• Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram siedmy rokovací deň 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Milan Géci a Peter Pollák. Pokračujeme v prerušenom rokovaní v prvom čítaní o návrhu poslancov Jána Mičovského, Miroslava Kadúca, Radoslava Procházku a Mikuláša Hubu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, tlač 540. A po záverečných rečiach k tomuto bodu programu budeme pokračovať podľa odsúhlasenej zmeny programu bodmi 45 a 42.

    Pán poslanec Bugár, viem, že sme to takto odsúhlasili, ale naozaj už budú len záverečné reči, aby sme to...

  • Reakcie z pléna.

  • Dobre, ale tak sme to včera odsúhlasili, tak pre poriadok to chcem uviesť, ako budeme ďalej pokračovať. Včera bola všeobecná rozprava k tlači 540 vyhlásená za skončenú.

    Chcete k rozprave zaujať stanovisko, pán navrhovateľ? Nech sa páči, máte slovo.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Mičovského, Miroslava Kadúca, Radoslava Procházku a Mikuláša Hubu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 540.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne a kolegovia, včera bola zaujímavá diskusia a chcem poďakovať za ňu všetkým, ktorí aktívne prejavili svoj názor, a, samozrejme, poďakovať aj všetkým tvorcom tohto nejednoduchého zákona a takisto aj svojim kolegom, spolupredkladateľom.

    Možnože treba zdôrazniť jeden moment, ktorý tu ako lajtmotív včera sa prelínal viacerými vystúpeniami a na ktorý by som rád zareagoval nasledovne. Štátny podnik nepochybne vo svojej všeobecnosti nie je žiadna ideálna forma spravovania štátneho majetku. Určite sú mnohé štátne podniky, ktoré sú už len akousi konzervou starých čias, a nič iné, ako túto konzervu odsunúť trvalo niekde do histórie, nie je múdre urobiť s týmito podnikmi.

    Ale ja tu hovorím o najvýznamnejšom štátnom podniku našej krajiny, o Lesoch Slovenskej republiky, o podniku, ktorý je veľkou výnimkou, ktorá potvrdzuje pravidlo. Som presvedčený a určite mi toto presvedčenie nik nemôže zobrať, že štátna forma správy Lesov Slovenskej republiky je nie dnes, ale pre trvalú budúcnosť najlepšou formou správy tohto majetku. Napriek všetkým nedostatkom, o ktorých ja veľmi dobre viem, napriek všetkým potencionálnym nebezpečenstvám, ktoré sú spojené s ľudskými slabosťami pri tejto forme správy štátneho majetku zvlášť, som presvedčený, že práve toto je forma, ktorá z hľadiska komplexného spravovania všetkých funkcií lesov dáva šancu občanom a všetkým nasledovným generáciám, že pätina územia Slovenska, minimálne táto pätina, bude spravovaná v najbližším desaťročiach a storočiach správne. A keďže sa zhodneme určite na tom, že štátny podnik, forma štátneho podniku má veľa rizík, tak toto je lajtmotív a hlavný cieľ predkladateľov zákona, tieto riziká minimalizovať a minimalizovať je ich možné zákonnou cestou a to, na čo sme poukázali, spôsoby, akými je to možné urobiť, sú spôsoby nie určite ideálne, ale sú to spôsoby reálne, ktoré nenadiktovali asistenti, kuloárne debaty, ale nadiktoval tento spôsob riešenia samotný život a opakujem niečo o tej kombinácii vhodnosti štátneho podniku a nebezpečenstiev, ktoré sú s tým spojené, naozaj viem.

    Pán poslanec Sulík tu vystúpil s pripomienkami, ktoré svojím spôsobom ako keby potvrdili to, že je veľmi dobre, keď hľadáme optimálne riešenia. Je to možno dobrý ekonóm - určite, nie možno - ale z hľadiska lesníckeho mu niekoľko vecí uniká. Ja som zase možno naivný lesník, ale tá pravda bude v tomto prípade bude niekde uprostred a ja som presvedčený, že pán Sulík sa hlboko mýli, keď jednoznačne so štátnou formou akéhokoľvek štátneho majetku, jeho spravovania, vyhadzuje na smetisko aj štátnu formu pri spravovaní Lesov Slovenskej republiky. Nie je to dobrý pohľad, pretože my v žiadnom prípade nemôžeme hovoriť pri tejto forme a pri tomto majetku len o krátkodobých efektoch. Pripomeniem a pokúsim sa citovať jeho včerajší výrok, keď povedal, že v štátnych lesoch sa strašne kradne, a akým vlastne právom, aké argumenty nachádzam na to, aby som niečo takéto obhajoval, že keď to sprivatizujeme, tak síce potom sa bude kradnúť tiež, ale že to ho už trápiť nebude. Nuž, vážený pán kolega Sulík, ale vážení všetci kolegovia a kolegyne aj vážení občania, akonáhle nám prestane tiecť pitná voda vo vodovodných potrubiach, vôbec nás nebude zaujímať otázka, či sú to súkromné alebo štátne lesy. Akonáhle nás zaleje povodeň, vôbec nás nemusí zaujímať, že či to zavinilo zlé hospodárenie v súkromných alebo v štátnych lesoch. V tomto je tá obrovská podstata toho, že nás musí zaujímať, aby lesy boli spravované pre budúcnosť a nie pre krátkodobé efekty, ktoré sú s tým spojené.

    Ja viem, nenavrhli sme ideálne riešenie, ale navrhli sme dobré riešenie a chcem obrátiť vašu pozornosť v tejto záverečnej reči práve na to, čo je dobré v tomto riešení. Vieme, že dnes je možnosť, že ak sa pán minister rozhodne a zle sa vyspí, na druhý deň ráno môže byť generálny riaditeľ Lesov Slovenskej republiky odvolaný a môže dôjsť k istej veľmi prudkej zmene kurzu. Práve tým, že dávame do dozornej rady komplex významných odborníkov alebo organizácií významných, ktoré by mali vygenerovať významných predstaviteľov dozornej rady, ktorí do istej miery vytvárajú portfólio dôležitých osobností, ktoré majú záujem a určite prirodzený záujem na tom, aby tento podnik fungoval dobre, práve tým vkladáme medzi ten úmysel pána ministra a jeho zlé vyspanie sa a to, aby tento podnik bol dlhodobo spravovaný z hľadiska tých najdôležitejších a najvšeobecnejších požiadaviek, dávame tam dôležitú poistku. Veď väčšina tam zostáva, má pán minister tam dvoch svojich reprezentantov, má tam zástupcu zamestnancov, dávame tam predstaviteľa Lesníckej fakulty Technickej univerzity. Kto môže spochybniť fakt, že lesnícke školstvo na Slovensku je najstarším školstvom lesníckym vysokým na svete? Naše obrovské tradície dávajú úplne jasnú odpoveď na to, že zástupca, dnešný zástupca dnešnej Lesníckej fakulty by mal byť členom dozornej rady a určite by tam mal svoj veľký význam. Pozrime sa na predstaviteľa ochrany prírody, štátnej ochrany prírody, prečo by tam nemal byť, je to predsa človek, ktorý reprezentuje vysoké záujmy ochranárov, ktoré určite majú čo povedať do správy lesov, a my sa niekedy lesníci na to pozeráme, že veď my sme správni ochranári, no tak sa tam nesmieme báť mať predstaviteľa ochrany prírody, ktorá určite má legitímny dôvod zaujímať sa o spôsob, akým sa štátne lesy spravujú. Lesnícka komora - je na tom niečo divné, že tam bude predstaviteľ lesníckej komory? Absolútne odôvodnená a potrebná požiadavka. Predstaviteľ zväzu spracovateľov dreva - koľko vojen sa vykonalo na poli predaja dreva a koľko kritiky sa tu vyslovilo?! No prečo by sme tam neposunuli predstaviteľa Zväzu spracovateľov dreva, nech je jeden zo siedmich, nebojme sa toho. Práve tým, že odkryjeme významné záujmy, ktoré vstupujú do tohto podniku a odkryjeme ich legitímnym spôsobom, že tam predstaviteľov zamestnancov, ochrany prírody, školstva vysokého lesníckeho, spracovateľov dreva dáme, práve tým, nie v maximálne možnej miere úplne dokonale, ale vo veľmi primeranej miere vylepšíme zákon o štátnom podniku pri riadení Lesov Slovenskej republiky a to je vlastne tá najlepšia odpoveď na to, akým spôsobom povedať, že zákon o štátnom podniku je pre správu lesného majetku, zákonom najvhodnejším.

    Preto by som veľmi prosil, aby ste sa pozreli práve na tieto momenty a pri zvažovaní o posunutí, alebo neposunutí tohto zákona do druhého čítania, skutočne sa zamysleli na to, akú vodu chceme piť, aké ochrany voči povodniam chceme mať, aké chceme mať rekreačné využitie našich lesov. Keď pán Sulík zdôraznil to, že ten privátny sektor je tým ideálnym sektorom, tak možno len taký útržkovitý príklad, keď si niektorí privátni majitelia lesov teraz pod titulom zvernice oplocujú niekoľkostohektárové územia lesov, je to úplne v súlade s tým, čo občan Slovenskej republiky očakáva a žiada od lesov? Ozaj týmto smerom by sme chceli posunúť náš pohľad na správu štátneho majetku? Áno, opakujem, sú tu chyby a práve tieto chyby vieme odstrániť, ale nevylievajme s vaničkou dieťa a pokúsme sa pozrieť sa na tento zákon nadčasovým pohľadom. Zaznievali tu ešte aj niektoré ešte dielče pripomienky, ktoré prebehnem len veľmi jednoducho a rýchlo.

    Otázka, prečo generálny riaditeľ by nemal byť zamestnancom svojho podniku, ono to je tak, myslím si, že pán Droba to vysvetlil, teda túto otázku naniesol, tu je otázka veľmi jasne odpovedaná už dnes, on ani dnes nie je generálny riaditeľ zamestnancom tohto podniku. Boli tam aj pripomienky na spoločenskú radu, že taký nejaký cudzorodý prvok, prečo by nám mal svojím spôsobom vstupovať a komplikovať riadenie tohto podniku. Spoločenská rada je ozaj nóvum. Ale nóvum, na ktorom by sa mali zhodnúť všetci, ktorí nie sú lesníci, ale chcú prehovoriť do správy štátneho majetku spôsobom nanajvýš primeraným. Spoločenská rada nemá žiadne oprávnenia na to, aby rozhodovala o nejakých riadiacich tokoch v tomto podniku, len formuluje a vyslovuje mienku ľudí, ktorí majú záujem na správe lesov z rôznych profesných, amatérskych a záujmových pohľadov. Prečo týmto ľuďom nechceme umožniť, aby mohli prehovoriť? Veď hovoríme o lesoch Slovenskej republiky, hovoríme o štátnych lesoch, hovoríme o lesoch, o ktorých radi mnohí z nás hovoria, veď sú to naše lesy, veď aj ja tam mám svoj podiel. Máš. Spoločenská rada by ťa zastupovala. A práve ona by formulovala bez toho, aby vstupovala rušivým spôsobom do riadiacich procesov. Tvoj zámer je občan.

    Takže to sú tie hlavné pohľady, ktoré som chcel v záverečnej reči zdôrazniť, a povedať asi úplne na záver len jedno, áno, ideálne riešenia neexistujú. Existujú riešenia, ktoré sú reálne a vhodné. Toto riešenie je reálne a vhodné, je to riešenie nie pre dnešok, nie pre volebné obdobie, ale pre budúcnosť tejto krajiny a verte tomu, keď to tu včera tak často zaznievalo, že ľudia kradnú a že vlastne budú sa kupovať aj funkcie v dozornej rade, áno, vždy sa dá nahodiť takýto pohľad na čokoľvek, a vlastne ak by sme ho uprednostnili, tak akýkoľvek zákon je možné práve ľudskými, zlými vlastnosťami negovať, ale ja vás chcem uistiť, že v Lesoch Slovenskej republiky je množstvo ľudí, ktorým by tento zákon pomohol, pretože by dokázal, že ľudskosť a odbornosť môže zvíťaziť nad chamtivosťou, političkárením, nad zištnými úmyslami záujmových skupín.

    Ak ho schválime, verte, že život dokáže, že sme schválili dobrý zákon, pretože tento zákon, jeho návrh napísal sám život. Tak vám ďakujem za jeho podporu.

  • Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Podľa odsúhlasenej zmeny programu pristúpime k prvému čítaniu k návrhu poslancov Andreja Hrnčiara, Bélu Bugára a Gabriela Csicsaia na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 553, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 530.

    Dávam slovo poslancovi Andrejovi Hrnčiarovi, aby návrh zákona uviedol, nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Hrnčiara, Bélu Bugára a Gabriela Csicsaia na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 553.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

    Návrhom zákona sa do Trestného zákona dopĺňa nová skutková podstata trestného činu ublíženia na zdraví, ktorej cieľom je postihnúť páchateľov v postavení osôb zodpovedných za psa, následkom konania alebo opomenutia ktorých dôjde k ublíženiu na zdraví inej osoby tým, že nimi držaný alebo vedený pes pohryzie alebo poraní inú osobu bez toho, aby bol tento pes sám napadnutý alebo vyprovokovaný.

    V zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z. z. ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení neskorších predpisov za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie alebo nad psom vykonáva dohľad. Uvedený zákon upravuje povinnosti držiteľov psov alebo osôb, ktoré psa vedú alebo nad psom vykonávajú dohľad, a to osobitne aj v prípade nebezpečných psov, avšak žiadnym spôsobom nerieši hlavný problém, ktorým je zodpovednosť osôb zodpovedných za psa, za agresívne a nekontrolované chovanie psov, ktoré ohrozujú svoje okolie.

    Návrh zákona vychádza z akútnej potreby vyvodenia zodpovednosti osôb zodpovedných za psov v prípade napadnutia človeka, spoločenského zvieraťa alebo hospodárskeho zvieraťa a reaguje na prípady, ktoré sa stali v minulosti. Skutočnosť, že osoby, ktoré sú za psa zodpovedné, v zmysle príslušných právnych predpisov nenesú trestnoprávnu zodpovednosť za porušenie ustanovených povinností, vedie k ľahostajnému postupu týchto osôb k plneniu uvedených povinností napriek tomu, že takéto správanie vedie k škodám na zdraví a majetku.

    Návrh zákona odkazuje na povinnosti upravené zákonom číslo 282/2002 Z. z., pričom pojem spoločenské zviera je definovaný vyhláškou Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky číslo 123/2008 Z. z. o podrobnostiach o ochrane spoločenských zvierat a o požiadavkách na karanténne stanice a útulky pre zvieratá a pojem hospodárske zviera je definovaný zákonom č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Prijatie návrhu zákona a jeho aplikácia v praxi si nevyžaduje zvýšené výdavky zo štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí a vyšších územných celkov.

  • Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Miroslavovi Kadúcovi. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • 6.

    Ďakujem. Vážená páni predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 530 z 31. mája tohto roku navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý zároveň navrhol aj ako gestorský výbor s tým, že gestorský výbor prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní do 30. augusta 2013. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy, ktorý predniesol predkladateľ. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia Národnej rady č. 530.

    Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Ešte chcete niečo?

    Nech sa páči, v rámci záverečného slova, pán navrhovateľ, môžte zaujať stanovisko.

  • Takže, vážení páni poslanci, po tom, čo pred dvomi mesiacmi bola búrlivá diskusia niekoľkohodinová na tému zákona, ktorý predložil pán minister pôdohospodárstva, ktorý sprísňuje podmienky držania a chovu psov, proti ktorým ostro vystúpila nielen opozícia, ale hlavne, a čo je dôležité, proti tej novele zákona z dielne ministerstva pôdohospodárstva ostro vystúpili odborné organizácie ako štátna veterinárna správa a Slovenská kynologická jednota, ktorí boli proti tomu, aby sa trestali psi, nevinní psi za svoje správanie, za ktoré nemôžu...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán navrhovateľ, prepáčte, ale kľudne ste sa mohli prihlásiť do rozpravy, lebo toto je záverečné slovo a stanovisko k rozprave, takže myslím si, že rozprava nebola žiadna. Takže poprosím vás, skráťte, skráťte to, ale boli-mohli, ale nie, ja si myslím, že treba dodržiavať rokovací poriadok, takže v rámci záverečného slova, rozprava nebola žiadna a inak, keby ste boli vystúpili v rozprave, môžu poslanci reagovať, a tak nemôžu reagovať. Takže vás poprosím krátko.

  • Dobre. Takže, vážené dámy a vážení páni, súčasná chovateľská legislatíva je doteraz jednou z najignorovanejších právnych noriem. Pre toto moje tvrdenie existuje viacero dôkazov, ktorými sa teraz teda nebudem môcť detailne zaoberať, ale chcem uviesť jediný a podstatný dôkaz, kedy bol nedávno urobený prieskum na obrovskej 12-tisícovej vzorke respondentov, ktorý ukázal, že až 93 % chovateľov zvierat nemá vedomosti o existencií chovateľskej legislatívy a 5 % chovateľov má obmedzené poznatky súvisiace s chovateľskou legislatívou a iba mizerných 2 % chovateľov legislatívnu normu primerane ovláda aj sa ňou riadi.

    Navrhujeme preto novelu Trestného zákona, ktorý, ktorá zrejme je jediným účinným prostriedkom, ako prinútiť chovateľov, aby sa oboznámili s platnou chovateľskou legislatívou, pretože keby bola dodržiavaná už súčasná platná chovateľská legislatíva, tak nemôže dôjsť k ohrozeniu osôb, zdravia a majetku osôb.

    Vážené dámy a vážení páni, žiadam vás o podporu nášho zákona. Ďakujem.

  • Pán spravodajca, chcete niečo povedať? Nie. Ďakujem pekne. Prerušuje rokovanie o tomto bode programu.

  • Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslankyne Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 556, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 533.

    Dávam slovo pani poslankyni Lucii Nicholsonovej, aby návrh zákona uviedla.

    Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 556.

  • Veľmi pekne ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, na túto schôdzu predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Predmetný návrh predkladám s cieľom podporiť možnosti pre pracujúcich rodičov získať peňažné prostriedky pre náhradnú starostlivosť o deti vo veku od 0 do 6 rokov, prípadne do času, kedy nastúpia na povinnú školskú dochádzku, a zároveň podporiť účasť detí na predškolskom vzdelávaní u poskytovateľov starostlivosti o deti podľa zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa.

    Podporujú sa tak aj nízkopríjmové kategórie mladých rodín. Budú mať možnosť umiestniť dieťa napríklad do materskej školy, kde by si uhrádzanie nákladov na pobyt dieťaťa nevedeli z finančných dôvodov dovoliť, pretože výška príspevku rodičov na pobyt ich dieťaťa v materskej škole by bola nad ich finančné možnosti. Zároveň sa tým podporí inštitucionalizácia detí z nízkopríjmových rodín, ktoré síce nepoberajú dávku v hmotnej núdzi, ale prostredie pre vývoj ich detí môže poskytovať málo podnetov pre všestranný vývoj dieťaťa aj jeho prípravu na školskú dochádzku. Tento návrh zákona zároveň v omnoho širšej miere podporuje zosúladenie rodinného a pracovného života predovšetkým pre mladé rodiny, ktoré sa starajú o deti vo veku do 6 rokov. Vytváraním podmienok pre umiestnenie detí do starostlivosti inej vhodnej právnickej alebo fyzickej osoby sa umožní efektívny návrat predovšetkým žien do pracovného procesu, čím prispieva aj k podpore rovnosti príležitostí. Podľa súčasného právneho stavu má nárok na príspevok ten rodič, ktorý pracuje alebo študuje, zároveň zverí dieťa do starostlivosti materskej školy, neziskovej organizácie alebo inej fyzickej osoby. Ide však len o deti vo veku len do 3 rokov alebo do 6 rokov, ak je ich zdravotný stav dlhodobo nepriaznivý. Ďalšou podmienkou je, že oprávnené osoby nepoberajú rodičovský príspevok alebo materskú na ďalšie dieťa staršie ako 6 týždňov.

    Predmetným návrhom zákona upravujeme podmienky čerpania prostriedkov tak, aby príspevok na starostlivosť o dieťa získali pracujúci alebo študujúci rodičia, ktorí dajú svoje dieťa do starostlivosti materskej školy, neziskovej organizácie alebo inej fyzickej osoby vo veku až do 6 rokov. Počas poberania materskej bude môcť rodič poberať aj príspevok na starostlivosť o dieťa, ale počas poberania rodičovského príspevku nie. Ak je však v rodine viac detí a rodič poberá rodičovský príspevok, potom môže získať príspevok len na dieťa staršie ako tri roky, ktoré zverí do starostlivosti materskej školy, neziskovej organizácie alebo inej fyzickej osoby. Príspevkom na starostlivosť o dieťa sa nahrádzajú prostriedky, ktoré rodič vynakladá na náklady spojené s tým, že dieťa odovzdá do starostlivosti materskej školy, neziskovej organizácie alebo inej fyzickej osobe.

    Predložený návrh zákona teda má negatívny vplyv na štátny rozpočet, ale nemá vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívny vplyv na životné prostredie. Má pozitívny vplyv na zamestnanosť, nemá vplyv na podnikateľské prostredie a informatizáciu v spoločnosti.

    Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    Ešte maličkosť, nenájdete to v dôvodovej správe, ale prakticky všetky prostriedky na pokrytie nákladov spojených s týmto príspevkom na starostlivosť o dieťa idú z Európskeho sociálneho fondu. Ďakujem.

  • Ďakujem. Pani navrhovateľka, poprosím vás, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyni Gibalovej. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som vystúpila ako určený spravodajca v prvom čítaní k návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 533 z 31. mája 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom, navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho priadku Národnej rady Slovenskej republiky a legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Návrh zákona odôvodnila navrhovateľka.

    Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie

    - Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky,

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a

    - Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci,

    pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 28. augusta.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a v tomto výbore odporúčam, aby bol prerokovaný do 30. augusta 2013.

    Pani predsedajúca, ďakujem, skončila som svoju spravodajskú informáciu a, prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Mihál. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážená kolegynka predkladateľka, kolegynka spravodajkyňa, kolegovia, vážení prítomní, hneď na úvod poviem, že chcem všetkými desiatimi podporiť návrh pani poslankyne Nicholsonovej na rozšírenie možnosti poskytovania príspevku na starostlivosť o dieťa, a pokúsim sa vám vysvetliť, tí, čo ste tu, resp. tí, čo si to pozriete zo záznamu, prečo je to dobrý návrh.

    Na úvod pripomeniem, príspevok na starostlivosť o dieťa sa poskytuje do výšky 230 eur mesačne a on síce ide tej matke, resp. otcovi dieťaťa, ale priamo potom putuje, priamo potom putuje tomu zariadeniu, resp. tej osobe, ktorá sa o dieťa stará. Čiže nejde vlastne o príjem rodiča alebo otca, matky, ale fakticky ide o istú dotáciu z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu na chod zariadení, predškolských zariadení, či už jaslí, alebo škôlok, resp. ide tzv. tým aupairkám, fyzickým osobám, ktoré sa o dieťa starajú. Čiže nárok na tento príspevok je vtedy, ak rodičia pracujú a dieťa majú umiestnené povedzme na tri-štyri hodiny alebo aj na celý deň v zariadení typu jasle alebo škôlka, resp. sa o dieťa stará osoba, ktorá má na to príslušné oprávnenie, a, samozrejme, ak je to fyzická osoba, ak je to tá aupairka, tak tá z tohto príjmu platí štátu príslušné dane, platí príslušné odvody.

    Ak tento príspevok dostane zariadenie, ktorého zriaďovateľom môže byť povedzme obec, mesto alebo aj nejaká súkromná osoba, tak tie peniaze idú na chod tohto zariadenia, na platy tých vychovávateľov, vychovávateliek, ďalšieho personálnu, ktorý v týchto zariadeniach je, a jednak tieto zariadenia fungujú a prispievajú k rozvoju miest a obcí, k vyššej vybavenosti a jednak, samozrejme, tie osoby, ktoré tieto príjmy majú, nie sú povedzme doma na podpore v nezamestnanosti, majú prácu a z tohto príjmu, samozrejme, štátu platia dane a odvody. Ten vtip je v tom, že tých 230 eur, ako som už povedal a ako pripomenula pani predkladateľka, sa poskytuje z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. Nie v plnej výške. Mám za to, že tam je to 85 % z ESF a 15 % je spoluúčasť zo štátneho rozpočtu, ale keď si spočítate tie plusy, ktoré štátny rozpočet získa z daní a odvodov ľudí, ktorí vlastne tento príspevok dostanú, pretože sa starajú o to dieťa, či v zariadení, alebo ako fyzické osoby, tak štátny rozpočet je jednoznačne, poviem to, jednoducho víťazom toho celého procesu, ktorý tu takto prebieha. Čiže je to veľmi výhodný spôsob čerpania zdrojov z Európskeho sociálneho fondu a nejde na žiadne podivuhodné produkty sociálneho inžinierstva, ale ide na jednoznačne jasnú výbornú vec, o ktorú netreba ani žiadať, ani lobovať, pretože jednoducho podľa zákona tí rodičia majú na ten príspevok právo, ak pracujú a dieťa majú umiestnené v zariadení. Netreba žiadne špekulácie, je to všetko jasné, jednoduché, spravodlivé a plní to svoj účel. Zároveň takéto využitie prostriedkov Európskeho sociálneho fondu je v súlade s európskymi politikami, pretože napomáha návratu rodiča do zamestnania a zároveň sa týmto spôsobom tvoria nové pracovné miesta, zdôrazňujem, nové pracovné miesta žien, najmä žien, vychovávateliek v týchto predškolských zariadeniach, ktoré za iných okolností by boli pravdepodobne nezamestnané alebo tak, ako to sledujeme v súčasnosti na Slovensku, nám idú za prácu povedzme do Rakúska, kde opatrujú starších ľudí. Utekajú nám zo Slovenska, hoci ich tu potrebujeme a hoci takáto služba pre pracujúcich rodičov je veľmi žiadaná, ale zároveň nedostatková.

    Všetci, ktorí vnímavo žijete vo svojich regiónoch, vo svojich mestách, obciach, viete, že predškolských zariadení je zúfalý nedostatok a ten nedostatok nie je preto, že by ľudia nechceli, aby existovali v ich obci, meste, mestečku jasle alebo škôlka, ale ten nedostatok tých zariadení je preto, pretože tá obec nemá peniaze na ich prevádzku. Pretože pri tých nákladoch, ktoré sa dnes pohybujú povedzme na úrovni 300 - 400 eur mesačne na jedno dieťa, a mala by to dotovať v podstate obec, pretože tí rodičia najmä na vidieku jednoducho také peniaze nemajú, aby si to dokázali sami zaplatiť. Tá obec tie peniaze takisto nemá. Čiže je tu problém a tento problém dokážeme vyriešiť tým, že budeme poskytovať príspevok na starostlivosť o dieťa rodičom nielen vo veku do troch rokov, pretože tam vlastne v drvivej väčšine rodičia čerpajú rodičovský príspevok, ale budeme ho poskytovať rodičom až do 6 rokov veku.

    Zároveň sa tým pádom lepšie zosúladí tento mechanizmus napríklad so Zákonníkom práce. Pripomeniem, že podľa Zákonníka práce môže rodič dieťaťa byť na rodičovskej dovolenke, až pokiaľ dieťa nedosiahne 5 rokov veku, čiže nie je to len tá klasická doba do troch rokov, na ktorú sme boli v minulosti zvyknutí, ale sú rodičia, ktorí tento spôsob, túto novinku v Zákonníku práce aktívne využívajú. To znamená, že z rôznych dôvodov, tie dôvody sú rôzne, skutočne na tej rodičovskej dovolenke sú až do 5 rokov veku dieťaťa. Ale ten rodičovský príspevok sa poskytuje len do 3 rokov. Príspevok na starostlivosť o dieťa, keby sa poskytoval až do 6 rokov, resp. do začatia povinnej školskej dochádzky, tak bola by to veľká pomoc aj pre týchto rodičov. Na druhej strane by sa možno o to skôr mohli do toho zamestnania vrátiť, ak by takúto pomoc od štátu dostali. Zdôrazňujem ešte raz, pretože je to veľmi dôležité, na rozdiel od rodičovského príspevku, ktorý ide v plnej výške zo štátneho rozpočtu, a je to suma, ak sa nemýlim, niekde na úrovni 60, možno aj viac miliónov eur ročne zo štátneho rozpočtu, príspevok na starostlivosť o dieťa sa poskytuje vo výške 85 % z Európskeho sociálneho fondu, čiže štátny rozpočet je zaťažený minimálne, a preto z pohľadu takej tej taktiky, ako manipulovať s peniazmi, ktoré máme vo verejných zdrojoch, je určite výhodnejšie pre štát, aby sa práve čerpal tento príspevok a nie rodičovský príspevok.

    Ďalej chcem zdôrazniť, keď už som pri tých číslach, že ak teda rodičovský príspevok zaťažuje štátny rozpočet vo výške plus-mínus okolo 60 mil. eur ročne, tak podľa správy, ktorú sme dostali z ministerstva práce, všetci poslanci ju máte, keď chcete, nájdete si to tam, tak za minulý rok, za rok 2012 sa príspevok na starostlivosť o dieťa čerpal vo výške 860-tisíc eur, čiže ani nie milión eur. Je to 70-krát menej ako rodičovský príspevok. A to je obrovská škoda, znova zdôrazňujem, pretože ide o príspevok poskytovaný z Európskeho sociálneho fondu na rozdiel od rodičovského príspevku. Len 860-tisíc eur bolo čerpanie, reálne čerpanie za rok 2012, hoci bolo naplánované, aj ten objem bol naplánovaný v dvojnásobnej výške. Niekde je chyba, treba sa zamyslieť kde. A tá chyba je možno aj v tom, že ten príspevok sa neposkytuje na tie trošku staršie deti, hoci tam tá potreba jeho čerpania z pohľadu rodičov, z pohľadu ľudí je omnoho vyššia ako pri tých menších deťoch, pretože jednak matka je pri tých menších deťoch, jednoducho je, chce si vyčerpať tú rodičovskú dovolenku, ten rodičovský príspevok, chce sa tešiť z toho, ako to dieťa rastie pred jej očami, ale v tom veku 4 až 5 rokov už tie ženy sa nám vracajú do zamestnania a očakávali by takúto podporu od štátu, ktorá fakticky štát nič nestojí, ale, bohužiaľ, systém je nastavený tak, že túto pomoc už dostať nemôžu. Čiže pri tom čerpaní okolo 860-tisíc eur ročne, podľa mojich odhadov je to ročne okolo 500-600 ľudí, ktorí tento príspevok čerpajú, čo je pri počte narodených detí okolo 50-60-tisíc ročne neuveriteľne malé číslo. Je to malý zlomok. Čiže aj keď ministerstvo financií napríklad vo svojej reakcii na tento návrh hovorí, že to zaťaží štátny rozpočet, samozrejme, že to zaťaží štátny rozpočet, to sa nikto hádať nebude, ale na druhej strane poprosím nečítať to len suchopárnym pohľadom, koľko to zaťaží štátny rozpočet, pretože to štátnemu rozpočtu prinesie zdroje na zaplatených daniach a odvodoch tých pracujúcich ľudí, ktorí si budú môcť dovoliť umiestniť dieťa do škôlky a ísť pracovať. Prinesie to do štátneho rozpočtu nové zdroje z daní a odvodov tých vychovávateľov, vychovávateliek, ktoré sa o tie deti budú budú starať, a tá nepeňažná výhoda, nemali by sme sa pozerať na všetko len cez peniaze, no ministerstvo financií je ministerstvo financií, ale ministerstvo sociálnych vecí je na druhej strane ministerstvo sociálnych vecí, mali by sme sa na to pozerať aj z tohto pohľadu. Takýmto opatrením sa nám zvýši počet predškolských zariadení, zvýši sa kvalita života v obciach a mestách. Viac ľudí získa zamestnanie, resp. sa do toho zamestnania vrátia, čiže prospeje to, prospeje to - či z tej, či z tej strany - občanom Slovenska, a to veľmi výrazne.

    Tvrdím, že zdroje na takéto zvýšenie sú, a myslím si, ak návrh získa vašu podporu a prejde do druhého čítania, že by sme v druhom čítaní mali dokonca uvažovať o tom, či by sme tých hraničných 230 eur nezdvihli na vyššiu sumu, pretože, ešte raz zdôrazňujem, zdroje na to sú, ide o príspevok poskytovaný z Európskeho sociálneho fondu a každé euro, ktoré takto vyplatíme, sa nám možno v dvoj-, troj-, dvoj-trojnásobnom objeme v konečnom dôsledku vráti.

    A opakujem, nejde len o peniaze, ide o kvalitu života ľudí. Európsky sociálny fond je možné čerpať zle, ale i dobre. Toto je príklad veľmi dobrého čerpania zdrojov z Európskeho sociálneho fondu, a preto verím, že sa nad týmto návrhom zamyslíte a že získa vašu podporu. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Pán poslanec bol, končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami, pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pani navrhovateľka chce zaujať stanovisko, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Veľmi pekne ďakujem kolegovi Jozefovi Mihálovi za podporu. Prakticky povedal všetko to, čo som chcela povedať ja, takže ja niektoré veci len možno dopoviem alebo ešte, ešte viac zdôrazním.

    Za úplne najdôležitejšie považujem naozaj to, že je to hradené z Európskeho sociálneho fondu, tento príspevok. Počas našej vlády to čerpanie bolo veľmi slabé a vieme, prečo bolo veľmi slabé. Jednak to bolo pre tie obmedzenia, to znamená, tam nemohol byť súbeh rodičovského príspevku a príspevku na starostlivosť o dieťa a jednak to bolo o tom, že ten príspevok na starostlivosť o dieťa sa mohol čerpať iba do tretieho roku veku dieťaťa, čo je absurdné, pretože ženy nemajú problém s takými malinkými deťmi. S takými malinkými deťmi žena chce zostať doma, chce si užiť najprv materskú, resp. rodičovskú dovolenku, chce poberať ten rodičovský príspevok, ale problém nastáva hlavne pri nízkopríjmových skupinách potom. To znamená, že tí, čo sú na dávkach v hmotnej núdzi, sú, nemusia platiť za škôlky alebo teda iné inštitúcie, kde majú staršie deti umiestnené, je to zo zákona, teda ale problém je pri tých nízkopríjmových skupinách obyvateľstva, ktoré si jednoducho nemôžu dovoliť škôlky. Nemôžu si dovoliť kvalitné škôlky a nemôžu si dovoliť ani menej kvalitné štátne škôlky, pretože tie poplatky tam naozaj nie sú malé. Takýmto rodičom by tento náš návrh vyriešil situáciu, pretože až do šiestich rokov, resp. do nástupu do školy by mohli na každé také dieťa, ktoré je umiestnené buď v materskej škôlke, v neziskovej organizácii, alebo u inej fyzickej osoby, čerpať príspevok na starostlivosť o dieťa.

    Čo tým spôsobíme? Jednak to, o čom hovoril Jožko Mihál, to znamená, tie pracujúce matky, samozrejme, pracujúci rodičia budú odvádzať dane tejto krajine, to znamená, že nám sa to vráti do štátneho rozpočtu, ale ešte iný moment je zaujímavý. My máme momentálne veľmi veľa aupairiek, ktoré sa starajú o deti, akurát problém je, že sa starajú načierno o tie deti. To sú čierne peniaze, ktoré sa proste platia, táto služba je neuveriteľne využívaná. Ja sama mám vo svojom okolí rovesníčky, ktoré sa nespoliehajú na inštitúcie, ale skôr majú deti pri aupairkách a, žiaľbohu, to je všetko služba, z ktorej sa potom neodvádzajú dane, neodvádzajú odvody. Takže ak by sme to takýmto spôsobom zlegalizovali, to znamená, že musel by tam byť nejaký zmluvný vzťah medzi tým rodičom, ktorý dáva dieťa takejto aupairke, a tou samotnou aupairkou, tak, samozrejme, takáto služba by prestala byť poskytovaná načierno, bola by na ňu štandardne živnosť a boli by to celkom slušné peniaze, ktoré by si takýto aupair, takáto aupairka zarobila.

    Čo sa týka toho nastavenia tej výšky, tých 230 eur momentálne je strop, s tým zatiaľ nehýbem v tom mojom návrhu zákona, pretože nechcela som byť až taká trúfalá, ale, samozrejme, v druhom čítaní by som privítala takéto pozmeňovacie návrhy. Tých peňazí je v Európskom sociálnom fonde strašne veľa. My sme na to vyčlenili, myslím, to bolo, 40 mil. eur, ktoré sme vyčlenili na dobu 4 rokov, práve na tento príspevok na starostlivosť o dieťa. To, že sa čerpal nízko alebo málo, v malej miere, to som vysvetlila a druhý problém, si myslím, bol aj ten, že interným nariadením tam boli pomerne veľké byrokratické nezmysly, ktoré musela znášať tá matka, ktorá chcela požiadať o ten príspevok na starostlivosť o dieťa, ale to nie je vecou legislatívy, to je vecou interného nariadenia, ako to v čo najväčšej možnej miere zjednodušiť tak, aby sa tie peniaze dostali ani nie tak k tým rodičom, ako do toho zariadenia, kde je dieťa umiestnené.

    Takže ja vás chcem veľmi pekne poprosiť, aby ste sa zamysleli nad tým, že čo všetko nám môže priniesť tento návrh zákona, aké pozitíva, nie je ich málo a tak, ako povedal Jožko Mihál, ja si myslím, že toto je asi jedno z najlepších a najosožnejších možností, ako čerpať Európsky sociálny fond, ktorý má samostatnú prioritnú os zameranú na zosúlaďovanie rodinného a pracovného života, a neviem si predstaviť ako racionálnejšiu vec, ako dať to tým pracujúcim alebo študujúcim, teda aktívnym rodičom, ktorí majú dieťa buď v materskej škôlke, neziskovej organizácii alebo u inej fyzickej osoby. Ďakujem veľmi pekne.

  • Chce zaujať stanovisko? Nech sa páči, máte slovo, pani spravodajkyňa.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja len veľmi krátko. Chcela by som podčiarknuť dva pohľady, pre ktoré ja budem hlasovať za tento návrh zákona.

    Po prvé tento návrh zákona nijako neznižuje kvalitu starostlivosti o deti do troch rokov. To je pre mňa veľmi, veľmi dôležitá, dôležitý faktor. V kontexte správania sa rodičov detí, ktoré dovŕšili vek troch rokov, tak neviem to štatisticky zdokladovať, ale väčšina tých rodičov odchádza do práce. To je ďalší dôvod, prečo podporiť tento návrh zákona, a potom pre mňa je zaujímavý aj dôvod, je to síce len jediný, jeden z viacerých nástrojov, aby sa tak stalo, ale je to jeden nástroj na to, ako by sa mohli postupne rozvíjať predškolské zariadenia v našich obciach a mestách.

    Takže len stručne k tomu a tento návrh zákona podporím. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a teraz pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu poslancov Richarda Sulíka a Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 547. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí 527.

    Teraz dávam slovo poslankyni Lucii Nicholsonovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani navrhovateľka, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Sulíka a Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 547.

  • Veľmi pekne ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, sme tu opäť s návrhom zákona, ktorým chceme riešiť rozvody dohodou. Takže návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Richard Sulík a Lucia Nicholsonová.

    Predmetný návrh predkladáme s cieľom zmenšovať zasahovanie súdov a štátu do súkromnej sféry jednotlivcov pri rozvode manželstva. Manželstvo je inštitút prospešný pre jednotlivcov aj pre spoločnosť, vytvára rodinné zázemie a rozhodne nemáme v úmysle znižovať ani jeho celospoločenskú dôležitosť, ani jeho postavenie v súkromnom živote jednotlivcov. Na druhej strane spolužitie manželov a ich vzájomné vzťahy považujeme za súkromnú záležitosť, do ktorej by mal štát zasahovať len vo výnimočných patologických prípadoch, ako je domáce násilie a podobne. Štát má vytvárať podmienky na realizáciu slobodných rozhodnutí jednotlivcov, pokiaľ ide o vstup do manželského zväzku, a podľa nášho názoru aj pre zrušenie manželstva rozvodom.

    V súčasnosti však existuje veľká nerovnováha medzi podmienkami, ktoré právny poriadok vytvára pre vstup do manželstva, a podmienkami pre zrušenie manželstva rozvodom. Dôvodom má byť pravdepodobne záujem na zníženie počtu rozvodov tým, že musia podstúpiť konanie na súde o rozvode manželstva, kde súd zisťuje dôvody trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi a zasahuje tak do tej najintímnejšej oblasti života jednotlivcov. Ak by platila takáto domnienka zákonodarcu, potom by bolo v skutočnosti rozvodov omnoho menej, ako v súčasnosti je. A na druhej strane toto môže práve spôsobovať dlhodobý trend, ktorým je zvyšovanie veku osôb, uzatvárajúcich manželstvo a párov, ktoré spolu žijú bez uzavretia manželstva, a to aj v prípade, že majú spoločné deti, pretože dlhodobo sa zvyšuje počet detí narodených mimo manželstva. V roku 2011 bol tento podiel podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky až 26,5 %.

    Druhým významnejším trendom je skutočnosť, že v súčasnosti podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky súdy v 90 % prípadov rozvodov návrhu vyhovejú a manželstvo rozvádzajú. Počet rozvodov síce od roku 2006 mierne klesá, ale v roku 2010 bolo podľa Štatistického úradu zaznamenaných 12 015 rozvedených manželstiev, čo je asi 40 % z počtu uzavretých manželstiev. Z ďalších štatistických údajov je možné tiež zistiť, že ako dôvod rozvodu manželia približne v 80 prípadoch uvádzajú rozdielnosť pováh, názorov a záujmov, teda dôvodom rozvodu je nielen nevera, domáce násilie či závislosť niektorého z manželov. Na základe týchto faktov máme dôvod domnievať sa, že by bolo vhodné, aby sa proces rozvodu manželstva zjednodušil, pretože neexistuje dôvod na pomerne rigidnú právnu úpravu, ktorú máme v súčasnosti na Slovensku. Myslíme si, že ak spolu manželia už nechcú žiť v manželstve, má im právny poriadok umožniť, aby si vzájomné intímne a súkromné vzťahy vyriešili podľa možnosti bez zásahu štátu. Nie je dôvod pre zisťovanie príčin rozvratu ich manželstva a zasahovanie do intímnej sféry ich manželského spolužitia. V prípade manželstiev, z ktorých pochádzajú, z ktorých nepochádzajú maloleté deti dokonca nevidíme žiaden dôvod podstúpiť konanie pred súdom, ktoré v súčasnosti trvá v priemere 6 mesiacov. Samotný rozvod manželstva je len prvým krokom k usporiadaniu ich vzájomných vzťahov, keďže následne musia bývalí manželia riešiť aj vysporiadanie bezpodielového vlastníctva manželov. Zároveň si nemyslíme, že počet rozvodov manželstiev v dôsledku tohto návrhu stúpne vzhľadom na to, že súdy v drvivej väčšine návrh na rozvod manželstva vyhovejú. Takže keď už manželia podajú takýto návrh, ich vzťahy sú vo väčšine prípadov rozvrátené a naozaj ide o poslednú možnosť riešenia ich vzájomných nezhôd.

    Návrh zákona rieši zjednodušenie rozvodu manželstva v dvoch základných rovinách. Zavádza inštitút dohody o rozvode manželstva, ktorú je možné uzavrieť vo forme notárskej zápisnice. Takúto dohodu ale budú môcť uzavrieť len bezdetné manželské páry alebo manželské páry, ak deti pochádzajúce z ich manželstva sú už plnoleté. Takéto páry nemusia vôbec podstúpiť konanie pred súdom alebo uvádzať dôvody rozvratu manželstva. Rozhodovanie o ich statuse je teda ponechané na ich vzájomnú a dobrovoľnú dohodu so všetkou zodpovednosťou. Napriek tomu, že v takýchto prípadoch sa môžu manželia obrátiť na súd, veríme, že by sa predmetným návrhom mohla znížiť vyťaženosť súdov, aj keď podiel manželstiev, z ktorých nepochádzajú maloleté deti, na počte rozvodov je len 35 %.

    V druhej rovine náš návrh rieši preskúmavanie príčin a dôvodov rozvodu manželstva v konaní pred súdom v prípade, že obaja manželia s rozvodom súhlasia. V tých prípadoch, kedy je potrebné upravovať práva a povinnosti rodičov, teda manželov k maloletým deťom, bude možný rozvod manželstva len na základe rozhodnutia súdu. Dôvodom je skutočnosť, že predmetný návrh nemá za cieľ narušiť princíp, na základe ktorého dohody rodičov o úprave práv a povinností k maloletým deťom musia byť schválené súdom. Na druhej strane opäť však nevidíme dôvod v prípade súhlasu oboch manželov s rozvodom manželstva, aby súd zisťoval príčiny rozvratu ich vzájomných vzťahov a zasahoval tak do ich súkromnej sféry, pokiaľ to nie je nevyhnutné, hlavne s ohľadom na záujem maloletých detí. Tento návrh nerieši úpravu majetkových práv manželov k veciam nachádzajúcim sa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a ani vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Majetkové vzťahy medzi manželmi upravuje Občiansky zákonník, aj pokiaľ ide o vysporiadanie, pričom deň uzavretia dohody o rozvode manželstva je zároveň dňom zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorí takúto dohodu uzavreli.

    Predložený návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa, zaujmite, či navrhovateľka, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam spravodajcovi slovo, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, Martinovi Poliačikovi. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážení kolegovia, kolegyne... Kolegyne? Máme kolegyne, dobre, hostia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.

    Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 527 z 31. mája 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci.

    Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 28. augusta 2013 a gestorský výbor do 30. augusta 2013.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Zámerom navrhovanej úpravy je zjednodušenie rozvodu manželstva, v zásade inštitút dohody o rozvode manželstva, ktorú je možné uzavrieť vo forme notárskej zápisnice. Takúto dohodu bude môcť uzavrieť len bezdetný manželský pár a manželský pár, ktorý pochádza, ak deti pochádzajúce z ich manželstva sú už plnoleté.

    V rámci priestoru pre vlastnú úvahu môžem povedať, že tento návrh len podporujem. Už len z tých štatistík, ktoré spomínala pani predkladateľka, je jasné, že väčšina, drtivá väčšina rozvodov, o ktoré manželské páry požiadajú, je nakoniec rozvedených, a nevidíme dôvod na to, aby pri pároch, ktoré nemajú deti, poprípade deti už odchovali, štát akýmkoľvek spôsobom skúmal ich dôvody preto, prečo chcú ísť jednoducho od seba.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady č. 527.

    Pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu. Ďakujem.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky za klub KDH Martin Kvasnička, za stranu Sloboda a... (reakcia z pléna), a Marián, ospravedlňujem sa, Marián Kvasnička, za stranu Sloboda a Solidarita Richard Sulík a je ešte prihlásený pán poslanec Štefan Kuffa z OĽaNO.

    Nech sa páči, pán poslanec Marián Kvasnička, máte slovo. Pán poslanec vystúpi za klub Kresťanskodemokratického hnutia.

  • Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, ospravedlňujem sa trošku za hlasový diskomfort. Mohol by som to možno vybaviť jednoducho a povedať, že tento zákon, návrh zákona alebo tejto novely zákona o rodine Kresťanskodemokratické hnutie z prirodzených dôvodov nepodporí. Prirodzené dôvody sú, že nepodporujeme kultúru destabilizácie rodiny.

    Ale ja som si sformuloval text na taký môj spôsob, ak budete trpezliví, tak možno to bude mať pre vás nejaký význam.

