretože nebol poberateľom sociálnej dávky. Myslím si, že omnoho lepšie riešenie je to, ktoré navrhujem a ktoré môj návrh zákona obsahuje, je, že už dnes máme zakotvený princíp v zákone, ktorý som ja zaviedol, že 25 percent z príjmu sa nezapočítava do príjmu na účely nároku na získanie sociálnej dávky.

    Toto bolo nastavené vyvážene a funkčne v čase, keď to bolo zavádzané, ale vtedy neexistovali ešte mnohé ďalšie doplňujúce príplatky, príspevky, ktoré vznikli neskôr, neexistovala transformácia istých typov príspevkov, ako je napríklad príspevok za školskú dochádzku do súčasnej podoby, ktoré ten systém zdeformovali, a tento 25-percentný, toto 25-percentné započítavanie prestalo mať zmysel, prestalo mať účinok. Pretože akonáhle niekto zarába čo len minimálnu mzdu a aj keď sa mu nezapočíta tých 25 percent, žiaden nárok na sociálnu dávku nemá. Takže akákoľvek rodina, kde jeden z jej členov začne pracovať za minimálnu mzdu, nemá dnes nárok na sociálnu dávku. Nemá zmysel žiaden, že sa mu 25 percent z príjmu nezapočítava. Keby sa aj započítaval, je to, je na tom úplne rovnako. Takže... Ale nebolo to tak na začiatku. Takže to riešenie je, ktoré by nevytváralo žiadne zuby, nevytváralo by žiadne po pol roku zmeny, prudké, v príjmoch v domácnosti, je, že zvýšime tú čiastku, ktorá je nezapočítateľnou položkou. Ja navrhujem, aby sa zvýšila na 40 percent. A zároveň navrhujem, aby sa takisto 40 percent z rodičovského príspevku pri rodinách, a to zdôrazňujem, kde aspoň jeden z jej členov pracuje, tak isto nezapočítavali do príjmu, čím sa vytvorí systém, že aj v prípade, že sa niekto zamestná za minimálnu mzdu, tak ešte dostane cez sociálnu dávku priplatené a jeho príjem, jeho čistý príjem sa zvýši oproti tomu, ktorý len poberá sociálne dávky. A tým tú motiváciu dosiahneme. A paradoxne - ale budem o tom viacej hovoriť pri predkladaní vlastného návrhu zákona, takže teraz ako už to len skrátim - to neznamená ani nejaký dramatický rast príjmov, výdavkov, pardon, výdavkov štátu, pretože dnes ten štát vydáva na jedinca, ktorý nepracuje, omnoho viac ako by vydával na toho človeka alebo tú rodinu, keby začali pracovať. Napriek tomu, že jeho príjem, v súčte príjem, ktorý si zarobil, a ešte príspevok od štátu cez sociálnu dávku by zvýšil príjem aj tejto samotnej rodiny. Nie je to perpetuum mobile, ako by mohol niekto vyčítať. Je to úplne racionálne a ja vám to pri tom predstavovaní svojho návrhu zákona dopodrobna sa budem snažiť vysvetliť. Máme to prepočítané v tabuľkách na všetky možné typy rodín, od malých rodín s dvoma deťmi až po veľké rodiny, a naozaj je to vec, ktorá by systémovo pomohla, ten systém by urobila prehľadným a čitateľným, nemuseli by tam byť nejaké také násilné alebo menej funkčné veci, ktoré v konečnom dôsledku ani nemusia sa ukázať ako uskutočniteľné, ako som poukázal predtým.

    Takže v rámci prvého čítania len také všeobecné poukázanie na slabiny a nedostatky tohto návrhu zákona. Ja chcem skončiť pozitívne a poviem, že veľmi oceňujem, že ste uznali, že tu žijeme a že si pestujeme obrovský sociálny problém, ktorý tu reálne existuje a ktorý je vytvorený sociálnym systémom, ktorý nám nepadol z neba, ani nám ho žiadni okupanti nevnútili, ale ktorý sme sami, poslanci v Národnej rade schválili a ktorý vyslovene nivočí sociálny systém, situáciu túto tejto krajiny a vytvára patologické správanie až veľkej skupiny obyvateľstva. Že je len na nás zasa, aby sme to napravili. A ja vás prosím, robme to racionálne, robme to tak, aby to fungovalo, aby to nemalo kampaňovitý nejaký efekt, ale aby naozaj to fungovalo ako dobre nastavený stroj, ktorý prináša efekty, a potom sa tá situácia zmení. Potom nebude platiť to, čo ja počúvam skoro denne na rôznych stretnutiach, že aj tak sa s tým nedá nič robiť, aj tak je to naveky zabité. Nie je, len sa nesmieme báť urobiť normálnu racionálnu zmenu, ktorej každý, keď sa s ním bavíme jednotlive, jej rozumie. Lebo dva a dva vždy budú štyri. Ale len sa toho nesmieme báť a stále musíme sa držať toho, že naozaj dva a dva musia byť štyri, nie päť, nie šesť, ani nie tri. A potom to bude fungovať.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria, piati páni poslanci, pán poslanec Podmanický, Novotný, Brocka, Muňko a Zajac. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Podmanický.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, vaše vystúpenie bolo pomerne vecné, takže aj ja budem vecne reagovať. Aj keď samozrejme nedá sa reagovať na všetky témy, ktoré ste otvorili, vo faktickej poznámke, ale aspoň na niektoré.

    Povedali ste napríklad vetu, že dnes máme systém, v ktorom súčet sociálnych dávok je vyšší než príjem, keď sa niekto zamestná. Absolútne v tomto s vami súhlasím. Ale práve tento zákon ten systém nastavuje tak, aby bol motivačný, a to aj v tých prípadoch, keď jeden povedzme z tej dvojice začne zarábať a mať povedzme minimálnu mzdu. Takže to, čo ste hovorili v tom závere, že to treba nastaviť tak, aby, aby ten príjem, aj keď sa niekto zamestná, bol vyšší, ako je jeho príjem dovtedy, keď poberá sociálne dávky, tak to tak je v tom zákone. Sú spracované veľmi podrobné modelové situácie, ktoré podľa jednotlivých situácií počtu členov domácností a ďalších okolností veľmi jasne ukazujú, že bude ten systém motivačný. To znamená, oplatí sa každému človeku zamestnať a mať nejaký príjem. Takže to, čo ste nám vytýkali, tak ste sa zrejme mýlili, lebo možno nepoznáte tie čísla. Treba si ich pozrieť na ministerstve práce, sú veľmi podrobne spracované, ale je ten systém nastavený podľa môjho názoru veľmi dobre.

    Hovorili ste napríklad o ilúzii, že obce a mestá môžu vytvoriť pre 400 tisíc ľudí pracovné príležitosti. No treba si uvedomiť, že to je 32 hodín mesačne, takže keď to tak zhruba poviem, to je, zhruba týždeň v mesiaci by človek mal odpracovať. Takže budete mať 100 tisíc ľudí na týždeň, z nich musíte odpočítať tých, ktorí vypadnú z dôvodu invalidity, staroby, že majú ťažko zdravotne postihnutého v rodine a ďalších, a ten zvyšok tie obce sú kapacitne schopné zamestnať. Áno...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Chcem sa poďakovať Ľudovi Kaníkovi za jeho vystúpenie aj za zhodnotenie toho zákona. V podobnom tóne budem chcieť vystúpiť aj ja na, na konci písomne prihlásených, ale predsa len mi nedá povedať už v tejto chvíli niekoľko poznámok k tomu, čo povedal pán poslanec Kaník. Súhlasím s jeho stanoviskom aj postojom, že skutočnosť, že si vláda všimla, že tu existuje veľký problém, že je tu problém, ktorý nie je možné ďalej ignorovať, a prichádza s riešeniami v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, je chválitebná. Je chvályhodná a ju aj chcem pochváliť. Vydržte v tejto ambícii, tak ako povedal aj pán poslanec Kaník, je to dobré.

    Ten problém je v niečom inom, a o tom hovoril pán poslanec Kaník. Ten problém je v tom, že tieto riešenia nie sú dostačujúce a nebudú zrejme fungovať. Aj ja budem hovoriť o množstve problémov, na ktoré upozornil Ľudo Kaník. Viete, v obci, kde je 20, 30 dlhodobo nezamestnaných, sa dá teoreticky dostať do situácie, aby sa všetci prihlásili na výzvu pri obecných prácach, ale keď je ich dvetisíc v obci, ktorá má dvetisícpäťsto obyvateľov, je to nemožné. Čiže bude to zase len pro forma opatrenie, oni sa všetci prihlásia, bude 20 miest, dvadsiati budú pracovať, ostatní si splnia zákonnú povinnosť, ale neriešime zásadný problém. Napríklad v tomto bode, keď už tento bod vyberieme, a to, aby bol dostatok práce pre týchto nízko kvalifikovaných ľudí, aby sme hľadali riešenia.

    Čiže pán poslanec Kaník to vyjadril veľmi dobre a ja to, v tom budem len pokračovať dneska v rozprave. Začali ste dobre, ale tieto riešenia nebudú dostačujúce, treba pokračovať ďalej. A my sa určite budeme snažiť pomôcť v týchto riešeniach, ak budú racionálne a budú účelné.

  • Pán kolega Kaník, vy ste aj týmto svojím vystúpením potvrdili, že vy ste nenapraviteľný perfekcionista alebo maximalista. Buďte rád, že SMER sa inšpiruje vašimi návrhmi. Vám vadí, alebo hovorili ste o nespravodlivosti, že osobitný príspevok, niekto, kto bol v hmotnej núdzi, bude dostávať, keď sa zamestná, a ten, ktorý pracuje za nízku mzdu, že ten taký príspevok nedostane. No veď bežný život prináša takýchto nespravodlivosti toľko, ja spomeniem len niektoré, ktoré ma tak v rýchlosti napadnú. Telekomunikační operátori: veď ja som starý klient, ale keď pozerám, aké výhody ponúkajú tým klientom, ktorí sa dnes prihlásia, tak blednem závisťou. Alebo ak ste vybavovali poistku na auto: veď v posledný deň, kto si vybaví poistku, tak tá bude nepomerne lacnejšia, ako tí poctivci, ktorí si ju vybavili v dostatočnom predstihu.

    Čiže, pán kolega Kaník, ja by som bol na vašom mieste väčší realista. Aj to, myslím si, že v tejto chvíli, čo SMER predkladá, tak je výrazný krok dopredu.

  • Pán poslanec, som zvyknutý na inú rétoriku, dneska ste boli mierny. Samozrejmá vec, musíte byť mierny, pretože 461-ku ste vy nastavili, a tých 43 alebo koľko je tých dodatkov prakticky, je tak, ako je to nastavené. Tento zákon len vylepšuje veci, ktoré boli, to, čo ste pomenovali. Samozrejmá vec, v ďalšej možnej, možno dodatku tohto zákona sa vychytajú ďalšie muchy, kde sme legislatívne to nepodchytili. Ale je to zase len o krôčik ďalej, aby sme proste zmenšili tie úniky, ktoré dneska sú, či je to z hľadiska hmotnej núdze, ale aj ďalšie veci, ktoré plytváme, s prostriedkami, z tej, z hľadiska sociálnej pomoci.

    Ďakujem.

  • Vážený pán kolega Kaník, v úvode svojho vystúpenia ste poukázali na povinnosť odpracovať 32 hodín pre ľudí, ktorí budú chcieť aktivačný príspevok, a na to, že túto povinnosť zamestnávať týchto ľudí budú mať obce a mestá, ktoré túto povinnosť majú vlastne aj dneska, obce a mestá. Áno, starostovia, niekde sa nájde ideálne toľko ľudí, koľkých starosta je schopný efektívne použiť, niekde, skôr na západnom Slovensku starostovia ani nemajú koho zamestnať, a na východnom Slovensku je tých ľudí stovky, niekde aj tisíce, starostovia nemajú šancu ich toľkých zamestnať a už vôbec nie efektívne.

    Preto potrebujeme nájsť možnosti zamestnať sa pre týchto ľudí aj niekde inde, nielen na obci a v meste. Preto som s kolegom Hudackým predložil návrh zákona, kde sme rozširovali aktivačné práce aj pre štátne podniky, tie štátne podniky, ktoré riadia dneska jednotliví ministri. Pri našich riekach, lesoch, povodiach, odvodňovacích kanáloch je tej práce dostatok a nadmieru. Preto sme to navrhli, aby títo ľudia mali šancu tam tieto sociálne dávky, aktivačný príspevok odpracovať. Ale strana SMER, poslanci za stranu SMER to odmietli. Dokonca jeden poslanec, kolega za SMER sa postavil a povedal, že prečo len štátne podniky by mali mať možnosť zamestnávať aktivačných pracovníkov? Prečo nie aj súkromné urbariáty? Ja hovorím, perspektívne asi budeme musieť aj k tomu pristúpiť, ale prvým krokom bolo dať možnosť zamestnať, aktivovať sa aj v štátnych podnikoch, ktoré ovládajú jednotliví ministri, a na príkaz premiéra tam môžu zajtra zamestnať päťtisíc ľudí.

  • Ďakujem kolegom za vecné pripomienky. To by bola dobrá cesta, keby sme sa vecnou, vecnou diskusiou uberali, lebo oceňujem hlavne to, že naozaj ste uznali, že túto proble..., tento problém treba riešiť a že sa ho pokúšate riešiť, aj keď s chybami a nedostatkami.

    Takže, pán poslanec Podmanický, áno, ono sa to, ako pod touto deklaráciou sa, tento zákon ide, alebo predkladá, aj má tú ambíciu, ja to uznávam, len poukazujem na to, že to tak v reáli až tak nebude, ako sa ten zákon tvári. A pritom mohol by byť. Nič tomu nebráni, aby sme ho vylepšili a aby tam to fungovalo tak, aby naozaj to nebolo len pro forma, ale aj naozaj. A ja oceňujem tú snahu, ako aj pán poslanec Novotný.

    K pánu poslancovi Brockovi. No dá sa to urobiť aj tak, že nebudú nespravodlivosti. To, čo som popísal a čo v mojom návrhu zákona je, že sa to týka úplne všetkých, aj tých, ktorí nikdy neboli poberateľmi sociálnej dávky, ale pracujú za nízku mzdu. Aj tým by sa polepšilo. To znamená, že sa vždy snažím navrhovať zákony, ktoré sú, ku všetkým rovnako pristupujú, a sú rovnako spravodlivé, a tá cesta tu je. Takže ponúkam ju, aby sme o nej debatovali.

    A k pánovi poslancovi Muňkovi poviem toľko, že má pravdu, že sa snaží zapchať tento návrh zákona, tejto novely, diery a úniky, ktoré v tejto oblasti sú. Len musím desaťkrát podčiarknuť, že tieto diery a tieto kanále, ktorými sa odlievajú obrovské prostriedky, sa vytvorili za prvej Ficovej vlády počas ministrovania pani ministerky Tomanovej úplne nesystémovými a zhubnými zásahmi do tohto systému.

  • Za poslanecký klub KDH vystúpi pán poslanec Brocka.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán minister, pani podpredsedníčka Národnej rady, dámy a páni. Je prvé čítanie, máme teraz balík sociálnych zákonov a aj moji predrečníci začali tak zo širšia najprv, kým prišli ku konkrétnostiam, tak aj ja si dovolím najprv zareagovať na to, čo sa v tejto sále dnes už udialo.

    Je mi ľúto, že už, myslím si, neprekryjeme ničím to, čo sa stalo okolo dvanástej, ten konflikt dvoch kolegov poslancov. A myslím si, že je v našom záujme, aby verejnosť bola informovaná v prvom rade o podstatných veciach, že nebolo by dobré, aby teraz hlavná správa a najdôležitejšia vec, ktorá sa tu dnes stala, bol konflikt medzi poslancom Hlinom a poslancom Martvoňom.

    Pán predseda výboru hovorí, že už sa nám to nepodarí. Aj mne to je ľúto, lebo zanikli iné dôležité veci. Že predseda vlády bol vyhlásený za Človeka roka, ako vláda preplávala cez krízu, nie? Alebo ďalšia dôležitá informácia z ekonomického fóra z Davosu, že Slovensko je na predposlednom mieste z hľadiska konkurencieschopnosti v Európskej únii, že už len Grécko je za nami. A podľa mňa aj ďalšie iné informácie. Čiže je to škoda, že teda konflikt dvoch poslancov z parlamentu, na prvý pohľad celkom nevinný, prekryje iné dôležité veci. Ale ja som už navrhol predsedovi imunitného výboru, aby imunitný výbor zasadol, rokoval o tej veci a aby sme aj plénu navrhli riešenie. Lebo myslím si, že je potrebné, aby sme isté veci dali na pravú mieru, aby sa veci, ktoré by sa tu stávať nemali, neopakovali. Ale k tomu konfliktu ešte mám jedno podozrenie, že naozaj poslanec Martvoň tými provokáciami chcel odpútať pozornosť od niektorých vecí, len doteraz som nezistil a neviem presne, od ktorých chcel odpútať pozornosť.

    Teraz bližšie k téme a k tej sérii sociálnych zákonov. Dámy a páni, je tu teraz návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Nasleduje zákon o príspevku pri narodení dieťaťa, o rodičovskom príspevku, o sociálnom poistení. Pamätáte si, keď bol pán minister v nemocnici, jeho štátny tajomník ohlásil túto sériu zákonov ako reformné návrhy, ktoré urobia zásadný poriadok a budú zásadnou zmenou toho, čo u nás je v tejto oblasti, že sa nebude systém zneužívať, systém sociálnych dávok, že sa zavedie poriadok, že chudobní, tí, ktorí naozaj potrebujú pomoc, tak ju budú dostávať vo väčšej miere, že sa dokonca aj ušetria verejné financie. A ja som mu držal palce, mohol byť reformátorom, alebo pán minister, len celé to nakoniec dopadlo inak. A vy už viete, že do hry vstúpil zasa pán premiér a povedal, že nie, nie, verejné financie sa na úkor sociálnej sféry ozdravovať nebudú. Pritom tieto zákony nie sú len o, nie sú primárne o ozdravovní verejných financií. To znamená, ani z Buriana, ani z ministra Richtera reformátor asi nebude a naďalej budú v našom systéme veci, ktoré sú skôr výrazom plytvania ako adresnej sociálnej politiky.

    Ale o tom neskôr, pri tom ďalšom zákone, lebo tento, ktorý teraz prerokúvame, ktorý pán minister uviedol, zákon o pomoci v hmotnej núdzi, je predsa len trošku z inej kategórie. A tu by som skôr bol menej kritický. Teda menej kritický? By som povedal, že to nie je reformný návrh zákona, ale je to taký zákon o upratovaní, že sa veci, ktoré sa v našom systéme napríklad zneužívali cez tento zákon, že sa budú už asi menej zneužívať. Alebo, no, síce kolega Kaník povedal o iných nových veciach, kde sú možnosti ako, ako to zneužiť, ale zatiaľ to, čo sa zneužívalo cez pomoc v hmotnej núdzi, tak tento návrh reaguje na to. A to vítam, že sú tam také opatrenia v rámci toho upratovania, vyčistenia systému, že za osoby v hmotnej núdzi sa nebudú považovať tí, ktorí sú vo väzení, vo väzbe. Alebo členovia reholí a náboženských spoločností, tak to je predsa pochopiteľné, keď sú títo ľudia zabezpečení, alebo ich základné životné podmienky inak a iným spôsobom, tak nie je potrebné, aby bola taká možnosť cez zákon o pomoci v hmotnej núdzi.

    Ďalej, ak sa zvyšuje adresnosť poskytovania sociálnej pomoci, napr. vo vzťahu k starším ľuďom, hendikepovaným, teraz, že sa oceňuje zásluhovosť, že keď niekto sa sám vlastným pričinením usiluje o zlepšenie svojej situácie, že to budeme oceňovať, to je ten osobitný príspevok. Ja to vítam. Ja som v tom videl istú, istý posun, že SMER číta návrhy iných politických strán, že, teda myslím teraz opozičných politických strán, alebo aspoň počúva opozičných politikov, lebo to je, veď to je to, medzitrhom práce, že keď niekto príjme nízko platenú prácu, zároveň bude mať nárok aj na časť dávky v hmotnej núdzi, ktorú pred tým dostával ako nezamestnaný. To je obsahom toho príspevku, toho osobitného príspevku, ktorý sa v zákone navrhuje. Tak isto napríklad aktivačná činnosť formou dobrovoľníckej práce. Ak si dobre pamätáte, pol roka dozadu, veď minister tu navrhoval novelu zákona o službách v zamestnanosti, kde tento príspevok vyhadzovali zo zákona, a na tlak, na naše argumenty, aj teda mimo vládneho sektora, nakoniec to zostalo, zostalo v zákone. A dnes dobrovoľnícka činnosť je vlastne ťažisková forma aktivácie. Ak vylúčim z toho mimoriadne udalosti, lebo teda v zákone sú vymenované, účasť na menších obecných službách, dobrovoľnícka činnosť alebo práce na predchádzaní mimoriadnych situácií. No, čiže mimoriadne situácie sa stávajú, ale je to skôr zriedkavosť, ale tie hlavné oblasti, kde sa môžu ľudia, ktorí sú v hmotnej núdzi, aktivovať sa, to znamená, usilovať o zvýšenie svojho príjmu, ťažisko je v účasti na menších obecných službách a na dobrovoľníckej činnosti.

