• Príjemné, dobré ráno, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram jedenásty rokovací deň 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Otto Brixi, Ján Hudacký a Lucia Nicholsonová.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslankyne Bibiány Obrimčákovej na vydanie zákona o používaní a ochrane paralympijskej symboliky (tlač 667).

    Pani poslankyňa, prosím, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Podobne aj vy, pán poslanec Árpád Érsek. Do rozpravy sú ústne prihlásení poslanci Martin Fronc, Igor Hraško a Štefan Kuffa.

    Nech sa páči, pán poslanec Fronc, máte slovo.

  • Pokračovanie v rokovaní o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Bibiány Obrimčákovej na vydanie zákona o používaní a ochrane paralympijskej symboliky a o Slovenskom paralympijskom výbore, tlač 667.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Tiež by som rád povedal dobré ráno, ale neviem, či sa to v tejto chvíli hodí po nočných rokovaniach. Ale k téme.

    Viete, keď Pierre de Coubertin založil olympijské hnutie a bola prvá novodobá olympiáda, bola to predstava o amatérskej súťaži v zmysle tých historických helénskych olympijských hier. Ale vývoj išiel svojou cestou a postupne aj do olympijského hnutia vstupoval veľký biznis. Ešte potom boli roky za predsedovania Avery Brundagea, keď sa delili športovci na amatérov a profesionálov a profesionálni, ktorí vykonávali šport za financie, nemohli byť účastníkmi olympijských hier. Ale biznis to prevalcoval.

    Hovorím to v tej súvislosti, že paralympijské hnutie, paralympiáda vznikla neskôr, podstatne neskôr, ale je to taká, by som povedal, mladšia a menšia sestra olympijského hnutia a tento proces v podstate do značnej miery kopíruje. Ani paralympijské hnutie dnes nie je o amaterizme vyslovenom. Aj tam sa točia už zaujímavé peniaze. Samozrejme, zďaleka nie také ako v olympijskom. A z toho pohľadu myslím si, že tie procesy by mali, niektoré ochranné procesy fungovať rovnako. Čiže vnímam za celkom prirodzené a v poriadku ochranu paralympijských symbolov.

    A hovorím to preto, že návrh tohto zákona podporíme. Len trošku poznáme históriu paralympijského hnutia na Slovensku a nechcem sa k tomu vracať, len pripomeniem, čo pred, ani nie pred desiatimi rokmi sa dialo v Slovenskom paralympijskom výbore, ako sa nakladalo s finančnými prostriedkami.

    Čiže keď my tu nastavujeme pravidlá, celkom iste chceme, aby to fungovalo v poriadku. A vždy to je o ľuďoch. A preto chcem vysloviť presvedčenie, že paralympijské hnutie, keď mu istým spôsobom takto na Slovensku vytvoríme istú ochranu, bude fungovať naďalej seriózne a v prospech tých paralympikov.

    A musím povedať ešte jednu takú vetu, že stále cítim, že v tomto hnutí je ešte stále viac toho oduševnenia a amaterizmu. Ak, a v dobrom slove hovorím o amaterizme, teda o istej súťaživosti a istej prirodzenej radosti z tej súťaže v športe.

    Bol by som asi stihol aj včera za tie dve minúty, pani podpredsedníčka, svoje vystúpenie. Moje vystúpenie chcelo len veľmi krátko sa vysloviť k problému a s tým, že návrh zákona podporíme.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán spravodajca má záujem vystúpiť v rozprave.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážená pani predkladateľka, dovoľte mi, aby som hneď na začiatku povedal, že podporíme za stranu MOST - HÍD tento zákon, pretože musíme sa o to snažiť, aby paralympiáda a olympiáda zdravých ľudí bola na rovnakej úrovni.

    I tento zákon je o tom, neni to teraz o financovaní, jak to včera odznelo. Niektorí poslanci si neuvedomili, o čom je tento zákon. Je o tom, aby práve nemohli zneužiť tieto symboliká. Nemohli bez toho, aby mohli byť potrestaní tým, že vyrobia určité množstvo čiapok, ceruziek pri príležitosti týchto paralympijských hier alebo iných športových podujatí predávajú a na tom získajú komerčné účely. Treba to chrániť, nakoľko v roku 1994, si myslím, že bol v parlamente zákon o tom, že sa chránia aj olympijské symboliká ako zdravých športovcov. Takže myslím si, že aj postihnutí športovci musia mať túto možnosť. Musí to mať tento zväz tak, aby to vedela ona sama koordinovať. A v konečnom dôsledku i z toho možnosť získať nejaké finančné prostriedky pre paralympijských športovcov. Vidím toto, že je to v poriadku.

    Treba sa o to snažiť, aby sa zrovnoprávnili tak čo do médií, tak čo do vykonávania olympijských hier pre paralympionikov a pri príležitosti normálnych olympijských hier, pretože aj medzinárodná federácia, či jedna, alebo druhá, zabezpečujú, už idú, myslím si, že ruka v ruke aj v tom smere, že sa dohodli na tom, že paralympijské hry sa budú konať hneď po olympiáde na tom istom mieste. Čiže je to dobrá myšlienka, že to zrovnoprávnia, a myslím si, že na tomto si môžu len paralympijskí športovci nejakým spôsobom trošku prilepšiť. Nebudú to veľké, myslím, honosné veci, ale budú mať chránené, že nemôže nikto zneužívať ich symboliká a nemôže na tom komerčne zarábať. Ide o to, myslím si, že v tomto zákone.

    Prosím vás, podporte. Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Ďalej do rozpravy by mal vystúpiť pán poslanec Hraško, ktorého tu nevidím, stráca poradie. Pán poslanec Kuffa, tiež ho tu nevidím, stráca poradie. Ešte raz pre poriadok pán poslanec Hraško a Kuffa nie sú prítomní. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľka?

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja sa chcem poďakovať tým kolegom, ktorí vystúpili v rozprave na podporu tohto zákona. A takisto by som chcela odpovedať na otázky, ktoré odzneli v rozprave včera.

    Konkrétne pán Fecko sa zaujímal o to, či sme teda prvým štátom, ktorý takto rieši legislatívne ochranu symboliky. Chcem k tomu poznamenať, že každá krajina pristupuje k športu ináč. Čiže aj k tejto téme je to v každej krajine riešené inak. Ako príklad by som možno uviedla Veľkú Britániu. Tá má štátom riadenú agentúru, ktorá rieši vo všetkých oblastiach tento problém aj vrátane symbolík. Čiže nepatríme ani k prvým, ale ani k posledným.

    V súčasnosti je Slovenský paralympijský výbor už dvadsať rokov členom Medzinárodného paralympijského výboru a v Medzinárodnom paralympijskom výbore je 180 krajín sveta. To znamená, že ide o významnú celosvetovú inštitúciu, ktorá zastrešuje šport zdravotne znevýhodnených, a je vlastne obdobou Medzinárodného olympijského výboru.

    Pán Mikloško sa pýtal na názov paralympijský. Prečo teda nie je paraolympijský? Chcem k tomuto povedať toľko, že k názvu v roku 1948 sa vlastne priklonili alebo odvodili ho od postihnutia paraplegik, čo je súbor symptómov spôsobených poranením miechy. No a po 2. svetovej vojne po podpise Zmluvy o spolupráci medzi APC a Medzinárodným olympijským výborom bola diskusia vniesť do názvu paraolympijský, ale keďže Medzinárodný olympijský výbor nedal súhlas, teda nie je možné používať slovo olympijský ani v kombinácii slov. Takisto v logu nemajú paralympici tú istú farbu, ani päť symbolov, ale majú tri a tri agitos.

    Na záver snáď len toľko, že som presvedčená, že tento zákon, pokiaľ bude prijatý, výrazne pomôže všetkým zúčastneným inštitúciám pri ochrane symboliky, a teda zákon má zmysel a uchádzam sa o jeho podporu.

    Ďakujem pekne.

  • Pán spravodajca nechce zaujať stanovisko. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za, už som vyhlásila za skončenú, ospravedlňujem sa, ale prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslanca Igora Chomu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 680. Návrh na jeho pridelenie na jeho prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 655.

    Dávam slovo poslancovi Igorovi Chomovi, aby návrh zákona uviedol, nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

    (Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Chomu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 680.)

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 o pozemných komunikáciach v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, do legislatívneho procesu predkladám v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, ktorého jednou z priorít je pokračovať vo výstavbe diaľničnej dopravnej siete výraznejšou mierou ako doteraz.

    Návrh zákona je rovnako pripravený, a na to chcem obzvlášť upozorniť, v súlade so závermi vyslovenými v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. januára 2011. Účelom tohto návrhu zákona je zefektívniť a zjednodušiť proces majetkoprávneho vysporiadania pozemkov pod pozemnými komunikáciami, ktorý je vzhľadom na rozdrobenosť pozemkov na Slovensku veľmi zdĺhavý. Návrh zákona vychádza z identifikácie konkrétnych problémov vlastníkov a správcov pozemných komunikácií pri príprave líniových stavieb. Samozrejme, že som pri jeho príprave veľmi intenzívne spolupracoval s majetkoprávnym oddelením Národnej diaľničnej spoločnosti a aj s príslušnými odbormi ministerstva dopravy.

    O čom teda vlastne návrh zákona je. V zásade v ňom riešime štyri dôležité oblasti.

    Po prvé. Upresňujeme pre potreby určenia existencie cestného ochranného pásma, či ide o súvislé zastavané územie, alebo územie určené na zastavanie, keďže ochranné pásmo sa od 1. 8. 2011 zriaďuje nielen v nezastavanom území, ale aj v území určenom na zastavanie. Z tohto, alebo z dôvodu odstránenia aplikačných problémov sa novelou tohto zákona definuje pojem súvislé zastavané územie.

    Druhou oblasťou, ktorú tento návrh zákona rieši, je to, že sa zavádza tzv. fikcia doručenia návrhu kúpnej zmluvy v prípade, ak vlastník uvedený na liste vlastníctva nepreberá zásielky alebo sa nezdržiava v mieste doručenia, a teda mu nie je možné doručiť predmetný návrh zmluvy, čo v doterajšej právnej úprave absentovalo a predlžovalo proces majetkoprávneho vysporiadania pozemkov na mimoriadne dlhú dobu.

    Treťou oblasťou, ktorej sa tento návrh zákona venuje, je to, že upravuje sa možnosť vo verejnom záujme vyvlastniť pozemky, ktoré sa nachádzajú pod diaľnicami, cestami alebo miestnymi komunikáciami a sú už dané do užívania.

    Navrhovanou úpravou sa dosiahne majetkoprávne vysporiadanie pozemkov pod pozemnými komunikáciami, kde nie je možné s vlastníkom pozemku dosiahnuť uzavretie dohody. Vlastník diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie môže podať návrh na vyvlastnenie najneskôr do 31. decembra 2020.

    Predmet vyvlastnenia sa rozširuje aj na účely vyvolaných úprav, samozrejme, súvisiacich s výstavbou diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a rozširuje sa okruh účastníkov vyvlastňovacieho konania, a to o duplicitných alebo viacnásobných vlastníkov.

    No a štvrtou oblasťou, dámy a páni, je to, že návrhom tohto zákona sa dáva možnosť poskytnúť náhradu za výkup stavby na bývanie alebo nebytovej budovy nie v trhovej hodnote, ale vo východiskovej hodnote. Pričom východisková hodnota je znalecký odhad hodnoty, za ktorú by bolo možné hodnotenú stavbu nadobudnúť formou výstavby v čase ohodnotenia na úrovni bez dane z pridanej hodnoty. Trhová cena je totiž v prípade starších budov oveľa, oveľa nižšia ako tá východisková, preto vlastník takejto stavby nie je schopný alebo ochotný odpredať majetok za podmienok, že za získanú sumu si kúpi alebo zabezpečí stavbu v rovnakom štandarde, ako bola tá vykúpená stavba. Nárok na východiskovú hodnotu za výkup stavby na bývanie alebo na nebytové budovy má vlastník do momentu začatia vyvlastňovacieho konania. Vlastníkovi vykupovacej nehnuteľnosti možno poskytnúť náhradu za výkup stavby vo výške 11,2-násobku náhrady v peniazoch za ich vyvlastnenie podľa všeobecných predpisov alebo náhradu za výkup rodinného domu, bytu alebo nebytovej budovy vo výške východiskovej hodnoty. Uvedené náhrady nie je možné kombinovať, a teda dostať 1,2-násobok východiskovej hodnoty.

    Z dôvodu zjednodušenia a urýchlenia majetkoprávnej prípravy stavieb je potrebné novelizovať aj súvisiace právne predpisy, a to zákon č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ďalej zákon č. 129/1996 o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, zákon č. 669/2007 o jednorazových mimoriadnych opatreniach a takisto zákon 162/1995 o katastri nehnuteľností v znení neskorších predpisov.

    Chcem zdôrazniť, že návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie, má pozitívne dopady na sociálne prostredie. A dopad na rozpočet verejnej správy je diskutabilný, pretože všetky vzniknuté výdavky, i napriek tomu, že budú vyššie ako tie doteraz, ale budú spoločnosti vo vlastníctve štátu uhrádzať, to znamená, aj Národná diaľničná spoločnosť, aj Slovenská správa ciest, z výdavkov určených na financovanie tejto oblasti v rámci svojich rozpočtov schválených na príslušný rozpočtový rok.

    Skončil som, pani predsedajúca.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Františkovi Petrovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, kolegyňa, kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 196 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Chomu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 680). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účelu navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. augusta 2013 č. 655 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem navrhovať, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch, v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Fecko. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dobrý deň sa praje. Takže začíname v normálnom režime dneska znovu o deviatej, sme po nočnej, takže vidíme aj tento stav, koľko nás tu je. Dokonca dvoch nočných, ako ma kolega upozorňuje. Dobre, ale poďme k zákonu.

    Nebudem dlho, myslím, že v druhom čítaní budeme možnože mať konkrétnejšie veci, ale chcel by som upozorniť na určité podmienky, resp. čo sa mi v tomto zákone nezdá.

    V prvom rade chcem povedať, že som rád, že tak ako máme roztrieštené vlastníctvo, máme podvojné vlastníctvo ku niektorým nehnuteľnostiam, a mnohokrát som zažil aj v svojej praxi, kde tí druhí vlastníci neboli účastníkmi konania, to znamená, bol problém. Oni sa domáhali a správny poriadok hovorí, že každý, kto je dotknutý na svojich právach a povinnostiach a si myslí, že je účastníkom konania, mal by dostať právo tohto konania sa zúčastniť. Áno, vy ste to vo vašom ustanovení vykryli, že prakticky katastrálny úrad musí zo zákona upovedomiť príslušný orgán správny, ktorý koná, kto vlastne sú všetci tí vlastníci, ktorí majú aj list vlastníctva, v C registri, aj v E registri, resp. na pozemkovej knižnej vložke.

    Takže to kvitujem, áno, je to potrebné, možnože aj v ďalších zákonoch by bolo dobré takto upraviť, takže myslím, že ako prvá lastovička, ktorá vyletela na usmernenie aj v iných konaniach, resp. v iných legislatívnych návrhoch.

    Čo sa mi ale nepáči, to musím povedať hneď na začiatku, že znovu je tu novela o nejakom vyvlastnení. To vyvlastnenie stále nejako nás tak ako škrie a snažíme sa mu prísť na kĺb. Neviem, prečo takáto novela ide z úst síce vládneho poslanca, ale je to poslanecký ako návrh zákona, keď je to, ako je tam citované v odôvodnení, je to v súlade s programovým vyhlásením vlády. Prečo tento návrh nejde ako vládny návrh zákona? To by som teda chcel nejako možnože aj odpoveď v tom prvom čítaní, keď sme tu. Pretože myslím si, že tak dôležité, tak dôležitý zásah, ako je zásah do vlastníckeho práva formou vyvlastnenia, mal by prejsť príslušným pripomienkovým konaní odbornej a laickej verejnosti. Takže neviem, aký bol účel alebo čo vyprovokovalo, že musel to predkladať kolega pán Choma ako svoj návrh zákona.

    Ďalej, čo by som chcel zdôrazniť, rozširujeme tu podstatne ten predmet vyvlastnenia aj na miestne komunikácie. To znamená, my ideme na celú šírku týchto stavieb a tým pádom prakticky ako keby sme povedali, že všetko, čo je pod cestami a neni vysporiadané, žiaľ, vlastníci, vám to vyvlastníme. Ja poznám veľa starostov aj primátorov v Slovenskej republike, ktorí, prvý ich krok, keď išli, resp. sa ujali svojho mandátu či už starostu, poslanca alebo aj primátora, tak prvý ich krok bol, že aký mám vlastne majetok, ako ho mám vysporiadaný a nevysporiadaný. Takže česť a chvála takýmto poslancom, ktorí z prvých rozpočtov, ešte hovorím o roku ´90, 94, 5, 6, keď z prvých rozpočtov vyčlenili peniaze na takéto majetkoprávne vysporiadanie, nie na vyvlastnenie. Na majetkoprávne vysporiadanie. A bol som pri takýchto konaniach a musím povedať, že vtedy sa ten vlastník cíti neoklamaný. Cíti, že tá štátna správa, že ten orgán, ktorý má záujem byť vlastníkom, mu postavil fér podmienky.

    Lebo tvrdím jedno, predaj a kúpa a dohoda o predaji a kúpe musí mať každopádne prednosť pred vyvlastnením. Áno, píšete tu, že pokiaľ nedôjde k dohode a všetko možno, len, samozrejme, všetko to padá na cene. Ja budem tiež veľmi rád, že si ešte ten zákon poriadne doštudujem, že vlastne aká tu bude tá náhrada, aby sme neboli v rozpore s nejakými, nechcem povedať, že trhovými cenami, nech bude tá cena, by som povedal, primeraná, pretože trhové ceny niekedy idú do neba, ako sa hovorí, a nemajú nejakú tú logiku. Takže bol by som veľmi rád, keby sme robili všetko pre to, aby tých vyvlastňovacích konaní bolo čo najmenej.

    Samozrejme, ja aj na tejto schôdzi budem predkladať tiež i novelu jedného zákona, ktorá tiež rieši majetkoprávne vysporiadanie pozemkov pod takýmito stavbami, to je zákon 66/2009. A budem predkladať túto novelu už druhýkrát a budem ju dávať stále, pokiaľ mi neprejde. A práve tam sa riešia takéto nevysporiadané pozemky aj pod stavbami takými, ktoré sú komunikácie. A vtedy, už vtedy vlastne to bol problém v tejto republike, pred tými štyrmi rokmi, možnože aj skôr, a Národná rada pochopila, že musí dať aj nejaký legislatívny rámec tomuto problému. Urobila to v tom zákone 66, kde sa hovorí, že VÚC-ky a samosprávy musia ponúknuť, teda musia ponúknuť, práve to chcem dať, že aby museli ponúknuť za náhradu v prvom rade svoj pozemok, ktorý majú, až potom môžu ísť do pozemkových úprav. To znamená zo štátneho, čo má Slovenský pozemkový fond.

    Takže viac-menej keby sa toto už bolo teraz využívalo, myslím si, že to vyvlastňovacie konanie by takýto tlak na vysporiadanie pozemkov pod miestnymi komunikáciami a cestami nebolo.

    Chcel by som ešte na záver, nechcem to dlho naťahovať, že píše sa tam, že bude to súvisieť aj, ten "predmet vyvlastnenia bude aj na účely vyvolaných úprav súvisiacich s výstavbou diaľnic, ciest a miestnych komunikácií". Rád by som počul od predkladateľa, čo mal tým legislatívec na mysli. Dúfam, že to nebude od výmyslu sveta všetko možné, že bude iba to nevyhnutné, ktoré je potrebné pri tejto vyvolanej investícii súvisiacej s touto výstavbou realizovať. V druhom čítaní asi niečo pripravím v mojom pozmeňujúcom návrhu. Ešte si to musíme trošku prejsť.

    Takže zatiaľ z mojej strany toľko. A ďakujem pekne, že ste ma vypočuli.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Uzatváram, keďže pán poslanec bol jediný prihlásený do rozpravy, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ, vidím, že chcete zaujať stanovisko.

  • Áno. Ja len krátko chcem zareagovať na pripomienky pána poslanca Fecka.

    Prečo nie je vládny, prečo je poslanecký? Ja som sa rozhodol takýmto spôsobom, samozrejme, po komunikáciách s príslušným pánom ministrom. Ten dôvod je pomerne jednoduchý. Naozaj v tomto čase veľmi intenzívne prebieha príprava výstavby diaľnic, ďalších a ďalších úsekov a takýto zákon je potrebný čím skôr. Nie sú tu tak zásadné veci, ktoré by museli ísť na nejakú obrovskú širokú diskusiu. Tak či tak sa ešte budeme venovať stavebnému zákonu, ktorý je v rozsiahlej diskusii a ktorý, samozrejme, nejakým spôsobom takisto na to vplýva. Takže ja som si to zobral ako svoju vlastnú iniciatívu, preto zákon predkladám ako poslanecký návrh.

    Čo sa týka toho vyvlastnenia, tých obáv, ktoré, samozrejme, takéto obavy sú celkom prirodzené a logické. Na druhej strane ústava jasne garantuje, jasne garantuje, za ktorých podmienok môže dôjsť k vyvlastneniu. A tú ústavu nie je možné porušiť a tá, samozrejme, garantuje aj primeranú cenu. Jeden zo štyroch podstatných dôvodov je aj primeraná náhrada za vyvlastňovaný pozemok. Takže ani tohto momentu by som sa nejakým spôsobom neobával.

    No a predmet vyvlastnenia, že čo tým sledujeme, čo sa týka komunikácií. Súvisí to s tým, čo som už povedal, ale súvisí to napríklad, keď hovoríme o obciach, keď hovoríme o vyšších územných celkoch, s fondovými stavbami. Viete dobre, že nie je možné fondy realizovať tam, pokiaľ nie je úplne dokončené majetkovoprávne vysporiadanie. A niekde sú naozaj špekulatívni ľudia, ktorí vyslovene špekulujú, nechcú za žiadnych okolností a či už z trucu, alebo akéhokoľvek iného dôvodu jednoducho nie je možné sa s nimi dohodnúť. Preto takýto inštitút musí nastúpiť, aby sme aj tie fondy takýmto spôsobom, alebo eliminovali aj túto stránku veci, aby sme tieto veci eliminovali.

    Takže toľko z môjho pohľadu, ale, samozrejme, v rámci druhého čítania budeme diskutovať o akýchkoľvek návrhoch.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ. Pán spravodajca? Nie, nemá záujem vystúpiť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje ďalší bod programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o lobingu a o zmene a doplnení zákona 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 568. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 545.

    Dávam slovo poslancovi Pavlovi Hrušovskému, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o lobingu a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, tlač 568.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte, aby som predložil do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorý predkladá skupina poslancov a ktorý, ak by som mal tak všeobecnejšie pomenovať, tak zapadá do rámca tzv. protikorupčnej legislatívy. Je to úplne nový statusový zákon, ktorý zavádza aj nové pojmy a termíny do právneho poriadku Slovenskej republiky. A pokúšame sa týmto návrhom zákona o zmiernenie možných dopadov korupcie a klientelizmu, o ktorých tak a s takou ľahkosťou radi aj v tejto rokovacej sále hovoríme. A preto je aj našou povinnosťou, a toto je hlavný dôvod a zámer navrhovateľov, pokúšať sa uskutočňovať v našom právnom poriadku také zmeny, ktoré by tento neduh dokázali eliminovať, vedomí si toho, že ťažko môžeme prijať takú legislatívu, ktorá absolútne takémuto konaniu môže zabrániť.

    Teda toto je zásadnou ambíciou predkladateľov. A nie je to nič nové, pretože v tradičných demokraciách a vyspelých štátoch už takáto legislatíva existuje. Všade možno trošku iná, ale cieľ a dôvody sú tie isté. A rovnako aj na úrovni inštitúcií Európskej únie sa lobing stal normálnou, bežnou praxou ovplyvňovania, prijímania rôznych noriem a nariadení orgánov Európskej únie.

    Žiaľ, na Slovensku sa častokrát ovplyvňovanie prijímania legislatívy alebo zmien v slovenskom právnom poriadku považuje za korumpovanie tých, ktorí o tomto rozhodovať môžu, a vždy sú v podozrení tí, ktorí majú záujem, a niekedy aj čestný a úprimný, pomáhať riešiť mnohé ďalšie problémy, považujú za tých, ktorí korupciu na Slovensku oživujú.

    Tento zákon by mal trošku dokázať a vedieť stransparentniť takéto konanie, ktorého sme svedkami aj my tu. Dámy a páni, pamätám sa, keď ešte v nedávnej minulosti REEMTSTMA vlastnila na Slovensku Slovenský tabakový priemysel. Keď sa objavili zákony, ktoré naznačili zvyšovanie možných daní za tabakové výrobky, zrazu sa Národná rada hemžila igelitovými taškami plných kartónmi cigariet. Je to tak, akože nebráňme sa povedať pravdu. A my chceme zlegalizovať, nie napomáhať korupcii a klientelizmu a nedovolenému angažovaniu sa tých, ktorí sa pre takúto činnosť rozhodnú, aby ju robili na základe pravidiel a zákonov, ktoré jasne hovoria, za akých podmienok a kto môže ovplyvňovať prijímanie zmien alebo nových návrhov, alebo nových prijatí zákonov v Slovenskej republike od všetkých úrovní orgánov verejnej a štátnej moci vrátane poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh zákona jasne vymedzuje rozsah lobingu, čo je lobista, kto je lobovaný, kde sa vedie evidencia týchto lobistov, za akých podmienok a v akom rozsahu ten lobista svoju činnosť vykonáva. Je pod kontrolou štátu, myslím tým orgánov štátu. Je to, akoby som to prirovnal k normálnej živnosti, trošku ale s odchylnými podmienkami výkonu tohoto povolania. Nazvem to, áno, lobista je povolanie, ktoré je legalizované zákonom a kde odpadnú dôvody, ak sa lobing bude vykonávať a ovplyvňovanie prijímania legislatívy alebo kohokoľvek v súlade s týmto zákonom by sme si trúfli dovoliť povedať, že ide o minimalizovanie rizika korupcie a klientelizmu.

    Nechcem teraz zachádzať do normatívnej podoby, len chcem za navrhovateľov povedať, že sme pripravení viesť dlhú diskusiu, prijímať zmeny, ktoré sme v tejto chvíli a považujeme ich za otvorenie diskusie a považujeme tento návrh zákona za pracovný. Ak by sa vám páčil alebo ak by ste považovali za dôležité nejaký zásah do už existujúceho návrhu urobiť, sme pripravení o tom diskutovať, či individuálne na poslaneckých kluboch, individuálne s kýmkoľvek, koho táto téma zaujíma, alebo potom priamo vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani podpredsedníčka, ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý ústavnoprávny výbor, poslancovi Miroslavovi Kadúcovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie a spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 674 z 3. septembra 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu č. 674.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Fronc, pán poslanec Fecko. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Veľmi krátko by som istým spôsobom chcel zdôrazniť, že sú procesy, ktoré sa dejú. To znamená, že ovplyvňovanie a ovplyvňovanie za finančnú náhradu existuje. Existuje v každej krajine a u nás je takéto dosť rozšírené nezákonné jednoducho to, čo nazývame klientelizmus. Nemyslím, že sa dá úplne zlikvidovať. Ale jedna z ciest, ktorú povedal predkladateľ, je vytesniť z priestoru aspoň čiastočne takýto spôsob ovplyvňovania za úplatu nezákonný spôsob. A to je práve vytvorenie lobistov, ktorí budú, tak ako aj v iných krajinách, licencovaní. Jednoducho budú musieť viesť o svojich krokoch záznamy a hlavne pokiaľ dohodnú lobing za úhradu, tak ako to, čo zarobia, bude zdanené normálnym spôsobom ako každý iný príjem. Čiže istým spôsobom je to aj príjem z takejto aktivity do štátneho rozpočtu.

    A druhé, čo naozaj pokladám za dôležité aj zo svojej skúsenosti, kedysi pred mnohými rokmi som sa čudoval, že kto udeľuje hviezdičky hotelom na Západe, keď som bol, Asociácia hotelierov. No jednoducho, ak nespĺňala podmienky, ja neviem, štvorhviezdičkového hotela, nemala, ja neviem, reštauráciu, nemala strieborný príbor a podobne, bolo v záujme tých ostatných hotelierov, že mal takpovediac neoprávnený zisk oproti nim. Čiže oni sami si dali oveľa väčší pozor na to, aby niekto mal hotel, ktorý nespĺňal podmienky štvorhviezdičkového hotela, a jednoducho takýmto spôsobom si účtoval a tak si "zarobil".

    Myslím si, že bude v záujme potom tých lobistov, aby istým spôsobom dohliadali, dávali pozor na to, aby nefungovali iní, nekalí lobisti. A aj to je krok na, istým spôsobom, vytesnenie toho, čo sa dnes deje a čo je negatívny jav v našej spoločnosti.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, budem mini, krátky, keď dovolíte.

    Tento zákon o lobingu, ja vám otvorene poviem, že keď mi niekto povie lobing, tak sa u mňa doslova že husia koža naskakuje, pretože mal som možnosť ako štátny zamestnanec byť kontaktovaný s takýmito snahami mnohých ľudí. Nechcem povedať od akých najvyšších miest až po ten najspodnejší priečinok okresných, resp. nejakých oblastných, miestnych inštitúcií.

    Chcem iba jedno také možnože na vysvetlenie, v § 6 ods. 1 sa píše, že "verejný funkcionár nesmie prijať od lobistu akúkoľvek výhodu ani zmluvu o pôžičke, úvere, ktorým by chcel zastierať poskytnutie výhody, a to ani po skončení svojej funkcie".

    Chcel by som sa opýtať, je to doživotne, alebo iba po skončení tej funkcie, že ako to predkladateľ zákona myslel. Lebo myslím si, že on bude kontaktovaný aj naďalej, hej, keď aj skončí tú funkciu. Takže ako to berieme? Či iba na ten výkon funkcie, či na toho človeka, ktorý prakticky môže potom, ja neviem, o koľko rokov znovu nastúpiť, ale medzitým bude kontaktovaný a bude mať tú snahu nejako zastrieť. Tak to by som chcel na vyjadrenie.

    Takže toľko zatiaľ z mojej strany. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Muránsky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Pán kolega, lobing nie je o tom, aby niekto chodil za štátnym zamestnancom alebo úradníkom. Lobing je o ovplyvňovaní vecí, ktoré sa týkajú napr. tejto pôdy, alebo vlády.

  • Chcete reagovať, pán poslanec? Nech sa páči.

  • Áno, pán kolega, beriem, ja som vyšiel z prostredia, kde takýto lobing fungoval aj tam, takže proste beriem. Ale teraz sme v Národnej rade, takže berieme ten lobing z tej najširšej možnej stránky. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ chce zaujať stanovisko, nech sa páči.

  • Nie, ďakujem pekne, už čiastočne kolega Muránsky faktickou poznámkou odpovedal kolegovi Feckovi na jeho isté pochybnosti alebo zatiaľ nedovysvetlené otázky na obsah návrhu zákona.

    Preto ja som na začiatku upozornil, že ide o úplne nóvum v slovenskom právnom poriadku, ktorý vnáša aj do vzťahov medzi tými, ktorí sa rozhodnú podnikať v oblasti ovplyvňovania, prijímania akýchkoľvek rozhodnutí na úrovni orgánov vymenovaných priamo v zákone od prezidenta republiky až po obecného poslanca, tak to môže robiť legálne, za odmenu, ale verejnosť o tom musí vedieť, koho kontaktoval, koľko za to peňazí dostal. A to neznamená, že on vykonáva činnosť a ktorými peniazmi môže ovplyvňovať tých za peniaze, ktorí tie rozhodnutia vykonávajú.

    On to vykonáva ako, tu sú dva vzťahy totižto. Lobista je ten, ktorý v prospech inej osoby, ktorá ho o to požiada, takúto činnosť bude vykonávať a on si dá za to zaplatiť. Príde za mnou, za vami, za kýmkoľvek z nás, a ak ten kontakt reálne bude existovať, on musí o tom viesť záznam a povedať, že sa stretol s takým a s takým funkcionárom, a tým vlastne legalizuje tú svoju lobistickú činnosť. A o všetkom, čo s ňou súvisí, vrátane pôžitkov, ktoré za to dostal, musí uviesť vo svojom denníku.

    A nechcem to teraz ako v detailoch komunikovať tu v Národnej rade, skôr si myslím, že je to vhodná príležitosť na rokovanie vo výboroch Národnej rady.

    Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o návrhu skupiny poslancov Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Richarda Vašečku a ďalších na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 603, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 582.

    Pán poslanec Vašečka, vy to idete uviesť? Tak dávam slovo poslancovi Vašečkovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Richarda Vašečku a ďalších na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 603.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Prajem ešte raz dobré ráno aj tým, ktorí prišli teraz po tých dvoch nočných. Skúsim byť stručný, nechcem, aby sme tu teraz rozoberali vec, o ktorej sa rozprávalo už dva razy v posledných mesiacoch. Prvýkrát, keď minister Borec prišiel s tým návrhom novely Trestného zákona, ktorý podľa nás rozširuje takú benevolenciu voči drobným dílerom drog, a druhýkrát sme o nej hovorili, keď si aj pán prezident Ivan Gašparovič osvojil naše námietky a vrátil tento zákon do parlamentu na opätovné prerokovanie, ktoré bolo znova prelomené, to veto bolo prelomené hlasovaním, ako to my voláme, tej drogovej koalície, aby bolo jasné, kto to je, je to SMER a SaS.

    Takže ja skúsim len predniesť ten náš návrh, ktorý vo svojej podstate je veľmi jednoduchý a chce sa vrátiť k pôvodnému prísnejšiemu zneniu Trestného zákona, kde hovorí o tom, že v takomto prípade v spomenutých paragrafoch, ktoré prečítam, nebude možné dohodnúť sa na treste trojročnom, ale bude ten trest od štyroch do desať rokov. Takže skúsim predniesť odôvodnenie zákona.

    Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, predkladá skupina poslancov Národnej rady, ktorí boli vymenovaní.

    Cieľom návrhu zákona je napraviť škody, ktoré Slovensku a jeho občanom spôsobila v oblasti prevencie kriminality, najmä u mladých ľudí, drogová koalícia tvorená politickými stranami SMER - sociálna demokracia a Sloboda a Solidarita, ktoré 22. mája 2013 schválili novelu zákona č. 300/2005 v znení neskorších predpisov, ktorá otvára dvere veľmi závažným a kontroverzným zmenám v slovenskom právnom poriadku v oblasti trestného práva.

    Chcem povedať aj za kolegov, že to nie je nejaký náš súkromný názor, ktorý sme si vytvorili nejakou špekuláciou alebo teoretizovaním nad číselkom tri alebo štyri, prípadne nad paragrafmi, ale dostali sme naozaj veľmi silné a veľmi často aj emóciami podané vyjadrenia ľudí, ktorí si to takisto nevyčítali alebo nevycucali len z prsta, ale ktorí pracujú s ľuďmi v tejto oblasti zasiahnutej drogami a ktorí vedia, o čom hovoria.

    Zákon, ktorý schválila táto drogová koalícia, bol následne Národnej rade Slovenskej republiky vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie. V časti II a v druhom bode rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky zo dňa 10. júna 2013 sa k zmene znenia § 172 ods. 1 Trestného zákona o inom uvádza nasledovné, citujem: "Nemôžem súhlasiť so znížením dolnej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody zo štyroch rokov na tri roky pri trestnom čine podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko by sa utvoril priestor na zvýhodnenie osôb, ktoré s takýmito látkami obchodujú, ergo aj priestor na rozšírenie dostupnosti drog. Platná a účinná zákonná úprava je primeraná a využitím príslušných trestov právnych inštitútov umožňuje v trestnom konaní zohľadnenie všetkých špecifík daného prípadu okolností spáchania trestného činu i osoby jeho páchateľa." Koniec citátu z odôvodnenia prezidenta Slovenskej republiky.

    Napriek týmto výhradám prezidenta bol dňa 25. júna 2013 zákon Národnou radou Slovenskej republiky schválený s pôvodne navrhovaným znením § 172 ods. 1 Trestného zákona. Náprava škôd, ktoré tento zákon Slovensku spôsobuje, je preto stále aktuálna. Táto náprava, ktorú navrhujeme, spočíva v novele Trestného zákona spôsobom, ktorý čo najskôr odstráni negatívne dopady drogovej novely Trestného zákona na slovenskú spoločnosť a uvedie veci do pôvodného stavu formou prijatia pôvodného znenia § 172 ods. 1 Trestného zákona platného do nadobudnutia účinnosti drogovej novely Trestného zákona.

    Toľko by som povedal na úvod. Neviem, či bude prebiehať rozprava, pretože, hovorím, už dvakrát prebehla. Náš návrh je taký, cítime to ako povinnosť vo svedomí, stotožňuje sa s nami aj pán prezident, alebo my sa stotožňujeme s pánom prezidentom. A ja vás vyzývam, aby sme naozaj túto nápravu vykonali jednoduchým hlasovaním, kde vrátime túto vec do pôvodného stavu. Ak bude záujem o rozpravu, samozrejme, budeme sa radi o tom rozprávať.

    Zatiaľ ďakujem.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Miroslavovi Kadúcovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 582 z 11. júla 2013 navrhoval, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý zároveň navrhol aj ako gestorský výbor s tým, že gestorský výbor predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhuje sa prijatie znenia § 172 ods. 1 Trestného zákona.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 582.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto hlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak.

    Pani poslankyňa Jurinová, nech sa páči, pani podpredsedníčka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ďakujem pekne za slovo. Naozaj len veľmi krátko zareagujem.

    Kolega Richard Vašečka povedal, že máme od ľudí spätnú väzbu, ktorá nám prišla po prijatí novely Trestného zákona, ktorá je v platnosti od 1. 7. 2013.

    Prečítam jednu z reakcií človeka, ktorý sa tejto téme dlhodobo venuje, ale nie dlhodobo venuje akademicky, ale má praktické skúsenosti v rámci svojej práce, nazvime to sociálna práca, ktorú prevádzkuje v jednom zo zariadení charitatívneho zamerania. Nám napísal svoj postreh, ktorý by som vám rada pretlmočila, budem ho trošku korigovať.

    "Pekne vás všetkých pozdravujem. Chcem vám vyjadriť moje veľké sklamanie z prijatého zákona o zmiernení trestov, ktoré pripravil rezort spravodlivosti ohľadne držania drog. Dennodenne sa stretávam vo svojej praxi s rodičmi a doslova s deťmi, ktoré nám užívajú nelegálne drogy, a súčasná legislatíva", platná pred prijatím tohto zákona, mal na myslí, "nám bola dosť nápomocná pri riešení tejto problematiky. No toto, čo sa pripravilo, nám problém s drogami určite neporieši a ani väznice nebudú prázdnejšie, ako nám argumentuje premiér Fico. Mám pocit, že tento zákon si strana SMER urobila pre svoje deti, aby neboli za používanie drog trestne stíhaní. Z výskumu", ktorý robili vo svojom meste, podotýkam, že to bol kvalifikovaný výskum, ktorý sa, ktorý vykonávala vysoká škola v roku 2012, takže veľmi čerstvý, "na vzorke 1 783 respondentov nám vyšli alarmujúce výsledky, čo sa týka marihuany. Používajú nám ju už deti vo veku 12 rokov a jedná sa o 20 % detí a toto percento neustále počas posledných rokov stúpa."

    Pán píše, že nie som zástancom, "už nie som zástancom zmierňovania trestov, pretože ani v okolitých krajinách to neprinieslo napríklad zmenšenie počtu užívateľov. Rozhodne treba viac investovať do prevencie a nebudeme mať preplnené väznice. Veď je to úplne viditeľné napríklad v Holandsku. Preto vás chcem poprosiť, urobte všetko pre to, aby sa v tomto viedla najmä odborná diskusia a nerozhodovalo sa od stola len preto, že to niekomu vyhovuje."

    Toľko z reakcie človeka, ktorý má praktické skúsenosti, zopakujem, s prácou s ľuďmi, ktorí majú skúsenosť s drogami.

    Preto by som vás chcela poprosiť o podporu nielen nášho návrhu zákona, ale zároveň aj pripomienok prezidenta, ktoré v tomto parlamente neboli schválené.

    Zopakujem také hlavné nedostatky zákona, ktorý bol schválený a je platný od 1. 7. a čo je vlastne aj dôvodom, prečo túto novelu predkladáme:

    - Táto novela, prijatá Národnou radou na začiatku leta, umožnila zníženie trestnej sadzby osobám, ktoré sú dílermi drog a nie len ich užívateľmi.

    - Ďalej takéto zníženie trestnej sadzby sa netýka len tzv. ľahkých drog (marihuany), ale aj tzv. tvrdých drog (heroín, pervitín).

    - A posledným bodom, zníženie trestnej sadzby je zásadnou zmenou kategórie trestu, ktorá dílerom drog skutočne umožní, aby napriek tomu, že obchodovali s drogami, dostali len podmienečný trest s aprobačnou alebo skúšobnou dobou a zostali tak na slobode namiesto toho, aby boli riadne potrestaní.

    Okrem toho novela, ktorá bola prijatá, z psychologického hľadiska môže viesť skutočne k zníženiu bariéry u mladých ľudí, ktorí chcú experimentovať s drogami.

    Toto sú hlavné dôvody, prečo sme sa rozhodli opätovne sa pokúsiť zmeniť stav, ktorý Národná rada privodila schválením Trestného zákona na začiatku leta. Preto by som vás poprosila, aby sme zabránili ďalšiemu šíreniu drog a aby ste podporili novelu zákona, ktorá tomuto zabraňuje.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani podpredsedníčky nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k predkladanému návrhu zákona. Bola tu už rozprava niekoľkokrát ohľadne tejto problematiky. Ja to len tak zopakujem, lebo je to vážna téma.

    Žiaľ, musím skonštatovať, že aj na Slovensku je veľmi veľa rodín, kde máme závislých ľudí na drogách, či už ľahkých, alebo tvrdých. Tam, kde sú tí závislí ľudia v týchto rodinách, je to obrovský problém, je to obrovská tragédia. Nevedia si veľakrát rodičia poradiť s vlastnými deťmi. Sú, samozrejme, aj rodiny, kde padne do tejto biedy či už manžel, alebo manželka a rozpadávajú sa tieto rodiny.