    Aby bolo jasné, svoje výhrady voči predloženej novele zákona o rodine neuvádzam ako prorok manželstva. Na to mám dosť nažité aj v pásme adrenalínu, aj v zóne ťažkej depresie a trápenia. Myslím, že dobre rozumiem aj prvým vetám Kreutzerovej sonáty, kde Tolstoj hovorí, že všetky rodiny a manželstvá sú rovnaké, sú rovnaké v čase šťastia, ktoré sa tvárilo, že bude naveky, ale originálne a jedinečné v osudových drámach poníženia, biedy a mizérie. Mám pred očami - a teraz mi dovoľte, aby som bol chvíľu učiteľom literatúry, mám to rád - mám pred očami aj sarkazmus mýtického barda Gregory Corsa, ktorý sa vo svojich litániách Mal by som sa oženiť nazýva metlou bigamie a svätcom rozvodov a opisuje všetky tie školopovinné stereotypy, ktoré v konzervatívnej tradičnej spoločnosti korešpondujú s tzv. ideálom manželského a rodinného šťastia. Na samom konci svojej poémy sa desí predstavy, že sa raz ako starec bude v pyžame zafľakovanej močom túlať prázdnym bytom a prizerať sa samote a hrôze. Ja viem, sebaľútosť nemôže byť konštrukčným tmelom spoločenstva, ale aj tak.

    Mám pred očami mikroskopického analytika rozvodových hurikánov Johna Updikea, ktorý v prózach Manželia a milenci zachytil seizmické otrasy vzťahov medzi mužmi a ženami, najmä však frustráciu a stres z rozchodov a rozvodov, čo začalo Gatsbyho koncom po Americkom sne, sa tu končí dezilúziou z oslobodených pudov a novej tyranie tam, kde sexuálna revolúcia sľubovala splended isolation a posledný, jediný priestor ľudskej identity v slobode.

    Mám pred očami Čiernu skrinku židovského spisovateľa Amosa Oza, kde rozvedení a znovu s inými zosobášení manželia po rokoch otvárajú čiernu skrinku svojej minulosti, svojich romantických dejov a neromantických jedov svojho stroskotania, aby zistili, že nič nové už potom nevymysleli a že ani peniaze tú veľkú dieru v ich živote nezaplátali. Nie je teraz dôležité, že cestu späť spustila v tomto prípade blížiaca sa smrť jedného z nich.

    Mám pred očami Liz Taylorovú a Richarda Burtona v sfilmovanej dráme Edwarda Albeeho Who´s afraid of Virginia Woolf, Kto sa bojí Virgínie Wolfovej. Lepšie a konverzačne dokonalú štúdiu deštruktívnych krajností manželstva ako sadistickej hry na spoločnú skazenosť a manipuláciu som nevidel ani nečítal.

    Mám pred očami aj hollywoodsky filmový trhák Kramerová verzus Kramer. Aj po rokoch sa ma zmocňuje plač, keď vidím Meryl Streepovú za záclonou kaviarne, odkiaľ pozoruje Dustina Hoffmanna, svojho bývalého manžela, kráčajúceho po druhej strane ulice s ich spoločným synom, ktorého opustila. Ľadová kráľovná na vrchole feministického trieštenia.

    Mám pred očami aj majora Scobieho z románu Jadro veci, kde ho Graham Greene umiestni do vzťahovej dilemy medzi vernou, ale náročnou manželkou a nie menej náročnou milenkou, ktorú zachráni po stroskotaní lode s africkými migrantmi. Konflikt sa odohráva medzi vedomím záväzkov, povinnosti na jednej strane a na strane druhej súcitu. Major Scobie si v takejto konštrukcii z lásky k Bohu vezme život, aj keď to vyznieva paradoxne a možno až rúhavo.

    Napokon, nie však na poslednom mieste, mám pred očami starogréckych dramatikov, ktorí vôbec ako prví preskúmali terén medzi osudom a individuálnymi možnosťami a nárokmi šťastia. Keď si trójsky víťaz Agamemnón ako vojenskú korisť privedie domov princeznú Cassandru, jeho manželka Klytaimnestra ho miesto privítania dobyje sekerou. Pre ich spoločné deti Oresta a Elektru tým vznikne fatálny rébus. Ako pomstiť otcovu smrť a zároveň mať v úcte matku, ako kážu zákony?

    Médea ide ešte ďalej. V zúfalstve nad zradou manžela vykynoží ich spoločné deti. Už tu sa začala tá hra bez víťazov, ktorú sa dneska snažíme legislatívne podchytiť. Hra o tom, kto z koho. O tejto hre viem pomerne dosť nielen ako učiteľ literatúry, ale aj ako syn detského psychiatra, ktorý ako súdny znalec rozhodoval, komu po rozvode rodičov priklepne dieťa a v akom komunikačnom režime bude táto dezintegrovaná rodina fungovať. Za polámanými detskými srdiečkami, dušami a charaktermi, ak teraz odhliadneme od úchyliek bývalého autoritatívneho alebo autoritárskeho školského systému, najčastejšie môj otec videl rodičovskú zlovôľu, ktorá deti používa ako nárazníkové pásmo vybuchnutej agresivity a partnerskej nenávisti. Spomínam si, ako po jednom takom anamnestickom dni v ambulancii prišiel môj otec domov a spomínal mame, čo sa dialo, a najmä zážitok so ženou, ktorú až do nepríčetnosti, teda do nepríčetnosti uviedli jeho slová, že má povinnosť - tá žena teda - vychovávať svoje deti v úcte k ich biologickému otcovi, aj keby si o ňom myslela len to najhoršie. Otcovia zápasiaci o elementárnu povinnosť tohto typu by vám o tom mohli rozprávať.

    Iný prípad bol ešte zlovestnejší. V čase, keď kulminoval manželský konflikt a chýlilo sa k rozvodu, šestnásťročnému dievčaťu týchto rodičov a nádejnej favoritke dorastového zjazdového lyžovania začala spontánne odchádzať stolica. Samozrejme, vždy v najmenej želaných chvíľach a na najmenej očakávaných miestach. Vrátila sa k plienkam táto šestnásťročná dievka, čo samo osebe v psychiatrii má symbolickú hodnotu, nazýva sa regresom, teda návratom do čias, keď sme boli viac milovaní. Keď sa rodičia, prepáčte za výraz, posrali od znovuobjavenej slobody, bolo po športovom talente par excellence.

    A mohol by som pridať príbehy o nočných enurézach detí z rozvádzajúcich sa manželstiev, o nočných desoch, panikách, poruchách správania, učenia a mnohých ďalších dôsledkov rozvodových konaní. Koho by to však mohlo zaujímať, keď tu riešime takú veľkú vec, akou je osobné šťastie tatka a mamky? Alebo častejšie len jedného z nich. Zvlášť podlá mi prišla rozvodová udalosť z rodiny môjho vysokoškolského spolužiaka, ktorého otec, univerzitný profesor, opustil starnúcu mamu a narazil si, verný syndrómu funkčnej príťažlivosti, 28 ročnú odbornú asistentku, ktorá sa časom prespala až k dlho túženej docentúre. Môj talentovaný spolužiak odvtedy systematicky pracuje na svojej neúspešnosti.

    Poznám dokonca mužov, ktorí prinútili svoje nové pipiny a húževnaté zlatokopky, aby boli kamarátkami ich bývalých žien a aby sa staré aj nové potomstvo navzájom tešilo. Napriek všetkej biede a potupnosti takejto rošády však verím v neomylnú ženskú intuíciu a aj istú lojalitu, ak chcete, lojalitu v zlosti. A viete v akej? Poznám také ženy, že mali alebo majú takého plemenného kreténa. Možno si poviete, že preháňam a vyťahujem bizarné krajnosti a vzťahové anomálie, ktoré ležia za hranicami jestvujúcej normy. Chcem vás ubezpečiť, že nie. Príliš dobre som si vedomý aj silnejších dôvodov rozvodov, napokon sú už spomínané aj v dôvodovej správe, akými môže byť týranie, agresívny alkoholizmus, drogový abúzus alebo akákoľvek asociálna závislosť ktoréhokoľvek z manželov, aj keď je pravda, že štatisticky viac mužov. V paradigme mojej viery, ktorú som si nijako nezaslúžil a o ktorej si až po všetkých tých nakladačkách uvedomujem, aká veľká je to milosť a aké veľké šťastie je manželstvo, nerozlučiteľný, exkluzívny deal jedného muža a jednej ženy s atribútom vernosti, večnosti, a to ako v dobrom, tak aj v zlom, v zdraví aj v chorobe, v lesku aj v piesku.

    Ak sú silné dôvody, kánonické právo pozná judikáty nulity a umožňuje aj odluku. Takpovediac z bezpečnostných dôvodov, a to sú dôvody ľudskej dôstojnosti, sebaúcty a cti. Nepodporuje však mentalitu ľahkosti a komfortu, o akú sa usiluje liberalizácia civilného rozvodového konania. Argumentácii zákonodarcov v prítomnej novele rozumiem veľmi dobre. Načo vojna a všetok ten verejný hnus, keď na konci aj tak budú dohody o novom usporiadaní hraníc? Radšej sa hneď dohodnúť, bez šrapnelov, bez nenávistného napalmu, bez chemických zbraní, vierolomnosti a zlej vôle. Aj keď sa takouto náhlivosťou zužuje priestor pre profilaxiu a možný reštart.

    Prítomný návrh novely má výrazne inštrumentálnu povahu. Rieši alebo zjednodušuje techniku rozvodu, nie rozvod ako spoločenský, etický, personálny či výchovný problém. Povedané ešte jednoduchšie, rozviesť sa dokáže každý blbec. Základným predpokladom pevného manželstva je predovšetkým odvaha, dobrodružná divokosť, zodpovednosť, úcta k spoločným partnerským dejinám, k tradíciám, a ak chcete, aj k spoločnému majetku rodu a rodiny, ohľad na deti ako predĺženú ruku našich fyzických a mentálnych limitov, rešpekt k prirodzenému zákonu a k dizajnu stvorenia a bez akýchkoľvek pochybností a kompromisov je to predovšetkým námaha, trpezlivosť, vytrvalosť v raste, v dozrievaní a v čistote, podobne ako pri celibáte, tejto vzácnej perle rímskej disciplíny, pokiaľ ju žijú ľudia s dobre integrovanou sexualitou.

    V tomto kontexte a svetle sú všetky procesy vedúce k destabilizácii rodiny a manželstva ako nukleárnych faktorov spoločenského a národného blaha naozaj deštruktívne. Neviem, prečo by sme, neviem potom, prečo by sme ich mali podporovať. Podporujú totiž antropologickú kultúru smrti v rozpore s ešte vždy možnou, s ešte vždy možnou civilizáciou lásky. Svojho času som o tom hovoril aj pri agendách LGBTI, aj pri filozofii rodovej rovnosti. Väčšina v tomto parlamente schválila novelu Trestného zákona, ktorý umožňuje trestať tzv. hate speech, nenávistnú reč. Takže radšej to nebudem riskovať s vedomím, že nová tolerancia zrejme znamená aj tolerovanie bludov podobne, ako nadužité ľudské práva otvárajú dvere k bezpráviu. Obávam sa, že väčšina dôvodov, ktoré uvádzajú navrhovatelia tejto novely, má síce pragmatickú alebo praktickú, no v podstate veľmi sentimentálnu povahu. Ak láska nefunguje, treba ju čo najjednoduchšie popraviť a odpraviť. Rýchlo, hneď, bez prieťahov. Všetkým nadšencom takýchto promptných a pohotových riešení vrelo odporúčam Eriksonovu esej Tyrania okamžiku. Mám však po ruke aj iné vysvetlenie. A tým je večný mýtus romantickej lásky, ktorý v Európe panuje od čias trubadúrov a truvérov a našiel svoj výraz pri, unikátny výraz v príbehu o Tristanovi a Izolde. Ženatý vojak a moreplavec írskeho kráľovstva sa ulakomí na Zlatovlasú Izoldu, snúbenicu bretónskeho vojvodu, hoci doma má vernú Izoldu Bielorukú. Opitý nápojom večnej lásky a chémiou žiadostivosti hľadajú vášniví milenci iluzórny azyl v húštinách parku Trox. Švajčiarsky hlbinný psychológ Karl Gustav Jung to pomenoval terminologicky presnejšie. Muž hľadá animu, žena zase animusa, teda ideálne doplnky svojej fyziologickej a mentálnej polovičatosti, ktoré, pochopiteľne, v ideálnej podobe jestvujú len v našich predstavách. Ak o tom chcete vedieť viac, vrelo odporúčam štúdiu Západ a láska, kde sa dozviete aj to, prečo hinduistom a budhistom nestačí na ukončenie partnerského vzťahu vyhorenie zamilovanosti. Nuž jednoducho preto, že táto preceňovaná vzťahová kvalita tam nikdy nebola podmienkou ničoho trvalého a rodiny už vôbec nie. A tento mýtus, myslím, že romantickej lásky, je typický pre európsku kultúru a stigmatizuje aj naše legislatívne aktivity, čoho dokladom je aj prítomná novela zákona o rodine.

    Keď si Henrich VIII. nevedel dať rady s rímskym právom, aby obhájil svoj inštinktívny nárok na pekné dvoranky a zároveň ukončil svoj nasýtený vzťah so španielskou kráľovnou a manželkou Katarínou Aragónskou, našiel si svoju parlamentnú väčšinu, ktorá mu lokajsky odhlasovala supremačný zákon. A ten ho ustanovil za hlavu anglickej cirkvi. Posilnený touto politickou výhrou staré objekty nezriadenej vášne - a je taký termín, ktorý sa používa, taký politicky korektný, sukcesívnej monogamie a je to taký termín, ktorým sa skôr maskuje promiskuitné správanie - tak tieto objekty svojej nezriadenej vášne potom poslal na popravisko. Pravda-nepravda, kto má moc, má aj právo. Popravený biskup John Fischer a patrón kresťanských demokratov Tomas Morus by o tom mohli rozprávať, keby mohli. Ich svätosť však môže.

    Napokon pred nedávnym časom ma zaujal rozhovor s českou herečkou Eliškou Balcerovou, ktorá okrem iného hovorí aj o svojom nie vždy pokojnom, ale sústavne kultivovanom manželstve a nezabúda ani svojich rozvedených kolegov a kolegyne. Hovorí, ako veľmi sa silia, aby vyzerali šťastní a konečne spokojní, a ako spod tej fasády práva na šťastie veľmi vytŕča kŕč nepriznaného zlyhania. Veru tak, priatelia, rozvod je pre zbabelcov! Pevné, nerozlučné, verné a exkluzívne manželstvo pre vytrvalostných bežcov a maratóncov. Rozvod je skrat a skratka k nejestvujúcemu ideálu. Manželstvo je drina, ale aj šťastie a slasť, pokiaľ vieme dať druhému, ktorý ja našou konštitutívnou polovicou, časťou, jedným telom, pokiaľ vieme dať druhému šancu rásť.

    Dovoľte, aby som na záver so súhlasom autora, ktorým je môj spolužiak Daniel Hevier, prečítal jeho nádhernú úvahu o význame vernosti a tradičných partnerských ideálov:

    "Napísal som takú básničku. Telo muža je z mäsa a plameňov a on vie, že všetky ženy sú menej ako jedna žena. Čítal som v jednom bulvárnom plátku rozhovor so ženou, ktorá vystriedala stovky, možno tisícky milencov. Cez jej posteľ a stehná sa prehnali armády chlapov. A táto sexuálna desaťbojárka na základe toho tvrdila, že vie o mužoch všetko, že ich dokonale pozná, že ju nič na nich nemôže prekvapiť. Úbohá mašinka na milovanie. Nielenže ešte stále nevie o nich všetko, nevie dokonca o nich nič. Nevie, čo znamená poznať jedného muža. Možno naozaj pozná chlapov, ale nepozná chlapa. Možno naozaj mala stovky milencov, ale nevie, čo je to mať milenca, jediného, jedného. Možno ich naozaj ponapichovala na rozkoš medzi nohami ako očíslované motýle. Možno ich má naozaj roztriedených do čeľadí a podčeľadí ako chrobáky, ale naozaj poznať ich nemohla."

    A teraz ide to vyznanie vernosti. "Nedala si totiž tú možnosť poznávať jedného človeka, poznávať ho dlho, pomaly, celý život, vidieť jeho nov i spln, ochutnať jeho jar i leto, jeseň a zimu, mať v ústach jeho med i horkosť, blen a soľ. Poznávať jeho vône, vychutnávať jeho zrelosť a pomaly s ním starnúť. Vnímať ako vláčnie jeho pokožka, ako jeho telo vonia inými vôňami, ako mu v očiach čas necháva stále nové a nové odlesky farieb. A preplávať jeho telom do iného tela, ktoré nemá nijakú váhu, nijakú ťarchu, do krajiny, kam sa nedostane ani jeden, ani traja, ani päťdesiati, do ktorej môžu akurát a práve iba dvaja."

    Dano Hevier venoval túto, aj končí to, Mária, toto je pre teba, ja by som to chcel venovať všetkým ženám, všetkým mužom, ktorí vidia zmysel a vykonávajú to namáhavé úsilie, akým je žiť v stabilnej, pevnej, spoločensky a národne konštruktívnej rodine. Pretože ten rozmer rozvodovosti, ktorý tu riešime, ktorý tu riešime, má zásadnú etickú povahu, aj keď ja viem, že pri tých inštrumentálnych normách to nechceme vidieť a nechceme počuť. Ďakujem vám za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami štyria poslanci. Uzatváram možnosť faktických poznámok. Kým dám slovo pánovi poslancovi Sulíkovi, pán poslanec Kufa, napíšte, kým dám slovo pánovi poslancovi Sulíkovi, chcela by som, pán poslanec, a všetkých poslancov skutočne upozorniť a včera sme to hovorili, vy hovoríte o určitom etickom kódexe alebo o určitom etickom rozmere rozvodu a tohoto celého zákona.

    Pán poslanec, nehnevajte sa, to, čo ste tu pred chvíľočkou čítali, možno ja by som takú literatúru ani nečítala. Čiže ja si vyprosujem, aby ste používali v rozprave takéto expresívne výrazy, a myslím si, že to nie je k meritu zákona. Takže vás poprosím všetkých poslancov nabudúce, skutočne odborne a k zákonu. Ďakujem.

    Pán poslanec Sulík.

  • Ďakujem pekne. No, pán Kvasnička, tak ďakujeme za toto kinematografické a najmä literárne okienko, miestami aj ťažkú drámu, vy hovoríte, tam ste hovorili o kynožení detí a o tom, že nejaká čajka mala veľa frajerov, ale veď my len chceme, aby sa dvaja ľudia mohli rozviesť a nestrkal nejaký sudca do toho nos a nič iné, no ale úplne najviac ste ma dojali citátom, ja som si to napísal, že "rodičia sa posrali z novoobjavenej slobody". Tak to je síce milé, ale aký je teraz z toho následok, že nedáme tým, nedáme ľuďom najlepšie vôbec žiadnu slobodu, lebo náhodou by sa mohlo stať, že sa z toho poondia. No, neviem, kde vy beriete tú vôľu a ten chtíč sa motať do iných ľudí. Veď keď vo vašom vzťahu láska nefunguje, tak môžte ju čím rýchlejšie popraviť, nemusíte ju čím rýchlejšie popraviť, môžte jej dať jednu šancu, tisíc šancí, ale prosím vás, nestarajte sa do toho, koľko, koľko, šancí môjmu vzťahu dám ja. Do toho vás nie je totiž vôbec, ale vôbec nič. Tak ako ja sa nestarám do vášho vzťahu. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem veľmi pekne. Keby ste neboli taký fantastický rétor a keby ste tak krásne nerozprávali, ako rozprávate, tak sa miestami cítim urazená, keďže ja, mňa práve očakáva rozvod, dôležité ale je, že napríklad máme rovnaký výber autorov, John Updike je môj obľúbený autor a viem ako farbisto vie opísať tých, ktorí majú traumy z rozvodov. Ale chcem vám povedať, že to neznamená, že tá trauma z udržania nevyrovnaného vzťahu a chorého manželstva by bola menšia. A myslím si, že k tomu, akú traumu zažívame počas rozvodov, vo veľkej miere prispieva aj to, že nám niekto diktuje, či sa máme rozviesť, nemáme sa rozviesť, celá tá tortúra pred tým súdom a to skutočne mi môžete veriť. Kramerová verzus Kramer, pán poslanec, nám nejde o to, aby Kramerová ešte ľahšie odkráčala od svojho syna, pretože porozvodovú starostlivosť o maloleté deti ponechávame naďalej v kompetencii a v pôsobnosti súdov, na tom nechcem nič zmeniť.

    Povedali ste, že rozviesť sa dokáže každý blbec, no ja tri roky žijem mimo manželstva, s manželom sme fantastickí kamaráti, na dennej báze spolu komunikujeme, ale asi sme až takí blbci, že my sa nedokážeme ani rozviesť, a to práve preto, že považujem za úplne prízemné, aby som sa pred nejakým sudcom v talári, o ktorom mám teda veľmi vetchú mienku, aby sa tento človek, ktorý ma vidí prvýkrát v živote, staral do tých najintímnejších sfér môjho života.

    Hovoríte, že rozvod je pre zbabelcov, manželstvo je pre vytrvalcov a maratóncov, tak spolu s mojím ešte stále oficiálnym manželom sme maratónski bežci, máme za sebou niekoľko veľa, veľa, veľa maratónov, takže tým chcem vyvrátiť to, čo hovoríte, nie je to správne, si to opravte v tom prejave a na záver poznámka, vy musíte mať doma skvelú pani a ona a úplne úprimne to myslím, má doma skvelého manžela. Ale chcem vám povedať, že nie každý...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Áno. Ďakujem pekne. Marián, ty si tradične poňal tento návrh z viacerých pohľadov a zakončil si to tak poeticky. Samozrejme, ten tvoj prejav vyvolá mnoho reakcií, myslím si, že aj v médiách a neskôr, práve preto, že je to diskusia o, nie o návrhu, že rozvody dohodou, ale že to je diskusia o rozvodoch.

    Tento návrh by mal svoju logiku vtedy, keby na Slovensku bol nízky podiel rozvodov a bolo by ťažké sa rozviesť. Ako vtedy by som chápal, že treba odstrániť tie prekážky a bariéry, ktoré traumatizujú ľudí, ale Slovensko je krajinou takmer s najvyšším počtom rozvodov. Na Slovensku sa rozvádza takmer druhé každé manželstvo, čiže nie je to problém, rozviesť sa. Ale všetci sa zhodneme na tom, že to je nežiaduci trend. Ako vysoký podiel rozvodov je nežiaduci trend a ja si myslím, že by sme nemali nežiaduce trendy podporovať. To predsa nemá logiku! A ak aj predkladatelia obhajujú ten návrh tým, že je to v záujme detí, to znamená, že týka sa to, tie rozvody dohodou sa týkajú takých párov, kde už deti sú na poriadku, a ja chcem pripomenúť, že ale to sa dotkne aj detí mojich detí. Ja žijem v rodine, kde máme vnúčence, a ja si myslím, že by to nebolo v ich záujme, keby som sa ja správal podľa návrhu predkladateľov. Naozaj, že ja chcem byť pozitívny vzor aj pre deti mojich detí.

    Pozrite, ten návrh, ktorý ste predkladali pred chvíľkou, o príspevku na starostlivosť o deti bol dobrý návrh, ale tento návrh je zlý. On...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán kolega, ja veľmi dobre rozumiem vašim argumentom a plne ich rešpektujem. Zastupujete určité spektrum občanov Slovenska a vyjadrujete úplne legitímne ich názor. Ja to poviem kolektívne, my za stranu SaS zastupujeme možno inú skupinu ľudí, ktorí majú takisto právo na svoj názor, a náš názor je možné vyjadriť tak veľmi jednoducho, presadzujeme viac slobody jednotlivca a menej zviazaní a povinností a štátom dirigovaných pravidiel tam, kde jednoducho nemusia byť. A tento prípad, tento proces, resp. tento návrh je jednou z tak, z kamienkov takej malej mozaiky, ktorú by sme radi poskladali a dali tomuto národu, týmto ľuďom viac slobody v tomto priestore.

    Pán kolega Brocka, nemal by som reagovať na predrečníka, ale pán kolega Brocka hovorí, že chce byť dobrým príkladom pre svojich vnukov, vnúčatá, veď nikto mu v tom nebráni. Nikto nikoho nenúti, aby sa rozvádzal, ale keď už je to manželstvo v troskách, keď neplní svoju funkciu, keď je to manželstvo bezdetné, resp. deti sú odrastené, nie je žiadny dôvod, aby sme nejakými administratívnymi prekážkami, ktoré aj tak v praxi sú neúčinné, pretože tak ako to bolo niekoľkokrát povedané, súdy napokon to manželstvo v drvivej väčšine prípadov aj tak rozvedú. Je úplne zbytočné tomuto klásť nejaké administratívne prekážky, dostávať týchto ľudí do traumatických situácií. Kto si to neskúsil, tak možno neuverí, kto si to skúsil, tak vie, o čom je reč.

  • Ďakujem za slovo. Tu bude naozaj zase veľa emócií. Ono je to tak možno, určite, však máme právo každý na iný ten názor, ale bezdetné manželstvo nie je menejcenné alebo menej hodnotné, tak ako to predkladatelia tuná predkladajú, ale je to v tom kontexte. Lebo môžem sa ja na základe dohody dohodnúť. Manželstvo je naozaj úžasnou inštitúciou, ktorá nemá súvislosť s nijakým náboženstvom, ale je to jednoducho ľudstvom overená skutočnosť. Sú to fakty, ktoré tuná sú, a práve to šťastie a pocit toho šťastia, bezpečia a lásky skrze manželstvo prežívajú tieto deti. Ak deti vidia, že ich rodičia sa milujú a majú sa radi, tak aj tie deti sú vychovávané a užitočné pre spoločnosť. Naozaj sú to zdatní jedinci aj psychicky.

    Pán kolega spomínal tuná svojho otca ako súdneho znalca, psychiatra, ja som si prečítal tú publikáciu jeho, tak som si trošku vytvoril aj obraz o jeho otcovi a rodine. Bol to vzácny človek, bola to vzácna jedinečná osobnosť a naozaj nemal ľahkú úlohu ako súdny znalec, keď mal ako psychiater rozhodnúť, komu prisúdiť deti. To sa týka zase manželstva, kde sú deti.

    Dieťa ukáže na svojho otca, patrí mi, to je môj otec a na svoju matku takisto ukáže, patrí mi. A veľmi pekne to aj povedal tej žene, že je povinná v úcte vychovávať svoje deti k svojmu, k otcovi, k ich otcovi a k svojmu, keď aj bývalému, manželovi, ktorí sa rozviedli, ale tá úcta je tu dôležitá, aj keď tí manželia, že by sa rozviedli, tak v takejto úcte majú byť tieto deti vychovávané. Ak táto úcta tu chýba, tak sú to decká, ktoré vyrastajú v rodinách neúplných.

  • Ja len krátko. Rozumiem kolegovi Sulíkovi aj Mihálovi, že naozaj tá filozofia rozvodu je u nich motivovaná úplne iným spôsobom a predstavujú si minimálnu ingerenciu štátu do čohokoľvek. Obávam sa ale, že tu sme v takom zvláštnom paradoxe, že tá i tá manželská alebo tá rodinná jednotka je súčasťou spoločenského organizmu a popritom, že nechceme, aby štát ingeroval, mali by sme sa zaujímať o zdravie tohoto národného spoločenského organizmu. Preto som povedal, že tie trendy skôr ho poškodzujú, než by mu pomáhali, a nedá sa to oddeliť.

    Pokiaľ ide o kolegyňu Nicholsonovú, ja viem, vy ste senzibilný človek. Ja dokonca si myslím, že vy sa ani nerozvediete, jako ten vnútorný rozmer toho vášho maratónstva jednoducho cítim. Ak vás môžem poprosiť, skúste to ešte nejak reštartovať, podľa mňa aj ten chlap stojí za to a vy bezo sporu.

  • A pokiaľ, pokiaľ, pokiaľ ešte môžem k spontánnej reakcii pani podpredsedníčky Zmajkovičovej, ja som sa, myslím, že som neurážal, expresivita je môj štýl a viete, že keby som to hodnotil rovnakou mierou, poviem, že všetky vaše vystúpenia, ktoré som tu doteraz počul, boli nudné a fádne ako bratislavské žemle. Ale nebudem to robiť, nie je to môj štýl. Buďte taká láskavá a môj štýl a môj spôsob vyjadrovania rešpektujte.

  • Pán poslanec Sulík. Pán spravodajca, nech sa páči. Pani navrhovateľka, potom v zmysle rokovacieho poriadku.

  • Ďakujem. Ja len veľmi krátko zareagujem, lebo Marián v rámci, v rámci teda svetonázorových sporov je niečo, čo si nikdy nenechám ujsť.

  • Ruch v sále. Krátka pauza.

  • Hovoril si, pán kolega, o tom, že v rámci tvojej paradigmy konáš tak alebo onak. Potom si spomínal kánonické právo. No len to je presne to, kam vlastne tá argumentácia, o ktorej si hovoril, podľa mňa patrí. Patrí do komunity, patrí do cirkvi, patrí tam, kde tá paradigma je spoločnou paradigmou všetkých, a zároveň, kde to právo platí pre všetkých zúčastnených, ktorí sú súčasťou tej komunity. A tam, samozrejme, celá tvoja argumentácia, s ktorou si prišiel, je absolútne legitímna, zmysluplná a má tam svoj priestor. Ale my tu tvoríme pravidlá pre všetkých. Aj pre ľudí, ktorí majú inú paradigmu, ako máš ty, a musíme na nich prihliadať. Aj pre ľudí, pre ktorých kánonické právo neplatí, a musíme na nich prihliadať. Preto to, čo si tu prezentoval, je dobrá reč pre dobrého kňaza v dobrom kostole alebo na stretnutí kresťanských spoločenstiev, lebo tam je jej miesto, a tam naozaj čím viac bude robiť to, čím viac budú ľudia robiť to, čo si tu prezentoval, tým budú tie komunity zdravšie. Zároveň ale musíme rešpektovať, že my ako poslanci Národnej rady vytvárame pravidlá aj pre ľudí neveriacich, aj pre ľudí, pre ktorých, ako sa hovorí, manželstvo nie je uzatvárané v nebi, pre ktorých je manželstvo normálnym civilným zväzkom, ktorý má svoj začiatok a môže mať svoj koniec. A pre týchto ľudí by sme mali umožniť, aby ak sa necítia povinní štátu, ktorý je umelým modelom, ktorý nie je nejakou metafyzickou bytosťou, ak sa necítia štátu povinní vysvetľovať, prečo chcú ísť od seba, mali by sme im to umožniť.

    V prípade, že sú kresťania, ešte stále by to mali vysvetľovať svojmu kňazovi.

  • Reakcia z pléna.

  • Tomu, tomu, to, tomu, nie je. Áno, ale stále, stále, pán kolega, tam máte tie zbytočné, traumatizujúce otázky sudcu na spoločný život, poslednú súlož, kedy boli naposledy niekde vonku. To sú všetko veci, ktoré tých ľudí traumatizujú, a nemuseli by byť, lebo sa ten sudca do toho nemá, čo starať.

    Hovoril si, pán kolega, o tom, že sa ide popraviť láska. Ja tvrdím, že to tak nie je. Veľmi dobre vieme, že láska má niekoľko podôb. Máme eros, ktorý je základom manželského spolužitia, ale máme tiež lásku v podobe fília a máme tiež lásku v podobe agapé. A tu ide o jej transformáciu. Od eros k fília. Od toho, aby sme... (reakcie z pléna), ale čo je ich, prečo pán Kvasnička...

  • Reakcia z pléna.

  • Prečo by som nemohol z pozície filozofa reagovať na pozíciu, ktorú tu mal pán Kvasnička...

  • Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Poprosím, páni kolegovia. Pán poslanec Hlina, nevykrikujte, prosím vás, pán poslanec je v rozprave.

  • Reakcia z pléna.

  • Sklapni, Alojz, prosím ťa! Nechaj ma dorozprávať. Tu ide o jednoduchú vec. Aby sa umožnilo, že ľudia, ktorí mali predtým vášnivý vzťah, mohli prejsť normálne do nejakého vzťahu priateľského. A všetky tie traumatizujúce udalosti, ktoré sa odohrávajú na tom súde, tomu môžu zabrániť. Môžu to vyšpikovať do situácie, kde už ani fília nebude možná. A príklad, ktorý spomínala kolegyňa Nicholsonová, je jasným príkladom, že to ide.

    A možno pri niektorých takýchto pároch, kde sa prirodzene prejde od eros k fília, by ten súd mohol tam vraziť taký štep, že už sa k tomu nedokážu vrátiť, a tomu chceme zabrániť. Ak tam nie sú deti, o ktoré sa treba postarať, alebo ak sú tak veľké, že sa dokážu o seba postarať sami, nechajme, prosím, to rozhodnutie, na tých dvoch samostatných, dospelých ľuďoch.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami šesť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Prosím vás pekne, ja sa, vôbec som chcel obísť túto tému, ja sa predsa len prihlásim. No tá neskromná ambícia niekoho sa pasovať, že niečím je, no to už naozaj tu už potom hocikto môže o sebe povedať hocičo.

    Vážení kolegovia, keď podpíšete zmluvu s operátorom na dva roky, tak tam je to obťažujúce. Tak nepodpisujte, viete. To je presne to, že na čo sa potom ženíte, keď sa, rozumiete, to je, je to, iné úkony sú obťažujúce. Je to, áno, možno pre niekoho obťažujúce, ale, prosím vás pekne, keď to uznáme, že to sa vyvíjalo historicky nejako v tom civilizačnom procese, veď civilizácia je postavená na rituáloch určitým spôsobom. Ritualizovaním určitých činností sa tie civilizácie vytvárali a jedna z ritualizovaných činností je aj manželstvo a rodina. Prosím vás pekne, keď si v Orangei spravíte zmluvu, tak je to tiež obťažujúce. Tak ja nechápem, táto vaša sloboda, táto kultúra uzabávať sa k smrti. Však, prosím vás, vy sa uzabávajte. Keď raz v tomto parlamente bude, ak je to vašou agendou, raz možno, keď to takto pôjde, tu bude strana priateľov yorkshirského teriéra, možno strana priateľov belgických zajacov a spolu s vami tu budete sedieť a budete rozprávať, kto je väčší a kto je múdrejší v tom, vašej kultúre uzabávania sa k smrti. My máme zodpovednosť za päť a pol milióna ľudí. My si vás trpezlivo vypočujeme, ja si vás trpezlivo vypočujem, niečo k tomu poviem a celá táto kauza zase skončí na jeden rok, keď ju znova oprášite len kvôli tomu, aby ste prežili.

    Ale verím, že to zostane tak, jak to zostať má. To znamená, zostanete tam, kde priatelia yorkshirských teriérov, že to, že ste tu, je úplnou náhodou.

  • Pán kolega Poliačik, prosím vás, no pozorujte sa, aj si čítajte svoje vystúpenia. Tak vy posielate na jednej strane kolegu Kvasničku do kostola, že jeho reči patria do kostola, a vy hneď nato rozprávate o podobách lásky ako z kostola. Pán kolega... (reakcia z pléna), čiže aj on filozofoval, čiže neposielajte pána Kvasničku s jeho názormi do kostola. Vysoká rozvodovosť je nežiaduci spoločenský trend na celom svete. Vy vystupujete, ako keby u nás rozvody neboli možné. Veď u nás sa dá rozviesť. Dokonca každé druhé manželstvo sa rozvádza a vy chcete týmto svojím návrhom nežiaduce trendy podporovať? Veď to je choré, veď to je zvrátené, nie? To nie je v záujme zdravej spoločnosti! Čiže o čom to tu vy rozprávate? Áno, taký návrh tu už bol niekoľko razy, plénum vždycky tento návrh zamietlo, len ja sa obávam, že to nemusí byť vždy, že keď sa budú často o tomto oni vyjadrovať, že tu môže rovnako vzniknúť taká koalícia ako včera alebo predvčerom tá drogová koalícia, že môže vzniknúť zasa tá, taká účelová koalícia. Tento návrh môže byť úspešný.

    Ale ja to považujem za nešťastný návrh. To je zlý návrh, naozaj máte niekedy aj dobré návrhy, rád tie dobré podporím, ale tento návrh určite nie.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Poliačik, už dlhšie pozorujem, že keď prestávaš mať vecné argumenty, vytiahneš nenávisť voči kresťanstvu a jeho učeniu.

  • Reakcie z pléna.

  • Ale áno, predviedol si tu už teraz niekoľkokrát a ja sa snažím chápať zmysel tejto diskusie, ale akokoľvek sa ho snažím pochopiť, nenachádzam v ňom nejaké racionálne riešenie, ktoré navrhujete.

    V čom vlastne vy vidíte hodnotu toho manželstva. Alebo vidíte nejakú hodnotu v tom manželstve? Alebo to považujete len za nejakú eseročku a obchodný vzťah? Ja som počúval pani navrhovateľku, že tri roky je v rozvodovom konaní, ale pritom si fantasticky so svojím manželom rozumiem. Nerozumiem, po čo, v čom vlastne vy tú hodnotu manželstva ako považujete za to najdôležitejšie. V čom? V nejakom erose, v nejakom sexe, v nejakej jako vášni? Ak toto chápete ako zmysel poslania manželstva, priatelia, vy búrate ako základné hodnoty ľudskej civilizácie, na ktorej to stojí a padá všetko. Ako čo to tu chcete rozprávať o nejakej slobode? Sloboda vo vašom podaní je anarchia, ktorá ohrozuje, nie pomáha! Ako skúste sa nad týmto zamyslieť, neposúvajme túto diskusiu do nejakej náboženskej ako..., do náboženských konfliktov. Priatelia, máme od toho ďaleko, aby sme tu hlásali evanjeliové posolstvá. Ale ak to bude treba, aj to vám vysvetlíme. Ako nemanipulujte tu vy so svojimi nejakými ako poučkami, ktoré nie sú ani pravdivé a ktoré naozaj sa odkláňajú od toho, na čom je tá...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Chystám sa vystúpiť, ja svoje úvahy rozvediem potom vo svojom vystúpení, ale musím reagovať na predrečníka. Je mi z tejto rozpravy zle, lebo tuto vystupujú ľudia, rozprávajú tak, ako by mali, neviem, 500 rozvodov za sebou, také skúsenosti s rozvodmi, že to robia dennodenne a že vedia o všetkom.

    Otázky sudcov, intímne sféry, traumy, ale inštitút rozvodu je veľmi závažný. Neguje základ spoločnosti, čím je manželstvo, rodina. A k tomu nemôžme pristupovať ľahkovážne.

    Nemôžme vyňať nejaké negatívne príklady, ktoré sa stali vám jednotlivcom. Ten inštitút treba brať na ohľad ako celý. Stovky, tisíce, ba desaťtisíce prípadov. Tak to treba posudzovať. Vy nemáte šajnu, o čom rozprávate. To, že vám, vy ste sa rozvádzali alebo niekto z vašich blízkych, to ešte nie je dôvod na to, aby sme takto ľahkovážne pristúpili k posúdeniu celého inštitútu. To, úplne iné niečo, že mať nejaké negatívne skúsenosti, a my sme tu nie od toho, aby sme vlastné zážitky, vlastný životný údel riešili cez zákony. Ten zákon píšeme pre 5 miliónov občanov tejto krajiny a tam sú aj iní ľudia, aj iné vzťahy. Treba, treba aj na to brať ohľad.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. kolegyne, kolegovia, ja som sa pôvodne nechcel prihlásiť. Keďže toto je tak, tak silne hodnotový konflikt, pri ktorom asi my ľudia pochádzajúci z nejakého tradičného prostredia nikdy nenájdeme spoločnú reč s liberálmi. Ale ja by som chcel povedať, že nie som asi sympatizantom KDH a viem sa rozhodne baviť o akýchkoľvek, o akomkoľvek znižovaní zásahov štátu do života jednotlivca, ale takýto návrh zákona sme tu v minulosti už mali. Ak sa nemýlim, bolo to minulý rok a 90 % sudcov, o ktorých ste vy povedali, že teda, o ktorých ste vy spochybnili, a vysokoškolských pedagógov a psychológov sa vyjadrilo, že je to zlé a smeruje to k rozvracaniu a deštruovaniu základného princípu spoločnosti, a teda vytváraniu zdravých partnerských a manželských vzťahov.

    Ja sa chcem opýtať teda, či smerujeme k tomu, aby sa ľudia dávali dokopy a uzatvárali manželstva cez e-mail a rozvádzali sa potom cez Facebook? Lebo mám pocit, že nejakým spôsobom toto je cieľom a takou nejakou pohnútkou. Ja, ste tu hovorili, pani kolegyňa Nicholsonová, o tom, že toto uľahčí ľuďom, toto zníži traumu zo samotného rozvodu. Tak chcem vám povedať, že 40 % manželstiev sa na Slovensku rozvádza. Týmto počinom sa ich bude rozvádzať možno 60 % a pred ten súd tak či onak prídu, lebo konanie o určení výživného, rozdelenie BSM, konanie o pridelení detí niektorému z manželov stále zostane zachované. Takže toto traumu manželov rozhodne nezníži. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Inštitút manželstva nie je paradigmou, ktorá patrí do spoločenstva cirkvi, ako si to povedal, pán kolega, alebo možno náboženstva. Ale má svoje opodstatnenie spoločenské. To nie je len cirkevná záležitosť ani nijakého náboženstva, ale to je jednoducho skúsenosť, životná skúsenosť ľudstva. Je to inštitúcia, v ktorej naozaj sa vytvára spoločenstvo lásky a spoločenstvo šťastia medzi manželmi, ale aj deťmi. No lásku je naozaj ľahko popraviť, ale keď ju popravíš, čím svoje srdce zaplníš, čím ho zaplníš?

    Manželstvo, tak ako si hovoril, má svoj začiatok, áno, môže mať aj svoj koniec. Manželia, ktorí dávajú sľub vernosti, myslím si že nikto z nás, aj tým, ktorým sa rozpadlo manželstvo, je mi to ľúto, ale nevstupoval do manželstva s tým úmyslom, že sa jeho manželstvo a jeho vzťah rozpadne. Alebo vstupujem do manželstva len na pol roka, len na rok alebo na dobu 5 rokov. To nikto nevstupuje.

    Kolegyňa sama tu potvrdila, že aké je ťažké prijať to rozhodnutie toho rozvodu, lebo predsa len je tam nejaká tá iskierka a to prepojenie aj medzi mojím tým bývalým partnerom, aj keď spolu nežijeme v spoločnej domácnosti. Áno, je to ťažké rozísť sa. Tri roky rozmýšľam a uvažujem a niekto aj päť rokov. Náš zákon a naše zákonodarstvo v podstate nerobí problémy ani žiadne prieťahy pri rozvodoch, nerobí.

  • Reakcie z pléna.

  • Naopak, by sa trebalo pozrieť na to, ako možno tieto veci sprísniť. Však v deväťdesiatich, to je vo vašej dôvodovej správe, darmo sa smejete, ale v deväťdesiatich prípadoch súdy vyhovejú, vyhovejú. 40 % manželstiev, teda každé druhé manželstvo sa rozpadáva. No tak čo chceme? Aby sa každé rozpadlo? Toto nie je cesta šťastia, ktorú tu, kolegovia, predostierate, určite nie.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka, že ste ma ešte zaregistrovali, mi to znovu nejak nezapli ten gombík.

    Martin, ja chcem povedať, že prekvapuje ma, aj vás, pani kolegyňa Nicholsonová, a teda aj teba, kolega Poliačik, táto predstava o tom, že je dobré a správne. Aj pán Mihál to povedal, že takto jednoducho a ľahko, že to je tá vaša správna predstava o tom, ako to má byť, a nie tá teda iná, ktorá je tu ako protipólom, tu ju predstavujeme.

    Ale ja som presvedčený, že ako zákonodarci my tu nemáme učiť ľudí totálnej ľahkovážnosti voči úradným krokom, akým je napríklad spolužitie dvoch ľudí. Spoločenská zmluva, akým je manželská zmluva, si vyžaduje aj svedkov komunity, keď je uzavretá. To nie je proste dohoda dvoch ľudí, že tak my sa tu dáme na kôpku v tomto bytíku pri tom danom predtým to rátam, tu si v bytíku požijeme a za pol roka necháme to tak trebárs, lebo to nevychádza. Nie za pol roka povedzme, ale za pár rokov, za dlhší čas, lebo to nevychádza, není to dobré. Argument, že postarané deti, nie je dobrý. Ja mám osobnú skúsenosť tiež, tak ako vy hovoríte, o niektorých osobných skúsenostiach, že na základe toho to prinášate. Ja mám osobnú skúsenosť dospelých ľudí v Anglicku, ktorých rodičia sa rozviedli, a ťažko to traumatizovalo jeho vlastný život. To nie je vôbec dobrý argument, že keď sú už deti postarané do pohody, nech sa rozídu. Hoci ja viem, že možno myslíte na nejaké veľmi ťažké zlé vzťahy niektorých ľudí a tým by mohlo takto prospieť, že takto ľahko sa rozvedú. Možnože takúto máte predstavu. Deti vôbec nie sú rady, ak sa rodičia rozvedú. Vysoká rozvodovosť naozaj nie je niečo, čo by sme ešte mali v našom štáte posilňovať. A uvedomiť si, že manželstvo ako zväzok vzniklo až v pokročilejších a veľmi alebo v serióznejších ľudských spoločenstvách. Čiže tam, kde ľudia pochopili, že je to dôležitá inštitúcia, že to nie je proste len tak, a preto váš návrh nie je rozumný a nie je múdry a nie je možné s ním súhlasiť.

  • Ja som sa práve poučil. Ja som si myslel, že to je zmierlivý tón, ktorý som určil, a napriek tomu tu počúvam o nenávisti. Veď ja, ja som žiadny nenávistný ani žiadny iný prejav nemal. Ja, Paľo Hrušovský, ja vôbec netuším, o čom rozprávaš. Ja som sa snažil porovnávať dva rôzne prístupy k svetu, ale to neznamená, že ten druhý považujem automaticky za nesprávny. Veď tu nechajme ako pluralitu na to, aby sme si vedeli povedať, áno, niektorí ľudia o niektorých veciach rozmýšľajú inak. Ale poučil som sa a už to robiť nebudem. Nechám si filozofiu s Mariánom Kvasničkom na rozhovor nás dvoch niekde pri cigarete a nebudem tu dávať civilizá..., nebudem tu dávať filozofiu na pľac, lebo z toho nič dobré nie je, niečo dobré nie je. Perly sviniam proste hádzať netreba. Ďakujem.

  • O slovo požiadala navrhovateľka. Nech sa páči, pani poslankyňa Nicholsonová.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, ja budem hovoriť naozaj len veľmi krátko.

    Po prvé chcem povedať, že bolo to práve včera, kedy najvyšší súd Spojených štátov amerických rozhodol, že federálny zákon o ochrane manželstva je protiústavný, pretože obmedzuje rovnosť práv. Samozrejme, nie všetko, čo sa zrodí v Spojených štátoch amerických, je dobré a slepo to máme nasledovať, ale podľa mňa je to celkom zdvihnutý prst a myslím si, že sme si nemohli lepšie načasovať debatu o tomto našom návrhu.

