• Takže príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Ján Babič, Rastislav Čepák, Lea Grečková, Elemér Jakab, Viera Mazúrová, Daniel Lipšic a Zsolt Simon.

    Na zahraničnej pracovnej ceste sú poslanci Andrej Kolesík a Magdaléna Vášáryová.

    Podľa schváleného programu pristúpime k

    návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2012.

    Návrh je pod tlačou 475, spoločná správa výborov má tlač 475a.

    Návrh uvedie generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne Dušan Muňko.

    Nech sa páči, pán generálny, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, vážení páni, v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov predkladám návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2012.

    Návrh bol prerokovaný a schválený v Dozornej rade Sociálnej poisťovne dňa 23. 4. 2013. Návrh účtovnej uzávierky je spracovaný v súlade so zákonom č. 431 Zbierky zákonov z roku 2002 o účtovníctve v znení neskorších predpisov a príslušnými opatreniami Ministerstva financií Slovenskej republiky, vzťahujúcimi sa na hodnotené účtovné obdobie.

    Tento návrh obsahuje súvahu, výkaz ziskov a strát, poznámky a tabuľkovú časť. Súčasťou návrhu účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne je v súlade so zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov tiež správa o kontrolnej činnosti Dozornej rady Sociálnej poisťovni za rok 2012.

    Súvaha a výkaz ziskov a strát poskytuje informáciu o celkovej hospodárskej situácii Sociálnej poisťovne, vyjadruje celkovú majetkovú a finančnú situáciu, ako aj stav pohľadávok a záväzkov a rozdiel majetku a záväzkov.

    Príjmy Sociálnej poisťovne v bežnom roku 2012 dosiahli výšku 6 407 850 tis., čo predstavuje 98,6 % plnenia schváleného rozpočtu na rok 2012. Príjmy Sociálnej poisťovne z bežného poistného od ekonomicky aktívneho obyvateľstva boli vyššie o 83 mil. a príjmy z dlžného poistného boli vyššie o 98 mil. 900 tis. oproti schválenému rozpočtu. Z príjmov dlžného poistného sú aj príjmy oddlženia zdravotníckych zariadení v správe Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktoré nám boli poskytnuté v sume 10,4 mil. eur. Súčasťou príjmu Sociálnej poisťovne sú aj finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu určené na krytie deficitu v dôchodkovom poistení na rok 2012 v rozpočtovanej sume miliarda 780 mil. eur. Reálne poskytnutie transferu zo štátneho rozpočtu bolo vo výške miliarda 408 mil., čo je menej o 371 mil. 670 tis., ako sa pôvodne predpokladalo. V príjmoch Sociálnej poisťovne sú aj príjmy z otvorenia druhého piliera, od 1. 9. 2012 do 31. 12. 2012 boli pripísané na účet Sociálnej poisťovne príjmy z otvorenia druhého pilieru v objeme 44 mil. 23 tis. eur.

    Zdroje Sociálnej poisťovne vrátane prevodu prostriedkov z minulého roku v objeme 556 mil. 880 tis. boli celkove 6 mld. 964 mil. 730 tisíc. Výdavky Sociálnej poisťovne roku 2012 dosiahli výšku 6 mld. 433 mil. 90 tis. eur, čo predstavuje 98,83 % schváleného rozpočtu na rok 2012.

    Výdavky základného fondu starobného poistenia a poistenia základného fondu invalidného poistenia v objeme spolu 5 mld. 639 mil. 830 eur, čo predstavuje 87 % z celkových výdavkov. Vzniknutý deficit v základnom fonde starobného poistenia, ktorý predstavoval 818 mil. 200 tis., bol v priebehu roka vykrývaný predovšetkým z rezervného fondu solidarity, ako aj z prebytkových základných zdrojov ostatných fondov.

    Hospodárenie Sociálnej poisťovne v roku 2012 skončilo s bilančným rozdielom v sume mínus 25 mil. 24 eur, celkový bilančný rozdiel Sociálnej poisťovne za rok 2012 je v sume 531 mil. 640 tisíc. V roku 2012 vytvorila Sociálna poisťovňa Správny fond v sume 123 mil. 690 tis. a výdavky Správneho fondu boli 112 mil. 640 tisíc. Použitie Správneho fondu predstavuje 1,75 % z celkových výdavkov Sociálnej poisťovne.

    Hospodárenie Sociálnej poisťovne bolo v roku 2012 významnou mierou ovplyvnené druhým dôchodkovým pilierom. Sociálna poisťovňa postúpila v roku 2012 dôchodkovým správcovským spoločnostiam príspevky na starobné dôchodkové sporenie aj vo výške 804 mil. 860 tisíc. Doterajšie údaje o týchto skutočnostiach sú v predkladanom materiáli.

    Zároveň si vás dovoľujem, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, požiadať, aby ste s ohľadom na stanovisko Dozornej rady Sociálnej poisťovne v návrhu účtovnej uzávierky Sociálnej poisťovne na rok 2012 prijali uznesenie a odporúčanie Národnej rady Slovenskej republiky tento návrh schváliť.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Poprosím vás zaujať miesto určené pre navrhovateľov.

    A prosím spoločnú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci poslankyňu Vieru Šedivcovú, aby podala správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci o výsledku prerokovania návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2012. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2012 podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky:

    Po prvé, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 511 z 28. mája 2013 pridelil návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2012 na prerokovanie týmto výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci.

    Po druhé, návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2012 prerokoval a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 185 z 13. júna 2013 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 59 zo 17. júna 2013.

    Po tretie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2012 schváliť s tým, že celková tvorba fondov a výdavky boli: tvorba fondov 6 mld. 407 mil. 850 tis. eur, výdavky - náklady 6 mld. 433 mil. 93 tis. eur a bilančný rozdiel mínus 25 mil. 243 tis. eur.

    Po štvrté, gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Vieru Šedivcovú predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2012 a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý tvorí prílohu spoločnej správy. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 59.

    Ďakujem.

  • Pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku pána poslanca Hlinu, ktorému teraz odovzdávam slovo.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, skúsim stručne. Sociálna poisťovňa je mimoriadne vážna ustanovizeň. Pre ľudí, ktorí to prípadne pozerajú, poviem toľkoto, to je ustanovizeň, ktorá platí dôchodky. Pokiaľ ona bude mať problémy, čo sem-tam sa stáva, tak budú problémy s dôchodkami, čo je, ako uznáme, mimoriadne dôležitá vec. Takže treba aj tejto správe a celkovo tejto ustanovizni venovať náležitú pozornosť. Na to by som chcel upozorniť, ale aj v niektorých konkrétnych veciach, aj tuná, aj pánovi generálnemu riaditeľovi, prípadne jeho kompetentným ľuďom dať do pozornosti niektoré skutočnosti, ktorými by sme sa mali zaoberať, pokiaľ chceme, aby tie dôchodky pre tých ľudí v ten dátum, v ktorý chodia, naozaj aj prišli a v tej výške, aby sme nemali s tým problémy.

    Upozorním na najdôležitejšie skutočnosti, ktoré sa stali. Napríklad, a to by ma mimoriadne zaujímalo, ako sa v správe definuje, alebo, respektíve nedefinuje to, čo sa stváralo z pohľadu vymáhania, lebo ja poznám niekoľko príbehov, naozaj ťažkých príbehov živnostníkov, z ktorých exekútor vytrieskal peniaze, a niektorí z nich aj položili potom živnosť, ale tie peniaze do Sociálnej poisťovne neprišli v konečnom dôsledku. Čiže myslím, že je dôležité aj z úcty k týmto ľuďom, ale aj z úcty k sociálnemu systému vedieť, že ak niekto v mene niekoho vytrieskal peniaze od niekoho, u ktorých niektorí to nakoniec aj položili, že kde sa tie peniaze cestou zabrzdili, respektíve kde sa stratili, ako sa v tomto bude pokračovať, aký je objem týchto peňazí.

    A, samozrejme, mimoriadne dôležitá otázka, že čo s tým a čo sa týmto ľuďom, ktorí boli schopní, ako ja hovorím, zobrať peniaze zo zvončeka, lebo to sú peniaze zo zvončeka, tak, že čo sa s nimi bude diať. To je jedna otázka, ktorá ma trápi dlhšie, bol by som rád, keby sme sa k nejakej odpovedi v tejto veci dopracovali.

    Potom by som chcel upozorniť na jeden fakt, ktorý v zásade sa objavuje, a ja chcem upozorniť, že vzhľadom na to, že o aké zdroje ide, že by sme mali byť veľmi opatrní, či táto skutočnosť naberá, alebo vôbec existuje, alebo má tendenciu narásť. Existujú informácie, že dochádza k zneužívaniu systému nášho, či v pozícii vdovského alebo sirotského dôchodku, kde sa častokrát stáva údajne otcom najstarší občan v nejakej komunite a následne potom dochádza k poberaniu aj sirotských dôchodkov. To je vec, ktorá v zásade znie až hrozne a absurdne, ale tieto skutočnosti je, myslím, dôležité verifikovať, prípadne vyvrátiť. V prípade, že sa verifikujú, tak je nevyhnutné k tomu zaujať ale jednoznačný aj legislatívny postoj. Už o nejakej morálno-etickej rovine nebudem hovoriť, ale z pohľadu tohto, aby nedochádzalo k zneužívaniu sociálneho systému, že nájsť legislatívny nástroj, aby k takýmto skutočnostiam nedochádzalo.

    Existuje určite tabuľka, len som si ju nechal v lavici. Vykazuje určité znaky neštandardu v počte sirotských dôchodkov, napríklad kraje prešovský a košický vykazujú pomerný nárast alebo pomerne vyššie hodnoty ako iné kraje, hej. Keby sme to spravili, že teda na počet obyvateľov vám vyjde nejaká priemerná, tak naozaj, že vychádzajú, samozrejme, keď sme aj zohľadnili to, že Prešovský a Košický kraj má najviac obyvateľov, tak aj rešpektujúc túto skutočnosť, tak vykazujú určité znaky neštandardu. Čiže je naozaj podľa mňa načase verifikovať tieto skutočnosti, či dochádza k nim, alebo nedochádza. To tiež dávam do pozornosti.

    Rovnako existujú informácie, ktoré hovoria, a dokonca ja mám kamaráta, ktorému utrhlo ruku a tiež má veľké problémy vôbec sa dopracovať k nejakému invalidnému dôchodku, sú príbehy ľudí, ktorí hovoria, že sú s tým obrovské problémy, avšak na druhej strane existujú príbehy, že to ide nejako strašne rýchlo a strašne ľahko v nejakých iných prípadoch. Čiže znova pre ten pocit toho, že žijeme v takej spoločnosti, ako by sme mali chcieť žiť, že teda to tu platí pre každého, tak by bolo veľmi dôležité, aby aj v oblasti invalidných dôchodkov nechodili chýry a chmáry, že jak veci sa dejú, a pôsobí to veľmi zle a demotivačne a na celú spoločnosť. Dávam tiež do pozornosti.

    Poslednú, vlastne v zásade predposlednú vec, ešte by som chcel upozorniť. Som rád v konečnom dôsledku, že ministerstvo spravodlivosti zistilo, že existuje také niečo ako základná suma. A tú základnú sumu upravuje nariadenie vlády a zrazu sa zobudili, keď sme na to už niekoľkokrát upozorňovali. Výborne, teším sa z toho. Neteším sa z toho, že tú základnú sumu zvýšili iba na životné minimum, to je stále málo. Avšak pri tejto príležitosti by som chcel upozorniť na jednu vec, že a či teda je možné sa k týmto druhom informácií dostať, aby sme si potom mohli aj následne verifikovať tie ďalšie skutočnosti, že prečo tí dôchodcovia sa stávajú obeťami a prečo to číslo tak prudko rastie, keď v súčasnosti to je štyridsať tisíc dôchodcov, ktorí sú v exekučnom konaní. Ja som si to len tak zhruba vypočítal. Tam ani nieže priemerný, ale keby som len priemerne, lebo existuje, že priemerný starobný a potom najnižší starobný, ale ja som dal sumu niekde na úrovni 180 eur krát 40 tisíc, by ste neverili, to je 7 mil. mesačne sa, približne 7 - 8 mil. mesačne nech je to, sa exekučná, teda Sociálna poisťovňa posiela na účty exekútorom, ungefähr, zhruba. A v ročnom vyjadrení to je skoro 100 mil., čiže to je, to sú ohromné peniaze, dva a pol, 2,8 mld. korún. Čiže to by tiež možno stálo za to urobiť nejakú analýzu toho, že kde sa stala chyba, hej? Kde tí dôchodcovia urobili chybu? Koho obeťou sa stali? Aby sme si potom prípadne verifikovali nejakú inú diskusiu, ktorá tu bola v inom bode, že čo je pravda a čo nie je pravda. A môj odhad súkromný je, že budeme prekvapení z toho, že keď zistíme, že čo je exekučným titulom, alebo pre koho je exekučný titul vystavený. To dávam znova do pozornosti, či sa k takejto štatistike nejakým spôsobom dá dostať.

    A skončím len s tým, že ja som si, pozriem si teraz v kľude tú vašu účtovnú uzávierku. Ja som tu prvýkrát, vystupujem k účtovnej uzávierke Sociálnej poisťovne, ale v mojom doterajšom pôsobení som sem-tam začul, čo všetko, jak sa softvérovo dovybavuje Sociálna poisťovňa. A to v Silicon Valley je, niekedy som mal pocit, že tam nemajú také softvérové a hardvérové vybavenie. Ja verím, že táto, tá éra toho prešla, hej, že už aj koniec koncov ani taký divoký progres v tom IT není, že by sme to museli nastavovať znova a znova.

    Čiže bol by som rád, keby sme pracovali s vedomím toho, že Sociálna poisťovňa je tá ustanovizeň, ktorá platí dôchodky tým ľuďom, ktorí ich potrebujú a ktorí si ich aj zaslúžia, aby sme k tým zdrojom s takouto, by som povedal, až posvätnou úctou pristupovali a nehazardovali s nimi. To je len taký, verím, pán generálny riaditeľ, že vo vašom prípade zbytočný apel, ale z pohľadu doterajších skúseností hovorím, som sa nestačil diviť, koľkokrát sa softvérovo vybavovala.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko predkladateľ?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Budem reagovať na pána poslanca Hlinu. Pán poslanec, máte pravdu, pokiaľ sa týka exekúcií. Exekučných titulov bolo podaných zhruba 440 tisíc a z toho je, stále v poisťovni sa pohybuje okolo 90 vybratých exekútorov, ktorí majú prideľované exekúcie.

    Treba povedať jednu vec, že od môjho posledného pôsobenia v Sociálnej poisťovni, kedy som odišiel v roku 2010, a keď som sa vrátil, narástli exekúcie voči dôchodcom o 150 percent. Dneska je zhruba 41 tisíc ľudí, dôchodcov, ktorí sú exekvovaní, a sú to väčšinou, nieže väčšinou, 99 % dôchodcov je exekvovaných nebankovými subjektmi a pôžičkami.

    Ďalšia vec, ktorá je, zmenili sme legislatívu, že už sa pre živnostníkov nepočíta základ k 30. 6. predchádzajúceho roka, ale keď živnostník skončí a neodhlási sa, tak prakticky po dvoch mesiacoch mu to zaniká, nie tak, ako bolo doteraz v predchádzajúcej legislatíve, že živnosť mu zanikla až vtedy, keď doniesol vysporiadanie z daňového riaditeľstva, ktoré trvalo niekedy aj pol roka. Takže táto úprava je v poriadku.

    Pokiaľ sa týka exekúcií, ja by som chcel ešte povedať, že pán minister spravodlivosti išiel s novelou Exekučného poriadku a ešte by mal dotiahnuť aj vyhlášku z hľadiska poplatkov. A chcem povedať, že dneska má exekútor odmenu 20 %, ďalej si účtuje ďalšie výdavky, ktoré s tým má, a celková najvyššia odmena exekútora je stanovená, najnižšia je stanovená 33 eur a najvyššia je stanovená na zhruba 31 000 eur z prípadu, 31 000 aj nejaké drobné, nechytajte ma presne za slovo, za to, čo môže exekútor z jedného prípadu získať.

    Táto exekučná novela je teraz v druhom čítaní a budete ju mať znova na septembrovej schôdzi. Môžu tam ísť pozmeňovacie návrhy. Nakoniec ministerstvo spravodlivosti dalo, pokiaľ sa týka hmotnej núdze, návrh, že suma, ktorá musí po zrážke dôchodcovi zostať, pretože tí dôchodcovia, ktorí padli do siete exekúcie, neplatili ani energie, neplatili ani plyn a stávali sa prakticky z nich bezdomovci. Keď sme sedeli so ZMOS-om a rezortmi, ktoré majú čo do toho hovoriť, tak tá situácia bola veľmi zložitá, preto sme prikročili k tejto celej záležitosti.

    My sme navrhovali ešte jednu vec, aby dôchodcovia a exekútori mali odmenu u dôchodcov len, len 6 percent. Takže predpokladám, že takýto pozmeňovací návrh pôjde v druhom čítaní, pretože berme do úvahy, že tí dôchodcovia počítajú s každým jedným eurom.

    Pán Hlina podotkol jednu veľmi dôležitú záležitosť. Že je tu komunita, ktorá absolútne najlepšie ovláda zákon štyristo šesťdesiat jedničku, viete, asi koho myslím. A je pravda, že v poslednej dobe sa rozmohlo - ja som mu aj tabuľku dával jednu a robíme na tom ďalej, aby sme skutočne podľa jednotlivých regiónov a okresov zhodnotili tú situáciu, čo tu naznačil - že matky neprihlasujú svojho otca, ale prihlasujú starého pána, ktorý má vysoký vek, aby mohli v prípade zomretia potom poberať vdovské aj sirotský dôchodok. Samozrejmá vec, že budeme musieť nájsť, lebo nie je to jednoduché, legislatívne riešenia.

    Tiež je problém, ktorý tu už spomenul pán poslanec, a sú to invalidné dôchodky, kde tiež je anomália a mali by sme sa k tomu ešte raz predsa len vrátiť. Je tam rozhodnutie Ústavného súdu, sú tam dve rozhodnutia Ústavného súdu, jedno staré, jedno nové, a pričom sa vyplácajú dôchodky na základe rozhodnutia tohto Ústavného súdu dva druhy. Napríklad ten, kto je ochrnutý a dôchodok mu bol priznaný pred rozhodnutím Ústavného súdu, má dokonca nižší dôchodok, ako ten, keď prišlo druhé rozhodnutie Ústavného súdu, pričom je tá istá diagnóza. Takže sú tam viaceré veci, ktoré by ako legislatívne sa mali upraviť. Teraz ministerstvo práce, sociálnych vecí pripravuje ďalšie legislatívne zmeny, ktoré by mali ísť v septembri, respektíve do konca roka ešte ďalšie vylepšenie zákona štyristo šesťdesiat jedničky a zákona štyridsať trojky.

    Toľko z mojej pozície, ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko spravodajkyňa? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pokračujeme

    návrhom Výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2012.

    Návrh je uverejnený ako tlač 536 a spoločná správa výborov ako 536a. Materiál uvedie predseda Výkonného výboru Fondu národného majetku Branislav Bačík, ktorého prosím, aby sa ujal slova.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na základe zákona č. 91/1992 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov predkladám za Fond národného majetku Slovenskej republiky návrh Výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2012 na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.

    Na úvod, ak dovolíte, v krátkosti tie hlavné činnosti fondu, ktoré realizoval v prvom polroku 2012. Tak, ako máte v správe uvedené, aktivity fondu v roku 2012 oproti roku 2011 boli z hľadiska prípravy a realizácie predajov ovplyvnené programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, na základe ktorého vláda prijala uznesenie, ktorým uložila ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky nepokračovať v prebiehajúcom procese privatizácie a predsedovi výkonného výboru vláda odporučila ukončiť kroky vedúce k prevodu majetkových účastí fondu na podnikaní vybraných spoločností.

    V druhej polovici roku 2012 fond realizoval bezodplatný prevod 100 % akcií spoločnosti SEPS na Slovenskú republiku. Zmluva o bezodplatnom prevode akcií bola uzatvorená na základe rozhodnutia vlády a prevod akcií prešiel na Slovenskú republiku v zastúpení ministerstva financií. Na konci roku výkonný výbor fondu na základe uznesenia vlády odsúhlasil uzavretie právnych dokumentov súvisiacich so zmenou vlastníckej štruktúry spoločnosti Slovak Gas Holding.

    Okrem uvedeného fond počas roku 2012 pokračoval vo svojich hlavných aktivitách, ktoré mu vyplývajú zo zákona o privatizácii, to znamená, že zabezpečoval vyplácanie dlhopisov fondu, kde bolo v roku 2012 oprávneným osobám vyplatených 346 kusov dlhopisu, čo je cirka o 30 % viac ako oproti roku 2011. Ďalej vykonával činnosti spojené s realizáciou bezodplatných prevodov cenných papierov od fyzických osôb na fond. V priebehu roku 2012 sa do tohto projektu zapojilo okolo 190 tisíc občanov Slovenskej republiky, čo predstavuje nárast o 31 % oproti roku 2011. Ďalej fond obhajoval záujmy fondu v 116-ch aktívnych aj pasívnych súdnych sporoch s finančným odhadom cca 50 mil. euro v aktívnych a cca 506 mil. eur v pasívnych súdnych sporoch.

    Ďalej vykonával akcionárske práva a aktívne pristupoval k príprave riadnych valných zhromaždení za účelom prijatia rozhodnutí a výplate dividend zo zisku dosiahnutého spoločnosťami s majetkovou účasťou fondu. Celkové príjmy fondu z dividend dosiahli objem 609 mil. eur.

    Okrem uvedeného fond naďalej zabezpečoval činnosti ohľadom monitorovania pohľadávok, záväzkov a povinností vyplývajúcich zo zmlúv o predaji majetku, respektíve akcií a nájomných zmlúv, ako aj činnosti týkajúce sa vymáhania pohľadávok.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný materiál bol prerokovaný a schválený výkonným výborom fondu dňa 18. 4. 2013 bez pripomienok a následne dozornou radou fondu dňa 23. 4. 2013, ktorá odporučila predsedovi výkonného výboru fondu, aby uvedený materiál predložil najskôr na prerokovanie vláde Slovenskej republiky a súčasne následne Národnej rade Slovenskej republiky. Uvedený materiál vláda prerokovala 22. 5. 2013 bez pripomienok. Uvedený materiál nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a nemá ani ostatné sociálne vplyvy.

    Pani podpredsedníčka Národnej rady, toľko na úvod z mojej strany.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárske záležitosti, poslancovi Marošovi Kondrótovi, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dovoľte predložiť spoločnú správu. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 28. mája 2013 č. 511 pridelil návrh Výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2012 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet prerokoval návrh 13. júna 2013 a prijal uznesenie č. 183 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti rokoval o návrhu 11. júna 2013 a prijal uznesenie č. 171. V týchto uzneseniach výbory odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk príslušných výborov a poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh Výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2012 schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu Výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2012 bola schválená uznesením z 18. júna 2013 č. 184. Týmto uznesením výbor poveril spoločného spravodajcu, aby informoval o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je

    návrh ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2012.

    Návrh má parlamentnú tlač 537, spoločná správa výborov má tlač 537a.

    Poprosím vás opäť, pán predseda výkonného výboru, aby ste návrh uviedli.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tak ako to bolo v predchádzajúcom prípade, Fond národného majetku Slovenskej republiky predkladá v súlade so zákonom o privatizácii návrh ročnej účtovnej závierky za rok 2012 na schválenie Národnej rade Slovenskej republiky.

    Predkladaná účtovná závierka je riadna účtovná závierka fondu, bola zostavená za účtovné obdobie od 1. januára 2012 do 31. decembra 2012 podľa slovenských právnych predpisov, zákona o účtovníctve a postupov účtovania pre Fond národného majetku Slovenskej republiky. Ročná účtovná závierka fondu za rok 2012 bola overená a správnosť účtovnej závierky bola potvrdená audítorom. Účtovnú závierku fondu tvorí jej súvaha, výkaz o tvorbe a použití majetku fondu a výkaz o nákladoch na správnu činnosť fondu.

    Ak dovolíte, krátko k súvahe fondu. Všetky vzťahy medzi fondom a privatizovanými subjektmi, ako aj medzi fondom a orgánmi štátnej správy a ostatnými organizáciami sú premietnuté v súvahe fondu, ktorá sa člení na aktíva a pasíva a ktorá je k 31. 12. vo výške 2,4 mil. euro.

    V stručnosti k tvorbe použitia majetku fondu. Tvorba majetku fondu v roku 2012 dosiahla celkovú hodnotu 594 mil. eur. Najvýraznejšou položkou, ktorá sa podieľa na tvorbe majetku fondu v roku 2012, je zisk z účasti fondu na podnikaní obchodných spoločností, to sú dividendy vo výške 593 mil. eur. Ide najmä o dividendy vyplatené spoločnosťami Slovenský plynárenský priemysel, Západoslovenská energetika, Stredoslovenská energetika a Východoslovenská energetika a Slovenská elektrizačná prenosová sústava a Slovak Telekom.

    Celkové použitie majetku fondu za rok 2012 dosiahlo výšku 637 mil. eur, z toho výdavky vo výške 535 mil. eur boli vynaložené na posilnenie štátnych finančných aktív, výdavky vo výške 79 mil. eur súvisia s bezodplatným prevodom 100-percentného podielu fondu na základnom imaní spoločnosti SEPS a výdavky vo výške 15 mil. eur boli použité na úhradu nákladov spojených s prevodom bezcenných cenných papierov na Fond národného majetku od fyzických osôb.

    Na záver k nákladom na správnu činnosť fondu, k 31. 12. 2012 fond čerpal náklady na svoju správnu činnosť v celkovej výške 2,2 mil. eur, čo predstavuje 81 % zo schváleného rozpočtu na prevádzku fondu, a tým dosiahol fond úsporu v roku 2012 vo výške 540 mil., pardon, 540 tis. eur.

    Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný materiál bol prerokovaný a schválený výkonným výborom fondu a následne dozornou radou fondu bez pripomienok. Uvedený materiál nemá dopad na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu spoločnosti a nemá ani ostatné sociálne vplyvy.

    Pani podpredsedníčka Národnej rady, toľko na úvod z mojej strany.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A opäť prosím spoločného spravodajcu, poslanca Maroša Kondróta, aby podal správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 28. mája 2013 č. 511 pridelil návrh ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2012 na prerokovanie výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet o návrhu rokoval 13. júna 2013 a prijal uznesenie č. 184 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti rokoval 11. júna 2013 a prijal uznesenie č. 172. V týchto uzneseniach výbory odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky návrh schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk príslušných výborov a poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2012 schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2012 bola schválená uznesením z 18. júna 2013 č. 185. Týmto uznesením výbor poveril spoločného spravodajcu, aby informoval o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či a chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ ani spravodajca nezaujímajú stanovisko k rozprave, pretože žiadna nebola. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz pristúpime k

    Výročnej správe o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2012.

