• Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pán poslanec Vladimír Baláž, Mikuláš Dzurinda, József Nagy, Ľubomír Želiezka. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Ľuboš Blaha.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    zákone z 22. mája 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky. Materiál je pod tlačou 589.

    Dávam slovo spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Martinovi Poliačikovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania vráteného zákona vo výbore. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážená pani podpredsedníčka, panie poslankyne, páni poslanci, zástupcovia médií, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní zákona z 22. mája 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky v ústavnoprávnom výbore (tlač 589).

    Prezident Slovenskej republike v zmysle čl. 102 ods. 1 písm. o) ústavy rozhodnutím z 10. júna 2013 vrátil predmetný zákon na opätovné prerokovanie Národnej rade. V rozhodnutí uviedol dôvody vrátenia zákona a v časti III navrhol sedem pripomienok.

    Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 567 z 11. júna 2013 pridelil predmetný zákon, vrátený prezidentom, na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, a to aj ako gestorskému výboru.

    Určený výbor prerokoval pripomienky prezidenta na schôdzi 19. júna 2013 a uznesením č. 259 odporučil predmetný vrátený zákon po opätovnom prerokovaní schváliť, a to v znení pripomienok uvedených pod bodmi 3, 4, 5, 6 a 7.

    Gestorský výbor na základe ustanovenia ústavnoprávneho výboru k uvedenému zákonu odporúča hlasovať osobitne o každej z pripomienok pod bodmi 1 a 2 a tieto neschváliť, odporúča, ďalej, hlasovať osobitne aj o pripomienke pod bodom 4 a túto schváliť. O pripomienkach pod bodmi 3, 5, 6 a 7 odporúča hlasovať spoločne a schváliť ich.

    Odporúča, ďalej, aby vrátený zákon bol v znení pripomienok pod bodmi 3, 4, 5, 6 a 7 schválený aj ako celok.

    Správa ústavnoprávneho výboru o výsledku prerokovania uvedeného zákona, vráteného prezidentom, bola schválená uznesením č. 260.

    Výbor ma zároveň poveril, aby som Národnú radu informoval o výsledku rokovania o uvedenom vrátenom zákone.

    Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky. Za poslanecký klub OĽaNO sa hlási do rozpravy Igor Matovič. Ďalšími písomne prihlásenými do rozpravy sú podpredsedníčka Erika Jurinová, ďalej, poslanec Hlina, Lipšic a Novotný.

    Nech sa páči, pán poslanec Igor Matovič.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil k návrhu zákona, ktorý podľa mňa, našťastie, vrátil pán prezident späť Národnej rade, lebo dúfam, že aspoň teda vy z kolegov zo strany SMER, ktorí ste vnímaví k návrhom zákonov, ktoré predkladá vláda, ktorí ste počúvali rozpravu, ste si uvedomovali, že asi nie je všetko s kostolným poriadkom v tomto návrhu zákona.

    Boli tam tri sporné body. Na začiatok môžem povedať, aj o týchto troch sporných bodoch som osobne písal pánovi prezidentovi, nesnažil som sa to nejako medializovať. Vo všetkých troch sporných bodoch pán prezident aj návrh zákona vrátil. Možno osobne som iba nie až tak rád v podobe, v akej sa vyjadril k zdravotníkom a ku kriminalizácii doslova zdravotníkov, ktorú ste návrhom zákona, ktorý ste schválili, zaviedli. Ale tým postojom, akým sa postavil k prvým dvom bodom, a to je de facto k zrušeniu nepodmienečných trestov pre dílerov drog a taktiež k vyvyšovaniu vlastne jednej sociálnej skupiny nad ostatné sociálne skupiny, sa vydaril presne tak, ako sme sa viacerí z opozície vyjadrovali v rozprave, a v tomto som rád, že sa v aparáte pána prezidenta nachádzajú aspoň teda ľudia so zdravým rozumom, ktorí v tejto veci vám to vrátili späť.

    Nie som naivný a obávam sa, že vy dnes vzhľadom na to, že strana SMER alebo poslanecký klub strany SMER v pondelok máva svoje kluby, pravdepodobne už viete, ako sa zachováte. A možno táto rozprava na vašom rozhodnutí nič neovplyvní. A teda ja by som bol veľmi rád, aby ste si bez emócií, v kľude pripomienky pána prezidenta ešte raz prečítali, ešte raz, ešte raz, kým sa nedostaví aj vo vašom prípade v tejto veci zdravý rozum, lebo tváriť sa, že Slovensko nevyhnutne potrebuje, aby sme nieže znižovali, ale de facto rušili nepodmienečné tresty pre malých dílerov drog, tak to jednoducho nie je správne. Takisto vyvyšovať tú jednu skupinu, o ktorej som hovoril, v tomto prípade s inou sexuálnou orientáciou, nad všetky ostatné skupiny iba tým, že ju vlastne budeme cez trestný zákon nejakým špeciálnym spôsobom chrániť, takisto správne nie je.

    Ja som si ešte včera večer pozrel záverečnú reč pána ministra. Myslel som si, že vzhľadom na to, že pán prezident návrh zákona vrátil, tak bude cítiť potrebu byť tu prítomný a obhajovať hlavne pred poslancami strany SMER, prečo pán prezident možno nemá pravdu. Ale tak možno sa to udialo už na klube a už je všetko rozhodnuté. Ale chcel som aj takýmto spôsobom pánovi ministrovi ukázať, ako veľmi vlastne klame a ako možno teda tým pádom klame aj strana SMER, keď sa snažíte navodiť atmosféru, v tomto prípade aj v takej, ako som to nazval, drogovej koalícii so stranou SaS, keď sa snažíte verejnosti vsugerovať, že ide vám o ľudí, ktorí sú pristihnutí s dvomi-tromi marihuanovými cigaretami. Ak si prečítate návrh zákona, ktorý ste schválili, tak ide o ľudí, ktorí majú pri sebe viac ako 10-násobok bežnej dávky. A dve-tri marihuanové cigarety určite nie sú viac ako 10-násobok bežnej dávky. Čiže pán minister v záverečnej reči doslova povedal, že je to naozaj množstvo ľudí, ktorí sú dotknutí veľmi, veľmi tvrdo práve tým, že ak im nájdu dve-tri cigarety s marihuanou, tak jednoducho prekročia limit, ktorý je stanovený zákonom, ktorý hovorí jasne, zákon jasne hovorí o jednom limite, to je trojnásobok dennej dávky, a druhom, čo je 10-násobok dennej dávky. Neviem o žiadnej situácii reálnej zo života, kde by dve marihuanové cigarety, ako hovorí pán minister, boli prekročením 10-násobku dennej dávky. Je to podľa mňa závažné prekrúcanie, zavádzanie verejnosti. A osobne si myslím, že snažil som sa pochopiť, prečo takéto niečo robíte. Ale myslím si, že strana SMER nič iné nerobí, iba si jednoducho povedala, že chce získať to málo voličov, ktorí SaS-ke ešte zostali. Takýmto spôsobom vlastne v jednom návrhu zákona chce zobrať dve kľúčové témy strane SaS. Je jasné, že SaS-kári na to naskočili, čapkajú a pomaly idú oslavné ódy skladať na stranu SMER v tejto veci a neuvedomujú si, že v podstate strane SMER nejde v skutočnosti o tých malých užívateľov, o dílerov, nejde v skutočnosti o tú menšinu, ktorá má inú sociálnu orientáciu, ale ide jej o jednu menšinu a to sú voliči SaS. Týchto chce SMER takýmto krokom vlastne získať na svoju stranu. A chce poukázať na to, že SaS-ka sľubovala, vládla, nič nespravila, SMER nesľuboval, vládne a pre tieto dve skupiny ľudí, ktorým na tomto záleží, niečo urobí a takýmto vlastne rafinovaným spôsobom chce si získať ich voličov. O to, si myslím, vaše konanie je nebezpečnejšie, lebo ak predkladáte takto zvrátené dva návrhy, a dovolím si pridať aj ten tretí, o kriminalizácii zdravotníckych pracovníkov, a zároveň to je z prospechárskych, zištných dôvodov, že chcete získať voličov nejakej konkrétnej politickej strany, kde chcete dokázať, ako bola ona vlastne neschopná, ako vy ste schopní, tak o to je to horšie. Ak by ste boli o tom presvedčení, pričom ja pevne verím, že nie ste o tom presvedčení, ak by ste naozaj hlasovali podľa svojho svedomia, tak možno sa to dá pochopiť, lebo teda môžeme názor rozličný. Ale ja neverím tomu, že v tejto veci sa nenájdu poslanci v strane SMER, ktorí by sa vzbúrili proti tomu, aby sme zrazu dílerovi drog, ktorý dnes bol poslaný do väzenia na štyri roky, znížili trest na podmienku, zo štyroch rokov väzenia nepodmienečného trestu na nula rokov de facto nepodmienečného trestu, neverím tomu, že máte svedomie, jednotliví poslanci, možno v prvom rade by som apeloval na ženy, tie to dokážu vnímať o to citlivejšie, že by ste hlasovali za vytváranie prostredia, ktoré umožní našim deťom sa ľahšie dostať k drogám, za vytváranie prostredia, ktoré bude ničiť životy našich detí a ktoré bude ničiť životy rodín. A neverím jednoducho, že vám na rodinách a našich deťoch nezáleží.

    Na začiatok by som chcel povedať, že v roku 2010 sme kandidovali s takým vlastne naším kvázi programom alebo podprogramom na kandidátke SaS. A jeden z tých bodov SaS-ka mala svoj o dekriminalizácii marihuany. A my sme razili cestu, že, áno, užívatelia sú obete dílerov drog, aby sme užívateľov drog netrestali. Úplne bez problémov kedykoľvek by som sa prihlásil za to, nielen užívateľa marihuany, ale aj akéhokoľvek užívateľa tvrdej drogy aby sme urobili beztrestným, lebo tento užívateľ, áno, možno niekedy si teda môže za to sám, ale vieme sami, aké tie drogy sú silné, akým spôsobom ovplyvňujú slobodnú vôľu človeka, ktorý ich užíva, sa stal obeťou dílera drog. A nemyslím si, že akékoľvek obete by sme mali kedykoľvek trestať. Avšak keď zároveň na druhej strane vieme, že je tu ponuka, ktorú vytvárajú díleri drog, tak chceli sme a navrhovali sme opatrenia, aby to bola beztrestnosť pre užívateľov drog za podmienky, že užívateľ drogy bude spolupracovať, de facto že využije súčasný inštitút o dohode o vine a treste a dohodne sa na spolupráci, kde presne podľa Trestného zákona, kde je to popísané, musí popísať, akým spôsobom ku skutku prišlo, od koho, kedy, kde akú drogu si kúpil, a takýmto spôsobom vlastne napomôže polícii, aby sme ničili to zlo, ktoré v drogovej problematike v skutočnosti pôsobí, a to sú díleri drog. Užívatelia nie sú a nikdy nebudú to zlo, to sú obete. To skutočné zlo sú díleri. Čiže ak by ste vy prišli teraz s návrhom, tak ako ho prezentujete, že poďme ochrániť užívateľov, aby neboli trestaní za päť, šesť, desať aj päťdesiat marihuanových cigariet alebo aj heroín, pervitín, kokaín, LSD, akúkoľvek tvrdú drogu, ak by to bol užívateľ, ja osobne som všetkými desiatimi za návrh. A predpokladám, že by zaň boli aj ľudia u nás na klube, keďže vlastne v tomto duchu sme to ľuďom sľubovali pred voľbami. Ale na druhej strane nemôžeme dovoliť to a zatvárať si oči pred tým, keď jedným dychom pri znižovaní alebo proklamovanom znižovaní trestov pre užívateľov vy znižujete zároveň tresty pre dílerov iba preto, lebo sa to nejakým spôsobom nachádza alebo zamotalo do jedného paragrafu.

    Takže čo by som očakával od pána ministra Boreca. Aj s takou nádejou som vnímal pred rokom, keď ste si ho vybrali za ministra spravodlivosti, že keď je to fundovaný odborník, tak sa popasuje s tým zákonom a neurobí niečo, čo mu od ruky odpadne. Je veľmi jednoduché prepísať štyri na tri, štyri roky na tri roky a tváriť sa, že máme to vybavené. Samozrejme, bolo by zložitejšie striktne a jednoznačne oddeliť užívateľov drog, čiže obete drogovej problematiky, a dílerov drog, čiže tých, ktorí na týchto obetiach bohatnú a prospechárky s drogami obchodujú. To by, samozrejme, asi vyžadovalo trošku viacej práce možno od úradníkov na ministerstve a trošku viacej pozornosti od pána ministra, možno aj trošku viacej ochoty, zmeniť možno aj nejakú filozofiu zabehaného paragrafu, ktorý sa v Trestnom zákone nachádza. Ale urobiť najjednoduchšiu robotu a tváriť sa, ako som dobre urobil, zmeniť číslo štyri na číslo tri, to je s dôsledkami, na ktoré pozerám, veľmi, veľmi nezodpovedné. A takýto nezodpovedný prístup k práci od pána ministra spravodlivosti, podotýkam, spravodlivosti, som neočakával. Jednoducho nie je spravodlivé, aby sme naďalej pozerali na skupinu dílerov a užívateľov drog ako de facto na jednu masu, ktorá nám v tomto konkrétnom paragrafe niekedy môže splynúť iba tým teda, že niekto prekročí tú povolenú dávku, ale spravodlivé je hľadať spravodlivé riešenie, ktoré určite nie je to, čo vy ste navrhli.

    Čiže chcel by som z tohto miesta vyzvať poslancov strany SMER, aby ste prezidenta v tejto veci podporili. Určite sa nič nestane, nikomu zásadne neubližujeme tým, že o mesiac, dva, tri mesiace, dokedy predložíte nový návrh zákona, bude návrh taký, kde dáte domácu úlohu ministrovi spravodlivosti, aby ho urobil naozaj dobre, aby teda ochránil a prípadne znížil alebo zrušil tresty pre užívateľov, ale sprísnil postihy dílerov drog. Tak myslím si, že pán minister by to dokázal urobiť. A určite by sme tým nič zásadné nepokazili, iba pomohli veci, lebo medzičasom by díleri nemali raj na zemi, ktorý, ak tento návrh zákona schválite, tak ho mať budú. Úplne v dobrom vás teda prosím skúsme sa zamyslieť nad brzdou, ktorú nám náš ústavný systém dáva. A to je možnosť prezidenta vrátiť návrh zákona na opätovné rozhodnutie plénu Národnej rady. A skúsme sa zamyslieť nad tým, či tento raz naozaj pán prezident alebo teda jeho ľudia, ktorí mu stanovisko nachystali alebo ho za neho urobili, nemajú pravdu. Ja osobne sa plne s tým stanoviskom stotožňujem. A myslím si, že naozaj pravdu má.

    Nevedeli sme, či pán prezident návrh zákona vráti. Samozrejme, dúfal som aj teda dúfali sme tí, čo sme podpísali novelu, ktorú predkladáme, že ju vráti a že teda vy opätovne už túto pripomienku akceptujete a túto zmenu neurobíte, ale z preventívnych dôvodov sme na túto schôdzu predložili návrh zákona, ktorý mení to jednoduché číselko, ktorým meníte tri na štyri roky späť. Čiže teoreticky možno, samozrejme, v prípade, ak akceptujete pripomienku pána prezidenta, nemá zmysel, aby sme tú novelu nechali na programe. Takže ju stiahneme, môžete ísť o pol dňa skorej na dovolenku. To bola taká nepriama motivácia alebo snaha o korupciu poslancov strany SMER. Ale, nie, nebudem to bagatelizovať. Samozrejme, ak by ste pripomienku pána prezidenta schválili, budem iba rád a s radosťou novelu zákona, ktorú medzi poslaneckými novelami zákona máme, ju stiahneme, lebo bude bezpredmetná, lebo rieši presne to, čo vám prezident vrátil.

    Ak sa môžem teda vyjadriť ešte k tej druhej časti alebo k druhej pripomienke. A to je vlastne zvýhodnenie jednej sociálnej skupiny oproti ostatným.

    Určite aj vy všetci ste dostali do e-mailu stanovisko iniciatívy Inakosti, ktorá obhajuje práva inak sexuálne orientovaných ľudí na Slovensku, k návrhu našej novely. Oni pravdepodobne vtedy ešte nevedeli, že pán prezident návrh zákona vráti, ale teda k návrhu našej novely, kde sa teda vlastne vyjadrovali k tomu, kde vlastne takisto tou novelou sa snažíme zmeniť stav, ktorý idete zmeniť do pôvodného znenia, a teda znova opäť vlastne sa opakujem, to isté môžem povedať, že pán prezident vlastne navrhol alebo namietol, presne to isté, čo vlastne my by sme prípadne potom novelou chceli riešiť a vrátiť späť, znenie Trestného zákona do pôvodného znenia, čiže ak ste čítali si to stanovisko, tak je to fajn, ak ste ho nečítali, tak by som chcel možno na niektoré argumenty, ktoré tam zazneli, reagovať.

    Oni operujú tým, že vlastne tak ako je novela, ktorú predkladáte, napísaná, tak vlastne nezvýhodňujete homosexuálov alebo nezvýhodňujete žiadnu sexuálnu skupinu, lebo vlastne vy chránite všetky sexuálne skupiny, to znamená aj tú väčšinovú, aj tú heterosexuálnu, A vlastne iba rozširujete dôvod, osobitný motív, ktorý doteraz bola rasa, etnikum, farba pleti a ešte niečo. Ale vlastne v tomto duchu tak rozširujete homosexuálnu orientáciu. Nie som právnik, ale ak sa takýmto spôsobom pozerám na zákon, ktorý máme napísaný, a vlastne aj toto súčasné znenie, ktoré je stále ešte platné, kde vlastne vyzdvihujeme rasu, etnikum, farbu pleti a skupiny ľudí alebo sociálne skupiny, ktoré patria do takto kategorizovaných skupín, vyzdvihujeme alebo dávame im väčšie práva ako všetkým ostatným skupinám, v prípade trebárs útoku z nenávisti, tak si myslím, že to nie je správne, že je to jednoducho nesystémovosť už v samotnom dnešnom znení Trestného zákona, keď vlastne vyzdvihujeme určité skupiny nad ostatné. To, že tu niekto vyzdvihoval, povyšoval a na druhej strane ponižoval nejaké iné skupiny, sme zažívali v tridsiatych rokoch minulého storočia. Vieme, ako to dopadlo. Opakovane to zažívame kedykoľvek. A také malé jemné povyšovanie je už dnes, keď povyšujeme rasy alebo povyšujeme farby pleti alebo skupiny, ktoré teda spĺňajú tieto kritériá, nad ostatné a chránime ich viac ako akékoľvek iné sociálne skupiny. Nepovažujeme to za správne.

    A viacerí z nás predložili pri druhom čítaní Trestného zákona novelu, ktorou sme chceli chrániť, keď už teda máme chrániť nejaké sociálne skupiny, tak všetky. Chráňme všetky sociálne skupiny, voči ktorým bol spáchaný nejaký útok z nenávisti, lebo vlastne o tom v tomto prípade je reč, rovnako. Ak jednoducho raz niekto útočí voči akejkoľvek skupine alebo príslušníkovi akejkoľvek skupiny z dôvodu, že cíti nenávisť voči tomu človeku, lebo je členom tej danej skupiny, tak bez ohľadu na to, aká tá skupina je alebo aké parametre boli potrebné na to, aby tá skupina sa identifikovala v spoločnosti, tak bez ohľadu na to, či to sú teda homosexuáli, či sú to ľudia inej farby pleti, či sú to heterosexuáli, či sú to katolíci, luteráni alebo zdravotne postihnutí, alebo starší človek, alebo bezdomovec, alebo príslušník politickej strany ľubovoľnej, ktorú na Slovensku máme, alebo nejaký panker, chlapec na kolieskových korčuliach, to je jedno, jednoducho akákoľvek nejaká sociálna skupina, tie kolieskové korčule tam nepatrili, tak mali by sme trestný čin, ktorý bol spáchaný z nenávisti voči príslušníkovi akejkoľvek skupiny, sa snažiť trestať rovnako. Vtedy by to bolo v súlade s ústavou tak, že vlastne máme všetci rovnaké práve, a nikto by nebol nejakým spôsobom povyšovaný.

    Tým, ako znova vy ste sa podľa mňa z prospechárskych dôvodov, lebo možno slintáte po voličoch SaS, rozhodli to predložiť, tak znova vyvyšujete jednu skupinu, ktorú chcete takýmto spôsobom vyzdvihnúť ponad ostatné, chrániť špeciálne na úkor tých ostatných skupín. A takýmto spôsobom iba zvyšujete nesystémovosť, ktorá už v dnešnom trestnom zákone je. A rozširujete vlastne teda to vymenovanie skupín, ktoré budú nesystémovo mať nadpráva voči ostatných skupinám. Určite to nie je správne. A nedokážem s tým opäť súhlasiť.

    A aj toť kolegom zo strany SaS, ktorých teda tu je požehnane, ako vidím, čiže nikto z nich okrem spravodajcu, ktorý tu musí byť, nie je, a aj teda poslancom strany SMER chcem povedať, že ak chcete skutočne pomôcť tejto skupine ľudí, ktorí sú inak sexuálne orientovaní, tak nerobte to tým, že im dáte nadpráva. Myslíte si, že by ste teraz pomohli napríklad Rómom v osadách tým, že by ste rovnakým spôsobom ich niekde špeciálne chránili a špeciálne im dávali práva iba preto, lebo sú v osadách? To, že sú Rómovia, už teraz v podstate v Trestnom zákone, ak by bol útok kvôli príslušnosti k inej rase, tak, áno, je, že môže byť tento trestný čin viac potrestaný, ako by to teda bolo voči príslušníkovi majority, ak by ste teraz napríklad zaviedli, že, áno, lebo sú v osadách, tak ak niekto zaútočí na človeka, ktorý je v osade, tak by mal mať väčší trest, ako keď niekto zaútočí na človeka, ktorý v osade nie je, tak asi to nie je správne. Dúfam, že na tomto príklade to cítite, čo robíte, že vlastne vyvyšujete jednu skupinu nad ostatné. Ak by ste takéto niečo zaviedli do Trestného poriadku, hovorím teda o Rómoch v osadách, tak Rómom v osadách niežeby ste pomohli, ale by ste tú verejnú mienku voči týmto ľuďom ešte viacej nabudili, aby ste im de facto ublížili. To isté robíte teraz s príslušníkmi iných ľudí, ktorí sú inak sexuálne orientovaní, lebo ich povyšujete nad všetky ostatné sociálne skupiny. A takýmto spôsobom iba upriamite pozornosť na týchto ľudí, lebo ľudia, keď stretnú homosexuála na ulici, budú pozerať na neho, že, aha, toto je ten chránený, toto je viacej chránený, toto je človek, ktorý má väčšie práva, ako ich mám ja. To nie je správne. Ak chceme trestať naozaj nenávisť, trestajme každú jednu nenávisť rovnako voči akejkoľvek skupine. Samozrejme, individuálna nenávisť voči susedovi, ktorý mi púšťa sliepky do dvora alebo do záhrady a takýmto spôsobom alebo možno nejakým prípadným skutkom si riešim tú individuálnu nenávisť voči nemu, nemá s tým nič spoločné, ale ak teda niekto z nás alebo niekto u nás na Slovensku sa pohybujúci bude raz niekedy cítiť nenávisť voči príslušníkovi akejkoľvek sociálnej skupiny, voči starým, chorým, bezdomovcom, Židom, Arabom, katolíkom, luteránom, homosexuálom alebo heterosexuálom, ďalších 150 skupín možno rozličných sa takýchto vymenovať dá, tak trestajme akúkoľvek nenávisť rovnako, áno, nech to je osobitný motív. Ak niekto spácha trestný čin z nenávisti voči sociálnej skupine, okej, samozrejme, nech má väčší trest, nech má o tretinu, o polovičku väčší trest, ako keď to bol inak spáchaný možno ten trestný čin. Ale nevyvyšujme, prosím vás, jednu skupinu nad všetky ostatné skupiny.

    V tom liste Inakosti sa snažia spochybňovať argumenty, ktoré my sme vlastne napísali v novele zákona, ktorá rieši zase túto časť vyvyšovania ľudí s inou sexuálnou orientáciou nad ostatné sociálne skupiny. Tak snažia sa spochybniť, že vlastne už dnes starí ľudia sú osoby chránené vlastne podľa Trestného zákona. Ja som tam hovoril o príklade alebo písali sme o príklade ženy, ktorá vychádza zo svätej omše, a teda napadne ju niekto, že vlastne tento človek by bol menej potrestaný ako ten, ktorý napadne homosexuála, konkrétne tento príklad. Áno, je to pravda, že ľudia vo veku nad 60 rokov sú osoby chránené. Ale z toho kostola môže vychádzať. Mne tam išlo o náboženské presvedčenie v prvom rade v tomto prípade. A môže byť aj žena, ktorá má 58 rokov, 59 rokov, môže to byť muž, ale hlavne ide o to, že vlastne ten človek napadne toho druhého preto, lebo vychádza z kostola. Čiže prikladám, že teda je to príslušník sociálnej skupiny, ktorú spája parameter. A to je viera v Boha, či takého alebo onakého, jednoducho viera v Boha. Čiže títo ľudia dnes alebo po prijatí definitívnom zákona, ktorý ste predložili, alebo odmietnutí pripomienok pána prezidenta by boli menej chránení vzhľadom na to, že trestný čin spáchaný z nenávisti voči nim by bol menej trestaný ako trestný čin spáchaný z nenávisti voči príslušníkom inej sociálnej skupiny. Tak som tam použil príklad bezdomovca, myslím. Ten vôbec dnes medzi teda parametre s osobitným motívom nespadá. Čiže sociálna skupina, ktorej parameter je vlastne veľkosť majetku alebo, lepšie povedané, nemajetnosť, tak do tejto súčasnej definície Trestného zákona nespadá. A myslím si, teda v tom prípade ten príklad je správny. Áno, je správnejšie, teda sa pýtam, keď navrhujete, aby trestný čin spáchaný z nenávisti voči homosexuálovi bol viacej trestaný ako trestný čin spáchaný voči bezdomovcovi? V čom to je správnejšie? V čom to je lepšie? V čom nám to pomôže k pocitu rovnosti? V čom to je viacej v súlade s ústavou, tak ako je napísaná? Nie, je to opätovné vyvyšovanie nejakej skupiny nad ostatnú skupinu a myslím si, že týmto smerom by sme určite ísť nemali. Opakujem, takýmto spôsobom, aj keď možno práve títo ľudia inak sexuálne orientovaní mohli byť práve na tej strane tých obetí v tridsiatych rokoch minulého storočia, nemali by sme teraz riešiť krivdu voči jednej skupine, ktorá bola spáchaná pred osemdesiatimi rokmi tým, že teraz tú skupinu vyvýšime nad ostatných a budeme tým pádom páchať krivdu voči tým všetkým ostatným skupinám, voči ktorým tú skupinu inak sexuálne orientovaných ľudí povýšime.

    Dovolím si aspoň takto v strede povedať, že necítim osobne žiadnu nenávisť voči príslušníkom ľudí, ktorí sú inak sexuálne orientovaní. Ale nemyslím si, že by sme mali takýmto spôsobom riešiť ich problémy, že budeme z nich doslova robiť akoby chránenú zver, prepáčte to prirovnanie, tak chránených ľudí, ktorí budú mať iné práva ako všetci ostatní alebo budú mať nadpráva ako všetci ostatní. Taktiež aj v tejto veci pevne verím, že dokážete s chladnou hlavou si prečítať pripomienky pána prezidenta a skúsite sa zamyslieť nad tým, či náhodou aj v tejto veci nemá pravdu. Ten zákon, ktorý tu pán minister predkladal, riešil kopu, kopu, kopu, kopu vecí. Keď vy tri jeho pripomienky si zahryznete do jazyka a budete s nimi súhlasiť alebo jednoducho teda neschválite to svoje pôvodné znenie, tak samotnej novele zásadne neublížite. Takýmto spôsobom tie dobré veci tam zostanú, len tie hlúposti, našťastie, by vypadli.

    Ak hovoríme o tom, čo vlastne chceme predložiť, v tejto veci sa trošičku líši to, že je tá naša novela a tá vami schválená prípadne pripomienka, lebo ak pripomienku schválite, tak vlastne ponecháte súčasné znenie, kde vlastne je jedna skupina ľudí, ktorí teda majú tie nadpráva. A teda to sú príslušníci k inej rase, etniku, inej farby pleti. Tú novelu my by sme tak či tak asi nechali v platnosti, lebo tou novelou sa snažíme rozšíriť nenávisť na akúkoľvek sociálnu skupinu alebo voči akejkoľvek sociálnej skupine, čím vlastne tou novelou chceme to súčasné nesystémové znenie, kde vyvyšujeme nejaké tri parametre, kde môžeme identifikovať nejaké sociálne skupiny, voči ktorým sa dá cítiť nenávisť, tak rozširujeme akúkoľvek nenávisť voči akýmkoľvek sociálnym skupinám. Čiže, áno, my vlastne novelou, ktorú predkladáme a ktorú vlastne bude na rade na tejto schôdzi, tak, áno, chceme trestať viac nenávisť voči ľuďom, ktorí sú inak sexuálne orientovaní, ale zároveň chceme trestať viac aj nenávisť voči príslušníkom akejkoľvek inej sexuálnej skupiny. To znamená, aby ste ma správne chápali, mne nejde o to, aby sme netrestali viac útok voči ľuďom, ktorí sú inak sexuálne orientovaní, súhlasím s tým, a myslím teda, že aj na našom klube je s tým súhlas, ak zároveň budeme viac trestať útok voči akejkoľvek inej sociálnej skupine.

    Dovolím si iba prečítať také stanovisko k tomu, akým spôsobom sa možno sociálne skupiny definujú a aký postoj je v tejto veci napríklad v Charte základných práv Európskej únie. Všetky základné ľudskoprávne dokumenty prijaté OSN, Európskou úniou a Radou Európy, ako aj Ústava Slovenskej republiky poznajú aj iné sociálne skupiny ako rasové, národnostné, etnické a sociálne skupiny podľa farby pleti a sexuálnej orientácie.

    Podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo k etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie, nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

    Podľa čl. 21 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie sa zakazuje akákoľvek diskriminácia najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie.

    Podľa článku 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Agentúra EÚ pre základné práva (FRA) nazýva všeobecné trestné činy páchané z nenávisti, pričom uvádza ich jednotlivé príklady, ako sú napríklad rasizmus, xenofóbia, náboženská neznášanlivosť, zdravotné postihnutie, sexuálna orientácia alebo rodová identita.

    Rovnaké zaobchádzanie s osobami, ktoré sa stali obeťami trestných činov bez ohľadu na to, ktorá sociálna skupina, do ktorej patria, sa stala dôvodom nenávisti páchateľa, ako aj jeho osobitného motívu pri spáchaní trestného činu zakotvuje aj odôvodnenie č. 9 preambuly, čl. 1 ods. 1, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220, čiže kde je transpozičná lehota do 16. novembra 2015.

    Tým som chcel iba povedať názor, ktorý tu prezentujem, že by sme nemali zvýhodňovať jednu sociálnu skupinu, ktorá by takýmto spôsobom získala nadprávo medzi všetkými ostatnými. Je opretý aj o stanoviská a prístupy či OSN, Európskej únie, či Rady Európy. Nie je správne, aby sme ďalej išli a rozširovali nesystémovosť Trestného zákona a dopĺňali tam vždy podľa toho, kto si zmyslí ktorú skupinu voličov osloviť, nejakú skupinu ľudí, voči ktorej nenávisť budeme trestať viac ako voči všetkým ostatným. Trestajme všetky nenávisti voči príslušníkom akýchkoľvek sociálnych skupín rovnako, tak ako to navrhujeme v novele. Ale k tomu sa dostaneme iba vtedy, ak v prvom rade nebude rozširovať súčasné znenie a schválite pripomienku pána prezidenta v tejto veci.

    Ešte späť sa vrátim trošičku k téme tých drogových dílerov. Tom čo ste vlastne schválili a čo vám pán prezident vrátil, je, vlastne keď si pozriete dôsledky toho vami schváleného návrhu zákona, spôsobilo by to iba to, že by zrazu užívatelia drog, ktorí dnes mohli slobodne uzavrieť dohodu o vine a treste, už nemuseli uzatvárať dohodu o vine a treste. To znamená, nemuseli by udávať svojho dílera, nemuseli by povedať, akým spôsobom sa k tej droge dostali, nemuseli by spolupracovať s políciou pri vyšetrovaní, lebo by si de facto beztrestnosť, keď to teda nazývam v tomto prípade beztrestnosť, čiže pobyt mimo nápravného zariadenia zabezpečili už iba vami prijatým návrhom zákona. Osobne si myslím, že to je zlé, lebo práve inštitút možnosti dohody o vine a treste nám pomáhal v tom, aby sme dílerov drog usvedčovali a takýmto spôsobom, najsilnejšou zbraňou je užívateľ drogy, ktorý si od dílera drogu kúpil, bojovali proti drogám na Slovensku.

    Viem, že, Martin Poliačik to opakovane hovorí, boj proti drogám vlastne nemá zmysel. Jednoducho ja sa nedokážem stotožniť so slovami: Nechajme to iba tak trh a nechajme to slobodne a urobme to všetko legálne a potom nám drogy sa vykynožia. Vieme aj, že dnes možno tej boj voči drogám, a vidíme to zo sveta, či z Kolumbie napríklad, je nákladný, je ťažký. Vieme, že tuším desaťtisíc obetí či koľko už padlo pri boji proti drogám v Mexiku a že možno tie výsledky sú pochybné a možno musíme nájsť iné cesty. Ale úplne rezignovať a dovoliť dílerom, aby dnes sa alebo od zajtra, odkedy schválite návrh zákona, sa mohli bez problémov, beztrestne, bez strachu pohybovať pred škôlkami, školami, tie škôlky som tu prehnal, po internátoch iba preto, lebo vedia, že však vlastne nič také strašné sa im nestane, lebo Poliačik zabezpečil drogovej koalícii so stranou SMER beztrestnosť, tak asi by správne nebolo.

    To, keď tu aj poslanci za SaS, aj minister, myslím si, že poslanci za SMER nejakým veľkým spôsobom alebo teda nejakým rozšírením spôsobom nesnažili sa podporiť túto časť novely Trestného zákona, lebo asi si uvedomujú, že to nie je práve príjemné a že im dal niekto na hlasovanie niečo, s čím nesúhlasia, tak snažili sa operovať, Martin Poliačik opakovane, tým, že dnes títo ľudia, ktorí sú vlastne užívatelia, prekročia tú dávku desiatich dávok, tak vlastne končia zbytočne vo väzení. Nemuselo by to byť, ak by spolupracovali. To je moja odpoveď. Máme ten inštitút o dohode, o vine a treste. Čiže, nech sa páči, keď si si zadovážil pre svoju vlastnú potrebu dávku, ktorá na základe expertízy je viac ako 10-násobok dennej dávky, keď nechceš ísť natvrdo do chládku, dohodni sa na vine a treste, spolupracuj, udaj dílera a nemusíš do väzenia vôbec ísť. Takýto stav platí dnes. A nevidím najmenší dôvod, aby sme ho menili, aby sme vlastne dávali automaticky týmto ľuďom nejakým spôsobom beztrestnosť.

    Takto, keď tu pán minister opakovane argumentoval, že však spoľahnime sa na sudcov, že budú normálni, že vlastne neuplatnia tento paragraf na dílerov drog, ja by som sa nespoliehal, lebo je to vyslovene paragraf, ktorý hovorí o díleroch drog, nehovorí o užívateľoch drog, hovorí o díleroch drog a sudca, ak bude chcieť, prípadne ak nebude čestný a bude správne motivovaný, jednoducho bude motivovaný, aby tak chcel, tak aj akéhokoľvek dílera môže ohodnotiť podľa tohto paragrafu, ktorý ste zmenili tak, že vlastne akýkoľvek díler by tým pádom mohol skončiť mimo väzenia.

    Posledná časť a posledná pripomienka, ktorú pán prezident predkladá, je pripomienka o kriminalizácii zdravotníkov. Hovorím, tu som trošku sklamaný, ak som hovoril na začiatok, že pán prezident nešiel hlbšie a nevyčítal vám vo väčšom rozsahu to, čo ste na zdravotníkoch spáchali. Vyčíta vám iba to teda, aby, dobre, trest nebol desať rokov, ale dva roky, čo logiku má, samozrejme, lebo teda po desiatich rokoch ak bude lekár bez praxe, tak jednoducho už ho žiadna nemocnica nezamestná, tým pádom sme ho naveky spravili ako človeka, ktorý už lekára robiť nebude. Ale pri tom systéme, ktorý ste zaviedli, ktorý prezident nekritizuje, trochu sa čudujem, že ho nekritizujú ani nejako opoziční poslanci. Ste tam urobili doslova zo zdravotníkov ľudí, ktorí sa nemôžu slobodne rozhodnúť. Napríklad nehovorím, že budú štrajkovať za vyššie platy, ale ak budú štrajkovať alebo chceli by sa nejakým spôsobom postaviť proti zlodejovi, ktorého im tam niekto ako riaditeľa nemocnice napríklad dosadí, a nebudú si vedieť rady, bude to zlodej, bude to chrapúň, bude to človek so zlým prístupom k ľuďom, bude to diktátor a s týmto človekom jednoducho nedokáže sa stotožniť, vedia, že asi pravdepodobne ten štrajk už aj podľa súčasného znenia až tak jednoducho urobiť zdravotní pracovníci nemôžu, ale jednoducho slobodne sa rozhodnú, že z tejto nemocnice odídu a odídu radšej robiť do druhého mesta, v tejto situácii, a stačí, aby to bolo iba na jednom oddelení, vláda zasadne, ukáže prstom, nazve to krízovou situáciou s tým, že zdravotnícki pracovníci na tomto oddelení odteraz budú nesvojprávni, jednoducho budú tam robiť a ak si náhodou dovolia nerobiť, tak v tom prípade budú tak potrestaní, že de facto podľa toho znenia, čo ste prijali, už do smrti si ani toho zdravotníckeho pracovníka, teda hlavne lekára robiť nebudú môcť. V tomto ma to mrzí, že prezident sa vlastne stotožnil s vašimi argumentmi a vlastne iba tak kozmeticky sa snaží zmeniť to, čo ste navrhli. Ja som očakával, že bude tvrdší a že sa nestotožní s takýmto prístupom z pozície sily, ktorý ste zaviedli do návrhu zákona.

    Čiže iba na záver. Poprosím vás, je to málo. Ja viem, príkaz straníckeho šéfa alebo predsedu klubu, alebo toho, kto vám tie príkazy dáva, je určite silnejší. Zostáva iba ako opozičných poslancov vás poprosiť, skúste si prečítať pripomienky, ktoré vám prezident dal, skúste mu vyjsť v ústrety a skúste urobiť krok, ktorým zamedzíte beztrestnosti drogových dílerov, krok, ktorým nebudete chrániť jednu sociálnu skupinu viac ako všetky ostatné skupiny, krok, ktorým aspoň čiastočne zmenšíte krivdu voči zdravotníkom, ktorú ste zaviedli ich kriminalizáciou. Ďakujem veľmi pekne za vypočutie.

  • Faktické poznámky. Je jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Kuffa.

  • Vážená pani podpredsedníčka, milé kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov povedať. Prevencia je tou najdôležitejšou vecou, ktorá má fungovať v každom dobrom spoločenskom, sociálnom systéme, prevenciou nemôže byť práve to, ako sme to v máji prerokovali, Trestný zákon, kde 10-násobok drogy v podstate drobný díler môže mať pri sebe. Je to veľmi čosi, čo je negatívne. A myslím si, že tie rodiny, ktoré majú skúsenosť s narkomanom v rodinách, tak vedia, aké to sú tragédie.

    Zvýhodňovanie jednej sociálnej skupiny pred druhou tiež je diskriminujúce voči aj majorite alebo iným sociálnym skupinám. Ja nemôžem byť trestaný za to, že mám iný ako prohomosexuálny názor. Potom jednoducho toto nie je demokracia. To nie je demokracia. A môžem ho aj slobodne vyjadriť. Sme svedkami toho, čo sa to v zahraničí deje. Verím, že SMER nie je odkázaný na voličskú základňu SaS-ky, tak ako to kolega spomínal. Myslím si, že vie sa dostať do parlamentu aj bez tejto podpory, tak nepotrebuje si tu robiť nejakú politickú kampaň.