    Pred chvíľou sme tuná mali, ja som to zmeškal, už dve nočné, keď boli, to bol ten paralympijský výbor. Chcel som to tak aj oceniť, aj doceniť tú skutočnosť, keď mladí ľudia alebo keď ľudia športujú. "Rob, čo chceš, len nerob zle, rob čo chceš, len nehreš." Toto hovoril Don Bosco, je to jeho pravidlo a je obdivuhodné, keď sú to telesne postihnutí, zrakovo či už sluchovo, alebo pohybovo, ľudia a športujú a dávajú sa týmto aktivitám. Je to vždycky lepšie, ako byť závislý, či už na alkohole, cigaretách, ľahkých drogách, a tuná rozlišujeme tú marihuanu alebo pervitín, či heroín, ale myslím si, že byť závislý na čomkoľvek, či už ľahkých, alebo tvrdých drogách, je to nešťastie pre toho konkrétneho človeka, ale najmä pre tú rodinu.

    Tragédiou tohto zákona, ktorý bol prijatý, tento Trestný zákon, veď ja v konečnom dôsledku viem aj doceniť tú skutočnosť, kedy v podstate, aby sme boli aj zákonom, ale aj ľudsky tolerantní voči človeku, ktorý je drogovo závislý, ale nemôžem súhlasiť so skutočnosťou tou, že budeme tolerantní voči dílerom. Díler je rozsievač smrti. Díler, ten si zaslúži ten trest. Nech je nie 10, ale aj 15 rokov, nech je v tej base, keď druhým šíri nešťastie, rozsieva smrť a na tom ešte zarába. Je to veľmi neetické, nehumánne a neľudské. Je to čosi, čo je naozaj veľmi zlé.

    Preto chcem poprosiť všetkých kolegov, aj keď žiadam o nemožné alebo prosím o nemožné, aby novelu tohto Trestného zákona sme podporili. Naozaj ide o budúcnosť nášho národa, o budúcnosť našich detí, ale nielen detí, ale aj o budúcnosť našich rodín. Čo tu budú za rodiny, kde budú, kde budú narkomani? Sme svedkami toho v západnej Európe. Pozrime sa na západnú Európu. Keď som mal tak možnosť si niektoré tie krajiny prejsť a v skorých ranných hodinách v hlavných mestách, konkrétne mám na mysli teraz napríklad takú Kodaň, a ráno o siedmej hodine vyliezajú z dier títo ľudia, ktorí majú preflámovanú celú noc, zjavne boli pod vplyvom drog a alkoholu, je to veľmi čosi zlé. A boli to rovnako aj dievčatá, aj chlapci.

    Myslím si, že ten, ktorý padne do tejto siete, tak je to čosi strašné. Preto ten, ktorý v tejto sieti je aktívne zaangažovaný a šíri tieto drogy medzi mladých ľudí alebo medzi ľudí vôbec celkovo a zarába na tom, jednoducho zaslúži si ten trest.

    Pánu ministrovi som hovoril, že je to naozaj tenký ľad. Teraz čo budeme počítať, že koľko máš ty dávok? Tri, päť desať? A podľa toho si užívateľ? A jak ty si opakovane, jak ťa chytím a vo všeobecnosti je aj známe, ktorí sú títo, títo díleri, polícia to vie, a nebude môcť konať. Je to čosi veľmi, čo je, čo nie je dobré. Tak preto je tuná navrhovaná novela toho Trestného zákona a poprosím vás, kolegovia, aby ste sa všetci zamysleli nad tým pri hlasovaní, že či už máte vo vlastnej rodine, alebo v širšom kontexte v rodine takýto problém, alebo vo svojom okolí, či je to sused, alebo susedia. Poslanci Národnej rady a tejto krajiny nemajú byť ľahostajní a ignorantskí voči tomu, ktorým smerom sa bude uberať táto krajina.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Opýtam sa, či chce navrhovateľ? Nie. Pán spravodajca vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Petra Polláka a ďalších na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 604. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 583.

    Dávam slovo podpredsedníčke Erike Jurinovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Petra Polláka a ďalších na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 604.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predniesla návrh zákona, s ktorým sme sa tu už v podstate stretli. Rovnako ako predchádzajúci zákon, pokúšali sme sa presadiť podobnú verziu ešte pri novele, pri novele Trestného zákona, ktorá tuná bola v parlamente naposledy. Ide o zahrnutie všetkých trestných činov motivovaných nenávisťou k akejkoľvek sociálnej skupine. Ide teda o osobitný motív týchto trestných činov.

    Máme za to, že tak ako bola nastavená novela Trestného zákona, je vymedzujúca príliš úzko, vymedzujúca a možno dávajúca lepšie podmienky iba jednej vybratej, nevhodne vybratej skupine - skupine LGBTI ľudí. Nemám pocit, že by bolo diskriminačné to, čo chceme urobiť, ba práve naopak, chceme zabezpečiť právny stav. Lebo máme pocit, že týmto pádom, že je na osobitný motív vybratá len jediná skupina zo všetkých iných skupín, sa deje práve diskriminácia na tých ostatných skupinách.

    Takže vysvetlím dôvody, prečo s tým vlastne stále nedáme pokoj. Ešte keď sme predkladali pozmeňujúci návrh k tomu pôvodnému Trestnému zákonu, úprimne povedané, nemyslela som si, že budeme nútení tento návrh opätovne predkladať. Pretože už pri prvom prerokovávaní návrhu na jar tohto roka som si myslela, že argumenty, ktoré sme uvádzali ja aj moji kolegovia, boli také logické a také spravodlivé, že nie je dôvod, aby plénum Národnej rady náš návrh odmietlo.

    Argumentovali sme najmä tým, že doplnenie jediného osobitného motívu, t. j. nenávisti pre sexuálnu orientáciu, je diskriminujúce, nezohľadňujúce iné sociálne skupiny, ktoré môžu byť terčom nenávisti a v súvislosti s týmto dôvodom pre spáchanie trestného činu.

    V osobnom rozhovore s pánom ministrom spravodlivosti aj v rozhovore v tomto pléne sme uvádzali argumenty vychádzajúce presne z tých medzinárodných i vnútroštátnych dokumentov, na ktoré sa odvolávalo ministerstvo pri presadzovaní tohto jediného motívu, ktorý chcelo do novely presadiť. Bez nemiestneho namýšľania si dovolím tvrdiť, že sme dokázali vyvrátiť argumenty ministerstva, keď sme presne citovali z platnej koncepcie boja proti extrémizmu, ktorá ako aktivitu číslo jedna, podotýkam, je to platná koncepcia boja proti extrémizmu v Slovenskej republike, teda v bode 1 sa uvádza: "Pripraviť návrh novely Trestného zákona zameraný na prísnejší postih páchateľov trestných činov extrémizmu, doplnenie skutkových podstát trestných činov o trestné činy z nenávisti pre rozdielnosť pohlavia, príslušnosti k odlišnej kultúre a sociálnej skupine." A ako to dopadlo, to už viete. Doplnili ste tam akurát jednu skutkovú podstatu trestného činu, a to "z nenávisti pre sexuálnu orientáciu".

    Nezmyselnosť tejto novely kritizoval dokonca aj prezident republiky, ktorý schválenú novelu v danom znení odmietol podpísať z rovnakých dôvodov, o ktorých sme rozprávali aj my. Ale ani to nepomohlo, prezidentovo veto sme neprelomili. Možno je namieste pýtať sa, prečo sa tak udialo?

    V ostatnom čase sa zdvihli vlny protestov a vášnivé hlasy z viacerých strán kvôli pripravovanej celoštátnej stratégii ochrany a podpory ľudských práv Slovenskej republiky. Jednou z príčin je aj spor práve o postavenie práv LGBTI osôb oproti právam iných skupín, často oveľa početnejších. Zdôrazňujem, že postavenie práv, nie postavenie LGBTI ľudí.

    Chcem zdôrazniť, že nemienim teraz obhajovať žiadne názory prezentované hojne aj na internete, a už vôbec nechcem riešiť genetické, medicínske alebo iné aspekty odlišnej sexuálnej orientácie.

    Chcela by som ale počuť, v čom sú práve títo ľudia s odlišnou sexuálnou orientáciou v našej spoločnosti ohrození a prečo potrebujú byť takto výsadne riešení či už v rámci pripravovanej stratégie, kde by sa im mali venovať až 3 z 10 tematických skupín, ktoré majú riešiť? Pre zaujímavosť vám aj poviem, ktoré skupiny ich budú obsahovať: predchádzanie rasizmu, xenofóbie a antisemitizmu a ostatným formám intolerancie. Ďalšia skupina: dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania, rodová rovnosť. A ešte samostatne: práva lesieb, gayov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb.

    Pán podpredseda vlády a predseda Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, teda minister Lajčák, vypočul nespokojné hlasy verejnosti a zasiahol do rozbehnutého procesu prípravy stratégie. Je to len hra o čas, mám pocit.

    Neverím, že to všetci necítite, že výsadné postavenie ľudí s odlišnou sexuálnou orientáciou je nevysvetliteľné a nespravodlivé. Neverím, že nevnímate, že verejnosť je veľmi citlivá na otázky, ktoré sa jej týkajú, a ozýva sa. A som rada, že v tomto prípade minister Lajčák je schopný počúvať v tomto prípade najmä hlasy verejnosti.

    Tak vás prosím, aby ste aj pri hlasovaní o tejto novele mysleli na to, že máme tu okrem LGBTI skupín, ktoré sú v tomto spôsobe, v tomto Trestnom zákone, v súčasnom znení Trestného zákona výsostne vyzdvihnuté ako jediní, ktorí majú právo na nejakú osobitnú ochranu. Myslím si, že, tak ako sme aj v pôvodných pozmeňujúcich návrhoch, tak ako aj v tejto novele Trestného zákona poukazovali, existuje viacero skupín, sociálnych skupín, ktoré si zasluhujú minimálne pozornosť a samostatnú ochranu, rovnako ako aj osoby LGBTI.

    Takže ešte raz. Vôbec nám nejde o to, aby sme ich vylúčili z novely Trestného zákona. Ide nám o to, aby sa tam doplnili aj iné skupiny, aby sa nestalo, že babka, ktorú napadne proste nejaký napríklad homosexuál, aby bola zbitá za to, že je napríklad veriaci človek. Proste chceme, aby ten osobitný motív z nenávisti obsahoval naozaj všetky možné postihnuteľné skupiny.

    Ešte ma napadla jedna vec, ktorú som takisto spomínala v rozprave, keď sa hovorilo pred štvrťrokom alebo polrokom o Trestnom zákone. Mali sme stretnutie na ministerstve spravodlivosti a bola som úplne šokovaná reakciou pána ministra Boreca, keď sme mu vysvetľovali, hej, aj teda sme mu ukázali, že naozaj v stratégii sa nachádza nielen skupina LGBTI, ale aj že Slovenská republika sa zaviazala, že pomôže všetkých skupinám sociálne, nielen znevýhodneným, proste všetkým sociálnym skupinám pri určovaní motívu. Vtedy mi na to povedal, že nebude sa s nami o tom veľmi baviť, pretože neni na to politická vôľa. Takže politickou vôľou strany SMER vtedy bolo vyzdvihnúť právo LGBTI osôb, čo mi je nesmierne ľúto, lebo rovnako si myslím, že je potrebné vyzdvihnúť aj ľudí, ktorí majú svoje náboženské presvedčenie a sú zaň potieraní, tak ako aj iné skupiny.

    Preto vás veľmi prosím, aby ste porozmýšľali nad týmto návrhom, aby ste prijali vecné argumenty, o ktorých som vám hovorila. Nie je to postavené na vode. Vychádzame naozaj z dohovorov a zo stratégií, ktoré sú platné pre, alebo z ktorých vychádza, z ktorých by mala vychádzať Slovenská republika pri svojich legislatívnych návrhoch.

    Takže ešte raz vás prosím o podporu tohto návrhu.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Miroslavovi Kadúcovi. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Vážená pani predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie a spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 583 z 11. júla 2013 navrhol, aby predmetný, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval predmetný návrh v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 583.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Kuffa. Jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani podpredsedníčka, aj jedna, aj druhá, dve sú tu, vážená predkladateľka, vážený pán spravodajca, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. Áno, tento Trestný zákon, ktorý bol tu predložený pánom ministrom Borecom v tej prvej fáze, zdal sa taký dosť nenápadný, ale skrýval tam v sebe viacero aspektov, práve aj ten predchádzajúci, jeden bol tí drogoví díleri, a práve aj táto druhá skutočnosť, že ktosi bude trestaný za to, že má iný názor na sexualitu ako niekto iný.

    Ja sa neviem vynačudovať a žasnem, že aká je tá homosexuálna loby silná. Táto homosexuálna loby atakuje aj tento parlament, atakuje tento slovenský parlament, čo je úplne čosi trápne. Chystajú sa teraz dva pochody v Košiciach. Ak by v zmysle toho zákona, ktorý tuná je, ktosi teraz vyslovil názor a povedal, že to, čo sa bude diať v tých Košiciach v sobotu, že to je porno a perverznosť v priamom prenose, no tak bude môcť byť potrestaný za to, že má teda iný názor. Ak by sa v nedeľu na Pochode za život správali takto heterosexuálni ľudia, tak ako to prezentujú homosexuáli vo verejnosti a na uliciach, tak by sme čo povedali? Že sú normálni? Že sú normálni, neboli by sme z toho pohoršení? Povedali by sme to?

    A ešte týchto ľudí my ideme chrániť eskortou. Pomaly aj vojenskou. Ideme ich chrániť políciou. Ja sa pýtam, z čích peňazí to je? To sme tak bohatí? To je tak bohatá krajina, aby sme ešte takto vyhadzovali tieto prostriedky?!

    Zatiaľ u nás sa nestalo, že by ich ktosi na ulici napadol fyzicky. Nestalo sa. Sú len zatiaľ komentáre. A vždycky sú to ľudia, ktorí to okomentujú patrične a sú pohoršení. Ľudia sú pohoršení nad tým. My prijmeme zákon v Národnej rade, že takéto perverznosti my ešte aj zákonom budeme chrániť. Zákonom to budeme chrániť. Je to naozaj na pohoršenie.

    To, čo sa deje v západných krajinách, kde púšťajú rozprávky o dvoch princoch a o dvoch princeznách, ako sa majú radi, ako sú zaľúbení. To je pohoršenie pre tieto deti. Lepšie by ti bolo, keby ti zavesili mlynský kameň na krk a hodili ťa do vody. Lepšie by ti bolo, ako keď pohoršíš jedného z týchto maličkých. Lepšie by ti bolo. A my pohoršujeme mládež, my pohoršujeme deti. Je to čosi nehorázne, je to čosi odporné a obludné!

    Ja som pána ministra vtedy prosil, prosil som ho, vynechajte tento úsek z toho alebo ten odsek z tohto Trestného zákona. Dal mi tento prísľub. V druhom čítaní to zostalo. Zostalo. Nemuseli sme byť tuná. Potom sme nervózni, lebo tá schôdza sa naťahuje, ja neviem kedy, však asi zrejme ani neskončíme do konca týždňa, ale je to aj kvôli týmto veciam. Nie je to stále kvôli opozícii, kolegovia! Zamyslite sa, priatelia aj z vládnej strany SMER, či nemáte aj vy na tom podiel. Dovolím si povedať, máte. Pretože tieto čítania tuná nemuseli byť a nemusela byť tuná táto rozprava. Ne-mu-se-la.

    Aj pápež František to krásne ako hovorí, to, že ty si nejak orientovaný, a to je jedno, či si homosexuálne, alebo heterosexuálne, to nie je chyba, to nie je čosi, nejaké mínus, ale či to ty praktizuješ. Darmo si ty heterosexuál, keď si neverný svojej žene, keď si neverný svojmu manželovi, keď máš frajerov, keď máš frajerky! Čo poviem, že si dobrý človek, že si hodný nasledovania? Nepoviem to o heterosexuálovi. A rovnako to nepoviem o homosexuálovi.

    A takéto rozprávky tuná rozprávať, že akí sú oni nevinní, akí sú dobrí, aké čo všetko. Veď aj americké výskumy, ktoré hovoria, tak práve u homosexuálov je najviac vrážd sprevádzaných práve tými sexuálnymi orgiami. Tak si to dovolím povedať. Najviac. A ešte ich učia, ako nezabiť svojho partnera pri týchto praktikách. Toto považujeme za normálne?! Toto mi ideme chrániť ešte Trestným zákonom?!

    Ja to považujem za hrubý spôsob zasahovania do ľudských práv a diskrimináciu. Za to, že ja mám iný názor? V totalite to tu bolo. Boli tuná väzni svedomia. Predvčerom mal pohreb Silvester Krčméry. On bol jedným z nich. Za to, že mal iný názor ako komunistický režim, bol štrnásť rokov v base. Štrnásť rokov v base sedel; štrnásť rokov. A toto chceme my vyrábať teraz zase, takýchto väzňov svedomia v dnešnej dobe? V 21. storočí?!

    Nehnevajte sa, že som trošku tak emotívnejšie rozprával, ale tie dve prebdené noci, ktoré tuná boli, tak myslím, že tých emócií bolo trošku viac.

    A dovolím si tuná od tohto pultu vyzvať celý národ slovenský, nech v nedeľu ukáže, ukáže svojím protestom aj v Košiciach, a to kultivovanou a pokojnou formou, že sú tu normálni ľudia, ktorí sa zasadzujú za život. Ja sa pýtam, prečo do Trestného zákona neni presadená osobitná skupina, ktorou je rodina? Dnes je rodina napadaná systematicky cez zákony a cez rôzne útoky a cez médiá. Jak to, že rodina neni takto chránená?! Ako je toto možné? Ale budeme tuná homosexualitu obhajovať a chrániť takýchto ľudí. Ako je toto možné?! To neni tá skupina, ktorá si zaslúži svoju ochranu? Nie je to táto skupina, najviac ktorá to potrebuje? Tu od útokov voči rodine smeruje táto západná Európa alebo Európa k inštitucionálnej forme satanizmu. To je strašné, diabolské toto, čo sa deje! A predkladajú sa obludnosti ako normálne hodnoty, ktoré sú chránené ešte zákonmi!

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Uzatváram, vyhlasujem, keďže bol jediný prihlásený, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, pani podpredsedníčka, chcete ešte záverečné slovo? Nech sa páči.

  • Ešte si v závere dovolím pár viet, možnože aby som sa vrátila ešte raz k podstate návrhu zákona. Ďakujem Štefanovi, že sa možnože aj iným spôsobom dotkol témy, ktorá naozaj v našej spoločnosti teraz veľmi odoznieva. Súhlasím s tým, čo hovoril.

    A čo sa týka práve navrhovanej novely, ktorú predkladáme, tak aby bolo všetkým jasné. Cieľom predkladaného návrhu zákona je zmeniť § 140 písm. f) Trestného zákona tak, aby osobitný motív, hovoríme o osobitnom motíve, uvedený v predmetnom ustanovení "zahŕňal všetky trestné činy motivované nenávisťou k akejkoľvek sociálnej skupine".

    Osobitným motívom podľa súčasne platného ustanovenia § 140 písm. f) Trestného zákona sa rozumie "spáchanie trestného činu z národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti alebo nenávisti z dôvodu farby pleti".

    Viem, že, zopakujem, že Národná rada schválila v máji návrh novely zákona, ktorým bola k vyššie uvedeným druhom nenávisti doplnená výlučne nenávisť pre sexuálnu orientáciu. Takýmto nesystémovým opatrením v praxi sa môže stať, že mladík s bejzbalovou pálkou, ak fyzicky ublíži napríklad nezamestnanému, ktorého považuje za príživníka na štáte, alebo zdravotne postihnutému, ktorého považuje za menejcenného, bude potrestaný menej prísne ako ktorýkoľvek iný človek, ktorý fyzicky ublížil homosexuálovi, bisexuálovi alebo transsexuálovi.

    To je ešte raz na vysvetlenie dôvodov, prečo sa snažíme o túto novelu. Chceme, aby boli zahrnuté okrem sexuálnych motívov aj iné skupiny sociálne, ktoré si zaslúžia ochranu. To znamená, nediskriminujme ostatných.

    Ďakujem veľmi pekne a prosím vás ešte raz o podporu.

  • Pýtam sa, pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Mikuláša Hubu, Miroslava Kadúca a Petra Polláka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 621. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 599.

    Dávam slovo poslancovi Mikulášovi Hubovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Hubu, Miroslava Kadúca a Petra Polláka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 621.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Dámy a páni, poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, predkladáme, ako už bolo povedané, v zostave Mikuláš Huba, Miroslav Kadúc a Peter Pollák.

    Hlavným cieľom nášho návrhu zákona je zaviesť zmeny, ktorých spoločným menovateľom je zvýšenie efektívnosti správnych orgánov a samosprávy pri ochrane životného prostredia v oblasti odpadov a odpadového hospodárstva, ktorou je problematika tzv. opusteného odpadu. Zároveň sa návrhom zákona snažíme zabezpečiť efektívnejšiu účasť angažovaných občanov na ochrane životného prostredia.

    Opustený odpad, taktiež bežne označovaný ako nelegálne skládky odpadu, je v oblasti environmentálnej politiky jednou z najcitlivejších problematík. Nelegálne skládky odpadu majú bezprostredne negatívny dopad na každého občana štátu, na estetiku krajiny, stav a fungovanie ekosystémov a ich zložiek, vrátane vody, pôdy, ovzdušia, rastlinstva a živočíšstva, až po celý potravinový reťazec a následne na telesné a duševné zdravie ľudí a kvalitu života obyvateľov Slovenskej republiky.

    Najškodlivejšími prejavmi existujúcich nelegálnych skládok sú okrem iných:

    - reálna či potenciálna kontaminácia pôdy a vody,

    - únik nebezpečných chemických látok do ovzdušia, napríklad pri úmyselnom či neúmyselnom vznietení skládok,

    - záber a strata poľnohospodárskej pôdy, často s vysokou bonitou,

    - nezvratné zmeny v druhovom zložení rastlín a živočíchov vrátane prenikania inváznych druhov,

    - odpad ako pasca pre živočíšne druhy spojené s úhynom živočíchov uväznených v rôznych obaloch,

    - kontaminácia potravinového reťazca a následne zdravotné problémy,

    - synantropizácia živočíšnych druhov, pretože takéto lokality priťahujú škodcov, napríklad hlodavcov, k ľudským obydliam, priťahujú tiež medvede, líšky do blízkosti lokalít s odpadom a podobne,

    - riziko zranení hroziace najmä u menších detí,

    - riziko šírenia sa rezistentných druhov baktérií z lokalít s odpadom,

    - negatívna vizuálna zmena krajiny a následné znižovanie nielen estetiky krajiny, ale aj turistickej atraktivity postihnutej lokality alebo regiónu,

    - komplexné znižovanie kvality života,

    - zároveň aj priama strata druhotných surovín, čiže aj dosah ekonomický.

    V tom výpočte by sme mohli pokračovať, ale všetci máte určite z vlastného života skúsenosti s týmito nelegálnymi skládkami odpadu, takže viete si predstaviť, o čom je reč. A môžem vás ubezpečiť, že Slovensko patrí k tým najhorším krajinám Európskej únie, aj podľa štatistík, aj podľa empirických skúseností, ktoré máme z terénu v tejto oblasti. Takže o to je potreba riešiť tento problém aj legislatívnou cestou naliehavejšia.

    Pôsobenie proti osobám, ktoré vytvárajú nelegálne opustené skládky odpadov a tým priamo spôsobujú vyššie uvedené negatíva, by malo byť nielen prioritou štátu a verejnej správy, ale aj každého zodpovedného občana. Aby tomu tak mohlo byť, štát musí vytvoriť dostatočný právny rámec, ktorý by adekvátnu občiansku angažovanosť v oblasti boja proti nelegálnym skládkam odpadov umožňoval a podporoval.

    V snahe o dosiahnutie definovaných cieľov, predchádzanie hroziacim rizikám a odstránenie uvedených negatív sa v predloženom návrhu zákona navrhujú niektoré legislatívne zmeny a doplnenia, ktoré je možné zhrnúť do niekoľkých okruhov, krokov:

    a) rozdelenie a špecifikácia kompetencie obcí a obvodných úradov životného prostredia v správnom konaní o opustených odpadoch;

    b) participácia Policajného zboru Slovenskej republiky pri zisťovaní osoby zodpovednej za umiestenie takéhoto odpadu;

    c) aktívna účasť občanov a občianskej spoločnosti nielen pri oznamovaní opustených odpadov, ale aj v následnom správnom konaní, kde im je priznaný procesný status účastníka konania. To je asi najväčšie nóvum a myslím si, že bola by to aj najdôležitejšia pozitívna zmena v prípade, keby sme tento návrh podporili. Ja sa k tomu ešte dostanem o chvíľu neskôr;

    d) povinnosť správnych orgánov postúpiť vec na samostatné konanie v špecifických prípadoch.

    Prínosom všetkých uvedených hlavných bodov je urýchlenie správneho konania a zvýšenie jeho kvality najmä z pohľadu transparentnosti a garancie základných ústavných práv a slobôd, ktoré zakladá právo na ochranu životného prostredia podľa čl. 44 až 45 Ústavy Slovenskej republiky.

    Návrh zákona je plne zlučiteľný s právom Európskej únie, najmä s čl. 13 až 15 a čl. 36 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc.

    V súvislosti s týmto si dovolím pripomenúť, že v tejto oblasti bola proti Slovenskej republike podaná Európskou komisiou dňa 26. júna 2012 žaloba pre nesplnenie si povinností požadovaných vyššie citovanou smernicou o odpade atď. a Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Nakoniec sa Slovenskej republike podarilo bezprostredné riziko vyplývajúce z tejto žaloby, riziko teda sankcií zo strany EÚ, odvrátiť, to však neznamená, že by sme nemali vyvíjať v tejto oblasti zvýšené úsilie, pretože je otázka času, kedy takéto sankcie prídu znova, ale to nie je ani to najdôležitejšie. To najdôležitejšie je to, že asi by nám všetkým malo záležať na tom, ako naša krajina a kvalita života na Slovensku bude vyzerať.

    A preto si myslím, že aj prijatím tohto návrhu zákona zmiernime to spomínané zaostávanie za štandardom Európskej únie v tejto oblasti, nielen v oblasti legislatívy, ale najmä praxe.

    Predkladaný návrh zákona má tak čiastočne negatívny, ale aj reálne i potenciálne pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Vplyv na rozpočet verejnej správy je totiž v tejto súvislosti nutné chápať v dvoch rovinách. Na jednej strane má návrh zákona pozitívny vplyv na rozpočet obcí, keďže časť výnosov z pokút uložených za priestupky sa stáva príjmovou časťou rozpočtu obce, na druhej strane o takú istú čiastku je ochudobnený štátny rozpočet. Čiže v rámci verejnej správy je tá bilancia neutrálna, ide len o presun časti prostriedkov vybraných z pokút na obce, preto nevidíme v tom nejakú tragédiu. Naopak, minimálne v tom prvom období, kedy dôjde, predpokladáme v prípade prijatia tohto zákona alebo návrhu zákona, k dosť markantnému zvýšeniu výberu prostriedkov z pokút, predpokladáme dokonca zvýšenie príjmov rozpočtu verejnej správy.

    Návrh zákona má jednoznačne pozitívny vplyv na životné prostredie, najmä na pôdu, vodu, ovzdušie, potravinový reťazec a estetiku krajiny. Má tiež pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, keďže sa navrhuje využívanie nových informačných prostriedkov pri oznamovaní opustených odpadov, pričom podrobnosti upraví ministerstvo životného prostredia vykonávacím právnym predpisom. V neposlednom rade má návrh zákona aj pozitívne sociálne vplyvy, keďže má pozitívny vplyv na fyzické i duševné zdravie občanov aj potenciálne pozitívny vplyv na zamestnanosť, ktorý spočíva v tvorbe nových pracovných príležitostí súvisiacich s realizáciou a aplikáciou navrhovaných opatrení.

    Nebudem čítať podrobne, pravdepodobne to urobí spravodajca, ten súlad s právnym poriadkom Európskej únie, už som sa o ňom čiastočne zmienil.

    Záverom by som si dovolil len konštatovať, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    V mene predkladateľov vás žiadam o podporu tohto návrhu a vopred vám ďakujem aj za podporu, aj za pozornosť.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Petrovi Muránskemu, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Výbor ma poveril ako spoločného, ako spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Hubu, Miroslava Kadúca a Petra Polláka na vydanie zákona, ktorým sa bude meniť zákon 223/2001 Z. z. o odpadoch.

    Konštatujem, že uvedený návrh v zmysle rokovacieho poriadku, § 70 ods. 1 zákona, spĺňa aj podľa zákona, § 82 ods. 1 zákona takisto o rokovacom poriadku, spĺňa všetko na doručenie aj na, aj na prerokovanie tohto zákona. Takisto spĺňa po formálno-technickej stránke všetky náležitosti.

    V zmysle rokovacieho poriadku, ktorý hovorí § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, po rozprave navrhujem, aby daný poslanecký návrh bol prerokovaný v druhom čítaní.

    Zároveň navrhujem za výbory, ktoré prerokujú tento návrh zákona, Ústavnoprávny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo a životné prostredie. Zároveň, samozrejme, za gestorský výbor navrhujem výbor pre poľhohospodárstvo a životné prostredie. Lehoty prerokovania do 30 dní a pri gestorskom výbore do 32 dní.

    Prosím, pani predsedajúca, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem... Pán poslanec Mičovský, jeden. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči.

  • Dobrý deň. Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Zareagujem tak z vlastnej skúsenosti trocha impulzívne, ale veľmi úprimne.

    Myslím si, že znenie tohto návrhu je veľmi potrebné a dôležité a z toho logicky sa dá odviesť, že je veľmi potrebné a dôležité, aby naša snemovňa takéto doplnenie zákona o odpadoch prijala.

    Prečo si to myslím? Myslím si to preto, že aj keď žiaden zákon nie je dokonalý a tento určite nám nezabezpečí to, aby všetky divoké skládky zmizli, ale je v ňom skrytý jasný potenciál toho, že je veľmi pravdepodobné, že ak sa ho rozhodneme prijať, o čo týmto aj ja prosím a za čo sa prihováram, nie kvôli tomu, že sa to akosi patrí kvôli oddielovým kolegom, ale kvôli tomu, že som o tom úprimne presvedčený. Tak ak sa nám to podarí, takže sa počet divokých skládok zmenší a tie, ktoré existujú, sa môžu stratiť vo veľkom rozsahu.

    Myslím si to hlavne kvôli tomu, že moja osobná skúsenosť ako človeka, ktorý je v každej voľnej chvíli hlavne turistom a ktorý ak mám v čomsi nejaký náskok pred priemerným občanom, tak je možno v tom, že za tie desaťročia mám Slovensko slušne zbehané, že je jedným zo smutných poznatkov práve to, že nenachádzame žiadny kataster, žiadnu dolinu, žiadnu obec, ktorá by sa mohla hrdiť tým, že u nás žiadna divoká skládka neexistuje. A to je výzva, ku ktorej sa poslanci Národnej rady zo žiadneho klubu nemôžu obrátiť chrbtom.

    Ak by existovalo, teraz taký malý príklad, miesto, kde by sme chceli uložiť srdce Slovenska, keby som bol trocha lyrický, tak by som hlasoval za to, aby bolo umiestené kdesi v oblasti Sihly. Vždy, keď bolo málo času a boli nejakí návštevníci na Slovensku, tak som si povedal, no, ak im chcem ukázať voľačo krásne, tak času je málo, vybehnime na Sihlu, pozrime sa na štyri nádherné smery, dole na Utekáč, dolinou Rimavice alebo naopak, opačná strana, do krásnej doliny Kamenistého potoka alebo sa pozrime smerom na Hriňovú, alebo poďme na Balog, neďaleko Dobročský prales, Klenovský Vepor, nádherné scenérie.

    No a minule, o čom chcem teraz povedať ten konkrétny zážitok, bolo to tohto roku na bežkách, objavil som, napriek tomu, že poznám tento kút, pri osade menom Sedmák nádhernú chalúpku, ako keby bola zabudnutá z 19. storočia, prekrásny slovenský kút, hotový pripraviť sa k reprezentácii pôvodného obydlia, zachované všetky prvky, takže som bol z toho prekvapený, ani sa nám stadiaľ nechcelo odísť, hoci bolo veterné a zimné počasie. A neďaleko, skutočne, vedľa tohto klenotu na tom snehu, to znamená žiadny minulý odpad, divoká skládka. Nebudem hovoriť, čo tam bolo, PVC a nejaké, proste všetko škaredé. A bol tam aj človek a ten mi hovorí: "Ja aj viem, kto mi to tam, aj som sa sťažoval, ale, viete, je to taký, čo mi to tam sype, no, má svoje postavenie." Proste, skončilo to tak, tá moja krátka debata, že aj keď bol možno pôvodca známy, voľáko sa nechceli v tej obci naťahovať o to a vypadalo to tak, že tú skládku si bude musieť odpratať tento majiteľ pozemku a toho krásneho domčeka sám.

    Som presvedčený, že ak vstúpi do platnosti návrh, ktorý predložila skupina poslancov, že konkrétny prípad tohto človeka by takýto zákon vyriešil, pretože už by sa starosta, obec ani obvodný úrad životného prostredia nemohli k tomuto postaviť nejak bokom. Pretože tam tá výzva je jasná a z toho vyplývajúce dôsledky, kto to musí v takomto prípade spratať, sú zreteľne v zákone, v návrhu zákona písané.

    Takže týmto krátkym svojím vstupom som chcel len poprosiť o podporu zákona, ktorý zase patrí do skupiny tých, kde v žiadnom prípade nemôžeme sa tu stavať ako predstavitelia nejakého politického boja, ale ako ľudia, ktorí majú našu krajinu radi a ktorým musí záležať na tom, aby sme do samospráv vniesli nástroje, ktoré umožnia sa voči fenoménu, ktorý je, žiaľ, skutočne veľmi rozšírený, účinne brániť.

    Takže ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky. Jedna. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, stopercentne s tebou súhlasím. Myslím si, že tie skládky, ktoré som aj ja mal možnosť ešte v roku ´88, teda 1988, kedy ešte bolo nejaké také to prednovembrové dianie, ako člen SZOPK mapovať a snímali sme jednotlivé obce. U nás, v okrese Prešov, môžem povedať, že sme nenašli obec, kde by bolo menej ako 8 skládok a viac. Vtedy sme to ešte na čiernobiele foťáky fotili, mám z toho ešte dosť zaujímavé zábery. A keď si prídem po týchto nejakých 20 rokoch tam pozrieť, čo sa udialo, tak, div sa svete, niektoré možnože už aj zarástli, ale sú tam. Sú tam tie skládky.

    Takže myslím si, že každý zákon, ktorý takúto, by som povedal, anomáliu z prírody odstráni, musí byť naozaj iba vítaný.

    Koľko tých skládok máme na Slovensku? Tých, ktoré sú, dá sa povedať, tie neriadené? Podľa mojich údajov asi 20-tisíc. To, že máme tam aj nejaké environmentálne záťaže, ktoré sú staré, tých je asi 1 900, to je ďalšia vec. A myslím si, že je to vlastne aj pre tú obec. Ako chce pritiahnuť toho turistu? Toho zahraničného nejakého hosťa? Tým, že tam bude na každom druhom rohu nejaká skládka? Veď je to iba v ich prospech.

    Som rád, že v tomto zákone hovoríme aj o povinnosti obvodného úradu životného prostredia pri iných anomáliách, čo má s tým robiť. A zvlášť ma upútalo, že ak dôjde k narušeniu prietočného profilu či vodného toku, k ohrozeniu kvality podzemných útvarov, že musí hlásiť príslušnému orgánu štátnej správy vodného hospodárstva. Super, beriem. Pretože momentálne sa o našu krajinu, by som povedal, ako má vyzerať, nemá kto starať. To znamená, stopercentne tá...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Mičovský bol jediný, ktorý bol prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, či navrhovateľ chce zaujať stanovisko k rozprave. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne obom mojim kolegom z výboru nielen za podporné stanovisko, ale aj za to, že vykompenzovali ten môj možno trošku akademický úvod naozaj takým emotívnejším, ľudskejším prístupom.

    Ja by som ešte možno doplnil jednu informáciu na osvieženie vašej pamäte, že ideový návrh tohto zákona prišiel všetkým poslankyniam a poslancom začiatkom leta z dielne Občianskeho združenia Tatry, ktoré má asi najväčšie, najviac na Slovensku, a najbohatšie skúsenosti s identifikáciou, mapovaním a nahlasovaním týchto čiernych skládok, neviem, koľko rokov existujú, viac ako desať, zmapovali niekoľko tisíc takýchto lokalít a postúpili tieto informácie príslušným orgánom. Avšak zmocňuje sa ich obrovská frustrácia z toho, že vo veľkej väčšine prípadov tieto orgány nekonajú a práve ten ich pokus osloviť nás všetkých s takou zúfalou výzvou, aby sme presadili týmto zákonom najmä tú účasť oznamovateľa aj z radov občianskej verejnosti na celom správnom konaní. Lebo často je to naozaj, povedzme si úprimne, jediný subjekt, ktorému reálne záleží na tom, aby sa ten problém aj doriešil a tá skládka zlikvidovala, alebo nejakým iným spôsobom zneutralizovala. Takže veríme naozaj úprimne s našimi priateľmi z Občianskeho združenia Tatry, že práve týmto by sa situácia, ktorá naozaj je, nechcem dramatizovať, ale podľa mňa katastrofálna, a potvrdili to aj moji kolegovia z výboru, aby sa výrazne zlepšila.

    Takže opäť apelujem na vás. To, že sme sa toho ujali my, alebo teda ja konkrétne, súvisí jedine s tým, že som environmentalista a predseda príslušného výboru, tak som tú reakciu na túto výzvu, ktorú sme, ale opakujem, dostali všetci, považoval za logické, že sa jej ujmem ja s mojimi kolegami. Ale takisto sa toho mohol ujať ktokoľvek iný. Dostali sme to v rovnakom čase, takže aspoň takto by sme mohli aj pozitívne reagovať a výnimočne v nadpolovičnej väčšine aj na opozičný, takzvane opozičný návrh, keďže je to zároveň aj prejav, bol by to prejav určitého uznania pre ľudí, ktorí vo voľnom čase túto nesmierne záslužnú činnosť robia a ktorí sú už zúfalí z toho, ako je to hádzanie hrachu o stenu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Pýtam sa, pán spravodajca, záverečné slovo? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja nie som prívržencom krátkych noviel alebo takých málo paragrafových noviel zákonov, hlavne nie takých, ako je zákon o odpadoch, ktorý je naozaj siahodlhou legislatívou, ktorá sa tvorila veľa rokov. Ale pokiaľ rieši napríklad diskrepanciu, ktorá tu bola prijatá, medzi, medzi zákonom o obaloch a zákonom o odpadoch, a čo sa týka napríklad PET fliaš, čo je veľmi závažná situácia, kde vznikajú naozaj skládky čierneho odpadu z týchto druhov odpadov, tak by som sa prihováral k všetkým poslancom, aby tento návrh zákona napriek aj ďalším proste paragrafom, ktoré sú tam uvedené, aby prijali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní 23. schôdze pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Mikuláša Hubu a Jána Mičovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší a v znení zákona č. 318/2012 Z. z.

    Návrh zákona má tlač 622. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 600.

    Dávam opäť slovo poslancovi Mikulášovi Hubovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Hubu a Jána Mičovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení zákona č. 318/2012 Z. z., tlač 622.

  • Takže už ma tu máte znova.

    Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, poslanecký návrh zákona, ktorý predstavila už pani predsedajúca, predkladám spolu s kolegom Jánom Mičovským.

    Cieľom predkladaného návrhu zákona je obmedziť koncentrácie pachových znečisťujúcich látok vypúšťaných do ovzdušia zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia, konkrétne z veľkých a stredných zdrojov, a vytvoriť právny mechanizmus účinnej a efektívnej obrany a ochrany ľudí bývajúcich alebo pracujúcich v oblasti, v ktorej dochádza k obťažovaniu zápachom.

    Návrh zákona je reakciou na požiadavky občanov, ktorí sa na predkladateľov obrátili s množstvom podnetov súvisiacich s obťažujúcim zápachom v ovzduší produkovaným stacionárnymi zdrojmi znečisťovania. Práve neznesiteľný zápach je v niektorých regiónoch Slovenska dôvodom zníženej kvality života občanov, obmedzovaním ich dennodenných aktivít či dokonca ich vynúteným presťahovaním.

    Predkladaný návrh zákona má za cieľ chrániť občanov pred neprípustnou mierou obťažovania zápachom. Okrem toho dáva možnosť skupine najmenej 20 obyvateľov, ktorých obťažuje zápach, dať podnet na konanie obvodnému úradu životného prostredia, ktorý je v zmysle zákona o ovzduší v znení zákona č. 318/2012 Z. z. oprávnený uložiť pokutu prevádzkovateľovi veľkého zdroja a prevádzkovateľovi stredného zdroja. Na uloženie pokuty sa však vyžaduje súhlas príslušného obecného zastupiteľstva s cieľom objektívneho posúdenia obťažovania obyvateľstva zápachom reprezentatívnejším okruhom postihnutých, ako je len tých spomínaných 20 dotknutých osôb.

    Návrh zákona umožňuje kontinuálne zlepšovanie kvality ovzdušia a minimalizuje negatívne účinky zápachu na obyvateľov a návštevníkov miest, obcí i voľnej krajiny.

    Vytvorenie právneho rámca na ochranu občanov pred zápachom patrí medzi zásadné znaky kultúrnosti a vyspelosti krajiny. Vo vyspelej, kultúrnej krajine by kvalita životného prostredia, ovzdušia vrátane jeho senzorických vlastností a s tým spojená kvalita života obyvateľov mala byť na jednom z prvých miest záujmu každej zodpovednej vlády a parlamentu. Návrh zákona v smere zvyšovania ekologickej, resp. environmentálnej kvality predstavuje impulz v projektovaní environmentálne progresívnej spoločnosti, t. j. krajiny priateľskej k svojim občanom.

    Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, má pozitívny vplyv na životné prostredie i na informatizáciu spoločnosti.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Je upravený v primárnom práve Európskej únie, nebudem vám tu citovať konkrétne články. V danej oblasti nebol proti Slovenskej republike dosiaľ začatý postup Európskej komisie, ani konanie Súdneho dvora Európskej únie. Aj stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie možno označiť ako úplný.