    Správa je uverejnená ako tlač 524 a správa výboru ako tlač 524a.

    Vítam predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa Ondreja Krajňáka, ktorému odovzdávam slovo a žiadam ho, aby uviedol správu.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám mohol predniesť výročnú správu o činnosti Ústavu pamäti národa.

    Ústav pamäti národa je verejnoprávna ustanovizeň zriadená zákonom č. 553/2002 o sprístupňovaní dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu z roku 1939 až 1989. Medzi jeho úlohy patrí úplne a nestranne hodnotiť obdobie neslobody, sprístupňovať dokumenty o prenasledovaných osobách, zverejňovať údaje o vykonávateľoch tohto prenasledovania, dávať podnety na trestné stíhanie zločinov a trestných činov, poskytovať potrebné informácie orgánom verejnej moci, systematicky zhromažďovať a odborne dokumentačne spracovávať všetky druhy informácií, dokladov a dokumentov vyžadujúcich sa na obdobie neslobody, propagovať myšlienky slobody a obrany demokracie.

    Výročná správa, aj ročná účtovná uzávierka boli jednohlasne schválené výborom pre ľudské práva dňa 13. júna v tomto roku. Výročná správa bola schválená aj Správnou radou Ústavu pamäti národa 18. apríla 2013.

    V úvode správa poskytuje informácie o činnosti Ústavu pamäti národa, venuje sa činnosti orgánov Ústavu pamäti národa, ako je správna rada, dozorná rada a výbor. Informuje o personálnom zabezpečení. V Ústave pamäti národa bolo v tomto čase priemerne 64 zamestnancov. Informuje o finančnom zabezpečení, transfer zo štátneho rozpočtu pre Ústav pamäti národa bol v celkovej sume 1 mil. 523 tis. 330 eur. V úvode sa správa zaoberá aj spoluprácou s médiami, venuje sa agende súvisiacej so súdnymi spormi. V tomto čase, alebo v čase, kedy správa informovala, existovalo 14 žalôb na ochranu osobnosti. Tri sa týkali náhrady majetkovej ujmy v peniazoch a tri neplatného ukončenia pracovného pomeru. Správa v úvode sa tak isto venuje poskytovaniu informácií štátnym orgánom, NBÚ, SIS-ke, ministerstvu obrany, alebo v zahraničí venuje sa výsledkom medzinárodnej spolupráce v spolupráci s inštitúciami, ako je ENRS alebo USTR, alebo na úrovni európskej siete. Venuje sa agende účastníkov protikomunistického odboja alebo veteránom protikomunistického odboja.

    V tretej časti sa zaoberá sprístupňovaním dokumentov a Ústav pamäti národa pripravil a sprístupnil žiadateľom celkove 4 827 strán dokumentov.

    Štvrtá časť sa týka archívu Ústavu pamäti národa. Správa opisuje výsledky činnosti sekcie archívu. Celkovo vybraný materiál v počte 3 418 položiek počet listov archívneho materiálu pripraveného pre skenovanie, pre skenovacie pracovisko, bol 71 825. Počet strán archívneho materiálu sprístupnených cez študovňu archívu bol 835 819. Prostredníctvom študovne boli sprístupnené tlačoviny v počte 249 zväzkov. Počet vypožičaných mikrofišov bol 460, čo znamená 1033 listov.

    V piatej časti správa informuje o vedeckých aktivitách a o dokumentáciách. Správa prináša zoznam výsledkov a výstupy okruhov vedeckého výskumu a dokumentácie, organizované vedecké a odborné konferencie, kolokvia a semináre, výsledky publikačnej činnosti pracovníkov a účasť pracovníkov na vedeckých konferenciách a seminároch. Zorganizovaných bolo 8 vedeckých a odborných konferencií, kolokvií a seminárov. Okruhy vedeckých výskumov, môžem aspoň niektoré spomenúť - politický systém, režim a spoločnosť na Slovensku ´39 až ´45, osudy slovenských Židov ´39 až ´45, perzekúcie obyvateľstva na medzinárodnom základe, politické procesy na Slovensku po roku ´48 a rehabilitácie, násilná kolektivizácia, poľnohospodárstvo, štát a cirkev, slovenské mestá a regióny, dejiny štátnej bezpečnosti.

    Boli zorganizované vedecké a odborné konferencie, aspoň niektoré spomeniem - Slovensko v rokoch neslobody, Vyrovnávanie sa s totalitnou minulosťou, Železná opona a tragické príbehy útekov.

    V siedmej časti sa správa venuje vydaným publikáciám, prináša prehľad edičnej činnosti, monografie, memoáre, zborníky, publikácie vydané mimo edície ústavu, časopis Pamäť národa, ako aj informáciu o stave elektronickej knižnice. Vyšlo celkovo 14 knižných publikácií. Pokračovalo sa aj vo vydávaní štvrťročníka Pamäť národa a ukladaní vydaných publikácií v elektronickom formáte.

    V ôsmej časti sa zaoberá správa audiovizuálnou tvorbou a venuje sa dosiahnutým výsledkom v produkcii a distribúcii dokumentárnych filmov a zaznamenávaniu výpovedí svedkov z obdobia neslobody.

    V roku 2012 ÚPN dokončilo samostatne alebo v koprodukcii dva dokumentárne filmy Arbitráž a Saltomoltáre. Odborne spolupracoval aj na výrobe hraného celovečerného koprodukčného československo-poľského filmu s názvom Eštebák, ktorý mal premiéru v roku 2012. V roku 2012 na obrazovkách STV, TV Lux a TV Noe mohli diváci sledovať filmy z produkcie Ústavu pamäti národa. Filmy boli prezentované aj na festivaloch. V roku 2012 vydal Ústav pamäti národa na DVD-čku dvojjazyčnú slovensko-anglickú verziu štyroch svojich dokumentárnych filmov - Junáci z prachu, Ako som mal začať tretiu svetovú vojnu, Tóny v tichu a Tiene barbarskej noci.

    V roku 2012 sa nakrútilo 42 svedeckých výpovedí. Pre zlepšenie prístupu širokej verejnosti k záznamom svedectiev sa ÚPN zapojilo do medzinárodného projektu Pamäť národa, ktorého cieľom je prehľadne sprístupniť bádateľom, ale aj širokej verejnosti prostredníctvom internetovej stránky svedectvá pamätníkov významných dejinných udalostí. Rovnako sa pokračovalo v systematickej digitalizácii audiovizuálneho archívu ÚPN.

    Deviata časť opisuje popularizačné a osvetové aktivity. Správa prináša prehľad o uskutočnených aktivitách, akými boli podujatia pri príležitosti výročí, výstavy, filmové festivaly, diskusné podujatia, exkurzie a iné aktivity. Správa sa zmieňuje o exkurziách škôl a verejnosti, predovšetkým do archívu ÚPN. V roku 2012 sa uskutočnilo 12 knižných prezentácií. Medzi ďalšími aktivitami správa spomína projekt Asociácia divadelná Nitra, účasť na knižnom veľtrhu Bibliotéka, projekt vybudovania pamätného miesta pri rieke Morave, položenie vencov na spomínaných aktivitách.

    Vzdelávacie aktivity. Uskutočnil Ústav pamäti národa 59 prednášok. Približuje a pokračuje správa, kurzy pre študentov s názvom Pramene k dejinám totalitných inštitúcií, kurzy pre študentov Pramene k dejinám špeciálnych služieb v Československu z roku 1918 a ´92 a podieľa sa na projektoch Eurostory, Eustory, či projekte Zabudnuté príbehy alebo projekte Po stopách slobody.

    V závere správa konštatuje dosiahnuté výsledky a splnenie úloh, ktoré ÚPN ukladá zákon 553/2002 o pamäti národa, a to napriek tomu, že ani po desiatich rokoch od vzniku ústavu nemá vlastnú budovu. Pracovníci ÚPN pokračovali v napĺňaní dlhodobých projektov i v rozvíjaní nových aktivít. Venovali sa dlhodobým činnostiam, akými sú vedecký výskum, vytváranie evidencií, dokumentácia činnosti Štátnej bezpečnosti, sprístupňovanie dokumentov z činnosti represívnych zložiek, spracovávanie archívnych fondov, služby pre bádateľov, poskytovanie informácií štátnym orgánom pre plnenie ich zákonom stanovených úloh, vzdelávacie a populizačné aktivity, publikačnú činnosť a podobne.

    Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som využil aj túto príležitosť a pozval vás do Ústavu pamäti národa. Verím, že aj touto formou nadviažeme intenzívnejší záujem o spoluprácu a spoločne budeme hľadať cestu, ako sa vysporiadať s našou smutnou minulosťou.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A prosím člena výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, poslanca Ľubomíra Želiezku, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania správy vo výbore.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny podal správu o prerokovaní Výročnej správy o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2012, tlač 524a.

    V súlade s § 12 ods. 5 zákona č. 553/2002 Z. z. o sprístupnení dokumentov o činnosti bezpečnostných zložiek štátu z roku 1939 až 1989 a o založení Ústavu pamäti národa a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z 10. mája 2013 predložil predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák Národnej rade Slovenskej republiky Výročnú správu o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2012.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 13. mája 2013 č. 505 pridelil výročnú správu na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny s tým, že gestorský výbor podá Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Gestorský výbor v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, rokoval o výročnej správe na svojej 23. schôdzi 14. júna 2013 a prijal k nej uznesenie č. 81, ktorým odporúča Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie Výročnú správu o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2012. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky máte k dispozícii ako súčasť tlače 524a.

    Pani podpredsedníčka, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Hlina, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy

  • Hlas v sále.

  • . A pán poslanec Hrušovský. Pán poslanec, dobre si kartu zaevidujte. Áno, nechcela som povedať, že zatlačte. Takže dvaja páni poslanci, pán poslanec Hlina a pán poslanec Hrušovský. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán riaditeľ, vážené kolegyne, kolegovia, mne je tak ľúto, keď vidím ľudí, ktorí majú nadšenie, a ja proste som rád, keď ho majú, lebo dobre sa robí. A zotrvať v tom nadšení, a i keď ste fejsovaný, alebo sa častokrát konfrontujete s krutou realitou.

    Pán riaditeľ, ja vám chcem, lebo to nadšenie, alebo taká tá chuť, je z vás cítiť, je na vás vidieť, a som bol, aj keď ste boli na výbore, a ja by som vám chcel zaželať aj po tomto, vidíte, čo je tu, hej, po tomto, aby vám tá chuť zostala. Toto je, to je nič, to z toho si nič nerobte, prosím vás. To my sme hrozná krajina. My si nechceme pamätať, my sa bojíme, my sa bojíme vlastného tieňa. Viete, to je, tu bola pani ombudsmanka, a taká, to sa hovorí, že elementárna úcta, tu nikto nebol. Viete, nerobte, nevyvodzujte z toho nejak, že to nikoho nezaujíma, prosím vás. Vidíte, liberálov tu nemáte žiadnych. SDKÚ, 17. novembra tak budú stáť na, na pódiu, budú pozerať, že či prišli nejakí, no tak budú stáť a spomínať! A vidíte, tu nie sú. MOST - HÍD ešte by som možno uznal, že prečo. Jediní kto, KDH a zopár SMER-ákov. Viete, to my sme, my sme naozaj smutnou krajinou, ktorá sa bojí vlastného tieňa. Takže ja vám chcem zaželať, naozaj, nech vám ten elán zostane.

    Je potrebné sa vrátiť. Kto nevie o svojej histórii, nemá, ani v zásade nemôže vedieť o svojej budúcnosti. Takže bol by som rád, keby vám ten elán vydržal. Bol by som rád, keby sa to nastavenie tej spoločnosti zmenilo, hej, že, že tí ľudia sa začnú zaujímať, kto, čo bol, ako bol, ale že aj prejavia elementárnu úctu, hej, elementárnu úctu. Keď je tu riaditeľ Ústavu pamäti národa, hovorí o tom, čomu sa venuje Ústav pamäti národa, čo urobil, tak aj z úcty k tým ľuďom, tým, ktorí trpeli, tak by to malo mať taký ako, že, hm, tak berieme na vedomie, teda vážime si to, hej, že teda robíte. Naozaj pre históriu je to dôležité, aby to... Nuž, ale to by sme sa museli možno volať ako iná krajina.

    Ja len to, a s tým chcem skončiť, že možno, viete, my sme ináč krajina, ktorá, by ste neverili, že my v hlavnom meste nemáme po udalostiach, ktoré menili ráz krajiny, ani mizernú malú ulicu nazvanú. Ani mizernú malú ulicu, ani kút niekde, viete. Máme ôsmu ulicu, máme deviatu ulicu, máme neviem akú ulicu, ale po 17. novembri sme neboli schopní, lebo tak sa bojíme sami seba, hej, nazvať si, ani mizerný kút v tomto meste. A možno by stálo za to, pán riaditeľ, že možno, keby vy ste dali, keby ste mali pocit, že tak treba, ja sa prvý pridám, ale keby ste vy ako pamäť národa, Ústav pamäti národa vyzvali takú výzvu pre poslancov mesta, že či sa nenájde nejaký kút, viete, nejaký, aj z úcty k ľuďom, ktorí za toho boľševika, za tých komunistov, za tých eštebákov, ktorých veľa z vás je tu znova alebo ich potomkov, aspoň jeden mizerný kút nazvať, viete. Samozrejme sa to dá formulovať ináč. Ja som teraz expresívny, hej, že, ak, prosím vás, to vás chcem vyzvať a tým skončím, že či by nebolo dobré a zahodno ako do tej ďalšej činnosti si takúto aktivitu pripísať. A možno, keď sem o rok prídete, to zas bude, ako je teraz. Hovorím, z toho si ťažkú hlavu nerobte, ale budem sám zvedavý, že ako dopadla tá výzva, a môžme sa znova skonfrontovať, že či sa niečo zmenilo, alebo nie.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja pána poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Vašečka.

  • Ďakujem. Ďakujem pánu poslancovi Hlinovi, že na to upozornil. Ja sa priznávam bez mučenia, že som sledoval tie predchádzajúce správy na monitore, ale ako som zbadal pána riaditeľa z Ústavu pamäti národa, tak som rýchlo bežal do sály, pretože si myslím a súhlasím v tom s poslancom Hlinom, že to je naozaj mimoriadne dôležité. Niežeby Sociálna poisťovňa a tie ďalšie inštitúcie dôležité neboli, ale toto mi akosi tak leží na srdci. A takisto by som sa chcel pridať k predrečníkovi, že želám všetko najlepšie pánu riaditeľovi v tejto funkcii, do ktorej sme ho nedávno zvolili v parlamente.

    A ďakujem aj za to pozvanie na návštevu Ústavu pamäti národa. Ja osobne, pokiaľ mi to budú povinnosti dovoľovať, veľmi rád sa zastavím a budem sa o to zaujímať, pretože táto téma je naozaj dôležitá. Takže ďakujem za správu, ďakujem aj poslancovi Hlinovi za upozornenie na túto dôležitosť.

  • Ďakujem pekne. Ja tiež by som chcel vyzdvihnúť entuziazmus pána riaditeľa. A to, čo povedal predrečník, na to reagujem, že áno, Alojz, myslím si, že každý národ, ktorý nevie skade prišiel, čo je a kam ide, nemá nejaké dlhodobejšie vízie. A vieme, že boli aj úvahy zrušiť – nezrušiť Ústav pamäti národa. Tak ja hovorím kategoricky nie. Nie, pretože my sme si ani neboli, by som povedal, nemali sme čas si uvedomiť, že sme Slováci po tom deväťdesiatom treťom, dajme tomu, a zrazu sme už nejakí euro v celej tej európskej našej Únii. Takže myslím si, že vaše opodstatnenie a vaša úloha tu je nezastupiteľná. Takže ja budem samozrejme veľmi rád, keď aj ja budem môcť svojím dielom prispieť k tomu, aby Ústav pamäti národa bol taký, aký má byť, aký si ho možno aj ja predstavujem. A aby sme mladú generáciu poučili a aby sme nerobili chyby, ktoré tu by byť nemali, pretože na chybách národ nenapreduje. Ako sa hovorí, hlúpy sa učí na vlastných a múdry na cudzích.

    Ďakujem pekne, držím palce.

  • Pán poslanec Susko, ste sa prihlásili, či to bol omyl? Dobre, lebo už som ukončila možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Chcete reagovať? Nechce pán poslanec Hlina.

    Nech sa páči, pán poslanec Hrušovský, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne poslankyne, poslanci, som tu jeden z mála tých, ktorý bol pri zrode Ústavu pamäti národa, pri istej dráme, ktorá sa v tomto parlamente odohrávala, v čase, kedy táto vznešená idea a myšlienka na ustanovenie takejto inštitúcie so vznešeným názvom Ústav pamäti národa. Dámy a páni, v tom je skryté všetko, aj obsah, ale aj poslanie, aj zmysel, ktorý má toto inštitúcia napĺňať.

    Možno tie želania a očakávania z fungovania tejto inštitúcie boli väčšie, aké dnes k dispozícii máme. Preto, lebo aj mne sa osobne zdá, že ústav by mohol viacej odkrývať tie zločiny, a to nielen komunizmu, tak ako si to mnohí, keď ústav vznikal, mysleli, že to bude úrad, ktorý bude prenasledovať, ktorý bude zatvárať, ktorý bude perzekvovať niektorých, ktorí predtým perzekvovali iných. Nie, táto inštitúcia má poslanie, ktoré má v nás a v budúcich generáciách zachovať v pamäti akýkoľvek zločin, ktorého sa, či už politici alebo ktokoľvek iný, na komkoľvek dopustili, tieto zločiny odhaľovať, zdokumentovávať a pokiaľ je to len trošku možné, týchto vinníkov aj potrestať.

    Žiaľ, na Slovensku sme sa minuli tomuto jednému hlavnému poslaniu, ktorým bolo nielen odhaliť, ale aj obžalovať, a tam je treba, kde je treba, aj odsúdiť. Tu mi trošku chýba silnejšia kompetencia Ústavu pamäti národa, aby nestačilo len zverejňovať zväzky, len zverejňovať zoznamy ľudí, ktorí boli v rôznych štruktúrach zložiek Štátnej bezpečnosti a ktorí, žiaľbohu, sa podieľali, mnohí, aj na strašných zločinoch, ktoré niekedy znamenali aj veľké tragédie a mnohé obete nevinných ľudí.

    Ten ústav by mal byť aj na to, aby sme dokázali predchádzať opakovaniu takýchto možných situácií, ktoré môžu vznikať. Nepodľahnime nejakému pokoju, že dnes je sloboda, demokracia, globálny svet má záujem, aby vojny neboli. Ale nepodceňujme! Dnes sú oveľa väčšie a možno také isté, ak nie väčšie, hrozby, aké boli pred päťdesiatimi, šesťdesiatimi, ale možno ešte aj, keby som sa vracal ďalej, ďalej do histórie, rokmi.

    Áno, ústav by si možno zaslúžil aj väčšiu pozornosť zo strany štátu. Sídli v cudzích prenajatých priestoroch, vždy vznikali isté problémy, či má mať svoj vlastný, alebo nemá mať svoj vlastný, ja to nepovažujem za až tak dôležité. Hoci by som bol veľmi rád, to, čo hovoril pán kolega Hlina, aby sedel v dôstojných priestoroch. Ja osobne si myslím, že Bratislava má takýchto objektov niekoľko, kde by ústav sídliť mohol.

    Rovnako si myslím, že by mohlo dôjsť aj k nejakým rekonštrukciám v zákone, ktorý vzbudzoval a vzbudzuje vždy pri akýchkoľvek voľbách, či už do Správnej rady Ústavu pamäti národa, nehovoriac o tom, keď sa volí predseda Ústavu pamäti národa, istý politický, vyvoláva istý politický konflikt. Nebojme sa toho, priatelia, nebojme sa Ústavu pamäti národa! Nebojme sa odhaľovať tie krivdy, nebojme sa poukázať na konkrétnych ľudí, ktorí sa, ktorí tie krivdy iným spôsobili! Len pravda nás oslobodí od minulosti, len pravda nám zabráni, aby sme v budúcnosti, nedajbože, sa aj my neodvážili siahnuť na niečo, čo ľuďom bude spôsobovať akékoľvek utrpenie.

    Pán predseda, želám vám, aby naozaj pod vaším vedením začali ste svoje sedemročné funkčné obdobie, čo je dosť dlhá doba na to, aby ste preukázali aj vašu osobnú, ale aj manažérsku schopnosť postaviť ten ústav na cieľ a záujem, ktorý, už nie je medzi nami, a nebohý Ján Langoš si predsavzal v čase, keď on tu stál, navrhoval a bil sa doslova o to, aby táto inštitúcia na Slovensku vznikla. Preto aj Jánovi Langošovi chcem vyjadriť vďaku a úctu za to, čo pre činnosť tohoto ústavu na Slovensku urobil.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Gibalová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda Hrušovský, v tom kontexte, čo ste povedali a spomínali, chcela by som aj ja poďakovať pánu predsedovi Ústavu pamäti národa, najmä za včerajší diskusný večer, na ktorom, žiaľ, pre povinnosti, pre ktoré som musela byť tu, som sa nemohla zúčastniť. Ale včera ÚPN pripravilo diskusný večer, pri ktorom si spomínalo na jeden zo zločinov komunizmu, na ktorý nesmieme zabudnúť, a to je menová reforma z roku 1953.

    Aj toto sú udalosti, ktoré patria do kontextu tých, ktoré má mapovať a neustále pripomínať Ústav pamäti národa, pretože pripravil ľudí nielen o úspory, ale mnohých aj o životy. A možnože aj táto oblasť zločinu komunizmu by bola vhodná na to, aby bola detailnejšie a lepšie zmapovaná pre budúce generácie, ale aj ako výstraha, lebo, nedajbože, niečo také sa môže zopakovať.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chcete zaujať navrhovateľ stanovisko? Pán predseda, chcete? Nie? Nie.

    Chcem sa spýtať spravodajcu... Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode, ktorým je podľa schváleného programu

    Informácia o predložení výročných správ politických strán a politických hnutí za rok 2012.

    Materiál je uverejnený ako tlač 586.

    Teraz poprosím predsedu výboru pre financie a rozpočet poslanca Daniela Duchoňa, aby informáciu výboru uviedol.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, v súlade s § 30 ods. 1 zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov a na základe poverenia Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle uznesenia č. 33 zo 16. mája 2012 predkladám ako predseda výboru Informáciu o predložení výročných správ politických strán a politických hnutí za rok 2012, tlač 586.

    Podľa uvedeného zákona vyplýva politickým stranám a politickým hnutiam povinnosť každoročne predložiť Národnej rade Slovenskej republiky do konca apríla výročnú správu za predchádzajúci kalendárny rok. Na základe oprávnenia Národnej rady Slovenskej republiky boli všetky politické strany upozornené, že im vyplýva povinnosť predložiť výročné správy za rok 2012 do 30. apríla 2013 v listinnej a v elektronickej podobe.

    Pre pomoc a uľahčenie práce politické strany obdržali listom z 8. 2. 2013 aj príslušné náležitosti, ktoré obsahujú a chronologicky upozorňujú na všetky povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona o politických stranách, verejnom obstarávaní, o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky, o účtovníctve, o katastri nehnuteľností, o notároch a notárskej činnosti.

    Výbor prerokoval uvedenú informáciu dňa 13. júna 2013, pričom o splnení a nesplnení náležitostí zo zákona pri predkladaní výročných správ politických strán a politických hnutím informoval listom predsedu výboru ministerstvo financií dňa 28. mája 2013.

    Výbor po prerokovaní súhlasil s vyplatením finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu všetkým šiestim parlamentným stranám a dvom neparlamentným stranám, ktoré vo voľbách získali viac ako 3 % hlasov. Výbor konštatoval, že výročnú správu do 30. apríla 2013 predložilo zo 63 riadne registrovaných subjektov 49 subjektov, po termíne ju predložil jeden subjekt, 13 subjektov správu nepredložilo a 27 strán bolo písomne požiadaných o odstránenie nedostatkov s termínom do 30. júna 2013. Ak nebudú odstránené nedostatky, následne požiadam podpredsedu vlády a ministra financií Slovenskej republiky, aby začal správne konanie podľa § 31 ods. 2 písm. a) o politických stranách a politických hnutiach o uloženie pokuty vo výške 3 319 eur.

    Treba zdôrazniť, že práca Ministerstva financií Slovenskej republiky pri vymáhaní finančných prostriedkov za uložené pokuty je neefektívna a nehospodárna voči štátnemu rozpočtu. Od roku 2000 bolo začatých vyše 220 správnych konaní. Neustále od roku 2005 ministerstvo vnútra eviduje 86 strán, ktoré sú v likvidácii. Aj v tomto prípade je potrebná legislatívna zmena. Je nevyhnutné, aby bol novelizovaný zákon o politických stranách, nielen so zameraním na efektivitu a hospodárnosť, ale prijať aj také ustanovenia, ktoré odstránia porušovanie tohto zákona ako celok. Napríklad hľadať v úmysle ústavy aj takú možnosť, ako je zrušenie strany zo zákona.

    Vzhľadom na pretrvávajúce nedostatky výbor už v minulosti vytvoril pracovnú skupinu zo zástupcov parlamentných strán na prípravu novely o politických stranách a prípadne aj zákonov s tým súvisiacich. Do tejto prípravy novely sa zapojila aj Kancelária Národnej rady, zástupcovia ministerstva financií, ministerstva vnútra, Úrad pre dohľad nad výkonom auditu a Slovenská komora audítorov.

    Informácia je predložená pod tlačou 586.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasleduje prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 554, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 531.

    Dávam slovo poslankyni, podpredsedníčke Erike Jurinovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla.

    Vyhlasujem dvojminútovú prestávku, kým sa vráti navrhovateľka.

  • Dvojminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Takže nech sa páči, pani podpredsedníčka, uveďte návrh zákona.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť, predniesť návrh zákona, ktorý sme vypracovali, návrh zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach.

    Cieľom predkladaného návrhu zákona je zosúladenie právnych predpisov, ktoré upravujú registráciu liekov na vnútroštátnej úrovni. Toto by som vyzdvihla ako to najdôležitejšie, čo si kladie celý zákon za dôvod svojho vzniku. Prijatím predloženého návrhu zákona sa dosiahne stav, keď v Slovenskej republike nebude možné zaregistrovať taký hromadne vyrábaný humánny liek, ktorého použitie alebo uvedenie na trh je v rozpore s platnými slovenskými právnymi predpismi. Navrhované riešenie vyplynulo zo vzájomnej komunikácie medzi predkladateľmi návrhu a Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky a pripúšťa ho aj čl. IV ods. 4 Smernice 2001/83 Európskeho parlamentu a Rady zo 6. novembra 2001, ktorým sa ustanovuje Zákonník spoločenstva o humánnych liekoch.

