• Dobré ráno prajem všetkým. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram desiaty rokovací deň 23. schôdze, teda tej doterajšej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovaní na základe ospravedlnenia požiadali, teda o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Otto Brixi, Igor Choma a Ján Podmanický.

    Teraz pristúpime...

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, chcel by som upozorniť na jeden problém, ktorý vznikol. Bolo síce len otázkou času, kedy poslanci SMER-u a pán predseda Paška pri jeho bohorovnosti začnú meniť aj prírodné zákony, ale musím upozorniť na vecný problém, ktorý včera spôsobili. Včera 17. 9. večer o 23. hodine 33. minúte dal predseda Paška hlasovať o procedurálnom návrhu "budeme rokovať dnes do 7.00". Tým pán Kolesík a jeho osemdesiatdva kolegov de facto odhlasovalo návrat v čase. To je síce ambiciózne, ale kvôli ich hlasovaniu sa určite Zem nezačne točiť opačne. To znamená, že ich návrh bol evidentne zmätočný, hlasovanie bolo zmätočné, a dúfam, že uznajú, že schválili totálnu hlúposť.

    Ešte inak povedané, riadna schôdza nemôže pokračovať...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Evidentne bola prerušená.

    Takže budeme pokračovať rokovaním o

    Správe o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2012.

    Chcem vám všetkým povedať, že je to prvýkrát a je to vážne. Správa má tlač 594 a správa výboru má tlač 594a.

    Prosím teraz predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivana Šramka, ktorého týmto zároveň vítam, aby správu uviedol.

    Nech sa páči.

  • Dobré ráno. Ďakujem pekne za privítanie, pán predsedajúci. Vážení páni poslanci, vážené panie poslankyne, dovoľte mi, aby som predniesol Správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2012.

    Správa o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a rozpočtovej transparentnosti hodnotí plnenie pravidiel vyplývajúcich z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti za rok, rozpočtový rok 2012. Predkladá sa parlamentu mimoriadne v termíne do 12-ch mesiacov od zvolenia všetkých členov rady. Ďalšie správy budú zverejňované už v štandardnom termíne do 31. augusta.

    Rada konštatuje, že v roku 2012 dosiahol hrubý dlh verejnej správy úroveň 52,1 % HDP, čím došlo k prekročeniu prvej hranice definovanej ústavným zákonom. Minister financií musel parlamentu písomne zdôvodniť výšku dlhu a návrh opatrenia na jeho zníženie. Rada považuje schválenie efektívnych fungujúcich výdavkových limitov vrátane korekčných mechanizmov za dôležitý krok pre naplnenie strednodobých rozpočtových cieľov.

    Rada hodnotí pozitívne pokrok, ktorý sa dosiahol v oblasti zverejňovania informácií v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. Vzhľadom na prvý rok platnosti ústavného zákona je pochopiteľné, že existuje priestor na kvalitatívne zlepšenie prezentácie požadovaných informácií. Tak v rozpočte, ako aj súhrnnej výročnej správe je potrebné v detailnejšej štruktúre informovať o konsolidovanej bilancii verejnej správy, prehľadnou formou informovať o jednorazových vplyvoch a zlepšiť informovanosť o hospodárení podnikov s majetkovou účasťou štátu a Fondu národného majetku.

    Negatívne treba hodnotiť nedodržanie termínu zverejnenia júnovej daňovej prognózy, čím bol porušený čl. 9 ods. 3 tohoto zákona.

    Z pravidiel rozpočtovej zodpovednosti je najdôležitejší ústavný limit pre dlh. Výška dlhu verejnej správy v súčasnej metodike Eurostatu dosiahla úroveň roku 2012 52,1 % hrubého domáceho produktu, čím došlo k prekročeniu prvej hranice vo výške 50 % HDP, s ktorou je spojená povinnosť ministra financií zaslať list parlamentu. Minister financií zaslal dňa 18. júna 2013 tento list. Z pohľadu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by bolo žiaduce, keby aj v budúcnosti minister financií zasielal reakciu na prekročenie hranice dlhu najneskôr v termíne predloženia svojho návrhu rozpočtu verejnej správy vláde, t. j. v termíne do 15. augusta. Tým sa tiež vytvorí dostatočný priestor pre vládu navrhované opatrenia posúdiť a prípadne zapracovať do rozpočtu predkladaného do parlamentu.

    V príprave pravidiel týkajúcich sa samospráv rada konštatuje, že štát finančne nekryl straty samospráv a na samosprávy neboli presunuté žiadne významné nové kompetencie vyžadujúce si finančné krytie. Obce však avizujú menší nárast finančne nekrytej administratívnej záťaže spojenej s výkonom už prenesených kompetencií. Podrobnejšie vyhodnotenie bude možné až po vykonaní auditu kompetencií samospráv v priebehu tohto roku. Ustanovenia ústavného zákona týkajúce sa sankcií pri predložení limitu dlhu samospráv nadobúdajú účinnosť až v roku 2015.

    Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2013 až 2015 formálne obsahoval všetky požadované údajové kategórie, čo do veľkej miery zvyšuje transparentnosť rozpočtu a umožňuje komplexnejšie vyhodnotenie reálnosti dosahovania základných rozpočtových cieľov. Aby boli nové informácie prehľadnejšie a prístupnejšie pre verejnosť, bude potrebné analyticky rozšíriť najmä zverejňovanie konsolidovanej bilancie a hospodárenie podnikov s majetkovou účasťou Fondu národného majetku. Okrem toho by bolo vhodné uvádzať prehľadný zoznam jednorazových vplyvov na rozpočet, ísť viac do detailov v prípade daňových výdavkov a rozšíriť monitoring podmienených a implicitných záväzkov.

    Prvá súhrnná výročná správa Slovenskej republiky bola vypracovaná vlani za rok 2011. Nakoľko účinnosť zákona nastala až v marci 2012, plnohodnotné a korektné vyhodnotenie bude možné až v roku 2014 pri vyhodnocovaní súhrnnej výročnej správy za rok 2013. Existujú objektívne dôvody súvisiace s procesom získavania údajov, pre ktoré nemohli byť niektoré požiadavky ústavného zákona naplnené. Napriek tomu rada odporúča v súhrnnej výročnej správe zverejňovať čisté bohatstvo štátu, podobne ako v rozpočte doplniť detailnejšiu informáciu o konsolidovanej bilancii verejnej správy, vyhodnotiť plnenia stratégie riadenia dlhu a uviesť zoznam jednorazových opatrení. V neposlednom rade je potrebné poskytnúť detailnú informáciu o hospodárení štátnych podnikov, ktorú je možné nájsť len v správe len v súhrnnej podobe.

    Správa vychádza z platnej legislatívy a metodiky ESO 95 používanej Eurostatom k dátumu schválenia tejto správy radou. Prípadné spätné revízie údajov vyplývajúce z aplikácie novej metodiky ESO 2010 môžu mať podstatný vplyv na ukazovatele, ktoré podliehajú vyhodnoteniu v zmysle tohoto zákona, napríklad úroveň dlhu. Detailnejšie informácie o pripravovaných zmenách sú uvedené v prílohe tejto správy.

    Prvá časť správy je venovaná prehľadu rozpočtových pravidiel týkajúcich sa Slovenskej republiky. Tie nedefinuje len spomínaný ústavný zákon, ale aj európske zmluvy a bežná národná legislatíva. Druhá a tretia časť predstavuje jadro materiálu, hodnotia plnenie pravidiel vyplývajúcich z ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti.

    Príloha 1 uvádza prehľad pravidiel ústavného zákona a odpočet plnenia v prehľadnej tabuľkovej forme. V prílohe 2 sú uvedené informácie o rozpočtových pravidlách a inštitúciách v iných krajinách, ktoré je možné porovnať s pravidlami používanými na Slovensku. Príloha 3 sumarizuje hodnotenie programu stability Slovenskej republiky a národného programu reforiem Európskou komisiu. Príloha 4 je venovaná zmenám vyplývajúcich z novej metodika ESO 2010. Posledná príloha 5 obsahuje stručnú analýzu hospodárenia samospráv a plnenie numerických pravidiel vyplývajúcich zo zákona o rozpočtových pravidlách pre samosprávy a ústavného zákona. Toľko z mojej strany k tejto správe.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Áno, nech sa páči, pán predseda, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

    Teraz poprosím povereného člena výboru pre financie a rozpočet, pána poslanca Ladislava Kamenického, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som ako určený spravodajca predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Správy o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2012, tlač 594.

    Správu pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 574 zo dňa 26. júna 2013 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet do 30. augusta 2013. Ako gestorský výbor určil výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, ktorý pripraví o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 574 z 26. júna 2013 výbor prerokoval správu a prijal k nej uznesenie č. 198 zo dňa 27. augusta 2013. Uvedený výbor predloženú správu zároveň zobral na vedomie a odporučil Národnej rade správu tak isto zobrať na vedomie. Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky. Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 203 zo dňa 2. septembra 2013. Určil mňa za spravodajcu výboru. Výbor ma poveril predniesť správu na schôdzi Národnej rady, po druhé, navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní a hlasovať o predmetnej správe ihneď po ukončení rozpravy k nej. Zároveň odporučil Národnej rade podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku vysloviť súhlas, aby predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady. Návrh uznesenia Národnej rady je prílohou tejto správy.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, tiež zaujať miesto pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu, do ktorej som dostal písomnú prihlášku. Za kluby páni Ivan Štefanec, Richard Sulík, Igor Matovič a Ján Figeľ. A ďalej Ivan Mikloš, Zsolt Simon, Alojz Hlina, Juraj Miškov, Jozef Kollár.

    Takže prvým v poradí je Ivan Štefanec, nech sa páči, za SDKÚ - DS.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, máme tu prvýkrát správu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorú sme počuli od pána predsedu a prvýkrát sa v nej objavili argumenty, ktoré sme často opakovali už z tohto miesta.

    Opakoval sa tu argument o porušení ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. V prvom roku, ako bol funkčný tento zákon, bol vládou jednej strany porušený. Bol porušený čl. 9 ods. 3, pretože daňová prognóza nebola v stanovenom termíne.

    Tak isto chcem zdôrazniť, tak ako pán predseda vo svojom úvodnom vystúpení načrtol, že opatrenia, ktoré vláda poskytla parlamentu podľa tohto ústavného zákona, boli všeobecné, neboli špecifikované, a teda boli nedostatočné. Pripomínam, dámy a páni, že už trikrát sme sa snažili o zaradenie bodu o opatreniach na zníženie dlhu, aby tento bod bol osobitným bodom rozpravy na riadnej schôdzi. Trikrát nám to vládna strana odmietla. Odmietla tak isto mimoriadnu schôdzu na túto tému. Je teda dôležité, aby sme hovorili o dlhu, ale predovšetkým o opatreniach, ako tento dlh skrátiť.

    Pretože, dámy a páni, aj včerajšie nočné rokovanie je presne o tom istom. Je o tom, či budeme mať na Slovensku väčší dlh, alebo nie. Áno, škandál okolo Slovenského plynárenského priemyslu nie je ničím iným, len o tom, či budú slovenskí občania viac zadlžovaní a viac doplácať na zlé rozhodnutia vlády jednej strany, alebo tomu tak nebude. Pretože to, čo sa udialo okolo SPP, je naozaj škandál, na ktorý doplatia len a len naši ľudia. Je to škandál, ktorý pomáha finančným skupinám, najmä skupine J&T, ktorá dokonca pripravila tento materiál na rokovanie vlády, a ktorý vláda škandalózne schválila. Aj keď všetci vieme, že pán minister hospodárstva dlho vyhlasoval, že toto rozhodnutie a toto riešenie nepodporuje. Dokonca ešte deň pred 4. septembrom dňa 3. septembra na hospodárskom výbore hovoril o tom, že ešte je potrebné zvážiť všetky riziká, že vlastne ešte nevieme, ako to bude. Zrazu z ničoho nič 4. septembra vláda schválila tunelovanie SPP finančnými skupinami.

    Považujem to za škandál, dámy a páni. Považujem to za pomoc finančným skupinám v neprospech občanov. Finančným skupinám zvlášť veľmi známym, pretože spolupráca medzi J&T a SMER-om je dostatočne známa. Už v roku 2002 J&T Banka založila SMER do volieb. Pamätáme si, ako sme odvolávali exministra Počiatka za to, že bol prichytený na jachte spoločnosti J&T len tri dní pred tým, ako sa stanovil výmenný kurz slovenskej koruny za euro. A na tomto výmennom kurze, osobitne na úniku informácií z tohto výmenného kurzu, zarobili finančné skupiny obrovské balíky peňazí. Doteraz pán exminister tento únik nevysvetlil, doteraz to zostalo zahalené rúškom tajomstva. Ale všetci vieme, že pán exminister si užíval luxus J&T. V neposlednom rade elektronické mýto. Vyhrala ponuka, ktorá bola ďaleko najvyššia a kde bola opäť zakomponovaná spoločnosť J&T.

    Škandál s SPP je teda ďalším v rade, kedy SMER a osobitne Robert Fico pomáha J&T. Pomáha tak, že nakoniec na to doplatia občania Slovenska, pretože vstupom do matky berie dlh zhruba 60 mil. eur, ktorý sa samozrejme prejaví v našej zadlženosti a berie na seba stratu zhruba 40 mil. eur ročne z predaja plynu domácnostiam. Tento predaj plynu domácnostiam naviac, všetci vieme, že je deformovaný. A mňa veľmi mrzí, že vôbec v tejto snemovni takmer 24 rokov po Novembri 89 musíme hovoriť o deformácii cien. Mal som za to, že túto debatu už máme dávno za sebou, že všetci sa zhodneme na tom, že deformované ceny škodia. Škodia tým, že sú aj sociálne neúnosné, pretože napríklad v situácii s plynom chudobní, čo kúria ináč ako plynom, doplácajú na tých, čo sú bohatí a kúria plynom a vykurujú si svoje veľké domy, bazény. Ale všetci tí, čo sú aj chudobnejší a nekúria plynom, sa im na to skladajú práve preto, že sú deformované ceny.

    Z tohto hľadiska všetci vieme skutočnosť, že len na predaji plynu domácnostiam prerobil SPP za posledné tri roky 200 mil. eur. A nebude tomu ináč ani pri tomto škandále a bude sa ďalej len zhoršovať hospodárenie štátu, pretože vieme, ako osobitne SMER hospodári v štátnych podnikoch. Máme mnohé príklady. Za všetky mi dovoľte uviesť Cargo. Cargo, ktoré v roku 2006 Robert Fico odmietol z ideologických dôvodov sprivatizovať, a dnes sa o túto privatizáciu hlási. Za tento čas, dámy a páni, za sedem rokov sa vytvorila škoda 865 mil. eur. Tá škoda pozostáva z toho, že v roku 2006 odmietol príjem za privatizáciu Carga. Ďalej z toho, že naliali zo štátnych peňazí za prvej Ficovej vlády do Carga obrovské množstvo prostriedkov. A v neposlednom rade zo straty, ktorú Cargo za ten čas vyprodukovalo. Mimochodom za roky 2006 až 2012 to bolo 241 mil. eur. Tieto tri sumy - 458 mil. eur za zrušenie privatizácie, suma za štátnu výpomoc a neuhradená strata Carga za sedem rokov 241 mil. eur robí sumár 865 mil. eur. Hovorím o tom preto, dámy a páni, pretože to súvisí aj s týmto zlým ideologickým rozhodnutím pri SPP a súvisí to s našou udržateľnosťou dlhu a so zlým hospodárením súčasnej vlády.

    Dovoľte mi pripomenúť tak isto prípravu rozpočtu. Pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť o tom hovoril a hovoril o tom veľmi pragmaticky, že by bolo dobré, aby tieto opatrenia boli súčasťou rozpočtu. Opatrenia, ktorými vláda chce znižovať dlh. Vieme, že ten prvý nástrel rozpočtu na budúci rok už existuje na úrovni, dlh má stúpnuť na úroveň až 56,9 percenta. Vláda ho pripravila do 15. augusta. Čo je mimochodom tiež zaujímavé, že vláda na budúci rok už spochybňuje čísla, ktoré pripravila pred rokom. Dámy a páni, počuli sme, že za minulý rok sme mali 52,1 percenta. Za prvý kvartál tohto roku ale už to je 54,9 % a vláda podľa prvého nástrelu rozpočtu na budúci rok už počíta s dlhom 56,9 percenta. Chce prelomiť už tretiu hranicu dlhovej brzdy. Prvá hranica je 50 %, druhá 53, tretia 55, štvrtá je 57. Čiže budúci rok sa máme blížiť k štvrtej.

    Čo to znamená? Znamená to, že nielen vláda musí svoje opatrenia predstaviť a ale samozrejme aj realizovať opatrenia na zníženie dlhu, ale znamená to napríklad v prípade, že sa prekročí 55-percentná hranica, že sa zmrazia výdavky. A zmrazia sa výdavky nielen v štátnom rozpočte, ale aj výdavky miest a obcí. Inými slovami, teda na zlé hospodárenie vlády doplatia všetky obce a mestá, aj tie, ktoré hospodária dobre. Toto je tak isto výsledok hospodárskej politiky súčasnej vlády.

    Uprostred minulého leta zvolal predseda parlamentu parlamentnú schôdzu. Pamätáme si všetci na to, bolo to 3. augusta 2012 a vtedy v skrátenom legislatívnom konaní na nej poslanci vládnej strany zobrali ľuďom pol miliardy eur ročne z tých peňazí, ktorými si sporia na svoje dôchodky. Vtedy to vysvetľovali údajne zle pripraveným rozpočtom. Je zaujímavé, že ten bol pripravený s deficitom 4,6 % a nakoniec skončil na úrovni 4,3 percenta. Pritom konsolidačné úsilie vlády podľa samotných vládnych materiálov bolo na úrovni 0,3 percenta. Z väčšej časti to bolo z peňazí ľudí z druhého piliera a z menšej časti z dodatočných odvodov firiem. Na týchto číslach z vládnych materiálov vidíme, že sa vláda sama usvedčila z klamstva o zle pripravenom rozpočte. Pretože ten skončil presne na úrovni, v akej bol pripravený, plus konsolidačné úsilie. Dnes máme najvyšší dlh v slovenskej histórii a jeho nárast na najbližšie roky už vláda sa nesnaží ani zakrývať. Naviac sa z najnovších daňových prognóz dozvedáme, že len na daniach a odvodoch bude tento rok chýbať 700 mil. eur, za dva roky 2013 - 2014 2 mld. eur a za roky 2013 až 2015 dokonca 4 mld. eur. To sú údaje z prvého nástrelu rozpočtu.

    Situácia je kritická a vládni poslanci sa stále boja diskutovať na túto tému, ktorú po nezamestnanosti považujem za najdôležitejšiu. Myslím si, že je to preto, lebo by sa ľudia dozvedeli, že SMER nemá riešenia a je bezradný. Ak sa bližšie pozrieme na dôvody zadlženosti, ktorá je rekordná, tie siahajú do prvej Ficovej vlády a do jej tragického plytvania. Ešte v roku 2008 sme totiž mali dlh na úrovni 27,9 % a dnes je zhruba dvojnásobný. Len pre porovnanie s ostatnými krajinami, okolitými krajinami, a toto je naozaj zaujímavé, nárast od tohto roku je na Slovensku doteraz, myslím nárast od roku 2008 doteraz, je na Slovensku o 24,2 percenta. Kým v Česku je to o 17,0 %, v Poľsku o 8,5 a v Maďarsku o 6,2. Čiže Slovensko má najvyšší nárast z krajín V4. Ďaleko najvyšší. Treba povedať, že pre korektnosť by sme mali odrátať príspevok do stabilizačných mechanizmov vzhľadom na to, že naši susedia nie sú členmi eurozóny, a ten bol do minulého roka na úrovni 2,4 percenta. Aj tak je náš dlh ďaleko najvyšší. Pritom krátka vláda Ivety Radičovej dokázala medziročne stlačiť výdavky a znížiť deficit o takmer 3 % aj zásluhou a najmä zásluhou pána exministra Mikloša. Dnes je dlh na každého nášho občana už viac ako 7 tis. eur, na pracujúceho presiahol 17 tis. eur.

    Je zrejmé, dámy a páni, že vládna politika zvyšovania daní, odvodov a zhoršovania pracovného práva už zlyhala. Vláda má problémy na príjmovej stránke rozpočtu a dokonca v poslednom odhade predpokladá tento rok vybrať menej na dani z pridanej hodnoty ako pred rokom. Efektívnosť pri tom, dane, výberu dane z pridanej hodnoty klesala predovšetkým za prvej vlády Roberta Fica. V roku 2006 táto efektívnosť bola 57 %, v roku 2010, pardon, zo 75 % v roku 2006 išla na 57 % v roku 2010. Tragická efektívnosť a najmä tragický pokles efektívnosti výberu DPH. Za vlády Ivety Radičovej sa to mierne zlepšilo. Dnes máme opäť veľký problém. Aj tieto faktory spolu s vyššou nezamestnanosťou prispievajú k neradostnej situácii vo verejných financiách. Som presvedčený, že potrebujeme len zásadné zmeny a nie kozmetické úpravy. Bohužiaľ, zásadné zmeny sa na Slovensku zastavili po roku 2006 a vidieť to na našej zlej situácii a klesajúcej konkurencieschopnosti, ktorá je mimochodom druhá najnižšia v Európskej únii, hneď po Grécku. Už len Gréci sú horší v konkurencieschopnosti ako Slovensko.

    Som presvedčený, že potrebujeme zásadné zmeny najmä v hospodárskej politike znížením priamych daní a podporou malého podnikania, potrebujeme zásadné zmeny v zdravotníctve, na ktoré mimochodom upozorňovala, osobitne na riziká, zvyšujúce sa zadlženie, upozorňovala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Potrebujeme v zdravotníctve adresnú zodpovednosť za rast dlhov, potrebujeme zmeny v sociálnom systéme, aby bol adresnejší, spravodlivejší a aby motivoval pracovať. A potrebujeme zmeny aj v celej verejnej správe. Máme stále veľký počet rozpočtových, príspevkových organizácií a fungujú veľmi neefektívne. Aj to je otázka stále rastúceho dlhu.

    Robert Fico sa kvôli obave zo straty popularity k žiadnym podstatným štrukturálnym zmenám nikdy neodhodlal a len zobral ľuďom peniaze. To bola konsolidácia, ktorú sme doteraz zažili. Len a len na príjmovej stránke rozpočtu. Len a len z peňazí ľudí. Predovšetkým z peňazí ľudí tých, čo si šetria na dôchodok. Dnes sa teda bojí o týchto témach hovoriť, pretože pravda bolí, najmä ak ľudia klamaní boli. A z čoho som smutný, dámy a páni, nielenže včera Robert Fico zbabelo utiekol, nielenže sa bojí v médiách diskutovať s partnermi, ale bojí sa už aj svojich oponentov v parlamente, bojí sa počúvať ich názory, čo len vo faktických podmienkach. Vládna strana sa bojí diskusie o SPP, diskusií o dlhu a o tom násilí nehovoriac, čo tu bolo včera a v noci. Je to smutné a je to výsledok bezradnej ekonomickej politiky, ktorá vedie Slovensko len k väčšej nezamestnanosti a k väčšej zadlženosti.

    Spomínal som konkurencieschopnosť, ktorá je na Slovensku na historicky najnižšej úrovni. Dovoľte mi ale pripomenúť, že nebolo tomu tak vždy. V roku 2006 sme boli v konkurencieschopnosti podľa Svetového ekonomického fóra na mieste č. 27. Potom sme sa každým rokom prepadali. Dnes sme na čísle 78. Ako som už povedal, už len Gréci sú horší.

    Čo je toho príčinou? Keď sa pozrieme na najhoršie ukazovatele, v ktorých je Slovensko hodnotené v porovnaní s ostatnými krajinami, tak napríklad až na mieste 144 sme sa umiestnili v hodnotení uprednostňovania v rozhodovaní vlády. Teda v tom, že vláda subjektívne vyberá svojich priateľov a kamarátov, komu dá napríklad stimuly, ktorých starostov podporí a podobne. Na mieste 143 sme v efektívnosti právneho rámca pre riešenie sporov. Na mieste 142 na svete sme v efektívnosti právneho rámca pre reguláciu. Teda vymáhateľnosť práva, efektívnosť súdnictva je stále veľký problém a, bohužiaľ, sa len zhoršujeme. Náklady v rannej regulácii, miesto 139 na svete. Máme slabú dôveru voči politikom, až sto tridsiati deviati na svete. V zneužívaní verejných zdrojov sme sto tridsiati ôsmi. V plytvaní s verejnými zdrojmi sto tridsiati siedmi.

    Dámy a páni, toto je presne o deficite, toto je presne o zlej hospodárskej politike a zlej rozpočtovej politike, ktorá stále plytvá verejné zdroje a ktorej výsledkom je vyšší a vyšší dlh.

    Zaujímavý je pohľad takisto na zhoršenie vybraných ukazovateľov, pretože tu sa jasne prejavili výsledky škodlivej vládnej politiky, najmä zrušenia rovnej dane, zvýšenia dane z príjmu na najvyššiu úroveň medzi postkomunistickými krajinami, či zmeny Zákonníka práce. A to ešte teraz vláda chce ísť ďalej a na tejto schôdzi predložila návrh zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorý ďalej len zhorší regionálne rozdiely, zvýši nezamestnanosť a zhorší našu pozíciu.

    Takže v čom sme sa zhoršili za posledný rok? V porovnaní 2013 a 2012 sme o 56 priečok klesli napríklad v ukazovateli - vplyv zdaňovania na investovanie. V nezávislosti súdnictva sme sto tridsiati tretí, klesli sme o osemnásť miest. Problém je aj takisto so zahraničnými investíciami práve kvôli tejto politike a transferom technológií, kde sme klesli o sedemnásť miest. Nestimulujú sa firemné výdavky na výskum a vývoj, pokles o deväť miest. Vplyv zdaňovania na motiváciu pracovať, to je ten vplyv Zákonníka práce, ktorý sa už prejavil, my sme sto tridsiati prví na svete. Toto sú ukazovatele. Ak niekto hovorí, že Zákonník práce nemá vplyv na našu konkurencieschopnosť, už mu ani malé deti neveria. Konkurencieschopnosť je tvorená zo 17-ch % práve legislatívou v oblasti pracovného práva. A to je Zákonník práce, to sú napríklad také veci ako kolektívne zmluvy vyššieho stupňa. A keď sa pozrieme na hodnotenie, nemusí to byť len Svetové ekonomické fórum, pozrime sa na index podnikateľského prostredia, ktorý štvrťročne hodnotí, čo sa zlepšilo alebo zhoršilo na Slovensku. Vidíme, že na Slovensku sa najhoršie podniká. Kým v roku 2001 tento index vychádzal z hodnoty 100, potom sa zlepšoval až o 25 % v roku 2006, potom postupne klesal. Dnes je na úrovni zhruba 70 bodov. Inými slovami o tridsať bodov, o 30 % nižšie a horšie prostredie ako v roku 2001. Opäť predovšetkým tým, že sa neriešia potrebné veci v súdnictve, nerobí sa potrebná reforma školského systému, nerieši sa zdravotníctvo. Inými slovami nerieši sa to, čo má, ale ruší sa to, čo funguje. Ruší sa rovná daň, zhoršil sa Zákonník práce, zvýšili sa dane, odvody.

    Pritom pri tej štruktúre rozpočtu, ktorá je dôležitá, sa plytvá stále veľkými prostriedkami. Ako som spomínal, máme príliš veľa rozpočtových, príspevkových organizácií, ale výdavky na vzdelanie, v tom sme na chvoste v porovnaní s krajinami Európskej únie. Aj keď si myslím, že stále našou silnou stránkou je kvalita ľudí, aj spoločná európska mena, na druhej strane najväčšími slabinami sú vymáhateľnosť práva, vládna ekonomická politika a slabá konkurencieschopnosť. Potrebujeme predovšetkým viac investovať do vzdelania, zlepšovať podnikateľské prostredie a pomáhať osobitne malým podnikom. Tie šance by som zhrnul do 10 bodov.

    1. je to konsolidácia verejných financií, 2. zmena daňovej politiky, 3. zmena odvodovej politiky, 4. pracovné právo, 5. podpora vzdelávania, 6. menej administratívy, 7. regulačná politika, 8. európska legislatíva, 9. zlepšiť vymáhateľnosť práva a 10. spravodlivejší sociálny systém.

    Dovoľte mi krátko ku každému tomuto bodu, aby bolo jasné, že predstavu nielen máme, ale máme aj program, ako to robiť, na rozdiel od súčasnej vlády.

    Čo sa týka konsolidácie verejných financií tak, ako vieme aj z týchto materiálov, podstatná časť konsolidácie bola na príjmovej stránke najmä z druhého piliera, daní a odvodov, čo ohrozuje dlhodobú udržateľnosť. Teda potrebujeme predovšetkým zlepšiť efektívnosť výdavkov, štrukturálne zmeniť výdavky, čo sa zatiaľ neudialo, a zlepšiť efektívnosť výberu daní. Už som hovoril ako tragicky klesla.

    V daňovej politike, kde máme najvyššie priame dane z postkomunistických krajín a nízku efektivitu výberu osobitne dane z pridanej hodnoty, potrebujeme znížiť priame dane, znovu zaviesť rovnú daň a zjednodušiť systém napríklad zavedením licencií pre živnostníkov. To je návrh, ktorý na tejto schôdzi dávame opakovane, aby si živnostníci nemuseli platiť dane a odvody, ale jednorazové licencie, a potom budú mať, takpovediac, pokoj po celý rok. Nemusia zvyšovať náklady na účtovníctvo, administratívu, ale môžu sa venovať svojim činnostiam. Súvisí to aj s odvodovou politikou, kde máme vysoké odvodové zaťaženie a komplikovaný odvodový systém. Potrebujeme zjednodušiť systém odvodov, zaviesť odpočítateľnú položku z odvodov a spomínané licencie.

    V poslednom čase sa objavili návrhy vlády na zavedenie určitých úľav pre dlhodobo nezamestnaných. Uvidíme, v akej forme príde tento návrh do parlamentu. V tomto ohľade som rád, že vláda prebrala náš návrh, ktorý hovorí o znížení odvodov najmä pre nízkopríjmové skupiny, pretože je to kľúčové. Keď sa pozrieme na iné krajiny, napríklad v Nemecku, kde je najnižšia nezamestnanosť od zjednotenia Nemecka, vieme, že Nemecko je naším najväčším obchodným partnerom, tam až zhruba pätina ľudí robí za znížené odvody. Že táto situácia sa dá riešiť, a je to aj odvodovou politikou.

    Je to aj politikou v pracovnom práce, kde máme nepružné pracovné právo, ktoré sa má ďalej zhoršovať, najmä povinným rozširovaním kolektívnych zmlúv, čo považujem za absurdný návrh. Návrh, ktorý ide proti zdravému rozumu a ktorý je aj protiústavný. Za prvej Ficovej vlády, keď SMER presadil tento návrh, tak sme dali tento návrh na Ústavný súd. Ten nerozhodol, pretože, našťastie, vláda Ivety Radičovej tento návrh zrušila, opravila túto chybu. Dnes to máme opäť. Tento návrh hovorí, že aj všetci zamestnávatelia, ktorí nie sú členmi odvetvových zväzov, musia sa prispôsobiť podmienkam, ktoré za nich dohodne niekto iný, čo sa týka trebárs pracovného času, miezd a ďalších podmienok. To je absurdné rozhodovanie, ktoré ide proti slobode podnikania a proti zdravému rozumu. Takéto niečo môže opäť len zhoršiť situáciu s vysokou nezamestnanosťou na Slovensku. Pretože, dámy a páni, vysoká nezamestnanosť takisto súvisí s úrovňou deficitu a prejavuje sa takisto v dlhu. Pretože keď budeme mať viac nezamestnaných, no tak všetci sa budeme na nich v štátnom rozpočte skladať. Potrebujeme práve robiť také opatrenia, aby sme zvýšili zamestnanosť a aby sme skôr podporili príjmovú časť rozpočtu, ktorá klesá, a kde je vláda evidentne bezradná. Výsledkom tejto politiky je len a len vyššie zadlžovanie. Dokonca vyššie, ako si vláda naplánovala pred rokom. Potrebuje teda zmeniť Zákonník práce, spružniť pracovné kontrakty a zabrániť zmienenému povinnému rozširovaniu kolektívnych zmlúv.

    Čo sa týka podpory vzdelávania, kde máme v súčasnosti nízky objem prostriedkov na vzdelávanie a nízke odmeňovanie učiteľov, chceme zabezpečiť dlhodobý nárast prostriedkov na vzdelávanie, najmä rozbehnúť projekty vedecko-technických parkov, ako to vidíme v úspešných krajinách, zlepšiť informovanosť o výsledkoch škôl. Tejto otázke sa chcem osobitne venovať v debate o štátnom rozpočte, kde budem navrhovať určitú povinnú hranicu výdavkov zo štátneho rozpočtu, pod ktorú by sme nemali klesnúť v budúcnosti. Mnohé krajiny to majú tak zavedené, že existuje určitá hranica, pod ktorú nemôžu ísť s výdavkami na vzdelanie.

    Dámy a páni, ak sa dohodneme, že toto je priorita, tak musíme pre ňu vyčleniť aj zdroje. Môžme do toho ísť trebárs ústavným zákonom. Tak ako bol ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, môžeme ísť s ústavným zákonom o podpore vzdelania, pretože toto by mala byť priorita do budúcnosti, ak chceme, aby sme sa ďalej nezadlžovali, ak chceme, aby naša krajina rástla.

    Potrebujeme menej administratívy, pretože máme stále komplikované právne predpisy a veľké náklady, osobitne pre malých podnikateľov, teda chceme posudzovať legislatívne návrhy z hľadiska debyrokratizácie. Podporujeme rozšírenie služieb e-Governmentu, teda elektronických služieb a najmä podporu malých podnikateľov.

    Pri regulačnej politike vieme, že naše ceny energií sú pre tvorcov pracovných miest najvyššie v celej Európskej únii. Máme najvyššie ceny elektrickej energie pre zamestnávateľov. Je to najmä vysokými distribučnými poplatkami. A ten podvod so Slovenským plynárenským priemyslom, ktorý sa tu udial, tomu, dámy a páni, nepomôže. Pomôže len tomu, že zas všetci občania sa budú skladať na príjem finančných skupín, pretože z tohto podvodu zarobia len finančné skupiny, ale opäť budú trpieť občania. Okrem transparentnejšej regulácie teda chceme dôslednú liberalizáciu na energetickom trhu a podporu obnoviteľných zdrojov. Mimochodom, to, čo sa udialo v SPP, ide presne proti trendu podpory obnoviteľných zdrojov.

    No a už spomínané zlepšenie vymáhateľnosti práva a zlepšenie sociálneho systému sú body, o ktorých hovoríme aj pri iných príležitostiach.

    Za kľúčové faktory teda považujem stabilitu verejných financií a konsolidáciu tak, aby bola dlhodobo udržateľná a nie krátkodobo, pretože hrozí, že vláda síce krátkodobo splní ciele trebárs dosiahnutia deficitu pod 3 %, ale splní to jednorazovými opatreniami, ktoré sa negatívne prejavia v krátkej dobe. Okrem stability verejných financií akútne potrebujeme podporiť podnikateľské prostredie, osobitne malé podnikanie, a potrebujeme impulzy pre rozvoj. Som presvedčený, že práve od toho, ako sa postavíme k týmto šanciam, tak bude závisieť aj ďalší vývoj nielen zadlženosti, ale bude závisieť predovšetkým životná úroveň našich občanov.

    Dámy a páni, všetko so všetkým súvisí a diskusia o SPP, ktorá prebiehala celú noc, veľmi úzko súvisí s tým, o čom hovoríme dnes, či máme verejné financie udržateľné, či budeme vytvárať ďalšiu stratu, alebo či budeme hospodáriť zodpovedne. Ja som presvedčený, že v každej situácii máme na to, aby sme sa správali zodpovedne. A je načase, aby sme debatu o dlhu preniesli do týchto konkrétnych opatrení, ktorými zvrátime trend neúnosného zadlžovania a rekordného zadlžovania Slovenska.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Na vystúpenie pána poslanca Štefanca sú faktické poznámky. Je ich spolu päť.

    Nech sa páči, Richard Vašečka.

  • Ďakujem. Ďakujem pánu poslancovi Štefancovi za jeho vystúpenie. Je veľmi dobré, že hovoríme o rozpočtovej zodpovednosti, ktorá funguje tak na úrovni domácností, ako na úrovni štátu. Tieto zodpovednosti sa navzájom ovplyvňujú.

    Pán poslanec hovoril o tej veci s plynom, ja by som si dovolil zacitovať z jedného článku: "Popularitu a veľké rozšírenie v domácnostiach si získal plyn s nízkymi cenami dotovanými v období plynofikácie, odkedy jeho ceny nepretržite rastú." Ono je to tak, keď sa naozaj ceny deformujú, keď sa dávajú dotácie a potom sa to nedá udržať, respektíve len za cenu toho, že to zaplatia ľudia cez spotrebné dane alebo ďalšie ceny iných energií, tak potom nastávajú možnosti pre deformáciu, nespravodlivosť a samozrejme aj pre populistické manipulácie, kde pán premiér, ako nám tu včera opakoval, hovoril stále dokolečka o cenách plynu a nespomenul cenu štátu a ďalších škôd, ktoré takáto rozpočtová nezodpovednosť prináša do hospodárenia štátu. Navyše to zle vplýva na občanov, ktorí majú pocit, že ak budú nezodpovední, ak si budú žiť nad pomery, že sa to nejak vyrieši, veď keď to robí štát, tak to môžme robiť aj my. A toto vzájomné ovplyvňovanie nezodpovednosti na úrovni občanov, domácností a štátu vlastne spôsobuje potom výpadky, deformácie, problémy.

    Takže prihováram sa, tak ako pán poslanec Štefanec, za to, aby sme dávali dobrý príklad a boli naozaj rozpočtovo zodpovední.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, Ladislav Kamenický.

  • Ďakujem. Ja zopár poznámok. Myslím, že sa tu bude viacero vecí opakovať, takže postupne. V podstate, samozrejme, že pán Štefanec nespomenul aj vplyv externého prostredia. Viem, že budete stále hovoriť, že my sa stále vyhovárame. Nie je to tak, skutočne ekonomická situácia v eurozóne nie je jednoduchá. A myslím, že sa dosť tešíte, že ono tá situácia, riešiť tú situáciu nie je vôbec jednoduché. To je prvá poznámka.

    Vyriešiť, bavíme sa o cenách plynu, chceme kontrolovať cenu plynu. Povedzme si otvorene, inflácia v októbri 2012 bola 3,9 %, vy to viete, v auguste 2013 1,4 percenta. To vyjadruje nejaký cenový nárast, čiže naša politika vedie k tomu, že veci nedražia, že ľudia v podstate, v určitom zmysle nezaplatia v konečnom dôsledku viac. A snažíme sa to riešiť aj pri tom plyne. Akonáhle stúpnu ceny plynu, tak ľudia to pocítia na svojich peňaženkách. No, príde im zaplatiť šek a zbadajú, že, aha, ideme riešiť stratu SPP tým, že zdražieme cenu plynu? To je automaticky najjednoduchšie riešenie. My to tak nerobíme. My robíme to riešenie trošku komplikovanejším spôsobom.

    Druhá vec je riešenie dlhu. Samozrejme, my dodržiavame, tak jak ste spomenuli, Pakt stability a rastu, čiže tie kritériá, ktoré si stanovila celá eurozóna a európska, EÚ, krajiny EÚ, dodržiavame. To sa týka aj dlhu. Zadlžovanie stúpa vďaka deficitu. Povedzme si otvorene, 20 rokov tu nebol prebytkový deficit. Nedosiahli ste ho ani vy.

    A keď sa porovnávame v tom Svetovom ekonomickom fóre, ja som si pozrel, ako ste, ako sme "poskočili" v tom rebríčku. Len pre vašu informáciu, za roky 2010 sme klesli o 13 miest a za roky 2011 o 9 miest. Takže to bol váš výsledok.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcem poďakovať kolegovi Štefancovi za skutočne komplexný prehľad vplyvov na rast dlhu a teda na dlhovú udržateľnosť vôbec na Slovensku, vzhľadom na to, že terajšia vláda skutočne každý jeden krok, ktorý robí, smeruje k tomu, že zadlženie bude vyššie a vyššie.

    Som veľmi rád, že poukázal na niektoré konkrétne príklady, ako je Cargo, ako je momentálne SPP, kde vláda pochybnými krokmi opäť len zadlžuje tento štát. Samozrejme, že nikto iný to nezaplatí, len občania tejto republiky, a toto všetko opäť sa len pripočíta k celkovému dlhu. Bude otázka, či budeme vedieť v konečnom dôsledku dodržať Pakt rastu a stability a či Slovensko nebude ďalej aj cez Európsku úniu spochybňované ako seriózny partner a členská krajina eurozóny.

    Takisto by som chcel veľmi rád zdôrazniť toto, čo ste povedal, pán kolega, to je otázka podnikateľského prostredia. Táto vláda doslova robí všetky kroky pre to, aby sa to podnikateľské prostredie, a teda zároveň aj konkurencieschopnosť našej ekonomiky, znižovalo. Týka sa to predovšetkým vami uvádzaných daní, predovšetkým daní z príjmu fyzických a právnických osôb, ktoré nie motivujú, ale demotivujú podnikateľov a celé podnikateľské prostredie. Samozrejme aj vymožiteľnosť práva a ďalšie tie podmienky, ktoré sú nevyhnutnosťou pre to, aby táto krajina, ekonomika mohla generovať viac zdrojov, aby ľudia mali zamestnanosť.

    Takže ešte raz vám ďakujem za všetky tieto pripomienky. A ja verím, že budeme hľadať čo najviac...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči, Ľudovít Kaník s ďalšou faktickou.

  • Je prvýkrát predložená táto správa a už teraz vidno, že samotný zákon, ktorý je, chvalabohu, súčasťou ústavného poriadku Slovenskej republiky, je súčasnej vláde na obtiaž. Vidno to z toho, akým spôsobom pristupuje k povinnostiam, ktoré vyplývajú napríklad z toho, že sme prekročili prvú hranicu rozpočtovej zodpovednosti a posúvame sa do nechcených oblastí. To plnenie krokov je formálne, opatrenia sú všeobecné, ako zo správy vyplýva, nedajú sa nijako vyhodnotiť, pretože naozaj sú zväčša len bla-bla-bla-bla. Veci, ktoré nič konkrétne nehovoria, len túžby, vízie a také maľovanie vzdušných zámkov, ako sa to samo odstráni a samo spraví. A to je ten najväčší problém, ktorý tu dnes vidím.

    Pán kolega Štefanec veľmi presne zosumarizoval všetky negatívne kroky vlády, ktorými ide priamo proti rozpočtovej zodpovednosti, priamo proti kontrole dlhu a, naopak, akceleruje rast dlhu, spomaľuje rast hospodárstva, alebo ho priam brzdí všetkými opatreniami v daňovej oblasti, v odvodovej oblasti, čoho dôkazom sú pokusy o nápravu alebo o plátanie týchto chybných krokov. Lebo čo iné, ako toto je, sú posledné záchvevy smerujúce k tomu, že sa budú znižovať odvody pri nízkopríjmovej skupine, čo je chvályhodný cieľ, ale to, ako sa to ide urobiť len viac deformuje trh, zavedie medzi ľudí nespravodlivosť a ďalšie negatívne javy a nebude to fungovať. A sú to len plátania chýb, dier a omylov, ktoré táto vláda spôsobila sama sebe a hospodárstvu našej krajiny, ako to zo správy vyplýva.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Štefanec, myslím, že si analyticky veľmi presne a správne pomenoval všetky faktory, ktoré negatívne vplývajú, a pomenoval si aj veci a vplyvy, ktoré by mohli zadlženosti pomôcť. A mal si pravdu aj v tom, že dnešná vláda prakticky padla do vlastnej pasce. Totiž prvá Ficova vláda, okrem toho, že preberala krajinu s plnou špajzou, preberala krajinu aj so zadlženosťou okolo 28 percent. Prakticky za pár rokov Slovensko prvá Ficova vláda dostala na kritickú hodnotu zadlženia. Predražené tendre, podpora vybratým subjektom, či už priamo cez investičné stimuly, alebo nepriamo napríklad pri podpore v energetike, tak to bolo v čase prvej Ficovej vlády a tak to pokračuje aj dnes.

    Správne si povedal, že sme svedkami, ako v priamom prenose v súčasnej dobe štát podporuje súkromné firmy pri prebratí vzniknutých strát v SPP a preberá stratovú firmu, ktorá bude ďalšie straty tvoriť, a tieto budú spôsobovať zvýšenú zadlženosť Slovenska. Alarmujúce je, že táto vláda zhoršila podnikateľské prostredie a nerobí žiadne konkrétne opatrenia, ktoré by mohli trend zadlžovania otočiť. Je preto takmer isté, že zvyšovaním zadlženosti sa budeme baviť v tejto snemovni každý rok pri predkladanej správe.

  • Ivan Štefanec s ďalšou faktickou, teda s reakciou na faktické.

    Nech sa páči.

  • Áno, ďakujem, pán podpredseda, aj všetkým kolegom za faktické pripomienky. Pán poslanec Vašečka, pán poslanec Mikuš, áno, presne tak, ten škandál s SPP a tá nezodpovednosť, na ktorú doplácajú ľudia, sa prejaví len a len v náraste dlhu. Len v tom, že jednoducho to niekto musí zaplatiť. Nakoniec na to doplatia len a len občania Slovenska.

    Pán poslanec Kamenický mal zaujímavé poznámky, ktorý hovoril, ktoré hovoril o externom prostredí. Pán kolega, opäť chcem pripomenúť, že máme najväčšieho obchodného partnera Nemecko, kde nezamestnanosť klesá. Čiže dá sa to urobiť aj ináč. A ja som vo svojom vystúpení hovoril o spôsoboch, čo treba robiť: znižovať priame dane, zmeniť Zákonník práce, zaviesť odpočítateľnú položku do odvodov, to sú presne veci, ktoré môžu pomôcť zlepšiť zamestnanosť. Vy robíte presný opak, ešte ju zhoršujete.

    Vy hovoríte o inflácii a minulom roku. Ja vám chcem pripomenúť, že za minulý rok, za vašej vlády reálne mzdy poklesli. Na Slovensku reálne mzdy poklesli. Inými slovami, inflácia bola vyššia ako nárast nominálnych miezd. No a v neposlednom rade ten dlh, veď si ho sami spochybňujete. Vláda si naplánovala v návrhu rozpočtu, ktorý vždy ide na tri roky, ešte minulý rok úroveň, ktorú už teraz chce prekračovať. Už teraz hovorí, že aj deficit bude budúci rok vyšší, aj dlh bude vyšší, že sa prekročí ďalšia hranica dlhovej brzdy, ktorou budete ovplyvňovať všetky mestá aj obce. Aj ktoré zodpovedne hospodária, aj tie nebudú môcť zvyšovať svoje výdavky. Vašou politikou chcete zmraziť výdavky, na vašu politiku doplatia všetky mestá a obce, ale, bohužiaľ, najmä všetci občania, ktorým sa zhoršuje životná úroveň.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalším prihláseným do rozpravy je Richard Sulík.