    V Trestnom zákone sú dva také paradoxy. Jedným tým paradoxom je to, že chránime tých, ktorí sú proti zdraviu a proti životu. A to sú narkomani a homosexuáli. A na druhej strane tým istým zákonom a v tom istom návrhu trestáme tých, ktorí sú za život a starajú sa o naše zdravie. Je to čosi, čo je vrcholne nespravodlivé v jednom a v tom istom zákone. Jedni tí, ktorí sú proti životu, sú chránení zákonom, a tí, ktorí sa starajú o ten život a sú za zdravie, starajú sa o zdravie, sú...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďalším, ktorý v rozprave vystúpi, je pán podpredseda Ján Figeľ. Požiadal o slovo v zmysle rokovacieho poriadku. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, milé kolegyne, kolegovia, včera som bol na jednej televíznej diskusii, v ktorej sme sa s kolegom, je tu, Jurajom Blanárom a, predpokladám, podobne s mnohými alebo všetkými zhodli na dôležitosti jubilejného roku a celého cyrilo-metodského odkazu pre našu kultúru, politiku a nielen históriu, ale aj súčasnosť a budúcnosť pre Slovensko, pre Európu. A teraz ide o to, či sú to len reči alebo aj naozaj rozhodnutia, debaty alebo postoje. Chcel by som práve pre to v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva prispieť k diskusii o novele Trestného zákona, ktorá je veľmi dôležitá, pretože v zmysle takéhoto dedičstva, ale aj našej zodpovednosti je rozlišovať, čo je dobré a čo je zlé, prijímať zákony preto, aby pomáhali spoločnému dobru, prijímať zákony tak, aby boli v súlade s prirodzeným právom, ktoré sa nedá prehlasovať ani absolútnou, ani relatívnou, ani kvalifikovanou alebo inou väčšinou. A tieto prirodzené zákony vychádzajú z dôležitosti ochrany života, manželstva, rodiny, zodpovednosti za výchovu detí, ktorá je primárne zodpovednosťou rodičov, ochrany svedomia, skutočnej solidarity, účinnej spravodlivosti, opierajúc sa o zdravý rozum a o fungujúce svedomie, pretože to sú prirodzené dary a fenomény, ktorými každý disponuje alebo má disponovať pre službu sebe a spoločnosti.

    Dovoľte, aby som sa vyjadril k vetu prezidenta republiky hlavne v dvoch záležitostiach, ktoré sa pri novele Trestného zákona týkajú zavádzania nižšej sadzby za drogy. A zároveň v novele sa ustanovuje osobitná priťažujúca okolnosť pri trestnom čine. A to je nenávisť z dôvodu sexuálnej orientácie, kolega Ivan Uhliarik vystúpi aj v ďalšej časti, ktorá sa dotýka zdravotníctva.

    Po prvé, k problematike drog. Právo musí vychádzať z jasných princípov. Ak sa ich držíme, jednotlivcom a spoločnosti to pomáha žiť lepšie. Starí Rimania hovorievali: „Zachovaj poriadok a poriadok ti bude slúžiť.“ Položme si otázku: Sú drogy dobrá alebo zlá vec? Odborníci a lekári sa zhodujú, že drogy majú veľa negatívnych účinkov. Môžu liečiť, a tam je veľmi dôležitá odborná stránka, ale pri všeobecnom použití majú hlavne škodlivé účinky, zvlášť na mladých ľudí. Jednou z najťažších vecí je počúvať utrápených rodičov (otca či matku), ktorí sa sužujú pre svoje dieťa upadnuté do závislosti od drog. Drogová závislosť zotročuje človeka. Ako poslanci máme vytvárať dobré podmienky, podmienky, ktoré sťažia zneužívanie drog, podmienky, ktoré budú chrániť obete a budú trestať ľudí, čo na slzách, na závislosti, na biede iných bohatnú.

    Znižovanie trestných sadzieb za drogy považujem podobne ako prezident republiky za chybu, za chybu a problém pre mladých ľudí, pre ich rodičov, pre rodiny, pre priateľov, za chybu a nešťastie pre našu spoločnosť. Skúsme si urobiť analógiu. Ak je na ceste rozšírené alebo rastúce pirátstvo, tak pribúdajú zranení a mŕtvi. Je riešením zvyšovať povolenú rýchlosť zmäkčovaním podmienok? Nie, je potrebné sprísniť zákon a dôsledný postup polície voči cestným pirátom. Prečo v prípade drog reagujeme opačne? Nie sú ani mne a, verím, väčšine z nás ľahostajní mladí ľudia, ktorí prepadli drogám. Je mi ich úprimne ľúto. Tým viac otváraním brány alebo stavidlami pre drogy im nepomôžeme, práve, naopak, pomôžeme tak dílerom drog, tí budú bohatnúť, tým sa bude pôsobiť ľahšie, budú sa báť menej ruky zákona. Preto som spolu s poslancami z KDH zásadne proti nižším sadzbám za drogy.

    Po druhé. Je snahou vlády Slovenskej republiky zavádzať osobitný motív v Trestnom zákone za priťažujúcu okolnosť z nenávisti voči sexuálnej orientácii. Nepovažujem túto snahu za správnu, korešponduje skôr s celosvetovým úsilím niektorých skupín, homoloby, získavať nové a nadštandardné práva. Nemali by sme vytvárať dve kategórie občanov: bežných občanov, ktorí majú základné ľudské práva a slobody tak, ako ich definuje ústava a veľa medzinárodných dohovorov, a úzku skupinu občanov, ktorá nadobúda osobitné nadštandardné práva pre seba. Som presvedčený, že ľudia s inou sexuálnou orientáciou majú mať v trestnej oblasti na Slovensku také isté práva ako všetci ostatní občania, ako všetci ostatní občania.

    V programovom vyhlásení sa vláda Slovenskej republiky zaviazala podporovať manželstvo a rodinu a manželstvo ako jedinečný zväzok muža a ženy. Ale niečo úplne iné sa deje, počnúc vytvorením osobitného vládneho Výboru pre LGBTI práva. Bolo aj zo štátneho rozpočtu za minulý rok minutých viac než 200 000 eur na podporu rôznych sporných projektov. Mnohé iniciatívy, mnohé aktivity prinášajú postupne ovocie. A myslím, že tu je spojivo. Mám obavu, že v roku 2013, v tomto roku to môže byť ešte väčšia a silnejšia podpora.

    Dámy a páni, o 10 dní v tomto priestore 4. júla popoludní bude slávnostné zasadnutie Národnej rady Slovenskej republiky, aby sme si pripomenuli, že je 1 150 rokov od času, keď solúnski bratia s celou misiou začali svoje pôsobenie na území Veľkej Moravy. Práve v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva, to sú slová Ústavy Slovenskej republiky, si naše rokovanie nielen 4. júla, ale aj dnes a každý deň vyžaduje, aby žiaden zákon neprotirečil morálnej norme vychádzajúcej z prirodzeného práva, žiaden zákon. A preto sa na vás obraciam s výzvou i prosbou. Ide tu o príliš veľa, než aby sme sa vybíjali na nejakých klubových alebo straníckych sporoch. Ide tu naozaj o budúcnosť národa a spoločnosti, budúcnosť našich detí. Na to treba myslieť, pretože ony potrebujú ochranu, nie opak. Nezavádzajme nadštandardné práva kvôli inej sexuálnej orientácii. Naše deti potrebujú skôr prostredie, ktoré bude podporovať, upevňovať manželstvo a rodinu ako celoživotné spoločenstvo muža a ženy. Prirodzená rodina je pre to najlepším prostredím, aby sa rozvíjala a pomáhala celej spoločnosti. A podobne je to pri drogách, ktoré môžu liečiť, ale ktoré môžu aj zotročovať, ba zabíjať.

    Ctené kolegyne a kolegovia, viete čím sa líši politik a štátnik? Taká najlapidárnejšia definícia hovorí, že politik myslí na budúce voľby, štátnik myslí na budúce generácie, na budúcnosť spoločnosti a národa. Buďte štátnikmi. Osobitne vyzývam poslancov za SMER, pretože majú absolútnu väčšinu, aby sa nestotožnili s tým, že väčšina má pravdu, skôr väčšina je zodpovedná za hľadanie a upevňovanie pravdy. Potrebujeme riešenia, ktoré budú prospievať Slovensku, prospievať dobru našich detí, a nie tomu, čo mládeži a budúcnosti škodí. Chcem len pripomenúť, že tu v tejto miestnosti sme všetci skladali sľub na ústavu, ktorá hovorí o zodpovednosti a konaní v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva. Podľa toho zmýšľajme, konajme a hlasujme. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána podpredsedu sú štyri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Hrušovský.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Pán podpredseda, vniesol si do tejto diskusie úplne nový rozmer. Asi to málokto čakal. A to je rozmer ústavný. A presne si povedal aj dôvod. Preambula Ústavy Slovenskej republiky, citoval si, jasne odkazuje na cyrilo-metodské duchovné dedičstvo. Dámy a páni, tam je niekde materiálne ohnisko pravdy. Áno, zákony ak nebudeme v tomto duchu, pán kolega Poliačik, prijímať aj v tomto parlamente, obávam sa, že narážame na ústavnosť Slovenskej republiky, áno, to je nový právny pohľad, ktorý tu možno si netrúfal nikto zatiaľ vysloviť, ale je to tak. A predpokladám a chcem veriť tomu, že aj pána prezidenta Slovenskej republiky viedli k vráteniu tohto zákona aj tieto odkazy na ústavnosť. A to, čo budeme prežívať v priebehu desiatich dní, myslím, je dostatočným dôvodom na to, aby sme sa zamysleli nad tým, ako budeme hlasovať.

    Poukazovať len na pozitívnu stránku navrhovanej zmeny Trestného zákona je nenáležité preto, lebo hovoríme o tom, že tým, ktorí len málo drogy užijú, tak ten Trestný zákon umožní, aby neboli trestne postihovaní tak ako doteraz nepodmienečnými trestami. Ale, dámy a páni, nie je tam problém v tých, ktorí užívajú malé množstvo drogy, ale v díleroch, tých, ktorí drogy ponúkajú, predávajú a nie v malých množstvách, ale v množstvách, ktoré ohrozujú mravnosť a ohrozujú budúce generácie.

    Preto očakávam aj od vládnej väčšiny v duchu toho posolstva, ktoré podpredseda Národnej rady vyslovil, že podporia...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Novela Trestného zákona, tak ako bola predložená v Národnej rade, naozaj to nie je ten odkaz, cez ktorý by sme sa hlásili k odkazu svätých Cyrila a Metoda. Naozaj paradoxne v tomto jubilejnom roku prijímame takýto zákon, to je čosi, čo je skôr na pohoršenie a nie nejako zvýraznenie naozaj slovenského ľudu, ktorý sa vždycky hlásil ku kresťanským hodnotám.

    Tak ako to kolega spomínal, drogy na jednej strane v zdravotníctve môžu slúžiť. Môžu slúžiť na potláčanie pri liečbe bolesti, tlmia bolesť, čo je dobré, čo je prosperujúce pre ťažko chorých, nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich ľudí. Avšak v spoločnosti tá istá droga sa nestáva medikamentom, ale je tá, ktorá ničí zdravie mladého človeka alebo akéhokoľvek človeka, či už jeho psychické zdravie alebo telesné zdravie. Droga je tým najhorším, čo môže byť. A dokonca má ešte širší rozmer. A to je ten sociálny. A v podstate vyraďuje takéhoto človeka zo spoločenského systému, teda pôsobí aj protispoločensky.

    Homoloby chce dosiahnuť naozaj nadštandardné práva pre homosexuálov, tak ako to kolega spomínal. Aj ja si to myslím. A to nemôže byť nijaká skupina tu vyvyšovaná nad iné sociálne skupiny. Rodina a manželstvo je tou inštitúciou, ktoré si zaslúži ochranu. Budúcnosť našej krajiny musíme stavať na rodine a na manželstve. Tak sme to aj sľubovali. A ja som to aj tak sľuboval na ústavu, viac než pred rokom, odvolávajúc sa práve na ústavu a aj jej preambulu, ktorá hovorí o kresťanských hodnotách a kresťanských tradíciách, ku ktorým sa stále hlásime skrze tento Trestný zákon, tak ako bol v máji prijatý.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem za vaše vystúpenie. A v plnej miere sa stotožňujem s tými sadzbami, nemali by sme ich znižovať, ale zvyšovať, pretože to nie je cesta pre ďalšiu generáciu, aby sme ponúkali doslova takýto podľa mňa balast. Chceme, aby sa ďalšia degenerovala alebo aby nám rástla? Ja to vidím ako analógiu s fajčením. Keď sme boli mladí, roky ukázali, že, áno, frajer, zafajčím si. V každom filme to bolo. A zrazu po desiatkach rokoch sa svet učí, čo vlastne to fajčenie prinieslo. A karta sa obracia. Ja sa pýtam, keď sa celý svet zblázni, zbláznime sa aj my, skočíme do studne, nemáme vlastnú mieru hodnôt, vlastný rozum, slovenský národ? Ako ste povedali, mali by sme byť štátnikmi. A ja tvrdím stále, pán poslanec, pani poslankyňa, a to je jedno, na ktorej úrovni si, či si na komunálnej, VÚC-karskej, euro, Národnej rady, štátnej, tvoje ja sa týmto sľubom mení na my. Takže zabudni na tvoje ego, tvoje podnikanie. Ale sme my, občania, ktorých zastupuješ a ktorí ti dali hlas vo voľbách, ktorých si sa zúčastnil. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem vám, pán kolega, za to, že ste poukázali na to, že homoloby a Výbor LGBTI dostal do tohto návrhu zákona bod, ktorým sa rozširuje osobitný motív, nenávisť pre sexuálnu orientáciu. Ja spolu s kolegom Kvasničkom som v druhom čítaní pripravil pozmeňujúci návrh, ktorým sme navrhovali vypustiť tento bod, tento osobitný motív, myslím si, že len 37 poslancov bolo za tento pozmeňujúci návrh. A preto som bol rád, keď pán prezident aj kvôli tomuto bodu vrátil tento návrh zákona späť do Národnej rady Slovenskej republiky.

    A bol som rád, keď ste spomenuli výročie príchodu svätých Cyrila a Metoda na Slovensko, 1150. výročie, ktoré tohto roku budeme oslavovať, lebo obyvatelia Slovenska cez svojich zástupcov v Národnej rade Slovenskej republiky sa musia aj týmto hlasovaním rozhodnúť, či sa hlásime k odkazu svätých Cyrila a Metoda, k našej ústavnosti, alebo k tomu, aby homoloby, Výbor LGBTI takéto návrhy zákonov dával do Národnej rady Slovenskej republiky. O toto sa dneska hrá. Preto som bol veľmi rád, keď ste spomenuli ten odkaz na našu ústavnosť, na ústavu, na ktorú sme skladali všetci sľub. Ďakujem.

  • S reakciou pán podpredseda Národnej rady Figeľ. Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem kolegom, skôr za či potvrdenie alebo stotožnenie sa s touto líniou. Ja som veľmi rád skôr tomu, že nikto nespochybňuje, že preambula ústavy je súčasťou nielen textu, ale aj toho, na čo skladáme sľub a vyjadrujeme odhodlanie, aby uvádzalo do života, aby sa uvádzalo do života, nie aby sa ubíjalo, opomínalo alebo dokonca negovalo. V západných demokraciách, kde majú viac než desiatky rokov skúsenosti práve v duchu preambuly, ktoré mávajú aj zákony, nielen ústavné texty, sa vykonávajú jednotlivé konkrétne články a ustanovenia zákonov a ústavných zákonov. A práve pripomenutie si týchto súvislostí je veľmi dôležité pri hľadaní konkrétnych postojov pri detailoch, napríklad Trestného zákona, čo definujeme, čomu pomáhame a aké ovocie to podľa logiky histórie alebo vývoja prinesie. Takže ďakujem pekne za reakcie. A ubezpečujem vás, že práve v duchu zodpovednosti a nielen preambuly, ale celej zodpovednosti by sme mali hľadať odpoveď dnes, ako budeme hlasovať pri tejto novele Trestného zákona všetci, nielen opozícia. Ďakujem pekne.

  • V súlade s rokovacím poriadkom o slovo požiadal pán spravodajca. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ja som zvyknutý na to, že pán kolega Matovič tu prekrúca a zavádza. Koniec koncov keď si pozrieme hodnotenie jeho výrokov televíznych na serveri demagog.sk, tak je veľmi jasné, že viacej dbá na to, aby niečo pregnantne a ostro vyznelo, než na to, aby hovoril pravdu. To si môže každý občan skontrolovať sám. Je to verejne prístupné. A preto k jeho vystúpeniu som sa ani nešiel vyjadrovať, lebo je to niečo, na čo som už bol zvyknutý.

    Ale musím povedať, pán podpredseda parlamentu, pri všetkej úcte k vám, to, čo ste tu predviedli vy, už ma zo stoličky zdvihlo, pretože doviesť do takejto témy cyrilo-metodovskú tradíciu, tak to už chce akože veľkú dávku fantázie. Čo z tej cyrilo-metodovskej tradície teraz sa nás má týkať? Snaha vtedajších vládcov na tomto území vytlačiť kresťanov, ktorí tu už boli, a franských kráľov, ktorí tu kázali? To? Politické machinácie Cyrila a Metoda na tomto území, ktorí od pravoslávcov potom prešli do Ríma, aby si šli pýtať požehnanie pre nové Písmo a novú liturgiu? Alebo odkaz Svätopluka, ktorý nám je tu vztýčený nad Bratislavou, ktorý v momente, ako svätý Metod prišiel naspäť domov, tak ho zavrel do basy? To budú princípy, podľa ktorých sa budeme riadiť pri tvorbe zákonov? Ale to už si akože nerobme tu z toho zábavu. Ja nemám problém s tým, že vybrané osobnosti našich dejín budeme brať za významných dejateľov a pripíšeme im v dobe patričné miesto k tomu, čo pre obyvateľov Slovenska v tej dobe urobili, ale neťahajme to, prosím, do pragmatických záležitostí každodennej normotvorby, lebo sa z toho nikdy nevysomárime.

    Hovorili ste, pán podpredseda parlamentu, že máme byť štátnikmi a pracovať pre budúce generácie, že máme nie myslieť iba na ďalšie voľby, ale máme myslieť na ďalšie generácie detí a mládeže. Ja sa pýtam, kde ste boli posledných 20 rokov, kde ste boli, keď nebol vytvorený absolútne žiadny priestor pre terénnu prácu? A všetci terénni pracovníci, ktorí sa snažili problémy drogovo závislých ľudí riešiť priamo na uliciach, priamo medzi nimi, jediné, čo dostávali, boli polená pod nohy. A peniaze si museli ťahať od zahraničných nadácií, lebo by nemohli robiť nič. Kde ste boli vtedy? Kde ste boli, keď sa mala vytvoriť osveta aj osvetové programy, ktoré mali chodiť po školách? A tak ako všade inde vo svete funguje malá práca malých, presne zacielených programov na konkrétne skupiny. Kde ste boli vtedy, keď štát mal podporiť takúto prácu a mohol efektívne potláčať drogovú scénu, znižovať počty užívaných drog aj znižovať počty ich užívateľov? Kde ste boli, keď policajti marili prácu drogových terénnych pracovníkov? A tam, kde si vybudovali aspoň akú takú štipku dôvery a mohli začať pracovať priamo s ľuďmi v teréne, tak na druhý deň prišli policajti a celé to vyrejdili a mohli začínať všetci od začiatku. A bola minimálna snaha spolupracovať s tými, ktorí sa v tej scéne vyznajú. Veď KDH malo niekoľkokrát silové rezorty na svojej strane a mohlo v tejto veci pomôcť. To, čo ste tu predviedli, bolo farizejstvo, pokrytectvo a prázdne slová, pán podpredseda, žiadna snaha o riešenie tých problémov, ktoré v tejto problematike naozaj existujú.

    Ja netvrdím, nikdy som to netvrdil, ani som k tomu nikoho nenabádal, aby drogy bral. Úplne súhlasím s tým, že by bolo najlepšie, keby sa ich nikto v živote nedotkol. Áno, bol by to ideálny stav. Ale fakt, že ľudia z nejakých dôvodov niektoré drogy berú, proste je faktom. Tak to je, zo zvedavosti alebo z toho, že potrebujú riešiť svoje vlastné problémy alebo si potrebujú rozšíriť obzory vnímania reality. Drogy sú súčasťou ľudskej civilizácie minimálne odvtedy, čo niečo také ako ľudská civilizácia existuje. Vždycky mali v civilizáciách po celom svete svoje miesto. A koniec koncov aj na omšiach máme víno, aj na omšiach máme kadidlo. To všetko sú pozostatky sakrálneho užívania niektorých substancií v iných kultúrach. Tak u nás je to alkohol, tabak, ktoré tolerujeme. V Peru to budú iné látky. A v iných krajinách to budú zase iné látky. Ale vždy bude nejaká substancia, ktorá mení vedomie, dokonca v podobe sakrálneho nápoja, ktorý je využívaný pri nejakom druhu bohoslužieb. A ja to neobhajujem. Ja len hovorím, že to tak je. V globálnej spoločnosti sa tieto vplyvy jednoducho premiešali, látky začali cestovať po svete. A my sme mali sa s tým vyrovnať takým spôsobom, že pochopíme, prečo sa tak deje, a nie začať nezmyselnú vojnu proti drogám, pri ktorej všetci poprední odborníci na svete už konštatovali, že jednoducho nefunguje. Jediné, čo funguje, je snaha o pochopenie a snaha o minimalizáciu ujmy na strane každého, kto je v tomto procese zúčastnený.

    Pán podpredseda parlamentu hovoril o jasných princípoch v práve. A potom z nejakého dôvodu odbočil k prirodzenému právu, ktoré s právnym systémom ako takým vôbec nesúvisí. Okej, môžeme mať prirodzené právo v nejakom texte, ktorý má byť zjavenou pravdou. Ja proti tomu nič nemám. Ale reálne právo, reálna legislatíva má vychádzať v prvom rade z potrieb praxe. Má sa pozrieť, aké problémy my v praxi máme. A má sa ich snažiť riešiť. A keď tam hľadáme nejaké jasné pravidlo, tak to jasné pravidlo má znieť, podľa závažnosti konania má byť vymeraný trest. A keď vidíme, že existuje konanie, ktoré je trestané neprimerane, tak sa máme tomu prispôsobiť. A nech mi nikto nehovorí, že to, že niekto z Čiech si náhodou privezie jeden-dva jointy a podelí sa s nimi s kamarátmi na nejakom festivale alebo na nejakom vysokoškolskom internáte a náhodou má tá tráva potenciu trošku väčšiu a tým pádom tam ide nad desaťnásobok bežnej dávky, že toto je tak nebezpečný človek, že sa vôbec nemáme baviť pri ňom o tom, že by mohol mať podmienečný trest, ale máme ho rovno bachnúť na štyri roky do basy. Veď to je nonsens. A keď človek sem predstúpi s reálnym zdôvodnením toho, že takýto prípad môže nastať, tak jediné, čo mu príde naspäť, je klišé, zbytočný ideologický balast a minimálna snaha o riešenie problémov. Už sa, prosím vás, kolegovia, zobuďme. A keď chceme byť štátnikmi, tak opustime schémy, ktoré dávno mali byť z politiky von v 19. storočí. Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia traja páni poslanci, pán podpredseda Figeľ, pán poslanec Hrušovský a pán poslanec Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými... A hlási sa ešte pán poslanec Mikloško, stlačte trojku, pán poslanec, a pán poslanec Sulík s faktickou. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

  • Hlasy z pléna.

  • Ešte aj pán poslanec Uhliarik sa hlási s faktickou? Už ste do faktických po termíne prihlásený.

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre, ale treba to zatlačiť riadne.

    Nech sa páči, pán podpredseda Figeľ.

  • Ďakujem pekne. Neviem, či toto bola spravodajská reč, pretože tam patrí iné.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nech sa páči.

    Chcem povedať, že ťahať do diskusie cyrilo-metodskú tradíciu je našou zodpovednosťou práve pre preambulu, na ktorú sme skladali sľub. Skladali sme ho na ústavu ako celok. A táto tradícia, toto dedičstvo sa práveže opiera o prirodzený zákon, o prirodzené právo, ktoré platí aj po stáročiach a bude platiť, aj keď tu nebude ani Martin Poliačik, ani Ján Figeľ. A tí, ktorí konajú v súlade s prirodzeným právom, a pozitívne právo, o ktorom sa hlasuje v parlamentoch, prijímajú práve preto, lebo to potom má ovocie, má logické dôsledky, konajú dobre pre seba a pre budúcich. Ak to nebudeme robiť, práveže budeme deformovať právo, tak ako v mnohých historických okamihoch sa stalo, nielen u nás, ale aj v mnohých európskych štátoch.

    My, za minulosť len chcem dopovedať, sme vždy stáli na strane práva a obhajoby tých slabších, či išlo o drobný alebo organizovaný zločin, či išlo o šírenie, a teda, naopak, skôr obmedzovanie hazardu alebo drog, pretože sme to považovali za javy, ktoré potrebujú prísnu a presnú reguláciu, na rozdiel od vás, keď tu zmiešavate všetko možné, dokonca ešte aj víno s tým, či patrí alebo nepatrí do liturgických obradov.

    Chcem vás ubezpečiť, že práve konanie v duchu zodpovednosti by nás malo viesť k lekciám z histórie a konaniu podľa toho, čo je dobré pre Slovensko teraz, pre naše deti, v tomto roku, ale aj o dvadsať, tridsať, päťdesiat rokov. Toto bolo moje vystúpenie.

  • Pán poslanec Hrušovský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Nerozumiem, Martin, tej hystérii, ktorú si do toho vniesol. Trošku ma u teba prekvapila istá neznalosť histórie, tej dávnejšej na Slovensku z čias cyrilo-metodskej. A preto odporúčam, aby si si doplnil trošku túto oblasť.

    A teda prekvapilo ma aj tvoje tvrdenie, že vnášame do toho nejaký ideologický balast. Nie, to je zodpovednosť a povinnosť za štát a národ. Takto sa máme správať všetci tí, ktorí tu sedíme, nie ľahostajne sa prizerať na to, aké zákony prijímame. Ty si nadradil náš rozum nad všetko ostatné. Chcem ťa uistiť, že ak nebudeme rešpektovať prirodzené zákony a keby sme ich doteraz nerešpektovali, tak táto ľudská civilizácia možno už dnes neexistuje, taká, aká je, a možno už by vôbec neexistovala.

    K tej výčitke „čo ste robili, kde ste boli“. Nuž mohol by som tu veľa rozprávať o tom, čo Kresťanskodemokratické hnutie pre budovanie normálneho štátu s normálnym právnym poriadkom tu urobilo za tých viacej ako dvadsať rokov jeho pôsobenia v politike. Priateľu, boli sme svedkami toho, že tu sa ľudia vraždili, tu sa unášali ľudia do zahraničia. S takýmto marazmom sme sa tu museli vyrovnávať a s týmto sme museli bojovať, nielen s drogami, ale so všelijakými inými morálnymi pokleskami. A to bolo Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré vždy stálo a podporovalo zákon, spravodlivosť a všetko, čo s takýmto budovaním štátnosti súviselo. A ten duch ústavy, ktorý je v preambule...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. No v Národnej rade aby sme mali drogovú prednášku, tak ja už som to komentoval, nie je to vhodné. Ja poviem, vďakabohu, tých peňazí došlo a tých grantov nebolo viac. Martin, ak takto vyzerali protidrogové prednášky, no zlá protidrogová prednáška je vynikajúcou práve prednáškou, ako realizovať a aplikovať drogy. Ja keď som bol v mladých časoch, ja som sa tak preniesol do svojho detstva a mladosti, my sme túto tému vôbec nepočuli. Ani sme nevedeli, čo sú drogy. Ale prečo? Lebo sme boli zamestnaní. Rodičia nás dokázali vyťažiť aj v povinnostiach, áno, sme sa zapájali aj v rodinných aktivitách, keď sme ako rodina trávili spoločne voľný ten čas. A takisto sme športovali ako mládežníci, ako športovci. Myslím si, že tá prevencia sa dá robiť úplne nenápadnou formou a nemusíme výrazne nejako zvýrazňovať, že tu je problém nejakých drog, lebo veľakrát tieto decká práve nabádame k tomu, aby sa tým zaoberali a, naopak, aby začali tie drogy užívať.

    Spochybňovať našich vierozvestcov svätých Cyrila a Metoda práve na pôde parlamentu a v nadchádzajúcom sa sviatku, tak je to čosi úplne, čo je veľmi neslušné voči nositeľom gramotnosti a našej kultúry aj našej identity, ku ktorej sa hlásime. A hlásime sa aj skrze preambulu slovenskej ústavy. Hlásime sa k odkazu svätých Cyrila a Metoda. A to je dobre, že sa k tomu hlásime, pretože tie korene naozaj sú kresťanské. Slovenského ľudu naozaj sú kresťanské tieto korene. A hlásime sa k tomu, čo nám naši otcovia tu zanechali.

    Ja stále som vo svojom živote stál na strane slabších, chudobných a utláčaných. Budem stáť na ich strane aj teraz. Cesta drog nie je našou budúcnosťou a sloboda je ukrytá práve v...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Poplietol si, Martin, všetko možné dohromady, krumple s banánmi. A to v podstate nejde. Spomínaš omšové víno, kadidlo a proste alkohol, cigarety, čo je to k tomu. No to je úplná kravina. Nemá to žiadny súvis s týmto.

    Mečiar dal do ústavy cyrilo-metodskú tradíciu, áno, to bolo pekné. Aj sme na to hrdí. Ale odvtedy sa to tisíckrát poprelo a mnoho vecí je protiústavných. Cyril a Metod to nemysleli tak, ako je to dnes. Isteže Cyril a Metod to mali ťažké. Treba to aj odmýtizovať. Boli svojím spôsobom mučeníci, vyhnali sa od nás. Celá ich misia, by som povedal, akoby skončila krachom a inde. Liturgiu im schválili. A vzápätí ju zrušili a tak ďalej. Treba o tom hovoriť, ale to nijako nesúvisí s týmto.

    Drogy sú svinstvo. To treba jasne povedať. A tí, ktorí ich berú, sú v podstate stratení. Keď sa nechcú z nich vyliečiť, a väčšina z nich sa nechce vyliečiť, tak darmo ich budete miliónovými liekmi a onými napchávať. Za chvíľu to zoberú zase. Čiže treba prevenciu, samozrejme, v prvom rade, už od malička v rodine, ale aj represiu, ktorá je nutná. Ja si tiež myslím, že keby dostali tí úplní, ktorí do toho padli celkom nevinne, to sa dá dokázať, podmienku, nič by sa strašné nestalo. Ale proste ja som bol v protidrogovej prvej komisii predseda. Dva roky sme robili krásne veci, čo sa malo urobiť. Potom sa to zahodilo. O desať rokov sa na to zabudlo. Potom sa s tým začalo na zelenej lúke znova. Čiže je to troška ináč.

    A zabudol si na druhú časť zákona, cez výbory poslanecký návrh o trestaní lekárov bez hocijakého pripomienkového konania. A to, sa mi zdá, je podstatnejší problém, ako to, o čom si ty tu rozprával. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. No, samozrejme, drogy sú svinstvo. A, Martin, si to aj jasne povedal, nielen dnes, ale viackrát, len to vždy nejako zanikne. No ale rovnaké svinstvo je aj alkohol, cigarety, kofeín, taurín, kadečo. A je to, skrátka, súčasťou nášho života. No a preto otázka by mala zaznieť inak. Otázka by mala znieť: Kedy má štát oprávnenie vstupovať do súkromia občanov? A v tomto momente teraz vytiahnuť vetu typu, prirodzené zákony treba rešpektovať, tak to je niečo, Paľo Hrušovský to práve povedal vo faktickej poznámke, s čím si ja neviem nič počať, lebo zakázať marihuanu je podľa akého prirodzeného zákona? Pre mňa sú prirodzené zákony typu neviem čo, kinetická energia rovná sa mv na druhú, alebo nejaké iné. Ale prirodzený zákon, že nikotín je dovolený podľa prirodzeného zákona a THC je zakázané, ja taký zákon nepoznám. A preto by mala byť na prvom mieste otázka, kedy má štát právo sa rýpať, diktovať ľuďom, ako majú žiť alebo im v niečom brániť. A myslím si, že malo by to byť najmä vtedy, keď títo ľudia páchajú škodu niekomu inému. Ale keď chcú páchať škodu sebe, to už je jedno, z akých dôvodov to robia, tak tam im príliš vstupovať do súkromia, mali by sme byť teda s týmto veľmi opatrní. Aktuálna diskusia napríklad prebieha s inou drogou. A tou je nikotín. Európska únia ide zakázať mentolové cigarety. Prečo? Prečo si ja nesmiem zapáliť mentolovú cigaretu, alebo marihuanovú? Lebo pán Kuffa si myslí, že prirodzený zákon treba rešpektovať, alebo Jano Figeľ povie, že prísna regulácia v duchu zodpovednosti je...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou pán poslanec Poliačik. Nech sa páči.

  • Kolega Hrušovský, ja veľmi rád si vypočujem, v čom som sa mýlil pri tej historickej analýze, či nie je pravda, že pred Cyrilom a Metodom tu boli franskí kňazi, ktorí boli kresťanskí, alebo či nie je pravda, že Metod bol zatvorený do basy po návrate na naše územie. Ktorýkoľvek z tých faktov si nechám ozrejmiť, ak bude treba.

    Čo sa týka posledných 20 rokov, ja neberiem, že KDH veľakrát stálo na tej správnej strane a pričinilo sa o pád Mečiara a tak ďalej. To ja im neberiem. Ale čo sa týka drogovej politiky, tak ste tu napáchali jednoducho kopec zla. A keď si to porovnáme len s českým prostredím tých staníc terénnych pracovníkov, majú ich od štátu podporovaných vyše 50 v Čechách a funguje to. U nás ich máme 2 a tie musia zo svojich vlastných peňazí žiť, lebo štát im nedáva nič. A samotná téma, ktorú, keď si ju tak chcete nazvať, boja proti drogám ide stále, stále nižšie a má stále menej kompetencií človek, ktorý na vláde je za ňu zodpovedný. Dokonca teraz bola podradená ešte až pod ministerstvo zdravotníctva a už nie je prierezovou témou. Takto sa my systematicky týmto zaoberáme na Slovensku.

    Pišta Kuffa, no ty keď si bol mladý, tak si nemohol o drogách nič vedieť, jednak pre to, že bolo blokované rádio zo Západu, jednak preto, že si žil za železnou oponou. Ale ja ti môžem povedať, že v deväťdesiatych rokoch, keď tu zavalili drogy celé Slovensko, tak ja som to videl na svojich kamarátoch, ktorí boli totálne nepripravení na to, že to sem príde. V Považskej Bystrici boli ľudia, ktorí sa nastreľovali heroínom na zastávkach autobusu a policajti nevedeli, čo s tým majú robiť, lebo na to absolútne neboli pripravení. A tam vznikli najväčšie tragédie. A tam bola zodpovednosť štátu za to, že sa tie problémy neriešili. Chvalabohu, sme tu mali ešte osvietených ľudí typu pána Okruhlicu, ktorí na to upozornili, a máme výborne substitučné programy liečby, ktoré už sú...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči, pani podpredsedníčka Jurinová, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, v prvom rade začnem tým, že mi je veľmi ľúto hlavne to, ako, Martin, zjednodušuješ, paušalizuješ, by som povedala, až dehonestuješ niečo, čo mnohí ľudia považujú možno za základný smer svojho života. Vidím, že príliš irituje tvoje myslenie zmienka o kresťanstve, zmienka o cyrilo-metodskej tradícii. Ale nebudem sa tomu veľmi venovať.

    Som veľmi rada, že prezident splnil možnože očakávania celej opozície a vetoval zákon a vrátil Trestný zákon do parlamentu. Málokto to očakával. A beriem to možno ako takú satisfakciu od pána prezidenta za všetky tie prešľapy, ktoré urobil doteraz. Je to aj znak toho, že má prezident možno okolo seba ľudí, ktorí nerobia len na politické zákazky, ale možnože sa veci rozumejú a ide celkovo o rozumných ľudí.

    Svoj príspevok rozdelím do troch oblastí, ktoré sa venujú tým základným problémom.

    A hneď v prvom bode sa začnem venovať tomu, k čomu sme dávali aj v druhom čítaní pozmeňujúce návrhy. A týka sa to hlavne osobitného motívu. Ako vieme, v prvom bode svojich výhrad sa pán prezident venuje problému, ktorému sme sa už venovali. Vystúpili sme v rozprave. Predtým sme absolvovali stretnutie s pánom ministrom, kde sa nás snažil presvedčiť o tom, že navrhnuté znenie zákona, je to správne, pretože, to ešte raz zopakujem, bola taká politická objednávka. Týkalo sa to osobitného motívu a nenávisti voči určitým skupinám. Vtedy ma to dosť heglo, že to bola politická objednávka. Vôbec mu nevadilo, že existujú platné dokumenty Rady Európy, Európskej únie a platná Koncepcia boja proti extrémizmu. Napriek tomu a paradoxne aj napriek dvom smerniciam Európskeho parlamentu a Rady, ktoré boli hlavným zmyslom tejto novely Trestného zákona, väčšina tejto snemovne hlasovala aj proti našim pozmeňujúcim návrhom a vládni poslanci schválili teda takéto znenie.

    V § 140 písmeno f) znie: „z národnostnej, etnickej alebo rasovej nenávisti, nenávisti z dôvodu farby pleti, nenávisti pre sexuálnu orientáciu alebo“. Ako si pamätáte, zmena v našich pozmeňujúcich návrhoch spočívala v doplnení tzv. osobitného motívu o nenávisť pre sexuálnu orientáciu. V našich návrhoch sme sa usilovali presvedčiť vás, vážení kolegovia, o tom, že rovnakú pozornosť a váhu si zaslúžia aj iné odlišné skupiny. Preto sme vám dali na výber. V jednom pozmeňujúcom návrhu sme vymenovali viaceré odlišné skupiny analogicky tak, ako je to už v iných písmenách § 140, berúc teda do úvahy argumenty pána ministra, že zákon nemôže obsiahnuť všetky prípadné skupiny, respektíve motívy, mali by byť čo najpresnejšie definované, druhú možnosť, že nenávisť k odlišnej skupine bude zadefinovaná všeobecne tak, aby sa do definície vošli všetky alternatívy. Bohužiaľ, obidva návrhy ste odmietli. Sme však presvedčení o tom, že schválená úprava je nelogická a nesprávna, keď akoby vyníma skupinu ľudí s odlišnou sexuálnou orientáciou. Nemyslím si, že môj argument je homofóbny. Skôr sa mi zdá, že násilné tlaky na odlišné zaobchádzanie so skupinou alebo skupinami sexuálne odlišne orientovaných ľudí budú najviac škodiť práve tejto skupine, minimálne, čo sa týka verejnej mienky, ktorú to už dráždi. A nemá to nič spoločné ani s konzervativizmom, ani s katolicizmom. O tom som presvedčená. Vzhľadom na úprimné presvedčenie, že prijatá právna úprava nie je správna, pripravili sme aj samotnú novelu, tak ako to aj kolega Matovič spomínal, novelu Trestného zákona. Predložili sme ju na túto schôdzu. A potom prišlo to prekvapenie od pána prezidenta vo výhrade k prijatému zneniu úpravy osobitného motívu. V tomto bode doslova píše: „Zvýraznenie ochrany určitej spoločenskej skupiny a jej príslušníkov nemôže neprimerane spôsobovať absenciu ochrany iných spoločenských skupín a ich príslušníkov, či už je to z dôvodu spáchania trestného činu z nenávisti, napríklad k určitému náboženstvu, presvedčeniu, pôvodu, pôvodu rodu.“ Z uvedeného dôvodu nepovažujem rozšírenie definície osobitného motívu podľa čl. I bodu 22 § 140 písm. f) schváleného zákona za odôvodnené z hľadiska ochrany jednej z mnohých spoločenských skupín a jej príslušníkov. Pán prezident teda navrhuje vypustiť v článku I bod 22. Podľa môjho názoru sa tým síce vráti znenie do predchádzajúceho stavu, ale po tom všetkom, čo sme si už na túto tému vypočuli a povedali, môže už byť táto problematika natoľko jasná všetkým poslancom, že snáď s väčším pochopením prijmú aj náš návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon a ktorý má číslo parlamentnej tlače 582, že nebude problém zahlasovať zaň, pretože si myslím, že to bolo už niekoľkokrát a dostatočne vysvetlené s akým záujmom to robíme.

    V ďalšom bode svojho rozhodnutia sa pán prezident vyjadril k bodu, ktorý bol predmetom naozaj veľmi širokej turbulentnej, však sa to udialo aj teraz, rozpravy, a to k schválenému zneniu, ktorým sa znižuje dolná sadzba trestu odňatia slobody pri trestnom čine nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi zo štyroch rokov na tri roky. Podľa pána prezidenta platná a účinná zákonná úprava, ktorá ustanovuje dolnú hranicu aj hornú hranicu trestnej sadzby pri trestnom čine upravenom v § 172 ods. 1 Trestného zákona je primeraná. A využitím trestnoprávnych inštitútov umožňuje v trestnom konaní zohľadnenie všetkých špecifík daného prípadu okolností spáchania trestného činu i osoby jeho páchateľa. Som veľmi rada, že opäť si v tejto veci pán prezident osvojil argumenty opozície, pretože som presvedčená, že cíti, že ide o zvýhodnenie nielen tých, ktorí majú drogu pre vlastné použitie, ale najmä tých, ktorí drogu ponúkajú ďalej. A prezident pochopil, že toto nie je v prospech občanov, v prospech celej spoločnosti. Som zásadne proti znižovaniu sadzieb pre dílerov drog, pretože pre užívateľov existuje možnosť miernejšieho trestu, podmienečného trestu.

