• Príjemné predpoludnie, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram desiaty rokovací deň 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Miroslav Beblavý, Juraj Blanár, Otto Brixi, Igor Choma, Maroš Kondrót, Viliam Novotný, Richard Raši, László Solymos. Na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci Andrej Kolesík a Róbert Madej.

    Podľa odsúhlasenej zmeny programu pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Zsolta Simona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 558, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 535.

    Dávam slovo poslancovi Zsoltovi Simonovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, predložil som návrh zmeny zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov.

    Cieľom tohto môjho návrhu je odstrániť nesúlad v zákone, ktorý bol prijatý a pánom prezidentom opätovne vrátený do parlamentu, a to prvoradým cieľom tohto návrhu zákona je zavedenie rovnakých pravidiel prenajímania poľovných revírov oproti súčasnému stavu, kde štátny podnik alebo štátne organizácie musia uskutočniť verejnú súťaž len v prípadoch, keď majú podiel v poľovnom revíri viac ako dve tretiny, 66,6 %, s tým, že dnes na tvorbu poľovných revírov stačí 51 %.

    Vzhľadom na to, že pôvodne v zákone z roku 2009 zákonodarca stanovil podiel na tvorbu poľovného revíru 66 %, teda dve tretiny, tak aj na poskytnutie takýchto revírov iným subjektom zo strany štátnych organizácií bolo povinné mať verejnú obchodnú súťaž. Touto novelou, ktorá bola prijatá, tak sa nám vytvoril priestor medzi dvomi tretinami a 50 %, teda nadpolovičným percentom celkovej výmery, teda 50 % plus jeden hlas a dvomi tretinami.

    Vzhľadom na to, že sa tu vytvára priestor na svojvoľné rozhodovanie štátnych organizácií a nad dvomi tretinami už štátna organizácia musí zo zákona povinne postupovať verejnou súťažou, i keď poslanci vládnej strany SMER teda poukázali na to, že určite pán minister bude zastávať názor, že chce toto riešiť, tak verejnou súťažou som sa rozhodol podať tento návrh aj na základe toho, že pán minister pri prerokovaní tohto návrhu dal na to súhlas a požiadal aj pána prezidenta Slovenskej republiky, aby vrátil návrh zákona na prerokovanie do parlamentu, čo sa aj stalo, ale nie s podmienkou, aby sa tento nesúlad alebo táto možná svojvôľa zo strany štátnych organizácií odstránila. Takže jediným mojím zámerom je postupovať takýmto spôsobom.

    Dámy a páni, dovoľte, aby som na pripomenutie spustil krátku prehrávku, ktorá poukáže na to, že tento môj návrh vychádza zo súhlasu aj s pánom ministrom Ľubomírom Jahnátkom, poprosím kolegov, keby to bolo možné na tej tabuli vysvietiť.

  • Premietnutie krátkej prehrávky z notebooku na obrazovkách v rokovacej sále: „Zobral som si slovo, lebo reagujem na vystúpenie pána poslanca Simona. Nechcem vôbec zdržiavať, nechcem vôbec brať niekomu právo, aby vystúpil čo najskôr, len pán poslanec Simon povedal jednu dôležitú vec, s ktorou súhlasím. A to je nesúlad medzi povinnosťou verejného obstarávania tam, kde sú dve tretiny, a je tam medzera medzi 50 % a dvomi tretinami. Máte pravdu, nejako nám to ušlo. Čiže za to som teraz vystúpil, pán poslanec Simon, aby som dal časový priestor vám alebo hocikomu, lebo zrejme bude ešte ústna rozprava, aby ste pripravili tú zmenu, alebo pán spravodajca, alebo hocikto, aby sa toto zosúladilo. Čiže otváram to, súhlasím s tým, čo hovoríte, len ja už to neviem teraz podať, ja nemám tie právomoci. Čiže keď sa nájde niektorý poslanec, ktorý urobí túto malú technickú zmenu napríklad v návrhu, ktorý dal pán poslanec Lebocký, tak môžeme sa dostať do ažurity. A myslím si, že to bola správna pripomienka. Ďakujem.“

  • Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, dovolil som si prehrať z archívu Národnej rady tento záber, pretože naozaj ide len o technický nedostatok, s čím aj samotný pán minister súhlasí. Takže nepredpokladám, že by mal byť problém s prijatím tejto malej technickej zmeny tak, aby povinnosť verejného obstarávania v prípade štátnych organizácií bola naozaj nielen nad dvomi tretinami, ale od 50 % viac, teda od 51 % vyššie. Keďže táto zmena nebola prijatá alebo sa neodzrkadlila v novele zákona, v jeho prijímaní, pretože vtedy už nebol čas na to, aby sa takýto pozmeňujúci návrh predložil v pléne Národnej rady, a keďže úlohou opozície je v prvom rade poukázať na chyby a nedostatky, čo som pri prerokovaní zákona aj urobil, a keďže pán minister požiadal aj pána prezidenta oficiálne, aby pri vrátení zákona bola snaha tento nedostatok alebo tento nesúlad odstrániť, čo sa nestalo, tak som si dovolil vypracovať návrh novely zákona, ktorý fakticky nerieši nič viac a nič menej, len tento jeden jediný technický detail, že nad 51 % bude musieť byť postup na základe verejnej obchodnej súťaže a nebude tam ten priestor medzi 51 až 66 %, teda dvomi tretinami, ten priestor na korupciu alebo možné zneužitie zo strany štátnych organizácií zanikne. Nepredpokladám, že by s týmto návrhom ktokoľvek mohol mať problém v parlamente, hlavne po tom, keď, ako sme si obnovili pamäť z archívu Národnej rady, vyjadril s tým aj súhlas pán minister Jahnátek. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov, len by som vás rada upozornila, síce rokovací poriadok neupravuje takéto situácie, aké ste tu na podporu svojho zákona uviedli, že pán minister dal súhlas. Možno ste to mohli uviesť v rozprave, ale nie pri predkladaní návrhu zákona.

  • Hlas z pléna.

  • Ja som povedala, že rokovací poriadok to neupravuje, ale nebola by som rada, keby sme to teraz používali, pri všetkých vystúpeniach si takto pomáhali.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, milé kolegyne, kolegovia, vážený pán predkladateľ, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie ma svojím uznesením č. 152 z 5. júna 2013 určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Zsolta Simona na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov (tlač 558). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, to znamená doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej novely.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a nie je upravená ani v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 31. mája 2013 č. 535 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013.

    Pani predsedajúca skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku pána poslanca Jána Mičovského, člena klubu OĽaNO. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predkladateľ, spravodajca, kolegyne, kolegovia, možno začneme trocha klasicky, známym Michelangelovým výrokom, ktorý nám pripomína, že dokonalosť sa skladá z maličkostí, ale samotná dokonalosť už maličkosťou nie je. Verím, že by sa veľký majster nepohneval, keby som teraz trocha urobil z toho parafrázu a povedal, že boj s korupciou sa skladá z maličkostí, ale samotný boj s korupciou určite maličkosťou v reáliách v dnešných časoch nie je. A ja som presvedčený, že práve o takúto maličkosť, ale ozaj vo veľmi silných úvodzovkách, ide aj v návrhu novely zákona, ktorý práve teraz prerokúvame.

    Keby sme sa pozreli na takú filozofickú podstatu, skôr než prejdeme k tej technickej, tak my vlastne chceme dať do rúk zodpovedným ľuďom tejto krajiny, ktorí majú na starosti štátny majetok, štátne pozemky, aby mali oporu v zákone a aby v prípadoch, ktoré to umožňujú aj tak, aj tak, východniari hovoria, aj tak še da, aj tak še da, vedeli, že tak sa to nedá, že je tu len jeden spôsob, spôsob, ktorý im ukladá povinnosť vyplývajúcu z ich funkcie (ale aj morálka a svedomie), a že sa musia rozhodovať jednoznačne tak, aby naplnili zmysel funkcií, ktoré zastávali takíto správcovia štátnych pozemkov v tomto prípade, lebo vieme, že tu práve mnohokrát tá nejednoznačnosť umožní slabším povahám, po veľkom nátlaku, povoliť napokon. Nuž sa spytujem, prečo by sme my mali v zákonoch vytvárať takýto priestor, aby slabšie povahy mali s tým nejaký zásadnejší problém. Možno keby bolo všetko ideálne, tak nepotrebujeme oporu v zákone. Ale keďže nežijeme v ideálnom svete, tak v takomto prípade považujem túto „maličkosť“ za veľmi dôležitú, lebo sú s ňou spojené obrovské milióny, ktoré vyplývajú zo systémovej chyby, ktorá v podstate sa nám sem dostala so stopätnástkou do zákona v apríli tohto roku o poľovníctve. A keď to povieme ešte z hľadiska širšej histórie, nuž veru sme tu mali v minulosti už toľko prípadov, keď sa preukázalo, že práve v oblasti poľovníctva je netušený raj pre rôznych zbojníkov, že to, čo sa udialo v rokoch deväťdesiatych, ale aj v prvom desaťročí tohto storočia, a len v tejto oblasti poľovných revírov nemožno nazvať to inakšie ako banditizmus na štátnom majetku, nie je možné. A, žiaľbohu, mnohé veci už neopravíme. Nuž tak, prosím, nezakladajme potom aspoň možnosť, aby takýto banditizmus alebo, buďme jemnejší už v tomto prípade, časy sa menia, aby takéto nehospodárne narábanie s majetkom štátu sme dierami v zákone umožnili. A toto je, prosím pekne, diera v zákone. Dokonca si myslím, že až podivne nepekne je tam vopchaná, nepochopiteľne, pretože, to spomenul aj predkladateľ, že máme tu priestor medzi polovicou, nadpolovičnou väčšinou a 66,66 %, teda dvojtretinovou väčšinou. Jednoducho v tomto prípade ide o to, aby sme prenajali štátne pozemky do revíru, aby to teda prenajal revír, ktorý má rozsah štátnych pozemkov medzi nadpolovičnou väčšinou a dvojtretinovou, aby sme nemuseli urobiť obchodnú verejnú súťaž. V časoch keď my tak často zdôrazňujeme, že potrebujeme so štátnym majetkom narábať hospodárne, sa nám zrazu, úplne ako nóvum, lebo to tu nebolo, dostáva takáto divná podmienka. Čitatelia detektívok poznajú túto otázku. To je v čí prospech, v prospech ľudového poľovníctva, v prospech nejakých záležitostí, ktoré by sa dali s prižmúrením oka považovať za správne? V žiadnom prípade, je to v prospech tých, ktorí si zvykli ryžovať na štátnom majetku, v prospech tých, ktorí si radi už aj z titulu svojho bohatstva zapoľujú, lebo poľovačka a bohatstvo to išlo voľáko vždy dohromady, ale, prosím, ja som už neraz povedal z tejto tribúny, že je to pekná záľuba. Len tí ľudia majú jeden problém, oni radi poľujú, ale neradi platia, lebo si zvykli v deväťdesiatych rokoch zrejme aj na to, že dobre bratstvá vytvárajú dobré predpoklady na to, aby platiť nemuseli ani do budúcnosti.

    Skúsme si povedať taký fiktívny rozhovor, ktorý sa môže udiať práve na základe toho, čo sme v apríli v tej stopätnástke schválili. Nuž nejaká silná vplyvná osoba, ktorá má chodníčky na ministerstvo vychodené, povie, že by chcela pokračovať v tej zmluve, ktorú mala už desať rokov uzavretú. No keďže teraz tá zmluva práve končí, povie: „Počúvaj, Ďuri, veď vieš, chceme, potrebovali by sme pokračovať, ten nájom revíru je zaujímavý, nedalo by sa to?“ Nuž dá sa to. Čo by sa nedalo toto, jeden telefonát. Možno je jeden z takých významných správcov štátnych pozemkov, revírov, keď na neho riaditeľ v Bystrici dostane takú informáciu: „Vieš, je to náš taký dobrý, ale veď on už nám neraz pomohol, keby sa ti to dalo.“ No, viete, ak ten zákon umožní takúto dieru, tak sa to bude dať. „Načo súťažiť? Veď Jožo je náš, neraz nám pomohol, ešte nám aj pomôže.“ Ako sa môžeme obrániť. My jednoducho vytvárame bič práve na toho statočného chlapa, ktorý v tej Bystrici sedí a ktorý možno v istej chvíli bude zvažovať, že tak komu dá teraz prednosť, či bude to pánovi z ministerstva, ktorý má takéto na mňa požiadavky, alebo svedomiu. To je práve to, o čom sme nedávno bavili pri novele zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku. My máme možnosť a v tejto sieni aj povinnosť vytvárať také podmienky, aby sme všetky chrapúnstva, ktoré tu vnikajú, zo správy štátneho majetku vylúčili. To je práve naša povinnosť. A toto je klasický príklad toho, ja na tú stojedenástku teraz nadviažem, klasický príklad toho, že práve niečo takéto máme možnosť urobiť. A ako aj povedal správne poslanec Simon, no divil by sa, keby niekto vlastne bol proti tomu. No ale ja sa divím, že ako to je, že sme boli za to, že sme si pripustili, takýto nejapný, a nebudem používať to slovo, jednoducho nepekný spôsob, ako narábať so štátnym majetkom. Z takejto vznešenej sály nemal nikdy vzísť. A keď vzišiel, tak to rýchlo opravme. A táto možnosť tu je.

    Ja aj ďakujem poslancovi Simonovi, že tak rýchlo ho to napadlo, že takéto riešenie by bolo najčistejšie, a ďakujem mu aj za to, že pustil ten záznam pána ministra Jahnátka. Áno, vypadalo to celkom nádejne, lebo, pán minister, naozaj, ja som si nedal tú námahu, som si to nepustil, takže teraz mi to pripomenulo, že som si pamätal tie jeho slová: „Máte pravdu, páni poslanci, stala sa chyba, toto nám nejako na ministerstve ušlo, toto naši právnici nejako nepostrehli, ak budete takí šikovní, bol to, inak, piatok, ak predložíte do utorka pozmeňujúci návrh k tejto novele, ja už nemôžem to urobiť, že by som to predkladal sám, ale vy to máte v rukách, budem s tým súhlasiť.“ Keby pán Simon nechal ten záznam bežať dlhšie. Hneď za tým som vystupoval ja. A povedal som: „Pán minister, nemusíme čakať do utorka, či bude niekto taký šikovný, lebo ja ten pozmeňujúci návrh mám pripravený.“ A bol pripravený, a to presne na to, aby sme tú nezmyselnú škáru medzi 50 a 66 % vyhodili preč. Tak som sa až potešil, chlap Jahnátek je pripravený, výborne, pomôžeme dobrej veci. Uplynul víkend, prišiel utorok, hlasovali sme o stopätnástke, ešte to vtedy nebola stopätnástka, ale teda novela zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve. Čo sa stalo? Zrazu ruky poslancov sa zdvihli voľáko opačným smerom. Ja viem, minister môže povedať: „Ja som urobil, čo sa dalo, poslanci to majú v rukách. Ako sa rozhodli, tak je, ja to zmeniť nemôžem.“ No de iure je to pravda. Ale ja tejto pravde neverím, tak ako zrejme vy všetci jej neveríte, že pán minister nemal možnosť túto vec zmeniť. A preto sa musím opäť spýtať, ktože a čože to cez ten víkend pánovi ministrovi povedal, aby zase až taký veľkorysý nebol. Ja cítim tie mená, tie postavy, tie osoby, nemusím ich presne poznať, ani vy ich presne nepoznáte, ale vieme, že sú to ľudia, ktorí sú vplyvní a ktorí tušili, že 10-ročné zmluvy končia. Tušili to? Vedia to. A potrebujú zachovať to, čo sme tak často kritizovali. A to je rozkrádanie štátneho majetku. Takže v tom je hrôza tejto malej novely, že my jednoducho chceme to, čo sme odsúdili spoločne a k čomu sa ani SMER nehlási, lebo pochopil, že, že za toho Mečiara voľáko nemali celkom kuratelu nad tým poľovníctvom. Ale teraz už tu Mečiar nie je. A my opäť jeho ducha chceme vpustiť do tohto zákona práve takýmto nezmyslom? Ja vás skutočne prosím, že to nemôžme urobiť, pretože potom neverím, že tu je zmysel sedieť a že tu máme možnosť dačo meniť, pretože toto je exemplárny, jasný príklad, ako pomôcť dobrej veci bez toho, aby sme sa museli nejakým spôsobom meniť vnútri. Každý nech si zachová svoju ideológiu, každý nech bojuje za svoje presvedčenie, ľavičiari, pravičiari a vôbec každý, tak ako cíti, čo mu káže svedomie, morálka aj, povedzme, jeho kolegovia z klubu. Ale toto nie je ten problém, aby sme to takto riešili. Takže veľmi by som prosil, stále mi je to tu lakonicky, aby sme povinnosť urobiť obchodnú verejnú súťaž aj v intervale 50 až 66 % zachovali.

    A viete, vôbec nejde o maličkosti, aby sme si nemysleli, že sa tu bavíme o nejakej drobnosti. Ak som si zrátal, neviem, či pozmeňujúci návrh, respektíve novela zákona pána poslanca Simona má 48 alebo 49 slovíčok, naozaj, kratučký zápis, ale s obrovským významom, pretože matematika tu nebude až taká zložitá. Ja vám ju poviem. Len najväčší správca týchto revírov, kde teda by sa mohlo hovoriť o tom, že revír spĺňa požiadavku, že je tam viac ako 50 %, ale menej ako dve tretiny štátnych pozemkov, len najväčší správca lesov, keď budeme sa baviť iba o lesoch, aj keď do poľovníckych revírov vstupujú, samozrejme, aj iné druhy pozemkov, Lesy Slovenskej republiky, má takýchto revírov okolo päťdesiat. Priemerná výmera by tam mohla byť v tom intervale medzi 50 a 66 %, povedzme, 1 500, nech sa nám dobre počíta. Viete, aké sú teraz ceny, tie mečiarovské, tie nízke, tie, ktoré ešte nevygeneroval trh? Zhruba sa to pohybuje, pre ľahkú matematiku, ale nie sme ďaleko od pravdy, za hektár 1 euro, 1 500 hektárov 1 500 eur, 50 revírov 10 rokov. No len tento jeden podnik môže pri tomto starom spôsobe nápočtu prenájmu, ten, ktorý teda je zaužívaný, čo ho vygenerovali doterajšie smutné skúsenosti, zhruba mi to vyšlo na 750 000 eur, jeden štátny podnik významný, ale jeden, o ďalších teraz nehovorím, získať za 10 rokov na prenájme takýchto revírov spĺňajúcich túto podmienku 750 000 eur. Ale viete, aká je pravda iná? Ten trh rastie, záujem stúpa, bohatých pribúda, aj keď medzi nimi je tá priepasť, ale to teraz neriešime. A oni si chcú aj zapoľovať. A dokonca aj by zaplatili, pretože skúsenosti z poľovníctva nemáme len na Slovensku. A oni by zaplatili, nie som ďaleko od pravdy, možno 8, možno 9, možno niekedy 12, povedzme, 10 eur za hektár. Takže len štátny podnik Lesy Slovenskej republiky môže miesto 750 000 eur mať z titulu týchto revírov, o ktorých tu teraz práve rozprávame, ktoré spĺňajú túto škáru, 7,5 mil. eur. Takže občan Slovenskej republiky, čo chceš, aby štátny podnik ako hospodáril, že to, čo môže zarobiť, aby malo hodnotu v korunách, keď to budem rátať, 2 milióny alebo 200 000 miliónov? Obrovský rozdiel v korunách, to vždy voľáko viacej človeka chytí za srdce. Takže tá matematika je taká.

    A viete, tá skúsenosť. Ja si pomôžem jedným čerstvým príkladom. Asi nemám právo menovať človeka, ale je to významný človek, ktorý sa zjavuje na obrazovkách, alebo sa už tam nezjavuje, ja nesledujem tento typ televízií, to meno by nám bolo všetkým známe, ktorý si práve v nedávnych dňoch prenajal jeden významný revír, tuším Ihráč. Viete, koľko zaplatil za necelých 4 000 hektárov ročne? Nie mečiarovských 4 000, 3 000 alebo koľko, ale 50 000 eur ročne. Stojí mu to za to, celebrita platí, chvalabohu, nech takíto prenajímajú, nech takíto majú, nech tie peniaze sú úplne v poriadku, ak zarobil svojou šikovnosťou na obrazovke a ak ho táto spoločnosť oceňuje za jeho prácu, že si to môže dovoliť. Takže to sú nie nejaké výmysly.

    A kto si ťukne stránku Lesov Českej republiky, pozrie sa, ako to robia kolegovia v Čechách, všetko ide do verejných súťaží, všetko ide do aukcií. A ich porovnateľné tržby z revírov v Českej republike sú mnohonásobne vyššie za prenájmy ako u nás. A to, prosím pekne, hovoríme o podniku, ktorý je naozaj bohatý, ktorý má tiež veľa svojich čiernych dier. Však sa to neraz aj hovorí. To priznávame aj u nás. Ale jednoducho táto čierna diera v Lesoch Českej republiky je odstránená, nefunguje to, resp. funguje to tým smerom, akoby sme chceli, aby to fungovalo aj u nás, a preto, kolegyne, kolegovia, mi z toho vychádza jeden taký dosť smutný poznatok.

    Ja nie som si načistom práve tým vystúpením pána Jahnátka tu pred tými dvomi mesiacmi, či ozaj jeho slová viedla úprimnosť a presvedčenie, aj keď si nemyslím, že to je nejako z gruntu zlý chlap. Ale bojím sa, že poradcovia, ktorí sú okolo neho, nebudú z gruntu dobrí. Bojím sa, že ľudia, ktorí mu radia, lebo on, pán minister, asi nemôže byť odborník na všetko, aj na hospodárstvo, aj na poľnohospodárstvo, aj na lesníctvo, aj na poľovníctvo, tí nemajú dobré úmysly a on hovorí niečo niekedy, čo možno keby dobre poznal, tak by nepovedal, lebo, viete, tu za touto tribúnou stál, keď hovoril: „Pán Mičovský, ja sa vám divím, vy z Obyčajných ľudí ste proti ľudovému poľovníctvu. To vy chcete, aby sa ľudia nezišli pri ohníku, aby si nepošpásovali, aby si neporozprávali. Dačo si strelia, ja som za to.“ No keby to rozprával niekto iný ako minister, keby to rozprával niekto z novinárskej brandže alebo ja neviem proste človek, ktorý nezastáva záujmy tohto štátu, tak by to bolo celkom v poriadku. Len tá obrovská neúprimnosť a farizejstvo nebolo v poriadku. A preto si myslím, že aj to, čo sme mali premietnuté, nie je celkom tak. Však napokon veď už dneska alebo zajtra to budeme poznať podľa hlasovania. Ja si želám, aby som sa mýlim. Veľmi tým pomôžeme, lebo, viete, to farizejstvo má tu niekoľko tvárí. A ozaj nie je to zanedbateľné.

    Predovšetkým musíme jasne povedať, že sa nebavíme o revíroch, ktoré si mali prenajímať nejakí ľudoví poľovníci, ktorí si ozaj chcú opiecť slaninku, zašportovať, zapoľovať. Keď sa pozriete do tých revírov, kto si ich prenajímal, tak sú to ľudia, ktorí sú nám väčšinou známi ich menami, vplyvní, bohatí, nie je to žiadne ľudové poľovníctvo, ale poľovníctvo založené na biznise. „Už máme všetko, ešte chceme byť poľovníci, lebo sa to voľáko hodí.“ Dobre, tradície, sú také, rešpektujem. No len treba platiť, tak ako tá celebrita v tom Ihráči to robí. A potom to bude úplne v poriadku.

    Viete, to farizejstvo vychádza z toho, že na jednej strane, keď tu prerokovávame otázky ekonomické, otázky štátnych podnikov, tak hovoríme o tom, aké sú povinné tieto ekonomické momenty byť vyzdvihnuté, ako musí každý zodpovedný pracovník či poslanec, či zástupca štátneho podniku alebo ktokoľvek hľadieť na to, aby bol rentabilný každý krok, ktorý nariadi, ktorý urobí. No ako my môžeme chcieť na jednej strane od Lesov Slovenskej republiky, aby dali mimoriadny odvod, ako to tu pán Jahnátek oznámil, aby sa nám postarali o to, aby neboli povodne, aby mali špeciálne jemné hospodárenie, aby boli veľmi dobrí v ošetrovaní, v ochrane, aby používali najmodernejšie technológie, aby budovali cesty, ktorých máme mnohonásobne menej ako Rakúšania, Nemci a ostatné vyspelé lesnícke krajiny, keď na druhej strane povieme, že ale, viete, nech si zapoľujú chlapci, čo by sme chceli od nich, aby platili za revíry, načo by sme dostali sedem a pol milióna, keď nám stačí 750 tisíc? To je to farizejstvo, ktoré odsudzujem a voči ktorému musím vystúpiť práve v tejto súvislosti.

    To, že si to pán Jahnátek uvedomoval, že zrejme nie je všetko s kostolným poriadkom, to sa v tom apríli prejavilo, pretože tam bol ďalší nezmysel v tom § 13a, ktorý dokonca nariaďoval rozhodovaciu maticu, že teda ideme nie súťažou, ale že ideme teda podľa tejto matice. Teda bola to vtedy súťaž, ale bola to súťaž založená na tom, že ten, kto dá najkrajší plán výhľadový správy toho revíru, tak že ten bude mať toto kritérium, tento parameter bude mať rozhodujúci prínos. No to už bolo také skoro úsmevné. Je veľmi dobré, že sa to stadiaľ stiahlo, jednoducho to už ozaj by neobstálo. A tak vlastne stále mi to vychádza, že pán minister alebo jeho poradcovia si uvedomujú, že je tam nejaký stupeň, po ktorý teda ešte môžu zájsť a potom by už asi ďalej zájsť nemali. Takže toto by bol taký jemný stupienok, ktorým si asi povedali, že už tú maticu rozhodujúcu tam nedajú, ale že tam nechajú vylúčenie obchodnej verejnej súťaže pri tom intervale od 50 do 66 %. To už sa im zdalo tak, že to skúsiť môžu.

    Ale ja vám hovorím, tá matematika nie je vymyslená. Tých 49 Simonových slov nás pripraví za desať rokov len v jednom podniku o milióny, o sedem miliónov eur, pokiaľ teda sa nestane to, čo sa stať má a musí, že tu máme zdravý rozum a že teda keď korupciu obrátime na všetky možné spôsoby. No tak veď my nepôjdeme kontrolovať ľudí, či majú vrecká plné obálok. Nemáme na toto možnosť ani právo. Ale toto je naša možnosť, kolegovia poslankyne, poslanci, takúto vec vylúčiť. A verte tomu, že sa nám za to poďakujú nie priaznivci na strane opozície, ale tí, ktorí žijú denne s týmto zákonom. Viete, ja nie som teraz nejaká persona grata medzi lesníkmi, ktorá by tam chodila. Ja tam už nechodím. Ale ja ich mám rád. Ja mám rád ten podnik, lebo ja som sa stal lesníkom dávno a poslancom len toť na krátku chvíľu. Ja som lesník, ktorý sa stal politikom na chvíľočku. A ja viem, ako aj oni trpia kvôli tomuto zákonu, kvôli tomuto nezmyslu, lebo darmo tu pán Sulík minule povedal, že všetci sú potenciálni zlodeji a že teda sa všade kradne. Kradne sa, ale vôbec to nie je pravidlo a vôbec to nie je u všetkých, no ale my chceme týmto práve postrčiť, aby ten predstaviteľ toho podniku vo chvíli, keď príde chvíľka dilemy (áno alebo nie), povedal: „Ale veď viem komu patrím, veď viem, kto ma menoval do funkcie, veď mám tu svoje obmedzenia.“ A preto sa vraciam aj k tej stojedenástke, aj k tomu zákonu o štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky. Sme práve vyliali s tou vaničkou aj túto možnosť, aby sme ľudí menovali do funkcií tak, aby mohli povedať bez strachu, že: „Ráno ma odvolá pán minister, ale ja zodpovedám tej veľkej dozornej rade, ktorá predstavuje nielen tvoj záujem, ale záujem tvojho ministerstva, ale záujem celej spoločnosti, široký vejár.“ Preto ma mrzí, že ste to tak ľahkomyseľne odmietli, nielen ľavá strana, ale aj pravá.

    A, pán poslanec Simon, ako krátko a rýchlo vás to dobehne, keď som vás o to žiadal aj v súkromnom rozhovore, aj oficiálne. Vy proti tomu vystupujete. To je, samozrejme, vaše právo. Ja vám to nevraciam, ja veľmi rád vás dneska podporím. Ale práve o toto nám musí ísť, nájsť zákonné mantinely, ktoré nám umožnia ľudí nasmerovať do tej cesty, ktorá je cesta cti, spravodlivosti, morálky a, samozrejme, vysokej odbornosti a výkonnosti, len sa netvárme, že keď púšťame takéto strašidelné diery do zákonov, že potom slabšie charaktery, slabšie nátury zlyhajú a robia rozhodnutia, ktoré z dôb mečiarizmu poškodili, opakujem to, všetkých, nielen podnik Lesy Slovenskej republiky, nás všetkých, 5 miliónov občanov o milióny, ktoré sa už nevrátia. A my sme, opakujem, povinní tomuto už do budúcnosti zabrániť. Na to tu sedíme. Ja som tu určite na to. A verím, že všetci sme tu nasmerovaní práve k tomu, aby sme vytvárali predpoklady na slušné spravovanie vecí verejných. A tam by som asi mohol pomaly končiť.

    Ešte spomeniem pána prezidenta. Áno, veď my sme voľakedy začali na výbore s touto myšlienkou, pán poslanec Simon sa potom ku mne pridal, podporil ma. Keď prišla z prezidentskej kancelárie pani, prepáčte, zabudol som jej meno, tak riešili sme tie veci, tie nepodstatné, ktoré pán prezident vrátil. Ale keď som sa spýtal, ale toto je podstatné, prečo si to pán prezident nevšimol, odpoveď bola tuším žiadna. Proste pán prezident, samozrejme, sa môže rozhodnúť, len vadí mi to, že takéto očividné veci chceme nevidieť. A ja sa nemôžem uspokojiť s tým, že to je náhoda. Ja sa obávam, že to je systémová chyba, ktorá niekomu vyhovuje. A ja veľmi prosím, aby sme systémové chyby tohto typu vylúčili, lebo, a tým aj pomaličky skončím, ak my riešime tak často otázku dôchodcov, ich ťažkého postavenia a dôchodkov, ktoré im umožňujú ledva prežívať, a keď majú potrebu liekov, tak už posledný týždeň si ani poriadne potraviny nekupujú, lebo lieky majú prednosť, ak hovoríme o školstve, ktoré je poddimenzované, a vieme, že tá budúcnosť tejto krajiny je v múdrych ľuďoch a my napriek tomu jej zastavujeme tepny do budúcnosti v podobe poddimenzovaného školstva, ak hovoríme o zdravotníkoch, ktorí potrebujú vyriešiť základné veci, aby ľudia v prípade diagnózy A mali postupnosť B, C, D a v čase T a aby nemuseli sa báť o svoje zdravie, že to nestihnú pre plné termínovníky, nuž ja sa potom spytujem, ak v týchto zásadných problémoch chceme veci vyriešiť dobre, a ja verím, že to chceme, ako je potom možné, že v poľovníctve, v jednom drobnom zákone, kde máme 49 v tomto prípade písmen tejto novely, že v oblasti, ktorá je len záujmovou činnosťou, je to len obyčajné hobby, na tom táto krajina nemôže stáť a ani nikdy stáť nebude, ak v takomto prípade nemám vieru v to, že sa tu rozhoduje čisto a správne na strane exekutívy, ako mám potom veriť, že v tých dôchodkoch, v zdravotníctve, v sociálnych veciach, v školstve, že tam tie rozhodnutia budú s plnou vážnosťou robené? Ak to nevieme urobiť v oblasti hobby, bezbolestnej, tak potom mám pochybnosti o dobrých úmysloch. Prosím vás pekne, zbavte ma týchto pochybností, hlasujme za novelu zákona o poľovníctve, tak ako sme ju pred troma mesiacmi schválili, a § 13a prerobme presne tak, ako to poslanec Simon navrhuje. Odstránime tak medzeru, ktorá pomôže všetkým, absolútne všetkým poľovníkom okrem možno tých pár desiatok ľudových poľovníkov, ktorí by si chceli zapoľovať naďalej lacno, na úkor nás všetkých. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia traja páni poslanci, pán poslanec Martvoň, Fecko a Lebocký. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne. No, pán poslanec Mičovský, ja začnem asi tým, že mne sa páči vaša myšlienka, že odsudzujete farizejstvo. Plne sa s tým stotožňujem. Ja taktiež odsudzujem farizejstvo. A jednu vec musím uviesť. V oblasti lesníctva a pôdohospodárstva nemôžete pristupovať ku každému, že je potenciálna osoba, ktorá zlyhá. Ja si myslím, že práve na to sú tu orgány činné v trestnom konaní, aby práve zabraňovali týmto zlyhaniam jednotlivcov, ktorí rozhodujú o verejných zákazkách. Ale nie je to iba v tejto oblasti, ale je to všade, vo všetkých oblastiach na Slovensku. Keď budete pristupovať k tomu takým prístupom, že každý je potenciálny zlodej alebo každý je potenciálny podvodník alebo zlyhá pri výkone verejnej správy, tak potom, žiaľbohu, pristupujete aj ku všetkým poslancom rovnakým spôsobom, lebo každý môže zlyhať. Ale práve na to sú tu orgány činné v trestnom konaní.

    No ale chcem nadviazať na niečo iné. Mne sa páčilo to, čo ste povedali, že sú problémy s poľovnými revírmi. No tie problémy sa objavujú každoročne a za každej vlády. No ja si dovolím prirovnať tie problémy v rámci poľovných revírov k inej oblasti, čo súvisí práve s lesníctvom a pôdohospodárstvom. A to je predaj hájeniek, ktoré sa tak zvláštne predávali, predaj bytov, ktoré sa tak zvláštne predávali rôznym zamestnancom v oblasti lesníctva a pôdohospodárstva.

    A taktiež, čo nám robí vážne problémy, a to sú z minulosti, dokonca tuším aj pán Zsolt Simon to musel tu vysvetľovať, niekoľko 100 000-kubíkové dodávky dreva, ktoré sa dávajú novovzniknutým spoločnostiam. A odoberajú sa takéto kvóty práve roky fungujúcim etablovaným spoločnostiam, ako sa to udialo.

    Čiže ja práve taktiež s vami súhlasím, že treba odsudzovať farizejstvo, ale práve ja mám taký pocit, že to farizejstvo sa objavuje tu na pôde tejto Národnej rady.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím že si mal také trefné vystúpenie, s ktorým ja v plnej miere súhlasím. A pýtam sa, keď už máme iba tých 21 štátnych podnikov so stopercentnou účasťou a príjem do štátnej kasy je prevažne z daní, tak kto vlastne, keď nie štátny podnik, by nemal generovať ten zisk, pri ktorom potom možnože aj pán minister spomenie nejaké mimoriadne odvody, aby sa tie financie z tohto možnože zisku štátneho podniku dali na iné plátanie dier? Keď sa nám tu prakticky na podnose prináša ďalšia časť, ktorá by mohla byť a sanovať verejné rozpočty a rozpočet nášho štátu, pýtam sa, o čom tu ešte uvažovať, o čom vlastne ešte uvažovať chceme, koho vlastne zastupujeme, nezastupujeme našich občanov? Vážení, nehnevajte sa, takéto diery sa musia plátať okamžite. Tak som rád, že pán Zsolt Simon takýto zákon predkladá. A stopercentne som zaň. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. No na jednom z ostatných rokovaní, myslím, že to bolo už na tejto schôdzi, vystúpil pán kolega Miškov. A je tu medzi nami. Tak ho oslovím. A bolo mi to veľmi sympatické, keď v súvislosti s jeho funkciou v nejakej samosprávnej organizácii vopred oznámil, že v jeho prípade v súvislosti k prerokovávanému zákonu je možná akási predpojatosť. Tak ja sa z tohto miesta takisto chcem prihlásiť k podobnému, by som povedal, priznaniu. Sami dobre viete, a predovšetkým vieš dobre ty, na teba reagujem, pán poslanec Mičovský, že som šéfom alebo teda prezidentom národnej poľovníckej samosprávy. A teda tým pádom by tu mohla byť akože nejaká akási predstava o tom, že možnože budem nahrávať práve, povedzme, tomu, aby užívanie poľovných revírov bolo akceptované v tých rámcoch a v tých podmienkach, či už legislatívnych, spoločenských alebo ľudských, ako doteraz. To je veľký omyl. Na to upozorňujem hneď od začiatku.

    Chcem ti ale povedať, že som zvyknutý na tie tvoje, povedal by som, také emotívne vystúpenia. Dnes to malo skutočne grády a obrovské grády. A práve z aspektu toho, čo som uviedol pred chvíľou, tak ťa chcem vyzvať, aby si v rozumnej argumentácií pokračoval s vynechaním tých pojmov, ktoré si tu uviedol, ako poľovníctvo ako netušený raj pre zbojníkov, poľovníctvo ako banditizmus, chrapúnstvo, farizejstvo. Národná poľovnícka samospráva na Slovensku má 60 tisíc členov, z ktorých je absolútna väčšina poctivými poľovníkmi. Neurážaj, prosím ťa. K vecnej stránke sa vyjadrím potom neskôr. Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady.

    Ja, pán Martvoň, musím povedať veľmi dôrazne a zopakovať, že čo sa týka našich povinností poslaneckých, jednoznačne nachádzam to jadro toho, čo tu máme urobiť v tom, aby sme v zákonoch neumožňovali robiť veci, ktoré sa robiť nemajú. Ja vôbec nehovorím, že každý je potenciálny lump a že sa bude zneužívať to, keď nejaká diera v zákone je, pretože ja si myslím, že slušný človek aj keď ta diera je, tak ju nevyužije a ten neslušný, aj keď zákon bude urobený so zlatých slovíčok, tak bude vždy hľadať spôsob, ako zneužiť. A práve preto považujem za našu prirodzenú povinnosť všetkých zhodnúť sa na tom, aby v prípade takom, ako sme to tu, ja myslím, aj preukázali, že sa jedná o veľmi jednoduchú, ale zároveň s vážnymi dôsledkami vypadajúcu novelu, ktorá zabráni devastovaniu štátnych financií, prostriedkov, sme sa na tom jednoducho zhodli, že v tomto prípade tu nie je otázka postavená tak, že vy ste všetci lumpi a my vás musíme tu zákonom chrániť. My chceme povedať, všetkým vám veríme a chceme vám naším zákonom pomôcť urobiť oporu, aby ste vo chvíľach, keď mocní prichádzajú, mali čosi v rukách.

    A práve to je aj odpoveď možno pre pána poslanca Lebockého. Ja sám ako poľovník si hlboko vážim všetkých poľovníkov, ktorí majú túto krásnu záľubu a robia pre ňu veľa. Ja hovorím o niekoľkých jedincoch, ktorí dokázali, ako si málo vážia lesnícke a poľovnícke tradície a čo dokázali v časoch, ktoré sú nám všetkým dobre známe, spôsobiť to, že tomuto štátu z titulu takýchto, a ja to nechcem zopakovať takýmito slovami, ale skutočne obrovských zločinných postupov unikli zo zdrojov tejto krajiny ľudom, jej obyvateľom milióny. Tomuto chcem zabrániť. Nebavme sa...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa prihlásil pán navrhovateľ. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán navrhovateľ, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Kolegyne, kolegovia vystupujem v rozprave, aby bolo potom možné na mňa reagovať. Nechcem využiť prioritne záverečnú reč na to, aby sa nedalo na mňa reagovať a aby som sa vyjadril k tejto rozprave, ktorá tu dnes odznela.

    V prvom rade pánovi Mičovskému chcem jednu vec možnože raz a navždy vysvetliť, ozrejmiť pred celou Národnou radou. Môj postoj k zmene spôsobu spravovania štátneho podniku na typ, ktorý navrhujete, je stále konzistentný. Od jeho samého počiatku, ako ste ho navrhli, som povedal, že je to zlý spôsob riešenia problému.

    A teraz dovoľte, aby som vyzdvihol pár takých momentov, ktoré ste aj vy dnes použili vo vašom vystúpení.

    Keď sme prerokovávali vrátenie tohto zákona v apríli, keď pán prezident vrátil tento návrh, tak vtedy ste sa dotazovali, prečo pán prezident toto opomenul, keď o to samotný minister Jahnátek žiadal pána prezidenta, aby pri vrátení návrhu zákona pamätal na to a riešil to. No vy ste použili slová, že bolo očividné, že pánovi prezidentovi toto nevadí. A ja som presvedčený, keby pán prezident mal rozhodovať o tom, akí ľudia sa dostanú do vedenia štátneho podniku, pánovi prezidentovi by nevadilo, že sú tam ľudia, ktorí aj za súčasnej vlády darovali 800 kamiónov dreva niekomu tak, že za to nikto nezaplatil. Darovali 971 000 eur spoločnosti, keď v zmluve štátny podnik mal garantované alebo zazmluvnené, že môže dať len 220 000 eur. Ďaleko prekročili svoje rámce a svoje kompetencie len preto, aby zvýhodnil nejakého súkromného podnikateľa alebo súkromnú spoločnosť, pretože zachrániť pracovné miesta sa im nepodarilo. Pokiaľ toto je platné, tak celý ten systém, ktorý navrhujete, a je založený na tom, že to bude pán minister navrhovať a pán prezident schvaľovať a udobrovať, je na nič, pretože keď pánovi prezidentovi toto očividne nevadí, tak ja si neviem predstaviť dôvod, prečo by pánovi prezidentovi malo vadiť niečo iné. Keď mu nevadí, že generálnych prokurátorov máme teraz dokonca dvoch právoplatne schválených v Národnej rade, tak za týchto podmienok, nehnevajte sa, tento mechanizmus, ktorý navrhujete pri súčasnom prezidentovi, nie je garanciou na to, že ten štátny podnik nebude ďalej zdevastovaný a rozkrádaný. Toto je dôvod mojej konzistencie.

    A v ostatnej časti veľmi pekne ďakujem za pochopenie mojej krátkej novely. Mohol by som mať ako poľovník k tomu návrhu zákona mnoho iných pripomienok, ale snažil som sa ho vyvarovať, pretože na to, aby návrh zákona prešiel parlamentom, treba súhlas hlavne politickej strany SMER. Keď pán minister Jahnátek, ktorý sa vyjadril tak, ako sa vyjadril za týmto rečníckym pultom pri prerokovaní tohto návrhu zákona minule a, ako sme si to mali možnosť pripomenúť, pokiaľ to platí, a pán minister má dôveru poslaneckého klubu SMER, tak nie je najmenší dôvod pochybovať o tom, že tento návrh zákona prejde. Ak tento návrh zákona neprejde, tak ja si myslím, že nielen zákon Zsolta Simona neprešiel, ale aj pán minister Jahnátek evidentne nemá dôveru poslaneckého klubu SMER, pretože keď pán minister to vysvetlí, že naozaj tam došlo k tomuto pochybeniu, ja som sa vyvaroval aj hodnoteniam, či je lepšie tu mať dve tretiny alebo 51 %, pre mňa je prioritná jedna pripomienka, aby neboli dve kategórie ľudí, tí, ktorí majú povinnosť sa dostať k poľovnému revíru na základe verejnej obchodnej súťaže, a tí, kde je možné rozhodovať na základe ľubovôle. Zachytil som rôzne vyjadrenia, prečo je to tak lepšie. Pán poslanec, musím povedať, že celkovo sa to týka 228 poľovných revírov na Slovensku. A hoc by sa to týkalo tisíc alebo 50, alebo dvoch revírov, pre mňa je meritórne mať rovnaké pravidlá a nemať priestor na to, aby ktokoľvek sa mohol tomu vyhýbať.

    Dovoľte, aby som zareagoval, hoci ide to nad rámec tohto návrhu zákona, aj na kolegu Martvoňa. Pán kolega Martvoň, tie zlé a nevýhodné zmluvy štátny podnik spravil počas prvej Ficovej vlády. Je to Wood Working a je to M and Wood, prioritne, tieto spoločnosti. Som sa obrátil vtedy ešte dnes už na nebohého pána Valka ako právnika, nech nám nájde spôsob, ako s nimi vypovedať zmluvy, lebo boli zlé. Váš minister sa vyjadril, že tie zmluvy sú zlé. Ale čuduj sa svete, po pár mesiacoch váš obchodný riaditeľ štátneho podniku v časopise Lesník napíše, že tieto zmluvy sú dobré. Sú dobré aj pre to, lebo pre tento rok z nich vypadla podmienka „drevo si sami spracovať a nemožnosť predávať tretej osobe bez tohto spracovania. To znamená, že zmluvy Wood Working a M and Wood sa stali priekupníckymi zmluvami. A neslúžia na nič iné, len aby zobrali drevo od Štátnych lesov, mali na tom nejakú províziu, posunuli ho ďalej a ďalej ho predávali. A to sú prípady z prvej Ficovej vlády. To, prečo sa to tak stalo, ja teraz neskúmam. Ale určite bude sa treba nad tým zamyslieť. A to, čo som ja mal za týmto rečníckym pultom kedykoľvek vysvetľovať, tak sa týka Liptovského Hrádku. Za tým rozhodnutím si budem stáť ešte aj dnes. Vďaka tomu tam dnes pracuje 250 ľudí. Liptovský Hrádok to zaplatil štátnemu podniku, nedlhuje ani jeden jediný deravý cent a funguje to. A v zmluve štátny podnik má fixne zagarantované, že to drevo nemôže nikde u žiadneho priekupníka ako z M and Wood a Wood Working skončiť, jedine v závode v Liptovskom Hrádku. To znamená, že je to jednoznačne zabezpečený systém. Kým v jednom prípade to funguje, v druhom prípade treba sa nad tým zamyslieť čo hovoríte.