    Nech sa páči, pán kolega.

  • Veľmi pekne ďakujem. Vážené dámy a páni, dovoľte mi úvodom, prosím vás, povedať, že považujem za hrubo nekorektné, ako sa zachovala strana SMER pri veľmi dôležitej rozprave, ktorá sa týka odvolávania premiéra Roberta Fica. A aj preto nám neostáva veľa iných možností ako sa vyjadriť aj v rozpravách, ktoré s týmto bodom súvisia. Toľko na úvod a teraz by som došiel k samotnej správe.

    Pán Šramko, úvodom by som chcel, chcel vyjadriť uznanie. Tá správa je na odbornej úrovni, veľmi, na veľmi vysokej odbornej úrovni je spracovaná. Vidieť tam rukopis nielen váš, ale aj Ľuda Odora, tie texty sa dajú čítať a pomerne málo, respektíve žiadne bláboly. Mám dve výtky k vašej správe a k tým dôjdem počas môjho prejavu.

    No, správa konštatuje, že sme dosiahli najvyšší historický dlh, to je 52,1 percenta. A to ešte v roku 2008 sme mali dlh 27 percent. Len štyri roky neskôr je to 52 percent. Toto je rekordne rýchle zadlžovanie. Za to, samozrejme, nemôžu tvorcovia správy. Oni len konštatujú, že je to takto. Poprosil by som teraz graf dať na stenu a trochu odbočím k verejnému dlhu Grécka. Môžte si pozrieť jeho vývoj. Ten prvý stĺpček je za rok 1981. Vtedy malo... Prepáčte, ctení kolegovia, mňa to ruší, keby ste mohli von sa ísť, ďakujem. V roku 1981 malo Grécko dlh 27 %, svet sa zdal byť v poriadku. To je ten úplne ľavý stĺpec a vtedy nastúpila k vláde socialistická strana PASOK na čele s pánom Papandreuom. Za osem rokov ich vládnutia stúpol dlh až na 90 % a to vlastne dostalo Grécko do krachu, fakticky do bankrotu a do všetkých tých problémov. Keď sa pozrieme teraz na vývoj, aký má Slovensko, tak to sú teraz tie červené stĺpčeky, ktoré tam vidíte, my sa vyvíjame rovnako rýchlo, ako sa vyvíjalo Grécko v 80. rokoch. Aj my máme socialistickú vládu, ktorá si myslí, že peniaze treba hlavne rozdávať a najmä vtedy, pokiaľ sú cudzie. Toto je problém každej socialistickej vlády. A keď to bude takto ďalej pokračovať, sme na najlepšej ceste do Grécka.

    Keď si pozriete ten, je tam šesť červených stĺpcov, tie stredné dva sú skoro rovnako vysoké. To je rok 2011, kedy vládla pravica, kedy otočila to kormidlo a začala dlhy znižovať. K tomu síce ešte nedošlo, k znižovaniu, ale výrazne spomalila nárast verejného dlhu a výrazne znížila deficit. Samozrejme, socialistická vláda opäť plným priehrštím začala rozdávať. Napriek tomu, že tvrdia, že konsolidujú, výsledok je taký, že dnes máme najvyšší verejný dlh v histórii Slovenska. Treba ale aj povedať, nie je to len rozdávanie občanom Slovenska, je to aj posielanie, respektíve vystavovanie záruk v miliardových výškach pre Grécko, Portugalsko, súkromné španielske banky a tak ďalej. Toto všetko vyhnalo slovenský dlh na 52,1 percenta. Ešte raz, pozorne ukazujem na ten graf, Slovensko sa nachádza na ceste do Grécka.

    Keď dlh prekročí 50 %, tak je povinný minister financií poslať list s vysvetlením Národnej rade. Ten list bol v podstate výsmech preto, lebo on je povinný v tom liste uviesť opatrenia, ktoré plánuje spraviť. A tu je, pán Šramko, moja prvá výtka k vašej správe, vy píšete v správe: "Navrhované opatrenia na zníženie dlhu boli málo špecifikované." To je pravda, ale je to mimoriadne lichotivé. Tam malo byť napísané podľa môjho názoru: Navrhované opatrenia na zníženie dlhu boli čisté bláboly v zmysle "chceme svetový mier." Spomeniem iba jedno, zvýšiť efektivitu nemocníc. No veď práve socialistická vláda Roberta Fica zadlžovala nemocnice. Mali šesť rokov času na zvýšenie efektivity nemocníc a nemajú tú hanbu si to tam napísať. A ja by som teda, pán Šramko, veľmi ocenil, keby ste sa k tomuto budúci rok postavili jasnejšie.

    Čím sa vlastne zvyšuje verejný dlh? Sú to najmä tri faktory. Po prvé, rozdávanie, po druhé, rozkrádanie a po tretie, straty, straty zo štátnych podnikov a samozrejme v tých štátnych podnikoch je či už rozdávanie, alebo rozkrádanie.

    Na tomto mieste by som chcel oceniť faktickú poznámku pána Kamenického, ktorý teda mal, mal tú odvahu, mal tú guráž vstúpiť do diskusie, lebo bežne smeráci na čele so svojím predsedom utekajú pred verejnými diskusiami. To sme mali možnosť včera zažiť, vyslovene zbabelý útek. Takže, pán Kamenický, ja to oceňujem a rád by som poznamenal dve veci. Hovoríte, externé prostredie. No po prvé, už to tu dnes odznelo, externé prostredie si môžte pozrieť, ako vyzerá v Nemecku, lenže tam spravili reformy. Socialistická vláda spravila pred niekoľkými rokmi reformy, dnes majú z toho ovocie. Dnes im klesá nezamestnanosť a takisto im klesá, respektíve majú nulový deficit, takmer nulový deficit.

    Ja, samozrejme, nechcem tým povedať, že vláda má byť zodpovedná za to, že vo svete je kríza, alebo recesia, že svetové HDP klesne, čím klesnú napríklad aj objednávky pre slovenský Volkswagen. Logicky, logicky to má vplyv. Ja som ani nikdy, keď si prečítate, veď som stovky článkov na tú tému, alebo desiatky článkov popísal, nikdy som nevinil vládu, žiadnu, ani tú vašu za to, že je pokles HDP. Za to vláda primárne nemôže. Ale vláda môže za to, že sa tvári, ako keby sa nič nedialo, že si do rozpočtu napíše, čo, jaký pokles, bude 6 % nárast, tomu prispôsobí aj výdavky. A potom, keď dôjde pokles, tak zrazu sú obrovské, HDP, tak zrazu sú obrovské deficity. Toto je ten nezodpovedný prístup, ktorým sa vaša vláda roky vyznačuje. Roky, pán Kamenický, to nie je jedenkrát náhoda. Aj tento rok už muselo byť niekoľko odhadov, či už rastu HDP, alebo výberu daní. Niekoľko odhadov. A ja si pamätám, keď som bol poradca aj Jána, poradcom aj Jána Počiatka, aj Ivana Mikloša. A Ivan Mikloš najlepšie vie o mojich výhradách voči nemu. Ale jemu sedeli čísla. Nikdy nespravil to, že dobre, to, to tam nejak zapíšeme a to, veď nejak to už bude. Nikdy nepadali dôležité rozhodnutia vo fajčiarni ako za Jána Počiatka. A tak tie rozpočty potom vyzerali, vaše a pravicovej vlády, respektíve Miklošove. Toto je ten nezodpovedný prístup a toto je dôvod, že dnes je vaša vláda pri 52,1 % v historicky najvyššom dlhu. A k tomu pribudnú tie strašidelné opatrenia, ktoré ste celú minulú jeseň páchali.

    A mám preto pre vás zlú správu a nerád to hovorím, lebo sám v tejto krajine žijem, tie daňové výnosy budú ďalej klesať. Budete to vidieť. Len ľudia, ktorí v živote nepodnikali, ľudia, ktorí v živote nič poriadne nerobili okrem toho, že žili z cudzích peňazí, nemajú páru, ako sa peniaze zarábajú, ako ťažko sa peniaze zarábajú. Nemám na mysli vás, ale vášho predsedu.

    Máte pravdu, pán Kamenický, žiadna vláda nemala prebytky. Áno, ale počas pravicovej vlády verejný dlh klesal. Klesal aj preto, lebo pravicová vláda urobila také opatrenia, na základe ktorých HDP, hrubý domáci produkt rástol rýchlejšie ako v okolitých krajinách. Skrátka, z nejakého koláča sme si uchmatli viac. Samozrejme, keď sa vám zvyšuje báza pri rovnakom dlhu, tak klesá vám percentuálny dlh, to predsa viete. Takže počas pravicovej vlády, si to pozrite, pán Hudacký to včera ukazoval, verejný dlh klesal. Počas vašej vlády verejný dlh stúpa a stúpať bude naďalej.

    Hovoril som teda, že čím sa vlastne zvyšuje dlh. Rozdávaním, rozkrádaním, stratami. Rozdávaním, to je jasné, hej? Vianočné dôchodky, kočíkovné, také, hentaké, onaké, makové. Len kto to zaplatí?! Ľudia to nebudú ochotní večne platiť. A rozdáva sa veľmi ľahko, jasné, hrá sa na Ježiška. Robert Fico niekam príde a povie: Ja som dal na štadión, ja som dal na hento. Robert Fico z toho jeden jediný cent nezarobil. Jeden jediný cent. Ja by som sa hanbil. Normálne by som sa ja osobne hanbil takéto veci púšťať z mojich úst. Toto je rozdiel medzi socanmi, ktorí majú v krvi rozdávanie cudzích peňazí, a medzi pravicovou vládou, ktorá chápe, že vytvoriť hodnoty, to nie je urobiť tisíc klikov. To bolo to prvé, rozdávanie.

    Rozkrádanie. SPP je posledná kvapka v sude. Ale každou jednou rozkrádačkou stúpa verejný dlh. Teraz vám uvediem pár príkladov. Keď máte štipku hanby, tak si zajtra podáte vystúpenie zo SMER-u. Sedemnásty december minulý rok, kampaň pre TA3 za 684 tis. eur, nejaké smiešne spoty na predaj kaprov, či čo to bolo. Päťsto tisíc išlo za vysielania. A keď to mali odôvodniť? No tak veď dali polovičnú cenu oproti Markíze. Tak ako po prvé, môžme diskutovať o tom, či také vysielanie vôbec potrebujeme. A po druhé, kde sa zohľadňuje nejaký marketér, alebo nejaký dosah na divákov? Nič, bum, 700 tisíc preč! Veď nakoniec z cudzieho krv netečie, že? A obzvlášť, keď sú to peniaze z Európskej únie. A ako som už dnes ráno vravel, Európska únia nad týmito rozkrádačkami priviera všetky oči preto, lebo Robert Fico poslušne plní každú jednu hlúposť, ktorá z Bruselu príde. Už len pripomínam, že 95 kaprov, 95 % kaprov pochádza z Čiech.

    Ďalej, 8. február 2013, stavebnú spoločnosť Váhostav, blízku podnikateľovi Jurajovi Širokému, vybrala Národná diaľničná spoločnosť na výstavbu 15-kilometrového úseku diaľnice pri Ružomberku. Rozhodnutiu Národnej diaľničnej spoločnosti neprekážalo ani to, že Váhostav ponúkol štvrtú najvyššiu cenu. Štvrtú najvyššiu cenu. To sa naposledy stalo pri mýtnom tendri, kedy vyhrala J&T so štvrtou najnižšou cenou. Potom sa nečudujme, že máme 52-percentný dlh, keď tie peniaze sa skrátka rozkradnú. To, to človek, kam sa pozrie, tam sa kradne. Áno, aj vláda Ivety Radičovej, naša vláda mala kauzy, áno, no tie sa preberali. Ja si pamätám Roberta Fica, jak tu skákal meter a pol, že a toto a hento a Osrblie a neviem čo. A keď kvôli hlúposti išiel odvolávať Ivetu Radičovú, tak tá aspoň mala tie gule na to, že si to tu odsedela, kdežto váš predseda zbabelo zmizol. Narozprával tu hlúposti a zmizol. Potom ho došli tam zachraňovať, keď si najprv napili odvahy, potom boli múdri, o piatej ráno či kedy, či o pol noci.

    Ôsmy apríl 2013, Národná sústava kvalifikácií, ktorá má zadefinovať zoznam zručností a vedomostí, ktoré by mali ovládať príslušníci jednotlivých povolaní. Okrem toho, že podľa niektorých odborníkov ide o enormne predražené sumy jednotlivých položiek, deň na to prišiel novinár Hospodárskych novín ešte so šokujúcejšou informáciou. Celý tento projekt nám núkali z Čiech zadarmo. No my nie, my to ideme obstarávať za 25 miliónov. No tak sa nečudujme, že sú dlhy a deficity, keď vec, ktorá mohla byť takmer zadarmo, ktorú trebalo iba preložiť, bude stáť 25 miliónov. Veď to nie sú peniaze pána Čaploviča. Jasné! Ale sú to naše peniaze, aj vaše, pán Kamenický, aj vašich detí.

    Dvadsiaty apríl 2013, dvadsiaty prvý, Horné Plachtince. Budem teraz citovať pár riadkov z blogu Vrtieť psom: "Mal to byť jeden z ďalších hviezdnych týždňov nádejného budúceho premiéra Roberta Kaliňáka, no nakoniec by na tento týždeň určite najradšej zabudol." V Hospodárskych novinách vyšiel článok s nadpisom Kaliňákove mega tendre vybavujú Horné Plachtince. To je nejaká dedinka s 200 ľuďmi, hej? V podstate ide o to, že reklamné a PR služby pre projekty financované z európskych peňazí v celkovej hodnote 130 mil. eur by mala v mene 25 štátnych a verejných inštitúcií obstarávať regionálna obstarávacia agentúra. Táto agentúra je však problematická hneď z niekoľkých dôvodov. Vznikla dva týždne predtým, ako vyhlásila túto súťaž. Súťaž bola vyhlásená s predpokladanou sumou 0, slovom nula eur. A do podnikania pribrala obec Horné Plachtince, bola pribraná obec, ale o tejto súťaži nevedeli žiadne renomované firmy a napríklad aj starosta vedel, nemal takmer žiadne podrobnosti o tejto firme. Ďalší príklad rozkrádania. Vláda Roberta Fica kradne v týždennom takte! A nie päť eur, desať eur, to sú sumy 25 mil., 50 miliónov.

    Dvadsiaty tretí máj 2013. Inštitúcia z rezortu školstva si prenajala budovu o 11 metrov, o 11 eur na meter štvorcový drahšie. To je len taká bežná drobná rozkrádačka, ani to by nestálo za zmienku. Ale ja si pamätám, čo vy ste vyvádzali kvôli Daňovému úradu Košice. Nebola to pekná vec s tým prenájmom. Ani mne sa to nepáčilo. Ale tam neviem, čo tam išlo, tiež takého 4,5 eur oproti nejakým plynárňam, tam išlo o jednu, možno päť stotinu sumy. Tak máte aj vy takúto kauzičku.

    Dvadsiaty deviaty máj 2013. V tom máji vám išla nejak karta. Firma obvineného Petra H. obstaráva pre štát ďalej. Firma Pro-Tender, ktorej konateľa Petra H. obvinili z porušenia, a teraz neobvinili ho preto, lebo ja neviem čo, išiel rýchlo, alebo, nie, z porušenia zákona o verejnom obstarávaní v súvislosti s rekonštrukciou urgentného príjmu univerzitnej košickej nemocnice, tak táto firma zabezpečuje poradenstvo a verejné obstarávanie pre viaceré organizácie v zdravotníctve. Tak ja teda už neviem, ako viac sa dá spraviť z capa záhradník. Pro-Tendru sa od nástupu novej vlády podarilo podpísať kontrakty v súvislosti s verejným obstarávaním v zdravotníctve asi za 200 tis. eur a tým zabezpečuje zákazky za milióny eur. Toto je cap záhradníkom. Možno pán Paška by vedel k tomu viac povedať.

    Pán Kamenický, ja viem, že vy ste slušný človek, a verím, že z tohto ste nemali nič, ale ja vám poviem, kebyže toto vylezie o mne, tak akože z tej našej málopočetnej strany je strana s jedným človekom. Ja by som tam ostal sám.

    Druhý jún 2013. Týka sa to aj vás, páni. Druhý jún 2013, štátny podnik SEPS platí pánovi Brhelovi 20 mil. eur, zmluva je tajná. Za túto sumu má vybudovať transformátor elektrickej rozvodne v Stupave a diaľkové riadenie celej stanice. Hoci je SEPS zo zákona povinná svoje zmluvy zverejňovať, jej právnici tvrdia, že nemusia zverejniť celé znenie zmluvy, ale iba jej torzo. Verejnosť sa teda nedozvie, za čo presne štátna spoločnosť firme Jozefa Brhela platí. Lukratívnu zmluvu získalo Alter Energo, firma pána Brhela, spolu so spoločnosťou SAG Elektrovod, ktorej sa tiež veľmi darí uzatvárať miliónové zákazky so SEPS-om. Predsedom predstavenstva je, teda bol podľa obchodného registra až do júna 2012 súčasný minister hospodárstva Tomáš Malatinský. Jaká náhodička! Chceme veriť, že to obstaranie, utajené, bolo za najnižšiu možnú cenu.

    Tretí jún, deň na to, toto sú už kauzy v dennom takte. Tretí jún 2013, Slovenská pošta zaplatí 600 000 eur za opravu strechy. Slovenská pošta rekonštruuje strechu, 2 400 metrov štvorcových, 200 - 250 eur na meter. Podľa ľudí z brandže je bežná cena 30 eur za meter, rozdiel pol milióna. Ja by som to nespomínal kvôli pol miliónu, ale viete, ten denný takt, to už...

  • Smiech a potlesk v sále.

  • Áno, prepáčte, budem korektný, prepáčte, dobre, Slovenská pošta rekonštruuje strechu 2 426 metrov štvorcových, to je 248,85 eur na meter štvorcový. Podľa ľudí z brandže je obvyklá cena 30 eur, tak už som to úplne korektne presne povedal, informácie inak verejne dostupné. Až máte problém, však žalujte toho, kto to zverejnil, nejaký denník, predpokladám.

    Desiateho júna, aj ten jún bol tiež teda výnosný.

  • Smiech v sále.

  • Spustnutá záhrada v parlamente, to je kauza, ktorú odhalil pán Hlina, tiež je to taká drobná zlodejina, ja by som to ani nespomínal. Len napísal som si to preto, lebo ja si pamätám, keď ja som bol šéfom parlamentu, musím povedať, že hentie, predvádzanie neschopnosti, čo tu predvádza pán Paška, to sa mne teda nestalo, aj keď som bol nový. Mne tu teda Hlina po hlave neskákal aj preto, lebo ja som dodržiaval rokovací poriadok, lebo to bolo pre mňa písmo sväté. A jedno, či išlo o koaličného alebo opozičného poslanca. Ale to som odbočil, vrátim sa k tej záhrade. Ja som tu znížil náklady o 2 mil. eur ročne. Dva milióny eur preto, lebo Národná rada mala upratovaciu čatu, ktorá to tu upratovala, a okrem toho za 80 tis. eur si zamestnala, ročne, 80 tisíc ročne, upratovaciu firmu a čata samozrejme celá ostala. My sme sa s pani upratovačkami dohodli, že zvýšime to o 500 eur a už to opäť fungovalo. Takýchto, to kde človek pozrel, kde človek, ktorú faktúru zobral do rúk, tak bola predražená, bola zbytočná. A 2 mil. ročne len taká jedna Národná rada, ktorá má celkové náklady 13 miliónov.

    Šestnásť, sakra, zase jún, 16. jún 2013, dodatok k zmluve na zakopanie jám. Tak chápem ešte, keď sa ukradne, že sa niečo obstará. Ale keď sa jama, diera zakope, ešte aj tam?! Dodatok zmluvy za 6 mil. eur. Národná diaľničná spoločnosť odklepla firme Váhostav takúto sumu na zasypanie jám, z ktorých ťažili štrk pri výstavbe diaľnice. Objavila sa firma, ktorá je to ochotná spraviť za 2 mil. eur. Tu mal aj Váhostav zrejme v pláne potom ako subzákazku to dať ďalej, čiže platili by 5,50, inkasovali by 15 eur za meter kubický, rozdiel by bol také slušné 4 milióny. Nakoniec s tým, nakoniec to tak spraviť nemohli, no tak urobil to Váhostav za 6 miliónov. To je, dnes sa nad tým nikto nepozastaví, pri vláde Ivety Radičovej toto by bolo, že tri týždne by sme tuná mali tlačovky, a premiérka, klamárka, a neviem, a bla-bla-bla, voľačo, všetko možné. A tu nič!

    Devätnásty jún 2013. Spor s Unionom stál 26,8 mil. eur. Tak samotná skutočnosť, že zákaz zisku povedie k veľkým problémom pre štát, bola známa, Robert Fico bol na to upozorňovaný, no keď nie 100-krát, tak ani raz. No tak nedal si povedať, jasné! A preto, lebo Robert Fico je najväčšia škodná v tomto štáte. Jemu je úplne jedno, či prehrá 30 mil., 300 mil., 3 mld., úplne jedno, úplne, aké škody napácha. Veď to nie sú jeho peniaze! Hlavne, že na hodinky ostane. No tak išlo sa teda do toho sporu. Tak Union, aby ten spor vyhral, zaplatil 3 mil. eur, aby vyhral spor za 30 mil., náš štát zaplatil 26,8 mil., aby prehral spor za 29 a pol. Toto je Kocúrkovo.

    Štvrtý september 2013. To sme už dnes. Kauza SPP. Kauza SPP aj z pohľadu tých vecí, čo som doteraz tu čítal, to je skrátka zlodejina, ktorá prekryje všetko ostatné. To je ten zlatý rez, ktorým sa úspešný politik rozlúči, úspešný sociálnodemokratický politik rozlúči možno do prezidentského úradu. To sa už netrochári, toto sú stá miliónové sumy. My uchránime súkromných investorov pred stratou približne pol miliardy eur. Toto je strašné! Toto je niečo hrozne strašné, kde to my žijeme.

    Bavíme sa ale o správe teda. Tak, pán Šramko, ja by som rád poukázal na, a možnože by to mohol byť aj pre vás, inšpirácia, čo by v takej správe mohlo ešte byť.

    Po prvé, nerozlišujete medzi primárnym dlhom a celkovým dlhom, respektíve primárnym deficitom a celkovým deficitom. A ja si myslím, že toto je celkom škoda. A bola by to, ja teraz netrúfam si posúdiť, či to naozaj z pohľadu charakteru tej správy a z pohľadu zadania tam naozaj chýba, ale možnože by to bola dobrá aspoň dodatočná informácia, sa zamyslieť nad tým, aký má Slovensko primárny deficit. Preto, lebo Slovensko vďaka pravicovej vláde, ktorá do roku 2006 ten dlh, 2007, výrazne stlačila na polovicu dnešného, tak Slovensko je aj dnes ešte pomerne málo zadlžené, po prvé. A po druhé, platí nízke úroky. Tým pádom náklady na obsluhu verejného...

  • Ten graf môžte vypnúť, prosím vás, dobre?

  • Tým pádom náklady na obsluhu verejného dlhu sú nízke. Ale to znamená, že keď máme nejaký deficit, povedzme 4 %, tak potom pri nízkych nákladoch na obsluhu verejného dlhu, ktoré sú možno 1 %, je primárny deficit 3 percentá. A toto je veľmi problematické číslo, lebo primárny deficit pozostáva, teraz si odmyslím to rozkrádanie a rozdávanie, pozostáva do veľkej miery z tzv. mandatórnych výdavkov. To znamená výdavkov, ktoré zo zákona musia byť. Oveľa ťažšia, a primárny deficit je skrátka ťažké znížiť, lebo... Gréci? Oni si znížia tie náklady na obsluhu dlhu, požiadajú o odpustenie dlhu a je to vybavené. My tú možnosť nemáme. Ale našťastie máme tie nízke úroky, nízke náklady na obsluhu dlhu. Keď sa ale pozrieme na primárny deficit, tak Slovensko má, pán Kamenický, vy to možno budete vedieť, druhý, tretí najvyšší primárny deficit v eurozóne? Máme veľmi vysoký. A na to upozorňujem. A teraz keď si to pozrieme v konkrétnych číslach, tak príjmy štátneho rozpočtu sú 13 a výdavky 16,5. Dlh je 3,5 miliardy. Odrátajme tú jednu, jednu celá a niečo, čo ide na dlh, tak vám pri príjmoch 13 ostanú, ostane deficit, alebo nový dlh 2 miliardy. To je obrovský rozdiel. A toto znížiť, takto, vašej vláde sa to určite nepodarí, ale aj normálnej vláde, toto znížiť bude vážny problém.

    Druhá vec, pán Šramko, možnože by mohli byť v takej správe uvedené aj jednorazové opatrenia, ktorými vláda znižuje deficit, lebo to robí tento rok vo veľmi veľkej miere. A ja sa teda už desím roku budúceho, roku ďalšieho.

    Takže toľko k tej správe. Ešte raz, bolo to veľmi príjemné čítanie. Som iné správy zvyknutý, ktoré mi prebehli cez cestu. Možno bude to pre vás inšpirácia a tieto dve veci by ste vedeli doplniť. Tak držím vám palce a veľa šťastia.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Kamenický, Kaník, Mikloš, Hlina, Nicholsonová, končím...

  • Výkrik v sále.

  • Poliačik, dobre, skúste si to. Ale nie, nech povie. Pán poslanec Poliačik, poprosím vás, až... Ale nie, skontrolujú technici. Pán poslanec Švejna, vy už ste, aj pán poslanec Simon. No, pán poslanec Poliačik, skúste si ju tak pretrieť trošku, alebo vedľa.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale nemusíte, odpustite si tieto poznámky. No poprosím vás, ale nie, ja som... Poprosím vás, technici, dajte pána poslanca Poliačika. Skontrolujú za chvíľu celý rad. Dobre, takže páni poslanci Kamenický, Kaník, Mikloš, Hlina, Nicholsonová, Simon, Švejna, Poliačik. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Kamenický.

  • Ďakujem. No najprv by som sa chcel vrátiť, že bavme sa o tej správe. A to je jedna vec. Druhá vec, trochu schlaďme tie emócie. Verím, že to emotívne vystúpenie bolo pre pravicu zaujímavé, ale rád by som vrátil, teda k meritu. Ja by, oceňujem viac-menej tú, skôr tú prvú časť, kde ste hovorili o tom, akým spôsobom, že v podstate neviníte nás za pokles HDP. Samozrejme, vy viete dobre, pán Sulík, že momentálna situácia nám skutočne velí veľmi citlivo balansovať medzi znižovaním deficitu, tým pádom aj dlhu, lebo deficit vždycky ovplyvňuje dlh, a udržaním rastu a zamestnanosti. Spomínali ste napríklad, že v Nemecku nezamestnanosť klesá. Ona klesá aj na Slovensku, síce mierne, ale pozitívne vplyvy sú tu. Je samozrejmé, že v dnešnej dobe vytvárať pracovné miesta aj vzhľadom na to, aká je celková situácia, nie je vôbec jednoduché. Takže ja by som to zobral asi takýmto spôsobom.

    Čo sa týka dlhu, samozrejme, my sme sa zaviazali v Pakte stability a rastu deficit znižovať každý rok o pol percenta až do roku 2018, tak ja si myslím, že treba nám nechať nejaký čas na to, aby ten deficit sme dokázali stlačiť dole a tým pádom aj zastaviť nárast dlhu. Nikoho neteší nárast dlhu, samozrejme, a my sme avizovali, že rádovo okolo roku 2016 by sa mohol tento trend otočiť. Súvisí to samozrejme aj so znižovaním samotného deficitu, ktorý vplýva na výšku dlhu. A tá báza, čo ste spomínali, áno, to je ten najväčší problém, musíme mať hospodárske rasty tak, aby ten dlh klesal. Nemôžme porovnať zase, keď sa znižoval dlh v období, keď tie hospodárske rasty boli úplne iné. A prirovnávanie vývoja...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • De facto ako keby môžem nadviazať na to, čím teraz pán Kamenický skončil, a budem reagovať na pána Sulíka. Myslím, že veľmi dobre vystihol tú podstatu veci, ako to funguje, keď sa vládne vaším spôsobom.

    Naozaj sa rozdáva, kupujú sa voliči, zároveň sa rozkráda. A uviedol konkrétne prípady. Ale mňa tam zaujalo práve, na začiatku spomínal Nemecko. Nemecko spravilo reformy a dnes sa mu darí dobre. Veľa z tých reforiem alebo ten, tá podstata tých reforiem ako keby vychádza úplne z toho istého pohľadu na vec, ako sme realizovali reformy my v rokoch 2002 – 2006. Napriek tomu, že v Nemecku to urobili socialisti, ale urobili to s rozumom. A ja chcem to využiť na pripomenutie, že vtedy, keď my sme robili reformy, v Nemecku bola 9-percentná nezamestnanosť, mali recesiu dokonca v jednom z tých rokov, a Slovensko išlo hore ako raketa práve preto, že robilo rozumnú hospodársku politiku. Rástla zamestnanosť, prudko klesala nezamestnanosť a dosahovali sme úplne extrémne hodnoty hospodárskeho rastu.

    Tu stačí úplná logika veci, že keď vy používate tie opatrenia, ktoré používate, tak jednoducho idete proti tomu, aby sme mali dlh pod kontrolou. Ten dlh bude rásť, pretože si odoberáte zdroje príjmov tým, že brzdíte hospodársky rast. A vy ho brzdíte! Jednoznačne ho brzdíte a oberáte ľudí o prácu. Tým zvyšujete zároveň verejné výdavky. A to je proste začarovaný kruh, to je pasca, z ktorej sa nedá vymotať nejakými túžbami a víziami, že ako by sme to chceli a určite sa to časom zlepší. No nezlepší, pretože keď raz robíte zlú politiku, tak budú aj zlé výsledky.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel oceniť vystúpenie pána poslanca Sulíka a súhlasím so všetkým, čo povedal, s výnimkou jednej veci.

    Pán poslanec uviedol ako príklad kauzy Radičovej vlády budovu daňového úradu, kde uviedol, že štát mal o niečo prísť, o nejaké peniaze, síce v porovnaní s tým, o čo prichádza za vlády Roberta Fica, to boli drobné, ale mal o niečo prísť. Ja by som chcel pripomenúť, že to bolo presne naopak. Chcel by som pripomenúť, že budova daňového úradu, ktorú sme, ktorú daňový úrad vybral, ju vybral aj preto, že na konci Ficovej vlády, prvej Ficovej vlády už dokonca po voľbách, bola prenajatá v rozpore so všetkými pravidlami budova, iná budova v centre Banskej Bystrice, ktorá bola rádovo drahšia, bola vybraná nesúťažným spôsobom, v rozpore so všetkými internými pravidlami. A práve prenajatie inej budovy ušetrilo štátu, ktoré mimochodom bolo urobené súťažne a v súlade s pravidlami, ušetrilo štátu prostriedky. Pokiaľ sa dobre pamätám, tak to bola významná suma, aj keď dnes si ju už nepamätám presne, ale veľmi rád dodám pánovi poslancovi Sulíkovi aj presné podklady, aby nemusel svoj hodnotný príspevok znehodnocovať takýmito informáciami.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja ešte len tak doplním k tomu, čo pán Sulík hovoril o tých absurditách. A ja som minule šiel pešo okolo, okolo hradu a naozaj aj ďalšiu absurditu som našiel. V krajine, kde máte agátového dreva, a špeciálne tu na Záhorí, koľko chcete, niekto urobí schody zo smrekového dreva. Prosím vás, tie schody vedľa garáže sú zo smrekového dreva. Ja neviem, možno to niekto pochopil ako perpetuum mobile. Lebo za dva roky zhnijú. To znamená, za dva roky ich znova budú, ja predpokladám, že tie smrekové stáli, to sú státisíce eur, čo stáli, a teraz v priebehu dvoch rokov ich bude treba vymeniť a zase a zase. Viete, tu máte agátového dreva na pílach po Záhorí, koľko chcete. Agát tam vydrží desať rokov, smrek dva roky. Ale ja nevylučujem, že niekoho v SMER-e napadlo, okrem toho, že to môže byť geniálna recyklácia, ako sa každé dva roky k tomu vracať, že uplacírovať niekoho, komu nestihli dať nejakú funkciu. Tak oni sú schopní podľa mňa mu ešte povedať, že choď tam a zlom si na tom prevalenom schode nohu a náhrada zo škody pôjde tu, samozrejme, cez poistku zo štátu a z tohto, a nejak sa ti to vyrefunduje. No, však vidíš to. A potom my následne môžme, máme haváriu, môžme to celé opravovať.

    Takže ja naozaj, ja som žasol, keď som po tých smrekových schodoch v krajine, kde je agátového dreva na mraky, našľapoval a presne som si rozmýšľal, že kedy asi a kto tam spadne a kedy asi a kto vyhlási ďalšiu super zákazku pre niekoho ďalšieho, že ich treba nahradiť.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Nicholsonová, nech sa páči.

  • Veľmi dobré, veľmi dobré vystúpenie. Včera pánovi premiérovi Ficovi nebolo celkom jasné, že prečo ho vlastne odvolávame, on sa tomu tak čudoval. A čudoval sa aj tomu, prečo to odôvodnenie návrhu na jeho odvolanie je iba na jeden a pol strany. Ja by som mu odporučila, aby si pozrel to vystúpenie Riša Sulíka. A keď bude vedieť byť po tom všetkom ešte stále úprimný sám k sebe a keď sa na to bude vedieť pozrieť s nadhľadom právnika, tak sa podľa mňa bude musieť opýtať, že nie prečo je ten človek odvolávaný, ale prečo rovno nesedí v base za také bohapusté rozkrádanie tejto krajiny. A ja pevne verím, že túto otázku, keď nie on, tak si položia aspoň voliči, ideálne, keby to boli jeho voliči.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Sulík, dovoľte, aby som vám pogratuloval k vášmu vystúpeniu, pretože nápočet každodennej krádeže vlády Roberta Fica na úkor občanov tejto krajiny je skutočne perfektný, ale predsa by som vás chcel doplniť. Snáď kritika, ktorá ide zo strany vlády smerom k obciam a k ich hospodáreniu, je neúmerná. Keď sa na to pozriem z tejto správy, tak cca 10 % obcí a miest na Slovensku má problém s dlhovou službou. Ale s rozhadzovaním peňazí v tejto vláde nenájdeme jedného ministra, ktorý by nemal problém, počnúc premiérom vlády. Keď ľudia nemajú prácu, nemajú čo jesť, majú existenčné problémy, tak my vtedy budeme rozhadzovať peniaze ešte aj na výstavbu futbalového štadiónu pre ďalšieho sponzora SMER-u. No tak toto je absolútna, vrchol drzosti. A pokiaľ by sme takto nerozhadzovali peniaze, tak možnože by sme nemuseli natoľko zvyšovať ani dane a možnože by sme nemali problém ani s celkovým zadlžením tejto krajiny.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja by som v prvom rade chcel povedať, že ja som bol tiež spolupredkladateľom zákona o dlhovej brzde. A priznám sa, že som sa trochu obával, pretože z vlastnej skúsenosti viem, že vznik nejakej inštitúcie automaticky neznamená nejaký posun vpred. Ale som pozitívne prekvapený a som rád, že táto inštitúcia funguje. A ja chápem aj zložitosť fungovania tejto inštitúcie.

    A treba jednu vec objektívne povedať, že aj keď sme tvorili alebo spolutvorili ten zákon, tak ja som vnútorne vedel, že niektoré kritériá sú, obrazne povedané, naknap, a že bude ťažké pre akúkoľvek vládu v nejakej, zo strednodobého hľadiska proste byť v rámci tých kritérií, ale na druhej strane samozrejme som rád, pretože jednoducho po tom každá vláda musí zodpovedne hospodáriť. Ale na druhej strane chcem poukázať, že táto vláda aj keď deklaruje, že chce znížiť dlh, ale robí veľa opatrení, ktoré proste ten dlh zvyšujú. To znamená, že či odpustky daňové ľuďom, ktorým proste netreba. Teraz prebratie toho SPPAS, prebratie stratovej divízie. Jednoducho ešte by som pochopil, keby EHP zaplatilo za to štátu, že proste sa zbaví, ale jednoducho toto sú priamo činnosti vlády, ktoré budú mať priamy vplyv na postupné zvyšovanie dlhu.

    Takže ešte raz, som rád, že táto správa sa snaží byť a samozrejme v rámci noriem je veľmi odborná. A som veľmi rád teda, že, a dúfam, že táto rada pre rozpočtovú zodpovednosť proste bude sa držať tejto línie.

  • Pán poslanec Poliačik, nech sa páči. Pán poslanec Švejna asi nebol procedurálny.

    Dobre, pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

  • Richard, som veľmi rád, že si dal aj správe, o ktorej sa tu má rokovať, širší kontext, lebo presne tak isto ako v rodinnom rozpočte zrazu vznikne dlh z maličkých čiastiek, že niekto jazdí rýchlejšie než by mal, že si nedáva pozor na auto, že potraviny kupuje drahšie, než na ktoré má, a po euričkách sa to vyskladá a zrazu proste tá výplata, ktorú dostáva, mu nestačí a jeho dlh narastá. Poprípade dáva tam, kde by nemal, a ešte sa nestará o vlastný rozpočet, tak k tomu ešte to rozkrádanie a rozdávanie, ktoré je na štátnej úrovni, z tých vo vzťahu k štátnemu rozpočtu malých čiastiek a možno niektorých aj väčších, nakoniec vzniká ten problém, o ktorom sa tu rozprávame.

    Treba povedať, že tých dvanásť káuz, ktoré si menoval, je iba vrchol ľadovca, že to je iba ukážka tej hniloby a rakoviny, ktorá je prerastená ale celou správou nášho štátu, že plytvanie, míňanie peňazí, ktoré nie sú ľudí, ktorí ich majú v rukách, ktoré prichádzajú od občanov, je jednoducho diagnóza. A presne tak isto, ako sa správa štát, ako ukazuje príklad, tak podľa neho častokrát postupujú aj úradníci na úradoch, lebo si budú myslieť, že keď sa nedíva nikto na prsty štátu, tak sa nebude dívať na prsty ani im. Príklad by mohla byť napríklad aj Sociálna poisťovňa, príklad by mohli byť niektoré štátne podniky, ktoré boli v strate za Fica, za vlády Ivety Radičovej sa dostali do čiernych čísiel. A čo sa tam deje teraz? Iba sa vytešili, že im tam peniaze ostali a zase miznú.

    Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Sulík.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky. Chcem reagovať iba na dve. Jednou vetičkou na Ivana Mikloša. Tak veď sám si vravel, že išlo tam z pohľadu štátneho rozpočtu o drobné, ako to bolo naozaj, zrejme, Ivan, vieš asi ty lepšie. Každopádne je to kauza, ktorá úplne zbytočne zanechala nepeknú pachuť.

    Pán Kamenický, no, vravíte, že bavme sa o téme. Ja s vami súhlasím, bavme sa o téme, žiaľ, nebolo nám umožnené baviť sa o téme k odvolávaniu premiéra. Potom hovoríte teda, že zbytočne emotívne vystúpenie. Chcel by som len zopakovať, nič z toho nebolo mierené proti vám osobne. Vás vnímam ako slušného človeka, dúfam, že som vám teraz nenarobil problémy v strane SMER.

    Ale teraz poďme k tým odborným veciam. Znižovanie deficitu, hovoríte, že vláda teda sa snaží nájsť nejakú na tom, na tej tenkej hrane, alebo ako to nazvať, tú správnu mieru medzi znižovaním deficitu a udržaním rastu. Dobre som vás pochopil, hej? A problém je, že keď chcete udržať rast výdavkami, tak znižovať deficit a udržať rast výdavkami, to je ako brzdiť a dávať plyn na aute súčasne. To jednoducho nemá žiaden zmysel, to je lepšie nerobiť vôbec nič. Preto treba to robiť sofistikovanejšie. Treba, áno, znižovať deficit, šetriť, možnože aj úradníkov nejakých prepustiť, a rast stimulovať nie výdavkovými opatreniami, nie fiškálnymi opatreniami, ale práve nevýdavkovými. Takými, kde napr. uľahčíte život podnikateľom. Máme na našej stránke stošesťdesiat opatrení, ktoré, väčšina z nich nestojí nič. Napríklad zrušenie povinných auditov nestojí nič. Ale ja vám garantujem, že päť tisíc firmám uľahčíte život. Zdravotná pracovná služba, to nestojí nič vládu, keď ju zruší. Uľahčíte tisícom podnikateľom život. Toto vaša vláda by robiť mala a nerobí.

  • Ďalším písomne prihláseným do rozpravy za klub OĽaNO je pán poslanec Igor Matovič, ktorého tu nevidím, stráca poradie. Ďalej je to za klub KDH písomne prihlásený pán poslanec a podpredseda Národnej rady Figeľ, ktorý tiež nie je prítomný.

    Nech sa páči, pán poslanec Ivan Mikloš, člen klubu SDKÚ, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda rozpočtovej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, hneď na začiatok by som chcel povedať, že oceňujem správu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorú dnes prerokovávame, že sa veľmi teším, že takáto rada na Slovensku je, že mohla vzniknúť, že sa teším, že sme schválili ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti a máme tak jednu z veľmi silných a efektívnych bŕzd, ktoré môžu v istej miere eliminovať riziko nezodpovednej a nekompetentnej politiky. Zároveň však musím konštatovať, že napriek tomu, že túto brzdu máme, tu máme vládu, ktorá robí nezodpovednú a nekompetentnú politiku, ktorá nielenže nevytvára podmienky a predpoklady na to, aby sme mali zdravé a udržateľné verejné financie, ale ktorá robí také kroky a vedie krajinu takým smerom, že ak v tom bude pokračovať, tak rozvrat verejných financií je nezvratný. A s rozvratom verejných financií je potom, žiaľbohu, neodvratne spojený aj pokles životnej úrovne, pokles kvality života.

    Kauza, o ktorej tu dnes, o ktorej sa tu hovorilo vlastne celú noc a od včera večera, je príkladom problému, ktorý má vážne okamžité, ale najmä strednodobé a dlhodobé negatívne rozpočtové dôsledky. Koaličná väčšina robí všetko pre to, aby sa o tom diskutovalo len v noci, aby sa o tom prípadne nehovorilo. Predseda vlády nemá ani slušnosť, ani tú odvahu, ani tú česť, aby po tom, ako tu nakydá na kdekoho vrátane mňa, si vypočul čo i len faktické poznámky.

    Mohol by som teraz hovoriť o SPP, mohol by som hovoriť veľmi dlho a veľmi konkrétne a mohol by som hovoriť tak, že by to bolo k veci o tomto bode programu, pretože, opakujem, to, čo sa deje v Slovenskom plynárenskom priemysle, má aj okamžité, ale ešte viac strednodobé a dlhodobé negatívne dôsledky pre verejné financie. Napriek tomu to neurobím, nebudem teraz hovoriť o SPP. Budem o SPP hovoriť dnes po 19.00 hodine, ak sa teda dostanem na rad, tak by som sa mal dostať po pánovi poslancovi Hlinovi, predpokladám, že niekedy okolo pol ôsmej. A chcem v tomto svojom vystúpení večernom priniesť aj nové dôkazy o tom, aký špinavý kšeft s SPP vláda Roberta Fica v réžii Roberta Fica chystá pre občanov tejto krajiny a koľko ich to bude stáť, koľko na tom prerobia, koľko na tom zarobia a akým spôsobom na tom zarobia finančné skupiny. Opakujem, prídem s novými faktami, ktoré ešte zverejnené neboli, a podložím ich aj dôkazmi. A budem hovoriť, budem musieť hovoriť aj o privatizácii SPP, aj keď som nechcel, ale pán predseda vlády namiesto, včera tu vo svojom vystúpení, namiesto toho, aby reagoval na konkrétne, faktami podložené podozrenia a obvinenia, zase len útočil, klamal. Klamal vo veciach, ktoré sú preukázateľné a dokázateľné, že klame, pretože dokonca z niektorých klamstiev ho usvedčujú jeho vlastné materiály, ktoré vláda ním vedená schválila na rokovaní vlády. Aj na to poukážem. Ale to všetko po 19.00 hodine dnes večer.

    Teraz dovoľte, aby som sa vrátil priamo k téme, a tou je udržateľnosť verejných financií. Musím konštatovať, že bol tu spomínaný, aj vo vystúpení kolegu Sulíka, reagoval na to aj pán poslanec Kamenický, na ten vzťah ekonomického rastu a zdravých verejných financií. Tak rád by som povedal pár slov na túto tému. Áno, zdravé verejné financie, ale tu by som chcel zdôrazniť, dlhodobo udržateľné zdravé verejné financie sú nevyhnutnou podmienkou zdravého ekonomického vývoja, ekonomického rastu a teda aj rastu zamestnanosti a rastu životnej úrovne.

    Prvá téza, ktorú v tejto súvislosti chcem povedať, vláda Roberta Fica nielenže nevytvára podmienky pre zdravé verejné financie, dlhodobo udržateľné verejné financie a teda aj pre ekonomický rast, rast zamestnanosti a rast životnej úrovne, ale robí presný opak. Vláda SMER-u je v tomto zmysle v protismere a je dokonca v protismere aj voči vládam vyspelých krajín, ktoré napríklad dnes dane znižujú. Napríklad aj krajiny, ako je Švédsko, ako je Dánsko, ako je Veľká Británia, ako je Nemecko, dokonca aj krajiny, niektoré z týchto krajín vedené socialistickými vládami dane znižujú. Vláda Slovenskej republiky vedená Robertom Ficom nielenže zrušila fungujúcu rovnú daň, ale zvyšuje práve tieto priame dane, ktoré ohrozujú našu konkurencieschopnosť, a, vážení, od budúceho roka budeme mať vyššie dane, vyššie dane zo zisku ako škandinávske krajiny. Taký je fakt a tento fakt zároveň znamená, že napriek tomu, že vláda týmto spôsobom sa snaží krátkodobo sanovať verejné financie a znižovať deficit, po prvé, sa jej ani to nedarí a naviac ešte strednodobo a dlhodobo vytvára pascu, pascu, do ktorej spadne slovenská ekonomika a s ňou občania Slovenskej republiky.

    Takže prvá a zásadná téza je, že vláda Slovenskej republiky síce krátkodobo znižuje deficit, čo samozrejme má potom vplyv aj na dlh, ale robí to spôsobom, ktorý je neudržateľný a ktorý ohrozuje našu konkurencieschopnosť. Najlepšie o tom svedčí to, že zvyšuje tie dane, ktoré sú najhoršie z hľadiska konkurencieschopnosti, priame dane, ale aj to, že znižuje deficit skoro úplne cez zvyšovanie príjmov a teda zvyšovanie daní, odvodov a takmer vôbec nie cez znižovanie výdavkov. Chcem pripomenúť, že v minulom a tomto roku vláda znížila výdavky len vďaka samosprávam. Vláda nedokáže šetriť ani pri tej miere plytvania, ktorá dnes v ekonomike existuje. A mimochodom nedokáže šetriť aj preto, že miera korupcie je taká, aká je, aj preto, že sú tu kauzy, ktoré vymenovával chronologicky môj predrečník, kolega poslanec Sulík. Takže to sa týka daní.

