• Príjemné dobré ráno, vážené pani poslankyne, páni poslanci, otváram dvanásty rokovací deň 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Vladimír Baláž, Tibor Bastrnák, Otto Brixi, Béla Bugár, Antonín Cicoň, Mikuláš Dzurinda, Arpád Érsek, Pavol Frešo, Monika Gibalová, Ján Hudacký, Elemér Jakab, Ľudovít Kaník, Lucia Nicholsonová, László Solymos, Richard Sulík a Lucia Žitňanská.

    Predtým, než pristúpime k prvému čítaniu o návrhu poslancov, s procedurálnym návrhom podpredsedníčka Jurinová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcela len všetkých prítomných aj tých, ktorí tuná nie sú a ktorí nás náhodne počujú, pozvať na Pochod za život, ktorý sa uskutoční v nedeľu v Košiciach. Myslím, že viacerí sme deklarovali podporu rodiny, tak by som prosila, aby sme to aj naozaj fyzicky uskutočnili. Tí, ktorí sa tam nemôžu stretnúť, tak aspoň myšlienkami nech sú s nami. Ďakujem pekne.

  • Takže teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca, Igora Hraška, Jozefa Viskupiča a Eriky Jurinovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 636, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 630.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Miroslavovi Kadúcovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi v tejto komornej atmosfére predniesť ďalší balík z našej, nazvali sme to, pracovnej verzie, pracovne sme to nazvali, lepšej samosprávy. Spolu s kolegami s Hraškom, Viskupičom a pani podpredsedníčkou Jurinovou sme sa rozhodli prispieť k tomu, vidím tu, myslím, jedného starostu, pána Bublavého, mohlo by ho to zaujímať, že spravíme niečo viac pre našu samosprávu ako doteraz.

    Predkladaným návrhom zákona riešime pálčivý problém, ktorý sa nezriedka vyskytuje na väčšine územia Slovenska pri niektorých obciach. Riešime zase to, čo by malo byť úplne samozrejmé, ale nie je to také. Preto do zákona vkladáme niektoré povinnosti, samozrejme, niektoré práva, ktoré by tam podľa nášho názoru mali byť.

    Cieľom je okrem iného presne zadefinovať povinnosti a zodpovednosť štatutárneho orgánu obce a v neposlednom rade aj predsedu VÚC, ako aj kvalifikačné predpoklady na prednostu obecného úradu a hlavného kontrolóra.

    Zároveň navrhujeme obmedzenie platu starostu, resp. také navýšenie platu starostu, ktoré bude naviazané na hospodárenie obce za ostatné tri roky.

    Na tomto zákone sme spolupracovali aj s niektorými starostami, aj s hlavnými kontrolórmi, preto si trúfam povedať, že riešime to čo najviac spravodlivo a chceme, aby tento zákon mal sankčné následky iba na tých, ktorí sú naozaj nepoctiví a úmyselne a bez právneho základu porušujú zákon a nakladajú s majetkom obce, štátu, s verejnými prostriedkami nehospodárne, neefektívne alebo v rozpore s ich účelom.

    Zároveň sme v ďalšej časti, ktorej sa budem venovať trošku na záver, mierne modifikovali tzv. sistačné právo.

    Cieľom návrhu zákona je teda zaviesť systémové a obsahové zmeny do oboch zákonov tvoriacich základný rámec samosprávnej legislatívy, a to zákona o obecnom zriadení a zákona o samospráve vyšších územných celkov. Pokúšame sa zaviesť nový a komplexný mechanizmus zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone funkcie starostu obce a predsedu samosprávneho kraja. Zároveň ustanovujeme, ako som povedal, kvalifikačné predpoklady na prednostu a hlavného kontrolóra. Okrem iného cieľom je aj zvýšenie angažovanosti občanov pri samospráve obcí.

    Ako som už opakovane povedal, nosnou časťou bude hlavne zodpovednosť starostu, a teda jeho práva a povinnosti, ktoré sú podľa nášho názoru nastavené veľmi zle, kulantne povedané.

    Dovoľte mi povedať pár skutočností, ktoré nás viedli k predloženiu tohto zákona.

    Ide o kvázi fikciu, ktorá sa mohla aj nemusela stať. A vychádzali sme hlavne z fikcie, ktorá sa stala v Trenčianskom kraji, v jednej obci na strednom Slovensku, ale aj v mojom rodnom Trnavskom kraji. Je smutné, že dnes už málokoho prekvapuje to, že sa na obci vyskytne úhrada faktúr za fiktívne služby alebo tovary. Toto už sa javí ako bežný fakt. A médiá toto vôbec nezaujíma, iba ak by išlo o 6-, 7-, 8- ciferné sumy. Alebo sa celkom nezriedka stáva, možnože mi to niektorí alebo teda pán starosta, ktorý tu je primátor, potvrdia, že sa vyskytuje v niektorých obciach prenájom majetku obce blízkym osobám buď za štandardných výhodných podmienok, ktoré spočívajú v nízkom nájme, alebo za takých podmienok, keď ukončenie tohto nájmu spôsobí obci také následky, ktoré môžu byť likvidačné, napríklad zmluvné pokuty. Takéto nakladanie s majetkom obce, štátu alebo s verejnými prostriedkami, ak prejde tento zákon, už viac nebude možné, resp. možné bude, ale bude niesť zodpovednosť ten, kto takéto nakladanie umožnil a spôsobil.

    Ďalšou skutočnosťou alebo ďalšou fikciou je jedna malá obec v Trenčianskom kraji, kde starosta cez Štátny fond rozvoja bývania si požičal 400 tisíc eur, na základe verejného obstarávania vybral nastrčenú firmu, verejné obstarávanie sa ukázalo ako nezákonné, Štátny fond rozvoja bývania požiadal o vrátenie týchto prostriedkov až po tom, ako to bolo zistené, čo bolo po rozostavaní väčšej časti nájomných bytov, a zároveň Úrad pre verejné obstarávanie udelil pokutu tejto obci. Táto obec sa dostala do takej pozície, že nebola schopná plniť záväzky. A ak sa nemýlim, hrozí jej nútená správa, a to len preto, pretože starosta nekonal tak, ako mal konať. Som rád, že je tu pani primátorka Humenného. Dúfam, že bude na to reagovať.

    Celkom hrozivý prípad som zachytil minulý týždeň vo verejnoprávnej televízii, myslím, o obci Svätý Kríž. Bolo tam uvedených niekoľko skutočností, o ktorých ja teraz neviem, či sú alebo nie sú pravdivé, ale bola tam uvedená aj jedna vec, ktorá ma naozaj zarazila. Starosta obce Svätý Kríž si údajne požičal od súkromnej spoločnosti peniaze, kde zrejme bol jeho človek, prípadne on sám ako spoluvlastník. Tie podmienky neboli nastavené nejako extra výhodne. Opäť, tá pôžička vzhľadom na to, že obec nemala dostatok peňažných prostriedkov, nebola splácaná, obec prišla o majetok, na ktorý si toto požičala. A ten majetok sa zrejme dostal do rúk práve tomu, od koho boli požičané peňažné prostriedky.

    Tieto príbehy, ktoré som vám povedal, majú minimálne jedno spoločné a to je to, že buď nie je možné postihovať toho, kto toto spôsobil, alebo je to veľmi náročné, pretože možnosť postihnúť starostu alebo štatutárny orgán cez orgány činné v trestnom konaní alebo nebodaj aj cez civilný súd je dnes vymožiteľnosťou práva naozaj dramaticky nízka.

    Ako som povedal, toto chceme celkom zásadne riešiť. Pripomínam, že je to s tým vedomím, že je tu kopec starostov, ktorí sú naozaj slušní a plnia si svoje povinnosti tak, ako by si ich plniť mali, a v žiadnom prípade ich nechceme postihovať. Preto navrhujeme, aby starosta okrem iných povinností, ktoré má, mal povinnosť, ak nakladá s majetkom obce, s majetkom štátu, s verejnými zdrojmi, postupovať hospodárne, efektívne a v súlade s účelom, na ktorý je tento majetok poskytnutý.

    Ak mi niekto bude oponovať, že starosta často vykonáva uznesenie obecného alebo mestského zastupiteľstva, navrhujeme zmeniť aj tzv. sistačné právo. V súčasnom znení starosta môže pozastaviť výkon uznesenia mestského, obecného zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné. My navrhujeme, že starosta bude vykonávať svoje právo, aby pozastavil výkon, ak uznesenie mestského alebo obecného zastupiteľstva nie je kryté rozpočtom obce alebo odporuje zákonu. Tá fakultatívna možnosť pozastavenia je iba vtedy, ak je zjavne nevýhodná pre obec. Čiže je to na posúdenie.

    Poslednou zmenou, ktorá je predmetom našej teda úpravy, ktorú navrhujeme, je úprava podmienok, za ktorých je možné zvýšenie platu starostu zo strany obecného zastupiteľstva. Návrh zákona stanovuje obecnému zastupiteľstvu starostovi plat zvýšiť možno až o 70 % oproti zákonnému štandardu. Stanovuje sa podmienka, ktorá je bezprostredne naviazaná na hospodárenie obce, resp. úspešnosť tohto predstaviteľa obce pri hospodárení s rozpočtovými prostriedkami obce. K tomuto zvýšeniu môže dôjsť len za predpokladu, že obec hospodári s rozpočtom obce, ktorý prebytkový, najmenej počas troch po sebe nasledujúcich rokoch pred schválením takéhoto zvýšenia. Je to motivácia pre starostu, ale aj pre mestské a obecné zastupiteľstvá, aby sa obce a samosprávy držali v dobrej finančnej kondícii, aby sme v týchto zlých časoch sa zomkli a našli prostriedky aj tam, kde nie sú. Náš návrh zákona sleduje práve toto, zlepšenie financovania a naozaj trestanie tých alebo branie na zodpovednosť tých, ktorí zákon vedome a sústavne porušujú.

    Môžem za kolegov povedať, že sme naozaj pripravení na akúkoľvek diskusiu, ak teda bude možná v tejto komornej atmosfére. A ja skutočne verím, že tí starostovia a primátori, ktorí sú tu, sa k tomuto zákonu vyjadria, pretože ide o zásadný zákon pri hospodárení s majetkom obce, štátu a verejnými prostriedkami.

    Ďakujem pekne za pozornosť a týmto vás žiadam v mene štyroch predkladateľov, mojom, pána Hraška, pána Viskupiča, pani Jurinovej o podporu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Igorovi Hraškovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dovoľte mi prečítať spravodajskú informáciu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Kadúca, Igora Hraška, Jozefa Viskupiča a Eriky Jurinovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 636). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Zároveň navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby uvedené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje ďalší bod programu, ktorým je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 637, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 610.

    Dávam slovo poslancovi Ivanovi Štefancovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, dovoľte, aby som uviedol novelu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

    Ide o pomoc najmä malým podnikateľom, z dielne ktorých pochádza táto iniciatíva, ktorú sme si osvojili, pretože sa snažíme na každú schôdzu Národnej rady dávať návrhy, ktoré pomôžu živnostníkom a malým podnikateľom.

    Uvedenou novelizáciou sa zjednodušuje a sprehľadňuje podnikateľské prostredie, upravuje sa výška darov, ktoré možno zahrnúť do daňového základu, z výšky 16,60 eura na 33 eur. Taktiež sa zavádza možnosť uplatniť si daňové náklady na pohostenie obchodných partnerov. Tieto náklady sú v praxi bežné a treba ich v rozumnej miere pokladať za súčasť výdavkov na fungovanie a na dosahovanie zisku, pretože sú súčasťou všetkých nákladov, ktoré sú spojené so získaním a udržaním zákazníka, podobne ako sú výdavky na reprezentáciu v podobe darov, ktoré do určitej miery boli daňovo uznateľné už aj teraz.

    Tento návrh sme dlhodobo konzultovali najmä so Slovenskou asociáciou malých podnikateľov a verím, že všetci, ktorí sú schopní, ochotní a majú vôľu podporiť malé podnikanie na Slovensku, tak že podporia aj tento zákon. Vopred vďaka za podporu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Ivanovi Miklošovi. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, konštatujem, že uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v zákone Národnej rady o rokovacom poriadku.

    Po rozprave odporučím, aby podľa príslušných paragrafov zákona o rokovacom poriadku prerokovali tento zákon príslušné výbory, teda výbor pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. A zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k tomuto zákonu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 638, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 614.

    Dávam slovo poslancovi Igorovi Matovičovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, môžem iba na úvod povedať, keďže som tu nie oblečený, ako sa sluší a patrí na štandardné politické strany, ako sme sa dozvedeli v názvosloví pána predsedu vlády, takže robím hanbu parlamentu, takže my sme tu viacerí v týchto tričkách, a to preto, lebo v nedeľu sa deje významná udalosť, je to Pochod za život, chceme takýmto spôsobom na túto udalosť upútať a pozvať na ňu všetkých ostatných.

    Idem k veci.

    Predkladám návrh zákona, ktorý som už raz predkladal, ale keďže som nevidel nejakú podporu, chcel som dať priestor poslancom, aby cez prázdniny sa im to rozležalo, ale vzhľadom na to, že veľmi rýchlo sa nám blížia voľby do vyšších územných celkov alebo do VÚC-ok, tak zúžim to na tieto voľby. Tento návrh zákona má zabrániť tomu, aby človek, ktorýkoľvek, alebo teda poslanec za Slovenskú republiku v Európskom parlamente mohol kandidovať na funkciu predsedu vyššieho územného celku. Je to zvrátené. Samozrejme, politici sú schopní pomenovať biele veci ako čierne veci, bohorovne sa postaviť pred televíziu a hovoriť o tom, ako Matovič napadol Valockého, hoci zjavne Valocký napadol Matoviča. Keď to hovorí z pozície predsedu vlády, dáva tomu vážnosť a tým pádom ľudia sú ochotní tomu veriť.

    Takisto sú ľudia ochotní veriť tomu, ak predseda vlády, predseda parlamentu alebo ktorýkoľvek iný veľavážený politik štandardnej politickej strany povie, že to nie je žiadny problém, keď niekto bude sedieť, s prepáčením, s jednou riťou na dvoch stoličkách, keď niekto zároveň bude na zasadnutí v Bruseli a zároveň má zodpovedne viesť napr. Banskobystrický vyšší územný celok. Alebo tomu zvykneme hovoriť Banskobystrická župa. Hovorím konkrétne o tejto župe preto, lebo v tejto župe napr. tieto štyri roky tento problém sme mali. Je tam konkrétne pán poslanec Maňka, ten stíha byť podpredsedom strany SMER, ten stíha byť v Bruseli na zasadnutí Európskeho parlamentu a zároveň stíha zodpovedne viesť Banskobystrický vyšší územný celok. To je pomaly už taký terminátor, neviem, ako by som to nazval, robot, superman, výborný názov, áno, ako tuto pani supermanka Vaľová. Tá stíha byť poslankyňa parlamentu, tá stíha byť primátorka Humenného, ktoré je 450 km ďaleko, tá stíha byť zároveň poslankyňa vyššieho územného celku. Je to obdivuhodné, obdivuhodná žena. Ešte popritom asi niekomu veští z gule.

    My sme neprišli do parlamentu, aby sme tieto praktiky štandardných politických strán nepomenovávali a nebojovali proti nim. Keď štandardné politické strany, či už opozičné alebo vládne, si myslia, že je správne piť alkohol na pôde parlamentu, my si to nemyslíme. Keď štandardné politické strany si myslia, že je správne a je možné, aby jeden človek s jednou riťou sedel na dvoch, troch, ôsmich stoličkách ako váš človek zo strany SMER v Považskej Bystrici, tak my si to určite nemyslíme. Každý normálny človek vie, že jedným zadkom a jedným človekom sa dá vykonávať zodpovedne jedna práca a určite sa nedá vykonávať zároveň niečo v Bruseli a niečo 2 000 kilometrov ďaleko na Slovensku. Tak potom aj, samozrejme, tá správa vecí verejných vyzerá, keď vy doslova ohlúpnete vašich voličov, nevysvetlíte im, aké je riziko toho, keď niekto sa vlastne nevie tej svojej práci venovať naplno. A len možno iba preto, lebo nemáte tam druhého človeka, ktorý by bol schopný vyhrať nad tým druhým oponentom, tam dáte človeka, aby teda kandidoval do funkcie. My si myslíme, že to nie je správne.

    Preto predkladáme tento návrh zákona, aby sme zamedzili takýmto situáciám, a uvidíme, zrejme štandardné politické strany opäť budú držať pokope tak ako pri alkohole. Bol som zhrozený, keď včera som sa teda dozvedel aj zo štandardných opozičných strán, že nebolo správne, že sme vytiahli tému pitia alkoholu na pôde Národnej rady. Ja si myslím, že to správne je, lebo s tým konečne treba skoncovať. Keď tu niekto jednoducho alkoholu holduje, tak nech mu holduje niekde na záchytke alebo v liečebni v Pezinku, ale nie na pôde Národnej rady a nech nerozhoduje o osudoch 5,4 mil. ľudí. Takisto keď niekto chce zodpovedne vykonávať funkciu predsedu vyššieho územného celku, nech robí túto funkciu, ale nech zároveň nie je poslancom Európskeho parlamentu. Tento návrh zákona túto situáciu rieši, budem rád, ak to dokážete podporiť.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, poslancovi Miroslavovi Kadúcovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Predmetný návrh zákon bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze.

    Predseda zároveň vo svojom rozhodnutí č. 614 zo 14. augusta tohto roku navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby prerokovali návrh zákona v druhom čítaní výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Cieľom návrhu zákona je zaviesť nezlučiteľnosť funkcií poslanca Európskeho parlamentu s funkciou sudcu, prokurátora, príslušníka ozbrojených síl a príslušníka ozbrojeného zboru, ako aj s funkciami uvedenými v Akte o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu a s funkciami uvedenými v ústavnom zákone o ochrane verejného záujmu pri výkone verejných funkcií verejných funkcionárov (princíp jedného mandátu).

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 614.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chcete niečo dodať, pán poslanec?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Niečo veľmi rád dodám. Myslím si, že je to také typické, že takéto boľavé veci sa prechádzajú práve tichom, nevšímaním, s tým, že radšej nech rýchlo, s prepáčením, to hovno okolo nás preletí, len aby sme sa k tomu nemuseli vyjadrovať, lebo jednoducho vám tento systém vyhovuje. Zvykli ste si, má dve, tri, štyri funkcie, osem, hovorím, jeden člen strany SMER funkcií platených, hoci na Slovensku je 400 tisíc ľudí, ktorí nemajú prácu. Je to hanba. Ak toto považujete za prejav sociálnej demokracie a sociálneho cítenia, že vy si zoberiete dve, tri, štyri funkcie, päť až osem funkcií a z každej jednej beriete plat, tak je to hanba. Je to hanba, ak pán poslanec Európskeho parlamentu Maňka má dokopy príjem vyše 10 tisíc eur z Európskeho parlamentu, potom ďalších 3 000 – 4 000, neviem, koľko má za to, 5 000 za funkciu župana, hoci ani jednu ani druhú prácu tým pádom nedokáže robiť zodpovedne. Je hanba ak jednému človeku doprajete 0,5 mil. korún na staré peniaze a ďalších 400 tisíc necháte žiť zo sociálnych dávok alebo ani z toho. Je to hanba sociálnej demokracie.

  • Ja len na vašu poznámku tiež mám krátku poznámku, že pán poslanec Maňka nepoberá plat ako župan.

    Takže prerušujem rokovanie o tom bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Gábora Gála, Bélu Bugára a Lászlóa Solymosa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Návrh zákona má tlač 639, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 615.

    Dávam slovo poslancovi Gáborovi Gálovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, problematika financovania politických strán je hádam stará ako naša demokracia. Zatiaľ sme zápasili s tým, ako ukorigovať voľby. A potom nejako do nejakej istej miery sa to zadarilo. Tak teraz máme na stole, ako ukorigovať financovanie politických strán a volebných kampaní. To, že tam nie je všetko čisté, netreba asi rozvíjať. Keď už to narástlo do tých rozmerov, že tu behali dôchodcovia so siedmimi miliónmi v igelitkách, keď niektoré politické strany alebo kandidáti politických strán mali také megakampane, ktoré si nemohol dovoliť ani kandidát na prezidenta v Spojených štátoch, tak to už je niečo čudné. A právom sa verejnosť pýtala, ako sú financované politické strany, ako sú financovaní jednotliví politickí kandidáti vo voľbách. A výsledkom toho bola taká výzva zo strany civilného sektora. Pod tento záväzok, pod túto výzvu sa asi skoro každá politická strana, ktorá je zastúpená v Národnej rade, podpísala. Ten záväzok bol taký, že do roka predložia nové zákony. Takže, po prvé, vytvoria nestranný kontrolný orgán financovania straníckych aktivít a konfliktov záujmov, po druhé, naviažu časť štátnych príspevkov stranám na dary získané od firiem či ľudí, čím zvýšia motiváciu politikov súkromné príspevky hľadať a zároveň ich deklarovať, po tretie, zavedú povinné deklarovanie príjmov a výdavkov nielen strán, ale aj samotných kandidátov na centrálnej a komunálnej úrovni, po štvrté, výrazne rozšíria majetkové priznania politikov a doplnia ich aj o deklarovanie záujmov, po piate, zavedú centrálnu evidenciu príjmov a výdavkov politických kandidátov a dennú aktualizáciu údajov, po šieste, zavedú povinné zverejňovanie nepeňažných príjmov od tretích osôb a, po siedme, sprísnia sankcie pri neplnení si zákonných povinností s možnosťou uložiť ich aj jednotlivcom.

    My sme na tomto návrhu zákona začali robiť niekedy v januári s tým, že keď už to nabralo také konkrétne kontúry, tak sme rokovali s našimi partnermi z ľudovej platformy, je tu pán poslanec Štefanec, aj s poslancami KDH a potom s ostatnými stranami. No určite sme to nerobili tak, ako to robil pán minister vnútra, ktorý predložil na túto schôdzu zákon o vykonaní volieb a o volebnej kampani, o ktorej nikto nič nevedel. Bola to taká uzavretá kuchyňa. A po pár týždňoch, čo to bolo vyvesené na internete, v medzirezortnom pripomienkovom konaní, už ten návrh zákona je tu. Pán minister hovoril, že to je návrh zákona pracovný, na ktorom budeme všetci sa spolupodieľať, ako to budeme spoluvytvárať, ako dospejeme ku konsenzu. No odvtedy ubehli už ďalšie dva týždne, komisia zvolaná nie je, pomaly sa chystáme už na rokovanie výborov, napríklad ústavnoprávneho výboru, kde by sme tieto veci mali prebrať. Čiže komisia nezasadala zatiaľ. Neviem, kedy chce pán minister zvolať tú komisiu. Ale asi ju nechce zvolať. To bol taký pekný marketing, P. R., že, áno, je to pracovná verzia, pritom pracovnou verziou je fakt ten návrh zákona z dielne ministerstva vnútra. Je pracovnou verziou, lebo toľko hlúpostí, absurdností je tam. Čiže absolútne nepatrí do pléna Národnej rady ten návrh zákona.

    Ale, samozrejme, keďže som autorom aj tohto návrhu, niekto si môže myslieť, že ješitnosť zo mňa rozpráva, no tak tu deklarujem, keď dospejeme k záveru, že vieme spraviť kompromis o tom ministerskom návrhu, tak sme, tuto vám hovorím, ochotní stiahnuť tento zákon. A už keď to neprejde, už nikto to ani nepredloží, lebo nejde nám o to, z koho dielne bude ten zákon, ktorý bude riadne a kontrolovateľne upravovať financovanie politických strán a politických kampaní, ale o to, aby to bol účinný zákon.

    Náš zákon vychádza práve z tých záväzkov, ktoré sme dali tretiemu sektoru. To, že otvárame celý systém financovania politických strán, je takým minimálnym základom, aby ľudia videli, aké sú zdroje politických strán, odkiaľ prúdia peniaze do kás jednotlivých politických strán. Tieto dary sponzorské by mali byť maximálne transparentné. Ale na druhej strane musíme vytvoriť aj taký systém, v ktorom nie je možné používať peniaze, ktoré nepochádzajú z čestných zdrojov alebo sa nedostali k rukám politikov transparentným spôsobom. Čiže je tu ďalšia vec, aby sme používanie straníckych peňazí bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú na transparentnom účte, kontrolovali. Čiže to je aj súčinnosť tretích osôb.

    Vytvára sa volebný fond, rozdeľujú sa dary, nepeňažné plnenia idú absolútne nadol, benefity budú aj pre straníkov. Čiže keď dostanem ja ako Gábor Gál nejaké auto od nejakého sponzora, tak to nie je môj benefit ako súkromnej osoby, lebo keď som to dostal ako poslanec nejakej x politickej strany, tak to musí byť darom, uvedeným ako dar pre politickú stranu.

    Dávame do poriadku členské príspevky, dávame do poriadku aj zmluvy, čo sa týka darov aj iných finančných plnení, ale hlavne zavádzame aj povinnosť viesť transparentný volebný fond aj pre jednotlivých kandidátov, začnúc od najnižšieho stupňa, od komunálnych volieb, až po prezidentské voľby.

    Sú tam podmienky, za ktorých už bude musieť individuálny kandidát, ak robí individuálnu kampaň, viesť volebný fond.

    Zjednotíme volebnú kampaň tiež v tomto zákone.

    A na rozdiel od ministerského zákona my tu nezavádzame volebné moratórium, lebo to je úplná hlúposť, každý to porušuje. Hlavne to porušujú nečestní ľudia, ktorí z toho majú potom benefit. Čestní ľudia, čestné politické strany keď dodržia ten zákon, im je to absolútne na úkor, lebo tá náprava je jednak po voľbách a jednak je minimálna.

    A tu som sa dostal k sankciám.

    Doteraz platné zákony síce uvádzajú nejaké sankcie, aj zjavne z ministerstva to prišlo do prvého čítania, aj v tom zákon sú nejaké sankcie, ale podľa mňa nie sú dostatočné. Politická strana, ktorá dostáva zo štátneho rozpočtu niekoľko miliónov eur, ľavou zadnou zaplatí trojtisícovú pokutu za nejaký väčší prehrešok. Čiže tie sankcie by mali byť diferencované, a to viazané na príspevok zo štátneho rozpočtu percentuálne, 10 %, 20 %. A toto isté by sa malo týkať aj individuálnych kandidátov.

    Ďalšia vec, ktorá môže napomôcť kontrole pri sankciách, to je možnosť rozpustenia politickej strany, zrušenia politickej strany Najvyšším súdom.

    A, po tretie, zavádzame aj Trestnom zákone aj nový skutok nezákonné financovanie politickej strany.

    Keď sme už pri kontrole, tak na záver ešte niečo poviem. Pán minister hovorí, že on sa nevedel zhodnúť v tom, ktorý orgán by mal kontrolovať financovanie politických strán, politických kampaní. Tak tam dali ako najlepší nápad ministerstva financií, sčasti ministerstva vnútra, ktoré potom svoje právomoci môžu delegovať na okresný úrad. Čiže na základe ministerského návrhu by financovanie politických strán na volebnú kampaň mali kontrolovať úradníci z okresného úradu. Tak toto považujem trošku za také smiešne a detinské.

    My sa nazdávame, že máme tu priamo z ústavy, priamo už v právnom poriadku zakomponovaný orgán, ktorý má na starosti kontrolu s verejnými financiami, a to Najvyšší kontrolný úrad. Takže zavádzame rozšírené právomoci Najvyššieho kontrolného úradu, kde by Najvyšší kontrolný úrad mal na starosti kontrolu politických strán, čo sa týka ich financovania, ale nielen financovania z verejných rozpočtov, ale samotného financovania politických strán. Jednak bude to osobitné konanie, kde účastníkom konania bude môcť byť každý, kto má nejaký poznatok o tom, že tá-ktorá politická strana financuje svoju kampaň alebo svoje aktivity inak ako zákonným spôsobom. A celá táto agenda bude otvorená, všetko by malo byť na nete. Takže každý by vedel potom zhodnotiť, ktorá politická strana to je, ako nakladá s finančnými prostriedkami, ako čestne alebo nečestne vedie svoje aktivity či vo voľbách alebo aj mimo volieb, lebo je veľmi dôležité, nám nestačí, aby sme mali čistú volebnú kampaň, nám ide aj o to, aby aj samotné politické strany mali čisté financovanie, aby rozhodovacie procesy boli tam čisté, keď niekto dostane už peniaze zo štátneho rozpočtu na činnosť politickej strany, tak aby s tými peniazmi nakladal transparentne. Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Ivanovi Švejnovi. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážení poslanci a poslankyne, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu Gábora Gála, Bélu Bugára a Lászlóa Solymosa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutia.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené podľa § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli, že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj medzinárodnými zmluvami.

    Osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Po rozprave odporučím podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 615 z 15. augusta 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, poprosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Štefanec. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, dovoľte mi za klub SDKÚ – DS vyjadriť podporu tomuto návrhu zákona, pretože tak ako predkladateľ pán poslanec Gál spomenul, tento zákon v proces prípravy bol konzultovaný so zástupcami politických strán MOST – HÍD, SDKÚ – DS, KDH. A spolu, treba povedať, aj s tretím sektorom na príprave sa zúčastnili aj zástupcovia Transparency International Slovensko, pretože aj my máme úprimný záujem na stransparentnení a zlepšení tejto oblasti.

    Za najdôležitejšie zmeny v tomto zákone podkladám, takisto ako ich zvýraznil pán predkladateľ, oblasť zjednotenia volebných zákonov, oblasť sprehľadnenia financovania kampaní tým, že sa zavádza volebný fond pre každého kandidáta, no a v neposlednom rade kontrolu Najvyšším kontrolným úradom. To je niečo, čo tu doteraz nebolo a čo takisto považujeme za potrebné.

    Chcel by som teda za klub SDKÚ – DS vyjadriť podporu tomuto zákona a verím, že všetci, ktorí majú záujem na sprehľadnení financovania politického života, tak podporia tento zákon. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Osuský. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Potvrdzujem i za seba to, že tento návrh zákona prináša mnohé kroky správnym smerom, i keď pripúšťam, že v duchu neblahej tradície tohto parlamentu nebude jeho prežívanie na doskách, ktoré neznamenajú svet, len Slovenskú republiku, veľmi dlhé. Ale napriek tomu je cenné, že je vypracované dobré smerovanie. A verím, že príde čas, keď sa veci došetria férovo. Ja som vo svojich vystúpeniach na tému volebného zákona ako pracovného materiálu poukázal na zhruba tri protiústavné prvky v tom zákone. A ak existuje alternatíva, som presvedčený, že nielen ja, ale aj klub SaS takúto alternatívu podporí.

  • S reakciou pán poslanec Štefanec, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Ďakujem aj pánovi poslancovi Osuského za podporu. Som rád, že má tento návrh zákona širšiu podporu.

    Chcem ešte zdôrazniť myšlienku, že vlastne predkladatelia týmto návrhom zákona suplujú vládu, pretože aj vládna strana sa zaviazala ešte pred voľbami spolu s ostatnými k určitým zlepšeniam v tejto oblasti. Bohužiaľ, za viac ako rok sme sa nedočkali žiadneho vládneho zákona, preto som rád, že predkladatelia prichádzajú s touto iniciatívou a mám nádej, že sa ju takisto podarí realizovať. Vďaka.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce zaujať k rozprave stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne. Len jednu myšlienku poviem, nechcem zdržovať ctenú Národnú radu. Áno, vieme, ako dopadne tento zákon, ale aspoň sme vypracovali do budúcna nutné minimum, nutné minimum na to, aby politické strany financovali svoju činnosť aj kampaň transparentne. Čiže keď budeme rokovať aj o tom návrhu z dielne ministerstva, tak budeme trvať na tom, aby tieto hlavné myšlienky z tohto zákona tam boli zapracované. Ďakujem.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz by sme mali rokovať podľa programu o návrhu poslancov Moniky Gibalovej, Pavla Abrhana, Martina Fronca a Pavla Hrušovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na to, že sa pani navrhovateľka ospravedlnila, takže nemá kto návrh zákona uviesť, dávame ho ako posledný bod programu.

    Ďalej pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 643, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 617.

    Dávam slovo poslancovi Petrovi Osuskému, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Pani predsedajúca, ďakujem za slovo. Vážená snemovňa, je to akosi príznačné, že sa tu ocitám v priebehu niekoľkých dní či týždňov druhýkrát ako strážca ústavnosti. Nie som ústavný právnik. Ale, žiaľ, na poslanecké stoly sa dostávajú návrhy zákonov a hlasmi väčšiny prechádzajú návrhy zákonov, ktoré na prvý i na druhý pohľad razia protiústavnosťou, resp. rozporom s ústavou. To je i dôvodom predloženej novely alebo toho, čo ste pod príslušnou tlačou dostali vo veci zákona o významných investíciách.

    Dovolím si ako minule pri volebnom zákone začať citovaním ústavy. Ústava Slovenskej republiky v článku 20 zaručuje vlastnícke právo. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Podľa čl. 20 ods. 4 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. A podľa čl. 13 ods. 4 pri obmedzovaní základných práv a slobôd, podotýkam, že vlastnícke právo je základné právo, sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len pre ustanovený cieľ.

    Zákon, o ktorom hovorím v predloženom návrhu, sa týka významných investícií. Áno, nikto nespochybňuje, že naša krajina víta významné investície. Ale tento zákon, o ktorom hovorím, podporuje v zásade významné súkromné investície. A proti nim stojí súkromné vlastníctvo napríklad pôdy. A keďže obidvoje sú súkromné vlastníctva a súkromné aktivity, je veľmi otázne, že existujú iné súkromné aktivity a iné súkromné práva vlastníkov. Pred ústavou by si mali byť všetci rovní.

    Možno trochu odbočím ak poviem, že ak by som vzal do úvahy súkromný záujem, a pripusťme investíciu a dokonca pripusťme i pracovné miesta, ktoré vzniknú postavením fabriky, ktorá bude kyanidovou technológiou ťažiť drahé kovy, je nepochybne na jednej strane akýsi súkromný záujem využiť topograficky dané miesto a na druhej strane prípadný súkromný záujem vlastníkov pôdy, kde tá fabrika má vzniknúť, keď už vôbec nehovorím o istom, pripusťme, oprávnenom verejnom záujme obyvateľov v danej oblasti. I v tomto zákone, ku ktorému sa vyjadrujem, v tom pôvodnom, sa objavuje divný úkaz, že volené orgány miestnych štruktúr sú vyradené z posudzovania a rozhodovania o niektorých takýchto investíciách.

    Keby som to povedal extrémne a príliš dramaticky; predstavme si, že by sa súkromný investor rozhodol na bratislavskom Námestí slobody pred Úradom vlády postaviť fabriku, kde zamestná 310 ľudí. Čisto teoreticky by mohla byť takáto fabrika schválená bez vyjadrenia príslušnej mestskej časti, na území ktorej táto fabrika vznikne na základe zdôvodnenia, že tam vznikne 310 pracovných miest. Iste, je to absurdná predstava. Ale je to len ukážka toho, k čomu môže viesť to, keď sa na základe prijatého zákona obchádzajú práva miestnych štruktúr a občanmi volených orgánov, teda zástupcov občanov v akomsi vyššom súkromnom záujme, lebo ten záujem bude vždy súkromný bez ohľadu na to, či pôjde o Detvu a jej náleziská, či pôjde o kameňolomy, či pôjde o ornú pôdu vašu, vášho brata a vašej sestry. Jednoducho je veľmi sporné, ak je možné zákonom ponad hlavy občanov a na hrane alebo za hranou ústavy povyšovať jeden súkromný záujem nad iným.

    Pred mnohými rokmi, dvadsiatimi deviatimi, som bol prvýkrát v živote v Tokiu. Cesta do Japonska bola vtedy mojím životným snom. V snehu a ľade počas absolútneho zákazu v súlade s miestnymi bezpečnostnými predpismi som zdolal Fudžijamu. A potom som, samozrejme, bol i v Tokiu. Šokujúci pohľad sa naskytol na jednej z najslávnejších obchodných ulíc sveta, na známej tokijskej Ginze. Ginza bola lemovaná obchodnými domami, firemnými sídlami, ktoré hýrili už vtedy chrómom, mramorom, eleganciou. Medzi päť-, šesťposchodovými budovami sa odrazu hádam na šírke stredného zasadacieho bloku našej Národnej rady, teda týchto šiestich poslaneckých lavíc, vyskytoval jednoposchodový drevený domček stlčený z dosák. Ten domček vyzeral tak na koniec 19. storočia. V tom domčeku bol obchod. Ten obchod patril jednému starému pánovi. A ten starý pán to odmietol z akýchsi príčin predať. Iste by dostal lukratívne zaplatené, pretože na jeho pozemku by štvorcový meter stál iste toľko ako na Piatej avenue. Napriek tomu to neurobil. A nebolo toho, ktorý by ho k tomu donútil. Áno, jedná sa o vzácny prípad. Ale, opäť, je to ukážka, že súkromné vlastníctvo, ak dotyčný riadne platí dane a všetko ostatné, si zasluhuje absolútnu ochranu.

    Domnievam sa preto, že predložený návrh zákona, ktorý máte na stoloch, vracia veci do ústavného stavu, do stavu, keď nemôže akákoľvek vláda, teraz nehovorím o vláde strany SMER, akákoľvek budúca vláda, akejkoľvek politickej konštelácie a farby, ponad hlavu orgánov mesta či obce rozhodnúť o tom, čo na ich teritóriu v tzv. vyššom záujme postaví bez ohľadu na to, či to bude fabrika na ťaženie a rafináciu zlata alebo kafiléria alebo čokoľvek, čo bude možno zdanlivo, topograficky, miestne výhodné, ale bude to výhodné pre jednu, súkromnú stranu a bude to nevýhodné v jednom prípade pre, povedzme, mesto, miestnu časť či obec alebo v inom prípade pre súkromného vlastníka, ktorý z nejakých príčin podobne ako ten starček na Ginze nebude chcieť na svojom majetku akýsi proces, ktorý on odmieta.

    Domnievam sa, že tento krok, tento návrat k fair play a k ústavnosti pre všetkých a k rovnocennosti pred ústavou by mohol stáť za vašu podporu. Nemyslím si, ako som povedal pri predchádzajúcom vstupe pri návrhu zákona kolegov zo strany MOST – HÍD, že bude mať dlhú životnosť. Ale pravda je taká, že v čase totality písali i význační literáti, básnici, scenáristi svoje scenáre, básne a knižky do šuplíka. A je dobré, ak by sme tí, ktorí ctíme ústavu, hoc aj v menšine, nezabudli na to, že takéto prípravné práce na zlepšení situácie sa dejú, a keď príde čas, keď budeme mať ústavnosť matematicky v tejto snemovni navrch, tak že potom sa z toho šuplíka vytiahnu. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Prosím vás pekne, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov, nie ste v rozprave.

    Ešte predtým, ako dám slovo spravodajcovi, len sa chcem ospravedlniť, a upozornili ma z kancelárie, že pán predseda Národnej rady sa dohodol s pani poslankyňou Gibalovou, že jej návrh, ktorý je ako tlač 642, bude ako prvý bod v utorok o 9.00 hodine.

    Nech sa páči, dávam slovo teraz spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodárske záležitosti Jozefovi Mikušovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 196 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Navrhovanú novelu máme pod tlačou 643. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o jeho súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Súčasťou návrhu zákona je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave bude o ňom hlasovať. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 15. augusta 2013 č. 617 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby po prípadnom postúpení do druhého čítania ho prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti.

    Pani podpredsedníčka, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku pána poslanca Kuffu, člena klubu OĽaNO. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Potom dám možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi povedať niekoľko slov k predkladanému návrhu zákona. Možno to súvisí aj s tým logom, ktoré mám tuná. Mám prvýkrát tuná toto tričko. Patrím k bojovníkom za život. A poviem, aj na včerajšie hlasovanie možno sa ma nejako budete pýtať do budúcna, ako som hlasoval pri včerajšom odvolávaní vlády. Bol som jediný z tohto pléna, ktorý sa zdržal pri hlasovania. A môj dôvod bol ten, aby som dnes mohol mať toto tričko a bojovať za život. Ja si neželám, aby v tomto pléne, prepáčte mi to, pani predsedajúca,...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Rokujeme o návrhu zákona, tak naozaj vás poprosím, aby ste hovorili k téme.

  • ... ktosi povedal, že vie si predstaviť, že ktosi z mojich kolegov by tu odvisol na strome. Toto bol môj protest, preto som sa aj zdržal pri včerajšom hlasovaní. A mamonu nemôžem povýšiť nad ľudský život, lebo dôstojnosť ľudského života a rovnako aj život ako taký nie je možné vyvážiť ani zlatom a nemôže to byť ani štátny podnik SPP. Prepáčte mi to.

  • Čo sa týka predkladaného zákona, tak nemožno jeden súkromný majetok vyvyšovať nad druhý, je to nespravodlivé: „Ja som ten, ktorý som bohatý, mám silu peňazí a ja ťa pretlačím.“ A viete, ako je to u nás na Slovensku. Veľakrát tí, ktorí sú bohatí, tak priam okliešťujú každú jednu vládu, ktorá je tuná na Slovensku. A vyhlásiť túto investíciu za verejný záujem, myslím si, to nie je problém dosiahnuť u toho, kto má silu peňazí. Dosiahne to ten. Ale tak ako to pán predkladateľ tuná predkladá, je to v skutočnosti ten verejný záujem? Ja hovorím, že nie je to verejný záujem. Je to tvoj osobný záujem, pretože ty máš majetok, máš peniaze. A ja nemôžem potlačiť tvoje právo, lebo ty máš nejakú roľu, na ktorej dorábaš chlieb pre svoju rodinu a pre svoje deti, ja tam postavím AquaCity alebo nejakú herňu alebo čokoľvek a ja ťa pretlačím a ešte to vyhlásim za verejný záujem. Možnože bude zase vojna argumentov v tomto pléne, keď ktosi takto príde s týmito peniazmi a investíciou s tým, trebárs že aj vytvára ešte aj pracovné miesta. No tak pracovné miesta nemôžu byť tiež na úkor potláčania ľudských práv. A ja si dovolím tiež povedať, že je to v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ako pán predkladateľ to aj v tej dôvodovej správe uvádza. Mať čosi a vlastniť majetok, to je jedno zo základných ľudských práv.

    Trošku sa vrátim k tej svojej rozprave tak vo svojej mysli do 19. storočia, keď Lev XIII. vo svojej encyklike Rerum novarum hovorí o vlastníckych právach. A vlastnícke právo má byť posvätné, posvätné s tým, že ho rešpektujem. Viem si predstaviť významnú investíciu, ktorá má ten predpísaný objem, ktorý sme schválili v tomto pléne a vytvorí 300 pracovných miest. Ale ja keď som vlastník takejto pôdy, ty máš peniaze a chceš investovať, po dohode so mnou môžeš tam investovať, teda ak chceme tak investovať a rozvíjať našu zamestnanosť a všetko. Vlastníkovi to nezaplatíš, ale ten vlastník, ktorý tam je, možno má len ten pozemok, aby mal podiel na zisku. Ty si boháč, ty investuješ a z dlhodobého hľadiska to tak súvisí aj s tým, čo kolegovia predkladali tu, zákonom o tých vedeniach a proste náhradách a podobne, aby ten človek, ktorý vlastní teda tú pôdu, chýba mu know-how, chýbajú mu peniaze, ale má tu roľu, má tú pôdu, má ten pozemok, mal podiel na tomto zisku z dlhodobého hľadiska. Vytvára sa tu aj priestor pre solidaritu. Je to solidárne prostredie, keď vlastne ten bohatý zo zákona aj prípadne by bol povinný sa podeliť o ten zisk s tým majiteľom tej pôdy, ktorú má.

    Ja chcem poďakovať pánu docentovi Osuskému, že predkladá tento zákon a vracia to späť do Národnej rady. Ja som tiež ten, ktorý bude bojovať vždy aj za ľudský život, ale aj za základné práva ľudí. Pokiaľ budem v tomto parlamente, vždy sa budem o to zasadzovať. A nejaký majetok, myslím, má každý. A to je jedno zo základných ľudských práv. A nepotláčajme to nijakým zákonom ani tým, že tu má ktosi prevahu ako v tom hlasovaní.

    Chcem tak na záver vás ešte, kolegovia, poprosiť, tých emócií toho týždňa, aj ja som z toho stále rozrušený, bolo strašne veľa, ja som to už x razy rozprával a vždy to budem rozprávať, kým budem vládať sem prísť a doplaziť sa k tomuto stolíku, aby sme k sebe boli tolerantní. Buďme k sebe tolerantní aj v názoroch aj vo svojich postojoch. To, že máš ty iný názor, neznamená, že ti želám smrť, že máš kdesi odvisnúť na strome, za to, že ty hlasuješ inak. No veď sme súperi. Keď sme na futbalovom štadióne, tak aj jedno, aj druhé mužstvo chce dať ten gól. A to beriem, to musí byť férové, ale ja nemôžem toho protivníka zabiť na tom poli alebo mu želať smrť. Nechoďme do týchto extrémov. Vždycky budem vyzývať všetkých občanov tejto republiky k pokoju a kľudu, aby nešli do ulíc a nebojovali sme, lebo vždycky od takýchto vyhlásení je len krôčik potom k skutočným vojnám. Chceme, aby tu bola Sýria, to, čo bolo vo Francúzsku, keď sa podpaľovali autá a nepokoje boli? Ja si to neželám, ja to nechcem. Nech je tu stále bitka slov a argumentov. Takto sa môžeme pretláčať, ale predovšetkým by sme mali byť tolerantní. Prepáčte mi to. Ďakujem za slovo.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Daniš.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Kuffa, určite si spomínaš na tú búrlivú diskusiu ešte pred letnou prestávkou, keď sme prakticky hovorili na tému prípravy významných investícií. Spomínam si, že aj ty si sa zapojil tak ako dneska do tej diskusie. A chcel by som aspoň pár poznámok k tejto problematike povedať.

    Tak ako to predkladateľ uviedol, a nakoniec je to aj v dôvodovej správe presne definované, aj ústava pripúšťa, samozrejme, to vyvlastnenie. A teraz je to sporné, čo je vo verejnom záujme. Pán predkladateľ sa pýta, že keď ide o súkromné investície, sporné, či prakticky to vyhovuje tej definícii. A súčasne si aj ale odpovedal. Hovorí, že pripúšťa, že keď tá investícia donáša nejaké efekty, že je to skutočne pre ten národ niečo žiaduce. Takže tiež to úplne nevylúčil.

    Chcem povedať jedno, Števo, nie je to také jednoduché, ako to tu sa interpretuje. Totiž nevylučujú sa orgány samosprávy vôbec z tohto aktu. To začína niekde na obci, kde sa všeobecne záväzným nariadením odsúhlasuje územný plán obce, ktorý jasne vymedzuje, kde je zóna bývania, kde sú zóny, prosím ťa pekne, na infraštruktúru, na občiansku vybavenosť, na priemyselnú zónu. Čiže tam to niekde je. Čiže nepredstavujme si, že niekto príde a postaví tu fabriku akurát niekomu na roli. Naopak, dneska je pripravených veľa tých priestorov, veľa priemyselných parkov, ktoré zívajú prázdnotou, a preto si myslím, že skutočne nie je na mieste, a ja rozhodne tento zákon, s dovolením, nepodporím, pretože si myslím, že tá...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Milý Štefan, ja nadviažem na tú časť v tvojej rozprave, kde si spomínal nočný čas, kde sa opozícia snažila odvolať predsedu vlády. Ja naozaj som sa presvedčil, ako to je byť opitý mocou. Keď opozícia a hlavne kolegovia z OĽaNO mali ľudí na balkóne, ktorí im dodávali silu, títo prívrženci im naliali toľko energie, že im zatemnila myslenie. A jeden z nich nabádal na fyzickú, naozaj fyzickú likvidáciu. Ďalší tam prirovnával premiéra k Hitlerovi, k fašistickému režimu. Sú to nebezpečné veci, ktoré naozaj nemajú nič spoločné s demokraciou, ktorú budujeme, a naším Slovenskom, štátom. Ktokoľvek má možnosť ísť do politickej súťaže a vládnuť alebo sa stať zákonodarcom, ako sa to stalo aj našim kolegom z OĽaNO. Oni išli do volebného súboja a sú tu v parlamente. Ale byť opitý mocou? Tak Boh nás chráň, aby oni naozaj niekedy vládli.

  • Ďakujem za slovo. Dovoľte mi ešte, aby som reagoval teda na svojich predrečníkov vo faktických.

    Áno, všetko začína územným plánovaním obce, súhlasím, Zolo, s tým, je to tak. Ale zamyslime sa všetci nad svojou obcou. Ja poznám teda aj iné obce a mestá. Veľakrát tie stavebné úrady sa tam správajú ako štát v štáte. Veľakrát je to tak. A mám skúsenosť s tým, že tí stavební úradníci si po svojom vysvetľujú zákon a veľakrát šikanujú tých ľudí. A myslím si, že aj na úrovni obce keď je bohatý investor a má peniaze, sila peňazí, žiaľ, musím povedať, v celom svete, nielen v našej krajine pretlačí všetko, aj územné konanie, aj stavebné konanie, aj obce. Obávam sa, že toto nebude dostatočná brzda na to, aby som ťa ja pretlačil silou peňazí. Pretlačím ťa silou peňazí. a toto je tá tragédia toho všetkého. Preto treba, aby ten, kto vlastní tú pôdu a možno má len tú jednu roľu, bol chránený zákonom. Veď ústava nám to zaručuje. A aj keby to nebolo v ústave, tak aj tak je základné ľudské právo čosi mať a vlastniť. Neviem si predstaviť, že by sme toto tak vehementne potláčali.

    A naozaj súhlasím aj s tou takou krátkou poznámkou, že mnohé priemyselné parky zívajú prázdnotou. Čo sú to za investície? Takisto dohodli sa primátori miest alebo starostovia obcí, vymysleli čosi, nejakú kdesi investíciu a ten priemyselný park vybudovali, ale vybudovali ho pre nikoho. Tam sa niekoľkonásobne predávala pôda špekulantským spôsobom a zasa len ktosi sa na tom obohatil, ohradila sa tá pôda nejakým plotom, urobilo sa tam osvetlenie, hovorím o konkrétnych veciach, infraštruktúra, cesty a nie je tam žiadna továreň...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Teraz sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Huba. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, pán spravodajca, dámy a páni, chcel by som veľmi podporiť návrh kolegu Osuského. Som veľmi rád, že predkladá túto novelu nedávno prijatého, podľa môjho názoru, nešťastného zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý si, myslím, oprávnene vyslúžil hanlivý prívlastok vyvlastňovací zákon. Viacerí poslanci a poslankyne, medzi ktorých som mal tú česť patriť aj ja, urobili všetko, čo bolo v ich silách, pre to, aby tento zákon nebol prijatý, až po žiadosť pánovi prezidentovi, aby ho vrátil. Žiaľ, nestalo sa tak, ako veľmi dobre vieme, väčšina opäť rozhodla a argumenty akokoľvek pádne a oprávnené neboli vyslyšané.

    Ale som tiež rád, že kolega Osuský sa okrem tých asi najčastejšie skloňovaných aspektov tohto zákona, to je ten priamy atak na vlastnícke práva a ohrozovanie a znižovanie právomocí samospráv, ako aj toho, že tu hrozí akútne riziko, že opäť budú podporované niektoré vybrané subjekty, dotkol aj toho rizika, ktoré mňa obzvlášť trápi. A to je riziko, že opäť pod zámienkou takzvaného verejného záujmu, o ktorom rozhodne malá skupinka ľudí, budú ohrozené skutočné verejné záujmy, medzi ktoré nepochybne patrí naša príroda, naša krajina, naše životné prostredie. Nakoniec, boli sme toho svedkami aj doteraz, a to nielen niekde vo voľnej, zdanlivo menej hodnotnej krajine, ale aj na území národných parkov. Ak túto možnosť devastovať prostredie tento v súčasnosti platný zákon ešte podporí, je naozaj veľmi žiaduce podporiť zákon, aký pripravil kolega Osuský, aby sme tieto všetky riziká eliminovali a tento zákon zrušili.

    Takže záverom tohto môjho stručného podporného vystúpenia len ešte raz chcem poďakovať kolegovi Osuskému, ľutujem, že som sa nepridal ako spolupredkladateľ, nabudúce, o pol roka sa prihlásim

  • S úsmevom povedané.

  • a chcem vás požiadať aj ostatných, aby ste tento návrh zákona podporili. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickou poznámkou sa hlási jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Daniš.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Huba, prepáčte, tentoraz ste ozaj netrafili ten klinec, ako sa zvyčajne hovorí. Ja som sa pred chvíľou snažil vysvetliť, a viem, že vy to nemusíte poznať, v príprave vôbec, a nechcem tu ten celý stupeň prípravy územného plánu vysvetľovať, je práve vylúčená táto možnosť, aby prichádzalo k devastácii, poškodzovaniu prírody. A ste spomenuli národné parky. Tak, prepáčte, to je absurdný príklad. Ďakujem.

  • Pán poslanec Huba, nech sa páči, s reakciou.

  • Ďakujem pekne. Nechcem to obšírne komentovať, ale zareagujem na tú vašu poslednú vetu. Naozaj, situácia v našich národných parkoch je úplne absurdná, v tom vám dávam za pravdu, hoci vy ste to mysleli úplne inak. Choďte sa, pán kolega, pozrieť do Jasnej alebo do Tatranskej Lomnice, na Skalnaté Pleso, choďte sa pozrieť na Štrbské pleso, sú to súčasti národných parkov a zároveň v niektorých prípadoch dokonca súčasti národných prírodných rezervácií s najvyššou kategóriou ochrany alebo s najvyšším stupňom ochrany. A prebieha tam absolútne nehorázna stavebná a iná činnosť. Čiže, ak my takéto tendencie ešte podporíme prijatím podobných zákonov, aký sme prijali nedávno, tak naozaj tie národné parky a prírodné rezervácie môžeme rovno zrušiť. Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Navrhovateľ pán poslanec, chcete stanovisko k rozprave?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, vážení kolegovia, ďakujem všetkým, ktorí tým či oným prispeli do rozpravy o tomto návrhu.

    A ctený kolega Daniš ma i svojím vystúpením a potom ďalšími reakciami podnietil k tomu, aby som sa v tom záverečnom slove orientoval skôr na tú časť predloženého návrhu, ktorý sa týka stavebného zákona.

    Samozrejme, ak sa zasadzujem za to, aby sa v súlade so zákonnými normami nedalo ponad hlavy k základni bližších štruktúr rozhodovať o veciach, je to principiálna záležitosť. Nerobím si ilúzie, tak ako to tu zaznelo, že sa i v najnižších štruktúrach, ako povedal kolega Kuffa, vždy dodrží verejný záujem. Nerobím si ilúzie, že poslanci i tí najbližšie k tej pôde alebo k tomu kusu zeme nie sú kúpiteľní, nie sú ovplyvniteľní. Dá sa im nejako temne vyhrážať. To všetko je možné. Ale predsa, z pohľadu občana, ktorý má žiť s tým, čo bude výsledkom investície, má mať pocit, že jeho volení zástupcovia rozhodujú zaňho v jeho záujme. Ak tak nerobia, tak má možnosť ich v najbližších voľbách sankcionovať. Niekto namietne, to potom môžeme spraviť aj s vládou. Len problém je, že ak niekto postaví niekomu kafilériu pri dome, tak sa to týka tých domov a tej obce, ale nie dva a pol tisíca iných obcí a platí jednoducho „bližšia košeľa ako kabát“.

    To, že i orgány, o právomoci ktorých sa usilujem, môžu zlyhať, je dramaticky a na Slovensku veľmi známo manifestované kauzou pezinskej skládky, keď tí, ktorí rozhodujú a povoľujú, sú priam pokrvne spojení s tými, ktorým sa povoľuje a o ktorých sa rozhoduje. Ale, opäť, je to len ukážka.