    A teraz k samotnému návrhu zákona.

    Vážené kolegyne, kolegovia, naozaj, dovoľte, aby som vás požiadal o podporu tohto návrhu zákona, nevytvárajme dve kategórie. Je možné špekulovať, prečo je lepšia jedna, prečo je lepšie druhá kategória. Ja som to akceptoval a ako minister som vykonával návrh zákona alebo resp. platný zákon, ktorý prijala prvá Ficova vláda v roku 2009. Vtedy to bola reakcia na to, čo sa dialo v štátnom podniku pod vedením koaličného partnera HZDS. Vtedy bolo povedané, že každý poľovný revír musí ísť do verejnej súťaže. Dnes vďaka tej novele, ktorá tu bola prijatá minule, je priestor nad dvoma tretinami na povinnosť verejného obstarávania a nad nadpolovičnou väčšinou do dvoch tretín na ľubovoľné rozhodovanie úradníkov alebo poverených osôb, ktoré sa tam dostali na svoje miesta zo strany SMER alebo vďaka strane SMER. Ja nechcem nič viac a nič menej, nech tam sedí ktokoľvek za akúkoľvek stranu, iba to, aby nebola možnosť lavírovania, aby sa musela vykonať verejná obchodná súťaž, pričom musím povedať, že ani taký cieľ som si nedával, aby sme si presne stanovili podmienky verejného obstarávania v zákone, verejnej obchodnej súťaže. Je tam len povinnosť, že musí sa vykonať verejná obchodná súťaž, aby tam nebol priestor, že 228 prípadov tu bude, kde riaditeľ štátneho podniku môže rozhodovať tak, ako on chce, ale priestor, ako je to v každom prípade, nad dvoma tretinami. To, že prečo vznikol ten rozdiel medzi 51 % a dvoma tretinami, je len na vláde, ktorá tu predkladala minule zákon, ktorá znížila povinnosť mať dve tretiny súhlasu vlastníkov na to, aby mohli vykonávať výkon práva poľovníctva.

    Zároveň musím aj povedať, že zníženie tejto výmery má jeden obrovský negatívny dopad, a to na drobných vlastníkov a na to všehodobé poľovníctvo, lebo kým pred novelou zákona 30 % vlastníkov sa vyjadrilo, že nesúhlasí s takým postupom, alebo viac ako jedna tretina povedala, že nesúhlasí s tým návrhom, tak štátny podnik nevedel vytvoriť poľovný revír, hoci mal väčšinu. Dnes na to potrebujeme z drobných vlastníkov viac ako 51 % vlastníctva, aby mohli rozhodnutie jedného subjektu, teda štátnej organizácie, zmeniť, zvrátiť. Tam, kde štát má väčšinu, je v rukách jednej osoby, ako rozhodne, maximálne dvoch osôb. Kým doteraz platilo, že to boli dve tretiny, teda v starom zákone, tak dovtedy tam ten priestor bol oveľa menší. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána predkladateľa s faktickými poznámkami sa hlásia štyria páni poslanci, pán poslanec Martvoň, Lebocký, Mičovský a Matovič. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, pán poslanec Simon, ja chcem iba skonštatovať jednu vec hneď na úvod, že parlament nezvolil dvoch generálnych prokurátorov, zvolil dvoch kandidátov na generálnych prokurátorov. A to je pekný rozdiel. Generálnym prokurátorom sa stáva kandidát, až keď ho prezident vymenuje. Trošku to poopravujem, teda aby ste v tom mali jasno.

    Čo sa týka toho, čo ste povedali a čím ste sa ohradili voči mojej osobe. No ja to mám dobre naštudované, ale práve nebol som to ja, čo sa ozval, ale bol to práve jeden z vašich koaličných poslancov alebo teda členov SDKÚ za vlády Ivety Radičovej pán Golian, ktorý to kritizoval v súvislosti minimálne s TATRA TIMBER Logistik, kde nepopriete, že to bola novovzniknutá spoločnosť.

    Je veľmi zaujímavé, čo ste vy povedali, že pri tom Liptovskom Hrádku práve tá jedna spoločnosť jednoducho vytvorila niekoľko stoviek zamestnaneckých miest, čo je chvályhodné. Ale práve kvôli určitým opatreniam, čo sa diali za vašej vlády, stovky zamestnancov stratili svoje pozície práve v oblasti Banskej Bystrice, Detvy, Zvolena. A to sú tam etablované spoločnosti drevárske, ktorým sa znížili dodávky dreva na základe toho, že buď boli k tomu donútené, alebo sa im spochybnili nejaké zmluvy, alebo nejakým iným spôsobom boli k tomu privedené. Nebudem menovať konkrétne spoločnosti, vy dobre viete, ktorých sa to týka , hlavne z tejto oblasti Banskobystrického kraja, ale aj z iných oblastí. A pokiaľ to bude tak, že novovzniknutá spoločnosť nejaká vytvorí stovky miest, to je fajn, ale nemôže to byť tým spôsobom robené, že etablované dlhoročne fungujúce spoločnosti, aby niekde vzniklo sto-dvesto miest, prídu alebo musia zrušiť, povedzme, ďalšie iné stovky, povedzme, 500 miest len preto, lebo ste zvolili takú stratégiu.

    Čiže nebol som to ja, kto to kritizoval. Bol to pán Golian. Máte možnosť overiť si to zo zdrojov na internete.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán predkladateľ pán poslanec Simon, nejdem sa vracať k tomu, lebo to možno si mohla všimnúť skôr pani predsedajúca, že sa tu naozaj rozprávate o štátnom podniku a o obchode s drevom a podobne a nie o merite veci vo vašom poslaneckom návrhu na zmenu a doplnenie zákona o poľovníctve.

    Ale chcem vám pripomenúť jednu vec, pán poslanec. Ja mám k dispozícii z mája 2011 elektronickú podobu vami pripravovaného, respektíve na základe vašich politických koordinátov pripravovaného zákona, respektíve návrhu na zmenu a doplnenie zákona o poľovníctve, teda pôvodnými alebo teda vtedy pôsobiacimi vysokými úradníkmi u vás na sekcii lesníckej alebo lesného hospodárstva a spracovania dreva. Vysvetlite mi, prečo v tomto návrhu, ktorý bol úplne jednoznačne formulovaný na základe vami zadaných politických koordinátov chýba akákoľvek zmienka o tom, čo tu teraz presadzujete. Prečo ste v máji 2011 nepožadovali na tvorcoch návrhu na zmenu a doplnenie zákona to, aby sa znížilo kvórum z dvoch tretín na 50 % a podobne? Toto ste neurobili. Medzi riadkami to cítim a možnože aj pán poslanec Mičovský na to myslel naozaj v tých rokoch 2000 až 2005, 2006, 2010 možno, keď sa podpisovali nájomné zmluvy na jednotlivé revíry.

    Pán poslanec, veľmi ťažké je byť takým optimistom ako vy. Tu príliš veľa ľudí si pamätá, a aj tu mám nejaké zoznamy, nielen o nájomných zmluvách jednotlivých poľovných revírov, ale aj o predaji odstrelu, čo je absolútne nevýhodná forma pre štátny podnik ako taký, kto podpisoval vtedy tieto zmluvy o poľovných revíroch alebo tých nájmoch, kto dával rozhodnutie a pokyny pre vami nasadeného vášho nominanta v pozícii generálneho riaditeľa štátneho podniku.

  • Pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Dobre, pán poslanec zašiel ozaj trocha mimo témy, ale ja mu aj za to ďakujem, pretože ono všetko so všetkým súvisí. A práve poľovníctvo, to som vždy hovoril, nevytrhávajme z tých širokých kontextov lesníctva a štátneho podniku. V tomto prípade sú to Lesy Slovenskej republiky zvlášť. To je tak nádherný príklad toho, že ak vieme podporiť jednu vec a nepodporíme druhú, tak sa to navzájom niekde potom bije. Potom vznikajú pochybnosti o tom, či ozaj sledujeme vždy len ad hoc najlepšie odozvy od svojej voličskej základne alebo máme na mysli dlhodobé záujmy tejto krajiny. Ja som navrhol v tej stojedenástke, v tom zákone o štátnom podniku práve to, aby pán prezident ako najvyššia autorita štátu mal možnosť do tohto vstupovať. A ja nehovorím, teraz ako je to s jeho rozhodnutiami. Pre mňa funkcia prezidenta je najvyššia. A myslím, že to platí aj pre nás všetkých. A ak som to vtkal do tohto návrhu tak, aby práve prezident rozhodoval o dozornej rade, tak som to považoval za ten najvyšší level, za tú najvyššiu úroveň, ktorá sa tu dá do toho vniesť.

    Ale poďme k tejto podstate. Veľa vecí vieme pospomínať, pán Simon, sú to aj vaše konkrétne veci, aj s pánom Lebockým. Aj zrejme veľa ľudí by tu mohlo otvoriť spomienky. A všetci by sme možno niektoré veci radi prešli takým rýchlejším tempom, až by nám nemuseli byť príjemné alebo nemali by sme dobré odpovede. Nesnažme sa byť dobrými rečníkmi vždy v každom prípade. A pozrime sa na túto novelu tým jednoznačným pohľadom bez nejakých ďalších doplnkov. Ak ju prijmeme, pomôžeme komplet tejto krajine, pomôžeme poľovníkom, pomôžeme občanom, pomôžeme lesníkom. Pomôžeme pánovi Kažimírovi, pomôžeme pánovi Jahnátkovi, aby tak mohli napĺňať svoje funkčné povinnosti. Odpustime si to všetko, čo nás napadá, tie spomienky, ten aparát spomienkový...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Kolega Simon, ja nie som teda poľovník na rozdiel od teba na rozdiel od spravodajcu a možno viacerých v tomto pléne. Ale matematika ma baví. A keď som teda dobre počúval zdôvodnenie či už teda Janka Mičovského ešte na klube alebo možno teda aj tu v rozprave a keď vychádzam z tvojho čísla 228 (revírov) a priemerná veľkosť revíra že vraj je okolo 3 000 hektárov, že vraj keď ide cez verejnú súťaž revír, tak sme schopní mať zaň 10 eur za jeden hektár ročne, keď nejde cez verejnú súťaž, tak je to jedno euro ročne, tak je tu čistá matematika, desať mínus jedna je deväť, čiže deväť eur krát 3 000 hektárov na rok, krát desať rokov, za jeden revír 270 000 eur, to je osem miliónov korún, krát 228 revírov je 61,5 mil. eur, čiže to, čo predkladáš, to, čo predkladal vlastne Jano Mičovský ako pozmeňovák pri novele zákona, neznamená nič iné, iba to, že štát môže mať o 61 miliónov eur za desať rokov viac, ak dá verejnú súťaž na revíry, o ktorých sa bavíme, ktorých má viac ako polovičku, ale menej ako dve tretiny, v prípade ak verejnú súťaž nedá, tak príde o týchto 61 miliónov eur, to sú dve miliardy korún na starú menu, aby teda sme si to premietli do čísiel, ktorým rozumieme, o túto sumu štát príde. A v podstate o túto sumu budú zvýhodnení zrejme kamaráti, ktorí dajú správny bakšiš a dostanú revír. Čiže ešte raz hovorím, nejde o drobné, ide o 61 miliónov eur. Je to suma rovná presne sume, ktorú si pýtali tu učitelia a ktorú im štát nechcel dať, jednou malinkou zmenou zákona. Je to v rukách strany SMER, či to bude chcieť dať kamarátom alebo ľuďom.

  • S reakciou pán poslanec Simon, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne kolegom za reakciu. Musím povedať, že život a zákony, ako aj úroveň poznania každého z nás sa vyvíjajú. Tu bola úplne iná situácia v roku 2005, úplne iná situácia v roku 2009 a úplne iná situácia je dnes.

    Mojím zámerom, zámerom tejto novely zákona je odstrániť priestor na korupciu a zjednoznačniť povinnosť verejného obstarávania nad 51 %, presne takisto, ako sa vyjadril aj minister tejto vlády pán minister Jahnátek. A ušlo im to. Je tam priestor, povinnosť verejného obstarávania medzi 51 % a dvomi tretinami a povinnosť, nutnosť verejného obstarávania, verejnej obchodnej súťaže nad dvomi tretinami. Toto je jediná snaha, čoho som sa chcel pridržiavať. Vďaka tomuto som predložil návrh, riešenie.

    A kolegovi Martvoňovi poviem z hľadiska krátkosti možnosti reakcie radšej, že ak budete mať záujem o to, milerád vám vysvetlím celú tú súvislosť okolo toho. A môj vzťah s pánom Golianom je dlhodobo známy ešte z čias, keď som bol prvýkrát minister. Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, no skutočne tá rozprava bola korektná. Naznačili sme isté problémy, naznačili sme snahy riešiť tieto problémy.

    Myslím si, že záverečné slovo spravodajcu by malo byť o tom, aby buď podporilo isté riešenie, alebo ak ho z akéhokoľvek dôvodu nepodporí, aby naznačil a uviedol prečo ho nepodporí, respektíve čo navrhuje, aby sa v tejto veci urobilo.

    Pán kolega Mičovský, vystúpil som vo faktickej, k tým veciam sa vracať nebudem. Súhlasím s tým, že sa stala systémová chyba. Súhlasím s tým. Súhlasím aj s tým, že tento problém treba vyriešiť. A možnože vy si dobre pamätáte, aj jeden, aj druhý, pán predkladateľ, aj ty, keď sme riešili túto záležitosť na výbore. Myslím, že to už bol gestorský výbor. Naznačil som, áno, cítim tu problém. Je to zrelé na posúdenie Ústavným súdom. A dodnes som presvedčený o tom, že celý problém spočíva nie v tom, či päťdesiat plus jeden hlas alebo 66 % a viac bude podliehať režimu verejnej obchodnej súťaže. Ale problém je v nesystémovosti a, dovoľte mi povedať, možno aj v protiústavnosti celého § 13, 13a, 13b. Teda nie je to len o tých štyridsiatich deviatich slovách či písmenách, či ako ste to uviedli, pán poslanec Mičovský. Vôbec to nie je len o tom. Je to široký problém, ktorý je skutočne na programe dňa a ktorý musíme raz vyriešiť, či už spôsobom takýmto alebo odlišným.

    Mnohí právnici, nielen členovia Slovenskej poľovníckej komory alebo Slovenského poľovníckeho zväzu, ale aj nezávislí renomovaní právnici ma upozornili, že týmto problémom treba sa zaoberať z ústavnoprávneho hľadiska. Prečo? Ak dovolíte, pomôžem si aj poznámkami, pretože nie som právnik, takisto ako ani pán minister nie je právnik, možno to vysvetľuje jeho spontánne vystúpenie alebo reakciu vtedy v rámci tej rozpravy, čo nám tu pripomenul pán predkladateľ. Ani pán minister nie je právnik. A nechcem povedať, že pán prezident nie je právnik, lebo on je právnik. Ale zrejme ak vrátil ten zákon, ktorý sme schválili 26. marca, bez tejto pripomienky, tak jeho právny odbor asi tušil, prečo to je a prečo ho vracia bez toho, aby sme sa zaoberali aj § 13a, 13b.

    Uviedol som, že celé ustanovenie upravujúce postúpenie výkonu práva poľovníctva v poľovných revíroch s väčšinou štátnych pozemkov je nesystémové a ústavnoprávne pochybné. Pritom tieto dve roviny navzájom určite súvisia. Prečo? Nesystémovosť spočíva v tom, že poľovný revír, vo vzťahu ku ktorému sa má uskutočňovať verejná obchodná súťaž, nie je majetok štátu. Ide v zmysle zákona o spoločný poľovný revír na výkon práva poľovníctva, na ktorý sa primerane vzťahujú ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. To síce na jednej strane znamená, že väčšinový podielnik, to je v tomto prípade vlastník nadpolovičnej výmery poľovných pozemkov, o postúpenie výkonu práva poľovníctva rozhoduje, zároveň to však znamená, že ostatní vlastníci poľovných pozemkov majú právo do rozhodovacieho procesu aktívne vstupovať, zúčastniť sa ho a nemôže im byť odňaté právo v tomto procese obhajovať a presadzovať svoje záujmy.

    Ak by sme šli do tej pozície, ako hovoríte, päťdesiat plus jeden hlas. Hypoteticky zoberme 1 000-hektárový poľovný revír. Ten 1 000-hektárový poľovný revír je tvorený nielen poľovnými pozemkami vo vlastníctve štátu, v správe, príklad poviem, štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, ale aj poľovnými pozemkami vo vlastníctve iných subjektov, či už fyzických osôb, či už nejakého pozemkového spoločenstva a podobne. Podľa tohto, čo navrhuje pán Simon, ak z 1 000-hektárového poľovného revíru bude mať, príklad poviem, 501 hektárov štát, tak jednoducho štátny podnik rozhodne o užívaní verejnou obchodnou súťažou bez toho, aby vznikala možnosť vyjadriť sa majiteľom, ktorí vlastnia ostatných 499 hektárov. Je to podľa vás spravodlivé? Asi ťažko.

  • Reakcia z pléna.

  • Dostanem sa k tomu. To je to, čo hovorím, že je to ústavnoprávny problém. A treba riešiť tu nielen dvojtretinové, ale aj vyššie, ale aj podiely v prípade tých dvojtretinových. Preto aj nový zákon o poľovníctve zakotvil inštitút zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, na ktorom sa majú právo zúčastniť všetci ich vlastníci. A tí vlastníci, ktorí toto zhromaždenie zvolávajú, majú povinnosť pozvať tam ostatných. Takto začali rozhodovať, možnože o tom viete alebo neviete, aj súdy, zdôrazňujúc, že právo zúčastniť sa na rozhodovaní o nakladaní so spoločnou vecou, v tomto prípade so spoločným poľovným revírom, nemôže byť odňaté ani minoritným vlastníkom poľovných pozemkov. Ak by ste o týchto mojich slovách pochybovali, dávam vám do pozornosti rozsudok vo veci napríklad poľovného revíru Rysia skala. Inštitút verejnej obchodnej súťaže tento univerzálny občiansky právny princíp významne narúša. Prípadná argumentácia, že je to bežný postup v Českej republike, úplne neobstojí, nakoľko tam sú revíry v správe štátneho podniku Lesy Českej republiky buď čisto na pozemkoch vo vlastníctve štátu, alebo zvýšené o takú výmeru vo vlastníctve iných osôb, ktorým Lesy Českej republiky recipročne poskytli rovnakú výmeru do ich vlastného spoločného poľovného revíru. Takto to funguje v Českej republike.

    Vrátim sa k tomu hľadisku ústavnoprávnemu. Z hľadiska ústavnoprávneho je prenajímanie takýchto poľovných revírov metódou verejnej obchodnej súťaže rozhodne v rozpore s čl. 20, ods. 1, Ústavy Slovenskej republiky. Podľa tohto ustanovenia vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah aj ochranu. Preto je ústavne pochybné, aby sa podmienky postúpenia výkonu práva poľovníctva generovali v niektorých poľovných revíroch na zhromaždenie vlastníkov a v iných poľovných revíroch verejnou obchodnou súťažou. Čiže tuto je naznačený oveľa, by som povedal, hlbší problém.

    A treba si uvedomiť, pokiaľ majú právnici problém so súčasným znením dnes, mimochodom, účinnej novely alebo teda ostatnej vládnej novely zákona o poľovníctve z tohto aspektu, ako som to uviedol, tak treba sa zamyslieť nad tými počtami. Pán poslanec Matovič tu rýchlo vygeneroval isté čísla. Aj keď dovolíte, skutočne nechcem dlho vystupovať, môžeme si o tom niečo povedať, že výkon práva poľovníctva, užívanie poľovných revírov, to nie je podnikateľská činnosť, nie je to len o výnosoch. Tam sú obrovské náklady. A v tom napr. aj prípade, že ak užívanie poľovného revíru nebude vykonávané odborne spôsobilými osobami, prípadne ak nebude pre výkon práva poľovníctva zabezpečený dostatočný počet aktívnych poľovníkov, tak hrozia oveľa väčšie škody. A súčasná prax nám to dokazuje. Sme zaviedli verejné súťaže, resp. verejnú obchodnú súťaž v poľovných revíroch tak, že ide to nad dve tretiny, čo platilo od 1. 9. 2009. Viete, aký je výsledok? A som presvedčený, že aj to významnou mierou a práve to, čo teraz uvediem, ovplyvňuje neustále sa zvyšujúce škody spôsobované zverou či už na poľnohospodárskych kultúrach alebo na lesných kultúrach. A tie škody idú rádovo do oveľa vyšších súm, ako ste to teraz vyčíslili alebo ako ste to, pán poslanec Matovič, vypočítali. V čom je problém? A máme nielen na 10 eur na Slovensku príklad, kde verejnou obchodnou súťažou za hektár a na rok sa vygenerovala suma, ale je aj na 42 eur. Len ten problém je niekde úplne inde. A mám tu článok, ktorý pánovi Mičovskému odovzdám, lebo sa odvolával na to, čo sa deje v Českej republike. Sú z toho prvé skúsenosti aj v Českej republike a u nás takisto. Jednoducho tí, čo majú prostriedky, tí čo majú peniaze, nemajú čas. Oni síce vysúťažia ten poľovný revír, pretože to majú za čo urobiť. Ja im to vôbec nezávidím, prosím. Len problém je ten, že na poľovnom pozemku, príklad poviem, 2 000 hektárov, kde 20 ľudí predtým poľovalo a zabezpečilo plnenie plánu lovu, nielen chovu, ale aj lovu, zrazu poľujú dvaja-traja, prípadne ďalší dvaja-traja kamaráti. Jednoducho nestíhajú, objektívne nestíhajú plniť plán lovu. Odúčtuje sa to, áno, strelila sa jelenica, strelilo sa toto, pritom sa nič nestrelí, pretože tá kontrola z hľadiska zúžitkovania zveri tam neexistuje žiadna, a nám, všimnite si, stúpajú skutočné kmeňové stavy exponenciálnym radom, najmä jelenia zver, diviačia zver. Dostávame sa do takej pozície, že napriek tomu, že na papieri za posledných 10 rokov lovíme každý rok o 5 000 kusov raticovej zveri viac, za tých istých 10 rokov sa nám jarné stavy, resp. skutočné stavy zvýšili o 65 tisíc kusov ďalších. Ja som tu už tento argument raz uviedol. Čiže v tomto ja vidím problém. Jedna vec je mať na to, aby som zaplatil do vrecka štátneho podniku alebo na účet štátneho podniku, a druhá vec je, aby som dokázal transparentne hospodáriť na štátnych poľovných pozemkoch tak, aby som skutočne racionálne voľne žijúcu zver obhospodaroval a aby som jej neustále zvyšujúcimi stavmi neohrozoval aj samotný vlastný majetok štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán spravodajca, môžem vás upozorniť, zaujmite stanovisko, s týmto ste mohli vystúpiť v rozprave, takže poprosím vás, aby ste zaujali stanovisko k rozprave. Ďakujem pekne.

  • Čiže, áno, ukončím to, takže ešte snáď toľko, tá systémová chyba bola vysvetlená.

    No a z toho aspektu, čo sa týka ústavnoprávnosti. Podľa môjho názoru nemôže byť jedno, či štátny podnik Lesy Slovenskej republiky dostane potenciálne tržby za zvýšenie alebo teda tým, že by sa pristúpilo k schváleniu tohto zákona, či to ústavnoprávne čistým spôsobom zostane alebo nezostane. Čiže zamerajme sa na vyriešenie komplexu. A potom budeme môcť zobrať do ruky kalkulačku a začať počítať. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Freša a Ľudovíta Kaníka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch). Návrh zákona má parlamentnú tlač 565, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 542.

    Dávam slovo poslancovi Ľudovítovi Kaníkovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán navrhovateľ, máte slovo.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, dôvodom navrhovaných zmien v tomto zákone o samospráve vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov je zavedenie nového pomenovania samosprávneho kraja, to znamená premenovanie na župu, a možnosti alternatívneho používania pomenovania župana ako predsedu samosprávneho kraja.

    Táto zmena vychádza zo skutočností, že to krkolomné označenie vyšší územný celok ako samosprávny kraj sa vo verejnosti, samozrejme, neujalo a len podčiarkuje také to odtrhnutie tejto časti samosprávy od vnímania ľudí ako od veci, ktorá ich zaujíma. Je to stále v pozícii takého úradného niečoho, nejakého úradu, o ktorom ľudia nevedia, na čo poriadne je. A napriek tomu, samozrejme, v praxi sa používa úplne iný výraz, ktorý je bežne a všeobecne používaný. Používa sa názov župan a názov župa. A tieto pomenovania sa aj bežne prevzali do masovokomunikačných prostriedkov a sú vlastne všeobecne akceptované a uznávané. Veľmi dôležité pri tomto návrhu je, že tento návrh je slovenským historickým názvom. Mnohokrát ešte sem-tam zaznie veľmi nesprávny a neopodstatnený názor, ktorý hovorí, ako keby to bol názov, ktorý vychádza z maďarčiny, čo absolútne nie je pravda, názov župa je praslovanského pôvodu, juhoslovanského pôvodu a je zdokumentovaný v našej histórii a je to náš výraz. Takže predovšetkým by sme mali vážiť si to, čo pochádza z našej histórie, vracať sa k týmto výrazom a byť na ne patrične hrdí.

    Z historického hľadiska je výraz župa, ako som povedal, praslovanského dôvodu. S jeho používaním už začali štúrovci. A na Slovensku boli župy oficiálne zavedené už v Prvej, Česko-slovenskej republike na základe zákona o župnom zriadení. Ako som povedal, tie mylné názory, že názov župa je prevzatý z maďarského jazyka, sú absolútne neopodstatnené a sú mylné, pretože slovo župa v maďarčine ani neexistuje. Slovo župa v maďarčine je nezrozumiteľné. Nikto tomu nerozumie. V maďarskom jazyku sa na označenie územia podobného, alebo veľkosťou, alebo úlohami, ako ja župa, používa úplne iný názov, len my ho prekladáme do slovenčiny ako župa. Takže župa je slovenský názov a pochádza z praslovanskej terminológie.

    Myslím si, že aj keď toto nie je, samozrejme, žiaden návrh na nejakú zásadnú reformu celého systému, a určite by sa našlo množstvo vecí, ktoré treba zmeniť, zlepšiť v zákone a vôbec vo fungovaní žúp, taká jednoduchá zmena, ktorú dáme do súladu, kostrbatý, nezrozumiteľný, úradnícky názov, ktorý oficiálne je dnes používaný a v rozpore s tým, že sa používa všeobecne od ľudovej a ľudskej reči až cez masovokomunikačné prostriedky názov župa a župan, tento návrh je dobrý. Otvára naozaj cestu k tomu, aby sme začali aj túto zložku samosprávy vnímať ako zložku, ktorá je určená pre ľudí, že to nie je nejaký úrad, ktorý má len zabezpečovať prenesený výkon štátnej správy, ale taký, ktorý má mať naozaj samosprávne funkcie, na starosti regionálny rozvoj, má slúžiť ľuďom, pomáhať ľuďom, aby sa im v župe lepšie žilo. Takže preto predkladáme tento návrh zákona.

    Tých pokusov zmeniť tento návrh označenia z toho kostrbatého na normálny názov už bolo viac, ale, žiaľbohu, nikdy sa tak nestalo pre nedostatok politickej vôle. Takže ja verím, že teraz by sa tak stať mohlo a že by už do volieb do žúp, ktoré budú v novembri, sme išli tak, že budú normálne označené voľby aj samosprávne územie. Veď koniec koncov aj v marketingu a na bilbordoch všade budete vidieť napísané „náš župan, váš župan, lepší župan, nový župan“ a iné variácie slova župan a župa. Prečo trvať na úplne naozaj nezmyselnom a úradníckom označení, ktoré dnes v zákone je? Ďakujem za pozornosť. To je toľko z mojej strany.

  • Pán navrhovateľ, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslancovi Ivanovi Štefancovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol spravodajskú informáciu k tomuto bodu.

    Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, teda doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Zároveň navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Dvaja páni poslanci, pán poslanec Osuský a pán poslanec Hraško. Končím...

  • Reakcia z pléna.

  • A pán poslanec Frešo, áno, prihlásili ste sa, ako tretí sa hlási do rozpravy. Prosím vás prihláste sa do rozpravy stlačením toho tlačidla veľkého. Dobre, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený navrhovateľ, spravodajca, milí kolegovia, toto je nepochybne ozaj na prvý pohľad jazykovedná záležitosť, ale nedá mi, aby som nepodporil kolegu Ľuda Kaníka a kolegu Freša s týmto rozumným návrhom.

    Ja nepoznám a neovládam zákonnú reč uhorskú, ako sa tomu kedysi hovorilo, aby som sa v nej vedel dohovoriť, ale ovládam z nej riadením osudu i mojou filatelistickou záľubou mnoho jednotlivých slov. A jedna z vecí, ktorá mi utkvela v pamäti, bolo, že na pečiatkach, ktoré sa na našom území používali od rakúsko-uhorského vyrovnania až po koniec monarchie, a boli to teda maďarské poštové pečiatky, vždy v dolnom oblúku pečiatky poštovej bolo napísané, ktorá vármegye čiže župa je príslušná k danému mestu, ktoré bolo uvedené v hornej časti pečiatky. Nepochybne teda v tom čase, ku ktorému by sa vzťahovali výčitky vraj "maďarónskeho" slova župa, mala maďarčina svoje evidentne, jasne, nijako podobné slovo.

    A aj keď stredoškolská pamäť študenta slabne a ja sa bez bitky priznávam, som mal a dodnes mám rád, aj keď sme to mnohí možno neradi čítali ako povinnú literatúru, slovenských kritických realistov. A k môjmu veľkému triumvirátu Kukučín, Tajovský patril aj neskorší významný literát a náš kolega, náš kolega, pretože bol aj v politike, Janko Jesenský. A Janko Jesenský, ako ho volalo Slovensko, on aj keď bol veľký a dôstojný, bol Jankom Jesenským, napísal popri iných mnohých výborných veciach o živote, aký bol, i novelu s názvom Čara. Čara dnes znie archaicky, ale slovo čara v tom čase v slovenčine znamenalo niečo ako výmena. Nečaroval len čarodejník. Ale napríklad keď sme boli malí, a vtedy ešte zbierali poštové známky dokonca aj dievčatá a nielen chlapci, tak sme na schodisku pred školou čarovali známky, mongolský trojuholník ja tebe, maďarský ty mne, lebo trojuholníkové známky sa tešili veľkej popularite. A tak sa čarovalo. A Janko Jesenský čaroval vo svojej novele niečo úplne iného. A tí, ktorí mali možnosť, neviem, či to niekedy ešte archívy Slovenskej televízie uvedú, si môžu spomenúť, alebo možno uvidia, vynikajúco inscenovanú krátku novelu Jesenského Čara, kde si župan s podžupanom vymieňajú nie známky, ale manželky. Vtedy ešte neboli zámeny manželiek bulvárnym programom, vtedy to bola inteligentná zábava, myslím, nie to čarovanie manželiek, ale to, ako to spracoval Jesenský. A aj keď je to, no bratru, 45 rokov, keď som to videl, tak v hlavnej úlohe župana, ktorý čaroval, bol nesmrteľný, jeden z najväčších slovenských divadelných hercov všetkých čias Ctibor Filčík. A Ctibor Filčík si celkom rád niečo vyčaroval. Takže „župan“ Ctibor Filčík si so svojím podžupanom čarovali manželky. A ja iste môžem v mene veľkého slovenského literáta Janka Jesenského povedať, že teda ak bol k niečomu ďaleko, tak to bolo k maďarónstvu. A že by písal o maďarónskom županovi a podžupanovi Janko Jesenský, on legionár, bojovník za našu štátnosť, potom politik, krajinský prezident a v čase nástupu fašizmu bojovník za demokraciu, predstaviteľné nie je. On by rozhodne nič takého nepísal.

    A preto ak dnes Ľudo Kaník predkladá návrh na návrat k historickému a, podčiarkujem, slovenskému názvu tejto krkolomnosti, tak bez ohľadu na stranícku príslušnosť a bez ohľadu na to, kto sa stane kde županom, by bolo celkom rozumné a použijúc slovo Václava Havla zmysluplné vrátiť sa k tomuto názvu na ktorom niet nijakej hanby, ale ktorý je náš a ku ktorému sa podobne ako k našej vlastnej národnej histórii celkom oprávnene môžeme vrátiť. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia páni poslanci Simon a Hambálek. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Simon.

  • Pán kolega Osuský, plne s vami súhlasím, že je dobré, keď sa vraciame niekedy aj k historickým názvom, pretože je tu udomácnené toto, historický názov župa. Len by bolo dobré a rozumné, keby ten historický názov mal hlbší podklad, pretože mňa ako Gemerčana hnevá, že gemerská župa nie je. Ale takisto si myslím, že rovnako sú na tom na Spiši, že oni by mali mať teraz prešovskú župu. A kde je spišská župa a ostatné župy? To znamená, že oveľa viac by som si cenil tento návrh, keby sa nedotýkal nielen samotného názvu, ale aj princípu historického i územného členenia. Vtedy by to malo reálny podklad, pretože, ako inak sa budú ľudia stotožňovať so župou, ktorá nemá žiadny historický podklad z hľadiska územia. To je tá podstatná otázka. Ďakujem.

  • Ďakujem. Určite nedisponujem takými znalosťami ako vy, pán kolega, čo sa týka histórie a poznania, ale pokiaľ ide o tú históriu, tak práve pri formovaní toho nového územného správneho členenia, aby sa vyhlo tomu osloveniu megye, hej, ako ste povedali, tak sa pristúpilo k modifikácii a vychádzalo slovo župa z názvu županja, tej histórie, ktorá pochádza z chorvátčiny. A sú polemiky o tom, že zasahuje až do tureckého pôvodu. Takže nie je to čisto slovenská história. Slovenská história, posledná, čo tu máme, za Jánošíka to bola asi stolica čisto slovenská, hej. Takže to je k tomu.

    A pokiaľ ide o to, že chcel som reagovať aj na to, či to je ten najpálčivejší problém vyšších územných celkov. No určite to tak nie je. Ale to ste sám, pán predkladateľ, povedali, že je veľa iných legislatívnych potrebných zmien. Ale i to je možno pravda, že ten samosprávny kraj je dlhý a možno málo hovoriaci. Ale nemyslím si, že neznalosť občanov o pôsobnosti samosprávneho kraja vyplýva z jeho názvu. Tam trošička tiež je problém niekde inde. Ďakujem.

  • Ďakujem obidvom kolegom za ich pripomienky.

    Máš pravdu, Zsolt. Ale k mojej cti hádam slúži, že som bol jeden z tých pár poslancov, ktorí, keď sa rozhodovalo o usporiadaní, držali do posledného hlasovania 16 žúp Viktora Nižňanského. Boli sme už potom len piati v tom poslednom hlasovaní. Ale aj tak sme odolávali a držali gemerskú, spišskú župu a všetky normálne tradičné župy s blízkosťou občanov k svojej župe.

    Kolega Hambálek má nepochybne pravdu. Skutočne korene sú niekde v županji.

    A k tej otázke, či je toto to hlavné. No ono je to tak, bolo by fajn, keby sme vrátili tradičné blízke župy občanom, ich regiónom. Ale je to tak ako s vianočným stromčekom, možno je tá chronológia otázna, či to má byť tak alebo naopak. Ale ak sa vrátime najprv k názvu, teda kúpime stromček a potom naň zavesíme ozdoby a spravíme funkčné župy, tak je to podľa jedna z možných ciest.

    A tá otázka, či je toto najdôležitejšie. Viete, priatelia, tuná kolega Jozef Mihál a ja, ktorí nie sme ani sviatoční strelci, ani len gumipuškou sme nikdy nič nezostrelili a nezastrelili, si môžeme napríklad myslieť, že debata o revíroch bola dosť poctivá a vyčerpávajúca. A tiež, ak by som povedal tak ľudovo, možno zemiaky kvôli tomu veľmi nezlacnejú. Ale každá vec má právo byť prerokovaná, ak ju poslanec predloží. A myslím si, že toto je tak jednoduchá a prostá vec, že sme jej veľa času nemuseli venovať, ale stačilo by za 20 sekúnd hlasovania stlačiť správny gombík a táto malá, možno malá vec, ale predsa nie úplne bezvýznamná by bola vybavená. Takže nikto nevolá po celodennej rozprave o slove župa. Ale vybaviť ju pozitívnym prijatím je pre celú snemovňu podľa mňa úplná maličkosť. A nič zlého by sa tak nestalo. Ďakujem pekne.

  • Teraz poprosím ďalšieho prihláseného rečníka do rozpravy pána Igora Hraška. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Kaník, na začiatok poviem, že súhlasím s týmto zákonom a podporím ho v hlasovaní.

    V druhom už naznačil niečo kolega Simon. Bolo by naozaj fajn, keby nielen tie župy boli aj označené, ale skutočne aj to usporiadanie alebo tie hranice tých žúp boli také, aké boli teda kedysi. Keď SMER vyrukoval s tým, že by chcel mať tri kraje, tak ja som oponoval, že ja si predstavujem, že by tých krajov mohlo byť až 24, práve podľa toho župného usporiadania, ktoré bolo kedysi u nás zaužívané. Tých žúp tam, samozrejme, bolo plus-mínus niekoľko, pretože niektoré boli také úplne malinké a zrejme by ani v súčasnosti nemali svoje opodstatnenie. Ale toto by boli kraje, ktoré sú aj regiónmi a ktoré by zároveň odpovedali aj hodnotiacim kritériám zo strany Európskej únie na úrovniach NUTS I až V a tak ďalej. Takže toto je ešte cesta, ktorá nás, samozrejme, čaká a nebude jednoduchá. Len súčasnej vláde sa nechce týmto smerom vydať, pretože by muselo dôjsť aj k istej municipalizácii obcí. A, samozrejme, tam by dochádzalo k strate starostov a k strate vplyvu. To znamená, že súčasná vláda zatiaľ tieto kroky neuvažuje robiť a chce to nechať na niekoho úplne iného. A ktovie, či to vôbec v budúcnosti bude podporovať. V každom prípade už sme zorganizovali niekoľko konferencií na tému reformy verejnej správy. A zhodli sme sa s niektorými odborníkmi na tom, že usporiadanie systémom župným (zhruba okolo tých 20 – 24) by bolo namieste, samozrejme, potom aj s následným usporiadaním municipalít alebo teda so spájaním menších sídelných útvarov do väčších municipalít. A tam by sa naozaj ušetrili neskutočne veľké finančné prostriedky v rámci samospráv. No ale ako som už spomínal, ušetrilo by sa tým aj na starostoch, ktorí by už neboli starostami. A tým pádom by sa ušetrilo aj na aparáte a, samozrejme, stratil by sa istý vplyv. Ale dúfajme, že budúcnosť prinesie aj túto otázku, pretože šetrenie financiami a verejnými zdrojmi naozaj smeruje k tomu, aby sa prehodnotilo aj usporiadanie Slovenskej republiky ako také. A do budúcnosti naozaj potrebujeme uvažovať o prirodzených regiónoch, pretože dneska sa hovorí napríklad o regionálnom rozvoji, ale financie sa smerujú zvláštnym spôsobom, idú niekde na kraj a ten ich potom akože prerozdeľuje. Zoberiem si náš Žilinský. A máme tam Kysuce, Oravu, Liptov, Turiec a horné Považie, ešte keď to tak zoberiem. No a teraz to nie je región žilinský, to je nejaký žilinský naozaj veľký kraj. Ale tie regióny sú inak. Každý má svoje špecifiká a svoje prírodné danosti a to, na čom môže stavať. Takže ten rozvoj regiónov vôbec nepokrýva práve rozvoj tých regiónov, ktoré by mali byť tie prirodzené. A práve to súvisí s týmto zvláštnym usporiadaním žúp.

    Samozrejme, ďakujem aj kolegovi Osuskému, ktorý hovoril že držal tých 16 žúp, ktoré boli na začiatku. Samozrejme, malo to súvislosti práve s južným Slovenskom. Preto sa nakoniec urobilo osem krajov, tak ako sa urobilo. Ale ani toto riešenie nebolo zrejme to najvhodnejšie. Samozrejme, to je otázka do budúcnosti a na diskusiu. Tým sa teraz nebudem zaoberať.

    Ešte raz, podporujem názov zmeny, pretože samosprávny kraj alebo vyšší územný celok, to ani ľuďom nejde do úst. A ani nikto nie je na to zvyknutý. Ľudia sa s tým jednoducho nestotožnili. Takže tu je práve prvý krôčik k tomu, aby sme, povedzme, najskôr zmenili názov a potom v budúcnosti možno menili aj niektoré ďalšie veci. Takže ďakujem pekne, tento váš zákon podporím.

  • Ďakujem pekne vystupujúcemu.

    Na vaše vystúpenie registrujem tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    Pán poslanec Fecko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, myslím, že si to vystihol presne. A ja sa tiež prihováram za ten hlbší význam, pretože v súčasnosti neviem, koľko tých historikov, teda starších, ja hovorím (taká rada starších slovenského národa), žije a vie si predstaviť jednotlivé župy, ako vlastne boli. Ja si to jednoducho neviem predstaviť, hoci som teda zo šarišskej časti. A myslím si, že mali by sme dať jasne najavo, že tým našim koreňom, ktoré tu boli a sú a z niečoho vychádzali, momentálne keď teda si vážime tú našu históriu, znovu dáme tú vážnosť.

    A, samozrejme, tiež sa pripájam k tomu, že podporím tento váš návrh, hoci to je u mňa len kozmetická zatiaľ zmena, ktorá nemá nič spoločné s nejakými tými historickými danosťami toho regiónu, ako rozprával kolega Hraško.

    Na druhej strane, by som povedal, treba, aby sme ľuďom nespôsobili chaos, lebo, viete, vyzerá to, že ten názov župan urobili médiá z toho. Začali to takto forsírovať. Potom sa to dalo na nejaké tie bilbordy.

    Ja chápem vašu nejakú aktivitu z titulu kandidátskej nejakej vašej pozície v súčasnosti, ale myslím si, že neskončíme len pritom. Poďme ešte hlbšie do toho, a v budúcnosti to je jedno, aká tu bude opozícia, koalícia, kto tu bude vládnuť, aby táto myšlienka nezapadla. Myslím, že keby sme mali teraz referendum, tak občania asi by to prijali. A asi v tom referende, nechcem povedať, že by bolo stopercentne úspešné, veľa ľudí by povedalo na to áno. Tak by sme si to vedeli predstaviť. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Presne povedal kolega Hraško, že tá zmena názvu je len ten prvý krok, ale myslím si, že ak by sme potom prikračovali i k úprave počtu a racionálnemu geografickému členeniu, tak je celkom fajn, aby sme už nechystali väčší počet vyšších územných celkov. Takže tá chronológia nie je vôbec zlá, ak sa najprv začne zmenou mena.

    A kolegovi Feckovi a všeobecne poviem len toľko, že tak ako som tu spomínal historicky hlasovanie niekedy v roku 2001 o tomto zákone, ktorým nakoniec bol počet žúp skresaný na počet, aký bol, iste bolo to hlavne vďaka SDĽ reprezentovanej Jozefom Migašom. Nie je nijaký problém nájsť v archívoch Národnej rady pôvodný návrh zákona Viktora Nižňanského, kde už bolo zohľadnené to, že niektoré historické župy by boli príliš malé a, ako bolo povedané vo vystúpení, i zrejme málo životaschopné. Takže to preosiatie a tá základná práca bola vtedy veľmi svedomito Viktorom Nižňanským vykonaná. A treba povedať, že on na tom nepracoval ani deň, ani dva, ani tri dni, ale bolo to, dá sa povedať, niečo také ako jeho opus magnum. Teda to bolo to, na čo sústredil svoju prax a odbornosť. A myslím si, že to leží na stoloch. Ako hovoria i konzervatívci u liberálov, mnoho dobrých vecí už je na svete vynájdených, je dobré ich použiť a tvorivo aplikovať. A myslím si, že ak by sme vydali niekedy v budúcnosti týmto smerom, urobíme i župy bližšie občanom. A ich názov bližší zdravému rozumu môžeme urobiť už dnes.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec Hraško, mne sa nechce podporiť tento návrh zákona. A poviem, je to preto, lebo, verím, že tiež budú v tom so mnou súhlasiť aj ostatní poslanci strany SMER, nie sú tu vyčíslené náklady vyplývajúce zo zmien usporiadania žúp. Podľa mňa tiež nestačí, že takéto zmeny prinesie zákon. Musia sa vyjadriť všetci občania v referende, ktorým, si myslím, v súčasnosti takéto usporiadanie vyhovuje. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne kolegovi Feckovi aj kolegovi Osuskému.