    Z dôvodu sledovaného cieľa predkladaného návrhu zákona je potrebné rozšíriť aj predmet úpravy zákona o ovzduší. Ustanovuje sa, že zákon o ovzduší upravuje nielen práva a povinnosti osôb pri ochrane ovzdušia pred vnášaním znečisťujúcich látok ľudskou činnosťou, ako aj pri obmedzovaní príčin a zmierňovaní následkov znečisťovania ovzdušia, ale aj práva a povinnosti osôb pri obťažovaní obyvateľov zápachom. Taktiež ustanovuje konkrétne práva a povinnosti i mechanizmus ochrany a obrany osôb, ktorých kvalita života je takýmito zapáchajúcimi látkami ohrozená.

    Nebudem podrobne informovať o tomto zákone, máte to v dôvodovej správe. A blíži sa jedenásta hodina, takže prejdem už len možno na takú komparáciu s tým, ako je to riešené v iných krajinách, pokiaľ ide o meranie pachových znečisťujúcich látok. Viaceré členské štáty Európskej únie, napríklad Holandsko, Veľká Británia alebo Nemecko, ako aj štáty mimo Európskej únie, napríklad Japonsko alebo Austrália, prijali technické normy, ktoré túto otázku upravujú. Takisto aj na úrovni Európskej únie je prijatá technická norma č. 13725 s názvom Ochrana ovzdušia, stanovenie koncentrácie pachu dynamickou olfaktometriou, ktorá je platná od 1. 1. 2004.

    Napriek tomu meranie pachových znečisťujúcich látok, povinnosti prevádzkovateľov dodržiavať určité limity znečistenia, týkajúce sa výlučne zápachu vrátane prípadných sankcií, však dosiaľ nebola predmetom úpravy platného zákona o ovzduší v Slovenskej republike. Čiže účelom tohto zákona je eliminovať tento deficit a napraviť tento stav.

    Vychádzali sme aj podľa českého vzoru, kde postupujú podobným spôsobom. Za prípustnú mieru obťažovania zápachom sa v Českej republike, teda v českej legislatíve, považuje stav pachových znečisťovacích látok v ovzduší, ktorý sa má dosiahnuť použitím najlepšej dostupnej techniky a odstraňovaním alebo obmedzovaním obťažujúceho pachového vnímania, pričom pojem pachové znečisťujúce látky sa už v zákone o ovzduší používa, a to v § 9 ods. 1 písm. b).

    Opäť tu mám príliš veľa, príliš veľa ďalších technikálií, ktorými vás nechcem obťažovať.

    Zhrniem to asi tak, že obvodný úrad životného prostredia, ako orgán ochrany ovzdušia oprávnený ukladať pokuty, je na základe podnetu najmenej 20 osôb povinný začať konanie o udelení pokuty podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a po splnení podmienok v odseku 2 uložiť pokutu vo výške stanovenej v § 20 ods. 3 písm. a) a ods. 5 zákona o ovzduší. Podnetom sa v tomto prípade rozumie podnet na začatie konania v širšom zmysle, na základe čoho bude začaté konanie z úradnej moci.

    To sme už hovorili, že okrem tých 20 dotknutých osôb sa musí k tomu vyjadriť aj príslušné miestne zastupiteľstvo, aby sme eliminovali prípadný nadmerný subjektivizmus v oznamovaní takýchto situácií.

    V súlade s cieľom predkladanej právnej úpravy je potrebné, aby sa prevádzkovateľom veľkých a stredných zdrojov uložila povinnosť dodržiavať prípustnú mieru obťažovania zápachom. Podľa súčasnej právnej úpravy ukladá obvodný úrad životného prostredia pokuty prevádzkovateľom veľkých a stredných zdrojov a obec ukladá pokuty prevádzkovateľom malých zdrojov. Vzhľadom na skutočnosť, že predkladaný návrh sa týka iba veľkých a stredných zdrojov, navrhuje sa, aby za porušenie povinnosti dodržať prípustnú mieru obťažovania zápachom uložil obvodný úrad životného prostredia pokutu vo výške určenej zákonom o ovzduší v rozmedzí od 160 eur po 33-tisíc eur prevádzkovateľovi veľkého zdroja a pokutu vo výške od 33 eur po 6 700 eur prevádzkovateľovi stredného zdroja. Je to analógia s inými druhmi znečisťovania prostredia, kde sú určené zo zákona takéto sadzby.

    Takisto navrhujeme, aby sa účinnosť predkladaného návrhu zákona so zohľadnením legisvakačnej lehoty stanovila na 1. januára 2014.

    V mene obyvateľov postihnutých lokalít a regiónov Slovenska aj v mene predkladateľov návrhu vás žiadam o podporu tohto návrhu a vopred vám ďakujem.

  • Ďakujem navrhovateľovi.

    Keďže je 11. hodina, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem dvojminútovú prestávku. Budeme pokračovať hlasovaním.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné predpoludnie, dámy a páni, budeme pokračovať hlasovaním o prerokovaných bodoch. Poprosím o vašu registráciu v hlasovacom zariadení.

    Pán poslanec Brocka uvedie v druhom čítaní hlasovanie o návrhu pána podpredsedu...

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ja nechcem byť protivný po včerajšku, čo sa vám udialo, ale naozaj v dobrom, prosím vás pekne, dajte hlasovať o mojom procedurálnom návrhu, aby bod interpelácia bol ukončený. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ale, pán poslanec, hlasovať môžeme k veci a k mechanizmu a v podstate rokovanie o tomto bode bolo riadne ukončené, čiže je to nezmyselné hlasovanie.

    Pán poslanec Brocka, nech sa páči.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Figeľa na vydanie zákona o ochrane osôb pri odhaľovaní trestnej činnosti súvisiacej s korupčnými a inými vybranými trestnými činmi, tlač 415.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Hlasujeme o návrhu Jána Figeľa na vydanie zákona o ochrane osôb pri odhaľovaní trestnej činnosti (tlač 415). Najprv budeme hlasovať o návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte hlasovať spoločne o bodoch 1 až 19 so stanoviskom gestorského výboru schváliť.

    Paška, Pavol predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 125 bolo za, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať o návrhoch podaných v rozprave. Pán poslanec Mičovský podal rozsiahly návrh, ale tým, že sme schválili body 10 a 13 zo spoločnej správy, tak budeme hlasovať o návrhoch pána poslanca Mičovského okrem bodu 6 a 8. Pán predseda, nech sa páči, dajte hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 27 bolo za, 105 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o postúpení návrhu do tretieho čítania. To boli všetky návrhy.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 132 za, 1 sa zdržal.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy, vyhlasujem ju za skončenú.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku. Gestorský výbor odporúča návrh schváliť. Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Reakcie z pléna.

  • Gestorský výbor odporúča schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 54 za, 1 proti, 74 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

  • Ruch v sále.

  • Neschválili sme návrh zákona.

    Poprosím pána poslanca Cicoňa, aby uviedol hlasovanie o návrhu pani podpredsedníčky Národnej rady Renáty Zmajkovičovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa Notársky poriadok, je to tlač 647.

    (Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Renáty Zmajkovičovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, tlač 647.)

  • Vážený pán predseda, vo všeobecnej rozprave vystúpil jeden pán poslanec a nepodal žiaden návrh. Preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 80 bolo za, 51 sa zdržalo.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý zároveň určuje aj ako gestorský výbor s tým, že gestorský výbor návrh zákona prerokuje v druhom čítaní do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 124 za, 9 sa zdržali.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.

    Pán poslanec Érsek uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pani poslankyne Obrimčákovej na vydanie zákona o používaní a ochrane paralympijskej symboliky, je to tlač 667.

  • Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Bibiány Obrimčákovej na vydanie zákona o používaní a ochrane paralympijskej symboliky a o Slovenskom paralympijskom výbore, tlač 667.

  • Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. V rozprave vystúpili traja poslanci. Nikto nepodal žiadny procedurálny návrh. V súlade s mojím odporúčaním, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa rozhodla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní. Nedoniesol som kartu. Nemám.

  • Reakcie z pléna.

  • Dáme do zápisu, pán spravodajca.

  • Reakcia z pléna a smiech v sále.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných a 130 bolo za...

  • Povedané so smiechom a smiech v sále.

  • (Pozn. red.: správne podľa záznamu hlasovania má byť "131 prítomných, 129 za, 2 sa zdržali")

    Návrh sme schválili.

  • Povedané so smiechom.

  • Prosím, pán predseda, teraz dajte hlasovať o tom, že návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky pridelí na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Zároveň že za gestorský výbor určuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, že určené výbory prerokujú návrh zákona v druhom čítaní do 30 dní, v gestorskom výbore do 32 dní od jeho pridelenia na prerokovanie Národnej rade Slovenskej republiky. Už teraz...

  • Smiech v sále a potlesk.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 132 bolo za, 1 nehlasoval. Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Pán poslanec Petro bude uvádzať v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pána poslanca Igora Chomu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa cestný zákon, je to tlač 680.

    (Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Chomu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 680.)

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpil jeden pán poslanec a nebol podaný žiadny pozmeňujúci návrh. Prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 79 za, 40 proti, 14 sa zdržali.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. A aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 114 za, 3 proti, 16 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Kadúc uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o lobingu, tlač 568.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o lobingu a o zmene a doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, tlač 568.

  • Ďakujem. Pán predseda, vo všeobecnej rozprave vystúpili dvaja poslanci a nepodali žiaden návrh. Preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 56 za, 77 sa zdržalo.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní.

    Ešte vás poprosím, pán poslanec, aj o uvedenie hlasovania v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Richarda Vašečku a ďalších na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa Trestný zákon, je to tlač 603.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Richarda Vašečku a ďalších na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 603.

  • Vo všeobecnej rozprave vystúpili dvaja poslanci a nedali žiaden návrh. Preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 41 za, 13 proti, 77 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    A ešte jedno hlasovanie, pán poslanec, o tom istom zákone len v iných návrhoch a navrhovateľom je ešte aj pán poslanec Peter Pollák, je to tlač 604.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Petra Polláka a ďalších na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 604.

  • Pán predseda, vo všeobecnej rozprave vystúpil jeden poslanec a nepodal žiaden návrh. Preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada prerokuje návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 33 za, 8 proti, 90 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Ani tento návrh sme nepostúpili do druhého čítania.

    A ešte ostatné hlasovanie. Pán poslanec Muránsky uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Mikuláša Hubu, Miroslava Kadúca a Petra Polláka na vydanie zákona č. 223 o odpadoch, je to tlač 621.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Hubu, Miroslava Kadúca a Petra Polláka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 621.

  • Pán predseda, v rozprave žiaden poslanec nenavrhol pozmeňujúci návrh. Preto dávam návrh, aby sa v zmysle rokovacieho poriadku, § 73 ods. 3, aby ste dali hlasovať o predmetnom návrhu zákona, o postúpení do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 53 za, 1 proti, 78 sa zdržalo.

    Ani tento návrh sme nepostúpili do druhého čítania.

    Ďakujem pekne, pán poslanec. Odhlasovali sme všetky prerokované body.

    Pán poslanec Mikloško.

  • Navrhujem predsa hlasovať o tom, že interpelácie z 5. 1. a z 5. 9. sú ukončené. Bol som vtedy tu, čakal som na svoje vystúpenie, mal som dve interpelácie, nedočkal som sa. Dve hodiny som čakal. Pamätám sa tak, že niekto z vedenia, môžme si to pozrieť aj na zázname, vtedy povedal, že interpelácie budú pokračovať 12. 9., čo sa nestalo. Ak môj návrh neakceptujete, žiadal by som vás o tú veľkorysosť, poobede tu budeme mať zasa dva pulty.

  • Pán poslanec, interpelácie boli riadne ukončené. Ja som si vybral zápis o 19. hodine.

  • Reakcie z pléna.

  • Páni poslanci, budeme hlasovať. Pán Mikloško, dáme hlasovať o vašom návrhu, dobre?

  • Čiže aby to bolo zrejmé, to znamená, hlasujeme o tom, že sme ukončili bod interpelácie. Tak.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 94 za, 21 proti, 12 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

    Vyhlasujem... Ešte pán poslanec Škripek.

  • Pán predseda, prosím vás, pri hlasovaní 196 moje zariadenie hlasovacie ešte nebolo aktívne, hlasoval som za.

  • Prosím do zápisu. Pán poslanec Choma.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ja vás chcem pozvať na tretie pracovné stretnutie k reforme štátnej správy ESO. Informovať o ďalšom postupe bude pán minister vnútra Robert Kaliňák a jeho zamestnanci, zúčastní sa aj ZMOS. A toto stretnutie sa uskutoční dnes o 12.00 hod. v miestnosti č. 30.

  • Ďakujem za slovo. Ja by som len chcel oznámiť členom slovensko-francúzskeho priateľstva, že večerné stretnutie, teda odvoz na večerné stretnutie bude zabezpečený spred schodov o 17.45 hod.

  • Ja by som rád pripomenul členom eurovýboru, že o jednej máme výbor. Ďakujem.

  • Ďakujem. A ja by som zase rád upozornil kolegov a kolegyne zo zahraničného výboru, že 12.30 hod. je schôdza výboru v miestnosti č. 183. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem prestávku.

    Ešte pán poslanec Přidal.

  • Vzhľadom na to, čo ste oznámili o tom večernom stretnutí, navrhujem, aby sme teda o 18.00 hod. skončili rokovanie. Dnes.

  • To je otázka skupiny priateľstva?

  • Áno. Tak neviem si predstaviť, že poslanci nebudú pracovať a budú na stretnutí. Ako jednoducho sa mi to zdá tak čudné.

  • Pán poslanec, nie je to ani prvý-, ani poslednýkrát, protokolárne náležitosti sa bežne plnia, pokiaľ...

  • Dajme hlasovať, pán predseda. Ja navrhujem, aby sme o šiestej skončili.

  • Chcete, aby sme skončili o šiestej.

  • Hlasovanie.

  • 120 prítomných, 10 za, 84 proti, 17 sa zdržalo, 9 nehlasovali.

    Pokračujeme normálne do 19.00 hod.

    Ešte raz chcem informovať, že vyhlasujem prestávku do 11.30 hod. A poprosím členom poslaneckého grémia, aby sme sa stretli o 11.30 hod., tak ako sme včera hovorili. Ďakujem.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi pánovi Feckovi, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, milí hostia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 136 z 27. augusta 2013 ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Hubu a Jána Mičovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení zákona č. 318//2012 Z. z. (tlač 622).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku č. 350/1996 Z. z. podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh zákona podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 23. schôdze Národnej rade Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 68 a 67 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v primárnom i sekundárnom práve Európske únie, nie je upravená v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 19. júla 2013 č. 600 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku.

    Pán poslanec Ján Mičovský, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Rečník položil na rečnícky pult košík.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predkladateľ, pán spravodajca, zákon, ktorý je práve v tejto chvíli na programe nášho rokovania, je dôležitý. Všetky zákony sú dôležité, ale predsi len tento zákon zaujíma veľkú časť obyvateľov našej krajiny a je to práve tá časť, ktorá žije v podmienkach, ktoré, keby sme to mali povedať jedným slovom takým kultivovaným, sú málo pohostinné. Napriek tomu tam žiť musia, pretože možnosti len tak ľahko vymeniť svoje trvalé bydlisko nie sú až tak k dispozícii. Sú tu dôvody na to, aby ľudia napriek tomu, že nežijú v ideálnom prostredí, v ňom zotrvávali, ale sú tu určite dôvody aj na to, aby sme takýmto ľuďom, ak je to možné, a to možné v tomto prípade veru je, aj účinne pomohli.

    Jedná sa o tie časti nášho krásneho Slovenska, ktoré napriek tomu, že som to tak pekne pomenoval, jednoducho smrdia, zapáchajú, ktoré majú pre ich obyvateľov veľmi nepríjemné a najmä ustavičné následky, resp. vplyvy. Všetci poznáme takéto oblasti, niektoré sú známe viac, niektoré menej, niektoré možno sú ozaj možno len veľmi nenápadné, ale rozhodne je tu ten zásadný rozdiel, že keď ich aj poznáme, máme možnosť prejsť cez ne, takže zvraštíme čelo alebo si zapcháme nos a podľa možnosti veľmi rýchlo ich opustíme. To si môžme ako návštevníci dovoliť. Avšak desiatky tisíc ľudí, ktorí žijú v týchto oblastiach, si to dovoliť jednoducho nemôžu.

    Na to, aby som vám priblížil zmysel a cieľ tohto zákona, tak som si povedal, že si vymyslím príbeh. Bude to vymyslený príbeh, ale bude úplne reálny. Totižto pri príprave tohto zákona sme obišli niektoré oblasti, ktoré trpia tým, že sú tam veľkí znečisťovatelia, ktorí produkujú popri svojej určite opodstatnenej a potrebnej výrobe ako nevyhnutný technologický dôsledok aj rôzne zápachy. A skúsenosti z rozhovorov s týmito ľuďmi, s tamojšími starostami, s obyvateľmi alebo s občianskymi združeniami, ktoré vznikli práve kvôli tomu, aby bránili seba, svojich členov, aj všetkých obyvateľov svojich lokalít voči zápachu, som zhmotnil do príbehu, ktorý si nazvime, že je to Príbeh rodiny Šťastných. A táto rodina, vymyslená, ale napriek tomu reálna, žije v obci, ktorú pomenujeme tiež úsmevno-realisticky, obec "Nevoňavá".

    Do tejto obce Nevoňavá sa nám dostali štyria členovia rodiny Šťastných, ktorí sú ozaj celkom šťastní, pretože je to mladá rodina s dvomi deťmi, a vyriešili svoju bytovú otázku tak, ako ju nemôže vyriešiť každý, jednoducho zdedili v tejto obci, v Nevoňavej, malý rodinný domček po svojich starých rodičoch. Je pravda, že starí rodičia neboli ešte až takí starí, keď opustili tento svet, a ich dediči, ich vnuk s manželkou a s tými dvomi deťmi, ich aj úprimne oplakali, na druhej strane, život je ustavičný kolobeh, aj sa potešili tomu, že si nemusia brať žiadnu hypotéku a že si môžu zrekonštruovať malý domček práve v tejto obci Nevoňavá.

    Je pravda, že už taký prvý symptóm bol ten, že keď sa lúčili s tými starými rodičmi, tak obidvaja zomreli v rozpätí krátkej doby na závažné pľúcne ochorenia, a keď sa rozprávali s tamojším pánom farárom, ten im aj potvrdil, že veru na úmrtných listoch v tejto Nevoňavej veľmi často pribúdajú práve diagnózy, ktoré viedli k úmrtiu, ktoré sú ako keby z jedného výrobného pásu. Ide o závažné choroby, ktoré jednoducho sú civilizačné, ale ktoré, mali taký pocit títo ľudia, v tejto obci sa vyskytujú štatisticky v nadpriemernom počte.

    No ale dobre, domček zdedili, zrekonštruovali a život išiel ďalej. Ale aj keď vedeli, že v tej obci je v blízkosti fabrika, ktorá produkuje zápachy, predsa len boli prekvapení tým, že tie zápachy, keď sa sem nasťahovali, sú také silné a tak často, ba skoro trvalo sa vyskytujúce. Šťastná mamička zistila, že v tých izbách má smradu voľáko pričasto, priveľa, ale suseda hovorí: "Jaj, to, pani suseda, nemôžte vetrať, kedy chcete a tak často. Nevetrajte v noci, lebo, viete, v noci je toho smradu trocha viacej v ovzduší, ani nie vtedy, keď je nízky tlak. Vetrajte len vtedy, keď svieti slnko, keď je vysoký tlak, vtedy ten zápach tu v obci taký častý nemáme."

    No bol to druhý taký symptóm, ktorý zarazil rodinu Šťastných. Ale zase život išiel ďalej a ako mamička chodievala do roboty, tak zistila, že voľáko jej ozaj začína cestou k autobusu vadiť ten zápach, že už vždy, keď je tam silný smrad, tak ju aj škriabe v hrdle. No dobre, povedala si, mám možnože nejakú nádchu, ale keď sa to opakovalo často, tak to bolo zlé. A život išiel ešte ďalej a bolo treba navštíviť aj s deťmi aj lekára, ktoré akosi začali pomerne často chorľavieť. Keď sa detská lekárka tejto rodiny Šťastných dozvedela, kde sa rodina Šťastných presťahovala, že sa presťahovala do dediny Nevoňavá, tak bola trocha zarazená a čosi také utrúsila pred mamičkou, že: "A to ste si mohli aj lepšie miesto na život nájsť."

    No, ale život išiel zase ďalej, a keď sa tie choroby opakovali, rodina Šťastných si povedala jedného dňa, že vari im ani ten domček za to nestojí, aj keď k nemu prišli relatívne ľahko, aj keď si ho prácne zrekonštruovali, a rozhodli sa urobiť zásadný životný krok, zdravie nadovšetko, že túto obec opustia. Rozhodli sa domček predať. Otecko Šťastný zašiel do realitnej kancelárie, a tu zase ďalší šok. Keď sa dozvedeli v realitke, že on chce predať domček v dedine Nevoňavá, tak majiteľ realitky len sa s úsmevom pozrel a hovorí: "Vy chcete predať dom v obci Nevoňavá? Tam nepredáte žiadny domček, to ani neprijímam, škoda vám dávať inzerát. Tam to nechce nikto kúpiť."

    Život išiel stále ďalej a rozmýšľali, ako sa dostať z tejto šlamastiky, ktorá zjavne tým zápachom a zrejme aj nosičmi tohto zápachu spôsobovala rodine veľké obavy o hlavne zdravie svojich detí, tak sa rozhodli, že keď už sa nedá predať ten domček, tak aj tak ho opustia a zoberú si naň pôžičku a presťahujú sa do bytovky, do mesta. Nuž, posledný šok, ktorý zažili, bol ten, že v banke im povedali, že domček v obci Nevoňavá ako zálohu na pôžičku, že by ho zaťažili ťarchou, neprijmú, lebo jednoducho majú skúsenosť, že takýto domček, takáto realita je na trhu málo likvidná alebo nelikvidná vôbec.

    Nuž, vymyslený príbeh, ktorý má veľmi reálne črty, lebo ja som ho poskladal z rozhovorov s ľuďmi z viacerých lokalít pri Ružomberku, pri Vranove, kde ľudia takýmto zaťažením, sú takýmto zápachom zaťažení, musia žiť.

    A ten príbeh zakončíme len tým, že rodina Šťastných sa stala veľmi nešťastná, a teraz prechádzame opäť do našej legislatívnej reality, či takýmto ľuďom, ktorí musia žiť v takomto prostredí, vieme pomôcť.

    Vieme. Zákon, ktorý predkladáme, tak ako ho pán poslanec Huba predstavil, naozaj obsahuje prvky, ktoré, keď to poviem veľmi hutne a stručne, vystavujú znečisťovateľov a producentov zápachu k základnej voľbe. Je to voľba, že alebo teda využijeme najlepšiu technológiu, ktorú na trhu možno získať k tomu, aby sme ten zápach odstránili, alebo budeme platiť trvalo pokuty. Je na to proste jednoduchý mechanizmus a myslím si, že ak uvedieme tento mechanizmus vďaka tomuto zákonu do praxe, určite sa to nevyrieši zo dňa na deň, ale určite mnohí tí prevádzkovatelia, ktorých nechceme vyháňať z ich určite dôležitých tovární, ktorým nechceme zastaviť výrobu, ktorým týmto zákonom len chceme povedať, ak na trhu, na trhu technológie existuje technologická možnosť, ako odfiltrovať tieto zápachy, ktoré tak vážne znepríjemňujú a ohrozujú ľudí, znepríjemňujú život a ohrozujú ich životy, tak potom túto technológiu musíme využiť. Oni totižto neoficiálne priznávajú, že také technológie sú, ale zároveň hovoria, je to veľmi drahé. A my sa spytujeme, no a pohoda a zdravie a životy týchto ľudí, ktorí ozaj, a jedná sa o desiatky tisíc ľudí, ktorí žijú v tomto prostredí, tie nie sú drahšie?

    Ozaj sa odvolávame my ako predkladatelia na konkrétne lokality, konkrétnych ľudí a konkrétne skúsenosti, na ľudí, ktorí vstúpili do toho príbehu. Ja som si nevymyslel ani tie zdravotné problémy, ani to vetranie v noci nie, keď je hmla nie, len pri slniečku, ani tie problémy s realitkami, ani tie problémy s bankami. To všetko je realita týchto obcí. Oni, samozrejme, si na to do istej miery zvykli, však žijú tam, žili tam ich predkovia. Ale otázka je, či tam budú chcieť zostať. A viete, tie možnosti odísť isteže sú, ale nie pre každého. Kto si môže z týchto obcí povedať: "No tak je tu trvalý zápach, ja idem preč." Tobôž, keď som zdokumentoval, že oni sa nevedia ani zbaviť svojej nehnuteľnosti kvôli tomu, že vlastne producenti tohto zápachu znehodnocujú ich reality úplne neoprávneným spôsobom, pretože skutočne je to zásah do ich vlastníckeho práva, keď to tak z tohto pohľadu zoberieme.

    Tak by som chcel ukončiť tento svoj vstup práve apelom, ktorý obyčajne zaznieva pri každom zákone. Ale prečo by nemal zaznieť a aké protiargumentmi vlastne môžme nájsť? Tento zákon jednoducho je pre ľudí. Je pre množstvo ľudí, ktorí ho potrebujú. Navštívte, ak niekto má pochybnosti, oblasť Hrboltovej pri Ružomberku, porozprávajte sa s tamojšími občanmi. Porozprávajte sa s tamojším občianskym združením, ktoré sa nazýva Za zdravý domov. Minule som s ich príslušníkmi, členmi mohol rozprávať. Sú tam ľudia mladí aj starší. Sú tam profesori, sú tam jednoduchí ľudia. Sú tam isteže voliči SMER-u, i KDH, aj Obyčajných. Ale tým ľuďom je v zásade teda jedno, ako sa my budeme o tomto rozprávať. Tí nás všetkých prosia, aby sme im pomohli.

    A dokonca ja som dostal aj list, tak ako ho dostali zrejme všetky kluby politické, ktoré by som teraz, ktorý by som aj rád prečítal, pretože sú pod ním podpisy a pečiatky starostov obcí Nižný Hrabovec, Huncovce, Poša a Nižný Hrušov. To sú štyri obce v oblasti Vranova, v oblasti producenta jedného zo známych zápachov Bukózy Vranov alebo neviem, či teraz neni náhodou nejaký ten názov aktuálny, neni to podstatné, a ten list znie nasledovne:

    "V Nižnom Hrabovci 18. septembra 2013.

    Vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, v týchto dňoch bude v Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení zákona č. 318/2012, ktorí predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláš Huba a Ján Mičovský.

    Chceme vás poprosiť o podporu zákona, ktorý by zaväzoval znečisťovateľov ovzdušia zápachom urobiť opatrenia, ktoré by obmedzili jeho vypúšťanie a zlepšili kvalitu života a pracovného prostredia občanov žijúcich, pracujúcich blízko zdroja vypúšťajúceho takéto látky. Žiadame o podporu poslanecké kluby, všetky poslanecké kluby, pretože zápach poškodzuje a znepríjemňuje život občanom bez rozdielu politickej príslušnosti.

    S pozdravom Mgr. Marcela Pčolinská, starostka obce Nižný Hrabovec, Ing. Štefan Kovaľ, starosta obce Huncovce, Mgr. Tadeáš Malý, starosta obce Poša, a MVDr. Juraj Tomáš, starosta obce Nižný Hrušov."

    Toľko je teda znenie tohto listu.

    A keďže niekedy býva zvykom hľadať podporu pre rôzne legislatívne iniciatívy rôznym spôsobom, my sme si dovolili urobiť taký ťah, ktorý sme si nazvali ako smutný žart, lebo je to jemný žart, ale veľmi smutný, a dovolili sme si vám rozdať, ktorí tak ešte nemajú, tak stále taká možnosť všetkým kolegom tu v sieni zákonnosti, pohľadnicu, ktorá obsahuje aj jeden 3D predmet. Tá pohľadnica má svoj text a má aj svoje také príbalové vrecúško.

    Ten text je nasledovný: "Vážená pani kolegyňa, vážený pán kolega, na Slovensku máme mnoho sídiel, v ktorých obyvatelia musia dlhodobo znášať nepríjemný zápach. To, čo pre okoloidúcich znamená len na chvíľu zmrštený nos, to pre nich predstavuje trvalú obťažujúcu realitu a zníženú kvalitu života. Ak by si aj na samotný zápach zvykli, zvyknúť si na to, že zápach môže byť aj prejavom zdravie poškodzujúcich látok v ovzduší, sa určite nedá.

    Prijmite preto, prosíme, aj túto nevoňavú pohľadnicu len ako málo vtipný pokus poukázať na vážny problém mnohých obyvateľov Slovenska, mužov, žien a detí, ktorých zápach v ich obciach obťažuje, ohrozuje a znepokojuje. A to všetkých rovnako bez ohľadu na politickú príslušnosť či volebné preferencie. Jednoducho majú zápach stále pod nosom a my by sme im mali pomôcť. Preto vás žiadame o podporu nášho návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137 o ovzduší (tlač 622)."

    A ten príbalový letáčik obsahuje takýto text: "Pripomienkové vrecúško. V tomto vrecúšku nie je nič nebezpečné, len kúsok známeho syra s ešte známejšími pachovými prejavmi. Pri jeho otvorení prosíme o krátke zamyslenie sa nad nevoňavým životom mnohých našich spoluobčanov."

    No, je to smutný žart, ja som si toho vedomý. Len možno aby to ostalo ako v tomto prípade nie pachová stopa, ale ako pamäťová stopa pri hlasovaní. Dovolím si tento nevoňavý pozdrav, poprosiť o jeho prijatie s tým, že by mal pripomenúť nám všetkým, že v prípade prijatia zákona, tak ako sme vám ho predložili, urobíme pre množstvo občanov, ktorí majú vážny problém so zápachmi vo svojom obydlí a pri svojom obydlí, že by sme im veľmi výrazne pomohli.

    Tam by som asi aj mohol skončiť. Myslím, že som povedal to, čo som mal na mysli, takže prosím, aby sme rodinu Šťastných opäť vrátili do reality šťastia a nenútili ich vysťahovať sa z ich obce menom Nevoňavá.

    Ďakujem pekne.

  • Rečník odchádza od rečníckeho pultu aj s košíkom.

  • Faktické poznámky, jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Mikloško.

  • Dovoľte jednu reminiscenciu, ktorá trocha s týmto súvisí. Je to troška aj veselé, ale nielen. Ja ako podpredseda federálnej vlády som bol raz v Nitre na veľkom športovom podujatí a bol tam strašný smrad. Bitúnok, pamätáte sa, v Nitre roky rokúce tam smrdel, a teda do mikrofónu som všetkým Nitranom dal sľub, že odstránime tento zápach raz a navždy. Písal som veľa listov kdekade, mnohí mi odpovedali a potom asi po roku diskusií konečne som dostal list, že zápach sa odstránil a všetko je v poriadku a ďakujem vám za túto angažovanosť a tak ďalej.

    Prišiel som tam asi dva týždne po tom a ten zápach bol ešte väčší ako vtedy, pred rokom. Tak som sa bránil všelijako, no ale moc som to nevedel obhájiť, lebo predsa to bola vec lokálna. No a potom bolo veľa článkov na tú tému, že v tej federálnej vláde ten podpredseda nevie absolútne nič vybaviť, ani toto nakoniec nevybavil a hovoril som o subsidiarite a tak ďalej, ale proste takto to skončilo, no. Dneska už v tej Nitre smrad nie je, už tú subsidiaritu pochopili a to odstránili.

    A samozrejme, vítam to, že je tu aj zákonná možnosť niečo takéto odstraňovať. A myslím, že už aj poslanec Hlina včera v nejakej svojej poznámke na túto tému hovoril, keď si máme dať niečo do kredenca, len to nevybaľovať. Tak rozmýšľam, či ten syr vybalím, ale možnože niekde vonku áno.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi Mikloškovi za podporné stanovisko. Ja pridávam sa teda ešte raz ku všetkým, ktorí žijú v obciach, ktoré sú postihnuté zápachom, a možno prosím nás všetkých, ktorí majú možnosť ešte zvážiť svoje rozhodnutie pri hlasovaní, aby možno sa zamysleli nad osudom týchto ľudí, aby možno niekedy, ak by to uznali za málo presvedčivé, túto pohľadnicu s tým červeným nosom, s tým štipcom (rečník drží v rukách pohľadnicu), ktorý je jediným riešením, ale nie riešením pre ľudí, ktorí tam žijú, aby si možno povedali, že sa zdržia v tejto obci dlhšie, aby pochopili, že keď tí ľudia hovoria: "Je to neznesiteľné, je to bez šance sa nadýchnuť, zatvárame okná, utekáme, nemáme kde pred tým ujsť." Naozaj to nie je žiadny vtip. Naozaj je to veľký problém množstva ľudí. Tak ak pobudnú v týchto obciach, tak potom možno aj to rozhodnutie, ako zahlasovať, bude úplne jasnejšie.

    Lebo, ja prosím, zbavme sa politických hraníc pri takýchto zákonoch. Ja hlasujem za zákony SMER-u, ktoré jednoducho považujem za správne. Nemám s tým žiadny problém, ani moji kolegovia. U nás je to naozaj štandardný prístup, zvažujeme zákon a nie jeho predkladateľa. Tak vás prosím, zvážte, čo predkladáme. To neni za Obyčajných, to je za ľudí, ktorí to potrebujú. Majte to na mysli pri tých gombíkoch.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Mičovský bol písomne prihláseným. Otváram teraz ústnu rozpravu. Nikto. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do ústnej rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pán navrhovateľ.

  • Ďakujem pekne. Ešte hádam jednu poznámočku, ktorú som nestihol povedať pri tej úvodnej prezentácii, a to je konštatovanie, že celulózky a podobné už z podstaty veci a technológie "nevoňavé" prevádzky nie sú celkom voňavé ani v iných krajinách sveta, ani v tých technologicky najrozvinutejších, ale to neospravedlňuje ich majiteľov a ich prevádzkovateľov, pretože máme tu všeobecnú povinnosť používať najlepšie dostupné technológie. A určite sú tam obrovské rezervy aj v prípade Ružomberka, v spomínanej Hrboltovej, kde ústi čistička odpadových vôd aj z SCP Mondy, a sú aj v tých ostatných lokalitách (Vranov a v ďalších) určite veľké rezervy. A zvlášť sa to týka tých priemyselných podnikov, ktoré dostávajú dokonca nie celkom pochopiteľne investičné stimuly, ktoré by naozaj mohli využiť aj týmto smerom.

    Ale chcem využiť túto príležitosť a poďakovať sa jednak kolegovi Mičovskému, samozrejme, jednak našim legislatívcom alebo legislatívkam, lepšie povedané, práve, nie, ešte sú tam, fajn, to som rád, ďakujem pekne, dvojnásobne za to, že hoci táto novela je rozsahom pomerne stručná, ale problematikou veľmi novátorská a naozaj museli dlho hľadať ten koniec, z ktorého by to uchopili a naozaj vybudovali filozofiu, alebo teda spolu s nami a s dotknutými občanmi a aktivistami vybudovali filozofiu a znenie návrhu tohto návrhu zákona takpovediac na zelenej lúke. Aj keď mnohé analógie vo svete sú, takže určité pomôcky mali, ale predsa len v našich podmienkach je to niečo nové. Preto sa chcem poďakovať aj Parlamentnému inštitútu, ktorý veľmi svedomite spracoval túto problematiku na našu žiadosť a tiež nám poskytol množstvo informácií a inšpirácií, ako sa to rieši v iných krajinách.

    Myslíme si naozaj, že je to určitá anomália, že takáto vec, takáto objektívne obťažujúca záležitosť, ako je zápach z veľkých a stredných zdrojov znečistenia, ktorá celkom reálne znižuje kvalitu života mnohým obyvateľom Slovenska, nebola u nás dostatočne legislatívne postihnutá. Myslíme si, že v druhej dekáde 21. storočia je najvyšší čas sa s týmto problémom vyrovnať, a ako tu už kolega Mičovský hovoril, reálne pomôcť tisícom a desaťtisícom našich spoluobčanov.

    A takže celkom na záver by som sa ešte možno poďakoval aj tým ľuďom z nášho tímu, ktorí pripravili túto, myslím si, veľmi výstižnú názornú pomôcku na to, aby nám bolo všetkým jasné, o čom tu je reč, aj keď sa momentálne nevyskytujeme v prostredí, ktoré by sa vyznačovalo podobným zápachom, ktorý chceme zmierniť v prípade prijatia tejto novely.

    A na záver vás ešte raz veľmi pekne požiadať v mene predkladateľov, ale ešte viac v mene ľudí postihnutých týmto problémom, aby ste prekonali nejaké stranícke či ideologické predsudky a v tomto prípade naozaj podporili tento návrh.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Je všeobecný súhlas? Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Je všeobecný súhlas, lebo sme po 12. hodine?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, ďakujem, kolegovia. Ja budem krátky. Tiež, samozrejme, apelujem na to, aby naprieč politickým spektrom bola podpora tomuto návrhu zákona a uvediem jeden príklad. Mám kolegu, s ktorým sme študovali na vysokej škole a je z Ružomberka. Našiel si svoju manželku, ktorá bola z Prešova, a presťahoval sa k nám. A žartovne mi povedal, že nemôže u nás dýchať. Že jemu sa ťažko dýcha. Ja som sa pýtal: "No dúfam, to nemyslí vážne?!" On nebol naučený na iný vzduch. On bol naučený na vzduch, ktorý bol v Ružomberku. Ja keď som prechádzal v tých osemdesiatych rokoch v Ružomberku, mne bolo zle. Ja som sa tam dusil. On naopak. On prišiel k nám a on sa u nás dusil. Nehovorím, že v Prešove je super ovzdušie, ale videl som, že on má s tým problém.

    To znamená, myslím si, a budem tvrdiť stále, každý investor, ktorý je producentom takýchto anomálií v prospech devastácie toho klasického zdravého ovzdušia, ktoré na Slovensku máme a chceme ho mať, mal by mať prvoradú úlohu od štátu vo verejnom záujme, že musí eliminovať v maximálnej miere tieto zápachy, ktoré z jeho budúcej prevádzky budú vychádzať.

    Mali sme to u nás v Prešove, bola to Piloimpregna. Takisto nás veľmi presviedčala, že aké ona robí, by som povedal, že zásahy, aby to ovzdušie bolo super. A teraz zisťujeme, že celé sídlisko Sekčov má problémy s určitými, aj rakovinotvornými, prvkami, čo sa týka chorobnosti. A pýtam sa, kvôli čomu? Práve kvôli takýmto investorom, ktorí k nám prišli. Áno, zamestnávali tisíc alebo dvetisíc ľudí. Ale pýtam sa, za akú cenu?

    Nie je to vo verejnom záujme, aby sme zachraňovali ľudí, hlavne ich zdravie a životné prostredie, v ktorom žijú? Veď na to sme tu, poslanci Národnej rady.

    Takže ešte raz sa prihováram. Áno, vítam tento zákon a dúfam, že nebudeme sa hrať na stranícke tričká, ale budeme sa hrať na podstatu veci a na záujem desať tisícov ľudí, ja tvrdím, ktoré sú takýmito hendikepovanými životnými prostrediami z tlaku ďalších podnikateľov nútení v takýchto prostrediach žiť.

    Ďakujem pekne a prosím o podporu.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať o 14. hodine. Dobrú chuť želám tým, čo idú k obedu.

  • Prerušenie rokovania o 12.06 hodine.

  • Po prerušení rokovania 23. schôdze NR SR a po prestávke pokračovalo rokovanie 24. schôdze NR SR o 13.40 hodine.

  • Po skončení rokovania 24. schôdze NR SR a po prestávke pokračovalo rokovanie 23. schôdze NR SR o 14.00 hodine.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 23. schôdze pravidelným bodom, tak ako navrhol pán poslanec Procházka, otvoríme rokovanie dnešného rokovacieho dňa 23. schôdze, popoludňajšie rokovanie, hymnou a potom budeme pokračovať pravidelným bodom, ktorým je hodina otázok. Takže poprosím technikov.

  • Hymna Slovenskej republiky.

  • Ďakujem pekne. Budeme pokračovať v rokovaní o programe 23. schôdze.

    Poprosím členov vlády, aby zaujali svoje miesto. Poprosím aj pána predsedu vlády, aj ostatných členov vlády, aby zaujali svoje miesto, budeme pokračovať pravidelným bodom, ktorým je

    hodina otázok.

    Poprosím...

  • Ruch v sále.

  • Vážený pán premiér, členovia vlády, včera, poslankyne a poslanci, tak ako to ukladá predpis, do 12.00 hod. pripravili 14 otázok na vás, pán premiér, a 9 otázok pre ostatných členov vlády. Bolo vyžrebované ich poradie.

    Chcem vás teraz požiadať, pán premiér, aby ste oznámili, že kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády. Máte na to potom 15 minút, aby ste odpovedali na otázky podľa vyžrebovaného poradia.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán...

  • Reakcie z pléna, zapískanie a odchod poslancov opozície z rokovacej sály.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ak nemáte záujem o odpovede pán premiéra, radšej odíďte.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán premiér, počkáme, kým...

  • Poslankyňa Mezenská položila na hlavný rečnícky pult fľašu Coca-Coly s nejakým komentárom. Hlučná reakcia poslancov opozície a potlesk.

  • Poslanec zobral z hlavného rečníckeho pultu fľašu s Coca-Colou.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Na rokovaní je neprítomný podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí pán Lajčák, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste, ale nie sú na neho žiadne otázky. Otázky nie sú ani na ministra spravodlivosti Tomáša Boreca a na podpredsedu vlády a ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Som pripravený...

  • Ďakujem pekne, pán premiér. Vyžrebované poradie otázok nie je možné dodržať, pretože ani pán poslanec Zajac nie je v sále. Je tu? Tu je. Nech sa páči, takže, pán poslanec, zaujmite miesto.

    Takže poprosím vás, pán premiér, aby ste odpovedali na otázku, ktorú sa pýta pán poslanec...

  • Reakcia z pléna.