    Okrem tejto smernice návrh zákona zohľadňuje aj priamo aplikovateľné nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 726/2004 z 31. marca 2004, ktorým sa stanovujú postupy spoločenstva pri povoľovaní liekov na humánne použitie a na veterinárne použitie a pri vykonávaní dozoru nad týmito liekmi a ktorým sa zriaďuje Európska agenda pre lieky.

    Návrh zákona, ktorý je vypracovaný, nemá vplyv na štátny rozpočet a na rozpočet verejnej správy. Opäť by som len zdôraznila, že cieľom predkladaného návrhu je zosúladenie právnych predpisov. Prosím vás o to, aby ste nehľadali v tom žiadne iné skryté záujmy.

    Musím priznať, že dôvod, prečo sme sa rozhodli takúto zmenu iniciovať, je spomínaný kontroverzný liek, alebo ja by som ho ani nenazývala liekom, ale tabletou, potratovou tabletou, o ktorej sme sa dozvedeli, že bola zaregistrovaná aj napriek tomu, alebo teda v súlade s právom Európskej únie síce, ale pritom vieme, že na Slovensku neexistuje legálny spôsob jej použitia. Na ministerstve zahraničných vecí to bolo prediskutované na odbornej báze. Čo sa týka postoja ministerstva, z pre mňa nepochopiteľných dôvodov je však negatívne.

    S pani ministerkou, keď sme sa rozprávali, mali sme veľmi, alebo úplne rovnaký názor na to, akým spôsobom, alebo ako je samotná tableta alebo lieky, nie, nie, povedala som, že to nebudem nazývať liekom, že nemá ani ona, ani ministerstvo záujem na tom, aby sa tieto tablety dostali do legálneho užívania v našej krajine. Uvedomuje si aj pani ministerka, že necelých 30 % žien, ktoré majú problém na základe štúdie, asi taká najaktuálnejšia alebo s najlepšiou výpovednou hodnotou má fínska štúdia, tak asi 30 % žien, ktoré sa potýkali s problémami, sú dostatočným dôvodom na to, aby pani ministerka urobila všetko pre to, aby v tomto čase tableta nebola u nás zavedená.

    Práve preto nerozumiem postoju ministerstva v tom, že snahou je zaviesť súlad len v tom, aby registrácia mohla prebehnúť len vtedy, ak je v súhre s našou legislatívou, ktorá na Slovensku existuje.

    Ja vás preto prosím, aby sa už do budúcnosti niečo takéto nestávalo, o podporu tohto zákona. Obávam sa, toto je len jedna oblasť, možno etická oblasť, ktorá je naozaj kontroverzná, ale na druhej strane môžu sa objaviť aj iné lieky z iných oblastí, ktoré môžu byť rovnako v rozpore. Mne sa zdá dosť chabá útecha to, že veď ak nikto nebude žiadať o predaj, aby sa zaregistroval niekto, aby sa mohol predávať, tak vlastne registrácia sa ukončí sama osebe. Toto sa mi zdá naozaj dosť fádne vysvetľovanie dôvodu, prečo neprijať túto smernicu.

    Bojím sa, že keď príde na miesto pani ministerky iný človek, zmení sa vláda, čokoľvek sa môže stať, jednoducho povie si ministerstvo, že nevidia dôvody, prečo by sa nemohli tieto zmeny udiať a k zmenám dôjde aj napriek tomu, že existujú práve v tomto prípade aj zdravotné riziká.

    Ďakujem pekne a žiadam vás o podporu tohto zákona.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Ivanovi Uhliarikovi.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, páni, v prvom čítaní k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362 a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 554.

    Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

    Ako sa uvádza v dôvodovej správe, návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právnymi predpismi Európskej únie. Predložený návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet a na rozpočet verejnej správy. Predložený návrh nemá vplyv na podnikateľské prostredie a ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Prosím, otvorte rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý, ale samozrejme, otvoríte ju vy.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Do rozpravy sa prihlásil spravodajca. Nech sa páči, máte slovo.

    A otváram ešte ústnu rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Uzatváram možnosť prihlásiť sa rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Uhliarik.

  • Ďakujem pekne. Vypočuli sme si dnes pani navrhovateľku a jej dôvody, alebo dôvody skupiny poslancov na návrh tohto zákona alebo úpravu zákona o lieku, ktorý vlastne obmedzuje vstup niektorých molekúl na slovenský trh. A pani navrhovateľka povedala, že je to v súlade s právom Európskej únie.

    Ja sa vyjadrím k tomu a podporujem to. Je to naozaj zákon, alebo teda v súlade s právom Európskej únie, ale je tam jedno "ale". Nie všetky náležitosti alebo všetky podmienky legislatívy Európskej únie musia za každú cenu aplikovať jednotlivé členské štáty. A v tomto prípade je presne tento istý stav, keď si členská krajina môže svoje vlastné pravidlá zaviesť práve pri registrácii týchto liekov.

    Nielen ja, ale mnoho občanov prijalo správu, že na Slovensku v jeseni 2012 boli práve týmto spôsobom veľmi rýchlo a potajomky registrované potratové tabletky, myslím si, že mnoho z vás aj zo strany SMER alebo z opozície, so znepokojením. Vyjadrím sa k tomuto problému z dvoch aspektov.

    Prvý aspekt je možno môj pohľad, osobnejší, a druhý vecný. Táto registrácia výrazne zasahuje a ovplyvňuje rôzne aspekty života ženy a zvýraznil by som ten, že jednoduchší prístup k vykonaniu potratu znižuje uvedomenie si vážnosti a nebezpečnosti tohto činu. Navyše, obraz jednoduchého užitia tabletky je veľmi klamlivý a z medicínskeho hľadiska skutočne spôsobuje pravý opak. Práve užitie tabletky môže a vyvoláva v 99-ch percentách prípadov potrat mimo zdravotníckeho zariadenia, čo môže ohroziť matku na zdraví a živote masívnym krvácaním.

    V súčasnosti, keď začíname na Slovensku a v Európskej únii pociťovať dôsledky nepriaznivého demografického vývoja, si myslím, že by skôr boli potrebné opatrenia v prospech ekonomickej a sociálne stability rodiny, obzvlášť pomoc matkám so starostlivosťou o deti. Možno ste zaregistrovali správu, ktorá minulý týždeň prebehla po internete, a táto správa hovorí o tom, že Rusko schválilo zákon o podpore rodín s tretím dieťaťom, alebo teda nepriamo, že podporuje narodenie tretieho dieťaťa a zvýhodňuje rodiny, ktoré majú tri a viac detí.

    Dovolím si tvrdiť, že v mnohých prípadoch rozhodnutie o prerušení tehotenstva je dôvodom práve nepriaznivá ekonomická situácia matky a nemožnosť spoľahnúť sa vo veľkej väčšine prípadov na pomoc štátu. Aj pre toto vnímam registráciu potratových tabletiek ako veľmi smutný a cynický prejav postoja k ochrane života zo strany ministerky zdravotníctva Zuzany Zvolenskej a neschopnosť ísť rozumnejšou cestou, to znamená cestou vytvorením podmienok či ekonomických istôt pre rodiny matky s deťmi vlády Roberta Fica.

    To, čo ma veľmi mrzí, a včera to vyšlo aj v médiách, konkrétne v denníku Pravda, je to, že spoločenská a odborná diskusia, ktorá mala dať odpoveď na otázku

  • Vystupujúci podáva zvoniaci mobil navrhovateľke, ktorá si ho zabudla na rečníckom pulte.

  • , či na Slovensku, na slovenskom trhu pustí alebo teda povolí potratovú tabletku, a ktorú avizovala pani ministerka a ministerstvo zdravotníctva, sa nerozbehla. Prvé stretnutie, ktoré sa malo konať v polovici tohto júna, čiže tento mesiac, sa neuskutočnilo. Debatovať sa na ňom malo aj o zmenách v legislatíve, ktoré by mohli umožniť, alebo, respektíve neumožniť vstup, alebo, respektíve zákaz vstupu tabletky na slovenský trh.

    Diskusiu sľubovalo aj verejne ministerstvo zdravotníctva, aj ministerka zdravotníctva a stále ju očakávajú jak mimovládne organizácie, tak predstavitelia kresťanských cirkví, aj odborníci. Zuzana Zvolenská v apríli tvrdila, že ide o tému, ktorá si vyžaduje spoločenskú diskusiu a bez toho túto tabletku na trh nepustí. Diskusiu ako riešenie zvolila po tom, ako proti tejto registrácii na konci minulého roku a začiatku tohto roku vystúpili jak opoziční poslanci, tak predstavitelia katolíckej cirkvi. Verím, že ochota k diskusii nie sú naozaj len prázdne slová a k tejto vážnej a odbornej a etickej téme sa naozaj bude ešte tento rok diskutovať.

    Vyzývam týmto ministerku zdravotníctva, aby naozaj nezabúdala na túto vážnu tému, ktorú sľúbila, a vyzývam ju, aby minimálne naozaj do, po prázdninách aspoň, alebo teda v čo najkratšom čase túto diskusiu oznámila a určite sa mnoho z odborníkov, možno aj politikov na nej zúčastnia.

    V Českej republike sa o registrácii potratovej tabletky vedie niekoľkomesačná spoločenská diskusia. Na Slovensku prebehol v minulom roku v jeseni tento proces veľmi potichu a bez diskusie. Vnímam to tak, že táto vláda sa skutočne bojí diskusie o citlivých témach a skôr nadbieha záujmom lobistických skupín, ktoré môžu profitovať na predaji týchto tabletiek, pretože predaj týchto tabletiek je veľmi lukratívny.

    Ministerstvo zdravotníctva sa obraňuje tvrdeniami, že tabletku zaregistrovala Európska lieková agentúra. Ako som povedal na začiatku, odmietam toto tvrdenie, pretože potratovú tabletku nezaregistroval Brusel, ale Slovenský štátny ústav pre kontrolu liečiv so sídlom v Bratislave, za ktorého činnosť zodpovedá pani ministerka.

    Poviem, prečo tento spôsob je nebezpečný pre ženu, teraz z vecného hľadiska a budem citovať z príbalovej informácie o lieku. Čiže nie je to moja úvaha, je to naozaj to, čo si môžte vy prečítať, keď si tento liek otvoríte.

    Žena užije tabletku Mifepristonu, čiže molekuly, a odíde domov. Následne 36 až 48 hodín po užití sa žena vráti do nemocnice, kde užije Misopristol. Ako ďalej hovorí písomná informácia: "Zostaňte v nemocnici, na klinike niekoľko hodín, alebo kým vy alebo lekár nezistí, že ste dostatočne v poriadku na to, aby ste mohli ísť domov. Tehotenstvo môže byť prerušené po niekoľkých hodinách alebo počas niekoľkých nasledujúcich dní po aplikácii Misopristolu." To je citácia, toľko citácia z príbalovej informácie pre používateľky lieku. Čiže niekoľko dní po aplikácii tejto molekuly. Po! Je tu mnoho právnikov, vidím, že sú tu aj odborníci, ktorí sa tomu venujú, a z právnického hľadiska tento postup a registrácia práve tejto tabletky a umožnenie tejto tabletky vstúpiť na tento trh hneď porušuje štyri zásadné právne zákony alebo teda právne pravidlá. Poviem ktoré.

    V prvom rade je to rozpor s predpismi o umelom prerušení tehotenstva, pretože zákon č. 73/1986 Zb., § č. 7 hovorí: "Žena písomne požiada o umelé prerušenie tehotenstva ženského lekára zdravotníckeho zariadenia príslušného podľa miesta jej trvalého pobytu alebo miesta pracoviska alebo školy. Lekár je povinný poučiť ženu o možných zdravotných dôsledkoch umelého prerušenia, aj o spôsoboch užívania antikoncepčných metód a prostriedkov. Ak žena na umelom prerušení tehotenstva trvá" a zistí, "a ak zistí lekár, že sú splnené podmienky na jeho výkon, určí zdravotnícke zariadenie, kde sa výkon urobí." To znamená nie doma, po 36-ch až 48-ch hodinách, ale určí zdravotnícke zariadenie, kde sa výkon urobí. Tak je to správne.

    Vyhláška č. 74 ďalej hovorí, v § 5 ods. 1, že "lekár, prípadne okresný alebo krajský odborník pre odbor gynekológia pôrodníctva, ktorý zistil podmienky pre umelé prerušenie tehotenstva, určí pre jeho výkon spádové zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti. Na prianie ženy môže určiť aj iné zdravotnícke zariadenie, ak s tým toto zariadenie súhlasí." Čiže zase tento výkon sa urobí v zdravotníckom zariadení, nie doma, tak ako hovorí príbalová informácia danej molekuly.

    Po druhé, je to rozpor s Trestným zákonom. Zákon č. 3/2005, Trestný zákon hovorí v § 151: "Kto so súhlasom tehotnej ženy umelo preruší jej tehotenstvo postupom alebo za podmienok, ktoré odporujú všeobecne záväzným právnym predpisom o umelom prerušení tehotenstva, potrestá sa odňatím slobody na dva až päť rokov. Kto tehotnú ženu navedie na to, aby svoje tehotenstvo sama umelo prerušila, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Rovnako sa potrestá aj ten, kto tehotnej žene pomáha pri prerušení jej tehotenstva ňou samou, alebo pri tom, aby iného požiadala alebo inému dovolila umelo prerušiť jej tehotenstvo." Paragraf 153 hovorí: "Tehotná žena, ktorá svoje tehotenstvo sama umelo preruší alebo iného o to požiada alebo mu to dovolí, nie je za takýto čin trestne zodpovedná, a to ani podľa ustanovení o návodcovi a pomocníkovi." Tento zákon alebo teda integrácia z toho zákona hovorí o tom, že lekári, keby toto robili a používali túto tabletku, v niekoľkých paragrafoch hneď porušujú niekoľko ustanovení tohoto zákona. Ale Štátny ústav pre kontrolu liečiv práve na základe týchto platných zákonov ho registroval, tento liek, a tento liek hovorí o tom, že si ho pacientka, alebo teda v tomto prípade matka užije v zdravotníckom zariadení a potom skrátka ten potrat sa vyvolá doma.

    Po tretie, je to nesúlad s vyhláškou upravujúcou poučenie pred potratom. Zákon č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti a následná vyhláška 417/2009 o informovanom súhlase ženy pri umelom prerušení tehotenstva hovorí - nebudem tu hovoriť príliš detailov, pretože sa v tejto vyhláške hovorí, akým spôsobom gynekológ fyzicky vykonáva tento medicínsky akt, čiže nechcem ísť až do takýchto medicínskych podrobností, poviem len prvé dve vety: "Umelé prerušenie tehotenstva vykonáva lekár na zákrokovej sále v prostredí čistoty B", a tak ďalej a tak ďalej, aby, "tak, aby riziko poškodenia organizmu ženy a riziko prípadných komplikácií bolo čo najmenšie. Zdravotný výkon je poskytovaný v celkovej anestézii po uspaní pacientky." A tak ďalej a tak ďalej, po dezinfekcii a tak ďalej a tak ďalej. Čiže hovorí sa o tom, že výkon potratu alebo teda umelého prerušenia tehotenstva musí byť urobený alebo vykonaný na základe nejakých prísnych pravidiel, za hygienických kautel a tak ďalej, čo v prípade tomto, v prípade užitia tabletky by nebolo splnené.

    A posledný, je to zásah, je to nesúlad so zákonom o pohrebníctve, pretože tento zákon č. 131/2010 o pohrebníctve hovorí v § 3, ktorý hovorí o zaobchádzaní s ľudskými pozostatkami a s ľudskými ostatkami, nasledovné: "Ľudské pozostatky musia byť pochované na pohrebisku alebo spopolnené. Potratené alebo predčasne odňaté ľudské plody, časti tela alebo orgány odňaté živým darcom alebo mŕtvym darcom, ak sa nepochovajú alebo ak sa nepoužijú na vedecké liečebné, preventívne alebo výučbové účely a ak neexistuje podozrenie z trestného činu, sa musia spopolniť v spaľovni, ktorá spĺňa požiadavky podľa osobitného predpisu." Je jasné, že pri potrate doma, alebo teda pri užití tabletky a následnom potrate a vypudení plodu z matky, by sa, by k tomuto nemalo šancu dôjsť a tieto plody alebo tieto časti tiel by mohli byť naozaj, mohli by sa objaviť v nesúlade so zákonom o pohrebníctve.

    Pani ministerka Zvolenská dňa 30. 1., 30. januára 2013 povedala: "Pokiaľ by lekár aplikoval tento liek, skutočne sa dopúšťa porušenia zákona. Nie je možné legálne vykonať chemické prerušenie tehotenstva." Bolo to povedané v Slovenskom rozhlase. Ja s týmto samozrejme hlboko súhlasím, na druhej strane nesúhlasím a potom sa pýtam, prečo štátny ústav, čiže ústav, ktorý je pod ministerstvom zdravotníctva, túto tabletku zaregistroval, keď ju zaregistrovať nemusel.

    Mrzí ma aj to, alebo zaráža ma aj to, že bola zo strany niektorých organizácií, napríklad návrhu, napríklad Výboru pre rodovú rovnosť snaha o dodatočnú legalizáciu týchto nezákonných registrácií. Pretože v apríli roku 2013 návrh Výboru pre rodovú rovnosť bol taký, aby rada vlády pre ľudské práva poverila štátneho tajomníka prípravou vyhlášky, ktorá by zaviedla možnosť vykonať potrat chemickým spôsobom. Je to absurdné. Jednak to, že poverí vykonaním zákonného opatrenia štátneho tajomníka, čo má povinnosť len minister alebo teda právo len minister. To je prvá vec. A druhá vec, je absurdné, že na základe toho, že sa porušuje niekoľko hneď paragrafov rôznych zákonov, či trestného alebo o pohrebníctve a tak ďalej, tak na základe toho naozaj rada vlády pre ľudské práva poverila štátneho tajomníka, aby dodatočne zlegalizoval tento čin. Ako ja teraz nechcem hodnotiť, že niektoré veci sa naozaj krivia a krivili, aby sme neboli teraz konkrétni, len dnes, aj v minulosti, možno aj za, za, za vlád, ktoré, ktoré neboli vládou SMER-u, ale toto je niečo, čo naozaj zachádza za tú hranicu. To dodatočné legalizovanie je, si myslím, že už je príliš veľa. Našťastie návrh neprešiel a bolo konštatované to, čo som povedal na začiatku, pani ministerkou, že je potrebná spoločenská diskusia. Naďalej tu ale zostáva rozpor so zákonmi Slovenskej republiky, pretože novela vyhlášky nie je dostačujúca na to, aby sa chemické potraty legalizovali.

    A teraz veľmi krátko sa dotknem práve možností a riešení, ktoré vyplývajú z práva Európskej únie. Smernica 83/ES/2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch v čl. 4 ods. 4 hovorí to, že táto smernica nemá vplyv na uplatňovanie vnútroštátnych právnych predpisov zakazujúcich alebo obmedzujúcich predaj, dodávanie alebo používanie liekov ako napríklad antikoncepčných prostriedkov alebo prostriedkov vyvolávajúcich potrat. Členské štáty oznámia uvedené právne predpisy Komisii. To znamená, že všetky tvrdenia Štátneho ústavu kontroly liečiv alebo tie tvrdenia, ktoré ste si mali možnosť prečítať v médiách, neboli pravdivé. Nemali, nemuseli sme aplikovať bezhlavo európsku smernicu, lebo ešte raz prečítam, čo hovorí európska smernica: "Táto smernica nemá vplyv na uplatňovanie právnych vnútroštátnych predpisov, ktoré sa týkajú antikoncepčných prípravkov a prípravkov, ktoré môžu vyvolať potrat." Čiže týchto prostriedkov, týchto prípravkov a produktov sa netýkajú. Čiže členský štát si mohol, v tomto prípade rozhodnúť sa sám, či urobí ten krok, alebo ten krok neurobí. Žiaľ, Slovenská republika tento krok urobila a až 5 minút po dvanástej sa k týmto následným toho, hasením tohoto požiaru došlo.

    Preto záverom vás chcem naozaj poprosiť o podporu tohoto zákona, ktorý nie je politický, ktorý môže, vidím tu ženy, ktoré možno majú dcéry vo veku, fertilnom, to znamená vo veku, ktoré môžu mať deti, a aplikujem, apelujem na to, že tá, toto dievča, ktoré väčšinou sa môže zľaknúť a neísť na potrat, kde by musela byť zaznamenaná do nemocnice a tak ďalej, ale tak ako v zahraničí, v Českej republike a v inom zahraničí, kde tieto tabletky sú dostupné, veľmi často ich práve užívajú mladé dievčatá, ktoré chcú zatajiť, že boli niekedy tehotné, ale veľmi sa vystavujú riziku vykrvácania a samozrejme aj smrti. Čiže apelujem na to, aby ste zvážili pri hlasovaní práve tento aspekt a aby ste tento zákon podporili.

    Poviem naozaj dve vety na záver. Ako otec piatich detí som z povolenia tabletiek na ukončenie tehotenstva naozaj zhrozený. Mám štyri dcéry a môže sa mi to, môže sa to stať aj mne v budúcnosti a nemusím o tom vedieť. Pri tak ľahkej dostupnosti a s klamlivou nálepkou bezproblémového procesu si ženy naozaj ťažšie uvedomia závažnosť a radikálnosť svojho rozhodnutia. Preto prosím všetky ženy a možno rodičov teraz, ktorí môžu toto ovplyvniť, a ženy, ktoré nad ukončením tehotenstva premýšľajú, aby tak nerobili, pretože dieťa je dar a je to život a tento život si treba vážiť.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami štyria poslanci, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Hudacký.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja by som vám chcel veľmi pekne poďakovať, vážený pán kolega, a som veľmi rád, že ste nám, laikom v oblasti medicíny zdravotníctva, vysvetlili všetky negatívne dopady a predovšetkým eticko-morálne aspekty nelegálneho registrovania takéhoto lieku pre umelé prerušenie tehotenstva. Je to doslova trestuhodné, ako ste tu aj naznačili, že ministerstvo zdravotníctva nekoná tak, ako by malo konať na čele s pani ministerkou, že tá registrácia je veľmi pochybná, že si nikto neuvedomuje dopady, trestnoprávne dopady v podstate takto nelegálne užívaného lieku. Nehovoriac tu teraz o sociálno-spoločenských dopadoch, o tých eticko-morálnych aspektoch, ktoré som spomínal. Je treba, aby sme prízvukovali možno kompetentným osobám, aby, aby brali do úvahy všetky tieto negatívne dopady veľmi vážne a predovšetkým na, na čele s pani ministerkou zdravotníctva.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ja možno len parciálne. Mne sa tiež to vystúpenie môjho kolegu exministra zdravotníctva Ivana veľmi páčilo, aj keď mám také zvláštne, zmiešané pocity, najmä v tej partii, kde opisoval obludnosť mechanizmu fungovania tohto farmaceutického preparátu. Mal som takú fantáziu, ako by sa plod, ktorý je z Ústavy Slovenskej republiky hodný ochrany od počatia, dal jednoducho vyzvracať ako pokazený žalúdok. Kladiem si otázku, aj keď ty si bol triezvejší a vecnejší, že aké je to, aká je to úcta k životu, aké kolosálne zneužívanie vedeckého poznania na likvidáciu vlastnej civilizácie. Neviem si predstaviť a porovnať kultúru, ktorá by sa takto správala. Myslím si, že ak to pôjde takto ďalej, a tie trendy legislatívne, či európske, či naše národné, pod zámienkou slobody, o ktorej aj včera pri rozvodoch bola taká plamenná diskusia, či si potom nezaslúžime to, čo nás čaká, ak to budeme robiť, a to je autogenocída. Prihováram sa, podobne ako ty, za nielen vecnú, ale si myslím, že v tomto prípade naozaj aj etickú, dokonca aj konfesionálnu diskusiu, ak trváme na, na našom dedičstve a našich, našich koreňoch.

    Chcel by som ešte pre úplnosť, keď si spomínal zákon o pohrebníctve, len uviesť, že dnes už tá možnosť je, že aj plody po takýchto procedúrach a takomto experimentovaní s vraždou je možné pochovávať. Myslím, že prvé boli pochované v Nevoľnom pri pamätníku nenarodeného života a pri hrobe nebohého biskupa Baláža. A som rád, že aj tieto ľudské...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vážený pán kolega Uhliarik, ja by som vám chcel naozaj veľmi poďakovať. Zhodou okolností dnes ráno na facebooku môj facebookový priateľ Rado Václav zdieľa jednu fotku, kde je veľký pápež Ján Pavol II., ktorý bozkáva dieťa, ktoré drží v náručí, a sú tam jeho slová, že: "Národ, ktorý zabíja svoje vlastné deti, nemá žiadnu budúcnosť." Ja chcem veriť, že slovenský národ chce mať budúcnosť.

    My všetci dobre vieme, že nič také ako prerušenie tehotenstva nejestvuje. Prerušiť znamená pozastaviť podľa môjho názoru nejakú činnosť, nejakú aktivitu, v ktorej možno pokračovať. Prerušenie tehotenstva nie je nič iné ako sprostá vražda nevinného dieťaťa.

    Pán kolega, ja vám naozaj ďakujem za to, čo ste povedali. Verím, že sa vaše slová dostanú aj k ministerke zdravotníctva a bude konať. A chcem poďakovať aj predkladateľom. A myslím si, že môžem povedať, že celý klub KDH podporí tento návrh zákona. A verím, že tak spraví aj celý klub OĽaNO.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Ďakujem pánu exministrovi zdravotníctva za dobrú analýzu. Ja by som chcel podčiarknuť a stotožniť sa s niekoľkými bodmi. Jedna je ten posun mentality, že ide o nejaké prehltnutie tabletky a fuč. Bohužiaľ, takéto spôsoby a polopravdy a klamstvá sa používajú aj v iných prípadoch, napríklad v prípadoch eutanázie, kde hovoríme, lepšie pekne v prostredí v nemocnici, ako by sa mal niekto hodiť pod vlak. Alebo v prípade eutanázie malých detí.

    Tak isto by som chcel zdôrazniť to, že, bohužiaľ, tá odborná debata bola sľúbená, ale zdá sa, že u nás na Slovensku existuje taká schizofrénia v tom, že mnohé vlády, v tomto prípade socialistická vláda, alebo rôzne liberálne vplyvy si uvedomujú, že z Európskej únie sú tu požiadavky, aby sme tieto veci liberalizovali, a na druhej strane tu máme obyvateľstvo, ktoré sa s tým nestotožňuje. Takže sa snažia tie veci urobiť potichu, bez nejakej diskusie. Vy ste spomínali, že dúfate, že najneskôr do konca prázdnin alebo niekedy po prázdninách sa uskutoční tá debata. No ja sa veľmi obávam, aby sa práve neuskutočnila formálne cez prázdniny, keď bude ministerstvo počítať s tým, že mnohí zástupcovia týchto organizácií pro-life tu nebudú, pretože majú deti, sú na dovolenkách a tak ďalej. Tak aj týmto vyzývam pani ministerku, aby to nebolo niekde v strede prázdnin, ale vtedy, keď sa ľudia toho, budú môcť toho zúčastniť.

