• Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prajem vám príjemné dobré ráno. Otváram šiesty rokovací deň 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec József Nagy a pán poslanec Ivan Varga. Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, tlač 449. Prosím, pani poslankyňa už zaujala miesto určené pre navrhovateľov, obdobne aj pán spravodajca. Včera neukončil svoje vystúpenie ako ústne prihlásený do rozpravy pán poslanec Jozef Mikloško, ktorému odovzdávam slovo.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 449.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka, vážená pani ministerka, vážení kolegovia, tuším aj nejaký komentár tu je, ale opačne.

  • Vystupujúci obrátil list papiera.

  • Včera som teda začal a kvôli času o siedmej nedokončil svoj príspevok o včerajšom vysielaní rádia Devín. Kratulinko to zopakujem, aby ste vedeli, o čom bola reč. Včera to bolo venované Leninovi a hudbe. Bola to relácia z roku 1980, ktorá tohto diktátora predstavila ako milovníka a znalcu klasickej hudby aj s ukážkami diel, ktoré mal rád: Čajkovského, Beethovena, Verdiho a tak ďalej. Mládež, ktorá netuší, čo VOSR zapríčinila, tejto mládeži sa Lenin mohol zdať ako sympatický znalec hudby. Bunčákova báseň o ňom s úryvkom "Kto nie je s nami, nech ani nežije" priklincovala túto reláciu. Učili nás voľakedy, že Lenin žil, žije a bude žiť. Iste sa pamätáte. A ja sa teda pýtam: Je to pravda?

    A teraz už pokračujem o inom. Už dávno nepripomínam a nevyčítam ľuďom ich členstvo v Komunistickej strane. Aj keď málo z nich povedalo: Prepáčte, stalo sa. Na druhej strane, rád by som bol, keby náš nový prezident, štvrtý, už nebol bývalý príslušník strany. Veď vtedy nešlo o fazuľky, išlo o životy, aj stratené, mnohých, mnohých ľudí.

    Na Slovensku sme mali, pokiaľ si pamätám, pol milióna komunistov. Hovoril som, že už im to nezazlievam, iba z ich životopisov sa to akosi vyparilo. Myslím si, a túto zásadu presadzujem už dlho aj medzi spisovateľmi, kde je tiež veľa bývalých príslušníkov strany, aj v mojom klube, že treba ľudí hodnotiť podľa toho, ako sa chovajú dnes. Pokračujúce debaty a zákony najmä v poslednom čase tu v Národnej rade mi však hovoria, že SMER začína prekračovať svoje limity, aj keď dosiahol výborné volebné výsledky. Milión hlasov, ktoré získal, je asi 20 % obyvateľstva, a teda štyri pätiny obyvateľstva majú tiež právo niečo presadiť a povedať. Aj to, novela tohto zákona, tak ako mnohých iných, ktoré sme napríklad len tieto dva týždne prebrali, mi pripomínajú Mečiarovu noc dlhých nocou, nožov, ktorá bola 14. 12. ´94, keď ráno rozjarení páni naskakovali po dobre vykonanej práci do svojich bavorákov. Bol som toho svedok, dobre si to pamätám.

    Keď som teraz išiel o ôsmej ráno autom sem, tak Slovenský rozhlas práve mal reportáž o tom, že pokračuje spolitizovanie štátnej a verejnej správy, že menenie ľudí je stále a nerozumné v tom, že stále len prichádzajú noví, ktorí, kým sa zorientujú, už ich zase vyhodia a idú noví. Toto je bolesťou Slovenska už 23 rokov, niekto by s tým mal prestať.

    Aj vy, aj ja dostávam do svojej poslaneckej schránky pravidelne časopis, asi je to časopis Slovenskej národnej strany, koaličného partnera SMER-u minulej, predminulej vlády. V poslednom čísle sú aj dva rozhovory. Prvý s predsedom ministrany Komunistickej strany Slovenska Jozefom Hrdličkom, ktorý na konštatovanie redaktora, citujem: "Po roku ´89 sa KSS transformovala na SDĽ, ktorá sa o pár rokov integrovala do ľavicového zoskupenia strany SMER", odpovedal, strana SMER vyhrala vlastne všetky, teda vyhrala voľby posledné komunistickou rétorikou, čo v minulom rozhovore povedal aj Miloš Jakeš. Toho som teda nevidel, ale tak to tam bolo napísané. To nechcem tu komentovať, ďaleko som od toho.

    V tom istom čísle Extra plus bol aj pomerne zaujímavý štvorstranový rozhovor s pani navrhovateľkou tejto novely poslankyňou Vaľovou, ktorá na otázku: "Čakali ste, že vytvoríte jednofarebnú vládu ako doteraz jediná strana v samostatnom Slovensku?", odpovedala takto: "Obávala som sa, či nám nestúpne sebavedomie natoľko do hlavy, že prestaneme počúvať aj iné názory ako vlastné." Pekne povedané. A ďalej povedala na inom mieste. "Na mnohých veciach, napríklad aj v zákonoch sa vieme s niektorými politickými stranami v parlamente zhodnúť. Teda SMER počúva aj iné názory ako vlastné a vie sa zhodnúť aj v parlamente." To sa priznám, mi je novinka.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, tak už ich bolo asi päťsto.

    Za vyše roka v Národnej rade som toto veľmi nezbadal. Výnimkou bol aj jeden zo zákonov, ktorý som spolu s Brixim a Martvoňom predstavil. To bolo o Slovenskom historickom ústave. Som vďačný tým, ktorí za to hlasovali, a bol to najmä SMER, ale už pred týždňom mi pán poslanec Gális pripomenul so znalosťou veci: "Dali sme vám na Vatikán a vy nechcete podporiť dotácie na šport." Neviem poriadne, o čom hovoril. Ja som, samozrejme, dotácie na šport podporil, len mal som taký divný pocit, či to neboli dotácie na volebnú kampaň ako minule.

    Vláda jednej strany sa u nás v minulosti neosvedčila, no nechcem pripomínať 40 rokov socializmu. Tých všetci dobre poznáme na vlastnej koži, ale ani víťazstvo HZDS v ´92 nebolo dobré, keď vlastne 24 % hlasov sa hodilo do koša - a najmä Mečiarovi -, a potom aj ďalšie víťazstvo ´94 - ´98, neboli to vydarené roky. Tam už mal malú koalíciu, ale formálnu. A z vtedajších najmä privatizačných jeho rozhodnutí, napríklad Partizánske s 500-tisíc topánkami na sklade dal za 1 korunu, sa Slovensko nikdy nespamätá. Tam vznikli všetky megarozdiely v bohatstve ľudí a žiadny iný, žiadny podnikateľ, ktorý statočne pracuje, ich už nikdy nedohoní. No a čo bolo v rokoch ´94 - ´98, nebudem spomínať, ale tiež sa na to dobre pamätáme, že Slovensko naozaj vtedy bolo čiernou dierou Európy.

    Vláda jednej strany SMER-u je tu už vyše roka, uznávam, že teraz v kríze je to aj výhoda, keď sa vie rýchlo dohodnúť, nemusí sa hádať s koaličnými partnermi, čo bolo v minulej vláde bežné. Avšak táto vláda nepočúva iných, aspoň to nevidno, a nechce sa v parlamente prakticky dohodnúť s nikým, až na malé, malé výnimky, ktoré, ktorých by malo byť podstatne viac. Lebo aj opozičné návrhy sú niekedy rozumné a sú pre ľudí a neni to politikum. Zo stúpajúcim časom je stále viac príkladov na toto a to je zlé aj pre SMER. To uvidí v budúcnosti. SMER nemôže postupne obsadiť všetko, nechcem rozprávať, ale skutočne mám mnoho signálov zo Slovenska, kde sa vymieňajú proste aj nezmyselne ľudia, ktorí dlhé roky pracujú kdekade, na absolútne nepolitických miestach, ľuďmi, ktorí sú nezorientovaní a nekvalifikovaní na to, aby viedli, nechcem hovoriť, aké inštitúcie. Teraz to SMER, žiaľ, robí a aj v kontrole. Nedávno pán Matovič ukázal osem bodov kontrolných, ktoré vlastne všetky už má v ruke SMER.

    Aj táto novela zákona, ja som proti nej, je podobná. Znižuje počet poslancov, mení kompetencie starostu v prospech neho a tak ďalej. Už to tu viacerí veľmi dobre vysvetlili, o čo sa jedná. Mne sa zdá, že naozaj ide tiež o účelové politické sústredenie moci do rúk starostov a primátorov. Osem rokov som bol komunálnym poslancom v Petržalke, a tak som dávno pochopil, že tam nie sú dôležité stranícke tričká, ale ide o riešenie záležitostí občanov a nie o nejaké vzájomné štorcovanie a podrazy strán. Nakoniec všetci tí, čo ste starostovia, viete, že to takto v podstate je. Vždy je to vec kompromisu s tými druhými. A pochopiť, čo je dobré a čo je zlé, a ísť za tým. Nechcite rozhodovať o všetkom, páni poslanci SMER-u! Mať všade svojich ľudí, v exekutíve, v kontrole. Určite sa vám to neoplatí. A s jednostrannou koalíciou nevydržíte stále.

    Inak, pani Vaľová, ešte raz zdôrazňujem, že to bol zaujímavý rozhovor v tých novinách esenesáckych. Záver hovorí toto - a to sa mi tiež páčilo -, reč išla o generálnom prokurátorovi. "Tajná voľba, v ktorej sa prejavuje sila demokracie, v ktorej vie každý robiť podľa svojho presvedčenia a svedomia, sa vinou bývalej koalície viditeľne sprofanovala." Tie slová práve "podľa svojho presvedčenia a svedomia" sú mi zvláštne. Celkom im nerozumiem. Pretože práve tu vidím, že viac ako presvedčenie a svedomie je, keď niekto dvihne palec hore, dole alebo do vodorovnej polohy. A to nie je sila, ale slabosť demokracie.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Zajac. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Zajac.

  • Vážený pán kolega. V závere, keď ste sa dostali ku komunálnej úrovni, ku obciam a mestám, ste spomenuli jednu krásnu myšlienku. A to je to, že na komunálnej úrovni nie sú dôležité stranícke tričká. Presne toto je aj moja skúsenosť s komunálnou úrovňou. Na komunálnej úrovni v tých malých mestách, obciach rozhoduje veľakrát zdravý gazdovský rozum. Tí ľudia, tí poslanci obecní naozaj rozhodujú to, čo je pre ich obec to najlepšie. A spolu so starostami, samozrejme. A tí starostovia sa môžu spoľahnúť na svojich obecných poslancov. A keď treba, vyhrnú si aj rukávy, oblečú montérky a idú niečo aj fyzicky urobiť. Keď je veľa snehu, idú odhadzovať sneh. Keď sú obecné slávnosti, tak sú ochotní tri dni pripravovať tieto obecné slávnosti. A preto naše obce a mestá takto vyzerajú. Politika na tejto úrovni ide nabok a ľudia robia to, čo je potrebné a dobré pre tú obec. Preto som aj vo svojom vystúpení povedal, že naše obce a mestá, to je to najlepšie, čo sa nám podarilo od roku ´89 až po dnešok a môžeme byť hrdí na to, ako dneska vyzerajú. A to je preto, že tí starostovia spolu s obecnými poslancami takto rozumne hospodária.

    Ďakujem.

  • Chcete reagovať, pán poslanec? Áno. Nech sa páči, stlačte si trojku. A máte tam kartu?

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Krátko. Bol som osem rokov predseda v komisii v Petržalke pre mládež a šport. Mali sme tam odľava doprava všetkých. Mali sme tam farárov, nefarárov, všelikoho, saleziánov, a nikdy sme neskúmali dotácie, že kto je za tým. Či je za tým hentaká strana, taká strana. Mládež potrebovala, tak sme im dali. Na vzdelanie, na šport, na voľný čas. Čiže tam sa stratil pojem strany. Tešili sme sa, keď sme niečo dojednali, čo bolo dobré pre všetkých. No a takisto to právo navrhnúť si svojho zástupcu a riaditeľov inštitúcií je nebezpečné v tom, že parlament je iný. Dedina alebo mestečko si zvolilo iný parlament, ktorý mierne šachuje starostu alebo primátora. A teraz všetci funkcionári naokolo budú takí, z tej strany ako primátor, tak to budú nekonečné konflikty a robenie si napriek a tak ďalej. Obraz toho parlamentu by sa mal v budúcnosti prenášať aj do rozhodnutí celého zastupiteľstva, aj celého vedenia. To sa mi nepáči. A to, že sa to stalo aj v Košiciach, aj v Bratislave, myslím, bol krok späť.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pani navrhovateľka, chcete zaujať stanovisko? Poprosím vás krátko.

  • Reakcia z pléna.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja veľmi krátko. Najprv ešte k zákonu. Naozaj iba tri vety. Ešte raz chcem povedať, že z tejto rozpravy nikto nevyvrátil, prečo kedysi sa urobila zmena zákona a to, že sa účelovo, SaS a celá pravica vytrhla platy primátorov, čím narušila, čím narušila. Nikto mi na to neodpovedal, skôr tu boli také nejaké viac-menej invektívy, že sa niečo snažíme zobrať do rúk, čo absolútne nie je pravda, ale sa snažíme vrátiť do tohto krehkého vzťahu starosta - kontrolór rovnováhu, ktorá v ňom bola dlhé roky. A spoločný vzorec na výpočet platov totiž nebol náhodou. Nebol náhodou. Čiže tento vzorec bol narušený a tým pádom vznikli také anomálie, čo sa týka samosprávy.

    Druhá vec je to, že znižujeme počet poslancov. To znamená, že nechceme v mestách a obciach šetriť na službách tak povedať, povedané ľudovo na kosení, na svietení, ale chceme šetriť tak, ako sa to stalo v prípade. My nehovoríme teraz, že bojujeme tu o vrátenie platov primátorom, ale vzorec posúvame aj kontrolórom. Čiže pri výkonnej moci, to znamená aj u poslancov, chceme ušetriť finančné prostriedky, aby bolo viacej na ten chod samosprávy. Ale vždycky ponechávame poslancom možnosť, aj celej, celej snemovni poslaneckej mestskej, aby sa rozhodla medzi dajme tomu 17 a 21 poslancov.

    Ďalšiu vec, to, to, samozrejme, každý teda alebo aspoň väčšina z vystúpených poslancov aj z pravice jednoznačne povedala, že áno. Protesty prokurátorov, ktoré si myslíme, že boli, ja to chcem povedať, že možno aj účelovo nájdené, že ak poslancov, ktorí sú v sále, nebolo 20, ale bolo 21 napísaných, tak aby neboli tri pätiny. Čiže práve zmenou, ako si každé mesto, zase nechávame na mestá a obce, aby si dobrovoľne nastavili rokovací poriadok, či to budú prezentovaní, prítomní v sále a podobne, aby si to upravili, aby v tomto už nikdy neboli žiadne problémy. A keď sa prijmú všeobecne záväzné nariadenia, aby mestá a obce mali nielen finančnú istotu, ale aj právnu istotu, že prijali všeobecné záväzné nariadenia a nedôjde k nejakým súdom alebo nedôjde k nejakým iným napadnutiam od prokurátora.

    No a poslednú vec, ktorú nadviazal aj pán poslanec Mikloško, je, že chceme, aby primátor po výberovom konaní alebo starosta mohol sám menovať a odvolať riaditeľa rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie, napríklad ako sú technické služby, a to práve preto, že často sa nevedia poslanci dohodnúť, často dôjde až na možno tretieho človeka, ktorého na návrh primátora zvolia. Ten človek nie je kvalitatívne dobrý, rovnako ostávajú tieto podniky bez vedenia, bez riadenia, iba poverovanými ľuďmi, ktorí možno nemajú ani záujem to riadiť, lebo vedia, že na tej stoličke nezostanú. A potom sa spýtame, ak máme konsolidovať peniaze, ak máme dobre hospodáriť, tak naozaj ten štatutár, ktorý je zodpovedný, musí mať priamo vplyv na človeka. A musí mať človeka, ktorému dôveruje, aby naozaj v tom meste dokázal, či už v technických službách, alebo kdekoľvek urobiť poriadok.

    A dve-tri vety ešte na to, čo bolo teraz v rozprave. Pán poslanec Mikloško. Ja plne chápem, o čom ste rozprávali, že teda ak, aj som to povedala. Ale stojím si za tými slovami, aby nikomu nestúpla sláva do hlavy. Teda ani tým ľuďom, ani nám, ktorí, ktorým ľudia dali taký mandát, že môžeme vládnuť sami. Napísala som, že som mala obavy. Dnes poviem, že zatiaľ obavy nemám. Do dnešného dňa. Budúcnosť ukáže a verím, že budúcnosť ukáže, a verím, že obavy ani nemusím mať. Pretože sme urobili Radu solidarity.

    Pán Mikloško, ponúkli sme vám viacero miest, ako bola napríklad pozícia NKÚ. Veď pri, pri tom, že tu už volíme predsedu NKÚ, tak neviem, či už sme sa tu stretli štyrikrát, päťkrát? A vy nie ste schopní sa dohodnúť! Myslíte si, že alternatíva. Čo je lepšie? Občan rozhodne. Či je alternatíva jednej strany, ktorá tu nebola, ktorá sa vie dohodnúť, ktorá jednoducho dokáže prijať rozhodnutia. Alebo alternatíva viacerých pravicových strán, ktorí sa nevedia dohodnúť ani na jednom poste. Ktorí rok a pol vládli, traumatizovali celé Slovensko svojimi hádkami, traumatizovali ľudí, nakoniec to skončilo tak, že celá vláda sa rozpadla, lebo sa nedokázali dohodnúť. Čiže vlastne.

  • Reakcia z pléna.

  • Poprosím vás, nevykrikujte na mňa, pán poslanec.

  • Reakcia z pléna.

  • Takže jednoducho, ja viem, že sa to zle počúva. Ale ja, my sme tu boli v kľude a sme to počúvali.

  • Reakcia z pléna.

  • Takže jednoducho, pravica. Ja nechcem do pravice rozprávať. Treba skonsolidovať pravicu, aby ľudí netraumatizovala. Aby sa dohodli na postoch, ktoré im ponúkame. A my veľmi radi, my veľmi radi zvolíme, zvolíme aj vášho kandidáta, ale v prvom rade musíte zaňho hlasovať vy! To je veľmi dôležité. V prvom rade musíte zaňho hlasovať vy.

    No a takú ešte jednu vec. Pán poslanec Zajac má pravdu. Veľmi pekne rozprával o tom, ako mestá a obce spolu, ako môžu spolu žiť a nažívať. Ja musím povedať, že pred chvíľou som povedala, že moje zastupiteľstvo v meste Humenné, teda naše sa neskladá len zo strany SMER a nemáme väčšinu a normálne úplne spolu fungujeme. Ale viete aj na základe čoho, pán, pán Zajac? Ja vám poviem. Ja som zažila noc dlhých nožov KDH v roku 2010, keď prišla riaditeľka úradu práce z KDH a vyhodila 36 ľudí z úradu práce na totata. Na totata 36 ľudí! Áno. Áno. Predstavte si. A väčšinou, a väčšinou a ani jeden nebol KDH. Verte mi. Ale keď nastúpil SMER a sme jednofarební a predstavte si, nebýva to takto, ako povedal pán Mikloško, často. Ale je to a ja som primátorka za SMER v meste Humenné. Viete, čo sa stalo? Ten napríklad pán, ktorý bol riaditeľ daňového úradu, je tam dodnes. Pracuje tam a jeho manželka pracuje u mňa na úrade. Keby som bola taká, ako pani riaditeľka úradu práce za KDH, noc dlhých nožov, tak títo dvaja manželia, pretože jeden pracuje u mňa na úrade a druhý je, tak títo dvaja manželia dneska okopávajú záhradku a štyri roky nemajú prácu. A viete, čo sa stalo? Pani manželka u mňa naďalej pracuje, pretože je naozaj dobrá, čo sa týka práce. A pán riaditeľ je elektrotechnik, ktorého ste dali za riaditeľa daňového úradu, ale pracuje ďalej. Takže ja sa chcem spýtať iba toľko. Pán Mikloško, treba sa prejsť po Slovensku a treba si pozrieť, kde bola noc dlhých nožov, kde treba mať obavy. Lebo ja si myslím, že veľmi ľahko sa rozpráva na základe toho, že jedna strana zvíťazila, tak teraz všetci sa tu, všetci môžme mať do budúcna obavy. No nemusíme. Aj včera sme prijali jeden pozmeňovací návrh opozície a jeden zákon. Ale zase nemôžte chcieť, aby voliči dali SMER-u mandát, aby presadzoval svoj program a my sme dennodenne prijali vaše zákony. No na to sa musíte všetci spojiť, dohodnúť.

    Pán Hraško, neukazujte mi, že mi šibe. Lebo nehnevajte sa, takéto vulgárnosti si nechajte vonku za sálou, lebo naozaj ste trápny. Pán Hraško, ste trápny a už vôbec žene to neukazujte. Ja som sa v živote k vám takto nevyjadrila. Mám právo rozprávať a vy sa môžte prihlásiť.

  • Reakcia z pléna.

  • Takže asi toľko. Takže myslím si, že obavy nemám. A verím tomu, že všetci s chladnou hlavou posúdime aj tento zákon a berieme to tak presne, ako som povedala. A my sa takto chováme aj v regiónoch, aj všade, že berieme to nadstranícky. A berieme aj v tomto zákone, že zníženie počtu poslancov, napravenie paškvilu vášho zákona a, a riadiace, riadenie, efektívnosť mesta je veľmi dôležité.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pani navrhovateľka.

    Chce zaujať k rozprave stanovisko spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Podľa schváleného programu sme mali pokračovať vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 435/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ale vzhľadom k tomu, že pán minister je na zasadnutí Rady obrany štátu, operatívne rozhodneme, kedy tento návrh zákona bude prerokovaný.

    Ako informoval predseda Národnej rady na poslaneckom grémiu a včera pán podpredseda Figeľ, keď sa končila schôdza, budeme teraz pokračovať v rokovaní druhým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 478. Spoločná správa výborov má tlač 478a.

    Prosím vás, pani ministerka zdravotníctva, aby ste vládny návrh zákona odôvodnila. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesla návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Predkladáme ho na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na prvý polrok roku 2013 v súvislosti s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011 číslo 24 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, ktorá sa musí prebrať do 25. októbra 2013. Smernica spolu s nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a nariadením č. 987/2009 upravujú práva a povinnosti osôb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte ako v štáte poistenia a sú plne prebrané do predloženého návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, a ďalších noviel zákonov v novelizačných článkoch II až VI. Tento návrh zákona rovnako ešte upravuje v....

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pani poslankyňa Vaľová, poprosím vás, pani ministerka prednáša návrh zákona. Nech sa páči, pani ministerka.

    Zvolenská Zuzana, ministerka zdravotníctva SR

    Ďakujem pekne. Upravuje v čl. IV v súlade s memorandom vlády Slovenskej republiky aj osobitné ustanovenia o minimálnych mzdových nárokoch niektorých zdravotníckych pracovníkov pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach ústavnej zdravotnej starostlivosti. Rovnako v predloženom návrhu, rovnako v predloženom návrhu predkladáme úpravu inej vecnej agendy, a to výkladového pravidla k postupu pri zdravotnom odvode z dividend. Nakoľko v prvom čítaní páni poslanci prezentovali viaceré možnosti výkladu tohto výkladového pravidla, v druhom čítaní si dovolíme ešte viacej tento postup skonkretizovať, aby bol ešte jasnejší a ešte zrozumiteľnejší. Na túto tému musím povedať, že čo sa týka zdravotných, zdravotných odvodov z dividend, vláda Slovenskej republiky na základe odporučenia ministerstva financií ma poverila prípravou tejto legislatívy v rámci konsolidačného balíka ozdravných opatrení. Je to bod 9 z 22 z konsolidačných opatrení. Tieto opatrenia majú výlučne za cieľ priniesť do zdravotného systému dostatok financií na úhradu zdravotnej starostlivosti, ktorú potrebujú naši pacienti.

    Je pravda, že v súvislosti s vyjadreniami na tému rôznych možností, prečo predkladáme toto, je toto jediný cieľ, ktorý sme mali. A musím jednoznačne povedať, že ja naozaj neviem, aké je zastúpenie poberateľov dividend v rozličných zdravotných poisťovniach, myslím si, že presné informácie o tom ani nie je. Jednoznačne však viem povedať, kde zostali naozaj chorí poistenci, pretože v rámci nami zavedeného spresnenia prerozdeľovania v rámci solidarity prerozdeľovania poistenia ešte stále viac ako 3,5 milióna eur mesačne prechádza do Všeobecnej zdravotnej poisťovne práve preto, že chorí poistenci napriek vyjadreniam súkromných zdravotných poisťovní zostali poistení tam. A toto je to, v čom je cena zdravotnej poisťovne pre našich pacientov.

    Ďakujem pekne a prosím vás o podporu predloženého návrhu.

  • Ďakujem, pani ministerka, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre zdravotníctvo poslankyni Emílii Müllerovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpila ako spravodajkyňa výboru k spoločnej správe k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 478). Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil uvedený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a výboru pre zdravotníctvo. Výbory prerokovali návrh zákona v stanovenej lehote. Ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny súhlasili s predloženým návrhom a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval vládny návrh zákona a odporučil predložený návrh schváliť s pripomienkami. V časti IV spoločnej správy sú uvedené jednotlivé pripomienky. Gestorský výbor rokoval dňa 19. júna 2013 a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť, ako aj schváliť všetky pripomienky obsiahnuté v spoločnej správe.

    Vážená pani predsedajúca, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku, za klub SDKÚ - DS vystúpi pán poslanec Viliam Novotný a ďalej sú prihlásení pán poslanec Hlina a pán poslanec Jozef Mihál za stranu Sloboda a Solidarita.

    Nech sa páči, pán poslanec Novotný, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani ministerka, vážená pani spravodajkyňa, vážené dámy kolegyne, vážení páni kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil aj v druhom čítaní k predmetnému vládnemu návrhu zákona o zdravotnom poistení. Moje vystúpenie by som rozdelil do dvoch častí. V tej prvej časti by som sa chcel venovať samotnej transpozícii smernice Európskeho parlamentu a aj upozorniť na určité riziká, ktoré prichádzajú s touto transpozíciou do slovenskej legislatívy aj do fungovania slovenského zdravotníctva, a potom by som podal aj jeden pozmeňovací návrh, ktorý už máte rozdaný v laviciach. V druhej časti by som sa potom rád venoval problematike platov lekárov, teda tretej etape zvyšovania platov lekárov a takisto určitým rizikám, ktoré takto pripravená tretia etapa zvyšovania platov nemocničných lekárov prináša predovšetkým pre nemocnice.

    Ako som už v prvom čítaní povedal, to, že Slovenská republika potrebuje transponovať túto smernicu Európskeho parlamentu do našej legislatívy, je fakt, to, že poistenci, ktorých máme v zdravotných poisťovniach na Slovensku, budú môcť čerpať zdravotnú starostlivosť aj v iných členských krajinách Európskej únie, je dobré. Zvyšuje to tlak na zvyšovanie kvality nášho zdravotníctva a na konkurenciu v zdravotníctve v rámci Európskej únie a, samozrejme, je dobrý aj fakt, že budú existovať jasné pravidlá nielen na to, za akých podmienok môžu slovenskí pacienti čerpať zdravotnú starostlivosť v členských krajinách Európskej únie, ale aj naopak, za akých podmienok môžu občania členských krajín Európskej únie čerpať zdravotnú starostlivosť na Slovensku. Čiže to, že potrebujeme transponovať smernicu, je fajn, to, že tu máme vládny návrh zákona, ktorý prepisuje túto smernicu a jej ustanovenia do slovenskej legislatívy, je potrebné a správne. Treba ale, samozrejme, rozanalyzovať celý tento problém do detailov, ako to asi bude vyzerať v slovenskom zdravotníctve, keď tento zákon, táto novela začne byť účinnou. V podstate budú existovať tri možnosti, ako môže slovenský pacient čerpať zdravotnú starostlivosť v zahraničí. Veľmi krátko ich len pomenujem.

    Teda ambulantnú zdravotnú starostlivosť budete môcť čerpať v ktorejkoľvek členskej krajine Európskej únie bez súhlasu vašej zdravotnej poisťovne. Prídete za ambulantným lekárom, čerpáte zdravotnú starostlivosť, pacient ju zaplatí v hotovosti, túto zdravotnú starostlivosť, a potom mu bude refundovaná od jeho vlastnej zdravotnej poisťovne do výšky úhrady, akú by zdravotná poisťovňa zaplatila na Slovensku. Čiže s veľkou pravdepodobnosťou v mnohých členských krajinách to bude drahšie, čiže pacient bude musieť zaplatiť viac, než koľko mu vráti zdravotná poisťovňa, ale to je v poriadku, pretože mohol túto zdravotnú starostlivosť čerpať aj na Slovensku.

    Druhá možnosť je, že bude čerpať ústavnú zdravotnú starostlivosť, teda bude hospitalizovaný v nemocnici, aby som hovoril po slovensky, a dostane nemocničnú zdravotnú starostlivosť, a to na takú diagnózu a taký výkon, ktorý nebude uvedený vo vykonávacom predpise, ktorý bude súčasťou tohto zákona alebo resp. bude vydaný. To bude v praxi znamenať, že to bude fungovať spôsobom, ako funguje ambulantná zdravotná starostlivosť. Bude ju čerpať a nebude potrebovať na to súhlas svojej zdravotnej poisťovne.

    Tretia skupina je taká, pri diagnózach a výkonoch, ktoré budú uvedené vo vykonávacom predpise, bude potrebný predbežný súhlas zdravotnej poisťovne na to, aby náš poistenec - pacient - mohol čerpať zdravotnú starostlivosť v zahraničí. Prináša to, samozrejme, určité riziká a znovu nechcem veľa rozprávať. Hovoril som o tom v prvom čítaní. Iba ich vymenujem.

    To prvé riziko vidím v tom, že zdravotná poisťovňa uzatvára zmluvu s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Zdravotná poisťovňa si plánuje svoje zdroje tak, ako má určitú skúsenosť z minulých období, ako predpokladá záujem pacientov o zdravotnú starostlivosť, ako predpokladá chorobnosť pacientov a výskyt určitých ochorení a potrebu určitých zdravotníckych výkonov. Čiže zdravotné poisťovne uzatvárajú zmluvy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a, ako hovorí zákon, v tejto zmluve si dohodnú objem výkonov aj cenu týchto výkonov. Dohodnú si to spravidla na obdobie jedného roka s tým, že raz kvartálne, raz za polrok sa to môže prehodnotiť. No a teraz, ak ideme do niečoho nového, kde môže nastať pohyb poistencov, pacientov, ktorí sú dnes poistení v slovenských zdravotných poisťovniach, do zahraničia a nevieme celkom presne povedať, aký veľký záujem pacientov bude čerpať zdravotnú starostlivosť v prihraničných oblastiach Slovenska v Maďarsku, v prihraničných oblastiach Slovenska v Poľsku, v prihraničných oblastiach Slovenska v Česku, v prihraničných oblastiach Slovenska v Rakúsku. V tejto chvíli, samozrejme, ministerstvo urobilo určitý odhad, má ho aj kvantifikovaný v dopadovej štúdii, o tom ešte budem hovoriť, ale nie je celkom isté a smerodajné toto číslo, ktoré je tam uvedené, pretože my nevieme odhadnúť, ako sa začnú správať pacienti. Chvíľu budú možno konzervatívni, lebo nebudú vedieť o tejto možnosti. Potom sa to dozvedia a potom možno bude pre nich omnoho jednoduchšie navštíviť ambulanciu v susednom Rakúsku hneď za hranicami, kde u alergológa nebudú musieť čakať tri mesiace na ošetrenie. Čiže tento pohyb môže nastať. No a teraz čo myslíte, ako sa budú správať zdravotné poisťovne, keď ony presne nevedia, koľko pacientov môže a nemôže z ich poistencov odísť do zahraničia? No budú veľmi konzervatívne s obmedzenými zdrojmi, s ktorými hospodária.

    My hospodárime v zdravotníctve s uzavretým koncom, približne vieme, koľko máme peňazí na celý daný kalendárny rok. To znamená, zdravotné poisťovne budú veľmi, veľmi opatrné pri navyšovaní zmlúv pre našich poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a pri zvyšovaní cien, pretože nebudú celkom presne vedieť, koľko peňazí si musia nechať na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť. Prvé riziko. To znamená, poisťovne budú veľmi opatrné. To nie je dobrá správa pre naše nemocnice a ambulancie, ak majú teda ambíciu získať lepšie zmluvy a viac peňazí za zdravotnú starostlivosť.

    Druhý problém môže nastať v nemocniciach. Dnes má nemocnica, ale aj ambulancia nejaký prirodzený spád a nejaký prirodzený príchod pacientov, ktorý sa nejak ustálil v priebehu určitého obdobia. Nedejú sa veľmi prudké zmeny v slovenskom zdravotníctve, že by jedna nemocnica odlákala polovicu pacientov susednej nemocnici, skôr naopak. No len v tejto chvíli, ak časť pacientov, ktorí boli zvyknutí chodiť do daných ambulancií, zvyknutí chodiť do daných nemocníc, začne chodiť niekde inde, logicky tieto výkony neprídu do slovenského zdravotníctva, len s výkonmi neprídu ani peniaze. Čiže môže to ohroziť príjmy našich nemocníc a ambulancií od zdravotných poisťovní.

    Tretí problém, o ktorom som hovoril aj v prvom čítaní, je skutočnosť, že no ak vo väčšine krajín, členských krajín Európskej únie, nepredpokladám, že veľmi naši poistenci budú chodiť do Bulharska za zdravotnou starostlivosťou, sú ceny porovnateľné alebo vyššie, ako sú na Slovensku za zdravotnú starostlivosť, znamená to, že náš pacient okrem toho, že bude mať náklady, že bude cestovať za zdravotnou starostlivosťou, bude ešte aj doplácať. Časť peňazí mu nerefunduje jeho zdravotná poisťovňa. Logicky, kto si teda skôr bude vedieť dovoliť zdravotnú starostlivosť v zahraničí? No bohatší človek, ak to chcete počuť tak. Teda človek, ktorý disponuje väčším objemom zdrojov. Logicky ale na Slovensku zostanú skôr tí chudobnejší pacienti, ktorí si nebudú môcť dovoliť vycestovať za operáciou do Brna. Tí ostanú na Slovensku a budú ďalej čakať v ružinovskej nemocnici na svoje poradie. To je fakt, len na druhej strane s pacientmi, ktorí odídu do zahraničia, odídu aj finančné prostriedky do zahraničia. Znamená to logicky, že bude menej peňazí v našich nemocniciach. Ono, nechcem ísť do veľmi ekonomických výpočtov, ale máte určitý objem peňazí, ktorý potrebujete, a keď ten klesá, nie celkom to platí, že tým pádom, že klesajú aj pacienti, lebo máte určité fixné náklady, ktoré musíte splniť. Znamená to, že je tu reálne riziko, že chudobnejší pacienti na Slovensku budú v dôsledku toho, že časť peňazí z verejných zdrojov zdravotných poisťovní odíde do zahraničia, dlhšie čakať na zdravotnú starostlivosť. Treba to vedieť, treba si to pomenovať. Nedeje sa tragédia, ale bude sa diať, ak nebudeme prijímať opatrenia, aby sme chránili aj naše nemocnice a chránili aj našich pacientov v súlade so smernicou Európskeho parlamentu.

    Štvrtý problém súvisiaci s transpozíciou smernice je nejasná formulácia toho, kedy zdravotná poisťovňa dá súhlas na zdravotnú starostlivosť v zahraničí. Teda, ako som povedal, na ústavnú zdravotnú starostlivosť potrebujete súhlas našej zdravotnej poisťovne, ak ide o výkon a diagnózu, ktorá je vo vykonávacom predpise. No tak súhlas dá vtedy, ak nie je možné poskytnúť túto zdravotnú starostlivosť na Slovensku v primeranej lehote. No čo je to primeraná lehota? Pýtal som sa aj na výbore, aj sme diskutovali aj v prvom čítaní, aj na výbore s pani ministerkou, že primeraná lehota je veľmi šalamúnske a dosť vágne vysvetlenie. Neviem, čo je primeraná lehota, keď čakáte na operáciu kĺbu. To je koľko, pol roka, týždeň, tri roky, mesiac? Ja neviem, koľko je primeraná lehota. Je to veľmi všeobecne zadefinované. Ja by som chcel dať do pozornosti môj poslanecký návrh zákona, ktorý som predkladal v januári, na januárovej schôdzi sme o tom diskutovali, ten som predkladal trošku v inej súvislosti, ale súvisí s primeranou lehotou, s týmto slovným spojením.

    Predkladal som ho v súvislosti s tým, že naozaj čakanie na plánovanú zdravotnú starostlivosť na Slovensku sa začalo neúmerne predlžovať. Tieto čísla, a teraz nejdem špekulovať o číslach, ktoré hovoria zdravotné poisťovne, ktoré hovorí Asociácia zdravotných poisťovní, lebo ako aj Všeobecná zdravotná povie vždy iné číslo, než aké povie niekto druhý. Faktom ale je, že počet čakajúcich narastá, to nepopiera ani Všeobecná zdravotná poisťovňa, faktom je, že lehoty sa predlžujú, dokonca napriek tomu, že v zákone 581 o zdravotných poisťovniach je napísané, že zdravotná starostlivosť má byť poskytnutá do 12 mesiacov a do 12 mesiacov má byť aj uhradená. To je napísané v zákone. Dnes bežne nájdete pacientov, ktorí čakajú na plánovanú zdravotnú starostlivosť tri-štyri roky. To poistenci skôr Všeobecnej zdravotnej, skôr vo veľkých nemocniciach, bratislavská ružinovská nemocnica je taký, by som povedal, rekordér v dĺžke čakania.

    Je to zle zmanažované, a preto som prišiel s tým, nie je to vždy len o peniazoch, to by som chcel na úvod povedať. Bolo by to jednoduché, keby teraz odpoveď bola, no však dáme viacej peňazí a zas treba do zdravotníctva viac peňazí, lebo zdravotníci vždy len pýtajú. Nie, nie je to len o peniazoch, je to aj o tom, ako je zmanažované to čakanie na plánovanú zdravotnú starostlivosť.

    A ja som navrhol, aby sme zaviedli maximálnu čakaciu lehotu v súvislosti s tým, čo už je v zákone napísané: 12 mesiacov. Do 12 mesiacov zdravotná poisťovňa musí zabezpečiť tomu pacientovi plánovanú zdravotnú starostlivosť na Slovensku. Jasné kontrolovateľné pravidlá, čakacie zoznamy na celú plánovanú zdravotnú starostlivosť na diagnózy a výkony, podobne ako to bude pri DRG, čiže tie isté skupiny som chcel použiť s tým, že keď do 12 mesiacov zdravotná poisťovňa neposkytne a nezabezpečí zdravotnú starostlivosť na Slovensku, pacient môže ísť za zdravotnou starostlivosťou kdekoľvek do zahraničia, môže ju čerpať a zdravotná poisťovňa je ju povinná preplatiť. Tento zákon nezískal síce podporu v pléne Národnej rady, napriek tomu, že si myslím, že v porovnaní s primeranou lehotou je omnoho zrozumiteľnejší, lebo primeraná lehota je pre pacienta nenárokovateľná. To je čo, primeraná lehota? Príde do poisťovne a povie, že ja už čakám dlho, oni povedia, ešte ste v primeranej lehote. Je nenárokovateľná, kdežto 12 mesiacov je nárokovateľných. Čiže posilnili by sme nárok pacienta, čo je podľa mňa dôležité. Pomohlo by to aj plánovať zdroje aj v nemocniciach, aj v zdravotných poisťovniach, hlavne by sme odstránili aj prípadnú diskrimináciu, ktorá tu dnes, buďme úprimní, prebieha, keďže čakacie zoznamy sa vedú iba na časť zdravotnej starostlivosti. Tak tam, kde sa nevedú a čaká sa, dnes sa čaká aj na operáciu platničky, aj na plánovanú operáciu žlčníka alebo hemoroidov, no tak tam je to o tom, ako rozhodne pán primár na tom oddelení, kto pôjde v utorok a kto pôjde o mesiac v utorok a kto pôjde až v septembri. No tak je to tak, čiže, samozrejme, otvára sa tým pádom priestor na dohody a hľadanie nejakých kompromisov. No ale, samozrejme, je to vhodné prostredie aj na korupčné správanie, buďme úprimní, ktoré všetci kritizujeme.

    Pani ministerka ale na to argumentovala, že je problém s tým, že máme precedens, rozhodnutie súdneho dvoru tuším európskeho, máme precedens v tom zmysle, že nie je možné stanovovať presný termín, dátum, čo je to primeraná lehota, že napríklad musí byť zdravotná starostlivosť do šesť mesiacov alebo do troch mesiacov, pretože existuje precedens, ktorý povedal, že musí to byť prispôsobené reálnemu aktuálnemu zdravotnému stavu pacienta. Musíme rešpektovať, keď raz Európsky súdny dvor rozhodol, tak určite má pravdu, nič iné nám nezostane. Ale napriek tomu by som sa vrátil k tej filozofii primeranej lehoty, pretože niečo by sme mali v tom zákone urobiť, a skúsil som to otočiť naopak. Čiže prichádzam s takým pozmeňovacím návrhom, ktorý som už avizoval, v ktorom, ktorý má dve časti a o každej časti potom poprosím hlasovať samostatne. Najprv ho popíšem, čo je v ňom, a potom ho prečítam, tak ako mám v zmysle rokovacieho poriadku. Čiže môj pozmeňovací návrh vychádza z toho, že pacient v zmysle dnes platnej legislatívy, zákona 581 o zdravotných poisťovniach, má dostať plánovanú zdravotnú starostlivosť do 12 mesiacov a do 12 mesiacov má byť aj preplatená. Toho sa držme. To dnes máme v legislatíve, že pacient má nárok na zdravotnú starostlivosť do 12 mesiacov a zdravotná poisťovňa má hospodáriť tak, aby mala pripravené peniaze pre pacienta. Čo sa aj deje, keď ju nedostane do 12 mesiacov, lebo pre zmenu si poisťovňa do rezervného fondu musí odkladať peniaze pre týchto pacientov, ktorým vznikol nárok na zdravotnú starostlivosť.

    A ja prichádzam s takým návrhom, aby v prípade, ak do 12 mesiacov nie je poskytnutá plánovaná zdravotná starostlivosť na Slovensku, ju mohol pacient čerpať v zahraničí a v prípade, že ide o zdravotnú starostlivosť, na ktorú je potrebný súhlas zdravotnej poisťovne, aby túto, tento súhlas zdravotnej poisťovne nepotreboval. Čiže tá zmena je len v tom, že sa držím päťstoosemdesiatjednotky, len hovorím, že áno, keď chce čerpať zdravotnú starostlivosť v zahraničí a takú, ktorá je uvedená vo vykonávacom predpise, potrebuje súhlas. Ale keď do 12 mesiacov túto zdravotnú starostlivosť na Slovensku nedostane, už súhlas nepotrebuje a môže ju čerpať v zahraničí.

    Čo si od toho sľubujem, od tohto pozmeňujúceho návrhu? Jednak tlak na zdravotné poisťovne, dámy a páni, no však ako nie som fanúšikom, skôr nepriateľom unitárneho systému, podľa mňa nevyrieši problémy zdravotných poisťovní a už vôbec nie zdravotného systému na Slovensku, ale na druhej strane chcem povedať, no veď však tlačme na tie zdravotné poisťovne, však klaďme im podmienky, ako majú fungovať na Slovensku, aby neboli v takom kladnom hospodárskom výsledku. A toto je tlak na zdravotnú poisťovňu. Drahá zdravotná poisťovňa, snaž sa, aby si do 12 mesiacov zabezpečila zdravotnú starostlivosť pacienta na Slovensku, lebo potom už nebude potrebovať tvoj súhlas a odíde do toho Rakúska.

    Je to dobrá správa aj pre naše nemocnice a ambulancie, lebo, buďme úprimní, mnohokrát je to aj tom, že nie je problém na strane nemocníc kapacitný, je problém na strane toho, že toľko u nich objedná výkonov zdravotná poisťovňa. Oni by vedeli aj viacej pooperovať, keby mali viacej zdrojov, no išli by napríklad aj na poobedňajší, poobedňajšie výkony. Dalo by sa to zmanažovať, no len zdravotná poisťovňa by mala mať záujem, aby nemocnice operovali. Niečo už aj začala Všeobecná zdravotná konať v tomto zmysle, čiže, ale to je dobrá správa, nie, veď chceme, aby peniaze išli, o tom som hovoril pri rizikách, do našich nemocníc. Veď ja nechcem financovať rakúske nemocnice z verejného zdravotného poistenia! Čiže bol by to podľa mňa dobrý, dobrá správa aj pre naše nemocnice a bola by to dobrá správa hlavne pre pacientov, kratšie by čakali.

    Nemôžme akceptovať, dámy a páni, v tejto ctenej snemovni, nemôžme akceptovať, že pacienti čakajú na plánovanú zdravotnú starostlivosť na Slovensku mnohokrát aj tri-štyri roky. To je neakceptovateľné, s tým sa nemôžme zmieriť, že no tak, tak, tak to vychádza. To nie je dobré, že to takto vychádza. Musia ju dostať do 12 mesiacov. Čiže o tom je môj prvý pozmeňovací návrh, hneď ho oficiálne podám, ako mám.

    Ten druhý pozmeňovací návrh je o ochrane zdrojov vo verejnom zdravotnom poistení pre našich pacientov na Slovensku - a budem lokálpatriot - aj pre naše nemocnice a ambulancie a vychádza z toho, že ak v danom kalendárnom roku úhrada cezhraničnej zdravotnej starostlivosti prekročí 5 percent zdrojov po prerozdelení vo verejnom zdravotnom poistení, respektíve čakanie našich pacientov sa predĺži o šesť mesiacov, musíme to ale veľmi presne vykazovať, samozrejme, nie tak, že každý dá iné číslo, ak teda budú naši pacienti už čakať o šesť mesiacov dlhšie, v tejto chvíli môže zdravotná poisťovňa uhradiť cezhraničnú zdravotnú starostlivosť až o 12 mesiacov neskôr. Čiže predĺžime lehotu na to, kedy musí uhradiť aj poistencom, ktorí čerpali zdravotnú starostlivosť v zahraničí, túto zdravotnú starostlivosť. Chránim tým verejné zdroje, chránim tým, možno to nikdy nenastane, pretože odhad ministerstva je omnoho konzervatívnejší, ten odhad ministerstva sa pohybuje v úrovni zhruba 60 miliónov eur ročne, koľko by nás mala stáť cezhraničná zdravotná starostlivosť.