    Tiež vítam to, že návrh je jednoznačný, konečne, oproti dnes platnej legislatíve, že vyslovene hovorí o zabezpečení základných životných podmienkach ako o jednom teplom jedle denne, nevyhnutnom ošatení a prístrešku. To, to je tiež istý posun. To, že sa sprísňujú podmienky napríklad na aktivačný príspevok, to, že majú poslanci rozdielny názor na to, že kolega Kaník chce, aby ľudia robili viacej teda, bon napríklad žiada toľko, že už potom medzi aktiváciou a riadnym pracovným pomerom z hľadiska počtu hodín nie je takmer žiaden rozdiel. A vláda navrhuje, aby sa tá minimálna podmienka odpracovaných, alebo hodín zúčastnených na aktivácii, keď navrhuje najmenej 64 hodín mesačne, to je, ak štyri týždne, to je šestnásť hodín týždenne, oproti dnešným desiatim hodinám je to nárast vlastne skoro o raz toľko, no. Čiže tiež sa mi to zdá, že to je lepšie ako teraz. Je to síce menej, ako chce Kaník, ale keď bude Kaník minister, tak môže presadzovať svoje kvóty. Áno. A nakoniec o jeho návrhu budeme rokovať, to je myslím bod 99, čiže ešte je možnosť, že to do našej legislatívy presadí.

    Takže ja to vítam, že ste sa inšpirovali návrhmi aj KDH. To je príklad toho, tej aktivácie formou dobrovoľníckej činnosti, lebo to ja považujem za veľmi dôležitú oblasť angažovania sa ľudí, ktorí sú napríklad bez práce, alebo tí, ktorí robia verejnoprospešné činnosti, a toľko priestoru je na Slovensku pre angažovanie sa v tejto oblasti, že nedá sa všetko zaplatiť. A je tu istá skupina ľudí, ktorí sú altruisti, ktorí vedia niektoré veci robiť, že sa obetujú pre iných, že to urobia bez nároku na odmenu. Ale tí, ktorí ich organizujú, predsa len tam je to potrebné istým spôsobom aj oceniť, aj zaplatiť.

    Sú tam aj také drobné veci, ktoré súvisia s prijatím tohto zákona, že sa tak trošku aj zvyšuje dávka v hmotnej núdzi. Síce len o jedno euro pri jednotlivcovi a u dvojice skoro o dve eurá, ale prosím. Pri tomto návrhu by som pána ministra tak neodsudzoval. Ja by som skôr sa prihováral za to, že nech pokračuje v rozbehnutej práci, ktorá, ak to nebude škodiť tomu prostrediu pre vytváranie pracovných miest, keď to nebude škodiť tak živnostníkom, ako spomínal kolega Mihál, ak to nebude škodiť rodinám s deťmi, my vás nebudeme brzdiť v takej práci ani v budúcnosti.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • S faktickými poznámkami, nie sú žiadne faktické poznámky. Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec...

    Pán minister, do rozpravy?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Možno nebýva obvyklé, že predkladateľ vystupuje ešte priamo v diskusii, keď vystupujú písomne prihlásení poslanci, ale ak dovolíte, je to aj istá úcta k tým ľuďom, k tým trom opozičným politikom, ktorí vystúpili, pretože zhodou okolností sú to všetko bývalí ministri práce, sociálnych vecí. Ja aj napriek tomu, že politicky sa celkom iste nezhodneme na mnohých veciach, si vážim ľudí, ktorí robili na tomto rezorte, pretože je to veľmi náročná práca. Ale teraz trošku konkrétnejšie k niektorým tým veciam, ku ktorým vystúpili.

    Priznám sa, že čakal som trošku väčšiu podporu tohto návrhu zákona od môjho predchodcu pána poslanca Mihála, pretože on mal takúto nejakú snahu v čase, keď pôsobil na tomto rezorte, a neuspel. Dokážem zacitovať jeho slová z toho obdobia, ako reagoval na pani premiérku, ktorá mu nepodporila predložiť takýto návrh zákona, na svojich kolegov poslancov, ktorí ho tiež nepodporili z jednotlivých vtedy koaličných strán. "Podobný zbabelý scenár už predviedli pri zákone o hmotnej núdzi, v ktorom bolo naším zámerom podmieniť poberanie dávok aktivitou. Aj túto novelu stopli pravicoví populisti. O to smutnejšie je zistenie, že na dávkach v hmotnej núdzi si niektoré bývalé koaličné politické strany stavajú svoju volebnú kampaň," podčiarkol Mihál. Nechcem to komentovať. Tento výrok hovorí za všetko. Práve preto hovorím, že som očakával aj isté pochopenie a podporu pre tento návrh.

    Pred týmto návrhom a aj možnými rizikami a problémami ja mám, ja ako, ako veľkú úctu. Veľkú úctu. A vôbec si nemyslím, že to bude absolútne bezproblémová realizácia, ale mal som tú, alebo mali sme tú odvahu do toho procesu ísť, pretože si myslím, že ten proces už musí začať a je potrebné ho riešiť aj napriek nejakým nedostatkom, ktoré aplikácia tohto zákona môže priniesť. To si v plnej miere uvedomujem. A práve preto tu bude aj istá postupná nábehovosť.

    Smerom k pánovi poslancovi Kaníkovi. Je tu jeden veľký rozdiel. Pán poslanec, ty si použil číslo 400 000. Nie, 400 000 máme - a už dneska ani to nie - nezamestnaných. Poberateľov dávok v hmotnej núdzi je 185 000. Keď z toho odrátame ľudí, ktorých sa zákon nebude týkať, lebo medzi poberateľmi dávok v hmotnej núdzi sú napríklad aj dôchodcovia, sú matky, ktoré vychovávajú deti do troch rokov, dávame výnimku pre samostatné matky až do šiestich rokov, lebo tam by to asi bolo nezodpovedné žiadať tú aktiváciu. Tých povinnosť je niečo iné, pripraviť novú generáciu na to, aby bola pripravená na život. To znamená, že to bude vychádzať denne, keď to rozrátame na päť pracovných dní, cca dvadsať tisíc ľudí, ktorí budú takýmto spôsobom pracovať za predpokladu, že sa táto, to znamená, 20 000 skoro na 3 000 obcí sú úplne iné čísla, a z toho vyplývajú aj úplne iné možnosti, ktoré tento zákon ponúka. Uvedomujem si, tie riziká sú, áno, v obciach alebo v priestoroch, kde je tých poberateľov možno v tisícoch. Len treba povedať, že máme presnú analýzu týchto obcí a možno pripravené aj isté riešenia.

    Otázka zainteresovania štátnych podnikov. Viete, štátna pomoc je jedna vec, ktorú treba v súvislosti s týmto zvažovať. Dneska štátny podnik má zo zákona tie isté práva a povinnosti ako ktorákoľvek súkromná firma. Ale nie je to úplne zabitá myšlienka, z hľadiska istej perspektívy rozmýšľame aj týmto smerom. Druhá vec, ktorá súvisí s týmto, veľmi úzko a intenzívne komunikujeme s obcami. My si uvedomujeme, že tento zákon nie je možné naplniť, pokiaľ nebude pochopený a prijatá tá podaná ruka zo strany štátu u obcí. Ale znova, odbremeňujeme starostov, osemstošesťdesiat ľudí ideme prijať na úrady práce, ktorí budú organizovať a kontrolovať, ktorí na seba zoberú značnú časť zodpovednosti. Úlohou starostu bude relatívne veľká úloha pripraviť prácu, ale veci s tým súvisiace, tie negatívne, ktoré doteraz možno ovplyvňovali aj samotnú aktivitu starostu, pretože v konečnej miere v jednom období aj títo ľudia sú jeho voliči a na to možno v podvedomí vždy pamätal, bude odbremenený. To znamená, tu vytvárame úplne iný základ a predpoklady. Preto tento návrh zákona skutočne nie je zákonom, ktorý konsoliduje verejné financie. On bude mať dopady na štátny rozpočet. A napríklad ja celkom objektívne predpokladám, teším sa na vystúpenie pána Polláka, že z tých osemstošesťdesiat ľudí bude značné množstvo pracovníkov aj rómskej národnosti, ktorí budú v tom prostredí, myslím si, ďaleko účinnejším nástrojom ako väčšinová populácia. To znamená, že sú tu isté veci, myslím si, že domyslené. Samozrejmá vec, že mám úplne jasno, že chceme nabehnúť v istej časovej fáze, aby sme mali záujem aj viaceré riziká pred tým, použijem výraz, vychytať, a prípadne nevylučujem, že v závere budúceho roku dospejeme k tomu, že budeme tento zákon novelizovať, lebo aplikačná prax prinesie niektoré veci, ktoré bude treba napraviť. Ale na to sme pripravení a, samozrejmá vec, aj máme záujem tieto veci ako zrealizovať.

    No a ešte k pánovi poslancovi Mihálovi v súvislosti s tými živnostníkmi, pretože to bolo také, myslím, že gro vystúpenia. Som trošku prekvapený, lebo my sme tieto veci presadili do zákona ešte v minulom roku, ktoré sa týkajú tých živnostníkov. Je to konkrétne novela 599 a tak ďalej. My len preberáme tie veci teraz do tohto zákona, lebo ony už platia, a, no, vy ste, pán poslanec, v minulom roku za novelu tohto zákona hlasovali, čo si ja veľmi vážim a ďakujem, že ste ju podporili. Zato som trošku prekvapený z tej kritiky, lebo, lebo myslel som si, že istým spôsobom riešime niečo, na čom sme sa zhodli už pred rokom a čo od 1. januára je len účinné.

    No a presne to, čo povedala kolegyňa Vaľová smerom k tým živnostníkom, od 1. 1. 2013, čo sa týka toho pogromu. No pokiaľ preruší živnosť, má nárok na hmotnú núdzu. Prerušenie živnosti je dneska jednoduchý administratívy akt, aby mohol byť poberateľom, pokiaľ nemá prácu. Dnes je to veľmi flexibilná možnosť. A v tomto prípade a v žiadnom prípade nechcem okrátiť človeka, ktorý sa dostal do nejakých problémov, aby nemohol poberať hmotnú núdzu. A to sa týka aj rodičovského príspevku, platí to isté. Preruší a má opätovne nárok ako tieto veci poberať.

    To znamená, že možno také skôr veľmi konkrétne veci, i keď sme v prvom čítaní a ja nebudem mať záujem ani v ďalšej časti, pokiaľ vstúpim do diskusií, hovoriť úplne ku konkrétnym veciam, pretože toto je základná filozofia. Ja som pripravený komunikovať, stretnúť sa, keď treba, a samozrejme na jednotlivých výboroch pred druhým čítaním, ak prídu dobré, zdravé názory. Toto nie je pravicovo-ľavicové zmýšľanie. Keby to malo byť ultraľavicové, použijem, tak s týmto návrhom nejdeme. To je pragmatické. Život, potreba priniesli a jednoducho je potrebné už túto otázku riešiť, lebo ak by sa odložila ešte ďalej, myslím si, že by mohol byť ten problém výrazne, výrazne väčší.

    No ale samozrejmá vec, že, a to platí všeobecne aj k tým ďalším zákonom, ktoré budem predkladať. Viete, sociálna politika je značne limitovaná výkonnosťou ekonomiky. To sú spojité nádoby. Tie limity a možnosti sú vždy v tomto prípade určené. Áno, Slovensko je krajina, ktorá dáva finančné prostriedky na sociálnu politiku niekde na chvoste Európy z hľadiska objemov. To sme. Na druhej strane sú veci, u ktorých hovoríme, že tie sociálne dávky sú veľké. No, nie. Náš problém, viete čo je? Nízke mzdy. Nízke mzdy. Aj nízka minimálna mzda, lebo, a to je aj náš problém z hľadiska prípravy napríklad zákona ohľadom minimálneho dôchodku. My potrebujeme nastaviť minimálny dôchodok tak, aby ľuďom sa oplatilo robiť. A toto je ten veľký problém, ktorý s tým súvisí. Samozrejmá vec, že aj minimálna mzda, aj napriek tomu, že by som rád išiel ďaleko, ďaleko vyššie, má svoje limity vzhľadom na ekonomiku a možnosti viacerých firiem, ktoré s tým súvisia. To znamená, že všetko so všetkým súvisí, a pri tejto problematike je potrebné tie veci veľmi rozumne vážiť a mať na zreteli aj tieto veci, ktoré s tým súvisia.

    Takže ja chcem poďakovať za tieto tri vystúpenia. Reagoval som zatiaľ len na tie. Bol by som rád, keby tá vecná diskusia pokračovala aj v tej ďalšej časti. Opakujem ešte raz, uvedomujem si aj možné riziká. So ZMOS-ákmi sme sa dohodli, že pracovníci úradov práce vrátane vedenia ministerstva, mňa a štátnych tajomníkov, prejdeme po regionálnych ZMOS-och, kde budeme mať záujem doslova nalievať veľmi konkrétne veci starostom, ako narábať s týmto zákonom, ako sa ho uchytiť. Ja som osobne presvedčený, že obce a mestá na Slovensku potrebujú tú prácu, ktorú títo ľudia môžu odviesť, pretože všade sú skládky, smetiská a veci, ktoré sa dajú realizovať. Ja som presvedčený, že tej práce je v tých obciach a mestách.

    Ďakujem.

  • S reakciou na vystúpenie pána ministra štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem pekne. Pán minister, oceňujem, že ste šli do rozpravy, že môžeme reagovať aj faktickými poznámkami.

    No na vašu kritiku na moju osobu, že prečo som trošku nepochválil zákon, ja vám poviem takto. Mám tu bývalú štátnu tajomníčku Luciu Nicholsonovú, ktorá sa tejto téme primárne venovala, a ja som tu dnes za škaredého. Ona je tu za peknú, čiže ona vás potom určite pochváli vo svojom vystúpení, nebojte sa.

    A teraz k tej veci, o ktorej som ja teda hovoril. Vy ste teda na ňu teda veľmi krátko reagovali, že živnostník môže prerušiť živnosť. No my sa stále, pán minister, nejako neviem pochopiť. Ja, samozrejme, rozumiem tomu, čo je to prerušenie živnosti, a beriem, že v prípade, že ten kvázi živnostník v skutočnosti má len niekde živnostenský list v šuplíku a fakt nič nerobí, ani nemieni robiť, nemá žiadny problém, aby ten živnostenský list buď prerušil alebo rovno vrátil a čerpal si dávky v hmotnej núdzi aj so svojou rodinou.

    Lenže, prosím vás, berte do úvahy dve veci. Je mnoho živnostníkov, ktorí majú živnosť tak, aby aspoň nejakým spôsobom si zarobili, keď nevedia získať trvalé zamestnanie a pod. Je to lepšie ako nič. Robia na živnosť. Zarobia si 100, 200, 300 eur mesačne. Mali nárok na dávky v hmotnej núdzi, na dorovnanie príjmu do tej úrovne dávok a vy im toto zoberiete. Uvedomte si jednu vec, aj z hľadiska štátneho rozpočtu a vášho rozpočtu, keď takýto živnostník sa rozhodne fakt tú živnosť zrušiť, tak tých 100 alebo 200 eur, o ktoré sa mu len, na ktoré sa mu dorovnávala dávka, tá dávka sa mu nebude dorovnávať, ale tých 250 alebo koľko eur s rodinou bude dostávať kompletne od vás, z vášho vrecka. To znamená, že nie 50 eur na vylepšenie, dorovnanie, ale celých 250 eur povedzme dostane. To znamená, že ak takíto živnostníci to zrušia, tak o to viacej im budete musieť platiť. Doplatíte na to aj vy.

  • Ja ďakujem pánovi ministrovi aj za to upresnenie toho čísla. Akceptujem. Ale tak ako vy sám ste povedali, áno, problém je to nerovnomerné rozloženie tých ľudí. A tam tie problémy budú nastávať a treba na to myslieť. Ja ten zámer oceňujem, pretože naozaj som rád, že tak ako voda, keď je vytrvalá, tak vyhĺbi dieru aj do skaly, tak aj ja to tak vnímam, že konečne sa prelomilo to, čo ste roky odmietali, a že vidíte, že to treba riešiť a ideme tou istou cestou, len ako inými spôsobmi. A kým je čas, tak si sadnime a poďme to riešiť. Ja veľmi rád sa do tej diskusie zapojím, odbornej, a môžme vylepšovať tie veci, aby to naozaj fungovalo.

    Jedna z tých vecí, ktorá je napríklad problém, je formalizmus, ktorý hrozí a ktorý je napríklad daný aj tým, že máme nízky limit na výkon tej práce a už získanie objemu alebo toho príspevku. Pretože za tú krátku dobu sa naozaj nedá nič urobiť, tí ľudia tam chodia len pro forma potom, a to je jedna z ďalších, jeden z ďalších problémov. Keď ste spomínali, že osemsto ľudí príde na úrady práce, tu len upozorňujem, treba dať pozor, aby to naozaj sa neutopilo v papieroch, aby sa to nesústredilo na výkazníctvo, dotazníkovanie, predkladanie kópií všetkého možného a iné blbosti, čo sa rado zvykne, zvykne stať, ale naozaj, aby to bolo jednoduché, transparentné, rýchle. A potom, potom to má šancu na to, aby to prinieslo nejaké pozitívne posuny.

    Takže zopakujem na záver len to, že poďme sa na to dívať naozaj vecne. Ja ponúkam, debatujme o tom, či už na výboroch, alebo aj na nejakých špeciálnych stretnutiach, a myslím, potom si viem predstaviť, že za ten zákon aj budeme v konečnom dôsledku hlasovať. Len vychytajme tie riziká, ktoré v ňom dneska vidíme, a prípadne vylepšime nástroje, ktoré v ňom sú obs...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, ja som sa aj trochu zľakol, keď ste začali hovoriť, pán minister, o tom, že niektoré extrémistické pravicové názory tu používajú ako svoju agendu zákon o hmotnej núdzi, ale potom ste zmiernili tón, a myslím, že tak jak ste skončili, tak budem ja pokračovať.

    Zákon o hmotnej núdzi nie je ani pravicový, ani ľavicový, to máte pravdu, pán minister. To, že aj SDKÚ - DS opakovane prináša riešenia na schôdze Národnej rady, na každú schôdzu Národnej rady prichádzame s nejakými riešeniami, ktoré riešia práve problém marginalizovaných skupín, práve ľudí, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní, nízko kvalifikovaných, v chudobnejších regiónoch, kde je vysoká miera nezamestnanosti, svedčí len o tom, že nás ten problém trápi tak, ako trápi vás. A my teraz musíme nájsť dobré a fungujúce riešenia.