    Po druhé chcem povedať, že my to predkladáme aj z toho dôvodu, že iste sami uznáte, že je dnes absolútny disbalans medzi tým, ako vstupujeme do stavu manželského, stačí nám na to prakticky občiansky preukaz a dohoda dvoch ľudí, a ako sa z manželstva dá vycúvať, to je skutočne tortúra pred súdom, či si to niektorí z vás uznáte alebo nie. Tu je možno krátka reakcia na pána poslanca Kuffu. Tie prieťahy tam sú, pretože taký bežný rozvod napriek tomu, že sudca napokon vyhovie tomu návrhu na rozvod, trvá šesť mesiacov. A tých šesť mesiacov, to je skutočne celkom slušne dlhá traumatizujúca doba, kedy sa dvaja ľudia spovedajú pred sudcom v talári o tom, prečo sa chcú rozviesť.

    Tretí bod, ktorý by som chcela uviesť, je ten, že aj keby prešiel tento náš návrh zákona, je to len možnosť. Nemusia to všetci využiť. Tí, ktorí sa chcú naďalej rozvádzať pred súdom, tak sa budú rozvádzať pred súdom. To, že môžu spísať na základe dohody zápisnicu pred notárom, je len možnosť. A ja si myslím, že žijeme v slobodnej krajine a pri takých intímnych otázkach, ako je otázka manželstva, by dvaja ľudia mohli mať širšie penzum možností.

    Po štvrté chcem povedať, že my tu neprichádzame s ničím anarchistickým, pán poslanec Hrušovský, a to aj z toho dôvodu, že v mnohých aj tradične katolíckych krajinách je dnes možné rozviesť sa na základe dohody. Je to napríklad Portugalsko, je to Francúzsko, je to Belgicko, je to susedná Česká republika. Napriek tomu, že tam prešla takáto legislatívna norma, nemôžte hovoriť o tom, že v týchto krajinách by vládla anarchia.

    A po piate chcem poprosiť kolegov, hlavne so SMER-u, napr. aj pána poslanca Brixiho, chcem im trošku pripomenúť, že v roku 2005 to boli práve ich poslanci, ktorí prišli takmer s identickým návrhom zákona, a hlasovali zaň vtedy do nohy všetci poslanci SMER-u, mnohí takí, ktorí ste aj v tomto volebnom období za SMER v poslaneckých laviciach. A v roku 2008 - ja viem, že ma nepočúva pán Brixi, lebo to sme si zvykli, že on niečo tak ako povie, potom odšumí, potom sa rozpráva a tak, ale, ale vlastne pán Brixi je bezpredmetný teraz - v roku 2008 váš pán Harabin ako minister spravodlivosti prišiel s novelu zákona o rodine, kde riešil okrem predmanželských zmlúv aj rozvody dohodou.

    Takže ak dnes zahlasujete proti, ja to budem považovať skutočne za pokrytecké a neviem si predstaviť, ako to chcete zdôvodniť svojim voličom. Ďakujem pekne.

  • S reakciami, s faktickými poznámkami 6 poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou, sedem.

    Pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja ešte...

  • Reakcie z pléna.

  • Tak poprosím ešte. Alebo ja to stihnem.

    Pani kolegyňa, viete čo, vy ste hovorili, že ako teda si rozumiete s tým vaším manželom, tri roky a neviem čo, ale niečo mi tam chýbalo. A to je presne to, ten ohromný egoizmus. Vy ste zabudli deti. Vy ste nepovedali, dopovedzte, prosím vás, a čo tie deti si o tom myslia. Vy s manželom si rozumiete. To je presne kultúra uzabávania sa k smrti, kultúra egoizmu, ale v tom vašom prehlásení ste zabudli spomenúť vaše deti. To mi tam chýba. To ste jedným dychom mali dodať. To je presne to, to je presne to alebo aj o tom treba rozprávať.

    Prosím vás pekne, tuná kolega povedal, že nehádžte perly sviniam a veľavýznamne sa pozrel na mňa. Mne to vôbec nevadí, pán kolega. Ja som oravský bača, za to sa nehanbím. Pokiaľ vy ste filozof, tak ja radšej budem tým oravským bačom. Presne tá krajina vyzerá takto, ako vyzerá, keď ľudia ako vy sa prehlasujete za filozofa, prosím vás. Potom to tak vyzerá. Ďakujem pekne.

  • Kolegyne, kolegovia, pán poslanec Brixi ešte.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa Nicholsonová, ja vám teda ešte raz prajem takto v mene celého poslaneckého klubu strany SMER čo najkomfortnejší, najkomfortnejšie prežitie rozvodu, ale chcem vás poprosiť takto pred tými kolegami, dávajte mladým ľuďom na Slovensku pozitívne príklady, ako viesť život, nie ako si ľahkovážne rozvracať.

  • Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať o 11.00 hodine hlasovaním.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pekné predpoludnie, dámy a páni, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu.

    Poprosím pána poslanca Miškova, aby uviedol hlasovanie o návrhu poslancov Jána Mičovského, Miroslava Kadúca, Radoslava Procházku a Mikuláša Hubu o zákone č. 111 o štátnom podniku, je to tlač 540.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Mičovského, Miroslava Kadúca, Radoslava Procházku a Mikuláša Hubu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 540.

  • Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v rozprave vystúpili štyria poslanci: pán poslanec Mičovský, Sulík, Droba a Kadúc a nepredložili žiaden návrh.

    Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 24 za, 80 proti, 34 sa zdržalo.

    Nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Pán poslanec Kadúc uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pánov poslancov Andreja Hrnčiara, Bélu Bugára a Gabriela Csicsaia na vydanie novely Trestného zákona. Je to tlač 553.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Hrnčiara, Bélu Bugára a Gabriela Csicsaia na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 553.

  • Ďakujem. V rozprave nevystúpil žiadny poslanec, preto, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa podľa § 73 ods. 3 rokovacieho poriadku prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 50 za, 3 proti, 87 sa zdržalo.

    Ani tento návrh nezískal podporu.

    Pani poslankyňa Gibalová uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pani poslankyne Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona 561 o príspevku na starostlivosť o dieťa. Je to tlač 556.

  • Hlasovanie o návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 556.

  • Ďakujem pekne, pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o postúpení tohto návrhu zákona v zmysle rokovacieho poriadku do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 58 za, 4 proti, 78 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh sme neschválili.

    Boli to tri prerokované body, dámy a páni, vyhlasujem do 11.10 hodiny prestávku a budeme pokračovať v prerušenej rozprave.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Gibalová.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Sulíka a Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 547.

  • Ďakujem pekne. Pani kolegyňa Nicholsonová, ja nemôžem súhlasiť s tým, čo ste povedali, že uzavretie manželstva pred úradom, nehovoriac pred cirkevnou autoritou, pred úradom je disbalans. To zásadne nemôžem súhlasiť. Ja akceptujem, že manželia nemôžu niekedy z veľmi vážnych dôvodov ďalej spoločne žiť a niekedy sú situácie, ktoré sú do istej miery morálne ospravedlňujúce rozvod. Ale nebezpečná je inštrumentálna povaha tohto návrhu, ktorá môže nemať hranice. Môže mať nekonečné podoby a možno sa v budúcnosti dočkáme návrhu na rozvod formou esemesky. Preto ja tento návrh nemôžem podporiť, je zlý a je nebezpečný. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ani by som nebol reagoval, ale ak ma niekto nazve, že som pokrytcom, tak pani kolegyňa, pre mňa je rodina a výchova detí v úplnej rodine to najdôležitejšie, aj keď viem, že je to niekedy veľmi zložité vo vzťahu dvoch ľudí, a ten sudca, ktorý je tam, ja som robil 10 rokov sudcu z ľudu, sa snaží to manželstvo nájsť spôsob, ako ho udržať. Niekedy je to ťažké naozaj, ale, ale chcem vám len povedať, že ja pokrytcom nie som a budem hlasovať proti, a vyprosujem si, aby ste ma nazývali pokrytcom. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja tento návrh vítam, aj keď musím povedať, že ja oceňujem ochranu rodiny a som za to, aby, aby rodina bola chránená zo zákona aj, aj z ústavy, aj si vážim vysokú hodnotu inštitútu manželstva. A mne sa hlavne páči, že vy, a to je moja hranica, pokiaľ som schopný a ochotný ísť, že riešite iba manželstvá, ktoré nemajú deti. Za túto hranicu by som za žiadnych okolností nešiel.

    A hlavne preto si dovolím povedať ešte, že dve také legislatívne chyby alebo nedostatky, ktoré má ten návrh, a to je, že ak už riešite niečo takéto a zasahujete do, do, dá sa povedať jadra zákona o rodiny, riešte prosím aj čl. 1, kde sa hovorí, teda že spoločnosť chráni manželstvo, kde je vlastne vyjadrený základný účel, čiže treba meniť aj toto. A druhú vec, ak som správne porozumel z rozhovoru s predkladateľkou, tak chcete, aby bolo rozvoditeľné akékoľvek manželstvo, kde už nie sú deti. Tak prosím, v tom § 26 nehovorte o tom, že z ktorého manželstva nepochádzajú maloleté deti, pretože z každého manželstvá pochádzajú maloleté deti. Čiže to podľa mňa upravte, že v ktorom nie sú maloleté deti. Aj cez tieto nedostatky a aj cez to všetko, že si manželstvo ctím a považujem ho za veľmi dôležité pre spoločnosť, za tento návrh v tejto podobe, s vyjadrením tohto účelu zahlasujem za.

  • Ďakujem pekne. Rozdiel v tom ponímaní, kto ako to manželstvo chápe, je, že vy ho príliš zmaterializovávate a z tých vašich vystúpení to priam srší. Neviem sa tomu ubrániť, lebo tie vystúpenia ako rad za radom či už predkladateľky, alebo spoločného spravodajcu sú takto koncipované, a chcel by som vás poprosiť, aby ste to manželstvo nezužovali len na nejaký, do dvojkovej sústavy muž a žena. Manželstvo, dámy a páni, rovná sa rodina a to je ešte možno silnejšia hodnota ako len manželstvo. Preto to nie je ten rozvod, akože sa rozídu dvaja ľudia, ktorí sa mali pred nejakým časom radi, ale to zanecháva takú hlbokú morálnu stopu na viacerých možno generáciách aj budúcich, ktorú si málokto v tej chvíli možno uvedomuje. Preto hľadajme v tom manželstve aj niečo viacej, akože mať sa dobre. Duchovnú a ideovú hodnotu, ktorá je rovnako dôležitá, ako nejak si postaviť dom, mať sa dobre a chodiť spolu na dovolenky, to by som poprosil, aby sme navzájom rešpektovali.

    Pán kolega Poliačik, ja si neželám nejakú konfrontáciu ideológií, ale, ale k tomu to smeruje, lebo bez toho to nejde. To sú dva svety pohľadu na život. My hovoríme a snažíme sa v poslednom čase hovoriť o problémoch ľudí, ale prestali sme hovoriť o zmysle života a v tom zmysle života hľadajme aj poslanie zmyslu manželstva, bez ktorého by sme tu asi nesedeli nikto z nás.

  • Pani poslankyňa, vaša reakcia.

  • Ďakujem veľmi pekne. K pánovi poslancovi Kadúcovi - v druhom čítaní, samozrejme, my sme otvorení akýmkoľvek pozmeňujúcim návrhom.

    Pán poslanec Jasaň, ja som ho nijakým spôsobom nechcela uraziť, že je pokrytec, pretože by nezahlasoval za to, mne len príde zvláštne, že keď ste to v 2005 a v 2008 predkladali sami tieto rozvody dohodou, že teraz by ste mali hlasovať proti.

    Páni poslanci, pani poslankyňa Gibalová, pán poslanec Hrušovský, ja absolútne chápem váš postoj, ja ho v plnej miere rešpektujem. Toto je naša agenda, náš sľub, ktorý sme dali voličom, proste preto prichádzame s touto témou do pléna a riadime sa v tom zdravým rozumom, ale ja rozumiem vašim izmom.

    Pán poslanec Brixi, ja si myslím, že kvôli tomu, že mi zlyhalo manželstvo, nie som zlý príklad pre mladých. Vy by ste si mali strážiť mladých, šéfa mladých SMER-ákov, klamára Kolesíka, a hlúpe výstupy vášho mladého Martvoňa voči poslancom, ako je Peter Osuský.

    A, pán poslanec Hlina, ja mám doma dve veľmi šťastné, úžasné deti, ktoré majú svoju matku a majú svojho otca. A ja vám odporúčam, ja vás prosím, aby ste si tie vaše bačovské ústa o moje deti neobtierali. Ďakujem.

  • Pán poslanec Sulík do rozpravy.

  • Dobrý deň prajem, dámy a páni, ďakujem pekne za slovo. Vidím vzadu sedieť pán Číža, dovoľte mi, pán predseda, jednu krátku vetu ešte k včerajšej rozprave. Pán Číž, argumentovali ste, že nejaká rozprava trvá celý deň a že keď ich je 700, že čo potom budeme robiť, ale netrvá celý deň, tu by bolo oveľa korektnejšie vychádzať z priemernej dĺžky a tá je ďaleko kratšia. Máte iks rozprávok, ktoré trvajú 5 minút a neberme si túto vzácnu možnosť, že môžme naozaj ku všetkému každý povedať, obzvlášť keď poslanci zo strany SMER toho veľa nenahovoria. Tak len toľko. Ďakujem pekne, že som to mohol povedať.

  • Reakcia z pléna.

  • Alebo aj nie sú. Tak som to myslel, že celé prejednanie trvá.

    No, tak rozvody dohodou, je to evidentne téma, na ktorej sa, na ktorej sa rozchádzajú názory výrazne a pre veľa ľudí je to až obsesívne, ako dokážu, až posvätné, ako dokážu za niečo bojovať, a ja to chápem, lebo, lebo cirkev je do, do veľkej miery, keď nie, no do veľkej miery o sexe. Kedy smú, kedy nesmú, ako môžu, vtedy nesmú, takto musia (smiech v sále, reakcie z pléna), henten sa nesmie oženiť, henten sa nesmie rozviesť, henten si nesmie robiť dobre, no skrátka cirkev je do veľkej miery o pravidlách týkajúce sa sexu, k tomu patria, samozrejme, aj manželstvá.

    Ale skúsme si uvedomiť, že manželstvo je jediná zmluva, ktorá, ktorá nepozná žiaden koniec. To je jediná zmluva, ktorú nie je možné ukončiť.

  • Reakcia z pléna.

  • A Vatikánska je to isté, áno. Táto zmluva nepozná exit. Keď tu pán Hlina spomínal operátora na dva roky, tak áno, uzavriem si zmluvu na dva roky, viem, že dva roky to musím, keď už to povedzme po pol roku nechcem, tak viem, že ešte to musím rok a pol pretrpieť, ale viem, že má to niekedy koniec. Ale manželstvo nie, manželstvo nie je možné uzavrieť na čas určitý, ani ho nie je možné na čas neurčitý s možnosťou výpovede s nejakou výpovednou lehotou, nič. Je možné vstúpiť, je možné strčiť hlavu do slučky, nie je možné ju ale vytiahnuť.

  • Reakcie z pléna.

  • Zatiaľ čo, zatiaľ čo, ja vám odpoviem pán Přidal na to, lebo človek jednoducho nevníma celý svoj život po celú dobu, nevníma svet rovnako. Niekedy si myslí, že koná správne, a o 5, o 10, o 15 rokov zistil, že jednoducho sa situácia zmenila, že už to nechce, a pokiaľ sa dohodne s tým druhým, pokiaľ to aj ten druhý nechce, v tom momente vstúpite na scénu vy a poviete, mňa to nezaujíma, pekne musíte, lebo pred 10 rokmi ste si povedali áno. A v tomto je, ako aj Lucia Nicholsonová povedala, tá disbalansia, že vstup je možný na základe občianskeho a na výstup robíme, hádžeme polená pod nohy a robíme prekážky. Pritom, ja si nemyslím, že niekto sa nerozvedie len preto, lebo musí ísť na súd. Myslím si, že keď sa ľudia nerozvedú alebo keď sa nerozídu, tak to robia veľakrát kvôli deťom, možno aj keby už nechceli, tak si povedia, dobre, máme deti a kvôli deťom to nechceme spraviť.

    Ja nepoznám ani jeden jediný prípad, keby si, kedy si manželia povedali, no my sa, my by sme sa chceli rozviesť, ale my sa nerozvedieme preto, lebo, lebo by sme museli ísť na súd. Tí ľudia sa rozvedú, len preto teda si myslím, že keby sa zaviedli rozvody dohodou, že nestúpne počet rozvodov, všetci, ktorí v tejto sále majú nejaký rozvod za sebou, a tých ľudí nie je málo a nielen v našej strane, tak veď nech si spomenú, čo boli dôvody sa rozviesť, nech jeden povie, no ja som sa chcel dávno rozviesť, ale, sakra, ten súd mi v tom zabránil. A nakoniec súdy drvivú väčšinu manželstiev, takmer všetky, aj tak rozvedú, ale ja súhlasím s tým, že rodina, ktorá teda má väčšinou podobu manželstva, je základnou bunkou spoločnosti. Súhlasím s tým, že robme také kroky, ktoré budú podporovať existenciu rodiny.

  • Reakcie v sále.

  • Ale rozvedie ma aj dnes, rozvedie ma aj dnes, úplne bez problémov...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, poprosím vás.

  • ... len vstupuje tam do hry nejaký sudca, ktorý strká nos do môjho súkromného, až intímneho života. Hovorí sa, že kto sa druhýkrát ožení, Pali, toto je teraz pre teba, možno ťa to bude zaujímať, hovorí sa, že kto sa druhýkrát ožení si ten rozvod nezaslúžil. Ja napríklad by som sa možno oženil druhýkrát, ale ja si dobre spomínam, jak nejaká mladá sudkyňa ma tam cvičila, kedy ste prvý krát, kedy ste naposledy, čo bolo medzitým a prečo to nebolo častejšie a ako to bolo pri tom a na čo ste pritom mysleli, nepríjemné, nechutné otázky.

    Pán Gál, vôbec nemusím mať ja za sebou 500 rozvodov, aby som vedel o tomto niečo povedať, mne stačí bohate jeden a je to zážitok, teraz nehovorím, že budem mať celoživotnú traumu, ale bolo to nepríjemných 40 minút, 45 minút, čo nejaká mladá žabka sa rýpala v mojom súkromnom živote, do čoho ju nič. Smiem sa spýtať, vy ste sa rozvádzali? Vy ste sa rozvádzali niekedy, pán Gál?

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ja vás poprosím, páni poslanci.

  • Lebo v prípade, že ste sa nerozvádzali ani raz, tak v podstate vy vôbec neviete, o čom to je.

  • Reakcia navrhovateľky.

  • On je ten, čo sa rýpe. Jáj, vy to máte obsesiu v tom sa rýpať v iných ľuďoch, no pekne.

  • Smiech v sále.

  • Pán poslanec Sulík, ja vás poprosím, ste predkladateľ návrhu zákona, keby ste mohli vecne, skutočne k návrhu a poprosím aj kolegov poslancov.

  • Toto je dosť vecne k návrhu, ale beriem si vaše slová k srdcu, pán predseda.

    Vrátim sa k tej podpory, k tej podpore toho manželstva, mohlo by ich byť viac. A teraz odbočím trochu do ekonómie. Máme veľakrát, veľa príkladov preto, lebo pri Zákonníku práce, tam, tam, tam, tam nie je tá diskusia tak dogmatická ako tu a tam sa podarí spraviť zmenu, že Zákonník práce zliberalizujeme, umožníme prepúšťanie, umožníme ukončenie zamestnávateľsko-zamestnaneckého vzťahu a potom zas príde ľavicová vláda, ktorá sťaží to ukončenie tohto vzťahu, a potom zas príde vláda, ktorá to uľahčí. A keď sa pozrieme na vývoj nezamestnaných, tak zistíme, že firmy ľahšie zamestnajú niekoho, keď vedia, že to potom môžu, skôr niekoho zamestnajú, keď vedia, že ten zamestnanecký vzťah môžu ľahšie ukončiť. Niečo podobné je to s manželstvami, my sme vytvorili také silné bariéry na ukončenie manželstva, že veľa ľudí si povie - jáj, tak ja do toho nepôjdem, keď si potom predstavím také, onaké, hentaké, čakať na termín. Veľa ľudí musí uplatiť sudcu, aby ten termín nebol o rok a pol a pod. A keby toto nebolo, keby tí mladí ľudia vedeli, že veď jasné, my teraz začneme spolu žiť, keď po piatich rokoch vidíme, že to nefunguje, tak spíšeme dohodu a rozídeme sa, tak oni by aj tie manželstvá oveľa ľahšie uzatvárali. Je to presne to isté ako s tým zamestnanecko-zamestnávateľským vzťahom.

    Ale nie. Sem príde, sem vstúpi štát vo forme sudcu a povie nie. Vy síce chcete, ale vy nesmiete preto, lebo štát alebo politici si myslia, že vedia lepšie, ako majú ľudia žiť. Toto je silný zásah do slobody jednotlivca, toto nie je anarchia. Tento návrh neznamená predsa, že pán Hrušovský sa musí zajtra rozviesť dohodou, a na druhej strane, ale keď sa nejakí dvaja ľudia dohodnú, že skrátka nechcú, nech to kľudne spravia aj esemeskou. Na tom nie je, samozrejme, s overeným podpisom, pani Gibalová, na tom nie je vôbec žiaden problém. Prečo, prečo musíme nútiť, prečo musíme strkať nos a diktovať nejakým dvom ľudom, ktorí chcú mať svätý pokoj od všetkých...

  • Reakcia z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ... od všetkých černokňažníkov chcú mať pokoj títo dvaja mladí, pokoj, alebo ľudia v strednom veku. Chcú mať svätý pokoj, chcú si žiť svoj život. A nie! Príde nejaký černokňažník a povie: "Nie, vy musíte, vy musíte, lebo Pán Boh prikázal." Ja som ateista. Mne Pán Boh neprikázal nič. A napriek tomu som musel trčať na súde a čakať a dva roky trval celý ten proces. Aj tak to nezastavil. Tých rozvodov nebude viac ani menej, keď to ešte viac sťažíte. Rozvodov bude presne toľko, koľko ľudí nechce spolu žiť. Ale mohlo by byť viac manželstiev, keby sme nerobili takéto divadlo na konci toho manželstva. Možno v dnešnej dobe je to už len prežitok, že manželstvo je na celý život. Jaký celý život? Možnože dokedy odrastú deti. Prečo musím žiť s niekým na celý život? Ja s mojou ženou výborne vychádzam. My sme si dobre spolu žili. Ale niekedy sme si povedali, že koniec. A potom príde nejaký sudca a povie, no, tak všetko mi to vymenujte a ja posúdim, či vy smiete.

  • Reakcia z pléna.

  • Potom, možnože budem žiť s inou ženou. Alebo ešte s jednou ďalšou. A kde je povedané, že musím žiť iba s jednou?

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán predseda, keby oravský bača, ako sa pán Hlina pomenoval...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Krátka pauza. Reakcia z pléna.

  • Pán poslanec Hlina, ja vás poprosím.

  • Pán poslanec Hlina, vy tu tiež rozprávate množstvo vecí, s ktorými napríklad pán Sulík nesúhlasí, a tiež po vás nevykrikuje! Buďte taký dobrý, keď vás to nebaví, choďte vonku!

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Reakcia z pléna.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec Hlina, choďte vykrikovať, kde chcete!

  • On je normálne rozdýchaný. Normálne prežívate, pán Hlina.

  • Reakcia z pléna.

  • Jáj... (povedané so smiechom), frakcia oravských bačov opustila sálu, tak ja teda budem pokračovať...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, aj vás chcem veľmi pekne poprosiť, ja si myslím, že tá téma je naozaj vážna. Navrhli ste zákon, tak skúste to diskutovať vecne z pohľadu legislatívneho procesu.

  • Jasné. Pán predseda, len chcem pripomenúť, že pán poslanec Hlina seba sa, tak sám sa pomenoval, no tak som si dovolil.

    Preto my si myslíme, že keď je umožnené vstúpiť do tohto, nazvem to zmluvného vzťahu na základe vôle dvoch ľudí a povedzme toho občianskeho preukazu, tak malo by to byť umožnené tento vzťah aj ukončiť. A ešte raz chcem zopakovať, lebo to ako keby sa tu zakaždým prepočulo, my nejdeme nikoho nútiť. Neznamená, že niekto sa musí ísť teraz rozviesť, že no tak vidíš, už tu máš rozvody dohodou, šup sa rozviesť. Ale sú ľudia, ktorí jednoducho po nejakej dobe, každých sedem rokov sa had šúpe, sa hovorí, ktorí chcú zmeniť svojho životného partnera, na tom nie je nič zlé. Ja mám štyri deti s dvomi životnými partnerkami. S jednou som žil osem rokov, s druhou žijem siedmy rok. A kde je povedané, že musím s jednou žiť pätnásť, lebo to niekto voľakedy niekde v Biblii či kde nakázal? Mne ateistovi? Však tak dobre, tak potom môžme, podajte pozmeňovací návrh, že rozvody dohodou áno, ale nie pre katolíkov. Nech sa páči. A to som sa nemohol tomu ubrániť vtedy, to sa mňa nikto nepýtal.

  • Smiech v sále. Potlesk. Krátka pauza.

  • No, ja teda neviem, čo má narodenie s rozvodom dohodou, ale napr. moje deti, moje druhé dve deti, prvé dve deti sa narodili v manželstve, druhé dve sa narodili nie v manželstve preto, lebo už som si povedal, druhýkrát si nebudem ja robiť tento nepríjemný zážitok a celé to oné s rozvádzaním sa niekde na súde, kde nejaká sudkyňa bude mať z toho obsesiu, jak sa ma vypytuje, tak tieto moje druhé dve deti, nemyslím si, že by čo len trošičku boli menej šťastné vo svojom živote. No tak nie sú v manželstve. Nakoniec tá rodina je dôležitá. A moja rodina, ktorú mám teraz, nie je o nič menej cenná ako nejaká len preto, lebo je tam manželstvo. Pre spoločnosť tá rodina je rovnaký prínos.

  • Reakcia z pléna.

  • Ja nehovorím, že je zbytočné. Ja hovorím, kto chce, nech ho uzavrie, kto nechce, nech ho neuzavrie.

  • Reakcia z pléna.

  • A z tých, čo ho chceli uzavrieť, hovorím, kto chce, nech ho ukončí, keď obidvaja to chcú, a kto nechce, nech ho neukončí. A do tohoto vstupujete, páni, vy a poviete nie. Vy budete spolu žiť a my vám presne povieme, kedy smiete mať intímny vzťah a kedy ho nesmiete mať a kedy deti musíte mať a kedy deti nesmiete mať, a ten, čo je farár, nesmie mať a všetci ostatní musia. Načo tu diktujete a obmedzujete ľudí? Si myslíte, že oni si neporadia bez vás? Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Reakcie z pléna.

  • Faktické poznámky 8 pánov poslancov. Áno, osem. Končím možnosť.

    Pán poslanec Brocka.

  • Pán kolega Sulík, vaše mnohé ekonomické názory sú nielen veľmi zaujímavé, ja ich rád počúvam a s mnohými aj súhlasím a rád ich podporujem. Ale v niektorých hodnotových otázkach máte v hlave taký zmätok, pán kolega, lebo vy si slobodu pletiete s chaosom. A dokonca to, čo ste predviedli, keď ste hovorili alebo vyjadrovali sa na adresu cirkvi, tak mám pocit, že to ani nie je ani zmätok v hlave, ale to sú bludy. To sú bludy a by som vám poradil, to je aj výraz istej nevedomosti a nevzdelanosti, lebo to patrí k všeobecnému vzdelaniu. Ale to si myslím, žeby dobehol alebo dobehla diskusia vás s pánom Poliačikom. On ako filozof by vás to mohol doškoliť a vám povedať niečo o cirkvách alebo o cirkvi. Lebo to, čo ste tu tie svoje predstavy prezentovali a ešte ste to spájali s tým, že ste ateista. Pán kolega, veď aj na ateistu človek musí mať isté vedomosti. Ja si myslím, že vy ste len sprostý.

  • Smiech v sále.

  • Pán poslanec!

    Pán poslanec Kuffa.

  • Taká vážna téma, no ale tak aj ja som len z mäsa a kostí.

  • Povedané so smiechom.

  • Musím sa aj ja zasmiať. Naozaj bolo tu veľmi veľa toho. Ale pritom téma je skutočne veľmi, veľmi vážna, pán predseda, ako ste to povedali. Ale odpustite nám aj ten humor, ktorý tuná je. Však máme aj zmysel humor a to je dobre. A práve keď tuná budeme diskutovať a skrížia sa naše názory a slová, tak ako to pán Sulík v úvode hovoril, to je vždycky lepšie, ako keď prejdeme do fyzických atakov, a čo sa tu máme biť a do ulíc prejsť? Tuná má byť bitka slova a argumentov a nemusíme s nimi súhlasiť a môžme sa aj nad nimi zasmiať.

    Ale tiež v úvode, pán Sulík, ste spomenuli, že cirkev je o sexe. No tak, ono je to také, viete na prvý pohľad veľmi ako dehonestujúce, ale cirkev nie je o sexe, ale predovšetkým o láske. Láska nemôže byť zredukovaná len na sex. Ak vo vašom živote sa vaša láska zredukovala len sex, no tak tak ste to aj odprezentovali. Po siedmich rokoch ako had chcete sa vyzliecť zase z ďalšieho vzťahu. No ale tak to není. To je taká predstava o manželstve a periodicky raz za osem alebo za sedem rokov stále nový a nový vzťah. A čo tie deti? Spýtajte sa detí z predchádzajúceho vášho manželstva, či sú šťastné, či prežívajú to šťastie? Ja si dovolím povedať, tá druhá žena možnože obrala, možnože neobrala otca rodiny, teda obrala otca rodiny s, hej... som sa trošku zaplietol, prepáčte mi, už aj ja som, no.

  • Povedané so smiechom.

  • A keď ste bol pokrstený ako katolík a bolo to proti vašej vôli, tak vidíte vy sa hlásite k ateizmu, ale až teraz viem, že ste v skutočnosti katolík, ktorý zapiera svoju vieru a hlásite sa k ateizmu.

  • Povedané so smiechom.

  • To sú zaujímavé veci, čo všetko sa dozvieme. Pán Čiž bude mať zase o čom rozprávať, aj pán hore, jak sa volá tento pre kultúru a médiá, Jariabek, že hovoríme tuná svoje osobné a rodinné...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán poslanec Hlina tu nie je. Pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán Sulík, no ja chcem spýtať. Toto bude aj kampaň pána Osuského pri jeho kandidatúre na prezidenta Slovenskej republiky? Prečo tu nesedí? Prečo tu nesedí? Tak ja som zvedavý fakt na jeho názor, nech to občanom povie ako kandidát za vašu stranu.

    No, pán Sulík, chcem poukázať na jednu takú vec, to manželstvo nie je niečo také, že čo si môže mladý vyskúšať, ako je to pri šoférovaní alebo jazde na koni. Jednoducho je to niečo, s čím súvisí právny status a nehovoriac o tom, aj ďalšie dôležité inštitúty, ako sú rôzne výhody, BSM-ko, je to svetský akt. A nie je dobre, keď niekto cez inštitút manželstva dokonca sa snaží legalizovať pôsobenie nejakých agentov alebo cudzincov na Slovensku. Čiže súvisí s tým oveľa viac vecí ako niečo také, že tak niečo si vyskúšam a potom to teda zruším. No a argument, že sudkyňa kladie nepríjemné otázky na váš sexuálny život a že to je dôvod prečo teda prichádzate s tým. No ja neviem? No ja osobne, keby že mňa sa sudkyňa na to pýta, tak ja sa osobne veľmi rád pochválim. No ale zjavne asi vy sa nemáte s čím chváliť.

  • Máme zákon o rodine a ústavu, kde, čo sa týka rodiny, je veľmi jasne a dobre vec napísaná. Potom sme mali socialistický zákon o rodine, po revolúcii ja som bol predseda komisie, ktorá ho mala zmeniť. A jedna z hlavných zásad vtedy bola sťažiť rozvod - už vtedy bolo rozvodov dosť a skutočne vtedy to išlo veľmi jednoducho - a zastať sa detí, to bola druhá zásada. Ľudia sa rozídu, deti sa potom bezprizorne túlajú.

    Dohodou manželov o rozvode pred notárom, táto, tento návrh tu už raz bol. Dlho sme o ňom diskutovali. Pamätali sme na tie argumenty, sa dneska znova opakujú. Čiže navrhovatelia by mali vedieť, že Slovensko, sa našťastie, od tých čias ešte zmeniť nezmenilo, a keď to budú aj každých pol roka dávať, tak momentálne je to absolútne a nikdy to nebude reálne, lebo je to proti prirodzenosti ľudskej. No, keď raz poviete A, tak už nemôžte povedať B. Keď raz poviete v živote niekedy áno, tak, bohužiaľ, to áno budete niesť celý život a isto to nie je ťažké. Manželstvo je tajomstvo, by som povedal, to aj kresťania hovoria, obeta, sebazaprenie, koniec ja, začneme my. A je to tvrdá rehoľa, čo aj cirkev by si mala uvedomiť, a dala ju na úroveň rehoľ tak, ako iné rehole sú.

    Vaše úsilie by skôr malo ísť na to, aby mladí ľudia, ktorí sa rozhodnú do manželstva, mali predtým nejaké školenie, aby jasne vedeli, čo ich čaká, aby nielen to, že život je krásny a teraz my sa máme dobre a radi, ale aby vedeli, že manželstvo je ťažká práca, výchova je ťažká práca a že proste je to rozhodnutie na celý život. Vo vašom zákone není, že môžem si to raz zopakovať, desaťkrát, stokrát, každý týždeň pošlem esemesku alebo pôjdeme pred notára a povieme, že nie. Čiže je to na vode stojace a je to, by som povedal, populizmus a je to pre Slovensko nereálne a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán Sulík, ja by som vás možno všetkých troch poprosil, že neberte tú debatu do takýchto povrchných pohľadov. A reakcie tuto z pléna tiež nie sú dobré. Ani pána Martvoňa, ani tu, prepáčte, kolegovia z KDH, ani vaše nie sú dobré. A to takto ide do strašnej povrchnosti. Nezdá sa mi to. Naozaj, pán Sulík, začať tu hovoriť, že cirkev je o sexe. No, keď ste tam není, tak neviete celkom, o čom to je. Musím vám to povedať úprimne. To je ešte o úplne iných rozmeroch, čo je to cirkev, a potom to manželstvo, ste povedali, že černokňažníci tu niečo prikazujú, oddávajú ľudí. Ale veď to je normálna úloha starostu. Na zaoceánskej lodi je to úloha námorného kapitána. V čase, v nejakom núdzovom stave, proste oddať jeden pár to je úloha úradníka, ktorý na to má splnomocnenie štátu a je to dôstojná úloha. Fakticky vy ste nám tu odprezentoval viaceré veľmi ľahkovážne pohľady. Manželstvo podľa Sulíka - som si napísal - je možné tam vstúpiť, strčiť hlavu do slučky, ale von už nie. Prepáčte. Aká to je slučka? Toto je aká schopnosť vyrovnať sa zo životnými ťažkosťami a brať nejaké vážne veci seriózne a prekopať sa nimi? A naozaj s tým životným partnerom prekonať dlhú púť života. Viete, mne to začalo pripadať neskutočne ľahkovážne. Potom, pán Sulík, v súlade s tým filozofickým pohľado, lebo ja už teraz odhaľujem, že toto vážne je vaša filozofia, ktorú chcete vniesť do zákona a vy ste si proste zobrali príklad z prírody. No ťažko sa prirovnávať ku zvieratám, keď chceme byť ľuďmi. Myslím, že to nie je vhodné.

  • Pôvodne som neplánovala ani ja sa zapojiť do tejto debaty, pretože moje hlasovanie v tomto smere by bolo jednoznačné. Zahlasovala by som za tento návrh, pretože ja ho považujem, ako to tu aj počúvam v tejto konfrontácii a v rozprave, za progresívny návrh, pretože sleduje prirodzenosť bytia, vývinu, potrieb jednotlivca a páči sa mi hlavne v tom, že dáva možnosť výberu pre tých, ktorí chcú postupovať za pomoci štátu, za pomoci inštitúcií, ktoré vstupujú do tohoto procesu rozhodovania o ukončení manželstva. Tí, ktorí chcú riešiť veci formálnou cestou. Dáva možnosť výberu pre tých, ktorí si chcú samostatne rozhodovať o tom, či zotrvajú v manželskom zväzku a sú schopní a pripravení sa dohodnúť o ukončení manželstva na neformálnom základe dohodou. Takže za tento návrh zahlasujem.

  • Pán kolega Sulík, ja som presvedčený, že je aj teraz rozvodov veľmi veľa...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Páni poslanci, poprosím vás.

  • ...a ak by sme zjednodušili ešte rozvody a schválili inštitút dohody o rozvode manželstva, ktorú môžu uzavrieť vo forme notárskej zápisnice, tu by sme naozaj, naozaj znevážili manželstvo ako také a tých rozvodov by bolo oveľa, oveľa viac. A ak v rozprave poviete, že môže byť manželstvo rozvedené aj esemeskou, je to veľmi pokrytecké. Naozaj a je to nevhodné hovoriť v Národnej rade a tu pred plénom. Treba si ctiť rodinu ako inštitúciu a manželstvo ako také. A manželstvo nie je uzavreté len v kostoloch, sú aj štátne manželstvá a to neznamená, žeby sme ich mali znevažovať. Tento návrh zákona je úplne zbytočný.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán kolega Sulík, ja viem, že ste poznačený s tým osobným traumatizujúcim zážitkom, no len trošku by ste sa možno predsa len mohli nad ním povzniesť a nebudem teraz hovoriť z pozície strany a príslušníka cirkvi, ku ktorej sa cítim byť patriaci. Snažím sa vás pochopiť.

    Ale musím vám povedať, že inštitút manželstva ochraňujú nielen katolíci, nie len kresťanské cirkvi, mnohé iné a aj tie, ktoré, aj nie cirkvi. Viete, za cisára Augusta sa uzatvárali v starom Ríme - a to už je 2-tisíc rokov - manželské zmluvy a dlhodobo ich presadzoval, tzv. nevypovedateľné manželské zmluvy. To nemá nič spoločné s katolíckym alebo kresťanským náboženstvom. Jednoducho je to inštitúcia, ktorá potrebuje ochranu, a musím povedať, že štát sa správa, niekedy vnucuje aj ochranu v iných veciach. Ja si myslím, že menej podstatné ako vzťah dvoch ľudí, rodiny a detí je vzťah povedzme majetkový. A napriek tomu pri dedičskom konaní nemôžete sa dohodnúť a vstupuje tam notár ako súdny komisár a musí to prejsť notárskou zápisnicou a pod. Oveľa menej vecí, menej podstatných v spoločnosti sú také, kde vás istým spôsobom štát, k čomusi núti. A celé je to o niečom inom. Ja si myslím, je to o ochrane tejto inštitúcie, v tom sa nezhodneme a ja vás nechcem presviedčať na inú vieru, akú ste si vy vybrali. Rešpektujem slobodu vášho svedomia.

  • Ďakujem pekne za slovo. No, trápna reakcia pána Martvoňa ma neprekvapila, skôr dosť primitívna reakcia pána Brocku. Predsa len, myslel som, že máte na viac, a za všetky ostatné reakcie veľmi pekne ďakujem. A ozaj by som chcel reagovať na pán Fronca, pána Bublavého a pána Škripeka.

    Tak, pán Fronc, áno, máte pravdu, aj pri dedičskom konaní vstupuje štát. Možno treba sa nad tým zamyslieť, treba možno by sme tam dokázali nájsť nejakú možnosť ako zvýšiť slobodu jednotlivca, a keby také niečo existovalo, tak poďme to spraviť, prečo nie. Tým chcem povedať, že nemyslím si, že jediné, čo už, čo tu sa dá, tak akým spôsobom sa dá zvýšiť sloboda jednotlivca je, sú rozvody dohodou. Existuje množstvo vecí, kde štát obmedzuje ľudí a strká nos do vecí, do ktorých mu nič nie je, a budem vďačný za každú jednu vec, kde dokážeme slobodu jednotlivca zvýšiť.

    Pán Bublavý, no, zaujímalo by ma, prečo tých rozvodov bude oveľa viac. Chápal by som, keby ste povedali, no tak v mojom okruhu známych, ja neviem, žije tam 30 manželských párov a 5 z nich alebo 3 z nich by sa radi rozviedli, keby to len ten súd tak nekomplikoval, ale popýtam sa vás alebo aj kohokoľvek iného, poznáte vôbec niekoho, kto sa nerozviedol len preto, že by musel ísť na súd? Ja poznám ľudí, ktorí sa nerozviedli preto, lebo majú deti alebo majetkovo si nechcú komplikovať život, v poriadku, ale ja..., povedzme majú spoločný byt a nemajú ďalší, ale ja nepoznám ľudí, ktorí, kde jediný dôvod nerozviesť sa to, že museli by ísť na súd. Ja takých nepoznám, a preto vychádzam z toho, že počet rozvodov by nestúpol, počet rozvodov by nestúpol (reakcia z pléna), ale veď, ale ona, aj ona sa rozvedie nakoniec. No a na pána Škripeka budem reagovať osobne.

  • Pán poslanec Kuffa do rozpravy.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážený alebo vážená predkladateľka, vážený spravodajca, milé kolegyne, kolegovia. No v rámci toho, čo už tu dnes odznelo, naozaj je to vážna téma, ťažká téma, aj keď sa usmievame pri nej a veľa aj humorného tuná odznelo, však není to zlé. Nadiažem tu trošku možno na poznámku, teraz keď som vyšiel vonku, tak ja som to napríklad nevidel, ale na balkóne boli tuná tie deti a chvíľočku som sa zdržal pri nich. A to tak apelujem na tú mládež, aby nenaleteli slepo na všetko, čo odzneje, aby slepo nenaleteli na to, čo sa dočítajú v knihách, ale mať, vytvárať si naozaj aj vlastný úsudok. My už starší máme to ľahšie, lebo to môžeme si pohľad vytvárať aj skrze svoj vlastnú, vlastnú skúsenosť, ktorú máme, životnú skúsenosť a logické uvažovanie. Ale aj mladí ľudia logicky uvažujú. Aby hľadali tú skutočnú pravdu, lebo nie je všetko pravdivé to, čo tu v tomto pléne a v tomto parlamente sa povie. Dovolím si povedať, že nie, nie je to pravdou. Samozrejme, každý tu predstupuje pred tento rečnícky pult s tým, že sa bije do pŕs a hlása tu svoju vlastnú pravdu. Manželstvo je veľmi vážnou inštitúciou a zaslúži si aj takú ochrannú ruku nad, nad sebou. Ja nehovorím, to, pán Sulík, ako to možno sa snažíte dávať do tej roviny, že štát, aby tu šprtal. Ak máte takú negatívnu skúsenosť s mladou sudkyňou, to neznamená, že všetci sudcovia sú takí a budú sa hrabať pri rozvodoch vo vašich intímnych záležitostiach, vo vašej sexualite, určite nie sú všetci takí. Aj keď medzi sudcami sú rôzni ľudia, jak sú rôzni ľudia hocikde inde. Môžu byť aj skorumpovaní, ale nie sú všetci takí, určite nie sú takí a rovnako je to aj pri rozvodoch. Znižovať túto vec, žeby sa mohol ukončiť tak vážny vzťah, však slobodne ste vstupovali do toho vzťahu aj každý slobodne vstupuje do manželstva. V podstate manželstvo, ktoré by bolo vynútené a z donútenia, však je neplatné, ani nemôže byť platné a to je už jedno, či by bolo svetské alebo, alebo cirkevné, na tom nezáleží, ale nemôže byť platný. Teda nikoho nenútime vstupovať do manželstva. A rovnako môžte, aj civilné právo to umožňuje, dokonca aj cirkevné právo, tuná kódex kánonického práva bol spomenutý, ale to nie je rozvod, aby sme si pojmy nemýlili, tak to upresním, to je nulita manželstva, je tu možná, hej, a je niekoľko prípadov a veľmi veľa je takýchto prípadov, kedy manželstvo je vyhlásené za nulitné. Ale to nie je rozvod. A to je terminus technikus, ktorý sa prekrúca. Rozvod a nulita, to sú rozdielne pojmy. Nechcem to tu spájať, ale keď ste to tak spomenuli, tak len okrajovo to hovorím. Ale dotýkam sa civilného práva, ak sa, ak sú nezhody alebo ak nevedia ďalej títo manželia žiť, a môže byť niekedy, môže sa stať manželstvo neznesiteľným, tak ako to tuná hovoríte pre rôzne deviácie, ktoré sa dejú aj v rodinách a manželstvách, tak slobodne naozaj sa môžte rozhodnúť a podať ten podnet na súd a ten súd vás rozvedie. V dôvodovej správe veď to aj sami uvádzate, že v 90 % v podstate ten súd vyhovie tejto žiadosti, keď to rozvodové konanie je. No na to, no načo je potom aj takisto aj potvrdenie manželstva a akt lásky je potvrdený sobášom. Nemôžme spochybňovať, tak nastane tuná anarchia. Manželstvo je dobrovoľným trvalým zväzkom medzi mužom a ženou potvrdzujúcim ich lásku a vernosť. Snubné chápanie manželstva nie je vlastné len náboženstvu, akémukoľvek náboženstvu či akejkoľvek náboženskej tradícií, čoho dôkazom sú postoje ku manželstvu starovekých mysliteľov. Spomínali sme ich tu, možno nie konkrétne, medzi ktorých patrili Sokrates, Platón, Xenofanes, Aristoteles. Dospeli k podobným chápaniam manželstva, pričom nemali kontakt ani so židovstvom, ani s kresťanstvom. S kresťanstvom ani nemohli mať žiaden kontakt, lebo žili ešte predtým. Takže nesúvisí to s náboženstvom. Manželské objatie vyjadruje vnútornú jednotu, ktorá je zavŕšená ich sľubom vernosti a lásky a je zároveň otvorená pre nový život. To je veľmi podstatná vec. To nie je len ten sex, jak by sme manželstvo chceli zvrhnúť len na oblasť sexuality. Ja ho nepodceňujem, ani sa z neho nevysmievam, žeby tá otázka sexuality bola čímsi menej hodnotným. To je, keď by som to prirovnal možno k tej torte, to je tá čerešnička alebo tá jahôdka na konci torty. To je tá otázka sexuality, ale vyjadruje oveľa hlbšiu jednotu v manželstve. A to je ten zásadný problém. Manželstvo, keď sa, a pán kolega to v podstate len aj potvrdil, keď sa len zredukuje len na oblasť sexuality, to už je veľmi málo na to, aby sa naozaj v reálnej podobe v podstate rozpadlo. To nie je práve ten tmeliaci prvok, ktorý by len teda jediný, je, samozrejme, tým prvkom, patrí do toho kontextu, ale nie jediným. Deti sú teda plodom lásky, ich vzájomnej lásky. Hovorím stále o manželstve medzi mužom a ženou. Ich vzájomná láska vytvára prvok neporušenej rodiny, ktorý tak veľmi potrebujú deti. Deti naozaj potrebujú tento prvok. S tými deckami, keď som tuná rozprával, a teraz keď som sa na nich tak pozrel, tak pozrite sa, štatistika hovorí, že každé druhé manželstvo je rozpadnuté. Keď prstom na vás každú druhú ukážem tuná, tak môžem povedať, že, na každú druhú, tak máš, si z rozvrátenej rodiny. Ale teraz si zober tú skutočnosť, že teda sa ti rodičia rozviedli, no ale čo, odrazu tvoj otec nie je tvojím otcom? Tvoja matka nie je tvojou matkou? Zas len prstom ukážeš, je to môj otec a moja matka. A to je veľký problém, je to naozaj veľký problém, aj keď tuná to síce to predkladáte, že sa to týka bezdetných manželstiev, no ale neviem, jak sú bezdetné manželstvá, tie nie sú. Ja už teda mám dospelé deti. A čo ja som bezdetné manželstvo? No nie som. A moje deti aj dospelé, keď už by mali aj svoje vlastné rodiny, tiež by sa netešili z toho, že ich otec a matka zradili vzájomnú lásku a sa rozviedli. To není, nemyslite si, že je to také jednoduché. Ja mám rodičov takých, ktorí sú, majú už v podstate zlatú, zlatú svadbu za sebou, a teraz keby sa tak rozviedli, no však dobre, ja už som tiež po päťdesiatke a by mi to vôbec ako nevadilo? No to by mi teda veľmi vadilo, lebo stále akoby tak, obrazne povedané, ale aj tak realisticky, tí rodičia, stále ukážem na tých rodičov, že sú moji, naši rodičia, je to môj otec, je to moja matka. Je to veľmi silné puto, nedehonestujme to tuná ani takýmito predkladaním zákonov. A takisto rovnako aj mladí ľudia, ktorí, ktorí uzavreli manželstvo a nemajú deti a veľakrát chcú mať deti a nemôžu mať deti, tak je to týmto návrhom zákona, je to predostrené tak, že to bezdetné manželstvo je menej hodnotné. Je menej hodnotné? No nie je. Lebo prvok lásky tuná je medzi tými manželmi. Ak stále je, tak nemôže byť menej hodnotné, nemôžeme sa tak dehonestujúco sa tak pozerať, lebo teraz títo mladí ľudia nemôžu mať deti. To je veľakrát pre mnohých mladých ľudí veľmi stresujúce a traumatizujúce, keď nemôžu mať tieto deti. Nezvyšujme tento stres. Mladí ľudia a ja som bol mladý, už tá mladosť je trošku ďalej za mnou, ale, samozrejme, to manželstvo, keď vstupujú do manželstva, majú svoje ideály, majú svoje predstavy. Keď by ste sa mladej nevesty opýtali, na koľko vstupuješ do toho vzťahu, do toho manželstva? Je to na jednu noc? Je to na jeden týždeň? Alebo mesiac? Alebo na rok, alebo na 5 rokov? Je to ten muž tvojho srdca, ktorému chceš patriť na celý život? A spýtajte sa rovnako aj ženícha, položte mu túto otázku pred svadbou. Pred svadbou. Spýtajte sa týchto mladých ľudí. Tak by srdce, dušu aj svoj život dali za toho druhého. Z takej veľkej lásky. Ja si dovolím povedať, že práve tá rozvodovosť a tie nezhody, ktoré sú tuná, tak je to práve pre nezrelosť. Osobnostnú nezrelosť. Tu nehrá rolu v skutočnosti vek človeka alebo tých mladých ľudí. Kedysi mladí ľudia, alebo áno, aj naši starí otcovia a staré mamy vstupovali do manželstva a mali 16-17 rokov. Nemali 18 rokov. Také mladé sa vydávali a to bolo legálne. Lenže oni boli zrelí pre to manželstvo, zrelí z skrze zodpovednosť, ktorá bola od malička na nich kladená. Boli zrelí pre tento vzťah. Dneska tridsiatnici sa ženia, vydávajú a dovolím si povedať, že nie sú zrelí pre tento vzťah. Nie sú zrelí pre manželstvo. Koľkokrát máme takýchto ľudí, ktorí sú už v stredne dospelom veku a vstupujú do manželstva a stále nie sú zrelí pre to manželstvo. No tragédiou je to, ak zomieraš ako puberťák. Že nedozrieš za celý ten svoj život. Ale máme aj takých ľudí. Ja sa z toho neposmievam. Ale veľakrát život tieto veci prináša.