    A v podstate budem reagovať len na kolegyňu Hufkovú.

    Pani kolegyňa, tento zákon, pokiaľ mám dobré informácie, je len o zmene názvu. O žiadnom usporiadaní novom žúp sa tu predsa nehovorilo. Takže ten, kto vám pripravoval tento príspevok, ho pripravil zle. Takže tu ide len skutočne o zmenu názvu. Ja som vo svojom príspevku, áno, hovoril o tom, že by sa do budúcnosti mohlo prikročiť aj k takémuto kroku. Potom, samozrejme, bude namieste vyčíslenie všetkého, čo s tým súvisí, zmenou žúp, zmenou municipalít. A tam naozaj možno prídeme k číslam, že by sa naozaj dali ušetriť finančné prostriedky, ale, ako som spomínal, je to o zmene vplyvu tých silných, teda, konkrétne môžem povedať, našej súčasnej vládnej strany. Takže naozaj tam nie je vôľa.

    A pokiaľ sme hovorili o tom, že bude treba spraviť audit kompetencií, ktorý ešte stále nie je, tak na základe neho potom vyplynú možno tieto výsledky alebo tieto rozhodnutia, ktoré sa budú musieť v budúcnosti uskutočniť na to, aby sa naozaj Slovensko prerozdelilo trošku iným spôsobom. A tam sa môžu ušetriť neskutočné finančné prostriedky, verejné prostriedky, prostriedky občanov Slovenska, ktoré platia na svojich daniach, či už priamych, nepriamych alebo tých lokálnych. Takže to je len toľko. Ďakujem pekne.

  • Posledný prihlásený ústne do rozpravy je pán poslanec Frešo. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, myslím, že je úplne zrozumiteľné, čo sa týka historického názvu župy, verzus to, že vyššie územné celky, resp. predseda vyššieho územného celku. Ja sám aj zo svojej skúsenosti viem, ako ťažko sa ten názov, ktorý sa prijal pred pomaly dvanástimi rokmi, ujíma medzi ľuďmi, to znamená vyšší územný celok, mimochodom, ako veľmi ťažko sa prekladá do angličtiny, a videl som niekoľko prekladov u rôznych županov a, mimochodom, ako ťažko sa o tom komunikuje potom s ľuďmi.

    V tomto prípade naozaj ide o to, aby sme tú inštitúciu, vlastne ten kraj nazvali župou, aby to ľuďom bolo zrozumiteľné, aby sa to vrátilo k istým historickým konotáciám. Nemusíme chodiť hlboko do Rakúsko-Uhorska, stačí zájsť do Prvej republiky, československej. Tam sa takisto používali župy, mimochodom, v medzivojnovom období sa používali výrazy župy. A myslím si, že je to úplne logické, aj tak keď počúvam tú debatu, vlastne nie je žiadna veľká pochybnosť o tom, ako by tento názov mal ďalej znieť.

    Ja rozumiem tomu, že to je opozičný návrh, ja rozumiem tomu, že debata o tom, ako by sa mali nanovo zadefinovať hranice žúp, by bola celkom dobrá, ale súhlasím s pánom doktorom Osuským v jednej veci, že ten prvý krok by mal byť tak, dajme tomu, prirodzený názov. Potom veďme debaty ďalej, ako chce mať usporiadanie územnosprávne členenie Slovenska ako takého.

    Myslím si, že by sme sa nemali v tom nechať brzdiť tým, že sú tu rozdielne názory aj pre budúcnosť o tom, ako to má byť, ale keď máme jeden názor na to, ako sa to má volať, no tak je úplne logické, keď to za tých spomínaných 20 sekúnd spravíme. To znamená, keď si myslíme, že by to tak malo byť, tak odhlasujme, nech sú to župy.

    Veľmi dobrá poznámka bola zo strany predkladateľa, že v kampaniach do župných volieb bez ohľadu na to, aké kto má tričko, úplne suverénne župan, župa sa používa. A používalo sa to aj predtým, nie je to nič nového. A je úplne jedno, či sú to ľavicoví, pravicoví alebo stredoví kandidáti, nezávislí, úplne bez rozpakov využívajú výraz župan. Nemá s tým nikto nijaký problém. A pomenovanie pre ten svoj vyšší územný celok využívajú ako župu. Čiže keď je to také, že tomu ľudia zjavne rozumejú, lebo keď človek do kampane, tak určite nehovorí to, čomu nie je rozumieť, no tak keď tomu ľudia zjavne rozumejú, tak potom rozumieme tomu aj tu na pôde parlamentu.

    Poprosím o podporu tohto návrhu a pevne verím, že prejde do druhého čítania. Skutočne nemá to nijaký politický nádych, nemá to nijaký, by som povedal, konšpiratívny úder. Za tým nie je nič pravicové, ľavicové, nie je to nijako populisticko-odborné, je to niečo prirodzené. A ubezpečujem vás, že keď dnes ráno som bol v Malackách na akcii našich seniorov, tak jednoducho bol úplne ten najbežnejší výraz župan a župa, ani raz som tam nepočul výraz predseda alebo vyšší územný celok. Je to jednoduché, zrozumiteľné. Spravme to, máme na to 20 sekúnd, a bude vybavená vec. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie sú tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických. Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Tak ja celkom nezdieľam toto 20-sekundové nadšenie aj návrat, že sa niečo zaužívalo. Koniec koncov keby sme uzákoňovali názvy, ktoré sa zaužívali pre politikov, tak by sme sa možno čudovali, keby sme boli išli do detailov, ako zvyknú politikov a poslancov volať bežní občania. Takže nezdieľam to úplné nadšenie, teda opakujem sa. Viete, ono potom sú aj také výrazy ako vicišpán, jeho blahorodie a neviem čo. Celé to skončí, vážení, táto hra na župy a na dokonca tuná tieto uletené predstavy o neviem koľkých župách. Prosím vás, zabudnite na to. Tu musia byť tri kraje, ako boli, to bolo funkčné, a bude tam predseda kraja. Hádam verím, že bude raz toľko racionálnych ľudí v tom parlamente, že tieto hry na malé piesočky raz skončia, kde bude župa a neviem kto všetko, akí poslanci. A nakoniec to bude tam, kde to naozaj má skončiť a patriť rozlohou a veľkosťou. To znamená tri kraje. A bude sa to tam volať predseda kraja. To je podľa mňa výsledok. Takže neskáčme, lebo zas to budeme musieť premenovávať. Ja aj zdieľam určité myšlienkové pochody, ktoré tu zaznievajú, či zrovna toto je témou, ale nehovorím, že to nie je legitímnou témou, kľudne sa tu o tom aj celý deň, ale naozaj mi to príde pre túto chvíľu ako nie celkom podstatné.

  • Keďže tu bola aj nejaká odvolávka na históriu a aby som urobil svojmu historickému vzdelaniu zadosť, tak máme dve skupiny historikov, tak ako to na Slovensku býva, ktoré sa tomuto názvosloviu venujú. Z nich jeden je profesor Sedlák, ktorý hovorí o používaní tohto termínu. Ja sa skôr stotožňujem s tým, čo hovorí docent Žudel, ktorý hovorí, že sme mali zhruba od nástupu Štefana po 13. – 14. storočie tzv. komitáty, od 13. storočia po ten rok, ktorý zaviedol používanie žúp, do roku 1849 sme hovorili o stoliciach a od roku 1849 po rok 1928 a medzi rokmi 1940 a 1945 sme mali župy. Ja by som chcel ale upozorniť na jeden fakt, keďže každý jeden z týchto názvov má nejaký historický nános, myslím, že baviť sa o stoliciach na Slovensku sa nám asi bude zdať možno komické, komitáty nám môžu pripomínať možno iné kraje a má takisto svoj historizujúci nános to slovo a župy úplne podobne. Čiže ja pri tomto návrhu, keďže tá debata je o názvosloví a nemusí mať celkom vyčerpávajúcu ambíciu niečo poriešiť, ale iba hovoriť o názvosloví, by som sa prikláňal k tomu, aby sme sa nad ňou zamysleli vtedy, keď budeme pomenúvať iné rozvrstvenie VÚC-ok alebo vyšších územných celkov a vymýšľať im nejaký skutočný názov, ktorý nebude mať historizujúci nános, pretože s názvom župy môžeme mať problém, aj keď to môže byť pôvodu, ako sa uvádza, myslím, v dôvodovej správe, nášho alebo slovanského, alebo podobne. Čiže tá téma nie je jednoduchá.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolega Frešo, naozaj ste povedali, že je to zaužívaný názov, ktorý ide aj do úst. A to je jedno, či je to človek z pravej časti spektra alebo z ľavej časti spektra, alebo nezávislý, iný. Naozaj veľa ľudí používa slová župan a župa. Tie vyššie územné celky a samosprávne kraje, je to jednak dlhý názov a ľudia sa s ním nestotožnili. Takže ja naozaj súhlasím s tým, že pokiaľ sa aj jedná teda o menší počet krajov alebo žúp, ak to teda budeme takto nazývať, je ten súčasný stav osem, môžeme ich kľudne premenovať a nebude tam naozaj nič. Mňa by potom, ale v tomto kontexte zaujímalo, keď ste hovorili, kolega Frešo, že využívajú ho naozaj všetci, či teda poslanci strany SMER vôbec vedia, za čo budú hlasovať v rámci tejto novely zákona, pretože, ako sme pred chvíľkou videli, tak tu sa hovorí o nejakom novom usporiadaní, pričom tento návrh zákona vôbec nie je o žiadnom novom usporiadaní, takže aby to aj kolegovia z vládnej strany vedeli, že tu sa bude hlasovať len o zmene názvu, o nič iné nejde v tejto novele, takže len o zmenu názvu. No a, naozaj, ak sa budeme zamýšľať nad tým, či tu budú tri kraje, ako to chcú boľševici alebo niekto iný, tak tí, ktorí tomu rozumejú, budú musieť sa nad tým zamyslieť a podebatovať si hlavne o finančných prínosoch pre našu spoločnosť a pre naše Slovensko. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja veľmi postupne a telegraficky budem reagovať.

    Pán poslanec Hraško, ja ešte podotknem takú vec, že keď sme sa o tom bavili s ostatnými županmi, v rámci SK 8, teda aj s tými, ktorí boli zvolení s podporou strany SMER, dokonca niektorí sú aj poslanci Národnej rady, tak oni s tým súhlasili. A existujú podporné stanoviská, ktoré ešte za minulej vlády doručili. A myslím si, že stačí krátka debata v poslaneckom klube strany SMER, kde viacerí kandidujú na županov, akú kampaň používajú, ako komunikujú, myslím, že to bude za 30 sekúnd, nemusí to byť za 20 sekúnd, za 30 sekúnd to bude pomerne jasné.

    Pán poslanec Viskupič, ja mám jedinú pochybnosť o tom, že keď začneme vymýšľať nový názov, tak aby ho ľudia pochopili, že niekedy je jednoduchšie zobrať názov, ktorý je starý a ktorý v podstate ľudia používajú alebo starší ľudia radi používajú. Čiže nemusíme za každú cenu niečo nové vymýšľať len preto, že sa používali tri názvy. A ešte pripomínam, že sa používal aj výraz kraj vo veľkom za komunizmu.

    A tam prechádzam vlastne k tomu, čo hovoril pán poslanec Hlina. Pán poslanec Hlina hovorí, že to fungovalo. No tak ak komunizmus fungoval a osvedčil sa, no to tak potom fungovalo, lebo tri kraje boli len za komunizmu.

    A treba povedať, že aj takisto s názvom predseda existuje jeden taký pomerne vážny podľa mňa problém, lebo predseda má predsedať nejakému fóru aspoň trochu rovných ľudí. V tomto prípade župan nepredsedá fóru rovných ľudí, ale predsedá poslancom. Čiže je to trošinku rozdiel. A je to také mätúce. A viacerí kolegovia si aj píšu „prezident samosprávneho kraja“ a tak ďalej pri tých prekladoch do angličtiny.

    Preto si myslím, že ak niečo má pomôcť, tak vráťme sa k tomu, čo bolo osvedčené, čo funguje, a teda debatu o tom, či tri kraje naozaj sú funkčné a vyriešili by problémy, to by som nechal normálne na takú separátnu a viacej odbornú debatu. Určite uprednostním to, čo bude ľuďom podstatne bližšie. Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem teda všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ chce zaujať stanovisko. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážení kolegovia, kolegyne, vidím tu niekoľko pozitív.

    Tak to prvé pozitívum je predovšetkým to, že táto debata určite pomohla tomu, aby sa raz a navždy už zabudlo na to, že slová župa a župan pochádzajú z maďarčiny. V tomto máme už, dúfam, všetci jasno. A dúfam, že v tom bude mať jasno aj mediálna sféra, že v maďarčine také slovo ani nie je. V nedávnych diskusiách bol toto hlavný protiargument, že my sme teda predsa Slováci a nemôžeme používať maďarské názvy. Tak toto nie je maďarský názov. To je prvé pozitívum tejto debaty.

    Vo viacerých vystúpeniach sa tu ozvalo volanie po tom, že územie by bolo treba lepšie zadefinovať a tak ďalej. Určite je to opodstatnená diskusia. Ale je to zložitá diskusia. To všetci vieme. A naozaj tento návrh zákona tú ambíciu ani nemal. Takže naozaj aj pani kolegyni Hufkovej len potvrdzujem, že žiadne náklady nehrozia, pretože tú ambíciu tento návrh zákona si nekládol. A je to naozaj zložitá vec, keď by sa k nej malo pristúpiť. A môže ísť len z vládnej úrovne takýto návrh po naozaj dôkladnom zvážení, možno aj po referendách a ďalšej záležitosti, ktorá sa s tým spája.

    Pri tom návrhu ja by som sa ani neopieral o to, čo tu bolo za čias Rakúsko-Uhorska, či to boli komitáty alebo neviem čo. Podľa mňa je dôležité naozaj to, že ak žijeme v Slovenskej republike, tak treba hľadať slová, ktoré najlepšie slovenskej reči a slovenskému vnímaniu a názvosloviu vyhovujú. A z tohto pohľadu bez toho, že by sme my sa na tom dohodli a rozhodli, prax ukázala, že sú to slová župa a župan, pretože to ľudia používajú. A darmo by sme zvolili akékoľvek iné názvy. Pravdepodobne by sa na tom nič nezmenilo. Jednoducho takto je to ľuďom blízke. A to aj hovorím, možno nejakú takú genetickú informáciu si v sebe nesieme, pretože tu ide o tú jazykovú podstatu toho slova, že pochádza z praslovanského jazyka. A praslovanský keď sa myslí, tak to je jazyk, ktorý sa tu formoval dávno predtým, ako sa vyprofilovali moderné slovanské jazyky. A v tejto podobe je to naozaj v chorvátčine zachované najviac. Preto aj v Chorvátsku sú županje, na čom nie je nič zlé. A veď v chorvátčine rozumieme strašne veľa vecí, preto nemáme problém nielen do Chorvátska chodiť, ale ani komunikovať v slovenčine s Chorvátmi, ktorí teda komunikujú v chorvátčine. A sme si navzájom zrozumiteľní. Takže nejako by som v tom nejaký problém nevidel, pretože naozaj ten spoločný koreň tam je. A prečo sa k nemu nevracať? Totiž tá podstata vecí je to, a nie to, čo tu bolo za Štefana alebo za kohokoľvek iného z uhorských panovníkov. A to, že tento názov tu po vzniku Prvej republiky bol a že ho začali v novodobejších dejinách a v rámci národného obrodenia používať štúrovci, svedčí o tom, že naozaj hľadali korene tohto slova a hľadali slovanské korene a našli ich. A preto sa uchýlili k tomuto názvu. A preto je prirodzený tento názov.

    Pánovi poslancovi Hlinovi poviem toľko, no, samozrejme, tých názorov, aké veľké majú byť tie samosprávne celky, môže byť viac. Ja si kľudne viem predstaviť aj legitímnu debatu o tom, že tu bude východoslovenská, stredoslovenská a západoslovenská župa. Totiž kraje sme tu mali, to je pravda, ale je tu predseda. Pozrite sa, aj na to je legitímne každý môže mať svoj názor. Ale predsedov máme strašne veľa, máme predsedu futbalového mužstva, zväzu, predsedu rybárskeho zväzu. Ale predseda, keby sme sa bavili o pozícii župana, tak v akejkoľvek komunikácii by musel používať slová predseda kraja, keby sme aj prešli na kraj. Tak by dnes mal používať slová predseda vyššieho územného celku. Je to komplikované viacslovné vyjadrenie. Ale keď sa povie župan, každému je to jasné, je to nezameniteľné, každý rozumie, o čom hovoríme. A preto si myslím, či tak z pravej, z ľavej strany, zo stredu, z vrchu, tak či tak sa k tomu nakoniec dostaneme.

    Podľa mojich informácií veľká novela zákona, ktorú pripravuje vláda, ktorá sa má dotýkať zmien, ale kompetencií a ja neviem čoho všetkého ešte v oblasti žúp a teda vyšších územných celkov, už počíta s týmto názvom. Či budú tri alebo ich bude osem, to je debata. A nechcem do tejto debaty zachádzať, lebo to je naozaj veľká, zložitá debata, ktorú absolvujete aj vy určite vo svojom vnútri, aj bude to širšia debata, ale každopádne do týchto volieb, ktoré sa blížia a ktoré budú v novembri, ideme tak, ako sme. A prečo naozaj nezosúladiť to, čo ľudia považujú za prirodzené, čomu rozumejú, čo neznamená žiadnu zmenu kompetencií? Ale je to krok k ľudom, je to v ústrety ľuďom, pretože takto to oni chápu, takto sa o tom komunikuje, takto tomu rozumejú. A naozaj nestojí to nič. A potom už je to vec väčšiny v tejto Národnej rade, či sa zmenia ako rozloženie, tak počty, tak kompetencie žúp, podľa môjho názoru, pretože tomu naozaj každý bude rozumieť.

    Takže ja vás chcem len na záver poprosiť, aby ste podporili tento návrh zákona. Bude to naozaj krok k ľuďom a dáme tak taký signál ľuďom, že sa tu nezatvárame do nejakých sklenených gúľ, nevymýšľame si krkolomné názvy, ktoré nikto nepoužíva, ktorým nikto nerozumie, ale naozaj vnímame to, čo ľudia vnímajú, a nastavujeme tie veci a upravujeme ich tak, ako život sa vyvíja, a ideme v súlade s týmto životom. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne pánovi navrhovateľovi.

    Pán spravodajca nechce zaujať stanovisko.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 567, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 544.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Jozefovi Mihálovi aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predstaviť vám návrh novely, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh spolu so mnou predkladajú do Národnej rady páni poslanci Kaník, Brocka a Švejna a pani podpredsedníčka parlamentu Erika Jurinová.

    Hlavným cieľom, hlavným účelom predloženej novely zákona je zvýšenie ochranných vkladov všetkých sporiteľov, ktorí si sporia na dôchodok prostredníctvom druhého dôchodkového piliera, a súčasne je cieľom aj zvýšiť okruh informácií, ktoré budú musieť dôchodkové správcovské spoločnosti povinne zverejňovať.

    V prvom rade, pokiaľ ide o zvýšenie ochranných vkladov sporiteľov, sa rozširuje definícia pojmu „konflikt záujmov“, kde sa pridáva nová skutočnosť, podľa ktorej už nebude môcť dôchodková správcovská spoločnosť nadobudnúť do svojho majetku, respektíve majetku svojich sporiteľov cenné papiere, keď bude zjavné, že pochádzajú od osôb prepojených na konkrétnu dôchodkovú správcovskú spoločnosť, respektíve dokonca ovládajúcich konkrétnu dôchodkovú správcovskú spoločnosť. Táto zmena má za cieľ zamedziť špekulatívnym obchodom medzi jednotlivými dôchodkovými správcovskými spoločnosťami a takzvane spriaznenými spoločnosťami. Poviem potom príklad z praxe.

    Zavádza sa, ďalej, nové obmedzenie v prípade nakupovania cenných papierov, kde bude v zákone stanovené, že cenné papiere s poplatkami nad 2 % už nebude možné nakupovať. Tam ide vlastne o to, že poplatky, ktoré sa inkasujú emitentmi, ktoré sa platia, vlastne idú na vrub sporiteľov, už to nie je ako v minulosti, keď tieto poplatky...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Prepáčte, pán poslanec. Ja by som chcela upozorniť kolegov, je nás tu málo, takže každý hlas je veľmi počuť. Prosím vás, ak vás to nezaujíma, choďte sa baviť von. Ďakujem.

  • Čiže na rozdiel od minulosti, tieto poplatky zaťažujú priamo sporiteľov. A preto nie je jedno, či poplatok je, povedzme, 0,5 %, alebo 2 %. A preto tento limit týka sa predovšetkým podielových fondov, ktorých nákup do portfólia dôchodkových fondov sa umožnil poslednou novelou.

    Ďalej, rozširuje sa okruh povinne zverejňovaných údajov, čo má za cieľ zvýšiť informovanosť jednotlivých sporiteľov, kde vlastne investuje správcovská spoločnosť ich prostriedky, a zároveň sa tak zvýši aj verejná kontrola voči správcovským spoločnostiam.

    Treba pripomenúť, že tento návrh zákona nebude mať žiadny dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a tak ďalej, čo potvrdilo aj ministerstvo financií svojím stanoviskom.

    Ak dovolíte, trošku bližšie ešte sa vyjadrím k jednotlivým návrhom.

    V bode 1 sa rozširuje definícia, čo nesmie dôchodková správcovská spoločnosť nadobúdať do svojho majetku. A nebude teda môcť nadobúdať cenné papiere s prepojením na osoby ovládajúce dôchodkovú správcovskú spoločnosť. Aké sú to osoby ovládajúce túto definíciu, nájdeme v § 66a Obchodného zákonníka a zároveň v § 49b zákona o bankách. Napríklad zákon o bankách definuje ovládajúci vzťah ako vzťah osoby, kde jedna osoba kontroluje inú osobu, jedna osoba má majetkovú účasť v inej osobe alebo osoby sú navzájom prepojené vzťahom vyjadrujúcim vplyv na riadení porovnateľný s vplyvom zodpovedajúcim majetkovej účasti, alebo cez väčšinu tých istých osôb v štatutárnych orgánoch alebo v dozorných orgánoch dvoch alebo viacerých osôb.

    Ďalej, v bode 2 sa upravuje, aké obchody nebude môcť dôchodková správcovská spoločnosť uzatvárať. Súvisí to s tým obmedzením, pokiaľ ide o spriaznené alebo respektíve prepojené osoby.

    V bode 3 sa navrhuje, aby dôchodková správcovská spoločnosť aj vzhľadom na tieto prísnejšie pravidlá mala možnosť požiadať vopred Národnú banku Slovenska, aby sa vyjadrila, či takáto nejaká investícia, ktorú plánuje vykonať dôchodková správcovská spoločnosť, je alebo nie je v konflikte záujmov.

    Ďalej, v bode 4 sa stanovuje maximálne percento priebežných poplatkov pri nakupovaní cenných papierov na výšku 2 %. Čiže ak cenné papiere budú mať priebežné poplatky vyššie ako 2 % a pokiaľ to zaťažuje samotný príjem alebo zhodnotenie samotných sporiteľov, nebude možné takéto cenné papiere nakupovať. Čiže tým sa zamedzí nehospodárnym nákupom cenných papierov.

    A body 5 a 6 sú tak isto veľmi dôležité a súvisia so zvýšením informovanosti sporiteľov, pretože dôchodková správcovská spoločnosť na rozdiel od súčasného stavu bude povinná zverejňovať okrem najväčších investícií aj všetky emisie podielových fondov v portfóliu. A to je veľmi dôležité, aby sme ako sporitelia vedeli, ako presne je zložené portfólio správcovskej spoločnosti, pokiaľ ide o podielové fondy.

    A v bode 6 ide o povinnosť informovať verejnosť, samozrejme, sporiteľov alebo kohokoľvek verejne o tom vždy raz za pol roka, spätne za posledných 6 mesiacov, zdôrazňujem, spätne, akým spôsobom vyzeralo celkové portfólio do najmenšieho detailu. Ak sa trošičku aspoň vyznáte v tom, čo teda je dnes v zákone o druhom dôchodkovom pilieri, tak viete, že každý mesiac je povinná správcovská spoločnosť zverejňovať stav svojho portfólia. Kedykoľvek si to viete nájsť napríklad na internete, na webových stránkach jednotlivých správcovských spoločností. A tam sa dozviete tie základné informácie o tom, z čoho sa skladá portfólio jednotlivých fondov spravovaných týmito spoločnosťami, ale tie informácie jednoducho nie sú úplné, niektoré sú za kamuflované. A aj teraz som si trošku prechádzal tieto posledné správy niektorých fondov a jednoducho nedozviete sa z nich všetko to, čo by ste ako sporiteľ, ktorý máte majetok v danom fonde, čo by ste potrebovali vedieť. Áno, je tu istá otázka obchodného tajomstva, pretože investičná stratégia je dôležitou súčasťou know-how jednotlivých správcovských spoločností. To je absolútne jasné. Ale tu ide o informovanie s istým časovým odstupom. Čiže ten prvok zverejnenia prezradenia know-how tu, samozrejme, môžeme vystopovať. A je to, samozrejme, na diskusiu, ktorá by mohla byť veľmi široká, bohatá. Ale v tomto prípade si myslím, že mal by prevážiť záujem sporiteľa. Tak či tak je správcovská spoločnosť povinná v mesačných správach zverejňovať svoje portfólio v tých hrubých rysoch. Tam vidíte tie konkrétne najväčšie investície, ktoré tvoria gro investícií. Takže nevidím problém v tom, aby aj tých 0,5 % investícií do rôznych možno čudesných akcií, respektíve podielových fondov malo byť kompletne zverejnených, keď sú zverejnené tie najväčšie. A v tom nevidím osobne žiadny problém.

    A poviem ešte na záver aj motiváciu, prečo je táto novela. Táto motivácia je daná trošku nie celkom štandardným správaním jednej správcovskej spoločnosti, ktorá pôsobí na tomto trhu správcovských spoločností, ktorá na rozdiel od iných správcovských spoločností investuje majetok sporiteľov skutočne do akcií takých tých spriaznených spoločností, v ktorých hodnota, cena a kvalita týchto akcií je pomerne spochybniteľná. Tá výška tých investícií nie je zásadná. Konkrétne sa jedná o 1,66 % majetku alebo portfólia dôchodkového fondu, ktorý je investovaný takýmto spôsobom. Súčasný zákon hovorí, že je tu obmedzenie vo výške 3 %, pokiaľ ide o nákup emisií jedného emitenta, čo svojím spôsobom tiež blokuje v nejakých premrštených špekulatívnych nákupoch, ale napriek tomu si myslím spolu s ostatnými predkladateľmi tohto návrhu novely, že zavedenie takéhoto obmedzenia pre nakupovanie cenných papierov, a v tomto prípade to tak aj je, ktoré vydala spriaznená, nazvem to zjednodušene, dcérska spoločnosť, resp. spoločnosť majetkovo prepojená so správcovskou spoločnosťou, nie je celkom kóšer, najmä keď si to porovnáme s inými správcovskými spoločnosťami, kde takéto investície nevidíte ani v náznaku. Takisto pokiaľ ide o informovanosť sporiteľov o tom, čo je v tých podielových fondoch, aké sú to podielové fondy, takisto tieto drobné investície nie sú zverejňované. A vyvoláva to potom podozrenia, či sa majetok sporiteľov nezneužíva na investície, ktoré neslúžia sporiteľom, ale slúžia tým, ktorí takéto podielové fondu spravujú a takýmto spôsobom získavajú prostriedky.

    Poviem ešte na záver, že o tejto novele sme diskutovali aj s predstaviteľmi Národnej banky. Národná banka vykonáva dohľad nad dôchodkovým sporením. Vyjasňovali sme si tieto pozície. Národná banka, poviem otvorene, nás v tejto snahe nepodporila. Ale na druhej strane nebola ani zásadne proti tomu. Národná banka, samozrejme, vykonáva svoj dohľad veľmi zodpovedne, čo nikto nespochybňuje. A všetko to, čo má robiť podľa zákona, aj riadne vykonáva. Opakujem ešte raz, v žiadnom prípade to nechcem spochybniť, napriek tomu si myslím, že dôchodková správcovská spoločnosť by nemala mať vo svojom portfóliu ani 0,01 % takých akcií, kde je možné predpokladať, že ide o špekulatívny nákup, pretože to sú akcie vydané dcérskou, resp. sesterskou spoločnosťou. To by sa v dôchodkovom sporení jednoducho vyskytovať nemalo. A pokiaľ ide o informovanosť sporiteľov, tak to, čo navrhujeme je len a len na prospech sporiteľov. Nikomu to nepoškodí a zvýši to dôveru sporiteľov v druhý dôchodkový pilier. Ďakujem za vašu pozornosť a verím vo vašu podporu.

  • Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Môžete si sadnúť na svoje miesto, myslím, na miesto pre navrhovateľa.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Monike Gibalovej. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca v prvom čítaní k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vystúpila.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 544 z 31. mája 2013 navrhol prideliť zákon na prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.

    Súčasne predseda Národnej rady konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho priadku Národnej rady Slovenskej republiky, podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    Návrh zákona odôvodnil navrhovateľ s akcentom návrhu technického riešenia väčšieho komfortu sporiteľa dozvedieť sa rýchlo a ľahko o stave obchodovania dôchodkových správcovských spoločností.

    Táto navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú povinnosti, s ohľadom na ktoré odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu uzniesla na tom, že v zmysle rokovacieho poriadku prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s rokovacím poriadkom a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a navrhujem, aby bol prerokovaný v termíne do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013.

    Ďakujem, pani predsedajúca, skončila som spravodajskú správu. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som dostala jednu písomnú prihlášku. Prihlásil sa tak pán poslanec Jozef Mikloško z klubu KDH, ktorému zároveň dávam slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážení navrhovatelia, ja nevystupujem v mene klubu KDH, ale som z klubu KDH, tak je to správne.

    Oceňujem to, že predstavitelia piatich strán sa zjednotili na tejto novele zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení.

    Táto novela je určite v prospech ľudí, ktorí sú v DSS, v prospech seniorov aj budúcich seniorov.

    Keď tu nedávno bola dlhá diskusia o DSS, všetci sa na to pamätáme, bol som rád, že sa druhý pilier oslabil v prospech prvého piliera, ktorý je nateraz istý, aj keď pri súčasnej demografickej situácii určite nebude môcť byť takto navždy garantovaný, čo je iná téma, ku ktorej sa ešte určite vrátime.

    Mojím dôvodom minulého stanoviska bolo najmä pokušenie DSS-iek, ktoré, ak sú v privátnych rukách, potom sa snažia logicky o maximalizáciu zisku, najmä tým, že môžu začať so zverenými peniazmi špekulovať na burzách, investičných fondoch, aj vlastných spolupodielnikov. Táto novela sa snaží o obmedzenie tohto pokušenia a o to, aby sa nedalo zvyšovať imanie DSS rizikovými špekuláciami. Tak to chápem ja.

    A poviem pár príkladov z USA.

    Bol som neďaleko, keď sa to stalo. Napríklad v Kalifornii to nebola DSS-ka, ale začali používať verejné peniaze štátnej správy, ktoré vlastne boli rozpočtom mestských úradov napríklad, na špekulácie s obchodmi s derivátmi. Po pár mesiacoch to krachlo, všetko stratili a dlhé mesiace nemali ani na odvoz smetí, na hasičov, na policajtov a tak ďalej. Riešili to potom nejakou extra dotáciou federálnou.

    Iný príklad poviem. Mám priateľa v Houstone, ktorý si do privátneho penzijného fondu peniaze vkladal celý život. Mal tam asi 100 000 dolárov vtedy, keď tento fond pre špekulácie s obchodmi s derivátmi všetko stratil, jeho peniaze sa vyparili a mu povedali: „I´m sorry, viac nebude z nášho fondu, ktorý neexistuje.“

    Tiež sa pamätám na to, nie som informovaný, myslím, že teraz už to nie je možné, čo poviem, že keď bola v USA kríza, pri katastrofálnom páde všetkých indexov sa dovolilo kupovať a predávať aj sami sebe vlastné akcie a cenné papiere, aby sa takto umelo zvyšoval obrat a tým rast tých všelijakých indexov DAX a tak ďalej.

    V novele tohto zákona vítam, že sa zvyšuje ochrana vkladov v DSS-kách, že sa dáva povinnosť DSS-kám, aby dvakrát ročne zverejňovali celkové portfólio dôchodkových fondov, že sa zakazuje vytvárať obchody s derivátmi a nadobúdať cenné papiere nástrojmi súvisiacimi s majetkami osôb, ktoré majú účasť a sú nejakým spôsobom prepojené so základným imaním DSS.

    Určite je táto novela v prospech seniorov, penzistov, ktorí to dnes nemajú ľahké. Majú nízke penzie a mnohí poberajú dávky v hmotnej núdzi, často nemajú na lieky a zdravotnú starostlivosť. Keď navštevujeme domovy dôchodcov, alebo neviem, ako by som to nazval, tak skutočne sa s tým denne alebo často stretávame pri takýchto návštevách, už tu bolo viackrát spomínané, že asi 40 000 dôchodcov dnes dostáva tuším po 116 eur mesačne, pretože majú odstávku na penziu, sú v rukách exekútorov z rôznych dôvodov a tak ďalej. Takže táto novela je v prospech seniorov, a preto rád budem veľmi hlasovať za ňu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou. Nech sa páči, pán poslanec Kaník.

  • Ďakujem. Jozef, určite ťa viedla chvályhodná snaha podporiť dobrú vec, ja som túto novelu tiež podpísal, ale musím povedať, že začal si veľmi zle, pretože zníženie príspevku do druhého piliera nie je nič pozitívne. A v budúcnosti už relatívne blízkej znamená podstatné zhoršenie životnej úrovne dôchodcov, budúcich dôchodcov. Z tvojho vystúpenia cítiť hlbokú nedôveru k čomukoľvek spravovanému súkromným spôsobom. Tu len dávam do pozornosti, že všetky banky sú súkromné spoločnosti, všetky poisťovne sú súkromné spoločnosti a všetky ďalšie finančné inštitúcie sú súkromné spoločnosti. Neopodstatnená nedôvera voči dobre kontrolovanému a regulovanému súkromne spravovanému dôchodkovému systému je neopodstatnená. Naopak, viera v štát je hlboko nebezpečná pre budúcich dôchodcov, pretože štát a jeho systém priebežného financovania nemá šancu zabezpečiť dôstojný život dôchodcov, budúcich dôchodcov v starobe. Práve preto je ten systém veľmi regulovaný, ktorý máme na Slovensku. Nemá nič spoločné s tými americkými príkladmi. A je najbezpečnejším finančným spôsobom alebo spôsobom správy financií na Slovensku, bezpečnejším ako banky, bezpečnejším ako poisťovňa, kontrolovanejším a regulovanejším.

    A posledná vec. Vôbec to nemá spoločné nič so súčasnými dôchodcami. Na tých to nemá žiadny dopad, ani pozitívny, ani negatívny. Má to...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem.

    Pán poslanec Mikloško, chcete reagovať?

  • Reakcia poslanca Mikloška.

  • Tak treba stlačiť faktickú poznámku. Kartu máte. Prosím vás, zapnite pána poslanca Mikloška. Nech sa páči, môžete hovoriť.

  • Ja teda pokračujem trocha vo svojom vystúpení, ktoré som mal tu pred polrokom, kde som túto určitú nedôveru vyjadril. Aj som vtedy povedal, asi prečo som ju vyjadril, keď niekto iný súkromné peniaze najmä seniorov spravuje a snaží sa o maximálny zisk pre seba, aj pre tú spoločnosť, tak vyjadrujem určitú nedôveru tomuto. Ale možnože sa mýlim a život to vlastne ukáže. Samozrejme, to neznamená, že mám na všetko súkromné podozrenie (banky, poisťovne, sporiteľne a tak ďalej). To určite nemám. Len zákonom to treba kontrolovať. A proste, keď sa to dá na ten prvok súkromný, ak sa to dostane do zlých rúk alebo, by som povedal, nečestných rúk, tak to môže veľa zlého urobiť. To vidíme denne po celom svete. Tých 111 amerických bánk neskrachovalo pre nejaké zlyhanie zákonov, ale pre zlyhanie ľudského faktora. ENRON je taký príklad, ktorý sa do dnešného dňa rieši, keď naraz to krachlo, hoci tie všetky kontroly boli super, ale naraz ENRON padol a niekoľko miliárd sa vyparilo. Išlo o evaporated, ako hovoria Američania. Takže v podstate súhlasím s pánom poslancom, len teda nemôžem každý mesiac meniť kabát podľa toho, ako fúka vietor. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nikto nevyužil túto možnosť.

    Uzatváram všeobecnú rozpravu.

    A pýtam sa, či sa chce pán navrhovateľ vyjadriť.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem. Rozprava bola síce skromná, ale čo možno očakávať, keď tu dokonca ani najväčší bojovník za prítomnosť poslancov od deviatej do dvadsiatej štvrtej či koľkej pán Hlina nie je prítomný, ktorého by táto téma mohla zaujímať, pretože súčasťou portfólia jeho prezencie v tomto parlamente je aj boj proti finančným skupinám. Tu mal výbornú možnosť vystúpiť a povedať pár slov na adresu jednej z ďalších finančných skupín. Áno, nie je to PENTA, je to tá iná finančná skupina, ktorá je tak trošku v pozadí celého toho, o čom som tu aj ja hovoril.

    Chcem zdôrazniť ešte raz, trošku nadviažem na slová predrečníkov, náš druhý pilier je systém, ktorý je svojím spôsobom ťažko porovnateľný s tým, ako fungujú americké banky, pretože v našom druhom pilieri sú veľmi silné regulácie, je dohľad Národnej banky. Každý jeden deň, každý jeden deň Národná banka dostáva podrobné reporty o tom, správcovská spoločnosť ako urobila nejaký pohyb v portfóliu, čo kúpila, čo predala akým spôsobom. Samozrejme, je tam dodržané príslušné toto tajomstvo bankové a tak ďalej. Čiže ako sporitelia sa to nemôžeme dozvedieť. Tu platí určitá tá ochrana obchodného know-how. Ale Národná banka ako dohľad funguje veľmi dobre. Naozaj, môžeme tomu systému veriť. Sú tu depozitári. Všetko sú to renomované spoločnosti, v drvivej väčšine spoločnosti, ktoré globálne pôsobia či už na svete alebo v Európe. A nejde naozaj o nejakých potrimiskárov, prepáčte mi za tento výraz, a o nejakých špekulantov. Ale napriek tomu si myslím, že táto novela má svoj zmysel, pretože svojím spôsobom reaguje na to, čo v praxi vidíme. Tá prax je taká, aká je. A preto je aj potrebné reagovať na to, čo sa deje v správcovských spoločnostiach. Stačí si pozrieť portfólia cez mesačné správy, ktoré sú zverejnené na internete, a veľmi ľahko pochopíte, ak sa aspoň trošku vyznáte do toho, čo je, kto je, ako je, o čo tu v tomto prípade ide. To konanie istej správcovskej spoločnosti nepovažujem za príliš férové. Považujem ho za poškodzujúce svojich klientov, svojich sporiteľov. To je môj osobný názor, podložený aj tým, že keď si teda pozriete portfóliá iných spoločností, tak majú trošku iný prístup k investovaniu.

    A pokiaľ ide o zvýšenie informovanosti sporiteľov, opakujem ešte raz, nemôže byť na škodu, aby sporiteľ okrem tých tzv. veľkých investícií, ktoré sa nachádzajú v portfóliu, v správcovskej spoločnosti, videl portfólio do najmenšieho šrôbika, do posledného detailu, aby videl každú jednu akciu, respektíve investíciu do podielového fondu kompletne rozobranú, aby mal jasné, kam boli použité jeho prostriedky, a aby prípadne v súlade s možnosťami, ktoré mu dáva zákon, sa rozhodol, či v takej DSS-ke, ktorá takýmto spôsobom spravuje jeho prostriedky, zostane alebo využije zákonnú možnosť a presunie sa aj so svojím majetkom do inej DSS-ky, ktorú bude považovať za lepšiu, pokiaľ ide o investovanie jeho prostriedkov na budúci dôchodok. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánovi navrhovateľovi.

    Pani spravodajkyňa, vy sa chcete vyjadriť?

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje rokovanie o bodoch 56 a 57 schváleného programu, ku ktorým bude zlúčená rozprava.

    Je to prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 569 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 546.

    A druhým bodom je prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 571, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 548.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Petrovi Osuskému, aby svoj návrh zákona pod tlačou 569 uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Veľmi pekne ďakujem, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, dovolím si predložiť návrh, ktorý uviedla pani predsedajúca, a dovolím si teda prečítať jeho stručné znenie.

    Zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení zákona č. 369/1999 Z. z., zákona č. 441/2001 Z. z., zákona č. 660/2002 Z. z., zákona č. 174/2004 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z., zákona č. 454/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 224/2006 Z. z., zákona č. 335/2007 Z. z., zákona č. 216/2008 Z. z. a zákona č. 49/2012 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    Prvý bod. V § 8 odsek 2 znie: „Občan má právo ohlásiť v ohlasovni v mieste prechodného pobytu začiatok, miesto a predpokladanú dobu prechodného pobytu; ustanovenia § 4 ods. 1 až 8 sa primerane uplatnia aj v prípade uplatnenia práva občana ohlásiť prechodný pobyt s tým, že sa predkladajú doklady podľa odseku 3.“

    Druhý bod. V § 8 ods. 5 sa vypúšťajú prvé dve vety.

    Tretí bod. § 9 vrátane nadpisu „Pobyt občana v zahraničí“ znie: „Občan, ktorý má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ktorý sa pripravuje na vycestovanie do zahraničia na dobu dlhšiu ako 90 dní, má právo ohlásiť túto skutočnosť v ohlasovni v mieste trvalého pobytu alebo prechodného pobytu; v ohlásení uvedie štát a miesto pobytu a predpokladanú dobu pobytu.

    Článok II znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.“

    Toľkoto ctená snemovňa k formálnej stránke veci.

    Ako sa iste všetci hádam desiati prítomní pamätáte, pri predkladaní tohto návrhu zákona som si dovolil predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý vyvolal isté, pomerne výrazné diskusie nielen v snemovni, ale potom hlavne vo verejnosti.

    To, čo predkladám teraz, rieši, povedal by som, danú problematiku tak, že sa z nevymáhanej, ale perspektívne sankcionovanej povinnosti, ktorú pán prezident odmietol, stáva právo občana.

    Samozrejme, môžeme sa zamyslieť nad tým, na čo je občanovi právo ohlásiť kam ide, kde tam bude, ako dlho sa bude tam zdržiavať.

    Priznávam a je nakoniec známe, že som navrhoval paragraf v predchádzajúcom svojom vzťahu k tomuto zákonu a vystúpení zrušiť, nie len kvôli tomu, pretože materiál bol predložený pred tragédiou našich horolezcov pod Nanga Parbatom. Ale už predtým som sa zamyslel nad jednou vecou. Občas sa stáva, že naši pracovníci, odborníci, ale aj vedci či historici odchádzajú do krajín, ktorých teritórium síce nie je vopred v danom čase deklarované, napríklad ministerstvom zahraničných vecí, ktoré sa v tomto zmysle o občanov informáciami stará, ako také, že neodporúča tam cestovať, ale vieme, že situácia podobne ako na rozprávkovej lúke pod Nanga Parbatom sa pre našich horolezcov tragicky zmenila v priebehu okamihov. Podobne zrejme netušili desiatky a stovky pracovníkov rafinérie na južnom konci Sahary, že sa stanú terčom útoku islamistov, ktorí ich ohrozili na životoch. V čase, keď tam odchádzali poskytnúť svoje ruky a um dobrej veci, fungovaniu priemyselnej zložky ekonomiky štátu, netušili, že to bude znamenať ohrozenie ich života.