  • Veľký hluk a pískanie v sále.

  • Poslanec Zajac podišiel k hlavnému rečníckemu pultu, niečo dôrazne povedal premiérovi a odišiel z rokovacej sály.

  • Takže poprosím vás, páni poslanci. Takže pán Zajac to vyriešil, nechce sa nič pýtať.

    Takže pán poslanec Vašečka je tu? Nech sa páči. Je tu, je tu. Takže, pán premiér, pán poslanec sa pýta:

    "Vážený pán premiér, budete odteraz ako predseda strany a vlády v Národnej rade vykonávať aj funkciu predsedu parlamentu alebo rovno parlament zrušíte, aby vás neobťažoval?"

    Nech sa páči, pán premiér.

  • Ďakujem za otázku, vážený pán poslanec. Neviem, kam presne s touto otázkou smerujete, ale rád by som vám pripomenul právnu úpravu deľby moci, ktorá je princípom právneho štátu a demokratického usporiadania verejných vecí.

    Štátna moc je v demokratických štátoch vždy rozdelená medzi zákonodarnú moc, výkonnú moc a súdnu moc a tieto zložky moci sú striktne oddelené, nezávislé a jedna do druhej nezasahuje. Je to tak v parlamentnej monarchii, v parlamentnej republike, ale aj v prezidentskej republike. Deľba moci je princípom demokracie, a preto je charakteristické pre všetky demokratické formy vlády. V právnom štáte kompetencie, práva a povinnosti a zákonom upravené postupy orgánov štátu vytvárajú nevyhnutný predpoklad pre ústavnú rovnováhu. Jej súčasťou je i systém deľby moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc, ktoré sú v parlamentnej demokracii autonómne a vzájomne prepojené len väzbami ústavnej kontroly a spolupráce.

    Ja rešpektujem tieto princípy deľby moci a nikdy som nezasahoval z pozície predsedu vlády a nositeľa výkonnej moci do zákonodarnej pôsobnosti a činnosti Národnej rady Slovenskej republiky. My sme akceptovali aj to, že bola zvolaná mimoriadna schôdza Národnej rady, táto schôdza sa konala. Reagovali sme na vystúpenie navrhovateľov, pokiaľ išlo o danú tému, ale ako som jasne uviedol vo svojom vystúpení, vláda Slovenskej republiky, jej členovia tu nie sú na to, aby sa nechali urážať od predstaviteľov zákonodarnej moci.

    Preto sme zvážili, a myslím, že to bolo správne rozhodnutie, že sedieť na schôdzi, kde ide len o urážanie a nie o tému, bolo správne rozhodnutie, pretože to, čo sme videli a mali možnosť vidieť a počuť z úst opozičných poslancov, neboli argumenty, ale len a len urážky. A na to tu naozaj vláda Slovenskej republiky nie je.

  • Nie je to moja úloha, pán poslanec, ale využijem túto príležitosť, aby som pripomenul, že sú veci, na ktoré často zabúdate, a hovorím to v dobrom.

    Napríklad padlo rozhodnutie o tom, že schôdza Národnej rady o odvolávaní predsedu vlády Slovenskej republiky bude aj po 19. hodine a bude pokračovať až do skončenia. A boli ste to viacerí opoziční poslanci, ktorí ste začali kritizovať toto rozhodnutie, že v noci by sa nemalo rokovať o takomto vážnom bode, a podávali ste celé argumenty. Ale ste to tí istí poslanci, ktorí pri odvolávaní Ivety Radičovej ste hlasovali za nočné rokovanie a rokovalo sa až do rána.

    Ja vás len chcem poprosiť, aby ste nezabúdali na to, že používame len tie pravidlá hry, ktoré sú v tomto parlamente zabehnuté.

    Chcel by som vám pripomenúť aj to, že sú veci, ktoré my nerobíme. Vy si asi nepamätáte, pán poslanec, na prípad diskusie o voľbe generálneho prokurátora, kde prvýkrát tu boli sem donesené, do tejto miestnosti, 20-ročné staré televízory a na týchto televízoroch bol odkrajovaný čas pre každého opozičného poslanca a nemohli sme hovoriť viac, ako bolo stanovené. V tom prípade to bolo možno desať alebo jedenásť minút.

    Predstavte si, pán poslanec, že my by sme vám tu dali staré Oravy, televízory, 20 rokov a mali by ste tam jedenásť minút a po 11 minútach by vám bolo zobrané slovo, tak ako to bolo robené v čase, keď sa volil generálny prokurátor Slovenskej republiky.

    Pripomínam tieto veci len preto, aby sme si uvedomili, že parlament je veľmi živý organizmus. Na rozdiel od vás, pán poslanec, ja som bol prvýkrát do parlamentu zvolený v roku 1992; 1992. A použijem ten istý výraz, myslím si to, a budem to opakovať, že je veľká chyba, že štandardné politické strany na Slovensku umožnili vstup do parlamentu politickým stranám, ktoré majú veľmi ďaleko od štandardnosti a ktoré prinášajú obrovské množstvo chaosu (potlesk) do tohto priestoru.

  • Doznievanie potlesku.

  • A verím, že štandardné politické strany, a to je teraz jedno, či tu teraz sedia, alebo nesedia, nájdu nejaký recept a nejaký systém, ktorý vytlačí tieto strany, ktoré do parlamentu prinášajú obrovské množstvo chaosu, urážok a nevítaného a nevídaného správania sa, ktoré tu nikdy nebolo, a že podobné javy už nikdy nebudeme ani mať možnosť vidieť.

    Preto vás veľmi všetkých prosím z opozície, keď otvárate otázky napríklad nočného rokovania alebo otvárate otázky, ktoré sa týkajú priebehu parlamentu, pozrite sa predovšetkým na to, čo sa dialo v rokoch 2010 až 2012. Ani zďaleka sa náš spôsob správania, a teraz hovorím za politickú stranu SMER - sociálna demokracia, ani zďaleka sa tomu nepodobá.

    Povedal som vám niečo o pravidlách demokracie a v prípade, že chceme akceptovať tieto pravidlá a správať sa ako štandardná demokracia s parlamentnou formou vlády, je nepredstaviteľné spájať tieto dve funkcie, ktoré spomínate v otázke, v rámci jednej osoby. Samozrejme, vaša otázka je alogická, pretože nemôže byť predseda vlády súčasne predsedom parlamentu, a zdá sa, že je potrebné, aby sme si niektoré veci demokratického správania sa a fungovania tejto vlády a tohto štátu vysvetlili.

    Vo vašej otázke si však, samozrejme, nemožno nevšimnúť značnú dávku irónie, a preto pravdepodobne nemáte ani nejaký špeciálny záujem o výklad Ústavy Slovenskej republiky, ani o politologicko-filozofický výstup z diel predstaviteľov rôznych škôl politického myslenia v rámci jednotlivých historických období. Verte mi, že by som o tom vedel rozprávať hodiny, hodiny, ale nebudem vás tým určite zaťažovať.

    Je mi ľúto, že využívate inštitút hodiny otázok svojmu cieľu, ktorý je totožný s cieľom vášho poslaneckého klubu, za každú cenu zaujať a zviditeľniť sa pred televíznymi kamerami. To je jediné, čo robíte, o nič iné vám v Národnej rade Slovenskej republiky nejde.

  • Naozaj si myslíte, že ak by mali vaši voliči možnosť sa stretnúť s predsedom vlády Slovenskej republiky, že by mu postavili takúto otázku?

    Na Slovensku sú v súčasnosti dôležitejšie témy, ako len vypĺňať priestor určený v rámci hodiny otázok vašimi úvahami o kumulácii funkcií predsedu vlády s predsedom parlamentu. Svedčí to však asi o tom, že vláda spravuje túto krajinu s najlepšími úmyslami, keďže už podľa všetkého nemáte iné témy.

    Mňa napríklad mrzí, že na prvú otázku, ktorú som dostal, nemám možnosť odpovedať, pretože táto otázka sa týka, prečo spoločnosť Grandwood vo Vranove nad Topľou odišiel a odmietol investovať v danom prostredí. Nuž a okrem iného mi bolo pripisované, že som v tom čase bol vo Vranove a že som sa touto investíciou zaoberal.

    Opäť to svedčí o strate pamäti, ak dovolíte, musím to povedať, pretože tu môže zaznieť niečo, čomu nerozumie nikto.

    8. marca 2012, vážený pán poslanec, ten dátum si dobre zapamätajte, 8. marec 2012, ak si dobre pamätám, tak určite vtedy ešte bola vláda Ivety Radičovej, voľby boli neskôr, vydalo ministerstvo hospodárstva, na čele ktorého stál predstaviteľ politickej strany, dnes už ani neviem akej, ale vtedy sa volal pán Miškov, oznámenie, že "investičný zámer spoločnosti Grandwood Holding má predpoklad splniť všetky podmienky na poskytnutie investičnej pomoci v zmysle zákona o investičnej pomoci". Inými slovami, ministerstvo hospodárstva vlády Ivety Radičovej súhlasilo s poskytnutím investičnej pomoci v hotovosti vo výške 21 mil. eur. Zvyšok mal byť čerpaný vo forme daňovej úľavy vo výške 2 370-tisíc eur.

    A kľudne sa spýta poslanec Národnej rady, ktorý to dobre vie, že to bola ich vláda, ktorá to schválila, že teda prečo Grandwood odišiel zo Slovenska a že ja som vlastne na vine, že Grandwood odišiel zo Slovenska.

  • Reakcia z pléna.

  • Grandwood odišiel zo Slovenska kvôli politickej strane SaS, ktorá atakovala neustále...

  • Pán premiér, ja vás poprosím...

  • Ja len odpovedám, pán poslanec, na to, že asi nemá význam odpovedať celý čas na otázky, ktoré sú ironické, a v žiadnom prípade vás nezaujíma, čo sa na Slovensku deje alebo nedeje.

    Ak svojou otázkou narážate na priebeh mimoriadnej schôdze o odvolaní predsedu vlády, nemajte mi za zlé, že nemám záujem sa zúčastňovať na vašich opozičných fraškách a taktiež nebudeme ani opozícii asistovať pri zviditeľňovaní sa. Ak vám stačí moja papierová atrapa, som spokojný, naozaj, pretože....

  • Pán poslanec, neviem, teraz tak ľudsky poviem, že či by ste vy mali chuť tu sedieť a počúvať len nadávky, nadávky a nadávky, a žiadne argumenty. Na toto my tu nie sme.

    Pokiaľ išlo o mimoriadnu schôdzu Národnej rady, predložil som vo svojom vystúpení jasné argumenty, čo viedlo vládu Slovenskej republiky k tomuto rozhodnutiu. A toto rozhodnutie je jasné. Buď zvýšime ceny plynu o 26 až 40 %, ako navrhujete vy, aby sa vyrovnala strata pri predaji plynu pre domácnosti, alebo zabojujeme o túto stratu a nájdeme riešenie, ktoré zagarantuje, že v roku 2014 nemusíme pristúpiť...

  • Reakcia z pléna.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, pýtali ste sa vo svojej otázke...

  • Pán predseda vlády, pán poslanec, pán premiér hovorí o vzťahu k parlamentu a vlády, na čo ste sa pýtali, a používa príklad, ktorý azda bol veľmi jednoznačný. Ale poprosím, pán premiér, aby bol poslanec spokojný.

  • Spokojnosť pána poslanca je pre mňa veľmi dôležitá (smiech v sále) a chcel by som ešte dodať, aby som dokončil moju myšlienku, pretože ja si nenechám myšlienku len tak zobrať, a zopakujem ju.

    Celá mimoriadna schôdza Národnej rady, ktorú ste zvolali, pán poslanec, bola o tom, či zvýšime ceny plynu o 30 %, ako navrhujete vy, pre domácnosti alebo či zabojujeme o ceny plynu pre domácnosti.

    Odpovedám, že táto vláda a tento parlament nikdy nebude súhlasiť so zvyšovaním cien plynu pre domácnosti, a to je odkaz pre celé Slovensko.

  • Vy chcete zvýšenie plynu o 30 %.

  • Doznievanie potlesku.

  • Pán poslanec, pýtate sa na Národnú radu, tak mi dovoľte, aby som pripomenul aj to, že ako som uviedol, bol som v parlamente prvýkrát zvolený v roku 1992. Toľko, toľko urážok, toľko správania sa zo strany predstaviteľov opozície, ako vnímame teraz, to tu nebolo za posledných dvadsať rokov. Prvýkrát som svedkom takéhoto arogantného, neférového správania sa opozície.

    Opakujem. My pri tomto asistovať nebudeme. Ani vláda, ani poslanci Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Sme natoľko zaneprázdnení svojimi úlohami, ale dúfam, že o tom nepochybujete, že prinajmenšom robíme, čo môžeme v tejto ťažkej dobe, aby sme trávili spoločne s vami jalové reči. Pretože ja nemám rád jalové reči. Ja mám rád, keď sa bavíme o veciach konkrétne a zodpovedne.

    Rešpektujem, vážené dámy a páni, a vážim si zákonodarnú činnosť Národnej rady, prácu predsedu Národnej rady a podpredsedov a prácu poslancov, ktorí odborne, zodpovedne a svedomito vykonávajú svoj mandát.

    Môžte si o tom myslieť, čo chcete, pán poslanec, ale ďakujte Pánu Bohu, že máte takéhoto predsedu Národnej rady, ktorý zvláda schôdze Národnej rady. Pretože keby tu sedel niekto iný, tak dávno tieto schôdze už nezvládne. A že ich organizuje spôsobom (potlesk), ktorý zodpovedá aj politickej kultúre a ktorý zodpovedá aj rokovaciemu poriadku Národnej rady.

  • Doznievanie potlesku.

  • Národná rada za celé obdobie svojej existencie prijala veľké množstvo zákonov v prospech Slovenskej republiky a jej občanov. Často zákonov, za ktoré hlasovala aj súčasná opozícia, ale si to už nepamätá. To je dosť príkladné. Ja som vo svojom vystúpení uviedol zákon, ktorý sa práve týkal tretieho energetického balíčka a tento takisto si opozícia už nepamätala, že stála pri ňom.

    Mrzí ma však v poslednom období prístup a vystupovanie niektorých poslancov, najmä z radov nezaradených poslancov, na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. V Národnej rade sa v pléne vytráca vecná, odborná argumentácia. Naopak, objavujú sa rôzne ataky, nevhodné verbálne útoky a mnohé ďalšie prípady nerešpektovania a porušovania rokovacieho poriadku.

    Vystúpenie a verbálne urážky niektorých opozičných poslancov adresované na členov mojej vlády počas rozpravy, ako som povedal, sú toho veľkým dôkazom. Bol som pripravený a očakával som konštruktívnu, vecnú a odbornú diskusiu v rámci rozpravy. Namiesto toho, znovu to zopakujem, sme sa dočkali len a len verbálnych urážok.

    Pripomínam, že dnes riešime mimoriadne zásadné témy. Riešime otázku, o koľko zvýšime minimálnu mzdu, riešime otázky odvodov, že či dáme k dispozícii zamestnancom a zamestnávateľom možnosť ísť do práce bez toho, aby platili čo len jedno jediné euro odvodov. Riešime otázky cien elektriny, otázky cien plynu. Riešime jednoducho veci, ktoré sú v našom ponímaní pre Slovensko najpodstatnejšie. Najpodstatnejšie. A budeme tak robiť stále, pretože toto je úloha vlády Slovenskej republiky.

    Vážené dámy a páni, ja som presvedčený, že tento absurdný pokus opozície odvolať vládu, pretože plní svoje programové vyhlásenie vlády, sa nebude opakovať často. Ale myslím si, že tým, že sa blížia voľby do VÚC, blížia sa prezidentské voľby, potrebujú pravdepodobne opoziční poslanci sa za každú cenu pred kamerami zviditeľňovať. Ale to sú veci, na ktorých sa, prosím, nezúčastňujte. Poprosím vás o to. Tvoríme základ stability politického systému na Slovensku. Máloktorý systém v Európe je tak politicky stabilný ako na Slovensku. Vážme si to.

    Pokiaľ bude spolupracovať vláda a parlament, pokiaľ tu bude stabilná väčšina, tak dokážeme, samozrejme, vyriešiť aj takéto veci, takéto pokusy o zneužívanie Ústavy Slovenskej republiky, rokovacieho poriadku a, samozrejme, aj pôdy Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Chcem vám veľmi pekne poďakovať.

  • Dlhotrvajúci potlesk.

  • Ďakujem veľmi pekne. Budeme pokračovať. Ďakujem pekne pánovi predsedovi vlády.

    Budeme pokračovať otázkou od pána poslanca Blahu.

  • Krik na balkóne.

  • Poprosím na balkóne, keby mohol byť...

  • Krik na balkóne.

  • Kričanie poslankyne Mezenskej z balkóna.

  • Pani poslankyňa, keď chcete rozprávať, poďte si kľudne sadnúť do sály.

  • Pokračovanie kričania poslankyne Mezenskej z balkóna počas prejavu predsedajúceho.

  • Pán poslanec Blaha sa pýta podpredsedu... Pán poslanec... Pani poslankyňa, ale však vy tu máte miesto. Nemusíte kričať zhora. Pani poslankyňa, však poďte dole.

  • Smiech v sále.

  • Pani poslankyňa, však tu máte miesto, poďte dole, kľudne.

  • Neustále kričanie poslankyne Mezenskej z balkóna.

  • Vyhlasujem prestávku. Prerušujem rokovanie.)

  • Prestávka. Neutíchajúci krik poslankyne Mezenskej z balkóna.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, poprosím verejnosť na balkóne, aby zachovala kľud, chceme pokračovať v hodine otázok. Poprosím vás, pani poslankyne a páni poslanci, budeme...

  • Ruch v sále.

  • Poprosím členov vlády, aby zaujali svoje miesto, aby mohli odpovedať na otázky. Poprosím vás, dámy a páni, ktorí máte záujem o odpovede členov vlády na otázky, ktoré ste pre nich pripravili, aby ste zaujali miesto.

  • Opäť krik poslankyne Mezenskej z balkóna počas prejavu predsedajúceho.

  • Pani poslankyňa, pani poslankyňa, pani poslankyňa, poďte si sadnúť dole, členovia vlády vám odpovedia na vaše otázky, len nerušte, prosím vás, rokovanie. Pani poslankyňa, máte mandát, môžte sedieť v rokovacej sále, nemusíte byť na balkóne. Poprosím vás, aby ste nerušili. Majte úctu aj k tým ľuďom, ktorí chcú sledovať, keď už nemáte úctu k svojim kolegyniam a kolegom a k členom vlády.

  • Neprestajný krik poslankyne Mezenskej z balkóna.

  • Pani poslankyňa, pani poslankyňa, ešte raz vás žiadam, máme tu členov vlády, ktorí chcú zodpovedať na otázky vašich kolegýň a kolegov. Sú tu ľudia, ktorých zaujíma, ako rokuje Národná rada.

  • Neprestajný krik poslankyne Mezenskej z balkóna.

  • Pani poslankyňa...

    Pán podpredseda vlády, poprosím vás, keby ste odpovedali na otázku pána predsedu výboru pre európske záležitosti Ľuboša Blahu, ktorý sa pýta:

    "Vážený pán minister, mohli by ste opäť pripomenúť niektorým menej zorientovaným poslancom opozície, ktorí očividne ešte nepostrehli, že rovná daň bola iba neférovým a primitívnym experimentom banánových a postkomunistických štátov, ktoré štáty majú vo svete rovnú daň, aby sme si pripomenuli exotické inšpirácie našej popletenej pravice?"

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády.

  • Ďakujem vám veľmi pekne, pán predseda. Prajem vám všetkým príjemný dobrý deň.

    Vážený pán poslanec, to, čo opozícia považuje za jadro jej ekonomického programu, za ikonu svojich reforiem, uznávaní ekonómovia v zahraničí, predovšetkým v zahraničí, popisujú ako experiment s rovnou daňou. Dodajme, že experiment s tranzitívnou ekonomikou, ktorá zdedila mnoho ďalších záťaží z minulosti, ale nielen s ekonomikou, to znie tak neutrálne, ale v skutočnosti ide o experiment so životnou úrovňou a šancami všetkých občanov Slovenskej republiky.

    Od uvedenia...

  • Od uvedenia slávnej daňovej reformy naše príjmy klesali rok po roku ako podiel príjmov na hrubom domácom produkte, až sme sa ocitli na chvoste Európskej únie v tomto parametri. Toto nebolo plánom autora reformy. Opozícia nemala za cieľ znižovať naše príjmy na takúto nízku úroveň. Ináč spomeňme si na plány tzv. fiškálnej neutrality, ktorú mala dosiahnuť daňová reforma. Bol to nechcený dôsledok neuvážených krokov, ktoré teraz naprávame aj my na ministerstve financií, vo finančnej správe, ale aj v ďalších organizáciách, ktoré majú vzťah k výberu daní.

    Opozícia zabudla povedať občanom tejto krajiny, že ak budú bohatší a úspešnejší platiť nízke alebo žiadne dane, nebudeme mať na školstvo, na cesty, na životné prostredie, na bežné služby. V konečnom dôsledku je takáto situácia horšia aj pre tých bohatších, ako dokazujú rôzne ekonomické štúdie o potrebe vnútornej kohézie spoločnosti, o potrebe vnútornej súdržnosti.

    Opozícia, mimochodom, zabudla občanom povedať aj to, že Slovensko bolo celú dobu na chvoste hodnotenia daňového systému kvôli jeho komplikovanosti a nákladnosti. Pripomínam tým, ktorí tak radi pripomínajú naše zastúpenie alebo obsadenie v tabuľkách napríklad svetovej banky Doing Business v prípade tohto indexu. Hra so sadzbami, ktorú predviedla opozícia, vyzerala síce dobre, ale to bolo tak všetko. Pod lesklou kapotou chýbal motor.

    Dámy a páni, našťastie je tento experiment za nami a vývoj v iných štátoch poukazuje na to, že rovná daň sa nestala populárnym nástrojom a nikto s jej zavedením dnes nepočíta. Naším cieľom nie sú experimenty a marketingová sláva, naším cieľom je spokojný, normálny občan Slovenska. Konkrétne v daňovej oblasti máme dve veľké ambície. Presvedčiť ľudí, že platiť dane je normálne a správne, a dať do poriadku výber daní a riadenie výdavkovej politiky nášho štátu. Sú to naozaj veľké ambície, ale ak sa pozrieme do vyspelých krajín, inej cesty niet, ak chceme žiť v modernom, prosperujúcom a samostatnom Slovensku.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Iba by som teda doplnil, že naozaj tento experiment s rovnou daňou bol teda ohraničený a limitovaný na krajiny ako Trinidad a Tobago, Jamajka a podobne a zopár postkomunistických laboratórií. A, naopak, krajiny, ktoré sa, ktoré chceme dobiehať a ktoré majú tú vyspelú životnú úroveň, krajiny západnej Európy, len pripomeniem, aké dane majú, ak môžem, tí najbohatší. V Rakúsku platia 50-percentnú daň, v Belgicku 50-percentnú daň, v Dánsku 55,5-percentnú daň, vo Fínsku 53-percentnú daň, vo Francúzsku 49-percentnú daň, v Nemecku 45-percentnú daň, Island 46 %, Írsko 41, Taliansko 45, Luxembursko 39, Holandsko 52, Nórsko 48, Portugalsko 46,5, Španielsko 42, Švédsko 56,6, Švajčiarsko 45,5, Veľká Británia 45 %. V Kanade platia najbohatší 29 federálnu daň a 25 % k tomu provinčnú daň, v Spojených štátoch amerických, v bašte kapitalizmu, 40 %. Austrália 45 %, Nový Zéland 33 %, Japonsko 50 %.

    Na Slovensku je najvyššia sadzba 25 %, to je polovica.

    Čiže aby sme len vedeli, kde si berie inšpirácie naša ľavica, v západnej Európe, a kde si berie inšpirácie naša provinčná pravica.

    To je všetko, ďakujem.

  • Druhú otázku v poradní položil pán poslanec Zajac, ktorého nevidím v rokovacej sále, takže nebudeme na jeho otázku odpovedať.

    Tretiu otázku znova položil pán poslanec Blaha ministrovi hospodárstva Tomášovi Malatinskému a pýta sa:

    "Vážený pán minister, mohli by ste pre porovnanie zrekapitulovať, čo všetko sprivatizovali pravicové Dzurindove a Radičovej vlády a čo privatizovala ľavicová vláda SMER-u? Je možné potvrdiť, že ak tu niekto prihráva biznis finančným skupinám, tak je to slovenská pravica?"

    Nech sa páči, pán minister, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • 18a.

    Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, v období vlád Mikuláša Dzurindu, to je od 30. 10. ´98 do 4. 7. 2006, okrem spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, akciová spoločnosť, bola realizovaná privatizácia množstva štátnych podnikov a organizácií z rôznych odvetví národného hospodárstva.

    Z významnejších podnikov a organizácií je potrebné uviesť Slovenské elektrárne, Všeobecná úverová banka, Slovenské liečebné kúpele, Slovenská sporiteľňa, Slovenská poisťovňa, Transpetrol, Slovenské telekomunikácie, Západoslovenská energetika, Stredoslovenská energetika, Východoslovenská energetika, Slovenské lodenice Komárno, Matador, akciová spoločnosť, Letisko Košice, Istrochem, akciová spoločnosť, Nafta Gbely, akciová spoločnosť, Ružinovská poliklinika, Slovenská plavba a prístavy, Solivary Prešov, ktoré vidíme, v akom sú stave, Závody Slovenského národného povstania, podniky Slovenskej autobusovej dopravy, vodárenské spoločnosti, výskumné ústavy, vojenské stavby a mnoho ďalších.

    Podrobnejšie údaje má k dispozícii Fond národného majetku Slovenskej republiky a sú zverejnené na jeho webovej stránke.

    V uvedenom období bolo uzatvorených 238 zmlúv na predaj majetku a majetkových účastí.

    V programovom vyhlásení Roberta Fica v časti Hospodárska politika je uvedené: "Vláda komplexne posúdi ukončenie prebiehajúceho procesu privatizácie."

    Uznesením vlády č. 275 z 20. júna 2012 k návrhu postupu v súvislosti s ukončením prebiehajúceho procesu privatizácie majetkových účastí Fondu národného majetku na podnikaní vybraných spoločností vláda uložila ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky nepokračovať v prebiehajúcom procese privatizácie a prerušiť kroky vedúce k prevodu majetkových účastí Fondu národného majetku na podnikaní vybraných spoločností a taktiež odporučila predsedovi Výkonného výboru Fondu národného majetku nepokračovať v prebiehajúcom procese privatizácie a ukončiť kroky vedúce k prevodu majetku účasti Fondu národného majetku na podnikaní vybraných spoločností. Ide o tieto spoločnosti, ktorých privatizáciu a doprivatizáciu pripravovala vláda Ivety Radičovej, ktorá pôsobila od 9. 7. 2010 do 4. 4. 2012, a išlo o spoločnosti: Bratislavská teplárenská, Trnavská teplárenská, Žilinská teplárenská, Martinská teplárenská, Zvolenská teplárenská, Tepláreň Košice. Tieto všetky v stopercentnej účasti Fondu národného majetku.

    Potom ešte tu boli ďalšie spoločnosti, SAD-ky, asi päť, päť (rečník šptom spočítava: "Tri, štyri, päť, šesť, sedem."), sedem spoločností s okresnou pôsobnosťou. Takisto ďalšie: Slovenská autobusová doprava Lučenec, Slovenská autobusová doprava Michalovce. Potom tu boli Slovak Lines, Veolia Transport Nitra, Bardejovské Kúpele, Kúpele Sliač, Poliklinika Tehelná, Burza cenných papierov a DMD Group Trenčín.

    Takže dá sa povedať, že výlučne tieto vlády privatizovali a umožňovali tak vstup aj finančných skupín, ako hovoríte vo svojej otázke.

    Ďakujem. Ukončil som.

  • Pán poslanec, chcete položiť? Áno. Nech sa páči, máte na to dve minúty.

  • Ďakujem, pán minister, je to horšie, než som si myslel. Naozaj, obrovský výpredaj, ktorý tu robila pravica. Pravica rozpredala celé Slovensko. Celé Slovensko. Rozpredala majetok, národný majetok, ktorý tu budovali generácie.

    Títo páni z pravice, opozície, ktorí nám dneska vyčítajú, že sa aspoň čiastočne, v rámci našich možností, snažíme tento majetok vrátiť späť celému Slovensku, občanom. O tom to je. Ľavica je o ľuďoch (potlesk), pravica je o privatizéroch.

    Ďakujem.

  • Doznievanie potlesku.

  • V poradí štvrtú otázku znova položil pán poslanec Ľuboš Blaha podpredsedovi vlády a ministrovi financií Petrovi Kažimírovi a otázka znie:

    "Vážený pán minister, v Európskom parlamente pred pár dňami predniesol predseda Európskej komisie Barroso prejav o stave Únie, v ktorom zdôraznil sociálnu dimenziu ako kľúčovú prioritu Európskej únie na najbližšie mesiace. Lídri Európskej únie si očividne uvedomujú, že Európa nečelí iba ekonomickej, ale najmä sociálnej kríze. V Európskej únii rastie chudoba a nezamestnanosť. Je v tejto súvislosti možné očakávať uvoľnenie samovražednej politiky škrtania a úspor, ktorú doposiaľ presadzovala Európska komisia? Je možné očakávať väčšiu podporu rastu a prerozdelenia bohatstva?"

    Nech sa páči, pán minister, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, je pravdou, že Európska komisia plánuje už niekoľko týždňov, konkrétne 2. októbra, zverejniť materiál s názvom Komunikácia sociálnej dimenzie hospodárskej a menovej únie. Momentálne nie sú k dispozícii žiadne informácie o obsahu tohto dokumentu, pevne však verím, že táto komunikácia posunie celú európsku diskusiu preč od politiky plošných rozpočtových škrtov bližšie k otázkam sociálnej dimenzie súčasnej krízy, konkrétnych dopadov na ľudské životy miliónov európskych občanov. Predpokladám, že bude reflektovať problém vysokej nezamestnanosti, straty ekonomickej istoty obyčajných ľudí a poklesu kvality života mnohých občanov Európskej únie.

    Som optimistom, pokiaľ ide o politické smerovanie Európskej komisie. V poslednom období sme zachytili niekoľko signálov, ktoré naznačujú, že Európska komisia si začína uvedomovať aj negatívne stránky svojej doterajšej politiky. Atmosféra v Komisii sa pomaly mení, čomu nasvedčuje napríklad aj nedávna iniciatíva viceprezidenta Európskej komisie, môjho partnera v Komisii, Olliho Rehna. Táto iniciatíva za istých podmienok umožňuje členským štátom Európskej únie znížiť tempo svojej fiškálnej konsolidácie.

    Zároveň si uvedomujeme aj dôležitosť konsolidácie a vplyv akýchkoľvek komentárov o fiškálnej disciplíne na to, koľko nás bude stáť obsluha verejného dlhu. Všetci poznáme vývoj v štátoch, ktoré svojou nezodpovednosťou stratili dôveru finančných trhov a boli nútené žiadať o pomoc. Tá nezodpovednosť má rôzne formy, má formy fiškálnej bujarosti a rozhadzovania, neefektívneho míňania peňazí, veľmi liberálneho výberu daní, ale aj podoby politickej nestability, ktorej sme svedkami, naozaj, aj v okolitých krajinách.

    Takáto pomoc ale prichádza s obrovskými fiškálnymi škrtmi, drastickými reformami, a priznajme si, aj s veľkým obmedzením nezávislosti.

    Ako si isto uvedomujete, akékoľvek návrhy na väčšie prerozdeľovanie bohatstva v Európskej únii bez pochýb narazia na tvrdú opozíciu bohatších krajín. Napriek tomu vás ubezpečujem, že moji kolegovia a ja robíme v Bruseli všetko pre to, aby sme obhajovali záujmy bežných ľudí, ktorých sa táto kríza naozaj už päť rokov týka najviac.

    Skončil som.

  • Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku? Áno. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ďakujem pekne, pán minister. V nadväznosti na to, čo ste hovorili o nestabilite, a to je naozaj ten najväčší problém, súvisí s tým aj nárast extrémizmu, pravicového extrémizmu, a to je naozaj veľmi vážna otázka. Chudoba, kríza, nezamestnanosť plodí pravicový extrémizmus a nárast neonacistov. Vidíme to dneska v Grécku, kde dokonca zavraždili, v tieto dni zavraždili jedného ľavicového aktivistu, známeho hudobníka a volá sa Pavlos Fyssas, je to strašná tragédia, neonacisti v Zlatom úsvite vraždia ľudí. To sa netýka iba Grécka, to sa týka celej Európy. A ja dúfam, že aj naša vláda vyvinie tlak na Grécko, aby táto strana, fašistická strana bola zakázaná.

    Ďakujem.

  • V poradí piatu otázku položil pán poslanec Zoltán Daniš znova podpredsedovi vlády a ministrovi financií a otázka znie:

    "Vážený pán minister, ste prekvapený veľkým záujmom zo strany občanov o práve spustenú Národnú bločkovú lotériu?"

    Nech sa páči, pán minister, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem ešte raz. Boj proti daňovým únikom. Tri slová. Tieto tri slová sú naozaj, dnes predstavujú zlatú niť, ktorou je pretkaná politika, hospodárska politika našej vlády, a naozaj táto agenda patrí medzi priority nielen rezortu financií, ale aj rezortu ministerstva vnútra, dnes aj funkčnej Generálnej prokuratúry a snáď sa dožijeme aj súčinnosti justičného okruhu.

    Aj preto koncom mája minulého roku vláda schválila akčný plán, ktorý obsahuje 50 konkrétnych opatrení na obmedzenie daňových podvodov a daňových únikov. Polovica z týchto opatrení už bola odvtedy prijatá a pokračujeme v implementácii zvyšných opatrení. Akčný plán už prináša svoje výsledky, keď napríklad príjmy z dane z pridanej hodnoty boli za 1. polrok vyššie, ako sme očakávali, a to v čase, keď prvý štvrťrok tohto roku bol vlastne symbolom návratu druhého vrcholu krízy za posledných päť rokov. To znamená, samotný ekonomický život na Slovensku pod vplyvom prepadu ekonomických aktivít v zahraničí klesal, ale výber dane z pridanej hodnoty, z tohto pohľadu nelogicky, sa udržiaval, dokonca stúpal. Čiže jedinou logickou odpoveďou, prečo sa tak dialo, je to, že začal fungovať boj s daňovými únikmi.

    Národná bločková lotéria je jedným, naozaj jedným z opatrení akčného plánu. Jej hlavným cieľom je obmedziť daňové úniky na dani z príjmov a dani z pridanej hodnoty, ktoré v súčasnosti podľa odhadov finančnej správy v prípade obchodu cez registračné pokladnice predstavuje 150 mil. eur. Je to odhad. Chceme zvýšiť povedomie občanov, aby za každý nákup alebo poskytnutú službu požadovali platný pokladničný doklad. Pretože bločková lotéria nie je cieľom. Je to prostriedok. Cieľom je naozaj zvýšiť povedomie ľudí vo vzťahu k plateniu daní. Snažíme sa znížiť tú toleranciu a niekedy až solidaritu s tými, ktorí dane neplatia.

    Ďalším prínosom tejto lotérie je jej vzdelávací potenciál, presne tak, ako som povedal, vďaka ktorému sa môže stať dobrý nástrojom šírenia daňovej osvety. Cieľom je podporiť a motivovať občanov, ale aj podnikateľské subjekty k normálnemu a férovému správaniu pri platení a prijímaní platieb za tovary a služby. Som presvedčený, a prvé, naozaj prvé dni spustenia lotérie to potvrdzujú, že výhry motivujú ľudí, aby požadovali pokladničné bločky aj v prípadoch, keď to inak nepovažujú za nutné. Prostredníctvom pozitívnej motivácie tak zvyšujeme aj daňovú disciplínu.

    Navyše, veľmi ma teší, že podnikatelia kvôli lotérii neznášajú žiadne dodatočné náklady na nákup nových pokladníc, iných zariadení či dodatočnú úpravu softvéru, to bola základná podmienka pri uvádzaní tohto nápadu do života. Nechceli sme klásť na plecia našich obchodníkov ďalšie náklady, ktoré by vyplývali zo spustenia tejto hry.

    My chceme naozaj len to, aby sa podnikatelia správali normálne, to znamená, aby vydávali svojim zákazníkom bločky za nákup tovaru a služieb. Pravé bločky.

    Keď som už spomenul služby, dámy a páni, nedá mi nespomenúť, že práve v sektore služieb dochádza k najväčším únikom na dani z pridanej hodnoty v tejto oblasti.

    Rovnako som veľmi potešený neustále narastajúcim počtom registrácií, o ktorých vás denne informuje lotériová spoločnosť TIPOS. K včerajšiemu dňu sa počet zaregistrovaných dokladov vyšplhal na neuveriteľných 1 384-tisíc, čo dokazuje naozaj veľký záujem ľudí. Pretože, pre porovnanie, týždenne na klasické číselné hry tipuje, asi 200-tisíc tiketov je podaných, to znamená, povedzme nejakých 800-900-tisíc mesačne, tu máme po troch dňoch skoro 1 400-tisíc tiketov. Musím priznať, že tento záujem je väčší a príjemne nás, väčší, ako sme očakávali, a príjemne nás prekvapuje.

    Takže, vážené dámy, vážení páni, ak ste to doteraz neurobili, vyberte si jednu z možností, ako sa do Národnej bločkovej lotérie zapojiť. Pokladničný doklad si môžete zaregistrovať vyplnením tiketu na zbernom mieste TIPOS-u, cez mobilnú aplikáciu poslaním SMS na číslo štyri sedmičky alebo v predajniach partnerov lotérie, u ktorých prebehne registrácia dokladu automaticky po nákupe.

    Každý bloček správne zaregistrovaný do lotérie má dve šance na výhru:

    Prvá šanca sa žrebuje každých 14 dní, spravidla v pondelok, a desať výhercov bude známych nasledujúcu stredu. Hlavná výhra je 10-tisíc eur, ostatné výhry v ďalších poradiach sú v celkovej hodnote ďalších 10-tisíc eur.

    Druhá šanca sa žrebuje každých 28 dní a hrá sa o osem rovnocenných vecných výhier. Tých prvých výhier bude osem osobných automobilov.

    Výhry v lotérii sú navyše oslobodené od daní z príjmu, čo nerád počujem, ale aj od povinnosti zasielať priznanie z príjmu do zdravotnej poisťovne.

    Dovoľte mi ešte zopakovať, že ak podnikateľ má podľa zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice povinnosť používať pri predaji tovaru túto pokladnicu a vyhotoví faktúru za predaj tovaru alebo poskytnutie služby, je povinný pri jej úhrade v hotovosti alebo inými platobnými prostriedkami prijatú tržbu zaevidovať v tejto pokladnici a vydať pokladničný doklad. Inak porušuje zákon.

    Koľko vás bude zapojenie do lotérie stáť? Toto je veľmi častá otázka. Nič, ak sa budete registrovať cez internet alebo prostredníctvom aplikácií pre mobilné telefóny a tablety a v predajniach partnerov Národnej bločkovej lotérie, dneska sú to dve spoločnosti, Fax Copy a ŠEVT. V zberniach spoločnosti TIPOS platíte 20 centov za manipulačný poplatok mandatárom spoločnosti TIPOS, nie spoločnosti TIPOS-u, a pri registrácii cez SMS je to 12 centov, ktoré nie sú príjmom spoločnosti TIPOS, ale opäť operátorov.

    Takže ja verím, že aj napriek rôznym neprajníkom, vrátane hackerov, neveriacich Tomášov, kritikov, a ja dokonca aj týmto všetkým ďakujem za diskusiu, lebo aj táto diskusia pomáha tejto téme, lebo, opakujem, naším cieľom nie je samotná hra, je to len prostriedok na dosiahnutie cieľov a tým cieľom je naozaj lepší výber daní.

    Ďakujem. Skončil som.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Dobre. Ďakujem aj ja, pán minister.

    V poradí šiestu otázku položil pán poslanec Blaha ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Jánovi Richterovi a otázka znie:

    "Vážený pán minister, vláda Francúzska v júli schválila návrh zákona o solidárnom a sociálnom hospodárstve, ktorý počíta s možnosťou prevzatia podniku zamestnancami a vytvorenia družstiev a výrobnej samosprávy. Takýto projekt pod názvom Ozdravené továrne funguje úspešne už dlhší čas v Argentíne a iných štátoch. Neplánuje podporovať zamestnanecké družstvá a solidárnu ekonomiku aj slovenská vláda?"

    Nech sa páči, poprosím vás o, pán minister, o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady. Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku. Európske, ale aj mimoeurópske krajiny hľadajú cestu, ako oživiť podnikovú výrobu s cieľom opäť preniesť rozhodujúcu váhu výkonu hospodárstva na tzv. reálnu ekonomiku. Treba povedať, že v tejto oblasti sa Slovensko predsa len trochu nachádza v inej situácii. U nás aj doteraz tvorila rozhodujúcu časť výkonu hospodárstva v reálnej výrobe, čiže predovšetkým v priemysle, ale aj v poľnohospodárstve, cestovnom ruchu, v oblasti vzdelávania, zdravotníctva a všeobecne službách ako takých. Preto aj situácia v našom podnikovom sektore vyzerá predsa len trochu inak.

    To neznamená, že by sme v reálnej ekonomike nemali problémy, ale ich dôsledkom bola aj strata veľkého počtu pracovných miest. Slovenská vláda preto použila a používa množstvo rôznych nástroj na podporu vytvárania pracovných miest vo výrobe i službách pre konečných spotrebiteľov. Pritom partnersky spolupracujeme aj s majiteľmi, čiže s manažmentmi samotných podnikov, a dôraz dávame na udržanie existujúcich, ale aj na tvorbu nových pracovných miest. Uvedomujem si, že ekonomika i spoločnosť ako celok prešli vážnymi a hlbokými zmenami, ktoré sa nevyhnutne musia odraziť aj na podnikovom sektore a ovplyvňujú štátnu politiku zamestnanosti. Samozrejme, prinášajú nám nové výzvy a odpoveď na ne isto budú hľadať aj isté nové formy podnikania a samozrejmá vec, že aj zamestnávania.