    A ak sa kolega odvoláva na územný plán, no veď, hej, pred pár týždňami som mal tú česť bojovať za dobrý názor mestskej časti Bratislavy Vrakune, keď táto bránila rozšíreniu a zmene plánov vo veci ďalšieho zastavovania voľnej pôdy napriek tomu, že v samotnej mestskej časti na jej území je veľmi veľa voľného priestoru na prípadné rozvíjanie. Ten zápas som spolu s pani vicestarostkou a niekoľkými ďalšími kolegami v mestskom zastupiteľstve Bratislavy prehral. Bojoval som ho ako občan Starého Mesta, ktorý vo Vrakuni bol málokedy v živote. Ale jednoducho z princípu som považoval za dobré, aby Vrakuňa vedela, čo je pre ňu dobré. Takže o tých územných plánoch, neviem, prepáčte, pán kolega Daniš, neviem, kde žijete a ako to funguje u vás, ani o tom si ilúziu nerobím, ale každopádne by som bol rád, aby boli tí, ktorí zle rozhodnú, jasne viditeľní a jasne pomenovateľní a blízko k tým ľuďom, ktorí budú následky toho rozhodnutia niesť.

    A, samozrejme, ľudia sú hriešni, všetci robia chyby. Ide o to, či umožňujeme páchať hriechy zo zákona, opretí o zákon. A to sa mne nezdá. A preto si myslím, že je primerané, aby sme takéto právomoci dali čo najbližšie k tej štruktúre, ktorej sa to potom bude rok a desaťročia a storočia týkať. Teda ak niekto niekde niečo postaví, tak by o tom mali rozhodovať bez ohľadu na počty pracovných miest a bez ohľadu na čokoľvek tí, ktorí s tým budú musieť žiť, alebo ich volení zástupcovia.

    A v tomto zmysle plne súhlasím s tým, čo povedal môj ctený kolega pán profesor Huba. Jednoducho existujú isté hranice. A je to len ukážkou, to sa nedá nazvať prírodným úkazom, ale devastáciou, ktorá sa deje na pôde Tatranského národného parku, že budú obidvaja rečníci považovať dané vystúpenie za absurdné. A je to totálne protikladne absurdné, pretože si viem živo predstaviť, že okrem póla na koňoch by sa možno dali brehy Štrbského plesa vyklčovať a postaviť tam kasíno, ktoré iste zamestná 300 krupierov, barmanov, hostesiek, toaletárok a všetkého toho, čo tam patrí, správcov garáží a strážcov parkovacích miest. 300 ľudí tam proste umiestnim. A tu bude platný zákon, ktorý úplne normálne, aj keď teoreticky, ako to pripustím pri tomto príklade, to umožní. Bude to umožnené zo zákona. Nebude to podvod, nebude to zločin na prírode, bude to niečo, čo sa odohralo v súlade so zákonom. A ja sa, s dovolením, nechcem na tom podieľať, ako Pilát Pontský, aby som si umyl ruky a povedal, to je mimo mňa. Nie je to mimo mňa. A preto som rád, že kolegovia ma podporili, aj keď si, ešte raz hovorím, ilúziu nerobím. A kolegovi profesorovi Hubovi sľubujem, že nabudúce ho pri týchto návrhoch oslovím. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Spýtam sa, pán spravodajca, záverečné slovo?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej by sme mali pokračovať v rokovaní o návrhu poslanca Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2003 Z. z. Ale keďže pán poslanec je ospravedlnený, takže nebudeme rokovať o tomto zákone.

    Ďalší bod programu je tlač 668. Opäť nebudeme o ňom rokovať, pán poslanec Kaník nie je prítomný.

    Tlač 670. Pán poslanec Kaník nie je prítomný.

    A ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca a Pavla Freša na vydanie zákona o živnostenských licenciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 672, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 648.

    Teraz dávam slovo poslancovi Ivanovi Štefancovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona o živnostenských licenciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh zákona predkladám v tomto volebnom období opätovne už druhýkrát, pretože prvýkrát sme s návrhom neuspeli, a druhý dôvod je, pretože som úprimne presvedčený o tom, že tento zákon je potrebný.

    Zmyslom tohto zákona je zavedenie živnostenských licencií tak, aby živnostníci, ktorí sa chcú sústrediť na svoju aktívnu činnosť, mohli tak urobiť, mohli byť produktívnejší, mohli zamestnávať viac ľudí, chceme teda podporiť zamestnanosť. A títo živnostníci sa nemusia sústreďovať na zbytočnú administratívu, na to, aby si usledovali náklady, aby si takpovediac optimalizovali dane, ale jednoducho raz za rok vopred zaplatia dane a odvody formou licencií. A potom budú mať po celý rok pokoj. Znížia sa im administratívne náklady. Títo živnostníci, ktorí často majú zbytočné náklady na účtovníctvo a musia si najímať na tieto činnosti ďalších ľudí, môžu ušetriť, môžu získať nielen čas, ale aj peniaze, ktoré takto môžu venovať na svoje produktívne činnosti.

    Živnostenská licencia by sa teda platila raz ročne vopred, úroveň navrhujeme vo výške 500 eur daňovej povinnosti a minimálne odvody, ktoré sú teraz, vo výške 2 220 eur.

    Prilepší si takisto z hľadiska cash flow aj štátny rozpočet a aj poisťovne, ktoré takto získajú zdroje vopred.

    Výšku 500 eur, čo sa týka daní, sme navrhli na základe analýzy, keďže v súčasnosti podľa analýz vychádza priemerne zaplatená daň živnostníka 503 eur. Jedná sa o živnostníkov, ktorí neplatia daň z pridanej hodnoty. Na nich by sa mal teda vzťahovať tento zákon. Sú to všetci živnostníci, ktorí majú ročný obrat do výšky 50 000 eur.

    Pokiaľ by sa v diskusii objavil názor, že táto úprava by sa mohla posunúť smerom dole, chcem pripomenúť ctenej snemovni, že sme pripravení ako predkladatelia zákona diskutovať. A viem si predstaviť na túto tému diskusiu za účelom kompromisu, pretože som presvedčený, že je možná dohoda aj pri nižšej úrovni obratu, ale ten princíp je dôležitý, princíp, že raz za rok človek zaplatí a potom má pokoj. Jedná sa teda o výrazné zníženie administratívnej záťaže. A to považujem za hlavný prínos licencie, za hlavný prínos tohto návrhu.

    Ako som spomínal, okrem jednorazového zaplatenia dane si živnostník jednou platbou za rok dopredu zabezpečuje platbu zdravotných a sociálnych odvodov, ktorú správca dane za neho odvedie poisťovniam. Teda prilepšia si takisto aj poisťovne. A som presvedčený, že veľa ľudí by sme dostali zo šedej ekonomiky, kam ich vyhnalo súčasné neúmerné zvyšovanie daní a odvodov, naspäť do legálnej práce. A teda tento návrh zákona je win-win nielen pre živnostníkov, ale aj pre štátny rozpočet.

    Dámy a páni, chcem ešte upozorniť, tak ako sme veľakrát hovorili, že podnikateľské prostredie sa u nás nevyvíja dobre, máme najhoršiu úroveň podnikateľského prostredia za 12 rokov, máme najnižšiu konkurencieschopnosť v celej Európskej únii hneď Grékmi, sme v tom 78. na svete. Je to aj preto, že máme zlé daňové a odvodové zákony, ktoré súčasná vláda presadila, máme zlý Zákonník práce a, bohužiaľ, pracovné právo chce ďalej zhoršovať, ako napríklad návrhmi zákonov o kolektívnom vyjednávaní, ktoré sú aj na tejto schôdzi. Potrebujeme teda robiť presný opak, potrebujeme znižovať dane, zjednodušovať odvody, spružniť pracovné právo, znižovať administratívu. Tento návrh je presne taký, ktorý ide v tomto zmysle, v tomto trende. A má podporiť predovšetkým zamestnanosť, pretože na Slovensku máme stále veľa administratívy. Zvýšila sa nám nezamestnanosť za posledný rok. Nie je to náhoda, je to, opäť zopakujem, výsledok pôsobenia súčasnej vlády. Aby sme zvrátili tento trend, tak potrebujeme presadzovať zákony, ktoré znížia administratívu a predovšetkým pomôžu vytvoriť pracovné miesta, pretože to by mal byť zmysel predovšetkým legislatívnej práce.

    Dámy a páni, z týchto dôvodov si vás preto dovoľujem požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Martinovi Chrenovi. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k predloženému návrhu zákona, a preto v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam spravodajskú informáciu.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Zo znenia predloženého návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Zároveň navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Zároveň odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Dvaja páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Pán poslanec Kuffa, nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, študenti na balkóne, dúfam, že si môžem dovoliť aj ich privítať, teším sa, toto je budúcnosť nášho národa, tak aby sme boli vzorom a slušní aj my poslanci a naozaj hodní nasledovania. To, čo bolo toho týždňa, tak nebolo hodné nasledovania. Tie bitky, šarvátky a všetko, čo sa tu zomlelo, tak to sú odstrašujúce príklady, ale...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, poprosím vás, skutočne...

    Kuffa Štefan, poslanec NR SR

    Ale aj to je príklad, aj na zlom príklade dá sa poučiť. Ďakujem.

  • Pán poslanec, skutočne vy ste teraz pred chvíľočkou niečo povedali, dodržujme rokovací poriadok. Budeme sa vracať každý deň k predchádzajúcim udalostiam? Takže nech sa páči, k podstate veci.

    Kuffa Štefan, poslanec NR SR

    Áno, prepáčte. Chcem podporiť tento návrh zákona, ktorý tu predkladá už opätovne pán kolega pán Štefanec Ivan, lebo oprávnene sa aj domnievam a som o tom presvedčený, že naozaj zlepší to podnikateľské prostredie. Čím je jednoduchšia legislatíva, v každom jednom štáte, nielen u nás, tak tým je to lepšie.

    A myslím si, že tu boli aj tie upozornenia, možno na ten prípadný Zákonník práce, ktorý sa skostnatel, a podobné veci v daňovej reforme. Tak sme svedkami toho, že táto nezamestnanosť stúpa. Naozaj treba úprimne hľadať odpoveď na to, prečo tu je 78. miesto v konkurencieschopnosti našej krajiny. Myslím si, že to nie je hodné miesto, ktorým by sme sa mohli chváliť. Aj mne je to ľúto ako opozičnému poslancovi. A záleží mi na tom, aby práve mladí ľudia boli tí, ktorí budú mať prácu. Je to neúctivé a nedôstojné pre každého človeka, ktorý nemá prácu. Mladí ľudia dnes utekajú, odchádzajú do zahraničia, veľakrát neutekajú, mnohí aj utekajú, odchádzajú do zahraničia. To by nebol problém, ale problém je v tom, že už sa nechcú vrátiť, čakajú ich tu len samé problémy. Nemám prácu, nemám vytvorené podmienky pre to, aby som mohol naozaj flexibilne aj sa pohybovať na tom trhu, možno konkurenčnom ako podnikateľ, mám problém s bývaním, s peniazmi, samý problém na problém. Áno, ten západný svet je taký, ktorý ti ponúka viac tieto výhody. A je to také komfortnejšie. Je to také ľahké, ale naša krajina je nádhernou krajinou. Ja chcem žiť v tejto krajine. Ja sa teším, že som občanom tejto krajiny. A chcem tu žiť. Cez legislatívu poslanci sme na to, aby sme vytvárali podmienky, nie na to, aby sme vyriešili my všetky veci a všetky problémy, ale my sme povinní vytvárať podmienky.

    Tieto licencie sú tu predkladané a ja sám osobne keby som bol podnikateľom, zaplatím si jednu z nich, stojí ma to 2 220 eur, 500 eur je na tých daniach, a mám svätý pokoj. Naozaj aj tie protikorupčné zákony, o ktorých sme sa tu doťahovali, či majú byť také alebo také, aj toto znižuje mieru korupcie. Veľakrát aj musím, žiaľ, povedať, že sú to práve aj úradníci, aj kontrolóri, ktorí sú korumpovaní. A tak zaplatím tú licenciu a mám pokoj od všetkých úradov aj štátnych úradníkov. Zaplatím to a mám čistý štít. Myslím si, že ten ročný obrat do tých 50 tisíc, a teda aby nebol platca DPH, to sú také podmienky a kritériá základné, ktoré sú na to, ten živnostník aby ich splnil. Myslím si, že je to dobré.

    A chcem vyzvať všetkých nás kolegov a hlavne teda aj opozičných, aby ste sa nad tým zamysleli, aby tento dobrý návrh zákona, ktorý tu predkladá pán Štefanec, už druhýkrát, sme dokázali podporiť a naozaj naša krajina aby sa z toho 78. miesta odrazila aspoň medzi tú prvú pätnástku. Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú.

    Ďalší, ktorý vystúpi v rozprave, je pán poslanec Mihál.

  • Dobrý deň prajem. Ďakujem za slovo. Pani predsedajúca, vážený pán kolega predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi povedať pár slov k predloženému zákonu o živnostenských licenciách.

    Vždy vítam, keď do tohto parlamentu príde zákon, ktorý zlepší podnikateľské prostredie. Sekundárne na to by sa zlepšila aj zamestnanosť, zlepšila by sa kvalita života, výška príjmov, zárobkov, ľudí, ktorí pracujú, ktorí sa živia svojou prácou, a potom spätne v treťom rade aj vyššie dane, vyššie odvody, ktorými sa financujú tie potreby, ktoré tento štát má, a financujú sa napríklad, povedzme, dôchodky alebo dávky pre nezamestnaných. Čiže je veľmi dôležité, aby do tohto parlamentu prichádzali zákony, ktoré zlepšia podnikateľské prostredie, ktoré zlepšia okrem iného aj podmienky pre živnostníkov.

    Preto v zásade vítam iniciatívu kolegov z SDKÚ, ktorí takýto zákon predložili, musíme si ale však uvedomiť reálnu situáciu, v ktorej tu sme. Je tu valec 83 poslancov za SMER, ktorý pustí či do druhého čítania alebo celkovo cez túto snemovňu len také zákony, ktoré vyhovujú súčasnej vláde Roberta Fica. A keď sú iniciatívy, ktoré vyvíjajú opoziční poslanci bez ohľadu na to, či teraz sú to poslanci za SDKÚ, o chvíľku to budem aj ja, kto tu bude niečo ďalšie hovoriť a predkladať, tieto iniciatívy opozičných poslancov treba chápať tak, aké sú, čiže bez reálnej šance na akýkoľvek úspech. Čiže povedali by ste si, že na čo to potom vlastne opoziční poslanci robia. No ak by opoziční poslanci len ticho sedeli v týchto laviciach alebo dokonca by tu vôbec neboli, tak potom je otázka, akým spôsobom by ich voliči hodnotili ich prácu, ich aktivitu, ich aspoň tú snahu zlepšiť podmienky života práve ich, tých ľudí, ktorí ich volili, ktorí ich podporujú a ktorí upierajú nádej na ich mená, na ich tváre, aby ich zastupovali v tejto snemovni tak, ako si to teda volič predstavuje. Čiže tá opozičná práca, predkladanie opozičných návrhov svoj zmysel v konečnom dôsledku určite má. A nikto nemôže žiadnemu opozičnému poslancovi zazlievať, keď príde sem so svojím návrhom zákona alebo prípadne s pozmeňujúcimi návrhmi, či už s opozičným alebo vládnym návrhom.

    V každom prípade ale každý opozičný poslanec musí si predstaviť, mať určitú víziu, že v tom parlamente, kde dnes sedí ako opozičný poslanec, možno bude o tri roky, po voľbách v roku 2016, ak vláda Roberta Fica bude robiť politiku takú, akú bude. Tak je to veľmi reálne. Musí si uvedomiť, že v roku 2016 sa možno tá pozícia zmení a bude tu už ako koaličný, resp. vládny poslanec. A vtedy ich voliči oprávnene budú hovoriť: „To, čo ste predložili, keď ste boli v opozícii, predložte teraz, keď ste vo vláde. A teraz, keď to môžete presadiť, tak to chceme naozaj reálne vidieť.“ Čiže všetci, ktorí sme v opozícii a ktorí smelo predkladáme rôzne opozičné návrhy, lebo chceme zlepšiť toto, lebo chceme zlepšiť toto, poprosím vás, uvažujme reálne a nebuďme populisti. To znamená, zvažujte, či ste schopní tie návrhy, ktoré predkladáte dnes, predložiť aj po úspešných voľbách v roku 2016, keď sa dostanete do vlády.

    Hovorím to v súvislosti so zákonom o živnostenských licenciách preto, pretože my sme v tej vláde boli (aj SDKÚ, aj SaS) a dobre si všetci pamätáme, pretože to nebolo až tak dávno, ako za nami, ako za vládnymi politikmi, ako za ministrami, či Miklošom, či napr. mnou, chodili živnostníci s tým, že sa snažili v tom čase presadiť zavedenie živnostenských licencií. To, ako to dopadlo, všetci vieme. Ako vládni predstavitelia, ako vláda sme ich vtedy odmietli a mali sme na to svoje dôvody. A ja tie dôvody teraz poviem vo veľmi stručnej podobe.

    Jednoducho taký zákon, aký vtedy presadzovali tí živnostníci, ktorí za nimi chodili a ktorý vlastne vo svojej podstate máme aj tu teraz, v podobe opozičného návrhu , jednoducho nie je dobrý. Viete, že mojím záujmom dlhodobo je, aby zákony Slovenskej republiky boli kvalitné a, pokiaľ ide o obor môjho záujmu, to znamená daňové a odvodové zákony, aby tie zákony boli kvalitné na druhú, to znamená, inými slovami, ľudovo povedané, aby neboli deravé, aby sa nedali poľahky obchádzať, zneužívať a aby tu nevznikali rôzne skupiny ľudí, ktoré poľahky využijúc deravý zákon nemorálnym až spôsobom ušetria pri platení daní a odvodov na úkor inej skupiny ľudí. Jednoducho ja osobne nemám rád, ak v tejto snemovni máme zákony, ktoré sú práve takéhoto typu. Bohužiaľ, musím konštatovať, že predložený zákon o živnostenských licenciách takým je.

    Ja nemám absolútne nič proti tomu, aby sa živnostníkom znížili dane a odvody. Nemám nič proti tomu, aby sa živnostníkom znížili administratívne povinnosti. Ale dá sa to urobiť aj inak. Pokiaľ ide o nižšie dane, pokiaľ ide o nižšie odvody, tak osobne budem presadzovať a o pár týždňov to sem aj oficiálne dáme, aby sa buď znížili, alebo úplne zrušili tzv. povinné minimálne odvody. Čiže ten živnostník, ktorý je v strate, ten živnostník, ktorý má relatívne nízky základ dane, relatívne nízky čistý príjem, tak ako neplatí dane, a neplatí ich, a je to tak v poriadku, pretože keď príjmy nemá, tak nemá dôvod, prečo by z neexistujúcich príjmov platil dane, aby z tých neexistujúcich príjmov alebo pri strate, pri nízkych príjmoch neplatil ani neprimerane vysoké odvody, lebo dnes, treba si uvedomiť, každý živnostník, ktorý má príjem brutto cez 4 800 eur v hrubom, to neznamená, že má taký aj príjem, pretože ak má výdavky, tak môže byť dokonca v strate. Každý takýto živnostník musí mesačne platiť najmenej 185 eur na sociálne a zdravotné poistenie. A od budúceho roka to bude 190 eur, ktoré bude musieť každý mesiac platiť. Pre živnostníka, ktorý má čistý príjem okolo 200, 300, 400, eur je to úplne zničujúca suma. A takíto živnostníci nám v podstate už ani neexistujú, pretože vracajú živnosti. To sa jednoducho nedá uniesť. A nedá sa to uniesť najmä vtedy, ak tá živnosť je určitého sezónneho charakteru. Ak to teda je napr. kurič v letnom kine, ktorý to robí na živnosť, tak príjmy naozaj nemá v tej zime a možno ani v lete. A tým pádom pre neho tie mesiace, keď je bez príjmov, ale musí zaplatiť poisťovňa tých 185 eur, ho úplne likvidujú. Čiže toto napr. treba odstrániť a treba vylepšiť.

    Pokiaľ ide o administratívu, ktorá je spojená s platením, vykazovaním odvodov, tak tam by som skôr sústredil svoje sily aj ako pozičný poslanec na to, aby v tomto štáte bol čo najrýchlejšie zavedený tzv. jednotný výber daní, ciel a odvodov, známy aj pod skratkou UNITAS, aby táto vláda, ktorá tak úžasným spôsobom vie napr. odkúpiť SPP na prospech občanov, robila veci, ktoré na prospech občanov skutočne sú, to znamená, zjednodušila daňový a odvodový systém tým, že zavedie tento jednotný výber daní, ciel a odvodov čo najrýchlejšie. A výhovorky typu Mikloš a daňový úrad v Košiciach a neviem čo, tak to už si prosím od kolegov z koaličných lavíc odpustiť. Už prešlo dosť veľa času na to, aby sa už zodpovednosť dala kompletne na vaše plecia, pretože vy tu dnes vládnete, tak to ukážte, akí ste šikovní, akí ste dobrí, máte na to možnosť.

    A pokiaľ ide o tú administratívu, tak musím na druhej strane aj pochváliť ministra Kažimíra a jeho tím, pretože v zákona o dani z príjmov sú zmeny, ktoré zjednodušujú administratívu živnostníkov. Čiže podľa toho, ak sa to naozaj presadí, čo zrejme sa presadí, tak drvivej väčšine živnostníkov odpadne povinnosť viesť jednoduché alebo podvojné účtovníctvo, namiesto toho budú mať tzv. zjednodušenú evidenciu, ktorá je pre nich jednak naozaj jednoduchšia, jednak lacnejšia, a nastaviť si v banke trvalý prevodný príkaz na platbu daní a odvodov a raz do roka ho zmeniť, to, si myslím, až taký veľký problém nie je, problémom je, samozrejme, výška tej sumy, ktorá na tom prevodnom príkaze svieti.

    A zdôrazňujem ešte raz, že živnostníkov trápi najmä to, že tá suma je 185 eur mesačne. Čiže poprosím, tam aby sme sústredili svoje sily a tam aby sme skúsili živnostníkom pomôcť. Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú.

    Pán poslanec bol posledný, ktorý bol prihlásený do rozpravy.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Mikuš. Zapnite pána poslanca Mikuša, ktorý je jediný prihlásený s faktickou. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega, povedali ste, že vždy rád počujete a čítate návrh, ktorý zlepšuje podnikateľské prostredie. A hovorili ste o tomto konkrétnom návrhu o zavedení živnostenských licencií, že je dobrý. Áno, tento návrh je dobrý, lebo zlepšuje podnikateľské prostredie, hlavne v priestore malého podnikania toho živnostenského a po celom Slovensku plošne rovnako, samozrejme, tak ako každý zákon pôsobí plošne. Ale živnostníci pôsobia plošne v rámci celého Slovenska, zhruba rovnako z hľadiska ekonomiky. A práve my potrebujeme rozprúdiť aj tú malú ekonomiku, lebo tá je najpružnejšia, ako som spomínal, plošne najmenej aj zraniteľná a hlavne najpočetnejšia.

    A súhlasím aj s tým, že tento návrh nevyhovuje vláde, ale, bohužiaľ, nie preto, že nie je dobrý, ale preto, že je navrhnutý poslancami z radov opozície.

    A som rád, že aj vy sústreďujete svoju pozornosť na zlepšovanie podnikateľského prostredia, hlavne aj toho živnostenského.

    A súhlasím aj s tým, že mali by sme sústrediť svoje sily na to, aby sme podnikateľské prostredie zlepšili, pretože súčasná ekonomika to nevyhnutne potrebuje. Sme toho svedkami aj v súčasnosti. Včera sme preberali správu predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, rastie nám neuveriteľne deficit, zadlženosť krajiny takisto. Takže je veľmi dôležité zlepšovať podnikateľské prostredie a to živnostenské zvlášť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, pán navrhovateľ, stanovisko k rozprave...

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem všetkým, ktorí sa vyjadrili v rozprave, za podporu pánovi poslancovi Kuffovi. A z veľkej časti vystúpenia súhlasím aj s pánom poslancom Mihálom, aj s tým, čo povedal pán poslanec Mikuš. Ale chcem k tomu povedať zopár poznámok.

    Tou prvou poznámkou je skutočnosť, že návrh na živnostenské licencie je nie nový, to vieme všetci, už pri uvádzaní som spomenul fakt, že predkladám ho druhýkrát v tomto volebnom období. A konzistentnosť je dôležitá. Ja som názor na živnostenské licencie nezmenil bez ohľadu na to, či sme boli vo vláde, či sme v opozícii. A v každom čase tento návrh som presadzoval a budem presadzovať, pokiaľ je záujem diskutovať o zmenách, kozmetických úpravách, tak ako som spomenul v úvodnom slove, vždy som pripravený na túto tému hovoriť. Čo sa týka výšky obratu, posunutia smerom dole, prípadne nastavenia parametrov, môžeme o tom diskutovať. Ale ja som hlboko presvedčený, že znižovanie administratívy, zjednodušenie podmienok pre podnikanie je kľúčová vec preto, aby sa mohli živnostníci a malí podnikatelia úspešne rozvíjať.

    Má význam predkladať aj opozičné návrhy. To, čo povedal pán Mihál, takisto je pravda na tému vytvárania verejnej mienky. Ja som presvedčený, že má význam o tom hovoriť, má význam oboznamovať verejnosť o našich názoroch, našich spôsoboch na riešenie súčasných problémov, pretože spoluvytváranie verejnej mienky považujem takisto za našu povinnosť, dámy a páni. A nie je to snaha márna. Dovoľte mi spomenúť pár príkladov. Od začiatku tohto volebného obdobia napr. to bolo zvýšenie nezdaniteľnej čiastky pre živnostníkov, ktoré, keď sme začali tlačiť o 50 %, z 1 660 na 2 500 eur, najskôr sa nestretlo s pochopením. Po troch mesiacoch sme ho pretlačili, aj keď náš návrh bol odmietnutý, nakoniec do vládneho zákona o dani z príjmu. Podarilo sa to. Pamätáte si nezmyselné návrhy z vlády o zriadení akéhosi odbytového fondu, že všetci budú platiť, ale niektorí budú čerpať? Keď sa urobil krik, vláda od týchto zámerov ustúpila. Má to zmysel. O znížení odvodov pre nízkopríjmové skupiny koľko hovoríme? Už rok a pol. Vláda bola hluchá, za posledné týždne počúvame, že vláda prichádza s návrhom na zníženie odvodov pre nízkopríjmové skupiny. No, fajn, uvidíme, v akom zmysle a v akej konštelácii tento návrh tu bude predstavený, pretože veľakrát to, čo sa pôvodne predstaví, tak nakoniec do parlamentu príde v inej podobe. A už len to, že sa vláda tým zaoberá, považujem za dobrú správu. A má to význam, že s takýmito návrhmi prichádzame, pretože keď sa podarí vytvoriť ten spoločenský tlak, keď dostaneme na našu stranu významné skupiny zamestnancov, zamestnávateľov, všetkých, ktorých sa to týka, keď sa o tom začne hovoriť ako o tom, že je to dobrý užitočný návrh, tak v konečnom dôsledku má šancu aj sa presadiť. Čiže práca s verejnou mienkou je takisto významná súčasť našej práce a každý návrh, ktorý tu predkladáme, tak, samozrejme, má šancu to ovplyvniť.

    Ešte krátka poznámka k minimálnym odvodom. Áno, minimálne odvody považujem aj ja za neúmerne vysoké. Tento rok sa zvýšili o 300 eur ročne, čo považujem za významný zásah do podnikania, pretože viac než 80 % živnostníkov platí minimálne odvody, viac než 80 % živnostníkom sa zhoršilo prostredie a zhoršil významne život práve týmto zásahom. No ale práve aj preto predkladáme tento návrh, aby sme im odbúrali náklady, aby sme im zjednodušili život, aby zaplatili raz a potom po celý rok sa mohli sústrediť na svoju produktívnu činnosť, na podnikanie, na to, čo naozaj chcú robiť. Považujem teda aj ducha aj zmysel tohto zákona za užitočný. A bez ohľadu na to, či ho prijmete alebo neprijmete, kolegyne a kolegovia, budem sa snažiť ďalej vás presviedčať o tom, že neustále znižovanie administratívy a pomoc živnostníkom, malým podnikateľom je jedným z najlepších spôsobov pre to, ako môžeme pomôcť vytvoriť pracovné miesta na Slovensku. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pán spravodajca, nechcete vystúpiť na záver zákona?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme, kolegyne, kolegovia, pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Švejnu, Gabriela Csicsaia a Tibora Bastrnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 673, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 649.