    A ja znovu zopakujem, že to, že si to vláda uvedomuje, to, že vy ste dnes prišli s týmto zákonom do parlamentu a ponúkate nejaké riešenia, budem o nich viacej hovoriť vo svojom vystúpení, je chvályhodné. My len hovoríme, že tieto riešenia majú množstvo úskalí, ktoré si aj vy sám uvedomujete. Viete, hneď len jedno, nechcem dlho hovoriť, ale vylúpnem, keď ste povedali, že no vlastne sa to bude týkať zhruba dvadsať tisíc ľudí a na tých tri tisíc obcí to už nie je také zlé číslo. Sedelo by to, keby na každú obec naozaj pripadlo, ja neviem, šesť alebo sedem takýchto ľudí. No len, viete, v Kecerovaciach sa len pousmejú, keď tam máme situáciu, že na tie obecné práce by mali nastúpiť stovky dlhodobo nezamestnaných, nízko kvalifikovaných ľudí, ktorí nemajú ukončené základné vzdelanie. Starosta to tam nedokáže zmanažovať. Áno, podávate mu pomocnú ruku cez úrad práce. Vnímam to znovu ako nejaký posun, obávam sa, že ale ani úrad práce nebude vedieť v spolupráci so starostom vymyslieť toľko práce. A to je náš problém, že ešte týchto dlhodobo nezamestnaných máme nerovnomerne rozdelených skôr v tých chudobných...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Pán minister, povedali ste jednu vetu, ktorá ma zaujala, a chcem vás v nej podporiť. Bola to veta, keď ste spomínali, že cesta do štátnych podnikov pri riešení pracovného nasadenia týchto ľudí, o ktorých je teraz reč, nie je vo vašom ponímaní celkom zabitá, ako ste povedali teda. Považujem to za dobré vyjadrenie a chcel by som ho aj rozšíriť. Uisťujem vás, že pokiaľ by ste si urobili anketu medzi vedúcimi lesných správ v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky, ktorí dnes pomerne veľmi bojujú s tým, že majú nad sebou naliehavé leso-technické termíny, aby splnili niektoré práce v lesoch, a sú to termíny, ktoré zároveň sú vo veľkom protiklade so zákonom o verejnom obstarávaní, keď majú problém vysúťažiť ľudí, ktorí by na tieto práce v pravom termíne prišli, a oni to jednoducho nedokážu, pretože termín je vzdialený a proces pomerne zdĺhavý. Ak by ste vytvorili z týchto ľudí skupiny, ktoré by sme dokázali aj technicky vybaviť pre isté práce, ako je príprava deputátov, prerezávky, prečistky, zhadzovanie haluziny, tak by ste skutočne mohli urobiť kus dobrej práce nielen pre ľudí, ktorých osud vám leží ako ministrovi vášho rezortu na srdci, ale aj veľmi užitočné pomocné práce pre týchto správcov, ktorí by privítali takéto niečo, lebo jednoducho sú mnohokrát v situácii, ktorá je zdanlivo neriešiteľná. Výberové konanie je zdĺhavé, aj úlohy sú tu akútne.

    Ak to dokážete, verte, že to bude klasický príklad, keď dve muchy jednou ranou padnú.

    Ďakujem.

  • Pán minister, chcete reagovať z miesta? Nie.

    Teraz vystúpi v rozprave pán poslanec Pollák.

    Nech sa páči, máte slovo, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, pán minister, na úvod mám potrebu povedať, že som rád, že štartujeme etapu, kedy mnohí ľudia, ktorí používali doteraz aj z tohto rečníckeho pultu vetu, že Rómovia berú sociálne dávky zadarmo, nebudú môcť už v podstate túto vetu používať, pretože, zdôrazňujem, štartujeme niečo, čo zabezpečí to, aby nikto v sociálnom systéme, alebo ľudia v sociálnom systéme nepoberali sociálnu dávku ani hmotnú núdzu zadarmo.

    Pred necelým rokom sme predstavovali základné piliere rómskej reformy a bolo ich celkom desať. Som rád, že tri z týchto desiatich základných pilierov sú súčasťou dnešného rokovania v tomto parlamente. Tri základné piliere, kľúčové piliere z desiatich kľúčových pilierov dnes teda sú súčasťou rokovania. Verím, že aj tých ostávajúcich sedem bude čoskoro súčasťou rokovania tohto parlamentu. Rómska problematika je komplexnou problematikou, dnes predstavujeme tie najtvrdšie opatrenia, ktoré sa dotýkajú aj riešenia rómskej problematiky, ale bez toho to nejde. Bez toho, aby sme vyčistili stôl, bez toho, aby sme teda vyrovnali tie krivdy v sociálnom systéme, ktoré 23 rokov tu sú a ktoré teda dovoľujú používať aj politikom za týmto rečníckym pultom argumenty typu, že Rómovia berú sociálne dávky zadarmo. Jednoducho musíme napraviť to, čo tu zostalo.

    Som veľmi rád, že dnes napravujeme tieto krivdy. Som veľmi rád, že systém, sociálny systém zaktivizuje ľudí v sociálnom systéme, urobí sociálny systém spravodlivejším a urobí sociálny systém motivujúcejším tak, aby ľudia mali motiváciu zo sociálneho systému čo najskôr odísť. Som rád, že ľudia nebudú mať koláče bez práce. Som rád, že sociálne odkázaní ľudia nebudú môcť páchať priestupky s vedomím, že nemusia platiť pokutu ako všetci ostatní. Som rád, že príspevok za dochádzku ich rodičia nedostanú, ak ich dieťa nebude chodiť do školy, alebo ak ich dieťa poruší školský poriadok, závažne poruší školský poriadok.

    V čase, keď sa o rómskej problematike hovorí veľmi intenzívne, respektíve v čase, keď nám roky neriešený problém prerástol cez hlavu, sa čoraz častejšie k tomu okrem nespokojných občanov ozývajú aj politici, ktorí možno doposiaľ nemali odvahu k tomuto problému postaviť sa zodpovedne, alebo to mysleli len populisticky, lebo mnohí teda mali možnosť mnohokrát tento systém napraviť.

    Chcem zdôrazniť fakt, že čas na hľadanie riešení už dávno vypršal. Už musíme prísť s opatreniami, ktoré tento sociálny systém napravia a ktorý zavedú v podstate posunutie aj rómskej problematiky vpred. Ja sa netajím tým, že, že tento zákon je súčasťou rómskej problematiky, pretože mnohí ľudia v tejto krajine používajú tieto argumenty. A jednoducho bez toho, aby sme povedali správne veci, alebo správne problémy, tak jednoducho to nepôjde ďalej.

    Riešenia však samozrejme musia byť premyslené, cielené a komplexné. Ja si uvedomujem to, že dnešný zákon nevyrieši rómsku problematiku. Bez toho, aby sme urobili zásadné opatrenia v oblasti vzdelávania tak, aby zo vzdelávacieho systému vychádzali deti tak, aby boli použiteľné na pracovnom trhu bez toho, aby sme urobili opatrenia na, na trhu práce tak, aby čo najviac Rómov bolo súčasťou pracovného trhu, bez toho, aby sme urobili opatrenia v oblasti bývania tak, aby sme sa konečne vysporiadali s pozemkami a konečne teda napríklad urobili v osadách razantné zmeny, na ktorých sa musia podieľať samotní Rómovia, neposunieme rómsku problematiku.

    Dnes začíname niekde a ja verím, chcem veriť tomu, že posúvam, posunieme rómsku problematiku oveľa ďalej. Myslím si, že všetci sme si vedomí toho, že, že 23 rokov rozprávania o tejto téme bolo dosť, a jednoducho potrebujeme niečo konkrétne.

    Myslím, že už nikto nepochybuje o nutnosti týchto opatrení. A iba ak by niekto pochyboval o nutnosti opatrení v podstate v oblasti rómskej problematiky, tak iba podotýkam, že rómska problematika sa dotýka všetkých obyvateľov tejto krajiny. Pretože ak niekto v osade dostane infekčnú chorobu, tak nikto mimo osady sa pravdepodobne, s veľkou pravdepodobnosťou tejto infekčnej chorobe nevyhne. Rómska problematika je súčasťou tejto krajiny a musíme ju všetci riešiť a nemôžme sa spoliehať, že sa vyrieši sama.

    Súčasným, alebo dnešným zákonom, ktorý je teda na rokovaní, zavádzame opatrenie, ktoré hovorí, že dávka v hmotnej núdzi bude za prácu, za 32 hodín odpracovania práce mesačne. Som veľmi rád, že pán minister pripomenul, že nenechávame to len na samotné obce. Nebudú len samotné obce v tom samé; osemstošesťdesiat ľudí bude v teréne, budú to zamestnanci úradov práce, ktorí budú koordinovať tieto práce. Štát sa nemôže zbavovať zodpovednosti. Som veľmi rád, že sa nám to podarilo. Samozrejme, ja budem veľmi, veľmi rád, ak množstvo z týchto ľudí budú aj samotní Rómovia, pretože si dokážem veľmi dobre predstaviť, že tieto práce dokážu spolu s Rómami koordinovať samotní rómski koordinátori.

    Som veľmi rád, že po niekoľkomesačnej diskusii aj v tomto parlamente, kedy aj moji kolegovia z opozície predkladali návrhy, ako sa vysporiadať s priestupkovou imunitou sociálne odkázaných, sa konečne dospelo k názoru, že máme tu opatrenie, ktoré zavádza to, že sociálne odkázaní ľudia nebudú mať priestupkovú imunitu. Zbytočne to robí napätie medzi Rómami a majoritnou spoločnosťou. Ja si fakt myslím, že tento zákon zníži napätie medzi majoritou a rómskou komunitou, lebo bude vymožiteľnosť práva zabezpečená. Mnoho ľudí obracalo svoj hnev aj vďaka teda tomu, že Rómovia využívajú sociálny systém, na Rómov. Rómovia v tom boli nevinne. Vinní boli politici, ktorí nastavili tento systém. Tam treba obracať hnev. Som veľmi rád, že dnes teda naprávame systém tak, aby nič nebolo zadarmo a aby všetko bolo trestné tak, ako je to trestné aj u ostatných obyvateľov.

    Zdôrazním taktiež opatrenie, ktoré súvisí s tým, že príspevok za dochádzku nedostane rodič, ak vymešká viac ako 15 hodín, jeho dieťa vymešká viac ako 15 hodín a tieto hodiny budú neospravedlnené. V tom okamihu stráca nárok na tento príspevok. Taktiež som rád, že príde o príspevok v tom prípade, ak závažne poruší školský poriadok. V tom okamihu rodič prichádza o tento príspevok.

    Vnímam to, že na to, aby sme tieto opatrenia zaviedli do praxe, potrebujeme odvážnych starostov a primátorov. Bez nich to nepôjde. Očakávam, že týchto odvážnych primátorov a starostov nájdeme a že budú dostatočne odvážni a zodpovední, že sa k tomuto návrhu postavia zodpovedne. Samozrejme, možnože dôjdeme k názoru, že, že predsa len tá povinnosť pre všetkých starostov asi je nevyhnutná, ale to ukáže čas. To ukáže prechodné obdobie, ktoré bude a po ktorom môžme vyhodnotiť, že či po tomto prechodnom období nezavedieme povinnosť pre všetky obce a mestá. Teraz ideme hľadať zodpovedných starostov, odvážnych starostov a primátorov, aby do toho vstúpili, a následne prídeme možno na to, že tých odvážnych starostov a primátorov je málo a potrebujeme s tým niečo urobiť.

    Dôležité je však to, že konečne sme našli politickú vôľu v tomto parlamente. A ako som počúval mojich predrečníkov z opozície, tak tá filozofia sa im páčila. Nemajú nič proti filozofii, majú nejaké technické námietky, ku ktorým samozrejme v druhom čítaní je možné dať nejaké pozmeňujúce návrhy. Ja verím, že všetci budeme počúvať týmto technickým námietkam a opravíme tento zákon tak, aby bol čo najlepší. Ja vítam to, že mnohí moji opoziční kolegovia sa tejto téme dostatočne, už v predošlom období, teda na predchádzajúcich schôdzach, venujú, a verím, že všetci budeme nápomocní tomu, aby sme opravili krivdy v sociálnom systéme tak, aby nespôsobovali zbytočné napätie medzi napríklad rómskou komunitou a majoritnou spoločnosťou.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sedem, osem poslancov? Poprosím. Osem poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, povedali ste, že rómska problematika je problematika, ktorá sa týka nás všetkých. Súhlasím. Povedali ste, že je to komplexný problém, ktorý treba komplexne riešiť. Tiež súhlasím. Povedali ste, že vláda teraz po roku a pol, ja hovorím konečne, prichádza s prvými opatreniami, kde ste veľmi úprimne povedali, že asi s najtvrdšími, a ja dodávam, a zároveň tými, ktoré verejnosť celkom dobre prijíma.

    Pán poslanec, vy ste poslanec nevládnej strany a zároveň splnomocnenec vlády jednej strany. Neviem, ako čo ste teraz vystúpili? Znelo to viac ako reč splnomocnenca vlády, menej ako reč poslanca. A ja mám na vás otázku, lebo dnes, keď na tejto schôdzi začíname konečne prerokovávať vládne návrhy, ktoré sa týkajú rómskej témy, je to presne na tej schôdzi, kde strana SMER zamietla diskusiu o správe ombudsmanky, ktorá hovorila o vážnych veciach, ktoré sa týkali zásahov polície v Moldave, ako aj dávania rómskych detí do špeciálnych tried.

    Ja sa vás chcem spýtať, ako sa cítite ako vládny splnomocnenec vlády jednej strany pod ministrom vnútra Kaliňákom, keď táto jedna strana odmieta vôbec diskutovať na túto tému? Tému, ktorá nie je tak jednoznačne verejnosťou prijímaná ako možno tieto najtvrdšie zákony, ktoré vláda predkladá.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, vycítil som vo vašej reči kritiku nás, ako vlády Ivety Radičovej, mňa ministra, Luciu Nicholsonovú ako štátnu tajomníčku, že sme nič nerobili. Myslím si, že na túto kritiku akosi nepriamo odpovedal pán minister Richter vo svojej predchádzajúcej reči, keď celkom presne citoval moje slová z konca nášho vládnutia. A veľmi dobre viete, keďže chodíte konzultovať a riešite túto problematiku na ministerstve práce, že tento zákon o pomoci v hmotnej núdzi vychádza z toho, čo sme s Luciou Nicholsonovou pripravovali v roku 2011.

    A keď sa nepriamo vrátim ešte aj k pánovi ministrovi Richterovi, ja by som tento zákon bez problémov podporil, keby tam nebolo niekoľko takých veľkých škvŕn, ktoré mi jednoducho vadia. Vychádzali ste z našej práce, pokračovali ste v nej, ale, bohužiaľ, niektoré veci mi skutočne veľmi, ale veľmi vadia. Žiaľ.

  • Ja len jednej časti sa dotknem, ktorej som sa vo vystúpení nedotkýnal, a to je ten správny prístup, že keď sa školská dochádzka neplní, alebo sú tam neospravedlnené vymeškané hodiny, tak príde sankcia. Len zasa sa pýtam, prečo zároveň nenapravíme tú absolútnu a podľa mňa až protiústavnú deformáciu, ktorá z príspevku, ktorý som ja zaviedol a ktorým bolo prospechové štipendium na základnej škole určené pre dobrých žiakov, aby sme ich povzbudili v tom, že sú dobrí a že za to sú ocenení, bol pretransformovaný za prvej Ficovej vlády na nezmyselný príspevok za školskú dochádzku? A je jedno, či má ten žiak jednotky alebo päťky, každý ho dostáva v rovnakej výške, v tej maximálnej. Je správne, že keď nebude chodiť do školy, že sa mu teda odoberie. Ale prečo to hneď nenapraviť celé a znova to nevrátiť tam, kde to bolo? Aby sme motivovali aj tých žiakov a oceňovali tých, ktorí sa dobre učia.

    A zároveň toto opatrenie je účinné, veľmi účinné a veľmi správne, keď sa používa, asi sa týmto zákonom nenavrhuje ho riešiť, treba za nechodenie do školy odobrať rodinné prídavky. Nielen pozastaviť, nielen presunúť na osobitného príjemcu dávku, ale zastaviť. A vtedy to funguje. Aj to už bolo uskutočnené a naozaj to fungovalo.

    Takže tu znova nabádam, že ako dobrým smerom sa pozeráte, ale niekedy pre lesy nevidíte možno les, takže poďme sa, alebo pre stromy nevidíte, no, to je jedno už, už som sa zamotal, a poďme riešiť racionálne ten problém, ktorý tu pred nami stojí.

  • Peter, ja nebudem sa vyjadrovať k systémovým veciam, na to aj u nás, aj v ostatných stranách sú iní ľudia. Ale tá jedna odbočka do školstva ma trochu vyrušila, a to je podmieňovanie vyplácania, nevyplácania, trestania alebo netrestania detí a rodičov na základe porušenia školského poriadku. Podľa mňa toto je systémová chyba, ktorá v tom zákone naozaj nemá čo robiť. Jednak školský poriadok je hlboko podzákonná norma, ktorú si schvaľuje každá škola sama, a štát, ani ministerstvo školstva, ani ministerstvo sociálnych vecí nemá akým spôsobom skontrolovať, aké ustanovenia ten školský poriadok obsahuje. A máme školy na Slovensku, ktoré majú absurdné ustanovenia v školských poriadkoch, týkajúce sa dĺžky vlasov, dĺžky sukní, dĺžky kabátov a tak ďalej, kde príliš konzervatívne nastavené školy naozaj môžu trestať deti za účesy, za možno neštandardné názory.

    Ja ako dieťa, ktoré prešlo, rebelujúc, celým školským systémom, musím povedať, že keby také ustanovenia platili vtedy, ako platia dnes, chvalabohu, moji rodičia nepoberali dávky, ale keby ich poberanie dávky malo závisieť od toho, či ja prídem do školy v nejakých rifliach alebo s nejakými dlhými vlasmi, tak si myslím, že ten zákon proste nie je napísaný dobre. Mali by byť určené iné pravidlá. Také, ktoré určuje buď štát, alebo priamo kontrolovaná organizácia, buď ministerstvom školstva alebo iným ministerstvom, ale nechať toto v rukách buď školských rád alebo samotných škôl, je podľa mňa nezmysel a malo by to byť napravené nejakým iným spôsobom.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec, ja chcem oceniť vaše vystúpenie a chcem oceniť aj váš prístup, lebo ja si práve takto predstavujem činnosť Národnej rady Slovenskej republiky, že na všeobecne prospešných veciach, ktoré by nemali mať ideologický podtón, sa vieme zhodnúť naprieč politickým spektrom a vieme hľadať konkrétne dobré riešenia.

    Takže nedajte sa, pán poslanec, vyrušiť tým, že niektorí naši kolegovia, ktorí tu len teraz zavítali, chcú tú doteraz konštruktívnu debatu možno zbytočne politizovať. A ja verím, pán poslanec a splnomocnenec, že toto je len začiatok mnohých dobrých riešení, ktoré získajú podporu naprieč politickým spektrom.

    Napriek tomu si myslím, že v rámci toho druhého čítania treba celkom reálne zvážiť niektoré aspekty. Konkrétne otázka zapojenia obcí do zapájania ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi. Obávam sa, že je to príliš idealistická predstava myslieť si, že všetky obce sa do toho zapoja. A úplne najhorší model je, aby sa jedna obec zapojila a druhá obec nezapojila. To je, to bude z toho také peklo, že radšej potom do toho nechoďme. Takže ja sa zastávam toho názoru, hľadajme riešenie, aby sa našla nejaká forma obligatórnosti, aby to bolo pre všetkých. Vtedy to bude spravodlivé, vtedy nebudeme vystavovať aj tých starostov v tom volebnom roku na nejakú kalkuláciu s tým. Je to veľmi dobrý zákon a, prosím vás, nepokazme ho tým, že nedoriešime túto základnú organizačnú vec.

    A ja sa prikláňam aj k tomu, aby sme rozšírili, aby sme rozšírili okruh subjektov, ktoré môžu zapájať ľudí do týchto menších obecných služieb, aj o samosprávne kraje a ich zariadenia. Majú nemocnice, majú domovy dôchodcov, majú školy, majú cesty...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Ďakujem pekne. Takisto nebudem chcieť byť politický a budem sa snažiť zachovať vecný tón tejto diskusie. Pán splnomocnenec vlády pre rómsku problematiku samozrejme vniesol ako keby nový prvok do tejto diskusie, keď hovoril o tom, že je to jeden z dôležitých zákonov, pilierov takzvanej rómskej reformy.

    Na úvod by som ale chcel povedať, že v tejto Národnej rade tomu rozumiem, ale neschvaľujem to, aby sme hovorili o rómskych a nerómskych zákonoch, o rómskej problematike a nerómskej problematike, lebo my by sme mali hovoriť o tom, že tento zákon chce riešiť problém dlhodobo nezamestnaných, nízko kvalifikovaných ľudí, ktorí žijú v hmotnej núdzi a nevedia sa dostať zo situácie, v ktorej sa momentálne nachádzajú. Na Slovensku v chudobných regiónoch máme obrovské množstvo dlhodobo nezamestnaných, ktorí nie sú rómskej národnosti, takže takto by som to nezjednodušoval, lebo podľa mňa to bude mätúce.