    Ale viem si tiež predstaviť, že historik alebo doktorand sa odoberie niekam, kde chce štúdiom na mieste zavŕšiť svoju diplomovú prácu. Vieme, že v historicky dlhodobo pokojnej oblasti Sahary, keď odhliadneme od hraničných sporov medzi Kaddáfího režimom a Čadom v minulých dekádach, sú nádherné nástenné maľby z doby kamennej v Tasílí. Viem si predstaviť, že mladý historik, ktorý ide študovať tieto nástenné maľby na tvár miesta, by mohol mať o niečo väčší pocit istoty, ak by ohlásil svojej vlasti, ktorej pasu je držiteľom, ktorý je i na základe textu v pase, ktorý si možno niekedy prečítame, keď čakáme na letisku, je pod ochranou Slovenskej republiky. Mohlo by byť celkom rozumné, aby tento občan mal možnosť ohlásiť svojej vlasti, že odchádza do strednej Sahary a bude sa tam zdržovať 90 alebo 120 dní, aby vykonal vedeckú alebo študijnú činnosť. Stáva sa teda z pôvodne nesankcionovaného, ale v zákone trestom hroziaceho, potom už aj v súlade s ďalším § 33 eurami sankcionovateľného cez vráteného do pôvodnej podoby, teraz §, ktorý neukladá nezmyselnú povinnosť, ak ide študent na jeden semester na univerzitu do Innsbrucku alebo do Viedne alebo do Brna, ale dáva občanovi možnosť, ak má pocit, že je to potrebné svojej vlasti oznámiť, kam odchádza. Myslím si, že toto je niečo, čo vychádza hádam aj v ústrety ministrovi vnútra, aj keď si ilúzie nerobím o tom, že to snemovňa musí prijať, pretože aj keď sú tu rozumné návrhy, nie vždy je garancia, že prejdú. Teda znamená to, že § ostáva, ale z miestami nezmyselnej šikany sa stáva rozumná opcia. A tak si myslím, že by nemalo byť opäť otázkou straníckeho trička zabezpečiť toto pre mladého vedca či inžiniera, ktorý ide do rafinérie alebo do papierenského závodu, do nie rizikovej a smrtiacej, ale do teoreticky nie na úrovni Rakúska či Českej republiky bezpečnostne otáznejšej zóny, možnosť využiť svoje práva.

    Dovolím si povedať, že tú verejnú diskusiu vyvolalo schválenie vládneho návrhu novely zákona, ktorá zmenila dovtedy platnú formuláciu povinnosti zo slova „ohlási“ na slová „je povinný ohlásiť“.

    Rád by som povedal ako porovnanie s neďalekým susedom to, že v Českej republike je evidencia obyvateľov upravená tiež zákonom, č. 133/2000 Sb., ktorá ukladá povinnosť hlásiť zmenu trvalého pobytu. Ale povinnosť hlásiť sa na prechodný pobyt ani povinnosť hlásiť pobyt v zahraničí dlhší ako 90 dní tento zákon občanom Českej republiky neukladá.

    Môj predkladaný návrh novely o hlásení pobytu občanov neruší nijako inštitút prechodného pobytu ani hlásenie pobytu v zahraničí. Mení však ich charakter z povinnosti občana hlásiť prechodný pobyt a pobyt v zahraničí na dobu dlhšiu ako 90 dní na právo občana. Tí občania, ktorí budú chcieť, aby úrady o nich evidovali aj takéto informácie, budú aj naďalej môcť prechodný pobyt v rámci Slovenskej republiky či v zahraničí úradom ohlásiť. A úrady budú povinné tieto informácie vo vzťahu k nim evidovať. Tí občania, ktorí nemajú záujem informovať úrady o svojom prechodnom pobyte v rámci Slovenskej republiky alebo v zahraničí, už nebudú mať povinnosť takýto pobyt ohlásiť. Neohlásením takéhoto pobytu sa už nebudú dopúšťať priestupku a nebude im za takéto konanie hroziť sankcia v podobe pokuty. Úrady budú vo vzťahu k takýmto občanom evidovať iba adresu ich trvalého pobytu.

    Schválením predkladaného návrhu zákona sa obmedzí zasahovanie štátu do života občanov v prípade, keď takéto zasahovanie nie je nevyhnutné a ukladanie povinností zasahujúcich do základných práv a slobôd preto pre nich nemá vecné opodstatnenie. Zároveň sa im však rozšíri slobodné rozhodovanie občanov o vlastných životoch a zodpovednosti za ne.

    Návrh zákona nebude mať priamy dopad na verejné rozpočty. neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Teraz dávam slovo pani poslankyni Jane Žitňanskej, aby za skupinu poslancov predniesla návrh zákona pod tlačou 571. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, kolegovia, ja by som na úvod možno doplnila pána poslanca Osuského, ktorý vlastne predložil obdobný návrh novely zákona o hlásení pobytu občanov, o to, že tento náš návrh my sme podávali v čase, keď ešte pán prezident nevrátil Národnej rade spomínaný zákon, ktorý sme novelizovali prednedávnom, a napriek tomu, že teda pri hlasovaní sme, ak sa nemýlim, takmer všetci hlasovali za to, aby to slovíčko „povinnosť" alebo slovíčka „je povinný" odtiaľ vypadli, tak v skutočnosti tá povinnosť ohlasovať nezanikla, len teda nie je to tam tak natvrdo napísané, ale naďalej tá povinnosť tu je a ak občan nenahlási tento svoj odchod do zahraničia na obdobie dlhšie ako 90 dní, tak spácha priestupok a môže byť sankcionovaný. Čiže preto sme sa rozhodli aj nestiahnuť náš návrh novely zákona o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky, kvôli tomu, že ten stav zostal nezmenený.

    Tak ako už aj bolo povedané pánom poslancom Osuským, aj my sme presvedčení, že postup, kedy má občan povinnosť hlásiť uvedenú skutočnosť, považujeme za obťažovanie zo strany štátu z tých dôvodov, o ktorých on už hovoril.

    Navyše, uloženie prípadnej sankcie považujeme za nespravodlivý prístup zo strany štátu v prípade, pokiaľ sa občan Slovenska s trvalým pobytom v Slovenskej republike rozhodne uplatniť svoju slobodu pohybu. Myslím si, že o tom to je. A ako príklad môžeme uvádzať už viackrát spomínané študentské pobyty v zahraničí a podobne.

    Napriek tomu teda, že takýto návrh tu bol v podobe pozmeňujúceho návrhu zo strany pána poslanca Osuského a nebol schválený, myslím si, že sme sa takmer jednotne zhodli na tom, že táto povinnosť, toto ustanovenie je nezmyselné, pretože aj sám pán minister vnútra Kaliňák hovoril o tom, že ani v minulosti nikdy nebola vymáhaná táto povinnosť a tým pádom nebola ani sankcionovaná. A preto sme presvedčení, že keďže ani v minulosti sa to neuplatňovalo, tak že by to v tom zákone nemuselo ani byť.

    Preto by som vás opätovne chcela požiadať o zváženie možnosti vyhodenia tohto paragrafu, ktorý hovorí o tom, že sa má ohlásiť občan, aby naozaj jeho sloboda pohybu bola zachovaná s tým, že, samozrejme, tá ohlasovňa zostane k dispozícii. Tým každý, kto bude chcieť a uzná za vhodné ohlásiť zmenu svojho dočasného pobytu, tak bude môcť urobiť bez toho, že by muselo byť teda explicitne aj zapísané toto právo v zákone.

    Ale v prípade, že by ste sa priklonili skôr k návrhu pána poslanca Osuského, tak ja určite zahlasujem za návrh, pretože si myslím, že naozaj z tej povinnosti by malo byť skôr vytvorené právo a už vôbec by sa nemalo teda za takúto nejakú nezmyselnú povinnosť sankcionovať. Ďakujem, skončila som.

  • Ďakujem pekne, pani poslankyňa.

    Prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, poslanca Pavla Zajaca, aby Národnej rade podal spravodajskú informáciu k obidvom návrhom. Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Petra Osuského na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 569). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Zároveň navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Ďalej mi dovoľte predložiť spravodajskú správu aj k druhému návrhu zákona.

    Takže, dámy a páni, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 571). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Zároveň navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu k obidvom návrhom zákonov.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu k obidvom bodom programu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je tomu tak.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcem oceniť...

  • Reakcia z pléna.

  • .

    Dobre, tak záverečné slovo, nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená snemovňa, bolo pre mňa veľmi príjemné, že som mohol niekoľko minút sedieť vedľa šarmantnej, sympatickej, inteligentnej a i ľudsky milej Janky Žitňanskej. A viem si tak predstaviť, že by sme mohli týmto spôsobom byť drobným príkladom možnej spolupráce zdanlivo rozbitej bývalej koalície.

    Rád by som povedal, že nemám nijaký problém, ak by prešiel konkurenčný návrh, ktorý predkladala pani poslankyňa Žitňanská, pretože je vlastne tým mojím pôvodným návrhom a i ona v závere svojho vystúpenia povedala, že by občanovi malo ostať to právo. Môj návrh je len o to iný, že zo zákona by občan toto právo mal a nemusel by v ohlasovni naraziť na to, že sa oňho nemajú čo starať, lebo to nie je v zákone. Takže ak by ste prijali chronologicky, myslím, asi o 20 minút v podateľni skôr podaný môj návrh, bude odstránené i šikanovanie, i občanovi zo zákona umožnené, aby sa štát na základe vedomostí mohol oňho ako o svojho občana na základe jeho slobodného rozhodnutia starať.

    Myslím si, že akýkoľvek koniec tohto príbehu by mohol byť dobrý pre občana a opäť sa možno márne domnievam, že si hádam nikto nemôže myslieť, ani ctené panie poslankyne za SMER, ktoré sú prítomné, síce len v počte dvoch poslancov, ale predsa, že toto je návrh, ktorý preferuje, nedajbože, opozíciu a má škodiť vládnej strane.

    Myslím si, že, tak ako by to zhruba malo byť, na konci tohto návrhu pri jeho prijatí je sloboda, ale zároveň právo občanov Slovenskej republiky. Preto neviem, či nádejne, ale každopádne prosím snemovňu o podporu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne pánovi poslancovi.

    Rovnako chcem oceniť zaujímavý prístup pri riešení spoločnej rozpravy. Bolo to veľmi sympatické, že sme tu mali obidvoch predkladateľov naraz. Ďakujem pekne.

    Ani pán spravodajca sa nechce vyjadriť.

    Takže prerušujem rokovanie o týchto dvoch bodoch programu.

    Zároveň pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Moniky Gibalovej a Ivana Uhliarika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 570, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 547.

    Dávam slovo pani poslankyni Monike Gibalovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni za účasti poslancov podpriemernej oproti obvyklej priemernej v tomto pléne, mi dovoľte spolu s pánom Uhliarikom, aby som predložila návrh novely zákona č,. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), ktorý má ambíciu odstrániť právne nedostatky a vytvoriť rovnaké podmienky na podnikanie v predmetnej viazanej živnosti.

    Podľa platného zákona o živnostenskom podnikaní fyzické osoby (živnostníci) a právnické osoby na získanie živnostenského oprávnenia na viazanú živnosť s názvom „Kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov životného prostredia a pracovného prostredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie“ musia predložiť osvedčenie o odbornej spôsobilosti zodpovedného zástupcu, prostredníctvom ktorého sa zabezpečuje odborné vykonávanie činnosti počas prevádzkovania živnosti. V poznámke k tejto viazanej živnosti je uvedený § 15 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Osvedčenie o odbornej spôsobilosti na vykonávanie predmetnej viazanej živnosti je v priamej väzbe s činnosťou uvedenou v citovanom § 15 s identickým názvom „Kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov životného prostredia a pracovného prostredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie“. Osvedčenie o odbornej spôsobilosti fyzickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa na predmetnú činnosť podľa citovaného zákona vydáva Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky na základe a) písomnej žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti s obsahom uvedenom v § 16 ods. 16 a 17, b) splnenia podmienok ustanovených v § 16 ods. 4 a c) po úspešnom vykonaní skúšky pred komisiou na preskúšanie odbornej spôsobilosti. Jednou z podmienok k žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti je podľa § 16 a 17 písm. f) citovaného zákona predloženie kópie osvedčenia o akreditácii na činnosť, na ktorú sa žiada odborná spôsobilosť.

    Osvedčenie o akreditácii právnickej osobe alebo fyzickej osobe (živnostníkovi) na žiadanú činnosť vydáva národný akreditačný orgán – Slovenská národná akreditačná služba (SNAS) na základe písomnej žiadosti a po preukázaní splnenia požiadaviek citovanej normy s názvom Všeobecné požiadavky na kompetentnosť skúšobných a kalibračných laboratórií.

    Získaním osvedčenia o akreditácii akreditovaný subjekt preukazuje, že laboratórium, pracovisko, oddelenie a tak ďalej má zavedený systém manažérstva kvality, je technicky a personálne spôsobilé vykonávať činnosť v rozsahu akreditácie a zároveň je pod trvalým dohľadom SNAS-u. Osvedčenie o akreditácii má platnosť na určitý čas, v súčasnosti sú to štyri roky.

    Až do nadobudnutia účinnosti zákona č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu osvedčenie od odbornej spôsobilosti vydané Úradom verejného zdravotníctva platilo päť rokov od jeho vydania. A podľa § 16 ods. 33 osvedčenie o odbornej spôsobilosti zaniklo smrťou držiteľa osvedčenia o odbornej spôsobilosti, jeho vyhlásením za mŕtveho alebo uplynutím času platnosti.

    Od účinnosti zákona č. 136/2010 Z. z. sa článkom XXXV mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. tak, že osvedčenie o odbornej spôsobilosti zaniká smrťou držiteľa osvedčenia odbornej spôsobilosti alebo jeho vyhlásením za mŕtveho a osvedčenie udelené a platné do 31. mája roku 2010 sa považuje za osvedčenie udelené na neurčitý čas.

    Pre časť právnických alebo fyzických osôb (živnostníkov), ktorých platnosť osvedčenia o odbornej spôsobilosti zodpovedných zástupcov bola pred dňom 31. mája 2010, strácajú platnosť dňom, ktorý je uvedený na osvedčení. Ak podnikatelia chceli pokračovať v činnosti súvisiacej s predmetnou viazanou živnosťou, museli pred podaním žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti zodpovedného zástupcu získať osvedčenie o akreditácii na predmetnú činnosť, a to preukázaním splnenia požiadaviek normy, ktorú som už citovala.

    Časové rozlíšenie platnosti osvedčení o odbornej spôsobilosti (ukončenie platnosti – na neurčitý čas) prinieslo negatívne javy v právnom a ekonomickom prostredí malého podnikania na Slovensku.

    Opätovné získanie osvedčenia odbornej spôsobilosti na predmetnú činnosť sa riešilo aj tak, a to je podstata problému, pre ktorý som sa odhodlala navrhovať túto novelu, že k žiadosti o overenie odbornej spôsobilosti sa predložilo osvedčenie o akreditácii, ktorého držiteľom je iná právnická osoba alebo fyzická osoba (živnostník). Po získaní osvedčenia o odbornej spôsobilosti napríklad fyzická osoba (živnostník) pokračuje v podnikaní a predkladá výsledky zisťovania faktorov životného prostredia a pracovného prostredia na účely posudzovania možného vplyvu na zdravie pod vlastným názvom firmy. Zároveň je mimo dohľadu SNAS a nemá ekonomické náklady súvisiace s akreditáciou, dohľadmi a reakreditáciou. A v tomto momente vznikajú dva druhy podnikateľov a nerovnomerná situácia pre ich podnikanie.

    Tieto právne nezrovnalosti vyvolávajú ekonomické nezrovnalosti pri viazanej živnosti „Kvalitatívne a kvantitatívne zisťovanie faktorov životného prostredia a pracovného prostredia na účely posudzovania ich možného vplyvu na zdravie“. A nepriamo tento stav, ktorý je dnes v tejto oblasti, vlastne poškodzuje aj toho spotrebiteľa, ktorý si tieto zisťovania objednáva.

    Návrh tohto zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Vplyv na rozpočet verejnej správy a podnikateľské prostredie je uvedený v doložke vybraných vplyvov.

    Vzhľadom na to, že zákon upravuje isté disproporcie v podnikaní, má pozitívne sociálne vplyvy, nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti a životné prostredie.

    Ešte raz zopakujem, že tento návrh zákona akokoľvek znie možno komplikovanie, v jednoduchosti odstraňuje právne nedostatky a vytvára rovnaké podmienky na podnikanie v predmetnej viazanej živnosti. Ďakujem pekne, skončila som.

  • Ďakujem. Poprosím vás, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, poslankyni Helene Mezenskej. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 180 určil za spravodajkyňu k návrhu poslancov Národnej rady Moniky Gibalovej a Ivana Uhliarika na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, tzv. živnostenský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pod tlačou 570. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Rovnako konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o jeho súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne i súlade s právom Európskej únie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Súčasťou zákona je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    K tomu v priestore pre vlastnú úvahu chcem uviesť, že sama sa vlastne podpisujem pod tento návrh a podporujem ho a odporúčam poslancom, aby ho podporili, pretože skutočne aj v dopadoch pre spotrebiteľov precizuje spôsob vydávania a preukazovania osvedčení o odbornej spôsobilosti zodpovedného zástupcu. Takže určite to bude mať výrazný prínos a dopad aj pre spotrebiteľov, pre spotrebiteľskú verejnosť.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 31. mája 2013 č. 547 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárske záležitosti, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013.

    Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pani navrhovateľka, chcete niečo ešte dodať?

  • Reakcia navrhovateľky.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja len chcem poprosiť o podporu tohto návrhu, pretože naozaj, aj ako to zdôraznila pani spravodajkyňa, nepriamo to súvisí aj s ochranou spotrebiteľa, pretože akreditovaná firma je taká firma, ktorej práca je zárukou, že vykonáva meranie správne, že výsledky sú presné, so stanovenou neistotou merania, že sú prístroje nadviazané na medzinárodné SI jednotky, overované, kalibrované, že má zavedený program a postup pri kalibrácii, že na vyhodnocovanie výsledkov používa štatistické metódy, že plánuje vyhodnocovanie, monitorovanie kvality meraní, že sa pravidelne zúčastňuje na medzilaboratórnych skúškach spôsobilosti, že má záznamy z meraní, s evidenciou výsledkov vedie presné, jasné, jednoznačne merania, ktoré obsahujú dostatočné informácie, s identifikáciou faktorov ovplyvňujúcich objektivitu a neistotu merania, že protokoly o skúškach obsahujú všetky informácie vyžadované zákazníkom a údaje potrebné na interpretáciu výsledkov merania a tiež všetky informácie vyžadované použitou metódou.

    A ja zdôrazňujem všetky tieto faktory, lebo práve tie ovplyvňujú aj výsledok pre toho spotrebiteľa, pre toho, kto si to meranie objednáva, ale zároveň tento návrh aj spĺňa tie podmienky rovnakého podnikania v tejto oblasti.

    Odborná spôsobilosť osôb a akreditácia sa navzájom dopĺňajú, v žiadnom prípade to nie je tá istá vec, ako sa to vníma alebo ako to je podľa súčasne platného zákona. Akreditácia je podmienkou na odbornú spôsobilosť, a preto je veľmi dobré a žiaduce, aby tieto merania boli v súlade s legislatívou na ochranu a podporu a rozvoj zdravia. Pri vydávaní spôsobilosti sa neoveruje dodržiavanie podmienok merania, výkon merania, spôsobilosť výsledkov, nezameniteľnosť. Tieto ukazovatele spoľahlivosti merania a výsledku sa preverujú práve pri akreditácii, preto je dohľad o akreditácii vydaný SNAS-om jedinou zárukou správnosti a spoľahlivosti výsledku. Preto by som naozaj veľmi chcela poprosiť, aby sme túto technickú úpravu zvládli zmenou alebo doplnením zákona o živnostenskom podnikaní a vyrovnali tak jednak podnikateľské prostredie a podnikanie v tejto oblasti, ale mysleli aj na ochranu spotrebiteľa a na ochranu verejného zdravia, na ktoré sa dohliada meraním v rámci tejto živnosti. Ďakujem vám za pozornosť.

  • Pani spravodajkyňa, chcete tiež niečo ešte dodať?

  • Reakcia spravodajkyne.

  • Nech sa páči. Síce rozprava nebola, ale nech sa páči.

  • Ja len kratučko chcem uviesť, že pre apolitický rozmer a povahu tohto zákona, rovnako ako aj pre žiaduci očakávaný praktický prínos pre širokú spotrebiteľskú verejnosť naozaj nevidím relevantný dôvod, aby sme sa ako poslanci naprieč politickým spektrom nevedeli zhodnúť na tom, že tento zákon podporíme. Ďakujem.

  • Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Chrena a Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má tlač 572, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 549.

    Dávam slovo poslancovi Martinovi Chrenovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán navrhovateľ.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, ctení kolegovia, cieľom navrhovanej právnej úpravy, ktorú s kolegyňou Jankou Žitňanskou predkladáme, je oslobodiť pacientov od povinnosti získať tzv. výmenné lístky u všeobecného lekára pred vyšetrením u odborného lekára špecialistu.

    Novelou zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti z 5. februára 2013 boli od apríla tohto roka zavedené tzv. povinné výmenné lístky. Výmenný lístok musí pacient povinne získať od svojho všeobecného lekára predtým, než absolvuje vyšetrenie u lekára špecialistu, a to s výnimkou návštevy zubára, gynekológa, očného lekára pri predpise okuliarov a psychiatra.

    Deklarovaným dôvodom pri opätovnom zavedení tejto povinnosti bol lepší manažment pacienta, to, že všeobecný lekár vie lepšie nasmerovať pacienta k správnemu špecialistovi, to, že všeobecný lekár má možnosť riešiť mnohé problémy pacienta na mieste, že má možnosť viesť komplexnejšiu zdravotnú dokumentáciu a mal by koordinovať starostlivosť o pacienta a úzko spolupracovať s lekármi špecialistami.

    V praxi sa však ukazuje, že tieto dôvody sú len teoretické, a nie praktické. Na Slovensku dnes ani len nie je dostatok všeobecných lekárov. Máme zhruba 50 všeobecných lekárov na 100 tisíc obyvateľov, zatiaľ čo priemer v krajinách OECD je na 100 tisíc obyvateľov 70 lekárov. Ak by sme medzi obyvateľov zarátali i deti, tak ten počet je na Slovensku ešte nižší. Toto spôsobuje preplnené čakárne, vysoký počet pacientov na jedného lekára a úplné znemožnenie toho, čo by malo v teoretickej súvislosti s výmennými lístkami byť predmetom činnosti všeobecného lekára, čiže manažovať pacienta a úzko spolupracovať s lekármi špecialistami.

    V praxi sa stalo to, že výmenné lístky komplikujú a otravujú život pacientom i samotným lekárom a stali sa v podstate dôvodom šikany lekárov. V nedávnych týždňoch v tlači prebehlo mnoho informácií o prípadoch, keď z dôvodu výmenného lístka bolo doslova ohrozené zdravie občanov Slovenskej republiky. A to je vyslovene z dôvodu a dôsledkom novely zákona, ktorý zaviedol povinné výmenné lístky. A zodpovednosť za to teda nesú poslanci strany SMER a ministerka zdravotníctva pani Zvolenská. Vieme o príklade otca, ktorý priniesol vlastného syna po epileptickom záchvate a sestrička ho v nitrianskej nemocnici odmietla pripustiť k vyšetreniu. Vieme o ďalších prípadoch. Vieme o prípadoch mnohých ľudí, ktorí síce ošetrení boli, avšak strávili deň či dva dni zbytočným čakaním a boli donútení zaplatiť si prednostné termíny u lekárov len z dôvodu povinných výmenných lístkov.

    Realita je taká, že podľa našich zistení ani len neklesol počet vyšetrení u lekárov špecialistov, aspoň samotní lekári a špecialisti, ktorých sme oslovili, nič takéto nepostrehli. Výmenné lístky sa teda stali len formalitou a byrokratickou šikanou občanov Slovenskej republiky. Ich získavanie časovo zaťažuje pacientov, ale berie v skutočnosti čas aj samotným všeobecným lekárom, ktorým tento čas strávený vypĺňaním výmenných lístkov, na ktorých sa často len píše, že „prosím o vyšetrenie“, ale nič podrobnejšie, čiže nenesú ani žiadnu kvalitatívnu informáciu, potom chýba pri vyšetrovaní pacientov, ktorí naozaj potrebujú ich pomoc. Znížila sa týmto dostupnosť špecializovanej zdravotnej starostlivosti. Čiže v rozpore so všetkými trendmi na celom svete my v podstate bránime ľuďom, aby navštevovali lekára, a snažíme sa vytvárať systém alebo teda vláda strany SMER sa snaží vytvárať systém, ktorý demotivuje ľudí v súvislosti s návštevou lekárov. To už ani nehovorím o bezvládnych pacientoch, kde takýto systém povinných výmenných lístkov zaťažuje ich príbuzných, a o tom, že ani neexistujú žiadne praktické prínosy, pretože ani samotný výmenný lístok nie je zárukou toho, že pacient vráti informáciu o priebehu liečby všeobecnému lekárovi alebo sestre. Ukazuje sa teda, že zavedenie povinných výmenných lístkov neprinieslo žiadne ovocie a nie je riešením žiadneho z problémov, ktorými trpí slovenské zdravotníctvo, a preto nami predkladaný návrh zákona odstraňuje najväčšiu deformáciu, a to je šikanovanie pacienta, a odstraňuje výmenné lístky a vracia právny stav do stavu pred ich zavedením.

    Vážené dámy, vážení páni, verím, že na základe argumentov, ktoré som predniesol, zvážite podporu tohto návrhu. A vopred vám za ňu ďakujem.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov. Nech sa páči.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Richardovi Sulíkovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. V prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Martina Chrena a Jany Žitňanskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 572), v súlade s § 73 ods. 1 o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu. Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku.

    Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s ústavou a ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právnymi predpismi Európskej únie.

    Predložený návrh nemá vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh právnej úpravy nepredpokladá negatívny dopad na životné prostredie. Návrh nezakladá nároky na tvorbu nových pracovných miest ani nepredpokladá vplyv na informatizáciu spoločnosti.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 549 z 31. mája 2013 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 28. augusta a gestorský výbor do 30. augusta. To je všetko. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, ďakujem. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku pána poslanca Štefana Kuffu, člena klubu OĽaNO, ktorému teraz odovzdávam slovo. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, milé kolegynky, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov povedať. Ja som vystúpil aj v tej rozprave, keď to bol vládny návrh zákona. Tam bol taký komplex tých návrhov. Okrem iného boli tam aj výmenné lístky. Musím sa priznať, že ja som bol jeden z mála opozičných poslancov, ktorý hlasoval za ich zavedenie. A musím sa aj priznať, že od apríla som nezmenil názor.

    Ja tento návrh poslanecký, je mi to ľúto, kolegovia, nemôžem podporiť ani ho hlasovaním nepodporím. Budem hlasovať dokonca proti nemu, pretože to, čo uvádzate aj v tej dôvodovej správe, ja som si aj zisťoval ako spätnú väzbu ešte pred tým vládnym návrhom. To bolo niekedy možno v apríli, v marci. Stretol som sa s obvodnými lekármi. Výmenné lístky sú dobré, chcú to. Áno, samozrejme, môže to byť problém regionálny, iný problém aj iný pohľad ako v Bratislave to môže byť v regiónoch. Ja som to spomínal.

    A pripomeniem aj tú skutočnosť, že my samotní pacienti, musím sa priznať aj ja k nim patrím, sme nedisciplinovaní, v tom slova zmysle, že mnohí z nás sa správajú už ako hypochondri. A idú za takým špecialistom, za onakým. A veľakrát zaťažujeme tie špecializované ambulancie, aj keď hovoríte, že sa nepotvrdil nejaký ten nárast. Samozrejme, treba počkať ešte, že sa to odrazí. Ale veľakrát naozaj ma pichne kdesi, ja som to povedal, možno pri srdci, tak idem ku kardiológovi. A pritom môj obvodný lekár zistí, že ja mám problém s chrbticou, a nie s týmto, a predpíše mi lieky aj ma vyšetrí. Myslím si, že práve lekári prvého kontaktu sú tí, ktorí to zachytia. Práve to je tá nárazníková zóna. Sú to tí lekári primárni ako obvodní lekári, či už sú to pediatri alebo všeobecní lekári. Skutočnosť tá, že tých 50 obvodných lekárov je na 100 tisíc obyvateľov, je zlá. Aj vysoký vekový priemer tu je, osciluje to kdesi okolo 60 rokov, čo je veľmi zlé. Pediatri majú vek cez 55 rokov. Takže v podstate nad tým sa treba zamyslieť, ako to posilniť. Alebo potom už keď by sme celkom tak špekulovali, no tak potom ja si kladiem otázku: A potrebujeme my potom tých lekárov prvého kontaktu, obvodných lekárov? Čo som s manželkou na konferencii, tak stále aj univerzitní profesori doceňujú práve túto prácu lekárov prvého kontaktu, lebo oni sú tí, ktorí zachytávajú tie prvé veci, tak myslím si, že zase ich by sme nemali podceňovať. A čo v praxi je veľkým problémom, tak to je práve to, že neboli tie výmenné lístky, tak pacienti chodili po vyšetreniach kadejakých a kdekade a nikdy nebolo toho dosť. Samozrejme, zaťažuje to aj štátny rozpočet, samotnú prácu týchto špecialistov, sú to nemalé finančné náklady, ale ďalšia vec je taká, že majú aj predpísané lieky títo pacienti. A trebárs možnože aj je tam určená tá diagnóza, ale tá spätná väzba pre lekára prvého kontaktu tuná veľakrát chýba, príde taký pacient po nejakom čase, má lieky, užíva liečbu alebo má nejakú terapiu za sebou a lekár prvého kontaktu o tom ani nevie. Tak ja si myslím, že tie výmenné lístky sú momentálne dobrou vecou, kým sa možno nenaučíme aj my nejakej disciplíne alebo nezmení sa systém zdravotníctva.

    Tu tie praktické skúsenosti, ktoré uvádzate, že výmenné lístky sú formalitou, tak to som tak hovoril, že formalitou nie sú, lebo tí lekári prvého kontaktu naozaj sú veľmi dôležití a tá spätná väzba je tu potrebná, že zaťažuje to pacienta aj všeobecného lekára. Všeobecný lekár nemá s tým problém, čo som rozprával. A za spádovú oblasť, to nie je len v mojom regióne, v okrese, to boli reprezentanti niekoľkých okresov. A boli to práve lekári prvého kontaktu, ktorí uvítali to zavedenie tých výmenných lístkov naspäť. Takže vôbec neboli žiadne protesty, že by tie výmenné lístky tu nemali byť.

    Znižuje sa vraj dostupnosť špecializovanej zdravotnej starostlivosti. Dovolím si povedať, že neznižuje sa, pretože sú lekári prvého kontaktu. Samozrejme, my nemôžeme všeobecné nejaké úsudky alebo závery prijímať na základe nejakého jedného lekára, dvoch alebo troch lekárov, ktorí, áno, môžu byť všelijakí. Ak je lekár opitý priamo v tej ambulancii, tak nemôžeme povedať, že teraz lekári prvého kontaktu sú opilci, lebo nie sú. Sú to zodpovední ľudia. A myslím si, že ani nerobia žiaden problém, aby na špeciálne vyšetrenia sa títo pacienti dostali. Ak by to tak bolo, tak potom naozaj tí lekári prvého kontaktu sú tu zbytočne, lebo potom ja som ako pacient ten odborník, ja si určím, čo mi je. A veľakrát máme tendenciu si namýšľať, však my nemáme ani medicínske vzdelanie, že by sme sa teda rozhodli, že ku ktorému lekárovi mám ísť na to vyšetrenie.

    Ďalšie veci, riziko vzniku infekcie, preplnené čakárne všeobecných lekárov. No tak nech sú preplnené čakárne tých špecialistov. Uvidíme, keď budú mať vyšetriť 50 ľudí dopoludnia a 50 popoludní, to bude 100 ľudí, ja som zvedavý, čo povie taký nefrológ, kardiológ alebo ja neviem dermatológ, ako budú reagovať takíto lekári. Práve to prvé majú odbúrať tí lekári prvého kontaktu.

    Potom bezvládni, imobilní, geriatrickí pacienti, pacienti po úrazoch. S úrazmi nie je problém. Ja som sa nestretol v regióne s takým problémom, že keď máte úraz, vy toho lekára prvého kontaktu, obvodného lekára svojho, vynecháte. No však nepôjdete s úrazom, otvorenou zlomeninou najprv k obvodnému lekárovi si pre ten výmenný lístok, ale budete utekať rovno na tú chirurgiu. Nestalo sa to, ja neviem o tom, aspoň o tom nemám informáciu. Ak ju o tom máte, môžete uviesť príklad, že by pri tak vážnom úraze, ktorý by sa nejako stal, ten lekár chirurg to nezabezpečil a neošetril pacienta. Myslím si, že s tým nebol naozaj reálne v praxi žiaden problém.

    No potom, že výmenný lístok nie je záruka, že pacient vráti informáciu o priebehu liečby všeobecnému lekárovi. Je ňou, lebo v podstate ho má vrátiť a príde tam naspäť a ten lekár prvého kontaktu sa pýta toho pacienta: „Boli ste na tom vyšetrení, čo ste absolvovali, aké máte lieky predpísané?“

    Ja, naopak, neviem, prečo máme to tuná opätovne ten istý zákon v podstate v pléne Národnej rady ohľadne týchto výmenných lístkov. Ja som hlasoval za výmenné lístky, zostávam pri tom, chcem to zopakovať teraz, za zrušenie výmenných lístkov nebudem hlasovať, budem hlasovať proti nim. Toľko som len chcel povedať. Ak máte iné skúsenosti, je mi to ľúto, kolegovia, že je to tak. Je to môj postoj, vidíte, stojím si za tým svojím názorom. Ja som si to aj overoval u tých lekárov prvého kontaktu, tak v podstate mi potvrdili to, čo som tuná aj povedal. Lekári prvého kontaktu sú spokojní so zavedením výmenných lístok, vnášajú tu poriadok a disciplínu.

    V závere chcem ešte, prepáčte mi, pani podpredsedníčka, trošku takú malinkú odbočku uviesť. A to je k tým župám. Ja som len toľko chcel povedať, že tu je terminus technicus, ktorý sa tu zavádza. Tu som nestihol nejako na to reagovať. Tak ja ten návrh poslanecký, ktorý tu bol, chcem podporiť. Myslím si, že bežne v terminológii sa používa tento pojem. Aj my to skrátene takto používame. Nebude nás to stáť v podstate nič, len je tu zmena toho názvu, aby nebol taký komplikovaný. Ja si viem dokonca predstaviť aj nové územnosprávne členenie aj s prirodzenými regiónmi, ktoré sú Spiš, Gemer, Zemplín a tak ďalej. Takže, myslím si, že to by bolo dobré. Tak mi prepáčte takýto vstup. To len tak kratučko k tomu som chcel povedať. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán poslanec, už nechala som vás, ale naozaj treba aj v zmysle rokovacieho poriadku hovoriť k predloženému návrhu zákona. Mohli ste sa prihlásiť do rozpravy, keď sme prerokúvali ten predmetný návrh zákona.

    Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia štyria poslanci, pani poslankyňa Žitňanská, Chren, Horváthová, Hufková. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja zareagujem na pána poslanca. Začnem od konca.

    Pán poslanec, ak by župy boli jediným problémom, ktoré trápia Slovensko, tak som ochotná sa o tom baviť aj týždeň. Ale v tejto situácii sa mi zdá, že máme dôležitejšie veci, ktorými by sme sa mali zaoberať.

    A vrátim sa teda k meritu veci, a síce k nášmu návrhu, ktorý sme podali k pánom poslancom Chrenom. A možno je taká otázka na vás, dokedy si myslíte, že treba počkať, a či sa zavedenie týchto výmenných lístkov osvedčí alebo neosvedčí. Mne sa zdá, že tie prípady, keď kvôli výmenným lístkom bolo ohrozené zdravie dieťaťa, dospelého, hovoria za všetko a že tých prípadov bolo dosť.

    A keď hovoríte o tom, že keď vás bolí srdce a idete teda k tomu lekárovi a on vám zistí, že vlastne je to ja neviem chrbtica, ono veľakrát to tak, žiaľ, nefunguje kvôli tomu, že tí všeobecní lekári nemajú dostatočné kompetencie. Oni napríklad nemajú ani kompetenciu vykonávať jednoduché vyšetrenia, ako je EKG, ultrazvuk, nemôžu dokonca ani indikovať dnes už bežné vyšetrenia, ako je napríklad CT vyšetrenie. Čiže toto je ten problém. Ak by u nás fungovali všeobecní lekári a mali dostatok kompetencií, súhlasím s vami, bavme sa o výmenných lístkoch. Ale dnes, žiaľ, tá situácia je taká, že naozaj je to len šikana pre pacientov aj pre tých lekárov. A ja budem v rozprave hovoriť o konkrétnych prípadoch, keď naozaj tieto výmenné lístky zohrali veľmi nemilú úlohu v zdraví pacienta.

  • Ďakujem veľmi pekne. Nadviažem. Moja kolegynka Janka Žitňanská sa k tomu zrejme aj viac vyjadrí.

    A, Štefan, ja sa, samozrejme, nehnevám za tvoj postoj. Koniec koncov tak ako je to zvykom, toľko úprimnosti si dal aj teraz do toho svojho prejavu. Avšak tá možno taká naivná úprimnosť nemení nič na objektívnej realite a na faktoch, ktoré sú jednoducho iné.

    Dnes lekári všeobecní nie sú manažérmi. Ono by to bolo fajn, keby sme u nás mali inštitút rodinného lekára, ktorý by naozaj mohol vyšetrovať a objektívne posudzovať zdravotný stav pacienta a rozhodovať. Nie je to tak. Tí lekári, sú to len úradníci, ktorí koniec koncov ten výmenný lístok aj tak vždy vypíšu. V čakárňach už u lekárov špecialistov nie je menej ľudí od 1. apríla, naopak, pribúda veľký počet ľudí, ktorí strávia deň, dva-tri dni, povedzme, seknutí v krížoch alebo s iným ochorením, kým sa dostanú k lekárovi, ktorý im naozaj je schopný čo i len indikovať vyšetrenie a predpísať lieky, pretože ani to všeobecný lekár dnes na Slovensku vo veľa, veľa prípadoch nemôže, ani len predpísať liek, ktorý by tomu pacientovi pomohol. A zaviedli sme i pre samotných lekárov špecialistov takú „hlavu dvadsaťdva“, že jemu vyšetrenie pacienta bez výmenného lístka zdravotná poisťovňa nepreplatí, preplatí mu ju iba vtedy, ak ide o nejaké urgentné vyšetrenie. Ale na to, aby lekár samotný zistil, či je to vyšetrenie urgentné a či mu zachráni život, musí toho pacienta najprv vyšetriť. Čiže lekár nemôže vyšetriť pacienta iba vtedy, ak sú splnené nejaké podmienky, ktoré môže zistiť len jeho vyšetrením. A zdravotné poisťovne toto pri lekároch špecialistoch často zneužívajú. A tlačia na nich a škrtajú im aj inak oprávnené a objektívne výkony. Týmto všetkým len sa snažíme znedostupniť zdravotnú starostlivosť slovenským občanom, aby sme na nich ušetrili. A ty si teraz podporil stranu SMER v snahe...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani poslankyňa Horváthová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela povedať niekoľko vecí k tejto téme. Ja som sa, myslím, zdržala hlasovania pri tom hlasovaní, keď sa výmenné lístky zaviedli. A povedala som svoje výhrady podobné, aké máte vy, že v súčasnej dobe, tak ako je to nastavené, dá sa istým spôsobom povedať, že by to bola šikana pacienta. A dala som si tú námahu a skontaktovala som sa aj s hlavnou odborníčkou pre všeobecné lekárstvo, ktorá rozbieha nový vzdelávací program pre všeobecných lekárov. Veľmi sa mi tá idea páči. Má to hlavu, pätu. Má to dobre premyslené. Postupne to implementuje do praxe. A pýtala som sa jej aj na názor na výmenné lístky. A v podstate potvrdila taký môj pocit, aj vy ste to sám vyjadrili, že nejaký systém a nejaký poriadok v tom zdravotníctve by mal byť, hej, samozrejme, ten všeobecný lekár musí mať isté právomoci a isté možnosti vyšetrovania, aby si toho pacienta ozaj manažoval a nerobil len takého pisára, ktorý mu bude vypisovať lístok. Teraz už zo zákona presne musí mať určené, čo tam bude. Čiže o to viac sa to ešte predĺži. A hlavne je to vlastne taký prvý krok, majú pripravené ďalšie kroky v postupnosti, ktoré podporuje aj ministerstvo. A pevne verím, že po zavedení týchto výmenných lístkov prídu ďalšie kroky, vrátane vzdelávania mladých lekárov, ktoré budú podporovať ideu transformácie toho všeobecného lekára ozaj na manažéra a toho lekára, ktorý vie veľmi veľa vecí vyriešiť aj sám.

    Čiže čakala by som možno od vás trošku viacej takej fantázie, je zjavné, že to neprejde, keďže si to zaviedol SMER a tie výmenné lístky chce, možno nejakým spôsobom dať alternatívny návrh k tomu, nie ísť zasa teraz naspäť, tým, že ich teraz zrušíme, aby bol pokoj, a teda aby všetci pacienti boli spokojní.

    Možno potom v ďalších faktických poznámkach ešte zareagujem. Tam totižto oveľa sú komplexnejšie tie problémy. Často sa zneužíva špecializovaná starostlivosť samotnými špecialistami, ktorí každého pacienta, ktorý je dispenzarizovaný, berú ako nového pacienta, majú vyššie platby za toho pacienta.

  • Pani poslankyňa Hufková, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec Kuffa, dávam vám plnú pravdu. Povinné výmenné lístky sú dôležité pre elimináciu duplicity vyšetrení, ale hlavne predpisovania liekov. Hovorím z praxe, pretože ide tu o veľké plytvanie liekov a zdravotníckeho materiálu, pretože keď pacientovi lekár nepredpíše ten liek, respektíve nedoporučí vyšetrenie, ide od neho k ďalšiemu, až dosiahne svoje, dostane sa k špecialistovi. Všeobecný lekár je podľa môjho názoru dostatočne fundovaný a kompetentný vyšetriť a doporučiť liečbu. A v prípade, že zdravotný stav sa nezlepšuje, respektíve zhoršuje, doporučí návštevu pacienta u špecialistu. Je to podľa mňa správne, pretože ošetrujúci, teda všeobecný lekár by mal vedieť, aké vyšetrenia pacient absolvoval a akú liečbu má doporučenú. Samozrejme, sú aj akútne stavy u ľudí, kde výmenný lístok nie je potrebný, ako sú úrazy, srdcovocievne a mozgové zlyhania. Zatiaľ som sa nestretla s negatívnym ohlasom zavedenia výmenných lístkov, skôr sú tie ohlasy pozitívne. A z tých dôvodov ide najmä o šetrenie finančných prostriedkov z dôvodu tej duplicity liečby, ktorú som už spomínala. Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Kuffa, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Naozaj faktom v praxi je to, že reálne to tak je, špecialista, odborník lekár, samozrejme, je platený vo vyšších platbách, ako je to trebárs u toho lekára prvého kontaktu. Aj to je nepochybné, že ja tu vôbec nechcem šetriť určite na zdraví pacientov. Ja som to nepovedal, lebo v podstate ironicky som to povedal, teda zrušme lekárov prvého kontaktu, ak ich teda nepotrebujeme tu, nech to robia všetko potom špecialisti, ak tými lekármi prvého kontaktu chceme byť my samotní pacienti. Si dovolím povedať, že nie sme nimi, lebo veľakrát navštívime toho špecialistu úplne iného, ktorý v podstate nám ani nepomôže, vyšetrí on nás a on zistí, že v podstate my k nemu nepatríme. No tak to zdržiavame. Samozrejme, potom sa tie čakárne špecialistov lekárov zapĺňajú.

    Samozrejme, aj tá duplicita tých liekov tu je a plytvanie týmito liekmi je tu. To je ďalší aspekt, ktorý tu je. Ušetrí sa na tých liekoch, aj keď ten lekár prvého kontaktu je v podstate tým reálnym kontaktom so svojim pacientom.

    Nezanedbateľná je tiež potom ďalšia vec, keď v podstate ten lekár prvého kontaktu nemusí vedieť, že špecialista predpísal nejaké lieky, a dochádza k nejakej kontraindikácii. To môže byť tiež jeden z problémov.

    Samozrejme, sa hovorí, že by mali byť väčší manažéri lekári alebo rodinní lekári. Ja o type rodinných lekárov aj v rámci tých seminárov, ktoré som absolvoval, mal možnosť zúčastniť sa na tých lekárskych seminároch. Hovorí sa o tom vyše 20 rokov, stále len sme pri nejakom tom verbálnom prevedení, že tí lekári rodinného typu akí by boli vynikajúci, že by sa postarali komplexne o celú rodinu, ako o deti, tak o dospelých jedincov, aby poznali tí lekári prvého kontaktu dôverne túto rodinu. Bolo by to dobré, ale zatiaľ to nie je.

  • Teraz sa pýtam, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Pán spravodajca, registrujem vás, pani poslankyňa Žitňanská, pán poslanec Mičovský. Prihlásili sa do rozpravy aj pán navrhovateľ, aj pán spravodajca, takže oni majú, samozrejme, prednosť.