    Teraz dávam slovo poslancovi Ivanovi Švejnovi, aby návrh zákona odôvodnil.

  • Ďakujem. Vážená predsedajúca, vážení kolegovia, dovoľte mi prečítať najskôr dôvodovú správu k uvedenému návrhu.

    Uvedeným návrhom zákona sa vypúšťa povinnosť platiť odvody na poistné na verejné zdravotné poistenie z dividend, teda podielov na zisku vyplácaných zo zisku obchodných spoločností alebo družstiev, vyrovnacích podielov, podielov na likvidačnom zostatku obchodných spoločností alebo družstiev a podielov na výsledku podnikania vyplácaných tichému spoločníkovi.

    Zahrnutie dividend do vymeriavacieho základu pre odvody na poistné na verejné zdravotné poistenie, ktoré bolo zavedené s účinnosťou od 1. 1. 2013, sa minulo účinkom. Osoby, ktoré sú spoločníkmi obchodných spoločností väčšinou nie sú odkázané na výplatu podielov na zisku ako svojho jediného zdroja príjmu. Vzhľadom na skutočnosť, že nie je možné počas roka vyplácať zálohy na podiel na zisku, dokážu si finančné prostriedky z obchodnej spoločnosti a teda aj svoj zdroj príjmov zabezpečiť iným spôsobom.

    Zavedenie povinnosti platiť odvody na poistné na zdravotné poistenie z podielov na zisku obchodných spoločností zastavilo ich samotné vyplácanie. V praxi dochádza k situáciám, že spoločníci sa na valnom zhromaždení dohodnú, že prípadný dosiahnutý zisk ostane zaúčtovaný ako nerozdelený zisk alebo sa rozhodnú, že si ho vyplatia. Ale takéto rozhodnutie ostáva v rovine zaúčtovania záväzku spoločnosti voči spoločníkovi. Pokiaľ sa aj spoločníci rozhodli vyplatiť si prípadný podiel na zisku, urobili tak len za zdaňovacie obdobia končiace rokom 2010, t. j. do obdobia, keď z takto vyplateného zisku nie je potrebné odvádzať odvod na poistné na verejné zdravotné poistenie.

    V zmysle súčasnej právnej úpravy je výplatu samotného podielu na zisku za zdaňovacie obdobia rokov 2010 až 2012 povinný nahlásiť do 31. mája nasledujúceho roku po vyplatení samotný príjemca dividendy. Takéto hlásenie zostáva len v rovine dobrej vôle a svedomia príjemcov dividendy, pretože nie je plošne odkontrolovateľné. Jediný prípad, v ktorom je možné zistiť prípadné nesplnenie si oznamovacej povinnosti voči zdravotnej poisťovni, je prípadná kontrola zo strany daňového úradu, ktorý podá krížovo podnet na kontrolu v zdravotnej poisťovni. Takýmto spôsobom je teda možné odhaliť iba veľmi malé percento prípadných nesplnení si oznamovacej povinnosti a príjemcovia dividend môžu zatajiť vyplatené dividendy a počkať, či táto skutočnosť bude alebo nebude zo strany zdravotnej poisťovne odhalená.

    Zároveň je súčasná právna úprava aj nelogická, pretože je nespravodlivé a nesystematické odvádzať odvody na poistné na verejné zdravotné poistenie z vyplatených podielov na zisku, keď takto dosiahnutý zisk už bol zdanený daňou z príjmov vo výške momentálne 23 %. Zároveň absentuje akákoľvek logická súvislosť medzi právom na výplatu dividend a povinnosťou odvádzať z vyplatených dividend odvody na poistné na verejné zdravotné poistenie a systémom verejného zdravotného poistenia vôbec.

    Predkladaný návrh zákona je v súlade so zákonmi a s ústavou.

    Prijatie návrhu zákona a jeho aplikácia v praxi si nevyžadujú zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu.

    Dovoľte mi ešte k tejto správe dodať niekoľko poznámok, ktoré ma proste inšpirovali aj v priebehu diskusie v tomto parlamente.

    Nie je tu pán kolega Blaha, teraz nemyslím nič osobného. Spomínal včera na hodine otázok kriticky, že rovná daň, to je proste..., už ani neviem, aké pejoratívne slovo použil, a že a v rozvinutých krajinách túto rovnú daň nemajú. No tak ja zase môžem povedať, že nepoznám krajinu na svete, ktorá by mala upravené platenie odvodov takto, v takejto výške a takýmto spôsobom z dividend. Sme takáto jediná krajina. Takže ak má byť argument, že niekde niečo neexistuje, no tak myslím si, že toto je jeden z prípadov, nad ktorým sa treba pozastaviť. A, samozrejme, možno ono to chce trošku širšiu debatu, z čoho by sa vlastne tie zdravotné odvody mali platiť.

    A ja k tejto poznámke už len tak skôr kolegom ekonómom poviem, že aj počas predchádzajúcej vlády možno tá debata o tom, z čoho to platiť a z čoho to neplatiť, proste išla úplne opačným smerom. A ja si nemyslím, že zdravotné odvody sa majú a priori platiť z každého príjmu. Široký základ platenia odvodov, a to je jedno, či je to zo sociálnych alebo zdravotných, neznamená z každého príjmu. Ad absurdum, môžem povedať, nech platíme zdravotné odvody z úrokov, nech platíme zdravotné odvody z prepitného a tak ďalej. A určite tam, kde sa jednoducho štandardne neplatia zdravotné odvody, teda aj v okolitých krajinách, z nejakých príjmov, tak nevidím najmenší dôvod, aby my sme začali zavádzať platenie odvodov zdravotných z týchto príjmov.

    Možno ešte poviem takú poznámku, že základná chyba niektorých ľudí, ktorí rozhodujú o reformách alebo zavedení takýchto zmien, to už je jedno, za ktorej vlády to je, je v tom, že sa stále rozmýšľa, akým spôsobom ináč vybrať príjmy do nejakého systému, to je jedno, či sociálneho zabezpečenia alebo zdravotného, keď hovorím o zdravotníctve, tak to povedzme o zdravotníctve. Ale problém nie je to, či to vyberiete z ľavého alebo z pravého vrecka, problém je v tom, že to prerozdeľovanie tých peňazí je neefektívne a neadresné. To znamená, že ak chcete robiť reformu alebo navrhujete reformu, z ktorých príjmov sa má čo platiť, tak jednoducho, naopak, treba sa sústrediť na tú výdavkovú stranu mince. Alebo minimálne keď hovorím o jednej strane mince, tak treba spomenúť aj tú stranu B. Takže, žiaľbohu, aj táto myšlienka bola pôvodne, áno, zavedená minulou vládou, ale už teraz dotiahnutá úplne ad absurdum. A v jednotlivých prípadoch, hlavne tým malým podnikateľom sa zvýšilo tá efektívna miera zdaňovania, čo je, zjednodušene povedané, v porovnaní s tým, koľko musí z príjmu zaplatiť štátu. Vtedy to bolo, povedzme, 19 % alebo 19 jednotiek zo sto. A teraz de facto po spočítaní aj daní, aj odvodov v mnohých prípadoch je to až 34 jednotiek z tých sto zarobených.

    Takže toto je len úvod. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Štefanovi Kuffovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, dovoľte aby som tuná to uviedol.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Švejnu, Gabriela Csicsaia a Tibora Bastrnáka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 673). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Predložený návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná, a s právnymi predpismi Európskej únie.

    Prijatie návrhu zákona, ako sa uvádza v dôvodovej správe, si nevyžaduje zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí a vyšších územných celkov.

    Vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a sociálne vplyvy sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

    Súčasťou návrhu zákona je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky k návrhu zákona.

    Tak to by bolo všetko, skončil som, pani predsedajúca, ďakujem.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený kolega predkladateľ, kolegyne, kolegovia, dovoľte povedať pár slov aj k tejto novele.

    Myslím si, že nechať odvody na zdravotné poistenie z podielov na zisku v tej podobe, ako to teda vyzerá dnes v zákone o zdravotnom poistení, respektíve ako to bude vyzerať po nadobudnutí účinnosti tej ostatnej novely k 1. 10. 2013, je veľká chyba. Inými slovami, aby som teda nepoužíval negáciu za negáciu, je dobré, ak v tomto parlamente sú návrhy, ktorých cieľom je zrušiť alebo prípadne znížiť odvody na zdravotné poistenie z podielov na zisku.

    Pre tých, ktorí nerozumejú tomu, o čo vlastne ide, tak ešte raz poviem, dvoma vetami, podstatu, aby vám to bolo jasné. Predstavte si podnikateľa, ktorý má obchodnú spoločnosť, je majiteľom obchodnej spoločnosti, eseročky alebo prípadne akciovej spoločnosti, táto jeho spoločnosť dosiahne zisk, povedzme, aby sa to ľahšie počítalo, 100 eur, 100 eur zisku dosiahne, lebo na každých 100 eur zisku, ako to dopadne, zaplatí z toho ako právnická osoba 23-percentnú daň, čiže zvýšili ste daň právnickej osoby z 19 na 23 %, čiže 23 eur zaplatí na dani a z tých zostávajúcich 77 eur, ktoré si zoberie, lebo je to jeho zisk, má na to, samozrejme, právo, to je zmysel podnikania, zaplatí 14-percentné zdravotné poistenie, zostane mu v prepočte čistých 66 eur. Čiže zo 100 eur, ktoré má ako odmenu za to svoje podnikanie, za tú svoju podnikateľskú činnosť, mu zostane 66. Inými slovami, ak to možno takto povedať, daňovo-odvodové zaťaženie takýchto podnikajúcich osôb je vo výške 34 %.

    Nechcem tu zdržiavať a krkolomne vysvetľovať, ako je to v prípade zamestnancov, takže to úplne skrátim. Daňovo-odvodové zaťaženie zamestnanca z takzvanej super hrubej mzdy alebo, ak chcete, z ceny práce je 36 %. To znamená, v tomto štáte, keď si to urobím ako záver, sa neoplatí podnikať, pretože tak sa radšej teda niekde zamestnám, pretože to zaťaženie zamestnania alebo podnikanie je úplne rovnaké. Čiže prečo by som sa namáhal, dával nejakú tvorivú činnosť do toho podnikania, snažil sa, dokonca zamestnával ďalších ľudí, trápil sa, riešil všetky možné problémy z hľadiska administratívnej náročnosti a všetko ďalšie robil, trápil sa s odborármi, trápil sa s vládou Roberta Fica, ktorá ma znova a znova zaťažuje a zdražuje mi plyn, pretože podnikateľom plyn sa zdražuje. Tak sa na to jednoducho vykašlem. Čiže takýto zákon o zdravotnom poistení nie je dobrý a treba s tým niečo urobiť.

    Na druhej strane ten spôsob, akým sa tie zdravotné odvody z dividend vlastne vyberajú, je tak naivný, že každý podnikateľ na druhej strane, ktorý má všetkých päť pohromade a nechce riešiť veci tým, že tú svoju činnosť zruší, že tú firmu zabalí, tak si nájde milión päť iných spôsobov, ako to zdravotné poistenie obísť. Kto chce vedieť, ako to urobí, nech sa ma spýta. Ja to tu verejne hovoriť nebudem, lebo zase budem niekým obvinený, že tu navádzam na neplatenie odvodov, ale tých milión päť spôsobom existuje. A sú úplne legálne a sú úplne v súlade so zákonom.

    Čiže robíte tu bábkové divadlo. Strašíte slušných ľudí, podnikateľov, zaťažujete ich daňami, odvodmi, ale pritom napríklad vaši sponzori, ktorých by v prvom rade bolo dobré zaťažiť aj 100-percentnou daňou za to, čo robia v tomto štáte, ako ho vykrádajú s vašou pomocou, sa smejú, pretože tí tieto spôsoby na rozdiel od drobných podnikateľov poznajú veľmi dobre. Tým radiť netreba. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky nie sú na vystúpenie pána poslanca.

    Keďže bol pán poslanec jediný v rozprave, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chcete vystúpiť, pán poslanec, so záverečným slovom?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem. No ešte na záver by som chcel povedať, že ja sa vôbec necítim byť expertom na zdravotníctvo. A trošku nadnesene poviem, že keď mám zdravotné problémy, tak namiesto do nemocnice radšej idem do kostola. A skutočne necítim sa jeho expertom, ale dovolím si trúfnuť povedať, že financiám rozumiem.

    A ešte jeden taký zaujímavý fakt, čo sa týka odvodov do zdravotníctva, ktoré som spomínal aj v rozprave s tým, že táto vláda má dvojitý meter k rôznym podnikateľom. Tak chcem pripomenúť, že tak ako sme boli svedkami trojnásobného otvorenia druhého piliera, kde vláda presviedčala všetkými argumentmi a veľakrát aj nefér argumentmi, aby ľudia prestúpili do toho štátneho systému, tak v súčasnosti keď sa kritizujú súkromné poisťovne, ja nevidím žiadnu aktivitu vlády, aby ľuďom vysvetlila a presvedčila ich tiež, aby prestúpili do tohto štátneho systému. Zamyslime sa nad tým, prečo v tomto vláda sa neangažuje. Však to je jednoduché. Pokiaľ ľudia prestúpia z tých súkromných spoločností, o to bude nižšia trhová hodnota tých súkromných spoločností, o to menej daňoví poplatníci budú musieť zaplatiť pri kúpnej cene zdravotných poisťovní. Teraz aby sme si rozumeli, ja nikoho nenavádzam, ja len hovorím o rôznom prístupe vlády k rôznym podnikateľským subjektom.

    Takže úplne na záver. Ja, samozrejme, rozumiem politike a nie som veľmi optimistický, či tento návrh prejde. Ale minimálne by bolo na zváženie, či o tomto nediskutovať ďalej a či aspoň jednoducho nebrať do úvahy tú skutočnú prax. Ja sa pamätám, pán premiér Fico povedal, že keď sme niečo zle urobili a prax ukáže niečo iného, tak nech sa vrátime k tomu. No, tak sa vráťme k tomu a diskutujme o tom, jednoducho ako to ináč urobiť. Ďakujem.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Ja len krátko, toľko poviem, že tento návrh zákona chcem podporiť a vyzvať k jeho podpore aj kolegov. Zdá sa mi to dosť nezmyselné, aby sme platili odvody do zdravotnej poisťovne z dividend.

    A ako kolega to povedal, že radšej ide do kostola ako do nemocnice, tak možno väčšina z nás by asi radšej tam išla, keď máme vážne zdravotné problémy. Naše zdravotníctvo nemá málo peňazí, lebo zo štátneho rozpočtu, čo sa tam vyčleňuje, ten balík peňazí do zdravotného systému je dostatočný, len problémom je to, že sú nesprávne a nespravodlivo prerozdelené. Údajne podľa odhadov 40 % z celkového objemu finančných peňazí pre zdravotníctvo končí mimo zdravotníctva, teda len 60 % je v tom zdravotníctve. Mnohé nemocnice a zdravotnícke zariadenia v súčasnej dobe, ale je to dlhodobý trend, že to klesá, tá úroveň v zdravotníctve je otrasná, úplne otrasná. Tie podmienky v mnohých zdravotníckych zariadeniach sú nedôstojné, ľudsky nedôstojné. Nechcem to teraz tuná obhajovať. Peniaze a objem peňazí a výška peňazí nevyrieši tento problém. Nie je to v peniazoch, ale je to v postojoch ľudí. Veľakrát aj v manažmentoch, ktoré vedú tieto zdravotnícke zariadenia, sú takéto nedôstojné podmienky. Všetci, možno tí, ktorí v tom máte skúsenosť, mali ste ťažko chorého, možno zomierajúceho svojho príbuzného. A ocitol sa v zdravotníckom zariadení. Tak človek sa veľakrát cíti úplne, totálne bezmocne, ako vás táto mašinéria pohltí.

    Ja takto ešte celkom v závere ďakujem predkladateľom, že prišli s takýmto návrhom zákona. Všetkých vás prosím o tú podporu. Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Švejnu a Gabriela Csicsaia na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 674, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 650.

    Opäť dávam slovo poslancovi Ivanovi Švejnovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem. Vážená predsedajúca, vážení kolegovia, návrh zákona sa predkladá z dôvodu zmeny odvodového zaťaženia fyzických osôb v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonaných mimo pracovného pomeru.

    Výrazné zvýšenie odvodového zaťaženia prác na dohodu spôsobilo zvýšenie nákladov na dočasnú pracovnú silu a pre desiatky tisíc ľudí aj zhoršenie možnosti legálneho zamestnania sa touto formou. Nové pravidlá platenia poistného pre účely zdravotného a sociálneho poistenia z dohôd priniesli navyše aj výrazné zvýšenie administratívneho zaťaženia zamestnávateľov a skomplikovalo celý systém. Pôvodne jednotný prístup k zaťaženiu dohôd odvodmi nahradilo súčasných osem rôznych úrovní.

    Inštitút dohody do poslednej novelizácie predstavoval nástroj, akým mohli zamestnávatelia flexibilne vyriešiť naliehavé časovo obmedzené úlohy bez toho, aby na nich dopadali náklady sociálneho a zdravotného systému a viaceré náklady Zákonníka práce. Pre tzv. dohodárov sa jednalo a naďalej jedná najmä o spôsob získavania dodatočného, zväčša nepravidelného príjmu. Zámer vlády, aby väčšina dohodárov skončila v klasickom pracovnom vzťahu, sa ukázal ako nereálny a jediným dôsledkom predchádzajúcej novelizácie bol výrazný pokles počtu dohôd a zníženie čistých príjmov, ktoré zasiahlo najvýraznejšie ľudí s nižším príjmom, zdôrazňujem, s nižším príjmom, študentov, dôchodcov a tak ďalej.

    Ľudia s nižším príjmom by najmä dnes, v čase krízy a vysokej nezamestnanosti mali mať k dispozícii jednoduchú možnosť zvýšiť si svoj čistý príjem. Takýto postup je nielen v záujme občanov, ale aj v súlade so správou Európskej únie, ktorá vyzýva k zníženiu daňovo-odvodového zaťaženia skupín s nižším príjmom. Práve dohody sú vhodným nástrojom, vďaka ktorému by ľudia s nižším príjmom mohli mať opätovne možnosť privyrobiť si bez ohľadu na to, či majú príjem zo zamestnania.

    Predkladaný návrh zákona je v súlade s ústavou a zákonmi Slovenskej republiky.

    Vplyv návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na hospodárenie obyvateľstva, na sociálnu inklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť je uvedený v doložke vybraných vplyvov.

    Dovolím si ešte povedať v tejto mojej dôvodovej správe, že práve toto je sociálne opatrenie, ktoré by mohla a podľa mňa by aj mala podporiť tá časť spektra, ktorá sa hrdí tým, že proste zastupuje nízkopríjmové skupiny, pretože ten môj návrh je alebo náš návrh je v tom, aby odvody sa neplatili do výšky životného minima. To znamená, že ak si niekto privyrobí do výšky 200 eur mesačne, tak bude mať odvody len 1,05 % alebo resp. minimálne odvody.

    Ja by som ešte povedal jednu vec, že tento môj návrh nezachádza do úplne pôvodného návrhu, to znamená, do toho, ako to fungovalo pred rokom 2013 alebo predtým. To znamená, že v podstate tam nebola žiadna maximálna hranica, do ktorej sa platilo len tých 1,05 %. Takže vlastne môj návrh eliminuje tých, ktorí de facto zneužívali tie dohody. To znamená, že si vyplácali cez dohody strašne veľkú čiastku. Takže nezachádza to do toho. Ale je to v podstate len čiastočný návrat k tomu, aby skutočne sa podporili čisté príjmy tých nízkopríjmových skupín.

    Takže ja si myslím, že táto záležitosť minimálne, zase poprosím, nech sa nad tým zamyslia poslanci kolegovia, je vhodná na to, aby mohla sa prediskutovať v druhom čítaní, a potom aj na hľadanie proste nejakých, povedzme, foriem. Takže ďakujem zatiaľ.

  • Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci, poslancovi Milanovi Halúzovi.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil ako určený spravodajca v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Švejnu a Gabriela Csicsaia na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 580/2003 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 674), a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 650 z 19. augusta 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.

    Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne do rozpravy. Pán poslanec Mihál. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a nech sa páči, pán poslanec.

  • Do tretice všetkého dobrého, tento zákon určite prejde, pán kolega. Vážená pani predsedajúca, vážený pán kolega navrhovateľ, zastupujúci ostatných navrhovateľov, vážené kolegyne, kolegovia, naozaj si myslím, že tento zákon konkrétne by mal získať podporu nielen opozície, ale aj koalície, ak je záujmom politikov poslancov, ktorí sedia v tomto parlamente, zlepšiť zamestnanosť na Slovensku, ak je záujmom nás všetkých, aby ľudia mali vyššie príjmy, aby mohli pracovať, aby mali vyššiu životnú úroveň. A, znova hovorím, čím viac ľudí bude pracovať, tým viac ľudí bude platiť dane, tým viac môžeme rozvíjať aj sociálny systém, tým môžu byť vyššie dôchodky a tak ďalej a tak ďalej. Naozaj nie je riešenie a nie je dobré riešenie, ak všetci dohodári bez milosti okrem teda skupiny študentov, aj to nie úplne, musia platiť prakticky plné odvody zo svojich príjmov, aj keď ide často o skutočne možno drobné, príležitostné príjmy. Ja tu neustále hovorím o tom, že dohodári, áno, sú to aj prípady, keď sa ten inštitút dohody zneužíva a keď niekto, kto má svoj riadny pracovný pomer, v ktorom možno zarobí 300, 400, 500 eur, ďalších možno aj 1 000 eur dostane cez dohodu alebo dostal cez dohodu, tým spolu so svojim zamestnávateľom obišli odvody. Ale takéto prípady sa predsa, keď by sme chceli, dajú jednoduchým spôsobom podchytiť. A nemusí sa to robiť tým spôsobom, že sa, skrátka, rúbe hlava-nehlava a na pár percent špekulantov, ktorí inštitút dohody zneužívajú, aby si týmto spôsobom preliali príjem bez platenia odvodov, doplatia desaťtisíce, státisíce ľudí, pre ktorých je ten inštitút dohody ako šitý na mieru. Myslím tým, znova a znova to opakujem tu za týmto pultom, že ide najmä o rôzne neziskové organizácie, rôzne združenia občanov, centrá voľného času, záujmové krúžky detí, školy, školstvo, kde rôzni aktivisti, rôzni aktívni ľudia sa venujú napríklad mládeži, venujú sa kultúre, venujú sa rôznym verejnoprospešným aktivitám a sú „zamestnaní“ alebo nejako byť formálne zamestnaní musia. Nedá sa to robiť načierno predsa. To nikto hádam nechce. Sú zamestnaní formou dohody, ktorá je na takéto pracovnoprávne vzťahy ako šitá. Tam sa nemusíme hrať o to, či dostanú výpoveď a koľko majú mať odstupné. Tam o to vôbec nejde, a preto sú aj tie diskusie.

    Trošku odbočím. Zrušme dohody, o ktorých počúvame zo strany SMER-u, sú zlé, pretože takýto pracovnoprávny vzťah je v praxi potrebný a nikomu nepoškodzuje. Práve, naopak, umožňuje právny rámec pre takéto činnosti, kde nejde o nejaké trvalé zamestnania, kde nejde o nejaké či už priemerné alebo vyššie príjmy, kde ide o to, aby bol právny rámec, ako majú, povedzme, tí ľudia, ktorí pri školských kluboch vedú záujmové krúžky detí, byť zamestnaní, ako majú byť v neziskových organizáciách zamestnaní ľudia, ktorí tam vykonávajú nejaké príležitostné činnosti, ako majú byť zamestnaní vo futbalových kluboch mládežnícki tréneri za tých 50 alebo 100 eur mesačne alebo rozhodcovia, ktorí prídu pískať nejaký zápas bez ohľadu na to, či je to vo futbale, v hokeji alebo v akomkoľvek inom športe. Takíto dohodári žiadnym spôsobom nechceli a nechcú obchádzať odvody. A keď takíto dohodári dnes musia toto robiť so svojimi kapitalistami zamestnávateľmi, ktorých treba vytrestať za to odvodmi, že toto robia, ak oni platia odvody, tak to nesmierne poškodzuje túto sféru života našich ľudí, pretože takéto organizácie peniaze na tie odvody jednoducho nemajú. A keď tomu, kto vedie tie záujmové krúžky detí, z jeho 50 eur 13 zoberiete na odvodoch, tak mu zostane len 37. A to už naozaj nie je ani na tú kávu, ani na ten benzín, ktorý prevozí, keď na ten krúžok ide a keď sa chce tým deťom venovať. Čiže tu by to chcelo naozaj citlivejší prístup. A ten práve predkladajú predkladatelia v tomto návrhu zákona, keď navrhujú, aby sa síce odvody z dohôd platili, ale až pri relatívne vyššom príjme, kde teda nastrelili, nazvem to takto, hranicu životného minima, čo je v zásade rozumná hranica, pretože, ak sa aj vrátim k svojmu predošlému vystúpeniu, presne takto isto sme to vlastne navrhovali, keď sme boli vo vláde. Áno, aj my sme hovorili o tom, že odvody z dohôd sa platiť majú, ale s tým, aby sa postihli tí, ktorí na tie odvody majú skutočne slušný príjem a kde je vo svojej podstate obchádzanie odvodových povinností s tým, že niekto to nemá cez pracovnú zmluvu, ale cez dohodu. Ak ide o drobné, príležitostné príjmy do výšky, povedzme, teda životného minima, tak takisto ako minister práce som sa podpísal pod takýto návrh, ktorý vtedy prišiel do parlamentu. Žiaľ, už zo známych dôvodov schválený nebol. Čiže vraciame sa k tomu, čo tu už bolo. A ak teda v roku 2016 sa pomery v tejto snemovni otočia, čo tu nepochybne znova bude, pod takýto návrh sa ja vždy podpíšem, respektíve zaň zahlasujem. A vyzývam aj vás, či tu ste alebo či tu nie ste, aby ste sa nad tým zamysleli. Vyzývam vládu, aby sa takisto nad týmto návrhom zamyslela, pretože to, čo je zavedené dnes, tvrdé zodvodovanie dohôd škodí celému Slovensku. Ďakujem pekne.

  • S faktickou poznámkou sa hlási jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Štefanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán poslanec Mihál končil svoje vystúpenie slovami, že súčasné zodvodovanie dohôd škodí celému Slovensku. Ja s tým môžem len a len súhlasiť.

    A chcem dodať jednu informáciu o pozícii Slovenska v porovnaní s inými krajinami ohľadom konkurencieschopnosti. My veľakrát hovoríme o tomto rebríčku, ale myslím si, že je potrebné často p tom hovoriť aj podrobnejšie a rozmeniť to na drobné. Keď sa pozrieme bližšie na ukazovatele, že prečo sme tak zle v konkurencieschopnosti, vidíme práveže zvýšené dane, odvody a tá pracovnoprávna legislatíva výrazne negatívne ovplyvnili motiváciu ľudí pracovať. Keď sa pozrieme na novozavedený ukazovateľ, ako dane, odvody vplývajú na motiváciu ľudí pracovať, tak sme 133. na svete. A myslím si, že práve takéto návrhy zákonov, ako predložili predkladatelia, pomáhajú zmeniť tento stav, pretože ozaj súčasné zodvodovanie dohôd je nezmyselné a vyháňa ľudí do čiernej práce. Prihováram sa teda za podporu tohto zákona. Určite celý klub SDKÚ – DS podporí tento zákon, pretože táto úľava na odvodoch pri malých pracovných úväzkoch cez dohodu pomôže predovšetkým mnohým ľuďom privyrobiť si na krátkych pracovných úväzkoch. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ, záverečné slovo.