    To znamená, že tento krajný moment, 5 percent zdrojov verejného zdravotného poistenia po prerozdelení, by nikdy nemal nastať podľa odhadu ministerstva. No ale ktovie, ktovie. Mali by sme mať podľa mňa ochranný mechanizmus, lebo ak by odišlo 10 percent zdrojov z verejného zdravotného poistenia, mohli by tu nastať veľmi vážne existenčné problémy, predovšetkým v nemocniciach. Poviem to úprimne. Neviem si predstaviť, že by nejaká nemocnica len tak mirnix dirnix dostala o 10 percent nižšiu zmluvu. Lebo proste nevychádza, lebo nám odchádzajú pacienti, lebo jednoducho sa rozšírila po internete fáma, že v tých Čechách je to lepšie a kvalitnejšie. To znamená, že mal by to byť určitý ochranný mechanizmus. Áno, musíme ho zaplatiť, ale predlžujeme tým pádom lehotu našej zdravotnej poisťovni, dokedy musí aj tomu poistencovi, ktorý príde s faktúrou, preplatiť tú zdravotnú starostlivosť. Takže v tejto chvíli si myslím, že je čas podať ten pozmeňujúci návrh oficiálne, pretože nakoniec to zabudnem. A teda pekne som ho popísal, ale keď ho nepodám v zmysle rokovacieho poriadku, tak je to neplatné.

    Takže dovoľte mi podať pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    V čl. I, 8. bode § 9d sa dopĺňa odsekmi 12 a 13, ktoré znejú:

    "(12) Predchádzajúci súhlas príslušnej zdravotnej poisťovne na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť podľa odseku 3 nie je potrebný, ak bol poistenec zaradený do zoznamu poistencov čakajúcich na poskytnutie plánovanej zdravotnej starostlivosti, odkaz 16b), a bola prekročená lehota na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, okrem prípadu, ak táto lehota bola zmeškaná z dôvodu žiadosti poistenca, aby sa mu zdravotná starostlivosť poskytla u konkrétneho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, odkaz 11)."

    Článok, pardon, odsek 13. "Ak úhrada nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti prevýši 5 percent celkovej sumy z ročného prerozdeľovania poistného uvedenej v rozhodnutí o ročnom prerozdeľovaní poistného podľa osobitného predpisu vydanom v predchádzajúcom kalendárnom roku a predĺžia sa lehoty na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zoznamoch poistencov čakajúcich na poskytovanie zdravotnej starostlivosti o šesť mesiacov v príslušnom kalendárnom roku, zdravotná poisťovňa je oprávnená lehotu na preplatenie nákladov na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť posunúť najviac o jeden kalendárny rok."

    Poznámky pod čiarou k odkazom x) až z) znejú: § 27a zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 27a ods. 5 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 10 ods. 6 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení zákona č. 580/2004 Z. z. v znení zákona číslo", tu nemám číslo, ale to bude novela tohto zákona, tu bude číslo, pravda.

    Doterajšie poznámky pod čiarou sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: V zákone č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach je ustanovená lehota 12 mesiacov, do ktorej musí byť zabezpečené poskytnutie, a teda aj financovanie zdravotnej starostlivosti osobám zaradeným na zoznam poistencov čakajúcich na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, tzv. "čakačka". Avšak z výsledkov kontroly Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyplýva, že táto lehota nebýva dodržaná a pacienti čakajú oveľa dlhšie. Navrhujem preto, aby predchádzajúci súhlas zdravotnej poisťovne nebol potrebný, ak uplynula lehota na poskytnutie zdravotnej starostlivosti pre poistenca, ktorý bol zaradený na zoznam poistencov čakajúcich na zdravotnú starostlivosť. V ďalšom odseku navrhujem ochranu prostriedkov verejného zdravotného poistenia. Nasleduje 16 poslancov Národnej rady. Aj keď som uviedol každý bod samostatne, navrhujem, aby sme o tomto pozmeňovacom návrhu hlasovali ako o jednom pozmeňovacom návrhu. Ja si ho dovolím odovzdať aj pani spravodajkyni, aj keď je rozdaný.

    Takže toľko k transpozícii smernice Európskeho parlamentu aj s pozmeňujúcim návrhom, ktorý som, myslím, že pomerne zrozumiteľne a dostatočne vysvetlil.

    Ak dovolíte, chcel by som sa posunúť teda k tej druhej téme, ktorú som avizoval, a to je tretia etapa zvyšovania platov lekárov. Tak ako v prvom čítaní, zopakujem to aj v druhom čítaní, aby som aj pochválil vládnu legislatívu a pochválil vládu Slovenskej republiky, to chcem podčiarknuť: veľmi si vážim to, že memorandum, ktoré bolo dohodnuté medzi vládou Ivety Radičovej a lekárskymi odborármi, si zobrala ako záväzok za svoj aj vláda Roberta Fica. Veľmi si vážim to, že ministerstvo zdravotníctva pokračovalo v rokovaniach s lekárskymi odborármi a dohodlo sa s nimi na tretej etape zvyšovania platov v zmysle toho, ako to bolo dohodnuté v memorande medzi vládou Ivety Radičovej a lekárskymi odborármi. Samozrejme, došlo k určitému časovému posunu z pohľadu a z toho, aké sú reálne možnosti verejného zdravotného poistenia a verejných zdrojov.

    Znamená to teda v reáli, že platy lekárov v nemocniciach sa budú pohybovať na úrovni 1,25-násobku priemernej mesačnej mzdy, resp. 2,3-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve, postupne to nabehne v priebehu rokov 2014 a 2015. To považujem za pozitívne. To, čo ale nepovažujem za pozitívne, je, akým spôsobom sa ministerstvo zdravotníctva vysporadúva s týmto zvyšovaním platov. Podľa, podľa vplyvov na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu, teda podľa doložky vplyvov, ktorá je súčasťou vládneho návrhu zákona, ministerstvo zdravotníctva kalkuluje na zvýšenie miezd nemocničných lekárov v roku 2014 20 mil. eur a v roku 2015 36 mil. eur a potom by to v ďalších rokoch malo už len tak opatrne narastať, samozrejme, podľa toho, ako sa budú platy valorizovať.

    No ani 20 mil. eur v budúcom roku a ani 36 mil. eur v ďalších rokoch plus nie je málo peňazí, nie je málo peňazí, to je 600 mil., resp. 1 mld. starých slovenských korún. Ministerstvo zdravotníctva tieto zdroje okomentovalo v doložke vplyvov jednou-jedinou vetou, že tieto požiadavky na financie budú v plnom rozsahu riešené z existujúcich rozpočtových zdrojov verejného zdravotného poistenia. Dámy a páni, nepovažujem toto za korektné a o tom chcem v tejto chvíli hovoriť.

    Určite sa pamätáte na to, ako sme diskutovali v roku 2011 o tom, že treba zvýšiť platy lekárov a treba zvýšiť platy sestier. Určite sa pamätáte na to, aká veľká diskusia bola v Národnej rade a aká veľká diskusia bola aj na úrovni vlády, či sú, alebo nie sú na to zdroje. Nakoniec sme krytie zvyšovania platov lekárov a sestier riešili z troch nových zdrojov, ktoré mali pribudnúť do verejného zdravotného poistenia, aj pribudli. Prvý zdroj bol medziročný nárast výberu poistného. Druhý zdroj bolo ušetrenie v liekovej politike, ktoré sa dali nejak kvantifikovať, koľko by sme mali ušetriť. Napriek tomu, že ministerstvo zdravotníctva bolo optimistické vzhľadom k týmto šetreniam, ministerstvo financií za vlády Ivety Radičovej skôr pesimistické, schválili sme ešte v štátnom rozpočte na rok 2012 rezervu 50 mil. eur v kapitole ministerstva zdravotníctva, ktorú nakoniec už táto snemovňa v júni minulého roku presunula do verejného zdravotného poistenia a premietla sa do zvýšených platieb pre nemocnice a ambulancie, aby na platy lekárov a sestier bolo. Nič také ale nenaznačuje dôvodová správa ani doložka vplyvov. Je tu napísaná jediná veta: "Tieto požiadavky na financie budú v plnom rozsahu riešené z existujúcich rozpočtových zdrojov verejného zdravotného poistenia."

    Dámy a páni, ak si niekto myslí, že zdravotné poisťovne vyčarujú pri danom výbere zdravotného poistenia, pri rastúcom počte nezamestnaných, ktorých v tejto krajine máme, pri tom, že nepredpokladám, že pán minister Kažimír plánuje prísť v decembri s návrhom štátneho rozpočtu, kde povie, že platba za poistencov štátu bude 5 alebo 6 % poistného, nepredpokladám, že bude viac zdrojov vo verejnom zdravotnom poistení ako nejaký prirodzený medziročný nárast. Tento prirodzený medziročný nárast, ktorý tu vždy pozorujeme, alebo zatiaľ sme vždy pozorovali, tento prirodzený medziročný nárast je ten, ktorý aj spotrebujú zdravotné poisťovne na to, že prirodzene potrebujú navýšiť zmluvy pre ambulancie a nemocnice, lebo prirodzene medziročne narastie cena elektriny, cena plynu, cena práce, cena vstupov, náklady v týchto ambulanciách, cena čistiacich prostriedkov v nemocniciach. Čiže je logické, že potrebujete upravovať ceny smerom hore a do určitej miery tým reflektovať na infláciu, čiže takýto medziročný nárast disponibilných zdrojov vo verejnom zdravotnom poistení medzi rokmi 2013 - 2014, samozrejme, očakávam. Ale znovu zopakujem, neočakávam, že by Slováci mali vďaka skvelým ekonomickým opatreniam súčasnej vlády začať prudko lepšie zarábať v priebehu budúceho roku a tým pádom platiť viac zdravotného poistenia, a neočakávam ani to, že príde pán minister Kažimír a navrhne platbu za poistencov štátu na úrovni 5 alebo 6 % z priemernej mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch rokov. Naopak, bude viac nezamestnaných, žiaľ, trend tomu nasvedčuje, bude viac nezamestnaných, za ktorých platí poistné štát, a štát platí poistné nižšie, ako je priemer vybratého poistného od ekonomicky aktívnych ľudí. Teda z akých vlastných zdrojov majú zdravotné poisťovne nájsť tých 20 mil. v budúcom roku a 36 mil. v roku 2015?

    Nie je to zodpovedné, dámy a páni, chcem to tu povedať pani ministerke, nepovažujem toto za zodpovedné zvyšovanie platov. Nás ste tu šikanovali, a právom, nás ste tu kritizovali, právom, najhlučnejšia bola strana SMER, samozrejme, za to, že pripravujeme zvyšovanie platov lekárov a sestier a nie sú na to zdroje a musia byť zdroje. Minister Uhliarik vysvetľoval, koľko ušetríme v liekovej reforme, zdravotné poisťovne hovorili, že to nie je toľko, koľko ušetríme v liekovej reforme, opakovane som počul aj pani ministerku Zvolenskú, že to nie je pravda, že sa ušetrilo v liekovej reforme, skrátka sme o tom diskutovali, no ale teraz mi to chýba. Teraz by som tu očakával, že bude napísané, že ministerstvo zdravotníctva má pripravenú takú a takú zmenu legislatívy na jeseň, vďaka čomu sa ušetrí 20, resp. 36 mil. vo verejnom zdravotnom poistení a tieto peniaze sa premietnu do zvýšených zmlúv pre nemocnice a ambulancie, v tomto prípade len pre nemocnice, na navýšenie platov nemocničných lekárov, to je fér hra. Môžeme sa potom už len naťahovať o tom, či tie úsporné opatrenia ministerstva sú, alebo nie sú dostatočné a či zabezpečia tých 20, poťažne 36 mil. eur, toto je fér, ale toto nie je fér. Toto je prehodenie horúceho zemiaku, vláda je pekná, vláda sa dohodla s odborármi, parlament bude tiež fajn, my schválime dobrý zákon, lebo však ako v tejto časti pridávame lekárom. No dobre, ale zdravotné poisťovne budú zalamovať plecia, keď prídu riaditelia nemocníc, Asociácia nemocníc a Asociácia fakultných nemocníc, že chcú vyššie platy, povedia: Oj, ale tak nám nevychádza, veď pozrite, ako to vyzerá, veď medziročne to nejde, tak my nevieme, tak trošku vám niečo kozmeticky upravíme, ale možno viac výkonov. A k tomu ešte tá cezhraničná zdravotná starostlivosť, ktorú odhadujeme v doložke vplyvov v budúcom roku na 60 mil. eur. To som sa ešte naťahoval s pani ministerkou, že či to je 60 mil. eur plus k tomu, čo máme, alebo je to 60 mil. eur mínus z toho, čo budeme mať, alebo aj, aj. Rozumiete mi, že či sú to peniaze, ktoré by za normálnych okolností išli do našich nemocníc a ambulancií, ale odídu s pacientmi do zahraničia, alebo to bude ďalšia spotreba našich pacientov, že teda tu si ani na Slovensku nevšimneme, že by nejak poklesla potreba zdravotnej starostlivosti a ešte napriek tomu nám pribudnú nové faktúry zo zahraničia. Lebo zdravotná starostlivosť, žiaľ, má tento indukovaný rozmer, všetci, ktorí tam robíme, dobre vieme, že má. Žiaľ, zdravotná starostlivosť má takú schopnosť, že akosi jej pribúda a nie celkom to vždy koreluje s potrebou a chorobnosťou, proste má tento indukovaný charakter. To znamená, že viete indukovať zdravotnú starostlivosť ako lekár, ako nemocnica, ako ambulancia, napriek tomu, že nie vždy stopercentne ju ten pacient túto zdravotnú starostlivosť v takom rozsahu potrebuje.

    No ale vrátim sa k meritu veci, to znamená, zdravotné poisťovne v budúcom roku si potrebujú chystať 60-miliónový balík, či už plus, či v rámci, každopádne veľmi konzervatívne, ako som začal vo svojom vystúpení, pretože zrejme ho budú potrebovať na cezhraničnú starostlivosť. A to ešte majú navýšiť našim nemocniciam o 20 mil. eur na platy bez toho, aby im ministerstvo pripravilo nejaké zdroje? Nereálne, dámy a páni, nereálne, toto je nezodpovedné zvyšovanie platov! Prepáčte, že to takto hovorím otvorene a tvrdo, ale to je fakt.

    Viete, ako to dopadne? Ja vám poviem, ako to dopadne. Už sme boli svedkami nekrytého zvyšovania platov v tejto krajine, žiaľ, boli. Viete, ako to dopadne? Tak, že nemocnice niečo dostanú, skôr nič ako nejaký signifikantný nárast, a budú si to musieť riešiť v rámci vlastných existujúcich príjmov. Náklady na mzdy narastú v danej nemocnici a nemocnica, keď hospodári dobre, bude musieť niekde šetriť. Bude šetriť na iných nákladoch, na nákupe vybavenia, na liekoch, na tom, kde sa dá šetriť, lebo však niekde musíte ušetriť, a keď im to nepôjde, tak sa budú zadlžovať, no nebudú platiť. Sociálnej poisťovni už štátne nemocnice dneska dlžia fúru peňazí, sa to bude len zhoršovať. Čiže to, čo znamená nekryté zvyšovanie platov lekárov v praxi, je zrýchlenie zadlžovania nemocníc. Čierny Peter zostane v rukách nemocníc, tie sa budú zadlžovať. Ja som to už včera povedal pri prezidentom vrátenom zákone, Trestnom zákone, že odkazujem pánovi ministrovi Kažimírovi, budúci týždeň mu to pri jednom stretnutí poviem osobne, aby si pripravoval balík peňazí, ktoré bude potrebovať v budúcom roku na oddlženie nemocníc.

    Dámy a páni, keď ten dlh sa začne pohybovať niekde okolo 300 mil., ja neviem, ja teraz nebudem tu robiť prognózy, sú nejaké odhady, že to má byť už koncom roka, resp. začiatkom budúceho roka, nech je to v polroku budúceho roka, nech sa snažia tie nemocnice, že vraj spomalili zadlžovanie. Tak viete, čo znamená spomalenie zadlžovania? Že keď mám štyri diery v lodi, jednu upchám, tak sa pomalšie potopím, ale to je všetko. No tak v budúcom roku bude treba pripraviť na to peniaze, pre tie nemocnice, ale tento zákon, keď bude takto schválený, že teda tretia etapa zvyšovania platov, poslanci sú dobrí, vláda je dobrá, pani ministerka zdravotníctva je tiež dobrá na tých lekárov, len akurát čierny Peter zostane v nemocniciach, lebo na to nie sú reálne zdroje vo verejnom zdravotnom poistení na takéto navýšenie platieb pre nemocnice.

    Na záver mi ešte dovoľte vyjadriť sa k tomuto. Ja naozaj ako nechcem byť zlý, tak sa snažím byť veľmi konštruktívny dneska vo svojom vystúpení, ale toto je, keď náhodou ste to ešte nezobrali do svojich rúk, dámy a páni, ktorí nie ste z výboru pre zdravotníctvo, odporučím, aby ste si pozreli túto zaujímavú knižku. Má 89 strán, keby bola vo formáte A5, tak by sa už blížila k 200 stranám a mohli by ste si ju na dovolenke prečítať - a to sú pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona. Pozor, keby to boli pozmeňujúce návrhy opozičných poslancov, no tak oni takto musia predkladať. V tejto spoločnej správe sú len pozmeňujúce návrhy poslancov SMER-u z výboru pre zdravotníctvo. Takto sa nedá robiť legislatíva, dámy a páni, takto sa nedá robiť legislatíva! Nehnevajte sa na mňa, môžete ma nemať radi, ale 89 strán pozmeňujúcich návrhov, no k šiestim Zajacovým reformným zákonom sme takéto spoločné správy nemali a to boli iné zákony, menili systém zdravotnej starostlivosti na Slovensku, nie transpozíciu smernice a zvyšovanie platov, tretiu etapu. 89 strán pozmeňujúcich návrhov a keď som to dobre videl, na, rozdané na lavici, tak pán kolega Ježík, ktorý je autorom a podávateľom veľkej väčšiny týchto pozmeňovacích, ešte neskončil, lebo aj tu má nejakých sedem pozmeňujúcich návrhov pripravených na predloženie.

    Dámy a páni, ja viem, že čas nás tlačí, v októbri by mala byť platná transpozícia smernice v našej legislatíve, napriek tomu si dovolím podať procedurálny návrh, poprosiť pani ministerku zdravotníctva, a obsahom tohto procedurálneho návrhu je, že v zmysle rokovacieho poriadku navrhujem vrátiť návrh zákona na dopracovanie. Jednoducho na to, aby sme si 89 strán pozmeňujúcich návrhov nejak dali dokopy s vládnym návrhom zákona, vpracovali ich a znovu tento zákon môže prísť do pléna Národnej rady v septembri. Máme ešte dve schôdze - septembrovú a októbrovú -, keď sa vynasnažíme, stihneme do konca októbra mať aj účinné, aj schválené, aj podpísané, pretože takto sa nedá robiť legislatíva, nehnevajte sa. Toľko som vám chcel povedať.

    Dámy a páni, poprosím vás o podporu môjho procedurálneho návrhu. V prípade, ak by ste teda nepodporili návrh vrátiť predmetný vládny návrh na dopracovanie, jednoducho z dôvodu 89-stranovej spoločnej správy a obrovského množstva pozmeňujúcich návrhov, na základe čoho tvrdím, že nie je tento zákon optimálne napísaný, poprosím vás o podporu môjho pozmeňovacieho návrhu, ktorý má dve časti, obe som vám predstavil, ktorý by mal pomôcť k tomu, aby sme posilnili nárok pacientov na zdravotnú starostlivosť, ale zároveň aby sme aj chránili zdroje vo verejnom zdravotnom poistení.

    Ďakujem vám za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, nie sú žiadne faktické poznámky na vaše vystúpenie.

    Tak poprosím ďalšieho prihláseného rečníka pána poslanca Hlinu.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, keď sa raz budem sám seba pýtať, alebo aj možno deti sa ma spýtajú, možno sa ma niekto spýta, že kde som bol, keď sektári spolu s eštebákmi okrádali chorých ľudí tejto krajiny, tak odpoviem: Bol som v tej budove, kde sa to dialo, bol som pritom a robil som, čo sa dalo. To môžem povedať a chcem aj teda, som poprosil pána Mihála, nech ma pustí, viete, chcem dať tomu takú impresiu, že prečo si to myslím, to, čo som povedal, že čo som mohol, som urobil, som hovoril, interpeloval, snažil sa vysvetliť, nuž ešte som nejakú 3D plasticitu tomu dal. Mne sa to v zásade, poviem pravdu, ani nechce. Ja som tu minule rozmýšľal, že čo môžem urobiť, no urobím to, že vám vysvetlím, pani ministerka, ešte raz a posledný raz, že sa to nerobí, v lekárskom oblečení, prihlásim sa ešte raz, poviem to v lekárskom. Nie kvôli kamerám, vidíte, nie je tam žiadna, kvôli vnútornému pocitu, že som urobil, čo som mohol. Že ste vy zo mňa urobili tohto, že či som, alebo nie som šašo, vy ste ho zo mňa urobili. Lebo nepočúvate, nepočúvate na argumenty, nikto tu nepočúva na argumenty.

    Takže chcem sa prípadne ľuďom, ktorí, aj včera to tu celkom vecne zaznelo od pána Fronca, že ako by sme si mali parlament vážiť. Čiže ja účelovo, len a len kvôli tejto príležitosti môj príspevok v ústnej rozprave, do ktorej sa prihlásim ústne, predvediem v lekárskom oblečení, v autentickom lekárskom oblečení z nemocnice od tých ľudí, ktorí sú tam, ktorí to vidia, ktorí to vnímajú, to, čo vy tu stvárate. Lebo vy tu stvárate! Čiže naozaj sa pokúsim zodpovedať, že prečo sektári sa rozhodli spolu s eštebákmi okradnúť chorých ľudí a ľudí tejto krajiny prostredníctvom tohto parlamentu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec, na vaše vystúpenie nie sú faktické poznámky.

    Dávam slovo ďalšiemu písomne prihlásenému pánovi poslancovi Jozefovi Mihálovi. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka parlamentu. Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, dovoľte mi vyjadriť sa v druhom čítaní k vládnej novele zákona o zdravotnom poistení. Najskôr v úvode môjho príspevku nadviažem na predrečníka kolegu Novotného, tak, ako on zakončil svoj prejav, ja ho začnem. Nesúhlasím s tým, aby sa takýmto spôsobom prijímala tak závažná legislatíva, tak závažné legislatívne zmeny, ako je nielen transpozícia smernice, ale ako je aj zapracovanie požiadavok lekárov na zvýšenie ich miezd a ako je aj tá téma, ku ktorej sa chcem podrobnejšie vyjadriť vo svojom príspevku, a to je ďalšie zvyšovanie odvodov, odvodov na zdravotné poistenie z dividend zo zisku. Nesúhlasím s tým, aby takýto zákon bol prijímaný takou formou, že okolo 140 bodov majú pozmeňovacie návrhy predložené poslancami za stranu SMER, či už formou spoločnej správy cez výbor pre zdravotníctvo, alebo cez osobu pána Ježíka tu na tomto rokovaní. Takto sa legislatíva jednoducho nesmie robiť! A nejde len o to, že tieto pozmeňovacie návrhy majú neuveriteľný, vysoký počet bodov, ale podľa môjho názoru sú niektoré z týchto bodov zmätočné a protirečiace si a nesledujúce ten skutočný cieľ.

    Ja som nemal ani náhodou šancu preštudovať všetkých tých 140 bodov. Zameral som sa len na tému, ktorá sa týka odvodov z dividend, a zároveň som sa zameral na tému, ktorá sa týka poistencov štátu, ktorí podľa súčasného zákona, súčasne platného zákona v zdravotnom poistení mali by si platiť poistné ako samoplatitelia v čase, kedy síce nemajú žiadny príjem, nie sú ani zamestnanci, ani SZČO, ale nebude za nich ani platiť štát, pretože v istom čase roka 2013 dosiahli vlastný príjem vyšší ako 2 918 eur a 70 centov. To je problém, na ktorý som upozorňoval dlhodobo, dával som na to aj vlastné návrhy. Boli touto snemovňou odmietnuté, ale teší ma, že tento problém sa riešil vo vládnej novele. Neteší ma spôsob a forma, akou sa to deje, pretože je jednoducho čiastočne alebo možno úplne zmätočná. Čiže napríklad ide tu o spoločnú správu, v tomto prípade o bod 64 spoločnej správy, kde komentár k tomuto bodu hovorí, že účinnosť bodu 14, ktorým sa riešia títo poistenci štátu, sa navrhuje od 1. 1. 2014, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť. V článku, ktorým sa upravuje účinnosť, to znamená v čl. 7, pritom ale nevidím žiadnu zmenu, ktorá by sa týkala tohto, tohto bodu. Čiže tento komentár v bode 64 spoločnej správy nekorešponduje s návrhom na novelizáciu, respektíve úpravu článku 7 novely, čiže tam mi niečo nesedí. Možno to nečítam správne, ale ďalej nechápem, prečo ten komentár hovorí o tom, že účinnosť má byť od 1. 1. 2014? Prečo nie je 1. októbra 2013, tak ako je pôvodne návrh účinnosti, s tým, že ročné zúčtovanie sa vykoná podľa tohto zákona, v tomto prípade ide o, nazvem to slovným spojením, pozitívnu retroaktivitu v prospech týchto občanov, jednoducho nerozumiem tomu. Ako sa snažím, tak tomu nerozumiem, sú možno múdrejší ľudia, ktorí tomu rozumejú lepšie.

    Ďalej je zmätočný aj bod 70 v spoločnej správe. Prečo? Pretože tento bod 70 a, pán Ježík, som, čakal som, či to pán Ježík opraví v pozmeňovacích svojich návrhoch, tých siedmich, nie je to tam. Čiže mala by sa v tejto snemovni o pár hodín schvaľovať spoločná správa, bod 70, ktorá znie tak, že ten bod 70 spoločnej správy znie, dovolíte, zacitujem, 21. bod vládneho návrhu znie: "21. za § 38 c sa vkladajú § 38d až 38f, ktoré vrátane nadpisov znejú" a tak ďalej, a tak ďalej.

    Sú tam teda uvedené tie paragrafy 38d až 38f, ktoré sa majú vložiť za §38c. Lenže vtip je v tom, že § 38c síce je uvedený v pôvodnom vládnom návrhu zákona ako nový paragraf, lenže bod 70, bod 69, bod 69, nie, pardon, sám sa v tom zamotávam, jednoducho je to tak zamotané, že pri všetkej sústredenosti je veľmi ťažké udrieť ten klinec po hlavičke. Tento 21. bod, ktorý sa mení bodom 70 spoločnej správy, je vlastne formulovaný nanovo, pričom pôvodne bod 21 vo vládnom návrhu zákona znel tak, že za § 38b sa vkladajú § 38c a 38d. Čiže ešte raz, v súčasne platnom zákone máme § 38b, vládny návrh novely chcel zaň vložiť § 38c a 38d, lenže tento bod vládneho návrhu sa má zmeniť tak, a má sa zmeniť tak, že za 38c sa má vložiť 38d, lenže 38c jednoducho neexistuje!

    Neviem, či ste schopní vnímať to, čo hovorím. Je to naozaj veľmi ťažké, tu mám pred sebou tie papiere a sám sa v tom motám dookola, ale je to jednoducho tak. Tento návrh je zmätočný. Tento návrh je zmätočný. Čiže možno pomôže tretie čítanie, ja neviem, možno to pán prezident vráti, pretože pani Dreninová ako šéfka legislatívy si toto zrejme nenechá ujsť, túto príležitosť, aby trošku pokárala personál na ministerstve zdravotníctva za takúto nedôslednosť.

    Čiže tieto dva, tieto dva príklady, o ktorých som sa snažil teda niečo povedať, dosvedčujú tomu, že takto prijímaná legislatíva je zlým spôsobom prijímaná legislatíva, je to zmätočné, je to protirečiace. A preto v tejto súvislosti navrhujem procedurálne a podávam návrh, aby vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a tak ďalej, tlač 478, bol vrátený navrhovateľovi na dopracovanie, čiže pripájam sa ku kolegovi Novotnému s týmto návrhom. Zároveň ale ďalej podávam návrh, aby sa odložilo rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 478, a po tretie podávam návrh, aby sa nepokračovalo v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona číslo 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač č. 478. Ešte raz chcem zdôrazniť, že dôvodom tohto môjho návrhu je vysoký stupeň nejasnosti zvolených formulácií, riziko závažných výkladových problémov pri uplatňovaní tohto zákona v praxi. A osobne si myslím, že ak by bol zákon schválený v takejto podobe, pán prezident zrejme vráti tento zákon na dopracovanie. A ďalšia vec, ktorú chcem pripomenúť a na ktorú naviažem, podľa môjho názoru je zákon v ustanovení, ktoré sa týka podielov na zisku z dividend retroaktívny, čo ďalej vysvetlím.

    Ďalej by som chcel navrhnúť, v prípade, že tieto návrhy na vrátenie zákona, respektíve odloženie, nepokračovanie v rokovaní, ak budú odmietnuté, tak navrhujem vyňať body 69 a 70 spoločnej správy na oddelené hlasovanie. Čiže navrhujem, aby sa o bodoch 69 a 70 hlasovalo oddelene, ale o týchto dvoch bodoch spoločne s mojím odporúčaním, ak dovolíte, neschváliť tieto body spoločnej správy. Dôvodom je, ako som už uviedol, sú to závažné legislatívne, ale aj obsahové nedostatky, ktoré tieto body podľa môjho názoru obsahujú.

    Ďalej by som rád prešiel k problému, ktorý je zároveň jadrom môjho vystúpenia, a to je problém ďalšieho zvyšovania odvodov. Ja som so záujmom sledoval niekedy, bolo to v máji, vyjadrenie pána ministra hospodárstva Malatinského, ktorý uvádzal, že vláda by sa chcela s podnikateľmi dohodnúť, so zamestnávateľmi dohodnúť a prijať memorandum o ďalšom nezvyšovaní daní a odvodov. Pán minister Malatinský vtedy v máji uvádzal, že toto memorandum by mala vláda prijať do konca júna. Pozorne som si prezrel rokovania vlády, ktoré už prebehli, aj to, ktoré má prebehnúť dnes, respektíve už prebieha. Žiadna zmienka o takomto memorande tam nie je, tak verím, že také memorandum bude prijaté niekedy v budúcnosti. Je to možno aj preto, lebo dosť zle by sa prijímalo memorandum o nezvyšovaní odvodov v súbehu s tým, že v tomto parlamente práve prebieha rokovanie, ktorého výsledkom bude zvyšovanie odvodov a to konkrétne odvodov na zdravotné poistenie z dividend, zo zisku. Prečo tomu tak je? Zvýšenie poistného z dividend zo zisku navrhuje pani ministerka vo vládnom návrhu v bode 21, kde, kde pani ministerka v pôvodnom vládnom návrhu v bode 21 navrhuje zaradiť nový § 38c, podľa ktorého poistenec, ktorý má príjem z dividend, zo zisku dosiahnutého za roky 2011 a 2012, má povinnosť platiť poistné aj z tohto príjmu. Vymeriavacím základom z tohto príjmu je príjem, ktorý presiahne 50 % z priemernej mesačnej mzdy v rozhodujúcom období a je najviac 60-násobok priemernej mesačnej mzdy v rozhodujúcom období. Sadzba poistného z tohto príjmu je 10 % a ak ide o osobu so zdravotným postihnutím 5 percent. A tak ďalej, dôležité je tu potom ešte § 38c v odseku 2 "ročné zúčtovanie poistného za rok 2013 sa vykoná podľa tohto zákona". Čiže podľa práve prerokovávanej novely.

    Zdôrazňujem, ročné zúčtovanie za celý rok 2013, čiže zo všetkých príjmov, ktoré poistenec dosiahol v čase od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013, hoci účinnosť tohto zákona sa navrhuje od 1. októbra 2013, čo je v poriadku, lebo nemôže byť účinný spätne. Ročné zúčtovanie za celý rok 2013 sa má vykonať podľa tohto zákona. To znamená aj z tých príjmov, ktoré poistenec dosiahol pred 1. októbrom 2013, to znamená spätne.

    Spoločná správa tento návrh z vládnej novely, z vládneho návrhu chce zmeniť v bode 69, kde, ja to skrátim, pretože vás s tým nebudem unavovať, kto chce, si to prečíta sám, značne zmätočným spôsobom sa snaží upraviť princíp platenia poistného z dividend zo zisku dosiahnutého za roky 2011 - 2012. Ten spôsob, ktorý je tam navrhnutý, je značne zmätočný. Naviac je to urobené takou technikou, prosím vás, právnici, počúvajte ma teraz pozorne, či súhlasíte s tým, aby novela, ktorá má byť účinná od 1. októbra 2013, zmenila prechodné ustanovenie § 38b ods. 9, prechodné ustanovenie, ktoré bolo účinné od 1. januára 2013 a bolo prijaté k tej novele, ktorá bola platná od 1. januára 2013. Čiže ešte raz. Na jeseň sme schválili vo vtedy prijímanej novele zákona prechodné ustanovenie § 38b ods. 9, ktorý riešil v prechodných ustanoveniach ten prechod medzi starým rokom 2012 s rokom 2013 a tieto prechodné ustanovenia boli teda účinné od 1. januára 2013, a tu zrazu sa majú takto zmeniť prechodné ustanovenia platné od 1. januára 2013. Podľa môjho názoru sa takto legislatíva jednoducho nerobí. Podstata veci, pokiaľ ide o dividendy zo zisku, je teda tá, že z odôvodnenia vyplýva, z odôvodnenia k tomuto bodu 69 spoločnej správy vyplýva, že pani ministerka má skutočne za úmysel zvýšiť maximálny vymeriavací základ z týchto dividend na 60-násobok priemernej mzdy, a to je pointa toho, o čo mne tu ide. Pani ministerka toto zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu na 60-násobok priemernej mzdy odôvodňuje tým, že ide len o akúsi metodickú zmenu, že vlastne o nič nejde. Ide len o upresnenie, len o zmenu metodiky. Zásadne s takýmto tvrdením nesúhlasím. Poďme si, prosím, trošku rozobrať, čím je daná výška odvodového zaťaženia, čím je vlastne dané, že platím nejaké odvody, prečo ich platím, aké vysoké ich platím.

    Po prvé. Výška odvodového zaťaženia je daná tým, z akých vôbec príjmov sa platí poistné, aké vôbec príjmy započítavame do vymeriavacieho základu. Do roku 2010 sa dividendy do vymeriavacieho základu nezapočítavali. Poistné sa z nich neplatilo. Zaviedlo sa to od roku 2011.

    Druhá podstatná vec je, aká je vysoká sadzba poistného. Sadzba poistného z dividend v rokoch 2011 - 2012 bola 10 %, resp. 5 %, pokiaľ ide o osoby so zdravotným postihnutím. Od 1. januára 2013 sa táto sadzba zvýšila na 14 %, keď to trošku zjednoduším.

    A tretia podstatná vec je, aký vysoký je maximálny vymeriavací základ, resp. aj, aby sme nezabudli, aký je ten povinný, ak existuje minimálny vymeriavací základ. Čiže výška maximálneho vymeriavacieho základu je veľmi podstatný faktor, ktorý určuje celkovo výšku poistného, ktoré zaplatí poistenec, a nie je to žiadna metodika. Metodika je, či vypočítam a+b alebo b+a a vyjde mi to isté, ale toto je zmena povinnosti poistenca, či platí až zo 60-násobku priemernej mzdy, alebo len z 36-násobku priemernej mzdy. Tu v žiadnom prípade nejde o metodiku. To je veľký omyl, ak si toto niekto myslí.

    Poviem príklad. Povedzme, že nejaký podnikateľ, povedzme spoločník v eseročke bude mať dividendu za rok 2012 zo svojej spoločnosti vyplatenú povedzme v tomto mesiaci, v júni, po účtovej uzávierke za uplynulý rok, vyplatí si dividendu 50-tisíc eur. Tento spoločník nazrie do zákona o zdravotnom poistení v súčasnom platnom znení a tam vidí § 38b ods. 9, ktorý hovorí, že postupuje sa pri týchto dividendách za rok 2012 podľa zákona účinného do 31. decembra 2012, kde si teda nájde v zákone účinnom do 31. decembra 2012 znenie § 13 vymeriavací základ ods. 9 písm. b) "vymeriavací základ je najviac 36-násobok priemernej mzdy". Na základe toho si tento podnikateľ, tento spoločník eseročky myslí, že v súlade s platným zákonom, a podľa môjho názoru bude mať pravdu, bude platiť poistné najviac zo sumy 28 296 eur. 28 296 eur je suma daná ako 36-násobok priemernej mzdy, 36-krát 786 eur, čiže má za to, že z tej dividendy 50-tisíc, ktorú si vyplatil, bude platiť zo sumy 28 296 eur, čiže zaplatí 2 829 eur, ak by nemal žiadne iné príjmy, hypoteticky. Lenže táto novela, ktorú sa snaží presadiť pani ministerka, či už v pôvodnom vládnom návrhu, či v bode 69 spoločnej správy, hovorí o tom, že maximálny vymeriavací základ bude 60-násobok priemernej mzdy, aj pokiaľ ide o takéto dividendy za rok 2011, 2012 vyplatené povedzme teraz v tento deň, lebo ročné zúčtovanie sa spätne vykoná podľa novely. Čiže tento spoločník bude nepríjemne prekvapený, pretože napokon po prijatí takéhoto zákona, ktorý je retroaktívny, pri síce nezmenenej sadzbe poistného 10 %, ale pri zvýšení maximálneho základu na 60-násobok priemernej mzdy bude poistné platiť až zo sumy 47 160 eur, čiže zaplatí 4 716 eur. Zaplatí o 1 886 eur viac.

    Ešte raz, pretože opakovanie je matka múdrosti. Ešte raz zopakujem to, čo som povedal, to odôvodnenie, prečo je tento vládny návrh, resp. bod 69 spoločnej správy retroaktívny. Retroaktívny je preto, lebo účinnosť zákona sa síce korektne navrhuje k 1. októbru 2013, resp. niektoré body až k 1. januáru 2014, avšak podľa návrhov sa ročné zúčtovanie za celý rok 2013, čiže aj príjmy, ktoré poistenec obdržal v čase od 1. januára do 30. septembra, ročné zúčtovanie za celý rok sa má vykonať podľa navrhovanej novely. Súčasný zákon hovorí v § 38b ods. 9, ja to odcitujem presne, čo hovorí súčasný zákon, § 38b ods. 9 hovorí v súčasnom platnom znení: "Na dividendy zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré začalo, ktoré sa začalo pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa vzťahuje tento zákon v znení účinnom do 31. decembra 2012".

    A čo hovorí § 13 zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2012? Paragraf 13 vymeriavací základ v odseku 9 v písm. b) definuje: "vymeriavací základ je najviac 36-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca" atď. To hovorí zákon o zdravotnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2012. Čiže ak si niekto vyplatí dividendu v čase od 1. januára do 30. septembra, pred účinnosťou tejto preberanej novely, postupuje jednoznačne podľa novely, podľa stavu zákona pre tieto dividendy platného do 31. decembra 2012. Čiže najviac 36-násobok priemernej mzdy.

    Vládny návrh, ako som už hovoril, v § 38c navrhuje, aby sa vymeriavací základ zvýšil až na 60-násobok priemernej mesačnej mzdy, tak ako som to už citoval. A bod 69 spoločnej správy, ktorým by sa mal nahradiť tento bod 21 vládneho návrhu, ten takisto, keď pozerám na odôvodnenie, ktoré v spoločnej správe je, navrhuje, aby sa vymeriavací základ zvýšil až na 60-násobok priemernej mzdy.

    Pozrite, ja tomu rozumiem a je mi jasné, že keď sa na jeseň prijímala tá ostatná novela zákona o zdravotnom poistení, že to bolo takisto prijímané, tieto veci boli prijímané na poslednú chvíľu, tieto, tieto prechodné ustanovenia boli prijaté, neviem, či cez spoločnú správu, alebo až pozmeňujúcim návrhom priamo v pléne na poslednú chvíľu, a niektoré veci sa nedomysleli. Je mi jasné, že ak nejaký poistenec v tomto roku má aj príjem z dividend za rok 2012, kde by mal byť ten 36-násobok, a má aj iné príjmy, kde už je ale 60-násobok priemernej mzdy ako maximálny základ, že technicky v ročnom zúčtovaní to urobiť tak, aby to sedelo, je prakticky nemožné. To mi je všetko jasné a rozumiem tomu, že ľudia na ministerstve zdravotníctva si pekne zavarili a nevedia teraz, kam z konopí. Ale nie je možné kvôli tomu, že sa stali takéto veci, retroaktívnym spôsobom zvyšovať odvody z dividend tým, že sa zvýši maximálny základ na 60-násobok priemernej mzdy.

    Ja poviem svoj návrh a poviem, prečo som to vymyslel tak, ako som vymyslel, hneď k tomu prídeme, hneď k tomu prídeme. Chcel by som ešte k tej retroaktivite povedať jednu vec, aby to bolo, ešte, ešte jeden argument. Ak mi tu niekto bude tvrdiť, že to zvýšenie z 36-násobku na 60-násobok nie je retroaktívne, tak potom sa rečníckou otázkou opýtam: A prečo ste, pani ministerka, nenavrhli, aby sa aj sadzba z tých pôvodných 10 % nezdvihla na 14 percent? Veď predsa z dividend sa dnes platí sadzba 14 percent. Tu ste sa toho jednoznačne zľakli, pretože to by bilo veľmi do očí a takúto nejakú odvahu na takúto, takýto ďalší retroaktívny zásah ste, to kvitujem, nenabrali, pretože to už by bolo ako, to ja neviem, čo by som na to potom povedal. Čiže správne ste ponechali sadzbu z týchto dividend 10 %, pretože dobre viete, že prípadné zvýšenie na 14 % by bolo retroaktívne, ale bez problémov ste navrhli retroaktívne zvýšenie maximálneho základu, pretože by boli problémy v ročnom zúčtovaní.

    Dobre. Prejdem teraz k svojmu pozmeňovaciemu návrhu.

    Ja ho teda prečítam tak, ako sa sluší a patrí. Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 478).

    V čl. I bod 21 znie:

    "21. Za § 38b sa vkladajú § 38c a 38d, ktoré vrátane nadpisov znejú:

    "§ 38c Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. októbra 2013.

    (1) Poistenec, ktorý má príjem z dividend zo zisku dosiahnutého za roky 2011 a 2012, má povinnosť platiť poistné aj z tohto príjmu. Vymeriavacím základom z príjmu podľa prvej vety je príjem, ktorý presiahne 50 % z priemernej mesačnej mzdy v rozhodujúcom období, najviac v sume zodpovedajúcej 36-násobku priemernej mesačnej mzdy v rozhodujúcom období. Sadzba poistného z príjmu podľa prvej vety je 10 % a ak ide o osobu so zdravotným postihnutím 5 percent. Ustanovenie § 38b ods. 9 sa nepoužije.

    (2) Ročné zúčtovanie poistného za rok 2013 sa vykoná podľa právnej úpravy účinnej od 1. októbra 2013.

    (3) Dohodu podľa § 29b ods. 17 uzatvorí úrad s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky najneskôr do 31. októbra 2013.

    § 38d Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie. Týmto zákonom sa preberajú právne záväzne akty Európskej únie uvedené v prílohe."."

    Čiže dovoľte ešte raz odôvodnenie: Podľa § 38b ods. 9 zákona o zdravotnom poistení v platnom znení, dnes platné znenie, sa na dividendy zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo pred 1. januárom 2013, t. j. napríklad na dividendy zo zisku dosiahnutého za rok 2011 alebo 2012, vzťahuje zákon v znení účinnom do 31. decembra 2012. To znamená, že v súlade s § 13 odsek 9 písmeno b) zákona, v znení účinnom do 31. 12. 2012, vymeriavací základ je najviac 36-násobok priemernej mesačnej mzdy.

    Podľa § 38c vládneho návrhu sa navrhuje, aby vymeriavací základ z dividend zo zisku dosiahnutého za roky 2011 a 2012 bol až do výšky 60-násobku priemernej mesačnej mzdy. Schválením vládneho návrhu sa tak zvýši odvodové zaťaženie osôb, ktoré majú príjem z dividend, a vládny návrh je naviac retroaktívny, a to preto, lebo podľa navrhovaného § 38c odsek 2 sa ročné zúčtovanie poistného za celý rok 2013 vykoná podľa tohto zákona, to jest podľa vládneho návrhu. A ďalej tam uvádzam príklad, ktorý som už vlastne prezentoval, a z toho príkladu je, myslím, každému jasné, že vládny návrh je retroaktívny rovnako, ako je retroaktívny návrh v bode 69 spoločnej správy.

