• Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Otváram trinásty rokovací deň 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali nasledovní páni poslanci: Juraj Blanár, Augustín Hambálek, Andrej Hrnčiar, Rudolf Chmel, Elemér Jakab, Viera Mazúrová, Lucia Nicholsonová, Richard Raši, Jana Vaľová, Marian Záhumenský.

    Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov Moniky Gibalovej, Pavla Abrhana, Martina Fronca a Pavla Hrušovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 642. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí č. 616.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Gibalová, uveďte, prosím, váš návrh.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej, Pavla Abrhana, Martina Fronca a Pavla Hrušovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 642.

  • Dobré ráno prajem. Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som za skupinu predkladateľov uviedla novelu zákona č. 5 o službách zamestnanosti. Hlavným účelom predkladanej novely zákona je rozšírenie možnosti poskytnutia príspevku na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti v zmysle § 50j zákona aj na zamestnávateľa, ktorým je občianske združenie, nezisková organizácia alebo nadácia podľa osobitných predpisov. V platnom zákone v § 50j, príspevok na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti, v ods. 1 stojí: "Úrad môže poskytnúť príspevok na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti zamestnávateľovi podľa ods. 2, ktorý na vytvorené pracovné miesto prijme do pracovného pomeru na určitú dobu znevýhodného uchádzača o zamestnanie podľa § 8 ods. 1 písm. b) a d) vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace alebo znevýhodneného uchádzača o zamestnanie podľa § 8 ods. 1 písm. c), ak pracovný pomer je dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada."

    V ods. 2 toho istého paragrafu sa taxatívne určuje, komu možno príspevok poskytnúť. Neustanovuje sa však možnosť poskytnúť príspevok zamestnávateľovi, ktorým je občianske združenie, nezisková organizácia alebo nadácia podľa osobitných predpisov. Vymedzuje možnosť poskytnúť príspevok na rozvoj miestnej a regionálnej zamestnanosti len zamestnávateľovi, ktorým je obec, samosprávny kraj alebo právnická osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj. My v tomto návrhu, v tejto novele zákona o zamestnanosti rozširujeme práve možnosť získania príspevku aj pre zamestnávateľa, ktorým je občianske združenie, nezisková organizácia alebo nadácia podľa osobitných predpisov. Paragraf 50j, ktorý bol v platnosti v zákone o zamestnanosti od 23. 9. 2010, riešil príspevok na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami a na riešenie následkov mimoriadnej situácie. Pravdou je, že tento príspevok už, podľa už neplatného ustanovenia nemohli dostať nami navrhované subjekty. Bol to príspevok, ktorý zákonodarcovia navrhli pre veľmi špecifický účel. Zmena vecného obsahu zamerania § 50j po ostatnej novele zákona o zamestnanosti si ale priam vynútila doplnenie a rozšírenie možnosti poskytnúť príspevok aj pre občianske združenie, neziskovú organizáciu alebo nadáciu podľa osobitných predpisov. Ak by sme mali postupovať a pristupovať k posúdeniu navrhovanej zmeny čisto pragmaticky, musíme brať do úvahy aktuálne znenie § 3 zákona, ktorý definuje, kto je pre účel tohto zákona zamestnávateľ. A ja si dovolím stručne zacitovať. "Zamestnávateľ na účely tohto zákona je právnická osoba, ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej republiky, alebo fyzická osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu."

    Zároveň dávam do pozornosti znenie § 8 citovaného zákona, ktorý definuje, kto je znevýhodnený uchádzač o zamestnanie. Ak sa v tejto novele alebo v tomto našom návrhu chceme zamerať najmä na dlhodobo nezamestnaných, potom § 8 ods. c) ich definuje: "občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 mesiacov z predchádzajúcich 16 mesiacov". Samozrejme, že sú aj iné skupiny znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Pre podporu možnosti, ba priam by som povedala až nutnosti prijať takúto novelu zákona, si dovolím zacitovať zo štatistík. Jednou z najpočetnejších skupín znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie sú dlhodobo nezamestnaní občania vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 mesiacov, ktorí majú na trhu sťažené uplatnenie z dôvodu, že dlhodobou evidenciou postupne strácajú odborné vedomosti, pracovné zručnosti, pracovné návyky a ostatné sociálne zručnosti. Do tejto kategórie patria ťažko umiestniteľné osoby s nízkou vzdelanosťou, vzdelanostnou úrovňou a bez kvalifikácie. V roku 2012 v evidencii uchádzačov o zamestnanie bolo v priemere 198-tisíc dlhodobo nezamestnaných osôb. Ich absolútny počet vzrástol oproti roku 2011 o viac ako 11-tisíc osôb. Podiel dlhodobo nezamestnaných osôb na celkovom počte uchádzačov o zamestnanie predstavoval v priemere 48,8 %, a to sa blíži už k polovici všetkých uchádzačov o zamestnanie.

    Ak si zoberieme vekové kategórie, tak najviac nezamestnaných bolo vo vekovej kategórii od 50 do 54 rokov. To bolo 27-tisíc skoro 800 osôb. Druhou najpočetnejšou skupinou boli osoby od 45 do 49 rokov. Táto skupina tvorila podiel 12,98 % zo všetkých uchádzačov o zamestnanie a v číslach je to 25 705 osôb.

    Z hľadiska vzdelania sa najviac na dlhodobej nezamestnanosti podieľali uchádzači o zamestnanie so základným vzdelaním alebo bez vzdelania a v roku 2012 ich bolo v priemere 77-tisíc, čo predstavovalo asi približne 39 % z celkového počtu evidovaných nad 12 mesiacov v roku 2012. Druhý najvyšší podiel tvorili uchádzači o zamestnanie s učňovským vzdelaním bez maturity, tých bolo 64 500 osôb, čo predstavovalo 32,59 % uchádzačov z celkového počtu. V roku 2012 bolo priemerne mesačne evidovaných 94 517 uchádzačov o zamestnanie starších ako 50 rokov a priemerný počet uchádzačov o zamestnanie z radov absolventov škôl v roku 2012 v porovnaní s rokom 2011 poklesol o 500 osôb na 28 599 osôb.

    Chcela by som spomenúť aj to, že v roku 2012 bolo v evidencii priemerne 13 865 občanov so zdravotným postihnutím a ich počet medziročne vzrástol o 1 468 osôb.

    Na týchto štatistikách som chcela upozorniť, že táto novela zákona, ktorú predkladáme, ktorá rozširuje možnosť poskytnutia príspevku na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti aj na zamestnávateľa, ktorým je občianske združenie, nezisková organizácia alebo nadácia podľa osobitných predpisov, má svoju logiku. Vychádzame pri predkladaní návrhu z nespochybniteľných argumentov, že prijatím nášho návrhu sa zaangažovaním navrhovaných subjektov výrazne rozšíri možnosť operatívnejšieho a efektívnejšieho zamestnania znevýhodnených skupín nezamestnaných. Jeden z takýchto argumentov je aj ten, že objektom mnohých subjektov, ktoré sú navrhované v našej novele, je primárne starostlivosť o znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, najmä a napríklad sú to charitatívne zariadenia, ktoré takýmto spôsobom prišli o možnosť takto zamestnávať znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie a prišli o možnosť, ktorú doteraz používali, aby takýchto znevýhodnených uchádzačov - dlhodobo nezamestnaných - po určitom čase, ak sa osvedčia, si ponechali vo svojich zariadeniach natrvalo.

    Ruka v ruke s navrhovanou zmenou, ktorú som predstavila, ide druhá navrhovaná zmena a tou je zakotvenie možnosti v § 54, aby aj občianske združenie, nezisková organizácia a nadácia podľa osobitných predpisov mohli participovať na realizácii projektov a programov, ktoré v zmysle platného zákona schvaľuje ministerstvo a realizuje ústredie a úrad. Ide o projekty a programy na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce, pilotné projekty na overovanie nových aktívnych opatrení na trhu práce alebo pilotné projekty a programy na podporu rozvoja regionálnej alebo miestnej zamestnanosti. Rozšírením možnosti participovať na realizácii taxatívne vymedzených projektov a programov sa výrazne prispeje k zvyšovaniu zamestnanosti v danom regióne, a preto sme presvedčení, že v tom-ktorom regióne by mali mať možnosť aj tieto navrhované subjekty získať príspevok na zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, najmä dlhodobo nezamestnaných.

    Tieto navrhované zmeny, ktoré predkladáme a ktoré som vám predstavila, majú v oboch navrhovaných dotknutých paragrafoch vo svojich zmenách len fakultatívny charakter, preto ani Ministerstvo financií Slovenskej republiky nemalo z hľadiska finančných dopadov na rozpočet k tomuto návrhu zákona žiadne pripomienky. Preto prosím o zváženie, aby sme pomohli znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie aj prijatím takejto navrhovanej zmeny. Hoci má fakultatívny charakter, ale nevylučujme a okrem obcí a VÚC-iek dajme možnosť aj iným subjektom riadne registrovaným, ktoré majú skúsenosti so zamestnávaním, aby pomohli riešiť nezamestnanosť a dlhodobú nezamestnanosť v tom-ktorom danom regióne.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pani navrhovateľka. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, Milanovi Halúzovi. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej, Pavla Abrhana, Martina Fronca a Pavla Hrušovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 642), ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 66 z 28. augusta 2013 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 616 z 19. augusta 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje navrhovaný predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som spravodajskú informáciu, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Ďakujem pekne, pani navrhovateľka, aj vám, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 317/2012 Z. z. o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona má tlač 687, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 662.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina, poprosím vás o uvedenie návrhu zákona.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 317/2012 Z. z. o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 687.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorý predkladám. Veľmi stručne sa pokúsim vysvetliť zmysel jeho predloženia. Stále budem v dobrej viere a budem si myslieť, že nedopatrením sa stalo to, že sme zle uchopili vyhlášku Európskej komisie, ktorá mala dobrú vôľu, lebo tam ju identifikujem v tej vyhláške Európskej komisie, o dobrej vôli v tom, že chce pomôcť účastníkom cestnej premávky, že v prípade nejakej nehody vytvorí ďalší systém, ktorý môže pomôcť, pomôcť rýchlejšie. V krátkosti len poviem, zjednoduším, to jediné má význam, však to má význam rozprávať tu ľuďom, lebo však ľudia, ľudí, som rád, že to zaujíma, tu to nezaujíma nikoho.

    Európska komisia pripravila vyhlášku, ktorá hovorí o tom, že v zásade, zjednodušene, do áut by sa mal dostať pasívny čip, ktorý sa aktivuje pri nehode. Čo to v praxi znamená? To znamená, že je tam niekde nejaké zariadenie, ktoré nárazom, tak ako airbag, tak nárazom sa zaktivuje a vyšle taký emergency call niekde a proste tá pomoc je tam o niečo rýchlejšie. Takto to myslela Európska únia a v zásade môžme povedať, však prečo nie, keď to môže pomôcť. Samozrejme, rozpútala sa aj vášnivá debata v slušných krajinách, kde si demokraciu ctia, že či čipovanie áut, či má, alebo nemá ešte nejaký iný rozmer. Táto diskusia koniec koncov ešte prebieha, kdežto tu, v krajine, v ktorej sme schopní uzákoniť právo prvej noci, tak tu žiadna diskusia neprebiehala. Tu sa len povedalo; presne tak, jak to funguje, proste keď tu prídete pred túto ctenú poslaneckú snemovňu a poviete, že je to vyhláška Európskej komisie, tak sa už nikto nič nepýta. Však Európska komisia.

    Naši pohlavári, zdá sa, že si to všimli - túto skutočnosť - a mimoriadne aktívne, ale aj zákerne s ňou pracujú. To znamená, svojim poslancom, ktorí častokrát naháňajú svojho zajaca, len povedia, o čom je ten zákon, o to sa nestaraj, to je európska vyhláška, a poslanci sa už nestarajú, ďalej naháňajú svojho zajaca. A presne o tom to je, že je to taká bariéra, to znamená, sekundárne sa hovorí, už sa nepýtaj, lebo však Európska komisia. Nuž, vážení poslanci, keby ste chceli vedieť, že čo chcela Európska komisia, toto chcela Európska komisia. A ako to dopadlo u nás?

    No zase tak, ako to býva veľmi dobrým zvykom. To znamená, je to vytunované do ad absurdna a je to pripravené na to, aby si niekto, to, čo teda už je preddohodnuté, aby zákonné predpoklady tam aj boli na to a to servírovanie verejnosti bolo v etapách. Nuž tak do tohto zákona o IDS-ku sa pretavilo ustanovenie bodu b, ktoré hovorí, že bude merať počet prejazdených kilometrov. Vážení kolegovia, pomôžte mi, teda občania, tu sa nebudem pýtať nikoho, pomôžte mi teda, aký zmysel má pre to, čo chcela Európska komisia - to znamená pomôcť ľuďom v núdzi -, aký význam má merať prejazdené kilometre v tom danom aute prostredníctvom aktívneho čipu.

    Ja netvrdím, že som nejaký v tom odborník, ale laický pohľad mi na to hovorí, že počet prejazdených kilometrov má zmysel merať z pohľadu nejakého štatistického? Ale to je potom lepšie ísť cez brány, hej, alebo tých brigádnikov, čo vidíte, že oni pozerajú, že koľko teda tých áut prejde. Môžme hovoriť o vyťaženosti, ale hovorím, to sa robí ináč. No potom, keď už vyradíme aj toto, túto, štatistický dôvod, tak potom už zostáva jediný. A to chcem zase, znova obrátiť sa na občanov, občanov upozorniť, že to presne sa na vás chystá. Že tak jak platia mýto nákladné autá, tak za chvíľku tuná dôjdu skvostní demokrati so stalinovským pozadím a povedia, že, že aj osobné autá. Presne tak to dopadne, vážení! Presne tak to dopadne a vy budete kukať, ako, ako sa hovorí, ako teliatko na novú bránu a budete sa čudovať, ako je to možné. No je to možné. V tejto krajine je to možné a keby ste náhodou niekde zahlesli nejakým hláskom, že sa vám to nepáči, tak dostanete vrátenú loptičku: Ale však nehnevajte sa, ale zákonom o IDS, ktorý ste schválili vtedy a vtedy, ste už to, zákonný predpoklad na to vytvorili. Čiže z vás poslancov SMER-u; teraz sa obraciam na vás; urobia to, čo teda z vás častokrát robia, hej, že čo chcete, však ste to schválili.

    No, takže to je celé, tak to nejakým spôsobom pre, ako sa to dotkne občanov. Občanov sa to dotkne tak, že budú platiť mýto a dokonca vám to ešte títo géniovia marketingu odprezentujú, že to bude spravodlivé, lebo bude spravodlivé, že platíte iba toľko, čo prejazdíte. Ja viem, že to tu aj niekoho zaujme, niekto povie, áno, to je správne, dokonca tu budú k tomu vystupovať a nejaké. Nuž, nech sa páči. Nech sa páči, keď chcete, nech sa páči, ja sa prispôsobím. Len hovorím, slušné krajiny, kde si ctia demokraciu, kde si ctia aj históriu, kde si ctia aj ľudské práva, prebieha vášnivá debata o možnosti akéhokoľvek monitorovania. A ja len námatkovo spomeniem: Angličania proste neakceptovali v akejkoľvek podobe tento čip, hej. Čiže ani v tej pasívnej, práve kvôli týmto rozmerom, nuž ale sú také krajiny, ktoré proste ten, stádovitosť je tu možno pomaly. Ľutujem, že to musím povedať, no musím to povedať, no tak jak mám povedať, no tak je, no tak je to, tak ako to je, tak máme to v zákone, máme to predpripravené, to mýto bude, to mýto budú robiť tí istí, čo robia pre nákladné, to mýto bude, samozrejme, vysoké a potom sa niekto objaví a povie, že ho o tri percentá zníži. A to, že ho o tri percentá zníži, mu urobí desať percent vo voľbách.

    A proste tie metódy manipulácie budeme ich krásne svedkom, ale pre nás stojí trošku, aj zvykneme rozmýšľať, si povieme, že, že prečo. Prečo zrovna tu máme platiť mýto na osobné autá, keď, keď slušná Európa týmto smerom, ak sa mýlim, ma opravte, ale slušná Európa týmto smerom vôbec neplánuje ísť. A názory, ktoré by hovorili, že chce niekto vsadiť do auta aktívny čip, ktorý ho bude monitorovať, nie dobrovoľne, však oni sú aj teraz, že ich tam máte, to je v poriadku, ale povinne, tak sú na smiech. No ale tuná nie, však tuná nonšalantne sa vám to predstaví ako vyhláška Európskej komisie a vy úplne s nadšením pomaly teda prijímate.

    Takže, vážení občania, čo chcem návrhom týchto zákonov, návrhom tohto zákona som to chcel upraviť. Keď, skončím tým, čím som začal, že, že teda to nebol zámer; a budem zmierlivý; ale že to bola len taká chybička krásy, se vloudila, a nedopatrenie, no tak chcem to napraviť. To znamená, to nešťastné ustanovenie, bod b, ktoré hovorí, že bude sa merať tá vzdialenosť, sa vypustí. Ak by bol parlament parlamentom, čo v našom prípade neplatí, tak by sa otvorila nejaká diskusia na tú tému, by sme tu bojovali argumentmi. Tuná sa, znova sa obraciam na vás, vážení občania, tuná sa nič nebude diať. Tuná je už vsjo jasno, začem bukvy. Viete, to je už všetko vybavené, dohodnuté, tak ja len robím to, čo môžem, hej. Tie možnosti sú obmedzené, nepreceňujem sa. Bol som tu, stál som tu; jak Luther povedal, stojím tu, nemôžem ináč; a upozorňujem na to, čo sa na vás chystá.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Alojzovi Přidalovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 196 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 317/2012 Z. z. o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 687. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. augusta 2013, je to rozhodnutie č. 662, a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Zajac, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani podpredsedníčka, pán navrhovateľ, pán spravodajca, dámy a páni, krátko sa chcem vyjadriť k navrhovanému zákonu. V prvom rade chcem povedať, že súhlasím s tým, aby čipy, ktoré budú alebo sú v autách, boli používané na to, aby sa merala prejdená vzdialenosť v určitom čase. Ale chcem v tejto súvislosti upozorniť na jednu vec, o ktorej sa malo v našej spoločnosti hovoriť, aj tu v snemovni, my dneska máme elektronický mýtny systém. Tento predražený elektronický mýtny systém za prvej vlády Roberta Fica aj dneska dobieha túto vládu. Aj dneska dobieha ministra financií Kažimíra. Naozaj, len o máločo viac vyberieme na mýte, ako zaplatíme SkyTollu za jeho služby. To, tento predražený tender z prvej vlády Roberta Fica neustále kritizujem a budem kritizovať, lebo je to tak. Ale technické riešenie SkyTollu, to, toto elektronické mýto cez satelit, ktoré dneska Slovensko používa, je technicky veľmi vyspelé. Je jedno z najvyspelejších v Európe.

    A prečo o tom hovorím teraz? Údaje, ktoré tento systém zaznamenáva, sú dneska používané slovenskou Národnou diaľničnou spoločnosťou na výber mýta. A to sú pomaly jediné údaje, ktoré my dneska využívame. Som presvedčený, aj po rozhovoroch s odborníkmi, že tieto údaje, ktoré on-line neustále tento elektronický mýtny systém zaznamenáva - a on ich okamžite dokáže spracovávať -, by sa dali využívať aj tieto informácie, keby SkyToll poskytoval Národnej diaľničnej alebo ministerstvu dopravy a keby sa vedelo okamžite analyzovať tieto informácie, dalo by sa to dneska využiť. Napríklad, uvediem vám, ak sa stane na diaľnici alebo rýchlostnej ceste havária a nastanú zápchy, okamžite tento elektronický systém aj dneska by vedel, ak by poskytoval tieto informácie, vyhodnotiť a následne by ich mohli dostávať autodopravcovia, ale aj vodiči cez nejaké centrum dopravných informácií okamžite, že je tam zápcha.

    Dneska toto nefunguje. Je to obrovská škoda pre Slovensko, že takto draho si platíme tieto informácie a jediné, na čo ich používame, je na výber mýta. Preto v zásade nie som proti čipovaniu áut. Ale prečo, keď dneska vieme na diaľniciach, rýchlostných cestách, na niektorých cestách 1. triedy, počúvam, že vláda rozmýšľa nad tým, že začne takto monitorovať cesty 2. a 3. triedy, keď dneska takto monitorujeme a máme tieto informácie, prečo ich nevieme využívať? Prečo musíme za drahé peniaze spúšťať ďalší projekt na čipovanie áut?

    Takže chcel som upozorniť, že aj dneska máme tieto informácie a ministerstvo dopravy podľa môjho názoru má povinnosť vyrokovať si so SkyTollom v tej tajnej zmluve, o ktorej nikto nič nevie a nikto sa k nej nemôže prepracovať, má právo si vyrokovať, aby tieto informácie dostávali, aby tieto informácie boli využívané na tie dobré veci, na to, že keď vznikne havária alebo zápchy, alebo kolóny na diaľniciach, aby o tom vedeli autodopravcovia, aby o tom vedeli občania. Samozrejme, je aj mne jasné, že veľmi rýchle môže prísť ministerstvo vnútra na to, že tieto informácie od SkyTollu o tej premávke môže vyhodnocovať na to, že bude vyhodnocovať napríklad porušenie dopravných predpisov. Na to ministerstvo vnútra by veľmi rýchle asi vedelo pristúpiť, lebo aj, aj toto by sa dalo vyhodnocovať z dnešných informácií o elektronickom mýte. Ale ja som presvedčený, že v prvom rade, v prvom rade sa má riešiť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, a preto by som bol za to, aby tieto informácie boli využívané na to, aby naše cesty boli bezpečnejšie, aby nám nestávali sa smrteľné dopravné nehody a podobné záležitosti. Preto som chcel upozorniť, že dneska informácie Slovensko má.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Áno, nech sa páči, máte slovo.

  • Ja len krátko k vystúpeniu pána predrečníka. To bol ukážkový príklad, pán kolega, že presne, že tak to funguje, že naozaj je to také slovné spojenie, že ako sa to hovorí, ale ja používam expresívnejšie, ale že áno, predstavíte to, že teda kvôli bezpečnosti a neviem čo. Nič v zlom, pán kolega, to, že dneska je niekde nejaká zápcha, hrajú v každom rádiu, hrajú v notrufoch, ja neviem, ako sa to všetko ani volá, tie systémy. Avšak, samozrejme, na predstavenie toho pomaly o bohumilom zámere sa to hodí, hej, že teda prečo čipovať. Vy ste, pán kolega, povedali, že vy nemáte problém s čipom v autách a to je však úplne, viete, krása demokracie je v tom, že vy s tým nemáte problém. Ale sú ľudia, ktorí s tým majú problém, ale nerobme z nich, lebo to znova tak bude, že nerobme z nich kriminálnikov pomaly, hej, že čo on robí, lebo však on má problém, lebo ja neviem, lebo však ja nemám. Viete, to je presne tá zákernosť toho postupu.

    Pán kolega, čaro demokracie a krása demokracie je v tom, že vy máte svoj názor a sú iní ľudia, ktorí majú iný názor. Ale pokiaľ vy nemáte problém s čipom v autách, tak si ho tam dajte, aj štyri, aj päť, aj nech vás fotia, nech robia všetko, čo uznáte za vhodné, ale nenúťte, lebo to je zmyslom, že nenúťte ľudí, ktorí s tým majú problém, aby si ho tam dávali, hej, v tom je čaro tej demokracie, hej. Lebo už teraz sú autá, ktoré majú čipy, sú, ale ten človek si kupuje, alebo chce auto, ktoré má čip, ktoré má, ja neviem čo, ale sú ľudia, ktorí ho nechcú, tak prosím vás pekne, pochopme čaro demokracie, pochopme čaro demokracie, ktoré je v tom, že sú ľudia, ktorí proste majú na to iný názor a keď majú na to iný názor, no tak v tom prípade teda ešte neznamená, že sú zlí, alebo tomu nerozumejú, alebo sú nemoderní, alebo ja neviem akí, hej. Tak im aspoň dovoľte hovoriť, že majú iný názor, a keď prelomíte aj ten ich názor, tak ho treba prelomiť v parlamente, tak ho treba prelomiť v parlamente ten názor, iný názor druhých ľudí zákonom, ale korektne to treba uviesť, čo v tomto prípade vôbec nebolo, hej. To znamená, nikto nikdy nepovedal, že chce dať čipy ľuďom do áut, to nepovedal nikto. Tak existuje aj tá možnosť, že to prelomíte, len to povedzte ľuďom, dobre, chceme vám dať čipy do áut, ktoré budú hovoriť, kde ste, koľko ste prešli. Však nech sem niekto príde, tu pán Počiatek nech sa postaví, nech to takto predstaví, máte väčšinu, schváľte to. Samozrejme, tí čo s tým majú problém, budú teda nahnevaní, alebo sa im to nebude páčiť, ale znova, čaro demokracie je v tom, že to musia rešpektovať. Len je to aj určitá politická korektnosť, ktorá tu nie je, nie je a ani neviete, čo to je, viete, že teda som korektný voči tým svojim občanom, že im to korektne poviem, že o čo ide. Takže to som chcel povedať.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Áno, nech sa páči.

  • Ja by som chcel za seba teda povedať, že mne sa páči tento návrh zákona kolegu Hlinu Alojza, a teda aj ho podporím, pretože mne sa zdá naozaj trošku zvrátené, keď budeme mať čipy v autách. A obávam sa, že teraz je doba, kedy čipujeme psov a mačky, že príde doba, keď bude povinné, ako človek pri narodení, sa narodí a niekde do ucha mu dajú čip a bude sledovaný, a to sa mi zdá až také orwellovské a nechutné. Preto, Alojz, ja tento návrh zákona jednoducho podporím.

    Ale na druhej strane by som vás chcel poprosiť, aby som ho mohol podporiť, aby som mohol o ňom hlasovať, aby sme ho rozdiskutovali potom aj na Výbore Národnej rady pre hospodárske záležitosti, jednoducho tak, ako som navrhoval, pretože si myslím, že je to dobrý návrh zákona.

    Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňazákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 688, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 663. Nech sa páči, pán poslanec, uveďte návrh zákona.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 688.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorý upravuje znova niektoré skutočnosti, ktoré v skúške časom neobstáli. Neviem, ako to už mám ináč povedať, ale znova - vzhľadom na poznanie stavu a vecí - skôr budem hovoriť prípadne pre tých ľudí, ktorí to pozerajú, ako hovoriť pre ľudí, ktorí tu sedia a naháňajú svojho zajaca.

    My sme vzdali boj, vzdali sme boj o to, že chceme ovplyvňovať - a teraz to veľmi opatrne formulujem -, že chceme ovplyvňovať niečo. Lebo tu znova niekto začne vykrikovať, ako keby ste ho privreli medzi dvere, že demokracia a sloboda názoru, viete, že chce ovplyvňovať, že to, čo sa ľuďom podsúva médiami a v akej forme. To je, tu pri tejto schôdzi bol pán minister Maďarič, ktorý doniesol znova milo sa tváriaci zákon, ktorý hovoril o druhej, tretej a neviem akej opone a nakoniec popŕhlený vstal, lebo som sa mu to pokúsil vysvetliť. A je to tak, že v zásade ten zákon hovorí síce o druhej a tretej opone, ale stráca to, čo robí zákon zákonom a, žiaľ, žijeme v takej krajine, zákon zákonom často robí jedno z posledných ustanovení a to sú pokuty a sankcie, hej. Takže to, čo bolo ohlásené, že ideme chrániť naše deti, aby nepozerali hlúposti, tak v zásade je o tom, že ideme chrániť televízie, aby keď pustia hlúposti, aby nedostali pokutu, to je zjednodušene, to je celý Maďaričov zákon, čo sem doniesol. A toto je tiež vec, ktorá, sme vzdali ten boj, vidíme dôsledky, vidíme v rodinách, u susedov, z počutia, vidíme dôsledky, vieme, že to je zle, ale vzdali sme ten boj, lebo keby sme náhodou začali bojovať, no tak nás nezahrajú. Viete, tu naozaj redaktor televízie, už som to neraz hovoril, zopakujem, redaktor televízie má vyššiu moc jak parlamentný výbor. A to je vizitkou slabého parlamentu, slabý parlament sa vyznačuje okrem iného aj v tom, že je tak submisívny, že tu proste takto to dopadne, hej, že z výboru nejde rešpekt, z parlamentu nejde rešpekt, tu všetci len za to, aby boli niekde, viete, mne to budú vyčítať, nič v zlom ako, ale nechcem sa tomu nejak hlbšie venovať. Koľko iných ľudí, čo by za to dalo, čo sú schopní pre to urobiť, aby sa niekde dostali a schopní sú aj prehltnúť taký balvan v krku, o ktorom vedia, že je to zlé, hej. No ale však politika nepustí, však potrebujem sa do tej telky dostať, aby ma zvolili. Takže naozaj ste vymenili, veľa z vás vymenilo to, že neštekáte, hej, neapelujete, nehovoríte, že to je zlé, za to, že máte ten zmier. Nuž ale potom aj hovorme o nejakej zodpovednosti, aj to je dôležité. Čo je zodpovedné akože, aby vás alebo vašich tuná pohlavárov pustili v telke, alebo je dôležité, aby, aby to nešlo tak zle, ako to ide zle? To nehovorím ja, to si nevymýšľam ja, však to prepotvrdzujú, už nehovorím, že Európsky parlament prijal k tomu uznesenie, Európska komisia sa tým zaoberala, vážne vedecké štúdie na to existujú a už keď naši neveria ani našim, už verte alebo neverte, aj naši sa tomu venovali.

    To znamená, že vplyv, vplyv médií a vplyv reklamy na alkohol, že či má, alebo nemá devastujúci vplyv na mládež. Jak to mám ináč povedať, viete. Neveríte už nikomu a ničomu, veríte len vášmu signálu, ktorý tuná vydá imperátor, hej, hore, dole, to je celé. No potom vy choďte aj s tou vašou zodpovednosťou tam, kde sa potom všetci z toho budeme spovedať, niektorí nie, niektorí áno, že čo som ja urobil, alebo kde som ja bol vtedy, keď som to mohol zmeniť. Aby v zmysle zásady, možnože je hladomor v Sudáne, vás trápi menej, jak bolesť vlastného zubu, tak možno aj toto je pre vás taká vec, ktorá v zásade keď sa netýka vás, no tak čo už. A neprajem, nedajboh, neprajem nikomu, ja viem, čo to je za peklo, ja viem, čo to je za peklo, alkohol v rodine, ja viem, čo je to za peklo, viem. Neprajem nikomu a keď vieme, tí, čo vedia, a tí, čo to nezažili, tí to počuli, určite to počuli, lebo problém alkoholu, alkoholizmu na Slovensku to nie je, že tu my s tým nič nemáme. To sa len tvárime, že s tým nič nemáme, hej. Tak prečo tomu bežíte po hlave, alebo prečo, prečo sa tomu nepokúsite postaviť zákonnou možnosťou, nie, osvetou. Ja viem, že tu niektorí povedia, že osveta, no tak choďte robiť osvetu! Už keď tu nesedíte, podpisujete sa, že ste tu a nesedíte, tak aspoň osvetujte, budem sedieť ticho. Postavte sa na bedničku od piva niekde v Humennom a kričte, aspoň robte osvetu, koľko obetí kde kto priniesol, aby ste na niečo upozornili, ale veď ani osvetu nerobíte! Vy máte ďaleko silnejší nástroj v rukách, máte zákonnú možnosť to ovplyvniť.

    Vážení občania, takže ak máte nejaký problém - a máte, určite máte -, alebo počuli ste o alkoholizme mladistvých, tak verte, že tu je riešenie. Ja nehovorím, že to je riešenie, ktoré je spásonosné a zo dňa na deň to, ale riešenie, ktoré už sa prepotvrdilo, prepotvrdilo, že to na to vplýva, čiže tu nie je rozpor v tom, že či reklama na alkohol má vplyv, alebo nemá vplyv, v tom nie je rozpor. Tu už len od vás sa čaká ten úkon a ten úkon znamená zahlasovať, že tá reklama sa posunie aspoň o tie dve hodiny. Ja viem, že sekundárne to znamená, že sa zníži príjem vo výnosoch za reklamu v nejakom, nejakom čísle, v nejakom vyjadrení. Ja viem, aj kolega pán Zajac to vie, my, čo veciam rozumieme, to vieme, hej. Len prosím vás pekne, položte na misku váh, jak to mám povedať, položte na misku váh, že či reklamné príjmy niekoho z reklamy na alkohol prevážia nejaký ten celospoločenský dosah, ktorý môže a má, lebo prepotvrdené to už dávno je, na spoločnosť, na mládež, na mladých ľudí. A vy sa tu do stredu postavte k tomu, k tej pomyselnej miske váh a hľadajte svoju zodpovednosť k tomu. A hľadajte ju v sebe, nie v prste pani Laššákovej, prosím vás, v sebe ju hľadajte! To je zmyslom poslaneckej práce, nie pani Laššáková, možno tomu nerozumie, možno, ja neviem, ja neviem, nie jej prst je, je, je vaším svedomím. Vaším svedomím je to, čo vy máte v hlave, ako to spracujete a ako sa k tomu postavíte, to je vaším svedomím, nie prst pani Laššákovej. Vy nemáte v srdciach prst pani Laššákovej, preboha! Tu môžeme hovoriť o nejakých politických veciach typu názorových o smerovaní. Vy údajne ste socialisti, čo vôbec nie ste, ale dobre, ale keď to tu prezentujete, tak môžete mať v tom ten rozpor. Ale toto je vec, ktorá nemá s politikou nič spoločné. Tá reklama pre alkohol začínala o desiatej preto, aby niekomu zvýšili sa zisky. To nie je v tom, že teda vy ponúkate, informujete verejnosť, hej, že viete, že niekto povie: právo na informácie. Ja viem, že tu kolegovia z liberálov by možno dali a la niečo, že práva na informácie alebo niečo, ja viem. Ale vy neplníte nejakú spoločenskú požiadavku, že pomáhate niekomu, vôbec nie, vy pomáhate tomu, že reklama na alkohol ide, že sú z toho príjmy, ale keby to tým skončilo, vážení, keby to tým skončilo, ale tým častokrát v tých rodinách tie brutálne problémy len nastávajú.

    Myslím, že táto novela trvá, ja si to už nie celkom dobre pamätám, len poviem to ešte na konci, že v tomto som ja mimoriadne konzistentný, vzhľadom aj na moju osobnú skúsenosť s alkoholom v rodine, ktorú sme mali. Pred dvanástimi rokmi, myslím, to už bolo, že sa prijala táto novela, kde sa vlastne povolil. My sme vtedy demonštrovali symbolickým spôsobom, že sme tu na tieto schody dali črepiny a do tých črepín som dal bicykel mojej dcéry. Prosím vás, tá hysterická reakcia, je obdobná reakcia, čo vy tu idete dneska páchať, že znásilnite rokovací poriadok kvôli Martvoňovi. To bola vtedy obdobná úplne hysterická reakcia niekoho, že nás kvôli tým črepom a v tom bicykli a tam ešte bol nápis, že problémy v rodinách, nás zobrali jak posledných psov, pozatvárali nás, ja som bol, myslím, vtedy 14 hodín v tej CPZ-ke. Nakoniec nás obvinili z výtržníctva, toto, čo tu tiež chcete, ja viem, že to tu Džugašvili už chodí ako namosúrený tiger a rozmýšľa, ja viem, ja viem, že to takto chcete. Aj vtedy pred dvanástimi rokmi ma už obvinili z výtržníctva za to, že som do črepín položil detský bicykel a nesúhlasil so zákonom. Ja viem, aj teraz ma obviňte, obviňte, nevadí, nevadí, vážení! Za to mi to stojí, lebo budem konzistentný v tom, že dlhodobo tvrdím, že niečo je zlé, za tých 12 alebo koľko rokov je to už, odvtedy sa napáchalo škody dosť. Enormné množstvo škody sa napáchalo. Tak porozmýšľajte, či viete, že jak to zjednodušiť, že tu nehlasujete o HDP, tu nehlasujete, ja neviem, o pristúpení do Európskej únie, tu hlasujete o tom, že či niekto bude mať - a teraz nechcem tu budiť démonov nejakej závisti -, ale že či niekto bude mať vo výnosoch rádovo viac. Ale hlasujete o tom, že či niečo, čo je prepotvrdené, že škodí, upravíte a máte to v rukách. Už keď nerobíte osvetu, tak urobte aspoň zákonné, skúste pre tento zákon, tento naozaj neškodný zákon, ktorý by ste v zásade mali dať vy a všetci by sme ho tu mali dať, že teda, že to vidíme, rešpektujeme, tak skúste v ten daný moment nepozerať na ten palec pani Laššákovej.

    Pán Daniš, áno, palec pani Laššákovej, prosím vás, čo vy ste za poslanca, čo vy ste tu za poslanca, čo ste to tu vy za poslanci, prosím vás. Napíšete sa tam v piatok jak takí úbožiaci do dochádzky, ani nos sem nevnoríte.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, prosím vás pekne, vyjadrujte, predkladáte návrh zákona, poprosím vás, vyjadrujte sa k nemu, už tu počúvam dosť dlho o mojom palci a tak ďalej, ja si myslím...

  • Ale, pani Laššáková, o vašom palci už hovorí aj Európa, však to je na hanbu celej slušnej Európy, čo vy tu stvárate, prosím vás! Tu ste si dali ľudí, ktorých máte zastať a ukazujete im tu palec, ako.

  • Nejdem, nejdem ja s vami komunikovať, nech sa páči, tak predkladajte návrh zákona.

  • Tak nekomunikujte, nechajte ma dohovoriť.

  • Ale upozorňujem vás v zmysle rokovacieho poriadku.

  • Predkladám zákon, tak ma nechajte dohovoriť.

  • Držte sa rokovacieho poriadku. Nech sa páči.

  • No tak, prosím vás pekne, ešte čo, ešte ani zákon nebudem môcť predkladať, ešte to si upravte, rokovací poriadok. Hovorím o tom, o čom sa hovorí, prosím vás pekne. Apelujem na vašich poslancov, nech sa vám nepozerajú na palec, keď hovoria o nejakej takej veci, ako je predĺženie, posunutie reklamy na alkohol. Načo potrebujú váš palec v tejto veci? Načo? Načo, pán Daniš, potrebujete palec k tejto veci, mi povedzte načo?

    Ďakujem.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, poslancovi Jozefovi Viskupičovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, dovolím si predložiť spravodajskú správu z výboru k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, ktorý dostal tlač 688, v prvom čítaní. Vážená Národná rada, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu zákona poslanca Národnej rady Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky a záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku vybraných vplyvov a doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla, a to už prečítam po rozprave. Týmto vás žiadam o otvorenie rozpravy.

  • Ďakujem, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, ale ústne sa hlási do rozpravy pán poslanec Viskupič, pán poslanec Kuffa. Ale ako spravodajca má prednosť, nech sa páči, pán poslanec Viskupič, máte slovo.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nech sa páči. Ja viem, že chcete mať vždy posledné slovo.

  • So smiechom.

  • Nie, nechcem mať posledné slovo, ani som nevedel, že sa Štefan chce prihlásiť. Chcel by som zaujať veľmi stručné stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vzhľadom na to, že na výbore a vzhľadom na iniciatívu ministerstva sme boli niekoľkokrát už konfrontovaní so zákonom o povinnom označovaní programov a následných zmenách. V tejto súvislosti by som chcel spomenúť to, čo prebehlo na tejto schôdzi už prvým čítaním, a to je, že zo zákona 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii absolútne na základe návrhu ministerstva kultúry vypadla aj opona prvá. To znamená, že zámerom ministerstva bolo posunúť aj čas, ktorý bol doteraz určený vzhľadom na označovanie programov, ktorý úzko súvisí s tým, čo predkladá pán poslanec Hlina, čiže priamo zo znenia zákonov vypadla aj všeobecne ľuďom známa takzvaná prvá opona a obidve opony - aj prvá, aj druhá -, čiže čas od 6.00 do 22.00 aj čas od 6.00 do 20.00 hodiny z návrhu zákona úplne vypadol. Kritizovali sme to pri vládnom návrhu zákona, budem sa snažiť tie výhrady povedať v stručnosti aj teraz.

    Vzhľadom na to, že ministerstvo uznalo, že ministerstvo pristúpilo k tejto úprave, podľa mňa zavádza značnú mieru právnej neistoty, keďže priamo z tela zákona vypadávajú obidva zámery a posúva sa to iba na úroveň legislatívy z exekutívy, čiže ministerstvo si toto necháva v gescii vyhlášky. Akákoľvek argumentácia o právnej istote je podľa mňa falošná a absurdná, pretože, myslím si, že o týchto veciach by malo rokovať plénum Národnej rady a ak by, ak je zámer zástupcov voličov pred, stáť pred verejnosťou, mali by sme si toto ponechať v rukách a naopak, nie že vypadne ustanovenie o tom, že ako je celej spoločnosti známe, že bola nejaká hranica od 22. hodiny, tak pri zavedení aj nejakých obmedzení, nechcem ich tu teraz priamo rozoberať, pri 20. hodine, tá 22. hodina vypadáva zo zákona, z tela zákona. Toto sa mi nezdá, čiže ide to v príkrom rozpore s tým, čo hovorí pán poslanec Hlina.

    Zároveň tá aplikačná prax, ktorá pravdepodobne vyústila do tejto, tohoto legislatívneho návrhu, je veľmi pofidérna a stretávať sa s tým, že počas behu rozprávky, myslím, že to bolo, je reklama na alkohol, sa mi zdá v príkrom rozpore s tým, čo ministerstvo deklaruje. A ak tá tvrdá úprava alebo tá jasná úprava, alebo jasnejšia úprava, ktorá bola priamo písaná v zákone, odtiaľ vypadne, tak sa obávam, že tá aplikačná prax bude ešte horšia. Chcem povedať to, že ohľadom vyhlášky z roku 2007, čiže ktorá vznikla počas prvej Ficovej vlády, vzhľadom na zámery ministerstva sa prikročilo k nasledovnému. Je to úplne jednoduché, stala sa tá vec, tá vyhláška bola častokrát kritizovaná, tým, že ju kritizovala samotná Rada pre vysielanie a retransmisiu, bola odložená, myslím, že trikrát jej účinnosť a zo začiatku tohoto roka samotné ministerstvo muselo upraviť svoj pôvodný zámer, ktorý vyslovene nadbiehal nejakému tlaku; môžme sa domnievať akému, samozrejme, myslím, že ten tlak išiel zo strany vysielateľov; a tomuto ustúpila.

    Čo sa deje teraz? Deje sa vlastne to, že úprava tej vyhlášky zavádzaním druhej opony posúvala pôvodné znenie povinného označovania, to povinné označovanie si možno pamätáte z televízií, že boli určené tri alebo štyri vekové skupiny, kedy boli označované programy vhodné pre deti do 7 rokov, 12 rokov, 15 rokov a nad osemnásť. Zavedením vyhlášky, ktorá má účinnosť od apríla tohoto roku, keď to jednoducho zhrnieme, sa prísnosť tých vekových kategórií posúvala o jednu nižšie, čiže - ľudsky povedané - to, čo bolo vhodné do roku 2012 alebo nevhodné do roku 2012 pre ľudí od 15 do 18, odrazu je vhodné pre deti 12-ročné. Čiže to, čo bolo niekedy, mohlo ísť v telke až od 22. hodiny, odrazu môže ísť od 20. hodiny, čo je paradox, a je to vhodné a bolo to vhodné pre deti od 15 rokov.

    Čo je ale úplne podľa mňa, to môžme nazvať, naozaj absurdné, že upútavky, ktoré boli do roku 2012 vhodné pre decká alebo pre dospelých ľudí od 18 rokov, sú teraz vhodné pre deti od 12 rokov. To znamená, že to, čo platilo do roku 2012, do konca roku 2012, respektíve teda apríla 2013, sa teraz posúva vzhľadom na upútavky, čo je zmyslom úpravy, tejto úpravy, ktoré hovorí aj pán poslanec Hlina, sa dostali o dve vekové kategórie nižšie. Čiže program, ktorý by bol vhodný pre dospelého človeka nad 18 rokov, úpravou pre druhú oponu a novou úpravou, ktorú chce zaviesť ministerstvo, naňho môžme robiť upútavky, ktoré môžu byť umiestňované v programe pre deti od 12 rokov.