    A dodám ešte jednu vec. Dozvedel som sa v posledných dňoch, že jedna spoločnosť, ktorá spolupracuje s ministerstvom dopravy, tak odmietla zaradiť vlak, ktorým by sa chceli prepravovať účastníci na Národný pochod pre život, ktorý bude v Košiciach, z dôvodu, ktorý uviedli, že sa nestotožňujú s názorom žiadateľov o ten vlak na ochranu života. To znamená, že priamo im odmietli poskytnúť službu kvôli tomu, že je niekto za život. Na toto by som tiež chcel upozorniť pani ministerku a ďalších.

  • Ďakujem za pripomienky. Snažím sa byť viac vecný vo svojich vystúpeniach. A tak isto aj teraz chcem sa len pozastaviť pri niektorých veciach, ktoré ste povedali.

    Na pána poslanca Přidala. Áno, máš pravdu v tom, že je to terminus technicus, ktorý nie je správny. Nedochádza k prerušeniu a znova k zviazaniu nejakého tehotenstva, že ja si dneska preruším a za mesiac si ho znova nejakým spôsobom, tak trochu tehotný, zvolím. Naozaj ide o ukončenie. Tu ide len o to, že som sa snažil byť presne konkrétny a citovať zo zákona, ktorý je. Ale tak isto s tebou súhlasím a súhlasím s tým, že prerušenie to nie je.

    Pán poslanec Vašečka, v podstate mnoho vecí v našom živote sa snažia aj tu, keď sa stretávame s niektorými zákonmi, ktoré sú zlé, snažia sa obaliť do nejakého dobrého obalu, aby nejakým spôsobom tým spotrebiteľom alebo občanom sa predostreli. Presne toto je aj v prípade tejto potratovej tabletky. Naozaj klamlivo sa tu zavádza dievča alebo žena teda v tomto prípade, aby tú tabletku užila a ako keby sa nič nestalo. Máloktorá žena vie, ja nechcem byť teraz expresívny, ale hovorím to z medicínskeho hľadiska, máloktorá žena vie, že síce sa žena pri chirurgicky vykonanom potrate uspí, ale dieťa nedostane anestéziu. Lekári to vedia. A dieťa, ktoré má tri mesiace, je už hotové dieťa. A toto sa potráca, do troch mesiacov je to v súlade so zákonom Slovenskej republiky, a potráca sa bez anestézy. Takže je to niečo, čo je naozaj veľmi zvrátené, a mnohým ženám, ktorým som to povedal, naozaj tie fakty, tak sa rozhodli nepodstúpiť potrat.

    Ďakujem pekne.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pani podpredsedníčka, záverečné slovo?

    Nech sa páči.

  • Ďakujem vám veľmi pekne všetkým za podporné stanoviská. Kiež by toto stanovisko mali aj poslanci vládnej strany SMER. Ale po tom, čo som si vypočula stanovisko pani ministerky, že jej postačuje riešenie, aké v súčasnosti máme, to znamená, že ona v žiadnom prípade nesúhlasí, aby daná tableta nebola predávaná u nás, som zostala veľmi sklamaná. A zostanem rovnako veľmi sklamaná, keď tento návrh nepodporíte, páni poslanci.

    Pôvodne som naozaj nechcela, aby sa začalo priveľmi rozprávať o tom etickom rozmere. Lebo je to, myslím, že táto novela je úplne praktická. A zopakujem to, čo som povedala na začiatku, alebo vrátim tú debatu opäť na začiatok. Prijatím predloženého návrhu zákona sa dosiahne stav, keď v Slovenskej republike nebude možné zaregistrovať taký liek, ktorého použitie alebo uvedenie na trh je v rozpore s platnými slovenskými právnymi predpismi. To je hlavný dôvod, prečo sme išli do takejto legislatívnej aktivity.

    Na druhej strane chcem oceniť prístup pána poslanca a zároveň spravodajcu, pána Uhliarika, ktorý myslím, že dostatočne podrobne vysvetlil práve aj z medicínskeho hľadiska, aj z právneho postup pri registrácii tablety a samotné účinkovanie tablety.

    Ja by som ešte zdôraznila aj ten rozmer, ktorý bol veľmi daný do popredia, a to je úcta k životu. Je naozaj pravda, že tým stavom, aký u nás máme, nijakým spôsobom, ale aj to, keby sa táto tableta zaviedla do praxe, nedajbože, tak nedochádza k žiadnemu väčšiemu uvedomeniu si a k väčšej zodpovednosti ľudí v našej spoločnosti. Ak by sme chceli uvoľňovať v tejto veci legislatívu, som si istá, že to znamená, väčšia nezodpovednosť ľudí a menšie uvedomovanie si následných problémov.

    V dnešnej dobe sa často stretávame so slovami ochrany rodiny. Ale obávam sa, že ide o, často, o slová a skutky zo strany vlády nie sú takmer žiadne. Toto mi je veľmi ľúto, pretože sú to oni, ktorí majú v názve sociálni.

    Čo sa týka stretnutia, ktoré bolo iniciované ministerstvom na tému celospoločenskej diskusie o spomínaných tabletách, je fakt, že ministerstvo ho začalo organizovať. Druhým faktom je, že pozvánky chodili v tak krátkom termíne pred samotným zasadnutím, alebo pred tou samotnou konferenciou, že mnohí už nemohli, ani fyzicky by sa nedokázali vlastne prihlásiť a byť prítomní na tejto diskusii. Čo je opäť škoda. Takže chcem veriť, že toto bol aj jeden z dôvodov, prečo ministerstvo nakoniec túto debatu zrušilo. Nehovoriac o tom, že zvláštnym spôsobom boli vyberané organizácie, ktoré mali byť účastné na tejto diskusii. Boli to skutočne vo veľkej miere organizácie, ktorí sú, nazvem ich pro-choice, veľmi málo organizácií, ktoré boli pro-life.

    Čo sa týka samotného procesu registrácie, som rada, že sa začala táto diskusia. Aj keď vravím, že pôvodne možno nemala som, alebo nebolo mojím osobným záujmom, aby sme došli až takto ďaleko. Ale som rada, že k tomu došlo. Musím povedať, že hneď od začiatku, ako vyšla správa, sme sa aktívne zapájali do toho, aby sa neudialo nič viac vo veci. Hneď sme zisťovali stanoviská, aj žiadali sme relevantné orgány, aby začali konať v tejto veci a urobili všetko, čo sa dá. Myslím si, že by bolo úžasnou bodkou, keby sa podarilo pretlačiť tento návrh zákona alebo túto legislatívnu zmenu, ktorá skutočne nerobí nič iné, len zosúlaďuje našu legislatívu podľa toho, ako sme si ju prijali, s tým, že tableta, ktorá by chcela byť registrovaná a je v rozpore s našou legislatívou, registrovaná byť nemôže.

    Pani ministerka, ešte ma napadla jedna vec, pani ministerka mi dôvodila, že proces registrácie je niečo úplne iné ako naša legislatíva. To je úplne prirodzené, že proces registrácie je niečo úplne iné. Aj keď sa týka technických parametrov, verím tomu, že práve aj súlad s legislatívou je tým technickým parametrom, ktorý by mal vstupovať pri registrácii samotného lieku. Keďže Európska únia je ochotná tolerovať alebo prijíma to, že každá krajina si môže vnútroštátne predpisy uzatvárať a prijímať po svojom, tak naozaj nevidím dôvod, prečo by sme takúto drobnú technickú úpravu nemali prijať za svoju a riadiť sa ňou.

    Ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí vystúpili. Ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí tento návrh podporia.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať záverečné? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Podľa schváleného programu pristúpime k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Jána Hudackého, Jána Figeľa a Júliusa Brocku na vydanie zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 555. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 532.

    Dávam slovo poslancovi Jánovi Hudackému, aby návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dámy a páni, návrh zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 555, ktorý opakovane predkladám so svojimi kolegami Jánom Figeľom a Júliusom Brockom na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, má za cieľ eliminovať druhotnú platobnú neschopnosť subdodávateľov, ktorí participujú na dodávkach tovarov, stavebných prác alebo služieb v rámci verejného obstarávania.

    Subdodávatelia, ktorých berieme do úvahy, sú neraz malé firmy alebo živnostníci, ktorí kvôli zlej platobnej disciplíne úspešného uchádzača - generálneho dodávateľa sa často dostanú do existenčných problémov, pretože nemajú dostatočné vlastné finančné rezervy, aby mohli prekonať platobné omeškanie alebo dokonca nezaplatenie faktúr od spomínaných generálnych dodávateľov. Štát prostredníctvom verejných obstarávateľov preto musí byť schopný intervenovať do procesov v rámci verejných projektov, v ktorých sú investované verejné zdroje. Toky takýchto zdrojov musia byť na jednej strane transparentné, na druhej strane z časového hľadiska nesmú byť zbytočne omeškávané a už tobôž nie neplatené.

    Spomenul som, že tento návrh predkladáme opakovane. Pred viac ako pol rokom bol tento návrh prerokovaný v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. Od poslancov strany SMER, ako aj od zástupcov ministerstva vnútra sme dostávali neformálne ubezpečenie, že tento návrh zákona je síce dobrý, ale ministerstvo vnútra pripravuje komplexnú zmenu zákona o verejnom obstarávaní a tieto návrhy a opatrenia tam budú určite zakomponované. Skutočnosť je iná. Náš návrh zákona nebol schválený a žiadne z našich navrhovaných opatrení pre zlepšenie platobnej disciplíny nebolo do zákona o verejnom obstarávaní zakomponované.

    Aby sme chránili subdodávateľov, navrhovaná úprava preto vťahuje do právnych vzťahov pri verejnom obstarávaní medzi obstarávateľa a úspešného uchádzača aj subdodávateľov. Stanovujeme povinnosť pre úspešných uchádzačov, aby v zmluvách so subdodávateľmi dohodli primerané platobné lehoty, ktoré sú odvodené a naviazané na platobné podmienky dohodnuté v zmluve medzi obstarávateľom a úspešným uchádzačom. Zjednodušene povedané, platobné lehoty sú odvodené od doby, kedy úspešný uchádzač dostane na účet finančné prostriedky od obstarávateľa. V prípade, že úspešný uchádzač tieto lehoty dojednané so subdodávateľom neplní a subdodávateľ si svoje povinnosti preukázateľne splnil, dáva navrhovaná úprava možnosť subdodávateľovi informovať o tejto skutočnosti verejného obstarávateľa. Ak potom napriek výzve obstarávateľa úspešný uchádzač subdodávateľovi v stanovenej lehote nezaplatí, obstarávateľ je povinný zablokovať úspešnému uchádzačovi všetky ďalšie platby týkajúce sa predmetnej zákazky. Ak by takýto stav pretrvával dlhšie, návrh stanovuje lehotu šiestich mesiacov. Je to dôvod, aby úspešný uchádzač stratil svoje osobitné postavenie vo verejnom obstarávaní a Úrad pre verejné obstarávanie ho vyškrtne zo zoznamu podnikateľov. Takýto subjekt stratí možnosť uchádzať sa o zákazku v akomkoľvek verejnom obstarávaní na území Slovenskej republiky.

    Vážené dámy a páni, vážení kolegovia, chcem vás požiadať o podporu tohto opakovane predkladaného návrhu zákona. Schválením tohto zákona zlepšíte podnikateľské prostredie, zlepšíte platobnú disciplínu v rámci finančných tokov verejných zdrojov, ktoré sa pohybujú v miliardách eur. Súčasná situácia druhotnej platobnej neschopnosti je viac ako vážna. Denne na to doplácajú tí najzraniteľnejší, malé podniky a živnostníci, ktorí sa nevedia tomuto faktu brániť, berúc do úvahy vymožiteľnosť práva na Slovensku, už dopredu je pre nich často takáto situácia prehratým bojom.

    Ďakujem pekne za porozumenie. Pani predsedajúca, skončil som.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslancovi Alojzovi Přidalovi.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 180 určil za spravodajcu návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, pánov poslancov Jána Hudackého, Jána Figeľa a Júliusa Brocku na vydanie zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je to tlač 555. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v §§ 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona, o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je aj doložka vybraných vplyvov a doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Ako tu uviedol predkladateľ, tento návrh zákona už v Národnej rade bol. Ja sa plne stotožňujem s týmto návrhom a verím, že plénum tento návrh o ochrane subdodávateľov, teda častokrát tých slabších, podporí. Vychádzajúc z opravnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Tiež v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 31. mája 2013 č. 532 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a odporúčam, aby výbory predmetný návrh prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 28. augusta a v gestorskom výbore do 30. augusta.

    Ďakujem.

    Pani podpredsedníčka, skončil som.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať hlasovaním. Vyhlasujem prestávku do 11,04 hod.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekný deň želám, dámy a páni. Poprosím vás o registráciu v hlasovacích zariadeniach, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch.

    Pán poslanec Hraško uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona č. 372 o priestupkoch, je to tlač 548.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 548.

  • Raz, dva raz, dva sedem.

    Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpili dvaja poslanci. Procedurálne návrhy neboli podané, preto vás poprosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 128 prítomných, 20 bolo za, 73 proti, 34 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme nepostúpili do druhého čítania. Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Pán podpredseda Národnej rady Ján Figeľ uvedie teraz v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Pavla Abrhana, Pavla Hrušovského, pani poslankyne Moniky Gibalovej a pána poslanca Martina Fronca na vydanie zákona č. 483 o bankách, je to tlač 549.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Abrhana, Pavla Hrušovského, Moniky Gibalovej a Martina Fronca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 549.

  • Vážený pán predseda, ctená snemovňa, tak ako som uviedol pri samotnom uvedení do rozpravy tohoto návrhu, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle rokovacieho poriadku, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 51 za, 10 proti, 71 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

    Pani poslankyňa Šedivcová uvedie teraz hlasovanie o uznesení,

    návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2012.

    Je to tlač 475.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Predkladám návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky z 28. júna 2013 k návrhu účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2012. Národná rada Slovenskej republiky po A) konštatuje, že návrh účtovnej závierky Sociálnej poisťovne za rok 2012 bol predložený v súlade s § 122 ods. 4 písm. c) tretí bod zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z. z. v termíne určenom na predloženie návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky; po B) schvaľuje účtovnú závierku Sociálnej poisťovne za rok 2012 s tým, že celková tvorba fondov a výdavky boli: tvorba fondov 6 407 850 tis. eur, výdavky - náklady 6 433 093 tis. eur a bilančný rozdiel mínus 25 243 tisíc.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 78 za, 0 proti, 53 sa zdržalo.

    Schválili sme uznesenie.

    Pán poslanec Kondrót uvedie hlasovanie o návrhu uznesenia k

    návrhu Výročnej správy o činnosti Fondu národného majetku za rok 2012,

    je to tlač 536.

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, tým pádom nebol podaný žiaden pozmeňujúci návrh. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy a v ktorom Národná rada Slovenskej republiky v súlade s § 34 ods. 5 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov schvaľuje Výročnú správu o činnosti Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2012.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 75 za, 57 sa zdržalo.

    Schválili sme výročnú správu.

    Ešte jedno hlasovanie, pán poslanec, o návrhu ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku.

  • Hlasovanie o návrhu ročnej účtovnej závierky Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2012, tlač 537.

  • Pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, nebol podaný žiaden pozmeňujúci návrh. Dajte preto, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy a v ktorom Národná rada Slovenskej republiky podľa § 34 ods. 5 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov schvaľuje ročnú účtovnú závierku Fondu národného majetku Slovenskej republiky za rok 2012.

  • Hlasovanie.

  • 131 prítomných, 75 za, 1 proti, 55 sa zdržalo.

    Schválili sme ročnú účtovnú závierku Fondu národného majetku za rok 2012.

    Pán poslanec Želiezka uvedie hlasovanie o uznesení k

    Výročnej správe o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2012.

    Je to tlač 524.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V rozprave vystúpili dvaja poslanci, pán poslanec Hlina, pán poslanec Hrušovský. Nepodali žiadny pozmeňujúci návrh, preto, pán predseda, vás prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie Výročnú správu o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2012.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 114 za, 19 sa zdržali.

    Schválili sme Výročnú správu o činnosti Ústavu pamäti národa za rok 2012.

    Pán predseda výboru, pán poslanec Duchoň uvedie hlasovanie o uznesení k

    Informácii o predložení výročných správ politických strán a politických hnutí za rok 2012.

    Je to tlač 586.

  • Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden pán poslanec. Dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie Informáciu o predložení výročných správ politických strán a politických hnutí za rok 2012.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 126 za, 7 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec Ivan Uhliarik uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona č. 362 o liekoch. Je to tlač 554.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 554.

  • Uhliarik Ivan, poslanec NR SR

    Pán predseda, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3, písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní. Ďakujem.

  • Hlasovanie.

  • 133 prítomných, 48 za, 4 proti, 79 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme nepostúpili do druhého čítania.

    Dámy a páni, odhlasovali sme všetky prerokované body. Chcem vás požiadať o súhlas so zmenou programu. Pán poslanec Simon, ktorý je navrhovateľ a predkladateľ bodu 43, je to zákon č. 274 o poľovníctve, nie je prítomný. Požiadal o ospravedlnenie. Preto navrhujem, aby sme tento bod prerokovali v pondelok hneď na úvod schôdze.

    Chcem vás zároveň informovať, že na základe dohody budeme v pondelok rokovať tak, ako to bolo v harmonograme, od 11.00 hodiny a budeme rokovať potom bez obedňajšej prestávky. Takže je súhlas, aby sme potom o 11.00 hod. v utorok začali bodom, ktorý predkladá pán poslanec Simon?

  • Súhlasná reakcia z pléna.

  • Dobre, ďakujem pekne. Krátka prestávka a budeme pokračovať v rokovaní.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Budeme pokračovať, vážené pani poslankyne, páni poslanci, rozpravou.

  • Zaznievanie gongu.

  • Bol, ten bod bol otvorený. Navrhovateľ predniesol návrh? Pán poslanec Hudacký? Áno.

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, keďže nevidím písomnú prihlášku, takže dávam možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Končím možnosť sa prihlásiť. Páni poslanci Brocka a pán navrhovateľ Hudacký.

    Chcete využiť svoje právo, pán navrhovateľ, a ísť ako prvý?

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre.

    Tak nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, dámy a páni, Slovensko je malá krajina a na to, aká sme malá krajina, máme toľko veľkých problémov. Od nezamestnanosti, takmer 15-percentnej, cez vysoký verejný dlh, cez vysoký podiel tieňovej ekonomiky, ktorý odborníci odhadujú zhodou okolností na takej istej úrovni, ako je nezamestnanosť, takmer 15 percent. Čierna práca, nelegálne zamestnávanie, tento problém sme nedávno riešili. Všetko sú to problémy, ktoré nás poškodzujú všetkých, aj štát, verejné rozpočty a vlastne aj jednotlivcov, lebo keď sú nízke výnosy z daní, z odvodov, tak samozrejme možnosti potom štátu, napríklad zvyšovať rôzne pomoci, podpory alebo aj dôchodky, sú výrazne obmedzené.

    Jeden problém, ktorý predkladatelia chcú riešiť týmto návrhom zákona, je rovnako veľký. A to je tá krivda a nespravodlivosť, ktorá sa pácha na malých a slabých podnikateľoch. Určite ste sa s týmto problémom stretli, že veľké firmy, ktoré sú úspešné pri získavaní verejných zákaziek, tak zinkasujú od štátu nemalé prostriedky, ale neposúvajú ich ďalej, neposúvajú ich tým, od ktorých práce sú závislí. A to je veľká nespravodlivosť. Pre mnohých malých a slabých je to mnoho razy likvidačné a myslím si, že to je do neba volajúca nespravodlivosť, na úrovni úžery napríklad, alebo iných nerestí, ktorých sme svedkami. Keďže ale pri potieraní iných problémov alebo nešvárov sme v našej legislatíve celkom, by som povedal, dostatočne reagujeme, napríklad pri nelegálnej práci sú tak vysoké pokuty možné, až do 200 tisíc eur pre takého zamestnávateľa, ktorý nelegálne zamestnáva, alebo dokonca existuje verejný register na Národnom inšpektoráte práce, kde do piatich rokov takého nepoctivého zamestnávateľa evidujú a nesmie sa uchádzať o verejné zákazky alebo o štátnu pomoc. Čiže týmito problémami sa zaoberáme takmer na každej schôdzi.

    Predmetom tohoto návrhu je pomoc práve tým slabým, poctivým podnikateľom pred tými silnými a zároveň nepoctivými. Ak podporíte tento návrh do druhého čítania, verím, že sa mnohým ľuďom na Slovensku bude žiť ľahšie, lepšie a Slovensko bude lepšia krajina pre život.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Hudacký do rozpravy.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Dovoľte mi, aby som aj v rozprave trošku rozviedol problém ohľadom druhotnej platobnej neschopnosti, samozrejme predovšetkým v spojení s verejnými zákazkami alebo teda v spojení s verejnými zdrojmi, či už štátnymi, teda našimi, našej krajiny, alebo zo zdrojov Európskej únie. Všetky tie zdroje, ktoré sú vlastne nás všetkých, aby sa čo najefektívnejšie využívali, aby to slúžilo hospodárskemu rastu, aby to slúžilo k vyššej zamestnanosti a nie k tomu, aby niektorí bohatli a niektorí chudobneli.

    A teda jedným z tých významných ekonomických, ale aj spoločenských problémov súčasnej slovenskej spoločnosti je druhotná platobná neschopnosť. Preto náš návrh zákona o ochrane subdodávateľov pri verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov reaguje práve na tento pretrvávajúci problém, ktorý vzniká pri účasti subdodávateľov na verejných zákazkách. Ešte raz opakujem, verejných zákazkách. My nejdeme riešiť problém medzi, v rámci obchodných vzťahov medzi bežnými podnikateľmi. Ideme riešiť problém s verejnými zdrojmi a ich transparentným využívaním a v súvislosti s tokmi verejných zdrojov predovšetkým, ktoré sú využívané na verejných zákazkách.

    Druhotná platobná neschopnosť je stav insolventnosti, do ktorého sa dostávajú predovšetkým malí a strední podnikatelia, živnostníci. Nie však z vlastnej viny, nie preto, aby zle hospodárili, aby nevedeli si tie peniaze zarobiť, ale preto, lebo ich zmluvní partneri im nezaplatili. Buď im vôbec nezaplatili za vykonanú prácu, alebo im zaplatili oneskorene. Samozrejme, že potom takáto firma sa dostáva do problému, že nemá vlastné zdroje. Obyčajne tie malé podniky, živnostníci nemajú dostatočné finančné rezervy, aby vedeli prekonať niekoľko mesiacov bez zdrojov, pretože samozrejme musia potom zaplatiť svojim dodávateľom, svojim zamestnancom, a tým sa vlastne dostávajú do totálnej insolventnosti a potom musia v podstate prikročiť k vlastnému konkurzu.

    Osobitnými prípadmi tejto druhotnej platobnej neschopnosti, ako som hovoril, sú subdodávatelia v rámci zákaziek financovaných z verejných zdrojov na základe verejného obstarávania. Úspešní uchádzači, ktorí získali zákazky na plnenie, ktorí sa zaviazali na základe verejného obstarávania, často vstupujú do ďalších záväzkov s tretími osobami. Tieto tretie osoby svojimi záväzkami s úspešnými uchádzačmi de facto pristupujú do procesu plnenia zákaziek a nadobúdajú postavenie subdodávateľov. Úspešní uchádzači si však svoje platobné záväzky voči svojim zmluvným partnerom, subdodávateľom, ako som už viackrát spomínal, často neplnia. V prípade zákaziek z verejného obstarávania však dôvodom nebýva ich platobná neschopnosť, pretože verejní obstarávatelia, či už sú to štátne inštitúcie, ministerstvá, samospráva a podobne, si obyčajne svoje platobné záväzky, až možno na niektoré výnimočné prípady, voči úspešným uchádzačom spravidla plnia. Mnohé malé a stredné subdodávateľské podniky sú poškodzované práve veľkými dodávateľmi, ktorí sú víťazmi verejných obstarávaní, a vďaka diskriminačným podmienkam a zneužívaniu síl cez neopodstatnené dlhé splatnosti faktúr, ktoré veľkí dodávatelia zneužívajú na úverovanie malými a strednými firmami a spôsobujú im problémy s hotovosťou. Nedodržiavanie doby splatnosti faktúr a splácanie len časti prác, spôsobuje to samozrejme výrazné finančné problémy až hrozbu krachu menších dodávateľov. A potom tak isto zmluvné obmedzenia referencií pre menšie spoločnosti. Tieto následne nemajú dostatok referencií pri uchádzaní sa o zákazky a napriek tomu, že už preukázali svoje schopnosti práve na takých veľkých verejných stavbách, dodávkach tovarov a služieb.

    Ak by sme zobrali do úvahy minulý rok 2012 z hľadiska verejného obstarávania, celý verejný sektor zadal zákazky v hodnote, teraz počúvajte veľmi pozorne, 4,2 mld. eur, 4,2 mld. eur, čo predstavuje obrovské množstvo verejných zdrojov, ktorými verejný sektor ovplyvňuje dianie v slovenskej ekonomike, v slovenskom hospodárstve. Najväčšími obstarávateľmi, čo sa týka objemu zákaziek, boli Eustream, akciová spoločnosť, ministerstvo vnútra, Železnice Slovenskej republiky, Národná diaľničná spoločnosť a tak ďalej. Nebudem tu spomínať, mám tu aj konkrétne čiastky, ktoré, s ktorými vlastne, aké objemy boli aj pridelené v rámci týchto, teda zdrojov v rámci zákaziek, ale nie je nevyhnutné, aby som to tu všetko spĺňal. V každom prípade, ako som už spomínal, tá celková čiastka a potom tie jednotlivé zákazky boli v hodnote stoviek miliónov až miliardách eur.

    Je známe, že nesplácanie záväzkov voči menším subdodávateľom je najčastejší problém práve v stavebníctve. Tými najčastejšími dôvodmi pre vstup do insolvenčného konania boli v období od vypuknutia krízy predovšetkým pokles tržieb, zvyšujúca sa druhotná platobná neschopnosť a nedostatočná tvorba rezerv zo strany podnikov. Pri pohľade na rok 2012 zisťujeme, že nepriaznivé podnikateľské prostredie, zlá ekonomická situácia a vzájomné nesplácanie si záväzkov medzi firmami spôsobili, že na Slovensku rapídne stúpol počet firiem, ktoré museli vyhlásiť bankrot. Len na porovnanie: v roku 2009 vyhlásilo krach 279 spoločností, zatiaľ čo v roku 2012 sme zaznamenali spolu až 362 vyhlásených konkurzov. Najvyšší počet vyhlásených konkurzov bol v troch oblastiach, priemyselná výroba a stavebníctvo, veľkoobchod a maloobchod a oprava motorových vozidiel a motocyklov. Odborníci však varujú, že ich počet, ich počet môže v budúcom roku a v budúcich rokoch ešte stúpať.