    Ja chcem ešte zdôrazniť tú techniku, tú techniku, ktorá vyplýva z môjho návrhu. Tá technika pre ročné zúčtovanie, pretože treba urobiť vyhlášku, treba urobiť tlačivá k ročnému zúčtovaniu, tá technika by bola taká, že do vymeriavacieho základu, celkového vymeriavacieho základu poistenca, ktorý má príjem z dividend za rok 2011, 2012, by takéto dividendy šli najviac vo výške 36-násobku priemernej mesačnej mzdy, čiže najviac do sumy tých 28 296 eur. Čiže ak by mal niekto vyplatenú povedzme dividendu 50-tisíc, tak do ročného zúčtovania by sa započítal príjem 28 296 eur v súlade vlastne vecne so súčasne platným zákonom a k tomu by sa pripočítali prípadné ďalšie príjmy poistenca, ktoré má, a ten celkový vymeriavací základ by potom mohol byť až 60-násobok priemernej mzdy, čiže tých 47 160 eur. Čiže ten by mohol byť celkovo až 47 160 eur, ale tá časť, ktorá by bola tvorená príjmami z dividend, tá by mohla siahať maximálne do výšky 36-násobku priemernej mzdy. Nebudem sa hádať, či je toto riešenie absolútne právne najčistejšie, možno nie je, ale vecne je správne a je v súlade s tým, čo hovorí zákon dnes. A zdôrazňujem, ak sa prijme vládny návrh, ak sa prijme bod 69 spoločnej správy, tak sa prijme zákon, ktorý bude v tejto veci retroaktívny. Priateľsky upozorňujem, že ak sa tak stane a bude prijatý retroaktívny zákon, budem iniciovať podanie na Ústavný súd vo veci retroaktivity a verím v podporu tridsiatich kolegýň a kolegov poslancov, ktorí sa mi pod tento návrh podpíšu.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie chcú reagovať traja páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Novotný, s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne, ja by som rád ohodnotil vecný tón vystúpenia pána poslanca Mihála. Ja som takisto vo svojom vystúpení chcel byť v takomto vecnom tóne. Neviem, či sa mi to podarilo, lebo to, čo by sme mohli možno jednoducho povedať aj po vystúpení pána poslanca Mihála, aj po tom mojom vystúpení, je, že zákon, tak ako je napísaný, je v princípe dobrý. Princíp tohto zákona nie je zlý, nikto nie je proti transpozícii smernice Európskeho parlamentu, ani proti tretej etape zvyšovania platov nemocničných lekárov. Ten problém, ktorý mám ja pri svojom vystúpení a ktorý mal aj pán poslanec Mihál, je, že ten zákon nie je napísaný dobre, keď potrebuje 89 strán v spoločnej správe pozmeňujúcich návrhov a stále nachádzame nové a nové problémy a riziká, ktoré tento zákon prináša. Preto, to, čo sme sa snažili aj pán poslanec Mihál, aj ja vo svojich vystúpeniach, upozorniť na problémy, ktoré v tomto zákone reálne existujú, a aj sme sa snažili niektoré tieto riziká vylepšiť, obmedziť. O tom boli naše pozmeňujúce návrhy. Preto si myslím, že najoptimálnejšie v tejto chvíli by bolo schváliť v pléne procedurálny návrh, ktorý podal aj pán poslanec Mihál, aj ja, vrátiť návrh zákona na dopracovanie. Jednoducho si na to treba ešte raz na ministerstve zdravotníctva kľudne sadnúť, rozobrať všetky tieto pozmeňujúce návrhy a doladiť to tak, aby tu prišiel jeden dobrý, kvalitný zákon, ktorý bude transponovať smernicu Európskeho parlamentu, riešiť kryté a nie riskantné zvyšovanie platov nemocničných lekárov. Tak, poviem to úprimne pani ministerke zdravotníctva, aby aj ja, aj pán poslanec Mihál sme mohli s kľudným svedomím hlasovať za tento zákon, že je to dobrý zákon pre slovenské zdravotníctvo. Lebo dnes, v tejto chvíli sa musíme zdržať už len pre tie riziká, ktoré v tomto zákone existujú, a pre nejasnosti.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Zsolt Simon.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Mihál, no, ďakujem pekne za konštruktívne vystúpenie a je pravda, že veľmi ťažko sa vyznať v tých pozmeňujúcich návrhoch. Rád by som doplnil, rád by som ťa doplnil pri tvojom vystúpení a síce, že na jeseň sme schválili, niekoľkokrát si toto povedal. Ja by som bol rád, keby si v budúcnosti bol konkrétny a povedal, že to schválila vládna strana a poslanci SMER-u, pretože ja som za to nehlasoval ani na jeseň a nemienim hlasovať za to ani dnes. To znamená, že je treba povedať, že nie je možné, aby sa SMER skrýval za kolektívnu vinu parlamentu, kde sedia aj ostatné politické strany, ale v plnej miere nech nesie zodpovednosť za svoje rozhodnutie. A k tej retroaktivite, či to bude, alebo nie, či je to kóšer, alebo neni to kóšer. No, je treba povedať slovami kolegu Hlinu, že naozaj ako v sekte je aj retroaktivita možná.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Ivan Švejna.

  • Ďakujem. No, prepáčte, nezvyknem byť veľmi expresívny, ale dovoľte mi hlavne pri týchto zdravotných odvodoch povedať, že jednoducho spôsob, ako sa zaviedli zdravotné odvody do dividend, je v podstate totálnym bordelom. Zhoršuje podnikateľské prostredie, zvyšuje administratívne zaťaženie podnikateľov a núti podnikateľov v súčasnosti si nevyplácať dividendy, pretože sa chcú vyhnúť práve plateniu zdravotných odvodov.

    Musím ešte povedať, že zdravotné odvody z dividend je de facto unikátna, unikátna, unikátna vec, pretože nepoznám krajinu, ktorá by mala takýmto spôsobom zakotvené zdravotné odvody v dividendách. A už len čakám, ešte raz, teraz, nezvyknem byť expresívny, ale už čakám, keď nejakého, v úvodzovkách, experta napadne zaviesť zdravotné odvody aj z úrokov v bankách. Takže, žiaľbohu, žiaľbohu, toto je veľká oblasť, ktorú treba preorať, a určite možno treba otvoriť diskusiu, či vôbec tie zdravotné odvody majú byť v dividendách.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem aj kolegovi Novotnému za podporu. Ospravedlňujem sa kolegovi Zsoltovi Simonovi. Áno, mal by som sa vyjadrovať presnejšie, kto prijíma v tomto parlamente takéto nešťastné a celú ekonomiku Slovenska postihujúcu, postihujúce zákony, ktoré majú dopad aj na zvyšujúcu sa nezamestnanosť.

    A ku kolegovi Švejnovi, no § 7 zákona o dani z príjmov, tieto príjmy už podliehajú zdravotnému poisteniu. Čiže pán minister Kažimír keď sa rozhodne, že úroky v banke nebudú zdanené zrážkovou daňou, ale budú sa priznávať v daňovom priznaní, tak v tom okamihu sa z úrokov v banke bude platiť zdravotné poistenie. To len taká malá technická pripomienka a nápad pre pána ministra Kažimíra, odkiaľ ešte vyžmýkať peniaze.

    A chcem na záver, keď mám ešte slovo, pripomenúť slová pána premiéra Fica, ktorý nedávno povedal, že Slovensko nie je právny štát. No, bodaj by aj Slovensko bolo právny štát, keď sa do tohto parlamentu predkladajú zákony, ktoré sú retroaktívne a zákaz retroaktivity je jeden z predpokladov toho, aby sme o nejakom štáte mohli povedať, že je právny. Slovensko naozaj nie je právny štát. Ak tento parlament, ak kolegovia za stranu SMER sú schopní zdvihnúť ruku a stisnúť tlačítko za, za zákon, ktorý je retroaktívny.

  • Ďakujem pekne.

    Toto boli písomne prihlásení rečníci. Dávam priestor, páni poslanci, prihláste sa do rozpravy ústne. Nech sa páči.

    Túto možnosť využili dvaja poslanci, pán poslanec Hlina, pán poslanec Ježík. Uzatváram možnosť prihlásiť, ešte pán poslanec Sulík chcel využiť. Dobre. Dajte, prosím vás, ako posledného pána Sulíka. Takže pán poslanec Hlina, Ježík a Sulík.

    Nech sa páči, dávam slovo prvému prihlásenému pánovi poslancovi Hlinovi.

  • Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážení kolegovia, tak jak som avizoval, že kvôli autenticite som si dovolil sa takto ustrojiť. Necítim sa v tom mimoriadne komfortne, nikdy som to nenosil, tak, ale naozaj chcem byť čo najviac autentický. Aj toto je autentické. To je z jednej nemocnice, poprosili ma, aby som nemenoval, z ktorej, aby ste sa im prípadne nepomstili niekto za to, že som, že mi to požičali, čiže nepoviem z ktorej.

  • Reakcie z pléna: Z pekárne.

  • Nie, z nemocnice, z bratislavskej nemocnice. Konkrétnejší nebudem.

    Prosím vás pekne, ak sa sekta rozhodne spolu s eštebákmi, že ide okradnúť chorých ľudí a použije na to parlament, že kedy sa to stane? Teraz sa to robí! Čiže teraz sekta v spolupráci s eštebákmi okrádajú chorých ľudí, občanov tejto krajiny a na to, aby sa im to podarilo, si zobrali vás ako parlament a prostredníctvom zákona. Vážení kolegovia, to, čo sa tu robí, nemá obdoby, to nemá nikde obdoby. Ja sa to pokúsim vysvetliť na nejakom príklade, ktorý by sa dal ľahko pochopiť, že čo vlastne stvárate. Čo vy stvárate? Minulý rok, keď tu pani Zvolenská došla prvýkrát s daňou z dividend. Slušné krajiny, pán Švejna to dobre povedal, slušné krajiny majú daň z dividend, to sú slušné krajiny, potom sú lumpenštáty, ktoré to robia nejako ináč. Už cisári pred dvetisíc rokmi, to už, však to je aj v Biblii, že čo je cisárovi, koho je. Prosím vás pekne, my sme jedna z prvých pilotných krajín, ktorá platí dane súkromným firmám. To bolo zavedením zdravotných odvodov do zdravotných poisťovní, ktoré sú u nás z dvoch tretín, alebo z troch, dve sú súkromné. To znamená, my sme prví boli, ktorí sme začali platiť dane súkromným firmám. To je prvé prvenstvo. Dobre. Slušné krajiny povedia, dajte daň z dividend, stanovíme sadzbu a platí sa štátu, a štát povie, čo s tým. My sme zase išli inou cestou. Prosím vás pekne, aby ma niekto nenamietol, že neviem, prečo mi to vadí alebo nevadí. Keď ste sa tak rozhodli, nech to je, ale povedzte mi jeden, ale jeden-jediný logický dôvod, prečo teraz, keď ste jasne avizovali, že ich idete kúpiť, tie zdravotné poisťovne?

    Rozumiete, teraz si predstavte, kolegovia, jeden prípad, chcete kúpiť susedov pozemok, teraz mu urobíte plot, dáte mu tam vykopať studňu, meliorácie mu spravíte, proste normálne mu zvýšite cenu jeho pozemku, alebo on vám povie, ja vám ho predám, dám si spraviť audit hodnoty a za tú cenu vám to predám. A vy predtým, ako to začnete, chcete od neho kúpiť, mu nainvestujete do toho pozemku, to znamená, zvýšite mu hodnotu. Povedzte mi, prosím vás pekne, kde je tu logika. Vy ste povedali, že chcete kúpiť Union a Dôveru. Ja toto nekomentujem, to rozhodnutie, ale povedali ste, že to chcete robiť - a zvyšujete im hodnotu. Zavedením, to, čo minulý rok ste tu doniesli, a to, čo ste tu teraz retroaktívne doniesli, ja som sa rozprával s jednou z najvýznamnejších audítorských firiem na svete, ako existuje, s jej pobočkou, poprosili ma, že aby som nemenoval, že aká sú. Pýtal som sa ich jednu jednoduchú vec, kolegovia, počúvajte.

    Keď zavediete niečo, daň z dividend, to znamená, to sú nejaké predpokladané výnosy v určitých účtovných obdobiach. A som sa ich pýtal, prosím vás, tieto predpokladané výnosy v budúcich účtovných obdobiach zvyšujú hodnotu, zvyšujú hodnotu tej firmy? Samozrejme, samozrejme. Oni dokonca, keby tí audítori toto nezahrnuli pri bilancii hodnoty tej firmy, tak oni porušujú zákon. Čiže čo vy robíte? Jak to mám ináč povedať? Minulý rok som hovoril to isté, možno menej zrozumiteľne. Oni tieto ustanovenia o dividendách musia zahrnúť do hodnoty spoločnosti, lebo to je predpokladaný budúci výnos, v nejakom objeme. Čiže musí to byť v bilančnej, na bilančnej strane ako plusová záležitosť. Prosím vás pekne, povedzte mi, ktorý hlupák, ktorý hlupák urobí to, že umelo zvýši niekomu hodnotu niečoho, čo chce neskôr kúpiť. Povedzte mi, kto? Má to logiku?

    Štát by mal v tejto chvíli, keď povedal, že to chce robiť, mal by znižovať, ak by teda chcel byť ofenzívny, mal by znižovať hodnotu zdravotných poisťovní. Možno tým, že by sa poistenci štátu prepoistili do štátnej, však ale to neurobíte, neurobíte, že znížite počet, že znížite hodnotu. Práve naopak, vy zvýšite hodnotu zdravotných poisťovní, to je lúpež, vážení, veď to je lúpež.

    Pani ministerka, prijatím tohto zákona, potom vy to kúpite, potom tam bude niekde bilančná hodnota, tam v nejakej tej kolónke sa objaví ten predpokladaný budúci výnos a kde sa vyčísli hodnota, že preto, kvôli tomu o 50 alebo o 100 miliónov eur musíte drahšie kúpiť tie poisťovne, prosím vás pekne, čo potom urobíte? Vzdáte sa? Ja neviem, kde je ženská basa, myslím, že v Trnave, prosím vás pekne, pôjdete tam? Pôjdete tam? Prosím vás, ja nechápem

  • Reakcia z pléna.

  • , ale, kolegovia, prosím vás, to, čo tu stvárate, je lúpež, tak dovoľte mi tento slovník. Ale však tu je zodpovedná, však je ministerka, nie? Tak hovorme o zodpovednosti. O čom hovoríte? Však robíte s peniazmi ľudí tejto krajiny, prosím vás. Na záchodoch neumývajú týždeň záchody, sú tam stafylokoky, neviem, čo všetko, a tuná idete niekomu, bývalým eštebákom o 100 miliónov euro dať viac ustanovením zákona, ktoré tu účelovo donesiete, účelovo.

    Prosím vás, oni vypočítali, že to minulý rok nestačilo. Zistili, že na to, aby to audítori dali v tej vyššej hodnote, ktorú chcú, tak ju poslali sem ešte raz. Povedali jej, že ešte tam musíš vniesť aj ten rok 2011, 2012, vtedy nám to skočí na tú sumu, ktorú chceme. O tom to je. Prosím vás pekne, tí ľudia v tých čakárňach sedia na stoličkách a vy o čom tu rozprávate? Áno, keď sa to objaví v tej audítorskej uzávierke, že to kúpite za peniaze týchto ľudí tejto krajiny, a pritom v tých nemocniciach to je, pôjde do tej ženskej basy alebo nepôjde? Budete to po nej chcieť? Nebudete. Nanajvýš možno pomýlili sme sa, ale ani to nebude v tejto krajine. Všetko prejde, vážení. Čo ste to? Ako viac, ako silnejšie, povedzte mi, kde je logika? Kde je logika, že zvyšujete cenu niečoho, čo chcete kúpiť? Zodpovedzte mi. Pán Kondrót, Kondrót rozumie všetkému. Prosím vás pekne, nájdite mi jeden rozumný dôvod, prečo to je tak. Prečo?

    Prosím vás pekne, ak máte pocit, že je to dôležité, dať tam tie, daň zdravotných, tak počkajte! Kolegovia, prosím vás, keď počúvate na rozumné argumenty, keď máte pocit, že je to dôležité, tak počkajte! Kúpte Union, kúpte Dôveru a potom tej štátnej dajte tie peniaze, potom to prijmite! Prečo to, prečo nepočkáte s tým, keď ich kúpite?

    A ešte by ste neverili jednu vec, vážení kolegovia, čo je pravdou, čo je pravdou.

  • Zaznievanie gongu.

  • V absolútnom vyjadrení, v absolútnom vyjadrení tie peniaze nie sú až taký veľký príjem, že by to tak tie pokladne plnili. Čiže viete, že v čom vidíte tú pohnútku, prečo to robia? To nie je, že prijatím tohto zákona sa zrazu rozpočty zdravotných poisťovní naplnia. Nenaplnia, lebo nie je to tak účinné, ako si niekto myslel. Ale prečo to dávajú? Len a len kvôli tomu, že v tej audítorskej uzávierke sa to objaví ako zvýšená hodnota firmy. Je to tak. Robil som, čo som mohol.

  • Pán poslanec, prepáčte, iba upozorňujem, že je čas hlasovania, že či dokončíte.

  • Robil som, čo som mohol. Minulý rok som upozorňoval, v prvom čítaní som upozorňoval, interpeloval som, teraz tu stojím jak šašo v bielom plášti, prosím vás pekne, vy ho zo mňa robíte, čo iné mám urobiť? No, ako sa smejete, pán Želiezka, vy sa smejete aj s vaším smutným životom. Prosím vás pekne, robte, čo to stvárate s týmto štátom? Čo to stvárate s týmto štátom? Vy ste sekta. Normálne ste jedna praobyčajná sekta, ktorá sa spolu s eštebákmi teraz rozhodla, že okradne chorých ľudí tejto krajiny. To teraz robíte a vy sa na mňa môžete škeriť, koľko chcete, prosím vás pekne.

    Vážení kolegovia, urobil som, čo som mohol, interpeloval som, to je tiež a to je úcta k ústavnému inštitútu. Ak je ústavným inštitútom možnosť interpelovať a tuná pani kolegyňa, pani ministerka mi odpíše na moju otázku, či sa hodnota zvýši, alebo nie, mi odpíše, že nemajú záujem. Ja som sa nepýtal, či máte záujem! Ja som sa pýtal, či sa zvýši, alebo nezvýši. Prosím vás pekne, dá sa od vás dostať odpoveď, či prijatím týchto zákonov minulý rok a pokračovaním tohto sa zvýši hodnota zdravotných poisťovní? Viete mi, prosím vás, na takúto jednoduchú otázku odpovedať? Povedzte mi, prosím vás pekne, na jednoduchú otázku jednoduchú odpoveď, či je audítor povinný predpokladaný budúci výnos budúcich účtovných období

  • Zaznievanie gongu.

  • po prijatí tohto zákona zahrnúť do účtovnej uzávierky, čo zvýši tú hodnotu, za ktorú vy kúpite...

  • Vystúpenie prerušené predsedajúcim.

  • Pán poslanec, máte ešte dlhý prejav? Pán poslanec!

  • ...ale nie za svoje, pani Zvolenská, nie za peniaze Penty, ale za peniaze týchto ľudí.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Nie sú faktické poznámky. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme hlasovať o prerokovanom bode. Poprosím vás, dámy a páni, aby ste sa zaregistrovali vo svojich hlasovacích zariadeniach.

  • Zaznievanie gongu.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V mene troch poslaneckých klubov SDKÚ - DS, KDH a MOST - HÍD navrhujem opakovane zaradiť do programu 21. schôdze Národnej rady osobitný bod: Opatrenia vlády na zníženie rekordného dlhu. Odôvodnenie je, že pán minister financií nás informoval, že podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti doručil do Národnej rady list, v ktorom vysvetľuje rekordné zadlženie a následné opatrenia na zníženie dlhu, avšak tento list sme nevideli. Keďže táto problematika je naozaj závažná a nemôže zostať len pri založenom liste v kancelárii, navrhujeme ju opätovne prerokovať v osobitnom bode schôdze Národnej rady.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja by som požiadala do zápisu o hlasovaní uviesť, že pri hlasovaní č. 85 ma zariadenie vykázalo, že som hlasovala za a hlasovala som proti.

  • Budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Štefanca.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 61 za, 79 proti, 2 sa zdržali.

    Návrh na doplnenie programu sme neschválili.

    Poprosím pána poslanca Glendu, aby uviedol v prvom čítaní hlasovanie o návrhu skupiny poslancov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369 o obecnom zriadení. Je to tlač 449.

  • Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 449.

  • Ďakujem pekne. Pán predseda, v rozprave vystúpili piati poslanci, procedurálne návrhy neboli podané, preto prosím, pán predseda, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 77 za, 62 proti, 1 sa zdržal, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený poslanecký návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj s tým, že určené výbory poslanecký návrh zákona prerokujú v termíne do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013 od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 100 bolo za, 13 proti, 24 sa zdržalo, 5 nehlasovali.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehoty na prerokovanie.

    Dámy a páni, bol to jediný prerokovaný bod. Vyhlasujem, ešte? Páni poslanci. Uhliarik? Nie. Pán poslanec Švejna? Nie. Vyhlasujem krátku prestávku a budeme pokračovať

  • Reakcia z pléna.

  • , ešte pán predseda európskeho výboru.

  • Len by som rád pripomenul kolegom z európskeho výboru, že o 12.00 v miestnosti č. 30 máme dneska zasadnutie. Ďakujem.

  • Takže krátka prestávka a 11.10 budeme pokračovať v rozprave.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani ministerka, poprosím vás. Pani spravodajkyňa. Pán poslanec Ježík do rozpravy.

    Dámy a páni, budeme pokračovať.

  • Zaznievanie gongu.

  • Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, už to tu bolo spomínané, že boli prijaté viaceré pozmeňovacie návrhy, dovoľte, aby som ešte predložil svoj pozmeňovací návrh, ktorý obsahuje sedem bodov, z toho naozaj šesť je legislatívno-technického charakteru a jedno je iba, jedno upresnenie, ktoré vlastne vyplýva z praxe. Takže prečítam ten pozmeňovací návrh.

    Pozmeňovací návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Ježíka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 478).

    V súvislosti s pozmeňujúcimi návrhmi vynímam body 90, 102, 128, 129 a 134 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie, keďže predkladám k nim rozšírený pozmeňujúci návrh. Tie jednotlivé návrhy teraz.

    1. V čl. II 3. bode sa v § 11 ods. 2 označenie odkazu "2b" nahrádza označením odkazu "9a" a na konci sa pripája tento text:

    Úvodzovky dole, Poznámka pod čiarou k odkazu 9a znie:

    Úvodzovky dole, 9a. § 9d ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. v znení zákona", číslo príslušného zákona bude dodané, "/2013 Z. z."

    2. V čl. IV v 11. bode sa v § 79 ods. 1 písm. g) na konci čiarka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: úvodzovky dole, za prístupné a viditeľné miesto sa považuje vyvesenie cenníka vo vstupných priestoroch, v priestoroch čakárne alebo iných verejne prístupných priestoroch zdravotníckeho zariadenia a uverejnenie na webovom sídle poskytovateľa, ak ho má zriadené, úvodzovky hore.

    3. V čl. IV v 11. bode sa v § 79 ods. 1 písm. zg) za slovo, úvodzovky dole, štáte, úvodzovky hore, vkladajú slová, úvodzovky dole, Európskej únie, úvodzovky hore.

    4. V čl. IV v 15. bode znie, 15. bod znie:

    Úvodzovky dole, 15. § 79 sa dopĺňa odsekom 11, ktorý znie:

    Úvodzovky dole, (11) a ďalej formu, vzory výkazov a štruktúru výkazov podľa ods. 1 písm. zg) v elektronickej podobe zverejňuje ministerstvo zdravotníctva na svojom webovom sídle.“

    5. V čl. VI sa za 4. bod vkladá nový 5. bod, ktorý znie:

    „Úvodzovky dole, 5. V § 56 ods. 4 sa slová, úvodzovky dole, odseku 3, úvodzovky hore, nahrádzajú slovami, úvodzovky dole, odseku 4, úvodzovky hore.

    6. V čl. VI sa za 5. bod vkladá nový 6. bod, ktorý znie:

    Úvodzovky dole, v § 58 ods. 8 sa slová, úvodzovky dole, odseku 6, úvodzovky hore, nahrádzajú slovami, úvodzovky dole, odseku 7, úvodzovky hore.

    Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.

    Účinnosť tohto bodu sa navrhuje od 28. 10. 2013, čo sa premietne do ustanovenia upravujúceho účinnosť. A takisto v 5. bode sa tiež nasledujúce body primerane prečíslujú a účinnosť tohto bodu sa tiež navrhuje od 28. 10. 2013, čo sa premietne do ustanovenia upravujúceho účinnosť.

    7. V čl. VI sa za 12. bod vkladá nový 13. bod, ktorý znie:

    Úvodzovky dole, 13. V § 129 ods. 2 písm. m) a n) sa slová, úvodzovky dole, § 56 ods. 6, úvodzovky hore, nahrádzajú slovami, úvodzovky dole, § 56 ods. 7, úvodzovky hore." Paška, Pavol , predseda NR SR

    Prepáčte, pán poslanec.

  • Zaznievanie gongu.

  • Dámy a páni, ja vás poprosím, venujte pozornosť rozprave.Ježík, Jozef, poslanec NR SR

    Nasledujúce body sa primerane prečíslujú a účinnosť tohto bodu sa tiež navrhuje od 28. 10. 2013, čo sa premietne do ustanovenia upravujúceho účinnosť.

    To je všetko. Ďakujem pán predseda.

  • Ďakujem. Faktická poznámka páni poslanci Hlina, Sulík, pani poslankyňa Nicholsonová. Končím možnosť sa prihlásiť.

    Pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Úvodzovky hore, úvodzovky dole, pán kolega, ale ja som čakal od vás, že poviete niečo k tomu, nie k úvodzovkám hore, k úvodzovkám dole, ale že poviete niečo k tomu, že čo sa tu chystá. To znamená, chystá sa organizovaná lúpež, ako olúpiť ľudí tejto krajiny, chorých ľudí, pre chorých ľudí, o štátne zdroje. Pre potreby súkromných spoločností. K tomu by som potreboval nejaké vyjadrenie vás ako predkladateľa iniciatívneho a z toho rozsahu, čo tu predkladáte, vyzerá, že tomu rozumiete, čiže nie úvodzovky hore, úvodzovky dole, ale jasné slovo, čo si myslíte o tom, čo sa tu deje.

    A ešte tak som možno aj zabudol, že vlastne tá inšpirácia toho, že kto robí tak, že zvýši hodnotu niečoho, čo chce neskôr kúpiť. No ja si teraz, jak som dobre čítal, v jednom denníku bolo, že to sú takí tí tajní, ktorí zvýšili hodnotu niečoho, ktoré potom predali lacnejšie ako vôbec za tú hodnotu, o ktorú to zvýšili. Ja neviem, či to, aj toto je scenár, ono možno ten mostík by sa dal urobiť.

    Vážení kolegovia, ale uvedomte si jednu vec, to sú peniaze týchto ľudí, to sú peniaze občanov tejto krajiny. Tým, že ste vyhrali voľby, to ešte ergo neznamená, že môžte robiť takéto hlúposti a zlodejstvá. To naozaj neznamená. Voľbou v parlamentných voľbách ste nedostali amnestiu na všetko toto, čo tu stvárate. Nedostali.

  • Ďakujem pekne. Pán Ježík, predpokladám, že aj tento pozmeňovací návrh, nielen ten s tými 134 bodmi, ktorý ste predložili na poslednú chvíľu na výbor, ale aj tento, že ste písali sám. Možnože ste to pri písaní mali aj čítať, lebo evidentne ste to teraz videli prvýkrát a čítanie vám padlo ťažko. Ja by som sa pod čiernu zem od hanby prepadol, kebyže tu mám niečo, tváriť sa, že to je moja práca, môj návrh pozmeňovací a ani to len nemám prečítané. A preto si dovolím otázku: Koľko sebaúcty má asi taký poslanec Smeru, keď toto, takéto úbohé divadlo nechá so sebou robiť?

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Nicholsonová.

  • Ja chcem oceniť, že za tým pultom sme videli takú neopozeranú tvár zo SMER-u, ja som sa s vami rada zoznámila týmto spôsobom a chcela by som vás ale poprosiť o niečo. Že pred chvíľou vystúpili pán poslanec Mihál, pán poslanec Novotný a polhodinové prejavy venovali tomu, aby zdôvodnili svoje pozmeňovacie návrhy. Tak ja by som sa vás napríklad chcela opýtať, že čo myslíte tou zmenou v bode 2, úprava v nadväznosti na potrebu vyplývajúcu z praxe, chcem vedieť teda, že čo priniesla aplikačná prax a prečo ste prišli s takýmto pozmeňovacím návrhom.

    Ďakujem.

  • Chcete reagovať, pán poslanec?

  • Ďakujem pekne. Tak určite som to nečítal prvýkrát. Samozrejme, že nie som právnik, takže tieto pripomienky vyplývajú z toho, čo pripravili aj právnici ešte z ministerstva, čo sa odkonzultovalo, aj takisto z Národnej rady pripomienky, ktoré sú. Všetko to boli legislatívno naozaj technické, okrem toho jedného bodu, čo povedala pani poslankyňa Nicholsonová. Tam ide o to, aby bolo jednoznačne zadefinované, kde sú tie viditeľné miesta, kde majú byť umiestnené, aby každý, aby to nebolo niekde skryté na mieste, kde normálni pacienti sa nedostanú, ale vlastne zákonná povinnosť by bola splnená, takže kvôli tomu.

  • Pán poslanec Sulík do rozpravy.

  • Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Nebudem sa venovať konkrétnym technickým úpravám, myslím si, že môj kolega Jozef Mihál sa tu vyjadril dostatočne rozsiahlo a možno len, pani ministerka, by ste nabudúce nemuseli strápňovať svojich kolegov 134-bodovými návrhmi a jednoducho to na tom ministerstve pripraviť. A keď vaši ľudia nestíhajú, tak to predložte skrátka neskôr.

    Ja by som rád povedal pár slov k zdravotným odvodom z dividend preto, lebo tá vec sama osebe nie je zlá. Ja si myslím, že zdravotné odvody z dividend majú svoje opodstatnenie, avšak keď sa takto, takto šeredne, takto jednoducho hrozne zle aplikujú, tak potom ich radšej nemajme žiadne, preto lebo to, čo navrhujete, a to, čo už aj ministerstvo, teda na jeseň už bolo zavedené, to jednoducho je, je katastrofa. Ako úplne prvé by mala byť úvaha, akým spôsobom chceme financovať zdravotníctvo, a tá najbližšia odpoveď v našich končinách a v tejto dobe je, že malo by to byť plne solidárnymi platbami. To znamená, každý platí nejaké percento svojho príjmu a všetci dostanú nejakú zdravotnú starostlivosť. To, že tá zdravotná starostlivosť je, je slabá, nedostatočná, že všetci chceme, aby bola lepšia, to je v poriadku, ale v zásade to, čo každý dostane, je nejaká nízka úroveň základnej alebo zdravotnej starostlivosti, respektíve základnej zdravotnej starostlivosti. To znamená, že zásluhovosť tu neexistuje, preto lebo napríklad zásluhovosť existuje v dôchodkoch, kto si viac zaplatí, o to väčší dostane dôchodok. Takáto zásluhovosť nie je v zdravotných odvodoch, preto lebo kto viac zaplatí, nedostane viac zdravotnej starostlivosti, je to niečo ako základné vzdelanie, všetci dostanú rovnaký verejný statok, v tomto prípade základná zdravotná starostlivosť. Preto je to plne solidárna platba, toto je mimoriadne dôležité si uvedomiť, my financujeme naše zdravotníctvo plne solidárne. Plne solidárne znamená, každému zoberieme z jeho príjmov nejaké percento, v tomto prípade je to: 4 % zaplatí zamestnanec, ďalších 10 % z hrubej mzdy zaplatí zamestnávateľ, ale je logické, že aj na tie peniaze musí zamestnanec zarobiť. My teda financujeme zdravotníctvo štrnástimi percentami z hrubej mzdy a logicky, keď niekto zarába raz tak viac, tak raz tak viac platí, keď zarába trikrát viac, platí trikrát viac, to ide až po strop. A všetci dostanú presne to isté. Presne tú istú zdravotnú starostlivosť. Toto je v poriadku, tento vzťah, ja osobne som presvedčený o tom, že základná zdravotná starostlivosť by mala byť verejný statok, nakoniec myslím si, že nikto, ani pravicoví politici sa nechcú dožiť situácie, že niekto nebol ošetrený, vykrvácal na ulicu, na ulici a tak ďalej, toto predsa nechceme. Čiže zrejme existuje široká spoločenská zhoda na tom, že základná zdravotná starostlivosť je verejný statok, to po prvé, a po druhé, financujeme to plne solidárne. To znamená, až po nejaký strop zoberieme každému nejaké percento z jeho príjmov.

    No a teraz je otázka: Z akých príjmov? Keď niekto zarába 1 000 eur ako hrubú mzdu, tak tento človek 140 eurami prispieva na chod zdravotnej starostlivosti. Keď niekto má ale 1 000 eur z dividend a žiadne iné príjmy, tak neprispieva vôbec, pokiaľ teda odhliadneme od toho, od toho minimálneho zdravotného odvodu vo výške 50 eur. Ale aj keď neodhliadneme, no tak ten, kto má 1 000 eur dividend, platí len 50 eur, 56, to je, to sú, to je minimálny zdravotný odvod, a ten, kto má hrubú mzdu 1 000, no tak ten platí 140. Toto je, samozrejme, nespravodlivé, a preto bolo by dobré to zmeniť, len, preboha, nie tak, ako to spravilo ministerstvo zdravotníctva, bolo by dobré to zmeniť napríklad tak, ako som to už dávnejšie pred rokmi navrhol, v odvodovom bonuse. A síce mali by sme spraviť takúto vec, že zhrnieme na jednu kopu všetky príjmy daňovníka. No a to teraz nie je, že ľavicové, pravicové. Toto je jednoducho technikália, ktorá je napr. aj navrhnutá v projekte UNITAS. Dáme na kopu všetky príjmy daňovníka. To znamená, máme daňovníka, ktorý robí za tisíc eur hrubú mzdu, plus má niekoľko eur dividend, má niekoľko eur úrokov, má niečo z prenájmu, povedzme, že je dohodár, niečo má na živnosť. Všetko, všetko dáme na jednu kopu a z toho on zaplatí zdravotný odvod. A, samozrejme, na tú kopu musíme zahrnúť aj, zahrnúť aj dividendy. V tomto prípade má zmysel, má opodstatnenie zdravotný odvod z dividend.

    Mimoriadne dôležité je ale povedať, že keď raz tento človek a jedno, akým príjmom naplní ten strop, tak potom už mu musíme dať svätý pokoj. To znamená, keď strop je dnes, trojnásobok je to? Teraz už bude päťnásobok. Samozrejme, ďalšia vec je, že ten strop je príliš vysoký, ale to nechajme teraz bokom. Tak strop je päťnásobok priemernej mzdy a keď niekto má päťnásobok povedzme dividend, alebo štvornásobok priemernej mzdy má dividendy a štvornásobok priemernej mzdy je jeho mzda, tak on nemôže platiť z osemnásobku. Nemôžme mu to len tak sčítať, resp. nemôžme mu z každého, na každý druh príjmu mu uvaliť tie zdravotné odvody, ale musíme to dať najprv na jednu kopu, sčítať a potom povedať: Dobre, tu je strop. Je úplne jedno, milý občan, akým spôsobom tvoj strop naplníš, dosiahneš, z toho zaplatíš tých 14 % a si vybavený. Splnil si si svoju solidárnu spol..., svoju solidárnu povinnosť voči spoločnosti, čo sa týka financovania zdravotníctva. Takto majú zdravotné odvody z dividend svoje opodstatnenie a nijak inak.

    To, čo spravilo ministerstvo zdravotníctva, je, že okrem toho normálneho stropu na hrubú mzdu a príjmy teda zo závislej činnosti, zriadilo ďalší strop, ktorý je oveľa vyšší, ktorý je na úrovni, opäť poprosím kolegu Mihála o pomoc,

  • Reakcia z pléna.

  • ktorý je na úrovni 144-tisíc eur a to je vlastne nejaká dodatočná platba. Čiže keď máte človeka, ktorý zarába päťnásobok priemernej mzdy, on si tam zaplatí svoju, až po strop, splní si svoju solidárnu povinnosť voči spoločnosti a zaplatí maximálne odvod, zdravotné odvody z tej mzdy, ktorú má, a keď tento človek má ešte dividendy, tak my ho skásneme navyše. To je čistá dodatočná daň. On, samozrejme, za ňu nič nedostane a ani už nemá prečo prispievať, lebo už z tých odvodov, z tej svojej mzdy prispel. A toto je nebezpečné, mimoriadne nebezpečné z pohľadu, ktorý sa už netýka priamo ministerstva zdravotníctva, ale výberu daní. Totiž pre takéhoto človeka sa táto dodatočná povinnosť, ktorá je teraz zavedená, že sa budú platiť zdravotné odvody z dividend len tak mimo všetkého, ako keby nič iné neexistovalo, a navyše retroaktívne, ako sme počuli, pre tohto človeka je to čistá daň a takýto človek potom neplatí 19 % daň z príjmu, resp. 25 od nejakej hranice, alebo 23, pokiaľ vlastní firmu, lebo tá mu vypláca dividendy. Pre takéhoto človeka je tá daň z príjmu 23 %, ktorú platí jeho eseročka, a ďalších 14 % z toho, čo ostane. My mu tak zdvihneme z 23 približne na 31 % daň, daň z príjmu, on nemá za to nič navyše. Keby tie dividendy nemal, tak by to, samozrejme, platiť nemusel z iných príjmov a tak ďalej.

    Toto, ctení kolegovia zo SMER-u a takisto aj pani ministerka, ale najmä Peter Kažimír si zrejme neuvedomujete dostatočne, lebo tí ľudia, ktorí tú daň majú platiť a ktorí zároveň vidia, ako sa v tomto štáte kradne, si povedia, ja to jednoducho platiť nebudem, a vyhnú sa tejto povinnosti. Môžte prijímať zákony, aké chcete, ale výsledok bude, že budete buzerovať akurát poctivých ľudí a tí, ktorí sa vyhnúť chcú, sa vyhnú. Výsledok bude, že celkový výnos daní bude menší. No ten celkový výnos daní ale nevie byť menší tak, že niekto si vyráta, ja mám svoju povinnosť xy, z toho zaplatím iba dve tretiny a zvyšok nezaplatím, kašlem na to. Toto si žiaden daňovník nedovolí spraviť preto, lebo príde mu daňový úrad na kontrolu a, samozrejme, skásne mu aj ten zvyšok, keď sa niekto bude moc brániť, skončí v base. Preto tento človek tie príjmy ani len neprizná, ani len ich nevykáže, z ktorých by mal potenciálne platiť nejakú, nejaké zdravotné odvody z dividend.

    Keď ale on tie príjmy nevykáže, tak sa stane to, že súčet všetkých produktov a služieb bude menší, ako by mohol byť. No a súčet všetkých produktov a služieb je naše HDP. To je vlastne veľkosť našej ekonomiky, ktorá neporastie tak, ako by porásť mohla, a preto aj ministerstvo financií už štyrikrát tento rok muselo korigovať odhady rastu HDP, začali pri 2,2 % a dnes sú pri 0,5. Preto lebo uvedomte si, keď sa daňovník, keď neprizná tisíc eur, lebo sa mu z nich nechce platiť dividendy, zdravotné odvody, tak týchto tisíc eur ani neputuje do HDP, a to sa prejaví! Nemci hovoria, Kleinvieh macht auch Mist, malý dobytok tiež kaká, aby som to tak jednoducho preložil, a toto kvapka po kvapke sa nazbiera a rast HDP nie je 2,2 %, ale 0,5 a budeme radi, keď vôbec nejaký rast bude. Keď je nižší rast HDP, zákonite sú nižšie výnosy daní z príjmov.

    Včera sme sa mohli dozvedieť, opäť raz chýbajú stovky miliónov eur v štátnej kase, lebo sú o stovky miliónov eur nižšie dane. Ale vy ste si to sami spôsobili! Ja som vás presne na toto upozorňoval na jeseň, že keď to spravíte, tak ľudia sa vám vyviažu z povinnosti platiť dane. Nie, tu ste, ctení poslanci, odhlasovali strašidelné veci. Vám to jednoducho len nedochádza, to je približne asi ako keby ja som mal diskutovať na tému operácia slepého čreva, tak zrejme by som tiež len sa mohol, nemusel na niekoho spoľahnúť, ale tejto problematike sa venujem roky a chápem, že keď vy sa nevenujete, tak nemôžte o tom vedieť dostatočne. Ale verte mi, že deje sa teraz presne to, čo som, pred čím som varoval na jeseň, tie výnosy daní sú nižšie a nižšie a budú ešte ďalej klesať, lebo vy vašimi opatreniami to spôsobujete. To, čo idete teraz prijať, tak opäť zhoršíte situáciu, lebo to robíte retroaktívne. Preto je veľmi nebezpečné zasahovať do daňového systému. A ako som práve pred chvíľkou vravel, tak zdravotný odvod z dividend je daň. Nemá zmysel sa tváriť, že to je odvod, to je niečo iné. Nie, to je daň a tu sa robia mimoriadne neodborné zásahy do daňového systému a navyše na poslednú chvíľu cez pána Ježíka, ktorý dôjde so 134-bodovým pozmeňovacím návrhom. Takto sa zákony nerobia, lebo na to doplatíme my všetci a v tomto prípade konkrétne tým, že tie výnosy z daní sú nižšie a nižšie, ako sa predpokladalo, a aj tam už to nebol prvý odhad, ale možnože tretí alebo štvrtý, kedy štvrtýkrát po sebe alebo tretíkrát po sebe ministerstvo financií muselo znížiť daň, odhad na dani z príjmov. To ešte nehovorím o dani z dividend, len tie nádoby sú prepojené. Lebo vy keď uvalíte 14 % zdravotný odvod na dani z dividend, tak ľudia prestanú platiť daň z príjmu, lebo oni sa nedokážu vyhnúť povinnosti platiť zdravotný odvod z dividend bez toho, aby sa vyhli povinnosti platiť daň z príjmu. To sú spojené nádoby. Vy tu urobíte fatálne rozhodnutie a pocítite to na dani z príjmu.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujem. Faktická poznámka pán poslanec Hlina. Končím možnosť, a Švejna, končím možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.

  • Ako sa hovorí, to by jeden nepovedal, čo s čím súvisí, že naozaj sa to celkom plasticky a tak zrozumiteľne pán Sulík pokúšal povedať. Otázne je, že či to malo zmysel. Naozaj je to dvojité zdanenie, dodatočné zdanenie, ale hovorím, keď už by sa štát rozhodol, že potrebuje zdroje, tak slušné krajiny majú normálnu slušnú daň z dividend. Toto, čo je tu, je účelová vec. A teraz si zoberte, že čo ste dali v šanc. V šanc, že vás niekto dvakrát sem poslal alebo poslal pani ministerku s tým, aby to novelizovala, len kvôli tomu, aby to bilančne vyšlo o niekoľko desiatok miliónov eur, tak v šanc ste dali aj to, že Kažimír nespí po nociach, lebo sa mu neplnia príjmy. Čiže kvôli tak malej veci z tohto pohľadu, že, z pohľadu, že my sme tu štát. My máme zodpovednosť za 5,5 milióna ľudí.

    Pani ministerka, vy máte zodpovednosť možno za tých vašich chlapcov, ktorým ste niečo sľúbili, ale my máme zodpovednosť za tých 5,5 milióna ľudí a ja som naozaj zvedavý, kto v SMER-e si to uvedomuje. Ja tipujem pána Kažimíra, že sa trhá zo sna aj kvôli tomu, že niekto dvakrát sem vás poslal s takouto hlúposťou.

  • Ja skôr teda zareagujem na slová Richarda Sulíka, no nezdieľam úplne ten názor, že z každého, zdôrazňujem, z každého príjmu sa majú platiť dane a odvody, pretože jednoducho sú niektoré tradičné oblasti, ktoré sa tradične nezdaňujú alebo sa nezodvodňujú bežne vo svete. A podľa mňa táto honba, že zdaniť a zodvodniť všetko, čo sa hýbe, v úvodzovkách, vlastne tým sme vypustili džina z fľaše. A potom, kto vlastne prevzal tú moc, tak jednoducho toto, tie zdravotné odvody doviedol do ad absurdum. To znamená, možno skutočne treba, treba zvážiť to, že ak to má byť takto, tak radšej nech tie zdravotné odvody jednoducho nie sú v tých dividendách.

    A možno ešte jednu vec chcem povedať, že nerobíme akékoľvek opatrenie na nejakej zelenej lúke, ale vždy proste ľudia porovnávajú to, čo bolo, a to, čo je. To znamená, to bývalé status quo s tým súčasným stavom. A jednoducho, keď to, keď to príliš výrazne zmeníte, v tomto prípade príliš zvýšenie daňového a odvodového zaťaženia pre podnikateľov, jednoducho tí ľudia sú homo ekonomikus, oni sa prispôsobia a jednoducho nakoniec to môže dopadnúť tak, a robia to, že teraz napr. nevyplácajú si dividendy. To znamená, z čoho budú sa potom tie zdravotné odvody platiť, pretože tí ľudia budú motivovaní nevyplatiť si to.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Sulík reakcia na faktické.

  • Ďakujem pekne. No, Ivan, pozri, to je, najprv pánovi Hlinovi. Teda oceňujem faktickú.

    Ivan, pozri, to je tak, že zrejme aj ty, aj ja súhlasíme s rovnou daňou, ale keby mala byť rovná daň na úrovni 50 %, tak si poviem, radšej nech nie je rovná, nech je progresívna, ale ďaleko nižšia. To isté platí aj pri uvalení zdravotných odvodov na všetky príjmy. Pokiaľ to má byť 14 % a do výšky 144-tisíc eur, tak je to, samozrejme, že strašidelné, a potom radšej nech nie sú. To, čo som navrhoval, alebo to, čo navrhujem v odvodovom bonuse, je na jednej strane zaradiť akýkoľvek príjem do zdanenia a do výpočtu odvodov a nielen zdravotných, ale aj sociálnych. To znamená, rozšíriť, čím viac rozšíriť základ dane aj preto, aby ten systém bol jednoduchý, lebo keď ho chceme zužovať výnimkami, tak musíme tie výnimky najprv opísať a uplatniť a kontrolovať. Čiže čím viac rozšíriť základ dane na jednej strane, ale zároveň povedať, že uplatníme nízku sadzbu, po prvé, a po druhé, v prípade odvodov dáme aj nízky strop.

    Konkrétne mne to vychádza, sme to aj s Jozefom Mihálom rátali viackrát, keby sa zdravotníctvo financovalo s odvodmi z úplne všetkých príjmov, tak stačilo by po prvé, dať sadzbu 10 % a nie 14, a po druhé, len do stropu desaťnásobku životného minima, čo je asi 2-tisíc eur mesačne, čo je 24-tisíc eur ročne. Teraz máme 144-tisíc eur ročne, čiže aj to si treba uvedomiť, že tam je šialený rozdiel. A teraz som tiež proti zdravotnému odvodu z dividend, ale keby to bolo nízke, tak si myslím, je správne a spravodlivé zaťažiť akékoľvek príjmy, bez ohľadu na to, čo robia v Európe, ale nízkou sadzbou a nízkym stropom.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pani ministerka, chcete?

  • Ďakujem veľmi pekne. Vzhľadom na to, že k tomuto predloženému návrhu zákona som mala veľmi veľkú vysvetľovaciu aj záverečnú reč aj pri prvom čítaní, musím povedať, že vlastne v tom gro transpozície smernice, kde ide skutočne o umožnenie našim občanom sa, dochádzať za zdravotnou starostlivosť, starostlivosťou do všetkých krajín Európskej únie, sme diskutovali veľmi, veľmi naozaj vecne, odborne aj na zdravotníckom výbore, kde s pánom poslancom Novotným sa v podstate najviac nezhodujeme v tom, že ľudia majú právo na individuálne posúdenie skutočne primeranosti lehoty na ich operácie vzhľadom na aj ich nielen objektívny zdravotný stav, aj subjektívny pocit, či už bolesti, alebo potreby úpravy tohto.

    Musím povedať, že chcela by som zareagovať len veľmi stručne na obvinenie z toho, že upravujeme mzdové nároky nezodpovedne, pretože, práve naopak, napriek tomu, že my vykazujeme veľké úspory, napríklad je to takmer 70 miliónov eur aj na liekovej politike, my sme neopreli tento náš návrh o nejaké budúce pravdepodobné úspory.