  • Ďakujem. Áno, stanovili sme arbitrárnu hranicu. Ono tá arbitrárna, to znamená, obrazne povedané, je vycucaná z prsta. Ono to môže byť ja neviem aj minimálna mzda alebo polovičku životného minima alebo ja neviem. Proste tá hranica, na ktorej sa dohodneme, to je vec diskusií. A ja nevidím najmenší dôvod, aby sme, povedzme, aj s poslancami strany SMER nediskutovali na túto tému, tak dobre, kde je tá hranica, kde je to skutočne pre nízkopríjmové skupiny a kde je to vyššie príjmové skupiny. Ale ja som hlboko presvedčený, že to, čo som povedal na začiatku, tento inštitút a takto nastavený je hlavne na to, aby ľudia prostredníctvom dohôd nie zarábali, ale privyrobili si. Takže, žiaľbohu, jednotné k tomuto možno ešte povedať to, že počas minulej vlády tí, ktorí vedia, že som bol v tej odbornej skupine, ja mám úplne čisté svedomie s tým, že keď toto navrhujem, pretože my ako strana sme vždy presadzovali, aby tieto dohody boli čo najmenej zodvodované, a, áno, pán Mihál, nakoniec sme sa dohodli na tejto hranici, ktorá bola potom taká, by som povedal, vzájomne akceptovateľná alebo proste podľa dohody.

    Takže chcem povedať na záver, že zbytočne pre mňa z nepochopiteľných dôvodov vláda aj v tomto prípade tak ako s tými odvodmi do zdravotníctva proste to prehnala. Prehnala to v tom vysokom zaťažení, proste doviedla to do ad absurdum. To znamená, to, čo relatívne bolo akceptovateľné a nebolelo, tak jednoducho doviedla do ad absurdum.

    Ja rozumiem argumentom, povedzme, výčitkám, kde zobrať peniaze? Ale dovoľte mi hneď povedať aj argument, keď niekto povie, že no tak kde zoberieme tie peniaze, čo zdaňujeme alebo zodvodňujeme u tých dohodárov, hovorím, do tých 200 eur. No tak jednoducho sa treba zamyslieť nad tým. A ja tu budem stokrát opakovať, prečo dostali v SCP Ružomberok 25 miliónov úľavu na dani, fabrike, ktorá je zisková, ktorá je dotovaná aj tak drevom, ktorá proste ani jedného zamestnanca nezamestnala navyše, čo ešte by malo aspoň nejakú logiku, tak daňovú úľavu. Ale jednoducho tam sú tie peniaze. A teraz nebudem x ypsilonom prenášať. Tak radšej tých 25 miliónov mohli zrovna rozdeliť na úľavy pre práve týchto dohodárov. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Pýtam sa, pán spravodajca, chcete záverečné slovo?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Sulíka, Jozefa Mihála a Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 676, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 651.

    Dávam slovo poslancovi Jozefovi Mihálovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť poslanecký návrh novely zákona o cestnej doprave, zákona č. 56/2012 Z. z.

    Ide v tejto novele o jednu jedinú maličkosť, vypustenie jednej jedinej povinnosti, ktorá sa týka taxikárov, taxislužieb. V platnom zákone totižto platí, ak chce taxikár získať koncesiu, tak musí mať vozidlo, ktoré nesmie byť staršie ako päť rokov, respektíve môže mať najazdených najviac 100 000 kilometrov, ak má benzínový alebo hybridný motor, alebo najviac 150 000 kilometrov ak má naftový motor. Táto podmienka sa do zákona dostala.

    Osobne sám sa tejto téme nevenujem, čiže neviem komentovať vtedajšiu tú motiváciu, prečo sa to tam dostalo, ale prax ukazuje, že zrejme tam šlo o nejaký lobing mocných taxislužieb, ktoré si môžu dovoliť obmieňať ten vozový park tak, aby tie vozidlá nemali staršie ako päť rokov, čo teda vlastne pri takomto zákone, ktorý bude účinný, zdôrazňujem, v tejto podobe od 1. januára 2014, a preto predkladáme túto novelu, aby sme to ešte pred účinnosťou tohto ustanovenia vedeli zastaviť a nezlikvidovať menšie taxislužby, nezlikvidovať taxikárov živnostníkov, ktorí by tým pádom po 1. 1. 2014 mohli získať koncesiu na prevádzku len v prípade, ak majú vozidlo mladšie ako päť rokov, respektíve s najazdenými menej ako 100 tisíc alebo 150 tisíc kilometrami. Čiže chcem zdôrazniť, že takéto ustanovenie v zákone, ktorý nadobudne účinnosť 1. januára 2014, je likvidačné pre malé taxislužby a pre taxikárov živnostníkov.

    Keď sa nad tým zamyslíte, tak vozidlo nesmie byť staršie ako päť rokov. Ruku na srdce, kto z vás má vozidlo, naozaj kto z vás si je schopný kupovať nové auto častejšie ako raz za tých päť rokov. Naozaj ani relatívne bohatí ľudia v dnešných krízových časoch si nedovolia, aby si kúpili auto v takomto častom intervale. A taxikárčenie ako spôsob obživy, živnosti pre mnohých ľudí, ktorí majú skutočne veľmi nízke zárobky, tam, aby sme ich takýmto zákonom tlačili do toho, aby si každých päť rokov kúpili nové auto, je naozaj príliš, príliš tvrdé. Možnože si poviete, že dnes existujú tie naozaj ľudové autá za šesťtisíc, sedemtisíc eur, ktoré ako nové majú takúto cenu. Nebudem tu menovať konkrétne značky, aby som nerobil reklamu, To síce možno je fakt, ale na druhej strane, po prvé, aj táto suma nie je pre taxikárov, ktorí majú nízke príjmy, zanedbateľná. To je po prvé. A, po druhé, keď sa nad tým zamyslíte ako klient, povedzme, taxislužby, tak si radšej sadnete do akého auta, do relatívne nového dvoj-, trojročného, s prepáčením, prdítka za pár eur alebo do slušného, luxusného, to nazvem, vozidla, ktoré teda má už tých šesť alebo sedem rokov, ale je v dobrom stave, je s dobrou výbavou, je udržiavané a je ako nové, pretože ten taxikár sa oň stará, lebo je to jeho pracovný nástroj, zdroj obživy?

    Aby som teda nezdržiaval. Táto podmienka, ktorá je dnes v zákone, ktorá je príliš tvrdá pre malé taxislužby, pre taxikárov živnostníkov, by sa mala zo zákona vypustiť. A to je vlastne jednoduchá, ale jasná podstata nášho návrhu. Vopred vám ďakujem za jeho podporu.

  • Dávam teraz slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, poslankyni Helene Mezenskej.

  • Vážená pani predsedajúca, neodpustím si ale v úvode jeden taký krátky predslov, hoci je toto naozaj formálne nastavený vstup pre spravodajcu. Ja sa zmierim so všetkým v tomto parlamente, že budem čítať aj tento formálne pripravený text, ale to, s čím sa nezmierim, je to, čoho som tu bola svedkom včera, že boli diskriminovaní občania vo svojej účasti a vstupe do tejto miestnosti na balkón. Chcem aj vás, pani predsedajúca, poprosiť, aby ste učinili nejaké nápravné opatrenia, aby sa táto situácia neopakovala, lebo naozaj rezonuje to stále vo mne.

    Takže Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 196 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Sulíka, Jozefa Mihála a Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov (tlač 676). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako spĺňa i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o jeho súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a že súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Ja ako spravodajkyňa sa, samozrejme, hneď v úvode chcem vyjadriť podporne k tomuto pripravenému zákonu, pretože aj dôvody, pre ktoré ste k tejto novele pristúpili, sú z môjho pohľadu logické, sú nastavené aj tak, aby hlavne v dnešnej situácii a v zlej hospodárskej situácii, keď mnohí malí strední podnikatelia, živnostníci, medzi ktorých práve patria títo taxikári, majú veľmi zložitú situáciu pri udržaní svojich prevádzok, toto opatrenie slúžilo na to, aby sa podporil aj tento segment taxislužieb, aby sa dokázali udržať v tejto náročnej sociálno-ekonomickej situácii. Takže ako vecne, tak aj ideovo, politicky, aj zo sociálneho hľadiska tento zákon a vami pripravený návrh oceňujem a podporujem.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. augusta 2013 č. 651 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory, a to: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od jeho prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu.

    Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    A pýtam sa, pán navrhovateľ, chcete ešte záverečné slovo?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ja ďakujem kolegyni spravodajkyni za úprimné a podporné slová k tomuto návrhu. Ešte raz, pre tých, čo prišli neskôr, chcem zdôrazniť, máme ešte čas zastaviť účinnosť zákona o cestnej doprave, ktorý bude likvidačný pre malé taxislužby a najmä pre taxikárov živnostníkov. Napríklad na východnom Slovensku v podtatranskom regióne, kde je to zaujímavý a dôležitý zdroj obživy pre ľudí, ktorí by inak nemali prácu alebo by museli cestovať za prácou do zahraničia, to bude likvidačné, ak sa nezmení pravidlo, podľa ktorého musia mať vozidlo mladšie ako 5 rokov. Bude to pre nich likvidačné. Jednoducho nemajú financie na to, aby si kúpili nové vozidlo, resp. ak by si ho možno na nejaký lízing kúpili, tak by to museli preniesť do ceny pre zákazníka. A to by malo zase sekundárny efekt. Zákazník by takúto drahú službu odmietol. Jednoducho život na Slovensku je komplikovaný. Sme v kríze. Nehovorme si, že tomu tak nie je. A každým opatrením, ktorým môžeme zlepšiť život ľudí na Slovensku, podmienky pre drobné podnikanie, ktoré, naviac, žiadnym spôsobom nezaťažia štátnu kasu, zdôrazňujem, tu nejde o dane, tu nejde o odvody, tu nejde ani o poplatky, ktoré by boli prípadným príjmom pre štátny rozpočet, tu sa štátny rozpočet ani nezlepší, ani nezhorší, ak sa toto opatrenie schváli, ak získa podporu aj vládnych poslancov, uľahčíte život, dovolíte zarábať niekoľko tisíc drobným živnostníkom, ktorí prevádzkujú na živnosť svoju taxislužbu.

    Pokiaľ ide o bezpečnosť tých vozidiel, lebo šesťročné vozidlo je už nebezpečné, tak to sa dá predsa zabezpečiť cez technické kontroly. Načo to tu máme? Môže sa prípadne sprísniť technická kontrola vozidiel, ktoré sú prevádzkované v taxislužbe, tak, že tie prehliadky budú častejšie alebo nejakým spôsobom prísnejšie, ale nie je žiadny dôvod na to, aby vozidlo v dobrom technickom stave, aj keď má vyšší počet najazdených kilometrov, aj keď má už istú dobu života za sebou, bolo vylúčené z tejto služby, ale teda hlavne aby jeho majiteľ stratil možnosť obživy.

    Preto vás ešte raz veľmi pekne prosím o podporu tohto zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Pani spravodajkyňa, chcete ešte záverečné slovo?

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Sulíka, Jozefa Mihála a Ľubomíra Galka na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 677, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 652.

    Dávam slovo poslancovi Jozefovi Mihálovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem opäť za slovo, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, tu ide o novelu zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a ide o zmäkčenie podmienok, pri ktorých si musí podnikateľský subjekt nechať účtovnú uzávierku overiť audítorom.

    Overenie účtovnej uzávierky audítorom je, samozrejme, veľmi dôležité. A mnoho podnikateľov túto možnosť dobrovoľne, zdôrazňujem, využíva, jednak preto, aby mali istotu, že všetko, čo im účtovník, účtovníčka pripravili, je v poriadku, aby nezanedbali svoje daňové najmä povinnosti a ďalšie povinnosti voči štátnym orgánom, alebo napríklad aj preto, aby korektným spôsobom voči svojim ďalším spoločníkom, akcionárom preukázali, že to, čo v tom podnikaní za ten rok sa dosiahlo, naozaj sedí s tým, čo je uvedené v účtovníctve. Čiže, zdôrazňujem, mnohí podnikatelia, mnohé podnikateľské subjekty, samozrejme, na komerčnom základe, využívajú možnosť auditu účtovnej uzávierky, čo je len na prospech veci.

    Druhá stránka je ale tá, že zákon o účtovníctve určuje povinnosť auditovať účtovnú uzávierku pre tzv. väčšie spoločnosti, kde podstatou nášho návrhu je zmiernenie týchto limitov, to znamená, z praktického hľadiska aby počet tých podnikateľských subjektov, ktoré si povinne musia vykonať audit účtovnej uzávierky, bol menší a aby teda tie subjekty, ktoré nemajú samy nejaký záujem na, povedzme, dobrovoľnom audite, tí podnikatelia neboli zaťažení touto povinnosťou, pretože ak teda podnikateľský subjekt nepovažuje za vhodné a účelné, aby mu účtovná uzávierka prešla auditom, treba si uvedomiť, že ten audit, po prvé, niečo stojí, nie je to lacná záležitosť, po druhé, samozrejme, stojí to nielen peniaze, ale aj čas, tomu auditu sa musí venovať aj niekto na strane toho podnikateľského subjektu, ak už nie sám majiteľ, tak ním poverená osoba.

    Preto navrhujeme, aby sa tri podmienky, ktoré sú dnes v zákone, § 19 ods. 1 písm. a), zmiernili, aby sa tie limity posunuli a aby sa ten posun tých limitov, pretože to zase nie je len tak, udial v súlade so smernicou Rady EÚ. Slovensko ako súčasť Európskej únie, samozrejme, je viazané týmito medzinárodnými normami a smernicami Európskej únie. Čiže ten náš návrh je plne v súlade so Štvrtou smernicou Rady Európskej únie z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej uzávierke niektorých typov spoločností a tak ďalej. A teda navrhujeme, aby tie tri podmienky sa zmenili, a to tak, že zvýšenie celkovej sumy majetku spoločnosti aby sa posunulo až na hranicu 4,4 mil. eur, ďalej, zvýšenie hodnoty čistého obratu aby bolo posunuté až na hranicu 8,8 mil. eur a, po tretie, aby počet zamestnancov zo súčasných 30 sa posunul na 50, čiže aby sme využili tie horné hranice, ktoré nám smernica umožňuje. A tým pádom efekt to bude mať ten, že menší počet podnikateľských subjektov si bude musieť povinne, zdôrazňujem, dať auditovať účtovnú uzávierku. Kto si chce dať auditovať účtovnú uzávierku dobrovoľne, nech sa páči, nikto mu v tom, samozrejme, nebráni, ale niekoľko tisíc podnikateľským subjektom sa takto uľahčia podmienky na podnikanie.

    A znova tento návrh je bez dopadov na štátny rozpočet resp. rozpočet verejnej správy. Štát to stáť nebude ani euro. Štát na tom nič nezíska ani nestratí, čo, mimochodom, potvrdzuje aj stanovisko ministerstva financií k tomuto návrhu.

    Ďakujem za vašu pozornosť a verím v podporu tohto návrhu.

  • Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Jozefovi Kollárovi.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, dámy a páni, konštatujem, že uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené všetky podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie 23., teda dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o cieli návrhu a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Po rozprave odporučím, aby po podľa § 73 ods. 3 písm. c) prerokovala Národná rada Slovenskej republiky predmetný návrh v druhom čítaní.

    A rovnako odporučím, aby v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 652 z 19. augusta podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku tento návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhnem výbor pre financie a rozpočet. A odporučím, aby uvedený návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Vážená pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto návrhu zákona.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Dvaja poslanci, pán poslanec Chren, Matovič. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Chren.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, nebudem hovoriť veľmi dlho. Chcem len podotknúť jednu drobnosť k tomuto návrhu zákona. A celý ho absolútne podporujem. Určite zaň budem hlasovať, pretože je to veľmi dobrý návrh. Viem to preto, lebo som ho sám napísal. Tento istý návrh zákona v obdobnom znení predložil Juraj Miškov pred rokom na jeseň minulého roka. A pred dvoma rokmi som ho predkladal ja ako pozmeňujúci návrh k zákonu o účtovníctve.

    Nechcem sa hádať, pretože ten zmysel, účel navrhovanej úpravy, koniec koncov priznal to aj Richard Sulík v rozhovore pre server Topky včera, je dobrý, len chcem povedať, že ma mrzí jedna vec. Richard Sulík rád hovorieva, že sú veci, ktoré sa v slušnej spoločnosti nerobia. A v slušnej spoločnosti by napr. študent za takéto plagiátorstvo bol vyhodený z vysokej školy. Paradoxom je zvlášť proces, ktorý sme tu zažili minulý týždeň, keď dokonca ešte aj vlastnosti dokumentu, ktoré, keď si kliknete vo worde, podobne ako tá značka finančnej skupiny vo vládnom materiáli zostali nezmenené a sú úplne rovnaké a totožné s návrhom Juraja Miškova z minulého roka.

    Takže chcem podporiť a vyzvať celé plénum, aby podporilo tento návrh zákona, on je naozaj dobrý, je dokonca obsiahnutý v projekte SINGAPUR, ktorý schválila vláda ako svoj materiál pred dvoma rokmi. A dúfam, že celá opozícia, tak ako keď sme boli spolu vo vláde, tento návrh podporí a že aj dnes, keď je opätovne predložený, zaň zdvihne svoje ruky. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie je faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou. Nech sa páči, pán poslanec Galko.

  • Ďakujem pekne. Agendou každého poslanca by malo byť zlepšenie životnej situácie občanov Slovenska. Pán kolega Chren, výčitky typu, že niekto má väčšieho pipíka, pretože ho ukázal skôr, odmietam a pokladám za hlúpe. Navyše sú neoprávnené, lebo zákon predložil poslanec za stranu SaS. Ja si nepamätám, že by si bol vtedy v SMER-e alebo by si bol v KDH. Takisto je niekoľko mesiacov odvtedy, čo poslanec Droba predložil zákon o rozvodoch dohodou. Samozrejme, my ho budeme ako liberálnu agendu predkladať aj naďalej. Asi by sme sa nedočkali, keby sme chceli čakať, dokiaľ ho predložia tí, ktorí zdrhli do konzervatívnej strany. Sme jediná liberálna strana na Slovensku, budeme si plniť svoju agendu. A tou sú liberálne riešenia a zdravý rozum. Odmietam hru na väčšieho pipíka, tú hrajú len duchom slabí jedinci.

    A na záver by som si dovolil povedať jeden postreh. Hovoril si tu o slušnej spoločnosti. V slušnej spoločnosti sa poslanec, ktorý zradí svojich voličov tak, že utečie do konzervatívnej strany, vzdá svojho poslaneckého mandátu. Ďakujem pekne.

  • S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Chren.

  • Ďakujem veľmi pekne. Mrzí ma, kam zase padla úroveň debaty v tomto parlamente. Každopádne, pán kolega, strana nepredkladá návrh zákona. Vždy je nejaký poslanec, ktorý musí si dať tú prácu, musí nad tým návrhom zákona sedieť, musí ten návrh zákona spracovať, musí vykonať jeho štúdiu, musí pracovať s právnikmi, ktorí ho dajú do finálnej legislatívnej podoby. A ten podpis tých právnikov je ešte aj vo vlastnostiach toho dokumentu. Skutočný liberál sa riadi jedným základným pravidlom a to sú vlastnícke práva, tak to povedal Ludwig von Mises, skutočným liberálnym pravidlom je nekradnúť. Myslím, že k tomu aj v oblasti duševného vlastníctva asi nemám viac čo dodať.

  • Ďakujem.

    Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Matovič. Nech sa páči, dávam vám slovo.

    Ešte by som poprosila pánov poslancov, aby sa vyhli osobným invektívam v budúcnosti.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, aj keď ma to veľmi láka, ale chcem sa vyhnúť diskusii o veľkosti pipíkov. Takže chcel by som hovoriť iba k návrhu zákona. Ja ho všetkými desiatimi, samozrejme, podporujem. Je to evidentný príklad toho alebo aj tento návrh zákona evidentne dokazuje to, ako zvrátene mnohé zákony máme napísané, že sme sa snažili byť veľakrát pápežskejší ako pápež.

    Smernica jednoznačne povoľuje nám výrazne vyššie limity pri audite, ako to máme napísané v zákone. Čiže nejaký snaživý úradníček v niektorom roku v čase vládnutia už teraz neviem koho sa posnažil, prečítal si smernicu, povedal: „No, dobre, tak my to dáme ešte prísnejšie, lebo však my budeme lepší ako tam niekde v Európe.“ A tak to aj dopadlo. Zbytočne doslova terorizujeme, buzerujeme, zaťažujeme s byrokraciou a, samozrejme, aj so súvisiacimi výdavkami podnikateľov. A potom sa čudujeme, že nemajú chuť podnikať a nevytvárajú nové pracovné miesta. Čiže jednoznačne ide o návrh zákona, ktorý pomôže podnikateľskému prostredie. Čokoľvek, čo pomôže podnikateľskému prostrediu, pomôže vytvárať pracovné miesta.

    A trošičku by som si dovolil opraviť kolegu Mihála, keď hovoril, že nemá to vplyv na verejný rozpočet. Keď podnikatelia ušetria 22 mil. eur na výdavkoch, tak majú vyšší základ dane, tým pádom tento návrh zákona má pozitívny dopad na štátny rozpočet, lebo vlastne z tých 22 mil. eur budú musieť zaplatiť daň. Takže aj pán Kažimír by sa potešil, lebo odhadom, keď na to pozerám, skoro 5 mil. eur by dostal do rozpočtu. Tým pádom si myslím, že nie je o čom pochybovať. A ak by táto sála rozhodovala naozaj vlastnou hlavou alebo každý z nás by rozmýšľal o tom, čo chce podporiť, tak ten návrh by mal podporu všetkých prítomných. Samozrejme, obávam sa valca, valec rozhodne, lebo teda nevyšlo to z ich hlavy a v tomto prípade asi toho pipíka oni budú mať väčšieho, ale tak no každopádne to podporujem.

  • Ďakujem.

    To bol posledný prihlásený do rozpravy.

    Uzatváram všeobecnú rozpravu.

    Chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne. Ešte krátko by som zaujal stanovisko. Chcel by som poprosiť o podporu tohto návrhu zákona. Ja sám mám praktickú skúsenosť, viedol som akciovú spoločnosť ako riaditeľ. Bola to malá akciová spoločnosť, ktorá naozaj musela robiť audity. A bolo to doslova vyhadzovanie peňazí von oknom, pretože skutočne to nebolo vôbec potrebné a boli by sme si poradili aj bez toho, a to bez toho, že by sme následne mali mať z toho nejaké sankcie alebo niečo podobné. Takže chcem vás veľmi pekne poprosiť o podporu tohto zákona bez ohľadu na to, už akú má históriu jeho predkladanie.

    Ale jednou poznámkou ešte musím zareagovať na to, čo tu bolo povedané, pretože ja osobne som presvedčený, že nie je dôležité, kto predkladá zákon, ale čo je predkladané. My sme niekoľkokrát aj teraz už v tom menšom zložení šiesti poslanci strany Sloboda a Solidarita podporili niekoľko zákonov z dielne strany SMER, pretože jednoducho tie zákony boli dobré a vylepšovali život občana na Slovensku. Takisto sme podporili niekoľko zákonov, ktorými poslanci strany SMER splnili náš program, či už čiastočne alebo v niektorých prípadoch, by som povedal, doslovne. A nepotrebovali sme ich obviňovať z toho, že nám ten zákon ukradli, že si ho vybrali niekde z nášho programu alebo z niečoho takéhoto, pretože ja to pokladám naozaj za malicherné. Dôležité je, že ten zákon prešiel. A on by bol prešiel aj bez našej podpory, ale myslím si, že sme vyjadrili našu politickú vyspelosť a posolstvo smerom k občanom, že nie sme malicherní.

    Čo sa týka tohto predmetného návrhu zákona, je to možné, že ten návrh zákona bol predložený kolegom poslancom, ktorý v tom čase hájil farby strany SaS a ktorý potom z tejto strany odišiel. Odišiel do konzervatívnej strany len preto, že nevedel zniesť prehru v boji o predsedu strany. A strana SaS vždy deklarovala, že je to liberálna strana, ktorá bude predkladať liberálne riešenia a bude sa riadiť zdravým rozumom. Je to liberálna pravicová strana. My nebudeme čakať, dokiaľ aj druhá strana, do ktorej odišiel tento poslanec, sa preukáže, že chce na politickej scéne pôsobiť so zdravým rozumom. Jednoducho keď máme úmysel takýto zákon predložiť, tak ho predložíme.

    Chcem ubezpečiť nielen kolegu, ktorý tú prestrelku začal a bol upozornený na to, že pokiaľ tú prestrelku začne, tak poviem, čo si myslím, takže toto nie je vôbec nejaká náhodilá akcia, upozorniť ho, že nie všetky maniere, ktoré on v strane SaS presadzoval, my budeme kopírovať, naopak, niektorým sa budeme vyhýbať.

    A úplne na záver by som povedal, aby som teda s niečím aj súhlasil, že absolútne súhlasím s vyjadrením, že kradnúť sa nemá. Ďakujem pekne.

  • Reakcia spravodajcu.

  • No musím sa vyjadriť aj k tomu, čo povedal pred chvíľou môj predrečník Ľubomír Galko. Veď plne súhlasím, pevne verím, aj moji kolegovia súhlasia v novej strane, presne ako si to povedal. My súhlasíme s touto tézou, že nie je dôležité, kto to predkladá, ale dôležité je, čo sa predkladá. Tu budeš možno prekvapený, kolega Galko, ale s tým naprosto súhlasím. A v praxi sa táto téza prejaví tým, že keďže návrh je vecne správny, určite zaň budú hlasovať všetci poslanci SaS a, pevne verím, aj všetci moji kolegovia zo strany Nová väčšina – Dohoda. To je splnenie tej tézy, že nie je dôležité, kto to predkladá, ale čo sa predkladá. A keď je po obsahovej stránke ten návrh správny, verím, že, to by som nepovažoval dokonca ani za prekvapenie, ale za skôr takú povinnosť, by ho podporili aj všetci poslanci strany SMER – SD, ak im záleží na zlepšovaní podnikateľského prostredia, lebo presne, ako tu odznelo v rozprave, prijatím takejto novely zákona nielenže znížime administratívnu záťaž podnikateľských subjektov, ale skutočne rádovo tých o 20 alebo koľko miliónov eur sa zvýšia príjmy podnikateľskej sféry a podpredseda vlády a minister financií Peter Kažimír získa ďalšie milióny eur do štátneho rozpočtu bez ohľadu na to, či už to budú 4 mil. alebo to bude 5 mil. eur. Čiže potiaľ, možno aj na tvoje veľké prekvapenie, súhlasím naprosto s tebou, Ľuboš, že nie je dôležité, kto to predkladá, ale čo sa predkladá. To je pravda.

    Ale netreba si to pliesť skutočne s duševným vlastníctvom. Nielenže o tom hovoril už Hayek a ďalší, ja som totiž pracoval 7 rokov v základnom ekonomickom výskume v Slovenskej akadémii vied. A tam to bolo Sväté písmo aj pravidlá o citačnom kódexe. Keď niekto niečo použije v nejakej práci a je to myšlienka, citát niekoho iného, tak je normálnou prirodzenou ľudskou slušnosťou to tam uviesť pod čiarou (pätička číslo 1 dole pod čiarou), že to povedal ten a ten alebo urobil ten a ten. Ak by si kolega Galko chcel dostať zadosť a urobiť zadosť tomuto etickému pravidlu, tak prídeš za nami a povieš opäť úplne slušne a prirodzene: „Chlapci, poďte aj vy teraz zo strany Nová väčšina – Dohoda ako jeden z predkladateľov, lebo je to naša spoločná myšlienka a to by sme veľmi radi urobili.“

    A treba naozaj používať jeden meter aj v situácii, keď to nie je celkom vhodné pre samotného autora, ale vtedy je potrebné použiť jeden a ten istý meter na meranie tej istej situácie, tej istej príčiny, toho istého následku.