    Mám pocit, že nejdeme správnou cestou, a necítim sa byť veľmi prudérny alebo veľmi konzervatívny v niektorých otázkach, ale je pre mňa absolútne neakceptovateľné, aby všeobecná dohoda, ktorá platila pri zákone o povinnom označovaní, posúvala tú hranicu tak nízko, že môžme robiť reklamu v kategóriách, ktoré spoločnosť si všeobecne na ne zvyká a boli zaraďované až po 22. hodine, tak na základe iniciatívy ministerstva budeme na tieto programy môcť robiť upútavky v programoch, ktoré sú vhodné pre deti do 12 rokov. Zaznelo to tu pri inom zákone, preto aj z hľadiska právnej istoty, aj z hľadiska vyčistenia právneho systému alebo tohoto zákona, ja úpravu, aby sa rozšírila v podstate, aby sa rozšíril uvedený návrh zákona o presné definovanie, že máme dve opony, že toto má v zákone zostať, vítam a možno pre potreby druhého čítania ja len apelujem na vládnu väčšinu, že aby sme toto do zákona dali, by bolo vhodné vrátiť tak čas vhodnosti programov od 6. do 22.00 - a nie to vyhadzovať odtiaľ - a zároveň tam doplniť to, aby sme mali presné a jasné aj od 6. do 20. hodiny. Čiže v zmysle filozofie tohoto návrhu ja ho vítam a chcel by som a podporím ho, zároveň dúfam, že nechcem byť až tak kritický, ako bol poslanec Hlina, že táto vec bude vadiť aj širšiemu politickému spektru, ako je opozičné a poslanci nebudú chcieť odmietnuť to, aby sme robili upútavky na programy nad 18 rokov v programoch, ktoré sú vysielané pre deti od 12 rokov. Je to naozaj nevhodné a nesúvisí to čisto iba s alkoholom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k navrhovanému zákonu, k zákonu. V úvode hneď chcem povedať, že tento návrh zákona podporím, ale ja si viem predstaviť aj to, že by sme zakázali reklamu na alkohol úplne. Ale aj tento dopad to zmierňuje, tak preto ho podporím, nech je to v nočných hodinách, reklama na alkohol.

    Hej, ono je to veľmi problematické. Na jednej strane plačeme aj mnohí v rodinách a mnohé možno aj manželky a manželia, ale veľakrát aj deti, že máme závislých na alkohole, a teraz si položiť otázku prečo. My sme tu poslanci na to, aby sme vytvárali legislatívne prostredie a aby nám záležalo na dobre, dobre iných, teda na dobre ľudí, na dobre týchto občanov, aby dobro sa dotklo našich konkrétnych rodín. Je to veľmi dôležitá vec. Robiť nejakú masívnu reklamu na alkohol, aby sme získavali ďalších konzumentov, ja to odmietam. Horšie je to, ak sú to mladí ľudia, pretože tie návykové, tie zvyky a návyky, ktoré mladý človek ako získava, tak získava ich oveľa rýchlejšie, oveľa skôr a oveľa dôslednejší je aj potom v užívaní toho alkoholu. Preto sa teším, že je tu takýto návrh zákona, ktorý zmierňuje tieto dopady, a navrhovaný zákon podporím.

    K palcu hore a dole, ako navrhovateľ tu rozprával, ja nebudem to komentovať, kto ukazuje hore, dole palec, ale chcem povedať to, aby sme si to uvedomili a je to také symbolické, je to jak v Rímskej ríši. A to bolo v tej aréne, kedy cisár ukázal palec hore a palec dole. Palec hore je život a palec dole smrť. Veľakrát aby sme sa naozaj zamysleli nad tým, skutočne všetci poslanci - a to vyzývam aj ľavicu, aj pravicu -, či hlasuješ za život, alebo za smrť.

    A teraz aj pri alkohole, rovnako pri drogách alebo čomkoľvek, čo potláča život a ľudské práva, či dávaš palec dole, zamysli sa každý sám nad tým, za čo hlasuješ. Naozaj tá demokracia alebo aj tá sloboda spočíva v tom, aby si aj ty počúval hlas svojho svedomia a to je ti viacej, ako keď ti niekto ukazuje, či ten palec hore, alebo dole. Ja len toľko.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete zaujať? Nech sa páči, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia; pani predsedajúca, dovolím si vás poprosiť, aby ste ma neprerušovali, venujem sa môjmu predloženému zákonu. Aj z povedaného len zrekapitulujem pre istotu, lebo je to dôležité a v tej spomenutej rozprávke, to som nespomenul, naozaj šla rozprávka v nedeľu večer. Predstavte si, čo nedeľa znamená v niektorých rodinách. Nedeľa je boží deň. Nedeľa je naozaj nedeľou a mala by zostať nedeľou a my si ctíme ako rodina nedeľu a boli sme úplne v pohode. Moje deti pozerali kreslenú rozprávku, ani som netušil, že im hrozí nejaké riziko, a potom zrazu to prehlušilo reklamou na vodku neviem koľkokrát destilovanú. A to ma naprudilo, to ma naozaj naprudilo, že kde to žijeme, kde to vlastne žijeme a čo si tu vlastne kto ešte dovolí, mi takto pokaziť nedeľu. To je jedna vec, ale druhá vec, že takto ovplyvňovať moje deti, ktoré bezbranne v dobrej viere pozerali kreslenú rozprávku, disneyovku. Nezmierim sa s tým.

    Vážení, SMER, ja budem hovoriť tak, aká je pravda, pravda je taká, že SMER vám tu predáva, v úvodzovkách, že ako ide robiť opony. Nejde robiť! Ja si dovolím tvrdiť, že možno aj s tým zámerom predložili ten zákon, aby nemuseli dostať pokuty. To, čo sa hovorí, že nebudú, že tie vysielania, predložený zákon ministrom Maďaričom spôsobí to, že tí vysielatelia nedostanú pokutu. To znamená, že už ani oni a ani koniec koncov ani doteraz nedostávali, ale nejaký ten Damoklov meč nad nimi visel. To, čo tu doniesol, som mu rozpitval a ešte sa tu naprudil, že to sa tomu nemám venovať v prvom čítaní. A v ktorom čítaní sa mám tomu venovať, keď sa hovorí o filozofii zákona? Viete, furt ma tu niekto poučuje. Tak povedzte mi v ktorom! Povedzte mi, v ktorom sa mám venovať? Keď filozofiou toho zákona, čo tu doniesol, bolo to, že síce tam dajú nejaké opony, ale zabudli na vykonateľné ustanovenia o pokutách. My nežijeme v božej krajine, žijeme na Slovensku. To tam zabudli dať. To znamená, nikto už nedostane pokutu.

    A k tomuto návrhu, k nevinnému návrhu. Poviem vám príbeh taký, pána Landmessera. Možno poznáte, to bola aj fotka taká známa, veľmi populárna fotka, kde všetci hajlovali a jeden človek tam takto stojí.

  • Rečník si založil ruky.

  • A tá fotka sa zachovala. Tá fotka je inšpiratívna. Tá fotka je inšpiratívna. Musia byť ľudia, musia byť niekde ľudia, ktorí povedia tak. Musia. Napriek vášmu palcu, ktoré vám niekto vložil do sŕdc, keď to mám byť taký patetický. Musia byť. Toto je najľahší spôsob, ako si to vyskúšať na tomto nevinnom zákone, ktorý je úplne jasný. Tu nemáme o čom debatovať, tu ja som vôbec nemusel stratiť čas. To sme bez diskusie, bez rozpravy mohli, jak sa hovorí, že ľavou zadnou posunúť ďalej. Už prosím vás pekne, keď už si ten palec do srdca vložíte, tak mi ukážte aspoň jedného Landmessera u vás. Jedného jediného človeka, ktorý nepôjde jak social proof, jak stádo tu v tomto nevinnom zákone, že tu pani Laššáková ukáže palec a on pôjde. Ukážte mi aspoň jedného, aby som si vás mohol, niektorých z vás, si poviem, okej, má to zmysel. Skúste.

    Landmesser sa volal a keď všetci hajlovali, tak on bol jediný, kto mal založené ruky. Doteraz si ho pamätáme. Tých, čo tam hajlovali, bohvie kde sú. A tohto si pamätáme.

    A pani Laššáková, taký malý odkaz na vás. Ak pri tomto zákone ukážete palec dole, tak nevylučujem jednu vec, že vám, neviem, kde to vo Vlkanove alebo kde to bývate, že vám doveziem plný autobus ľudí, ktorí majú problém s alkoholom, ich deti majú problém s alkoholom. Nevylučujem to. Nechápte to v zlom. Ja hovorím o tom, aby sme si uvedomovali našu osobnú zodpovednosť za politiku. Osobnú zodpovednosť za politiku. Čiže nevylučujem to, že keď si to neprehodíte na nejakého iného bezkamenného a vy dáte ten palec dole pri tomto návrhu zákona, nevylučujem, že to urobím.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Áno. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ja len kratučko. Vážené kolegyne, kolegovia, aby nenastali zmätky, chcem doplniť v spravodajskej správe, že v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 19. augusta 2013 č. 663 podľa § 71 rokovacieho poriadku bol navrhnutý tento návrh zákona do ústavnoprávneho výboru a výboru pre médiá a kultúru, pričom za gestorský výbor bol navrhnutý výbor pre kultúru a médiá. Odporúčanie, aby výbory predmetný návrh prerokovali do 30 dní a gestorský do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Ďakujem. Toľko na záver.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 689. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 664.

    Dávam slovo poslancovi Alojzovi Hlinovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, tlač 689.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, tento zákon, návrh tohto zákona, tejto téme sa venujem dlhšie, aj návrh som už raz predkladal, myslím, alebo dvakrát dokonca, a budem ho predkladať, pokiaľ mi dnes znemožníte, lebo je podľa mňa mimoriadne dôležitý. V krátkosti ho uvediem, niečo k tomu poviem, nevylučujem to, že sa budem opakovať. Avšak koniec koncov to, že sa opakujem, znamená len, prepotvrdzuje, že to, prvýkrát čo bolo povedané, je pravda, hej. A hovorím, už len hovorím pre tých ľudí, ktorí majú možno otvorenejšie srdcia, ale nemajú tú moc, ktorú máte vy. To znamená moc niečo prijať, ale pre nich to má význam, lebo verím, že, že sa tým budú zaoberať. Tu som už na niektoré veci úplne rezignoval. Takže pre tých, ktorí to už raz počuli alebo v obmene počuli, nech sa páči, ale zase si povedzme aj druhú vec, že memorovanie je tiež jedna z metód, hej, že ako uznávate, že veciam prikladáte význam. Aj tým neustálym opakovaním sa vám snažím zdôvodniť, že prečo je to dôležité. Čiže nemyslel som si to len pred pol rokom alebo len minulý týždeň. Ja si to myslím aj teraz a verte tomu, že si to budem myslieť aj o pol roka, keď mi znemožníte to predložiť skôr.

    Ono by to, ale veľakrát to aj tak vyzerá, že človek by nepovedal, ale je to tak. Toto vaše nešťastné, naozaj nešťastné, tieto sociálne experimenty spôsobili, spôsobili genocídu, spôsobili obludné veci. Kúsok od nás, kúsok od vašich obydlí. Spôsobili to, že v strednej Európe máte lokality, kde stredovek je málo, stredovek je málo, kde je Afrika. Viete, tým Afričanom tam chodí kopu ľudí pomáhať, lebo vedia, že je to zlé. U nás netušia, že treba pomáhať, lebo však je to stredná Európa, tak preto tam nechodia. Ono sú možno tí ľudia ešte u nás na tom ešte horšie v tých osadách ako v tej Afrike. Ale to, že to takto dopadlo, má samozrejme veľa príčin, veľa, to netvrdím, že je jedna jediná. Ale jedna zo silne ovplyvňujúcich je tento nešťastný zákon, nešťastný zákon. To, čo ste urobili; a urobili ste z maternice výrobný prostriedok. Ľuďom ste dali možnosť prežiť tak, že ste im povedali, urobte si dieťa, dostanete peniaze. A ešte to odkomunikovali ako sociálnu, neviem akú vymoženosť. Tie preteky, ktoré tu boli, že ten príplatok bol niekedy pre jedno dieťa a potom ste vy v ošiali, v ošiali konjunktúry, ale aj nejakého neviem to, že nového voličského zázemia, pridali druhé a tretie dieťa, sa možno ľúbilo a páčilo, ale kto bude brať tú zodpovednosť, kto za to zoberie, keď sa prejde po tých osadách, čo ste spôsobili, že tie deti sa rodia kvôli tým 850 eurám alebo koľko to je. Tie deti sa rodia naozaj kvôli tým peniazom. To nehovorím ja, lebo zas poviete, že hovorí Hlina. Nie, to, to je fakt. Možte tu točiť mantry, s ktorou sa tu žije 20 rokov, že mnohodetnosť je prejavom chudoby. Toto je normálne pomaly axióma, tu už len čakám, kedy to kto dá ako návrh zákona. To už je dávno vyvrátené. Za určitých okolností áno, ale nie absolútnych. Zlá sociálna politika štátu proste k tomu prispieva. To, čo ste spravili, je naozaj na úrovni genocídy. A viete, to len bude, keď si začneme hovoriť pravdu, že jak to dopadlo v tých osadách, ako sa tam žije, kto to spôsobil a kto bude za to brať zodpovednosť, tak to len bude zaujímavé. Len otázka stojí, že čo s tým, lebo to už môže byť už dosť neskoro, lebo ten systém sa rozvráti. Ten systém sa rozvráti úplne na cimpr-campr.

    Nezodpovedná sociálna politika SMER-u, ale v tomto prípade aj, pripúšťam, tých, ktorí sa do toho nezahryzli predtým, spôsobila to, že naša krajina bude konfrontovaná s obrovskými problémami. Obrovskými, to si ani nevieme predstaviť. A znova nebudem sa hrať na Nostradama, som priemerný analytik, s obrovskými problémami sa bude stretávať naša krajina. Ešte budete si hlavu držať. Ja viem, že niektorí z vás už si poviete, mňa už z toho hlava bolieť nebude, ale vaše deti z toho bude bolieť hlava, vašich vnukov z toho bude bolieť hlava, lebo z toho hlava bolieť bude, vážení! A urobili ste to kvôli takému lacnému gestu populistickému, že ako pridávate, a neboli ste si vedomí tých dôsledkov, ktoré spôsobíte, ktoré sa vám tu opakovane snažím povedať. Opakovane sa vám snažím povedať, že niekde ste urobili chybu. Ak je, to už treba upraviť. Pri prvom predkladaní som hovoril, že tretia najvyššia pôrodnosť je v Lomničke na svete. Po zbere informácií to je ináč. Najvyššia pôrodnosť na svete je v rómskych osadách na Slovensku. Najvyššia. Máme lokality, kde teda sme k tomu množstvu ľudí, ktorí tam sú, a koľko detí sa narodilo, najvyššia. To znamená, že aj Nigériu sme predbehli.

    Tak mi povedzte, kde sa stala chyba? Neviem. Je niekde chyba, lebo tu s úsmevom budete počúvať vašich predstaviteľov, ktorí tu na tejto schôdzi doniesli zákon, ktorý to vlastne ešte viacej kazí. To, čo doteraz bolo v podobe aj filozoficky dvoch dávok, kde ste mohli tú jednu strihnúť a mohli to niesť menšie politické škody, tak teraz, ja inak neviem, v čom je logika, to tu prídete a predstavíte ako, ako Ameriku, že teda objavili tuná na ministerstve práce a sociálnych vecí tam tí vaši niektorí úžerníci, ktorí tam sú, Ameriku. Normálne takto tu prídete a predstavíte a robíte obrovské škody na vnímaní, lebo poznamenáte tú krajinu, tým zlúčením dávok do jednej vlastne urobíte politicky mimoriadne náročné pre zodpovedných politikov, ktorí budú musieť zákonite hrýzť do toho, budú musieť, tak urobíte z nich netvorov, urobíte z nich neviem koho a ešte sa budete vytešovať. Zákerné, dosť zákerné.

    Vážení, vami predkladaná novela z dielne ministerstva, z dielne, prosím vás, aká dielňa, je zlý. Je úplne zlý. Ja som modifikoval tento môj návrh, v súčasnej podobe, ako je predkladaný, hovorí o tom, že aspoň bol taký princíp, že vypýtate veľa v polke cesta, je, aj to je, menej je lepšie niekedy ako nič. Aj malý, už sa nechcem opakovať, je lepšie ako hrdzavým drôtom do oka, aj malý ústupok alebo malá výhra. Toto modifikované znenie zákona hovorí o tom, že viete, keby bolo na mne, by som to upravoval ďaleko tvrdšie, ale som si vedomý skutočnosti, ktoré silne ovplyvňuje to, aby ste tu vy mohli sedieť a tváriť sa ako poslanci, ale nerobiť si robotu poslancov. To znamená, aby vás tu niekto zvolil.

    Takže dá sa to pre túto chvíľu, jedno z riešení je dobré. Prvé dieťa, to kočíkovné je to, budem zjednodušene nazývať, to kočíkovné zostane zachované, ale to druhé a tretie dieťa aspoň rozdeliť do etáp, do životných etáp toho dieťaťa, aspoň tak mu pomôžete. Aspoň tak mu pomôžete, lebo je, zvyšujete predpoklad, že niečo z tých peňazí bude mať, lebo to dieťa, ktoré sa, žiaľ, narodí v ten daný moment, ja nehovorím, že vždy a absolútne, ale poväčšine z toho dokopy nič nemá a koniec koncov si to ani neuvedomuje, hej. Lebo v tom veku, to niekde bola taká debata, že, ale to sa nechcem do náboženských debát pustiť, ale v tom to skončím, že neuvedomuje si ani, že, že teda mu štát prispel, hej. Ono s tým nič nemá, čiže si nevytvára ani vzťah k štátu, lebo v tom danom veku tesne pri narodení a po dvoch dňoch, keď už z peňazí nie je nič, z toho to dieťa dokopy nič nemá.

    Takže sekundárne môžeme povedať, že keď nahlas rozmýšľam, že vytvárate aj, aj, aj u toho dieťaťa určitý aj, nechcem povedať, že záväzok, ale určité vnímanie štátu ako takého, lebo mu umožňujete ten váš príspevok, nechcem povedať, že užiť, hej, si ho užiť, ale ho vnímať aspoň. To znamená, že keď má tých šesť rokov a ide do školy, no tak keď mu kúpia peknú tašku s nejakou Disney rozprávkou, tak mama povie: No vidíš, to nám vtedy dali za - ja neviem - za Fica. No nech za Fica, no čert to ber. Viete. Ale si povie: Aha. Hej? A už vytvárate, má to, aj tento rozmer to má, hej. A nechcem hovoriť, že to má iný rozmer, že to nebude tak motivačné.

    Čiže ten návrh hovorí o tom, že ten príspevok sa rozdelí. To znamená, pri narodení sa dá 30 %, pri dovŕšení troch rokov 25 %, pri nástupe na povinnú školskú dochádzku 25 %, po ukončení, čo je tiež mimoriadne dôležité, aby sa ukončila, je 20 percent. Ja, ja neviem. No však vystúpte niekto. Vystúpte niekto a povedzte, že to je zle. Vyargumentujte to a tu ja dám, zrazím opätky a budem utekať s hanbou na, do kresla, že čo som to predložil. Tak mi to tu príďte povedať! Príďte mi to tu naložiť, prosím vás pekne!

    Hazardujete, naozaj hazardujete. Tento zákon je mimoriadne dôležitý, o tomto zákone sa budeme ešte nie raz, nie dvakrát a aj na iných fórach ešte baviť, baviť a baviť. Lebo tento zákon spôsobuje nešťastie. A vy to máte v rukách, či sa v tom bude pokračovať, alebo sa to nieže úplne zmení, ale čiastočne upraví, lebo na to neexistuje, každý, kto tu príde s geniálnym riešením, je blázon, to nefunguje. Po tom, čo ste narobili s tými sociálnymi experimentmi po obdobie dvadsiatich piatich rokov, neexistuje jednoduché riešenie, existuje len ťažká a vytrvalá a zodpovedná mravenčia práca. Tak. A na konci je, je zlepšenie. Ale toto, čo vy stvárate, ste sabotéri. To je normálne pri vedomí toho, že čo sa to deje a napriek tomu to, to, ale zdá sa, že z mojich úst to neberiete. Ja verím, že raz dorastú vaše deti, vaši vnuci, ktorí vám to prídu povedať, že: A to čo ste tam vtedy stvárali? To čo ste tam vtedy robili? Pozrite sa, jak to, jak to celé dopadlo. No to som zvedavý, jak sa budete krútiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Erike Jurinovej. Nech sa páči, pani podpredsedníčka, uveďte spravodajskú správu.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené pani, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa zákona, podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpila v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie, a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, tlač 689, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 66 z 28. augusta 2013 a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 664 z 19. augusta 2013 navrhol prideliť tento zákon na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený na rokovanie, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Skončila som. Otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Kuffa, pán poslanec Mičovský, pán poslanec Kaník. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k navrhovanému zákonu. Ja ho podporím vo svojom hlasovaní, aj keď človek má nejaké tie pochybnosti veľakrát aj pri dobrých návrhoch, ktoré sa veľakrát tuná, sú aj v tej rokovacej sále, že ako to v tej reálnej praxi dopadne. Ale, samozrejme, človek aby sa neoberal o tú chuť a nejako pesimisticky sa díval na budúcnosť, lebo aj veľmi dobre mienené zákony, aj prijaté zákony dajú sa obchádzať aj zneužívať. To je stále, vždycky aj vo všetkom.

    Ale neodpustím si niekoľko slov k úvodu navrhovateľa a poprosím ťa, Dodo, aby si mi to odpustil, hej. Chcem sa dotknúť práve možno takých tých slov, že maternica je výrobným prostriedkom. Aby sme to tak nerozprávali, tak dehonestujúco o ženách a o maternici, ako by to bola nejaká, naozaj výrobný prostriedok a možno nejaká fabrika. Ja s tým nemôžem súhlasiť a u nás zatiaľ, musím povedať, chvalabohu, maternica nie je výrobným prostriedkom a ani jeden prípad taký som nestretol. Skutočne som nestretol. Ale že svet takto dehonestuje ženskú dôstojnosť a zároveň ľudskú dôstojnosť, tak je tomu tak. Je tomu tak. Západný svet má z maternice urobený výrobný prostriedok. A to je ako? Že si prenajmú tú maternicu a zaplatia tej žene, že donosí dieťa, hej. Umelo oplodnené vajíčko sa transportuje do prenajatej maternice konkrétnej ženy a tá donosí a v podstate porodí dieťa ako pre, ja neviem, manželský pár alebo podobne. A toto je biznis. A je to v rozpore aj, by som povedal, s dobrými mravmi, aj s ľudskosťou, a toto odmietam.

    Chvalabohu, zatiaľ na Slovensku maternica výrobným prostriedkom nie je a potom nemôžem tiež súhlasiť s takým výrokom, kolega Dodo, dúfam, mi to odpustí a takisto, to je v tom kontexte nadväzujúc, urobte si dieťa. No ako kto môže urobiť dieťa? Na Mikiho, keď sa pozriem, vieš vyrobiť dieťa? Michal, ty vieš urobiť dieťa? Vieš vyrobiť? Kohokoľvek by som sa, aj Evy mohol opýtať, ty vieš urobiť dieťa? To je také, viete, aby sme nešli do takých perverzností, že vyrobiť dieťa. Ale ty nevieš, ty by si možno vyrobil to dieťa, keby si vedel, aké komponenty tam idú, ale nevieš. A to nevie nikto. To nevie nikto.

    Ľudský život je darom a je zázrakom. Je čosi úplne výnimočné a fenomenálne. Spojením dvoch pohlavných buniek muža a ženy a tá zygota a začína to delenie, to je zázrak. Dneska to vieme cez tie čipové kamery sledovať, zrod ľudského života. Dneska nikto nepochybuje o tom, že splynutím týchto dvoch pohlavných buniek začína život. A cez to všetko realizujeme potraty. Cez to všetko robíme potraty. To nie je taká výrobná sféra, viete, kde si vy poviete, že ja si vyrobím dieťa. Dnes koľko mladých ľudí by chcelo mať deti a nemôže ich mať. Kolega Mikloško pred nejakým časom tu spomínal a hovorí, že však keď ty do tridsiatich svojich rokov bojuješ proti svojej vlastnej plodnosti a potom v tridsiatke alebo po tridsiatke chcela by si mať deti alebo chcel by si mať deti a odrazu ty zistíš, že to nejde. No tak aký si ty výrobca? Aký si ty pánom života? No nie si. Nie si.

    Neprechádzajme do takých, by som povedal, až absurdností a možno takých perverzností, nie je možné vyrobiť dieťa. Neni možné, lebo sme svedkami toho, veľa rodín a mladých ľudí v dnešnej dobe zvlášť, chcú mať deti, úprimne chcú mať deti a nevedia si vyrobiť to dieťa. To nie je také, hej? To my sa možno tak smejeme.

    Poprosil by som, keby sme ten slovník trošku predsa len iný používali, hej, a v manželstve a rodina a manželstvo, to je, to je vlastne prostredie, ktoré vytvára to zázemie zároveň, aby bol tuná zrod nového života. Otec, mama, hej? Ja som bol na tom pochode a dve také dievčatá vyskočili si tak na koňa chlapcom a taký, taký bilbord, alebo takú plachtu, taký nápis, transparent mali napísané na chrbáte a zozadu som to čítal a bolo to veľmi pekné: Otec, mama, respektíve tato, mama, ďakujem, že som, hej. Ďakujem, že som, hej. To je také krásne poďakovanie, vyznanie, vyznanie vďaky svojim rodičom. Všetci vďačíme svojim rodičom za to, že sme. Myslím si, že naši starí, starí rodičia, hovorím o dedoch a starých mamách, mali nádhernú úctu k životu. My šliapeme po tom. Pred chvíľou som to hovoril. Mne to naozaj pripomína tú Rímsku ríšu. Ešte aj ten parlament ako Koloseum rímske a ukazujeme palec hore, tak život, palec dole, smrť, hej? Tu nebudem hovoriť, že či to je ten alebo ten, lebo aj ja som niekedy, ktorý ukazujem tým palcom, ale aby sme si uvedomili, naozaj, každý nech si uvedomí pri tom zákone, o ktorom hlasujeme, či hlasujem za život, alebo či hlasujem za smrť. Či je to v prospech človeka, v prospech občanov, v prospech rodiny, alebo je to proti životu, proti občanom, proti rodine. Toto je veľmi podstatné, to je veľmi dôležité.

    Ja viem, že to nedosiahneme tuná, alebo veľmi ťažko, lebo zas taký naivný nie som a už nejaké tie roky mám a veľakrát sú práve, žiaľ, musím povedať, tie politické rozhodnutia dôležitejšie ako tie skutočné, ľudské. Ale chcem vás všetkých, kolegovia, povzbudiť k tomu, aby sme predovšetkým hľadeli na ten ľudský život s úctou, aj na budúcnosť tejto krajiny.

    Navrhovaný zákon, ktorý tuná je, myslím si, že dobrý je v tom, lebo v tých chudobných rodinách naozaj a Dodo už potom si to neodpustil, povedal tie rómske rodiny. Naozaj, je to boľavý problém, aj mňa to veľakrát trápi. A tí Rómovia, ale to je iná mentalita, aj to treba pochopiť, oni žijú túto chvíľu, teraz som dostal 850 eur a dovtedy sa zabávam a veselím, kým ich neminiem. Väčšina rómskych rodín je takých a to je úplne iná mentalita. My ich aj ťažko rozumieme. Ja si dovolím povedať, aspoň trošku im, toľko im aspoň rozumiem, lebo žijem v regióne a v podstate v kraji, kde je najviac Rómov z celého Slovenska. A dokonca žijem v okrese takom, kde z toho celkového kraja, to je Prešovský samosprávny kraj, a náš okres Kežmarok má najviac Rómov. Spomínaná osada, ktorá tu bola spomenutá, manželka je tá, ktorá sa o tých Rómov stará. My sme Kuffovci aj tí, príznačne, tak dobre, nevenujeme sa nejako extra rómskej otázke, problematike, ale pomáhame všetkým a okrem iného aj Rómom. Ale Rómovia sú úplne inou mentalitou. A keď oni nevedia hospodárne nakladať s tými peniazmi a tie peniaze, prostriedky, ktoré dostanú za to pôrodné, no treba im pomôcť, ale naozaj úprimne. Úprimne im pomôcť a možno aj tou takou formou, máš to druhé, tretie, piate, možno desiate dieťa, ty nemáš do toho vstupovať, či máš mať desať detí alebo päť detí. To je naozaj rozhodnutie rodičov. Kto ti bude vstupovať? Alebo či si sa rozhodol odmietnuť deti. Aj také sú rodiny, ktoré odmietajú deti. Ale je otázne, aké je to manželstvo a či je vôbec platné, alebo aký to je vzťah. Milujem ťa skutočne, alebo ťa len využívam, alebo ťa len využívam na ukojenie svojich vášní? A to je obrovský rozdiel. Teda ten papier a to manželstvo, nejdem, nebudem zachádzať tak ďalej, lebo tak nie sme tuná na nejakej konferencii a podobne, ale len toľko chcem snáď na záver ako dodať, že žiaden zákon nie je dokonalý, ale je tu úprimná snaha, z toho tak vychádzam, že Dodo tú úprimnú snahu má, kde chce pomôcť tejto problematike. A rómska komunita je naozaj taká, sú to jednoduchí ľudia, veľakrát mnohým veciam nerozumejú, oni veľakrát majú problém s čítaním a veľakrát aj s počítaním, hej, ale peniaze, eurá vedia zrátať úplne perfektne, to tam toho Róma nedobehneš. Tak ja asi len toľko v závere, že predmetný návrh zákona, viem si predstaviť, aby som ho podporil.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou páni poslanci Poliačik a Kaník, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

  • Vieš, Štefan, mňa vždycky pri tvojom prejave - a dnes obzvlášť - napadne to o zametaní si pred vlastným prahom. Ty sa rád chytáš slovíčok, rád ideš vysvetľovať, poučovať, niekedy až kázať a potom v jednej vete dokážeš celej jednej už i tak životom ťažko skúšanej skupine obyvateľstva zavesiť kameň na krk a hodiť ju do vody. Kým sa neospravedlníš za to, čo si tu povedal minulý týždeň, tak akékoľvek moralizovanie a akékoľvek kázanie z tvojej strany, obávam sa, už od dnes bude znieť len pokrytecky. Lebo nemôžme na jednej strane celú jednu veľkú skupinu obyvateľstva z ideologických dôvodov poslať na dno rieky s kameňom na krku a potom sa tváriť, že ideme obhajovať život. To jednoducho nesedí.

    Ďakujem.

  • Ja to len veľmi krátko. Na túto tému sa tak rado hovorí, ale páni, aj Štefan, ja aj vo svojom vystúpení to poviem, nie po povrchu, nie javovou vecou sa zaoberať, ako to dopadlo, ako to vyzerá, skúste ísť do hĺbky, skúste hľadať príčiny, skúste hľadať korene a naprávať veci pri koreňoch, aby tie výhonky boli potom zdravé. Pretože tu máme choré korene, choré výhonky logicky z toho vyplývajúce a vy idete tam umývať list, nejakou vodičkou tie choré lístočky. To takto nejde, hľadajte príčiny, inak sa nikam nedostaneme.

  • S reakciou pán poslanec Kuffa. Nech sa páči, máte slovo.

  • Pozrite sa, kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným a prekrúcači pravdy, tí tu budú stále a nás obklopujú. A veľakrát, častokrát je to tak, že, žiaľ, musím povedať aj práve, aj novinárska obec, ktorí majú slúžiť pravde, prekrúcajú pravdu. Aj mňa sa to takto snažili. Ty si tu, Martin, nebol, keď som to povedal a ja sa nemám za čo ospravedlňovať a za tým výrokom si stojím. Ak niekto pohorší jedného z týchto maličkých, lepšie by ti bolo, opakujem, lepšie by ti bolo, ak by ti zavesili mlynský kameň na krk a hodili ťa do vody. Pozri si to v evanjeliu a môžeš nad tým meditovať. Môžeš nad tým meditovať, nie sú to moje slová, Kristus je pre mňa tou najvyššou autoritou, je to druhá božská osoba, keď to chceš takto počuť, je to takto v evanjeliu napísané. A to, čo som povedal, za tým si stojím. Ja nebudem pohoršovať nikoho, aby, aby na verejnosti sa diali takéto perverznosti. Vždy to odmietnem. Vždy sa postavím za život a každú formu smrti a násilia odsúdim kdekoľvek, či je to v parlamente, ja nemám si čo zametať pred svojím prahom, ja stojím sám pred svojím vlastným svedomím, nemám si čo zametať a keď si zametiem, tak si to zametiem sám v tichosti, ty mi do môjho svedomia nemusíš vstupovať. Ty, ktorý tuná presadzuješ drogy a zastávaš sa anomálií, to nie je cesta a ty máš byť reprezentantom, vzorom, ty nie si, Martin, hodný nasledovania, že by si bol hodný nasledovania. Ty môžeš byť akurát takým príkladom na odstrašovanie.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Výkriky z pléna.

  • Dobre. Nech sa páči, dávam teraz slovo pánovi poslancovi Mičovskému, ktorý je prihlásený do rozpravy ústne. Nech sa páči.

  • Dobrý deň. Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pán predkladateľ, pani spravodajkyňa, naozaj len stručne. Od tohto pulta sa zvykne veľmi často volať po vecnosti a konkrétnemu ťahu na bránku k zákonom a ja si myslím, že možno je to ozaj celkom správne volanie, ja ho v tejto chvíli aj využijem veľmi efektívne a verím, že aj stručne.

    Ja si myslím, že zákon, ktorý predložil pán poslanec Hlina, je tak jasný, tak logický a určite aj potrebný, že keby to vari nebol práve pán poslanec Hlina, ktorý teda nám nastavuje zrkadlo, niekomu viac, niekomu menej, niektorí sa tam vidíme krivo, niektorí možno rovnejšie, kto ako, tak že možno by ani nebolo možné nájsť nejaký dôvod na to, aby bol takýto logicky jasný zákon odmietnutý.

    Často teraz padajú spomienky na nedeľu v Košiciach, o živote, pre život, no to má veľa podôb, ak niekto hmatne, tak presne uchopí podstatu veci, ako uchopil v tomto zákone pán poslanec Hlina ohľadom toho rozumného rozloženia prostriedkov, ktoré nemajú slúžiť na to, aby prešli v jednorazovom nejakom opojení, nechcem povedať hrdlami rodičov, ale proste krátkodobým neefektívnym spôsobom. A ak hľadí, ako tie isté prostriedky; nie vyššie, ale tie isté; rozumne využiť pre život, pre deti, pre ich potreby, tak by sme mu mali zatlieskať a kľudne by sme ho mohli zaradiť - neviem, či bol v Košiciach, alebo nebol - do toho sprievodu a povedať, áno, toto je zákon pre život, pre deti, toto je zákon, ktorý jednoducho obstojí. Takže ja sa domnievam veľmi jasne, že toto je vec, ktorú by sme nemali odmietnuť, pretože praktická rovina, ktorá je vložená do zákona, je tak vecná a tak prospešná, že nájsť argumenty proti tomu, tak ako som si ja ten zákon prečítal, no vždy sa snažím byť taký, že a čo by sa mi na tom nepáčilo. Mne sa na tom páči všetko a považujem ho za potrebný a správny, a teda ja ho podporím.

    Toľko z mojej strany, ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Kaník, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, dámy, páni, tento zákon je jedným z tých, ktorý naozaj, ako predkladateľ povedal, významne zdeformovali sociálne prostredie a motivujú k úplne patologickému správaniu. To je proste krutý fakt, všetci o tom vieme, mnohokrát sa tu o tom povedalo a len z toho dôvodu, že je to strašne ľahko zneužiteľné na sociálnu demagógiu, tak sa neakceptujú návrhy na zmenu tohto naozaj chorého stavu, ktorý aj tento zákon vytvára. Naozaj všetci to veľmi dobre viete, veď som sa s mnohými z vás rozprával mimo rokovacej sály, žijete v reáli, žijete na Slovensku v rôznych lokalitách a mimo tých, čo sú možno z Bratislavy, tí s tým možno majú menej skúseností, ale každý, kto žije na vidieku alebo trošku už ďalej za Bratislavou, vie, že súčasné nastavenie spôsobuje naozaj patologické správanie, že nám tu prudko rastie počet príslušníkov komunít, ktoré žijú trvalo zo sociálnych dávok. A robia to nie preto, že sú menejcenní, nie preto, že majú na to nejaké predurčenie, ale jednoducho preto, lebo to, čo im celkovo sociálny systém dáva, tak ako je nastavený, je približne v rovnakej výške toho, čo by získali, keby išli pracovať adekvátne k svojim schopnostiam, to znamená nízkokvalifikovanú prácu.

    Ale, tuto aj môj predrečník Štefan Kuffa rozprával veľa, ale, páni a dámy, neriešme, neriešme naozaj mastičkami hlbokú chorobu, ktorá je vo vnútri tela. To sa nedá. Nekomentujme ten jav, ktorý tu nastal, že takto to teraz vyzerá, ale hľadajme príčinu, prečo tento jav a čím je vyvolaný. Keď nájdeme príčinu, potom dokážeme nastaviť správne liečbu. A tá príčina je v tom, že bez ohľadu na to, či poberateľ sociálnej dávky, rôznych foriem sociálnych dávok a príplatkov k príspevkom a k dávkam sa správa ako zodpovedný človek a snaží sa pracovať, snaží sa uživiť svoju rodinu svojou prácou, alebo nie, tak bez ohľadu na to mu systém poskytuje prostriedky na obživu. A poskytuje im, ako som povedal, v takej výške, že je to približne rovnaké tej výške, ktorú získa za ťažkú prácu.

    Tá deformácia vzniká vtedy, keď pod rôznymi zámienkami, tých zámienok sa naozaj dá nájsť veľa a vždy sú bohumilé na prvý pohľad, pridávame do sociálneho systému ďalšie a ďalšie platby, ktoré človek môže získať. Takže teraz sa tu bavíme, máme tu o príplatku k príspevku pri narodení dieťaťa. Bohumilý úmysel, rodina pri narodení dieťaťa má málo peňazí a má veľa výdavkov. Potrebuje kúpiť kočík, plienky, neviem čo, ako sa to krásne počúva. No nádherné, veď je to správne pomôcť takejto rodine. Ale keď pomôžete, keď to nastavíte a naozaj nijako nepodmienite získanie tohto príspevku nejakým pozitívnym správaním sa k tomu, čo spoločnosť od väčšiny svojich členov očakáva, tak sa to zvrhne. Logicky sa to zvrhne na pasívne poberanie, pretože je to len ďalší príjem, ktorý sa dá získať len tak. A potom z jedincov, ktorí v každej - nech je akákoľvek - spoločnosti sa nájdu, ktorí radi keď môžu, tak zneužijú, sa stáva skupina a tá väčšia a väčšia, pretože zlé príklady priťahujú. Pretože keď sa ukáže, že aha, veď tu sa dá ľahko a bez roboty mať, tak nasledujú ho ďalší a ďalší a zrazu je to problém. Takže ten problém, ten koreň príčiny je v tom, že od tých ľudí nič nežiadame, aby tú, aby tie peniaze dostali.

    Spoločnosť, každá spoločnosť žiada od svojich členov nejaké typy správania a za to im poskytuje nejaké výhody. Zjednodušene povedané, človek sa vzdeláva a študuje na to, aby mohol zastávať napríklad vysokokvalifikovanú prácu a dostávať za ňu vysoký plat. Prečo nemá vysoký, taký plat ako má riaditeľ, generálny riaditeľ veľkého podniku robotník, ktorý hádže lopatou, keď kope jamu v tom podniku? Síce nájdu sa aj takí, že všetci by mali mať rovnaký plat, ale to už asi dneska sú len naozaj blázni, ktorí toto tvrdia. No preto, lebo pracoval, vzdelával sa, venoval tomu obrovskú energiu, nadobudol poznatky, niečo pre to urobil a toto, tento model, ktorý je prirodzený a normálny pre spoločnosť, je potrebné pretransformovať do všetkých systémov, ktoré existujú. Pretože sociálny systém je pomoc, je spoločenská dohoda, že pomôžeme tým, ktorí sa dostali do ťažkostí, čo je správne, ale zároveň musí byť ten sociálny systém, pamätať na to, že tým ľuďom pomáhame a nie ich, nie im nahradzujeme ten príjem, aby bol trvalou zložkou ich príjmov, aby zmizla ich motivácia sa snažiť. Čiže toto je podstata problému a po tomto choďme a to sa dá nájsť v mnohých zákonoch. A ja som tu preto mnohokrát prichádzal s návrhom, ktorý riešil aj tento problém a ktorý nie je postavený na to, že prvému dieťaťu dajme, ale, ale druhému už dajme menej, tretiemu ja neviem čo a potom už nedajme vôbec. Pretože toto má akú logiku, že prvému viac, druhému menej? No ako dá sa, všetko sa dá nastaviť, keď si to tu odhlasujeme, ale je tam logika, je to systémové? Je tam niečo? Nie je lepšie povedať, že naozaj podporme, aby ľudia mali čo najväčšie rodiny, ale nech sú to rodiny, ktoré pracujú, ktoré vynakladajú snahu, ktoré pre tú spoločnosť niečo robia, nie rodiny, ktoré pretože sú veľké, dostávajú peniaze. To je choré, to je naozaj patologické a tú spoločnosť to zvnútra postupne rozožiera a zahubí. Takže ja opakovane tu budem sa snažiť vás presvedčiť o tom, že je lepšie poskytnúť peniaze, ale podmieniť to nejakým typom správania, pracovnou aktivitou, snahou a tak ďalej a potom, potom sa to bude správať úplne ináč.

    Poobede pravdepodobne prídu tu na rad zákony, ktoré predkladám, ktoré hovoria aj o tom, že dajme sociálnu dávku aj tým, ktorí pracujú za nízku mzdu, aby sme zvýšili ich čistý príjem, ale dajme to len tým, ktorí pracujú, aby sme ich motivovali, aby bolo pre nich výhodnejšie pracovať, ako poberať sociálnu dávku. Ale každopádne je dobré, že sa o tomto bavíme, pretože každá takáto debata, ja verím, že aspoň o milimeter posunie to poznanie. Ja sa pamätám, keď som bol minister, je to už skoro 10 rokov, keď bolo pomaly, pomaly spoločensky neprípustné povedať, že je tu problém, že v rómskych osadách sa ľudia, časť ľudí nespráva normálne a že tu máme patologické typy správania sa v sociálnej oblasti. Dnes už to problém, chvalabohu, nie je, pretože keď problém je, treba ho najprv pomenovať, aby sme ho vedeli riešiť. Takže ja verím, že aj tieto diskusie to posunú ďalej dopredu. A ja podporím v prvom čítaní tento návrh zákona, aj keď si nemyslím, že je dobre navrhnutý, ale ide po riešení tohto problému a každý pokus o riešenie tohto problému je dobrý. A v rámci druhého čítania viem, že by sme vedeli tam proste nájsť nejaké komplexné riešenia, ktoré by mali systémový charakter a ktoré by išli tým smerom, ktorý si ja myslím, že je správny.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Poprosím vás ešte o pokoj, páni poslanci, aby sme dokončili tento bod. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči. Až by sme to mohli nejak, pán navrhovateľ, nechcem vás obmedzovať, ale aby sme to skončili do jedenástej, aby sme mohli hlasovať, alebo. Nech sa páči, dokončíme ešte tento bod.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, že ma nechcete obmedzovať, lebo to som rád, že si to uvedomujete, že to nie je správne. Naozaj len niečo krátke, ja budem rešpektovať, že chceme hlasovať. Raz sa dopracujeme k tomu, že budeme hovoriť o zodpovednosti. Viete, sú relatívne menšie veci, že SMER, ja to zjednoduším, hyperbolizujem. Nominanti SMER-u v dopravnom podniku nechajú Bratislavčanov voziť sa v autobusoch, ktoré praskajú. To je jedna zodpovednosť, ale ďalšia zodpovednosť je aj tu. Zavedenie príplatku pre druhé a tretie dieťa je jeho pokračovaním, napriek skutočnostiam, ktoré úplne exaktne preukazujú, že proste sa stalo niečo zlé. Pokračujete v tom, v tom hroznom nastúpenom trende. Raz vás to dobehne, tak ako vás dobehne tá pýcha, hej, ktorá nakoniec vždycky predchádzala pád, tak vás dopadne, dobehne aj tá zodpovednosť a raz sa bude hovoriť o zodpovednosti a v dobe médií, v dobe cloudov a neviem čoho, v dobe uchovávania informácií sa aj veľa dozvieme, spätne dohľadáme a neviem čo a budeme fakt vedieť úzko personifikovať zodpovednosť každého, že za daný stav veci. A ja nehovorím, že to bude v rovine trestnoprávnej alebo neviem akej, ale minimálne v tej rovine morálnej a etickej to bude. Určite raz v tejto krajine budú vládnuť ľudia, ktorí tomu rozumejú.

    Ďakujem.

  • Pani spravodajkyňa, chcete zaujať k rozprave stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Vyhlasujem krátku, trojminútovú prestávku a potom budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Poprosím vás, páni poslanci, zaujmite svoje miesta, budeme hlasovať o prerokovaných návrhoch zákonov. Páni poslanci, poprosím vás. Zaujmite svoje miesta.

    Pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v prvom čítaní o návrhu poslanca Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 66/2009 Z. z., tlač 630.

    Prosím spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Igora Matoviča, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán poslanec Matovič, uveďte hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 630.

  • Pani predsedajúca, prosím, aby ste dali návrh, aby sme predmetný návrh posunuli do druhého čítania.

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh hlasovalo 55, proti bolo 66, zdržalo sa 17 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďalej pokračujeme v hlasovaní v prvom čítaní o návrhu poslancov Martina Fecka a Heleny Mezenskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 251/2012 Z. z. o energetike, tlač 631.