    My sme jasne deklarovali a boli prísľuby zdravotných poisťovní o úplne konkrétnej úhrade konkrétnych súm, ktoré sú vyčíslené a sú súčasťou návrhu. A na otázku, kde to majú zdravotné poisťovne zobrať, odpovedám veľmi jednoznačne: 130 miliónov eur je v tejto chvíli na účtoch zdravotných poisťovní a sú to peniaze, ktoré patria našim pacientom. Nie do súkromných vrecák niekoho iného. Tam sú tie peniaze a tam je priestor na to, aby sa zvýšila cena našej práce, lebo, práce zdravotníkov, pretože sú to peniaze patriace pacientom. A čo potrebuje pacient viac, ako nájsť svojho zdravotníka v ambulancii, v ústavnom zariadení, dokonca aj v kúpeľoch alebo hocikde inde vtedy, keď ho potrebuje?

    Je tu veľká rozprava k, najmä k otázke úpravy dividendy. A naozaj musím povedať, že nie sú celkom korektne uvádzané veci, kde musím, veľmi oceňujem to, že sa jedná o skutočne vecnú, by som povedala, vecnú diskusiu k problematike. Na začiatku ste uviedli, že nie sú správne uvedené paragrafy, čo sa týka odseku 38 a), b), c). Musím povedať, že následne potom skoro 35-minút sme ich postupne rozoberali. Takže pravdepodobne sa dá v nich orientovať. A len uvediem, že nie je pravdou, že je tam chyba, preto § 38c) bol zavedený zákonom, ktorý tu bol prerokovávaný na poslednom stretnutí a ostatnom stretnutí, a je to zákon o e-healthe, je to 153/2013, a k tomu sa viažu aj pozmeňujúce návrhy. Musím povedať, že áno, zákon 580 zaznamenal na posledných dvoch schôdzach prevratnú zmenu, je k tomu aj zvýšený počet pozmeňovacích návrhov, ale zas povedať aj čestne pacientom, že je tu dobrá správa, že z tých 89 strán je 50 strán dodatku k liečebnému poriadku, kde našim spoluobčanom so sklerózou multiplex po dlhých rokoch skutočne napríklad okrem iného zabezpečujeme ich nárok na kúpeľnú liečbu, keďže, bohužiaľ, nevieme zabezpečiť trvalé vyliečenie tohto ochorenia.

    Takže takisto musím povedať, že my máme základný vecný spor ohľadne toho, či sa tento, táto suma 60-násobku vzťahuje na celkový vymeriavací základ, čiastkové vymeriavacie základy nepoznajú stropy a z toho vlastne vyplýva celá tá koncepcia prípadnej retroaktívnosti, ktorú ja zásadne odmietam.

    Takže pokladám tento návrh v tomto konečnom znení za naozaj prospešný pre našich pacientov a poprosím vás o jeho podporu.

    Nedá mi povedať, že čo sa týka koncepcie, ja som už síce v úvodnom slove pánovi Hlinovi odpovedala i na tú tému o navyšovaní zdrojov a podobne. Bodaj by to bolo naozaj také jednoduché, že keď chystám urobiť zmenu, tak celý rok nepošlem do zdravotnej poisťovne ani korunu a potom bude jej cena, samozrejme, nižšia. Ak ide o takúto základnú vec, to takto jednoduché nie je. Čiže my sme boli poverení vládou v zmysle prijatia ozdravného balíčka opatrení, je to bod 9 z tých 22, aby sme prijali túto legislatívu a dostali v tomto roku do zdravotníctva čo najviac zdrojov na krytie potrieb našich pacientov.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem, pani ministerka.

    Pani spravodajkyňa, predpokladám, že nechce. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Dámy a páni, podľa schváleného programu máme dnes prerokovať bod 21, je to vládny návrh zákona č. 435 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministra obrany, ministerstva obrany.

    Poprosím pána ministra obrany Martina Glváča, aby uviedol tento návrh.

  • Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky, tlač 471.

  • Vážený pán predseda, pani poslankyne, poslanci, predkladám na prerokovanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky.

    Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je umožniť ministerstvu obrany poskytnúť dotáciu Vojenským lesom a majetkom Slovenskej republiky, štátny podnik, aj na úhradu zvýšených nákladov na hospodárenie v lesoch z dôvodu výcviku ozbrojených síl vo vojenských obvodoch a na územiach slúžiacich na zabezpečenie úloh obrany štátu, ako aj na úhradu zvýšených nákladov na poľnohospodársku výrobu na územiach slúžiacich na zabezpečenie úloh obrany štátu.

    Súčasne sa navrhuje rozšíriť možnosť poskytovania dotácie aj na revitalizáciu lesných pozemkov a lesných porastov a na trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch. Podľa súčasného znenia zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva obrany v súvislosti s výcvikom ozbrojených síl vo vojenských obvodoch možno dotáciu poskytnúť len na úhradu zvýšených nákladov na poľnohospodársku výrobu.

    Správa a užívanie lesného majetku a podnikateľská činnosť je pre Vojenské lesy a majetky vo vojenských obvodoch a na územiach slúžiacich na zabezpečenie úloh obrany štátu obmedzená výcvikom ozbrojených síl aj v oblasti lesnej a drevospracujúcej výrobe. Ozbrojené sily na týchto územiach využívajú lesné cesty a prístupové komunikácie, ktoré pri ich výcviku sú poškodzované ťažkou vojenskou technikou. Taktiež dochádza k narušeniu alebo úplnému zničeniu priepustov a mostov. Rovnako sú poškodzované pozemky a porasty v blízkosti dopadových plôch v dôsledku požiarov alebo kovových úlomkov z munície. Pre znovuobnovenie hospodárskej činnosti je potrebné po takýchto vojenských výcvikoch vykonať opravy poškodeného majetku, ktoré Vojenské lesy a majetky spravujú a na ktorom sa hospodári. Z dôvodu obmedzenia prístupu na niektoré územia počas vojenských výcvikov je tiež obmedzená hospodárska činnosť tohto podniku, napríklad vo vojenskom obvode Lešť v roku 2012 z dôvodu výcviku ozbrojených síl bola hospodárska činnosť v podniku z 250 pracovných dní obmedzená celkom na 152 pracovných dní.

    Zvýšené náklady vznikajú tým, že Vojenské lesy a majetky musia prepravovať materiál náhradnými dlhšími trasami, vykonávať hospodársku činnosť v inom čase, aj po pracovnej dobe, a v závislosti od klimatických podmienok, čím dochádza okrem zvýšených nákladov na techniku aj k zvýšenému mzdovému zaťaženiu.

    Z dôvodu, že Vojenské lesy a majetky spravujú so súhlasom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky aj lesný majetok vo vlastníctve štátu, umožňuje sa poskytnúť dotácia aj na tento lesný majetok.

    Návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. S pripomienkou zo spoločnej správy výborov súhlasím.

    Vážený predseda, poslankyne, poslanci, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predmetného návrhu zákona a jeho postúpenie do tretieho čítania. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Pán poslanec Géci je určený spravodajca. Poprosím ho o informáciu.

  • Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 561 zo 16. mája 2013 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky (tlač 471), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Výbory, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkou, ktorá je vám k dispozícii v písomnej správe, v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča o doplňujúcom návrhu hlasovať a tento schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky (tlač 471), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 43 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schváleného doplňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky (tlač 471), v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 97 na svojej 24. schôdzi.

    Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Nemám písomnú prihlášku. Pýtam sa, či má záujem niekto vystúpiť. Pán Mičovský. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Mičovský.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená snemovňa, vážený pán minister, ja len zopakujem to, čo som povedal už k tomuto zákonu predtým, ako poslanec, ako občan, aj ako lesník. Bol by som asi nie celkom dobre uvažujúci, keby som podstatu tohto zákona napadol a tvrdil, že nie je správne, že ak sa spôsobuje na lesnom majetku tejto krajiny škoda akoukoľvek činnosťou a ak sa štát rozhodne, uvedomujúc si tieto škody, ich sanovať primeraným spôsobom poskytnutím dotácií, že by som teda v princípe mal takúto súvislosť medzi škodami a snahou ich odstránenia nejak kritizovať. Ja myslím, že môžem aj povedať za seba a odporučím to možno aj mojim kolegom v klube, že nevidím dôvod na to, aby sme, pán minister, váš návrh nepodporili v tej samotnej podstate.

    Tu by som mohol skončiť a neskončím len kvôli tomu, aby som povedal to, čo som už spomenul. A je to krátky doplnok k tomu, aby som vás poprosil v rámci vašich rozsiahlych povinností, aby ste sa ako šéf rezortu ozaj okom aj občana, aj ministra pozreli na rozsah vojenských lesov, ktoré máme na Slovensku, ktoré sú svojím spôsobom historickým dedičstvom a pri ktorom som presvedčený, že už nezodpovedá reálnym potrebám modernej armády.

    My sme tieto plochy zdedili ozaj z čias, keď koníky a delostrelectvo a neviem ešte aké druhy vojsk boli primerané vtedajším spôsobom vedenia boja. Ja myslím, že v dnešnej sofistikovanej dobe, keď vojna sa robí za počítačmi, my už nepotrebujeme 80-tisíc kilometrov tejto krajiny blokovať a nechcem vyjadriť len ako ľútosť nad tým blokovaním, lebo keď musí, tak musí. Ale ľútosť nad tým, že ani dotácie, ktoré chceme takto schváliť, nedokážu sanovať tie reálne škody, ktoré práve vojenskou činnosťou vedenou v takomto rozsahu môžu spôsobiť na vodách, porastoch, pozemkoch Slovenskej republiky. To, že je to na vojenských lesoch a území, ktoré je pod vaším rezortom, nie je dôležité, pretože žijeme v tomto prostredí spolu a hranice tohto typu sú len fiktívne.

    Pripomínam len napríklad dedičstvo po armádach Varšavskej zmluvy, ktoré sme dodnes sa ich ešte nezbavili na tých územiach, ktoré drancovali, a odborníci tvrdia, že ešte teda pár desaťročí budeme musieť tie katastrofálne ekologické dôsledky riešiť. Nuž skúsme sa poučiť a pozrime sa teda, že keď sa už tá vojna vedie počítačmi, či naozaj musíme mať tak veľa dopadových plôch, či naozaj musíme mať tak veľa tankodromov, či naozaj tak veľa musíme mať ďalších techník a technológií, ktoré poškodzujú túto krajinu, poškodzujú lesy.

    Pán minister, viem, že to nevyriešime dnes ani zajtra. Ale ako človeka, ktorý zodpovedá aj za vojenské lesy, vás chcem poprosiť, aby ste si našli čas a pozreli sa takým nielen ministerským, ale aj občianskym a nadčasovým pohľadom na to, či by sme sa nemali dedičstva vojenských lesov v takomto rozsahu predsa len zbaviť.

    Možno už len posledná poznámka, veď urobili sa nejaké kroky. Súhlasím, že Levočské vrchy sa už oslobodili pre civilné využitie. Pozrime sa, koľko problémov v Levočských vrchoch máme dodnes po vojenskej činnosti, koľko sklamaní, koľko ekologických záťaží, koľko nespokojnosti. Ja viem, je to aj otázka vlastníckych vzťahov, Kamenica bola vykúpená, takže tam také niečo nehrozí. Ale chcem ozaj poprosiť, aby sme sa pozreli na krajinu menej vojensky, viac občiansky a zvážili nutnú potrebu, ktorú obranné záujmy v Slovenskej republike potrebujú, tú rešpektujme, ale nechoďme nad jej rámec. Asi toľko.

    Ďakujem pekne.

  • Faktická poznámka pán Fecko. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán Martinák, už nie.

    Pán poslanec Fecko.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem za tvoje vystúpenie. Ja by som chcel tiež na pána ministra, pokračovať v tvojom apeli a síce v tom, aby sa aj pozrel, aká je tam ťažba v týchto jednotlivých lesných celkoch, ktoré spadajú pod jeho rezort. Myslím si, že je tam tá kontrola taká, aká je, a mnoho ľudí poukazuje aj na tento stav hlavne pri tých reštitučných pozemkoch, ktoré sú či už Levočské vrchy, alebo iné. Takže, pán minister, keď môžem apelovať tiež, ako sa vlastne lesný hospodársky plán dodržuje aj v týchto vašich porastoch a lesných pozemkoch, ktoré máte vo svojom rezorte.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Chcete reagovať, pán poslanec Mičovský? Asi nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán minister, nie. Pán spravodajca, nie.

    Prerušujem rokovanie. Vyhlasujem obedňajšiu prestávku a budeme pokračovať 14.00.

  • Prerušenie rokovania o 12.01 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Kolegyne, kolegovia, ďalším bodom programu je druhé čítanie o návrhu poslancov Jaroslava Bašku a Róberta Puciho na vydanie zákona, ktorým sa mení, sa dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 490, spoločná správa výborov má tlač 490a.

    Dávam slovo poslancovi Jaroslavovi Baškovi, aby návrh zákona odôvodnil. Pán poslanec tu nie je. Pán poslanec Baška ako predseda výboru, ešte je zasadnutie výboru.

    Tak poprosím pána poslanca Puciho, aby zákon odôvodnil. Nech sa páči, máte slovo ako jeden z predkladateľov.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Bašku a Róberta Puciho na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 490.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, spolu s kolegom Jaroslavom Baškom sme si dovolili pripraviť tento pozmeňujúci návrh zákona, v rámci ktorého by sme chceli pomôcť vlastníkom motorových vozidiel, ktoré už fyzicky neexistujú. To znamená, jedná sa o motorové vozidlá, ktoré nejakým spôsobom skončili buď na šrotovisku, alebo boli rozpredané na náhradné diely. Neboli vyradené z evidencie motorových vozidiel, momentálne tieto motorové vozidlá na základe súčasne platných zákonov sa vyradiť bez toho, aby boli fyzicky zošrotované alebo odovzdané v autorizovaných zariadeniach, nie je možné vyradiť, preto sme sa rozhodli, že pripravíme takúto novelu zákona, v rámci ktorej by sme umožnili týmto ľuďom, aby tieto svoje už fyzicky neexistujúce motorové vozidlá mohli z tejto evidencie vyradiť. Hlavne je to preto, lebo títo ľudia momentálne majú zvýšené náklady na poplatky, čo sa týka povinného zmluvného poistenia, naháňajú ich exekútori s tým, že aj keď to auto už fyzicky neexistuje, keďže nie je vyradené z evidencie, tak je ich povinnosťou za tieto autá platiť zákonné poistenie.

    Tento zákon viac-menej rieši systém, akým by sme tieto autá mali vedieť následne z tejto evidencie vyradiť, to znamená, aby po zaplatení určitého poplatku, ktorý je presne určený, ktorý bude presne určený, do, do envirofondu, aby sme následne, aby následne obvodný úrad životného prostredia vydal potvrdenie o tom, že ten poplatok bol zaplatený, že takéto auto už fyzicky neexistuje a na základe tohto potvrdenia by potom obvodný úrad dopravy a polície takéto auto vedeli vyradiť z evidencie.

    V rámci prvého čítania a v rámci rokovania na výboroch došlo k určitým zmenám, ktoré sú, sú, kde sme viac-menej vyšli v ústrety požiadavke aj, aj legislatívcom a sme určité veci pozmenili, poupravili tak, aby to bolo v súlade so súčasne platnými právnymi predpismi.

    Zatiaľ si myslím, že z mojej strany je toľko.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Ľubošovi Martinákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, pán navrhovateľ, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 620 z 29. mája 2013 pridelila poslanecký návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Výbory prerokovali predmetný poslanecký návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému poslaneckému návrhu zákona. Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol poslanecký návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporúčali ho s pripomienkami schváliť.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s odporúčaním gestorského výboru, tak ako sú uvedené v časti IV spoločnej správy výborov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: O bodoch spoločnej správy číslo 1, 3, 4 a 6 hlasovať spoločne, s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. O bodoch spoločnej správy číslo 2 a 5 hlasovať spoločne, s návrhom gestorského výboru uvedené body neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k poslaneckému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorských výborov vyjadrených v rozprave k tomuto poslaneckému návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky poslanecký návrh zákona na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, schváliť s pripomienkami.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní poslaneckého návrhu zákona na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 156 z 18. júna 2013. V citovanom uznesení výbor ma poveril ako spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca, otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, pán poslanec Ján Mičovský.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predkladateľ, spravodajca, ctená snemovňa. Na úvod niekoľko čísiel, možno celkom zaujímavých a niektorých aj potešiteľných. Ak som dobre prečítal, vlani sme vyrobili na Slovensku takmer 950-tisíc áut. Z pohľadu ekonomického je to určite optimistická cifra a dá sa s ňou spájať veľa pozitívnych pocitov a najmä perspektív. Ani druhá cifra, ktorú som si v tejto súvislosti pozrel, nie je zlá. Hovorí o tom, že na našich cestách je evidovaných takmer 2,5 milióna motorových vozidiel. Možno by sme mohli polemizovať z pohľadu ekonomicko-ekologického, do akej miery je tá cifra dobrá a potešiteľná a do akej miery je zaťažujúca. Je to daň dobe a myslím si, že z hľadiska úrovne hodnotenia našej krajiny možno aj tento údaj považovať za pozitívny. Do tretice však ešte jednu cifru, jedno číslo. Nie je také presné, ale vôbec nie je potešiteľné. Je fakt, že na našich cestách, ale aj necestách existuje niekoľko tisíc áut, ktoré de iure sú a de facto nevieme. Sú to presne tie autá, ktoré chcú poriešiť predkladatelia návrhu zákona, ktoré jednoducho, asi sa na tom dá ľahko zhodnúť, by sme mali vyradiť. A mali by sme ich vyradiť spôsobom, ktorý, keď už nedokážeme nahradiť ekologickú záťaž, ktorú zrejme tieto autá, môžme sa odôvodnene domnievať, spôsobili, tak aby sme ju aspoň nejak finančne kompenzovali, čo iste nie je ideálne riešenie, ale je to lepšie riešenie ako žiadne. A ja, keď som si prečítal tento návrh, tak som si v podstate povedal, že prečo nie? Nie je zlý a mal som k nemu pripomienku. Predniesol som ju aj na výbore pôdohospodárskom a pre životné prostredie. Teda predniesol som ju vo voľnej debate v rozprave bez toho, aby som dal pozmeňujúci návrh, že sa mi zdá jedna vec na tomto celkom dobrom návrhu nie celkom dobrá a to je otázka istého diskriminovania majiteľov áut. A tá diskriminácia je spôsobená tým, že predkladatelia navrhli, aby nebol rovnaký meter použitý na tých, ktorí majú takéto autá, ktoré de iure sú a de facto nie sú. A chcú sa ich zbaviť tak, že teda požiadajú na základe zaplatenia poplatku do environmentálneho fondu príslušný úrad o ich vyradenie a medzi tými majiteľmi, ktorí takéto autá tiež majú, ale nie ako ich pôvodní majitelia, ale ako ich dediči. Navrhovatelia tejto právnej normy to vidia asi tak, že pokiaľ človek takéto de iure auto áno a de facto nie má, a chce sa ho zbaviť, tak mu dávajú akýsi pardon na základe poplatku, ktorý je odstupňovaný podľa veku vozidla na 50, 100 alebo 150 eur. A to je tá vstupenka na úrad, kde možno potom z evidencie na polícii takéto auto vyradiť. Avšak občan, ktorý sa k takémuto autu dostane spôsobom, že ho zdedí, tak má celkom možno na prvý pohľad sympatický pardon ešte trocha navýšený, že môže sa takéhoto auta zbaviť spôsobom, že ho nemusí vyplácať a stačí, keď teda ako dedič pôjde ho vyradiť s tým, že teda zdedil takýto majetok, ktorý je majetkom nemajetkom. Ako v rozprávke: oblečený neoblečený.

    Považujem to ja nie celkom za správne alebo nepovažujem to za správne, pretože si myslím, že ak sa niekto rozhodne prijať dedičstvo po nejakom poručiteľovi, tak je to dedičstvo vždy spojené s pozitívami, ale aj so záväzkami. Nikto nie je donútený byť dedičom. Každý má právo to odmietnuť, ale keď to prijme, tak sa mi zdá nie celkom v poriadku, aby prijal iba plusy, iba majetok a záväzky, mínusy aby odmietol. Uznávam, nepodstatný pohľad na celkom dobrý návrh zákona. Ale tu by som sa možno bol aj celkom zmieril so svojím maličkým vstupom do tejto právnej normy, keby som následne nedostal, tak ako myslím že väčšina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, text listu od Klubu 500, zväz podnikateľov, bližšie ho nemusím popisovať, nepoznám tých ľudí, ale viem zhruba, koho reprezentujú, kde namietali pomerne zásadným spôsobom to, aby bol takýto zákon vôbec prijatý. Tak som si povedal hop, keď si sa rozhodol do tohto zákona vstúpiť nejakou malou poznámkou, tak si pozri aj poznámky iných. A ja som si tie poznámky, ich argumentáciu tohto Klubu 500 prečítal a nadobudol som pocit, že nie je bezvýznamná. Čo namietajú reprezentanti z Klubu 500?

    Námietky sú tam viaceré, pamätám si nasledovné. Je tam vytvorené odôvodnené tvrdenie, teda je tam predpoklad, ktorý hovorí o tom, že ľudia sa síce radi oháňajú ekológiou, ale keď príde presne na nich, tak sú viacej ekonomickí ako ekologickí a že tento zákon umožní to, aby sa pod rúškom zbavovania sa starých áut v inštitútoch, v likvidačných zariadeniach, ktoré nie sú autorizované, zbavovali týchto starých áut tak, že sa im dostane istej kompenzácie za tie časti starého auta, hlavne ide o železo, ktoré majú pomerne vysokú hodnotu, za ktoré môžu získať istý poplatok. A tie ďalšie časti, ktoré už nie sú na trhu s druhotnými surovinami predajné, ale ktoré výrazne zaťažujú životné prostredie, z tých sa potencionálne môže vytvoriť v lepšom prípade málo odborne zvládnutá skládka, v horšom prípade čierna skládka. To znamená, že tu vzniká nebezpečenstvo, že útvary, inštitúcie, likvidačné zariadenia, zberne, ktoré nie sú plne moderne vybavené na likvidáciu starých áut, môžu ponúknuť celkom zaujímavú cenu pre majiteľov takýchto vrakov, ale to bude spôsobené tým, teda bude to vykúpené a bude tam ten dôsledok, že bude vytváraná ďalšia nová záťaž na životné prostredie. Nevravím, že to je úplne presné, ale zdá sa mi, že táto námietka je hodná zváženia. Pretože jej reálnu funkčnosť v živote neviem teraz v tejto rozprave potvrdiť, ale myslím si, že dosť ťažko sa nájdu argumenty na to, aby sme ju vedeli vyvrátiť ako neodôvodniteľnú.

    Druhá námietka, ak si ju tak spomínam, je tam založená na tom, že predsa my máme vytvorené autorizované likvidačné zariadenia, ktoré sú v stave na úrovni dnešných technológií zabezpečiť to, aby boli suroviny demontované, aby auto bolo zlikvidované v súlade s ekologickými predpismi a aby sa žiadna druhotná záťaž na životné prostredie z týchto starých vrakov už nevytvárala. Avšak tu je to spôsobené tým, alebo má to tú súvislosť, že takéto autorizované, moderné likvidačné zariadenia nedokážu majiteľom vrakov ich zaplatiť, lebo majú s tým pomerne veľké náklady. A to, dá sa povedať, že majiteľ vraku, ktorý je orientovaný viac ekonomicky ako ekologicky, môže sa ľahko takémuto zariadeniu vyhnúť. A tu odôvodňuje z toho Klub 500 pripomienku, že majitelia, ktorí investovali v súlade s celospoločenskými záujmami do takýchto zariadení nemalé prostriedky, sa môžu domnievať, že prijatie takejto zákonnej normy ich poškodzuje a mohli by vytvoriť ďalšiu škodu pre Slovenskú republiku tým, že by považovali náhradu za to, že oni investovali s očakávaním dlhodobých primeraných príjmov v súlade s celospoločenským záujmom, ale takýto zákon ich vlastne ako keby o potencionálnych klientov oberá a tým pádom ich investícia je menej návratná, ako sa mohli oprávnene domnievať, keď do toho išli.

    Je tam aj ďalšia argumentácia. Tá je daná tiež do takej špekulatívnej roviny. Opäť neviem potvrdiť, do akej miery úplne presnej, ale tiež sa dá povedať, že ťažko dopredu namietať, že to nie je odôvodnené, že môže tu vzniknúť skupina vozidiel, ktoré budú vyradené len ozaj de iure, ale de facto budú naďalej už ako neevidované premávať po rôznych komunikáciách. Nie tých prvej, druhej, tretej triedy, ale po lesných a poľných cestách a druhotne budú opäť spôsobovať záťaž životného prostredia práve tým, že ako neevidované a pravdepodobne teda aj bez kontroly technického stavu, nie pravdepodobne, ale určite budú môcť byť vážnym ohrozením životného prostredia. Argumentácia je tam bohatá, je tam toho ešte viac, ale možno nie je dôvod, aby som ja celý ten list tu spomínal. Napokon, fakt si myslím, že sme ho dostali asi, ak nie všetci, tak väčšina. A ak nie, tak prepáčte, že sa mýlim, že to boli možno iba členovia nášho výboru. Neviem, nezisťoval som. Ale je tam aj argumentácia ešte, ktorú spomeniem, že vytvárame tým akýsi návyk občana na to, že neboj sa, aj keď si bol neporiadny a nesplnil si si svoju povinnosť, respektíve nemal si záujem auto zlikvidovať primeraným zákonným spôsobom, nič sa ti nestane. Vždy vytvoríme akýsi pardon, ktorý ti umožní toho auta sa zbaviť, a tým pádom ako keby sme ho vychovávali k neporiadku. Opäť si myslím, že táto argumentácia nie je úplne bezdôvodná.

    Takže po tom mojom istom nadšení pre tento návrh a ochote ho podporiť s malým pozmeňovacím návrhom som prišiel k názoru, že toto mali predkladatelia tejto zákonnej normy domyslieť lepšie a možno popasovať sa aj s tým, aby takéto námietky bolo možné vyvrátiť, respektíve v zákone ich poriešiť tak, aby nemohli - a to chcem vidieť ako to najpodstatnejšie -, aby nemohli spôsobovať vraky áut ďalšiu ekologickú záťaž. Lebo určite nie je naším zmyslom hovoriť o tom, že nejaké poplatky prídu do štátnej pokladnice a fakt tešme sa. Naším záujmom musí byť to, aby tieto autá, ktoré zjavne, veď som to hovoril v úvode, pribúdajú na našich cestách v obrovských miliónových počtoch, boli aj primeraným spôsobom na úrovni doby likvidované. Takže ma to vedie pomerne k zmene stanoviska a môj súhlasný prístup s tým maličkým pozmeňovacím návrhom mením na návrh pre pána spravodajcu, aby tento zákon bol vrátený navrhovateľom na prepracovanie tak, aby pripomienky Klubu 500 alebo iné odôvodnené pripomienky, ktoré sa tu môžu ešte zjaviť, boli do tohto zákona zapracované. Myslím si, že úmysel je dobrý, ale potreba akceptovať tieto pripomienky je tiež opodstatnená. Keďže môže sa stať, že môj návrh nebude akceptovaný, teda táto pripomienka neprejde v snemovni, tak predsa len považujem za potrebné prečítať aj pozmeňujúci návrh, ktorý je, ako som to už povedal, nie podstatný, ale čaro nechceného, práve možno tým, že takýto návrh by prešiel, možno aj tá pripomienka, aby diskriminácia medzi dedičmi a majiteľmi bola odstránená, má svoju logiku, lebo predstavte si, čo sa môže stať. Ak niekto si je vedomý, že má taký vrak, ktorý raz zaťaží životné prostredie a treba sa ho zbaviť, tak má možnosť rozmýšľať aj tak, aj keď ja viem, že nikto sa nerozhodne zomrieť kvôli tomu, aby svojim dedičom uľahčil ich dedenie, ale môže si povedať, no čo ja budem teraz platiť 50, 100 alebo 150 eur, však to auto raz spolu so mnou odíde do minulosti s tým, že moje deti, moji dediči bezproblémovo podľa tejto novely sa ho zbavia. Ja by som musel platiť stovku alebo päťdesiatku alebo stopäťdesiatku a oni sa budú môcť zbaviť tohto auta raz úplne bezplatne.

    Ako keby sme ešte aj tým inšpirovali ľudí, ktorí nemajú celkom moderný a potrebný vzťah k životnému prostrediu, k tomu, aby sa správali nie celkom v súlade s úctou ku krajine. Milióny áut, milióny vrakov a tisícky tých, ktoré nie sú zlikvidované zákonným spôsobom, ozaj vytvárajú odôvodnený zdroj argumentov k tomu, aby sme túto tému nepovažovali za okrajovú. Takže aj keď som dal návrh na stiahnutie a prepracovanie, prečítam aj pozmeňujúci návrh, ktorý vychádza z toho, že môj návrh na stiahnutie nebude akceptovaný, a tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh prečítam aj kvôli tomu, že som si celkom jasne nevedel preložiť text k spoločnej správe, kde sa mi zdalo, že bol aj pokus o riešenie toho, aby takáto diskriminácia medzi dedičmi a ostatnými majiteľmi vrakov bola odstránená, ale z toho textu, ako som si to tam prečítal, mi vyplynulo, ako keby to bolo navrhnuté práve túto pripomienku gestorského výboru neschváliť. Ak sa mýlim, ak som to prečítal zle, tak sa ospravedlňujem, ale práve preto, že mám pocit, že táto vec neni poriešená jednoznačne, tak svoj návrh pozmeňujúci prečítam k tlači 490.

    Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jána Mičovského k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Bašku a Róberta Puciho na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a tak ďalej. Môj návrh má nasledovný text:

    V článku I bod 1 znie:

    "§ 51 sa dopĺňa odsekmi 10 a 11, ktoré znejú:

    "(10) Držiteľ starého vozidla, ktorý na účel jeho vyradenia z evidencie vozidiel podľa osobitného predpisu nevie preukázať, ako naložil so starým vozidlom, ktoré podľa jeho tvrdenia už neexistuje, a ten, kto nadobudol dedením staré vozidlo, ktoré už v čase jeho nadobudnutia fyzicky neexistovalo, je oprávnený po zaplatení príspevku do Environmentálneho fondu podľa § 54 ods. 7 požiadať obvodný úrad životného prostredia o vydanie potvrdenia o neexistencii tohto starého vozidla."

    Odsek 11 znie: "Obvodný úrad životného prostredia v prípadoch podľa odseku 10 vydá žiadateľovi potvrdenie o neexistencií starého vozidla na účel jeho vyradenia z evidencie vozidiel."."

    Toľko navrhovaný text a jeho odôvodnenie.

    Cieľom navrhovanej právnej úpravy je ustanoviť rovnakú podmienku na vyradenie starého vozidla pre toho, kto staré vozidlo nadobudne dedením a toto vozidlo v čase dedenia fyzicky neexistuje, a pre toho, kto nevie preukázať, ako naložil so starým vozidlom, ktoré podľa jeho tvrdenia už neexistuje. Touto podmienkou je zaplatenie príspevku do Environmentálneho fondu. Tento príspevok by mal platiť aj ten, kto nadobudol dedením staré auto, ktoré v tom čase už neexistovalo, keďže aj v prípade starého vozidla nadobudnutého dedením platí domnienka, že predtým negatívne zaťažilo životné prostredie. Navrhovaným doplnením sa dosiahnu rovnaké podmienky pre vyradenie starých vozidiel z evidencie vozidiel. Zvýšia sa finančné príspevky do Environmentálneho fondu, čo následne prispeje k zlepšeniu stavu životného prostredia. V dôsledku navrhovanej obsahovej zmeny už nie je potrebné uvádzanie držiteľa a dediča predmetného starého vozidla v osobitných odsekoch, keďže na oboch sa vzťahuje rovnaký režim podávania žiadosti o vydanie potvrdenia o neexistencii starého vozidla.

    Za druhé. V článku I bode 2 v § 54 ods. 7 sa za slová "Držiteľ starého vozidla" vkladajú slová: "a ten, kto nadobudol dedením staré vozidlo", slovo "pre" sa nahrádza slovom "na" a slová "§ 51 ods. 11" sa nahrádzajú slovami "§ 51 ods. 10".

    Odôvodnenie: Legislatívno-technická úprava bezprostredne súvisiaca s bodom 1.

    3. V článku II sa slovo "pre" nahrádza slovom "na".

    Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technickú úpravu, pretože zákon 223/2001 o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov používa naprieč celým svojím textom slovné spojenie "na účel". Navyše aj z gramatického hľadiska je použitie predložky "na" správnejšie.

    To je koniec môjho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu a myslím si, že som povedal to, čo som povedať chcel ku tomuto duchu zákona, ktorý vítam. Z hľadiska zámeru je správny, ale z hľadiska toho, že nekomplexne postihol celú, celé spektrum problémov, ktoré sú s ním spojené, je ho podľa môjho názoru potrebné vrátiť na komplexnejšie prepracovanie.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky. Jedna faktická poznámka, uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Martinák, nech sa páči, faktická.

  • Ďakujem za slovo. Ja práve naopak, pán kolega poslanec Janko Mičovský, mám iný názor ako ty na tento poslanecký návrh zákona. Ja, naopak, si myslím, že páni poslanci Jaroslav Baška a Róbert Puci veľmi dobre vystihli túto problematiku. Dali ju do tohto svojho poslaneckého návrhu a navrhujú skutočne pragmatické riešenia do budúcnosti. Jedno je isté, že súhlasím s tebou, že tieto autá nemali by končiť ako vrakoviská v našich potokoch a tak ďalej. A tiež mám opačný názor ako ty. Často sa domnievam a som presvedčený o tom, že menej represívne opatrenia voči občanom, hlavne starším občanom ukážeme, že práve týmto prístupom štátu môžme ich naďalej vychovávať v dobrom vzťahu k životnému prostrediu, že stále represálie nie sú takto potrebné na túto výchovu. Skôr dobré slovo a vôľa štátu ukázať týmto ľuďom, akou cestou sa treba uberať. Ďalej k tomu máme aj často ospevovaný rôznymi ľuďmi tzv. tretí sektor, ktorý okrem toho, že stále kričí, mal by upozorňovať na takéto prípady aj orgány činné v trestnom konaní. No a to posledné sa ťa chcem spýtať, ten tvoj pozmeňujúci a doplňujúci návrh si žiadaš, pán poslanec, o každom bode osobitne alebo en bloc hlasovať? Toľko k tomu. En bloc?

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. No ja som vôbec nemal na mysli, aby sme zvyšovali represívne nálady, naopak, ja súhlasím s tým, že tie poplatky, ktoré tam sú, sú primerané, ani som nenavrhol, aby sa nejakým spôsobom zväčšovali. Navrhol som iba odstrániť diskrimináciu. Myslím si, na to je dosť logický dôvod, ale hlavne by som chcel poukázať na to, čo bolo dôvodom môjho návrhu, a zdôrazniť, že prečo navrhujem tento zákon vrátiť a prepracovať. Práve kvôli tomu, aby sme mali možnosť pripomienky, ktoré nemajú represívny charakter, ktoré majú charakter zlepšenia stavu životného prostredia, akceptovať, aby sme sa nad týmito pripomienkami zamysleli. A predpokladám, že po istom zamyslení by nám nemalo robiť problém ich zakomponovať do tohto zákona, ktorý by sme takým spôsobom vylepšili, a tak by sa stal komplexnejšou a lepšou normou pre cieľ, ktorý predkladatelia tohto zákona určite mali. Takže opravujem, resp. nesúhlasím a opravujem tvoj text, pán spravodajca, resp. tvoje prehlásenie. Žiadna represia, snaha vylepšiť zákon v záujme toho, aby pomáhal lepšie krajine, tudiš všetkým občanom, nám, ktorí používame, ktorí v nej žijeme a ktorí potrebujeme, aby bola bez takýchto ekologických záťaží.

    Ďakujem.

  • V tejto chvíli otváram ústnu rozpravu, pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, či pán navrhovateľ chce zaujať stanovisko, nech sa páči, k rozprave.

  • Ďakujem pekne. Chcel by som reagovať na pána kolegu Mičovského, na jeho pozmeňujúci návrh. Ak si dobre pamätáte, na výbore, ktorý je gestorským výborom, čiže výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, sme schvaľovali spoločnú správu, kde neviem, možno, možno ja jej celkom dobre rozumiem, jak bola schválená, a v rámci tejto spoločnej správy sme ten problémový bod 10, ktorý riešil dedičov, vypustili úplne. Čiže neviem, či ten pozmeňovací návrh, ktorý sme tu dnes obdržali, je relevantný, alebo mal zmysel, lebo ten bod 10, čo sa týka dedičského konania a dedičov, sme vypustili aj na základe pripomienok právnikov, ktorí mali problém s tým, ako sa predeďujú fyzicky neexistujúce motorové vozidlá. Čiže my sme viac-menej v rámci nášho návrhu chceli vyjsť v ústrety ľuďom, ktorí sa takto dostali k vozidlám, viac-menej možno aj nechtiac, ale keďže i právnici svoje zdôvodnenie alebo zdôvodňovali svoje tvrdenia tým, že i v rámci dedičského konania je problém predediť fyzicky neexistujúcu vec, tak sme tento bod 10 vypustili úplne. To znamená, že ten návrh v rámci toho, tých poplatkov platí pre všetkých rovnako. Čiže to je jedno, či to auto zdedil, alebo ho kúpil, alebo dostal darom. Každý, kto chce takto fyzicky neexistujúce vozidlo vyradiť z evidencie, musí zaplatiť poplatok podľa veku tohto motorového vozidla do Environmentálneho fondu a následne potom sa to vozidlo vyradí. Čiže tam, to sme sa o tom bavili aj na výbore, ja si myslím, že toto sme akceptovali.

    A čo sa týka pripomienok Klubu 500. Sám ste si odpovedal, že tie ich pripomienky nevieme posúdiť, či v praxi sú reálne, alebo nie sú. Pokiaľ by sme mali akceptovať ich pripomienky všetky, nemá zmysel celý tento náš pozmeňujúci návrh, resp. táto novela zákona, lebo keby sme zapracovali všetko to, čo oni chceli, tak sa stratí zmysel a podstata tohto návrhu. Chceme vyjsť v ústrety ľuďom, ktorí, bohužiaľ, na základe nejakých skutočností vlastnia fyzicky neexistujúce vozidlo, čiže majú len značky a papiere od toho auta, aby sme im dopomohli k tomu, aby sa vedeli tohto auta, ktoré už neexistuje, zbaviť, aby nemuseli zbytočne platiť každý rok povinné zmluvné poistenie napríklad. Takáto šrotová amnestia tu už bola v roku 2009. Platila zhruba 9 mesiacov, v tom čase ju využilo okolo 64-tisíc vlastníkov takýchto neexistujúcich áut. Doteraz evidujeme okolo 4,5-tisíca žiadostí na polícii, ako majú postupovať, pokiaľ sú vlastníkmi, nazvem to, len papierov a technického preukazu a značiek a nemajú to auto už fyzicky, z akého dôvodu, tých dôvodov môže byť viac, ako majú postupovať pri jeho vyradení, keď súčasne platná legislatíva im to neumožňuje. Čiže aj keď auto nemáte, aj tak zaňho musíte platiť povinné zmluvné poistenie a to sú zbytočné náklady pre našich občanov. Takže my sme im chceli vyjsť v ústrety s tým, že po dohovore s ministerstvom životného prostredia sa pripravuje, sa pripravujú novely zákonov o odpadoch, o eurofonde a ďalšie a v rámci týchto noviel sa bude riešiť aj lehota, čo sa týka účinnosti tejto našej novely zákona. Čiže pri novele veľkej v rámci zákona sa, predpokladám, aj ukončí účinnosť tohto nášho návrhu, ktorú momentálne tu dnes prerokuvávame. Takže ja osobne nevidím problém v tom, že by, že by to ľudia mali zneužívať, že by tie autá len nejak papierovo vyraďovali z evidencie a potom na nich chodili po poľných a lesných cestách, jak ste tu uviedli. Lebo máme aj iné zákonné a právne normy, ktoré, ktoré si vieme uplatniť alebo sa vedia uplatniť v praxi, kde aj takéto jazdy na motorových vozidlách - či už po poľných, alebo lesných cestách - nie sú celkom v súlade so zákonom. A je to viac-menej len domnienka určitej skupiny ľudí, že toto sa bude zneužívať. Takže ja predpokladám, že keď by náhodou - čo si osobne nemyslím, že by k tomu malo dôjsť -, by sa to veľmi zneužívalo, tak účinnosť tohto zákona bude časovo obmedzená. Aj tak sa to už pripravuje na ministerstve životného prostredia, aj tak. A viac-menej chceme len ľuďom vyjsť v ústrety, aby mohli takto fyzicky neexistujúce vozidlá vyradiť z evidencie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán navrhovateľ.

    Chcem sa spýtať, či, pán spravodajca, chcete záverečné slovo. Nech sa páči.

  • Ďakujem za možnosť záverečného slova v tejto dosť dlhšie trvajúcej diskusii, ako som skutočne ja ako spravodajca predpokladal. Ja z tohto miesta, práve naopak, na rozdiel od pána poslanca Mičovského chcem vyzdvihnúť tento návrh Jaroslava Bašku, pánov poslancov, a pána Róberta Puciho, pretože práve, ako bolo spomínané v tej spoločnej správe, vznikol problém takzvaného prededenia často nie vlastnou vinou, teda chceme byť ústretoví aj týmto občanom. Jednoducho, ako je u nás zvykom, aby ten jednotný meter bol zachovaný aj pre týchto občanov, keď už nemajú fyzicky, majú fyzicky neexistujúce auto, aby sa ho mohli práve v tejto, po tej evidenčnej stránke zbaviť. Ty si tu dal, pán kolega Mičovský, jednak procedurálny návrh vrátiť na prepracovanie. Ak by ten nevyšiel, dal si pozmeňujúci návrh hlasovať en bloc, takže uvidíme, ako sa rozhodnú poslanci, a o tom všetkom rozhodne hlasovaním plénum Národnej rady Slovenskej republiky.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Kolegyne, kolegovia, mali by sme pokračovať druhým čítaním o návrhu poslanca Jaroslava Bašku, Petra Šucu, Milana Panáčka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 8/2009 Z. z., zákon o cestnej premávke, ale keďže nie je tu spravodajca z brannobezpečnostného výboru a podľa informácie, že brannobezpečnostný výbor stále zasadá, pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aby sme pokračovali prvým čítaním návrhu poslancov Jany Laššákovej, Renáty Zmajkovičovej a Miroslava Číža, Stanislava Kubánka, Tibora Glendu, ktorým, na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rokovacom poriadku. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne. Takže ideme.

    Znovu zopakujem. Prvé čítanie o návrhu poslancov Jany Laššákovej, Renáty Zmajkovičovej, Miroslava Číža, Stanislava Kubánka, Tibora Glendu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený pod tlačou 559. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí číslo 536. Dávam slovo podpredsedníčke Národnej rady Jane Laššákovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani podpredsedníčka.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej, Renáty Zmajkovičovej, Miroslava Číža, Stanislava Kubánka, Tibora Glendu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 559.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte, aby som za skupinu poslancov predložila a odôvodnila návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/´96 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Cieľom predloženej novely rokovacieho poriadku je reagovať na rôzny výklad ustanovenia § 64 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku. Z dikcie predmetného ustanovenia vyplýva, že podmienkou na utvorenie klubu je počet členov klubu, to jest najmenej osem poslancov, pričom však nie je explicitne ustanovené, či sa uvedená podmienka rovnako vyžaduje aj pre funkčnosť klubu a ďalšiu existenciu klubu počas celého volebného obdobia. Z uvedeného dôvodu dochádzalo k rozdielnym interpretáciám v prípade, ak po vzniku klubu počas volebného obdobia klesol počet jeho poslancov pod číslo osem. V tejto súvislosti by som vás, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcela upriamiť na dve uznesenia ústavnoprávneho výboru. Jedno uznesenie je zo 17. septembra roku 2001 a ďalšie uznesenie je z 8. marca 2011, kedy ústavnoprávny výbor na žiadosť Národnej rady zaujal k tejto problematike stanovisko. V uznesení zo 17. septembra 2001 k § 64 ods. 5 vyslovil, že, budem presne citovať: "Z dikcie ustanovenia § 64 ods. 5 v kontexte iných ustanovení vyplýva, že podmienkou na utvorenie klubu a jeho funkčnosť počas volebného obdobia je počet členov klubu, to jest najmenej osem poslancov."

    Doteraz boli v histórii Národnej rady, boli, bolo to takto vykladané a akceptované s výnimkou minulého volebného obdobia, kedy pán predseda Národnej rady postupoval inak v prípade, že počet poslancov klubu Slovenskej národnej strany klesol pod osem. Vzhľadom na tieto rozdielne stanoviská a výklady navrhujeme úpravu § 64 ods. 5, podľa ktorej sa pre funkčnosť klubu vyžaduje počet poslancov osem počas celého funkčného obdobia.

    Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s platnými medzinárodnými záväzkami. Návrh zákona si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet, na rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Nemá vplyv na podnikateľskú sféru, na zamestnanosť ani na životné prostredie. Zákon o rokovacom poriadku je taká naša biblia a sme prístupní, keďže sme ho otvorili, sme prístupní na rokovania aj o možných ďalších úpravách.

    Ďakujem vám za pozornosť a poprosím vás, panie poslankyne, páni poslanci, o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka.

    Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslankyni Anne Vittekovej. Nech sa páči.

  • Pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí číslo 536 z 31. mája 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý zároveň navrhol aj ako gestorský výbor s tým, že gestorský výbor predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní do 30. augusta 2013. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Zámerom je explicitne ustanoviť, že podmienka na utvorenie klubu, to jest najmenej osem poslancov, sa rovnako vyžaduje aj pre funkčnosť a ďalšiu existenciu klubu počas volebného obdobia s tým, že ak klesne počet poslancov, počet členov pod ustanovenú hranicu osem poslancov, klub zaniká zo zákona.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady číslo 536.

    Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, za politickú stranu SaS Martin Poliačik. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vidíte, už táto jedna vetička, s ktorou ste ma pustili k tomu mikrofónu, ukazuje, že potrebujeme niečo zmeniť v rokovacom poriadku. Ja som totiž predseda nefunkčného klubu. Keď vedie schôdzu pani podpredsedníčka Jurinová, tak ma sem zavolá za klub, keď vedie schôdzu pani podpredsedníčka Laššáková alebo pani Zmajkovičová, tak ma sem zavolá za stranu. Keď vedie schôdzu pán predseda Paška, tak ma sem zavolá za klub, ak sa pomýlil. A ak zistí, že sa pomýlil, tak ma sem nezavolá vôbec, lebo mi povie, že klub nie je.

    Podľa zákona klub stále existuje. Zákon hovorí, že na vznik klubu je potrebné osem členov. A nijakým spôsobom sa nevyjadruje k tomu, že akým spôsobom klub zaniká, preto tiež pán predseda veľmi šalamúnsky vo svojom rozhodnutí z 14. mája 2013 ani len náhodou nenaznačil ani zánik, ani zrušenie klubu. Pán predseda skonštatoval, že klub sa stal nefunkčným. Z toho dôvodím, že klub stále funguje. Rovnako ako nefunkčné auto stále stojí pred domom, nefunkčný klub stále funguje v parlamente. Stále je v parlamente, hej, lebo...