    Na druhej strane ma však udivuje neuveriteľná prísnosť voči zdravotníckym profesiám, ako ju predstavujú skutočné bezprecedentné pozmeňujúce vládne návrhy, ktoré išli cez výbor, bez pripomienok, v tichosti mali byť schválené. Nesúhlasím s takýmito zmenami. A nesúhlas vyjadrili aj takmer všetky odborové organizácie zdravotníckych pracovníkov na Slovensku. A podporu slovenským zdravotníkom vyjadrili aj mnohé európske zdravotnícke organizácie vrátane najväčšej organizácie lekárskych odborov v Európe v liste premiérovi, predsedovi parlamentu aj ministerke zdravotníctva. Federácia nesúhlasí s tým, aby sa vyhlasoval stav núdze v niektorom z členských štátov Únie v čase mieru. Citujem z tohto listu: „Stav núdze nemôže byť dôvodom pre určité opatrenia uložené iba pre zdravotníckych pracovníkov, ale mal by sa týkať všetkých bez ohľadu na profesiu,“ uvádza sa v liste. Pevne verím, že tieto postoje zavážia pri hlasovaní vládnych poslancov, ak už hlasy v opozícii boli odsúdené na neúspech.

    V konečnom dôsledku aj keď prezident navrhuje akoby zníženie jedného z trestov, stále sa mi zdá úplne nedobré, že v podstate ticho súhlasí so systémom, ktorí poslanci vládnej strany SMER navrhli. Súhlasí s kriminalizáciou lekárov a všetkých zdravotníckych zamestnancov. Podľa mňa im beriete možnosť rozhodnúť sa tak, ako je to pri iných povolaniach, aj keď musím povedať, že pred rokom a pol, keď sa diali veľmi dramatické veci, začal protest lekárov a situácia bola veľmi vyhrotená. Dokonca musím povedať, že som sa aj možno nesúhlasne vyjadrovala k tomu, ako lekári pôsobili. Som presvedčená o tom, pretože s mnohými som sa rozprávala, že aj v tej navyšpičkovanejšiej atmosfére boli pripravení zasiahnuť, pokiaľ to bolo treba. Takže zdá sa mi až príliš silný a hrozný postup urobiť kriminálnikov zo všetkých zdravotníckych pracovníkov. Myslím si, že to je príliš silná káva na to, čo sa môže udiať. Myslím si, že extrémna situácia, ktorá by mohla len hypoteticky nastať, je riešená extrémne totalitne. A dávam si otázku, aké budú mať možnosti využiť svoje ústavné právo práve zdravotnícki pracovníci? Preto skrátenie obdobia z troch rokov na dva roky pri odobratí licencie sa mi zdá ako veľmi slabá satisfakcia za to, čo podstúpia, teda tú kriminalizáciu. Je mi, ešte raz zopakujem, ľúto, že prezident sám nenapadol celý systém kriminalizácie zdravotníkov, ale iba čiastočne zmenšil krivdu voči zdravotníckym pracovníkom.

    A vás vyzývam, páni poslanci, z jednej aj z druhej strany, aby sme boli zodpovední a aby sme podporili život, aby sme podporili aj tých, ktorí chránia život.

    Vyzývam poslancov strany SMER, aby svoje presvedčenie, ktoré, verím, neprotirečí z ich prirodzeným vnímaním reality, uplatnili a prijali pripomienky prezidenta. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani podpredsedníčky s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja páni poslanci, pán poslanec Poliačik a pán poslanec Kuffa. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

  • Erika, nedávaj mi, prosím, do úst niečo, čo som nepovedal. Ja určite nekritizujem kresťanstvo ako také, ani cyrilo-metodovskú tradíciu ako takú. Ja veľmi dobre viem, čo u ľudí znamená. Ale ak dovolíš, tak historickú pravdu budem hodnotiť vyššie ako to, čo si niekto odvádza len na základe pár prebratých faktov. A aj čo sa týka kresťanstva, tak radšej pôjdem po konkrétnych materiáloch a konkrétnych filozofických princípoch, ako by som mal proste teraz nekriticky prijať, že je to pre ľudí dôležité a vôbec sa do toho nemám púšťať. Ja mám veľkú úctu aj pred kresťanstvom. Sám som vyštudoval na škole, ktorá má veľmi dlhú kresťanskú tradíciu. A keď si dáš do googlu pojem situačná etika, tak som sa s kresťanskou situačnou etikou vyrovnával aj vo svojej diplomovej práci. Takže ja mám veľkú úctu k náuke, ale mám veľmi vysoko nastavenú latku pri tom, ako by sa mali zneužívať alebo využívať takéto ideologické barličky pri tvorbe legislatívy. A nie som určite zástanca toho, aby sme povedali, toto je pre ľudí dôležité a tým pádom sa toho nebudeme dotýkať, zvlášť keď to môže vytvoriť pravidlo, ktoré je pre spoločnosť z môjho pohľadu škodlivé. Ďakujem.

  • Tiež chcem oceniť, na to som zabudol pri predchádzajúcej faktickej poznámke, iniciatívu pána prezidenta, že vracia tento zákon opätovne do Národnej rady. Áno, aj zníženie trestu a zmiernenie negatívnych dopadov na zdravotníkov, aj to je forma. Ale tak ako to kolegynka Erika Jurinová spomenula, je lepšie, aby sa odstránila celkom tá diskriminácia. Vieme veľmi dobre, že povolania lekára a zdravotníka je špecifickým povolaním. Zdravotník a lekár jednoducho musí sa vzdelávať celý život, počas celej svojej praxe. A dokonca aj lekári, ktorí sú už aj na dôchodku, aj tí ďalej pokračujú vo svojom vzdelávaní. Neviem si predstaviť, že by takýto lekár na dva roky bol vyradený zo svojej činnosti. To je čosi, čo veľmi negatívne pôsobí na jeho odborný rast.

    Rovnako chcem pripomenúť pri tej príležitosti, tiež ma napadla tá skutočnosť, kde priemerný vek obvodných lekárov osciluje kdesi okolo 60 rokov. Pediatri sú tu zhruba pri hranici 55 rokov. My máme nedostatok lekárov. O chvíľu to bude akútny nedostatok lekárov, lekárov prvého kontaktu. Ak my budeme kriminalizovať lekárov skrze Trestný zákon, a je to také dosť zlé, že predkladá to práve minister spravodlivosti, ktorý týmto zákonom by kriminalizoval lekárov, to je čosi, čo ešte horšie a negatívnejšie sa dotkne mnohých občanov na Slovensku. Možno Bratislava, Košice a veľké mestá, tam, kde tí lekári sú v dostatočnom množstve, tak to nepocítia. Ale periféria Slovenska, kde mnohí sme odkázaní na pomoc obvodných lekárov, bude to veľký problém pre túto krajinu.

  • S reakciou pani podpredsedníčka. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. No, Martin, ale ty si sa dotkol podstaty vnímania alebo našej podstaty. Skús si prehrať to, čo si povedal. A na mňa to naozaj pôsobilo veľmi, že si mal záujem uraziť mnohých z nás. Je mi to ľúto. Fakt, to, čo som povedala na začiatku, že mám pocit, že si to príliš paušalizoval, zjednodušoval a hlavne dehonestoval, mne z toho vychádza. To, ti hovorím, je pocit z tvojej reči. A za tým si takisto stojím tak ako ty. Chápem, že hľadáš argumenty historické, ideš po faktoch. To je dobrá vec. Ale zabúdaš možno aj na iný rozmer. A na to ti, myslím, aj pán Hrušovský povedal, že neexistuje len rozum, je to aj niečo ako možno iné vnímanie, nepoviem, citové vnímanie. Ale toto si, skrátka, prehnal, myslím si, veľmi jasne.

    A k tým zdravotníckym zamestnancom. Naozaj oceňujem, že minister v týchto dvoch pripomienkach, mám pocit, akoby načúval argumentom aj opozície, aj keď to je možno naivná predstava, to je jedno, ale pri tých zdravotníckych pracovníkoch sa prezident stotožnil s navrhnutým systémom. A to mi je teda veľmi ľúto. Je veľmi zlé, že veľmi ľahkým spôsobom bude možné zo zdravotníckych pracovníkov urobiť kriminálne živly. Ďakujem.

  • Nech sa páči, pán poslanec Hlina, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, tak je to tu opäť. Už si drogová koalícia myslela, že je to vybavené. A vidíte, chybička se vloudila. A je to tu znova. Čo pridať argumentačne tak, aby sa človek nemusel opakovať? Ale skôr, ako to poviem, a poviem aj niečo nové, tak zrekapitulujem to, lebo vy máte naozaj pocit, že robíte niečo dobré.

    Vážení kolegovia, robíte zle. Nikto tu nepredniesol srdcervúci prípad trpiacej dievčiny alebo mladého chlapca, ktorý si niekde omylom zapálil marihuanu. Ani to tu nikto neprednesie, lebo neexistuje. Existujúca norma pozná také niečo ako mimoriadne zníženie trestu. pozná také niečo ako dohodu o vine a treste. To všetko pozná, napriek tejto demagógii, čo tu spravodajca, nie tento konkrétny, ale ten predchádzajúci, hovorí a splieta. To dávno tento Trestný zákonník poznal. Vážení, ja nehovorím, že som zo stredoveku, že chcete niekomu pomôcť v tom, čo je, zdá sa aj faktom, že proste už tu hulí kdekto. Prosím vás, existuje také niečo ako ľahká a tvrdá droga. Vy týmto ustanovením to dávate do všetkého vsjo ravno (všetko jedno). Presne to robíte. Keby mal niekto úprimný, skutočný záujem pomôcť niekomu, ktorému sa omylom vo vrecku nájde viacej gramov drogy marihuany, tej slávnej marihuany, neviem, kde šiel velebovač tej drogy, prosím vás pekne, to sa dalo elegantne vyriešiť aj v ustanovení, lebo účinná látka je THC, ten tetrahydrocannabinol. To ste mohli dať tak. To znamená, ste to mohli, áno, dať pre tých, ktorých by chytili s tou drogou, kde účinnou látkou je THC. Tak by to bolo. A by ste to mali elegantne vyriešené, nikto by vám nič nemohol povedať. Čiže naozaj by ste odlíšili tých, ktorým teda máte aj úprimný záujem pomôcť. Ale tu by niekto musel s vami hrať fér hru, ale s vami nikto nehrá túto fér hru. Táto ad hoc vytvorená drogová koalícia, vážení, nevšimli ste si, sa vám rozpadla hneď po hlasovaní? Viete, to je aj takým znakom tej účelovosti. Po odhlasovaní pán Poliačik podal trestné oznámenie tu, myslím, na predsedu parlamentu alebo na koho. Viete, chlap strelí po papuli hneď. Nečaká na účelové neviem čo a potom uteká. To je výrazom toho, akú hru tu hráme. Po tom všetkom, po tom, keď drogová koalícia splnila svoju úlohu, tak uteká podať trestné oznámenie. Vás zneužili, vážení. Vy neviete, čo robíte. Ja som povedal, veleboval drogy, dlho som rozmýšľal, či to poviem alebo nepoviem, pán Poliačik v Rádiu FRONTINUS, oni to zo zákona musia uchovávať, povedal, že zapáliť si marihuanu nie je problém cez víkend. Prosím vás pekne, tu sedí a spravodajcuje váš zákon, za ktorý vy zahlasujete. Toto chcete? Treba si povedať pravdu. Pravda je taká. Je archíve Rádia FRONTINUS. Tu bude splietať, že je proti drogám. Nie je proti drogám. Vás zneužil a využil. A vy idete za to zahlasovať. Čo je dokázateľnejšie? Prosím vás pekne, argumentačné roviny, aké tu predvádzajú niektorí, sú, členom SaS je vyšší súdny úradník, ktorý zo svojich psychodelických predstáv rieši aj problémy reálnych ľudí. To by stálo za to, sa na to pozrieť. Vážení, tento človek napísal, v mojom prípade, že som sa niekde pomýlil, v Kariére „díler tvrdej drogy“. Áno, máme gastronómiu. Áno, to je tá komunikačná stratégia, ktorú tu teraz predstavili. Pre nich sú díleri tvrdej drogy. A teraz som sa na to dneska ráno pána Poliačika pýtal. A ja mu vravím: Prosím vás, ak je to argumentačne tak, že ten, kto má v gastronomickej prevádzke nejaký alkohol a je v predajni díler tvrdej drogy, je aj tá pani v Jednote, aj tá pani v Tescu díler tvrdej drogy? Povedal mi, že áno. To mi dneska ráno povedal. A ja sa ho pýtam: Je pán Sulík, ktorý si sem-tam dá pohár vína, užívateľ tvrdej drogy? Povedal, že áno. Vážení, to je presne to. To je presne na zmätenie tohto. Všetci sa dostaneme pod tento teror, kto všetko je dílerom drogy. Čiže, vážení, zo státisíce ľudí, ktorí robia v Tescu, v Jednote a majú možno malú reštauráciu, malý penzión, sú podľa tejto argumentačnej roviny díleri tvrdej drogy. A všetci tí, čo si sem-tam dáte pohár vína, tak ste užívatelia tvrdej drogy. Toto je presne argumentačná rovina, na ktorej sa to bude stavať. A v tejto rovine sa schová to, že tých skutočných dílerov amnestujete. To je presne to. O tom je to celé. Vás zneužili na to. Niekto mal možno o to záujem taký, aký ho mal. Prosím vás pekne, srdcervúci prípad nešťastného mladého muža nikto nepredstavil ani nepredstaví. Ale ja vám predstavím už po roku x prípadov, kde díleri budú podľa tohto zákona oslobodení, pretože k tomu sa bude dať dopracovať. Potom po roku vám to tu šplechnem do tváre. Ako sa budete potom tváriť? Totiž tie prípady budú. Ja vám ich donesiem. Nepoviem pritom celé meno, ale V. K. alebo neviem čo, asi tak, aby som neurobil nejakú chybu. Tých prípadov bude niekoľko.

    Niekto prijatím tohto zákona objavil to, čo som spomenul minule, blue options, objaví to, čo potrebovali. Potrebujú mať diapazón od probačného dohľadu po neviem koľko x rokov. Prosím vás, v tejto krajine ak je taká možnosť, aká bude, aký bude výsledok? To som vám tu minule hovoril, tí všetci chlapci, ktorí prídu do Lesnej na diskotéku v tom aute s čiernymi sklami, tak budú mať probačný dohľad. A tak sa vám budú škeriť, že to budete počuť až zo Sihelného. To je celé. O tom to je, vážení, prosím vás pekne. Prídu piati do auta, budú mať toho toľko, že budú to mať v príručnom vozíku a budú sa škeriť s tým, čo ste im prijali, ako ste im to prijali a že si s nimi už neporadíte. Na toto ste sa dali nahovoriť. Ak vám niekto predstavil úprimnú snahu niečomu pomôcť, vôbec to neplatí, vôbec to nie je pravda, absolútne. Prosím vás pekne, ak sa chce niekto ufetovať, uhuliť k smrti, nech sa páči, sú také krajiny, kde sa to dá. Ale prečo robiť zo Slovenska takúto krajinu? Ja nechápem, prečo to robiť z tejto krajiny, ktorá ešte ako-tak funguje v tejto oblasti. Týmto zákonom tomu pomáhate.

    Minule som vám hovoril o tých vašich starostoch a personalizovaní tej zodpovednosti, vážení. Toho prezidenta, mimochodom, váš premiér povedal, si máme vážiť. Tak, dobre, ja som to povedal, pán Lipšic to povedal, x ľudí to povedalo, že tento zákon je zlý. Z pohľadu toho, čo ste si mysleli o tom, čo idete riešiť, tak už vám to povedal aj prezident. Tak, vážení, za čo máte toho prezidenta, o ktorom váš šéf povedal, že si ho máte vážiť, keď vám povedal, že pomáhate tomu, o čom sa tu hovorilo, dílerom drog. Hovoril som o tom, aké sú možnosti personalizovať tú zodpovednosť. Dal som si tú prácu, že som si vás vypísal, je vás trinásť, ak sa nemýlil, vážení, tých starostov. Nerobte mi program na leto, prosím vás. Už video s pani Vaľovou je spravené. Môžem jej ho pustiť, keď dohovorím, ako to budeme púšťať, kto čo urobil. Dám vám jednu možnosť, ako by ste sa s tým vedeli vysporiadať. Ak vás je trinásť starostov a primátorov, ak vás je celkovo osemdesiattri, osemdesiattri mínus trinásť je sedemdesiat, chlapci moji zlatí a dámy, vaša drogová koalícia či partner má šesť poslancov, sedemdesiat plus šesť je sedemdesiatšesť, urobte skúšku pevnosti vašej koalície. Prijmite tento zákon spolu s nimi. No nie je to elegantné? Starostovia, primátori sa vyvinia, nemusím v lete nič robiť a SMER spolu tu s partnerom, to krásne sedí. To je symbolika. To je normálne znamenie od Pána Boha alebo z toho Cyrila, Metoda, ku ktorému tu kolega Počiatek nemá žiadnu úctu. Nemá úctu k ničomu, to je samozrejmé, to vieme. A hlúposti tu bude trúsiť a motať.

  • Reakcia z pléna.

  • Áno, je to Poliačik, prosím vás. Krásne sedí, sedemdesiat, vaši poslanci, mínus starostovia, plus partner vašej drogovej koalície, sedemdesiatšesť. To schválite, to prejde. Prosím vás, starostovia a primátori, nejdem sa tu už opakovať. Minule som, ináč, v tom výpočte zabudol veľké mesto spomenúť. Raši, to mi je ľúto, lebo v Košiciach je roboty dosť. Nejdem sa tu tým už opakovať. Prosím vás, nerobte mi program na leto, aby som to musel robiť. Elegantne, ešte hádam môžete, pani Mazúrová, odísť. Alebo nie? Nechápem to, odíďte, však zákon prejde. Oni sa zozbierajú, hej, nájdu sa, veď sú šiesti. A o piatej vám to prejde, v čom bude chyba, prečo by to tak nemohlo byť? A vy si nedáte hlavu pod klát. Vážení, čiže toto vám teda ako ústupový modul ponúkam, hej, ako možnosť, ako sa s tým vysporiadať.

    A neviem ešte čím mám pohroziť alebo čo mám ešte urobiť. Alebo ešte rozviniem a dorozviniem tú teóriu, či SMER je sekta alebo nie je sekta. To zase s tým súvisí. Včera, minulý týždeň sme tu mali, že potrebujete majetok, tak ste tu pána Kondróta nahovorili, že nech to donesie. A teraz potrebujete ešte vymyť mozgy. Na vymývanie mozgov slúžia okrem rečí, ja neviem čoho aj látky pomocné. Tak znova v zmysle toho, že nasadzujete a robíte to, k čomu pán Flašík teda zatiaľ stále údajne nevyjadril sa tak, že by som ja tomu uveril. Ale hovorme, že údajne to podpísal. Nastoľujete ten nový poriadok? A k tomu potrebujete, aby tí ľudia hulili, aby sa prehulili tam, kde s nimi sa dá už úplne ľahko aj obrať o majetok a už sú bezprizorní, už sa s nimi dá všetko robiť? Ste sekta alebo nie ste sekta? Sekta potrebuje mať takýchto ľudí, potrebuje mať toto nastavenie. Toto sekta potrebuje. Čiže idete sa utvrdiť v tom, že ste sektou? Je SMER sektou alebo nie je SMER sektou?

    Vážení, tuto sa opakujem, ale pre istotu to poviem ešte raz. Ak teraz nikto nedoniesol srdcervúci príbeh, tak ja vám o rok donesiem toľko srdcervúcich, nie srdcervúcich, ale hnusných príbehov toho, čoho je naša justícia schopná za vašej pomoci, poslancov, ktorí to odsúhlasili, hnusných príbehov niekoľko o tom, že koľko dílerov drog sa dostalo na slobodu podľa tohto ustanovenia, a na tých autách s tmavými sklami budú sa škeriť v tej Lesnej, budú sa škeriť v Šenkviciach, budú sa škeriť v Hnúšti, v Košiciach, neviem kde, úplne všade. A vy ste im k tomu pomohli, s ad hoc vytvoreným spojenectvom, ktoré ste si tu vytvorili, s partnerom, ktorý čaká len na to, kedy mu na to dáte hlasy, a potom vás pôjde udať. Viete, to sú také, by som povedal, jemné nuansy toho, že takto ja by som nerobil. Takto sa proste robiť nedá.

    Spomeniem na záver povinnú jazdu, aby som aj k tomu povedal, že je dobré aspoň to, že ste tých zdravotníkov uznali, že tá novela pána Valockého im tam neprejde.

    Čo sa týka tých zločinov z nenávisti, tam už bolo toho povedané veľa, tam sa k tomu vracať nechcem.

    Je naozaj kľúčovým momentom tá sadzba, aj keď sa to nezdá, a čo tým spôsobíte, vážení. Po roku tých prípadov bude toľko. Ja som raz dávno, to už je 10 rokov dozadu...

  • Ruch v sále.

  • Už končím, nebojte sa, aby ste to stihli odhlasovať. Trištvrte kubíka takého mramoru mám v jednom priestore. Je to taký hrubý neotesaný kameň, ale s jednou leštenou plochou. A dlho som rozmýšľal, čo s tým urobím. Po roku, keď zozbieram tie prípady tej zvrátenosti, ktoré týmto zákonom urobíte, tak tá plocha bude dosť veľká na to, neviem, koľko vás bude vážení, koľkí zahlasujete za tento zákon, nie je to ani také náročné, aby som ja do toho mramoru tie vaše mená, lebo som sa tu vyhrážal nie raz, vytesať dal. Naozaj budete v mramore, budete tam naveky. Ešte nájdem dobré miesto, kde ten kameň umiestnim. A bude tam napísané: „Títo poslanci dňa toho a toho zahlasovali za zákon, ktorý pomohol dílerom drog na Slovensku.“ Vážení, na vás záleží, či chcete byť na tej mramorovej platni, ktorá má trištvrte kubíka, ktorú, Števo, neodnesieš ani keby si chcel. Musel by si zobrať na to žeriav. Čiže tam, kde bude, bude dlho. Ani ho nerozbijete, ak sa niečo poväčšine rozbíjalo. Zvážte, či vám to za to stojí. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Mikloško, Vaľová, Galko, Kuffa, Martvoň, Sulík. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Mikloško.

  • Ja by som pánovi prezidentovi neďakoval veľmi za to, že vrátil tento zákon, pretože on ďalších 100 zákonov nevrátil a ani v tomto si nevšimol vážny dodatok k trestu lekárom, ktorý nebol vôbec v pripomienkovom konaní a iba z návrhu výboru jedného poslanca sa sem dal bez pripomienok a napriek mnohým pripomienkam opozície sa schválil a dneska sa znova schváli. Čiže mal pán prezident tiež namietať tam a nielen v tej časti prvej.

    Drogy. Pán Poliačik povedal, že používajú sa aj pre rozšírenie ľudských obzorov.

    No a neexistuje, to teraz hovorím Hlinovi, ľahká a ťažká droga. Je to proste tak, začneš ľahkou, pokračuješ tvrdou a končíš ľudskou troskou, kde už ti ani tá tvrdá nestačí.

    A posledná poznámka, pomiešanie krumpľov s malinami, vinných s nevinnými, alkoholu s drogami a fajčenie... Pamätám sa na zoznamy eštebákov. Vtedy sa zabudlo na normálnych eštebákov a hovorilo sa len o tzv. spolupracovníkoch a naraz sa medzi nich vlúdil prezident Havel, Rafael Kubelík, kardinál Trochta a ďalšie milióny ľudí. Čiže na jednom zozname sa objavili tí, ktorí naozaj boli udavači aj krv na rukách mali a aj úplne nevinní ľudia, ktorí sa tam dostali tak, čo nevie nikto, ako to bolo. A tým sa spochybnil celý zoznam. A to je nebezpečie aj teraz, keď sa všetky drogy dajú dohromady a miešajú sa krumple s marhuľami.

  • Pani poslankyňa Vaľová, nech sa páči.

  • Pán poslanec Hlina, ty veľmi rád rozprávaš o zákonoch, ako ich treba dodržiavať, a o všetkom možnom. Ty vieš, aký zákon si porušil, čo si uverejnil na YouTube? Ty si sám svoju fotografiu a svoj prejav ja neviem, aby si bol, prepáč, obojpohlavný, napísal pod mojím menom Jana Vaľová. Ty si uverejnil Jana Vaľová za zníženie trestov pre dílerov drog. A dal si tam svoju fotku, svoj obraz a svoj prejav. Alojzko, si ty Jana Vaľová? Nehnevaj sa, ale toto skutočne sa nerobí. A ty tu rozprávaš o tom, aký si fantastický. Takže buď taký láskavý, uverejňuj si svoje príspevky pod svojím menom, pod svojou identitou. Keď sa za ňu hanbíš alebo máš nejaký problém prevtelenia alebo neviem čoho, tak prosím ťa, neprevteľuj sa do mňa, lebo ja po tom vôbec netúžim. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. No, pán kolega Hlina, ja som si vypočul vaše vystúpenia a dovolím si len dve krátke poznámky povedať. Vy ste sa pýtali poslancov strany SMER, čo si vlastne oni myslia o prezidentovi. Neviem, čo si myslia oni o prezidentovi, ale ponúkam vám možnosť, že vám potom na štyri oči poviem to, čo si myslím o prezidentovi ja.

    A teraz druhá poznámka, čo sa týka tej drogovej koalície a toho, že kolega Martin Poliačik zároveň aj s nami chceme podporiť tento zákon a na druhej strane kolega Poliačik dal civilnú žalobu na predsedu Národnej rady Pavla Pašku. Podľa mňa je to úplne v poriadku. Nie je to žiadna drogová koalícia, vôbec sa to nevylučuje, pokiaľ predseda Národnej rady urobí niečo, čím kolegovi Poliačikovi poškodí, a ten zváži, že treba dať naňho aj tri trestné oznámenia, tak nech to spraví. Podľa mňa je to úplne normálne. Konkrétne napríklad v mojom prípade ja si tiež myslím, že Martin Glváč je kriminálnik. A po tom, čo sa dialo cez víkend, tak mám veľmi podobný názor aj o ministrovi vnútra Kaliňákovi, v súvislosti s tým prepadovým komandom. A bez problémov im zahlasujem za akúkoľvek dobrú normu, ktorú ich úradníci predložia. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Áno, je rozdiel medzi tvrdou a mäkkou drogou, ale toto bude tu zošorované. Obyčajne narkomani, ktorí začínajú mäkkou drogou, tak končia pri tvrdých drogách. Ale považovať pohár vína za tvrdú drogu, tak ako si to, kolega, spomínal, poukázal si pritom na Martina Poliačika, to je práve ten omyl. A to je tá chyba. Ako takýto človek môže pôsobiť v rámci nejakých preventívnych prednášok a porád, keď nevie ani v podstate posúdiť to, čo tou drogou je. Skutočne rád by som aj videl takú jednu z týchto prednášok. A dovolím si to povedať, že skôr títo poslucháči sú pomýlení ako usmernení. A to je tá chyba. Mladých ľudí, ktorí sú hľadajúci a veľakrát úprimne hľadajúci, práve cez takéto výroky a cez takéto naše nezodpovedné postoje veľakrát môžeme pomýliť.

    Dílerov drog nemôžeme chrániť, a to ani drobných, ani nijakých dílerov, bez ohľadu na to, či je niekto dílerom drobným alebo veľkým. Tak jednoducho to treba potláčať. Nerobme zo Slovenska a vôbec nie skrze tento parlament tu nejakých narkomanov a drogovo závislých, lebo Slováci takí zatiaľ nie sú, aspoň v prevažnej väčšine, chvalabohu.

    Fungovanie tu ako zvelebovača drog. Myslím si, že zvelebovač drog v slovenskom parlamente nemá čo hľadať, pretože vyzdvihovať nejaké zlo a poukazovať na to, že je to dobro, tým takto mýlime mnohých ľudí.

    Tichá drogová koalícia, ktorú si, kolega, spomínal, nemôže byť trváca, lebo ju spája zlo. Zlo, keď spája niečo, tak vždycky je to málo trváce. A stavať na nešťastí iných nemôže byť nikdy šťastím alebo trvácim. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Pán poslanec Hlina, no v prvom rade chcem uviesť pre záznam, nikto zo strany SMER nepodporoval, nikdy nepodporuje ani nebude podporovať dílerov drog alebo drogy. Jednoducho to, čo tu bolo povedané z vašej strany, no je iba ťažké nepochopenie. Ja vám to odborne vysvetľovať nebudem, na to, myslím si, máte veľmi šikovných právnikov v lavici, čo vám to vysvetlia.

    Základný problém je ale v tom, že my sa snažíme pomôcť mladým ľuďom, ktorí vďaka tomuto ustanoveniu, čo je platné, získavajú často podmienku a potom nám končia v systéme medzi nezamestnanými, lebo ich nikto nechce zamestnať. Čiže my sa snažíme mladým ľuďom pomôcť, lebo aj to dílerstvo nie je priamo nikde definované, ale pán minister spravodlivosti sa nám vyjadril na ústavnoprávnom výbore, že to dílerstvo potom pri tej veľkej novele Trestného zákona bude teda nejako definovať a už sa tomu bude venovať. Samozrejme, aj súčasná právna úprava obsahuje ustanovenie, ktoré úplne inak trestá, keď niekoho opakovane chytia s drogou ako takou. Čiže nám ide o to, pomôcť mladým ľuďom, ktorí mnohokrát nevedia, čo majú u seba alebo čo im niekto dal, alebo čo niekde nájdu, aby neskončili potom na úradoch práce, aby neboli zbytočne trestne stíhaní.

    Na druhej strane chcem poukázať na ten paradox. Tak vám vadí, keď my chceme pomôcť mladým ľuďom. Ale to, že tí mladí ľudia k vám chodia pravidelne dať si nejaké víno alebo pivo alebo teda občerstviť, tak vám nevadí? No tak pomôžte, skúste aj vy pomôcť, však aj vy žijete z tých mladých ľudí, sú to tie vaše podniky, tak berte to konštruktívne, že tým mladým ľuďom sa fakt chce pomôcť, aby neboli zbytočne trestne stíhaní. To je toľko z mojej strany.

  • Ďakujem pekne. No, pán Hlina, technicky vzato alkohol je tvrdá droga. Ten, kto ho užíva, je užívateľom tvrdej drogy. A ten, kto s ňou obchoduje, je obchodník s tvrdou drogou čili dílerom. No a otázka je ale, keď máme nejakého užívateľa, ktorý si dá teda túto tvrdú drogu, povedzme, ten pohár vína, alebo dva poháre, alebo dvanásť pohárov vína, tak prečo sa vám má do toho miešať štát? Prečo má štát hovoriť, toto smieš, ožrať sa ako doga, to je dovolené, ale dať si marihuanovú cigaretu, to je zakázané. Prečo? Preto, lebo vám sa to nepáči, pán Hlina. Nerozumiem tomu dôvodu. A opäť narážame na to, že väčšina politikov si myslí, že vedia lepšie, ako majú ľudia žiť a že im teraz musia do toho vstupovať a im to diktovať a im nakazovať a nariaďovať, ako majú žiť. A keď to robíme, tak buďme dôslední. A potom začnite vy u seba a nepredávajte mladým ľuďom alkohol, preto, lebo im kazíte životy, keď chceme teda prijať túto logiku, že človek za seba nie je zodpovedný a štát prevezme celú zodpovednosť za neho. Ale toto jednoducho takto nikdy fungovať nebude.

  • Ďakujem veľmi pekne. Takže, vážení užívatelia tvrdej drogy, ak dovolíte vás takto nazvať, lebo predpokladám, že všetci ste tu užívatelia tvrdej drogy, neviem, či tu abstinent niekto je alebo nie je, a vážení díleri tvrdej drogy, lebo sú tu aj takí, čo robia víno alebo čo majú nejakú reštauráciu, tak dovoľte, aby som k tejto skvostnej téme niečo povedal. Ja byť homosexuálom, tak napíšem verejný list, otvorený list SaS-ke: „Prosím vás, nezastupujte ma.“ Naozaj tá kontraproduktívnosť je úplne absolútna, v tom, čo tu oni stvárajú, v tom, ako niečo nechcú, aby prešlo. Ale toto že zahryzli do tohto jablka tu aj so zvelebovačom drog, je v Rádiu FRONTINUS v archíve, pán predseda, keď sa budete súdiť, tak si to prípadne pozrite. Je to tam. Ja neviem, ako to ešte povedať alebo nepovedať, čoho máte byť alebo nemáte byť účastní.

    Keď ste si tu vytvorili túto drogovú koalíciu, tak to vyjde aj bez vašich starostov. Pán predseda, neťahajte do toho vašich starostov, lebo ja potom musím chodiť po Humennom, tam ma Vaľová bude naháňať, aby som tam nechodil, ja budem musieť chodiť po Humennom a rozprávať, čo tá Vaľová v tom parlamente robí tým východniarom. A budem to robiť. A garantujem vám, že to budem robiť. Tak im, prosím vás, pomôžte, nechajte ich odísť, nech sa nemusia zúčastniť toho hlasovania tí starostovia, tí primátori, a vaši partneri drogovej koalície to utiahnu, 83 mínus 13, máte 70, plus tých 6 je 76, elegantne to prejde a ja v lete sa môžem venovať niečomu zmysluplnejšiemu. Ďakujem pekne.

  • Dámy a páni, navrhujem, aby sme nehlasovali o dvoch bodoch, ktoré máme prerokované, aby sme hlasovali až o 17.00 hodine o všetkých prerokovaných bodoch, aby sme ďalej pokračovali teraz v rozprave o návrhu zákona, ktorý vrátil pán prezident na opätovné prerokovanie.

    Pán poslanec Solymos, procedurálny návrh máte?

  • Reakcia poslanca.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. V mene troch poslaneckých klubov KDH, SDKÚ – DS a MOST – HÍD vás chcem požiadať o zvolanie grémia teraz ešte pred hlasovaním, keďže hlasovanie nebude, tak hneď teraz. Ďakujem pekne.

  • Zvolávam poslanecké grémium ihneď, ale navrhujem, aby sme pokračovali v rozprave aj počas rokovania grémia. Ďakujem.

  • Hlasy z pléna.

  • Ďakujem, pán predseda. Nezvyknem zneužívať tento inštitút, ale nedá mi nepovedať pár slov. Viete, už pred tisícročiami starí Rimania hovorili: „Forma dat esse rei."

  • Forma dotvára vec.

  • A myslím si, že vážnosť tejto inštitúcie dotvára aj kultúra odievania. Dnes nie je ani horúco a stále viac a viac kolegov vidím bez kravaty, časom to tak plazivo bude pokračovať možno bez saka. Ja chcem poprosiť kolegov, aby sa nad tým zamysleli a istú kultúru odievania dodržiavali, ktorá patrí podľa mňa k fungovaniu Národnej rady.

  • Nechcete, aby sa o tom hlasovalo, pán poslanec, predpokladám.

    Pán predseda výboru Beblavý.

  • Ďakujem pekne. Ja len chcem pripomenúť kolegom členom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že dnes o 12.30 hodine máme zasadnutie výboru. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Takže, zvolávam poslanecké grémium.

  • Takže budeme pokračovať ďalej v rokovaní. Dávam slovo pánovi poslancovi Lipšicovi, ktorý je písomne prihlásený do rozpravy.

  • Ruch v sále.

  • A prosím vás, páni poslanci, o pokoj v rokovacej sále a vás, pán poslanec o chvíľočku strpenia, nech odídu členovia poslaneckého grémia na zasadnutie grémia. Poprosím vás, páni poslanci o pokoj, nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Pani predsedajúca, milé panie kolegyne poslankyne, páni kolegovia poslanci, ja by som sa možno najskôr vyjadril k téme, ktorá tu bola načatá, že prečo ak chceme zakazovať drogy akékoľvek, čo pán poslanec Sulík tu načal, tak prečo potom aj alkohol nechceme zakazovať. Samozrejme, ten argument dokazuje strašne veľa, lebo v zásade hovorí, že by sme potom mali mať legálne všetky druhy drog, teda aj tvrdé drogy, keď ich človek slobodne dospelý používa. Ja si celkom nemyslím, že je to len vec, ktorá má súkromnoprávnu povahu, najmä pokiaľ ide o tvrdé drogy, pretože spôsobujú pomerne závažné následky zdravotné, sociálne, ale medzi nami aj kriminálne. Priemerný užívateľ tvrdej drogy spácha ročne dvesto majetkových deliktov, aby si takto zabezpečil financie na nákup drogy. Čiže to nie je celkom taká súkromnoprávna aktivita v niekoho spálni.

    A teraz, áno, aj alkohol spôsobuje vážne sociálne a spoločenské problémy, ale vidím tam jeden podľa mňa zásadný rozdiel. Zásadný rozdiel je v tom, že, či sa nám to páči alebo nie, ale taký je fakt, alkohol je stáročia akceptovaná droga v tomto civilizačnom prostredí. To je proste fakt. Iné druhy drog, syntetické, heroín, kokaín, ale aj marihuana zatiaľ spoločensky akceptované nie sú. Ak máme jednu legálnu drogu, ktorá spoločensky akceptovaná je, ale tiež je zlom, samozrejme, aký je racionálny dôvod to zlo ešte zväčšovať aj na drogy, ktoré spoločensky akceptované nie sú? Nedáva to podľa mojej mienky žiadnu logiku, absolútne žiadnu logiku. Ak by alkohol nebol na Slovensku alebo v Európe, alebo v západnej civilizácii spoločensky akceptovaný, diskutujme o tom. Ale je stáročia spoločensky akceptovaný, to je proste fakt. A len kvôli tomuto zlu to zväčšovať aj o iné drogy, ktoré nie sú akceptované, mi podľa mojej mienky nedáva žiadnu logiku, žiadne rácio, poviem veľmi otvorene.

    A teraz sa vyjadrím k tej samotnej novele, ktorá bola vrátená prezidentom republiky, a teda zostanem najskôr pri tých drogách.

    Keď sme argumentovali pred niekoľkými týždňami v tomto parlamente, že tieto zmeny sa nijako netýkajú dekriminalizácie užívateľov marihuany, ale týkajú sa v 90 % prípadov malých dílerov drog, mäkkých alebo tvrdých, tak nám mnohí poslanci vlády hovorili, že to zle čítame, že to vôbec nie je tak, ide o tých, ktorých prichytia s nejakým množstvom marihuany tesne prevyšujúcim 10-dňovú dávku, a tí by nemali chodiť do väzenia. Vyzýval som niekoľko mesiacov už pri prvom čítaní aj pána ministra spravodlivosti, ale ja pána poslanca Poliačika, ak chcú byť dôveryhodní, aby sem priniesli príbeh, konkrétny príbeh človeka, mladého užívateľa, ktorý išiel do väzenia len preto, že mal pri sebe balíček o niečo prevyšujúci 10-dennú dávku. A poviem vám jednu vec, žiaden taký príbeh nenašli. Pán poslanec Poliačik priznal, že on nevie nájsť taký príbeh. Pán minister ho nevedel nájsť tiež. A poviem vám, prečo ho nevedeli nájsť. Neexistuje. A preto tie argumenty, že nechceme, aby bežní užívatelia marihuany išli do väzenia a preto ideme novelizovať Trestný zákon, proste neplatia. Sú úplne vymyslené, úplne vymyslené. V 90 % obvinení, ktorí sú stíhaní podľa tohto ustanovenia Trestného zákona, sú díleri, sú to malí díleri drog, ktorí, ako už bolo povedané, ponúkajú drogy či mäkké alebo tvrdé, alebo syntetické, ponúkajú ich na sídliskách, pred školami, na kúpaliskách, kdekoľvek. Pán poslanec Hlina hovoril o primátoroch a starostoch. Prečo hovoril len o nich? Veď nikto predsa z nás nemôže chcieť, aby našim deťom pred školou stáli malí díleri a ponúkali im pervitín a aby z toho mohli nakoniec skončiť s nejakou smiešnou podmienkou, aby tam nebol naozaj reálny trest. Pán prezident, nebudem to čítať, v princípe hovoril to isté, čo sme hovorili pred pár týždňami my tu, ako trestný právnik to hovoril. Ak boli prípady čistých užívateľov, ktorí pod toto ustanovenie spadli kvôli tomu, že mali pri sebe vyššiu dávku ako 10-dňovú, tak boli riešení cez mimoriadne zníženie trestu alebo cez dohodovacie konanie a nikto z nich nedostal nepodmienečný trest. Naviac, áno, malo to tú výhodu, nový Trestný zákon výrazne zvýšil celkovo minimálne hranice trestných sadzieb pri všetkých trestných činoch, aby sa motivovalo dohodovacie konanie, kde môže ísť pod jednu tretinu dolnej sadzby prokurátor, aby sa odbremenili súdy. A to zvýšenie dolných hraníc bolo tým pádom úmyselné a bolo naprieč celým Trestným zákonom. Teraz sa vymedzuje jedna vec, ktorá sa vyníma a kde sa znižuje trestná sadzba akoby naspäť smerom dole.

    Čiže trvám na tom, a trvám na tom aj s tým, že som mesiace žiadal aj pána ministra, aj pána spravodajcu, aby predložili konkrétny príbeh a uznali, že taký nie je, a preto vás chcem poprosiť, kolegyne, kolegovia, tí, ktorí budete hlasovať za tento návrh zákona, aby ste neargumentovali, že zlepšujete mladým, ktorí si zapália sem-tam jointa, výhľady, že nepôjdu do väzenia. Oni nechodia do väzenia, tento návrh novely Trestného zákona znižuje trestné sadzby malým dílerom drog mäkkých, tvrdých, všetkých, ktorí sú pred školami, na sídliskách, na kúpaliskách, všade. Toto urobíte. A ste na to upozornení nie mnou, ale vaším prezidentom.