    Prosím spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti Alojza Přidala, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka a Heleny Mezenskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z. a ktorým sa dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, tlač 631.

  • Pani podpredsedníčka, prosím, dajte hlasovať o postúpení predmetného návrhu zákona do druhého čítania.

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh hlasovalo 51, proti bolo 69, zdržalo sa 18 poslancov, 1 poslanec nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Teraz prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pána poslanca Martina Poliačka, Poliačika, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Branislava Škripeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine, tlač 632. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Škripeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 632.

  • Pani predsedajúca, vo všeobecnej rozprave vystúpili dvaja poslanci, nepodali žiadny návrh, preto, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh hlasovalo 17, proti 68 poslancov, zdržalo sa 52 poslancov, 2 nehlasovali.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďalej prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslanca Martina Fecka, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Józsefa Nagya na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami, tlač 633. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec a nebol teda podaný žiadny pozmeňujúci návrh. Pani predsedajúca, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle §73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh 52, proti bolo 48, zdržalo sa 36 poslancov, 2 poslanci nehlasovali.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní ani o tomto návrhu zákona.

    Pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o návrhu poslancov Martina Fecka a Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, tlač 634.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pánovi poslancovi Zsoltovi Simonovi, aby hlasovanie uviedol.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka a Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov, tlač 634.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada uvedený návrh zákona posunie do druhého čítania.

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh 56, proti 61, zdržalo sa 18 poslancov, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Budeme pokračovať hlasovaním v prvom čítaní o návrhu poslancov Miroslava Kadúca, Igora Hraška, Jozefa Viskupiča a Eriky Jurinovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, tlač 639.

  • Pozn. red.: správne má byť "636".

  • Spravodajcom je pán poslanec Hraško, ktorého prosím, aby uviedol hlasovanie. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca, Igora Hraška, Jozefa Viskupiča a Eriky Jurinovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 636.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. V rozprave nevystúpil žiadny poslanec, procedurálne návrhy neboli predložené, podané, preto, prosím, pani predsedajúca, aby ste dali hlasovať o tom, že sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh v druhom čítaní.

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 21, proti 72, zdržalo sa 46 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďalej prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslanca Ivana Mikloša, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Ivana Štefanca a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 o dani z príjmov. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 637.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, odporúčam, aby podľa príslušných paragrafov rokovacieho poriadku prerokovala Národná rada tento zákon v druhom čítaní. Prosím, dajte hlasovať.

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 48, proti 71, zdržalo sa 20 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Teraz budeme hlasovať v prvom čítaní o návrhu poslanca Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu, tlač 638.

    Prosím spravodajcu z ústavnoprávneho výboru poslanca Miroslava Kadúca, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení neskorších predpisov, tlač 638.

  • Pani predsedajúca, vo všeobecnej rozprave nevystúpil nikto. Preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh hlasovalo 51, proti bolo 69 poslancov, zdržalo sa 16, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďalej budeme hlasovať v prvom čítaní o návrhu poslanca Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, tlač 643.

    Poprosím spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti poslanca Jozefa Mikuša, aby uviedol hlasovanie. Pán poslanec Mikuš. Nech sa páči, pán poslanec.

    (Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 643.)

    Mikuš, Jozef, poslanec NR SR

    Ďakujem, pani predsedníčka. Prosím, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný návrh zákona prerokuje Národná rada v druhom čítaní.

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh hlasovalo 61, proti bolo 68, zdržalo sa 9 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada ani o tomto zákone nebude pokračovať v rokovaní.

    Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Gábora Gála, Bélu Bugára a Lászlóa Solymosa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách, tlač 639.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Ivanovi Švejnovi, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Bélu Bugára a Lászlóa Solymosa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 639.

  • Švejna, Ivan, poslanec NR SR

    Ďakujem. V rozprave vystúpil jeden poslanec, avšak nedal žiaden návrh.

    Takže odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla podľa § 73 rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu hlasovať.

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh bolo 60, proti 63, zdržalo sa 14 poslancov, nehlasovali 2.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o návrhu poslancov Ivana Štefanca a Pavla Freša na vydanie zákona o živnostenských licenciách, tlač 672.

    Spravodajcom je člen výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslanec Martin Chren. Prosím, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca a Pavla Freša na vydanie zákona o živnostenských licenciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 672.

  • Chren, Martin, poslanec NR SR

    Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, prosím, dajte hlasovať o tom, že sa Národná rada uzniesla prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 54, proti 64, zdržalo sa 19, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Ivana Švejnu, Gabriela Csicsaia a Tibora Bastrnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, tlač 673.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Štefanovi Kuffovi, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Švejnu, Gabriela Csicsaia a Tibora Bastrnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 673.

  • Kuffa, Štefa, poslanec NR SR

    Ďakujem. Vážená pani predsedníčka, predsedajúca, v rozprave neboli podané žiadne procedurálne návrhy. Preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh hlasovalo 60 poslancov, proti bolo 52, zdržalo sa 24, 1 poslanec nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďalej budeme hlasovať v prvom čítaní o návrhu poslanca Ivana Švejnu a Gabriela Csicsaia na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, tlač 674.

    Poprosím spravodajcu z výboru pre sociálne veci poslanca Milana Halúza, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

    Poprosím vás, páni poslanci, o pokoj v rokovacej sále, hlasujeme.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Švejnu a Gabriela Csicsaia na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 674.

  • Halúz, Milan, poslanec NR SR

    Ďakujem za slovo. Pani predsedajúca, prosím, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh hlasovalo 62, proti 34, zdržalo sa 42 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Pokračujeme v hlasovaní v prvom čítaní o návrhu poslancov Národnej rady Richarda Sulíka, Jozefa Mihála a Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave, tlač 676.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, pani poslankyni Helene Mezenskej, aby hlasovanie uviedla. Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Sulíka, Jozefa Mihála a Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, tlač 676.

  • Mezenská, Helena, poslankyňa NR SR

    Pani predsedajúca, dajte, prosím, hlasovať o postúpení tohto zákona do druhého čítania.

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 138 poslancov, za návrh hlasovalo 60, proti 69, zdržalo sa 8, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Teraz prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslanca Jozefa Kollára, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Richarda Sulíka, Jozefa Mihála a Ľubomíra Galka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, tlač 677. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Sulíka, Jozefa Mihála a Ľubomíra Galka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, tlač 677.

  • Kollár, Jozef, poslanec NR SR

    Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dajte, prosím, hlasovať o tom, že v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národná rada prerokuje predmetný návrh v druhom čítaní.

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh hlasovalo 60 poslancov, proti 67, zdržalo sa 10 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o návrhu poslankyne Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení stavebný zákon, tlač 679.

    Spravodajcom je člen výboru pre hospodárske záležitosti, poslanec Jozef Mikuš, ktorého prosím, aby uviedol hlasovanie.

  • Ruch v sále.

  • Martin, ospravedlňujem, ale to som povedala stavebný. Ospravedlňujem sa. Znova uvediem ešte hlasovanie, lebo som si preložila list.

    Teraz prosím spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslanca Martina Fecka, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslankyne Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve, tlač 678. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení iných zákonov, tlač 678.

  • Fecko, Martin, poslanec NR SR

    Ďakujem pekne. V rozprave vystúpili dvaja poslanci a neboli podané žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Pani predsedajúca, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh 59, proti 56, zdržalo sa 23 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o návrhu poslankyne Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení stavebný zákon, tlač 679.

    Spravodajcom je člen výboru pre hospodárske záležitosti poslanec Jozef Mikuš. Prosím ho, aby uviedol hlasovanie. Nech sa páči, pán poslanec.

    (Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), tlač 679.)

    Mikuš, Jozef, poslanec NR SR

    Ďakujem, pani podpredsedníčka. Prosím, dajte hlasovať o tom, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokuje návrh v druhom čítaní.

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 58, proti 63, zdržalo sa 15 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Budeme pokračovať v hlasovaní v prvom čítaní o návrhu poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, tlač 684.

    Spravodajcom je Miroslav Kadúc, prosím ho, aby uviedol hlasovanie. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 684.

  • Kadúc, Miroslav, poslanec NR SR

    Pani predsedajúca, vo všeobecnej rozprave vystúpili dvaja poslanci, nepodali žiaden návrh. Preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 19, proti 72, zdržalo sa 39, nehlasovalo 5 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďalej prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslanca Alojza Přidala, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe, tlač 685. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 685.

  • Přidal, Alojz, poslanec NR SR

    Pani podpredsedníčka Národnej rady, v rozprave nevystúpil nikto. Dajte, prosím, hlasovať v zmysle rokovacieho poriadku o postúpení predloženého návrhu zákona do druhého čítania.

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 50, proti 68, zdržalo sa 16 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Teraz budeme hlasovať v prvom čítaní o návrhu poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách, tlač 686.

    Spravodajcom je člen výboru pre financie a rozpočet poslanec Ivan Švejna. Nech sa páči, pán poslanec, uveďte hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov, tlač 686.

  • Ďakujem. V rozprave nevystúpil žiaden poslanec. Odporúčam, aby sa Národná rada podľa rokovacieho poriadku uzniesla na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Dajte, prosím, o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh hlasovalo 25, proti bolo 71, zdržalo sa 34 poslancov, nehlasovalo 6 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento, že nebude pokračovať v rokovaní ani o tomto návrhu zákona.

    Nasleduje hlasovanie v prvom čítaní o návrhu poslancov Moniky Gibalovej, Pavla Abrhana, Martina Fronca a Pavla Hrušovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, tlač 642.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Milanovi Halúzovi, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vás o pokoj, páni poslanci, ešte máme niekoľko hlasovaní. Nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej, Pavla Abrhana, Martina Fronca a Pavla Hrušovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 642.

  • Ďakujem za slovo. Pani predsedajúca, dajte, prosím, hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 137 poslancov, za návrh 59, proti 33, zdržalo sa 44 poslancov, nehlasoval 1.

    Konštatujem, že sa Národná rada uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní ani o tomto návrhu zákona.

    Ďalej budeme hlasovať o návrhu pána poslanca, v prvom čítaní o návrhu pána poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 317/2012 Z. z. o inteligentných, inteligentných dopravných systémoch, tlač 687.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Alojzovi Přidalovi, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 317/2012 Z. z. o inteligentných dopravných systémoch v cestnej doprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 687.

  • V rozprave vystúpil pán poslanec Zajac. Nepodal žiadny pozmeňujúci ani doplňujúci návrh. Prosím, pani podpredsedníčka, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh 54, proti 58, zdržalo sa 20 poslancov, nehlasovali 3.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Ďalej budeme hlasovať v prvom čítaní o návrhu poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii, tlač 688.

    Prosím spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá poslanca Jozefa Viskupiča, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 688.

  • Vážená pani predsedajúca, v zmysle rokovacieho poriadku vás prosím, aby ste dali o predmetnom návrhu zákona hlasovať.

  • Reakcia predsedajúcej.

  • O postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 136 poslancov, za návrh 44, proti 59, zdržalo sa 32 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať o tomto návrhu, v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Teraz pokračujeme hlasovaním v prvom čítaní o návrhu poslanca Alojza Hlina na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, tlač 689.

    Poprosím spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci pani podpredsedníčku Eriku Jurinovú, aby, aby hlasovanie uviedla. Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov, tlač 689.

  • Vážená pani predsedajúca, dajte, prosím, hlasovať o postúpení zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 139 poslancov, za návrh hlasovalo 48, proti 29, zdržalo sa 61 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Konštatujem, že sa Národná rada uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Prerokovali sme všetky body programu. Chcem vás len informovať, ako, o ďalšom postupe, budeme rokovať podľa programu, ktorý bol schválený, s tým, že po zasadnutí ústavnoprávneho výboru, ktorý preberie, prerokuje pozmeňujúce návrhy k zákonu o rokovacom poriadku, predseda Národnej rady zvolá poslanecké grémium, aby sme sa potom dohodli na ďalšom postupe a potom budeme rokovať o zákone o rokovacom poriadku.

    Vyhlasujem krátku 5-minútovú prestávku do 11.30. Ešte predtým poprosím pána poslanca, pán poslanec Hlina, máte procedurálny návrh? Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, dovolím si dať návrh, aby sme sa vyhli prípadným nedorozumeniam. Na tejto schôdzi mal minister vnútra prečítať správu o Gorile. Existuje o tom uznesenie Národnej rady. Preto vás poprosím, naozaj, aby sme sa vyhli nedorozumeniam, ktoré by mohli z toho vzniknúť, aby ste dali hlasovať o tom, že na terajšej schôdzi túto správu neprednesie. Ďakujem pekne.

  • Budeme hlasovať o tomto procedurálnom návrhu. Prosím, prezentujme a hlasujme.

  • Ruch v sále.

  • Dali ste procedurálny návrh, že pán minister neprednesie. Ale viem, že sme už o takomto návrhu, pán poslanec, hlasovali.

  • Ruch v sále. Reakcie z pléna.

  • Ale, ale nie je to v programe, ja si myslím, že pretože táto správa nie je v programe, to znamená, že bolo by treba... (Reakcie z pléna) Počúvajte, nejdeme. Bude poslanecké grémium, pán poslanec, prednesieme to tam. Dobre? Lebo aký procedurálny návrh, že minister tú správu neprednesie? Takže no.

    Nech sa páči, pán poslanec Číž, procedurálny návrh.

  • Ďakujem. Len pre členov mandátového a imunitného výboru. Dneska výbor o 13. hodine nebude pokračovať. Termín ďalšieho pokračovania výboru stanovíme po skončení rozpravy k rokovaciemu poriadku.

  • Dovoľte mi, pripomenúť členom európskeho výboru, že o dvanástej máme výbor. Ďakujem.

  • Dobre. Ďakujem pekne. Takže prestávka do pol dvanástej.

  • Ruch v sále.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 690. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 665.

    Dávam slovo poslancovi Alojzovi Hlinovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, tlač 690.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, k tomuto zákonu dovoľte uviesť nasledovné, že sa jedná o typ zmeny, ktorá v zásade už tu mala prísť dávno a upozorňujú na ňu viacerí. A my sme si dovolili v tom návrhu aj v dôvodovej správe uviesť, v čom je existujúca právna norma zlá.

    Pokiaľ sa zhodneme v tom, že ak je niečo zlé, tak to treba zmeniť, tak potom by v zásade nemal byť problém aj ten druhý krok, to skutočne aj zmeniť. Hovoríme o tom, že ak má niekto platiť za niečo, čo nemôže ovplyvniť, nie je to celkom správne, resp. v tomto sa môžeme zhodnúť dokonca, že je to nesprávne. Je mimo moci, mimo moci akéhokoľvek človeka, majiteľa objektu alebo pozemku ovplyvniť to, že či prší a koľko prší, ale táto skutočnosť je vypočítavaná a následne je zaťažovaný vlastník alebo užívateľ nehnuteľností fakturáciou.

    Už z toho zjednodušeného vysvetlenia vyplýva, že čosi nie je správne a naozaj je to tak. Ak zákonodarca pri príprave tohto zákona uvažoval v rovine takej, že tým, že niekto niečo zastaval, tak vlastne znemožnil tú prirodzenosť, kde prirodzenosť hovorí, že keď je niekde pozemok, tak keď prší, tak to vsiakne, tak tým, že to zastaval, tak to vsiakavanie obmedzil, tak ho treba zaťažiť. V zásade je tam kus logiky na tom, ale potom zase to hovorme takým spôsobom, že tým, že on zastaval, tak vytvoril predpoklad na to, aby sa stal účastníkom zmluvného vzťahu medzi dodávateľom či už vody, alebo dodávateľom tých služieb v odvodovom hospodárstve. A čo je viac, hej, že čo je skôr. Takže toto minimálne by som bol rád, keby ste sa nad tým zamysleli, lebo ja, to je to, že čo my vyhodnocujeme ako nespravodlivé. To znamená, naozaj ten vlastník objektu alebo účastnícka strana tým, že niečo vytvorila, tak vytvorila aj predpoklad, že sa stane účastníkom zmluvného vzťahu, čiže neni, nie je spravodlivé ešte ho zaťažovať aj tým, že teda musí platiť za to, čo nemôže obmedziť, i keď je pravdou, že tým sa tá vsiakavosť toho pozemku v určitej miere znížila. No len keby sme chceli byť spravodliví, tak môžme povedať, že tým - že čoho sme svedkom teraz, to znamená, rôznych prívalových dažďov a rôznych aj poveternostných excesov -, práve naopak, že tí ľudia, ktorí vytvorili ten systém toho, tých zvodov, tak vlastne pomáhajú, pomáhajú riešiť tú situáciu tým, že sa to čiastočne vyreguluje, tak by, práve naopak, by som povedal, že im treba, keď už nie za to zaplatiť, tak aspoň poďakovať, hej, že proste ten systém s vodou a regulácie je taký, že aj ten prívalový dážď sa dá čiastočne koordinovať. Takže v tom je podstata, podstata tej navrhovanej zmeny, to znamená, že aby ľudia prestali byť zaťažovaní fakturáciou za niečo, za čo pri najlepšej vôli fakt nemôžu. Môže byť prípadne aj štát, tým že robí zlú environmentálnu politiku, môže byť zaťažovaný tým, že prší málo alebo veľa. Ale verme tomu, že i keď napriek niektorým enormným schopnostiam niektorých jedincov v našej krajine naozaj schopnosť ovplyvniť dážď - či prší, alebo neprší - je ešte v štádiu len takých fantazmagórií, čiže je to mimo moci, čiže to, z toho vychádzame pri predkladaní toho návrhu, že nemôže byť následne zaťažovaný. Samozrejme, tu sa zjavia návrhy, že prípadným riešením tohto sa to odzrkadlí, odzrkadlí v zvýšených poplatkoch, viete, ani tak, ani tak. My sme si na túto hru ani tak, ani tak pomaly zvykli, alebo si zvykáme a ju rešpektujeme, akceptujeme.

    Tu mi dovoľte povedať, že aj v tomto zákone bude platiť to, čo som avizoval pri SPP. A to naozaj, že politické zoskupenie jediné zatiaľ to má vo svojom programe, ja verím, že sa pridajú aj ďalší do programu, pracovne ho nazývame Rozkopeme celé Slovensko, kde naozaj vzhľadom na chyby, ktoré sa stali z pohľadu sieťového hospodárstva a stali sa obrovské, to znamená, boli občania našej krajiny vydaní do područia rôznych záujmov, tak pre túto chvíľu je riešením iba to, že sa nanovo rozkope celé Slovensko, to znamená, sa tie prívody spravia reálne duálne, reálne duálne, lebo vtedy bude naozaj fungovať skutočná súťaž. To znamená, duálny rozvod plynu, duálny rozvod vody, duálny rozvod elektriky a vtedy môžme skutočne hovoriť o tom, že, že umožňujete súťaž a umožňujete generovať najlepšiu cenu. To nemusíte ani knižky čítať, to vám ušetrím čas. Toto naozaj je funkčné a špeciálne ináč pre naše podmienky aj realizovateľné, i keď náročné. Je to realizovateľné, i keď náročné. My máme tento typ rozkopávania Slovenska, keď to takto nazvem, je náročný, ani nie na kvantové počítače alebo nejaký highendový a hightechový priemysel. Tam hovoríme o ľudskej sile, hej, a nevyužitej ľudskej sily v našej krajine máme, môžme ju rozdávať. Čiže naozaj, keď vy, vy, vygenerujeme spôsob, ako ľudí, ktorí sa častokrát nudia po rôznych miestach a lokalitách Slovenska a radi by do niečoho, ako sa hovorí, že kopli, tak aby nekopali zlým spôsobom, tak naozaj, keď sa toto podarí vytvoriť, tak budú kopať účelne a so zmyslom a v konečnom dôsledku preto, aby sa v tejto krajine žilo o niečo lepšie. Takže naozaj program Rozkopeme Slovensko má svoju logiku. Má, má svoje opodstatnenie a je aj realizovateľný. A v konečnom dôsledku konečne urobíme to, čo je našou úlohou, a úlohou parlamentov je robiť svet udržateľným, hej, to znamená, že tak aby sa tu dalo žiť.

    Ja tu nebudem demagógom, že ak vy tu plieskate demagógiu, že jak pomáhať, ja budem hovoriť realisticky a to je teda jedna z hlavných úloh. A to, ako je nastavenie teraz, že idete poruke ľuďom, ktorí už od dobroty nevedia, čo majú robiť, tak sa míňame účinku. Na toto parlamenty naozaj historicky neboli vytvorené. Čiže úlohou našou je to vrátiť naspäť. A jeden zo spôsobov, ako to dokážeme, bude aj to, že, že vrátime ľuďom možnosť voľby. Lebo to je, vtedy hovorme o súťaži, vtedy hovorme o spravodlivosti, že vrátime ľuďom možnosť voľby, to znamená, zvoľte si, lebo teraz štát vydal svojich občanov do rúk ja neviem koho všetkého, však tých týpkov sa nám tam bude zjavovať čoraz viac, že do tých rúr, kto im čo pustí a za akých podmienok. Takže je čas sa vrátiť a ako sa dá vrátiť, je, je tým, že naozaj rozkopeme celé Slovensko a vytvoria sa duálne rozvody a vytvorí sa skutočná súťaž a vráti sa ľuďom právo a možnosť voľby aj, aj v tomto zákone, ktorý predkladám. Verím, že raz tu bude doba, keď ľudia nebudú musieť platiť za dažďovú vodu, za ktorú nemôžu, a to, kto im dodá vodu, si budú môcť vybrať podľa toho, že kto má akú ponuku. Ale skutočne vybrať, nie teraz čo je na úrovni akože vybrať.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Jánovi Mičovskému. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 171 z 27. augusta 2013 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je upravená v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. augusta 2013 č. 665 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rady, rade Slovenskej republiky.

    Vážená pani podpredsedníčka, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, vyhlasujem všeobecnú rozpravu aj za skončenú.

    A, pán navrhovateľ, chcete ešte slovo? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pán spravodajca, chcete ešte záverečné slovo? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, priznám sa, mňa celkom zaujal tento návrh, aj keď sme už o ňom diskutovali, ale predsa len si myslím, že stojí za to, aby sme mu venovali ešte kus času. V zásade si myslím, že pre podporu tohto návrhu existujú celkom logické dôvody. Povedal by som, že sú tri také. Jeden je technologický, jeden je klimatický a jeden je taký, nazval by som farmársko-záhradkársky.

    Ten technologický, ja som si to ozaj overoval, keď sme sa raz už na túto tému rozhovorili, je ten, že v zásade nie je možné považovať dažďovú vodu za vodu, ktorú je treba čistiť. Je to, samozrejme, nie úplne jasné, lebo ona musí prejsť systémom filtračných zariadení firiem, ktoré sú touto činnosťou poverené a ktoré ju vykonávajú, ale je to veľmi otázne, či táto voda spôsobuje záťaž filtrácie, alebo, naopak, ju uľahčuje. A to, čo som sa dozvedel, nevravím, že to je štatisticky významný prieskum, ale tak ako som sa na túto tému bavil, lebo však platíme všetci za túto dažďovú vodu, tak mi bolo povedané, že naozaj je to skôr pomoc pre filtračné zariadenia a nie záťaž a tým pádom v podstate by sme mohli povedať, že je to voda, ktorá pomáha, aby systém filtrácie a celá technológia kanalizačných staníc bola udržiavaná v dobrej kondícii. Takže je tu možno otázka, keď to trochu posuniem do úsmevnej roviny, že kto komu by mal za čo fakturovať a kto komu vlastne týmto pomáha. Takže technologicky, opäť to zdôrazňujem, nejde o vodu, ktorú potrebujeme čistiť, pretože dažďová voda patrí k tým, keď už nie najčistejším, tak rozhodne k tým čistým, ktoré prechádzajú systémami vodných sietí a potrubí Slovenskej republiky.

    Druhý dôvod je klimatický. Je nepochybné, že tak ako sa to kedysi pri podpisovaní zmluvy medzi odberateľom a dodávateľom podpíše podľa nejakých ročných úhrnov, tak sa to potom donekonečna opakuje ako čiastka, ktorá, za ktorú platí odberateľ, ale ktorá jednoznačne nevystihuje pravdu. A je tu teda otázka, či my máme prijať zákon a máme sa tu vôbec zaoberať zákonmi, ktoré sú zjavne kdesi mimo reality, resp. nevystihujú pravdivé údaje. Klimatické pomery, vieme, že sa prudko menia. Vieme, že tam, kde zvyklo veľa pršať, prší málo. Vieme, že tam, kde pršalo málo, prší viac. Je to teda otázka aj toho, ako dlho daný klient býva na danej lokalite. Či teda je to spravodlivé, keď v roku, keď bude úplne suchý a on tam ten rok býval, ho zaťažíme akýmisi priemermi a zase naopak. To znamená, že ak už by sme teda chceli byť dobrí v tomto zákone a ozaj uznáme, že tú vodu je treba čistiť, je treba za ňu platiť, tak potom by sme mali vykonať aspoň pokus, aby sme zistili, aké množstvo tej vody nám náš odberateľ do nášho systému poslal a akú faktúru, na akú čiastku mu máme poslať úhradu, teda požiadavku na úhradu.

    No a ten tretí, mierne úsmevný dôvod som nazval ten záhradkársky. Určite ste si všimli, že vlastne vďaka tomu, že je množstvo ľudí, ktorí majú záhradky pri svojich domoch, ja viem, týka sa to hlavne rodinných domov, ale aj tak to nie je zanedbateľný fakt, tú vodu, ktorá steká systémom strešných zvodov, zachytávajú veľmi poctivo a vlastne oni ju nepustia ani ďalej, aby išla do kanalizačného systému. Takže otázka, či povedzme tie tisícky sudov, ktoré sa naplnia dažďovou vodou, by teda nemali byť svojím spôsobom nejak odpočítavané z tej fakturačnej čiastky.

    Uznávam, že všetky tri dôvody, ktoré som povedal, nie sú natoľko závažné, aby mohli rozhodnúť o tom, kde je pravda, ale v princípe sa domnievam, že pokiaľ tú pravdu presne nepoznáme, tak by mala platiť asi akási analógia, že v prípade pochybností v prospech obžalovaného, tak v prípade pochybností o správnosti účtovania tejto vody, v prospech toho, čo by to mal platiť, to znamená klienta, odberateľa. A preto si myslím, že návrh pána poslanca Alojza Hlinu je v zásade správny a ho podporím.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu, budeme pokračovať o 14. hodine.

    Chcela by som len poprosiť, pán poslanec Mičovský, v zmysle rokovacieho poriadku, záverečné, § 27, záverečné slovo je k rozprave. Vy ste vystúpili vlastne teraz ako spravodajca, záverečné slovo, vy ste vystúpili v rozprave. Takže ja by som vás chcela poprosiť do budúcna, toto bola skutočne vaša rozprava a vy po skončení rozpravy môžete ako spravodajca zaujať stanovisko. Rozprava nebola a vy ste vystúpili ako v rozprave. Takže ja vás poprosím, ak budete k ďalšiemu zákonu, vy len vystúpte, potom prihláste sa v rozprave. Toto nebolo záverečné slovo spravodajcov, stanovisko k rozprave. Takže do budúcna, ďakujem.

  • Prerušenie rokovania o 11.58 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní trinásteho dňa 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky prvým čítaním o návrhu poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 691, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 666.

    Pán poslanec, ešte vidím procedurálny návrh pána poslanca Procházku. Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Prebieha v tejto chvíli rokovanie ústavnoprávneho výboru k návrhu novely zákona o rokovacom poriadku a k rôznym pozmeňovacím návrhom, je tam nielen kompletný výbor, ale sú tam aj viacerí poslanci a poslankyne z iných výborov, tá diskusia je veľmi dôležitá. Príde mi namieste prerušiť rokovanie pléna až do skončenia zasadnutia ústavnoprávneho výboru.

    Ďakujem.

  • Je všeobecný súhlas s touto procedúrou? Vzhľadom k tomu, že...

  • Reakcia z pléna.

  • Už skončilo? Takže tým pádom stráca význam tento procedurál.

    A budeme pokračovať, áno, dokončíme teda úvodné slovo k predkladanému návrhu zákona.

    Návrh zákona pána poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač č. 691, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 666.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Alojzovi Hlinovi. Nech sa páči, uveďte svoj návrh.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, tlač 691.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, možno uvediem aj pre ľudí, ktorých prípadne zaujíma dianie parlamentu, že zasadal, teraz ukončil rokovanie ústavnoprávny výbor, v ktorom som mal tú česť sa ísť pozrieť, a by ste neverili...

  • Reakcia z pléna.

  • Viem, viem, viem, áno, že je momentálne prerušené. A to som mal na srdci povedať, že by ste neverili, aké právnické esá sú, sú v strane SMER. Ja som poľnohospodár, ale nech sa na mňa nikto nehnevá, tam sú viacerí, čo by mali povracať diplomy. Je, ľudia, nezávidím vám ani trošku, to je celé zlé, celé zlé, celé je to zlé, to vám garantujem. Čo sú tam za ľudia a čo sú schopní povedať, ako sú schopní obhajovať, to som si ani vo sne nepomyslel. To Rusko je šuviks. Džugašvili je šuviks. Inak, mimochodom, aj ten tam bol. Celé zle.

    Prosím vás, aj toto súvisí s tým, čo tu žijeme, tento môj návrh zákona. Pokúsim sa čo najjednoduchšie vysvetliť, to ono to je zase mimoriadne jednoduché. Existuje také niečo ako štátne Lesy Slovenskej republiky. Pán kolega Mičovský dobre vie, o čom hovorím, kto mohol, šklbol, hej, kto mohol, tak išiel a šklbol z tých lesov. To, to fakt, že boli ľudia, ktorí sa tomu čudovali a skončili zle, ako pán Mičovský už o tom neraz hovoril a on je jeden, jeden z nich.

    Naozaj, že štátne lesy sú, to je méta, hej, to je méta, že ako sa tam dostať a ako šklbnúť. Lebo tieto štátne lesy spravujú Lesy Slovenskej republiky, ktoré sú vo vlastníctve štátu, teda aj v mojom - prenesenom -, aj pána Kuffu a koniec koncov aj pána Kondróta. Je to tak. A ich činnosť upravujú zákony, ale akožto dobre vieme, že aj takú hrubú zmluvu, aj taký hrubý zákon môžte mať, pred zlým úmyslom vás neochráni a štátne lesy sú fakt ubolené chúďa. Keď si pomôžem obrazom, štátne lesy sú ubolené chúďa, ktorého hľadajú po všetkých šuflíkoch, kde by sa ešte čo dalo, kde ešte by sa čo dalo nejakým spôsobom, jak to nazvať, preobchodovať, šmajznúť, využiť, použiť, zneužiť. Chúďatá štátne lesy! Zákon, ktorý upravuje ich činnosť, hovorí aj o tom, že akým spôsobom je možné aj hospodáriť, ale vlastne aj nakladať z pohľadu právneho s pozemkami. A bola tam taká, ja predpokladám, že aj dobrý úmysel zákonodarcu, aby teda štátne lesy nescudzovali alebo nepredávali svoje pozemky, tak sú tam ustanovenia, ktoré hovoria, že, že v zásade štátny tento pozemok môžte len zameniť. Zjednodušenie, samozrejme, tam je to, ale len zameniť.

    A keď zamenia, zamieňate, musíte mať znalecký posudok, hodnota nemá byť rozdiel viac ako 10 percent a ešte musí súhlasiť ministerstvo pôdohospodárstva. Hej, čiže zamieňajú štátne lesy s niekým, kto chce s nimi zameniť, musia byť znalecké, znalecké sa nemajú veľmi rozlišovať a ešte musí dať súhlas pán Jahnátek teraz aktuálne.

    Zmenu, ktorú navrhujem, je, vychádza nie z môjho, že som sa ráno zobudil nabrúsený, ale vychádza z reálnych skúseností. Z reálnych skúseností, že čo sme schopní s tými štátnymi lesmi urobiť. A navrhujem to, že tie ustanovenia zostávajú v platnosti, avšak sa tam vsúva len jedno ustanovenie, že v prípade, že výmera zamieňaného lesného pozemku alebo lesu je vyššia ako 20 hektárov, tak vtedy sa vyžaduje súhlas vlády. Nuž a teraz sa pokúsim v krátkosti povedať, prečo si myslím, že je to dôležité. Je to podľa mňa mimoriadne dôležité, lebo zas nemôžme povedať, že sa k tomu vyžaduje súhlas klubu OĽaNO, hej, to je, proste musí to mať nejaké parametre, že prečo sa k niečomu dodatočne vyžaduje nejaký súhlas. A áno, ak doteraz bol potrebný súhlas ministerstva pôdohospodárstva, čo je vecne príslušné a je vlastne nadriadeným orgánom, tak pri určitej výmere hovorím, že vláda má prebrať zodpovednosť.

    Vláda Slovenskej republiky má prebrať zodpovednosť, že prečo zamieňa pôdu vo vlastníctve všetkých jej občanov. A nech preberie zodpovednosť, nech povie zamieňame, lebo je to tak správne. Doteraz....

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, pán poslanec, prepáčte, dovolím si prerušiť na chvíľočku vaše vystúpenie, pretože som dostala avízo, že chcela by som privítať delegáciu Národného zhromaždenia Srbskej republiky vedenú pani Gordanou Čomič, podpredsedníčkou Národného zhromaždenia Srbskej republiky, ktorá je na študijnej návšteve Národnej rady.

  • Srdečne vás vítame.

    Ospravedlňujem sa ešte raz, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, vítam aj ja. Takže pokúsim sa pokračovať. Nech vláda preberie zodpovednosť, o to ide. Nech vláda politicky zdôvodní svoje rozhodnutie, prečo zamieňa. A bude mať peknú príležitosť, lebo doteraz, keď sa niečo udialo - a udialo sa toho všeličo a boli to fakt zverstvá, keď to poviem takto, obludnosti -, tak sa to mohlo zvrhnúť na zlého ministra, to už Machiavelli, Machiavelli mal, ten princíp zlého ministra je funkčný. To je historicky, to sa používa, hej, že ochraňuje toho v čele a odpaľujeme po krajoch. To už Machiavelli vedel, to SMER nevymyslel ani nikto tu, že treba to sfokusovať na niekom a údajne jeho urobiť. Čiže keby bolo celkom zle, tak poviete, áno, zlý minister dal súhlas, keby vláda o tom vedela, tak to určite nedá, hej, no. Keby bolo celkom zle, nehovorím a tie rozhodnutia sa veľmi často určite diskutujú.

    Týmto návrhom vláda vyjadruje svoj postoj k zámene, to znamená, vláda nemôže povedať, že o tom nevedela, že to nevyhodnocovala a pripravované zámeny, napr. to, že tento, táto vláda SMER-u predá južnú stranu Chopku J&T, lebo už im dala plyn, už nechala autobusy a ešte potrebujú južnú stranu Chopku a časť Vysokých Tatier, tak áno, to chcem, aby vláda povedala, my sme za to, aby J&T mala južnú stranu Chopku, sme, je to správne, je to potrebné, je to dokonca výhodné a sme radi. Nech sa páči, nech tu niekto príde a nech to odôvodní, alebo nemusí, no však koniec koncov sa nikto ani nepýta, ale nech to tam je pre pamäť vekov, že kto predal južnú stranu Chopku. Vláda Slovenskej republiky za, počas druhého volebného obdobia premiéra Roberta Fica. Nech to tam je, to je celý, celý zákon a sľubujem si sekundárne od tohto, že, že si dajú - a to je jedno, či, veď koniec koncov raz táto vláda skončí -, ale že si dajú iné vlády pozor, že kto im aký, aký, nechcem byť moc expresívny, ale aký zlý obchod donesie, lebo, aby, lebo preberajú tú zodpovednosť. A možno to nastavíme filtračne, že sa nám nezopakuje obludnosť, obludnosť takého typu, áno, na tejto strane je Pečniansky les, prebieha stále súd, kde boli schopní títo ľudia sa dostať pod okná parlamentu.

    Vážení občania, vám to ešte poviem, tu to nemá zmysel, to by ste neverili...

  • Reakcia z pléna.

  • Pardon, pre niektorých má, beriem späť. To by ste neverili, že pod oknami, presne oproti parlamentu, je 24 hektárov lesa, ktorí Bratislavčania poznajú pod názvom Pečniansky les, to sú zelené pľúca Bratislavy. To nikto ani nemyslel, že sa niekto toho chytí, to je jak Central Park, nikto si ani, by ste neverili, že to niekto vyňúral, hej, a pripravil, pripravil to na preobchodovanie. Čiže týchto 24 hektárov v centre mesta, v intraviláne, zamenili za lesy v Šiatorskej Bukovinke. Ja sa nechcem dotknúť obyvateľov Šiatorskej Bukovinky, koniec koncov moja asistentka, ktorá je u nás, je odtiaľ, ale pokiaľ viem, to je maličká obec, nie celkom významná, či z pohľadu hospodárskeho, alebo turistického. A by ste neverili, že za tie lesy v Šiatorskej Bukovinke sa zamenili lesy v centre Bratislavy a dokonca podľa znaleckých posudkov tie lesy v Šiatorskej Bukovinke vyšli, že vraj sú drahšie, ale ten nadobúdateľ bol veľkorysý voči štátu a nežiadal doplatiť; no aspoň teda jedno pozitívne, keby sme to takto mali uzavrieť. Ja verím, že to tu niekto je schopný, pán Kondrót sa tu postaviť a povedať, čo chcete, však oni ani nežiadali doplatok. Ja verím, že to tu niekto je schopný prísť povedať, že v zásade je to v poriadku, že to ohodnotili na smiešnu sumu, ja už ani neviem, koľko to bolo, 200-tisíc či koľko euro, že je to v poriadku, a dokonca ani nežiadali doplatiť.

    Nuž pravda je iná, pravda je, že tie znalecké posudky už dokonca existujú dva a nie znalecké posudky podvodníka, lebo ten, čo robil ten znalecký posudok, na základe ktorého, na základe ktorého sa tá údajná zámena začala konať, je momentálne v šetrení, v šetrení za podvodné konanie, vážení! Tak na základe dvoch iných znaleckých posudkov vyšla suma nie 200-tisíc, 2,5 milióna, resp. 2,3 milióna, jak si to dobre pamätám, čiže rádovo iná. Podvod par excellence, podvod par excellence, naozaj, keď chcete dať do Ottovej encyklopédie, čo je podvod, tak si tam dajte dva stĺpčeky, jedno SPP a druhé si dajte Pečniansky les, to netreba ani do angličtiny prekladať, to sa na to pozrite a hneď viete, že o čo ide. A máme to pod oknami, máme to pod oknami parlamentu, to znamená, prišlo to pod okná parlamentu tá arogancia, lebo tých zámien sa robilo, Tatry dlho boli, pokúšali kopu kde iných. Ale mať v sebe tú drzosť, že prídem pod okná parlamentu pred tých poslancov, ktorí sú tak submisívni, tak oddaní, tak, tak častokrát, prepytujem, úbohí, že sa vlastne boja, že či tu budú ešte sedieť, že nie sú schopní sa pozrieť doprava, doľava, že či to náhodou nie je už za hranou, pod okná parlamentu prišli tí ľudia. Pod oknami parlamentu urobili ten podvod, my sa na to pozeráme, ja sa na to pozerám, verím, že bude nás čoraz viac, že si povieme, že na to sa pozerať skutočne, ale skutočne nedá. Čiže aj tento prípad, aj tento prípad, lebo špeciálne Pečniansky les je zamotaný, by ste neverili, lebo tam to podpisoval jeden, ktorý bol vedúci služobného úradu, mal, nemal oprávnenie, neviem čo, všetci sa chcú vyviniť z toho, že oni s tým nič, hej, tak aj do budúcna budeme riešiť to, že nebude, že nič, bude, že vláda.

    Čiže ak niekto posvätí takú lúpež nejakú inú a ono sa budú chystať, tak nech ju posväcuje aspoň vláda, nech preberá zaň zodpovednosť, to je celé. Celý ten zákon hovorí o tom, že ak štátne lesy chcú zamieňať pozemky v ich vlastníctve, teda vo vlastníctve nás všetkých a výmera je viac ako 20 ha, tak nepostačuje len rozhodnutie ministra, ale celá vláda, čím sekundárne preberie na seba tú zodpovednosť, že to, keď sa budú niekedy raz pýtať a ono raz sa niekedy ľudia budú pýtať, aby vedeli zdôvodniť, že prečo tak urobili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Jankovi Mičovskému. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ návrhu zákona, dovoľte, aby som vám prečítal spravodajskú správu v nasledovnom znení:

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 172 z 27. augusta 2013 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je upravená v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. augusta 2013 pod číslom 666 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Zároveň odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Vážená pani podpredsedníčka, skončil som, prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Prihlásený je jeden pán poslanec a takisto o slovo požiadal pán spravodajca. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Takže nech sa, nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka, myslím si, že návrh, ktorý sme si práve vypočuli, poslanecký návrh pána Hlinu je veľmi aktuálny a potrebný. Napriek tomu si dovolím istú skepsu vniesť do tohto rokovania a povedať, že možno aj keď viem, že jeho kroky viedli dobré úmysly, nie je dostatočný, lebo sa obávam, že tie zlá, ktoré sa dejú pri štátnych pozemkoch a výmenách štátnych pozemkov, sú také veľké, že tu možno ani samotný súhlas vlády ako celku alebo predsedu vlády nemusí ešte znamenať tú garanciu, ktorú zrejme predkladateľ návrhu do svojho zákona, do svojho návrhu vložil.

    Ja, samozrejme, to popieram s dobrým úmyslom, lebo napokon popieram aj sám seba, totižto my môžme kľudne povedať, že sme s pánom kolegom Hlinom v istom konkurenčnom postavení, pretože aj keď nie úplne totožný, ale veľmi podobný návrh zmeny zákona 326 o lesoch v § 50 som ja už z tejto tribúny čítal dvakrát v tomto volebnom období a vždy to bolo neúspešné. Boli to pokusy otvoriť tristodvadsaťšestku pri zákone 111 o štátnom podniku a inými slovami, ale v podstate veľmi podobnými sme sledovali, ako predkladatelia práve to, aby v prípade výmeny pozemkov štátnych lesov nestačil súhlas rezortného ministra, ale aby to bolo podmienené aj súhlasom vlády. Takže na jednej strane hovorím pánovi poslancovi Hlinovi nedostatočné, na druhej strane sa priznávam, že niečo podobné sme už dvakrát urobili, takže vlastne kritizujem aj sám seba.

    No áno, lebo mám pocit, že mlčanie ako odpoveď na rôzne poukázania na veľmi konkrétne veci, tak ako to urobil aj poslanec Hlina, ako keby nenachádzali žiadnu odvetu, žiadnu ozvenu, to klasické hádzanie hrachu na steny, na stenu, ako keby tu platilo úplne zjavne. Nuž tak ma napadá, že možno, pán kolega, budeme musieť, ak by toto neprešlo, tento tvoj návrh, asi fakt sa zamyslieť nad ešte účinnejším spôsobom. Napadá ma len príklad Švajčiarov, ktorí možno by v takomto prípade vložili rozhodovanie o ich lesoch do rúk svojich vlastných a vyhlásili referendum, že či občania súhlasia s takouto výmenou, lebo občania majú veľa dôvodov nesúhlasiť s množstvom vecí, ktoré sa týkajú Lesov Slovenskej republiky, štátneho podniku, alebo, aby sme boli spravodliví, nie všetku štátnu lesnú pôdu spravuje len tento podnik, teda aj ktoré sa týkajú štátnych pozemkov na lesných územiach.

    Prečo som skeptik? No preto, lebo už to tu zaznelo aj dnes, zaznelo to mnohokrát aj v minulosti a ešte to asi bude musieť zaznievať. Môj príbeh začal pred mnohými rokmi a stále nie je dopovedaný. Ja som sa síce stal poslancom, čo teda beriem ako veľkú zodpovednosť a výzvu, vďaka tomu, že som poukázal na, nazveme to, na nepeknosti v štátnych lesoch, ale dodnes tie odpovede na otázky, ktoré sme nastolili, neprichádzajú. Nie je tak dávno, dva mesiace dozadu, bola relácia v Slovenskom rozhlase naživo, bol tam pozvaný pán minister vnútra ako šéf vyšetrovateľov, bol tam pozvaný generálny riaditeľ Lesov Slovenskej republiky, že čože sa to udialo za tie štyri roky, ako postúpilo vyšetrovanie vecí, ktoré, ktoré sú spojené nie s riadením, ale takpovediac doriadením tohto podniku. No je tu ticho, možno odpoveď raz príde, možno štyri roky sú málo, prípad je zložitý. Len tu chcem poukázať a povedať, áno, je tu dôvod na to pochybovať o tom, že veci sa vyriešia, keď to bude v rukách - v prípade výmeny pozemkov - premiéra, resp. vlády. Lebo zdá sa, že tu ako keby vo vnútri boli zacyklené mechanizmy, ktoré aj ten najlepší úmysel posúvajú kdesi do stratena a občan, ty sa zmier s tým, že tvoj majetok, o ňom sa bude rozhodovať spôsobom, ktorý nemusí byť a často ani nebýva v súlade s tým, ako by si si správu majetku svojho predstavoval.