    Takže hlásil sa skôr pán spravodajca, takže, nech sa páči, pán poslanec Sulík.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No skúsme sa pozrieť na ten problém s tými výmennými lístkami trochu zoširoka, a síce tak, že každý statok by mal mať nejakú cenu. A keď statok cenu nemá už či reálnu, primeranú, na úrovni nákladov alebo nejakú trhovú, nemá ju žiadnu alebo keď ju má veľmi nízko, tak dochádza k plytvaniu tohto statku. A tým pádom sa veľmi rýchlo vyčerpajú zdroje. Neviem, kto si teda pamätá, za socializmu bola cena za teplo umelo znížená alebo respektíve umelo držaná na veľmi nízkej úrovni a potom sa regulovala teplota v bytoch tak, že sa otvorilo okno, namiesto toho, aby sa napríklad stíšilo kúrenie. Toto sú tie nežiaduce javy, ktoré vznikajú, keď si štát myslí, že on teraz musí do niečoho veľmi zasahovať. Socialistická vláda si povedala, že so zdravím sa nesmie obchodovať, zdravie nie je obchod. To sú všetko veľmi pekne znejúce heslá, ale skutočnosť je taká, že keď my vzbudíme v ľuďoch pocit toho, že zdravotná starostlivosť, to je, skrátka, to, čo sem padlo z neba, a je to tu a nič to nestojí, potom, samozrejme, dochádza k plytvaniu. Potom sa nemusíme čudovať, že sú plné čakárne či už u všeobecných lekárov alebo u niektorých špecialistov a tak ďalej.

    Na jednej strane je správne, že máme v zdravotníctve poistný systém preto, lebo sú to najmä štyri hlavné ochorenia, ktoré generujú obrovské množstvo nákladov, rakoviny, srdcovocievne, cukrovky a obličky. A keby mal niekto znášať nejakú liečbu a nebodaj dostane rakovinu, tak v podstate možno 99,5 % obyvateľstva by nemalo šancu toto utiahnuť. Alebo bolo by to 95 %, neviem presne, koľko by to bolo. Preto je ten poistný systém správny. Ľudia si platia a aj je plne solidárny. To znamenám, ľudia platia nejaké percento zo svojich príjmov a všetci dostanú zdravotnú starostlivosť, ktorá je na veľmi nízkej úrovni preto, lebo sa s ňou plytvá, preto, lebo sa plytvá zdrojmi a plytvá sa aj množstvom tej samotnej zdravotnej starostlivosti. A toto je ten problém.

    Druhá vláda Mikuláša Dzurindu sa snažila znížiť to plytvanie, resp. obmedziť prístup tak, že...

  • Ruch v sále.

  • Pán kolega Droba, ruší ma to, keď sa bavíte. Ďakujem. Druhá Dzurindova vláda sa snažila tento prístup k tej zdravotnej starostlivosti sťažiť tým, že zaviedla 20- a 50-korunové poplatky. Vznikol aj taký milý vtip, že podľa čoho spoznáte lekára v Tescu. No spoznáte ho podľa toho, že platí dvadsaťkorunáčkami. Ale malo to ten účel, že jednoducho ľudia si povedali: „Dobre, tak nepôjdeme tam s každou jednou najmenšou boľačkou, pôjdeme tam, keď sa nám niečo nazbiera.“ Tých 20 korún malo tiež evidentne svoju cenu. A čerpanie zdravotnej starostlivosti kleslo tak o takmer 10 %.

    Potom došla socialistická vláda, ktorá teda povedala: „Nie, ľudia musia mať dojem a my im to budeme teraz tlačiť do hlavy, zdravotná starostlivosť je pre všetkých zadarmo v plnom rozsahu.“ A opäť, samozrejme, sa začalo tou zdravotnou starostlivosťou viacej plytvať. A musela si teda nájsť nejaký iný spôsob, akým obmedziť toto plytvanie.

    Vrátim sa späť k tomu kúreniu. Keby sa tam neobmedzovalo plytvanie cenou, tak ľudia by kúrili vždy naplno a naozaj by mali otvorené okná a naša spoločnosť by zrejme skrachovala.

    No tak zaviedli tie výmenné lístky. Áno, určite majú aj tie výmenné lístky nejaké svoje výhody. Niekto, kto nevie posúdiť, čo mu vlastne je, a musí ísť k tomu všeobecnému lekárovi, tak zrejme sa to tam lepšie dozvie. Ale predpokladám, že zrušenie výmenných lístkov neznamená, že človek nesmie ísť k všeobecnému lekárovi...

  • Reakcia z pléna.

  • Môže k nemu ísť čiže ten, kto nevie, čo mu je.

  • Obzretie sa po plafóne.

  • Pán Kuffa, ešte to nepadlo, ešte môžem chvíľu rečniť a keď ma to zabije, tak už potom som dorečnil. Čiže, pán Kuffa, keď niekto nevie, čo mu je, tak asi pôjde k všeobecnému lekárovi aj v tom prípade, že nie sú povinné výmenné lístky. To zrušenie tých výmenných lístkov v podstate zvyšuje rozhodovanie jednotlivca, zvyšuje jeho slobodu. To je aj dôvod, prečo SaS tento návrh podporí napriek tomu, že, áno, má to aj svoje nevýhody. Tie sme už práve od pána Kuffu počuli. No ale mal by tento návrh prejsť prvým čítaním, tak zrejme by potom stálo za to, vhodnými pozmeňujúcimi návrhmi, napríklad ako vravela pani Horváthová, doladiť ho a niečo teda vymyslieť, či už by to bola nejaká kombinácia toho alebo nejaké iné vylepšenie a doplnenie.

    Každopádne je správne dať zdravotníctvu nejakú cenu. Ľudia by si nemali myslieť, že zdravotná starostlivosť je zadarmo, lebo si ju necenia a plytvajú ňou. A potom to zdravotníctvo tak vyzerá, ako vyzerá. Potom je na takej biednej úrovni, lebo my sa snažíme vzbudiť dojem, že je zadarmo. A preto tie výmenné lístky sú, idú tým smerom, že snažia sa obmedziť čerpanie zdravotnej starostlivosti, ale, myslíme si, nie správnym spôsobom preto, lebo buzerujú ľudí a obmedzujú ich. Napríklad ja ani len nemám všeobecného lekára, ja som nebol u lekára neviem koľko, dvadsať rokov, keď, tak som bol u nejakého špecialistu rovno, s kolenom napríklad. A preto teda dávam do diskusie, možnože by to stálo za to, návrh nájsť teda vhodné spôsoby, ktorými by sme dali statku s názvom zdravotná starostlivosť nejakú cenu, aby teda sa toľko ním neplytvalo, napríklad niečo podobné, ako boli tie 20- a 50-korunové poplatky.

    SaS teda tento návrh do druhého čítania podporí. A keby sa náhodou malo stať, že motyka vystrelí a pani Laššáková by zle prstovala, tak potom by sme si aj my premysleli, akoby sme tento návrh doplnili vhodnými pozmeňujúcimi návrhmi. Veľmi pekne ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Osuský, Kuffa, Horváthová a pán poslanec Uhliarik. Končím možnosť prihlásiť s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolega Sulík v podstate naznačil celkom férovo obidva aspekty týchto lístkov. A podobne ako kolegyňa Horváthová naznačil, že by sme sa mohli v druhom čítaní nad vecou zamyslieť. Môj rezort, v ktorom naďalej, aj keď ja som dnes poslancom, pracuje manželka, t. j. dermatovenerológia, bol uznaný i zákonodarcom za taký, kde občan môže sám rozhodnúť o tom, že asi by mal ísť k dermatológovi. A teraz je len, samozrejme, otázka: Kde? I priemerný občan dokáže posúdiť, že ak mu praská v kolene a ledva došľapuje, tak by asi nemusel ísť za gynekológom, ba dokonca ani za praktikom, ale mohol by ísť asi za ortopédom. A ak moja dcéra, ktorá mala zaľahnuté v uchu, potrebovala na to, aby išla k otorinolaryngológovi, výmenný lístok, tak sa skutočne domnievam, že i priemerne zdravotnícky nevzdelaný občan by dokázal posúdiť, že ak mu štiepa v uchu a ak má zaľahnuté, tiež nepôjde ani k psychiatrovi, ani k oftalmológovi. Takže je veľmi dobré skúsiť nájsť akési riešenie i pre iné odbory, pretože niektoré odbory sú logicky vyňaté z povinnosti týchto lístkov. A pri prudkom gynekologickom krvácaní je celkom rozumné, že aj jednoduchšia žena pochopí, že asi pôjde ku gynekológovi a nebude obťažovať neurológa. Takže dajme istú slobodu uvažujúcim ľuďom s tým, že ich nebudeme pri takých prípadoch, ako som uviedol, šikanovať potrebou nejakých lístkov. Niektoré z nich pritom zohľadnil už zákonodarca. Skúsime dať tým ľuďom zhodou okolností podobne ako v "evidenčnom" zákone, ktorý som predkladal, opciu, ísť si nechať poradiť od múdreho všeobecného lekára.

  • Ďakujem za slovo. Ku gynekológovi netreba nijaký výmenný lístok, ak má žena tento problém. A tu je práve aj v tej dôvodovej správe uvedené, že v podstate sa nevzťahujú tie výmenné lístky tam ani k zubárovi. Zub vás bolí, tak jednoducho viete, že máte ísť k zubárovi, nepôjdete k dermatológovi. Očný lekár takisto nie pre posúdenie lekárov a psychiatrické takisto nepotrebujú výmenné lístky. Opakovane keď pacient potrebuje toho špecialistu a nemá vyriešený stále tento problém, v podstate on nemusí ísť opätovne znova za lekárom prvého kontaktu, ale ide už rovno za tým špecialistom. To je len na ten prvýkrát, aby nasmeroval ten lekár prvého kontaktu toho pacienta na tú správnu špecializovanú ambulanciu. Tým, že si to ako pacienti regulujeme sami, no tak meníme tých špecialistov lekárov zaradom. A tí, ktorí sú takí hypochondri, tak myslím si, že tie špecializácie nestačia na to, aby všetkých ich obišli. Myslím si, že výmenné lístky zavádzajú poriadok. Áno, môže byť aj lepší systém, momentálne je to také riešenie rýchle. Ale je účinné. Do budúcna viem si predstaviť, že by ten systém v zdravotníctve bol aj iný, ako sme ho mali tu doposiaľ.

    Ešte tak chcem doplniť, že aj zástupcovia Slovenskej lekárskej komory, keď som mal možnosť s nimi rozprávať a pýtal som sa, či sú teda za výmenné lístky alebo sú proti nim, ja čo som sa s nimi rozprával a oslovil ľudí, tak boli za zavedenie výmenných lístkov. Nie je to ani o oberaní niekoho o slobodu, lebo sloboda bez zodpovednosti neexistuje, ale, tak ako ste to hovorili, pán kolega, zdravotníctvo zadarmo nemôže byť, nič nie je zadarmo, pán Sulík, ani vaše manželstvo nebolo zadarmo a keď tak bolo, tak to, čo je zadarmo...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani poslankyňa Horváthová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Môžem sa stotožniť s veľa vecami, čo ste povedali, pán poslanec Sulík, problém je, že nie je dobrý ani jeden extrém, ani druhý extrém. Ja som čosi už načrtla. A obávam sa, že to, čo pán poslanec Osuský navrhuje, po určitej špecializácii že by to bolo dosť komplikované vyčleniť, pri akých stavoch by musel, nemusel niekto vyhľadať všeobecného lekára. Čiže nemyslím si, že toto by bola dobrá cesta. Keď sa nezúčastňujete alebo nesledujete až tak tie odborné fóra všeobecných lekárov, sa mi podarilo teraz byť v Žiline na jednom takomto stretnutí, kde už také prvé lastovičky sú napríklad pri liečbe vysokého tlaku, hypertenzie, pri ktorých v podstate ten všeobecný lekár nemohol spraviť nič. Keď to bola hypertenzia III. stupňa z jej štyroch stupňov, on mohol skonštatovať, že je vysoký tlak a musel toho pacienta poslať internistovi, čo je dosť nelogické z viacerých hľadísk. Ten všeobecný vie urobiť aj EKG, vie urobiť mnohé vyšetrenia, závisí od jeho erudovanosti a schopností. Čiže ozaj keď je dobrý ten lekár, vzdeláva sa, má dobré zázemie, vedomosti, tak vie urobiť veľmi veľa vecí. Verím, že po vhodnej spolupráci s poisťovňami by to postupne po ozaj malých krôčikoch mohlo ísť a tie výmenné lístky sú potrebné kvôli tomu, aby ten pacient tam prišiel. Ale, samozrejme, ten problém sa bude musieť riešiť komplexne, musí sa zvýšiť dôvera v tých všeobecných lekárov, a teda hlavne v ich kompetencie.

    Je dôležité ešte dodať, že tá špecializovaná starostlivosť spôsobom, ako ste to vy načrtli, že keď pacienta čo ja viem bolí koleno, sa veľmi predražuje, lebo nie každý pacient je možno tak inteligentný ako vy a vie, že teda keď bolí ho koleno, tak ide k ortopédovi alebo k traumatológovi. Už teraz som spomenula dvoch špecialistov, ku ktorým by ste mohli ísť. Máte ho opuchnuté, môžete ísť k reumatológovi, máte tam nejaký červený fľak, idete ku kožnému, lebo však niečo tam máte červené a nakoniec skončíte na infekčnom s boreliózou.

  • Ďakujem. Tu je vidieť, že keď sa niektorá téma, naozaj odborná téma, výsostne odborná téma, posudzuje čisto politicky, tak to riešenie nie je dobré. Ja chápem pána poslanca Sulíka ako predsedu SaS, liberálnej strany, že tá hlavná nosná téma týchto výmenných lístkov, a presne ste to aj povedali, je, že sa zvyšuje sloboda rozhodovania. Ale ostatné veci, ktoré ste povedali, ktoré sa naozaj týkali odbornosti, žiaľ, neboli správne. Viete, ja chápem, že máme to, to tu aj zaznelo, múdrych lekárov, všeobecných, dosť. Ale vy všetci viete, že sú prestarnutí, ten priemerný vek je okolo do 60 rokov, 57, 58 rokov. Máme mnoho hlavne prepracovaných lekárov s preplnenými čakárňami, ktorí nemajú čas často na dôkladné vyšetrenie toho pacienta. Jednoducho nemajú čas. A viete aj z hľadiska regionálnych rozdielov a regionálneho rozvrstvenia Slovenska, že väčšina obyvateľov musí ísť za tým všeobecným lekárom, pretože žije jednoducho na vidieku alebo v menších mestách. Zrušenie výmenných lístkov im tieto čakárne ešte preplňuje. A paradoxne sa im táto situácia ešte sťažuje. Naozaj je potrebné v tomto prípade komplexné riešenie, odborné riešenie.

    V prvom rade nemala táto vláda posunúť e-Health, ktorý by zásadne riešil práve zdvojené vyšetrenia a takisto vyšetrenia, ktoré by mohli následne všeobecný lekár a špecialista riešiť, tak nemala toto posunúť na rok 2016, ale to je už o inom. V každom prípade nerieši samo osebe zrušenie alebo zavedenie lístkov, čo sa už tu trikrát alebo štyrikrát stalo, celú situáciu.

  • S reakciou pán poslanec Sulík, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. No, pani Horváthová, hovoríte, že jeden extrém nie je dobrý a druhý rovnako nie je dobrý. Ale treba si uvedomiť, že jeden extrém, to je ten, ktorý dnes máme. A to je, že komplet celé zdravotníctvo je pre všetkých zadarmo. To je ten jeden extrém. A druhý extrém je, že nie sú výmenné lístky alebo 20-korunové poplatky. Druhý extrém by bol, keby každý si musel... Môžete nerozprávať mi do toho? Ďakujem. Druhý extrém by bol, keby každý si musel za všetko, čo spotrebuje, aj reálne zaplatiť. Len toto nie je možné, lebo aj bohatý človek keď dostane rakovinu, tak jednoducho neutiahne tie náklady na liečbu. Preto existuje to poisťovníctvo, existuje tisíce rokov alebo stovky rokov, možno sa poistiť proti všetkému možnému. Len v poisťovníctve existujú veci. Napríklad spoluúčasť je úplne bežná vec v normálnom poisťovníctve. Či už pri havárii auta alebo pri dome, keď zhorí, vždy je tam nejaká spoluúčasť. A takisto, keď niekto príliš čerpá z tej poistky, tak sa mu zdvihne poistné. A tieto mechanizmy my sme úplne vyhodili zo zdravotníctva von. Čiže možnože to nemusia byť práve výmenné lístky, môžu to byť bonusy, malusy, môže to byť, skrátka, čokoľvek, len navrátenie alebo, aj ako vravel pán Uhliarik, cez tú e-Health kartu nejaké zohľadnenie toho, kto koľko čerpá alebo až plytvá a tak ďalej. No každopádne zásadne trvám na tom, pokiaľ naďalej budeme sa snažiť vyvolať v ľuďoch dojem, že celé zdravotníctvo je zadarmo, tak bude sa ním plytvať, a preto bude veľmi nízka jeho úroveň. Zároveň však vravím, výmenné lístky sú buzerácia, a nie rozumný spôsob ako to obmedziť. Čiže, áno, buď nech to je nejaká e-Health karta alebo poplatky. Alebo nech ostanú výmenné lístky, ale znížme počet tých špecializácií, na ktoré ich treba. Alebo ich nechajme a ten človek, ktorý chce ísť priamo k špecialistovi, tak nieže ich nezoberie, no tak nech tam zaplatí nejaký 5-eurový poplatok. Alebo nájdime, skrátka, iné riešenie.

  • Pani poslankyňa Žitňanská, nech sa páči.

    Pán poslanec Chren bude vystupovať ako posledný v rozprave po pánovi poslancovi Mičovskom. Tak sme sa dohodli.

    Takže, nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi najskôr zareagovať na to, čo odznelo aj v diskusii, v rámci faktických poznámok.

    Pani poslankyňa Horváthová, ja sa úplne s vami stotožňujem, poriadok musí byť. Avšak tieto výmenné lístky ten poriadok nezavádzajú. Proste je to detail, ktorý komplikuje život, ale nijako veci nerieši. A mne to pripomína tú situáciu, keď si žena kúpi, dajme tomu, opasok a k tomu si dokúpi potom celý outfit, hej, aby sa doladila, zatiaľ čo by to malo byť možno naopak, že ten detail dolaďujeme s tým, čo už je nejako komplexne riešené.

    A to komplexné riešenie je to, čo už aj hovoril pán poslanec Chren, čo sme viackrát hovorili. A to je zmena v kompetencii všeobecného lekára. Je to posilnenie jeho postavenia. A je to zavedenie takzvaných rodinných lekárov, ktorí naozaj budú môcť správne manažovať toho pacienta, budú môcť oveľa viac liekov mu predpisovať, oveľa viac výkonov vykonávať, než je tomu dnes.

    Keď hovoril pán poslanec Osuský o tom, že aby v zákone bola opcia, že by niekto mohol si dať poradiť a niekto nie, ja si myslím, že keď tam nefigurujú tie výmenné lístky ako také, tak tá možnosť ísť si dať poradiť od všeobecného lekára explicitne teda tam nie je, lebo každý, kto chce, môže sa ísť poradiť so všeobecným lekárom a to nemusí byť napísané v zákone, že takéto právo je.

    K tomu ešte, čo bolo povedané pani poslankyňou Horváthovou. Keď pacient by navštevoval len špecialistov s tým kolenom a postupne by prešiel od neurológa, traumatológa, neviem ortopéda až neviem kde, aby zistil že je borelióza, ono, áno, ale na druhej strane pri takýchto ochoreniach, aj keď prejde cez toho všeobecného lekára, to neznamená, že tých špecialistov bude menej, lebo tiež niekedy je to o tom, že najprv vyskúšate jedného, ten to nezistí a tak ďalej. Čiže možno sa to o niečo zredukuje, ale neznamená to, že ten všeobecný bude hneď vedieť, ku komu vás má poslať.

    A k tomu, čo hovorila pani poslankyňa Hufková, že nezaregistrovala žiadne negatívne informácie ohľadom týchto výmenných lístkov, tak dovoľte, aby som zacitovala z jedného komentára, ktorý vyšiel v tomto týždni v týždenníku Plus 7 dní. Je to trošku dlhšie, ale je to konkrétny prípad. „Pred pár dňami môjho priateľa, ako sa ľudovo hovorí, seklo v chrbte. S krutými bolesťami sa mu napokon podarilo dostať do neurologickej ambulancie, kde sa po hodine čakania dozvedel, že bez výmenného lístka od všeobecného lekára ho pán doktor vyšetriť nemôže. Niežeby nechcel, ale bez toho čarovného papierika by mu poisťovňa jeho prácu nepreplatila. A zadarmo robiť nechce nikto. Taký je nový zákon, ktorý nám naši najmúdrejší páni poslanci schválili, povedala mu sestrička a významne si pritom poklepala po čele. A tak sa priateľ pomaličky, tak ako mu to boľavý chrbát umožňoval, dostal do auta a prešiel cez pol mesta do polikliniky, kde sídli jeho obvodný lekár. Čakáreň bola preplnená ľuďmi a keď išiel zaklopať na dvere ordinácie, že iba potrebuje výmenný lístok, 20 rozzúrených pacientov ho poučilo, aby pekne čakal v rade ako oni. Napokon, keď sa objavila sestrička, objednal sa na poobedie, keď pán doktor berie pacientov na konkrétny čas, samozrejme, za poplatok 10 eur. Takže prišiel poobede, zaplatil a bol rád, že výmenný lístok mal o minútu v ruke. Všeobecný lekár ho nevyšetril, iba si vypočul, čo ho trápi, a múdro skonštatoval, že ho musí pozrieť neurológ. Keďže však už bolo neskoro poobede, neurológ neordinoval. Takže nasledovala ďalšia noc prežitá v bolestiach, pravda so sladkou nádejou, že ráno mu odborný lekár pomôže. Nepomohol, pretože už o ôsmej v čakárni sedelo zo 30 ľudí a on bystro pochopil, že nemá šancu dostať sa dovnútra. My sme tu už od štvrtej ráno, aby sme sa dostali na rad, pochválila sa teta spokojne popíjajúc kávu z termosky. Keďže bolesti neustupovali, kúpil si v lekárni analgetikum a telefonicky sa k neurológovi objednal na ďalší deň popoludní, samozrejme, za poplatok. Odborný lekár pozorne pozrel na výmenný lístok, na ktorom ho žiada obvodný lekár o neurologické vyšetrenie pacienta. To boli tri dni zbytočne zabitého času. Taká je však slovenská realita," konštatuje komentátor v tomto komentári.

    Ďalší prípad, ktorý bol medializovaný, a dnes poznáme aj závery, ako to dopadlo, pretože išlo o už spomínaného chlapca, ktorého otec priviezol po epileptickom záchvate do nemocnice, tak iba vám opäť zacitujem z médií. „V prípade osemročného Samka z Nitry prišlo k porušeniu zákona o zdravotnej starostlivosti. K takémuto záveru dospel Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. K porušeniu prišlo tým, že dieťa nebolo vyšetrené neodkladne po nesprávnom postupe zdravotnej sestry. V zmysle uvedených skutočností je vaše podanie opodstatnené, píše sa v rozhodnutí úradu, ktoré dostali Samkovi rodičia. Samka priniesol prestrašený otec do nemocnice po epileptickom záchvate. Netušil, čo sa deje, syn nikdy predtým takýto záchvat nemal. Na detskej klinike sa ho zdravotná sestra pýtala, či má výmenný lístok z pohotovosti. Povedal som jej, že môj syn potrebuje okamžitú pomoc. Hoci som jej opísal príznaky, povedala mi, aby som najprv išiel na pohotovosť po lístok a zatvorila dvere."

    Naozaj je to mätúce pre mnohých, kedy je potrebný výmenný lístok a kedy nie je potrebný výmenný lístok. Žiaľ, teda tieto dva prípady, o ktorých som hovorila nie sú tie jediné, o ktorých aj médiá informovali, je ich podstatne viacej.

    A ďalšia vec, ktorá tu zaznela, že už teda podľa nového zákona na tom výmennom lístku by mali byť uvedené informácie, čo všeobecný lekár od toho špecialistu žiada, aké je konkrétne vyšetrenie, eventuálne možnosť nejakej diagnózy. Realita je taká, že tí špecialisti naďalej dostávajú lístky, kde je napísané: „Prosím o vyšetrenie.“ Čiže nedošlo k naplneniu litery zákona, nedošlo k tomu, že by ten špecialista vedel, na čo sa má u konkrétneho pacienta zamerať. A preto naozaj, tak ako sme to uviedli v dôvodovej správe, tak ako sme o tom hovorili, je to len šikana toho pacienta, ktorý musí lietať z jednej ambulancie do druhej, aby si zaobstaral veľakrát medzi dverami od sestričky výmenný lístok, kde je napísané: „Prosím o vyšetrenie.“ Pokiaľ sa nezmení celkový systém, pokiaľ nebudú posilnené kompetencie všeobecného lekára, naozaj tieto výmenné lístky nič neriešia, nešetria ani čas, ani energiu, ani peniaze. Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami sa hlási päť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pani poslankyňa Horváthová.

  • Ďakujem pekne. Vo veľa veciach sa zhodneme.

    K tým príkladom, ktoré ste dali z médií. Ja by som až tak veľmi nedávala dôležitosť a váhu tomu, čo popíšu médiá, pretože každý takýto prípad, samozrejme, verím tomu, sa stal. Môže sa to stať, ale ja osobne to beriem ako pochybenia konkrétneho lekára. Predsa nemôže pacienta, ktorý príde po epileptickom záchvate bez lístka, poslať domov alebo nechať ho čakať niekde na pohotovosti. Čiže ak sa toto v skutočnosti stalo, verím tomu, že to nie je úplné klamstvo, je to zlyhanie toho konkrétneho lekára, ktorý bez lístka pacienta nevyšetril. Sú normálne veci, normálni ľudia, lekári, ktorí si nezoberú na triko to, že ten pacient zomrie alebo bude mať nejaké ťažké komplikácie pri tom zdravotnom stave, a pošlú dodatočne lístok vybaviť. Každý normálny obvodný lekár mu dodatočne ten lístok vypíše v takýchto konkrétnych akútnych prípadoch. To sa stáva. Čiže ak by sme robili z pár medializovaných prípadov nejakú teraz mantru, že toto bolo a že toto sa deje dennodenne, to by som bola nerada, aj keď teda pripúšťam, že takéto veci sa môžu stať.

    Čo sa týka toho, že všeobecný lekár neovplyvní množstvo špecialistov, ktorých ten pacient navštívi, to, si myslím, nie je celkom pravda. Samozrejme, ja viem, tá situácia v súčasnosti nie je ideálna, niektorí všeobecní lekári majú vysoký vek, niektorí z nich možno nie sú tak erudovaní, ako by mali byť, ale dobrý všeobecný lekár, vzdelaný, vie, že tamto je borelióza, môže spraviť základné laboratórne vyšetrenia, môže sa prikloniť k tomu, že asi to bude najpravdepodobnejšia diagnóza, a pošle toho pacienta najprv tam, kde ho treba poslať, áno, keď sa tam nedokáže diagnóza, samozrejme, môže sa poslať ďalej. Ale určite sa tak obmedzí počet špecialistov. Špecializovaná starostlivosť je oveľa drahšia ako všeobecná. Bolo by dobré, keby sa niečo zaviedlo, ako spomínal pán poslanec Sulík. K tomu poviem potom niečo v ďalšej faktickej poznámke. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, samozrejme, nejde o to, aby sme tu rozvíjali teraz to, ako je to s diagnostikou pri borelióze a ako majú stúpať titre medzi dvoma vyšetreniami, ktoré dokazujú, či sa jedná o starú infekciu alebo novú a ak nie sú kožné prejavy, tak to môže byť ozaj kdečo. Tu je len otázka, a to tu zaznelo, že často prepracovaný, zaťažený, s plnou ambulanciou, nie celkom mladý a odolný všeobecný lekár má túto kompetenciu i v prípadoch, podobne ako v tých zákonom vymedzených prípadoch, keď sa nemusí chodiť s výmenným lístkom ku gynekológovi ani k dermatológovi, mohla by existovať sloboda pacienta, lebo ono je to na tom obvode tak, že tam nie sú k dispozícii vrcholné zobrazovacie metódy stavu kolena. A ak kolega Sulík pôjde z Rozsutca a rupne mu v kolene, tak, samozrejme, rein theoretisch, mohol mať pred desiatimi rokmi aj boreliózu, a bude mať nejaký titer, možno zvyškový, ale jeho rozum mu dá, že po tom zlom došliapnutí alebo uvoľnení kameňa, sám som to zažil pri ceste Kartuziánskym chodníkom, pôjde rovno k traumatológovi, ešte pred výmennými lístkami, jednoducho v mnohých ďalších prípadoch sa tiež dá použiť priama cesta.

    A, moja milá kolegyňa žiadala od mojej dcéry so zápalom stredného ucha výmenný lístok, hoci nie preto, že jej otec povedal, že má zápal stredného ucha, ale preto, že rozum jej hovoril, že ho má. Napriek tomu ho na cestu k ušnému lekárovi potrebovala. A, s dovolením, nijako nevyrieši ani neskvalitní túto cestu svojím výmenným lístkom, kolega, sebelepší všeobecný lekár, pretože tá terapia aj tak bude patriť do rúk ušiara, tak ako sa aj nakoniec stalo, aj keď tá ušiarka v súlade so zákonom a platným predpisom trvala na lístku a je úplne v poriadku, že trvala na ňom aj pri tom, že sa jednalo o dcéru jej dlhoročného kolegu.

  • Ďakujem pani, podpredsedníčka. Pani poslankyňa, to, čo ste uviedli, sú maximálne dva prípady. A určite sú nadnesené. Realita taká určite nie je. Závisí to však od zdravotníckeho personálu. Bolo to neprofesionálne zo strany zdravotníka, ktorý takto postupoval. Samozrejme, zdravotník musí byť osobnostne zrelý, aby nedošlo k takýmto postupom, musí byť ľudský a musí mať odborný prístup k pacientom. A príčinou teda nie je žiadny výmenný lístok. Keď pacient nevie, čo mu je, pôjde k všeobecnému lekárovi, ale mnohí z pacientov si myslia, že „vedia“, akú majú diagnózu, a idú rovno k špecialistovi. Dnes si každý môže nájsť na internete podľa symptómov, o akú približne diagnózu sa jedná. A pacient ide rovno teda k špecialistovi. Ten ho však odporučí k ďalšiemu špecialistovi, lebo to jemu nemusí spadať. Ale pacient si v tomto prípade myslel, že vie, čo mu je. Pritom stačilo navštíviť všeobecného lekára, ktorý určí diagnózu a následne liečbu. Každý všeobecný lekár, ktorý sa celoživotne vzdeláva, čo mu vyplýva zo zákona, je erudovaný vo svojej odbornej činnosti všeobecného lekára, a teda má vedomosti zo všetkých oblastí fungovania ľudského tela. Ďakujem.

  • S tým internetom ma napadla taká jedna vec, vademékum. My dnešní pacienti, my občania sme takí, že my si naozaj všetko vykukáme na internete alebo v tej odbornej literatúre. A je jeden taký vtip, ako ten predajca podáva tú knihu takémuto pacientovi, ktorý si chce vypozerať tú svoju chorobu, a keď si ju kúpi, natešene odchádza z predajne a hovorí: „Pán kolega, len dajte si pozor, aby ste nezomreli na tlačovú chybu.“ Tak dneska naozaj sme tí pacienti, ktorí prichádzame do ambulancie, tak my už máme aj určenú diagnózu, my už aj lieky povieme lekárovi, aké má doniesť. No veď ja som to hovoril, potom zrušme tých lekárov prvého kontaktu, načo sú tu, keby už takto bolo. Ale sú potrební, lebo prax ukazuje, že sú potrební. A tí lekári prvého kontaktu práve zachytávajú aj tie bežné štandardné choroby. To dosvedčujú aj na konferenciách aj univerzitní profesori, ktorí tam vystupujú.

    Možno je vhodné zamyslieť sa, nebolo to tu spomenuté, nad tým, aj systém vzdelávania aký je. Pediatri dosahujú priemerne vek 55 rokov, sú to lekári prvého kontaktu. Je s tým veľký problém. Dneska pediatriu nemá kto robiť. A to sú práve lekári prvého kontaktu. Možno v Bratislave alebo v mestách, kde sú fakulty lekárske, tak nie je taký nedostatok tých lekárov, možno pediatrov alebo lekárov vo všeobecnosti. Ale sú aj regióny Slovenska, ktoré sú vzdialenejšie od týchto centier. A tam je ten problém. A ten vysoký priemer u tých lekárov naozaj je veľkým problémom.

    Kolegynka, chcem len povedať, že dúfam, že podľa tej tlače, že by sme nezovšeobecnili, že na Slovensku je taká tá situácia alebo akútne tieto ošetrenia, každý lekár to urobí a (neodkladná zdravotná starostlivosť) každý lekár aj vie, že to má urobiť, nikto si nedovolí poslať toho pacienta preč, lebo lekári nesú riziko aj...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem. Opakujem ešte raz, keď sa jedna zdravotnícka téma, odborná, výsostná, naozaj dá do politickej roviny, tak niektoré názory sú trošku naivné. A ja si vážim názor pani poslankyne Horváthovej, ktorá teraz ako jediná je tu lekárka.

    Hovorí sa, že najlepší revízny lekár je pacient. My nepotrebujeme výmenný lístok, naozaj, zo sto percent problémov slovenského zdravotníctva je toto tak jedno promile, pretože ľudia sa prispôsobia tomuto stavu a presne takto sa to stalo. Ľudia sa prispôsobili. Bolo teraz v tom časopise Plus jeden deň či Plus 7 dní, neviem, napísané, že pacient zaplatil za výmenný lístok a potom si išiel sadnúť k neurológovi. No, pani poslankyňa Žitňanská, on by, teraz nehovorím proti vám, v podstate bol 31. na rade, aj keby ten výmenný lístok v podstate nemal, lebo ono sa to vlastne stáva, že dnes skutočne od štvrtej, od piatej ráno pacienti sedia u špecialistov bez ohľadu na to, či výmenné lístky sú alebo nie sú. V niektorých európskych krajinách to majú vyriešené tak, že poisťovňa pacientovi zaplatí len niekoľko návštev špecialistu za rok. Napríklad v Rakúsku sú to dve návštevy špecialistu za rok. To znamená, že pacient si veľmi zráta, na Slovensku idete k jednému neurológovi, ale často to nestačí. Idete sa spýtať ešte druhého, tretieho neurológa, či tomu prvému neurológovi naozaj môže veriť. Vieme, že to tak je. Ale keby sme za tú návštevu museli platiť tretíkrát alebo štvrtýkrát u špecialistu, tak si to ako pacienti niekoľkokrát rozmyslíme. Myslím si, že je dôležité stanoviť kompetencie obvodných alebo všeobecných lekárov, prísne to posudzovať poisťovňami. A potom sa celý tento systém postupne stabilizuje.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec Uhliarik, ja sa nepasujem za odborníčku na zdravotníctvo, ale žijem tu, mám tri deti, chodím k lekárom, k špecialistom, sama občas idem k lekárovi. Čiže nejakú skúsenosť mám a o tej tu hovorím. Čiže to, že by mala byť tá diskusia nejako len medzi vami lekármi, nemyslím si. Myslím si, že aj my pacienti máme k tomu čo povedať.

    A k tomu, čo ste hovorili, pani poslankyňa Horváthová aj Hufková, že z týchto príkladov vlastne robíme nejakú mantru. Nie, len hovoríme o konkrétnych príkladoch a prípadoch, ktoré sa stali. A to, že zlyhali tí lekári alebo konkrétne pri tom chlapcovi s epileptickým záchvatom zlyhala zdravotná sestra, je fakt, ale povedzme si, na základe čoho zlyhala. Kebyže nie sú potrebné výmenné lístky, tak ten chlapec je hneď ošetrený. Čiže nie je to o tom, že si niečo vymysleli a v dôsledku toho zlyhali. Proste vy ste zaviedli výmenné lístky, na základe ktorých sa stali tieto konkrétne prípady.

    A, pani poslankyňa Hufková, keď hovoríte o tom, že v tých médiách je to písané nejako nadnesene, no išli by ste za tým otcom mu to povedať, že predstieral, že ten syn mal epileptický záchvat? Alebo za tým človekom, ktorý mal tie boľavé kríže, pôjdete do očí mu povedať, že to tak nie je, ho to až tak nebolelo a vlastne mal si obehnúť všetkých tých lekárov za všetky výmenné lístky? Zdá sa mi to necitlivé. Naozaj, riešme problém tam, kde je, a nezahlcujme a nešikanujme pacientov nejakými lístkami, ktoré v konečnom dôsledku neplnia tú úlohu, ktorú mali plniť zo zákona tým, že bude menej návštev u špecialistov, že špecialisti dostanú popis možných diagnóz alebo ja neviem potrebných vyšetrení. Proste táto skutočnosť nenastala. Tak radšej to zrušme. Riešme všeobecných lekárov a potom, ak to bude treba, tak sa vráťme k výmenným lístkom. Ďakujem.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Mičovský. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, o štátnych podnikoch možno nezačnem, ale predsa len pozriem sa aj na to, že som veľmi rád, že mnohí ľudia sa veľmi oprávnene vyjadrujú k tomu, ako sa má alebo nemá hospodáriť v lesoch. A je určite dobre, že majú o to záujem, že to cítia ako svoj problém. Na druhej strane je asi celkom dobré, že existujú lesníci, ktorí vedia siahnuť tým správnym smerom, kde prebieha previerka, kde treba vybudovať cestu. Tým chcem, samozrejme, trocha predvídať a predoslať to, čo asi patrí do tejto diskusie. A to je to, že je veľmi dobré vo všeobecnosti vzaté, keď odborníci rozhodujú o odborných veciach, niežeby ostatní nemali k tomu sa právo vyjadrovať, naopak, je veľmi dobré, keď vieme poobracať kameň so všetkých strán a zistíme teda, kde je tá hlavná žila v ňom skrytá, ktorým smerom ide a čo je dobré a čo je zlé na tom kameni.

    Ak by sme rozdelili diskusiu, ktorá tu doteraz prebehla, na také dve veľké skupiny, ja si nenárokujem, že by som išiel do podrobností, tak by sme zistili, že ozaj je tu pomerne veľká časť poslancov, ktorí našli dôležité a rozumné dôvody na to, aby výmenné lístky boli zrušené ako čosi, čo je záťažou, čo môže dokonca v niektorých prípadoch ohrozovať pacienta. A kopu ďalších argumentov, veľmi zaujímavých, povedali. Na druhej strane je tu aj veľmi dôležitá a nie menšia skupina poslancov, ktorí našli práve opačnú argumentáciu, aby výmenné lístky boli zachované ako čosi, čo nie je len byrokracia, ale čo je ten správny návod na to, ako efektívne pacienta vyšetriť, vyliečiť, zachrániť. A nebudem teda hovoriť o tých dvoch skupinách podrobnejšie. Myslím si, že to bolo zaujímavé a dostatočné to, čo tu zaznelo, skôr možno sa priblížim k tomu, že ako vždy, tak aj v tomto prípade existuje zlatá stredná cesta. Nebude ideálna, nebude možno ani priechodná. Napriek tomu by bolo dobré, keby tu zaznela. Bavili sme sa o tom aj na klube. A hovoríme si, že možno by to celkom stálo za to, vám takúto alternatívu ponúknuť a ktovie, či by nestálo za to, aj sa nevydať týmto smerom? Čo keby sme ponechali voľbu na samotného pacienta? Keby by sa mohol rozhodnúť na základe svojich skúseností, pocitov alebo obáv, že on jednoducho chce navštíviť toho všeobecného lekára, po prvé, pretože má voči nemu dôveru, že má dobré skúsenosti, ktorý aj keď nie je rodinným lekárom, ale je lekárom, ktorý pozná jeho a ktorý ho asi z jeho skúseností nasmeruje tam, kde je ho potrebné nasmerovať. No a potom môžu byť aj tí múdri, ktorí teda, ako tu kolega hovoril, načítajú všetko z internetu a majú pocit, že už veľmi presne vedia, čo pacientovi je. Možno sa mýlia, možno sa nemýlia, určite aj takéto dve podskupiny by sme tam našli. A nech idú priamo za tým špecialistom. Viem, že som Ameriku neobjavil, ale ponúkam teda aj koncovku takéhoto postupu, aby sme nejakým spôsobom rozlíšili tieto dve skupiny a aby sme ponechali právo slobodne sa rozhodnúť, či teda môj všeobecný lekár má moju dôveru a ja mám dostatok, veľa obáv a neistoty na to, aby som za ním išiel, alebo, naopak, som si sebaistý a viem, čo treba, a nebudem blokovať čakáreň a pôjdem priamo bez straty času tam, kde je to potrebné. Nuž nechajme tú koncovku v ambulancii špecialistu, lekára odborného, ku ktorému môžem prísť aj s výmenným lístkom, aj bez výmenného lístka. Rozdiel bude potom v tom, že ten s výmenným lístkom bude mať u špecialistu prednosť, pretože prišiel už predvyšetrený, v mojom ponímaní vniesol viacej zodpovednosti do toho, čo očakáva od lekárov. A keďže už bol u toho všeobecného, teraz by som u toho špecialistu nechal, aby bol v tej skupine, ktorá bude vyšetrená prednostne. Nie je to ideálne. Viem si predstaviť, že ak by boli nejaké faktické poznámky, nájdete na to dôvod, prečo to tak nebude celkom fungovať. Ale zdá sa mi, že by to bola cesta, ktorá by možno tento problém celkom efektívne vyriešila.

    Ale ja si neodpustím spomenúť ešte jednu vec, ktorá patrí do tejto témy. Ale nebude to téma výmenných lístkov a zároveň to bude téma výmenných lístkov. Nemyslíme si, nemyslíte si, že výmenné lístky sú čosi, čo nie je na prvom, na druhom, na treťom, na štvrtom, ba dokonca ani na piatom mieste v našom zdravotníctve? Nevravím, že je zlé, že tu taký návrh zaznel, nevravím, že je zlé, že sa ho snažíme vyriešiť, ale ja by som veľmi očakával ako pacient, a všetci sme pacienti, buď aktuálni alebo potencionálni, že uchopíme problém tam, kde sú hlavné tepny riešení, a nie okrajové. A tá hlavná je, stále si myslím, v tom, čo sa tu tak občas zjavuje. A predsa mi chýba, aby to zaznelo úplne jasne. Každý pacient nech má nárok na to, aby jeho diagnóza xy bola vyhodnotená rovnakým odborným kvalifikovaným spôsobom tak v Humennom, ako aj v Bratislave alebo v Martine a aby z toho vyplývalo, že z xy sa rovná postup a + b + z + d, aby bolo jasné, že každý to musí dostať v tejto kombinácii, ktorá je považovaná za štandardnú. A dokonca tam bude aj t ako čas v konkrétnom čase. To sa mi zdá pre každého pacienta oveľa dôležitejšie, aby jeho diagnóza bola vyhodnotená presným postupom, presnou technológiou, v presných cenách a v presných termínoch. A ak sa to tak stane, tak ja si myslím, či prídem na to vyšetrenie s výmenným lístkom alebo bez výmenného lístka, to bude veľmi nepodstatné, podstatné bude to, že tento postup prebehne a že sa dokonca nebudem musieť ani obávať toho, či poisťovňa moja má dobrú zmluvu, či to stíha, či ešte má na to nejaké kapacity. To by mal byť tiež problém, ktorý by sa nikdy nemal dotknúť pacienta. Nech sa dotkne poisťovne a jej šikovnosti, nech sa dotkne iných okruhov, ale nech sa nedotkne pacienta, pretože v tomto prípade ak to má riešiť pacient a znášať, tak potom je to oveľa niečo ťažšie ako to, či ja prichádzam s výmenným lístkom alebo bez výmenného lístka.

    Viem, že to nepatrí k tejto téme, takže sa vraciam naspäť. Nechajme to v rukách samotného pacienta. Nech sa rozhodne. A tí, čo majú pocit, že nezjedli všetku múdrosť sveta a že sú neistí, ale nechcem to tak devalvovať, lebo niekedy ozaj tie argumenty, čo tu zaznievali, boli úplne presné, že nie je to potrebné, aby sme išli k tomu všeobecnému, tak nech majú možnosť prísť k tomu špecialistovi a mať tam právo prednostnej jazdy. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky majú traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Uhliarik.

  • Pán poslanec Mičovský, súhlasím s dvoma vašimi vlastne hlavnými tvrdeniami.

    A k tomu v prvom rade, čo ste povedali, aby sme to nechali na pacienta. Veď preto som to zrušil v minulej vláde, lebo je dôležité, aby sme práve nechali na pacienta to, či pôjde najprv ku svojmu všeobecnému lekárovi alebo uváži, že pôjde najprv k špecialistovi. A naozaj sa to takto dialo, že zhruba 70 % pacientov stále chodilo najprv za svojím všeobecným lekárom.