    Teraz prejdem ešte k dvom ďalším návrhom, lebo priznám sa vám, celkom k zdravotníctvu poviem, ma celkom prekvapilo hlasovanie časti opozície, aj keď možno pár poslancov, za návrh, ktorý kriminalizuje zdravotníkov. A hlasujeme o celom návrhu spolu, ktorý neúmerne kriminalizuje zdravotníkov v situácii, keď sa zdravotníctvo na Slovensku veselo rozkráda, tak ideme sa vyhrážať lekárom a zdravotným sestrám, ktoré pracujú za minimálne peniaze, že pokiaľ bude nejaký krízový stav, budeme ich stíhať a dáme im pomaly doživotný zákaz výkonu zdravotníckeho povolania. To je absurdné podľa mojej mienky. Ak by naše zdravotníctvo fungovalo ako švajčiarske hodinky, ak by tam neboli žiadne nákupy operačných stolov pre 500-kilogramových pacientov, fajn, diskutujme o tom, akým spôsobom zaviesť zvýšenú mieru zodpovednosti aj lekárov, aj zdravotného personálu. Ale ak umožníme manažmentom nemocníc veselo šafáriť, robiť si, čo chcú, rozkrádať a v tejto situácii, ktorú poznajú lekári a zdravotné sestry, sa im budeme vyhrážať, že ich budeme trestne stíhať, ak nebudú poslúchať, to považujem za vec, ktorá je ťažko priechodná a spravodlivá. To je proste naozaj nespravodlivosť. A preto by som aj išiel ďalej, ako je pripomienka prezidenta, nielen znižovať čas zákazu činnosti. Ale ten paragraf by bolo treba buď úplne preformulovať, alebo vypustiť, lebo v dnešnej situácii v zdravotníctve neurobiť nič iné pre zastavenie rozkrádania, ktoré postihne nakoniec pacientov, len to, že sa budeme vyhrážať zdravotným sestrám, to považujem za naozaj pomerne silnú kávu.

    Tretia pripomienka, to už bolo spomenuté, je k osobitnému motívu. Ja som to už spomínal, že proste aj právne je to jedno arbitrárne nezmyselné riešenie. Na jednej strane máme v Trestnom zákone verbálne delikty, ktoré napríklad som spomenul v druhom a treťom čítaní, keď ten zákon tu bol prvýkrát, napríklad trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia. Ja nie som prívržencom verbálnych deliktov a bodaj by sa možnože niektorí liberálnejšie zmýšľajúci poslanci k tomu pridali, zatiaľ sa tak nestalo, ale my môžeme stíhať pre verbálne delikty niekoho, kto hanobí niekoho pre jeho národ, pre jeho presvedčenie, pre jeho vierovyznanie. To nemusí byť násilný zločin. To môže byť čisto verbálny delikt. Na strane druhej máme osobitný motív, kde je okolnosť podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby, ak niekto spácha trestný čin (väčšinou násilný trestný čin) z nenávisti k národu, teraz je tam v princípe národ alebo rasa. A to ideme ešte dopĺňať. Čiže verbálne nebude možné hanobiť alebo nie je možné hanobiť niekoho, pretože je katolík, luterán, Žid, neveriaci. Tu bude trestným len verbálny delikt. Ak z tohto motívu niekto bude napadnutý násilným trestným činom, to nebude dôvod na vyššiu trestnú sadzbu. Na druhej strane pri homosexuálovi to nebude verbálne hanobenie, tam nebude to trestné, ale násilné napadnutie bude podmieňovať použitie vyššej trestnej sadzby. To žiadnu logiku nedáva, to je absolútne právne aj systematicky proste úplne blbé riešenie. Ja som sa pýtal ešte ministra spravodlivosti na výbore pre obranu a bezpečnosť, ako to sedí právne aj systematicky s usporiadaním verbálnych deliktov a s tým, ako máme kvalifikovaný osobitný motív. Bez odpovede to bolo. Proste ak si potrebujete odfajknúť pre socialistov v Bruseli nejakú kolónku, fajn, tak si ju odfajknite, ale nelezte do Trestného zákona s tým. Urobte proste neviem niečo, ale nie v Trestnom zákone.

    Takže som rád, že prezident tento návrh novely Trestného zákona vrátil. Je zlý, je právne zlý, je vecne zlý.

    A nerozumiem jednej veci. Ak minister spravodlivosti hovorí, že ide do tohto parlamentu koncom roka s veľkou novelou Trestného zákona, kde chce riešiť drogové delikty, kde chce riešiť iný spôsob ich definície podľa kombinácie množstva a účinnej látky, tak na čo na pol roka alebo trištvrte roka ideme do novely, ktorá nezmierňuje postih, ešte raz, užívateľov. Otázka dekriminalizácie marihuany, okej diskutujme o tom, to je legitímna téma, ale to nie je téma v tomto Trestnom zákone. Tu je téma úplne iná. Tu sa neznižujú tresty pre obete drogových trestných činov, pre užívateľov drog, ale pre malých dílerov drog. Váš prezident to presne píše. A bolo by dobré sa podľa toho aj zariadiť, lebo nielen primátori a starostovia, ale my všetci máme deti, ktoré môžu byť vystavené v nejakom okamihu drogovým dílerom. A ja by som veľmi chcel, ak budú tejto hrozbe vystavení, ak tých drogových dílerov chytíme, aby išli tam, kde patria, lebo pre zisk, pre peniaze ohrozujú životy nevinných ľudí, a nie aby vyviazli len tak s podmienkou alebo s nejakým symbolickým trestom. O tom budeme možno už dnes poobede hlasovať. Ďakujem veľmi pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickým poznámkami sa hlásia siedmi poslanci, poslanci Hlina, Bastrnák, Jarjabek, Kuffa, Sulík, Valocký, Hufková. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Naozaj, čo pán kolega povedal, ten srdcervúci príbeh chlapca z Leopoldova sme nepočuli, lebo neexistuje. Ale o rok tu bude x prípadov iných chlapcov, iných dievčat, ktorým vy hlasovaním pomôžete, dílerov drog. A ja vám ich tu predstavím. Myslím, že podľa zákona sa bude dať dostať k tým rozsudkom a k tomu postupu, ako to postupovalo. A možno tí ľudia z reálií to budú aj vedieť, o koho ide, že niekto vyliezol len preto, lebo zajtra, vlastne dneska za to zahlasujete. Tie príbehy budú tu, vy ste dneska nepredniesli žiaden príbeh. A tam je strašne veľa toho, čo by človek ešte k tomu povedal.

    A to zneužívanie vôbec alebo robenie si takého štítu z tých obetí je hrozným cynizmom, hej. U niektorých ľudí, u predkladateľa, sa tomu nečudujem. Ale to, že ste sa vy dali nahovoriť na to, aby ste si robili štít z obetí drog, ale pomáhali tým, ktorí ich vytvorili, no to je „krása“, fakt, totálna absurdita, neviem, ako to rukolapnejšie povedať, či počúvate alebo nepočúvate jeden argument, druhý argument, prezidenta a neviem koho, ako to ešte treba povedať, aby minimálne pre dekórum by aspoň pán Bagačka a tí ostatní vaši dvanásti primátori a starostovia povedali, že len toto je forma protestu. Ďakujem.

  • Vážený pán poslanec, máte v tom veľkú pravdu, že to, čo pán prezident pripomienkoval, čo sa týka zdravotníkov, je maličký pozitívny krok, ale je to veľmi, veľmi málo, kvôli tomu, lebo ostatné sankcie tam zostali aj zostanú.

    A vylúčenie z komory, aj keď sa to znižuje eventuálne z 10 rokov na 2 roky, je to málo, lebo tie 2 roky ešte sú stále veľmi vysoký trest, hlavne preto, ako som spomínal, že ostatné negatíva tam zostanú. A je to paradox a obrovský paradox, že dílerom znižujeme tresty a zdravotníkom ich zavádzame. Takže ja si myslím, že pán prezident mal pravdu, keď vrátil tento zákon. A bolo by dobré, keby vládna väčšina nepodporila tento zákon. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ja mám len jednu malú poznámku. Pán poslanec Lipšic, budem reagovať na to, čo ste povedali, „náš prezident, váš prezident“. Mne sa to nepáči. Je to náš spoločný prezident. Je to aj váš prezident, hoci s ním nesúhlasíte. Ste občanom tohto štátu, ktorý sa volá Slovenská republika. Takisto toho ďalšieho prezidenta, ktorý bude zvolený, ktorého možno nebudem voliť ja alebo nebude ho voliť niekto iný, budú ho voliť občania, ja budem akceptovať, nech to bude ktokoľvek. Takže, len v rámci verbalistiky, zakladáte novú stranu, predpokladám, že všetci občania, tí, ktorí budú vo vašej strane, budú akceptovať prezidenta, nech by to bol ktokoľvek, budú akceptovať jeho priamu voľbu, čiže to, že je to náš prezident, váš prezident, sa mi zdá v tejto chvíli také malé. Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Ja len som chcel dodať k tej vete, že zákon je právne zlý, vecne je zlý. Ten zákon hlavne je morálne zlý, morálne je zlý. A v podstate toto je tá základná vec. V podstate my sa budeme doťahovať na tých drobnostiach, čo všetko je vo vzťahu k zdravotníkom, možno malým dílerom. Ale naozaj celý ten zákon je veľmi zlý.

    Ďalšia vec je to bagatelizovanie drog mäkkých, tvrdých a spájanie to s tým alkoholom, tak ako to už bolo spomínané. No morálne je lepšie, ak je menšie zlo než veľké zlo. A priemerný užívateľ tvrdých drog, ako to pán Lipšic tu spomínal, tak takýto priemerný, v priemere spáchal 200 trestných činov alebo prečinov v dôsledku užívania drog, aby sa dostal k finančným prostriedkom, aby mal si za čo nakúpiť tie drogy. Tak je otrasná štatistika 200 trestných činov spáchaných v súvislosti s užívaním drog. Naozaj alkoholici toto nerobia. Aspoň si nemyslím, že by takáto štatistika bola taká vysoká.

    A chcem takú poznámku poznamenať, že drogovo závislí ľudia, občania nekončia na úradoch práce, ale na uliciach ako bezdomovci, lebo veľakrát ich vyhodia tí vlastní, rodičia. Rodičia sú tí, ktorí v konečnom dôsledku a v zúfalstve vyhodia týchto užívateľov drog na ulicu. Tresty sa neznižujú pre obete a pre užívateľov, ale pre dílerov. A to je to zlé na tomto návrhu tohto zákona.

  • Ďakujem pekne.

    Najprv k zdravotníctvu. No, pán Lipšic, explicitne s vami súhlasím. Nie je to dobrý postup s tými zdravotníkmi. Vnímam to ako silné obmedzovanie a tiež zásah do osobných slobôd.

    Čo sa tých drog alebo marihuany, tak, po prvé, keby ste vo vašej reakcii mohli doplniť informáciu 200 deliktov ročne, predpokladám, to nebude každý užívateľ, resp. priemerná hodnota, ale budú to skôr nejaké extrémy, lebo 200 deliktov, to je vlastne, viac ako každý druhý deň niekto ide kradnúť, tak asi nie každý užívateľ drogy financuje svoj konzum 200 krádežami ročne. Tak tento argument považujem trochu za nekorektný.

    S tým, že alkohol je stáročiami akceptovaná droga, sa dá len súhlasiť. Ale je to droga, treba si to povedať. A teraz je otázka, prečo to zhoršovať. No a určite si nemyslím, že je správne, aby iné tvrdé drogy boli tak akceptované a tolerované našou spoločnosťou ako práve alkohol alebo napr. aj nikotín, neviem posúdiť, či nikotín je tvrdá alebo mäkká droga, ale to, že fajčenie robí človeka závislým, je holý fakt. A je to tu, žijeme s tým. A možnože je oveľa dôležitejšie sa naučiť s tým žiť. Marihuana určite nepácha väčšie škody ako nikotín alebo ako alkohol.

    A na jednej strane vy poviete, prečo zväčšovať zlo, ale oproti tomu stojí, prečo nezväčšovať slobodu, slobodu vlastného rozhodnutia, a tým aj zvyšovať zodpovednosť za seba samého.

    A nakoniec by som ešte poprosil vo vašej reakcii povedať, čo teraz na to povie liberálna frakcia vo vašej strane, ako sa ona postaví k tomuto bodu. Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ja by som chcel reagovať na pána poslanca Lipšica. Pán poslanec, aj v poslednom prejave teraz, aj niekoľko týždňov už živíte tému, že v zdravotníctve sa rozkráda. Čiže tým pádom urážate aj riaditeľov nemocníc, ktorí teda „rozkrádajú“ podľa vás v zdravotníctve. Musím sa výrazne ohradiť ako aj prezident Asociácie štátnych nemocníc. Boli ste niekoľkokrát ministrom. Vaše prvé zamestnanie po škole bolo pravdepodobne vo funkcii vedúceho kancelárie ministra. A potom už ste neskúsili nič iné, len byť ministrom a poslancom. Prečo ani jednu kauzu ani na jedného riaditeľa nemocnice nemáte? A ak ste ju mali, tak ste to mali vyšetriť, mali ste to nejako dať orgánom činným v trestnom konaní a mal byť niekto potrestaný. Veľmi ľahko je hovoriť, že v zdravotníctve sa rozkráda, zdravotníci sú takí, onakí a tak ďalej.

    Druhá vec. Už niekoľko týždňov živíte tému nejakého operačného stola, ktorý sa kupoval v Nitre na 500 kíl. Chcel by som vám vysvetliť, pán poslanec, ak tomu nerozumiete, ak sa pacient uloží na stôl, tak sa polohuje 90 % operácií pri polohe. Tento stôl má 270 kilogramov maximálnu nosnosť, 70 kilogramov tam vážia prídavné zariadenia. To vám potvrdia aj ďalší kolegovia od vás. Čiže už sme na 200 kilách, ak sa oprie operatér, tak sme na 180 kilách. Tak povedzte, prosím vás, toto verejnosti. Takýchto operačných stolov podľa mojej vedomosti je asi 10 alebo 12 na Slovensku. A... A už nemám čas to ďalej dopovedať. Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Hufková, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážený pán poslanec Lipšic, hovoríte, že sa vyhráža zdravotníkom. Nikto sa nikomu nevyhráža, tobôž zdravotným sestrám. Som aj zdravotná sestra okrem iných povolaní a nikdy počas zamestnania mi ani nenapadlo neprísť do práce len preto, že mám nízku mzdu za prácu. A to som bola chudobná príbuzná oproti dnešným zdravotníkom, pretože som pracovala v sociálnych službách. A, samozrejme, netvrdím, že teraz tí zdravotníci majú adekvátny plat výkonu povolania. Dnes všetko premietame len cez financie. Kde ostala láska k práci, poslanie zdravotníka, najmä lekára, ktorý prisahal pomoc chorým? Všetko ste ale začali vy, vašou privatizáciou v zdravotníctve. A teraz nám vyčítate veci, ktoré je nutné urobiť, aby chorý človek mal starostlivosť takú, akú si zasluhuje. Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Lipšic. Nech sa páči.

  • Skúsim tak stručne na tie faktické odpovedať.

    Pán poslanec Jarjabek, viete, čo som považoval za prejav malosti? Keď zvolený prezident tejto krajiny na verejnom zhromaždení povedal, že on je v skutočnosti akoby člen strany SMER. Už nebol kandidát, už bol zvolený prezident. To som ja považoval za prejav malosti. Povedal to presne tak.

    K pánovi poslancovi Sulíkovi. No ale vy ste hlasovali za novelu Trestného zákona, kde boli tieto drakonické tresty pre zdravotníkov. A to je pre mňa teraz smutné. No musím to povedať teda ako môj názor. Vy ste o tom hlasovali (Trestný zákon ako taký) A budete hlasovať možno poobede znovu za to.

    Čo sa týka toho, aby sme sa pozerali na to z pohľadu rozšírenia slobody, teda čo sa týka mäkkých drog, tak ten argument ale potom sa musí ťahať logicky ďalej. Potom platí to, že aj tvrdé drogy sú vec slobody v zásade, je to rozšírenie slobody. Mnohé veci sú rozšírenie slobody, ale to neznamená, že rozšírenie slobody ako takej vždy automaticky je ako téza vždy lepšie a lepšie a lepšie. To si nemyslím. Potom by sme nemohli ani fungovať ako štát. To je téza, ktorá dokazuje strašne veľa.

    K pánovi poslancovi Valockému. No napadlo ma jedno slovenské porekadlo, keď ste sa ozvali, pán poslanec, ale je to v poriadku. Viete čo, bol pred pár rokmi taký dobrý rozhovor. Mal ho bývalý šéf fakultnej nemocnice, myslím, detskej v Banskej Bystrici. A sa ho pýtali, ako je možné, že ako jedna z mála veľkých nemocníc nie sú v strate, majú rovnaké platby od poisťovní. A on povedal: „Viete čo, u nás sa nekradne.“ A si to kliknite na SME-čku. Je to rozhovor, ktorý bol vtedy najčítanejší. O pár týždňov na to bol za vašej vlády odvolaný, lebo už len povedať takú vec a nehoráznu, že sa nekradne v štátnej nemocnici, asi bolo niečo, čo bolo nad rámec vašich predstáv.

  • Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Novotnému, ktorý je ako posledný prihlásený písomne do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni kolegovia, no počúvam od rána od 9.00 hodiny túto rozpravu a hneď na úvod vám musím povedať, že je to veľmi zaujímavá rozprava, v mnohom aj špecifická rozprava, pretože mám pocit, ako keby sme diskutovali a strieľali góly do nesprávnych bránok. Toto prirovnanie by som si dovolil použiť.

    No tak vráťme sa naspäť, čo sa tu vlastne deje. Máme tu prezidentom vrátenú novelu Trestného zákona. Pán minister Borec, minister vlády Slovenskej republiky, minister vlády sociálnych istôt, na čele ktorej stojí Robert Fico, prišiel s týmto parlamentom do Národnej rady. Kolegovia zo strany SMER podporovali vládny návrh zákona a schválili ho v Národnej rade Slovenskej republiky v treťom čítaní. To, že kolegovia zo SaS-ky podporili tento návrh a že súhlasili s niektorými ustanoveniami v tomto návrhu, je len epizóda v tomto príbehu. To je len epizóda. Návrh bol schválený. Prezident republiky, ktorý je skoro členom strany SMER, ako sa vyjadril, ho vrátil do Národnej rady. To už je veľmi zaujímavé. A myslím si, že o tom by sme skôr mali rozprávať, že soudruzi někde udělali chybu, keď písali tento návrh zákona, keď ho aj pán prezident vrátil do Národnej rady. Miesto toho tu počujem opozičných poslancov, ako si tu navzájom vymieňajú svoje pohľady na hodnotový rebríček a spoločenské otázky. Ale nemyslím si, že to je meritum, o ktorom by sme dnes mali diskutovať. Rád by som vás na to upozornil, pretože kolegovia zo strany SMER sa musia celkom dobre zabávať pri tej diskusii. A oni? Nič. Kolega Hlina, je pravda, sa oprel do nich poctivo. Aj ja sa teraz do nich poctivo opriem, lebo s nimi treba diskutovať, to je ich návrh zákona, a nie návrh zákona pána poslanca Sulíka alebo pána poslanca Poliačika, aj keď nejakú epizódu hrajú v tomto príbehu tohto zákona. A môžeme s tým súhlasiť alebo nesúhlasiť.

    Takže na úvod začnem tým, že ja podporím pripomienky pána prezidenta. Si vychutnám, že teda môžem podporiť niektoré pripomienky pána prezidenta. V tomto prípade podporím všetky pripomienky pána prezidenta. A potom nepodporím zákon, pretože ani pripomienky pána prezidenta tento zlý zákon nevylepšia.

    Ja sa budem venovať len tretej oblasti pripomienok pána prezidenta. Dnes už to bolo viackrát vymenované. Takže zbytočne sa nebudem venovať tomu, čo sa mňa ako zdravotníka až tak bytostne možno nedotýka, na čo sú určite väčší odborníci v tejto sále, ale určite sa budem venovať novinke, ktorú táto novela Trestného zákona prináša do slovenskej legislatívy. A to je trestná zodpovednosť a zvýšenie trestnej zodpovednosti zdravotníkov.

    Musím povedať, že pripomienka pána prezidenta týkajúca sa tejto kriminalizácie zdravotníkov ma trošku sklamala. Očakával som, že to napadne celé. Očakával som, že celá táto filozofia, ktorá je tak trochu patologická, tak trochu škodoradostná, tak trochu arogantná, filozofia kriminalizácie zdravotníkov nie je o ničom inom len o tom, že SMER, ktorý tu má 83 poslancov, sa už nebojí nikoho a ničoho a môže si dovoliť čokoľvek. To je o tom, o ich arogancii moci, o ničom inom to nie je. Myslel som si, že pán prezident to napadne, o to viac, že viem, že pán prezident má pomerne intenzívnu komunikáciu so stavovskými zdravotníckymi organizáciami, ktoré veľmi vážne namietajú tieto ustanovenia zákona. Ale nestalo sa tak.

    Pán prezident zmierňuje jeden z trestov, ktorý môže postihnúť zdravotníkov za nenastúpenie do práce v krízovej situácii, a to, že strata registrácie nebude na 10 rokov, ale len na dva roky. Áno, je to pravda, že v niečom je to pomoc, o to viac, že ak lekárovi zoberiete, niekto tu už dnes v rozprave povedal, registráciu na 10 rokov, tak on po desiatich rokoch je v podstate v situácii ako čerstvý absolvent vysokej školy, diplom mu platí, ale stratí všetky špecializácie, ktoré mal, všetky atestácie, teda prakticky sa už nikdy asi nebude mať ani ambíciu vrátiť do lekárskej zdravotníckej praxe. Tie dva roky sú miernejší trest v tom zmysle, že, áno, má šancu sa ešte vrátiť do zdravotníckej praxe. Ale toto je len kozmetika, dámy a páni. Toto je kozmetická úprava. Nemýľme sa pri tom kladive na zdravotníkov, ktoré si strana SMER pripravila v tomto návrhu zákona, ktoré má slúžiť len na zastrašovanie zdravotníkov. Aj smeráci vedia, že to v praxi nebudú používať. To slúži len ako bu-bu-bu, aby sa pri kolektívnom vyjednávaní vedeli lepšie „dohodnúť“. Ešte ináč to po slovensky poviem. Viete, ako sa dobre kolektívne vyjednáva v partnerských vzťahoch, keď strana, ktorá je „vládna", teda predstavuje riaditeľa štátnej nemocnice alebo ministerstvo zdravotníctva, je v pozícii, že alebo bude po našom, alebo, ak nie, tak máme tu toto kladivo, ktorým vás aj tak prinútime pracovať. Naozaj, tomu sa hovorí budovanie partnerských vzťahov. Prekvapuje ma to od vlády sociálnych istôt, ktorá mala vždy nadštandardné vzťahy predovšetkým s odborármi, a o chvíľu budem o tom rozprávať, že takýmto spôsobom postupuje predovšetkým k lekárskymi odborárom. Veď buďme úprimní, kto v tejto krajine bol tak opovážlivý, že dostal túto krajinu v zdravotníctve do krízovej situácie? No boli to len lekárski odborári. Samozrejme, zákon platí na všetkých zdravotníkov. A o tom budem možno trošku hovoriť dlhšie.

    To, čo by som chcel povedať k vzťahu medzi stranou SMER a zdravotníkmi, je, že po štrnástich mesiacoch socialistickej vlády môžeme pokojne konštatovať, že SMER oklamal zdravotníkov. Oklamal sestry, oklamal lekárov, oklamal lekárnikov, oklamal ostatných zdravotníckych pracovníkov. Prečo to tvrdím? Prečo to tvrdím a stojím za svojím tvrdením? No tak sestričky oklamal preto, lebo sestričky svoje platy nedostali, napriek tomu, že SMER vehementne podporoval zákon o minimálnych mzdových nárokov sestier a pôrodných asistentiek. Lekárov oklamal preto, lebo chodia v bielych plášťoch znovu po parlamente, napriek tomu, že pred voľbami výraznou mierou pomáhali a do určitej miery aj napĺňali politiku strany SMER v zdravotníctve. Lekárnici dnes vo svojich lekárňach bojujú o prežitie, pretože zrušenie transparentného vernostného systému a presadenie ničím neregulovanej deregulácie cien čiže novej cenotvorby, keď zľavy môžete dávať, ako len chcete, určite likviduje malých lekárnikov, práve tých malých lekárnikov, ktorí sú v Slovenskej lekárnickej komore, ktorí vehementne podporovali stranu SMER pred parlamentnými voľbami. Toto je bilancia po štrnástich mesiacoch. Treba to takto vymenovať. Treba to takto možno podčiarknuť.

    Treba povedať aj to, že vo vzťahu k lekárskym odborárom je to pre mňa o to prekvapivejšie, že, buďme úprimní, lekárski odborári výraznou mierou štrajkovali v roku 2011 nielen za svoje vyššie mzdy, to bolo to lákadlo, aby mali nabalených čo najviac lekárov, ale aj za zastavenie transformácie štátnych nemocníc, čo je teda už, prepáčte, jedným z COR agendy strany SMER, odkedy SMER vnímam ako významného hráča v zdravotníctve od roku 2002. To, že nechcú transformáciu štátnych nemocníc na akciové spoločnosti, je jednou z vlajkových lodí ich politiky v zdravotníctve. A lekárski odborári svojimi výpoveďami presadili aj zastavenie transformácie štátnych nemocníc na akciové spoločnosti.

    Mimochodom, pozdravujem pána ministra Kažimíra a vrele mu odporúčam, aby začal intenzívne šetriť v štátnom rozpočte a pripravovať si teda významné šetriace balíčky aj na budúci rok, lebo odhadujem, že tak v januári, februári bude potrebovať 300 mil. eur na oddlženie nemocníc najmä štátnych, predovšetkým štátnych. Čiže je to skôr, akoby kolegovia zo strany SMER uleteli vo svojich snoch o jednej zdravotnej poisťovni a dostavbe Rázsoch veľmi ďaleko. Upozorňujem ich na zadné dvierka. Potrebujú vyrovnať dlh štátnych nemocníc, ktorých transformáciu aj vďaka lekárskym odborárom zastavili. Riešenie? Žiadne. Že vraj sa spomaľuje zadlžovanie. Tiež je to dobrá správa, čiže problém nebude v decembri, ale až vo februári. Áno, takže pán minister Kažimír to môže chystať až na budúci rok.

    Ale poďme späť k meritu veci. Prečo to vlastne SMER urobil? Prečo takýmto spôsobom postupuje? Povedal som to na úvod. Zdravotníkov nepotrebuje. SMER vyhral voľby. Dnes má 83 poslancov, dnes už podporu zdravotníkov nepotrebuje, dnes sa im už môže pokojne vyhrážať.

    Ale poďme teda späť k jednotlivým zdravotníckym profesiám, ako veľmi verili strane SMER, ako veľmi ich podporovala strana SMER pred voľbami a ako teraz sa nejako k tejto podpore nemá.

    Tak poďme najprv k tým sestrám a pôrodným asistentkám.

    Pred parlamentnými voľbami SMER vehementne podporoval zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek. Určite sa pamätáte, že to bol zákon, ktorý vznikol na základe veľmi komplikovaných a dlhých rokovaní medzi Slovenskou komorou sestier a pôrodných asistentiek a vládou Ivety Radičovej. Niežeby som teraz chcel nejako výrazne podčiarknuť svoju úlohu v tomto jednaní, ale, áno, na výbore pre zdravotníctvo sa rodila rozhodujúca alebo veľká časť tohto zákona. Druhá veľká časť tohto zákona sa rodila na ministerstve zdravotníctva, ale aj na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. A zákon prišiel do parlamentu. A 1. februára 2012 zaň hlasovalo 141 poslancov, dámy a páni, naprieč politickým spektrom. Strana SMER podporila tento vládny návrh zákona. Po voľbách začala diskusia, či je alebo nie je dosť peňazí na platy sestier a pôrodných asistentiek. Vláda Ivety Radičovej v štátnom rozpočte na rok 2012 nechala 50 mil. eur rezervy v zdravotníctve na krytie neočakávaných vysokých nákladov, poviem to jednoduchšie, aj na krytie toho, ak by sa ukázalo, že šetrenie, ktoré malo prísť z liekovej reformy, nebude tak rozsiahle a bude problém s vykrytím platov. Táto snemovňa, v ktorej sedíte vy, dámy a páni, v júni minulého roku schválila, že 50 mil. eur rezervy sa presunie do poistných fondov zdravotných poisťovní a použije sa na vyššie platby pre nemocnice a ambulancie, aby na platy lekárov aj sestier bolo. V tej chvíli prišlo veľmi prekvapivé a rýchle rozhodnutie Ústavného súdu. Generálna prokuratúra dala návrh o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek na Ústavný súd. A Ústavný súd, dámy a páni, za 16 dní rozhodol o dočasnom pozastavení účinnosti tohto zákona. Prosím, šestnásť dní, tak strašne sa bolo treba ponáhľať, aby sme pozastavili účinnosť zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek. A čo robilo vtedy ministerstvo zdravotníctva? No čakalo na rozhodnutie Ústavného súdu vtedy, keď by mali sestry povedať, čo robí strana SMER pre ne, nuž čakala na Ústavný súd. Teraz neviem, či to je dobrá alebo zlá správa, ale jednu asi zlú správu pre ministerstvo zdravotníctva mám. Minulý týždeň Ústavný súd rozhodol, že zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek je protiústavný. Ministerstvo zdravotníctvo už nemá na čo čakať, môže riešiť platové náležitosti sestier.

    Dámy a páni, sestry pred dvomi rokmi prišli do tejto Národnej rady s pokojnou petíciou, pod ktorou bolo podpísaných viac než 250 000 občanov tejto krajiny. Nevydierali, nezobrali za rukojemníkov pacientov ako ich kolegovia lekári, som lekár, ale poviem to tu nahlas, nikoho nezobrali za rukojemníka a pokojne sa dožadovali svojich práv. Medzi inými pokojne sa dožadovali aj lepšieho mzdového ohodnotenia v zdravotníctve. Dnes máme v tomto rezorte sestry, ktoré bežne zarábajú okolo 400 eur v čistom. To majú vysokú školu a špecializačné štúdium. Pozor, to už nie je stredný zdravotnícky personál, ako sme tomu hovorili pred dvadsiatimi rokmi. Majú 400-eurové platy. Áno, je pravda aj to, že v niektorých nemocniciach im zvýšili platy podľa zákona o minimálnych mzdových nárokoch sestier. Je pravda, že v iných nemocniciach im ich nezvýšili. Je pravda, že v tretej nemocnici im ich zvýšili a potom im ich znovu znížili, keď Ústavný súd dočasne pozastavil zákon, lebo povedali, že musia počkať na Ústavný súd. A dokonca máme aj také šikovné nemocnice, kde im zvýšili platy, ale rozdelili im úväzok. Čiže stali sa z nich na 60 % zdravotné sestry a na 40 % administratívni pracovníci. Takže v súhrne nedostali vyššie platy.

    Teraz by som sa ešte mohol opýtať, kde je 50 mil. eur., ktoré boli uvoľnené na krytie z vyšších platových nárokov sestier a pôrodných asistentiek. Stratili sa v slovenskom zdravotníctve, ktoré sa ďalej zadlžuje, proste minuli sa. V slovenskom zdravotníctve sa tak minú niekedy peniaze, aj keď sa minú účelu, na ktoré sú uvoľnené.

    Faktom ale je, že to, čo by teraz sestry a pôrodné asistentky očakávali, a som o tom presvedčený, od socialistickej vlády, od strany SMER, ktorá podporovala zákon o minimálnych mzdových nárokov sestier, ktorá podporovala oprávnené požiadavky sestier, je, aby si pani ministerka s nimi sadla za stôl a rokovala s nimi o tom, ako vyrieši ich oprávnené mzdové nároky. Vláda Ivety Radičovej to vyriešila.

    Ústavný súd povedal protiústavne. Nevideli sme ešte to odôvodnenie. Veľmi sa naň teším. Argumenty, ktoré totižto použila Generálna prokuratúra, sú zavádzajúce. Prepáčte, tu to poviem. To, čo Generálna prokuratúra podala na Ústavný súd, bolo pre mňa škandalózne od začiatku. Oba tieto argumenty stáli na vode. Napriek tomu Ústavný súd za 16 dní rozhodol o tom, že dočasne pozastaví účinnosť tohto zákona.

    Takže, skrátka, sestry a pôrodné asistentky teraz očakávajú, že SMER ukáže vľúdnu tvár, že keď to teda nevyšlo so zákonom Ivety Radičovej, tak to vyjde so zákonom Roberta Fica. A čo je odpoveď? Novela Trestného zákona, kladivo? Nepáči sa vám, drahé sestričky, že máte nízke platy? Štrajkovali by ste? Do roboty pôjdete. O tom je tento návrh zákona. O tom je tento návrh zákona vo vzťahu k sestrám a pôrodným asistentkám. Preto hovorím, že oklamali sestry. Dobre, za Ústavný súd SMER možno nemôže, ale za tento zákon snáď môže, keď ho priniesol pán minister Borec a hlasovali zaň všetci poslanci strany SMER. Nie?

    Epizóda. Sú aj lekárnici, ale spomeniem ich, keď už hovorím o tom...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán poslanec, je 12.00 hodín. Chcem sa opýtať, či máte dlhšie vystúpenie. Ja si myslím, že určite áno.

  • Reakcia poslanca Novotného.

  • Prerušujem rokovanie.

    Chcem vás ešte informovať o výsledkoch poslaneckého grémia. Dohodli sme sa na zmene programu. Chcem vás informovať, že budeme pokračovať v rozprave o návrhu Trestného zákona, ktorý vrátil pán prezident, kým ho neprerokujeme opätovne. Potom dokončíme návrh pani poslankyne Vaľovej, ktorý nebol dokončený v piatok poobede. A až potom budeme pokračovať návrhom, ktorý prednesie pani ministerka zdravotníctva, pretože pôvodne podľa schváleného programu mala o druhej dnes otvoriť pani ministerka zdravotníctva novelu návrhu zákona č. 580/2004 Z. z., aby sme nemali zbytočne veľa pootváraných vecí. Dobre?

  • Súhlasná reakcia pléna.

  • Ďakujem pekne.

    Obedňajšia prestávka je do 14.00 hodiny.

  • Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.

  • Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme v popoludňajšom rokovaní piateho dňa 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v druhom čítaní o zákone z 22. mája 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou (tlač 589).

    Nech sa páči, pán spravodajca, zaujmite svoje miesto.

  • Reakcia spravodajcu.

  • Predpoludním neukončil svoje vystúpenie písomne prihlásený do rozpravy pán poslanec Viliam Novotný. Dávam mu slovo. Nech sa páči, máte priestor na dokončenie svojho príspevku.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážený pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni kolegovia, prerušil som svoje vystúpenie. Tak vyjadrím sa veľmi krátko, možno len k tomu, čo som povedal pred dvanástou, aby som úplne nebol ako keby mimo, keď začnem hovoriť v strede svojho vystúpenia.

    Hovoril som o tom, že novela Trestného zákona nie je dobrým zákonom, že táto novela Trestného zákona pochádza z dielne ministra Boreca, ministra spravodlivosti, a bola schválená v tejto snemovni vďaka a hlavne vďaka hlasom poslaneckého klubu strany SMER. A preto keď kolegovia z opozície si tu svoje svetonázorové pohľady na jednotlivé ustanovenia tejto novely vymieňajú, nemyslím si, že je to práve správne a namieste, pretože mali by sme sa venovať predovšetkým tomu, prečo táto novela prišla do tohto parlamentu, čo je v tej novele napísané a prečo strana SMER túto novelu podporila. A tomu som sa potom venoval ďalej vo svojom vystúpení.

    V podstate, dá sa povedať, pripomienky pána prezidenta sa dajú rozdeliť do troch tém, troch okruhov a ja vo svojom vystúpení sa venujem tomu tretiemu okruhu, čo je, veľmi jednoducho povedané, pokus vlády Roberta Fica kriminalizovať zdravotníkov, pokus vlády Roberta Fica novelou Trestného zákona ako keby zaviesť trestnú zodpovednosť a veľmi prísnu trestnú zodpovednosť zdravotníkov za to, že nenastúpia do práce.

    Hovoril som o tom, že po štrnástich mesiacoch vládnutia socialistickej vlády Roberta Fica môžeme veľmi pokojne konštatovať, že SMER oklamal zdravotníkov. Oklamal zdravotné sestry, ktoré znovu museli vkĺznuť do čiernych tričiek a znovu sa museli domáhať svojich práv v lete minulého roku pred touto Národnou radou. A pointa toho celého príbehu zaznela minulý týždeň, keď Ústavný súd vyhlásil zákon o minimálnych mzdových nárokoch sestier a pôrodných asistentiek za protiústavný. Strana SMER, predovšetkým ministerstvo zdravotníctva malo rok od júla minulého roku dobrú výhovorku, že čaká na rozhodnutie Ústavného súdu. Tak rozhodnutie Ústavného súdu je na stole. A nejdem teraz kritizovať Ústavný súd. Môžem kritizovať za podanie na Ústavný súd Generálnu prokuratúru. Ale toto už by bol len plač nad rozliatym mliekom. Podstata je taká, že ministerstvo zdravotníctva a vláda Roberta Fica sa teraz už nemá na čo vyhovárať vo vzťahu k sestrám a pôrodným asistentkám a teraz si s nimi treba sadnúť k stolu a pripraviť pre ne riešenie splnenia ich oprávnených požiadaviek včítane splnenia ich oprávnených platových požiadaviek. Miesto toho ale prichádza novela Trestného zákona, ktorú pripomienkuje aj pán prezident, a vrátil ju do pléna Národnej rady, ktorá neznamená nič iné, len to, že SMER si pripravuje kladivo na zdravotníkov, ak by náhodou nechceli nastúpiť do práce, aj na sestričky. Odpoveď pre sestry nie je, že ste drahé sestričky, vieme, že pracujete za 400 eur čistého mnohokrát. Vieme, že ste nedostali platy, ktoré si zaslúžite, na ktoré, mimochodom, Národná rada v lete minulého roku uvoľnila 50 miliónov eur z rezervy, ktorá v zdravotníctve na to určená bola. Ale odpoveď na to je, že keď nebudete pekne mašírovať za tieto mizerné odmeny do práce, tak budete potrestané. Budete mať trestnoprávnu zodpovednosť, a to veľmi prísnu.

    Tu som niekde skončil doobeda a pokračujem ďalej, pretože treba v tejto súvislosti povedať aj to, že nie je to len o tom, že SMER oklamal sestry, je to aj o tom, že SMER oklamal lekárnikov. Možno priamo teraz to nesúvisí s novelou Trestného zákona, ale dotvára, dokresľuje to reálny postoj strany SMER k zdravotníkom v tejto krajine.

    Slovenská lekárnická komora bola veľkým podporovateľom strany SMER pred parlamentnými voľbami. Viem, o čom hovorím. A viem aj povedať, kde a kedy a ako podporovala stranu SMER. Bol som na mnohých stretnutiach, kde teda lekárnici boli veľmi nespokojní s určitými legislatívnymi zmenami, ktoré boli realizované počas vlády Ivety Radičovej.

    SMER sľúbil pred voľbami, že zruší vernostný systém v lekárňach. A nejdem teraz rozprávať dlho a spievať o vernostnom systéme. Faktom ale je, že keď to SMER pred voľbami sľúbil, keď lekárnici podporili stranu SMER, tak SMER mal po voľbách vernostný systém zrušiť a žiadne vernostné zľavy nemali byť. To by bolo férové. Nesúhlasím s tým, aby neboli vernostné zľavy v lekárňach, ale bolo by to fér. Opak je ale pravdou. Vernostný systém sa síce naoko zrušil, ale zľavy, deregulácia cien v lekárňach je povolená zákonom, bezbrehá, bez kontroly, lekárnik nikomu nemusí nič nahlásiť, zdravotná poisťovňa nevie, akú zľavu dal lekárnik. Skrátka, ak tak lekáreň rozhodne, môže dávať zľavy. Volá sa to deregulácia cien. Toho sme svedkami v podaní strany SMER. A koho to ohrozuje, dámy a páni, čo myslíte? Finančné skupiny? Tých, ktorí majú siete lekární? Nie, nie, ohrozuje to malých lekárnikov, tých, ktorí sú združení v Slovenskej lekárnickej komore a ktorí podporovali stranu SMER pred voľbami. SMER ich jednoducho oklamal.

    A idem k meritu veci a možno k skupine, kde som už naozaj nečakal, že ju SMER oklame. A to sú nemocniční lekári. Aby som bol úplne férový, mal by som hovoriť predovšetkým o tej časti nemocničných lekárov, ktorí sa zošikovali a postavili do jedného šíku za odborárov, za lekárskych odborárov.