    Druhá moja poznámka je, že chcem podčiarknuť to, čo povedal môj predrečník pán poslanec Podmanický, že zámer je dobrý, aj odhodlanie je dobré. Ale keď to tak zjednodušíte, že 32 hodín mesačne a 860 ľudí na úradoch práce tomu bude napomáhať, tak sa to bude dať zrealizovať. Veľmi dobre viete, že máme obce, kde tých ľudí je desať, pätnásť, ale máme obce, kde sú ich stovky. A bude to viac-menej pro forma fungujúce opatrenie, ktoré bude len o tom, že oni sa prihlásia na výzvu obecného úradu, ale reálne nebude vedieť obec ani v spolupráci s úradom práce im vyrobiť alebo pripraviť toľko pracovných príležitostí.

    A moja posledná poznámka je, že za trestnú činnosť, ani za priestupky nikdy neobviňujte politiku, politikov, to konajú konkrétni ľudia. To, čo ste použili, je taký dickensovský socialistický realizmus.

  • Pán poslanec Mičovský. Poprosím kolegov a kolegyne, kým dostane pán poslanec slovo, aby ste sa utíšili.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka. Peter, ty vieš, že ja som v rámci klubu nebol z tých, ktorí by nejak extra privítali tvoje spoločenstvo s vládnucim SMER-om. Jednoducho kvôli tomu, že moja trauma z prvej vlády pána Fica je príliš hlboká na to, aby som sa vedel nejak ľudsky cez to ľahko preniesť, ale súhlasím, je to istá ľudská malosť a nebudem ju tu riešiť.

    Ja chcem preto zdôrazniť, že dnešný deň bude pre mňa taký pamätný a že ja som na teba, ako na kolegu z klubu, ako na poslanca Národnej rady, ako na Róma Petra Polláka ozaj tak ľudsky hrdý. A myslím si, že akékoľvek zjednodušovanie alebo zľahčovanie toho, že tu predsi máme aj iné problémy a netreba vypichovať len Rómov, je veľmi nenáležité.

    Ak by sme si urobili rebríček toho, čo v najbližšom decéniu, alebo povedzme aj v 20. rokoch môže zaťažiť túto krajinu, tak je to práveže rómsky balvan, ktorý jednoducho sa nedá obísť. Ten sa musí odvaliť. A ja si myslím, že práve dnes robíš prvý krok, ktorý možno aj zaznamená história slovenského parlamentarizmu, k tomu, aby sme ten balvan neobchádzali, ale ozaj odvalili. A veľmi kolegiálne a veľmi ľudsky a veľmi poslanecky pre našu krajinu ti v tom držím palce.

    Ďakujem.

  • Ja si dovolím zareagovať na tú časť kolegovho vystúpenia, kde hovorí, že riešenia musia byť cielené, premyslené a systémové. Ja tieto kroky naozaj považujem za systémové, ale nemyslím si, že je to len o Rómoch, pretože kolega Pollák určite týmto svojím vystúpením nezíska nejaké sympatie Rómov, ale týka sa to aj majoritnej spoločnosti. Pretože sami vieme, že mnoho našich občanov, ktorí poberajú dávky v hmotnej núdzi, pracujú načierno. A títo budú musieť teraz legálne pracovať na tých aktivačných prácach, alebo robiť dobrovoľnícku činnosť. Takže som rada, že máme tento zákon na stole, a ja ho určite podporím.

  • Ďakujem.

    Kolegyne, kolegovia, je všeobecný súhlas, aby sme dokončili faktické poznámky?

  • Súhlasná reakcia z pléna.

  • Peter, ja som aj po tomto vystúpení rád, že si vymazal vo mne nejaké také tie obavy, ktoré som aj na začiatku mal, keď sme ťa dávali na kandidátku, ale i potom, keď si sa stal splnomocnencom, že budeš podliehať v určitých chvíľach, v takýchto chvíľach tomu, že budeš sa snažiť chrániť tú rómsku komunitu tak trošku neštandardne alebo nadštandardne.

    A tým, že ty vlastne sa nebojíš postaviť za tieto návrhy, ktoré teda sú súčasťou toho, čo si pred rokom predstavil v rómskej reforme, že sa nebojíš povedať vlastne cez médiá aj ľuďom v osadách, že hody skončili, že jednoducho nebudú sociálne dávky bez práce, že budú si musieť, aj keď síce iba osem hodín týždenne, ale budú si ich musieť odpracovať

  • Zaznievanie gongu.

  • , že sa nebojíš povedať vlastne ľuďom v osadách, lebo v prvom rade od teba to asi tí ľudia počúvajú a s tebou to budú spájať, že priestupková imunita už existovať nebude, že sa im nebojíš povedať to, že keď deti nebudú posielať do školy, alebo ich deti budú zlé voči druhým spolužiakom alebo voči učiteľke, tak že nedostanú 17,20 eur mesačne, tak práve na to, že toto dokážeš a dokážeš sa za tieto návrhy postaviť a verejne sa za ne postaviť a neskrývaš sa teraz niekde po bufetoch, alebo nevyhýbaš sa diskusii, tak práve za toto som najviac na teba hrdý.

    A som rád, že si v našom klube a že si to obhájil. A že sa nesprávame politicky alebo opozične alebo populisticky a nesnažíme sa kritizovať vládu silou mocou, ale jednoducho podporujeme dobré veci. A na toto som zase rád a hrdý na náš celý klub.

  • Pani poslankyňa Žitňanská, isto viete a iste ste si pozreli moje hlasovanie aj na výbore, kde sa správa ombudsmanky prerokovala, aj teda hlasovanie tu v pléne, ja som bol za, aby sa táto správa prerokovala. Samozrejme, že mi vadí, že táto správa nie je prerokovaná v parlamente, žiaľ, rešpektujem väčšinu v parlamente ako aj vy a nič s tým nemôžem dnes urobiť.

    Pán poslanec Mihál, vôbec to nebolo o vašej kritike, ako nechcel som kritizovať vás. Neviem, čo ste tam našli, v mojej reči ako kritiku voči vám osobne.

    Pán poslanec Kaník, vy ste spomínali prospechové štipendiá. Ja som zásadne proti tomu, aby sme zaviedli prospechové štipendiá, pretože to spôsobilo napríklad v osadách to, že mnohí žiaci zo základných škôl sa dali preložiť do špeciálnych škôl len kvôli prospechovému štipendiu, lebo v špeciálnych školách to prospechové štipendium dostávali.

    Pán poslanec Poliačik, ja súhlasím s tým, že nechávať školský poriadok na školské rady je nezmysel, ak teda máme, len na školské rady je nezmysel, ak teda máme podmieňovať napríklad ako nejaké dávky, vyplácanie nejakých dávok na rozhodnutí alebo na tom, či niekto porušuje, alebo neporušuje školský poriadok.

    Pán poslanec Podmanický, ja som za, aby sme po prechodnom období zaviedli povinnosť pre obce a mestá, pre všetky obce a mestá, aby tento zákon bol účinný vo všetkých mestách a obciach. Samozrejme, ja som však za, aby bolo prechodné obdobie, kde by sme v priebehu tohto prechodného obdobia možno vychytali nejaké muchy.

    Pán poslanec Novotný, myslím si, že vy ste, že vy by ste nemali hovoriť o tom, že či sú rómske alebo nerómske zákony. Lebo ak sa vaša strana postaví do osady a propaguje v podstate prijatie zákona alebo návrh zákona o rušení alebo o likvidácii nejakých čiernych stavieb...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať hlasovaním o 17.05 hod. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné popoludnie, dámy a páni, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch.

    Pán poslanec Lipšic, procedurálny?

  • Áno, pán predseda, ja mám len jednu otázku. V parlamente sa trošku prearanžoval vstup do Národnej rady, a keď sem chodia ľudia, a myslím, že parlament je najmä aj pre nich, tak si nemajú kde sadnúť, kým na niekoho čakajú. Tak ak by ste mohli zvážiť predsa len takú formu prearanžovania, aby ľudia, parlament je verejná inštitúcia, si mohli kde sadnúť, keď na niekoho čakajú, alebo keď sem prídu.

  • 92,

    Budeme hlasovať.

    Poprosím pána poslanca Madeja, aby uviedol hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Exekučný poriadok (tlač 550).

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 550.)

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave k uvedenému návrhu zákona vystúpili piati poslanci Národnej rady. V rozprave podala pozmeňujúci návrh pani poslankyňa Mezenská. Keďže jej pozmeňujúci návrh odznel dnes, v zmysle § 83 ods. 4 rokovacieho poriadku navrhujem, aby bola lehota na hlasovanie o tomto pozmeňovacom návrhu skrátená. Pán predseda Národnej rady, dajte, prosím, hlasovať o skrátení lehoty.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, všetci boli za.

    Máte súhlas.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, najprv pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Prosím, dajte hlasovať spoločne, prosím, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1, 2, 4, 5, 6, 7, 9, 10, 11, 13 a 14 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 140 bolo za, 2 sa zdržali.

    Tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďalej, prosím, dajte hlasovať spoločne o bodoch 3, 8 a 12 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasujeme o bodoch 3, 8 a 12, odporúčanie je neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 11 za, 83 proti, 48 sa zdržalo.

    Tieto body sme neschválili.

    Madej, Róbert, poslanec NR SR

    Ďakujem pekne. To boli pozmeňovacie návrhy zo spoločnej správy. Pán predseda, teraz, prosím, dajte hlasovať o pozmeňovacom návrhu pani poslankyne Mezenskej.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 59 bolo za, 15 proti, 67 sa zdržalo.

    Tento návrh sme neschválili.

    Madej, Róbert, poslanec NR SR

    Ďakujem pekne. Pán predseda, to boli všetky pozmeňovacie návrhy, prosím, v zmysle § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku, aby sme hlasovali o pristúpení k tretiemu čítaniu ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 87 za, 55 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy. Vyhlasujem ju za skončenú.

    Madej, Róbert, poslanec NR SR

    Ďakujem pekne. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 81 bolo za, 58 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme novelu Exekučného poriadku.

    Pán poslanec Kadúc uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    Informácii o vydaných aproximačných nariadeniach vlády v prvom polroku 2013 a zámere prijímania aproximačných nariadení vlády v druhom polroku 2013 (tlač 619).

  • Ďakujem. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie Informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v prvom polroku 2013 a zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v druhom polroku 2013.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 142 bolo za, 1 sa zdržal.

    Schválili sme navrhované uznesenie.

    Dámy a páni, boli to jediné dva prerokované body z programu 23. schôdze. Vyhlasujem krátku prestávku. Ešte pani poslankyňa Nicholsonová? Nech sa páči. Jaj, to sú do rozpravy, pardon. Takže vyhlasujem krátku prestávku do 17.20 hod. a budeme pokračovať.

    Ešte poprosím pána predsedu imunitného výboru, pána poslanca Číža, aby upozornil členov, nakedy zvolal stretnutie mandátového a imunitného výboru.

    Zapnite, prosím vás, pána poslanca Číža.

  • Ďakujem pekne za slovo, ďakujem, pán predseda, aj za pripomenutie. Vážení kolegovia mandátového a imunitného výboru dostali už pozvánku cez mobilné telefóny, ale chcem predsa len zdôrazniť, hneď teraz po hlasovaní sa zídeme na rokovaní mandátového a imunitného výboru.

    Ďakujem.

  • Poprosím, pán predseda, vzhľadom na to, že som avizoval pokračovanie rozpravy, tak buď prerušíme rozpravu a zasadne imunitný výbor, alebo preložíte imunitný výbor po. Predpokladám, že ide o tak závažné rokovanie, ktoré môže trvať dlhšie, takže navrhujem, pán predseda, aby ste zvolali výbor na 19.00 hodinu. Súhlasíte?

  • Dobre, takže na 19.00 hodinu. A budeme pokračovať 17.20 v rozprave.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovan.

    Poprosím navrhovateľa, pána ministra Richtera, a pána poslanca Podmanického, aby ako spravodajca, zaujali svoje miesto.

    Pani poslankyňa Nicholsonová, nech sa páči.

  • Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, hneď na úvod musím povedať, že, a to chcem, aby pán minister počul, prepáčte, iba chcem, aby ste to počuli, že ja veľmi oceňujem ten zámer vášho návrhu zákona. Napokon aj SaS má v programe prácu namiesto dávok a aj SaS má v programe exekvovateľnosť sociálnych dávok. A vidím, že sa navzájom inšpirujeme, takže ja veľmi vítam to, čo ste nám dnes predostreli.

    A ja by som aj povedala, že tento váš návrh zákona je ambicióznym, ale v skutku neviem, čo si mám presne o tom myslieť, hlavne vo svetle vyjadrenia niektorých politikov SMER-u z minulosti.

    Určite si pamätáte na náš návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý sme spolu s pánom exministrom Jozefom Mihálom pripravili na ministerstve práce. My sme vtedy začali hovoriť o tom, že štát by mal garantovať ako základnú životnú podmienku jedno teplé jedlo denne, čo bolo v prepočte 38 eur mesačne a celý zvyšok by mal byť...

  • Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Prepáčte, pani poslankyňa.

    Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, pokračujeme v rozprave.

    Prepáčte, pani poslankyňa, nech sa páči.

  • Ďakujem. Takže my sme hovorili o tom, že štát by mal garantovať jedno teplé jedlo denne, čo je v prepočte tých 38 eur mesačne, a celý zvyšok by mal byť závislý od aktivity jednotlivca v systéme pomoci v hmotnej núdzi. Takýto návrh by podľa nášho názoru, a tak sme to vtedy aj komunikovali, tiež vniesol princíp zásluhovostí do systému pomoci v hmotnej núdzi.

    Braňo Ondruš 4. 8. 2011 označil takýto náš návrh za šialený a vrcholne neľudský. Pani Viera Tomanová 3. 8. 2011 povedala: "Predložená novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi je pomsta chudobným, pretože jednoducho bez akýchkoľvek analýz, bez akýchkoľvek dopadov na ich život, znižujú sumy." A pritom tých nami navrhovaných 38 eur mesačne by dostal každý bez ohľadu na to, či by chcel byť aktívny alebo nebol by aktívny, pretože my sme charakterizovali tie základné životné podmienky ako jedno teplé jedlo denne a v súlade s ústavou sme chceli, aby toto bola tá čiastka, ktorú by štát garantoval. Samozrejme, tí, čo by podľa nášho návrhu, využili možnosť byť aktívnymi, mohli si zarobiť ešte oveľa viac ako v starom systéme. Jedno teplé jedlo denne však bolo v našom ponímaní ten základ, o ktorý by sa mal štát postarať. My sme to riešili aj v našom programe, v tom systéme práce, namiesto dávok tým, že sme chceli vystavať vývarovne. V tomto našom programe by samozrejme nedostával ten jednotlivec tých 38 eur ale dostával by to tzv. v naturáliách tým, že by v tých vývarovniach dostal to jedno teplé jedlo denne.

    Pozrime sa, čo navrhujete vy. Vy navrhujete ako základnú dávku 61 eur 60 centov, ktorá má pokryť jedno teplé jedlo denne a základné ošatenie. Nerátam teraz náklady na bývanie, pretože to pokrývate z príspevku na bývanie. V § 10 však stanovujete, že "dávka v hmotnej núdzi bude znížená o 61 eur 60 centov, ak dospelá osoba nebude sa zúčastňovať na aktivačných prácach, respektíve na malých obecných prácach" a podobne. V prípade samostatne posudzovanej osoby bez nároku na ďalšie príspevky to teda bude znamenať čistú nulu. Dobre tomu rozumiem? Okej. Nehovoriac o tom, že pri dvoch dospelých bez detí ste to nastavili tak, že podľa vášho návrhu by mali dostať 107 eur 10 centov, ale ak nebudú aktívni, budú v mínuse o 16 eur. Na to už upozornil pán poslanec Mihál vo svojom diskusnom príspevku. A tomuto teda naozaj nerozumiem a bola by som veľmi rada, pán minister, keby ste mi to objasnili, či je to naozaj o tom, že oni ostanú v mínuse, to znamená ešte budú štátu niečo dlžní.

    Totiž, aby ste ma všetci pochopili správne, ja som za absolútnu zásluhovosť pri dávkach v hmotnej núdzi. Ten, čo je aktívny, musí mať viac ako ten, čo je pasívny, a preto som hneď na úvod môjho diskusného príspevku povedala, že ja chválim ten zámer. Ale naozaj neviem, ako si mám vysvetliť, že tých garantovaných 38 eur v našom návrhu ste považovali za "protiústavných a šialených" a vašu nulu teraz predkladáte plénu, a tuná vaši najsociálnejší páni poslanci, najsociálnejšie panie poslankyne mlčia. A ja som strašne zvedavá, že ako zahlasujú.

    Keď som nad tým uvažovala, tak som, musím povedať, nadobudla pochybnosti. A myslím si, že ten pes je zakopaný inde, že ten pes je zakopaný tiež v tom § 10, v ktorom ste si nechali veľmi múdro, a obávam sa, že veľmi alibisticky, otvorené zadné dvierka. Vy totiž navrhujete, aby ak sa občanovi neponúkne výkon menších obecných služieb alebo dobrovoľníckych prác, tak k zníženiu dávky nedôjde. A tu ja vidím obrovský priestor na ďalšie zneužívanie systému. Ešte väčšie právomoci a silnejšie postavenie starostov a primátorov, ktorí budú potvrdenia vydávať, a to bezpochyby, a to najmä v hladových dolinách.

    V našom návrhu sme koordinovanie a kontrolu aktivačných prác dali do kompetencie úradov práce, obligatórne sme to stanovili. Vy to však nechávate na dohodu úradu a obce a úrad sa môže, ale nemusí rozhodnúť pre poskytnutie súčinnosti pre takúto obec. Pri všetkej úcte, podľa mňa je toto veľmi zlé pre systém a je to veľmi zlé pre aplikačnú prax. A ja sa nemôžem ubrániť pocitu, že ten jediný, pre koho je toto dobré, je, sú preferencie SMER-u, pretože na jednej strane budete za pekného pred majoritou, ktorá samozrejme od vás očakáva, že zatočíte s tými, čo dnes zneužívajú dávky v hmotnej núdzi, čo, povedzme si na rovinu, sú v očiach majority predovšetkým Rómovia, a na druhej strane vám z opačného spektra voličov neubudne, pretože až na zopár výnimiek podľa mňa nikto o svoje peniaze nepríde.

    Keď sme my pripravovali náš návrh, mali sme rokovania takmer s každým rezortom, aby pripravil konkrétne ponuky aktivačných prác pre nezamestnaných, pre dlhodobo nezamestnaných a aby ich aj vykvantifikoval. Mali sme k tomu sedenia s ústredím práce a postupne sme úrady práce na úlohy koordinátora aktivačných prác pripravovali. Ja viem, že vy tak chcete urobiť, iba vám dávam do pozornosti, že z tých našich stretnutí s jednotlivými rezortmi, vyšli celkom zaujímavé materiály, kde jednotlivé ministerstvá, ako napr. ministerstvo obrany, vykvantifikovali množstvo možností, ako aktivovať nezamestnaných, predovšetkým dlhodobo nezamestnaných a nekvalifikovaných v našom systéme. Takže keď už nič iné, možnože len rada, že aj toto je cesta, pretože v rámci jednotlivých rezortov je obrovské množstvo práce, ktoré by zvládali ľudia, ktorí sú dnes na dávkach v hmotnej núdzi. Možno, ak by ste prejavili záujem, tak ako inšpiráciu by som vám tie materiály aj mohla ponúknuť, alebo teda pre vašich kolegov v jednotlivých rezortoch.

    Podľa nášho návrhu mali byť obce jedným z pilierov, na ktorých celý systém aktivačných prác stál, ale nie jediným pilierom. Nie tým, kto bude doslova rozhodovať takmer o živote a o smrti. Veď tí, čo sú na dávkach, budú doslova rukojemníkmi starostov, bude na nich, či dostanú od štátu nulu, alebo základnú dávku plus aktivačný príspevok, čo je viac ako 120 eur. Alebo či vydajú potvrdenie o tom, že práce jednoducho nieto. Už teraz máme obce, a vy to veľmi dobre viete, kde sú na aktivačných prácach napr. traja ľudia. A nie je to preto, že by sa nechceli zúčastňovať na aktivačných prácach, ale je to preto, že starosta jednoducho aktivačné práce neorganizuje, pretože to je najjednoduchšie povedať, že proste práce nieto. Všetci, ako tu sedíme, asi vieme, že tej práce je dostatok. Len si myslím, že ak chcete, aby to fungovalo, tak obligatórne by to mali zastrešovať a koordinovať a kontrolovať úrady práce. Ja viem, že aktivačné práce už dnes kontrolujú úrady práce, môžme sa rozprávať o tom, že nakoľko efektívne, ale to tiež súvisí s tým, že sú podvyživené tie odbory služieb zamestnanosti. Ale v každom prípade tá koordinácia, bez ohľadu na to, ako sa rozhodne obec alebo ako rozhodne úrad, by tam mala byť stanovená obligatórne.