    A súhlasím s druhým tvrdením, ktorým hovoríte, že to je absolútne okrajový problém. Povedal som naozaj len čisto matematicky, že je to prenesene jedno promile zo sto percent problémov na Slovensku.

    Chcem sa vyjadriť ešte k tej jednej veci, ktorá tu zaznela. Ja som rád, že to dáva pán poslanec alebo skupina poslancov a že sa o tejto téme hovorí, aj keď je to okrajová téma. A tak ako som povedal, že najlepší revízny lekár je pacient, ja oceňujem, že sa tu k tomu aj my ako pacienti vyjadrujeme alebo teda aj niektorí iní nezdravotníci vyjadrujú.

    Ale nechcem, aby sme sa na to pozerali trošku krivým pohľadom. Musím povedať k tomu, ako sa zachovala tá pani doktorka alebo teda doktor, že neposkytol pomoc v epileptickom záchvate, vážení priatelia, to je akútna starostlivosť, to vôbec nemá nič spoločné s výmenným lístkom. V prípade, že neposkytne akútnu starostlivosť akýkoľvek lekár alebo sestra, mali sme tu minulý týždeň záchranárov, čiže pri dopravnej nehode aj bežnému občanovi, je to trestný čin. To znamená, toto vôbec nesúvisí s lístkom.

  • Slabý potlesk.

  • A, prepáčte, ale nechcel som, aby mi teraz smeráci tlieskali, v každom prípade hovorím o tom vecne.

    Viete, mnohokrát sa stáva to, že špecialista často neakceptuje vyšetrenia od obvodného alebo všeobecného lekára a zdvojuje ich. Opakuje ich a zaťažuje to neúmerne tak poisťovňu, systém, tak aj pacienta, lebo niekoľkokrát sa tieto vyšetrenia opakujú.

  • Ďakujem pekne za slovo. S tým sa môžem stotožniť, čo práve povedal pán poslanec Uhliarik. Stáva sa to, býva to hlavne vtedy, keď tie výsledky od všeobecného lekára neprídu v prehľadnej forme, prídu nijaké vytrhnuté z kontextu. Napíše tam pár nejakých laboratórnych vyšetrení, nedá k tomu nejaké anamnestické údaje. Čiže stáva sa aj toto.

    Pán poslanec Mičovský, môžem s vami súhlasiť. Zdá sa mi to ako dobrý nápad v súčasnej situácii, ako motivačne pôsobiť na pacientov. Ten, ktorý ide, skonzultuje to u všeobecného lekára a ide na istotu k tomu špecialistovi, s najväčšou pravdepodobnosťou teda ide tam, kam patrí. Taký pacient by mal byť nejakým spôsobom motivovaný.

    A tu sa vrátim aj k pánovi poslancovi Sulíkovi, ktorý hovoril o tom, alebo niekto v pléne to tu povedal, že vlastne v niektorých krajinách v západnej Európe je obmedzené množstvo návštev špecialistu, lebo že tí pacienti, ktorí tam idú bez výmenných lístkov, že budú platiť priamo za starostlivosť u špecialistu. Obávam sa, že plné platby by tu neboli možné. Tam napríklad u takého imunoalergológa jedno vyšetrenie stojí od 500 do 1 000 eur, základné komplexné laboratórne vyšetrenie, to sú veľmi drahé záležitosti. Čiže nezaplatil by to ten pacient. Ale iste bez nejakej finančnej spoluúčasti, ja sa k tomu prikláňam, to nepôjde.

    A to čo ste, pán poslanec Mičovský, spomenuli o tom, presnom pomenovaní toho, kto na čo má nárok z poistenia, to je problém, ktorý tu vlastne roky je, že nie je zadefinované, čo to je základná zdravotná starostlivosť, ten pacient čo má dostať v tej všeobecnej ambulancii, čo má dostať u špecialistu, čo má preplatené, u neho čo je teda štandard a čo už by bolo nejakým spôsobom nadštandard. Čiže toto je jeden z tých kľúčových problémov, ktoré máme a ktorý nie je riešený. Určite keď sa toto zadefinuje, bude tá situácia ľahšia, absolútne sa stane bezpredmetným nejaká debata o výmenných lístkoch.

    A ďalšia vec je... Poviem to v ďalšej faktickej poznámke. Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Ja tu vidím, že všetko so všetkým súvisí. Keď už vláda pána Fica chce mať za každú cenu lístky, ja by som povedal taký jeden kompromis. Sú centrá voľného času. Dajme tam tie lístky, nech si rodičia vyberú, kam svoje dieťa dajú poobede na voľný čas, a nech si tu pacient vyberie, za ktorým lekárom chce ísť. Tak aj lístky by sme použili a vymenili. Možnože to bude dobrá vec.

    Ale myslím si jednu vec. Mám s tým osobnú skúsenosť. Hodinu som sedel v čakárni u nosného, krčného, kým nedošla sestrička. A opýtala sa ma, či mám ten lístok? No nemal som ho. Tak po hodine som odišiel, zatiaľ som sa tam ani nevrátil. Takže asi tak to funguje medzi lístkami, že ľudia ani nevedia, kde ich potrebujú, kde ich nepotrebujú. Odsedia si tam chvíľu a potom niekto povie a oznámi mi to. A už sa tam nikdy nevrátia. Ďakujem.

  • V rozprave vystúpi pán poslanec Chren. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, ďakujem veľmi pekne za mnohé cenné príspevky v rozprave, napriek tomu, ako ťažko je ignorovaná dnešná schôdza. A to je pokračovanie mnohými poslancami. Som rád, že tento návrh splnil svoj účel aj v tom, že otvoril túto pomerne zásadnú diskusiu a že v mnohých príspevkoch ako u pani Horváthovej alebo pána Uhliarika, v tých odbornejšie ladených, sa naozaj objavila aj debata o tých zásadných problémoch zdravotníctva, ktoré tiež treba ďalej riešiť a ktoré patria aj na pôdu zákonodarného zboru, Národnej rady Slovenskej republiky, tohto parlamentu.

    Mám dva také pocity z tejto rozpravy, v ktorej vystupujem ako posledný rečník. Prvý pocit je, že sa naprieč plénom, dokonca naprieč politickými stranami podarilo objaviť akúsi zhodu o tom, čo je to jadro problému. A druhý pocit je, že s mnohými poslancami žijem ja a mnohí, drvivá väčšina bežných ľudí v inom svete než mnohí poslanci, ktorí tu dnes debatovali.

    Najprv k tej zhode. Zhodli sme sa na tom, že výmenné lístky nie sú tým najzásadnejším problémom v slovenskom zdravotníctve. Naozaj ním nie sú. tak ako ich zavedenie nič neprinieslo. V podstate to tu zaznelo aj zo strany SMER, výmenné lístky nie sú dôležité, ich zavedenie v podstate nič nevyriešilo, nič nepomohlo priniesť. Žijeme však v inom svete, pretože je tu jedna skupina poslancov, ktorí hovoria, že keď výmenné lístky nie sú dôležité a ich zavedenie nič zásadné nevyriešilo, prečo nimi máme šikanovať občanov a prečo máme ohrozovať ich zdravie.

    Nemôžem si to jednoducho nechať ujsť. Štefan Kuffa tu už nesedí. On za to aj tak naozaj nemôže. Ale k pani poslankyni Hufkovej sa vyjadrím. Nie je zodpovedný ten lekár, ktorý bol donútený tým, ako na neho zdravotné poisťovne tlačia, že nevyšetril toho chlapca, ale vy ktorí ste hlasovali za výmenné lístky, ste zodpovední za ohrozenie života a zdravia slovenských občanov, pretože ste vytvorili systém, ktorý motivuje lekárov špecialistov, aby bez výmenného lístka neošetrovali pacientov, hoci sú v akútnom stave, pretože ste vytvorili „hlavu dvadsaťdva“, pretože príde pacient, ktorý tvrdí, že je v akútnom stave a ten lekár musí rozhodnúť. Vyšetrí ho a zdravotná poisťovňa mu to možno nepreplatí, s veľkou pravdepodobnosťou mu to nepreplatí, pretože poisťovne tlačia na to, aby sa škrtali všetky takéto výkony a bazíruje práve na takých formalitách, ako sú výmenné lístky, alebo ho neošetrí. A ak to bol naozaj akútny stav, ten pacient môže zomrieť. Veď vy predsa hovoríte, že lekár nemôže vyšetriť bez výmenného lístka pacienta, ak ten pacient nie je v akútnom stave. Ale veď na to, aby zistil, či je v akútnom stave, on ho najprv musí vyšetriť. To je absolútna „hlava dvadsaťdva“. To je ako o Yossarianovi z tej knižky. Takýto systém ste vy zaviedli. A preto sa nedivte, že sú možno 2, 3, 4 medializované prípady, kde výmenné lístky naozaj ohrozili zdravie občana. Tých prípadov v skutočnosti je oveľa viac. A to tu máme povinné výmenné lístky len tri mesiace. Čiže, áno, zhodujeme sa v tom, že zavedenie výmenných lístkov nič zásadné nevyriešilo, ale žijeme v inom svete v tom, že v tom mojom svete mi záleží na tom, či občania šikanovaní sú alebo nie sú a či systém, ktorý je vytvorený, motivuje všetkých starať sa o ich zdravie alebo, naopak, motivuje lekárov v snahe vyhnúť sa výkonom zadarmo, ktoré by im zdravotná poisťovňa nepreplatila, aby pacientov odmietali, hoci v tom akútnom stave naozaj byť môžu.

    Avšak to je len jedna z odlišností svetov, v ktorých žijeme, pretože ďalšia odlišnosť vo svete mojom a mnohých ďalších občanov nie je jedno, či človek strávi pol dňa, deň, dva dni v čakárni u najrôznejších lekárov. Možnože u mnohých poslancov, ktorí nemusia sedieť v čakárňach ako obyčajní ľudia a vedia si zabezpečiť protekčné vyšetrenia a protekčné zaobchádzanie zo strany lekárov, naozaj môže byť úplne jedno, či nejaké výmenné lístky máme alebo nemáme. Ale či už príklad, ktorý citovala moja kolegyňa Janka Žitňanská, alebo príklady mnohých ďalších ľudí, aj príklad kolegu Érseka hovoria o tom, že tí ktorí si nedovolia využívať nejakú protekciu u lekárov, si musia odsedieť hodiny a hodiny v čakárňach. Ja absolútne rozumiem ideálu manažovania pacienta všeobecným lekárom, ale žijeme v rozličných svetoch, pretože manažovanie pacienta v podstate znamená to, že s nejakým problémom, povedzme, bolesťou ramena alebo bolesťou ucha, kde tá indikácia, k akému odborníkovi ísť, je úplne jasná, pacient musí najprv prísť ku všeobecnému lekárovi, ktorý mu napíše výmenný lístok, kde strávi pol dňa v čakárni, s tým výmenným lístkom ide k lekárovi špecialistovi, ktorý ho vyšetrí, naordinuje mu liečbu, a potom sa na tretí deň zase vráti ku svojmu všeobecnému lekárovi, ktorý mu predpíše konkrétne lieky tak, aby neboli v kontraindikácii s inou liečbou. Toto sa rovná trom dňom behania po lekároch.

    Kolegyne, kolegovia dovolím si vám pripomenúť, že najohrozenejšou podľa štatistík sociálnou skupinou na Slovensku sú mladé rodiny s deťmi. Povedzte mi, koľkí rodičia pracujúci, ktorí majú mladé deti, práve rozbiehajú svoj rodinný život, sú zaťažení hypotékou, si môžu dovoliť stráviť tri dni behaním po lekároch, namiesto toho, aby to dokázali vybaviť v jednom dni. Povedzte mi, tento systém tohto behania po lekároch by mohol fungovať, keby tam neboli také rady. Lenže tie rady tam budú, pretože vieme, že na Slovensku je o tretinu menej všeobecných lekárov na 100 tisíc obyvateľov, než je tento priemer vo vyspelých krajinách OECD. To znamená, tie rady u všeobecných lekárov budú vždy, zatiaľ čo rady u špecialistov nejako neklesnú, pretože pri tých výmenných lístkoch v skutočnosti sa nepreukázalo, a ja som sa na to pýtal Všeobecnej zdravotnej poisťovne a tá mi nedokázala argumentovať, že by za tie tri mesiace klesli návštevy u lekárov špecialistov.

    Tento systém tzv. manažovania pacienta by mohol fungovať v krajine, kde všeobecní lekári majú kompetencie. Mohol by fungovať v krajine, kde všeobecný lekár môže napríklad predpísať CT vyšetrenie alebo EKG. My nehovoríme, že všeobecní lekári na Slovensku nemajú kvalifikáciu. Oni ju majú, ale systém, ktorý ste zaviedli, priamo bráni tomu, aby sa zo všeobecného lekára stal manažér, pretože všeobecný lekár dnes ani len nemôže predpísať kopu liekov, ktoré by vedel správne naordinovať. Nemôže ani len predpísať kopu potrebných vyšetrení, o ktorých vie, že sú potrebné, avšak nemôže ich predpísať vrátane toho spomínaného CT-čka napríklad. No a to už ani nehovorím o tom, že tento systém, kde pacient najprv príde k všeobecnému lekárovi, ktorý ho pošle k odborníkovi a ktorý ho vráti naspäť k všeobecnému lekárovi, aby mu predpísal lieky, by mohol fungovať v krajine, kde taká obyčajná vec ako objednanie sa na vyšetrenie na obyčajnú hodinu, na konkrétnu hodinu nestojí 10 eur, ale je zadarmo.

    Pred niekoľkými rokmi vyvolalo obrovskú diskusiu zavedenie tých notoricky známych 20-korunáčok za návštevu lekára. Veď vy v podstate všetkých pracujúcich ľudí vrátane tých sociálne najodkázanejších, ako sú mladé rodiny, mladí rodičia s deťmi, ktorí si nemôžu dovoliť vynechať tri dni v práci kvôli jednému vyšetreniu u špecialistu a ordinácii správnej liečby, nútite platiť, ak chcú ušetriť ten čas, nie 20 korún, ale pätnásťkrát viac, čo je tristo korún, len za jedno objednanie sa na konkrétnu hodinu, aby z tej práce nemuseli vynechať celý deň alebo, povedzme, len pol dňa. Veď to je oveľa horšie než tie Zajacove dvadsaťkorunáčky.

    A teraz sa vraciam k tomu. Zhodujeme sa teda v tom, že výmenné lístky nie sú jadrom problému slovenského zdravotníctva. A ony nimi naozaj nie sú. Ale žijeme v dvoch rozličných svetoch, vo svete, kde nám nezáleží na pacientovi a kde si povieme, že ideme ho šikanovať, ideme ho oberať o peniaze a ideme ohrozovať jeho zdravie tým, že tvrdohlavo budeme existenciu výmenných lístkov presadzovať napriek tomu, že sme sa tu všeobecne zhodli, že ich zavedenie nič zásadné nevyriešilo a že všetky tie argumenty, ktoré v ich prospech boli používané, sú teoretické, ale nemajú praktický účinok, vo svete, kde nám na pacientovi záleží, kde ho nechceme šikanovať a kde mu nechceme vyťahovať z peňaženiek až pätnásťkrát viac ako napríklad počas pôsobenia ministra Zajaca, a teda jeho dvadsaťkorunáčkami.

    A mne je naozaj divné, že tí, ktorí obhajujú práva pacienta, tí, ktorí obhajujú práva spotrebiteľa v tomto prípade, nie sú tí, ktorí si hovoria sociálni demokrati alebo ľavicoví politici, ktorí tvrdia, že často im ide o ľudí, ale tí, ktorí sú často vykresľovaní ako bezcharakterní pravicoví politici. A práve na takýchto konkrétnych príkladoch sa skutočne vykresľuje podľa môjho názoru ten zásadný rozdiel, komu na bežných ľuďoch naozaj záleží a kto nad týmto problémom bežných ľudí mávne rukou.

    A teraz aby som zakončil a nezostal naozaj len pri tých výmenných lístkoch, pretože sme sa zhodli, že tie nie sú tým najzávažnejším, áno, nezostane nám nič iné, než nájsť skutočné riešenie aj tohto problému oveľa komplexnejšie, či tým riešením budú magnetické karty, s ktorými pacient príde k lekárovi špecialistovi, ktorý tam podľa nich zistí zo zdravotnej dokumentácie a dokáže odhaliť IT kontraindikácie liekov, i to, koľkokrát už kde ktorý pacient bol na vyšetrení, a dokonca aj tých hypochondrov, a primerane zareagovať, alebo či je to riešenie, ktoré spomínal pán Uhliarik prostredníctvom tvrdých limitov na bezplatné návštevy u špecialistov počas roka, alebo či je to riešenie zvýšenia kompetencií všeobecných lekárov, zavedenie tých takých rodinných lekárov, ktorí by sa naozaj starali o celých pacientov a o ich rodiny a urobili by aj z pozície všeobecného lekára oveľa lákavejšiu alternatívu aj pre mladých medikov, čo je návrh strany Nová väčšina, ktorý presadzujeme my. Toto musí prísť do parlamentu na stôl. A toto je zrejme oblasť, kde potom aj s pani Horváthovou, aj s pánom Uhliarikom a aj s pani Hufkovou môžeme debatovať o tom, čo je zásadné. Dnes ale máme na stole šikanu občanov, ktorá nič nerieši, naopak, ohrozuje ich zdravie, v niekoľkých prípadoch už ohrozila ich zdravie. Zaviedla „hlavu dvadsaťdva“ do vzťahu poisťovňa – lekár. A spôsobuje mnohým, najmä tým, ktorých čas je obmedzený, pretože napríklad musia pracovať a živiť svoje rodiny, aj nemalé finančné problémy a straty a náklady pri zdravotnej starostlivosti, ktoré sú úplne zbytočné. Preto som presvedčený, že napriek tomu, že ide o takú drobnosť, povinné výmenné lístky k lekárom by sme zrušiť mali. Mali by sme urobiť toto gesto v prospech občanov, pretože ich tu zastupujeme a v ich prospech by sme mali robiť politiku. A znova si vás dovolím poprosiť o podporu tohto návrhu. Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami sa hlási päť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pani poslankyňa Horváthová.

  • Ďakujem pekne. Ja som sa snažila v tých pár faktických dať takých svojich pár poznámok a postrehov, ktoré sa mi zdali rozumné a hovoria skôr v prospech výmenných lístkov. Ale, ako ste si všimli, aj som spomenula všetky tie negatíva, o ktorých si plne uvedomujem, že tu sú.

    Ja by som si na záver dovolila povedať jednu vec, čo sa týka všeobecných lekárov. Môže sa nám veľmi ľahko stať, že v priebehu jedného roka až dvoch rokov nebudeme mať čo hovoriť o výmenných lístkoch, lebo nebude všeobecných lekárov, ktorí by nám ich vypísali. Je tu obrovský problém lekárov, ktorí majú vysoký vek, odchádzajú do dôchodku, zubami-nechtami sa držia svojich ambulancií, lebo nemajú ich komu dať. Zvlášť je to v malých dedinách. Čiže toto by som chcel zdôrazniť, že mali by sme sa zamerať na to, ako čo najrýchlejšie vyvzdelávať a namotivovať mladých študentov medicíny na to, aby sa venovali všeobecnému lekárstvu. Dávam vám do vedomia taký teraz nový projekt, rezidentský program, ktorý sa snaží ministerstvo zdravotníctva presadiť. A myslím si, že to je dobrá idea. Každopádne začalo sa niečo v tejto oblasti robiť. Myslím si, že bez toho sa nepohneme.

    Dovoľte mi teraz ešte zacitovať z e-mailu, ktorý som dostala ako podnet od jedného pána lekára, nebudem ho menovať, lebo nemám povolenie citovať túto jeho poznámku. Má 62 rokov. Je to všeobecný lekár pre dospelých. „Výmenné lístky sú úplne zbytočné, zaťažujú nás aj odborných lekárov. V praxi to riešime tak, že odborným lekárom, niektorým, sme dali 20 opečiatkovaných výmenných lístkov, aby ťažko mobilní a ťažko chorí pacienti nemuseli chodiť po výmenné lístky k nám. Mnohým pacientom dá výmenný lístok len sestrička, pretože nie je potrebné, aby bol týmto zaťažovaný lekár.“

    Ešte raz si dovolím zdôrazniť, že ja som vždy bola ako špecialista za výmenné lístky, ale ak ich majú predpisovať, a teda písať tie výmenné lístky takíto lekári, ktorí toto priznajú verejne a dovolia si to poslať ako podnet, tak sa obávam, že ozaj je to potom asi stratené. Tá zdravotná starostlivosť sa týmto neuveriteľne predražuje.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán poslanec, podľa mňa je neadekvátne prirovnávať výmenné lístky k problémom šikanovania pacientov. Zovšeobecňovanie protekcie lekárov na poslancov, uprednostňovanie vyvolených nie je na mieste z vašich úst. Každý má právo si vybrať všeobecného lekára. Ak pacient nie je s tým lekárom spokojný, nie je spokojný s jeho ošetrovaním, má dnes možnosť si vybrať lekára iného. Taktiež má možnosť sa telefonicky sa objednať na vyšetrenie u odborníka bez zaplatenia prednostného vyšetrenia. Prednostné vyšetrenie, teda ošetrenie, si zaplatí len ten, kto príde v ten deň bez objednania na vyšetrenie k špecialistovi. Povinné výmenné lístky by mali ostať. Majú aj svoje negatíva, samozrejme, uznávam. Ale to nie je dôvod na ich zrušenie.

    A ešte ak by ste mi dovolili, nie je tu pani Žitňanská, chcem pani Žitňanskej len povedať, že určite nie som necitlivá k problémom pacientov.

    A otcovi chlapca s epileptickým záchvatom by som povedala, že chýbajúci výmenný lístok neošetrenia jeho syna nie je uvedený výmenný lístok, ale neposkytnutie akútnej pomoci. Pýtam sa, prečo autor článku, teda otec, nepodal sťažnosť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, kde je v kompetencii úradu zlyhanie profesionálov riešiť, a nie medializovať daný problém. Ďakujem.

  • Ďakujem. Svetová zdravotnícka organizácia hovorí o troch cieľoch pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Cieľom lekárov by malo byť v prvom rade to, aby sa zlepšoval zdravotný stav, v druhom rade to, aby sa zvyšovala spokojnosť pacientov. A v treťom rade je to ich finančná ochrana.

    Toto riešenie, myslím tým teraz na výmenné lístky, zhoršuje spokojnosť pacientov a vôbec nezlepšuje ich zdravotný stav. Preto výmenný lístok ako taký je čiastkové a zlé riešenie, o ktorom, si myslím, sme už dnes dosť dlho hovorili. A asi to všetci vnímate, naozaj, aj keď chápem poslancov vládnej koalície, asi to všetci vnímame a povieme si možno sami v duchu tak, že nie je to úplne najšťastnejšie.

    A som rád, že tu dnes zaznelo, že by bolo dobré čo najrýchlejšie vyvzdelávať všeobecných lekárov, lebo nebude mať tu kto, možno to bude o dva-tri roky, tieto výmenné lístky napísať. No ale potom sa pýtam: Prečo ministerka zdravotníctva zrušila vyhlášku, ktorú som zaviedol pred rokom a pol a ktorá hovorila o tom, že všeobecný lekár môže dostať atestáciu po šiestich mesiacoch v prípade, že napríklad má atestáciu z interného lekárstva, z chirurgie a takzvané veľké atestácie? Toto bolo veľmi dobré riešenie. Využilo to tak do 1 000 lekárov, ktorí si tieto atestácie stihli urobiť, myslím, zo všeobecného lekára. A teraz v tichosti sa toto riešenie, skrátka, zrušilo od januára. A, znova, ja som to už hovoril aj minulý týždeň v rozprave, potrebuje všeobecný lekár päť rokov, to znamená, že v prípade, že máte vy nejaké deti, ktoré chcú byť niekedy všeobecnými lekármi, budú musieť tieto deti iní všeobecní lekári na dva roky zamestnať. Tu si neviem predstaviť, odkiaľ zoberie všeobecný lekár peniaze na to. A plus tri roky budú musieť tieto deti odkolečkovať v nemocnici. Čiže týka sa to tých piatich rokov. Čiže toto riešenie nijakým spôsobom nerieši, ba, naopak, zásadne zhoršuje vekový priemer všeobecných lekárov na Slovensku.

  • Ďakujem za slovo. Myslím si, že zavedením výmenných lístkov sme neohrozili zdravie pacientov. Ten prípad, ktorý bol tu spomenutý, tak to je podnet pre úrad, teda kontrolu nad zdravotnou starostlivosťou, pardon. A keď je to akútny a neodkladný stav, to už som hovoril, lekár je povinný to vykonať. Myslím si, že keby úrad sa tým zaoberal, tak ten lekár, ktorý to nevykonal, tak by bol postihnutý.

    Naopak, ja si myslím, že tu nielen na liekoch, ale aj na výkonoch ušetríme, a to tým, že v podstate nebudeme zaťažovať tých špecialistov, ktorí sú preťažení veľakrát v tých samotných ambulanciách, pretože my ako pacienti sa rozhodneme, že práve tento máme problém. Keď nie je ten, tak prechádzam od jedného k druhému.

    K tým dvadsaťkorunáčkam, ktoré tu boli. Áno, tu sa vytváral taký systém a v podstate zavádzal sa istým spôsobom poriadok, aby aj ľudia si uvedomili, že všetko čosi stojí, že nič nie je zadarmo, ani zdravotníctvo nie je zadarmo. Ani v tomto čase nie je zadarmo to zdravotníctvo a dopláca sa tam, či už za lieky. Ale takisto aj keď sú pacienti v lôžkových častiach, tak sú rôzne príplatky, kde pacienti platia. Zdravotníctvo zadarmo nemôže byť. A myslím si, že aj tá edukácia tu je, ale vo vzťahu k nám, k samotným pacientom, aby sme to nepredostierali tak národu, že zdravotníctvo je zadarmo. No nie je zadarmo. Však doň platíš z výplaty, platíš odvody, tvoj zamestnávateľ platí, samozrejme, za lieky doplácaš a sú rôzne doplatky aj na samotných oddeleniach, keď si hospitalizovaný.

    Najväčším problémom v dnešnom zdravotníctve skutočnosti je to, že ten pacient je kdesi na konci. A toto je ten veľký problém. Veľakrát sú samotní tí pacienti a ich ťažké stavy v tak nedôstojných podmienkach, v nemocničných oddeleniach. A toto je veľký problém. Pacient ako keby kdesi bol len takým vedľajším „produktom“, ale aj tak reálne...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Táto diskusia pri všetkej pestrosti názorov, ktoré v nej zazneli, bola veľmi poučná a v jednom bode aj smutná. Obnažila tú smutnú realitu všeobecných lekárov, ich veku, perspektív poskytovania tohto, hlavne vo vidieckych oblastiach veľmi dôležitého typu zdravotnej starostlivosti. Celkom čestne musím povedať, že dobrý všeobecný lekár je vlastne reálne takmer niečo ako polyhistor medicíny, lebo predsa len špecialista sa celý život zdokonaľuje v jednej špecializácii, zatiaľ čo tento by mal byť dobrý vo všetkom, ak nechce byť len acylpyriňákom a dispečerom. Všetka česť tým, ktorí to zvládli a robia to. V mojej mladosti som mal kolegu, dnes je to úspešný ortopéd, ktorého otec bol vlastne, hoci to bolo v socializme, rodinným lekárom, rodinným lekárom, ktorý sa staral od malých po veľkých vo svojom vidieckom rajóne. Takmer chodil aj k teleniu kráv, pretože bol veličinou všetkými uznávanou, každým akceptovanou a ku všetkému volanou, čo mu neuľahčovalo jeho pohodlie a život. My sme sa pred dvadsiatimi rokmi za pomoci Česko-slovensko-švajčiarskej zdravotníckej spoločnosti pokúšali zaviesť na lekárskej fakulte vzdelávanie rodinných lekárov, čo vo Švajčiarsku existuje i ako vzdelávací typ. A na prvú prednášku prišiel nikto menej ako profesor Siegenthaler. Tí, ktorí absolvovali medicínu v mojich časoch, poznajú veľkú slávnu bibliu internej "Diferenciální diagnostika" od Hegglina, švajčiarskeho autora. Siegenthaler po ňom prevzal autorstvo a editorstvo tejto vrcholnej internistickej príručky. A musím povedať so smútkom, že sa rodinné lekárstvo neetablovalo ako ctená a potrebná súčasť medicíny, ešte raz hovorím, predovšetkým vo vidieckych oblastiach, lebo to nemôžeme vidieť len z pohľadu väčších miest.

  • Ďakujem veľmi pekne s reakciami na faktické poznámky.

    Najprv, pán poslanec Osuský, súhlasím, práve tá cesta inštitucionalizácie rodinných lekárov je podľa nášho názoru tá správna, ktorá môže riešiť celý tento problém. A v systéme, kde by takíto rodinní lekári skutočne existovali, by mohli aj výmenné lístky mať svoje opodstatnenie. Avšak zavádzať výmenné lístky predtým, než máme všeobecných lekárov dostatok s dostatočnými kompetenciami, je ako liečiť pacienta, povedzme, s herniou tým, že mu priložíme pijavicu a začneme púšťať žilou. Ešte viacej mu tak znepríjemňujeme život a škodíme.

    A čo sa týka tých akútnych prípadov, pán Kuffa, aj pani Hufková, máte pravdu. Akútny prípad mal lekár ošetriť. A Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sa tým zaoberal. Veď oni to hodili na sestričku, potom nakoniec. Ale veď práve vy ste hlasovali za systém, ktorý núti ohrozovať život a zdravie pacientov, pretože vy ste ich prinútili vyžadovať výmenné lístky a bez nich neošetriť pacienta. A ten lekár nevie, či ten prípad je naozaj akútny predtým, než ho nevyšetrí. A ak ho vyšetrí a zistí, že akútny nebol, poisťovňa mu to nepreplatí, lekár príde o peniaze. Vy tak priamo motivujete lekárov, aby sa báli ošetrovať kohokoľvek bez výmenného lístku a aby spochybňovali akútnosť týchto prípadov. A tým ste vytvorili systém, ktorým motivujete lekárov správať sa tak, aby ohrozovali zdravie pacientov, bodka, to sú fakty. O tom sa jednoducho diskutovať nedá.

    Pani Horváthová, ten príklad, ktorý ste dali, bohužiaľ, nie je taký ojedinelý, či už s tými opečiatkovanými lístkami.

    Upozornili ste aj na ďalší problém. A to sú imobilní pacienti, ktorých tým naozaj preháňame po lekároch, aby si žiadali výmenné lístky hoci. A zaťažujeme tým aj ich príbuzných, pretože tí pacienti sú imobilní.

    Výmenné lístky majú jednoducho toľko negatív, že som stále presvedčený, že ich je dobré zrušiť.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, pán poslanec Chren ako navrhovateľ, chcete záverečné slovo?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Nie.

    Chce sa k rozprave vyjadriť spravodajca?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 573, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 550.

    Teraz dávam slovo poslancovi Jurajovi Miškovovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, so začatím transformácie ekonomiky zo socialisticky plánovanej na trhovú ekonomiku začiatkom deväťdesiatych rokov 20. storočia sa spúšťal aj proces privatizácie. Privatizácia, najmä takzvaná veľká privatizácia mala zabezpečiť presun vlastníckeho práva od štátu k súkromným vlastníkom, a teda zabezpečiť pluralitu vlastníctva v ekonomike tak, ako je to bežné aj v iných vyspelých trhových ekonomikách. Okrem toho sa týmto procesom mali zabezpečiť aj investície do podnikov, ktoré mali perspektívu do ďalšieho rozvoja, no privátny sektor nemal ochotu investovať tam, kde nemal záruku ovplyvňovania ďalšieho chodu podniku cez vlastnícke vzťahy. Za týmto účelom bola vytvorená osobitná inštitúcia Fond národného majetku Slovenskej republiky, ktorého úlohou bolo najmä spravovať majetok, ktorý bol určený na privatizáciu, a tento majetok postupne privatizovať. V rámci tohto procesu fond preberal na seba majetok bývalých štátnych podnikov a iných štátnych organizácií a v súlade so schválenými privatizačnými projektmi vkladal tento majetok do novozaložených obchodných spoločností alebo ho prevádzal do vlastníctva fyzických osôb alebo právnických osôb. Majetok fondu dnes netvorí iba privatizovaný majetok, ale napríklad aj zisk z účasti na podnikaní obchodných spoločností, na podnikaní ktorých sa fond ako akcionár zúčastňuje.

    Fond národného majetku Slovenskej republiky nie je orgánom štátnej správy. Mal mať a má mať vo svojej činnosti nezávislé postavenie, aspoň podľa zákona. Bol vytvorený osobitným zákonom ako štátny orgán sui generis s osobitnými právomocami, s osobitnou štruktúrou orgánov a tiež s osobitným systémom obsadzovania týchto orgánov. Okrem procesu privatizácie fond od roku 2009 zabezpečuje aj činnosti spojené s prevodom zaknihovaných cenných papierov ponúknutých bezodplatne fondu. Vzhľadom na výkon majetkových práv je tak isto aktívne účastníkom mnohých súdnych sporov.

    Vnímajúc dnešnú realitu skutočné postavenie fondu už nie je také, aké bolo v čase jeho vzniku a počas rokov, keď sa na Slovensku masívne privatizovalo. Privatizácia zbytku majetku, ktorý bol určený na privatizáciu už nebeží. Keďže zabezpečovanie procesu privatizácie bolo hlavnou náplňou Fondu národného majetku, je potrebné zaoberať sa jeho ďalším osudom.

    Robert Fico krátko po voľbách roku 2012 vyhlásil, že zrušenie Fondu národného majetku je jeho prioritou. Máme júl 2013 a Fond národného majetku stále zrušený nie je. A podľa dokumentov, ktoré sme už prezentovali verejnosti, aj médiám, interných dokumentov z Fondu národného majetku, do roku 2016 zrušený nebude. Ficova vláda ústami svojho šéfa ideologicky až dogmaticky odmieta akúkoľvek privatizáciu. Sami síce z času na čas privatizujú, nazývajú to však inak. A využívajú na predaj štátneho majetku iné mechanizmy, nie Fond národného majetku. Typickým príkladom tejto skrytej privatizácie je napríklad takzvané rozmrazenie umŕtvenej likvidity v núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov, ktoré schválili poslanci strany SMER v parlamente minulý týždeň. Ďalším príkladom je pripravovaný predaj 49- percentného podielu štátu v Telekome či rozpredaj Carga po častiach, tohto všetkého pod krycím názvom Racionalizačné opatrenie štátu v nakladaní s neproduktívnymi aktívami. Toto je názov, ktorý používa strana SMER – sociálna demokracia pre privatizáciu štátneho majetku. To ale znamená, že vláda strany SMER Fond národného majetku na privatizáciu majetku vôbec nepotrebuje, pretože keď potrebuje privatizovať, tak vie privatizovať majetok štátu tak, aby si to občan nevšimol.

    Je potrebné si uvedomiť, že na zabezpečovanie ďalších funkcií fondu, ako je len zabezpečenie privatizácie, nie je už dávno potrebná osobitná inštitúcia. Návrh, ktorý predkladám, preto prevádza tieto činnosti na ministerstvo hospodárstva, kde bude možné vytvoriť osobitný útvar s obmedzeným počtom pracovníkov a ktorý bude zabezpečovať tieto činnosti, ako je napríklad výkon akcionárskych práv v spoločnostiach s podielom štátu alebo napríklad správa archívu. Mnohé s týchto činností už tak či tak ministerstvo hospodárstva vykonáva. Ďalšie činnosti, napríklad agendu privatizačných súdnych sporov vie ministerstvo hospodárstva v rámci delimitácie delimitovať na ministerstvo spravodlivosti správou pohľadávok napríklad na Slovenskú konsolidačnú a podobne. Za týmto účelom bola už počas našej vlády vypracovaná analýza rušenia Fondu národného majetku. Stála necelých 10 tisíc eur. Táto analýza s plným názvom „Právna analýza podmienok a právnych aspektov zrušenia Fondu národného majetku Slovenskej republiky, prechodu pôsobností, práv a povinností Fondu národného majetku na iný subjekt so zameraním na časovú postupnosť krokov a nevyhnutné legislatívne zmeny“ bola, dámy a páni, vypracovaná v apríli 2011. Počas leta a začiatkom jesene bola táto analýza pretavená do návrhu zákona, ktorý vznikol na ministerstve hospodárstva. Táto analýza okrem iného skúmala aj spôsob zrušenia Fondu národného majetku v Českej republike, ktorý realizovala Česká republika už v roku v roku 2007. Vzhľadom na dobré skúsenosti od našich susedov sme sa rozhodli teda pre podobný spôsob rušenia Fondu národného majetku. A ten sme pretavili, ako som spomínal, do návrhu vládneho zákona, ktorý pripravilo ministerstvo hospodárstva. Žiaľ, nestihli sme ho posunúť do legislatívneho procesu vzhľadom na to, že po páde vlády sme mali iba mandát na kúrenie a svietenie, ako to s obľubou pán premiér Fico deklaroval.

    Tento návrh zákona, ktorý sme pripravili, mal k dispozícii aj minister Malatinský. A je pre mňa veľkým prekvapením, že napriek deklarovanej priorite pána premiéra zrušiť Fond národného majetku zatiaľ Fond národného majetku zrušený nebol. Ten zákon je na ministerstve. A pod tlačou 573 máte pred sebou identický návrh zákona, ktorý však tentoraz predkladám ako návrh skupiny poslancov, pretože doposiaľ nebol predložený ako vládny návrh.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci z poslaneckého klubu SMER – sociálna demokracia, ak to so zrušením Fondu národného majetku myslíte naozaj vážne, ponúkam vám spôsob, ako zrušiť Fond národného majetku okamžite a bez náhrady, ak vám skutočne ide o efektívny štát, šetrenie vo verejnej správe, ako deklarujete, teraz máte možnosť to dokázať. Ak si myslíte, a ja viem, že sú medzi vami mnohí slušní ľudia, ktorým sa nepáčia zlodejiny vašich kolegov, že štát nemá prečo míňať 3 milióny na poradcu pre rušenie fondu a radšej tieto peniaze investovať do školstva alebo sestričkám, ignorujte, prosím, ten gladiátorský palec vašej podpredsedníčky Národnej rady pani Laššákovej, viete to je ten, ktorý vám stále ukazuje, ako máte hlasovať, a zahlasujte za zrušenie tejto trafiky, pretože Fond národného majetku nie je nič iné ako trafika pre pár straníkov, ktorá nás stojí ročne cez 2 milióny eur a ďalšie milióny minie na investície do informačných technológií alebo na projekty ako napríklad digitalizácia privatizačného archívu za 2,5 milióna eur. Je potrebné si takisto uvedomiť situáciu, v ktorej sa nachádza štát. Deklaruje sa síce potreba šetriť, ale skutek utek. Výrazné škrty v oblasti výdavkov štátu takmer nepozorujeme. V čase, keď minister financií ohlásil ďalší výpadok vo výške 350 miliónov eur, to je už druhý v tomto roku, pretože vo februári bol prvý, 350-miliónový, to znamená 700-miliónový výpadok v rozpočte v tomto roku, zrušenie Fondu národného majetku môže byť veľmi malým, ale významným príspevkom na ďalšiu konsolidáciu verejných financií. Máte teda možnosť ukázať, že to so šetrením a rušením nepotrebných trafík myslíte vážne, hlavne teraz, keď je doba vážna a cítia to ľudia na celom Slovensku a na celý tento proces nie je potrebné vyhodiť milióny eur, naozaj, nie tak, ako to zamýšľate, ale stačí stlačenie jedného jediného gombíka, ktorý máte pred sebou na hlasovacom zariadení. A je tam napísané „za“. A to rozhodnutie je na vás. Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči zaujať miesto pre navrhovateľov.

    Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, pánovi poslancovi Jozefovi Mikušovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 180 určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý máme pod tlačou 573, a podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhnutej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o jeho súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Súčasťou je doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 31. mája 2013 č. 550 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem navrhovať, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. A odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 28. augusta a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013.

    Ďakujem pekne, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram teda všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Chcem sa spýtať na ústnu možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nikto sa nehlási do rozpravy.

    Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu týmto za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Heleny Mezenskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento návrh má parlamentnú tlač 574 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí č. 551.

    Nech sa páči, pani Helena Mezenská, o uvedenie zákona.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som pred vás predstúpila, vážení prítomní poslanci, a uviedla dôvody, pre ktoré som sa rozhodla predložiť návrh zákona o mediácii.

    Hneď v úvode chcem zdôrazniť, že mám informáciu o tom, a táto informácia je už dlhodobejšia, že zámerom tejto vlády je pristúpiť ku kompletnej úprave zákona o mediácii na základe množstva pripomienok a odkazov aplikačnej praxe, avšak vedomá si dĺžky tohto daného prísľubu už od roku, myslím, 2010, teraz je rok 2013, berúc do úvahy aj to, v akom stave je vymožiteľnosť, vykonateľnosť práva, ako rastie celoplošná, celospoločenská objednávka, požiadavky občanov, a ja to snímam cez oblasť spotrebiteľov, o mimosúdne riešenie, pristúpila som k takej rýchlej možnosti alebo možného prostriedku na to, ako môžeme vlastne zvýšiť vymožiteľnosť práva v tom štádiu, kým sa naozaj stretneme s kompletným návrhom zákona o mediácii, tak ako sa očakáva.

    Cieľom predkladaného návrhu zákona je zohľadniť praktické skúsenosti s uplatnením zákona o mediácii doteraz v praxi a odstrániť niektoré jeho nedostatky, ktoré spôsobujú nielen v súčasnosti vážne prekážky v práci mediátorov a sprostredkovateľov mimosúdneho riešenia, ale aj ťažkosti vo vzájomných vzťahoch medzi osobami, medzi sporovými stranami, ktoré sa zúčastňujú mediácie.

    Hlavný apel a dôraz v tejto pripravenej novele zákona je postavený na potrebe zjednodušenia hlavne pri postupe, ktorý je spojený so začatím mediácie.

    V roku 2010 bola prijatá novela zákona o mediácii, ktorá dosť necitlivým a paušálnym prístupom zaviedla prvok alebo inštitút povinnosti zaregistrovania dohody o začatí mediácie. Tento inštitút spôsobil v mediačnej praxi, predovšetkým v oblasti nízko predmetových sporov vážne prekážky, pre ktoré sa znižuje aj vykonateľnosť práva v nízko predmetových sporoch. Na túto skutočnosť už dlhodobo, ako som už spomenula, od roku 2010 upozorňovala mediátorská obec. A napriek kompletnej etapizovanej príprave súboru pripomienok Asociácie mediátorov Slovenska tieto pripomienky neboli zohľadnené a neboli dostatočne v očakávanej a žiaducej miere zapracované do tohto zákona.

    Medzi nepoužiteľnosťou súčasného znenia zákona, kde mimosúdne riešenie a mediácia je legislatívne upravená, a riešením nízko predmetových sporov na súdoch je veľká priepasť, je tu veľký deficit, ktorý, si myslím, vieme zaplniť práve prijatím tejto predkladanej novely.

    Návrhom zákona sa jednak dopĺňa súčasná úprava o možnosť stanoviť ďalší okamih začatia mediácie, a to v prípade drobných sporov alebo inak označených nízko predmetových sporov, ktoré som spomenula a ktorých definíciu návrh do zákona aj zavádza. Podľa súčasnej právnej úpravy sú začiatok mediácie a jej účinky viazané na uloženie dohody o začatí mediácie v Notárskom centrálnom registri listín. Návrhom zákona sa tak upravuje výnimka. A v prípade sporov, ktorých hodnota predmetu sporu nepresiahne sumu vo výške 10 tisíc eur, nebude stanovená zákonná povinnosť uložiť dohodu o začatí mediácie do registra listín. Vnímame to ako naozaj, a prax to aj odzrkadlila. zbytočnú byrokratistickú a formálnu prekážku. Samozrejme, tento návrh bude platiť len za predpokladu, že sa osoby zúčastnené na mediácii na povinnosti uložiť dohodu v notárskom registri výslovne nedohodnú.

    Celkový cieľ alebo ten hlavný cieľ, ktorý sa sleduje touto rýchlou novelou, je zefektívniť využívanie inštitútu mediácie, sprístupniť a zjednodušiť túto formu mimosúdneho konania širokej verejnosti a rozšíriť inštitút mediácie pre potreby praktického použitia.

    Navrhované riešenie je v oblasti alternatívneho riešenia sporov významným krokom k zlepšeniu vymáhateľnosti práva na Slovensku, ktorá by aj s podporou Európskej únie, ak sa schváli, mala v budúcnosti napríklad v spotrebiteľských sporoch, ktoré sú takým príkladom nízko predmetových sporov, spočívať nielen na mediácii, ale aj na ďalších typoch mimosúdneho riešenia, akým je negociácia, právo spolupráce alebo facilitácia.