    Minulý rok skrachovalo viacero spoločností. V mnohých prípadoch išlo o firmy, ktoré boli významnými zamestnávateľmi najmä v chudobných regiónoch Slovenska. Samozrejme, že druhotná platobná neschopnosť to nie je len o nedostatku peňazí, to nie je len o probléme hotovostí. To je následný problém, sa prejaví rapídne práve vo zvyšovaní nezamestnanosti, pretože takéto firmy prepustia, aj keď len povedzme desiatky pracovníkov, ale stávajú sa prípady, že aj viac, aj stovky, a malí živnostníci, povedzme aj keď nezamestnáva nikoho, ak skrachuje, tak minimálne tak isto zaradí sa na úrad práce ako nezamestnaný človek.

    Podľa údajov Slovak Credit Bureau sa výrazne zhoršila situácia za posledné obdobie hlavne v stavebníctve. Problémy nemajú iba stavebné firmy, ale aj podniky z dodávateľských odvetví, výrobcovia dreva, konštrukcií, či firmy z výroby stavebných dielov.

    O zlej ekonomickej situácii svedčí aj vývoj v počte živnostníkov. Kým na začiatku roka 2012 bolo zaevidovaných 367 tisíc živnostníkov, v apríli tohto roka ich bolo podľa údajov Sociálnej poisťovne vyše 348 tisíc. Môžeme tak vidieť úpadok v počte živností za necelý rok a pol o vyše 18 tisíc. Čiže 18 tisíc stratených pracovných miest, 18 tisíc ľudí sa kdesi muselo prihlásiť na úrade práce z dôvodu v podstate insolventnosti, z dôvodu, dosť často, že im nezaplatili ich veľkí obchodní partneri. A dosť často je to práve tým, že im nezaplatili veľkí obchodní partneri v rámci zákaziek verejného obstarávania, čiže tam, kde sa využívajú verejné zdroje.

    Preto by malo byť našou snahou predovšetkým v tomto ťažkom období krízy pomôcť tým najzraniteľnejším, teda tým malým podnikateľom a živnostníkom, ktorí nemajú možnosť sa brániť voči veľkým generálnym dodávateľom, ktorí majú dostatok možností, aby sa presadili v tendroch v rámci verejného obstarávania. Akékoľvek verejné investície potom nebudú ozajstným impulzom našej ekonomiky, pokiaľ dovolíme veľkým objednávateľom pokračovať v neetických obchodných praktikách voči nim.

    Preto opakovane prichádzame so zákonom na ochranu subdodávateľov pri verejnom obstarávaní, ktorý by mal byť, napomôcť riešeniu tohto akútneho problému a mal by vytvoriť predpoklady na elimináciu druhotnej platobnej neschopnosti subdodávateľov, ktorí participujú na projektoch financovaných z verejných zdrojov. Chceme zmeniť doterajšie podmienky verejného obstarávania, a to tak, aby po každej platbe medzi verejným obstarávateľom a generálnym dodávateľom dochádzalo bez zbytočného odkladu k splneniu záväzkov medzi generálnym dodávateľom a jeho subdodávateľmi. Nesplnenie týchto záväzkov by malo za následok zastavenie platieb z verejných zdrojov pre generálneho dodávateľa až po úplné ukončenie zmluvného vzťahu a ich registrovanie v zozname subjektov so znemožňujúcim prístupom pre verejné obstarávanie tovarov, služieb, prípadne stavebných prác.

    Navrhovaná úprava vychádza z toho, že obstarávateľ vo verejnom obstarávaní vynakladá prostriedky vo verejnom záujme, ktorého súčasťou je aj záujem na tom, aby pri plnení zákazky z verejného obstarávania si úspešný uchádzač nárokoval svoje pohľadávky vyplývajúce zo zmluvného vzťahu medzi obstarávateľom a úspešným uchádzačom, ale zároveň bezodkladne splnil svoje záväzky voči tretím osobám, a to subdodávateľom. Navrhovaná úprava preto vťahuje do právnych vzťahov pri verejnom obstarávaní aj subdodávateľov pre zákazky z verejného obstarávania. Stanovuje povinnosť úspešných uchádzačov, aby v zmluvách so subdodávateľmi dohodli primerané platobné lehoty, pri ktorých určuje i maximálnu lehotu splatnosti v závislosti na platobných podmienkach dohodnutých v zmluve medzi obstarávateľom a úspešným uchádzačom. Čiže my nadstavujeme tie podmienky tak, aby všetky tie platobné lehoty boli brané do úvahy od doby, od toho momentu, kedy dostane víťazný uchádzač zaplatené od verejného obstarávateľa. Po tom sa naťahujú všetky tieto lehoty. Takže toto je veľmi významný aspekt tohto návrhu. A preto si myslím, že tento návrh neobmedzuje, nediskriminuje nikoho. Jednoducho víťazný alebo úspešný uchádzač dostane tieto prostriedky, až po tom sa počítajú všetky tie lehoty, ktoré sú uvedené v tomto návrhu zákona.

    V prípade teda, že úspešný uchádzač tieto lehoty dojednané so subdodávateľom nesplní a subdodávateľ si svoje povinnosti splnil, dáva navrhovaná úprava možnosť, subdodávateľovi možnosť informovať o tom verejného obstarávateľa. Čiže subdodávateľ má možnosť informovať. Doteraz takúto možnosť jednoducho nemá. Tento zákon mu dáva možnosť informovať verejného obstarávateľa, že úspešný uchádzač mu jednoducho nezaplatil. Samozrejme predtým ešte v tomto návrhu je oznamovacia povinnosť víťazného uchádzača, úspešného uchádzača o tom, že koho má vlastne za subdodávateľa v rámci tejto verejnej zákazky. Ak napriek výzve obstarávateľa úspešný uchádzač subdodávateľovi v stanovenej lehote nezaplatí, obstarávateľ je povinný zablokovať úspešnému uchádzačovi všetky ďalšie platby týkajúce sa predmetnej zákazky. Ak by takýto stav pretrvával dlhšie, návrh stanovuje lehotu šiestich mesiacov. Je to dôvod, aby úspešný uchádzať stratil svoje osobné postavenie vo verejnom obstarávaní a Úrad pre verejné obstarávanie ho vyškrtne zo zoznamu podnikateľov. Takýto subjekt samozrejme potom stratí možnosť uchádzať sa o zákazku v akomkoľvek verejnom obstarávaní na území Slovenskej republiky a prakticky tým pádom aj v rámci povedzme Európskej únie, pretože to má svoje asociácie.

    Vážení kolegovia, som presvedčený, že schválenie tohto zákona môže zlepšiť výrazne podnikateľské prostredie predovšetkým pre malých podnikateľov a živnostníkov v čase, keď čelíme vážnym dopadom hospodárskej krízy. Napriek novele zákona o verejnom obstarávaní a novele Obchodného zákonníka tento problém nebol odstránený. Ja som dostal toľko prísľubov z ministerstva vnútra, od ministra vnútra, od kolegov zo SMER-u a kde od koho, že novelizuje sa Obchodný zákonník, že tam sa to vyrieši, že sa novelizuje zákon o verejnom obstarávaní, tam sa to vyrieši. Nevyriešilo sa to vôbec. Obchodný zákonník čosi posunul, minimálne znížil tie lehoty splatnosti, ale to je samozrejme vo všeobecnosti pre všetky obchodné vzťahy. My tu hovoríme o tom, že štát môže intervenovať, dokonca nieže môže, on musí intervenovať do procesov, kde sú verejné zdroje a kde toky tých verejných zdrojov, tá hotovosť nejde tak, ako by mala, a že niekto zdržiava tieto peniaze, niekto jednoducho tie peniaze neposunie ďalej. A v konečnom dôsledku, hovorím, je to o krachu firiem, je to zhoršenie podnikateľského prostredia, je to o druhotnej platobnej neschopnosti a je to v konečnom dôsledku o nezamestnanosti, ktorá z toho vyplýva. Keď si toto neuvedomujeme všetci, tak potom neviem, ako to chceme riešiť. Potom minister financií sa môže zblázniť, môže hľadať peniaze kdekade, keď títo, od ktorých očakáva, že mu naplnia balík v štátnom rozpočte, jednoducho skrachujú.

    Niektorí bohatnú, samozrejme, obyčajne takí, ktorí sú registrovaní kdekade v daňových rajoch, a tí, ktorí vlastne prinášajú konkrétny efekt, zamestnávajú, tak tí nedostanú zaplatené a v konečnom dôsledku skrachujú a budú si musieť hľadať iný spôsob obživy, respektíve minimálne sa zaregistrovať na úrade práce, čo je ďalší výdaj z verejných zdrojov. Ak toto si niekto myslí, že je to normálne, tak potom ľutujem túto krajinu a zrejme tie dôsledky prídu čoskoro. Nemôžeme teda si dovoliť nechať neserióznym firmám - úspešným uchádzačom, ktoré sú veľké kolosy, v stavebníctve ich poznáme, nemusíme tu ich zrejme uvádzať, v rámci verejného obstarávania svojvoľne porušovať platobnú disciplínu voči dodávateľom, o to viac projektov financovaných z verejných zdrojov. Výsledkom tohto prípadného nášho zlyhania, ak by tento zákon opäť neprešiel, budú ďalšie bankroty a ďalší ľudia bez práce.

    Chcem vás preto požiadať o podporu tohto návrhu zákona a jeho postúpenie do druhého čítania. Chcem vás zároveň uistiť, že zoberieme do úvahy všetky rozumné pozmeňovacie a doplňujúce návrhy, ktoré pomôžu vecne zlepšiť daný návrh a tým aj eliminovať druhotnú platobnú neschopnosť malých podnikateľov a živnostníkov.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Faktické poznámky, raz, dva tri, štyri, päť, šesť pánov poslancov a pani poslankyňa, končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Sulík.

  • Ďakujem pekne. Mám jednu konkrétnu otázku na vás, pán Hudacký. Hovoríte, že keď tento dodávateľ nebude subdodávateľovi platiť, on to ohlási obstarávateľovi, ten zastaví platby. Čo sa stane so samotnou dodávkou? Povedzme, že stavia sa diaľnica, to je proces, ktorý trvá roky, po pol roku nebude platiť teda tým svojim subdodávateľom, obstarávateľ prestane nejaké čiastkové platby platiť dodávateľovi a potom čo? Prestane sa stavať diaľnica? Toto... Alebo čo sa vôbec stane s tým hlavným kontraktom? Ten prestane platiť alebo čo? Čiže bolo by dobré túto technickú otázku si vyjasniť.

    A druhá vec je, že ako chcete, ako chcete zabezpečiť to, respektíve toto má byť zrejme asi jediná sankcia, čo sa stane v prípade poslednej platby, alebo čo keď ten dodávateľ uprednostní nejakých iných, že dostane len časť peňazí, niekoho uprednostní, lebo je to jeho povedzme vlastná firma, dcérska, niektorí dodávatelia majú desiatky firiem, čiže upred..., čiže on bude platiť subdodávateľom, ale len tým svojim vybraným, nejakým iným nebude platiť, lebo povedzme štát mu ešte všetko nezaplatil. Bolo by dobré na takéto prípady tiež myslieť preto, lebo cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. Toľko odo mňa.

    Ďakujem.

  • No ja by som nadviazal v podstate tam, kde Richard skončil, a to sú zase eurofondy, lebo tam vlastne sú platby, ktoré aj, aj tomu úplne prvotnému platiteľovi, napríklad štátu, dochádzajú až na základe splnenia podmienok a tie podmienky sú častokrát veľmi prísne viazané na kalendár vykonávania akcií v rámci toho samotného projektu. A ja, ja chápem logiku tohto návrhu, aj v zásade rozumiem tomu, že, že prečo je potrebné subdodávateľov ochrániť, ale ak máme napríklad projekt, kde tých subdodávateľov máme desiatky a nejaké platby chýbajú len jednému, tak ak by sa v rámci vašich opatrení potom celý ten projekt prestal financovať, lebo jemu neprichádzajú peniaze, tak neskoršie škody na strane napríklad štátu by mohli byť oveľa vyššie, než sú škody na strane toho malého subdodávateľa. Lebo jednoducho neplnenie si kalendára pre Európsku komisiu častokrát znamená, že sa neplní projekt tak, ako bol napísaný, a jednoducho to bude vyhlásené za, za, proste neplnenie podmienok. Európska komisia nedá peniaze, peniaze bude musieť vykryť štátny rozpočet a kvôli jednému z desiatok subdodávateľov nám môže krachnúť celý projekt a v konečnom dôsledku to naozaj zaplatia daňovníci Slovenskej republiky. Keby ste sa mohli k tomu vyjadriť, prosím.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Naozaj veľa sa hovorí aj v poslednom čase, myslím, že aj vláda k tomu zasadala nedávno, o podpore malého a stredného podnikania. A toto je jedna z oblastí, ktorá môže práve prispieť k podpore malého a stredného podnikania, pretože práve subdodávatelia sú tí, ktorí sú tí menší a strední, a práve tým pokiaľ sa nezaplatí za ich vykonanú prácu, tak samozrejme odchádzajú do krachu. Potom takéto firmy krachujú a ľudia prichádzajú o zamestnania. Ale tí veľkí, ktorí dostali tie veľké zákazky, tak tým sa žije veľmi dobre, ale tí nevytvárajú tú zamestnanosť na tej spodnej úrovni.

    Takže myslím si osobne, že naozaj toto je veľmi dobrý zákon predložený. Treba doladiť samozrejme niektoré veci, o ktorých tuná aj kolegovia hovorili. Ale nemyslím si na druhej strane, že pokiaľ by z eurofondov takéto platby išli, tak žeby sa úplne zastavilo financovanie. Alebo v podstate prax je taká, že áno, niektorým vybraným sa platí a niektorým nie. Tak spraviť taký mechanizmus, aby sa muselo zaplatiť úplne všetkým subdodávateľom, pretože štát z tých prostriedkov vlastne uhrádza tomu veľkému dodávateľovi, či už povedzme tej diaľnice alebo nejakej inej megastavby, ale predovšetkým sa jedná o cesty a diaľnice. Takže nie je dôvod, aby ten dodávateľ, ktorý vyhral tú zákazku, nezaplatil akémukoľvek subdodávateľovi, pokiaľ je preukázateľné, že tie práce boli na tú stavbu dodané. Takže ak práce boli vykonané, dodávateľ musí zaplatiť. A samozrejme treba na to nastaviť aj tie mechanizmy.

    A ako hovoril aj kolega Hudacký, tak v druhom čítaní je možné urobiť nejaké dodatky, zmeny a vylepšenia. Takže ja sa, dúfam, že sa tieto podarí zapracovať, a skutočne tento zákon prejde a pomôže malým subdodávateľom.

  • Ďakujem pekne za slovo. Tá druhotná platobná neschopnosť je reálnym problémom, je to hlavne problém tých malých a stredných podnikateľov. A práve tá dnešná právna úprava, akú teraz máme, ich jednoducho nedostatočne chráni pri tom verejnom obstarávaní. Problém je ten, ja si myslím, že práve tí malí a strední podnikatelia, ktorí potom zamestnávajú tých ľudí v tých regiónoch, kde sa tie stavby realizujú, a platia im tie a platia im výplaty a realizujú tú samotnú stavbu, majú potom problém. A naši starostovia si myslím, že by vedeli o tom napísať román, že, a to je právo to, o čom Rišo a Martin rozprával, že keď ten malý subdodávateľ nedostane peniaze, tak nedokončí tú stavbu, a jednoducho ten, ktorý vyhrá to verejné obstarávanie, musí naháňať ďalšieho a proste tie stavby sú, sú nedokončené, sú nedokončené školy, nedokončené rôzne námestia, atď., a tak ďalej.

    Takže ja si myslím, že tento zákon je veľmi dobrý a užitočný, lebo ten, ten uchádzač, ktorý vyhrá to verejné obstarávanie, veľakrát jednoducho nie preto neplatí, lebo nemá tie peniaze, ale zneužíva svoje postavenie, lebo on tie peniaze od štátu dostane. To znamená, to je len na ňom. A ja si myslím, že každý subdodávateľ by mal dostať svoje peniaze, lebo oni sú tí najcitlivejší, alebo jak by som to povedal, to znamená, ich treba najviac chrániť. Takže ja si myslím, že tento zákon alebo tento návrh zákona jednoznačne, jednoznačne by mal dostať našu podporu, a keď sú ešte nejaké problémy, tak v druhom čítaní by sa mohli odstrániť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Kolegovia, kvitujem ideový zámer predkladateľa návrhu zákona. Taktiež sa pripájam k tomu a verím, že ak bude podporený v prvom čítaní, bude dostatočný priestor na to, na upresnenie mnohých technických detailov.

    Jeden zo všetkých, ktoré by som si dovolila ja dať do pozornosti, súvisí nielen s druhotnou platobnou neschopnosťou, ale aj so, s komplexným zásahom do rôznych reťazení tejto platobnej neschopnosti, pretože sa ukazuje, že práve pri štátnych zákazkách, kde tečú verejné zdroje, nejde o zazmluvnenie dvoch, troch subjektov, ale dokonca, ako som mala možnosť vidieť, niekoľkých, pavúka, celého pavúka takýchto dodávateľských firiem alebo subdodávateľských firiem.

    Pre ukážku alebo konkrétny príklad, znova len spomeniem to, čo, na čo som poukázala aj na hospodárskom výbore. Je mi známy podnet niekoľkých živnostníkov, ktorí vykonávali externé služby pre jadrovú energetiku, a napriek tomu, že Úrad pre jadrovú energetiku vzniesol požiadavku na navýšenie platieb a príspevkov do spoločného fondu práve z titulu zvýšených požiadaviek zabezpečovacích služieb externých dodávateľov, napriek tomu tým posledným v reťazci, živnostníkom do dnešného dňa neboli vyplatené práce za november a december. Takže budem rada, ak takýto zákon bude mať nielen preventívne, ale aj retroaktívne účinky.

    Ďakujem.

  • Pán predkladateľ, chcel by som vás určite podporiť v návrhu, ktorý predkladáte, a nemusí byť dokonalý, ale presne to, čo ste povedali na koniec, ako ste otvorení. A myslím si, že každému, komu ide o vec, je to prirodzené, že je otvorený akýmkoľvek pozmeňovákom, aby sme návrh vylepšili.

    Situácia, do ktorej sme na Slovensku dospeli v platobnej disciplíne, alebo lepšie povedané, v móde, v úvodzovkách, podnikať na neplatení faktúr, sa však nám tak vymkla z rúk, že obávam sa, že, že aj toto riešenie ešte môže byť možno, možno menšie. Mali by sme nabrať odvahu možno aj na taký odvážnejší krok. A ja som to už párkrát navrhoval a neviem, dúfam, že sa SMER toho chytí, keďže nám dnes vládne, ale myslím si, že zaviesť rovnaké pravidlo, ako platí pre firmy, ktoré sú už vlastne v platobnej neschopnosti, kedy ak by uprednostňovali veriteľa jedného pred druhým, tak vlastne mali by, spáchali by trestný čin konatelia, ktorí by tak činili. Že zaviesť takéto pravidlá aj v podstate všeobecne v podnikateľskom prostredí, že plaťme faktúry do poradia, by mohol byť liek, ktorý by takúto situáciu riešil, a možno by sme nemuseli vymýšľať špeciálny zákon na ochranu subdodávateľov.

    Ale hovorím, samozrejme podporujem tento návrh a zároveň teda som rád, že sa nám pri novele zákona o verejnom obstarávaní podarilo presvedčiť poslancov strany SMER a podporili náš návrh, kde sme časť z toho svojho, vášho návrhu už vlastne implementovali, kde v podstate tí, ktorí systematicky neplatia, tí, ktorí už majú záväzky, ktoré sú v riešení, sú v konaní, presne sa to tuším nazýva, tak ktoré sú už vymáhané, tak vlastne nemôžu sa zúčastniť verejného obstarávania. Čiže v podstate je to určitá ochrana subdodávateľov, ale samozrejme som za to, aby sme išli ešte ďalej.

  • Vaša reakcia, pán poslanec Hudacký.

  • Ďakujem pekne. Pokúsim sa krátko reagovať. Ďakujem samozrejme za všetky vaše faktické poznámky. Som veľmi rád, že aj týmto spôsobom jednak ste mi dali nové impulzy, na druhej strane, že bude treba uvažovať, aj ďalšie možné doplnenia do tohto návrhu zákona, samozrejme, pokiaľ sa dostane do druhého čítania.

    Čo sa týka vás, pán kolega Sulík, no, samozrejme, že naokolo sú tu reálne problémy, ktoré môžu z toho vystáť, teda, že verejný obstarávateľ zablokuje ďalšie platby, respektíve tak, ako ste hovorili, že čo sa týka uprednostňovania, neuprednostňovania, každý jeden subdodávateľ má možnosť v rámci tohto návrhu zákona oznámiť verejnému obstarávateľovi, že mu nebola splnená jeho pohľadávka, a teda, že nemal vyplatenú faktúru. Čo sa týka poslednej splátky, toto platí do posledného vyplatenia všetkých záväzkov, pretože ešte aj tam hrozí tomuto úspešnému uchádzačovi, tej veľkej firme, že môže byť vyškrtnutý napriek tomu, že už nebude mať čo zaplatiť, teda že už obstarávateľ mu zaplatí, ale hrozí mu, že ak do šiestich mesiacov, lebo hovorím, všetko to počítame od toho, kedy dostane úspešný uchádzač prostriedky od obstarávateľa na účet, čiže všetky lehoty sa rátajú vlastne od toho dňa, takže môže byť vyškrtnutý v konečnom dôsledku zo zoznamu podnikateľov a nebude môcť vstupovať do ďalších verejných súťaží v budúcnosti.

    No, samozrejme, ja vnímam tie problémy, ktoré ste hovorili, ktoré môžu nastať pri zablokovaní platieb, respektíve pri zastavení tejto konkrétnej zákazky, tohto projektu. Ale ak sa tento zákon uplatní...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Môžte teraz ešte, pán navrhovateľ. Chcete využiť po rozprave?

    Nech sa páči, môžte dokončiť.

    A potom pán spravodajca.

  • Ďakujem za možnosť ešte takýmto spôsobom reagovať ďalej. No my musíme, ak sa dostane tento návrh do tej legislatívnej praxe, ja vám garantujem, že tí obstarávatelia, respektíve aj veľké podniky, ktoré vyhrávajú verejné zákazky, si budú musieť trikrát rozmyslieť, či zaplatí tomu subdodávateľovi, alebo nezaplatí. Áno, môže sa stať, že tie prvé prípady budú také odstrašujúce, možnože sa zablokuje na niekoľko mesiacov nejaká výstavba diaľnice alebo čo, napriek tomu tu musíme už urobiť poriadok v tej krajine. Napriek tomu musíme zlepšiť platobnú disciplínu. A ja si myslím, že aj takýmto spôsobom, cez verejné zdroje možno sa zlepší situácia aj vôbec v rámci obchodných vzťahov bežných, teda už nie tam, kde sú verejné zdroje. Tam, kde sú samozrejme súkromné zdroje, tečú v rámci toku v hotovosti, pretože viete dobre, však ste podnikali, ste ekonóm, cash flow, tá životodarná tekutina pri manažovaní firmy, a bez toho firma jednoducho nemôže fungovať.

    Takže my musíme urobiť možno aj takéto radikálne zmeny. Ja neviem, samozrejme, ak sa ten návrh zákona dostane do druhého čítania, ak ste schopní povedzme prísť s nejakým návrhom, ktorý možnože ešte vycibrí, vylepší tento návrh, budem len rád.

    To isté v podstate hovorím aj k vám, pán Poliačik. Jednoducho, to je vlastne ten istý problém. My tam dávame jasne termín. To nie je, že zo dňa na deň po oznámení subdodávateľa, že nemá zaplatené, okamžite sa zablokuje platba. Tam sú trojmesačné odstupy, čiže on má ešte dosť času na to. A na to, že by vlastne bol vyškrtnutý zo zoznamu podnikateľov, má šesť mesiacov. Čiže úspešný uchádzač, tá veľká firma, má stále dostatok času na to, aby sa spamätala, aby jednoducho čosi robila, aby si tie svoje záväzky splnila. Čiže to je k tomu.

    Pán Hraško už tu nie je, samozrejme, že s ním môžem len súhlasiť. Takisto ako aj s pánom Sólymosom, ktorý tam vidí problém samozrejme dosť často u starostov, u tých menších zákaziek teda, ktoré takisto majú. Možnože to nie sú stovky miliónov eur, sú to možno desiatky tisíc alebo až stovky tisíc eur na tých menších projektoch, ale takisto majú výrazný podiel na tom, že tí živnostníci, ktorí dosť často na tom robia, tak potom dopadnú obyčajne zle.

    Pani kolegyňa Mezenská tu už tiež nie je. Tak ako ona má mnoho prípadov, vlastne tí malí podnikatelia, živnostníci, ktorí ju oslovujú, takisto aj mňa, už len tým, že sme pred viac ako polrokom ten návrh dávali. A problém u našich podnikateľov a tých malých podnikov, živnostníkov, je ten, že sa boja hlásiť tieto veci. Ja som hovoril, veď môžeme urobiť aj nejakú platformu na internete, na sociálnej sieti, atď., oni sa boja, boja sa, že už takúto ďalšiu zákazku v rámci verejného obstarávania ako subdodávku nedostanú. Takže...

  • Reakcia z pléna.

  • No samozrejme to súvisí s tou oznamovacou povinnosťou. Takže ale na druhej strane, hovorím, my musíme prekročiť ten svoj tieň. A musíme to posunúť ďalej. Lebo necháme to tak? Ja si nemyslím, že by sme to tak mali nechať.

    No a ešte pán Matovič, už tu nie je, on zobral z tohto môjho prvého návrhu nejaké jedno ustanovenie a dal ho ako pozmeňujúci návrh v rámci novely zákona o verejnom obstarávaní. No len problém je v tom, že on to rieši, vlastne už tú záležitosť vyškrtnutia z registra a pod., až po rozhodnutí súdu. A keď si zoberieme problém vymožiteľnosti práva na Slovensku, koľko je to? Polroka? Rok? Dva roky? Tri roky? Potom bude vyškrtnutý z nejakého zoznamu? No takže tento návrh je predsa len ďaleko radikálnejší, to chápem, ale na druhej strane, ešte raz opakujem, musíme čosi robiť, aby sa tá situácia v oblasti platobnej disciplíny na Slovensku a hlavne tam, kde tečú verejné zdroje, ďaleko viac zlepšila.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Dávam slovo spravodajcovi.

    Nech sa páči.