    Ako som povedala, už teraz máme teda obce, kde zlyhávajú aktivačné práce, česť výnimkám, samozrejme. A ja sa naozaj obávam o to, že v budúcnosti podľa tohto vášho návrhu zákona, keď vstúpi do platnosti, to bude vyzerať asi tak, že bude oveľa jednoduchšie napísať to potvrdenie o tom, že práca nie je, pretože takýmto spôsobom bude ten voličský hlas kúpený.

    Vášmu návrhu by som tiež vytkla, že ste nevyňali príspevok na bývanie z dávky v hmotnej núdzi a nesprísnili jeho poberanie. Ja viem, že ste sa o to pokúsili, a podľa mňa veľmi dobre, pretože ste stanovili, že jeden príspevok pôjde na jeden dom alebo byt bez ohľadu na počet domácností. Toto je veľmi správne. Ale myslím si, že kým príspevok na bývanie nebude samostatná štátna sociálna dávka, bude veľmi ťažko kontrolovateľný a jednoducho nebude adresný.

    Po ďalšie, nesúhlasím s tým, ako ste nastavili posudzovanie majetku vo vašom návrhu, pretože z môjho pohľadu idete celkom štedro dávať tým, ktorých rodičia napríklad po sebe nič nezanechali, a idete trestať tých, ktorí zdedia nepredateľný dom v hladovej doline, ale i tých, ktorí zdedia pár árov rozdrobenej poľnohospodárskej pôdy, napríklad niekde v blízkosti osady. Toto si myslím, že je nefér voči tým ľuďom, lebo častokrát tá trhová hodnota, na akú bude ocenená tá nehnuteľnosť, v ktorej ale nebudú bývať, ktorú napríklad zdedia, bude ďaleko vyššia ako reálna hodnota, za ktorú budú môcť predať ten dom. To všetci vieme, že stredné, východné Slovensko, sever Slovenska, je veľmi ťažké tam akýkoľvek spôsobom manipulovať s nehnuteľnosťami, predávať ich a podobne. A títo ľudia samozrejme potom nezískajú nárok na dávku v hmotnej núdzi.

    A teda to už nehovorím o tom, že podľa mňa tiež diskriminujúco ste vyčiarkli zo systému v pomoci v hmotnej núdzi SZČO, ale o tom už hovoril kolega Jozef Mihál.

    Takže, pán minister, ešte raz, ja chápem ten pokus o sprísňovanie tých dávok v hmotnej núdzi. Ešte raz zopakujem, že ja beriem a kvitujem, že ste do toho vniesli ten princíp zásluhovosti, ale veľmi sa obávam o tú aplikačnú prax a o to, čo v konečnom dôsledku ten váš návrh prinesie. Či to naozaj nebude len také výsostné postavenie starostov a primátorov, ktorí budú mať obrovské kompetencie v tom, či niekomu teda priznať tých 60 eur alebo mu priznať nulu.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky, pani poslankyňa Vaľová, pán poslanec Podmanický, Galko. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pani poslankyňa Vaľová.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pani kolegyňa, ja začnem od konca vášho príspevku, že máte obavy o aplikačnú prax. Ja sa pýtam, pani kolegyňa, kto tú aplikačnú prax bude vykonávať? Na kom budú všetky povinnosti, starosti? No predsa na obciach a na mestách. A vy pred chvíľou poviete, že aké právomoci vy dávate starostom a primátorom. No žiadne. Alebo respektíve my. My dávame skutočnú prácu a skutočné vyhodnotenie toho všetkého. Čiže naozaj pre starostov a primátorov pribudne práca, pretože chceme tú zásluhovosť vo vyplácaní.

    Aj aplikačná prax, na konci vidíte už len to, že starosta podpíše, či daný človek bol alebo nebol na tejto, odpracoval si tieto hodiny. No ale však nemôže ten starosta, ani primátor, ani zamestnanec klamať, že niekto nebol v práci, keď tam bol, a opačne. Takže nerozprávajte len o tom, aké sú právomoci. Ale pred chvíľou ste povedali, čo prinesie tá prax, čiže my jednoducho, primátori, ja hovorím za primátorov, budeme musieť tú hmotnú núdzu, aby si naozaj tí ľudia odpracovali, budeme sa musieť nad tým zamyslieť, budeme na to musieť vytvoriť podmienky a budeme musieť nájsť aj na to pracovníkov. To nie je len o nejakom podpise, ako vy hovoríte. Ale na konci ste povedali aplikačná prax, to ma teší.

    A čo sa týka samostatne zárobkovo činných osôb, tak samozrejme zákon dovoľuje si živnosť pozastaviť. To znamená, a ja som to spomínali pri deťoch, ale pri inom zákone, že častokrát podnikateľ má bavoráky a príde na súd, vykonáva živnosť a povie, že nemá žiaden príjem. Tak potom to nie je možné. A tá matka nemá z čoho žiť. Tak musíme naozaj, ako povedal pán poslanec Brocka predtým, musíme po vás poupratovať najprv, kým prejdeme k radikálnym zmenám. Čiže upratujeme to v zákone, čo nie je v poriadku, a snažíme sa nastoliť. A naozaj si počkáme, ako tá aplikačná prax dopadne. Myslím si, a zákon není nejaká nemenná mantra, ale práve tým, že vieme to ...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani poslankyňa, ja oceňujem váš konštruktívny príspevok a pri takomto prelomovom zákone aký, o akom teraz Národná rada rokuje, je celkom pochopiteľné, že budú aj diskusie o mnohých technických detailoch, ktoré súvisia s jeho aplikáciou a s jeho vykonaním, čo, opakujem, pri tak zásadnej zmene, aká sa zavádza po mnohých rokoch v Slovenskej republike, môže prinášať určité problémy. A ja som ich už tiež, alebo nejaké obavy, ktoré som ja tiež už aj povedal. Ale na to je druhé čítanie. V prvom čítaní sa bavíme o celkovej filozofii tohto zákona, či áno, či ideme o takomto zákone, o takomto smere rozprávať ďalej. A to si myslím, že ste aj svojím vystúpením podporili. Takže ja vám chcem za to poďakovať. A o tých technických detailoch samozrejme sa budeme baviť v tých ďalších rokovaniach.

    Ja len jednu vec chcem upresniť, ktorú ste spomenuli, že tí ľudia, tí poberatelia dávky v hmotnej núdzi budú rukojemníkmi starostov. No nie je to celkom tak, pretože starosta nebude vydávať nejaké potvrdenie, že nemá prácu. Ak starosta alebo ak obec bude chcieť prijať takýchto ľudí do, na tie menšie obecné služby napríklad, tak uzavrie dohodu s úradom práce, to nebude fungovať individuálne, že príde nejaký človek a ja mu dám potvrdenie. Je to tak napísané, je to, že na základe zmluvy, je to v tom texte, v tom normatívnom texte zákona, je to takto uvedené. Takže nebude tu vôbec tak fungovať, že by starostovia nejako mohli, že by tam bola aj nejaká možnosť to zneužívať.

    Na druhej strane myslím si, že cesta je zaviesť obligatórnosť, že budú tie obce povinné vytvárať tie pracovné miesta. Ale nielen obce, ja by som to rozšíril, ako som už hovoril, aj na ďalšie subjekty, samosprávne kraje, možno štátna správa, niektoré inštitúcie. Ale o tom môžeme diskutovať.

  • Pán poslanec Galko.

    Kolegovia, poprosím vás. Ďakujem.

    Pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel podporiť to, čo povedala pani Nicholsonová, jednou poznámkou. Ja si naozaj pamätám, jak sme vtedy rozprávali o tých možnostiach, že by sa rezort obrany podieľal na "poskytovaní" tých prác, pretože pamätám si, že, a to nebolo určite len počas môjho pôsobenia, to muselo byť aj predtým a určite to aj teraz, na tie večné boje, keď vojaci boli naozaj používaní a sú používaní na činnosti, ktoré naozaj by mohli robiť či už nezamestnaní alebo ľudia, ktorí poberajú dávky v hmotnej núdzi. Mám napríklad teraz trebárs na mysli pomoc pri povodniach, vrecovanie a proste ďalšie a ďalšie záležitosti. Čiže toto by som chcel podporiť. A pamätám si, že keď vtedy o tom rozprávali, tak aj úradníci na rezorte, aj z radov samotných vojakov to získalo pomerne, alebo teda malo to pomerne dosť veľkú podporu.

    Na druhej strane musím povedať, pán minister, že vo finančnej situácii sa obávam, že ťažko sa vám to bude presadzovať, pretože máte na rezorte človeka, ktorý má úplne iné priority. Je to človek, ktorý sa stará o to, aby naplnil stranícku pokladňu v prvom rade a nie o to, aby nejakým spôsobom pomáhal nejakým nezamestnaným, alebo aby nejakým vojakom ubral prácu, ktorú by naozaj nemali robiť. Ale držím vám palce a možno, že sa dočkáte toho, že raz sa tam dostane taký človek, ktorý by sa pre toto nadchol a, lebo dnes naozaj tá obava je taká, že ešte aj tých nezamestnaných by tam vytunelovali, takže verím tomu, že sa dočkáme aj toho, že raz príde aj k tomu.

    Ďakujem pekne.

  • Vaša reakcia, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Najprv na pani poslankyňu Vaľovú. No kvôli tomu, že sa objavili prípady zneužívania dávok zo strany bohatých podnikateľov, ste podľa mňa mali buď sprísniť podmienky, alebo sprísniť kontrolu, a nie urobiť automaticky zo všetkých SZČO pomaly kriminálnikov.

    Na tú druhú vec v tom úvode vášho vystúpenia, čo ste hovorili o primátoroch a teraz hlavne o sebe, tak buď ste ma nepochopili, alebo toto bola len propaganda vás ako primátorky, že potrebujeme niečo prekryť, alebo neviem.

    Pán poslanec Podmanický, v § 10 ods. 8 sa hovorí, že úrad môže ponúknuť súčinnosť obci. Takže úrad to môže koordinovať, ale nemusí. A v prípade, že to tak nebude robiť, že tam nebude ten koordinátor z úradu, lebo obec o to nepožiada, tak je to len a len v kompetencii obce. Teraz som si pozrela ten § 10 ods. 8.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Novotný, do rozpravy.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi teda, aby som vystúpil k predmetnému vládnemu návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Ja už som dnes reagoval niektorými faktickými poznámkami na rečníkov, ktorí vystupovali, aj na pána ministra. A začnem v rovnako konštruktívnom a konsenzuálnom tóne, v akom je vedená celá táto diskusia, čo ma nesmierne teší.

    Chcel by som povedať, že som rád, že pán minister Richter priniesol tento zákon o pomoci v hmotnej núdzi do pléna Národnej rady. Som rád, že vláda Slovenskej republiky sa začala venovať pálčivému problému marginalizovaných skupín a dlhodobo nezamestnaných, ktorých na Slovensku máme mnoho, a začali, začal sa, vláda sa začala zaoberať aj problémom dávok v hmotnej núdzi a efektívneho používania týchto dávok. Takže toľko na úvod z mojej strany.

    Je dobré, že vláda sa neskrýva pred týmto problémom a prináša nejaké riešenia. Aj keď na druhej strane musím povedať, že, ako som avizoval vo faktických poznámkach, tieto riešenia, nehovorím, že sú zlé, ale sú určite nedokonalé, a bude sa treba ďalej v druhom čítaní zaoberať ďalšími doplneniami tohto vládneho návrhu zákona tak, aby systém fungoval. Ako si to predstavuje vláda, ako si to predstavuje Národná rada Slovenskej republiky, aby naozaj nedochádzalo k zneužívaniu dávky v hmotnej núdzi, aby tu naozaj naďalej nebola situácia, keď sa toleruje priestupková imunita pre určitú skupinu obyvateľov, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi, aby sa pracovať oplatilo viacej ako poberať tieto dávky.

    Takže keby som to mal jednou vetou povedať, tento zákon je v parlamente, je to dobré, ale je to trochu málo pre mňa. Očakával by som viac a budem sa snažiť, aby sme viac do tohto zákona aj presadili.

    Opakovane na schôdze Národnej rady SDKÚ - DS predkladá návrhy zákonov, ktoré riešia problematiku marginalizovaných skupín a riešia problematiku dlhodobo nezamestnaných, aj zneužívania dávok v hmotnej núdzi. Na každej schôdzi o tom diskutujeme, ponúkame konkrétne riešenia, a preto budem ponúkať konkrétne riešenia a doplnenia aj vo svojom vystúpení.

    Predovšetkým by som chcel povedať, že ak chceme riešiť túto problematiku, mali by sme si povedať, čo sú naše ciele. Z môjho pohľadu, z pohľadu SDKÚ - DS, je cieľom, aby zákony platili pre všetkých rovnako, aby sa pracovať oplatilo viac ako poberať sociálne dávky, ale naším cieľom je aj to, aby bola práca pre nízko kvalifikovaných, dlhodobo nezamestnaných, mnohokrát nekvalifikovaných ľudí, aby bolo dosť práce. Pretože je veľmi nespravodlivé, aby sme na jednej strane nútili ľudí pracovať a podmieňovali plnú výšku sociálnych dávok pracovnou aktivitou a na druhej strane nemali takúto pracovnú aktivitu pre týchto ľudí, lebo tým pádom ich znovu dostávame len do určitej pasce, pre zmenu spôsobenej dobrými úmyslami alebo dobrými zámermi. Idem preto k tomu z riešení, ktoré ponúka vláda Slovenskej republiky v tomto návrhu zákona.

    To prvé riešenie je zavedenie povinnosti vykonávať aktivačnú činnosť. Návrh "znižuje dávku v hmotnej núdzi o 61,60 eura za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nemá príjem z práce a zároveň sa na základe výzvy nezúčastnil menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác na predchádzanie alebo odstraňovanie následkov v mimoriadnej situácii". Toľko citácia toho, čo prináša vládna, vládny návrh zákona.

    Hneď na úvod k tomuto opatreniu chcem povedať, že je správne podmieňovať plnú výšku sociálnych dávok aktivitou. Je správne povedať, že ak chce niekto plnú výšku sociálnych dávok, musí prejaviť záujem pracovať, musí vykonať nejakú aktivitu. S tým súhlasím. Na druhej strane ale treba povedať, že s takto naformulovaným riešením alebo takto ponúknutým riešením sú spojené aj určité problémy. Dnes som o nich už hovoril. My tu máme na Slovensku obce, kde máme stovky dlhodobo nezamestnaných, stovky ľudí z marginalizovaných skupín, zo sociálne znevýhodneného prostredia, stovky ľudí s nízkou alebo skoro žiadnou kvalifikáciou. Povedať, že stačí, aby sa títo ľudia prihlásili na výzvu obce, alebo tie ďalšie podmienky na nejakú dobrovoľnícku činnosť, na to, aby dostali plnú výšku, obávam sa, že bude len pro forma opatrenie. Tá obec mnohokrát naozaj nie je schopná zabezpečiť toľko pracovnej aktivity pre toľko dlhodobo nezamestnaných s nízkou kvalifikáciou.

    To, že úrady práce chcú pomáhať, je pozitívny krok. To chválim, to je dobrý krok. To, že úrady práce majú byť nápomocné týmto obciam, je dobrý krok, ale na druhej strane znovu musím podčiarknuť tú skutočnosť, že ak by to bolo len tak jednoducho matematicky vypočítateľné, ako to tu už odznelo z úst pána ministra, že máme zhruba dvadsať tisíc takých ľudí, tak to má vypočítané, ktorí budú aktivizovaní v 3 000 obciach, tak to číslo je celkom dobré na jednu obec, len takto to nefunguje. Takto to nefunguje. Pretože paradoxne práve týchto dlhodobo nezamestnaných, nízko kvalifikovaných, tieto sociálne znevýhodnené skupiny máme v najchudobnejších regiónoch, väčšinou v obciach, ktoré sú na periférii, väčšinou v obciach, ktoré nemajú ani veľa obyvateľov, to znamená, reálne ani nemajú toľko pracovných príležitostí, aby dokázali všetkým svojim občanom dať takúto reálnu ponuku pracovať. Je len pro forma ponukou. Preto si myslím, že to celé skončí pro forma. Bude nejaká výzva pre osem ľudí, tristo ľudí sa na ňu prihlási, no však oni ukázali aktivitu, oni chceli, ale obec pre nich nemá prácu. No tak tým pádom im nemôžte krátiť dávku v hmotnej núdzi. Veď oni chcú pracovať, len akurát im nikto prácu neponúkol. Takže toto sa obávam pri tomto opatrení.

    Nevyriešime to, kým nepríde to, čo som povedal v úvode, ten tretí postulát, že musí existovať dostatok práce pre týchto nízko kvalifikovaných ľudí. Je to problém. My dnes v chudobnejších regiónoch Slovenska máme problém poskytnúť prácu pre kvalifikovaných ľudí. My máme problém poskytnúť prácu pre vysokoškolsky vzdelaných ľudí, nie pre týchto nízko kvalifikovaných, ktorí už mnohokrát, dlhodobo nezamestnaní, stratili aj pracovné návyky, alebo ich nikdy dokonca, bohužiaľ, ani nezískali, tieto pracovné návyky. Toto je realita Slovenska. A bol by som veľmi nerád a znovu to zopakujem, tú faktickú poznámku som povedal pánovi splnomocnencovi vlády pre rómsku problematiku, aby sme to zjednodušili, že hovorím o Rómoch. Vôbec nehovorím o Rómoch. Hovorím o skupine ľudí, ktorá dlhodobo nepracuje a nikdy ani nepracovala. Je nízko kvalifikovaná. A sú tam príslušníci všetkých národnostných menšín na Slovensku, aj väčšinového slovenského obyvateľstva v tých dedinách. O nich hovorím. O týchto ľuďoch.

    Takže rozumiem tomuto opatreniu, ešte raz poviem, podporujem a podčiarkujem skutočnosť, že plnú výšku sociálnych dávok treba podmieniť aktivitou, len tá aktivita by mala byť skutočná a nie formálna. To je to pre mňa dôležité.

    Treba ponúknuť nejaké riešenie. No tak pokračujem ďalej. My sme už v tomto funkčnom období, tu v tomto pléne Národnej rady riešili poslanecký návrh zákona, ktorý predkladali kolegovia z KDH, o tom, aby štátne podniky mohli ponúknuť pracovné príležitosti formou aktivačných prác. Teda aby tieto aktivačné práce mohli robiť aj štátne podniky. Dokonca tu padol aj návrh, prečo to nemôžu robiť niektoré súkromné podniky na základe nejakej dohody. Prečo by to nemohli robiť samosprávne kraje? Súhlasím s pánom spravodajcom. Veľmi dobrá téma. Teda tu existujú možnosti, ale keď toto nevyriešime a necháme len toto opatrenie v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, máme pro forma opatrenie. Áno, je to krok správnym smerom, ale problém, ktorý máme s dlhodobo nezamestnanými, nevyriešime takýmto spôsobom.

    Idem k druhému opatreniu, ktoré prináša tento vládny návrh zákona, a to je zavedenie osobitného príspevku pre dlhodobo nezamestnaných, ktorí si našli prácu a zanikol im nárok na dávku v hmotnej núdzi. V praxi to bude teda fungovať tak, že keď dlhodobo nezamestnaný si nájde prácu, začne pracovať, tak logicky tá práca, ak bude za minimálnu mzdu, až do trojnásobku minimálnej mzdy, čo už je trošku taká optimistická, ako východniar poviem, trošku taká bratislavská vízia, hej, že nejaký dlhodobo nezamestnaný si v okrese Gelnica nájde prácu za trojnásobok minimálnej mzdy, to je teda dosť optimistická vízia, ale prosím. Príde o pomoc v hmotnej núdzi rodina, čiže o dávky pomoci v hmotnej núdzi príde, takže aby ten rozdiel bol preňho zaujímavý, keď to mám tak povedať, tak štát doplatí 63 eur 7 centov mesačne po dobu šiestich mesiacov. Znovu akože ušľachtilý plán, riešiaci aj jeden z troch principiálnych postulátov, ktoré som na úvod povedal, že pracovať sa musí oplatiť viacej ako poberať sociálnu dávku. Všetci, ktorí žijeme v regiónoch, kde je minimálna mzda pomerne bežnou mzdou za prácu, vieme, že problém u dlhodobo nezamestnaných je mnohokrát v tom, že začínajú počítať, či sa im oplatí pracovať, alebo nie. A dochádzajú k záveru, že jednoducho za minimálnu mzdu sa pracovať neoplatí, lebo o čo všetko prídu, si nevykompenzujú príjmom z práce. Tento nepomer, pán minister to hovoril dnes už aj o dôchodkoch, tu existuje, musíme ho poznať a musíme ho riešiť.