    Zároveň čiastočne tento návrh vracia mediačnému konaniu charakter dôvernosti ako jeden z jeho podstatných aspektov, ktorý bol narušený práve zavedením už tej spomínanej paušálnej povinnosti ukladať dohody o začatí mediácie do notárskeho registra. Dôverujúci a informovaní občania spotrebitelia, schopní uplatňovať svoje práve, sú hnacou silou hospodárskych zmien, pretože ich voľba podnecuje inovácie, efektívnosť a zvyšuje čistotu trhového a aj právneho prostredia.

    V závere chcem uviesť, že návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet a na rozpočet verejnej správy, návrh zákona má pozitívny vplyv na podnikateľskú sféru a vyvoláva tiež pozitívne, sociálne vplyvy, právne vplyvy, nemá však vplyv na životné prostredie a ani vplyv na infomatizáciu spoločnosti.

    Rovnako tento predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne platnými záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    V právnej oblasti, a bolo to aj súčasťou vládneho programu, je hlavný cieľ alebo aj zámer vlády, vládnej strany sústredený na zvyšovanie vykonateľnosti, vymožiteľnosti práva spôsobom mimosúdneho riešenia, spôsobom mediácie. O to viac je pre mňa nepochopiteľné, prečo od roku 2010, keď bol realizovaný a uplatnený takýto necitlivý paušálny vstup do zákona, ktorý znemožnil operatívne rýchlo vymáhať právo práve v nízko predmetových sporoch mimosúdnym riešením, prečo od toho roku napriek apelom a pripomienkam mediátorskej obce sa týmto zákonom nikto nezaoberal.

    Ja neviem, kedy je naplánované predloženie kompletnej úpravy zákona o mediácii do parlamentu, ale kým táto novela sa bude pripravovať a kým bude prezentovaná na tejto pôde, žiadala by som v záujme zvýšenie vymožiteľnosti komplexného práva, nielen spotrebiteľského práva, nízko predmetového práva, aby ste túto novelu, ak to naozaj s tým zvyšovaním vykonateľnosti, vymožiteľnosti práva myslíme vážne, podporili. Toľko na úvod, ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, ústavnoprávny výbor, Miroslavovi Kadúcovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda parlamentu zároveň vo svojom rozhodnutí č. 551 z 31. mája 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 28. augusta 2013 a gestorský výbor do 30. augusta. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Zámerom navrhovanej úpravy je najmä zohľadniť praktické skúsenosti s uplatňovaním zákona o mediácii a odstrániť niektoré jeho nedostatky, ktoré spôsobujú ťažkosti vo vzájomných vzťahoch medzi osobami zúčastnenými na mediácii.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehôt na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 551.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Otváram týmto všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa teraz, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak.

    Takže vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje prvé čítanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bastrnáka, Bélu Bugára a Józsefa Nagya na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 575 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí č. 552.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Tiborovi Bastrnákovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

    Novela zákona reaguje na množiace sa sťažnosti pacientov ohľadom prednostného poskytnutia ambulantnej starostlivosti, podľa ktorého niektorí lekári zneužívajú možnosť prednostného vyšetrenia a pacienti slabších sociálnych skupín sú znevýhodnení a predlžuje sa im čakanie na ošetrenie u príslušného lekára. Preto touto novelou zavedieme určitú reguláciu prednostného vyšetrenia v prvom rade tým, že dávame za povinnosť lekárovi, aby doba na prednostné vyšetrenia bola schválená lekárom samostatného kraja, aby to bolo aj z jeho strany kontrolovateľné. Nezasahujeme do dĺžky prednostných vyšetrovacích hodín a naďalej ponechávame samosprávnym krajom, aby rozhodovali o výške doplatku za prednostné vyšetrenie, ale na druhej strane dávame za povinnosť, aby medzi dobami na prednostné vyšetrenia boli vyhradené dve hodiny na riadnu ordináciu, aby pacienti nevyužívajúci prednostné vyšetrenie mohli byť v riadnom čase ošetrení.

    Zákon návrh zákona nemá vplyv na verejné financie. Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na obyvateľov a na hospodárenie iných právnických osôb, naviac, skráti sa čakacia doba pre pacientov nevyužívajúcich prednostné poskytnutie ambulantnej starostlivosti. Návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie ani na zamestnanosť. Realizáciou predloženého návrhu zákona sa nepredpokladá negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Preto, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o schválenie predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne, skončil som.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Ivanovi Uhliarikovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážený navrhovateľ, dámy a páni, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bastrnáka, Bélu Bugára a Józsefa Nagya na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (tlač 575). Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právnymi predpismi Európskej únie.

    Predložený návrh zákona nemá vplyv na verejné financie, nemá vplyv na podnikateľské prostredie a nemá vplyv na zamestnanosť, takisto nemá vplyv na životné prostredie.

    Prosím, otvorte rozpravu, pán predsedajúci.

  • Ďakujem obidvom za predloženie návrhu i správy.

    Otváram teraz všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal písomnú prihlášku. Nech sa páči ústne sa prihlásiť to rozpravy. Nech sa páči, hlási sa pán Uhliarik a potom József Nagy.

    Ivan Uhliarik, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, len veľmi krátko. Nechcel som sa prihlásiť, lebo tu je kartička pána poslanca Sulíka viete, keď sa človek dotkne inej kartičky, tak môže mať s tým problém. Takže preto takto ústne sa hlásim do rozpravy.

    Veľmi krátko sa vyjadrím k tomuto návrhu zákona, ktorý je podľa môjho názoru veľmi dobrý.

    Tak ako sme dnes hovorili relatívne dlho o výmenných lístkoch a o tom, že niektorý návrh, možno aj dobre mienený, môže mať, keď nevyhovuje tým, ktorým má slúžiť, naozaj negatívny dopad, v tomto prípade sú to výmenné lístky pre pacientov, tak na druhej strane sa veľmi často tí, ktorí tento zákon používajú, v tomto prípade lekári pri výmenných lístkoch veľmi často vynájdu. Počuli sme dnes mnoho názorov a veľa aj konkrétnych o tom, že dokonca majú predtlačené lístky špecialisti práve preto, aby sa nemuseli nejakým spôsobom rýchlo zdržiavať alebo obmedzovať či obťažovať pacientov. A, skrátka, práve preto tieto lístky majú od známych pravdepodobne, pretože nemá sa to robiť, predtlačené. My vieme, že sa to nedá skontrolovať, pretože kde nie je žalobca, tam nie je ani vinník. A pravdepodobne takýmto spôsobom nepriamo pomáhajú pacientom, aby neboli obťažovaní, prípadne, prípadne ako tu dnes zaznelo, šikanovaní.

    A tento návrh presne hovorí o inom inej časti z hľadiska zdravotnej starostlivosti, ale o veľmi potrebnej. Neboli ste tu všetci, ale, tak ako pán poslanec Bastrnák povedal, dnes v zákone funguje to, že 25 % z pracovného času lekára musí lekár poskytnúť pacientom bez toho, aby si vybral peniaze od nich. A 75 % môže lekár vyberať poplatky za prednostné vyšetrenie. No a presne o tom to je, že lekári sa vynašli, nie všetci, samozrejme, je to časť lekárov, ktorí našli skulinku v tomto zákone, a urobili to tak, že povedali si, že z každej hodiny použijú 15 minút tak, že budú brať pacientov bez poplatku a potom ostatných teda spoplatnia. No problém je ale ten, že diabetológ potrebuje na vyšetrenie pacienta, minimálne polhodinu, neurológ potrebuje na to viac ako polhodinu, niekedy 40 minút, niekedy 45 minút a tak ďalej a tak ďalej. Čiže v podstate obišli takto kulantne zákon v tom, že vyberajú peniaze stále. A mnohokrát sa to stáva. A vy ako poslanci možno ste sa stretli s občanmi, že mnohokrát sa stáva, že sa vám sťažujú pacienti, že platia viac a viac a viac a nemajú inú možnosť, že stále musia iba za akúkoľvek návštevu zaplatiť. Teraz nehovoríme o akútnej starostlivosti, ale o plánovanej starostlivosti. Preto tento zákon je dobrý v tom, že stanovuje presné pravidlá v plánovaní špecializovanej zdravotnej starostlivosti a v tom, že pacient má právo z každého dňa v určitých hodinách alebo v určitú časť toho pracovného času u špecialistu ísť za tým špecialistom bez toho, aby špecialista vybral tieto peniaze.

    Toto, si myslím, je veľmi dobré. Je to absolútne apolitické, v mnohom to pomôže pacientom a verím, že sa k tomuto zákonu budete aj tak stavať ako k absolútne apolitickému, pretože toto naozaj je veľmi potrebné. Ďakujem pekne.

  • S faktickou na pána poslanca Uhliarika sa hlási predkladateľ Tibor Bastrnák.

  • Ďakujem pekne. Presne je to tak, ako pán poslanec hovoril, že jednu štvrtinu môžu využiť lekári na prednostné vyšetrenie, a to v ordinačných hodinách. A, bohužiaľ, práve to robia. Ten príklad bol veľmi, veľmi, veľmi dobrý, že to robia, alebo niektorí to robia, že z každej hodiny prvých 15 minút majú na prednostné vyšetrenie. Ale sú takí špecialisti, ktorí, tak ako to zaznelo veľmi správne, vyšetrujú skoro hodinu alebo možnože hodinu pacientov, a potom zase príde prednostné vyšetrenie druhé, tretie, štvrté. A takto, bohužiaľ, pacienti, ktorí nemajú na to, aby si zaplatili prednostné vyšetrenie z rôznych dôvodov, sa posúvajú, jednak buď čakajú, alebo dostanú termín neskoršie. A tým pádom práve to si sľubujeme od tohto zákona, lebo ten pôvodný zákon bol veľmi dobre myslený, lebo dával možnosť jednak aj lekárom na to, aby mohli urobiť prednostné vyšetrenie, jednak aj pacientom tým, ktorí nemajú čas, sú veľmi zaneprázdnení, aby mohli byť vybavení oveľa skôr, takže aj im dal nejaké možnosti a určité práva. Na druhej strane, bohužiaľ, keď sme zistili, že niektorí toto zneužívajú, tak museli sme zasiahnuť. A tento zásah je relatívne benígny, to znamená, že nie je veľmi tvrdý, lebo necháva aj lekárom ďalej možnosť na poskytnutie prednostného vyšetrenia, na druhej strane chránime tých pacientov, ktorí nemajú na prednostné vyšetrenie, ale takto budú môcť byť vyšetrení oveľa skôr, ako keby sme nechali ten spôsob, ktorý aj pán poslanec Uhliarik tu spomínal. Takže preto je to tak, ako hovoril, je to apolitický návrh zákona, takže dúfam, že to podporí celá snemovňa. Ďakujem pekne.

  • Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je József Nagy. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, ja by som sa chcel tiež krátko k tomuto vyjadriť ako spolupredkladateľ.

    Ja vnímam tento problém nie ako lekári možno alebo kolegovia, alebo aj bývalý pán minister zdravotníctva. Veľmi som rád, že tak silne podporuje tento náš návrh. Ja ho vnímam ako pacient a ako človek, ktorý chodí medzi ľudí a počúva čoraz viac teda tú nespokojnosť, ktorá je spojená práve s tým, čo chceme teraz riešiť.

    Povedzme si, nechcem zopakovať to, čo už dneska, našťastie, dosť veľakrát odznelo, výmenné lístky čo spôsobujú v našom zdravotníctve. Nevyhovuje to nikomu, ani pacientovi, lebo musí vlastne dvakrát vysedávať v čakárni a možnože nie je vyšetrený, ani lekárom, ktorí sú zaťažovaní už napríklad tou nervozitou v tej čakárni, a nevyhovuje to ani kvalite lekárskej starostlivosti.

    Tento problém, ktorý sa zaviedol pred tromi mesiacmi, ešte len umocnil ten problém, ktorý chceme my teraz riešiť týmto predloženým zákonom, že pred štyrmi rokmi, ak sa dobre pamätám, sa umožnilo prednostné vyšetrenie za nejaký poplatok. Dobre vieme, že také prednostné vyšetrenia neoficiálne aj predtým fungovali, akurát teraz to má nejaký rámec. Ja si myslím, že to je v poriadku, že takýto rámec to má. A človek vie, že keď sa potrebuje dostať k lekárovi rýchlo, tak koľko má zaplatiť, ako to má zaplatiť. A, ja si myslím, aj protikorupčný účinok to má.

    Čo je problém v tom? To je to, že zákon dával vlastne do právomoci vyšším územným celkom, alebo ako tu bol navrhovaný župan, právomoc určovať podmienky poskytovania prednostnej starostlivosti, a to nielen výšku samotného poplatku podľa jednotlivých krajov, ale aj ostatné, ako napr. otvárať ordinačné hodiny jednotlivých zariadení. A podmienky okolo toho schvaľuje vyšší územný celok, a to tak, že poslanci, alebo teda plénum schvaľuje všeobecne záväzné nariadenie, podľa ktorého sa určuje potom systém poskytovania tejto prednostnej starostlivosti. A ja si myslím, že zákon nemusí určovať všetky možné detaily, nakoľko vieme dobre, ako ťažko sa rodia zákony alebo ako ťažko sa menia zákony. A pokiaľ vieme vytvoriť také zákony, ktoré potom majú flexibilnú časť, v ktorej je nejaká vyhláška alebo nejaké všeobecne záväzné predpisy samospráv, že môžu flexibilne to určovať podľa potreby daného regiónu, tak je to v poriadku. V poriadku nie je to, pokiaľ tieto vykonávacie predpisy nie sú poriadne spravené alebo nie je tam spätná väzba. A tu musím povedať, že v tomto prípade najmä tu zlyhala spätná väzba vyšších územných celkov, poslancov vyšších územných celkov, ktorí zastupujú svoje okresy. Vo svojich okresoch by mali monitorovať účinky svojich všeobecne záväzných nariadení. A mali by reagovať na to, lebo môžem povedať, že nie vo všetkých krajoch, my sme urobili taký monitoring, sa stáva v rovnakej miere to zneužitie vlastne alebo tá manipulácia, alebo zneužívanie skulinky toho zákona. A jednoducho, tak ako pán bývalý minister povedal, tam, kde na to prišli, tam to teda nefunguje a tam, kde to nezneužívajú, tam ten zákon vlastne funguje normálne. Možno niekto povie, že nikde taký problém nie je. Ale keď apel, ktorý sme už my už vyslovili minimálne posledný rok voči samospráve vyššieho územného celku, aby upravili všeobecne záväzné nariadenie v tomto smere, nepomáhal, tak sme siahli teda po tej možnosti, aby sme to upravili v zákone aspoň tak, aby sme uchránili tých ľudí, ktorí to prednostné vyšetrenie si dovoliť nemôžu. O to ide, ako to tu bolo povedané, že sú už niektoré ambulancie, kde prakticky sa dostanete na rad len za cenu zaplatenia prednostného vyšetrenia.

    Preto navrhujeme tento model, ktorý určuje teda minimálne dvojhodinový interval pre nie prednostné vyšetrenie, ale teda pre tých ľudí, ktorí radšej si to tam odsedia, ako by mali zaplatiť, a ani nemajú z čoho si to zaplatiť. Takže ja by som tiež v mene predkladateľov požiadal vás o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči prihlásiť sa s faktickými.

    Tibor Bastrnák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Je to tak, ako pán poslanec Nagy povedal. A musím ešte povedať to, že mali sme pripravené rôzne formy tohto návrhu práve kvôli tomu, lebo nevedeli sme sa najprv rozhodnúť, či musíme zasahovať do tohto zákona veľmi alebo málo. Ja si myslím, že dobre sme sa rozhodli, že zasahujeme do toho návrhu, dá sa povedať, čo najmenej. Takže ešte raz chcem zdôrazniť, že nezasahujeme do práv lekárov, nezasahujeme do práv pacientov, ale chceme trošku obmedziť to, keď človek chce zneužiť tento zákon, aby mohol to ťažšie urobiť. A preto dúfam, že tento zákon bude prijatý. Ale musím povedať, že aj keby nebol prijatý, tak prídeme s ďalšou novelou tohto zákona, čo máme pripravené, a keď to bude prijaté, takže budem naďalej monitorovať, či to funguje, lebo keby to náhodou, som tu povedal, že to je benígne, nefungovalo naďalej, tak, áno, musíme tvrdšie zasiahnuť proti tým, ktorí zneužívajú literu zákona. A potom budú nejaké obmedzenia, čo doteraz sme nechceli dávať. A dúfam, že ani nebude potrebné ani v ďalšom období ich dávať. Ďakujem pekne.

  • Tretím celosvetovým cieľom, ako som dnes spomínal, Svetovej zdravotníckej organizácie je finančná ochrana pacientov. A v tomto prípade práve my všetci, ktorí tu sedíme, vieme, že doplatky pacientov na Slovensku rastú na lieky paradoxne menej než na priamu zdravotnú starostlivosť, teda na rôzne poplatky spojené s výkonom zdravotnej starostlivosti alebo s administratívnou činnosťou.

    Len pre tých, ktorí tu sedia, poviem ešte raz, tento zákon hovorí o percentách času, ktorý lekár musí venovať pacientovi bez poplatku alebo nemôže vyberať poplatok. A návrh pána poslanca Bastrnáka a Nagya a Bugára hovorí o tom, keďže to bolo často zneužívané, aby to bolo explicitne napísané ako dve hodiny.

    Myslím si, že ten zákon je dobrý aj v tom, že necháva lekárovi možnosť sa rozhodnúť, kedy tie dve hodiny si sám určí, a on to na svoje dvere alebo teda na svoju ambulanciu napíše, lebo dnes sme tu takisto počuli, že u rôznych špecialistov, mám s tým vlastnú skúsenosť, pacienti stoja alebo sedia už od piatej, štvrtej ráno, aby sa dostali na rad. A vy sami všetci, ktorí ste možno v nedávnej dobe boli u lekára, viete, že o jednej poobede tam už nesedí nikto. To znamená, v prípade, že si špecialista, alebo všeobecný lekár, väčšinou špecialista určí práve tieto hodiny napr. na odpoludnie, že nemusí sa platiť, tak sa aj takýmto spôsobom môže zlepšiť manažment toho pacienta v daný pracovný deň.

    Preto si myslím, že je veľmi dobré, aby sme sa nad takýmto zákonom zamýšľali, a bolo by veľmi dobré, keby tento zákon pre pacientov prešiel minimálne do druhého čítania.

  • Ďakujem pekne.

    Tým sme vyčerpali obsah všeobecnej rozpravy, vyhlasujem ju za skončenú.

    Chce sa k rozprave vyjadriť navrhovateľ?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Ďakujem obidvom.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Kolegyne, kolegovia, teraz malo nasledovať prvé čítanie o návrhu poslanca Viliama Novotného na vydanie novely zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti. Je to tlač 577. Vzhľadom na to, že navrhovateľ sa z dnešného rokovania ospravedlnil, prerokujeme zajtra o 9.00 hodine tento bod a následne po ňom bod 66, čo je tlač 578, kde je tiež pán poslanec Novotný navrhovateľom.

    Teraz pristúpime k ďalšiemu bodu rokovania. Je ním prvé čítanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. Tento návrh zákona je uverejnený ako tlač 576. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 553.

    Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Jozefovi Viskupičovi, aby návrh zákona uviedol. Chvíľočku počkáme. Nech sa páči, pán poslanec Viskupič, máte slovo.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, troška sa musím vydýchať, lebo som bol v kancelárii a keďže tu neboli kolegovia, tak som sa dostal na rad skôr. Dovoľte mi, aby som predložil návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov.

    Stručne by som chcel tento návrh zákona uviesť s tým, že blíži sa nám niekoľko volieb, ktoré začnú už tento rok, a v rámci toho že budeme sa musieť vysporiadať s voľbami, ktoré budú do vyšších územných celkov, či ich budeme volať VÚC alebo župy, ako to tu uvádzali kolegovia z inej politickej strany a chceli zmeniť, následne európske voľby, voľby prezidentské, voľby do miestnych samospráv, ako aj následne parlamentné.

    Tým, že sme sa rozhodli my ako Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti reprezentovať jednu agendu, aby prvok nezávislosti bol možný aj v politike nielen lokálnej a regionálnej, kde môžu kandidovať nezávislí kandidáti, ale aby sa tento prvok dostal do volieb národných alebo centrálnych, je jeden moment.

    Druhý moment je, že pri regionálnych voľbách alebo voľbách do VÚC, ako aj lokálnych voľbách čiže voľbách do obcí a miest je jeden prvok, ktorý možno ušiel všeobecnej pozornosti. A to je to, že priebeh týchto volieb nemôže kontrolovať niekto, pracovne sa tomu hovorí okrskár, kto nie je politicky organizovaný. To znamená, že do okrskových volebných komisií nie je možné nominovať človeka, ktorého nenominuje strana. Keďže vieme, či už si porovnáme regionálne voľby alebo teda voľby do VÚC, alebo voľby do obcí a miest, že je čím ďalej, viacej kandidátov, ktorí nechcú kandidovať a nekandidujú pod straníckymi značkami, je podľa mňa úvaha o tom, kto potom kontroluje priebeh týchto volieb, legitímna a, myslím si, čím ďalej, tým viacej aktuálna. Keďže tento zákon v celej jeho komplexnosti, alebo teda je to niekoľko zákonov, ktorý sa venuje voľbám, bude musieť prejsť v ideálnej podobe do jedného podľa mňa volebného kódexu, ktorý by pravidlá jednotlivých volieb zjednotil, aby sme konečne mali možno jeden volebný kódex, toto pravdepodobne malo by byť ambíciou vlády. Tento účel predloženia, som sa rozhodol, je to, aby priebeh volieb mohol kontrolovať aj niekto, koho do okrskovej komisie nenominuje politická strana, to znamená, aby aj nezávislý kandidát mohol rozhodovať, kto za neho bude reprezentovať a dohliadať na priebeh volieb spôsobom, aký doteraz uplatňovala len nejaká politická strana. Možno tým, že toto nie je ako keby vytrhnuté z kontextu, a tým, že sa nám blíži v nasledujúcom období veľa volieb, je dobré, že neprichádzam s ambíciou predložiť volebný kódex. Ale tento moment sa mne zdá ako najvypuklejší, ktorý by bolo treba vyriešiť s tým, že nezakladá žiadne náklady na verejný rozpočet. A pre prípad, ak by aj prišiel väčší počet kandidátov, čo by mohla byť asi jedna z možných výhrad, rozhodli sme sa túto voľbu, kto sa stane okrskovým komisárom, prenechať na rovnosti šancí. Čiže ak bude kandidovať niekoľko kandidátov na či už starostu alebo primátora, alebo predsedu VÚC, alebo za poslanecké mandáty, pričom či budú kandidovať tak ako v posledných národných voľbách alebo voľbách do Národnej rady, to bolo tuším 26 subjektov, ktoré mohli byť nominované, a tuná môžu vznikať a vznikajú aj nezávislí kandidáti, ak by bola aj stovka nezávislých kandidátov, medzi straníckymi kandidátmi a nezávislými kandidátmi by bola absolútna rovnosť, medzi nimi, kto by sa stal členom tejto okrskovej komisie, by rozhodol los. Čiže by nám nenarástol počet okrskových komisárov alebo reprezentantov. Jediný moment, ktorý by sme tam dali, je, že možnosť medzi politickým kandidátom alebo kandidátom politickej strany a kandidátom nezávislým pri kontrole volebného procesu by bola vyrovnaná a o tom, kto by v konkrétnej okrskovej sedel pri množstve, ktoré je zákonom stanovené, by rozhodol los.

    Je to téma, ktorá, si myslím, bude čím ďalej, tým viacej aktuálna, keďže počet nezávislých kandidátov vo voľbách narastá. A osobne by som sa nechcel dožiť momentu, keď víťazi volieb, ktorí pravdepodobne, v tomto trende ak sa bude pokračovať, tak to nebudú kandidáti za politické strany, ale nezávislí kandidáti, nebudú môcť mať reprezentanta v okrskových komisiách. Čiže nebudú môcť dohliadať na spravodlivý a efektívny výkon volieb. Preto vás, vážení poslanci, kolegyne, kolegovia čiastočne aj zástupcovia verejnosti, žiadam zvážiť tento návrh. A svoje poslanecké kolegyne a kolegov zároveň žiadam aj o podporu, tu nevidím žiadny politický moment, ktorý by tomuto mohol brániť.

    Ekonomické parametre môžeme nechať bokom, keďže nevzniká žiadny nárok na financie zo štátneho rozpočtu.

    A spravodlivému a obhájiteľnému priebehu volieb môžeme urobiť zadosť tým, že umožníme zástupcom nezávislých kandidátov byť v okrskových komisiách. Inak to je častý problém nám, keďže chceme nezávislosť v politike čím ďalej, tým viacej podporovať, aby šlo viacej o to, kto dokáže ľuďom odpovedať na ich otázky nie v prísne organizovaných straníckych štruktúrach, ale aj v možnostiach pre nezávislých, aby títo ľudia mohli kontrolovať priebeh volieb. Takže vás týmto prosím o podporu a uvidíme.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi poslancovi Igorovi Hraškovi.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi predniesť spravodajskú informáciu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (tlač 576), v prvom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Viskupiča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (tlač 576). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Zároveň navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Teraz sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Ako jediný prihlásený do rozpravy Jozef Viskupič, nech sa páči.

  • Keďže nechcem zhŕňať rozpravu, v ktorej pravdepodobne vystúpim iba ja, dovolil by som si vystúpiť ešte v rozprave, možno upozorniť na širší kontext tohto návrhu, predkladaným návrhom zákona, ako som hovoril pri jeho uvedení, sa podľa mňa primeraným spôsobom a hlavne teraz pred možnými siedmimi voľbami, ktoré nás čakajú, ak budeme rátať to, že niektoré z nich môžu prebiehať v dvoch kolách, a vzhľadom aj na to, že jesenné voľby do VÚC nás čakajú už onedlho, chcem upraviť neprijateľný stav súčasnej platnej právnej úpravy v oblasti celkového volebného zákonodarstva, ktorý, čo som nespomenul, podľa mňa hovorí o porušení zásady rovnosti vo vzťahu k nezávislým kandidátom, ktorí sa čím ďalej, tým viac hlásia či do regionálnych alebo lokálnych volieb, a teda, ako som hovoril, neumožňuje im nominovať vlastného zástupcu do žiadnej z volebných komisií, ktoré máme.

    Spomínal som volebné kódexy. Mám za to, že volebné kódexy sú základnými piliermi demokratického právneho štátu, a teda mali by byť vnútorne koherentné, mali by sa nimi striktne dodržiavať základné princípy, na ktorých sú postavené. A to je rovnosť šancí, rovnosť možností dohliadania nad priebehom volieb. Platná právna úprava do orgánov samosprávnych krajov sa preto javí a mala by sa nielen poslancom z nášho klubu, ale aj ďalším, ktorí majú na mysli rovnosť šancí a možnosť dohliadania nad volebným procesom, zdať ako dlhodobejšie neudržateľná, hlavne z toho princípu, že nie je akceptovaná zásada rovnosti kandidujúcich politických strán, politických hnutí, ako aj nezávislých kandidátov. Tým, že sme umožnili kandidatúru nezávislým kandidátom v regionálnych a lokálnych voľbách, zabudlo sa na dôrazné dodržanie princípu rovnosti pri prebiehajúcich voľbách. Myslím si, že by bolo na čas vhodné túto zmenu prijať.

    Zmienená zásada rovnosti zdôraznená napríklad v § 27 ods. 2 zákona č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, a teda v kontexte tejto novelizácie znamená formálnu rovnosť jednotlivých kandidátov vo všetkých štádiách volebného procesu bez ohľadu na to, či je ich kandidatúra spojená s nezávislou kandidatúrou alebo kandidatúrou na kandidátnej listine nejakej politickej strany. Súčasný právny stav v oblasti personálneho obsadzovania volebných komisií vôbec v žiadnom momente na túto zásadu neprihliada. Hlavným cieľom teda je zmena mechanizmu obsadzovania volebných komisií, ktorá umožní dodržanie uvedenej zásady rovnosti medzi jednotlivými kandidátmi. Ak by som to mal povedať jednoducho, na základe navrhovanej úpravy bude mať rovnocennú príležitosť navrhnúť člena volebnej komisie ktorýkoľvek kandidát a v súlade s procedurálnou spravodlivosťou bude existovať rovnaká pravdepodobnosť reálnej nominácie ktorejkoľvek navrhnutej osoby do volebnej komisie. Preto si myslím, že navrhovaný mechanizmus zabráni súčasnému znevýhodňovaniu nezávislých kandidátov a umožní im aj účasť na kreovaní volebných komisií, obvodných alebo okrskových, podľa toho, kde má nezvislý kandidát ambíciu kandidovať.

    Myslím si, že zvýšená miera objektivity pri obsadzovaní jednotlivých členov volebných komisií žrebovaním alebo losom má významný pozitívny dopad aj na samotný priebeh volieb. Rovnomerne zložená volebná komisia predstavuje väčšiu garanciu transparentnosti v priebehu volieb a kvalitatívne vyšší stupeň kontroly.

    Predkladaný návrh zákona, ešte raz, nemá žiadny vplyv na verejné financie.

    Z procedurálneho hľadiska sa dostávame k vyššej miere rovnosti šancí pri možnej kontrole volebného procesu, preto aj na základe tohto môjho príspevku v rozprave si vás dovolím zvážiť túto možnosť a to, či naozaj je dobré, aby sme na Slovensku nielen mali ambíciu zjednocovať volebné zákony, ale mali aj ambíciu umožniť tým, ktorí dohliadajú na volebný proces, aby mohli takto urobiť do bodky. Ďakujem vám za pozornosť a ešte raz vás prosím o podporu.

  • Na pána poslanca Viskupiča sú tri faktické poznámky. Končím možnosť hlásiť sa s ďalšími faktickými.

    Nech sa páči, Martin Fecko ako prvý.

  • Ďakujem pekne, pán kolega. Myslím si, že si zhrnul našu filozofiu, s ktorou sme do toho parlamentu nášho slovenského išli. Na začiatku volali nás, tých štyroch, že sme politickí zblúdilci. Potom nás volali, že sme čudný politický experiment. A musím povedať, že som rád, že komunálne voľby, ktoré prebehli posledné, dokázali, že nezávislí majú svoje zastúpenie. A necelá tisícka nezávislých primátorov a starostov v plnom rozsahu to potvrdzuje. Ja viem, že sa mnohým kolegom, ktorí sú cez politické strany nominované, zle počúva, o nejakej nezávislosti a rovnosti šancí, ale myslím si, že demokracia musí byť o tom. V súčasnosti tejto myšlienke u nás na Slovensku demokracia ešte nedozrela. Tak preto myslím, že takéto pozmeňujúce návrhy, ktoré túto rovnosť šancí dávajú, by mali byť predkladané častejšie. A týmto by sme povedali, že sme alebo snažíme sa byť v nejakom demokratickom zaradení v Slovenskej republike. Ďakujem pekne.

  • S ďalšou faktickou Peter Osuský.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja mám skôr na teba, pán poslanec Viskupič, faktickú otázku. Osobne nemám vonkoncom problém s nezávislými kandidátmi i v našom zastupiteľstve. Máme nezávislých kandidátov. Považujem to za veľmi dobrú metódu, ako aktivizovať i ľudí, ktorí nechcú ísť cestou politických strán. Pýtam sa ale na teoretickú, matematickú otázku. Povedzme, že v zastupiteľstve v nejakej obci či mestskej časti alebo inde kandiduje, povedzme, nejaká zostava kandidátov za politické strany, povedzme, za štyri politické strany, ktoré by z tohto titulu mali zástupcov vo volebnej komisii, a povedzme, že by kandidovali desiati nezávislí kandidáti, myslíš to v tom svojom zákone tak, že sa dajú do osudia štyri politické strany, ktoré nominujú väčší počet kandidátov, a každý z desiatich úplne od seba nezávislých kandidátov by dodal jedného svojho člena do volebnej komisie a z nich by sa losovala tá množina alebo že by nezávislí kandidáti sa dohodli na svojom zástupcovi vo volebnej komisii, ktorý by sa staral o to, aby ich nepoškodzovali? V tom prípade bude trošku problém, ak väčší počet poslancov za štandardné politické strany bude zastúpený pri koalícii možno len jedným-dvoma pozorovateľmi a každý z tých kandidátov by mal svojho pozorovateľa, to znamená, v tom prípade by teoreticky sa mohlo stať, že štandardné politické strany pri istej náhode losovacej by vôbec nemali zástupcu a celá komisia by bola obsadená jednotlivými pozorovateľmi nezávislých kandidátov. Budem rád, ak mi na toto predsa odpovieš, lebo to sa mi zase zdá trošku „príliš“. Ale v zásade s nezávislými kandidátmi nemám nijaký problém.

  • Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán Viskupič, pán Osuský mi prakticky zobral tú otázku z úst. Keď som si to prečítal, tak tiež som si položil ja sám pre seba otázku. V tom § 12 ods. 1 aj v § 13 sa hovorí, že každý nezávislý kandidát môže navrhnúť jednak do obvodnej, jednak aj do okrskovej komisie jedného zástupcu a jedného náhradníka. A ďalej navrhujete, že predseda určí žrebom prakticky počet týchto. No tak pýtam sa prakticky, prepáčte, na to isté viac-menej, na čo sa pýtal pán Osuský, koho vlastne môžu vytiahnuť, keďže je to žreb a môže nastať pozícia, že práve navrhnutí členovia tej volebnej komisie práve tým nezávislým kandidátom budú v tej komisii a, naopak, zástupcovia jednotlivých politických strán sa tam neocitnú. Čisto teoreticky to môže vzniknúť. Preto by som veľmi rád od vás počul to technické vysvetliť, aká je o tom vaša predstava, pretože takto, ako ste to postavili, sa podľa mňa nedá dôsledne zrealizovať. Ďakujem.

  • Pán poslanec Viskupič, reakcia.

  • Bude to potrebovať asi dlhší čas ako na faktickú poznámku. Áno, k bodom 5, 7 keďže nemala byť táto úvaha a tento moment, umožnenie kontroly výkonu volieb, postavený do roviny odtrhnutia od reality, tak tie mechanizmy sme zvažovali tri. Jeden z nich bol ten, ktorý si spomínal ty, či je možnosť teda, že by sa nezávislí kandidáti dohodli na nejakom svojom zástupcovi, ktorý by ich reprezentoval pri volebnej komisii. I to je cesta. Mne bola sympatická. Na druhej strane prišiel protiargument s tým, že pri aj uzatváraní volebných koalícií je stále možnosť posielať zástupcov do okrskovej komisie za každú politickú stranu. To znamená, že ten moment, keď vznikne štvorkoalícia a bol by tam zastúpený jeden, na to ti viem odpovedať, že môžu tam byť za každú politickú stranu štyria. Ale bazálna dohoda medzi niekoľkými nezávislými kandidátmi, ktorí môžu zastupovať iné názorové portfólio, je, že nemusí prísť k tomu, že budú chcieť reprezentovať to, že na volebný proces bude dohliadať niekto z nich. Pri politických stranách to môže byť inak, ak chcú v rámci tej volebnej koalície povedať, že nad volebným procesom bude dohliadať jeden. Preto sme sa rozhodli asi najtransparentnejším a vekmi overeným, a ja to asi dokončím v záverečnom slove, spôsobom pristúpiť k losovaniu alebo k žrebovaniu. A myslím si, že ak sa na to pozrieme v druhom čítaní, ak budú výhrady...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, môžete teraz, pán poslanec, ako navrhovateľ zaujať stanovisko.

  • Chcel som sa vyhnúť záverečnému slovu, aby som vás príliš nezdržoval, kolegyne, kolegovia.

    Predsa len k tým sporným bodom 5, 7. Keďže zákon predpokladá minimálny počet päť členov a viac-menej tento moment nechávame a závisí to aj od veľkosti volebného obvodu, áno, je to presne tak, do osudia budú vhodení kandidáti politických strán a kandidáti za nezávislých kandidátov úplne rovnako. A mám pocit, že táto navrhovaná zmena vychádza aj z môjho presvedčenia, že žrebovanie je jedným z možných najtransparentnejších a najviac férovým spôsobom zloženia volebnej komisie za paralelnej akceptácie zásady rovnosti kandidátov politických strán a nezávislých kandidátov.

    O čom teda hovorím. Momentálne neexistuje žiadna možnosť, ako dostať nezávislého kandidáta do volebnej komisie. Ak by pre potreby možno druhého čítania vzišlo to, že predsa len by bolo plénum naklonené, ako tam dostať nezávislých kandidátov, a vyžadovali by sme od nich to, aby nominovali za seba jedného zástupcu do okrskovej komisie, a toto by reprezentovalo to, že by stačilo toto pre politické strany, tak viem si predstaviť tú mieru kompromisu. Netrvať na tom, že iba politické strany môžu dohliadať nad volebným procesom, je posun k lepšiemu. Preto možno aj v logike, dá sa vypýtať a dosiahnuť nejaký kompromis, je táto téma otvorená.

    A to, čo sledujeme za náš poslanecký klub, je hlavne priebeh volieb a spravodlivosť. A možno odpoveď na mnohé otázky, či už ide o regionálne alebo lokálne voľby, kde sa táto novela teraz upriamuje, môže byť aj pri poznámke, ktorú tu predložil pán poslanec zo SaS aj pán poslanec zo SMER-u. Sú to otázky na debatu. A posunuli by sme to tak z príliš veľkej tej straníckej kontroly, ktorá je jedine možná, na mieru, že bez ohľadu na to, či bude kandidovať 50 alebo 100 nezávislých kandidátov, ak sa budú schopní dohodnúť na jednom možnom kandidátovi, ktorý ich bude reprezentovať vo volebnej komisii, a jeho zástupcovi, je to posun k lepšiemu. A tým pádom by sme si vedeli predstaviť aj túto mieru úpravy pre druhé čítanie, čo, samozrejme, predpokladá, že by sa týmto posunom pre umožnenie kontroly volebného procesu zástupcami nezávislých kandidátov asi urobil výrazný krok dopredu. Ďakujem za pozornosť.

  • Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode.

    Ďalšie dva body programu sú tlače 577 a 578. Sme odsúhlasili, tam je navrhovateľ pán poslanec Novotný, že budeme o nich rokovať zajtra o 9.00 hodine.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Mám splnomocnenie svojho spolupredkladateľa Igora Matoviča na stiahnutie dvoch bodov programu z tejto schôdze, bodov č. 67 a č. 68, teda tlačí 579 a 580, nakoľko chceme trošku urýchliť priebeh tejto schôdze.

  • Hlasy v sále.

  • Dobre, dávam návrh na stiahnutie.

  • Pán navrhovateľ, to je novela zákona č. 303/2001 Z. z.?

  • To je novela zákona č. 460/1992 Zb., ktorým sa dopĺňa ústava a zákon č. 39/1993 Z. z.

  • Dobre, ďakujem pekne.

    Takže budeme teraz pokračovať

    návrhom poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča a Igora Hraška na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. Je to tlač 581.

    Pán poslanec Matovič, poprosím vás, aby ste...

  • Hlasy v sále.

  • Reakcia poslanca.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Som ako jeden z predkladateľov uvedeného návrhu, takže dovolím si predložiť návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov.

    Týmto návrhom zákona si kladieme v podstate dva také ciele.

    Jedným z cieľov predkladaného návrhu zákona je zaviesť povinnosť uvádzať pri kandidátoch kandidujúcich vo voľbách do samosprávnych krajov, a to do zastupiteľstiev samosprávnych krajov a na predsedu samosprávneho kraja, všetky verejné funkcie, ktoré takýto kandidát vykonáva v celom rozsahu, teda na plný úväzok.

    Predkladaný návrh zákona vychádza totižto z toho, že občania majú právo na čo najviac informácií o kandidátoch, ktorí sa usilujú o ich priazeň vo voľbách do samosprávnych krajov. Údaj o povolaní kandidáta, ktorý sa už v súčasnosti obligatórne uvádza na kandidátnej listine, neposkytuje voličovi presné a úplné informácie o kandidátovi, pretože ten môže súčasne zastávať a väčšinou aj zastáva iné funkcie, napr. je poslancom mestského zastupiteľstva, starostom, riaditeľom štátneho podniku, či vykonáva inú verejnú funkciu podľa ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení zákona č. 545/2005 Z. z. V zmysle návrhu zákona však budú môcť voliči sami zvážiť, či kandidáti, ktorí vykonávajú viac verejných funkcií na plný úväzok súbežne, budú schopní svoj mandát poslanca samosprávneho kraja alebo predsedu samosprávneho kraja vykonávať v plnej miere.

    Zoznamy kandidátov do volieb do orgánov samosprávnych krajov v súčasnosti obec zverejňuje spôsobom v mieste obvyklým v časovej lehote 15 dní predo dňom volieb. V praxi to zväčša znamená, že obec zverejní zoznam kandidátov na úradnej tabuli. Iba malé percento z voličov si však nájde čas, aby sa oboznámili s kandidátmi a vybrali si toho, komu dajú svoj hlas; väčšina pracujúcich voličov tak z objektívnych dôvodov neučiní, čo prispieva k nízkej volebnej účasti vo voľbách do samosprávnych krajov (12 až 27% v roku 2005, 20 až 27 % v roku 2009). Dnešný stav je z hľadiska informovanosti nedostatočný a zverejnenie kandidátnej listiny na úradnej tabuli sa dá považovať len za formálne naplnenie zákona bez reálneho prínosu pre občanov. Na základe uvedeného je druhým cieľom tohto návrhu zákona zabezpečiť, aby každý volič dostal zoznam kandidátov do volieb samosprávnych krajov najneskôr desať dní pred voľbami do samosprávneho kraja do svojej domácnosti.

    Tento náš predkladaný návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na štátny rozpočet. Návrh zákona nepredpokladá vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, jedná sa v podstate o jednoduché zmeny v zákone, ale jedná sa o to, aby naozaj občania dostali ucelenú informáciu. A tak ako je naša filozofia, jeden mandát stačí, tak necháme na občanoch, nech rozhodnú, skutočne či dotyčný človek môže ustíhať viacero plných úväzkov v rámci nejakého funkčného obdobia alebo volebného obdobia a či dokáže zastávať plnohodnotne niekoľko funkcií. Takže ja by som vás požiadal o podporu takto navrhovanej novely zákona. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán navrhovateľ.

    Spravodajcom je pán poslanec Pavol Zajac. Poprosím ho o informáciu.

  • Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča a Igora Hraška na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (tlač 581). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku dávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Zároveň navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30 augusta 2013 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, kto má záujem vystúpiť v rozprave ústne. Nech sa páči, pán spravodajca. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

  • Vážený pán predseda Národnej rady, páni navrhovatelia, dámy a páni, hneď na začiatok poviem, že podporím tento návrh zákona, okrem iného aj preto, že na poslednej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pod týmto návrhom zákona bol podpísaný klub KDH, kolegovia z KDH a ja som bol podpísaný. Navrhovali sme, aby občania vo voľbách do samosprávnych krajov dostávali domov zoznamy kandidátov. Považujem to za potrebné. Deje sa tak pri aj iných voľbách, že občania dostávajú, hlavne pri parlamentných voľbách, zoznamy kandidátov. A môžu si takto, hlavne starší občania, doma kľudne prejsť zoznamy jednotlivých kandidátov. Pri voľbách do samosprávnych krajov to považujem za o to dôležitejšie, že títo kandidáti sú zoradení na jednej kandidátnej listine a sú okresy, kde tento počet kandidátov je niekedy dosť značný. Sú to počty 50, 70, 90 kandidátov. A občan ak nedostane tento zoznam domov, tak musí sa spoliehať na propagáciu pred týmito voľbami, na inzerciu. Niektorí kandidáti na to majú, iní na to nemajú, jedni majú viacej peňazí na väčšiu reklamu, iní nemajú žiadne peniaze na reklamu. A pritom ten občan možno práve tým, ktorí nemajú toľko peňazí na inzerciu, na volebnú kampaň, by možno dal ten hlas. A príde do volebnej miestnosti, zoberie si hlasovací lístok, tam je tých kandidátov 70, 80, za plentou sa má rozhodnúť, nastane taký menší stres a niekedy sa stáva, že ani tých kandidátov, ktorých chcel tento občan krúžkovať, ľudovo povedané, sa mu nepodarí v tom krátkom strese zakrúžkovať. Keby ten zoznam kandidátov mal doma, mohol by sa spokojne rozhodnúť už dopredu, možnože by si napísal aj nejaký volebný ťahák, čísla kandidátov, alebo by si ich zapamätal a takto by sa rozhodol oveľa zodpovednejšie. Mám osobné skúsenosti hlavne so starými ľuďmi, že toto by určite využili.

    Všimol som si, že navrhovatelia hovoria, že by to nemalo žiaden vplyv na štátny rozpočet. Drobná poznámka je, asi by to vplyv na štátny rozpočet malo, ale demokracia niečo stojí. A som presvedčený, že keď vieme pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky urobiť tie obrovské zoznamy a dať to každému občanovi, tak nemal by byť problém ani v tom príslušnom okrsku, okrese tým ľuďom vytlačiť tieto zoznamy a doručiť im ich domov. Takže súhlasím s týmto.