  • Reakcia z pléna.

  • No tak dobre. Nefunguje, ale je. Nefunkčné auto stojí pred domom, nefunkčný klub stále je v parlamente. To je logické. To je veľmi logické. Keď zákon hovorí, že na vznik klubu treba osem, a o zániku nič nehovorí, tak predpokladám, že je to niečo podobné, ako keď vieme, že na vznik dieťaťa je treba dvoch ľudí. Ale o zániku to nič nehovorí. Keď stratím rodičov, furt neznamená, že zanikám aj ja. To znamená, že sú to dve veci, ktoré nemôžeme spájať dohromady.

  • Reakcia z pléna.

  • Systémová filozofia ma vylúčila do takéhoto stavu, takto rozmýšľam, preto súhlasím s tým, že zákon treba zmeniť. Ja nechcem byť v situácii, že moje postavenie v tomto parlamente sa odvíja od toho, kto práve vedie schôdzu. Nechcem byť v situácii, že na internete môj klub existuje a v pléne nie. Nechcem byť v situácii, že síce môžem ísť na poslanecké grémium, ale nemôžem sa za klub prihlásiť do rozpravy. Jednoznačne máme v rokovacom poriadku dieru. A teraz čo s ňou?

    Pán predseda parlamentu dal vypracovať celkom peknú a inšpiratívnu analýzu, že ako to vyzerá v iných parlamentoch iných krajín. A ja si pamätám, zhruba pred dvoma rokmi bola pripravená veľmi obsiahla novela rokovacieho poriadku a už v nej počas predsedovania Richarda Sulíka bol návrh, aby sme sa riadili českým modelom. V Čechách je to totiž tak, že potrebujete desať poslancov na vznik klubu a ten odráža realitu, ktorú priniesli do parlamentu voľby, ale klub existuje až dovtedy, kým jeho počet jeho členov neklesne pod troch.

    To znamená, ešte stále traja poslanci, ktorí reprezentujú stranu, ktorá sa dostala do parlamentu prostredníctvom volieb, tvoria funkčný klub. Až keď klesne počet členov klubu pod troch, klub automaticky zaniká. Môžme sa rozprávať o tom, že či traja sú naozaj klub, či by to nemuseli byť piati alebo šiesti. To je dobrá diskusia. Ale myslím si, že vôľa občanov, ktorá je vyjadrená voľbami, že nejaká strana by mala byť zastúpená v parlamente, by mala byť rešpektovaná viac ako formálne pravidlá pre utváranie alebo neutváranie klubov. V Čechách to majú ošetrené tak, že ak náhodou vznikne nový klub, tak je potrebné na jeho vznik desať ľudí, a v momente, keď klesnú pod desať, tak zaniká. To znamená, je rešpektovaná vôľa občanov pri vzniku klubu na začiatku volebného, na začiatku volebného obdobia. A tá je rešpektovaná až do chvíle, kým počet poslancov v danom klube neklesne pod troch. V prípade, že klesne, klub zaniká. Ak vznikne nový klub, je potrebných desať. V prípade, že klesne pod desať, zaniká, lebo to už nie je vôľa občanov vyjadrená vo voľbách.

    Ďalšia vec. Treba sa zamyslieť nad tým, čo je vlastne poslanecké grémium. Pretože podľa mňa poslanecké grémium je pracovný orgán, teda organizačno-politický orgán. Zároveň sa v ňom preberajú politické stanoviská také, ktoré je lepšie prebrať si najprv tam, než prídu sem. Ale zároveň sa na ňom preberajú veci, ako organizácia schôdze. Práve teraz sa môžme dostať do situácie, že ak prejde táto novela v takej podobe, ako je predložená, tak budeme mať 15 nezávislých poslancov. Jednu desatinu. Desať percent zloženia celého parlamentu na grémiu nebude mať svoje zastúpenie. A tým pádom 10 % poslancov sa nebude mať ako vyjadrovať k tomu, ako bude vyzerať program, kedy budú schôdze, akým spôsobom organizujeme svoj čas, či budeme jednať do 19.00, po 19.00. To všetko sú veci, ktoré sa predvárajú na grémiu, a myslím si, že 10 % poslancov by malo mať svoje zastúpenie na grémiu a mať možnosť sa prostredníctvom nejakého svojho zástupcu vyjadrovať k tomu, akým spôsobom si v parlamente organizujeme čas.

    Som teda za to, aby sme diery v rokovacom poriadku zaplátali. Nie som za to, aby sme to riešili tým spôsobom, ktorý je načrtnutý v tejto novele rokovacieho poriadku. Ale som rád, že pani predkladateľka povedala v úvodnom slove, že to nie je finálna verzia a predkladatelia sú otvorení diskusii. Preto sa teším na diskusiu v druhom čítaní a dúfam, že finálnu podobu rokovacieho poriadku urobíme jednak tak, aby sa nemusel predseda parlamentu tak filištínsky vyhýbať niektorým slovíčkam, ako to urobil vo svojom poslednom rozhodnutí, a jednak tak, aby som sa nedostal už nikdy do situácie, že nebudem vedieť, na čom v parlamente som, lebo byť predsedom nefunkčného klubu vôbec nie je príjemná vec.

    Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca. Jedna. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Jánoš.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, počúval som váš príhovor v rámci rozpravy. Nie celkom dobre som pochopil jednu vec. Obhajujete teda nezávislých poslancov, že bude tu jedna desatina, hej, 15 poslancov bude tvoriť nezávislý, nejaký kváziklub, alebo skupina, alebo ako to nazvať. Treba si uvedomiť jednu vec. Tí poslanci sem do parlamentu sa nedostali ako nezávislí. Oni by sa sem v živote nedostali ako nezávislí. Oni sa sem dostali na svojich materských stranách, ktoré opustili. To je prípad aj SaS-ky, to, že vás opustila veľká časť poslancov, to nie je problém rokovacieho poriadku, to nie je problém, ja neviem, predsedu Národnej rady alebo koho, to nie je problém grémia, nikoho, to je váš problém vnútorný vo vašej strane a to isté aj v iných politických stranách. Jednoducho, keď odídu, tak odídu, sú to vnútrostranícke problémy politických strán a na to treba reagovať nejakým spôsobom aj v rokovacom poriadku. Hádam nechcete, aby nezávislí poslanci tu tvorili klub? No ja v živote by som za takéto niečo nebol. To je môj osobný názor.

    Ďakujem pekne.

  • Pán Jánoš, áno. Veď ja s vami úplne súhlasím. Každý sa sem dostal na nejakej kandidátke, aj keď pri Obyčajných ľuďoch, ako ideologicky niektorí ľudia sa kvázi hlásili ako nezávislí, nestraníci, ale toto teraz berme podľa rokovacieho poriadku a dostali sa na, na listine strany Obyčajní ľudia, ale stále, oni sem doniesli nejaký mandát, zvlášť, keď sú to ľudia ako ja, ktorí sa prekrúžkovali do parlamentu, tak ten mandát je o to silnejší. A mnohé európske parlamenty to riešia napríklad tak, že majú tzv. technický klub, do ktorého sa automaticky zaraďujú vypadnutí poslanci z ostatných klubov a ten klub má rovnaké právomoci ako všetky ostatné kluby poprípade, a tým pádom každý jeden poslanec, ktorý vypadne z iného klubu, je zaradený do tohoto technického klubu alebo klubu nezávislých poslancov a ten sa pri riadení parlamentu môže zúčastňovať napríklad orgánov ako grémium. Ja nevravím, že má byť rovnocenný. Ja iba hovorím to, že keď napríklad grémium rozhoduje o organizácii schôdze, tak mi príde logické, aby 10 % poslancov parlamentu, ktorí majú svoj mandát, boli nejakým spôsobom zvolení, mali možnosť spolurozhodovať o tom, kedy budú prestávky medzi schôdzami, dokedy sa bude kedy rokovať a tak ďalej. Proste o tých technických veciach, ktoré sa na grémiu riešia.

    Ďakujem.

  • V tejto chvíli otváram ústnu rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Pán poslanec Číž, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, máme tu takú relatívne novú situáciu v tomto volebnom období. Máme otvorený rokovací poriadok, tak myslím si, že v tejto súvislosti je, možno stojí za to aj povedať niekoľko súvislostí, ktoré súvisia s tým, ako máme stanovené pravidlá rokovania, aké máme skúsenosti z postupu podľa tohto rokovacieho, tohto rokovacieho poriadku vzhľadom na to, že špeciálna situácia je v tom, že na rozdiel od väčšiny iných krajín, kde sú takéto rokovacie poriadky internou normatívnou smernicou parlamentu a nemajú charakter zákona, no tak u nás je rokovací poriadok zákonom. To znamená a zvlášť osobne napríklad po imunite vznikajú mnohé rôzne súvislosti, lebo keďže nemáme už priestupkovú imunitu, takže porušenie rokovacieho poriadku znamená priestupok a potom sú, samozrejme, rôzne konzekvencie, ktoré do budúcnosti vo väzbe na to, čo hovorila pani podpredsedníčka, by pravdepodobne bolo treba doriešiť. Aj keď predpokladám, že všetci robíme všetko preto, aby sme sa do tejto situácie, že porušujeme zákon, dostávali čo najmenej alebo, samozrejme, vôbec. Tomu, prečo, k čomu sme pristúpili ako skupina navrhovateľov len teda niekoľko slov ešte k tomu, čo povedala za nás všetkých pani podpredsedníčka.

    Ja som osobne presvedčený ako právnik, že tá situácia je úplne jasná. Dikcia existujúcich a platných ustanovení rokovacieho poriadku je úplne zrejmá, len teda pre verejnosť možno niekoľko takých základných poznámok. Predovšetkým teda v ods. 5 v § 64 sa jednoznačne hovorí, že na utváranie poslaneckého klubu treba najmenej osem poslancov, a potom v ods. 2 toho istého paragrafu je napísané: "ak dôjde počas volebného obdobia k rozdeleniu volebných koalíciíj alebo k zlúčeniu politických strán alebo hnutí, rozdelia sa alebo zlúčia sa aj ich poslanecké kluby", a tu je tá veľmi dôležitá veta: "ak spĺňajú podmienky podľa tohto zákona". Je teda úplne jasné, že zákonodarca nechcel nič iné, len povedať jednoznačne, že na utvorenie poslaneckého klubu a na trvanie poslaneckého klubu úplne logicky je treba najmenej osem poslancov. Napriek tomu, vzhľadom na to, že sme rozvinuli relatívne vysokú politickú kultúru a politickú korektnosť, osobne moja strana teda cielene nešla a snaží sa neísť do rokovacieho poriadku, pokiaľ nenájdeme širšiu zhodu, pretože uznávame, že rokovací poriadok sú vlastne pravidlá zápasu aj politického boja a jednoducho, osobne, počas zápasu futbalového sa nepatrí meniť futbalové pravidlá. Takže aj rokovací poriadok sa má meniť vtedy, keď, keď, pre budúce obdobie a nemeniť ich počas, počas trvania, čo sme my aj doteraz urobili. Len vzhľadom na to, že vzniká, a nechceme ísť tvrdo do toho, že jednoznačný ten výklad nie je možný iný.

    Pán Poliačik, tie analógie, bohužiaľ, krívajú. Jedna zásadná otázka. Pokiaľ vy hovoríte o tom filozofickom kontexte, že ten klub trvá aj vtedy, keď tam bude nula členov? Lebo ani túto situáciu nemôžeme vylúčiť. No a v takom prípade ako si bude ten klub plniť povinnosti, ktoré tam má uvedené? Musí podávať výročnú správu o činnosti, musí udávať, ako vyúčtoval peniaze a tak ďalej. Nesedí to, pán kolega. Je, samozrejme, vecou diskusií a parlamentná prax v okolitých štátoch ukazuje, že môže byť kľudne uvedené tam, že teda aj traja poslanci ešte môžu byť klubom. Rovnako ako máme napríklad v Čechách situáciu, že jednoducho, alebo v iných krajinách, kde jednoducho veľmi tvrdo dbajú na to, že príslušnosť k tomu klubu je principiálna a že jednoducho v danej situácii na to, aby reprezentoval ten príslušný počet voličov, ktorí za istý program hlasovali, tak jednoducho je potrebný priestor. Ale na druhej strane, tie limity sa stanoviť musia, pretože za týchto okolností, poviem príklad, rozdelí sa strana - 80, 20 % -, ktorí poslanci reprezentujú ktorú časť voličov? To jednoducho nevieme a je tu aj nepriamy nátlak prostredníctvom zákona, aby jednoducho k takýmto situáciám nedochádzalo, čo jednoznačne dokumentuje fakt, že mnohé rokovacie poriadky iných štátov jednoznačne v situácii, keď poslanec prestáva byť členom klubu, v takom prípade dochádza aj k silným reštrikciám. Prestáva mať možnosť byť volený do funkcií v rámci parlamentu, stráca možnosť vystupovať v skrátených formách diskusie, čo je ďalší problém, o ktorom budem hovoriť. Nebýva delegovaný do zahraničných pracovných ciest, pretože nikoho nereprezentuje a tak ďalej.

    My takéto reštrikcie v rokovacom poriadku nemáme, čo zase odôvodňuje pravdepodobne, ale aspoň nejaký ten základ toho, aký sme si vytvorili ústavný rámec, jednoducho rešpektovať musíme a ten je jednoznačný: Osem členov je minimálna suma pre fungovanie klubu. Tá, ten počet tam jednoducho musí byť vzhľadom na to, že klub predsa nefunguje ako nejaká hmotná vec niečoho, niečo, čo má nejaký skelet. Klub je združenie poslancov z jednej strany, ktorým sa vytvárajú pre ich fungovanie podmienky na ich činnosti. Prideľujú sa im nejaké miestnosti, v ktorých môžu fungovať. Dostávajú príspevok na svojich členov na fungovanie klubu. Platí sa aj hospodár toho klubu atď. a, samozrejme, má to ešte aj mnohé ďalšie veci, o ktorých možno ani netreba, netreba hovoriť. Takže som presvedčený, že tento zákon nejde ani nad rámec rokovacieho poriadku. To, čo sme zatiaľ povedali, je jednoznačne iba vysvetľujúca norma, aby nedochádzalo k nezmyselným interpretačným konfliktom, aby bolo jasne povedané - a myslím si, že naša strana sa za toto riešenie môže bez akýchkoľvek problémov postaviť, pretože nejde o žiadne, pán kolega Poliačik, diskriminačné ani o nejaké iné. Ide jednoducho o to, že pravidlom slovenského parlamentu za posledných 20 rokov je, že poslanecký klub musí mať počas trvania celého obdobia jednoducho osem členov. Toľkoto k existujúcemu návrhu.

    Ešte ak dovolíte niekoľko slov iných. Samozrejme, rokovací poriadok. Je to, je to norma, o ktorú sa, samozrejme, vždycky vedie politický boj. Aj tento parlament už bol svedkom búrlivých diskusií. Je pre mňa osobne až možno takou malou tragédiou, že sa nám nepodarilo vytvoriť politickú atmosféru na to, aby sme si boli, aby sme si boli schopní experti z jednotlivých strán sadnúť a podiskutovať o tých veciach, ktoré sa naozaj dotýkajú základov politickej kultúry, ale dokonca aj fungovania zmyslu parlamentarizmu. Ja som chcel v tomto smere povedať niekoľko slov váženým kolegom z OĽaNO, ale, bohužiaľ, nie je tu ani jeden, napriek tomu teda, že veľmi často apelujú na prítomnosť, a dokonca chýba ešte aj pán Hlina, ale napriek tomu by som teda niekoľko slov k tomu povedal. Odpustite mi, kolegovia, pre ktorých to bude samozrejmé. Zmysel slovenského typu parlamentarizmu. Máme parlamentnú republiku, stojí na tom, že sú, sa uskutočnia voľby. Po voľbách strana alebo poslanci, ktorých je väčšina a sú schopní podpisom stvrdiť túto väčšinu, dostanú právomoc vymenovať člena vlády, odovzdajú teda túto požiadavku prezidentovi, prezident vymenuje tohto kandidáta, tento kandidát zasadne, vypracuje tzv. programové vyhlásenie vlády a požiada parlament o dôveru. Úplne logicky potom tá väčšina poslancov, ktorí teda garantujú, že tá vláda v krajine je schopná vládnuť, je schopná prijímať zákony, je schopná spravovať veci, si pripravuje ešte ďalšie momenty. Pripravia si napríklad plán vecných úloh, pripravia si plán legislatívnych úloh. To znamená, že vtedy spravujeme krajinu podľa schváleného programového vyhlásenia.

    Čiže vážení kolegovia z opozície musia pochopiť, že vláda, ktorú sme takto konštituovali, bude predovšetkým plniť vládny program. Je to jej hlavná úloha a obvykle parlamentom sa za samozrejmé považuje, že poslanci opozície kritizujú ten vládny program a teda vstupujú a hovoria o tom, že vláda to robí zle a oni by to robili lepšie. Vtedy by to bola logika, vážené kolegyne, kolegovia. Len všímate si situáciu, v ktorej sme? Máme predložených 40 vládnych programov a tuším 50 zákonov opozície. To znamená, je naozaj štruktúra tohto parlamentu na to, aby sme rokovali o návrhu opozície permanentne alebo je hlavným zmyslom tohto parlamentu to, aby sme rokovali o plnení programového vyhlásenia vlády? Tento konflikt, dovoľte mi ako človeku, ktorý je tam dosť dlho, nikdy v tak vypätej polohe, ako je teraz, nikdy nebol. Celé hodiny, celé hodiny sa zaoberáme tým, že vážení poslanci predložia svoj návrh alebo využijú nejaký čiastkový problém - homosexualita, všetko možné na svete - a vedú sa tu dva dni diskusie. Len problém je ten, vážené kolegyne, kolegovia, že jak si všímame, včera rokovali sme o štyroch pozmeňujúcich návrhoch prezidenta, o ktorých sa jedine môže hovoriť, kde žiadne iné návrhy sme nemohli prijať. Rokovali sme celý deň. Je štatistický predpoklad, že Národná rada, prosím, dostane 760 návrhov za rok, o ktorých rokuje. Vyrátajte si, to je 760 dní, je schopný parlament rokovať 760 dní? Pravdepodobne nie. Rokujeme o rozpočte, je možné, aby bola mimoriadna schôdza počas schvaľovania rozpočtu? Tu sme stratili diskusiou o homosexualite a neviem, o čom všetkom, vtedy, v čase schvaľovania rozpočtu. Ja som našiel štyri krajiny v rámci európskej pätnástky, ktoré majú v ústave zakodifikovanú prednosť vládnych návrhov pred poslaneckými návrhmi. Je to otázka, o ktorej môžme diskutovať, aby sme to dali aj do ústavy, aby to bolo jasné, že jednoducho základným zmyslom fungovania parlamentu je zabezpečiť spravovanie štátu a že veľmi dôležitá, ale predsa len sekundárna činnosť je potom právo opozície kritizovať parlament. Ani na chvíľočku nechcem hovoriť za to, aby sme obmedzovali aj právo zákonodarnej iniciatívy poslancov, aj opozičných. Veď kedykoľvek môžeme byť opozičnými poslancami aj my. Ide jednoducho o to, že existujúca vláda v danom prípade musí mať priestor pre to, aby mala primeraný čas na schvaľovanie zákonov, ktoré ona považuje v zmysle platného vyhlásenia vlády programového za dôležité. Tuto dochádza k tomu, že ja mám pocit, že vážení, osobne pán Hlina a páni poslanci z OĽaNO sú v permanentnej obštrukcii. Pretože naozaj toto je, toto je prvá scéna, myslím si, pre slovenskú verejnosť, ktorej treba primeraným spôsobom a, samozrejme, aj dostatočne kvalifikovane pracovať s náležitosťami správy štátu. Toto, obávam, sa tu deje zle a mali by sme porozmýšľať v takom prípade aj na to, aby pre prípad, že by sa to trvale opakovalo, aby sme mali možnú brzdu. Jedno z nich je, pokiaľ poznáte rokovanie aj medzinárodných organizácií, hlavne ak poznáme rokovanie Európskeho parlamentu, kde napríklad otázka, či netreba limitovať diskusie k jednotlivým zákonom na istú časovú dobu.

    Druhá vec je, ak si pozriete zase príklad Európskeho parlamentu, no tak čas sa prideľuje na vystúpenie v rozprave podľa dostaného počtu hlasov poslancov. Mne sa sťažoval pán poslanec Zala minule, že šiesty mesiac sa usiluje, aby mohol vystúpiť na rokovaní Európskeho parlamentu, lebo stále sa tam nedostal. Pretože jednoducho podľa situácie, ktorá tam bola, frakcia rozdelila hlasy inak a udelila právo vystúpiť za tú frakciu konkrétnemu poslancovi a jednoducho sa k tomu nedostal, okrem jednominútových, tzv. inštitútu jednominútových poznámok, kde môžte v rámci tých tzv. otázok, ktoré tam sú, sa vyjadriť k čomukoľvek.

    U nás dochádza k permanentnému zneužívaniu rokovacieho zákona, že nabúchajú sa sem zákony. Úplne zložité, je to, čo robí pán Kaník a už aj pomaly pán Hlina, obchádzajú hrubo rokovací poriadok tým, že predložia zákon, vedú tu dva dni sami medzi sebou nezmyselnú rozpravu a potom ten zákon stiahne, aby to isté mohol urobiť na ďalšej, na ďalšej schôdzi. Nie je to téma tých, ktorí sa naozaj chceme zaoberať kultúrou parlamentu, či sme koaliční, alebo opoziční, aby sme sa o týchto veciach porozprávali?

  • Veď predsa každá politická strana, ktorá tu je dneska, je predsa aj bulvár, aj iná tlač je hladná po všetkých kritických hlasoch. Predsa majú k dispozícii svoje tlačové besedy, majú, majú k dispozícii všetky možnosti, aby sa prostredníctvom médií k veci vyjadrovali. Ale jednoducho za týchto, to, čo sa tu deje, že 90 % rokovaní parlamentu pomaly, keď zoberiete, pán poslanec je najčastejšie vystupujúci poslanec tu, ktorý tu je. Ak by to robili všetci, jak by to vyzeralo? Však sa nepohneme! To schválime 10 bodov programu za týždeň. To jednoducho nejde!

    Takže ak hovoríme o právnej kultúre, ak hovoríme o kultúre politiky, musíme hovoriť aj o kultúre a etike rokovania parlamentu. Jednoducho opozícia musí pochopiť, že teda tá koalícia alebo tí, ktorí majú v parlamente väčšinu, musia mať reálnu možnosť, aby mohli plniť predovšetkým svoj program ako primárne. Po druhé, nezamieňať si túto scénu za lacný nástroj na permanentnú propagáciu svojich vlastných cieľov. My rokujeme v parlamente predovšetkým o plnení programového vyhlásenia vlády. Je úplne logické a z politickej praxe parlamentu je, že predsa ja, nemáme toľko času, ani to jednoducho nejde, aby som plnil politické programy napríklad SaS-u. Nepochybne, konštruktívna spolupráca je veľmi žiaduca, ale k tej dochádza minimálne. Sami vieme, že je absolútne konfrontačný tón v našich diskusiách, tak v takom prípade robme to, čo sa tu dialo doteraz, že doteraz napriek tomu, že, že boli veľmi ohnivé diskusie a či keď sme boli v opozícii my, ale aj staré strany v parlamente, vždy sa rešpektovalo, že teda áno, dávame si aj my prostredníctvom, prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov si vytvárame vlastný rokovací čas v priestore, ale že to musí byť primerané, zmysluplné. Vždy to bolo päť, desať opozičných návrhov, ale dneska je ich šesťdesiat, je to viac ako polovica! Tým pádom jednoducho hrozí, že rokovanie parlamentu stratí racionalitu, že, že, a bude zvyšovať a bude dochádzať k principiálnemu znižovaniu kvality toho, o čom sa tu hovorí. Ale naozaj všetci by sme mali mať záujem na tom, aby parlament bol pôdou, kde naozaj my ako poslanci sprostredkovávame skutočné vrcholové poznanie z jednotlivých odvetví správy štátu, že diskutujeme, že sa pripravujeme na tieto stretnutia, že nikto nebude zneužívať nezmyselne utilitárne na svoje politické malé ciele tento, túto pôdu. A toto sú veci, ktoré jednoducho by bolo možno, som presvedčený, lebo v kuloároch som sa rozprával s viacerými váženými kolegami aj z opozície a mnohí tento moment uznali. Čo je dobrý znak, že teda slovenský parlamentarizmus je niečo, k čomu máme mať všetci nejakým spôsobom vzťah a ak, ak sa nedokážeme aspoň čiastočne zhodnúť na tom, že niektoré opatrenia sú, sú potrebné, v takom prípade obávam sa, že kvalita parlamentu rásť nebude, ale budeme pozorovať proces opačný.

    Veľmi pekne vám ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca, šesť poznámok. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Poliačik.

  • Pán kolega Číž, budete sa tomu čudovať, ale súhlasím s vami vo väčšine vecí, ktoré ste povedali. Nesúhlasím úplne s tým začiatkom, že je jednoznačný výklad rokovacieho poriadku, pretože podľa mňa keby jednoznačný bol, tak pán predseda by to riskol a vo svojom rozhodnutí by náš klub zrušil. Ale on to neurobil, on konštatoval jeho nefunkčnosť a tým v podstate si nechal otvorené dvierka. A aj vtedy ja som bol jeden z tých ľudí, ktorí, ktorí tlačili na to: poďme teda zmeniť zákon, aby boli pravidlá jasné.

    Ďalšia vec, súhlasím s vami v tom, že máme jeden z najliberálnejších rokovacích poriadkov v Európe. Mnohí poslanci mnohých iných parlamentov môžu len snívať o tom, že by mali taký obrovský priestor. A už som to niekoľkokrát tiež povedal, že keď sa bude ten rokovací poriadok šponovať, tak sa nebudem diviť, keď sa pristúpi k obmedzeniam. Obávam sa, že práve vaším prejavom sa to začína črtať, že by to mohlo byť realitou.

    Je tu zaujímavý návrh zo strany Obyčajných ľudí na zavedenie všeobecnej rozpravy. V prípade, že ten by bol prijatý, tak mnoho tých návrhov, o ktorých hovoríte, že tu máme predkladaných len na sebaprezentáciu, by sme si mohli ušetriť, lebo vo všeobecnej rozprave v nejakej forme by mohol každý poslanec vystúpiť v akejkoľvek téme by chcel a tým pádom by sme si odbremenili toto množstvo iba formálne podaných návrhov, pretože, pretože by bol nejaký priestor, kde sa môžme rozprávať takmer o čomkoľvek. Tam, to je jedna vec na zváženie. A skončím tam, kde začala pani Laššáková, ja sa naozaj teším na tú diskusiu o možných zmenách, pretože, ako hovorí, máme tu niekoľko modelov. Vy určite máte tú analýzu parlamentného inštitútu v rukách, tak poďme sa rozprávať o tom, ako to spraviť čo najfunkčnejšie. Ja niekoľko nápadov mám.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán Číž, no nestihol som celý váš prejav, ale to, čo som počul, s tým viac-menej súhlasím, dochádza k zneužívaniu. Máme, ako aj Martin Poliačik vravel, veľmi liberálny rokovací poriadok, len ja si myslím, že buďme radi. A ja teda krátku dobu som bol predsedom parlamentu a tým pádom som spoznal málo parlamentov, možnože len tri alebo štyri, a nemecký, rakúsky. A musím povedať, že, že to je veľká výhoda, že máme takýto rokovací poriadok. Myslím si, že je to dobré, nemeckí poslanci napríklad nám môžu len závidieť, že ktokoľvek sa môže do rozpravy prihlásiť, po prvé. Po druhé, môže rozprávať ako dlho len chce. Nesnažme sa stratiť túto veľkú vymoženosť napriek tomu, že dochádza k zneužívaniu. Rokovací poriadok je podľa mojich informácií dokument, ktorý zrel 20 rokov, možnože by bola veľká chyba ho teraz len tak hodiť do koša a nahradiť niečím, čo okopčíme bohvie od koho. Naopak, si myslím, že pokračujme v tej evolúcii ďalej.

    Áno, keď Ľudo Kaník predloží zákon, stiahne, predloží, stiahne, robí s tým divadlo, tak túto jednu vec vyriešme, keď neexistuje dostatočná politická kultúra, že toto jednoducho poslanec robiť nebude, takúto šaškáreň. Dobre, v tejto veci zmeňme rokovací poriadok. A takisto, čo sa týka iných poslancov, ktorí tuná využívajú nejaké, nejaké tie medzierky. Ale nesúhlasím s vami v tom, keď vy vyčítate alebo konštatujete, ja som si to aj zapísal, že "rokovací poriadok sa zneužíva na permanentnú propagáciu svojich vlastných cieľov". Tak ste to povedali doslova, ja si myslím, to je veľmi dobré. Buďme radi, že tu sa snažia jednotliví poslanci propagovať svoje vlastné ciele a no škoda, že mi končí čas, ale myslím, že rokovací poriadok...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Číž, vy niekedy hovoríte naozaj veľmi múdro a takisto ja s vami v niektorých veciach súhlasím v tomto. A dosť často vy opakujete, že treba spoločne diskutovať. Aj s tým s vami súhlasím, len, žiaľ, týmto to vaše vlastne diskutovanie nielen teda vás, ale teda hlavne vašich kolegov ostatných niekde končí. My sme sa mnohokrát pokúšali o diskusiu v mnohých otázkach, ale, žiaľ, tam diskusia jednoducho skončila na tom, že vy máte moc a vy si poviete po svojom. Jednoducho, nepúšťate nám, poviete, tu sme vám pustili jeden pozmeňovák, tam sme vám pustili jeden, ale to sú dve smeti, ja neviem z nejakých 50, a to je nič. Takisto hovorili ste o tom, že prečo je dnes 60 opozičných návrhov. No pretože tie sa ťahajú od začiatku toho volebného obdobia, ako sme sem nastúpili, nič z toho neprešlo, tak to sa podáva znova, znova, znova. A stále tá diskusia niekde nie je a tie zákony neprechádzajú, tak sa o to musíme pokúšať aj napriek tomu teda, že tie zákony naozaj zrejme neprejdú. A, samozrejme, ku tomu pribúdajú nové, pretože občania sa na nás obracajú s podnetmi, no a tie musíme nejakým spôsobom zapracovať do toho, keď chceme zlepšiť situáciu na Slovensku.

    Takže ja skutočne súhlasím s tým, že poďme diskutovať, ale aj naozaj sú tu apolitické niektoré návrhy zákonov, ktoré nemajú s politikou - pravá, ľavá - nič spoločné, naozaj zlepšujú činnosť, ale, žiaľ, ani tie neprechádzajú. Tak skúsme aspoň sa nad týmto zamyslieť a pokiaľ by fungovali naozaj štandardné procesy, ktoré sú, ja neviem, fungujú na zviditeľnenie a nie, že dve strany ovládajú médiá a tie sa tam zviditeľňujú a ostatní nemajú šancu. No tak, žiaľ, tento kecpult tuná je tu na to, aby človek odprezentoval svoj názor tak, aby sa dostal k občanom. Pretože naozaj potom je aj archív, kde to je archivované, a tam sa potom dá dohľadať a pozrieť názor toho dotyčného človeka, ktorý obhajuje trebárs niektoré zákony alebo hovorí proti niektorým zákonom, ktoré sú zlé. Takže poďme teda napraviť tieto procesy a riešme naozaj systémovo aj v rámci rokovacieho poriadku.

    Ďakujem.

  • Ja som rada, že je otvorený tento návrh zákona, teda tento zákon, pretože myslím, že áno, ako mnohí majú pocit, ako povedal pán poslanec, je čas, aby sme sa týmto zaoberali. Pretože sme upadli do zvláštneho stavu v našom parlamente, kde za verejné prostriedky, lebo občania dali hlas predsa niekomu inému, ktorý má realizovať, ako pán poslanec povedal, politiku. Niektorí využívajú vlastne verejné prostriedky (aby boli precizované zákony a realizovaná politika strany, ktorá vyhrala) na to, aby si propagovali vlastnú politiku vlastnej strany.

    Ešte mi vadí aj to, že niektorí poslanci tu namiesto toho, aby prinášali niečo plodné do návrhov zákonov, tak sa tu vyjadrujú o svojich pocitoch, pudoch a všelijakých iných nuansách, ktoré pociťujú a prežívajú, a je toho proste už dosť. A ešte by som povedala, že by sme sa viac mali zamerať na to, aby sa nepripúšťal odklon od témy, to je ďalšia vec. A ešte by sme sa mali zamyslieť nad tým, že rokovací čas na vystúpenie by mal byť prideľovaný podľa počtu, teda každému poslancovi nejaký čas, čiže každý politický klub, klub podľa počtu poslancov by mal aj čas na vystúpenia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Číž, ja s vami plne súhlasím, že parlament je nástrojom na demokratické spravovanie štátu a keďže štát spravuje vládna väčšina, tak by predovšetkým tu mal byť vytvorený priestor na to, aby sa presadzoval vládny program. Samozrejme, to nevylučuje aj otázky, že opozícia alebo menšina môže predkladať pozmeňujúce návrhy, ktoré vylepšujú veci tak, ako ich, ako ich vidí vládna väčšina. Ja s vami plne súhlasím v tom, že parlament by mal byť nie ochotníckou scénou a diskusným klubom, ale priestorom na vecné riešenie problémov v spoločnosti. Správne ste pomenovali napríklad posledne vrátený zákon pánom prezidentom, kde namiesto o pripomienkach prezidenta sme sa jeden deň bavili o vecnom riešení problémov, ktoré sú v zákone popísané, bavili sme sa o týchto problémoch v prvom čítaní, bavili sme sa v druhom čítaní a namiesto pripomienok prezidenta sme sa bavili aj pri vrátení, pri vrátení zákona.

    Pokiaľ si opozícia, ctená opozícia nezačne vykladať rokovací poriadok tak, ako je skutočne napísaný, a nebude vnímať parlament ako priestor na riešenie problémov, ale len na vlastnú sebaprezentáciu, tak bude podľa môjho názoru potrebné pristúpiť aj k výraznejším, k výraznejším zásahom do rokovacieho poriadku. Lebo napriek tomu, že je náš rokovací poriadok najliberálnejší, najbenevolentnejší, ja by som povedal, tak tento rokovací poriadok nemôže byť o tom, že príde poslanecký návrh zákona, päť, šesť, osem, desať kolegov z klubu vyjadrí svoje pochvalné faktické poznámky a toto sa opakuje, kým sa nevystriedajú všetci členovia opozičného poslaneckého klubu. Toto nie je riešením problémov.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Ja sa tiež chcem veľmi poďakovať pánovi poslancovi Čížovi, aj vôbec za túto debatu, ktorá vznikla. Ubezpečujem vás, že sa cítim veľmi komfortne, ako som sa už dlho necítil, keď môžem takýmto spôsobom debatovať, a hlavne preto sa cítim komfortne, lebo človek vidí, že tu existuje vôľa. Ja reagujúc na pána poslanca Číža, lebo to z toho vyplýva, a musím súhlasiť aj, aj s pánom poslancom Poliačikom, aj s pánom poslancom Sulíkom, z toho vidieť, že tá vôľa po nejakej zmene alebo vôľa po tom, aby sa tá debata a rozprava, ktorá často odchádza mimo, dostala späť. Proste jednoducho tu je, myslím si, že cesta. Cesta by bola, keby tí kompetentní, ktorí majú do tohoto čo hovoriť a zo všetkých strán bez ohľadu na to, či je to koalícia, alebo opozícia, sa stretli, ale za zavretými dvermi, páni, tam na tej druhej strane, a normálne programovo si o týchto veciach povedať. Lebo akonáhle, pred kamerami je nejaký iný vzduch a iná atmosféra a človek sa možno bez ohľadu na to, či je to opozícia, alebo koalícia, neubráni tomu, aby rozprával inak ako vtedy, keď tie kamery nesvietia, povedzme si úprimne. Ja naozaj som presvedčený, že pokiaľ sa všetci dohodneme na tom, že tie debaty treba trošku odpolitizovať. Myslím si, že na tomto keby sme sa všetci dohodli, tak ako v tej chvíli sme vyhrali, aj v tomto parlamente by sme sa cítili trošku lepšie. Tá profesionalizácia je veľmi podstatná a je podstatná smerom od výborov k parlamentu. Čiže viacej rozpravy v tomto smere smerom od výborov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Predovšetkým vám chcem poďakovať, vážené kolegyne, kolegovia, za konštruktívny tón vašich faktických poznámok. Je to nádejné, možno by tá diskusia naozaj mohla, mohla vzniknúť, ak to bude takto.

    Pán Sulík, ste tu neboli, chcem len pripomenúť, problém je, že máme 760 podaní ročne a ak bude jedno podanie, pri tom, že každý bude takto využívať svoje poslanecké právo, tak aj každý bod budeme prerokovať deň, by sme museli mať 760 rokovacích dní. Tam nastupuje tlak na racionalizáciu rokovania. Verte mi, že spolu s vami urobím všetko preto, aby sme nepotlačili žiadny hlas. Ja som zažil v rokoch 2002 - 2006 aj to, ako sa tento liberálny poriadok dá vykladať reštriktívne, pán kolega, veľmi konkrétne. SMER si preto povedal, keďže mal negatívnu skúsenosť, my bez korektnej dohody všetkých klubov neprídeme s pozmeňovacími návrhmi na rokovací poriadok. V rokoch 2006 až 2010, keď sme vládli, pán kolega, ja vás ubezpečujem, sme sa ani nedotkli rokovacieho poriadku napriek tomu, že tlaky na to boli, no však, potom chvíľu síce sme takýto proces zažili a to si už pamätáte, ja viem, veľmi dobre. A teraz sa znovu vraciame k tomu, že chceme dohodu. Rokovací poriadok sú pravidlá súboja a korektnosť si vyžaduje, aby sme o tom hovorili.

    Od opozície je nevyhnutné, aby pochopili, že musíme mať priestor pre zmysluplné spravovanie krajiny a to potrebuje každá budúca reprezentácia, ktorá bude mať vládnu zodpovednosť. A na druhej strane potrebujeme primeraný priestor pre opozíciu, ktorý nebudú zneužívať. Pán expredseda, teda keď, mám malú, drobnú poznámku, je problém, aby k zásadnému problému hocijakému aj k zákonu vystúpili dvaja členovia klubu v polhodinových prejavoch, veľmi podrobne vysvetlili to, čo chce. Ste presvedčený, že treba viac? Tu je ten, ten námet na racionalitu a diskusiu, aby sme naozaj hľadali za tým, keby sa toto dialo, nemáme žiadny problém ani my, v živote toto ani nespomenieme v parlamente. Len naozaj, iracionalita a keď porovnáte...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, pani podpredsedníčka ako navrhovateľka, stanovisko záverečné. Nech sa páči.

  • Ja len veľmi krátko, kolegyne, kolegovia, chcem vám poďakovať za vaše vystúpenia, za naozaj konštruktívnu diskusiu, ktorá tu bola, a chcem vysloviť presvedčenie, že tak, ako boli tu navrhnuté niektoré otázky, ktoré by bolo potrebné v rokovacom poriadku upraviť, máme na to čas medzi, v druhom čítaní, aby sme sa stretli a aby sme tie mnohé otázky, ktoré naozaj sú brzdou niekedy v takom konštruktívnejšom rokovaní, aby sme ich upravili. Ale v túto chvíľu ja by som nebola veľmi za, aby sme obmedzovali rozpravu pre poslancov, ale to je len môj osobný názor, možnože z diskusie vyplynie niečo iné.

    Tak poprosím vás o podporu tohto návrhu zákona a sme pripravení na diskusiu v rámci druhého čítania. Ďakujem pekne.

  • Pani spravodajkyňa? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme podľa schváleného programu teraz druhým čítaním o návrhu poslancov Jaroslava Bašku, Petra Šucu a Milana Panáčka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 491, spoločná správa výborov má 491a.

    Dávam slovo poslancovi Jaroslavovi Baškovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Bašku, Petra Šucu a Milana Panáčka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 491.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi opätovne predložiť návrh, ktorý sa týka toho, že v súčasnosti nie je možné takzvaným tým podomácky vyrobeným vozidlám pohybovať sa po komunikáciách, či už miestnych komunikáciách, účelových komunikáciách, resp. komunikáciách prvej, druhej, tretej triedy. A my vlastne chceme touto novelou zákona umožniť to, aby sa mohli pohybovať po týchto komunikáciách, čiže miestnych a účelových komunikáciách a po cestách tretej triedy vtedy, keď o to požiadajú a dostanú tzv. céčkovú značku, špeciálne evidenčné číslo, vtedy to budú môcť používať. Jedná sa to len pre účely, pre tie malé, drobné poľnohospodárske účely a lesné účely. V súčasnosti tá legislatíva, ktorá je platná, neumožňuje toto, dokonca takýmto ľuďom, ktorí používajú tieto podomácky vyrobené vozidlá, hrozí sankcia až do 500 eur, resp. odobratie vodičského oprávnenia až na dobu, až na dobu jedného roka.

    Ďalej navrhujeme, aby žiadateľ vlastne mohol žiadať použiť toto, toto vozidlo podomácky vyrobené aj na cestách prvej, resp. druhej triedy a za zníženej viditeľnosti, ale to bude naozaj na výnimku, ktorá, podotýkam teda, bude bezplatná a títo ľudia budú môcť dostať teda túto výnimku od príslušného dopravného inšpektorátu.

    Ako som sľúbil v prvom čítaní, tak teraz v druhom čítaní v spoločnej správe je vlastne prijaté to, že ten poplatok za to evidenčné číslo, za tú špeciálnu značku v hodnote 33 eur nebude platiť na jeden rok, ale až na tri roky. Čiže tam znižujeme vlastne aj tie požiadav..., tam to vlastne znižujeme tie náklady, ktoré, ktoré občania s týmito traktormi, resp. podomácky vyrobenými vlečkami majú, a tie náklady sa im rozložia nie do jedného roku, ale na tri roky. Minule tu bolo tiež spomínané, že či sa to týka vlastne aj včelárov. Áno, týka sa to aj včelárov, včelárskych vozov, ktorí používajú možno tieto včelárske vozy dvakrát do roka na týchto komunikáciách, takže na toto výnimku to potom, potom môžu, môžu dostať.

    Toľko na úvod, pani predsedajúca, potom môžeme v rozprave debatovať ďalej. Ďakujem.

  • Teraz dávam slovo spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Mariánovi Kovačócymu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi prečítať spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Bašku, Petra Šucu a Milana Panáčka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 621 z 29. mája 2013 prijala návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Bašku, Petra Šucu a Milana Panáčka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému.

    Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Výbory, ktoré rokovali o uvedenom návrhu zákona, súhlasili s návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s uvedenými pripomienkami. Tieto pripomienky sú obsiahnuté v bode III tejto správy.

    Gestorský výbor odporúčal o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: O bodoch 1 a 2 hlasovať spoločne a tieto schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Bašku, Petra Šucu a Milana Panáčka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Bašku, Petra Šucu a Milana Panáčka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 96 na svojej 24. schôdzi.

    Prosím, pani predsedajúca, otvorte rozpravu k tomuto návrhu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca. Zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Blanár. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, kolegyne, kolegovia, tento zákon, ktorý tu predkladajú kolegovia, sa možno zdá byť taký nie veľmi dôležitý pre niekoho, pretože nie všetci žijú práve v tej rurálnej, to znamená vidieckej časti Slovenska, kde táto oblasť je veľmi vypuklá, lebo v mestách alebo v takých väčších aglomeráciách sa s takýmto niečím nestretnete. Ja som sám pri svojej, svojich cestách nielen po kraji, ale po Slovensku sa stretol s mnohými občanmi, ktorí práve majú takýto problém a nechcú na jednej strane porušovať zákon, ale chcú mať nejakú možnosť, ako legálne vyriešiť tento problém, pretože jednoducho nemôžu obísť, keďže je postavená tá cestná sieť - či už v obci, alebo na okraji mesta - takým spôsobom, ako je postavená. To znamená, ku svojim pozemkom sa musia nejakým spôsobom dostať a nedá sa to urobiť iba tak, že by to obišli, ale musia ísť cez verejné komunikácie a tu už jednoducho je potrebné urobiť opatrenie.

    Tie kompromisy, ktoré vzišli aj z rokovaní z výborov, podľa môjho názoru sú rovnako veľmi dobré, pretože sa predlžuje lehota z jedného roka na tri roky, je to akceptovateľné a rovnako sa aj účinnosť tohto zákona dáva na dátum, ktorý je prijateľný aj z hľadiska aplikačnej praxe, aby to nebolo niečo, čo by bolo problematické. A som presvedčený, že všetci tí, ktorých sa to týka, ktorí tu boli menovaní predkladateľmi, mohli by sme tých skupín ešte nájsť omnoho viacej, určite privítajú takýto zákon, a preto aj ja som chcel s týmto mojím vystúpením ho podporiť a požiadať aj vás kolegov, aby ste zvážili tiež vašu podporu, pretože mnohým pomôžeme a hlavne - čo je dôležité - ich nebudeme dostávať do pozície, aby porušovali zákon. Pretože jednoducho oni tieto zariadenia, tieto traktoríky, rôzne vlečky alebo jednoúčelové zariadenie na prevoz úľov tak či tak používajú a majú s tým len a len komplikácie. Takže podporujem tento zákon, určite budem hlasovať za a chcel by som poprosiť aj vás, vážené kolegyne, kolegovia.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami štyria páni poslanci, pán poslanec Fronc, Bublavý, Mikloško a Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne. Pánovi predkladateľovi, ja žijem na dedine a poznám ten život. Ten návrh, ktorý dávate, prakticky legalizuje status quo. Takto to v skutočnosti funguje, takéto vozidlá sa tam pohybujú. Uvedomujem si problém, že sú to často vozidlá, ktoré nespĺňajú mnohé podmienky, emisné kontroly a podobne, zase je to život. Ak mám problém v tom, tak jeden, že tým vlastne aj pustíme tie katastrofálne štvorkolky, ktoré behajú po tých lesných cestách, narušujú všetko na okolí, ako hluk a pod., no to si myslím, že toto nie je dvakrát dobré. Ale súčasne si uvedomujem, že sa to nedá dosť dobre v jednej legislatíve vyriešiť, takže zdá sa mi, že zákon, ktorý, a mali by byť tie zákony v prvom rade tak, že pomáhajú ľudí, ľuďom, by sme mali akceptovať.