  • Ja by som len chcel skonštatovať, že teda v rozprave vystúpili dvaja poslanci. Bolo tu mnoho faktických poznámok a mne sa zdá, že všetky tie faktické poznámky boli skôr podporné, aj keď teda páni kolegovia zo strany SaS ako skôr ukazovali na nejaké možné technické problémy. Ale som počul pána kolegu Sulíka, že podporia ten zákon, čo ma teší. No rozhodujúca bude samozrejme strana SMER a v prípade, že teda má strana SMER cit pre nejakú elementárnu spravodlivosť, tak verím, že tento návrh zákona naozaj podporí.

    Ešte by som sa chcel vyjadriť k pani kolegyni Mezenskej. Ona tu hovorila o tom, a to sme všetci dostali z hospodárskeho výboru, taký e-mail, kde sa živnostníci, ktorých zastupoval jeden pán, sťažovali, že im nejaký subdodávateľ veľkého dodávateľa nevyplatil nejaké peniaze. Ja som volal a naozaj ten problém je v tom, že veľká firma drží tieto peniaze. Ale chcem pani kolegyne Mezenskej, bohužiaľ, tu už nie, povedať, že ona si mýli kompetencie Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky. Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky, jeho kompetencie sú stanovené v zákone 541/2004 Z. z. o atómovom zákone, alebo v zákone o mierovom využívaní jadrovej energie, a tam tie kompetencie sú hlavne v oblasti dozorovania jadrovej bezpečnosti pri prevádzke jadrových zariadení, pri nakladaní s rádioaktívnymi materiálmi, pri fyzickej ochrane. A teda, vôbec teda nemá také kompetencie, aby on nejak dozoroval a sledoval faktúry. Toľko teda pani Mezenskej na vysvetlenie.

    Ja verím, že tento návrh zákona aj strana SMER podporí do druhého čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem aj ja. Veríme viacerí.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

    návrhu skupiny poslancovNR SR na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh má č. tlače 560 a návrh na jeho pridelenie je v rozhodnutí 537.

    Teraz dávam slovo pani podpredsedníčke Erike Jurinovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne a kolegovia, v zmysle predkladaného návrhu sa navrhuje, aby pravidelnou súčasťou, teda hovoríme o rokovacom poriadku Národnej rady, aby pravidelnou súčasťou programu schôdze Národnej rady bola okrem interpelácií aj tzv. všeobecná rozprava, v rámci ktorej by sa poslancom Národnej rady poskytol priestor diskutovať na aktuálne spoločensko-politické témy.

    Ak sa má rozvíjať demokracia v spoločnosti, je nevyhnutné vytvoriť priestor na celospoločenskú diskusiu v rôznych aktuálnych spoločensko-politických témach, čo potvrdzujú aj slová Tomáša Garrigua Masaryka: "Demokracie, toť diskuse." Vytvorenie tohto priestoru je o to viac žiaduce, ak sa jedná o poslancov, politikov, ktorí zastupujú voličov na pôde parlamentu a od ktorých, ako volených zástupcov občanov, sa z titulu ich postavenia očakáva, že práve o problémoch ľudí, svojich voličov, budú diskutovať a hľadať riešenia ich naliehavých problémov.

    Navrhovaná právna úprava, zopakujem, reaguje na problémy odvodené priamo z praxe v Národnej rade, kde možnosť prezentovať a vyjadrovať svoje názory či názory svojich voličov na témy aktuálne rezonujúce v médiách a v spoločnosti častokrát nemajú. Hoci je parlament odvodený od slova rozprávať a poslancom je daný priestor vystúpiť v rozprave, ich prejav je viazaný k téme vopred schválených bodov programu schôdze. Ak sa poslanec odchyľuje od prerokúvanej veci, to vidíme, že sa často stáva v našom parlamente, predsedajúci vyzve poslanca, aby hovoril k veci, dokonca mu môže odobrať slovo. Ak väčšina poslancov Národnej rady neodsúhlasí navrhovaný bod programu schôdze, to sa nám tiež stáva veľmi často, o niektorých témach, hoci spoločensky závažných, sa nemôže na pôde zákonodarného orgánu aktuálne rokovať. Riešením nie je zvyčajne ani možnosť poslanca podať interpeláciu a diskutovať o odpovedi na ňu vzhľadom na 30-dňovú lehotu, ktorú má príslušný výkonný orgán na vypracovanie odpovede na interpeláciu. Rovnako ani za to nemôžeme považovať hodinu otázku, počas ktorej vzhľadom na množstvo otázok sa poslanec často odpovede ani nedočká a je odkázaný na písomnú odpoveď, opätovne v 30-dňovej lehote.

    Návrh zákona preto odstraňuje takýto nežiaduci stav, ktorým sa bráni poslancom Národnej rady plnohodnotne a komplexne vykonávať svoj poslanecký mandát, a to tak, že vytvára priestor pre poslancov vyjadrovať sa k spoločensko-politickým témam, hlavne aktuálnym témam, práve vtedy, keď sú tu, keď trápia občanov Slovenskej republiky a keď existuje spoločenská potreba zaujať k nim postoj, a to nezávisle od schválených bodov programu schôdze.

    Navrhujeme, aby sa všeobecná rozprava zaradila do programu schôdze Národnej rady vždy po skončení hodiny otázok, okrem prípadu, ak na programe schôdze Národnej rady je zaradený bod určený na interpelácie. Takisto obmedzujeme dĺžku trvania takejto všeobecnej rozpravy na dve hodiny.

    Hodina otázok je v zmysle § 24 ods. 6 rokovacieho poriadku zaradená do programu schôdze vždy, ak je rokovacím dňom schôdze štvrtok, a začína o 14.00 hodine. Takže pravdepodobne raz počas diania schôdze by bola, teda dvakrát počas diania schôdze by bola možnosť naozaj vystupovať vo všeobecnej rozprave, ktorá by sa podobným spôsobom, ako aj existuje už dnešná rozprava, alebo teda v ktorej by sa mohli poslanci prihlasovať podobným spôsobom, alebo na základe ustanovení, ktoré už v rokovacom poriadku máme.

    Vychádzali sme, keď sme vytvárali alebo uvažovali o tom, že či je vhodná takáto zmena rokovacieho poriadku, vychádzali sme skutočne z praktických skúseností, ktoré tu v Národnej rade všetci máme. Často sa stáva, že je potrebné oddiskutovať tému, naposledy to bolo ohľadom listu, alebo ohľadom dlhovej brzdy, ktorá začína účinkovať, zatiaľ len v podobe listu z ministerstva financií, ale opoziční poslanci túto tému považujú za dostatočne dôležitú a z toho dôvodu využili všetky možnosti, ktoré využiť mohli, a žiadali o zaradenie bodu. Bohužiaľ, ani pri takejto dôležitej téme sa do programu schôdze tento bod nedostal. V prípade ak by bola novela rokovacieho poriadku schválená, bude mať poslanec možnosť diskutovať práve na túto dôležitú tému. Toľko asi na úvod.

    Ešte ma jedna vec napadla. Takýto inštitút všeobecnej rozpravy sme tu už v parlamente mali. S jedným poslancom som sa rozprávala, ktorý mi vravel, ale práve preto, že tento inštitút sa zneužíval, sa pristúpilo k bodu interpelácie, ako by, že sa vymenila všeobecná rozprava za interpelácie. Chcem tohto pána poslanca upovedomiť, že nie je tomu tak, nemal správne informácie. Všeobecná rozprava vypadla z rokovacieho poriadku, pretože nemala časové obmedzenie, ale na druhej strane aj vtedy, keď existovala všeobecná rozprava, existoval rovnako bod schôdze interpelácie. Toľko teda k návrhu.

    Pripomeniem ešte, že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a nezakladá žiadne navýšenia štátneho rozpočtu ani iných rozpočtov.

    Prosím vás preto kvôli naozajstnej potrebe takéhoto bodu, prosím vás o podporu tohto, tejto novely.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, Erika, teda pani poslankyňa.

    Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, Martinovi Poliačikovi.

    Nech sa páči.

  • Vďaka. Vážený pán podpredseda, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 537 z 31. mája 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý zároveň navrhol aj ako gestorský výbor, s tým, že gestorský výbor predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní do 30. augusta 2013.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhuje sa, aby pravidelnou súčasťou programu schôdzí Národnej rady bola okrem interpelácií aj všeobecná rozprava, v rámci ktorej by sa poslancom Národnej rady poskytol priestor diskutovať na aktuálne spoločensko-politické témy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 537.

    Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Nech sa páči, otváram všeobecnú rozpravu. Nedostal som do nej žiadnu písomnú prihlášku, tak sa pýtam teraz na ústnu. Ústny záujem jeden, pán poslanec Štefan Kuffa. Uzatváram.

    Nech sa páči, Štefan Kuffa.

  • Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov. Ono v tomto pléne Národnej rady sú rôzne slovné prestrelky, boli sme toho svedkami v podstate aj včera. Sú to niekedy témy také, ktoré vyvolávajú v nás emócie. Dokonca z lavíc vykrikujeme jedni na druhých. To by som ešte tak bral, že tie emócie nejak ťažko niekedy je udržať, ale nemuseli by sme sa vzájomne urážať. To len tak k tomu včerajšku. Nemusím súhlasiť s názorom toho druhého, môžem si ho odprezentovať, ten svoj vlastný, ale aby sme sa vzájomne neurážali.

    Ak by tu možno bol ten priestor naozaj na tú všeobecnú rozpravu, a sú spoločenské, ekonomické, politické témy, ktoré veľakrát sú veľmi citlivé a rezonujúce v tejto našej spoločnosti, tak aby tu bol priestor pre tých ľudí, ktorí by mali túto potrebu a chceli by sa tuná vyjadriť. Myslím si, že tá argumentácia slov, alebo tá bitka slov, kým je tuná v tomto pléne, je to vždycky lepšie, ako keď by mali začať rinčať zbrane.

    Sila slova, naozaj slovo má veľkú silu, však aj psychológovia a psychiatri to vedia, aj používajú to, aj v rámci tej logoterapie, tak vieme, akú má silu. A rovnako aj tuná v tomto pléne. A má aj taký širší rozmer, aj či už spoločenský, etický, ale samozrejme aj politický. Tak myslím si, že tí ľudia, ktorí tuná by mali túto potrebu, aby mali priestor tu v tej všeobecnej rozprave. Aj keď som trošku takého aj názoru, keď aj tí rečníci, keď tuná vystupujú a zdanlivo sa zdá, akoby sa odklonili od merita veci, tak, ako sa hovorí, všetko so všetkými súvisí. Ono naozaj to tak je, všetko so všetkým súvisí. Tak aj keď zdanlivo ten rečník akoby sa odkláňal od danej problematiky tej rozpravy, ale on vo svojom vnútri to cíti a vie to, trebárs to tak aj prepojiť tú tému, zdanlivo ktorá s tým nesúvisí, tak myslím si, že aj tie, niektoré aj tie odklony zdanlivé od témy, aj voči tomu by sme mali byť tolerantní. Nemyslím si, že nám sa to stáva tak často, občas sa to stane hocikomu. Myslím si, že to je také normálne.

    Takže ja by som takto poprosil, ak by sme sa vedeli zhodnúť, aby sme tento návrh zákona podporili a mali, vytvorili tuná priestor pre tú všeobecnú rozpravu, týka sa to nás všetkých.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Keďže nikto sa ďalší nehlásil a nie sú ani...

  • Hlas spravodajcu.

  • Áno?

    Tak nech sa páči, Martin Poliačik. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Ja v zásade ten nápad vítam, ale pri súčasnom, pri súčasnom zložení parlamentu sa obávam, aby toto nebol "lex Kuffa - Hlina". Dve hodiny to je akurát pri priemerných dĺžkach vystúpení poslancov Štefana Kuffu a Alojza Hlinu pri, ako ja im to neberiem a dokonca niekedy obdivujem, aký obrovský záber dokážu mať. Ale to, čo bolo povedané častokrát pri obhajobe tohto zákona, ani nie pri jeho uvádzaní tu v pléne, ale skôr čo som diskutoval s kolegami, je argument, že by to skrátilo tie ostatné rozpravy. Ja sa obávam, že dve hodiny každý štvrtok tie ostatné rozpravy neskrátia, že napriek tomu, že by bola všeobecná rozprava, tak by pri tých ostatných zákonoch stále bola tendencia niekedy odbiehať od témy. Ale možnože zavedenie všeobecnej rozpravy by bol silnejší argument pre človeka, ktorý vedie schôdzu, povedať, neodbiehajte, vo štvrtok máte všeobecnú rozpravu.

    Ale tu ja popravde si neviem úplne predstaviť technické prevedenie, ako by sa to dalo spraviť, pretože skúsenosť nám hovorí, že keď máme naozaj aktuálnu spoločensko-politickú tému, tak dve hodiny nestačia. Keď sme tu mali správu ministra školstva, tak sme o nej hovorili deň a pol. Keď sa odvoláva minister, tak sa o tom hovorí minimálne deň, celý. Tie mimoriadne schôdze, ktoré sú zvolávané, vlastne ony sú, ony sa, ten čas sa nenaťahuje umelo, jednoducho keď je naozaj tak horúca téma, tak už len ak sa k nej má vyjadriť z každej politickej strany niekto, tak dve hodiny nestačia. A potom vlastne budeme mať zapísaných rečníkov možno z jednej, z jedného štvrtku a kým sa nám k tej téme dostanú, tak nám ubehne mesiac, alebo možno dve schôdze, a naozaj to bude o prvých dvoch, troch maximálne, ktorí sa nám tam zmestia, a ten, ten problém to nemusí riešiť.

    Ďalšia vec je, pani navrhovateľka spomínala, že sa to bude riešiť obdobným spôsobom ako každá iná rozprava. Tam vidím potom veľký problém pre nezávislých poslancov. Pretože na prvé miesta rozpravy sa vždycky môžu zapísať ľudia, ktorí zastupujú poslanecké kluby, a tam nám stačí, aby sa nám naozaj zapísali traja, štyria, nezávislý poslanec, respektíve nezaradený poslanec sa nikdy k slovu nedostane. Lebo v tých dvoch hodinách sa jednoducho nezmestí. A práve to sú tí ľudia, ktorí by mali mať v tej všeobecnej rozprave svoj priestor, lebo majú menšie právomoci a menší vplyv na chod, na chod

  • Hlas v sále.

  • , áno, na chod schôdze ako takej. Takže ak by to prešlo do druhého čítania, toto je určite jedna z tém, ktorú by bolo potrebné vyriešiť.

    Ja som predbežne rozhodnutý túto zmenu rokováku podporiť už len preto, že by som si rád pozrel, čo to spôsobí, či naozaj tie pozitíva, ktoré tu boli menované, sa dostavia, že sa stane, že bude menej poslaneckých návrhov zákonov, lebo sa bude dať diskutovať vo všeobecnej rozprave, že sa stane, že rozpravy k niektorým zákonom budú kratšie, že bude menej mimoriadnych schôdzí. Som skeptický, obávam sa, že to tak nebude, ale ako chronický optimista sa rád nechám prekvapiť.

    Ďakujem.

  • Na pána spravodajcu chce reagovať Štefan Kuffa.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Ono takto, kolega Martin, tie, Martin Poliačik, aby som bol úplný, prepáčte, tie ministerské témy, ktoré sú, tak to je tak prirodzene, že to tak trvá aj pol dňa, deň alebo jeden a pol dňa. To sú samostatné témy, kvôli tomu ani netreba tu nejakú všeobecnú rozpravu. Všeobecná rozprava sú všeobecné tie témy. Myslím si, že tie dve hodiny je taký primeraný ten čas. Nemusíš sa obávať, že to bude ktosi zneužívať - ja nebudem ten, ktorý by vystupoval vo všeobecnej rozprave, a hodinu si s Dodom Hlinom rozdelíme - nemusíš mať, to ti dávam sľub naozaj. Ja nezneužívam témy. A keď si si všimol, tak ja sa skôr takým témam, no nebudem tuná presne to hovoriť, že k akým, ale však vieš, k akým sa vyjadrujem.

    No a či bude menej poslaneckých návrhov, tak ako si si to myslel tuná. Ja si nemyslím, že bude menej poslaneckých návrhov, lebo mne to niekedy pripadá, ako keby to sme boli na nejakom ringu v športovej aréne a sme sa pretekali, kto viac poslaneckých návrhov podá a kto viac pozmeňovacích návrhov podá a už veľakrát ako keby sme ani nerozmýšľali, že či sú efektívne, alebo nie sú. Veľakrát to tak je, hej, a samozrejme sme nervózni z toho, keď sa tuná zdržiavame.

    To rokovanie, nemyslím si, že sa nejak skráti alebo kratšie budú tie rozpravy. Nebudú kratšie. Ale budú témy také, ktoré sú všeobecné. A možno budú bolestivé a budeš sa chcieť k nim vyjadriť a budú veľmi aktuálne a vysoko aktuálne, budú rezonovať v spoločnosti, no tak, aby tu bol priestor práve na takú všeobecnú rozpravu. Tak je to myslené. Vtedy môžeš sa prihlásiť do všeobecnej rozpravy k aktuálnej spoločenskej téme, ktorá rezonuje v spoločnosti, aby si sa mohol k tomu vyjadrovať. Tak je to k tomu.

    Ďakujem.

  • Týmto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce sa k nej vyjadriť pani predkladateľka?

    Nech sa páči.

  • Opäť len veľmi krátko. Ďakujem, Martin, tie tvoje pripomienky sú podľa mňa celkom reálne. A naozaj, keď sme o tom uvažovali, bavili sme sa, snažili sme sa to obrátiť zo všetkých aspektov, že aké problémy môžu vznikať. Všetko sa môže naozaj stať z toho, čo si popisoval, každopádne niektoré veci už sú ošetrené teraz, ako napríklad, ako nezaradení poslanci by sa mohli zapojiť do tejto diskusie, ak by chceli využiť všetci zaradení najskôr svoje právo, alebo kluby vzniknuté. Veď predsa máme existenciu paragrafu, ktorý hovorí o určovaní dĺžky rozpravy, hej, tak rovnakým spôsobom by sa to dalo aplikovať.

    Druhá vec, ktorá nás napadla, čo tak... Už nie

  • Reakcia na hlas v sále.

  • . Druhá vec, ktorá nás napadla, sú faktické poznámky. Nemáme to tam doriešené, že či je vhodné dávať na to faktické poznámky, alebo nie, hej? Takže sú veci, ktoré sa dajú doriešiť. Na druhej strane tváriť sa, že toto je ten nástroj, ktorý obmedzí rozpravy, zabráni podávaniu návrhov na mimoriadne schôdze, je tiež asi nie vhodné. Ja som mala na mysli témy, o ktorých sa hovorilo, naozaj zväčša ich prezentoval Dodo Hlina, exekučné, čo to je, neviem sa teraz vyjadriť, ale proste týkalo sa to exekúcií občanov. Je to téma, ktorá v podstate súvisí so všetkým, ale zároveň niekedy s ničím, že videli sme tu v priamom prenose, ako Dodo do každej jednej rozpravy toto dokázal vniesť, hej. Aj boli snahy ho upozorniť, ale nie je to, ako nemá to kde prezentovať. Potom si našiel spôsob interpelácií, začal to robiť cez interpelácie. Aj to je, to je možno dobré na upozornenie, ale opäť reakcia, reakcia na to, neviem, či je dostatočná, že čaká 30, na odpoveď od ministra 30 dní. A tým, že by sa navodila diskusia na interpelácie vlastne priamo v pléne, by sme nemali reagovať, lebo toto nie je ošetrené faktickými poznámkami. Takže tým by sa mohol naozaj vytvoriť diskusný priestor a téma zoširoka rozobrať.

    Ďalšia vec môže byť, že aké závery sa z toho určia, urobia. Ale podľa mňa zasa toto je zbytočné riešiť dopodrobna. Čiže dôležité je, aby bol priestor, aby poslanci mali priestor, aby nemuseli mimo rokovacieho poriadku vyhľadávať spôsoby, ako dostať to, čo je potrebné, do parlamentu. O to hlavne išlo. A pre mňa neobstojí ten argument, že budú to zase zbytočné bláboly, tak ako sa nás tu o tom snaží presviedčať pán poslanec Číž. S tým sa neviem stotožniť.

    Ďakujem pekne všetkým zúčastneným a prosím o podporu.

  • Pán spravodajca? Ďakujem pekne.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu poslancov Národnej rady Pavla Zajaca, Jána Hudackého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z., teda Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

    Návrh je pod tlačou 557 a návrh na jeho pridelenie je v rozhodnutí č. 534.

    Teraz dám slovo pánovi poslancovi Pavlovi Zajacovi, aby návrh zákona uviedol.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, dámy a páni, piatok poobede predkladať návrh zákona je vždycky také zvláštne, je tu komorná atmosféra, ale skúsim. Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov a k tomu sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, predkladám spolu s kolegom Jánom Hudackým.

    Cieľom návrhu je rozšíriť trestnoprávnu zodpovednosť za neautorizovanú a nedovolenú činnosť falšovania a pozmeňovania počítadiel najazdených kilometrov, takzvaných tachometrov motorových vozidiel. Konkrétne sa jedná o § 220 v Trestnom zákone, kde sa definuje pozmeňovanie identifikačných údajov. My tieto identifikačné údaje dopĺňame ešte o tie súčasti motorového vozidla. Alebo "kto akýmkoľvek spôsobom falšuje, alebo pozmení meranie počítadla najazdených kilometrov, ktorým je vybavené motorové vozidlo alebo pripravuje trestný čin podľa bodu 1, pri ktorom vyhotoví, zaobstará sebe alebo postúpi inej osobe počítačové programy, ktorých účelom je spáchanie takéhoto skutku, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky".

    Predložený návrh zákona rozširuje skutkovú podstatu trestného činu aj o čin falšovania alebo pozmeňovania počítadiel najazdených kilometrov motorových vozidiel. V rámci návrhu zákona môže byť potrestaný len ten, kto pripravuje takýto trestný čin, pri ktorom vyhotoví, zaobstará sebe alebo postúpi inej osobe počítačové programy, ktorých účelom je spáchanie takéhoto skutku. Falšovaním sa rozumie akékoľvek neoprávnené vykonanie zmien, úprav a zásahov do technického zariadenia, tzv. pretáčania mechanických alebo elektronických čísiel uvedených ako stav celkovo najazdených kilometrov motorového vozidla. Pozmeňovanie znamená vykonanie akýchkoľvek neautorizovaných a nedovolených zmien na originálnom zariadení počítadla najazdených kilometrov motorových vozidiel, ktorou sa dosiahne zmena pravdivých údajov stavu celkovo najazdených kilometrov motorového vozidla.

    Pán predsedajúci, skončil som, ďalej v rozprave sa prihlásim a odôvodním.

  • Dobre, ďakujem pekne.

    Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Radoslavovi Procházkovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku v prvom čítaní vystúpil ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom.

    Predmetný návrh zákona bol poslancom doručený v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v §§ 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil podľa § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Zároveň v rozhodnutí č. 534 z 31. mája 2013 pán predseda navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý zároveň navrhol aj ako jeho gestorský výbor, s tým, že gestorský výbor prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30. augusta 2013.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona aj z vystúpenia pána predkladateľa je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Cieľom je rozšíriť trestnoprávnu zodpovednosť za neautorizovanú a nedovolenú činnosť falšovania a pozmeňovania počítadiel najazdených kilometrov motorových vozidiel.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 534.

    Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Nech sa páči, vyhlas..., otváram všeobecnú rozpravu. A dávam teraz slovo pánovi navrhovateľovi, keďže prejavil záujem o svoje vystúpenie.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážení páni, keď ma pred mesiacom a pol oslovil redaktor Slovenského rozhlasu Filip Domovec a pýtal sa ma, čo hovorím na to, že stáčanie kilometrov nie je trestným činom, tak som bol prekvapený. Musím sa priznať a sľúbil som takto verejne, že pokúsim sa takýto návrh zákona pripraviť.

    Podľa štatistík spoločnosti Cebia, ktorá sa zaoberá preverovaním vozidiel, je na Slovensku približne 40 % vozidiel so zmeneným stavom najazdených kilometrov. Je to skutočne alarmujúca štatistika, ktorá s vysokou pravdepodobnosťou ale, táto štatistika, môže byť ešte aj vyššia. Manipulovanie s tachometrom dnes pritom nie je žiaden problém. Na stočenie stačí notebook, software stiahnutý z internetu a pripojený na elektronický systém auta. Podvodníci si želanú hodnotu môžu nastaviť za pár sekúnd. Ak zas nie sú celkom technicky zdatní, pomôžu im dokonca aj niektoré servisy. Tie ponúkajú túto služba za 35 až 50 eur. Oficiálne však uvádzajú, že ide o nevyhnutý úkon. Údaje o najazdených kilometroch sa totiž pri niektorých typoch motorov ukladajú aj do nezávislého počítadla v riadiacej jednotke. Pri výmene palubnej jednotky je vraj preto nutné údaje zladiť. Na Slovensku pritom nie je stáčanie kilometrov zákonom nijak ošetrené.

    Náš návrh je inšpirovaný nemeckou právnou úpravou. Nemecká úprava zakazujúca manipuláciu by najviac vyhovovala prostrediu Slovenskej republiky. Spolok na ochranu vlastníkov automobilov, SOVA, s ktorými sme konzultovali prípravu tohto návrhu zákona, spracoval vlastnú analýzu postihov za pretáčanie tachometra vo svete, z ktorej vyplýva, že tento u nás bežný podvod je v súčasnosti trestný v Nemecku, vo Veľkej Británii, Francúzsku, Belgicku a Spojených štátoch. Napríklad v Nemecku je pod trestom jedného roku odňatia slobody alebo peňažným trestnom zakázané falšovať meranie počítadla najazdených kilometrov, ktorým je vybavené motorové vozidlo. Rovnako môže byť potrestaný aj ten, kto pripravuje trestný čin podľa bodu 1, pri ktorom vyhotoví, zaobstará sebe alebo postúpi inej osobe počítačové programy, ktorých účelom je spáchanie takéhoto skutku. Predseda združenia SOVA Július Petrus sa domnieva, že takáto právna úprava by bola najvhodnejšia pre Slovenskú republiku. S tým sa stotožňujeme aj predkladatelia.

    Nebolo by nutné dokazovať úmysel zvýšiť pretočením tachometra cenu vozidla. Pre trestný postih by stačilo iba dokázať, že dotyčný so stavom najazdených kilometrov manipuloval. V tomto prípade by dnes už tak drzo inzerovaný biznis okolo úpravy stavu tachometrov veľmi rýchlo skončil.