    Ale, žiaľbohu, máme aj iné oblasti, v ktorých vláda koná tak, že ohrozuje našu konkurencieschopnosť, ohrozuje náš rast a ohrozuje aj ozdravenie verejných financií, ohrozuje udržateľnosť verejných financií. Dlhodobá udržateľnosť verejných financií súvisí aj s tým, ako riešime starnutie populácie, ako riešime udržateľnosť dôchodkového systému. V tejto súvislosti by som chcel povedať, že vláda na jednej strane prijala niektoré opatrenia, ktoré ešte pripravila vláda Ivety Radičovej v prvom pilieri, tu by som ale chcel pripomenúť jednu pikantnú vec, ktorá ušla pozornosti aj médií, aj verejnosti. Vláda Roberta Fica po nástupe do funkcie v apríli roku 2012 pripravila Národný plán reforiem a poslala ho do Bruselu. A v tomto pláne neuviedla tieto zmeny v prvom pilieri, ktoré boli pripravené ešte za vlády Ivety Radičovej, ide o postupné zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, o zmenu valorizácie, pretože ich nechcela robiť. Na to ale prišli pripomienky z Bruselu a už v revidovanom dokumente, ktorý schválila vláda niekedy v júni, čiže, alebo v máji, čiže mesiac zhruba po tom, ako prišla do úradu, už zahrnula aj tieto opatrenia. Čiže nie z vlastnej vôle, ale bola dokopaná, dotlačená Bruselom, aby tieto zmeny v prvom pilieri, pripravené ešte Radičovou vládou, zakomponovala. Chvalabohu, sú tam, len som chcel ozrejmiť, akým spôsobom k tomu došlo. Zároveň ale vláda robí zmeny v druhom pilieri, ktoré okliešťovaním druhého piliera znamenajú ohrozovanie dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Aj v tejto súvislosti chcem povedať, že Robert Fico robí politiku po nás potopa, po nás potopa, teraz to nejak zalepíme, teraz to nejak zošróbujeme, nielen tým, že znížime deficit jednorazovými opatreniami, opatreniami, ktoré poškodzujú dlhodobo, ako je mimoriadna dividenda, ako je zvyšovanie daní, ale inými fígľami, ale, pardon, ospravedlňujem sa pánovi podpredsedovi parlamentu, inými trikmi a inými podfukmi, ktoré v rozpočte robia. Sama Rada pre rozpočtovú zodpovednosť konštatuje, že napríklad v oblasti zdravotníctva sú v rozpočte nekryté položky. Všetci to vieme. Vláda pre rozpočet na budúci rok napríklad znižuje platby za poistencov štátu oproti tomuto roku, zároveň tvrdí, že zdravotníctvo nebude vytvárať dlhy. No nádherné! V tomto roku pri vyšších platbách za poistencov štátu nemocnice vytvárajú desiatky miliónov strát a vláda tvrdí, že budúci rok im dá menej, ale v rozpočte predpokladá, že ony straty už vytváram nebudú. A čo sa také udeje, že nebudú?! Podobne je to so samosprávami. Vláda šrubuje samosprávy, už pre rok 2013 im dala nerealistický rozpočet a dáva im ho nerealistický aj pre rok budúci. A ďalšie finty a podfuky, ktoré v návrhu rozpočtu na budúci rok sú a budú.

    V tejto súvislosti nejde samozrejme len o dane. A súvisí to zase s verejnými financiami, ide aj o Zákonník práce. Vláda zmenila Zákonník práce tak, že to zhoršilo našu konkurencieschopnosť, zhoršilo to pružnosť trhu práce a viedlo to k zvýšeniu nezamestnanosti. Vláda to odmieta. Tvrdí, že to nie je pravda, ale sama Národná banka vo svojom stanovisku z minulého roka potvrdila, že podľa jej názoru zvýšenie nezamestnanosti tu bolo a je aj v dôsledku novely Zákonníka práce, ktorý znížil flexibilitu trhu práce. Ak sa pýtate, ako to súvisí, no súvisí to tak s udržateľnosťou rozpočtov a s verejnými financiami, že čím máme vyššiu nezamestnanosť, teda čím máme menej pružný trh práce, tým máme nižší ekonomický rast. Ale nielen to, tým máme aj vyššiu nezamestnanosť, aj okamžite. Vyššia nezamestnanosť okamžite znamená nižšie príjmy štátneho rozpočtu a vyššie výdavky štátneho rozpočtu. Nižší ekonomický rast znamená začarovaný kruh vysokých deficitov, vysokej nezamestnanosti a nízkeho ekonomického rastu.

    Takže musím konštatovať, že vláda sa naozaj správa podľa princípu po nás potopa a všetko nasvedčuje tomu, že ten hlavný cieľ, ktorý vláda má, pretože nemáme asi pochybnosti o tom, kto je dnes najvplyvnejším členom vlády. Nie je to premiér len preto, že z titulu svojej funkcie je tým najvplyvnejším, včera nám to tu predviedol, kedy na jeho pokyn, ako na pokyn dirigenta, odpochodovala celá koalícia, všetci poslanci, ktorým by sa mal zodpovedať predseda vlády. Ja si myslím, som presvedčený, že to, čo sa deje aj v oblasti verejných financií, je motivované, je motivované záujmom Roberta Fica utiecť od zodpovednosti a stať sa prezidentom Slovenskej republiky. Aj preto robí politiku po mne potopa. Nejak to ešte vyšrubujeme, nejak to ešte udržíme

  • a ja ujdem potom do prezidentského paláca a vy sa tu trápte a starajte.

    Chcem tento odkaz povedať aj poslancom SMER-u, ale aj ostatným členom vlády, špeciálne ministrovi financií. Aj keď on to samozrejme vie, on sa s tým totiž trápi najviac. On totiž vie, že ideálne by bolo urobiť všetky nepopulárne opatrenia, ktoré znižujú deficit, v prvej časti volebného obdobia, že v tej druhej to bude omnoho ťažšie, len on to robiť nemôže, chudák. On to robiť nemôže, pretože mu to nedovolí jeho šéf. Pretože jeho šéf nemá ambíciu, jeho šéf nemá záujem, aby Slovensko malo zdravé verejné financie, aby malo dobré podnikateľské prostredie, aby malo predpoklady na to, aby sme dosahovali vysoký rast, vysokú zamestnanosť. Jeho šéf má iné priority, popri slúžení finančným skupinám a organizovaní kšeftov má záujem zbaviť sa zodpovednosti a ujsť do prezidentského paláca. Toto je záujem Roberta Fica.

    A myslím si, že to potvrdzujú minimálne nepriamo, ale veľmi silno viaceré skutočnosti. Tak napríklad, pôvodne mal deficit verejných financií v tomto roku byť 3,9 percenta. Dozvedáme sa, že nebude 3,9, že bude 4,08, ak sa dobre pamätám. A deficit v budúcom roku mal byť 3,6 percenta. Dozvedáme sa, že nebude 3,6, ale bude 3,9 percenta. Naviac sa dozvedáme, že už na naplnenie tohto zmäkčeného cieľa zo 4,01 na 3,9 vláde chýba 700 mil. eur a nevie, kde ich nájde. Tvrdí, že ich bude hľadať v lepšom fungovaní verejného sektora a v lepšom výbere daní. Rád by som tomu veril, ale kolega Štefanec tu hovoril, ako klesla efektívnosť výberu najdôležitejšej dane, dane z pridanej hodnoty počas štyroch rokov vlády Roberta Fica v dobrých časoch, na konci v zlých časoch, ale na začiatku v dobrých časoch. Keďže tu viacerí kolegovia neboli, tak vám to pripomeniem. DPH-áčka, efektívnosť výnosu DPH klesla medzi rokmi 2006 až 2010 zo 75 % na 56 percent. Vďaka tomuto poklesu sme sa dostali podľa Európskej komisie na druhé najhoršie miesto v efektívnosti výberu dane z pridanej hodnoty. Ako môžme veriť, že vláda, ktorá toto spôsobila, dokonca v dobrých časoch, bude schopná teraz zvýšiť efektívnosť výberu daní? Ako tomu môžme veriť?

  • Reakcia z pléna.

  • V rokoch 2010 až 2012, pán kolega, sa mierne táto efektívnosť zvýšila, teraz znovu klesá. Teraz znovu klesá, takže áno, ak sa pýtate na to, za ktorých vlád sa zvyšuje efektívnosť výberu dane, tak za vlád pravicových sa zvyšuje efektívnosť výberu dane, za vlád ľavicových klesá.

    Ďalšie opatrenie, ktorým chce...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále a zároveň chcem oznámiť, že nemáme o čom hlasovať, takže o 11.00 hod. hlasovanie nebude.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale, nech sa páči, počúvajte pána poslanca Mikloša. Poprosím vás o pokoj v rokovacej sále.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Tí poslanci, ktorí nemajú záujem zo SMER-u, kľudne sa môžu vrátiť na drink.

  • Ruch v sále. Potlesk. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, pán poslanec, mohli ste si odpustiť túto poznámku. Dobre?

  • Ruch a výkriky v sále.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Poprosím, páni poslanci, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále. A, pán poslanec, naozaj ste si mohli odpustiť takúto poznámku.

  • Pani podpredsedníčka, myslím si, že poslanci SMER-u by si mohli odpustiť piť v parlamente a potom byť dokonca agresívni a násilní.

  • Potlesk. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Ale! To tvrdíte vy. Nech sa páči, pokračujte.

  • Áno, to tvrdím ja. A to vidí každý, kto má oči.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Poprosím vás, naozaj, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále.

    Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte.

  • Áno, takže s pozdravom Na zdravie! poslancom SMER-u budem pokračovať, ak dovolíte. Takže čo sa týka udržateľnosti, čo sa týka udržateľnosti...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Výkrik v sále.

  • Čo sa týka udržateľnosti verejných financií, o ktorých sa tu bavíme, tak všetko nasvedčuje tomu, že jediným záujmom predsedu vlády nie je ozdraviť verejné financie, nie je vytvoriť podmienky na dlhodobo udržateľné zdravé verejné financie a teda aj na rast slovenskej ekonomiky a rast zamestnanosti, ale jediným záujmom predsedu vlády je nejako to ešte zašmodrchať a potom ujsť do prezidentského paláca.

    Svedčí o tom to, áno, opakujem to, pretože viacerí z vás tu neboli, svedčí o tom najmä to, že rok 2014 bude druhým celým rokom vládnutia vlády Roberta Fica. Rozpočet na prvý celý rok vládnutia bol ešte, nazvime to, spoločným dielom vlády Ivety Radičovej a vlády Roberta Fica. Ale rozpočet na rok 2014 je prvým vaším rozpočtom, ktorý pripravujete plne vo svojej réžii. Viete, aké ambiciózne výsledky idete dosiahnuť v tomto rozpočte?

    Po prvé, ste oznámili, že nedodržíte deficit na tento rok. Premiér Fico sa dušoval x-krát ako dodrží deficit 3,9 % v tomto roku. Zrazu počujeme, že to nebude 3,9 %, ale že to bude 4,04 percenta. Mimochodom, viete, aký obrovský výsledok idete dosiahnuť? V tom minulom roku to boli 4,3 percenta. Čiže idete zo 4,3 % na 4,04 percenta. Zároveň by som vám chcel pripomenúť, že v lete minulého roka premiér Fico trhal rozpočet pred kamerami. Trhal rozpočet na rok 2013, pardon, na rok 2012, a tvrdil, že ten rozpočet na rok 2012 bol pripravený zle a že skutočný deficit bude 5,3 percenta. Viete, aký bol skutočný deficit? Štyri celé tri desatiny percenta. A viete, aký bol efekt opatrení, ktoré dodatočne Ficova vláda robila? Nula celá tri desatiny percenta. Viete, čo to inými slovami znamená? Inými slovami to znamená, že ak by vláda Roberta Fica nebola robila vôbec nič, tak deficit v roku 2012 by bol 4,6 %, teda presne taký, aký naplánovala vláda Ivety Radičovej. Presne taký istý.

    Fico sám seba odhalil ako klamára a ako komedianta, ktorý pred kamerami trhá rozpočet a robí gestá, aby ľudia videli, v akom zlom stave zdedil krajinu a ako ju musí on zachraňovať. Čísla, fakty odhalili Roberta Fica z toho, že je obyčajný komediant a klamár. Toto je jeden z dôkazov. To bol rok 2012.

    Teraz máme rok 2013. Ako som povedal, cieľ, ambiciózny cieľ... Mimochodom, viete, o koľko sme znížili deficit verejných financií my v roku 2011, čo bol jediný rok, keď sme vládli celý rok, aj pripravovali rozpočet na tento rok? O 4 percentá. Viete, o koľko znižujete, ste znížili teda vy v tom roku 2012? Zo 4,3, pardon, koľko znížite teraz v roku 2013? Zo 4,3 na 4,04, teda 0,26 %, ak sa dobre pamätám.

    A viete, koľko sa chystáte znížiť deficit v budúcom roku? Zo 4,04 na 3,9, ak ma nezrádza hlava, tak je to 0,14 percenta. Čiže za dva roky, za prvé dva roky vládnutia znižujete deficit o koľko spolu? Nula celá štyri? Za dva roky vládnutia. Máte 4 roky na to, aby ste ozdravili verejné financie. Každý vie, vie to aj neekonóm, že obdobie na znižovanie deficitu, znižovať deficit sa dá v prvej polovici volebného obdobia. Aj preto, že volebný cyklus existuje, aj preto, že budú voľby, že sa vám nebude chcieť robiť nepopulárne opatrenia. Ale vy ich nerobíte ani teraz! Nula celá štyri percentá

  • Pozn. red.: správne má byť - "štyri desatiny".

  • Reakcia na hlas z pléna.

  • ? Pozor, pozor. Tak ešte raz, aby nám to bolo jasné. Zo 4,3 idete na 4,04. To je koľko? To je 0,26. A v budúcom roku ste si naplánovali 0,14; 0,14 a 0,26 mne nijak inak, nič nevychádza, len 0,4.

    Takže musím konštatovať, že za prvé dva roky svojho vládnutia chcete znížiť deficit verejných financií o 0,4 percenta. Čo to znamená? No znamená to, samozrejme, to, a to je ten nepriamy dôkaz, ktorý sa vám snažím povedať, a ja viem, alebo aspoň predpokladám, že minister Kaliňák je z toho dosť nešťastný, lebo on vie, on aj chce možno znížiť deficit, Kažimír, pardon

  • Výkrik v sále.

  • Ruch v sále.

  • , ale minister Kažimír podľa môjho názoru chce znížiť deficit. Nechce ostať zapísaný v histórii Slovenska ako minister, ktorý je absolútne neschopný a nebol schopný ozdraviť verejné financie. No, len jeho šéf mu to nedovolí. Jeho šéf mu to nedovolí preto, že znižovanie deficitu, áno, je spojené, vážené dámy, vážení páni, aj s nepopulárnymi opatreniami. Ale s nepopulárnymi opatreniami, ktoré sú potrebné a nevyhnutné. A vy ich nerobíte. Nerobíte ich. Ja sa pýtam: Kedy ich chcete robiť?

    Mimochodom, ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, o ktorého plnení tu dnes hovoríme, stanovuje veľmi prísne limity. Viete vy vôbec, uvedomujete si, čo tie limity znamenajú? Podľa vládnych prognóz a prognóz ministerstva financií, nie mojich, prekonáme v roku, v budúcom roku hranicu, za ktorou v ďalšom roku, teda v roku 2015 bude musieť vláda zmraziť výdavky, verejné výdavky vrátane platieb do Sociálnej poisťovne. Viete, čo to znamená zmrazenie verejných výdavkov? Znamená to zmrazenie dôchodkov, napríklad. A vy sa tvárite, že sa nič nedeje.

    Máte tu ústavný zákon, ktorý o tomto jasne hovorí, v tej správe to máte napísané a v iných správach Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Ale všetci sa tvárite, ako keby sa nič nedialo. Čo budete robiť potom? Už teraz sú pokusy, áno, poďme zmeniť ten zákon, lebo je kríza, my sme nevedeli, že je to kríza. Však pán premiér hovoril, že žiadna kríza sa nás nedotkne. On o nej vedel, len vedel aj to, že nás sa nedotkne. Čiže sú tu pokusy meniť tento zákon, oslabovať ho. A podľa môjho názoru, čo sa stane, a ja predpokladám, že sa to stane, vy ho budete ignorovať. Vy sa budete tváriť, že tu nie je. Vy jednoducho budete zvyšovať výdavky. Napriek tomu, že ústavný zákon vám to bude zakazovať. Lebo čo je pre vás ústava, čo je pre vás, čo sú pre vás zákony?! Teraz sú dôležité percentá vo voľbách. Veď prejav, ktorý tu včera pán predseda vlády predniesol, o čom to bolo?! O cenách plynu, ako on drží ceny plynu.

    Mimochodom, jednu vsuvku k tejto téme. Viete, čo sa stane v SPP po ovládnutí štátom a čo sa bude diať v plynárenstve? Presne to, čo sa dialo za Vladimíra Mečiara. Presne to. Tento podnik bude vykrádaný, bude tunelovaný

  • , bude neefektívne riadený, populisti si budú držať percentá tým, že ponúkajú nízke ceny plynu a zároveň budú kŕmiť svojich mecenášov, pretože nízke ceny plynu budú držať po prvé, na úkor štátneho podniku, ktorý bude znehodnocovaný, na úkor daňových poplatníkov, ktorí to budú všetko platiť, a ešte bude dávať špeciálne ceny, čo mimochodom, vrátim sa k tomu vo svojom vystúpení po 19.00 hodine, k SPP, čo mimochodom, premiér tým sa netají, on to už aj avizoval.

    A zase rozpočtové dôsledky, dôsledky z hľadiska udržateľnosti verejných financií takéhoto spôsobu, nakladania so strategickým majetkom sú fatálne. Ukážem vám to zase na číslach, ukážem vám to na tom, nie čo si ja myslím, ale čo je potvrdené listinnými dôkazmi, ako tento kšeft vlastne má fungovať a ako do budúcnosti zaťaží priamo aj nepriamo občanov Slovenskej republiky a ako je v zásadnom rozpore s verejným záujmom.

    Takže dovoľte, aby som uzavrel svoje vystúpenie s tým, že oceňujem prácu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Som veľmi rád, že máme ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, že máme Radu pre rozpočtovú zodpovednosť. Som veľmi rád, že zatiaľ, a dúfam, že to tak ostane, sa Rada pre rozpočtovú zodpovednosť chová ako nezávislá inštitúcia, že bola schopná konštatovať, že opatrenia, ktoré predložil minister financií na riešenie rastúcej zadlženosti, sú absolútne nekonkrétne a nedá sa vôbec na základe toho, čo minister financií predložil, posúdiť, či vôbec tieto opatrenia môžu viesť k náprave. Zároveň Rada pre rozpočtovú zodpovednosť konštatovala, konštatovala to aj vo svojom písomnom stanovisku, aj v tomto materiáli, že vláda porušila ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, keď nezverejnila daňovú prognózu tak, ako jej to tento ústavný zákon explicitne ukladá.

    Takže musím konštatovať, že už z tohto, ako sa vláda správa aj z hľadiska nevyhnutných podmienok na udržateľnosť verejných financií, ale aj z hľadiska svojich povinností, ktoré má z hľadiska ústavného zákona, mám obavy, či tento inštitút, ústavný zákon a rada, bude dostatočný na to, aby sme mali zodpovedné rozpočtové hospodárenie. Skôr sa obávam, že nie. Ale napriek tomu si myslím, že tento inštitút je užitočný. A chcem povedať, že ja aj klub SDKÚ podporíme túto správu a držíme palce Rade pre rozpočtovú zodpovednosť, pretože sa celkom určite v dôsledku tých faktov, o ktorých som hovoril, ocitne pod enormným tlakom v najbližších mesiacoch a rokoch.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Faktické poznámky, páni poslanci Kaník, Kamenický, Číž, Švejna, pani poslankyňa Nachtmannová, pán poslanec Sulík, Beblavý. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Kaník.

  • Ďakujem pánovi Miklošovi za veľmi presné pomenovanie súvislostí a toho, kde sa dnes nachádzame, pretože sa nachádzame v stave, kedy sa slovenské hospodárstvo rúti do skazy. To je jednoznačné. A včerajšia kauza a hanebný prístup k parlamentnej demokracii, ktorý sa asi neopakoval ešte v žiadnej parlamentnej demokracii, ale stal sa na Slovensku, je toho len jedným z čriepkov.

    Vláda, ktorá má psiu povinnosť, keď ju parlament povolá a chce jej vysloviť nedôveru, sedieť a počúvať výhrady poslancov, zbabelo ujde. To je naozaj vec, ktorá, neviem, či sa v nejakej parlamentnej demokracii stala. To je správanie, ktoré sa hodí do chlieva, ale nie do parlamentu. Ja som rád, že dneska, ako bolo avizované, pán Mikloš povie aj ďalšie nové skutočnosti, ktoré súvisia s týmto prípadom. Ale k tomu, čo hovoril, doložím už len jednu vec. Tu ani netreba, vážení páni, kolegovia poslanci zo SMER-u, prijímať nejaké extra nepopulárne opatrenia. Stačilo, keby ste prijímali rozumné opatrenia, racionálne opatrenia, opatrenia, ktoré velí zdravý rozum, ktoré znamenajú, že sa prestane rozhadzovať, že sa prestanú liať peniaze tam, kde to nielen nepomáha, ale škodí, že sa prestane brzdiť hospodársky rast, že sa prestane zvyšovať vašimi hlúpymi opatreniami nezamestnanosť na Slovensku. Ale vy robíte presný opak. A naozaj tie následky budú fatálne.

  • Ďakujem. Pán Mikloš, mne to trošku pripadalo ako taká nejaká predrozprava k rozpočtu. Bavíme sa tu o správe za minulý rok 2012, takže možno o tom. O rozpočte sa potom môžme pobaviť neskôr.

    Ja len dve poznámky. K tomu Švédsku, Dánku, ktoré ste spomínali, že momentálne znižujú dane z príjmov. No tak áno, boli to krajiny, ktoré už dlhodobo mali najvyššie dane v rámci Európy, a musím povedať, že v porovnaní s našou rovnou daňou určite si nahanobili oveľa väčšie rezervy na to, aby mali tie verejné financie v takom stave, že si to môžu momentálne dovoliť. Nehovorím, že vysoké dane nám prinesú viac peňazí, ale je určitá miera, dokedy sa tie dane dajú samozrejme zvyšovať.

    Chcel by som podotknúť k efektívnosti výberu daní. Toto tu bolo viackrát povedané. Ja si skutočne napríklad cením opatrenia, ktoré robí momentálne minister financií. O párovaní faktúr v rámci kontroly DPH sa tu rozprávalo roky. A nikto to nespravil. Ani vy ste to nespravili. Dlhodobo sme sa o tom bavili. A dnes tu máme zákon, ktorý práve zavádza takúto vec. Čiže myslím, že tá efektívnosť sa zvyšuje. Hovoríme, myslím, že táto vláda je prvá, ktorá vôbec začala konkrétne bojovať s daňovými podvodmi. Vieme, že na daniach nám unikajú obrovské peniaze. Nakoniec aj zaznávaná bločková lotéria, vidíme, že nie je až taká, taká, by som povedal, nepostrehnutá občanmi Slovenskej republiky. Ja teda neviem prejudikovať, ako dopadne, ale držím palce a dúfam teda, že aj toto opatrenie trošku naplní kasu, aby sme mohli zlepšiť financovanie verejnej správy.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. No, klamár, komediant, lokaj. Kolegyne, kolegovia, mám tú česť predsedať mandátovému a imunitnému výboru. Čo je ešte urážkou medzi nami? Akým spôsobom chceme viesť teda ten politický dialóg v tomto parlamente? Dá sa diskutovať s niekým s týmto slovníkom a týmto mechanizmom politickej práce?

    Pán Mikloš, skúsim vecne. Skúsim vecne, pán Mikloš. Deregulácia, liberalizácia, privatizácia. Nádherná mantra. Boli ste arcikniežaťom na Slovensku. Kam táto nádherná mantra doniesla Slovensko? Celý svet v dnešnej situácii? Totálne vykradnuté krajiny v celej západnej Európe, obrovské problémy, obrovské problémy eura, hospodárska kríza nebývalých rozmerov, ktorá sa dotýka možno najväčšej krízy, ktorá doteraz bola z tridsiatych rokov 20. storočia. Pán Mikloš, to znamená, že na Slovensku žijeme v úplne normálnom prostredí, korektnom, s ideálnymi hospodárskymi podmienkami?!

    Pán Mikloš, včera tu hovoril premiér o tom, aká je vaša úloha pri privatizácii toho, čo jediné mohlo Slovensku pomôcť. Strategického potenciálu krajiny. Nehanebným spôsobom, ktorý pre mňa je dodnes vlastizradou, ste to rozpredali. Včera tu boli čísla. Není veľa ľudí na svete, ani na Slovensku, ktorí môžu okradnúť krajinu o 6 mld. euro. To tu včera bolo zdokumentované, pán Mikloš.

    O čom sú tieto vaše úvahy? A keď už teda, že dobre, tak to sa stalo. Veď koniec koncov ten euroliberálny koncept na nešťastie zasiahol celý svet, minimálne euroatlantický. Aspoň minimálnu pokoru, po tom všetkom! K čomu má vyzývať tento typ dialógu?! Ja neviem a mám pocit, že ak to bude ďalej takto pokračovať, tak sa to zvrhne iba na nezmyselnú konfrontáciu a, obávam sa, zmysluplné posolstvá a zmysluplnú diskusiu slovenskej verejnosti ne-ponúk-neme.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ja by som len k vystúpeniu Ivana Mikloša chcel jednu zásadnú vec dodať. Áno, pán Mikloš má pravdu, že predloženým rozpočtom vláda rezignovala na postupnú konsolidáciu. A určite viete, že sme prijali, respektíve strana SMER prijala dokument, ktorý si hovorí program stability, práve v tejto snemovni 15. mája, ktorý je v úplnom rozpore so súčasne predloženým návrhom rozpočtu.

    Takže záver z toho vyplýva, že, žiaľbohu, nebudeme tu sedieť ešte raz kvôli zadlžovaniu, pretože tým, že vláda rezignovala na postupnú konsolidáciu, tým bude zvyšovať aj dlh.

  • Pani poslankyňa Nachtmannová.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán poslanec Mikloš, ak je niekto komediant a klamár, tak ste to vy. Tieto slová by som normálne nepoužila, ale keďže vy ste ich použil niekoľkokrát, pri vás ozaj nemám žiadne zábrany.

    Ja budem hovoriť konkrétne. Dotkli ste sa vo svojom vystúpení aj privatizácie SPP, ako ste to vraj perfektne zvládli. Tak ja vám pripomeniem fakty. Svojho času som v parlamente vystupovala k téme výberu a odmene poradcovi SPP. Vyhrala Credit Suisse First Boston, ako vám včera bolo prezentované pánom premiérom. Druhá v poradí bola Rothschild & Sons, ktorá sľubovala privatizáciu za 18 mil. USD. Bolo päť kritérií. Vo všetkých Rothschild & Sons bola lepšia. Jedine v kritérii cena bola horšia, pretože Credit Suisse First Boston ponúkala privatizáciu, teda poradenstvo pri privatizácii, za 14 celé niečo milióna USD. Mimochodom, už v mandátnej zmluve bola táto suma viac ako o milión dolárov navýšená. A bolo včera prezentované za koľko, koľko nakoniec tento pán poradca zobral. Zobral 31 a pol milióna USD. Pripomínam, že v tom čase bol dolár ku korune asi 43 korún. Takže pán poradca, ktorý mimochodom v tom čase bol obviňovaný z korupčných škandálov vo viacerých krajinách sveta, spomeniem Indiu, Kanadu, Rusko, myslím, že aj Japonsko tam bolo. Takže prepáčte, ale ja by som sa skôr spýtala vás, ako fungovali vaše kšefty?

    A ešte spomínali ste aj fungovanie finančnej správy. No ja vo vašom prípade by som to absolútne nespomínala. Už som vám raz tlmočila odkaz kolegov z Ekonomickej univerzity k tejto téme.

    Ďakujem.

  • Potlesk v sále.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Po prvé, by som chcel ešte dodať, pán Šramko, to, že teda som ocenil vašu správu, samozrejme znamená, že aj klub SaS bude za ňu hlasovať.

    A druhá vec je reakcia na rečníka. Ivan, ty si sa v úvode tvojej, tvojho prejavu, len, žiaľ uniklo mi to, a preto by som ťa chcel poprosiť, keby si mohol potom v reakcii zopakovať, vyjadril, že teda zaujmeš pozíciu alebo teda stanovisko k SPP večer niekedy. Tak možno keby si mohol potvrdiť, aj s ohľadom na to, čo pani Nachtmannová teraz práve vravela, a možno teda aj tam potom reagovať. My si to určite radi vypočujeme.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Štandardne nevystupujem s faktickou poznámkou, keď hovorí poslanec mojej vlastnej strany, lebo myslím si, že faktické poznámky nemajú slúžiť ako určité psychologické výstuže. Mali by slúžiť na diskusiu. Ale v tomto prípade je to naozaj nevyhnutné z dvoch dôvodov.

    Jeden ten dôvod je, že, je vyvážiť trošku všetku tú, povedal by som, agresivitu, ktorá tu zaznela v doterajších faktických poznámkach. A ten druhý dôvod je naozaj upozorniť na jednu vec alebo len podčiarknuť, ktorú Ivan Mikloš povedal, a to je poznámka o prezidentskom rozpočte. Vláda Roberta Fica tu už vládla raz štyri roky, teraz už vládne druhý rok a za ten čas nikdy nedokázala zostaviť a vykonať ťažký rozpočet. Najprv hospodárila v raste, takže deficit ani poriadne neznižovala. Potom hospodárila v kríze tak, že nás skoro zbankrotovala. A teraz začala konsolidovať tak, že nekonsoliduje. Môžme mať nádej, že je to len prezidentský rozpočet a všetko to zostane na krk tomu, kto po Robertovi Ficovi preberie vládnu zodpovednosť. Ale ja sa, Ivan, skôr obávam, že to skôr dokazuje, že nikto v SMER-e nevie konsolidovať. A nejde len o problém prezidentského rozpočtu Roberta Fica, ktorý je určite pravdivý. Ale je to problém štrukturálnej neschopnosti takúto konsolidáciu viesť. A, bohužiaľ, podľa výsledkov prezidentských volieb a iných faktorov to budeme môcť, nielen my, ale aj všetci občania Slovenskej republiky, zažiť dosť v napätom znení v najbližších dvoch, troch rokoch.

  • Pán poslanec Mikloš, vaša reakcia.

  • Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Čo sa týka tých poznámok, ktoré hovoria o SPP, ja som avizoval, že sa k tomu vyjadrím. Ja som o tom pôvodne nemal v pláne pri dnešnej kauze dnešnej vlády o SPP hovoriť, ale samozrejme po včerajšom vystúpení pána premiéra o tom budem hovoriť. Budem o tom hovoriť veľmi podrobne a na základe faktov a argumentov vrátane tých vecí, o ktorých hovorila pani poslankyňa Nachtmannová a pán poslanec Číž. A teda reagujem aj na výzvu pána poslanca Sulíka, aby som o tom hovoril. Áno, budem o tom hovoriť.

    Čo sa týka toho, čo hovoril pán poslanec Kamenický, že to bolo k štátnemu rozpočtu, že táto správa je najmä za minulý rok. Áno, len táto správa, ale aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, aj ústavný zákon je o udržateľnosti verejných financií. Všetko, o čom som hovoril, bolo k udržateľnosti verejných financií, žiaľbohu. A nevyzerá to dobre. Aj keď krátkodobo sa to lepí. Veď o tom som hovoril, ale spôsobom, ktorý dlhodobo je absolútne neudržateľný a, žiaľbohu, v krátkom čase sa to ukáže a na škodu občanov Slovenskej republiky.

    Pán poslanec Číž, pán predseda výboru, pýtate sa, či sa dá dôjsť takto ešte ďalej. No, mňa to mrzí, kam to až dospelo, ale nie my sme tí, ktorí po tejto ceste vykročili. A dá sa dôjsť aj ďalej, dá sa dôjsť aj ďalej, dá sa dôjsť až k inzultácii svojho kolegu pripitým kolegom. Dá sa dôjsť až tak ďaleko. A obávam sa, aby to nešlo ďalej. Ale pripomeniem vám jednu vec, keď sa na to pýtate. Pri odvolávaní premiérky Radičovej, tu sedela celý čas, ani minútu neodišla, a nadávali ste jej do klamárok, do zlodejok, neviem do čoho. A pamätáte si vôbec kvôli čomu? Pamätáte si vôbec kvôli čomu?! Kvôli nejakému Osrbliu? Tu hovoríme o SPP a o veciach, ktoré sú preukázané.

  • Pán poslanec Simon do rozpravy.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, pôvodne som nemal v pláne vystúpiť k tomuto bodu. Pretože tomuto materiálu naozaj niet čo vyčítať. Tento materiál je analytický, je pripravený dobre, poukazuje na mnohé problémy. Ale nedá mi, aby som nevystúpil, keďže všetko so všetkým súvisí, aj klamstvá premiéra s touto správou.

    Keďže ste mne ako poslancovi neumožnili rokovať o vyslovení dôvery predsedovi vlády a o kauze SPP a J&T a ovládaní tejto vlády finančnými skupinami v riadnom rokovacom čase, tak som nútený urobiť tak dnes pri tomto bode. A vyzývam aj mojich kolegov, nech ku každému bodu vystupujú a pripomínajú v riadnom rokovacom čase ráno od siedmej, teda od deviatej večer do siedmej celú túto kauzu.

    Ja viem a ja si myslím, že aj občania tejto krajiny si uvedomujú, že opozícia v tomto parlamente dnes nie je v stave, aby skutočne vedela vysloviť nedôveru predsedovi vlády. Ale nám nejde o to, aby sme skutočne vyslovili nedôveru predsedovi vlády. Nám ide o to, aby občania tejto krajiny naozaj spoznali, kto im vládne. Prečo nemôžu mať vyššie dôchodky? Prečo musí byť toľko nezamestnaných? Prečo nie je toľko práce v tejto krajine? Nám ide o to, aby sme poukázali na to, že v tejto krajine nevládne vláda Roberta Fica, ale v tejto krajine vládnu finančné skupiny, pretože oni dopredu napíšu, čo sa bude diať, o čom bude vláda rokovať a aké zákony bude prijímať.

    Takže, keďže všetko so všetkým súvisí, dovoľte, aby som sa vyjadril vo vzťahu k tomuto materiálu. Nie je pravda to, čo tvrdí pán premiér, že prebratie matky SPP nebude mať dopad na štátny rozpočet, nebude mať dopad na verejné financie. Nevidel som takého blázna, ktorý chce prebrať len to, čo vytvára stratu. Tú stratu bude musieť niekto sanovať. Bude ho musieť sanovať štátny rozpočet a potom to bude mať dopad. Možnože pán premiér má pravdu, keď hovorí, že nedotkne sa to verejných financií počas jeho vlády. Snáď si myslí, že v roku 2014 bude prezidentom v tejto krajine, a to už bude vláda niekoho iného, ktorá to bude musieť zaplatiť. Áno, bolo to tak aj v predchádzajúcom období. Vláda Roberta Fica nešetrila. Tá, ktorá prišla za tým, tá sa s tým musela vysporiadať a prijímať aj negatívne opatrenia. Sedel som v tej vláde. Viem, čo sme museli urobiť. A to, čo kolega Ivan Mikloš povedal, že sme znížili deficit o 4 %, nebolo to jednoduché. Museli sme prijať veľa opatrení.

    Keď sa tu pozriem v tejto sále a vidím tu starostov a primátorov miest a obcí, tak pomaly sa bičák vo vrecku otvára, keď počúvam Kažimíra o tom, že bude musieť trestať obce a mestá, pretože veľa utrácajú. Sú nedôslední. Mestám a obciam výdavky rástli o 4 %, kým vláde o 40. Mestá a obce nemôžu si dovoliť ísť do straty, pretože vláda im to zakázala, majú to zakázané zákonom. Vláda to môže robiť.

    Z tejto správy vyplýva, že máme sotva nejakých 300 obcí, ktoré majú problém s dlhovou službou. Z 3 000 miest a obcí v tejto krajine 300 má problém, 10 percent. Vo vláde každý jeden minister, každý jeden rezort utráca nehorázne peniaze na nezmyselné projekty, či už sú to peniaze z európskych fondov alebo naše domáce. Či je to televízna reklama priamo zadaná ministrom Jahnátkom na ryby a rybičky za niekoľko sto tisíc euro, či je to verejné obstarávanie na ministerstve hospodárstva, zo 105 prípadov 102 pochybení. Alebo sú to, je to nákup plynových masiek, alebo je to predaj alebo prebratie SPP. Pretože pán premiér správne hovorí, on nejde platiť za SPP, ale ide, ide prebrať na seba dlh za niekoho iného, ide prebrať dlh za J&T.

    Koho záujem sleduje vláda a ministri pri rozhodovaní? Je to záujem občanov? Asi nie. Sponzorov? Finančných mecenášov? Asi áno. Už pri kreovaní vlády sa otvorene hovorilo o tom, že jednotlivé ministerské kreslá sú pridelené nie jednotlivým postom, členom tejto strany SMER, ale sú to pridelené finančným mecenášom, ktorí si tam dosadili svojich ľudí.

    Keď tento materiál, ktorý dnes poukazuje na to pri SPP, že vnikol pri J&T, nie je plným dôkazom tohto postupu, tak ja neviem, aký iný dôkaz je treba ešte predložiť, že vláda nerozhoduje, len vykonáva rozhodnutia finančných mecenášov. Keďže predseda vlády, vlády, ministra za predloženie tohto materiálu neodvolal, ako by sa dalo očakávať v normálnej krajine za normálnej demokracie a tak ako predseda vlády na samom začiatku hovoril, že pokiaľ dôjde k pochybeniu svojho ministra, tak on nebude váhať a tohto ministra vymení. Keďže tak neurobil, mám za to, že predseda vlády s týmto krokom v plnej miere súhlasil alebo súhlasiť musel.

    Kolegyne a kolegovia, od roku 1989 sa toho nahovorilo aj na pôde parlamentu veľa o zlých privatizáciách, o zlých krokoch, ale dnes môžeme s veľkou pravdepodobnosťou konštatovať, že táto vláda nesprivatizovala žiadny podnik, ale sprivatizovala túto krajinu. Robí všetky opatrenia na úkor tých najslabších, sociálne najslabších občanov, pretože vykonáva opatrenia, kde tí najslabší budú musieť platiť tým bohatým. Keď toto je v súlade s programom politickej strany SMER – sociálna demokracia, tak ja naozaj sa musím čudovať.

    Kolegyne, kolegovia a občania tejto krajiny, dovoľte, aby som toto vystúpenie nezúžil len na prípad SPP, ale poukázal aj na ďalšie chyby tejto vlády. Zámena, zmena zákona o obnoviteľných zdrojoch energie sa urobila na požiadavku spoločnosti Penta. Zámena bezcenných pozemkov vo Vysokých Tatrách za lukratívne lyžiarske svahy, ktoré chcela vykonať vláda Roberta Fica, keď bola prvýkrát vo vláde, sa mu nepodarilo na sklonku jeho vlády. Vtedy sa to podarilo zastaviť. Dnes vláda Roberta Fica chce opäť urobiť túto zmenu. Dnes J&T platí 220 000 euro ročne za prenájom týchto pozemkov štátu a štátnym organizáciám, keď vymeníme tieto pozemky, nebudeme, nebude platiť pre štát už nič.

    Nebolo to tak aj náhodou J&T, ktoré zbohatlo na odkúpení stratovej spoločnej zdravotnej poisťovne za prvej vlády Roberta Fica? Nebolo tak náhodou J&T, ktoré zarobilo na výmennom kurze po tom, čo minister Počiatek za prvej vlády sa bol pozrieť na Formulu 1? Ako spravuje táto vláda krajinu, keď v Štátnych lesoch síce vykazuje vysoké zisky, ale tie sú len na papieri, pretože vedome vedenie Štátnych lesov dodávalo drevo tak odberateľom, že vedeli, že za to nedostanú zaplatené. Porušili pri tom aj ustanovenia v zmluve, pretože zmluva im umožnila dodať tovar bez zaplatenia len do výšky 220 000 euro, a oni za dva mesiace nasúkali tam 800 kamiónov, 800 kamiónov dreva za 971 000, porušili zmluvu, ktorá bola platná a podpísaná, dali tam 971 000 euro a nedostali za to zaplatené. A ešte má táto vláda drzosť sa postaviť a chváliť sa tým, že mali sme druhú, druhý najlepší hospodársky výsledok? Áno, len peniaze z účtu chýbajú. Tak takto vláda Roberta Fica spravuje túto krajinu?

    Dámy a páni, takúto vládu si občania Slovenskej republiky nezaslúžia. Robert Fico sľúbil istoty, len zabudol na tie veľké bilbordy vyložiť, že sľubujem istoty svojim mecenášom, nie občanom tejto krajiny, ktorí ho volili. Takisto investičné stimuly, ktoré vláda dala spoločnosti SCP Ružomberok v čase, keď SCP sama o sebe v médiách zverejňuje, že má hospodársky výsledok plus 50 mil. euro. Načo dať investičný, teda daňovú úľavu spoločnosti, ktorá má 50-miliónový zisk? Aby ho mala ešte viac?! Pritom mu ešte skrátime lehotu na podpísanie zmluvy, že nie až v roku 2014 ti dáme zmluvu do roku 2020, nie my to urobíme začiatkom roku 2013, keď je ešte platná zmluva, ktorú urobila prvá Ficova vláda, aby si mal, aby mal garantované, že dostane dodávky do roku 2020. To drevo dostáva lacnejšie. Aké je to sociálne, keď tetka na Orave, ktorá kúri drevom, lebo na plyn nemá, tak tá musí zaplatiť za drevo viac ako za drevo platí najväčší odberateľ, ktorý má 50-miliónový ročný zisk a 25-miliónovú daňovú úľavu od tohto štátu?! Kde je tu sociálne cítenie politickej strany SMER a vlády Roberta Fica?! Však na každom kroku robíte v neprospech občanov tejto krajiny.

    Výstavba športových štadiónov určite patrí k tým prioritným cieľom, ale nie v čase krízy a nie vtedy, keď ľudia nemajú prácu a keď ľudia dostávajú nízke dôchodky a majú problém so živobytím na väčšine územia tejto krajiny.

    Ale teraz dovoľte, aby som sa viac zameral predsa len na SPP a prepojenie na J&T a prečo je to problém. Pokiaľ ide o ceny plynu, nesmieme zabúdať na to, že nie všetci občania Slovenskej republiky kúria plynom. Plynom kúria ľudia prevažne v mestách, na dedinách uprednostňujú iné formy kúrenia, a to prevažne s drevom. Prečo chcete zvýhodniť, pán premiér, len ceny plynu a ceny dreva nie? Prečo delíte občanov tejto krajiny na tých, ktorí majú nárok na zľavu, a na tých, ktorí nárok na zľavu nemajú? Pričom keď SPP preberiete, a SPP matka má každý rok stratu a tú stratu bude mať, k tomu sa ešte vrátim, aj tí občania, ktorí kúria drahým drevom, budú musieť prispieť na splatenie pôžičky, ktorú si vláda takýmto spôsobom berie na seba a vyťahuje tŕň z päty J&T a pána Kellnera, Třetinského, pardon.

    Prečo delíte občanov takýmto spôsobom? Prečo neprispejete k tomu, aby štátny podnik so 100-percentnou štátnou účasťou dával občanom, dôchodkyniam, dôchodcom na severe Slovenska lacnejšie drevo, aby nim boli tak rovnako zvýhodnení ako tí, ktorí kúria plynom. Nie každý si to dovolí. Nie, o nich nemáte záujem. Vám nejde o lacný plyn, nejde o domácnosti, pretože v tej, v tomto biznise ide jedine, jedine o biznis tejto vlády a tým, ktorí vám to napísali dopredu, čo máte vykonať.

    Pán premiér, všade ste prehlasovali, že vaše počínanie prebrať matku SPP sleduje cieľ zabrániť zvyšovaniu cien plynu pre občanov. Zabudli ste ale dodať, že zároveň urobíte všetko pre to, aby ceny plynu na Slovensku neboli pre občanov nižšie. Aj posledné dni, ktoré mediálne sa predvádzate, nesmeruje k tomu, aby ste znížili cenu plynu. Je namieste si položiť otázku, a ja si myslím a som presvedčený, že občania, tí, ktorí kúria plynom, by mali dostať od tejto vlády odpoveď: Prečo občan Slovenskej republiky, ktorý kúri plynom, platí trikrát toľko za plyn a jeho prepravu ako občan Českej republiky? Hlavné plynovodné siete sme postavili počas spoločného štátu. Je taká istá rúra na Slovensku ako v Českej republike. Prečo? Nie je to súčasť pekelného plánu, ktorú ste si vymysleli?

    Dovoľte, aby som vám pripomenul, kým do 1. mája tohto roku v Lanžhote za prístupný bod český regulátor, teda české ÚRSO, stanovilo cenu 29,08 za megawatthodinu, tak dovtedy na tomto istom bode slovenské ÚRSO stanovilo 29,83 eura za megawatthodinu. Rozdiel necelých, euro, 80 centov, dá sa povedať, že nič. Čo sa udialo? Prečo ÚRSO na požiadavku slovenskej strany zvýšilo túto hodnotu z 29,80 na 102,70? Tieto peniaze idú v prospech Eustrimu, dcérskej spoločnosti, v ktorej J&T bude mať podiel a bude mať vyšší garantovaný zisk. Cena plynu pre domácnosti, pre každého občana, musí byť jasné, že sa skladá z troch položiek. Je to samotná cena plynu, ktoré dodáva SPP matka, a vychádza zo zmluvy s Gazpromom. Je to cena za distribúciu, to sú strednotlaké rúry a nízkotlaké, to sú tie rúrky do domácností, a potom sú za prepravu, to sú tie hrubé rúry. Pýtam sa, prečo Eustrim v tej hrubej rúre prepravuje plyn za 0,6 eurocenta za megawatthodinu, keď v Českej republike tá istá preprava v tej istej rúre stojí len 0,2 eurocenta za megawatthodinu? Máme trikrát taký drahý vstup do tejto rúry a trikrát drahú prepravu. Tieto ceny sa premietajú do konečnej ceny pre spotrebiteľa.