    Preto sme s predsedom vlády Slovenskej republiky Robertom Ficom počas jeho kontrolnej návštevy na našom ministerstve sa dohodli, že budeme gestormi prípravy novej ucelenej štátnej stratégie zamestnanosti. Jej vypracovanie dokonca podporil aj Európsky sociálny fond a naši pracovníci už oslovili hospodárske rezorty, zástupcov podnikového sektora, zamestnávateľské zväzy i odborárov, lebo nová stratégia musí byť komplexným prierezovým dokumentom.

    Ubezpečujem vás, že v rámci prípravy tejto stratégie odborníci z Inštitútu pre výskum práce a rodiny analyzujú aj inovatívne formy podnikania a zamestnávania. Preto vyhodnotíme aj fungovanie a efektivitu modelov, o ktorých hovoríte, a zistíme, za akých podmienok, a či vôbec, sú aplikovateľné aj v podmienkach Slovenskej republiky.

    Upozorňujem vás, že prípadné zavedenie týchto modelov je náročné a nešlo by o nejaký veľmi rýchly proces. Toto nie je otázka zákona, ktorý môžeme prijať kedykoľvek. Toto je otázka pripravenosti ľudí, ich znalostí, schopností, skúseností transformovať napríklad akciovú spoločnosť na družstvo. Ale kľúčová je vôľa, uvedomujem si riziká, ale aj ochotu do nej ísť. My dnes môžeme viesť najmä teoretické diskusie, chcem vás však informovať, že som v praxi sa nestretol s požiadavkou zamestnancov na takéto riešenie ekonomických problémov podnikov. Nestačí teda nastaviť legislatívu, oveľa ťažšie a zdĺhavejšie je a bude v podnikovej sfére vytvárať prostredie, v ktorom niečo také bude reálne možné, v ktorom budú zamestnanci vôbec chcieť preberať na svoje plecia riadenie a zodpovednosť za chod podniku.

    Vážený pán poslanec, ubezpečujem vás, že podpora družstiev a vôbec tzv. solidárnej ekonomiky je a naďalej bude oblasťou, v ktorej v rámci inovácie oblasti politiky zamestnanosti budeme naďalej venovať zvýšenú pozornosť. Ak máme byť úspešní, musíme byť dôslední a nepodliehať ilúziám, je to beh na dlhé trate, ale s perspektívou do budúcnosti.

    Moje osobné vyznanie, ja by som v maximálnej miere privítal a osobne sa budem pričiňovať o to, aby rozvoj družstiev na Slovensku mal väčšiu perspektívu, ako bol doteraz.

    Skončil som, pani podpredsedníčka.

  • Ďakujem pekne, pán minister. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

  • Ďakujem pekne. Len stručné doplnenie, aby bolo jasné, keď sa bavíme o družstvách, lebo na Slovensku ten pojem má také konotácie, že poľnohospodárstvo a bývalý režim. Ide o výrobnú samosprávu, o ekonomickú demokraciu, aby vlastníkmi firmy boli zamestnanci, to znamená aj vo výrobnej sfére, aj v bankách a tak ďalej. Nejde iba o poľnohospodárstvo, to, ako ste správne povedali...

  • Reakcia ministra.

  • Presne tak. Takže výrobné družstvá alebo ekonomická demokracia, čo je v Európe veľmi silné a veľmi dobre pomáha ekonomike, vo Švédsku, v Taliansku, v Nemecku je to systém kodeterminácie, alebo príklad baskickej korporácie Mondragón, ktorý je veľmi slávny a veľmi úspešný, čiže o toto ide. A na Slovensku táto tradícia je.

    Samuel Jurkovič, veľký slovenský vzdelanec v 19. storočí, teraz je 140. výročie jeho úmrtia, v 19. storočí založil prvé družstvo na svete. To je veľká vec, na ktorú by sme mali byť hrdí a túto tradíciu znova obnoviť.

    Takže držím vám palce a verím, že sa nám to podarí.

    Ďakujem.

  • Dobre. Ďakujem pekne. Ďalšiu otázku položil pán poslanec Kéry, ktorý nie je prítomný v rokovacej sále, nebude sa odpovedať na jeho otázku.

    Ďalej pani podpredsedníčka Jurinová, Erika, ktorá je prítomná. Nech sa páči, pani podpredsedníčka položila otázku ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jánovi Počiatkovi a otázka znie:

    "Pán minister, v rozhovore s vami ste mi vysvetlili dôvody, prečo sa nepokračuje vo výstavbe cesty R3, s ktorými nesúhlasím. Ako inak chcete podporiť rozvoj regiónu, o ktorý sa máte starať, ak bytostne dôležitý úsek so stavebným povolením založíte do šuplíka a nepokračujete v príprave ďalších úsekov? Nestačí prehodnotiť vašu cenovú politiku pri príprave projektov?"

    Pán minister, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede. Nech sa páči.

  • 33a.

    Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážená pani poslankyňa, rozvoj regiónu Oravy je pre túto vládu rovnako dôležitý ako rozvoj ktoréhokoľvek iného regiónu našej krajiny a pre lepší život jeho obyvateľov robíme konkrétne kroky. Z mnohých infraštrukturálnych projektov spomeňme len niektoré.

    Na ceste 1/59 prebieha výstavba pruhu pre pomalé vozidlá s očakávaným termínom ukončenia v roku 2015. Už len toto výrazne odľahčí dopravnú situáciu, kde už pomalé vozidlá nebudú spôsobovať dlhé kolóny.

    - V najbližších mesiacoch sa začne s rekonštrukciou úseku cesty 1/59 z Trstenej po poľskú hranicu a cesty 1/78 v Oravskej Polhore.

    - Realizujú sa taktiež rekonštrukcie mostov v Trstenej a Dolnom Kubíne.

    - Okrem toho sa pripravuje prieťah Námestovom či modernizácia a rekonštrukcia mostov v Nižnej, Námestove a Valašskej Dubovej.

    Všetky tieto stavby výrazne skvalitnia dopravnú situáciu na Orave.

    Čo sa týka rýchlostnej cesty R3, ide o komunikáciu, ktorá má nespochybniteľný význam pre región Oravy. Ako viete, aj základná diaľničná sieť v našej krajine má stále svoje veľké medzery a nie je možné, samozrejme, stavať všetko naraz. Rozumiem záujmom občanov, aby diaľnica či rýchlostná cesta vedúca práve cez ich región dostala prednosť pred všetkými ostatnými, človeku je, ako sa hovorí, "vždy bližšia košeľa ako kabát".

    Cesta R3, ktorej jednotlivé úseky sú v rôznych fázach prípravy, má však jeden zásadný nedostatok, a to, že nikdy na tento úsek nebolo zabezpečené financovanie. Štát dnes nemá peniaze na financovanie priamo zo štátneho rozpočtu, viete, že všetky stavby tohto charakteru sú financované z eurofondov. Jedinou možnosť teda zostáva aj v tomto prípade využitie eurofondov.

    Aby však Európska únia bola ochotná financovať tento projekt, je nutné zabezpečiť základnú nevyhnutnú štúdiu, a to je štúdia realizovateľnosti. Národná diaľničná spoločnosť v súčasnosti zabezpečuje verejné obstarávanie na vypracovanie takejto štúdie na úseku R3 Tvrdošín - D1, čiže na celý úsek. Predbežné oznámenie tejto súťaže bolo zverejnené 10. júla 2013. Predmetom tejto štúdie realizovateľnosti bude preukázanie opodstatnenosti realizácie jednotlivých úsekov a taktiež podrobnejšie vyhodnotenie dopravno-inžinierskych a sociálno-ekonomických kritérií, posúdenie ekonomickej efektívnosti a inžiniersko-geologické a environmentálne riziká.

    Čiže chcel by som vám pripomenúť, že neobíditeľnou podmienkou na zahájenie akýchkoľvek diskusií s Komisiou je existencia štúdie realizovateľnosti. Jedna vec je stavebná pripravenosť, čiže projekty, územné rozhodnutia, environmentálne posúdenia a stavebné povolenie, ale rovnako dôležité, a v tejto dobe ešte dôležitejšie, je, z čoho to bude financované. Čiže v prípade eurofondov je nevyhnutné začať týmto krokom.

    Čo sa týka celého regiónu severného Slovenska, vláda intenzívne pracuje na príprave diaľnice D3 spájajúcej Žilinu s poľskou hranicou cez Kysuce, táto cesta je súčasťou európskej siete TNT koridorov, čo je silný argument pre Európsku komisiu na jej financovanie z eurofondov, i keď aj tam musíme absolvovať celú tortúru s podrobnými štúdiami realizovateľnosti. Navyše táto cesta je predmetom medzinárodnej dohody aj s poľskou stranou, čiže za našou hranicou na ňu už čoskoro bude plynule nadväzovať rýchlostná cesta S69, pričom naši poľskí susedia s pokračovaním oravskej R3 na svojej strane zatiaľ nepočítajú. Po dostavbe diaľnice D3 a na ňu nadväzujúce cesty S69 je veľmi silný predpoklad, že ťažká nákladná doprava bude používať práve túto severo-južnú spojnicu. To vyrieši aj množstvo problémov v okolitých dolinách.

    K tej vašej poznámke, že zmeniť cenovú politiku, neviem presne, čo ste tým síce mysleli, pretože konečnú cenu za výstavbu každého jednotlivého úseku vygeneruje súťaž, teda ju tvorí trh. Ak sa tu niekto tvári, že vie ovplyvňovať ceny, tak by som rád vedel teda návod, ako sa to robí, ináč akože by ste ovplyvňovali súťaže. Ak ste mysleli tým, že ma navádzate na to, aby som ovplyvňoval súťaže, tak si to vyprosím!

    Ďalej by som mohol rozprávať o tom, že veľmi významnou prioritou je aj dobudovanie diaľnice D1, ktorá tiež má svoj zmysel pre všetky regióny a pre tranzit alebo prístup najmä ťažkej nákladnej dopravy k jednotlivým uzlom práve pri výstupe z krajiny.

    Ďakujem, skončil som.

  • Pani podpredsedníčka, chcete doplňujúcu otázku? Nech sa páči, máte na to dve minúty.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem, pán minister, aj za odpoveď. Ako zrazu aký ste urážlivý, že si vyprosíte, aby som, aby teda sa vám zdalo, že moje vyjadrenie vás malo navádzať k nejakému, neviem, k nejakému hádam trestnému činu. To ste hádam nemysleli vážne, pán minister?

    V prvom rade by som chcela povedať, že je zvláštne, ak vieme, že táto cesta bola zaradená medzi priority v nejakom stupni nielen minulej vlády, ale ešte aj vašej vlády. Za vašej vlády sa dokonca realizovali nejaké úseky, dokončovali sa za predchádzajúcej vlády. Dokonca už viem, že ten úsek Tvrdošín - Nižná, ktorý je vyprojektovaný, je hotové stavebné povolenie, sa mi zdá veľmi čudné, že mi teraz idete hovoriť, že potrebujete teda novú štúdiu, už ani si nepamätám presne, ako ste ju nazvali. Jako dovtedy na ten úsek Trstená - Tvrdošín ste to nepotrebovali, na ten úsek Kubín alebo Široká, Dolná Lehota, Sedliacka Dubová ste ho nepotrebovali? Jako sa mi to zdá veľmi zvláštne, akým spôsobom ste mi odpovedali. Pokiaľ viem, tak predchádzajúca vláda už dávala obstarávať úsek Tvrdošín - Nižná. Takže nechápem, akoby prečo sa znova vraciame späť?

    Tak vás poprosím o odpoveď.

  • Pán minister, nech sa páči, poprosím vás o odpoveď na doplňujúcu otázku.

  • Ďakujem. Volá sa to štúdia uskutočniteľnosti alebo realizovateľnosti, keďže si to neviete zapamätať, a je to nevyhnutný predpoklad na to, aby ste sa vôbec mohli baviť o financovaní...

  • Reakcia z pléna.

  • Mali ste slovo, prečo mi skáčete do reči, skákal som vám ja?

    Takže táto štúdia je absolútne nevyhnutným predpokladom na to, aby tieto úseky mohli byť financované z fondov Európskej únie. A už som vám aj vo svojej predchádzajúcej odpovedi jasne povedal, že jedna vec je stavebná pripravenosť a druhá vec je mať tento projekt schválený ako projekt, ktorý je financovateľný z fondov Európskej únie.

    Bývalá vláda možno bude tvrdiť, že tento úsek bol pripravený, nesporím sa v tom, že po stavebnej stránke áno, ale nie po stránke financovania z fondov Európskej únie. Neexistuje žiadna žiadosť, ani žiadosť, ktorou by bolo toto iniciované na komunikáciu s Európskou komisiou. Čiže čaká nás tu ešte dlhá peripetia, opäť hovorím a ešte raz, že musí to začať štúdiou realizovateľnosti, ktorá je nevyhnutným predpokladom na to, aby sa tento projekt dal vyhodnotiť z pohľadu procesov Európskej komisie.

    Čo sa týka pripravenosti jednotlivých úsekov, áno, pravdou je, že úsek Tvrdošín - Nižná je najpripravenejší, má aj stavebné povolenie, takže s týmto úsekom, keby boli financie, by sa dalo začať viac-menej hocikedy. Avšak, a čo sa týka, nemôžete, nie je pravdou, že by sme nič nerobili, pretože tá štúdia uskutočniteľnosti a realizovateľnosti je vec, ktorá sa momentálne obstaráva.

    A čo sa týka úsekov Nižná - Dlhá nad Oravou a Dlhá nad Oravou - Sedliacka Dubová, sa obstaráva dokumentácia pre vypracovanie stavebného povolenia, čiže tam sa v príprave pokračuje ďalej. Ale aj pre všetky tieto tri úseky bude zásadnou otázkou, čo povie štúdia, a teda následné diskusie s Komisiou.

    A čo sa týka toho, ako som myslel tú poznámku, keďže ste mi na moju otázku, čo ste mysleli tým, že ako mám ja prehodnotiť cenovú politiku, neodpovedali, tak ešte raz, a trvám a stojím si za tým, že nechápem, ako ste to teda mysleli, že mám ja potom ovplyvňovať súťaže alebo nie? To bola tá otázka. Takže neviem, čo ste tým naozaj mysleli, a nechám to asi v tejto polohe radšej.

    Skončil som.

  • Poslednú otázku položil pán poslanec Richard Vašečka ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu Dušanovi Čaplovičovi a otázka znie:

    "Vážený pán minister, ako ste zabezpečili právo rodičov odmietnuť neželaný ideologický vplyv na ich deti prostredníctvom učebnice o právach LGBTI osôb?"

    Poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Vážený pán poslanec, dovolím si v tejto veci zodpovedne konštatovať, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky k dnešnému dňu neeviduje žiadnu žiadosť o vydanie schvaľovacej doložky, resp. odporúčacej doložky, na uvedenú učebnicu, a to, čo sa publikovalo v novinách, je viac-menej polopravda.

    Pri vydávaní schvaľovacích doložiek na učebnice, učebné texty a pracovné zošity postupuje ministerstvo školstva v súlade s § 13 zákona č. 245 Z. z. o výchove a vzdelávaní (tzv. školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ministerstvo školstva vydáva schvaľovacie doložky len na tie učebnice, učebné texty a pracovné zošity, ktorých obsah je v súlade so štátnym vzdelávacím programom, na základe odborného posúdenia nezávislými recenzentmi z radov odborníkov pre danú vzdelávaciu oblasť.

    V prípade, ak v blízkej budúcnosti bude ministerstvo školstva požiadané o odporúčanie tzv. predmetnej učebnice, o ktorej hovoríte alebo píšete a na ktorú sa pýtate, na využitie vo výchovno-vzdelávacom procese, dovolím si vám, pán poslanec, povedať a vás ubezpečiť, že budeme veľmi citlivo pristupovať k posúdeniu jej obsahu z pohľadu súčasného právneho stavu v oblasti dodržiavania ľudských práv a súčasne uplatňovania cieľov a princípov výchovy a vzdelávania zakotvených v školskom zákone.

    Môžem zodpovedne vyhlásiť, že ak predmetná učebnica po odbornom posúdení nebude v súlade so štátnym vzdelávacím programom, školským zákonom a ostatnými právnymi predpismi, ministerstvo školstva neodporučí jej využitie vo výchovno-vzdelávacom procese.

    V prvom rade musí ísť o text, ktorý nebude urážlivý voči akejkoľvek skupine občanov v našom štáte. Odmietam názorový fundamentalizmus, som za názorovú vyváženosť. Veď predsa ide o budúcnosť našich detí a ich nerušený a harmonický duševný vývoj.

    Z toho dôvodu v podobnom duchu som odpovedal aj pánovi arcibiskupovi Boberovi. Včera bol u mňa, sme sa znovu o tejto veci rozprávali a som mu dal záruky, ja ako človek, ktorý uznávam tak sociálne, ale predovšetkým aj kresťanské hodnoty, nebudem asistovať pri podpise na takúto učebnicu, o ktorej sa hovorilo v tlači a ktorá ešte nebola ani predložená na ministerstvo školstva ku schvaľovacej doložke. Odmietam takéto texty osobne, a pokiaľ budem na ministerstve, takúto učebnicu nepodpíšem.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku? Nech sa páči, poprosím vás, zapnite pána poslanca.

  • Ja len krátko. Chcem veľmi pekne poďakovať pánu ministrovi za jeho pripravené podklady aj za jeho osobnú odpoveď a som rád, že na túto vec osobne dohliadne. Ešte raz ďakujem, pán minister.

  • Takže hodina otázok a odpovedí má ešte 18 sekúnd, ale všetky otázky, ktoré položili poslanci predsedovi vlády a členom vlády, sme dneska aj položili, aj zodpovedali. Končím tento bod programu a budeme pokračovať ďalej v rokovaní Národnej rady a vyhlasujem krátku prestávku do 15.30 hod.

    Poprosím vás potom, páni poslanci, aby o 15.30 hod. ste tu všetci boli. Ďakujem pekne.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní programu 23. schôdze.

    Ešte pred otvorením ďalšieho bodu programu chcem dať návrh na základe dohody z poslaneckého grémia a aj po predchádzajúcich dohodách, aby sme urobili zmenu v programe a rokovali teraz po krátkej prestávke o návrhu poslancov Jany Laššákovej, Renáty Zmajkovičovej, Miroslava Číža, Stanislava Kubánka a Tibora Glendu na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon o rokovacom poriadku Národnej rady.

    Budeme hlasovať o tejto zmene programu.

  • Hlasovanie.

  • 84 prítomných, 81 za, 1 proti, 2 nehlasovali.

    Schválili sme zmenu programu.

    Poprosím teraz navrhovateľku pani podpredsedníčku Národnej rady Janku Laššákovú, aby odôvodnila návrh za skupinu poslancov.

    Potom poprosím pani poslankyňu Vittekovú ako spravodajkyňu, aby sa pripravila.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej, Renáty Zmajkovičovej, Miroslava Číža, Stanislava Kubánka a Tibora Glendu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 559.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som za skupiny poslancov predložila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rokovacom poriadku.

    Návrh bol odôvodnený aj v prvom čítaní, sme v druhom čítaní, keď prešiel vo výboroch. Podstatou návrhu je to, aby sa jednoznačne ustanovilo, že kedy poslanecký klub zaniká.

    To znamená, teraz máme staviská ústavnoprávneho výboru o tom, že pre funkčnosť klubu je potrebný počet poslancov osem počas celého volebného obdobia. A po tom, ako v Národnej rade vystúpili z poslaneckého klubu SaS piati poslanci, tento klub sa stal nefunkčný. Z toho dôvodu sme pristúpili k novelizácii zákona o rokovacom poriadku.

    Tento návrh zákona je v súlade s ústavou a ostatnými právnymi predpismi. Nevyžiada si náklady na štátny rozpočet, preto prosím vás o jeho podporu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pani poslankyňa Vitteková, určená spravodajkyňa.

  • Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o výsledku prerokovania uvedeného návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 686 z 26. júna 2013 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a určila lehotu na jeho prerokovanie. Ústavnoprávny výbor prerokoval návrh zákona v stanovenej lehote a odporúčal ho Národnej rade uznesením č. 275 z 27. augusta 2013 schváliť.

    Z uznesenia ústavnoprávneho výboru nevyplývajú žiadne pozmeňujúce návrhy. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorému bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Ako gestorský rokoval ústavnoprávny výbor 3. septembra 2013 a odporúčal Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť. Správa ústavnoprávneho výboru o výsledku prerokovania návrhu zákona (tlač 559a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 284 z 3. septembra 2013. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o tomto návrhu zákona predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Ešte...

    Otváram rozpravu, ale predtým chcem informovať, že mám písomnú prihlášku za klub SDKÚ - DS od pani poslankyne Lucie Žitňanskej za klub, vlastne to je jediná za kluby. A potom mám prihlášku od pána poslanca Poliačika a pána poslanca Hlinu, aj keď nie je tu podpísaný. Takže len od pána poslanca Poliačika. To je váš podpis, pán..., lebo sú tu dve mená, jeden, jeden bol...

  • Reakcia z pléna.

  • Ale predpokladám, že áno. Dobre. Čiže pán poslanec Hlina je prihlásený písomne.

    Ale požiadala o slovo pani spravodajkyňa.

    Ešte pán poslanec Jarjabek. Procedurálny návrh?

  • Teda procedurálne, iné hlasovanie chcem dať na správnu mieru.

  • Ďakujem pekne. Prepáčte, že zdržujem. Je to hlasovanie č. 212, hlasoval som za, omylom ma hlasovacie zariadenie vykázalo proti. Čiže do zápisu opraviť by som poprosil, hlasoval som za.

  • Dobre, ďakujem pekne. Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Pán predseda, dovoľte mi, aby som podala pozmeňujúci návrh, a to podpredsedníčky parlamentu Renáty Zmajkovičovej a poslankyne Vittekovej k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej, Renáty Zmajkovičovej, Miroslava Číža, Stanislava Kubánka a Tibora Glendu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 559).

    V čl. I sa za 2. bod vkladá 3. bod, ktorý znie: v § 96 sa za odsek 3 vkladá nový odsek 4, ktorý znie:

    "(4) Ak navrhovateľ vzal späť návrh zákona schváleného v programe schôdze Národnej rady (§ 95), nový návrh zákona v tej iste veci možno zaradiť do programu schôdze Národnej rady najskôr o šesť mesiacov odo dňa jeho vzatia späť, ak Národná rada na návrh predsedu Národnej rady nerozhodne bez rozpravy inak."

    Doterajší odsek 4 sa označuje ako odsek 5.

    Navrhuje sa, aby návrhy zákonov, ktoré boli zaradené do programu schôdze a navrhovateľ ich vzal späť, zaradili do programu schôdze až po šiestich mesiacoch odo dňa ich späťvzatia. Národná rada Slovenskej republiky však môže na návrh predsedu rozhodnúť, že takýto návrh zákona možno zaradiť do programu aj pred uplynutím tejto lehoty.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Nech sa páči, ešte pani spravodajkyňa.

  • Áno, zároveň, pán predseda, by som podľa § 29 ods. 2 rokovacieho poriadku navrhla prerušiť prerokúvanie materiálu, dokedy k nemu nezaujme stanovisko ústavnoprávny výbor. A zároveň navrhujem, aby ústavnoprávny výbor prerokoval uvedený materiál v lehote do 24. 9. 2013 vrátane a predložil k nemu stanovisko.

    Pán predseda, prosím, dajte hlasovať.

  • Ďakujem. Čiže zaznel návrh, aby sme prerušili rokovanie a dali tento návrh do výboru a rokovali vo výbore a až potom ako v lehote, ktorá bola navrhnutá, výbor prerokuje, sme sa opäť tento návrh, aby sme sa vrátili v druhom čítaní do rozpravy.

    Budeme hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 94 prítomných, 88 za, 6 nehlasovali.

    Tento návrh sme schválili.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A poprosím potom pána predsedu ústavnoprávneho výboru, ako aj členov, aby sa zišli v určenej lehote a prerokovali tento návrh. Akonáhle dostanem uznesenie, výsledky z prerokovania vo výbore, opäť navrhnem pokračovať v prerušenej rozprave. Ďakujem pekne.

    Budeme teraz pokračovať prvým čítaním o návrhu pánov poslancov Júliusa Brocku, Alojza Přidala a Mariána Kvasničku na vydanie zákona č. 595 o dani z príjmov, je to tlač 627.

    Poprosím pána navrhovateľa, pána poslanca Júliusa Brocku.

  • Striedanie predsedajúcich.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku, Alojza Přidala a Mariána Kvasničku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 627.

  • Poprosím kolegyne, kolegov, ktorí chcú rokovať mimo sálu, aby odišli mimo rokovaciu sálu, aby sme sa navzájom počúvali.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Kolega Abrhan mi hovorí, že keď tu nemusí byť vláda, tak nemusí tu byť ani predkladateľ, nie. Ale teraz vážne.

    Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, včera sme veľmi dlho, skoro celý deň, rokovali o správe o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2012 (tlač 594). Zjednodušene, diskutovali sme o hrozivom verejnom dlhu a o stave našich verejných financií. Ako aj z tej diskusie vyplynulo, situácia je vo verejných financiách vážna, a nehovorí to iba poslanecká snemovňa o našich verejných financiách, vedia to aj v zahraničí, vie to aj Európska komisia, vie to nakoniec aj ministerstvo financií, aj Inštitút pre finančnú politiku. Hodnotí našu situáciu tak, že aj keď sme urobili isté opatrenia v dôchodkovom systéme z hľadiska jeho dlhodobej udržateľnosti, aj tak sa stále pohybujeme na hranici... (ruch v sále) ... na hranici vysoko rizikových alebo rizikových krajín z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií.

    Dôchodkový systém, náš dôchodkový systém je súčasťou, je tou najvýraznejšou súčasťou našich verejných financií. Predkladatelia tohoto návrhu zákona si nekladú na cieľ vyriešiť problém ani nie verejných financií, ani nie nášho dôchodkového systému, to je veľmi komplexný, veľmi zložitý problém a týka sa to nielen rezortu sociálnych vecí, ale týka sa to aj iných ekonomických rezortov, lebo to súvisí s naším ekonomickým rastom, súvisí to s našou úrovňou zamestnanosti, súvisí to s demografickým vývojom v našej krajine, súvisí to s rôznymi sektorovými politikami, napríklad aj s populačnou politikou, čiže ten problém si uvedomujeme, že je veľmi zložitý.

    My sme si dali za cieľ zvýrazniť alebo prehĺbiť skutočnú solidaritu, medzigeneračnú solidaritu v prvom priebežnom dôchodkovom systéme. A navrhujeme to urobiť cez zákon o dani z príjmov. Cez zákon o daniach z príjmov umožniť časti, teda tým daňovým poplatníkom, ktorí platia dane, aby mohli, tak ako je to dnes možné, určiť časť zo svojej odvedenej dane štátu teda na nejaký zaujímavý verejnoprospešný účel. To dnes existuje, takúto možnosť ľudia, ktorí platia dane, majú a pri daňovom priznaní raz za rok majú túto možnosť takto podporiť nejaký verejnoprospešný účel časťou svojej dane. Dnes je to do výšky dvoch percent celoročnej dane, ktorú doteraz alebo teraz daňovník odvádza do štátneho rozpočtu.

    My ako predkladatelia prichádzame s návrhom, pán poslanec Přidal, pán poslanec Kvasnička a ja, samozrejme, že podporuje to aj celé KDH na čele s predsedom Jánom Figeľom, ale navrhujeme to nie v percentuálnej výške, ale tam symbolicky to navrhujeme sumou 50 eur za zdaňovacie obdobie. Túto sumu, maximálne teda do tejto sumy, ak daňovník sa rozhodne podporiť svojho žijúceho rodiča na dôchodku, tak môže takto urobiť raz za rok pri daňovom priznaní.

    Tento návrh zákona, alebo teda v istej obmene, už bol tu v Národnej rade. Ja som sa o to už raz pokúšal s mojimi kolegami, ako inšpirovať tých, ktorí vtedy boli v exekutíve, že on mal aj, ten návrh sprevádzali také nálepky napríklad, ako že je to návrh zákona o troch grošoch, že deti alebo ten, kto je zamestnaný a má nejaký príjem, tak nielenže podporuje svoje deti, že časť svojho príjmu sám stroví, ale že myslí aj na svojich rodičov a že teda priamo podporuje aj svojich rodičov. Alebo iný názov, alebo taká nálepka toho návrhu bola, že je to aj o tzv. 13. dôchodku, že raz za rok môžu deti, zamestnané deti takto prispieť na životné náklady svojim rodičom na dôchodku.

    Je to o prehĺbení medzigeneračnej solidarity v dôchodkovom systéme, alebo o solidarite v priamom rade, t. j. medzi rodičmi a ich vlastnými deťmi. Aj vláda napríklad novelou zákona o sociálnom poistení ako posilnila v našom priebežnom dôchodkovo pilieri systém solidarity, že napríklad systém solidarity posilnila na úkor zásluhovosti. To znamená, že výhodnejšie sa počíta dôchodok ľuďom, ktorí mali nižší príjem, a je to akoby na úkor tých, ktorí odvádzali odvody na svoj dôchodok z vyššieho príjmu.

    My navrhujeme, aby táto medzigeneračná solidarita bola vyššia práve medzi deťmi a rodičmi. To znamená, je to v istom zmysle aj, je to v istom zmysle aj zvýšenie zásluhovosti rodičov, pretože tak je to aj v tomto návrhu, že ak niekto vychoval viac detí a sú zamestnané a platia štátu dane, tak je rozdiel, ak by odviedlo jedno dieťa 2 % zo svojej zaplatenej dane rodičovi, a je rozdiel, ak to urobia štyri deti alebo päť detí. To znamená, tá zásluhovosť rodičov v zmysle prispenia vyšším počtom klientov do dôchodkového systému by sa mohla prejaviť aj týmto spôsobom.

    Má to svoju logiku, má to svoje zdôvodnenie aj v tom, že v našom dôchodkovom systéme sú znevýhodnené rodiny s viacerými deťmi, alebo rodičia, ktorí mali viac detí, z pochopiteľných dôvodov. Keď je viac detí a jeden a ten istý príjem, tak samozrejme, že sa to odrazí na úrovni tej rodiny, keďže sa ten príjem delí medzi viac hláv, ako keď ten príjem zostane tomu jednému alebo dvom, ako keď sa ten príjem delí medzi 4, 5, 6 členov domácnosti.

    No a, samozrejme, tá nespravodlivosť sa potom prejavuje aj neskôr, keď sa napríklad tí rodičia dožijú dôchodkového veku, že práve preto, že napríklad jeden z manželov bol dlhšie viac rokov pri deťoch, to znamená, mal menej odpracovaných rokov, menej odviedol priamo v odvodoch do dôchodkového systému a potom sa mu to zohľadní na jeho výške dôchodku, že má nižší dôchodok.

    Kedysi, kedysi nedávno, ešte nie je to tak veľa rokov, náš dôchodkový systém to riešil takým spôsobom, že napríklad boli zvýhodnené ženy. Ženy matky mali výhodu, že išli do dôchodku skôr podľa počtu detí. Keď bola hranica odchodu do dôchodku pre mužov 60 rokov, tak ženy išli v 57, žena, ktorá mala jedno dieťa mohla ísť do dôchodku v 56, s dvomi deťmi v 55, v 54 a tak ďalej. Čiže toto bolo výrazom, by som povedal, solidarity štátu a tá medzigeneračná solidarita sa prejavovala napríklad aj v tomto.

    Zmenou a reformou dôchodkového systému, keď sme zaviedli jednotnú hranicu odchodu do dôchodku a, samozrejme, nijako to nekompenzovali napríklad tým rodičom viacdetných rodín, ktorí zodpovedne vychovávali svoje deti pre spoločnosť, pre dôchodkový systém, tak sú teraz v situácii, že sú v nevýhode, lebo ich vlastné deti sa vlastne cez priebežný dôchodkový pilier skladajú a prispievajú na dôchodky iných rodičov, ktorým, lebo nemali deti. Samozrejme, že ak argument, že a čo s tými, ktorí teda nemali deti? No tak iste, ak sa niekto z takýchto dôchodcov ocitne v situácii, že potrebuje osobitnú pomoc od štátu, tak treba mu pomôcť. Ale určite mnohí takíto ľudia ako mali možnosť pamätať na svoju starobu a na svoj dôchodok aj iným spôsobom, ako len spoliehať sa na dôchodkový systém.

    My v tomto našom návrhu nerozlišujeme teraz medzi matkou a otcom. To znamená, či deti poukážu časť zo svojej dane otcovi alebo matke na dôchodku, je to na ich slobodnom rozhodnutí.

    Tento návrh je spravodlivý aj k daňovníkom, pretože nemôže nastať situácia, že chudobnejší podporuje bohatšieho. Tak ako to napríklad je dnes pri vianočnom príspevku, to, čo, s čím prišiel Fico a dôchodcovia dnes pred Vianocami alebo na konci roka dostanú akoby od vlády a od Fica vianočný dôchodok. Aj dôchodca, ktorý má dôchodok vyšší ako 400 eur; 400, ja neviem, teraz hranica je, myslím, 461 eur. Do tejto výšky môže dostať poberateľ starobného dôchodku alebo invalidného, alebo iného, môže dostať vianočný príspevok vo výške od 38 eur, myslím, do 65-6 eur.

    No ale teraz si predstavte rodiča, ktorý má tri deti malé, manželka je na materskej pri deťoch, on má priemerný plat v národnom hospodárstve, ja neviem, 800 eur a jeho čistý príjem, keď podelí piatimi, tak možnože na osobu v rodine je to mesačne 150 eur. A on sa zo svojej dane cez Roberta Fica skladá na vianočný príspevok aj dôchodcom, ktorí majú 450 eur. Čiže je to, samozrejme, politické rozhodnutie, SMER robí takú politiku, ale ja si myslím, že spravodlivejšie, a nebola by to solidarita naruby, ak by sme umožnili takto deťom, je to, samozrejme, len symbol, lebo tá suma 50 eur nevyjadruje nič iné, len akože časť dane, je to maximálne 50 eur raz za rok. Maximálne 50 eur môžete poukázať svojmu rodičovi na dôchodku.

    Preto to robíme cez zákon o daniach z príjmov, lebo tento inštitút možnosti asignácie časti dane už existuje. Osvedčil sa, veľa inštitúcií verejnoprospešných alebo vykonávajúcich verejnoprospešnú činnosť tento inštitút vykonáva a v spoločnosti sa naozaj vďaka tej podpore 2 % z našich daní alebo z daní občanov na Slovensku urobilo veľa, veľa, oveľa viac práce, ako sa dá vyjadriť len tou sumou, ktorá bola poukázaná napríklad.

    Čiže my navrhujeme do zákona o daniach z príjmov nový § 50a, ktorý bude umožňovať daňovníkovi v daňovom priznaní v sume maximálne 50 eur poukázať fyzickej osobe, ktorá je poberateľom starobného, invalidného alebo predčasného dôchodku. Za istých podmienok, samozrejme, že ten daňovník nesmie mať nedoplatok na dani, že musí mať teda takú výšku dane, to znamená, ten, kto neplatí dane, kto nepracuje, tak toho sa to netýka, čiže v tomto zmysle sa to ani nedá ako zneužiť ako napríklad priama štátna podpora niekomu.

    A jednou z podmienok napríklad na prijatie takejto pomoci je, že prijímateľ musí mať bydlisko na území Slovenskej republiky. A správca dane je povinný na účet prijímateľa túto sumu odviesť do 31. decembra po skončení zdaňovacieho obdobia. Čiže v tomto zmysle by to bolo aj v lehote, ako sa poskytuje vianočný príspevok, čiže mohla by to byť ako istá alternatíva dnes existujúcemu vianočnému príspevku.

    Samozrejme, že tento návrh má aj dopad na rozpočet, ale jeho výšku si netrúfam presne špecifikovať, pretože využiť tento inštitút je možnosť. To znamená, by to bolo dobrovoľné. My len hovoríme o tom, že ak by to využila istá množina, tak sa dá vyrátať tento dopad. Ale práve myslíme si, že prínos z tohto opatrenia pri zodpovednom správaní sa by bol oveľa, oveľa väčší. Nakoniec my hovoríme o tej skupine občanov, ktorí sa voči svojej budúcnosti správajú veľmi zodpovedne.

    Ďakujem za to, že ste ma vypočuli, a za podporu tohto poslaneckého návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Jánovi Figeľovi. Nech sa páči, predneste...

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Ctené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady, a to Júliusa Brocku, Alojza Přidala a Mariána Kvasničku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý má pridelenú tlač č. 627, ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet.

    Tento návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, tým boli splnené podmienky určené v § 2 zákona o rokovacom poriadku, teda doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie, ktoré práve prebieha.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 zákona o rokovacom poriadku a podľa pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze, 23. schôdze.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je aj zrejmý jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli návrhu zákona a je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Osobitná časť, samozrejme, obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení zákona.

    Po rozprave odporučím, po prvé, aby podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní a, po druhé, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 601 z 29. júla tohto roku, podľa § 71 o rokovacom poriadku návrh zákona, aby prerokovali výbory pre financie a rozpočet, ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, ako je pravidlom, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Hlási sa pán poslanec aj Mikloško rukou a pán...

  • Reakcia z pléna.

  • Nepriniesli mi papier. Áno, je. Áno, bol tunák založený. Dobre. Ospravedlňujem sa, hej, ten papier bol založený pod otázkami na hodinu otázok. Takže písomne, vraciam to späť, písomne do rozpravy je prihlásený pán poslanec Mikloško z klubu KDH.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážení kolegovia a kolegyne, vítam túto novelu zákona o dani z príjmov. Seniori si skutočne zaslúžia našu pozornosť aspoň plnením tohto zákona, ktorý neni až tak náročný ani na štátny rozpočet. Náš priemerný dôchodok je dneska okolo 390 euro, pomaly to stúpa, ale najmä preto, že tí najstarší seniori, ktorí majú najnižšie dôchodky, žiaľ, pomaly umierajú, a to je vlastne hlavný dôvodo, prečo predsa každoročne náš dôchodok trocha stúpa. Treba ovšem podčiarknuť, že niekoľko desiatok tisíc ich má dôchodok okolo 200 euro a z toho vyžiť sa skutočne nedá.

    Ja som svojho času tuná dal taký návrh len v rozprave, nedotiahol som to do zákona alebo jej v novele, ale bol to tiež návrh na zmenu zákona o dani z príjmov, aby 2-percentnú sumu zo základu dane bolo možné darovať nielen na kultúru, školstvo, nevládne organizácie, cirkev, šport a tak ďalej, ale aby sme ich mohli dať aj svojim vlastným biologickým rodičom. Nebol to zlý návrh, všelikto si to aj všimol, len bol tam jeden háčik, že celý zákon o dani z príjmu umožňuje toto len pre právnické osoby. Čiže zmeniť to aj na fyzické osoby, sme videli, že nie je tak jednoduché a bolo by treba v tom zákone všeličo zmeniť, a teda bola by to dlhšia procedúra.

    Táto cesta, ktorú navrhujú moji kolegovia, sa mi zdá omnoho jednoduchšia aj administratívne.

    Pripomínam, že v zákone o rodine je záväznosť starostlivosti rodičov o svoje deti. To, že sa to často nedodržuje, vidíme pri plných detských domovoch, reedukačných centrách, pri mnohej náhradnej starostlivosti, pestúnskej, adoptívnej starostlivosti, kde väčšinou rodičia zlyhávajú, nechcú sa starať o svoje deti, alebo nevedia, alebo ani nemôžu tú starostlivosť vykonávať.

    Na druhej strane v zákone je aj opačný záväzok, v zákone o rodine, starostlivosť detí o svojich rodičov, ktorá je tiež často porušovaná. Často chodím do domovov dôchodcov, DD, aj jedno aj druhé má tú istú značku, kde si potvrdzujem túto skutočnosť. Seniori v rozpravách sa ostýchajú povedať, že ich deti na nich zabúdajú, často ich ospravedlňujú, iste aj niekedy oprávnene, že samy ich deti nemajú, majú problémy, sú nezamestnaní, sú zadlžení a tak ďalej atď.

    Čiastočne je to pravda, ako som už povedal, ale niekedy aj nie. Veľmi často sa stáva, že rodičia sa dostanú do domu dôchodcov práve tým, že sa predá ich byt alebo dom, deti si to rýchlo rozoberú, ale potom, keď treba dať 50 euro na svojho rodiča alebo pravidelne dávať do domu dôchodcov, tak deti kričia: "Sme nemajetní, štát, staraj sa!"

    V dnešnej situácii, keď je demografická kríza, že starých je stále viac a bude ich stále viac a mladých je stále menej, lebo sa nerodia, tak starí to budú mať stále zložitejšie, aj štát to bude mať zložitejšie v súvislosti s dôchodkami, a teda preto tento návrh v tomto smere je určitým riešením, je určitý krok v sociálnom smere.

    Pripomínam, že napríklad v Ázii, napríklad v takých Filipínach, keď som bol, nemajú vôbec penzie, nevedia, čo to je, pretože deti sú povinné automaticky sa postarať o svojich rodičov, zobrať si ich domov a doopatrujú ich. Zato tam aj je tých detí viacej. Ale je to česť aj pre deti, aj pre rodičov, že sú zaopatrené, že nebudú sa potulovať kdekade a živoriť.

    V minulom roku bol Rok aktívneho starnutia a medzigeneračnej solidarity a spolupráce, teda apelujem na to teraz, že tá medzigeneračná solidarita a spolupráca by nemala končiť v roku 2012, ale by mala pokračovať stále. A toto je krok v tomto smere.

    Teda som za tento zákon, apelujem aj na snemovňu, aby hlasovala zaň. Týka sa nás všetkých, našej zodpovednosti za svojich rodičov, ktorým sme určite všetci niečo dlžní. A obyčajne si to uvedomíme až vtedy, keď tí rodičia už sú tu neni.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka.

    Dávam priestor pánovi poslancovi Přidalovi.

  • Ja ďakujem pánovi Jozefovi Mikloškovi. Naozaj ma neprekvapilo, že podporuje tento zákon. A ja som hrdý, že KDH alebo tá skupina poslancov z KDH tu predkladá práve takýto zákon, ktorým môžme aspoň malinkú časť nákladov alebo takú symbolickú, ale viditeľnú vďaku prejaviť svojim rodičom za to, že nás pred rokmi prijali ako Boží dar, že sa nás snažili vychovať, aby sme boli tomuto svetu na osoh, im na radosť, a mnohí nás vychovávali tak, aby sme sa snažili konať tak, aby náš život bol aj Bohu na slávu.