    Najďalej je ochrana spotrebiteľov proti podvodníkom predávajúcim stočené vozidlá v Spojených štátoch. Ich zákony sa totiž veľmi podrobne zaoberajú zákazom manipulácie so stavom kilometrov a tiež trestaním tých, ktorí si ju objednajú alebo pri predaji voza uvedú stav kilometrov nepravdivo. Takéto vozidlo totiž nie je možné prihlásiť do registra a je tak nepredajné. To by mohol byť dobrý strašiak aj pre slovenské prostredie. Podľa analýz spoločnosti Cebia, ktorá sa zaoberá preverovaním ojazdených vozidiel, je ročne predaných približne 130 000 vozidiel, ktoré majú uvedený nepravdivý počet najazdených kilometrov na tachometri, a týmto činom je nový majiteľ, novým majiteľom spôsobená škoda za viac ako 65 mil. eur. Pretáčanie tachometrov však nespôsobí majiteľom iba finančné škody, ale môže byť aj príčinou havárií kvôli neznalosti skutočného opotrebovania dôležitých súčastí vozidiel.

    Dámy a páni, aj včera, keď bol za mnou ďalší redaktor Slovenskej televízie, mi rozprával o tom, ako volal na niektoré inzeráty, kde ponúkajú službu stočenia kilometrov. A bez problémov za nejaký drobný poplatok mu to ponúkali. Je to problém, ktorý začína mať obrovské rozmery na Slovensku. Odhad 130 000 predaných áut, ojazdených, so stočenými kilometrami, obrovská ujma pre tých nových majiteľov, nielen finančná, ale aj možné závažné dopravné nehody, to všetko by sme mohli v tomto Trestnom zákone nieže vyriešiť komplet, ale mohlo by to byť, takéto uvedenie do Trestného zákona, postrašenie pre všetkých tých, ktorí takúto činnosť dneska robia alebo pripravujú alebo inzerujú.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne.

    Nemám žiadnu písomnú prihlášku. A ústne zrejme... Má ešte niekto záujem? - som sa teda ešte nespýtal, rovno dal slovo pánovi Zajacovi. Nie je tomu tak. Takže vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, asi nechcete na seba už nič dodať? Pán spravodajca? Ďakujem.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Teraz nasleduje čítanie o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Richarda Vašečku a ďalších na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z., teda Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

    Tento návrh zákona má tlač 561. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí č. 538.

    Dávam teraz slovo poslancovi pánovi Igorovi Matovičovi.

    Nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, chcel by som vám, poprosiť o stiahnutie tohto bodu, aj nasledujúceho bodu č. 48 (tlač 582). Obidve sú vlastne novely Trestného zákona. Predkladali sme tieto novely, dá sa povedať, z preventívnych dôvodov. Nevedeli sme, akým spôsobom sa prezident postaví k novele Trestného zákona, či ju vráti, alebo nevráti. Nakoniec ju vrátil a v podstate riešil tieto konkrétne dva body. A myslím si, že vzhľadom na to, že poslanci SMER-u ukázali jednotu v odmietnutí pripomienok, takže rovnaký osud by stihol aj tieto novely, tak chcel by som využiť leto na to, aby sme ich presvedčili, a podáme tieto obe novely na septembrovú schôdzu.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Tlače 561 a 582. Hovorím v mene všetkých predkladateľov.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne. Igor Matovič v mene celej skupiny predkladateľov sťahuje z rokovania dve tlače, 561 a 582.

    Budeme teraz pokračovať prvým čítaním o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb., čo je Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 562. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí č. 539.

    Dávam teraz slovo poslancovi Jozefovi Viskupičovi, aj keď vybehol, už práve vošiel, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.

    Pán Matovič, aby neboli pochybnosti, či je to za celú skupinu, tak písomne potom doložte to stiahnutie obidvoch spomínaných tlačí.

    Pán Viskupič, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť návrh zákona, ktorý dopĺňa zákon č. 315/1991, Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, ktorý predkladáme ako celý náš parlamentný klub Obyčajných ľudí a nezávislých osobností.

    Možno v stručnosti by som sa snažil opísať, čo sledujeme predložením tejto novely. Chceme zabezpečiť, alebo tak jednoducho, chceli by sme do našej legislatívy presne uchopiť a zachytiť zavedenie tzv. otvoreného alebo transparentného účtu, ktorý by mohol zaviesť vyššiu mieru transparentnosti s nakladaním prostriedkov pri, či už organizácií v treťom sektore, alebo organizácií, ako sú politické strany a hnutia, ak disponujú s prostriedkami, ktoré dostávajú od verejnosti alebo so štátnymi peniazmi, a ako presne sa s tými prostriedkami nakladá.

    Myslíme si, že otvorenosť a prehľadnosť finančných transakcií u subjektov spravujúcich či už verejné financie, ako aj financie používané na verejnoprospešné záujmy, sa nám zdá a javí sa ako nevyhnutný predpoklad zavedenia parametrov demokratickej spoločnosti a takisto vykorenenia korupcie, alebo môže to zakladať jeden z pilierov vykorenenia korupcie z verejného života.

    Tým, že novodobá slovenská história v politickom živote je otriasaná mnohými škandálmi spojenými s financovaním politických strán, ako aj so zneužívaním verejných finančných prostriedkov, je potreba dosiahnutia transparentnejšieho verejného priestoru a transparentnejšieho spôsobu, ako je s týmito prostriedkami nakladané, omnoho naliehavejšia.

    Možné z hľadiska toho, prečo k tejto iniciatíve sme pristúpili aj s tým, že predkladáme priamo legislatívny návrh, je práve to, že či už z hľadiska našich predvolebných ambícií sme hovorili o tom, že hospodárenie politických strán a hnutí by mohlo aj mierou, ktorú akcentovali niektoré treťosektorové organizácie a my sme sa k tej výzve prihlásili, a jednou z ciest ako stransparentniť nakladanie s verejnými financiami, ktoré sú poskytované aj na politickú činnosť, je práve zavedenie práve transparentného účtu, ktorý by sa mohol objaviť v portfóliu služieb každého jedného bankového domu, ak sa subjekt, ktorý chce transparentne nakladať so svojimi peniazmi, rozhodne využiť tento produkt.

    Túto možnosť má aj už zavedenú niekoľko rokov Česká republika a iné štáty Európskej únie. Takže nie je to žiadne nóvum a myslíme si, že v tejto oblasti by sme si mohli, mohli by sme byť minimálne inšpirovaní. A nie je to vec, ktorú by sme zavádzali do slovenského právneho systému neoverenú. A predpokladám, keďže táto vec je úplne pre všetkých, by sa všetkých dotýkala rovnako, tak v rámci všeobecne prijatého pravidla, ktoré by dokázalo odpovedať na mnohé otázky pri nakladaní s verejnými zdrojmi, by práve zavedenie transparentného účtu, na ktorý má ktokoľvek prístup a presne vidí, akými prostriedkami zo zverených zdrojov disponuje daný subjekt, politická strana alebo iný, akým spôsobom následne prebiehajú platby, komu a na aké účely, je transparentný účet, tak ako som spomínal v úvode, odpoveďou na mnohé otázky.

    Chcel by som možno jednoducho povedať, že cieľom návrhu zákona je prostredníctvom teda novelizácie Obchodného zákonníka umožniť našim bankám a finančným zariadeniam zriadenie takéhoto účtu, t. j. účtu umožňujúceho bezplatný vzdialený prístup pre tretie osoby k informáciám o prijatých a vykonaných platbách majiteľov účtu.

    Prijatie zákona teda umožní akejkoľvek fyzickej či právnickej osobe, ktorá je majiteľom bežného účtu, aby svoj bežný účet zmenila na tzv. transparentný, ako ho pracovne voláme, a tým pádom umožnila prehľadnosť všetkých svojich finančných transakcií.

    Možná výhrada ochrany osobných údajov, ktoré sú protistranami transakcií pri takomto type účtu, už v Českej republike, ako som spomínal príkladom, zamietol Úrad na ochranu osobných údajov protiargumentom, že v prípade poukázania platby na transparentný účet sa jedná o konkludentné udelenie súhlasu so spracovaním osobných údajov, a teda nedochádza k expozícii alebo zverejneniu citlivých osobných údajov. Jednoducho povedané, ten, kto peniaze na transparentný účet predkladá, dostáva informáciu, že transparentný, že, že teda jeho transakcia bude zverejnená, a tým pádom, že prebehne platba na tento účet, je argument na základe ochrany osobných údajov, alebo možná kritika z tejto oblasti, bezpredmetný, bezpredmetná.

    Predkladaný návrh zákona samozrejme nemá žiadny vplyv na štátny rozpočet, ani rozpočet verejnej správy. Skôr si myslím, že ide vo výraznej miere k tomu, aby bolo presne a jasne vidieť, ako či už s verejnými zdrojmi, ale nielen s verejnými zdrojmi, ale aj so zdrojmi, kedy sa nejaká organizácia rozhodne zbierať nejaké finančné prostriedky pre dobročinné alebo akékoľvek iné účely a bude mať možnosť zriadenia tohoto transparentného účtu, môže predchádzať možnej nedôvere zo strany spoločnosti alebo občanov, že akým spôsobom budú ich prostriedky použité.

    Chcel by som teda v úvode poprosiť o podporu tohto zámeru a dúfam, že nájde tento návrh zákona podporu v tejto sále.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči, zaujať miesto pre navrhovateľov.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor. Je ním Martin Poliačik.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní k uvedenému návrhu zákona.

    Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti v paragrafoch 67 a 68 uvedené v rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 539 z 31. mája 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre financie a rozpočet. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 28. augusta 2013 a gestorský výbor do 30. augusta 2013.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Zámerom navrhovanej úpravy je umožniť v bankách zriadenie transparentného účtu, t. j. účtu umožňujúceho bezplatný vzdialený prístup pre tretie osoby k informáciám o prijatých a vykonaných platbách majiteľa účtu.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 539.

    Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Písomnú prihlášku som nedostal. Chcem sa spýtať na ústne prihlášky. Jeden pán poslanec, Igor Matovič, zrejme jediný. Uzatváram možnosť.

    Nech sa páči, pán Matovič.

  • Pán predseda, kolegovia, kolegyne, veľmi stručne by som sa chcel iba vyjadriť, alebo teda podporiť návrh zákona, pod ktorý som sa aj sám podpísal, alebo teda podpísali sa všetci ľudia z nášho klubu. Myslím si, že nemali by sme vymýšľať koleso, alebo snažiť sa vymyslieť niečo, čo vymyslené je.

    Keď sa pozrieme do Českej republiky, presne rovnaký inštitút transparentného účtu majú a každá organizácia, ktorá chce hrať fér s ľuďmi, čo si myslím, že by mala by byť každá aj politická strana, tak si môže na takomto transparentnom účte svoje peniaze odkladať, z tohto peniazu platiť, z tohto účtu platiť a každý človek, ktorý má záujem, jednoduchým kliknutím si vie pozrieť, ako jeho politická strana hospodári, ako jeho občianske združenie, ktorému posiela zvyčajne peniaze, ako s tými peniazmi hospodári. Samozrejme, nie je to nejaký dokonalý a systematický prehľad nejaký, nejakých účtovných výkazov a, a nedá sa tak možno jednoducho na tom účte triediť položky a zgrupovať podľa nejakých firiem, ktorým, ktorým tie prostriedky odchádzajú, ale už ten minimálny prehľad je z tohto zrejmý. A už aj možno teda novinárom to môže poslúžiť na to, alebo teda ľuďom, ktorí podporujú občianske nejaké hnutia, na to, aby sa pýtali, že tejto konkrétnej firme tu idú nejako opakovane niektoré platby, chcel by som vedieť, aký to je účel. A už tí ľudia vedia, čoho sa majú prípadne chytiť. Ničomu by sme neublížili.

    Som rád, že myslím si - Slovenská sporiteľňa? - začala s takouto iniciatívou niekedy pred mesiacom a už túto službu ponúka. Ale asi by to nemalo byť o tom, že keď niekto chce transparentne hrať voči verejnosti, tak musí zmeniť banku. Týmto návrhom zákona by sme iba zaviazali aj všetky ostatné banky, aby takúto službu poskytovali. Bankám by to neublížilo, ľuďom by to pomohlo, transparentnosti nášho konania, hlavne verejných činiteľov taktiež.

    Takže bol by som veľmi rád, ak by ste návrh podporili.

  • Ďakujem pekne.

    S faktickou Juraj Droba, nech sa páči, a Jozef Viskupič.

  • Ja mám iba jednu otázku na pána predkladateľa, že či ste robili aj kalkulácie dopadu finančného na banky, že či to bude niečo tie banky stáť. Predpokladám, že tam bude treba nejaké procesné náklady znášať. Takže možno by stálo za zamyslenie navrhnúť také riešenie, ktoré by ešte nezaťažovalo ďalej biznis, ktorý dneska má aj tak dosť veľa problémov.

  • Ďakujem. Áno, podporujem to, presne čo si povedal, že bolo by jasné, kto platí a komu platby idú. A možno v duchu aj otázky môjho predrečníka, v bode 5 v návrhu novely zákona presne špecifikujeme, že za zriadenie transparentného účtu je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť ich na započítanie, ich započítanie na peňažné prostriedky na účte. Takže myslím si, že otázka transparentnosti a otázka zdrojovosti, aby sme ju mohli zabezpečiť, je vyriešená na strane teda tých zriaďovateľov, alebo tých, ktorí ten účet vlastnia. Takže i keď si osobne myslím, že transparentnosť a presné vyjadrenie toho, že niekto chce a má vôľu nakladať s prostriedkami, ktoré sú dávané na dobročinné účely alebo pre politické strany, je neoceniteľná. A myslím si, že stojí za zváženie podpora tohoto zákona, tejto legislatívnej iniciatívy, aby sme to mohli zaviesť širšie a aby to nešlo v nejakom konkurenčnom boji, čo možno bude následnou odpoveďou, že ak to, ak sa to presadí v spoločnosti a bude to spoločnosť vyžadovať, či už obyvatelia alebo verejný sektor alebo "engéočky" pôsobiace v tejto oblasti alebo žurnalistika, tak dostanú minimálnu odpoveď na to, ako je s prostriedkami nakladané.

    Ďakujem.

  • S reakciou, nech sa páči, Igor Matovič.

  • Dovolím si reagovať iba na teda Ďura Drobu. Odpovedal ti vlastne Jozef Viskupič z dôvodovej správy. Áno, počítame s tým, že teda vlastne banka by mohla preniesť tieto náklady na, na toho, kto by takýto účet využívať chcel. Osobne si myslím, že tie náklady budú aj, aj keď by boli takto de facto refakturované, ale prenesené na toho, kto si taký účet zriadi, tak budú relatívne malé. A je v záujme banky pritiahnuť si klienta. A tých účtov majú zriadených kopu, rozličných, vymýšľajú, snažia sa, takže nič by sa im nestalo, ak by vymysleli aj takýto.

    Ale teda chcel by som zároveň aj tak trošku ešte upozorniť, že tých z nás, možno aj z tých, ktorí tu nie sme, ktorí by sa obávali, že týmto už teraz rovno prikazujeme politickým stranám, aby na takomto účte svoje financie zverejnené mali, nie, zatiaľ tu sme nešli. Lebo chceme najprv presadiť ten transparentný účet, a keď bude transparentný účet, tak potom možno prídeme s ďalšou novelou, ktorú zavedieme, alebo by sme navrhovali, aby politické strany povinne mali svoje peniaze na takomto účte. Ale zatiaľ ideme iba do toho prvého stupňa.

    Takže aby ste sa nezľakli a mohli to v kľude podporiť.

  • Vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu za skončenú. Chcete, pán? Nie. Spravodajca? Nepredpokladám. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime teraz k prvému čítaniu o

    návrhu poslancov Ivana Štefanca a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 563, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie vo výboroch je v rozhodnutí č. 540.

    Dávam teraz slovo poslancovi, pánovi Ivanovi Štefancovi, aby návrh zákona uviedol.

    Ivan, ideš.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Jedná sa predovšetkým o pomoc malým a stredným podnikateľom pri zjednodušení ich administratívy, pri zrušení nesystémového koeficientu pri zúčtovaní dane z pridanej hodnoty.

    V doterajšej praxi sa uplatňuje pri účtovných prípadoch tzv. pomerné odpočítanie dane. Ak platiteľ použije tovary a služby pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých môže odpočítať daň, a súčasne pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých nemôže odpočítať DPH, je povinný postupovať pri výpočte pomernej výšky dane, ktorú môže odpočítať podľa doterajšej úpravy § 50 tohto zákona.

    Ak teda napríklad podnikateľ, ktorý je platcom DPH, dodáva svoje tovary a služby, ktoré sú zo zákona oslobodené od dane z pridanej hodnoty, je povinný uplatňovať koeficient, ktorý sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli sú výnosy, teda príjmy bez dane z tovarov a služieb za kalendárny rok, pri ktorých je daň odpočítateľná, a v ktorého menovateli sú výnosy, teda príjmy bez dane zo všetkých tovarov a služieb za kalendárny rok. Na jednej strane má teda podnikateľ zakázané účtovať svojmu odberateľovi DPH na tovary a služby, ktoré mu dodá, na strane druhej je za toto potrestaný tým, že na vstupy, ktoré použil na to, aby mohol nejaké dodávky vykonať, si tento odpočet depeháčky nemôže uplatniť.

    Preto navrhujeme zrušiť toto opatrenie a uvedením tohto opatrenia do praxe očakávame zlepšenie podnikateľského prostredia a najmä sprehľadnenie a systémový prístup k uplatňovaniu zákona o dani z pridanej hodnoty.

    Dovoľte mi, aby som vás, kolegyne a kolegovia, požiadal o podporu tohto návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Ivanovi Miklošovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Ivana Štefanca a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z pridanej hodnoty. Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené príslušným zákonom, t. j. doručenie najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v príslušných paragrafoch rokovacieho poriadku a zákona Národnej rady.

    Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o jej cieli a o tom, že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada uvedený návrh prerokovala v druhom čítaní a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady a zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 28. augusta 2013 a gestorský výbor do 30. augusta 2013.

    Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú, otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa niekto z poslancov hlási do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    A pán navrhovateľ sa chce vyjadriť.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Ešte dovoľte mi, kolegyne a kolegovia, jednu informáciu. Tá je v zmysle pôvodcu tohto návrhu. Keďže komunikujeme pravidelne so živnostníkmi, malými podnikateľmi, tak pre korektnosť chcem dodať, že tento návrh pochádza z dielne Slovenskej asociácie malých podnikov, a my ako predkladatelia sme si tento návrh osvojili. Tak ako na každej schôdzi Národnej rady dávame podnety na zlepšenie situácie živnostníkov a malých podnikateľov, tento návrh je ďalším v rade z tých, ktoré by im pomohli, osobitne malému podnikaniu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán navrhovateľ.

    Pán spravodajca sa nechce vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A budeme pokračovať v prvom čítaní o

    návrhu poslanca Ivana Štefanca, Ľudovíta Kaníka, Pavla Freša a Ivana Mikloša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

    Návrh zákona má tlač 564, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 541.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Ivanovi Štefancovi, aby uviedol navrhnutý zákon.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dámy a páni, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, je v znížení tejto sadzby z 23 na 19 %, pretože považujeme 23-percentnú hranicu za neadekvátnu, neúmernú a príliš vysokú.

    Dvadsaťtripercentná daň z príjmu právnických osôb je nielen najvyššia v regióne, ale aj najvyššia zo všetkých postkomunistických krajín. Nie je náhodou, že máme spomedzi týchto krajín aj najvyššiu nezamestnanosť. Kým krajiny v Európskej únii idú opačným trendom, znižujú firemné dane, znižujú daňové zaťaženie tých, ktorí sú aktívni a vytvárajú pracovné miesta, na Slovensku práve naopak, vláda presunula konsolidáciu na plecia občanov, podnikateľov, zhoršila pracovné právo, zvýšila dane a odvody. A osobitne daň, ktorá išla hore o 21 %, z 19 na 23 je presne 21 %, podstatným spôsobom zhoršila podnikateľské prostredie.

    Vidíme to aj práve z čerstvých údajov daňovej prognózy, ktoré boli uverejnené včera, že nespĺňa očakávania ani na strane príjmov v štátnom rozpočte, kde pri tejto položke sa ukazuje už teraz výpadok 200 mil. eur. Dve tretiny z toho, čo vláda očakávala, že sa zlepší, tak tieto očakávania sa určite nenaplnia a je to stále horšie a horšie. Súčasný stav výberu daní a odvodov je nižší, ako sa očakávalo, čo je spôsobené predovšetkým neúmerným daňovým a odvodovým zaťažením na Slovensku.

    Sme preto presvedčení ako navrhovatelia tohto zákona, že je načase opraviť tieto podstatné chyby a vrátiť daň na pôvodnú úroveň, ktorá vráti Slovensko opäť do stavu, kedy sa zlepší konkurencieschopnosť, kedy sa zlepší celkové prostredie a kedy sa na druhej strane vytvoria aj lepšie predpoklady pre naplnenie štátnej kasy. Súčasná úroveň dane z príjmu právnických osôb na 23 % odlákava investorov a, bohužiaľ, vyháňa pracovné miesta zo Slovenska. Preto tento návrh smeruje predovšetkým k tomu, aby sa zlepšilo celkové prostredie, situácia pre ľudí a najmä pracovné miesta.

    Ďakujem pekne za podporu tohto návrhu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi poslancovi Ivanovi Miklošovi.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet. Uvedený návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, čím boli splnené zákonné podmienky.

    Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v príslušných ustanoveniach zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, ako aj ostatné náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli a o tom, že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní, v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 541 z 31. mája 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku, aby návrh zákona prerokovali výbory, výbor pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 28. augusta 2013 a gestorský výbor do 30. augusta 2013.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, kto z poslancov sa chce do rozpravy prihlásiť ústne? Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Pán poslanec Kollár bol jediný prihlásený.

    Nech sa páči, dávam vám slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, tento návrh v princípe sa nedá inak ako podporiť. Dokonca som osobne toho názoru, že by sme mohli ísť s tou daňou z príjmu právnických osôb, s daňovou sadzbou ešte nižšie. A nebudem dlho hovoriť v rozprave, my takýto koncept predstavíme budúci týždeň, možno trošku v detailnejšom a širšom formáte.

    Ale využijem túto možnosť, keď už tento bod prerokovávame, a chcel by som sa opýtať predkladateľov, ako majú vykvantifikovaný dopad na príjmovú stránku štátneho rozpočtu? Mám teraz na mysli, samozrejme, že na jednej strane to bude, pokiaľ zoberieme čisto statický prístup, tak zníženie príjmov v tejto položke na strane príjmov štátneho rozpočtu o 21 %, ak pôjdeme z 23 na 21, to je dynamický prístup, no a je mi jasné, že, teda statický, a je mi jasné, že pokiaľ sa pozrieme z pohľadu dynamického prístupu, tak zrejme predkladatelia očakávajú, že na strane druhej nastane opačný pohyb s plusovým znamienkom, a síce spôsobený hneď dvoma celkom relevantnými dôvodmi. Ten prvý je ten, že pravdepodobne, a ukazujú to aj najnovšie čísla, najnovšie prognózy, naposledy teda tá daňová prognóza, že zmeny v daňových sadzbách, v odvodoch a poplatkoch vlastne znamenali, už to dnes môžem povedať aj v minulom čase, znamenali jasný štart šedej ekonomiky. To je proste holý fakt. Môžeme to nazývať inteligentnejšie ako daňovú, daňová optimalizácia, ale je to vlastne naštartovanie šedej ekonomiky.

    Čiže vrátim sa k tým dynamickým efektom. Takéto zníženie sadzby, opakujem, podľa môjho názoru môže ísť ešte ďalej, smerom dole. V dynamickom pohľade môže znamenať, že jednak firmy buď prestanú, alebo vo výrazne menšej miere budú vykonávať spomínanú daňovú optimalizáciu. A na strane druhej vnímam aj daňový systém krajiny, a zďaleka nemám na mysli iba daňové sadzby samotné, ale jednoduchosť, transparentnosť, čitateľnosť toho daňového systému, efektívnosť pri výbere daní a podobne, vnímam takýto daňový systém ako jednoznačný nástroj konkurencieschopnosti ekonomiky.

    Tá malá ekonomika otvoreného typu, akou slovenská ekonomika je, príliš v tých komparatívnych výhodách na výber nemá. Nedisponujeme nejakou ropou, ani plynom a povedzme si úprimne, ani nejakou závratne vysokou produktivitou práce. Takže o to viac platí, o to viac platí, že daňový systém by sme mali naozaj celkom vážne ponímať ako jeden alebo teda jednu z komparatívnych výhod malej otvorenej ekonomiky.

    Takže končím. Zopakujem ešte raz otázku, či majú predkladatelia spočítané aspoň vo forme nejakých kvalifikovaných odhadov spomínané statické a dynamické efekty, v súčte ktorých potom vyjde proste nejaký očakávaný dopad na štátny rozpočet.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie registrujem jednu faktickú poznámku. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Duchoň.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ja na rozdiel teda od vás si myslím, že tento zákon alebo návrh zákona nemožno podporiť aj vzhľadom na to, že je to v rozpore s konsolidáciou verejných financií tak, ako ju vláda minulý rok predstavila. A tak, ako povedal aj včera pán minister, ukazuje sa, alebo už je jasným faktom, že aj vďaka zvýšenej sadzbe je daňový výber, čo sa týka dane z príjmu právnických osôb, vyšší o 230 mil. eur.

    Čo sa týka tej šedej ekonomiky, ja si myslím, že šedú ekonomiku netreba akceptovať ako, alebo zmieriť sa s tým, že tu je. Ako je to síce pravda, ale treba účinne proti nej bojovať tak, ako sa napríklad podarilo schváliť alebo prijať mnohé zmeny zákonov, ktoré majú za cieľ práve bojovať s daňovými únikmi a so šedou ekonomikou. A dovolím si tvrdiť, že ťažko by sa asi aj vôbec odhadlo, že aké percento alebo aký bol podiel tej šedej ekonomiky aj v čase, keď tu bola 19-percentná sadzba dane z príjmov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    To boli všetci prihlásení do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a chcem sa spýtať pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ďakujem aj za poznámky, ktoré odzneli v rozprave.

    Pán poslanec Kollár, keď sa pýtal na efekty, pri tomto návrhu zákona a pri súčasnom vývoji verejných financií nepredpokladáme negatívny dopad na stav verejných financií. Aj na základe skúseností z minulosti, aj na základe toho, čo sa deje dnes, a to je ináč, ako spomínal pán poslanec Duchoň. Tie čísla, ktoré boli včera zverejnené, a tie čísla, ktoré vidíme aj momentálne v štátnom rozpočte, sú nasledovné: výber dane z príjmu právnických osôb v súčasnosti sa pohybuje zhruba na úrovni minulého roka. Pritom zvýšenie o 21 %, ten vývoj doteraz je zhruba na úrovni roka, čiže žiadnych 200 mil., pán poslanec, ako ste spomínali, práve naopak, váš minister financií včera hovoril, že mu bude chýbať 200 mil. eur len na dani z príjmov právnických osôb oproti rozpočtu, oproti tomu, čo bolo predložené v tejto snemovni a schválené poslancami jednej jedinej vládnej strany minulý rok pri štátnom rozpočte. Že bude chýbať 200 mil. eur.