    Chceme prebrať SPP matku. Prečo? Preto, lebo v roku 2008 predseda vlády Robert Fico a jeho minister hospodárstva Jahnátek, ktorí vykonávali 51 % akcionárskych práv v SPP, čušali ako voš pod chrastou a neupozornili na to, že zmluva, ktorú podpisuje SPP s Gazpromom na 20 rokov, je smrteľne nevýhodná pre túto krajinu. Je to snáď preto? Lebo v tom období Robert Fico tvrdil, že kríza Slovenskej republiky sa nedotkne? Pán premiér klamal, alebo sa mýlil, je to úplne jedno, pretože na to doplatili občania tejto krajiny.

    Keď sa pozrieme na zmluvu s Gazpromom, aká je tam skutočná strata? Kolegyne, kolegovia, pokúsil som sa pozrieť na tie čísla tak, ako sú prístupné na stránke ÚRSO a SPP a z tých informácií, ktoré boli zverejnené.

    Takže SPP sa zaviazalo v roku 2008 za prvej vlády Roberta Fica, že bude ročne odoberať 6,5 mld. metrov kubických plynu, keď každý vedel v tom čase, že rekordný odber v Slovenskej republike neprekročil 5,5 miliardy. Išli o miliardu vyššie, pričom v zmluve sa zaviazali, že "zahlen sie" bude aj vtedy, keď neodoberú. Keď napočítame parametre z roku 2011, že SPP predalo na území Slovenskej republiky drobným odberateľom a veľkým odberateľom dohromady 4,1 mld. metrov kubických, ale povinnosť odobrať bolo 6,5 mld., tak zostáva nám 2,4 mld. metrov kubických plynu, ktoré sme museli odobrať a zaplatiť. Viete, aká je hodnota, tržná hodnota na svetových burzách tohto plynu? Šesťstopäťdesiat miliónov eur.

    Vyzývam premiéra tejto vlády, aby predložil do Národnej rady zmluvu, ktorá je podpísaná medzi SPP a Gazpromom. Aby každý poslanec v tejto Národnej rade, ale aj občania tejto krajiny vedeli, čo v skutočnosti Fico a jeho vláda chce prebrať. Tá strata minulý rok mohla vzniknúť dvojakým spôsobom. Buď je to v zmluve napísaná zmluvná pokuta za neodobraté množstvo, o čom nesvedčí žiadna mienka od Roberta Fica, ani od vlády, ani od jeho ministrov, alebo to vzniklo tým, že to odobrali za 650 mil. euro a potom to predali so stratou. Fico chce prebrať biznis za 650 mil. euro, ktoré chce potom predávať plyn lacnejšie.

    Keď chceme pomáhať občanom, tým, ktorí sú odkázaní, s tým si myslím, že aj celá pravica nemá problém. Váš návrh podporíme. Ale pomôžme tým, ktorí sú na to odkázaní. Nie tým, ktorí z J&T a sponzorstva SMER-u majú možnosť a vykurujú si lacným plynom svoje bazéniky pri domoch. Tým netreba dať pomoc. Treba dať pomoc tým, ktorí sú na to odkázaní. Ale keď chceme im pomôcť, tak pomôžme aj tým dôchodcom, ktorí musia kupovať drahé palivo, teda drahé drevo na kúrenie. Nedeľme občanov tejto krajiny na tých lepších a na tých horších! Keď kúriť, tak to je jedno, či s plynom alebo drevom.

    Pýtam sa vás, prečo chcete prebrať len stratovú časť SPP a ziskové časti ponecháte pre J&T? Toto je kardinálna otázka na Roberta Fica. A myslím si, že po včerajšom vystúpení aj mojich kolegov je evidentné, že existovala metóda presne tak isto, ako J&T nepoužilo na to žiadne svoje vlastné financie, rovnakým spôsobom to mohol vykonať aj Robert Fico prostredníctvom svojich štátnych podnikov a prebrať záväzok na seba. Prebrať celé SPP. Mal by 100-percentný podiel. Mal by všetky výnosy, mal by aj stratu, ale tie by sa vzájomne vykompenzovali. Nie. On preberie 100 % straty a tie časti, dcérske spoločnosti, ktoré sú ziskové, tam nechám, nech tam má podiel J&T a nech si berie každý rok pravidelne dividendy. Toto je naozaj sociálne správanie?

    Dovoľte, aby som pripomenul slová Roberta Fica zo 16. schôdze z 5. apríla 2011: "Prvým je presvedčenie, že v globalizujúcom sa svete je pre štát dôležité držať vlastníctvo energetických spoločností, výroba elektrickej energie, jej rozvod, výroba a rozvod tepla, preprava plynu, či ropy." Toto sú slová Roberta Fica, ktoré povedal za týmto rečníckym pultom. V roku 2011 za podstatné v SPP považoval, kto bude vlastniť tú rúru, cez ktorú plyn tečie. Dnes tu vystúpi, respektíve včera, a hovorí, že to ho nezaujíma. Jeho zaujíma, že kto má plyn. To, že urobil niekto zlú zmluvu s SPP a s Gazpromom, na 20 rokov znevýhodnil túto krajinu, to mu vtedy v roku 2008 nevadilo. Nevadilo mu ani v roku 2009, ani v roku 2010, keď ešte bol premiérom. Nezdvihol svoj hlas, že toto je zlý krok. Ale dnes sa hlási k tomu, že chce si prebrať túto stratu.

    Kolegyne, kolegovia zo SMER-u a občania tejto krajiny, preto je dôležité, aby sme nediskutovali o tejto téme po nociach, pokútne, ale tu na pôde Národnej rady. Robert Fico, keď v televíznej relácii TA3 v nedeľu, kde ide sám bez svojho politického oponenta, reční a presviedča občanov tejto krajiny, že on nemá problém s touto mimoriadnou schôdzou, on, keď je treba, bude tu sedieť niekoľko dní a teší sa na túto diskusiu, a potom sa zachová zbabelo, že príde za rečnícky pult, povie svoje a už nepočká ani na faktické pripomienky a ujde a zdupká z tejto sály, takto zbabelo sa zachová len ten, ktorý má niečo za ušami. Prepáčte mi, SMER v tejto Národnej rade má osemdesiattri poslancov. Osemdesiattri poslancov mať za svojim chrbtom a zdupkať z parlamentu, od kritiky opozície, toto neurobila ani Iveta Radičová ako žena, ako premiérka, keď ste ju chceli odvolávať. Bol som členom toho kabinetu, sedeli sme tu. Boli to ťažké slová, ktoré ste nám adresovali, ale sme sedeli tu, pretože k politickej a demokratickej spoločnosti patrí aj to, aby sme viedli diskusiu aj na nepríjemné otázky.

  • Výkrik v sále.

  • Nekritizujem, že to nebolo cez deň, pán kolega, ale vy ste odišli, vy ste z tadeto odišli, aj premiér ušiel, aj s vami, nakázal vám, že odchod, hoc má 83.

  • Výkrik v sále.

  • Nevidel som takého hráča, taký zápas, kde príde súper, ktorý je v prevahe, a ujde od tej menšiny. Vy ste sa zbabelo zachovali a ušli ste od tej menšiny

    Robert Fico nemá charakter a nemá dôvod, aby zastával takúto funkciu, a občania tejto krajiny si nezaslúžia mať takéhoto premiéra, ktorý im robí takúto zlosť, pretože keď má čisté svedomie s J&T a s prepojením na finančné skupiny, tak potom by stál tu a sedel by tu aj cez noc a viedli by sme, hoc pokútne, ale v noci by sme viedli diskusiu. Nezdvihol by som svoj hlas, že je to v noci. Ale zdvihnem svoj hlas vtedy, keď Robert Fico z tohto miesta ujde.

    Parlamentná demokracia nie je o tom, že rozhoduje premiér, nie je to tom, že nakáže poslancom, čo majú robiť, ale poslanci sú tu preto, aby kontrolovali vládu. Vláda dostala dôveru v tomto parlamente, nie premiér dáva dôveru tomuto parlamentu. Je to trošku choré. Je treba sa nad tým pozastaviť a je treba sa nad tým zamyslieť.

    Takže pán premiér, keď chce pre ľudí, aby nemali drahší plyn, tak sa ho pýtam otvorene, nech vysvetlí, prečo robí všetko pre to, aby občania tejto krajiny nemohli mať lacný plyn. Prečo robí všetko pre to, aby alternatívni dodávatelia plynu na Slovensku boli znevýhodnení natoľko, aby nemohli dodávať občanom lacný plyn? Prečo platí slovenský občan trikrát toľko za vstupný bod ako v Českej republike a prečo trikrát toľko za prepravu? A potom má ešte aj nevýhodnú cenu za plyn, ktorá bola vyrokovaná v roku 2008.

    Takže, dámy a páni, pre tieto dôvody by nemal zastávať pozíciu predsedu vlády Robert Fico a títo občania Slovenskej republiky by si zaslúžili mať inú vládu.

    Dovoľte, aby som na záver vyzval svojich kolegov, aby sme naozaj viedli diskusiu o SPP aj cez deň, nielen v noci. Nedovoľme, aby Fico nás nútil diskutovať o tom, že on predal túto krajinu finančným skupinám, po nociach. Keď nemá čo skrývať, tak sa sem postaví v ktorúkoľvek hodinu a v ktorúkoľvek hodinu bude diskutovať. Ujsť, a ten, ktorý ujde, ujde len preto, lebo nemá čisté svedomie. Možnože tá kola, ktorú pil s inou finančnou skupinou, vtedy bola lacná, ale dneska sa predkladajú účty.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky páni poslanci Sulík, Gál, Vašečka, Švejna. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Sulík.

  • Ďakujem pekne za slovo. Zsolt Simon, súhlasím s tebou, to, čo si tu hovoril. Iba k jednej veci by som chcel uviesť na pravú mieru čísla. Vravel si, že bod Lanžhot zvýšil, že na bode Lanžhot boli zvýšené ceny z 29,80 na 102,70. Ja tiež nerozumiem, prečo to spravilo ÚRSO, prečo to spravilo práve teraz, ako to chcú vysvetliť. Je to z ničoho nič trojnásobné zvýšenie.

    Áno, ale treba povedať, že bod, neviem, ako sa volá na východe, Užhorod alebo čo, má cenu aj mal cenu 142, sa mi zdá. Čiže ja teraz neviem presne, akú politiku sleduje ÚRSO, ale chápal by som alebo vnímal by som ako logické, keby ÚRSO povedalo, že dobre, chceme všade rovnaké, na všetkých vstupných bodoch chceme mať rovnaké ceny, na všetkých výstupných tiež chceme mať rovnaké ceny. Tým chcem povedať, že nerozumiem úplne tým súvislostiam, len chcel som na to upozorniť, že áno, tu bola cena trojnásobne zvýšená, avšak na východe je cena ešte vyššia.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec, dobre ste na to poukázal, že ísť do veľmi pochybného obchodu s odôvodnením, aby bol lacný plyn, lacný plyn povedzme aj pre ľudí, lebo sa to nerozdeľuje, či je to, niekto odkázaný na ten lacný plyn, alebo či to je človek, ktorý s tým lacným plynom potom bude vykurovať svoj ani nezakrytý bazén, tak toto je choré.

    Teraz sme tu mali dôchodcov z mojej rodnej obce z Veľkej Mače a sa sťažovali v prvom rade nie na plyn, a že majú nízke dôchodky. Oni fakt možno by potrebovali ten lacný plyn, ale nie štýlom, že na to potom doplatia, lebo tieto peniaze budú chýbať vo verejnom rozpočte, vo verejných rozpočtoch. Ako tam chýbajú aj tie peniaze, ktoré dáva táto vláda na štadióny. Rozhadzuje táto vláda s tým, že sa zmenilo verejné obstarávanie, že obstarávatelia nesúťažia, ale vyhrávajú pochybnými tendrami, pochybnými ponukami, ktoré zďaleka presahujú tú normálnu mieru ich zárobku. Tam sú tie peniaze. Tam sú tie peniaze. Tam máte tie peniaze, ale ich rozhadzujete. Ako aj pán poslanec Sulík na to ukázal, každý deň koľko dáva a necháva rozkrádať táto vláda z peňazí, ktoré sú v štátnom rozpočte. A už o tom, že aké machinácie sú pri niektorých tendroch, ani nemôžem rozprávať, lebo som viazaný mlčanlivosťou, ale by ste videli tie spisy, čo táto vláda, čo tento štát dovolí robiť s verejnými financiami, tak to je hrozné.

  • Ja by som chcel reagovať na tú časť vystúpenia pána poslanca, v ktorej hovoril o tom, že o takýchto veciach by sme naozaj mali hovoriť počas dňa a nie v noci. V každom prípade je dobré, ak je tu navrhovateľ, ktorý tu teraz je, ale je veľmi zlé, keď hovoríme o napríklad odvolaní predsedu vlády, on tu prítomný nie je. Je nás tu veľmi málo v sále a v noci ťažko sa pracuje, keď máte byť jednu noc hore, potom celý deň rokovať o takýchto dôležitých veciach, ako je táto téma o rozpočtovej zodpovednosti, a potom znova, nech sa páči, môžte vykonávať svoju právomoc zase opäť v noci. Ja celkom dosť vydržím, mám aj malé deti, som zvyknutý aj byť v noci hore, ale tá kvalita potom naozaj klesá a nie je to pre dobro Slovenska. Takže ďakujem pánovi poslancovi, že na to upozornil.

  • Ďakujem. Ja súhlasím so Zsoltom Simonom a skutočne chcem ešte zdôrazniť, keď spomínal príklad SCP Ružomberok, ktorý dostal 25-miliónovú daňovú úľavu, pritom nevytvoril žiadne nové pracovné miesto. Všetci podnikatelia blednú závisťou, čo sa dá všetko vybaviť. A samozrejme, keď tento podnikateľ potom hovorí, že vôbec podnikateľom nezáleží na sadzbe dane, tak takému podnikateľovi fakt nezáleží na sadzbe dane. A ešte pripomeniem, že aj zamestnávateľské zväzy boli zhrozené, že v tomto prípade. To znamená, že skutočne je to explicitný zlý prípad a každý, ktorý sa proste snaží mať záujem o verejné financie, vidí, že je to jednoducho vyhadzovanie peňazí.

    A súhlasím aj s pánom Simonom, no tak nech sa publikuje tá nevýhodná zmluva, aby každý daňový poplatník vlastne vedel, že čo nakoniec zaplatí. To znamená, hovorím teraz o SPP, o tej nevýhodnej zmluve, ktorá samozrejme bude potom musieť byť, nie štát, ale daňoví poplatníci, či už formou dlhu alebo iným spôsobom zaplatená.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán exminister, ak má niekto právo kritizovať terajšiu vládu za stav verejných financií, tak vy už len z morálneho hľadiska určite na to právo nemáte. Veď za vášho vládnutia najväčšie lúpeže a krádeže strategického majetku, štátneho majetku, prebehli naozaj za vášho vládnutia.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Bublavý, začnem od vás. Človek, ktorý nemá argument, povie len toľko, čo ste povedali vy. Ale čo môžme očakávať od smeráka, ktorý vie a môže vystupovať len vtedy, keď mu šéf strany Robert Fico dovolí.

    Kolegovia, ďakujem vám za reakciu na moje vystúpenie. Pán kolega Sulík, tým porovnaním na Českú republiku som len chcel poukázať, že máme spoločnú históriu z Československa. Tá sústava, sieť plynárenských rozvodov je obdobná a porovnateľná. Len som chcel poukázať na to, že v Českej republike regulátor má o trikrát nižšie ceny ako na území Slovenskej republiky. Prečo to tak je? Šéfom regulačného úradu je pán Holjenčík, ktorý sedí na tejto stoličke z čias prvej Ficovej vlády, keď ste ho tam posadili. Keď niekto nezvláda svoju úlohu, alebo robí neodborné rozhodnutia, tak potom je takýto výsledok. A rovnako som chcel poukázať aj na to, že pri plyne, keď chcete zvýhodňovať plyn, tak by ste mali zvýhodňovať aj drevo. Je to nemorálne, aby občania z dediny, kde kúria prevažne drevom, aby doplácali bohatším, lepšie zarábajúcim občanom v mestách, tým, ktorí kúria plynom, lebo tým vláda Roberta Fica dá ešte lacnejší plyn. Na dedine je život ťažký, dôchodok nižší, pracovných možností menej. Tak tí majú ešte prispievať pre tých, ktorí prevažne kúria plynom v mestách?! Je to nehoráznosť, toto nie je, nič spoločné so sociálnou demokraciou.

    Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie. Vyhlasujem prestávku do 14.00 a budeme pokračovať v rozprave.

  • Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.

  • Príjemné popoludnie, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Pokračujeme v popoludňajšom rokovaní desiateho dňa 23. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave o rozpočtovej zodpovednosti za rok 2012, tlač 594.

    Pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ivan Šramko už zaujal miesto určené pre navrhovateľov, obdobne je tu aj navrhovateľka za spravodajkyňu.

    Ďalším v poradí písomne prihláseným rečníkom je pán poslanec Alojz Hlina, ktorému teraz odovzdávam slovo, a pripraví sa pán poslanec Miškov.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán Šramko, pardon, ja som, musím povedať, že vy ste predseda, pardon, vážené ženy kolegyne. Minimálny poobedný záujem, ale nevadí.

    Prosím vás pekne, skúsim v tejto veci. Na úvod mi dovoľte, pán predseda, že vás aj čiastočne ľutujem, lebo to malo byť, za štandardných okolností ste už boli dávno vybavený, hej, dneska sa, vyzerá, že sa toho napočúvate. Nuž tak si tu my žijeme v tomto parlamente. Viete, tuná si pomaly každý robí, čo chce. Tak sú veci medzi nebom a zemou, ktoré sa ovplyvniť nedajú, ale tu sú poniektorí s ambíciou, že áno, hej. Čiže tuná náš predseda je muž slova a činu a naozaj nepozná prekážku a dokáže, si myslí, že dokáže zlomiť každého, len sa naňho pozrie prísne. Takže trošičku zafilozofujem. Však ja ako poľnohospodár si to môžem dovoliť, lebo však tu je toľko všelijakých právnikov s korešpondenčnými kurzami, čiže ja aj v tej vašej agende niečo aj kvázi filozofického rozmeru poviem.

    A skôr ako poviem, ešte mi dovoľte také, by som povedal, procesné veci. Chcem upozorniť, toto je jedna z možností, ako sa to dá, lebo tu už mi ani slovo nedajú, ani procedurálny nemôžem. Tu už sa fakt dejú veci, ktoré sú v histórii, nepamätajú...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Ale, pán poslanec, musím vás len prerušiť, aj slovo máte, aj procedurálne návrhy. Aj keď chcete, aby bol všeobecný súhlas, aj to sme vám vyšli v ústrety v noci, takže...

  • Reakcia z pléna.

  • No stalo sa mi trikrát, že moje ústavné právo, ktoré mi dali voliči, že dať procedurálny návrh, mi nebolo vyhovené.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Takže pokračujte, nech sa páči.

  • Pýtal som sa pána riaditeľa, či sa môžem sťažovať, že údajne, no, nebudem to komentovať, no neviem, kde sa môžem sťažovať, že ste mi neumožnili dať procedurálny návrh, lebo v ten daný moment mal význam. Čiže len procesne chcem poprosiť aj takouto formou, pani predsedajúca. Prípadne odkážte vášmu predsedovi, že zajtra pokračuje bod interpelácie. A naozaj by som bol rád, keby ste už konečne zabezpečili účasť vlády na interpeláciách a dovolili mi uplatniť môj ústavný inštitút. To nie ja som si zmyslel, nie pán Paška to zakázal, ale to ústava, to je taký dokument dole v tom foyer je, a tam sa to píše, že článok, myslím 80, že mám právo interpelovať. Čiže dovoľte mi....

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Ale, pán poslanec, vráťte sa k téme v rozprave o prerokovanom bode programu, dobre? Poprosím vás.

  • Dobre, čiže toto procesne naozaj by som chcel poprosiť, aby ste nepovedali, že som to nepovedal, tak, prosím vás, naozaj zajtra po hodine otázok chcem pokračovať v prerušenom bode interpelácie.

    SMER pracuje takým systémom, skúsim v takom obraze to povedať, niekedy sa to tak ľahšie chápe, hej, že pošle vám domov, prepytujem, exkrement, ale zabalia to do darčekového balenia. Do takého tortového, pekného, a ešte vám napíšu, že dajte si do kredenca, a ešte vám aj povedia, že ale neodbaľujte. Oni to, keď budem v tom obraze pokračovať, oni to zabalia tak, aby to nepresakovalo, alebo v tých doporučeniach vám dajú, že prípadne to odbaľte po určitom čase, alebo potom, keď už my nebudeme vládnuť, a po tom, keď to začne páchnuť, tak povedia, že to boli oni.

    Naozaj tento systém tu ja identifikujem, že sa pokúša SMER baliť exkrementy do darčekových balení a ešte ľuďom hovorí, že dávajte si to do kredenca. A keď to začne voňať, tak povedia, že pozrite, však my s tým nič dokopy nemáme. To sú veci, ktoré samozrejme tu aktuálne riešime s SPP. A SPP má vplyv aj na to, na správu, ktorú predkladáte. Ale ja teraz budem korektný a vrátim sa. Ja budem, budem rozprávať o SPP o siedmej, dneska o siedmej a pokúsim sa o nemožné v tejto krajine, že sa to pokúsim čo možno najjednoduchšie vysvetliť občanom, aj prípadne niektorým poslancom, o čo ide v kauze SPP. Čo možno naozaj najjednoduchšie, aby sme proste si skúsili predstaviť tú obludnosť toho podvodu. A aj budem hovoriť o zákernosti toho podvodu, lebo tento podvod si ako sekundanta zobral, proste tú zákernosť, v tom, že jak sa predstavuje ľuďom, že pomaly: pozrite sa, bijeme vás po chrbte a ešte vám kričíme, že prečo sa čudujete, však vám to robí dobre. Čiže to budem hovoriť o siedmej. A budem teda pripravený a budem asi, zdá sa, vyzerá, že budem aj robiť predskokana pánovi Miklošovi, ktorý bude, pôjde po mne, a ktorý sľúbil nejaké informácie, ktoré by mohli zaujať. Ale tu sú prahy citlivosti nastavené tak, že tu už neviem, čo zaujme, viete, že tu sú naozaj, že čo ešte by malo niekoho zaujať.

    No tak som sám zvedavý, lebo aj ja z argumentácie, ktorá tu doteraz bola, že, hej, ja neviem čo. Veď čo ja mám, s prepáčením, s pánom Miklošom? Čo ja mám so stredovekom? Ja vidím teraz, že sa ide udiať najväčší podvod, čo si ja pamätám, a keď ma už tu niekto zvolil, tak naň upozorňujem. Ale vidíte, oceňujem u pána Mikloša, že bol vyzvaný a pripravuje si nejaký materiál. A ja sám som zvedavý a budem pozorne počúvať, že aká bude argumentácia. A to oceňujem. Sám som zvedavý. Čo nemôžem, žiaľ, povedať ku vašim kolegom, lebo tie vaše vlastnosti takého toho zbabelstva, také dosť nehrdinské, no ale však zdá sa, že sú komunity, kde tento typ, zdá sa, je v kurze. No však o tom niektorí džudisti vaši vedia svoje.

    Čo sa týka tejto správy, prosím vás, ja len miernu filozofickú úvahu a končím, nebudem fakt zaťažovať. Ak hovoríme o tom, že máme byť zodpovední, tak som rád, že sa to dokonca do názvu dostalo. To by malo teda pripomínať, že z tohoto vychádza, na to, aby ste mohli byť tam zodpovední.

    Ešte ja jednu vec chcem vyakcentovať. Tu už sa hovorilo, že kde čo míňate, alebo ako kto míňa, a mňa trebárs tie smrekové dosky fakt zaujali. Ale asi s týmto skončím, že v krajine, v ktorej vlastne zabijete tvorivosť, zabijete v ľuďoch, aby chceli, aby vyhrali, aby uspeli, no tak sa stane z nej takáto krajina, kde je rokovanie parlamentu - a teraz to môžem povedať pre ľudí, ktorí to pozerajú - účastní sa jeden poslanec. A takto dopadne aj tá krajina, že všetko, čo bude mať trošku v hlave, tak už bude dávno preč, keď toto spôsobíte.

    Ináč to poviem, dávno, už 20 rokov dozadu, ja neviem, či to dobre vyslovím, bol taký známy manažér La Loca, hovoril, že on je kráľ akvizícií, a keď sa ho pýtali, že čo v tých akvizíciách vyhodnocujú, tak produkt, hodnotu a firemnú kultúru. A ja som si tých 20 rokov dozadu hovoril, sa mi to zdalo, že ako dosť nepodstatné, že čo, firemná kultúra? A oni to dávali na váhu, hovorím, do rovnítka s týmito dvoma. A toto presne chcem tuná povedať, že ak bude našou firemnou kultúrou tá, tá, by som povedal, nekonštruktívnosť, tá zákernosť, tá závisť, tá, to, čo tu fakt identifikujem, to vzbudzovanie tých démonov všelijakých, čo tu vy stvárate, že ľudia sa boja, a k tomu sa blížite, sa boja niečo vytvoriť, lebo tým, že niečo vytvoria, tak urobia aj terč, po ktorom sa banda nímandov, šuflikantov a všelijakých zákerných džudistov sápe a leje na ne kýble špiny, toto keď sa stane firemnou kultúrou Slovenska, že sa takto zboľševizujeme, tak potom to už len začne byť problém. A máte k tomu veľmi blízko.

    Ja som sa snažil pomôcť tejto vláde, ja som vám kúpil deviaty rad, keď bola premiéra filmu Jobs. Človeka, ktorý chodil na polievku pre chudobných a potom po sebe niečo nechal. Bez toho, aby cucal, aby parazitoval. Neprišiel nikto. Na to treba apelovať. Aby sme vôbec o nejakej zodpovednosti hovorili, musia sa naliať do tohto štátneho rozpočtu aj nejaké zdroje. A tie zdroje, vážení kolegovia, tie zdroje sa nevytvárajú na Gunduličovej alebo na Súmračnej, tie zdroje sa vytvárajú z tvorivosti ľudí, z chcenia ľudí, z produktu, z niečoho, že niekto nájde v sebe tú silu, že sa ráno zobudí a ide. Z toho sa tvoria hodnoty. Ja viem, že, že sú tu ideové smery, ktoré si myslia, že hodnoty sa vytvárali tým, že ste rozpredávali to, čo tu bolo doteraz, potom sa kšeftovalo s tým, čo prišlo z Európskej únie, a teraz už jediné čo zostáva, peniaze tých druhých. To znamená, že, že celý systém nastavujete, ako dostať peniaze z vrecka Štefana Kuffu, príklad, to je jedno, hocikoho, cez zákony a parlament si zoberiete ako svojho prostredníka. Takto, takto slušné spoločnosti nefungujú.

    Slušné spoločnosti fungujú na systéme, že ľudia, ktorí chcú vyhrať, vyhrajú, keď sú najlepší. U vás nemusíte byť najlepší. U nás sa musíte dobre narodiť. Musíte mať plné číslo dobrých telefónov. Je jedno pomaly, aký je režim, to je stále jedno, za boľševika, za Mečiara, za Fica, úplne jedno, proste beztvaré, bez ničoho. Stále je to dobré. Sekundárne tým ale, vážení, spôsobujete to, čo tu je vidno, že tu odchádzajú tí najlepší a najkvalitnejší, lebo nevidia priestor, lebo nevidia tú istotu, že keď budú najlepší, že vyhrajú. Tá demotivácia je obrovská, obrovská až absolútna. A tí, čo vlastne zostávajú, tak sú rezignovaní. A dokonca tí niektorí z toho ešte pomaly urobia pózu, ale tí, uznáme, že sú už možno tak hlboko z toho sklamaní, že sa im to nedá ani čudovať. Ale nie je to pózovanie hrdinstvom, urobiť z toho, že sa o tie veci nezaujímam.

    Takže riešením aj správy o hodnotení, aby ste prišli iba s dobrými správami. To znamená, že nepresahujeme to, čo tu ústavným zákonom si v nejakom osvietení tento parlament ešte v posledných zábleskoch nejakého, schopnosti prežiť na seba uviazal ten bič ústavný, že nepustí. Tak aby ste vedeli aj na budúci rok sem prísť, tak je potrebné tam teda doplniť túto, že nezdemotivujete, nezničíte týchto ľudí v tom, že budete im predstavovať tieto príbehy, ktoré im tu predstavujete. Príbehy obludných klamstiev, obludných exkrementov balených v darčekovom balení. Príbehy nímandov, ktorí za celý život nedokázali urobiť nič poriadneho, a čoho sa chytili, pokazili, a im dávať moc a poskytovať im ochranu. Tak tieto príbehy vám sekundárne spôsobia to, že tá príjmová stránka rozpočtu, tak nevyhnutná na to, aby sa v tejto krajine dalo ako-tak slušne žiť, bude naozaj, naozaj problematická.

    A skončím s tým, že to, že niekto ráno vstane, to, že niekto niečo vytvorí, ono sa to aj nejako volá. Poväčšine sú tu aj ľudia. Viete, to je aj tu, že posilňujete tie stereotypy, čo tu firemne nastavujete. Churchill sa na to pýtal, že: ako posudzujete podnikateľa, či ako prašivého vlka, ktorého treba zabiť, alebo ako dojnú kravu, ktorú treba podojiť, alebo ako koňa, ktorý ťahá ťažký náklad? Čiže to by som, naozaj, na to apeloval, že tie prvé dve možnosti sú zlé. Tá tretia je správna, hej. A pokiaľ vám ešte tu zbytok nejakých ľudí zostane, ktorí sú ochotní ráno vstať a ísť vytvárať nejaké hodnoty, tak si ich vážte. Pokiaľ si myslíte, že toto všetko vám zabezpečia tí, ktorým ste odovzdali do rúk túto krajinu, tak vôbec nie. Lebo tí sa dávno zdaňujú v Cypre, na Panenských a Kajmanských, ja neviem akých, ostrovoch. Tí už majú dávno z tejto krajiny šoufky, hej, iba sa nad tým smejú. Tí dávno už nemajú tú lojalitu k tej krajine, ktorú by mali mať. Takže na tých sa naozaj nedá spoľahnúť. Na to, že vám niekto bude plniť príjmovú stránku rozpočtu, na to, aby ste mohli predkladať zodpovedné správy o rozpočtovej zodpovednosti, je potrebné mať silný a naozaj veľmi silný stredný stav ľudí, ktorí sú ochotní a schopní niečo vytvoriť. A to dokážete vtedy, keď im dáte vyhrať a umožníte im vyhrať, keď budú najlepší. Čo znamená určite od základu zmeniť, ako je to doteraz, lebo v tejto krajine vyhráva hocikto, ale určite to nie sú najlepší.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja páni poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Hraško.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Lojzo, vo veľa veciach, ktoré si tu povedal, s tebou súhlasím. A ja by som možno ešte len zdôraznil práve tú časť, že pokiaľ nebude toho, kto bude napĺňať ten rozpočet, tak ten rozpočet nikdy nebude funkčný a nikdy nemôže dosiahnuť čísla, ktoré budú ukazovať na krajinu, kde ľudia chcú odovzdávať svoje dane, chcú platiť svoje dane a podobne. Takže pokiaľ budeme naozaj robiť viac represií ako vytvárať lepšie prostredie na to, aby tí ľudia boli radi na Slovensku, aby radi platili dane, a nielen ľudia, ale aj podnikatelia, tak vtedy môžme byť radi, že ten rozpočet sa bude napĺňať tak, aby nebol deficitný, aby sa nezvyšovala zadlženosť Slovenska. Žiaľ, stále vidíme, odkedy nastúpila vláda Roberta Fica, že tie opatrenia smerujú úplne opačne. A takisto, ako si povedal, že tie peniaze sa dávajú tým finančným skupinám, naozaj, tie už sú kdesi za vodou, tie si strážia len svoje vlastné ego, svoje vlastné ciele, svoje vlastné záujmy. Možno si chcú tie peniaze zobrať do hrobu. Neviem, načo im tam potom síce budú, lebo si ich nebudú mať kedy užiť a budú ich mať toľko, ale, žiaľ, je to tak. Ale keď títo odídu, tak ako si povedal, už sú dávno na Cypre tie financie alebo niekde inde, či už vo Švajčiarsku alebo v iných finančných rajoch, tak tie peniaze odídu zo Slovenska a neostanú tu pre našich občanov, nezlepšia nám situáciu na Slovensku a neprinesú ani prácu, ani zlepšenie podmienok, ani vyššie dôchodky, ani vyššie platy. Takže pokiaľ sa táto vláda bude správať tak nezodpovedne, ako sa doteraz správa, tak naozaj ten rozpočet bude takýto a potom budeme počúvať len takéto negatívne správy a zhodnotenia rozpočtu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Presne je to tak, pán kolega, nie je kým napĺňať ten rozpočet. Ostávajú tu len tí, ktorí z neho čerpajú, ale chýbajú nám tí, ktorí by aj plnili tento rozpočet, a v tom je veľký problém. Naozaj, nie sú tuná vytvorené priaznivé podmienky v tejto našej krajine, aby mladým ľuďom, aj tí, ktorí skončili, absolventi škôl, či už začali podnikať, ale aby tu mohli pracovať. Tí, ktorí tu zostávajú, tak naozaj len narážajú na kopec problémov. Málo sa to hovorí, ale práve mladí ľudia, absolventi škôl sú tou skupinou rizikovou, veľakrát diskriminovanou, ktorí majú problém zamestnať sa. Ak chcú podnikať a možno zaradiť sa do systému podnikateľskej sféry, tak narážajú len na kopec problémov a byrokracie. Štát je ten, ktorý je povinný vytvárať tuná podmienky na to, aby sa tu dalo slušne žiť. Nechcem hovoriť komfortne, ale slušne žiť. Nemôže to byť tak, že budeme okrádať tých, ktorí sú chudobní. Je to také úžernícke a veľmi neseriózne. Tí, čo ostávajú, ako kolega si to spomínal, veľakrát zostávajú v takej apatii až rezignácii.

    A ja si kladiem veľakrát otázku, že kam smeruje táto naša krajina? Kým sa bude napĺňať tento rozpočet? Budú tu ešte v budúcnosti takéto správy? Samozrejme, všetko pramení aj z tých morálnych postojov a našich konaní, ktoré tuná je. Myslím si, že aj po tej včerajšej noci nie sme takým dobrým svetlým príkladom, ktorý by boli hodní nasledovať. Poslanec má byť vzorom vo všetkom.

  • Chcete reagovať, pán poslanec Hlina? Nie.

    Pán poslanec Miškov sa odhlásil z rozpravy. Prosím vás pekne, môžte ho kľudne vymazať.

    Nech sa páči, pán poslanec Kollár, máte slovo. Poslanec Kollár je písomne prihlásený do rozpravy.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, dámy a páni, ďakujem pekne za slovo. Ja chcem v úvode oceniť, že historicky po prvýkrát v slovenskom parlamente je predložená takáto správa o hodnotení plnení pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel, na čo sa častokrát zabúda, rozpočtovej transparentnosti za rok 2012. Jednoznačne dobrá správa pre Slovensko, že takáto správa by nebola nikdy vznikla, keby sme nemali Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, a spomínanú Radu pre rozpočtovú zodpovednosť by sme nikdy nemali, keby vo volebnom období vlády Ivety Radičovej nebol prijatý ústavný zákon o rozpočtovej brzde alebo o rozpočtovej zodpovednosti. Takže v tom virvare ostatných udalostí, ktoré sme tu zažili uplynulú noc, predsa len jedna dobrá správa.

    Chcem oceniť predloženie takejto správy hlavne preto, že ako samotná správa uvádza, citujem: "Politici často odsúvajú konsolidáciu verejných financií do budúcnosti. Výsledkom takejto politiky sú spravidla vysoké dlhy a rozpočtová politika, ktorá umocňuje výkyvy v životnej úrovni obyvateľstva namiesto toho, aby pôsobila proti hospodárskym cyklom." Ja mám vo veľmi dobrej čerstvej pamäti ešte takú úsmevnú príhodu, ktorú v princípe dvaja páni, pán Horváth a Ódor, ktorí boli viac-menej otcami alebo autormi toho základného textu zákona o rozpočtovej zodpovednosti a rozpočtovej transparentnosti, na jednom z prvých sedení pracovnej skupiny pri výbore pre financie a rozpočet spomínali takúto príhodu, že so zodpovedným prístupom k verejným financiám je to podobné ako so zbavovaním sa takého zlozvyku, akým je napríklad fajčenie. Že vždy si povieme, že od nového roka nebudem fajčiť a potom v noci z 31. 12. na 1. januára si povieme, no, ale však ešte to posuňme, od dovolenky v letných mesiacoch prestanem fajčiť. A tak to ide stále ďalej a ďalej, ale zlozvyky spravidla pretrvávajú. Takisto je to aj s nekonečným odkladaním ozdravného úsilia, pokiaľ ide o verejné financie. Vždy sa to posúva ďalej a ďalej. Spravidla za horizont politického volebného cyklu a na ďalšie a ďalšie generácie, ktoré prídu po nás.

    Takže máme všetci plné ústa potreby a uvedomenia si zodpovednosti, pokiaľ ide o ozdravovanie verejných financií, lebo len tak je možné dosiahnuť dlhodobú udržateľnosť verejných financií, ale pokiaľ ide už o konkrétne kroky, tak sa to podobne, ako s tým zbavovaním sa fajčenia, odsúva na potom. A je to vlastne taký neverending story, nikdy nekončiaci príbeh, ktorý sa podarilo prelomiť práve prijatím spomínaného zákona, ktorého som bol jedným z predkladateľov. A teší ma, že vtedy všetci prítomní poslanci v sále za takýto ústavný zákon o dlhovej brzde bez výnimky zahlasovali. Myslím si, ak si dobre pamätám, že to bolo 147 poslancov vtedy prítomných v sále.

    No, práve preto bolo potrebné vlastne týmto zákonom pole pôsobnosti vlády v oblasti fiškálnej politiky zúžiť. Toto pole pôsobnosti bolo potrebné zúžiť práve nastavením rozpočtových pravidiel. A to sa nakoniec, ako som spomínal, prijatím ústavného zákona o dlhovej brzde aj podarilo. Zaradili sme sa tak medzi nie početnú skupinu vyspelých krajín, ktoré majú takéto fiškálne pravidlá.

    Ostáva však a navždy zostane smutným konštatovaním, že ani spomínaná ústavná brzda nie je dostatočnou "brzdou" pre našu socialistickú vládu SMER-u - sociálnej demokracie. Preto takéto konštatovanie? V rozpočte verejnej správy na roky 2013 až 2015 si vláda Roberta Fica, a teraz odvolávajúc sa na medzinárodné záväzky, záväzky voči Európskej únii, ktoré vyplývajú nielen z Paktu stability a rastu, ale aj z európskej fiškálnej zmluvy, stanovila ciele schodkov rozpočtu verejnej správy v roku 2013 na úroveň 2,9 % HDP, v roku 2014 na úroveň 2,4 % a v roku 2015 na úroveň 1,9 % HDP. Ako to už býva v tom tzv. trojročnom cykle rozpočtovacom, vždy ten prvý rok, čo je ten nasledujúci po jeseni, horúcej jeseni, kedy sa schvaľujú rozpočty, tak ten nasledujúci rok je vždy vo forme zákona a teda je záväzný, ale ten rok n+2, n+3 je už viac menej len akýmsi zbožným prianím. Dnes už zo spomínaných cielených schodkov rozpočtu nič, nič neplatí.

    Ako iste dobre viete, na rok 2013 vláda očakáva, že tento rok skončí so schodkom 3,04 %, čiže štyri stotiny percenta HDP. Mne to trochu pripomína takú hru. Hru na to, že počas vlády Ivety Radičovej, keď bolo schválené zvýšenie dane z pridanej hodnoty z 19 na 20 %, tak súčasne v tom istom ustanovení a v tej istej novele zákona sa hovorí o tom, že keď sa deficit vráti pod 3 %, tak sa daň z pridanej hodnoty vráti z 20 % na 19 percent. Pripadá mi to ako keby trochu vedomé snaženie vlády tú trojku prekročiť o tie spomínané štyri stotiny, aby ten schodok tohto roku bol 3,04. Na jednej strane nebudeme až tak brutálne bití zo strany Európskej komisie, na strane druhej budeme štyri stotiny nad a teda nebude musieť prísť k zníženiu dane z pridanej hodnoty z 20 na 19 percent.

    Čo je však veľmi zlou správou pre Slovensko, že socialistická vláda SMER-u veľmi rýchlo znížila tempo ozdravovania verejných financií a odvoláva sa na list eurokomisára pre menové otázky Olliho Rehna, v ktorom bolo uvedené, že krajina, ktorá dosahuje deficit pod 3 % a úroveň hrubého verejného dlhu pod 60 % a súčasne jej produkčná schopnosť ekonomiky sa nachádza pod produkčným potenciálom, že takéto ekonomiky nemusia dodržiavať v európskej fiškálnej zmluve stanovené medziročné tempá konsolidácie alebo, ak chcete, ozdravovania verejných financií. Toto padlo veľmi vhod našej socialistickej vláde SMER-u a okamžite to bolo poňaté ako, že hurá, však vlastne môžme poľaviť z toho konsolidačného úsilia. Dokonca samotná Európska komisia už dospela tak ďaleko, že o tieto výnimky z európskej fiškálnej zmluvy už ani nie je potrebné žiadať. Táto výnimka bola, nazvime ju, kolektívna? Každá krajina, ktorá uvedené tri predpoklady spĺňa, tak túto výnimku, výnimku dostala.

    A potom sa nečudujme, že správa konštatuje, citujem, "že absencia reálne vynútiteľných pravidiel viedla dlhodobo k deficitnému hospodáreniu rozpočtov aj v dobrých časoch a k nárastu dlhu na úrovne, ktoré už niektoré krajiny nedokázali samé financovať". Bohužiaľ, aj Slovensko sa vydalo touto cestou. A myslím si, že nie je ďaleko doba, kedy budeme aj na Slovensku, ak sa nič dramaticky nezmení v ekonomickom diletantizme tejto vlády, tiež konštatovať, že Slovensko sa vydalo na túto cestu a že už nebude schopné svoj vlastný hrubý verejný dlh financovať. Je mi ľúto, že aj z európskej fiškálnej zmluvy sa stal trhací kalendár a že sa rozsypalo vrece so spomínanými výnimkami. Takže sme opäť niekde v bode nula, pokiaľ ide o tie medzinárodné záväzky, a ostáva nám tak už iba domáce pravidlo ústavnej dlhovej brzdy.

    Výška dlhu verejnej správy v súčasnej metodike Eurostatu dosiahla v minulom roku úroveň 52,1 % HDP. Došlo k prelomeniu vlastne prvého ochranného pásma, ako to stanovuje zákon o rozpočtovej zodpovednosti a rozpočtovej transparentnosti. A s tým je spojená už známa povinnosť podpredsedu vlády a ministra financií zaslať parlamentu list, v ktorom by uviedol dve veci kľúčové. Po prvé, aké boli dôvody, ktoré viedli k prelomeniu spomínaného prvého ochranného pásma? A po druhé, aké opatrenia vláda navrhuje, aby sa hrubý verejný dlh znížil? Áno, ako konštatuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v predloženej správe, minister si túto povinnosť splnil, hovorím o ministrovi Kažimírovi. Splnil si ju však čisto formálne, keď 18. júna t. r. list do parlamentu doručil. No viete veľmi dobre, že pokus opozície zvolať mimoriadnu schôdzu, aby o tak závažnej skutočnosti, akou je prelomenie prvého ochranného pásma, uvedeného v zákone o rozpočtovej zodpovednosti, rokovalo plénum Národnej rady Slovenskej republiky, tento pokus opozície bol vládnou stranou SMER - sociálna demokracia zamietnutý. Schôdza bola vybavená v rozsahu, myslím, jednej, dvoch minút, kedy nebol schválený program, a minister Kažimír spomínaný list predniesol na finančnom výbore Národnej rady.

    Ešte raz, chcem byť objektívny, po formálnej stránke si zákonom predpísanú povinnosť splnil, ale nemal odvahu predstúpiť s touto závažnou témou do pléna Národnej rady a tu v pléne Národnej rady obhájiť dôvody, prečo došlo k prelomeniu prvého ochranného pásma, a už spomínaný balík opatrení, ktorý by mal viesť k zníženiu verejného dlhu.

    Treba naozaj pozitívne konštatovať ten názor Rady pre rozpočtovú zodpovednosť v uvedenej správe, že opatrenia, ktoré podpredseda vlády minister Kažimír uviedol v spomínanom liste sú naozaj málo špecifikované a ani samotná rada nie je schopná posúdiť, či dôjde k zníženiu dlhu. A tu sa vlastne ukazuje dôležitosť faktu, že sme počas volebného obdobia vlády Ivety Radičovej takýto ústavný zákon prijali, že toto už nekonštatuje tú nízku špecifikovanosť alebo nemožnosť posúdiť, do akej miery opatrenia uvedené v liste ministra financií povedú k zníženiu dlhu, že toto už nekonštatuje opozícia a tým pádom nemôže byť napádaná z nejakého ideologického videnia tejto témy, a toto konštatuje nezávislý orgán, ktorý sa nazýva Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

    Zákon o rozpočtovej zodpovednosti ale súčasne hovorí, že ak výška dlhu dosiahne 53 % podielu na hrubom domácom produkte a zároveň neprekročí 55 %, tak vláda predloží, citujem zo zákona, "na rokovanie Národnej rady návrh opatrení, ktorými navrhuje zabezpečiť zníženie dlhu". Čiže s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou ešte tento rok sa vláda dostane do bodu, kedy minister financií už si nevystačí s prečítaním uvedeného listu len na finančnom výbore, ale bude musieť prísť do pléna Národnej rady a návrh opatrení prerokovať v Národnej rade. Takže koniec koncov tej neochote ministra Kažimíra postaviť sa ako chlap čelom k tomuto problému a obhájiť si svoje argumenty tu v pléne, na rokovaní pléna Národnej rady vlastne sa aj tak nevyhne. Posunul to možno o niekoľko pár mesiacov. A k takejto rozprave tak či tak zo zákona bude musieť prísť. Abstrahujem teraz od nejakej teoretickej možnosti, že či už ministri tejto vlády socialistickej, alebo osemdesiattri poslancov SMER-u by našli tie posledné zbytky odvahy a dokonca ignorovali ustanovenia spomínaného ústavného zákona. Predpokladám, že až tak ďaleko tá demontáž demokracie nedospeje.