  • Pán kolega Blanár, ale aj vážení predkladatelia, naozaj toto je zákon, ktorý pomôže veľa ľuďom a zlegalizuje sa to, čo v podstate prebieha. A v našich životoch sa určite stretávame a stretli sme sa niekoľkokrát, že naši občania boli pokutovaní a tie pokuty naozaj boli dosť vysoké, takže tento zákon bol naozaj veľmi potrebný pre našich drobných poľnohospodárov, ale aj pre kutilov, ktorí si dokážu urobiť prípojné vozidlo, čiže nejakú vlečku za svoj, svoj automobil a môžu bez obáv za 33 eur na tri roky si kúpiť špeciálnu značku a môžu bez obáv chodiť po cestách a využívať tento zákon. Ja som veľmi vďačný za to, že takýto zákon uzrie svetlo sveta.

    Ďakujem pekne.

  • Ja tiež súhlasím plne s týmto zákonom. Ako predseda Združenia kresťanských seniorov často sa stretávam na svojom, svojich kluboch, schôdzach po Slovensku, v poslednom čase trikrát mi to zdôrazňovali, napr. v Zlatých Moravciach, v Topoľčanoch, v Nitre, že je to problém najmä záhradkárov. Ale aj poľnohospodárstvo, včelárstvo, vinohradníctvo, najmä vinohradníci tiež potrebujú občas doviesť a odviesť niečo. Čiže súhlasím s tým udelením výnimky bez poplatku, je to v prospech občanov a určite budem hlasovať za to.

  • Ja chcem tiež pozitívne zareagovať tuná krátkou faktickou poznámkou, na mňa rovnako tiež sa obracali občania s touto požiadavkou. A je to dobré, že to predkladáte zo strany SMER, lebo tak to prejde a to je, to ja vítam v podstate túto iniciatívu. Ja ju podporím hlasovaním. A aj to, že sa to predĺžilo tá byrokracia, že sa nemusí opakovať raz ročne, ale stačí raz za tri roky. Ja by som ani tak už nekomentoval možno výšku poplatku, veď zostalo to 33 eur, čo je prijateľné. Ale hlavne to, že tí roľníci a poľnohospodári nebudú musieť behať po úradoch a vybavovať každý rok tieto povolenia, že to je raz za tri roky, tak je to veľmi dobré.

    Ja som tiež z vidieckej oblasti, aj keď bývam v meste, ale tá vidiecka, rurálna oblasť je naozaj taká, že jarné práce a jesenné práce, keď začínajú, tak tie po domácky vyrobené stroje, zariadenia poľnohospodárske, ja o tých rozprávam. Myslím si, že na tie štvorkolky a iné tieto stroje sa to vzťahovať nebude, sme si to tak povedali, že tam musí byť normálne jasne ešpézetkou opatrené takýto stroj, lebo jednoducho táto štvorkolka, ale hlavne aby sa to dotýkalo tých drobných poľnohospodárov. Veľakrát je to tak, že v dedine majú zopár, takíto ľudia takéto stroje, ale oni vzájomne si vypomáhajú. Vzájomne si vypomáhajú a to hlavne v tých jarných a jesenných prácach. A myslím si, že tá pokuta, ktorá tuná hrozila, tá hrozba, ktorá tu bola, a tá sankcia, jednak 500 eur je veľmi vysoká pokuta, veď to je 15-tisíc korún, a odobratie takisto vodičského oprávnenia je tiež veľmi, veľmi prísnym trestom. Myslím si, že oveľa horšie delikty sa robia na tých cestách a veľakrát sa to prepečie tým šoférom a u poľnohospodárov, aby sme boli tolerantní.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Blanár, nechcete reagovať na faktické poznámky? Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Ja len na chvíľu, ďakujeme veľmi pekne za podporu, či už u našich, alebo u opozície. To, čo povedal pán Fronc, že vlastne my legalizujeme vlastne ten súčasný stav. No podľa mňa je to lepšie, ak je nejaká evidencia o takýchto vozidlách, prívesných vozidlách a o traktoroch, ako keby nebola tam. Vlastne už ten človek si bude musieť dávať pozor tým spôsobom, že keď pôjde na ten dopravný inšpektorát žiadať tú, to špeciálne evidenčné číslo, aby naozaj to vozidlo nejakým spôsobom aj vyzeralo. Stávalo sa v súčasnosti bežne, že takéto vozidlo, ktoré nemá tu ešpézetku, spravilo nejakú dopravnú nehodu, normálne ten človek odišiel, ušiel, ušiel a bolo problém normálne ho nájsť, možnože to bol aj niekto z inej dediny a tak ďalej a potom sa museli dopátrať sa potom, že kto to bol vlastne a kto vlastne aj odišiel, ušiel normálne z toho. Takže tá evidencia je dobrá a aj to núti vlastne tých ľudí, tých majiteľov týchto podomácky vyrobených vozidiel, aby to mali v nejakom tom dobrom stave technickom. Ja som mal možnosť vidieť veľa takýchto po domácky vyrobených, ako by sa nemuseli hanbiť ani, ja neviem, nebudem robiť reklamu výrobcom, výrobcom traktorov alebo vlečiek, ale naozaj, majú to možno v lepšom stave ako tieto sériove vyrábané, vyrábané vozidlá. Takže je to dobre, že je tam tá evidencia.

    A keď budú chcieť výnimku ešte na tie cesty prvej, druhej triedy, oni vlastne budú, ten dopravný policajt, dopravný inžinier, vlastne on veľmi zváži, či udelí tú výnimku na to, na to vozidlo, alebo neudelí tú výnimku. Samozrejme, to, ktoré nemá osvetlenie, nebude môcť mať výnimku na to, že za zníženej viditeľnosti bude môcť niekde ísť, respektíve na cesty, na cesty, prvej, prvej triedy.

    Ja si myslím, že tých ľudí je veľmi veľa, ktorí toto chcú, ten náš taký odhad je možno tých 20 takýchto vozidiel - či už sú to vlečky rôzne, také podomácky vyrobené. V obci, samozrejme, keď je väčšia obec, tak možno viac, keď je menšia obec, tak menej, ale ten priemer je takýto asi. A keď máme tých 2 900 miest a obcí, tak je to naozaj veľmi dobrý počet, veľmi vysoký počet. Samozrejme, nie všetci o toto požiadajú. Možno o túto možnosť - teda používať to - a ten 1. september, dúfam, že stihneme teda, čo sa týka účinnosti tejto novely, tak dúfam, že stihneme aspoň tú druhú polovicu alebo koniec tej sezóny tohtoročnej a že tie ďalšie roky to bude fungovať. Ja si myslím, že je to dobré, keď je takáto evidencia, sú fotografie k tomu vlastne na dopravnom inšpektoráte, aby vlastne potom sa nerobili nejaké takéto rôzne černoty, ako sa robili doteraz.

    Toľko z mojej strany.

  • Chce zaujať stanovisko spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A ďalej nasleduje prvé čítanie o návrhu poslankýň Oľgy Nachtmannovej, Dariny Gabániovej a Ivety Liškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má tlač 583, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 560.

    Teraz dávam slovo pani poslankyni Oľge Nachtmannovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Rokovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Oľgy Nachtmannovej, Dariny Gabániovej a Ivety Liškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 583.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci. Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladám spolu s poslankyňami Darinou Gabániovou a Ivetou Liškovou. To, že tento návrh zákona predkladáme, vyplynulo zo samotnej praxe. Z praxe nám prišlo veľké množstvo podnetov, tak sme sa to rozhodli operatívne riešiť týmto spôsobom. Zásadným dôvodom predloženia návrhu zákona je zabezpečenie kvality ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov v školstve, ako aj zjednodušenie a zefektívnenie udeľovania kreditov a odstránenie byrokracie administratívy. Návrh zákona svojím obsahom sa snaží riešiť dva základné problémy.

    Prvým problémom je zabezpečenie kvality ďalšieho vzdelávania. Totižto úpravu doterajšej právnej normy, ktorá vymedzovala podmienku vysokým školám neučiteľského zamerania, teda technického, ekonomického, poľnohospodárskeho, potravinárskeho, umeleckého aj iného zamerania, čiže ide vyslovene o profesijné vysoké školy, poskytovať doplňujúce pedagogické štúdium len za predpokladu, ak tieto vysoké školy mali riadne akreditovaný študijný program v skupine študijných odborov výchova a vzdelávanie. Táto podmienka nútila tieto školy zabezpečovať učiteľské odbory, personálne i materiálne aj napriek tomu, že sú zamerané na technické, ekonomické, poľnohospodárske, potravinárske, umelecké a iné odbory, pretože technické a iné neučiteľské vysoké školy odmietli podstúpiť proces akreditácie programov v skupine študijných odborov výchova a vzdelávanie, a preto nemohli poskytovať doplňujúce pedagogické štúdium. Toto odmietnutie ale treba chápať tak, že, samozrejme, každá vysoká škola v prvom rade má záujem o vlastnú prioritu a v tomto prípade ide o profesijné vzdelávanie. Stredné odborné školy na základe tohto začali pociťovať nedostatok absolventov magisterských a inžinierskych odborov vzdelávania, ktorí by mohli kvalifikovane zabezpečovať vyučovanie odborných predmetov v stredných odborných školách. Preto po dohode medzi zástupcami akademickej obce sa navrhuje, aby doplnenie kvalifikačného predpokladu v oblasti pedagogickej spôsobilosti bolo zabezpečené doplňujúcim pedagogickým štúdiom, ktoré bude podliehať režimu akreditácie podľa tohto zákona a následne aj kontrole podľa tohto zákona.

    Druhý problém, ktorý predkladaný návrh zákona rieši, je zracionálnenie a zefektívnenie udeľovania kreditov. Pôvodným zámerom ustanovenia na overenie profesijných kompetencií pedagogických a odborných zamestnancov bolo umožnenie zamestnancom prihlásiť sa na overenie získaných profesijných kompetencií viacročnou pedagogickou alebo odbornou praxou, alebo sebavzdelávaním, preskúšaním pred skúšobnou komisiou a získaním rovnakého počtu kreditov, aké získali absolventi príslušného programu kontinuálneho vzdelávania, ktoré mohli využiť na účely kreditového príplatku alebo na vykonanie atestácie. Pri tvorbe tohto ustanovenia sa vychádzalo z predpokladu, že kredity takto získa okolo 5 % pedagogických alebo odborných zamestnancov, avšak situácia je úplne iná. V realite toto percento je podstatne vyššie. Na základe podnetov z praxe, kontrolou ministerstva školstva, takisto aj vlastnými poznatkami bolo zistené, že veľké percento poskytovateľov realizuje akreditované programy kontinuálneho vzdelávania mimo vysokých škôl a organizácií ministerstva, podotýkam, ako zdroj finančného obohatenia často bez fyzicky realizovaného overenia kompetencií pred skúšobnou komisiou, ale len ako výmena finančnej čiastky na, za vydanie osvedčenia. Na zefektívnenie udeľovania kreditov a z dôvodu zabezpečenia kvality vzdelávania a kontinuitu s vykonávaním atestácií v programoch kontinuálneho vzdelávania funkčného, funkčného inovačného, funkčného aktualizačného, špecializačného a inovačného ho budú zabezpečovať len vysoké školy, organizácie zriadené ministerstvom školstva na zabezpečenie kontinuálneho vzdelávania a vzdelávacie organizácie iného ústredného orgánu štátnej správy.

    Návrh predkladanej novely zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

    Ďakujem pekne za pozornosť, skončila som, otvorte...

  • Neotvárame teraz, ste, pani poslankyňa, navrhovateľka, toto môže spraviť spravodajca.

    Takže dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Pavlovi Gogovi. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Oľgy Nachtmannovej, Dariny Gabániovej a Ivety Liškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 583) ako určený spravodajca Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením číslo 80 z 13. júna 2013 a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.

    Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím s číslom 560 z 31. mája 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že zákon, pardon, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona sa uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V prípade, ak sa Národná rada Slovenskej republiky rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výbore do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013.

    Pani podpredsedníčka, ďakujem, skončil som svoju spravodajskú informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky, za poslanecký klub OĽaNO pán poslanec Richard Vašečka a za poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia je písomne prihlásený pán poslanec Martin Fronc.

    Nech sa páči, pán poslanec Vašečka. Nie je prítomný.

    Nech sa páči, pán poslanec Fronc, ktorý vystúpi za poslanecký klub KDH.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Nečakal som, že sa tak ľahko prepracujem na prvé miesto, ale vidíte, že je to tak.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Prosím? Ale chcem vystúpiť k návrhu tohto zákona i keď musím povedať, že mám taký trošku schizofrenický pocit. Schizofrenický pocit z toho, že čo sa týka tej prvej časti, v zásade s tým návrhom súhlasím. Viete, my máme podmienky pedagogickej spôsobilosti, pre výkon povolania nastavený je mimoriadne rigidne. Keby sme mali takú prestíž a ohodnotenie tohto povolania, ako je v niektorých krajinách, a mohli by sme si vyberať, tak by som to chápal. Ale pravdou je, že keď sa urobila reforma jazykov a napríklad aj zaviedla povinná angličtina, že my sme v podstate kvalifikovali ľudí, ktorí prechádzajú len narýchlo preškolenými kurzami. A súčasne človek, ktorý získa vysokoškolské vzdelanie, trebárs je na pôdohospodárskej univerzite, z rastlinnej výroby, ja si myslím, že tie jeho vedomosti sú naozaj dostatočné, ale on je nekvalifikovaný. On sa stáva nekvalifikovaný a vzhľadom na to, že pôsobí na takejto vysokej škole, priamo ani kvalifikáciu pedagogickú získať nemôže. Čiže s týmto súhlasím.

    Mám tam isté výhrady, pretože nie celkom tomu rozumiem, prečo sú tam niektoré veci tak detailne dané. Pani kolegyňa vie, že študijné programy pri schvaľovaní musia čosi obsahovať, že to nie je v zákone. Ja si nemyslím, že by mali byť v zákone predmety, predmety, ktoré majú byť obsahom skúšky a podobné veci, ani rozsahy nakoniec hodín. Ale o tom budeme diskutovať, predpokladám, na výbore a v druhom čítaní. Dokonca musím povedať, že za dnešnej situácie v školstve som za to, aby sa tie podmienky naozaj zjednodušili, aby sme trochu od tej rigidnosti ustúpili. Tam nám negarantuje totižto kvalitu. A ja som sa stretol s prípadmi, keď ľudia, ktorí majú renomé ako umelci, hrali na prvej scéne, boli nekvalifikovaní. Musím povedať, že, kolega Jarjabek je tuná? Je. Ja si myslím, že aj renomovaný spevák, ale keby išiel učiť, tak by bol, predpokladám, rovnako nekvalifikovaný a nižšie zaradený minimálne. Ja nedomnievam sa, že takto nastavené kritéria sú dobré, a dokonca bez ohľadu na to, že minister je teraz za SMER, ja som za to, aby minister mal v kompetencii, keď zdôvodní, v odôvodnených prípadoch, udeľovať aspoň výnimky z takýchto predpokladov, pretože to sú naozaj niekedy veľmi citlivé prípady a nemyslím si, že minister je na to, aby bol jednoduchý vykonávač istých predpisov.

    Uvediem príklad. Keď som robil reformu financovania, 6 % z peňazí môže minister, ktoré dáva na regionálne školstvo, použiť do 6 % iným spôsobom, a nielen ako normatív. Ale, samozrejme, nikdy si to nemohol dovoliť, pretože takú čiastku nemohol použiť ale na rozvojové programy, na dohadovacie konania a podobne. Ja si myslím, že takú dôveru by minister mal mať aj v týchto veciach. Minimálne, keď napíše, zdôvodní a zverejní, prečo dáva trebárs výnimku. To je prvá časť.

    S tou druhou časťou mám trochu problém, pretože ja si nemyslím, že by sa mal znova, lebo to je presne opačný smer, ako obmedziť tie podmienky pre poskytovateľov. Uznávam, že myšlienka kreditového systému, ktorá existovala dávno a tak, ako bola prijatá v zákone za vašej vlády, za prvej vlády Roberta Fica, za ministra Mikolaja, sa v pedagogickej komunite strašne zdiskreditovala, viedla k anomáliám, že celé je to zle nastavené. A čakám, že pán minister urobí zásadnú zmenu celého zákona, ktorý spôsobuje mnohé problémy. To nehovoriac o tom, že pedagóg, ktorý má 15 rokov praxe, má za sebou všeličo, a zrazu sa mu z toho, čo bolo predtým, skoro nič neuznáva a musel začínať nanovo.

    Čiže na záver. Prvá časť návrhu zákona ako myšlienka áno, dokonca by som bol rád, keby sme ju dokázali rozšíriť. S druhou mám problém. Z tohto pohľadu si myslím, že z mojej strany to stanovisko je, posunúť návrh zákona do druhého čítania a potom uvidíme, ako to dopadne, podľa toho, ako sa to upraví. Uvidíme, čo ďalej. Toľko.

    Ďakujem pekne, pani predsedajúca, skončil som.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Keďže pán poslanec Vašečka nie je prítomný ani teraz, stráca poradie a otváram, otváram ústnu rozpravu. Nech sa páči, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Do rozpravy ústne sa hlásia dvaja páni poslanci, pani poslankyňa Žitňanská a pán poslanec Vašečka Richard. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne v krátkosti sa vyjadriť v prvom čítaní k tomuto návrhu poslaneckej novely alebo novely z dielne poslankýň. Tak ako je napísané v dôvodovej správe a nakoniec ako aj pani poslankyňa Nachtmannová povedala, zásadným dôvodom predloženia návrhu zákona je zabezpečenie kvality ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov v školstve, ako aj zjednodušenie a zefektívnenie udeľovania kreditov a o odstránenie byrokracie a administratívy.

    Myslím si, že ak by bol tento návrh, táto novela práve takto koncipovaná, tak myslím si, že všetci do nohy by sme s tým súhlasili. Žiaľ, tá situácia je trochu iná. Pán poslanec Fronc sa už k tomu vyjadril a ja môžem súhlasiť. Áno, s tou prvou časťou, je tam kus pravdy a viem si predstaviť podporiť túto prvú časť. Sú tam však ale aj ďalšie ustanovenia, s ktorými nemôžem súhlasiť, a nielen ja, ale aj tí, ktorých sa to dotýka.

    Možno ešte na úvod jednu poznámku. Ja som bola prekvapená a možno aj moji kolegovia ma poučia v tomto smere, že táto poslanecká novela sa ešte pred jej prerokovaním v parlamente nachádzala na portáli právnych predpisov na pripomienkovanie. Ja som doteraz mala také informácie, že až keď postúpi do ďalšieho čítania, sa dostáva takýto návrh do medzirezortného pripomienkového konania, teda že sa môže pripomienkovať. Teraz z nejakého dôvodu sa ten materiál objavil na tom portáli už skôr, čo ale umožnilo vlastne vytvoriť priestor na dlhšiu diskusiu a aj teda na pripomienkovanie zo strany tých, ktorých sa týka. A konkrétne túto šancu, pokiaľ viem, bola som o tom oboznámená, využila Slovenská komora učiteľov, ktorá má problém s jednou z častí tejto novely. A dovoľte, aby som teda zacitovala z ich pripomienky, kde v zdôvodnení píšu nasledovné:

    "Slovenská komora učiteľov žiada nielen zachovanie možnosti, podľa ktorej môžu pedagogickí odborní zamestnanci požiadať o overenie profesijných kompetencií získaných výkonom svojej pedagogickej činnosti, odbornej činnosti alebo sebavzdelávaním, ale zároveň žiada aj o rozšírenie tejto možnosti pre všetkých pedagogických a odborných zamestnancov bez ohľadu na počet odpracovaných rokov. Zrušením tohto bodu v podobe, v akej to predkladajú navrhovatelia, dôjde k zbytočnému zaťažovaniu učiteľov, pretože budú nútení absolvovať viacdňové vzdelávanie, ktoré by mohli absolvovať len preskúšaním, nakoľko problematiku už dávno ovládajú. Napríklad učiteľ, ktorý ovláda prácu s balíkom Microsoft Office bude musieť absolvovať 5-dňové vzdelávanie zamerané na Microsoft Office napriek tomu, že túto problematiku má zvládnutú. Kvôli tomu bude spomínaných päť dní chýbať vo svojom zamestnaní. Ak by mu bolo umožnené overenie profesijných kompetencií, chýbal by v práci len jeden deň. Touto zmenou zákona navrhovatelia priamo prispievajú k znižovaniu kvality vyučovacieho procesu a k zbytočnému a nadmernému zaťažovaniu pedagogických a odborných zamestnancov."

    Čiže, počuli ste, samotní pedagógovia vnímajú tento návrh nie ako uľahčenie a skvalitnenie, ale ako záťaž a teda pokles kvality najmä z toho dôvodu, že budú chýbať v škole. Takže, aby som to zhrnula. To, čo tento návrh spôsobí, je, že skomplikuje pedagógom možnosť získať kredity za viacročnú prax. Teraz budú musieť v každom prípade absolvovať kontinuálne vzdelávanie, ak chcú získať kredity a teda príplatok k platu.

    Ďalšia vec, ktorá nastane, ak prejde táto novela, je, že vysoké školy získajú monopol na dovzdelanie pedagógov v rámci pedagogického minima, teda získanie kvalifikačných predpokladov na vykonávanie pedagogickej činnosti. Nejde teda iba o zbieranie kreditov, ale aj o základnú podmienku môcť pôsobiť v škole ako pedagogický zamestnanec, a to, samozrejme, za poplatok. V tomto roku podľa mojich informácií činil 77 eur. Doteraz sa to dalo aj inak, napríklad ponukou MPC. Samotní aj zástupcovia Slovenskej komory učiteľov upozorňujú na túto skutočnosť, že dôjde k monopolizácii, a preto v tej dôvodovej správe k pripomienke hovoria nasledovné. V dôvodovej správe navrhovateľov sa okrem iného píše: "Veľké percento poskytovateľov realizuje akreditované programy kontinuálneho vzdelávania ako zdroj finančného obohatenia často bez fyzicky realizovaného overenia kompetencií pred skúšobnou komisiou, ale len ako výmenu finančnej čiastky za vydanie osvedčenia," koniec citátu. Ak sa na tomto spôsobe získavania kreditov obohacujú poskytovatelia, je nepochopiteľné, prečo chcú navrhovatelia trestať učiteľov a nie poskytovateľov. Za to, že títo nezodpovední poskytovatelia získali právo poskytovať programy kontinuálneho vzdelávania, je zodpovedné ministerstvo cez akreditačnú komisiu, ktorá im vydala licenciu. Za to, že poskytovatelia nedodržiavajú pravidlá a kupčia s osvedčeniami, je zodpovedné ministerstvo, ktoré dostatočne nepostihuje a nekontroluje ich činnosť. Predložený návrh však nezaručí to, aby sa nezodpovední poskytovatelia začali správať zodpovedne.

    A ja túto ich pripomienku môžem len podpísať. Tak ako si nemyslím, že koncentrácia moci alebo teda presun tejto kompetencie len na vysoké školy zaručí kvalitu. Ja si myslím, že zdravá súťaž môže, práve naopak, teda prispieť ku kvalite. A ak je niečo, čo nefunguje, ak sú nejakí podvodníci, ak niekto kupčí s takýmto dovzdelávaním, tak si myslím, že ho treba potrestať a nie rušiť celý systém.

    A posledná poznámka k tomuto a tiež aj pán poslanec Fronc sa toho dotkol. Povinnosť získať tzv. pedagogické minimum na vysoké školy bude vlastne platiť pre všetkých, aj pre majstrov odborného výcviku, aj pre asistentov učiteľa, čo znamená, že napríklad v takej oblasti, ako sú školy, kde prevažnú časť detí tvoria deti zo sociálne slabšieho prostredia, kde potrebujeme navýšiť počet asistentov, tak vlastne trochu znefunkčníme alebo do veľkej miery znefunkčníme fungovanie týchto asistentov, keď budú musieť mať okrem teda maturity aj vysokoškolské vzdelanie. Ja som presvedčená o tom, že napríklad asistenti učiteľov na školách, kde naozaj je veľký počet detí zo sociálne slabšieho prostredia, by sme mali skôr uvoľňovať ruky a umožniť autoritám daných komunít, aby svojou prítomnosťou pomohli pedagógom zabezpečiť ten pedagogický alebo teda ten proces výchovy, lebo viac je to niekedy o organizácii a o pomoci ako o tom, že by to mali byť ľudia s vysokoškolským vzdelaním, ktorí budú suplovať prácu pedagógov. Takže z tohto dôvodu, priznám sa, ja v tejto chvíli neviem podporiť tento návrh, pretože je tam viac negatív ako pozitív. Ale v prípade teda, že by boli tie negatíva odstránené v tom druhom čítaní, tak som pripravená danú novelu podporiť.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pán poslanec Fronc. Končím možnosť prihlásiť sa, a pani poslankyňa Gabániová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Fronc.

  • Ďakujem pekne. Ja v zásade musím povedať, že to, čo povedala - a keď už aj odcitovala inštitúciu a zastúpenie pedagógov - kolegyňa, že súhlasím. Nechcel som to tak natvrdo povedať, ale podľa mňa je to naozaj monopolizácia a skomplikovanie podmienok tých, ktorí robia zle, tých, ktorí robia z toho biznis, tým sa to dá kedykoľvek odobrať a tam musí fungovať kontrola a takýmto spôsobom. Ten druhý spôsob, ja som povedal, sa mi nepozdáva, ale dobre, poviem aj to. Ja s veľkou pravdepodobnosťou viem povedať asi, že akú predstavu alebo ktorí ľudia na ministerstve školstva majú presne takúto predstavu, aby to takto fungovalo.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa, deformujúci spôsob normalizácie našej spoločnosti neviedol k vytvoreniu štandardnej zdravej reality. A tak nefunguje zdravá súťaž, tak musíme prijímať zákony, ktoré, bohužiaľ, korigujú to, čo bolo zlé. A od takých, od ktorých očakávame efekt, kvôli ktorému to robíme, aby sa zachovala kvalita jedinca, aby, aby bola proste tá výuka kvalitná.

  • Pani poslankyňa Žitňanská s reakciou, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne, ja len teda v krátkosti zareagujem na pani poslankyňu, ktorá ešte teda naďalej sa vyjadruje k tejto téme. Ale naozaj by som chcela zareagovať v tom, že ja som presvedčená o tom, že ak niekto podvádza, ak niekto kupčí a dokonca aj v tej dôvodovej správe je to napísané, že na základe zistenia ministerstva proste, teda došlo k tomu zisteniu, že, že bolo kupč..., že sa kupčilo s týmito kreditmi a s týmto kvázivzdelávaním. A ministerstvo teda na to prišlo, tak bolo jeho povinnosťou proste odobrať akreditáciu týmto inštitúciám, potrestať ich. Ale nemyslím si, že treba rušiť celý systém len kvôli zopár podvodníkom. A opakujem, samotní pedagógovia poukazujú na to, že vlastne takýto spôsob alebo takáto cesta nepovedie ku kvalite, ale naozaj len k nejakému obmedzeniu moci alebo monopolizácii moci do rúk vysokých škôl. Ale opakujem, nemusí to poviesť, a podľa môjho názoru ani to nepovedie k zvyšovaniu kvality, pretože tam, kde nie je konkurencia, tak nie je dôvod na to, aby tá kvalita rástla.

    Takže toľko, ďakujem.

  • Pán poslanec Vašečka, nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pani navrhovateľka, pán spravodajca, kolegovia, kolegyne, ďakujem aj mojim predrečníkom, pánovi poslancovi Froncovi a pani poslankyni Žitňanskej. Keďže sme v prvom čítaní, ja by som sa vyjadril tak, tak komplexnejšie, nešiel by som úplne do detailov, ako bolo aj spomenuté, na to je druhé čítanie.

    Začal by som citátom z dôvodovej správy: "Pri tvorbe tohto ustanovenia sa vychádzalo z predpokladu, že kredity takto získa okolo 5 % pedagogických alebo odborných zamestnancov, pričom realita je iná." Chcel by som sa pri tom prizastaviť. Dôležité je naozaj vychádzať z reality, aj teraz, aj predtým. Je možno humorné, ak uvádzame - a netýka sa to len tejto dôvodovej správy - nejaké odhady, predpoklady. Je dobré si naozaj veci preveriť, preveriť si ich na mieste, lebo potom musíme takýmto spôsobom tieto veci opravovať. Čo je, samozrejme, dobré, ak zistíme, že realita je iná, že ich opravujeme. Ak sa vám budem zdať kritický, tak to nie je ani tak zamerané osobne na predkladateľov alebo na tento zákon, ale skôr na situáciu v školstve.

    Ďalej sa tu spomína, že veľké percento poskytovateľov tohto vzdelávania realizuje akreditované programy ako zdroj finančného obohatenia. Viete, ťažko nariekať, no sme v trhovom hospodárstve, to znamená, že je pochopiteľné, že pre mnohých ľudí, ktorí niečo ponúkajú, podnikajú, je ich kritériom zisk. Ja sám nesúhlasím s tým, aby zisk bol jediným a hlavným kritériom, ale toto je tá realita, o ktorej sa tu hovorí. Takisto, že je to realizované len ako výmena finančnej čiastky za vydanie osvedčenia. Ja by som sa od tej dôvodovej správy vrátil teda k tej realite, ktorá sa tam spomína, že je iná. No realita je taká, pretože, tak ako to prebehlo aj dnes a včera v médiách, platy učiteľov sú tak nízke, že sa oplatí, alebo je potrebné, aby učitelia naozaj mnohokrát aj bez seriózneho záujmu alebo bez serióznej potreby sa uháňali o nejakých 25, 30 eur v čistom. Ja vám poviem úprimne, odkedy toto kontinuálne vzdelávanie a získavanie kreditov bolo zavedené, ja ho ignorujem. Nie vzdelávanie, tie kredity. Viete prečo? Lebo ja ako otec rodiny a ako učiteľ som nepotreboval 30 eur k platu, ale 300 eur. A to mi nepomôže žiadne vzdelávanie. Moje vzdelávanie vždy vychádzalo z mojej potreby. Ako som vedel, že sa potrebujem vzdelávať? Pochopiteľne, kontakt s odbornou verejnosťou, s kolegami, ale predovšetkým spätná väzba od študentov a ich rodičov. A to bolo pre mňa dôležité a je to dodnes dôležité. Úplne dobrovoľne, bez akéhokoľvek prinútenia si študujem literatúru, debatujem s kolegami, navštevujem školenia, prednášky a naozaj vám poviem, za nejakých 25, 30 eur čistého mi to nestojí, aby som sa na niečo hral.

    Konkrétny príklad. Už to tu bolo spomínané, školenie týkajúce sa počítačov. Možno tým, že chlapi sú tak viac technicky zameraní, tak keď som prišiel a počul som návrh toho vzdelávania tej počítačovej gramotnosti, tak som sa veľmi slušne na záver opýtal, keďže bola predstavená aj záverečná práca, záverečná skúška, či to môžem absolvovať tak, že to teda predložím. No, že samozrejme. Tak som to urobil bez problémov. Pani prednášajúca bola nadšená z tej mojej záverečnej prezentácie a predstavenia. A potom sme skončili tak, že som v zborovni všetkým tým kolegyniam, väčšinou to boli kolegyne pochopiteľne, v školstve je to tak nastavené, som musel ukazovať znova a znova aj tie úplne najjednoduchšie úkony, keď jedna kolegyňa klikala na nejakú ikonku: "Zmizni, ty hnusné oko." Hej?

    Čiže otázka je, že či naozaj táto vec, opakujem znova, to nie je vaša vina, že či táto vec rieši skutočne kvalitu školstva, kvalitu vzdelávania a financií. Je potrebné, aby, aby sme sa naozaj dostali do tej reality, lebo realita je iná, ako píšete v dôvodovej správe. A tým, ako nastavujeme celý školský systém vrátane platov, vrátane miezd, od toho závisí, kto pôjde učiť. Človek, ktorý bude mať dobre platenú prácu, pokladá za absolútnu samozrejmosť, profesionálnu vec a vec aj udržania si zamestnania, že sa bude vzdelávať a bude špičkový v tom, čo bude od neho vyžadované. Pokiaľ budeme platy držať na tak nízkej úrovni, tak to skončí tak, že buď sa budeme formálne zháňať za nejakým príplatkom, alebo veľká časť učiteľov, zvlášť pokiaľ ide či už o živiteľov rodín, alebo samoživiteľov, bude sa snažiť nejakým spôsobom si tú učiteľskú prácu skrátiť, zjednodušiť a privyrobiť si niekde inde. A garantujem vám, že to bude viac ako tých 30, poprípade po viacerých štúdiách tých nejakých 50, 60 eur. Čiže toto som pokladal povedať, toto som považoval za potrebné povedať na úvod do tejto debaty v prvom čítaní, ak by zákon bol predložený v takomto znení, tak ho nepodporím práve kvôli námietkam, ktoré spomínali moji predrečníci, ale môžme sa o tom baviť v druhom čítaní.

    Ale myslím si, že, že v zásade tento zákon nerieši podstatu a ten problém tej inej reality, ale len sa snaží vyriešiť, čo sa dá v možnostiach, ktoré majú predkladatelia.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca pán poslanec Érsek Árpád. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem, ďakujem za slovo. Myslím si, že súhlasím, čo povedal môj predrečník, že tých 30 euro nevyriešia určite tieto kredity učiteľov. Buď je to učiteľ schopný a samovzdelávanie je tiež forma, ktorá, ktorú si vyžaduje doba, pretože aj v tejto časti môžem povedať na športový príklad. Tí tréneri, ktorí nedržia trend so svetom a nie, samoštúdium nerobia, alebo nepracujú na sebe, tak nikdy nemôžu dosahovať také výsledky. A toto, myslím si, že je takisto aj v školstve a ostatných výukách, nie som tam veľký odborník, ale myslím si, že ak pani predkladateľka v druhom čítaní bude akceptovať naše požiadavky, tak, samozrejme, na výbore môžme ich predniesť a budeme schopní tento zákon podporiť. Pokiaľ nie, tak aj my s tým máme problém.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Vašečka, nechcete reagovať? Nie.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pani navrhovateľka? Áno, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo, všetkým vystupujúcim za podnety, za odobrenie, najmä tej prvej časti tohto návrhu zákona. Snáď by som tu iba doplnila, že tá prvá časť skutočne iba rieši problém, ktorý nastal. Pretože momentálne sa tam úplne pretrhla reťaz vzdelávania odborných predmetov na stredných školách. Pretože, pochopiteľne, žiadna profesijne zameraná vysoká škola nebude zvlášť otvárať katedru pedagogiky, ktorá bude mať akreditované programy v odbore výchova a vzdelávanie, tak ako to bolo nastavené v predchádzajúcej novele, pretože - povedzme si, učíme na vysokých školách - nemali by vôbec naplnené úväzky, pretože koľko týchto odborníkov na profesijných školách sa hlási za učiteľov, ešte pri tom, čo spomínal pán poslanec Vašečka, aký je status finančného ohodnotenia učiteľa. Ťažko si predstaviť technika, ktorý má zabezpečenie hneď v praxi, aby si ešte dopĺňal pedagogiku na inej vysokej škole, ktorá bude mať akreditovaný tento študijný program. Tak som veľmi rada, že na tej prvej časti sme sa zhodli, že posúvame to vzdelávanie tak, aby sme na odborných školách mali zabezpečených skutočných odborníkov.

    K tej druhej časti. Tá druhá časť bola v podstate v návrhu zákona riešená ozaj veľmi málo, iba v § 35 ods. 6. Preto ma prekvapila pripomienka pani poslankyne Žitňanskej, kde spomínala pripomienky zo strany Slovenskej komory učiteľov, pretože to, čo ste hovorili, nebolo úplne k tej novele, ktorú tu máme pred sebou. A k tomu, že hovoríte, že si uzurpujú iba vysoké školy skúšanie učiteľov, aby mohli dozískať kredity, aby dostali osvedčenia o kreditoch, to tiež nie je pravda. Keď si pozriete dobre ten návrh zákona, tak nie sú to len vysoké školy, ale sú to aj organizácie zriadené ministerstvom školstva na zabezpečenie kontinuálneho vzdelávania a vzdelávacie organizácie iného ústredného orgánu štátnej správy. Čiže myslím si, že na malé Slovensko je tých organizácií a možností pre učiteľov skutočne dosť.

    To, čo sa dialo, ozaj nie je výsledkom nejakého mesačného pozorovania. Viac-menej toto vieme už dlhé roky. Ja vám poviem taký asi najmarkantnejší príklad z tých všetkých, čo som osobne počula. Riaditeľka nemenovanej základnej školy v Bratislave mi hovorila o svojej učiteľke, ktorá bola na materskej dovolenke v Bratislave, je to rodená Bratislavčanka a po skončení materskej po dvoch rokoch jej priniesla osvedčenia o absolvovaní plného počtu kreditov, pričom ich absolvovala na východnom Slovensku a nemá pritom žiadnu rodinnú väzbu s touto časťou Slovenska. Takže túto prax, ozaj, myslím si, je dobré naprávať. Ako povedal pán poslanec Vašečka, ak sa nám objavia problémy, tak treba ich riešiť.

    Predikcia bola nejaká, predikcia sa nepotvrdila, takže je určitý stav, pristupujeme k náprave a toto bolo základným cieľom tohto zákona. Ja pevne verím, že všetci poslanci, ktorí si uvedomujú, v akom stave je školstvo, tak budú hlasovať za posunutie tohto návrhu zákona do druhého čítania. A čas na diskusiu stále je.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Chce zaujať k rozprave stanovisko spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A v rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslanca Igora Hraška na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je pod tlačou 538. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 525.

    Dávam slovo poslancovi Igorovi Hraškovi, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Hraška na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 538.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Milé kolegyne, milí kolegovia, predkladám vám zákon alebo novelu zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov. Cieľom predkladaného návrhu zákona je zohľadniť hlavne praktické skúsenosti pri uplatňovaní tohto zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, keďže v praxi, alebo teda z praxe, a odstrániť tie jeho nedostatky, ktoré spôsobujú ťažkosti vo vzájomných vzťahoch medzi prenajímateľom a nájomcom. Návrh zákona sa jednak dopĺňa, návrhom zákona sa jednak dopĺňa súčasná právna úprava o povinnosť nájomcu oznamovať prenajímateľovi zmenu vlastníctva podniku, väčšinového podielu, väčšiny majetkových podielov alebo väčšiny akcií, a to ich predajom tretej osobe, ktorá vstupuje do právneho vzťahu namiesto pôvodného nájomcu. O tejto skutočnosti je nájomca povinný upovedomiť prenajímateľa bezodkladne a v písomnej forme.

    Podľa platnej právnej úpravy túto povinnosť nájomca nemá a prenajímateľ, alebo teda vlastník pozemku sa o tejto skutočnosti dozvie neraz až po uplynutí šesťmesačnej lehoty, počas ktorej je oprávnený nájomnú zmluvu vypovedať. Návrhom zákona sa tiež spresňuje ustanovenie o čase nájmu lesných pozemkov, ak je účelom nájmu hospodárenie v lesoch. Zákon totiž stanovuje časť nájmu, v týchto prípadoch najmenej 30 rokov, čo v praxi často nevyhovuje tak nájomcom, ako ani prenajímateľom. Podľa navrhovanej právnej úpravy sa časť nájmu ponecháva za podmienky, ak sa obe zmluvné strany nedohodnú inak. Takýto prístup v minulosti odporúčalo aj ministerstvo pôdohospodárstva vo svojom metodickom pokyne č. 803/2009-700, ktorý upravoval postup správcov lesného majetku vo vlastníctve štátu pri jeho nájme. Táto novela zákona by mala prispieť tak trošku k tomu, aby sa zamedzilo nejakým špekuláciám práve pri nájme niektorých pozemkov poľnohospodárskej pôdy, kedy by mohlo dôjsť k zmene vlastníka firmy alebo podniku, ktorý má v nájme poľnohospodársku pôdu vlastníkov. A, samozrejme, tí aj doteraz mali tú možnosť, že sa v šesťmesačnej lehote mohli teda s nájomcom dohodnúť o výpovedi takejto zmluvy, pokiaľ došlo k zmene buď väčšinového podielu, väčšinových akcií, alebo, samozrejme, aj celého podniku.

    Súčasná právna úprava však ale neupravovala to, že odkiaľ a akým spôsobom by sa to majitelia pozemkov alebo teda nájomcovia mohli dozvedieť. A tuná práve hrozilo to riziko, že sa o tom mohli dozvedieť až neskoro, kedy by zistili, že zmena majiteľa už bola dávno a oni nestihli, alebo teda možno sa im nepáči nový majiteľ firmy a oni nemali možnosť vlastne túto zmluvu vypovedať a povedzme prenajať ju niekomu úplne inému. Takže tu sa len vložila taká malá klauzulka, kedy sa vlastne dáva povinnosť novému majiteľovi alebo väčšinovému majiteľovi písomne informovať všetkých vlastníkov o tom, že došlo k zmene buď teda firmy, majiteľa, alebo teda väčšinových podielov.

    No a čo sa týka druhej časti, tak vlastne v nájme lesných pozemkov tam ide len o to, že niekto, samozrejme, pre hospodárenie v lese je dôležité, alebo teda je potrebné mať dlhodobý nájom, pokiaľ chce niekto hospodáriť v takomto lesnom pozemku, ale na druhej strane niekto nechce mať až na tak dlho prenajatý, prenajatý tento lesný pozemok a tam by mohlo vlastne dôjsť k tomu, že on ho má prenajatý na, alebo teda musí ho prenajať minimálne na 30 rokov a tým pádom by bol nejakým spôsobom oklieštený. Takže tuná sa dáva opäť len možnosť, že pokiaľ sa zmluvné strany nedohodnú inak. Takže štandardne ostáva minimálne 30 rokov, ale pokiaľ sa nedohodnú inak. Takže to sú len také dve drobné úpravy a ja by som vás poprosil o podporu novely tohto zákona.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Jánovi Mičovskému. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážená snemovňa, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 151 z 5. júna 2013 ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky pána Igora Hraška na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 538. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i iné náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika poslaneckého návrhu zákona nie je upravená v práve európskych spoločenstiev a nie je upravená ani v práve Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 31. mája 2013 č. 525 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory a to: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013.

    Vážená pani podpredsedníčka, skončil som. Otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Csicsai, jediný. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Nech sa páči, pán poslanec Csicsai.

  • Dobrý deň, vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, ja len v krátkosti. Tá prvá časť návrhu zákona, aby do pol roka, respektíve povinnosť oznámiť každému vlastníkovi zmenu majoritného vlastníka, ja si myslím, že to je, na jednej strane myšlienka je dobrá, ale myslím, že prakticky veľmi ťažko realizovateľná vzhľadom na to, že úplne realita hociktorý podnik, ktorý má tisíc, dvetisíc hektárov, má prenajatú pôdu väčšinou minimálne okolo tých päťtisíc ľudí. Takže tento zákon, respektíve tento návrh by nútil tie podniky oznámiť päťtisíc ľuďom, nehovoriac o tom, že aj tých, ktorí nemajú ešte dokončené, nemajú dokončené majetkoprávne vzťahy ohľadom tých, ohľadom pôdy. Takže myslím, že je to neprimerane veľká záťaž pre tieto podniky a nehovoriac o tom, že môže byť potom v budúcnosti predmetom rôznych právnych vzťahov alebo právnych, napadnuteľné právne, že ohlásil som, neohlásil som a zároveň to dopadne. Takže tam potom už je to veľmi ťažké vzhľadom praktického poľnohospodára.

    Ďakujem, len toľko.

  • Ďakujem. S faktickými poznámkami pán poslanec Hraško, nech sa páči. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ja v tom nevidím absolútne žiadny problém, pretože tento zákon to ukladá nie tým podnikom, ktoré už majú uzatvorené zmluvy, a môže ich byť aj päťtisíc, ale práve takým, ktorí by takéto podniky chceli skupovať. To znamená, že ten, ktorý by chcel kúpiť takýto poľnohospodársky podnik alebo jeho väčšinový podiel, tak až v tom prípade je povinný a, samozrejme, musí niesť to riziko, keď chce taký veľký podnik kúpiť, aby niesol to riziko, že musí rozoslať tým vlastníkom pôdy listy o tom, že sa takéto vlastníctvo zmenilo. Takže to nevyrába problémy súčasným podnikom, ale až tým, ktorí by ich chceli pokupovať. A tuná ide o to riziko, povedzme si na rovinu, že sa tuná hrnú zahraniční investori, ktorí majú záujem o práve o takéto podniky. Takže myslím si, že je v záujme nás občanov Slovenskej republiky, aby sme si túto pôdu len tak ľahko nedali a pokiaľ taký podnik chce skúpiť slovenský poľnohospodársky podnik, tak nech má tú povinnosť oznámiť to aj tým päťtisíc vlastníkom, aj s tou nevysporiadanou pôdou. Takže v tomto, si myslím, že problém nie je, ktorý ste popísali.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, chcete reagovať? Nech sa páči.

  • Ja si myslím, že problém je s tým ako dosť obrovský, a nechápem, že prečo sa dívame na teoretických investorov a teoretických kupujúcich majoritných častí ako na niečo zlé. V mnohých prípadoch ide o záchranu niektorých podnikov, lebo už sú v takom stave, v takej kondícii, že buďto dôjde k exekúcii, alebo vôbec a keď sa nájde nejaký investor, tak mnohokrát môže byť odvedený skrz to, lebo, povedzme si na rovinu, poľnohospodárska pôda je základný pracovný prostriedok. To znamená, že bez pôdy kupovať podnik nemá žiadny zmysel. Akonáhle začneme im robiť nejaké naprieky, tak oni si to môžu dvakrát rozmyslieť a oproti tomu, že by mohli ten podnik uzdraviť a tú poľnohospodársku výrobu brať ďalej, najprv dôjde k fatálnej záležitosti, to znamená, že k zrušeniu podniku, potom sa to zase znova rozoberie, každý, čo je na okolí, a potom znova sa začne skladať. Ja to z praxe hovorím, že to, je to, je to veľmi ťažké a myslím, že treba si tento návrh zákona ešte raz premyslieť.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, zaujať stanovisko k rozprave, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ak je podnik v krachu, to znamená, že nehospodári dobre, alebo nehospodári už vôbec, tak ja byť nájomcom alebo teda vlastníkom toho pozemku, pokiaľ z toho nič nemám a ten podnik tam ani nič neprodukuje, tak ja si tú pôdu od neho zoberiem a radšej ju prenajmem niekomu, kto na nej bude reálne hospodáriť. Hovoríte tuná o oživení podnikov a o tom, že by sa mohlo, mohlo produkovať na našej pôde. Len také podniky, ktoré sú v krachu, tak asi zle hospodárili. A pokiaľ je taký investor, ktorý by ich chcel kúpiť, tak áno, môže, ale on si predsa to môže zabezpečiť úplne jednoduchým spôsobom: novými nájomnými zmluvami. A keď má on svoje nájomné zmluvy podpísané, tak načo bude riešiť takúto situáciu?