    Čiže tu prichádza vláda s takýmto riešením, po dobu šiestich mesiacov ako keby kompenzoval tej rodine aj výpadok dávok v hmotnej núdzi. To znamená, áno, po dobu šiestich mesiacov aj za tú minimálnu mzdu by to mohlo vychádzať tak, že sa pracovať oplatí viacej ako poberať sociálnu dávku. No dobre, ale čo bude po tých siedmich mesiacoch? To je tá... Po tých šiestich mesiacoch? To je tá správna otázka. Ľudo Kaník sa už na to pýtal, čo bude v siedmom mesiaci? V siedmom mesiaci sa dostane do situácie, že síce už prešiel tým úvodom v novej práci, teda prešiel skúšobným obdobím, už má možno aj pracovnú zmluvu na jeden rok, možno aj na dobu neurčitú, a to už je veľmi optimistické, ale má nejakú pracovnú zmluvu, no lenže prišiel už o ďalších 63,07. V tej chvíli je na minimálnej mzde a začne znovu kalkulovať, či preňho naozaj nie je výhodnejšie byť nezamestnaným a byť na začiatku. Už nie je dlhodobo nezamestnaný, je na začiatku, čiže dostane podporu v nezamestnanosti, pôjde sa niekde rekvalifikovať. A toho sa ja obávam. A toho sa, myslím, obávajú aj mnohí kolegovia z opozície, ktorí dnes hovorili, že nie je zlé riešenie, len je to znovu riešenie na chvíľočku. Na chvíľu, aby sa znížili čísla v štatistike dlhodobo nezamestnaných. Ale ako to urobíme ďalej? V siedmom mesiaci, čo bude prebiehať?

    Preto by som dal do pozornosti aj návrh zákona, ktorý predkladá na túto schôdzu pán poslanec Kaník. Je to novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi, kde to rieši spôsobom podľa mňa udržateľnejším a možno aj spravodlivejším, aby sa väčšie percento z príjmu nezapočítavalo pri posudzovaní dávky v hmotnej núdzi. Dnes sa nezapočítava 25 percent. Aby sa nezapočítavalo 40 percent. V tej chvíli by takýto človek mal nárok na dávku v hmotnej núdzi, keď pracuje za minimálnu mzdu aj dlhodobo. Práve túto riskantnú skupinu ľudí, ktorí sú na hranici toho, že sa rozhodujú, či pre 20 euro mesačne chodiť do roboty, alebo nechodiť do roboty, lebo toľko mu to vyjde, by takéto riešenie mohlo osloviť. Pán poslanec ho má predložený v prvom čítaní na túto schôdzu.

    Čiže poďme o tom diskutovať, uvidím, ako sa rozhodne plénum Národnej rady, v druhom čítaní sa to dá predložiť ako pozmeňujúci návrh. Je to ale riešenie, ktoré nám rieši siedmy mesiac, keď to mám veľmi jednoducho povedať. Teda po šiestich mesiacoch, ak už nedostane tú kompenzáciu vo výške 63 eur 7 centov, máme riešenie práve týchto nízko príjmových ľudí, aby sa im, aby ani nezačali špekulovať o tom, že sa im neoplatí pracovať za minimálnu mzdu, pretože 40 % sa im nezapočítava pri posudzovaní dávky v hmotnej núdzi a v tej chvíli začnú na ňu mať nárok. Samozrejme, počíta sa aj počet nezaopatrených ľudí v rodine. Čiže znovu je to rozdiel, či otec rodiny pracuje za minimálnu mzdu a doma majú sedem detí, alebo niekto pracuje za minimálnu mzdu a je sám. Aj tu je úplne iný rozdiel a iná sociálna situácia. My chceme, aby otec sedemčlennej rodiny chodil do práce aj za tú minimálnu mzdu. Kaníkove riešenie je lepšie, prepáčte, ako nerobím tu nikomu agendu, chcem byť veľmi vecný, ale treba sa na to nie politicky, ale vecne pozrieť, či by sme nemohli ísť radšej týmto riešením.

    To, čo mi chýba, keď už som pri tomto riešení

  • Zapisknutie v sále.

  • , to, čo mi chýba v novele zákona pri... Pardon

  • Hlas z pléna.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Paška, Pavol, predseda NR SR

    Pán poslanec, ako...

  • Hlas z pléna: Čakal som, či zareagujete. Nezareagovali ste, viete.

  • Ale vy ma nebudete riadiť, pán poslanec!

  • Hlas z pléna.

  • Už si nechajte tie svoje metódy, čo ste tu vniesli všetci do parlamentu, na doma! Pískajte si na folklórnom festivale, nie tuná!

  • Potlesk. Hlas z pléna.

  • Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Budem sa držať vecnej problematiky. To, čo mi chýba trošku vo vládnom návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, je riešenie pre pracujúce rodiny, o ktorom sme hovorili na ostatnej schôdzi Národnej rady v júni, ktoré nie vlastným zavinením prišli o príjem z práce. Lebo riešime tu určitú skupinu, marginalizovanú skupinu, problematickú skupinu, dlhodobo nezamestnaných, pre ktorých sa viacej oplatí poberať dávky v hmotnej núdzi ako pracovať. O nich hovoríme. Ale nehovoríme o skupine ľudí, ja som to nazval problematika známej relácie Modré z neba, o ľuďoch, ktorí pracovali celý život a nie vlastným zavinením sa dostali do situácie, že prišli o príjem z práce. Jeden je chorý, druhý má, je už na dôchodku, práve odišiel do dôchodku, alebo je v invalidnom dôchodku, jeden je na nemocenskej, druhý stratil prácu. Majú dve, tri deti. Sociálna situácia sa v tejto rodine prudko zhorší. A jediný ich príjem sú tie sociálne dávky, ako materské, nemocenské, dôchodok, na ktoré už si sami vypracovali dlhými rokmi práce. Čiže oni nepoberajú nejakú pomoc zo sociálneho systému, oni len zo sociálneho systému dostávajú dávku, ktorú si sami vypracovali rokmi svojej práce.

    Tam som vtedy prišiel s riešením, keď sa pamätáte na to, aby sme takisto takú sociálnu dávku, na ktorú máte nárok na základe odpracovaných rokov ako celú nezapočítali pri posudzovaní nároku na dávku v hmotnej núdzi. Čiže odborne sa to volá, ide o súbeh dávok zo systému sociálneho poistenia - materské, nemocenské, dôchodok, na ktoré posudzovanému rodičovi s nezaopatrenými deťmi vznikol nárok na základe odpracovaných rokov s dávkou v hmotnej núdzi. Toto mi tu chýba v tomto návrhu zákona, keď už riešime zákon o pomoci v hmotnej núdzi, tak hovoríme o hmotnej núdzi, do ktorej sa môžu, rodina, pracujúca rodina s deťmi dostať nie vlastným zavinením, ale v dôsledku úrazu, zákernej choroby, straty zamestnania, odchodu jedného z rodičov, ktorý sa stará o nezaopatrené deti, do predčasného, invalidného dôchodku, riadneho dôchodku. A to mi chýba v tomto zákone.

    Ja prídem s pozmeňovacím návrhom v druhom čítaní, avizujem už v tejto chvíli, veľmi rád ho nechám posúdiť, samozrejme, ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny, ale skúsme to nehodiť za hlavu. Je to problém, ktorý sa dotýka možno nie veľa pracujúcich rodín s deťmi, ale takéto rodiny tu na Slovensku máme. Jednu takú rodinu riešila aj relácia Modré z neba a rezonovalo to veľmi na Slovensku v tom čase.

    To, čo - vrátim sa ale k tomu návrhu pri dlhodobo nezamestnaných, že teda dostanú určitú kompenzáciu, ak dostanú mzdu vo výške do trojnásobku minimálnej mzdy - to, čo nerieši tento návrh, a znovu by som na to chcel možno upriamiť pozornosť, je skutočnosť, že, no, ak v chudobnejších regiónoch dlhodobo nezamestnaný, nízko kvalifikovaný má to veľké šťastie, že získa prácu, tak je po väčšine skoro vždy za minimálnu mzdu. To je realita Slovenska dnes.

    Snívať o trojnásobku minimálnej mzdy je síce pekné, ale je to viac-menej, prepáčte, bratislavský sen. Určite to nie je sen na Gemeri, ani na Spiši, ani na Zemplíne. To, čo ale by novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi mala riešiť, je, či by sme nenašli nejaký mechanizmus, ktorý sme onehdy nazvali medzitrh práce, teda mechanizmus, že niekto je ochotný zamestnať dlhodobo nezamestnaného, je ochotný zamestnať nízko kvalifikovaného, ale preňho ako pre podnikateľa, ako pre obec, ako pre dobrovoľnícku organizáciu je aj minimálna mzda veľa. Áno, vie prispieť 200, 250 euro, natoľko si cení túto prácu, ale viac nemá. Či by sme nepouvažovali o tom, že tu by práve sociálny systém mohol vstúpiť podobnou kompenzačnou dávkou, ale trošku vyššou, aby dokompenzoval danému človeku do minimálnej mzdy jeho možný príjem. Pretože naším cieľom, a teším sa, že aj cieľom ministerstva práce, sociálnych vecí a pána ministra Richtera, je, aby ľudia išli do práce. Nielen formálne, aby sa niekde nahlásili, ale aby ľudia išli do práce. No tak poďme naozaj sa zaoberať tým, že minimálna mzda je síce na Slovensku nízka, súhlasím s pánom ministrom Richterom, ale v niektorých regiónoch a za prácu, ktorú vedia nízko kvalifikovaní odviesť, je aj minimálna mzda veľmi vysoká. Vedia ale mnohokrát obce, podnikatelia, štátne inštitúcie, súkromné firmy dať menej peňazí, vedia dve tretiny minimálnej mzdy. No tak poďme riešiť, či nedokážeme sociálnou dávkou aj takéhoto človeka dostať do pracovného procesu.

    Takže možno je to trošku taký viac pohľad z chudobnejšieho regiónu, viac pohľad z regiónu, kde je vysoká nezamestnanosť a veľký počet dlhodobo nezamestnaných, Košický a Prešovský kraj patria medzi kraje s najvyššou evidovanou mierou dlhodobej nezamestnanosti spomedzi všetkých regiónov v Európskej únii. Už som tu to hovoril. Väčšiu mieru dlhodobej nezamestnanosti z regiónov Európskej únie už má len Francúzska Guyana, Guadeloupe a Martinique, francúzske zámorské departmenty. Dobre počujete. Čiže ja o tom trošku niečo viem. A trošku viem aj o tom, že aj v tej obci by bol možno nejaký živnostník, bol nejaký podnikateľ, ktorý by si aj vedel zobrať dvoch - troch, má teraz zákazku, ľudí, ale proste aj minimálna mzda je preňho v danej situácii veľa. Takže aj takýmto spôsobom by mohol sociálny systém pomôcť tomu, čo chceme, aby sa pracovať oplatilo viacej ako poberať sociálne dávky, aby ľudia boli aktívnejší.

    K tretiemu opatreniu, ktoré navrhuje minister práce v návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, teda zavedenie možnosti strhávať pokutu uloženú v rámci priestupkového konania z dávok v hmotnej núdzi či rodičovského príspevku. Už dnes plynula v pléne Národnej rady diskusia. Ja naozaj prispejem len niekoľkými pohľadmi. To prvé, čo chcem povedať, je, že považujem za správne riešiť problém, že na Slovensku ľudia, ktorí poberajú dávku v hmotnej núdzi a sú v hmotnej núdzi, sú v podstate v stave priestupkovej imunity. To je zaujímavá téma, lebo keď sme riešili imunitu poslancov, tak to bola téma, ktorou sa zaoberal každý. Keď riešime priestupkovú imunitu ľudí v hmotnej núdzi, tak to je téma, ktorá tak nevzrušuje bratislavské médiá, súdiac podľa účasti na tomto rokovaní. No isteže nevzrušuje, lebo ten bicykel väčšinou ukradnú v Košickom alebo Prešovskom kraji. Problém je, že väčšinou aj ten istý človek každý týždeň. A keď sa porozprávate v Sačurove s policajtmi, ktorí tam majú svoju stanicu, tak tí povedia, že oni ho aj chytia, oni aj vedia, ktorý to je. No a čo s ním? V hmotnej núdzi, niekedy ešte aj maloletý, otec je v hmotnej núdzi. No, neriešiteľný problém. No, neriešiteľný problém. Akurát ľudia sa nedokážu dovolať spravodlivosti. Takže tento krok, ku ktorému pristúpilo ministerstvo práce, sociálnych vecí, že to vidí, že pomenuváva problém a ponúka nejaké riešenie, je správne. Otázka je, či to riešenie bude fungovať?

    Pán poslanec Kaník upozornil na to, že rodina je posudzovaná ako celok, a my vlastne pre jedného, no, nespratníka v rodine, potrestáme celú rodinu? Áno, odpoveď môže byť na to taká, že teda tá rodina má vychovávať toho svojho jedného člena. No, ale viete, v každej, aj v tej slušnej rodine sa občas nájde an for terrible, aj v tej najslušnejšej, a doplatí na to celá rodina, keď siahnete na hmotnú núdzu, na dávku v hmotnej núdzi. Je otázny ten návrh zákona, ale nie pre mňa, ale skôr pre poslanecký klub SMER-u, s ktorým znovu prichádza SDKÚ na túto schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky, aby pokuta a aby škoda, ktorá je spôsobená priestupkom, mohla byť odpracovaná. To je znovu otázka, či sa dá jedno zameniť za druhé, alebo jedno s druhým skombinovať. To dávam znovu len ako podnet do druhého čítania. Z môjho pohľadu som pripravený diskutovať o týchto návrhoch riešení a nájsť aj prípadnú kombináciu.

    Dámy a páni, na záver mi dovoľte povedať len toľko, že je chvályhodné, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny prišlo s týmto návrhom zákona do pléna Národnej rady. Ponúka určité riešenia. Určite je to vykročenie na správnu cestu, len obávam sa, že ak bude tento návrh zákona schválený tak, ako je napísaný dnes, nevyrieši to, čo chceme vyriešiť, aby bolo viac práce pre dlhodobo nezamestnaných, aby títo chodili reálne do práce, aby sa im pracovať oplatilo viacej ako poberať sociálne dávky.

    Preto si myslím a chcem vyzvať pána ministra práce, sociálnych vecí, aby mal otvorené oči, uši aj srdce k návrhom riešení, ktoré určite budeme prinášať v druhom čítaní, aby sme naozaj schválili taký návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý naozaj pomôže tým, ktorým treba pomôcť. Marginalizovaným skupinám, ľuďom zo sociálne znevýhodneného prostredia, dlhodobo nezamestnaným, ktorí padli do pasce chudoby a nevedia sa z nej sami dostať. Cesta, ktorou ale ministerstvo vykročilo, teda cesta, aby plná výška sociálnych dávok bola podmienená aktivitou a aby bola aktivita odmeňovaná viac ako neaktivita, je určite vykročenie správnym smerom.

    Držím vám palce, pán minister.

  • Ďakujem pekne.

    To bolo posledné vystúpenie v rámci písomne prihlásených rečníkov. Pýtam sa teraz, či sa ešte chce niekto prihlásiť ústne do rozpravy? Jeden, dva. Takže končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Prihlásení sú Jozef Mihál a Monika Gibalová.

    Nech sa páči, pán kolega Mihál, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo a ospravedlňujem sa za krátke zdržanie. Zvykol som si nosiť notebook sem. Je to šetrenie papiera, ako sa hovorí, doslova, dopísmena. Takže dovoľte, aby som využil možnosť prihlásiť sa ešte ústne do rozpravy na to, aby som ešte skúsil teda pár komentárov okrem toho, čo som hovoril v prvom príspevku. Pripomínam, že som v prvom príspevku kritizoval skutočnosť, že ak v okruhu spoločne posudzovaných osôb bude čo len jeden jediný so statusom samostatne zárobkovo činnej osoby, čiže napríklad samostatne hospodáriaci roľník s príjmom pár eur mesačne, tak celá táto rodina, všetky tieto spoločne posudzované osoby stratia nárok na pomoc v hmotnej núdzi, čo teda nepovažujem za správne.

    Rád by som sa teraz ešte dotkol aj niektorých iných problémov, ktoré vnímam v tomto zákone. A teda na úvod tak, ako ma pán minister vyzval, chcem pripomenúť, že je to zákon, ktorý je postavený na určitých základoch, ktoré sme začali stavať v roku 2010, 2011. Áno, pokúšal som sa ešte na sklonku nášho vládnutia tento zákon presadiť, ale bolo to už vlastne v čase, kedy padla fakticky vláda Ivety Radičovej. Čiže získať preň podporu bolo prakticky politicky nemožné v tom stave. A pripomeniem napríklad to, že my sme navrhovali vlastne zákony dva: zákon o pomoci v hmotnej núdzi a osobitný zákon o príspevku na bývanie. Čiže to je jedna z takých možno ešte kritických poznámok na pána ministra Richtera. Nepáči sa mi to, ale teda to je váš názor, samozrejme, respektíve váš postoj, že ste to neurobili aj vy, že ste túto našu filozofiu neprevzali. Pretože oddeliť príspevok na bývanie do samostatného zákona by bolo určite vhodné, najmä pokiaľ ide o jeho možné zneužívanie. No je už neskoro ako nad tým nejako lamentovať. Stalo sa. Mali ste príležitosť urobiť jednu, myslím, dobrú systémovú zmenu. Nestalo sa. Škoda.

    Ďalej niekoľko drobností ešte by som rád poznamenal. Možno, aby bolo jasné v druhom čítaní, že je tam čo opravovať. Pretože ako som už pred chvíľkou vo faktickej poznámke hovoril, on ten zákon by nebol zlý, bol by dobrý, keby tam nebolo možno pár väčších, menších škvrniek.

    Jedna z takých možno malých škvrniek je návrh, aby sa spoločne posudzovali s rodičmi aj deti nad 25 rokov, ak sa pripravujú na budúce povolanie dennou formou štúdia. Ono sa to na prvé počutie javí tak logicky. Ak teda v rodine sú relatívne staršie deti nad 25 rokov, ktoré ešte stále v dennej forme štúdia študujú na vysokej škole, tak prečo by nemali byť posudzované tak ako deti do 25 rokov? Aký je v tom rozdiel? Čiže ono to znie tak rozumne. Aj tie deti, ktoré už v tom vyššom veku študujú v dennej forme, nech sú stále v okruhu spoločne posudzovaných osôb. No rozumne to možno znie, aj logicky to možno znie. Ale keď sa zamyslíte nad finančnými dopadmi, tak ak to po starom to staršie dieťa nad 25 rokov dnes je posudzované samostatne ako osoba, ktorá si samostatne uplatní nárok na dávku v hmotnej núdzi, tak prídete vlastne na to, že podľa toho súčasného znenia tá celá rodina a ten vyňatý von študent starší ako 25 rokov spoločne vlastne dostanú viac peňazí. Jedna skupina, on. Podľa tohto návrhu, ktorý tu máme, nech rátam, ako rátam, vychádza mi to tak, že štát na takejto rodine ušetrí, pretože ten nárast dávky jedno dieťa, štyri deti a tak ďalej, keď sa na to pozriete, keď sa nad tým zamyslíte, zistíte, že naozaj na tom štát ušetrí. Čiže je to fakticky diskriminácia, nepriama alebo priama diskriminácia rodín, ktoré sú v hmotnej núdzi a majú tam študenta v dennej forme štúdia, ktorý je starší ako 25 rokov.