    Predpokladám, že to, čo sa udialo aj ostatnú noc v parlamente, a pevne verím, že to je nejaká koncovka, že to je nejaký suterén, kde už sa nedá nižšie klesnúť, a že teda naozaj od toho dna sa, páni poslanci SMER-u, odrazíte. Odrazíte smerom hore k tej civilizovanej zase spoločnosti, ktorá rešpektuje zákony, obzvlášť, keď majú ústavný charakter. Takže zatiaľ, čo v tomto roku sa ešte podarilo vládnej strane SMER zablokovať žiadosť opozície o zvolanie mimoriadnej schôdze, na ktorej sme chceli naozaj prerokovať v pléne písomné zdôvodnenie výšky dlhu vrátane návrhov na, návrhov opatrení na jeho zníženie, o ktorých, ako som hovoril, samotná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť konštatuje, že sú málo špecifikované a že nie je možné posúdiť, či dôjde k zníženiu dlhu. Pri prelomení toho prvého ochranného pásma na sklonku uplynulého roka 52 %, formálne pán minister splnil náležitosti zákona, teraz bude musieť pri prelomení 55-ky, 55-percentnej hranice už naozaj sa postaviť tu, na toto miesto, kde teraz stojím ja, a bude musieť čeliť, verím, že nepríjemným, nepríjemným otázkam.

    Poďme sa teraz pozrieť na operatívne nástroje riadenia rozpočtu, ktorými sú tak dôležité výdavkové limity. Tie sa spomínajú aj dnes v rozprave pramálo, alebo takmer vôbec, ak som dobre sledoval rozpravu a všetkých účastníkov v nej, neboli spomenuté vôbec. Tu predložená správa konštatuje, že ústavný zákon síce avizuje zavedenie systému limitu verejných výdavkov, ale legislatívny rámec, ktorý by určoval postup pri ich výpočte, zatiaľ nebol predstavený. Ono správa hodnotí obdobie roku 2012, medzitým takýto legislatívny návrh je na stole, pokiaľ sa nemýlim, je práve v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Tak počkajme, čo z dielne SMER-u tentokrát vylezie.

    Prečo hovorím o výdavkových limitoch? Hovorím o tom preto, lebo, ako som už hovoril pred chvíľočkou, ony sú jediným nástrojom operatívneho riadenia verejného dlhu, keďže verejný dlh je ekonomická kategória, ktorá vykazuje obrovskú mieru zotrvačnosti, a nie je jednoduché len tak z večera do rána sebeefektívnejšími opatreniami zastaviť tento valec alebo túto loď a to kormidlo nastaviť inak. A tak nám tu ostávajú práve spomínané výdavkové limity ako nástroj na operatívne riadenie, riadenie dlhu.

    Rovnako, a to je druhé poslanie výdavkových limitov, je dosiahnuť stav, aby už spomínané parametre na "en plus druhý" a "en plus tretí" rok v rámci trojročného rozpočtovacieho obdobia vykazovali čoraz záväznejší charakter. Keďže zatiaľ je to vždy len naozaj taká biblia zbožných prianí, ten prvý rozpočtový rok, ten, ako som hovoril, má podobu zákona, je záväzný, ale ten druhý a tretí, ten "en plus druhý" a "en plus tretí" rok, je vždy len také, že ten papier znesie všetko, tam si naplánujeme, ako pôjdeme ďalej v tom ozdravnom úsilí, pokiaľ ide o deficit a hrubý verejný dlh. Ale keď si zoberiete za ostatných desať rokov spomínané parametre, tak nikdy ten druhý a tretí rok z trojročného rozpočtovacieho horizontu nebol naplnený, alebo sa nestal skutočnosťou v dobe, keď sa ten druhý alebo tretí rozpočtový rok už dostal do podoby záväzného zákona o štátnom rozpočte na budúci rok. A práve preto tie spomínané výdavkové limity by mali mať trvalý charakter, aby ich nebolo možné meniť bežným, bežným zákonom. Po tom, čo by mali vykazovať takéto, takéto inštrumentárium, čo by malo vykazovať, je konzistentnosť s preventívnou vetvou Paktu stability a rastu a mali by obsahovať aj jasne zadefinovaný spôsob identifikovania porušenia pravidiel. No a toto je vlastne, to porušovanie pravidiel, je taká nejaká nemoc, chronická nemoc práve socialistov. A to nehovorím len o socialistoch slovenských. To platí vo všeobecnosti aj o socialistoch francúzskych, aj nemeckých, aj rakúskych, aj ďalších. K tomu sa dostanem, dostanem o chvíľočku.

    Čo je ďalej nevyhnutnou podmienkou, ak takéto výdavkové limity ako operatívny nástroj riadenia verejného dlhu majú byť účinné? Tak je potrebné, aby mali minimálne poloautomatický charakter. Optimálna situácia by bola, keby mali úplne automatický charakter. Čiže akonáhle sa stav vo verejných financiách vymkne z toho MTO, medium-term objectives, z tých strednodobých cieľov, automaticky by mali nastupovať tieto korekčné mechanizmy v podobe výdavkových limitov.

    A nakoniec tou štvrtou charakteristikou výdavkových limitov, tak ako sa hovorí v správe, je uvedenie do života systému comply or explain, čiže buď dodržiavaj, alebo buď v súlade so strednodobými rozpočtovými cieľmi, alebo ak nie si v súlade, tak potom vysvetľuj. Potom príde to "explain" a potom je potrebné prísť korektne do pléna Národnej rady a proste vysvetľovať, aké boli dôvody odklonu alebo toho gepu, tej odchýlky od strednodobých rozpočtových cieľov, aké boli dôvody a príčiny a čo chce vláda urobiť, aby sme sa naspäť vrátili na tú trajektóriu napĺňania strednodobých rozpočtových cieľov.

    No a tuto chcem pripomenúť, že ani v tom legislatívnom návrhu, pokiaľ ide o výdavkové limity, ktorý je zatiaľ známy, tak skutočne ten štvrtý spomínaný bod, čiže buď dodržiavaj, alebo vysvetľuj odklon, tak to sa neobjavuje v predloženom legislatívnom návrhu. A opäť, pokiaľ ma pamäť neklame, toto potvrdil aj tu vedľa sediaci pán Ivan Šramko, predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, na jednom z posledných zasadnutí, po slovensky ostatných zasadnutí výboru pre financie a rozpočet.

    A teraz sa pýtam, bráni sa vláda Roberta Fica dodržiavaniu pravidiel? A ak ich poruší, čo sa koniec koncov už stalo, a zďaleka nielen v prípade oneskoreného predloženia, ak sa nemýlim daňovej prognózy, bráni sa vysvetľovaniu dôvodov naša vláda? Predovšetkým minister financií? Tak si teda počkajme, ako uvedený legislatívny proces v prípade výdavkových limitov dopadne.

    Tu chcem ešte na margo predloženej správy, napriek tomu, že som povedal v úvode, že treba to jednoznačne oceniť, že takáto správa vznikla, že takáto správa je po prvýkrát v histórii slovenského novodobého parlamentarizmu prerokovávaná, predsa len, trošku prekáža, že slovné spojenia, ktoré sú tam používané, kto z vás tú správu poctivo čítal, citujem, "bolo by v prospech kvality výkonu rozpočtovej politiky", koniec citátu, alebo "bolo by vhodné, keby vláda", koniec citátu, a tak ďalej. Tieto dikcie mi predsa len prídu trošku také vajatavé, také bojazlivé, také obozretné, ale pri všeobecne dobrom úmysle chcem veriť tomu, že je to len obyčajná daň za prvotinu. Je to prvé dielko z rúk Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a verím, že tak ako budú prichádzať postupne ďalšie a ďalšie takéto a im podobné materiály, že už tam bude ten názor Rady pre rozpočtovú zodpovednosť vyjadrený tak jednoznačnejšie a tak, povedal by som, čierno-bielo a nie takýmto spôsobom, že bolo by dobré, bolo by vhodné, bolo by na prospech, keby vláda urobila to a to.

    Pokiaľ ide o rozpočtový deficit, strednodobý cieľ navrhla komisia stanoviť vo výške 0,5 % HDP, pričom dosiahnuť by sa mal najneskôr v roku 2017. Je potrebné celkom otvorene skonštatovať, že po spomalení tempa ozdravovania verejných financií, to je taká tá oslavná óda nášho premiéra Roberta Fica, na tlačovej konferencii spolu s ministrom Kažimírom, keď predstavovali prvý nástrel rozpočtu na budúci rok, tak konštatovali, že im to padlo vhod, myslím, že to presne citujem, že im padol ten list Olliho Rhena, komisára pre menové otázky, vhod, že budú môcť z toho ozdravného úsilia povoliť.

    No len, čo sa potom stane v tom roku 2017? Ak nepôjdeme podľa pôvodnej, aj v európskej fiškálnej zmluve, aj v revidovanom Pakte stability a rastu zakomponovanom tempe ozdravovania, tak v roku 2017 sa stane to, že náš deficit nebude na spomínanej cielenej hodnote 0,5 % HDP, ale bude na úrovni 1,5 % HDP, že bude, jednoducho povedané, trojnásobne vyšší, namiesto 0,5 % 1,5 percenta. Čo to znamená v zrozumiteľnej reči? Ten rozdiel jedného percentuálneho boda znamená približne 700 mil. eur, ako bol pôvodný návrh Komisie.

    Toto, dámy a páni, je výsledkom výnimiek, s ktorými sa nám aj na úrovni Európskej komisie skutočne roztrhlo vrece, a je zlou správou, a tentokrát nielen pre Slovenskú republiku, aj zlou správou pre celú eurozónu, aj zlou správou pre celú Európsku úniu, že Európska komisia sa ani po dramatických skúsenostiach, tak ako sa postupne vymkli spod kontroly hrubé verejné dlhy veľkej časti členských krajín Európskej únie, nevie zbaviť, Európska komisia sa nevie týchto výnimiek zbaviť.

    Takže máme tu potom pravidlá, ktoré nefungujú len preto, lebo nie sú vymožiteľné, nefungujú len preto, lebo z týchto pravidiel existuje kvantum výnimiek. No a potom sa dostávame do stavu, kedy vymýšľame pravidlá nové a nové a nové. K Paktu stability a rastu príde revidovaný Pakt stability a rastu. Potom pod takým tým všeobecným rúškom More Europe, More Europe, potrebujeme viacej, viacej Európy, ideme budovať genuine economic and monetary union, ideme budovať skutočnú ekonomickú a menovú úniu, ako keby sme doteraz budovali neskutočnú. Ideme budovať naozaj viac Európy, ideme vymýšľať nové pravidlá. A keď zrazu zistíme, že nie je to také jednoduché ich dodržať, tak začneme rýchlo – to nehovorím o Slovensku, to hovorím o lídrovských krajinách v Európskej únii – začneme rýchlo hľadať nejaké skulinky, nejaké výnimky, ako by sme si mohli ten bič, ktorý sme si uplietli sami na seba, predsa len trošku tak voľnejšie nastaviť.

    Zastavme sa teraz ešte na chvíľu pri samotnej kategórii hrubého verejného dlhu. Medziročný nárast dlhu až o 8,8 % HDP, čiže takmer o 9 % HDP, podotýkam, year to year, medzi rokmi 2012 a 2011 nám narástol hrubý verejný dlh o takmer 9 % HDP. A ministerstvo to zdôvodňuje najmä negatívnym vplyvom garancií a príspevkov v rámci európskych stabilizačných mechanizmov, ako je EFSF alebo Európsky mechanizmus pre stabilitu. Ďalej to ministerstvo financií zdôvodňuje nárastom alebo zvýšením likvidity štátu. Bez týchto faktorov, ako sa uvádza aj v správe, by náš dlh narástol o 3 % HDP, nie o 9 percent. No, ono je to síce konštatovanie pravdivé, ale načo sa tu opäť hráme? Načo, čo tu zase chceme zľahčovať, zjemňovať, nejakým spôsobom robiť ten text alebo tú skutočnosť krajšou, ako v skutočnosti je? Veď predsa záväzky nielen v podobe neodvolateľných a bezpodmienečných záruk, ktoré Slovenská republika vystavila v prospech oboch mechanizmov, ale aj v podobe hotovostného vkladu, to sú záväzky naše, to sú záväzky Slovenskej republiky. To nie sú záväzky ani Maďarov, ani Poliakov, ani Čechov, to sú naše záväzky. A jedného dňa my ich, až nastane ten Judgment Day, ten deň posledného súdu alebo tá posledná hodina, keď nastane, a pokiaľ jedného dňa tie neodvolateľné a bezpodmienečne vystavené záruky budú uplatnené, no tak my budeme tie záväzky plniť. Pokiaľ príde nová výzva z Bruselu na doplnenie hotovostného vkladu do Európskeho mechanizmu pre stabilitu, zatiaľ je na úrovni 659 mil. eur, keď príde výzva doplniť tento hotovostný vklad do základného imania, tak budeme musieť do 48 hodín túto výzvu naplniť, nech je tá suma akákoľvek, podčiarkujem. Do dvoch dní budeme musieť tento záväzok splniť.

    Tak načo si tu ideme nahovárať, že však medziročne nám narástol hrubý verejný dlh o takmer o 9 % HDP, ale však keby nebolo EFSF a ESM a keby nebolo zvyšovania likvidity štátu, no tak by to narástlo iba o 3 percentá? Aj nárast o 3 %, dámy a páni, je cestou do pekla. Aj nárast o 3 % nás vedie na grécku cestu.

    A ešte jeden citát z predloženej správy, citujem: "Je potrebné konštatovať, že samotné ministerstvo očakáva nárast dlhu až do roku 2015", čiže v roku 2015 by ten trend mal niekde kulminovať, "kedy dosiahne hrubý verejný dlh úroveň 56,7 % HDP a prekročí tak vlastne tretiu hranicu ústavného limitu", alebo ak chcete, tretie ochranné pásmo. Čiže čo to znamená v zrozumiteľnej reči? Verejný dlh Slovenska bude v roku 2015 už iba 0,3 % HDP pod hranicou 57 %, za ktorou vláda nesmie predložiť Národnej rade návrh rozpočtu verejnej správy s rozpočtovaným schodkom. A nielen to, teraz príde ešte horšia vec, ďalšia nesplniteľná, samosprávy budú povinné schváliť na nasledujúci rok, na nasledujúci rozpočtový rok iba vyrovnaný, prípadne prebytkový rozpočet. A toto všetko, dámy a páni, navyše za predpokladu, že ekonomike sa bude dariť tak, ako je to naprojektované v prvom návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016. Ale skúsenosti s ostatným mesiacom nám jasne hovoria, že s každou novou makroekonomickou prognózou dochádza k modifikácii alebo k prehodnoteniu makroekonomického prostredia spravidla vždy smerom nadol. Veď určite každý z vás, kto robí trochu s rozpočtovou tematikou, tak vie, ako sa koniec koncov vyvíjali makroekonomické prognózy pri zostavovaní rozpočtu na tento rok. Najprv to malo byť, rast HDP na úrovni 2,6 %, potom 2,5, potom 2,1, potom 1,9, 1,5, a opraví ma možno kolega Šramko, myslím, že nakoniec to skončilo až na 0,9 % alebo niekde približne na tejto úrovni.

    Tak sa teda pýtam, ešte je tu niekto v sále, kto verí tomu, že hrubý verejný dlh Slovenska v roku 2015, keď má kulminovať, že skutočne bude pod úrovňou 57 percent? Ak tomu tak nebude, potom vláda Roberta Fica bude musieť s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou na rok 2016 predložiť vyrovnaný štátny rozpočet. Teda nielen to, čo spomínal môj predrečník Ivan Mikloš, keď hovoril o tom, že bude musieť prísť k nominálnemu zmrazeniu rozpočtových výdavkov. Nominálne zmrazenie rozpočtových výdavkov bude znamenať, že aj platby do Sociálnej poisťovne budú musieť byť zmrazené, a teda, panie poslankyne a páni poslanci zo SMER-u, berte, prosím vás, na vedomie, že v takomto prípade budete v svojich regionálnych poslaneckých kanceláriách vy obhajovať zoči-voči vašim voličom, prečo im boli zmrazené dôchodky. Už nebudete hovoriť o zmrazovaní miezd ústavných činiteľov, o zmrazovaní miezd členov vlády, budete musieť vysvetľovať vlastnému elektorátu, množine 1 milión 134 tisíc vašich voličov z ostatných parlamentných volieb. Pomerne veľkú časť vášho elektorátu tvoria práve ľudia v dôchodkovom veku, tak sa skúste už teraz dopredu s dvojročným predstihom pripraviť na to a pripraviť si argumentárium, ako budete v svojich regionálnych poslaneckých kanceláriách, alebo aj na Súmračnej, tu v centrále SMER-u, lebo tam máte tiež množstvo kancelárií poslaneckých, vysvetľovať vašim voličom, ktorí sú poberateľmi starobného dôchodku, že im boli zmrazené penzie. Tak vážna je situácia vo verejných financiách.

    Nerobte si tu falošné ilúzie o tom, ako si to naprojektoval váš minister financií Peter Kažimír, že hrubý verejný dlh Slovenskej republiky bude kulminovať v roku 2015, ale že sa zastaví 0,3 % percenta pod spomínanou 57-percentnou hranicou. To je tak maličká korekcia. Stačí, že sa pri súčasne vysokej miere volatility na finančných troch udeje malý skok úrokových sadzieb smerom nahor, zvýšia sa nám náklady na obsluhu nášho dlhu a budete mať hrubý verejný dlh nie tri desatiny pod päťdesiat sedmičkou, ale budete ho mať možno na 58 - 59 %, a teda medziročné zmrazenie rozpočtových výdavkov nominálne, podotýkam, nominálne rozpočtové výdavky, a navyše na rok 2016, ktorý, aby toho nebolo málo, bude, ak sa nič mimoriadne dovtedy neudeje, rokom volebným, na rok 2016 budete musieť predložiť vyrovnaný štátny rozpočet.

    Ešte stále tu je niekto v sále, ktorý verí tomu, čo je zapísané v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016? Teraz to nemyslím vôbec v zlom, ale pýtam sa, verí tomu Rada pre rozpočtovú zodpovednosť? Alebo verí tomu priamo predseda rady pán Ivan Šramko? Neviem. Možno v záverečnom slove povie na toto svoj vlastný názor. A ako ho poznám, tak viem, že ho povie, aj keby mal byť nepopulárny. Veď o tom je Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, že má zužovať priestor na fiškálne manévre akejkoľvek, podčiarkujem, akejkoľvek vlády.

    Skúsme si ešte krátko pripomenúť, ako sa vyvíjal hrubý dlh Slovenska od roku 2008. Čiastočne tu hovoril o tom môj predrečník poslanec Richard Sulík, ale chcem sa na to pozrieť trošku z iného aspektu. V rokoch 2008 až 2010, teda obdobie, ktoré spadalo do druhej polovice vlády Roberta Fica, tej prvej vlády, Fico 01, nám narástol hrubý verejný dlh z 28 na 42 %, o 14 percentuálnych bodov. Potom prišlo to krátke obdobie necelých dvoch rokov 2010 - 2012, vláda Ivety Radičovej - hrubý verejný dlh narástol zo 42 na 43 % HDP, čiže plus-mínus o, radovo o 1 percentuálny bod. Teraz nám prichádza obdobie 2012 - 2013, čiže vláda Fico 2.0, ak to označíme ako "abdgrejdy" softvérov: nárast dlhu zo 43 na 52 %, už o spomínaných takmer 9 percentuálnych bodov.

  • V sále zazvonil mobilný telefón.

  • Už som sa zľakol, že to pán Hraško nám hrá na fujare.

  • Smiech a reakcia z pléna.

  • Áno, áno, to má kolega Kaník také pekné zvonenie? A na roky 2013 až 2015, ak sa nič mimoriadne neudeje, tak tu bude ešte stále druhá vláda Roberta Fica. Nie opozícia, nie pravicové strany, ani nie Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ale vláda Slovenskej republiky projektuje nárast dlhu z 52 na takmer 57 percent. Čiže nárast o 5 percentuálnych bodov.

    Skúsme to teraz všetko spočítať. Veľmi zlé konštatovanie, veľmi zlá správa pre Slovensko č. 1: za roky 2008 až 2015, čiže za 7 rokov tu máme nárast verejného dlhu o 29 percentuálnych bodov. Konkrétne z 28 na 57. Čiže 28 a koľko je 57? Dvadsaťosem a dvadsaťdeväť je päťdesiatsedem. A tu nám už postačí aj elementárna matematika, aby sme urobili druhé konštatovanie: za sedem rokov zdvojnásobenie hrubého verejného dlhu Slovenskej republiky. Zdvojnásobenie! Z toho nárastu 28 + 29, tak z tej dvadsať deviny jeden jediný percentuálny bod pripadá na vládu Ivety Radičovej, 28 percentuálnych bodov pripadá na prvú a druhú vládu Roberta Fica.

    No a teraz každý z vás, dámy a páni, kto mal tú možnosť, či už s väčším alebo menším sebazaprením si pozrel one man show, televíznu reláciu v nedeľu na televíznej stanici TA3. One man show hovorím preto, lebo som robil 15 rokov pre jednu nemeckú banku a tam, keď sme mali také stretnutia stredného a vyššieho manažmentu, tak hrala taká kapela a Nemci jej, Rakušáci jej hovorili, že Zwei Männer Musik, čiže kapela pozostávajúca z dvoch muzikantov, a toto nebola ani two man show, ale one man show, proste príde premiér do relácie na televíznu stanicu TA3. Možno je tu jeden taký kreatívny návrh, aby sme premenovali túto reláciu, ona sa tak honosne volá, že Týždeň v politike, skúsme ju premenovať na One man show. A v tejto relácii, preto som hovoril o tom, že niekto s väčším, niekto s menším sebazaprením si pozrel túto reláciu, ja som mal dosť, som musel prekonávať sebazaprenie, aby som ju dopozeral do konca, premiér Fico s takým kľudom Angličana, s takým kľudným výrazom na tvári konštatuje, ešte si myslím, že vyzval na pomoc aj prítomného redaktora, aby mu pomohol, že však nič také zlé sa nedeje, veď my máme tretí, pán redaktor, tretí či druhý najnižší hrubý verejný dlh z krajín európskej už dnes dvadsaťosmičky. Čo je na tom také zlé, však sme druhí, tretí od konca, veď dobre, nie?! No len bolo by naozaj vhodné a tu už tá časovaná bomba pomaličky tiká, je najvyšší čas, keby si v prvom rade premiér Robert Fico a potom nasledovaný ďalšími členmi vlády, ktorí majú čo povedať do ekonomických rezortov, aby si konečne uvedomili tri zásadné veci.

    Tá prvá vec je, nie je podstatné, kde sa dnes Slovensko nachádza v rebríčku, v tom absolútnom rebríčku hrubého verejného dlhu

  • Hvizd v sále.

  • , či sme druhí alebo tretí od konca a tvárime sa, že, á, však ticho po pěšině, však v pohode, veď zvyšných 25 krajín je na tom horšie ako my. Treba si v prvom rade uvedomiť trend alebo tú pružnosť. Kto trošku viacej sa zaujíma o motorizmus a autá a motory, tak vie, že nie je rozhodujúce mať zrýchlenie z nuly na 100 km, ale tá pružnosť motora znamená, za koľko sekúnd dokáže auto zrýchliť z 80 na 100 km, že v tomto pásme, akú má ten motor pružnosť. No tak preto hovorím, že dôležitý je trend toho nárastu. Za sedem rokov zdvojnásobenie hrubého verejného dlhu. Prestaňme sa konečne vytešovať a prestaňme konečne klamať aj ľudí na Slovensku, ktorí sa tejto tematike nevenujú, že Slovensko má druhý alebo tretí najnižší hrubý verejný dlh a že teda nič také dramatické sa nedeje.

    Spomínal som v úvode môjho vystúpenia, že ekonomická kategória hrubého verejného dlhu vykazuje obrovskú mieru zotr-vač-nosti. To znamená, že ak ste naštartovali tú pružnosť, alebo to tempo zrýchľovania nášho zadlžovania na takúto úroveň, že za sedem rokov zdvojnásobenie, netvárte sa, dámy a páni zo SMER-u, že bude možné tento rýchloidúci vlak pribrzdiť alebo spomaliť medziročne alebo v priebehu dvoch rokov. Možné to nebude. Ten dlh bude nielenže kulminovať v roku 2015 na úrovni 57 %, ale pri súčasnom ekonomickom diletantstve tejto vlády bude ešte rásť ďalej. Čiže to je prvé konštatovanie. Bolo by vhodné, aby čo najskôr si ho začali v najlepšom možnom úmysle uvedomovať všetci členovia vlády, ktorí majú čo do činenia s ekonomickými rezortami.

    Druhé konštatovanie je, a teraz si pomôžem takými už veľmi ošúchanými frázami, ktoré hovoria o tom, že Slovenská republika je malou ekonomikou otvoreného typu a veľmi závislá na Francúzsku, na Nemecku. Toto všetko už poznáme naspamäť, ale to konštatovanie je správne. Ale viete, čo z neho vyplýva? Z tohto konštatovania vyplýva, že slovenská ekonomika je veľmi zraniteľnou ekonomikou. Máte v Európskej únii aj ekonomiky čo sa týka počtu obyvateľov porovnateľné s našou slovenskou ekonomikou, zoberme si nejaké Dánsko napríklad, Estónsko a ďalšie, ale nie sú zďaleka tak zraniteľnou ekonomikou, ako je zraniteľná ekonomika Slovenska. Zraniteľnou je predovšetkým preto, že malý domáci trh, to znamená, ekonomický rast už nemôže byť ťahaný domácou spotrebou, ale naozaj stojí a padá na zahraničnom dopyte, na vonkajšom ekonomickom dopyte.

    No a zraniteľnou najmä preto, a to je to tretie konštatovanie, ktoré je potrebné si čo najrýchlejšie uvedomiť, že zvýšenie úrokových sadzieb čo i len o dva až tri percentuálne body - počuli ste tu tiež v ostatných týždňoch a mesiacoch také tie suverénne, opäť s pokľudom Angličana na výraze tváre, konštatovania, veď slovenská ekonomika má historicky najnižšie úročené government bonds, naše vládne dlhopisy alebo tie krátkodobé štátne pokladničné poukážky. Áno, to je holý fakt, chcem byť v maximálnej možnej miere objektívny, dosahujeme v súčasnosti jednu z najnižších hodnôt úročenia nášho dlhu, len si uvedomme, že nárast tohto úročenia čo i len o 2 až 3 percentuálne body by mohol ľahko pri súčasne vysokej miere volatility finančných trhov, to nemusí byť tak nepravdepodobná vec, by mohol byť fatálnym pre slovenskú ekonomiku.

    A prečo toto konštatovanie? My pri v súčasnosti príjmoch štátneho rozpočtu niekde v hodnote 13 mld. eur vynakladáme na obsluhu dlhu 1,2 - 1,3 mld. eur. Čiže takmer 10 % našich príjmov použijeme na ročné náklady na obsluhu nášho hrubého verejného dlhu. Treba si uvedomiť, že v priebehu 12-ch mesiacov v tom fiškálnom roku Slovenská republika potrebuje prefinancovať 7 až 8 mld. vládnych dlhopisov. Čiže predstavte si to ako nejakú maticu, že máte rôzne emisie vládnych dlhopisov na rôzne maturity, na rôzne doby splatnosti, a každú chvíľu v tom danom roku, v tých 12 mesiacoch vám jedna z tých emisií proste expiruje, či už to boli 3-, 5-, 7- alebo koľkoročné, 10-ročné dlhopisy, a vy ich potrebujete, keďže nemáte na splatenie, nemáte z čoho tých investorov vyplatiť, tak potrebujete urobiť niečo, čo sa volá repleysment, čiže staré dlhopisy potrebujete nahradiť dlhopismi novými. Ak je to približne 7 až 8 mld. eur z toho nášho celkového dlhu, ktorý je niekde v úrovni 37 mld., to znamená, že takmer, alebo teda hodnota niekde okolo pätiny toho nášho celého balíka verejného dlhu sa každý rok musí opätovne na finančnom trhu umiestniť. A skúste si dať do kalkulačky 3 % z 8 mld., čo vám vyjde. Vyjde vám suma 240 mil. eur. Čiže keby došlo k nárastu úročenia nášho hrubého verejného dlhu, opakujem, čo nemusí byť tak nepravdepodobné pri súčasnej miere volatility na finančných trhoch, tak nás náklady na ročnú obsluhu verejného dlhu budú stáť o 240 mil. eur viac.

    A tak sa skúsme teda spolu dopracovať k nejakému konštatovaniu: je tá slovenská ekonomika zraniteľnou, alebo nie je? Ja tvrdím, že je. Ak 10 % našich ročných príjmov v štátnom rozpočte z tých 13 mld., hovorím okrúhle čísla, používame na obsluhu dlhu, tak sme zraniteľnou ekonomikou, a to dosť výrazne.

    Nakoniec by som chcel ešte uviesť pár poznámok, čo sa týka zvyšovania transparentnosti verejných financií v tejto oblasti. Rovnako ostáva obrovský priestor a je potrebné sa ďalej a ďalej posúvať zvyšovaním transparentnosti. Uvediem možno dve také kľúčové konštatovania. To prvé, že naša konsolidovaná bilancia príjmov a výdavkov verejnej správy obsahuje naozaj členenie iba na príjmy, výdavky a saldo. A konštatuje správa, predložená, nebolo preto možné verejnosťou, citujem, "posúdiť samotnú štruktúru a zmenu v hlavných kategóriách na príjmovej a výdavkovej strane", hlavne medziročne, aby sme videli vlastne, ktorá tá kategória ako sa medziročne vyvíja, či nám tie príjmy rastú, klesajú, alebo výdavky rastú alebo klesajú. Teda chcem veriť tomu, že Rada pre rozpočtovú zodpovednosť bude ďalej pozorne sledovať a upozorňovať na ten trend nielenže nárastu, ale čo i len aj stagnácie transparentnosti, aby stále tá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť do toho búšila a veľmi rýchlo, aby spustila ten semafor, aby blikala červená akonáhle sa začne v okruhu verejných financií diať nejaká habaďúra, nejaké účtovné kreativity a podobne.

    Koniec koncov návrh rozpočtu na budúci rok neobsahuje ani vyčíslenie implicitných záväzkov, pokiaľ ide o dve oblasti. Tou prvou sú záväzky z PPP projektov a tou druhou oblasťou sú záväzky, ktoré vzniknú a v budúcnosti budú vznikať z nákladov na odstavenie jadrových elektrární. Tieto implicitné záväzky návrh štátneho rozpočtu na rok 2014 neobsahuje. Opäť také maličké prirovnanie k tým našim záväzkom voči európskym stabilizačným mechanizmom, ako keby opäť to bolo niečo, čo sa Slovenskej republiky netýka. Veď to potom. To je zase ako s tým fajčením, však nie od zajtra, však od Silvestra, potom nie od Silvestra, však od letnej dovolenky. A stále sa to posúva a posúva ďalej a tvárime sa, ako keby tie záväzky sa nás netýkali, lebo nie sú prítomné. Nie sú tu a teraz, budú niekedy v budúcnosti, no tak načo sa tým teraz zapodievať.

    A nakoniec, keď sme ešte u tej transparentnosti, veľkou témou, ktorá doposiaľ nebola v parlamente nikdy diskutovanou, je téma prechodu zo súčasnej metodiky ESA 95 na metodiku ESA 2010. Kto si metodiku ESA 2010 prečítal, upozorňujem tiež vopred, že to je taká obrovská rozsiahla buchla strašne komplikovaného textu, tak je potrebné si uvedomiť, že tá prvá notifikácia dlhu a deficitu podľa novej metodiky, ona prebehne vlastne v roku 2014 a mala by sa týkať uzatvoreného fiškálneho roka 2013. Chcem vysloviť na základe mne dostupných znalostí a informácií, že táto notifikácia opäť s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou povedie ku korekcii nášho hrubého verejného dlhu, ale nie smerom nadol, ale smerom nahor. Možno opäť pán Šramko bude vedieť aj prvý nejaký kvalifikovaný odhad uviesť, bude to číslo možno niekde pod hodnotou 1 % HDP, tá korektúra nášho hrubého verejného dlhu vďaka spomínanej metodike ESA 2010.

    A tu chcem, dámy a páni, uviesť, že som ako člen výboru pre európske záležitosti skutočne so zdesením počúval nášho premiéra, ktorý chodí tu a tam na výbor pre európske záležitosti si vypýtať mandát tesne pred odchodom na rokovanie Európskej rady. A na jednom z týchto výborov, a sedel aj tuto kolega po mojej pravej ruke, podpredseda výboru pre financie rozpočet, sme mali také veľakrát spoločné zasadnutia výboru.

  • Reakcia spravodajcu.

  • No, nebojte sa, nejdem vás usvedčiť z ničoho a už vôbec nie z klamstva vášho straníckeho šéfa, ale potvrdíte, že častokrát bývajú spoločné zasadnutia výboru pre európske záležitosti a finančného výboru, keď sa jedná o nejaké kľúčové témy. A na jednom z takýchto veľkých, tu vzadu v tej malej kinosále, spoločných zasadnutí výboru som počúval zrazu slová nášho premiéra, pretože Robert Fico je aj mojím premiérom, on nie je len premiérom 1 134 000 voličov SMER-u, ja predpokladám, že je premiérom celej krajiny, a tam spomínaný pán príde a povie: Pokúsime sa na Európskej rade lobovať za to, aby metodika ESA 2010 sa neuplatňovala, prípadne aby jej účinnosť bola aspoň posunutá. Posunutá v čase, čiže opäť potom, potom, neskôr, len nie teraz, lebo je to nepríjemné. Čo na tom, že metodika ESA 2010 v princípe zreálňuje účtovanie v okruhu verejných financií?! To znamená to, čo sa kedysi buď pozabudlo, alebo neúčtovalo vôbec, alebo účtovalo všelijak kreatívne, tak naozaj zjednoduším to, jedným slovom upratuje v tom, aby tie spomínané národné účty, ten systém národných účtov, aby čo najreálnejšie odzrkadľoval skutočné záväzky, pohľadávky, majetok a bla-bla-bla na celom okruhu verejných financií. To je po prvé. A po druhé, táto metodika ESA 2010 umožňuje transparentnejšie porovnávanie fiškálnej situácie aj medzi štátmi navzájom, aby to nebolo tak, že každá krajina účtuje nejako inak. Tí z vás, ktorí robia trochu do účtovníctva, tak možno vedia, čo sú to IAS, medzinárodné účtovné štandardy a podobne. Čo v oblasti korporátnej, v oblasti firiem postúpilo relatívne ďaleko, v oblasti verejných financií sú tam dosť veľké rezervy, a preto táto metodika. Nakoniec, možno tomu budete rozumieť úplne najviac, jednou z najdôležitejších zmien metodiky ESA 2010 je, že zaznamenávanie jednorazových transferov v oblasti penzií, čiže presun aktív z penzijných, z tých národných penzijných schém spolu s budúcimi záväzkami už nebude znamenať okamžitý pozitívny vplyv na saldo verejných financií.

    Čo to znamená na príklade nášho malého Slovenska? Viete veľmi dobre, ako sme tu finišovali, ako sme tu šprintovali s tou legislatívnou zmenou, keď ste otvárali, otvárali druhý pilier, keď ste znižovali odvody do druhého piliera. Myslím, že dokonca jedna z tých zmien prebehla v skrátenom legislatívnom konaní, aby ten nový stav nastal o mesiac skôr. Viete prečo? Lebo za ten mesiac ste sa nádejali, že vám to prinesie o 50 mil. eur do rozpočtu viac. A na ročnej báze, ak sa nemýlim, je to skoro 600 mil. eur. Takéto manévre, takéto prešprintovanie už nebude v novej metodike ESA 2010 možné. Môžte robiť, čo chcete s presunmi aktív z tých penzijných schém, už vám nebudú vylepšovať pozíciu, pokiaľ ide o saldo verejných financií. Nebudú mať už pozitívny vplyv na saldo verejných financií. Čiže ani to, čo urobil Viktor Orbán v Maďarsku s penzijnou schémou, teraz nechcem používať také tie silné, ideologicky podfarbené výrazy, znárodnenie, zoštátnenie, neviem čo, zlodejina, ukradnutie dôchodkov v druhom pilieri. Nechajme to naozaj teraz bokom. Len podčiarkujem, uvedomte si, že tieto jednorazové opatrenia už nebudú vylepšovať saldo verejných financií.

    A tak mi dovoľte na záver skonštatovať, že po prvé, je dobrou správou, že Slovensko má účinný zákon o dlhovej ústavnej brzde, že má plne funkčnú Radu pre rozpočtovú zodpovednosť. Po druhé, chcem vysloviť nádej, že tento ústavný zákon nebude nikdy podliehať snahám o jeho zmenu. Po tretie, chcem vysloviť nádej, že namiesto ohýbania ústavného zákona cez koleno bude každá vláda zodpovedne pristupovať k riadeniu verejných financií tak, aby ustanovenia v dnes platnom zákone boli do bodky vždy naplnené.

    No ale predsa len je tu jeden taký malý šrám, ktorý mi túto nádej dosť výrazne stláča dole alebo vracia naspäť do reality. Že prečo? No práve už spomínaný niekoľkokrát a na konkrétnych príkladoch uvedený ekonomický diletantizmus tejto vlády. To je ten bod zlomu, ktorý mi bráni v pestovaní nejakej nádeje, že naozaj táto krajina, pokiaľ ide o dlhodobú udržateľnosť verejných financií, ide správnym smerom. A je to holý fakt. A pokiaľ tento fakt niekto vo faktických poznámkach alebo v ďalšej rozprave vyvráti, budem rád a budem sa tešiť na vecnú diskusiu. Ale zostáva holým faktom, že socializmus dosiaľ žiadnu krajinu na svete nepriviedol k prosperite. To je holý fakt. Môžme sa tu sporiť o ideológiách, ľavicových, pravicových, treba jednu jedinú krajinu položiť na stôl a povedať, táto krajina mala osem, dvanásť rokov socialistov pri moci a tí ju priviedli k prosperite, k ekonomickej prosperite. Ja osobne takú krajinu nepoznám.

    Rovnako zostáva holým faktom, že socialisti nikdy nevedeli hodnoty tvoriť, a dokonca tvrdím, že ani tvorbu hodnôt podporiť. Dokonca ekonomickú, priamu ekonomickú deštrukciu a ignorovanie ekonomických zákonov socialisti nemajú problém označiť za malú revolúciu. Posledný príklad z uplynulého týždňa. Mnohí si spomínate, dámy a páni, keď premiér Robert Fico a minister financií Peter Kažimír najskôr len tak zľahka poodhalili, že budúci týždeň zverejnia revolučné zmeny v oblasti riešenia dlhodobo nezamestnaných na Slovensku. Tí skôr narodení si budú pamätať, keď mladoboleslavská Škoda prišla na trh s novým modelom, ktorý sa volal Škoda Favorit a prvý deň bol celý prikrytý plachtou, a len tak niekto nadvihol tú plachtu, aby videli sme taký ľavý predný reflektor, potom niekto nadvihol zozadu trošku tú plachtu a ukázal nám zadný nárazník, že ako to auto bude vyzerať, ale až prišiel veľtrh, tak potom plachtu strhli dole a povedali, toto je Škoda Favorit. Tak takto nás dva, tri dni napínali páni premiér a minister financií, že prídu s revolučnými zmenami na riešenie dlhodobo nezamestnaných na Slovensku. Tak som aj ja celkom, úprimne sa priznám, v takom napätí očakával, jaká to bude teda tá revolúcia, lebo zažil som len jednu, to bola naša Velvet Revolution, tá naša Nežná, a tú Veľkú októbrovú si pamätám už len z učebníc dejepisu. A zrazu revolúcia prišla a dozvedeli sme sa, že, dve veci, že ak niekto zamestná niekoho, kto je v evidencii nezamestnaných dlhšie ako jeden rok, tak nebude musieť zamestnávateľ platiť odvody a v princípe ani zamestnanec. Dobre, to by som ešte považoval, že vidíte, že vám tečie do topánok, vidíte, že tá nezamestnanosť je brutálne vysoká a vytvára sama osebe obrovské tlaky, keď k tomu pripočítame ešte demografické prognózy, tak vytvára obrovské tlaky na dlhodobú nie udržateľnosť, ale neudržateľnosť verejných financií.

    Ale to druhé opatrenie, ktoré prišlo, a to ma už akože úplne posadilo do kresla, bolo, že korporácia alebo firma, podnikateľ, ktorá má problém s likviditou, aby uhradila táto firma odvody, tak že si bude môcť zobrať úver. A tu sa v plnej nahote ukázala hodnotová výbava socialistov na Slovensku. Najprv ťa zdaním, dodaním, zodvodním, zvýšim ti priame dane, zvýšim ti odvody, zvýši,ti poplatky, a potom zrazu, keď vidíte, že ste týmito opatreniami pridusili slovenskú ekonomiku, naozaj, že ju škrtíte, tak zrazu prídete s revolučným opatrením, že spoločnosť, ktorá nemá dostatok likvidity na zaplatenie odvodov, tak nech si zoberie úver. Prosím vás pekne, ale veď to je opäť len rozloženie tých záväzkov v čase. Ten úver nebude za toho podnikateľa, za toho zamestnávateľa splácať nikto iný. Ani vláda, ani členovia vlády, ani poslanci, ani socialisti, nikto. To proste budú záväzky spomínanej spoločnosti, spomínaného zamestnávateľa.

    A teraz sa všetci zamyslime nad tým, a kde je ten prívlastok "revolučné opatrenie"? V čom je revolučné? Veď odkedy boli vymyslené peniaze, Samuelson povedal, že sú tri najväčšie objavy v dejinách ľudstva: oheň, koleso a peniaze, odkedy boli vymyslené peniaze, tak vždy platí, že keď nemáš, no tak si požičaj! A netvárte sa, že týmto pomáhate zamestnávateľom. Vy ste si uvedomili, pevne verím, že si začínate uvedomovať, dámy a páni zo SMER-u, že ste spomínanými ekonomicky diletantskými opatreniami, ktoré tu produkujete už od ostatných parlamentných volieb, tak pridusili ekonomický rast. A tu navyše poviem celkom objektívne a teraz budem na strane Roberta Fica, že áno, vďaka miere otvorenosti slovenskej ekonomiky a zníženým dopytom po našich produktoch, tovaroch a službách, máme problém s ekonomickým rastom, to je všetko fajn. Ale vy môžte prijímať opatrenia, ktoré budú tie problémy s ekonomickým rastom buď zmierňovať, alebo také opatrenia, ktoré budú ekonomický rast bustovať, budú ho ďalej podporovať. Vy ste prijímali opatrenia toho prvého charakteru alebo tej prvej skupiny.

    Takže posledná veta, ďakujem za predloženú správu Rade pre rozpočtovú zodpovednosť a teším sa, že takýchto a im podobných kvalitných materiálov bude mať na stole slovenský parlament čo najviac.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky, tri, na vystúpenie pána poslanca. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Hraško.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolega, to, čo ste hovorili, tak sa dá zhrnúť v skratke, možno týmto: táto vláda zadlžuje občanov na dlhé roky, a pritom si plní svoje vlastné vrecká, vrecká svojich mecenášov a svojich pätolizačov. Kedy sa začne táto vláda Roberta Fica správať zodpovedne? Podľa jej správania, arogancie, nikdy. A teraz je to už len otázka, že ako sa to dá zastaviť. No uvidíme, aký k tomu postoj zaujmú občania Slovenskej republiky.

    Mám taký pocit, že veľa sa tu hovorilo o tom, že vláda nás predala oligarchom. Ja by som povedal, že možno nás predala aj niekam, kde si to ešte ani nevieme predstaviť. Vláda rozhadzuje financie, ako keby čakala, že jej zrazu nejaké financie padnú do lona. Možno naozaj sa stane, že zrazu sa tu niekde objaví 3,5 mld. eur, ktoré k nám zavanú. Zavanú možno niekde z východu dobré vetry a posunú nám tu peniaze. Otázne je, čo zato? Či nám náhodou sa niekto nechystá siahnuť aj na naše prírodné zdroje, na našu pôdu a na našu vodu. Tú otázku nechám otvorenú. Ako to bude?

  • Pán kolega, priznám sa teraz, že som nepočúval celý váš príhovor, ale jedna veta, ktorú som zachytil, znela: Uveďte aspoň jednu krajinu, kde vládli aspoň osem rokov socialisti, kde bola potom ekonomická prosperita. To myslíte úplne vážne?! Vo Švédsku vládli od roku 1932 do 1976 v kuse socialisti. A tam nebola ekonomická prosperita? Potom vládli v 80. rokoch, potom vládli v 90. rokoch, vo Švédsku nebola ekonomická prosperita? Alebo Tage Erlander bol pravičiar? Alebo Olof Palme bol pravičiar? Alebo Ingvar Carlsson bol nejaký neoliberál? Alebo čo tým máte na myslí?

    Kto vládol v Nórsku, keď tam je taká prosperita? DNA je strana, ktorá je pravicová? Nie, sociálni demokrati, socialisti. Kto vládol v Dánsku? Kto vládol v krajinách, ako je Rakúsko? Bruno Kreisky je pravičiar? Pán kolega, vy ste buď mimoriadne popletený, alebo potom už naozaj neviete, čo rozprávate. Socialisti priniesli v mnohých krajinách veľmi výraznú ekonomickú prosperitu, ale priniesli aj to, na čo vy nemáte kapacitu, aj sociálnu spravodlivosť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Ja len zopár poznámok. Áno, pán Kollár spomínal, že ekonomika Slovenska je zraniteľná. Ja to preložím, je závislá, áno, v určitom zmysle, od vývoja v Európskej únii. Keď si pozrieme zadlženosť, áno, eurozóna je okolo 90 %, Európska únia 80 %, Slovensko, žiaľ, teda zadlženosť rastie, ale je to aj vďaka deficitom, ktoré stále máme, aj sme mali dvadsať rokov. Čiže to nie je nič nové. Samozrejme, keď je výpadok v podstate v HDP aj v dôsledku hospodárskej krízy, tak samozrejme nemôžme si myslieť, že bude sa znižovať zadlženosť takým spôsobom, ako to bolo v rokoch, keď tá prosperita bola.

    Ešte by som chcel podotknúť, že čo sa týka likvidity, likvidita, takisto aj predaj dlhopisov ide do štátneho dlhu. V roku 2011, keď padla vláda, si reálne vaša vláda nevedela požičať peniaze a odčerpávala likviditu. Sám ste podotkol, že v podstate, ak odrátame EFSF, ESM a likviditu, tak sa tu bavíme o náraste o 3 % HDP. Nehovorím, že to je ideálny stav, ale určite sa s tým, sa budeme snažiť niečo robiť.

    Ešte čo sa týka ESA, prechod teda metodiky, no samozrejme, keď sa mení metodika a stanovia sa pravidlá ešte pred zmenou tej metodiky, tak by sa mali prispôsobovať tie pravidlá. Ja viem, že vy budete hovoriť, že sa tu upratuje a neviem čo, ale v podstate, keď boli stanovené pravidlá, bola určitá metodika. Ak sa metodika zmení, tak samozrejme bude to mať vplyv aj na plnenie tých pravidiel, ktoré boli stanovené.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem za faktickú poznámku kolegovi Hraškovi.