    Okrem toho, teraz berme vlastníkov, vy teraz hájite akoby záujmy skôr tých podnikov, vyzerá to tak, ale tuná sa jedná o tých vlastníkov, ktorí majú tú pôdu a oni ju v dobrom, v dobrej viere prenajímajú tým majiteľom firiem, ktorí na nej chcú hospodáriť, ale ak sa zmení podnikateľ, ktorý hospodári na tej ich pôde, mne ako vlastníkovi sa to nemusí páčiť. A ja by som mu tú, ja mám predsa právo do šiestich mesiacov tú zmluvu vypovedať. Takto je postavený súčasný zákon. Ale odkiaľ sa ja dozviem, že nastala zmena právneho subjektu? Odkiaľ? Kto mi to povie? A pokiaľ budú špekulanti, pokiaľ budú špekulanti, ktorí ani nebudú mať záujem na tom, aby sa o tom niekto dozvedel, skúpia väčšinový podiel a tuná je potom ešte väčšie riziko, kde môže nastať, alebo dôjsť k odpredaju menšinových podielov takejto pôdy.

    Takže tuná sa zamedzuje akurát jednej veci a to je riziko, že by chceli špekulanti narábať s takouto pôdou. Nevidím v tom ja žiadny zlý úmysel. Myslím si, naopak, že tá novela toho zákona je postavená v prospech občanov Slovenska a slovenskej poľnohospodárskej pôdy. Takže ešte raz by som chcel poprosiť a požiadať o podporu tejto novely.

    Ďakujem pekne.

  • Chcem sa spýtať, pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. Vyjadrím sa k tej časti, ktorá pojednáva o prenájmoch lesných pozemkov. Skutočne je tam riešená takým spôsobom táto oblasť, ktorá môže na prvé počutie vzbudiť isté obavy, pretože sa navrhuje, že prenajímateľ aj nájomca sa môžu dohodnúť aj na dobe kratšej pri prenájme lesných pozemkov, ako je 30 rokov. A to je fakt, že z hľadiska lesníckych zásad krátka doba prenájmu môže vyvolávať isté podozrenia, že sa môže jednať o účelové spravovanie lesných pozemkov, ktoré nemá za cieľ kvalitné hospodárenie, ale isté vyťaženie lesa v tom období, keď on počas svojej storočnej doby poskytuje v priebehu niekoľkých rokov úžitok.

    Ale toto je ozaj obava, ktorá sa dá veľmi ľahko vylúčiť práve tým pohľadom, že obidve strany by sa museli na niečom takom dohodnúť. A je málo pravdepodobné, aby majiteľ lesa - či už by to bol štát, alebo súkromník - súhlasil s niečím takým, aby sa teda prenájom urobil účelovo len na takú dobu, aby sa dal lesný porast vyťažiť, speňažiť a potom dej sa vôľa Božia, respektíve zase ďalších sto rokov sa staraj.

    Treba sa na to pozrieť opačným pohľadom, že návrh pána poslanca Hraška rieši to, aby napríklad drobný majiteľ lesného pozemku, ktorý považuje za neúčelné hospodáriť v istom krátkom období, a na druhej strane nájomca tohto pozemku považuje za účelné z hľadiska povedzme scelenia svojich pozemkov takýto pozemok si prenajať, aby sa mohli dohodnúť. Ťažko by bolo možné podozrievať, že sa dohodnú za iným účelom ako tým, aby obidvaja naplnili svoje zákonné predstavy. To znamená, aby majiteľ pozemku v istom období, ktoré bude kratšie ako 30 rokov, prenajal tieto pozemky pre účely, ktoré potrebuje využiť nájomca, ale vzápätí aby mohol už v období, ktoré bude kratšie ako 30 rokov, zase sa k svojmu majetku vrátiť a užívať ho práve v tej dobe, keď bude ako majiteľ mať logický záujem na tom, aby doba prinášania úžitku v tomto lesnom poraste bola už dobou, keď bude opäť rozhodovať o svojom majetku on. Takže sa tu urobí vec, ktorá je svojím spôsobom správna, a chcel som len ozrejmiť tú istú obavu, ktorá by mohla vyplynúť z pohľadu lesníka na to, že sa tu 30-ročná doba môže znížiť.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem. Preruším rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslancov Jána Mičovského, Miroslava Kadúca, Radoslava Procházku a Mikuláša Hubu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 540, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 526.

    Dávam slovo poslancovi Jánovi Mičovskému, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Mičovského, Miroslava Kadúca, Radoslava Procházku a Mikuláša Hubu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 540.

  • Ďakujem. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán spravodajca, ctené kolegyne, kolegovia, zákon o štátnom podniku č. 111/1990 je zákon, ktorý rieši všetky štátne podniky. Je tu jedna z dôležitých otázok, ktoré by som chcel pri uvádzaní tohto zákona zdôrazniť. Tá otázka sa dá formulovať asi nasledovne: Je vôbec oprávnené domnievať sa, že štátny podnik môže byť zo svojej podstaty efektívnym štátnym podnikom? A túto otázku tak trocha filozofickú môžme rozšíriť aj o ďalšiu otázku: Ak je možné domnievať sa, že existujú oblasti, v ktorých môže štátny podnik fungovať, je možné zároveň vysloviť aj domnienku, že to bude efektívnosť, ktorá spĺňa požiadavky všetkých zúčastnených strán?

    Predpokladám, že na odpoveď na takúto zásadnú otázku je nutné veľmi podrobne zanalyzovať oblasť, ktorú môžu štátne podniky svojou aktivitou pokrývať, a je možné veľmi filozoficky sa zamyslieť nad tým, či takýto zákon, takýto pohľad na štátny podnik môže ozaj nájsť argumenty, ktoré sú pre fungovanie štátnych podnikov z pohľadu ich základnej filozofie logické, či môžme povedať, že štátny podnik má tak dôležité úlohy, že môže pracovať v oblasti, kde sa nepracuje s krátkodobou efektívnosťou, s pohľadom ekonomickej návratnosti krátkodobej, ale kde sa pracuje s pohľadom dlhodobej perspektívnej návratnosti, kde dlhodobé ciele treba povýšiť nad krátkodobé a kde pohľad výsledovky a pohľad krátkodobého zhodnotenia fungovania nejakej časti spoločenského života je podriadený perspektívnym zámerom istej oblasti spoločenského života.

    Chceme pre zodpovedanie týchto otázok štyria predkladatelia, okrem mňa aj pán poslanec Kadúc, pán poslanec Huba a pán poslanec Procházka, zodpovedať na tieto otázky zmyslu fungovania štátneho podniku a otázky ich efektívnosti prostredníctvom jedného konkrétneho štátneho podniku, ktorý je vlastne, keď to povieme úplne presne a priznáme to, cieľom takto formulovanej novely zákona 111 o štátnom podniku. Je to podnik Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Banská Bystrica a je to už druhý pokus o to, aby sme poukázali na to, že práve na tomto podniku štátnom sa dá demonštrovať skutočnosť, že naozaj existujú oblasti, kde spoločnosti je najvýhodnejšie prideliť správu istej časti spravovaného majetku práve štátnemu podniku, a zároveň že je tu možné zdôrazniť aj ten fakt, že štátny podnik je možné spravovať efektívne.

    Možno len na úvod jedna dôležitá číselná informácia. V podobe Lesov Slovenskej republiky sa rozprávame o najbohatšom, najvýznamnejšom a najdôležitejšom štátnom podniku, a to číslo, ktoré tu použijem, je jednoduchý fakt, že tento štátny podnik spravuje každý piaty meter územia Slovenskej republiky. Jednoducho 20 % územia Slovenska je v správe štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky a už len z tohto jednoduchého a jediného číselného údaja možno vyvodiť záver, že sa v prípade takejto správy s takýmto vysokým podielom jedná o podnik, ktorého fungovanie a efektívnosť fungovania má oprávnený dôvod zaujímať každého z nás. Nástroje, akými by sme chceli dokázať, že je možné štátny majetok spravovať tak, aby bol spravovaný zmysluplne, aby bol spravovaný perspektívne a zároveň efektívne, sú rozdelené v návrhu predkladaného zákona novely 111/1990 do niekoľkých kapitol. Pracujeme tu s návrhom, aby orgány štátneho podniku boli vytvárané iným spôsobom ako doposiaľ, pracujeme tu s presvedčením, že tieto orgány je potrebné rozšíriť o ďalšie inštitúty, ktoré doteraz zákon o štátnom podniku nepoznal, pracujeme tu s dôležitým predpokladom, že na zabezpečenie efektívnosti štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky je potrebné veľmi výrazným spôsobom zvýšiť zodpovednosť ľudí, ktorým bola zverená správa tohto majetku, a pracujeme tu rovnako aj s ďalšími vnútropodnikovými smernicami a inštitútmi, ktoré vkladáme priamo do zákona, ktoré zdôrazňujú jedinečnosť správy lesného majetku štátu.

    O týchto veciach budem podrobnejšie rozprávať v rozprave, v tejto chvíli by som si len dovolil vás poprosiť o pozornosť venovanú tomuto návrhu zákona práve z toho dôvodu, že pätina územia, ktoré štátny podnik spravuje, je naozaj dostatočne veľký podiel na to, aby sme jej správe venovali spoločne takú pozornosť, že by sme sa mohli pri obidvoch odpovediach na otázky, ktoré som naznačil, zhodnúť na tom, že možno zvoliť kladné odpovede.

    Toľko na úvod. Skončil som, vážená pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, rozpravu, do ktorej sa teda budem hlásiť, ak sa dá, ako prvý.

  • Ďakujem. Pán navrhovateľ, ale rozpravu, návrh na rozpravu, na otvorenie dá pán spravodajca.

    Teraz udeľujem slovo pánovi poslancovi Jurajovi Miškovi, Miškovovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 180 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Mičovského, Miroslava Kadúca, Radoslava Procházku a Mikuláša Hubu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 540).

    Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Súčasťou je doložka vybraných vplyvov, doložka zlučiteľnosti s právom Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 31. mája 2013 č. 526 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky budem navrhovať, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013.

    A teraz, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku.

    Pán poslanec Mičovský sa prihlásil do rozpravy. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne, kolegovia, zároveň aj vážený pán spravodajca, ospravedlňujem sa, že som vám vstúpil do vašich oprávnení a pokúsil som sa otvoriť niečo, čo nebolo mojím právom navrhnúť.

    Chcem na úvod predstavenia tohto zákona zdôrazniť, že predsa len život je najlepší režisér a že do istej miery istú predohru k tomu, ako budeme dnes pojednávať o zákone o štátnom podniku, už sme mali pred niekoľkými dňami, konkrétne 19. toho mesiaca, keď sme sa v úplne inej súvislosti dostali k posudzovaniu zákona o štátnom podniku v súvislosti s návrhom, ktorý hovoril o spôsobe, ako môžu štátne podniky byť rušené, ako majú zanikať. Bola to v podstate relatívne nevinná novela, na ktorú sa dalo pozrieť súhlasným spôsobom, nebol žiadny dôvod predpokladať, že by sme mali mať tam nejaké zásadné rozpory v tejto snemovni. Ale je fakt, že pri posúdení tohto zákona vznikala diskusia o tom, do akej miery je štátny podnik ako samotný úkaz, ako spôsob spravovania istej časti majetku ešte oprávnený fungovať. Či sa náhodou nejedná o vykopávku, ktorá nemá nárok na existenciu, či sa nejedná o typ riadenia istého, istej časti štátneho majetku, ktorý je prežitý, ktorý jednoznačne už nepatrí do modernej krajiny.

    Myslím si, že k tejto diskusii, ktorá vznikla, je možné veľmi jednoznačne zaujať stanovisko, že nie je možné štátny podnik a priori posúdiť ako podnik, ktorý je úplne prežitý a zbytočný, pretože určite existujú oblasti, pri ktorých sa dá predpokladať, že správa majetku istého typu bude najlepšie zabezpečená práve štátom.

  • Ruch v sále.

  • Neviem, či budhizmus má štyri vznešené pravdy, alebo ich je viacej, ale ja som si dovolil...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Kolegyne, kolegovia, prosím vás o kľud v rokovacej sále ešte.

  • ...navrhnúť, aby sme sa skúsili pozrieť na dve pravdy o štátnom podniku ešte z takého všeobecného pohľadu ešte pred tým, ako sa ponoríme do konkrétneho štátneho podniku. A tie dve pravdy by sa dali navrhnúť, aby ich znenie bolo asi nasledovné: Prvá pravda o štátnom podniku znie: Sú oblasti, kde správa majetku štátu bude najlepšie zabezpečená vtedy, keď štát sa tejto správy nevzdá a použije na jej zabezpečenie, na jej riadenie, na jej spravovanie štátny podnik. Druhá pravda o štátnom podniku môže byť formulovaná spôsobom, že keď porovnávame vedľa seba štátny podnik a súkromný podnik s tou istou oblasťou práce, s tým istým zameraním, veľmi ľahko sa môžme dopracovať k poznaniu, že štátny podnik je pri porovnaní s privátnym podnikom v tej istej oblasti menej efektívny.

    Ako sa možno pozrieť práve na tento rozpor, je to rozpor, ktorý by sme mohli vyhodnotiť ako ozaj snahu o riešenie dvoch pohľadov na štátny podnik. Na jednej strane hovoríme, že je to podnik, ktorý je pre istú správu nevyhnutný, na druhej strane priznávame, že pri porovnaní s privátnym pohľadom je takýto podnik málo efektívny. Aké tu riešenie prichádza v podobe nášho návrhu? To riešenie je jednoznačne dané tým, že treba pozitíva, ktoré sú pri štátnom podniku, zvýrazniť, zvýšiť ich účinnosť, dať im väčší priestor, a negatíva, ktoré sú spojené so štátnym podnikom, treba minimalizovať.

    Skúsim sa pozrieť na tie pravdy spôsobom, ktorý už teraz bude používať príklady zo štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky. Skúsme sa pozrieť najprv na tú časť, ktorá hovorí o tom...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, prepáčte, ale zrejme vaše vystúpenie bude trvať viacej ako 5 minút. 17.00 budeme pokračovať hlasovaním, takže po hlasovaní. Vyhlasujem prestávku 17.02. Pokračujeme hlasovaním.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, pekné popoludnie, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch.

    Ešte chcem navrhnúť, aby sme si minútou ticha uctili obete teroristického útoku, ktorými sú dvaja slovenskí občania, a vyjadríme tak aj úprimnú sústrasť rodinám.

  • Minúta ticha.

  • Ďakujem pekne. Dámy a páni, ešte predtým, ako pristúpime k hlasovaniu, chcem vás požiadať o súhlas so zmenou v programe, chcem navrhnúť, aby sme zajtra o deviatej ráno začali ďalší rokovací deň návrhom pánov poslancov Andreja Hrnčiara, Bélu Bugára a Gabriela Csicsaia, je to bod 45, a potom po prerokovaní tohto bodu by sme rokovali o bode 42, to je návrh pani poslankyne Lucie Nicholsonovej na vydanie zákona č. 561. Je všeobecný súhlas?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Dobre, takže ráno o deviatej, najprv páni poslanci za MOST - HÍD a potom pani poslankyňa Nicholsonová z SaS.

    Poprosím teraz pani poslankyňu Müllerovú, aby uviedla hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona č. 580 o zdravotnom poistení. Je to tlač 478.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 478.

  • Vážený pán predseda, vážené pani kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci. V rozprave k návrhu zákona o zdravotnom poistení vystúpili poslanci Novotný, Hlina, Mihál, Ježík a Sulík. Pán poslanec Novotný podal procedurálny návrh aj konkrétny pozmeňujúci návrh. Pán poslanec Mihál podal procedurálne návrhy aj konkrétny pozmeňujúci návrh a požiadal vyňať na osobitné hlasovanie body 69 a 70 zo spoločnej správy s tým, že požiadal o nich hlasovať spoločne. Pán poslanec Ježík podal sedem pozmeňujúcich návrhov a požiadal vyňať bod 90, 102, 128, 129 a 134 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.

    Teraz môžme pristúpiť k hlasovaniu.

  • Zaznievanie gongu.

  • Pristúpime k hlasovaniu o procedurálnom návrhu pána poslanca Novotného vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie. Tento návrh podporil aj pán poslanec Mihál. Prosím, dajte o tomto návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 64 za, 79 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán poslanec Mihál navrhol: po prvé, odložiť rokovanie o návrhu zákona podľa § 83 ods. 1, dajte, prosím, o tomto jeho návrhu hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 64 za, 80 proti

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Po druhé, nepokračovať v rokovaní o návrhu zákona podľa § 73 ods. 3, písm. b). Dajte, prosím, hlasovať.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 63 za, 80 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme neschválili.

    Müllerová, Emília, poslankyňa NR SR

    Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o bodoch zo spoločnej správy. O bodoch 1 až 68, 71 až 89, 91 až 101, 103 až 127, 130 až 133, 135 až 137, s návrhom gestorského výboru schváliť. Dajte, prosím, hlasovať.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 80 za, 2 proti, 62 sa zdržalo.

    Tieto body zo spoločnej správy sme schválili.

    Müllerová, Emília, poslankyňa NR SR

    Teraz budeme hlasovať o bodoch 69 a 70 zo spoločnej správy. Gestorský výbor odporučil tieto schváliť.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 81 bolo za, 32 proti, 31 sa zdržalo.

    Tieto dva body sme schválili.

  • Dajte, prosím, hlasovať o bode 90, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 1 bol za, 81 proti, 61 sa zdržalo.

    Bod 90 sme neschválili.

    Müllerová, Emília, poslankyňa NR SR

    Dajte, prosím, hlasovať o bode 102, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, nikto nebol za, 80 proti, 62 sa zdržalo.

    Bod 102 sme neschválili.

    Müllerová, Emília, poslankyňa NR SR

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode 128, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 1 za, 80 proti, 62 sa zdržalo.

    Bod 128 sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode 129, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

    Paška, Pavol, predseda NR SR

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 1 za, 79 proti, 63 sa zdržalo.

    Ani tento bod sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bode 134, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, nikto nebol za, 79 proti, 63 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Bod 134 sme neschválili.

  • Pán predseda, tým sme vyčerpali všetky body zo spoločnej správy.

    Aby sme mohli hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch predložených dnes v rozprave, dajte najskôr hlasovať o skrátení lehoty podľa § 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 81 za, 26 proti, 36 sa zdržalo.

    Máte súhlas.

  • Teraz môžeme pristúpiť k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch z rozpravy v poradí, v akom boli predložené. Po prvé, pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Novotného, ktorý požiadal, aby sa o prvej a druhej časti pozmeňujúceho návrhu hlasovalo osobitne.

    Hlasujeme o prvej časti.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 62 za, 80 proti, 2 sa zdržali.

    Túto časť sme neschválili.

  • Hlasujme o druhej časti pozmeňujúceho návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 62 za, 80 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Keďže sme schválili bod 69 a 70 spoločnej správy, nie je možné dať hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Mihála.

  • Námietka, hlasujeme o námietke pána poslanca.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 63 za, 80 proti, 1 sa zdržal.

    Námietku sme neschválili.

    Takže ideme ďalej.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich návrhoch pána poslanca Ježíka. Hlasujeme o bodoch 1 až 7 spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 83 za, 61 sa zdržalo.

    Tento návrh sme schválili.

  • Tým sme vyčerpali hlasovanie o všetkých pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy a z rozpravy.

    Pán predseda, mám splnomocnenie gestorského výboru navrhnúť postúpenie prerokovania návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

    Dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 80 za, 30 proti, 33 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku, vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s prijatými pozmeňujúcimi návrhmi, s návrhom gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 80 bolo za, 37 proti, 27 sa zdržalo.

    Schválili sme novelu zákona 580 o zdravotnom poistení.

    Pán poslanec Kovačócy uvedie v druhom čítaní hlasovanie o vládnom návrhu zákona č. 435 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva obrany. Je to tlač 471.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky, tlač 471.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpil pán poslanec Mičovský, avšak tento nepodal žiadny návrh.

    Preto, pán predseda, dajte hlasovať o jednom bode zo spoločnej správy, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 81 za, 6 proti, 56 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tento bod sme schválili.

  • Pán predseda, uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby ste nechali hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh ihneď v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 83 za, 8 proti, 54 sa zdržalo.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku, vyhlasujem ju za skončenú.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako celku, s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 81 za, 7 proti, 57 sa zdržalo.

    Schválili sme novelu zákona 435 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti ministerstva obrany.

    Pán poslanec Martinák uvedie v druhom čítaní hlasovanie o návrhu poslancov Bašku a Puciho na vydanie zákona č. 223 o odpadoch. Je to tlač 490.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava BAŠKU a Róberta PUCIHO na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 490.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpil jeden poslanec, pán Mičovský, ktorý podal jeden procedurálny návrh a jeden pozmeňujúci návrh.

    Najskôr budeme hlasovať o procedurálnom návrhu pána poslanca Mičovského, ktorý navrhol vrátiť návrh zákona na prepracovanie.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 57 za, 80 proti, 8 sa zdržali.

    Návrh sme neschválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o bodoch zo spoločnej správy výborov.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy číslo 1, 3, 4 a 6 spoločne, s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 91 za, 53 sa zdržalo.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o bodoch spoločnej správy 2 a 5, s návrhom gestorského výboru uvedené body neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 10 za, 80 proti, 54 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Body sme neschválili.

  • Predtým, ako pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Mičovského, vzhľadom k tomu, že bol podaný dnes, dajte, pán predseda, najskôr hlasovať o skrátení lehoty v súlade s paragrafom 83 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 133 za, 1 proti, 9 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Máte súhlas.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Mičovského o všetkých troch bodoch spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 57 za, 80 proti, 7 sa zdržali.

    Tento návrh sme neschválili.

  • Týmto sme odhlasovali všetky pripomienky zo spoločnej správy aj z rozpravy. A keďže mám splnomocnenie gestorského výboru, dajte, prosím, pán predseda, hlasovať o postúpení návrhu do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 86 za, 57 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nie je o ňu záujem. Vyhlasujem ju za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o vládnom návrhu zákona, s návrhom gestorského výboru uvedený návrh schváliť.

  • Hlasujeme, nie je to vládny návrh, je to poslanecký návrh.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 90 bolo za, 54 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Schválili sme zákon č. 223 o odpadoch.

    Pani poslankyňa Vitteková uvedie teraz v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslankýň a poslancov Jany Laššákovej, Renáty Zmajkovičovej, Miroslava Číža, Stanislava Kubánka a Tibora Glendu na vydanie zákona číslo 350 o rokovacom poriadku. Je to tlač 559.

  • Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jany Laššákovej, Renáty Zmajkovičovej, Miroslava Číža, Stanislava Kubánku a Tibora Glendu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 559.

  • Pán predseda, v rozprave k uvedenému návrhu zákona vystúpili dvaja poslanci, ktorí nepodali žiadny návrh. Preto, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 97 za, 6 proti, 37 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

    Návrh získal podporu.

  • Ďalej dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určuje aj ako gestorský s tým, že gestorský výbor predmetný návrh zákona prerokuje v druhom čítaní do 30. augusta 2013.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 130 bolo za, 1 proti, 13 sa zdržali.

    Návrh sme pridelili výborom a určili lehotu na prerokovanie.

    Pán poslanec Kovačócy, ešte raz, bude uvádzať zákon pánov poslancov Jaroslava Bašku, Petra Šucu a Milana Panáčka č. 8 o cestnej premávke. Je to tlač 491. Rokujeme v druhom čítaní.

  • Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jaroslava Bašku, Petra Šucu a Milana Panáčka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, tlač 491.

  • Dámy a páni, poprosím vás ešte o pozornosť.

  • Kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpil pán poslanec Blanár, avšak tento nepodal žiadny pozmeňujúci návrh. Preto, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o bodoch 1, 2 zo spoločnej správy, a to spoločne, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 141 za, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Body sme schválili.

  • Pán predseda, prosím, uznesenie výboru ma oprávňuje požiadať vás, aby ste nechali hlasovať o tom, že prerokujeme tento návrh ihneď v treťom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, všetci boli za.

    Otváram rozpravu v treťom čítaní. Nemám prihlášku. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a budeme hlasovať.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o zákone ako celku, s odporúčaním gestorského výboru návrh zákona schváliť.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 141 za, 1 proti, 2 sa zdržali, 1 nehlasoval.

    Schválili sme novelu zákona č. 8 o cestnej premávke.

    Pán poslanec Goga uvedie v prvom čítaní hlasovanie o návrhu poslankýň Oľgy Nachtmannovej, Dariny Gabániovej a Ivety Liškovej na vydanie zákona č. 317 o pedagogických zamestnancoch. Je to tlač 583.

  • Hlasovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Oľgy Nachtmannovej, Dariny Gabániovej a Ivety Liškovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 583.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpili traja poslanci. Nikto nepodal žiadny procedurálny návrh. V súlade s mojím odporúčaním, prosím, pán predseda, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa rozhodla prerokovať návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 145 prítomných, 83 za, 9 proti, 52 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme postúpili do druhého čítania.

  • Prosím, pán predseda, teraz dajte hlasovať o tom, že návrh zákona Národná rada Slovenskej republiky prideľuje na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Zároveň, že za gestorský výbor určuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, že určené výbory prerokujú návrh zákona v druhom čítaní do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013 od jeho pridelenia na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.

  • Hlasovanie.

  • 144 prítomných, 129 bolo za, 14 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrhy sme schválili.

    Ešte ostatné hlasovanie. Pán poslanec Mičovský, poprosím vás, uveďte v prvom čítaní hlasovanie o návrhu pána poslanca Igora Hraška na vydanie zákona č. 504 o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Je to tlač 538.

  • Hlasovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Hraška na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 538.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave vystúpil jeden pán poslanec, pán poslanec Csicsai, nepodal však žiadny doplňujúci ani pozmeňujúci návrh. Vážený pán predseda Národnej rady, prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený poslanecký návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • 143 prítomných, 53 za, 75 proti, 15 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili a nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu.

    Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prerokovali sme, odhlasovali sme prerokované body. Pán predseda zdravotníckeho výboru, pán poslanec Raši.

  • Dobrý deň prajem, chcel by som všetky ctené dámy a ctených pánov pozvať na Deň prvej pomoci zajtra od 10.00 hodiny do 16.00 v knižnici pri kinosále na prízemí. Praktické ukážky, aby ste na dovolenke vedeli zachrániť život, pokiaľ by ste boli svedkom tohto nešťastia.

    Ďakujem pekne, zajtra o desiatej.

  • Pán predseda výboru pre verejnú správu, pán poslanec Choma.

  • Ja by som rád pozval všetky pani poslankyne, pánov poslancov na stretnutie, ktoré sa uskutoční zajtra v miestnosti č. 30 na tému ESO. Bude za účasti ZMOS-u, za účasti pána ministra Kaliňáka a pracovníkov ministerstva vnútra. Takže zajtra o 12.00 srdečne pozývam.

  • Pán predseda, ja by som chcel poprosiť o opravenie hlasovanie č. 213, 214. Hlasoval som pri parlamentnej tlači tejto za, len mi moje zariadenie vykázalo, že som nehlasoval. Tak chcem poprosiť o opravu.

  • Poprosím, do záznamu. Vyhlasujem prestávku do 17.40 hodiny a budeme pokračovať v rokovaní.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, budeme pokračovať v rokovaní programu schôdze. Prosím spravodajcu, budeme rokovať alebo rokujeme o zákone 111 o štátnom podniku. Je to návrh, ktorý predložili páni poslanci Mičovský, Kadúc a Procházka a Huba.

    Takže poprosím pána navrhovateľa, pána poslanca Mičovského, aby pokračoval v rozprave.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Skončil som zhruba tam, že vznikajú tu ešte pri štátnom podniku dve všeobecné otázky, jedna, či vôbec existuje argumentácia podložená tým, že by sme v niektorých oblastiach spoločenského života mali štátny podnik považovať za najlepšiu formu spravovania čohosi, čo považujeme za dôležité, a to čosi, v tomto prípade nám poslúži najväčšie bohatstvo Slovenskej republiky, ktoré predstavuje pätinu územia našej krajiny spravovanú jedným jediným podnikom ...

  • Pozn. red.: nezrozumiteľné slovo.

  • a najvýznamnejším, a to podnikom Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Banská Bystrica.

    Zároveň tu však vzniká aj otázka, že keď porovnávame štátny podnik v porovnateľnej oblasti s privátnym podnikom, tak sa veľmi pravdepodobne dopracujeme k tomu, že privátny podnik je schopný fungovať efektívnejšie. Z toho vzniká rozpor a ak tieto dve tvrdenia považujeme obidve za oprávnené a správne - a ja ich so svojimi kolegami, ktorí sme vypracovali túto novelu, ich za také považujeme -, ako tento rozpor riešiť? Povedal som, že tento rozpor je riešiteľný, a to tak, že pozitíva, ktoré sú spojené so správou majetku v rukách štátu formou štátneho podniku, treba zvýšiť, podporiť, akcentovať a negatíva treba minimalizovať.

    Nuž pozrime sa teraz už konkrétne na spomínaný štátny podnik a pokúsme sa poukázať na to, čo by mohlo argumentačne podporiť skutočnosť, že štátny podnik ako taký nepovažujeme za formu, ktorá je prežitá, nepotrebná a hodná jediného aktu zrušenia.

    Ak si poslúžime príkladom lesov - a to si poslúžme -, prídeme k tomu, že je tu niekoľko dôležitých oblastí, kde ozaj privátna sféra, pri všetkej úcte, ktorú chcem prejaviť aj v tejto chvíli voči privátnym podnikateľom, nedokáže plnohodnotne nahradiť štát. Nedokáže to kvôli tomu, že existuje tu pohľad dlhodobý, perspektívny, ktorý zákonne a zákonite má v sebe zabezpečené asi také ponímanie, že zisky sú vzdialené kdesi do budúcnosti, ak vôbec, a povinnosti, ktoré sú spojené s takouto správou majetku, sú tu dnes a zaťažujúce. Logicky, privátny podnikateľ pri takomto rébuse nemôže mať dostatok dôvodov na to, aby sa ujal správy takéhoto majetku s tým, že to teda bude hodnotiť ako oblasť, ktorá je preňho zaujímavá. Nevravím, že sa nenájde ľudomil, nevravím, že sa nenájde ktosi, kto si môže dovoliť pozrieť sa aj na takúto podnikateľskú činnosť s istým nadhľadom, ale predpokladám, že nemožnosť dosiahnuť zisk, alebo až kedysi možno vo vzdialenej mnohodesaťročnej budúcnosti je natoľko významná, že môžme z toho odvodiť tvrdenie, že takáto oblasť je pre súkromný podnikateľský sektor a priori nie vhodná.

    A prečo? No preto, lebo pri správe lesov musíme mať na mysli parametre, ktoré sú dnes naprosto na programe dňa. Stabilizáciu krajiny, ekologické argumenty, ochranu proti povodniam, zabezpečenie hradenia bystrín a množstvo ďalších úkonov, ktoré sú jednoznačne spojené s nákladmi a neprinášajú možnosť pozrieť sa na takúto činnosť ziskovým pohľadom.

    Na druhej strane, možno ešte budem konkrétnejší, aby som ukázal rukolapnejšie, aby sme to mohli spolu uchopiť, aký je rozdiel medzi tým ziskovým pohľadom v lesníctve a pohľadom dlhodobým. Ja neprezradím veľké tajomstvo, ak poviem, že byť ziskový v lesníctve, keby sme chceli ísť iba práve týmto smerom, nie je žiadny problém, nie je to žiadne umenie a netreba na to žiadneho šikovného podnikateľa. Poslúžme si len takými faktami, ako je otázka tá, že dnes priemerné speňaženie dreva, tak ako napríklad podľa výročnej správy dosiahol práve spomínaný podnik Lesy Slovenskej republiky, je 49 eur a náklady, keď budem zase pracovať iba s hrubými priemermi na ťažbu, približovanie, odvoz, manipuláciu, no, aby sa nám jednoduchšie počítalo, povedzme, že to bude takmer 20 eur. Z toho logicky vyplýva, že ak by sme chceli vniesť len podnikateľský motív do správy lesov, tak nám z každého kubíka vyjde poľahky zárobok, zisk, nebavím sa teraz, nebavím o režijných nákladoch, 30 eur. Keďže kubíkov sa ťaží milióny, ľahko by sme si vedeli predstaviť pri takomto pohľade, že môžme vytvoriť v lesnom hospodárstve veľa milionárov. No ale práve pred chvíľočkou spomínaná, spomínaná oblasť spoločenských dôležitých zámerov, respektíve záujmov v podobe ochrany krajiny, jej stabilizácie, ekologickej, protipovodňovej v podobe potreby úspešne a veľmi cieľavedome pracovať na výchove lesných porastov, na ich ochrane sa ľahko dostaneme k záveru, že tento zisk, ktorý sme tak ľahko vyrobili pri ťažbe, nám nestačí na to, alebo nanajvýš nám na to stačí, aby sme zabezpečili plnohodnotnú správu lesného majetku z pohľadu stability krajiny a so všetkým, čo k tomu patrí.

    Možno ešte aj trocha sofistikovanejší príklad. Príklad, ktorý hovorí o jemných spôsoboch hospodárenia, ktoré nie sú povinnosťou lesného hospodára, ale ktoré práve pri štátnom podniku sa predpokladá - a to celkom oprávnene -, že bude pri svojej dlhodobej pôsobnosti v oblasti správy lesného majetku využívať tie najlepšie poznatky, ktoré má k dispozícii na to, aby správa štátneho majetku bola maximálne úspešná, aby jednoznačne pôsobila v prospech dlhodobých cieľov občanov našej krajiny.

    Súkromný podnikateľ by si určite nedovolil púšťať sa do tak jemných prístupov k riešeniu hospodárenia v krajine, ako to môžme oprávnene očakávať od štátneho podniku. Ja by som si v tejto chvíli poslúžil aj príkladom, ktorý je veľmi čerstvý, keď sme pred dvomi týždňami urobili z nášho výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie spoločný výjazd a pozreli sme sa práve do výberkového hospodárenia Lesov Slovenskej republiky. To, čo som tam ja aj moji kolegovia, aj zúčastnení poslanci našli, jednoznačne potvrdilo, že sa jedná o vysokú pilotáž o maximálne zužitkovanie najmodernejších poznatkov lesníckej vedy. A veľmi otvorene môžem povedať, že tieto poznatky sú veľmi náročné na čas, vedomosti, aj na peniaze a že asi oprávnene môžme očakávať, že súkromný podnikateľ by práve týmto spôsobom, ktorý môžme z hľadiska celospoločenských dlhodobých cieľov považovať za jediný správny, nemal najmenší dôvod aplikovať vo svojej prevádzkovej praxi. Takže to sú argumenty, ktoré by mohli jednoznačne nám dať za pravdu, že sú oblasti, kde správa istej časti nášho majetku Slovenskej republiky formou štátneho podniku je nenahraditeľná. Je to forma, ktorá má prioritu, forma, ktorá dokáže z hľadiska dlhodobých cieľov oveľa lepšie splniť to, čo považujeme za potrebné pri takomto pohľade. Samozrejme, zopakujem to, krátkodobé ciele, ktoré je možné očakávať od hospodárení v lesoch, je možné niekedy považovať aj za legitímne. Nechcem povedať, že sú všetky a priori zlé, ale rozhodne nie sú v záujme tejto krajiny, a preto zdôrazňujem práve moment, ktorý som už povedal, že štátna forma vlastníctva v prípade správy lesov, v prípade správy pätiny územia Slovenskej republiky, je dlhodobo tou najlepšou správou. Ale to sme len pri tej prvej polovici pravdy. Tá druhá je spojená s tým, že som to už zvýraznil, že máme tam...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Prepáčte, pán poslanec, pani poslankyňa Vaľová, kolegyne, kolegovia. Prepáčte, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne. Že máme dôvod sa domnievať, že ak porovnávame štátny podnik v istej oblasti - a to aj v oblasti lesníckej s privátnym sektorom - z hľadiska efektívnosti správy, tak sa mnohokrát - a to je tá druhá pravda o štátnom podniku - dostaneme k záveru, že štátny podnik zlyháva, že sa ukazuje ako neefektívny, že sa ukazuje ako poddajný krátkodobým vplyvom a záujmom. A to nie je téza, ktorá tu zaznieva, tak ako keby bola vymyslená pre účel tejto debaty, ale to je téza, ktorá jednoznačne vyplýva zo skúseností. A tá skúsenosť práve v štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky je spojená s tým, že v minulosti - a ja som už to z tejto tribúny viackrát zdôraznil a pripomenul - boli zaznamenané výrazné vplyvy politiky, záujmových združení a rôznych zoskupení, ktoré rozhodne neboli v súlade s potrebami nielen tohto štátneho podniku, ale ani všetkých občanov našej republiky. To znamená, že to je negatívum, ktoré priniesol a potvrdil čas a ktoré ani dnes nemôžme tvrdiť, že je odstránené zo života tohto významného podniku.

    No a tu sa dostávame k podstate, prečo už druhýkrát predkladáme do siene zákonnosti návrh, aby zákon o štátnom podniku č. 111/1990 bol práve novelizovaný nie pre všetky štátne podniky, ale aby bol uplatnený nový prístup a nové momenty v tomto zákone práve k podniku Lesy Slovenskej republiky. K podniku, ktorý môžme považovať smelo za vlajkovú loď našej krajiny v oblasti lesníctva, a k podniku, ktorý určite je potrebné, aby pretrval nie nejakým krátkodobým spôsobom do najbližšej novely, ktorá by rušila štátne podniky, ale ktorý by potvrdil svoju životaschopnosť, pre - nechcem sa teraz hrať na číselného proroka -, ale na mnoho a mnoho desaťročí, pretože tak to bude pre túto krajinu určite najlepšie.

    Prišli sme teda, aspoň ja, v tejto rozprave k presvedčeniu v mene predkladateľov novely, že štátny podnik Lesy Slovenskej republiky je potrebné, aby existoval, ale zároveň je potrebné, aby sa do jeho fungovania vniesli nové prvky, ktoré to pozitívne, čo so sebou tento podnik prináša, zdôrazní a to negatívne v podobe zásadných a veľkých a negatívnych vplyvov záujmových skupín a politických združení rôznych vnáša ako prvok, ktorý robí fungovanie tohto podniku chorým, ktorý tam nepatrí, ktorý - potvrdila to v minulosti prax - je prvkom, ktorý znevažuje prácu lesníkov a nielen tejto generácie, ale mnohých generácií.

    Riešením je zákon, ktorý predkladáme, a ja si dovolím ešte predtým, než sa do neho ponoríme, pozrieť sa na niekoľko predkladateľov tohto zákona. Kto je predkladateľom zákona o štátnom podniku Lesy Slovenskej republiky, tejto novely? No, sú to predovšetkým občania, ktorým ešte stále, aj k dnešnému dňu, chýbajú zásadné odpovede na to, čo sa v nedávnej minulosti v tomto podniku udialo a akým spôsobom to bude vyhodnotené.

    Ja som predvčerom bol v Banskej Bystrici v Národnej ulici pri pamätníku významného lesníka Jozefa Dekréta Matejovie a opäť, tak ako vlani, toho roku trocha intímnejšie, bez nejakej snahy upútať verejnosť, médiá, som položil k tomuto pamätníku významného lesníka kyticu, takú lesnú, a zároveň som si dal otázku, kedy už budú zodpovedané tie otázky, ktoré so správou štátneho podniku sú spojené, otázky, ktoré sú spojené s veľmi negatívnym pohľadom na to, čo sa v nedávnej minulosti v tomto podniku udialo.

    Myslím si, že ak pomenujem občanov Slovenskej republiky ako tých, ktorí oprávnene túto novelu zákona spolu s nami predkladajú, tak je v tom iste nadsázka a trocha metafory, ale tá samotná podstata tejto úvahy, že občania majú na to právo a majú právo takýto zákon predložiť, sa veľmi nemení. Je to tak.

    Inými predkladateľmi, ďalšími autormi sú možno aj ľudia, ktorí sú presvedčení o tom, že zásadnú prestavbu tohto podniku je treba urobiť nie na základe zmeny reorganizačných opatrení a rôznych zmien, ktoré spočívajú skoro vždy s nastupujúcimi riadiacimi garnitúrami, ale že sú spojené možno s potrebou zmeny v myslení, kde sa vyžaduje nie reorganizácia, ale renesancia lesníckeho pohľadu. Pretože lesníci majú ozaj možnosť načrieť veľmi hlboko do svojich minulostí, do svojich poznatkov a uplatniť ich tým najlepším spôsobom nie pre seba, ale pre našu krajinu.

    Autormi sú možno ľudia, tak ako som to spomenul pred polrokom, keď som si dovolil použiť štátny znak, ktorý máme tu pred sebou, ja v tejto chvíli za chrbtom, v ktorom sú tiež status ako Slovenskej republiky hory. Ja som, možno si na to ešte niekto spomeniete, pomenoval niektoré z tých kopcov, vlastne všetky tri, a dal som im svoje mená. Tým dvom nižším som dal meno Odbornosť a Výkonnosť a tomu najvyššiemu som dal meno Morálka.

    To sú argumenty, opäť možno poetické, ale predkladám ich do tejto snemovne s absolútnou vážnosťou, že ak nedokážeme do zákona vniesť potrebu a požiadavku práve takéhoto vnímania prístupu k štátnemu podniku a k štátnemu majetku ním spravovanému, potom všetko, čo urobíme, odhlasujeme a povieme, môže dostať patinu falošnosti.

    Za autorov tejto novely by som si dovoliť označiť aj možno tak trocha aktuálnejšie novinárov z týždenníka Trend, ktorí pripomenuli prvý neúspešný pokus predloženia tohto zákona a ktorí vo februári tohto roku veľmi podrobne analyzovali hospodárenie štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky a vyjadrili viacero motívov, ktoré nazvať inak ako veľmi závažnými, ktoré sa zjavujú pri správe tohto podniku, sa ani nedá. Ba budem ešte aj konkrétnejší možno. Za spoluautora tohto pokusu o zmenu zákona o štátnom podniku by som si dovolil označiť aj pána poslanca Podmanického, ktorý práve v tomto časopise vyjadruje veľmi otvorene, v tomto týždenníku, svoj názor, kde veľmi jasne hovorí, že zasiahnuť a ubrzdiť vplyvných ľudí, ktorí radi hovoria do toho, čo v tom podniku sa má a nemá robiť, bude veľmi ťažké a že sa on o to chce tiež pokúsiť. Takže tiež v tom vidím ako istú podporu, kde by som sa mohol dovolávať súhlasu celej snemovne ctenej, zo všetkých strán. To znamená zľava aj sprava, aj zo stredu.

    Je to prvok, ktorý, a ja to zopakujem tak ako pri prvom čítaní, má silnú argumentačnú podporu aj vo vyhláseniach vysokých predstaviteľov Slovenskej republiky, ktorí práve v časoch, keď išlo o veľmi závažné otázky v Lesoch Slovenskej republiky, povedali nasledovné vety. Konkrétne pán predseda vlády vtedajší Robert Fico: "Dajme štátnemu podniku Lesy Slovenskej republiky právnu formu, ktorá zdôrazní jeho postavenie a ktorá bude minimalizovať akékoľvek podozrenia z nehospodárneho nakladania alebo z toho, že podnik nefunguje hospodársky tak, ako by fungovať mal. Hlásim sa k tomu, že treba zmeniť štruktúru riadenia lesov ako takých a nájsť pre ne nový model."

    Nuž, pán vtedajší aj súčasný premiér, nič iné ako práve to nehľadáme aj touto novelou. A nebol v tom sám pán premiér, ktorý mal pocit, že treba dačo zmeniť. Vyjadril sa na tému potreby zmeny riadenia štátnych lesov aj prezident republiky pán Ivan Gašparovič. A do tretice súhlasne sa vyjadril súčasný minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka pán Jahnátek, ktorý povedal, že podporí každú novelu, každý pokus, ktorý prispeje k lepšej ochrane štátneho majetku. To znamená aj k majetku v správe Lesov Slovenskej republiky. Takže podpora by tu bola. Je deklarovaná. Otázka je, čo sa s ňou udeje, keď príde k hlasovaniu? Bol by som veľmi rád, keby toto nebolo považované za pokus len zaujať vás istými úvahami o tomto štátnom podniku, ale presvedčiť vás, že táto zmena by naozaj mala dostať podporu zo všetkých strán politického spektra, pretože by slúžila tomu, aby pätina republiky bola spravovaná lepšie ako doteraz.

    Ešte skôr, ako pôjdeme k jednotlivým ustanoveniam, dovolím si pomenovať tri etapy, ktoré sú spojené s genézou vývoja tohto zákona, tohto návrhu úpravy zákona. Prvým dejstvom je naozaj sedemstoročná história lesníctva v našej krajine. Ja som vždy tvrdil - a zopakujem to rád aj teraz -, že som len lesník, ktorý sa na chvíľočku stal politikom a považujem za svoju povinnosť sa hlásiť k tomu, že táto história je naplnená úžasnými krokmi, ktoré jednoznačne vytýčili v histórii Slovenska veľmi dôležité stopy, ktoré presahujú hranice lesníckej profesie.

    Druhým dejstvom je zápletka, ktorá obyčajne vstupuje do každej drámy, do každej hry. A tá zápletka je charakterizovaná tým, čo sa udialo pred tými štyrmi rokmi. Tým, že skupina zamestnancov sa už nebola ochotná ďalej prizerať spôsobu spravovania tohto podniku, ktorý nazvať inak ako deštrukčný, nehospodárny a veľmi zlý sa tiež nedá.

    No a tá posledná fáza je ten 24. jún 2009, keď nespokojnosť prerástla a na chvíľočku tu vznikla nádej, že sa dokáže nájsť model, ktorý by v tomto podniku ukázal svetielko nádeje nielen pre samotný jeden podnik, ale pre správu vecí verejných v celej našej krajine. No nestalo sa tak.

    Stále sme pri tom jednom podniku a stále sa snažíme práve na jeho príklade ukázať, že je veľmi dôležité, aby sa zmeny pri riadení štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky udiali. Škatule sa vtedy popresúvali, narobilo sa trocha kriku a ľudia ostali sklamaní práve z toho, že sa v zásade nezmenilo až tak veľa.

    Nebudem sa k tomu vracať, ale využijem túto chvíľu na jednu poznámku, ktorá zdanlivo s tým nemusí celkom súvisieť, ale je veľmi súvisiaca. A to je poznámka o tom, že existuje aj dnes v našej spoločnosti veľa ľudí, ktorí dokážu prejaviť odvahu a pokúšajú sa zmeniť veci, ktoré meniť je potrebné, práve na poli verejnom. A ja v tejto chvíli chcem len avizovať, že zajtra, ak tu bude hodina určená, alebo čas určený na interpelácie, prednesiem interpeláciu, ktorá ako keby bola déja vu, ako keby sme zase mali čosi, čo tu bolo a čo je tu opäť. A to je prípad pána Ota Žarnaya, učiteľa z Košíc, s ktorým som sa zoznámil len v posledných dňoch a ktorý tentokrát nie v lesníctve, ale v školstve poukázal na veci, ktoré treba jednoznačne v prospech tejto krajiny zmeniť, a ktorý dostal za to zhruba takú odpoveď, akú sme dostali my vtedy na lesoch. Dnes je tento pán profesor z obchodnej akadémie vo výpovednom procese a mne sa zdalo, že celý tento príbeh, ktorý som najprv čítal a potom od neho vypočul, je príbeh, ktorý som už zažil a ktorý sa mi nežiada opakovať. Ale zdá sa, že opakovanie tu bude potrebné, pretože zatiaľ to vypadá tak, že máme tu iba jediné poučenie a to je to, že sme nepoučiteľní.