    Som rád, že som v strane, ktorá jednoducho propaguje rodinu, ktorej na rodine naozaj záleží. Na rodine ako zväzku muža a ženy, na rodine, ktorá ochraňuje život. A my všetci pôjdem spolu aj do Košíc, aby sme to tam verejne deklarovali.

    Som pyšný na to, že v tomto parlamente je klub KDH, ktorý vlastne jediný ako plne v zhode všetkých poslancov podporuje kultúru života, podporuje život, že tu nemáme žiadne výnimky. Všetci v zhode a takto symbolicky chceme vrátiť svojim rodičom jednoducho aj to, že sa o nás starali.

    Bojím sa, že dôvodom na nepodporenie bude to, že nie je dosť peňazí. Tých peňazí je dosť. My sme videli, že vláda Roberta Fica polovicu tej sumy, ktorú potrebujeme, neváha dať do pažeráka finančných žralokov. Páni poslanci SMER-u, rozhodnite sa, koho budete kŕmiť, komu budete pomáhať. Či žralokom, alebo svojim rodičom, ktorí vás vychovali.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Chce reagovať pán poslanec? Ďakujem pekne. Takže ešte raz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Je tam prihlásený pán poslanec Kvasnička. Nikto viac neprejavil záujem. Uzatváram možnosť prihlásiť sa a dávam slovo pánovi poslancovi.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, kolegovia, nakoľko som jedným z navrhovateľov predkladaného zákona, chcel by som aj ja, aj keď bez ekonomickej a sociálnej erudície, pretože ten zákon sa týka naozaj oblastí, ktoré sú závažné a zložité, chcel by som pridať aspoň malé polienko do tohoto osihoteného ohníka. Pôvodne som si, aj pod vplyvom teatrálnych spôsobov týchto dní v parlamente, chcel doniesť rekvizitu. Dokonca rekvizitu živú - vlastných rodičov. Potom ma však od tohto úmyslu odhovorila neúprosná realita. Obaja sú už na večnosti. Otec zahynul neskôr, ale dôchodkový systém si ešte užil rovných 15 rokov. Mama to zabalila skôr, čím štát odbremenila o ťarchu, ktorú by s ňou ako s vyslúžilou dôchodkyňou a matkou štyroch detí mal, ak by žila. Napriek ľahkému tónu týchto strát boleli a bolia až dodnes. A najviac bolí skutočnosť, že im už nemám ako splatiť ich námahy, obete, vklad, ktorý do mňa dali. Aj keď, som presvedčený, to robili bezpodmienečne. Nechceli za to nič, nič za to nečakali.

    Návrh, ktorý predkladáme, vstupuje do tejto zóny bezpodmienečnosti s ambíciou solidarity, ktorá je opakom sebectva, pohodlia a vlastného komfortu. Navyše, kým štát je abstraktný inštitucionálny moloch, rodičia sú celkom určití, konkrétni, adresní. Takže ešte raz. Reč je o najsilnejšej, totiž o rodovej a rodinnej solidarite.

    Keďže ešte vždy mám v sebe reflex učiteľa literatúry a rád sa k nemu aj priznávam, dovoľte aj teraz niekoľko alúzií alebo narážok, alebo súvislostí, ktoré hovoria o solidarite alebo jej absencii v literatúre.

    Keď som rozmýšľal nad touto témou, sa mi vybavil prudko jeden román amerického spisovateľa, držiteľa Nobelovej ceny, Williama Faulknera, anglicky sa to snáď volá "As I lay dying" ("Ako som zomierala"). Je tam krásny príbeh solidarity. Nejde o solidaritu v dôchodkovom systéme, ale solidaritu rodiny s jedným členom, konkrétne s mamou, ktorá zomiera na rakovinu, a to, ako to prežívajú ľudia, ktorí sú okolo nej. Nebudem sa teraz zapodievať formálnou časťou, pretože ten istý príbeh dal Faulkner vyrozprávať každému jednému účastníkovi alebo členovi tej rodiny. A treba povedať, že napokon vyšlo najavo, že každý mal okrem solidarity aj iné dôvody.

    Jednoducho, mama zomrela v chudobnej, neviem, v ktorom štáte americkom to bolo, v chudobnej dedinke a mala veľkú ambíciu, keďže pochádzala z okresného mesta, aby bola pochovaná dôstojne v okresnom meste. Tak sa táto rodina, otec, syn, dcéra a ešte malé dieťa, ktoré bolo idiotické, sa vybrali s maminou truhlou, na koníkoch sa vybrali, do okresného mesta. Nanešťastie prišla povodeň, keď koníkom brodili cez rieku, tak im truhlu zobrala. A ten tragický príbeh získava komediálne kontúry. Napokon po dvoch týždňoch, už aj teda s patričným zápachom rozkladajúceho sa maminho tela, konečne teda ju dovezú do okresného mesta.

    Druhá vec je, čo spočiatku nikto netušil, že za tou solidaritou v tomto prípade, v tej existenciálnej krajnosti, v krajnosti smrti, aj u príbuzných pri každom type solidarity môžu byť aj iné, než viditeľné dôvody.

    Tak manžel tej zosnulej, otec rodiny, chcel ísť do okresného mesta tiež, pretože tam mal milenku. Dcéra preto, že si chcela dať spraviť interrupciu. Ten syn jeden, to si už nepamätám, ale pamätám si, že jediný, ktorý išiel úprimne, zo solidarity a naozaj to veľmi prežíval, bol ten idiotický chlapček.

    Toľko Villiam Faulkner v románe "As I lay dying".

    Keby sme chceli hľadať rôzne modely a rôzne módy vzťahov v rodine, možno by poslúžil Franz Kafka "Dopisom otcovi", kde je tá téma solidarity nabúraná, je konfrontačná. To, čo mu nevedel povedať, kým bol živý, mu hovorí po smrti. Píše list otcovi, ktorý nežije.

    Mohli by sme spomenúť Meira Šaleva, vynikajúceho židovského autora, ktorý v knihe "Štyri hostiny" opisuje obdivuhodný príbeh súdržnosti rodovej, rodinnej solidarity v jednej židovskej komunite. Prekrásny metaforicky bohatý obraz, prečo je dobré, aby deti sa starali o svojich rodičov tak, ako sa rodičia starali o svoje deti. Aj keď hovorím znovu, ten imperatív platí, že je to bez kondicionálu, je bez kondicionálu. Je to láska bezpodmienečná a nič za to nečakajú.

    Iný príklad by mohol byť Rudolf Sloboda, ak by som mohol trošku spomenúť aj našich. Krásne spracoval tému matky a takého hľadania sa so synmi v divadelnej hre, ktorú napísal tesne pred tým, ako spáchal samovraždu, možno. A aj preto, že tam tá téma solidarity sa stratila, alebo bola nejaká tragická, divadelnú hru "Armagedon na Grbe". Ak ste mali možnosť to vidieť so Zitou Furkovou, už sa to nehrá, ale bolo to nádherné.

    Témou rodiny, rodu, solidarity, materstva, otcovstva sa hlbinne zaoberal Dominik Tatarka. Za všetky jeho prózy spomeniem možno titul "Ešte s vami pobudnúť". Hlboký príbeh solidarity syna s mamou. S mamou, ktorá je, by som povedal, taká folklórna alebo tradičná katolíčka, a so synom, ktorý spretŕhal korene s vierou a stal sa pokrokárom marxistického typu. Čiže tam tá téma solidarity je ešte aj ideologicky problematizovaná.

    Chcem dať do pozornosti tomuto plénu, že v tomto čase, pokiaľ ešte bude prebiehať schôdza, ale myslím, že to pôjde aj celý október, je v kine Lumiere, bývalé Chaplinovo centrum, ide film rumunského režiséra, ktorý sa volá "Pozícia dieťaťa". Tam je obraz solidarity medzi deťmi a rodičmi, konkrétne medzi mamou a synom, by som povedal, taká pervertovaná, alebo obrátená vo svoj opak a navyše ešte zničená korupciou. O čo ide? Je to rumunský film, hromadu cien dostal. Mama, teda syn spácha dopravnú nehodu, pri ktorej tragicky teda zabije jedného účastníka premávky cestnej a teraz začína séria vyšetrovaní, výsluchov a, samozrejme, súdu. A tá mama, ktorá sa nevie oslobodiť od vlastného syna, mu preukazuje falošnú solidaritu a začne, ja neviem, či to je o Rumunsku, ako myslím, že takýto príbeh by bol možný kdekoľvek, začne korumpovať sudcov, vyšetrovateľov, dokonca úspešne skorumpuje aj tých pozostalých obete teda s tým, že aby svojho syna ochránila, uchránila. Ale toto už je, myslím, taká odvrátená strana toho, čo je rodová a rodinná solidarita.

    Napokon z tých literárnych alúzií, ak mi dovolíte, ešte krásny príbeh, ja ho tu mám celý, nebudem ho čítať, lebo nebudem zdržiavať. Príbeh márnotratného syna, lebo podobenstvo o márnotratnom synovi poznáte. Ako si vybral svoj diel od otca, premrhal ho s neviestkami, hýrivým životom. Ako potom spolu so sviňami v nedôstojných podmienkach žil. Ako sa vrátil, ako ho otec prijal. A je tam aj téma toho druhého syna, ktorý bol verný, takpovediac solidárny svojmu otcovi, a predsa mal pocit, že ten ničomník bol akosi zvýhodnený, privilegovaný.

    Vždy som mal rád tento príbeh, ale vždy mi chýbalo také pokračovanie, a to je, myslím, aj o tomto návrhu zákona, čo potom ten syn, ktorému bolo odpustené, zabudnuté, ktorý bol veľkoryso prijatý, čo s týmto obohatením, s týmto riešením, čo vlastne v živote spravil?

    Ja mám tiež pozíciu alebo pocit, že aj my sme niekedy tými márnotratnými synmi. Viac riešime vlastný komfort, pohodlie, snažíme sa tú starobu odtláčať od očí. A ten príbeh o márnotratnom synovi ma konfrontuje s tým, že nielen rodič je k nám milosrdný, ale malo by byť aktom milosrdenstva a prirodzenosti byť rovnako naporúdzi vlastným rodičom, keď sú nevládni, keď nestačia.

    Ak ešte môžem krátko. Zmyslom týchto zákonov, a to je osud skoro všetkých opozičných návrhov zákonov, nerozumiem tomu príliš, ale rešpektujem to, je potom otázka: Že načo teda zákony, ktoré sú síce pekné, majú aj hlboký duchovný, dokonca metaforický, religiózny, aký len chcete, sociálny, v neposlednom rade, význam, či nie sú kontraproduktívne? Či to nie je populizmus?

    Ja si myslím, že nie, že má význam robiť aj veci, ktoré vyzerajú beznádejne. Má zmysel robiť aj veci, ktoré majú rozmer gest alebo posolstva. Myslím, že zmysel toho posolstva veľmi správne vyjadril jeden z predkladateľov Julko Brocka. Pozrite sa, bolo to tu viackrát spomínané aj v inom kontexte, Pochod za život, ktorý je v Košiciach cez tento víkend, resp. v nedeľu, nie je len o ochrane nenarodeného života. Je to o všetkých formách prirodzených, ktoré sú v súlade so zdravým rozumom, s prirodzeným étosom, s kresťanskými tradíciami alebo, ak chcete, humanistickými tradíciami tejto civilizácie. A ja myslím, že do tohoto kontextu ochrany života, ktorej sme veľa dlžní, patrí aj rodina, manželstvo a, samozrejme, aj medzigeneračná solidarita.

    Ja viem, že my, ktorí sme v produktívnom veku, sme často v takej sendvičovej pozícii, že na jednej strane je na nás tlak, aby sme sa zodpovedne starali o vlastné deti, na druhej strane je tlak, a my teraz k tomu tlaku prispievame, aby sme sa starali o svojich rodičov. Ja viem, že tá sendvičová pozícia môže byť stresujúca a môže byť existenciálne aj finančne náročná. Preto je tam ten inštitút dobrovoľnosti. Samozrejme, predpokladá sa, ak tie možnosti sú.

    Mohol by som v tomto kontexte hovoriť o viacerých potrestaných mamách, ktoré strávili gro svojho života pri svojich deťoch. Moja mama pri nás štyroch, pri každom bola, kým sme nešli do prvej, základnej školy, lebo otec tak rozhodol a považoval to za správne. Moja švagriná, takisto matka štyroch detí, napriek možnej kariére, akademickej kariére ako doktorky sociológie a neskôr odborníčky na psychoterapiu toxikomanov a drogovo závislých ľudí, takisto dnes už je na dôchodku, potrestaná, lebo padla do tej vekovej kategórie, že nemá šancu, nebyť toho, že jej manžel, môj brat, ešte pracuje, nemá šancu svoj život ustáť a udržať.

    Samozrejme, Jožko tu spomínal aj demografický vývoj a myslím, že ten zákon okrem toho, že rieši možnú solidaritu detí s rodičmi, má aj rozmer demografickej nádeje, by som to povedal. Demografickej nádeje, že by mohol byť motivujúci, aby, motivovať rodičov, mamy, otcov, že má zmysel, má zmysel mať deti, že je to dobrý, že je to dobrý nápad, napriek všetkým nástrahám a výzvam civilizačným, ktoré sú, a možno aj neradostným, že to má zmysel a že nezostanú na staré kolená v rovnakej, v rovnakej kaši ako ich rodičia alebo ich starí rodičia.

    Ak by som to mohol zhrnúť, ja viem, ja tie vážne, vážne, dôstojné témy, pri nich sa nemá a ani nedá žartovať, napriek tomu by som chcel skončiť v ľahšom tóne. Neviem, či Milan Lasica je vzor rodovej alebo rodinnej, no, to by sme sa mohli spýtať, ale každopádne napísal veľmi pekný text o zvláštnej rodinnej solidarite a ten si dovolím vám prečítať. Je to vlastne text piesne, volá sa Rodinné zázemie:

    "Moja dcéra Janka mala rada Janka,

    keď sa brali, tak im na to požičala banka.

    Janka s Jankom žijú ako v nebíčku

    a ja mám na krku pôžičku.

    Nerozlučne spätí splodili aj deti,

    dvaja vnuci veľmi súci, rysujúce sa tretí.

    Janka s Jankom žijú z mojej pôžičky

    a ja zatiaľ strážim detičky.

    Občas príde Janka s Jankom k otcovi a k mame

    kontrolovať, či deti zle nevychovávame.

    Je to párkrát za rok,

    majú na to nárok.

    Moja dcéra Janka mala rada Janka,

    keď sa brali, tak im na to požičala banka.

    Našej Janke s Jankom zle sa nežije,

    veď im dávam polovicu z penzie.

    Ešte im aj pridám, ak nemajú dosť,

    lebo deti, to je naša budúcnosť."

    Naša budúcnosť...

  • To je text Milana Lasicu. Naša budúcnosť bude aj naša ohľaduplnosť a naša energia a schopnosť obrátiť tú energiu z Lasicovej básne naopak.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec. O slovo požiadal pán podpredseda, nech sa páči, dám vám slovo.

  • Ďakujem pekne. Ctené dámy, vážení páni, ja myslím, že ten jemný potlesk bol prednesu, nielen Milanovi Lasicovi. Takže aj ja sa pridávam k oceneniu. A ten aspekt, ktorý skôr tak vytvára možno iróniu, že predsa len ten dedko a potom všetko na krku, ale aj tak sa stará s úsmevom, to komentuje.

    Je veľkou výzvou, aby sa neotáčala solidarita alebo nevytrácala, ale bola takou vyváženou súčasťou našich životov, tak ako tie tri groše. Ako rozprávka, ktorá hovorí o tom, čo bolo a čo bude, alebo o tých, ktorí tu boli a potrebujú pomoc, a o tých, ktorí prichádzajú a potrebujú pomoc, a o tých, ktorí dokážu poskytnúť pomoc, lebo aj im bolo poskytnuté veľa z tej konkrétnej lásky.

    Nechcem dlho hovoriť, len pridať svoj hlas alebo názor k tomu, že solidarita je potreba, je nevyhnutnosť, je naším záujmom, aj keď si to niekedy zle vysvetľujeme. Náš vlastný záujem je solidarizovať sa. Ale správne, nie naopak, lebo potom je z toho závislosť alebo deformácia.

    No a základ solidarity sa získava v rodine od prvého dňa od všetkých súvislostí všetkých členov. Preto čo je dobré pre rodinu, je dobré aj pre celok. Pre spoločnosť, pre štát, ktorý je rámcom alebo inštitucionálnou bázou pre zabezpečenie potrieb a záujmov spoločnosti.

    Ja by som sa chcel pridať k tým, ktorí obhajujú dobrovoľný, skôr symbolický, ale veľmi dôležitých príspevok pracujúcich synov a dcér pre otcov a mamky na dôchodku. Lebo je vyjadrením aj úcty, aj vďaky, ale aj priamej solidarity. Solidarita je vždy konkrétnou záležitosťou, nemôže byť všeobecnou, hmlistou, neadresnou, lebo to nie je dobré, to väčšinou ani nepomáha a zle končí. Ale mám byť s konkrétnou osobou na úrovni alebo v objeme, ktorý je súvislosťou tej solidarity, aby to bolo primerané, aby to motivovalo, ozdravovalo, nie naopak.

    Subsidiarita má predchádzať solidaritu. A to je druhý princíp, ktorý je dôležitý, lebo vyjadruje ľudskú slobodu a zodpovednosť od občana, od človeka, až potom väčšie celky, väčšie spoločenstvá. A preto vnútrorodinná a medzigeneračná solidarita je predpokladom aj pre subsidiaritu v obci a v regióne, v štáte alebo v národe a ponad štát v rámci Európskeho spoločenstva.

    Občianska spoločnosť je dôležitá, ale nenahradí, nedokáže nahradiť rodinnú komunitu a rodinnú starostlivosť, ale môžu ju dopĺňať.

    Takže by som veľmi odporúčal v tom procese ďalšieho posudzovania pozrieť sa na všetky aspekty našej rodinnej politiky a situácie a takouto jemnou, nie náročnou formou motivovať k medzigeneračnej solidarite, ktorá aj sa vytráca, aj je s nádejou vnímaná ako základ pre mnohé nielen debaty, ale riešenia našej starnúcej spoločnosti.

    Chcem povedať aj za klub, aj za KDH, že to je súčasť skôr širšieho systémového prístupu k tomu, čo má znamenať prorodinné prostredie, prorodinné či stimuly, alebo politika. A verte mi, oplatí sa to, oplatí sa to aj finančne, aj finančne. Výnos bude väčší ako straty, ktoré sú v systéme, ktorý nefunguje a skôr demotivuje, a nestíhame platiť.

    Takže ďakujem predkladateľom za uvedenie a tiež sa hlásim k podpore.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a pýtam sa, či chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ.

    Dávam vám slovo, nech sa páči.

  • Áno. Ďakujem. Veľmi stručne. Chcem poďakovať všetkým, teda tým, ktorí sa zapojili do rozpravy, ale aj vám, ktorí ste pozorne počúvali, lebo sme po hodinách takého napätia a hektiky tu v parlamente vytvorili zrazu takú komornú aj úsmevnú atmosféru vďaka teda príspevku kolegu Kvasničku.

    Jozef Mikloško hovoril vo svojom vystúpení, že dalo by sa to urobiť aj inak. Že rozšíriť terajšiu možnosť asignácie 2 % z právnických osôb aj na fyzické osoby. Áno, je to jedna z možností, ale ja som nechcel týmto návrhom vojsť do konfliktu s neziskovými organizáciami, lebo prvá reakcia by bola, že je to na úkor ich očakávaných príjmov. Že jednoducho ak niekto chce dať 2 % neziskovému sektoru, nech dá a toto je naviac. To znamená, že chce niekto svojim rodičom prispieť, my sme sa rozhodli ísť takou nekonfliktnou cestou a rozširovať tú možnosť daňovej asignácie.

    Marián spomenul, že teda iné pohľady na medzigeneračnú solidaritu. Ona v našom dôchodkovom systéme priebežnom je, ale to je solidarita taká anonymná, že vy alebo tí, ktorí sú zamestnaní, prispievajú na dôchodky rodičom, ale cez ten dôchodkový systém tak, že vlastne je to iným a nie priamo ich vlastným rodičom. My týmto návrhom chcem posilniť práve tú priamu medzigeneračnú solidaritu a symbolicky, samozrejme, len, že vlastné deti svojim vlastným rodičom.

    No a záverečná veta. Samozrejme, nerobím si ilúzie, že tento náš návrh teraz prejde, ale je to jeden z návrhov, alebo návrh z kategórie tých, ktorým sa obraciame na poslancov SMER-u, aby sa ním prípadne inšpirovali, lebo určite bude treba robiť ďalšie zmeny v našom dôchodkovom systéme. Niektoré budú aj nepopulárne, ale myslím si, že táto by patrila skôr medzi tie populárne.

    Jozefovi Mikloškovi som chcel ešte prisľúbiť verejne, že ak to teraz neprejde a vrátime sa k tomuto návrhu neskôr po nejakých mesiacoch, tak on bude tiež jedným z predkladateľov.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem, pán predkladateľ. Pán spravodajca nechce zaujať stanovisko. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať prvým čítaním návrhu poslancov Jána Mičovského a Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 628, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 602.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Jánovi Mičovského, aby návrh zákona uviedol, nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Mičovského a Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 628.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ten návrh je tak jednoduchý, že asi bude najjednoduchším využiť prvú chvíľu mojej možnosti predložiť vám tento návrh v mene svojom a v mene kolegu pána poslanca Viskupiča, aby som jeho celé znenie prečítal.

    V zákone o vysielaní a retransmisii sa § 18 dopĺňa odsekom 4, ktorý znie nasledovne: "Vysielateľ na základe zákona je povinný zabezpečiť v celoplošnom vysielaní televíznej programovej služby, aby do vysielania boli zaradené filmy v anglickom jazyku sprevádzané otvorenými titulkami v štátnom jazyku, a to minimálne 52-krát v jednom kalendárnom roku."

    To je plné znenie návrhu, ktorý predkladáme. A teraz dovoľte niekoľko slov o jeho odôvodnení a uvedení do rozpravy.

    Možno bude vhodné, keď pripomeniem istého pána Zamenhofa, ktorý vyrastal v poľskom mestečku, ktoré bolo mnohonárodnostné, a, myslím, bol to Bielostok, a on v tomto mestečku, vďaka možno aj tej mnohonárodnosti a tým aj s tým spojenej mnohojazyčnosti, sa postupom času naučil ovládať 12 jazykov. Zrejme pri takejto skvelej lingvistickej výbave nemal dôvod byť nespokojný so svojou možnosťou a schopnosťou sa dorozumievať. Napriek tomu zdá sa, že bol nespokojný a bol nespokojný natoľko, že vstúpil do histórie. Vstúpil tak do histórie, že stal sa autorom jazyka, ktorý bol predstavený verejnosti už v predminulom storočí, v roku 1887, a ten jazyk všetci poznáme pod názvom esperanto. Ak by sme mali zhodnotiť, ten jazyk bol mimoriadne zrozumiteľný, jednoduchý, ľahko naučiteľný, mal všetky predpoklady na to, aby dosiahol cieľ, ktorý jeho autor sledoval. Sledoval myšlienku vzájomného dorozumenia sa ľudí, ktorí mnohokrát majú možno veľmi blízko k sebe, ale tým, že hovoria každý iným jazykom, tak vzniká bariéra, ktorá de facto by nemala byť a ktorá ani neexistuje, ale "nemému decku ani vlastná mať nerozumie" a dvom ľuďom, ktorí sa nevedia porozumieť, je veľmi ťažko možno niekedy dať spoločnú myšlienku a, naopak, veľmi ľahko je ich postaviť proti sebe. A on skutočne žil v tom mnohonárodnostnom prostredí Poliakov, Rusov, Židov, Nemcov a vychádzal zrejme zo svojej skúsenosti.

    A prečo to hovorím takto na úvod? No preto, lebo pán Zamenhof mal vo všetkom pravdu. Jeho jazyk bol skutočne svojím spôsobom geniálny, zrozumiteľný, zapamätateľný, naučiteľný. Mal len jednu smolu. Nestal sa tým, čo od neho jeho autor očakával, svetovým jazykom dorozumenia medzi národmi a tým základným predpokladom k tomu, aby na tomto maličkom kúsku vesmíru, ktorý sa nazýva Zem, panoval relatívne pokoj, ľudskosť a porozumenie.

    A prečo sa to tak nestalo? Nuž, vývoj ide niekedy iným smerom, ja to nebudem tu zdôvodňovať. Nedisponujem takým množstvom informácií, aby som to vedel tu primerane ponúknuť, ale jednoznačne môžme dnes na základe skúseností potvrdiť, že svetovým "esperantom" napriek úsiliu pána Zamenhofa sa už dnes, dá sa povedať celkom presvedčivo, na dlhé obdobie stal jazyk anglický.

    A keďže ten jazyk anglický je naozaj potrebné ovládať, možno tak ako všetky jazyky, určite bude tu reč aj o tom, že prečo teda angličtinu áno a iné že by nie. Určite budem z tých, ktorí budú vždy hájiť nárok na materinský jazyk každému alebo nárok na druhý jazyk, akýkoľvek, každému, aký si vyberie. Ale predsi len ten jednotný spoločný jazyk, jazyk anglický, je zjavne víťazom dlhodobým a bolo by veľmi dobré, keby sme ho vedeli využiť pre všeobecné porozumenie ako naozaj prvý z druhých jazykov po materskom.

    A takou inšpiráciou k tomuto veľmi jednoduchému návrhu zákona je moja skúsenosť z Nórska. Ja už som sa tu párkrát k Nórsku hlásil, mám ho ozaj rád a pri niekoľkých pobytoch vždy ma prekvapilo, že v Nórsku vedeli jazyk anglický použiť mnohí ľudia, kde by som to nepredpokladal. Jednoduchí farmári, ľudia, ktorí sedeli pri vreci zemiakov a zaväzovali na ňom šnúrku, ale prechádzali relatívne, nechcem povedať na plynulú, ja angličtinu tak neovládam, že by som mohol povedať, že by som to vedel oceniť, naopak, patrím k tým práve, ktorí by potrebovali sa veľa, veľa doučiť v angličtine, ale bol som prekvapený, že to tak prechádza tými rôznymi sociálnymi skupinami, že akýsi problém o druhom jazyku Nóri nemajú. Angličtina je tam prirodzeným druhým jazykom.

    Samozrejme, človek sa spytuje, to máte také dobré školstvo, to máte také dobré výchovné zariadenia, kurzy, kde sa všetci naučia také dobré metódy, že odmalička sa? Že ani nie, že my vieme tak anglicky vďaka tomu dobre, že u nás vlastne sa v televízii žiadne anglické filmy nedabujú, ale len titulkujú. A odmalička sa to ľudia takýmto spôsobom ľahšie naučia.

    Nechcem preceňovať túto skúsenosť, tento poznatok, ani ho nemám presne overený, nie je štatisticky nejak potvrdený, ale verím tomu, že bez toho, aby sme naším návrhom negovali akékoľvek vzdelávacie systémy, bez toho, aby sme zasahovali do rozhodnutia rezortu školstva, koľko jazykov, od akého veku. Chceme ponúknuť tento jednoduchý návrh, ktorý nás nestojí nič. Naopak, ktorý keby sme tu brali z hľadiska verejnoprávnej televízie, tak vlastne ešte zlacňuje prevádzku štátnej inštitúcie, pretože, isteže, dabovanie je výrazne drahšie ako titulkovanie. Na druhej strane bez toho, aby sme mali zámer, množstvo umelcov, ktorí možno majú celkom zaslúžené a primerané zárobky, rozšírené aj o možnosť robiť práve dabing. Veď filmy môžu byť aj titulkované, aj dabované. Bez toho, aby sme teda chceli čokoľvek obmedziť, práva na náš krásny materský jazyk, bolo by veľmi dobré, keby sme ponúkli ľuďom, ktorí cítia, že by vedeli si veľmi vhodne doplniť svoje jazykové schopnosti alebo neschopnosti práve aj takýmto prirodzeným spôsobom, že zaujímavý film, ktorý je ponúknutý verejnoprávnou televíziou, je možné pravidelne, preto tam hovoríme v tom návrhu o 52-krát, teda raz za týždeň, aby v nejakom primeranom termíne verejnoprávna televízia ponúkla takýto film v anglickom znení s titulkami. To znamená, aby človek mohol konfrontovať, čo rozumel, čo nerozumel, aby zároveň udržal kontakt s týmto filmom.

    Takže táto skúsenosť z toho Nórska a táto potreba a presvedčenie o tom, že my ku svojmu krásnemu rodnému jazyku potrebujeme to "esperanto" a tým "esperantom", či sa nám to pozdáva, alebo nie, sa stala angličtina, tak navrhujeme takéto veľmi jednoduché znenie, ktoré by zasiahlo do súčasného zákona o vysielaní a retransmisii.

    Toľko moje úvodné slovo. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, nech sa páči zaujať miesto pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, je určený navrhnutým gestorským výborom pre kultúru a médiá, Lászlóovi Solymosovi, nie, Pavlovi Abrhanovi. Kde je Laci?

    Nech sa páči, Pavol Abrhan.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená Národná rada, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 308/2000 o vysielaní retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy a súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 5. augusta 2013 č. 602 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Vážený pán predsedajúci, ďakujem, prosím, otvorte rozpravu.

  • Nech sa páči tiež zaujať miesto pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa pýtam, či sa hlási niekto ústne. Evidentne nie je tomu tak. Takže vyhlasujem tým pádom všeobecnú rozpravu za skončenú. Nemyslím si, že by bol dôvod sa vyjadrovať, páni. Chcete? Nie. Ďakujem vám. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Tým ďalším, nasledujúcim je prvé čítanie o návrhu poslanca Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh má pridelené číslo tlače 629 a návrh na jeho pridelenie do výborov je v rozhodnutí č. 605.

    Nech sa páči, Martin Fecko, uveďte návrh.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 629.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Takže, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som začal trio mojich zákonov, ktoré budú nasledovať v nasledujúcich hodinách, a začali by sme zákonom o veterinárnej starostlivosti.

    Otvorene poviem, keď som ho prvýkrát zaregistroval v tomto pléne, bolo to v júli minulého roku cez ústa pána poslanca Podmanického, bol som veľmi rád, že reaguje aj na takýto spôsob ohrozovania zdravia našich ľudí, že podmienil chov cicavcov, teda triedy cicavcov, to znamená veľké šelmy, ktoré sú definované v príslušnej vyhláške, že musí, keď chce niekto ich chovať, že musí mať súhlas obecného úradu, resp. zastupiteľstva samosprávy.

    Ja som to veľmi kvitoval a fandil som mu, aby sa to zvládlo, a keďže som tiež bol chovateľom nie síce exotických nebezpečných zvierat, ale papagájov, tak, samozrejme, každý máme k tomu zvieratstvu svoj vzťah, tak ja som mal trošku bližší. Tak som sa pozeral, že keď už tam máme tie pandy, resp. šelmy a iné, trieda teda cicavcov, prečo tam nemáme aj ďalšie, ktoré sú nebezpečné, ja tvrdím, exotické zvieratá.

    Nehovorme teraz, že aj náš komár nás môže kusnúť, a teda je tiež nebezpečný, aj naša myš nás môže pokúsať, je tiež nebezpečná. Povedzme skôr o tých exotických. Lebo keď by som si pred 40 rokmi nevedel predstaviť, že by vedľa môj sused choval tigra alebo leva, alebo nejakého hada prudko jedovatého, alebo nejakého škrtiča, tak teraz si to predstaviť viem, a veľmi živo. A iba napríklad v takej Trnave pred troma rokmi žilo 12 levov a 30 tigrov, neboli v cirkuse, boli legálne v chovoch.

    Samozrejme, že tvrdím, každý, kto chce takéto nebezpečné, hovorím, exotické zvieratá chovať, mal by spĺňať príslušné kritériá. To je jedna vec, to je bez pardonu, to znamená veterinárne, hygienické a ďalšie.

    Ale myslím si, že okrem toho, a pán Podmanický to vystihol, ale, hovorím, nie v plnej šírke a to ma trošku mrzí, že v prvom rade je tu človek, jeho zdravie, jeho bezpečnosť. A pokiaľ to nebude takto postavené, tak prakticky ten chov by nemal čo robiť u príslušného žiadateľa.

    Preto ešte raz hovorím, som veľmi rád, že takto otvoril takúto tému. Tento môj návrh zákona, ktorý teraz tu dávam, tento pozmeňujúci návrh je vlastne už tretia recyklácia, pretože je to problém a myslím si, že mali by sme problémy riešiť.

    Človek, ktorý má takéhoto suseda, povedzte mi, ako sa môže brániť? Ja by som nerád, aby sme riešili až dôsledky, my musíme robiť prevenciu. A tou prevenciou je práve legislatívny návrh, ktorý hovorí, že pokiaľ chceš, tak musíš splniť, aby si tú bezpečnosť tvojho suseda, tvojich susedov neohrozoval.

    Tak ako som povedal, nemám rád výhybky, nemám rád dvojkoľajnosť, ja mám rád jednu cestu, ktorou sa ide, ale poriadne vyasfaltovanú, tak preto, keď som si pozrel, že ako je v Slovenskej republike zadefinované nebezpečné zviera, tak som to našiel vo vyhláške, ktorá má č. 143/2012, a predstavte si, že sú tam ďalšie triedy a práve o tie triedy mi ide. Sú to triedy živočíchov, teda nebezpečných druhov živočíchov, ktoré sme už definovali, ja tu nevymýšľam modré z neba, ani koleso nevymýšľam, už je to v našej legislatíve, len chcem, aby to bolo a platilo to aj v tých ďalších príslušných zákonoch, ktoré sa týkajú aj tejto vyhlášky, a aby sme to mali ujednotené. A práve tu sú tie triedy. To je trieda pavúkov, citujem, sú tu šťúry, potom je tu trieda paríp a žralokov, trieda obojživelníkov, trieda plazov a tá piata trieda, to sú tie cicavce, ktorú pán Podmanický už stihol do svojej novely tohto zákona o veterinárnej starostlivosti zakomponovať a už je to vlastne platné.

    Takže preto znovu budem tento zákon predkladať až do konca volebného obdobia, pretože je to problém, a nerád by som bol, aby problémy nám vyšumeli jedným čítaním v pléne Národnej rady a potom sa tvárime, že už nič sa nedeje. Neprešlo mi to. Nič, v pohode. Ja hovorím nie. Ja sa bijem až do konca a dúfam, že každý poslanec, pretože problém sa musí riešiť. Tak som bol učený doma, tak som bol učený na škole, tak ma učí život.

    Tak preto, vážení kolegovia, keď dovolíte, znovu vám predkladám novelu tohto zákona o veterinárnej starostlivosti a tieto výhrady, ktoré tu boli spomenuté, že koľko papierovačiek budú musieť mať naši úradníci na mestských úradoch, neberiem. Nehnevajte sa, neberiem. Aj keď sme dávali evidenciu psov, koľko tam tých papierov bolo? Aká agenda sa musela otvoriť? Nechcete mi povedať, že nebezpečných exotických zvierat máme viac ako psov.

    Myslím si, že nemali by sme podceňovať takéto nebezpečenstvo života našich občanov. A posledný prípad, čo si spomínam, bol v Košiciach. Áno, v medziobdobí, keď som dával tento zákon, kde našli, 7-metrový to bol had?, škrtič a nevedeli, čo s ním robiť. Proste skade to, čo to prišlo? Nestalo sa nič. No chvalabohu.

    Myslím si, že mali by sme chrániť našich občanov, Budem si za tým stáť, pretože na to sme tu. Štát, ktorý nechráni svojich občanov, nemá tu čo robiť.

    Preto, keď dovolíte, myslím si, že uznáte to, neni žiadna politika, nerobím si politiku, chcem, aby občania mali dôveru v našu legislatívu, že sa majú o čo oprieť aj orgány, ktoré by prípadne možnože aj úmrtie následne mali vyšetrovať, aby sa mali o čo oprieť. Žiaľ, v súčasnosti sa pri takýchto triedach nebezpečných živočíchov, ja hovorím, že exotických, nemajú o čo oprieť.

    Tento predkladaný návrh vlastne rozširuje právomoc obce, obecného zastupiteľstva, udeliť súhlas s chovom alebo s držaním všetkých druhov nebezpečných živočíchov, a to nielen triedy cicavcov, ako som už spomenul. Zjednocujeme vyhlášku aj tohto zákona a vlastne táto vyhláška sa stáva prílohou tohto zákona.

    Predkladaný návrh zákona nemá dosah na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Vážení kolegovia a kolegyne, dovoľte, aby som vás poprosil naprieč politickým spektrom o podporu tohto zákona, ktorý, myslím, že má logický uzáver. Nechcem, hovorím ešte raz, robiť dvojkoľajnosť, chcem zjednocovať a zjednodušovať legislatívu, ktorá sa tejto oblasti týka. Takže chcel by som vás pekne požiadať a poprosiť o podporu tejto mojej novely zákona o veterinárnej starostlivosti.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som, nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, nech sa páči zaujať miesto pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorý je určený gestorským výborom, v tomto prípade pôdohospodárstva a životného prostredia, Zsoltovi Simonovi. Zsolt, ideš.

  • Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je upravená ani v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 8. augusta 2013 č. 605 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem aj ja.

    Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal písomnú prihlášku. Chcem sa teraz spýtať na ústne. Žiadne nie sú. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Netreba sa vyjadriť. Pán Martin Fecko, pokračujeme ešte, ak chcete.

    Ďalším bodom programu totiž je prvé čítanie o návrhu poslanca Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a na vyššie územné celky, a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Tento návrh zákona má tlač 630 a rozhodnutie na pridelenie č. 604.

    Teraz dávam znovu slovo Martinovi Feckovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 630.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som uviedol tento môj návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 66/2009 o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami.

    Čo k tomu dodať? Znovu je to môj recyklovaný zákon, pretože tvrdím, aj to je problém, treba sa s tým zaoberať a kolegovia na pozemkových úradoch majú s tým dosť veľký problém. Pretože Slovenský pozemkový fond ako vlastník štátnej pôdy, myslím si, že mal by v prvom rade tú pôdu chrániť a dávať ju v zmysle jeho štatútu na reštitučné a iné účely, na ktoré bol prioritne ustanovený.

    O čo tu vlastne ide? Je to veľmi malá a krátka novela, ale myslím, že podstatná. Cieľom je, aby súčasné znenie tohto zákona, ktoré hovorí, pokiaľ má samospráva alebo vyšší územný celok nejaký nevysporiadaný pozemok pod nejakou stavbou, tak môže požiadať pozemkový úrad o pozemkové úpravy a môže si nárokovať na pozemok vo vlastníctve štátu.

    Zdá sa mi, že štátne pozemky, ktoré tu máme, neni ich veľa, je to okolo 125-tisíc hektárov na Slovensku, z toho možnože polovica bude lesných. Myslím si, že tieto pozemky, jak som už spomínal, sú všetkých občanov a mali by sme ich v prvom rade chrániť a dať ich tým občanom, ktorí, samozrejme, majú na to nárok.

    Ale v tomto prípade ja hovorím, že pokiaľ sa rozhodne samospráva alebo vyšší územný celok, že ide vysporiadať pozemky pod týmito stavbami, ktoré nemá vysporiadané majetkoprávne, mal by v prvom rade použiť svoje portfólio pozemkov, čo má na listoch vlastníctva, až tak siahať na štátne. Myslím, že má to svoju logiku. My sme poslancami Národnej rady Slovenskej republiky, nie sme poslancami ani VÚC-ky, ani mesta, ani okresu, takže myslím, vážení kolegovia a kolegyne, že chrániť štátny majetok je naša prvoradá úloha.

    Tak preto dávam takýto pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí, že: "Ak vlastník stavby nemá k dispozícii náhradný pozemok na uplatnenie postupu podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitných predpisov."

    Je to jednoduchá novela, jak som povedal, ale zaväzuje prv minúť pozemky adekvátne, náhradné, ktoré má buď obec, alebo samospráva v svojom vlastníctve, a až potom ideme na štátne pozemky.

    Aj dneska ráno sme tu mali predložený návrh zmeny zákona od pána Chomu, ktorý hovoril o vyvlastnení tiež pod stavbami, tiež pod komunikáciami. Tak beriem, že viac-menej už máme tu jeden zákon, nehovorím, že sa bijú, ale sú tu možnosti ako vysporiadavať. A bol by som veľmi rád, keby sme napriek nejakým politickým potýčkam sa nad nich povzniesli a povedali, že má to logiku, chránime štátnu pôdu. A samospráva, pokiaľ, samozrejme, už nemáš, alebo vyšší územný celok, takýto pozemok, môže siahnuť aj na štátny a formou pozemkových úprav pozemkový úrad urobí pozemkové úpravy.

    Takže chcel by som vás poprosiť a požiadať o schválenie a podporu tohto môjho pozmeňujúceho návrhu zákona o majetkoprávnom vysporiadaní pozemkov pod stavbami.

    Ďakujem pekne. Skončil som, pán predsedajúci.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam ešte slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, Igorovi Matovičovi a potom prerušíme rokovanie počas hlasovania. Ďakujem pekne.

  • Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 66/2009 o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom vysporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 630), ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 23. schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedeného v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 604 zo 7. augusta 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku, aby návrh zákona prerokovali výbory pre financie a rozpočet, ústavnoprávny, pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.

    Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem teraz krátku prestávku na prípravu hlasovania. Rozpravu otvoríme následne a budeme potom pokračovať. Ďakujem obidvom. Krátka prestávka.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu.

    Poprosím pána poslanca Fecka, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Mikuláša Hubu a Jána Mičovského na vydanie zákona č. 137 o ovzduší, je to tlač 622.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mikuláša Hubu a Jána Mičovského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení zákona č. 318/2012 Z. z., tlač 622.

  • Ešte prepáčte, pán poslanec, ešte.... Pán poslanec, hneď po hlasovaní, dobre, sme v hlasovaní, nemalo by sa, máte niečo k hlasovaniu, k procedúre? Ak nie, tak potom vás poprosím, už som otvoril hlasovanie.

  • Reakcia poslanca z pléna.

  • Poprosím vás, ja sa ospravedlňujem, som vás nevidel, po hlasovaní, dobre?