    To, čo sa tu dialo na jeseň v roku 2011, je niečo mimoriadne. To, že lekári boli ochotní v mnohých nemocniciach vziať za rukojemníkov pacientov, a nehovorí sa mi to ľahko, lebo sám som lekár a pracujem v nemocnici, ale, skrátka, to, že lekári boli ochotní zobrať v mnohých nemocniciach pacientov za rukojemníkov, nie je správne. A nikomu sa to nepáči a nepáčilo.

    Faktom je, že nemocniční odborári, lekárski odborári odpracovali pre stranu SMER veľkú politickú nadprácu pred parlamentnými voľbami v roku 2012. Spomeňte si, že nedožadovali sa len neúmerne veľkého a nárazového zvýšenia platov, trúfam si to povedať, pretože platy môžu rásť, existuje nejaký vývoj ekonomiky, nárast zdrojov vo verejnom zdravotnom poistení. Nikto neberie lekárom skutočnosť, že si zaslúžia viac za svoju prácu tak ako sestry, tak ako ostatní zdravotníci. Ale oni naraz požadovali obrovský nárast miezd vzhľadom na reálne možnosti verejného zdravotného poistenia. Ale keby požadovali len platy, tomu by sa ešte dalo ako-tak rozumieť. Dobre, odborári bojujú za lepšie ohodnotenie lekárov. Tomu by sa dalo rozumieť. Ale oni požadovali aj zastavenie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti. A, prepáčte, dámy a páni, to vždy bolo integrálnou súčasťou programu strany SMER v zdravotníctve. Odkedy vnímam zdravotnícku politiku strany SMER, od roku 2002 SMER stál vždy zásadne proti transformácii nemocníc na akciové spoločnosti. A to, že sa tá transformácia v hodine dvanástej po tom, čo boli oddlžené štátne nemocnice a boli už pripravené konkrétne transformačné projekty za vlády Ivety Radičovej, zrazu zastavila, tak vybojovali lekárski odborári, nemocniční odborári. To nevybojovala strana SMER.

    No, dobre, a aká je teda odpoveď po štrnástich mesiacoch, ktorú má pripravenú strana SMER pre nemocničných odborárov, pre lekárov v nemocniciach? Tak najprv v novele zákona o poskytovateľoch prišla viaczmenná prevádzka v nemocniciach bez súhlasu zamestnancov. Znovu pozmeňujúci návrh bol predložený tu v pléne Národnej rady začiatkom tohto roka v druhom čítaní zákona. Napriek tomu, že voči tomuto opatreniu namietala Slovenská lekárska komora, napriek tomu, že voči tomu namietali ostatné zdravotnícke komory, to strana SMER v pléne Národnej rady schválila. V praxi to znamená, že dnes môžu prejsť na dvoj- alebo viaczmennú prevádzku v nemocnici bez dohody s odborovou organizáciou, stačí, že to s ňou riaditeľ prejedná. Čiže zavolá si ich a povie: „Nepáčia sa vám podmienky? Tak vy by ste dávali výpovede? Vy chcete štrajkovať? Tak od zajtra ideme na trojzmennú prevádzku. Nezarobíte na službách.“ To znamená to, po slovensky povedané, pre lekárov, ktorých, samozrejme, príjem zo služieb je zaujímavým vylepšením ich reálnych príjmov, ktoré v praxi majú.

    No ale to bolo ešte len také entrée, to bola len taká predohra, lebo to, čo prišlo, prišlo na ostatnej schôdzi Národnej rady (výbor pre zdravotníctvo), zrazu rozsiahly pozmeňujúci návrh pána poslanca Valockého, v ktorom rieši tvrdú trestnoprávnu zodpovednosť zdravotníkov za to, že v krízovej situácii nenastúpia do práce. Nemôžem to hodnotiť ináč ako otvorené zastrašovanie zdravotníkov. Nemôžem to hodnotiť ináč ako tak, že novela Trestného zákona má slúžiť ako kladivo na zdravotníkov, novela Trestného zákona má byť nástrojom strany SMER na zastrašovanie zdravotníkov. Viete, ako má prebiehať kolektívne vyjednávanie, ako má existovať dôvera na strane zamestnávateľa, štátnej nemocnice, ministerstva zdravotníctva, ktoré je zriaďovateľom týchto štátnych nemocníc, a na druhej strane na strane zástupcov, zamestnancov alebo odborovej organizácie, keď v novele Trestného zákona si pripraví takéto kladivo strana SMER. No povedzte, aká môže byť vyrovnaná komunikácia medzi týmito stranami? To znamená, že rokujeme o vašich podmienkach, v prípade, že sa nedohodneme, bude krízová situácia a vy nastúpite do práce, aj keď vaše podmienky splnené nebudú, lebo keď nie, pôjdete do basy. O tom je novela Trestného zákona.

    Uvedomujem si aj to, že možno v praxi nikdy nebudú naplnené tieto ustanovenia, možno aj mnohí budete takto namietať. To ale na veci nemení, že tento nástroj, toto kladivo na zdravotníkov si strana SMER pripravila v zákone, preto, aby mohla zastrašovať zdravotníkov, aby mala lepšiu vyjednávaciu pozíciu, ak budú znovu zdravotníci niečo požadovať.

    Treba povedať, že tresty, ktoré v novele Trestného zákona dnes sú schválené, aj keď prezident vrátil túto novelu do parlamentu, a keď plénum, predovšetkým 83 kolegov zo strany SMER prelomí veto prezidenta, tak budú platné, sú neúmerne vysoké. Prepáčte, ale odňatie slobody vo výške dvoch až piatich rokov či peňažný trest vo výške 3 300 eur, či pôvodne navrhnutých a schválených 10 rokov straty registrácie sú neúmerne tvrdé tresty, ktoré slúžia naozaj na zastrašovanie. Ja som rád, že pán prezident pripomienkoval aj tieto ustanovenia. Pán prezident navrhuje, aby miesto 10 rokov straty registrácie pre zdravotníka bola strata len dvoch rokov. Áno, je to lepšie, ale je to len kozmetická úprava. To, čo by mal urobiť demokratický parlament, a pre to chcem vyzvať aj mojich kolegov zo strany SMER, je neschváliť takéto ustanovenia, neschváliť takýto diskriminačný návrh zákona, ktorý je namierený proti zdravotníkom. Zdravotníctvo má veľa problémov. Tieto problémy treba riešiť dialógom. Nie je to jednoduché. Viete, keď počúvam svojich kolegov zo strany SMER, keď počúvam pána ministra Boreca na výbore pre zdravotníctvo, keď počujem pani ministerku zdravotníctva v diskusnej relácii, ako hovorí, že, viete, musíme ochrániť zdravie občanov a to je naša svätá povinnosť a len o tom je táto novela Trestného zákona, tak rád by som im pripomenul, že to, čo sme na jeseň 2011 prežili pri vyjednávaní so zdravotníkmi, a mal som tú česť byť pri mnohých rokovaniach, keďže som bol poradcom pani premiérky Radičovej a tie rozhodujúce dohody sa diali tu v parlamente a na Úrade vlády, tak by som neprial, priznám sa, ani svojim protivníkom a nepriateľom, aby toto prežili. To boli veľmi krušné chvíle. Ale vláda Ivety Radičovej napriek všetkým úvahám o pritvrdení, napriek všetkým úvahám o trestnoprávnej zodpovednosti pristúpila k tomu tak, ako demokratická vláda k tomu pristúpiť má, dialógom a hľadaním dohody. Nič iné neviem odporučiť ani socialistickej vláde Roberta Fica, iba to, aby neklamala zdravotníkov, aby si spomenula na to, čo sľubovala pred voľbami v roku 2012, aby plnila svoje sľuby voči zdravotníkom, aj voči sestrám a pôrodným asistentkám, ale, nech sa páči, aj voči nemocničným lekárom, keď im to vláda sľúbila, a aby ich nezastrašovala, aby si nepripravovala takéto kladivá na čarodejnice a na zdravotníkov pre každý prípad, keby náhodou sa im niečo nepáčilo. To je recept, ktorý viem ponúknuť. Pýtali sa ma na to mnohí, aj z médií, že teda ale aké je iné riešenie. No iné riešenie je zvyšovanie dôvery na oboch stranách, je trpezlivé rokovanie, je reálne vysvetľovanie situácie v slovenskom zdravotníctve, nie klamanie, že vieme všetko vyriešiť, že vláda Ivety Radičovej to robí v zdravotníctve zle, lebo vláda Roberta Fica to vyrieši. No a čo vyriešila zatiaľ za tých 14 mesiacov? Straší zdravotníkov. A nejdem teraz do iných tém, lebo to by som tu mohol naozaj rozprávať veľmi dlho a nechcem vás zbytočne zabávať, sme pri novele Trestného zákona.

    Nepáči sa mi na tom ani to, akým spôsobom to bolo urobené. Prepáčte, pán minister Borec sedí na výbore pre zdravotníctvo a tak počúva, ako pán poslanec Valocký predkladá pozmeňujúci návrh. A potom, keď sa priamo opýtam pána ministra, či s tým súhlasí, tak niečo povie, že vláda by mohla mať taký nejaký nástroj na to, aby chránila vlastne tie životy a zdravie občanov, a toto je vlastne taký nástroj, ako prinútiť tých zdravotníkov, on v princípe s tým súhlasí. Prosím, tak prečo to nedal do vládneho návrhu zákona? Prečo to neprešlo riadnym pripomienkovým konaním? Prečo sa k tomu nemohli vyjadriť lekárske komory, zdravotnícke komory. To čo je za spôsob robenia legislatívy, trestnoprávna zodpovednosť tým, ktorí chránia naše životy a poskytujú zdravotnú starostlivosť? Tak, viete, nejaký poslanec to dal a v princípe pán minister spravodlivosti však proti tomu nič nemá. Keby bol veľký cirkus, tak povie, že s tým nesúhlasí. Keď je len malý cirkus, potichu prejde v Národnej rade toto, á la Kondrótovo vyvlastnenie. To je čo za spôsob? To je komunikácia so zdravotníkmi? Toto má zvýšiť dôveru zdravotníkov k vláde, k tomu, že jej možno veriť, že keď sedia spolu na ministerstve zdravotníctva za okrúhlym stolom vo veľkej zasadačke a niečo dohodnú, to platí? Chce robiť SMER v zdravotníctve toto takým spôsobom, pokútne, popod stôl, na výbore pre zdravotníctvo, rozsiahly pozmeňujúci návrh? A minister spravodlivosti povie, že v princípe však treba chrániť životy a zdravie, treba mať aj takéto krajné riešenia k dispozícii.

    Pani ministerka Zvolenská, tá úplne nič. Potom sa toho zastala v diskusných reláciách. Rozumiete, sedí so zdravotníkmi v zasadačke na ministerstve zdravotníctva za okrúhlym stolom. O čom sa rozprávajú? O počasí? Tak pani ministerka nepovie, že máme takúto úvahu, drahí zdravotníci, takto chceme upraviť legislatívu, ministerstvo zdravotníctva bude presadzovať takéto zmeny v Trestnom zákone, ktorý predloží vláda Slovenskej republiky cez ministra spravodlivosti. Vydiskutujme si to. To by bolo fér. Aký máte problém? Prečo to nemôže byť takto? Prečo nemá mať vláda takýto nástroj v rukách? Alebo má mať takýto nástroj v rukách pre každý prípad. Nič, pani ministerka zdravotníctva, ona to tak utrpela. Viete, akože pán poslanec Valocký si po večeroch napísal pozmeňujúci návrh, dal ho do zákona pána ministra Boreca a pani ministerka zdravotníctva ho zrazu bude mať v zákone. Ale ona s tým v princípe nič nemá, to, že má kladivo na zdravotnícke komory, že má kladivo na odborové organizácie, že keď najbližšie budú sedieť za okrúhlym stolom, tak ona bude v neuveriteľnej výhode, pretože keď sa to náhodou nebude tej druhej strane, zástupcom stavovských organizácií a odborárom páčiť, tak jednoducho vyhlásia krízový stav v tej-ktorej nemocnici a majú na nich kladivo a budú mašírovať do práce, či sa im to páči alebo nie.

    Pani ministerka utrpela to isté čo Ústavný súd, ktorý pozastavil účinnosť zákona o sestrách, ministerstvo čaká. V stredu Ústavný súd rozhodol, že je to protiústavné, mimochodom, je to neuveriteľne nespravodlivé rozhodnutie Ústavného súdu. A ministerstvo teraz čaká na odôvodnenie, potom bude analyzovať odôvodnenie, predpokladám, dosť dlho. Potom bude rokovať o analýze odôvodnenia so stavovskými organizáciami. Potom sestry povedia, že predsa len by chceli už trošku viac ako plat 400 eur, keď majú vysokoškolské vzdelanie a dve špecializácie, tak trošku predsa len aspoň približne pridať. A vtedy ministerstvo povie: „Haha, pôjdete do práce, lebo bude krízový stav, a zoberieme vám registráciu, a pokuta 3 300 eur a to ešte nedajbože, aby bol niekto ohrozený v nemocnici, lebo hrozí odňatie slobody dva až päť rokov.“ Tak toto je reálna tvár strany SMER v zdravotníctve. Takto oklamali zdravotníkov, dámy a páni.

    Na záver chcem len povedať, že vyzývam znovu pani ministerku zdravotníctva, aby sa pri riešení problémov slovenského zdravotníctva a pri riešení problémov zdravotníkov, ktorých je naozaj veľa, neskrývala raz za poslancov výboru pre zdravotníctvo, druhýkrát za Ústavný súd, tretíkrát za ministra spravodlivosti, štvrtýkrát pre zmenu za ministra financií, lebo je málo peňazí, ak nejaký Inštitút finančnej politiky robí analýzu o jednej zdravotnej poisťovni, ale aby si s nimi sadla za rokovací stôl a čestne a otvorene s nimi jednala o riešení problémov zdravotníkov a slovenského zdravotníctva. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických.

    Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

  • V rámci faktickej poznámky sa asi ťažko dá dostať do takého švungu, v akom bol pán poslanec. Ale ja kvitujem ten spravodlivý hnev, ktorý hovorí o tom, že v prvom čítaní sme mali problém s dvomi spojenými témami a jednou transpozíciou. Druhé čítanie bolo obohatené presne o tento rozmer, ktorý tu spomína pán poslanec Novotný. A to je to, že vláda sociálnej demokracie svojím spôsobom obmedzuje právo na štrajk, akýkoľvek spôsob, ktorý by si zdravotnícki pracovníci zvolili za nejakú účinnú metódu, ktorou by mohli presadzovať svoje oprávnené požiadavky. Si pripravili na nich poslanci strany SMER kladivo. A už mnohokrát tu sa pýtame, prečo to robia cez pozmeňujúce návrhy, vyvlastňovací zákon á la Kondrót. Po tomto návrhu zákona nám príde zákon, keď si pani primátorka Vaľová, zhodou okolností sediaca v poslaneckej lavici, vyrovnáva účty s kontrolórmi, ako poslanecký návrh, nie vládny. A máme tu aj poslanecký návrh pána Valockého, ktorý ide kriminalizovať alebo zavádzať trestnoprávnu zodpovednosť zdravotníkov. A presne si to trafil, pán poslanec, deje sa to vo forme balónikov. Pustia balónik cez poslanecký návrh. Ak je okolo toho veľký virvar, tak sú pripravení svoje rozhodnutia korigovať, inak to tu pokútnou formou prejde. A odrazu sa doktori, sestričky, zdravotnícki pracovníci, lekárnici zobudia s tým, že v mimoriadnych situáciách ich budú nejakým spôsobom kriminalizovať. Si nemyslím, že toto je korektný a dobrý spôsob, ako nastoľovať témy a...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem vám, vážený pán kolega, za vaše vystúpenie, kde ste poukázali na to, že SMER oklamal zdravotné sestry. Zdravotné sestry hlavne na východnom Slovensku robia veľakrát za 400 eur, niekedy ani za toľko nie. Ústavný súd na podnet pána Dragulu, poradcu pána premiéra Fica, pozastavil navýšenie minimálnych mzdových nárokov týchto zdravotných sestier, aj keď v rezerve na rok 2012 bolo nechaných 50 miliónov eur na to, aby tieto zdravotné sestry mohli mať navýšené mzdy, a ešte k tomu sem príde návrh Trestného zákona, kde sa pritvrdzuje trestnoprávna zodpovednosť na zdravotníkov vrátane týchto zdravotných sestier. Ja nikomu nič zlé neprajem, ale tí poslanci, čo budú za to hlasovať, sa raz môžu dostať do nemocnice. A budú ich ošetrovať zdravotníci vrátane zdravotných sestier, tie zdravotné sestry, ktoré niekedy ani 400 eur nezarobia a robia na niekoľkozmennej prevádzke, v piatky, sviatky, Nový rok, Vianoce. A poctivo si odmakajú svoju prácu tak, aby bol pacient čo najspokojnejší. Nikomu nič zlé neprajem, lebo poznám tie zdravotné sestry a viem, že aj tak urobia všetko pre to, aby pacient sa cítil čo najlepšie. Spolu s lekármi urobia všetko pre to, aby vyliečili pacienta. Ale toto je nehoráznosť. Toto je nehoráznosť, keď ľudia so 400 eurami mzdy majú ešte mať nad sebou kladivo na zdravotníkov.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne kolegom, že na mňa reagovali. A ospravedlňujem sa, keď som sa možno trochu rozčúlil v závere, ale som nahnevaný. Poviem to úprimne, som nahnevaný po neuveriteľne nespravodlivom rozhodnutí Ústavného súdu, pretože Generálna prokuratúra a Ústavný súd sú v tejto krajine na to, aby slúžili spravodlivosti. A teraz ich postup bol nespravodlivý. Sú tu na to, aby zvyšovali právnu istotu ľudí. Ich postup zvýši len neistotu, v ktorej sa sestry nachádzajú po dvoch rokoch, keď pokojne a slušne žiadali svoje oprávnené nároky. Dokonca, keď už by som to mal trošku teraz potiahnuť za vlasy, by som povedal, že príbeh sestier je trošku aj o tom, že slušnosť sa nevypláca. Ony prišli slušne a slušne rokovali a snažili sa domôcť svojich oprávnených nárokov. Lekárski odborári sa nezdržiavali, zobrali za rukojemníkov pacientov. O chvíľu budeme možno už dnes o tom rokovať, už majú pripravenú tretiu etapu zvyšovania platov. Sestry nedostali ani tú prvú. Teda naozaj sa neoplatí byť slušným v tejto krajine? Preto som rozčúlený. A nehnevajte sa, keď som možno bol viac nahnevaný, ako by bolo treba.

    O tom, čo ste hovorili obidvaja moji kolegovia, pán poslanec Viskupič aj pán poslanec Zajac, myslím, by sme mali hovoriť viacej. Treba demaskovať skutočnú tvár strany SMER. Pred voľbami sľubovali modré z neba sestrám, lekárom aj lekárnikom. Po voľbách ich už nepotrebujú. Sestry nedostali platy, lekári síce možno dostanú tretiu etapu rozdelenú, bez krytia finančných prostriedkov, o tom budem hovoriť ešte dnes v pléne, a lekárnici síce dostali zrušený vernostný systém, ale majú ešte horšie zľavy, ktoré ich existenčne ohrozujú. A k tomu všetkému si ešte SMER pripravil na zdravotníkov kladivo. To je skutočná tvár strany SMER.

  • Ďakujem, pán poslanec

    Teraz dávam priestor prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy sú prihlásení štyria páni poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

    Takže, nech sa páči, prvý rečník pán poslanec Matovič.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovolil som si využiť možnosť, že môžem vystúpiť aj v ústnej, aj v písomnej časti rozpravy, preto, lebo si myslím, že naozaj treba biť na poplach. Ale hlavne som to chcel kvôli poslancom strany SMER. Chcem sa im prihovoriť v tejto veci a možno vyzývať ich svedomie, aby nehlasovali. Ale keďže pozerám, že z 83 poslancov tu je až jedna, ktorá telefonuje práve, takže záujem je zrejme veľmi veľký. Takže nie je tu nikto. A tak dúfam, že niekde počúvajú, možno v kancelárii. Možno im asistenti povedia, o čom rozprava bola, hoci nádej, že sa niečo zmení, je možno malá. Ale treba možno byť v tejto veci otravný. Takže aj keď strana SMER tu nie je, ale tak možno tie prázdne stoličky omnoho lepšie symbolizujú poslancov vládnej strany ako tak, ak by boli obsadené, myslím týmto, že iba človek bez vlastného názoru a svedomia môže pôsobiť ako prázdna stolička, tak svojím spôsobom máme sálu plnú poslancov strany SMER lebo sú tu prázdne stoličky, lebo veľakrát sa práve takto správajú. Správajú sa ako prázdne stoličky, bez človeka, bez obsadenia, kde sa iba stláčajú nejaké tlačidlá, niekto, kto vyzerá ako človek, ale asi zrejme človekom nie je, lebo jednoducho svojho svedomia sa vzdáva, svojho svedomia a presvedčenia sa vzdáva na základe príkazu niekoho zhora, kto prikáže hlasovať. Chcel by som týmto prázdnym stoličkám sa prihovoriť, aby pri pripomienkach pána prezidenta, ide o prázdne stoličky, ktoré tu nie sú alebo ktoré nie sú obsadené poslancami strany SMER, skúsili tentoraz svedomie a presvedčenie nevymeniť za svedomie a presvedčenia pána ministra spravodlivosti, predsedu strany alebo, neviem, kto im dať tento návrh prikázal, za svedomie a presvedčenie pána prezidenta. Tentoraz si myslím, v tejto veci v prípade pripomienok by bolo omnoho lepšie, ak by si poslanci vypočuli prezidenta ako toho, kto im prikázal v druhom čítaní tento návrh zákona schváliť.

    Chápem, že strana SaS, možno aj odídenci z SaS zažívajú príjemné chvíle, lebo konečne sa realizuje ich program a tá drogová koalícia, ktorú uzavreli, spoločne strana SMER a strana SaS, v tejto veci, im asi dobre robí. Chcel by som iba upozorniť vlastne na ten rozdiel, že keď my sme sa so stranou SMER dohodli v rómskych otázkach, naozaj v probléme, ktorý Slovensko dlhoročne trápi, že si dokážeme sadnúť za jeden stôl a budeme sa snažiť hľadať riešenia, ktorými tento problém posunieme dopredu, tak SaS-ka sa stavala na barikády a kričala nám o tom ako uzatvárame koalíciu, ako sme kolaboranti so stranou SMER a ako sme teda v koalícii so stranou SMER. A snažili sa pri každej jednej príležitosti nám to vytknúť. A ja by som teraz chcel sa opýtať, takto rečnícky, či je lepšie uzatvoriť so stranou SMER koalíciu na konkrétnom odbornom probléme, kde je riešenie problému, ktorý Slovensko trápi, alebo uzatvoriť takúto drogovú koalíciu, ktorú ste uzatvorili vy. Ja si myslím, že Slovensku omnoho viac pomôže rómska koalícia, keď to tak chcete nazývať, ktorú sme uzatvorili my, ako to, čo ste spáchali vy, nech máte akýkoľvek úmysel, následky, ak to prejde, poslanci strany SMER, už prišiel prvý. Prelomia prezidentovo veto.

  • Reakcia z pléna.

  • Vy ste tu síce, ale doteraz ste telefonovali, pani Vaľová, takže ste duchom asi neboli prítomná. Takže...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pani poslankyňa, nekričte, prosím vás. Už som vás raz upozornila gongom.

  • Čiže keď tento návrh zákona schválite, následky budeme pociťovať my všetci, nielen vy, nielen vaša osobná sloboda, neviem, ako to nazývate, ale my všetci, každá jedna rodina, ktorá zrazu bude mať problém s tým, čo možno doteraz nemusela mať, lebo sa možno ten díler obával toho trestu, ktorý mohol dostať. Akýkoľvek trest v každom zákone, ktorý je, tak má práve úlohu potrestať. Ale omnoho dôležitejšia úloha je odradiť prípadného páchateľa trestného činu od toho, aby tento trestný čin spáchal. Spôsob, ktorý ste zvolili a ktorý nehanebne obhajujete, je spôsob, ktorý jednoznačne nieže znižuje tresty drogovým dílerom, ale tým, že miesto minimálne štvorročného nepodmienečného trestu zavádzate podmienku, tak de facto ruší tresty pre tých, hlavne teda predpokladám, menších drogových dílerov, ale teoreticky, tak ako je paragraf napísaný, za ktorý sa bijete, aj tomu, kto bude predávať päťstopäťdesiat dávok drogy a nielen jedenásť či dvanásť.

    Musím zároveň povedať to, že vždy som bol za to, aby sme užívateľov drogy brali ako obete trestných činov a aby sme ich netrestali za to, že nemajú možno nad sebou veľakrát kontrolu, o to viac aby sme trestali dílerov, ktorí tieto drogy predávajú. Pod s týmto prísľubom sme vlastne aj štyria v roku 2010 do parlamentu kandidovali. Bol som to ja, Martin Fecko, Erika Jurinová a Jozef Viskupič. Sme kandidovali s ideou: Áno, znížme tresty užívateľom drog alebo zrušme tresty obetiam vlastne dílerov drog, ale pod podmienkou, aby spolupracovali alebo udali vlastne dílera, ktorý im drogy predal. S týmto prísľubom sme kandidovali. A naďalej si za ním stojím, že toto je cesta, ktorou by sme sa mali vydať pri riešení drogovej kriminality a drogovej problematiky na Slovensku.

    Spôsob, ktorý navrhujete vy, že pod rúškom akože znižovania trestnej sadzby pre malých užívateľov drogy, čo určite podľa mňa nie sú tí, ktorí pri sebe majú desaťnásobok a viac drogy, zároveň znižujete tresty alebo robíte to v paragrafe, ktorý rieši drogových dílerov, tak nič iné nerobíte, iba robíte presne to, čo vám tu mnohí, a ja to teraz zopakujem, z opozície otĺkajú o hlavu, znižujete alebo rušíte de facto nepodmienečné tresty pre drogových dílerov. Pod toto sa podpisuje strana SMER, pod toto sa podpisuje strana SaS, ale tam to asi čudné nie je, tí vlastne plus-mínus takéto veci rozprávali možno aj predtým. Ale to robia poslanci strany SMER, ktorí majú aj v názve tú sociálnu demokraciu, sociálne cítenie. Už to cítenie alebo to sociálne by malo byť, že snažím sa asi vytvárať také prostredie v štáte, ktoré to nebude umožňovať tým, ktorí chcú ničiť životy niekoho iného.

    Takisto aj SaS-károv by som sa chcel opýtať, keď vytvárajú podmienky, ktoré na uľahčenie života drogovým dílerom, či to nie je to, že sa vlastne už zasahuje do slobody niekoho druhého, či ten drogový díler, keď teda mu chcete de facto zrušiť nepodmienečný trest, teda nebude tým svojím správaním zasahovať do slobodného rozhodnutia jeho obete, teda užívateľov drog.

    Súčasný stav, ktorý umožňuje sa každému užívateľovi drogy, ktorý bol pristihnutý s vyššou dávkou, ako je desaťnásobok, dohodnúť s prokurátorom na vine a treste za podmienky, že bude spolupracovať, to znamená, že udá presný spôsob, akým spôsobom sa k droge dostal, od koho ju kúpil, jednoducho usvedčí de facto dílera, považujem za správny a dostatočný na to, keď nám teda ide o dobro užívateľov, ktorí teda zhodou okolností mali pre sebe možno aj, uznávam, že môže sa stať aj situácia, že to bude nevediac, viac ako 10-násobok dennej dávky. V tomto prípade vždy majú možnosť sa dohodnúť na dohode o vine a treste a dohodnúť si takýmto spôsobom, že vyviaznu len s podmienkou a nebudú mať nepodmienečný trest. Nie je tomu ani, myslím, dva týždne, možno tri týždne, keď jedného zo skupiny mafiánskej, sýkorovcov v Bratislave, a bol to usvedčený díler, odsúdili na podmienku iba preto, lebo takisto využil tento inštitút a dohodol sa na vine a treste, usvedčil ostatných ľudí, ktorí v tej siete boli zainteresovaní, a takýmto spôsobom vlastne napomohol tomu, aby sme efektívne s drogovou mafiou na Slovensku bojovali.

    Nechápem tú zaslepenosť, ktorá vedie vás, SaS-ku, ale aj SMER, že silou-mocou tento návrh zákona alebo tento paragraf konkrétne obhajujete, lebo nemá to nič spoločné s užívateľmi drog. Užívatelia drog aj dnes sa mohli de facto vyviniť alebo získať iba podmienečný trest cez inštitút o dohode o vine a treste. Čiže všetky vaše argumenty o tom, ako týmto ľuďom chcete pomôcť, sú falošné, sú nemiestne, nie zavádzajúce, jednoducho je to bohapustý klam zo strany SMER-u, zo strany SaS-ky voči ľuďom, ktorí nevedia, čo vlastne presne prijímate, a možno také dve-tri vetičky niekde v správach si vypočujú, že však vlastne všetko to je v poriadku. V poriadku to určite nie je. Čiže neviem, čo mám pre to spraviť, nejakému opozičnému poslancovi zostáva iba tento kecpult a vyzývať poslancov v strane SMER, aby ste našli ten zdravý rozum a nepodporili dílerov drog. Proti každému z vás, kto týchto ľudí podporí, kto podporí dílerov drog, ja sám budem robiť kampaň osobne, vo vašej obci, vo vašom meste. A budem vypočítavať a napíšem presne, za čo ste hlasovali, menovite o každom jednom z vás, aby vaši voliči sa potom mohli s tým konfrontovať a mohli si zodpovedať otázku, či toto bolo hlasovanie, kvôli ktorému vás do parlamentu volili.

    Nie je to zanedbateľné hlasovanie. Týmto hlasovaním odštartujete iný prístup k drogovej problematike, možno prístup rezignácie, keď tu Poliačik vykrikuje o tom. Áno, on túži po tom. Vraví, nechajme dílerov na pokoji, nekriminalizujme nikoho, nech si každý užíva, čo si chce pichnúť, nech si pichne, keď si chce niekto potiahnuť, nech si potiahne, nikoho netrestajme, každý je slobodný. Ale sloboda je zároveň aj zodpovednosť. A vy dnes musíte urobiť zodpovedné rozhodnutie. Zároveň dúfam, že bude aj slobodné a nebudete podliehať nejakému príkazu a budete v prvom rade počúvať svoje vlastné svedomie. To, čo navrhuje Poliačik a dnes, bohužiaľ, aj vy, v čom ste sa dali s nimi do drogovej koalície, nie je sloboda. To je anarchia, anarchia, keď díler sa bude môcť beztrestne pohybovať po ulici a bude vedieť, nič mu nehrozí, podmienku si u správneho sudcu vybaví.

    Druhý bod a druhá námietka sa týka osobitného motívu spáchania trestného činu. Takisto nechápem pohnútku, prečo ste sa týmto smerom vydali. Ale tak ako som hovoril aj v prvom vystúpení, myslím si, že jediná pohnútka je tá, že chcete osloviť ten zbytok voličov SaS-ky a nejakým spôsobom si ich nakloniť na svoju stranu. Jasné, ste 40- a viacpercentná strana a nie ste na nich odkázaní, ale sami viete, že voľby niekedy môže rozhodnúť pol percenta, percento hlasov. A týchto ľudí, ktorých zvyčajne sa zastávajú možno tie sociálne demokracie v Európe, ste akýmsi spôsobom opomenuli. A teraz sa snažíte dobehnúť to, čo ste zameškali. Ja sa ich tiež chcem zastať. Samozrejme, útok z nenávisti, ktorý je hnaný nenávisťou voči skupine ľudí s inou sexuálnou orientáciou, trestajme viac ako útok, ktorý nie je hnaný. Ale zároveň trestajme rovnako útok z nenávisti voči akejkoľvek sociálnej skupine, nielen voči vyvoleným, inak sociálnej orientovaným, ale aj voči akejkoľvek sociálnej skupiny. To, čo navrhujete vy, je to, že iba vyvýšime jednu skupina nad ostatných a budeme sa tváriť, že títo ľudia potrebujú teraz nadpráva, potrebujú nejakú pozitívnu diskrimináciu, potrebujú, aby sme sa tvárili, že keď niekto napadne napríklad homosexuála, transvestitu alebo nejako inak sociálne orientovaných ľudí, tak títo budú za svoj trestný čin, za svoj skutok viacej trestaní ako tí, ktorí napadnú ľudí, ktorí sú zdravotne postihnutí, ktorí sú bez majetku, ktorí sú možno starší, ktorí sú veriaci, ktorí napríklad volia stranu SMER alebo SaS, jednoducho, ktorí sú združení v inej sociálnej skupine. To, čo navrhujete, je znova zvrátenosť voči tomu, čo ste navrhovali pri drogách, samozrejme, trochu iného kalibru. Ale vyzdvihovať jednu skupinu ľudí a všetkých ostatných tým pádom ponižovať a robiť ich menej cennými len preto, lebo sa chcete zalíškať jednej skupine ľudí, nie je správne. Toto robil pred osemdesiatimi rokmi Hitler. Dobre, mal vybranú inú skupinu, ktorú vyzdvihoval nad ostatných, ale robil presne tú istú politiku, ktorú teraz týmto hlasovaním znova chcete spraviť vy, ktorou je vyzdvihnúť jednu skupinu nad všetkých ostatných a tváriť sa, ako ste spravodliví, ako ste európski. Preto navrhujeme aj v novele Trestného zákona, aj sme to dávali ako pozmeňujúci návrh, bohužiaľ, ktorí ste neprijali, aby sme nevyzdvihovali žiadnu sociálnu skupinu, aby sme nevyzdvihovali ľudí, ktorí sú inak sexuálne orientovaní, ale aby sme všetky skupiny dali na jednu roveň a akýkoľvek útok z nenávisti aby sme trestali voči akejkoľvek sociálnej skupine rovnakým spôsobom. Nie je namieste vyzdvihovať v tomto prípade iba tých ľudí, ktorí to majú sexuálne inak trochu zariadené.

    Tretia pripomienka pána prezidenta je spomínaná kriminalizácia zdravotníkov. Mrzí ma, že pán prezident poňal tú svoju pripomienku tak úzko a že vlastne vadí mu iba nejakých desať rokov a namiesto toho navrhuje dva roky a vlastne s celou ostatnou časťou tej kriminalizácie zdravotníkov tým pádom súhlasí. Ja súhlasiť s tým nedokážem, nielen preto, že moja mama celý život v zdravotníctve robila, ale preto, lebo vidím ako nieže sú dôležití, ale ako sú hlavne v prvom rade zdravotnícki pracovníci zaznávaní, ako sa na všetkých myslí, len napríklad na tie zdravotné sestry až úplne na samý koniec. A ešte aj na tento samý koniec sa im iba vlastne cez Ústavný súd smejeme všetci do tvárí. Zdravotné sestry začali boj za lepšie podmienky v zdravotníctve. A doslova vyšli na psí tridsiatok. Medzičasom sa trochu zlepšili podmienky lekárom. Ale zdravotné sestry nedostali ani to, čo na začiatku de facto mali, lebo mnohé z nich museli podpísať s lekármi zmluvy, že sú čiastočne už nie sestry, ale že sú administratívne pracovníčky na nižší úväzok (druhú časť na vyšší úväzok). A de facto zdravotné sestry sú prinajlepšom na tom istom, na čom boli pred viacerými rokmi, ničím si nepomohli, iba zase opäť vaším rozhodnutím ste im zobrali možno poslednú možnosť, kde si mohli v určitom momente povedať, že to stačilo, z tejto nemocnice odchádzam. A vy ste si uzurpovali práve rozhodnúť namiesto nich, dať im mrežu na nemocnicu alebo na polikliniku a povedať nie, vy neodídete, vy budete otroci alebo otrokyne, naďalej budete pracovať preto, lebo vláda sa tak rozhodla. Nie je to fér, hoci, samozrejme, si uvedomujem, že môžu nastať situácie, keby na celom Slovensku zrazu sa rozhodlo dvadsať, tridsať, päťdesiat percent zdravotných sestier alebo zdravotných pracovníkov odísť, tak asi by to Slovensko neustálo, nezvládli by sme to. A pravdepodobne je namieste v tom prípade povedať, že, áno, musíme zabezpečiť zdravotnú starostlivosť. Ale vy ste si uzurpovali právo, keď čo i len jedno oddelenie v nemocnici, v jednej konkrétnej nemocnici niekde nebude spokojné so svojím primárom, ktorého im tam dosadí váš politický nominant za riaditeľa nemocnice, ktorý možno bude tunelovať to oddelenie, ktorý bude tunelovať nemocnicu, a tieto zdravotné sestry si napríklad povedia, že nebudú viac a nechcú viac pod ním pracovať, ale budú chcieť pracovať v zdravotníctve, možno v druhom zariadení, tak vy im prikážete nie, nebudete slobodné a budete pracovať a musíte pracovať v tomto konkrétnom zdravotníckom zariadení. Toto nie je fér. A myslím si, nieže to nie je fér, to je vyslovene návrat do otrokárstva zdravotníckych pracovníkov. Síce dnes sa to volá fakultné nemocnice, ale bez problémov by ste to mohli premenovať na väzenské zariadenia alebo väzenské nemocnice, lebo tí ľudia, ktorí tam pracujú, majú zobraté práva, ale nedostali žiadne výhody. Pochopil by som, ak by ste zvolili cestu, ako náš štát rieši situáciu policajtom, vojakom. Dobre, majú nárok napríklad na výsluhový dôchodok. A tým pádom na druhej strane sa musia vzdať niektorých svojich práv, napríklad práva na štrajk. Zdravotným sestrám ste nedali absolútne nič. Ešte cez vami ovládaný Ústavný súd ste im zabezpečili rozhodnutie, že to, čo by mohli mať, tak nie je v súlade s ústavou a ako by chceli mať nejaké nadpráva. Zdravotným sestrám ste nedali absolútne nič, iba ste im zobrali posledné právo slobodne sa rozhodnúť, kde chcú alebo nechcú pracovať. Toto nie je fér, minimálne s tým, ako som povedal, keď to porovnávam s pozíciou policajtov, sudcov, prokurátorov alebo vojakov. Títo ľudia majú niektoré výhody. Na základe toho sa niektorých svojich práv dobrovoľne vzdávajú. Zdravotné sestry nemajú žiadne výhody a všetky práva ste im zobrali. Preto aj v tejto veci vás chcem poprosiť, aby ste minimálne to, čo navrhuje pán prezident, prijali, ale hlavne vás chcem poprosiť, aby ste celú novelu Trestného zákona vôbec neschválili.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Rád by som sa vyjadril k tej prvej časti, respektíve k otázke znižovania trestnej sadzby. Samozrejme, predkladá sa to tu ako hotová vec, že drogový díler dostane podmienku. Opomína to jeden pomerne dôležitý faktor v justícii. A to je sudca. Sudca bude ten, ktorý zváži, či ten dotyčný dostane tri roky natvrdo alebo dostane podmienku. My si myslíme, neviem, či pod vplyvom fungovania parlamentu, že všetci sudcovia sú bábky, že všetci si nájdu svojho sudcu a že v tomto štáte nebude fungovať súdnictvo, kde sa budú elektronicky prideľovať spisy a kde sudca bude človek s názorom. A ja som stále, napriek všetkému, čo vieme o justícii, presvedčený, že väčšina sudcov sú ľudia čestní a ľudia s názorom. Tak automatická, schematická a populistická úvaha, že všetci sudcovia u prefláknutého drogového dílera siahnu po podmienke, je vo svojej podstate mylná. Jednoducho som presvedčený, že i ten sudca rozlíši mladého študenta, ktorý bol nájdený s nejakou dávkou, a dílera. I anamnéza toho človeka asi o niečom povie, ten človek nebude súdený bez vyšetrovania, bez dôkazových materiálov. A je nepochybne rozdiel medzi mladým filozofom, ktorý si, ako som už niekde hovoril, láme hlavu či Kerouacova Cesta bola tá pravá cesta, a otrlým drogovým dílerom. Pripusťme, že absolvent práva a sudca by mal mať rozpoznávaciu schopnosť. A neschematizujme tu vopred všetky rozsudky o drogových díleroch.

  • Ďakujem pekne. No tak nedá sa celkom nezareagovať na to všetko. Pán Matovič, vy ste si zrátali, koľko času ste navyprávali už k tomuto problému v tomto parlamente? Prvé čítanie, druhé čítanie, teraz je to vrátený návrh zákona. Počúval som vás aj v prvom, aj v tomto vystúpení. Rozprávali ste úplne to isté. Viete, ja nechcem komentovať vaše, odpustite, ale zrejme insitné úvahy o práve, pán Matovič. Len keby ste to mysleli úprimne, no tak poviem, áno, zastupujete nemalú časť voličov a chcete opakovaním a neviem intenzitou presadiť svoju pravdu. Ale, pán Matovič, vám ide o to, aby ste sa zúfalo dostali do nejakých novín. Predsa v celej tejto téme, čo tu zneužívate hanebne aj spolu, bohužiaľ, s niektorými kolegami z KDH, ide iba o to, či študent, pokiaľ používa a má k dispozícii desať dávok marihuany, dostane nepodmienečne v base štyri roky alebo možno mu tam budú stačiť iba tri. Netušíte, že existuje čosi ako penológia, náuka o treste. Netušíte o tom, koľko stojí pobyt takéhoto študenta, potencionálneho v base, za štyri roky, keď odhadujeme, že jeden takýto mesiac stojí od 60 000 do 180 000 korún bývalých, pán Matovič. Neviem, či nad tým rozmýšľate, ako vyzerá potom zničený pocit takéhoto študenta a aká je skutočná reálna situácia, ako to teda konkrétne s marihuanou vyzerá na tých školách. Máme civilizované krajiny, ktoré sú aj silne nábožensky orientované, ako napríklad Holandsko. A v istej sfére ma relatívne veľmi liberálny rozmer v týchto veciach. A je členom Európskej únie aj starším ako my. Okrem toho humanizmus a fungovanie zmysluplnej korektnej spoločnosti rozmýšľa aj nad tým, aby aj tresty boli humánne, aby mali prevýchovný charakter, aby mali zmysel. Nechceme šaríu, nechceme odtínanie prstov, nechceme dvadsaťročné väzenia, pán Matovič. Bavíme sa o tom, či štyri alebo tri roky takémuto študentovi, bezuzdný...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Reakcia poslanca.