    Pán Blaha, no vy ste hrával v nejakej kapele niekedy v minulosti, som sa dočítal. Asi to bude pravda, tak mi dáte iste za pravdu, že sú také songy, patrí medzi ne, aj niektoré pesničky Beatlesu a Simona Garfunkela, ktoré normálne, že zľudoveli a stali sa z nich skoro ako ľudové pesničky. A generácie, ktoré prídu po nás, možno už si nebudú pamätať, kto je producentom týchto skladieb. V tomto parlamente slovenskom zľudovela tiež, pomaličky zľudovieva taká jedna veta, ktorá hovorí, že, pán Blaha, vaša sčítanosť naozaj predčila váš intelekt. Všetky tie krajiny, ktoré ste vymenovali, v istom období, určité dekády prosperovali, to je pravda. No na strane druhej nevládli v tých krajinách ekonomickí diletanti. Nevládli tam ľudia, ktorí dennodenne dokazujú svoju reformnú prázdnotu. To znamená, že aj keby chceli ozdravovať verejné financie, ozdravovať ich nevedia a nikdy vedieť nebudú. To je rozdiel medzi tými krajinami, ktoré ste vymenovali vy, a vládou socialistického SMER-u na Slovensku.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalším písomne prihláseným je pán poslanec Matovič, nenachádza sa v rokovacej sále, stráca poradie. Teraz podpredseda Figeľ.

    Nech sa páči, máte slovo, pán podpredseda.

  • Vážená pani kolegyňa, pán predseda, vážení páni poslanci, ja už som pri moderovaní nielen privítal osobu predsedu, ale aj historicky prvú správu ako posun Slovenska k väčšej zodpovednosti. Etika alebo kultúra zodpovednosti je veľmi dôležitá v živote osobnom, rodinnom, spoločenskom, medzinárodnom. A chcem vyjadriť také presvedčenie, že toto je veľmi, veľmi dôležitý posun so všetkým problémami alebo nedokonalosťami toho stavu. Ale na druhej strane, ak Slovensku si zadefinovalo a prijalo výrazným konsenzom v minulom alebo v predminulom období všetkých parlamentných subjektov takýto ústavný nástroj, tak je to dobrý predpoklad a zároveň veľmi silná, veľká výzva, aby to nebol len papier alebo nástroj, ktorý dokonca hneď z kraja, z úvodu už obchádzame alebo podvádzame. Lebo to už je zase proti tej etike, proti tej zodpovednosti.

    Jedna nedávno zosnulá štátnička povedala, že bude viesť svoju krajinu ako domácnosť. A ich domácnosť bola dobre vedená. A predtým to bol malý obchod jej otca. Bola to Margaret Thatcherová, niektorými vysoko uznávaná, niektorými zaznávaná, ale pozdvihla krajinu naozaj aj k istej disciplíne a konkurenčnej schopnosti a uzdraveniu, ktorú všetci potom zdieľame, lebo súčasťou toho bolo aj viac slobody v Európe a pád komunizmu. A preto to spomínam, lebo gazdovanie, hospodárenie je potrebné na všetkých úrovniach. Žiaľ, v posledných desaťročiach nielen v Európe, ale aj v Amerike sa vytvorila istá mentalita okamžitej potreby a spotreby a nárokov a očakávaní a práv, a chýba k tomu tá druhá strana, ktorá hovorí o povinnostiach, o zodpovednosti. A keď jednostranné mince sa vytvárajú, tak nebývajú platné, sú zvláštne, možno vyhľadávané, ale nie sú platné, nie sú hodnotné. Ak naša politika bude taká, že prijmeme ústavný zákon, ale bude chýbať tomu tá stránka, ktorá znamená povinnosť a plnenie, tak diskreditujeme aj tento nástroj. Myslím tým to, že hneď z kraja vláda nestihla plniť daňovú prognózu v termíne, teda podať spoločnosti, odbornej verejnosti. Ale to by nebolo až také ťažké previnenie oproti tým, ktoré znamená prekračovanie medzí alebo hraníc, ktoré evokujú, iniciujú špecifické opatrenia podľa ústavného zákona.

    To, že za krátke obdobie druhej vlády Roberta Fica sa už prekonáva, alebo blíži tretie prekonanie hranice 50, 53, 55 %, by si žiadalo niekoľko výkričníkov. Sériu výkričníkov preto, lebo ak často počúvame, že ešte je to ďaleko od iných štátov a je to stále pod úrovňou pôvodne dobre mysleného, mieneného maastrichtského kritéria, ktoré Slovensko tiež plnilo a plní ako súčasť eurozóny, tak to tempo je abnormálne. To tempo nás posúva do partie južanských, alebo južného krídla Únie, alebo krajín, ktoré sú riešené ako finančno-ekonomický problém eurozóny alebo Spoločenstva. A toto je veľmi zlé, to je veľmi varovné.

    V roku 2007 28-percentný verejný dlh, tohto roku 56, to je dvojnásobok, ktorý nás by mal prebudiť. A všetky opatrenia, ktoré vláda prijíma, alebo parlament podporuje, alebo parlament ich prijíma, pretože sú zákonmi, hodnotiť osobitne s dopadmi nielen na rozpočet verejnej správy, ale aj na zadlžovanie.

    Zadlžovanie, ak nie je perspektívne, tak je proti zodpovednosti. A, žiaľ, Slovensko dnes už je v situácii, keď bude mať problém sa refinancovať. Napriek tomu, že teraz sú lacné peniaze. Hovorím to preto, lebo aj včerajšia, aj nočná, možno aj ďalšia nočná debata o tom, ako ďalej s plynom, nás, žiaľ, utvrdzuje v tom, že plyn je tu vnímaný ako sociálny nástroj, ba politikum, nie ako dôležitý predpoklad pre zdravý hospodársky rast, samozrejme pre bezpečné energetické prostredie, stabilitu a aj hospodárnosť. Pretože ak štát na seba preberie ešte väčšie zadlžovanie než musel alebo než má pri danej situácii, teda plus, alebo matematicky povedané mínus 40 mil. eur ročne zhruba, plus dlh alebo dlhová služba, ktorá s tým súvisí, tak to nám priťaží aj pre budúcu správu, ale aj pre konsolidáciu verejných financií. A tá mentalita, že si požičiame, alebo že štát to znesie, alebo že Únia to niekde inak zaplatí, neobstojí. Lebo kto sa naučí takejto mentalite, je chudák, bude závislý, jak tí, čo čakajú v osadách na poštára, alebo na termín, kedy už príde výplata, alebo nie výplata, ale skôr dávky. Proste tá mentalita domácností, ktorá si nemôže dovoliť ísť do dlhov, alebo obce alebo firmy, je veľmi potrebná aj v štátnych financiách. A uvažovanie dnešnej väčšiny o tom, že si môžeme ešte ďalšie straty dovoliť financovať, lebo je to sociálne, je antisociálne, antisociálne. Vláde nepatrí ani jedno euro vo verejných financiách, ani premiérovi, patrí daňovým poplatníkom, ktorí ho odvádzajú preto, aby boli dane spravodlivo, efektívne spravované pre spoločné dobro.

    Štyridsať miliónov euro, to je zhruba 4-percentný nárast platov pre učiteľov. Tak učiteľom nedáme, ale J&T sa bude cítiť lepšie v lepšom pluse. A nielen J&T. A nie je to jediný príbeh a prípad. Spomínam ho preto, lebo je veľmi aktuálny. Priatelia z vládnej strany, máte stále šancu ho zastaviť. V záujme spoločnosti, sociálnej zodpovednosti, solidarity. Lebo sociálna politika aj v oblasti energií sa dá riešiť osobitným fondom, fondom energetickej chudoby, kde osobitné odvody alebo vklady, zvlášť od energetických aktérov, ktorí tam pôsobia, môže riešiť najslabšie domácnosti. Ale nie tak, že sa tu budeme chváliť pred všetkými a dotovať Počiatkove alebo iné bazény, ako súkromné domácnosti vykurované plynom.

    Tá strata SPP je väčšia, za posledné tri roky zhruba 200, Cargo, známe Cargo, vyše 600 mil., nemocnice sa zadlžujú, čísla sú stovkové. Podobne sa dá hovoriť o niektorých ďalších segmentoch. Sociálna poisťovňa je neustále udržiavaná dotačne, divadlo s U.S. Steelom vyjde možno na viac než 200 mil. eur, že najprv ich zaťažíme, ako všetkých ostatných, potom ich odťažíme, respektíve prehráme arbitráž. Kto to zaplatí? Nie vláda, nie štát, to sú inštitúcie alebo názvy, ale reálne to zaplatia občania. To sú tie istoty, že to zaplatia.

    Známe PPP projekty. Tá cesta, po ktorej chodíme a často a je dobrá, kvalitná, francúzske firmy robia kvalitné diaľnice, nás vyjde za 30 rokov rádovo o jednu nulu naviac, ale krát desať. Tá nula krát desať je neuveriteľné predraženie, pretože tie isté cesty by sa dali postaviť za desatinu tých nominálnych 30-ročných peňazí. A tú desatinu by nám takmer celú zaplatila Európska únia. To boli najlepšie pripravené projekty pre európske financovanie. Takto ich budeme rok čo rok splácať, až deti to dokončia po niektorých vážnych vodcoch. Keď sme zrušili tie dva balíky, aby toho nebolo viac na 30-ročné splácanie, ale naopak, čím skôr prefinancovanie cez eurofondy a netreba nič splácať, okrem údržby a prevádzky, tak len na stavebných nákladoch na piatich úsekoch rozdiel oproti tomu, čo bolo podpísané prvou vládou Roberta Fica a čo je podpísané v zmluvách, je takmer 700 miliónov. Len stavebné náklady. Pritom pri týchto zmluvách najväčšiu časť presahujúcu 60 % nákladov tvorili financie pre konzorciá, pre strapce bánk s úročením 9, ba i viac percent. Človeku sa chce povedať, že to je úžera, ale úžera na úkor, na účet občanov, na profit niektorých, niekoľkých vyvolených. Je mi to ľúto povedať aj preto, lebo takéto gazdovanie je cestou do nešťastia a ťažko sa z neho vystrabuje. Vidíme to na krajinách, kde horia ulice, autá, obchody, banky, lebo ľudia už toho majú dosť a nedôverujú, nevedia ako, ako z toho von.

    Chcem povedať, že zadlžovanie Slovenska je jedna z najväčších tém, hlavne pre tú rovinu mentálnu. Lebo konsolidácia, verejné financie, finančné aspekty, ekonomické, sú o niečo jednoduchšie na zmeny, ale to nastavenie, že nemôžeme viac troviť ako tvoriť, že to ktosi musí zaplatiť, že nič nie je zadarmo, že otec nemá deťom nechávať dlhy, prepíjať budúcnosť, tak isto vláda, toto bude najťažšie zmeniť. Bolo relatívne jednoduché povedať, že chceme slobodu, chceme demokraciu. Kto by nechcel? Ešte aj Fidel Castro hovorí podobne. Aj Číňania hovoria o demokracii. A aj bude, len možno iným spôsobom.

    Slobodné a demokratické Slovensko je tu, európske taktiež. Všetci sme chceli, jediné platné referendum prešlo v krajine, vstup do EÚ. Ale to neznamená, že je koniec histórie alebo don´t worry be happy, že všetko je už na poriadku alebo jednoduché. Skôr ten tretí stupeň vízie alebo cesty pred nami je ešte náročnejší, lebo v slobodnom demokratickom a európskom prostredí potrebujeme viac tvoriť a menej troviť.

    Preto som veľmi rád, že máme správu o tom, ako gazdujeme, ako rozpočtujeme, že je to správa pravdivá, kvalitná odborná. Ďakujem aj, pán predseda, ešte raz za, celému tímu. Myslím, že aj to úsilie, aby inštitúcia naštartovala ako kredibilná, bolo dobré a potrebné, ale je mi ľúto, že nie je taká úcta k samotnému nástroju, ktorým ústavný zákon je, hlavne zo strany parlamentnej väčšiny a vlády.

    Zadlženie Slovenska stúpa každým deficitným rokom a už dosahuje úroveň, ktorá, sa dá povedať, je historicky rekordná. Aj na percentá, teda relatívne, aj na objem, absolútne. A to bude treba splatiť. Len dlhová služba, teda nie samotná istina, ale dlhová služba Slovenska za minulý rok dosiahla úroveň 1 mld. 300 mil. euro. Len úroky a náklady spojené s financovaním dlhu sú tak veľké. Na budúci rok to bude 1 mld. 400 miliónov. Keby sme čo len polovicu z toho mali, tým že by sme udržali nižší dlh, nižšiu službu, tak mnohé problémy momentálne by tu už neboli. A čo vidíme? Slovensko sa veľmi rýchlo zadlžuje a niekto tomu hovorí sociálna politika. Ľudia si zaslúžia istoty: veď to je blud, veď to je naopak! To je trestuhodná politika.

    Druhú Ficovu vládu dobiehajú chyby, ani nie tak chyby, ako rozhodnutia, lebo boli úmyselné, boli dobrovoľné, boli premyslené, prvého obdobia. Ten minister financií na jachte J&T, čo dostal žltú kartu, tam nebol ani náhodou a ani len jedinký raz. Mali by ste sa ho spýtať, koľko raz bol ešte s tou partiou, kde kade, jedna destinácia Monako, iná Dubaj a aj iné destinácie sú. Niekedy sa rieši výmenný kurz. Robert Fico kritizuje, že nebolo poistené kurzové riziko. Ojoj, keby to hovoril niekto iný! To, čo poisťovali v tom Monaku? Teplotu vzduchu či vody? Koľko to vynieslo, toto kurzové cvičenie? Kurzové riziko.

    Zadlženie Slovenska v prepočte na domácnosť dosahuje, presahuje 22 000 eur na domácnosť. Ktorá má lepšie auto, patrí akoby veriteľovi. Alebo dve slabšie, staršie. Je to číslo, ktoré je na jednej strane astronomické, lebo už sa blíži k 40-m miliardám. Ťažko si predstaviť, jaký je to objem fyzicky, ale v prepočte na domácnosť 22,5 tis. eur. A tá dlhová služba nás zaťažuje tak, že dnes nevieme riešiť platy učiteľov, platy zdravotníkov, vo verejnej správe a iných skupín. Každému dôchodcovi, keby nebolo takejto veľkej dlhovej služby, hovorím o splátkach úrokov, by sa dal zvýšiť ročný dôchodok o takmer 1 100 eur, teda skoro stovku pridať na mesiac. Predstavte si túto situáciu. Fikcia? Nie, ekonomika. Každému zamestnanému, ktorý platí dane, znížiť dane o zhruba 50 eur mesačne. Slovenský dlh sa vymkol spod kontroly za prvej vlády Roberta Fica, lebo tam chytil dynamiku, ktorá je evidentná, a druhá vláda pokračuje v jeho zvyšovaní. Nechce šetriť tak, ako sľubovala. Hovorím to aj preto, lebo predpokladaný rozpočet tak, ako ho predstavilo ministerstvo financií na tento rok, ktorý príde do parlamentu na budúci mesiac, odkladá konsolidáciu, plánovanú predtým, na rozhodnutia na potom.

    Hospodárske oživenie, ktoré je dnes evidentné v niektorých štátoch okolo nás, dôležitých štátoch, ako je Nemecko, Česká republika, Francúzsko, nie je dôvodom na uvoľnenie tempa konsolidácie. Skôr naopak, skôr naopak. Dostali sme sa do časov, kedy vysoký dlh doslova nivočí zamestnanosť a životnú úroveň ľudí. A, žiaľ, väčšina spoločnosti si to ani neuvedomuje. Vláda nešetrí na sebe, namiesto toho zadlžuje občanov, tlačí na samosprávy, ale netlačí na vlastné rezorty.

    Spomínam to preto, lebo toto bude najťažšia agenda pre nasledujúce roky a desaťročia na Slovensku. Preklopiť tú mentalitu, že požičať si je súčasťou normálneho vývoja, lebo to tak nie je. To tak nie je a dnes práve prvé rokovanie o správe by nás malo prebudiť k tomu, aby sme pribrzdili zadlžovanie a otočili to do oddlžovania. A tam mierili mnohé opatrenia napríklad vlád Mikuláša Dzurindu, nakoniec aj vlády Ivety Radičovej.

    Ja odmietam tú demagógiu, ktorá tu prebiehala na mimoriadnej schôdzi a bude zrejme pokračovať, že to je o cenách plynu. Priatelia, toto nie je o cenách plynu, to je o podvode cez plyn na občanoch Slovenskej republiky. O cenách sa dá hovoriť dlho a veľa, boli tu desaťročia, keď ceny boli regulované, a dnes máme pokušenie, že to zariadime, zregulujeme, dokážeme. Máme na to nástroje a treba ich využívať. A ja vám garantujem, že tie nástroje fungujú. Nielen regulačný úrad, ale oveľa zodpovednejšie rokovanie o dodávkach, o podmienkach, ktoré, žiaľ, v roku 2008 vygenerovalo pre Slovensko nevýhodné východiskové ceny.

    Ale to je aj o tom, keď sa otvorí trh, sa zliberalizuje, že sa pustia na trh aj menší, menej byrokratickí, menej pôvodne monopolní, svižnejší hráči, tak sa dá obstarávať pre domácnosť plyn aj o 100 eur lacnejšie ako od SPP, od Slovenského plynárenského podvodu a la druhá či prvá vláda Roberta Fica. Lebo z toho urobil ideologickú a demagogickú tému. Konkurenti SPP dodávajú plyn lacnejšie. Prečo nepomôcť vytvárať zdravšie prostredie pre výber tak, ako je to v iných sférach? Prečo by to nemalo byť aj v plynárenstve? A tým, ktorí to naozaj potrebujú, najchudobnejším, najzraniteľnejším adresne pomáhať, ale nie plošne a ideologicky, lebo že pravica zdražuje a ľavica zlacňuje. No to je teda demagógia. Dajú sa stavať diaľnice za európske ceny, nemusia byť predražené. A hovorím o miliardách v eurách, nie v korunách. Môžu byť lacnejšie lieky, nemusia byť tak drahé, ako sú, ale treba prijímať prísnejšiu reguláciu a otvoriť pomery pre kvalitu a dostupnosť služieb.

    Nechcem veľa a dlho hovoriť, aj tak som pridal niektoré oblasti, ale preto, lebo ak tieto stovky miliónov nám nevadia, tak vám chcem povedať, že pre gazdu každé euro je dôležité, nieže stovky miliónov. A tu sa narába so štátnym dlhom, ako by to bola cudzia vec, po nás, o niekom. To je o našich deťoch, dokonca o nás, lebo zadlženie štátu spoločnosti má priamy a každodenný dopad na cenu peňazí, na pomery na pracovnom trhu, medzi firmami, samozrejme, tým pádom na zamestnanosť a všetky, všetky aj sociálne súvislosti.

    Dámy a páni, možno ešte jeden odkaz, ktorý súvisí s touto správou. Ja som to povedal aj na výbore a považujem to za jednu z dôležitých súčastí, ak už poviem, pravidelného hodnotenia našej rozpočtovej disciplíny a politiky a zodpovednosti. Prajem Rade pre rozpočtovú zodpovednosť a hlavne všetkým aktérom, ktorí majú čo do činenia s verejnými financiami, aby to neboli len správy, ale istá rastúca zodpovednosť po každej stránke v inštitúciách a v spoločnosti, ktorá vie, že nič nie je zadarmo, že vláde alebo štátu nepatrí žiadne euro, ale občanom, že nie je nič drahšie, nie je nič drahšie ako to, čo vláda dáva zadarmo, nie je nič drahšie ako to, čo vláda garantuje zadarmo, lebo to treba s koeficientmi zaplatiť na daniach, a že Slovensko potrebuje viac tvoriť a menej troviť. Ideál je nadbytok alebo rozpočtový prebytok. A verím, že raz sa tam dopracujeme. A optimum je rozpočtová vyváženosť. Nula ako výsledok hospodárenia, že nespotrebujeme viac ako vytvoríme. Toto je súčasťou dnes aj európskej politiky. Som rád, že Slovensko na ňu nadväzuje, dokonca ju v mnohom predstihovalo, lebo aj situácia v Európe si žiada slovenský vklad, aby naše európske, slovenské euro bolo dôveryhodné, stabilné a perspektívne pre či sociálnu, či ekonomickú alebo finančnú budúcnosť.

    Chcem ešte raz poďakovať pánovi predsedovi za nielen dialóg na výbore, ale aj pripravenosť tu na pléne túto úvodnú správu obhájiť a zvýšiť alebo povzniesť celkovú kultúru zodpovednosti na Slovensku, lebo tu je to výrazne merateľné v tejto oblasti, ale ona sa prenesie, ak je v tejto oblasti, aj do nemerateľných oblastí, kde to je o každodenných vzťahoch nielen medzigeneračných, ale medziľudských, mestách, obciach, v regiónoch, v krajine a v Európe. Takže nech sa darí rade, aj vám, pán predseda, prinášať taký dialóg, seriózny, dôveryhodný a sľubný pre vyššiu etiku zodpovednosti na Slovensku.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Kamenický.

  • Ďakujem. Pán predseda Figeľ, ja by som, ja by som chcel zareagovať na to, čo ste spomínali, že sa Slovensko stáva južanským krídlom Európskej únie. Chcel by som popri tých všetkých všeobecných vyjadreniach použiť aj zopár faktov.

    Myslím si, že to, kde je zaradené Slovensko, skutočne dosť odráža aj situáciu na finančných trhoch. A môžem vám oznámiť, že skutočne, čo sa týka Slovenska, tak požíva veľkú dôveru finančných trhov. Nie je to náhoda. Myslím si, že tí súkromní investori nebudú vkladať svoje peniaze do krajiny, ktorej neveria.

    Len pre ilustráciu, Slovensko si požičiava pri desaťročných dlhopisoch rádove medzi 2,4 až 2,8 percenta. Spojené štáty pri desaťročných dlhopisoch si požičiavajú za 2,86 %, teda na úrovni Slovenska, Veľká Británia 3 %, čo je nad úrovňou Slovenska, Holandsko, Švédsko približne za tú istú úroveň ako Slovensko. A keď sa bavíme, aby ste vedeli, o akých číslach, tak Grécko si požičiava za 10,04 % podľa aktuálnej informácie z Bloombergu, Taliansko za 4,4 a Španielsko za 4,4. Takže nechápem toto tvrdenie, ktoré ste tu prezentovali.

    Chcel by som ešte podotknúť o tých istotách. Jedna istota je, takisto, keď sa opriem o čísla, tak v októbri 2012 sme mali infláciu 3,9 % a dnes ju máme 1,4 %, to znamená nárast cien klesá. Takže myslím si, že o toto by sme sa mohli oprieť. Čiže ja nevidím jediný dôvod na tieto tvrdenia, ktoré ste tu povedali.

    Ešte chcem podotknúť, neviem, či to stihnem, už asi nie, že v roku 2008 sme si požičiavali za 4,68 %, dnes je to skoro za polovicu.

    Ďakujem.

  • Vážený pán kolega, ďakujem vám za vaše vystúpenie, kde ste poukázali na tie kauzy, kde stovky miliónov eur verejných financií sa strácajú a stúpa zadlženosť krajiny a tieto stovky miliónov eur potom chýbajú napríklad v školstve alebo v zdravotníctve. Spomínali ste slovenský plynárenský podvod, o ktorom sa tu už druhý deň bavíme, kde 40 mil. ročne sa nám stratí. Spomenuli ste Cargo, kde stovky miliónov sa nám strácajú ako v studni. Ja pripomeniem ešte mýtny tender, v tej studni skončilo takisto stovky miliónov eur.

    A spomenuli ste PPP projekty. Za jeden PPP projekt medzi Nitrou a Bystricou platíme dneska 130 mil. eur a ďalších 30 rokov budeme. Každý jeden minister financií bude musieť nájsť tento zdroj. Vy ste, našťastie, ako minister dopravy zastavili druhý balík alebo tretí balík PPP projektov medzi Žilinou a Prešovom, ktorý mal stáť 670 mil. ročne. Zastavili ste túto grécku cestu a začali ste stavať z eurofondov. V poslednej dobe počúvam ministerstvo dopravy, minister dopravy chce stavať okruh Bratislavy D4 cez PPP projekt, R7 cez PPP projekt. Počúvam v posledných dňoch, že chce stavať medzi Bystricou a Ružomberkom tunel a diaľnicu cez PPP projekt. Pred niekoľkými mesiacmi minister financií povedal, že táto krajina nemá na to, aby viacej ako 260 mil. eur platila na PPP projekty.

    Chcem sa spýtať pána riaditeľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, či robia analýzu a poskytujú informácie pre vládu, koľko vlastne táto krajina je schopná financovať PPP projektov.

  • Pán poslanec Figeľ, pán podpredseda, prepáčte.

  • Ďakujem pekne. Ja by som rád pánovi kolegovi Kamenickému povedal, že ešte aj v tom, ako cituje čísla alebo sa pýta, potvrdzuje tú mentalitu, ktorú musíme prekonávať vo vlastnom záujme. Hovoril o tom, ako lacno si požičiavame, ako lacno si požičiavame! Ja by som rád prešiel do situácie a do mentality, ako postupne splácame alebo obraciame túto situáciu na oddlžovanie, na oddlžovanie! Nie je umenie požičať. To aj sociálne závislí dokážu. Ale pozrite, ako vyzerajú deti a perspektíva. Nerobte toto so Slovenskom! Nerobte ho závislým na tomto momentálnom politickom vašom zameraní, že ľudia si zaslúžia istoty, rozumej, niektorí ľudia a veľké istoty, a ostatným rastie neistota.

    Čo sa týka PPP, my a ja osobne nie sme anti-PPP, že všetko, čo sa touto skratkou dá realizovať, je zlé od princípu. Ale tie dva balíky, a dokonca aj niektoré ďalšie by som mohol citovať, sa potvrdili, nieže si myslím, potvrdili ako protiústavné, podvodné a predražené. Prečo? Akým právom? Podvodom na kom? Myslíte, že na niekom? Na všetkých. Kto na tom zarobil? Kam mali ísť tie stovky miliónov? Komu? To už je otázka na tých, ktorí to podpisovali, obhajovali a dokonca aj ďalej plánujú. Pretože ja si myslím, že keď toto nevadilo ministrovi financií, ktorý sa volal Ján Počiatek, tak to nebude vadiť ani ministrovi, ktorý sa volá Ján Počiatek, len je na doprave teraz. A to je ten vzťah, že jachta, Dubaj. A riešime čo? Sociálnu politiku? Myslíte, že tam...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Matovič nechce vystúpiť v rozprave, ma informoval. V tejto chvíli otváram rozpravu ústnu. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do ústnej rozpravy? Traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do ústnej rozpravy. Pán poslanec Beblavý, Mikuš, Solymos.

    Nech sa páči, pán poslanec Beblavý. Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predseda rady, dovoľte mi vystúpiť napriek tomu, že podobne ako niektorí moji ďalší kolegovia v tejto rozprave som to pôvodne neplánoval. Nie preto, žeby tento bod nebol dostatočne dôležitý. Naopak, ide o jeden možno z dvoch, maximálne z troch najdôležitejších bodov, ktoré prerokúvame na tejto riadnej schôdzi Národnej rady. Bol na to jednoduchý dôvod, a to bolo to, že som vedel, že plánujú vystúpiť dvaja kolegovia z nášho poslaneckého klubu, minimálne pán Štefanec a pán Mikloš, ktorí, som si bol istý, že po odbornej stránke dostatočne pokryjú túto problematiku.

    Svoj názor som však zmenil, a to z dvoch dôvodov, ktoré by som chcel na úvod vysvetliť. Ten prvý je naozaj to, čo môžme v tejto Národnej rade sledovať uplynulé najmä dni, ale v určitom rozsahu už týždne a mesiace, a to je naozaj narastajúca arogancia moci. Nejde len o nočné rokovanie a znemožnenie toho, aby poslanci rokovali počas dňa o tak vážnej veci, ako je odvolanie predsedu vlády. Nie je to len, všetky také tie veci, ktoré si získavajú pozornosť médií, ako je, sú bitky, útoky, urážky. Ale sú to aj veci, ktoré zostávajú mimo pozornosti médií a ktoré sú možno závažnejšie. Je to napríklad systematická sabotáž možnosti parlamentnej kontroly, keď zvolávania mimoriadnych schôdzí výborov k tak vážnym témam, ako keď predseda vlády vyhlási, že prokuratúra je znefunkčnená podozrivými akciami vnútri a potom vládna väčšina znemožní rokovanie kontrolného výboru k tomuto. Moja vlastná skúsenosť s mimoriadnym rokovaním školského výboru, ktoré bolo sabotované ešte pred pár mesiacmi. Tak isto v otázkach poslaneckých prieskumov a podobne. To znamená, čelíme situácii, kde niekedy emocionálnejšia, možno podfarbenejšia alkoholom, niekedy úplne racionálne a chladne a mocensky sa búra to, čo je hlavnou úlohou tejto snemovne, teda kontrolovať vládu, ktorá je pri moci, a byť jej zdrojom, jej moci, ale byť jej aj kontrolórom a pandantom. Odbúrava sa hlavne schopnosť opozície toto vykonávať, hoci opozícia v každom systéme má prirodzený záujem to robiť, a je to jednou z jej hlavných úloh.

    To však nie je jediný dôvod, prečo som sa rozhodol vystúpiť. Druhý dôvod bol ten, že v uplynulých dňoch sa mi úplne náhodou dostal do rúk jeden živý príklad toho, kam môže viesť nedodržiavanie zodpovedných pravidiel hospodárenia. A problém tejto problematiky, ako to môžme vidieť napríklad aj z hľadiska prítomnosti médií na balkóne v tejto chvíli, alebo aj z prítomnosti kolegov najmä zo SMER-u v poslaneckej sále, je v tom, že hoci všetci vágne a všeobecne vedia o tom, že ide o zásadnú vec, bolestivú vec, dôležitú vec, tak kým zostáva v polohe čísiel, percent a grafov, tak akosi sa nám zdá vzdialená. Preto som, keď som natrafil na veľmi dobrú analýzu toho, ako sa mohlo stať, že mesto Detroit, mesto, s ktorým sme tak spájaní dneska na Slovensku, pretože máme veľmi podobnú štruktúru hospodárstva, na akej Detroit vyrástol, mesto, ktoré malo na svojom vrchole dva milióny obyvateľov, takže tvorilo asi 40 % Slovenska, ako sa mohlo stať, že dospelo do bankrotu, ku ktorému dospelo pred pár týždňami.

    Tak som si povedal, že je zaujímavé sa na to pozrieť a povedať si, či tam sú aj nejaké paralely so Slovenskom A o tom chcem dnes aj hovoriť.

    Ale predtým, než sa k tomu dostanem, dovoľte mi sa možno stručne vrátiť predsa len k tej situácii tu a spýtať sa, v akej situácii sme? Tá prvá vec, ktorú treba povedať, je, že z hľadiska objemu verejného dlhu sa dnes blížime k stene nárazov a k nárazu do tejto steny. Túto stenu však nepredstavuje ústavný zákon, ktorého sme svedkami. Túto stenu predstavuje schopnosť Slovenskej republiky si požičiavať s rastúcim dlhom. Nech sa na mňa pán Kamenický neurazí, ja chápem, že cíti potrebu hájiť verejne svoju vládu, ale ak sa seriózne venujeme otázke finančných trhov, vieme, že momentálny stav úrokových sadzieb na trhu z hľadiska dlhosekundárneho dlhopisového trhu hovorí len veľmi málo o dynamike. Všetci, čo sa tomu venujeme, vieme, že necelý rok a trištvrte je tomu, čo Slovensko, podotýkam, s nižším dlhom, s nižším dlhom bolo v situácii, kde si nemohlo niekoľko týždňov za žiadnu rozumnú cenu na medzinárodných trhoch požičať. Bolo to v stave, keď vznikala jednak panika okolo Slovinska, a v situácii, keď aj v Európe bolo znepokojenie ohľadne niektorých ďalších vecí, a zrazu tie peňazovody vyschli pre Slovensko. A to bolo v situácii, keď bol dlh nižší.

    To znamená, že, dovolím si poznamenať, keď sa pozrieme na vývoj v Grécku, ako bežal uplynulých päť, šesť rokov, keď sa pozrieme na vývoj v Írsku, Portugalsku, ale aj mimo Európskej únie, táto stena nikdy nefunguje tak, že ako sa k nej blížite, tak vám bliká také svetielko a začne to spomaľovať a úroky pekne postupne rastú každý deň o desatinku. A keď už to naozaj prešvihnete, tak zbankrotuje krajina a nikto jej už nepožičia. Ono to funguje, existuje na to dokonca v angličtine výraz, ktorý sa týka kapitálových tokov, ale je na toto vhodný, a tomu sa hovorí, že sudden stop, teda okamžité zastavenie kapitálových tokov. A takéto okamžité zastavenie kapitálových tokov môže zbankrotovať krajinu veľmi rýchlo, pretože obmedzí prístup k zahraničným zdrojom, ak si pozrieme na to, naozaj čo sa stalo so Slovinskom, čo sa stalo s Gréckom. Úroky vyskočili v priebehu niekoľkých mesiacov, krajina si nemohla požičať a dostala sa do záchranných programov a do tej nekonečnej mizérie, ktorú dodnes zažívajú.

    Preto je zaujímavá otázka, kde je tá bezpečná hranica? Správna odpoveď je, že bezpečná hranica úplne neexistuje, pretože v situácii veľkej paniky na finančných trhoch môže krajina ako Slovensko mať problém aj s dlhom možno okolo tridsať, štyridsať percent, aj keď je to nepravdepodobné. A naopak, v situácii veľmi pokojných trhov, najmä trhov uspaných bezpečnostnými akciami Európskej centrálnej banky, môže tá hranica byť aj výrazne vyššia. Vieme však historicky, ak sa pozrieme na to, že pre krajiny nášho typu, teda krajiny, ktoré nemajú najvyšší možný rating AAA a nepatria do kategórie dlhodobo bezpečných krajín, ale ešte si len etablujú svoju kredibilitu, patria medzi takzvané imagine markets, teda trhové ekonomiky, ktoré ešte len vstupujú na svetové dianie. Tá hranica je práve niekde okolo päťdesiat až šesťdesiat percent HDP bezpečná. Nad ňou už to začína byť veľmi riskantné. A stačia niekedy aj drobné problémy na to, aby sa spustilo náhle zastavenie tokov, strata kredibility a následný problém s financovaním.

    To znamená, my sa k tejto stene už dneska blížime, ako tu viacerí kolegovia demonštrovali. Demonštruje to aj správa rady. Blížime sa k nej pomerne rýchlo a oveľa rýchlejšie, ako sme si mysleli. Keď sa schvaľoval ústavný zákon, nikto si nemyslel, že budú tieto hranice prekonané, lebo inak by strana Roberta Fica nikdy za tento zákon pravdepodobne nezahlasovala. Lebo už si bola vedomá v tej chvíli, že s vysokou pravdepodobnosťou preberie moc a zodpovednosť po najbližších voľbách. Funkcia zákona teda nie je na slovenských ministrov a na slovenskú vládu dávať im nejaké nespravodlivé arbitrárne pravidlá a zaťahovať brzdu v situácii, keď to netreba a len kvôli tomu, aby sme teda vyhoveli zákonu a pánovi Šramkovi, je treba niečo robiť s deficitom. Tá záchranná brzda je naozaj nastavená tak, aby bola zaťahovaná v situácii, keď už sa blížime do riskantného pásma. A v tom riskantnom pásme dneska nepochybne sme, pretože, ako už bolo spomínané, tie prvé jemnejšie zatiahnutia už nabehli a môžeme očakávať, že ďalšie, čoraz vážnejšie sa blížia.

    Pozrime sa na to, čo je stratégia slovenskej vlády v reakcii na to, že sa ocitla v riskantnej zóne, a na to, že jej blikajú čoraz vážnejšie červené svetlá.

    Sme svedkami najmä dvoch javov. Jeden je využívanie jednorazových položiek. Môžme teraz hovoriť o zásobách ropy, môžme hovoriť o dividendách, prípadne super dividendách, môžme hovoriť o viacerých ďalších aspektoch, ale ich charakteristikou je to, že neznižujú deficit udržateľne a opakovane. Že dneska bude nižší, aj o rok bude nižší. Ale to, že ho znižujú v tomto roku, alebo v tom roku, keď sa použil. Je to niečo ako jednorazová, ak môžem teda hovoriť o situácii, ktorú sme tiež zažili, je to niečo ako fiškálna viagra. Jednorazovo zvyšuje potenciu, ale nerieši dlhodobú potenciu. A podobne aj tieto jednorazové opatrenia môžu v tom roku pomôcť, ale nijak v skutočnosti neriešia náš dlhodobý ani strednodobý a často ani krátkodobý finančný problém. Druhý aspekt, ktorý je teraz využívaný, je presúvanie rôznych rozpočtových položiek medzi rokmi, kde si vláda vyberá, že či teda si navýši deficit v tomto alebo budúcom roku a čo je pre ňu politicky výhodnejšie. Nie sme však zatiaľ svedkami udržateľnej stratégie, ani oživenia ekonomiky, ani znižovania deficitu verejných financií. Koniec koncov dokumenty, ako by to malo vyrezať, existujú. Máme naozaj program stability, o ktorom tu bolo dneska viackrát hovorené. Máme k dispozícii odporúčania Rady, odporúčania Európskej komisie, ale reálne rozpočtové rozhodovanie sa nimi zatiaľ neriadi.

    Otázka teda vzniká, kam to všetko môže viesť? No a tuto, ak mi dovolíte, sa dostanem na chvíľku k mestu Detroit. Dovoľte mi ukázať len, keď už každý vytiahol nejaký farebný obrázok posledné dva dni, tak človek nemôže úplne zaostávať. Toto je obrázok, ktorý ukazuje príjmy mesta Detroit, očistené o infláciu za posledných šesťdesiat, sedemdesiat rokov, a ten červený je dlh mesta Detroit. Ako vidíme, mesto Detroit počas tých uplynulých šesťdesiatich rokov nedokázalo zvýšiť svoj reálny príjem, nedokázalo vybrať dlhodobo viac peňazí. V nejakých obdobiach to šlo a potom zase kleslo, ale čo tu nie je zobrazené vzhľadom na to, že výdavky, až na výnimky, boli vyššie, tak postupne dlh rástol. Až nakoniec začal rásť astronomicky a dospel tam, kde dospel dnes. Toto je obrázok, ktorý by obyvatelia Slovenska mali vidieť vo vzťahu k svojmu vlastnému rozpočtu. A treba uviesť, že Slovensko už je dneska niekde tu.

  • Vystupujúci ukazuje na obrázku miesto blízko finálnych kriviek.

  • Už nie je až tak ďaleko od toho konečného bodu, čo bolo predmetom predchádzajúcej časti môjho vystúpenia.

    Čo je zaujímavejšie, než to, že mesto Detroit nedokázalo zvládnuť svoju finančnú situáciu, je odpoveď na to, prečo. Čo sa stalo? No a detroitský denník Free Press, ktorý teda hoci je v chudobnom meste sužovaný bankrotom a má stále niekoľkonásobne väčšie analytické kapacity ako všetky slovenské média, strávili jeho reportéri, redaktori, analytici týždne v archívoch a snažili sa dať dokopy odpoveď. A tá odpoveď je veľmi zaujímavá, lebo hovorí o tom, že čo sa v meste Detroit dialo. A ako sa hovorí v titulkoch niektorých filmov, podobnosť so skutočnosťou na Slovensku nie je náhodná.

    Takže dovoľte mi čítať a budem to prekladať priamo z angličtiny, takže sa ospravedlňujem, ak to nebude znieť úplne elegantne po slovensky. "Prvá vec, ktorú skúšalo mesto Detroit, je čoraz zvyšovať dane. Lídri mesta opakovane sa snažili zvýšiť klesajúce príjmy novými daňami. V roku 1962 zaviedli novú daň z príjmu, v roku 1971 novú daň z utilít, v roku 1999 novú daň z kasín a všetky dane niekoľkokrát zvýšili. Napriek tomu výnosy klesli po očistení o, inflácie za posledných 50 rokov, o 40 percent. Vysoké dane vyháňali obyvateľov mesta Detroit na predmestia a vyháňali aj podnikateľské subjekty z mesta. Dnes Detroit napriek týmto všetkým novým daniam a ich neustálemu zvyšovaniu má po očistení o infláciu nižšie daňové príjmy ako v roku 1963. Druhá je primalé a neskoré znižovanie výdavkov. Kapitálová základňa Detroitu, na ktorú sa mohol spoliehať, klesla o 77 % za posledných 50 rokov, ale mesto za to isté obdobie znížilo počet svojich zamestnancov o 28 percent. To znamená, že to, z čoho môžte čerpať príjmy, klesne o takmer štyri pätiny, to, na čo dávate výdavky, znížite len o štvrtinu. Až na konci, v posledných rokoch sa mesto Detroit zúfalo pokúšalo znížiť ďalej svoj počet zamestnancov."

    A teraz príde obzvlášť zaujímavá časť. "Miliardy v rôznych bonusoch. Mestskí úradníci, alebo teda predstavitelia mesta odovzdali viac ako miliardu dolárov v rôznych bonusoch zamestnancom, ale aj dôchodcom v meste. Väčšina z toho bola vo forme takzvaných trinástych platov a trinástych dôchodkov. Tieto peniaze, ktoré mohli použiť na to, aby mesto nezbankrotovalo, ho namiesto toho posunuli ešte bližšie k bankrotu."

    A poslednú vec, ktorú chcem len stručne spomenúť. "Nevyužitie šancí prosperity. Na rozdiel od všeobecne deklarovaného mýtu mesto Detroit nebolo v kontinuálnom úpadku už 50 rokov. Boli významné obdobia ekonomického rastu a nádeje, napríklad v 90. rokoch. Lídri mesta však neboli v tomto období schopní ich využiť na to, aby zreformovali mestskú štruktúru, počty úradníkov, programy, znížili výdavky a ochránili obyvateľov mesta a mesto samotné pred ďalšou recesiou."

    Samozrejme, mohol by som čítať ďalej, ale myslím, že tie paralely sú veľmi, veľmi zjavné a pochopiteľné. Dovoľte mi možno len pripomenúť, že naozaj v roku 2006 až 2008 táto ekonomika rástla o 10 % v jednom roku a 6, 7, 8 % v iných rokoch. Napriek tomu, deficit verejných financií, najmä očistený deficit verejných financií prakticky neklesol. To znamená, že prvá vláda Roberta Fica nevyužila najlepšie časy v dejinách tejto krajiny, fiškálne najlepšie časy na to, aby, aby dosiahla vyrovnaný rozpočet. Využila ich práve na to, aby bola za pekného, podobne ako niektoré vedenia tohto dnes spomínaného mesta.

    Potom, rovnako ako sa to dialo tam, v zlých rokoch 2009 - 2010, namiesto snahy o úspory alebo zabezpečenie proticyk..., kompetentného hospodárenia sa deficit prehĺbil na úroveň, ktorá bola po krachujúcich ekonomikách juhu najvyššia v Európe. A bol na nej dva roky, ktoré, ktoré táto vláda ešte mala. Po nástupe Ficovej vlády alebo okolo nástupu druhej Ficovej vlády to vyzeralo, že Robert Fico a SMER sa zmenili. Signalizovali to dve veci. Prvá bolo, súhlas práve s prijatím spomínaného ústavného zákona o dlhovej brzde, kvôli ktorému tu aj dnes sme, ktorý naznačoval, že Robert Fico si uvedomuje, že nie je už možné byť tak fiškálne nezodpovedný v súčasnej klíme v Európe, že to je nákladnejšie pre neho a pre stranu SMER ako, ako opak. A druhé bolo, absolútne pevný, vodotesný, 150-tisíckrát opakovaný záväzok Roberta Fica, že Slovensko dosiahne v tomto roku 3-percentný deficit verejných financií. Každý ekonóm vie, že 3 % nie sú žiadny fetiš sám osebe. Keď je 2,99 a 3,01, ekonomicky sa nič nedeje. Ale kredibilita toho záväzku je absolútne zásadná pre to, ako sme vnímaní a ako sú dôveryhodné ďalšie fiškálne plány vlády.

    Čo sa stalo? Ústavný zákon bol prijatý, ale akonáhle vláda zistila, že jej nevyhovuje jeho, jeho pravidlá, limity, vyvíjajú sa všetky možné snahy na to, aby bol obchádzaný. Spomeniem len niekoľko príkladov.

    Prvý príklad je na úrovni toho, že keď bola prekonaná prvá dlhová brzda, mal minister financií napísať parlamentu vysvetľujúci list. Minister financií napísal parlamentu tak odfláknutý list, že keby to bolo na úrovni školskej práce, tak za ňu nemôže dostať nič iné ako Fx, teda po novom, a 4 po starom, a napriek tomu, alebo možno práve preto ho poslanci SMER-u odmietli zaradiť do rokovania pléna tejto Národnej rady. To znamená, že prvýkrát v histórii sme prešvihli limit daný zákonom a my sme sa o tom ani nemohli vďaka vám rozprávať. Možno menej procesný a viac obsahový problém s týmto zákonom: prepočty, ktoré robili analytici vrátane, myslím, aj analytikov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť ukazujú, že zásoby, zásoby likvidných aktív, ktoré má štát k dispozícii, sa v najbližšej dobe znížia na jednu z najnižších úroveň v histórii a najnižšiu v porovnaní s okolitými krajinami. Čo sa stalo, je to, že, že keďže sa do dlhu, hrubého dlhu, tak ako to bolo spočiatku zadefinované, započítavajú aj kešové rezervy štátu, tak jeden zo spôsobov ako nemusieť konsolidovať, je zbaviť sa kešových rezerv štátu, teda splatiť dlhopisy, ako prichádzajú, nepožičiavať si nové. To je samozrejme príjemné pre vládu, lebo ju menej zákon obmedzuje, ale je to teda extrémne riskantný postoj, lebo ako tie likvidné aktíva klesajú, tak stačí oveľa menšia turbulencia na to, aby sme mali problém. Inými slovami, je to ako keby ste v balóne povyhadzovali všetky záťaže, záťažové veci a s pieskom, spoliehajúc sa proste na to, že tak budete najrýchlejšie letieť. To je možno pravda, ale potom stačí aj malá búrka na to, aby ste spadli na nos. A to je situácia, do ktorej sa dostaneme, ak vláda nezmení svoju stratégiu.

    Preto, bohužiaľ, musím konštatovať, že sa nenaplnila tá konverzia Roberta Fica na Pavla, zo Šavla na Pavla. Nestalo sa. Z nezodpovedného a povedal by som, no nezodpovedného je asi najlepšie slovo na to, ja necítim na rozdiel od niektorých kolegov potrebu až také tvrdé výrazy používať, nestal sa z nezodpovedného politika zodpovedný, z krátkodobého dlhodobo uvažujúci a ani z takéto, ktorý uvažuje najmä o populizme, a v titulkoch nasledujúceho dňa takého, ktorý uvažuje v horizonte potrieb tejto krajiny o 5 až 10 rokov. To je možno pre pravicu v niečom dobrá správa, ale je to veľmi zlá správa pre Slovensko, a preto ma to neteší. Pretože strana SMER má dnes väčšinu v parlamente, ktorú vyhrala vo voľbách. Pokiaľ sa niečo veľmi dramatické nestane, bude ju mať minimálne do marca 2016. A do tohto bodu už dospejeme na tejto trajektórii do viacerých kritických momentov. Preto by som bol radšej, keby sme mali dnes zodpovedného protivníka, aj keď by to pravici bralo jednu z jej tradičných silných stránok, ktorou vždy práve ekonomická kompetentnosť a opatrnosť boli.