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpil jeden poslanec, nepodal žiadny pozmeňujúci návrh. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že predmetný návrh zákona postúpime do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 18 za, 3 proti, 107 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní.

    Pán podpredseda Národnej rady, pán podpredseda, uvádzate hlasovanie v prvom čítaní o návrhu pánov poslancov Júliusa Brocku, Alojza Přidala a Mariána Kvasničku na vydanie zákona č. 595 o dani z príjmov, je to tlač 627.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku, Alojza Přidala a Mariána Kvasničku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 627.

  • Pán predseda, keď ste tu neboli, ja som povedal, že dám odporúčanie prijať, teda postúpiť tento návrh zákona do ďalšieho rokovania. Nech sa páči.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 48 za, 3 proti, 81 sa zdržalo.

    Ani tento návrh nezískal podporu.

    Pán poslanec Abrhan uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Jána Mičovského a Jozefa Viskupiča na vydanie zákona č. 308 o vysielaní a retransmisii, je to tlač 628.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Mičovského a Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov, tlač 628.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 46 za, 8 proti, 77 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme nepostúpili do druhého čítania.

    A ešte jedno hlasovanie. Poprosím pána poslanca Simona, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pána poslanca Martina Fecka na vydanie zákona č. 39 o veterinárnej starostlivosti, je to tlač 629.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, tlač 629.

  • Vážený pán predseda vlády (pozn. red.: správne má byť "Národnej rady"), dajte hlasovať o tom, že návrh zákona posunieme do druhého čítania.

  • Mám síce aj inú funkciu, ale ktovie...

  • Zasmiatie sa v sále.

  • Hlasovanie.

  • 129 prítomných, 34 za, 12 proti, 82 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh sme nepostúpili do druhého čítania.

    Procedurálny návrh, pán poslanec, zas ešte raz sa ospravedlňujem, ja som si nevšimol, že ste boli pred hlasovaním prihlásený.

  • Vážený pán predseda, na hodine otázok som položil premiérovi otázku, ktorá bola ako prvá vylosovaná, na protest proti tomu, že pri predchádzajúcej schôdzi, odvolaní Roberta Fica, Robert Fico pohŕdal parlamentom a nezúčastnil sa parlamentu a vlastne porušoval ústavu, sme všetci sa zdvihli a odišli. Takže nemohol odpovedať na moju otázku.

    Ja vám chcem pripomenúť, že podľa § 131 rokovacieho poriadku ods. 4: "Na otázky, na ktoré opýtaní na hodine otázok bezprostredne neodpovedali, podajú poslancovi písomnú odpoveď do 30 dní."

    Ja mám 36 takto nezodpovedaných otázok, preto požadujem, aby premiér na moju otázku odpovedal do 30 dní, tak ako o tom hovorí rokovací poriadok.

  • Nemusíme o tom hlasovať, samozrejme. Idem, vyhlasujem teraz...

  • Reakcia z pléna.

  • Pán predseda, ja som 14.15 mal spolu s ďalšími dvomi poslancami procedurálny návrh, povedali ste, že ho dáte neskôr (reakcia z pléna), áno, na začiatku ďalšej schôdze. Ten návrh doteraz nebol povedaný, ja som mal dva návrhy, ktoré sú tým, že som svoje právo nemohol uplatniť vtedy, keď vy ste povedali, pošliapané. Ja nemôžem uplatňovať svoje práva, vy opäť porušujete rokovací poriadok, pán predseda.

  • Pán poslanec, chcete podať procedurálny návrh?

  • V tej dobe to naozaj bolo aktuálne, mal som dva návrhy, teraz, žiaľ, už nie.

  • Pán poslanec, vy ste podávali návrhy v 24. schôdzi, nikto do 23. schôdze, ktorú som otvoril, žiadny procedurálny návrh nepodal.

  • Reakcie z pléna.

  • Budeme, budeme... Vyhlasujem prestávku do 17.15 hod. a budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, pokračujeme. Odznel návrh pána poslanca Martina Fecka na vydanie zákona, odznel, odznela informácia pána spravodajcu, pána poslanca Matoviča.

    Otváram rozpravu a pýtam sa, kto má záujem vystúpiť v rozprave? Nie je záujem o rozpravu. Vyhlasujem ju za skončenú. Pán navrhovateľ, predpokladám, či chcete ešte využiť príležitosť? Nie.

    Takže vás poprosím ešte teraz, pán poslanec, aby ste uviedli aj zas aj návrh zákona č. 251 o energetike, ktorý ste predložili spolu s pani poslankyňou Helenou Mezenskou. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka a Heleny Mezenskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z. a ktorým sa dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, tlač 631.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som ukončil hetrik mojich návrhov zákonov v tejto časovej perióde, a posledným mojím návrhom pozmeňujúcim je pozmeňujúci návrh v zákone o energetike. Zákon má č. 251/2012 Z. z.

    Energetika, no, áno, zdedili sme niečo, robíme niečo, chceme niečo robiť. Musím povedať, že nie som energetik, som pozemkár, to asi aj viete, a preto ma zaujímajú hlavne tie vzťahy pozemkové a energetické, čo sa týka zaťaženia vlastníckeho práva.

    Keď som v zákone o energetike si prečítal, že verejný záujem podľa tohto zákona bol delegovaný zo štátu na držiteľa oprávnenia, tak som si myslel, že sa mi sníva. Povedzte mi, ako súkromná firma môže prebrať verejný záujem od štátu, aby tento verejný záujem zastupovala, teda občanov našej republiky? Ja si neviem predstaviť, budem veľmi rád, keď mi to niekto vysvetlí. Pretože zatiaľ to vidím tak, že na súkromnom vlastníctve našich ľudí ten pán podnikateľ, a to je jedno, či je Francúz, Talian alebo Nemec, si v pohode robí svoje zisky.

    Preto si dovoľujem navrhnúť zmenu tohto zákona o energetike, ktorého cieľom, tejto mojej zmeny, je odstrániť nedostatky súčasnej právnej úpravy zakotvenej v tomto zákone a posilniť ochranu práv vlastníkov nehnuteľností a dosiahnuť rovnocennú ochranu súkromného vlastníctva a verejného záujmu.

    Áno, dával som to už tiež v tomto volebnom období, dávam ho druhýkrát a budem ho dávať stále, ako som už povedal v mojich predchádzajúcich vystúpeniach, pretože je to problém. A tento problém zatiaľ každý prehliada a nechce ho riešiť.

    Podľa našej ústavy, čl. 20 ods. 1, má každý "právo vlastniť majetok". "Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu." "Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú", hovorím za primeranú, "náhradu."

    Preto v nadväznosti na tieto citácie navrhujem prijať také opatrenia, ktoré minimalizujú dopad súčasnej právnej úpravy na súkromný život občanov Slovenskej republiky, ktoré sú nevyhnutné na ochranu ich oprávnených záujmov a budú v súlade s požiadavkami a ustanoveniami čl. 20 ods. 1, ods. 4 našej ústavy a čl. 1 dohovoru a čl. 17 Charty základných práv Európskej únie, pričom zaručí sa proporcionalita vzájomného právneho vzťahu medzi oprávnenými a povinnými subjektmi najmä v prípadoch, ak ide o obmedzenie základných ľudských práv dané zákonom.

    Preto navrhujem týchto sedem noviel, týchto sedem bodov, ktoré by sa mali zakomponovať do zákona o energetike.

    Po prvé: "Vypustiť podmienku uplatňovania nároku dotknutého vlastníka nehnuteľnosti na primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena, za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti alebo za nútené obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme alebo v bezpečnostnom pásme u držiteľa povolenia."

    Teraz je to nastavené tak, že pokiaľ vy sa neohlásite do polroka, keď vám to nejaké vecné bremeno prípadný užívateľ a držiteľ oprávnení dal, keď túto lehotu prešvihnete, nemáte šancu. Tak my to riešime v ďalších bodoch trošku ináč, samozrejme, museli sme to vypustiť, aby to nebolo duplicitné.

    Po druhé: "Jednorazovú primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena a opakovanú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti poskytovať vlastníkovi nehnuteľnosti kumulatívne."

    To znamená, že budeme poskytovať stále, keď ho obmedzujeme. To je tá primeraná náhrada, to je to nájomné, to je to obmedzenie jeho vlastníckeho práva a užívacieho práva.

    Za ďalšie. "Jednoznačne určiť podmienku zápisu vecných bremien do katastra nehnuteľností s prihliadnutím na poznatky súvisiace s uplatňovaním platného zákona o energetike v praxi."

    Čo sa deje? Podľa súčasných platných predpisov, pokiaľ cez váš pozemok, ktorý máte, to je jedno, či máte v intraviláne, alebo extraviláne, ide nejaké elektrické vedenie napríklad, tak ste zaťažený vecným bremenom, ťarchou. To vecné bremeno vám uvalí držiteľ oprávnenia, ale neurobí geometrický plánok, aby vám v nevyhnutnej miere obmedzil to vaše právo a uvalenie vecného bremena, ale hodí to, samozrejme, na celý pozemok a celú parcelu. Samozrejme, mnohí o tom ani neviete, keď nekontrolujete listy vlastníctva. Takže my navrhujeme, aby iba adekvátna časť tohto pozemku bola zavalená takouto ťarchou a takýmto vecným bremenom.

    Keď niekto povie, že je to proti ľudskosti alebo neviem proti čomu, tak mu poviem: "Vážený, neviete, o čom hovoríte." Lebo poznám desiatky prípadov, kde z dvojhektárovej parcely zaberá tri áre. To znamená, z 20-tisíc má iba 300 metrov. Na to by malo ísť vecné bremeno. A vy dostanete vecné bremeno na 20-tisíc metrov štvorcových. Lebo držiteľ oprávnenia neurobí geometrický plán, lebo, samozrejme, nemá peniaze, však on ryžuje na vašom majetku a nemá peniaze, samozrejme, oni sú všetko v stratách, že? Pritom tie geometrické plány v mnohých prípadoch nestoja majlandy a hovoríme o rádove stovkách eur.

    Pýtam sa, takto chceme gniaviť našich vlastníkov pozemkov? Žiaľ, najviac sa to dotýka poľnohospodárskych pozemkov, u lesných je to trošku ináč, tam tie kompenzácie sú ináč brané. Chvalabohu, aspoň niekde.

    Ďalej. "Upraviť v prospech vlastníkov nehnuteľností podmienky poskytovania primeranej jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena vlastníkovi nehnuteľnosti."

    Myslím, že keď niekto vám zriadi vecné bremeno, nemalo by to byť bezodplatné, mala by tam nejaká náhrada byť. Jednoznačne som za.

    "Upraviť v prospech vlastníkov podmienky poskytovania primeranej opakovanej náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti a za nútené obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme alebo v bezpečnostnom pásme."

    Samozrejme, vy ste hendikepovaný na danom pozemku. A myslím si, že každá ujma, ktorá na vašom súkromnom vlastníctve je spôsobená niekým, ktorý má aj to oprávnenie, mala by byť za adekvátnu náhradu. Aj v tom ochrannom pásme. Lebo, energetici, viete, aké sú ochranné pásma, ja skôr poznám ochranné pásma v poľnohospodárskej výrobe a iné. Takže tam tých 20, 15, ja neviem koľko metrov okolo toho vedenia, samozrejme, že je a to ochranné pásmo nebolo vycucané z prsta, ale má racionálny základ, energetici to vedia, prečo bolo ustanovené a aký má dosah aj na užívanie, resp. prevádzku tohto zariadenia.

    "V prechodných ustanoveniach použitím pozitívnej, tzv. nepravej retroaktivity v prospech občanov, konkrétne vlastníkov nehnuteľností a vlastníkov pozemkov v ochrannom pásme a v bezpečnostnom pásme, umožniť bez ohľadu na dátum vzniku núteného obmedzenia užívania uvedených nehnuteľností, aby vlastníci, ktorí budú ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona obmedzení v užívaní nehnuteľností, mali odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto návrhu zákona nárok na primeranú opakovanú náhradu za obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Držitelia povolení by mali túto náhradu prvýkrát uhradiť do 31. januára 2015, a to za celú dobu núteného obmedzenia takýchto vlastníkov v užívaní nehnuteľností."

    Myslím si, že hlavné rozvody, či už elektrické, plynové alebo iných energií, boli robené počas socializmu. To sú tisíce a tisíce kilometrov týchto vedení, o ktoré, momentálne ako keby sme na nich zabudli. My sme ich darovali týmto držiteľom oprávnenia, ktoré v žiadnom prípade nevstupujú do jednania s týmito vlastníkmi. To bol bonus nášho štátu, ktorý im to dal grátis, a ty, vlastník, máš smolu, lebo po tvojom to bolo ťahané a môžeš si pískať. Takže hovorím, áno, aj tie staré rozvody, ktoré sú funkčné a nejdú na demontáž, mali by byť vlastníci odškodnení.

    A po posledné. "Vyňať pozemky alebo ich častí so zriadeným vecným bremenom z predmetu daňovej povinnosti, to znamená vo vzťahu k dani z pozemkov."

    Myslím si, že ak ste takto hendikepovaní na užívaní a požívaní nejakých dobrôt, resp. úžitkov z vášho majetku, nemali by ste byť zaťažení pozemkovou daňou.

    Predkladaný návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet a rozpočet verejnej správy z dôvodu vyňatia pozemkov alebo zaťaženým vecným bremenom z dôvodu, že rušíme predmet dane z pozemku v zmysle zákona o miestnych daniach. Predpokladá sa tiež dopad v predloženom návrhu na podniky podnikajúce v energetike podľa zákona o energetike, teda držiteľov povolení, a to v súlade so zavedením povinností každoročne uhrádzať vlastníkom nehnuteľností, ktorých pozemky sú užívané pre potrebu podnikania v energetike, opakovanú primeranú náhradu za obmedzovanie užívania dotknutých nehnuteľností.

    Zas na druhej strane zároveň sa očakáva výrazný pozitívny sociálny vplyv v podobe zlepšenia hospodárenia dotknutého obyvateľstva, ktorému, najmä vlastníkovi obmedzením v užívaní ich pozemkov, na ktorých sú držiteľom povolenia alebo ním poverenou osobou zriadené elektrické vedenia, elektroenergetické zariadenia prenosovej sústavy a distribučnej sústavy, plynovody a plynárenské zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníka a zariadenia určené na ich ochranu, zabráneniu ich porúch alebo havárií alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb, bude priznaný nárok na primeranú opakovanú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva v rozsahu, v akom ho predpokladá ústava, dohovor, ako aj Charta základných práv Európskej únie.

    Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj právom Únie, Európskej únie.

    Kolegyne a kolegovia, to je v kocke filozofia novely zákona o energetike, ktorú predkladáme s kolegyňou Mezenskou. Myslím si, že tento problém tlačíme už niekoľko volebných období. Socializmus to neriešil tiež. Vyzerá, že demokracia by mohla nájsť silu, aby to vyriešila aj prostredníctvom takejto novely, ktorú som predložil.

    Samozrejme, je to v prvom čítaní. Pokiaľ bude vôľa, a chcem apelovať aj na kolegov, samozrejme, z vládnej strany SMER, ktorý má jednoznačne navrch v tomto volebnom období, aby sa zamysleli, či aj oni nemajú takýto problém, či aj ich majetky nie sú takto držiteľmi oprávnení, doslova že ste vykorisťovaní, nedostanete za to ani cent a vy s prižmúrením oka poviete, že nie, načo. No asi ste dosť bohatí na to, že to nepotrebujete. No ja si myslím, že máme tam tisíce a tisíce vlastníkov, ktorí nie sú tak ako my, nemajú takýto príjem, a myslím si, že bolo by to fér. Je to fér, ak niekto chce podnikať na mojom majetku, aby sa so mnou vysporiadal.

    To, že sme to nestihli a sme to pustili nadivoko po roku ´90, ešte neznamená, že sa s tým nemáme vysporiadavať aj po niekoľkých, možnože desaťročiach alebo niekoľkých rokoch.

    Preto chcel by som vás, kolegyne a kolegovia, požiadať o podporu tohto návrhu pozmeňujúceho zákona k zákonu o energetike.

    Ďakujem pekne. Pán predseda, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Určeným spravodajcom je pán poslanec Přidal.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani podpredsedníčka, milé kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 196 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pána Martina Fecka a pani Heleny Mezenskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z. a ktorým sa dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Je to tlač 631. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku preto podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Chcem konštatovať, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s ústavou a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Tá osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, preto odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 12. augusta 2013, bolo to vaše rozhodnutie, pán predseda, č. 606 a v súlade s § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby predmetný návrh zákona prerokoval: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, no a za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. A odporúčam tiež, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Dávam možnosť sa prihlásiť. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Simon a pani poslankyňa Mezenská. Samozrejme, požiadal o slovo pán spravodajca, pán poslanec Přidal, máte slovo. Ešte, pán poslanec, môžem vás, prepáčte.

    Ja som pri ostatnom hlasovaní chcel požiadať Národnú radu o súhlas, aby sme zajtra nehlasovali, oddnes je na návšteve v Slovenskej republike delegácia Všeľudového zhromaždenia Čínskej republiky a vedenie Národnej rady, ako aj predstavitelia skupiny priateľstva máme od rána rokovanie.

    Chcem sa spýtať, či je všeobecný súhlas, aby sme zajtra o jedenástej nehlasovali.

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Dobre. Ďakujem vám veľmi pekne.

    Prepáčte, pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

  • V poriadku, pán predseda. Ďakujem. Ja by som chcel povedať to, čo som povedal asi 6. 11. ...

  • Ruch v sále.

  • Ruch v sále.

  • Zaznievanie gongu.

  • ... 2012, jednoducho tento predložený návrh zákona je v podstatnej alebo vo väčšej časti, tak ako aj pán predkladateľ povedal, obdobný s návrhom, ktorý tu už bol. Vtedy ten návrh bol pod tlačou 245. Úpravy oproti tlači č. 245 sú relatívne malé, resp. len minimálne, a zväčša súvisia s časom predloženia a plánovanej účinnosti novely zákona. O tomto zákone sme hlasovali 6. 11. 2012 s týmto, že ten návrh neprešiel a zo 135 hlasujúcich za tento zákon zahlasovalo 51 poslancov, 84 sa zdržalo.

    Pome teraz k tomu predmetu alebo obsahu zákona. Chcem povedať, že podľa mňa tou najzávažnejšou problematickou otázkou alebo nedostatkom tohto zákona je návrh zákona taký, ktorý teda podľa mňa, ale aj podľa niektorých právnikov, s ktorými som konzultoval, spĺňa alebo napĺňa znaky retroaktivity právneho predpisu. Hovorím, nie je to môj rozum, ja nie som právnik, ale niektorí právnici mi hovorili, že je to skutočne tak. Ja viem, že v tom odôvodnení je hovorené o pravej a nepravej retroaktivite. Ale teda s tými právnikmi, s ktorými som sa ja rozprával, hovorili, že tento zákon napĺňa znaky retroaktivity.

    Taktiež niektoré ustanovenia, tak ako sú tu navrhnuté, môžu byť len veľmi ťažko vykonateľné, skôr nevykonateľné, alebo niektoré sú duplicitné.

    Chcem konštatovať, že nový zákon č. 251/2012 o energetike rovnakým spôsobom ako dovtedy platné právne predpisy, ktoré, alebo predtým platné právne predpisy, ktoré riešili problematiku energetiky, bol to zákon č. 656/2004 Z. z., zákon č. 70/1998 Z. z., tak v tomto zákone je ustanovené v § 96 ods. 4, že oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté, ak tento zákon neustanovuje inak.

    Rovnako tak v § 96 ods. 5 zákona o energetike je ustanovené, že i ochranné pásma a bezpečnostné pásma zriadené podľa doterajších predpisov a výnimky z nich zostávajú zachované aj po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

    Zároveň, vážené kolegyne a kolegovia, je naozaj nutné si uvedomiť, že práve riešenie, ktoré predkladatelia navrhujú, súvisí aj s poskytovaním teda náhrad súvisiacich s obmedzeniami vlastníkom nehnuteľností, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti návrhového zákona. A v konečnom dôsledku by to malo dopad na koncové ceny pre odberateľov energií, keďže podľa môjho presvedčenia Úrad pre reguláciu sieťových odvetví by musel takto cez položku oprávnených nákladov v rámci taríf za distribúciu a prenos započítať tieto náklady ako oprávnené do koncových cien elektriny a plynu vrátane cien pre domácnosti aj pre podnikateľov. Tieto ceny, tieto tarify za prenos a distribúciu u nás patria k najvyšším. Aj na stretnutí zástupcov Ľudovej platformy s podnikateľmi, podnikatelia sa jednoducho sťažujú, že už teraz majú problém s vytváraním nových pracovných miest a tento stav by to len zhoršilo.

    Taktiež je potrebné upozorniť, že tento zákon a sprievodné dokumenty jednoducho by mal aj negatívny dopad na štátny rozpočet aj na hospodárenie obchodných spoločností, držiteľov povolení.

    No a v tejto súvislosti chápem aj tú požiadavku ministerstva financií, vtedy, keď to bolo k zákonu, k tlači 245, ale k tomu istému zákonu, kde žiadali predkladateľov zdôvodniť, a teda odhadnúť predpokladaný finančný dopad na rozpočet verejnej správy. Ja súhlasím s takýmto postupom, nakoľko ak chceme seriózne a zodpovedne navrhovať konkrétne riešenie, je treba si uvedomiť, a teda nejakým spôsobom kvantifikovať aj dopady na rozpočet verejnej správy, ale hlavne dopady na koncové ceny energií.

    Ešte pár ďalších pripomienok. Tým predkladaným návrhom zákona by došlo k úprave poskytovaných náhrad za obmedzenie vlastníckeho práva. Náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva súvisia s obmedzením užívania nehnuteľností, a to vo verejnom záujme v súvislosti s výkonom práv držiteľov povolení v energetike.

    Chcem poznamenať, že zákon, platný, 251/2002 o energetike, v tomto zákone sa rieši otázka poskytnutia primeranej jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena na užívanej nehnuteľnosti a v § 11 ods. 9 zákon ustanovil vlastníkovi nehnuteľnosti za zriadenie vecného bremena nárok na primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena. A v odseku 12 toho istého paragrafu ustanovil vlastníkovi nehnuteľnosti za nútené obmedzenie vlastníka pozemku k užívaniu pozemku v ochrannom a v bezpečnostnom páse zriadených po 1. septembri 2012 primeranú, primeranú jednorazovú náhradu, ktorá zodpovedá miere obmedzenia obvyklého užívania pozemku. Zároveň sa vlastníkovi nehnuteľnosti ustanovil právny nárok na primeranú jednorazovú náhradu, teda za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti aj v prípade, že sa neposkytuje jednorazová náhrada podľa odseku 9 alebo 12 predmetného ustanovenia, a tým rozšíril, rozšíril okruh, okruh takýchto teda, teda náhrad.

    Zákonom o energetike sa oproti, oproti dovtedajšej právnej úprave zvyšuje teda ochrana vlastníka nehnuteľnosti. V súvislosti s vykonaním zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností sa tiež zaviedla, alebo už teraz je platná, povinnosť držiteľa povolenia písomne oznámiť vlastníkovi nehnuteľnosti vykonanie zápisu.

    Zároveň zákonom o energetike prišlo k precizovaniu aj procesnej stránky uplatňovania náhrad zo strany vlastníkov nehnuteľností a je tu dokonca možnosť podať súdu návrh na rozhodnutie o výške primeranej jednorazovej náhrady, ak sa držiteľ povolenia a vlastník nehnuteľnosti nedohodnú na výške primeranej jednorazovej náhrady. Predpokladám, že aj tieto skutočnosti, ktoré som uviedol, jednoducho v minulosti viedli tých poslancov, ktorí sa zdržali, k takému hlasovaniu, ako hlasovali.

    Pán predseda, ja som skončil, ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. To ste vystúpili ako v rozprave, áno?

  • Reakcia poslanca.

  • Dobre. Nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Simon, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, na rozdiel od môjho predrečníka musím povedať, že neviem s ním úplne súhlasiť.

    Po predchádzajúcich dvoch dňoch, čo sme strávili v parlamente, po tom, čo Robert Fico vykonal také klamstvo, krádež na občanoch, dať vlastníkom pod 2 200 ha, 2 200 km plynovodu, čo má Eustream, dať jednorazovú náhradu? A pre J&T dať z neho každý rok vysoký zisk je neprimerané. Je treba sa hlboko zamyslieť nad tým, keď Robert Fico zmenil celý systém v energetike, v plynárenstve na to, že SPP, stratová, tá, ktorá má plyn, tá bude vlastníkom štátu, rozvody, o tom sa bavíme, bavíme sa o rozvodoch pri tomto zákone, tá bude v privátnych rukách pre J&T zabezpečovať každý rok vysoký zisk, tak potom by sme sa mali hlboko zamyslieť nad tým, či neprehodnotiť celý tento systém a zabezpečiť, aby vlastníci nedostali jednorazový podiel ako obmedzenia na tisícky rokov za to, že oni tam majú ten plynovod.

    Ostatne treba povedať, že s tým vecným bremenom je spojené(spojený) ešte jeden moment, čo nie je doriešené. Právo vstupu majiteľa licencie alebo oprávnenia na prenosovú sústavu na daný pozemok. Pretože to, že mne, mám obmedzený prístup na pozemok jeden rok, lebo mi tam dajú tú rúru do zeme, zahrabú a potom môžem tam hospodáriť, ale keď druhý rok alebo o päť, o desať rokov mne tam príde spoločnosť a začne mi tam kopať a začne mi tam robiť rôzne, rôzne prístupy, tak potom som obmedzovaný nie jednorazovo, ale opakovane. To znamená, že systém odškodnenia alebo náhrady by mal byť založený na tomto princípe.

    Preto využívam túto možnosť a oslovujem aj občanov, ktorí majú takéto pozemky, ja dopredu hovorím, že ja takéto pozemky nemám, ktorí majú takéto pozemky, nech začnú sa súdne vymáhať adekvátnej náhrady. Jednorazová náhrada z SPP, z Eustreamu za plynovod, keď J&T má z toho každý rok vysoký biznis, je nemiestne. Prečo občania? Keď Robert Fico vyhlasuje, že chce mať lacnejší plyn, tak prečo chce mať znehodnotené pozemky občanov? Keď J&T môže zarábať na rúre, tak nech zarába aj ten, na koho pozemkoch tie rúry sú vložené.

    Nesúhlasím s tým, že potom by ÚRSO malo navyšovať túto cenu. Nie. Môže to urobiť aj na úkor zisku.

    Ja som chápal ten systém SPP a rozvodu plynovodu ako solidárne z hľadiska vlastníkov, z hľadiska majiteľov plynovodov, z hľadiska dodávateľov plynu do tej chvíli, kým z vysoko ziskových častí boli dotované, bol dotovaný plyn. V tej chvíli, čo z vysoko ziskovej časti je dotovaný jedine J&T, a občania tejto krajiny nie, tak je treba sa hlboko zamyslieť nad tým, že by sme zmenili vôbec celý ten systém.

    Áno, ja viem, ono to má dopad aj na energetickú sústavu, ale je treba sa, treba sa nad tým pozastaviť. Pretože pokiaľ položíme, pokiaľ by niekto spustil súdny proces, či je primeraná náhrada pár drobných za obmedzenie pozemku, kde je rúra položená, a ochranné pásmo, ktoré dostane vlastník jednorazovo v pomere s vlastníkom tej rúry, ktorý má každý rok garantovaný vysoký zisk, tak sa domnievam, že by ten súd skončil tak, že by priklepol vlastníkom pravidelnú náhradu alebo podiel na zisku. Pretože ten podiel, ten zisk by nemohol vzniknúť, pokiaľ by tá rúra v tej zemi nebola.

    Ešte pred tým, než ktokoľvek začne spochybňovať túto filozofiu, je treba povedať, že na Slovensku slovenské súdy už rozhodli v prípade, že vlastník pozemkov pod lyžiarskym strediskom má nárok na podiel na zisku od prevádzkovateľa lyžiarskeho strediska. Lebo lyžiarske stredisko na Slovensku funguje tak, že mám pár stĺpov, kde je lyžiarsky vlek, a dookola pozemky, ktoré v zime vlastník nevyužíva, lebo je tam sneh. Neplatil za to nájom. Neplatil za to nič. Súd rozhodol v tomto prípade, že má vlastník pravidelný nárok.

    Domnievam sa, že vlastník by mohol mať v tomto prípade pravidelný nárok nielen jednorazovo nejakú smiešnu čiastku, ale pravidelný nejaký podiel na príjmoch toho, kto má vysoký príjem alebo zisk z toho, že na jeho pozemkoch sú takéto zariadenia alebo tranzity vybudované.

    Ostatne je treba, je treba povedať, že tie zisky dnes idú pre J&T. Áno, je treba tiež povedať, že toto je filozofická zmena celého návrhu zákona alebo celého prístupu odškodnenia tých, ktorí majú zriadené vecné bremeno na pozemkoch. Ale je treba sa hlboko nad tým zamyslieť. Ako my máme tento zdedený systém, ktorý dnes na Slovensku je ešte z čias spred roku 1989. Vtedy pôda bola štátna. Súkromné vlastníctvo nebolo uznávané, bolo v užívaní socialistickej organizácie. Tam Komunistická strana rozhodla a bolo. Ale dnes už sme trošku ďalej.

    A po tom, čo Robert Fico Eustream, vysoko ziskový podnik, dá J&T a povie, že ja nechcem z toho sanovať podiel pre občanov, aby mali lacný plyn, tak po tomto momente, musím povedať, že je na veľmi veľkom povážení, či nezmeniť celý ten systém. A preto pokiaľ tento návrh zákona dostane podporu v prvom čítaní, tak budem na kolegov apelovať, aby celý ten návrh prekopali v duchu, čo som teraz povedal.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Faktická poznámka - pán poslanec Přidal. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec.

  • Ja ďakujem pánovi bývalému ministrovi Simonovi Zsoltovi za jeho vystúpenie a rozumiem ho. Ja viem, že je rozhorčený tým, ako Robert Fico postupoval, ako jednoducho pristúpil v tej kauze predchádzajúcej, ale moje rozhodnutia ako nezávisia na tom, ako sa chová Robert Fico.

    Pozrite sa, sám ste povedali, že ten stav je taký platný, aký je. Neni úplne pravda, že teda do štátneho rozpočtu nepotečú aj z toho transportu nejaké peniaze, a týka sa to aj energetických sietí elektrických, no a jednoducho som presvedčený, že ten stav, aký je na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, kde je tam pán Holjenčík, by to započítal do cien energií a ničilo by to podnikateľov a neudržali by sme zamestnanosť.

    Takže môj názor je taký, aký som povedal, a jednoducho je tam ešte stále možnosť podať súdu návrh na rozhodnutie o výške primeranej jednorazovej náhrady, ak sa držiteľ povolenia a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej jednorazovej náhrady nedohodnú.

    Ďakujem.

  • Chcete reagovať, pán poslanec? Nech sa páči.

  • Pán kolega, môj apel bol k tomu, aby odškodnenie nebolo jednorazové, ale pravidelné, pretože príjem a zisk z tohto tranzitu nie je jednorazový, ale pravidelný. To je jeden z tých momentov.

    A druhý z tých momentov je, že pán Holjenčík tak dobre vykonáva svoju prácu, že od 1. mája cenu tranzitu alebo vstupu prepravy plynu na Slovensko zvýšil na trojnásobok zo Západu, teda z Nemecka alebo Českej republiky. To znamená, že tiež nesleduje záujem občanov, ale záujem investora, teda Eustreamu.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Mezenská do rozpravy.

  • Vážený pán predsedajúci, prítomní poslanci, dovoľte mi, aby som aj ja pár slovami podporila návrh pána poslanca Fecka aj ako spoluautorka predkladanej novely zákona.

    Ako už sám spomenul, tento zákon cyklicky podávame na druhýkrát, zotrvávajúc stále v našom pevnom presvedčení, že v trhových podmienkach je predsa neprípustné, aby majitelia pozemkov, ktorí k dispozícii udeľujú svoje pozemky a svoje vlastníctvo pre rôzne energetické zariadenia alebo energetické stavby, energetické siete, aby ostali bez akejkoľvek reciprocity. V trhovom prostredí je to normálne, je to štandardné, a preto za takýto štandardný a oprávnený návrh zákona my považujeme aj túto novelu.

    Nechceme nič netradičné, iba zrovnoprávnenie podmienok pozícií práv a povinností medzi dvoma stranami, ktoré sa ocitajú na energetickom trhu, a to sú tí držitelia povolení, t. j. energetické subjekty, rôzne energetické spoločnosti a potom, samozrejme, vlastníci jednotlivých pozemkov, ktorí do dnešnej doby napriek tomu, že sa energetický sektor sprivatizoval, ostávajú bez akejkoľvek odmeny.

    Zastávame sa, podobne ako to povedal pán Simon, nielen jednorazovej úhrady pri zriadení vecného bremena, ale opakovanej náhrady za toto zriadené bremeno, za opakovaný vstup alebo opakované obmedzenie využívania toho vlastníckeho práva, pretože to považujeme opäť za normálne, štandardné, za štandardné v trhovej spoločnosti, v ktorej žijeme vlastne, ak sa nemýlim, od prelomového ´89. roku.

    Nerozumiem teda prečo, ak aj pri prvom predkladaní toho zákona neboli vznesené nejaké pádne vecné argumenty, nechápem, prečo to vládni poslanci nepodporili. Nepodporili to, samozrejme, ale ani viacerí opoziční poslanci. Rada by som si vypočula nejaké naozaj pádne argumenty, lebo ani tie, ktoré predniesol pán Přidal, mi neboli zrozumiteľné, nepresvedčili ma. Bude dobré, ak si tieto otázky zodpovedáme, pretože naozaj vyzrel čas na to, aby sme v trhových podmienkach, obzvlášť na pozadí prísľubov sociálne orientovanej vlády, ktorá zdôrazňuje potrebu solidarizácie spoločnosti smerom k občanovi, aby sme tento zákon do toho druhého čítania predložili. A ak budú nejaké procesné chyby alebo vecné nedostatky, aby sme si ich vyjasnili a takto dali odpoveď majiteľom pozemkov, ktorí už niekoľko rokov čakajú na to, kedy ich parlament vyslyší a kedy ich práva voči energetickým subjektom zrovnoprávni.

    Takže s týmto apelom vstupujem do podpory tohto zákona pre kolegu a verím, že pri hlasovaní o tomto návrhu zákona budete zvažovať všetky prednesené podporné argumenty.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pán poslanec Přidal.

  • Pani kolegyňa Mezenská, ja neviem, čo vy považujete za pádne argumenty, a pravdupovediac, ja som ani nemal ambíciu, aby som vás presvedčil, neveril som tomu, že by som vás dokázal presvedčiť. Jednoducho, ja som povedal tie argumenty, ktoré som povedal, a s tým, s tým cieľom, aby pán Holjenčík jednoducho nemal dôvod opäť na zvýšenie cien pre domácnosti a podnikateľov.

    Tá problematika je naozaj ťažká, ale keď ju chcete riešiť, tak aby poslanci vedeli, o čom hlasujú, bolo by dobré aj kvantifikovať ako tie nároky na rozpočet verejnej správy a možno ako vy odhadujete, že sa to premietne do koncovej ceny energie.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Mezenská bola jediná, ktorá... S reakciou? Nech sa páči, faktická.

  • Ja len na faktickú pripomienku pána Přidala. Ja nechápem, prečo by sme mali nejaké predpoklady, kvantifikácie robiť v štandardnom trhovom prostredí, v štandardnom trhovom vzťahu, ktorý je potrebné upraviť. Čo tam chceme kvantifikovať? Každý, kto podniká, je si vedomý toho, že ak si prenájme takéto pozemky, je povinný vysporiadavať náklady s tým spojené. Čo chceme kvantifikovať? Je to prirodzený prvok trhového mechanizmu. Ten, kto podniká, má garantovaný oprávnený zisk, cyklický zisk, predsa má počítať s tým, že si má vysporiadať aj cyklicky generované náklady. Čo je na tom neštandardné a čo tam chceme dopredu kvantifikovať?

  • Reakcia z pléna.

  • Ste reagovali faktickou. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec, môžete v záverečnom slove.

    Nech sa páči, pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem kolegyni a kolegom, že reagovali rozpravou.

    Takže, áno, beriem, že je to tam nejaká spätná retroaktivita, sčasti to zaváňa, je to rozobraté v tej dôvodovej správe, takže myslím, že dá sa to tam z toho jasne vidieť, aké sú tam ústavné rozsudky Ústavného súdu aj Českej republiky, aj u nás.

    Ja by som povedal skôr takúto myšlienku na tento problém. Keď sme vedeli reštituovať poľnohospodársku pôdu a likvidáciu našich poľnohospodárskych, vtedy kulakov, podnikateľov, ktorí boli v ´48., prečo by sme nemohli reštituovať aj túto oblasť, ktorú štát zanedbal, keď sa, keď dochádzalo k privatizácii tejto energetickej, energetických sústav a sietí?

    V celom našom zákone sa tá filozofia nesie, aby sme ten jednorazový, ktorý, áno, nárok v tomto zákone, ktorý je momentálne platný, je tam ten jednorazový nárok na odškodnenie. My tú filozofiu meníme, ako povedal pán Zsolt Simon, že tento zisk je stály, on je permanentný. To nie je jednorazový, lebo to je iba o drobnom.

    Takže preto by sme chceli, aby ten vlastník cítil, že to jeho vlastnícke právo je tak tým užívateľom nedotknuté, resp. adekvátne dotknuté, že ten príslušný nejakú finančnú náhradu za to má každoročne. Nie iba jednorazovo. Jednorazové riešenie nerieši tento prípad.

    Keby sme to vzali striktne, tak musím povedať, že štát sa na to podľa môjho názoru vykašľal. Doslova vykašľal, lebo, ako bolo povedané, všecko bolo naše, vlastnícke právo k pôde je o ničom, užívacie právo nad vlastnícke a tak sa správa, žiaľ, v mnohých prípadoch aj dnes a ako keby sme chceli iba zakryť oči, pretože tam tieto energetické, resp. držitelia oprávnení majú dobré miesta, z ktorých dá sa veľmi zaujímavo následne či už lobovať, alebo fungovať aj v iných intenciách ako v tých, že ten vlastník by niečo mal dostať.

    Myslím si, že aj tá kvantifikácia, ako povedala kolegyňa, áno, malo by to byť jasné, len my sme urobili takéto podmienky na tom našom Slovensku, že to pre našich podnikateľov, sme im dali vyslovene že modré z neba. A možno, áno, keď, tak môžeme aj na túto tému sa podebatovať a prípadne tú kvantifikáciu urobiť, ale skôr sa budem asi uberať cestou reštitúcií v tejto energetickej nejakej oblasti k pozemkom, cez ktoré tie energetické siete idú.

    Poznám veľa ľudí, ktorí, doslova vedľa domu mu ide takáto sieť a celá jeho záhrada, ktorá má možno pol hektára, je takýmto, umiestnením takejto siete hendikepovaná tzv. technická pôda, na ktorej nemôžeš ani sadiť stromy, nemôžeš proste nič, hlavne že za to platíš dane. A keď si v intraviláne, tak nie malé. No ale máš smolu, pretože štát vo verejnom záujme socialistického hospodárenia tak to zariadil a demokracia si zakrýva oči a do dnešného dňa to nevysporiadala, vážení, nevysporiadala. A ja budem až dokonca sa biť, aby reštitúcia pri takýchto skutočnostiach, ktoré nastali, u takýchto vlastníkov bola aj možno legislatívou vytvorená a následne títo občania aby boli odškodňovaní.

    Ako to dopadne, dajme sa prekvapiť. Je to iba prvé čítanie, takže myslím, že keď vznesiete nejaké ďalšie pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré budú po tej stránke vašej odbornosti, v ktorej ste doma, energetici, resp. pozemkári, ja len budem rád, keď vylepšíte a dokážete tým, že nekašleme na našich občanov, a aby sme sa vedeli potom postaviť im pred oči a povedať, že, áno, aj to sme chceli. Chceli sme to urobiť, urobili sme to a to vlastnícke právo si štát uvedomuje, ako je definované v ústave našej republiky a vám ho aj garantuje.

    Takže budem veľmi rád, ešte raz v závere by som chcel požiadať, poprosiť o podporu tohto zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Pýtam sa, pán spravodajca, chcete na záver? Nech sa páči.

  • Pani kolegyňa Mezenská, ja chcem len na vás krátko reagovať. Ja by som vás poprosil, keby ste si prečítali, jednoducho na pána Fecka to bolo adresované, 28. 9. 2012 ste dostali zo sekcie rozpočtovej politiky Ministerstva financií Slovenskej republiky stanovisko k vášmu návrhu zákona, tam vám dali jednu pripomienku, neviem, či ste teda na ňu zabudli, a prečítam, čo vám vtedy písali: "Návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, preto žiadame doložku vybraných vplyvov dopracovať a doplniť v súlade s § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy."

    Preto sa dožadujem teda toho, čoho sa dožadujem. Jednoducho vy, vaša povinnosť je v súlade s legislatívnymi pravidlami s týmto zákonom predložiť, aký bude mať váš navrhovaný zákon vplyv na rozpočet verejnej správy, aspoň to nejakým spôsobom odhadnúť.

    Neviem, či ste si všimli, my sme tu predkladali zákon o tom, že, s pánom kolegom Brockom aj s pánom kolegom Kvasničkom, že deti môžu z odvedenej dane svojim rodičom jednoducho ročne určiť 50 euro a by sme odhadli pri nejakom počte predpokladaných občanov, ktorí využijú túto možnosť, aký to bude mať teda aj finančný dopad. Odhadli sme to na 15 mil. eur. Jednoducho, keď sa tu jedná o takýto zákon, tak skúste teda dodržať aj literu toho zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o návrhu poslanca Branislava Škripeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 632. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 607.

    Teraz dávam slovo poslancovi Branislavovi Škripekovi, aby návrh zákona odôvodnil, nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Branislava Škripeka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 632.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, snáď aj vážení hostia, predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Predkladaný návrh zákona zdôrazňuje postavenie rodiny ako základnej jednotky našej spoločnosti a dáva rodine ďalšiu šancu pred jej niekedy predčasným a neuváženým koncom vo forme rozvodu.