    A k tomu, čo si povedal Ľubomír, že vy ste v minulosti podporili zákony aj z dielne strany SMER, ak to boli vecné zákony správne. Ale pokiaľ to boli myšlienky, ktoré boli vykradnuté zo strany SaS, tak ste to vždy nezabudli pripomenúť. Kolega Martin Chren neurobil nič iné, len to normálne pripomenul, že toto by bolo slušné.

    Trošku ma možno prekvapila terminológia a slovník, ku ktorému si klesol vo svojom vystúpení, nemalo by sa to stávať. Ja chápem, že niekto z nás tu a tam má takú povahovú črtu, že potrebuje mať každé ráno do 8.00 hodiny nepriateľa a keď ho nemá, tak si ho do 9.00 hodiny vytvorí, ale nehľadajme, Ľubomír, nepriateľov vo vlastných radoch. Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení iných zákonov. Návrh zákona je pod tlačou 678, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 653.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, uveďte svoj návrh.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, nie je to zrovna moja téma, ktorej by som sa pravidelne venovala, vinohradníctvo. A dokonca nie som ani nejaký znalec vína. A rovno hovorím, že tento návrh zákona predkladám preto, že ma o to požiadali moji kolegovia poslanci mestského zastupiteľstva v Bratislave, pretože téma ochrany bratislavských vinohradov je téma, s ktorou pracujú, zápasia a ktorou hľadajú možnosti, ako zachrániť vinohrady na území Bratislavy, aby sa z nich nestávali stavebné pozemky. A preto v spolupráci s nimi a najmä v spolupráci s predsedom poslaneckého klubu SDKÚ – DS v mestskom zastupiteľstve v Bratislave vznikol tento návrh. Považovala som za potrebné to na úvod povedať.

    Dámy a páni, vinohrady a vinice naozaj tvoria tradičný obraz slovenskej krajiny a vinohradníctvo a vinárstvo sú pôvodnými autonómnymi slovenskými remeslami. Je to súčasť kultúrneho a historického dedičstva a identity krajiny. Vinári a vína z malokarpatského či tokajského regiónu dosiahli už v 19. storočí svetové renomé.

    Toto bohaté kultúrne dedičstvo má zároveň nesmierny hospodársky význam. Vinárske regióny patria medzi najbohatšie v Európe. Nielen regióny, ale aj mestá ako Viedeň, Stuttgart či Praha dbajú na zachovanie a obnovu viníc na svojom území. Pestovanie hrozna a dorábanie vína predstavujú pre krajinu významný zdroj pracovných príležitostí a investície do vinárstva znamenajú zároveň rozvoj blízkych odvetví, ako sú turistický ruch, gastronómia, hotelierstvo, múzejníctvo, wellness, cykloturistika či ďalšie.

    Tak ako dlhodobo rastie na Slovensku spotreba slovenského vína, rastie aj záujem jeho výrobcov o vinohradnícke plochy za účelom pestovania viniča na slovenskom teritóriu s regionálnymi špecifikami. Tomuto spoločensky prospešnému trendu stojí v ceste nedostatočná ochrana viníc, právna neistota ohľadne ich užívania ako vinice a tlak developerov na ich zástavbu, pretože mnohokrát ide o lukratívne lokality. Výsledkom sú nevyužité hospodárske príležitosti, frustrácia podnikateľov, ale hlavne spustnutie najkvalitnejších lokalít a potom úpadok krajiny a rast lokálnej nezamestnanosti v týchto oblastiach.

    Takýto stav nie je dlhodobo udržateľný, podnikatelia, odborná i laická verejnosť naliehavo žiadajú jeho nápravu. Iba v malokarpatskom regióne, na ktorý najviac dopadá tento negatívny stav, sa vinohradníci a vinári a odborná verejnosť pravidelne obracajú na predstaviteľov štátu, ale i samospráv s výzvami na záchranu vinohradov a viníc. Starostovia a primátori malokarpatských obcí a miest vrátane Bratislavy podpísali Memorandum o spolupráci a spoločnom postupe pri ochrane plôch vinohradov, uvedomujúc si ich význam pre celkový ale predovšetkým hospodársky rozvoj regiónu. Význam na záchranu slovenských vinohradov a slovenského vinohradníctva a vinárstva pri príležitosti 1. celoslovenskej vinárskej výstavy v Bratislave 10. mája tohto roku podpísal aj predseda vlády Robert Fico.

    Územné plány samospráv sa ukazujú ako nie dostatočný nástroj ochrany vinohradov a viníc bez súvisiacej opory vo vyššej právnej norme v súčasnom zákone o vinohradníctve a vinárstve. Dôvodom predloženia návrhu zákona je reakcia na kritickú situáciu v tejto oblasti. A zámerom predloženej úpravy je preto zefektívniť ochranu vinohradov a viníc pri súčasnom potvrdení priority vlastníckeho práva ako ústavne chráneného princípu a dať tak samosprávam možnosť vytvárať podmienky pre hospodársky rast regiónov. Pre všetky vinohradnícke oblasti na území Slovenskej republiky sa zjednocuje princíp, že vinohradnícka plocha sa smie užívať iba ako vinica. Zároveň ale vlastníkom zostáva zachované ich zvrchované právo nakladať so svojím vlastníctvom podľa vlastného uváženia. Hodnota spoločenskej ochrany viníc je potom daná výškou úhrady za zmenu užívania.

    Dámy a páni, ako som na úvod povedala, tento zákon vznikol z iniciatívy najmä predsedu poslaneckého klubu SDKÚ – DS v mestskom zastupiteľstve v Bratislave, ktorý sa tejto téme dlhodobo venuje, a je motivovaný predovšetkým situáciou v malokarpatskom regióne, ale, samozrejme, tie pozitívne efekty sa môžu prejaviť na celom Slovensku, preto poprosím o jeho podporu.

    Chcela by som obrátiť sa aj na poslancov strany SMER, že som pripravená v rámci druhého čítania kedykoľvek na túto tému diskutovať aj s našimi odborníkmi, a pripomenúť, že pod tú výzvu, aby sme niečo spravili s ochranou našich vinohradov, sa podpísal aj premiér Robert Fico. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani poslankyňa.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Martinovi Feckovi.

  • Hlasy v sále.

  • Reakcie z pléna.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, neregistrujem ťa v našom výbore, takže asi som kompetentnejší.

  • Takže, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 170 z 27. augusta 2013 ma určil za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 313/2009 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení iných zákonov (tlač 678). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh zákona podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je upravená v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. augusta 2013 č. 653 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, chce niekto do rozpravy sa prihlásiť ústne? Traja páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Dávam slovo prvému prihlásenému rečníkovi do rozpravy pánovi poslancovi Matovičovi. Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, vážená pani predkladateľka, ja tak trošku symbolicky považujem tento váš návrh zákona za také kozmetické zrkadielko pre Roberta Fica, ktorému takýmto nepriamym spôsobom cez Národnú radu, ktorej tu vlastne pred dvomi dňami de facto rozkazoval, alebo svojim poslancom rozkazoval zdvihnúť sa, odísť, tak ho nastavujete, lebo ak ten návrh zákona by povedal, dovolil svojim poslancom, aby podporili, tak zrazu by sa o tú svoju zanedbanú vinicu musel starať. Všetci ju veľmi dobre poznáme. Je to osem árov krásneho pozemku, kúpených, myslím si, keď sa dobre pamätám, tak za 32 tisíc korún, to znamená po 40 korún meter štvorcový, 40 korún meter štvorcový v Bratislave, krásny výhľad na celú Bratislavu, samozrejme, všetko čisté. Jasné, nespochybňujem čistotu nadobudnutia tohto „pozemku“.

    Čiže návrh zákona je určite po tej obsahovej stránke správny, keď už niekto teda má vinicu, nech sa o tú vinicu stará, a teda keď niekto sa rozhodne zrazu vinicu, o ktorej tvrdí, že ju kúpil, preto aby tam v starobe pestoval vinič, tak potom niekedy zmeniť na stavebný pozemok, aby teda zaplatil za zmenu toho účelu a nejaký odvod štátu, čiže možno nejakú tú pokutu.

    Čiže ja návrh zákona podporím, ale teda ja hovorím, nedokázal som si odpustiť tú poznámku, že je to vlastne test, taký lakmusový papierik na to, či Robert Fico dokáže v tomto prípade byť objektívny tak, ako by predseda vlády mal byť objektívny, alebo zase bude sa správať aj pri takejto malichernej veci prospechársky a zakáže svojim poslancom tento dobrý návrh zákona podporiť, lebo by sa musel starať o svoju vinicu, v ktorej sme so Števom Kuffom kosili dvojmetrovú zelinu, ktorú kosil hlavne Števo Kuffa.

  • Ďakujem.

    Na vystúpenie pána poslanca Matoviča bude reagovať jeden pán poslanec, pán poslanec Huba. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Tiež som chvíľu strávil na tej milej akcii vo Ficovej vinici. Myslím, že to bolo dobré podujatie. Ale nie preto reagujem na toto vystúpenie a aj na predložený návrh zákona, ale skôr preto, že ho chcem podporiť, lebo skutočne od čias filoxérovej nákazy v deväťdesiatych rokoch 19. storočia, ktorá zničila veľkú časť vinohradov na Slovensku, sa v novodobej histórii neudiala podobná tragédia, ako sa udiala za ostatných 10 rokov, keď konkrétne na území Bratislavy, ale nielen Bratislavy sa úplne zmenil ten charakter siluety mesta, to, čo bolo bytostne vlastné tomuto mestu, mestu s kopčekmi, na ktorých sú vinohrady. Toto prakticky zaniklo a na tých kopčekoch sú obrovské, často veľmi esteticky, architektonicky pochybné objekty. A každá snaha zabrániť pokračovaniu tohto trendu je vítaná. Ja veľmi vítam to, že pani poslankyňa prichádza s týmto návrhom.

    Viem si predstaviť možno aj isté drobné modifikácie toho návrhu, keďže som človek, ktorý sa tiež dlhodobo vinohradmi, vinohradníckou krajinou a jej hodnotami zaoberá. Takže rád by som sa vyjadril k tomuto návrhu, ale najmä v druhom čítaní, potom prípadnými vylepšeniami. Čiže apel na vás všetkých, prvoradý predpoklad na to, aby sme ten návrh mohli vylepšiť, je to, aby sme ho posunuli do druhého čítania, tak vás o to žiadam. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Poprosím ďalšieho prihláseného rečníka pána poslanca Kuffu.

    A ešte by som chcela technikov poprosiť, pán poslanec Huba nepôjde do rozpravy, zrušil to, lebo nechce vystúpiť v rozprave, tak ho môžete zmazať. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani predkladateľka, vážený pán spravodajca, dovoľte mi niekoľko slov povedať. Tú vinicu máme tu v rozprave druhýkrát. Ono tá vinica sa spomínala, bolo to v súvislosti, aj dnes paradoxne sa stretli akoby symbolicky tieto dva zákony, ten vyvlastňovací zákon a terajší zákon na ochranu viníc.

    V úvode chcem hneď povedať, že podporím tento zákon a vítam ho, lebo, tak ako to bolo v tej dôvodovej správe uvedené, to sú tie veľké mestá ako Stuttgart, Praha, Bratislava má ten svoj extravilán. A je to veľmi nádherné, keď to dopĺňa tú scenériu práve týmito vinicami. Ale to je taký silný paradox. Snažil sa tu pán kolega, aby ten pôvodný, vyvlastňovací zákon, ktorý sme schválili, sa teda zmenil, aby to nebol taký zásah do krajiny tak, že príde trebárs taký ten investor a on sa práve rozhodne, že bude stavať uprostred týchto viníc, lebo ja mám peniaze, ja vytvorím 300 pracovných miest a ma nebudú zaujímať nijaké vlastnícke práva. Ja som abstinentom, ale vínko má krásnu vôňu aj vzhľad a teším sa, že ho máme. Ak sa to víno naozaj s takou mierou užíva, tak je to dobré. Posledné dni sme toho boli svedkami, že trošku vína aj tej agresivity, aj toho všetkého, čo sa tuná stihlo zomlieť, asi tu bolo viac, tak to víno by sme si mali nechať kdesi na iné príležitosti.

    Nedá mi ešte nespomenúť, možno tak si dovolím to povedať, a to súvisí v podstate s tými dvomi zákonmi, to bolo také prorocké a biblické. Izraelský kráľ Achab sa pozrel z okna svojho paláca, zhliadol Nábotovu vinicu a zatúžil po nej. Patrilo mu celé kráľovstvo. A len takýto kúsok, malý kúsok vinice, to mu chýbalo ešte k tomu šťastiu. Štát nemôže byť tým a takým, aby sa tak správal a ani nijaký dravý investor, že ja sa pozriem kdesi z okna symbolického alebo z nejakého kopca, a tak priam krvilačne zatúžim po majetku kohosi druhého a pretlačím ťa silou peňazí. Darmo, že ty tu vinicu nechceš predať alebo ten pozemok nechceš predať. Jednoducho nemá hodnotu peňazí, ale má hodnotu mojich predkov, tak jednoducho ťa násilím vytlačím.

    Som rád, že je tu predkladaný návrh zákona, ktorý bude chrániť naše vinice a vinohrady. Ja ho veľmi rád s vďačnosťou podporím. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Nie sú faktické poznámky na vaše vystúpenie.

    Uzatváram všeobecnú rozpravu.

    A pýtam sa pani predkladateľky, či sa chce vyjadriť.

  • Reakcia predkladateľky.

  • Nie.

    Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ďakujem pekne. Nechcem to naťahovať, iba krátko sa vyjadrím. Tiež vítam tento návrh zákona, ktorý tu bol. A som bol rád, že pani predkladateľka povedala, že sa to bude týkať celého Slovenska, nie iba Bratislavy, pretože žijeme na Slovensku.

    A ešte musím povedať tak pre uváženie, tak na rozjímanie, mali sme možnosť po prístupových rokovaniach do EÚ, čo sa týka plochy viníc, mať 22 000 hektárov. Vyzerá to tak, že v súčasnej dobe ich máme produkčných 8 000. To, koľko je ich opustených, nechcem hovoriť, nech ich bude 12 tisíc, dobre, kolegovia. To je polovica z toho, čo máme. Chmeľnice už vôbec nemáme. O ovocných sadoch nechcem ani hovoriť, koľko ich máme, koľko ich nemáme. Takže ja by som bol možnože rád aj na polemiku aj do druhého čítania, možnože aj ovocnými sadmi keby sme sa trošku zaoberali, či by aj tie nemohli mať nejakú ochranu. Nechcem povedať, v akom rozsahu by to malo byť. Ale myslím si, že nemôžeme diskriminovať aj inú nejakú kultúru a druh pozemku na poľnohospodárskej pôde, pretože aj tam sú pracovné príležitosti. Samozrejme, v súčasnosti správne delikty, resp. priestupky sa týkali iba tokajskej oblasti vinohradníckej. Teraz sa to vypúšťa. To znamená, berie sa to celoplošne. Tak som rád a dúfam, že aj naše ďalšie generácie, ktoré prídu po nás nájdu Slovensko aj s vinicami, aj s ovocnými sadmi, aj s chmeľnicami.

    Ďakujem pekne a každopádne odporúčam podporiť tento návrh zákona, ktorý, myslím, ide cez politické spektrum a nie je politický, ale je vecný. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať, opäť návrhom pani poslankyne Lucie Žitňanskej,

    návrhom poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Návrh zákona má tlač 679, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 654.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, tak ako ten predchádzajúci zákon, ktorý sa týkal ochrany vinohradov, a je evidentné, že by mohol mať vecne podporu aj u kolegov vládnych poslancov, tak som presvedčená, že tento zákon, ktorý sa týka regulácie bilbordov, keď to mám tak zjednodušene povedať, viem si predstaviť, že keď sa budeme o ňom rozprávať vecne, by mohol nájsť podporu naprieč politickým spektrom. Obdobná iniciatíva tu už bola od pani poslankyne Zmajkovičovej. Toto je modifikovaná iniciatíva. Viem, že vyvolala búrlivú diskusiu. Ale vzhľadom na to, že je to problém, tak myslím, že sa k tejto téme treba vrátiť.

    Znova chcem povedať na úvod, že obdobne ako ten predchádzajúci zákon, tak aj toto nie je návrh, ktorý by vznikol od zeleného stola. Ale tiež je za týmto návrhom zákona iniciatíva mojich komunálnych kolegov z Bratislavy. Opäť, samozrejme, platí, že nejde len o problém Bratislavy, ale ide aj o problém Bratislavy. A je pomerne vypuklý. Ale pre poriadok a správnosť musím povedať, že, áno, tá iniciatíva vyšla od mojich komunálnych kolegov, s ktorými sme na tomto návrhu zákona spolupracovali.

    Dámy a páni, súťaž krajín v konkurencieschopnosti má naozaj veľmi veľa podôb. A okrem klasických kritérií, akými sú stabilita politického a právneho prostredia, sú to predovšetkým kultúra a tvár krajiny, ktoré spoluvytvárajú jej úspech. Je zjavné, že investori uprednostňujú atraktívne krajiny, do ktorých nebudú mať problém nájsť najkvalifikovanejších ľudí, a tým zabezpečiť úspešnú budúcnosť investície v danej krajine. Ale nejde len o to, ide aj o to, aby sem ľudia zo zahraničia chodili, radi tu trávili čas a cítili sa tu u nás dobre.

    Vonkajšia reklama (teda tie bilbordy predovšetkým) nie je iba prejav ekonomickej aktivity. Jej výskyt, resp. regulácia je predovšetkým signál o hodnotovom systéme danej krajiny, o vzťahu k verejným priestorom, ktoré sú spoľahlivým ukazovateľom kvality demokracie a občianskej spoločnosti. Verejné priestory slúžia celej spoločnosti, nie sú zdrojom podnikania. Nie náhodou ekonomicky najvyspelejšie demokratické štáty vonkajšiu reklamu v krajine skoro vôbec nepoznajú.

    Je preukázané, že vonkajšia reklama, tzv. reklamné a informačné zariadenia odpútavajú vodičov od pozornosti pri šoférovaní, čím zvyšujú nehodovosť, spôsobujú poškodenie zdravia a majetku, a tým značné hospodárske škody.

    Reklamné a informačné zariadenia zároveň negatívne ovplyvňujú životné prostredie, malebnosť slovenskej krajiny, sú mnohokrát necitlivo umiestňované do atraktívnych miest a výhľadov, čím dochádza k ich devastácii a znehodnoteniu pre celú verejnosť.

    Zahraničné skúsenosti ukazujú, že prísna regulácia vonkajšej reklamy sa jednoznačne vypláca. Väčšina západoeurópskych krajín vonkajšiu reklamu v krajine zakázala, resp. v mestách veľmi prísne ju reguluje, ide pritom o ekonomicky najvyspelejšie štáty, znížila sa miera nehodovosti a následných škôd na zdraví a majetku. Kultivovaný obraz krajiny posilňuje občiansku spolupatričnosť a súdržnosť a pôsobí motivačne vo vzťahu občan a spoločnosť. Malebná krajina je motorom cestovného ruchu.

    Obavy z ekonomických následkov sa ani v týchto krajinách nepotvrdili. Naopak, zákaz vonkajšej reklamy vytvoril príležitosti pre rozvoj sofistikovanejších foriem reklamy s vyššou pridanou hodnotou a podnikateľskou úrovňou. Existujúce pracovné miesta sa presunuli do nových činností. Vytvorili sa nové príležitosti a v reklamnom podnikaní sa zvýšila miera invencie a inovácií s pozitívnymi dopadmi aj na ďalšie oblasti.

    Dôvodom predloženia návrhu zákona je reakcia na kritickú situáciu vonkajšej reklamy na Slovensku. Samosprávy sú zo zákona zodpovedné za rozvoj a výzor svojho územia, sú vystavené tlaku občanov situáciu riešiť, ale na jej riešenie nemajú dostatočné nástroje. Preto cieľom predkladanej novely je poskytnúť samosprávam, obciam, mestám právo všeobecne záväzným nariadením regulovať umiestňovanie bilbordov na svojom území, a tak dostáť svojej zákonnej povinnosti účinne rozvíjať územie a zároveň byť zodpovedný voči voličom.

    Zároveň sa navrhuje nová daň za vonkajšiu reklamu, ktorá má regulačný charakter. A jej výnos by bol príjmom obce, čím sa samosprávam môže zlepšiť finančná situácia.

    Dámy a páni, myslím, tak ako som povedala na začiatku, že všetci vieme, že to našich kolegov zo samosprávy naprieč Slovenskom trápi, že to trápi nielen poslancov za SDKÚ – DS v Bratislave, ale rovnako aj poslancov za stranu SMER. Preto budem veľmi rada, keď tento návrh podporíte.

    A pokiaľ by bola vôľa zaoberať sa týmto zákonom, tak ja som pripravená, samozrejme, diskutovať aj o prípadných korekciách tak, aby tá výsledná podoba mohla nájsť všeobecnú podporu. Ďakujem veľmi pekne.

  • Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, Jozefovi Mikušovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady. Vážené kolegyne, kolegovia, vážená predkladateľka, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 196 určil za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ktorý máme pod tlačou 679. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o jeho súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Súčasťou správy je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Chcem podotknúť, že je posilnením priamej demokracie tým, že sa zvyšujú kompetencie miestnej samosprávy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. augusta 2013 č. 654 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem navrhovať, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.

    Pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak.

    Takže ďakujem obidvom.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pani navrhovateľka, netreba sa vyjadriť?

  • Reakcia navrhovateľky.

  • Nie. Ďakujem pekne.

    Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 684, návrh na jeho pridelenie do výborov má číslo 659.

    Dávam slovo poslancovi Alojzovi Hlinovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť sériu návrhov zákonov. Ja som nikdy nebol nejaký fatalistický alebo nejaký taký, ale toto mi tiež príde ako pomaly na úrovni znamenia, že začínam prvým. A ten je o rokovacom poriadku. A je to v piatok poobede. Nuž dovoľte, aby som prísne podľa rokovacieho poriadku aj tento návrh zákona uviedol tak, ako, si myslím, uvedený má byť. Ani som nevedel teda, priznám sa, že sa zrušilo hlasovanie dneska o jedenástej, čo sekundárne znamená priepustku pre všetkých, aby utekali domov.

    Existuje taký svojský výklad tuná, naozaj mimoriadne svojský výklad určitých ustanovení, čo sekundárne spôsobuje možno reakcie, ktoré ľudia neočakávajú. Vysvetlím teda, v čom je svojský.

    A ešte skôr, ako to poviem, chcem povedať jednu takú vec. Často človek aj v tejto atmosfére, ktorá tu je, má taký pocit takej bezmocnosti a takej aj márnosti, či to má vôbec význam. Ale ešte stále si myslím, že to má význam. A skúsim to zmeniť. To, čo stvárame, je naozaj nemysliteľné. Svojský výklad toho, ako si čo predstavujeme, dokladuje aj to, ako kto tu sa zúčastňuje, keďže aj vlastne účasťou na interpeláciách sa ráta, že je niekto vzadu. To je naozaj vec nebývalá. Tak v zmysle tejto logiky, vážení ľudia, ktorí robíte ja neviem kde vo Volkswagene alebo kde, stačí keď budete na vrátnici alebo seďte v šatni, ergo už ste tam. Ale však v zásade to vychádza aj z konštatovania nášho predsedu tohto parlamentu, ktorý povedal, že my tu nie sme fabrika, lebo to je pravdou, že tu nie sme fabrika. Toto ešte ergo neznamená, že si môžeme z ľudí robiť srandu. A naozaj si z nich srandu robíme.

    Tých zvrátených vysvetlení ustanovení zákona je tu veľa. A dneska budem za zlého, koniec koncov som tu ním často. Ale dneska budem mimoriadne za zlého. A budem protivný, viete, kvôli tým zopár ľuďom, ktorí teda aj sedia na balkóne, ale aj ktorí to pozerajú, lebo oni musia mať pocit, že aspoň niekoho to tam trápi. Ale doporučujem, ináč, mimochodom, ľudia, aj som to počul, vám, zaujímajte sa o politiku, lebo keď nie, tak sa začne politika zaujímať o vás. Takže aj z pocitu vlastnej bezpečnosti vám doporučujem sa primerane zaoberať politikou, lebo by ste neverili, že keď nie, že čo sa tu z tohto organizmu stane. A potom ako vám začne tá politika zasahovať do života, budete prekvapení.

    Vážení, ak je dneska piatok, ak včera pán predseda parlamentu dal priepustku poslancom, väčšine svojich poslancov, tak prečo ste aspoň nie tak trošku korektní, prečo ste ešte úbohí? Neviem, či ste videli tie zábery z toho europarlamentu, kde sa chodili zapisovať tí poslanci, ten podpis. A oni ich tam točili, potom kvôli tým neviem koľkým eurám. To bolo tak úbohé, že nič úbohejšie nemôže byť. A ja sa vás chcem teraz spýtať, a tak, ako mi svedčí moja úloha opozičného poslanca, budem teda namietať vás, poslancov strany SMER, prečo ste tak úbohí, však Paškovi to je jedno, či tu ste alebo nie ste, jemu je to úplne jedno, prečo ste tak úbohí, že sa napíšete do tej prezenčky a ani nos tu nevnoríte, však on už aj kvôli tej prezenčke dáva nejako výplaty, prečo ste tak úbohí, prečo si nevážite ten svoj vlastný podpis, v čom je to, že prídete sem, k tej prezenčke, podpíšete sa tam a idete preč, prečo ste tak úbohí? Pýtam sa to už pomaly básnicky, prečo je toľká úbohosť vo vás? Ja normálne žasnem, lebo zase to nie je potrebné. Hovorím, keby to niekto sledoval, či ste podpísaní podľa toho. Ale nikto to nerobí.

    Vážení, hovorí sa v rokovacom poriadku, § 135, to je disciplinárne, ale v inom paragrafe o účasti, tu je to § 63, poslanec je povinný zúčastňovať sa na schôdzach Národnej rady a jej výborov. A odsek dva hovorí, že sa robí prezenčka, do ktorej sa je niekto povinný zapísať. Už keď tu existuje dlhodobo svojské vysvetlenie toho, čo je povinnosťou, tu je jasne aj napísané, povinnosťou je zúčastňovať sa na schôdzach Národnej rady. Prepáčte, ak sa mýlim, ale toto je schôdza Národnej rady. Prepáčte, ja fakt pripúšťam, že sa môžem mýliť. Prípadne ma opravte. Ak prebieha schôdza Národnej rady niekde v bufete alebo ja neviem v nejakej tridsiatke za cimbalovej hudby, tak mi to povedzte alebo to tu doplňte. Toto je podľa mňa schôdza Národnej rady. Čiže ale však to všetci dávno vieme, že tu máme byť, ale dobre.

    Prosím vás, teraz si dovolím aj pre záznam povedať, ako si svoje poslanecké povinnosti plnia poslanci strany SMER, aby to prípadne aj ľudia vedeli. Prosím vás pekne, pán Andreánsky dneska ani nebol tu, už je dávno v Hrádku. Pán Babič ani tu nebol. Pán Bagačka ani tu nebol.

  • Reakcie z pléna.

  • . Bol tu, ospravedlňujem sa. Pán Baláž je ospravedlnený?

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre. Pán Baška tu nebol. Pán Blaha tu nebol, je podpísaný. Viete, to chcem ešte povedať, keď niekto tu nebol, však načo by tu niekto bol, lebo je piatok, tu sú ľudia, ja vám to budem menovať, ktorí tu neboli a sú podpísaní. To je tá úbohosť, to je tá megaúbohosť, že sa išli do tej prezenčky napísať.

  • Hlasy z pléna.

  • Ale však ja vám to teraz všetko prečítam. Ale, viete, ja verím, že to možno niekoho bude zaujímať.