    Ale aby to nevypadalo tak, že všetko je zlé len na ľavom krídle, ja si musím v tejto chvíli zaspomínať na slová pána predsedu parlamentu, myslím, že ich povedal túto nedeľu, kde som pochopil, že patrím medzi nie hodnotových poslancov, lebo keď menoval politické zoskupenia, ktoré majú istú hodnotu, ktoré sú hodnotové, zistil som, že medzi ne nepatrím. A tak sa musím zamýšľať, vlastne aké hodnoty som poverený v mene ľudí, ktorí ma sem poslali hájiť, kde sú tie hodnoty, kde sa mýlim, že, že nie som človek, ktorý je súčasťou hodnotovej strany. No ak sú tie hodnoty spojené s tým, že človek má tu premlčať a podľa možnosti nejak prekľučkovať túto dobu, posedieť si na tomto zaujímavom a vysokom sedadle a potom si povedať, veď ja aj tak nič nezmôžem, veď to všetko jedni alebo druhí, nuž za takýto prístup by som sa hanbil, a preto použijem ešte raz ten príklad.

    Pred chvíľočkou som videl pána poslanca Simona, myslím, že je niekde nablízku, bolo by dobré, keby tu bol. Ja, ja si nemôžem pomôcť, keď hovoríme o výmenách pozemkov, ja si nemôžem zaspomínať na tú výmenu pozemkov v štátnych lesoch, ktorú sme tu už spomínali neraz, ktorá bola predmetom veľkej kritiky. Nepôjdem do detailov, ale musím poukázať na to, že občania Slovenskej republiky zrejme tou výmenou 300 hektárov, ktorá sa udiala v posledný deň volebného obdobia predchádzajúcej vlády za ministrovania pána ministra Zsolta Simona, stratili. A vôbec nebudem napádať znalecké posudky, ktoré boli vykonané, aj keď je pravda, že znalecký posudok, ono sa to tak robí, že na tristo hektárov, keď som ja robil znalecké posudky, vyrobil som ich možno v živote vyše 120, ja som si nedovolil niekoľko dní nestráviť v takomto lese a aj keď, samozrejme, človek neprejde každé steblo trávy a každý jeden strom, ale urobiť si jasný obraz, čo v tom lese je. Ten posudok, ktorý viedol k tejto výmene; a to je veľmi príznačné; bol vykonaný - a priznal to aj sám šéf organizácie, ktorá vykonala takýto posudok - od stola, lebo vraj času bolo málo a lesa bolo veľa.

    Nuž, vážení občania, vážený kolega Hlina, takto sa to niekedy urobí, že času je málo, lesa veľa, ak treba rýchlo konať a vznikne potom aj taký precedens, že zrazu sa vymenia lesy, ktoré vôbec nepotrebujete znalecké posudky, tie sú ozaj zložité a niekedy sa ťažko v nich zorientovať. Ale ja vám poviem ten príklad a v tomto spomínal tu kolega Pečenský les, spomínal Chopok; mimochodom Chopok, to je, to sú jazvy už nie na Nízkych Tatrách, ale to sú jazvy na duši tohto národa, keď sa pozriete v období, keď to nie je prikryté snehom, ako to tam strašne vypadá. A ja sa teda vrátim do tej výmeny, ktorá bola nazvaná v tomto prípade ako výmena v záujme sceľovania pozemkov, sceľovanie, ktoré vytrhlo kus, kompaktných 300 hektárov zo srdca Lesov Slovenskej republiky a zamenilo to za pozemky, ktoré ani zďaleka nespĺňali úlohu alebo cieľ, ktorý bol deklarovaný, to znamená sceľovania. Ale čo chcem povedať to hlavné, ja - či to bolo šťastie, či nešťastie -, ja tie lesy zhodou okolností, a preto ma táto zmluva osobitne bolí, dobre poznám ešte z minulosti aj jedny aj druhé, aj tie, ktoré boli pri Jelšovci, pri Fiľakove, aj tie, ktoré štát dostal pri Modrom Kameni. A musím povedať, že nepotrebujete ani znalecký posudok, ani špecialistov, stačí vám len pohľad rozumného gazdu a pochopíte, že relatívne krásne lesy na rovine, kde vedie asfaltová cesta, kde máte dokonca chatu aj s hospodárskou budovou, vymeníte za lesy, ktoré na prvý pohľad sú lesmi nie nepeknými, lebo ja také lesy nepoznám, ale lesmi, ktoré sa nachádzajú na veľmi zložitom podloží, rozbrázdené rôznymi úvozmi, najmä, žiaľbohu, vykradnuté. Ja dokonca som v tých lesoch robil tiež pred mnohými rokmi znalecký posudok a už vtedy to boli biedne lesy. A človeka napadne len tá jedna vec a už vôbec, nechajme ten Baglaš Baglašom, tu ide o ten princíp, že ak sa my tu bavíme o takých veciach, či minister, či predseda vlády, tak sa bavme o tom, že čo my poslanci, že akým právom my vlastne môžme rozhodovať o týchto veciach, aký máme mandát skutočný, keď my dokážeme aj takéto výmeny, ktoré zjavne nie sú v poriadku, poslať do schvaľovacieho procesu a ten proces schvaľovací úspešne zavŕšiť. Možno si spomeniete na pána ministra Jahnátka v tejto pozícii, keď povedal: No áno, je to zlé, ale zákon bol dodržaný.

    Nuž veď toto je tá tragédia, že my v podstate podľa zákona, ktorý dodržíme, urobíme toľko krokov, ktoré sú proti ľuďom, že je tu potom namieste otázka, aké zákony to vlastne schvaľujeme, ako podľa nich postupujeme a čo do nich vkladáme. Preto dovoľte, aby som - nie kvôli tomu, čo bolo, lebo mám taký dojem, že ani Chopku, ani možno Pečenskému lesu, pravdepodobne ani Baglašu a množstvu ďalších vecí, je toho veľa. Kolega, priateľ z bývalého krajského lesného úradu povedal: Preboha, tie výmeny by ste mali asi dať zo zákona preč, páni poslanci, veď si nepamätám ani na jeden prípad, že by sa to použilo na dobrú vec. Furt sú v tom len nejaké poľovnícke záujmy, záujmy silných, záujmy tých, ktorí potrebujú čosi sceliť, ale nie pre, pre tento štát a pre občanov, ale pre seba, pre svoje skupiny, pre svoje zištné záujmy. V tom je tá istá obludnosť, toto slovo tu často padá, a v tom je aj ten môj osobný protest, že keď už som tu bol delegovaný, tak nemôžem sa zmieriť s tým, že tu predkladáme iba zákony, ktoré v tomto prípade hovoria o povinnosti, aby sa pán predseda vlády pozrel na svojich ministrov, ale že musíme naozaj apelovať na, na seba samých. To, čo tu zaznieva, ja verím, že to raz nadobudne aj reálnu podobu, že prebuďme sa a zamyslime sa nad podstatou toho zákona. Nie zato, že to dáva pán Hlina, Mičovský, Kuffa, ale zato, že ten zákon možno má v sebe čosi, čo by sme mali považovať za potrebné. Prečo by mal mať pán premiér problém pozrieť sa na takúto zmluvu, výmenu a povedať: Mňa to zaujíma, pán minister, čo tam dávaš, nie kvôli tomu, že by som ti neveril, ale kvôli tomu, že musíme byť čistí, že musíme presvedčiť občanov, že nám ide naozaj o vec. Možno tie zámenné zmluvy môžu byť naozaj v poriadku, len tam musí byť vždy zdôraznené: Pán minister, ty si ten posledný, ktorý by mohol odsúhlasiť nejakú zmluvu, kde by bol len tieň podozrenia, že máš nejaké zištné úmysly.

    Nie nadarmo som tú poľovačku spomenul. Tá poľovačka je prekliatím lesníctva, ja keby som mal tú moc, tak by som vyčlenil možno poľovníctvo mimo lesné hospodárstvo, lebo lesné hospodárstvo má oveľa väčšie množstvo iných dôležitých atribútov, ktoré sú potrebné pre, pre ľudí, a samotná poľovačka ozaj neraz je len veľkopanskou zábavou, ktorá dokáže ľudí obrať aj o svedomie a rozhodovať tak, že potom sa udejú výmeny, ktoré jeden minister hodnotí po druhom, diví sa, ako to mohol. No ale vidíte, spomenul som tu aj pána ministra Jahnátka, ale keď sme sa bavili o pozemkoch pri poľovníckom zákone, sám tu povedal od týchto dvoch mikrofónov: Áno, urobili naši právnici chybu, je tam diera, ktorá môže ohroziť pozemky, lesné pozemky v rukách štátnych lesov. A keď sa o dva dni hlasovalo, už svoj prísľub, že ak podáme načas pozmeňovací návrh, tak ho bude akceptovať, už neplatil, lebo, lebo tu ktosi vládne, tu je ktosi nad, ale nie sú to ministri. Ktosi nad nimi, často tu posledný týždeň zaznievali debaty o oligarchoch, o akýchsi tieňoch, ktoré poťahujú bábkami a toto je ten klasický príklad. Vôbec nie taký zložitý ako SPP, kde možno ani mnohí, ktorí vystúpili k nemu, nie celkom ovládajú všetky tie nuansy a zákutia zložitého obchodu.

    Toto je úplne jednoduchý obchod. Na jednej strane kvalitný les, na druhej strane nekvalitný, zmluva, ktorá hovorí, že ide o sceľovanie, zistíte, že to nemôže byť pravda, lebo sceľovanie je rozbíjaním. Na jednej strane krásne porasty, ktoré sú prospešné, a na druhej strane kriačiny, krkaháje, rigoly. Ja viem, každý obyčajne spomenie najskôr to, čo osobne pozná, takže ja opakujem to, čo som v tomto prípade mal možnosť vidieť, ale sme nespravodliví, keby sme spomínali len tieto tri prípady. Tých prípadov je oveľa viacej.

    A bude veľmi dobré, keď sa postaráme o to, aby sme vložili svoje svedomia do zákonov, ktoré tu pripravujeme, ktoré tu čítame, ktoré tu navrhujeme, a povedali si, ale veď stopnime to už. Prečo by sme túto vec nemohli zastaviť a povedať, áno, ten pán predseda vlády nech je ten človek, ktorý priloží podpis, ak raz jeho história posúdi a odsúdi, nuž bude to na ňom, nebude môcť povedať, že si to ukuchtil všetko pán minister vo svojej kuchyni.

    Ale aj tak sa domnievam, že by sme možno mali, pán poslanec Hlina, asi rozmýšľať, keďže toto možnože neprejde nám, či ozaj nám netreba - a v tom najlepšom úmysle, nie nejaké vyzývanie na nejakú rebéliu -, či nám ozaj netreba inštitút referend, ktoré by v takomto prípade sa spýtali ľudí: Tvoj les, váš les; rozhodnite! Zvážte, ak vás to nezaujíma, tak môžte zdvihnúť ruku bez toho, aby ste poznali podstatu, ale možno by to bola tá najlepšia poistka, lebo ja som skeptik, dvakrát mi to neprešlo, tretíkrát to teraz dáva pán poslanec Hlina v podobnom znení. Obávam sa, že osudy budú rovnaké a naše vystrieľané slová opäť išli možno mimo uší a svedomitých, ktorí by ich mali vypočuť a kde by sme mali veľmi rýchlo vygumovať tie hranice politiky a sledovať to, čo, čo ľudia od nás očakávajú, sledovať hájenie ich záujmov. Možno sa povie, no však ide len o les. Ja ho dávam do pozornosti kvôli tomu, že je takým rukolapným príkladom, ktorému sa dá ľahko porozumieť, a preto by som bol veľmi rád, ak by som mohol vidieť, že na tej modrej tabuli v tomto prípade sa nám zjaví taká suma pri tých, ktorí za tento zákon zahlasujú, ktorá ho posunie do druhého čítania a potom aj do tretieho, lebo by to bolo ozaj tým najlepším symbolom toho, že takýto zákon vieme nielen prečítať jeho slová, ale aj precítiť jeho význam a jeho posolstvo.

    Takže ja ďakujem pánovi poslancovi Hlinovi za jeho vysokú potenciu zákonov a som rád, že aj vďaka nemu sa tristodvadsaťšestka otvorila takýmto spôsobom, asi tak ako to už tu často býva povedané, možno už aj možno tým, že sa to vysloví, možnože aj tým, že sa niektoré veci objasnia, tak sa dostávame k tomu, aby sa v sieni zákonnosti začal čo najskôr používať aj cit pre mieru a vlastné svedomie. Je to škoda, že to zatiaľ tak nefunguje, ale buďme optimisti, aj to fungovať bude a možno sa tak náhodou o to môže pričiniť aj zákon 326/2005 o lesoch.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec, registrujem jednu faktickú poznámku na vaše vystúpenie. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán Gábor Gál.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedníčka, predsedajúca. Pán poslanec Mičovský, určite máte bohaté skúsenosti a predovšetkým tie negatívne. Určite sa nájdu, ja som videl pár takých pozitívnych skúseností, keď došlo k zámene, kde štát vlastne dostal väčšiu výmeru, aby som, bonitne lepší les; ale vidím tento problém. Je to veľmi závažný problém. Poukázali ste na to vy, poukázal na to pán poslanec Hlina, ale ja nie som zástancom toho, aby sme niečo zakázali, keď to môže byť prospešné pre tú, aj pre tú verejnosť. Aj pre ten štát, aj pre tú spoločnosť, len problém je v tých ľuďoch. Keď - budem parafrázovať veľmi vulgárne -, keď nefunguje bordel, tak nie nábytok treba vymeniť. Viete, asi tí ľudia, ktorí o tom rozhodujú, nie sú zodpovední za svoju robotu. Zmeňme systém, zmeňme ten zodpovednostný systém, aby ľudia, ktorí rozhodujú o tých zámenách, boli za to zodpovední. Nech je to jeden človek na celých štátnych lesoch, ktorý by bol aj hmotno, hmotne, aj trestnoprávne zodpovedný za to, že podpíše tú zámenu a potom by som videl, čo podpisuje alebo čo nie. Alebo nech je to opozícia. Ja si neviem predstaviť, kebyže traja opoziční poslanci by rozhodovali o týchto veciach, že by, že by podpísali alebo dali svoje meno pod nejakú tú zlú zámenu. A je to stále o tom, že niekto sa skryje za nejaké rozhodnutie, za nejakú komisiu a potom je priestor na korupciu a za zlé rozhodnutie....

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán poslanec Gál, ja som až prekvapený, možnože až milo vašou reakciou. Ja naprosto súhlasím s tým, že taký zákon tu ešte nikto nevymyslel ani nevymyslí, ktorý by pôsobil tak, že pokiaľ ho lotri dostanú do rúk, tak že nenájdu nejakú možnosť, ako ho zneužiť. A som presvedčený, že statočný človek aj s tým najhorším zákonom dokáže statočne nakladať tak, aby nespôsobil škodu tým, koho riadi, alebo za čo zodpovedá. Len isté prekvapenie do tohto vkladám, lebo ja si určite za chvíľočku pozriem napríklad vaše hlasovanie pri zákone o štátnom podniku, keď viem, že napríklad vaša strana dosť jednoznačne, ale možno sa mýlim, možno to nebolo jednoliate, bola proti tomuto zákonu, ktorý riešil možnosti, ako práve urobiť to, čo ste vy teraz rozprávali, veľmi prudko a veľmi adresne zvýšiť osobnú zodpovednosť ľudí, ktorí sedia na vysokých stoličkách, za svoje rozhodnutia. Zodpovednosť dotiahnuť tu do tej miery, že ak človek dokázateľne urobí zle rozhodnutia, ktoré boli v priamom rozpore so starostlivosťou riadneho hospodára o to, o čo sa tento šéf mal starať, takže na to doplatí nie symbolickým no, no, no, alebo ročným platom, alebo odvolaním a poslaním do Bruselu, ale doplatí na to - myslím, že ste to aj povedali - povinnosťou uplatiť, splatiť škodu, ktorú som spôsobil, ktorú spôsobil a ktorú možno bude za neho musieť splácať ešte aj jeho potomok.

    Takže na jednej strane ste ma potešili, na druhej strane rozmýšľam, prečo, prečo to vlastne nevieme urobiť, keď myslím, že aj pán Procházka to tak povedal, a vidím, že to viacerí vieme sa zhodnúť, že tu je riešenie. Dávajme do vysokých funkcií ľudí, ktorí budú postavení pod hrozbu, ak vedome urobia niečo zlé, tak to budú musieť zaplatiť. Ideálne riešenie, nemusíme ani veľa riadkov dať do takéhoto zákona. Takže to by som celkom chcel oceniť. A ak náhodou ste hlasovali proti tomuto zákonu, tak mi poraďte mimo tejto debaty, mimo faktickej poznámky, že ako to urobíme, keď ju dám tretíkrát, aby ste ju podporili, napríklad.

  • Ďalej poprosím do rozpravy pána poslanca Štefana Kuffu. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k navrhovanému zákonu.

    Vnesiem tu trošku taký iný pohľad, ako doposiaľ to tu bolo. Ja pri tých štátnych pozemkoch alebo štátnych lesoch už som si veľakrát položil aj otázku, samozrejme, hľadal som odpoveď, aj našiel som ju, ako je to možné, že takým veľkým vlastníkom štátnych lesov je tu práve štát. Nakoľko pán kolega Dodo Hlina ma oslovil, že ten les patrí aj mne, no v rámci toho, že som občanom Slovenskej republiky, tak zdá sa, že áno, ale neviem, či by som sa až tak srdcervúco hlásil k tomu, že ten les patrí teda aj mne ako občanovi Slovenskej republiky, a poviem prečo.

    Dôvod je taký, že práve štát je ten, ktorý prišiel k majetku nespravodlivo. Obral tých druhých o ten majetok a jednoducho hlási sa teraz ako ten, kto je vlastníkom veľkých lesov, veľkých pozemkov. V ´48 sa znárodňovalo. Tuná prišla garnitúra, ktorá povedala, všetko je naše, všetko je naše, fabriky, pozemky, role, lesy. Boli, dvakrát boli otvorené zákony o reštitúciách a pôvodní vlastníci, tí, ktorí boli vlastníkmi možno tých tovární, ja neviem, mlynov, pôdy, poľnohospodárskej pôdy, lesov, boli povinní žiadať o vrátenie svojho majetku. Predtým štát bol taký, ktorý povedal, že všetko je moje, všetko je naše. Teraz si zoberme, postavme to do iného garde. A tí, ktorí práve nepožiadali v rámci reštitúcií o vrátenie svojho majetku, tak štát sa naďalej tvári, že je vlastníkom.

    Žijem v regióne, kde v podstate u nás naozaj Slovenský pozemkový fond, ktorý spravuje mnohé pozemky, ale aj my máme iné ako štátne lesy, inú formu, ale aj štátne lesy a vojenské lesy, kde sa vlastne štát hlási k majetku, ktorý mu nepatrí. Nepatrí mu. Tí ľudia mnohí boli jednoduchí a nevedeli ani postupovať v tom a premlčali možno dvakrát tie reštitúcie, ktoré boli, a mali požiadať o tieto veci. Mnohí boli takí, ktorí stratili vzťah k dedičstvu svojich otcov a dedov, a mnohí boli takí, ktorí to nevedeli, ako na to ísť, nemali na to finančné prostriedky, a dodnes, dodnes sú tieto veci mnohé nevysporiadané. A štát je práve ten, ktorý sa správa, že je vlastníkom. Ja beriem to, čo pán kolega tuná ako hovorí, že tá výmena, zámeny pozemkov v Šiatorskej Bukovinke a tuná tento les pri Bratislave, že teda nepoznal som to, že aký bol ten les v Šiatorskej Bukovinke, tento tuná vidím, lebo je teda na tej druhej strane. Ja tie rôzne kšefty, ktoré sa tuná robia, tak to vnímame ako veľkú nespravodlivosť. Ale keď ty si konal nespravodlivo, tak to bolo v poriadku? No tak čoho si sa dočkal? Tak tiež zase odveta je taká nespravodlivá.

    Prepáčte mi také možno trošku, taký svojský pohľad, ktorý do toho vnášam, ale ja to stále vnímam ako nespravodlivú vec. No tak keď predtým stačilo jedno vyhlásenie a to bolo znárodnenie, tak prečo zase to neuľahčiť a takisto vyhlásením, však katastrálne mapy sú. Sú tam pôvodní vlastníci, tak vydajme zákon taký a vráťme ten majetok pôvodným vlastníkom a potom uvidíme, koľko naozaj bude mať štát. Potom veľmi rád sa prihlásim k takémuto majetku, štátnemu majetku, či už to bude pôda, alebo to bude les.

    Zas na druhej strane musím povedať, že to vnímanie súkromného majetku dneska je veľmi bolestivé a veľmi zložité. Nevieme to rešpektovať. Nevieme rešpektovať súkromný majetok a ani nevieme, že čo to vlastne je ten súkromný majetok. Na jednej strane sú ľudia, ktorí tu nerešpektujú a pošliapavajú práva tých vlastníkov, a na druhej strane sú tu ľudia, ktorí sa k niečomu hlásia, čo nevlastnia.

    Konkrétny príklad poviem takto. Stalo sa to teraz nie tak dávno, boli tu spomenutí poľovníci a poľovačka a podobne. No vybrala sa istá skupina detí, skautov, do lesa, kde odrazu som dostal len telefonát, že ich vyháňajú z lesa von. Bol to poľovník a keď som sa opýtal, vy ste vlastníkom toho lesa, povedal, že áno, my tuná máme poľovné právo. No je rozdiel mať poľovné právo a byť vlastníkom. Ale pokiaľ viem, vlastník je tu ktosi iný. A keď ste vlastník, tak si to označte tabuľou, dajte si tuná aj rampu, nech sa páči, potom to súkromné vlastníctvo, aby sa rešpektovalo. No deti sa musia pýtať alebo sa majú nahlásiť, keď chcú ísť do lesa. No tak to nie je tak, lebo vstup do lesa zatiaľ je stále dovolený a je voľný. A to je jedno, či si tam cez deň, ráno, alebo v noci. Zatiaľ je to stále tak. Ak je to súkromný vlastník, mohol by ťa obmedziť súkromný vlastník, hej, ale keď ten súkromný vlastník ťa neobmedzuje, ty ako užívateľ nemáš na to právo. A toto sú veci a možno aj pojmy, ktoré si veľakrát zamieňame.

    A dovolím si povedať, že ešte veľmi dlho budú tieto kauzy tuná na svete a veľmi dlho budeme ešte s týmto problémom zápasiť. Si nespravodlivo nadobudol majetok, nevrátil si to, čo si ukradol - teraz hovorím za štát -, ukradol si to, čo ti nepatrí, no tak teraz druhí sú tí, ktorí ťa vlastne dobehujú a ťa okrádajú, paradoxne. Ja s tým nesúhlasím. Však síce jedenkrát niekedy jeden aj druhý kradne, tak ani jedno, ani druhé neni spravodlivé, ale nie je to dobré. Ale chcel som len poukázať na túto skutočnosť, že veľmi veľa ľudí bolo takto obratí, obraté o majetok, aj o lesy, aj o lesy a nevrátili sme im to, nevrátili sme im to. Ja by som skôr odporúčal, nikdy nie je neskoro, aby sme sa práve nad touto skutočnosťou zamysleli a vrátili lesy pôvodným vlastníkom, tým, ktorým sme to zobrali. Ten štát, ktorý to ukradol, stačilo vtedy jedno vyhlásenie. No aj teraz môže byť ďalšie vyhlásenie, vrátime to. A v katastrálnych mapách sú pôvodní vlastníci a tí jednoducho, jednoducho by ten majetok dostali naspäť.

    Predmetný návrh zákona, ktorý tuná je, tých 20 hektárov, o ktorých by mala rozhodovať vláda, že či vymieňať, alebo nevymieňať. Ja si viem predstaviť, že by bola zámena pozemkov v rámci jedného katastrálneho územia. Myslím, že aj teraz je to možné. Nie? Tých zámeny pozemkov.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Prosím? No vymieňajú po celom Slovensku, ale v rámci katastrálneho územia toho istého, aby bola možná tá zámena, samozrejme, tá bonita toho lesa a bonita tej pôdy bola porovnateľná alebo môže byť prípadne, prípadne ten, ktorý má nejaký záujem, tak môže pre ten štát ponúknuť, alebo pre toho druhého výhodnejšiu ešte tú ponuku, že trebárs tá bonita lesa alebo bonita pôdy je lepšia a výhodnejšia v podstate pre ten štát. Poznám aj také prípady, kedy sa tak naozaj seriózne správal vlastník a túto ponuku takú veľkorysú dal. Myslím si, že je možná zámena, ale naozaj pri všetkej serióznosti, ktorá tuná patrí.

    A na kolegu Janka Mičovského ešte chcem reagovať, že poľovníctvo je panským huncútstvom. Je to čosi, on ako lesník to hovorí, že čo nepatrí nejak do tejto oblasti, no ja si zas myslím, že patrí to. Bolo tuná cez celé generácie a človek kedysi sa živil lovom a nebolo to panským huncútstvom, ale to bol spôsob jeho obživy. Lenže vždycky je na tej miere tvojej zodpovednosti, ako ty zodpovedne pristupuješ, hej, ako zodpovedne pristupuješ k prírode, k stromom, k lesom a takisto k zveri, ktorá tam žije.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec. Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Možno od konca. To poľovníctvo, ja, samozrejme, som povedal nie kvôli tomu, že by som mal problém s chápaním poľovníctva ako súčasti lesného hospodárstva, ale kvôli skúsenosti, ktorá mi hovorí, že práve vďaka poľovníctvu ako veľmi detailnému a malému podielu z celej lesníckej činnosti sa udial obrovský kus rôznych nepekných udalostí, ktoré pripravili štát, štátne lesy, občanov o kopu výhod, ktoré mali ostať na strane občanov. Takže chápem to ako jednu z príčin. Vôbec nie som ten, ktorý by horlil za zbavenie lesníkov práva poľovníctva, len tie príčiny zlého narábania s lesným majetkom sú mnohokrát spojené nie s láskou k lesu a z uznania jeho obrovských funkcií, ale kvôli tomu, že si chceme zapoľovať, že pri tej poľovačke voľajako sa tá bohatšia časť obyvateľstva, občanov, tých horných desaťtisíc vždy rada stretávala.

    Ale ty si povedal niečo dôležitejšie, s čím by som chcel nesúhlasiť ako človek, ktorý roky stál pri vracaní pozemkov zo štátnych lesov pôvodným majiteľom. Je nepochybné, že sa v minulosti, Štefan, udialo veľa krívd - a ja to nepopieram - a určite tie krivdy nie sú všetky napravené, len aby sme teraz s vaničkou nevyliali aj dieťa. Jednoducho štát je rovnaký vlastník ako všetci ostatní a ak dačo je v štátnom vlastníctve a ver tomu, že je, aj keď stále ešte asi 200-tisíc hektárov nebolo vrátených z rôznych dôvodov, to máš pravdu, ale tie jadrové štátne lesy pôvodné alebo teda nazvime ich minimálne od prvej pozemkovej reformy v roku 1919, ´20, ´21, tak tie sú natoľko štátne, že ak na tieto niekto teraz chce povedať, že to sú lesy získané akýmsi podvodom...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Mne sa páčil ten bod v tvojom príspevku, ktorý hovoril v podstate všeobecne o tom, že rozhodovania o veciach, ktoré súvisia so súkromným vlastníctvom, ním nakladaním verzus štátne vlastníctvo, aby sa do súkromných rúk, ktoré nemusia byť len slovenské, ale môže to byť hocikto, nezapájal monokraticky riadený orgán najvyššej štátnej správy, ale aby sme keď už tak sa zamysleli nad tým, že to posvätili tak, ako navrhuje pán, pán poslanec Hlina, aspoň nejakým kolektívnym rozhodovaním. Ja si spomínam na riešenie, ktoré navrhoval Janko Mičovský, alebo sme sa bavili, ale nechce sa mi veriť, že pod ministerským dobrozdaním sa bude nakladať alebo chce sa nakladať s tak dôležitým majetkom, ako sú lesy, a bude to iba v rukách ministra. Preto ja sa takisto stotožňujem s predmetným návrhom zákona a podporím ho kvôli tomu, že ak už, tak sa dohodnime na kompromise, že o tom musí rozhodovať vyšší orgán, ako je vláda, a posuňme to na túto úroveň, pretože neviem proste pochopiť, prečo by to mal mať v rukách samotný minister a rozhodovať o bytí a nebytí majetku štátu, v tomto prípade lesov.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. Ja som nehovoril o roku 1919, ale o roku 1948. A sám si to, pán kolega, priznal, že 200-tisíc hektárov lesa sme nevrátili pôvodným vlastníkom. Je to malá čiastka? Čo je viac 200-tisíc lesa, 200-tisíc hektárov lesa alebo 20 hektárov lesa? No ja to poviem. Krádež je jedna aj druhá. Ale je krádež veľká a je krádež malá. Dá sa to aj takto porovnať, hej, vo veľkom objeme a malom objeme. Ono je to takto. Však nech si každý položí sám takú základnú otázku. Odkiaľ prišiel štát k vlastníctvu? A k takému veľkému vlastníctvu, ako je, ako sú lesy a v takej veľkej výmere. Viem si predstaviť, že neprebehne niekedy dedičské konanie, kde zomrie človek, ktorý nemá príbuzných. Neprebehne dedičské konanie, že čosi teda v prospech štátu, ale nie v takom veľkom objeme, v akom to je. A keby sme išli do tých katastrálnych máp, tam nájdeme tých konkrétnych vlastníkov, pôvodní, ktorí tu boli. A teraz tí ľudia, ktorí si to nepožiadali o vrátenie späť tohto majetku, ja mám právo si ho ponechať ten majetok, keď som ho ukradol? Ja mám vrátiť, to mám povinnosť, a keď som aj štát. Aj štát má túto povinnosť. Štát nie je oprávnený, ten, ktorý môže kradnúť. Však pán minister financií, pán minister Kažimír to tu spomínal, hej, že ten, kto neodvádza DPH, je zlodej. No a tak aj štát potom nech sa nespráva ako zlodej. Štát nemôže byť zlodejom. A teraz však vieme veľmi dobre o takomto probléme. Nikdy sme sa, aspoň teda neviem, že by sme sa nad tým zamysleli, ale sme povinní vrátiť a štát je povinný vrátiť majetok, ktorý nadobudol alebo si ho privlastnil neoprávnene. A to je neoprávnené privlastnenie, pretože ja keď vyhlásim tvoj majetok za svoj majetok, oprávňuje ma to na vlastníctvo? Neoprávňuje.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    K rozprave chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ. Nech sa páči.

  • Naozaj len veľmi krátko, lebo by som bol nerád, aby zaniklo, čo je zmyslom. Nemuseli sme až tak doširoka ísť. Ja chcem povedať a chcem teda na to upozorniť, to, čo sa zamieňalo, v zásade, čo ja viem o tých prípadoch, to vždycky dopadlo zle. No. A navrhujeme, že pokiaľ tá výmera, ktorá sa bude zamieňať, je viac ako 20 hektárov, tak o tom nemá rozhodnúť len minister, na ktorého potom sa môže vláda alebo premiér ukázať, že teda je zlý a neviem čo, ale už to bude ireverzibilné, už sa to nebude dať zvrátiť, aby prebrala zodpovednosť vláda. Nech nám vláda povie, že prečo súhlasí. A to poviem otvorene, je to spojené aj s tým, že sa pripravuje výmena, v zásade prevod majetku južnej strany Chopku a časti Vysokých Tatier. Čaká sa na vhodnú politickú situáciu, ako to odprezentovať, aby to nespôsobilo veľké škody, ale ja som, povedzme tej našej vláde, keď už tu premiér bol schopný obhajovať SPP a J&T, tak nech príde sem a nech obháji aj, prečo im zamieňa Chopok. Nech to príde a povie. Nech príde a povie, prečo im zamieňa Vysoké Tatry, časť Vysokých Tatier. Nech to povie, lebo o tom to je.

    Zmyslom toho zákona nie je riešiť krivdy, prepáč, pán kolega, v minulosti, ale zmyslom tohto zákona je nerobiť ďalšie, hej, lebo to sú, to sú rany na vedomí aj ľudí, že proste ich utvrdzujeme v tom, že všetko sa tu dá, že všetko tu prejde a nič sa nestane. No tak dobre, keď nájdu v sebe tú odvahu, tak nech ju majú. Nech vláda Slovenskej republiky zamení južnú stranu Chopku a časť Vysokých Tatier skupine J&T za lesy, ja neviem kde to, pri Medzeve alebo kde, no proste zas nejaký. Nech sa páči, ale nech to sem prídu povedať. Nech to sem prídu obhájiť a nech k tomu ešte pripoja ale veľký, ale obrovský batoh demagógie a sociálnych žvástov a hlúpostí na oblbovanie jednoduchého ľudu. Už to, žiaľ, musím tak povedať, lebo ja už prestávam veriť, že niektorým tým veciam sú ľudia otvorení veriť, že to sa už nedá. Čiže to je, naozaj, to sa treba dovybaviť a nech sa páči, nech, ja sa chcem pozerať do očí v tom momente premiérovi, keď to tu bude obhajovať. Chcem ho vidieť, chcem vidieť, jak mu strieľajú alebo nestrieľajú oči, jak klopí alebo neklopí zrak, akú silu presvedčenia dá ku vám, alebo cez čo vás zviaže, vás poslancov SMER-u, že sa nebudete ani čudovať a prídete domov a poviete: Áno, však tým J&T ten Chopok sme dali, no, no, však čo už, prečo nie.

    Vážení, zmyslom tohto zákona je to, aby sme to, čo máme, veľa toho nezostalo a ohromným spôsobom sa to rýchlo stráca, tak tí, čo o tom rozhodujú sprostredkovane cez voľby a tak, že sa k tomu dostanú, aby aspoň preberali vyššiu formu zodpovednosti. Jak to ináč mám povedať? To znamená, aby sa jeden na druhého nemohol vyhovárať. To je celé.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. O slovo požiadal aj, o záverečné slovo požiadal aj pán spravodajca. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Ja predsi len zareagujem, Štefan, aj na teba, ale len v tom slova zmysle, že to je ozaj hlboké nedorozumenie, keby sme sa teda bavili o tých 200-tisíc hektároch ako o tej čiastke, ktorá je nejako zdržiavaná, aby spravodlivosti nemohlo nastať zadosť a že teda sa to nechce vydať. Tam sú skutočne po tých státisícoch vydaných hektárov ešte ten zvyšok, kde to naráža na rôzne zákonné prekážky na to, aby sa to mohlo dostať do rúk pôvodných vlastníkov a nie je v tom žiadna zlomyseľnosť alebo chuť užívať neoprávnene cudzí majetok. V tomto prípade sa teda musím štátnych lesov zastať. Ale toto ozaj nie je podstata tejto diskusie.

    Vráťme sa k tomu, čo navrhuje pán poslanec Hlina. Ja napriek tomu, že som navrhol, že by to možno bol správnejší inštitút švajčiarskeho referenda, aby občania posúdili sami, že niet čo veriť ani vláde, lebo sklamala už neraz a roky 2006 až 2010 hovoria tým, čo majú dobrú pamäť, veľa, ako sa dá. Ale predsa len skončím možno pozitívne a spomeniem pána premiéra Fica v tom lepšom svetle, že možno to, čo navrhuje pán poslanec Hlina, môže zapôsobiť a môže spôsobiť aj to, že rozhodnutie, ktoré by malo občanov zase okradnúť o ich pozemky, bude zastavené a zvrátené práve mocou premiéra, keď bude mať tú zodpovednosť, ktorú mu tento zákon, táto novela má prisúdiť, a keď mu poslanec Hlina alebo my ostatní chceme pozerať do očí, že či teda to dokáže obhájiť.

    Pomôžem si malým príkladom z 1. júla 2009, keď v tom čase rezortný minister pán Becík už dve miliardy korún mal odsúhlasené a už v tej chvíli ostával už len posledný formálny krok, aby to vláda 1. júla schválila, tu, a malo sa tak stať. Ale keďže tu bol apel konkrétnych ľudí, ktorí sa zišli pred Úradom vlády a žiadali pána premiéra o prijatie, a on si uvedomil, že tí piati ľudia nejdú za seba, ale že idú za stovky nespokojných ľudí, ktorí o sebe už dali aj vedieť, urobil rozhodnutie, za ktoré mu môžeme kľudne aj v tejto chvíli tu poďakovať, za toto separátne rozhodnutie, ktoré občanom Slovenskej republiky zachránilo 2 miliardy korún, to znamená 67 miliónov eur. Pán premiér toho 1. júla povedal: Tak, pán minister Becík, toto kým sa nevybaví, nevyjasní, o čo tu vlastne ide, tak ja túto predschválenú pôžičku zastavujem. On ju zastavil a zastavená je aj dodnes a navždy.

    Takže keď to použijem ako príklad, aj keď nie úplne presná analógia, ale veľmi podobná, ak prenesieme na premiéra či tejto alebo akéhokoľvek premiéra budúcich vlád zodpovednosť, aby sa na tieto citlivé veci pozrel aj sám, aby to všetko nenechal v rukách svojho rezortného ministra pôdohospodárstva, urobíme len dobre, pomôžeme tým všetkým vlastne, aj vláde, aby zachovala dekórum, aj ministrovi, aby nemal všetku zodpovednosť na sebe, aby ho história neodsúdila, a predovšetkým občanom, aby neboli rozkrádaní a okrádaní o svoj majetok. Pretože tu nejde o žiadne symboly, to je reálny majetok, ktorý raz, keď sa taká zmluva podpíše a uzatvorí, tak je koniec a ide o veci, ktoré vážnym spôsobom dopadajú na ekonomiku každého z nás.

    Takže logika veci je jasná, podporme tento zákon! Ja za ten návrh, ktorý pán poslanec Hlina predložil, ďakujem a ho podporím.

    Ďakujem za slovo.

  • Ďakujem vám. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu, či prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 153/2013 Z. z. o Národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 692. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 667.

    Nech sa páči, pán poslanec, predneste svoj návrh.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 153/2013 Z. z. o Národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 692.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte, aby som v tejto komornej atmosfére predniesol posledný zo série mojich návrhov, ktoré, ktorých úmyslom bolo niečo zlepšiť. Ale asi som si pomýlil miestnosť, ale nevadí, nerád sa vzdávam. Čiže naozaj som ich predložil s tým úmyslom, no nemal som komu, lebo tu nikto nie je, hej, čiže tá komorná atmosféra tu pretrváva. Dokonca, práve naopak, aj z čerstvých podnetov z rokovania mandátového a imunitného výboru vyplýva, že tuná pre niektorých poslancov začína byť obťažujúce, obťažuje parlament, obťažuje rokovanie, obťažuje tu byť o deň dlhšie, tak sa hľadajú mocenské spôsoby ako. A, a zdá sa, že efektívne. Nuž čo nám zostáva a zostáva len veriť, že raz to všetko skončí, no. Však viete, keď pýcha predznamenáva pád, ale aj to, že niekto sa uchýli k neštandardom a uchýli sa k použitiu aj hrubej moci alebo náznaku hrubej moci alebo takého, vyhrážky hrubej moci, aby si tú moc udržal, tak poväčšine to už dlho nebude trvať, kým to skončí. No tak to možno môže byť tá dobrá správa na konci dňa.

    Takže momentálne si to užívam, že môžem ešte stále predkladať návrhy zákona. Aj si to nieže užívam, ale oceňujem, že ešte to aj niekto počuje, lebo ja nevylučujem, že tu Džugašvili príde za chvíľku s návrhom, že v rámci šetrenia treba prenosy internetu stopnúť. Nevylučujem, že nájdete iks dôvodov, prečo je dôležité tých zopár ľudí, ktorých by to teoreticky mohlo zaujímať, prečo je to nevyhnutné zastaviť, lebo však častokrát tu odznejú veci, ktoré nie, nie celkom SMER-u vyhovujú, takže nevylučujem pri apetíte, ktorý SMER má teraz, hej, v rámci rokovacieho poriadku, že ten návrh sa tu zjaví, hej, že teda bude treba šetriť a treba vypnúť prenosy.

    Nuž, takže zatiaľ, kým to je tak, ako to je, vážení občania, dovoľte vám to povedať, už som to tu spomínal. Tu v tomto submisívnom parlamente plných osobností, obrovských osobností, naozaj extrémnej mentálnej výbavy proste sa pracuje systémom: Povedz im, že to je európska, vyhláška Európskej komisie, už sa nič nebudú pýtať. Naozaj, tak to tu funguje a poviem to dneska už poslednýkrát, že raz sa tu zjaví návrh, že právo prvej noci, a verte tomu, že možno sa zo dvaja začudujete, nakoniec za to zahlasujete. Že to je to, že aj ten predkladaný zákon, ktorý teraz dávam, predkladám, slávny e-Health, hovorí teda okrem toho, že už boli zastupovaní, neviem koľko ľudí, mliaskali, že jak sa na to vrhnú na to sústo, tak, ale ja hovorím a pripúšťam, že a dokonca som o tom presvedčený, že tam sú pozitívne momenty, ale znova sme predbehli dobu, čas a nepoznáme, nepoznáme problém. Tam vse vazmožna, viete, že to je fakt, že choďte do strednej, východnej Európy, tam ti to zožerú.

    Naozaj, je to ohromné zneužitie, kde Európska únia, slušné krajiny Európskej únie sú plné nositeľov tradícií parlamentarizmu, sa boria s otázkou, že nakoľko to zasahuje, nakoľko to nezasahuje do ľudských práv tých daných občanov. My sme už išli ako, ako buldozér a rozsah tej, tých zdravotníckych informácií, ktoré pôjdu do tej elektronickej podoby, v rámci ktorej vieme, že je možné sa k nej dostať, proste sme nad tým sa nerozpakovali a, zjednodušene povedané, dávame tam chorobopisy. Dokonca to tu bolo povedané, že už ich idú aj skenovať, potom to niekto korigoval, že nebudú to skenovať, že to bude iba posledných 30 mesiacov. No už nech je to, ako chce, považujem - a už som to spomínal, teraz to pre istotu poviem ešte raz -, považujem za potrebné a korektné ľudí informovať, že vám niekto chce skenovať chorobopisy. No tak, ak, ja som ústavu čítal, v ústave sa niečo pýta, píše o tom, že sú nejaké osobné údaje, máte právom ich chránené, pokiaľ vám to nevadí. Sú ľudia ale, ktorým to vadí, čiže v tomto momente ich zastupujem čiastočne.

    Takže tým kopírovačom chorobopisov, ktorí už asi možno skenujú, ja neviem, tak sa ich pokúsim nejakým spôsobom nieže zastaviť, ale hlesnúť malým hláskom; lebo toto je jediné, čo mne tento parlament umožní, zatiaľ, ale už aj na tom sa pracuje, aby aj to skončilo; dať návrh, ako sa priblížiť k európskym krajinám.

    Európske krajiny, pardon, ešte odbočím, rozprávajú o tom, že rozsah tých informácií v tej elektronickej podobe, existujú dva rozsahy, takzvaný pacientsky sumár a elektronická zdravotná knižka. Pacientsky sumár, to sú základné informácie na úrovni tých hliníkových plieškov Ramba vojaka, tie sú fakt to minimum. Potom je tá elektrická zdravotnícka, elektronická zdravotnícka knižka, čo je ergo ten chorobopis. Nuž by ste neverili, z mojich poznaní, z mojej biednej angličtiny, čo som si pozrel, čo sa písalo po anglicky, ľudia silne debatujú o rozsahu pacientskeho sumáru a nemajú v tom úplne jasno. My sme už dali chorobopisy, samozrejme, my sme už ďaleko. Pre nás, jak to bolo, to populárne budovateľské, kde dnes už znamená včera. Tak naozaj, aj v tomto prípade my sme už tam a už sa to skenuje.

    Tento návrh hovorí o tom, že ak už teda ste sa rozhodli skenovať chorobopisy ľuďom, hej, tak sa ich aspoň spýtajte, čo na to povedia, hej? A to je presne ten bod, ktorý my upravujeme, že ten chorobopis môžte vytvoriť, tú elektronickú zdravotnícku knižku so súhlasom. Ja neviem, či sa už na tomto vieme, alebo nevieme zhodnúť, či veríme ľuďom, že sú schopní to posúdiť, že či áno, alebo nie. Ja viem, že niektorí povedia, že oni sú tak blbí, že nevedia. To tu s vami takto jedná. Ja viem, že to niekto tak povie, že to my za nich posúdime, hej, že či treba. Viem, že to by z niektorých úst možno aj vyšlo. Nuž ale ja si myslím, že niekto iný je blbý.

    Ale, prosím vás, verte im, že sú schopní to posúdiť, a dajte im tú možnosť to posúdiť! Neberte im tú možnosť sa k tomu vyjadriť! Neberte ľuďom, ja viem, že tých tlakov na zvláštne zákony tu bude čoraz viac. Ale v tomto, prosím vás, neberte ľuďom možnosť im povedať, že ak mi niekto chce kopírovať môj chorobopis, tak mi aspoň dovoľte sa k tomu vyjadriť. No tento zákon hovorí presne o tom. To znamená, že ustanovuje, že je možné ten chorobopis vytvoriť len so súhlasom toho pacienta. Ale však oni vám ich možno budú dávať, ja neviem, hovorím, len hovorím, dajte to právo voľby, to je dosť kľúčový moment. Prosím vás o to, že to zvážte. Samozrejme, to nezvážite, nevadí, ale dnes, už ani neviem, koľkého je, dvadsiateho tretieho, som tu stál a som to hovoril, že by tí ľudia mali mať právo voľby.