    Ďalej je zaujímavý § 6, kde sa definuje takzvaný nárok. A jeho podstatou je vlastne to, že ak by aj tá rodina, respektíve spoločne posudzované osoby boli z hľadiska príjmov v hmotnej núdzi, pretože ich príjem je nižší ako suma životného minima, bude úrad posudzovať, či tam nie sú takzvané nároky. To znamená možnosti, ako si ten príjem zvýšiť. A tu je zaujímavé, že medzi tie nároky patria aj potenciálne dávky zo sociálneho poistenia. No a čo to je, keď sa na to pozrieme podrobnejšie? No tak to je napríklad starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok. Čiže čo to vlastne znamená? Znamená to napríklad to, že ak máme dnes spoločne posudzované osoby, alebo keď to inak poviem, rodinu, ktorá je v hmotnej núdzi, ale jeden z tejto rodiny má povedzme 62 rokov a povedal si, že nepožiada o starobný dôchodok, lebo chce ešte v budúcnosti získať zamestnanie, vidí tam nejakú víziu práce, a povedal si, že tá jeho taktika z hľadiska čerpania starobného dôchodku bude taká, že požiada o starobný dôchodok až vo vyššom veku šesťdesiatich piatich rokov možno, sú takí ľudia, tak tento zákon ho vlastne núti o ten starobný dôchodok požiadať, čerpať ho zo Sociálnej poisťovne, a tým pádom tá rodina teda možno vypadne z pomoci hmotnej núdzi, možno tie dávky budú nižšie, no. Čiže núti to, núti to takéhoto občana do neslobodného rozhodnutia.

    A to isté pri predčasných starobných dôchodkoch. Ja teda neviem presne, či tam bude nejaký výklad alebo čo bude ešte, či sa to bude nejako riešiť. Ale toto isté, čo som povedal, poviem ešte raz. Predstavme si občana v rodine, ktorá je s príjmami pod sumou životného minima. Ten občan má 60 rokov, to znamená, že už potencionálne má nárok na predčasný starobný dôchodok. Áno, Sociálna poisťovňa posúdi, či jeho výška je aspoň vo výške 1,2-násobku životného minima. Tí, čo viete, viete, ako sa to posudzuje a kedy ten nárok skutočne vzniká. Áno, zistí sa, že ten nárok na predčasný dôchodok tam naozaj je, to znamená, páči sa mu to, nepáči sa mu to, nechcel by ten predčasný starobný dôchodok čerpať, jeho rozhodnutie to nie je, ale tento zákon vlastne ho núti, aby predčasný starobný dôchodok čerpal. No neviem, nezdá sa mi to byť celkom v poriadku.

    To isté v prípade doplnkových dôchodkov, tretí dôchodkový pilier. Budeme tu mať druhé čítanie možno zajtra alebo pozajtra. Čiže ak ten občan spĺňa podmienky nároku na doplnkový dôchodok z tretieho piliera, tak si ho musí začať čerpať, aj keď sa mu to nepáči. Aj keď to nechce. No nezdá sa mi to.

    Ďalšia vec, § 7 ods. 2 písm. d) možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou sa neskúma v prípade niektorých, nazvem to, citlivých osôb v citlivom sociálnom postavení. A ten § 7 ods. 2 písm. d) hovorí, že tá možnosť zabezpečiť si príjem sa neskúma v prípade, ak ide o fyzickú osobu, ktorá je osamelý, zdôrazňujem, osamelý rodič, ktorý sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa, pozor, do 31. týždňa veku dieťaťa. To znamená, to znamená pri osamelej matke len pri deťoch do, zaokrúhlim to, do pol roka sa neskúma, či by si nemohla niekde nejako zarobiť alebo niečo. Inými slovami, ak má osamelá matka dieťa, ktoré je polročné, polročné a staršie, tak ju týmto zákonom nútime ísť do zamestnania, lebo inak jej zoberie štát tieto sociálne dávky, túto pomoc v hmotnej núdzi. Ten vekový limit 31 týždňov je smiešny. No, preboha, tak ste tam mali dať rovno, že jeden týždeň. Keď už teda, keď už teda chceme byť prísni voči osamelým matkám. To je ako, to sa mi nezdá. Toto so sociálnym prístupom nemá nič spoločné, tá hranica by sa mala určite zvýšiť.

    Na záver sa chcem ešte vrátiť k tým SZČO. Ale ešte pred tým, prebieha tu taká celkom diskusia k tomu § 10 ods. 3. Čiže dávky sa, od tej sumy dávky sa odpočíta tých 61 eur. Ja som tam hovoril, že tam je nejaká chyba v tom výpočte, ale to je teraz jedno, dávky sa vlastne odnímu, ak sa tá osoba odmietne zúčastňovať na nejakých tých aktivačných prácach alebo dobrovoľníckej činnosti atď., atď. Výnimkou tam je osoba, ktorá má právo na príjem zo závislej činnosti. Ja to teraz necitujem presne, prepáčte, kto chce, si to nájde v § 10 ods. 3, ten úvod, tá úvodná veta. No viete, že ja sa rád vŕtam v zákonoch a baví ma tam hľadať chyby, tak tuto je tiež chyba. Pretože takéto nastavenie znamená, že keď si niekto možno formálne, možno reálne "nájde" prácu na dohodu za dajme tomu 2 eurá mesačne, jednu hodinu mesačne bude robiť na dohodu a má teda právo na príjem, atď., plynúci mu z takéhoto vzťahu, tak tým pádom sa nebude sledovať, že či sa zúčastňuje aktivačných prác, pretože už je takto vybavený. Čiže toto sa dá veľmi, ale veľmi ľahko obísť. Čiže poprosil by som zamyslieť sa nad tým, pretože ja som práve povedal - aha, pán štátny tajomník Burian, aby nezabudol vyzdvihnúť potom v médiách, že práve navádzam občanov na obchádzanie zákona - áno, práve navádzam občanov na obchádzanie zákona, pretože ten zákon je jednoducho pripravený nedostatočne a dá sa naozaj veľmi triviálnym spôsobom obísť. Všimol som si na iných miestach, že podobné techniky sú vyriešené dobre. Dámy, páni hore na balkóne vedia, o čom hovorím. Takže myslím si, že v tomto by ste nemali mať problém to trošku zdokonaliť aj v tom § 10 ods. 3.

    No a na záver sa vrátim k tým SZČO. Chcem zdôrazniť, chcem zdôrazniť ešte raz, že nie každá SZČO v zmysle tejto definície, živnostník, ktorý pro forma má niekde v šuflíku živnostenský list, tú činnosť vôbec nevykonáva a nemá žiadny problém pri tomto vašom zákone živnostenský list vrátiť alebo ho pozastaviť na 6 mesiacov alebo na dlhšie. Je množstvo živnostníkov, ktorí ten živnostenský list majú preto, lebo skutočne vykonávajú činnosť, ale najmä na východe v tých našich ťažkých regiónoch Slovenska sú radi, že aspoň na tú živnosť majú nejakú robotu a že si zarobia možno 200, možno 300 eur mesačne. Je to lepšie ako nič. A ja mám veľkú úctu pred takýmito ľuďmi, ktorí nerezignujú, ktorí sa pozitívne bijú s takýmto svojím životom, a možno sa im v budúcnosti bude dariť lepšie, ale jednoducho nestrácajú nádej a na tú živnosť sa snažia čo to zarobiť, či pre seba, či pre svoju rodinu.

    Ďalej zdôrazňujem ešte raz, to nie sú len živnostníci. To sú napríklad samostatne hospodáriaci roľníci v regióne Gemer, okolo Rimavskej Soboty, na východe, na Zemplíne, ktorí ako samostatne hospodáriaci roľníci majú kúsok nejakého poľa alebo záhrady, možno len majú kúsok nejakého lesa, kde hospodária a z čoho majú nejaký príjem. To sú tak isto tzv. SZČO, ktorým sa týmto zákonom má odňať právo na pomoc v hmotnej núdzi, a nielen im, ale celej ich rodine. Takýmto zákonom budú nútení, keď si spočítajú pre a proti, aby tie, to svoje podnikanie, ako to mám povedať, neviem, ako to mám vyskloňovať, aby ako samostatne hospodáriaci roľníci, aby skrátka skončili, aby sa na to vykašlali, aby to zavreli, aby sa prestali starať o to pole, o ten les. Alebo aby tú živnosť, na ktorú zarobia 200 eur mesačne v prepočte, aby to skrátka zavreli.

    Ja chcem ešte, pán minister, využiť tú príležitosť a to, čo som chcel naznačiť v tej faktickej poznámke, ten výpočet, pretože vás by to malo naozaj zaujímať, že čo vám to spraví. Čo to spraví, keď SZČO, živnostník napríklad, ktorý má povedzme príjem, povedzme 200 eur mesačne v čistom, čo to spraví, keď tú živnosť možno zloží?

    Takže skúsme počítať v rýchlosti. Zoberme si rodinu s tromi deťmi: chlap, muž, otec rodiny má živnosť, na ktorú zarobí 200 eur mesačne, žena nepracuje, a majú tri deti. Ak som to správne zrátal, dávka, aktivačný príspevok povedzme na tú jeho manželku, tri deti, príspevok na nezaopatrené dieťa, príspevok na bývanie, spolu mi to vyšlo 364 eur. Čiže by dostali ako dávku, keď ju budú dostávať v plnej výške. Ak by nemali žiaden príjem, ak by nemali žiaden príjem, čiže ak by tú živnosť nevykonával vôbec, ak to položí, bude mu štát platiť 364 eur. Ak má príjem 200 eur mesačne, tak platí podľa zákona, že tá suma 364 eur sa o ten jeho vlastný príjem zníži, o tých 200 eur dostane menej, štát mu platí 164 eur. Čiže ak vám tento živnostník položí živnosť, tak namiesto 164 eur mu budete vyplácať a jeho rodine 364 eur. Čiže štátnu kasu v tomto prípade to bude stáť 200 eur mesačne.

    Vy si možno myslíte, že týmto odblokovaním živnostníkov ušetríte, lebo skrátka nebudú mať nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Ja vám garantujem to, že mnoho z nich sa rozhodne tie živnosti a podobne ukončiť, a keď dneska čerpajú tie dávky v nejakej tej polovičnej výške, tak ich budú čerpať na 100 percent. Jednoducho na to finančne doplatíte, zvýši sa vám nezamestnanosť, zvýši sa počet ľudí, ktorí nebudú pracovať, čiže je to samozrejme aj sociálny problém, nielen ekonomický, stúpne počet dlhodobo nezamestnaných. A neviem, či je vaším cieľom zvyšovať počet nezamestnaných na Slovensku. Predpokladám, že je to naopak.

    Čiže dobre sa snažím radiť, nerobte to, nechajte živnostníkov v tomto na pokoji, dajte im tú pomoc v hmotnej núdzi. A pokiaľ tu ide o nejaké zneužívanie a špekulovanie, veď predsa tam máte nástroje! Ak má tá rodina majetok, ak má tá rodina možnosť si zvýšiť príjem vlastnou prácou, tak tie dávky jednoducho nedostane. Tieto nástroje treba efektívne využívať, skúmať majetok tej rodiny, či teda majú tie autá, či majú nejaké nehnuteľnosti, a nie plošne princípom nejakej kolektívnej viny niekoľko stotisíc živnostníkom a ich rodinám zakázať pomoc v hmotnej núdzi. Verím, že moje slová udreli na citlivú strunku, a uvidíme, ako to bude vyzerať v druhom čítaní.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalšou prihlásenou do rozpravy je pani kolegyňa Monika Gibalová.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, dámy a páni, ja mám len veľmi, veľmi stručný príspevok. Nedá mi nepovedať, že po vypočutí príspevkov predrečníkov k tomuto návrhu zákona som nadobudla dojem, že je to nejaký pilier rómskej reformy. Pre mňa po tom, čo som si tento návrh zákona prečítala, je to úplne nový rozmer, s ktorým ja zásadne nesúhlasím.

    Stotožňujem sa s vystúpením môjho kolegu pána Brocku a nebudem opakovať argumenty alebo akcenty na tie časti, s ktorými ja súhlasím a ktoré naznačujú konečne snahu nastaviť systém spravodlivejšie. Predpokladám, že bude vôľa a priestor na to, aby rezervy, ktoré aj ja vidím v tomto návrhu zákona ešte k dosiahnutiu tej spravodlivosti, sa dali upraviť v druhom čítaní.

    Pozorne som si vypočula aj príspevok pána Mihála a v tomto mám veľmi podobné názory a pripomienky, ktoré mám pripravené. A najmä, pán minister, by som chcela možno počuť vyjadrenia alebo vysvetlenie, možno si to naozaj zle vysvetľujem. Tento návrh upravuje okruh príjmov, ktoré sa započítavajú do príjmu na účely posudzovania hmotnej núdze. Jasné. A sú prípady, kde sa bude na to prihliadať len čiastočne alebo vôbec. Predpokladám, že toto, tieto dôvody uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy sú relevantné k § 7, ktorý hovorí o možnosti "zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou sa neskúma, ak ide o fyzickú osobu, ktorá po a) dosiahla dôchodkový vek". V dôvodovej správe ale stojí, že "v rámci poskytovania pomoci v hmotnej núdzi sa navrhuje prihliadať na zásluhovosť", a tak ďalej, "nebude sa prihliadať na zákonom stanovenú výšku starobného dôchodku". Čiže toto by som chcela od vás počuť, sa mi zdá, že tu je rozpor, či teda bude sa prihliadať na výšku starobného dôchodku, ako to stojí v dôvodovej správe, alebo dohliada sa na vek potrebný na starobný dôchodok.

    A pri tomto by som sa chcela na chvíľočku zastaviť a sa opýtať alebo vypočuť si váš názor, či by nebolo naozaj vhodné v druhom čítaní v tomto § 7 pri tom starobnom dôchodku dať aj doplnenie alebo dovetok v tom "áčku", "dohliada sa na vek potrebný na nárok na starobný dôchodok" s dovetkom "v prípade, ak táto osoba nie je povinne dôchodkovo poistená". Aby sme oddiferencovali tých dôchodcov, ktorí naozaj majú iba dôchodok, a tých dôchodcov, ktorí sú zároveň aj zamestnanci a sú povinne dôchodkovo poistení, pretože sa mi zdá, že bolo by veľmi vhodné to doplniť. Ak bude vôľa, ja sa o to pokúsim potom aj na výbore, respektíve v pléne Národnej rady. Sa mi zdá, že zadosťučinili by sme spravodlivosti, ak by sme takúto požiadavku doplnili do toho "áčka".

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem.

    To bolo posledné vystúpenie v rámci rozpravy, takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce sa k nej vyjadriť navrhovateľ, pán minister?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Začnem s tým, s čím som možno skončil svoj vstup do diskusie, že oceňujem v drvivej väčšine vecný tón tej diskusie. A v podstate, ak by som to mal zovšeobecniť, myslím si, že táto novela, hoci je zložitá, môže mať aj svoje riziká, som presvedčený, že v Národnej rade bude prijatá, čo je pre mňa veľké pozitívum.

    Hovorím hneď v úvode, som pripravený spolupracovať aj so svojimi kolegami na návrhoch, ktoré by mohli tento zákon istým spôsobom obohatiť, a dávam ponuku nielen cez samotné výbory, pokiaľ sú tu isté zámery, vieme sa o nich baviť aj na odborných pracoviskách ministerstva a posúdiť ešte tesne pred tým.

    Ak dovolíte, chcem zopakovať v závere isté najzákladnejšie veci, ktoré súvisia s prvým čítaním. Nekonsolidujeme verejné financie, to pokladám za veľmi dôležité to pripomenúť. Naopak, zákon bude mať zvýšené dopady na rozpočet. Pripomínam osemstošesťdesiat pracovníkov úradov práce, ktorí v kontexte tohto budú zabezpečovať, a hlavne organizáciu, koordináciu a kontrolu, čím chceme odbremeniť starostov obcí a hlavne tých problémových obcí, ktoré tu boli sčasti aj spomínané. A treba povedať jednu vec, i keď je to možnože pre niekoho veľmi málo, ale po tých štyroch rokoch suchôt sa mi podarilo presadiť aspoň na tú základnú dávku aj valorizáciu. Nie za celé štyri roky, ale aspoň za tento rok, čo netvrdím, že je nejaký veľký peniaz, ale aj to vnímam ako istý posun dopredu. Možno, keby sa každý rok, aj v tých predchádzajúcich dvoch, keď vládla terajšia opozícia, bolo toto podarilo, aj tie peniaze by boli pre tých ľudí, ktorí sú na to odkázaní, relatívne veľa znamenali.

    Tretia vec, ktorú chcem povedať, my sme v minulom roku prijali, nazvali sme to tzv. malú novelu v hmotnej núdzi, a aj tento zákon alebo túto novelu, ktorú predkladáme, je treba vnímať v istom kontexte pokračovania tých vecí. Pretože tam sme riešili také veci, ako je striedavá starostlivosť, posudzovali sme hodnotu motorového vozidla, ochranný príspevok, hovorilo sa o okruhu osôb v hmotnej núdzi, príspevok na bývanie atď. To znamená, toto je v kontexte tej malej novely, samozrejmá vec, že ďaleko rozsiahlejšie, dôležitejšie, ale opakujem pokračovanie celého toho okruhu tých zmien, tých noviel, ktoré, v ktorých hmotnú núdzu chceme riešiť.

    Ten cieľ je jasne zadefinovaný, a to tu chcem ešte raz zopakovať. Nejde v hlavnej miere o to, aby sme sankciovali ľudí, my chceme vychovávať, možno cez to motivovať. Pán poslanec Novotný tam vo svojom vystúpení častokrát spomínal otázku, ktorá súvisí so zamestnávaním tých ľudí, ktorí sú dlhodobo evidovaní. Toto nie je hlavný cieľ hmotnej núdze. Toto nie je otázka, ako ich zamestnať. To je otázka, ako ich aktivizovať, aby prejavili istú vlastnú aktivitu aj pre tú sociálnu dávku s cieľom odpracovať dajme tomu tých 8 hodín týždenne. My hľadáme iné nástroje, možno v krátkom období prídeme do pléna Národnej rady so zákonom, ktorý, ktorý bude riešiť otázku odpustenia odvodov pre nízko príjmové skupiny, cez ktorý budeme chcieť riešiť hlavne dlhodobo evidovaných nezamestnaných, to znamená nad 12 mesiacov, čo som presvedčený, že bude veľmi, veľmi pozitívne prijaté.

    To znamená, že, že toto je hlavná otázka, to znamená, že motivácia poberateľov hmotnej núdze a zároveň aj možná príprava na budúce uplatnenie sa na trhu práce. Samozrejmá vec, spresňujeme podmienky, nároky na aktivačný príspevok a, čo je dôležité, garantujeme tu ochranu osôb. To znamená, že, ešte raz, nerepresívny, hlavne výchovný, a to aj v tej oblasti, ktorá sa týka, keď ja tiež nemám rád tie názvy okolo rómskej, rómskej reformy, my riešime problematiku zákona pre hmotne odkázaných občanov, a samozrejmá vec, že v rámci toho aj občanov rómskej národnosti.

    Povedal som, že tá realizácia si žiada veľmi úzku súčinnosť so samosprávami. A to chcem potvrdiť, že toto bude najdôležitejšie pred tým, než prejde to prechodné obdobie, aby táto úloha bola naplnená, aby správne pochopili, pochopili hlavne samosprávy cieľ tohto. Nazvem to, tie nepríjemnejšie veci si budú brať na seba tí ľudia, ktorých ideme prijať, koordinátori. My to nechceme nechať na starostov. Starosta ponúkne prácu, koordinátor bude organizovať a kvázi, použijem ten výraz, zapisovať, či splnili alebo nesplnili podmienku zákona poberatelia v hmotnej núdzi. To znamená, lebo sú nezávislí, minimálne nezávislí v tom zmysle, že nebudú odkázaní na to, či ich raz niekto bude alebo nebude voliť, keď budú kandidovať za starostu alebo za primátora obce, respektíve mesta. To znamená, že toto je veľká pomoc, toto bola jedna zo základných podmienok samosprávy aj pri rokovaniach a celkom logicky, že sme museli prijať tieto opatrenia a akceptovať túto otázku, lebo v tom prípade by sme celý ten, tú záťaž dali len na tých starostov. A toto je veľmi konkrétna ruka štátu podaná pre to, aby tá efektívnosť toho sa jednoducho dosiahla.

    No a samozrejmá vec, že otázka vymožiteľnosti práva, myslím si, že dominuje spoločnosťou, a je naprieč všetkých nás záujmom, aby Kotlebovci a podobní nedominovali na témach, ktoré je schopné riešiť aj terajšie politické spektrum, a táto vláda sa jednoducho na to podujala.

    Čo sa týka, týka posledných otázok, tie, ktoré sa tu naznačili. Viete, ten okruh možností tej práce, samozrejmá vec, obec je základ, obec - mesto. Samozrejmá vec, že sú tam, sú tam tie dobrovoľnícke služby, ktoré je treba vnímať. A ten tretí okruh veci je veľmi široko spektrálny, pretože to sa dá riešiť, otázky vytvárania práce pre to, aby akékoľvek prírodné katastrofy, ktoré tu môžu byť, povodne a ďalšie veci, ako, ako spôsobili čo najmenej problémov tej obci, to znamená preventívne ďalšie veci a práce, tie je možné tu zohľadniť, pokiaľ sa jedná o majetok obce.