    Ja na konci vám poviem, ja podávam podnet na mandátový a imunitný výbor, tu je pán Číž, predseda mandátového a imunitného výboru, lebo údajne zvažujú, či ja som porušil poslanecký sľub. Poslanecký sľub znie, že budem dodržiavať ústavu, okrem iného a ostatné zákony. Čiže ak je rokovací poriadok zákon, tak jeho dodržiavanie, respektíve nedodržiavanie zadáva príčinu na to, aby mohol mandátový a imunitný výbor zasadať a riešiť to ako potenciálne disciplinárny priestupok. Čiže ja na tých poslancov, ktorí sú podpísaní a nie sú tu, a bude ich veľa, si ich vymenujeme, podávam podnet na mandátový a imunitný výbor a očakávam, že mandátový a imunitný výbor sa mojím podnetom bude zaoberať.

  • Hlas z pléna.

  • Ale ja hovorím o rokovacom poriadku, to s tým súvisí, prosím vás, pani kolegyňa.

    Pán Blanár tu nebol. Pán Brixi je ospravedlnený. Pán Bublavý je tu. Pán Cicoň tu nie je. Pán Čepák tu nie je. Pán Číž tu je. Pána Daniša som tu videl iba ráno. Pána Demiana som tu nevidel, ale je podpísaný. Pán Duchoň je tu. Pána Faiča som nevidel a je podpísaný. Pána Fitza som nevidel. Pani Gabániová je tu. Pán Galis tu nebol, je podpísaný. Pána Gašparoviča som videl. Pána Gažiho som nevidel, je podpísaný. Pána Géciho nevidel som, je podpísaný. Pána Glendu nevidel som, je podpísaný. Pani Grečkovú som nevidel. Pán Halúz tu bol. Pán Hambálek tu bol.

  • Reakcia z pléna.

  • Tu je, ospravedlňujem sa. Pána Holevu, ja mám pocit, som nevidel, je podpísaný. Pán Hreha tu nebol, je podpísaný. Pani Hufková tu nebola, je podpísaná. Pán Choma tu nebol, nie je podpísaný. Pani Janíková je podpísaná, nevidel som ju tu, dávno je v Partizánskom. Pána Jasaňa som tu videl. Pán Jánoš tu nebol, je podpísaný. Pán Ježík tu nebol. Pán Kamenický tu nie je. Pán Kolesík tu nie je. Pán Kéry tu bol. Pán Kondrót tu bol. Pani Košútová tu nebola. Pána Kovačócyho nevidel som, je podpísaný. Pána Krajkoviča videl som. Pán Kubánek tu nebol, je podpísaný. Pani Kučerová je tu. Pán Lebocký tu nebol. Pani Lišková tu nebola, je podpísaná. Pán Lukša tu nebol, je podpísaný. Pán Madej tu nebol, je podpísaný. Pán Mamojka tu bol. Pán Martinák tu nebol, je podpísaný. Pán Martvoň tu nebol. Pán Matejička tu nebol. Pani Mazúrová tu nebola. Pán Mojš tu nebol, je podpísaný. Pán Muňko tu nebol, je podpísaný. Pani Müllerová tu nebola, je podpísaná. Pán Náhlik tu bol. Pani Nachtmannová tu nebola, je podpísaná. Pani Obrimčáková tu bola. Pán Panáček tu nebol. Pani Pavlovičová tu nebola, je podpísaná. Pána Petráka videl som. Pán Petráš tu nebol. Pán Petro tu nebol a je podpísaný. Pán Podmanický tu nebol, je podpísaný. Pán Puci tu nebol, je podpísaný. Pán Raši tu nebol, je podpísaný. Pani Rošková je tu. Pán Senko tu nebol, je podpísaný. Pán Susko tu nebol. Pani Šedivcová tu bola...

  • Hlasy v sále.

  • Pardon, teraz ste prišli, beriem to späť. Pán Susko je tu. Pani Šedivcová tu bola. Pán Šuca tu nie je, ale je podpísaný.

  • Hlasy z pléna.

  • Bol tu. Pani Tomanová tu bola. Pán Valocký tu nebol, je podpísaný. Pani Vaľová je dávno v Humennom, je podpísaná, v sále nie je. Pani Vitteková je tu. Pán Záhumenský tu nie je. Pán Želiezka tu nie je, je podpísaný.

    Vážení diváci, vážení aj návštevníci, ktorí ste tu, je piatok poobede, títo poslanci berú cirka 3 000 eur plat. Teraz som vám prečítal, za čo im stojíte. Nestojíte im za nič. Je piatok, nie sú tu, ani nos tu nevnorili. Je to 80 % z klubu cirka. Toto tu mám zaznamenané, ten podnet dám na všetkých tých. Boli dokonca tak úbohí, že sa podpísali, že tu sú a neprišli. Som rád, že je tu predseda mandátového a imunitného výboru. A oznamujem mu aj touto cestou, že podnet na ten váš výbor dám, aby ste si to u vašich poslancov riešili, ktorí sú schopní sa napísať, že sú tu, pričom nie sú tu. Pán kolega, to je úbohé, to je tak megaúbohé, že toho môžete byť schopní iba vy. Ja vám nezávidím ani trošku, nebojte sa, ja to ustojím, ale ja vám nezávidím, lebo naozaj tá politika vplýva na chod krajiny. Ovplyvňuje vás, to, ako budete žiť. A keď to takto pôjde, tak čoraz viac budete zisťovať, ako vás tá politika ovplyvňuje, cez ľudí, ktorí sú schopní, úbohí, že sa sem dôjdu, opakujem to už neviem koľký raz, podpísať a ani sem neprídu. To je tá úcta k čomu? O čom vás chcú títo ľudia presvedčiť? Sú sem schopní naklusať iba vtedy, keď tu majú svojho vodcu, ktorému poslušne zatlieskajú, ktorého poslušne počúvnu, čo treba, ako to treba. A v piatok, keď všetci slušní ľudia ešte robia, sem nevnoria ani nos. Toto sú poslanci strany SMER, ktorá sa hrdí sociálnosťou, tým, že jej záleží na obyčajných ľuďoch. Toto sú poslanci strany SMER. Pozrite sa, vy, čo ste tu tí, čo sa pozeráte na kameru, to nevidíte, ale ja vám to popíšem. Je ich tu sedem, osem, desať percent z ich klubu? Ostatní z nich sú už dávno doma.

    Slovensko, ľudia tejto krajiny, nezávidím vám ani trošku, ani sám sebe, ale ja tu plánujem zostať žiť. Aj moje deti tu chcú zostať žiť. My sme prišli o veľa kvalitných ľudí, o veľa šikovných ľudí práve kvôli tomu, že usúdili, že tu sa nedá žiť. Ak to takýmto spôsobom pôjde, tak to bude naozaj nespochybniteľnou pravdou, pokiaľ toto bude kvalita poslaneckého zboru, kvalita poslaneckého klubu, kde cca 40 – 50 ľudí je schopných, tak ako to ukazuje trápne video z toho europarlamentu, schopných sa sem prísť ráno podpísať a ani nevnoriť nos. Je to úbohé, megaúbohé. A som zvedavý, ako vedenie strany SMER, vedenie parlamentu, mandátový a imunitný výbor bude s týmto zistením narábať. Je to, prísne vzaté, podvod. Keď potvrdzujem niekde nejakú účasť tým, že potvrdzujem prezenčku a nie som tam, čo robím, čo konám, čo chcete od tých ľudí? Prosím vás, tých ľudí naháňate, kvôli hlúpostiam ich naháňate, dusíte ich, vytvorili ste tu megaelitu, pre ktorú neplatí ani jeden zákon a vy si čo myslíte? Vy ste nie tak na pomedzí rodu? Vy neviete, to či máte, či nemáte? Vy ste nejaká špeciálna skupina, pre ktorú nič neplatí?

    Keď ten váš Džugašvili vedel na mňa povedať, či ja porušujem alebo neporušujem ústavný sľub poslanca, tak ja vám poviem, vážení, vy dnešným dňom to, že ste boli tak úbohí, že ste sa tam popodpisovali, porušujete zákony, flagrantne a dokázateľne. Keby sme žili v inej krajine, tak sa to preukáže. Vy to ustojíte, však? Ja viem, že to ustojíte. Ale raz príde doba, keď to neustojíte. Ja som optimista v tom.

    Môj návrh, ktorý tu som prednášal, prednášam o rokovacom poriadku, hovorí o tom, ako zlepšiť rokovací poriadok. Tuná sa pripravujú v zákutiach zmeny, ako zabrániť tomu, že by toto ešte mohlo mať posledné záchvevy parlamentarizmu. Tam sa to v tých útrobách pripravuje, tam nad tým dumajú, Džugašvili, gottwaldovci, všetci tam nad tým dumajú, až ako to urobiť, lebo sa vymyká z rúk to, čo tu už bolo zaužívané. Piánkom už išlo všetko. Sa im to začína vymykať z rúk. Niekto chce interpelovať, niekto žiada, niekto si našiel dokonca v zákonoch, kto tu má byť. Ako zareagovala moc? No maximálne úboho, znova.

    To, čo tu bolo dvadsať rokov, ja viem, že sa nevyužívalo a že to bolo útrpným trápením, že sa to nevyužívalo. Ja budem robiť anglické interpelácie. Ja budem robiť ten typ interpelácie, že budem mať, ako Blair povedal, alebo neviem, kto to povedal, že ho hlava bolí, že má ísť na druhý deň do parlamentu, to je presne o tom. To sú tie posledné záchvevy parlamentarizmu a toho, čo vlastne parlament je. Niekto ide so stiahnutým žalúdkom tam s tým, že čo mu povedia. Ako to vyriešila naša moc alebo ako to plánuje vyriešiť naša moc? Prosím vás pekne, budú chodiť do parlamentu? Občania moji zlatí, vám to poviem. Majú tu návrh zákona, kde to upravujú, lebo ako doteraz tu mala byť celá vláda, tak teraz si idú schváliť novelu toho rokovacieho tak, že premiér určí, že kto tu bude. Ja vám poviem, ako to dopadne. Dopadne to tak, že žiaden jastrab tu nebude. Viete, čo on má jastrabov v tej vláde? Tu nebude, aby čelil nejakej interpelácii. Bude tu dobrácky pán Čaplovič, ktorý tu bude sedieť a usmievať sa. Takto dopadnú celé interpelácie, lebo niekto objavil ten inštitút, že tam je a že má svoje miesto. Ako zareagovala moc? Maximálne úboho.

    Prosím vás pekne, keď sa tu zjaví človek, ktorý ešte vie, čo je česť, a keď si niekto otiera ústa o jeho česť, tak zareaguje, ako zareaguje. Tak čo urobí moc? Začne sa tu vyhrážať parlamentnou strážou, neviem, ako dobre to znie. Odrazu SBS-ku sem dajte, a to tú vašu. Občania, nech sem dajú tú vašu, viete, teda tú smerácku. Oni ju majú. Ale zopár z nich ich pozatvárali. Však to cez Harabina vybavia, že ich predčasne prepustia. A nech to tak dopadne. Tu nech sedia takto na jednej, na druhej strane, po piatich v tých čiernych tričkách s tými hrubými krkmi (zlaté retiazky) A nech zazerajú. Však možno to chce moc. Nech zazerajú po Hlinovi, po Procházkovi, aby si uvedomil, či to má alebo nemá. To chcete? To potrebujete? Hnedé košele potrebujete? Tam ste to dopracovali? Parlamentná stráž bude riešením pre tento parlament. Nie, pre tento parlament je riešením, že tu bude riadiť tento parlament človek, ktorý má autoritu, dodržiava zákony. A sekundárne ten ďalší človek mu to nemusí vracať. Vy ste to pochopili úplne ináč.

    A prosím vás, dovoľte jednu poznámku povedať. K tomu pozmeňujúci som videl. Nemám ho tu. Ale celá je megaúbohá tam tá formuláciu, čo sa môže alebo nemôže. A aby ste splnili to, čo si od nej sľubujete, teda ak vizuálne nevytvoríte ten strach v tých ľuďoch, že už tu sedia fakt silní chlapci, piati, nabúchaní, nie ako váš džudista, a že to keď nesplní tú úlohu, tak potom si tam potrebujete doplniť ešte jedno ustanovenie, pokiaľ sa nevyhovie príkazu predsedu parlamentu. Teraz tam je, že keď niečo sa porušuje, bráni sa výkonu, pri vašom rozklade týchto ustanovení. Ale vy tam jednoznačne potrebujete si zaviesť, pokiaľ sa nevyhovie príkazu predsedu parlamentu. To tam presne potrebujete dostať, lebo predseda parlamentu prikáže, lebo to je predseda parlamentu. A on prikáže a keď vy neuposlúchnete, tak vtedy je možné vyvliecť. To tam potrebujete dostať. Ja verím, že to raz tam dáte, a verím, že aj nájdete ľudí, ktorí vám za to zatlieskajú. Je dosť možné, že kopa iných ľudí tu už dávno nebude.

    Takže ak takýmto spôsobom meníte rokovák, tak dovoľte ešte zahlesnúť maličkým hláskom, jemným hláskom zahlesnem, že bol tu jeden pokus odsúdený na neúspech o tom, že sa vrátime k tomu, čo parlament je. Parlament, to nie je Tesco. Dovoľte, sa opakujem. Kvôli tomu, aby to vzniklo, tiekli potoky krvi v krajinách, kde si vážia slobodu, kde majú vlastnú sebaúctu, ale aj úctu k protivníkovi, k ľuďom, nie k takýmto, ako sme my, ktorí sme ho dostali. Preto sa k nemu tak správame. Parlament je na to, aby sa tu rokovalo, aby sa tu argumentovalo, aby sa tu prezentovalo. Parlament nie je na to, aby sa tu ignorovalo. Čo ste z neho urobili vy? Občania Slovenska, ja vám poviem, čo urobili aj poslanci, poväčšine poslanci strany SMER z parlamentu. Je to miesto, kde sa chodí len hlasovať, v ktorom sa ignoruje a v ktorom sa, žiaľ, musím povedať, aj pije, hrozne pije. To vám urobili z vášho parlamentu. Síce ste neplatili veľké dane ako iné hrdé národy, ale ešte to ergo neznamená, že si dovolíme z nášho parlamentu urobiť tento brloh. Jedna z posledných šancí, ako to zmeniť, je vrátiť sa tam, kde to má byť. To znamená, ak tu niekto predkladá nejaký zákon a ten zákon má logiku alebo ju nemá, tak to treba povedať. O tom to je.

    Ja si pamätám, že na začiatku tejto schôdze tu bol pán Kažimír. Pán Kažimír mal sériu šestnástich zákonov. Prešiel s nimi ako voda. Za štyri hodiny bol vybavený. Ja som vtedy pýtal: Čo to je? Však ak sú tie zákony zlé, a to je do našich radov, tak sme mali mu dať koberec. Ale ak sú tie zákony dobré, tak prečo už dávno neboli prijaté? Len to je presne to, že nechápeme to, čo parlament a parlamentarizmus je, že sa tu predstavujú určité myšlienky, návrhy, zákony. A o nich sa argumentuje a sekundárne aj hlasuje. Ale máte aj šancu nejakým spôsobom to obhájiť, vyargumentovať, vycizelovať, vylepšiť. A na konci dosiahnete to, o čo ide, lebo v tomto parlamente by malo ísť o to, že na konci tí ľudia v tej krajine sa majú o čosi lepšie. Oni sa nebudú mať super, oni sa budú mať o čosi možno lepšie, pretože politika na nich vplýva. Naše rozhodnutia na ich život vplývajú. To je zmyslom parlamentu. A tento môj návrh rokovacieho poriadku, ktorý vy odignorujete úplne brutálnym spôsobom, tak tomu chcel pomôcť aspoň vašou účasťou, vážení, výrazom vášho pocitu zodpovednosti alebo toho, že tomu plus-mínus rozumiete. Pán Hambálek, vy nemusíte byť odborník na atómovú fyziku, na cestné neviem čo. Vy musíte byť človek otvorenej mysle, ktorý tu je na to, aby posúdil to, čo povie predkladateľ, vypočul si rozpravu a zaujal ako volený zástupca ľudí k nej svoj názor. To je zmyslom parlamentarizmu. Nikto od vás nechce, aby ste boli expertmi na neviem čo.

    A by tu malo odznieť to klišé, ktoré tu splietajú géniovia z mandátového a imunitného výboru, že to prebieha na výboroch. Vo výboroch, vážení občania, vám to poviem, tam je to ešte horšie. Tam sa len hrajú preteky o to, aby to dlho netrvalo. To je pretek. U nás na výbore pre obranu a bezpečnosť to je pretek, ako to urobiť čo najkratšie. To je celý výbor pre obranu a bezpečnosť. A pritom hovoríme o obrane a bezpečnosti. Ale ja to tak vnímam. Normálne je to hrúza obchádzať, či nejdem niečo povedať, či sa prihlásim do bodu rôzne. Čiže celý ten mýtus, že vo výbore to je o niečo lepšie, je hlúposť, absolútna hlúposť. Vo výbore je to úplne o ničom. V pléne je to o ničom. Tak kde potom sa prejavujete? Kde prejavujete tie vaše schopnosti posúdiť niečo? Povedzte mi, je to v tej tridsiatke, pri tých fľaškách? Kde a v čom a pri akej príležitosti vlastne človek môže zažiť tie skvostné vyjadrenia, tú hĺbku vášho poznania? Prídem tam, pozriem sa, chcem to vidieť, počuť.

    Návrh tohto zákona, tá zmena čiastočne môže pomôcť tomu, že to tu bude organizmom, ktorý si zaslúži sa volať parlament. To znamená, budú tu poslanci, lebo v parlamente by mali byť poslanci. Vy ste schopní už povedať, že to tak nie je. Už predseda parlamentu to povedal. Veď ja viem, že vy ste schopní to povedať, že niekto by dal návrh, že bude externé hlasovanie, hlasovacie zariadenie z domu. Ja viem, že niektorí by ste povedali, však to je celkom dobrá myšlienka. Ja viem, že v tejto krajine je to možné.

    Vráťme sa trošku naspäť. Dajme česť tomuto miestu, aby sa skutočne mohlo tak volať, ako to má v názve, okrem iného aspoň svojou účasťou v primeranom rozsahu. Ako to mám povedať? Nech je to v primeranom rozsahu. Viete, niekedy je to fakt utrpenie, ale niekto povie, pánbožko, niekto povie príroda dala veciam mieru. Akokoľvek, keď spoločnosť, ľudia ušli z miery, na konci bolo zákonite nešťastie. Ani knižky nemusíte čítať. Ja vám to poviem. Keď ujdete z miery, na konci je nešťastie. My sme tuná teraz ušli z miery tou ignoranciou. A na čo čakáme? Čakáme na to, až kým príde to nešťastie? Poslednýkrát to poviem, čo ste dneska urobili, že niektorí z vás sem vôbec neprišli, to je jedna vec. A porušujú podľa môjho názoru rokovací. Ale tu sa to toleruje. Ale to, že niekto sa podpísal a sem neprišiel, je úbohosť v prvom rade. A sekundárne podľa mňa to zakladá dôvod na konanie v mandátovom a imunitnom výbore. Čiže ten podnet pripravím. Som zvedavý, ako zareagujete. Čiže tým skončím.

    Vážení, spravte si, čo chcete. Dajte si rokovací taký, že tu zo päť poslancov pripútate. Ja neviem, spravte si, čo chcete. Ja viem, že niektorí z vás by povedali, však to je super nápad. Ale demokracia nie je o tom. Demokracia je aj o tom, že musíte vedieť vysanovať aj takéto. To, že niekto už cíti tú bezmocnosť, tú zúfalosť v tom, že možno pristúpi k nejakému vyjadreniu, ktoré naozaj je na hrane, je tým, že zadávate príčinu. Bolí to, že si to vlastne ani neuvedomujete. A budete to vyhodnocovať úplne ináč. Ale k tej kauze sa nechcem vracať. Prosím vás pekne, neviem, či to stihneme v rámci tejto schôdze s tou novelou rokovacieho. Ak chcete presadiť tú vašu džugašviliovskú, gottwaldovskú, čepičkovskú, neviem akú novelu rokovacieho poriadku, dajte si ju. Ja vám ponúkam novelu ľudí, dobre, tak sám ju ponúkam, ale verím, že sa možno niekto pridá, ktorí majú v úcte parlament, to, ako vznikal a čo predstavuje. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Chcem upozorniť pánov poslancov, že vzhľadom na to, že to bolo úvodné slovo navrhovateľa, tak faktické poznámky nemôžete uplatniť teraz.

    Poprosím teraz pána spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, o slov a dávam teda slovo pánovi poslancovi Miroslavovi Kadúcovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.

    A spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze.

    Predseda zároveň vo svojom rozhodnutí č. 659 z 19. augusta 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý zároveň navrhol aj ako gestorský výbor s tým, že gestorský výbor návrh zákona prerokuje v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Navrhuje sa zmena postupu Národnej rady pri hlasovaní o návrhoch zákonov.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia Národnej rady č. 659.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. A o slovo požiadal pán navrhovateľ. Nech sa páči.

  • Ja len chcem teda z formálneho hľadiska uviesť, keď mali ste chuť na mňa reagovať pri úvodnom slove, tak teraz môžete na mňa reagovať. Tak kvôli tomu som sa prihlásil. Ďakujem.

  • Nech sa páči.

    Takže s faktickými poznámkami sa prihlásili piati poslanci. Chcem sa spýtať pána Bublavého, či chce mať faktickú poznámku.

  • Reakcia poslanca Bublavého.

  • Áno. Takže uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    A poprosím prvého prihláseného s faktickou pána poslanca Kvasničku.

  • Ďakujem veľmi pekne. Alojz, ja keď ťa počúvam, nebudem posudzovať to meritórne, čo riešiš, mám pred očami niekoľko takých, ako u mňa býva zvykom, literárnych alúzií. Ty si kaz vo vzorke. Ty si taký nesystémový prvok v systéme, ktorý môžeme posudzovať a zrejme aj budeme posudzovať rôzne a možno aj s rôznymi tými politickými implikáciami. Vždy keď ťa vidím, tak sa mi vybavuje osud Winstona Smitha v Orwellovom románe „1984“ alebo, ak chceš, možno ti to bude bližšie, z Keseyho prózy Prelet nad kukučím hniezdom. Možno si videl aj tú Formanovu verziu s Jackom Nicholsonom, kde muž, ktorý proste nechce a z opodstatnených dôvodov nechce byť súčasťou morbídneho alebo dekadentného systému, ktorý už neslúži ničomu, a snaží sa aj ľudí presvedčiť o tom, že to takto je, vieš, ako napokon dopadne. Veľká sestra Ratchedová zariadi, že dostane lobotómiu. Chystaná zmena rokovacieho poriadku je podľa mňa takouto legislatívnou lobotómiou, aby kazy vo vzorke nemali priestor.

    Ešte aby to bolo spravodlivé, možno k tomu vyratúvaniu poslancov, samozrejme, treba pozrieť asi do všetkých klubov. Trošku ma to vyrušuje takou suterenizáciou poslaneckej práce. Ale to nebudem teraz riešiť. Ale chcel by som spomenúť poslancov, ktorí tu temer vždy sú aj zo strany SMER, Dušan Bublavý tu sedí poctivo do poslednej chvíle, pani doktorku Gabaniovú, mnohých ďalších, aby sme to negeneralizovali. Naozaj sú aj takéto výnimky. Ďakujem.

  • Aj ja chcem reagovať v takomto duchu ako môj kolega predrečník. Mohlo to byť teda ešte zaujímavejšie, keby pán kolega Hlina pokračoval v tom vymenovaní tých, ktorí sú zapísaní a nie sú tu a tak. Ale mne sa zdá, že to nie je obraz pravdy, lebo ona je trošku predsa len iná. Ako karikatúra to môže byť ako cynická obluda napríklad. Ale ja tiež tu nesedím od rána do včera. A pritom nie som na diaľnici ani doma, lebo našou pracovnou náplňou nie je len sedieť tu v sále. Veď sme na príjme, sledujeme, čo sa tu deje, a nie všetko ma zaujíma. Napríklad niekedy je lepšie, keď tu človek nie je, lebo sa aspoň vyhne niektorým nepríjemnostiam, ktoré sú pod úroveň tohto parlamentu, lebo tu sa niekedy dejú aj veci, ktoré by som prijal od našich mládežníkov napríklad v KDH ako zmysel pre istú recesiu. Ale my sme tu dospelí ľudia, my máme istú vekovú hranicu, po ktorej môžete kandidovať do Národnej rady. A preto isté veci sa nám nepatria. Dnes nemám kravatu preto, lebo je piatok. Mne sa páči, že na ministerstve školstva za bývalého ministra mali také pravidlo, že v piatok chodili neformálne oblečení, že si to mohol dovoliť aj minister, že sa to akceptovalo. Čiže ja som si tak dovolil na dnes prísť bez kravaty, ale niektoré veci sa mi zdajú tak, že to sa nepatrí ani v piatok.

  • Ďakujem. Pán poslanec, povedala by som, že Alojz Hlina sa rovná archanjelovi Gabrielovi s ohnivým mečom, ktorý jediný by mal vstupovať do svedomia národa a, samozrejme, nás poslancov.

    To, s čím môžem súhlasiť, je to, že politika skutočne vplýva na chod krajiny, ale, ja k tomu dodávam, niekedy aj na duševné zdravie jedincov. V týchto dňoch sme sa stretli s neskutočnými vulgarizmami, ktoré sa nám preniesli aj do médií, tak myslím si, že aspoň čiastočne by som sa k tomu mohla aj ja priblížiť, lebo, ako sa hovorí, na hrubú dieru je hrubá záplata. Takže asi posledná veta na adresu smerákov, ktorí tu donekonečna popíjali, je, že ten opitý vytriezvie, ale ten somár nezmúdrie. Ďakujem.

  • Ďakujem. Všetky faktické sa asi budú niesť v duchu toho, čo tu už odznelo. Ale už, pán kolega, keď si ma tak pekne poučil, ako sa mám správať, tak mi nedá, aby som teda ti niečo nepovedal. A zvlášť ty určite budeš súhlasiť s tým, že ak niečo nevidíme, tak to neznamená, že to nie je alebo že to nebodaj neexistuje. Takže na margo tých poslancov menoval si tu aj takých, ktorých si nevidel, ale oni tu boli. To je len na ich obhajobu. Máš právo na akýkoľvek názor, môžeš ho prednášať plamenne, môžeš ho prednášať mečom, ale ak hovoríš a kážeš o morálke, tak ja by som mal len jednu pripomienku, že, prosím ťa, vyvaruj sa tých invektív, tých stalinistických oslovení a proste toho, čo sem nepatrí. Maj akýkoľvek názor, ale bez tých urážok, lebo, zase, tie urážky znejú generálne. A to tiež si nezaslúžia všetci tí, čo tu sedia. A týka sa to takisto toho alkoholu. Ja už som ťa oslovil v zákulisí, či si ma niekedy videl, že by som popíjal alebo že by som nebodaj mal vypité. Takže ak chceš argumentovať, tak to rob adresne a konkrétne a potom môžeš ísť aj na ten imunitný výbor a bude to mať aj hlavu a pätu. Ďakujem.

  • Pán kolega Alojz, buď si istý, že je veľa našich kolegov v kanceláriách, ale je ich veľa aj tých, o ktorých ideš rozprávať ty, ktorí práve vychádzajú a možnože ťa nechcú počúvať. Ale každý má na to právo, či bude tu sedieť alebo sa bude pohybovať v priestoroch Národnej rady. Ale vidíš, ako sa to postupne aj zaplnilo. Tí, ktorí chceli sem prísť, prišli. Do toho svojho zoznamu takého dosť neobjektívneho, bolo to tu už spomínané, si sa v podstate obul tak, že to bolo len o poslancoch strany SMER, čo od teba nebolo spravodlivé, lebo často sa správaš alebo teda vidím v tebe snahu, že chceš byť po svojsky spravodlivý. A nie je to od teba správne, že si sa naozaj len pozrel svojím pohľadom len na stranu SMER. Ja koľko vládzem, toľko sa snažím tu sedieť. A si ty vyzýval na zodpovednosť každého poslanca. No tak každý poslanec má svoju povahu. Ale má aj svoj postup a prístup k zodpovednosti. Ale musím povedať aj na margo toho, že aj tebe sa dosť často v poslednej dobe stávalo, že nebol si tu. A sme ťa nedali vyhľadávať ani sledovať, či si išiel niečo zariaďovať kvôli svojim potrebám k ďalšiemu vystúpeniu, nejaké podklady, zháňanie. Takže nikto nie je ten, ktorý by mohol sa búchať do pŕs, že je tu stále. A takže ani ty nie si tá osoba, ktorá môže povedať, že tu je stále. A piatok býva háklivý na tú účasť. Ale ja si myslím, že je to možno aj preto, lebo dnes si bol ty na rade.