    Spomeniem včerajšie stretnutie s generálkou, s generálnou konzulkou Ukrajiny, s ktorou som mal tú česť sa chvíľu porozprávať na stretnutí. A ona tak veľmi krásne hovorila, ako ona to takto, skúsim to parafrázovať. A ona hovorí, my dnes nemusíme učiť jabloň rodiť. A počúval som ju ako ďalej. Bolo to také veľmi zaujímavé. Samozrejme, ona to nadväzovala na históriu, tradíciu a priateľstvo našich dvoch národov, medzi Ukrajinou a Slovenskou republikou, a že je tu dvadsiate výročie. Úsmevne sme rozprávali. Aké dvadsiate výročie? Hej? Aké dvadsiate výročie? Ono je stáročné. Stáročné. Hej? A tie vzťahy a tie, to, čo sme žili takto vedľa seba tieto krajiny, čo len dvadsať rokov sme vedľa seba? No nie sme. Ono je stáročné. A krásne ona pokračovala v tom, že o tú jabloň sa stačí starať. Vytvoriť jej podmienky. Okopať ju, vetvy v korune stromov upraviť a ona bude rodiť sama. Tak my chceme jabloň učiť rodiť? Rovnako je to aj s tým manželstvom, to, čo sa tuná predkladá. Ja to prirovnávam k tomuto manželstvu a rodine. My učíme jabloň rodiť. A to je tá chyba. To je tá chyba. To je ten omyl. Ale o túto jabloň sa stačí len starať a vytvoriť jej podmienky. Štát je tu na to, aby vytvoril podmienky pre aj šťastnú rodinu, aj šťastné manželstvo, aby bola šťastná rodina a šťastné manželstvo alebo šťastná rodina sa vytvára skrze šťastné manželstvo, lebo tam, kde sú manželia šťastní.

    Pani kolegynka, ak vy milujete svojho manžela skutočne, ak ho milujete skutočne, tak vaše deti budú žiarliť na vášho manžela, na svojho otca, lebo otec miluje matku? Budú žiarliť?

  • Pán poslanec, ja, je 12.01 hodín. Ja chcem sa spýtať, že či máte ešte dlhšie to vystúpenie?

  • Tak potom budeme pokračovať. Prerušujem rokovanie.

  • Prepáčte. Pán predseda, ešte by som to tak dotiahol tuná, aby Anička sa na mňa nehnevala. Ale dovolím si povedať, že nebudú žiarliť, naopak, budú prekypovať radosťou, šťastím a láskou, lebo ich otec miluje ich matku. A to je to. A to treba pomenovať. Neučme my jabloň rodiť. Dobre, tak končím tuná v tej poludňajšej prestávke, prepáčte. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Budeme pokračovať o 14.00 hodine popoludní pravidelným bodom hodina otázok a interpelácie a potom budeme pokračovať.

  • Rekcia z pléna.

  • Podľa toho, ako skončia interpelácie. No pokiaľ nebude. Od 14.00 hodiny do 15.00 hodiny je hodina otázok. A keď bude málo interpelácií, tak hneď po interpeláciách. Dobre? Ďakujem pekne. Dobrú chuť.

  • Prerušenie rokovania o 12.03 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, keďže je štvrtok, podľa zákona o rokovacom poriadku nasleduje

    hodina otázok,

    ktorú týmto otváram.

    Poslanci písomne položili dovčera do 12.00 hodiny 14 otázok na predsedu vlády a na členov vlády 15 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Panie poslankyne, páni poslanci, predseda vlády pán Robert Fico sa z rokovania o tomto bode programu ospravedlnil. Svojím zastupovaním poveril podpredsedu vlády a ministra vnútra pána Roberta Kaliňáka, ktorého prosím, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, vážená pani predsedajúca. Dámy poslankyne, páni poslanci, pekný deň vám všetkým prajem. Dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok a interpelácií neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním. Neprítomný je minister práce sociálnych vecí a rodiny Ján Richter a zastúpi ho pani ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská.

    To isté platí o pánovi podpredsedovi vlády pre investície Ľubomíra Vážneho, ktorý ale nemá otázky, a takisto minister školstva, vedy a výskumu a športu Dušan Čaplovič, na ktorého tiež nie sú žiadne otázky.

    Skončil som, pani predsedajúca.

  • Ďakujem pekne, pán podpredseda vlády, a teraz prosím, pán podpredseda vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na otázky adresované predsedovi vlády podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pána poslanca Štefana Hrehu, ktorý je tu prítomný, a otázka znie:

    "Vážený pán predseda, v súvislosti s témami stratégie inteligentnej špecializácie členských štátov, pán predseda vlády, v akom štádiu spracovania je tento dôležitý dokument u nás na Slovensku?"

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, prosím o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, ako iste dobre viete Slovenská republika ako členský štát Európskej únie má povinnosť vypracovať jednotnú stratégiu inteligentnej špecializácie alebo v bežnejšie používanom v skrátenom tvare stratégiu S3. Stratégie výskumu a inovácií pre inteligentné špecializácie reprezentujú nový prístup Európskej únie zameraný na transformáciu lokálnych ekonomík jednotlivých regiónov Európskej únie prostredníctvom cielenej podpory výskumu a inovácií. Stratégie S3 schválené vládou členského štátu a Európskou komisiou sú aj podmienkou pre investície zo štrukturálnych fondov do výskumu a inovácií v programovacom období v 2014 - 2020 ako súčasť kohéznej politiky Európskej únie pri napĺňaní programu zamestnanosti a rastu Európa 2020. Stratégie S3 v podmienkach Slovenskej republiky musia nielen spĺňať priority stratégie Európa 2020, ale vrátane jej kľúčových iniciatív, ale aj definovať opatrenia pre splnenie cieľov národného programu reforiem a špecifických odporúčaní rady Európskej únie určených Slovenskej republike. Vypracovanie stratégií S3 a jej akceptácie Európskou komisiou je jednou z podmienok k uzavretiu partnerskej dohody medzi Slovenskou republikou a Európskou komisiou. Ide o stratégiu, ktorá prostredníctvom inovácií vedy a technologického rozvoja vytvára predpoklady pre trvalo udržateľný rast konkurenčnej schopnosti Slovenskej republiky. Vychádza zo zásady, že len trvalým a udržateľným rastom konkurenčnej schopnosti je možné zabezpečiť pre Slovensko rast zamestnanosti a konvergenciu Slovenskej republiky vo vnútri Európskej únie. To znamená dosiahnuť rýchlejší rast Slovenskej republiky, ako je rast priemeru Európskej únie. Takýto dokument je spracovávaný pre rozpočtové obdobie v Európskej únii ako ex ante podmienenosť pre efektívnu implementáciu prostriedkov európskych štrukturálnych a investičných fondov v rámci časovej hranice od roku 2014 do roku 2020. Stratégia je teda dokumentom, ktorý v Slovenskej republike prekračuje obdobie činnosti jednej vlády, preto to musí byť dokument Slovenskej republiky a nielen súčasnej vlády. Jeho tvorba je z zabezpečovaná za širokej účasti nielen vedcov, ale aj špičkových odborníkov z priemyselnej praxe, finančníctva a univerzít. Je to dokument, ktorým Slovenská republika má preukázať svoju schopnosť strategicky vládnuť a harmonicky rozvíjať Slovenskú republiku pre posilnenie konkurenčnej schopnosti Európskej únie ako celku.

    Vláda Slovenskej republiky túto S3 stratégiu považuje za jednu zo svojich hlavných politických, ako aj odborných priorít. Vo svojom programovom vyhlásení si určila ako jednu z hlavných úloh vytváranie predpokladov pre prechod slovenskej spoločnosti na znalostnú spoločnosť. To úzko súvisí s výraznejším využívaním výsledkov vedy a ich transformácie do inovácií. Základnou víziou dokumentu je podnecovať štrukturálnu zmenu slovenskej ekonomiky smerom k rastu založenému na zvyšovaní inovačnej schopnosti a excelentnosti vo vede, technike a inováciách s cieľom podporovať udržateľný rast príjmov, zamestnanosti a kvality života. Túto víziu bude napĺňať Slovensko zameraním sa na nasledovné strategické ciele:

    - Prehlbovať integráciu a ukotvenie kľúčových priemyselných odvetví, ktoré zvyšujú miestnu pridanú hodnotu, zapájajú miestne dodávateľské reťazce a podporujú sieťovanie.

    - Zvyšovať príspevok výskumu k hospodárskemu rastu cestou globálnej excelentnosti a lokálnej relevantnosti.

    - Vytvárať dynamickú, otvorenú a inkluzívnu inovatívnu spoločnosť a zlepšiť kvalitu ľudských zdrojov pre inovatívne Slovensko.

    Všeobecné platné zásady pri tvorbe stratégie sú:

    - Stratégia S3 vychádza z národných silných stránok a konkurenčných výhod a úplne vyjadruje regionálne špecifiká Slovenskej republiky. To má zabezpečiť, aby sa aj fondy Európskej únie sústredili na obmedzený súbor dôležitých oblastí so skutočným potenciálom rastu. Základným princípom je účasť príslušných zainteresovaných strán najmä podnikateľských štruktúr na procese tvorby stratégie.

    - Pri spracovaní stratégie S3 sa reviduje a posilňuje zodpovednosť inštitúcií za podporovanie politiky inovácií, technologického rozvoja a výskumu užšou koordináciou a efektívnou činnosťou zúčastnených ministerstiev a agentúr vrátene lepšej koordinácie medzi regionálnou a národnou úrovňou aj naprieč hranicami.

    - Má sa dosiahnuť urýchlene implementácie kritického množstva opatrení s cieľom zlepšiť rámec výskumu a inovácie vrátane štrukturálnych reforiem a reformy financovania a inovácií a vedy.

    - Má dôjsť k posilneniu systému vyššieho vzdelávania s cieľom zvýšiť efektívnosť výstupov výskumnej a inovačnej činnosti prostredníctvom mobilizácie kvalifikovaného ľudského kapitálu najmä výraznejšieho skvalitnenia spolupráce medzi priemyslom a univerzitami. Má to byť jeden z nástrojov riešenia problému úniku mozgov zo Slovenska.

    - Stratégia má určiť nástroje ako maximalizovať dosahy a efektívnosť zdrojov prostredníctvom určenia priorít a koncentrácie investícií do vzdelávania, vedy a inovácií. K tomu sa budú vytvárať regionálne alebo národné partnerské zariadenia pre projekty z komunitárnych zdrojov Európskej únie.

    Obsah a rozsah stratégie je explicitne nastavený záväzným usmernením Európskej komisie. Samotná stratégia je procesným dokumentom s nesmiernym významom v oblasti spolupráce a maximálnej participácie všetkých zainteresovaných subjektov. Prostredníctvom dvoch kľúčových ministerstiev zodpovedných za politiky výskumu a vývoja a inovácií, teda Ministerstva školstva, vedy a výskumu a športu Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, pracuje vláda Slovenskej republiky na S3 stratégii od polovice roku 2012.

    V prvej etape do začiatku roku 2013 boli vypracované zo strany každého rezortu čiastkové stratégie z oblasti výskumu a vývoja a jeho prioritných smerov za ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu ako aj z oblasti inovácií za ministerstvo hospodárstva. K tomu boli vypracované čiastkové analýzy v oblastiach relevantných pre S3 stratégiu. Participácia podnikateľského sektora bola zabezpečená aj nepriamo a to formou dotazníkového prieskumu, v ktorého rámci bolo oslovených približne 5-tisíc spoločností.

    Inteligentná špecializácia je však zložitý proces, zahŕňa v sebe formulovanie strategickej vízie regiónu, identifikáciu konkurenčných výhod, stanovuje priority a využíva priemyselné politiky s cieľom využívať nové poznatky pre maximalizáciu rozvojového potenciálu príslušného regiónu. Do návrhu, ako aj implementácie sú na princípe partnerstva prizývaní všetci partneri, ktorí majú úlohu vo využívaní nových poznatkov v praxi. V záujme zabezpečenia maximálnej zainteresovanosti a účasti všetkých kľúčových aktérov bol už predbežný návrh S3 stratégie konzultovaný s predstaviteľmi ministerstiev, samosprávnych krajov a hospodárskych a sociálnych partnerov. Stratégia S3 je kľúčovým dokumentom zameraným na zvýšenie podpory hospodárskeho rastu a zamestnanosti na Slovensku prostredníctvom cielených investícií do výskumu a inovácií.

    S3 stratégia nie je statickým dokumentom, je to proces, v ktorom sa postupne formujú ciele politiky a opatrenia smerujúce k napĺňaniu poslania - štrukturálnej transformácie hospodárstva v prospech udržateľného rastu a zamestnanosti. Je navrhovaná tak, aby prispela aj k realizácii Dunajskej stratégie ako makroregionálnej stratégie.

    Primárnou strategickou úlohou vlády Slovenskej republiky pre úspešné spracovanie stratégie S3 bolo určenie spôsobu a režimu spracovania dokumentu, jeho personálne zabezpečenie, určenie detailného harmonogramu zodpovednosti vrátane konzultácií s expertmi Európskej únie. Týmito expertmi sú predovšetkým renomovaní vedci špičkových európskych univerzít a takisto kontrola plnenia časových medzi etáp je základným predpokladom pre úspešné dotiahnutie tejto stratégie. Hlavným koordinačným orgánom prípravy stratégie je Rada vlády Slovenskej republiky pre vedu, techniku a inovácie. Vrcholová riadiaca pracovná skupina určená radou pracuje pod vedením ministra školstva, vedy, výskumu a športu a ministra hospodárstva a predsedu Slovenskej akadémie vied. Je založená nielen zo zástupcov kľúčových rezortov, ale z podnikateľských štruktúr univerzít a Slovenskej akadémie vied.

    Práce od marca tohto roku sa významne urýchlili a skvalitnili. Na podkladových materiáloch pre stratégiu sa zúčastnilo viac ako 100 popredných odborníkov z vedeckej univerzitnej a priemyselnej praxe. V týchto dňoch sa dopracováva prvá pracovná ucelená verzia stratégie, ktorá bude v záujme jej maximálnej kredibility predmetom riadenej oponentúry s krajskými samosprávami, podnikateľskými štruktúrami, výskumnými a vývojovými inštitúciami vrátane jej komparácie v medzinárodnom priestore najmä z pohľadu makroregionálneho aspektu dunajského regiónu. Do konca septembra 2013 po prerokovaní v poradných orgánoch vlády Slovenskej republiky by stratégia mala byť schválená vládou Slovenskej republiky a následne predložená Európskej komisii. Vláda Slovenskej republiky komunikuje ohľadom tejto témy aj s okolitými členskými štátmi Európskej únie, ktorý každý má za povinnosť vypracovať obdobnú stratégiu.

    Harmonogram, podľa ktorého sa vláda Slovenskej republiky riadi patrí medzi tie najprogresívnejšie, keďže väčšina nových členských štátov Európskej únie má v pláne schvaľovať svoje S3 stratégie do konca roku 2013.

    Skončil som, pani predsedajúca.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie. Ďakujem za odpoveď, pán podpredseda vlády, a v poradí druhú otázku položila pani poslankyňa Ľubica Rošková, ktorá je prítomná v rokovacej sále a otázka znie:

    "Vážený pán premiér, ako je Slovenská republika pripravená naplniť ciele, ktoré zdôrazňuje aj Európska únia v oblasti vedy a výskumu?"

    Nech sa páči, pán podpredseda vlády, prosíme o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, jednou z kľúčových úloh, ktorá vyplýva súčasnej vláde z programového vyhlásenia, je založiť dlhodobé tendencie pre hospodársky, sociálny, environmentálny a vedecko-technický rozvoj Slovenska a pre zlepšenie kvality života.

    Za základný pilier znalostnej spoločnosti EH a ekonomiky, preto vláda považuje výchovu vzdelávanie, vedu, výskum a inovácie, informatizáciu a digitalizáciu. Uvedomujeme si, že výskum a vývoj patrí medzi najdôležitejšie faktory ďalšieho rozvoja Slovenska. V programovom vyhlásení vláda tiež deklaruje, že opatrenia v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu budú naviazané na stratégiu Európa 2020 s hlavným cieľom zachovať solidaritu, sociálnu súdržnosť a spoločne založenú na učení o nových vedomostiach. V tejto súvislosti vláda pri prerokovaní Výročnej správy o činnosti Slovenskej akadémie vied za rok 2012 12. júna 2013 prijala uznesenie, v ktorom bola ministrovi školstva v spolupráci s predsedom Slovenskej akadémie vied daná úloha predložiť správu o pripravenosti Slovenskej akadémie vied na plnenie strategických cieľov vedy a výskumu vyplývajúcich zo stratégie Európa 2020. Zároveň sa v uznesení odporúča predsedovi Slovenskej akadémie vied podieľať sa na vypracovaní návrhu hospodárskej politiky Slovenskej republiky a poskytovať súčinnosť orgánom verejnej správy pri tvorbe a realizácii politiky zameranej na podporu hospodárskeho rastu. V nadväznosti na plnenie cieľov stanovených Európskou úniou v oblasti vedy a výskumu uvediem konkrétne opatrenia, ktoré boli prijaté alebo sú v štádiu prípravy.

    Na prvom mieste je potrebné spomenúť opatrenia na zvýšenie financovania vedy a výskumu, pretože bol stanovený ciel zvýšenia financovania na 1,2 % hrubého domáceho produktu do roku 2020. Pôjde najmä o zvýšenie podielu financovania vedy...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán podpredseda vlády, čas na vašu odpoveď uplynul, až máte to krátko, tak nech sa páči.

  • Bohužiaľ, nie, ale písomnú odpoveď doručíme pani poslankyni.

  • Dobre, ďakujem, ďakujem pekne, pán podpredseda vlády, a budeme teraz pokračovať v hodine otázok a odpovedí, otázky položené pre členov vlády. Prv než začnem s prvou otázkou, chcem privítať na balkóne Klub dôchodcov zo Smižian. Vitajte v Národnej rade.

  • Takže pokračujeme ďalej. V poradí prvú otázku položil pán poslanec Mikloško, ktorý je tu prítomný, podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Petrovi Kažimírovi a otázka znie:

    "Ak zákon č. 583/2004 Z. z. priniesol preniesol na obec alebo VÚC výkon štátnej správy, malo by to byť hradené zo štátneho rozpočtu, čo sa deje iba čiastočne. Nemala by sa pre zlepšenie tejto situácie opätovne zaviesť daň z reklamy pre právnické osoby doplnením zákona č. 528/2004 Z. z. v prospech príjmov obcí, zmeniť vyhlášku č. 668/2004 Z. z. o rozdeľovaní výnosu dane z príjmu územnej samosprávy zmenou koeficientu výpočtu z podielu výnosov fyzických osôb pre samosprávu v prospech obcí s vyšším podielom seniorov? Obyvateľstvo starne a starostlivosť o seniorov je hradená prevažne samosprávou."

    Poprosím vás o odpoveď, pán podpredseda vlády a minister financií, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca, za slovo. Prajem všetkým príjemný dobrý deň a ďakujem aj pánovi poslancovi Mikloškovi za otázku.

    Zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy upravuje rozpočty územnej samosprávy, pravidlá rozpočtového hospodárenia a finančné vzťahy štátu k rozpočtom územnej samosprávy, ale aj vzťahy medzi rozpočtami subjektov územnej samosprávy navzájom. Obsahom zákona ale nie je prenos kompetencií, tieto sú riešené prostredníctvom osobitných, osobitných zákonov a sú aj dedičstvom fiškálnej decentralizácie známej a samosprávnej komunálnej reformy zo začiatku tejto dekády alebo minulej dekády.

    Poplatok za reklamu predstavuje jeden z pôvodných miestnych poplatkov v zákone č. 544/1990 Zb. o miestnych poplatkoch. Spomínaný zákon bol nahradený zákonom o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a to je zákon č. 582/2004 Z. z. Zákon ustanovuje nové miestne dane, čím sa rešpektujú zámery vyplývajúce z reformy verejnej správy na zvýšenie právomocí a zodpovednosti obcí pri určovaní daní a ich správe. Týmto zákonom sa zabezpečil priestor na zvýšenie a stabilitu vlastných finančných zdrojov obcí nevyhnutných na zabezpečenie úloh, ktoré plnia orgány územnej samosprávy. Dôsledkom je vyššia kvalita riešení reagujúca na miestne potreby, mobilizácia miestnych zdrojov, vyššia zodpovednosť, transparentnosť a vyššia miera informovanosti. Súčasné platné znenie nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 668/2004 a o prerozdeľovaní výnosu dane z príjmu územnej samosprávy v znení neskorších predpisov upravuje spôsob rozdeľovania a poukazovania výnosu dane a priamo určuje kritériá váhy rozdeľovania výnosu dane z príjmov fyzických osôb do rozpočtov obcí a financovanie originálnych kompetencií obcí. Uvedeným nariadením sa zabezpečuje aj financovanie výkonu sociálnych služieb pre obyvateľov v poproduktívnom veku.

    Financovanie časti zariadení sociálnych služieb je zabezpečované prostredníctvom dotácií z kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Ministerstvo financií preto nepovažuje tento stav za nemenný a v tejto súvislosti sa ani nebráni diskusiám a víta podnety k prípadným úpravám systému financovania sociálnych služieb, ako aj iných oblastí s cieľom zabezpečiť dodržiavanie základných princípov fiškálnej decentralizácie.

    Toľko oficiálny postoj rezortu financií, ale, samozrejme, chcem dodať aj to, že podľa mojich informácií rezort práce pracuje už pomaly rok na zákone o sociálnych službách a tu chcem pripomenúť isté nepríjemné dedičstvo ešte z konca minulého volebného obdobia, keď bol prijatý zákon o sociálnych službách, ktorý vlastne dával povinnosť dôchodcom sa až do výšky 50 % spolufinancovať náklady na pobyt v domovoch dôchodcov. Tento zákon bol potom aj na základe pobúrenia tých istých poslancov, ktorí ho kedysi prijali, zrušený alebo pozastavený. Teraz sa pracuje na novom systéme, ktorý by mal nahradiť dnešný nie veľmi udržateľný stav, keď sa cestou formou priamych dotácií z ministerstva práce z roka na rok ťažko vybojovateľný, samozrejme, s rezortom financií, týmto spôsobom nie úplne transparentne a nie hlavne udržateľne financujú sociálne služby a hlavne fungovanie domovov dôchodcov.

    Na vašu narážku, teda ale ohľadom možnej zmeny podielových daní musím povedať, že v dnešnej situácii, v situácii jasného záväzku vlády znižovať deficit v tomto, aj v ďalších rokoch, inak záväzku, ku ktorému sa, myslím si, že hlási celé politické spektrum, musím poznamenať, že súčasťou dosiahnutia fiškálneho cieľa 3 % deficitu v tomto roku je aj podpísané memorandum medzi vládou Slovenskej republiky a ZMOS-om ako predstaviteľom skoro 2900 samospráv, dedín, obcí, miest, takisto aj s vyššími územnými celkami a tu musím konštatovať a dnes som to v podstate zverejnil aj na tlačovej konferencii pri uvádzaní výsledkov daňových prognóz, tu treba povedať, že po 6-mesačnom monitoringu, bohužiaľ, samospráva tento záväzok nerešpektuje a je odklonená od cieľa skoro 150 mil. eur. Ak máme dosiahnuť tento cieľ, dávame vážny odkaz predstaviteľom samosprávy, nielen primátorom a starostom, ktorí sú často v rukách obecných zastupiteľstiev, že my tento záväzok berieme smrteľne vážne, a v prípade, že nedôjde ku korekcii, k revízii prístupu skoro 300 miest a obcí, k plneniu záväzkov memoranda, tak ministerstvo financií navrhne vláde zmeniť systém podielových daní, ale nie v prospech obcí, nie v ich prospech. Takže to je ale reálna situácia, s ktorou sa potýkame v týchto dňoch, a ja pevne verím, že sa nám to podarí aj na základe misionárskej činnosti v oblasti, v oblasti národných účtov a skutočného akruálneho účtovníctva, ktoré naozaj nie je, často to nie je veľmi jednoduché vysvetliť a tlmočiť, po síce, po iks rokoch fungovania a vyspelého účtovníctva obcí, ale často aj nepochopenia, v akom systéme účtuje štát, v akom systéme účtuje a preukazuje svoje výsledky obec alebo dané mesto.

    Základným odkazom ale je, že rezort práce pracuje na systémovom zákone, ktorý má raz a navždy vyriešiť problematiku financovania domov dôchodcov, ktorý vzhľadom na hroziaci aging alebo starnutie obyvateľstva je, samozrejme, oblasťou, ktorú je nevyhnutne riešiť aj zo strednodobého hľadiska a v každom prípade v tejto oblasti rezort financií bude nápomocný rezortu práce.

    Ďakujem. Skončil som.

  • Pán poslanec, máte doplňujúcu otázku? Áno, poprosím vás, zapnite sa. Nech sa páči, pán poslanec, máte dve minúty.

  • Ďakujem, pán minister, za kvalifikovanú odpoveď. Ja som vychádzal z toho, že v tom zákone o rozpočtových pravidlách samosprávy je taká pasáž, že ak sa zákonom prenáša na obec alebo vyšší územný celok výkon štátnej správy, náklady takto prenesené do výkonu štátnej správy sa obci alebo vyššiemu územnému celku uhrádzajú zo štátneho rozpočtu v rozsahu nevyhnutých nákladov. Bol som navštíviť ľudí v mestskej časti Bratislava - Staré mesto, ktorí dotujú výkony štátnej správy ročne sumou asi 400-tisíc eur, čiže to je trochu veľa.

    Druhá poznámka, že to opätovné zavedenie dane z reklamy do zákona o miestnych daniach by pomohlo, samozrejme, príjmom obciam, ale aj k reagulácii reklamných zariadení, ktorých je všade veľa a nie sú moc regulované. Ja mám v tomto smere pripravený návrh zákona.

    A tretia poznámka, zmena nariadenia vlády SR o rozdeľovaní výnosu by sa mohla udiať úpravou koeficientov, no máme návrh, že ako a že by to nebola nejaká veľká novela. Spomenuli ste zákon o sociálnych službách, ktorý nebol v otázke, ale vyvolal veľké turbulencie a doteraz vyvoláva. My, ktorí chodíme navštevovať domovy dôchodcov, tak vždy si tam zlízneme svoje, ktorí upozorňujú na tú prvú verziu, druhú verziu, takže iste jeho, ja si vždy zistím, kde je núdzový východ, keď o tom vysvetľujem, a je nutné, aby tá novela prišla čo najskôr. Ďakujem.

  • Poprosím vás, pán podpredseda vlády, o odpoveď.

  • Pán poslanec Mikloško, to zaznelo, právom si zlíznete svoje, lebo naozaj minulá politická zostava aj z hlasmi poslancov vašej politickej strany skladala dosť krutý návrh zákona, od ktorého sa potom mnoho ľudí odrazu tesne pred tým dištancovalo. Je to pravda, je to čistá pravda, aj vy viete, že je to pravda. Ale pravdou aj je, že doteraz sme problém nevyriešili, čiže akože systémové riešenie na stole nie je.

    Chcem povedať, že zákon o miestnych poplatkoch je zákon, ktorý patrí obciam a hovorí o originálnych príjmoch samosprávy. Chcem povedať zo skúsenosti, že okolo 6-10, keď som mal možnosť byť pri legislatívnom procese, že si naozaj myslím, že sa štát nemá veľmi iniciatívne montovať do tohto zákona, poviem to ľudovo, ale má to robiť v zhode s predstaviteľmi samospráv a má kľúčovo v tejto veci komunikovať s predstaviteľmi samospráv, lebo je to o ich originálnych príjmoch. Preto aj všetky poslanecké návrhy, moje odporúčanie, by mali byť silne, odporúčam, odkomunikované aj s predstaviteľmi ZMOS-u, ktorí sedia aj v tejto váženej Národnej rade, a bolo by fajn, keby si získali teda aj podporu ZMOS-u a jednotlivých regionálnych skupín ZMOS-u, pretože my máme aj sme viazaní memorandom, ktoré naozaj hovorí o neútočení. Čiže na jednej strane dosiahnutie nejakého fiškálneho cieľa, na druhej strane štát sa alebo vláda sa zaviazala, že nebude ďalej priťažovať samosprávam a tiež musím pripomenúť ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý je teraz tak pertraktovaný, že je v ňom časť, ako spoluautor zákona si to veľmi dobre pamätám a veľmi pekne ďakujem dodnes predstaviteľom vyšších územných celkov aj samospráve, že sa prihlásili aj do tohto zákona a sú tam postihnutí aj v tom dobrom slova zmysle, v dobrom slova zmysle v tom, že naozaj prvýkrát v ústavnom zákone, v ústavnom zákone je napísané, že štát nemôže presúvať kompetencie bez financovania, lebo je parádne to napísať v obyčajnom zákone, ale treba povedať, že všetky exekutívy do roku 2011 to robili potichu, vedome-nevedome, ale robilo sa to. Dnes od roku 2012 od prijatia tohto ústavného zákona je v ústavnom zákone napísané, že sa to robiť nesmie, hej, že nesmú sa presúvať dodatočné priamo-nepriamo kompetencie bez financovania. Chcem tu ešte - a tento zákon bol prijatý snáď 150-člennou väčšinou, to znamená všetkými poslaneckými klubmi ešte v minulom volebnom období - a chcem ešte podotknúť aj všeobecnú politickú podporu na tzv. audit verejnej správy, to znamená inventúru v oblasti finančných, ale aj finančných vzťahov, ale, samozrejme, aj procesných vzťahov medzi štátom, samosprávou a občanom, kde sa právom domnievame, že je mnoho duplicít, či na strane samospráv alebo štátov, mnoho neefektívnych procesov, platieb z oblasti mzdových, výdavkov bežných tovarov a služieb a pod. Len pre predstavu, dnes výdavková obálka štátu má objem okolo 17 mld. eur, z toho je veľká časť zase, zase eurofondy a hovoríme o nejakej netto časti 15 mld. eur pre štát a 4,6 mld. výdavkov pre samosprávu, pre vyššie územné celky a mestá a obce, 15 kontra 4,6, to nie je malá časť z celkových výdavok verejnej správy ako takej. Čiže sme odsúdení na to, sme odsúdení na to, aby sme spolu o týchto veciach hovorili, de facto sme odsúdení na to, aby sme sa aj stále sporili, lebo ako zvyknem hovoriť, je to krmítko - kam chodieva aj štát, aj samospráva - je spoločné, hej, hlavne pri dani z príjmov fyzických osôb. Takže tie, tie občasné spory alebo konflikty, ktoré sú ale väčšinou a zväčša, samozrejme, v mene veci, naprieč politických strán, naprieč politického spektra, majú svoj význam a má význam robiť poriadok aj v štáte, teda v oblasti štátnej správy aj v oblasti samosprávy ako takej. Nieže to má len význam, ale my to budeme musieť robiť, my sme na to odsúdení z pohľadu záväzkov a situácie, v ktorej sme sa v Európe dostali.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. V poradí druhú otázku položil pán poslanec Jozef Mihál podpredsedovi vlády a ministrovi financií Petrovi Kažimírovi. Vzhľadom na to, že pán poslanec tu nie, nebude sa na jeho otázku odpovedať.

    Tretiu otázku opäť položil pán poslanec Mihál ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Jánovi Richterovi, nie je tu prítomný, nebude sa na jeho otázku odpovedať.

    V poradí štvrtú otázku položil pán poslanec Pavol Zajac ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi a otázka znie:

    "Vážený pán minister, ako je napĺňaný harmonogram výstavby Pokračovanie Nábrežnej komunikácie Prešov? Bude dodržaný termín ukončenia výstavby, ktorý je uvedený v zmluve o dielo?"

    Nech sa páči, pán minister, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, výstavba úseku cesty 1. triedy č. 68 Prešov - Škultétyho začala v júni 2012, pričom na základe platnej zmluvy o dielo je termín ukončenia stavebných prác do 36 mesiacov, t. j. od odovzdania staveniska, čiže v júni 2015. Výstavba tohto úseku v súčasnosti prebieha v súlade s plánovaným harmonogramom prác.

    Výnimkou sú štyri stavebné objekty, preložky, pri ktorých kvôli problémom s majetkovoprávnym vysporiadaním nie je v súčasnosti právoplatné stavebné povolenie.

    Predpokladaný termín právoplatnosti stavebných povolení k uvedeným objektom je august 2013. Vzhľadom na skutočnosť, že dotknuté stavebné objekty nemajú vplyv na výstavbu hlavného cestného telesa, zostáva termín ukončenia výstavby nezmenený a platný podľa zmluvy o dielo, teda v júni 2015.

    Skončil som.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno. Máte na to dve minúty. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za odpoveď. Takže termín bude dodržaný. Prečo som sa to pýtal? Západojužný obchvat Prešova D1 je zatiaľ začiatok výstavby v nedohľadne a táto pokračovanie Nábrežnej komunikácie v Prešove bude tým lievikom, keď sa dokončí úsek Fričovce - Svinia, tým lievikom, cez ktorý pôjdu všetky autá, ktoré prídu z diaľnice D1. Mal som informácie alebo mám informácie o tom, že sú tam problémy s vykupovaním pozemkov. Takže sa vás chcem spýtať, sú tam problémy s vykupovaním pozemkov?

  • Nech sa páči, môžete odpovedať, pán minister.

  • No to som práve konštatoval, že práve kvôli problémom s majetkovoprávnym vysporiadaním je tam zdržanie pri týchto štyroch stavebných povoleniach, ale očakávaný termín je august 2013. Ďakujem, skončil som.

  • Ďalší, ďalšiu, v poradní piatu otázku položil pán poslanec Pavol Zajac podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra Slovenskej republiky Robertovi Kaliňákovi a otázka znie:

    "Vážený pán minister, od nešťastia v Kurimanoch, pri ktorom zahynuli štyria ľudia, uplynulo už skoro 8 mesiacov. Doteraz nie sú známe výsledky vyšetrovania a ani znaleckého posudku, ktorý mal byť údajne už na jar. Pýtam sa, aký je súčasný stav vyšetrovania nešťastia v Kurimanoch a aké sú výsledky znaleckého posudku? Kedy bude ukončené vyšetrovanie a vznesené obvinenie."

    Pán minister, podpredseda vlády, prosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede. Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán poslanec, dňa 2. novembra 2012 v čase okolo 14:30 hod. v katastri obce Iliašovce, okres Spišská Nová Ves, na stavebnom objekte SO 206 na moste vo výstavbe na stavebnom úseku diaľnice Janovce - Jablonov došlo z doposiaľ nezistených príčin k zrúteniu nosnej konštrukcie na stavebnom objekte diaľnice Janovce - Jablonov. V ten istý deň bola vykonaná obhliadka miesta činu a bol pribraný Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline na spracovanie znaleckého posudku k príčinám zrútenia nosnej konštrukcie, ktorý sa má predovšetkým vyjadriť k uvedenému skutku. Dňa 2. decembra 2012 boli pribratí súdni znalci na vykonanie prehliadky a pitvy usmrtených osôb a spracovanie znaleckých posudkov. Dňa 22. januára 2013 bol pribratý (kýchnutie) - ďakujem, je to pravda - bol pribratý aj súdny znalec na spracovanie posudkov k zraneným osobám. V priebehu prvotných úkonov boli na mieste činu prítomní aj pracovníci inšpektorátu práce (kýchnutie) - prepáčte, neprerušujem svoju reč úmyselne - v priebehu prvotných úkonov boli na mieste činu prítomní aj pracovníci Inšpektorátu práce Košice, ktorí začali vzhľadom k smrteľným pracovným úrazom samostatné šetrenie. Po ukončení šetrenia bude do spisu založený protokol o výsledku tohto šetrenia a na základe tohto výsledku bude rozhodnuté o ďalšom postupe. Výsluchy svedkov boli zamerané na zistenie základných informácií o prípravných prácach na stavebnom objekte SO 206, ako aj k priebehu kritickej udalosti a následkoch na živote a zdraví poškodených osôb a na obchodné vzťahy medzi jednotlivými spoločnosťami podieľajúcimi sa na výstavbe. V súčasnej dobe prebieha spracovávanie znaleckého posudku zo strany Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline k príčinám zrútenia podpernej konštrukcie a na kvalitu a druh použitého materiálu. Súbežne prebieha skúmanie predložených listinných materiálov k výstavbe stavebného objektu SO 206. Zo strany vyšetrovateľa sú vykonané všetky plánované vyšetrovacie úkony na objasnenie prípadu a vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti, je potrebné disponovať znaleckými posudkami, najmä znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline k príčinám zrútenia podpernej mostnej konštrukcie. Až na základe ich záverov bude možné zisťovať konkrétne osoby zodpovedné za vznik tejto udalosti. Predpoklad spracovania znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva v Žilinskej univerzity v Žiline je podľa ich vlastného vyjadrenia v termíne do konca augusta tohto roku. Po doručení znaleckého posudku a jeho analýze bude spracovaný dodatok k plánu procesných úkonov pre náležité objasnenie skutkového deja a prípadné vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti. Doposiaľ neboli získané dôkazy, ktoré by odôvodňovali záver, že trestný čin spáchala určitá osoba.

    Vzhľadom k vyššie uvedenému nie je možné stanoviť predpokladaný termín ukončenia vyšetrovania. Skončil som, pani predsedajúca.

  • Ďakujme pekne, pán podpredseda vlády. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno. Zapnite pána poslanca. Máte na to dve minúty, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za odpoveď. Pán minister, máme osem mesiacov od tejto tragédie, obrovskej tragédie, ľudskej, technickej, ktorá sa stala na Slovensku, a preto verejnosť oprávnene by už očakávala výsledky. Boli deklarované, bolo deklarované, že už na jar budú výsledky, máme tu leto. Chcem sa vás ale spýtať, po takom, po takejto obrovskej tragédii, kde zomreli ľudia, spadol most, ďalší boli zranení, čo si myslíte vy, mala by byť vyvodená aj politická zodpovednosť pri takýchto udalostiach na strane investora, NDS-ky, a jeho jediného akcionára ministerstva dopravy a výstavby, čo si myslíte, mala by byť vyvodená aj politická zodpovednosť po takejto tragédii?

  • No tak pozrite sa, pán poslanec, ja budem úprimný, pokiaľ nie sú známe závery vyšetrovania, tak, samozrejme, by boli ľubovoľné úvahy týmto smerom podľa mňa predčasné, ale ja si pamätám len jediného človeka, ktorý neustále chcel šetriť, a pri šetrení sa potom môžu stávať chyby. Čiže keby ste chceli o politických témach hovoriť, o tom, kedy cena ide na úkor kvality, tak potom musíte loviť, samozrejme, vo vlastných radoch.

    Ale z môjho pohľadu nebudem povrchný a nebudem tu vyvádzať jednoduché súdy, v tomto prípade ide naozaj o obrovskú stratégiu a vyšetrovanie trestného činu nie sú preteky Formuly 1. A tu už sa nehráme na čas, teda čím je rýchlejšie vyšetrené, tým je vyšetrené lepšie. V tomto prípade musíte aj obetiam, aj pozostalým po tomto, po tejto udalosti dať jasné odpovede na to, prečo a za akých okolností ich príbuzní prišli o život alebo o zdravie, a z toho dôvodu treba aj veľmi intenzívne k tomu pristupovať. Otázku ale treba, samozrejme, klásť, ale nemyslím si, že je úplne opodstatnená, práve Ústavu súdneho inžinierstva, ktorý tento znalecký posudok vypracúva, a ten vám vie dať relevantnú odpoveď na to, prečo to tak dlho trvá. Ja si myslím, že po posúdení technického stavu vecí je presne veľmi náročná vec a odborná. Polícia, ako viete, už všetky svoje úkony vykonala. My dneska sme naozaj v čakaní na tento posudok. A to je pre nás v tejto súvislosti, samozrejme, aj rozhodujúce, akonáhle budem mať všetky informácie pokope, môžme vlastne prejsť do záverečnej fázy vyšetrovania. V tejto chvíli, tak ako sme predpokladali, od toho marca zhruba máme vlastne tieto úkony prerušené do momentu, pokiaľ nedostaneme ďalšie relevantné informácie.

    Čiže ja si nedovolím nikoho naháňať alebo mu hovoriť o tom, že to robí strašne dlho, podľa mňa to robia odborníci, znalci z Ústavu súdneho inžinierstva zodpovedne, pretože sa musia potom podpísať pod informácie, ktoré môžu viesť ku konkrétnemu stíhaniu konkrétnej osoby, čiže to stanovisko musí byť naozaj veľmi relevantné. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády, v poradí šiestu otázku položil pán poslanec Ľudovít Kaník, ktorý je prítomný, podpredsedovi vlády a ministrovi financií Slovenskej republiky Petrovi Kažimírovi a otázka znie:

    "Pán minister, kedy znížite dane pre právnické osoby, keďže všetci ekonómia vidia, že vaše zvýšenie daní spôsobuje úbytok pracovných miest a znižovanie konkurencieschopnosti Slovenskej republiky, pričom výber daní vôbec nerastie, skôr naopak. Väčšina krajín Európskej únie už pristúpila k zníženiu daní, lebo je to prorastové opatrenie. Na čo ešte čakáte?"

    Poprosím vás o odpoveď, pán podpredseda vlády, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ďakujem, pán poslanec, za otázku, ktorú som naozaj neočakával.

  • Smiech v sále.

  • Základným predpokladom pre udržateľný ekonomický rozvoj Slovenska a udržanie dôvery finančného trhu je pokračovanie v ozdravovaní verejných financií, myslím, že na tom je zhoda celková a dokonca, aj keď sa to niekomu nemusí páčiť, a potvrdená dôveryhodnosť verejných financií v dnešnom stave pri vláde, ktorú zhodou okolnosti sme momentálne my dnes, tá dôveryhodnosť je potvrdená najnižšími, historicky najnižšími úrokovými sadzbami. To znamená, my si naozaj požičiavame momentálne najlacnejšie v celej histórii Slovenska, začo môže, samozrejme, situácia na medzinárodných trhoch, ale aj zásadná, zásadná dôvera v kroky, ktoré rok a pol vykonávame.

    Prioritou je teda znížiť deficit verejných financií pod úroveň 3 % hrubého domáceho produktu v tomto roku a dosiahnuť vyňatie Slovenska z procedúry nadmerného deficitu, dokonca by som to upresnil, primárne je naozaj nie nejaká, nejaký numerologický cieľ dosiahnutia nejakého bájneho kabalistického čísla 3, ale cieľom skutočným je naozaj sa dostať z trestnej lavice, z trestnej lavice procedúry nadmerného deficitu, v ktorej sme od roku 2010, a je to záväzok aj minulej, aj tejto vlády, že sa chceme na základe výsledkov roku '13 z tejto procedúry dostať. Čo to znamená? Znamená to to z hľadiska výkladu inej kabaly, ktorý sa, ktorou sa volá Pakt stability a rastu, znamená to, dosiahnuť výsledok v roku 2013 blízko k 3 % - je to naozaj to, tá blízkosť je na posúdenie Európskej komisie a je to aj ich arbitrát, rozhodnutie - a postaviť kredibilný rozpočet pod 3 % v roku 2014. To je jeden, len jeden z regulatívov, ktorým sa musíme riadiť. Samozrejme, máme tu nové a nové pravidlá, na ktorých sme sa zhodli, a tiež je tu široká politická podpora a je to fiscal compakt, ktorý hovorí zase o úsilí štrukturálneho šetrenia, štrukturálnych zmien na znižovanie deficitu. Máme tu six pack, two pack, máme tu európsky semester, máme tu ústavný zákon o dlhovej, o rozpočtovej zodpovednosti, o dlhovej brzde, takže, takže toto sú proste parametre, to sú body, v ktorých sa musíme, v ktorých sa musíme v priestore držať. Podľa aktualizovanej prognózy daňových príjmov, ktorú prerokoval aj nezávislý výbor pre daňové prognózy veľmi nedávno, 24. júna, to znamená pred pár dňami, samotné zvýšenie sadzby dane z príjmov právnických osôb prinesie v tomto roku rozpočtu dodatočných 223 mil. eur - to je naozaj najaktuálnejšia prognóza - a v budúcom roku 235 mil. eur. Je to proste prepočítanie konsolidačného balíčka, ak to takto nazveme z konca minulého roku na základe naozaj najaktuálnejších báz. Inými slovami, ak by sme sadzbu nezvýšili, príjmy rozpočtu podľa súčasných prognóz by boli o takmer štvrť miliardy eur nižšie. Od automaticky sa ponúka otázka ako nahradiť, samozrejme, takýto prípadný výpadok. Prípadné zníženie sadzby DPPO by tak muselo byť kompenzované nárastom výnosu iných daní, iných daní.