    Ja som naozaj presvedčený, že pokiaľ by sme ten vývoj zvrátili, že začneme opravovať tieto chyby a vrátime sa k 19-percentnej dani z príjmu právnických osôb, tak rozhodne to nebude mať negatívny vývoj práve pre ten dynamický efekt vo verejných financiách. A hovorím to aj na základe skúseností z roku 2004, kedy vtedy pán vtedajší minister financií pán Mikloš zaviedol rovnú daň a zaviedol 19-percentnú daň z príjmu právnických osôb, vtedy klesla sadzba z 25 na 19 %. V prvom roku sa vybralo na dani z príjmov právnických osôb v štátnom rozpočte viac, už v prvom roku, aj keď o 6 percentuálnych bodov klesla sadzba, v prvom roku sa vybralo viac v štátnom rozpočte a za 5 rokov sa zdvojnásobila táto suma.

    Za päť rokov sa zdvojnásobila, dámy a páni, suma príjmov v štátnej kase pochádzajúca z tejto dane. Daň na 23 % nás výrazne oslabila, výrazne poškodila Slovensko nielen v zamestnanosti, aj v jeho reputácii. A Slovensko naozaj ide v protismere. Veď ja som spomínal, aká je situácia v postkomunistických krajinách. Ale keď sa pozrieme aj na iné krajiny, napríklad také Švédsko znížilo daň z príjmu právnických osôb od začiatku tohto roka a už ju má nižšiu, ako je daň na Slovensku. Veľká Británia tak urobí od roku 2015, že bude mať nižšiu daň, ako je súčasná daň na Slovensku. Švédsko, Fínsko od budúceho roka idú znižovať dane z príjmu právnických osôb. Už teraz je slovenská daň nad priemerom všetkých krajín Únie, nielen najvyššia z postkomunistických krajín, ale aj vyššia, ako je priemer Únie.

    Je preto teda naozaj potrebné tieto chyby opravovať, pretože som hlboko presvedčený, že najzákladnejšie dopady na vyššiu nezamestnanosť a celkové zhoršenie prostredia mali tri veci: radikálne zvýšenie daní, odbúranie rovnej dane, skomplikovanie tohto systému a celkové zvýšenie daňového zaťaženia, po druhé, zvýšenie aj odvodového zaťaženia a po tretie, zhoršenie pracovného práva. My na každej schôdzi Národnej rady upozorňujeme na túto alternatívu, ale nielen upozorňujeme, ale aj predkladáme zákony.

    Dámy a páni, na minulej schôdzi Národnej rady sme tu hovorili o Zákonníku práce, kde sme navrhovali dostať Zákonník práce späť do stavu pred zmenami, ktoré presadila vláda jednej strany. Netreba sa báť priznať si chyby a treba opraviť tieto chyby. A tak je to aj s daňami, tak je to aj s 19-percentnou daňou. Bolo chybou, že sa táto daň zvýšila. A tu súhlasím s tým, aj čo povedal pán poslanec Kollár, že aj v budúcnosti treba ísť a uvažovať o možnosti ďalších znížení, pretože to je cesta ako do budúcna zlepšovať našu konkurencieschopnosť. Súhlasím aj s tým, že je to jeden zo základných faktorov stavu konkurencieschopnosti na Slovensku. Nielen infraštruktúra, nielen stabilita meny a celkového prostredia, ale aj úroveň daní, výška daní, odvodov, celkové systémové prístupy, postupne zjednodušovanie, nie v komplikovaní daní a odvodov. Stav súdnictva, vymáhateľnosti práva, pochopiteľne, stav infraštruktúry, to je všetko, čo ovplyvňuje rozhodovanie, či sa na Slovensku budú vytvárať pracovné miesta, alebo nie. Ale úroveň daní je jedným z kľúčových faktorov, prečo tomu tak je. A preto sme predložili tento návrh. Samozrejme, chápeme, že dane sa môžu meniť len v určitom čase, preto navrhujeme účinnosť tohto zákona a zmenu daňových sadzieb od 1. januára 2014.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán navrhovateľ.

    Pán spravodajca sa tiež chce vyjadriť.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Myslím, že na otázku pána poslanca Kollára odpovedal aj Ivan Štefanec. Len doplním, že naozaj očakávame neutrálny dopad, pretože ak by takéto opatrenie bolo spojené s inými pozitívnymi zmenami v podnikateľskom prostredí, v flexibilite trhu práce a tak ďalej, potom by sa dali dokonca očakávať aj pozitívne dynamické efekty, ktoré by mohli možno byť aj vyššie, ako je, ako je nejaký statický výpočet straty z nižšej sadzby. To jednoducho ukazuje skúsenosť.

    Viaceré zníženia, Ivan Štefanec spomenul to zníženie z 25 na 19 %, ale ja si pamätám na ešte jedno, ešte väčšie zníženie, my sme niekedy počas prvej Dzurindovej vlády znížili daň zo zisku z 35 na 25 percent, a napriek takémuto zníženiu neklesol výber, ale naopak, výber bol vyšší pri 25-percentnej dani ako pri 35-percentnej dani.

    Čo je trochu aj reakcia a odpoveď na pána predsedu Duchoňa, ktorý vo faktickej poznámke povedal, že ťažko odhadnúť, aká bola šedá ekonomika. Áno, pán predseda, šedú ekonomiku je vždy ťažké vypočítať, vždy je to svojím spôsobom len odhad, ale zároveň platí, že pri vyššej sadzbe dane je vyššia miera obchádzania daňových povinností, a nielen pri vyššej sadzbe, ale aj pri zložitejšom daňovom systéme, daňovej legislatíve, ktorá umožňuje takéto úniky. Takže to, že pri znižovaní sadzby a zjednodušovaní daňovej legislatívy dochádza k zmenšovaniu aj priestoru pre šedú ekonomiku a daňové úniky, ale aj k zmenšovaniu motívov pre úniky z daní, čo je logické, to je proste fakt, ktorý je neoddiskutovateľný.

    A to, že zrušenie rovnej dane bolo strelením si do vlastného kolena a bolo hlúpym krokom a nezodpovedným krokom, to už začínajú potvrdzovať vaše oficiálne údaje, oficiálne údaje teda vlády, ktoré napríklad zverejnila včera v daňovej prognóze. My sa totižto dostávame nielen za všetky postkomunistické krajiny z hľadiska sadzby dane zo zisku, ale, ako spomínal Ivan, aj za vyspelé krajiny. Dokonca škandinávske krajiny, ktoré boli v minulosti príkladom veľmi vysokého progresívneho zdaňovania a aj vysokého zdaňovania dane zo zisku, už budú mať od roku 2014 nižšiu sadzbu dane zo zisku ako my. Švédsko ju má nižšiu už dnes, Fínsko a Dánsko ju bude mať nižšiu od 1. 1. budúceho roka a od roku 2015 aj Spojené kráľovstvo.

    Mimochodom, jediné dve krajiny, aspoň na jediné tieto dve som narazil, ktoré zvyšovali v poslednom roku daň zo zisku, bolo Grécko, ktoré ju zvyšovalo z 20 na 26 %, a Slovensko z 19 na 23 percent. Netreba asi dodávať, že v Grécku to bolo vynútené doslova katastrofálnou situáciou, na Slovensku to nevyhnutné nebolo, vláda k tomu pristúpila úplne dobrovoľne.

    No ak niekto tvrdí, napríklad pán predseda výboru, že tento návrh je v rozpore s fiškálnou konsolidáciou, tak ja musím povedať, že v rozpore s fiškálnou konsolidáciou nie je, pretože, ako som povedal, očakávame neutrálny dopad, fiškálny dopad, ale očakávame pozitívny dopad z hľadiska signálu, že sme sa spamätali a že sme uznali, že sme spravili hlúposť a že aspoň pri dani zo zisku, ak už nie pri dani z príjmov, sme schopní urobiť krok späť. Ak niečo ohrozuje fiškálnu konsolidáciu, tak je to nekompetentná, nezodpovedná politika vlády, napríklad zhoršovanie pružnosti trhu práce, napríklad zhoršovanie podnikateľského prostredia, ale aj zásahy do daňového systému, ktorý fungoval a ktorý bol určite efektívny. A ďalej ohrozuje fiškálnu konsolidáciu to, že vláda nie je schopná šetriť na svojich výdavkoch, je schopná len zvyšovať dane a ešte aj pri zvyšovaní daní zvyšuje tie dane, ktoré by zvyšovať nemala, ako o tom svedčia aj odporúčania všetkých medzinárodných finančných inštitúcií, ktoré sa zhodujú na tom, že ak dvíhať dane, tak dane nepriame a nie dane priame.

    Takže z tohto pohľadu by som povedal, že toto je len veľmi čiastkový, a s tým aj súhlasím, súhlasím s pánom poslancom Kollárom, že naozaj to je len veľmi čiastkový prvý krok, nie je to návrat k rovnej dani, je to len čiastočné zníženie, alebo vrátenie sadzby na pôvodnú úroveň pri dani zo zisku, kde to škodí najviac, kde to škodí najviac aj z hľadiska medzinárodnej konkurencie a podnikateľského prostredia.

    A tento návrh je teda aj návrhom na to, aby tie škody boli menšie, aby ekonomika rástla rýchlejšie, aby bolo viac práce, viac zamestnanosti. Takže aj preto odporúčam všetkým poslancom, aby tento návrh zákona podporili.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánovi spravodajcovi, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A v rokovaní 21. schôdze pokračujeme prvým čítaním o

    návrhu poslanca Júliusa Brocku a Alojza Přidala na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 566. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 543.

    Dávam slovo pánovi navrhovateľovi, poslancovi Júliusovi Brockovi, aby návrh uviedol.

  • Áno, ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, kolegyne, kolegovia poslanci, piatok poobede nie je možno vhodný termín a čas na nejaké mediálne prezentovanie návrhov, ale ja tento návrh, ktorý predkladám s kolegom Alojzom Přidalom, považujem za návrh, ktorý mohol byť istou inšpiráciou pre tých, ktorí budú rozhodovať o tom, ako bude naša daňová legislatíva vyzerať v nasledujúcich mesiacoch.

    Nerobím si veľké ilúzie, že tento návrh tu v pléne prejde. Neprejde.

    Ale zasa už mám skúsenosť, aj nedávnu, že v SMER-e, keďže zase nemáte až toľko nápadov, a keď je zle, tak sa nakoniec uchýlite aj k návrhom z opozičných lavíc. A to nielen pri nejakých dielčich pozmeňovákoch, keď rokujeme o zákonoch, ale napríklad pamätám si ako kolega Alojz Hlina, myslím, že to bol Alojz Hlina, ktorý ministrovi spravodlivosti vyčítal, že nedostatočne chránia dôchodcov alebo poberateľov starobných dôchodkov pred exekútormi, a neprešlo veľa času, on to niekoľko raz opakoval, a dnes je to už známa vec a dokonca to riešite úplne tým spôsobom, ktorý vám Alojz Hlina navrhoval. Nie je to komplikované riešenie a bude z toho mať osoh veľká skupina dnes nespravodlivo postihnutých, možno nerozvážnych alebo nevedomých, starobných dôchodcov.

    Tento náš návrh nie je rozsiahly, ale je to zásadná zmena v daňovom systéme v prospech rodín s deťmi, v prospech zodpovedných rodičov. To znamená rodičov, ktorí majú nielen deti, ale aj sa snažia ich uživiť vlastnou prácou. Keď som rozmýšľal pred uvedením tohto návrhu, že keby som to mal jednou vetou uviesť, tak asi by sa to dalo zhrnúť do tejto vety: že to je zníženie, tento návrh, jeho obsahom je zníženie daňového zaťaženia rodín s deťmi. Keď štát nemá zdroje na zvýšenie podpory rodín s deťmi v dnešnej ťaživej situácii, tak prijatím tohoto princípu by im aspoň menej bral.

    Tento návrh zákona reaguje na nepriaznivú sociálnu situáciu časti rodín s deťmi a tiež na zatiaľ teda nerozhýbané alebo nerozbehnuté snahy vlády poskytovať efektívnejšiu podporu rodinám s deťmi s prihliadnutím na nepriaznivý demografický vývoj na Slovensku.

    V čase obmedzených verejných zdrojov aj z dôvodu finančnej krízy, vysokej nezamestnanosti a vysokých nákladov sociálnej politiky štátu sa nepriama podpora rodín s deťmi prostredníctvom daňových opatrení ukazuje ako efektívnejšia forma pomoci, napríklad v porovnaní s priamou podporou prostredníctvom rôznych príspevkov a dávok. Nepriama podpora prostredníctvom daňovej legislatívy motivuje aj jednotlivcov k zodpovednejšiemu správaniu, pomáha vymaniť sa z pasce chudoby a tento prístup sa nedá zneužívať v porovnaní s jestvujúcim systémom štátnej sociálnej podpory a pomoci.

    Dnes štát takto kompenzuje rodinám s deťmi zvýšené výdavky prostredníctvom nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, nezdaniteľnej časti základu dane na manželku a daňovým bonusom na dieťa. Z dôvodu zvýšenia sociálnej súdržnosti a posilnenia zásluhovosti aktívnych rodičov, myslím tých, ktorí majú deti a zároveň sa snažia živiť ich svojou prácou, sa javí ako nevyhnutné prepojiť nezdaniteľné minimum s počtom nezaopatrených detí v rodine. Z uvedených dôvodov navrhujeme zvýšiť sumu nezdaniteľnej časti základu dane u daňovníka v závislosti od počtu nezaopatrených detí v rodine, a to konkrétne o 1 200 eur na každé dieťa, čo predstavuje zníženie daňovej povinnosti asi o 20 eur mesačne na jedno nezaopatrené dieťa.

    Návrh čiastočne odstraňuje znevýhodnenie aktívnych rodičov viacdetných rodín pri súčasnom nastavení priebežného dôchodkového piliera, keď sa ich zamestnané deti viac solidarizujú s inými ako vlastnými rodičmi.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Prijatie novely uvedeného zákona bude mať dopad na štátny rozpočet i na verejné financie, pretože sa ním v štartovacej fáze znižuje daňové zaťaženie niektorých rodín s deťmi a tým i príjmy štátneho rozpočtu. Jeho presnú výšku však nie je možné teraz špecifikovať z dôvodu vysokého stupňa neurčitosti. Tento dôvod sa udáva aj dokonca pri niektorých vládnych návrhoch zákonov, takže sme si to dovolili takto sformulovať. Výsledný efekt z tejto motivačnej legislatívnej zmeny v spojení s vládou pripravovanými zmenami v systéme štátnej sociálnej podpory a pomoci bude ale pozitívny a rovnako bude mať pozitívny vplyv i na zamestnanosť.

    Ďakujem za vašu podporu tohoto návrhu.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi podpredsedovi Národnej rady Jánovi Figeľovi.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Júliusa Brocku a Alojza Přidala na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je to tlač 566, ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet.

    Tento návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, tým boli splnené podmienky určené § 72 v ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, teda doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej má byť jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa rokovacieho poriadku i podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie tejto schôdze Národnej rady.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v súvisiacich paragrafoch rokovacieho poriadku, takisto náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh rieši závažnú problematiku a jeho účel je zrejmý.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informácie o jeho cieli a, že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je naša republika viazaná. Osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Po rozprave odporučím, aby podľa rokovacieho poriadku bol uvedený návrh zákona posunutý, alebo parlament prerokoval v druhom čítaní a zároveň v súlade s rozhodnutím predsedu podľa rokovacieho poriadku bol tento návrh prerokovaný vo výboroch: pre financie a rozpočet, v ústavnoprávnom výbore a vo výbore pre hospodárske záležitosti. Za gestorský spomedzi nich navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet. Takisto odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 28. augusta a gestorský do 30. augusta 2013.

    Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda.

    Otváram všeobecnú rozpravu, do ktorej som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa teda, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? S tým, že sa prihlásil pán navrhovateľ. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    A dávam zároveň pánovi poslancovi Brockovi ako predkladateľovi slovo.

  • Ďakujem pekne. Áno, stručne, možno aj pre čas, ktorý už teraz je v tejto chvíli. Možno si pamätáte, začiatkom mája SMER otvoril diskusiu o tom, že či nie je potrebné prehodnotiť existujúci systém štátnej sociálnej podpory a pomoci. To znamená, že či máme na to, alebo či si to môžeme dovoliť, aby bohatí ľudia dostávali zároveň od štátu pomoc vo forme rôznych príspevkov, ktoré sú určené rodinám s deťmi. A samozrejme v prvom rade aj pôvodný zámer, keď sa tieto dávky zavádzali, tak boli určené tým, ktorí to potrebujú, nie tým, ktorí to nepotrebujú. Dokonca aj Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií vypracoval analýzu, čo by sme získali do štátneho rozpočtu. Súviselo to samozrejme aj s ozdravovaním verejných financií a s nedostatkom zdrojov. Čiže ten tlak na úspory aj v sociálnej sfére je, bol a určite bude aj v budúcnosti stále narastať, pretože tie príjmy štátneho rozpočtu sa nenapĺňajú tak, ako boli pôvodné očakávania ministerstva financií.

    A ten Inštitút finančnej politiky aj prišiel s číslami, že ak by napríklad prídavky na deti sa nedostávali všetkým, ale by sa napríklad vyčlenila 10-percentná množina najlepšie zarábajúcich, tak hneď štát má k dispozícii 17,5 mil. eur. Keby obmedzil výplatu tejto dávky tak, že by ju nedostalo 20 %, 30, 40 až 70, 90 %, tak vyrátali, že dokonca keby sa táto dávka zrušila, tak štát ušetrí na prídavkoch na deti 320 mil. eur.

    Pri daňovom bonuse, to je ďalší nástroj pomoci rodinám s deťmi, to je tá nepriama podpora, to je pomoc, ktorú poznajú a využívajú tí, ktorí alebo sú zamestnaní aspoň šesť mesiacov v roku a dosahujú istú výšku príjmu, ktorá je rádovo asi šesťnásobok minimálnej mzdy, tak si môžu uplatniť daňový bonus. To znamená, platia menej štátu na daniach, na jedno dieťa mesačne to vychádza dnes 21 eura 3 centy. Tí, ktorí majú veľmi nízky príjem a napr. teda pracujú aspoň tých šesť mesiacov v roku, aj keď si nemajú z čoho odpočítať túto úľavu, pretože ak využíva nástroj nezdaniteľné minimum na daňovníka, tak v takom prípade štát túto sumu tomu zamestnanému rodičovi mesačne vyplatí a samozrejme, koľko detí, tak krát počet detí táto suma.

    My, teda samozrejme SMER po dvoch, troch týždňoch atmosféry, ktorá mala byť akoby diskusiou o týchto návrhoch, tak nakoniec vycúval z toho, že žiadne zmeny ani v prídavkoch na deti, ani v daňovom bonuse sa robiť nebudú. Ja si myslím, že táto diskusia sa opäť otvorí. A keď nastane taká situácia, že bude snaha zo strany SMER-u siahnuť na tieto dávky napríklad tým lepšie zarábajúcim alebo bohatým ľuďom, tak tento návrh, s ktorým prichádza KDH, tak mohol by byť istou satisfakciou alebo kompenzáciou tým, ktorí nie sú tak bohatí, možno sú bohatí na deti, majú taký príjem, že nedostávajú iné dávky sociálne od štátu, ale relatívne veľa im štát berie a rôznym spôsobom a dlhú dobu. A dokonca aj vtedy, keď už tí rodičia už sú možno na dôchodku a ich zamestnané deti svojimi odvodmi napríklad prispievajú do rozpočtu Sociálnej poisťovne a solidarizujú sa s inými rodičmi ako vlastnými.

    Tento návrh znamená, že nezdaniteľné minimum daňovníka, ktoré je dnes rádovo asi 3 600 eur, sa upraví alebo podľa nášho návrhu zvýši na každé nezaopatrené dieťa o 1 200 eur. Samozrejme, myslí sa zdaňovacie obdobie rok. To znamená, úľava na dani pre takého zamestnaného rodiča na jedno dieťa sa zvýši o 20 eur. Výhoda úpravy nezdaniteľného minima daňovníka oproti daňovému bonusu na dieťa je v tom, že kým nezdaniteľné minimum daňovníka si môže uplatniť daňovník iba zo svojho reálneho príjmu, a keď si nemá z čoho túto úľavu, a keď si nemá ako túto úľavu uplatniť, napríklad že výška jeho príjmu nedosahuje tú úľavu, tak nie je na druhej strane povinnosť štátu mu to kompenzovať vo forme dane.

    Tak ako teda pri daňovom bonuse na dieťa dnes, keď rodič si nemá z čoho znížiť daň, tak štát mu tú dávku alebo tú úľavu na dieťa vyplatí.

    Náš návrh sa nedá zneužiť. Bude motivovať ľudí, ktorí dnes majú príjem, tak nebudú mať obavu, že zvýšením príjmu prekročia istú hranicu a postihne ich to tak, že stratia existujúcu úľavu, ale naopak, čím ich príjem bude vyšší a budú mať viac detí, tak tým ich daňová úľava bude vyššia. Je to náš návrh do diskusie, ktorá nás čaká v nasledujúcich mesiacoch. Predpokladám, že objaví sa to pri rokovaní o štátnom rozpočte, kedy SMER príde s návrhmi, kde bude zasa chcieť šklbať, samozrejme zodpovedných, tých, ktorí ak také dane platia, a toto by mohla byť istá satisfakcia zodpovedným, aktívnym rodičom a samozrejme pomoc strednej vrstve.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem za vystúpenie, pán kolega.

    Nech sa páči, máte možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami na vystúpenie. Nikto sa neprihlásil s faktickou poznámkou, uzatváram možnosť teda a zároveň vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán poslanec, chcete sa ešte vyjadriť?

    Pán spravodajca sa chce vyjadriť k navrhovanému zákonu?

  • Áno, teraz nabehlo. Ja som sa hlásil s faktickou, ale nefungoval systém. Ale medzitým som videl, že už nabehol, neskôr, nevadí. Chcel som dodať len jeden...

  • Výkrik z pléna.

  • Prosím? Hej, ja sa teraz už vidím, ale nechytilo to hneď, keď sa pýtala pani predsedníčka.

    Chcel som jednu vec vyjadriť, či vo faktickej alebo teraz na záver. A to je dôležitý princíp pre sociálnu politiku, ktorý ak je napĺňaný, tak sa štátu, spoločnosti, myslím, že všetkým ľahšie, lepšie, lacnejšie žije. Ak to nie znie príliš ekonomiky alebo ekonomizujúco, tak sa ospravedlňujem, ale veľmi často sa tu riešia práve, práve mnohé ekonomické súvislosti, termíny a témy reformy, napríklad konsolidácie verejných financií. A ja by som rád prispel, už teda vo forme toho záveru, k tomu, že ak sa hľadajú riešenia, ktoré idú cez rodinu, ktoré promujú, podporujú, vitalizujú základnú bunku, tak potom aj organizmus to cíti. Ak základné bunky sú ubíjané, delené, oslabované, podvyživené, no tak akéže bude svalstvo alebo výkon celku?!

    V medzinárodnej praxi alebo aj v medzinárodnom práve je to vyjadrené vo formule, čo je dobré pre rodinu, je dobré aj pre spoločnosť. A teda opatrenia štátu, samosprávy, regionálnej či miestnej, by mali byť cielené a zároveň kriteriálne posudzované podľa toho, ako dopadajú na rodinu. Ak pomáhajú, fajn, poďme, robme, prijímajme. Ak škodia, tak naopak, treba to prehodnotiť, eliminovať, odstrániť, pretože dopady sú potom rozsiahle, aj vyčísliteľné, aj nevyčísliteľné.

    Ja by som bol rád, a hovorím to aj osobne a hovorím to aj za politickú stranu, ktorú mám na istej či starosti alebo zodpovednosti, že čím viac by sme dokázali takého kritérium a zároveň mentalitu, lepšie povedané, aby to nebolo posudzované nejak úradnícky, ale skôr s rozumom a s vedomím, nastavovali v našich verejnosprávnych alebo štátosprávnych opatreniach hovorím preto, lebo veľa z toho sa týka samosprávy a na druhej strane hlavne štátnej správy, nastavovať prorodinnú líniu, o to ľahšie by sme konsolidovali, o to bezpečnejšie, pokojnejšie, usporiadanejšie by sa nám žilo.

    Nie je to ilúzia, nie je to teória, nie je to utópia, je to prax. Ak fungujú rodiny, ak sú vitalizované, tak sa aj tým, ktorí či nemajú rodinu alebo pripravujú alebo už nemajú, lepšie, ľahšie žije.

    A ja som rád, že kolegovia toto zmýšľanie pretavujú aj do návrhu novely daňového zákona. Budem rád, ak to získa podporu aspoň na hodnotenie do druhého čítania. Teraz sa obraciam na jediného predstaviteľa najväčšej vládnej strany, aby ste to brali do úvahy.

  • Hlasy z pléna.

  • Ste teraz jediný v zajatí väčšiny opozície, pán kolega Bublavý. Lebo, lebo aj tohto týždňa odkaz od financmajstra je: chýbajú nám peniaze. A chýba viac, než sa ukazovalo. A ja mám obavu, že tie správy budú podobné ešte prichádzať, že ešte viac chýba, lebo ekonomika ide ešte pomalšie a dane sa neodvádzajú, alebo slabšie, než očakávali.

    Už konkurujete svojmu druhému najhoršiemu, alebo toto má byť druhý najhorší rok. No človeka to vedie k jednoduchej úvahe, že keď vládne SMER, sú tu krízy, sú to zlé, ťažké, rekordne negatívne roky. A nejako to súvisí. Ale aby som nebol tak politický, tak vecne chcem povedať, že prorodinné opatrenia v sociálnej sfére sa prenášajú aj do ekonomickej, aj do finančnej a samozrejme aj kultúrnej a spoločenskej, lebo to spolu súvisí.

    Sú aj iné návrhy zákonov. A už končím práve preto, lebo ak by sa nám darilo túto ani nie tak filozofiu, ale skôr líniu presadzovať v legislatíve v tomto dome alebo parlamente, kde sa rozhoduje o pravidlách, často až o osudoch, o dopadoch, tak sa na Slovensku polepší aj demograficky, aj ekonomicky, aj spoločensky.

    Podporujem tento návrh, som rád, že je predložený, a opakujem, budem rád ak to, čo hovorí o distribúcii do výborov a o rokovaní v druhom čítaní, sa stane aj šancou a realitou po hlasovaní.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Prerušujem teda rokovanie o tomto bode programu a zároveň uzatváram ôsmy rokovací deň 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Dovoľte mi ešte poinformovať vás o priebehu schôdze v pondelok. V pondelok začneme o 11.00 hodine zákonom pána poslanca Zsolta Simona o poľovníctve, ďalej budeme pokračovať v bodoch tak, ako nám hovorí schválený program.

    Príjemný víkend vám prajem a všetko dobré. Dovidenia.

  • Prerušenie rokovania o 13.51 hodine.