  • Ďakujem pekne.

    Reakcia na faktické poznámky, pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne za podnety.

    Vážení kolegovia, naozaj, skúsim to ešte raz a pomaly povedať, ja som na začiatku na to upozornil, kľudne môžete, Dušan, pán kolega, vystúpiť v rozprave a povedať sumár, čo sa týka opozície. Ale ja som hovoril o vás a tak som to uviedol. Vážení, parameter, miera alebo je niečo, čo sprevádza civilizáciu ako takú. A ja som hovoril o tom, nie o tom, Dušan. Však, nič v zlom, možno ja, ty a ešte zo traja, štyria kolegovia by sme sa mohli súperiť o to, kto má najlepšiu dochádzku. Dúfam, sa v tom zhodneme. Ale to nechcem ináč dokazovať. A možno by som to vedel urobiť. Tak by som tú tému obišiel. A nebudem ani nikomu vyčítať, že tu je to o niečo menej. Ale verte tomu, že budem vyčítať to, že niekto je schopný sa napísať do dochádzky a nebyť tu. No mi to príde proste úbohé, no tak na to som to hovoril. Je to proste dokonca megaúbohé, je to mimo akejkoľvek miery. Však o tom hovorím, tak tam sú niektorí, ktorí tu nie sú, ale aspoň sa tam nenapísali. Ale sú tam niektorí, nechcem sa ich dotknúť, možno z bývalého režimu im to zostalo, že sa niekde napísali. A proste je to také nízke, viete, nehodné nás, čo mne tu často vyčítate.

    Však, pani Vitteková, váš právnický stav ja obchádzam zďaleka. Takže len mi to príde naozaj nehodné toho, že kde sme, že proste ideme sa pokútne zapísať, potom zmizneme. No to je proste také nízke. Viete, také nízke mi to príde. Tak nie som tu, viem, že tu nemusím byť podľa môjho presvedčenia a, by som povedal, môjho rozkladu rokovacieho poriadku, prepotvrdeného predsedom parlamentu, ale nie som tak nízky, že sa dôjdem podpísať. No však na toto som to chcel celé mať. No dneska to ten piatok vyšlo, naozaj 40 ľudí tu nie je.

  • Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy a dávam slovo jedinému prihlásenému do rozpravy ústne pánovi Martinovi Poliačikovi.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Keď sme prišli ako SaS do parlamentu, mali sme tieto miesta, hneď na spodku stredného radu, bolo nás tu 22 nových poslancov, pred troma rokmi zhruba, tak Natália Blahová vtedy asi vošla do histórie parlamentarizmu, keď v snahe, aby nevynechala ani minútu rokovania, požiadala predsedajúceho, aby vyhlásil prestávku. My, noví poslanci, ktorí sme tu sedeli poctivo naozaj tak, celé rokovanie sme si mohli odskočiť a vrátiť sa naspäť. Dnes už to berieme ako úsmevnú epizódku. Ale, áno, tiež v podstate teraz odraz toho správania vidím v niektorých poslancoch Obyčajných ľudí. A v podstate je to chvályhodné, že sa človek snaží byť tu maximálny možný čas. Ale ja si myslím, že vysielať signál verejnosti, že poslanec pracuje vtedy, keď tu sedí, je škodlivé. V nemeckom parlamente nie je dokonca ani toľko stoličiek, koľko je tam poslancov. Tam sa neráta s tým, že tam niekedy budú všetci naraz. A keď tam náhodou pri výnimočných príležitostiach všetci naraz majú byť a sú, tak sa musia doniesť stoličky a lavice navyše, aby sa tam zmestili.

    A ja môžem povedať, že mal som niekoľko dní rokovacích, keď to, že som sedel v pléne, som považoval za oddych, že som si sem naozaj prišiel oddýchnuť, lebo som v tej chvíli nemusel sa s nikým stretávať, nemusel som sedieť nad žiadnymi pozmeňujúcimi návrhmi, nad žiadnym zákonom, nemusel som rozprávať s právnikmi, nemusel som sedieť pri počítači a písať prejav. Jednoducho na to, aby som si oddýchol, som prišiel si sadnúť a počúvať rozpravu k zákonu, ktorému zrovna som nebol príslušný v našom klube, nebol som jeho gazdom, nemal som sa k nemu vyjadriť.

    Takže ja na jednej strane úplne rozumiem snahe v novele rokovacieho poriadku nejakým spôsobom zabezpečiť, aby účasť poslancov v pléne bola vyššia, lebo súhlasím s tým, čo si, Alojz, povedal, že tá miera u niektorých ľudí je jednoducho presiahnutá. Na druhej strane ale myslím si, že je veľmi potrebné povedať, že je mnoho poslancov, ktorí v rokovacej sále trávia málo času, ale makajú ako šróby. Miro Beblavý je taký napr. medzi prvými, nepoznám pracovitejšieho poslanca ako jeho a ak, tak možno by som ho zaradil do skupiny pár jednotlivcov, ktorý naozaj má dobrý tím, maká, vie prísť s materiálom a nevidno ho často v rokovacej sále. Ale keby som mal naozaj vyhlásiť nejaký môj osobný rebríček ľudí, ktorých chápem ako najpracovitejších poslancov tohto parlamentu, tak by bol na jednom z prvých miest. Ešte by som doplnil za SaS, dnes Richard Sulík je ospravedlnený, na zahraničnej ceste, ale Ľubomír Galko, Jozef Mihál aj Peter Osuský boli prítomní na rokovaní. Keby náhodou sme sa dostali k tomu, že treba kompletne zadokumentovať dochádzku, tak si plním povinnosť predsedu klubu, a teda hlásim, aká bola účasť za klub SaS dnes. A som teda za to, aby sme upozorňovali na to, že poslanec sa má zodpovedať občanom a niekedy by sa mal ukázať občanom aj tým, že tu je, ale nerobme z toho jediné kritérium, podľa ktorého budeme posudzovať poslaneckú prácu. Ďakujem.

  • Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou. Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Škoda, netušil som, že aj kolegovi Poliačikovi to treba vysvetliť ešte raz a pomaly, lebo ja som mal pocit, že je otvorenej mysle. Viete, my sme krajina, ktorá žije zo stereotypov. Mnohodetnosť je prejavom chudoby. Poslanec tu nemusí sedieť. A v týchto stereotypoch sa utápame. Prepotvrdzujeme si ich. A tá krajina vyzerá, tak ako vyzerá. Naozaj, pán kolega, nemuseli ste si dať tú prácu, to sem prísť povedať. Možno keby ste ma lepšie počúvali. A práve kvôli tomu si neodpustím jednu uštipačnú poznámku k tomu, ako ste vyrátali svojich členov klubu. To nie je preto, že tak chodíte na rokovania. To je preto, že dneska predkladáte návrhy zákonov. Za normálnych okolností by tu nebol z vášho klubu nikto alebo skoro nikto. Čiže to je presne to. Vážení, ak vás môžem poprosiť o určitú mieru korektnosti v tom, čo som hovoril, keď začnete krútiť a motať, že som hovoril, že tu máme sedieť, nehovoril som to. Ja len hovorím, že vyjadrujete určitú úctu aj svojou prítomnosťou. O miere rozprávajme. Ale vy nevyjadrujete úctu parlamentu svojou neprítomnosťou a úbohosťami typu, že podpíšete sa do prezenčky a idete preč. Toto je už len výraz toho, ako to padá dole, znižuje tú dôstojnosť toho. No nechcem to otočiť na mňa, že ja som tu pomaly za toho, čo to robí. A toto je podľa mňa rádovo silnejšie. O tom som ja hovoril. O tom som mal chuť hovoriť. Tak trošku ste ma prekvapili, pán kolega, že ste potrebovali prísť povedať, že poslanec tu nemusí sedieť. Viete, to som ja nikdy nepovedal z mojich úst, teda že poslanec musí tu sedieť. To som nikdy nepovedal a z mojich úst to nikdy ani nedostanete. Ďakujem.

  • S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Poliačik. Nech sa páči.

  • Ja som rád, že si toto presne, Alojz, pripomenul pri tom podpise. Ja som presvedčený totižto o tom, že keď príde poslanec ráno do parlamentu, podpíše sa do prezenčky a celý deň kľudne strávi v kancelárii alebo na stretnutí s občanmi a neukáže sa v rokovacej sále v inom čase, než je hlasovanie, tak ten podpis je opodstatnený. Presne takisto ako signály pri hlasovaní môžu znamenať úplne niečo iné v poslaneckom klube SaS a niečo iné v poslaneckom klube strany SMER a niečo iné v poslaneckom klube inom, tak presne to isté, ten podpis na tej prezenčke môže znamenať, že človek naozaj strávil celý deň v parlamente, celý deň v práci a niečo robil, pričom môže to znamenať, že sa fláka a nerobí nič. Ja, ešte raz, súhlasím s tým, že by tu mala byť posúdená miera, ale nie som istý, či to jednak dokážeme spraviť legislatívne. A, druhá vec, stále som presvedčený o tom, že v prvom rade ak to má niekto posudzovať, tak by to mal byť volič, a nie my medzi sebou. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, či chce zaujať pán predkladateľ stanovisko?

  • Reakcia predkladateľa.

  • Už keď máme tento fight tak krátko, pardon, že nemôžete na mňa reagovať. Len presne my sa k tomu dopracúvame. To znamená, vy ste povedali, áno, za určitých okolností sa niekto podpíše a ide do svojej kancelárie pracovať, tak to môžeme brať a rešpektovať. Ja vám garantujem, že z tých mien, ktoré som čítal, je ich cca štyridsať, ktoré sú dole ako podpisy, poslancov, ktorí sú tu podpísaní, tak tu fyzicky v celom trakte, v celom katastrálnom území Bratislavského hradu sa nenachádzajú. Niektorí sa v nich nachádzajú až v katastrálnych územiach ich rodných obcí. Tak to je to. Rozumiete tomu. Aj to patrí do tej miery, o ktorej som hovoril. Ja nespochybňujem to, že sa tu niekto podpíše a ide sedieť do kancelárie. A to sa dá preukázať. Ja ten podnet na mandátový a imunitný výbor dám. Predpokladám, dúfam teda, že sa tým budú zaoberať a poslanci preukážu, buď teda že fyzicky boli teda v kancelárii, alebo že ich predseda pán Paška poveril vítaním niekoho. Alebo ja nevylučujem, že vylučovacou metódou z tých štyridsiatich prídeme na desiatich, ktorí budú tak úbohí, že sa tam napísali a vôbec tu neboli. Ja to nevylučujem. Ja budem dokonca tomu rád, lebo si poviem, nie je to až tak zlé. Len pokiaľ sa tých u ľudí, ktorí sú tu napísaní a fyzicky tu nie sú, preukáže, že skoro všetci sú tak úbohí, že to urobili, tak vtedy smutnejší budem aj ľudia môžu byť smutnejší. O tom to je, Martin, pán kolega.

    A ešte som tam niečo k tomu chcel povedať, ale priznám sa, už mi to ušlo, ale asi to tak v zásade nemá až taký veľký význam. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Chce sa vyjadriť k rozprave aj pán spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pristúpime k ďalšiemu prvému čítaniu, a to o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 685, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 660.

    Nech sa páči, pán predkladateľ, môžete predniesť svoj návrh.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, tento zákon tu už bol, je tu znova. Ja sa ospravedlňujem aj za tento môj maratón deviatich zákonov, na ďalšiu schôdzu ich budem mať dvanásť, kým ma nezastavíte mocensky, gottwaldovsko-čepičkovsko-džugašviliovsky, neviem, ako to inak povedať. Prepytujem, lebo ja to hovorím ako metódu. Je to metóda, ako budete konať. Takže ja som to už nie raz povedal, prečo si myslím, že to má význam. Vy ste nepovažovali za potrebné na to reagovať. Stále pracujete systémom arogancie a ignorancie. Tak kľudne ním pracujte. Takže dovtedy, kým to nezatrhnete, tak budem dávať zákony, preto, lebo si myslím, že sú dobré. A vy si možno myslíte, že sú zlé alebo dokonca ste o tom presvedčení, dokonca máte na to batohy logických argumentov, len mi ich nepoviete. Necháte sa ma tu trápiť. Viete, keby niekto za váš klub vystúpil a povedal, prosím vás pekne, toto, toto, toto, toto, a preto, nie, tak sa nebudem strápňovať na ďalšiu schôdzu a nebudem to predkladať. Nemáte pocit, že to tak je? Ale tým, že robíte, ako robíte, no tak je to tak. Ale hovorím, máte pocit, že ste to vyriešili, resp. vaše mozgové trusty zapli a našli úplne geniálne riešenie, aktív vôle. Viete, ináč, tiež neviem, či na to bude reč. To podľa mňa je právna aj ústavná záležitosť, vy máte nejaký prejav vôle a vy neumožníte ten prejav vôle niekomu stiahnuť. No ale dobre, však k tomu sa ešte dostaneme.

    Tento zákon znova, je zrkadlom toho, kde žijeme, ako žijeme, že bol nejaký register a on bol verejný a už sa stal utajený. A ja pripúšťam a špeciálne som na toto upozorňoval v tomto zákone. Fakt ja neviem, kto je u vás odborník na dopravu. Je to pán Choma, mohol ma tu rozcupovať. A ja nevylučujem, že možno v tomto by sme našli niečo. Ja som sa stretol s ľuďmi z ministerstva, kde sme sa na tú tému bavili, že pokiaľ je nejaká vyhláška Európskej komisie o ochrane osobných údajov, tam je možno jedna hranica, ktorú môžeme cizelovať. Špeciálne vám teraz odhaľujem moje slabé miesto, ak ma chcete strápniť, tak na budúcu schôdzu sa pripravte a rozcupujte ma, že proste tento zákon je zlý. Tuná v tomto môžete mať slabé miesto, i keď ja po relatívne krátkom čase, čo sme si to nejako vysvetľovali, stále myslím, že to nie je tak. A to je to, že si to upraví tá národná legislatíva tak, ako chce. Samozrejme, ja viem, že niekomu by vyhovovalo spomenúť tu Európsku komisiu. Keď sem príde niekto, pán Počiatek, je tu, právo prvej noci, tu sa zo dvaja, zo traja začudujú, ale nakoniec zahlasujete, takže nie je to vždy tak. Zahlasovali ste za iné veci, ktoré boli vytunované, ale predstavené vám boli ako vyhláška Európskej komisie, na úrovni pomaly práva prvej noci. Ale nevylučujme, že s jedlom rastie chuť. A to je vždycky, to nepustí. S jedlom rastie chuť a naozaj časom tie veci, pokiaľ to nebudete mať chuť zastaviť, pokiaľ sa na to nebudete pýtať, tak budú rásť tým, že to bude už magickým zvolaním až takým čarodejníckym zaklínadlom Európskou komisiou. Tým pádom, neviem, ako sa to hovorí, ruky hore, hlavy dole, proste už sa nepýtajme. Je to tak.

    No ak bol verejný, stal sa tajným. Stal sa tajným preto, lebo to začalo niekoho vyrušovať. Celá aj moja pohnútka toho, prečo som ten návrh dal, bola tým tajomnom opradená alebo tá zóna, ktorá vznikla, tie Benátky, ten pseudobarok podnikateľský v tom jarovskom jazere, znova, výrazom fakt toho, že kdesi tu žijeme. Proste naozaj tie vežičkové hausbóty, to je neklamným znakom toho. My sme, ako hovoríme, tiež neklamným znakom toho, že sme volení zástupcovia našich voličov a sme ich obrazom. Tak aj tie vežičkové hausbóty sú odrazom toho, v akej krajine žijeme. Takže to bolo len otázkou času, kedy tam taký vežičkový hausbót z nich bude. No a tam proste tam majú svoj svet. A boli by mimoriadne vyrušenými, keby sa niekto o ten ich svet zaujímal. Ten ich svet si vytvorili v tom priestore, ktorý je rezerváciou, ktorý má aj inú hodnotu ako tú, že tam môžem popíjať víno na terase, tak ich to teda vyrušuje. A potrebovali by to čo najviac zakryť. Tak použili vás, zákonodarný zbor, aby ste tomu pomohli. No a zmyslom tohto zákona je to teda vrátiť, nie niečo zmeniť, ale výslovne to vrátiť, kde to bolo. To znamená čisto teoreticky, ak by niekoho zaujímalo, kto má ten vežičkový hausbót, pričom nebol by to vyšetrovateľ Policajného zboru, tak by si to v tom registri pozrel, tak ako si dneska v registri môžete pozrieť to, kto vlastní nejakú trápnu pseudobarokovú na žltozeleno natretú vilu s vežičkami. No to si tiež môžete pozrieť. No tak to je celé. Čiže to je zjednodušene povedané. Tak sa čudujem, prečo to tak nejako vyrušuje a prečo s tým majú niektorí ľudia problém. Však keď niečo postavím, preberám za to zodpovednosť, ba dokonca by som mal k tomu hrdo prihlásiť. Čiže ten, kto si ten vežičkový hausbót tam postavil, tak sa možno hrdo k tomu prihlási, len mu to legislatíva teraz neumožňuje alebo mu upiera jeho práva prihlásiť sa k tomu skvostnému dielu, ktoré vystaval. A koniec koncov aj tuná niektorí vaši poslaneckí kolegovia tiež by sa možno radi hrdo prihlásili k tomu, že to tam majú. No čiže o tom je to.

    Vážení kolegovia, je to o tom, že tento zákon nemá ašpiráciu meniť svet, nie je to svetový mier, nie je to Venezuela, nie je to nič hrozné, je to úplne vec, ktorá bola a platila, nič sa nedialo. No ale keď objavili Benátky v tom jazere, tak zrazu rýchlo sa naštartovali mechanizmy, ktoré to takýmto spôsobom uzavreli. Čiže celý ten zákon hovorí o tom, že by sa ten stav by mal vrátiť do obdobia, ako platil pred prijatím tej zmeny, že tento register je neverejný. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Alojzovi Přidalovi.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 196 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Alojza Hlinu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je to tlač 685. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli zákona, o jeho súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Jeho súčasťou je aj doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. augusta, je to rozhodnutie č. 660, a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Prosím, pani podpredsedníčka Národnej rady, otvorte k predmetnému návrhu zákona všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do nej som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je tomu tak.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť na záver.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Nie.

    Pán spravodajca odchádza, takže tiež sa nechce vyjadriť na záver.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Alojza Hlinu a vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 686, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 661.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ, predneste svoj zákon.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v krátkosti uviedol v poradí tretí návrh, k nemu povedať v zásade, pre koho toto je tiež dôležité. Ak my sa musíme aj dopracovať k tomu, ak ľudia nechcú, aby ich ovplyvňovala politika silne, tak by sa mali o ňu začať zaujímať. Takže možno to budú aj niektorí pozerať, tak je to možno aj pre nich. Tak sme tesne pred ukončením rokovacieho dňa parlamentu v piatok. O tom, ako prebiehal, som informoval, k tomu sa vracať nebudem. Prípadne ak by ste v nedeľu nemali čo robiť, tak si vás dovolím pozvať, teda nie ja, lebo ja to neorganizujem, ja sa toho len zúčastním, na Pochod za život v Košiciach.

    A ešte chcem povedať jednu vec, ono to súvisí s predkladaným zákonom, kde sú možnosti alebo aké možnosti tej politickej angažovanosti vo využití toho, čo sa dá, keď to takto zjednodušene poviem. A na to chcem teda tiež upriamiť pozornosť. My sme tu viedli fakt fatálny, fakt hrozný boj, keď sa to na konci pokazilo, o to, čo sa ide udiať s SPP. Ale nepomáha tu nič. Ale ešte to nie je úplne tak, že sa to nedá zvrátiť. Preto v stredu budú občianske interpelácie pred Úradom vlády o SPP. Takže keby náhodou niekto mal záujem z občanov a, samozrejme, aj z poslancov, tak vrúcne a vrelo pozývam na občianske interpelácie pred Úrad vlády v stredu o 16.00 hodine. Tieto konkrétne budú o SPP. A v prípade, že občania vyjadria o ne nejaký záujem, tak nevylučujem, že to budeme opakovať, dajme tomu, každú prvú stredu v mesiaci, kde ľudia budú môcť predniesť svoje interpelácie. A ja za seba im sľúbim, že tie, ktoré budú mať zmysel, prednesiem následne tomu predstaviteľovi vlády, ktorého nám sem pán predseda pošle. To je politická práca, to súvisí s činnosťou politických strán, to súvisí s tým, že štát platí politické strany, aby vyvíjali činnosť, a to si treba povedať, v prospech občana. To jedným dychom dodávam, lebo niekedy mám pocit, že sa to zabudne dodať.

    Čiže naozaj politické strany by mali pracovať v prospech občana, a ja to ešte doplním, a spôsobom, aby bola zabezpečená udržateľnosť, to znamená, aby sa tu dalo žiť, nielen teraz, ale aj o dva roky alebo dovtedy, pokiaľ bude premiér vedieť garantovať cenu plynu, teda po budúci rok ale aj dlhšie. Tak by sme mali pracovať. Mali by sme byť tak veľkí, tak otvorení, že sme schopní vidieť ďalej, do svojej záhradky a ďalej do zajtra. A štát nám na to prispieva, teda prispieva politickým stranám, ktoré uspeli v tom rozsahu, ako to definuje aj zákon. Čiže by sme mali tým peniazom vzdať aj takú úctu, na čo sú určené. Čiže by som bol rád, keby bolo aj takto s nimi nakladané, lebo pokiaľ tie peniaze sú určené na to, že máte nejakých piatich zúfalcov za počítačmi, ktorým dáte falošné nicky a reagujú tak, že špinia po niekom, tak verte alebo neverte, dá sa to nájsť. A ten NASA satelit vám na tú Gunduličku raz zasvieti a vás tam všetci za ucho vytiahneme aj s tými brigádnikmi za 30 eur. Čiže to sú naozaj veci, ktoré si treba povedať, štát kedy a na čo pripláca alebo čo chce vedieť o peniazoch, ktoré sú na činnosť strany, akým spôsobom sa používajú.

    No a ten môj návrh hovorí o tom, že štát bol relatívne veľkorysý v nastaveniach. Ja si dovolím tvrdiť, za tých 600 miliónov, čo dostal SMER, ja by som vyhral voľby ešte aj v Maďarsku, nielen na Slovensku. Takže to sú naozaj obrovské peniaze, s ktorými sa dajú robiť divy. Takže to je vec, ku ktorej sa treba vrátiť. Naozaj treba sa k nej vrátiť a byť korektnými aj voči obyvateľom tejto krajiny, v tom zmysle, že keď si tu z tejto ambony alebo aj z iných miest hovoríme o tom, ako je to zlé, ako sa treba uskromniť, ako treba neviem čo, tak pripusťme, že aj v tomto by sme sa mali teda zúčastnil a byť solidárni. A to už nehovorím o tom, teda znova sa k tomu vrátim, na čo by tie prostriedky mali ísť, hej, pokiaľ sú prostriedky štátu určené na to, aby cez falošné nicky očierňovali niekoho, tak ja si myslím, že to takto štát, verím, nemyslel alebo že takto by sme my alebo ľudia, ktorí to sekundárne platia cez svoje dane, si to takto nepredstavovali. A takto to funguje, takže to môže byť pre druhé kolo.

    Pre túto chvíľu by som chcel upozorniť na to, že by sme mali byť solidárni alebo by ste mali byť solidárni. A vtedy možno dôjdeme k takému lepšiemu pochopeniu a interakcii, ako sa to múdro hovorí, hej, medzi voličom, občanom a politikou aj takému tomu spravodlivejšiemu nastaveniu, že tí ľudia to uznajú nám, my uznáme viacej im, hej. Ale pokiaľ sa tu politické, financovanie politických strán javí ako vec, ktorá je imúnna, viete, že tu pomaly ja neviem všeličo môže byť, budú deti chodiť s bruchami ako v Sudáne, dôchodcovia sa budú hádzať šípkami a neviem z balkónov, ale politici budú ako vypasené bravy, hej, proste tu financovať nejakých zúfalcov falošnými nickami na Gunduličke, tak potom to nie je správne, hej, to uznajte. A na to chcem apelovať, že by sme mali byť korektní. A tento zákon to v tom vyjadrení tej účasti hovorí. V zásade je to pre túto chvíľu len kozmetika, lebo sme v polke volebného obdobia. To absolútne vyjadrenie vo finančnom parametri nie je také, že by nebolo za čo tých zúfalcov na Gunduličke platiť. Ešte stále im z toho zostane, pokiaľ vaša firemná kultúru to bude dovoľovať. Ale vyjadrite ten signál voči ľuďom, že si to uvedomujete, že sa žije ťažko. A naozaj sa v tejto krajine žije ťažko, ľuďom žije ťažko. Ja viem že sa žije ťažko, ja nežijem v slonovej veži. Verím, že aj niektorí z vás takisto na tom. Tu sú niektorí, ktorí tam žijú. Ale o nás, čo nežijeme v slonovej veži, vieme. A máte jedinečnú možnosť, ako vyjadriť tú spoluúčasť cez takúto svojím spôsobom trivialitu, ktorá neublíži, viete, ale pokiaľ nebudete spupní, spurní, arogantní. No tak, nech sa páči, hej. Ešte stále mi pán Paška nezakázal za týmto pultom to hovoriť. Už sa teda na to chystá. Ale kým to budem môcť hovoriť, tak to budem hovoriť, že treba, aby sme boli účastní s ľuďmi. Koniec koncov oni nás sem poslali. Takže o tom je tento zákon. A už to, ako zahlasujete, nechám na vás. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Ivanovi Švejnovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle rokovacieho poriadku vystúpil k návrhu pána poslanca Hlinu na vydanie zákona o politických stranách.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené všetky podmienky podľa rokovacieho poriadku.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 o rokovacom poriadku.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnej aj právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona, zákona o rokovacom poriadku.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o cieli a o tom, že je návrh v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

    Po rozprave odporučím, aby návrh zákona prerokovala Národná rada v druhom čítaní a súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady aby návrh zákona prerokovali výbory: výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby návrh prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pani poslankyňa Mezenská. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

  • Tak ja tým, že sa nikto nehlási do rozpravy a nebude možnosť fakticky vystúpiť, lebo aj v rámci tejto mojej rozpravy môj príspevok bude veľmi krátky, možno až len dvoj-, trojvetný, ja vaše zákony, pán Hlina, aj vaše snaženie, poslaneckú iniciatívu, ktorá smeruje k zlepšeniu parlamentnej kultúry, v plnej miere podporujem, tak ako som sa vyjadrila, aj keď tieto zákony išli v prvom cykle predkladania, prezentovania, aj tentoraz ich podporím, lebo sú dobrým snažením. Verím, že sledujete šľachetné a dobré ciele. A zároveň vám chcem povedať, že aj tú vašu iniciatívu pred Úradom vlády podporím osobnou účasťou. Takže to je toľko z mojej strany v rámci rozpravy. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    To bola jediná prihlásená do rozpravy, to znamená, že vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Takisto nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Vážení páni poslanci, iba kratučká spomienka, zajtra má pohreb pán Milan Zemko, ktorý bol v prvých slobodných voľbách takisto zvolený za podpredsedu ešte Slovenskej národnej rady. Tak dajme mu svojím spôsobom úctu. Bol to mimoriadne hodnotný človek a zároveň historik.

    Ešte chcem povedať, že v utorok ráno o 9.00 hodine budeme pokračovať 97. bodom programu, navrhovateľka je pani Gibalová, a potom budeme pokračovať prerušenými bodmi programu.

    Prajem vám pekný víkend a pekné popoludnie.

  • Prerušenie rokovania o 14.05 hodine.