  • Pán kolega Číž, koľko času som k tomu navyprával? Toľko, koľko som chcel, práve preto, čo ste povedali, aby som upozornil na to, čo páchate. Vy tu síce to podsúvate, samozrejme, asi možno z neznalosti, možno s úmyslom, aby ste naschvál ľudí zaviedli, že však ide iba o to, či budú mať štyri roky alebo tri roky väzenia za to. Ale už nehovoríte to, že pri tých troch rokoch už môže byť podmienka a bez problémov tým pádom. Štyri roky natvrdo alebo podmienka, to je dosť sakramentský rozdiel. Ale to už nepoviete, lebo vám to nevyhovuje.

    Keď potom hovoríte, že jeden mesiac nás stojí vo väzení...

  • Reakcia z pléna.

  • Nevykrikujte, pán Číž, správajte sa normálne, máte na to vek.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Jeden mesiac vo väzení nás nestojí 60 000, 70 000, ale okolo 30 000 korún, keď už ste hovorili v korunách.

    A keď hovoríte o insitných úvahách, o práve, tak toto bolo insitné, insitná demagógia, ktorou ste chceli navodiť atmosféru, že však vlastne iba znižujete trest zo štyroch na tri roky. Neznižujete to zo štyroch rokov na tri roky, znižujete to zo štyroch rokov basy na podmienku. A to je sakramentský rozdiel. A keď za to zahlasujete, tak vy sa to hanbite pán Číž.

    Pán kolega Osuský, tuším tu nie je,

  • Hlasy z pléna.

  • alebo tam je niekde možno hore, použijem to slovíčko od kolegu Číža, toto bolo insitné alebo naivné z vašej strany, keď hovoríte, že sudca bude ten, ktorý to zváži. V čom tento paragraf, ktorý meníte, rozlišuje alebo robí lepšieho užívateľa od dílera? V ničom. Prečo by ten sudca mal byť odrazu ústretovejší k užívateľovi ako k dílerovi drog. Nie, vy meníte paragraf, ktorý sa týka dílerov. A ničím nenavodzujete u sudcu, aby dal nižší trest užívateľovi, lebo ste si neurobili zložitejšiu prácu, že by ste rozdelili dva paragrafy, aby ste to jednoznačne určili. Nie, zmenili ste jednoduché číselko zo štyroch na tri a myslíte si, že to je správne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    O slovo požiadal pán spravodajca Martin Poliačik. Nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Budem naozaj stručný, poviem len pár vecí, lebo...

    Je zaujímavé, že niekto, koho ľudia, ktorí sa venujú overovaniu faktov, ktoré verejne produkuje, už raz bol usvedčený zo zavádzania, tak má tú drzosť opakovať tú istú lož druhýkrát, tak aby sme si upresnili, o čom sa rozprávame.

    Prvá vec. Pán kolega Matovič hovoril o tom, že zmeny v Trestnom poriadku majú pôsobiť odstrašujúco medzi ľuďmi. Vyšla správa v roku 2011, ktorú dlhodobo spracúvala Nadácia otvorenej spoločnosti, ktorá jednoznačne potvrdila, že zmeny v drogových paragrafoch nijakým spôsobom neovplyvňujú správanie ľudí na drogovej scéne. To znamená, že sprísňovanie trestov nemá vôbec ten účinok, že by menilo správanie ľudí, tí majú iné motivácie. Akurát jediná vec, ktorá je rezultátom takýchto zmien, je tvrdší postih a častejšie trestanie aj ľudí, ktorí by trestaní byť nemali.

    Ďalšia vec, ktorú pán Matovič spomínal, je, že sa tu ide znižovať trest zo štyroch rokov na nulu. Tak isto je to nepravdivý výrok, výrok, ktorý nesedí, pretože aj podmienečný trest je stále trestom. Pri podmienke toho trestu sa dajú určiť súdom určité podmienky pre toho užívateľa alebo trestaného, ktoré musí splniť. Napríklad takouto podmienkou je zákaz užívania týchto omamných látok. Dokonca zákaz užívania alkoholu môže určiť v podmienke súd takým spôsobom, aby prispieval k náprave tohto trestaného človeka.

    Napríklad aj pán kolega Lipšic hovoril o tom, že neexistuje prípad trestaného človeka alebo užívateľa drog. To tiež nie je pravda. Pravdou je, že nemáme zaznamenaný prípad, ktorý by sa viazal konkrétne na tento odsek zákona. Ale máme na Slovensku zaznamenaných niekoľko prípadov, desiatky, možno aj viac, kde boli neprimerane mladí ľudia trestaní za držbu malých množstiev hlavne marihuany. A takýmto ľuďom už bol pokazený život. Ja osobne mám na stole prípad chlapca, ktorý bol prvýkrát prichytený a v podmienke bol prichytený druhýkrát s množstvami, ktoré napríklad v Českej republike ani len nie sú trestným činom, ale priestupkom. A si odsedel 41 mesiacov v base tento človek, slušný, normálny mladý chalan. A toto nie je správne. Ak naozaj by sme si mali ctiť na Slovensku zásadu, že človek má byť trestaný na základe škodlivosti jeho konania a mal by mať za škodlivé konanie primeraný trest, tak jednoducho tieto paragrafy Trestného zákona nezodpovedajú primeranému trestu. A jediná vec, ktorá sa deje touto jednou zmenou, o ktorej sa dnes rozprávame, je to, že sa sudcovi dá na posúdenie, či škodlivosť konania takéhoto človeka je alebo nie je tak veľká, aby dostal štyri roky. Tam sa nemení ani tá sadzba štyroch rokov, keď je náležitá. V prípade, že sudca uzná, áno, že tento človek je naozaj díler, že tento človek aj pri tom malom množstve, ktoré mal pri sebe, dokázateľne s tým obchodoval, že to robil pre vlastné obohatenie a že to nie je teda na úrovni bežného konzumenta, tak môže dostať štyri roky a nie je s tým problém. Problém je pri tých hraničných prípadoch. A jeden z nich som spomínal niekoľkokrát a spomeniem ho znovu. Stačí, keď máme chlapca, ktorý z jedného festivalu v Čechách príde na druhý festival na Slovensku, bude mať pri sebe dva-tri jointy, ktoré ak je dostatočne potentná tá tráva, tak môžu byť kľudne vyhodnotené ako dávka presahujúca desaťnásobok bežnej dávky. A takýto človek keď je prichytený už len pri tom, že si podával toho jointa so svojimi kamarátmi v tom krúžku, tak za tento paragraf, o ktorom sa dnes rozprávame, môže dostať štyri roky natvrdo. A to nepovažujem za správne. To je jediná vec, o ktorej sa rozprávame. A ja nerozumiem naozaj tej hystérii. Ja tomu teda rozumiem, lebo je veľmi ľahké zneužívať nevedomosť a predsudky v spoločnosti pre vlastné politické body, čo je typická práca pána Matoviča, ale nezodpovedá realite. Ďakujem.

  • Pán poslanec, na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou.

    Nech sa páči, pán poslanec Matovič.

  • Martin Poliačik, skončil si jednou vetou: „Je veľmi ľahké v politike zneužívať nevedomosť.“ Presne toto vy robíte. A na to sa snažím upozorniť. Meníte paragraf, ktorý sa vyslovene týka iba dílerov drog. Tým, že ste si nedali prácu a že ste nerozdelili striktne možno užívateľov a dílerov a robíte to cez tento paragraf, takýmto spôsobom zabezpečíte, aby díleri drog mohli byť odsúdení iba na podmienku, z toho sa žiadnym spôsobom nedokážeš vyviniť. Paragraf, ktorý sa týka dílerov drog, kde znižujete sadzbu zo štyroch rokov na tri roky, ktorá zároveň môže byť podmienka, tak sa týka vyslovene dílerov drog. To, že môže niekedy niektorý užívateľ byť posúdený ako díler vzhľadom na to, že mal tri cigarety, ktoré majú vyšší obsah účinnej látky, a môže to byť viac ako desaťnásobok bežnej dávky, môže byť pravda, môže sa niekedy stať. Ale tento človek dnes má nástroj dohody o vine a treste, kde sa môže dohodnúť. A stačí, že iba udá, kde si tú drogu kúpil, od koho si ju kúpil a bude spolupracovať s prokuratúrou a nebude mať štyri roky natvrdo. Nebude 41 mesiacov, ako ty hovoríš, niekde v chládku.

    A keď si tu spomínal chlapca, ktorý teda aj v podmienke znova si tú drogu kúpil, a preto skončil 41 mesiacov v chládku, tak ja si myslím, že to je správny trest, lebo porušil podmienku. A hovoríš tu o slušnom človeku. Slušný človek, ktorý vie, že má nejakú podmienku, a poruší to, čo mu súd prikáže, asi slušný úplne nie je. Podľa tvojho rebríčka možno slušný je. Ja si myslím, že slušný nie je.

    A že som klamal. Je to tak. Štyri roky natvrdo meníte na tri roky a tri roky už môžu byť ako podmienka, de facto nula rokov vo väzení. Ja som to tak povedal, ale naschvál si zavádzal.

  • Pán poslanec, po prvé, ja som prekvapený tým, že tá novela je dnes v parlamente. V situácii, keď sa zatvárajú brány fabrík po celom Slovensku každý týždeň, my ideme riešiť malých dílerov drog. Koho tá téma zaujíma? To je otázka na smerákov, ministra spravodlivosti, Roberta Fica. Koho dnes zaujíma téma znižovania sadzby pre drogových dílerov v situácii rastúcej nezamestnanosti, obrovskej miery korupcie? Koho to zaujíma?

    A druhá poznámka. Vyzýval som vás aj pána ministra spravodlivosti niekoľko mesiacov, aby ste sem priniesli ten príbeh konkrétneho človeka, prvotrestaného, čistého užívateľa, ktorý mal len tú dávku 12-razovú, niečo nad desať dávok, a išiel do väzenia. Aj vy ste mi priznali, že taký príbeh ste proste nenašli, lebo on proste neexistuje. Aj minister spravodlivosti priznal, že tento paragraf sa týka v 90 % prípadov dílerov. A keď tam spadnú nejakí užívatelia, idú na podmienku aj tak cez buď dohodovacie konanie, alebo mimoriadne zníženie trestu.

    Tak čo riešite? Čo riešime? Skončime rozpravu, odmietnime novelu Trestného zákona a riešme reálne problémy tejto krajiny.

  • Ešte raz, ja nechápem, čo je na to nepochopiteľné. Keď tu máme chlapca, ktorý ide z jedného festivalu českého na festival druhý, tak už prekračuje hranice, už je v tomto paragrafe. Ak nefajčí toho jointa sám, ale s dvoma-troma kamarátmi, tak už môže byť posúdený ako človek, ktorý to sprostredkoval, dal inému. A tým pádom pre teba to môže byť díler. Pre mňa to nie je človek, ktorý má byť štyri roky v base. To je celé.

  • Reakcia z pléna.

  • A zase sa ideme baviť o tom, či podľa teba je správne, že ten človek ide do basy. A podľa mňa to správne nie je, pretože jeho nebezpečnosť pre spoločnosť nie je vôbec taká, že by ho mala spoločnosť nejakým spôsobom riešiť. A toto je základný náš rozpor. Ja nevidím dôvod, aby ľudia, ktorí sú platcovia daní, otcovia rodín a raz za čas si cez víkend s kamarátmi pri grilovačke dajú jedného jointa, boli perzekvovaní ako kriminálnici. To je nesprávne, basta.

  • Nech sa páči, pán poslanec Kuffa, máte slovo.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, začnem tam, kde kolega Martin Poliačik skončil, že dať si jedného jointa a byť ešte teda spolu s nejakým kamarátom, no, pán kolega, musím ti povedať, že práve tak sa začína drogovať, odtiaľ sa začína. Kdesi začiatok musí byť. A je to veľké šťastie, že ty nie si práve ten, ktorý edukuje mládež našu a nerobí „prednášky" tie protidrogové, lebo ty si, Martin, práve ten, tuná priamo v parlamente, ktorý by nabádal mladých ľudí, aby drogovali. Začína to vždycky od drobnosti tým malým jointom, ktorého spomínaš. Nie je to tak.

    Ja budem takto reagovať a ešte takto to pripomeniem. Je rozdiel, hovoril som to už, ale pripomeniem to znova, medzi užívateľom drog a dílerom drog. Drobný díler alebo veľký díler, to je úplne jedno, či je drobný alebo vo veľkom rozsahu, drog ale rozsieva smrť a nešťastie druhým. To je niečo, čo sa nedá tolerovať. A takíto drobní díleri, ktorí budú mať desať, možno jedenásť alebo dvanásť dávok týchto drog, tak budú považovaní za konzumentov. No naozaj je tu veľké nebezpečie, že to budú drobní díleri, ktorí, tak ako kolega Dodo Hlina tu povedal, obídu tie diskotéky a ja neviem kde čo všetko, kde sa stretávajú mladí ľudia. A jednoducho budú takto zásobovať týchto mladých ľudí. Takže tento problém na Slovensku tuná je. No, žiaľ, je aj na našom Slovensku, dokonca aj na Orave, kde by som povedal, že takýto problém nie je a že táto časť Slovenska akoby bola nejako, preženiem to, možno super konzervatívna. Ale práve aj tam majú tieto problémy, a to veľké problémy. A niektoré rodiny tam majú takéhoto drogovo závislého človeka, takéto dieťa, a niekedy to môže byť manžel, manželka. A dovolím si nesúhlasiť tuná s kolegom, lebo ani ty by si netoleroval to, aby tvoja manželka bola drogovo závislá a teraz dlhodobo že by si mal s takýmto človek žiť. No, neviem, či by sa ti to páčilo a či by si to toleroval. Rovnako si dovolím povedať, ani tvoja manželka by netolerovala to, že by si sa stal drogovo závislým. Veľakrát sa manželstvá rozpadávajú, poviem to len, hej, ale nie je to len, ale kvôli tomu alkoholu. Veľakrát tí, ktorí sú alkoholovo závislí, mnohokrát bývajú príčinou rozpadu rodiny.

    Drogovo závislí že sú mierumilovní ľudia alebo že nič sa nedeje. Kolega Lipšic to tu spomínal. V priemere je to až 200 deliktov, ktoré spáchajú títo drogovo závislí.

  • Reakcia z pléna.

  • Tak mal túto štatistiku, myslím si. Keď by to bolo len sto alebo dvadsať, keď nesúhlasíš tuná, pán kolega, nemusíš súhlasiť, ale keby to bolo len desať, hej, tak je to zvýšená kriminalita. A to je čosi, čo je negatívne v tejto spoločnosti. A s tým sa nedá súhlasiť. Nehovorím celkom tak teoreticky to, čo možno tu je napísané, čo sme si mali možnosť prečítať, ale spolu s bratom, dá sa povedať, vyše dvadsať rokov pracujeme s týmito ľuďmi, stretávame sa s nimi. A dá sa povedať, už pred viac ako 20 rokmi sme sa stretávali s osudmi týchto mladých ľudí. Verte mi, nie je to jednoduché, dostať takého človeka späť, naspäť na tú správnu cestu. Ja na jednej strane naozaj súhlasím s tým, že treba dať mladému človeku a každému človeku šancu na nápravu a opraviť sa vo svojom živote, lebo každý z nás v živote sa môže potknúť, ale pán kolega Lipšic nás tuná ubezpečoval v tom a má skúsenosti aj ako minister vnútra, že nie je ani jeden prípad, a naozaj ste neuviedli tuná takýto príklad, že by ktosi bol odsúdený ako díler a mal trebárs tých desať dávok, alebo dokonca tu hovoril o dvanástich dávkach. Neuviedli ste ani jeden prípad. Verím, že je tomu tak. A jednoducho drobných dílerov nemôžeme kryť ani týmto zákonom.

    Ja chcem práve oceniť tuná pána prezidenta. Možno nebudem teraz veľmi politický. Ale ja sa na túto tému naozaj politicky nepozerám. Ale skôr do budúcna hľadím na dobro tejto krajiny skrze mladých ľudí, keď ich tu vidím teraz cez tie prázdniny, keď chodievajú do toho parlamentu. Je šťastie, že možno dneska tuná práve nie sú na balkóne, keď je táto diskusia tuná, a možno pri tom internete ani to toľko tak až nesledujú. Ale boli by veľmi pomýlení z nás poslancov, sú tu ľudia, ktorí reprezentujú túto krajinu. Jeden hovorí, že táto farba je biela. A ďalší poslanec kolega povie a bude tvrdiť svätosväte, že je čierna. Kde si títo mladí ľudia v podstate majú utvoriť obraz a koľkokrát sú naozaj pomýlení? Taká slovná prestrelka tu dnes vznikla, či prezident tejto krajiny je vaším prezidentom alebo tvojím prezidentom, alebo naším. No ja sa priznávam k nemu, že je aj mojím prezidentom, lebo ja som predovšetkým občanom tejto krajiny a máme tohto prezidenta. Už akýkoľvek by bol prezident, či už je hodný alebo nehodný, tak je aj mojím prezidentom. Teda ja hovorím, že pán prezident je naším prezidentom. To, že ako či už politici alebo v tom ľudskom pohľade môžeme mať aj svoje nedostatky, beriem, určite áno. A máme právo sa vo svojom živote aj pomýliť, aj to beriem, lebo to patrí k ľudskému rozmeru. Ja sa, naopak, pozerám aj na tie vystúpenia, ktoré sú tuná. Možno pán kolega Číž sa hneval, že kolega Igor Matovič už je tu viackrát. Ja som tiež teraz tretíkrát pri tomto rečníckom pulte. A nepovažujem túto tému za nejakú menejcennú alebo proste bezvýznamnú. Alebo že rozprávam do prázdnych lavíc? Verím, že nie je to tak, lebo slovo má naozaj veľkú silu. A keby možno sme nevystupovali aj proti tomuto, tak nie je späť tento zákon v parlamente, ako ho pán prezident vrátil.

    Keď budeme hlasovať o vrátených týchto návrhoch, ktoré pán prezident vrátil, a tých dôvodoch, ktoré tu dôvodí, tak ja budem hlasovať za všetky tri. Ja som v podstate mal výhrady, či už pri prvom alebo druhom čítaní, práve aj pri tých prípadoch všetkých troch. Zdá sa mi naozaj aj pri zdravotníkoch, že tie tresty sú neprimerane tvrdé. No aby zdravotnícky pracovník alebo lekár za to, že možno bojuje za svoje práva, dostal pokutu 3 300 eur, čo je desaťnásobok toho, čím bežne iní občania sú sankcionovaní, no tak myslím si, že to je aj také neúctivé, aj taký postoj tejto krajiny, nakoľko si skutočne vážime zdravotníkov a lekárov. Ak nám v skutočnosti ide o dobro pacienta, tak ako to možno pán minister Borec aj deklaroval, aj na zdravotníckom výbore, no tak takto sa za práva pacientov určite nebojuje, určite nie tak, že my budeme v podstate zatvárať týchto lekárov. Kam pôjdeš na to ošetrenie, keď tvoj ošetrujúci lekár nebude mať povolenie na vykonávanie svojej činnosti, svojej praxe alebo bude vo väzení tá hrozba, ktorá tu bola od dvoch do piatich rokov? No kde budeme potom chodiť? Do väzníc? Do basy pôjdem za svojím obvodným lekárom, ošetrujúcim lekárom? Myslím si, že nikto z nás by to nechcel.

    V dnešnej situácii, ktorá v tom zdravotníctve je, nebudem to posudzovať finančne. Ja si osobne myslím, že peňazí v zdravotníctve je dosť, len sú nespravodlivo prerozdeľované a strácajú sa. Údajne až 40 % z celkového objemu, ktorý ide do zdravotníctva, tak sa stráca, končí mimo zdravotníctva. Na to sa treba pozrieť, kde tých 40 % končí. Myslím si, že peňazí je tam dosť. Ale, tak ako ste to tu aj správne spomenuli, nemôže to by len otázka peňazí. To musí byť aj spoločenské docenenie zdravotníckych pracovníkov a lekárov. A to spoločenské docenenie je aj skrze legislatívu, ktorá sa vytvára v tejto našej krajine. Ak my to spoločensky doceníme, aj tí lekári a zdravotníci sa budú tu cítiť dobre a nebudú utekať do toho zahraničia. Máme akútny nedostatok zdravotných sestier. Prečo utekajú do Rakúska, do Nemecka? Sú to veľakrát matky rodín. Má to aj negatívny dopad na naše rodiny, samozrejme, aj v širšom kontexte, aj na ten sociálny systém, lebo mnohé rodiny sa rozpadávajú. Teda otázka peňazí, to nie je len touto prioritou.

    Kolegom liberálom chcem toľko odkázať, že sloboda je ukrytá práve v zodpovednosti, lebo sloboda bez zodpovednosti v podstate neexistuje. Ja sa nemôžem bezbreho správať v nijakom spoločenskom systéme. A demokraciu ak by sme si predstavovali tak, že ja si môžem robiť v demokracii to, čo chcem, čo sa mi páči, to je naozaj veľký omyl. Ak by sme šli touto cestou, je to tá najhoršia cesta, ktorá tu môže byť.

    Nikdy som si nemyslel, že v pléne Národnej rady a práve na pôde parlamentu si vypočujem tak dehonestujúce slová na adresu našich vierozvestcov, svätého Cyrila a Metoda. A tu už môže mať každý iný pohľad na týchto vierozvestcov. Áno, sú to nositelia aj kultúry, doniesli nám aj písmo, aj kultúru. Martin, darmo sa smeješ, jednoducho sú týmito nositeľmi. A jednoducho to je neodškriepiteľné. To, že budeme mať slávnostné zasadnutie, tak to nie je náhodou, že ho budeme mať toho 4. júla, aby sme aj tento aspekt tu docenili. Nikdy som si nemyslel, že tak dehonestujúco budem tu počúvať práve o svätom Cyrilovi a Metodovi.

    Kolega Vilo Novotný tu spomínal, že hráme futbal a strieľame do tých nesprávnych bránok, momentálne tu nie je. Ja som bol vo vojsku u delostrelcov.

  • Smiech v sále.

  • Môžete sa zasmiať. Ale tá dobrá delostrelecká príprava je vždycky dobrou ofenzívou pri ďalšej stratégii. A presne tá delostrelecká príprava, to je aj argument slov. Tu je bitka slov. A vždycky je to lepšie, kým sa križujú tie naše slová, ako keď sa majú skrížiť zbrane v uliciach. A to, že máme iné názory, tak to nás len môže posúvať. A na to, že sa pozeráme rozdielne na túto vec, ja sa nehnevám. Ale to nás jednoducho môže len stále posúvať viac a viac dopredu.

    K tým drogovo závislým mladým ľuďom. Sme ich tu dosť často ohýbali. Tak dovolím si s niektorými kolegami nesúhlasiť práve v tom, že by sme boli donekonečna veľmi tolerantní voči drogovo závislému človeku, pretože všetko má svoje hranice. Na to potknutie máš právo. Aj ten probačný dohľad možno, ak by to bolo pri tom konzumentovi, viem si predstaviť. Ale nedá sa donekonečna túto vec tolerovať, pretože aj samotní rodičia v mnohých rodinách sú práve tí iniciátori, ktorí svoje deti jednoducho posielajú na ulici. Nie na úrade práce skončí takýto mladý človek. Ale skončí jednoducho na ulici ako bezdomovec. A veľakrát práve to, že sa ocitne na ulici a opovrhovaný aj spoločenským systémom, práve ten tlak, ktorý je tu, aj ten sociálny, ktorý sa vytvára, posúva týchto mladých ľudí k tomu, aby sa minimálne zamysleli. Padnúť a stať sa závislým od drog je veľmi ľahké. (A to presne tak sa začína, tým jedným jointom.) To je veľmi ľahké a veľmi jednoduché. Ale uzdravieť a získať späť to zdravie a nebyť závislým, no jednoducho to je tak ťažká cesta. Veľakrát títo mnohí mladí ľudia končia smrťou. Jednoducho to je ich vykúpenie. A to, myslím si, nechceme a neželáme si u žiadnych mladých ľudí. Naopak, ak je primeraný ten trest, ak je primeraný ten trest, opakujem, má ten výchovný moment. A je neprimeraný, za čo napríklad považujem aj pri tých lekároch odobratie registrácie na 10 rokov, aj to zníženie na tie 2 roky. Predsa taký lekár potrebuje fungovať v tej praxi. A jednoducho keď lekár aj na rok len vypadne, nie 2 roky, 5 rokov, keď už vypadne, tak to už je hotová katastrofa, to už skončil s medicínskou praxou. A rovnako sa to týka aj zdravotníckeho pracovníka, kohokoľvek v zdravotníctve. Tam sú ľudia, ktorí sa vzdelávajú. Toto je práve zdravotníctvo a všade aj vo svete. Ak raz vstúpiš do systému zdravotníctva, je to tvoja cesta sústavného perpetuálneho vzdelávania sa, samovzdelávania. Akonáhle ty sa nevzdelávaš, tak stagnuješ a strácaš svoju odbornosť. Preto aj to zníženie aj keď je miernejším dopadom, ktoré pán prezident tu navrhuje z 10 rokov na 2 roky, je to tá registráciu, to odňatie, je predsa len zmierňujúce, ale najlepšie by bolo, keby to tam nebolo. Preto ja aj by som odporúčal, aby tento zákon bol stiahnutý späť z tohto parlamentu, z tohto rokovania, tak ako kolega Lipšic to spomenul. Ja viem, že tak to je vec pohľadu. No tak to by bolo to najlepšie, čo by v tejto chvíli sme mohli spoločne urobiť. Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia traja páni poslanci, pán poslanec Číž, Jarjabek, Poliačik. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Číž.

  • No, pán poslanec Kuffa, pokračujete v zásade v štýle vášho klubu, ale je faktom pozitívne, že aspoň ste neurážali, ale naďalej ste v tých svojich väzbových interpretáciách v skutočnosti, ktoré sú naozaj nesmierne zložité a s ktorými sa spoločnosť musí vysporiadať, pokračovali v tom, že ste rozprávali o tom, ako je to nebezpečné a tak ďalej. Problém je, že dneska musíme riešiť skutočný stav, ako naša mládež sa stavia k týmto veciam, ako užíva tie drogy. Pán Kuffa, aj ste to dokonca vo vzťahu k lekárom povedali, že iba spravodlivý trest má výchovný účinok a predovšetkým musí mať aj výchovný zmysel, aby ten človek mal šancu sa napraviť. Ako je možné, že všetci tak zúfalo klamete a hovoríte o tých troch až štyroch rokoch a nepoviete elementárnu vec? Je to spodná hranica, pán Kuffa. Viete vôbec, aká je tam horná hranica?

  • Reakcia poslanca.

  • Vynikajúce. Čiže to je mierne. Obávam sa, že v Európe civilizovanej takto vysoké tresty nie sú. Nemajú žiadny zmysel. Likvidujú ľudí, zatvoríme ich, živíme ich v tých basách, pokazievame totálne životy, hoci často môže ísť o mladícku nerozvážnosť. To je skutočne kresťanský prístup, pán Kuffa? Ja niečo o tom možno tiež viem. A pre mňa je vhodný presne opačný prístup, predovšetkým urobiť všetko pre to, aby tí ľudia tie drogy neužívali, ale aby sme im neukradli ich život nezmyselnými surovými trestami, ako je v arabskom práve. Šaríu potrebujete? Veď trošku rozmýšľajme.

    Ak hovoríte o sestričkách rovnakým tónom spolu s vašimi kolegami, nevšímate si, že máme poddimenzované školstvo zásadne, nevšímate si, že dôchodky máme na úrovni vyhladenia druhu, nevšímate si sociálne dávky, ktoré ľudí, ktorí nemajú prácu, dostávajú hlboko pod hranicu biedy, nevšímate si slabé platy vedcov, nevšímate si, že máme obrovský modernizačný dlh v krajine, máme už relatívne veľkú nezamestnanosť? Rovnako jedným dychom vyrevujete, že treba okamžite rokovať, lebo sa dostávame nad hranicu možného dlhu a aj nad hranicu možného deficitu. O čom to je? Postavte to elementárne do zmysluplných logických diskusií. Spravujeme štát, nevyprávame radostne na zhromaždení...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Kuffa, no strašne mi odľahlo, keď som sa dozvedel pri návrhu tohto zákona, že ste boli pri tom delostrelectve. Skutočne tak to nejako rozšírilo môj rozhľad a moje poznanie. Teraz mi je už mnoho vecí oveľa jasnejších. Naozaj, skutočne táto informácia je pre mňa veľmi hodnotná, takže, delostrelec, pán Kuffa. Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Takto to chodí, keď sa ide robiť operácia húfnicou, že sa nepozerá na rozmanitosť tých prípadov. Je tu opäť jedna správa, veľmi dôležitá, tiež z roku 2011, o zlyhaní vojny proti drogám, ktorá vyšla v Organizácii Spojených národov. Tam sa konštatovalo, že zhruba 10 % užívateľov drog v celosvetovom merítku sú problémoví jedinci, ktorých treba nejakým spôsobom riešiť, 90 % z nich takými nie je. A tvoj pohľad, Štefan, je pokrivený práve tým, že ty vidíš tých 10 %, lebo keď sa naozaj už niekto dostane k tomu tvojmu bráchovi, tak to je človek, ktorý má problém. Ale sú tu obrovské množstvá ľudí, ktorí problém nemajú. A jednoducho vyhlásiť, že príležitostný užívateľ marihuany je človek závislý od drog, je nepravdivé tvrdenie. To je tak, ako keby si vyhlásil, že človek, ktorý každý deň vypije dve šálky kávy, je závislý od drog a že takému človeku to zničí zdravie. Z medicínskeho hľadiska je to zhruba rovnaká úroveň. To jednoducho nie je pravda. Príležitostný užívateľ trávy nie je človek závislý od drog, je to príležitostný užívateľ trávy, ktorého jediným zásadným problémom je, že užíva substanciu, ktorá v našej kultúre nie je legálna, zatiaľ čo iný človek, ktorý užíva inú substanciu, ktorá legálna je, a pravidelne sa spíja do nemoty, využíva krytie zákonom. A jediný jeho problém je zase medicínsky.

    A oprostime, prosím, túto debatu od ideologických nánosov a nezmyslov, ktoré sa šíria ako mýty v spoločnosti, a pozrime sa na realitu, ako naozaj vyzerá, lebo len keď budeme poznať to prostredie, vieme preň nastavovať správne pravidlá. Ďakujem.

  • Nech sa páči, s reakciou pán poslanec Kuffa.

  • Ďakujem. Závislosť začína práve príležitostným užívaním drog.

  • Smiech v sále.

  • No môžete sa smiať, pán kolega, koľko chcete, ale tu máme takisto parlamentných guľometníkov, ktorí prídu do parlamentu a strieľajú ako guľometníci, naozaj mi to pripadá, ako keby som bol vo vojsku, a odídu preč a to je všetko.

    Ja si myslím, že, pán Jarjabek, by ste mohli zaujať aj postoj, keďže ste šéfom pre kultúru a médiá, to s tým súvisí, však nech je tá kultúra tu taká, ktorá zaujme mladých ľudí. Prečo je na takej nízkej úrovni? A možno aj práve televízia, rozhlas, prečo to také je? Keby tí mladí ľudia zmysluplnejšie využívali ten čas a možno aj aktívne že by boli zapájaní do tých kultúrnych podujatí, no tak by nemali priestor na to, aby v nečinnosti páchali aj kriminálnu činnosť a užívali drogy. Nemali by tu na to ten priestor. Jednoducho rob, čo chceš, len nerob zle. A tu mladých ľudí treba vyťažiť, či už športom alebo kultúrou, všemožne, možno aj všelijakými kvízmi, možno súťažami, aj vedomostnými, zapájať týchto mladých ľudí do činnosti, to je veľmi dôležité.

    Čo sa týka lekárov a zdravotníctva, ja som to spomínal, zdôrazním to ešte raz, my máme tak vysoký vekový priemer lekárov, obvodných lekárov, lekárov prvého kontaktu, u pediatrov je to 55 rokov, my o chvíľu budeme mať problém s detskými lekármi, u nás na Slovensku. V Bratislave vy to, samozrejme, nepociťujete, vy sa môžete tak z toho smiať, ale na východe Slovenska a možno na severe a severovýchode Slovenska je s tým problém. Takisto aj sú obvodní lekári, lekári prvého kontaktu, kde je priemerný vek 60 rokov. Je to problém.

  • Nech sa páči, pán poslanec Uhliarik, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka parlamentu, dámy a páni, dovoľte mi dnes zareagovať na niekoľko faktov z tohto zákona. Od rána tu stojíme alebo teda sedíme a počúvame rôzne názory, pokúsim sa byť vecný. A dotknem sa aj niektorých mojich predrečníkov, pretože s niektorými z nich súhlasím, a vážim si ich názor, s niektorými, samozrejme, nesúhlasím, aj keď si vážim ich názor.

    V pôvodnom návrhu, ktorý parlament pred mesiacom odobril, sa počítalo s odobratím licencie pre lekára, dneska to už zaznelo, na desať rokov. Prezident republiky vo vrátenom návrhu navrhuje zmierniť tento trest na dva roky. Na jednej strane tento zákon hovorí o tom, že sa idú zmäkčovať tresty za prechovávanie drog vo všeobecnosti, na druhej strane tento zákon je podľa môjho názoru neprimerane tvrdý na určitú skupinu zamestnancov alebo na určitú skupinu zdravotníkov. A v tomto vidím takú skutočne schizofréniu, ktorú tomuto zákonu je nutné vytknúť. A vytýka presne túto schizofréniu aj prezident. Myslím si, že osobne desať rokov takisto je neprimeraný trest.

    A problém je v tom, že Národná rada a my by sme túto vec možno vôbec nemuseli riešiť, keby sa tento návrh nedostal do vládneho návrhu poslaneckým pozmeňujúcim návrhom. Toto je niečo, čo je bežná prax vládnej strany SMER. A myslím si, že kvalita týchto návrhov je veľmi zlá, čo dokazuje aj dnešný deň, napríklad. Pri zákone, ktorý bude o chvíľu prejednávaný, zákone z dielne ministerstva zdravotníctva, teda päťstoosemdesiatky, na výbore tento týždeň dal pozmeňujúci návrh poslanec za vládnu stranu SMER, ktorý mal 134 bodov. Čiže, samozrejme, teraz sa môžeme rozprávať o tom, či 134 bodov za päť minút sa pred hlasovaním pozrieť dá alebo nie. Fajn, nás vždycky učili, že Lenin sa pozrel na stránku a hneď vedel, čo tam je. Hneď vzápätí rozdal tento istý pán poslanec ďalší, 135. pozmeňujúci návrh. A dnes som videl na svojom stole poobede rozdaný týmto istým poslancom pozmeňujúci návrh, ktorý ruší niektoré body z tých 134 bodov. A má desať bodov. Keď si toto naozaj pozrie nezávislý pozorovateľ, tak musí uznať, že niečo je hnilé na tom celom vlastne spôsobe, že niečo je zlé alebo aspoň ľudia, ktorí vlastne toto pripravujú, sú v niektorých veciach minimálne nekompetentní. A presne o tomto hovorím aj pri tomto závažnom zákone, ktorý sa má týkať slobody alebo neslobody občanov nášho štátu. Myslím si, že keby tento zákon bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní, nemuseli by sme možno riešiť tieto veci, či to má byť desať rokov, dva roky, štyri roky, podmienka. Ale myslím si, že by došlo práve k tej debate, k vycizelovaniu a vycibreniu vecí, ktoré by potom možno prezident nemusel vracať.

    Vieme, že táto novela vyvolala veľké emócie u časti zdravotníkov, čo, si myslím, je správne. Možno teraz ma moji priatelia v opozícii budú kritizovať vo faktických poznámkach, lebo poviem a ostanem práve v tej polohe, že poviem, že je správne, že vyvolalo to veľké emócie. Ale musím povedať aj to B, že štrajky lekárov, ktoré boli v minulosti, a vydieranie spoločnosti vyvolali zase veľkú emóciu u obyvateľstva, keď kvôli vyšším platom opustili pacientov.

    Dnes tu padli niekoľké názory od pána poslanca Matoviča, škoda, že tu nie je, ktoré sa nezakladali, žiaľ, na pravde a ktoré hovorili o tom, že ak budú napríklad zdravotníci v niektorom oddelení alebo v niektorom malom meste alebo v niektorej nemocnici proti despotovi riaditeľovi, mohol by sa vyhlásiť krízový stav a jednoducho došlo by k naplneniu skutkovej podstaty tohto trestného činu a vlastne k uplatneniu tohto zákona. No nie je to tak. Ak ma pán poslanec počúva, nie je to tak. Tento zákon hovorí o tom, že v prípade, že vláda Slovenskej republiky vyhlási krízový stav, v prípade, že sa dokáže úmysel, tak vtedy až dôjde k uplatňovaniu sankcií z tohto zákona pre konkrétnu skupinu obyvateľstva, v tomto prípade pre zdravotníkov. Ja si naozaj nemyslím, že tento štát má veľkosť typu Lichtenštajnska alebo Andorry, alebo Monaka, kde je možno päť nemocníc. Naozaj, nesnažme sa zavádzať verejnosť takýmito informáciami podobne, ako zavádzal Lekársky odborový zväz, keď hovoril, že tento zákon perzekvuje lekárov vtedy, keď si napália nelegálne CD-čko alebo si idú zachytať ryby bez rybárskeho lístka. Tento list vám môžem ukázať, išiel od vtedajšieho predsedu LOZ-u a súčasného predsedu Slovenskej lekárskej komory Mariána Kollára pre lekárov Lekárskeho odborového zväzu. Je to hrubá demagógia a hrubé zavádzanie. Opakujem, tento zákon je vtedy uplatňovaný, keď vláda sa o tom rozhodne. A verte mi, keďže som bol súčasťou vlády Ivety Radičovej, že to bolo veľmi ťažké, keď sa rozhodovalo o výnimočnom stave alebo o stave, ktorý napĺňal túto podstatu. A verte mi, že keď sa niečo stane, napríklad ako sa dialo v Žiline, a ministerka to riešila a vyriešila, vláda by nezasahovala pri nejakých problémoch v jednej nemocnici.

    K poznámke pána poslanca, ktorý tu hovoril dnes, ako si vážime zdravotníkov, keď nám ide o dobro pacienta. No práve ako si vážime ale pacienta, keď sme proti takémuto zákonu? Viete, niektorí poslanci tu hovoria, že nevieme si predstaviť situáciu, keby 50 % lekárov odišlo alebo štrajkovalo. No naozaj si to neviete predstaviť. A poviem dva príklady, s ktorými som sa stretol. Neviete si predstaviť situáciu otca, ktorý dovezie dieťa s úrazom do detskej fakultnej nemocnice, a lekári tam nie sú, resp. lekári, ktorí ho majú uspať, ho nemajú ako uspať, pretože štrajkujú pre svoje vyššie platy. Neviete si predstaviť situáciu syna, ktorý má matku na dýchacom prístroji na ARO, a ráno celé ARO, teda všetci lekári z ARO po službe odídu domov a vypíšu si vzájomne maródky. Neviete si predstaviť tú bezmocnosť ľudí, ktorých sa to dotklo. A ja nechcem, to hovorím ako lekár, ako syn a ako aj otec, aby znova k tomuto došlo. Preto vecne s týmto musím súhlasiť, aj keď niektoré veci sú možno nepopulárne. Kritizujem pozmeňujúci návrh, kritizujem to farizejstvo strany SMER v tom, že na jednej strane zahlasovali alebo boli proti štrajku lekárov a na druhej strane to takýmto spôsobom veľmi ticho dali do zákona. Ale voči vecnej podstate nemôžem zahlasovať, nemôžem byť proti návrhu a musím byť za návrh, pretože povinnosťou štátu okrem zachovania bezpečnosti v tejto krajine, aby len tak ľahko na ulici niekto vás neprepadol alebo si nerobil, čo chce, je chrániť aj zdravie a život občanov. A tento zákon v prípade, že sa nájde skupina ľudí, ktorá ohrozuje zdravie a život občanov, aj keď to budú lekári, tak musí mať nejakú páku. Veď na Slovensku robí v nemocniciach okolo sedemtisíc lekárov. V októbri v roku 2011 zhruba 25 až 30 % z nich podpísalo výpoveď. Ale za tie dva mesiace, keď sme s nimi vyjednávali, tak ostalo už len asi 800 lekárov. To znamená menej alebo okolo 10 %. Čiže nemôžeme to paušalizovať. A ja som naozaj pri stretnutiach v nemocniciach videl, že drvivá väčšina lekárov je proti tejto forme vydierania obyvateľstva a pacientov. Drvivá väčšina lekárov nesúhlasila s takouto formou štrajku. Lenže neviete si predstaviť, keď máte na Slovensku do 500 ľudí, ktorí môžu uspávať pacientov, čiže na ARO, a z toho viac ako 50 % sa jednoducho dohodne, že neprídu do práce alebo si vypíšu maródky. Je to niečo, čo môže ohroziť chod štátu. A v tej dobe sa tak stalo. A zdôrazňujem ešte raz slová „krízová situácia, ktorú vyhlasuje vláda, a úmysel“, pretože práve časť odborárov zavádzala zdravotníkov, že tento, ako som povedal, zákon ich môže postihovať aj pri neúmyselnom čine.