    Podľa publikácie Daňové trendy Európskej únie z roku 2013 v roku 2013 znižovali sadzbu dane z príjmu právnických osôb tri krajiny: Veľká Británia - a s účinnosťou, samozrejme, v roku 2013, Veľká Británia a Švédsko a Slovinsko. Británia znižovala sadzbu z 24 na 23, Švédsko z 26,3 na 22 a Slovinsko z 18 na 17. Myslím si, že so Slovinskom by sme sa teraz asi veľmi porovnávať nechceli, aj keď im nič zlého neprajeme, skôr nám je ľúto, v akej situácii sa nachádzajú, a držíme im palce.

    V roku 2013 tri krajiny zvýšili sadzby, pri Grécku to bolo najprv v roku 2010, sadzbu znížilo z 35 na 24 a v roku 2011 na 20 a v roku 2013 sa už zase výrazne zvýšilo na 26. Luxembursko zvýšilo sadzbu z 28,8 na 29,2 a my sme zvyšovali sadzbu z 19 na 23. V porovnaní s predkrízovým rokom 2008 znížilo sadzbu dane z príjmov právnických osôb 9 krajín, aj po znížení je ich priemerná sadzba na úrovni 22,9%, 23 teda zaokrúhlene, teda v porovnateľná, priam rovná tej sadzbe, ktorú máme my dnes. Priemerná sadzba dane z príjmu právnických osôb v krajinách Európskej únie v súčasnosti na úrovni 23,2 %, teda mierne nižšia, ako bola v roku 2008, keď to bolo 24 %. Čiže tuto je veľmi možno mechanistické, ale jasné porovnanie dát o to, aké trendy tu sú, a nesúhlasím teda s výrokom, že väčšina krajín, a takisto aj nesúhlasím, aj keď chápem, že je to súčasťou vašej politickej komunikácie, že všetci ekonómovia vidia.

    Problémom je a vidíme to nakoniec koniec koncov, ja môžem veľmi aktuálne, ja som mal dneska od 12.00 hod. tlačovú konferenciu práve k výsledkom daňovej prognózy, kde súčasťou zhoršenia sú aj dane z príjmov právnických osôb. Len problémom je, že základom týchto problémov je vybratá daň za rok 2012, a tento trend tu ale je, ale teraz úplne vážne pri posúdení všetkých údajov od roku 2009. Aj logicky, samozrejme, spojený s ťažkosťami, ktoré reálna ekonomika má od roku 2009, a podľa poslednej analýzy, ktorá je veľmi čerstvá na základe daňových priznaní podaných 31. marca tohto roku, kde viete, že absolútna väčšina slovenských firiem podala daňové priznania, a tie, ktoré majú medzinárodný prvok ich budú podávať teraz ku koncu júna, to znamená o 2-3 dni. Ale aj na základe údajov, ktoré máme na základe pred, by som, predbežných hlásení o daňovej povinnosti týchto firiem s medzinárodným prvkom, ale aj na základe už ohlásených zmien preddavkov, lebo aj preddavky idú smerom dolu. Teraz si to proste uvedomme, je to pravdou. Pravdou ale je a dôvodom je v prípade daňovej povinnosti rokov '12, '11, '10 pri rovnej dani ustálenej a dlhodobo nízkej zhoršený výnos dane príjmov z právnických osôb z pohľadu toho, že v roku 2009 došlo k obrovskému prepadu a došlo k na akumulovaniu strát. Tieto straty sa dodnes rozpúšťajú v daňovom základe, to je aj jeden z hlavných dôvodov nižšej ako očakávanej, než očakávaného výnosu za rok '12 pri sadzbe 19 %. Takisto je tu vyššia snaha používania odpočítateľných a pripočítateľných položiek, ktorý zase vzniká aj s druhotnou platnosťou neschopnosťou, to znamená z vytvárania si rezerv na nezaplatené faktúry a ďalšie odpočítateľné položky, to je úplne reálna situácia. Samozrejme, rok '13 má veľkú podobnosť s rokom 2009 a s plnou vážnosťou treba povedať, že rok '13 je druhý najhorší rok v ekonomike moderného Slovenska, druhý najhorší po roku 2009 aj z hľadiska ekonomického rastu fundamentov, fundamentov prostredia, do ktorého sme vrastení, aj z hľadiska štruktúry ekonomiky, o ktorej sme tu už stokrát hovorili, a viete, že chcem povedať, ale, ale to vnímanie aj pri stretávaní sa, samozrejme, s generálmi priemyslu je jednoznačne dané.

    Očakávania lepšieho vývoja po prázdninách - ja som pred pár dňami na rozlúčkovom stretnutí s Davidom Rintuolom, doterajším šéfom U. S. Steelu, hovoril napríklad o jeho videní vecí. Je to človek, ktorý je, naozaj nie je zaviazaný žiadnym spôsobom, žiadnym názorom, odchádza späť do Pittsburgu, jeho očakávanie, jeho vnímanie vývoja objednávok, vzťahov s partnermi obchodnými na Slovensku aj mimo je to, že očakávajú naozaj od septembra zlepšenie stavu v metalurgickom priemysle, ktorý je jeden z najcitlivejších. Predvčerom som bol Continentali v Púchove a tam to bolo, ten názor bol, bol identický. Ja, samozrejme, som veľmi opatrný z pohľadu očakávaní, lebo podobné, podobné, podobné vnímanie očakávaného zlepšenia sme mali na základe tzv. ifo indexov, to znamená vnímania alebo nálady v nemeckej ekonomike z mesiacov október, november, december, január minulého a tohto roka, a viete, že tento trend sa ako taký, samozrejme, nepotvrdil. Pravdou je, že v situácii, keď je firma v strate, je úplne jedno, či má sadzbu 19, 23 alebo 33 %, lebo je to stále nula. Čo nás neteší, ale je to realita z hľadiska vnímania rokov, roku '9 až '13, a pravdou stále je, že sa nám váľajú desiatky, stovky miliónov eur v podobe daňových únikov kľúčovo v oblasti dane z pridanej hodnoty, nepriamych daní, dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní. A ten prístup stále je, že ak sa nám podarí zlepšiť efektivitu výberu, ktorej obrat trendu môžem potvrdiť už aj dnes na základe jasných čísiel za I. polrok v objeme nižších nadmerných odpočtov na DPH, čo je jasné a dokázateľné a doručiteľné. Ak sa toto podarí zlepšiť ešte viac, tak daň z príjmov fyzických osôb môže nabrať trend naspäť zo sadzby 23 %.

    Skončil som.

  • Vidím, že pán poslanec je nachystaný. Chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči, máte na to dve minúty.

  • No. Ďakujem pekne. Pán minister, ja schvaľujem ten cieľ znížiť deficit pod 3 %. Akurát by sa tými opatreniami jemu vzďaľujete, to je ten problém, na ktorý poukazujeme, pretože keď sa aj pozrieme na posledné výsledky, aj tie, ktoré ste spomínali, tak vidíme, že výber daní napriek tomu, že očakávate zvýšený výber, nie je zvýšený, že výber dane presahuje ledva presahuje 40 %. Je nižší ako minulého roku a hlavne, keď vieme, čo sa deje v podnikovom sektore, že všetky firmy, ktoré majú dostatok zdrojov alebo není, žiaľbohu, není ich príliš veľa, urobili opatrenia, aby pri ešte nízkej 19 % sadzbe priznali vyššie zisky a presunuli alebo odsunuli nákladové položky do budúceho roku, a napriek tomu nie je zvýšený výber daní, je to veľmi negatívny signál a znamená, že v budúcom roku nastane veľký prepad daňových príjmov. Takže tá obava a tá výzva k znižovaniu daní smeruje práve tam, aby sme sa nevzdiali od tej ambície skonsolidovať verejné financie, ale, naopak, aby sme to robili. A to, že významné krajiny, ktoré ale dnes sú v hospodársky horšej situácii ako Slovensko, napriek tomu znižujú sadzby dane, nesvedčí o tom, že sa správajú nezodpovedne, ale svedčí o tom, že pochopili, že tento spôsob je prorastový impulz pre ekonomiku. A keď sa touto cestou nevyberieme aj my, tie daňové príjmy sa jednoznačne sa budú znižovať. Ísť naozaj cestou ako Grécko určite nie je rozumné a naozaj platí, že máme druhý najhorší rok...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči, pán minister, poprosím vás o odpoveď na doplňujúcu otázku pána poslanca.

  • Ja si vážim, ja si vážim, pritom že som tento typ otázky očakával, vážim si konštruktívnu atmosféru aj odpoveď na tú tém, lebo, lebo naozaj je to polemická záležitosť, lebo je to o správaní v reálnej ekonomike ako takej. Ale proste verte nám, že sme v pravidelnom kontakte. Ja mám tu istú skúsenosť, pán poslanec, ako, ako vy, lebo, lebo obaja sme žili aj v reálnej ekonomike a nevyšli sme z akvária politickej školy nejakej, čo znamená, máme skúsenosť a máme svoje aj videnia sveta. A z tohto pohľadu rešpektujem každý názor, ktorý príde aj z takejto strany, ale musím povedať, že na základe informácií, ktoré mám naozaj reálne z poľa ľudí a firiem, ktorí proste pracujú, a je to rôzne. To treba povedať, že každý sa nachádza v nejakej inej životnej situácii, inak je to v oblasti veľkých firiem, kapitánov priemyslu, ktorí sú našimi loďami, a bol tu konsenzuálny súhlas pred iks rokmi, že sme sa naviazali najjednoduchšou cestou na typ automobilového priemyslu z hľadiska konverzie našej ekonomiky, znalostí, edukácie našej pracovnej sily, na monotematický typ priemyslu, ľahkého strojárenstva, v danom prípade výroby automobilov a všetkého, čo je s automobilmi ako-tak spojené. Čiže tieto strategické rozhodnutia máme za sebou a, samozrejme, negatívne aj pozitívne dopady týchto rozhodnutí, samozrejme, teraz takisto musíme znášať a ťažko by sme sa mohli vyhovárať jeden na druhého, kto za to môže. Proste tak to je. Pravdou ale je, že čo sa vníma asi za najväčší problém slovenskej ekonomiky po celé roky, je nízka úroveň zamestnanosti, ktorú vieme - a tiež si, nebudeme sa sporiť o číslach - a vieme, že ju máme nižšiu ako v Českej republike, oveľa nižšiu ako v Rakúsku, čo je základný problém ináč financovania verejných služieb ako takých, lebo ak máme málo ľudí, ktorí pracujú, legálne pracujú, uvedomme si, máme diery, ktoré sme mali a tiež sme ich tolerovali, exekutívy také-onaké, modré, všetkých farieb a vytvárali sme ešte sami motiváciu na obchádzanie týchto, týchto podmienok. Tak v takom prípade, ak máme zásadný problém nízkej zamestnanosti a veľkej nezamestnanosti, a veľká nezamestnanosť, samozrejme, vytvára veľmi negatívny tlak na to, že nám nerastú mzdy. Problémom tejto našej slabej ekonomiky slovenskej je, že je extrémne závislá od externého prostredia, lebo je proexportná a má malú zložku domácej, domáckej spotreby. Keď je malá zložka domácej spotreby, nevytvára sa nám sekundárny sektor, to znamená oblasť služieb. To je ďalší problém, oblasť, oblasť služieb, oblasť rekreovania, kvality života ako takého. Tí ľudia tam nie sú, lebo si ich Slováci nemôžu dovoliť, pretože majú nízke mzdy. A základný problém vášho videnia sveta a toto už je aj ideologický pohľad, ktorý bol pretavený do ekonomických pravidiel a vzorcov našej ekonomiky, je ten, že máme extrémne malý podiel miezd na hrubom domácom produkte a oveľa väčší ako všetky iné krajiny v Európskej únii podiel kapitálu na tom. Nechcem to ideologizovať, ale toto je proste jeden z princípov slabosti našej domácej ekonomiky. A čo je paradoxné a zaujímavé a nájdete si to aj v hodnoteniach Európskej komisie, že ziskovosť firiem aj po prepade v roku 2009 rástla. Paradoxne rástla viac, viac ako v iných krajinách Európskej únie, ktoré sa možno aj horšie zotavovali, len bez dodatočnej distribúcie do oblastí štátu, daní a bez dodatočnej distribúcie do oblastí miezd, čo by malo ísť primárne. Čo je vidieť na tom, čo sa na jednej strane chválime, ako lákame investorov, že máme vysokú produktivitu práce za posledných päť rokov nárast o 17 %, čo je výborné pre konkurencieschopnosť, ale čo je veľmi zlé pre domácu spotrebu. Čiže málokedy by minister financií mal hovoriť o tom, že mzdy sú nízke, ale naozaj v našej krajine zaostáva rast miezd za produktivitou práce. A to sme boli spolu pri memorande v roku 2009 - opäť spoločenský konsenzus, keď sme dohodli medzi zamestnávateľmi a odborármi dohodu, že nebude prebiehať nároky platové, nebudú predbiehať produktivitu práce. Ale medzitým sa tie nožnice tak vzdialili, že platy zaostávajú a tým pádom zaostáva aj domáca spotreba ako taká. Čiže ja len hovorím, že produkcia zisku tu bola, že jeho distribúcia nie je v prospech našej krajiny, ale že naozaj vrecia peňazí putujú mimo našej krajiny aj legálne, aj nelegálne. A z tohto pohľadu to kľúčové, čo je problém, je tvorba pracovných miest a kľúčovou prekážkou je výška odvodov. Nie sadzba, nie samotná sadzba dane z príjmov právnických osôb, ale kľúčovou je výška odvodov, hlavne pre zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných a ľudí, ktorí majú úplne základné, základné vzdelanie. Ja si myslím, že toto je oblasť, na ktorej by sme mohli nájsť konsenzus ako horšie a ťažšie nájsť na to liek ako.

    Ale vždycky pomenovanie problému je polovica úspechu. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pán podpredseda vlády. V poradí siedmu otázku položil pán poslanec Pavol Zajac ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi a otázka znie:

    "Vážený pán minister, v akom termíne predpokladáte rozhodnutie o variante výstavby rýchlostnej cesty R4 Hanušovce nad Topľou - Svidník, ktorej projekčnú prípravu ste zastavili v januári 2013? Môžu obyvatelia regiónu na základe výsledkov štúdie realizovateľnosti očakávať aj iné varianty, aké boli doteraz prezentované verejnosti?"

    Nech sa páči, pán...

  • Reakcia z pléna.

  • Povedané so smiechom. Smiech v sále.

  • Ja som si to ani nevšimla, ale prečítala som otázku.

    Takže čas určený na hodinu otázok a odpovedí uplynul. Končím tento bod. Zároveň chcem poprosiť členov vlády, keďže nasledujú písomné odpovede na interpelácie a interpelácie, aby naďalej zotrvali v rokovacej miestnosti.

    Otváram bod písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané do 27. mája 2013, tlač 531.

    Z dôvodu prehľadnosti prosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 531 nachádza, a v prípade nespokojnosti s odpoveďou uviesť, či žiadajú, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou.

    Písomne sa do rozpravy prihlásili dvaja páni poslanci, a to pán poslanec Mikuláš Huba z klubu OĽaNO a pán poslanec Alojz Hlina. Nech sa páči.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale nie, toto sú písomné odpovede, interpelácie ďalší bod.

    Poprosím vás, pán poslanec Huba, nech sa páči, máte slovo.

  • Rokovanie o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 531.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, viackrát som v tomto pléne Národnej rady vystúpil s upozornením na veľmi zlý a neustále sa zhoršujú stav environmentálnej výchovy a vzdelávania na Slovensku. Mojim názorom neoponovali ani príslušní členovia vlády Slovenskej republiky zodpovední za túto oblasť. Skôr naopak, napr. pán minister školstva, vedy, výchovy a športu viackrát prisľúbil zabezpečiť v tejto oblasti nápravu.

    Dňa 23. mája tohto roku som sa preto obrátil s interpeláciami obdobného znenia na ministra školstva, vedy, výskumu a športu pána Dušana Čaploviča a na ministra životného prostredia pána Petra Žigu. Moje interpelácie sa týkajú otázok a návrhov na zlepšenie stavu environmentálnej výchovy a vzdelávania na Slovensku.

    Odpovede pánov ministrov na moje otázky a návrhy obsiahnuté v interpeláciách ma, žiaľ, neuspokojili, pretože neobsahujú návrhy konkrétnych riešení ako súčasnú neudržateľnú situáciu a nepriaznivý stav v tejto oblasti zlepšiť. Sklamaním pre mňa je aj nedostatok vôle oboch pánov ministrov opäť zriadiť čo i len medzirezortné komisie s relevantných zástupcov oboch rezortov, rezortných inštitúcií a odborníkov z externého prostredia, ktoré v minulosti na Slovensku vcelku úspešne fungovali a existencia ktorých by predstavovala úplne zanedbateľné nároky na štátny rozpočet. Z týchto dôvodov musím s poľutovaním navrhnúť, aby plénum Národnej rady hlasovalo o mojom návrhu nevziať odpovede pánov ministrov Čaploviča a Žigu uvedené pod č. 13 a 14 v tej tlači 531, ktorú máme na laviciach, na vedomie.

    V ten istý deň som sa s interpeláciou obrátil aj na predsedu vlády Slovenskej republiky pána Roberta Fica a tá interpelácia sa týkala jedinej otázky, prečo nebola v termíne do 31. marca 2013 do Národnej rady predložená Správa o plnení úloh Národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky, tak ako je to uvedené v platnom uznesení Národnej rady č. 1989 z 3. 4. 2002. Moja interpelácia mala dve roviny, jednak procesnú týkajúcu sa nesplnenia platného uznesenia Národnej rady, jednak vecnú, lebo parlamentná diskusia o plnení, resp. neplnení úloh národnej stratégie by podľa mňa nepochybne prispela k splneniu početných sľubov a naplneniu cieľov obsiahnutých v programovom vyhlásení vlády na tému smerovania trvalo udržateľnejšej budúcnosti Slovenska. Odpoveď na moju interpeláciu uvedená pod bodom 15 ma ani po stránke procesnej, ani po stránke obsahovej neuspokojila, a preto žiadam, aby sme hlasovali o mojom návrhu nezobrať ani túto odpoveď na vedomie. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne. Ďalší prihlásený do rozpravy. Nech sa páči, Alojz Hlina.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, dovoľte mi, prípadne sa nechám rád opraviť, ale podľa § 130 rokovacieho poriadku ods. 4 interpelovaný je povinný byť na rozprave prítomný. Preto odmietam vystúpiť, pokiaľ tu nebude interpelovaný, ktorým je minister Kaliňák. Ďakujem.

  • Krátka pauza.

  • Buďte tak dobrý, nech sa páči.

  • Elektrika ide, ale nedodržiavajú sa zákony, tak upozorňujem. Však máte moc, však zmeňte si rokovací poriadok, napíšte si, že môžte rokovať pri Eurovei, nech sa páči, ale zatiaľ je tam, čo tam je, tak len na to upozorňujem.

  • Zatiaľ poviem pre občanov, ktorí to prípadne pozerajú, aby sa nenudili...

  • A už aj pán minister prišiel, takže... Prepáčte, pán minister, ja len som požadoval to, čo máte v existujúcom rokovacom poriadku. A v existujúcom rokovacom poriadku je napísané, že interpelovaný je povinný byť na rozprave prítomný. Tak som to už hovoril aj tu vašim kolegom. Máte takú moc, že to môžte zmeniť, že môžte rokovať pri Eurovei, kľudne si to zmeňte. Zatiaľ je tam, čo...

  • Reakcia z pléna.

  • Zatiaľ tam je to, čo tam je. Pravdou je, že nemáte úctu k tomuto inštitútu skoro žiadnu. Prosím vás pekne, ja som interpeloval raz pani Zvolenskú, ona mi napísala, ja som sa jej pýtal, že či toto niečo zvýši alebo nezvýši. Ona mi odpíše, že nemá záujem. No ako keby som ja mal, sa pýtal, že či ona má o niečo záujem.

    Ja som sa vás, pán minister, v mojej interpelácii pýtal na konkrétne veci týkajúce sa zaistenia vášho bývalého koaličného partnera a druha v zbrani pána Jána Slotu a odpovedali ste mi urážlivo, pre mňa urážlivo. To, že si niekto skopíruje Trestný poriadok je urážlivé. To je presne to, že takto nejakým spôsobom pracujete. Tak zrušte aj tento inštitút interpelácie a nebudeme sa trápiť. Lebo je zbytočné dávať interpelovať, keď vlastne tomu, kto interpeluje, prekopírujete nejaké ustanovenia z Trestného poriadku a myslíte si, jak ste s ním vybabrali, a celé je to vybavené. Tak sa neurážajme navzájom, nechajme to tak, zrušte to, ja nebudem interpelovať a vy si kľudne vládnite ďalej týmto sektárskym spôsobom, ako to realizujete. Zatiaľ však to tam máte, tak určite, ale určite vyjadrujem obrovskú nespokojnosť s mojou odpoveďou, vašou odpoveďou na moju interpeláciu, ktorá, mimochodom, tu za záhadných okolností včera dokvitla a predvčerom ešte nebola a zrazu, keď sa niekto na to začal pýtať, tak zrazu sa kuriérom doručila, len sa ručne dopísal dátum. Možno ste si mysleli, že, že či vôbec pošlete alebo nepošlete tak hlúpu odpoveď, ale nakoniec, keď sa niekto na to pýtal, ste ju pre istotu poslali.

    Vážení kolegovia, myslím, že prekonávame rubikony, prekonávame hranice, ktorými by sme mali mať, vzdať nejakú úctu. Robíme to dlhodobo. Včera čo ste tu stvárali, to budem v tej druhej časti vystupovať, že tuná pani ministerka nie je a nie je schopná odpovedať na jednu triviálnu otázku, nie je. Robíte to organizovane, robíte to s úmyslom poškodiť niekoho. Ja som sem šiel s iným úmyslom do tohto parlamentu a zatiaľ ho nebudem meniť, resp. vôbec ho nechcem meniť. Pokiaľ vy ste sem prišli s úmyslom pomôcť nejakým svojím kamarátom, nech sa páči. Ja si však myslím, že tento parlament slúži a je vytvorený na to, aby vytváral prostredie udržateľnosti pre všetkých jeho občanov, čo tu vôbec nerobíme. Pani ministerka je sem schopná prísť so zákonom pre úzku skupinu ľudí, ktorá prostredníctvom toho zákona vydre, vydre z tejto chudoby ešte ďalšie desiatky miliónov eur, a vy ste schopný mi napísať odpoveď, ktorá ma uráža, len preto, aby ste si kryli svojho bývalého politického partnera, druha v zbrani Jána Slotu, ktorý zanechal hlbokú brázdu na vedomí slovenskej spoločnosti a vôbec na vedomí vnímania toho, že či niekto je alebo nie je. Však tu sa ľudia hanbia povedať, že sú Slovákom len preto, aby ich to nepreskočilo náhodou, že povedia, že je to jak Slota. S týmto človekom vám to stálo zato, stálo zato niekomu, že pokoril, pokoril políciu. To, že štandardný postup pri, keď chytia ožrana ožratého nejakého, že šoféruje auto a ešte je tak drzý, že sa vie, že ešte neuposlúchne výzvu, ohrozí ďalších účastníkov a ešte sa vyhráža, je úplne najnormálnejšie z normálnych vecí, že ho nechajú vytriezvieť, aby sa ho ráno spýtali, že čo, čo ďalej. To, že ste pokorili, že si niekto dal tú prácu, že pokoril tých policajtov po tomto všetkom, že to niekomu stálo za to, že toho Slotu z tej basy vytiahli po piatich hodinách, to má ďalekosiahle sociologické dôsledky, dôsledky na vedomí spoločnosti o spravodlivosti tejto krajiny, pán minister. To nie je, že Jano Slota tam bol iba päť hodín. To nie je o tom, že Janovi Slotovi sa nechcelo tam spať a chcel spať doma. To je o tom, že ste nechali hlbokú, ale hlbokú brázdu na vedomí spravodlivosti tejto spoločnosti, lebo niekto môže a niekto už nemôže. Štandardný postup, to bola jedna z otázok, ktorú som sa pýtal, dokedy tam tí ľudia sú? Dovtedy, kým nevytriezvejú, čo poväčšine trvá do rána.

    Pán minister, tipujem v súčasnosti, že ste si spravili obeť možno z nejakého okresného riaditeľa, z niekoho, na koho to trebalo zvaliť, že sa uvedomilo, že sa stala chyba. Niekomu inému to stálo zato, niekomu inému to stálo zato, že Jána Slotu vytiahli z tej basy ešte predtým, aby si mohol večer ľahnúť do svojej postele. Niekomu inému to zato stálo. Na otázky, ktoré som ja kládol, pán minister, ja tomu plus-mínus trošku rozumiem, nepýtal som sa na vyšetrovací spis, ja som sa pýtal na to, s čím sa vy chválite. To znamená, keď robíte niekde nejaký úkon, tak vynukujete tie záznamy do Markízy, že či ich nechcú, aby ste deklarovali, demonštrovali vašu pripravenosť. Úplne v poriadku, nespochybňujem. Prečo zrazu sa záber, ktorý, zdá sa, môže byť pre spoločnosť mimoriadne zaujímavý, stáva pomaly vyhradeným dokumentom pod krytím neviem koho? Prečo zrazu takýto dokument, za iných okolností bežne dostupný, dokonca ponúkaný sa zrazu stáva tajomným?

    Pán minister, vy ste mi, nemám to tu, ale dúfam, že to skúsim zacitovať presne, vy ste mi v tej odpovedi napísali, že tento záznam podľa nejakého ustanovenia, nariadenia minstra z 2005. roku je možné poskytnúť masovokomunikačným prostriedkom vtedy, keď súhlasí autor, resp. nadriadený policajt. Prosím vás pekne, toto, toto, týchto, tieto záznamy sa týkajú nejakého autorského práva, prosím vás? Však ten, ten čo to natáča, to je Fellini alebo kto to je, prosím vás? Ale keď tak to už formulujete, prosím vás, povedzte mi, alebo sa vás takto spýtam. Keď je podmienené vydanie toho záznamu tým, že má s tým súhlasiť autor, alias Fellini, resp. nadriadený policajt, neviem teraz ktorý, lebo najvyšší ste podľa mňa vy alebo pán Gašpar a nad ním ste vy. Tak kto má teda súhlasiť, resp. povedzte mi, dá súhlas ten nadriadený na to, aby ten záznam sa slovenská verejnosť, lebo zdá sa, že je veľký záujem to vzhliadnuť, dostane sa ten záznam medzi ľudí, aby videli, že kto vládol tejto krajine? Aby si ľudia mali možnosť pozrieť, že kto im tu vládol 20 rokov, z toho 10 reálne, s vami 5? Aby to videli, aby to vedeli posúdiť, že s čím ste schopní sa spriahnuť? Za účelom, ja neviem čoho, možno vy kvôli tomu, že ste chceli urobiť svet lepším, ale tam bolo iks ľudí, ktorí to nechceli urobiť, svet lepším. Ktorí chceli urobiť svet lepším, ale pre seba. Umožnite ľuďom vzhliadnuť po toľkých tých rokoch, čo si vytrpeli pod vládou takýchto dementov, aby si mohli pozrieť a možno ako výstrahu pre budúce generácie, že kto je schopný v tejto krajine vládnuť. Umožníte to tým ľuďom, aby, aby vzhliadli tento záznam? To je jednoduchá otázka a na tú potrebuje, nielen ja, predpokladám, že veľa ľudí a koniec koncov určite sa vás veľa ľudí na to pýtalo, potrebuje vedieť odpoveď. Verím, že sa ten záznam nestratí, verím, že sa nebude z neho strihať, verím, že ten záznam sa medzi ľudí dostane a bude pôsobiť výstražne, výstražne, že čo sa môže stať, keď ľudia možno si neuvedomujú, akú silu majú, keď idú k volebnej urne. To bode možno, bude to povinne na hodinách dejepisu, matematiky, občianskej náuky, náboženstva, sa to bude povinne premietať, keby to na mne záležalo, tak to tak nariadim.

    Takže bol by som rád, pán minister, keby ste v tomto nerobili nadprácu, ale aby ste konali to, čo štandardne robíte. To znamená, tento typ záznamov sa bežne do médií poskytuje. To je celé. A tam tie dielčie otázky, ktoré som sa ja pýtal, mal som určitý záujem na tom, lebo chcem vedieť, či sa postupuje štandardne aj v iných prípadoch. Či Jánovi Slotovi po tom všetkom boli nasadené putá, lebo tam to bolo asi oprávnené, aby boli nasadené. Chcel som vedieť, či mu boli vybraté šnúrky z topánok, lebo aj Ondrej Dostál, aj iks ľudí, aj ja koniec koncov som si musel nie raz, dvakrát-trikrát vyberať šnúrky z topánok, tak možno aj z tohto dôvodu ma to zaujíma, či aj v prípade veľkého Jána Slotu sa postupovalo obdobne. Nedostal som odpoveď. Prekopírovali sme mi Trestný poriadok a to uznáte, že môže pôsobiť urážlivo.

    Ak má byť toto možno nejakým signálom, ja k tomu už nehovorím, lebo ja už vám nerozumiem, kolegovia. Ja som tu rozvinul určitú teóriu, že či ste sekta alebo nie ste sekta, vyzerá, že asi ste. No, budeme pátrať ďalej, lebo ten sekta, to určité znaky sekty vykazuje. Teraz aj poskytujete aj signály do spoločnosti, že čo s čím a ako. Ak vašich, ak vašich ľudí viete napriek všetkým okolnostiam, ktoré sú za štandardných okolností také, aké sú, po piatich hodinách pustiť, ale nie vašich ľudí, resp. iných opozičných ľudí viete dostať tam a ešte skôr, ako tam idú, od vás dostanú zo dve po papuli, tak dostanete ich tam a ešte ich aj odsúdite v skrátenom, rádovo skrátenom a ešte im aj nedovolíte sa brániť a dokonca do odpovede niekto pečiatku dá, že výpoveď nie je potrebná, nakoľko obvinený by sa v nej bránil. Prosím vás pekne, by ste neverili, takéto papiere chodia s okrúhlou pečiatkou v tejto krajine a sú doručované. Že odpoveď obvineného nie je v zásade potrebná, nakoľko je predpoklad, že by sa bránil (povedané so smiechom), vyhnúť sa trestu. To znamená, že výpoveď už nie je potrebná. To si ani Stalin nedovolil, vážení. Stalin ešte zahral, takú akú takú formu, že teda malo to nejaký proces, bolo to niečo, ešte predtým ich samozrejme riadne dotĺkli, aby hovorili správne, ale, ale povedali, že môžu sa brániť. Existuje papier, ktorý hovorí, že nemôžu sa brániť, lebo by to, to je zbytočné, že by sa bránili účelovo, aby sa vyhli trestu. No taký papier existuje. V tom papieri je ešte napísané, že policajti uviedli, že sa stotožňujú, 18. 3., sa stotožňujú s výpoveďou, ktorý učinil ich vedúci 19. 3. Taký papier je tu, ja vám ho môžem ukázať, má okrúhlu pečiatku. Rozumiete, vážení, my prekračujeme rubikony, s tým som začal a s tým postupne skončím. Ak budete potrebovať k vašej moci ešte políciu, to už je moc. Ja viem, že to láka, že to pokúša, ale skúste si udržať vašu moc svojou správnosťou, svojou schopnosťou posúdiť, triezvo vyhodnotiť, ale pokiaľ začnete používať a zneužívať k tomu políciu, to sú rubikony, z ktorých sa naozaj ťažko vracia späť, kolegovia. Naozaj. Čo k tomu ešte povedať?

    Dal som dve interpelácie a ani jedna, ani druhá, je urážlivá, je urážlivá. Ak nemáte na interpeláciu odpovedať slušným spôsobom, prosím vás pekne, tak to radšej zrušte, lebo to len dokazujete aj ľuďom aj občanom tejto krajiny, že, že si z toho robíte naozaj, čo si myslíte, že to je, že to je vaša súkromná firma, vaše sektárske nejaké spoločenstvo. Kde-tu ešte sem tam niekto vás obťažuje. A teraz zisťujete, že tí čo obťažujú, tak sú celkom, kričia, robia okolo toho randál, tak možno zvažujete, že či by nestálo za to použiť ofenzívnejšie prvky komunikácie, tak to nazvem a preložím, políciu k tomu. Účelovo, tak ako je to dokumentované v tomto prípade. To znamená, vašich sa to nedotkne, ale iných, to dostanú rádovo viac. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja rozumiem vášmu vystúpeniu ako nespokojnosti s odpoveďou, takže je tu ďalšia na hlasovanie v rámci nasledujúceho potom bodu. Chcem sa spýtať teraz, či sa niekto hlási do rozpravy ústne v rámci odpovedí na interpelácie? Nie je tomu tak.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno?

    A jasné, dobre, nech sa páči, pani Magda Vášáryová, dobre, sme tu, vidíme sa.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Na rozdiel od pána Hlinu ja ani nechcem, aby tu ten, koho som interpelovala, sedel, pretože by som riskovala arogantnú odpoveď. A ja chcem len, aby moja odpoveď bola pre tých, ktorí to počúvajú, a pre tých, ktorí budú ešte aj o pár rokov tie záznamy čítať, lebo na tom mi záleží.

    Vážení priatelia, v digitalizácii nášho národného dedičstva sme v niektorých oblastiach boli prví medzi postkomunistickými krajinami. Dnes, po ďalšom roku vládnutia Mareka Maďariča, sa ocitáme znovu na chvoste. Možno si poviete, že aj v iných oblastiach pomaly klesáme, tak prečo by sme v tomto neklesali, ale mňa to trápi. Mňa to naozaj trápi.

    Keď som položila pánu ministrovi Maďaričovi prednedávnom otázku v hodine otázok, či mieni pokračovať v zmluvách, ktoré podpísal pán minister Krajcer, a s tým, že zrušil zmluvu, mimoriadne rizikovú zmluvu so súkromníkom na 217 mil. eur, tak odpovedal, vstal si sem, za tieto mikrofóny a odpovedal arogantne: "Áno!" A odišiel. Jeho slovo, samozrejme, bolo akurát vetrom odnesené a už dávno to neplatí. Žiadala som ho v interpelácii, aby zverejnil celú zmluvu s Tender Media Group, ktorú podpísal, on tvrdí, že deň pred voľbami v roku 2010, ja tvrdím, že deň po voľbách v roku 2010.

    Dostala som na to odpoveď a tu sa vám musím priznať, pán poslanec, že máte pravdu, pretože som dostala odpoveď (prezentácia listu), kde táto časť je napísaná, kde všade je Tender Media Group zapísaná ako obchodná spoločnosť. Mohla by som vám to čítať: "Obchodný register Okresného súdu Bratislava I., oddiel CR, obložka č. 23506/B Slovakia" a tak ďalej a tak ďalej a samotná odpoveď je tento kúsok.

  • Prezentácia listu.

  • To je samotná odpoveď. Tak ako tá odpoveď áno, ja som to vtedy povedala, je pohŕdanie parlamentom, tak takáto odpoveď je pohŕdanie prácou poslancov parlamentu. A znovu pripomínam tým, ktorí tu sedia na tejto strane, že vláda je kontrolovaná parlamentom a nie opačne. A nie opačne. Ja viem, mnohí si zvykli za minulých režimov, že to bolo inak, ale v demokracii by to tak malo byť.

    A prečo tu vystupujem?

  • Prezentácia listu.

  • Pretože toto je výsledok digitalizácie písomného dedičstva zo 17., 18. a 19. storočia. To znamená, v tých časoch, kedy sa začal priemyselne vyrábať papier a rozpadá sa nám pred očami. Toto modré je, koľko malo byť zdigitalizovaných tých písomností, a toto červené je, koľko ich je. A toto ma k tomu vedie, pretože, priatelia, už aj tak sme tým, že sme začali neskoršie, stratili 15 až 25 % všetkých dokumentov našej národnej kultúrnej histórie a ročné straty písomného dedičstva sú naďalej medzi 3,5 až 4,5 % a finančné vyjadrenie tejto straty je 12,5 mil. eur ročne. A preto tu stojím a vystupujem, nie pre fazuľky. Ani nie preto, aby som tu vystupovala.

    Pán minister tvrdí, že s Tender Media Group podpísal len obyčajnú zmluvu na jeden a pol strane, ktorá nemá žiadne dodatky, teda nebola tam cena, nebola tam, dôkazy, že kde to bude robiť tá firma, nebolo tam vôbec nič, ale zároveň tvrdí, že nemôže vypovedať tú zmluvu, pretože by sme platili obrovské penále. Vysmieva sa z nás. Normálne si hovorí, napíšte jej tam čokoľvek. Čo mi môže? A to je nebezpečná situácia. To je naozaj veľmi nebezpečná situácia. Nie preto, že my tu sedíme a o pár rokov zase tí, ktorí proste tu sedia, budú prechádzať na druhú stranu ulice, lebo sa nám nebudú vedieť pozrieť do očí, nie preto, ale preto, že ročne strácame ďalšie percentá nášho národného dedičstva a to sa už nikdy nevráti, tak ako sa stratená česť veľmi ťažko bude vracať.

    Takže naozaj chceme veriť, že pán Maďarič podpísal zmluvu, ktorá mala jeden a pol stránky, na 217 mil. eur. Ja tomu neverím. Ja tomu neverím. Áno, teraz podpisuje realizačné zmluvy, ale tie už sú o niečom inom.

    Ako som vám ukázala, ocitáme sa v katastrofálnej situácii. Pán premiér Fico síce vyhlasoval, že bojuje za to, aby sme mohli dlhšie čerpať peniaze z európskych fondov, pretože toto sú nenávratné peniaze európskych fondov, ale my veľmi dobre vieme a už sme o tom debatovali aj na výbore, že to nie je také isté. A v roku 2015 tie peniaze skončia a my skončíme s nedigitalizovaným a nezachráneným svojím dedičstvom od Štúra počnúc cez Kalinčiaka až po Vajanského, môžeme si potom labu lízať akurát tak. Nič z toho nebudeme mať, pretože to bude rozpadnuté na prach.

    A v tejto situácii, naozaj veľmi zložitej situácii, sa pán minister rozhodol, že bude hrať sa hru mačku a myš, ale v konečnom dôsledku sa ja pýtam, kto bude v konečnom dôsledku tá mačka? A kto bude tá myš?

    A ešte som si prečítala u pána podpredsedu vlády Vážneho, že v novom programe finančnom Európskej únie budeme zase digitalizovať, čo je dokonca aj veselé, pretože ak by sa podarilo predĺžiť čerpanie európskych fondov, ako o to teda sa vraj usiluje pán premiér, ale všetci donori sú proti, pokiaľ máme správy z Bruselu, tak potom už nebude čo digitalizovať. Zase toľko toho dedičstva nemáme. A keď sa to nestihne, tak tie metódy a tie prístroje, ktoré sa teraz nakupujú na tú digitalizáciu, to nie sú veci, ktoré by boli kvalitné a ktoré by zaručovali kvalitnú digitalizáciu.

    Chcela som to povedať tu, aby sme sa potom aspoň niektorí mohli pozrieť sebe do očí, že sme urobili niečo pre to, aby sme neskončili v takejto katastrofálnej situácii.

    Ďakujem veľmi pekne.

    A žiadam, aby sa hlasovalo o tom, že som mimoriadne nespokojná s formou, ale aj obsahom odpovede pána ministra.

  • Ďakujem pekne. Tým sme vyčerpali všetkých prihlásených do rozpravy. Chce sa k vystúpeniam poslancov vyjadriť niektorý z ministrov?

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode, o uznesení, teda o tých troch konkrétnych návrhoch na vyjadrenie nespokojnosti budeme hlasovať v rámci celkového bloku hlasovaní.

    Teraz otváram bod

    interpelácie poslancov.

    Kolegovia a kolegyne, chcem vám dať do pozornosti § 129, hlavne odseky 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku tohto paragrafu, pretože upravujú charakter tohto ústavného inštitútu. Ďalej chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesená interpelácia nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu aj písomne predsedovi parlamentu.

    Písomne sa do tohto bodu prihlásili títo páni poslanci: Mikuláš Huba, Ján Mičovský, Erika Jurinová, Martin Fecko a Alojz Hlina.

    Nech sa páči, ideme podľa poradia, Mikuláš Huba.

  • Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády, v uplynulom mesiaci som sa obrátil na členov vlády s troma interpeláciami. Prvá z nich datovaná 18. 6. 2013 je adresovaná ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky pánovi Ľubomírovi Jahnátkovi a znie, citujem: "Vážený pán minister, v médiách" - to sú odkazy na príslušné médiá -, "a pokiaľ som dobre informovaný, aj na zasadnutí pracovnej skupiny k programu rozvoja vidieka", ďalej budem používať len skratku PRV, "ste deklarovali zámer presunúť približne 25 % z rozpočtu II. piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky", zase skratka SPP, "určeného na podporu rozvoja vidieka na navýšenie priamych platieb. Dovoľujem si vás požiadať o informáciu, kto a na základe čoho o tom rozhodol a na základe akých podkladov? Nie je mi totiž známe, žeby sa o takomto významnom rozhodnutí viedla akákoľvek verejná odborná diskusia. Pokiaľ viem, nebola urobená žiadna cost benefit analýza ani analýza dopadu tohto presunu na kvalitu života a životného prostredia na vidieku. Dokonca ani na pôde pracovnej skupiny pre PRV sa o presune nediskutovalo. Išlo len o strohé predstavenie zámeru. Ak nakoniec bude tento presun schválený, aký objem prostriedkov sa plánuje presunúť a ako váš rezort plánuje kompenzovať tieto chýbajúce prostriedky v programe rozvoja vidieka 2014 až 2020?"

    V tejto súvislosti si dovoľujem konštatovať, že tento presun vnímam ako krok v priamom rozpore s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa spomína potreba dôrazu na rozvoj vidieka, modernizácie slovenského poľnohospodárstva, tvorby pridanej hodnoty" a tak ďalej a tak ďalej, opäť odvolávka na text programového vyhlásenia vlády.

    Pripomínam aj vaše slová z januára 2013, citujem: "Už dnes nie je problém presunúť prostriedky z II. piliera do I. piliera vo výške 15 %, ale na druhej strane by sme ochudobnili tú projektovú časť, ktorá má posilniť slovenské poľnohospodárstvo do budúcnosti." Koniec citátu, opäť odvolávka na zdroj, z ktorého je tento citát čerpaný.

    Druhý bod mojej interpelácie vyplýva z obavy o transparentnosť a odbornosť prípravy, perspektívy a tvorby operačných programov v gescii vášho rezortu. Obavy často vznikajú na základe nedostatku informácií a viete, tomu chcem predísť, tak sa pýtam:

    "1. V akom štádiu je a akým spôsobom je organizovaná príprava, resp. tvorba operačných programov Program rozvoja vidieka 2014 - 2020, Integrovaný regionálny operačný program 2014 - 2020 a Operačný program Kvalita životného prostredia 2014 - 2020, a zapojenie všetkých zainteresovaných strán, vrátane expertov a mimovládnych neziskových organizácií do tohto procesu?

    2. Aké priority, opatrenia, aktivity vybralo ministerstvo ako prioritné a na základe čoho? Aké sú momentálne plánované alokácie prostriedkov do jednotlivých priorít, opatrení, resp. aktivít na spomínané obdobie 2014 až 2020?

    Aké pracovné podskupiny boli vytvorené pre tvorbu jednotlivých opatrení? Kedy boli vytvorené, resp. zriadené tieto podskupiny, kým sú vedené, kto sú ich členovia, koho reprezentujú a na základe akých kritérií boli vyberaní?

    A napokon ako prebieha práca pracovných podskupín? Kde, kedy a ako budú zverejnené výsledky ich práce? Ako sa bude ďalej narábať s týmito výsledkami?

    Vopred ďakujem za operatívnu odpoveď. S pozdravom Mikuláš Huba."

    A ďalšie dve interpelácie obdobného znenia sú adresované predsedovi vlády Slovenskej republiky pánovi Robertovi Ficovi a ministrovi hospodárstva pánovi Tomášovi Malatinskému a týkajúce sa a týkajú sa teda, pardon, situácie v našej energetike. Znejú takto. Teda prečítam len tú jednu, samozrejme, adresovanú predsedovi vlády:

    "Vážený pán predseda vlády, so znepokojením sledujem informácie, či skôr dezinformácie o vládnych predstavách, zámeroch a konkrétnych krokoch vo sfére rozvoja slovenskej energetiky. Realita je taká, že nielen široká verejnosť, ale ani mnohí poslanci Národnej rady Slovenskej republiky nemajú predstavu o tom, v akých záležitostiach, v akom rozsahu a s akými partnermi sa nadväzujú príslušné spolupráce, uzatvárajú záväzné dohody a podpisujú či plánujú podpisovať konkrétne kontrakty. Neregistrujem žiadne jednoznačné a spoľahlivé verejnosti prístupné informácie o týchto existenčne dôležitých záležitostiach zo strany vlády Slovenskej republiky." V tej analogickej interpelácii by bolo, samozrejme, uvedené ministerstvo hospodárstva.

    "Neevidujem žiadnu relevantnú verejnú diskusiu tému týkajúcu sa veľmi zásadne celej spoločnosti. Túto skutočnosť a neistotu s ňou spojenú považujem za dvojnásobne nebezpečnú preto, lebo ide rozhodnutia, ktoré predurčia ďalší vývoj slovenskej energetiky, ba celej krajiny na roky a desaťročia. Deje sa tak v čase, keď sa ešte len pripravuje diskusia o novej energetickej politike Slovenskej republiky, ktorá by prijímaniu zásadných rozhodnutí mala logicky predchádzať. Poznamenávam, že verím, že za takúto diskusiu nepovažujete zverejnenie návrhu energetickej politiky na webovej stránke ministerstva hospodárstva s trvaním 14 dní.

    Obraciam sa na Vás, vážený pán predseda vlády, s touto interpeláciou preto, aby som sa dozvedel, aké zásadné rozhodnutia vláda v oblasti energetiky od začiatku tohto volebného obdobia urobila a aké plánuje v najbližších dvoch rokoch urobiť. Dovoľujem si v tejto súvislosti požiadať aj o komplexné výsledky štúdie, resp. štúdií uskutočniteľnosti vyššie spomínaných rozhodnutí. S nádejou na skorú a vyčerpávajúcu odpoveď a s pozdravom Mikuláš Huba."

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ďalším prihláseným do rozpravy je Alojz Hlina.

  • Prerušenie vystúpenia ministrom pôdohospodárstva SR.

  • Nech sa páči. Dá sa na konci alebo bezprostredne, nech sa páči.

  • Dobre, ak dovolíte, budem reagovať bezprostredne. Vážený pán poslanec, dali ste mi vlastne dve interpelácie. Jedna sa týka 25 % presunu prostriedkov z programu rozvoja vidieka do priamych platieb a druhá otázka sa týkala operačných programov. Tu vás upozorňujem, že Operačný program Životné prostredie nie je v mojej gescii, čiže tu ste na zlej adrese.