    No a čo sa týka, týka tej nútenej práce, ktorá sa tu čiastočne tiež v tej diskusii objavila, no je tu nejaký dohovor Medzinárodnej organizácie práce, ktorý vymedzuje tie možnosti, ktoré tu jednoducho máme. To je tá obava, to je ten problém, ktorý by sme chceli prekonať. Aj keď som povedal, že my hľadáme isté možnosti, ako túto otázku prekonať. Keď sa ma niekto opýta ako, poviem taký príklad, možno, že ktorým by sa dala naplniť litera zákona a zároveň aj ten efekt, ktorý z toho očakávame. No tá aktivácia môže ísť cez tie dobrovoľnícke práce. Čo to znamená? Napríklad smerom k Štátnym lesom, čo pán poslanec otvoril. Lebo áno, tam je haluzina a ďalšie veci, ktoré by sa v tomto smere dali, dali realizovať, možnože aj tým, že by si ich vedeli tí ľudia odniesť a použiť pre svoje účely. Na to napríklad, ja neviem, organizácia, možno Greenpeace, možno niečo iné, ktorá by v tomto prípade mohla zobrať na seba tú úlohu a plniť tú pozíciu smerom, smerom k lesom. Možnože hovorím niečo podobné, ako je obchádzanie zákona, ale nie, toto je napĺňanie zákona. To znamená, že snaha neporušiť nejaké, nejaké medzinárodné záväzky, ktoré tu máme, ale naplniť ten cieľ, to je to, čo hľadáme a skúmame, ako sa dostať k meritu veci, aby sa aj táto otázka naplnila. Ale myslím, že zachádzam do príliš veľkých podrobností.

    Chcem na záver môjho, môjho vystúpenia ešte raz poďakovať za všetky tie, tie vystúpenia, ktoré tu boli. Som pripravený úzko spolupracovať. Bol by som veľmi rád, keď by tento zákon bol prijatý v tom druhom a treťom čítaní v širšom okruhu poslancov, ako je len poslanecký klub strany SMER - sociálna demokracia, a práve preto ponúkam aj, aj istú pomocnú ruku a pripravenosť komunikovať aj s poslancami opozície.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Chce sa vyjadriť aj pán spravodajca.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, ja chcem tiež poďakovať, rovnako ako pán minister, za vecný tón diskusie. A ak prvé čítanie má byť diskusia o filozofii zákona, o jeho cieľoch, o jeho zámere, o jeho opodstatnení, tak mám dokonca pocit, že väčšinová vôľa, alebo prevažne väčšinová vôľa tohto parlamentu je, aby sme išli do tejto témy, aby sme túto tému otvorili. A aj keď boli pripomienky, väčšinou boli pripomienky technického rázu, ktoré sú odstrániteľné práve v druhom čítaní. Takže ja očakávam širokú podporu tohto zákona, lebo tak som to vnímal v tej diskusii.

    Ja len niekoľko drobných poznámok k vystúpeniu niektorých pánov poslancov, keďže faktická poznámka je príliš krátka na to, aby sa dalo zareagovať na niektoré z nich.

    Pán poslanec Novotný hovoril o zákone, že je to dobré, ale je to málo. Ja si, pán poslanec, neodpustím, aj keď chcem zostať korektný, za posledných 15 rokov ste mali vy 10 rokov na to, aby ste s touto témou prišli, takýto zákon prijali. Takže myslím si, že to, že takýto zásadný zákon prichádza, nie je málo. Je to veľa, pán poslanec, je to veľa. A ja sa veľmi teším, že po tom, čo sme robili opatrenia na strane ľudí, ktorí pracujú, prichádzame aj s opatreniami, a očakávajú to ľudia, ktorí pracujú, na strane tých ľudí, ktorí nepracujú a poberajú dávky. Takže ja si myslím, že to je veľa, je to veľký prelomový okamih a to treba, naopak, oceniť. Aj keď súhlasím, že každá takáto zmena prináša aj množstvo technických problémov, ktoré viacerí páni poslanci, napríklad pán poslanec Mihál aj komentoval. Takže myslím si, že to treba oceniť.

    Taký zásadný argument, ktorý ste používali, pán poslanec, ale aj ďalší poslanci, bol ten, že musíme urobiť systémovú zmenu, ktorá zavedie väčší rozdiel medzi celkovou sumou dávok a príjmom z práce, ak sa niekto, kto doteraz poberal dávky, zamestná. Práve tento zákon, a málo sa o tom hovorilo, prináša dosť podstatné zmeny.

    Ja vám poviem jeden modelový príklad. Ak doteraz rodina s dvoma dospelými a s dvoma deťmi nepracovala a povedzme poberali dávky, ako na školskú dochádzku, príspevok na bývanie a niektoré ďalšie, mali celkový príjem 461 euro v rámci pomoci v hmotnej núdzi, tak ak by sme nezmenili zákon a jeden z nich by sa zamestnal aspoň za minimálnu mzdu, tak by mali príjem celkový 517 euro. To je, ak sa nemýlim, približne rozdiel 50 euro. Tento zákon prináša takejto rodine až 576 euro, čiže ďalších približne 60 euro k dispozícii. Čiže rozdiel tej situácie, keď nikto nepracoval a poberali dávky oproti tomu, keď sa jeden z tejto rodiny zamestnal a poberal minimálnu mzdu, je 110 euro. Tie príklady mám ďalšie. A práve ten moment zamestnania sa aj za minimálnu mzdu výrazne zvýši rodinný rozpočet takejto rodiny. Takže v tomto je filozofia zákona veľmi dobrá. A myslím si, že ak budeme rozprávať o technických detailoch, v poriadku, ale práve tento zákon zvýhodňuje ľudí, ktorí pracujú. A to je podstatné.

    Čiže to bol jeden taký moment, ktorý som chcel zdôrazniť. Druhý moment, ktorý tu zaznieval, to bola tá otázka, že či dokážu samosprávy poskytnúť dostatok pracovných príležitostí pre tých 180-tis. ľudí. Pán poslanec, ja tiež pracujem v samospráve a som presvedčený, že áno, tých pracovných príležitostí je milión. Či sú to už práce na úprave verejných priestranstiev, na čistenie obcí, na kosení, na údržbe areálov, na natieraní, na opravách, či sú to práce na oprave lesných a poľných ciest, či sú to práce na protipovodňových opatreniach, na čistenie odrážok, na hradení bystrín, na budovaní zasakovacích pásov. Ale povedzme, ak by sa zaviedli aj možnosti krajskej samosprávy, tak nám tu pribudne obrovské množstvo ďalších prác, kde vieme takýchto ľudí umiestniť. Napríklad práca v nemocniciach, v domovoch sociálnych služieb a iných sociálnych zariadeniach, na správach ciest, krajských, atď., atď.

    Čiže ja sa nebojím toho, že by starostovia a obce a samospráva nevedeli vymyslieť dostatok zmysluplných prác. Ja vidím jediný problém, ktorý som aj pomenoval, aby existovala nejaká obligatórnosť, aby sa naozaj nestalo, že niektoré obce, jedna zavedie, druhá nezavedie, ale to, verím, že v druhom čítaní tento problém odstránime tak, aby sme rešpektovali všetky ústavné a iné práva samosprávy.

    Takže myslím si, že to druhé čítanie pomôže odstrániť niektoré technické problémy, ktoré samozrejme takýto prelomový zákon prináša, ale v zásade môžem konštatovať, že sa veľmi teším, že s takýmto zákonom prichádza ministerstvo, prichádza aj v spolupráci so splnomocnencom vlády, a verím, že taká konštruktívna atmosféra bude pokračovať aj v druhom čítaní a spoločne prijmeme zákon, ktorý bude pozitívny a spravodlivý.

  • Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Vládny návrh zákona má tlač 649 a návrh na jeho pridelenie na rokovanie výborov je v rozhodnutí 623.

    Nech sa páči, pán minister Richter, uviesť vládny návrh zákona.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Účelom návrhu právneho predpisu, ktorý sa týka návrhu zákona o príspevku pri narodení a príspevku na viac súčasne narodených detí, je nanovo upraviť podmienky nároku v súčasnosti poskytovaného príspevku pri narodení dieťaťa a príplatku k tomuto príspevku a naďalej upraviť možnosť raz ročne poskytovať príspevok pri starostlivosti o viac súčasne narodených detí.

    Navrhuje sa zlúčiť v súčasnosti poskytovaný príspevok pri narodení dieťaťa a príplatok príspevku pri narodení dieťaťa do jednej štátnej sociálnej dávky, ktorou je príspevok pri narodení dieťaťa. Výška príspevku sa navrhuje ustanoviť v dvoch sumách podľa poradia pôrodu, z ktorého sa dieťa narodilo, a to z prvého až tretieho pôrodu a zo štvrtého a ďalšieho pôrodu.

    Vzhľadom na skúsenosti z praxe a skutočnosť, že príspevok pri narodení dieťaťa a príplatok príspevku pri narodení dieťaťa sa poskytuje v prípadoch, keď centrum záujmov rodiny nie je v Slovenskej republike, ale trvalý pobyt na území Slovenskej republiky si oprávnená osoba nezrušila, navrhuje sa za podmienku nároku ustanoviť aj bydlisko oprávnenej osoby na území Slovenskej republiky. Za oprávnené osoby na príspevok pri narodení dieťaťa sa navrhuje považovať len biologických rodičov dieťaťa.

    Naďalej sa prednosť nároku na príspevok pri narodení dieťaťa ponecháva matke dieťaťa, u ktorej sa dá jednoznačne určiť poradie pôrodu, z ktorého sa dieťa narodilo. Naďalej sa prednosť nároku na príspevok pri narodení dieťaťa ponecháva matke dieťaťa, u ktorej sa dá jednoznačne toto poradie, poradie určiť.

    Pre deti, ktoré sú zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov do šiestich mesiacov ich veku, ktorým doteraz mohol byť poskytovaný príspevok pri narodení dieťaťa, sa navrhuje umožniť podľa zákona o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa poskytnúť jednorazový príspevok pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti.

    Navrhuje sa doplnenie zákona u orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti o spracovanie osobných údajov v informačných systémoch Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a v informačných systémoch Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré sú v tejto oblasti uvedené v osobitných predpisoch.

    V záujme obmedzenia oprávnených osôb o predkladanie takýchto údajov, ktoré sú už, ktoré sa už nachádzajú v dostupnom informačnom systéme verejnej správy, sa navrhuje, aby ministerstvo, ústredie práce a úrady práce mali možnosť tieto údaje získať, aby mali možnosť zaznamenávať osobné údaje na nosič týchto informácií.

    Navrhuje sa zmena na doplnenie zákonov v príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, navrhuje sa náhradnú starostlivosť rozšíriť o deti zverené do predosvojiteľskej starostlivosti alebo zverené fyzickej osobe istým predbežným opatrením súdu, ak súd už koná v tejto predosvojiteľskej starostlivosti. Touto úpravou sa zabezpečí, aby prostredníctvom jednorazového príspevku pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti bolo možné pre tieto deti poskytnúť náhradu za v súčasnosti poskytovaný príspevok pri narodení dieťaťa.

    Toľko úvodom, skončil som, pán podpredseda.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, pánovi Jánovi Podmanickému, aby za gestorský výbor predniesol správu.

  • 118.

    Ďakujem za slovo. Dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona o príspevku pri narodení dieťaťa, príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako spravodajca a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 623 z 19. augusta 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitostí podľa rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie. Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že podľa § 73 odsek 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 odsek. 1 zákona o rokovacom poriadku odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, výboru pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národne rady pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsať dva dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostal písomne štyri mená s podpismi. Páni Mihál, Kaník, Brocka a Hlina. Takže v tomto poradí ešte zahájime rozpravu.

    Nech sa páči, Jozef Mihál.

    Končíme o 19.00 hodine.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, len veľmi stručne, budem hovoriť krátko. Príspevok pri narodení dieťaťa, takzvané pôrodné alebo kočíkovné, bolo zavedené za prvej vlády pána Roberta Fica. A stretlo sa s veľkým úspechom u voličov. Čiže veľmi by som sa čudoval, keby druhá vláda Roberta Fica s tým robila nejaké naozaj vážnejšie systémové zmeny.

    Keďže tu bola spomínaná moja minulosť ako predošlého ministra práce, tak pripomeniem, že mojou ideou, a prečo to bolo mojou ideou, najprv poviem, preto lebo považujem túto vyše 800-eurovú jednorazovú dávku za, ako to povedať decentne, viete, čo chcem povedať, možno príliš motivačnú pre isté osoby, aby priviedli na svet dieťa nie preto, že ho chcú a chcú sa oň starať, chcú z neho vychovať slušného človeka, ale práve kvôli tomu zaujímavému kočíkovnému, alebo možno rumovnému, alebo slivovicovnému, neviem. Čiže mojou ideovou bolo nahradiť túto dávku, nezobrať tie peniaze rodičom, nie, v žiadnom prípade, ale nahradiť túto dávku tým, že by sa zvýšili rodičovské príspevky, prípadne materské o túto sumu, keď hovoríme o 800 eurách, keď si predstavíte rozpustenie tejto sumy do nejakých tých 30-ch platieb rodičovského príspevku počas tých necelých troch rokov a s prihliadnutím na prípadné sprísnenie, kto má nárok na takéto, na takúto dávku, respektíve vyšší rodičovský príspevok. Dať tam do toho istú zásluhovosť, tak by mohli byť rodičovské príspevky možno o 50 eur mesačne vyššie bez toho, že by to malo negatívne dopady na štátny rozpočet. Čiže to je môj názor, ktorý som nezmenil, a stále si myslím, že toto slivovicovné by sme mali riešiť iným spôsobom. A dobre viem, že je to ako možnosť, zbytočne hovoriť v takejto konštelácii politických síl.

    Pokiaľ mi niečo vadí, teda takto, keď zabudnem na to, že moja možno predstava je iná, tak tie zmeny, ktoré vnímam v tomto zákone, hodnotím v podstate pozitívne, pán minister, tak ako ste ich povedali, nebudem to nejako veľmi opakovať. Jediné pričom by som sa pristavil a kde mám určitú pochybnosť, a zrejme bude aj pozmeňovací návrh v druhom čítaní, je otázka, prečo by to kočíkovné v rovnakej výške, tých 829 eur nemali dostať aj takzvaní náhradní rodičia? Prečo majú dostať len 500 eur? Tam sa mi to nezdá. Tam by som bol rád, keby mi niekto naozaj korektne a slušne vysvetlil, prečo náhradní rodičia majú dostať len 500 eur, keď biologická matka dostane 829 eur. Aký je v tom, prepánajána, rozdiel? Veď to kočíkovné, ak to má byť kočíkovné, tie potreby, ktoré má rodina, či už pri narodení alebo pri osvojení dieťaťa, vystrojiť tú výbavičku, ja neviem, sú snáď rovnaké. Veď to dieťa je stále tým istým dieťaťom. Takže to je moja výhrada.

    Ešte sa mi technicky nejako nepozdáva, to je pre legislatívcov hore, § 3 ods. 3 písm. d). Tam je nejako zle formulovaná tá veta, "najmenej jedno z detí narodených pred narodením dieťaťa". Akých detí? Detí na svete? Detí na Slovensku? Predpokladám, že detí tej matky. Čiže poprosil by som to upresniť - najmenej jedno z akých detí narodených pred narodením toho konkrétneho dieťaťa, na ktoré sa prizná, respektíve neprizná rodičovský príspevok pri narodení dieťaťa. Malá technická chybička zrejme sa tam dostala. Toľko z mojej strany.

    Ďakujem za pozornosť. A keď teda by som zabudol možno na tú odlišnú filozofiu, tak v zmysle vašej filozofie je ten návrh v zásade dobrý.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca sú dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, Július Brocka.

  • Ja by som chcel na predrečníka reagovať v tom zmysle, že to nepovažujem za najväčší problém, že náhradní rodičia dostanú inú dávku ako biologickí rodičia pri narodení dieťaťa prvého, druhého alebo tretieho. Za hlavný problém tohoto návrhu považujem to, že sa táto dávka poskytuje niekomu, kto je veľmi bohatý človek. Môže byť milionár, a keď požiada o túto dávku, od štátu ju dostane a môže si uhradiť zvýšené náklady napríklad rodička na novorodeneckom oddelení jednolôžkovú izbu s WiFi a plazmou. A to sa mi zdá byť nie sociálne a vôbec nie spravodlivé, aby sa na druhej strane chudobní, ľudia, ktorí sú naozaj v núdzi a takúto pomoc od štátu potrebujú, aby sa cez dane skladali ľudom, ktorí to nepotrebujú. To ja považujem za ten najevidentnejší príklad plytvania v štátnom rozpočte.

    Čo ide cez kapitolu ministra sociálnych vecí, napríklad na ten zákon, čo sme preberali pred chvíľkou, na dávky v hmotnej núdzi, tých 300 miliónov eur, tam sa veľa ušetriť nedá pri takej vysokej nezamestnanosti a chudobe. Ani na prídavkoch na deti sa nedá ušetriť z tých 300 miliónov eur. Ani na rodičovskom príspevku sa nedá ušetriť. Ale na tejto dávke, ktorú na Slovensku dostávajú mnohí ľudia, ktorí to ani nepotrebujú, na to nie sú odkázaní, to považujem za najväčšiu chybu tohoto návrhu zákona. A myslím si, že tuto práve na tomto zákone sa mohol ukázať aký-taký reformný potenciál sociálnodemokratického SMER-u. A je mi ľúto, že túto príležitosť nevyužil.

  • S ďalšou faktickou Viera Šedivcová.

  • Reagujem na poznámku pána kolegu, kde hovorí, že sa tento zákon, alebo tento návrh stretol s veľkým úspechom u voličov Roberta Fica. Ja si myslím, že to naozaj netreba deliť na voličov Roberta Fica a na voličov niekoho iného. Tá dávka, ten príspevok naozaj veľmi pomôže práve pri narodení dieťaťa. Myslím, nechcem byť osobná, ale vy najlepšie viete, aké sú výdavky pri narodení dieťatka. A nemyslím si, že je správne rozpustiť to do rodičovského príspevku, pretože tie vstupné náklady sú naozaj ďaleko vyššie ako náklady neskôr, ktoré tá rodina s výchovou dieťatka má.

    Takže ja považujem tento návrh naozaj za správny a vôbec by som tu nepolitikárčila.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, s reakciou Jozef Mihál.

  • Tak pokúsim sa v rýchlosti na pána kolegu Brocku. Aj ja si myslím to isté, len som to nepovedal. Ak sa má urobiť skutočná reforma sociálnych dávok v tejto krajine, tak samozrejme to obnáša aj to, že výška dávky by mala byť testovaná, respektíve mal by byť testovaný príjem rodiny alebo žiadateľa pri poskytovaní dávky. A tie dávky, ktoré majú skutočne sociálny charakter v tom prvom slova zmysle, ako je aj toto kočíkovné, pôrodné, tak tam by sa výška tejto dávky mala znižovať s narastajúcim príjmom rodiny. S tým ja súhlasím a myslím si, že k tomu aj tak príde. Ale rozumiem tomu, prečo sa tak nestalo. Nestalo sa tak preto, pretože testovanie príjmu je v súčasnosti, pokiaľ Unitas je len na papieri a nie realitou, je dosť vážnou vecou a ťažko sa do toho púšťať.

    K pani kolegyni Šedivcovej, ja som to nemyslel zle. Pamätám si ale veľmi dobre z predvolebnej kampane 2010, že ak ste na voličov, teda používali nejaké argumenty o tom, čo ste pre ľudí na Slovensku urobili, tak jedným z vážnych a dobrých argumentov bolo to, že ste zvýšili to kočíkovné na tých 800 eur, respektíve neviem koľko, 24 tisíc korún. Takže toto bol pre vás veľmi plusový politický bod. A rozumiem tomu, že v tejto agende chceme pokračovať. To je, o tom je politika.

  • Ďakujem pekne.

    Vzhľadom na uplynutý čas končím dnešný rokovací deň.

    Dámy a páni, pán minister, ďakujem pekne.

    Ráno pokračujeme v rozprave ďalšími prihlásenými. Pekný večer.

  • Prerušenie rokovania o 19.02 hodine.