    Môžeme diskutovať o výške pokuty, sankcie, dĺžke trestu, ale naozaj si myslím, že keď ideme na pravú podstatu a keď si seba predstavíme ako synov, rodičov, bratov alebo otcov a keby sme sa vžili do tej situácie, že skutočne niekoho práve dovezieme do nemocnice a tam vám povedia, sorry, chceme vyššie platy, tak robíte všetko pre to, len aby ste zachránili svojho blízkeho. A tomuto štát musí zabrániť. Alebo, naopak, štát musí chrániť život a zdravie svojich občanov.

    Myslím si, že v tomto zákone treba si naozaj uvedomiť, že v prípade, že ak sa dneska schváli výhrada prezidenta na dva roky a zosúladenie s ostatnými skupinami zamestnancov, ktorí by mohli tiež ohroziť v krízovom stave určité chody štátu, či už sú to policajti, hasiči alebo ja neviem pracovníci jadrovej elektrárne, tak tieto sankcie sú skutočne výnimočný nástroj. Budú hroziť skutočne len vo veľmi výnimočných situáciách, keď bude prioritou štátu chrániť svojich občanov. Podobne majú ošetrenú starostlivosť aj iné krajiny v krízových situáciách. A preto mi je niekedy zvláštne počúvať aj mojich kolegov z opozície, pred dvoma rokmi boli za tento zákon, pretože viete, že tento zákon bol súčasťou návrhu, neprešiel vo vláde, že zrazu tento zákon politicky len, lebo je to výhodné, nejakým spôsobom kritizujú. Nemyslím si, že tá podstata je hodna kritiky. A ja verím, že v najbližších desiatich rokoch alebo možno aj dvadsiatich rokoch nikdy nedôjde k situácii takej, že žiadna vláda nemusí už vyhlásiť krízovú situáciu, a to nielen kvôli platom zdravotníkov, ale napríklad aj v časoch katastrof. A verím, že žiadny zdravotník podľa tohto zákona nebude sankcionovaný. Toto isté zažila ministerka v decembri v Žiline minulého roku. A presne toto isté časti lekárov z Lekárskeho odborového zväzu hovorili. Hovorili to. Stretol som sa s niektorými predstaviteľmi. A povedali to aj mne, že ministerka vôbec s nimi nekomunikovala. A teraz hovorím na obhajobu ministerky. Presne takto isto klamali teraz, ako klamali aj vtedy. To klamstvo je veľmi priehľadné, pretože ktokoľvek príde na ministerstvo alebo na nejaký štátny orgán, samozrejme, sa musíte zapísať a tak ďalej, musí to byť v spisovke, čiže vlastne sú dôkazy presne, kedy dochádzalo k jednaniam s Lekárskym odborovým združením. A takýmto spôsobom zavádzali verejnosť vtedy a zavádzajú ju aj dnes. Čiže skúsme sa na to pozrieť nielen z prizmy zdravotníka, ale ja z pohľadu pacienta, z pohľadu občana, čo by sa stalo, keby naozaj ste si nevedeli rady, a potom posudzujme tento zákon pri hlasovaní.

    Ak dovolíte, chcem sa dotknúť veľmi krátko aj druhej veci, ktorá súvisí so znižovaním trestu, prípadne s prechovávaním drog a tak ďalej. Ja si osobne myslím, že všetkého moc škodí. Dneska sme tu asi dve hodiny hovorili o tom, či droga je víno alebo alkohol či je droga a tak ďalej. Samozrejme, keby sme išli na úplnú podstatu veci, aj pán spravodajca, tak na Slovensku máme dnes 5 400 liekov. V prípade, že by ste si pri zhruba pri 3 000 liekoch dali 10-násobok dávky, tak garantujem vám, že všetkým vám, ktorí ste tu, by to poškodilo zdravie. V niektorých prípadoch, keby ste si dali napr. adrenalín alebo kálium, tak by vás to stálo aj život. A presne tu je aj tento problém. Nezľahčujme problém v tom, že veď ide len o jedného alebo dvoch jointov pri grilovačke. Ja si to neviem predstaviť, lebo naozaj sa tu podsúva niečo, že normu, ktorá bola, ktorá aj je podľa mňa v slušnej spoločnosti abnorma, tak sa snažíme dať do nejakej normy. Veď tak ako žena nemôže byť tak trochu tehotná, tak nemôže ani tento zákon byť taký, keď vieme, že môže byť užívanie drogy návykové, povedzme, pri heroíne alebo nejakom pervitíne už po jednej dvoch alebo troch dávkach čiže veľmi obmedzenom počte dávok. Samozrejme, závisí to od osoby. Inak zareaguje 40-kilová osemnástka a inak zareaguje, povedzme, 120 kilový chlap, ktorý, skrátka, si dá jednu a tú istú dávku. Ale presne o tom to je, že touto optikou by sme museli tu zakázať aj cukor alebo soľ ako v tej rozprávke Soľ nad zlato, pretože keby ste si dali 10-násobok soľného roztoku do žily, tak zomriete, keby ste si dali desať násobok glukózy do žily, zomriete. A to je presne o tom. Majme mieru. Naši predkovia hovorili porekadlo alebo príslovie, všetkého moc škodí. A preto hovorím o tom. Nezľahčujme to, veď vyjadríte sa, pán spravodajca, aj vo faktickej určite, v tom, že teraz to budú dva jointy, lebo to zaznelo opakovane dnes od obhajcov tohto zákona. Nie, ide o to, že tak ako alkohol je pri dvoch-troch promile v rukách šoféra zbraňou, ktorá môže zabíjať, tak aj desaťnásobná dávka, povedzme, marihuany u ľudí, ktorí to prechovávajú, môže zabíjať naše deti. Viete, žijem na hranici s Českou republikou v Skalici. A toto mesto je charakteristické aj tým, že každý víkend do skalických lekární a do lekární v Holíči, vidím tu pani poslankyňu z Holíča, z Českej republiky prichádzajú plné autá ľudí, mladíkov alebo teda aj dievčat, ktoré kupujú voľnopredajné lieky v lekárňach s obsahom pseudoefedrínu, z ktorých sa potom robí perník. Je to NUROFEN, PANADOL EXTRA a tak ďalej. Sú to bežné látky, ktoré podľa nášho zákona o lieku lekáreň môže vydať iba ako jedno balenie. To je to, o čom hovoril Lojzo Hlina, že prídu do Oravskej Lesnej na tmavom aute piati díleri, z ktorých každý bude mať 10-násobok dávky, a sú všetci vysmiati a policajti nebudú proti tomu urobiť nič. A presne toto sa deje už dneska. Oni prídu do lekárne piati, každý sa takto otočí, kúpia po jednom a o hodinu prídu znova a otočia sa po všetkých. A keď je v Skalici osem lekární a v Holíči sú štyri lekárne alebo päť, tak majú, to vám garantujem, lebo to tak je, plný kufor týchto liekov, voľnopredajných a policajti v podstate potom môžu ich nejakým spôsobom stíhať, ale nie na základe tohto zákona, pretože budú mať 10-násobok tej dávky u seba. Teraz ich môžu, vtedy ich nebudú môcť stíhať. A oni z toho urobia, teraz naozaj nie som odborník na toto, x dávok pervitínu, ktoré potom budú používať v školách. Veď nezľahčujme veci, ktoré zo zdravého rozumu nemôžeme zľahčovať. To je to, o čom sme hovorili, že vo Francúzsku je tradícia vypitia deci a dvoch vína poobede. A majme tu pol percenta alkoholu, povedzme, u šoférov. Veď tým, že naša kultúra je úplne iná, tak jednoducho vieme, že by to mohlo byť zneužité, tak radšej to neurobme. To znamená, nezľahčujme niekde veci tam, kde vieme, že by to mohlo ujsť. A garantujem vám, že to určite ujde a vymkne sa nám to z rúk a potom bude neskoro. Potom budeme hasiť neprimerane ten požiar, ktorý vznikol.

    Tie prirovnania, ktoré som tu dnes počul k liturgii, že vlastne aj v cirkvi alebo teda pri omši sa používa víno, sa mi zdajú veľmi absurdné. Viete, mňa vtedy napadla taká vec, nie preto, že som poslanec za KDH, ale preto, že je to absurdné. To je, ako keby sme my teraz zobrali si tiež určitý výjav z Biblie, že sa podala na zmiernenie bolesti zmes žlče s octom, a teraz si povedali, že z tohto poďme nejakým spôsobom robiť omamné látky. Nevytrhávajme veci z kontextu.

    Prečo si myslím, že tie dôsledky budú oveľa horšie. Hovorím to preto, lebo naozaj sa to dnes už stáva pri iných veciach, možno nie pri marihuane, ale, ako som povedal, pri napríklad látkach s obsahom pseudoefedrínu.

    Skončím jednou vetou v tom, že myslím si, že ľudia, ktorí tu sedia a ktorí budú hlasovať, skutočne sa pozrú na celé to hlasovanie aj na jednotlivé časti tohto zákona, nie možno z tej politickej, aj keď možno je to utópia, aspoň časť ľudí, ktorí dneska vystúpili, sa na to pozrie z pohľadu pacienta v časti zákona o kriminalizácii lekárov alebo zdravotníkov, pozrie sa na to z pohľadu otca, ktorý má deti v škole a ktorý je konfrontovaný s tým, že tie deti môžu byť už v ranom veku veľmi ľahko a teraz ešte ľahšie v styku s drogami, a podľa toho bude hlasovať. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia piati páni poslanci, pán poslanec Hlina, Osuský, Poliačik, Gál a pán poslanec Bastrnák ako piaty. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pán poslanec Hlina.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ono je dobre si vypočuť príspevok niekoho, kto tomu rozumie. A naozaj k tej časti špeciálne o zdravotníctve sme to mali vysvetlené, tak to poviem. A vďaka za tento príspevok.

    Ja ešte poviem takú jednu vec, že som si všimol, že je vás tu z tých trinástich poslancov starostov 6. A mám pocit, že ste nalomení, lebo ste už nenechali hrot meča pána Martvoňa, ale poslali ste pána Číža, aby to obhajoval. A pána Petráka tam spracovávajú dokonca z dvoch strán.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale k čomu ja rozprávam, pán kolega? Vy rozprávate z cesty stále. Prosím vás pekne, čo chcem povedať? Chcem povedať jednu vec, že zdá sa, že je zlé, keď pán Číž sa unúval prísť poctiť nás svojou prítomnosťou. A svojimi bleskovými pripomienkami k veci...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pán poslanec, reagujte na predrečníka.

  • ... nás vyvádza z omylu. Ale my nie sme v omyle. A to už, myslím, vedia aj vaši poslanci, pani predsedníčka poslaneckého zboru. Ja neviem, dokedy chcete lakovať tými hlúposťami, že pomáhate tým chlapcom alebo tým dievčatkám, ktoré si na diskotéke kúpili od niekoho jeden joint. Urobili ste si z nich štít a pomáhate tým, ktorí tým chlapcom a tým dievčatkám ten joint predajú a zničia im život. To je celé.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Je to zvláštne, že človek ako lekár v tejto debate, ktorá sa nepochybne dotýka i tejto špecializácie, má vlastne neustále snahu uvažovať skôr v ústavnoprávnej rovine. Už tu zaznelo, že existujú elementárne práva, právo na zhromažďovanie, slobodu prejavu, ale i právo na štrajk. A obmedzenie týchto práv vyžaduje ústavnú rovinu. Je napísané, kedy možno obmedziť slobodu prejavu. Tým som argumentoval pri zákone o "Osvienčimskej lži". A i verejné zdravotníctvo a stav zdravia je nepochybne jeden z dôvodov, keď sa dá siahnuť na elementárne ústavné práva. Problém je ale iný, a to ten, že, žiaľbohu, zlé je to vtedy, ak sa využije táto ústavná možnosť na vydieranie tých, ktorí sa dožadujú toho istého čo učitelia, železničiari či iní. A musím povedať, že zdravotné sestry a lekári, sestry často vysokoškolsky vzdelané, sú vo vzťahu k obmedzeniu svojich slobôd na tom oveľa horšie ako vojaci či príslušníci represívnych štruktúr, pretože sa pamätáme, ako sa pán Litva vyhrážal štrajkom alebo dokonca tým, že keď nie vy, zaplatí nás mafia. Ale zdravotná sestra, ktorá zápasí s opitým pacientom, ktorý ju prípadne zraní, je na rozdiel od príslušníka represívnych síl bezbranná. Jej ohodnotenie je oveľa nižšie. Jej odchod do dôchodku je oveľa neskorší. Jej zabezpečenie v dôchodku je oveľa horšie. A tu je potom otázka: Kedy sa stáva Hippokratova prísaha alebo prísaha slúžiť pacientom zdrojom vydierania? A preto treba veľmi presne nastaviť túto hranicu spravodlivo.

  • Ja úplne súhlasím, pán kolega, poznajme mieru. Ale vy ste zároveň si protirečili v tom istom príhovore, lebo na jednej strane nabádate k tomu, aby sme poznali mieru, a na druhej strane hovoríte o nulovej tolerancii. Nulová tolerancia nie je poznaním miery. Nulová tolerancia je nula, to nie je miera, to je proste absolutely not. A ak máme teda poznať mieru ako odporúčanie, tak by sme mali podľa miery nebezpečnosti konania dávať primeraný trest. A presne to je lajtmotív tejto zmeny. Ak je nejaké konanie spoločensky málo nebezpečné, mal by zaň byť nižší trest. To je celé.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Pán poslanec, bohužiaľ, pri tomto zákone ide bokom všetko, argumenty, štatistika, súdna a policajná prax. SMER a pár liberálov až na jedného konzervatívca nepresvedčí o ničom. Úplne zbytočne tu rozprávame, absolútne oberáme toto plénum o drahocenný čas, lebo v tomto smere, čo sa týka novely Trestného zákona ohľadom delikventov za drogové delikty, nepresvedčíme týchto pánov. Asi až prax bude musieť ukázať, kto mal pravdu. A, bohužiaľ, tá pravda bude veľmi, veľmi krutá, keď potom drogoví díleri pôjdu zo súdu s podmienkami, pekne na slobode budú prevádzkovať svoj biznis ďalej. To isté sa bude týkať lekárov. Ale toto bude veľmi, veľmi zlé.

    Vaše znalosti ohľadom tej liekovej turistiky naše argumenty len potvrdzovali, že toto nie je dobré riešenie. Bavili ste sa tu o miere. A tuto aj pán Poliačik vám tú mieru hádzal na oči alebo proste argumentoval tým. No ale predovšetkým keď chceme niečo spraviť s tou mierou, tak treba v prvom rade zadefinovať, čo sú to ľahké drogy, a potom zaviesť kategóriu, ktorá by umožňovala posudzovať tých užívateľov, ktorí majú toho viac ako 10-násobok, povedzme, od 10-násobku do 20-násobku. Ale toto je o drogových díleroch, nie o užívateľoch ľahkých drog.

  • Ďakujem pekne. Ja si myslím, že pán poslanec veľmi pekne aj na konkrétnych prípadoch ukázal, prečo je tento zákon zlý. A myslím si, že za pripomienky prezidenta treba hlasovať, aj keď sú len lobistické, lebo nevylepšujú zákon. Skôr to beriem tak, že pán prezident preto vrátil tento zákon, lebo chcel dať možnosť poslancom vládnej strany, aby revidovali svoj názor. Myslím si, nič by sa nestalo, keby tento zákon teraz neprešiel. O polroka by ministerstvo prinieslo nový a lepší zákon, lebo tento zákon, ako aj pán poslanec na to poukázal, bude zasahovať do nášho každodenného života. A nestojí to za to, aby sme prijali taký zlý zákon, skôr aby sa to vylepšilo. Takže aj preto sú tie argumenty, dúfam, nie sú zbytočné, aby väčšina nehlasovala za tento zákon. Ďakujem pekne.

  • S reakciou pán poslanec Uhliarik, nech sa páči.

  • Ďakujem za pripomienky.

    K pánovi poslancovi Osuskému len krátka poznámka. Nezamieňajme si právo na štrajk s vydieraním štátu priložením pištole k hlave dieťaťa alebo pacienta. Vážme si naozaj hlavne pacienta, a nie niekoho, kto ho ohrozuje, lebo to, čo som povedal dneska v rozprave, drvivá väčšina lekárov, zdravotníkov, 90 % to bolo už vlastne koncom novembra 2011, bola proti tomu. Všetci to uznávali, naozaj som mal priateľov, ktorí si povedali, že, v pohode, však ideme do vyšších platov. Podpísali sme to všetci. Ale potom si uznali, že vlastne Lekársky odborový zväz prekročil tú hranicu. A presne o tom to je. My nemôžeme si zamieňať právo na štrajk nejakej skupiny zamestnancov alebo právo na lepšie pracovné podmienky s tým, že nejakým spôsobom dôjde k ohrozeniu života a zdravia našich občanov.

    A čo sa týka pána Poliačika. Povedali ste, že ak je pre spoločnosť málo nebezpečné konanie, tak musí byť aj primeraný trest. No, viete, keď vy alebo ja si teraz dáme sedmičku vína, teda sme celkom ako takí dosť, vidím to na vás aj na sebe, chlapi, a to za celý večer, aby zas zo mňa neurobili alkoholika, tak nebudeme až takí spoločensky nebezpeční. Ale vtedy, keď po tejto sedmičke si sadneme za volant a náhodou sa vonku niečo stane, tak vtedy budeme spoločensky nebezpeční a urobíme nejaký trestný čin. Ale to je to isté. A presne o tom to je, že prečo robíme to, že 10-násobok tej dávky umožňujeme tým, ktorí to stopercentne zneužijú. A vieme, že to zneužijú, lebo to zneužívajú dnes, tak im to takto dávame na tácke a na druhej strane argumentujeme tým, že to určite neurobia...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči, pán poslanec Viskupič, máte slovo. Pán poslanec Viskupič je posledný, ktorý vystúpi v rozprave. Takže nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, pán spravodajca, mám dve poznámky, keďže k tejto téme som sa vyjadroval aj v prvom, aj v druhom čítaní. A problém som mal hlavne s nekonzistenciou návrhov, čo pri prvom čítaní prišlo z ministerstva spravodlivosti. A v druhom čítaní cez výbor prišiel už vtedy dosť zložitý legislatívny zámer. A návrh rozšíril o ďalší, ohľadom ktorého sa vyjadrujú naši kolegovia, ktorí sa zaoberajú zdravotníctvom. Pre účely tejto debaty, zdá sa mi, po poznámky bolo tu zopakované niekoľkokrát z niekoľkých uhlov pohľadu nejaké argumentárium, ktoré mám pocit, sa môže vnímať v dvoch rovinách. Prvá z nich je: „Repetitio mater studiorum est.“

  • Opakovanie by mala byť matka štúdia, u nás sa hovorí, múdrosti.

  • Alebo sa to môže vnímať aj úplne z opačnej strany, že opakovane vyslovené zavádzanie alebo lož sa môže stávať pravdou, či už sa to týka návrhu, ktorý odstraňuje neodôvodnenú veľkú represiu pri užívateľoch drog, takisto aj v otázkach, ktoré sa dotýkajú zdravotníctva. Tieto témy ťažko pred verejnosťou spojíme. A celkom sa mi dobre počúva alebo súhlasím s tým, čo aj hovoril kolega Lipšic, že táto debata dostala tak obrovský priestor v rámci tohto pléna, že sa môže zdať verejnosti, ako keby sme nemali nič lepšie na riešenie ako toto. Na druhej strane však je nebezpečné si hovoriť a nejakým spôsobom prejsť a premostiť to, že ministerstvo chce meniť podmienky pri užívaní drog, chce nastavovať nejaké pravidlá pri násilných trestných činoch a zároveň akceptovalo cez výbor podaný návrh na z môjho pohľadu obmedzovanie práva na štrajk alebo využívanie reálnych metód, ak už všetky ostatné metódy zlyhali a zastrašujú zdravotníckych pracovníkov a lekárov a podobne.

    Ak by sme sa mali baviť o pripomienkach prezidenta v niektorých bodoch, ako keby odbornú verejnosť alebo verejnosť, možno svoj vlastný názor pretavil do nejakej kratučkej alebo takej miernej zmeny. Ale musím byť skeptický v tom, že čakal som od neho väčšiu odvahu a napríklad postavenie relevantne k tomu, že jedna skupina obyvateľstva, ktorá trvala na svojich požiadavkách, trvala na tom, že ak bude dlhodobo ignorovaná, tak pristúpi k nejakým nástrojom, ktoré môže urobiť. A musíme si na to spomenúť. A mnohokrát to tu bolo, že podajú v nej hromadné výpovede, čím teda kompetentných donútia konať, to sa už do budúcna nebude diať. A myslím si, takisto ako pán Novotný tu hovoril, že tento inštitút sa neplánuje pravdepodobne nikdy využiť. Ale je to reálny zastrašujúci nástroj. A ja si aj osobne myslím, že mnohé ďalšie skupiny toto môžu vnímať ako zdvihnutý prst, že nabudúce, ak sa niečo podobné bude opakovať, či už pri učiteľoch alebo inej sociálnej alebo profesijnej skupine, pristúpime k zmene Trestného zákona, zadefinujeme nové skutkové podstaty. A obmedzíme vás tak natoľko, že si to dvakrát alebo trikrát rozmyslíte, než sa vydáte na barikády a budete sa domáhať svojich požiadaviek.

    A prezident v podstate iba v jednom bode znížil sadzbu, keď môžu lekári za svoje konanie, ak sa nepodvolia, prísť o licenciu, desať rokov na dva roky. Sa mi to zdá málo. A preto sa tak ako pri prvom čítaní pýtam, kde je súčasný štátny tajomník Branislav Ondruš, ktorý stojac s odborármi lekárskymi na barikádach využíval ten stav, že tu bola kríza, že lekári oprávnene a lekári spolu so sestrami to žiadali, i keď tieto dve skupiny by som pre tento prípad nezamieňal, pretože skutočne je pravdou, že tie sestry, ktoré na to išli slušnými a vyjednávacími metódami, prišli absolútne skrátka. Kde je teraz? Kde je pán Blaha, ktorý právo na štrajk považuje za absolútne a na jeho siahanie je vyzbrojený obrovskými argumentmi, že nemáme to robiť, to nedopustiť? A nič nepočul som v debate o tom v prvom, druhom ani teraz pri vrátení novely od prezidenta.

    Ale myslím si, že skutočne napríklad táto debata by si bola zaslúžila svoj vlastný bod, svoju legislatívnu iniciatívu, kde by bolo zapojené ministerstvo zdravotníctva, kde by bolo zapojené aj ministerstvo spravodlivosti a mohlo by prebehnúť nejaké medzirezortné konanie, profesijné organizácie sa mohli vyjadriť. Vôbec nič takéto sa neudialo. Iba cez pozmeňujúci návrh, zadefinované skutkové podstaty a komentár a návrh pána prezidenta, so skutkovými podstatami nerobíme nič, znižujeme možnosť alebo to, čo zákon predpokladal, že prídu lekári o licenciu na desať rokov, na dva roky, čo je pre mňa absolútne nedostatočné. Napriek tomu, toto podporím. A najradšej by som mal možnosť celý tento zákon zmiesť zo stola a otvoriť tú debatu úplne odznova, korektne, rozdelenú tematicky na to, čomu sa tie jednotlivé témy majú venovať.

    Druhá téma, ktorá tu vzbudzuje podľa mňa, a nehnevajte sa, kolegovia z opozície, obrovské vášne hlavne medzi opozičnými lavicami, je téma drog, téma z môjho pohľadu užívateľov drog. A často som tu počul, kde je konkrétny príklad. Dávam do pozornosti, keďže sedím vo výbore pre médiá a kultúru, to, že mal som možnosť nedávno v relácii, ktorá beží na verejnoprávnom médiu, volá sa Colnica, zahliadnuť dokument jedného slovenského dokumentaristu, ktorý natočil dokument. Téma sa týkala toho, či Boh hovorí po slovensky alebo po česky. A téma sa dotýkala výpovedí a konkrétnych výpovedí ľudí, ktorí mali nejaký dotyk s transcendentom a podobne. Zhodou okolností k tejto téme sa vyjadril aj jeden programátor. Myslím si, že keďže to bolo na verejnoprávnom okruhu a tento dokument je verejný, dá sa spomenúť aj jeho meno. Volá sa Stanislav Mores tvorca toho dokumentu, ktorý sa volal Hrad prepevný. Dokumentoval a robil výpovede. Toto bol ako keby rozhovor na mobilné telefóny, kde tento pán, v súčasnosti veľmi veriaci človek, hovoril svoj vlastný príbeh. Pýtal som sa vedenia parlamentu, či tento 30-, 45-sekundový výsek by sa nedal prehrať. Ale nechcem tu vzbudzovať zbytočné vášne. A tento pán začína tým, že bol vychovávaný v katolíckej tradícii, pri vysokom školstve, pri vysokoškolskom štúdiu, orientujúc sa na prírodné vedy, toto opustil a začal experimentovať s LSD. Je to jeho konkrétna výpoveď. Odporúčam tento dokument si pozrieť, ešte raz, s názvom Hrad prepevný. A hovorí teda o tom, že následne toto vyhodnotil ako experimentáciu s tvrdou drogou, ako fatálny zlom v jeho živote, pričom sa začal následne stretávať s kresťanskými komunitami a podobne, až skončil s tým, že Boh mu poskytol v podstate odpoveď na otázku, ako ďalej. A momentálne je safe.

    Prečo to spomínam. Mám pocit, že represia, spomínaná penológia pánom Čížom, rôzne názory tu zasvätených poslancov, ktorí si osobujú túto tému zobrazovať alebo hovoriť o nej s absolútnym zanietením, nie je čierno-biela. Táto téma je široká. Dotýka sa konkrétnych ľudských osudov. A pre účely trestného konania, ktoré môžeme vnímať ako ten najtvrdší betón a nástup represie, je dobré, aby táto debata proste zaznievala a aby sme si konečne povedali, ako Slovensko chce v tomto kráčať ďalej. Myslím si, že sú iné fóra ako fórum parlamentu, kde by mali prebehnúť v prvom rade debaty o tom, akým spôsobom sa budem stavať k represii, akým spôsobom sa pozrieme na našich drogovo závislých, akým spôsobom budeme rozlišovať medzi dílerom, malým dílerom, užívateľom a používateľom. Je pravdou, že pre odhaľovanie trestnej činnosti v tejto oblasti by sa malo urobiť viac. A malo by sa viac dbať na to, kto má s týmto skúsenosti, či sú to svetové skúsenosti alebo sú to skúsenosti našich odborníkov, a nie viesť zanietené, plamenné debaty o tom, že niekto tu uvoľňuje pravidlá dílerom.

    Osobne, nech to čítam zhora, zdola, debatujem tu s právnikmi, ktorí možno už aj pre politické účely používajú argumentáciu a navzájom si so svojimi argumentmi súhlasia. Chcem iba povedať, že je tu aj iný pohľad. A ten hovorí o tej skupine ľudí, ktorí padnú do tejto skupiny, do toho, že sa dostanú do dotyku s drogami. Chcem len upozorniť na to, že toho bude, bohužiaľ, viac a viac. A budeme sa musieť pozrieť na to, či reálny mechanizmus, ktorý bol nastavený teraz, odpovedal tomu, že zatvárame alebo postihujeme spravodlivo tých ľudí, ktorí postihnutí majú byť, a tých, ktorí postihnutí nemajú byť.

    Minister Borec prišiel s návrhom, ktorý uchopili niektorí spolukolegovia a kolegyne spôsobom takým, že otvárame možnosti vyvinenia sa alebo nejakým spôsobom nabiehame dílerom. Ale pýtal som sa už viacerých, aký účel by to sledovalo. Neviem si to predstaviť, prečo by toto jedno zodpovedné ministerstvo pri obrovských politických nákladoch sa vydalo touto cestou. Tak môžem si dovoliť špekulovať. Tak potom obviňme tých ľudí z toho, že majú nejaké prepojenie na drogové kartely. A to som tu teda nepočul. A myslím si, že asi by sme ani neboli veľmi úprimní, ak by sme toto urobili. Alebo teda majú skutočne na mysli tých ľudí, ktorí môžu byť neoprávnene postihnutí pri tom, že sa prvýkrát dostanú do styku s drogou, prvýkrát budú odhalení a nastúpi nejaká represia, ktorá sa aj mne zdá z pohľadu toho, ako je to doteraz nastavené, neprimeraná.

    S recidívou sa nedeje nič. A nie som teda odborník na penológiu ani v Trestnom zákone. Tu nie je ani pán spravodajca. A mal som dlho, 19 rokov my sme sa tam aj s pánom spravodajcom stretávali, klub v Trnave, kde sme boli konfrontovaní presne s touto otázkou, ako plynuli deväťdesiate roky, nástup dvetisícich rokov, čím ďalej, tým viac a viac. Najprv bola situácia riešená spôsobom od zodpovedných, či už v meste alebo na úrovni štátu, tak, že zatvárali oči. Dokonca boli vyjadrenia zodpovedných u nás v Trnave: "V Trnave drogy nie sú." Mohli sme hovoriť o konkrétnych použitiach. Organizovali sme besedy. Pozývali sme na ne ľudí z resocializačných zariadení, drogovo závislých ľudí, aby podávali to svedectvo, a tých, ktorí sa liečili a chceli, aby sme mohli predchádzať týmto javom. A na základe toho si myslím, že táto debata, ktorá bola nastavená aj z pohľadu štátu na dávku alebo na sumu dávok, 10-násobok dennej dávky, bola falošná, pretože podľa mňa nevie tento moment rozdeliť, či sa jedná o dílera alebo sa jedná o používateľa. Proste bez ohľadu na to, či už sa budem baviť u nás na klube so Štefanom Kuffom alebo Igorom Matovičom, alebo s iným, toto nebol nikdy kvalifikačný rozdiel medzi dílerom a nedílerom. Ja si myslím, a chcem tomu veriť a dúfam, že to bude správne, že to, čo do budúcna urobí rozdiel medzi dílerom a užívateľom drog, bude to, že užívateľ bude odhalený tým, že tú drogu pri sebe bude mať a nastúpi možno zdvihnutý prst zo strany štátu, tá nižšia forma represie. Tak vypadne z toho procesu a pre účely trestného konania až ten, kto to bude robiť opakovane. Čiže tá recidíva urobí rozdiel medzi užívateľom a dílerom. Tak toto je ten moment, ktorý som ja možno laicky odhalil. A myslím si, že tadeto cesta presne vedie. Rozdiel medzi dílerom a užívateľom drog nerobí 10-násobok dávky, ale robí to, či to robiť opakovane bude alebo nie.

    A tá širšia debata, ktorú som spomínal, by mala konečne prísť na to, či sa vydáme po striktných a represívnych cestách, ktoré, a nechcem ich tu teraz citovať, lebo tú literatúru máme pravdepodobne podobnú, zlyhávajú v mnohých štátoch, a múdry sa teda učí aj na cudzích chybách, a dáme sa touto cestou inšpirovať alebo budeme tvrdohlavo trvať na tom, že díler je proste ten, ktorého prvýkrát ja odhalím, ktorý bude mať možnosť iba rozhodnúť pri vine a treste a v konaní, lebo tu často ten argument zaznieva, že máme poskytnúť prípad, kedy bol niekto odsúdený, ak teda tu poskytol súčinnosť. Myslím si, že je lepšie, aby zabralo rodinné prostredie, spoločnosť ako taká, ako čisto sa spoliehať na represiu, a tým na vyriešenie toho problému. Proste štvorročný nepodmienečný trest alebo jeho hrozba v tomto prípade zlyháva. A skôr si myslím, že majú nastať iné mechanizmy, ktoré sú, apropo, a majú byť ďalej definované.

    Keďže parlament by mal byť nejakým spôsobom výsekom spoločnosti, tak obávam sa, že táto debata bude ešte po mnoho rokov predmetom politického boja, lebo ten tu vnímam ja od rána, kto dá lepšie stanovisko k tejto téme a kto bude viacej represívny. A som trošička smutný z toho, že sa to deje priamo v sieni zákonnosti a nedokázali sme predtým vrátiť predkladateľovi tento zákon na prepracovanie, nie z pohľadu toho, že túto vec riešil zle, ale z pohľadu toho, že spojil mnohé témy, na ktoré, si myslím, sú úplne iné fóra, kde bolo treba riešiť tieto témy a možno tento stret názorový bez politických záujmov, bez toho, aby niekto deklaroval pred svojimi voličmi, že ja som bojoval proti dílerom. A na druhej strane mlčiaca väčšina vo faktických poznámkach, možno dvoch-troch v celej debate, hovorí a snaží sa obhájiť svoj vlastný zámer. Stratégia mlčania tu nezaberá. A stratégia politických deklarácií pri tejto téme podľa mňa nezaberá tiež. Chcel by som počuť rôzne názory aj tých penológov alebo tých, ktorí sa zaoberajú trestným právom. Chcel by som počuť ľudí, málo tu boli citovaní, ktorí sa priamo zaoberajú drogami. A sem ich ani nemôžeme pozvať. A prijímame možno riešenie, a ja sa teda chystám ho podporiť alebo teda nesúhlasiť s názorom pána prezidenta, aby sme urobili zadosť tomu, že cez cestu represie alebo jej zotrvanie to ďalej nepôjde. A práve tam, tak ako hovoril kolega Uhliarik, keby sa obracali na zodpovednosť rodičov. A tým, že nemáme na mysli naše deti, sme generácia, ktorá v tomto prostredí bola nútená vyrastať. Vás, bohužiaľ, páni kolegovia ten komunistický a socialistický režim ochránil priamo pred dotykom s tým, že príde díler a nejakým spôsobom v devätnástich, dvadsiatich, dvadsiatich piatich rokoch veku tomu musíte čeliť, či už sa to týka pána spravodajcu z oblasti Považskej Bystrice. A mohli by sme menovať mnohé oblasti, takisto to bola aj oblasť Trnavy, ktorá to riešila po svojom. Sme boli generáciou, ktorá bola bez skúseností od rodičov, bez toho, že by rodičia boli priamo informovaní o tom, čo drogy môžu spôsobiť, ako sa ich dieťa správa, ak je pod vplyvom drog a podobne. Toto sú veci, ktoré, dúfam, časom sa dostanú do našich rodín, aby presne tam sa riešili tie prvotné príklady, tie záchytné mechanizmy, a aby sa nepohybovalo po horskom teréne alebo úzkych kľukatých cestičkách spoločenských procesov kamiónom trestného práva. Trestné právo je tvrdý betón, železobetón alebo neobratný nástroj tam, kde môžu, tuná hovoril Maťo Poliačik o tom, nastúpiť húfnici. Ja môžem tu hovoriť o mäsiarskom noži tam, kde treba použiť skalpel, a to jemný. Takže tento problém nie je slovenský, tento problém je celosvetový a treba sa tou situáciou zaoberať. Nikto nie je rád, keď v jeho rodine sa takýto problém vyskytuje, ale myslím si, že prílišná represia mu nijakým spôsobom nepomáha a doteraz ani nepomohlo. Takže ochladnutie hláv a možno trošička otvorenie uší a očí v tejto debate je dôležitejšie ako to, že niekto vie a má patent na rozum, ako sa táto situácia dá riešiť. Chcem na záver teda veriť, že nepríde k stotožneniu sa s pohľadom pána prezidenta v tejto téme a umožníme v našej spoločnosti to, aby sme sa odklonili od represívne, húfnicou a mäsiarskym nožom riešenej situácie a išli skôr na to, aby mali možnosť tí, ktorí pochybili, dostať v živote druhú šancu. Ďakujem.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca sú tri. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolega Viskupič v úvode citoval kolegu Lipšica, ktorý sa pomerne dramaticky a pateticky pýtal, koho to zaujíma. No musím povedať, že táto otázka nie je namieste. I dĺžka debaty a protikladnosť postojov je očividne dôkazom toho, že toto nie je téma, ktorú môžeme prehlásiť za bezvýznamnú a nezaujímavú. Ak sa siahne ku kriminalizácii významnej časti ľudí, na ktorých stojí fungovanie spoločnosti, a pripusťme, že lekári i zdravotné sestry sú takými, tak to nepochybne stojí za debatu. A nedá sa povedať, že by to bolo niečo, o čom sa nemá hovoriť. V tomto parlamente riešime s plnou vážnosťou problematiku biocídnych látok a to, ako riešiť plesne a využívať akaricídy. A budeme celkom oprávnene riešiť otázku nájmov pozemkov, ktorú predložil kolega Hraško, pretože aj to sa týka nejakej časti občanov.

    A vážiť na lekárnických váhach to, či zdravotníckych pracovníkov pošleme pred prokurátora, je hodno debaty a je hodno veľmi detailnej a presnej a spravodlivej debaty. A presne tak je hodno debaty, či poznačíme navždy osud mladého človeka, u ktorého nájdeme jointa, zatiaľ čo toho, kto sa štyri-päť razy týždenne zrúbe v krčme a potom príde domov a zrúbe ženu a deti a vyženie ich do snehu, nikto nerieši, v zásade nemá záznam v registri trestov, pričom, ako správne hovorí kolega Poliačik, zamyslime sa nad závislosťami v zmysle spoločenskej nebezpečnosti. A tu chcem povedať, že opäť to stojí za debatu a stojí to na váženie na lekárnických váhach, pretože pre mňa je opilec z tej krčmy skutočne škodca spoločnosti.

  • Ďakujem pekne za slovo. Podobne ako môj predrečník pozitívne hodnotím fakt, že pán prezident vrátil nedávno prijatú novelu Trestného zákona do parlamentu. Taktiež však zdieľam jeho sklamanie z toho, že v prezidentskom zdôvodnení sa inštitút trestania lekárov a zdravotníckych pracovníkov nezamieta, ale iba navrhuje zmierniť. A tak hlavným pozitívom vrátenia tohto zákona do Národnej rady je možnosť urobiť niečo ako sebareflexiu a tento zákon dodatočne odmietnuť. Treba ho odmietnuť práve pre nové ustanovenia týkajúce sa lekárov a zdravotníckych pracovníkov. Myslím, že na tom sa zhodneme mnohí v tejto sále bez ohľadu na to, že sme si dnes miestami nevedeli prísť vzájomne na meno. A následne všetci tí, ktorí sú presvedčení, že ďalšie dve námietky pána prezidenta sú neoprávnené, môžu prísť po odmietnutí súčasnej podoby zákona so svojím návrhom riešenia.

    Je takisto skutočnosťou, a dokázala to aj dnešná búrlivá rozprava, že mnohých v tejto sále tento zákon tým, že postavil vedľa seba veci neprijateľné a veci prijateľné a pre niektorých aj vítané, dostal doslova pred Sofiinu voľbu. Ale, ako som povedal, riešenie nevidím v tom, kompromisne prijať, alebo uzmieriť sa s tými negatívami, ale v tom, využiť túto príležitosť, odmietnuť ten zákon a potom hľadať riešenie, ako dostať doň prípadné pozitívne veci znova.

  • Jofo, ja som veľmi rád, že si spomenul jednu vec, ktorá mala možno odznieť ešte skôr. A to je, že rovnako, ako existujú príbehy, kde človek skĺzol, dostal sa do problémovej situácie, dostal sa do krízy a skončil zle, tak existujú aj príbehy, kde človek skĺzol, dostal sa do situácie, kde to mal veľmi ťažké aj s ohľadom na branie drog, ale dostal sa z toho a skončil veľmi dobre. A treba povedať, že mnoho tých príbehov skončilo dobre iba kvôli tomu, že vo chvíli, keď tí ľudia boli na dne, nenaďabili na policajta, lebo keby boli naďabili na policajta, tak ten príbeh podľa všetkého dobre neskončí.

  • Reakcia poslanca.

  • Nech sa páči. Zapnite, prosím vás, pána poslanca Viskupiča.

  • Ďakujem všetkým trom pánom poslancom za poznámky.

    Áno, Maňo, to presne som myslel, alebo pán teda poslanec Huba, s tým, že je ešte možnosť dostať tento filozoficky pomiešaný návrh zákona, ktorý spája niekoľko problémov a niekoľko rovín, väčšinou tuná v parlamente o každej z nich býva dvojdňová debata. A tuná ich máme tri. A tým pádom je aj veľmi ťažké sa s niektorými, ktoré by aj stáli za podporu, stotožniť na úkor iných.

    Neakceptovateľná vec ohľadom kriminalizácie zdravotníkov je vec, ktorá mne bráni podporiť návrh tejto novely Trestného zákona ako celok.