    Preto mi dovoľte možno na záver povedať, že tento parlament nemôže byť a nemá byť o tom, kto sa s kým bije, ani kto pije. Akokoľvek sú tie veci nedôstojné, akokoľvek tí, ktorí ich naozaj zavinili a spôsobili, by mali za ne prevziať zodpovednosť. A ja môžem konštatovať zatiaľ len, že pán poslanec Hlina jediný sa ospravedlnil, ak si pamätám správne, za, za svoje, za svoje, za svoj výstup. Nikto iný z aktérov rôznych násilných výstupov sa tu zatiaľ v snemovni neospravedlnil. Tak ale to je mimochodom. Ale o tom v každom prípade táto snemovňa nemôže byť. My máme situáciu, kde dnes tu máme správu o dlhu. Ak ste možno sledovali, včera Markíza získala dokument, ktorý preukázal, že to, čo sme zverejnili pred niekoľkými týždňami, že úrady práce umelo čistia evidenciu nezamestnaných, aby tak umelo zlepšovali čísla, namiesto toho, aby sa venovali skutočnému zlepšovaniu zamestnanosti, máme to už dneska čierne na bielom. A takto by som mohol ísť ďalej a ďalej, máme závažné problémy v tejto krajine týkajúce sa aj sociálnej a ekonomickej situácie, ktorých dlh je len špičkou ľadovca, a za takých okolností naozaj máme povinnosť sa zaoberať týmto. Nie tým, čo si kto vypije a ako potom reaguje, napriek tomu, že je to správanie z môjho pohľadu odsúdeniahodné.

    Ďakujem veľmi pekne. Dovidenia.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka, uzatváram možnosť prihlásiť.

    Nech sa páči, pán poslanec Duchoň.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, vy ste postavil v podstate stav verejných financií a vôbec Slovenska do pomerne, by som povedal, rizikovej polohy, ale, našťastie teda, v súčasnosti je opak pravdou aj z pohľadu, ako už tu bolo viackrát spomenuté kolegom Kamenickým, aj z pohľadu investorov. Jednoducho dnes Slovensko má dôveru investorov, čo sa prejavuje v podobe nízkych úrokov, za ktoré si požičiavame, takisto sú tu konštatovania zo strany Európskej komisie, že si Slovensko zodpovedne plní svoje konsolidačné ciele. A znovu by som rád dal do pozornosti, že od začiatku, keď vláda nastúpila do svojej funkcie, deklarovala konsolidáciu verejných financií ako svoju top prioritu a tomu, samozrejme, aj poriadila svoju činnosť. A môžme vidieť, že dnes sa už začínajú pozitívne prejavovať aj viaceré opatrenia, ako napríklad boj proti daňovým únikom a podobne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Budem reagovať na pána poslanca Duchoňa, keďže ako jediný mi venoval faktickú poznámku. Pán poslanec, v čom sa prejavujú tie pozitívne opatrenia? Ja som si nevšimol žiadny nadštandardný výber daní nad rámec hospodárskej, očakávaného terajšieho zlepšenia miernej hospodárskej situácie. Naopak, sledujúc prognózu ministerstva financií, musím konštatovať, že ministerstvo financií počas posledného roka zásadne napríklad znížilo odhady výberu dane z právnických osôb, ktoré ste mali pôvodne, keď ste tu presadzovali zrušenie rovnej dane a tvárili ste sa, že tým zalepíte štátny rozpočet. Potom to ministerstvo financií nenápadne downgradedovalo v svojich aktualizáciách. A takto by som mohol ísť ďalej a ďalej.

    To, že sa vám, myslím, že to nejaké, zlomok percenta ľudí, ktorí dostávajú bločky, prihlási do nejakej lotérie, má asi takú spojitosť so zlepšením výberu DPH ako včerajšia bitka s riešením parlamentnej kontroly vlády. Sú to veci, ktoré možno vyzerajú atraktívne a zaujímavo, ale v skutočnosti úplne nepodstatné. Keď budete mať naozaj dáta o tom, ako sa zásadne lepší výber DPH, prosím vás, dajte nám ich a ja vám zatlieskam a zatlieskam vám aj verejne. Nemám s tým problém, pretože naozaj stav, kde sme sa dostali v DPH, je stav, ktorý je horší než pred vstupom do Európskej únie, a to je na krajinu Európskej únie obrovská hanba.

    Dovoľte mi ešte jednu vec povedať, naozaj to mávanie úrokovými sadzbami, ja chápem, že si myslíte, že politicky funguje, ale nefunguje, lebo ľuďom je to aj tak úplne jedno a nie je to niečo, čo štandardne sa pri večeri bude riešiť. A dovolím si vám k tomu naozaj dodať, pozrite si, aké malo úrokové sadzby Grécko tak pol roka predtým, než zbankrotovalo, a garantujem vám, že tie úrokové sadzby boli vtedy zhruba také, aké sme vtedy mali my. Úrokové sadzby vyjadrujú momentálne presvedčenie trhov, kombinované napríklad aj s takou otázkou, ako je zásobovanie trhmi likviditou ECB. Úrokové sadzby nehovoria nič o tom, čo tu bude o rok, ani o dva.

    Ďakujem.

  • Ďalší rečník prihlásený do rozpravy, pán poslanec Mikuš.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda. Tak pozvoľna nadviažem na môjho predrečníka Mira Beblavého, rovnako ako on som nechcel vystúpiť a rovnako ako on bol som aj ja prinútený rokovaním ostatných dvoch dní v Národnej rade, aby som povedal pár slov.

    Súhlasím aj s ním v tom, že prvá, respektíve prvá Ficova vláda nevyužila obrovskú možnosť znížiť zadlženosť krajiny a deficit v časoch, ktoré zdedila po Dzurindovej, druhej Dzurindovej vláde, keď prebrala krajinu jednak s plnou špajzou a jednak s obrovským ekonomickým rastom, ale hlavne s celkovou zadlženosťou okolo 28 %, čo môžme povedať z pohľadu ekonomického, pohodovou 28-percentnou zadlženosťou.

    Prakticky za tri roky táto prvá Ficova vláda nás dostala na kritickú úroveň zadlženia a dnes má problém. Vyplýva to aj zo správy, ktorú preberáme dnes od rána o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti. A prakticky na každej schôdzi Národnej rady počúvame stále ten istý problém, že je to zapríčinené prednostne externými podmienkami.

    Už tu viacerí predrečníci hovorili o tom, aké rezervy sú v našom hospodárení za Ficových vlád. Kolega Sulík tu vymenoval niekoľko desiatok alebo desiatky predražených tendrov podpory vybratých subjektov. Či to už robí vláda cez investičné stimuly priamo alebo nepriamo, napríklad cez energetiku, tak ako sme toho svedkami na rokovaní na tejto schôdzi, či už v zákone o obnoviteľných zdrojov, alebo posledné, posledný deň pri odvolávaní premiéra a vlády Slovenskej republiky, pretože od včera prebieha ďalšia diskusia a ďalšia rozprava o odvolávaní premiéra a tým aj celej vlády. A hovorím to preto, lebo dôvodom, pre ktorý bola zvolaná táto mimoriadna schôdza, je, že rozhodnutím z minulého týždňa vláda mierou vrchovatou môže spôsobiť ďalšie zadlžovanie Slovenskej republiky. To rokovanie bolo otvorené, chvíľku bežalo normálnym štandardným spôsobom, no neskôr bez prítomnosti premiéra, ktorý zbabelo zavelil, a celá vláda aj so všetkými poslancami SMER-u odišla z pléna. Nie prvýkrát sa odvolával premiér tejto krajiny, alebo premiérka, ale prvýkrát premiér neudržal možno nervy, možno stabilitu a z rozpravy zbabelo ušiel. Dokonca nepočkal ani na faktické poznámky na jeho prejav. SMER a premiér tejto vlády vie, že ťahá za kratší koniec. Nečudujem sa, pretože tak nevýhodný obchod pre štát a jeho občanov a tak výhodný pre finančných špekulantov je neobhájiteľný.

    Sám minister hospodárstva sa vyjadril ešte deň pred schválením vo vláde veľmi vyhýbavo a nejasne. A predtým to verejne niekoľkokrát odmietol. Som presvedčený, že tento obchod bol dohodnutý už pri vstupe nového akcionára do SPP v čase, keď sa vláda vzdala predkupného práva na kúpu SPP. Na začiatku roka, na mimoriadnom výbore, na mimoriadnom hospodárskom výbore totiž pán minister hospodárstva hovoril o tom, že kvôli získaniu stopercentného podielu v matke je štát ochotný a uvažuje sa o tom, že by boli vymenené aktíva matky a dcér SPP. Dokonca

    za aktíva matky sa mali započítať aj zákazníci v sume 300 až 400 eur. Zákazníci, ktorých dnes máte, zajtra nie. Rozhodnutie o tejto transakcii malo prísť do konca prvého kvartálu. Nepadlo a zdalo sa, že snáď takto nevýhodná myšlienka pre štát sa nakoniec neuskutoční. Keď som priebežne čítal alebo počul vyjadrenia pána ministra hospodárstva, tak sa priznám, že aj ja som si naivne myslel, že zdravý rozum vyhrá. Nevyhral. Vyhrali tí, ktorí majú takú silu, že vedia ohnúť aj samotného premiéra.

    Nový akcionár SPP so súhlasom vlády sa zbavil strát starých, ale aj strát budúcich. Občania prišli o cca 500 až 600 mil. eur na nasledujúcich 15 rokov, ktorú by títo finanční špekulanti, nový akcionár SPP, znášali. Ozaj je to snom každého podnikateľa, ako tu už povedal jeden z mojich predrečníkov, ponechať si ziskové časti firmy a zbaviť sa stratových častí firmy. V normálnom podnikaní sa za takýto obchod platí, aby som sa mohol zbaviť stratových záležitostí. No ale, čuduj sa svete, v našom štáte, respektíve zástupcovia štátu, naša vláda nieže by sa dala za to vyplatiť, ona ešte za to platí. Jedno je isté, vláda Roberta Fica vôbec nevracia, ako to on hovorí, SPP do stavu pred privatizáciou. Robí niečo úplne iné. Novým majiteľom, ktorým umožnila vstup do plynární po odchode renomovaných energetických firiem, žehlí do budúcnosti cestu k vyšším ziskom. Štátu vešia na krk firmu, ktorá je pre nich nezaujímavá, pretože pôsobí na regulovanom trhu, kde by mali byť výnosy prísne strážené nezávislým Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Pán premiér Fico berie stratu od finančných skupín na vrub štátu dobrovoľne. Inými slovami, zbavuje sa, zbavuje ich problematického biznisu a ešte im pripláca vysokú prémiu.

    Keď sa vrátim k očakávaným protiargumentom pána premiéra, že iba napráva dedičstvo predchádzajúcich vlád, uvediem hneď aj protiodpoveď. Som presvedčený, že vstup zahraničných investorov do energetických firiem, do železiarní v Košiciach, či do bánk, zachránil tieto inštitúcie pred deštrukciou. Po vojne je každý generál a oháňať sa dnešnými číslami, že podiely v týchto inštitúciách sa mohli predať drahšie, je zavádzajúce, lebo pomery v nich sa zmenili. Práve vďaka privatizácii sa vyčistili a nastolili sa v nich nové pravidlá, zefektívnilo sa hospodárenie. SPP po privatizácii v roku 2002 viac ako zdvojnásobil zisky. Slovenské elektrárne po privatizácii v roku 2006 ich takmer zdesaťnásobili. Pán premiér sa oháňal tými číslami, že to boli zisky privatizérov. Áno, ale v trošku väčšom pomere to boli zisky aj tohto štátu, ktoré aj vyrovnávajú deficit štátu v rámci celého hospodárenia. Je to smutné konštatovanie, no práve vďaka príchodu zahraničných manažérov prestali v týchto inštitúciách kradnúť nominanti vlád alebo domáci privatizéri, tunelári. Spomeňme si, ako položili manažéri reprezentujúci Mečiarovu tzv. domácu kapitálotvornú vrstvu na kolená VSŽ, Investičnú a rozvojovú banku a v akých dlhoch sa topili po privatizácii Slovenské elektrárne a ako dnes po svete blúdia Duckého zmenky z SPP. Nechcem, aby sme sa inými dverami vrátili do tohto smutného obdobia, a odmietam všetky pokusy o tunelovanie štátneho majetku, nech by boli ukryté za akékoľvek ľúbivé slová.

    Nečudujem sa, že toto je veľmi ťažké vyvrátiť. Preto tá zbabelosť, preto útek, preto nočné rokovanie, preto fyzická agresia, preto tlačovka predsedu Národnej rady, odpútavanie od podstatného. Tých 500 mil. eur za 15 rokov mohlo byť príjmom štátu. Mohlo sa využiť na zníženie deficitu, alebo sa mohli využiť na zvýšenie platov sestričiek, ktoré štát nevie zabezpečiť, alebo platy učiteľov, alebo mohla to byť podpora obnoviteľných zdrojov energie, v tomto prípade biometánu, ktorý je plne nahraditeľný, ktorý plne vie nahradiť zemný plyn.

    Na tejto schôdzi a na začiatku roka sme preberali novelu zákona o obnoviteľných zdrojoch energie. Jeden problém za druhým, jedna podpora vybratých subjektov za druhou. Keď hovorím o možnej podpore obnoviteľných zdrojov, tak chcem povedať, že potenciál nevyužitej pôdy na Slovensku je taký, že keby bol využitý teoreticky na 100 %, tak vie pokryť zhruba výrobu cez 4 mld. kubických metrov plynu. Celý náš dovoz je do 5,5 mld. A bola by práca pre našich ľudí, hlavne na vidieku a bol by dopyt po zelenej hmote, ktorá dnes hnije na pôde. Užívatelia pôdy by mali podstatne lepšiu ekonomiku. A ešte ak by sme do toho zakomponovali aktivačné práce, o ktorých nedávno tu hovoril pán minister, že nemá dostatok možností na využitie aktivačných prác, nemáme kapacity na to, náš vidiek by mohol vyzerať úplne ináč. Naša ekonomika by mohla vyzerať úplne ináč. Aj naša zadlženosť by mohla vyzerať úplne ináč. Ale najviac by sa urobilo pre energetickú sebestačnosť a bezpečnosť Slovenska a politici by nemohli robiť také podvody, akých sme svedkami dnes.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka, pán poslanec Duchoň. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Rád by som sa vyjadril k dvom veciam. Jednak vy ste svoj prednes skôr zameral na tematiku SPP, ale to je samozrejme vaša vec. Čo sa týka toho, ako ste obhajoval privatizáciu zahraničnými investormi strategických podnikov, podľa môjho názoru nie je správny ten názor, že slovenskí manažéri alebo manažéri, ktorí tam sú, jednoducho nevedia efektívne hospodáriť s danými spoločnosťami. Akonáhle sú takéto zistenia, treba tých manažérov jednoducho vymeniť, ale neznamená to, že treba sa zbavovať vyslovene atraktívnych spoločností, ktoré môžu a mohli by do budúcna prinášať veľké výnosy pre Slovensko, najmä nie za cenu, ktorá sa tým zahraničným investorom vráti viac ako dvojnásobne v priebehu desiatich rokov. To je jedna vec.

    Druhá. Vy aj viacerí vaši predrečníci tu stále hovoríte o tom, ako je dnes vysoká miera zadlženia verejných financií, rádovo 53 %, ale ak si porovnáme roky, alebo vývoj verejného dlhu od roku 1998, tak v roku 1998 bol celkový verejný dlh 34 % HDP, ale v roku 1999 už 47,2 a v roku 2000 49,9, to znamená takmer teda 50 percent. Takže jasne vidíme, že počas obdobia roku 1998 - 2000 dramaticky narástol hrubý verejný dlh. V podstate atakuje tú hranicu, ktorú tu máme dnes. A čo ste vtedy robili jednoducho? Alebo ako ste sa vy postavili k tomuto problému, že jednoducho ten verejný dlh narástol do takýchto čísel? A dnes tu...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za faktickú poznámku, len, pán kolega, zdá sa mi, že sa nerozumieme. To SPP samozrejme súvisí so zadlženosťou, ale súvisí hlavne s dianím, čo sa deje dnes v Národnej rade, aj možno za múrmi tejto sály. A moja podľa vás obhajoba ani nebola obhajoba privatizácie, bola reakcia na vystúpenie pána premiéra, ktorý to všetko odsúdil. Ja som len vysvetlil stav veci, aký bol. A aj to, že tie zisky, o ktorých hovoríte, že dostali tí zahraniční investori, tak 51-percentný zisk išiel do štátnej kasy. A štát s týmito peniazmi môže naložiť, ako uzná za vhodné. Sú to príjmy štátu, ak chce robiť sociálnu politiku, môže. Ale na jednej strane veľmi farizejsky kritizujete príjmy tých privatizérov, ale nekritizujete príjmy toho štátu.

    Zadlženosť 1998 - 2000. No, pán kolega, vtedy bol v koalícii aj váš predseda a tá vláda nastúpila po Mečiarovej vláde, takže to asi stačí na vysvetlenie. Ale o tom som ja nehovoril. Ja som hovoril o tom, že v roku 2006 odovzdávala druhá Dzurindova vláda a nastupovala prvá Ficova vláda so zadlženosťou 28 percent. To znamená áno, z toho vysokého zadlženia, ktoré vzniklo po Mečiarovej, ktoré bolo treba naprávať, to, čo narobila Mečiarova vláda, tak v rámci Dzurindovej vlády zrealizovaním reforiem, naštartovaním ekonomického rastu sa ešte aj znižoval deficit a zadlženosť tejto krajiny. Bohužiaľ, následné roky išli opačným trendom a dnes sme opäť v problémoch nad 50 percent.

  • Poprosím posledného prihláseného rečníka Lászlóa Sólymosa.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené poslankyne, vážení poslanci, ja by som sa chcel pripojiť tiež k mojim predrečníkom a povedať to, že pôvodne nemal som v úmysle vystúpiť k tomuto bodu programu. Dovoľte, aby som vystúpil ale k otázke zoštátnenia SPP vládou Slovenskej republiky, a to z dvoch dôvodov. Jeden dôvod je taký, že si nemyslím, že takáto vážna vec by sa mala prerokovávať cez noc, a druhá vec je, že tento krok vlády priamo súvisí so zadlžovaním Slovenskej republiky, ktorú rieši a sleduje Rada rozpočtovej zodpovednosti.

    Na začiatku musím vyhlásiť, že ide o ďalší krok druhej Ficovej vlády, ktorý vyhovuje najmä finančným skupinám, ktoré pán premiér vraj má rád ako koza nôž. Dodajme, že aj údajným sponzorom strany SMER, ktorým sa vždy mimoriadne darí počas vládnutia Roberta Fica, čo sa týka výhodných kšeftov so štátom. Následne vyhovuje SMER-u ako súčasť svojej populistickej demagógie, keď opäť presviedča ľudí, že obec zadarmo existuje, čiže je možné dosiahnuť lacnejší plyn pre ľudí tak, že na druhej strane to nebude nás stáť nič. Samozrejme nevyhovuje, naopak, škodí všetkým daňovým poplatníkom, ktorí budú platiť následky tejto politiky. V tomto prípade budú znášať straty a dlhy materskej SPP. Inými slovami, vláda SMER-u týmto krokom v zásade úplne chce zoštátniť straty, aby mohol ešte viac privatizovať zisky.

    Hrozí, že o pár rokov ďalšia vláda zdedí typický slovenský štátny podnik, ktorý pán premiér a smeráci pravdepodobne tak obľubujú. Ako taký podnik vyzerá? Je stratový, zadlžený, so zákazníkmi, ktorí sú zvyknutí, že ceny sa nesmú zvyšovať. Je naplnený neschopnými, ale vernými politickými nominantmi, a používaný na obsluhu spriatelených firiem pre tradičnú úlohu: predávaj im lacno, nakupuj od nich draho. V tomto prípade predávať lacno bude plyn a nakupovať draho všetko, od právnických služieb cez IT systémy až po upratovanie. Skrátka hrozí, že vďaka Ficovej politike budeme mať na krku ďalšie Cargo.

    Najväčšie riziká, ktoré hrozia po úplnom zoštátnení matky SPP, môžeme zhrnúť nasledovne: slovenskí daňoví poplatníci prevezmú na seba celé bremeno strát z predaja plynu pre domácnosti. Túto stratu uznáva aj pán premiér. Doteraz slovenská vláda, čiže daňoví poplatníci museli pokryť len polovicu tejto straty vzhľadom na 51-percentný podiel štátu vo firme. Odteraz budú mať na krku 100 percent. Máme teda 100-percentné istoty strát. Táto strata môže byť nižšia, keď štátu sa podarí vyjednať nižšie ceny s Gazpromom, na to existuje reálna šanca. Avšak je celkom možné, že čo získajú lepšími cenami, stratia nižšou efektivitou v dôsledku politických nominácií a všetkých problémov, ktoré charakterizujú štátne firmy. Nominanti sú dosadení nie hlavne preto, aby mali dobré, nie hlavne preto, aby mali dobré fleky so slušnou výplatou, hoci aj to je dôležité, hlavne pre nich, ale aby presmerovali finančné toky smerom, zdôrazňujem, smerom k spriateleným firmám. Čo je výhodné pre nich a zjavne aj pre stranu, ktorá to iste nerobí zadarmo, je nevýhodné pre daňových poplatníkov.

    Ďalšou hrozbou, a čo je oveľa dôležitejšia, je, že súčasťou dohody medzi Ficovou vládou a súkromným vlastníkom je aj to, že aspoň do ďalších volieb zo zvyšujúceho zadlženia budú ratovať štátny rozpočet. Prakticky to vyzerá tak, že firma si požičia peniaze a z tých peňazí zaplatia štátu formou dividend výrazne viac peňazí, než je zisk celej skupiny. Takže ešte raz, firma sa zadlži, aby zaplatila štátu dividendy nad rámec zisku, a tak pomáha znižovať rozpočtovú sekeru. Aj v tomto prípade sa riadia princípom po nás potopa. Keď príde ďalšia vláda, zdedí zadlženú firmu, nielen matku, ale celý holding, a táto firma už nebude môcť vyplácať dividendy ani z existujúceho zisku, lebo musí z toho splácať dlhy. Čiže Ficova vláda má vyššie dividendy na úkor zadlženia, kým ďalšia vláda bude mať nižšie, ak vôbec nejaké, lebo bude musieť splácať dlhy.

    Čo robia v rozpočte vo veľkom, to robia aj v SPP v malom, ale to však stále znamená stovky, milióny eur. Faktom je, že časť SPP, Eustream, vydáva dlhopisy v hodnote približne jednej miliardy eur a časť z nich použijú na výplatu dividend pre štát. V tomto roku to má byť približne 360 mil., to je skoro dvakrát viac než celý zisk firmy, ktorý pripadá na štát. Vieme, že bola podpísaná akcionárska zmluva 12. 12. 2012; 14. 12. 2012 sa podpísal dodatok - zmluva o reorganizácii SPP. Tento dodatok rieši aj rozdelenie dividend, kde sa píše, že čo sa stane vtedy a ako sa budú rozdeľovať dividendy a vyplácať dividendy, keď štát získa 51 % v SPP ako v matke. To sa stalo minulý týždeň. Tu sa jednoznačne píše, že v rokoch 2013 až 2015 sa vyplatí 400 mil. eur pre štát za 51 percent. Samozrejme za 49 % v tom istom pomere dostanú dividendy, alebo dostane dividendy aj firma EPH ako druhý vlastník. V ďalších dvoch rokoch by to malo byť 300 mil. eur pre štát, v pomere, samozrejme približne, k 300 mil. eur aj pre EPH. Keď to zrátame dokopy, tak dokopy je to 3 mld. eur s tým, že čistý zisk SPP v roku 2012 bol 448 mil. eur. To znamená, keď to jednoducho rátame, že za 5 rokov pri takejto výnosnosti a pri takomto rozdeľovaní dividend táto firma bude v strate 1,5 mld. eur, to znamená, za 5 rokov vláda bude mať na krku firmu, ktorá bude dlhovať 1,5 mld. eur.

    Ďalej existuje vážne riziko, že veľkoodberatelia, ktorí nakupujú plyn od SPP, budú cítiť šancu, že po politickej línii, čiže cez SMER môžu vybaviť nižšie ceny plynu pre seba. Mnohí väčší odberatelia vrátane finančných skupín a známych oligarchov majú rôzne väzby na vládnu stranu a pravdepodobne neodolajú pokušeniu vybaviť si lepšie ceny pre seba. Dlhodobo to je možné len úkor ostatných odberateľov. V tomto prípade však hrozí, že tí odídu do konkurencie, čiže táto hra sa nedá hrať vo veľkom a do nekonečna. Celkovo to môže znižovať ziskovosť predaja pre veľkoodberateľov, bude ešte menej peňazí, z čoho pokryť straty, ktoré vznikajú pri domácnostiach. Aj takí veľkoodberatelia, ktorí nemajú politické väzby, môžu skúsiť zatlačiť na, na vládu spôsobom, keď ste vybavili lacnejšiu elektrinu pre Slovalco a U.S. Steel, tak vybavte nejako pre nás lacnejší plyn, inak budeme musieť utlmiť výrobu na Slovensku, alebo odídeme úplne. V časoch krízy, keď už existujú precedensy, že vláda ustúpila, sa zvyšuje pravdepodobnosť, že podľahne aj nabudúce takémuto vydieraniu.

    Z dlhodobého hľadiska Slovensko bude mať nižšie príjmy z dividend od všetkých firiem SPP kombinovane, to znamená aj väčšiu dieru vo verejných financiách, čo znamená vyšší verejný dlh. Ficova vláda aj v tomto prípade sa riadi princípom po nás potopa. Keď v roku 2016 nastúpi nová vláda, tak zdedí stratovú zadlženú firmu, ktorá s tými peniazmi, ktoré si požičia, neinvestuje do renovácie, inovácie, ale bude z toho vyplácať dividendy, ktorá sa už aj dostala do pavučiny korupčných a klientelistických vzťahov. Keď to bude pravicová vláda, tak tá už nedokáže SPP ani výhodne predať. Takisto ako už nie je možné predať Cargo, zdevastované neschopnými politickými nominantmi, za ktoré ešte v roku 2006 núkali okolo 400 mil. eur. Keď pri moci zostane ľavica, tak možno bude nútená odpredať SPP po kúskoch, ako to robí teraz s Cargom za výrazne nižšiu cenu.

    A na záver nemôžeme vylúčiť ani úplné šialenosti. Možno, keď SMER-u budú padať preferencie a bude chcieť zabodovať pred voľbami, tak môže drasticky znižovať ceny plynu bez ohľadu na reálne náklady. Čiže hrozí kupovanie voličov cez lacnejší plyn. Precedens už existuje a takéto ekonomické nezmysly sa zvyknú šíriť v našom regióne ako mor.

    Táto vláda škodí Slovensku aj v prípade reorganizácie SPP. Smeráci, keď myslia na svoje mocenské záujmy a na záujmy finančných skupín, idú proti záujmom daňových poplatníkov. Robert Fico ako predseda tejto vlády nesie osobnú politickú zodpovednosť za zoštátnenie SPP, ako aj za všetky negatívne dôsledky, ktoré nastanú. Pravdepodobne väčšina rizík, ktoré som predtým spomenul, aspoň čiastočne reálne nastane, a to bude znamenať straty v stovkách miliónov eur. A myslím si, že to bohate stačí na to, ako dôvod na odvolanie pána premiéra. A je mi ľúto, že o tomto musíme rokovať cez noc.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa, tri faktické poznámky. Ale no, páni poslanci! Dobre, takže štyria poslanci a uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Pán poslanec Zsolt Simon, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán kolega Sólymos, musím povedať, že máte v plnej miere pravdu. A rád by som len dodal snáď jednu skutočnosť. S plynom v tejto krajine nekúri každý, sú ľudia, ktorí kúria drevom, lebo sú na to odkázaní. Len to drevo zo Štátnych lesov berú za oveľa drahšie peniaze. A zároveň by som ešte dodal jednu skutočnosť, že nie je len strata tá, ktorá hrozí Slovenskej republike tým, že vyplatíme dividendy dopredu a Slovenský plynárenský priemysel toľko nezarobí, ale hrozí ešte jedna skutočnosť, že Robert Fico nedokáže vyrokovať lepšie podmienky pre Slovenskú republiku s Gazpromom, s ruským partnerom. Čo keď Slovenská republika sa bude musieť zaviazať, že tá širokorozchodná bude stáť a budeme musieť zrušiť tritisíc pracovných miest na východe Slovenska na prekládke? Čo chce obetovať Robert Fico len preto, aby jeho finančné skupiny mali zisky?

    A práve preto táto krajina si nezaslúži mať takúto vládu, takéhoto premiéra. A pán premiér sa nemá obávať, ale nemá sa báť kritiky, ale má tu sedieť a vypočuť si kritiku a nie ujsť z tejto sály ako zbabelec. Keď preberal vládu, tak sa správal, ako chlap. Dneska sa správa ako zbabelec.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Je mi ľúto, že takto musíme rokovať v tejto závažnej veci. Aj to, čo pred chvíľočkou povedal a predniesol pán kolega Sólymos, hovorí o tom, že celá transakcia je o ničom inom, len ako umožniť vyciciavanie SPP. Vieme, že približne zisk, plus-mínus, SPP je okolo 400 mil. ročne. To, čo hovoril pred chvíľočkou, svedčí ale o tom, že na dividendách ročne aj podľa akciovej zmluvy akcionárov chcú vytiahnuť ročne 800 mil. prvé tri roky a potom po 300. To znamená, že to sú 3 mld. eur.

    Vážení poslanci a poslankyne SMER-u, ak začnete trošku rozmýšľať, tak okamžite zistíte, že z týchto peňazí, ako by ste mohli zlacniť plyn pre domácnosti, ako by ste mohli napríklad zlacniť aj cenu potravín a mohol by som takto pokračovať. Takže je to absolútne falošné, čo tu predviedol včera pán premiér Fico, ktorý hovoril o tom, že o nič iné sa nejedná, len o to, aby domácnosti mali lacný plyn. Je to obyčajné klamstvo.

    Viete, o čo sa jedná? Akým spôsobom tieto dividendy môžu byť potom zužitkované pre niektoré veľmi blízke skupiny a samozrejme aj pre J&T. To je jedna vec.

    Druhá vec, pán premiér sa priznal začiatkom tohto týždňa, že už ide rokovať s prvou firmou, ktorá chce lacnejší plyn. Tu sa nejedná o jednoduchých občanov. Keby sa o to jednalo, tak viete, že cielene každého viete podporiť, takého, ktorý to potrebuje. Aj vy beriete plyn a pritom máte niekoľkonásobne vyšší zárobok ako obyčajní ľudia, jednoduchí ľudia, ktorí potrebujú samozrejme takúto dotáciu. Takže aspoň neklamte.

  • Ja by som len povedal jednu vec stručne. Aj keď stokrát pán Fico bude tvrdiť, že ide o ceny plynu pre domácnosti, nejde o ceny plynu domácností. Je to len obyčajný jeden obchodný prípad, kde víťazmi na jednej strane je pár fyzických osôb, ktorí enormne zbohatnú, a porazenými sú všetci daňoví poplatníci.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja chcem pánovi poslancovi Sólymosovi aj poďakovať, aj oceniť to, že vlastne spája tému rozpočtovej zodpovednosti aj s takou praktickou, možno aj materiálnou a zároveň ekonomickou kategóriou, ako je plyn a všetky súvislosti, ktoré sprevádzajú prípad SPP, ako podľa nás slovenský plynárenský podvod. Lebo rozpočtová zodpovednosť je aj o plyne, o obnoviteľných zdrojov energií, o nastavení sociálnej politiky, verejnej správy, atď. A ak nebudeme hľadať spôsob ako znižovať, najprv zastaviť a potom zároveň následne znižovať zadlženosť, tak my vlastne žiaden problém neriešime v skutočnosti alebo v plnosti, ale produkujeme problémy ako štát, ako politická sféra. A preto politická zodpovednosť za tieto témy sa jednoducho a v plnom rozsahu spája s tými, ktorí majú moc, a to je predseda vlády. A chcem len zopakovať to, čo som povedal aj dnes, že mať moc a mať pravdu je veľmi dôležité, ale v obidvoch súvislostiach, lebo dnes je to skôr o moci, než o pravde. Ak pravda nebude tým kritériom, ktoré nás sprevádza pri rozhodnutiach, tak to nebude viesť k spravodlivosti a ani k perspektíve.

    Ja by som chcel aj pána kolegu a prípadne ďalších pozvať k spolupráci a k debatám na tom, ako riešiť sociálnu súčasť našej energetickej situácie, teda napríklad vo forme fondu energetickej chudoby. Nie tak, že vláda garantuje a v skutočnosti len pre istotných a vyvolených, ale pomáha tým, ktorí sú závislí a najchudobnejší.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Sólymos.

  • Ďakujem pekne. V každom prípade ešte chcem pripomenúť jeden aspekt, o ktorom sme nerozprávali alebo nehovorili, a to je ten, že Európska únia a Európska komisia podporuje liberalizáciu trhu, čo sa týka predaja s plynom. To znamená, že štát, to znamená Slovenská republika kupuje firmu, ktorá je už teraz stratová, popri tom, že vie, že podmienky na trhu budú ešte horšie. To znamená, že sa to bude otvárať, ten trh. Je to podobné tomu, keď niekto má potraviny v nejakom obchodnom dome, už stratové, a vie, že jednoducho ešte sa budú otvárať ďalšie stratové, ďalšie potraviny, to znamená, jeho pozícia na trhu bude horšia, a do toho investuje. To znamená, že možno aj keby sme, alebo aj keby vláda vedela vyrokovať s Gazpromom lepšie ceny, tak pravdepodobne to stratí na tom, že jeho postavenie na trhu bude ešte horšie. To znamená tá strata, ktorá už momentálne existuje, ak tú stratu, ktorú momentálne kupujeme, bude ešte vyššia v budúcnosti.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko pán navrhovateľ. Pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a vyhlasujem krátku prestávku do hlasovania.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, pán Hlina vám zrejme chce trošku osviežiť pamäť z geografie a symbolov štátnych

  • Poznámka predsedu NR SR na poslancom Alojzom Hlinom inštalovanú severokórejskú vlajku pred miestom predsedajúcich schôdzi NR SR.

  • . Takže pokiaľ tu bude stáť s tou vlajkou, tak samozrejme prestávka.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pán Hlina, keby ste si dali tú... Je to severokórejská? Na váš dom to je. Poprosím vás teraz, chceme tu rokovať, takže keby ste boli taký dobrý.

  • Poslanec na požiadavku nereaguje.

  • Pán poslanec Hlina, mám zmysel pre recesiu, ale buďte taký láskavý, chceme pokračovať v rokovaní programu. Pán poslanec, choďte si sadnúť na miesto.

  • Reakcia osloveného poslanca.

  • Nie, my sme ju odsunuli nabok tak, aby nebránila. Takže buďte taký láskavý a choďte si sadnúť. (Oslovený poslanec nereaguje). Tak prestávka.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pán poslanec, uznáte, že toto je slovenský parlament, takže keď sa budete uchádzať o mandát v kórejskom, tak kľudne môžte používať.

    Dámy a páni, budeme pokračovať hlasovaním o prerokovanom bode.

    Pán poslanec Hraško, procedurálny návrh.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Chcel by som vás požiadať, aby ste sa verejne ospravedlnili poslancom Obyčajných ľudí a nezávislých osobností za klamstvá, ktoré ste dneska prezentovali v televízii TA3 o tom...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ... že sme si sem dotiahli človeka, ktorý potom napadol recepčnú pri vstupe do Národnej rady Slovenskej republiky. Toto človeka sme nepoznali a vôbec nebol od nás. Chcem, aby ste sa verejne ospravedlnili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, ja vám chcem svojím spôsobom pomôcť. Prosím vás pekne, ukončite rozpravu o interpeláciách, lebo nakoľko zajtra je zase štvrtok a ja zas budem nútený tam stáť, zas sa budeme nejakým spôsobom doťahovať. Prosím vás, v dobrom vám radím, dajte návrh, však vám to vaši schvália, dajte návrh hlasovať o tom, že ukončujete bod interpelácie.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, ale bod interpelácie bol riadne v zmysle zákona o rokovacom poriadku ukončený. Vy ste podali, síce zvláštnym spôsobom, ale interpeláciu, dodnes čakáme na jej písomnú podobu, tak ako hovorí zákon. Takže neviem, čo neustále chcete. Takže o tom nemôžem dať hlasovať. Rokovací poriadok jasne stanovuje, ako vyzerajú interpelácie a kedy prebiehajú.

    Takže budeme teraz hlasovať o prerokovanom bode programu. Je to správa o rozpočtovej zodpovednosti za rok 2012. Poprosím pána poslanca Kamenického.

  • Hlasovanie o Správe o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2012, tlač 594.

  • Ďakujem. Vážený pán predseda, v rozprave vystúpilo desať poslancov, z ktorých nikto nepodal pozmeňujúci návrh. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Správu o hodnotení plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti a pravidiel rozpočtovej transparentnosti za rok 2012.

  • Hlasovanie.

  • 125 prítomných, 124 bolo za, 1 sa zdržal.

    Túto správu sme zobrali na vedomie.

    Vyhlasujem krátku prestávku a budeme pokračovať o 17.30 hod. rokovaním o, ďalším bodom programu. Je to návrh pána poslanca, pána podpredsedu Národnej rady Jána Figeľa na vydanie zákona o ochrane osôb pri odhaľovaní trestnej činnosti súvisiacej s korupčnými a inými trestnými činmi. Je to druhé čítanie.

    Pán poslanec Hlina ešte jeden procedurálny návrh.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Predsa len nedá mi, prosím vás pekne, je tu pozmeňujúci návrh k rokovaciemu poriadku, kde dokazujete moje tvrdenie. Lebo ten pozmeňovák upravuje to, že bod interpelácie končí štvrtkom, ak sa rada, Národná rada nerozhodne ináč. To znamená, potvrdzujete moje skutočné. Ja sa vám naozaj snažím pomôcť. Len vy robíte boj hrudí. To vaše ego vám to nedovolí. Naozaj, prosím vás, dajte hlasovať o tom, že ste ukončili bod interpelácie na tejto schôdzi. Neodbudne z vás, zachováte si aj česť, aj dôstojnosť. Nemusíme tu zajtra kvôli tomu robiť nejaké teatro. Prosím vás pekne, bude to legislatívne čisté, úplne v poriadku...

  • Prerušenie rečníka predsedajúcim.

  • Pán poslanec, je to legislatívne čisté...

  • ... prosím, dajte ten návrh. Ďakujem.

  • ... je to legislatívne čisté a bod interpelácie bol ukončený o 19.00 hodine vo štvrtok.

    Takže krátka prestávka do 17.30.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Poprosím pána podpredsedu Národnej rady Jána Figeľa, aby zaujal miesto, pán poslanec Brocka ako spravodajca.

    Pán poslanec Hrušovský do rozpravy.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, začnem svoje vystúpenie možno trošku netradične, prečítaním sľubu poslanca. "Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života."

    Dámy a páni, urobil som to úmyselne preto, lebo aj pri mojom vystúpení sa mi trošku trasie hlas. Som hlboko dojatý z toho, čo tu už dva dni zažívam. Je to nedôstojné a nehodné nás všetkých, od vedenia parlamentu až po každého jedného z nás. Každý sme v tom nejakým dielom. A poprosil by som nás všetkých, aby sme sa spamätali. Tento stav nie je kríza, tento stav je už dráma. Prestala fungovať politická súťaž, tu sa začína presadzovať nenávisť jedného voči druhému. Vymýšľajú sa tu praktiky, ktoré do politiky nepatria. Ohováranie a klamstvo sa stalo súčasťou slovenskej politiky.

    Dámy a páni, ak nám na tejto krajine ešte záleží, poprosím všetkých, spamätajme sa! To, čo sa odohralo včera, naozaj nemá obdobu. A minimálne si sľúbme, aj vo vedomí si toho textu, ktorý som na začiatok prečítal, že sa to už nikdy viacej v tomto parlamente nezopakuje. Je to len v našich rukách, v nikom inom.

    Kultúru rokovania tohoto parlamentu, kultúru politiky v Slovenskej republike nezmení žiadna novela rokovacieho poriadku. Tú môžeme zmeniť len my, individuálne každý svojím konaním.

    Prepáčte, pán predseda, že som porušil rokovací poriadok, preto, lebo rokujeme o úplne inom bode, ale považoval som to za dôležité povedať aj ako bývalý predseda parlamentu, aj ako predseda poslaneckého klubu, ale aj ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý prežíva toto, túto drámu, ktorá sa tu deje, s istou vnútornou emóciou preto, lebo sa mi vybavujú mnohé politické okolnosti, ktoré som v tejto rokovacej sále aj ja zažíval, a možno aj častokrát, pán predseda, spolu s vami. Sadnime si za rokovací stôl! Poďme sa pokúsiť, ak je ešte možné, dohodnúť. Ak nie, tak rozpustime tento parlament. Áno, hovorím to celkom zodpovedne a vážne, ak sa nedokážeme spamätať. Preto, lebo iné riešenie nie je, ak nechceme pred občanmi Slovenskej republiky vyzerať ako lumpi, opilci, darmožráči. Toto si nezaslúžime.

    Ale máme to v rukách, znovu opakujem to isté. Preto by som vás chcel poprosiť, aby sme si každý vstúpili do svedomia a konali tak, ako sme sľúbili, ale aj ako sa čaká od nás ako ústavných činiteľov. Bitky do parlamentu nepatria, rovnako ako cudzie štátne symboly, okrem tých, ktoré sú tu dané

  • . Preto nerobme z toho nejaký cirkus, divadlo a kabaret. Riešme skutočné problémy občanov Slovenskej republiky, 14 % nezamestnaných, podozrenia z krádeže, korupcie, klientelizmu. My nerobíme nič, len sa osočujeme jeden druhého, kto viacej ukradol, ale nikoho sme zatiaľ za to neobvinili, neobžalovali a už, nehovoriac, neodsúdili. Aj toto je jedna z našich povinností, ktoré verejnosť od nás čaká. Alebo ak chceme hrať len politické divadlo, nejaký stranícky marketing a populizmus, tak naozaj, zbaľme kufre, poďme domov a dajme príležitosť iným.

    Toľko, pán predseda, k tej situácii, ktorú som považoval za dôležité tu pred Národnou radou povedať.

  • K tomu konkrétnemu bodu, ktorý prerokovávame. Trošku opadla emócia. Včera by som bol možno vystupoval inak preto, lebo znovu sme sa stali aktérmi akéhosi konfliktu, ktorý som ja nepochopil preto, lebo ak by ste to neboli podali vy, ak by ste sa boli s nami chceli dohodnúť - a teraz hovorím do radov opozície - tak by ten zákon, možno by sme aj boli podporili.

    Dámy a páni, korupcia nie je ani ľavicová, ani pravicová, ani koaličná, ani opozičná. Korupcia je len jedna a je na nás, či ju chceme, alebo nechceme riešiť, alebo chceme len nejakými zastieracími manévrami sa tváriť, že ju riešime. A preto aj pri návrhu zákona, ktorý podpredseda Národnej rady a poslanec Ján Figeľ predložil, som s istou nádejou dúfal, aj preto, lebo rokovanie o tomto návrhu bolo naozaj vyčerpané až tak, že boli odložené termíny na finálne rozhodnutie, bola veľmi zaujímavá odborná, politická, ale aj právna diskusia, dúfal, že návrh zákona v Národnej rade schválený bude.

    Aj to je o SPP, aj to je SPP. Darmo sa tvárime, že nie. Možno, keby takáto legislatíva na Slovensku bola, že by sme včera návrh na vyslovenie nedôvery vláde nemuseli prerokovávať. Možno, keby tu už predtým takáto legislatíva prijatá bola, možno by sme sa nemuseli opakovane dozvedať o tom, čo bolo pred Ficom, čo je za Fica a možno čo bude po Ficovi. Znovu to máme v rukách.

    Preto nehrajme sa tu na opozično-koaličných, alebo nehrajme dostihy s takouto vážnou legislatívou a skúsme naozaj sa postaviť otvorene voči takémuto zásadnému problému, ktorý kántri nielen politiky a politikov. Tí, ktorí, a ja, ako viem to pochopiť, častokrát nedokážu tým pokušeniam odolávať. A tie pokušenia sú veľké. Priatelia, zažil som to častokrát aj na sebe. Ak nemáte charakter a pevnú vôľu, tak ľahko podľahnete takýmto pokušeniam. A asi sú takí aj v slovenskej politike preto, lebo tie vyjadrenia alebo názory, ktoré sme tu aj včera počuli, len potvrdzujú, že to reálne v tom verejnom živote môže existovať. Našou povinnosťou je vytvárať preventívne prostredie na to, aby sme eliminovali takýmto neduhom, alebo eliminovali takéto neduhy. Preto využime tú šancu. Tomu nevieme zabrániť celkom a zákonom, znovu je to v ľuďoch. Ja hovorím, že všetko, aj zlé, aj dobré, je v nás. Bez ohľadu na to, či sme v ústavných funkciách alebo sme starostovia a poslanci obecných zastupiteľstiev alebo vykonávame akúkoľvek verejnú funkciu. Preto by som chcel poprosiť, podporme tento návrh zákona a urobme isté gesto zadosťučinenia tomu, že nám naozaj na riešení tak zásadného problému, ako je boj s korupciou a klientelizmom, záleží.

  • Faktické poznámky, páni poslanci Hlina, Bugár, Hrnčiar, Poliačik, pani podpredsedníčka Jurinová, pán poslanec Mikloško, pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Abrhan, trinásť poslankýň a poslancov, posledný je pán poslanec Mičovský. Nie, to je, to je, pardon, to je rozprava.

    Ukážte mi technici, kto je po pánovi poslancovi Abrhanovi! Kuffa, Viskupič. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Hlina, faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca Hrušovského.

  • Ďakujem veľmi pekne. V zásade, asi na vysvetlenie. Včera s výrazom arogancie sebe vlastným pán predseda povedal, že tým, čo zacláňa tá tabuľka, ktorá tu bola, si majú "strímovať". Prosím vás, naozaj, aj toto bolo výrazom toho, akú dostaneš, takú vráť. A ja viem, že mohlo sa na niekoho pozerať zvláštne. To bolo aj výrazom solidarity s kórejským ľudom, ktorý nemôže voliť slobodne, tak ako nemôžu voliť, a viem, že tu sú niektorí poslanci, ktorí by aj chceli voliť slobodne a nemôžu voliť slobodne. Čiže to bolo, zmysel toho celého.