    Čo sa týka uvedenia za menom a povolaním, aby tam boli aj funkcie, ktoré kandidát zastáva, v zásade som za návrh. Bol by som rád, aby sme si tu možno aj jasnejšie povedali, ktoré funkcie by to mali byť. Napríklad chcem sa spýtať, keď je niekto poslanec obecného zastupiteľstva v nejakej malej dedinke, či sa to tam bude vypisovať, či to tomu kandidátovi pomôže, poškodí.

    Ale v zásade som aj za to, aby sa uvádzali tieto funkcie, okrem iného preto, že KDH dlhodobo od roku 1989 zastáva názor a dovnútra strany aj uplatňujeme zásadu, jeden mandát stačí. KDH až na jeden prípad, keď starosta alebo primátor hlavného mesta bol zároveň pol roka poslancom Národnej rady, dovnútra uplatňuje princíp, jeden mandát stačí. To znamená, starostovia, primátori za KDH môžu kandidovať do Národnej rady Slovenskej republiky, ale ak by boli zvolení, musia sa rozhodnúť, či zostanú primátormi alebo či sa stanú poslancami Národnej rady, a ten druhý mandát musia položiť. Takže táto myšlienka, jeden mandát stačí, v KDH uplatňujeme dovnútra. Keby bolo na mne a mojich kolegoch, tak by sme boli aj za to, aby sa to uplatňovalo na všetkých kandidátoch, napríklad ktorí kandidujú do Národnej rady Slovenskej republiky. Viem, že na minulej schôdzi bol tu takýto návrh od kolegov z klubu OĽaNO. My sme to podporili.

    Takže záverom. Ja osobne predpokladám, že aj moji kolegovia tento návrh zákona podporia. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem, že vyzdvihuješ aj naše návrhy, ktoré idú z úst našich poslancov. A tak ako si spomínal, že jeden mandát stačí, tak my budeme, by som povedal, tú našu víziu mať, pokiaľ budú Obyčajní ľudia v parlamente.

    Chcel by som poukázať na jednu vec, a síce uvádzanie tých funkcií, ktoré prislúchajú viac-menej tomu mandátu, ktoré príslušný kandidát má, respektíve zastáva, pretože volič, ktorý tam ide a má sa rozhodnúť, dostane podľa mňa teraz iba poloinformáciu, lebo nie každý môže vedieť, kde môže ten kandidát sa nachádzať na akom poste A myslím si, že je to odstraňovanie tej krivdy, aby tam išiel s čistým štítom, že každý volič o ňom vie, kde je. A tým pádom si môže urobiť obraz, ako bude tú funkciu, do ktorej ho idú voliť, zastávať, pretože keď si uvedomí napríklad, že je primátorom mesta, zároveň ide do VÚC-ky, tak vie si asi predstaviť, že bude asi veľký problém, aby bol aj tam, aj tam. A potom možnože aj to bude jedno veľké jeho vodidlo, či mu dá alebo nedá ten hlas, pretože bojím sa, respektíve nechcem byť nejakým zlým prorokom, ale asi tá primátorská stolička bude prednejšia ako nejaká VÚC-karska stolička. A vtedy prakticky, myslím, tí kandidáti, ako si správne spomenul, by sa mali jedného mandátu, respektíve ostatných mandátov vzdať. Žiaľ, to je zatiaľ asi iba takáto fatamorgána na Slovensku, peniaze lákajú, takže dúfam, že v takejto línii aj KDH, respektíve ostatné strany do budúcna budú s takouto alternatívou rátať, jeden mandát stačí.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán kolega Zajac, nuž prinajmenšom chcem zapolemizovať a trochu spochybniť tú argumentáciu, ktorá, mimochodom, je aj v dôvodovej správe k tomuto zákonu.

    Po poriadku.

    Správne si podotkol, že nie je to bez nárokov na rozpočet. Predsa dneska, prosím ťa pekne, rozniesť tie zoznamy do jednotlivých domácností, to sú náklady spojené s roznosom. To je jedna vec.

    Druhá vec. Osobne si myslím a mám s tým skúsenosti, asi dve obdobia som poslancom Nitrianskeho samosprávneho kraja, poznám tú atmosféru, že volič, ktorý chce ísť voliť a ktorý má o to záujem, tak tie informácie má dostatočne o tom kandidátovi. Jednak sa sám ten kandidát vždy tradične prezentuje, jednak na nejakých osobných stretnutiach, mítingoch, jednak v nejakých materiáloch predvolebných, tak myslím si, že v tom nie je problém, aby niekto vedel, kto je kto. A každý z nich rád zdôrazní, čo ešte robí.

    Okrem toho odmietam tú tézu, ktorá je v dôvodovej správe, že to by zlepšilo tú volebnú účasť. Ja si myslím, to nie je o tom. To je o tom, že my občania prakticky akosi ešte sme stále nedocenili ten význam, čo všetko tie samosprávne kraje pre občana robia, a stále máme predstavu, že tie, čo je pravda, parlamentné voľby sú tie určujúce a dôležité.

    No a taktiež si myslím, že, prosím ťa pekne, ale to je vaša filozofia, jeden mandát stačí. Nuž v KDH ste prijali takú filozofiu, my v strane SMER máme inú filozofiu. Ja si myslím, prosím, že je to vec individuálna, každý musí posúdiť, aké má možnosti, aké má schopnosti, na čo si trúfa, a nikomu by som v tomto smere, aspoň my...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne tým, čo na mňa reagovali.

    No ja som vo svojom vystúpení ani o volebnej účasti nehovoril, ale som presvedčený, že tieto zoznamy kandidátov by mohli priniesť aj zvýšenie volebnej účasti. Ja nehovorím, že by to zdvojnásobilo počet ľudí, ktorí prídu k voľbám, ale každý volič v demokratickom systéme, každý volič naviac je dobrý, z môjho pohľadu. To znamená, ak by hoci len pár sto ľudí našlo v zozname svojich známych, príbuzných, o ktorých dovtedy ani nevedeli, že kandidujú, a oni by ich presvedčili o tom, že idú voliť vo VÚC-karskych voľbách, tak ja si myslím, že bola by to v konečnom dôsledku aj vyššia volebná účasť.

    Čo sa týka nákladov, hovorili ste, pán kolega Daniš, o rozvoze, tak tam ani nejaké veľké náklady nevidím. Máme na to obvodné úrady, ktoré takéto zoznamy pripravujú aj pri iných voľbách. Pokiaľ ide o obecné úrady, ktoré distribuujú tieto zoznamy, tam takisto náklady nevidím, ako človek, ktorý pôsobí v komunálnej politike. Obce majú na to pracovníkov, nechcem povedať, aj aktivačných pracovníkov, ktorí vedia rozniesť tieto zoznamy. Jediný náklad vidím vo vytlačení tých zoznamov, a preto som povedal, že demokracia niečo stojí. Tak vytlačiť zoznamy kandidátov pre voličov v príslušnom okrese nemôžu byť náklady, ktoré by nejako zásadne ovplyvnili to, či občanom zoznamy kandidátov dáme alebo nedáme. Som presvedčený o tom, že je to dobrá vec. Prečo pri iných voľbách, áno, to má byť a pri voľbách do VÚC-ky, nie, to nemá byť? Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán poslanec ako navrhovateľ, záverečné slovo?

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja by som len doplnil, že v dôvodovej správe sa hovorí, predpokladaný návrh zákona predpokladá negatívny vplyv na štátny rozpočet. Takže je to tam napísané. Akurát som to možno zašmodrchal s tým ďalším hneď, že návrh nepredpokladá vplyv na podnikateľské prostredie a tak ďalej. Takže je tu predpoklad na rozpočet verejnej správy. Takže to nikto nespochybňuje, pretože minimálne náklady na tú tlač tých zoznamov sú. Ale myslím si, že takisto sú tie náklady aj pri iných voľbách, takže toto sa môže stratiť, akurát tieto zoznamy sú pripravené a musia byť minimálne raz vytlačené na tú vývesnú tabuľu, tak si myslím, že nie je problém už, keď je zadaná tlač do tlačiarne, aby sa vytlačilo ešte niekoľkokrát desiatok, stoviek, tisíckrát navyše.

    Či sa zlepší alebo nezlepší volebná účasť, no o tom môžeme len polemizovať, takisto ako tým, že niekto sľúbil istoty a či sa dostavia alebo sa nedostavia. Takže to je presne tá istá polemika. V každom prípade, ak má občan ako volič možnosť dopredu si preštudovať isté materiály, tak pokiaľ tam nájde nejaké konkrétne meno, a možno predtým to ani nechcel alebo nemal o to záujem, ktoré ho vyslovene osloví, že toto by bol dobrý človek ako ich zástupca v tých vyšších územných celkoch či už ako kandidát na predsedu alebo kandidát na poslanca, tak možnože to ho primä k tomu, aby išiel do týchto volieb. Takže, naopak, je tu možnosť, že by sa to mohlo teoreticky zlepšiť. To, samozrejme, vždycky už necháme aj na občanov, pretože len od nich to závisí.

    No a čo sa tak týka toho jedného mandátu, tak všetci vieme, že poslanec Národnej rady ako taký za súčasného stavu môže byť vo viacerých funkciách. A niektorí sa tým hrdia, že sú aj primátori, aj zároveň poslancami vyšších územných celkov a, samozrejme, ešte aj v správnych radách, kopci mestských firiem, štátnych firiem, štátnych podnikov, vysokých škôl a podobne, v dozorných radách, ale tu pán kolega Daniš povedal, že nech si každý zváži, na čo si trúfa. No tak ak si niekto trúfa na to, poberať platy za viaceré funkcie, a pritom nebyť plnohodnotne tak ako bežní občania osem hodín v práci, stráviť tam čas, ktorý treba venovať nejakej zmysluplnej činnosti, aby sa vyprodukovala nejaká hodnota, tak, naozaj, človek si môže trúfnuť na všetko alebo na všeličo. Ja som si mohol trúfnuť na to ako učiteľ v základnej umeleckej škole ešte byť vedúcim záujmových útvarov v centrách voľného času a školských strediskách záujmovej činnosti, ale len dovtedy, kým mi to môj čas dovolil, pretože som tam fyzicky musel byť prítomný, pretože, tak ako tu aj pán minister Čaplovič zdôraznil, chodili kontroly, keby náhodou sa na niečo prišlo, boli by to čierne duše, čierne krúžky a tak ďalej. Takže ja som musel byť tam fyzicky prítomný, nemohol som si dovoliť jednoducho byť niekde navyše. Žiaľ, v systéme funkcionárov to možné je, pretože funkcionár nemusí zrejme byť na svojom mieste osem hodín, pretože niekedy môže chodiť aj napríklad taký starosta po obci, zisťovať problémy od občanov a tak ďalej. No a niektorí starostovia sú, povedzme, len na čiastočný úväzok zamestnaní, pokiaľ sú malé obce. A viem, že vtedy majú aj iné zamestnanie, ale to starostovanie je naozaj len na čiastočný úväzok. Tu skôr ide o to, či za ten ďalší iný mandát plnohodnotný, pretože tu sa píše o plnom úväzku, a vykonáva teda funkciu, skutočne na plný úväzok je ešte človek schopný ten druhý mandát vykonávať. Pokiaľ sa niekomu máli plat poslanca, tak nech sa páči, môže si ešte prilepšiť v inom zamestnaní v mimo pracovnom čase, mimo zasadania schôdze Národnej rady, ale o tom pochybujem, že by sa niekto sťažoval na poslanecký plat. A okrem toho poslanec Národnej rady ako taký sa môže zúčastniť rokovaní či už obecných zastupiteľstiev, mestských zastupiteľstiev, zastupiteľstiev vyšších územných celkov a tam získavať priame informácie. A dokonca má právo vystúpiť pri ktoromkoľvek bode. Sú tí, ktorí hovoria, že no ale poslanec Národnej rady má tým pádom bližší dosah na ten vyšší územný celok alebo prípadne na tú obec. No ten má za každých okolností. Takže takýto argument, by som povedal, je irelevantný. No a, po druhé, ako občan Slovenskej republiky má každý právo zúčastniť sa rokovaní obecných zastupiteľstiev, mestských zastupiteľstiev, zastupiteľstiev vyšších územných celkov a dokonca aj rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky, pretože ten balkón tu hore je k dispozícii verejnosti. To znamená, že ktorýkoľvek občan, to je jedno, či to je poslanec alebo to nie je poslanec, alebo je to poslanec vyššieho územného celku, alebo je to poslanec obecného, mestského zastupiteľstva, má právo zúčastňovať sa na týchto rokovaniach. Samozrejme, tam je už otázne, či mu dajú slovo, pokiaľ by sa chcel k niečomu vyjadriť konkrétne, ale má právo na získavanie informácií a na získavanie aktuálnych informácií. Takže v tomto prípade tu je takisto irelevantná výhoda toho, že ja som skôr pri informáciách a skôr ich tam prenesiem. Na toto má každý občan Slovenska právo. Ale ľudia ho zatiaľ nevyužívajú v takej miere, ako by ho využívať mohli. Takže je naozaj namieste otázka toho, či človek zastávať viacero funkcií pri vykonávaní jedného mandátu schopný je alebo nie je. Ale, ako hovoríme, nechajme to na rozhodnutí občana, ale aby občan dostal kompletné informácie. Viete, ja keď som sa pozeral na voľby tie ešte predchádzajúce a robil som živnostníka, robil som zároveň v jednej firme, ešte som niekde mohol čosi iné robiť, som vyštudovaný stavebný inžinier, predtým som si písal stavebný inžinier. Teraz som ale robil, keďže som si urobil tanečnú pedagogiku, tanečného pedagóga. Tak som si písal, že som učiteľ. A teraz čo si tí ľudia majú vybrať? Samozrejme, nemal som viaceré iné funkcie. Čo si teraz tí ľudia majú písať? Ako ten človek zistí, kto som, čo som alebo čo robím, čo dokážem? Takže pokiaľ človek dostane kompletné informácie, má lepšiu možnosť posúdiť, či ten dotyčný človek toho mandátu, ktorý chce zastávať, hodný je alebo nie je. Ale, ako hovorím, nechajme to na rozhodnutí občana, ale dajme mu komplexnejšie informácie. Nič iné tento zákon nerieši, len to, aby občan dostal tú informáciu a aby ju dostal k sebe domov.

    A tu by som sa dostal ešte k jednej veci, už len v krátkosti. Pokiaľ máme štatút mobilných urien, teda mobilných hlasovacích zariadení, máme na Slovensku občanov, ktorí sa nemôžu za žiadnych okolností dostať do volebnej miestnosti, to znamená, že sa takým istým spôsobom nemôžu dostať ani k tej vývesnej tabuli toho obecného alebo mestského zastupiteľstva, to znamená, že určite minimálne takýmto občanom by mali byť tieto zoznamy distribuované. No a pokiaľ budú distribuované takýmto občanom, tak prečo si nepovieme, že už budú distribuované úplne všetkým? Takže toto je veľmi jednoduchý princíp a z tohto dôvodu vás ešte raz prosím o podporenie tohto nášho poslaneckého návrhu. Ďakujem pekne.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie je tomu tak.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Heleny Mezenskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z.Návrh zákona má parlamentnú tlač 584, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 561.

    Dávam slovo poslankyni Helene Mezenskej, aby návrh zákona uviedla.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení prítomní poslanci, dovoľte mi opakovane cca po pol roku znova predniesť novelu zákona o energetike, ktorou reagujem na pretrvávajúci nepriaznivý stav v ochrane práv spotrebiteľov na liberalizovanom energetickom trhu.

    Napriek tomu, že od neschválenia pôvodne zamýšľanej mojej novely, ktorej zásadným cieľom a primárnym cieľom bolo rozšíriť skupinu zraniteľných spotrebiteľov, napriek tomu, že táto novela, ktorá mala poistiť a garantovať zvýšenú ochranu týchto zraniteľných spotrebiteľov, napriek tomu, že nebola prijatá, prax a reálny život ukazuje, že aj táto opäť predkladaná novela je výsostne aktuálnou a výsostne potrebnou, potrebným prostriedkom, právnym prostriedkom, aby sa zvýšila nielen inštitucionálna, ale aj právna ochrana spotrebiteľov na nie dostatočne zvládanom liberalizovanom trhu.

    Cieľom predkladaného návrhu zákona je spresniť a doplniť vybrané ustanovenia zákona o energetike, ktorý bol prijímaný na jeseň minulého roka z pohľadu poskytnutia, respektíve zvýšenia ochrany tých odberateľov, ktorí sa z dôvodu veku alebo hmotnej núdze ako zraniteľní spotrebitelia ocitajú vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom. Platná a nateraz existujúca právna úprava, tak ako som už spomenula, považuje za zraniteľného spotrebiteľa len odberateľa, ktorého životné funkcie, fyziologické funkcie, sú závislé od odberu elektriny. Alebo je to taký spotrebiteľ, ktorý je ťažko zdravotne postihnutý.

    Právna úprava obsiahnutá v nateraz existujúcom zákone o energetike aj vo väzbe na smernicu Európskeho parlamentu z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou síce zavádza novú definíciu pojmu „zraniteľný spotrebiteľ“ elektriny a plynu v domácnosti, čím sa snaží posilniť postavenie odberateľov na trhu s elektrinou, avšak upravuje to veľmi úzkoprsým a nepostačujúcim spôsobom. Vzhľadom na skutočnosť, že citovaná smernica ponecháva členským štátom právo vymedziť okruh zraniteľných spotrebiteľov, zákonodarca navrhol, aby sa osobitná ochrana vzťahovala na spotrebiteľov odberateľov, pre ktorých je dodávka elektriny otázkou prežitia.

    V dôvodovej správe k pôvodnému zákonu o energetike sa uvádza, že postup pri uplatňovaní práv zraniteľného odberateľa elektriny v domácnosti vrátane vymedzenia podmienok, za ktorých sa životné funkcie odberateľa považujú za závislé od odberu elektriny, sa podrobnejšie vymedzí v pravidlách trhu. Platí to pre odberateľov nielen elektriny, ale aj plynu. Napriek tomu, že sa to ustanovilo v dôvodovej správe pôvodného zákona, súčasne existujúceho zákona, zdá sa mi nesystematickým opatrením, ak príprava takejto štúdie alebo vymedzenia pojmu, zadefinovania pojmu zraniteľného spotrebiteľa a z toho vyplývajúcich právnych konzekvencií nasleduje po tom, ako sa spustí samotná liberalizácia trhu. To isté platí aj pre vymedzenie alebo aj pre určenie, zadefinovanie, vypracovanie štúdie energetickej chudoby. Najskôr energetický trh zliberalizujeme, potom, samozrejme, sa prejavia s tým spojené negatívne a nežiaduce dopady, nepriaznivý stav, ktorý nedokážeme ani právne, ani legislatívne ošetriť, až následne potom ideme vytvárať štúdiu energetickej chudoby a ideme zadefinovať zraniteľného spotrebiteľa na energetickom trhu. Tento proces je nesystémový a je otočený hore nohami. Nesprávnosť takéhoto nastavenia potvrdzuje aj samotná prax, pretože očakávané ciele, ktoré mala priniesť liberalizácia energetického trhu, a tým mali byť znížené ceny, vyššia sloboda výberu odberateľov spotrebiteľov na energetickom trhu vo výbere jednotlivých dodávateľov, tieto základné premisy, tieto základné ciele sa v praxi nenaplnili, čoho svedkom v tom reálnom živote, v aplikačnej praxi som. A stále pretrváva ten stav spotrebiteľov, v prevažnej miere zraniteľných spotrebiteľov, dôchodcov, ľudí v dôchodkovom veku. Z takýchto sporne uzavretých zmlúv a z problematických dodávateľských subjektov, ktoré sem prišli pod rúškom liberalizácie, je veľmi ťažké týchto ľudí dnes vymaniť. Napriek tomu, že máme určité právne rámce, napriek tomu, že máme celý rad inštitúcií, ktoré sa kontroly a ochrany spotrebiteľa na energetickom trhu zúčastňujú, tak na liberalizovanom trhu nemôžeme a nedokážeme ani za pomoci mimosúdnych inštitútov, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví týchto ľudí z takýchto neslobodných zmlúv vymaniť.

    Uvedená smernica, ktorú som spomínala a ktorou by sme sa mali riadiť aj v našom právnom poriadku, zavedením pojmu zraniteľného spotrebiteľa reaguje na vážny sociálny problém, ktorým, ako som už spomínala, je energetická chudoba, často definovaná aj ako vynakladanie viac než 10 % príjmu na udržanie teplého domova. Členské štáty, ktorých sa to týka a ktoré tak ešte neurobili, by mali vypracovať, ako som už povedala, pred spustením liberalizačného programu národné akčné plány a iné primerané rámce na riešenie problému energetickej chudoby zamerané na znižovanie počtu ľudí, ktorí sú takouto situáciou postihnutí. Členské štáty by mali v každom prípade zabezpečiť nevyhnutné dodávky energie pre zraniteľných spotrebiteľov. Zo smernice citujem: „Okrem toho členské štáty by mali prijať opatrenia potrebné na ochranu zraniteľných odberateľov na vnútornom trhu s elektrinou. Takéto opatrenia sa môžu líšiť podľa konkrétnych okolností v jednotlivých členských štátoch a môžu zahŕňať špecifické opatrenia týkajúce sa platenia účtov za elektrinu alebo všeobecnejšie opatrenia prijaté v systéme sociálneho zabezpečenia."

    Ako opatrenia na riešenie daného problému smernice ustanovujú, že členské štáty majú prijať náležité opatrenia na ochranu koncových odberateľov a zabezpečiť najmä, aby existovali dostatočné záruky na ochranu zraniteľných spotrebiteľov odberateľov. V tejto súvislosti sa ukladá ako povinnosť každému členskému štátu vymedziť koncept zraniteľných odberateľov, ktorý môže odkazovať na energetickú chudobu a môže okrem iného ustanoviť až zákaz odpojenia takýchto odberateľov v krízových časoch.

    Týmto odkazom z európskej legislatívy a z príslušných smerníc, na ktoré som sa odvolala, my v tomto predloženom návrhu zákona za materiálne chudobného občana alebo spotrebiteľa považujeme občana, ktorý nie je schopný získavať prostriedky na plnenie svojich základných existenčných potrieb, no hranica, pod ktorou občan nie je schopný získavať prostriedky na plnenie svojich základných existenčných potrieb, sa môže líšiť od životných nákladov miesta, v ktorom žije, alebo od jeho subjektívneho vnímania toho, čo všetko spadá do jeho základných potrieb. Objektívne meranie chudoby sa preto obmedzuje na jednoduchý výpočet na báze objektívnych štatistických údajov, rastu čistých peňažných príjmov na osobu, ako aj životných nákladov nízkopríjmových domácností.

    V nami predkladanom návrhu navrhujeme teda, aby za splnenia ďalších zákonných predpokladov bola rozšírená skupina zraniteľných odberateľov jednak o osoby v dôchodkovom veku, jednak o osoby sociálne znevýhodnené, ktoré sa nachádzajú v stave hmotnej núdze, tzv. nízkopríjmové domácnosti, ktoré vieme aj na základe platných legislatívnych noriem identifikovať. Odberatelia elektriny v domácnosti a odberatelia plynu v prípade, že takíto odberatelia elektriny v domácnosti alebo odberatelia plynu sú v dôchodkovom veku alebo sú občanmi v hmotnej núdzi, a navyše ich dokážeme identifikovať ako zraniteľných spotrebiteľov na energetickom trhu, ktorí navyše namietajú nesprávnosť vyúčtovania fakturovanej sumy za dodávku elektriny alebo plynu alebo namietajú použitie nekalých obchodných praktík súvisiacich s činnosťami uvedenými v konkrétnom § 4 zákona o energetike a z toho dôvodu sú účastníkmi súdneho konania, reklamačného konania alebo mimosúdneho konania, takíto zraniteľní spotrebitelia sa stávajú subjektmi zvýšenej ochrany. Takže ďaleko širšie rozširujeme rámec zraniteľných spotrebiteľov oproti súčasnému zneniu zákona. V § 3 sa dopĺňajú ustanovenia, ktoré aj takýchto odberateľov definujú ako zraniteľných odberateľov v domácnosti, čo by po prijatí návrhu zákona v spojení s ďalšími doplneniami súvisiacich ustanovení znemožňovalo prerušiť takýmto spotrebiteľom dodávku elektriny alebo plynu až do riadneho ukončenia uvedených konaní.

    Záverom pri predložení tohto zákona opätovne chcem zdôrazniť, že účelom navrhovaných zmien je opäť snaha kompenzovať nerovnosť postavenia zmluvných strán v právnych vzťahoch uzatváraných medzi odberateľom a dodávateľom energií a poskytnúť tak odberateľom vyššiu ochranu ich práv a aspoň čiastočne vyrovnať ich postavenie slabších účastníkov spotrebiteľského zmluvného vzťahu, ktorým vzťah odberateľa energií a dodávateľa energií bezpochyby je.

    Okrem zrovnoprávnenia týchto zmluvných pozícií práv a povinností oboch zúčastnených strán tento zákon sleduje aj ďalší cieľ, ktorý som už opakovane predniesla. Je to eliminácia nežiaducich prejavov a nepriaznivého stavu spojeného práve s nie dôsledne pripravovaným liberalizačným procesom na energetickom trhu.

    Ďakujem vám za pozornosť. Ja verím, že práve nastavením vlády, ktorá má všetky nástroje na to, aby takýto zákon schválila, uviedla do života, sa konečne spotrebitelia dožijú a dočkajú toho, na čo majú nárok, čo im bolo aj vo voľbách prisľúbené, dožijú sa a dočkajú sa ekonomických a právnych istôt aj v tak problematickom a dominantnom odvetví, akým energetické odvetvie nesporne je. Ďakujem za pozornosť.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Alojzovi Přidalovi. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 180 určil za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Heleny Mezenskej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 391/2012 Z. z. Je to tlač 584. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o jeho súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

    Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Súčasťou je doložka vybraných vplyvov, doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    A v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 31. mája 2013 č. 561 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby predmetný návrh prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013.

    Pani podpredsedníčka Národnej rady, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, otváram rozpravu ústnu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do ústnej rozpravy. Nie je tomu tak.

    Pán poslanec Přidal ako jediný, ako spravodajca, nech sa páči.

  • Vážené kolegyne a kolegovia, podľa predloženého poslaneckého návrhu pani kolegyne Mezenskej tým hlavným cieľom navrhovaných zmien je širšie vymedzenie pojmu „zraniteľný odberateľ“, a to tak, aby aspoň čiastočne zohľadňoval problematiku energetickej chudoby. Bohužiaľ, musím konštatovať, že uvedený návrh je v rozpore s účelom terajšieho ustanovenia zraniteľného odberateľa v zákone o energetike, aj v rozpore s príslušnou smernicou Európskej únie, ktoré nerieši priamo energetickú chudobu, ale má zabrániť škodám na živote alebo zdraví zraniteľného odberateľa, a to z dôvodu neočakávaného prerušenia distribúcie elektriny a plynu. V zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73 a stanoviska odbornej sekcie pre dopravu, energetiku, infraštruktúru a informačnú spoločnosť Rady EÚ nazvaného Energetická chudoba v kontexte liberalizácie hospodárskej krízy energetickou chudobou je stav, keď priemerné mesačné výdavky domácností na spotrebu elektriny a plynu, tepla na vykurovanie a na prípravu teplej úžitkovej vody tvoria významný podiel na priemerných mesačných príjmoch domácností.

    Vo väzbe na túto skutočnosť bola v § 2 písm. o) zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, teda v regulačnom zákone, nie v energetickom, zavedená definícia energetickej chudoby a zároveň podľa tohto zákona, presne je to podľa § 9 ods. 3 písm. f), regulačný úrad má povinnosť vypracovať do 31. 12. 2013 prvýkrát a následne potom na každé regulačné obdobie, nielen sám, ale aj v spolupráci s ministerstvom hospodárstva, ministerstvom financií, Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky koncepciu na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby. A túto teda koncepciu prvýkrát predloží vláde do 31. 12. 2013.

    Navrhované úpravy pani kolegyne Mezenskej rozširujú okruh zraniteľných odberateľom, pričom títo odberatelia, tak ako sú navrhnutí, majú byť v podstate neodpojiteľní v situácii, keď reklamujú faktúru alebo nekalé praktiky dodávateľov. Obecne s ideou ochrany odberateľov ako takou sa, samozrejme, stotožňujem, ale uvedené je potrebné riešiť postihovaním nepoctivých dodávateľov odňatím povolenia vysokými pokutami, a nie takýmto inštitútom, ktorý deformuje trh. A to, čo navrhujete, je vágne a veľmi ľahko zneužiteľné.

    Takýto návrh je podľa môjho názoru kontraproduktívny. Ak sa napríklad po celkovom vyriešení reklamácie ukáže, že táto bola neoprávnená, celkový dlh, ktorý bude medzitým narastať, lebo dodávka bude nepretržitá, bude pre sociálne slabšie skupiny obyvateľstva nezvládnuteľný.

    Takisto tento návrh bude ľahko zneužiteľný. Jednoducho automatickým podávaním reklamácie zákazník má šancu takto si minimálne predĺžiť splatnosť faktúry.

    Takisto to môže mať negatívny dopad na hospodárenie poctivých dodávateľov a etablovaných dodávateľov elektriny a plynu, ktorí si nebudú môcť efektívne riešiť portfólio svojich pohľadávok a zároveň budú generovať stratu, lebo od zákazníka výnos nedostanú, prípadne ho dostanú s dlhším časovým oneskorením, ale musia platiť prevádzkovateľom distribučných sústav za distribúciu aj výrobcom za obstaranie komodity.

    To je teda prvá časť, ku ktorej som považoval za potrebné sa vyjadriť.

    Ďalej, pani kolegyňa, navrhujete v § 7 vypustiť odsek 8, keď § 6 zákona o energetike hovorí o oprávnení na podnikanie, a to je možno len v súlade s povolením alebo potvrdením, a § 7 hovorí o podmienkach na vydanie povolenia. A práve v tomto paragrafe teda navrhujete vypustiť ustanovenie (odsek) 8 zákona o energetike, na základe ktorého na osoby, ktoré teda teraz môžu vykonávať, teraz vykonávajú len činnosť dodávky elektriny alebo dodávky plynu, sa podľa súčasnej dikcie zákona teda nevzťahuje povinnosť preukázať odbornú spôsobilosť a povinnosť určiť zástupcu. V zákone o energetike je predmetné ustanovenie z dôvodu zníženia neopodstatnenej administratívnej záťaže držiteľov povolenia a vylúčenia možnosti prípadnej diskriminácie slovenských dodávateľov elektriny, respektíve plynu voči dodávateľom, ktorí na vymedzenom území dodávajú elektrinu, respektíve plyn na základe osvedčenia vydávaného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví a vzhľadom na to nemusia ustanovovať zodpovedného zástupcu. V prípade, ak sa uvedené ustanovenie zruší, takíto držitelia povolení budú musieť preukázať odbornú spôsobilosť, budú mať povinnosť určiť zodpovedného zástupcu, avšak voči prípadným porušeniam zákona to nebude mať dopad, nakoľko osoba spĺňajúca podmienky odbornej spôsobilosti nie je osobou, ktorá je v priamom obchodnom styku s odberateľom alebo s odberateľmi, v prípade porušenia zákona teda nie je uvedené rozhodujúce a vždy je v zmysle legislatívy zodpovedný vedúci organizácie.

    Potom navrhujete v § 17, ktorý rieši ochranu odberateľa elektriny, ods. 1 písm. a) v úvodnej vete za slovo „obsahovať“ vložiť slová „presné, jasné, určité a zrozumiteľné informácie“. Teda špecifikujete, aká by mala byť informácia. A ešte v 4. bode § 17 ods. 1 písm. a) hovoríte o tom, že by mala byť aj aktuálna. Cieľom týchto navrhovaných zmien vo vašom návrhu, sú to body 5 a 6, je snaha, teda podľa vás, vyrovnať nerovnosť zmluvných strán tým, že dodávateľ alebo navrhovateľ zmluvy nebude vopred v návrhu zmluvy povinný stanoviť len obsah zmluvy a podmienky jej realizácie, ale všetky informácie v nej obsiahnuté budú musieť byť presné, jasné, určité a zrozumiteľné. Navrhovaná zmena má teda podľa predkladateľky, napomôcť odberateľom riadne a komplexne sa oboznámiť s podmienkami zmluvy ešte pred jej uzatvorením a zakotviť možnosť ich obrany či voľby v prípadoch, keď sa domnievajú, že niektoré zmluvné podmienky sú nevyvážené či neprijateľné. Bohužiaľ, mne sa zdá, že navrhované doplnenie má príliš vágnu podobu a nie je možné zistiť alebo zaistiť, že poskytované informácie sú jasné, určité a zrozumiteľné a presné.

    Ďalej, v platnom znení zákona o energetike sú už ustanovené povinné náležitosti zmluvy o združenej dodávke elektriny alebo zmluvy o združenej dodávky plynu vrátane informácií, ktoré zabezpečujú ciele vášho návrhu. Nakoľko najvýznamnejším takýmto parametrom je cena, v § 17 ods. 7 je ustanovené právo odberateľa elektriny v domácnosti a odberateľa plynu v domácnosti na dodávku elektriny a dodávku plynu v rámci univerzálnej služby v ustanovenej kvalite za jednoducho a zrozumiteľne porovnateľné, transparentné a nediskriminačné ceny.

    Navyše, v ustanoveniach o povinnostiach dodávateľov elektriny a dodávateľov plynu poskytujúcich univerzálnu službu, a je to § 34 ods. 2 písm. f) 3. bod a § 69 ods. 2 písm. a) 3. bod, sa ustanovuje, teda už teraz je ustanovené, že obchodné podmienky poskytnutia univerzálnej služby musia spĺňať požiadavky ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, musia obsahovať spôsob predaja elektriny alebo plynu a reklamačný poriadok, musia byť formulované jasne a zrozumiteľné a nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré neprimeraným spôsobom sťažujú alebo znemožňujú výkon práv odberateľa elektriny a plynu v domácnosti. Cieľom navrhovanej zmeny je umožniť odberateľovi získať aktuálne informácie o cene poskytovanej služby, ktoré sú pre neho dôležité. Už platné znenie ustanovenia § 17 ods. 1 písm. a) 4. bodu zákona o energetike ale neustanovuje povinnosť dodávateľa elektriny alebo plynu poskytovať odberateľovi informácie o cene. Povinnosť dodávateľa informovať odberateľa elektriny v domácnosti a odberateľa plynu v domácnosti o každej zmene ceny vyplýva z § 17 ods. 1 písm. b) zákona o energetike. A z povahy tohto ustanovenia je zrejmé, že má ísť o informácie o zdroji, spôsobe a možnosti získavania aktuálnych informácií o cene elektriny, resp. plynu, vrátane štruktúry ceny. A dostupnosť takýchto aktuálnych informácií je zabezpečená na stránke regulačného úradu prostredníctvom nástroja, ktorý sa volá „cenová kalkulačka“. A tam je možné na základe nej získať prepočet výhodnosti dodávky elektriny a plynu pre domácnosti. A tento nástroj je pravidelne aktualizovaný.

    Už len posledná poznámka. Pani kolegyňa Mezenská, v § 17 ods. 1 písm. b) chcete slová „tridsať dní“ nahradiť slovami „šesťdesiat dní“. Jednoducho ide o poskytnutie informácie o každej zmene ceny, teda dodávateľa odberateľovi. Teraz je to 30 dní pred nadobudnutím platnosti a vy chcete, aby to bolo 60 dní pred nadobudnutím platnosti. Nakoľko úrad pre reguláciu sieťových odvetví v zmysle platnej energetickej legislatívy schvaľuje cenníky dodávateľa elektriny a dodávateľa plynu 30 dní pred nadobudnutím ich platnosti, dodávatelia by nevedeli splniť túto povinnosť v navrhovanej lehote, nakoľko by ešte nepoznali cenu. Ustanovenie je teda nevykonateľné a ja mám za to, že tá lehota tridsaťdňová v účinnom zákone o energetike je dostatočná na to, aby odberateľ dokázal uskutočniť kroky, ktoré mu z poskytnutia uvedenej informácie teda môžu vyplynúť.

    Vzhľadom na to, čo som uviedol, bohužiaľ, predmetný návrh zákona nemôžem podporiť. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami sa hlásia traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Pani poslankyňa Mezenská.

  • Ďakujem. Nedá mi nezareagovať na túto vašu oponentúru. Nazývate techniky predloženého zákona za vágne, nekonkrétne. Práve, naopak, pán poslanec Přidal, ja to, čo ste teraz predniesli, s poznaním toho, že nemáte konkrétnu skúsenosť, ako dopadá konkrétne na spotrebiteľov liberalizácia a riešené spory na energetickom trhu so subjektmi, ktoré sem prišli pod rúškom liberalizácie, vám poviem, že vaša oponentúra a vznesená kritika je vágna, nie je opretá o praktické poznanie, o praktickú skúsenosť.

    Ako som už v úvode pri prezentácii predkladaného návrhu zákona uviedla, dávno Európska únia poukazuje na to, že je vecou toho-ktorého členského štátu, akým spôsobom si upraví a zadefinuje či už zraniteľného spotrebiteľa alebo koncept energetickej chudoby, alebo národný akčný plán boja proti energetickej chudobe.

    Ja si za tým, čo som povedala v úvode pri predkladaní zákona, stojím.

    Skôr ako sme spustili liberalizačný proces, mala byť pripravená jednak definícia zraniteľného spotrebiteľa, mal byť pripravený jednoznačne koncept energetickej chudoby. Na to sme sa mali preventívne pripraviť.

    Nebyť toho, že mám konkrétnu skúsenosť a prax, o ktorej som hovorila, že liberalizácia, ktorá mala priniesť nižšie ceny a väčšiu slobodu výberu spotrebiteľov medzi dodávateľskými subjektami, nám prináša pravý opak, tisíc vašich slov, tisíc prednesov teoretických argumentov mi nevyvráti to, čoho svedkom som v praxi, že spotrebiteľ na energetickom trhu dnes nie je chránený.

  • Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. No mal som tu pocit takej silnej nevyváženosti. Pán poslanec Přidal ako keby vniesol do tejto diskusie taký tón veľmi silnej elektrárenskej, energetickej záujmovej skupiny, ktorá má veľmi veľa blízko k tomu, aby boli prvky na tomto trhu vždy posúvané v smere k maximálnemu zisku. A na druhej strane ten návrh poslankyne Mezenskej, keď som si ho vypočul a nad ním sa zamyslel, tak jednoznačne je postavený do roviny podpory ľudí, ktorí sa môžu dostať do vážnych problémov. A jej skúsenosti, ktoré sú dané reálnym poznaním života, ako keby boli pretavené do slov v jej návrhu zákona.

    Mám taký pocit, pán poslanec, že ste v tejto chvíli nepochopili hlavný zmysel toho, čo pani poslankyňa navrhuje, a poňali ste to ohromne silne technokraticky. Možnože niektoré veci bude na tom treba prepracovať, len mi vadí, že ten hlavný úmysel pomôcť skupinám, ktoré si pomoc zasluhujú a kde tá pomoc je oprávnená, ste tak dosť technokraticky vyvrátili.

    Voľáko som mal z toho taký nie dobrý pocit a nerozumiem tomu, prečo ste vystúpili práve takto. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. No je to škoda, keď človek, ktorý je tu naozaj zvolený za občanov a mal by hájiť ich záujmy, tak vlastne takýmto spôsobom dehonestuje prácu poslankyne, ktorá naozaj sa snaží pomôcť tým naozaj najrizikovejším občanom Slovenskej republiky. A to sú tí, ktorí sú tak na tej nízkej úrovni príjmovej alebo, dá sa povedať, aj existenčnej. Takže je to škoda, no že poslanec vlastne z opozície takýmto spôsobom hádže zlé svetlo na prácu poslankyne, ktorej skutočne záleží na občanoch tejto krajiny. Ďakujem pekne.

  • Reakcia poslanca.

  • Pani kolegyňa Mezenská, pozrite sa, vy tu seba prehlasujete, že ste z praxe a že teda nejako toto vám hovorí aplikačná prax, spotrebiteľská prax a ja som odtrhnutý od života. Musím vás ubezpečiť, že tomu tak jednoducho nie je. Aj minule ste tu presadzovali pri postihu čiernych odberateľov jednoducho taký princíp, že jedenkrát kradnúť možno. A to naozaj mi musíte dať za pravdu, keď si preštudujete ten návrh. My máme definovaného v zákone o energetike zraniteľného odberateľa. Je definovaný podľa môjho názoru dostatočne. Energetickú chudobu takisto máme definovanú. A do 31. 12. tohto roku jednoducho Úrad pre reguláciu sieťových odvetví aj s ministerstvami, ktoré som spomínal, majú navrhnúť vláde, ako v tejto oblasti postupovať.

    A ja sa v tomto prípade, keďže ide o odborný návrh zákona, tu nebudem politicky stavať k tomu tak, že či to dáva opozícia alebo koalícia. Som presvedčený, že to, čo som povedal, má svoje miesto a že je to pravdivé. Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pani poslankyňa ako navrhovateľka, záverečné slovo?

  • Reakcia navrhovateľky.

  • Tak naozaj ja nerozumiem, pán poslanec Přidal, tomu vášmu útočnému a agresívnemu tónu. Teraz už mám aj naozaj pochyby o tom, ako to bolo aj v predošlom vašom vystúpení, koho vlastne zastupujete.

    Vy vravíte k postihom čiernych odberateľov, ja hovorím k ochrane odberateľov, ktorí sú tlačení podnikom SPP a sú označovaní za neoprávnených odberateľov (ochrana pred neoprávnenými odbermi). V tomto smere si zrejme nerozumieme, pretože ja jednoznačne pracujem a tieto zákony predkladám na základe konkrétnych podnetov praxe spotrebiteľov, ktorí naozaj sú poškodzovaní práve dominantnými energetickými monopolmi.

    Neviem, na koho objednávku vy robíte, ale to, čo ste tu predviedli aj dnes, aj minule, vo mne vytvára pochybnosť, že asi nemáte záujem vyvažovať vzťahy na energetickom trhu, pretože skutočnosť potvrdzuje, že spotrebiteľom či už pri neoprávnených odberoch alebo aj v prípade, že sa použitím nekalých marketingových praktík, prípadne z objektívnych príčin, ak sa dostanú vlastne do platobnej neschopnosti, nie sú schopní splácať tieto poplatky, nie je schopný ani ochotný v tomto inštitucionálnom a právnom rámci nik pomôcť.

    Takže naozaj si neviem vysvetliť tento váš agresívny a útočný tón a ani túto vašu vágnu oponentúru.

    Ja chcem znova zopakovať, že tento predkladaný návrh zákona ako v správnom čase, tak aj v správnom obsahu, v správnej forme a procese rieši to, čo som očakávala, že bude riešiť vo vzťahu k zraniteľným spotrebiteľom a odberateľom na energetickom trhu práve sociálna vládna strana. A to je práve eliminácia dopadov nesprávnej privatizácie, vďaka ktorej spotrebiteľ na energetickom trhu v dominantnom postavení dodávateľov energií ťahá za kratší povraz. A okrem toho, že bude eliminovať tieto dopady nesprávnej privatizácie, toľko kritizovanej privatizácie, bude napravovať aj negatívne dopady a nepriaznivý stav z nesprávne nastavenej a pripravenej liberalizácie energetického trhu. Prax jednoznačne cez celoplošné postihy a poškodenia spotrebiteľov, hlavne zraniteľných spotrebiteľov na energetickom trhu poukazuje na to, že títo spotrebitelia, zraniteľní spotrebitelia, ťahajú za kratší povraz.

    Prax a všetko, čoho som svedkom v skutočnosti, mi ukazuje a svedčí o opaku vami prednesených argumentov.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Pani kolegyňa Mezenská, ja nie som agresívny ani útočný, ale pravdivý. Jednoducho ja vám hovorím, vy ste minule navrhovali, keď chytia niekoho, kto načierno odoberá plyn, tak sa mu nič nestane, lebo mu prepočítajú podľa minuloročného diagramu a toľko zaplatí, žiadny postih, aj keď ho chytia, že načierno odoberal plyn, nebude mať, to ste navrhovali.

    Čo sa týka tohto zákona, tento zraniteľný spotrebiteľ, tak ako som vám povedal, je na iné účely. To nerieši problém energetickej chudoby. Tá energetická chudoba je riešená v zákone o regulácii sieťových odvetví.

    A, viete, s privatizáciou toto, o čom hovoríte, naozaj nemá absolútne nič spoločné, absolútne nič spoločné. Ďakujem.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Kolegyne, kolegovia, keďže mal nasledovať návrh zákona pána poslanca Novotného a keďže tu nie je dnes a je ospravedlnený, budeme pokračovať v rokovaní zajtra o 9.00 hodine. Takže všetkým želám ešte pekný zvyšok dňa.

  • Prerušenie rokovania o 18.20 hodine.