    Takže využívam tieto posledné zbytky akého-takého parlamentarizmu, uvidíme, čo sa bude diať, nasleduje rozprava o rokovacom poriadku upečená horúcou ihlou. Bohvie, ešte teraz tam možno ďalší tuná, právnické esá, vkladajú ďalšie pozmeňovacie návrhy o neviem akých možnostiach, aby vás ten parlament prestal obťažovať. Ja viem, že vás obťažuje parlament. Ja viem. Ja viem, že vám to lezie na nervy, že tu musíte sedieť, ja viem. Potom choďte preč z toho parlamentu, keď vás to obťažuje. Tie parlamenty sú vytvorené historicky s určitou úlohou a tých ambícií takých úbohých tu identifikujem strašne veľa v tejto našej krajine. Len prosím vás, nemajte tuná ambíciu na čele s Džugašvilim, že on bude meniť, alebo on bude stanovovať, čo je parlamentarizmus...

  • Reakcia z pléna.

  • Ale to je úplne slušné. Džugašvili bol Stalin, však to je úplne v poriadku, on bude stanovovať, že my budeme pomaly učiť, že čo je, alebo nie je. Prosím vás pekne, to by sme trošku hanby mali mať v sebe. Učme sa tam, kde tomu naozaj rozumejú. Tuná tomu nerozumiete, tuná tomu nerozumiete, neviete, o čo ide.

    A ešte si dám poslednú poznámku, dovolím v zmysle tej zásady, ktorá tu je úplne plánovitá už, že porušujete všetko. Na dnešnej schôdzi mal, mal odznieť spis Gorila, mal ho minister vnútra prečítať. Prosím vás pekne, ja som zvažoval, ale nechcem tuná nalievať vodu do mlyna ľuďom, ktorí tam kujú pikle, jak upečú ten rokovák, tak nebudem zbytočne v tomto ofenzívny. Len na to chcem upozorniť, občania, malo, aspoň formálne tu ten úkon mal byť vykonaný, to znamená, mala byť prednesená správa o Gorile, mala byť k nej rozprava, možno by sme sa niečo dozvedeli, ja nevylučujem. Nuž ale mocenské centrum zasiahlo, lebo to už obťažuje, a správa o Gorile nebude prednesená v parlamente, ale pritom existuje uznesenie, ktoré zaväzuje ministra vnútra, aby ju predniesol. Tak prosím vás pekne, keď už tak mudrujete a tie esá tam máte, vyštudovali v Sládkovičove a neviem kde, prosím vás, tak tam aspoň zrušte to uznesenie, kde zaväzujete; lebo pokiaľ to uznesenie nezrušíte, tak sme v nejakom stave, ktorý treba riešiť. Nechcem sa vás fakt, ja viem, že som protivný, no ale však vám vraciam, čo robíte vy. Takže na dnešnej schôdzi nezazneje správa o Gorile a mala zaznieť. A vyzývam predsedu parlamentu, aby na tej ďalšej, októbrovej schôdzi minister vnútra plnil uznesenie, ktoré je stále platné, nikto ho nezrušil, aby sem prišiel a predniesol správu o Gorile. Prosím vás, tým ľuďom aspoň dajte to, že im to niekto prednesie, to vyšetrovanie už stálo státisíce eur, aj tak na konci nezistíte nič, tak aspoň nech majú tú možnosť, že si vypočujú, ako ste to nič nezistili.

    Ďakujem.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorý vystúpi so správou za gestorský výbor pre zdravotníctvo. Pán poslanec Štefan Kuffa, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán predkladateľ, milé kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu zákona, k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 153/2013 Z. z. o Národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač č. 692. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetom, predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právnymi predpismi Európskej únie. Vplyv návrhu zákona je uvedený v doložke vybraných vplyvov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 667 z 19. augusta 2013 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, otváram teraz všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto sa chcem spýtať, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, takže vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú. Netreba, netreba.

  • Reakcia predsedajúceho na zamietavé stanovisko navrhovateľa a spravodajcu.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslanca Ľudovíta Kaníka, je prítomný alebo má nejakého?

  • Reakcie z pléna.

  • Vyhlasujem prestávku do 15,30. Ďakujem pekne.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, keďže je šanca na plnohodnotné pokračovanie, tak ho týmto otváram. Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslanca Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení zákonov, niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a tak isto zákon č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento návrh je pod tlačou 635 a návrh na jeho pridelenie pre výbory má rozhodnutie č. 612.

    Nech sa páči teraz, pán poslanec Ľudovít Kaník, o predloženie návrhu.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov azákon č. 5/2004 Z. z. o službách v zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 635.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, ja len na úvod, aby náhodou nejakým omylom nevzniklo, že kvôli mne sa tu čakalo, takže ja som bol tu. Takže som rád, že môžeme pokračovať, lebo viem, viem, že čo by som sa mohol zajtra dočítať, že kvôli Kaníkovi sa prerušila schôdza, nie je to tak.

    Ale poďme k samotnému návrhu zákona. Dneska sme sa už tou témou trošku zaoberali, že súčasný sociálny systém je skutočne typicky deformovaným sociálnym systémom. Sociálny systém - aj keď mnoho ľudí si to neuvedomuje - je veľmi silným elementom, ktorý vplýva na správanie sa ľudí, na ich motivácie, na ich chovanie sa v reálnom živote, v reálnej ekonomike. Sociálny systém dokáže veľmi výrazne vplývať na nezamestnanosť. Buď podporovať rast nezamestnanosti, alebo, naopak, tlačiť na znižovanie nezamestnanosti, pretože ovplyvňuje motiváciu ľudí vôbec mať snahu pracovať, pretože je to veľmi jednoduché a pochopiteľné. Práca, pracovná sila a ponúkanie pracovnej sily výmenou za protihodnotu, za finančnú protihodnotu je motivované predovšetkým a v oblastiach nízkokvalifikovanej pracovnej sily priam na 100 % tým, že to je prostriedok na zabezpečenie si živobytia, to znamená prostriedok na zabezpečenie si prostriedkov na to, aby som mohol žiť. To je modelový príklad, keď nemáme žiadne iné možnosti zabezpečiť si príjem, ale akonáhle spoločnosť vytvorí na základe spoločenskej dohody systém, že existuje aj sociálny príjem, ktorý ľudia získavajú na preklenutie svojich problémov alebo v časoch, keď sú buď chorí, starí, dočasne bez práce, tak tu vzniká nový prvok, ktorý nejakým spôsobom ovplyvňuje správanie ľudí. Keď je to nastavené dobre, tak, samozrejme, tá pomoc je opodstatnená. Nikto nechce a teda prosím, aby mi to nikto nevložil omylom do úst, že netreba mať sociálnu pomoc, že nepotrebujeme ľudí, ľuďom, ktorí sú v problémoch, pomôcť. Áno, určite áno. Spoločnosť vo svojich komplikovaných štruktúrach, vyspelá spoločnosť musí mať takéto sociálne správanie zakódované, uzákonené. Ale musí vnímať tie súvislosti, ktoré potom vplývajú na ďalšie prvky správania sa ľudí, a preto sociálna pomoc musí byť pomocou, musí mať charakter, ktorý znamená, že pomáha ľuďom stavať sa na vlastné nohy, ale potom tí ľudia kráčajú ďalej po vlastných. Inými slovami, musí to byť systém, ktorý rozdáva udice, aby si ľudia nachytali ryby, a nie rozdáva ryby, ktoré ľudia zjedia a na druhý deň sú hladní znova. A súčasný sociálny systém takým nie je. Súčasný sociálny systém tým, že vytvoril situáciu, že príjem zo sociálneho systému z komplikovanej štruktúry rôznych dávok, príplatkov, príspevkov vytvorí pre rodinu rovnaký alebo takmer rovnaký príjem ako príjem z práce, je chorý.

    Automaticky znamená, že mizne motivácia pracovať, mizne snaha zabezpečovať príjem prácou a je uprednostňovaný ľahší a jednoduchší príjem zo sociálnych dávok. A to má negatívny vplyv na rast nezamestnanosti a vôbec na dostatok pracovnej sily na trhu. Nie sú ojedinelé prípady - a sú vám všetkým dobre známe, z médií minimálne -, že aj v časoch tých lepších, kedy investori na Slovensko prichádzali, prišli mnohí investori aj do okresov, krajov, kde je veľmi vysoká miera nezamestnanosti s nádejou, že tam nájdu dostatok pracovnej sily, možno aj lacnej pracovnej sily, ale po veľmi krátkom čase alebo po pokuse rozbehnúť tam a usídliť sa, odišli. Nie preto, že by im v tom niečo bránilo, ale jednoducho nenašli napriek vysokej hladine nezamestnanosti dostatok pracovných síl, a to sa vôbec nebavíme o kvalifikácii tejto pracovnej sily. To je téma zasa rozsiahlejšia a na inú tému, pretože jednoducho chýbala motivácia. A preto prichádzame s návrhom zákona, ktorý by toto zmenil.

    Zmenil by to systémovým spôsobom, nie nejakou dočasnou dávkou, ako je obsiahnuté vo vládnom návrhu novely tohto istého zákona, ktorá bude trvať pol roka a potom zrazu sek a opäť človek padne do existujúceho systému, nevyhovujúceho, čo bude viesť k cyklickému vzdávaniu sa pracovnej pozície a vymieňaniu pracovníkov a špekulatívnemu naberaniu pracovníkov. Ani tam neexistuje žiadna nespravodlivosť medzi ľuďmi z hľadiska výšky ich príjmov, medzi ľuďmi, ktorí vykonávajú tú istú prácu na tom istom mieste. A keď sa bude aplikovať vládny prístup k tomuto riešeniu, bude to znamenať, že budú vedľa seba pracujúci ľudia na tej istej linke napríklad, na tom istom mieste, v tej istej hale mať za tú istú prácu dve rôzne výšky platu, čistého platu. A ten sa bude líšiť v niekoľko až desiatkach eur - čo je, samozrejme, neopodstatnené a nespravodlivé - medzi jednotlivými ľuďmi a bude to vyvolávať určite celý rad problémov, konfliktov, nespokojnosti a tak ďalej.

    Podstatou tohto návrhu zákona je, že využijeme tú konštrukciu, ktorá v samotnej dávke v hmotnej núdzi je už od samého počiatku, ako bola vytvorená v čase, keď som bol ministrom a keď sme konštruovali tento systém dávok v hmotnej núdzi, ktorá je v ňom zakódovaná, a to je, že časť príjmu sa nezapočítava pre účely výpočtu nároku na dávku v hmotnej núdzi, časť platu. Dnes je to 25 %, ktoré sa nezapočítavajú, ale tým, že po mojej, mojom pôsobení nasledovníci pridali k tomuto systému celý rad nelogických a neopodstatnených dávok len v jednoduchej snahe dať viac peňazí ľuďom, ktorí nepracujú, bez ohľa, bez toho, aby si uvedomili, aké to má vplyvy na vyváženosť sociálneho systému a trhu práce, tak tento, tento atribút, týchto 25 %, ktoré sa nezapočítajú, prestali mať akýkoľvek účinok. Výsledok je, že rodiny, kde niekto pracuje, majú rovnaký príjem ako tí, kde nepracujú, a nemajú žiaden nárok, samozrejme, na dávku v hmotnej núdzi. Preto navrhujeme, aby sa táto hranica zvýšila na 40 %, z 25 na 40 %, aby sa takisto do príjmu nezapočítavalo ani 40 % z rodičovského príspevku, a týmto sa docieli to, že pokiaľ sa rodina zamestná alebo aspoň jeden z členov rodiny zamestná, hoc aj za minimálnu mzdu, dostane ešte k tejto, tomuto príjmu, ktorý získava z práce, dostane doplatok sociálnej dávky.

    Týmto spôsobom sa zvýši motivácia ľudí pracovať a bude sa to vzťahovať - a to je veľmi dôležité - nielen na tých, ktorí si teraz nájdu prácu, ako je to vo vládnom návrhu zákona; dlhodobo nezamestnaný, ktorý si teraz nájde prácu, a ten, ktorý doteraz pracoval, vlastne bude potrestaný za to, že doteraz pracoval, lebo bude mať nižší príjem ako ten, ktorý si teraz nájde prácu; ale bude sa to týkať absolútne všetkých. Absolútne všetkých s danou hladinou príjmu. To je veľmi dôležité, aby sme nikoho nepoškodili. Bude sa to týkať ľudí a je úplne jedno, či to budú ľudia rómskeho pôvodu, alebo nerómskeho pôvodu, rozhodujúca je výška príjmu, a preto je tento návrh zákona spravodlivý.

    No a z hľadiska samotného dopadu na štátny rozpočet, tým, že keď sa pozrieme na človeka, ktorý využije alebo ktorého osloví a zmotivuje toto riešenie, tak zistíme, že štát na tom bude lepšie ako predtým z hľadiska výdavkov štátneho rozpočtu, pretože dnes, dnes vynakladá na rodinu, ktorá nepracuje, napr. v prípade rodiny s tromi deťmi až 381 euro mesačne, v prípade rodiny so štyrmi deťmi vyše 400 eur mesačne, v prípade rodiny s viac ako štyrmi deťmi už je to skoro 500 euro, 474 eur mesačne a, samozrejme, títo ľudia neprinášajú pre spoločnosť nič. Neplatia sa z ich peňazí žiadne odvody, o daniach ani nehovorím. V tomto prípade štát vynaloží menej peňazí a navyše získa odvody, ktoré títo ľudia budú platiť, takže tie úspory budú výrazné a nebude to znamenať negatívny dopad na štátny rozpočet.

    V druhej časti tohto návrhu zákona navrhujeme, aby v oblasti výkonu aktivačných prác sa zvýšil minimálny rozsah výkonu aktivačných prác. To je z jednoduchého a prostého dôvodu, povie vám to každý starosta, ktorý sa týmto zaoberá. Súčasný stav je, je smiešny a opäť taká kvázi ochrana ľudí pred prácou znamená, že tá práca sa vykonáva formálne a žiadna poctivá práca sa nedá vykonať a treba sa vrátiť tam, kde to začínalo. To znamená, minimálne 40 hodín týždenne je objem práce, ktorú je potrebné odpracovať, aby človek získal nárok na aktivačnú dávku. To je vec, ktorá naozaj vyplýva z aplikačnej praxe, bola odskúšaná a funguje a fungovala, a tá súčasná nefunguje. Takže toľko na úvod k predstaveniu zákona.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorý je určený navrhnutým gestorským výborom pre sociálne veci, pánovi poslancovi Júliusovi Brockovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, dámy a páni, dovoľte, aby som vystúpil ako spravodajca v prvom čítaní k návrhu poslanca Národnej rady Ľudovíta Kaníka k zákonu, k novele zákona o pomoci v hmotnej núdzi.

    Predseda Národnej rady pridelil návrh na jeho prerokovanie výborom a náš výbor navrhol ako gestorský, myslím výbor pre sociálne veci. Navrhol takisto lehoty na jeho prerokovanie. Návrh spĺňa všetky náležitosti aj podľa rokovacieho poriadku, aj podľa našich legislatívnych pravidiel na prerokovanie v Národnej rade. Predkladateľ ho podrobne odôvodnil. Ja ako spravodajca odporúčam Národnej rade, aby sme sa uzniesli na tom, že predmetný návrh prerokujeme v druhom čítaní a navrhujem prideliť ho výborom ústavnoprávnemu, výboru pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre sociálne veci s tým, že gestorským výborom bude výbor pre sociálne veci, ak návrh prejde do druhého čítania. A odporúčam, aby výbory prerokovali tento návrh v termíne do 30 dní a gestorský do 32 dní.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram teraz všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadne písomne prihlášky. Chcem sa spýtať, či sa niekto hlási do rozpravy ústne. Jeden, pán kolega Viliam Novotný. Uzatváram týmto možnosť a dávam slovo vám, pán kolega.

    Viliam Novotný, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán navrhovateľ, vážený pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som k poslaneckému návrhu novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi takisto povedal niekoľko myšlienok. Nechcem zopakovať to, čo hovoril predrečník pán poslanec Kaník vo svojom úvodnom slove, keď ako navrhovateľ predstavil tento poslanecký návrh zákona aj ciele tohto poslaneckého návrhu zákona. Možno by som sa trochu posunul do tej roviny samotnej problematiky, ktorú navrhuje tento zákon riešiť, a pozrel sa na to trošku komplexnejšie a zoširoka.

    Ja som nesmierne rád, že naši kolegovia zo strany SMER - sociálna demokracia, hlavne vláda Slovenskej republiky, ktorá teda prostredníctvom vládnych návrhov zákona výrazným spôsobom formuje legislatívnu činnosť v Národnej rade, si takisto uvedomuje vážnosť problematiky, o ktorej hovoril pán poslanec Kaník. Ja som nesmierne rád - a povedal som to aj vo vystúpení -, že na tejto schôdzi Národnej rady sme mali vládny návrh zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý sa pokúsil z pohľadu vlády a vládnych riešení riešiť problematiku, o ktorej hovoril navrhovateľ tohto zákona, a to je dobré. To je dobré, lebo teraz by sme nemali diskutovať politicky, teraz by sme mali diskutovať vecne o jednotlivých riešeniach.

    Myslím si, že či SMER, či SDKÚ - DS sa na jednom vieme dohodnúť, že mali by sme presadzovať také opatrenia v sociálnej oblasti, na základe ktorých docielime stav, že pracovať sa oplatí viac, ako poberať sociálnu dávku. Keď som počúval pána ministra Richtera, myslím si, že v tejto téze je zhoda aj u poslancov a vládnej strany SMER aj v SDKÚ - DS. To, čo prináša tento poslanecký návrh zákona ako ďalšiu tému, je skutočnosť, že potrebujeme pomáhať pracujúcim rodinám s deťmi. Dámy a páni, potrebujeme pomáhať pracujúcim rodinám s deťmi nielen tak všeobecne, všetkým pracujúcim rodinám s deťmi, ale potrebujeme pomáhať najmä tým chudobným pracujúcim rodinám s deťmi. Treba povedať, že aj pán minister Richter prichádza s určitými riešeniami, a preto mi dovoľte, aby som ich teraz trošku komparoval. Trošku porovnal. Chcem povedať, že vládny návrh zákona, ktorý sme schválili v tomto pléne v prvom čítaní a o ktorom budeme diskutovať na nasledujúcej schôdzi, napr. prichádza s návrhom osobitného príspevku pre dlhodobo nezamestnaných, ktorí si nájdu prácu. Vládny návrh hovorí o tom, že keď si dlhodobo nezamestnaný, teda človek, ktorý je nezamestnaný dlhšie ako jeden rok, nájde prácu do výšky maximálne trojnásobku minimálnej mzdy, ja som aj v pléne povedal, že toto je trošku science fiction, buďme radi, keď si nájde prácu za minimálnu mzdu, držme sa slovenských reálií. Čiže ak si dlhodobo nezamestnaný nájde prácu za minimálnu mzdu, tak ministerstvo práce, sociálnych vecí navrhuje, aby takýto človek po dobu šiestich mesiacov dostal osobitný príspevok vo výške 63 eur. Logicky, lebo tým, že dostane minimálnu mzdu, prichádza o množstvo sociálnych dávok a výhod zo sociálnych dávok, ktoré mal predtým, keď boli obidvaja rodičia v rodine nepracujúci. Čiže ministerstvo práce prichádza s riešením, šesť mesiacov takémuto človeku plaťme osobitný príspevok 63 euro, aby sa držalo tej tézy, o ktorej som hovoril na úvod, že pracovať sa musí oplatiť, že pracovať sa oplatí viac, ako poberať sociálnu dávku.

    Ale to, čo som povedal v prvom čítaní pri Richterovom návrhu zákona, zopakujem znovu. A čo bude po šiestich mesiacoch? Po šiestich mesiacoch sa ten človek dostane do situácie, že znovu začne počítať, či sa mu oplatí za tú minimálnu mzdu v okrese Medzilaborce alebo v okrese Snina chodiť do práce, alebo predsa len keby bol na tej sociálnej dávke, chvíľu bude mať ešte aj podporu v nezamestnanosti; pozor, pol roka; ale keby sa vrátil na systém sociálnych dávok, tak s rôznymi príplatkami a doplatkami či by na tom nebol lepšie, ako keď bude chodiť do práce. Čiže nie je to systémové riešenie, ktoré nás vytrhne z núdze.

    Idem k ďalšiemu riešeniu, o ktorom teraz momentálne veľmi vehementne diskutuje vláda Slovenskej republiky, zvýšenie minimálnej mzdy. Určite ste zachytili túto diskusiu. Pán minister Richter má nejakú predstavu, pán premiér Fico chce viac, to je pekné. Odborári chcú viac, zamestnávatelia asi nemôžu, tvrdia, že si nemôžu dovoliť ani jeden cent, a ja im verím, hlavne v tých chudobnejších regiónoch. No a teraz sme v probléme. Vláda navrhuje, zaokrúhľujem na celé, 14-eurové zvýšenie minimálnej mzdy v budúcom roku z 338 euro na 352 euro. Dôvod je ten istý a hovoria ho aj odborári, počúvajte ich pozorne, lebo jednoducho zvyšovaním minimálnej mzdy chcú docieliť to, aby sa oplatilo pracovať, aby ten rozdiel medzi poberaním dávok v hmotnej núdzi a ďalších sociálnych výhod, ktoré nezamestnaná rodina, teda rodina, kde všetci dospelí členovia nepracujú, dostáva, bola nižšia ako príjem, ktorý dokáže táto rodina získať, keď jeden z jej členov pracuje aspoň za minimálnu mzdu. To je cieľ, čiže pracovať sa musí oplatiť viacej. No dobre, ale toto riešenie je riešenie aké? Toto je riešenie, ktoré môže ohroziť existujúce pracovné miesta, toto je riešenie, ktoré môže byť problémom hlavne v tých najchudobnejších regiónoch na juhu a na východe našej republiky, dámy a páni.

    V minulosti sme diskutovali o probléme, ako ináč riešiť napríklad medzitrhom práce problém, že ten podnikateľ aj minimálna mzda je preňho veľa v danej situácii a pri pracovných príležitostiach. My predsa chceme, aby tí ľudia pracovali. My predsa nechceme, aby tí ľudia boli poberači sociálnych dávok.

    Čiže popísal som veľmi podrobne tieto dve riešenia, s ktorými vláda prichádza a o ktorých zrejme budeme ešte diskutovať mnoho v Národnej rade, a teraz - ako protipól - by som chcel popísať riešenie, s ktorým prišiel kolega Kaník, teda riešenie, ktoré ponúka SDKÚ - DS. A to je riešenie, aby sme systém dávok v hmotnej núdzi použili na pomoc chudobných pracujúcich rodín. Teda rodiny, kde jeden z rodičov pracuje len za minimálnu mzdu. Aby sme ho v tej chvíli automaticky nezbavili o taký objem peňazí, že reálne sa mu to nebude v tej rodine oplatiť, keď to začne spočítavať. Návrh, ktorý tu dnes máme predložený, hovorí o tom, aby sa pri výpočte nároku na dávku v hmotnej núdzi nezapočítavalo 40 % príjmu z práce, 40 % príjmu z materského alebo 40 % z rodičovského príspevku. Aj dnes máme tento mechanizmus v legislatíve, ale nezapočítava sa len 25 %. Čiže nejde o nič iné, len o zvýšenie z 25 % na 40 %. V praxi by to ale znamenalo; dámy a páni, pozor; v praxi by to znamenalo, že pre pracujúcu rodinu, ktorá sa posudzuje ako celok pri príjme dávok v hmotnej núdzi, kde jeden z rodičov sa zamestná za, na minimálnu mzdu, by ten nárok na dávku v hmotnej núdzi narástol v priemere o 50 euro. Čiže nie 63 euro, ako navrhuje ministerstvo práce, na šesť mesiacov, nie 14-eurové zvýšenie minimálnej mzdy, ale riešenie, aby tá rodina mala o 50 euro vyšší, vyššiu dávku v hmotnej núdzi, príjem z dávky v hmotnej núdzi ako v súčasnosti a pritom aby jeden z rodičov pracoval za minimálnu mzdu.

    Považujem to za veľmi dobré riešenie, za riešenie, ktoré je trošku v súlade aj s tým, čo som predkladal na niektorú zo schôdzí Národnej rady, myslím, na júnovú, keď sa dobre pamätám, v tomto kalendárnom roku. Ja som ho nazval, že zákon o Modrom z neba, keď sa pamätáte. Ten riešil iný problém, ten riešil problém ale podobným mechanizmom. Riešil problém, že pracujúca rodina, ktorá má otca a mamu, obaja chodia do práce, roky platia sociálne odvody, starajú sa o svoje deti, zrazu prídu o príjem z práce v dôsledku vážneho úrazu, v dôsledku tragédie, v dôsledku nepredvídateľného ochorenia, vážneho ochorenia a tak ďalej. To znamená, v tej chvíli v tejto rodine vznikne príjem alebo bude príjem len z tých sociálnych dávok, na ktoré si táto rodina sama vypracovala rokmi svojej práce. Čiže budú mať nárok na nemocenské, budú mať nárok na dôchodok, budú mať nárok na materské, ale sú to finančné prostriedky, ktoré vznikli na základe ich odpracovaných rokov. Lenže v tejto chvíli takejto rodine, dámy a páni, náš spravodlivý sociálny systém nepomôže ani tak ako rodine, kde nikdy nikto nepracoval. Teda nepracujúcej chudobnej rodine, tá má nárok na všetko. Ale takáto rodina nemá nárok skoro na nič. Ja som vtedy prišiel s riešením, aby v takomto prípade sa im nezapočítavalo pri vypočítavaní nároku na dávku v hmotnej núdzi 100 % takej sociálnej dávky, na ktorú majú nárok na základe odpracovaných rokov.

    Čiže toto riešenie, s ktorým prichádza dnes na schôdzu pán poslanec Kaník, je riešenie, ktoré budeme dlhodobo presadzovať, a je riešenie, ktoré by som jednoducho zhrnul vetou, treba si uvedomiť, že okrem nepracujúcej chudoby máme v tejto krajine aj pracujúcu chudobu. A neviem, prečo by pracujúca chudobná rodina s deťmi nemohla tak isto cítiť pomoc prostredníctvom dávok v hmotnej núdzi, ako je to v prípade rodiny, kde nikto nepracuje.

    Dámy a páni, toľko som chcel povedať k tomuto poslaneckému návrhu zákonov. Možno moja poznámka na záver bude znieť veľmi jednoducho, chceme o týchto návrhoch veľmi konštruktívne diskutovať, myslím, že to môžem aj za pána navrhovateľa povedať, ja som už aj avizoval, že v druhom čítaní k vládnemu návrhu zákona o pomoci v hmotnej núdzi prídem s pozmeňovacím návrhom, ktorý rieši problém pracujúcich rodín s deťmi, kde náhle nie vlastným zavinením prídu o príjem z práce. Ale myslím si, že aj tieto riešenia, keď nezískajú dnes podporu v Národnej rade, určite budeme s nimi prichádzať aj v druhom čítaní vládneho návrhu zákona z jednoduchého dôvodu, lebo tieto riešenia považujeme za správne. Myslíme si, že keď sociálny systém pomáha nepracujúcim chudobným rodinám, z ktorých rodičia neprispeli do tohto sociálneho systému, tak sociálny systém by na druhej strane mal omnoho intenzívnejšie pomáhať pracujúcim rodinám s deťmi, kde sa rodičia - či už v minulosti, alebo v súčasnosti - snažili a snažia prispievať do sociálneho systému, chodia do práce a snažia sa uživiť svoje deti. Myslím si, že títo ľudia si omnoho viac zaslúžia našu pomoc a pozornosť, a tieto návrhy zákonov, o ktorých dnes budeme diskutovať, sú práve namierené na pomoc takýmto pracujúcim rodinám s deťmi.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja. Na vystúpenie pána poslanca Novotného je jedna faktická poznámka. Nech sa páči, Zsolt Simon.

  • Ďakujem pekne. Vilo, no naozaj musím povedať, že to v plnej miere s tebou súhlasím. Tak isto ako aj s návrhom Ľuda Kaníka na systémové riešenie v oblasti sociálnej práce. Lebo naozaj, tí, ktorí pracujú a sú, dostávajú malú mzdu, pre nich nie je riešenie navýšiť minimálnu mzdu alebo hodnotu minimálnej mzdy, ktorú, o ktorej rozhodne vláda. Robert Fico už počas tejto svojej vlády dokázal zvýšiť minimálnu mzdu. Dokázal znepružniť Zákonník práce, tým dokázal zvýšiť rady nezamestnaných, ktorí sú odkázaní na sociálnu pomoc. Ale chcem povedať, že je mi nesmierne ľúto, napriek tomu, že je to dobrý návrh, že štandardná politická strana, akým je politická strana SMER, štandardne aj tento opozičný návrh zmietne zo stola. Toto je štandardné pre Roberta Fica a jeho politickú stranu. Štandardné, dobré riešenia, ktoré pomáhajú občanom, smerujú tam, kde politika má smerovať. Tam, kde Národná rada skutočne má pomáhať a keď príde niekto s dobrým návrhom, tak štandardná politická strana SMER štandardne takýto návrh zmietne zo stola.

    Ďakujem.

  • Záporná reakcia z pléna.

  • Ďakujem pekne, týmto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, nech sa páči.

  • Ďakujem. Veľmi krátko, už len na doplnenie. K tej rozprave sa doplnilo k tomu argumentáriu aj vzťah k minimálnej mzde. Naozaj je dobré poukázať na vzájomnú súvislosť. Vláda teraz s veľkou pompou - a čo si budeme hovoriť, je to už súčasť prezidentskej predvolebnej kampane, kde pán premiér Fico sa snaží ukázať, že on ešte viac chce dať, ako pôvodne navrhovalo ministerstvo - bude schvaľovať navýšenie minimálnej mzdy asi o tých 14 euro. Keby sa prijal tento návrh zákona, ktorý predkladám, tak rodine, kde za minimálnu, súčasnú hladinu minimálnej mzdy sa zamestná jeden z jej členov, zvýši sa príjem o 23 euro. Už len na tomto vidno výraznejší, pozitívnejší vplyv na pracujúce rodiny v tých pásmach nízkokvalifikovanej pracovnej sily. A ďalší pozitívny efekt, samozrejme, že táto vláda chce hodiť náklady na niekoho iného, spôsobené týmto, a vytvoriť dojem, že dvíha ľuďom mzdy. Opak je pravdou. Výsledkom, žiaľ, bude, že pre mnohých zamestnávateľov, ktorí dnes využívajú nízkokvalifikovanú pracovnú silu na časť svojich pozícií pracovných, sa po zvýšení minimálnej mzdy môže stať a pravdepodobne sa to stane; vždy sa tak stalo, zanikli tu celé odvetvia, napríklad textilný priemysel, vďaka zvýšeniu minimálnej mzdy v minulosti uskutočnené vládou Roberta Fica; že títo ľudia prídu o prácu, pretože nebudú zamestnateľní vzhľadom k hodnote svojej práce, ktorú vedia zamestnávateľovi poskytnúť. Výsledok pre nich bude zhoršenie sociálneho postavenia, zhoršenie situácie, pretože sa zvolil zlý nástroj. Ja viem, že každý chce ľuďom alebo každý možno nie, ale väčšina ľudí - a ja sa k nim tiež počítam - chce nájsť cestu, aby sme vytvorili lepšie podmienky pre ľudí. Ale toto je zlá cesta, po ktorej sa kráča. Toto by znamenalo, že im pomôžeme účinnejším spôsobom - a znova zopakujem to, čo som povedal vtedy -, nebude to znamenať, že vzniknú nejaké nové veľké výdavky, naopak, zapojíme do pracovného procesu omnoho väčší okruh ľudí, ako je tomu dnes. Tí ľudia nebudú stratené existencie, ako sú dnes, zotročené sociálnou dávkou v pasci chudoby, ale sa postavia postupne na vlastné nohy, budú vytvárať hodnoty pre spoločnosť, budú žiť iným spôsobom života; a to by malo byť naším cieľom.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie je tomu tak. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom je prvé čítanie o návrhu poslancov Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh zákona má tlač č. 668 a návrh na jeho pridelenie do výborov je v rozhodnutí č. 646.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Ľudovítovi Kaníkovi, aby návrh zákona uviedol.

    (Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 668.)

  • Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, nie prvý raz sa stretávame v debate nad týmto návrhom zákona. Je dobré, že sa dostali k sebe tieto tri zákony, ktoré tu dnes predkladám, pretože všetky vyplývajú z jedného spôsobu života. Spôsobu života, ktorý je daný zdeformovaným sociálnym systémom a vyvoláva potom isté modely správania sa. Jedným z negatívnych čŕt takéhoto modelu správania sa je nekontrolované a samozrejme divoké budovanie čiernych stavieb na cudzích pozemkoch. Nekontrolované rozširovanie zástavby, až ju tak vôbec môžme nazvať, nehodnotnej zástavby rôznej bezcennej konštrukcie, rovno môžme povedať rozširovanie slumov na cudzích, na cudzích pozemkoch, čím dochádza k znehodnocovaniu vlastníctva, ignorovaniu vlastníckych práv, ktoré sú zaručené ústavou, ich ochrana je zaručená ústavou, a rozširovania chudoby. Znamená to tiež, že toto správanie, ktoré podľa súčasne nastavených zákonov je veľmi ťažko a slabo postihnuteľné alebo len s využitím iných typov zákonov a žiada si to istú osobnú odvahu, znamená, že dávame signál svojim skupinám obyvateľstva, že zákon je len zdrap papiera, že platí len pre slušných ľudí a neplatí pre tých, ktorí sa zákon rozhodli nedodržiavať.

    Možno malý, malý exkurz do histórie, prečo vlastne dnes máme takýto kardinálny problém. Právnici možno vedia, ja som, sa priznám, nie som právnik, o tom, o tom až donedávna až tak veľa nevedel, ale takýto problém nie je úplne bežný v celej Európe z jedného prostého dôvodu. Vo väčšine krajín - až nie vo všetkých - vyspelej Európy platí stará rímska právna zásada: to, čo je postavené na pozemku, patrí tomu, koho ten pozemok je. To znamená, to, čo je nad pozemkom, podlieha tomu, na čom stojí. Táto stará právna rímska zásada, ktorá je súčasťou takmer všetkých právnych systémov vyspelého sveta, zabezpečuje, že k takémuto niečomu, že tu vzniknú stovky, tisíce, desaťtisíce čiernych stavieb na cudzích pozemkoch, nemôže vzniknúť. Pretože akonáhle tam niekto niečo postaví, musí si byť vedomý, že z hľadiska právneho stavu to patrí majiteľovi pozemku.

    Viete, prečo na Slovensku takýto stav máme? Pretože v roku ´48 až ´51, až sa dobre pamätám, vtedajšia komunistická moc túto právnu zásadu z nášho právneho systému vyhodila. Netreba ťažkú analýzu, že prečo tak urobili. No pretože potrebovali ignorovať vlastnícke práva a neobmedzovať sa nejakými hlúpymi obmedzeniami, že ten pozemok niekomu patrí, aby sa mohli stavať cesty, továrne, hocičo, čo si vládna moc zmyslela, bez ohľadu na to, či niekomu niečo patrí, alebo nepatrí. Im proste táto právna zásada zavadzala.

    Smutné je, že po roku ´89, kedy sme zahodili za hlavu starý komunistický režim, ani jeden, ani jeden z ministrov spravodlivosti si nespomenul, že je veľmi účelné vrátiť sa k tejto právnej zásade, a že až teraz sa ministerstvo spravodlivosti súčasné týmto zaoberá, a podľa informácií, ktoré boli medializované, od, myslím, že budúceho roku alebo od roku 2016 sa znova táto právna zásada má vrátiť do nášho právneho systému. Hurá! Konečne. Ale tie, tých päťdesiat rokov, ktoré spôsobili, že tu máme tých desaťtisíce alebo stotisíce čiernych stavieb, teraz čo. To nemôžme hodiť na plecia vlastníkov pozemkov, to nemôžme riešiť tak, ako navrhuje vládna novela, že rieš si to vlastník pozemku a keď si to nevyriešiš, tak ešte tvoj pozemok predáme v dražbe! To je nezmysel!

    Jednoducho štát spôsobil tento chaos a tento právny stav a štát musí aktívne byť účastný náprave tohto stavu. A prvý krok nápravy je zastaviť, zastaviť budovanie nových čiernych stavieb na cudzích pozemkoch. A to, že sa stavajú, je realita. Každým dňom pribúdajú desiatky stavieb po celom Slovensku na cudzích pozemkoch, s ignorovaním všetkých právnych predpisov, ktoré tu sú.

    Prijatím tejto novely zákona by sme zamedzili tomuto stavu a prestali by sa budovať nové stavby, pretože - a prichádzam k samotnému jadru tejto novely - na základe, na základe impulzu od vlastníka pozemku by stavebný úrad okamžite vydal rozhodnutie o odstránení stavby a z pozície štátu, z jeho moci a z jeho, jeho sily by došlo k odstráneniu tejto stavby a štát by následne vymáhal náklady, ktoré by vznikli takouto, takýmto očistením pozemku od cudzej stavby, od toho, kto tú stavbu zhotovil. A tým, že by sa jednalo o rýchly proces, by to zároveň znamenalo, že tie náklady by neboli veľké, pretože tieto stavby by sa likvidovali v zárodku. Nečakalo by sa ako dnes, kedy tá stavba bude dostavaná, a potom siahodlhými súdnymi procesmi; viď Talapkova vila, pri železničnej trati tam stojí ďalej; ale jednoducho skôr, než by sa dokončili základy, by bolo vyriešené to, že niekto stavia na cudzom pozemku bez súhlasu vlastníka pozemku. A po jednom, dvoch, troch takýchto zásahoch by už ani k žiadnym ďalším nedochádzalo, pretože každému by bolo jasné, že keď sa pustí do budovania takejto stavby, ešte ani základy nedokončí a budú zlikvidované, a že to je márna snaha. A všetky obce by zrazu mali nástroj v rukách, ako si zjednať na svojich územiach poriadok.

    A pre realizáciu tohto je dôležitý potom ten ďalší zákon, o ktorom tu budeme hovoriť, a to je priestupky a tresty za priestupky. Ale to budeme v ďalšom zákone hovoriť. Takže toto je podstata zákona, ktorý vám tu predstavujem opäť. Je to jednoduchá novela, len, len to hlúpe delenie na opozičné návrhy a vládne návrhy zákona - rozumej, opozičné zhodíme zo stola, nech by boli akokoľvek dobré, a vládne, aj keď majú mnoho chýb, tak, samozrejme, ich budeme schvaľovať - spôsobuje, že tu neriešime problémy občanov, ktoré sú úplne reálne a že do všetkého pcháme ideológiu a do všetkého kladieme tú deliacu čiaru medzi opozíciou a vládnou väčšinou, a to je veľká chyba.

    Takže vás, opäť vám navrhujem, aby ste sa zamysleli nad tým, že toto je problém, ktorý keď schválime takúto novelu zákona, pomôžeme aj vlastníkom pozemkov, aj obciam a mestám a zjednáme poriadok, ktorý tu nesmierne potrebujeme a ktorý tým, že zatvárame oči pred tým, aký bordel sa nám tu z toho urobil, tak sme všetci, všetci na smiech občanov, ktorí naozaj si myslia, že tie zákony sú len pre hlupákov a tí šikovní si z nich môžu robiť srandu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujať miesto pre navrhovateľov.

    A teraz Jozef Mikuš vystúpi za navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 196 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 668.

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. augusta 2013 č. 646 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem navrhovať, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.

    Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem. My sme sa zatiaľ vymenili. Nech sa páči, pán spravodajca, ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Otváram ústnu rozpravu, pán poslanec Novotný. Ešte kým vám dám, pán poslanec Kuffa, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    A kým vám dám slovo, chcem len informovať členov poslaneckého grémia, že predseda parlamentu zvoláva poslanecké grémium na pol piatu. Ďakujem.

    Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vitajte na rokovaní schôdze, vážený pán spolunavrhovateľ, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni, som spolunavrhovateľom tohto poslaneckého návrhu zákona, tak preto by som rád možno niekoľkými myšlienkami takisto prispel k rozprave v prvom čítaní k tomuto poslaneckému návrhu zákona.

    A začnem trošku netradične. Ráno som pozeral televíziu, nepoviem, ktorú stanicu, lebo to sa nepatrí, ráno som pozeral televíziu a dozvedel som sa, že kdesi pri Letanovciach dostali Rómovia nové nájomné byty. Je to v podstate taký nájomný dom, tak by som ho skôr nazval, je to prízemné a vedľa toho sú jednotlivé bytové jednotky. Hovoril aj pán splnomocnenec vlády pre rómsku problematiku, teda že je to fajn a že sa teší. A hneď na úvod chcem povedať, že aj ja sa veľmi teším. Ja sa veľmi teším, pekné nové byty. Neviem, ako tam bude nastavené platenie, keď sú to nájomné byty, ako bude nastavené inkaso, pretože moje určité skúsenosti s takýmito bytmi aj z Košíc nie sú práve tie najšťastnejšie a nechcem to tu veľmi široko rozvádzať, ale takéto byty sa väčšinou veľmi rýchlo zvyknú vybývať, aby som používal miestny názov. To znamená, že začnú z nich postupne chýbať jednotlivé náležitosti a postupne sa tie byty premenia z bytov skôr na akési zvyšky obydlia plus je veľký problém s platením nájomného a inkasa. Ale ja som optimista, chcem byť optimista. Veľmi sa teším tomu, že pribudli pekné nájomné byty pre Rómov z Letanovskej osady. Teším sa. No ale pokračujem ďalej. A čo bude s tými chatrčami? Čo bude s tými chatrčami? Odstránia sa? Zostanú tam alebo budú pribúdať ďalej? A čo bude na pozemkoch okolo týchto nájomných bytov, keď sa tam nasťahuje časť rodiny, lebo viete, tie rodiny sú mnohokrát v týchto osadách veľmi, veľmi mnohopočetné. Začnú aj okolo týchto nájomných bytov pribúdať nové chatrče? A o tom by sme mali rozprávať, dámy a páni. Zlá téma, tá už nie je taká mediálne populárna, pri tom už asi nebude odfotený pán splnomocnenec vlády, ale o tom hovoríme dnes s Ľudom Kaníkom v pléne Národnej rady.

    A pokračujem ďalej. Bol som v Sačurove a odvtedy mi občania veľmi radi píšu o tejto obci a o situácii, tam je situácia totižto veľmi podobná, aká môže v tých Letanovciach nastať za krátky čas. Ten nájomný dom veľmi vybývaný, nemá už okná, dvere, schody, nič, tie miestnosti sa naozaj, alebo jak to nazvať, bytové jednotky bývalé sa skôr podobajú teda miestu, kde by ste ako farmár nenechali ani úžitkové zvieratá pobývať, nie je tam voda, nie je tam elektrina. Je to naozaj v katastrofálnej situácii. To je fakt. Ale teraz nechcem hovoriť o tomto nájomnom dome, ktorý patrí obci, ale o okolí tohto nájomného domu, kde pribúdajú čierne stavby. Je to logické, rodiny rastú a nemajú kde bývať, no tak jednoducho si postavia čiernu stavbu. Problém ale je, že táto osada alebo toto okolie nájomného domu je v bezprostrednej blízkosti obydlí väčšinového obyvateľstva obce Sačurov a o tom, že obyvatelia z týchto domov páchajú priestupkovú činnosť, budeme hovoriť pri ďalšom návrhu zákona, ktorý máme na tejto schôdzi. Chcem sa ale opýtať, aké riešenie je pre Rómov zo Sačurova. Teraz sa nebudem pýtať na väčšinové obyvateľstvo, pre tých Rómov, čo budeme robiť s tými čiernymi stavbami. Čo má obec urobiť s tými čiernymi stavbami?

    A uvediem ešte jeden konkrétny príklad, dobre, keď už som začal príkladmi. Kecerovce. Choďte sa tam pozrieť. Krásna rómska osada bezprostredne v kontakte s obcou, Rómovia už bývajú aj v obci, sú tam väčšinovým obyvateľstvom. Dnes už väčšinovým obyvateľstvom. Pani starostka, ktorá tam bola predtým, opakovane vyzývala predovšetkým Rómov, aby svoje čierne stavby legalizovali. Boli na obecných pozemkoch, aby si dodatočne vybavili stavebné konanie. Dokonca ona bola ochotná aj odpustiť tú pokutu, že nejak už bude vplývať na vlastný stavebný úrad, aby si tam vybavili legálne stavebné povolenie, aby mali legálne stavby, aby sa tam dala zaviesť voda, elektrina, nie načierno, ale oficiálne, aby sa dali pripojiť na kanalizáciu, lebo čierna stavba nemôže mať prípojku od SPP ani od Východoslovenských elektrární; ako pripojíte čiernu stavbu, len na čierno; aby to vyriešili. Čo myslíte, mali o to záujem? Načo. No načo by mali záujem, keď zákon na takúto situáciu nepamätá? Zákon takúto situáciu nerieši.