    A takú určitú jemnocitnosť na vlajku. Vážení kolegovia, dvadsať rokov tu nebola vlajka, alebo koľko je tento parlament. Včera ste dokonca, poslanci SMER-u, a o tom sa ešte budem chcieť baviť s vašimi voličmi, včera ste odmietli pustiť, pustiť hymnu. Deti, keď začína a končí školský rok, tak im púšťate hymnu. A ja si myslím, tak potom povedzte aj vy, že prečo nechcete, aby sme začínali a končili schôdzu hymnou. A možno si práve v ten daný moment, keď tá hymna zazneje, uvedomujeme, že na čo vlastne tu sme a kvôli komu a kvôli čomu tu sme.

  • Ďakujem, pán predseda. Vážený pán poslanec Hrušovský, dovoľ, aby som sa vyjadril len k tej prvej časti tvojho vystúpenia a zároveň, aby som sa poďakoval za tú výzvu, aby, aby sme si uvedomili tú našu zodpovednosť.

    Vážení kolegovia, pardon, kolegyne, kolegovia, berme vážne tieto slová pána, pána poslanca. Viete, ak sa pozriete na to, čo sa stalo včera a ešte aj dnes to pokračovanie, no tak, aký príklad my dávame voličom? Národná rada, najvyššia inštitúcia, zákonodarná? Kde je zodpovednosť jednotlivých poslancov? Ako prispievame k tomu, že narastá napätie? Ale nielen tu, už aj vonku, to znamená, že medzi občanmi.

    Včera ma chytil jeden, ja neviem, ako sa sem dostal, ale jeden občan Slovenskej republiky, a hovoril, že áno, treba vyvolať nejakú veľkú demonštráciu a musí tiecť krv na uliciach. Prepáčte, ja som sa zľakol. Kde sme sa my dostali? Takže bol by som rád, keby ani z jednej, ani z druhej strany, aby ani verbálne, ani iné útoky, aby neboli. Keď máme iný názor na iného poslanca, v poriadku. Nemusíme ho urážať, nemusíme ho verbálne atakovať. Ale toto je zodpovednosť každého poslanca, ktorý tu sedí, poslankyne spomínať nebudem, každého poslanca. Uvedomme si túto zodpovednosť! To napätia narastá aj preto, lebo my k tomu prispievame.

  • Ja by som sa chcel tiež poďakovať pánovi poslancovi Hrušovskému, hlavne za tú prvú časť jeho vystúpenia. Ja keď som bol, ja som v Národnej rade Slovenskej republiky prvé volebné obdobie a musím sa priznať, že nikdy som si nemyslel, že sa raz budem musieť hanbiť, že sedím v tejto rokovacej sále. Žiaľ, situácia v posledných dňoch ma núti teda sa zamyslieť nad tým, že naozaj sa musím hanbiť, že tu sedím.

    A keby sme, častokrát sa útočí na samosprávu, ale keby sme takýmto spôsobom mali robiť v našich mestách a obciach, tak by nás ľudia z tých miest a z tých zastupiteľstiev hnali.

    Ja by som chcel využiť túto príležitosť, že mám slovo a chcel by som pozvať kolegov aj z vládnej strany, aj z opozície, 23. v pondelok rokuje mestské zastupiteľstvo v Martine, začíname o deviatej ráno. A kto bude mať čas a chuť, tak sa môže prísť pozrieť, ako sa dokáže rokovať v kultúrnej atmosfére a kde sa, ako sa dajú kultúrne vymieňať aj odlišné politické názory.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán kolega Hrušovský, niekto musel začať. Niekto musel začať. Nemyslím si, že pán predseda dneska tlačovkou začal dobre. Tvoj príhovor mi príde ako lepší začiatok. A ak máme naozaj začať, tak na začiatku musíme povedať, že kde sa stala chyba. A musí to povedať každý sám u seba. Nemôže to opäť skončiť hádzaním viny z jednej strany na druhú, prázdnymi rečami o samobitkách a nezmyselnými obvineniami, pretože v tom momente sa opäť dostávame do toho bludného kolotoča, z ktorého sa nebudeme vedieť dostať von.

    Ak nebudeme schopní každý sám za seba a sami pred sebou a pred svojimi vlastnými voličmi si povedať, že niektoré veci sme možno urobili pre rýchle nahnanie si voličských hlasov, ale poškodili sme tým budovu a inštitúciu, ktorú máme reprezentovať, tak takéto príhovory budeme, obávam sa, počúvať stále častejšie.

    A východisko je jednoduché. My pravidlá máme. Ale ak tie pravidlá budú platiť pre jedných a pre druhých nie, ak interpretácia pravidla podľa toho, ako sa hodí, bude nadradená tomu, aby platilo vždy, ak tí, ktorí majú moc, budú pravidlá zneužívať vo svoj prospech bez ohľadu na to, kto vládne a kto má väčšinu, z tohto marazmu sa nedostaneme.

    Takže možno ani nie zmena rokovacieho poriadku, možno ani nie tvrdšie zásahy, skôr uvedomenie si, čo v tom rokovacom poriadku je napísané, na čo slúži, a začať ho konečne dodržiavať.

    Ďakujem.

  • Pani podpredsedníčka Jurinová.

  • Ďakujem pekne. Aj ja, aj ja sa chcem poďakovať pánovi poslancovi Hrušovskému za to, čo vypovedal. Povedali ste jednu vetu: "Sadnime si a pokúsme sa dohodnúť!" Súhlasím s tým. Bola by som veľmi rada, keby išli veci dohodnúť alebo vyrokovať pri zastúpení všetkých. Ale ak si pán predseda parlamentu sám ide vyberať, s kým si chce veci dohadovať, myslím, že k tomu konsenzu nikdy nedôjdeme.

    Mám za to, že niektorí tuná chcú, aby sme sa ticho prizerali na to, ako sa šíria správy alebo ako sa kydajú kýble špiny na naše hlavy. Teraz myslím vyslovene hlavy poslancov z hnutia Obyčajní ľudia alebo z klubu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Pokiaľ vy nás budete obviňovať a pritom sám viete, že boli nepravdy povedané z vašich úst, tak dovtedy, ja si myslím, že my máme mať právo obhájiť si svoj názor.

    Samozrejme, som proti akémukoľvek násiliu a akémukoľvek ponižovaniu a osočovaniu. Preto budem rada, ak naozaj výzvu, ktorú ste dali aj sám, pán predseda Národnej rady, obrátite voči všetkým.

    Ďakujem pekne.

  • Už z nás viacerí ďakovali, aj ja ďakujem môjmu kolegovi za to, čo povedal, lebo tak to je. My sme sedeli opakovane už na mandátovom a imunitnom výbore, kde sme viaceré veci povedali, nechcem to opakovať. Ale ja som sa včera zle cítil, aj hanbil, bolo to nedôstojné, show, cirkus, by som povedal, plagáty, gašparko, Cola, výzva na svetovú alebo jakú revolúciu, už iba internacionála chýbala. Prispieva to k tomu, že ľudia nás všetkých pokladajú za zloduchov a klamárov, a to je, samozrejme, absurdná "pravda".

    Včera to bolo nepríjemné. Lipšic vážne argumentoval, skĺzol do zbytočných a opakovaných útokov na vládu, ale odpoveď premiéra, nereagoval na neho, ale zase otvoril vážne argumenty, ale nevedel ani počkať na faktické poznámky a zavelil Národnej rade, ktorá je nad vládou, na odchod, a potom sme v noci tuná trapošili všetci. Jeden viac, druhý menej.

    Ja by som pánu premiérovi povedal, že uznávam jeho volebné výsledky. Aj ako športovej obdivujem jeho tisíc klikov, aj schopnosť k argumentáciám, ktoré však nereagujú na konkrétne otázky. Nemožno s ním prakticky hovoriť, ani v Národnej rade to vlastne nie je možné. Keď mu dáme otázku, pätnásť minút odpovedá na jednu všeobecnú otázku, obyčajne svojho kolegu. Interpelácie tiež vláda v podstate ignoruje, urgentné body programu Národná rada nedovolí prerokovať. A v čase krízy, keď je Slovensko takto rozštiepené a ďalej to polarizujeme a štiepime, tak to je úplné ignorovanie opozície. Absolútna strata empatie a veľkorysosti je riziková, ktorá sa vám v budúcnosti nevyplatí.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Žitňanská Lucia.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, ja sa hlásim k tej výzve, ktorú si dal v prvej časti svojho vystúpenia, pretože sa hlásim k svojmu dielu zodpovednosti za chod tejto krajiny, v pozícii, v ktorej momentálne som, a síce zvolená poslankyňa Národnej rady. Ale túto zodpovednosť aj ja, alebo tu tento diel spoluzodpovednosti môžem niesť len vtedy, pokiaľ tento parlament ako celok bude normálne fungovať, čo znamená, že bude diskutovať riadne o veciach, ktoré sú vážne a dôležité a strategické pre tú krajinu. K tomu patrí aj diskusia o SPP alebo o stave našich verejných financií, a to v podmienkach, ktoré sú štandardné, to znamená za prítomnosti vlády. Nie je preto pre mňa akceptovateľné, akým spôsobom je dnes vedený tento parlament, pričom, samozrejme, sa musím aj dištancovať od všetkých prejavov, ktoré nám znemožňujú pracovať tak, aby to bolo pre blaho Slovenska ako celku vrátane tých prejavov, ktoré prekrývajú vo svojom výsledku práve tie prejavy, tie vážne problémy, o ktorých tu máme diskutovať.

    Ďakujem pekne, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Sú chvíle v živote inštitúcií, keď je potrebné sa zastaviť a pouvažovať a zvážiť nad krokmi, ktoré v ostatnom období sme urobili. Som rád, že skúsení ľudia, ktorí niečo prežili a ktorých skúsenosť k tejto zodpovednosti vedie, sa takýmto spôsobom zamýšľajú, aký príklad ako inštitúcia dávame svojim voličom a občanom Slovenskej republiky. Táto zodpovednosť je našou spoločnou zodpovednosťou. A preto je čas si sadnúť, zastaviť sa, aby to takto nepokračovalo ďalej.

    To, čo sa dialo včera v noci, za to by som sa chcel občanom Slovenskej republiky ospravedlniť. Nemal som na tom podiel, ale cítim spoluzodpovednosť, lebo som členom Národnej rady Slovenskej republiky. Mali by sme tu diskutovať a diskusia by mala byť vedená aj v oponentúre. Preto si myslím, že vláda Slovenskej republiky tu včera a v noci mala sedieť a mala argumentovať.

    Tak ako si dovolím nesúhlasiť s pánom poslancom Hrušovským, čo sa týka tohto zákona, ja si myslím, že ten zákon musí prejsť a bude schválený. Ani jeden z poslancov SMER-u nevystúpil a neargumentoval, že by sa mu niečo na tomto zákone nepáčilo a veľká väčšina poslancov SMER-u pred necelými dvomi týždňami za tento zákon hlasovala vo výboroch. Nič sa v tom zákone nezmenilo, pozmeňujúce návrhy z výborov...

  • Vystúpenie prerušené časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Hej, všetci sme rozrušení z toho včerajšku, čo sa tu udialo. Bitky, perverznosť a osočovanie, násilie, nepatria do parlamentu, vôbec nie do tohto priestoru. A je to veľmi zlý príklad, aj signál pre túto krajinu. Ak poslanci sú tí, ktorí majú byť tou elitou, položme si každý otázku sám vo svojom srdci, si hodný nasledovania? Si príkladom tomuto ľudu? Skúsme sa stíšiť nad tým a každý si odpovedz, každý nech si odpovie sám na takúto otázku.

    Ako kolega tu spomenul, ja sa dotknem toho, mali sme to už tuná, rôzne symboly, ktoré sú tu v Národnej rade. Ani mne sa to nepáči. Ani tento symbol, ktorý pred chvíľou tuná bol. Nie je to vhodné, aby sme tuná to dávali a zastierali to možno aj komunikačným manévrom. Ja s tým nesúhlasím, aby tu čosi také bolo. Ani v minulosti som nesúhlasil, ani v prítomnosti, ani do budúcna, dovolím si povedať, odmietam to aj do budúcna.

    Predovšetkým poslanci majú byť tí, ktorí majú byť vzorom, a majú predovšetkým tí dodržiavať zákon. Je potrebné mať charakter, ale nielen pevnú vôľu, ale k tomu charakteru chce pridať pokoru a poriadnu dávku pokory. Ak my pôjdeme cestou revanšizmu a pomsty tak, ako to ide, tu musí nastať odpustenie. Ak si vzájomne neodpustíme, my sa nepohneme ďalej. To, čo včera sa tuná udialo, alebo možno aj v skorých ranných hodinách, ja už neviem teda, v ktorú hodinu sa to zomlelo, človek je z toho pohoršený, aj roztržený vnútorne. Ak toto ľudia sledujú, že čo vyčíňajú poslanci, no tak naozaj to máme krôčik k tej krvavej možno revolúcii alebo pouličným bojom. Myslím si, že nikto z nás si to neželá, aby naša krajina išla touto cestou.

  • Ďakujem. Pán poslanec, ja celkom rozumiem tomu emočnému pohnutiu, s akým si začínal, síce napriek ustanoveniam rokovacieho poriadku, svoj prejav. A mne dnes takisto nie je dvakrát veselo na duši. A myslím si, že sme boli pripravení, a ja nie som tu fakt také dlhé obdobie a mám rešpekt voči autoritám, dokážem si vážiť inštitút prvého medzi rovnými a mal som pocit doteraz, že napriek názorovým nezhodám, iným hodnotovým rámcom, sa vieme kultivovane baviť o problémoch, ktoré vedia pohýnať túto spoločnosť ďalej.

    Ja ale momentálne som plný skepsy, pretože tvoja výzva opäť padla len na pravú časť parlamentu, opäť sa zapájame do rozpravy len ľudia, ktorí sú v opozíciách, či už ústami predsedu parlamentu, štandardných alebo neviem akých iných zoskupeniach, takže ja ju prijímam. Ja tú výzvu prijímam a myslím si, že áno, výkon poslaneckého mandátu súvisí so zodpovednosťou. A možno, neraz to pán predseda parlamentu urobil, by mohol na toto zareagovať z titulu svojej pozície aj teraz v rozprave.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hrušovský? Nie.

    Ešte pred tým, ako udelím slovo pánovi poslancovi Kadúcovi, navrhujem, aby sme prerušili rokovanie o 18.45 vzhľadom na to, že o devätnástej hodine je rokovanie 24. schôdze, a zvolávam poslanecké grémium na 18.45 hod.

    Pán poslanec Kadúc, do rozpravy. Nie je v sále. Takže pán poslanec Viskupič?

    Ešte pán poslanec Kuffa? Procedurálny návrh?

    Nech sa páči.

  • Pán predseda, využijem túto chvíľu možno trošku tak aj emočne, ale chcem vás poprosiť, zrušme tú nočnú schôdzu, pretože práve ísť oproti noci, to je to napätie a agresivita, ktorá tuná stúpa. Dávam procedurálny návrh, aby toto nočné rokovanie 24. schôdze nepokračovalo. Naozaj je to tak, aby, nech klesnú tie emócie, nech si tuná nenadávame a vzájomne sa nenapádame. Nebude to dobré. Lebo ja nechcem celú noc tu zase byť. Som tu nútene proti svojej vlastnej vôli. Normálne aj psychohygiena, predkladáme tu zákony zamestnávateľom, zamestnancom. Zamestnanec má právo na odpočinok, na oddych, ale poslanec Národnej rady je tu jak taký pes, ktorý tuná je kdesi uviazaný reťazou. Potom je, samozrejme, tá agresivita. Nerobme to, nechoďme proti tejto noci, zrušme to!

  • Pán poslanec, čisto formálne, dajte na úvod 24. schôdze, lebo sme v 23. schôdzi. Takže dobre? Vám dám slovo potom, po otvorení. Ale poprosím, o 18.45 je grémium.

    Pán poslanec Viskupič do rozpravy.

  • Vážený pán predseda, pán predkladateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, situácia sa, odkedy sme sa hlásili ústne do tejto rozpravy, pohla trošička ďalej. A možno si pán spravodajca spomenie na určité doťahovanie sa ohľadom výzvy na diskusiu. Ja som sa iba z tohoto dôvodu, a nechcem toto ctené plénum zdržiavať, prihlásil do tejto ústnej časti a chcel by som zopakovať iba gro toho, čo som hovoril, ako písomne prihlásený.

    Je to to, že ja oceňujem váš návrh, že nevznikli žiadne trenice medzi tým, že prichádza z dielne vlastne ako keby troch politických subjektov, keďže teraz na inej ako vládnej strane je troška pretlak, a je nám úplne úprimne jedno, kto dobrý návrh predloží. Prezentujeme to často v iných súvislostiach. A preto by sme tak troška aj filozoficky boli sami proti sebe, ak by sme akýkoľvek krok, ktorý či už kolegovia z KDH, alebo kolegovia aj zo SMER-u, aj z akejkoľvek inej politickej strany predložia, je to na vylepšenie spoločenského života, tak ho privítame.

    Čo sme sa možno nepochopili. Ja som hovoril o tom, že sme mohli v tej predfáze prípravy možno byť omnoho silnejší v argumentácii, keby sme boli schopní sa navzájom rešpektovať a nepretekať sa o témy a pripravili možno spoločný opozičný návrh. To bola podstata na výzvu na diskusiu. A úplne najšťastnejší by som bol, keby, sa to deje málokedy, ale keďže nás korupcia má spájať, tak keby táto téma bola zastrešená už vo fáze prípravy cez celé politické spektrum. Viem, že je to obrovsky problematická vec, lebo už len pár deklarovaných bodov, ktoré sme si dohodli na poslaneckom grémiu, veľmi ťažko sa hľadá politický konsenzus. A možno vecný a odborný konsenzus na pár zadefinovaných tém, ktoré v poslednom čase rezonuje najmä zmena rokovacieho poriadku, ktorý po dohodách, ktoré sme urobili tesne po voľbách v roku 2012, mal byť menený rokovací poriadok iba po dohodách všetkých parlamentných subjektov, ktoré sú v parlamente zastúpené, a bez tejto dohody menený nemal byť.

    To znamená, že dúfam do budúcna, že, nechcem to nazvať ani ako škriepku, ale že tú výmenu názorov môžme urobiť niekde pri okrúhlom stole alebo workshope alebo brainstormingu. A ak nám naozaj ide o vec, a ja chcem deklarovať za náš poslanecký klub, že to 123-minútové vystúpenie vnímajte iba z pohľadu toho, že skutočne človeka typu Jána Mičovského asi ťažko spochybníme, že mu o vec ide, chcel priniesť pri tejto legislatívnej úprave možno do pozornosti pána predkladateľa a ak si to osvojí, aby ho mohol nejakým spôsobom poprosiť o podporu aj v tej jej, jeho časti, ktorou chcel prispieť k tejto legislatívnej úprave.

    Pre potreby druhého čítania myslím, že stačí, potreboval som toto povedať. A dúfam, že pri, že nás čaká ešte dosť dlhá doba do konca volebného obdobia, a sú pálčivé témy, ktoré spoločnosť chce a potrebuje riešiť, že nájdeme ten potrebný modus vivendi a dohodneme sa na spolupráci aj cez politické spektrum.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, pán poslanec Mičovský, nie je prítomný, stráca poradie. Pán poslanec Kadúc nie je prítomný, stráca poradie, už druhý.

  • Hlas v sále.

  • Dobre. Pán poslanec Mičovský tiež.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete k rozprave zaujať stanovisko?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani kolegyňa. Ctené dámy, vážení páni, aj sa patrí, aj chcem, a tak ako som to vyjadril pred pár mesiacmi, keď sme boli v prvom čítaní, lebo tá atmosféra bola pozitívna, bola konštruktívna a bola skôr neobvyklá, čo hovorím skôr s ľútosťou, aj keď parlament väčšinou je takto nejako zadefinovaný. Ale sú témy a aspoň občas momenty, kedy by sme mali ukázať, že existuje aj nejaký spoločný záujem, rád by som povedal, spoločné dobro, že boj s korupciou je v záujme každého a zároveň jednotlivcov, aj z hľadiska subjektov alebo strán a tak isto firiem, respektíve toho, čo nás reprezentuje ako Slovenskú republiku. Lebo ak sa darí tomu zdravému, máme perspektívu. Ak sa darí tomu, čo je choré, tak si domyslime, že to je iba o krízach, respektíve úpadku alebo horších termínoch, ako je len kríza.

    Bol predložený jeden jediný, ale veľmi, veľmi rozsiahly návrh, ktorý vlastne je tým ďalším z návrhov a je podaný skupinou poslancov z OĽaNO ako pozmeňovací návrh. Je rozsiahly, no, 23 strán alebo 22 plus formulár. Čo však chcem dodať, z tej stránky procesnej nebol predmetom rokovaní vo výboroch, ani nejak na kluboch alebo so mnou pred tým, takže mne nie je ľahké sa vyjadrovať k detailom. A sú tam aj niektoré záležitosti, ktoré idú nieže len nad rámec, ale nedovolím si tvrdiť, že sú kompatibilné s návrhom, ktorý je jednak predložený, jednak je súčasťou procesu a je už upravený, alebo spoločná správa v 19-ch bodoch reaguje na ten pôvodný návrh úpravami. A ja si myslím, že dôležitými, potrebnými aj technicky, ale aj obsahovo. Takže zároveň dopovediac, v rozprave sa nevyjadrili ani poslanci za SMER k tomuto pozmeňovaciemu návrhu, takže si netrúfam povedať celkový pohľad, vo výboroch nebol prerokúvaný.

    Ale pozitívne vnímam tú tému a úsilie, že ľudia, ktorí sú statoční a pomáhajú spoločnosti, si zaslúžia úctu a zaiste morálne ocenenie a tam, kde sa dá vytvoriť priestor, tak aj pre iné, teda materiálne. Sám odmietam dať to do rovnítka v tom zmysle, že ak máme odvahu a statočnosť, tak budeme za to platení: ale naopak, odvaha a statočnosť je občianskou, ľudskou cnosťou, je potrebná, nemôže byť podmieňovaná, ale má byť chránená, podporovaná vo všetkých procesoch, ktoré človek prežíva od výchovy cez účasť na riadení alebo rozhodovacích procesoch včítane parlamentu.

    Budem napomáhať týmto pozitívnym či zmenám alebo možno budúcim úpravám, ale zhodnotiť kompatibilitu dvoch návrhov, pričom jeden je už upravený rokovaniami výborov a spoločnou správou, ktorú, predpokladám, schválime v hlasovaní tak ako na výboroch, v tejto chvíli si ani netrúfam, pretože výsledok by mohol byť problém, už či právny alebo vecný, a to nechcem. Boj s korupciou je proces, to nie je jednorazová alebo jednoduchá záležitosť, je dosť náročná. A to hovorí aj samotná prax. Môj kolega Pavol Hrušovský spomínal, že keby, tak možno aj, že je to aj o SPP, že mnohé veci možno by sa nedostali do štádia, ktoré už znamenajú škody. Súhlasím. Minule ma tak zaujal rozhovor prokurátora Jána Hrivnáka v jednom denníku o tom, že nám chýba zákon o ochrane ohlasovateľov korupcie. Prokurátor, skúsený človek o tom hovorí v súvislosti s podvodmi v športe. A veľkými a škandalóznymi. A už nielen rozhodcovia, ale aj hráči podvádzajú, čo hovorí o prerastaní, o tom, čo pán kolega Mičovský hovoril, ako také potápanie sa. A my potrebujeme záchranné koleso, ktoré môže byť akejkoľvek farby, ale je potrebné a je potrebné včas, hoci v hodine dvanástej.

    Som teda za odmeňovanie v princípe, ale nemôže to na tom stáť, lebo to by bol potom zákon o ochrane a odmeňovaní. To je zákon o ochrane. A odmeňovanie, ako fakultatívna súčasť, bolo pôvodne navrhované. A úprava z výborov bola reakciou či na priechodnosť, ak to má byť nástroj, tak to má prejsť. Inak to bude len pokus alebo diskusia, ale nie reálny zákon, ak to má mať politickú podporu, a nastať potom aplikačná prax, tak potrebujeme prejsť do fázy schválenia a účinnosti od nového roku. A tam sa ukáže a samozrejme dá vylepšovať to, čo mnohí hovoríme, že by bolo dobré, alebo malo by byť, lebo naopak to neplatí. Ak neprijmeme ani tento základ, tak sme len diskutovali v podstate v troch dieloch, v piatok, včera, dnes, o relatívne jasnej veci, ale bez vôle to uzákoniť.

    Vláda prijala negatívne stanovisko, ale reagovala a hodnotila z Legislatívnej rady pred tým pôvodný návrh. Keď som to aj premiérovi spomenul, pretože som bol na vláde oficiálne obhájiť vlastný návrh, tak som povedal, že toto je návrh z prvého čítania, pričom my sme v parlamente dospeli k druhému a v konsenze alebo v súlade. Tak vám len chcem podčiarknuť a pripomenúť, stanovisko vlády je len stanoviskom vlády. Toto je zákonodarný orgán, a preto rozhodnutie parlamentu je rozhodujúce. Nie, nie vládne, ale opakujem, ono reaguje na návrh, ktorý sme vo výboroch v podstate upravili alebo prekonali.

    Chcem na záver vlastne, lebo nemám veľmi čo pridávať, skôr oceniť viaceré také realistické a povzbudivé pohľady, že aj keď to, napríklad Igor Hraško hovorí, nikdy nevykoreníme, je dôležité, aby tá burina išla preč. A každý rok sa bojuje s burinou v poľnohospodárstve, ale má to význam. A nikdy nie je absolútne raz a navždy odstránená. Pavol Zajac, "nebát se a nekrásť", jeden z krásnych princípov, ktorý znamená perspektívu štátu, ekonomiky firiem, medzinárodného kreditu. Hovoril o tom, ako verejné obstarávanie môže napomôcť bojovať s korupciou, ak je také, ako má byť. Ak vyhráva najlepší, ak výsledky nie sú vopred dohodnuté, ak je ihrisko otvorené, ak je terén rovný, ak je ihrisko nasvetlené. Proste to sú krásne príklady, princípy, ktoré ak v legislatíve máme, darí sa tým lepším, spravodlivým alebo férovým.

    Ja si teda veľmi cením a hovorím to skôr osobne, ale myslím, že je to aj spoločné, aj to, čo pán Mičovský tu spomenul z viacerých pohľadov, napríklad toho príkladného učiteľa Ota Žarnaya, dôležitosť aspoň morálneho ocenenia, poukázať, povzbudiť, dať za príklad. Slová volajú, príklady tiahnu, staré rímske, ale stále aktuálne aj v 21. storočí.

    Takže hlásim sa k tomu, chcem tomu napomáhať aj osobne, hovorím to aj za seba a myslím, že aj za klub, ktorého som členom. Chcem vám poďakovať za tú otvorenú, férovú diskusiu s ústretovosťou k celkovej podpore, lebo iba vtedy to môže byť, opakujem, nástrojom a ďalej vylepšovaným nástrojom, pričom podnety aj z toho pozmeňováku sú veľmi konkrétne a v mnohom inšpirujúce. Dúfam, že možno práve kvôli tomu, čo sa deje, alebo napriek tomu, čo sa tu deje posledné dni, aspoň na niečom dokážeme tie slová otočiť v postoj, alebo väčšina – menšina vyjadriť spoločný záujem a zodpovednosť za boj s korupciou na Slovensku.

    Takže dovoľte mi vyjadriť pozitívne očakávanie a zodpovednosť za spoločný postup pri záverečnom hlasovaní.

    Ďakujem pekne.

  • Chce zaujať k rozprave stanovisko pán spravodajca?

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, po záverečnom slove predkladateľa veľmi stručne. Výrazom dôležitosti témy boj s korupciou, ktorá je obsahom tohoto poslaneckého návrhu zákona, je aj priebeh rozpravy v druhom čítaní. Trvala tri dni. Začali sme v piatok, pokračovali sme včera, uzavreli sme ju dnes.

    V rozprave, do rozpravy sa prihlásilo jedenásť poslancov, pozmeňovací návrh vlastne dal iba jeden, pán poslanec Mičovský, podrobne o ňom hovoril aj predkladateľ. Ja nebudem pri hlasovaní odporúčať poslancom, ako majú pri tomto pozmeňovacom návrhu hlasovať. V podstate by sme mohli pristúpiť k hlasovaniu.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslankyne Renáty Zmajkovičovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej Národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 647. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 620.

    Dávam slovo pani podpredsedníčke Národnej rady Renáte Zmajkovičovej, aby návrh zákona uviedla.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Milé kolegyne, kolegovia, je to veľmi krátka novela. Účelom tohto návrhu zákona je uviesť do právneho poriadku možnosť odvolania notára za účelom, keď dosiahne vek 65 rokov. Táto právna úprava je charakteristická pre aj iné právne povolania, ako je v justičnom systéme, ako je, sudcovia a prokurátori. To znamená, že notárska komora dá návrh pri dosiahnutí veku 65 rokov, ak notár dosiahne vek 65 rokov, dá návrh ministrovi a minister môže odvolať notára.

    Ja verím, že podporíte tento návrh zákona, pretože vieme, aká je ekonomická situácia, máme veľmi veľa mladých ľudí, ktorí sú absolventi právnických fakúlt, a myslím si, že je to možnosť na zamestnanie a pokračovať v kariére právnickej.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predkladateľka, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Antonínovi Cicoňovi.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 620 z 19. augusta 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý zároveň navrhol aj ako gestorský výbor s tým, že gestorský výbor návrh zákona prerokuje v druhom čítaní do tridsaťdva dní od jeho prerokovania v prvom čítaní.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhuje sa zaviesť možnosť odvolania notára v prípade dosiahnutia zákonom stanoveného veku. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výboru vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 620.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec. Pán poslanec Kuffa, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani predkladateľka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov k navrhovanému zákonu. Je to veľmi pekné a chcem to doceniť, že naozaj ste sa zamysleli aj nad takouto skutočnosťou, kde v podstate istým spôsobom treba chrániť alebo, ja neviem, trošku uvoľniť ten pracovný trh, a keď je to aj skrze tých advokátov, ktoré tuná navrhujete, že v 65-ch rokoch, teda keď dovŕši tento vek, aby pán minister mohol takéhoto advokáta v podstate odvolať.

    Ja len som vás chcel povzbudiť, aby ste sa zamysleli, už keď my, opozícia, predkladáme tieto návrhy, obyčajne spravidla nie sú ako prijímané, ale naozaj zamyslite nad tým. A odznelo to už tu a chcem vás k tomu povzbudiť, aby v podstate, o notároch, pardon, o notároch, hej, som povedal advokátoch, prepáčte, áno, o notároch, a chcem vás povzbudiť aj k tomu. A zamyslite sa aj nad tým, že aj dôchodkový vek bežne každého pracovníka nielen v štátnej správe, ale už keď si súkromný podnikateľ, môžeš podnikať, sám seba zamestnávať aj do sto rokov, ak chceš pracovať. To by som bral, to je v poriadku. Ale naozaj je tu skupina mladých ľudí, ktorí sú diskriminovaní, nemajú prácu. Koľko mladých ľudí končí v zahraničí. Jednak idú na štúdiá, oni by sa radi aj vrátili späť, ale čo ich čaká tuná? Úrad práce, nezamestnanosť, hej, samé problémy, nemajú kde bývať, pôžičky dneska nie sú. Mladí ľudia majú veľký problém. Tak by som vám dal tak do pozornosti, naozaj zamyslieť sa aj nad tým, aby sa to týkalo naozaj aj tých ostatných zamestnancov.

    Možno dajme si nejaký limit, hranicu, aby to bolo možno rok. Ja by som navrhoval možno také dva roky maximálne pracovať nad rámec dôchodku a jednoducho ideš do dôchodku, aby ten pracovný trh sa uvoľnil. Je situácia veľmi zlá na pracovnom trhu, niet tých pracovných príležitostí. Na úradoch práce je najviac tých zamestnancov toho úradu práce ako takého, hej, ale keď prichádzajú uchádzači o zamestnanie, samotní tí zamestnanci úradov práce nemajú čo ponúknuť tým uchádzačom o zamestnanie. A veľakrát mladí ľudia sa sťažujú na to, že by chceli pracovať, aj vedia. Aj na samotných úradoch a na úradoch práce sú zamestnaní ľudia, ktorí sú v dôchodkovom veku, sú to dôchodcovia, už niekoľko rokov naťahujú v podstate ten dôchodkový vek a nie a nie odísť do dôchodku.

    V Zákonníku práce by sa mohla prijať normálne klauzula taká, dovŕšil si 64 rokov, nemôžeš byť viac zamestnaný. Môžeš pracovať, skús podnikať v 64-ch, ak na to sa cítiš, nech sa páči, môžeš robiť. Tak teda tento návrh zákona chcem teda doceniť, že je tuná o tých notároch, aby tá hranica bola tuná. Rovnako je tak tomu u univerzitných profesoroch, kde je takisto stanovený limit, dokedy môže univerzitný profesor vyučovať, učiť a jednoducho už nad tento rámec nemôže ísť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca dve faktické poznámky. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Fecko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, zdieľam tvoj názor, ktorý si povedal. Som rád, že kolegyňa aspoň jednu kategóriu zamestnancov a zamestnávateľov alebo, ako to nazvať proste, jednu profesiu do tejto kategórie s možnosťou odchodu do dôchodku dáva, že by to už nemohli vykonávať. Keď si trošku zalistujeme v pamäti, tak kolegyňa Gibalová, ktorá bude mať asi tiež k tomu čo povedať, to dávala ešte v minulom volebnom období a, žiaľ, aj hlasmi vtedajšej koalície to neprešlo, takže som bol z toho trošku smutný.

    Musím povedať, že naši dôchodcovia, aspoň ja som sa stretol aj s takými, ktorí majú pre to pochopenie, že keď vidí, že jej syn, dcéra, vnuk nemá zamestnanie, tak povie: dobre, nech idú tí dôchodcovia zo zákona, že nemôžu pracovať, a nahraďme ich tými mladými, ktorí predsa majú ten elán a sú trošku zbehlejší v týchto veciach. Myslím si, že sa to jedná nie o tisíce, ale niekoľko desaťtisíc pracovných miest by bolo k dispozícii. A myslím, že to jedna z ciest ako umožniť mladým, aby tú unikajúcu prácu zo Slovenska nejakým spôsobom mohli nájsť a aby boli hrdí, že môžu pracovať na Slovensku a prípadne prinášať aj tie nejaké benefity zo svojho know how, ktoré majú, aby to nemuseli dávať inému štátu. Lebo keď budeme vyháňať mladých z našej republiky, tak nemáme budúcnosť potom. A bude to veľký problém.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pani poslankyňa Gibalová.

  • Ďakujem veľmi pekne. No, pán poslanec, dobre, že ste to spomenuli. Ja by som sa bola prihlásila aj do rozpravy. V podstate ja súhlasím s týmto návrhom, ja ho podporím, ja ho kvitujem. A tento návrh zákona, ktorý predkladá pani podpredsedníčka, je dôkazom toho, že keď sa chce, sa dá. A ja som naozaj v minulosti niekoľkokrát, nielen v minulom volebnom období, ale niekoľkokrát aj v tomto volebnom období predkladala návrh zákona, ktorý mal istým spôsobom obmedziť prácu dôchodcov v súbehu s dôchodkom a naopak. A ja takýto návrh budem predkladať aj na októbrovú schôdzu do Národnej rady Slovenskej republiky. Takže ja tu vidím pootvorené dvierka aj pre komunikáciu, aj u iných dôchodcov ako iba u notárov.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec Kuffa nechce reagovať. Vyhlasujem... Ešte pani podpredsedníčka.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Dovolila by som si aj ja naozaj veľmi krátko zareagovať. Mňa takisto, ako pani poslankyňu Gibalovú, potešil tento návrh zákona. Nepočula som, čo sa povedalo v rozprave. Jedinú výtku mám k informáciám, že je pripravovaný účelovo. Ale ak aj je vyslovene pre niekoho určený, aby mohol byť kvázi odvolaný, nech sa tak stane. Beriem spôsob, ktorý ste si vybrali ako riešenie, za jeden z tých správnejších.

    Ale budeme čakať určite pokračovanie v takýchto aktivitách, aby to nebol znova len jeden nesystémový prvok, vlastne to, čo vždy napádate aj v našich opozičných návrhoch, že pristupujeme k veci nesystémovo, aby toto nebolo len jednou nesystémovou vecou, ktorá rieši jednu vytrhnutú oblasť. A naozaj je treba zamerať sa aj na štátnych zamestnancov na všetkých úrovniach a vo všetkých inštitúciách.

    Takže povzbudzujem vás, aby ste v tej činnosti pokračovali, a aj keď viem, že minule ste mali problém s ústavnosťou a neviem s čím, som rada, že ho predkladáte.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani podpredsedníčky nie sú faktické poznámky. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pani navrhovateľka chce zaujať stanovisko.

    Nech sa páči.

  • Ja by som chcela kolegyniam a kolegom, ktorí ma podporili, pán poslanec Kuffa aj faktickými poznámkami k tomu návrhu novely zákona, veľmi krátkej novely, poďakovať.

    Chcela by som len mojej kolegyni povedať, že nie je to účelová novela, nie je politická novela, a neviem, že tá informácia, že koho odvolať. Čiže ja túto informáciu nemám a ja som v dobrej viere presne, pretože tiež som právnička, a presne viem, máme aj tu mladých kolegov právnikov, čiže otvárať tieto profesie aj mladým absolventom právnických fakúlt. Čiže táto novela, ktorú som, predkladám, nie je politická a nie je proti nikomu a ničomu zameraná, len skutočne otvoriť tie dvere a dať ten priestor mladým ľuďom.

    Ďakujem.

  • Pán spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A teraz pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu poslankyne NR SR Bibiány Obrimčákovej na vydanie zákona o používaní a ochrane paralympijskej symboliky a o Slovenskom paralympijskom výbore.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 667. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 621.

    Dávam teraz slovo poslankyni Bibiáne Obrimčákovej, aby návrh zákona uviedla.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi teda, aby som uviedla svoj návrh zákona o používaní a ochrane paralympijskej symboliky a o Slovenskom paralympijskom výbore.

    Návrh zákona je vypracovaný v spolupráci a v súčinnosti so Slovenským paralympijským výborom a so súhlasným vyjadrením aj Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Na absenciu tohto zákona už Slovenský paralympijský výbor dlhodobo upozorňoval, nakoľko tento legislatívny nedostatok sa Slovenskému paralympijskému výboru a celej jeho členskej základni vypomstil, najmä počas 10. zimných paralympijských hier v roku 2010 vo Vancouvri, kde došlo k významnému zneužitiu paralympijskej symboliky. Dôsledky sa riešia do dnešných dní. Vzhľadom na to, že sa nezadržateľne blíži rok 2014 a s ním i olympijské a paralympijské hry v Soči, je potrebné tento problém riešiť, aby sa zabránilo ďalšiemu zneužívaniu tejto symboliky.

    Účinnosť teda tohto zákona navrhujem z dôvodu blížiacich sa zimných paralympijských hier v roku 2014 v Soči od 1. januára 2014.

    Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, ako ste si všimli, predkladaný návrh zákona nie je svojím obsahom rozsiahly. Jeho úloha je však veľmi dôležitá a potrebná pre ochranu symboliky našich telesne, zrakovo a mentálne postihnutých športových reprezentantov.

    Z uvedeného dôvodu sa obraciam na vás nielen vo svojom mene, ale aj v mene širokej členskej základne športovcov zastrešených Slovenským paralympijským výborom, o vašu podporu a schválenie tohto zákona.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončila som.

  • Pani poslankyňa, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie vedu, mládež a šport, poslancovi Árpádovi Érsekovi.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Bibiány Obrimčákovej na vydanie zákona o používaní a ochrane paralympijskej symboliky a o Slovenskom paralympijskom výbore (tlač 667) ako určený spravodajca Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 85 z 2. septembra 2013 a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Zákon bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 621 z 15. augusta 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republike.

    S ohľadom na opatrenia (Pozn. red.: správne má byť - "oprávnenia"), ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, výboru pre vzdelávanie, vedu a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do tridsať dní, v gestorskom výbore do tridsaťdva dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som. Pani predsedajúca, ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku od pána poslanca Jozefa Mikloška, člena klubu KDH.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne a kolegovia, zase nevystupujem za klub KDH, ale za seba.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Člena klubu KDH som povedala. Ste člen klubu KDH, nie?

  • Som členom klubu, to všetci vedia. So zákonom plne súhlasím a podotýkam, že šport zdravotne postihnutých aj mentálne postihnutých treba stále podporovať, teda nejde len o používanie a ochranu paraolympijskej symboliky a o Slovenskom paraolympijskom výbore, čo je obsahom tohto dobrého zákona.

    Iste všetci vieme, že naši zdravotne postihnutí športovci sú špičkou vo svete. Treba to stále spomínať a ich podporovať nie iba v súvislosti s parolympiádou. Vtedy, ako sme aj posledne videli, je o nich v médiách veľký boom, ale keď paraolympiáda skončí, je dlho ticho, nezáujem médií a aj verejnosti by som povedal.

    Videl som nedávno krásnu knihu o paraolympijsme, o našich výsledkoch na olympijských hrách. Nádherné až dojemné fotografie. Gratulujem srdečne autorom knihy aj jej protagonistom. Podčiarkujem, že športovanie zdravých u nás skôr, by som poveda, upadá. A naraz zdravotne postihnutí nám ukazujú, nám ukazujú, čo je to húževnatosť, sebazaprenie, pot a slzy.

    Otázka navrhovateľke by bola asi taká, možno že to trošku aj naznačila, či je podobný zákon aj v iných štátoch. Alebo my sme v tomto smere príkladom? Alebo len sme nemali taký zákon o symboloch a ich ochrane?

    Posledná poznámka je, prečo sa tam jazykove hovorí "paralympijský"? Predtým sme stále hovorili o paraolympiáde, paraolympijský. Mne stále ide to druhé slovo skôr na jazyk.

    Posledná poznámka je taká, že ako sa pamätáme, bol tu aj schválený návrh z dielne ministerstva školstva, zákon o možnostiach podpory športu z fondu Úradu vlády. Navrhujem najmä pánu poslancovi Galisovi, zmocnencovi pre šport, aby prípadne tieto peniaze z Úradu vlády umožnil dávať priamo, to v zákone nebolo, aj podpore projektov pre zdravotne a mentálne postihnutých športovcov. V druhom čítaní sformulujem v tomto smere aj malý pozmeňujúci návrh do tohto zákona.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca traja páni poslanci s faktickými poznámkami, pán poslanec Kolesík, Kvasnička a Fecko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Kolesík.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán kolega, pán poslanec Mikloško, ja by som chcel v reakcii na vaše veľmi stručné vystúpenie naozaj oceniť prípravu tohto zákona pani predkladateľkou, pretože si myslím, že v dnešnej dobe globálnych komunikácií, najmä cez internet, sociálne médiá, ale samozrejme aj printy a elektronické médiá, je veľmi dôležité chrániť si nejaký ten svoj korporátny znak, či už symbol, logo, ako je to aj v prípade štátnych symbolov alebo symbolov organizácií, ktoré sú spojené so Slovenskou republikou.

    Ja mám praktické skúsenosti, bohužiaľ, aj negatívne, ako prezident jednej z najväčších športových asociácií tu na území v Bratislave, Asociácie športových klubov Inter, kedy naozaj dochádza k zneužívaniu loga, symbolov, farieb, vlajky a tak podobne. A preto si myslím, že tento návrh zákona je správny, a chcel by som sa pani predkladateľke poďakovať a vyjadriť jej svoju veľkú podporu.

  • Pán poslanec Kvasnička, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja by som chcel reagovať len na jeden aspekt, ktorý Jožko Mikloško spomenul. Ja viem, že on netvorí meritum, ale ani jadro tejto problematiky a ani nesúvisí nejak zásadne s návrhom tejto legislatívnej úpravy alebo teda tohto, tohto zákona.

    Je to oblasť mentálne retardovaných a inak hendikepovaných ľudí. Jeden taký príklad, že je dôležité, aby sme na túto oblasť boli mimoriadne citliví. Môj otec celý život ako detský psychiater, zakladateľ detskej psychiatrie na Slovensku, chodieval do Ústavu mentálne retardovaných pacientov v Adamovských Kochanovciach. Boli tam veľmi ťažké prípady, často až v pásme imbecility a idiocie. Každopádne populácia, o ktorej sa v odbornej literatúre tvrdilo, že je nepoužiteľná na nič, keď otec mal 40 rokov, tak títo podľa literatúry nepoužiteľní, nevzdelávateľní, nevychovateľní jedinci pripravili jednak kultúrny program za pomoci miestneho pána farára a rehoľných sestier Vincentiek, ktoré sa o nich starali, ale tiež zorganizovali športový turnaj. Vyzeralo to možno trošku bizarne, možno trošku surrealisticky vidieť tie deformované telá v zápase s loptou. Ja si myslím, že by sme na toto mali byť mimoriadne citliví a empatickí. Som presvedčený, že aj tento parlament by sa o týchto ťažko hendikepovaných mal veru, a teraz to po týchto dvoch dňoch vidím veľmi výrazne, mal v čom poučiť.

    Ďakujem, Jožko.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ja som tiež privítal tento zákon, keď som si prvýkrát prečítal, že o čom vlastne to je. Nie som v obraze, ako sú títo naši športovci našou legislatívou chránení, koľko vlastne tam tých zákonov sa na nich vzťahuje. Možnože mi to predkladateľka aj nejako ozrejmí. A myslím si, že tiež by som sa chcel opýtať, či sme jedni z posledných alebo jedni z prvých, ktorí ideme príkladom, že takto nejako chránime tie znaky paralympiády.

    Myslím si, že títo športovci u mňa, a myslím, že mali by aj u ostatných občanoch, majú veľkú úctu, pretože to je o pevnej vôli. To je o tom, že verí, verí v svoje sily, ide. Tiež som športoval, nie som síce hendikepovaný, ale viem si predstaviť, čo to znamená, keď musí takto hendikepovaný človek podať príslušný výkon. A vtedy to už hovorím, že klobúk dolu pred ním a sa hlboko pred ním skláňam. Myslím si, že ich propagácia Slovenskej republiky je podstatne viditeľnejšia, nechcem povedať ako, koľko poslancov Národnej rady, aké robíme meno my a aké robia oni.

    Takže ďakujem pekne.

  • Pán poslanec reagovať nechce. Pán poslanec bol jediný, ktorý bol písomne prihlásený do rozpravy. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlásia páni poslanci Fronc, Hraško a Kuffa. Ale vzhľadom na to, že o trištvrte na sedem je poslanecké grémium, teda prerušujem rokovanie o tomto bode programu a pozývam členov poslaneckého grémia na rokovanie grémia a budeme pokračovať v rozprave zajtra ráno o 9.00 hodine.

  • Prerušenie rokovania o 18.45 hodine.

  • Po prerušení rokovania 23. schôdze NR SR a po prestávke pokračovalo rokovanie 24. schôdze NR SR o 19.00 hodine.