    Čo sa týka presunu prostriedkov z programu rozvoja vidieka do priamych platieb, pýtali ste sa, aká analýza, čo k tomu pripravené, a tak ďalej, či dôjde alebo nedôjde k presunu 25 % prostriedkov z druhého pilieru do priamych platieb, závisí od toho, ako nám vyjdú bilancie potreby prostriedkov na to, aby sme zmenili štruktúru a výkonnosť slovenského poľnohospodárstva. Zásadne odmietam pokračovať v politike, poľnohospodárskej politike, aká bola nastavená pred rokom 2006 pánom terajším poslancom Zsoltom Simonom, ktorý pripravil takú politiku poľnohospodárstva, ktorá platila tých, kto vlastnili hektáre, ale neplatila tých, ktorí chceli prevádzkovať poľnohospodárske činnosti. Čiže je tu základný diametrálny rozdiel, kde v roku 2014 až 2020 chceme financovať tých poľnohospodárov a chceme gro prostriedkov, ktoré budeme mať k dispozícií, dať tým poľnohospodárom, ktorí budú vykonávať komplexnú poľnohospodársku činnosť, to znamená, budú realizovať rastlinnú výrobu, živočíšnu výrobu, špecializovanú rastlinnú výrobu a zvýšia nám množstvo oblastí citlivých komodít. Na to všetko potrebujete peniaze.

    Čo sa týka samotného presunu, v súčasnosti, tak ako mi nechal pán exminister Zsolt Simon na stole, bolo k dispozícií na priame platby 2,8 mld. eura zhruba. Priame platby, ešte raz opakujem, nechcem použiť na platenie za hektáre, ale platenie za výkon. My sme si narátali, že to, čo zaviedla druhá vláda premiéra Dzurindu, doviedlo poľnohospodárstvo na pokraj existencie, lebo sa platilo za husto siate obilniny, za energetické plodiny, z času na čas za mlieko a z času na čas na hovädzí dobytok. A to sú aj sektory, ktoré sú vlastne sebestačné, tam máme dostatok, ale všetko ostatné nám popadalo. Hydina, ošípané, ovocie, zelenina, všetko nám popadalo dole a dneska sme na úrovni možno 35, 37 % sebestačnosti práve v týchto sektoroch.

    My sme urobili prognózu na analýzy predchádzajúcich desiatich rokov, kde je alebo kde by sa mali jednotlivé komodity, slovenské poľnohospodárstvo vie ponúknuť do trhového priestoru 14 základných komodít potravín, ktoré je možné tu vypestovať alebo vyrobiť na základe klimatických podmienok, aké sú teda predpokladané množstvá, aby sme zabezpečili 80 % sebestačnosť. To znamená - v husto siatych obilninách, v mlieku, v kukurici - tam sme bohate nad, sme v múke, máme dostatok cukru, máme dostatok vajec, toto je v poriadku. Ale máme nedostatok ošípaných, potrebujeme zvýšiť zo súčasného stavu 700-tisíc kusov ročne jatočných zvierat, jatočných ošípaných na 1,5 mil. Potrebujeme minimálne o 3,5 tisíca ton zvýšiť jatočného hovädzieho mäsa. Potrebujeme zvýšiť zhruba o 5,4 mil. ročne chov brojlerov, potrebujeme ročne zabezpečiť minimálne 250-tisíc ton ovocia stredoeurópskeho pásma, potrebujeme zvýšiť minimálne o 200-tisíc ton poľnú zeleninu, aby sme zabezpečili 80 % potreby na Slovensku.

    Náš princíp je v tom, že my chceme garantovať, aby platby, pokiaľ sa poľnohospodár rozhodne buď chovať ošípané, alebo pestovať poľnú zeleninu, aby mal istotu, že počas celého obdobia dostane rovnakú dávku a nebude to kolísať tak, ako nám to nechal nastavené Simon, že rok bola podporovaná kukurica, potom 2 roky ošípané, potom sa rok podporovali kurence, čiže tí podnikatelia zostali z toho úplne dopletení a výsledok bol, že to prestali jednoducho chovať a prestali tú zeleninu pestovať. Čiže prvý princíp je, od prvého roku by mali mať na 7 rokov garantované tie príjmy, pokiaľ pôjdu do tých citlivých sektorov. Samozrejme, je to všetko navýšenie, čiže potrebujeme to aj navýšiť. Keď sme si zrátali, či nám na tie predpokladané výkony bude stačiť 2,8 mld., no nestačí to. Čiže sme povedali, potrebujeme minimálne presunúť ešte 25 % týchto prostriedkov z programu rozvoja vidieka na priame platby a vtedy vieme zagarantovať ten progres na 80 % sebestačnosť a zároveň vieme garantovať podnikateľom, že môžu investovať do týchto sektorov vzhľadom na to, aby neinvestovali zbytočne, a prostriedky by sa im vlastne nevrátili, pokiaľ by nemali garantovaný odbyt na tieto produkty a, samozrejme, odbyt budú mať vtedy, keď budú mať konkurenčné ceny.

    Či bude prenesených 25 % alebo menej, ja vám teraz ešte neviem povedať. Ja som sa včera vrátil po 3-dňovej diskusii v Rade ministrov pôdohospodárstva z Bruselu, kde sa uzatvárali posledné otvorené otázky, čo sa týka nového programovacieho obdobia v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. Nenašli sme riešenie alebo odpovede na všetky otázky vzhľadom na to, že konečná podoba bude ešte podliehať schváleniu trialógu, ktorý okrem zástupcov rady ministrov bude v trialógu zastúpený Európsky parlament a Európska rada. Čiže až keď sa dohodne na úrovni trialógu, vtedy sa dá hovoriť o konkrétnej podobe.

    Pre slovenských poľnohospodárov - a včera som to zdôraznil aj na tlačovej besede - sme priniesli dobré správy. Dobré správy v tom, že to, čo bolo zle nastavené v roku 2011 za ministrovania Zsolta Simona, sa podarilo v záverečnom texte odstrániť. Odstránili sme keping, odstránili sme citlivé sektory, ktoré sa doplnili o to, čo sme potrebovali, odstránila sa 5 % franchisa, čiže máme iks pozitívnych krokov, jediné, čo sa nám nepodarilo, sú monogastre. Monogastre, bohužiaľ, v citlivých sektoroch sa nedostali. Tak sme si dohodli s Európskou komisiou postup a mechanizmus, ako monogastre budeme prefinancovávať cez program rozvoja vidieka. Dneska sa robia na ministerstve analýzy, ktoré vlastne povedia a spresnia, koľko prostriedkov treba na priame platby, čiže gro tých komodít, ktoré sú v citlivých položkách, sa budú dať prefinancovať cez priame platby. A čo nie, musí sa prefinancovať cez program rozvoja vidieka, a preto ten presun nebude asi na úrovni 25 %, ale bude menej, lebo len odhadom, bude to asi o 17 mil. euro ročne menej ako sme pôvodne rátali pokiaľ by sa nám monogastre dostali do citlivých sektorov.

    Čiže vaša otázka, kto na to prišiel, aká analýza bola spravená - došli na to ľudia z ministerstva pôdohospodárstva, táto problematika bola veľmi intenzívne rokovaná s poľnohospodárskou samosprávou, máme súhlasné stanovisko Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory a celý tento model máme naprojektovaný v strednodobej koncepcii rozvoja poľnohospodárstva.

    Čo sa týka tej vašej druhej časti otázky, to sú otázky typu, ako sa pripravuje, kto menoval komisie, v akom štádiu sú dva operačné programy, lebo, ešte raz opakujem, tretí operačný program nie je môj, čiže v mojom prípade sa jedná o program rozvoja vidieka a integrovaný regionálny operačný program. Premiér Fico deklaroval verejne, že Slovensko má záujem byť jednou z prvých krajín, ktorá by začala čerpať štrukturálne fondy v novom programovacom období už od roku 2014. Preto si vláda dala veľmi ambiciózny plán - do 30. 6. , to znamená do zajtra, predložiť návrh zmluvy viacročného finančného rámca, čiže to je tá strecha nad všetkými operačnými programami do Bruselu, súčasťou tejto zmluvy však musia byť aj jednotlivé operačné programy. Čiže v prvom polroku 2013 zasadali veľmi intenzívne pracovné skupiny, len, mimochodom, tie pracovné skupiny mali zastúpenie neziskoviek, boli tam zastúpení zástupcovia z jednotlivých VÚC-iek, zo ZMOS-u a, samozrejme, z jednotlivých ministerstiev a minoritná, myslím, že 2-3 členovia boli z ministerstva pôdohospodárstva, ale ministerstvo pôdohospodárstva robilo podklady pre rokovanie týchto pracovných skupín. Pracovné skupiny vlastne pripravili program, či Integrovaný regionálny operačný program, či program rozvoja vidieka, je pripravený, upresňovať sa bude a Brusel vie veľmi dobre, upresňovať sa bude až v septembri, kedy budú definitívne schválené 4 základné smernice, ktoré budú hovoriť o konečnej podobe budúcej poľnohospodárskej politiky, lebo je to naviazané na tento základný dokument, čiže je to dneska v kvalifikovanom odhade predložené do Bruselu, zajtra by komplet tento materiál vrátane dvoch týchto operačných programov mal odísť do Bruselu s tým, že v priebehu tretieho kvartálu Brusel sľúbil, Európska komisia, že posúdi toto znenie, a pokiaľ bude zhoda medzi Európskou komisiou a materiálom alebo slovenskou stranou, je predpoklad, že v 4. kvartáli by sa viacročný finančný rámec mal podpísať a zároveň by mohli vstúpiť do konečnej negociácie jednotlivé operačné programy s tým, aby sa od januára mohli začať niektoré operačné programy alebo všetky operačné programy čerpať.

    Čiže tieto vaše otázky už sú v podstate update, lebo tie materiály sú pripravené. Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne. Ďalším prihláseným do bodu interpelácie je Ján Mičovský. Ste stlačili? Nestlačili ste.

  • Reakcia z pléna.

  • Rokovací poriadok o tom nehovorí, ale ak je dôvod zareagovať alebo vecne vysvetliť niektoré veci. Ja som čakal, že sa prihlásite.

    Nech sa páči, pán Mičovský.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, moja interpelácia je adresovaná ministrovi školstva, vedy, výskumu a športu, pánovi Dušanovi Čaplovičovi.

    Text: "V Bratislave 26. júna 2013. Vážený pán minister, interpelujem vás vo veci, ktorá svojou podstatou zdanlivo nepatrí do sféry veľkých úloh školstva. Napriek tomu som presvedčený, že práve len zvládnutím takýchto záležitostí je možno dosiahnuť dôležité ciele, ktoré ste si v rezorte vytýčili. V Obchodnej akadémii v Košiciach na Polárnej ulici pôsobí učiteľ Oto Žarnay. Jeho pracovné účinkovanie sa práve končí výpoveďou pre nadbytočnosť, čo sa stalo potom, keď ako predseda rady školy poukázal na nenáležitú zmluvu, ktorú uzatvoril tamojší riaditeľ.

    Nie je mojím úmyslom opakovať súvislosti, ktoré sú v tejto veci verejne dostupné. Jeden fakt ma však mimoriadne znepokojuje. Tým je skutočnosť, že človek, ktorý otvorene a v súlade so svojimi pracovnými i občianskymi povinnosťami poukázal na závažné podozrenie pri narábaní s verejnými zdrojmi na svojom pracovisku, bol z tohto pracoviska jeho vedením následne vylúčený.

    Tento zlovestný algoritmus nie je, žiaľ, vôbec výnimočný, no keďže jeho výskyt je v tomto prípade viazaný na rezort, ktorý má v erbe etiku a úctu k poznaniu, cítim naliehavú potrebu poznať naň názor človeka, ktorý tento rezort riadi. Táto potreba je umocnená ťaživým tichom, ktoré vyslali kolegovia učiteľa Žarnaya. Hoci sa dá tomuto tichu s ľútosťou porozumieť, som presvedčený, že vedca, archeológa, súčasného ministra školstva, no najmä rozhľadeného človeka Dušana Čaploviča musí takéto ticho vážne znepokojovať. Môže byť totiž znamením, že úlohy rezortu nebude môcť v prostredí stratenej učiteľskej odvahy naplniť. Alebo znamením aj čohosi oveľa horšieho, tušenia, že naše generácie v časoch relatívneho blahobytu morálne zlyhávajú. Čo by sa tu dialo, ak by bolo naozaj zle? K otázke výchovy k statočnosti dostávajú pri takomto pohľade novú, naliehavú dimenziu.

    Vážený pán minister, určite je vo vašich možnostiach zistiť si pravdu o prípade učiteľa Žarnaya. No nežiadam vás len o to, chcem vás touto interpeláciou požiadať, poprosiť o niečo oveľa dôležitejšie a prosím vás, aby ste v záujme budúcnosti našej krajiny, v záujme prebudenia všetkých, možno málo odvážnych, no čestných ľudí, narušili to zlovestné ticho. Vyslovte, prosím, svoj názor! Buď je počínanie učiteľa Žarnaya ľudským i profesionálnym pochybením, niečím, čo sa nerobí, a v tom prípade vás prosím, aby ste takéto počínanie verejne odsúdili. Nech učiteľ Žarnay nedáva ostatným učiteľom, našim deťom i celej spoločnosti zlý príklad. Možno je to však všetko inak a ku konania učiteľa Žarnaya treba priradiť celkom iný verejný výrok. Výrok o tom, že takéto konanie je správne a spoločensky potrebné, no zároveň zriedkavé, a preto vzácne. A že práve preto musí slúžiť ako vzor učiteľom, deťom, nám všetkým, pretože nad akýmikoľvek metódami výchovy a vzdelávania stojí metóda najvyššia, a tou je osobný príklad.

    Určite budete ako historik so mnou súhlasiť, že vernosť ideálom pretavená do konkrétnych príkladov statočnosti a odvahy, posúvali ľudstvo na stupnici dejinného pokroku vždy oveľa viac, ako aj tie najkrajšie deklarácie. Ktovie, vážený pán minister, či dnes nemáte práve v rukách vy historickú šancu vyznačiť prostredníctvom zdanlivo bezvýznamného prípadu učiteľa Žarnaya dôležitý bod obratu, od ktorého sa bude k vyššiemu ideálu mravnosti uberať nielen školstvo, ale aj budúca história našej krajiny. História, v ktorej by sme mali začať rozdeľovať ľudí podľa jediného kritéria, podľa sily ich ducha a nie podľa ducha ich sily. Veľmi by sme to už všetci naozaj potrebovali. Nenašiel som, vážený pán Dušan Čaplovič, lepšie slová, budem preto len dúfať, že sú postačujúce na to, aby ste cítili, že vás nimi žiadam o niečo oveľa dôležitejšie, ako je odpoveď ministra na poslaneckú interpeláciu. Ak som vás nepresvedčil a vy považujete moju interpeláciu len za politicky vypočítavú slovnú kompozíciu, ku ktorej mi poslúžil prípad učiteľa Žarnaya, potom vás prosím, aby ste svoju odpoveď obmedzili len na pár povinných riadkov, bude mi to naozaj stačiť. S nádejou, že sa tak nestane, Ján Mičovský."

    Ďakujem.

  • Ďalším písomne prihláseným je pani podpredsedníčka Jurinová. Nech sa páči.

  • Vážené kolegyne, kolegovia, vážená pani predsedajúca, dovoľte mi predniesť interpeláciu, mám dve interpelácie. Jedna je na ministra financií Petra Kažimíra a súvisí s podnetom, ktorý som dostala, s korupčným podnetom, ktorý som dostala od občana, a myslím si, že je dostatočne opodstatnený, a budem veľmi očakávať ako ministerstvo zareaguje na to, že dostatočne nekonalo pri vymáhaní svojej pohľadávky.

    Nedávno som bola upozornená občanmi na skutočnosť, že predmetné pozemky, o ktoré malo záujem mesto Námestovo, v roku 2006 ich chcelo odkúpiť v dražbe, ktorá sa uskutočnila 11. 7. 2006 s tým, že cena znalcom bola stanovená na 127-tisíc korún, avšak k prevodu na mesto nedošlo z dôvodu, že Okresný súd v Žiline tento príklad neschválil, sú v súčasnosti vo vlastníctve firmy - podľa mňa značne nastrčenej firmy - Univerzál Training BLK, s. r. o., Želovce, ako to vyplýva z listu vlastníctva 642.

    Pozemky predával likvidátor v mene bývalej ZŤS Strojárne Námestovo, a. s., kupujúcemu, pričom vystupoval ako komisionár Komitenta ZŤS Strojárne, a. s., s tým, že ponuka na odkúpenie bola doručená 14. 6. 2010. V tomto prípade je dôležité upozorniť na skutočnosť, že právny nástupca spoločnosti v konkurze kúpil majetok svojho konkurzného predchodcu cez tretiu firmu, s ktorou bol vo vzťahu komisionár - komitent. Na netransparentný postup pri prevodoch týchto pozemkov pritom mesto Námestovo upozornilo ministerstvo financií a stále žiada o ich odkúpenie. Listinná a mailová dokumentácia medzi mestom Námestovo a Ministerstvom financií Slovenskej republiky ohľadne žiadosti o odkúpenie pozemkov sa nachádza priamo na ministerstve a z toho dôvodu nebude ani priložená k interpelácii. Informácie o vyššie uvedených skutočnostiach je možné zistiť z verejne dostupných zdrojov a registrov. Na základe vyššie uvedeného sa preto na ministra obraciam v tejto veci a dovoľujem si ho požiadať o vysvetlenie, zodpovedanie nasledujúcich otázok.

    Ako si ministerstvo financií ako ústredný orgán štátnej správy, zodpovedný aj za zákonné, transparentné, hospodárne, účelné a účinné nakladanie s majetkom štátu uplatňovalo v postavení veriteľa svoje záložné právo na nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. 642, obec Námestovo, katastrálne územie Slanica, ktorého výška podľa dostupných informácií, môže byť až 1 660 000 euro?

    Druhá otázka. Ako je možné, že nehnuteľnosti, ktoré chcelo odkúpiť mesto Námestovo, teda subjekt verejnej s správy, za účelom vyriešenia vzťahu k skládke komunálneho odpadu, teda v prospech občanov, sa stali majetkom súkromnej obchodnej spoločnosti? Toto sú otázky, ktoré ma skutočne veľmi zaujíma, akým spôsobom minister financií zodpovie, pretože komunikáciu, ktorá bola vedená medzi občanom, mestom aj ministrom financií som dostala k dispozícii. Má ju aj samotné ministerstvo financií a mne z toho vyplýva jasne, že ministerstvo nemá záujem riešiť veci. Otázka je, či tento záujem nie je to preto, že je nejakým spôsobom spojená s firmou, ktorá odkúpila podľa mňa neprávom pozemky alebo aký iný záujem tam môže byť? Takže budem čakať na odpoveď od pána ministra.

    Druhá interpelácia, tá je z úplne iného súdku a súvisí s dnešnými udalosťami, ktoré sme sa, ktoré som sa vlastne dočítala v správach a zároveň som bola na to upozornená takisto občanmi. Interpeláciu dávam na ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jána Počiatka, aj keď si uvedomujem, že je to možno, že celkom tenký ľad, alebo si mnohí poviete, že načo takáto interpelácia na ministra dopravy, ale bude to taký apel na ministerstvo, pretože aj keď ide o ochranu základných ľudských práv a slobôd, verím, že to, že ministerstvo má zmluvu s firmou, s dotknutou firmou, na ktorú, vlastne kvôli, ktorej tá interpelácia vznikla, lebo tiež by ma zaujímal názor, že či bude vôbec ministerstvo konať, či sa aspoň nejakým spôsobom ohradí voči konaniu dotknutej súkromnej firmy.

    Takže predkladám interpeláciu: "Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru, a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Zákaz diskriminácie je ustanovený aj vo všetkých základných ľudskoprávnych medzinárodných dokumentoch, akými sú Všeobecná deklarácia ľudských práv, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd alebo Charta základných práv Európskej únie a v neposlednom rade aj v zákone z našej dielne, č. 365/2004 o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnenie niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon). Všetky tieto právne dokumenty vrátane Ústavy Slovenskej republiky, garantujú každému slobodu zmýšľania, viery a náboženstva a túto garanciu dodržiavania základných práv a slobôd je každý štát povinný na svojom území zabezpečiť.

    Dnes sme zaregistrovali podnet od občanov, ktorí sú rozhorčení prístupom súkromnej prepravnej spoločnosti WAGON SERVICE travel, s. r. o., so sídlom v Bratislave, v otázke jej prístupu pri poskytovaní služieb vo vzťahu ku klientom, ktorí majú iné zmýšľanie ako vedenie, resp. zamestnanci tejto spoločnosti. Konkrétne. Fórum života ako spoluorganizátor historicky prvého Národného pochodu za život na Slovensku oslovilo železničnú spoločnosť WAGON SERVICE travel, s. r. o., s prosbou o spoluprácu, pričom mali záujem v dňoch 21. a 22. septembra vypraviť špeciálny vlak z Bratislavy do Košíc severnou trasou, aby tak uľahčili presun očakávaného veľkého množstva ľudí. Odpoveď spoločnosti WAGON SERVICE bola negatívna, na tom by nebolo nič zarážajúce, keďže ide skutočne o súkromnú spoločnosť, ale v odôvodnení znelo:

    "Po dôkladnom zvážení a analyzovaní problematiky, sme dospeli k názoru, že náš pohľad na ochranu života pred a po počatí je iný ako váš, preto nedokážeme vybaviť prijatú požiadavku k vašej spokojnosti."

    Takýto prístup menovanej spoločnosti pri poskytovaní služieb svojim zákazníkom je nielen zarážajúci, ale podľa nášho názoru j otvorene diskriminačný, a to tak z pohľadu medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj vnútroštátnej legislatívy. Už spomenutý antidiskriminačný zákon označuje takéto konanie ako priamu diskrimináciu, pričom v zmysle § 3 ods. 1 sa vzťahuje aj na oblasť poskytovania tovaru a služieb.

    Spoločnosť WAGON SERVICE travel má uzatvorené aj zmluvy so štátom, a to s ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, a teda je platená aj z daní nás všetkých, daňových poplatníkov. Štát, ktorý je povinný zabezpečiť uplatňovanie ľudských práv a slobôd na svojom území, tak uzatvára obchodné zmluvy so spoločnosťami, ktoré tieto práva a slobody nerešpektujú, čím poškodzujú alebo znevýhodňujúcu svojich klientov, a toleruje, aby takéto spoločnosti voči jeho občanom porušovali ústavu Slovenskej republiky, zákony Slovenskej republiky, dokonca právo Európskej únie.

    Nazdávame sa, že ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ktoré v týchto obchodných vzťahoch ako zástupca štátu vystupuje, by takéto praktiky menovanej obchodnej spoločnosti nemalo tolerovať a malo by sa zásadných spôsobom postaviť k otázke ďalšej spolupráce s touto spoločnosťou. Na základe vyššie uvedeného sa preto na vás obraciam formou interpelácie a dovoľujem si vás požiadať o vysvetlenie týchto otázok.

  • Odkašlanie. Krátka pauza.

  • Prepáčte kolegovia, ale chcela som sa napiť, ale nepodarilo sa.

    Takže otázky. Ako hodnotíme konanie spoločnosti z pohľadu medzinárodného práva, práva Európskej únie, Ústavy Slovenskej republiky a antidiskriminačného zákona?

    Po druhé nazdávate sa (odkašlanie), ďakujem kolegom, nazdávate sa, že je správne, ak má štát, konkrétne ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja uzatvorené obchodné zmluvy so spoločnosťou, ktorá zjavne nerešpektuje ľudské práva a základné slobody vo vzťahu k svojim partnerom a klientom?

  • Prinesenie pohára vody.

  • Reakcie z pléna.

  • Zapíšem si a budem si to dlho pamätať. Ďakujem za solidaritu.

  • Povedané so smiechom.

  • Aké kroky vo vzťahu k spoločnosti WAGON SERVICE travel, s.r.o., mieni Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, aby sa takáto situácia v budúcnosti neopakovala a aby toto ministerstvo udržiavalo obchodné vzťahy s takými osobami, ktoré rešpektujú ľudské práva a základné slobody, osobitne slobody viery, náboženstva a iného zmýšľania a princíp nediskriminácie.

    Na záver, teda toto je celá interpelácia, na záver opäť zopakujem, že viem, že možno je zvláštna v tom, že interpelujem ministra dopravy ohľadom ľudských práv, ale, bohužiaľ, ako som v interpelácii povedala, aj tejto súkromnej spoločnosti platíme peniaze, ktoré idú od nás občanov, od daňových poplatníkov. Preto si myslím, že aj ministerstvo by mohlo dohliadať na to, aby si táto spoločnosť plnila základné svoje povinnosti. To znamená, aby neporušovalo nielen zákony, ale aj zákony Európskej únie. Ďakujem pekne.

  • Ďalším písomne prihláseným je pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca, členovia vlády tu nie sú, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som aj ja v mene mojom a mojich kolegov Jána Mičovského, Branislava Škripeka a Mikuláša Hubu interpeloval ministra kultúry Slovenskej republiky Mareka Maďariča, konkrétne v otázke Krásnej Hôrky.

    "Vážený pán minister, v súlade s článkom 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vás dovoľujem podať interpeláciu vo veci hradu Krásna Hôrka.

    Dňa 10. 3. 2012 o 12.45 hod. popoludní zachvátil strechu hradu Krásna Hôrka požiar, ktorý sa nepodarilo spútať, až kým nespálil celú strešnú krytinu zloženú z drevených šindľov.

    Hrad zo 14. storočia, ktorý je národnou kultúrou pamiatkou od roku 1961, má svoje, má v svojej správe Slovenské národné múzeum (ďalej len SNM), ktorého generálneho riaditeľa a štatutárneho zástupcu doktora Rastislava Púdelku ste vymenovali na základe v konkurze, v ktorom ho vybrala komisia pod vedením šéfa sekcie kultúrneho dedičstva na Ministerstve kultúru Pavla Šimuniča ešte počas vášho prvého funkčného obdobia v roku 2010.

    Požiar, ktorý zdevastoval našu poprednú kultúrnu pamiatku sa rozšíril kvôli veľkému množstvu suchého trávnatého krytu a náletových drevín rastúcich v okolí hradu. Tieto mali byť odstránené v rámci bežnej starostlivosti o areál hradu, ktorú malo vykonať SNM pod vedením vášho nominanta, avšak zjavne sa tak nestalo. Je pravdepodobné, že keby nepodpálili trávnatý kryt pri nekontrolovanej manipulácii s ohňom malé deti a vznietil by sa z akejkoľvek inej, akejkoľvek inej príčiny z dôvodu absentujúcej údržby a protipožiarnych úprav krovín a porastov, bol by dôsledok pre hrad stále rovnako tragický. SNM však údržbu zanedbalo aj po požiari a bola to až poisťovňa Generali Slovensko, a. s., ktorá dňa 15. 6. 2013 poradila a neskôr urgovala výstavbu aktívneho hromozvodu a vyrúbanie náletových rastlín a kríkov v okolí, k čomu došlo zo strany správcu až 18. 6. 2013. 11. 3. 2012 riaditeľka múzea Betliar Eva Lazárová nahlásila poistnú udalosť do poisťovne, dňa 14. 3. 2012 expertná spoločnosť Inservis pre poisťovňu Generali Slovensko, a. s., stanovila predbežnú výšku škody na 8 mil. eur, 7 mil. eur na nehnuteľnosti a 1 mil. eur na hnuteľný, hnuteľnom majetku. Dňa 20. júna 2012 ste však TA SR informovali novinárov, že škoda dosahuje výšku až 15 miliónov eur. Akiste uznáte, že medzi vami prezentovaným odhadom škody a stanovením expertnej spoločnosti je rozdiel takmer 100 % vo výške škody, číže v prípade, že by bol správny odhad expertnej spoločnosti, dal by sa opraviť na sumu 15 mil. eur hrad dvakrát. Komisia SNM po vylúčení uchádzača s najnižšou cenou

    z formálnych dôvodov vybrala dňa 28. 8. 2012 uchádzača Mariána Fifíka, bytom Vyšná Slaná 199, 049 26 Vyšná Slaná. S ktorým bola dňa 19. 10. 2012 uzavretá zmluva o dielo číslo SNM-L-ZOD-2012/3177 na celkovú čiastku 2 057 054 eur. Touto zmluvou sa mala uskutočniť prvá fáza opravných prác, ktorá mala byť uskutočnená do 1. 3. 2013.

    Napriek tomu, že vylúčený uchádzač podal námietky na úrade pre verejné obstarávanie, ten svojím rozhodnutím odňal námietkam odkladný účinok z dôvodu verejného záujmu na urýchlenej oprave hradu, a preto mohli byť práce zhotoviteľom zmluvy o dielo uskutočňované už od októbra 2012, tak aby došlo k ukončeniu prác do 1. marca 2013. Nestalo sa tak a od tej doby bola zmluva rozšírená až o tri dodatky, z ktorých každý posúva dátum ukončenia prvej fázy opravných prác, a to v konečnom dôsledku dodatok 3 zo 14. 6. 2013 až na 30. 11. 2013. Toto je viac ako dvojnásobné predĺženie lehoty, ktorý mal zhotoviteľ na ukončenie prvej fázy opravných prác.

    Pán minister, podľa medializovaných informácií po požiari hradu stráca obec Krásnohorské Podhradie z dôvodu výpadku príjmov z cestovného ruchu za jeden rok až 35-tisíc eur. Situáciu zhoršuje aj fakt, že v okrese Rožňava dosahuje nezamestnanosť takmer 30 %, čo je najviac na východnom Slovensku. Turisticky atraktívny hrad Krásna Hôrka bol jednou z mála príležitostí ekonomickej aktivizácie regiónu a momentálne sa meškaním dodávateľa a akceptáciou tohto správania zo strany SNM a ministerstva kultúry predlžuje tristná agónia nezamestnanosťou zmietaného gemerského regiónu. Dochádza ku škodám ekonomickým, kultúrnym a sociálnym.

    Pán minister, ostáva pre nás záhadou, prečo výberová komisia, ktorá má dôveru riaditeľa SNM a ten požíva zase vašu dôveru, vybrala 28. 8. 2012 uchádzača Mariána Fifíka napriek tomu, že ten je živnostníkom, ktorý nie je schopný platiť ani svoje odvody do Sociálnej poisťovne, tá k 30. októbru evidovala jeho nedoplatok 360 eur a pán Fifík mal nedoplatky aj pred prihlásením do súťaže, ktoré tesne predtým vyrovnal. Obec Vlachovo, kde spomenutý Marián Fifík realizoval projekt opravy vodného mlynu, vo svojich zápisniciach z obecného zastupiteľstva eviduje viacero jeho pochybení, čo sa týka kvality a dochvíľnosti jeho práce. Nechápeme, ako mohol tento dodávateľ následne získať zákazku takýchto rozmerov, a pritom nikto nepredvídal, že zopakuje svoje predchádzajúce pochybenia, týkajúce sa dochvíľnosti a ukončenia prác. Ako vidíme z dodatkov, stalo sa tak aj v tomto prípade a ľuďom z gemerského regiónu sa takto vzďaľuje deň, kedy uvidia opäť zrekonštruovaný svoj kultúrno-historický klenot, ktorým Krásna Hôrka bezpochyby je.

    Situáciu dokresľuje fakt, že riaditeľ SNM, ktorý požíva vašu dôveru, si ako radcu pri obstarávaní najal pána René Bábela, ktorý má za sebou úspešné pôsobenie v akciovej spoločnosti Hotely mládeže Slovenska, kde v roku 1994 podpísal bez verejného výberu zmluvy na prenájom 5 hotelov, pričom jeden z nich prenajal spoločnosti ERPA, s. r. o., patriacej bratom Eduardovi a Róbertovi Diničovcom. Obaja bratia patrili k skupine organizovaného zločinu, čo potvrdila v roku 2007 sudkyňa trestného senátu bratislavského krajského súdu v kauze vydierania bratislavských podnikateľov.

    Vláda istôt, ktorej ste súčasťou, sa rada označuje ako vláda bez káuz. Keď pozeráme na skutkový stav tohto prípadu máme pocit, že sa jedná o sled káuz, nie o jednu kauzu. Z uvedených faktov nemáme dojem, že by sa SNM snažilo o najrýchlejšie a najhospodárnejšie opravenie hradu Krásna Hôrka. Napríklad posledný dodatok zmluvy vychádza z technickej nemožnosti dodržania zmluvného termínu ukončenia diela zmeneného dodatku č. 1 a č. 2, ktorá bola zhotoviteľom preukázaná podľa príslušne ustanovením zmluvy v znení jej dodatkov. Podľa informácií, zverejnených v zmluvných dodatkoch sa jedná o problém so zlým naprojektovaním opravných prác, kedy projektanti nerešpektovali realitu, a ich projekčné rozvrhnutie opravných prác v prvej fáze nie je uskutočniteľné bez vykonania práce, ktoré sú zaradené do druhej fázy. Nechápeme, prečo riaditeľ SNM vložil svoju dôveru do rúk projektantov, ktorí nevedia uchopiť realitu v logickom slede. Problémy s navrhovaným riešením projektu boli podľa našich informácií prezentované už na obhliadke niekoľko mesiacov po požiari, v ktorej sa zúčastnilo 6 uchádzačov, firiem, a rovnako boli prezentované aj na rokovacom konaní, ktorého sa zúčastnili 4 firmy. Zdá sa nám podozrivé, ak inštitúcia, ktorá navonok prezentuje rýchle a úsporné riešenie rekonštrukcie hradu Krásna Hôrka, použije informáciu o zlom nastavení projektu až 14. 6. 2013, teda až rok po tom, ako ju mala od uchádzačov k dispozícii. Rovnako sa nám zdá podozrivé, že dodatkom sa riešia práce, ktoré mali byť vysúťažené až v druhej fáze opravných prác. Podľa vyjadrení účastníkov obhliadky a rokovacích konaní pri vhodnom nastavení projektu by práce na dolnom a strednom hrade mohli byť ukončené v decembri minulého roku. Majúc na mysli a na srdci blaho gemerského regiónu a ochranu a zachovanie slovenského kultúrneho dedičstva sa na základe vyššie uvedeného na vás obraciame formou tejto interpelácie a dovoľujeme si vás požiadať o zodpovedanie nasledujúcich otázok:

    1. Z akého dôvodu SNM - Múzeum Betliar zanedbalo údržbu suchých tráv a náletových drevín v okolí hradu pred a po požiari hradu Krásna Hôrka až do dňa 18. 6. 2013, teda takmer tri mesiace po požiari.

    2. Akým spôsobom a na základe akých faktov prišlo SNM a ministerstvo kultúry k odhadu škody vo výške 15 mil. eur? Prečo je takmer dvojnásobný rozdiel medzi týmto odhadom a znaleckým posudkom, ktorý si nechalo vypracovať SNM a bol doručený poisťovni dňa 12. 9. 2012, t. j. posudok, v ktorom je odhadnutá výška škody na objeme hradu 7 633 255,04 eur, na zbierkových predmetoch 349 159 eur a škoda na pomocnom inštalačnom materiáli vo výške 79 711,23 eur.

    3. Platilo SNM za služby údržby hradu Krásna Hôrka tretej osobe? Ak áno, prečo nezahŕňali služby odstránenie suchých tráv a náletových drevín v okolí hradu?

    4. Prečo SNM prizvalo externého radcu na verejné obstarávanie a nepokúsila sa využiť napríklad služby odborníkov na obstarávanie rezortu kultúry, ktorí majú s väčšími verejnými obstarávaniami skúsenosti, a za externého radcu zvolila človeka so spochybniteľnou minulosťou.

    5. Prečo SNM akceptovalo návrh projektu, ktorý nerešpektoval logický sled stavebných prác a zadelil práce, bez ktorých nie je možné pri súčasnom nastavení projektu končiť práce na prvej fáze opravných prác až do druhej fázy projektu?

    6. Prečo SNM podpísalo až 3 dodatky so subjektom, ktorý si neplní svoje finančné záväzky a s ktorým mali už v minulosti verejné korporácie, napr. obec Vlachovo, problémy s dodávkou, a prečo SNM s týmto subjektom neukončilo zmluvu?

    7. Aké kroky podnikne ministerstvo kultúry, aby zamedzilo ekonomickým, kultúrnym a sociálnym škodám, ktoré už v tomto momente nastávajú v gemerskom regióne z dôvodu oneskorenia prvej fázy práv, opravných prác na hrade Krásna Hôrka?

    8. Aký je podrobný rozpočet projektu v prvej fáze opravných prác hradu Krásna Hôrka so zahrnutím prvým, druhým a tretím zmluvným dodatkom? Nemáme na mysli krycí list ani rekapituláciu, ale kompletné rozpočtové údaje.

    9. Vo svetle prezentovaných skutočností, ktoré naznačujú nedostatok kompetencií v časovom riadení projektu a nedostatočné finančné, technické a personálne zabezpečenie na strane súčasného dodávateľa neuvažujete nad vypovedaním zmluvy a znovuzadaním projektu, najmä s cieľom rýchleho a hospodárneho ukončenia prác, ktorých termín sa už trikrát dodatkom posunul a v súčasnosti prekračuje pôvodne stanovený termín dvojnásobne?

    S úctou Ján Mičovský, Martin Fecko, Branislav Škripek a Mikuláš Huba."

    Ďakujem pekne.

  • Ďalším písomne prihláseným do rozpravy pán poslanec Hlina. Nie je v sále. Stráca... V tejto chvíli ste to stihol, pán poslanec.

  • Krátka pauza.

  • Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, tak pani predsedajúcej sa odvďačím a poprosím, že v zmysle toho rokovacieho poriadku, teda ja som ho nerobil, ja neviem, či sa vláda pomstieva predchádzajúcej vláde, že oni ich ignorovali, ale ja som tu nebol. Som tu prvé volebné obdobie a len vyzývam, žeby sa dodržal rokovací poriadok, to znamená počas bodu interpelácie tu má byť, tam je dokonca napísané celá vláda, tak keď už nie celá, tak, prosím, aspoň niekto. Ďakujem pekne.

  • Áno, pán poslanec, zabezpečím, nech sa páči, môžte pokračovať. Ja som vám dala slovo, takže nech sa páči, pokračujte.

  • Počkám pre istotu. Aby sme urobili právu zadosť aspoň v takýchto triviálnych veciach. No, keď už vo veľkých nie, tak aspoň v takýchto. Ono to má tak sa to volá, že štábna kultúra, no.

  • Reakcie z pléna.

  • Reakcie z pléna.

  • No to by zas Slovensko prišlo o veľa, keby ste vy nepokračovali v tej debate o rozvodoch.

  • Povedané so smiechom.

  • Viacerým by bolo ľúto, že by o toľko skvostných myšlienkových pochodov prišlo. Takže neviem, niekde na pol ceste. No v tomto prípade ja stále teda počkám, že...

  • Pauza. Reakcie z pléna.

  • Potom podám prípadne, zatiaľ kým niekto príde informáciu aj pre občanov, že aby vedeli, že o čo ide. Ide o to, že sú nejaké zákony a v slušných krajinách sa plus-mínus dodržiavajú. U nás sa ani takéto triviálne nedodržiava. To už nehovoríme, že veľké sa nedodržiavajú. Takže v zákone je jasne napísané, v rokovacom poriadku, že počas interpelácií tu má byť celá vláda. Ja netvrdím, že tu má byť celá, ale aspoň niekto. Ono je to taká elementárna úcta, hej, že požívame nejakú úctu navzájom, však nemusíme sa tľapkať po pleci, ale tak sa aspoň vážime. Tak to vyzerá, že sa nevážime, ale, vážení kolegovia, mňa do toho nevťahujte, ja s tým nič nemám. Hej, jak vám to robila predchádzajúca vláda, môže byť, ale ja s tým nič nemám.

  • Pán poslanec, môžte pokračovať, zabezpečila som vládu, ministri sa dostavia. Takže nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Predsa len urobím zákonu zadosť a počkám s interpeláciou, kým bude prítomný niekto z vlády.

  • Pre občanov tejto krajiny, ktorí sa, mimochodom, skladajú aj na chod tohto parlamentu, tak prečítam ustanovenie zákona 130, § 130 ods. 7. Na interpeláciách musia byť prítomní všetci členovia vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť, ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na interpelácie odpovedať alebo oznámi, že na ne bude odpovedať sám.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po päťminútovej prestávke.

  • Prepáčte, pani predsedajúca, nemôžem pokračovať, lebo prísne podľa litery zákona je potrebné, aby tu bola celá vláda, v prípade, že nie, premiér, resp. ním poverený, musí povedať, kto tu nie je a prečo a kto za neho bude odpovedať. Prosím vás pekne, bol by som rád, keby sme boli v tomto tak, jak to káže zákon. Koniec koncov sa to aj patrí. Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, tak si sadnite na miesto. Zabezpečila som, ja som vás uistila, že som zabezpečila, pán minister je tu, vás počúvame. Páni ministri majú určité povinnosti.

  • Ako nehnevajte sa (povedané so smiechom), parlament je parlament! Kvôli parlamentom pretiekli potoky krvi...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, vyhlasujem 10-minútovú prestávku, nech sa páči, 10-minútovú prestávku, nech sa páči, sadnite si na svoje miesto.

  • Desaťminútová prestávka.

  • Po desaťminútovej prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať, poprosím vás, aby, ktorí máte záujem o interpelácie, ste zaujali miesto. Pán poslanec.

  • Pán predseda, ďakujem veľmi pekne. Dovoľte mi povedať, že ak sa vy sami seba nevážite alebo máte svojich poslancov, za čo ich máte, tak, prosím vás, neaplikujte to na mňa. Je to váš rokovací poriadok, vy ho môžte šmahom ruky zmeniť...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, skúste interpelovať, sme v bode interpelácie.

  • ... mne ste tu ikskrát vyčítali, že mu nerozumiem. Tu je jasne napísané, je tu, má byť tu prítomná vláda. Prosím vás, ja tu vládu nevidím, ja tu vidím pána ministra Malatinského. Ďakujem.

  • Pán poslanec, chcete využiť svoje prihlásenie písomné v bode interpelácie alebo nie?

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ... chcem, aby bolo splnené alebo bolo zadosť rokovaciemu poriadku, kde je jasne napísané, ako to má prebiehať. Tomu sa hovorí štábna kultúra. Keď ju nedodržiavate, vy si ju nedodržiavajte, ale tento parlament nepatrí vám...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • ... ale patrí občanom. Prosím vás pekne a tí ho, občania ho platia...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, nie je to ani prvýkrát, ani naposledy, bez ohľadu na štruktúru vlády, kedy jednoducho z dôvodu programu vlády, premiéra, povinností ministri, ktorí nemôžu jednoducho nie sú prítomní. Takže ešte raz, chcete využiť svoje právo?

  • Pán minister, to nie sú povinnosti, to je ignorácia! To je presne...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Ja by som bol rád minister, ale, viete, musím byť predseda Národnej rady.

  • Povedané so smiechom.

  • Pán poslanec, ak nemáte záujem vystúpiť, buďte taký láskavý, dajte možnosť, pretože ešte treba dať možnosť prihlásiť sa kolegyniam a kolegom ústne. Vy ste boli ostatný pán poslanec, ktorý sa prihlásil písomne.

  • Pán predseda, verte alebo neverte, mám dokonca dve interpelácie a tak, jak ste ma niekoľkokrát upozornili, že niečo nerobím, čo mám, tak teraz vám to vraciam a hovorím, že chcem ich predniesť tak ako ich mám, to znamená za účasti vlády. A keď máte pocit, že mi ju zoberiete, tak ma aj vyneste stadeto, ale ja tie interpelácie prednesiem vtedy, keď tu bude vláda. Dobre? Ďakujem.

  • Dobre, ja vám veľmi rád vyhoviem, takže vyhlasujem prestávku, o 17.00 hodine budeme hlasovať. 17.00 hodín budeme hlasovať, máme, máme odpovede, súhlas, takže, pán poslanec, poprosím vás, budeme o 17.00 hlasovať a potom budeme pokračovať.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať hlasovaním o prerokovanom bode. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady. Je to tlač 531.

  • Hlasovanie o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 531.

  • Najskôr budeme hlasovať o tom, že Národná rada berie na vedomie vyjadrenia poslancov Mikuláša Hubu, Alojza Hlinu a Magdalény Vášáryovej, že písomné odpovede členov vlády na ich interpelácie číslo 13, 14, 15, 28 a 25 nepovažujú za uspokojivé. Hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • 123 prítomných, 45 za, 76 proti, 2 nehlasovali.

    Tento návrh sme neschválili.

    Pán poslanec, buďte taký dobrý, choďte si sadnúť na miesto. Beží hlasovanie. Oháňate sa tu zákonom. Počas hlasovania tam nemáte čo robiť. Skončím hlasovanie, vyzvem vás.

  • Ešte mám jedno hlasovanie. Choďte na miesto!

    Dámy a páni, budeme teraz hlasovať o uznesení, ktorým Národná rada berie na vedomie písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov písomne podané predsedovi Národnej rady do 27. mája 2013.

  • Hlasovanie.

  • 126 prítomných, 79 za, 20 proti, 27 sa zdržalo.

    Konštatujem, že sme uznesenie schválili.

    Dámy a páni, vzhľadom na to, že pán poslanec Hlina namieta neprítomnosť členov vlády, navrhujem procedurálne, aby sme prerušili bod interpelácie a pokračovali v ňom ako zmena programu na budúci štvrtok štvrtého, kedy je bod interpelácie súčasťou programu. Dávam hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 118 prítomných, 79 za, 34 proti, 2 sa zdržali, 3 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

    Pán poslanec, na budúci týždeň sa pokúsim zabezpečiť vám účasť vlády, aby ste mohli predniesť svoje interpelácie.

    Budeme pokračovať v rokovaní programu. Máme ešte otvorenú rozpravu o návrhu pánov poslancov pána poslanca Richarda Sulíka a pani poslankyne Lucie Nicholsonovej. Je to zákon o rodine.

    Pán poslanec Kuffa pred obedňajšou prestávkou nedokončil svoje vystúpenie. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Reakcia z pléna.

  • Ešte pán poslanec Sulík procedurálny návrh.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Sulíka a Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 547.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, po tom, ako dnes prebiehala živá rozprava k bodu rozvody dohodou, dostali sme signály, že by sa dalo diskutovať o tomto aj s vaším klubom alebo aspoň s niektorými poslancami, tak sme sa rozhodli stiahnuť tento návrh a predložíme ho niekedy v budúcnosti potom, ako budeme jednať s vašim poslaneckým klubom. Takže týmto sťahujem návrh rozvody dohodou a tu to mám aj písomne.

  • Pán poslanec, priznám sa, že ste ma dostali do úzkych. Nie som si celkom istý, že sa to dá takto v otvorenej rozprave. Asi nie?

  • Krátka pauza. Reakcie z pléna.

  • Chvíľočku, pán poslanec. Minimálne som si istý, že by pán poslanec Kuffa mal dokončiť svoje vystúpenie.

  • Krátka pauza.

  • Zapnite, prosím vás, pána poslanca.

  • Pán predseda, možno je to precedens, rokovací poriadok hovorí...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Dámy a páni, poprosím vás, počúvajme sa.

  • ... že je možné návrh stiahnuť kedykoľvek. V prípade, že povedzme vy dospejete k záveru, že pán poslanec Kuffa má dokončiť svoje vystúpenie, v poriadku. Hneď po ňom, ja sa ako navrhovateľ hlásim do rozpravy a stiahnem to tam. Takže tu určite problém není.

  • Pán poslanec Kuffa, chcete dokončiť svoje vystúpenie?

  • Reakcia z pléna a smiech v sále.

  • Ešte, ešte, ešte chvíľočku, dámy a páni.

    Pán poslanec Hlina, procedurálny návrh.

  • Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, ja nechcem protivný, ale keď teda mal dokončiť pán Kuffa, tak by som aj ja mal. Ja som začal a som nedokončil. Takže...

  • Rakcia z pléna.

  • No tak teda počkať na vládu a dokončíme. A môžeme pokračovať ďalej. Mňa ste prerušili v polke vety, ste ma prerušili.

  • Sme hlasovali, pán poslanec. Navrhujem, aby pán poslanec Kuffa dokončil svoje vystúpenie. Potom požiadam navrhovateľov, aby podali návrh na stiahnutie. Dobre? Pán poslanec.

  • Vážení kolegovia, milí priatelia, ďakujem vám za to, že ste mi umožnili tuná opätovne prísť k tomuto rečníckemu pultu. Využijem túto možnosť, však ešte do 19.00 hod. pokračuje rokovanie, hej.

  • Ruch v sále.

  • Pauza. Ruch v sále.

  • Dobre, dámy a páni, dovoľte korekciu. Práve som sa bavil s navrhovateľmi. Keďže oni navrhujú stiahnuť z legislatívneho procesu, nie z programu schôdze, keďže predniesol navrhovateľ tento návrh. Pán poslanec Kuffa, keď sa opäť objaví, budete mať možnosť k tomu vystúpiť. Takže nebudeme rokovať. Tento návrh zobrali navrhovatelia späť. V prípade, že ho budú chcieť...

  • Reakcie z pléna.

  • Že manželstvo je takou témou, vidíte, čo to vyvoláva v tomto pléne?

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenie predsedajúcim.

  • Ak budú mať záujem, tak sa musia znovu uchádzať s podmienkami.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec Kuffa, poprosím vás, navrhovatelia stiahli svoj návrh, takže dobre, poprosím vás.

  • Tak aby som nebol jablkom sváru, ale toto je naozaj tak vážna téma a tak zložitá, komplikovaná téma...

  • Prerušenie vystúpenie predsedajúcim.

  • Pán poslanec, poprosím vás, navrhovateľ požiadal, a teda nepožiadal, ale stiahol svoj návrh, preto jednoducho nemáme v zmysle § 95 o čom viesť rozpravu. Takže vás poprosím.

    Budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona č. 372 o priestupkoch.

    Poprosím pána predsedu výboru pre životné prostredie Mikuláša Hubu, aby za skupinu poslancov uviedol zákon.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 548.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesol zdôvodnenie poslaneckého návrhu zákona, ktorým sa...

  • Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán poslanec. Dámy a páni, poprosím vás, ideme prerokovať ďalší bod programu. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Tento návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len návrh zákona, resp. novela), predkladám v mene skupiny poslancov a poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky.

    K predloženiu tejto novely priestupkového zákona nás viedla skutočnosť, ktorú zrejme všetci dobre poznáte z vlastnej skúsenosti a na ktorú nás opakovane upozorňujú občania, voliči. Touto skutočnosťou je fakt, že nedeľa ako sviatok pokoja sa v ostatných rokoch stala na Slovensku neznámym pojmom. A to si hovoríme, že sme dominante kresťanskou krajinou, kde by v nedeľu mal vládnuť pokoj, oddych, rozjímanie a relax. Namiesto toho sa nám najmä v nedeľné a sviatočné popoludnia, a to nielen v mestách, ale čoraz viac aj na vidieku veselo rozlieha kakofónia zvukov s množstvom decibelov od cirkulárok, cez miešačky, vŕtačky až po motorové kosačky a ťažké mechanizmy. Dochádza k paradoxu, že kým v časoch minulého režimu, ktorý sa svetonázorovo hlásil k vedeckému ateizmu, sa nedeľný pokoj ako-tak dodržiaval. Dnes, keď sa na kresťanstvo odvolávame priamo v ústave, správame sa v nedeľu a vo sviatok stále častejšie ako neznabohovia, či kultúrni barbari. Považujem za samozrejmé, že poslanci a poslankyne zo strán a hnutí, ktorí majú kresťanstvo vo svojom erbe, by tento návrh mali celkom logicky podporiť. Nemusel by s ním mať problém ani MOST - HÍD, ale ani vládny SMER - SD. Vari jediní, komu by sa mohlo zdať, že obmedzenie nedeľných hlučných aktivít je obmedzovaním ľudských práv a slobôd, sú niektorí naši kolegovia a kolegyne vyznávači liberalizmu. Rád by som vás však ubezpečil, vážení priatelia, že ani vy k takémuto odmietavému postoju nemáte dôvod. Lebo ako z nie jedna z okrídlených definícií, sloboda jednotlivca sa končí tam, kde sa začína sloboda iných. Neregulovaný nedeľný hluk nepochybne pôsobí obťažujúco na všetkých, ktorí si ho neželajú, a tých je nepochybne stále ešte výrazná väčšina. Takže za koho slobodu sa máme v prvom rade zasadzovať, ak trpí aktivitou menšiny? Bolo by to niečo podobné, ako keby sme s vážnou tvárou tvrdili, že obmedzovaním ľudských práv a slobôd je aj to, keď nechceme pár desiatkam ľudí dovoliť definitívne premeniť prírodu Národných parkov na lunaparky, hoci chránená príroda národných parkov je spoločné dedičstvo celej spoločnosti a to nielen súčasných, ale aj budúcich generácií. Naozaj si myslíme, že podnikateľské práva a slobody pár desiatok ľudí majú byť pre nás dôležitejšie a posvätnejšie ako práva a slobody nás všetkých? A podobne by sme mohli ešte dlho pokračovať. Je naša kritika pochybnej privatizácie verejných priestorov, náhrada parkov za parkoviská, alebo hoci za river parky, obmedzovaním práva slobôd skupinky privatizérov alebo aktivitou v prospech verejnosti?

    Je poukazovanie na tých, ktorí nás ohrozujú a rušia na terénnych motocykloch či štvorkolkách v našich lesoch, prejavom našej netolerancie či prehnaného konzervativizmu, alebo snahou o ochranu veľkej väčšiny návštevníkov lesa? Nehovoriac o tom, že tu nie je reč o žiadnych ohrozených či potencionálne ohrozených málo chránených menšinách, ale o menšine, ktorá sa v tomto prípade správa spravidla oveľa arogantnejšie alebo bezohľadnejšie ako väčšina. Prečo to všetko hovorím, keď je to zdanlivo tak trochu nad rámec nami predkladaného návrhu zákona? Hovorím to preto, aby som upozornil na pomýlené chápanie liberalizmu niektorými ľuďmi. Práve takéto chápanie liberalizmu totiž má popri apriórnej praxi odmietania opozičných návrhov zo strany poslancov a poslankýň za vládnu stranu potenciál zabrániť prijatiu tohto nášho návrhu. Napokon už samotné slovné spojenie dni pracovného pokoja, teda dni, ktorých sa nami navrhovaná novela týka, samo osebe evokuje, že sú to dni, ktoré by mali slúžiť regenerácii našich síl, oddychu, relaxu, že sú to chvíle, ktoré by sme mali venovať sebe, rodine a priateľom a nie práci, tobôž už nie takej práci, ktorá obťažuje iných. Vedieť oddychovať, regenerovať svoje telesné a duševné sily je v dnešnom uponáhľanom svete nemenej dôležité, ako vedieť pracovať. V podstate nám ide o veľmi jednoduchú novelu, v ktorej sa navrhuje rozšírenie režimu, ktorý sa dosiaľ týkal len nočného kľudu či pokoja. Nóvum je len v tom, že tento režim by sa podľa tejto novely mal týkať nielen časového intervalu, ktorý pripadá na noc, teda na čas medzi 22.00 hodinou a 6.00 hodinou rannou, ale aj časovou intervalov, ktorý pripadá na deň, teda od polnoci predchádzajúceho dňa do polnoci daného dňa a to počas štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja v zmysle § 1 a § 2 ods. 2 zákona o Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.

    Zároveň je však treba zdôrazniť aj to, že nami navrhovaný režim sviatočného pokoja neznamená striktné vylúčenie alebo obmedzenie pracovnej alebo voľnočasovej aktivity počas týchto dní, pokiaľ nie je zakázaná osobitnými predpismi. Znamená len vylúčenie alebo obmedzenie takých aktivít, ktoré druhé osoby odlišné od rušiteľa pokoja mohli dôvodne považovať za neúnosné pre svoj pokojný odpočinok alebo režim pokoja zákonom vymedzených, počas zákonom vymedzených dní, resp. časových intervalov v rámci týchto dní. Konkrétny rozsah a charakter obmedzenia či vylúčenia takýchto aktivít a na druhej strane aktivít, na ktoré sa režim v zmysle tohto zákona nevzťahuje by mal byť následne predmetom úpravy všeobecne záväzného nariadenia obce, napríklad v diskusiách občas uvádzané kostolné zvony či používanie hasičských húkačiek, sirén a pod. Ak dôjde k neudržania stanoveného režimu správnym orgánom na prešetrenie tohto druhu priestupku je v zmysle zákona o priestupkoch príslušný obvodný úrad.

    Môžem popýtať o trošku väčší kľud v sále? Dobre, ďakujem.

    V tejto súvislosti by som chcel poznamenať, že svojím návrhom ani neobjavujeme Ameriku, ani sa nesnažíme vrátiť Slovensko do stredoveku, ako sa to tu ktosi na margo tohto nášho návrhu snažil pred časom presvedčiť verejnosť. Naopak, rušenie nočného, ale aj nedeľného a všeobecne sviatočného pokoja je stále citlivejšia a kritickejšia prijímané verejnosťou a snahy o riešenie tohto problému zaznievajú stále naliehavejšie. Naša iniciatíva je tak aj reakciou na túto stále evidentnejšiu spoločenskú objednávku. Ak by sme sa mali nechať inšpirovať naším najbližším susedom, ktorý je, čo sa týka prevládajúceho svetonázoru i žitej praxe, ako vieme, v porovnaní s nami značne sekulárnejší, dovolím si poznamenať, že touto problematikou sa zaoberal aj senát Českej republiky, konkrétne otázkami rušenia pokoja, ktoré spôsobujú napríklad motorové kosačky, cirkulárky, motorové píly a pod., ktorý zvolil prakticky rovnaké legislatívne riešenia, ako predkladáme v tomto návrhu zákona, a to bez toho, žeby sme sa vzájomne koordinovali, zistili sme to až na poslednú chvíľu. Ale potešilo nás to a povzbudilo.

    Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet ani na rozpočet verejnej správy. Nemá negatívny dopad na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie a ak áno, tak skôr pozitívny, ani na informatizáciu spoločnosti. K tomu, ak dovolíte, malá poznámka. V snahe vyhnúť sa náročnému dokazovaniu sme zvolili formuláciu neutrálneho vzťahu k životnému prostrediu, hoci sa dá konštatovať, že účinná aplikácia tejto novely, íha, pardon, by stav životného prostredia zlepšila a zlepšila by aj kvalitu života v našich mestách a dedinách. Návrh zákona je v súlade s ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Na záver ešte jedna poznámka terminologického charakteru. Prečo používame pojem kľud, keď jazykovedný Ústav Ľudovíta Štúra i automatický korektor chýb inštalovaný v našich počítačoch nám toto slovo podčiarkne červenou ako nespisovné? Vedie nás k tomu jednoduchý dôvod. Tento pojem je zakotvený v našom právnom poriadku, a preto sme ho chtiac-nechtiac akceptovali.

    Vážené dámy, vážení páni, sme presvedčení, že prijatie navrhovanej novely je v záujme väčšiny obyvateľov Slovenska a nijako zásadne neobmedzuje ani menšinu. Preto vás žiadame o vašu podporu tohoto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne pánovi navrhovateľovi. Určený spravodajca je pán poslanec Igor Hraška.

  • Ďakujem, pán predseda, dovoľte, aby som predniesol spravodajskú správu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 548, v prvom čítaní.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, tlač 548.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národnej rady Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí predmetný poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    Zároveň navrhujem, by poslanecký návrh zákona prerokovali výbory. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.

    Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Otváram rozpravu, nech sa páči, kto má záujem prihlásiť sa. Končím možnosť sa prihlásiť. Páni poslanci Hlina a Kuffa.

    Pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia. V zásade, aj sa dopredu ospravedlňujem mojim bývalým kolegom, v ktorom som krátko bol členom klubu, ale, žiaľ, dovoľte, nedá mi, aby som k tomu niečo povedal a možno aj po, po aktuálnej skúsenosti s vyjadreniami z predchádzajúcich bodov.

    Keď raz, si pamätám, v Liptovskom Hrádku bola petícia, aby prestali biť zvony, tak som si povedal, že kde to sme, že niekto proste takúto petíciu robí. A naozaj reálne prebiehala v Liptovskom Hrádku takáto petícia. Vážení kolegovia, nič v zlom, ja si myslím, že ľudia majú právo vedieť, koho volili a čo volili, s akým programom, lebo potom sa zdá, že môžu nastať aj takéto absurdity, že dneska v totálne protirodinnom zákone sa tu s OĽaNO vyjadrili pán Kadúc a pani Mezenská, že sú za. A na druhom pole je ultra. Viete to sú, ľuďom by ste mali dopriať to právo, aby vedeli, čo a koho volili. To by som chcel na to upozorniť. Je to, aj toto dokladuje to, že je to dôležité. Aj tento návrh zákona v zásade hovorí o tom, že, ich síce možno úmysel bol na začiatku dobrý, ale poznajúc reálie a stav, keby čisto teoreticky, čisto náhodou toto prešlo, aby kosačky nehúkali na záhrade, tak vám garantujem, že na druhý deň pán Poliačik alebo niekto iný dá rozklad na Ústavný súd alebo neviem, aký odpor, kdeže, aj zvony, aj kostolné zvony, určite. Hej, a spoznajúc toho definície, že čo je hluk. Ak sa definuje hluk, ako niečo, čo vytvára decibely, tak oni by na tom Ústavnom súde uspeli. Takže s vaničkou vylejete aj dieťa. Viete prijatím tohto zákona môže nastať tá situácia a im by to nahralo do karát. Proste to je toľko vody, to je prietrž mračien, čo by dostali oni vodu na mlyn, že ako by ste im pomohli v tých klesajúcich preferenciách, ako by im to pomohlo, že by otvorili tému, že keď ste teda chceli, tak my vám to dáme. A naozaj by to bolo dlhotrvajúca téma, že či majú zvony alebo nemajú zvony biť. A Ústavný súd by musel im dať za pravdu v tom, že, áno, zvony robia hluk. A oni by tie chýbajúce 2 % na tom urobili.

    Viete, páni kolegovia, nič v zlom, niekedy úmysel je, je dobrý na začiatku, ale vedzme, že treba to dorozmýšľať. A keď veci dorozmýšľate a poznáte aj reálie, tak na konci vám tá možno krásna, čistá idea na začiatku vás vráti trošku späť a možno filozoficky sa vyberiete iným smerom. Už len to, že ešte, chvalabohu, že tu nie sú. Už len o tom, že sa o tom rozprávame, hej? Nielen to, že keby to bolo sa prijalo, tak to je radosť pre, pre nich, že, a vám garantujem, že keď niekto postaví svoju politickú činnosť na závisti a nenávisti, na týchto dvoch základných emóciách, na ktorých sa dá urobiť veľká strana, na týchto dvoch emóciách, urobíte veľkú stranu. Na tejto strane vyhral Hitler voľby, dá sa urobiť jednoducho. To sa ľahko pracuje. Tak sú tu určité politické štruktúry, ktorých to sem tam zaujme a vyskúšajú, či by to náhodou aj týmto smerom nešlo, obzvlášť keď chybuje a obzvlášť keď nám to padá.

    Prosím vás, len neskĺznime do tohto. Neskĺznime do tej ľahkej cesty ako si robiť politickú kariéru, že tieto dve emócie vzbudím ako Golema a budem sa tešiť, ako mi preferencie rastú. To není hrdinstvom, to nie je umením, to nie je veľkou vecou. To dokáže každý, každý hlupák. Prosím vás, ono by sa to možno na prvý pohľad nezdalo, ale návrh tohto zákona budem mierny, budem diplomatický aj z úcty ku vám ako mojim bývalým kolegom je, je fakt, diplomaticky povedané, veľmi nedokonalý. Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky. Páni poslanci Brixi, Mičovský, Martvoň, pani poslankyňa Mezenská, pán poslanec Fronc. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Brixi.

  • Ďakujem pekne pán predseda. Vážený pán profesor, ja sa chcem len opýtať, teda odhliadnuc aj od toho, že ja kosím zasadne v nedeľu. Ako teda by bola riešená samotná právna úprava s prihliadnutím na kompetenciu samosprávy v tom rozsahu, že samosprávy robia množstvo kultúrno-spoločenských podujatí práve počas víkendov, práve počas štátnych sviatkov, mnohokrát sú to masové podujatia, na ktoré prichádzajú tisícky ľudí. A či by takéto ustanovenie nebolo obmedzením práve takýchto, dá sa povedať, aj prospoločenských kultúrnych aktivít. Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec. Nabudúce na predrečníka reagovať. Viete, vystúpiť v rozprave a reagovať na predkladateľa.

    Pán poslanec Mičovský, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda Národnej rady. Pán poslanec Hlina, ja som presvedčený, že všetko dokážeme v tejto miestnosti dohnať do takého absurdna, že možno ozaj nespoznáme svoje zámery a často sa budeme tu priznávať k tomu, že cieľ bol dobrý, ale, žiaľbohu, teda rôzne domýšľané okolnosti, tento cieľ znegujú, až napokon z toho vyjde nejaký paškvil.

    Ale ozaj vráťme sa k tej podstate, ktorú by sme možno mohli ako ľudia, ktorí slúžia krajine na poli zákonodarnom k tomu, čo ozaj máme robiť. Ja som presvedčený, že práve tá dobrá niť, v tomto návrhu by nám nemala uniknúť z tých možných rôznych absurdít. A ja som si len teraz zaspomínal pri tom, ako som počúval tvoje vystúpenie, práve na tie kosačky. Ja som si všimol, že vo Viedni, kde som si v roku 1992, to znamená už hodne dávno, kupoval kosačku elektrickú, maličkú. Vtedy to ešte u nás nebolo dostupné. V tejto Viedni zvonili na Dóme svätého Štefana zvony úplne bez problémov. A napriek tomu som si kúpil kosačku, kde bol dôležitý letáčik, ktorý ma upozorňoval, že pozor, táto kosačka sa nesmie používať v časoch pracovného pokoja, v nedeľu a vo sviatky. Ja predpokladám, že tí Rakúšania nám nemusia byť vo všetkom vzorom. Ale že to bola tak prirodzená vec, že ak by sme aj my mali obdobnú kombináciu, že zvony na Dóme svätého Martina budú zvoniť a kosačky budú ticho.

    No ja si myslím, že to je vec, ktorú by sme bez ohľadu na akékoľvek ideologické podmazy mali považovať na prirodzenú, správnu a potrebnú. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja si dovolím skonštatovať, že ja mám taký pocit, že tento návrh zákona, pán poslanec Hlina, už tu aj bol pred rokom. A dovolím si súhlasiť s tými, s tými niektorými pasážami vášho vystúpenia. Dokonca mám taký pocit, že ako keby ste prebrali moje argumenty, čo som vtedy, tuším to bolo voči kolegovi Kadúcovi, argumentoval. Ale súhlasím, asi prvýkrát, čo sa v niečom s vami zhodnem.

    No dovolím si poukázať na to, že právo to ustanovenie, ako to je urobené alebo napísané, by narušilo susedské vzťahy. Lebo ten pojem hluk alebo rušenie kľudu cez nedeľu a štátne sviatky a sviatky po celý deň je dosť široký pojem. Lebo ja som to aj hovoril pri tom predchádzajúcom zákone, čo bolo tuším pred trištvrte rokom, že máme tzv. klepanie rezňov v nedeľu na nedeľný obed, čo už je dokázané, tuším nejaké denníky to aj merali, kde je väčšia hladina, a spôsobuje to hluk, ktorý by už napĺňal teda skutkovú podstatu toho, čo priestupku ako takého. Štartovanie motorového automobilu ako takého. Kosačky nejdem spomínať, zvony nejdem spomínať. Už bolo povedané. Sú tam prípady splachovania, prípady sexu ako takého. Všetko možné bolo práve médiami dokázané, že spôsobuje väčšiu hladinu hluku a napĺňalo by to skutkovú podstatu. A práve, ak nechcem narušiť tie medziľudské a susedské vzťahy, že niekto bude v nedeľu volať políciu kvôli tomu, že niekto klepe rezne, tak nemyslím si, že toto je vhodné a že toto by sme chceli v spoločnosti práve, aby sa dialo.

    Čiže myslím si, že tá úprava súčasne ako je, je postačujúca. A aspoň zabezpečuje kľud medzi susedskými vzťahmi ako takými. Toľko môj názor.

  • Nepriamo ste, pán poslanec, zareagovali na mňa, na moje meno, hoci nerozumiem tomu, v akom kontexte, že som sa vyjadrovala vlastne k tomu návrhu, ktorý tu predniesli zástupcovia strany SaS k možnosti uzatvárania zmluvy dohodou. Neviem teda ako toto súviselo s vašou poznámkou alebo skrytým zámerom vzbudenej zodpovednosti, mojej vlastnej zodpovednosti voči voličom. Neviem, ja som sa s vami nikdy na tú tému nerozprávala. A myslím si, že keď mám iný názor a pohľad na veci a som pripravená takýto návrh, ktorý sa líši od vášho presvedčenia a postoja podporiť, neviem, prečo by som sa mala vám zodpovedať. Nechajte to na mojich voličov, nech to oni posúdia.

    A teraz sa vrátim k tomu zákonu o ktorom ste hovorili vy, pán, ktorý predkladáte vy, pán poslanec Huba. Ja rovnako sa zastávam toho, že jeden deň mal by byť vymedzený na pokoj. Aby nikto nebol rušený, lebo naozaj aj, aj tie zvony, o ktorých sme rozprávali napriek tomu, že som pokrstená, môžu obmedzovať v slobodnom oddychu počas nedele mnohých ľudí, aj už spomenuté kosačky. Ja na tomto návrhu zákona nevidím nič zlé. Samotné, samotný názov toho dňa nedeľa je odvodený od toho že sa nedelá. Ja si myslím, že takýto všeobecný spoločenský konsenzus by tu mal byť aj formou podpory tohto zákona. Aby aspoň jeden deň by sme si vedeli dopriať na to, či ateisti, alebo kresťansky založení veriaci ľudia, aby sa nepracovalo. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Nie celkom rozumiem, na čo je potrebný zákon na veci, ktoré fungujú. Bývam 23 rokov na dedine, ale som nezažil, že by niekto muroval, že by hučala cirkulárka, miešačka, dokonca ani zemiaky, pokiaľ nie je núdza, nepôjde okopávať. A myslím, že na väčšine dedín to aj takto funguje. A garantujem vám, nielen v nedeľu, teraz bude sviatok svätého Cyrila a Metoda a takisto takto sa takýto pokoj zachová.

  • Pán poslanec Hlina, nech sa páči, reakcia na faktické poznámky.

  • Ďakujem veľmi pekne. No áno, presne to je to, pani kolegyňa Mezenská, že skúsim dovysvetľovať, že ľudia majú právo vedieť, koho volia a s akým programom volia, lebo nakoniec sa dozvedia, to aj v zásade teraz ste povedali, že tie zvony fakt vadia. Viete, čiže naozaj potom treba ľuďom povedať predtým, ako urobia ten akt voľby, že sú tam ľudia, ktorým vadí zvuk zvonov, sú tam ľudia, ktorým zvuk zvonov nevadí. Sú tam ľudia, ktorí proste môžu sa rozviesť esemeskou, alebo druhých, ktorí povedia, že čo Boh spojil, život nerozpojí či človek nerozpojí. To ale, to je to férové, že naozaj ľudia majú právo na plný rozsah tých informácií, aby sa v konečnom dôsledku neprekvapili, že čo sa vlastne stalo.

    A ja naozaj by som sa chcel vyhnúť tej téme, obzvlášť keď máme kopu iných tém, ktoré sú dôležité. Ja som to minule hovoril, keď tu bol exekučný poriadok, tak sme tam boli myslím dvaja prihlásení. Dneska o rodine sme tu, to nebolo o rodine, to bolo proti rodine. Tu bolo prihlásených neviem koľko a neviem koľko ľudí sa chystalo, hej? Že, že niekedy nám naozaj, že stratíme čas na hlúpostiach, na veciach, ktoré týchto ľudí, nič v zlom, ani zďaleka nezaujímajú, iba vyrušujú a otravujú. A naozaj to sú také mršinárske témy, ktoré keď už nič iné nezaberie, no tak dáme mršinársku tému. A vám garantujem, že téma typu majú zvoniť alebo nemajú zvoniť zvony, to je téma, ktorú by SaS-ka vedela točiť pol roka až rok a v konečnom dôsledku by im pomohla, a vy by ste im posielali vodu. No však ja neviem, že keď máte teda nejakú tichú koalíciu, tak nech sa páči. Ale viete, v konečnom dôsledku to ľudí majú naozaj o niečo iné problémy. A už len k tým zvonom poviem. Po storočia zvonia, ja by som bol rád, keby ešte ďalšie storočia zvonili. Aj keby tam nebol ten nejaký náboženský rozmer pre niekoho. Ale verím, že aj ľuďom, ktorí s tým nič nemajú, že to nepreciťujú, keď zvonia, že nevadí, lebo si na to zvykli. Ďakujem.

  • Pán poslanec Kuffa. Do rozpravy.

  • Ďakujem za slovo. Po nejakom maratóne, beh k rečiacemu, k rečníckemu pultu a zase od neho preč, som tu zase. Ďakujem. Trošku chcem vysvetliť tuná to, čo tuná taká slovná prestrelka možno vznikla. A v úvode chcem hneď chcem povedať, Dodo, že aj ja, samozrejme, chcem, aby zvony tuná zvonili, aj po celé tie stáročia tuná zvonili tieto zvony. A pekne si to aj povedal. Ale vidíš a to je to, možnože to bude také slovičkárenie. Ale ty si povedal, že kostolný hluk, teda zvonový hluk. Hej? Hluk zvonov. A to je ten zásadný rozdiel. Že my tuna v tej dôvodovej správe spomíname tie kostolné zvony. A je tu napísané, že je to zvuk kostolných zvonov, mohol považovať sa za rušenie kľudu. Avšak táto skutočnosť sa nepotvrdila. Toto je zásadný rozdiel medzi hlukom a medzi zvukom. Zvony ako také, zvonolejári by vám vedeli povedať, že každý zvon nemá len svoje meno, ale každý zvon je v istej tónine naladený. Môže to byť fis, gis, d, c. A dá sa zladiť tie zvony tak, že sa dá vytvoriť aj zvonkohra. Takú máme aj v Košiciach naozaj reálne. A cez tie jednotlivé zvuky, ktoré tuná tieto zvony vydávajú, tak sa dá porozumieť aj skladbe, aj piesni. Zvony ako také. Nie náhodou im ľudia dávali aj tie mená. A naozaj nikdy to nebolo tak, že by hučali a robili hluk. Kolegyňa Helenka Mezenská to tuná povedala, že jej by to teda vadilo, že by tie zvony zvonili. A ja si dovolím povedať, že dieťa, uložené, ja neviem, v kočiari a mamička prechádzajúca sa po ulici, tak zvuk zvonov, hlas zvonov toto dieťa nezobudí. Ale pri kosačke, pri cirkulári, pri stavebných strojoch sa strháva toto dieťa. Strháva sa z toho spánku. Tak som otcom ôsmich detí, tak hádam viem, o čom rozprávam. A chodili sme do kostola aj s malými deťmi, presne s takými malými, jak rozprávam, v kočiari a naše deti spokojne spali. Sladko spali. A to keď je niekto zameraný na to, že mu to spôsobuje nejaký zvuk, tak to už je taká, by som povedal, osobná záležitosť alebo možno nejaká osobná invektíva voči zvonom. Ale to má hlbšiu podstatu. To nemá v tom zvuku. A to nemôžme nazvať už v žiadnom prípade, že je to hluk. To nie je hluk. Zvony nie sú hlukom.

    K navrhovanému zákonu chcem len toľko povedať a súvisí to aj s predchádzajúcim návrhom zákona, ktorý tuná sme mali pred chvíľou, o manželstve sme rozprávali a o rodine. Je nedeľa. Sú tu sviatky, či štátne, alebo cirkevné. Rovnako aj nedeľa, ktoré sú vo všeobecnosti sviatkom pokoja a kľudu, a myslím si, že je to jedinečná príležitosť nato, aby rodina sa stretla a stmelila. Toto sú tie príležitosti, kedy sa rodina má stretať. A keď ten sused na tej záhrade bude behať vám s motorovou kosačkou a celý deň alebo aj pol dňa vám tam bude bzučať poza uši. No tak je to príjemné? A zvony, keď by aj zazvonili. Tak na dedinách ešte niekde je zvyk, že zvony zazvonia ráno, naobed, večer. Ale to je vždycky v primeranú hodinu. To nie je tak, lebo, žeby to nejak tých ľudí rušilo. Možno, že ten, ktorý kdesi blízko býva pri tej zvonici a má psychickú nervovú sústavu nejak narušenú, tak môže na to reagovať negatívne. Ale myslím si, že práve zvuk zvonov nie je ten, ktorý by bol negatívny, a zvrhovať to práve tú diskusiu len na tie zvony, že toto by tuná táto hrozba bola. Ja si vôbec nemyslím, že toto by tuná nám hrozilo. Ale na druhej strane tie kosačky, ktoré sa tuná rozmohli, pán profesor Huba to tuná aj spomenul, že síce je tam zakrížikované, že dopad na životné prostredie nemá vplyv žiaden, ale potom to verbálne dodal aj ja sa pridávam k tomu, že má pozitívny dopad. Má pozitívny dopad. Tie kosačky, ony idú na benzín, dieselové, neviem o tom, že by boli, možnože nejaké sú, štvorkolesové, možno sú, myslím, že áno, štvorkolesové, ale tie bežné ručné čo sú, tak sú benzínové. A keď sú tie záhrady, sú blízko, ten intravilán veľakrát je tak natlačený a severovýchod Slovenska je naozaj taký, kde sú tí ľudia stlačení v tých obciach a vedľa seba. Neviem si to predstaviť v takej obci v našej podtatranskej, Lendaku, že by tí susedia po tých záhradách práve v nedeľu kosili. Tam to není ani tak zaužívané, tak myslím si, že títo ľudia ani nemajú problém s touto záležitosťou, ale tak sme sa zmodernizovali, kedysi to bola ručná kosa, ktorá nespôsobovala taký hluk. No keď už celkom si si vyhradil tú nedeľu na to kosenie, ak si myslíš, že tou ručnou kosou, že pokosíš tú záhradu, prosím, tak už keď chceš pracovať v nedeľu, to ti nikto zakazovať nebude, ale nestrpčuj život svojim susedom a svojim tým najbližším, ktorí tam sú. V predchádzajúcej rozprave ja ešte predpoludním keď som to tak spomínal, tak to prirovnám, tú generálnu konzulku, pani profesorku Oľgu, ktorá hovorila, a zase to vyzerá tak, ako by sme učili jabloň rodiť. My máme vytvárať tuná podmienky na to a starať sa o tú jabloň tak, aby tá jabloň bola schopná rodiť. Rovnako je to aj s rodinou, rovnako je to aj s manželstvom. Manželia sa delia o svoje - ja so svojimi deťmi - a vytvárajú spoločenstvo lásky a to jest my. To nie je také individuálne a rovnako je to aj tuná, keď mnohí z nás sa správajú práve v nedeľu, kedy, a v tie štátne sviatky alebo cirkevné sviatky, tak práve sme takí, že spôsobujeme a strpčujeme život tým ďalším ľuďom, ale dneska to je ani nie tak, že susedom, ale tie kosačky sa ozývajú naozaj na celú tú dedinu a naozaj myslím si, že nikomu nerobí dobre.

    Tak ja som len toľko chcel na upresnenie tých zvonov, keď sa táto otázka tuná otvorila. Ja si myslím, že tuná zvony neuviažeme, ani ich neodstavíme, že spôsobujú nejaký hluk, lebo zvony vydávajú zvuk, znova to podčiarkujem. Majú svoj zvuk, majú svoju tóninu, presne sú naladené. Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky: pán poslanec Martvoň, pani poslankyňa Mezenská, pán poslanec Bublavý a Hlina. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Martvoň.

  • Ďakujem pekne, no ja znova zareagujem v podstate teraz som si to aj vytiahol, lebo ten návrh zákona bol tuším v októbri 2012, no a teda prejdem k právnym argumentom. Právne neurčitý pojem dovolím si povedať rušenie pokoja by fakt na rozdiel od toho pojmu nočného pokoja priniesol dostatočnú nestabilitu v spoločenských vzťahoch, minimálne susedských, niečo, čo by nám pomohlo definovať hluk ako taký, nám pomáha práve v tom alebo to upravuje príslušná vyhláška ministerstva zdravotníctva, podľa ktorej hlukový limit pre obytné územie je okolo 50 decibelov. Tu chcem poukázať na to, čo som povedal teda aj pred tým pol rokom, bežný rozhovor má priemernú hlučnosť 60 decibelov. Vychádza to zo štatistík, čo v podstate robili to aj dokonca médiá. Pozeranie televízie, zohrievanie vody v rýchlovarnej kanvici má hlučnosť 65 - 75 decibelov, sprchovanie alebo splachovanie záchodu - priemerná hlučnosť 70 decibelov, pranie v automatickej práčke alebo vysávanie 70 - 80 decibelov. Samozrejme, kosenie elektrickou kosačkou, teda nie benzínovou alebo na naftu - 90 decibelov a plus ďalšie, ďalšie aktivity, ako je počúvanie rádia v nedeľu alebo v štátny sviatok, spievanie si vonku, všetko sú to aktivity, ktoré majú bežne viac ako 50 decibelov a v zmysle tejto právnej úpravy by to znamenalo pokuty, obecný rozhlas napríklad ešte, by to znamenalo pokuty pre občanov a myslím si, že toto nechceme, aby to tu bolo ako v stredoveku, že občania budú dávať na seba, samozrejme, podnety a podania a nehovoriac o tom, že tá polícia nemá ani pri sebe kalibrované merače toho hluku ako takého, to má hygiena. Čiže je to dosť nešťastný návrh. Ja ho nepodporím...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • No ja si nemyslím, v tomto smere dávam za pravdu aj pánovi poslancovi Hlinovi, že hlavne prečo nám dali voliči a občania dôveru, je to, ako sa postavíme napríklad aj k týmto otázkam, ale nechcem zase podceniť ich význam, pretože aj cez to, ako sa postavíme k možnosti výberu ukončenia manželstva, či už na dohodovom, neformálnom alebo formálnom princípe, ako sa postavíme napríklad aj k tomu, či naozaj zvony nenabúravajú ideologicky alebo nábožensky slobodu alebo nedotýkajú sa slobody iných jednotlivcov. Ja si myslím, že aj na podklade týchto otázok si môžu vytvárať postoj o konzistentnosti toho-ktorého alebo integrovanosti toho-ktorého poslanca. Ja, pán Kuffa, napríklad zvon pre to, aby som sa stretla s rodinou a s Bohom, ja na toto zvon naozaj nepotrebujem a napríklad, aj keď som veriaca, cítim sa byť dotknutá, cítim to ako zásah do môjho práva tým, že znášam zvonenie pre tých, ktorí pre stretnutia a kontakt s Bohom ten zvon potrebujú. Takže ak hovoríme o tejto slobode, o tomto druhu slobody, tak skúsme byť vnímaví. Vnímavejší a citlivejší na to, že ak jeden potrebuje tento zvon, druhý ho pre ten kontakt s Bohom potrebovať nemusí.

  • Páni navrhovatelia a kolegovia, je dobré, že sa odvolávate k návrhu tohto zákona, aby obce mohli VZN-kom rozhodnúť, či a akým, či aj v nedeľu zakázať zvony, kosačky, cirkulár a pod., ale predstavme si obce, ktoré susedia, a rozdeľuje ich len tabuľa. A predstavme si, že každá jedná obec alebo mesto má iné prijaté VZN-ko. Kto bude riešiť nekonečné problémy, či kto porušil a ako? Veď si uvedomme, zbytočne netraumujme spoločnosť a nerobme spory medzi ľuďmi. Máme ich dosť aj bez tohoto návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ono existuje také pekné čínske príslovie, že komu vadí kvákanie žiab, nech si nekupuje dom pri rybníku. Viete, to sú naozaj niekedy také veci, kedy nám začnú zvuky vadiť, keď možno aj vytvoríme atmosféru na to, že si niekto všimne. Sú naozaj niektoré zvuky, s ktorými neurobíte nič, a, Štefan, pardon, pán kolega Kuffa, ten stroj, ktorý meria zvuk, on nerozoznáva, či je to tón alebo výška, on meria hluk. Prísne vzaté a to je celé, keď meria hluk. Tak jak je hlukom aj rev tigra a tiger tiež, teda tak čo mu previažeš, to sú veci, s ktorými nič neurobíš, a v pralese ten tiger zakričí, no. Ja ešte, aby ste ma prípadne pochopili, ja si pamätám, že ako absurdne môže niečo skončiť. Bola tu raz taká pani, tu dosť dlho stála, o jej príbehu sa rozprávalo, že ona má syna, ktorý je nejak postihnutý, a on kričí. Neviem s koľkými z vás rozprávala, lebo so mnou dlho rozprávala, a proste to, že to susedom vadí a že sa sťažujú a že kričí, lebo je chorý, no. Viete, to naozaj otvoriť Pandorinu skrinku s týmto, že potom začnú ľuďom vadiť veci, ktoré si možno dovtedy neuvedomovali, a nakoniec sa aj dozvieme také veci, ktoré aj tu teraz v rozprave zazneli, ktoré tiež sú prekvapujúce, hej, že stáročiami vnímaný zvuk zvonov ako zvuk, ktorý pomaly patrí k civilizačnému znaku tej-ktorej krajiny, tak zrazu začne vadiť. Kolega Počiatek sa argumentačne, Poliačik, pardon, sa argumentačne dovybaví tak, že to tu začne valiť, že v čom ten hluk zo zvonov, ktorý ty, kolega Kuffa, nazývaš tón, ale ono v tej prísne vzatej podstate je to hluk.

  • Ono je to asi s nami tak, asi keď nemáš svoje vnútro vysporiadané, tak ti vadí všetko. Áno, bude ti vadiť aj ten kvakot žiab, tak ako si to, pán kolega, spomínal, ale potom ti bude vadiť aj spev škovránka, slávika a drozda. Škovránok ten spieva cez deň, nepočul by som ešte, že by sa ktosi niekto nejak sťažoval na to, že spieva, a slávik je práve takým vtáčikom, nemáme tu kolegu Martina, ale on vie, že spieva celú noc. Celú noc. V záhradách tuná na dolniakoch celú noc slávik spieva. Komu to vadí? Á, Martin je hore, pardon. A rovnako aj drozd. Drozd dokáže takisto v nočných hodinách spievať, ale to je spev a to sú zvuky. A hluky a zvuky, to sú naozaj rozdielne dva pojmy. Myslím si, že tuná je to len v dôvodovej správe spomenuté. Tie zvony - neviem prečo sa práve tejto témy tak chytáme, to je také naozaj veľmi zaujímavé, že nikdy som si to ani neuvedomil, že zvony niekomu môžu prekážať. Naozaj nikdy som si to nemyslel. Ja vám to garantujem, že dieťa malé, kojenec, ktorý leží v perinke uložený v kočiari a zvony zvonia, sladko spí, ale my dospelí sme takí a to veľakrát aj súvisí s medziľudskými vzťahmi. Ak máme pocuchanú nervovú sústavu, no tak ti bude vadiť aj ten kvakot žiab aj spev škovránka, slávika a rovnako aj zvony a to súvisí s medziľudskými vzťahmi a to súvisí aj práve s tou predošlou témou manželstva a rodiny. Nám už vadí hádam všetko. Kedysi človek bol úzko spätý s prírodou, a keď tie zvony začul, či bol v lese, či bol na poli, tak tie zvony boli istým signálom, či už na zastavenie, alebo sa čosi v obci deje. Keď v netradičnú hodinu zvonili, tak bolo to pre tých ľudí pozor, znamenie...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči.

  • Ďakujem aj za slovo, aj za zaujímavú diskusiu, až nečakane pestrú a podnetnú. V prvom rade sa chcem poďakovať tým, ktorí podporili tento návrh, ale takisto aj všetkým vám ostatným. Bolo to inšpiratívne.

    Ja sa vrátim k tej podstatnej asi téze, že neobjavujeme Ameriku, nezvádzame nič mimoriadne nové. Keď roky rokúce dokážeme žiť s faktom, že tu máme akýsi vyhradený čas na nočný kľud, a dokázali sme sa s tým nejako vyrovnať, s touto definíciou aj s tým režimom, tak to je nič iné, len aplikácia aj na tie vyhradené dni nedeľné a sviatočné tejto istej dávno zažitej a vcelku viac-menej bezkonfliktnej normy a zvyku nočného kľudu. Takže tie všetky poznámky, ktoré, by som povedal, smerovali tam, ako to budeme merať, aké susedské problémy vzniknú, tak iste, keď si niekto na plno pustí rádio alebo gramofón, magnetofón o polnoci, tak kto je vlastne ten, by som povedal, tá škodná? Ten, kto si ten gramofón pustí alebo tí, čo sa prípadne naňho sťažujú? Čiže to máme analógiu potom aj s týmto denným kľudom, ktorý, ktorej téma, myslím si, z roka na rok naozaj frekventovanejšia a viac diskutovaná v mnohých európskych krajinách. Opäť nie sme s týmto návrhom, myslím si, žiadni exoti a musím sa len pousmiať na tých tvrdeniach, že sa vraciame kdesi do stredoveku, lebo myslím, že sa práve vraciame aj konečne do 21. storočia tým, že si začíname trošku vážiť ľudské práva aj v oblasti hlukového a svetelného znečistenia, ktoré nás tu atakujú zo všetkých strán. Možno je to trošku problém aj generačný, že vy mladší máte ešte dobré nervy a vy ste sa narodili už v tej hlukovej hladine zvýšenej a vám to je povedzme normálne. Nám skôr narodeným, ktorí môžme aj porovnávať časť nášho detstva, kedy sa aj klepali rezne, aj všetky, aj sa splachovalo, aj všetky tie aktivity sa vykonávali, nikomu to nevadilo, tak ako nikomu to nevadí, myslím si, aj teraz, ale to čo sa neporovnateľne zmenilo, to je ten nedeľný a najmä popoludňajší nekonečný hluk. Kdekoľvek sa človek ocitne a závidím kolegovi Froncovi tú dedinu, v ktorej býva, lebo to je asi absolútna výnimka, ktorá potvrdzuje pravidlo. Ja som ešte takú dedinu asi na Slovensku nestretol v ostatných rokoch, kde keď sa prídem povedzme aj rekreovať, a len čo sa tak naladím na tú rekreačnú nejakú tóninu, zrazu nikto nenaštartoval tú kosačku, cirkulár alebo niečo podobné a nie som myslím sám, ktorý tým trpí. Nerobil som žiadny štatistický ani sociologický, ani iný prieskum, ale som presvedčený, že tí, čo tým trpia, je, je, veľká, veľká väčšina. Aj keď hovorím možno časť mladej generácie nejak je na to uspôsobená a tej to zatiaľ menej vadí. Nechcem byť zlým prorokom, vážení, ale o 20 rokov to bude takmer určite vadiť aj vám.

    A ešte pár možno konkrétnych reakcií, nechcem zdržiavať. Prekvapil ma kolega Hlina, aj pretože je taký výborný kosec, tak som čakal, že skôr bude lobovať za tie ručné kosy, sám som ho zažil na jednej akcii a bolo naozaj zážitok ho sledovať, ako výborne kosí, tak som predpokladal, že to bude náš spojenec pri tomto návrhu, takže ma trošku prekvapilo. Ja neviem, Lojzo, či náhodou nežiarliš, že sme ťa predbehli, že možno si práve plánoval takýto podobný návrh zákona predložiť, takže sa ti ospravedlňujem.

  • Povedané so smiechom.

  • Ono, keď neprejde náhodou, neprejde na tejto schôdzi tak v podstate o pol roka by si ho mohol predložiť ako v modifikovanom znení aj ty.

    Čo sa týka toho tzv. obmedzovania aktív, ja si myslím, že za tých 6 dní by sa malo dať stihnúť aj pokosiť, aj popíliť do drevo, aj všetko. Stále tu hovoríme o tom priemere jednom dni v týždni plus ešte nejaké tie sviatky, takže nie je to nejaká nadmerná, nadmerné obmedzovanie týchto aktivít, stále ešte veľká väčšina dní v týždni je k dispozícií. Čo sa týka tých prípadných kultúrnych podujatí a aj tých už spomínaných zvonov, ktoré sme teda nemali v pláne otvárať, lebo je to, je to naozaj Pandorina skrinka skôr sme zdôrazňovali, že, samozrejme, tie zvony budú iste zahrnuté a veľká väčšina nášho bohabojného obyvateľstva odsúhlasí, že zvony sú v poriadku, čiže odpoveď pánovi kolegovi Briximu, naozaj to zverujeme tým všeobecne záväzným nariadeniam obcí, aby si stanovili bližšie, bližšie tento režim a uviedli aktivity, ktoré sú a ktoré nie sú prípustné v tú nedeľu vykonávať. Takže v tom tiež nevidíme problém. Myslím, že vcelku som odpovedal na všetko.

    Nakoniec v tom úvodnom expozé som povedal to, čo sme mali takpovediac na duši v súvislosti s týmto návrhom zákona, a naozaj je vedený nie žiadnou ideológiou tento návrh, ale naozaj len osobnou skúsenosťou a znepokojením z toho, ako z roka na rok pribúda tohto hluku, ktorý nie je nevyhnutný, lebo ak by to bola naozaj aktivita, pri ktorej sa nevieme zaobísť, tak by sme takýto zákon nepredkladali, ale keďže je to aktivita, ktorá sa naozaj dá vykonávať v iných dňoch, tak si myslíme, že by mohol byť tento návrh priechodný, najmä v čase, keď mohutne diskutujeme o tom, či majú byť otvorené obchody v nedeľu, ja sa k tomu teraz nechcem vyjadrovať, ale v porovnaní s tým režimom fungovania služieb typu obchodov a ďalších v nedeľu, je táto aktivita mnohonásobne nebezpečnejšia naozaj v tom, že obťažuje veľkú časť obyvateľov, ktorí si tento hluk neželajú, takže tam, myslím si, ľudia, ktorí sa zasadzujú za zatvorené obchody v nedeľu, by mali stonásobne viac hlasovať za tento návrh, lebo tento nielenže predpokladá tú aktivitu nedeľnú, ale výslovne nežiaducu, nežiaducu a obťažujúcu aktivitu.

    Takže hovorím, čo som očakával, bola kritika zo strany liberálov, tí nás celkom napodiv zobrali na milosť, možno aj preto, že sme im tak v celku vysvetlili, že ako to, ako to myslíme, a, naopak, prekvapila ma kritika od ľudí, ktorí sa hlása aj ku kresťanstvu, aj ku konzervatívnym hodnotám, u nich som čakal skôr podporu. Ale, v našom parlamente je to často tak, že tie očakávania sú jedna vec a to, čoho sa dožijeme je druhá vec. Ale aj tak na vás apelujem, aby ste ešte svoj postoj prehodnotili a v rámci možnosti ten návrh podporili. Ďakujem.

    Skončil som, pani predsedajúca.