    A o tom je práve tento poslanecký návrh zákona. Som pripravený, že ma znovu niekto obviní na Facebooku, že mám hnedý jazyk. Síce mám ružový, môžem ho aj vyplaziť, ale teda tvrdia, že mám hnedý jazyk. Ale budem veľmi, veľmi konzekventne pomenúvať problém, ktorý na Slovensku máme, a sú len dve možnosti. Buď ho vidíme a pomenujeme, alebo strčíme hlavu do piesku a budeme sa tváriť, že no veď kým nestavajú v mojej záhrade tie čierne stavby, no tak sa ma to v princípe netýka. Chvalabohu, tam, kde mám chalupu, tam zatiaľ u mňa v záhrade nepostavili. Tak vlastne sa ma to netýka tento problém a neviem, prečo vlastne predkladáme s kolegom Kaníkom takýto návrh zákona.

    No to by bolo možno namieste pri občanovi, ktorý môže sa takto zatváriť, ale nie pri volenom zástupcovi ľudu, ktorý musí dávať pozor aj na to, aby v tejto krajine boli dodržiavané aj majetkové práva občanov. A chcem vás informovať, dámy a páni, ak ste si to ešte nevšimli, že v tejto krajine sú dlhodobo porušované majetkové práva občanov. Ak na vašom pozemku niekto postaví čiernu stavbu, dnes platná legislatíva vám dáva veľmi komplikované a veľmi vzdialené možnosti na to, vyriešiť tento problém. O to viac, ak sa jedná o rómsku komunitu, ktorá bežne stavia svoje čierne stavby, svoje obydlia na pozemkoch, ktoré, ktoré sa vlastne ani nestará, čie sú, lebo ich to nezaujíma, lebo aj tak im nikto reálne nedokáže riešiť tento problém, ktorý oni svojou činnosťou vyvolávajú.

    To, s čím prichádzame na túto schôdzu opakovane, je, že ponúkame transparentné správne konanie na odstránenie takýchto čiernych stavieb.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Simon.

  • Pán kolega Novotný, no musím povedať, že položil si veľmi zaujímavú otázku, že keď Rómov z tej rómskej osady vysídlime do tých nových nájomných bytov, čo sa stane. Tak ja ti odpoviem. Miesto jednej rómskej osady budeme mať dve. Pretože je faktom, že to tak na Slovensku je. Je smutné, že štandardná politická strana SMER štandardne takéto dobré riešenie opäť odmietne. To je smutné, že štandardná politická strana SMER štandardne to opäť odmietne. V každom prípade je treba povedať, že tá istá štandardná sociálna demokracia SMER zas na druhej strane chce spoplatniť ľuďom vstup do prírodných rezervácií a do národných parkov. Tam už vlastnícke práva idú dopredu. Tam už ideme hľadať alternatívu, ako brániť vlastnícke práva. Tu nechceme riešiť vlastnícke práva.

    Druhým problémom, ktorý bezprostredne s tým súvisí, nie je len vlastnícke právo vlastníka, ktorý tam je, ale otázka socializácie týchto ľudí v týchto rómskych osadách, pretože oni žijú v inom svete. Oni nežijú na Slovensku, oni žijú v inom svete, len, bohužiaľ, my všetci to musíme finančne podporovať. To je ten chorý slovenský systém.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán kolega, uvedený návrh zákona predkladáte v tomto znení už tretíkrát. Opakovane som reagoval na predložený návrh, a preto dnes sa nebudem skutočne znovu opakovať. Osobne si myslím, že je skutočne na zváženie, či v tomto čase je treba ešte parciálne riešiť niektoré problémy zákona č. 50/1976 Zb., keď v krátkom čase už dostaneme nový návrh zákona o územnom plánovaní a výstavbe. Sám som totiž zvedavý, ako sa prípady odstraňovania stavieb postavených na cudzom pozemku budú v ňom riešiť. Nemôžem podporiť tento zákon, pretože tá argumentácia, ako je tu vložená, skutočne nie je v poriadku a nemôžem s ňou súhlasiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. No ja ako nemám slov na niektoré veci, ani nie tak v tom, že problém, čo sa týka stavieb a čiernych stavieb je pálčivý, a niekoľkokrát ste zopakovali, aj ty, pán poslanec, aj pán poslanec Kaník, že je to roky rokúci neriešiteľný problém. Ja nemôžem akceptovať to, že teraz, keď ste v opozícii, prídete s takýmto návrhom, prídete pred rečnícky pult. Pán poslanec Kaník smutne zaklipká očami a ako je všetko zlé a ako toto treba riešiť. No a kde ste boli tieto roky? Však ste mali svoju pani ministerku trebárs z SDKÚ. Pán poslanec hovorí o tom, že sa nerieši v rámci ministerstva spravodlivosti. A kde ste boli doteraz, chlapi? To, to akože teraz sa veľmi dobre počúva, teraz, keď nie je žiadna zodpovednosť, tak teraz je nádherné biť do všetkého, ale keď ste to mohli riešiť, ste to neriešili.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, začnem od konca. Ale riešili sme to, riešili sme sociálnu problematiku týkajúcu sa marginalizovaných skupín v období 2002 - 2006, keď bol ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny pán Ľudovít Kaník. Prichádzali sme s týmto návrhom zákona v rokoch 2006 - 2010, pán kolega Števo Kužma ho predkladal, vtedy ste vládli vy. Prichádzali sme s týmito návrhmi zákonov a mali sme ich pripravených vo funkčnom období 2010 - 2014. Ten problém bol ale ten, že vláda padla veľmi skoro, takže len niektoré návrhy prišli. A budeme v nich pokračovať ďalej. To je moja prvá poznámka.

    Tá druhá poznámka k tebe, pán poslanec Bagačka, je tá, že no ale podľa tejto logiky už vlastne keď raz ste vo vláde štyri roky, že nikdy so žiadnym riešením už nesmiete prísť. Najlepšie by bolo pokračovať, ako to navrhol kolega Matovič, hneď aj rozpustiť politickú stranu, aby mohla vzniknúť nová. Už nikdy žiadne nesmiete priniesť, aj keď vidíte pálčivosť problému, lebo vtedy, keď ste raz boli pri moci, ste to mali presadiť, keď ste nepresadili, tak už navždy mlčte, podľa vašej logiky.

    Pán poslanec Daniš, chcem povedať, že ja už poznám túto argumentáciu zo strany, strany SMER, že teda vždy pripravujete komplexné a systémové riešenie. Teším sa na to komplexné a systémové riešenie a my aj do toho komplexného a systémového riešenia určite prídeme s pozmeňujúcimi návrhmi, lebo táto téma je pálčivá a môžme ju dnes zabiť, vrátime sa k nej znovu, potrebujeme ju riešiť.

    Posledná poznámka k pánovi poslancovi Simonovi, áno, rozumiem tej argumentácii, ktorú povedal, že keď postavíme nové sociálne byty, tak vzniknú vlastne rómske osady dve v tej obci. Chcem ale povedať, že ten návrh zákona, s ktorým prichádzame, rieši len vznik nových čiernych stavieb. Ja si myslím, že by sme mali urobiť ráznu prietrž tomu, aby vznikali nové čierne stavby a radšej to riešiť sociálnymi bytmi a potom sa začať zaoberať, čo s osadami...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalší, ktorý vystúpi v rozprave, je pán poslanec Kuffa. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Musím vás, pani podpredsedníčka, pochváliť, dneska vyzeráte veľmi dobre, chcel som vám to povedať osobne.

  • Ale dneska výnimočne ste odpočinutá, oddýchnutá. Minulý týždeň ste boli veľmi strápená. Je to také delikatesné.

    Ale áno k veci, však to je k veci. Vidíte, to jak Dodo hovorí...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Mala by som vás upozorniť, prosím vás fakt k obsahu zákona.

  • So smiechom.

  • Poprosím, pán poslanec, ale ďakujem za lichôtku. Ďakujem veľmi pekne.

  • Pani podpredsedníčka, pani podpredsedníčka, veď ste naša, našou ste podpredsedníčkou, teda aj mojou, aj keď som opozičný poslanec, ale ste moja podpredsedníčka.

  • Tak isto podpredsedníčka, ono je to, veľakrát sa takto delíme, hej, že moja vláda, naša vláda, môj prezident, tvoj prezident. Čo sme si zvolili, to máme, je to naša vláda, hej, a či ja sa k nej hlásim, alebo sa nehlásim, ja som občanom Slovenskej republiky a každá vláda, ktorá tuná bola, a každý prezident, či som s ním súhlasil, alebo nie, bol zároveň aj mojím prezidentom, tak aj pani podpredsedníčka je zároveň aj mojou podpredsedníčkou. Však som vám dal aj hlas v tajných voľbách. No tak dovoľte mi niekoľko slov, no ono ja som potom, vyzerám strašne kontroverznou postavou tuná a potom aj médiá občas si na mne zgustnú, že čo to ten Kuffa je akým poslancom, hej, a možno aj všelijaká šuškanda, že či ja teda tomu pridržiavam, alebo tomu a som hlasoval so SMER-om. Ja vám to takto poviem teraz tuná. Ja vždycky podporím dobrý návrh, vždy. Dobro podporím, či bude z ľavej strany, alebo z pravej strany. A zlo odsúdim, odsúdim. A nebudem brať, teraz ako opozičný poslanec si to úplne komfortne môžem dovoliť. A aj si to tak užívam. Neviem, keby sa vytvorila tuná nejaká koalícia pravého politického spektra. Tam už človek musí z veľa vecí ubrať, hej, keď už ste vo vláde, lebo to je veľmi tenký ľad, hej. Ale teraz si to môžem dovoliť, a preto si aj dovolím vyjadriť svoj názor k navrhovanému zákonu.

    Prepáčte mi to, kolegovia, ja už som nie prvýkrát vystúpil proti vášmu zákonu a dnes je to tak obdobne. Ja nemôžem súhlasiť s tým a ani ho nepodporím vo svojom hlasovaní. Ja aj keď nie som možno tak stavbár, ale ja tak sa stále cítim aj na 50 % tým stavbárom byť a mám čo povedať k týmto stavebným veciam. Brat Maroš pomáha chudobným ľuďom a sú to práve aj rómske komunity a Rómovia, pre ktorých aj postavil aj tie príbytky. A ten stavebný zákon, ktorý tu máme, je ľudia nenormálne skostnatelý. Ja sa teším, že tuná bude, príde do parlamentu stavebný zákon. Ja som zvedavý, že aký príde. Ja som za liberalizáciu stavebného zákona. Pozrite sa, som konzervatívec, ale sú veci, v ktorých viem byť liberálny. Ak máš vlastný pozemok, vlastníš pozemok a chceš si postaviť príbytok, štát ti má na to vytvoriť podmienky, na to, aby si to ľahko mohol vytvoriť, postaviť si ten dom. Štát nie je ten otrok, ktorý je povinný stavať pre teba domy. Naši otcovia, naši dedovia si postavili takto domy, boli to jednoduché, dneska by sme povedali, že primitívne, chudobné, drevenice to boli. Ale žili dôstojne a taký dedo, keď si postavil drevenicu, postavil si dom, však, samozrejme, postavil si to na svojom pozemku, na svojej roli. Teda vlastnícke právo je potrebné rešpektovať, určite áno. Ja som za to, ale keď si ho postavil, najprv si ho postavil a išiel ku richtárovi a pýtal si súpisné číslo. Až potom išiel. Najprv si postavil a potom išiel. Treba sa nad tým zamyslieť. Toto čosi kedysi bolo a nie teraz my tuná, však budeme stavať tie byty, všelijako sa kšeftuje s bytmi. Niekto má aj štyri, päť bytov a prenajíma ich. Je to spravodlivé? Ja sa pýtam, je to spravodlivé? Nie je to spravodlivé.

  • Reakcia z pléna.

  • To je, ja to považujem za nespravodlivé. Môžeš mať iný názor, môžeš ho aj odprezentovať, nech sa páči.

    Samozrejme, ja nesúhlasím s tým, že ktosi príde a postaví si, neviem, čiernu stavbu a na cudzom pozemku. S tým sa nemôžem stotožniť, ale ja som to už aj spomínal. Som z kraja, z regiónu, kde je silná rómska komunita. Prešovský samosprávny kraj v rámci týchto ôsmich krajov je najviac osídlený práve Rómami. A ja keď, áno, skryté to tu bolo, aj otvorene povedané, aj narážka bola tuná práve na tieto rómske komunity. Ja si to, ľudia, neviem pri všetkej úcte a rešpektovaní vlastníckych práv ani len predstaviť, ani len predstaviť si neviem, že by rómske osady boli zrovnané so zemou. To by bolo hrozné! Však my ideme vyrábať bezdomovcov? Ja predsa nemôžem zahlasovať za tento návrh zákona, ale štát má svoj podiel ako na tom.

    Ako? Tak som sa tiež aj nad tým zamyslel, tak aby som len nekritizoval, ja viem, že je to, možno by sme mohli vnímať, že či je to spravodlivé, alebo to nie je spravodlivé. Ale jednoducho dá sa zrobiť aj to, veď tí Rómovia už po desiatky alebo niekedy by som mohol povedať aj stáročia žijú v tom osídlení alebo určite desiatky rokov na tom istom mieste. Tí Rómovia k vlastníckym právam majú akýsi taký zvláštny ako vzťah, oni ani vôbec nevedia, že majú postavené tie svoje príbytky na cudzích pozemkoch. Nevedia to tí ľudia. A teraz tuná, keď by prišiel, ja som vlastník takého pozemku a nahlásim na úrad a oni sú, štát je povinný odstrániť takúto čiernu stavbu. No neni to spravodlivé, aj keď by sa to možno všelijak zdalo. Preto to nie je spravodlivé, lebo títo ľudia sú chudobní a ešte aj keď má aj takú primitívnu chatrč postavenú, ešte aj tú, o to ho oberiem? To nie je cesta. Ale už tie lokality, ktoré sú, a vieme, ktoré sú to lokality, no tak štát sme pred chvíľou mali tuná, hej, jak sa dostal k pozemkom. Môj názor ste, ktorí ste tu boli, tak ste to počuli. Ale štát má pozemky, no tak celé tie lokality, no tak zrobím zámenu pozemkov. Vlastníci, ktorí sú pôvodní tam na tých pozemkoch, ktorí, kde sú postavené tieto čierne stavby, hovorím o rómskych komunitách ale teraz, aby sme vedeli. Nehovorím o boháčoch, ktorí si jednoducho drzo postavia stavbu kdesi, áno, diferencujem to. Predstavte si, že to diferencujem, hej, lebo keď chudobnému zoberieš aj to málo, čo má, no tak to je veľmi nespravodlivé. A vymeniť tieto pozemky, vymeniť tieto pozemky a dovoliť im, aby si oni mohli tieto stavby zlegalizovať, nie zbúrať, toto nie je cesta.

    Áno, rímske právo to tak hovorí, ako kolega Kaník to tu spomínal, to, čo stojí ako nad, nad zemou, tak patrí tomu vlastníkovi, a teda ty máš právo o tom aj rozhodnúť, a že sa to má aj zmeniť. Chcem pri všetkej úcte a rešpektovaní aj práva, aj súkromného vlastníctva, ale toto je špecifikum. Keď my sme akceptovali doteraz týchto Rómov a boli tie čierne stavby; a to nie je otázka len posledných dvadsiatich rokov tieto čierne stavby. Veď toto bola otázka aj predchádzajúcej éry v čase komunizmu. Takto to bolo, tak vznikali tie stavby, aj dnes tieto stavby takto vznikajú. Chudobný Róm, ktorý si chce postaviť príbytok, môžme mať na to rôzne názory, môžte ma za to aj odsúdiť, hej, ale chce si postaviť príbytok, nemá kde bývať. Skúste bývať na šestnástich štvorcových metroch, 4 x 4 metre, a že by ste tam žili štrnásti ľudia. Sedemnásti ľudia. To, to je skutočne obraz, veď to je skutočná chudoba. Dodo Hlina to dobre rozprával, ja som to tiež v iných súvislostiach tiež rozprával, veď to je horšie ako v Afrike.

    My chodíme na misie do Afriky a neviem, kde by sme sa rozplývali, ale veľakrát mladí ľudia idú v skutočnosti za tou atrakciou, lebo to prostredie Afriky, jéj, tak to je Afrika, to je atrakcia. Tu máš tie misie, tu je tá Afrika, u nás na Slovensku, tu máš priestor, a tak som to aj spomínal. Stretneš sa s exotickými zvieratmi, to sú vši, blchy a svrab. To sú tie exotické zvieratá, a potkany, a nestretneš sa možno so slonom, možno sa nestretneš s levom, antilopami a krásnou, krásnym zapadajúcim slnkom v Afrike. Toto je priestor pre skutočnú misiu.

    Vládnu stranu SMER tak môžem poprosiť, ale zároveň aj vyzvať, skúste sa nad tým zamyslieť. Ja nebudem predkladať tento návrh zákona. Veď nie že by som nechcel alebo čosi také, ale nech to vyjde od vás, ale ja to hádžem do placu minimálne preto, aby ste sa nad tým zamysleli a nevynechajme z toho tie rómske osady. Ak vyriešime tento problém, že tie rómske osady v rámci Slovenska najprv toto poriešime, prosím, môžem podporiť aj návrh tohto zákona. Opakujem, ak by som postavil čiernu stavbu alebo akúkoľvek stavbu na cudzom pozemku - či štátnom, alebo súkromnom -, odsudzujem to, nie je to správne. Ale rómska komunita je špecifikum v špecifiku a aby sme sa tuná nepingpongovali, však vy ste boli vo vláde, čo ste urobili preto, teraz my sme vo vláde, čo ste preto urobili. Áno, ja musím uznať, vždy sa ľahšie kritizuje, ako sa čosi tvorí. Vždy sa ľahšie búra, ako sa stavia. Čierne stavby nie je problém zlikvidovať, to ani netreba ani buldozér, lebo tam, keď sa traja chlapi oprú o takú stavbu, ktorú majú Rómovia, tak je to rozvalené. Ale toto chceme ukazovať, svoju silu, a štát, že by ukazoval takúto silu na chudobných a biednych? To by bolo to posledné, čo môže byť. Novodobých bezdomovcov ja nebudem vyrábať a nebudem ich vyrábať ani cez takýto návrh zákona.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami päť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Poliačik.

  • Štefan, za predpokladu, že niekto kľudne vlastní aj celý barák a prenajíma ho, ak sa oň stará a plní si všetky povinnosti majiteľa, tak to spravodlivé je. Neexistuje žiadny princíp spravodlivosti, ktorý by nám hovoril, že jeden človek môže vlastniť jeden byt, alebo každý musí ten byt, v ktorom býva, vlastniť. My sme v tom dokonca neštandardná krajina. Na Západe je oveľa viac ľudí, ktorí bývajú v prenájme, s tým sa aj viaže oveľa vyššia mobilita ľudí, čo sa týka dochádzania za prácou, lebo sú schopní si hľadať miesta tam, kde práca je, a nezotrvávajú nutne v tom regióne, v ktorom sa narodili a v ktorom musia žiť celý život. To znamená, nemá význam nepodporovať prenajímanie bytov. Práveže podporujme ľudí, ktorí sa k nim správajú zodpovedne, ktorí sa starajú o tie byty, prenajímajú ich za férové ceny, pretože títo ľudia nám môžu pomôcť napríklad aj s nezamestnanosťou, lebo ľudia budú mať kam ísť a prenajať si tam bývanie, ak tam bude práca.

    A čo sa týka ale misionárov, tak tam s tebou na druhej strane súhlasím. Podľa mňa by bolo veľmi dobré, keby mnohí misionári, ktorí sú dneska v Afrike, v Latinskej Amerike, v Ázii, by prišli a naozaj sa venovali misii v tých rómskych osadách, lebo by tam nenarobili toľko škody, ako robia v týchto krajinách tretieho sveta.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja som v podstate chcel sa dotknúť tej istej témy, čo kolega Poliačik. Pán kolega Kuffa, vlastniť akýkoľvek počet bytov a prenajímať ich nie je ani spravodlivé, ani nespravodlivé, to je úplne normálne. Je úplne normálne všade na svete, že niektorí ľudia, ak sa to vyplatí ekonomicky, stavajú nájomné domy, domy plné bytov a v tých domoch žijú ľudia a, chvalabohu, a prenajímajú ich. Keď súkromník vlastní viacero bytov alebo bytový dom, je to rovnako málo spravodlivé alebo nespravodlivé, alebo mravné alebo nemravné, ako keď to vlastní obec alebo štát. Rovnako nie je nespravodlivé ani spravodlivé vlastniť, ja neviem, tisíc aut a mať požičovňu áut a požičiavať ich, prenajímať ich. Podľa mňa si treba rozmyslieť, kým človek vysloví niečo v súvislosti s takými mravnými imperatívmi, ako je spravodlivosť a nespravodlivosť, až potom rozprávať.

  • Ďakujem. No aby zasa nevznikli absolútne nesprávne interpretácie. V prvom rade tento zákon vôbec nerieši existujúce akékoľvek nehnuteľnosti postavené na cudzích pozemkoch, ale len novovznikajúce, po účinnosti zákona. Raz a navždy si to už akože uvedomte všetci, ktorí sa k týmto, ja neviem, či z nevedomosti, alebo nejakého iného, stále k tomu vraciate.

    Druhá poznámka, kým sa nezastaví budovanie nových čiernych stavieb, nikdy sa nezlegalizujú a nedajú do poriadku tie, ktoré už vznikli. Pretože to je proste, ako keby ste liali vodu do prúteného košíka, nikdy v ňom voda nebude, aj keď ju tam budete liať, koľko chcete. Proste nemá konca také riešenie, musíte najprv zastaviť niečo a potom riešiť to ostatné.

    Mišo Bagačka, Hnúšťan, veď ty veľmi dobre vieš, aký to je problém. Tak to nie je o tom, že čo ste to už dávno neurobili, to sú len také floskuly politické. Sme to riešili mnohokrát, v prvom čítaní už bol tento návrh zákona. Skús sa radšej spýtať Hnúšťanov, že či by to nepomohlo, a podľa toho sa pozerajme na vec.

  • Ďakujem pekne. Ja nadviažem na predrečníkov vo faktických, pána Šebeja a Kaníka. Pán kolega Kuffa, no ozaj niekedy je menej ako viac. Porozprával si svoje skúsenosti a obraz, ako žijú niektoré skupiny obyvateľstva, a konkrétne si hovoril o Rómoch. Ale táto novela, o ktorej rokujeme, vôbec nič nerieši o hodnotení alebo o riešení stávajúceho stavu, tak ako predkladateľ povedal, a vôbec už nerieši stav z minulosti. Rieši konanie kompetentných orgánov do budúcna a nielen pri skupinách obyvateľstva, o ktorých si hovoril, ale o každej čiernej stavbe. A obce, ktoré majú problém s tým, že sú z nejakého dôvodu lukratívne a pozemky sú lukratívne, by vedeli o tom hovoriť a majú s tým problém.

    A ešte jedna poznámka. No čierne stavby zlikvidovať nie je ľahké, vždy to musí niekto zaplatiť. Ja som povedal, že táto novela nehovorí ani o búraní, ani o minulosti alebo stávajúcom stave a možno podľa dostupných informácií tieto veci bude riešiť vládny návrh zákona, ktorý, ktorý možno v krátkej dobe, o ktorom budeme v krátkej dobe rokovať. Táto novela, o ktorej dnes rokujeme, je svojím spôsobom viac preventívna, pretože rieši preventívne v hlavách ľudí, akým spôsobom sa majú postaviť k tomu, či budem stavať pozemok, teda stavbu na, na cudzom pozemku, alebo nie. A možno aj výchovne, lebo správne si povedal, že mnoho ľudí ani nevie, že stavia nejakú stavbu na cudzom pozemku. No lebo jednoducho zákon je taký, že to nemusí vedieť.

  • Tí kolegovia, ktorí hovorili o tých bytoch, zle počúvali. To nebola podstata, ktorú som chcel ako odkázať. Môžeš vlastniť aj viac, aj to. Ja som len chcel poukázať na tie kontrasty a tým kolegom hovorím: Ak máš viac bytov, prenajmeš to rómskej rodine, ktorá je 10-, 20-členná, prenajmeš to? Ja sa pýtam, prenajmeš to a to budú aj neplatiči zároveň a budeš mať len problémy s nimi? Hej. To si dovolím povedať dopredu. Prenajmeš to? Pokrytecky sa správame. Úplne pokrytecky. Nemyslite si, že keby sme prijali dnes tento zákon, že zajtra Rómovia nebudú stavať načierno tam. Budú stavať. A treba vymedziť tie lokality, ktoré sú tie rómske osady a ešte dať aj tam ten priestor, aby mali kde stavať si tie príbytky.

    Ani ty, pán kolega Kaník, ty si nezoberieš rómsku rodinu, dovolím si povedať do svojho domu, do svojho bytu, aby si im to prenajal alebo možno aj predal alebo podobne. Vzďaľujeme sa od týchto ľudí a vyzerá to tak, ako by sme chudobným ľuďom závideli ešte ich chudobu a tie ťažké podmienky, ktoré majú, tak ešte im máme sťažovať a pokrytecky sa takto správať, lebo sme prijali zákon. A ešte aj štátnych úradníkov tlačiť do toho, plňte v zmysle zákona povinnosť a búrajte tieto príbytky. Neviem si to predstaviť, čo by len jeden takýto dom, jednoduchý príbytok padol. Neviem si to predstaviť. Kým rómske osady - a to veľmi úzko súvisí práve s rómskymi osadami, lebo čiernych stavebníkov, dovolím si povedať, myslím si, nerobil som štatistiku, ale tak mi to tak vychádza, lebo to denne vznikajú, by som povedal, alebo aspoň týždenne, mesačne takéto nové stavby, sám som toho svedkom. Vidím to, že ako tí Rómovia žijú, ale nič lepšie sme im nevytvorili, nevytvorili sme im lepšie podmienky. Ak im vytvoríme tie podmienky a budú mať dôstojné bývanie, prosím, môžme sa o týchto veciach baviť. Ešte raz, no už nestihnem povedať.

  • Pán poslanec Kuffa bol posledný, ktorý bol ústne prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, pán navrhovateľ, záverečné slovo? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne všetkým, ktorí diskutovali, či už s faktickými poznámkami, vystúpením v rozprave. Myslím, že zaujímavá diskusia bola o tejto poslaneckej novele stavebného zákona, bola zaujímavá hlavne preto, lebo je to pálčivý problém. Dámy a páni, to, že o tom diskutujeme, a to, že máme všetci svoje skúsenosti, že reaguje možno ináč kolega Bagačka a kolega Daniš ako kolega Simon a úplne ináč kolega Kuffa a mohol by som pokračovať ďalej, to nie je zlé, to je, naopak, dobré a chcel by som to podčiarknuť.

    Druhá moja poznámka je k tomu, že ak niekto nechce hlasovať za tento poslanecký návrh zákona len preto, že sa teší na nejaké komplexné systémové riešenie, ktoré vláda chystá, tak z toho, čo som mal vidieť, pán poslanec Daniš o tom hovoril, nie je tu, žiaľ, ale tak mu to odkazujem, čo som mal vidieť, tento problém vôbec vládny návrh zákona nerieši. Preto budú potrebné znovu pozmeňovacie návrhy v druhom čítaní, aby sme problém, tento pálčivý problém čiernych stavieb riešili. Nie spôsobom, že to zvalíme na plecia majiteľa, lebo aj tomu ujovi v Sačurove môžte povedať, že ujo, je to vaša záhrada, veď to zbúrajte! Ujo chodí na dvoch francúzskych barliach; však už nevtipkujte; a bojí sa pomaly bývať vo svojom vlastnom dome. To, čo navrhujeme týmto poslaneckým návrhom zákona, je len transparentné správne konanie. Môže sa vám niečo na ňom nepáčiť. Povedzte, kde treba posunúť lehotu, čo treba urobiť ináč. Či tam ešte treba nejakú ohlasovaciu povinnosť, upozornenie toho čierneho stavebníka, ja neviem, veď povedzte, v druhom čítaní je na to priestor, ale to, čo navrhujeme s kolegom Kaníkom, je transparentné správne konanie vo veci čiernej stavby.

    Ďalšie poznámky. Števo Kuffa, vystúpil si tradične, ako ty zvykneš, altruisticky, s veľkou empatiou voči chudobným ľuďom, voči rómskym osadám - a to si na tebe vždy vážim. Chcem ale povedať, že niektoré veci budem musieť poopraviť. Najprv chcem povedať veľmi jasne a veľmi nahlas, že tento zákon nie je o búraní rómskych osád. Ešte raz. Tento zákon nie je o búraní rómskych osád. Žiadne čierne, čierna stavba, žiadne nezákonné obydlie, žiadna chatrč - nazvite si to, ako chcete - v rómskej osade po schválení tohto návrhu zákona nebude zbúraná. Toho sa to nedotýka. Raz a navždy, jasne a dôrazne to opakujem. Žiadne rómske osady ani Kaník, ani Frešo, ani Novotný búrať nechcú.

    Tento návrh zákona je o tom, aby v prípade, ak niekto začne po schválení a platnosti a účinnosti tohto zákona stavať čiernu stavbu - a tu sa nehovorí ani o Rómoch, ani o Maďaroch, ani o Slovákoch, ani o Poliakoch, ani o Rusínoch - ktokoľvek začne stavať čiernu stavbu, tak vlastník, na pozemku ktorého stavia, sa môže obrátiť na stavebný úrad a ten má lehoty, aby konal. O tom je tento návrh zákona, o ničom inom. Čiže tento návrh zákona (potlesk), ďakujem pekne, má zabrániť vzniku nových čiernych stavieb. Má zabrániť vzniku nových čiernych stavieb. A pokračujem znovu k Števovi Kuffovi, ktorý tu vniesol trošku iný rozmer; prepáč, že ťa budem menovať častejšie; si povedal, že radšej pomôžme tieto čierne stavby zlegalizovať. Okej, ale nedával si pozor pre zmenu, keď som hovoril ja. Som hovoril o tom, že starostka v Kecerovciach sa opakovane snažila zlegalizovať čierne stavby na obecných pozemkoch. Nebol o to záujem. Prečo by bol, keď nie je tlak? Prečo by to mali legalizovať, prečo by sa mali starať nejaký, o nejaké kolky a pozemky, o nejaké žiadosti a lehoty? Prečo? Oni prídu a povedia, zaveďte nám elektrinu a plyn, a starostka povie, nemôžme zaviesť do čiernej stavby. No tak zlá je vláda, zlá je starostka a zlí sú všetci. Prečo by sa oni starali o stavebné povolenie. Ale tento návrh zákona bude aj o tom, keď sa nájde človek, ktorý vo svojej záhrade poskytne priestor pre čierne stavby, keď sa nájde takýto človek, ktorý poskytne a rád im daruje svoj pozemok - nech sa páči, možno sa nájde takýto dobrodinec -, v tej chvíli budú mať možnosť túto čiernu stavbu zlegalizovať dodatočne, tak ako si to popísal ty v tejto chvíli. Ale ja hovorím o tom, že niekto tu porušuje majetkové práva občanov, na vlastníctve alebo na majetku ktorých sa budujú čierne stavby, a oni sa nedokážu brániť. O tom je tento návrh zákona.

    Ďalšia moja poznámka. Vieš Števo, keby sme, Števo Kuffa, pán poslanec Kuffa, keby sme sa držali tvojej logiky, tak by sme museli povedať, že zákon platí v tejto krajine pre všetkých, ale sú výnimky, lebo o tom si ty presne hovoril. Ty si hovoril o tom, že dobre, keď si Novotný postaví čiernu stavbu na pozemku Ľuda Kaníka, tak dobre, zbúrajme ju, nemá ju čo stavať, chrapúň jeden, bude aj v Novom čase, predpokladám, aj v Plus jedničke. Ale keď si náhodou chudobná rómska rodina postaví čiernu stavbu, tak to by sme nemali takto postupovať, že kde tí ľudia majú ísť. No veď povedzte, pre nich zákon neplatí, oni nie sú občania Slovenskej republiky? Števo, to je falošné. Pán poslanec Kuffa, falošné to je, ty si advocatus diaboli.

  • To je falošné, toto je cesta do pekla. Cesta do pekla bude, keď zákon neplatí pre všetkých, pre týchto platí, pre týchto, tí občas môžu porušiť, pre týchto, nemusia. O chvíľu o tom bude hovoriť Ľudo Kaník pri novele zákona o priestupkoch. To je presne o tom, že niekto tu má priestupkovú imunitu a nie sú to poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Niekto tu má priestupkovú imunitu v tejto krajine a nevieš sa k nim nijak dostať. To nie je, tým im nepomôžeš, Števo, nepomôžeš im týmto spôsobom. Dobre, ak myslíš, že riešením by bolo, aby sme, aby štát povedal, že tento pozemok vykúpi štát od súkromných vlastníkov, určí, že toto bude ten pozemok a tam si budú môcť kľudne ľudia - ktokoľvek, aj ja si potom tam môžem postaviť -, postaviť čierne obydlia a štát im to potom pomôže legalizovať, keďže tým pádom už to nebude čierna stavba, keď majiteľ pozemku s ňou súhlasí, ide o to, len ju legalizovať podľa platného stavebného zákona. Môže byť aj toto jedna cesta, ale osobne sa mi nepáči.

    Skôr sa mi páči tá cesta, ktorú si naznačil ty vo svojom záverečnom alebo v závere svojho vystúpenia. V dnešných osadách treba vykonať misijnú činnosť, ale nie takým spôsobom, že ju naznačíme. Počul som niekde v rádiu, že teda sú pripravení takíto ľudia, ktorí majú pomôcť v rómskych osadách, sú to predovšetkým Rómovia, čo sa týka zdravotnej výchovy, len akosi im ministerstvo vnútra nevie dať zmluvu, nedarí sa im, majú nejaký náročný problém im dať pracovnú zmluvu.

    Ja si myslím, že v týchto rómskych osadách je potrebná misijná činnosť, bohužiaľ, dámy a páni, sme v situácii, že tam naozaj potrebujeme misionárov a to nemajú byť len Rómovia. To majú byť aj príslušníci väčšinového obyvateľstva. My potrebujeme riešiť problém rómskej komunity komplexne. Potrebujeme - a súhlasím s tebou - okrem misijnej činnosti riešiť aj to, aby si nová rómska rodina nestavala čierne obydlie, ale aby mala sociálny nájomný byt, aby mala materskú školu pre svoje dieťa, aby mala až potom dobrú školu pre svoje dieťa, aby otec a mama mali prácu, aby mali pracovnú príležitosť. Ale treba riešiť aj to, aby tie sociálne byty vznikali tam, kde sú pracovné príležitosti, lebo ty darmo v obci, kde je 2 500 Rómov a 800 Slovákov alebo Maďarov, v danej obci žije, darmo ty im tam postavíš ďalšie sociálne byty. Oni tam prácu nenájdu, ten starosta nemá aktivačnú prácu pre 2 500 ľudí. Toto potrebujeme riešiť a v tom som s tebou absolútne v súhlase a v tom určite budeme potrebovať navrhovať aj konkrétne riešenia na schôdzi Národnej rady. Ale tento návrh zákona nehovorí o tom, tento návrh zákona len hovorí o tom, že chceme chrániť majetkové práva ľudí, na pozemkoch ktorých vznikajú nové čierne stavby. Neriešime ani búranie osád a chcem sa veľmi jasne ešte raz ohradiť proti tomu, tento zákon nie je o búraní rómskych osád. Tento zákon je ochrane majetkových práv občanov, na pozemkoch ktorých vznikajú čierne stavby, a budú, a bude to platiť len od okamihu, keď bude účinný tento zákon. Čiže hovoríme o nových čiernych stavbách.

    A uisťujem vás, dámy a páni, že nepomôžeme mladým rómskym rodinám v tom, že budeme prižmurovať oči, aby si ďalej budovali chatrče bez elektriny, vody, plynu a kanalizácie a bez ciest. Tam majú vychovávať deti? Tam majú vychovávať deti, tým, že zavrieme oči, nech si to stavajú? Nie. Toto nie je pre nich riešenie, oni potrebujú sociálne byty, materské škôlky, školy a prácu. Toto potrebujú, aby sme ich vytrhli z chudoby, nevieme to riešiť pre všetkých, ale niekde začať musíme. Tak začnime tým, aby sme zastavili nezmyselné budovanie chatrčí na úrovni 13. storočia, na úrovni stredoveku.

    Dámy a páni, poprosím vás o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca, chcete záverečné slovo k rozprave? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslanca Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 670, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 647.

    Dávam slovo poslancovi Ľudovítovi Kaníkovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

    (Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, tlač 670.)

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, takže tretí v tomto slede návrhov zákonov, aj keď každý je vlastne ako keby spadajúci pod iný rezort, ale ony absolútne sú previazané a absolútne reagujú na jednu negatívnu situáciu, ktorá sa tu postupne vytvorila. A tento, je dobre, že je na záver, lebo završuje túto, tento kruh, ktorý tu bol popísaný, a dáva tomu naozaj systém. Ako de facto v záverečnej reči ako keby môj predrečník pán Novotný už sa dotkol tejto situácie, jednoducho máme tu množstvo porušení zákona na dennej báze, malej, malého rozsahu z hľadiska závažnosti, preto spadajú pod priestupkový zákon. Ale je to tak isto kriminalita, je to drobná kriminalita, ktorá napriek tomu, že za ňu z hľadiska zákona nenasledujú sadzby odňatia slobody alebo niečo podobné, ale tým, že je každodenná, že sa dotýka občanov, ľudí a že sa nám množí, je veľmi nepríjemná a nesmierne negatívnym spôsobom vplýva na život ľudí, ktorí sa s ňou stretávajú.

    Jedným z tých vecí, ktoré spadajú pod toto porušenie zákona, je práve, práve dodiskutované otázky čiernych stavieb na cudzích pozemkoch. Pri vzniku takejto čiernej stavby, samozrejme, dochádza k priestupkom. A keďže tieto priestupky nie je možné pre určitú skupinu obyvateľstva, pre skupinu, ktorá je poberateľom sociálnej dávky, trestať, pretože sa na nich, od nich nie je možné vymôcť pokutu, tak nielenže nie je možné čiernu stavbu odstrániť, ale nie je možné ani porušenie zákona, ktoré sprevádza takéto konanie, nijakým spôsobom sankcionovať. A čo sa stane v prípade, keď na zákon neexistuje sankcia? Je ignorovaný. Tento zákon je zdrapom papiera, s ktorým si niekto môže tak akurát niečo spraviť. Ale určite ho nemusí dodržiavať, pretože keď ho nedodrží, nič sa nestane.

    Ako k riešeniu tohto problému pristupuje vládny návrh zákona, ktorý sa, je už ohlásený, ktorý už máme vlastne na stole? Hovorí, že treba siahnuť na sociálne dávky. V prípade, že dôjde k porušeniu zákona cez priestupky, na ktoré sa vzťahuje pokuta, je treba siahnuť na sociálne dávky. Nuž ako na prvý pohľad naozaj veľmi, veľmi razantné riešenie, že ako vláda sa konečne rozhodla buchnúť do stola. Ale je to naozaj tak? Jedna pokuta de facto zlikviduje celý objem sociálnej dávky, ktoré na toto riešenie môže byť použité, pretože nie je možné zobrať celú sociálnu dávku, ale len jej časť.

    Prvá otázka. Čo spraví človek, keď mu zoberiete aj to málo, čo má? Zrazu bude šťastnejší alebo bude zahnaný do kúta a už nebude mať žiadnu cestu úniku? Ako sa správa niekto, kto je zahnaný do kúta? Určite nie príjemne a pozitívne a určite ho to motivuje, naopak, ešte k horším činom, pretože už naozaj nemá východisko, nemá východisko. Odpoveďou na toto je, že ou, tak bude to splátkami riešené, navrhneme tam, alebo aplikuje sa tam dlhodobý splátkový kalendár. Ejhľa. A čo je z toho razantného riešenia? Navrhne sa tam splátkový kalendár, čo, po 2 eurá mesačne, po tri, na päť rokov. A aký to bude mať efekt? A príde druhý priestupok, tretí priestupok od toho istého páchateľa a už teraz neni z čoho brať. Už ani splátkový kalendár nepomôže. No jednoducho celé toto riešenie bude na smiech, na smiech všetkým, ktorí sa s ním stretnú. A tie problémy, ktoré z toho budú vyplývať, len zahltia byrokraciou, papierovaním všetkých, ktorí to budú musieť riešiť, a všetko zostane po starom.

    Jediné rozumné, racionálne a dobré riešenie je pozrieť sa na tú situáciu naozaj so sedliackym rozumom. No tí ľudia naozaj nemajú prostriedky na to, aby pokutu mohli zaplatiť. Veď tá pokuta môže byť nie 10, 20 eur, môže byť aj 100, 200, môže byť aj viac podľa typu a charakteru priestupku, ktorý je spáchaný. Ale tí ľudia tie peniaze mať nebudú a keď sa s tým zmierime, tak budú páchať trestnú činnosť, pretože nie sú postihovaní nijakým spôsobom. A akceptujeme páchanie trestnej činnosti. A keď akceptujeme páchanie trestnej činnosti, k čomu vidím, že mnohí majú sklony stále, Štefan Kuffa sa toho dotkol, alebo teda vyslovene priam ilustratívne predstavil, ako sa časť spoločnosti v dobrej viere pozerá na problém a pomáha tomu problému, aby bol väčší a väčší. Pretože ústava, pred ústavou a pred zákonmi sme si všetci rovní, máme si byť všetci rovní. Ústava hovorí, že nikto nesmie byť znevýhodnený, ale ani zvýhodnený na základe etnického, národnostného alebo sociálneho postavenia. V našej spoločnosti sa zakorenilo, že - ako to povedal Štefan Kuffa, teraz to nemám napísané, som si to zaznamenal -, že je tu isté špecifikum, isté špecifikum, na ktoré sa musíme pozerať ináč. Čo to znamená, pozerať sa ináč? Že tí môžu kradnúť, tí môžu sa biť, tí môžu ničiť majetok iných, tí môžu stavať čierne stavby, lebo to sú špecifickí ľudia? Nie, nikto tu neni špecifický.

    Pokiaľ uznávame, že sme si všetci rovní v právach a povinnostiach, tak ako hovorí ústava, tak tento pseudohumanistický postoj je najväčšou škodou pre celú spoločnosť a pre tých, ktorých sa to týka najviac. Pretože sa na nich díva ako na nesvojprávne osoby, ako keby osoby nižšej kategórie, ktoré treba nachovať, obriadiť, na šnúrke ich niekam doviesť, ktoré nie sú schopné sa postarať sami o seba, a takýmto spôsobom sa priam, to poviem, rasisticky dívať na isté skupiny obyvateľstva. Pretože to je podstata rasizmu, že neuznávame, že sú to rovnakí ľudia ako my, a keď sú rovnakí, tak musia mať aj povinnosti rovnaké, nielen práva. A keď tie povinnosti budeme vyžadovať, potom budeme budovať zdravú spoločnosť. Zdravú spoločnosť, kde slušní majú navrch nad neslušnými. Kde tí, ktorí porušujú zákon, sú potrestaní, a tí, ktorí zákon rešpektujú, sú považovaní za slušných ľudí, ktorí majú podporu a ochranu spoločnosti pred tými, ktorí tu, ktorí ten, ktorí zákon chcú porušovať. Toto musíme mať na pamäti, žiadny pseudohumanistický postoj nie je ospravedlnením a nie je cestou, a preto sa nesmieme pozerať na niečo, že je to špecifické, nejaké špecifiká v tomto nesmú existovať. Pretože ináč nehovoríme o právnej spoločnosti, o vláde zákona, ale o nejakom paškvile, ktorý s Ústavou Slovenskej republiky nemá nič spoločné.

    Takže čo je vlastne predmetom návrhu zákona? Návrhom zákona je racionálne riešenie. Keď spravíš priestupok, nemáš peniaze na zaplatenie pokuty, musíš si to odpracovať. Pretože máš ruky a môžeš tú škodu a hlavne ten trest, ktorý sa k tomu vzťahuje, odpracovať a tým je ten trest aplikovaný. Práca ako trest je súčasťou aj nášho súdneho trestného poriadku ako alternatívny trest a je s úspechom a veľmi efektívne využívaný v mnohých, v mnohých štátoch vyspelého sveta. A naozaj s veľkým efektom a s veľkým účinkom. Takže prečo by sme sa tuto v tomto prípade mali báť, pretože to navrhla opozícia? Pretože je to jediné racionálne riešenie, ktoré priestupkovú imunitu, ktorá dnes je, môže zrušiť.