    To bola odbočka do školstva. Vraciame sa nazad k lesníctvu. A pozrime sa už teraz podrobnejšie na motívy, ktoré by mali odstrániť to negatívne a podporiť to pozitívne, čo pri správe štátneho majetku pomocou podniku Lesy Slovenskej republiky je potrebné zabezpečiť.

    Tento zákon zavádza niekoľko nových a dôležitých mechanizmov. Tým možnože najdôležitejším je nový spôsob vytvárania dozornej rady, ktorá by mala dostať kompetencie oveľa silnejšie, ako je tomu pri súčasnom chápaní zákona o štátnom podniku. Navrhujeme, aby dozorná rada mala sedem členov, ktorí budú volení na sedem rokov, ale títo nebudú nominovaní tak, ako je to v súčasnosti v plnom rozsahu ministerstvom, zriaďovateľom, ale ten kľúč k obsadeniu tých siedmich členov bude nasledovný: Dvoch členov dozornej rady by nominoval minister pôdohospodárstva, jedného predseda Slovenskej lesníckej komory, jedného dekan Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene, jedného prezident Zväzu spracovateľov dreva, jedného generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody a jeden by bol zvolený zamestnancami podniku Lesy Slovenskej republiky. Máme za to, že takýto spôsob vytvorenia dozornej rady by dal možnosť veľmi reprezentatívne vstúpiť do riadenia tohto podniku tým vrstvám, tým spoločenským zoskupeniam, tým predstaviteľom, ktorí majú najúprimnejší a najvyšší záujem na tom, aby tento podnik fungoval čo najlepšie. Priznávame a je to tak ozaj aj chápané, aj to z toho tak vyplýva, že takýmto kreovaním dozornej rady chceme znížiť vplyv zriaďovateľa na možnosť priamo pomenovať a vytvoriť dozornú radu tak, aby bola bezprostredne podriadená, poslušná svojmu zriaďovateľovi do takej miery, že jej fungovanie sa v niektorých momentoch dá hodnotiť ako formálne. Dozorná rada by nebola chápaná len ako orgán, ktorý má nové zoskupenie, zloženie, ale ako orgán, ktorý bude schopný vygenerovať veľmi závažné rozhodnutia, ktoré v zákone presne sú špecifikované. Možno to najdôležitejšie je schopnosť dozornej rady navrhnúť a vybrať a navrhnúť zriaďovateľovi generálneho riaditeľa, ktorý by pri takejto kuratele, pri takomto zložení dozornej rady mal mať schopnosť odolávať politickým vplyvom, ktoré pri takomto podniku takéhoto významu vždy možno očakávať.

    Okrem nového spôsobu vytvorenia dozornej rady navrhujeme aj, aby sa vytvorili nové orgány, ktoré svojím spôsobom doposiaľ neboli v prostredí štátnych podnikov uzákonené alebo ktoré neboli vôbec známe. V tomto prípade budeme hovoriť o dvoch, a to o etickej rade, ktorá by bola deväťčlenná a ktorej formulovanie požiadaviek v súlade s etickým kódexom firmy by bolo jednoznačne zamerané na to, aby odchýlky od normálu z hľadiska etiky, obchodnej, personálnej praxe boli vždy citlivo vyhodnocované a vracané do normálu. A tým orgánom, ktorý je tu pomenovaný úplne, ako doposiaľ v slovenskej praxi nepoznaný, je spoločenská rada. To je ten ďalší orgán, ktorý zatiaľ sme nepoznali. A spoločenská rada by mala zdôrazniť ten argument, že štátny podnik Lesy Slovenskej republiky zastáva záujmy všetkých občanov a títo občania by mali mať možnosť zasiahnuť do správy tohto podniku istým spôsobom. Spoločenská rada nie je početne v zákone obmedzená. Podľa záujmu by mohla mať možnože aj niekoľko desiatok členov. Je presne popísané, z akých zoskupení by sa títo členovia vytvárali. Ale dôležité je to, že by títo predstavitelia spoločenskej rady boli tí, ktorí formulujú stanoviská a požiadavky spoločnosti na správu štátneho majetku v rukách Lesov Slovenskej republiky.

    Môžme si poslúžiť príkladmi. Môžu to byť značkári, môžu to byť hubári, môžu to byť zberatelia lesných plodov, môžu to byť cyklisti, môžu to byť predstavitelia rôznych zoskupení, ktoré majú jednoducho záujem na tom, aby správa lesov prihliadla aj na ich predstavy o tom, ako tento majetok sa má spravovať.

    Okrem kreovania orgánov treba pristúpiť aj k pohľadu na to, čo je možno najdôležitejšie pri našom návrhu a čo by som vyhodnotil ako podstatu. A tá podstata je nový prístup k zodpovednosti zamestnancov, ktorí sú poverení riadením štátneho podniku. Sme presvedčení, že zodpovednosť by mala byť posunutá do takej roviny, aby sa nemohlo stať, že považujeme zodpovedného pracovníka len za symbolicky zodpovedného za správu majetku, ale že v prípadoch, tak ako je to aj v zákone pomenované, že sa preukáže, že jeho kroky neboli v súlade s riadnym hospodárom, riadnym hospodárením, tak bude povinný škody, ktoré spôsobil svojou neodbornosťou alebo svojím prístupom k správe tohto majetku, povinný nahradiť v plnom rozsahu. Je to niečo, čo sme presvedčení, že by vnieslo do kvality správy štátneho majetku veľmi výrazný motív toho, k tomu, aby sa nemohlo stať, že existuje prístup, ktorý vedome poškodzuje majetok, ktorý treba riadne obhospodarovať, a ľudia, ktorí sú za to zodpovední, konajú priamy opak.

    Tu vzniká možno aj taká úsmevná otázka, alebo pochybnosť je, kto by vlastne bol ochotný prevziať na seba riziko, že v prípade, že sa mu preukáže, že pri výkone významnej funkcie v tomto podniku zlyhal a že sa dostavila, dostaví v budúcnosti povinnosť uhradiť škodu v plnom rozsahu, kto by mal ochotu do takéhoto rizika vstúpiť. No, ja som presvedčený spolu s predkladateľmi, že každý, kto by vedel vyhodnotiť takýto princíp ako princíp, ktorý mu pomáha pri správe majetku, pretože veľmi jasne by mohol povedať každému, kto by mal požiadavky na to, aby sa nevhodným spôsobom zasahovalo do správy majetku, účelovým, poškodzujúcim tento majetok, že by mohol odpovedať, ale vážený pán minister, vážení, tí, čo ste ma do tejto funkcie dali, ja predsa nemôžem konať tak, aby som vytvoril riziko, že raz v budúcnosti budem musieť škody, ktoré spôsobím pod vplyvom pokynov, ktoré sú neodôvodnené, aby som musel takéto škody sanovať, uhrádzať. Takže to je veľmi dôležitá súčasť tohto návrhu, ktorá hovorí o veľmi výrazne zvýšenej zodpovednosti za správu majetku, a to teda zodpovednosti hmotnej.

    Súčasťou návrhu sú aj ďalšie momenty, ktoré by som pomenoval nasledovne. Sú tam pravidlá, ktoré musia byť spojené a mali by byť spojené s kariérnym rastom zamestnancov, ktoré by jednoznačne mali byť vložené do správy tohto podniku tak, aby to fungovalo. Sú tam pravidlá komunikácie s verejnosťou. Sú tam pravidlá, ktoré hovoria o vytváraní databázy lesníckych pamiatok, o spôsobe vyhlasovania významných lesníckych miest, podrobnosti o výberovom konaní na jednotlivé funkcie. To všetko sú motívy, ktoré možno považovať z hľadiska správy tohto štátneho podniku za dôležité, pretože nepochybne práve podnik Lesy Slovenskej republiky má vo svojom portfóliu povinností aj kultúrny rozmer, a preto napr. tie lesnícke pamiatky a potreba ich riadneho evidovania a opatrovania, ošetrovania je veľmi dôležitá.

    Toto sú v zásade tie hlavné kapitoly, ktoré sme vniesli do zákona o štátnom podniku z pohľadu Lesov Slovenskej republiky. Ja by som si dovolil veľmi úprimne poprosiť, aby sme tento zákon, tento návrh vyhodnotili zo všetkých pohľadov, aby sme sa nedostali k záveru, ktorý je možné hodnotiť slovami pána ministra Jahnátka, ako mi to povedal pri prvom predložení tohto zákona, že nech si len pán Mičovský sníva svoje sny, on takéto niečo si nevie predstaviť. Ja som presvedčený, že práve takýto spôsob riadenia štátneho podniku by bol ten spôsob, ktorý by priniesol osoh všetkým zamestnancom a takisto aj všetkým občanom Slovenskej republiky, pre ktorých tento podnik slúži.

    Ďakujem pekne za pozornosť, asi toľko.

  • Ďakujem pekne, na vystúpenie pána poslanca sú tri faktické poznámky. Končím možnosť s ďalšími.

    Nech sa páči, Richard Sulík.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci, chcem si overiť, či po skončení týchto faktických bude výzva na prihlásenie sa do ústnej, ústne na prihlásenie sa do rozpravy.

  • Nie, nebola, preto lebo pán Mičovský vystúpil z pozície navrhovateľa a to bolo v čase, keď pani Zmajkovičová viedla schôdzu, a ona ešte nevyzvala na ústnu.

  • Dobre.

    Sulík Richard, poslanec NR SR

    Okej, tak ja sa potom prihlásim v ústnej.

  • Ak je to tak, lebo takú informáciu som dostal.

    Nech sa páči, Zsolt Simon.

  • Ďakujem pekne. No, pán kolega Mičovský, hovorili ste o tom, či lesy majú byť založené na ekonomiku, na biznis, alebo nie. Osobne si myslím, že je potrebné vykonať rozdelenie prístupu. Lesy majú byť ekonomicky efektívne a majú produkovať zisk a štát si má objednať to, čo niekto mu vykonáva vo verejnom záujme. V prípade štátnych lesov, že spravuje aj drobné vodné toky, ktoré nemajú nič s hospodárením v lese, ale to je nad rámec, alebo spoločenské veci, ktoré zabezpečujú údržbu ciest do malých obcí a podobne, lebo aj takých, takých jesto, ale to treba zadefinovať a potom za to nech štát zaplatí. To znamená, že nech lesy sú ekonomicky ziskové, ale konečne by sme mali povedať aj to, že štát koľko zaplatí za tieto veci? Pretože to sa v tom veľkom balíku kdesi stráca.

    Ale taktiež je treba povedať, že len takáto zmena zákona nestačí na to, aby štátne lesy hospodárili správne. Skúste mi povedať, že keby táto novela platila, čo by zabránilo tomu, aby štátne lesy dali firme Smrečina nad úverový limit 600-tisíc eur dreva bez zaplatenia, pretože štátny podnik darmo vykazuje zisk, keď peniaze na účte nie sú.

  • S ďalšou faktickou Tibor Lebocký.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Priznám sa, zaoberal som sa veľmi podrobne aj touto alternatívou návrhu na zmenu a doplnenie zákona o štátnom podniku z dielne pána kolegu Mičovského a, samozrejme, aj ostatných kolegov. Porovnal som s tou pôvodnou alternatívou tento návrh. Je to v podstate takmer identické, aj keď ste tam niektoré veci doplnili. Preto sa v podstate nebudem vyjadrovať k obsahovej stránke, pretože už vo svojom vystúpení v rozprave, ako taký povedal by som prvý spravodajca tohto zákona, keď si predložil, pán kolega Mičovský, tento zákon, bolo to myslím na ôsmej schôdzi 7. 11. 2012, tam som svoje názory alebo svoj názor, jednoducho aj svoje stanoviská tlmočil a nič sa z obsahovej stránky vzhľadom na obsahovú stránku súčasného návrhu, nič sa na mojich stanoviskách nemení. Pravda je, že vtedy hlasovalo zo všetkých prítomných poslancov nejakých 29 poslancov za to, aby tento zákon bol posunutý do druhého čítania, čiže tá podpora nebola nejaká mimoriadna. Pravdou je aj to, že trošku ma prekvapuje samotná procedúra, pretože dať na jednu a tú istú schôdzu, vtedy, keď je tu vládny návrh zákona o štátnom podniku, aj poslanecký, to je celkom nešikovné. To je môj názor.

    Ale čo je podstatné, a to by som sa obrátil na kolegu pána Kadúca. Nezdá sa vám trošku ústavne nekomfortné, vy ste predsa len právnik, pán kolega, aby sme v podstate vyžadovali alebo teda navrhovali, aby prezident republiky menoval dozornú radu a predsedu dozornej rady jedného z množstva štátnych podnikov? Prezident republiky predsa má v článku 102 úplne jednoznačne vymenované ústavné právomoci v ... (Prerušenie vystúpenia časomerom).

  • Nech sa páči s reakciou, Ján Mičovský.

  • Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda Národnej rady. Pán poslanec Simon, ja nemám najmenší dôvod spochybňovať to, že lesy by mali na svoju činnosť vždy dostať v prípade, že sa od nich očakáva sanovanie celospoločenských úloh, aj nejakú dotáciu a že v zásade ich samotný kolobeh výrobného procesu je schopný zabezpečiť určitý rozsah zisku. Ale som presvedčený, že očakávať tu nejaké v dnešnej aj v najbližšej dobe enormné dotácie zo strany štátu a podporu nie je možné, a preto bude treba čerpať hlavne z vlastných prostriedkov a vlastných zdrojov. A práve tu sme pri tej podstate, ak by tento zákon prešiel, tak vám garantujem, že schopnosť ešte hlbšie sa zamýšľať nad zdrojmi, ktoré sú k dispozícii, by bola maximálne zvýšená a to v takej miere, že taký prípad, ako ste spomenuli vo vzťahu k Smrečine a ktorého podrobnosti možno celkom nepoznám, ale viem zhruba, o čom ste rozprávali, by bol veľmi prirodzene eliminovaný práve tým, že dozorná rada, ktorá by pozostávala z takých, z takéhoto reprezentatívneho zastúpenia by bola schopná dopredu nevýhodné zmluvy vylúčiť, čo dnes nie je celkom isté.

    Čo sa týka pána poslanca Lebockého. Tu by som len zdôraznil jednu vec. Ja si pamätám nielen naše vystúpenie, ale, pán poslanec, aj tvoju reakciu. A celkom rád si spomínam na to, že si ohodnotil viaceré momenty v tomto návrhu za pozitívne a sám si nejak avizoval, že bude dobré, keď sa nimi budú zaoberať jednak príslušné ministerstvo a jednak aj samotný podnik. No ja nevravím, že sa nič neudialo, možnože o niečom neviem, no rozhodne som sklamaný...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Tak teraz otváram tú ústnu časť. Do rozpravy kto sa chce prihlásiť? Nech sa páči. Uzatváram možnosť, traja, stačí, nie? Páni poslanci Sulík, Droba a Kadúc.

    Nech sa páči, Richard Sulík.

  • Reakcia Richarda Sulíka.

  • Nech sa páči, zvládneme to. Nech sa páči

  • Ďakujem pekne. No, pán Mičovský, chcem úvodom oceniť, že vy ako lesník, celý život lesník a srdcom lesník, že teda vám na tých štátnych lesoch záleží a že sa snažíte určite v dobrej viere predkladať riešenia, ktoré by mohli pomôcť štátnym lesom, len obávam sa, že vaše riešenia idú zlým smerom a že nebudú v praxi fungovať.

    Ako prvé ma veľmi prekvapuje, že opakovane heroizujete štátne podniky, tvárite sa, ako keby to bola spása, a - pri všetkej úcte - hovorí to, hovorí to najmä o vašich naivných predstavách pri spravovaní verejných zdrojov. Štátne podniky sme tu mali a veľa štátnych podnikov sme tu mali 40 rokov a celá ekonomika išla dole vodou. Komplet celá ekonomika. Išla dole vodou znamená, že životná úroveň ľudí rástla veľmi pomaly. Kradlo sa, kradlo sa v malom. Dnes sa kradne vo veľkom, to je pravda. Ale kradne sa preto, lebo stále ešte máme veľa štátu. Kradne sa to, čo nemá pána. A, bohužiaľ, musím konštatovať, že väčšina ľudí, ktorí idú do verejných funkcií, vrátane politikov tam ide preto, aby sa nabalila. V takej dobe žijeme. Teraz tu požadovať, že štátne podniky, alebo tvrdiť, že štátne podniky sú skvelá vec, to je jednoducho mimo realitu. No ale aj keby bolo možné spravovať štátny podnik, tak otázka je, že prečo vlastne, kedy, v akých oblastiach by sme mali mať štátne podniky a kde stačí mať súkromné. A existuje taký pojem, volá sa to teória verejného práva, ktorá pomerne dobre obmedzuje alebo vymedzuje to, kde má zmysel, aby štát vstupoval. Je to pri zabezpečení verejných statkov, najmä takých verejných statkov, kde nie je možná vylučiteľnosť zo spotreby.

    Dám vám príklad. Maják, to je taký typický učebnicový príklad, nejaká loď, ktorá pláve okolo, nedokážete ju vylúčiť zo spotreby, nedokážete tej lodi povedať, tak ty neplávaj, nedívaj sa na maják alebo neorientuj sa podľa neho.

    V našich končinách reálnejší príklad je armáda. V prípade vojnového stavu armáda nedokáže predsa povedať, že dobre, týchto 100-tisíc obyvateľov my si nebudeme všímať pri, pri nejakom vojenskom konflikte a tých nebudeme chrániť, lebo oni odmietli platiť dane na armádu. Čiže v prípade verejného statku menom armáda nedokážete niekoho vylúčiť zo spotreby, preto má zmysel, že to je verejný statok a že ho teda organizuje štát. Tak isto charita, resp. charita je dobrovoľná, ale solidarita je tiež niečo, kde má zmysel, aby vstupoval štát.

    To znamená, to je to prerozdelenie príjmov, niečo zoberieme bohatým, nie príliš veľa na to, aby nám utiekli, a dáme to chudobným, nie príliš veľa, lebo nám inak zlenivejú. Tam má zmysel, že štát zo svojej pozície moci vstúpi do týchto procesov a stanoví pravidlá. Povie 19-percentná daň alebo taký odvod, alebo taká sociálna dávka. A takisto to má zmysel pri verejných statkoch, kde dodatočný spotrebiteľ toho verejného statku nezvyšuje náklady. To je ten maják. Keď tam prepláva jedna loď navyše, tak kvôli tomu maják nie je drahší. Nie je to, ale napríklad nie je to základná škola. Lebo tam, keď máte nejakú triedu, možno jeden žiak sa tam stratí, ale už povedzme desať, pätnásť žiakov potrebujete navyše, potrebujete ďalšiu triedu, čiže tam dodatočný spotrebiteľ zvyšuje náklady. Toto je približne v krátkosti z teórie verejnej voľby a kebyže sa držíme toho, čo už je dávno objavené a aj praxou veľakrát overené, tak by ste, tak by ste tu netvrdili, že štátny podnik je skvelá vec.

    Áno. Štát musí vykonávať svoju moc cez nejaké rôzne inštitúcie. Ale štát nemusí podnikať. Štát nemá čo podnikať. Všetko, čo vie štát, všetko, čo vie súkromný sektor zabezpečiť, tak do toho by štát jednoducho nemal liezť. A hlavný dôvod je ten, že ako som už vravel, že chýba vlastník. Tam, kde chýba vlastník, sa kradne. Áno, kradne sa aj v súkromných firmách, to je pravda, ale to nie je náš problém. To nie je problém miliónov obyvateľov a miliónov platcov daní. To je problém vlastníka. Tak keď sa tam kradne, no tak zrejme si tú firmu, ten podnik spravuje zle. Nie je to problém spoločnosti. A veľmi dobrý príklad je Cargo. V Cargu sa neuveriteľne kradne. Nemáte ani len predstavu ako. Cargo je stále v strate. Mali sme v roku 2006 možnosť sa konečne tohto balvanu zbaviť. No len došiel múdry z najmúdrejších, Robert Fico, a zastavil privatizáciu, ktorá bola tesne pred finalizáciou. Namiesto toho, že štát inkasoval 14 miliárd korún slovenských, dnes platí, netvrdím, že každý rok tam dopláca. Ale ten podnik jednoducho odvtedy vyprodukoval stratu na úrovni stoviek miliónov eur. A to znášame my všetci. Keby sa to bolo vtedy privatizovalo, aj za nulu, tie stovky miliónov eur by sme nemuseli splácať my všetci. Toto je problém s tými štátnymi podnikmi.

    Preto si myslím, že najlepšie by bolo, keby štát tie Lesy sprivatizoval s určitými podmienkami alebo s určitými povedzme podmienkami, či už možnosť pre cyklistov do nich chodiť alebo turistické chodníky. Ja toto teraz neviem posúdiť konkrétne tento podnik. Ale štát vie predsa dať nejaké, nejaké bremeno, nejakú skrátka súčasť tej privatizácie zo zákona, čo by nový vlastník musel strpieť. Keďže by o tom vopred vedel, tak bolo by to v poriadku. Len takto máme štátny podnik a v tých Lesoch sa kradne, veď vy to musíte veľmi dobre vedieť. Tam sa, tam sa nabaľujú veľké množstvá alebo nejaký počet ľudí a vo veľkých sumách. A je to vždy, za každej jednej vlády. Je jedno, kto bol ministrom práve vtedy. Kradne sa tam. Vy tam sám ste upozornili na to, že sa kradne, pokiaľ sa nemýlim. A viete veľmi dobre, ako to dopadlo.

    Teraz, keď poviete, dozornú radu budú skladať takí, takí, onakí, hentakí, bude sa s tými miestami kšeftovať. Určite sa bude s nimi kšeftovať. My v takej dobe žijeme. My žijeme v dobe, kde česť sa nič neráta. Si pozrite, kto vládne v tejto krajine. Tu vládne človek, ktorý zohnal peniaze vlastnou hlavou a na založenie svojej strany. A nič sa nedeje. Je z toho nahrávka a nič sa nedeje. Nič. Gorila vyšetrená? Nevyšetrená. Čo? Prečo si myslíte, že práve štátny podnik, keď tam zriadite nejakú etickú radu, bude fungovať? Nie. Bude sa tam kradnúť ďalej a budeme to platiť my všetci. Preto to treba predať. Rozpredať. Neviem presne ako. Zrejme nie jednému majiteľovi, možno rozbiť na menšie časti. Nemám predstavu o tomto, ale to by sa určite dalo vytvoriť. Ale nemyslite si, že ľudia, ktorí na Slovensku v roku 2013 spravujú verejné majetky, prostriedky, peniaze, že majú v sebe dostatok cti na to, aby to fungovalo. Nemajú! Keď v tomto súdite podľa seba, robíte veľkú chybu.

    Na záver by som rád uviedol ešte jeden príklad z mojej osobnej skúsenosti. Bola to spoločnosť OLO, v ktorej som rok a trištvrte šéfoval. Medzi iným muselo odísť 90 ľudí zo 400. Urobilo sa iks opatrení. Výsledok bol taký, že ten zisk sa asi stridsaťnásobil v tom danom roku. A už v ďalšom roku sa podarilo prvýkrát v histórii OLO znížiť poplatky za odvoz smetí. Firma to mala slušne našliapnuté. No prišiel tam môj nástupca a prvé, čo spravil, kúpil nejaký nezmyselný pozemok za niekoľko sto miliónov korún. Kebyže neurobíme tam tie poriadky predtým, on by nemal za čo kúpiť ten pozemok. Áno. Naďalej by 90 zamestnancov a ich rodiny mali nejaké peniaze z OLO. To ešte si môžme povedať, no tak to nie je rozkrádanie, ale plytvanie s verejnými zdrojmi. Ale tak budiš, 90 ľudí má z čoho žiť, hotovo. Takto 90 ľudí alebo 90 rodín, 90 ľudí takto prišlo o prácu a jeden jediný sa nabalil. Toto sa stane. A teraz vy tu hovoríte, že došlo svetielko nádeje 24. júna 2007, kedy teda mohlo sa niečo stať. Keby sa niečo vtedy bolo stalo, pri najbližšej vláde Roberta Fica tam dôjdu nominanti a to vyberú ako vianočnú hus. To, čo by tam tí ľudia povedzme poctivo zanechali a vyhospodárili a vytvorili zisk, opäť by to išlo do mínusu. A v tomto je problém tých štátnych podnikov. Nie je problém nájsť v nejakej dobe manažéra, ktorý to bude robiť poctivo. Ľuboš Lopatka robil poctivo v Sociálnej poisťovni riaditeľa. Nekradol tam, hospodáril, znížil prevádzkové náklady o 20 miliónov eur ročne. No. O to výhodnejšie to bolo pre jeho nasledovníkov, ktorí teraz nemusia sa vôbec snažiť, vôbec šetriť a ešte tam majú aj skvelú možnosť sa na tom lepšie nabaliť. Je úplná chiméra si myslieť, že štátny podnik dokáže niečo vyriešiť.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca sú dve faktické poznámky. Nech sa páči, Mikuláš Huba.

  • Ďakujem pekne za slovo. Budem veľmi stručný. Ak mám byť úprimný, tak z mojej skúsenosti vyplýva, že prax je taká, že prevažne zle sa hospodári ako v štátnych, tak aj v neštátnych lesoch na Slovensku. A zdôrazňujem: česť výnimkám. Kolega Mičovský, ktorý bol mnoho rokov zamestnancom Štátnych lesov, po novom Lesov Slovenskej republiky, má asi najviac skúseností z nás alebo určite najviac skúseností z nás. A pozná aj pozitíva, aj negatíva toho, ako tento veľký a významný štátny podnik hospodári. Určite nie je taký idealista, aby si myslel, že aj v prípade prijatia tohto zákona sa zrazu všetky zlé veci zmenia ako šibnutím čarovného prútika na dobré. A tiež asi vie, podobne ako kolega Sulík, že ten stav spravovania vecí verejných na Slovensku je veľmi ďaleko od ideálneho. Ale myslím si, že to nie je prejavom idealizmu, ale istého odpočtu voči našim voličom, ktorí nás sem poslali - ja to aspoň tak chápem -, práve na to, aby sme veci, ktoré sú ďaleko od ideálnych, posúvali smerom k tomu lepšiemu, nazvime to pracovne ideálnemu stavu. A myslím si, že tento zákon má potenciál čiastočne prispieť k tomu, aby sa to zlé, čo sa v štátnych lesoch deje, zmenilo k lepšiemu. A myslím si, že toto je v podstate naša misia pri každom návrhu zákona. Ani jedným zákonom nezlepšíme realitu z totálne zlej na totálne dobrú alebo ideálnu. Ale všetci to robíme asi s cieľom - a pevne tomu verím, že to robíme, alebo mali by sme to robiť s cieľom - veci meniť tým smerom, smerom k ideálnemu. A v tomto vidím zmysel tohto návrhu.

  • Ďakujem. Pán Sulík, ste povedali, že pán Mičovský heroizuje štátne podniky. No, ja by som len, ja som to tam nezachytil z toho, čo hovoril. Ale minimálne ja ako predkladateľ si dovolím povedať, že určite ja neheroizujem...

  • Rečníkovi zlyhal mikrofón.

  • Ešte raz. Nech sa páči. Je tam, elektriku pustiť do toho mikrofónu?

  • Reakcia z pléna.

  • Kadúc. Kadúc to je. Miroslav Kadúc. Chlapci, vy tam máte prístup k tej? To je len pre povolené osoby.

  • Reakcia z pléna.

  • Výborne. Tak ja sa pokúsim na to nadviazať. No, minimálne ja nie som zástancom štátnych podnikov, by som povedal, že ja som proti štátnym podnikom. Ale je tu nastavená nejaká koncepcia, nejaké historické, historické zriadenie, ktoré tie štátne podniky vytvorilo a udržiavalo. Ja si nedokážem predstaviť, že by sa teraz tá koncepcia mávnutím čarovného prútika len tak zmenila. Že by, že by tu štátne podniky neexistovali. A toto ani nebolo naším úmyslom. My sme chceli ísť, chceli sme dať taký návrh, ktorý by bol, ktorý by prispôsobil súčasnú situáciu alebo by upravil súčasnú situáciu tak, aby, aby, aby bola lepšia. Ja si fakt nedokážem predstaviť, že by, že by prišlo k privatizácii Lesov. To, to fakt, proste neviem si to predstaviť. A vy ste teda, ak som správne pochopil, libertarián a zároveň ste povedali, že, implicitne v jednej vete, že ste za to, nech sa to rozdelí, nech sa to sprivatizuje medzi viacerých vlastníkov. Ale potom nerozumiem tomu, ako zabránite tomu, aby sa tie podniky potom zlúčili do jedného veľkého, keď teda vlastnícke právo by malo byť v zásade neobmedzené. Čiže tuto si možno trošku odporujete.

    Spomenuli ste ešte kšeftovanie s funkciami. No. Opäť je tu ten istý princíp, aký tu je teraz. Aký, som hovoril, že máme tu koncepciu, do ktorej zasahujeme a ktorú chceme zmeniť. Opäť tu je nejaké menovanie, nejaké odvolávanie. Beriem, to riziko kšeftovania tam je. Ale je tu jeden obrovský rozdiel, ktorý, ktorý tu doteraz nebol, a to je zodpovednosť. Zodpovednosť tých ľudí za tie funkcie, ktoré vykonávajú. To tu doteraz nebolo. Ak toto bude, trúfam si povedať, že sa veci zmenia naozaj rapídne k lepšiemu.

  • Nech sa páči, Richard Sulík.

    Vypadlo to z displeja. S reakciou Richard Sulík. Môžte? V prvom rade sedí.

  • Ďakujem pekne. Tak. Pán poslanec Huba, hovoríte, že zle sa hospodári aj v súkromných lesoch. Áno, to môže byť. Ale to nie je problém, ktorý by nás trápil. To je problém vlastníka, toho súkromného vlastníka. Kdežto keď sa zle hospodári v štátnych lesoch, tak to trápi mňa osobne, lebo skôr či neskôr sa budem na to musieť cez moje dane poskladať, tak ako sa musím skladať na straty spôsobené Robertom Ficom v Cargu. To po prvé. A po druhé. Aj keby všetky opatrenia, ktoré pán Mičovský aj pán Kadúc, určite nemám, to nemám najmenšie pochybnosti, že ich navrhujú v dobrej viere. Ale uvedomte si, aj keď tie opatrenia hneď začnú fungovať, vymení sa garnitúra, príde banda zlodejov, opatrenia zruší a bude mať čo kradnúť. Toto si uvedomte! Vy nedokážete vaše opatrenia inštalovať na najbližších dvesto rokov. Preto vždy treba zvážiť, a teraz k vám, pán Kadúc, vždy treba zvážiť, kedy štát niečo má vlastniť. Nepovažujem sa za libertariána, a to ale neznamená, že štát má veľa vlastniť. Určite si nemyslím, že mali by sme sprivatizovať súdy napríklad, to netvrdím. Libertariáni by sprivatizovali súdy. Neviem posúdiť, čo by sa stalo, ale nie je to moje presvedčenie, že treba sprivatizovať súdy.

    A netvrdím, že vy heroizujete štátne podniky. Ale pán Mičovský už mal dva prejavy a kde, kde to v podstate ospevoval. Tak preto som nazval, že heroizuje, ale myslel som to v dobrom. Nie urážlivo. To, keď si vy neviete predstaviť privatizáciu Lesov, to vôbec nevadí, že si to teraz vy v tomto momente neviete predstaviť, ale možnože stálo by za to naozaj podiskutovať o tom. Možnože spraviť nejakú konferenciu alebo iný druh verejnej diskusie a možnože by sme dospeli k záveru, že dobre, seknime s tým. Aj tých veľa vlastníkov by sa zrejme dalo vyriešiť. Ono môže kúpiť, že keď sa Lesy rozbijú na 50 častí, skrátka by bolo 50 jednotlivých drážb. Áno, môže niekto vydražiť viac, ale to by predsa nemuselo...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalším rečníkom prihláseným do rozpravy je Juraj Droba. Nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, zbytok kolegov v sále. V stručnosti a v skratke budem prezentovať pozíciu nás piatich poslancov z Liberálnej dohody. A v podstate zhrniem argumenty pre to, prečo si myslíme, že napriek dobrému zámeru predkladateľa vnímame jeho návrh ako veľmi riskantný, problémový a ktorý môže viesť k ešte väčšiemu neporiadku v tejto organizácii namiesto toho, aby sa tie problémy vyriešili. Takže dôvodom a zámerom rozumieme, zdieľame, zdieľame túžbu po transparentnosti, avšak niektoré z predkladaných opatrení vnímame ako kontraproduktívne. Súhlasíme s tým, aby v tejto oblasti došlo k takým zmenám vzťahov a nastaveniu takých kontrolných mechanizmov, aby sa sprísnila zodpovednosť vrátane politickej zodpovednosti a aby sa čo najviac zamedzilo podozrivým aktivitám. Vyslovujeme však pochybnosť nad tým, či je práve tento navrhovaný model to, čo posúva celú vec dopredu.

    Súhlasíme s verejným výberovým konaním v réžii dozornej rady. Nie je však jasné, aký prínos bude mať to, že riaditeľ nemá byť zamestnancom, ale bude vykonávať svoju funkciu v podobnom právnom postavení ako napríklad konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, obmedzeným.

    Zodpovednosť za škodu, táto povinnosť bude prinášať to, že riaditelia budú žiadať poistenie voči podobnej zodpovednosti za škodu, čo bude generovať problémy, tak ako sme ich nedávno videli pri Národnej diaľničnej spoločnosti.

    Spôsob navrhovania členov dozornej rady, to znamená funkčné obdobie na sedem rokov, spôsob ich menovania robí zo štátneho podniku, to znamená z určitej ekonomickej entity, pomaly ako keby orgán verejnej moci a na takéto priblíženie vôbec nie je dôvod a nevidíme, nevidíme vôbec v tom žiadny posun vpred. Navrhovať prezidentovi republiky dvoch kandidátov na každé miesto, dohromady teda štrnásť kandidátov, a ten bude zo štrnástich menovať sedem, je model, ktorý platí na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Máme za to, že tento model nie je vhodný pri štátnom podniku a už samotné zainteresovanie prezidenta republiky do chodu štátneho podniku hospodáriaceho s lesným materiálom sa nám zdá nenáležité. Mimochodom, menovanie všetkých sudcov Ústavného súdu naraz na celé funkčné obdobie sa veľmi neosvedčilo, ale to je úplne iná téma. Dozorná rada má veľa priamych rozhodovacích kompetencií, čo z nej vlastne robí iný orgán, akým by dozorná rada zo svojej podstaty mala byť. Svojimi kompetenciami sa blíži k predstavenstvu akciovej spoločnosti a z hľadiska efektivity manažovania podniku takéto miešanie kompetencie a zodpovednosti vôbec nevidíme ako prínos. Zákonná zodpovednosť členov dozornej rady ako pri riaditeľovi, platí to isté. Vzniká tam problém s poisťovaním zodpovednosti, na ktorom by určite títo manažéri trvali, a tiež môžu nastávať situácie, že takýto orgán radšej nebude chcieť rozhodnúť, ako by mal rozhodnúť tak, že jednotliví členovia budú potom braní na zodpovednosť vrátane finančnej náhrady, ak by spôsobili galibu v tomto podniku, čo sa v minulosti opakovane stávalo.

    Vytvorenie nových orgánov etickej rady a spoločenskej rady; síce chápeme, že ide iba o poradné orgány, na druhej strane tu vidíme dve možné nebezpečenstvá. Spôsob ich zloženia bude kreovať široké a veľmi rôznorodé záujmy, ktoré budú chcieť byť uplatnené, presadené a podobne. V prípade, že sa to nebude dariť, nastane problém s tým, že na čo vlastne tieto dva orgány existujú a na čo tam sú. Takže jeden aj druhý orgán môžu mať opäť negatívny vplyv na riadenie podniku a môžu spôsobovať komplikácie. Konečným dôsledkom môže byť aj to, že sa bude dávať priveľký pozor na vnútorné a zodpovednostné vzťahy, na súboj o kompetencie, avšak samotný dôvod existencie podniku - to znamená vyvíjanie ekonomickej činnosti - pôjde do úzadia.

    Náš názor je teda taký, že motivácia pri predkladaní tohto návrhu je v poriadku. Cieľ, ktorý chceme dosiahnuť, je v poriadku. Otázne však je, že či tie navrhované nástroje nespôsobia viac komplikácií a neprinesú viacej problémov, ako by riešili. V prípade, ak tento návrh postúpi do druhého čítania, bude veľmi potrebné zamyslieť sa nad niektorými navrhovanými inštitútmi a zmeniť ich tak, aby samotnému podniku neškodili.

    Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

  • Ďakujeme aj my.

    Kadúc Miroslav sa prihlásil s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja z toho, čo som zachytil teda také tie vecné, že prečo tu nie je v pracovnoprávnom vzťahu, ale je to ako keby konateľ. Odpoveď je veľmi jednoduchá, to je zodpovednosť. Dosah zodpovednosti zamestnanca alebo osoby v pracovnoprávnom vzťahu je pomerne iný a teda omnoho, omnoho užší ako rozsah zodpovednosti človeka, ktorý pracuje na mandátnu zmluvu. Spomenul si, že miešame kompetencie ako keby akciovej spoločnosti alebo dávame tam prvky súkrom... alebo obchodných spoločností do štátneho podniku, ak som správne pochopil. Presne o to išlo, pretože práve teda minimálne ja som presvedčený o tom, že súkromné podniky sú nastavené tak, že tie vzťahy sú vytvárané tiež nejakou históriou, tak aby bolo riadenie čo najefektívnejšie. Preto chceme tieto prvky prevziať do štátneho podniku, aby aj v tom štátnom podniku bolo riadenie efektívne. Trošku som neporozumel tomu, že prečo je negatívny jav zapojenie poradných orgánov. Predsa ide o poradný orgán, kde aj široká verejnosť, sú to isté prvky priamej demokracie, čo aj vy, teda ak sa nemýlim, sa pokúšate presadzovať, aby ľudia mohli participovať a dávať návrhy, stanoviská alebo čokoľvek iné, čím môžu prispieť. Dobre vieme obidvaja, že medzi ľuďmi sú šikovní ľudia, ktorí majú čo povedať, len nemajú možno ten drajv, aby sa presadili do politiky. Čiže chceme dať ľuďom zo záujmových združení alebo iných právnických osôb alebo aj bežným ľuďom možnosť vyjadriť sa k tomu, ako sa, ako sa riadi štátny podnik.

  • Nech sa páči s reakciou, Juraj Droba.

  • Ďakujem za pripomienky. K tým poradným orgánom toľko, že keď to bude podliehať nomináciám štátnym, tak sa tam vyskytne dvakrát po sedem ľudí, ktorí budú brať nejaký plat a ktorých kompetencie z toho, čo bolo predložené, zatiaľ nie sú úplne jasné. Zdá sa mi, že budú môcť komentovať, vyjadrovať sa, ale nebudú mať žiadnu rozhodovaciu právomoc. Čo sa týka vsúvania prvkov podnikateľského subjektu do riadenia štátnej firmy, tak s tým úplne súhlasím ako podnikateľ, je mi to sympatické. Ale ja som skôr kritizoval posilňovanie funkcie dozornej rady, neprimerané posilňovanie funkcie dozornej rady. Pre mňa má jednoznačne mať hlavné rozhodovacie právomoci manažment a predstavenstvo. Takže sme si možno v tomto nerozumeli. Ide tam o to, že dozorná rada má získať niektoré takmer manažérske kompetencie, s čím ja nemôžem súhlasiť. Zažil som niečo podobné v Telekome, T-mobile, jednoducho to nefungovalo. Tá dozorná rada tam bola naozaj len na to, aby dohliadala na činnosť manažmentu.

    Ďakujem.

  • Posledným rečníkom prihláseným do rozpravy je Miroslav Kadúc. Nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán spravodajca, vážení kolegovia, ja budem naozaj veľmi stručný. Veď väčšina vecí bola povedaná, povedal to Janko Mičovský, povedal o svojich úmysloch. Ja by som len možno povedal zopár slov k tomu, ako tento zákon vznikal a čo vlastne bolo mojím, mojím účelom a čo som chcel dosiahnuť ja.

    Keď ma Janko oslovil s týmto návrhom, že aby sme niečo podobné vytvorili, tak som si veľmi pozorne vypočul jeho skúsenosti zo štátneho podniku a z toho, ako to tam funguje. Presne na týchto základoch sme sa niekoľko týždňov pokúšali spolu s naším právnym tímom postaviť zákon, ktorý by presne odzrkadľoval to, ako to v tejto republike funguje, ako to funguje hlavne v štátnom podniku Lesy. Išlo o naozaj preklopenie osobných skúseností a hlavne tých negatívnych do návrhu zákona, ktorým teda chceme zlepšiť podmienky fungovania štátneho podniku Lesy. Keď sme sa bavili o tých vzťahoch v rámci štátneho podniku, tak mne teda chýbalo, alebo bola tam z mojej strany požiadavka hlavná, aby tam bola zodpovednosť, Jankova, aby tam bola odbornosť. A podľa môjho názoru tieto dve veci, čo je odbornosť ľudí, ktorí spravujú verejné financie, a následná zodpovednosť za tieto verejné financie, sú kľúčové pri riadení nielen štátneho podniku, ale akéhokoľvek iného podniku. Preto sme sa naozaj rozhodli, že do koncepcie štátneho podniku Lesy alebo do štátneho podniku zapracujeme požiadavky na odbornosť, a to je presne tým výberovým konaním, kedy dozorná rada má, má, je tvorená z odborníkov, kde je dokonca odborník definovaný, čo to je, kto to je. Keď už teda budete, alebo keď už máme v dozornej rade, ktorá patrí k najsilnejším orgánom pri tomto štátnom podniku, tak treba to kľúčové a to je tá zodpovednosť, ktorú je treba, zodpovednosť za nakladanie s verejnými, verejnými prostriedkami. Okrem iného títo členovia majú zodpovednosť aj za, v rámci výkonu svojej pôsobnosti. Čiže oni sú povinní konať s odbornou starostlivosťou, tie mantinely, kedy oni, alebo ako môžu konať, sú nastavené pomerne, pomerne úzko. Čiže naším účelom bolo, aby fungovanie štátneho podniku a jeho efektivita bola čo najpružnejšia, najlepšia.

    Ja teda len záverom, tým mojím účelom bolo, že aby osoby, ktoré riadia alebo disponujú verejnými zdrojmi, teda peniazmi nás všetkých, mali adekvátnu zodpovednosť dôležitosti týchto financií. Inými slovami, hmotnú zodpovednosť za nakladanie s týmito financiami. A to už naozaj končím a dúfam, že z dvoch minút budú štyri.

  • Ďakujem pekne. Myslím, že to boli záverečné slová pána Kadúca. Nech sa páči s faktickou, Richard Sulík.

  • Ďakujem pekne. No, pán Kadúc, dovoľte mi zopakovať, ja nechcem vám podsúvať žiaden zlý úmysel, ani vám, ani pánovi Mičovskému, skôr určitú, určitú naivitu alebo to, že nie dostatočne ďaleko, resp. nie dostatočne kriticky hodnotíte váš návrh. Ako som už rozprával, hovoril, na Slovensku to, čo nie je priklincované, jednoducho zmizne a váš návrh možno vedie k zlepšeniu, ale nie k tak, ale nie k dostatočnému zlepšeniu na to, aby jednoducho v tých štátnych lesoch vládol poriadok. Keď sa sprivatizujú, tak tam možno naďalej nebude vládnuť poriadok, ale už to nebude problém celej spoločnosti. A k tej privatizácii. Keby sa to rozdelilo na niekoľko častí, možno 50 a každá by sa dražila zvlášť, tak jednoducho by mohol niekto aj vydražiť viacero alebo po vydražení aj niekomu predať. Veď v poriadku, štát by inkasoval svoje peniaze, už viac by sa o to nestaral. Jediné, čo by spravil, by zákonom uvalil bremeno na tento druh vlastníctva, aby tam ľudia mohli chodiť zbierať huby alebo sa tam chodiť bicyklovať alebo na turistiku, neviem, treba to, samozrejme, zvážiť, lebo je to zásah do budúceho súkromného vlastníctva, ale aj dnes to predsa nejak funguje v súkromných lesoch. No tak niečo podobné keby sa spravilo tu a je pokoj. Veď pravidelne sa tu rieši nejaká rozkrádačka a keby sa tie štátne lesy, keby sa sprivatizovali, tak bol by o jeden zdroj rozkrádania menej. To, si myslím, je dôležité.

    Ďakujem.

  • Záverečná faktická poznámka. Nech sa páči, Miroslav Kadúc.

  • Ďakujem. Ja teda ubezpečujem vás, že náš návrh nebol prejavom akejkoľvek naivity alebo čohokoľvek. Ja hovorím, teda snažíme sa byť čo najviac objektívni. Zvolili sme cestu takúto, je to jak s tým poloprázdnym a poloplným pohárom. Naša cesta je nerobiť niečo radikálne, ale rozbiť niečo, čo je možno prijateľné, čo sú aj zástupcovia SMER-u, tí, ktorí tu boli pri prvom čítaní, v minulosti vyjadrili, že to je dobrý úmysel, dobrý návrh, len detaily. Čiže ozaj, čiže my sme išli cestou, ktorá by mala byť priechodná a držali sme sa zaužívanej koncepcie.

    Ešte jedna poznámka: na to, aby sme neriešili rozkrádačky, nestačí len sprivatizovať. Nestačí. Možno stačí iba úplne jednoduchšie, čo je úplne prirodzené a to je to, čo som hovoril, to je zodpovednosť za svoje konanie pri správe s verejnými financiami.

  • Ďakujem pekne. Vyhlasujem týmto všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skončenú.

  • Reakcia z pléna.

  • Reakcia z pléna.

  • Všeobecný súhlas, že pokračujeme kedy? Je 19. hodina, predpokladám, že navrhovateľ sa chce vyjadriť k tomu, ale nebudeme už pokračovať. Je...

  • Reakcia z pléna.

  • Ja vás vnímam, páni kolegovia, ale aj kvôli hygiene, aj kvôli dohode. Udrela 19. hodina.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme v ňom pokračovať stanoviskom navrhovateľa podľa schváleného programu zajtra.

    Ďakujem pekne. Pekný večer.

  • Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.