  • Ďakujem pekne. Pán navrhovateľ? Pán spravodajca sa tiež chce vyjadriť. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja už len v krátkosti zhrniem. Pokiaľ by problém s hlukom cez voľné dni a sviatky nebol, tak určite s týmto zákonom nikto nepríde, ale pokiaľ ten problém tu je a tie skúsenosti, žiaľ, sú, tak predkladatelia tento zákon predložili.

    Čo sa týka hluku a všelijakých zvukov naokolo, tak, samozrejme, je rozdiel už v priebehu akustickej krivky a najmä vznikajúce rezonancie, pretože rezonancia je ten nepríjemný zvuk, ktorý, alebo teda hluk, ktorý vadí ľudskému organizmu, a myslím, že sú aj medicínske štúdie o vplyvoch rôznych typov zvukov a hlukov na ľudský organizmus, a práve tie, ktoré dosahujú nepríjemných rezonancií, tak tie ľudskému organizmu vadia, človek sa pri tom cíti nepríjemne, a preto vlastne vyvolávajú tie negatívne pocity. O tom, ako vzniká rezonancia, vás trápiť nebudem, to je fyzika.

    Kolega Martvoň hovoril o ovplyvňovaní hlukom v okolí a vymenoval tu niekoľko vecí, ktoré vytvárajú rôzny hluk. Samozrejme, je rozdiel od toho, či ja s tou rýchlovarnou kanvicou varím vonku alebo varím doma. Ja pokiaľ neovplyvňujem s tou kanvicou, s ktorou si, ktorú si varím doma, mám okná zatvorené, vonkajšie okolie a suseda, tak mi môže byť doma jedno, ako tá kanvica vyvoláva hluk alebo teda vykonáva a, samozrejme, vždycky záleží aj na tom, ako dlho ten daný hluk trvá. Takže v prvom rade to, čo ja mám doma, a viem, že mi vytvára nejaký hluk, tak si buď zavriem dvere, zavriem si okná alebo niečo podobné. Ale pokiaľ som vonku a ešte trebárs dieťa mi spí, a vyjde sused s kosačkou, ktorá vrčí hodinu v kuse, tak určite to je rozdiel oproti tej rýchlovarnej konvici, ktorá môže vydávať podobný hluk, ale vo veľmi krátkom čase. Takže vždycky záleží o tom, od toho, ako ďaleko ste od zdroja hluku a, samozrejme, ako ten hluk dlho trvá.

    Nikto sa nedotkol tuná ale ďalšieho problému tu pri vznikajúcom hluku, a to sú vlaky idúce po oceľových konštrukciách mostov a pri diaľniciach. Prečo si pri diaľniciach budujú protihlukové bariéry? Práve kvôli hluku, ktorý vytvárajú autá pri vyšších rýchlostiach, pretože dochádza k zvýšenej frekvencii pohybu v motore, a to isté dochádza aj pri kosačke. Takže ak chce sused kosiť v nedeľu, nech si spraví protihlukové bariéry okolo svojho pozemku a nech si kosí koľko chce. Nikto mu v tom brániť nebude, ale nech hlukom neovplyvňuje okolie.

    No a už len na margo kolegu Hlinu, ktorý hovoril, že komu vadí kvákanie žiab, nech si nestavia dom pri rybníku. S tým úplne súhlasím. Ale mnohí ľudia napríklad mali domy v tichom prostredí a prisťahuje sa ku nim nejaký dement, ktorý, žiaľ, robí vyslovene napriek a dobré medziľudské vzťahy mu nič nehovoria. Takže toto sú tie problémy, pokiaľ by sme boli normálni ľudia, tak takéto zákony ani nepotrebujeme. Ale pokiaľ tu, žiaľ, medzi nami budú ľudia, ktorí sú bez charakteru, tak, žiaľ, pre nich musíme nastaviť normy, ktoré ich správanie istým spôsobom obmedzia.

    Takže ďakujem pekne, toľko k predkladanému zákonu.

  • Ďakujem pekne pánovi spravodajcovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A v rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Pavla Abrhana, Pavla Hrušovského, Moniky Gibalovej a Martina Fronca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona má tlač 549, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 529.

    Nech sa páči, pán poslanec Pavol Abrhan, môžete uviesť zákon.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Abrhana, Pavla Hrušovského, Moniky Gibalovej a Martina Fronca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 549.

  • Ďakujem pekne, ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pani poslankyňa, pani poslankyne, páni poslanci, žijeme v zložitej ekonomickej situácii, keď množstvo ľudí môže riešiť túto svoju ekonomickú situáciu preklenovacími úvermi, a možno práve jedným z týchto preklenovaných úverov môže byť hypotekárny alebo komunálny úver. A z toho dôvodu sme sa spolu aj sa pani poslankyňou Gibalovou i s pánom poslancom Froncom a s pánom poslancom Hrušovským rozhodli predložiť tento návrh zákona pre posilnenie pre posilnenie, pre posilnenie klientov týchto bankových subjektov.

    Predloženým návrhom zákona sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 483 o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov s cieľom upraviť znenie zákona tak, aby klient v čase uzatvorenia zmluvy o hypotekárnom úvere alebo zmluvy o komunálnom úvere mal zrozumiteľné, jasné, zreteľné informácie o celkovej sume prostriedkov, ktoré za poskytnutý úver zaplatí.

    V čl. I návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý som už citoval, o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa navrhuje právna úprava, v zmysle ktorej sa pod písmenom i) ustanovuje ako v poradí ďalšia obligatórna náležitosť zmluvy o hypotekárnom úvere alebo zmluvy o komunálnom úvere, teda povinnosť banky uviesť celkovú čiastku, ktorú musí klient zaplatiť, vypočítanú na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o hypotekárnom úvere alebo zmluvy o komunálnom úvere. V prípade, ak dôjde k zmene výšky úrokovej sadzby, je povinnosťou banky opätovne vyčísliť a oznámiť klientovi celú čiastku, ktorú bude povinný zaplatiť. Účelom navrhovaného znenia je vyššia miera ochrany klienta, ktorému banka poskytuje hypotekárny alebo komunálny úver, ktorý má mať úplné, jasné informácie o ponuke úveru týkajúce sa celkovej čiastky, ktorú zaplatí.

    Doterajšia právna úprava v ustanovení § 75 ods. 4 zákona o bankách zakotvuje obligatórne záležitosti zmluvy o hypotekárnom a úvere alebo zmluvy komunálnom úvere. Napriek zakotvenému výpočtu náležitostí, ktoré sú obsahom písomného vyhotovenia predmetných zmlúv, častokrát dochádza k negatívnemu javu, že v konečnom dôsledku klient nemá pri uzatvorení zmluvy dostatočne reálnu predstavu, akú celkovú čiastku uvedenú v celkovej číselnej sume, teda nie percentuálne, ale v celkovej číselnej sume za poskytnutý úver bude musieť zaplatiť. Navrhovaná právna úprava preto rozširuje okruh náležitostí, ktoré musí zmluva o hypotekárnom alebo zmluva o komunálnom úvere obsahovať.

    Predložený návrh rieši uvedený problém jednoznačnou požiadavkou, aby údaj o celkovej čiastke, t. j. súhrn všetkých splátok, ktoré klient povinný zaplatiť za poskytnutý hypotekárny alebo komunálny úver, ktorá je vypočítaná zo zreteľom na údaje platné v čase uzatvorenia zmluvy. Zároveň zakotvuje požiadavku, aby v prípade, ak dôjde k zmene výšky úrokovej sadzby, napr., napr. v súvislosti s uplynutím doby fixácie úrokovej sadzby hypotekárneho úveru, opätovne banke vzniká povinnosť bezodplatne dotknutému klientovi oznámiť celkovú čiastku. Zásadný význam v ochrane klienta v zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch s ním súvisiacich, ako aj záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Dôvodom tohto návrhu je teda posilnenie ochrany klienta, najmä tým, že sa zvýši jeho informovanosť a eliminuje sa riziko mylných, prípadne skresľujúcich informácií obsiahnutých v zmluve o hypotekárnom úvere alebo o zmluve o komunálnom úvere. Informácia o celkovej čiastke, ktorú je klient povinný zaplatiť predstavuje celkový súhrn všetkých jednotlivých splátok vyjadrených v číselnej sume, čo zvyšuje prehľadnosť a zrozumiteľnosť tejto informácie.

    Na naplnenie tohto účelu sa ustanovuje povinnosť, rovnako ako to ustanovuje zákon v prípade zmlúv spotrebiteľskom úvere aj zmluvách o hypotekárnom a zmluvách o komunálnom úvere, zrozumiteľne uviesť, aká je celková výška poskytnutého úveru. Tento údaj je pre klienta rozhodujúcim pre porovnanie jednotlivých ponúk, a preto mal byť v predmetnej zmluve dostatočne zreteľný a čitateľný. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán navrhovateľ. Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, pánovi podpredsedovi Jánovi Figeľovi.

  • Vážená pani podpredsedníčka, dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Pavla Abrhana, Pavla Hrušovského, Moniky Gibalovej, Martina Fronca na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 549, ako spravodajca výboru pre financie a rozpočet.

    Tento návrh bol doručený poslancom v stanovenej lehote, tým boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, teda doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil tento návrh podľa § 70 o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho na rokovanie dnešnej aktuálnej 21. schôdze.

    Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti pre návrhy zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku a účel je zrejmý.

    Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli, je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako i medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.

    Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku bol uvedený návrh prerokovaný v druhom čítaní a po druhé v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 529 z 31. mája 2013 návrh prerokovali následne Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.

    Za gestorský výbor logicky navrhujem Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 28. augusta 2013 a gestorský plus dva dni, do 30. augusta 2013.

    Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne? Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Do rozpravy sú prihlásení dvaja páni poslanci: pán poslanec Kollár, pán poslanec Fronc.

    Dávam slovo prvému prihlásenému rečníkovi. Nech sa páči, pán poslanec Kollár.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, dámy a páni, dovoľte, aby som uviedol pár poznámok k predloženému návrhu legislatívnemu, a podotýkam, že všetky tieto poznámky, ktoré teraz uvediem, budú mienené a myslené v najlepšom možnom úmysle.

    Ja rozumiem tomu, že doba je ťažká, ako hovoril pán predkladateľ, a že mnohí občania Slovenskej republiky - a tu sa začína to ťažké nepochopenie praxe, myslím bankovej praxe - a že mnohí klienti si berú preklenovacie úvery. No ja chcem upozorniť, že skoro nikdy žiaden hypotekárny úver nie je preklenovacím úverom. Preklenovací úver je ten, že keď máte krátkodobý, dočasný nedostatok finančných prostriedkov, tak navštívite banku a požiadate o preklenovací úver do okamihu, kým tých prostriedkov opäť budete mať minimálne na tú obživu dosť. Uvediem príklad, niekto je krátkodobo, 2-3 mesiace nezamestnaný, potrebuje práve vtedy nejaký preklenovací úver. Hypotekárny úver a o tom staviate alebo na tom staviate celú vašu predloženú legislatívnu zmenu, ten nikdy nie je preklenovací, tým si spotrebiteľ rieši celoživotný, celoživotnú potrebu bývania, ide si kúpiť byt, ide stavať rodinný dom, preboha, to nie je preklenovací úver, ako povedal predkladateľ. To je proste, idete si vyriešiť normálnu existenčnú potrebu bývania a nie náhodou dĺžka splatnosti hypotekárnych úverov je 20 rokov, 30 rokov, počujete dobre, na Slovensku sú aj hypotekárne úvery so splatnosťou na 30 rokov. Tak o akom preklenovacom úvere tu hovoríte, pán predkladateľ? Ale dobre mienim všetky tie rady, ktoré o chvíľočku odznejú.

    Hovoríte tu ďalej o ochrane spotrebiteľa, dosť často počúvame aj v médiách, že cieľ je dobrý, ale cesta je zlá a toto je presne tento typický modelový príklad. Ten cieľ, ktorý ste si vytýčili, ktorým má byť ochrana spotrebiteľa, je vynikajúci a určite každý z nás bude s týmto cieľom súhlasiť, prečo nie, veď na to sme zákonodarcami, aby sme chránili slabších, v tomto prípade spotrebiteľ je vždy slabší vo vzťahu k poskytovateľovi toho úveru, tej banke, pretože nikdy nemá taký penzum informácií, ako má komerčná banka. Vždy tam bude tá informačná asymetria, to je v poriadku, preto treba chrániť spotrebiteľov. No len skúsme teraz sa zamyslieť nad jednou vecou. Ak hovoríme o ochrane spotrebiteľa, tak skúsme rozlišovať zásadným spôsobom bankové inštitúcie po prvé, po druhé nebankové inštitúcie, mám na mysli hlavne maloobchodné reťazce a po tretie maklérov. A vy ste si vybrali práve tú najmenej potrebnú cestu, ale tú cestu, kde vôbec nie je takýmto spôsobom potrebné chrániť ďalej spotrebiteľa.

    Ak hovoríme o bankách, presne ako uviedol predkladateľ, ide doplniť, predložený návrh je postavený na tom, že dopĺňa akési písmeno i), ak som dobre spočítal, tak písmeno i) je deviate v slovenskej abecede, čiže k ôsmim existujúcim obligatórnym náležitostiam zmluvy o hypotekárnom úvere - obligatórne preto, lebo banky musia tieto náležitosti obsiahnuť v zmluve - prikladáte deviatu obligatórnu náležitosť zmluvy o hypotekárnom úvere. Tak skúsme len povedať si niektoré, ja si už pamätám za ostatné mesiace v tomto parlamente veci, ktoré sa dotýkali predloženej oblasti, a to boli napr. - a ja som to plne podporoval -, napr. zrušenie poplatkov za vedenie úverových účtov. Myslím, že Miro Beblavý, kolega, to navrhoval. Úplne správne, dokonca Ústavný súd Spolkovej republiky Nemecko vyriekol, že banky nemajú právo si účtovať poplatky za vedenie úverových účtov, pretože banka si vedie úverový účet kvôli sebe, nie kvôli klientovi. Banka potrebuje vedieť, aké má pohľadávky za klientov, a teda vedie úverové účty, primárne ich nevedie kvôli klientovi.

    Potom opätovne prišla jedna ďalšia obligatórna povinnosť, všetci si to, predpokladám, dobre pamätáte, že banky musia dva mesiace pred uplynutím viazanosti alebo fixácie úrokovej sadzby oznámiť klientovi zmenenú novú úrokovú sadzbu, aby klient si mohol počas tých dvoch mesiacov povedať, dobre, pokračujem v tejto banke alebo switchnem do banky inej, ktorá mi poskytne lepšiu úrokovú sadzbu. Aj to som podporoval a bolo to ďalšie, jedno z radu ďalších dobrých opatrení na ochranu spotrebiteľa. No a k týmto ôsmim písmenám prikladáme teraz v tomto návrhu deviatu obligatórnu náležitosť zmluvy o hypotekárnom úvere, a to má byť, ak som to správne pochopil, banka je povinná v zmluve uviesť celkový objem finančných prostriedkov, ktoré klient do splatnosti hypotekárneho úveru banke zaplatí. Keby ste možno poznali z druhej strany tej opony bankový svet, tak viete, že na Slovensku je momentálne 6,5 mld. eur poskytnutých hypotekárnych úverov. Tie komunálne úvery, ktoré tam spomínate tiež, teraz necháme bokom, tie nehrajú až takú významnú úlohu.

    Pri priemernej výške jedného hypotekárneho úveru, ktorá je v slovenskom bankovom sektore 40-tisíc, približne 40-tisíc eur, ak si vydelíte tie dve sumy 6,5 mld. deleno 40-tisíc, dostanete orientačne 160- až 165-tisíc zmlúv o hypotekárnom úvere. Tak si predstavte teraz tú kopu papierov, 165-tisíc zmlúv o hypotekárnych úveroch. A teraz: hovorili sme o tom, že doba splatnosti takého úveru, preto, poprosím, nehovorme o preklenovacích úveroch, to je niečo úplne z iného sveta, doba splatnosti takéhoto hypotekárneho úveru je 10 rokov, 20 rokov, 30 rokov. Fixácia úrokovej miery, v niektorých bankách ponúkajú aj 6-mesačnú fixáciu, to znamená, že tá banka vám bude meniť úrokovú mieru každých 6 mesiacov. Predstavte si, že máte hypotekárny úver na 30 rokov so 6-mesačnou fixáciou, tak vám počas doby splatnosti toho úveru banka 60-krát oznámi sumu, ktorú zaplatíte do splatnosti. Ešte aj v tom 29., aj v tom 30. roku vám 6 mesiacov pred skončením, pred tou poslednou splátkou, tá banka oznámi, koľko zaplatíte do splatnosti. Úplne zlé!

    Čiže cieľ je správny, chráňme spotrebiteľa, na tom sa všetci podpisujeme, ale nie tým, že k 9. písmenku v danom paragrafe, k tomu i), o tri mesiace príde iná politická strana a navrhne 10. písmeno, potom príde niekto ďalší, navrhne 11. písmeno, 12., 13. a skončíme možno až, obávam sa, koľko, nie som jazykovedec, koľko písmen má slovenská abeceda, tipujem tak 36, ak dáme bokom diakritiky ako mäkčene a dĺžne, ale len tie základné v abecede. No možno niekto to rýchlo vygúgli a povie presné číslo, íčko je určite 9. v poradí, no a veľa tých písmen nie je, opakujem, ak dáme preč, lebo v zákone nepoznajú ľ a ď a ť, že tam sú len písmena a, b, c, d, žiadne č tam nenájdete ani ď, ani ďalšie. Prečo to hovorím? Obávam sa, že keď pôjdeme ďalej touto cestou a budeme si mylne myslieť, že čím viacej z hľadiska počtu obligatórnych náležitostí úverovej zmluvy, tak tým vyšší stupeň ochrany spotrebiteľa, tak toto je naozaj kauzalita, ktorá neplatí.

    Vrátim sa teraz, čo som uviedol pred chvíľou, idete to riešiť v oblasti komerčných bánk. Nemýľte si banky s nebankovými inštitúciami, ktorými spravidla, teraz mám na mysli maloobchodné pritrhové reťazce, pôjdete do Datartu alebo - to je jedno - do ďalších spoločností a kúpite si vysávač, televízny prijímač, chladničku, mrazničku. A pozor, tu nastáva problém, tam vám častokrát ten predajca povie, kúpte si túto chladničku - vymyslím si teraz - tá stojí len 800 eur alebo 1200 eur a vy budete mesačne platiť iba 29 eur. Tu začína obrovská potreba ochrany spotrebiteľa, lebo vy, keď si tie mesačné splátky vynásobíte počtom mesiacov alebo dobou splatnosti, tak zistíte, že ste tú chladničku, ten televízor, preplatili o 60 %, o 80 %. Toto je problém, kde treba chrániť spotrebiteľa. Prečo? Pretože tam vám vyjde ročná úroková miera niekde v hodnotách 20-30 % a viac, ročne, podčiarkujem. Viete, kde sa dnes pohybujú úrokové miery na hypotekárne úvery? 3,5 %, 3,8 %, kto už má dneska hypotekárny úver nad 4 %, tak doporučujem vrelo tlačiť na komerčnú banku, aby išla dole z tejto úrovne. Prečo? Lebo sú tie sadzby viazané na EURIBOR, na referenčnú základnú sadzbu, ktorá platí na eurovom trhu a o ktorej hovorí a ktorú tú sadzbu zverejňuje Európska centrálna banka. Dneska sa ten EURIBOR pohybuje na veľmi nízkych úrovniach, čiže keď vám aj tá komerčná banka pripočíta náklady na riziko a plus nejakú svoju ziskovú maržu, tak celková, konečná úroková sadzba pre klienta sa rádovo pohybuje niekde od 3 % do 4 %, čiže to nie sú, to nie sú maloobchodné reťazce, ktoré keď si, ktoré hrajú na to, že klient má v peňaženke tých 30 eur mesačne, ktoré mu, nazvem to, prevyšuje nad jeho mesačné potreby, a preto ten maloobchodný predajca hrá na to, že klient tak túži po tej hifi technike, chladničke, mrazničke, televíznom prijímači, že si ju chce kúpiť, a povie, však tých 29 eur mesačne ešte mi prebýva v peňaženke, tak si to kúpim. Toto je oblasť, kde je potrebné dramaticky zvýšiť ochranu spotrebiteľa, ale nie v prípade normálnych komerčných bánk, kde sa tá miera, opakujem, ročná, pohybuje na úrovni 3 % - 4 %.

    Nie tak dávno sme do zákona o bankách vniesli ďalšiu obligatórnu povinnosť, ktorú opäť aj ja schvaľujem a podpisujem na celej čiare, a to bolo zverejňovanie tzv. ročnej efektívnej miery nákladov, ktorá nie je tvorená zďaleka len úrokovou sadzbou, ale banky mali všelijaké typy poplatkov, jednorazový poplatok za spracovanie úveru, jednorazový poplatok za poskytnutie úveru, poplatky za čerpanie toho úveru. Čiže vy ste si podali žiadosť, banka ju schválila, ale o nejaký mesiac-dva ste začali čerpať hypotekárny úver, tak za samotné čerpanie zase poplatok, veľmi správne opatrenie, ktoré hovorilo nie o úrokovej sadzbe, ale o ročnej efektívnej miere nákladov, ktorá v sebe obsahuje z 90 % primárne tú úrokovú mieru, tú úrokovú sadzbu, ale sú tam započítané aj všetky tie jednorazové poplatky, ktoré sú potom rozbité na tých 10, 20, 30 rokov podľa toho, aká je dlhá doba splatnosti príslušného produktu.

    A to, čo ste hovorili, pán predkladateľ, vo svojom úvodnom, vo svojej úvodnej reči, že aby mali klienti možnosť porovnávať výhodnosť alebo nevýhodnosť úveru z tej alebo onakej banky, presne o tomto hovorí ročná efektívna miera nákladov. Čiže ja sa domnievam, že na Slovensku každý občan vie, že 4,9 % je viac ako 4,8 %, každý občan na Slovensku vie, že 4,8 % je viac ako 4,7 %, a tak by som mohol pokračovať ďalej, čiže ak vám leží na srdci dať tú ochranu spotrebiteľa v tom zmysle, že si dokáže porovnať ponuky dvoch komerčných bánk, ktorá je lepšia a ktorá je horšia, na toto stačí, vyčerpávajúcim spôsobom stačí, ročná efektívna miera nákladov. Čím je ročná efektívna miera nákladov vyššia, tým je tým úverový produkt pre klienta menej vhodný alebo nevýhodný a opačne, čím je efektívna ročná miera nákladov nižšia, tým je to pre klienta výhodnejší produkt. Nechápem, prečo pridávať ďalšie a ďalšie obligatórne povinnosti, teda obligatórne súčasti úverových zmlúv. K tým písmenám budem prikladať ďalšie a ďalšie, ono to tak navonok znie dobre, že však ideme chrániť spotrebiteľa, len opakujem, dobrý cieľ sa míňa potom účinku, lebo v tejto oblasti o všetkom vypovedá ročná efektívna miera nákladov. A tá oblasť, kde by bola potrebná ochrana spotrebiteľa, naozaj potrebujeme tú ochranu stupeň ochrany zvýšiť, tá ostáva nedotknutá a to sú nebankové inštitúcie.

    No a po tretie a to je tá oblasť, ktorá ostáva úplne bez povšimnutia, sú makléri. Dneska máte množstvo klientov na Slovensku, ktorí sa nevedia rozhodnúť, ktorá ponuka na hypotekárny úver ktorej banky je vhodnejšia, výhodnejšia pre klienta, tak sa obrátia na maklérov. Choďte dneska na Google, vygúglite si, koľko rôznych spoločností na Slovensku poskytuje tieto poradenské služby pod najlacnejšia hypotéka.sk a tak ďalej a tak ďalej, to sú desiatky firiem, ktoré sú v tejto oblasti činné. A viete, kde je problém, pán predkladateľ? Problém je v tom, že títo makléri, oni sa tvária ako poradcovia, ktorí idú radiť kupujúcemu, v tomto prípade budúcemu dlžníkovi, klientovi, a v skutočnosti oni sú sprostredkovateľmi predaja. Problém leží niekde približne v tejto oblasti. Keď ste sprostredkovateľ a poskytujete produkty, hypotekárne úvery, pripusťme, šiestich slovenských bánk komerčných, tak ste platený ako sprostredkovateľ producentmi, čiže tými šiestimi bankami, tými inštrukciami, ktoré nasetupovali, vytvorili tie produkty. Viete, čo je potom výsledkom? Sprostredkovateľ predaja akokoľvek de iure vystupuje ako poradca, bude predávať tie produkty tých bánk, za predaj ktorých má najväčšiu províziu, veď to je normálne, nie? A nemajme mu to za zlé, lebo legislatíva to umožňuje a ja stále opakujem, v daných neoptimálnych podmienkach sa každý z nás správa optimálne. V danom neoptimálnom systéme každý sa snaží a to je prirodzená vlastnosť, opakujem, človeka, to nie je nič trestné, v daných neoptimálnych podmienkach sa každý snaží optimalizovať svoju vlastnú pozíciu. V prípade sprostredkovateľa predaja budem viac klientovi, prepáčte mi to slovo, tlačiť ten produkt, za predaj ktorého mám väčšiu províziu. Prečo? Lebo provízie mi platia za mnou stojace komerčné banky. A už asi nájdem v tej argumentácii a proste spôsoby, ako presvedčím klienta, že táto hypotéka je pre teba lepšia ako táto hypotéka, lebo viem, že táto banka mi dá vyššiu províziu ako táto banka. Ak by boli títo sprostredkovatelia predaja nie sprostredkovateľmi, ale poradcami v pravom slova zmysle, potom by museli byť platení klientom, klient si normálne kúpi poradenskú službu a celkom prirodzene bude platiť za takú službu, výsledkom ktorej bude, že za tých 20 rokov si určite zaplatí za hypotekárny úver menej od banky A, ako keby ho čerpal v banke B. Tak za takúto poradenskú službu každý z nás zaplatí. Akonáhle klient zistí, že ten, kto mu poradenstvo predal, že ho v princípe dobehol, lebo poskytol mu a natlačil mu do hlavy produkt, ktorý bol v konečnom dôsledku pre klienta menej výhodný, tak asi bude potom takúto službu presne takisto reklamovať, ako keď si kúpite auto a ono vám týždeň po kúpe nebude fungovať to auto.

    Veľmi stručne, toto sú oblasti, dve identifikované oblasti, kde je potrebné chrániť spotrebiteľa. Nebankové subjekty, maloobchodné reťazce, ktoré nehovoria spravidla skoro nič alebo tými blšími malinkými písmenkami niekde dole, lebo tiež im to zákon ukladá, uvedú tú ročnú efektívnu mieru nákladov, ale oni budú hovoriť primárne o absolútnej výške mesačnej splátky, ako príklad som uviedol pri kúpe nejakej čiernej alebo bielej techniky 29 eur mesačne. O tom bude hovoriť maloobchodný reťazec, aby klienta navnadil na to, že no veď kúp si to, kúp si ten spotrebný tovar, veď 29 eur mesačne ti prebýva v peňaženke, klient si to kúpi, len si neuvedomí, že to bude splácať 36 mesiacov, a keď si to vynásobí a do menovateľa zlomku dá nadobúdaciu cenu toho výrobku 36 mesiacov krát 29 eur lomeno koľko ten výrobok stál v obchode, tak zistí, že ho preplatil častokrát o 60, 70, 80 %. Čiže za výrobok, ktorý stál 100 eur, zaplatil 180 eur v súčte tých všetkých splátok. Tam treba chrániť, pán predkladateľ, spotrebiteľa, u týchto nebankových subjektov a potom v tej druhej identifikovanej skupine maklérov, o ktorých som hovoril pred chvíľočkou, maklérov, ktorí sa tvária ako poradcovia, ale de facto sú sprostredkovateľmi predaja a budú predávať produkty tých bánk, za predaj ktorých dostanú najvyššiu províziu, čo je nič nezákonné, je to ako, ešte raz opakujem, v prirodzenej povahe každého človeka. Tak tam meňme legislatívu a tam nastavujme paragrafy tak, aby sme zvyšovali mieru ochrany spotrebiteľa. A nie tým, že k deviatemu písmenku možno na budúcej septembrovej schôdzi pridáme desiate a, b, c, d, e, f, g h, i potom pridáme jéčko, potom káčko, potom elko, potom emko, potom enko a za chvíľu bude mať tá zmluva o hypotekárnom úvere 38 obligatórnych náležitostí. Vám garantujem, že sa stane pre kupujúceho, pre klienta, ktorý sa uchádza o hypotekárny úver ešte menej zrozumiteľnou a ešte menej priehľadnou, aby rozumel tej zmluve, pretože bude mať toľko náležitostí tá zmluva, nemyslím si, že platí priama úmera, že zvyšovaním počtu obligatórnych náležitostí zmluvy o hypotekárnom úvere rastie miera ochrany spotrebiteľa. Toto si absolútne nemyslím.

    Posledná poznámka na záver, takmer všetky typy hypotekárnych úverov na Slovensku sa splácajú, každý z vás, kto má hypotéku tak to potvrdí v tzv. paušálnych splátkach. Paušálna splátka znamená, že vy máte flat, máte rovnakú splátku každý mesiac. Vnútri v tej splátke je obsiahnutá splátka istiny a splátka úroku, keď ste na začiatku čerpania hypotekárneho úveru, vyčerpali ste si, pripusťme, 40-tisícový úver, hypotekárny úver, tak tá úplne prvá splátka, takmer 90 % tej splátky sú úroky a 10 % vám odkrajuje z tej istiny. Postupne ako sa blížite k tomu 20. roku, čiže 240. mesiacu splácania, tak sa ten pomer inverzne otočí a v tej poslednej splátke už máte 98 % splátku istiny a len 2 % tej mesačnej splátky je splátka úrokov, lebo je posledná v poradí, čiže vlastne miera vášho záväzku voči veriteľovi je už tak malá, že pri tej 4 % úrokovej sadzbe ešte deleno 12, lebo to je na mesačnej báze, tak tam sa ten pomer úplne otočí. Prečo o tom hovorím? Pri tzv. paušálnych splátkach je predsa nulitný problém klienta, si vypočítať, že keď mám do doby splatnosti úveru, mám 20-ročný úver, som v 12. roku splácania, 8 rokov mám pred sebou, tak si poviem, 8-krát 12, to vie každý, nie, na Slovensku, že 8-krát 12 mesiacov, že budem platiť ešte 96 splátok. A keďže splátky sú paušálne, tak mám opäť nulitný problém si vypočítať to, po čom vy voláte vo vami predloženom návrhu, že koľko, teda aký absolútny objem peňazí v tej banke do splatnosti toho úveru zaplatím. To je všetko.

    Čiže akokoľvek predložený úmysel je v poriadku, chránime, on sa volá, že chránime spotrebiteľa spotrebiteľa, cesta k nemu je podľa mňa neefektívna a neúčinná. To je proste holý fakt, lebo nejdeme do tých dvoch oblastí, o ktorých som hovoril, do nebankových inštitúcii a do oblasti maklérov, a po druhé preto, lebo znespriehľadňujeme legislatívu. Netvárme sa, že pridávaním ďalších obligatórnych náležitostí bude stúpať miera ochrany spotrebiteľa. Určite nie!

    To najpodstatnejšie, keď sme už u toho, skúste dvihnúť ruku, kto z vás pozná odpoveď na otázku, čo je v dnešnej dobe lepšie? Zobrať si 20-ročnú hypotéku so 6-mesačnou viazanosťou úrokovej sadzby alebo s 20-ročnou viazanosťou úrokovej sadzby, akú by ste si vybrali vy? A tu je zakopaný pes. Ak sa zle rozhodnete dnes, to znamená, že zle odhadnete, či trhy pôjdu s vami alebo či trhy pôjdu proti vám, to znamená, že keď vaše, pardon, očakávania sú, že úrokové sadzby budú stúpať a trhy pôjdu s vami, to znamená, že budú napĺňať vaše predpoklady, no, samozrejme, že je efektívnejšie si dnes zobrať 20-ročnú viazanosť. Bude mať ten úver za 3 % a očakávam, že počas 20 rokov síce s nejakou volatilitou, ale budú trhy stúpať. Ale čo sa stane, ak pôjdu trhy proti vám? Čo keď budú klesať, nebude to býk, ale bude to medveď, trhy pôjdu proti vám? Trhy budú klesať a vy ste sa banke upísali na 20 rokov viazanú úrokovú sadzbu. Odľahčím diskusiu, prerobíte aj gate a potom je úplne jedno, či vám bude banka napĺňať túto obligatórnu súčasť zmluvy, o ktorej voláte v tejto novele, že vám ona síce bude oznamovať objem peňazí do splatnosti, smola, vám to bude, viete načo, ako hovoria Česi (reakcia z pléna), to hovoria Slováci, Česi hovoria, že vám to bude ako hluchýmu housle. No bude vám to k ničomu, proste je tak.

    Takže končím to s touto takou odľahčenou príhodou, naozaj som nechcel ten návrh podrobiť žiadnej kritike a už vonkoncom nie priateľov z KDH, ale verte mi, že týmto nezvýšite nijakou výraznou mierou stupeň ochrany spotrebiteľa. Ja v tom vidím naozaj dobrý úmysel, ale tá cesta, ktorou chcete za tým cieľom kráčať, je možno skôr daná práve informačnou asymetriou. A teraz nie medzi klientmi a bankou, ale medzi poslancami a ľuďmi, ktorí 20 rokov v bankovom sektore pracovali, čiže tou mierou znalosti tej praxe.

    To je všetko, ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, na vaše vystúpenie sú tri faktické poznámky, uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Mezenská.

  • Pán poslanec Kollár, ja vám naozaj veľmi nerada protirečím, lebo vaše vystúpenia sú význačné a príznačné silou argumentov, ich racionálnosťou, ale v tomto prípade naozaj sa s vami nemôžem stotožniť.

    Ja tento návrh predkladateľa v plnej miere podporím, pretože spotrebiteľská prax ukazuje, že nie je zásadný rozdiel v tom, ako je nastavený stupeň ochrany, či už na nebankovom, alebo na bankovom trhu. Práve naopak, spolu s telekomunikačným trhom, energetickým trhom alebo aj podomovým trhom je práve aj finančný sektor ďalším problematickým odvetvím a najrizikovejším odvetvím, na ktorom je spotrebiteľ málo chránený. Je síce pravdou, že z toho nebankového priestoru a z tohoto finančného odvetvia - a to vidieť aj cez aplikačnú prax, hovorím bez nejakých štatistík - nám prichádza menej poškodených spotrebiteľov, ale nevyhýba sa to alebo tí poškodení, alebo terčom takéhoto možného poškodenia a slabej ochrany sú aj spotrebitelia žiadajúci úvery aj, aj v bankovom sektore.

    O tej informačnej asymetrii, o ktorej ste hovorili, tá naozaj sa dotýka aj orientácie spotrebiteľov v zmluvách pri uzatváraní úverov s bankami, pretože aj tieto zmluvy sú niekoľkostránkové, sú komplikované pre priemerného bežného spotrebiteľa, v mnohých prípadoch nezrozumiteľné. A ja sa plne zastávam toho, tej požiadavky predkladateľa zákona k tomu, aby bola v tejto zmluve uvádzaná celková čiastka, koľko stojí poskytnutie takéhoto úveru, pretože toto je okrem predmetu plnenia a času plnenia tretia z najdôležitejších a podstatných náležitostí...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Pán poslanec, chcel by som poďakovať za vaše vystúpenie, vôbec to neberiem konfrontačne, veď iste bola na základe aj vašich skúseností, kde ste pôsobili, a tie argumenty, ktoré ste hovorili ohľadom nebankových subjektov a ohľadom maklérov, pripúšťam, a tie, na tých sa asi zhodneme, ale nebolo ambíciou tohto návrhu riešiť tieto problémy, o ktorých ste rozprávali, lebo poukázaním na to, že napr. u nebankových subjektoch je to horšie, ešte neznamená, že to nemôžme upraviť aspoň u hypotekárnych úverov pri bankových subjektoch.

    Vy ste hovorili, že 165-tisíc zhruba zmlúv, no, ten argument ale nemôže teda byť proti tomu, aby banka písomne informovala. Áno, je veľký počet, tak bude potrebné, aby banky všetkých týchto klientov, pokiaľ budú uzatvárať takéto zmluvy do budúcna, informovali.

    Súhlasím aj s tým, keď vypoviete, že každý klient si môže vypočítať, nie je problém si vypočítať, ak má ročnú efektívnu mieru nákladov, no len, žiaľ, realita je taká, že sú zrejme aj klienti, ktorí si to vypočítať nevedia alebo si to neuvedomia, a preto navrhujeme, aby bolo už v zmluve uvedené to absolútne, to absolútne číslo, aby im bolo zrejmé, že ak vstupujem do zväzku, akú sumu v absolútnej teda hodnote si požičiavam a po uplynutí tejto doby, akú sumu budem musieť vrátiť. Ako predkladateľ sme chceli len toto upraviť a považujeme to za zvýšenie informovanosti klienta pri rozhodovaní o uzatvorení takejto zmluvy.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Kollár, súhlasím s vami, že je množstvo problémov v súvislosti s poskytovaním finančných pôžičiek, predovšetkým v nebankovom sektore a povedzme aj cez týchto sprostredkovateľov, o ktorých ste hovorili, ale aj v tom bankovom formálnom sektore je veľa nedostatkov a myslím si, že každé jedno takéto stransparentnenie procesov je len na prospech pre klientov, samozrejme, a koniec koncov aj pre banku.

    Ja si myslím, že je dobré, že ak ten klient dostane teda okrem percentuálnej úrokovej miery aj informáciu o absolútnej hodnote, aby si a možno aj toto bude a pre - nechcem podceňovať - mnohých, ľudí, ktorí si berú úvery, hypotéky, ale nech všetci si uvedomujú, čo znamená to percento v rámci toho celého objemu zdrojov.

    Takže ja som za, aby sa stupeň transparentnosti zvyšoval aj takýmto spôsobom. Ďakujem.

  • Chcete reagovať, pán poslanec? Nie. Ďakujem.

    Takže poprosím pána poslanca Fronca s príspevkom.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Kollár, 25, včítane dvojitého w, a nevygúglil som si to, tých písmen, aby ste vedeli len, ale tak ako to len, ja sa radšej spolieham na svoju hlavu ako na Google.

    A teraz k samotnej veci. Viete, myslím si, že keby v tejto krajine existovala taká vec, ako je obyčajná obchodnícka poctivosť, myslím si, možnože ani táto úprava zákona by nebola potrebná. Ale funguje to tak včítane bánk a vy ste to sám povedali, že každý sa snaží mať čo najväčšiu mieru zisku a nie je to nelegálne. Áno, nie je to nelegálne, ale nemyslím si, že je to vcelku poctivé, ak niekto využije svoju schopnosť, svoj rozum na to, aby toho druhého zatlačil. Viete, pri fyzickom strete, ak jeden ovláda karate a použije ho v zápase v bitke proti druhému, tak to sa dá jednoducho poznať, odmerať a to je aj trestné. No rozum, keď zneužijete to, žiaľbohu, trestné nie je. Takže to je prvá poznámka, čiže to je jeden dôvod, ktorý si myslíme, že je potrebné, aby to bolo.

    Druhá vec a tu s vami súhlasím, áno, a do toho by bolo treba vstúpiť, hlavne pri tých spotrebiteľských úveroch, reťazcoch a nebankovkách, tam je to ešte v hroznejšom stave. V tomto plne s vami súhlasíme a tam sa celkom iste zhodneme. Z druhej strany a trošku sa odvolám aj na to, čo ste povedali, áno, ročná miera úrokov 3-4 %. Slovenská republika existuje vyše niečo 20 rokov. Úver hypotekárny si vezmete a splácate ho 20-30 rokov. Ako sa menila tá miera úrokov? Vy si budete iste pamätať, že slovenská vláda na stavbu ciest v rokoch 1994 - 1998 za vlády Mečiara si nepožičiavala s mierou úrokov 5, 10 ani 15 %. Bolo to okolo 20 %. A aj úročenie v tom období sa menilo. Čiže za to dlhé veľké obdobie, pokiaľ má človek hypotéku, tá miera úroková sa môže veľmi meniť. A z toho pohľadu si myslím, že tá informácia pre tých obyčajných ľudí je veľmi dôležitá.

    A posledné, čo by som rád zdôraznil, ja nie som taký optimista, že si to ľudia môžu zrátať. Viete, oni si to nezrátajú, aj keď uznávam, že niektoré slušné banky majú svoju vlastnú stránku a majú tam aj úrokovú kalkulačku. No tak musí aspoň vedieť s počítačom robiť, ale aj tak to nie je väčšina obyvateľstva, keby sa to dalo, ja by som rád urobil test. Otestoval tuná v parlamente máme 150 poslancov, ktorí sú si schopní zrátať, že pri takej a takej výške splátok ako dlho budem splácať alebo koľko úrokov zaplatím. Takže ja si myslím, že táto informácia pre obyčajných ľudí je naozaj veľmi dôležitá a že to istým spôsobom im môže pomôcť. A môžem povedať aj z praxe, že sa stretávam s ľuďmi na dedinách a na dedine žijem, že neraz si urobia pôžičku, kúpia veci, nevedia si to zrátať, však to nevyzerá zle. A nakoniec zistia, že sú to nie schopní splácať, že sú to obrovské peniaze, ktoré oni musia splatiť. Žiaľbohu, v tomto smere, hovorím to ako matematik, ale ani mnohí ľudia, ktorí majú maturitu a úroky by mali vedieť rátať, ani tí ich nevedia zrátať, takže myslím si, že táto povinnosť nie je taká, ktorá by príliš až tak zaťažila tie banky. A takisto nepokladám za vcelku poctivé 6-mesačnú fixáciu vo vzťahu k tomu klientovi. To je naozaj príliš veľké istenie sa banky vo vzťahu k obyčajnému klientovi.

    Čiže k tomuto smeruje, zhodneme sa a oceňujem to, čo ste povedali, že chceme istým spôsobom chrániť toho spotrebiteľa, a uznávam, že ho nechránime dostatočne ešte stále, pretože, áno, sú tu inštitúcie, ktoré požičiavajú a oveľa horším spôsobom ešte ako banky, ale aj tento možno malý krok je pre ochranu spotrebiteľov podľa nášho presvedčenia užitočný. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Končíme všeobecnú rozpravu a chcem sa spýtať, či chce...

    Pán Kollár, vy ste sa, prepáčte, neboli ste prihlásený. Takže faktická poznámka k pánovi poslancovi Froncovi. Nech sa páči.

  • Ja len, pán kolega Fronc, ja nemám v úmysle brániť banky. Ja som vo svojom vystúpení ani vetu nepovedal o tom, že to vyvolá nejaké administratívne náklady na strane bánk. Ono to vyvolá. Schválne som o tom nehovoril. Veď banky si to cez iné poplatky zinkasujú od toho klienta tak či tak. Ale viete v čom je, v čom je ten návrh zlý? Že v konečnom dôsledku ten klient to cez iné poplatky tej banky zaplatí tie administratívne náklady s tým spojené. Ale pridaná hodnota, informačná hodnota pre klienta bude takmer nulitná, pretože tá informácia, o ktorej vy hovoríte, bude mať hodnotu v deň jej vzniku. To znamená v ten deň, keď tá banka zapíše do úverovej zmluvy, požičal si si iks a za 240 mesačných splátok zaplatíš ypsilon. Tá informácia už o 6 mesiacov môže byť diametrálne odlišná. Nie preto, že banka dobehla klienta, pretože sa na trhu zmenili úrokové sadzby. Čiže informačná hodnota tejto informácie môže byť už o šesť mesiacov nulitná. Preto ja tvrdím, že keď koľko ste to narátali, 28, tých písmen? Dvadsaťpäť. Tak to je ešte horšie, ako som si myslel, lebo už sme pri devine, pri tom íčku. A keď tak pôjdeme ďalej a budeme prikladať ďalšie a ďalšie obligatórne náležitosti zmluvy o hypotekárnom úvere, vôbec neplatí kauzalita, že priamoúmerne bude rásť miera ochrany spotrebiteľa. A viete, kde je najväčšie riziko toho úverového dlžníka, hypotekárneho dlžníka? No, v tom, že môže v týchto turbulentných krízových časoch hlavne stratiť prácu. K čomu potom bude ten údaj? On jednoducho prestane byť schopný splácať ten úver. A to je jedno, či v paragrafe takom-onakom, v článku 29 úverovej zmluvy mu tá banka niečo oznámi alebo neoznámi. To bremeno je už jeho. Už tu nehnuteľnosť, byť alebo rodinný dom založil v prospech banky. Banka je hypotekárny, teda je teda veriteľom proste, smola.

  • Nech sa páči s reakciou na faktickú poznámku, pán poslanec Fronc.

  • Áno, ďakujem. No máte pravdu v tej prvej časti úplne. Banky si to tak či tak zinkasujú cez iné poplatky. Ja s tým súhlasím. Ale to je presne o tom, že keby existovala naozaj normálna obchodnícka poctivosť v tejto krajine, tak sa to takto nedeje. To je prvá poznámka. A druhá. No, nemyslím si, že tá informácia je tak rýchlo nulitná, pokiaľ je fixácia a poznám takých veľa prípadov, kde tá fixácia je päť rokov, tak minimálne päť rokov tá informácia by mala byť dobrá.

  • Ďakujem. Teraz uzatváram všeobecnú rozpravu a dávam slovo, dávam záverečné slovo pánovi predkladateľovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som poďakovať za korektnú a zaujímavú diskusiu. Pre nás ako pre predkladateľov bolo cieľom zvýšiť informovanosť a aj túto informáciu, aby pri uzatváraní zmluvy klient mal, akú sumu si požičiava a akú sumu v absolútnej hodnote bude musieť vrátiť, a na základe tej, aby sa mohol rozhodnúť.

    Ja pripúšťam a môžme o tom diskutovať, že veď si to môže z iných údajov vypočítať a tak zatiaľ naša skúsenosť bola taká, že mnohí si to, žiaľ, vypočítať nevedia, preto navrhujeme, aby to bolo explicitne uvedené, aby to bolo súčasťou zmluvy už pri uzatváraní hypotekárnych úverov.

    Ale chcel by som poďakovať a poprosiť o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. K rozprave chce zaujať stanovisko aj pán spravodajca.

    Nech sa páči, pán podpredseda.

  • Skôr tak áno, trošku politicky a k rozprave. Tá rezerva písmen je, Jozef, je ešte nejaká. Ale ja si nemyslím, že to je teraz o vyčerpávaní možností v zákonoch, aby sme čím viac povinností, skôr o myšlienke, ktorá by mala potvrdiť takú dobrú prax niekedy viac nepísanú než písanú: náš zákazník - náš pán. A keď zákon neprejde, lebo o tom budú rozhodovať kolegovia naľavo a je ich tu riedko, rozhodnete, tak potom má význam naozaj taký morálny alebo spoločenský apel bankám, zaveďte dobrú prax. Nikto vás do toho neprinúti zákonom, ak to kolegovia neodhlasujú, ale banky ponúkli klientom, už či majú základnú, strednú alebo vysokú školu, čitateľnú odpoveď, keď uzatvárajú takéto zmluvy, aby to bolo ústretové voči klientovi. To sa dá. Seriózne banky to môžu robiť aj bez zákona. Skúsime, uvidíme, čo SMER. Ďakujem pekne za slovo.

  • Nech sa páči. Prerušujem zároveň rokovanie o tomto bode programu. Zároveň ukončíme rokovanie dnešného dňa 21. schôdze.

    Pripomínam len, že zajtra budú nasledovať, bude nasledovať 5 správ, ktoré boli plánované v programe. Takže body 70 až 74 budú prerokované zajtra od 9.00 hodiny.

    Ďakujem pekne. Prajem pekný večer všetkým.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.