    Ďalším problémom, ktorý je, že sa nám tu, že nám tu existuje obrovská skupina obyvateľstva do 15 rokov, ktorá je absolútne beztrestná v prípade, že sa dopustí priestupku. Je to správne? Je to správne, že nám maloletí kradnú v obchodoch, že maloletí porušujú zákon a smejú sa policajtom, keď ich priamo pri čine nachytajú a že tí policajti s tým nemôžu nič robiť. Je to správne? A dobre viete, že je to masový jav, najmä v niektorých častiach Slovenska, v niektorých regiónoch, a pritom to riešenie nie je zložité. Stačí zaviesť to, čo mnohí občania si myslia, že aj reálne existuje, že aj za toho maloletého je niekto zodpovedný, že aj za toho maloletého niekto znáša zodpovednosť za prípadné porušenie zákona. Keď sme vedeli zaviesť do priestupku objektívnu zodpovednosť pri dopravných nehodách, čo nám bráni, aby sme zaviedli priestupkovú zodpovednosť za maloletých, ktorú budú znášať ich rodičia? Veď kto iný, kto iný ako rodič by mal byť zodpovedný za správanie sa svojho potomka? A tu nehovoríme o trestných činoch, ale hovoríme o priestupkoch, to znamená, nikoho tu nikto nechce zatvárať do väzenia, ale chceme, aby jednoducho rodič cítil, že nemôže ignorovať alebo nevšímať si správanie svojho potomka, že nemôže dokonca ho navádzať, čo je tiež v mnohých prípadoch bežný jav, na porušovanie zákona a zneužívať ho, zneužívať ho tak na páchanie, aj keď drobnej, ale trestnej činnosti.

    Návrhom tejto novely je, že sa prenesie táto priestupková zodpovednosť na rodičov, čo je úplne logické a úplne správne. Viete, akým spôsobom by...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, je 17.01, neviem, či budete ešte dlhšie uvádzať. Preruším rokovanie.

    Kaník Ľudovít, poslanec NR SR

  • Rečník prikývol.

  • Dobre. Prerušujem rokovanie o tomto návrhu zákona. Budeme pokračovať hlasovaním. Dve minúty prestávka.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné popoludnie, dámy a páni. Pán poslanec Kaník, pán poslanec.

  • Vážený pán predseda, keďže cítim, že sa schyľuje k nejakým zásadným zmenám v rokovacom poriadku...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Smiech v sále.

  • Myslím, že keďže ako reakciu na ignoráciu diskusie pri závažných problémoch zo strany vládnej väčšiny som prišiel s nápadom zopár razy stiahnuť návrh zákona, nezostáva mi nič iné, ešte využiť túto možnosť, ale z troch návrhov zákona, z dvoch prerokovaných len jeden v tomto prípade...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Áno, ďakujem. Takže sťahujem tlač č. 635, čo je návrh novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi.

  • Takže nebudeme hlasovať o tomto návrhu.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o troch prerokovaných bodoch, keďže štvrtý pán poslanec; o štyroch, pán poslanec Kaník stiahol svoj návrh zákona.

    Poprosím pána poslanca Mičovského, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pána poslanca Alojza Hlinu, ktorým sa mení zákon č. 442 o verejných vodovodoch, je to tlač 690.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, tlač 690.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rozhodla prerokovať tento zákon v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 124 poslancov, 29 za, 68 proti, 26 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme nepostúpili do druhého čítania.

    Ešte vás poprosím, pán poslanec, o jedno hlasovanie, aby ste ho uviedli. V prvom čítaní je to tiež návrh pána poslanca Alojza Hlinu na vydanie zákona č. 326 o lesoch, je to tlač 691. Nech sa páči, pán poslanec.

    (Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, tlač 691)

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rozhodla prerokovať tento poslanecký návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 41 za, 66 proti, 16 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Ani tento návrh pána poslanca Alojza Hlinu nezískal podporu a nebudeme o ňom ďalej rokovať.

    Ešte jeden návrh pána poslanca Alojza Hlinu, je to hlasovanie v prvom čítaní o zákone č. 153 o Národnom zdravotníckom informačnom systéme.

    Poprosím pána poslanca Kuffu, keby uviedol hlasovanie.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 153/2013 Z. z. o Národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 692.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 34 za, 70 proti, 20 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme nepostúpili do druhého čítania.

    Pán poslanec Mikuš uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa stavebný zákon, je to tlač 668.

    (Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudovíta Kaníka a Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, tlač 668.)

  • Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že sa Národná rada uznesie podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku, že predložený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 40 za, 55 proti, 31 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Dámy a páni, odhlasovali sme prerokované body. Chcem vás informovať, že sa stretlo pred hlasovaním poslanecké grémium, ktoré rokovalo o návrhu novely zákona o rokovacom poriadku. Na základe dohody z poslaneckého grémia dávam návrh, aby sme pokračovali v prerušenom rokovaní v druhom čítaní o tomto návrhu novely zákona zajtra od 9.00 ráno. Je všeobecný súhlas? Dobre, ďakujem pekne. Krátka prestávka do 17.15 a budeme pokračovať v rokovaní o návrhu pána poslanca Kaníka.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní, poprosím navrhovateľa aj pána spravodajcu, aby zaujali svoje miesto.

  • Tak sa ujmem hneď slova, aby sme svižne pokračovali. Už len popíšem veľmi jednoducho ten mechanizmus, aby sme naozaj znova si pripomenuli, ako racionálne je to vystavané. V prípade, že dôjde k priestupku a daný páchateľ nemá prostriedky na zaplatenie pokuty, bude si musieť odpracovať trest, tú pokutu, ktorá mu bola udelená. Dostane na to lehotu, pokiaľ počas tejto lehoty nenastúpi na výkon tejto práce, dostáva náhradnú lehotu, ale sankcia sa zvyšuje o 100 percent. Pokiaľ ani v náhradnej lehote nenastúpi, dostane ešte jednu, opäť sa sankcia ale zvyšuje o ďalších 100 % a pokiaľ nesplní ani v tejto tretej lehote svoju povinnosť odpracovať si trest, dopúšťa sa trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia, za ktoré je už riadna trestná sadzba. Čiže z toho jasne vidieť, že toto by fungovalo, toto by reálne znamenalo, že ľudia by si boli vedomí, že tomuto trestu sa nevyhnú a keby sa mu pokúšali vyhnúť, tak by skončili naozaj s obvinením z trestného činu a s potrestaním príslušným.

    Druhá časť tohto zákona, rímska dva, sa dotýka exekučného zákona. Exekúcie sú veľmi prepierané v poslednom čase ako vec, ktorá negatívne dopadá na ľudí. To negatívum sa naozaj skladá z mnohých vecí, jedným z nich je napríklad pomalosť súdnych a ďalších sprievodných konaní, ktoré nabaľujú, nabaľujú a nabaľujú úroky, ktoré z tohto vznikajú, a je to problém. Ale jedna z ďalších vecí je, že takýmto spôsobom vzniká nelogická situácia, keď za relatívne menšiu pokutu cez súbor všetkých týchto nákladov a poplatkov, ktoré sa účtujú, sa dostane ten, kto je predmetom exekúcie, do stavu, že zaplatí mnohonásobne vyššiu sankciu v peňažnom vyjadrení, ako bola pôvodná, ktorá bola udelená, alebo ako bola dlžoba, ktorá nebola zaplatená, a stráca to absolútnu logiku. Jednoduchým zmyslom tohto návrhu je, že odmena pre exekútora nesmie nikdy prevýšiť výšku vymáhanej čiastky. To je strop pre vymáhanie alebo pre odmenu spojenú s exekúciou. Týmto by sme zvlášť alebo stopercentne zamedzili tomu, aby z malých dlžôb, ktoré, samozrejme, treba zaplatiť, ale sa nestali veľké dlžoby, ktoré už zaplatiť nie je ani možné, vďaka ktorým ľudia prichádzajú o majetok, alebo sa dostávajú do absolútne neriešiteľných životných situácií.

    Takže, vážené dámy a vážení páni, až máme naozaj vôľu dať do poriadku veci, ktoré v tejto krajine nefungujú, a medzi nimi napríklad je to, že sa tu nerešpektuje zákon všetkými tými, ktorí zneužívajú svoje postavenie sociálne odkázaných, a mimo iného táto, tento prvok je istým benefitom, ktorý môžme pripočítavať k motiváciám, ktoré umožňujú, alebo ktoré zvýhodňujú, alebo ktoré motivujú ľudí zostať poberateľmi sociálnych dávok a nestať sa pracujúcimi ľuďmi, ktorí si zarábajú, pretože sa skrývajú pod ten dáždnik imunity, pretože vedia, že nie je možné od nich vymáhať nedoplatky za elektrinu, plyn, vodu, čokoľvek, za pokuty, ktoré, ktorých sa stali predmetom. A preto zároveň táto imunita vytvára bariéru preto, aby ľudia sa stali zamestnanými, aby prijali prácu, pretože akonáhle ju prijmú v dnešnom stave, zbavujú sa imunity a dostávajú sa do zraniteľnejšieho postavenia. Preto liekom je zrušiť priestupkovú imunitu, aby prijatie práce neznamenalo, že človek na základe svojho takéhoto správneho rozhodnutia sa zbaví výhody, ktorú doteraz požíval, ktorou faktická a priestupková imunita nesporne je. A iné riešenia, siahnutie na sociálne dávky, nás privedú len do horších situácií a do neriešiteľnejších situácií a možno aj do dramatickejších a násilnejších situácií, do ktorých budú možno dohnaní niektorí obyvatelia alebo niektoré skupiny obyvateľstva.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Vy ste, ja sa ospravedlňujem, vy ste boli v rozprave?

  • Reakcia z pléna.

  • Navrhovateľ.

    Poprosím pána spravodajcu, pána poslanca Štefanca. Pán poslanec, zaujmite miesto ako navrhovateľ.

  • Ďakujem, pán predseda. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som predložil spravodajskú informáciu k návrhu poslanca Národnej rady pána Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu tohto zákona. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam teda túto spravodajskú informáciu.

    Uvedený poslanecký návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, teda doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Zároveň navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku, pýtam sa, kto chce vystúpiť. Pán poslanec Novotný, pán poslanec Kuffa, končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Novotný, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán navrhovateľ, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi vystúpiť k tomuto poslaneckému návrhu zákona o priestupkoch a povedať možno niekoľko myšlienok, mnohé z nich aj pán navrhovateľ povedal vo svojej úvodnej reči, napriek tomu mi nedá možno z takého iného ľudského pohľadu niekoľko jednoduchých komentárov.

    Ten prvý komentár je, že mám dobrého priateľa, je to primátor Lipian, volá sa Edo Vokál, týmto ho pozdravujem, ktorý sa už nevedel ďalej dívať na svoju rómsku komunitu, ktorú tam má a je veľmi početná, a rozhodol sa im vybaviť prácu. Vybavil im prácu v Žiline vo firme Kia. Samozrejme, bola by to len práca niečo nad minimálnu mzdu, bola by to pomocná práca, ale podarilo sa mu to vybaviť. Chodil, vybavoval, telefonoval, prosil, vybavil. V prvej chvíli, keď sa teda spýtal, že chlapi, chcete stále robotu, tak mám pre vás prácu, kto by vedel nastúpiť. Najprv bolo nejakých 230 neviem koľko záujemcov. Postupne, ako sa blížil termín, kedy by mali títo ľudia chodiť na týždňovky autobusom z Lipian do Žiliny, počet záujemcov prudko klesal a v okamihu, keď došlo k tomu, že teda majú odísť, boli traja. Traja. Keď som náhodou nejaké číslo nepovedal presne, Števo tipoval dvoch, veľmi sa ospravedlňujem Edovi Vokálovi, dávno mi rozprával pán primátor tento príbeh, ale teraz ma napadol práve, keď vystupoval Ľudo Kaník.

    Viete, prečo nechcú ísť do práce? Pretože sa im to neoplatí, to je to, o čom sme hovorili pri zákone o pomoci v hmotnej núdzi. Prečo ľudia v týchto marginalizovaných skupinách, otcovia a mamy nepracujúcich chudobných rodín s deťmi; nazvite si to, ako chcete, čo vám lepšie sedí; nechcú ísť pracovať? Lebo sa to jednoducho neoplatí. Nielen preto, že keď spočítajú, o aké sociálne výhody na jednej strane prídu, aké náklady budú mať cestou do práce a ich príjem, tak budú vlastne na tom mínusoví, teda vlastne svojej rodine nepomôžu, pracovať sa im jednoducho neoplatí. Ale jednak aj pre ten druhý problém, a tak sa chcem dostať k tomuto návrhu zákona, že v okamihu, akonáhle si nájdu závislú pracovnú činnosť, pokuty, ktoré majú zaplatiť za minulé priestupky, ako aj škody spôsobené priestupkovou činnosťou budú splatné. Oni si to už nemôžu dovoliť, oni si už jednoducho nemôžu dovoliť ísť do práce. Oni padli do pasce chudoby, dámy a páni. Toto je skutočnosť a pravda.

    Ešte jeden iný prípad vám môžem porozprávať, ten mi pre zmenu porozprával riaditeľ kežmarskej nemocnice. Mal dve veľmi šikovné upratovačky, ktoré zobral, v rámci aktivačných prác ich teda mal u seba, ktoré boli z rómskej komunity. Veľmi boli šikovné, veľmi s nimi bol spokojný. A keď teda končilo to obdobie, tak im povedal, že dievčatá, všetci sú s vami spokojní, veľmi dobre robíte svoju prácu, chcem, aby ste pracovali, ponúkam vám pracovnú zmluvu. Taký dobrý pocit mal z toho, že teda zamestná z tejto marginalizovanej skupiny dve dievčatá, ženy, matky, nechcem to akože hovoriť veľmi v zdrobnelinách, dve ženy, matky zamestná, teda pomôže im k príjmu. Tak tie ženy tak sa začali okúňať a povedali, koľko by potrebovali mzdu. A jedna povedala, že - znovu, ospravedlňujem sa, keď tie čísla nebudú presné - nejakých 560 euro a druhá 630 euro. Keď on povedal, že nebláznite, veď to u mňa nemajú sestry s vysokoškolským vzdelaním takéto platy v mojej nemocnici, tak oni povedali, že no ale im sa to neoplatí. Že oni musia dochádzať, to niečo stojí, oni prídu o všetky svoje sociálne výhody, ktoré dostávajú, keď poberajú dávku, len sem-tam sa zapoja do aktivačných prác a aby sa im to rentovalo a boli na tom v akomsi zisku, osobnom zisku ich rodiny, potrebujú takéto príjmy. Sú v pasci chudoby. My im nevieme reálne pomôcť pracovnou príležitosťou. Dokonca ani vtedy, keď hraný duel medzi pánom ministrom Richterom a pánom premiérom Ficom nakoniec vyhral pán premiér Fico, a nebude to ani 14 eur, o koľko sa zvýši minimálna mzda, ale sedemnásť. Ani toto nevyrieši ich problém, v ktorom sú. Tento návrh zákona, s ktorým prichádza môj kolega z poslaneckého klubu SDKÚ - DS, nehovorím, že vyrieši všetky problémy, ale rieši ten problém, že ak si človek z marginalizovanej skupiny, ktorý bol doteraz dlhodobo nezamestnaný a žil len z dávok v hmotnej núdzi a iných sociálnych dávok, nájde prácu za minimálnu mzdu, tak nebude ohrozený tým, že nemôže nastúpiť, lebo v tej chvíli budú splatné jeho pokuty za predchádzajúcu priestupkovú činnosť. Nie, pretože ak schválime návrh zákona, s ktorým prišiel Ľudo Kaník, tak tieto priestupky si jednoducho odpracuje.

    Dobre. V tejto chvíli mi môžte povedať, že je tu aj iné riešenie. Je v druhom čítaní. Keď si spomínate, dnes som už o tom zákone hovoril, pán minister Richter doniesol novelu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, kde je také riešenie, spomínal ho aj pán navrhovateľ, ktoré hovorí o tom, že jednoducho pokuta za priestupok sa stiahne z dávky v hmotnej núdzi alebo aj z rodičovského príspevku. No len teraz, dámy a páni, znovu dilema. Chcete tej rodine pomôcť, alebo ju trestať? Otec s mamou, šesť detí. Otec sa opil, urobil priestupok. Trest je taký, že im znížite sociálny status v ďalších mesiacoch, pretože keď ten priestupok bol väčší, stačí, že niečo porozbíjal, keď ten priestupok bol väčší, tak menej peňazí bude v tejto rodine. Toto je riešenie sociálnych demokratov zo strany SMER. Siahnime im na prachy, hovoria veľmi jednoducho. No keď to bude väčší priestupok a bude toho viacej, to už bude problém, tak bude nejaký siahodlhý splátkový kalendár. To znamená, pomáhame tejto rodine, ktorá je nezamestnaná a chudobná, alebo len komplikujeme sociálnu situáciu v tejto rodine? Kdežto riešenie, s ktorým prichádza SDKÚ - DS je riešenie, aby si tento priestupok mohli odpracovať, aby si tento priestupok mohli odpracovať.

    Viem, že Števo Kuffa za chvíľu vystúpi a povie, že nemá rád nútenú prácu. Ja zas na druhej strane musím povedať, že to nie je nútená práca. Vo vyspelých demokraciách je úplne bežné, že priestupok si môžte odpracovať. Prosím pekne, rovnako si ho odpracuje popová hviezda, ktorá pod vplyvom alkoholu vedie motorové vozidlo, no len si všimnite, ako to funguje v niektorých krajinách, ako si to odpracuje niekto, kto žije len v gete a spôsobil priestupok, ale už dávno si štáty vyspelejšie a bohatšie štáty ako Slovensko všimli, že je to omnoho výchovnejšie a jednoduchšie. Dokonca myslím si, že pre popovú hviezdu je omnoho výchovnejšie, ak bude dva týždne zametať chodník, pretože na celý život sa naučí, že viac neurobí takýto priestupok, ako keby mala zaplatiť pokutu pár, hoci tisíc dolárov alebo eur. To by nebol až taký veľký trest. A hlavne nezabudnime aj na to, že práca vychováva. Práca má výchovný rozmer, keď len v ničom inom v tom, že vedie k pracovným návykom.

    Toto riešenie, ktoré predkladáme, aby pokutu za priestupok bolo možné odpracovať, je riešenie, ktoré netrestá ostatných členov rodiny, kde jeden spôsobil priestupok, pretože nezabudnite na to, že dávka v hmotnej núdzi a nárok na dávky v hmotnej núdzi sa posudzuje v rámci celej rodiny. To znamená, vy aj toho slušného člena v tej rodine, stačí, aby v rodine dvaja páchali priestupkovú činnosť a oni budú v situácii, že budú v ešte väčšej chudobe, ako keby žili len z tých dávok v hmotnej núdzi a z nejakých sociálnych dávok, a nebudú sa z toho vedieť nijak raz vymotať. Lenže trestáte aj tých, ktorí nechcú páchať priestupkovú činnosť. Kdežto práca bude adresná. Bude adresná pre toho, kto priestupok spôsobil. V prípade, ak to spôsobila mladistvá osoba, môže to, o tom sme diskutovali pri niektorých iných návrhoch zákonov, môže to odpracovať za neho rodič, lebo rodič nesie zodpovednosť. Aj ja nesiem zodpovednosť za svoje deti. Neviem, čo teraz robí môj syn, je v Košiciach, ale nesiem zodpovednosť za to, čo robí môj syn, lebo ja ho vychovávam.

    Takže, dámy a páni, rád by som podčiarkol rozmer tohto návrhu zákona, ktorý, ja nehovorím, že nie je nekompatibilný s vládnym návrhom, ktorý je v druhom čítaní o pomoci v hmotnej núdzi. Dokonca je možné tieto dve riešenia aj kombinovať. Ale v prvej etape by som každopádne išiel na výchovný rozmer práce a na toho, aby niekto, kto pácha priestupok, vedel, že ho stihne trest.

    A na záver mi dovoľte záverečné poznámky k tomu, čo som naznačil pri vystúpení k predchádzajúcemu návrhu zákona.

    Dámy a páni, médiá nezaujíma táto téma. Zato ich nesmierne zaujímala priestupková imunita poslancov. Nehnevajte sa, ale budem o tom teraz hovoriť. To bola veľká téma. To, že bolo, to, že bolo 150 chrapúňov v Národnej rade, ktorí si dovolili mať priestupkovú imunitu. Ale keď dnes vám niekto, kto poberá hmotnú, dávku v hmotnej núdzi, každý deň vojde do oploteného pozemku, ktorý vlastníte, a ukradne vám niečo v hodnote 80 euro, 100 euro, 60 euro, 40 euro, 130 euro, je nepostihnuteľný, pretože poberá dávku v hmotnej núdzi.

    Znovu sa vrátim do svojej obľúbenej obce, ktorú často spomínam, do Sačurova. Tam mi to ten starý pán, ktorý teda má pozemok v úplnej blízkosti nájomných domov, okolo ktorých vznikla už celá osada, naozaj porozprával. Oni, mnohokrát sú to, bohužiaľ, mladiství, tieto osoby z rodín, ktoré žijú z dávok v hmotnej núdzi, každý deň pravidelne navštívia jeho súkromný majetok a niečo si zoberú. V lepšom prípade len zoberú jablká, hrušky, príp. niečo, čo zabudol na dvore. V horšom prípade mu hádžu aj kamene do okien, keď náhodou na nich skríkne, lebo predsa len je to jeho úroda, o ktorú sa staral. Sú imúnni voči trestu. Policajti mi povedali, že nevieme s nimi nič urobiť. My ich aj chytíme, že kradli v potravinách, my ich aj predvoláme, my ich aj vypočujeme, príde aj ich rodič, ten sa nám zasmeje, lebo nemôžeme s nimi urobiť nič. Môžme ich tak akurát pustiť, pretože majú priestupkovú imunitu. Tento stav je neudržateľný a myslím si, že riešenie, s ktorým prichádza SDKÚ - DS, je omnoho prijateľnejšie a hlavne omnoho výhodnejšie pre nepracujúce chudobné rodiny, pretože neznižuje ich sociálny status, ale, naopak, toho, kto spôsobil priestupok, adresne vedie prostredníctvom práce, ktorú bude musieť odviesť, k tomu poučeniu, že nie je vhodné a nie je správne takéto priestupky páchať.

    Dámy a páni, chcem vás poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka pán poslanec Nagy. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, dobre sa počúva takéto riešenie, ale nedá mi to nepovedať, že rieši aj vládna strana, rieši aj opozícia, akým spôsobom by sa dalo týchto ľudí potrestať. Voľajako nikto nerieši, že ako by sa dalo pre nich vytvoriť nejaký, nejaká príležitosť, do ktorej, do ktorej potom by sme vedeli ich, ako tu možno pán kolega potom povie, že nanútiť na práce. Lebo ja si myslím, že tam, kde tieto problémy my chceme riešiť, že nemajú z čoho zaplatiť alebo proste prepadnú do hlbokej chudoby kvôli jednému priestupku, druhý, druhý človek, samozrejme, to musí zaplatiť a tiež pocíti jeho rodina, tak ja si myslím, že tam po prvé, neviete im dať prácu ani na aktivačné práce, tí starostovia alebo kdekto nevie im dať nejakú prácu, keď tam máte 40-percentnú nezamestnanosť, po prvé. A po druhé, keď aj zoberiete takýchto ľudí, ktorí sú väčšinou problematickí a o ktorých hovoríme, a to sú neni, neni sú pop hviezdy, tak ja som len zvedavý, že akým spôsobom donútite ich na tie nútené práce a keď teda neuposlúchnu a nenastúpia, potom ako budeme ďalej robiť. Nakoniec možno ich dostaneme do tej, do tej pasce, že za nenástup na nejakú nútenú prácu nakoniec vygenerujeme taký efekt, ako sa snažíme v predchádzajúcom zákone, nejakým spôsobom znížiť pokuty za, alebo exekúcie, že z malej, z malého priestupku spravíme nakoniec, dáme ich do basy. Takže ja si myslím, že koreň problému je ten, že nie je, nemajú príležitosť, a to by sme mali riešiť tu prvoradé.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Myslím, že v poslaneckom návrhu zákona, pán navrhovateľ to určite aj vysvetlí, je postupnosť, ako v prípade nezáujmu o odpracovanie tohto priestupku je potrebné postupovať, a teda nie je to niečo automatické, že keď obec nebude mať takúto pracovnú príležitosť, tak v tej chvíli vlastne ide dotyčný na trest odňatia slobody. V žiadnom prípade. Toto nie je riešenie, ktoré sa tu ponúka v tomto poslaneckom návrhu zákona. To je moja prvá poznámka.

    Druhá poznámka je: Áno, pán poslanec, máš svätú pravdu, celé je to o tom, že potrebujeme aj pracovné príležitosti. No ale veď o tom hovoria zas iné návrhy zákonov. Veď my nepredkladáme jeden návrh zákona. O tom hovoria aj návrhy zákonov napríklad kolegov z poslaneckého klubu KDH. O jednom sme dnes, o službách zamestnanosti rokovali, ktorý bol práve o tom, aby aj organizácie tretieho sektoru, aby nadácie mohli mať pracovné príležitosti. A ja by som odvážne išiel ďalej, aby aj štátne podniky, dokonca aj súkromné firmy mohli prostredníctvom aktivačných prác a napríklad aj takýchto malých obecných prác alebo prác vo verejnom záujme poskytovať pracovné príležitosti pre ľudí, ktorí mnohokrát ani vzdelanostne nemôžu inú prácu vykonávať. Tento problém tu pred nami stojí. Ale tento návrh zákona nie je o riešení pracovných príležitostí pre nízkokvalifikované skupiny obyvateľov. Neni ani o tom, aby sme za priestupky niekoho zatvárali do väzenia, ale je o tom, aby si určitá skupina osôb neužívala priestupkovú imunitu tým, že dobre vedia, že keď sú v hmotnej núdzi, tak ich vlastne nikto za malú priestupkovú činnosť nemôže potrestať, a oni sa v tejto malej priestupkovej činnosti stávajú recidivistami profesionálmi, pretože dobre vedia, že sa im nič nestane.

  • Keďže nasleduje pán Štefan Kuffa, on veľmi rád dlho hovorí, zabudol by som a nie som si istý, či pán poslanec Nagy by neodišiel medzitým, tak som si zobral slovo, aby som veľmi krátko sa pokúsil mu hovoriť, že, pán poslanec, vieš toto je opäť ten prístup, ktorý som u pána Štefana Kuffu kritizoval. Môžme ho nazvať pseudohumanistickým alebo tým, že oni sú inakší, zavrime oči alebo však dajme im, najprv im vytvorme nejakú prácu a potom. Na svete nikdy neexistuje najprv a potom. Tak ako nikto z nás na ľudí nečaká, že najprv to a potom bude to. Každý musí rešpektovať zákon, pretože keď ho nerešpektuje, tak pokračuje v jeho porušovaní. A naozaj to je pseudohumanistické, pseudo, a pseudo preto, lebo to je antihumánne. Tým ľuďom to najviac škodí, pretože sa na nich pozerá ako na občanov druhej kategórie, ktorým prepačujeme drobnosti, pretože oni sú takí nedokonalí, menejcenní a potom nám to prerastie cez hlavu za chvíľu. A to je celý súbor vecí.

    Príležitosť na prácu. Pán poslanec Novotný ten príklad krásne uvádzal. Bola príležitosť na prácu, neviem, či si tu sedel, bola príležitosť na prácu, ktorú starosta vybavil pre občanov z osady. Odmietli ju, pretože to nebolo pre nich výhodné, pretože je výhodnejšie poberať sociálne dávky, výhodnejšie mať priestupkovú imunitu, výhodnejšie nemusieť platiť za svoje chyby, to je výhodnejšie. Keď to nezmeníme, tak udržujeme tento negatívny stav, aj keď tá práca je a mnohokrát tá práca bola. V Rimavskej Sobote boli také prípady, že prišlo viac investorov. Otočili sa po chvíli na opätku, lebo nemali koho zamestnať. Dalo by sa to naozaj dokumentovať. Toto je chybný a škodlivý prístup, takéto zatváranie sa.

    Budem, použijem ja ešte iný príklad, ktorý je veľmi dobre známy, lebo všetci, ktorí takýto postoj zdieľajú, sú strašidelne humánni, ale sú pseudohumánni, kým zrazu nemajú osobnú skúsenosť. Tak spomeňme si prípad Dobrovodský, Malacky, jak všetci hovoria, že to sa nedá. Nedá sa nič, on to tam musí a naozaj, no stačí si pozrieť pár obrázkov, odporúčam, choďte sa tam pozrieť, ako by, ako by sa vám tam žilo, komukoľvek, keby v susedstve ste mali rodinu, ktorá vás terorizuje dennodenne. Nejde o to, akého je etnika, ale akého je spôsobu správania sa. To je ten problém a jednoducho zákony musia pamätať na všetko. A v takomto prípade je nutné, pokiaľ máme presvedčiť ľudí, že žijú v spravodlivej spoločnosti, ktorá sa snaží o spravodlivosť, na porušovanie zákona nájsť riešenie a pristúpiť bez okolkov k riešeniu, aby sme nastolili poriadok, aby sme slušných ľudí uchránili pred neslušnými. Nie povedať, oni sú takí iní, špecifickí, a v duchu si pomyslieť, joj, ako dobre, že to neni v mojom susedstve, a zutekať stade preč a modliť sa, len aby neprišli do našej obce, len aby to nebolo v mojom susedstve pred mojím domom. Ale to je, to je pokrytecký prístup, pokrytecký. My keď vieme o tom probléme, my nemôžeme prestať, kým ho nevyriešime. Až vtedy bude vyriešený, nie keď povieme: Ale viete čo, neriešme to, lebo neni dostatok pracovných príležitostí. A tí iní, ktorí za pracovnou príležitosťou vycestujú a keď je, tak pracujú aj za minimálnu mzdu, alebo za o niečo vyššiu mzdu, tí čo? Tí sú hlupáci? Alebo sú to, naopak, ľudia, ktorí si zaslúžia ocenenie?

    A preto som navrhol ten prvý návrh zákona, ktorý som tu dnes predkladal, pretože takýmto treba pomôcť. Tým treba cez sociálny systém dať viac práve preto, že pracujú. A tí, ktorí porušujú zákon, tam musíme byť nekompromisní. Musíme nájsť cesty, ako potrestať páchateľov, lebo keď nepotrestáme, vlastne podporujeme páchanie trestnej činnosti.

  • Faktická poznámka pán poslanec Nagy.

  • Ďakujem. Ja len krátko. Keď hovoríte o pseudohumanizme, tak ja zas poviem, že to je pseudoriešenie, lebo nebude to žiadne riešenie. Kým budete mať osem detí, nemôžete očakávať taký sociálny nastavený systém, aby, aby sa mu oplatilo za 320 minimálnu, alebo 350 minimálnu mzdu ísť robiť. Hej? Nie je to štandardné. Pretože to nie je štandardné, tak preto musí sa spoločnosť nejako s tým vysporiadať. A ja by som len za to bol, aby, aby naraz sa povedalo a aj b, lebo stále rieši, každá strana to rieši, teda samotné nejaké trestanie, samotné nejaké donucovanie a nikto nerieši tú menšinu, že akým spôsobom. Lebo musíme uznať, že sú znevýhodnení, sami dobre viete, že sú znevýhodnení, sami poviete, že vedľa vás býva a potom máte s tým problém a keď chce sa u vás zamestnať naozaj, tak tiež s tým máte problém, darmo vedľa vás býva. Sú aj také príklady. Určite sú aj také príklady, ale to sú ekonomické, čisto ekonomický výpočet. Ale je ekonomický výpočet, keď povedzme toho Róma niekto nechce zamestnať?

    Ale poviem iné. Stále hovoríme o rómskom riešení, o rómskych problémoch. Viete, koľko ľudí žije, 70-tisíc ľudí žije na týchto podporách a to sú neni všetci Rómovia. Taký biely človek takisto, keď bude mať šesť detí, lebo zhodou okolností bude mať šesť detí a nebude mať prácu, tak tiež nepôjde robiť. A tiež nepôjde robiť, lebo sa mu to neoplatí. To znamená, tam musíme to nastaviť, ale, ale keď tak nastavíme, že to znížime, tak potom čo bude robiť? Kradnúť?

  • Pán poslanec, prepáč, ale takýto pohľad na vec nás presne doviedol do tohoto stavu. Preboha, žiadna zdravá spoločnosť nemôže sa zmieriť s tým, že keď máš veľa detí, tak sa ti neoplatí robiť a nebudeš robiť a spoločnosť ťa bude živiť. Však to je choré! Práve pre takýto prístup pribúda rodín, kde ani neplánujú robiť a len cez počet detí si zabezpečujú, zabezpečujú svoj príjem.

    A vieš ako, taký ten prístup, že však ich aj tak nikto nezamestná, ako to, že nikto? Ja zamestnávam vo svojej reštaurácii a vo svojom hoteli dohromady päť Rómov z 19 zamestnancov. Ty máš hotel. Koľko máš zamestnaných Rómov? Keď príde k tebe Rómka požiadať o zamestnanie, že chce byť napríklad čašníčka, zoberieš ju? Ja mám dve čašníčky, perfektné. A mal som ešte ďalšieho čašníka, teraz robí prevádzkara v susednom podniku. Od seba začnime, lebo toto je len a len, prepáč, ale pokrytectvo.

  • Kým sa s nimi nestretnem, tak vtedy akože budem hovoriť, aký som humánny. Ale v tomto je problém, že toto je zatváranie tých ľudí do giet, vytváranie slumov, pretože im stačí potom mať dostatok detí, aby nemuseli pracovať. Ale to je rakovina, keď takto pripustíme, tá spoločnosť na to zahynie, naozaj. Toto je veľmi škodlivý, anti, už to poviem rovno, antihumánny prístup, antihumánny.

  • Pán poslanec Kuffa do rozpravy.

  • Ďakujem, pán predseda. Vidíte, vy nás zvládnete sám. Za celý SMER stačíte na nás sám. My si vystačíme aj sami v rámci tých slovných prestrelok. Ďakujem za slovo. Prepáčte mi takýto vstup, pán predseda.

    Ja už som vystúpil, je to tu už opakovane tento zákon, môj postoj poznáte, tak možnože ho snáď aj zopakujem, hej, teraz či sa oplatí, alebo neoplatí sa pracovať. Môj postoj bude možno iný a kdesi takto, ja hovorím, že pracovať sa oplatí vždy. Vždy sa oplatí pracovať. Ak ty robíš zmysluplnú prácu, vždy sa ti oplatí pracovať. Dokonca aj bez nároku na odmenu. A sú svedkovia toho, ktorí pracujú aj bez nároku na odmenu. Sú to dobrovoľníci napríklad. On pracuje a tá práca zmysluplná ho napĺňa radosťou. To je jeho odmena. To neni len stále tá finančná odmena.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Dostanem sa aj k tomu. Nie, nežije zo vzduchu, pretože väčšinou u nás, keď nežijú zo vzduchu tí dobrovoľníci, väčšinou dobrovoľníkmi sú to mladí ľudia, na západe sú to dôchodcovia. Ale aj u nás už je skupina dôchodcov, ktorí pracujú ako dobrovoľníci. Ale ja k tomu, k tomu aj vyzývam, dokonca na dobrovoľnícku tú službu aj človeka, ktorý je nezamestnaný, ktorý je aj nezamestnaný, aby pracoval aj cez dobrovoľnícku službu. Vždy je to lepšie, ako v tej nečinnosti zostať.

    Samozrejme, otázka miezd a uživenia rodiny, je to vážny problém, lebo tak som tu počúval, že či za 350 eur sa oplatí, alebo neoplatí sa. No tí, ktorí máme veľké rodiny, ja mám veľkú rodinu, ja sa môžem porovnať s rómskou rodinou. Ty, kolega pán Kaník, nemôžeš sa porovnať, ale ja áno, ja mám sedem detí žijúcich, som otcom ôsmich detí. Teda viem, že čo to je zabezpečiť tú starostlivosť pre takú veľkú rodinu. Nie je to jednoduché a veľakrát toto, kolega mal pravdu tuná. Sú predsudky tuná, naozaj, alebo neviem, alebo ty si to spomínal, už neviem kto, ale sú predsudky. Róm, keď hľadá prácu, prichádza k zamestnávateľovi, má problém zamestnať sa. Je to problém. Pretože si Cigán, tak ťa nezamestnám, len preto. A to sú, dopredu sú také predsudky. V zahraničí je to, trošku je to, by som povedal, západný svet vie byť tolerantnejší, lebo viem, že Rómovia cestujú a mnohí cestujú do Anglicka, zamestnajú ich a pracujú. Aj to napríklad, tá skúška toho primátora mesta, ktorú spomínal pán kolega Novotný, toho Eda Vokála, ktorý vybavil pre tých Rómov prácu v Kia a nakoniec z tých 250 miest, ak sa mu to teda podarilo vybaviť, tak išlo pracovať, išli pracovať len dvaja.

    No je to problém. Je to pasca chudoby. Tu sa stratili pracovné návyky. Toto je najvážnejší problém. Ani nie teda, či pracujem za minimálnu mzdu, alebo mierne nad minimálnu mzdu, alebo je to 680 eur, alebo 350 eur, ale tu sú generácie, už dve, ktoré nevideli pracovať svojich rodičov, hej, alebo starých rodičov. Ešte je generácia starých rodičov, ktorí, ktorých videli pracovať, ale už svojho otca, matku nevideli pracovať a teraz nevidí ani zmysel aj on, samotný ten mladý človek, aby pracoval.

    K tej práci chcem povedať takúto vec. Veď áno, nikto nemôže páchať zlo. Keď si ma, pán kolega, prekrúcal, ja som tak nehovoril, že môže ktosi páchať zlo a teda, že či stavať načierno a spájať to s kriminálnou činnosťou. To určite nie. Ale ty máš právo na život a na dôstojný život. A teraz je otázka prežitia. Teraz ja zomriem - a idem okolo kukuričného poľa - od hladu? No si odtrhnem tú kukuricu. Odtrhnem si tú kukuricu a som teraz zlodej? Som zlodej, ktorý je nenažranec? No tak nezomriem teraz od hladu. To netreba zase stavať ako do takýchto, do takýchto vecí.

    Rómovia, to je naozaj, je to špecifická skupina. To majú taký národný šport, ťa dobehnúť, ukradnúť voľačo alebo čosi také. Ale prácou trestať niekoho, s tým nemôžem súhlasiť. Nemôžem súhlasiť, okrem človeka, ktorý je potrestaný odňatím slobody. Ak si stratil slobodu, máš povinnosť pracovať aj vtedy, keď sa ti nechce. Táto spoločnosť má v takom prípade povinnosť aj donútiť takéhoto väzňa, aby pracoval a aby bol užitočný pre túto spoločnosť. Keď si vedel páchať zlo, tak teraz to odčiň aj cez zmysluplnú prácu, aby si pracoval. Ale za priestupky aby sme trestali rodičov, nemyslím si, že sa dostaví nejaký výchovný efekt. A tak, ako to bolo tu spomínané, ja som to tiež už hovoril, jednoducho starostovia obcí majú problém zamestnať tieto marginalizované skupiny na verejnoprospešných prácach na obecných službách. Nemajú pre nich prácu, tak buďme úprimní. Veď dva a pol tisíca Rómov zaktivovať v nejakej obci, však to by, teraz je jeseň, tak po jednom lístočku zo zeme by mohli to zbierať, aby tá obec bola čistá. Nemáme prácu. Akú prácu im chceme dať, keď oni veľakrát sú aktivovaní, však vidím aktivačných, česť výnimkám, ktorí, ktorí sú v tých obciach a vykonávajú tú prácu zmysluplne, ale to nie je cesta, lebo mnohí len si to tam prídu odtrpieť, teda odstoja si to alebo proste ten výkon, ktorý podajú, je veľakrát mizerný a veľakrát je mínusový. Ešte spôsobia viac škody ako úžitku, keď zničia trebárs náradie alebo ešte aj rozkradnú. Aj také veci sa dejú.

    Ja by som tak v závere chcel povedať, samozrejme, zlo nemôže mať žiadnu slobodu. To som nehovoril a to odsudzujem, určite áno, ale tento návrh zákona mám ja problém ho podporiť, pretože, tak kolega to tu spomínal, aby sme tak dielčo nevytrhávali len z kontextu nejaké tie veci a navyše nútime niekoho na nútené práce. Neviem. Myslím si, že mohol by to byť aj problém, aj možno aj s Ústavou Slovenskej republiky, lebo je to občan, ktorý je slobodný, nie je väznený, nie je odsúdený a teraz my ho nútime pracovať. Ale dnes, áno, každý rodič nesie zodpovednosť za svoje dieťa. Aj ja nesiem. A sa hlásim k tomu, že nesieme a sme zodpovední za svoje deti. A keď je taký, keď je takýto prípad - a áno, stávajú sa aj také prípady, že dospelí ľudia nabádajú tie maloleté deti, aby páchali, páchali to zlo a tú priestupkovú činnosť - ak to vieme dokázať, treba brať priamo na zodpovednosť toho dospelého človeka, ktorý to robí.

    Keď my budeme trestať - a som to hovoril a len to zopakujem -, ak budeme trestať takýchto ľudí prácou, zlý vzťah sa vytvára k práci, lebo práca je potom trestom, nie darom. Práca je predovšetkým darom, nie trestom. Práca nemôže byť prostriedkom na to, aby som ja niekoho trestal. Tak ako to Vilo, pekne to povedal, áno, má výchovný prostriedok, má výchovný účinok. Práca ťa formuje. A preto ja to tak len chcem ešte na záver pripomenúť, že nie je všetko to, teda tá odmena za tú prácu, výška peňazí, hej, nie je rozhodujúca, či sa mi oplatí, alebo neoplatí pracovať. Vždy sa ti oplatí pracovať, ak robíš zmysluplnú prácu a si užitočný druhým, tak si užitočný aj sebe samému.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Nie sú faktické poznámky na vaše vystúpenie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán poslanec Kaník.

  • Tomuto malému auditóriu; ale naozaj vidno, že ten problém je tak hlboko zakorenený vo väčšinovej spoločnosti. Väčšinová spoločnosť vytvorila tento, túto sociálnu patológiu a tvári sa pritom, že je humánna a skrýva sa za tú svoju humanitu a pritom škodí. To je najsmutnejšie. Štefan, ty si si to zrejme neuvedomil a je mi to veľmi ľúto, ale ty si urazil celú etnickú skupinu, ba dokonca, obávam sa, či si sa nedopustil trestného činu hanobenia rasy a etnika. Ty si povedal, ty si povedal, že pre Rómov je taký národný šport, že vás dobehnú a niečo vám ukradnú. Prosím ťa, rýchlo sa ospravedlň. Povedz, že si to myslel ináč, pretože toto je, podľa mňa, každý slušný Róm a je ich, dovolím si povedať, väčšina v tejto spoločnosti...

  • Reakcia z pléna.

  • Nie, toto si povedal, si to nájdeš v prepise, žiaľbohu, preto ti radím, ospravedlň sa.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Každý slušný Róm sa musí cítiť urazený. To je tak, ako keby niekto povedal o Slovákoch, že Slováci majú taký národný šport, že vás tak dobehnú a niečo vám ukradnú. No teda ako sorry. Ja by som sa veľmi urazil a my posudzujeme rómske etnikum len podľa tých, ktorí žijú v osadách, a to je menšina. Väčšina Rómov je integrovaných do spoločnosti, žijú rovnakým spôsobom ako my a o mnohých ani nevieš, ani mnohí už ani sami o sebe nevedia, že Rómovia sú. Ale tu sa, a viete čo? Najsmutnejší som z toho, že ten skrytý predsudok je práve najviac zakorenený v tých, ktorí sa tvária, ako že ich idú ochraňovať. Pretože, ako som povedal, dívajú sa na nejakú skupinu obyvateľstva ako na menejcennú, ktorá nevie napĺňať štandardy, ktoré ukladá ústava, ktoré ukladajú zákony, ktorá nevie sa sama o seba postarať, ktorá nemá tým pádom takú istú hodnotu. A to je veľmi nebezpečné, veľmi nebezpečné.

    A keď som pri tebe, Štefan, tak sa dotknem aj toho, ty si mi položil takú otázku v tom predchádzajúcom vystúpení, že či ja by som si zobral do prenájmu 20-člennú rómsku rodinu, keby som mal byt. A ja ti odpovedám, áno, keby som mal taký veľký byt, kde 20-členná rodina môže bývať, a keby mi tá rodina, že by to bola slušná rodina, ktorá má príjem, aby mohla zaplatiť ten nájom a uhradiť, prečo nie? Prečo nie? Prečo zamestnávam Rómov a som s nimi veľmi spokojný? Pretože nemám žiaden predsudok. A pretože to nie je o etnickej príslušnosti, ale je to o tom danom človeku. Či je slušný, pracovitý, či má príjem, ktorý, ktorý si zarába prácou, či sa vie o seba postarať. O tom to je. Nie o tom, či je niekto Róm, či je taký ako my, čistý, umytý, normálny, to je princíp a takto zmýšľa väčšina ľudí tejto krajiny. Väčšina takto zmýšľa. Keď majú výhrady, nemajú výhrady voči etniku, ale voči správaniu sa konkrétnych ľudí. A je úplne jedno, či sa tak správa príslušník rómskeho etnika, Slovák, Maďar, Američan, hocikto. A tak sa máme aj my pozerať na všetkých a potom to bude, bude dobre.

    Jozef, Jozef Nagy, kedy sa oplatí pracovať?