    Navrhujem zaviesť informatívne stretnutie u mediátora. Účelom tohto stretnutia u mediátora je snaha o znovuobnovenie spoločnej komunikácie medzi oboma manželmi, lebo práve obnovenie komunikácie môže manželstvo a rodinu ako takú zachrániť pred neuváženým rozvodom.

    Ďakujem. Toľko môj predkladaný návrh.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Martinovi Poliačikovi. Dobre som to povedala?

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie a spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 607 z 15. augusta 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom je zaviesť informatívne stretnutie manželov u mediátora, potvrdenie, o ktorom bude náležitosťou podania návrhu na rozvod manželstva.

    Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 607.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku. Pán poslanec Jozef Mikloško, nech sa páči.

  • Reakcia predkladateľa.

  • Hlásite sa do rozpravy? Takže poprosím, pán predkladateľ sa hlási ako do rozpravy prvý.

    Nech sa páči.

  • Ešte nejaký čas, pán kolega. Pani predsedajúca, ďakujem za slovo.

    Chcel by som len predniesť pár slov ku niektorým aspektom tohto návrhu zákona. Predovšetkým je to v záujme ochrany inštitútu rodiny a detí rodičov, ktorí sa chcú rozviesť. Myslím si, že v rodinných veciach by mala byť prioritná schopnosť manželov spoločne komunikovať a snažiť sa o zachovanie a udržanie rodiny, a preto mám predstavu, že zavedenie prvku mediácie v týchto veciach rozvodov, alebo v tejto veci a rozvodu k tomu môže výrazne prispieť.

    Myslím si, že komunikácia medzi manželmi by pomocou nezúčastnenej osoby v podobe mediátora, ktorý by sa im snažil pomôcť a priblížiť ich jeden k druhému a obnoviť väzby medzi nimi, by sa dalo prispieť k zníženiu percenta rozvodovosti na Slovensku a dopomôcť k tomu, aby bol ten jedinečný zväzok manželstva ochránený čo najviac, proste, aby sme dosiahli udržanie manželského zväzku.

    Takáto mediácia zachováva charakter dobrovoľnosti a umožňuje stranám v tom rozvodovom spore sa dohodnúť, či sa tam chcú zúčastniť, zavádza sa tam aj teda len podmienka účasti na informatívnom stretnutí u mediátora, ktorá nie je ťažko splniteľná. Celá vec nie je ani cenovo neprístupná, naopak, stanovený poplatok navrhujem vo výške 4,50 eura, čo sa mi zdá, že je suma, ktorá skutočne nekladie prekážku.

    Podľa tohto návrhu zákona je potrebná účasť len na informatívnom stretnutí u mediátora, ktorá nemusí nutne predchádzať podaniu návrhu na rozvod manželstva. Tento návrh zákona zakotvuje aj právnu fikciu spočívajúcu v uskutočnení informatívneho stretnutia za účasti oboch manželov aj v tom prípade, že sa ho zúčastní len navrhovateľ.

    Chcem tým len povedať, že nesnažím sa navrhovať alebo zaviesť nič, čo by naozaj bolo len akýmsi sťažovaním alebo kladením prekážok, naopak, snažím sa dosiahnuť len tú možnosť, aby obaja manželia v spore sa pokúsili využiť tú možnosť, pochopiť, čo im mediátor ponúka, a aby sa predovšetkým zúčastnili len tohto informatívneho stretnutia, kde by dostali poučenie, vysvetlenie a mohli by nahliadnuť na celú vec aj z iného uhlu pohľadu. Ak by stále pretrvávala alebo stále nástojil ktorýkoľvek z manželov na rozvode, samozrejme, stačí, že uvedie, že odmieta mediačný proces a ďalej bude posudzovať podmienky na rozvod alebo na uskutočnenie rozvodu sudca.

    Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami jeden poslanec, pani poslankyňa Vaľová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pani poslankyňa Vaľová.

  • Ja len veľmi krátko. Spýtam sa pána kolegu, prečo práve mediátor? Prečo nie psychológ? A dávate to ako podmienku k rozvodu, to znamená, že ten papier musí doložiť a musí ho zaplatiť. Prečo nie psychológ, napríklad? Prečo mediátor?

    Ja som v poslednej dobe mala dosť veľa telefonátov na úrade, kde mi volala mediátorka viackrát, že nemá, má problém sa zamestnať, že aby sme dali do zákona, aby boli mediátori, aby mohli robiť takéto sedenia. Ja sa pýtam prečo? Čo keď manželia a prečo nie sexuológ? Ako môže mediátor takéto veci vedieť? Veď vy neviete v tom manželstve, či je, aký je problém.

    Myslím si, že je to zamerané na jednu skupinu, kde musíte doniesť papier, kde si ho zaplatíte a kde možno nejde ani o tých manželov, ale o to potvrdenie.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalší v rozprave vystúpi pán poslanec Mikloško, nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, ja by som v prvom čítaní povedal pár svojich poznámok k tejto vážnej téme.

    Všetci dobre vieme, že počet rozvodov stúpa celosvetovo, v Európe, na Slovensku je to podľa dôvodovej správy temer 50 %, vlastne každé druhé manželstvo sa rozpadá, je 436-tisíc rozvedených na Slovensku. Čiže to je určite vplyv negatívny na celú spoločnosť, na deti najmä maloleté a desiatky tisícov sú takto ovplyvnené možno na celý život z týchto tráum pri rozvode. Chápem na druhej strane, že sú manželstvá, ktoré sa skutočne nedajú zachrániť, dá sa povedať, že to spolužitie ďalšie nie je možné, a teda tam už asi nepomôže žiadny mediátor.

    My sme nedávno mali novelu zákona o rodine tuná v parlamente, pán poslanec Podmanický, pod jeho záštitou to bolo, bol to globálny seminár o všetkých problémoch pri novele zákona o rodine. Tých podnetov tam bolo veľmi, veľmi veľa a bol tam aj taký podnet - sťažiť nejakým spôsobom rozvod, aby sa toľko ľudí nerozvádzalo. A v tomto smere aj tento zákon je na spevnenie, by som povedal, tohto. Aj keď niekoľko poznámok, ktoré k nim poviem jaksi vlastne v prvom čítaní, hovoria, že ešte je tam možnosť to dopracovať snáď v druhom čítaní.

    Hneď v prvom paragrafe je, že "pred podaním návrhu na rozvod musí byť informatívne stretnutie u mediátora". Samozrejme, také stretnutie by malo byť hlboké, už aj tu bolo povedané, s kvalifikovaným človekom. Ja by som možná to troška ináč nazval, nie informatívne stretnutie, ale naozaj nejaké vážne školenie, kde by vysoký špecialista tým mladým alebo aj nemladým povedal z rôznych aspektov proste niečo k ich problému.

    Ďalší paragraf je tam, že "súd nemôže rozviesť, ak by to bolo v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa". Tak v podstate každý rozvod je vždy v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, čiže možná toto by som tiež troška formuloval ináč, lebo tým pádom vlastne...

  • Reakcia z pléna.

  • Je to, myslím, hneď druhý paragraf, alebo druhý bod, že... No, tak však iste k tomu povie, že ďalej niečo, no.

    V zlom manželstve je to vždycky v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa, ktoré je z toho zúfalé, nevie si rady, má z toho zranenia na celý život. Podobne je to veľmi často, aj keď žije iba s jedným rodičom, aj ten rodič keď sa o neho príkladne stará, ale ten druhý rodič tam určite bude chýbať a to až neskoršie snáď ten mladík alebo deva spozná.

    Zaujímavé sú výsledky také vedecké, že radšej žiť v zlom manželstve ako v detskom domove. Na tom sú niekoľko výskumov a aj nejakých kníh, kto by mal záujem, rád dodám.

    Vážna je táto poznámka, že, vlastne to už iste som tu aj niekedy povedal, že pri príprave na hocijaké zamestnanie desiatky rokov študujeme niekedy alebo aspoň tých desať, učíme sa všetko, pripravujeme sa a vlastne na manželstvo netreba prakticky žiadnu prípravu. Proste zamilujeme sa, hurá, a ideme do manželstva a nevieme, čo nás čaká. Napríklad už pri adopcii, pri náhradnom rodičovstve, pestúnskej starostlivosti atď. treba mať už dnes podľa platnej vyhlášky ministerstva 60 hodín školenia, tzv. pride, veľmi náročné školenie na tému nové dieťa, cudzie dieťa vo vašej rodine, a kto toto nemá, vlastne to dieťa nemôže dostať. Čiže to neni formálne, to špecialisti, ktorí sa školia dlho, učia týchto ľudí a pripravujú ich na ten prípad, keď naraz cudzie dieťa so svojimi návykmi a so svojím vekom aj chybami, chorobami príde k vám.

    Ja myslím, že aj pred manželstvom by malo byť veľmi podobné školenie, zákon to doteraz neumožňuje, ale ja by som povedal aspoň 60 hodín by som tým mladým rozprával, teda psychológ, lekár, pedagóg, sexuológ, sociálny pracovník, skúsení manželia, prípadne aj, ak by s tým súhlasila dvojica, aj kňaz, ktorý z tých spovedí predsa len má veľký obraz o tom, prečo manželstvá končia, jaké sú tam problémy atď., aj keď nemusí mať sám osobne prax manželstva. To iba grékokatolíci dovoľujú a prípadne pravoslávni. Aby sa ľudia mohli dozvedieť, čo ho tam čaká, dobré aj zlé, už dopredu. Väčšina ľudí ide zaslepená láskou, ktorá potom veľmi rýchlo skončí.

    Už som to tu raz povedal, že napr. v Rusku v niektorých oblastiach pred štátnym sobášom vlastne sa tvária, že ich zosobášia, ale vôbec ich nezapisujú. Tri mesiace ich nechajú tak, a keď neprídu, že sa chcú rozvádzať, čo sa často stáva, tak až potom ich zapíšu, aby nemuseli dať veľa administratívy a poplatkov.

    Čiže tento návrh pokladám za krok vpred, aj keď iste v druhom čítaní by mohol mať nejaké ďalšie zmeny, ktoré by ho zúplnili a skvalitnili.

    Tá cena za mediáciu sa mi zdá taká trošička zvláštna: 4,50, s tringeltom aj 5. No, je to málo, si myslím, na to, keď, lebo tak môže vyzerať aj tá mediácia, za 5 euro to môže byť veľmi formálne. A proste, vlastne čo im poradíte za 5 euro? Čiže napríklad v porovnaní s advokátmi, ktorí riešia rozvody, tak rozvod je fantastický džob. Viete, že percentá z toho majetku, o ktoré sa vlastne súdia potom v druhom kole po rozvode, tak získa advokát, čo už nedávno tu niekto kritizoval, a proste to sú iné peniaze, nie také ako 4,50 za mediáciu.

    Nepoznám ten zákon č. 420, možno si ho pozriem, o mediácii, ale ja by som povedal, radšej tu by to malo byť bezplatné, ako za tých 4,50. Ani poriadne neviem, čo to je ten register, mediátor. Lebo mediátorov, som si myslel, že to sú rôzni, súdni, majetkoví atď., a tuná ten mediátor by naozaj mal byť vysoko vyškolený špecialista na manželské kauzy, psychológ, pedagóg, sexuológ, budovateľ mostov v jednej osobe, a ktorý by mal byť možno platený aj za to, že koľko manželstiev najmä s maloletými deťmi sa zachráni.

    Takže v prvom kole len toto. Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Teraz otváram ústnu rozpravu. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete zaujať v rozprave...

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne. Zareagujem na pani Vaľovú, ktorá medzitým odišla z tejto sály, kde nás je dva, štyri, šesť, sedem, deväť, ale možnože sa to ešte dozvie.

    Pani kolegyňa Vaľová, pýtali ste sa ma, že prečo mediátor, prečo nie psychológ alebo sexuológ, a dokončila ste to vetičkou: "Asi tu nejde o manželov, ale o papier za 4,50."

    No, nie je to tak. Mediátor preto, že je vyškolený na to, každopádne doplním, že si predstavujem a myslím si, že je tu potrebná aj, v našej spoločnosti je potrebná aj funkcia mediátora práve pre rodinné problémy. Takýto mediátor dokáže vysvetliť týmto dvom ľuďom, čo znamená uzmierenie sporu, pretože prichádzajú na rozvod práve preto, že sa sporia alebo rozišli sa v tom, ako spolu komunikujú, ako spolu nažívajú. Nehovorím tým, že by tam nemohol byť aj problém psychologický alebo sexuologický, samozrejme, že áno, ale u takéhoto stretnutia u mediátora sa práve aj takéto veci môžu odhaliť. Veď vieme, že niekedy tá komunikácia manželov je naozaj tak problematická, že možno skryté problémy sexuologické alebo psychologické budú zamlčiavané, lebo nedokázali ich spolu komunikovať. Takže ten mediátor, myslím si, že je veľmi dobrým začiatkom. Niekedy to môže uňho úspešne skončiť, ale on im aj môže odhaliť a ukázať, že potrebujú ešte ďalšiu pomoc.

    Takže, pani Vaľová, neviem, či to bola miatne ironická otázka, ktorú ste mi položili, odpovedám takto, takže určite nejde len o ten papier.

    Pán kolega Mikloško, k bodu 2 povedali ste, že "každý rozvod je predsa v rozpore so záujmami dieťaťa". No, zrejme ste skúsenejší ako ja, takisto som sa zaoberal aj s ľuďmi, ktorí sa z praxe tej životnej, teda ktorí sa rozvádzali alebo teda nachádzali v takýchto životných otrasoch, ale myslím si, že niekedy je to dobré, aby nastalo takéto niečo pre záujem dieťaťa, napr. ak je jeden z rodičov nejaký skutočne zlý tyran a to dieťa má utýrať a vychovať z neho sociálneho debila len preto, že naozaj je neschopný výchovy. A táto vec je zaznamenaná, sociálni pracovníci si to všimnú a dokážu pochopiť, alebo teda zhodnotia situáciu tak, že je určite lepšie pre to dieťa, že sa v dobrom a kvalitnom domove alebo v náhradnej rodinnej starostlivosti bude vyvíjať v hodnotného a rozvinutého občana, jedinca v našej spoločnosti. Potom si myslím, že je to preňho lepšia cesta.

    Povedali ste tu príklad, že v tej štúdii je "vždy lepšie horšie manželstvo ako detský domov". No, možno pri nejakých špecifikách by tá veta mohla platiť, ale zase neberte ju ako okrídlenú všeobecnú frázu, že takto je to pre každé dieťa vždy lepšie. Nesúhlasím s tým. Jasné, že aj pre mňa to tak je, rozvod je v rozpore so záujmami dieťaťa, ale môžu byť prípady, kedy je to práve naopak.

    Druhá vaša otázka, pán kolega, bola, myslím si, že ste len nezachytili, čo som tým presne myslel. "Čo im vari povie za 4,50, s tringeltom za 5." Pán kolega, toto je cena za prvé úvodné informačné stretnutie u mediátora, za ktoré zaplatia 4,50, čo sa mi zdá veľmi nízka, malá, dostupná cena, a tam im vysvetlí, na čo je mediácia, čo sa tým sleduje, ako prebieha, čo im to môže dať, čiže on im vysvetlí v tejto prvej, na prvom stretnutí iba, o čo ide. Tie ďalšie stretnutia sú hradené, zvyčajne, čo viem z praxe, keď on ich pozve do toho procesu, oni sa ho zúčastnia, takže čo viem, cena u takéhoto mediátora je asi 30 euro, čo je o polovicu menej a viac ako o polovicu menej, než keď sú pri rozvode s právnikom, ktorý si berie za hodinu právnej služby 60 až 100 euro.

    Takže ja nehovorím o tom, že ten mediátor im poskytne mediátorské služby za 4,50. Ja hovorím, že cena toho informačného stretnutia, na čo to je vôbec dobré. Pretože myslím si, že mnoho ľudí ani nechápe, keď ich sudca pošle, že choďte k mediátorovi a žiadam od vás, aby ste ešte k tomu rozvodu predložili tento papier, to potvrdenie o účasti. Oni mnohí ani nechápu, na čo to je dobré. Preto je to prvé informačné stretnutie, aby im vysvetlil, na čo to je dobré.

    Takže asi toľko moja reakcia. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Pýtam sa, či pán spravodajca chce zaujať stanovisko z rozpravy. Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslanca Józsefa Nagya na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 633. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 608.

    Dávam slovo poslancovi Józsefovi (pozn. red.: nesprávne vyslovené ako "Jozefovi") Nagyovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Józsefa Nagya na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov, tlač 633.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení páni kolegovia, už kolegyne nie sú tu, József (pozn. red.: správne vyslovené ako "Jóžef"), nie Jozef. Ďakujem.

    Takže predkladám návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2010 o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov. Predkladám veľmi jednoduchú apolitickú zmenu zákona, ktorý bol vypracovaný na základe, najmä na základe teda posledných skúseností z povodní z roku 2013.

    V súčasnosti platné znenie zákona o ochrane pred povodňami nezaraďuje postreky alebo iné opatrenia proti kalamitnému výskytu komárov medzi povodňové záchranné práce. To znamená, že pri kalamitnom výskyte komárov po povodniach vykonané postreky musí samospráva hradiť z vlastných peňazí, na čo vo väčšine prípadov nemá ale prostriedky. Potom nastáva situácia, že začína sa lobing samospráv, požaduje sa od vlády nátlak, mediálny nátlak, občania atď. A veľmi nesystémovým a netransparentným spôsobom potom niekedy sa prideľujú tieto prostriedky a vykonávajú sa tieto postreky. Pritom určite vyše pol milióna ľudí je priamo dotknutých v tých oblastiach, kde sú pravidelné tieto záplavy a v dôsledku klimatických zmien sa dá očakávať, že sa to bude ešte aj zhoršovať.

    Chcem vám povedať, že nie je to nijaká novinka, ktorú tuto chcem navrhnúť, teda zaviesť, lebo takýto zákon existoval a v roku 2010 boli z toho zákona pri novelizácii vyňaté opatrenia proti teda kalamitnému výskytu komárov, takže chcem len upozorniť na to, že v zásade dávam naspäť podľa skúseností toto opatrenie naspäť do zákona o povodniach tak, aby tie obce, samosprávy, ktoré majú na starosti ničenie alebo ochranu teda proti hmyzu, aby mali zaručenú náhradu týchto výdavkov.

    Ja poviem, že prečo. Okrem toho, že môže tu dokonca vzniknúť aj politický klientelizmus, najmä je to dôležité kvôli tomu, lebo to zvyšuje efektivitu. Pokiaľ ten starosta vie, že môže opatrenie vykonať, teda bude mu to uhradené a nejde o nejaké veľké peniaze pritom, tak za zlomok peňazí sa to dá vykonať ako prevenciu. Ako keď nemá istotu, že to bude mať uhradené, a potom bude musieť, potom obyčajne koná ten starosta až vtedy, keď už je vysoký nátlak, vysoký výskyt, vysoký nátlak občanov a väčšinou vtedy už oveľa viac peňazí to vyžaduje, na jednej strane. Na druhej strane už ten efekt je aj tak oveľa nižší, lebo tých komárov treba zachytiť ešte v tej fáze vlastne pred vyliahnutím, na to sú špeciálne technológie.

    Takže schválením tohto návrhu sa vráti vlastne stav, kedy medzi povodňové záchranné práce bol zaradený aj tento postrek, čím bude odbremenená dotknutá samospráva od vynaloženia týchto niekedy veľkých, pre štát malých, prostriedkov. Týmto opatrením pomôžeme nielen samosprávam, ale najmä občanom, ktorí po povodniach trpia aj s inými majetkovými, materiálnymi škodami a ešte je im znepríjemnený život s týmito komármi.

    Vážené poslankyne, poslanci, dúfam, že tento zákon podporíte, keďže je to nepolitický zákon, aj zo strany vládnej strany.

    Ďakujem pekne.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Martinovi Feckovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážení kolegovia, vážení prítomní, máme tam niekoho, máme tam na balkóne, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 165 z 27. augusta 2013 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Józsefa Nagya na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení neskorších predpisov (tlač 633).

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej pätnásť dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie a nie je upravená ani v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 8. augusta 2013 č. 605 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k tomuto bodu programu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslanca Martina Fecka a Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 634, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 611.

    Dávam slovo poslancovi Martinovi Feckovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka a Ivana Štefanca na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov, tlač 634.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Takže, zvyšní šiesti kolegovia, predkladám v poradí dnes už štvrtý môj návrh zákona, resp. pozmeňujúci návrh k zákonu, ktorý sa týka najmä nájmu poľnohospodárskej, poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho pozemku a lesných pozemkov. Chcem dať zadosť sľubu, ktorý sme si dali, keď tu ešte v minulom volebnom období, v skrátenom teda, boli aj pani poslankyňa Tkáčová a pán poslanec Galbavý, ktorí na poslednej schôdzi vtedajšieho piateho volebného obdobia tento zákon predkladali. Samozrejme, nebol, nebola možnosť postúpiť ho do druhého čítania, pretože volebné obdobie končilo.

    Takže pozdravujem ich a, tak ako sme si sľúbili, budem ho dávať, pretože je to problém, je to problém aj tejto vlády, aj budúcich vlád, ktoré tu prídu, pokiaľ by nebol prijatý, pretože znovu sa dostávame do konfliktu vlastník a užívateľ.

    Čo vlastne sledujeme? Cieľom tohto návrhu je jednoznačne upraviť výmenu informácií a údajov medzi žiadateľom a Pôdohospodárskou platobnou agentúrou pri poskytovaní podpory v oblasti pôdohospodárstva a rozvoja vidieka tak, aby sa vylúčila voľná úvaha tejto agentúry pri rozhodovaní týkajúcom sa preukazovania vlastníckeho vzťahu, nájomného vzťahu alebo užívateľského vzťahu k pôde a v prípade nájomného vzťahu aj preukazovania úhrady nájomného zo strany nájomcu žiadateľa ako podmienok na získanie podpory poskytovanej touto agentúrou.

    Znovu sa dostávame do pozície, že vlastnícke právo má navrch nad užívacím právom a užívateľ poľnohospodárskej pôdy, ktorý chce čerpať eurofondy, stačí mu, aby prišiel na Pôdohospodársku platobnú agentúru a deklaroval čestným prehlásením, ktoré pozemky užíva.

    No nehnevajte sa, vážení, ale takáto deklarácia je u mňa o ničom, pretože je to ďalší možnože druh korupcie, akým spôsobom si môžem čerpať eurofondy. Nerád by som to rozmazával na európskej úrovni, mali by sme si to zjesť doma. Mali by sme si to doma utriasť, doma ošetriť. A tvrdím jedno a budem tvrdiť stále, od 24. júna 1991 žiadny iný ako vlastník nemôže užívať pôdu tohto vlastníka bez jeho súhlasu. A tu sa dostávame do situácií, že obyčajnou verifikáciou na Poľnohospodárskej platobnej agentúre, ktoré pozemky idú do eurofondov a možnosti čerpania, a čestným prehlásením, ktorý tento žiadateľ urobí, dostáva sa do pozície, tieto eurofondy môže čerpať. To je pre mňa neskutočné, je to anomália, ktorá nemá obdobu. A preto budem znovu tento zákon predkladať, pokiaľ nepríde, aby nie že iba na námatkové mohla Pôdohospodárska platobná agentúra žiadať, či je to vlastník alebo či je v nájomnom vzťahu ten žiadateľ a či má to vysporiadané, ale že aby to muselo byť podmienkou, ak nejaký žiadateľ vôbec uvažuje o čerpaní eurofondov.

    Myslím si, že osemdesiaty deviaty je už za nami a za dvadsať rokov, nech mi nikto nehovorí, že užívateľ nemôže si nájsť vlastníka, pokiaľ neni sám on vlastník tejto pôdy, na ktorej gazduje a na ktorú sa pripravuje čerpať eurofondy.

    Nebudeme si teraz hovoriť, ako to bolo za socializmu, prečo je takýto stav. Ale môžem povedať iba jedno, že je to v rozpore s čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a dochádza k porušovaniu vlastníckeho práva. Akým právom môže niekto na mojom majetku profitovať, ani sa ma neopýta a čerpe eurofondy? Pre mňa nepochopiteľné. Pokiaľ som menej inteligentný alebo mi to nedochádza, tak mi to vysvetlite, ja nie som v stave takýto stav pochopiť a proti takémuto stavu sa stále budem stavať na zadné a povedať, že urobme nápravu.

    Takže týmto mojím pozmeňujúcim návrhom sa snažím dať zadosť tejto náprave a je to aj terajší problém, preto verím, že skrz poslaneckých klubov a kolegov v parlamente by tento návrh novely zákona mohol dostať podporu.

    Ja viem, že prídu možnože pripomienky, neni to možné, je to veľká byrokracia, ale poviem iba jedno, keď sme dávali majetkové priznania a musíme ich dávať každý rok, že, ku svojemu majetku. Prídete na obec a dáte výpis z listov vlastníctva, ktoré máte nehnuteľnosti vo vlastníctve. Po roku prídete znova na obec a poviete, nič sa nedeje, ostáva mi to isté. Respektíve poviem, nadobudol som ďalší, nech sa páči list vlastníctva, alebo mal som, predal som, daroval som, mám úbytok, toto už mi nezapočítavajte, už nie som vlastníkom.

    Tak si to predstavujem u PPH-áčky. Prišiel by tam žiadateľ a to by predložil pri tom svojom primárnom, prvom, prvej žiadosti o eurofondy. Pokiaľ by ste to tam založili, mali by evidenciu, áno, mám ho tu a každý rok už iba by deklaroval, či má prírastky, alebo úbytky. Je to neuskutočniteľné? Ja tvrdím, je to najspravodlivejšie, najčestnejšie postavenie sa ku majetku súkromného charakteru, ku majetku nehnuteľností našich občanov Slovenskej republiky.

    Preto by som bol veľmi rád, keby sme takýmto spôsobom pristupovali reálne vo výkone aj legislatívy ku úcte k súkromnému vlastníctvu nehnuteľností, ako nám to deklaruje naša ústava a aj európske smernice a iné ustanovenia.

    Preto, vážení kolegovia, by som vás chcel poprosiť o podporu tohto môjho predkladaného návrhu zákona, ktorý vyvoláva pozitívne sociálne vplyvy, nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    To, že tam máme dodatok, že musia aj preukázať vyplatenie nájomného, keď neni vlastníkom a užíva a žiada o eurofondy, to je vecou polemiky a dohody. Keby to prešlo do druhého čítania, je tu priestor na to, aby sme mohli v pohode dať pozmeňujúce a upresniť to. Pokiaľ by to robilo katastrofálny stav, nech sa páči, áno, môžme to upraviť.

    Ale nájomná zmluva alebo list vlastníctva musí byť predložený pri čerpaní eurofondov. Nehnevajte sa, musí byť. Ináč si nezaslúžime byť v Európskej únii. Potom poďme do nejakej inej, ale nie do Európskej únie, ktorá si vlastnícke právo váži a nám to už v mnohých prehratých súdoch v Štrasburgu na Európskom súde pre ľudské práva dokázala, ako my sa nevieme vysporiadať so súkromným vlastníctvom nehnuteľností a hlavne s jeho ocenením, kde kopu súdov prehrávame. Sa pýtam, prečo? Sme až takí slabí? Poslanci Národnej rady a poslankyne, je to na nás. Na nás, aby sme povedali, že vieme si vážiť nehnuteľnosť a súkromné vlastníctvo, ktoré ústava nám garantuje.

    Takže, vážení, chcel by som vás poprosiť, aj tí, čo ma počúvate, možnože aj v médiách, poslanci alebo niekde v kanceláriách, aby ste zvážili, či chceme ísť zase v tejto krivde voči vlastníckemu právu k nehnuteľnostiam, alebo sa postavíme čelom a dáme raz a navždy koniec takýmto pofidérnym čerpaniam eurofondov.

    Ďakujem pekne a chcel by som poprosiť a požiadať o vašu podporu. Ďakujem.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Zsoltovi Simonovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, teda najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej správne všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že v rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem.

    Otváram, á, do rozpravy, všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto ústne.

    Pán navrhovateľ má možnosť vystúpiť kedykoľvek.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som sa ešte dotknúť v rozprave jednej veľmi vážnej veci, a síce vlastníctva pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky, v štáte, ktoré spravuje Slovenský pozemkový fond. Na to som zabudol, lebo aj tu dochádza k ťažkému, k ťažkej devastácii vlastníckeho práva, čo sa týka užívania poľnohospodárskej pôdy, prípadne aj čerpania eurofondov.

    Hovorím o tom, že po urobení registrov obnovenej evidencie práv k pozemkom sme v mnohých územiach Slovenskej republiky, je to, zhruba v 2 500 územiach sme ukončili tieto ROEP registre, to znamená, že v éčku máme listy vlastníctva aj pre štát, aj pre Slovenskú republiku. Máme, máme tam tých 125-tisíc hektárov, plus-mínus, pôdy, ktorá je občanom, vlastne občanov našej republiky, to znamená každého z vás. Každý tam máte podiel, vážení občania. Spravuje to Slovenský pozemkový fond.

    Myslím si, že má svoje opodstatnenie, ale z mojej praxe, ktorú som videl počas môjho 20-ročného pôsobenia na pozemkovom úrade, musím konštatovať, že mnohé zmluvy nespĺňali jednoznačnosť a nespĺňali preskúmateľnosť pred súdom, pokiaľ by sme ich mali skúmať, či boli uzatvorené jednoznačne, s dobrým úmyslom a transparentne.

    Čo mám na mysli? Konkrétne poviem príklad. Máte v katastrálnom území, vymyslím si, 150 hektárov štátnej pôdy. Štátna pôda neni iba vcelku, je aj v podieloch. Slovenský pozemkový fond, videl som tieto zmluvy, verím, že sa tam robí náprava, verím. Rozprával som s pani riaditeľkou, robíme nápravu. Česť a chvála! Ale ostávajú predsa len zmluvy, ktoré nevykazujú konkrétne parcelové čísla, a boli uzavreté, a výmeru, nie na parcelu. A to je katastrofa. To je katastrofa, pokiaľ aj takto sa čerpá subvencia, tak hovorím, to je niečo nemožné. A my musíme dať, áno, poslanci Národnej rady, pozor na tento štátny majetok, ktorý je v tejto pôde.

    Poznám viacerých, ktorí v dobrej vôli, chcem veriť, takéto zmluvy podpísali a aj čerpali a možnože aj čerpajú tieto eurodotácie a ich to vôbec nezaujíma, že majú pridelený, vymyslím si, ľavú stranu chotára katastrálneho územia, kde medzi, áno, je to možno 150 hektárov tej štátnej pôdy, ale medzi touto výmerou, ktorú dostali od Slovenského pozemkového fondu do užívania, sú aj fyzické osoby, ktoré tam majú svoje pozemky, a zrazu oni nepodpisujú nájomnú zmluvu s týmto užívateľom poľnohospodárskej pôdy, lebo to je Slovenský pozemkový fond. A dostávame sa do veľmi ťažkých krížkov s týmito vlastníkmi, fyzickými osobami väčšinou, ktorí nemajú právo - právo? - právo majú užívať svoj majetok, ale ako sa k nemu dostať, to už je veľký problém.

    Ja viem, je to veľká guľa, pán spravodajca bol ministrom, pozná tieto, by som povedal, nuansy, ktoré sa tam vyskytujú a v mnohých prípadoch sa to aj zneužíva. A ja by som chcel aj na to upozorniť, aby aj Slovenský pozemkový fond ako správca a vlastník týchto pozemkov dal na to pozor. A možnože budem iniciovať nejaký prieskum na našom výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, aby sme sa išli pozrieť, ako to stojí na Slovensku.

    Teraz síce uvažuje, neviem, ako to so Slovenským pozemkovým fondom bude, kam pôjde pri tom našom ESE, ktoré sa teraz robí pri súčasnej vládnej garnitúre, takže uvidíme, ako to bude spojené, nebude to spojené, ale dúfam, že Slovenský pozemkový fond bude fungovať, pokiaľ má čo spravovať, lebo okrem toho spravuje aj pôdu neznámych vlastníkov a takisto, samozrejme, uzatvára aj nájomné zmluvy za nich. Uzatvára nájomné zmluvy. Tam je zhruba, keď si dobre pamätám, 400-tisíc hektárov. To neni 200 hektárov, to je 400-tisíc hektárov takejto pôdy neznámych vlastníkov, to sú ťažké hektáre. A z toho, samozrejme, aj Slovenský pozemkový fond neni v červených číslach. Je v čiernych číslach, má zisk. Áno, chvalabohu, nech ho má, však to je, ide do nášho rozpočtu. Bodaj by to išlo aj do rezortu pôdohospodárstva, ten zisk, ktorý nejde a v mnohých prípadoch je rozdeľovaný.

    Takže tu by som chcel iba na to upozorniť, že takýmto spôsobom si nepredstavujem, aby sme uzatvárali zmluvy za štát prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu. Tieto zmluvy musia byť jednoznačné, musia byť vypovedateľné, musia byť deklarované poctivou snahou obhospodáriť tento pozemok, tak ako to ukladá jeho druh pozemku, v ktorom je. Myslím, že majú na to páky, majú metodické pokyny a iné vyhlášky, aj Slovenský pozemkový fond, aj rôzne usmernenia, aby sme mohli deklarovať, že štát uzatvára zmluvy a čerpe eurofondy, ktoré čerpú teda na základe týchto zmlúv prenajímatelia, spravodlivo, transparentne, bez nejakých, by som povedal, podozrení, že dochádza k nejakej nekalej, á, nekalému čerpaniu týchto eurofondov.

    Takže to ma iba takto napadlo, pretože tento obnos a balík, objemový, vlastníctva je podstatne veľký a myslím si, že mali by si to všetci uvedomiť, aj tí, ktorí majú takéto zmluvy so Slovenským pozemkovým fondom uzavreté, aby si nemysleli, že raz na nich nepríde a že nebudú mať možno z toho problémy. Takže upozorňujem, dajte si do poriadku a ja možno budem iniciovať prieskum na Slovenskom pozemkovom fonde, aby sme takýmto spôsobom pozreli, ako stoja tieto veci.

    A verím, že sa nedočkáme toho, čo sa mi stalo, keď sme prišli v roku 2010, resp. ´11, na Slovenský pozemkový fond a išli sme kontrolovať reštitučné nároky, to bol v živote prvý poslanecký prieskum nášho výboru, tiež bol pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, kde nám z dvanástich otázok odpovedali na tri, myslím, potom dodatočne na ďalšie a nám povedali, že evidenciu reštitúcií majú v školských zošitoch. Ja som sa hanbil ako, neviem povedať, čo. Keď toto mi povie Slovenský pozemkový fond, že nemá evidenciu reštitučných nárokov ujasnenú, čo máme, čo nemáme, tak ja som myslel, že sa mi sníva.

    Tak dúfam, že takto to nebude pri týchto zmluvách a že povieme, že áno, Slovenský pozemkový fond si robí prácu tak, ako to má vo svojej preambule vzniku Slovenského pozemkového fondu, a bude ma to iba tešiť.

    Ďakujem pekne.

  • V rozprave chcete, v rozprave vystúpiť, pán spravodajca? Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, zrejme už nebudete mať záverečné slovo.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka parlamentu, kolegovia, ktorí ste tu vydržali do konca, no, musím povedať, že s kolegom Feckom v jeho snahe riešiť tento problém viem meritórne súhlasiť. Ale cesta, ktorú si zvolil, je nevykonateľná. Je nevykonateľná nie preto, že Pôdohospodárska platobná agentúra má technický problém, ako porovnávať množstvo informácií každý rok a ohrozil by čerpanie eurofondov, ale má problém preto, lebo evidencia vlastníctva nehnuteľností na Slovensku dnes je v strašne dezolátnom stave, aj keď máme viac ako 20 rokov po demokracii.

    Preto, lebo v čase, keď užívateľské právo bolo predsadené pred vlastníckym právom, tak v katastri nehnuteľností alebo v tzv. Pozemkovej knihe, ktorá vtedy platila, bolo takmer 30-ročné obdobie, keď nebol potrebný súhlas na zápis do katastra nehnuteľností na to, aby ste boli vlastníkom. To znamená, že dnes môžu existovať listy vlastníctva, teda kúpnopredajné zmluvy, darovacie zmluvy a neviem čo všetko ešte z toho obdobia, ktoré nebolo založené do katastra nehnuteľností. A keď tam dneska donesiete, tak vám ho budú musieť zapísať. Dnes súdy rozhodujú o zápisoch, ktoré kataster vykonal pred ôsmimi, desiatimi rokmi, že sú neplatné. Preto je to, preto je problém fyzický povedať, že musíte kontrolovať tie údaje.

    Čo sa týka poskytnutia dotácií a naviazania, tak je treba si uvedomiť, že Európska únia nám stanoví isté limity, pretože vy ich chcete obmedziť, vyplácanie euro, prostriedkov z Európskej únie, vo vzťahu, či má daný užívateľ vysporiadaný vzťah s vlastníkom, alebo nemá vysporiadaný vzťah s vlastníkom. Z mnohých prípadov, musím povedať, že mnohí vlastníci dnes sú lajdáci a nestarajú sa o svoje vlastníctvo, hlavne mladí, ktorí nemali žiadny vzťah k pozemkom a zdedili ich. A možnože mnohí ani nevedia, že majú pozemok, a nenechali si ani predediť. To znamená, že sú v tej kategórii neznámeho vlastníka, ktoré by mal spravovať Slovenský pozemkový fond, ale nie všetky vie Slovenský pozemkový fond spravovať.

    V každom prípade je treba povedať, že hlavne z titulu rozdrobenia týchto pozemkov, tak ako ste aj vy sám poukázali na to, je problém. Pôdohospodárska platobná agentúra je nastavená na to tak, že vie skontrolovať pozemky, ktoré sú väčšie ako 30 árov. Menšie pozemky nevie. Keď je v podiele, nevie ho skontrolovať. Pokiaľ mu zadáme, že musí skontrolovať, on musí skontrolovať každý meter štvorcový. Potom na to časovo sa nedá zvládnuť a my, Slovenská republika nestihne vykonať kontrolu, kontrolu podľa predpisov Európskej únie, pretože my si dáme nad rámec povinnosti na kontrolu, a tým pádom ho budeme musieť na 100 % plniť. A potom by sme sa nemali čudovať, keď nám Európska únia za meškanie bude, dá sankciu vyplatených prostriedkov alebo bude krátiť vyplatenie prostriedkov. A tak nám reálne môže hroziť, že z 800 mil. eur, ktoré každý rok Slovenská republika takto prijme z európskeho rozpočtu, nebude vyplatené.

    Ale v každom prípade musím povedať, že to, čo vy namietate, aby nikto nemohol užívať pôdu bez súhlasu vlastníka, dnes je pomerne dosť dobre už riešené. Národná rada prijala pred pár mesiacmi návrh od ministra Jahnátka, ktoré zdedil odo mňa, ktorý sa zakladá na princípe, že keď vlastník alebo ktokoľvek bude namietať, že tento pozemok je môj a pýtam si na to ja európske prostriedky, tak tento pozemok bude vyčlenený z dotačných titulov. To znamená, že na to nikto nedostane dotáciu. To je jedna rovina.

    Druhá rovina, ktorá je dnes riešená, je, že každý vlastník môže podať trestné oznámenie. Je druhá vec, ako polícia a orgány činné v trestnom konaní konajú vo vzťahu k neoprávneného obohateniu. Pretože takýto počin, keď ja pýtam dotáciu za niečo, na čo nemám právo užívať, je trestným činom.

    Na druhej strane je treba ešte dodať, že aj vo vzťahu k Slovenskému pozemkovému fondu, no, Slovenský pozemkový fond dneska nie je v stave, že vie povedať alebo vie uzatvoriť zmluvu s každým užívateľom na parcelu alebo na jeho podiel. Je treba povedať, že nie je v stave. Pretože z tých 3 500 katastrálnych území na Slovensku nie je vykonaných, á, obnovená evidencia pozemkov vlastníctva. Nie je zapísaná...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán spravodajca, prepáčte, máte ešte nadlho, lebo sme po 19. hodine?

  • Nie, pani predsedajúca, za minútku skončím. Práve preto apelujem na svojich kolegov a na predkladateľa, aby hľadal iný spôsob riešenia. Takisto, ako som to urobil ako minister vo vzťahu k pani Tkáčovej, aj vtedy som upozorňoval na to, že to môže mať ďalekosiahle dopady na slovenskú ekonomiku. S cieľom, aby nikto nemal právo užívať pozemky bez súhlasu vlastníka, s tým v plnej miere súhlasím. Problém je v jednom, na Slovensku, keď sa povie že Maďar, každému Slovákovi sa zježí srsť na chrbte. Ale uhorského práva, ktoré sa zaviedlo do pozemkového práva, nedajboh sa zbaviť a držíme sa toho zubami-nechtami, lebo to musíme mať.

    Ako ja by som apeloval na to, ako minister som nemal snahu. Mal som snahu pripraviť a na tom sa aj pracovalo, aby sme pripravili kompletne nové pozemkové právo vo vzťahu k užívaniu pozemkov. Ale na to je treba súhlas, prosím pekne, krížom politickým spektrom.

    Pretože minister Baco zaviedol náhradné pozemky, vydávanie náhradných pozemkov. Ja ako minister po ňom, ktorý som nastúpil, nemal som tú odvahu to zrušiť, pretože zavediem obrovský chaos do pozemkového práva. Jeho nástupca, bol to minister Jureňa, ak dobre si pamätám, ktorý toto zrušil. Dnes mnohé tie problémy, ktoré ste tu pri tomto rečníckom pulte pomenovali, vychádzajú práve z toho, že my sme tento zákon zrušili a nepovedali čo ďalej. Pretože mnohí vlastníci užívajú pozemky cudzích vlastníkov na základe dobrej viery, že im pozemkový úrad tento pozemok vytýčil ako náhradný a dnes de facto neexistujú.

    Takže tento problém je ďaleko komplexnejší a ja by som apeloval na vás, aby ste hľadali inú cestu.

    Ďakujem pekne, pani predsedajúca, aj za natiahnutie času, aj za zhovievavosť. Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Zároveň ukončujem jedenásty deň 23. schôdze Národnej rady a budeme pokračovať zajtra, kolegyne, kolegovia, o 9.00 hod.

    Želám ešte všetkým pekný zvyšok dňa.

  • Prerušenie rokovania o 19.07 hodine.