  • Ruch v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Kedy sa oplatí pracovať? Pracovať sa...

  • Ruch v sále, zmĺknutie rečníka.

  • No, no, aby som mohol hovoriť ďalej.

  • Odpoveď na to, kedy sa oplatí pracovať, je veľmi jednoduchá. Vtedy, keď prácou si zabezpečíš väčší príjem ako z alternatívneho zdroja. Tým alternatívnym zdrojom je sociálny príjem. V každej spoločnosti. Pokiaľ výška alternatívneho zdroja, sociálneho príjmu prevýši príjem z práce, neoplatí sa pracovať.

  • To je logika, na to netreba vysokú školu. A tam je aj odpoveď, nie to, že, že vtedy, keď bude minimálna mzda 1 000 euro, ako mi pred malou chvíľou napísal niekto na Facebooku, že to bude riešenie, keby minimálna mzda bola 1 000 euro. Výborne. A teraz nech mi niekto povie, kto dokáže ako zamestnávateľ prežiť, keď by napríklad za jednoduchú, primitívnu prácu, ako je zametanie ulice, kopanie kanálov, platil 1 000 euro? Kto by si u neho takú službu objednal? Tá firma by neprežila ani mesiac. Ani na prvú výplatu by nezarobila. V tom je ten problém. Že to nie je od našich želaní, túžob, ale od reálnej ekonomiky závislé. A potom to bude fungovať. Takže znova opakujem, oplatí sa pracovať vtedy, keď príjem, ktorý človek získa prácou, je vyšší ako to, čo dostane do daru od štátu. A keď chceme, aby ľudia pracovali, tak musíme toto mať na pamäti.

    Ja otočím ten príklad ešte ináč, aby sme tomu rozumeli. Čo by sa stalo, keby sme mali sociálne dávky vo výške 2 000 euro mesačne? Koľko ľudí by prestalo pracovať? Odpoveď je jednoduchá, všetci, ktorí zarábajú menej ako 2 000 euro mesačne. To znamená, väčšina vašich známych pravdepodobne, našich, väčšina priateľov, zrazu by tu bola 90-percentná nezamestnanosť na Slovensku. Takto by to fungovalo, alebo 70 %, to je jedno. Jednoducho každý, kto by sa ocitol svojou prácou pod hladinou príjmu alebo 90 % z tých ľudí, by prestal pracovať. Pretože by začal poberať sociálne dávky a to, čo by ho na tej práci bavilo, tak to by vykonával ako koníček. Sem-tam, alebo by išiel na dovolenku, alebo by sa venoval nejakému svojmu hobby. Jednoducho to je racionálna súvislosť, ktorú nech sa na to, nech sa to krúti z akéhokoľvek pohľadu, nikto neprekoná. Nikto neprekrúti. Človek je tvor racionálny, chová sa racionálne a musí si zabezpečiť svoje živobytie a len volí cesty, ako sa k nemu dostať. Aká, aké cesty sa mu ponúkajú, také využíva.

    Posledná technická poznámka, Štefan, k tebe a vieš, neni to, neni to podľa mňa celkom to, čo by svedčilo v tvoj nejaký prospech, lebo tento zákon tu neni prvýkrát a ty si opakovane povedal, že bolo by to v rozpore s ústavou, nútená práca. A ja som ti opakovane, trpezlivo a veľmi naozaj zrozumiteľne vysvetlil, že ten zákon je postavený tak, že tak ako naša ústava hovorí, že táto práca sa bude vykonávať v rámci malých obecných prác. A naša ústava hovorí, že nútená práca je zakázaná s výnimkou a je tam vymenované s akými výnimkami. Jedna z nich je malé obecné práce. A to som ti povedal naozaj už trikrát a ty tretíkrát zopakuješ, že asi je to v rozpore s ústavou. Tak to znamená, že si naozaj, že to neni dialóg, ale z tvojej strany len proste takto vyárendované mantinelmi videnie a môže tu človek hovoriť, čo chce, koľko chce, argumentovať, ty jednoducho budeš hovoriť svoje, aj keď to nie je pravda. A to je smutné, to sa nedá nič robiť.

    Vážené dámy a páni, to, čo Vilo Novotný povedal, keď porovnal tento návrh zákona s vládnym návrhom zákona, je svätá pravda, na to si treba dať pozor. Keď sa bude brať zo sociálnej dávky, to bude v rozpore s ústavou, pretože to je pre skupinu osôb a dostaneme tých ľudí do omnoho horšej a ťažšej pozície. Toto riešenie, kedy je možné odpracovať si trest, je štandardné, používané v mnohých vyspelých krajinách sveta a fungujúce.

    Prosím vás o podporu tohto návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne. Na vaše vystúpenie faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Toto bolo záverečné slovo. Juraj, vypnite si, vypni si, prosím ťa, faktickú. Ospravedlňujem sa, takže pán spravodajca sa nechce vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať, pokiaľ sa nájde pán Jozef Holjenčík,

    Správou o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2012.

    Správa má parlamentnú tlač 597, spoločná správa výborov je pod tlačou 597a.

    Vítam pána Jozefa Holjenčíka a prosím ho, aby sa ujal slova. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, dobrý deň. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s ustanoveniami zákona o regulácii č. 250/2001 vám predkladám správu o činnosti úradu za rok 2012.

    Rok 2012 bol prvým rokom nového regulačného obdobia, ktoré bolo nastavené na dĺžku 5 rokov a to na základe skúseností z predchádzajúceho trojročného obdobia, ale i na základe požiadaviek regulovaných subjektov na určitú stabilitu a dĺžku regulačného rámca. Zároveň rok 2012 bol charakterizovaný aj pokračujúcou snahou o stabilitu vo vývoji regulovaných cien, a to predovšetkým v oblasti elektriny, plynárenstva. V oblasti vodárenstva sa prijali nové pravidlá, ktoré boli široko diskutované, tak ako aj v elektrine, aj v plyne, s ostatnými regulovanými subjektami a to isté v oblasti tepelnej energetiky. Čiže jedným slovom, rok 2012 bol stabilným a bola zreteľná snaha úradu odkrývať naďalej rôzne neoprávnené náklady a skryté rezervy v regulovaných subjektoch, ich identifikácia a, samozrejme, potom aj cez kontrolnú činnosť ich, teda ich postihovanie a, samozrejme, prevencia v oblasti prevencie i predchádzaním týmto, týmto praktikám.

    Čo sa týka vývoja, keď zoberiem jednotlivé segmenty, tak v plynárenstve bol charakterizovaný rok, alebo charakteristický rok pomerne priaznivými cenami a na svetových trhoch, čo sa prejavilo, samozrejme, aj do vývoja regulovaných cien. Horšie to bolo už v oblasti sieťových služieb, to znamená, tam sa muselo dramaticky pristúpiť k obmedzovaniu niektorých výdavkov, ktoré neboli efektívne, respektíve ktoré nemali s reguláciou nič spoločné. To isté platilo pre elektroenergetiku.

    V oblasti vodárenstva sa pristúpilo k novému mechanizmu alebo zatiaľ sa využíva nový mechanizmus a to taký, že sa prihliadalo aj na využiteľnosť jednotlivých zdrojov - či už vodných, alebo vodovodov, alebo kanalizačných stavieb -, keďže sme boli svedkami mnohokrát toho, že sa zakopávali potrubia do zeme a častokrát neboli adekvátne, nebolo adekvátne ich využitie, čiže úrad pristúpil k tomu, že pozorne začal sledovať aj toto využívanie.

    Rok 2012 bol charakterizovaný alebo charakteristický prijatím nového zákona o energetike a o regulácii, ktorý v plnom rozsahu a v maximálne možnej miere to, čo umožňujú smernice Európskeho spoločenstva, nariadenia Európskeho spoločenstva, v maximálnom rozsahu implementoval všetky ustanovenia tohto tretieho balíčka do legislatívy Slovenskej republiky, čím vlastne bola posilnená okrem iných vecí, posilnená, boli posilnené kompetencie úradu, boli posilnené kompetencie úradu a ďalej...

  • Ruch v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Páni poslanci, prosím vás, kľud, nechajte rozprávať.

  • ...hlavne v oblasti, hlavne v oblasti kontrolnej činnosti, v oblasti certifikácie, v oblasti riešenia sporov, kontrolnej činnosti a podobne. Úrad sa týchto kompetencií v plnom rozsahu zhostil už v roku 2012. Nedá mi povedať, že skutočne veľmi dôležitá je úloha regulačného úradu, ako aj regulátora vo všeobecnosti v rámci Európskej únie, boli sme toho svedkom aj v roku 2012, kedy bola zrušená regulácia pre malé podniky a - čuduj sa svete, čo sa stalo - razantne nám stúpli ceny elektriny o 10 až 20 % podľa jednotlivých dodávateľov. To je proste fakt, ktorý spôsobil, spôsobila skutočnosť, že slovenský trh ešte nie je pripravený na plnú liberalizáciu a úloha regulátora tu zostane i naďalej veľmi, veľmi dôležitá a nezastupiteľná.

    To isté v oblasti teplárenstva. Môžem spomenúť, že keď sa deregulovala cena palív v oblasti teplárenstva v roku 2012, tak naraz ostali výrobcovia tepla bezbranní, bezradní, dovtedy mali nad sebou ochrannú ruku úradu, potom boli nútení si dojednávať napríklad ceny zemného plynu samostatne, proste svojou aktivitou, svojou šikovnosťou, a stalo sa to, že v drvivej väčšine prípadov nič s týmito veľkými, silnými monopolmi nevyrokovali. Tak preto sa zase muselo pristúpiť k opätovnému prehodnoteniu tohto mechanizmu a znovuzavedeniu určitých regulačných mechanizmov pre tieto segmenty. Takže ešte raz opakujem, v minulom roku, v roku 2012 bola, boli, bol priaznivý, čo sa týka vývoja cien v jednotlivých dodávateľských aktivitách i sieťových odvetviach. Čo sa týka hospodárenia úradu, tak úrad v roku 2012 hospodáril s bežnými výdavkami, ktoré boli rozpočtované na sumu 2,38 milióna eur pri celkovom priemernom prepočítanom počte zamestnancov 88 osôb. Úrad neprekročil rozpočtovú, rozpočtovú sumu a bezo zbytku, bezo zvyšku minul teda na svoju činnosť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Prosím spoločnú spravodajkyňu z výboru pre hospodárske záležitosti poslankyňu Leu Grečkovú, aby informovala Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výboroch.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesla spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania Správy o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2012, tlač 597.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 1. júla 2013 č. 576 pridelil správu o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2012 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.

    Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet rokoval o návrhu 27. augusta 2013 a uznesením č. 196 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky správu schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti rokoval o návrhu 27. augusta 2013 a neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Gestorský výbor na základe stanoviska výboru pre financie a rozpočet odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2012 schváliť.

    Správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2012 bola schválená uznesením z 3. septembra 2013 č. 194. Týmto uznesením výbor poveril mňa ako spoločnú spravodajkyňu, aby som informovala o výsledku rokovania výborov, odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesla návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré znie, že Národná rada Slovenskej republiky podľa § 10 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach schvaľuje Správu o činnosti Úradu pre reguláciu sieťových odvetví za rok 2012.

    Pani predsedajúca, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala tri písomné prihlášky. Za klub KDH je prihlásený pán poslanec Alojz Přidal, za klub SDKÚ - DS pán poslanec Jozef Mikuš a ďalej je do rozpravy prihlásený Ivan Štefanec z klubu SDKÚ - DS.

    Dávam slovo pánovi Přidalovi, ktorý prednesie prejav za klub KDH. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi povedať pár slov k tomu, čo tu odznelo. Hneď v úvode by som chcel povedať, že dobre si obzrite pána Holjenčíka, lebo s pravdepodobnosťou hraničiacou skoro s istotou je tu posledný raz v tomto parlamente. Bohužiaľ, nie je to preto, že by končil, že by Robert Fico pochopil, že nie je to muž na pravom mieste, ale jednoducho zákon je taký, že táto správa sa nebude musieť prerokovávať v parlamente.

    Ten druhý prípad, keby Robert Fico pochopil, ako mu pán Holjenčík škodí, by bol oveľa lepší. Ja som dnes išiel na stránku Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, na webovú stránku. Na prvej strane je napísané, že: "Úrad pre reguláciu sieťových odvetví je štátnym orgánom, ktorého úlohou je v sieťových odvetviach, elektroenergetike, plynárenstve, tepelnej energetike a vodnom hospodárstve ochraňovať koncového spotrebiteľa pred zneužitím dominantného postavenia monopolných dodávateľov energií, zároveň dbať na návratnosť investícií podnikateľských subjektov, aby dodávka energií a vody bola spoľahlivá a bezpečná". A teraz prečítam dvakrát jednu vetu, ktorá je tam napísaná. "Pri výkone svojej pôsobnosti nepodlieha štátnej moci, koná nestranne a nezávisle." "Pri výkone svojej pôsobnosti nepodlieha štátnej moci, koná nestranne a nezávisle."

    Teda predpokladali by sme, že aj pán Jozef Holjenčík, predseda úradu, pri výkone svojej pôsobnosti nepodlieha štátnej moci, koná nestranne a nezávisle. Ja by som sa chcel preto pána Jozefa Holjenčíka ako nestranného, nezávislého odborníka opýtať na niektoré kauzy, ktoré sa tu odohrali v energetickom sektore alebo tie, ktoré súvisia s energiami a jednoducho, kde si myslím, že on by mal mať hlavné slovo.

    Tá prvá kauza je U. S. Steel. Pán Holjenčík, čo hovoríte vy ako predseda nezávislého Úradu pre reguláciu sieťových odvetví o memorande o porozumení medzi Úradom vlády, ministerstvom financií, ministerstvom hospodárstva, ministerstvom životného prostredia a United States Steel Corporation z 26. 3.? A ja sa čudujem, že ste sa neurazili, že aj vy ste tam neboli na strane slovenského štátu ako jeden z tých, ktorý podpisuje toto memorandum. Čo hovoríte ako nezávislý odborník na časť dva, stimuly, kde v bode 1, energetika, sa hovorí, že Slovenská republika teda najneskôr do 1. januára musí, musí novelizovať zákon č. 309 o podpore obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnej kombinovanej výroby a príslušné právne predpisy, a v bode b sa píše, že Slovenská republika musí novelizovať príslušný predpis tak, aby bola zahrnutá výroba elektriny z hutníckych plynov, ako je vysokopecný plyn, koksárenský plyn a konventorový plyn, ako oprávnená na podporu doplatkov v zmysle zákona o podpore obnoviteľných zdrojov vrátane stanovenia zodpovedajúcej ceny elektriny pre stanovenie doplatku na úrovni 80 euro na dobu pätnásť rokov, počas ktorých bude U. S. Steel oprávnený na podporu doplatkom.

    Pán Holjenčík, nezdá sa vám, že jednoducho tu sa niekto zaviazal naplniť tie kompetencie, ktoré patria vám? Všetci vieme, že teraz je návrh zákona, ktorým sa teda vláda snaží toto naplniť, toto memorandum v prvom čítaní. V prvom čítaní a už v tomto zákone sa, áno, v bode 3, posledné písmeno toho bodu je písm. i, jednoducho hovorí o tom, že všetku elektrinu, ktorá je vyrobená vysoko účinnou kombinovanou výrobou s celkovým inštalovaným výkonom nad 5 MW, ak energetický podiel plynov vznikajúcich ako vedľajší projekt v metalurgickom výrobnom procese v palive je vyšší ako 40 %, jednoducho takáto bude podporovaná.

    No a ja som si doteraz myslel, že len pani Vaľová vie predpovedať budúcnosť, ona má v živnosti napísané, že vie čítať z karát, no a zdá sa mi, že aj vy viete už predpovedať budúcnosť, pretože jednoducho je tu vyhláška 221/2013. Táto vyhláška je uverejnená v Zbierke zákonov s tým, že je z 11. júla a účinná je od 30. júla. Neviem, či je vám známe, ale chcel by som vás informovať, že jeden občan, odborník v energetike, dal podnet na Generálnu prokuratúru na zastavenie platnosti tejto vyhlášky, ktorou stanovujete cenovú reguláciu v energetike. A ten dôvod, prečo dal ten podnet, je taký, že došlo k porušeniu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Zbierke zákonov. Je to zákon 1/1993 Z. z. bod 10 a tam v bode 2 sa hovorí, že nariadenia vlády Slovenskej republiky, vyhlášky a výnosy a opatrenia sa odovzdávajú na uverejnenie v Zbierke zákonov najneskôr 15 dní pred dňom nadobudnutia účinnosti. Nakoľko vyhláška bola do zbierky odoslaná dňa 18. 7. a účinnosť vyhlášky je od 30. 7., pätnásťdňová lehota určite nebola dodržaná.

    Ako dôkaz tu mám výpis z portálu právnych predpisov, kde tá príprava tohto materiálu sa začala 3. 6., je tu termín medzirezortného pripomienkovania 18. 6. a je tu dátum, že schvaľovanie ministrom alebo predstaviteľom iného orgánu štátnej správy 18. 7. Je to neodškriepiteľné, jednoducho som presvedčený, že Generálna prokuratúra musí navrhovateľovi vyhovieť.

    Pýtam sa vás, ako ste vy, pán inžinier Holjenčík, nezávislý, keď vo vyhláške v § 10 písm. e), kde sú stanovené ceny vyrobenej elektriny z obnoviteľných zdrojov, už vy viete, že zákon bude prijatý a navrhujete, alebo vydali ste, že spaľovanie energeticky využiteľných plynov vznikajúcich pri hutníckej výrobe ocele bude 80,02 eura. Až doteraz som si myslel, že jednoducho jedine občan sa môže chovať tak, že čo mu zákon nezakazuje, že je to dovolené, a myslel som si, že orgán štátny musí konať v intenciách zákona. Tento zákon ešte nebol schválený a je tu síce nejaké memorandum, ale vy by ste mali byť tak, ako máte na prvej stránke napísané, pri výkone svojej pôsobnosti nezávislý, nestranný a nepodliehať štátnej moci. Zaujímavé, ako ste sa trafili do ceny, ktorú žiadal U. S. Steel. On žiadal 80 euro za MW a vy ste došli na to, že to bude 80,02. Chcel by som sa spýtať, to ste si vycucali z prsta tých 80,02? Prečo to neni 80,03 alebo 80,01? Naozaj by ma veľmi, veľmi zaujímalo, ako ste došli k takému číslu?

    Ďalej by som sa chcel spýtať, čo si myslíte o postoji U. S. Steel, ktorý okrem toho, že má 15 rokov zaručené 15 mil., 15-krát 15, 225 mil. eur, čo si myslíte o tom, že U. S. Steel žiada od štátu ešte náhradu škody 260 mil. eur? Presne je to 257,4 mil. a U. S. Steel žaluje štát za ujmu, ktorú spôsobil regulačný úrad pod vedením Jozefa Holjenčíka.

    V roku 2007 Jozef Holjenčík zaviedol poplatky, ktoré železiarne platia za výrobu a spotrebu vlastnej elektriny správcovi prenosovej sústavy. Arbitráž naozaj súvisí s distribučnými poplatkami, ako je tarifa za prevádzku systému, tarifa za systémové služby, a jednoducho oceliarne od roku 2007 z rozhodnutia ÚRSO musia platiť za elektrinu, ktorú si samy vyrobia a spotrebujú do roku 2011, samovýrobcovia hradili 30 % z uvedených poplatkov, následne ste to vy zvýšili na 100 percent. Teda keď spočítam tú sumu, 225 mil., 260 mil., ktoré sú reálne, že U. S. Steel ju vysúdi, tak je to 485 miliónov. Môžte mi povedať, kto to zaplatí túto podporu U. S. Steel? Zaplatí to a zaplatia to koneční spotrebitelia. Tí koneční spotrebitelia, ktorých vy - tak ako máte v preambule tam na tej prvej stránke - máte ochraňovať.

    Pýtam sa, ako ste ich ochraňovali a jednoducho, či sa vám zdá normálne, aby premiér obišiel váš, váš Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a jednoducho dal takýto sľub a dokonca v štátnom rozpočte, ako to hovoril minule pán kolega, môj teda spolustraník Paľo Zajac, oni rátajú reálne s tým, že o tieto peniaze by mohli prísť. Takáto rezerva je v štátnom rozpočte plánovaná. To je jedna vec, bol by som veľmi rád, keby ste mi povedali, čo si o tomto všetkom vy ako nestranný, nezávislý odborník od štátnej moci myslíte.

    Za druhé, 4. septembra som bol na stránke rokovania vlády, kde ma zaujímal materiál SPP, znárodnenie, straty. Tento materiál tam bol uverejnený s tým odkazom, že je dôverný, ale k tomu sa ešte dostanem, ale zaujal ma iný materiál, nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 426/2010, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o výške odvodu z dodanej elektriny koncovým odberateľom a o spôsobe jeho výberu pre Národný jadrový fond na vyraďovanie jadrových zariadení. Predpokladám, že iste viete, že to nemohlo byť bez konzultácie s vami, že vláda v tomto nariadení stanovila tzv. maximálnu ročnú výšku odvodu, ktorú koncový odberateľ elektriny uhrádza prevádzkovateľovi prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy, a tá maximálna výška je 2 mil. eur. Úbytok príjmov verejných financií vo forme výpadku odvodov je 5,5 alebo až 5,9 mil. eur. Pýtam sa, iste viete, že toto je podpora jednej firmy Slovalca železiarne a či je to kóšer, či je to v poriadku podľa vás, lebo vy ste ten, ktorý by ste mali teda nejak strážiť tú férovosť na trhu. Dokonca ministerstvo financií v stanovisku k tomuto nariadeniu hovorí o tom, že ustanovenie maximálnej ročnej výšky odvodu by mohlo obsahovať prvok štátnej pomoci vzhľadom na to, že môže predstavovať poskytnutie ekonomickej výhody pre vybraných koncových odberateľov elektriny a vo vzťahu k Európskej komisii možno bude treba prerokovať po schválení tento návrh.

    Ďalej by som sa chcel vrátiť k dátumu 15. 4., kde každý slušný štátny úradník, ktorý má byť nezávislý, jednoducho by sa vyhýbal spoločným tlačovkám s premiérom vlády, so štátnou mocou, kde jednoducho sa ukazuje, ako ste závislý. A tam ste 15. 4. slávnostne oznámili Slovensku a svetu, že cena energie klesne v najbližších dňoch asi o 3 percentá. Je jednoducho fakt, že ale väčšina domácností takéto zlacnenie nepocíti, pretože pre priemernú domácnosť alebo pre 80 % domácností tá elektrina zlacnie menej ako 10 percent. Aj vtedy ste povedali, že sa nebojíte arbitráží ani súdnych sporov, jednoducho znížili ste tarifu a nebojíte sa.

    Chcem zacitovať to, čo ste povedali do tlače alebo pre médiá: "Prehodnotili sme údaje o výrobe elektriny z obnoviteľných zdrojov, ktoré nám deklarovali distribučné spoločnosti", a tu ste sa nezabudli pochváliť a vtedy ste boli naozaj odvážny jak neviem kto, jednoducho tá vaša odvaha bola strašná, keď ste povedali, že "problémová je najmä cena elektriny zo slnka". Tá sa podľa vás výrazne podpísala za zvýšenie tarify, a teda aj koncovej ceny elektriny v rokoch 2010 až 2012. Toto ste si dovolili povedať na tlačovke, kde bol Robert Fico.

    Pán Holjenčík, vy naozaj nemáte hanbu hovoriť o vysokých cenách elektriny zo slnka? Prosím vás, povedzte, kto je za takéto vysoké ceny zodpovedný. Kto bol ten, kto veľkoryso určenou výkupnou cenou pre fotovoltiku stanovil obrovský záujem investorov, ktorí v roku 2010, keď ste to boli vy, ktorý stanovil výkupné ceny, kedy vtedy bola trhová cena elektriny 55,40 euro za MW, a vy ste zo slnečnej energie stanovil výkupnú cenu násobok 7,8 do 100 kW, teda 430,72 euro za MW a nad 100 kW 425,12; 7,7-násobok. Ja neviem, kto bol väčším, väčšou škodnou, či vy, alebo Ľubomír Jahnátek, ale nehnevajte sa, myslím si, že vy.

    Absolútna podpora fotovoltiky znamenala v roku 2010 boom a prírastok 185,6 MW výkonu fotovoltických elektrární pri výkupnej cene 425 euro na megawatt. V prvom polroku roku 2011 poklesla výkupná cena o 10 %, ale aj tak sa za šesť mesiacov nainštalovalo 302,5 MW, jednoducho tak to bolo výhodné. Kapacity a povolenia pre inštalácie si vo veľkej miere rozdelilo medzi sebou pár vyvolených; a vy to dobre viete.

    Ako to bolo s fotovoltikou ďalej? Do platnosti v roku 2011 potom vstúpila Jurčíkova novela, potom prišiel rok 2012, výkupná cena bola medziročne znížená o 50 %, no a vo vyhláške 225/2011 hneď v základných pojmoch sa uvádza, čo je kalendárny rok, ale, čo, čo je, čo je regulačný rok, ale bez ohľadu na to vy ste znížili podporu fotovoltiky a prakticky ste ju zabili. Najprv ste dávali hojno, ale tým, ktorí jednoducho boli vyvolení, a na obyčajných ľudí ste sa vykašľali.

    Ešte k tarife na prevádzkovanie systému, ktorá je najväčšou hrozbou pre nárast koncovej ceny elektriny a ktorú ste teda slávnostne znížili. Ten vývoj tejto tarify bol taký, že stále rástla a to zo 6,3 euro na MW v roku 2010 na súčasných 16,02. Od 1. 1. 2013 do 14. 4. bola tarifa 19,88, ale podľa niektorých analytikov, napríklad podľa pána Hudeca z portálu Energia, jednoducho takto sa robí vnútorný dlh distribučiek a tá tarifa je podhodnotená o 8 euro na MW a Hudec uvádza, že tu je dlh 190 miliónov eur, ktorý ostane v korekcii. Jaroslav Hrušč z Východoslovenskej distribučnej odhaduje tento dlh na 130 až 150 miliónov.

    Ďalej by som chcel počuť vaše vyjadrenie k rozhovoru, ktorý mal - myslím, že to bolo v Pravde - Branislav Strýček, je to člen predstavenstva Slovenských elektrární Enel, ktorý, nadpis tohto rozhovoru bol, že "Slovenské elektrárne chcú zatvoriť dve tepelné elektrárne na Slovensku pre spory so štátnym regulačným úradom". Podľa Strýčeka veľkoobchodná cena energií - a to je fakt -, za ktorú predávajú výrobcovia elektriny distribútorom, klesla o vyše 40 % od roku 2008. A takto sa vytvoril, prirodzene, priestor na zníženie koncových cien. To sa však nestalo, pretože distribučné tarify sú stále výrazne vyššie ako v okolitých krajinách a posledná vyhláška ÚRSO ešte viac znevýhodňuje výrobcov. Strýček hovorí o tom, že ak jednoducho tá vyhláška sa bude realizovať v praxi, tak ich náklady vzrastú o 41 miliónov eur ročne a nebudú môcť doplácať desiatky miliónov, napríklad aj na to, že 4 500 baníkov v Hornej Nitre ostane bez práce a určite nebude pre nich lepšie, keď budú pestovať, pestovať paradajky. Ale ja sa nebojím, vy už nejaké riešenie, keď by bolo naozaj zle a oni vás pritlačia, nájdete.

    No a prečo sú ceny pre podnikateľov aj domácnosti, čo sa týka elektriny, také vysoké, aké sú? Kde sú rezervy teda v systéme? Keď sa pozrieme na výsledky Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, za minulý rok dosiahla čistý zisk približne 80 miliónov eur. Sú to príjmy do štátneho rozpočtu, keďže ide o štátnu firmu. A je logické, že to niekto musí zaplatiť. Keby sme prestali dotovať takto štátny rozpočet cez štátnu firmu, tak by cena energií mohla klesnúť o 10, o 15 %, pretože cena distribúcie je u nás o 20 až 30 % vyššia ako v okolitých krajinách - a na to by ste sa mohli pozrieť. Len prečo sa jednoducho pozrieť nechcete?

    SEPS naozaj v minulom roku, Slovenská elektrizačná a prenosová sústava dosiahla vysoký zisk. Aj v niektorých minulých rokoch vykazovala neprimerane vysoký zisk. Niekoľko raz požiadala v priebehu roka o zníženie cien pre veľkoodberateľov, aby jej ÚRSO výrazne neznížilo povolený príjem v nasledujúcom roku. Dôvodom vysokého zisku bolo nadsadzovanie plánovaných nákladov a to sa zrejme deje aj dnes. Problém je skrytá podpora dodávateľov podporných služieb, ktorí sú spriaznení so SMER-om, ktorí dostanú veľmi výhodné výkupné ceny. Naopak, malých samovýrobcov do siete nepustia, alebo dosiahnu veľmi nízke ceny, ktoré sú pod úrovňou výrobných nákladov. Vy dobre viete, že riešením vysokých cien sieťových poplatkov by bola dôsledná kontrola kalkulácie a najmä výberu dodávateľov podporných služieb.

    Ďalšia kauza, kde by ste vy mali byť garantom a ochrancom teda koncových spotrebiteľov, je kauza SPP. O tejto kauze v tejto sále bolo hovorené, rokovali sme tu dve noci. Pán Robert Fico utiekol, lebo vedel jednoducho, že to, čo obhajuje, je neobhájiteľné. My vidíme, že za peniaze všetkých daňových poplatníkov jednoducho chce znížiť stratu finančných žralokov o 40 mil. eur ročne. Tá zmluva s Gazpromom je platná ešte 15 rokov a ten stav je taký, že jednoducho slovenských daňových poplatníkov ošklbal alebo plánuje ošklbať o 600 mil. eur. A títo majú mu ďakovať, že on je garantom toho, že ceny sa zvyšovať nebudú, aj keď vy viete veľmi dobre, že jednoducho už cez valné zhromaždenie to mal ošetrené, že tam mal väčšinu a jednoducho valné zhromaždenie by pustilo len také zvýšenie cien, s ktorým by súhlasilo, a jednoducho tuná mal štát alebo štát tu ťahal za dlhší koniec.

    Ešte zaujímavé v tomto spore bolo, že vy - a tu tiež citujem z médií - ste stále tvrdili, že "v prípade predaja plynu od SPP nejde o stratovú činnosť". Predseda alebo minister hospodárstva 3. septembra nám ale hovoril, že ide o stratovú činnosť, nejak ste neboli dohodnutí, a keď sa vás médiá pýtali, čo na to hovoríte, tak ste odpovedali, že "nebudem sa vyjadrovať k slovám, ktoré som na vlastné uši nepočul a nemám k nim podklady". No ale čo hovoríte o tom, že pri tejto, tejto krádeži storočia SPP stále - aspoň teda podľa mojich informácií, možno máte informácie čerstvejšie - nestiahol stále štyri žaloby, ktoré podal podnik, ešte keď ho riadili nemeckí a francúzski privatizéri. A tu sa tiež nehrá o fazuľky, ide o stovky miliónov eur, no a jednoducho som zvedavý, ako sa zachováte v prípade, že by sme aj tu prehrali.

    Ďalšia kauza, ktorá vzbudila pozornosť energetickej verejnosti, je zavedenie poplatku výrobcov elektriny za prístup do sústavy, takzvaný G-komponent, kde dokonca spozornela aj Európa a o tento G-komponent sa začal zaujímať aj Brusel, keď riaditeľ direktoriátu B pre vnútorný trh s energiami generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre energetiku Klaus Dieter Borchardt adresoval vám list, kde vám dal šesť otázok. Ja nebudem rozoberať všetkých týchto šesť otázok. Verím, že na energetickej komisii, ktorú zvolal pán Maroš Kondrót, nám odpoviete a odpoviete ináč, ako ste odpovedali do Bruselu, kde ja považujem vašu odpoveď za dosť arogantnú a hlavne nedostatočnú. Napríklad tá jedna otázka, alebo prvá bola, že: Ako koordinujete zavedenie G-komponentu s vašimi susednými krajinami v regióne strednej a východnej Európy? A vy ste povedali tak, že "koordinujeme", ale ako, to ste nepovedali. Povedali ste, že sa stretávame, prerokovali ste aj toto, ale ako ste neodpovedali.

    Tá druhá otázka bola, akú metodiku ste použili pre nastavenie G-komponentu. Aj tam ste odpovedali o tom, že teda maximálna výška bude 0,5 euro za MWh, spoplatnenie výrobcov pripojených do prenosovej sústavy platí pre všetkých výrobcov elektriny a v žiadnom prípade nedôjde k prekročeniu hranice 0,5 MW, euro za MWh a celý proces tvorby vyhlášky, podľa vášho vyjadrenia, bol predmetom verejnej diskusie v rámci pripomienkovacieho konania, kde mali všetky regulované subjekty možnosť sa vyjadriť, a dokonca ste tu napísali, že v mnohých prípadoch sa aj zmenilo navrhované znenie vyhlášky.

    Bolo by dobré, keby ste povedali, ako sa stavala verejnosť k tomuto G-komponentu a teda aké výhrady ste akceptovali. Jednu výhradu, ktorú ste akceptovali a ktorá vzbudzuje podozrenie, je výhrada, že tento poplatok nebudú platiť malé vodné elektrárne do 5 MW, tie sú z toho vyňaté. Pán Holjenčík, aj tu to smrdí, § 19 ods. 8 vyhlášky, jednoducho, chcem vám povedať, že aj tu to smrdí a som presvedčený, že zase niekomu pripravujete biznis, ale budeme pozorní.

    Týmito niektorými príkladmi, ktoré som uviedol, jednoducho som presvedčený, som si istý, že neplníte to, čo ste sľúbili, že čo ste sľúbili, čo máte napísané na stránke úradu webovej, že budete ochraňovať koncového spotrebiteľa, lebo keby ste ho chránili , tak ho nemusí chrániť Robert Fico. Vy si neplníte robotu, jednoducho Robert Fico napľul do tváre vám, lebo vy to nie ste schopný. A pri výkone svojej pôsobnosti podliehate štátnej moci, podliehate štátnej moci, ste závislý a nekonáte nestranne.

    Vo výročnej správe, ktorú ste predložili, sú uvádzané výdavky na rok 2012, že sú 3 916 988 eur. Pán Holjenčík, ja by som na vašom mieste poradil pánovi Robertovi Ficovi, ako ušanovať 3 916 970 eur. Za 18 euro, 18 euro aj 33 centov sa dá kúpiť rybárska stolička. Ja by som doporučil pánovi Robertovi Ficovi, aby vám kúpil túto rybársku stoličku, aby ste išli chytať ryby a z času na čas každý týždeň, keď zavelí, prídete, prinesiete si túto rybársku stoličku Federičovi na Úrad vlády, prídete s okrúhlym razítkom a tresknete okrúhle razítko na rozhodnutia, ktoré vám pripraví, alebo ktoré vám pripravia tí, ktorí ho pripravili pre pána Roberta Fica.

    Pán Holjenčík, ja sa čudujem, že sa ani trošku nezačervenáte, ale možno je to preto, že ste dostatočne červený.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie sú štyri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa, päť faktických poznámok, teda uzatváram možnosť prihlásiť sa. Prosím vás, páni poslanci, hláste sa vtedy, keď to ohlasujem. Takže nech sa páči, pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Chcem sa najskôr poďakovať pánovi poslancovi Přidalovi za detailné zhodnotenie situácie a vystihnutie podstaty, ktorá je podľa môjho hlbokého presvedčenia v tom, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví nie je nezávislý úrad. Je to len a len predĺžená ruka vlády jednej strany.

    Chcem pripomenúť, kolegyne a kolegovia, že v roku 2006, už za prvej Ficovej vlády, sa stratila nezávislosť tohto úradu, pretože SMER vtedy presadil zákon, podľa ktorého môžu byť členovia vedenia ÚRSO odvolaní prakticky na každom zasadnutí vlády, čiže ich životnosť je maximálne jeden týždeň, ak by náhodou neplnili politické príkazy SMER-u. ÚRSO je teda politickou kanceláriou SMER-u, a nie je nezávislým regulátorom.

    Pán poslanec Přidal o tom pekne hovoril. Zvlášť ma zarazila tá pripomienka na arbitráže. Chcem ešte raz zopakovať, že U. S. Steel žaluje štát kvôli rozhodnutiu ÚRSO o škodu vo výške 257,4 mil. eur, dámy a páni. Pritom máme všetci v živej pamäti, ako predseda vlády Robert Fico sa pretŕčal popod, popred kamery ako záchranca U. S. Steelu a presviedčal nás všetkých, aký výhodný deal urobil s týmto kľúčovým investorom. Dnes vidíme, že tento U. S. Steel nás žaluje. Čo to bol teda za výhodný deal?

    Ďalej za veľmi dôležité považujem nastavenie distribučných poplatkov, ktoré spôsobujú, že máme jednu z najvyšších cien elektrickej energie pre zamestnávateľov, čo takisto prispieva k rastúcej nezamestnanosti na Slovensku. Veľakrát to zamestnávatelia na stretnutiach s nami spomínali a, bohužiaľ, aj toto je výsledok zlyhania ÚRSO. Budeme o tom hovoriť. Ďakujem.

  • Ďakujem vám, vážený pán kolega, za vaše exaktné a chronologické vystúpenie, kde ste popísali, ako zlé rozhodnutie Ficovej vlády, rozhodnutia Ficovej vlády, prvej vlády, ich dneska začínajú dobiehať. Zlé rozhodnutia ÚRSO ich dneska dobiehajú. Tie dva príklady musím spomenúť aj ja, lebo som o tom hovoril pri obnoviteľných zdrojoch. V štátnom rozpočte som našiel rezervu 257 mil. eur na arbitráž s U. S. Steelom, pretože zlé rozhodnutie ÚRSO z roku 2007.

    Druhý príklad, rozhodnutie ÚRSO o nastavení dotácie za energiu pri solárnych elektrárňach skoro desaťnásobne oproti trhovej cene silovej energie 425 eur za MWh. Samozrejme, dostali sa k tomu v roku 2010 len blízki priatelia, známi finančnej skupiny strany SMER. Dneska ich to dobieha, dneska zisťujú odrazu, že majú vysokú cenu energie, najvyššiu v Európskej únii. Ajhľa, teraz na to prišli. To sú tie zlé rozhodnutia, ktoré dobehnú aj vo firme, aj pri riadení štátu. Zlé strategické rozhodnutia dobehnú.

    A pýtali ste sa tak hypoteticky teda, že kto to zaplatí. No, samozrejme, že to zaplatia občania. Pri solárnych elektrárňach to zaplatia občania cez zvýšenú cenu energie. Ak prehráme arbitráž s U. S. Steelom, zaplatia to občania cez dane, cez vyššie dane. Nikto druhý to nezaplatí. Hmotná zodpovednosť pri takýchto zlých rozhodnutiach u nás nie je. A dobehne ich aj zlé rozhodnutie kúpy alebo prevzatia stratového SPP. Dobehne ich to. Verte tomu, že je to len otázka času. Druhá vec, bude horšie, keď budeme vládnuť my. Budeme musieť toto všetko splácať za nich.

  • Mňa by zaujímala čisto praktická otázka. Že na základe akých motívov sa tu pácha hospodárska sabotáž voči Slovenskej republike, voči hospodárstvu. Pretože neviem si inak vysvetliť, čím je opodstatnené to, že výrobné ceny elektrickej energie za posledné roky klesli o 50 %, cena elektrickej energie, ktorú platia koncoví spotrebitelia, nie. Neviem si vysvetliť, prečo distribučné poplatky rôzneho typu sú na Slovensku vyššie ako v Čechách, a to výrazným spôsobom, a v ďalších krajinách. A že na koncovej cene elektrickej energie sa podieľajú viac než 50 percentami. Myslím, že šesťdesiatimi zhruba. Neviem si vysvetliť, prečo Slovenská republika má najvyššiu cenu elektrickej energie - okrem ostrovných štátov - v Európskej únii, čo naozaj je katastrofu, katastrofou pre náš energeticky náročný priemysel. To čo boli za rozhodnutia a komu majú slúžiť? Veď toto je naozaj vec, ktorá inak ako hospodárskou sabotážou sa ani nedá nazvať. A ja ani nenachádzam žiadnu logiku, žiadne zdôvodnenie. A veľmi rád by som počul, že čím sú odôvodnené. A preboha, prečo to okamžite nezmeníte, keď na cene elektrickej energie sa vyše 50 percentami podieľajú poplatky, ktoré stanovuje úrad, nie trh, nie náklady, ale úrad? Keď výrobná cena elektrickej energie klesá, ako je možné, že neklesla cena elektrickej energie? To by som naozaj chcel vedieť.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Lojzo, zaujalo ma to, čo si hovoril o tom, o tej odpovedi na list generálneho riaditeľa energetiky z Bruselu pána Borchardta, a o tom, že si hovoril, že odpoveď pána Holjenčíka bola arogantná. O tom možno budem hovoriť v rozprave viac, ale chcem povedať, že ja som si vyžiadal na výbore, aby sme dostali odpoveď pána Holjenčíka generálnemu riaditeľovi. A musím povedať, že aj na tom výbore pán Holjenčík nebol celkom korektný voči poslancom výboru pre hospodárstvo, pretože napríklad hovoril o tom, že všetky krajiny okolo nás majú zavedený G-komponent, čo nie je pravda. A ak áno, tak napríklad v Rakúsku majú G-komponent zavedené len malé vodné elektrárne, resp. malé prečerpávačky, práve tie, ktoré sú v našej vyhláške oslobodené. Hovoril si o tom vo svojom vystúpení.

    Nebola korektná odpoveď ani v tom, že všetci, všetky krajiny Európskej únie majú, majú zhruba rovnakú podporu, takú ako u nás, ktorá vyplýva z vyhlášky. No nie je to celkom pravda, pretože napríklad u nás je zavedený ten G-komponent, ani nebude 0,5 eura, pretože on je, on je stavaný na inštalovaný výkon a nie všetky elektrárne idú v rámci celého roka na plný výkon, čiže pre niektoré elektrárne, napríklad pre fotovoltiku to bude rádovo viac. A ďalej, napríklad v Čechách majú elektrárne, ktoré sú napojené na nízkonapäťové rozvody, bonusy. U nás sú zaťažené, práve opačne, ešte vyššími poplatkami. Čiže slovenská, slovenský regulačný úrad ide presne opačným smerom ako regulačné úrady v okolitých krajinách a vlastne aj v celej Európe.

  • Pán kolega Přidal, ja som si pozorne vypočul vaše vystúpenie a som prekvapený, lebo ja som si myslel, že na tejto schôdzi už vlastne nebude nič také zaujímavé, ale toto bola bomba. Pán kolega, veď vy ste podrobili tú správu, ktorú teraz máme prerokúvať, takej zdrvujúcej kritike, že ak je to pravda, čo ste všetko hovorili vo svojom vystúpení, no veď tak to je na odstúpenie pána Holjenčíka. Nemyslíte?

    A na vás, pán Holjenčík, veď to je na uterák!

  • Chcete reagovať, pán poslanec? Takže nech sa páči, pán poslanec, pán poslanec Přidal, reakcia na faktické poznámky. Prihláste sa, pán poslanec. Nech sa páči.

  • Ja by som chcel poďakovať všetkým kolegom. Jednoducho je nám jasné, že je to jasné, ale pre mňa bolo aj také zaujímavé, že nikto zo SMER-u sa pána Holjenčíka nezastal. Jednoducho nikto nenašiel odvahu, aby sa ho zastal aspoň faktickou poznámkou. A som zvedavý teda, že či sa ešte prihlásia do rozpravy a či tu niekto ešte s plechovou tvárou ako vystúpi a bude hovoriť, že vidí veci inak, lebo naozaj to, čo sa robí v slovenskej energetike v regulácii, to je neslýchané.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Vzhľadom k tomu, že sa blíži 19. hodina, predpokladám, že, pán Mikuš, rozpravu máte dlhšiu ako dve minúty, takže by som prerušila rokovanie.

  • Reakcia predkladateľa.

  • Keď dovolíte, ja by som chcel požiadať pánov poslancov, aby sme dokončili tento bod, pretože ja zajtra mám zahraničnú pracovnú cestu, ktorá je dlhodobo plánovaná a neodkladná, aby som mohol teda na niektoré veci reagovať.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • No takto. Všeobecným súhlasom by sme to mohli urobiť. Je všeobecný súhlas na to, aby sa...

  • Nesúhlasná reakcia pléna.

  • Nie je. Zajtra, takto, zajtra ráno začíname rokovacím poriadok, poriadkom.

  • Alebo požiadať vás o preloženie, presunutie na ďalšiu schôdzu, aby som na to mohol reagovať, keď je takýto záujem, tak ja s tým problém nemám, len zajtra mám letenku a o 9.00 odlietam do zahraničia.

  • Problém ako chápem, určite bude rozumné prerušiť toto rokovanie, pretože ešte do, ústne do rozpravy majú šancu prihlásiť sa.

  • Reakcia predkladateľa.

  • No jednoducho teda prerušujeme a už bude potom na vedení parlamentu, ako sa to dohodne, hej.

    Takže prajem vám pekný večer a zajtra ráno o 9.00 začíname teda ešte raz rokovacím poriadkom.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.