    A k Martinovi Poliačikovi. Áno, presne tak to je. Chýbalo mi tu v mnohom, že represia dokáže sama osebe zničiť mnohé ľudské životy a nezáleží na tom, akým spôsobom sa človek dostal na šikmú plochu. A preto tú debatu ja ani nevidím v rovine čisto drog. Ale sú rôzne okolnosti a druhá šanca je dôležitá. A preto tvrdé mechanizmy, ktoré musí vždy represívny aparát používať, nie sú vhodné, ak nevieme presne rozlíšiť medzi malým dílerom a dílerom alebo užívateľom drog. Ak to nevieme a Trestný zákon v tomto nemá presne jasno, respektíve to bolo zložité, tak opakovane robí z niekoho dílera. Ak to...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko?

  • Reakcia spravodajcu.

  • Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať podľa schváleného programu a pristúpime k

    návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady. Návrh má tlač 585.

    Dávam slovo predsedovi výboru pre hospodárske záležitosti poslancovi Jánovi Hudackému a prosím ho, aby návrh uviedol a súčasne aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o prerokovaní návrhu vo výbore. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené dámy, vážení páni, milí kolegovia, dňa 23. mája 2013 sa skončilo funkčné obdobie Ing. Jozefa Holjenčíka, člena Regulačnej rady, ktorého na návrh Národnej rady Slovenskej republiky vymenoval prezident Slovenskej republiky na obdobie šiestich rokov.

    Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach na uvoľnené miesto člena Regulačnej rady navrhuje nového kandidáta ten, kto navrhol člena Regulačnej rady, ktorého členstvo zaniklo, teda Národná rada. Mimochodom, na každé miesto člena Regulačnej rady sa navrhujú dvaja kandidáti. Z uvedeného dôvodu je potrebné vykonať voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady.

    Za člena Regulačnej rady môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý spĺňa citovaným zákonom ustanovené podmienky.

    Na základe listu predsedu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti z 23. mája 2013 adresovaného predsedom klubov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj nezávislým poslancom boli predložené dva návrhy kandidátov. A to sú pán Ján Horkovič a pán Vladimír Štefánik.

    Výbor pre hospodárske záležitosti na 35. schôdzi 19. júna 2013 posúdil predložené návrhy za účasti navrhnutých kandidátov a konštatoval, že pán Ján Horkovič a pán Vladimír Štefánik spĺňajú predpoklady ustanovené v § 7 ods. 5, 7, 9 a 10 citovaného zákona.

    Výbor odporučil vykonať akt voľby podľa príslušných ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov a v súlade s ním navrhol ďalší postup, a to:

    1. zvoliť dvoch kandidátov na člena Regulačnej rady verejným hlasovaním, použitím technického zariadenia a o každom navrhovanom hlasovať osobitne;

    2. ak nebude požadovaný počet kandidátov zvolený (čiže dvaja kandidáti) vykonať podľa článku 15 volebného poriadku opakovanú voľbu. Do opakovanej voľby postupujú nezvolení kandidáti;

    3. ak ani v opakovanej voľbe nebude zvolený požadovaný počet kandidátov (teda aspoň dvaja kandidáti), vykonať novú voľbu podľa článku 16 volebného poriadku na ďalšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Do novej voľby postupujú nezvolení kandidáti, ktorí neboli zvolení vo voľbe ani v opakovanej voľbe a novonavrhnutí kandidáti.

    Pani predsedajúca, prosím vás, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem.

    Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony(tlač 449).

    Poprosím pani poslankyňu Janu Vaľovú, aby zaujala miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslanca Tibora Glendu, aby zaujal svoje miesto.

    Pánov poslancov nevidím v sále, vyhlasujem prestávku na dve minúty a zabezpečím pánov poslancov. Ďakujem.

  • Hlas z pléna.

  • Pán poslanec, prestávku som vyhlásila. Viete, pán poslanec Hlina tu zaspával, takže tá prestávka je zrejme na mieste.

  • Pauza pre nedostatočný počet poslancov v rokovacej sále.

  • Po prestávke.

  • V piatok 21. júna neukončil svoje vystúpenie ako písomne prihlásený do rozpravy poslanec Peter Osuský, ktorému odovzdávam teraz slovo. A pripraví sa pán poslanec Pavol Zajac.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Som rád, že sme sa už zišli aj s predkladateľkou, aj spravodajcom.

    Ja už som si prvé tri minúty k veci povedal. A tak len s malým opätovným rozbehom zopakujem, že je to ďalší zo série zákonov, ktoré znižujú váhu samosprávnych zastupiteľstiev, o ktorých sme sa domnievali, že budú po páde totalitného režimu akýmsi garantom toho, že občania budú mať možnosť starať sa o svoje veci a aj zodpovednosť za to.

    Návrh, ktorý predkladá skupina poslancov strany SMER tvoria z obsahového hľadiska štyri body. Dva z tých bodov sú zbytočné a ďalšie dva vyslovene škodlivé.

    Hlavným zámerom návrhu je posilniť postavenie starostov a primátorov voči zastupiteľstvám. Podotýkam, že je, samozrejme, pravdou, že primátori a starostovia sú volení priamo, občanmi, ale rovnako som do bratislavského zastupiteľstva i do staromestského volený priamo občanmi aj ja. A preto nepovažujem za dobré, aby moji kolegovia i ja sme sa stali čím ďalej, viacej dekoráciou zastupiteľstiev, ktorá postupne bude prichádzať o tie právomoci, ktoré doteraz, dá sa povedať, už dve desaťročia mali.

    Za škodlivé možno považovať návrhy na prenesenie právomocí menovať riaditeľov rozpočtových a príspevkových organizácií zo zastupiteľstiev na starostov a primátorov a nemenej škodlivý je návrh na zníženie platov hlavných kontrolórov. Doteraz šéfov obecných organizácií menuje a odvoláva zastupiteľstvo na návrh starostu alebo primátora. Existuje tak istá rovnováha medzi dvoma priamo volenými orgánmi samosprávy. I v exekutíve univerzity rektor navrhuje prorektorov. Ale musí navrhnúť takých prorektorov, ktorých mu akademická obec, zastúpená akademickým senátom, schváli. Ak navrhne takých, ktorých neschváli, musí navrhnúť iných. Dá sa predpokladať, že ako ani akademická obec, tak ani obecné zastupiteľstvo nechce mať zlého riaditeľa kultúrneho a informačného strediska, nechce mať zlého riaditeľa pohrebníctva, nechce mať zlého riaditeľa vodární alebo čohokoľvek, čo si určuje. Verme teda tomu, že ak sa domnievame, že tento úmysel nemá ani primátor, ani zastupiteľstvo, niet dôvod, aby sme jednej z tých strán úplne odobrali jej doterajšiu právomoc.

    Podľa návrhu poslancov strany SMER má byť rozhodovanie o personálnych otázkach v obecných organizáciách výlučne v rukách starostov a primátorov. Tak sa postavenie starostov krok za krokom posilňuje a postavenie zastupiteľstiev oslabuje.

    Poslanci strany SMER navrhujú znížiť platy hlavných kontrolórov. Hoci šetrenie vo verejnej správe je potrebné, v tomto prípade pôjde nepochybne o šetrenie na nesprávnom mieste. Nedostatočná kontrola je jedným z hlavných problémov samosprávy. A obe navrhované zmeny posilňujú postavenie starostov a primátorov na úkor možností ich kontroly ako zo strany zastupiteľstiev, tak zo strany hlavných kontrolórov. Hlavní kontrolóri sú nástrojom kontroly starostov, primátorov a obecných i mestských úradov zo strany zastupiteľstiev. Zastupiteľstvá môžu poslať hlavného kontrolóra kontrolovať to, o čom si myslia, že to kontrolovať treba, prinajmenšom tých kontrolórov tých zastupiteľstiev, ktoré nie sú len poslušnou hlasovacou mašinériou či jednotlivcami v rukách starostov. V dôsledku nezodpovedného šafárenia, uľahčeného slabšou kontrolou, môže obec prísť o oveľa viac, ako sa ušetrí na platoch hlavného kontrolóra.

    Za zbytočný možno v návrhu poslancov strany SMER považovať zámer zaviesť zákonom stanovenú povinnosť upravovať si posudzovanie prítomnosti poslancov v rokovacom poriadku, čo je vec, ktorú môžu a mali byť mať zastupiteľstvá upravené aj bez toho, aby to muselo byť prikázané zákonom.

    A pokiaľ ide o navrhované zníženie počtu poslancov v mestách nad desaťtisíc obyvateľov, čo je posledný z bodov návrhu strany SMER, je to len prázdne gesto. Skutočným problémom slovenskej samosprávy nie je vysoký počet poslancov vo väčších mestách. Ale oveľa väčším problémom je vysoký počet malých obcí a chýbajúca komunálna reforma. A o tej Ficova vláda, na rozdiel od predchodkyne, neuvažuje vôbec. Ide pritom o dlhodobo zanedbávaný problém. Keď porovnáme 2 900 obecných samospráv na Slovensku s necelou stovkou miestnych samospráv v podobne veľkom a ľudnatom Dánsku, je to viac ako výstižné. Slovensko má teda 29-krát viac samospráv ako Dánsko. A o tom iste nikto nepochybuje, že samosprávne funkcie v Dánsku asi nebudú 29-krát horšie ako na Slovensku.

    K tomuto návrhu vyjadrilo odmietavé stanovisko aj Združenie občanov miest a obcí Slovenska. Samozrejme, niekto si povie, no čo už sú to za ľudia. Sú to občania miest a obcí Slovenska, nie sú to nejakí ľudia. Sú to ľudia, ktorí si volia svoje samosprávy. A sú to ľudia, ktorým záleží na tom, aby ich samosprávy fungovali.

    K limitu počtu poslancov by som rád povedal jedno. Tento zákon neexistoval, keď si bratislavské Staré Mesto znížilo počet poslancov na polovicu. Za ten návrh som spolu s kolegom Ondrejom Dostálom hlasoval. A nepotrebovali sme k tomu žiaden legislatívny návrh, stačil nám k tomu zdravý rozum. A musím povedať, že je to otázkou zodpovednosti samosprávy, ktorá sa volá samospráva, lebo sa má sama spravovať s pocitom dobrého hospodára a zodpovedného vynakladača daní obyvateľstva a iných zdrojov, aby nebola bezbrehá. Je, samozrejme, na pováženie, a tu hovorím o niektorých samosprávach pri všetkom priateľstve, ku krásnej metropole východu, že Košice majú 22 samospráv pri 280 000 obyvateľov. Bratislava ich má 13 pri niečo vyše pol milióna obyvateľov. Je teda na pováženie, o koľko by viac prospelo redukovanie počtu takýchto jednotiek než redukcia počtu poslancov v tej či ktorej samospráve. Samozrejme, môžu byť na to rôzne názory. Predkladatelia iste budú mať i podporu iných starostov a primátorov vládnej strany.

    A, samozrejme, tak ako sme si tu vypočuli, že koho to zaujíma v prípade rozpravy o minulom, veľmi vážnom dramatickom bode Trestného zákona, tak je možno otázka, koho toto zaujíma. Ale parlament je na to, aby hovoril nielen o biocídnych látkach a Trestnom zákone, ale i o samospráve. A tak ako bol pred trištvrte či pol rokom prijatý zákon, ktorý umožnil primátorom Košíc a Bratislavy menovať si svojich viceprimátorov podľa vlastného uváženia, bez súhlasu zastupiteľstiev, tak i toto je ďalší krok za krokom, keď sa majú zastupiteľstvá volené občanmi priamo stať postupne dekoratívnymi prvkami, ktoré budú rozhodovať o stále menšom počte vecí. A maskujeme to za úspory a za podobné záležitosti.

    Musím povedať, že činnosť mestského kontrolóra Bratislavy a činnosť staromestského kontrolóra ako poslanec roky oceňujem. A ich exaktný, svedomitý a poctivý prístup v konečnom dôsledku nezriedka vedie k odhaleniu, a nech to neznie tak minulosťou, skrytých rezerv i nehospodárneho nakladania prostriedkov, i vecí, ktoré by sme sa bez prísnej a zodpovednej kontroly nedozvedeli. A v tomto prípade ak u kohokoľvek, tak špeciálne u kontrolóra platí, že "dělník je hoden mzdy své". A to, čo dobrý kontrolór pri zodpovednom záverovaní jeho poznatkov zastupiteľstvom môže pre mesto či obec, či miestnu časť priniesť, je oveľa viac, ako je jeho odmena. Nezávidím ani pánu Šinálymu, ani pánovi Paradeiserovi ich odmenu alebo ich mzdu. Jednoducho za svoju prácu, ktorú odvádzajú, si mzdu zaslúžia. A zákonom rozhodnúť o tom, že im ju znížime, je síce úplne prvoplánovo možno ľúbivé, ale v skutočnosti je to bezvýznamné gesto, ktoré skôr poškodí, ako prospeje.

    Je možné, že tak ako predchádzajúce olamovanie právomocí zastupiteľstiev, i toto prejde. Nemyslím si, že je to cesta správnym smerom, nemyslím si, že usporené prostriedky vyvážia možné straty, nemyslím si, že toto je cesta, ako máme, a to by hádam malo byť naším spoločným cieľom, zvyšovať zodpovednosť občanov za fungovanie svojej vlasti. A ak sú miestne zastupiteľstvá takým tým prvým stupňom, kde sa volení zástupcovia zodpovedajú svojim voličom a spravujú za nich verejné, tak ak budem tu odbúravať tento pocit vzťahu a zodpovednosti, tak tým zaháňam čím viac verejnosť do pocitu, že ono je to všetko jedno, že ono to nemá zmysel, lebo ono to aj tak nejako bude a to je jedno, čo ja by som urobil alebo neurobil. Myslím si, že to nie je dobrá vec. A, samozrejme, existujú momenty, keď občania v tom či onom bode, takisto ako v parlamente isté záujmové skupiny, a to nehovorím dehonestujúco, zdravotníci, tí či oní súhlasia či nesúhlasia s našimi rozhodnutiami. Ale, samozrejme, majú možnosť pri pohľade na nás rozhodnúť sa, že budú kandidovať a že budú podľa seba slúžiť lepšie verejnosti, ako jej slúžime my. Ak by sme ale už na základnej úrovni obecných zastupiteľstiev ukazovali, že ono je to vlastne jedno, kto tam je a čo si myslí, pretože rozhoduje niekto iný, tak potom neviem presne, či takto vychováme zodpovedných občanov, keďže sa v krajine ozývajú hlasy o priamej demokracii, o ľudových referendách, o švajčiarskom vzore. Tento spôsob je presne v protismere. A môže viesť i tých, ktorí by možno mali vôľu angažovať sa, povedzme, na úrovni obce, k mávnutiu rukou a k povedaniu, aj tak je to všetko jedno a je to všetko na draka. To možno nie je nič dramatické, ale takýmito krôčikmi sa dostávame do toho, o čom hovorím. Ďakujem za pozornosť.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Osuského sa hlási päť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Bastrnák.

  • Ďakujem pekne za slovo. Myslím si, pán poslanec, že máš pravdu. Nie je to vyvážený a ani dobrý zákon kvôli tomu, lebo nechcem v žiadnom prípade urážať predkladateľov, ale pravdepodobne nechápu, čo je zmysel samosprávnosti. Starostovia a primátori sú vo väčšom prípade výkonným orgánom, rozhodujúcim orgánom je práve zastupiteľstvo. A, samozrejme, z tohto pohľadu je to veľmi príjemné, keď môže vymenovávať šéfov rozpočtových a príspevkových organizácií primátor alebo starosta, ale na druhej strane aj to je na uváženie, že na jednej strane keď zastupiteľstvo rozhodne o rozpočte týchto organizácií, potom to musí splniť taký človek, ktorý je zodpovedný len primátorovi alebo starostovi. Nie je to vyvážené.

    Samozrejme, o tom, koľko má byť poslancov v zastupiteľstvách, môžeme kľudne debatovať. Ale keď už sa toto rieši, tak prečo sa nerieši napr. otázka viceprimátorov? Aj tým by sa dali ušetriť peniaze.

    A to, čo si hovoril o hlavných kontrolóroch, tiež je pravda. Bohužiaľ, dneska je ťažké nájsť hlavného kontrolóra fundovaného, ktorý aj vie dobre robiť svoju prácu. A možnože niekedy je to nepríjemné pre toho starostu a primátora, ale na druhej strane musíme uznať, že veľakrát je to prospešné, lebo vie im aj pomáhať a pomôcť. A, samozrejme, dobre vieme, že v menších mestách alebo na dedinách kvalitného hlavného kontrolóra nájsť je veľmi, veľmi ťažké.

    Takže nemyslím si, že z tohto pohľadu je to vyvážený zákon, a bol by som rád, keby to neprešlo, ale, samozrejme, v to nemôžem ani dúfať. Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ja sa pripojím k tomu, čo ste hovorili. Ale rád by som aj poznal odpoveď predkladateľov. Presne je povedané v tomto návrhu, že primátor vymenúva a odvoláva riaditeľov rozpočtovej organizácie a príspevkovej organizácie. Školský zákon hovorí, že vymenuje riaditeľa na základe návrhu alebo podľa návrhu školskej rady. Bude z toho platiť jedno alebo druhé? Bude ho ľubovoľne vymenúvať alebo bude rešpektovať platný školský zákon, kde zatiaľ hovoríme len o vymenúvaní na základe návrhu. A rovnaký postup obdobne je pri odvolávaní. Veľmi rád by som tento rozpor, ktorý sa mi zdá, počul vysvetlený aj od predkladateľov. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne. Ako človek s dlhými skúsenosťami v samosprávnych orgánoch chcem podpísať každé slovo, ktoré povedal kolega Osuský. A kolega Fronc mi práve zobral z úst to, čo som chcel povedať tiež. My, ktorí sme členmi školských rád, veľmi dobre vieme, aká je právomoc tej školskej rady a do akej miery teda vstupujú školské rady do menovania riaditeľov.

    No ale ja chcem povedať ešte jednu vec, teda dodať k tomu, čo povedal pán kolega Osuský. Toto je návrh, ktorý buď vďaka politickým inštinktom predkladateľov alebo, poviem rovno, možno vďaka zlému úmyslu jednoducho znižuje úroveň demokracie na samosprávnej úrovni. Naozaj, presne tak, ako to povedal kolega Osuský, v podstate postupne ak by mal ísť vývoj ďalej týmto smerom, tak robí z volených zástupcov obyvateľov vlastne takú zbytočnú kudrlinku, ozdobu. Na čo potom máme vlastne volené miestne zastupiteľstvá a regionálne a tak ďalej? Ja sa domnievam, že toto nie je dobrý návrh, a spolu s pánom poslancom Osuským apelujem na to, aby sme tento návrh neprijali.

  • Ďakujem pekne. No tak naše chápanie predkladateľov je trošku iné. Najprv treba ísť do histórie, keď v roku 2010 ste celá pravica zahlasovali za to, aby sa primátorom znížili platy. Narušili ste v tomto zákone krehký vzťah medzi kontrolórom a primátorom, medzi ich odmenami, pretože tam bol spoločný vzorec na výpočet platov a nebol tam náhodou, pretože na to, že populisticky strana SaS síce znížila platy hláv samosprávy, v čom problém nevidíme, ale kontrolórov neriešila. A tam bol ten spoločný vzorec. Čiže na jednej strane rozprávame, že chceme narušiť krehkú rovnováhu. A na druhej strane túto rovnováhu vy ste už dávno narušili. A my len upravujeme vzorec podľa toho, ako vlastne by mal fungovať medzi primátorom a kontrolórom.

    Ďalšia vec, ktorej sa dotýkame, samozrejme. Vôbec tu nejde o to, aby sa šetrilo, ešte raz hovorím, na kontrolóroch, ale hlavne ide o to, že vy už vaším zákonom, ktorý ste prijali, keby títo primátori a starostovia sa odvolali na Najvyšší súd, tak vám garantujem, ste im do toho zasiahli a narušili ste vzorce výpočtu medzi kontrolórom a primátorom. To je prvá vec.

    Druhá vec, ktorú povedal pán Osuský, že je niečo zbytočné, prečo to určujeme. My hovoríme, že počet prítomných poslancov si určí rokovací poriadok. Vážený pán Osuský, ja na rozdiel od vás som sa už stretla s vecami. A vám ukážem štyri protesty prokurátora. Stretla som sa aj s pánom Tichým, ktorý povedal, že, vážená pani poslankyňa, zákon nehovorí, kto je prítomný a kto nie je prítomný. A dostala som protest pre VZN-ko, keď napísali, že prítomný je ten poslanec, ktorý je ráno zapísaný. Ja sa pýtam, vážení páni poslanci, prezentujeme sa? Ale prokuratúra neuznáva prezentáciu, ja vám to prečítam.

  • Reakcia z pléna.

  • Aké elektronické prezentovanie? Napísali, že tri pätiny mali by z tých, ktorí boli ráno zapísaní. Žiadna prezentácia nebola uznaná...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Myslím, že bolo veľmi dobré vystúpenie pána poslanca Osuského. Len niekoľkými myšlienkami naňho chcem zareagovať aj ja.

    Pamätám sa, keď som bol zvolený za poslanca mestskej časti v Košiciach v roku 1998 a na jednom z prvých školení k zákonu o tristošesťdesiatdeviatke, o obecnom zriadení, som dostal to vysvetlenie, že starosta a poslanci zastupiteľstva sú si rovnovážni vo svojich povinnostiach aj vo svojich kompetenciách, vo svojich právach. A tak je to správne, lebo to zabezpečuje určité vyváženie moci na úrovni samosprávy. Od roku 2006 sme však svedkami iného trendu, ktorý presadzuje predovšetkým politická strana SMER. A je to trend posilňovania kompetencií starostov na úkor zastupiteľstva. Ono to začína vždy tak ľúbivo a jednoducho. Napríklad je menej poslancov v zastupiteľstve. Však to je dobré, nie? Veď menej peňazí tak bude míňať samospráva na poslancov. A tým pádom bude viac na kosenie, to je také pekné populistické. Nižšie platy pre poslancov v zastupiteľstve alebo pre kontrolóra v tomto prípade, veď to je dobré, veď ostane viacej peňazí na to kosenie tej trávy.

    Sledujeme aj trend oslabovania prirodzených funkcionárov, ktorí do určitej miery v minulosti patrili do kompetencií zastupiteľstva, či to je kontrolór, ktorý je funkcionárom, ktorý vykonáva vôľu zastupiteľstva, alebo viceprimátor. Dostali sme sa do situácií, že pozícia viceprimátora dostala do područia starostu, resp. primátora v pozícii, že je to niekto, koho menuje a odvoláva primátor. Je to manažér, ktorý je len v manažérskej pozícii. A dnes sme svedkami toho, ako chce SMER ovládnuť aj pozíciu štatutárov v organizáciách, ktorých zriaďovateľom je samospráva. Táto porušená rovnováha nie je dobrá a do budúcnosti bude mať veľmi negatívny dopad na samosprávu. Ďakujem pekne.

  • S reakciou pán poslanec Osuský, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ďakujem všetkým vystupujúcim, i pani poslankyni Vaľovej. Ja som, samozrejme, ďaleký toho, aby som podsunul autorom tohto návrhu, že konajú v konflikte záujmov. Viete, keď sa tu prijímal lex Raši a lex Ftáčnik, tak to bolo preto, lebo aj ZMOS hovorí, prečo by to Košice a Bratislava mali mať inak. Ale v skutočnosti je o tom, o čom hovoria moji kolegovia, že sa krok za krokom uberá právomoci zastupiteľstiev.

    Kolegovia hovorili aj o školských radách. Sám som členom rady materskej školy a rady ZUŠ-ky. V živote so mnou nikto nemanipuloval ani ja s nikým a zastávam tam svoje názory. A musím na tomto mieste povedať, že i toto, hoci v úplne inej vízii, ale opäť vo vízii kolegu Čaploviča, reprezentanta vládnej strany, je považované za škodlivé a vraj treba túto právomoc rodičom odobrať. Musím povedať, že sa nedokážem stotožniť s predstavou, že rodič, ktorý zastupuje rodičov v rade ZUŠ-ky, teda základnej umeleckej školy, chce mať zlého riaditeľa a zlé fungovanie ZUŠ-ky, kde chodia jeho deti. Neviem si predstaviť rodiča, ktorý je v rade materskej školy, že by chcel zlého riaditeľa, lebo len starosta chce dobrého a on chce takého, ktorý škôlku povedie zle. Proste dôvody, ktoré sa uvádzajú, nie sú podľa mňa na mieste a v konečnom dôsledku poškodzujú nielen samosprávnosť, ale aj pocit občanov, že môžu napríklad o takej veci, ako je materská škola ich detí, povedať svoje slovo.

    Nemyslím si, že nosným bodom môže byť nejaké primeriavanie platov kontrolóra a platov primátora. Pamätám sa na časy, keď pani vicepremiérka Schmögnerová mala plat, ktorý bol jednou pätinou platu guvernéra Národnej banky. A tiež ten štát fungoval a nikoho to nerušilo.

  • Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať hlasovaním.

    Vyhlasujem prestávku, o 17.05 hodine budeme pokračovať v rokovaní hlasovaním.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Dámy a páni, pekný podvečer. Poprosím, aby ste zaujali svoje miesta, budeme hlasovať o prerokovaných bodoch programu.

    Poprosím pána poslanca Kolesíka, aby v druhom čítaní uviedol hlasovanie o

    vládnom návrhu zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Je to tlač 483.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpili štyria poslanci. Odznel procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu, ktorý podala pani poslankyňa Mezenská. Poslanci Miškov a Matovič podali pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.

    Pán predseda, najskôr budeme hlasovať procedurálnom návrhu pani poslankyne Mezenskej, a to nepokračovať v rokovaní o návrhu. Dajte, prosím, hlasovať.

  • Hlasujeme o procedurálnom návrhu, aby sme nepokračovali v rokovaní o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 63 za, 77 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďakujem, pán predseda. Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy. Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1 až 21 spoločne s odporúčaním schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 77 bolo za, 4 proti, 60 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

  • Ďakujem, pán predseda. Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch z rozpravy.

    Dajte, prosím, hlasovať o návrhu pána poslanca Miškova.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 61 za, 76 proti, 3 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Návrh sme neschválili.

  • Ďakujem, pán predseda. Dajte, prosím, hlasovať o návrhu z rozpravy, o návrhu pána poslanca Matoviča.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 131 za, 2 proti, 7 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Návrh sme schválili.

  • Ďakujem, pán predseda. Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy aj o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 79 za, 24 proti, 39 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 78 za, 41 proti, 23 sa zdržalo.

    Schválili sme návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze.

    Ďakujem.

    Pani poslankyňa Grečková uvedie v druhom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta, Michala Bagačku a Františka Petra na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 465.

  • Pán predseda, v rozprave vystúpili štrnásti poslanci a odzneli procedurálne návrhy tri, a to vrátiť návrh zákona na dopracovanie, vrátiť návrh zákona na prerokovanie do ústavnoprávneho výboru, tieto podal pán poslanec Poliačik, a návrh nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona, ktorý podali traja poslanci, a to pán poslanec Simon, Fecko a Matovič. Poslanec Simon požiadal o vyňatie bodov 2 a 8 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy podali pán poslanec Senko a poslankyňa Grečková. Zároveň som požiadala o vyňatie bodu 4 zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie.

    Keďže odzneli v rozprave procedurálne návrhy, pán predseda, prosím, dajte hlasovať o prvom tomto návrhu, a to vrátiť návrh zákona na dopracovanie, ktorý podal pán poslanec Poliačik.

  • Hlasovanie.

  • 142 prítomných, 65 za, 76 proti, 1 sa zdržal.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o druhom procedurálnom návrhu, a to vrátiť návrh na prerokovanie do ústavnoprávneho výboru, ktorý podal pán poslanec Poliačik.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 64 za, 76 proti, 1 sa zdržal.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o treťom návrhu, nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 64 za, 77 proti.

    Ani tento návrh sme neschválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy.

    Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o bodoch 1, 3, 5, 6, 7, 9, 10 a 11 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 76 za, 10 proti, 54 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o bode 2 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 2 za, 90 proti, 49 sa zdržalo.

    Bod 2 sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o bode 4 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 88 proti, 53 sa zdržalo.

    Návrh sme neschválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o bode 8 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 78 za, 46 proti, 17 sa zdržalo.

    Bod 8 sme schválili.

  • Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhoch z rozpravy.

    Dajte, prosím, hlasovať o mojom návrhu, o všetkých bodoch spoločne.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 77 za, 3 proti, 61 sa zdržalo.

    Návrh sme schválili.

  • Pán predseda, dajte hlasovať o návrhu pána poslanca Senka, z rozpravy.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 124 za, 2 proti, 14 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

    Návrh sme schválili.

  • Keďže sme hlasovali o pozmeňujúcich návrhoch zo spoločnej správy aj o pripomienkach z rozpravy a mám splnomocnenie gestorského výboru, odporúčam hlasovať o tom, že predložený návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 77 za, 62 proti, 2 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 77 za, 64 proti.

  • Piskot v sále.

  • Schválili sme novelu zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a novelu zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).

    Pán poslanec Matovič uvedie v druhom čítaní hlasovanie o

    návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.

    Je to tlač 468.

  • Pán predseda, v rozprave nevystúpil žiaden poslanec, budeme hlasovať o bodoch zo spoločnej správy 1, 2 a 3 spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 138 prítomných, 136 bolo za, 2 sa zdržali.

    Tieto body sme schválili.

  • Pán predseda, keďže sme odhlasovali body zo spoločnej správy, dajte hlasovať o tom, že prerokovaný vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď.

  • Reakcia z pléna: „To nie je vládny návrh zákon.“

  • Je to poslanecký návrh zákona.

  • Hlasovanie.

  • 139 prítomných, 136 za, 3 sa zdržali.

    Návrh sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu. Nie je o ňu záujem.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A záverečné hlasovanie.

  • Pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o poslaneckom návrhu zákona ako celku s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 138 bolo za, 2 nehlasovali.

    Schválili sme novelu zákona č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja.

    Teraz budeme v druhom a treťom čítaní hlasovať o

    zákone z 22. mája 2013, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

    Tento zákon vrátil pán prezident do Národnej rady a my sme ho opätovne prerokovali.

    Pán poslanec Poliačik bude uvádzať hlasovanie.

  • Ďakujem, pán predseda. V rozprave vystúpilo 9 poslancov.

    Budeme najprv hlasovať o pripomienke prezidenta pod bodom 1, ktorá sa týka osobitného motívu pri trestných činoch s ohľadom na LGBT komunitu. Odporúčanie...

  • Pán spravodajca, nemusíte to komentovať, kolegyne, kolegovia vedia čítať, majú to v laviciach.

  • Takže hlasujeme o pripomienke pod bodom 1, odporúčanie gestorského výboru je neschváliť ju.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 29 za, 89 proti, 5 sa zdržalo, 9 nehlasovalo.

    Túto pripomienku pána prezidenta sme neschválili.

  • Budeme ďalej hlasovať o pripomienke č. 2 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ju.

  • Hlasujeme o pripomienke č. 2 pána prezidenta.

  • Hlasovanie.

  • 137 prítomných, 51 za, 81 proti, 3 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Ani túto pripomienku sme neschválili.

  • Teraz dajte, prosím, hlasovať o pripomienke pod bodom 4 s odporúčaním gestorského výboru schváliť ju.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 139 za, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.

    Túto pripomienku pána prezidenta sme schválili.

  • Teraz budeme hlasovať spoločne o pripomienkach týkajúcich sa účinnosti zákona pod bodmi 3, 5, 6 a 7. Odporúčanie gestorského výboru je schváliť ich.

  • Hlasovanie.

  • 141 prítomných, 136 bolo za, 3 sa zdržali, 2 nehlasovali.

    Aj tieto pripomienky sme schválili.

    Sme v treťom čítaní.

    Pán spravodajca, sme odhlasovali...

  • Potvrdzujem, pán predseda, sme v treťom čítaní. Otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu. Nemám prihlášku do rozpravy.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    A záverečné hlasovanie.

  • Dajte, prosím, pán predseda, hlasovať o zákone ako celku v znení schválených pripomienok s odporúčaním gestorského výboru schváliť ho.

  • Hlasovanie.

  • 140 prítomných, 81 za, 49 proti, 8 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Po opätovnom prerokovaní sme schválili prezidentom vrátenú novelu Trestného zákona.

    Poprosím teraz pána poslanca Hudackého, aby uviedol hlasovanie o

    návrhu na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady. Je to tlač 585.

    Na základe politickej dohody z grémia ju vykonáme verejne.

  • Ďakujem, pán predseda. Pán predseda, na základe záverov z výboru pre hospodárske záležitosti a podľa príslušných ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a aj volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov dajte, prosím hlasovať osobitne o každom navrhovanom kandidátovi, a to v abecednom poradí, najskôr o prvom navrhovanom kandidátovi Jánovi Horkovičovi.

  • Hlasovanie.

  • 132 prítomných, 110 za, 1 proti, 19 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

    Zvolili sme kandidáta Jána Horkoviča na vymenovanie prezidentom Slovenskej republiky za člena Regulačnej rady.

    Ďalej.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Teraz dajte hlasovať o druhom navrhovanom kandidátovi, pánovi Vladimírovi Štefánikovi.

  • Hlasovanie.

  • 136 prítomných, 110 bolo za, 23 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

    Konštatujem, že Národná rada zvolila kandidáta Vladimíra Štefánika na vymenovanie prezidentom Slovenskej republiky za člena Regulačnej rady.

    Ďakujem pekne.

    Dámy a páni, odhlasovali sme prerokované body, vyhlasujem krátku päťminútovú prestávku a budeme potom pokračovať v prerušenej rozprave o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o obecnom zriadení.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenej rozprave o

    návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Máme tu pani poslankyňu Vaľovú? Janka, pani poslankyňa Vaľová?

  • Ruch v sále.

  • Pani poslankyňa, poprosím vás, o zaujatie miesta pre navrhovateľov.

    A pán poslanec Glenda ako určený spravodajca, nech sa páči, zaujmite miesto pre spravodajcov?

    Pán poslanec Zajac, nech sa páči.

  • Vážený pán predseda, vážená pani navrhovateľka, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte aj mne, aby som sa za klub KDH vyjadril k predkladanému návrhu zákona.

    Dámy a páni, prešlo ešte len pár minút odvtedy, keď sme hlasovaním o zákone o významných investíciách významným spôsobom odobrali právomoci obecným a mestským zastupiteľstvám. Je pre mňa veľmi smutné, že aj hlasmi starostov a primátorov miest a obcí, ktorí sedia ako poslanci za stranu SMER.

    Tento návrh zákona, ktorý máme pred sebou, znova významným spôsobom zasahuje do vyváženého rozdelenia kompetencií medzi zastupiteľstvom a starostom alebo primátorom.

    Dámy a páni, komunálna úroveň, naše obce a mestá, je to najlepšie, čo sa nám podarilo od roku 1989 až po dneska. Naše obce a mestá vyzerajú dneska úplne inak ako pred 23 rokmi. A je to aj vďaka zákonu, tristošesťdesiatdeviatky, ktorý tu platí od roku 1990. Tento zákon prešiel niekoľkými zmenami, ale v zásade asi nebol zlým zákonom, keď sa nám v našich obciach a mestách toľko podarilo za posledných 23 rokov. A preto som bol veľmi prekvapený, keď som zbadal štyri body v tomto návrhu zákona, pričom z nich tri zásadným spôsobom túto vyváženosť kompetencií medzi zastupiteľstvom a primátorom, starostom posúvajú v prospech starostu. Ja viem, že navrhovatelia tieto body dali schváliť aj na sneme ZMOS-u do uznesenia. Je mi jasné, že primátori a starostovia na sneme ZMOS-u tieto uznesenia schválili. Ale ja sa pýtam, ZMOS je ešte Združenie miest a obcí Slovenska alebo je to Združenie primátorov a starostov Slovenska? Ja som žil doteraz v tom, že to je Združenie miest a obcí Slovenska. A preto takýto návrh zákona, ktorý máme pred sebou a ktorý významne posilňuje starostov a primátorov na úkor obecných zastupiteľstiev, je pre mňa a pre KDH neprijateľný.

    Dámy a páni, ak obecným zastupiteľstvám ďalším návrhom napríklad zoberieme ešte rozhodovanie a schvaľovanie o rozpočte, tak môžeme rovno zrušiť obecné zastupiteľstvá. Načo budú slúžiť, keď nebudú mať žiadne kompetencie?

    Dámy a páni, predo mnou vystupoval pán Osuský. On je poslancom v Bratislave. Ja som poslancom pätnásť rokov v malej obci Sedliská na východe Slovenska. Je to také symbolické, že on vyjadril svoj názor z hlavného mesta Bratislavy, ja som ho vyjadril z obce, ktorá má 1 200 obyvateľov. Ale plne sa s ním stotožňujem. A skúsim aj pomenovať, čo mi vadí na týchto štyroch návrhoch, teda na troch, jeden návrh mi nevadí, a myslím si, že by mohol byť aj v poriadku, ale tri návrhy zásadným spôsobom narúšajú doterajší stav. Pomenoval to aj pán Osuský. A skúsim to pomenovať z iného pohľadu aj ja.

    Prvý bod, ktorý mi najviac vadí, je to, že podľa § 11 ods. 4 (bodu 1) obecné zastupiteľstvo na návrh starostu vymenováva a odvoláva riaditeľa rozpočtovej a príspevkovej organizácie. Takto to bolo doteraz. Navrhovatelia navrhujú v § 13 ods. 4 nové písmeno e), kde starosta vymenováva a odvoláva riaditeľa rozpočtovej a príspevkovej organizácie obce.

    Dámy a páni, v dôvodovej správe som sa dočítal, že tento návrh predkladajú preto, lebo sa odvolávajú na ustanovenie Trestného zákona (§ 326a), keď je podľa dôvodovej správy starosta alebo primátor ako štatutárny zástupca mesta trestnoprávne zodpovedný za chod mesta a za prípadné škody, a preto podľa predkladateľov musí mať kompetencie priamo si vyberať riadiacich pracovníkov.

    Dámy a páni, prečítam vám § 327 Trestného zákona, ktorý znie: „Verejný činiteľ, ktorý z nedbanlivosti nesplní povinnosť," a teraz toto chcem zvýrazniť, "vyplývajúcu z jeho právomoci pri správe majetku štátu, majetku obce, majetku vyššieho územného celku..." Čiže je to prípad, keď si nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci. To znenie teda znamená, že trestná zodpovednosť verejných činiteľov, teda starostov alebo primátorov, je chápaná ako zanedbanie alebo nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z jeho právomoci. Preto je potrebné upozorniť, že dôvod, ktorý je uvedený v dôvodovej správe, v skutočnosti nemá právnu oporu a odôvodnenie presunu kompetencií vymenovávania a odvolávania riaditeľov rozpočtových a príspevkových organizácií, ktorú ustanovuje § 327 Trestného zákona, vyznieva ako neopodstatnené. Navrhovaná zmena v tejto oblasti nie je dostatočne odôvodnená a pôsobí ako účelové politické sústredenie kompetencií do rúk starostov a primátorov. Takto to treba pomenovať. Návrh obmedzuje kontrolnú právomoc obecným, mestským zastupiteľstvám tým, že nemôžu do tohto procesu vstupovať svojím hlasovaním. Obecné, mestské, miestne zastupiteľstvá nebudú mať možnosť vyvodiť reálne dôsledky z výsledku kontroly. To znamená, ak sa zistí v tej rozpočtovej alebo príspevkovej organizácii nejaká rozkrádačka, nebudú môcť odvolať príslušného riaditeľa. Podľa nového návrhu, ktorý predkladajú navrhovatelia, túto právomoc budú mať iba starostovia a primátori. Tieto neodôvodnené zásahy do vyváženého rozdelenia kompetencií môžu znemožniť previazanosť a logiku rozhodovacích a kontrolných právomocí týkajúcich sa rôznych oblastí hospodárenia a rozhodovania miest a obcí.

    Dámy a páni, druhý navrhovaný bod je to, že sa znižuje koeficientom plat u kontrolóra obce a takisto sa znižuje odmena pre kontrolóra obce. Doteraz táto odmena činila 30 %, podľa návrhu, ktorý máme pred sebou, táto odmena bude môcť byť iba 15 %. Takisto sa znižuje koeficient. V dôvodovej správe som sa dozvedel, že pred dvoma rokmi boli znížené koeficienty starostom a primátorom. Ale podotýkam, starostovia a primátori majú možnosť poberať odmeny 0 až 70 %.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Takže v dôvodovej správe bolo uvedené, že veľakrát sa stáva, že kontrolór po schválení aj odmeny, a teda podľa starého koeficientu mal vyšší plat ako primátor alebo starosta. Ja by som privítal pri takomto tvrdení, aby poslancom Národnej rady, ktorí takto významne majú zasahovať do platov kontrolórov, bola predložená štatistika skutočných platov starostov a primátorov, to znamená, aké skutočné platy, ktoré dneska poberajú primátori, starostovia rozdelení podľa počtu obyvateľov, a aké skutočné platy poberajú kontrolóri, pretože plat starostu, plat kontrolóra nepozostáva iba z koeficientov, ale aj z odmeny. A ak takáto štatistika existuje, ja by som ju napríklad privítal od ZMOS-u, ja som sa k takej štatistike nedopracoval.

    Boli za mnou viacerí kontrolóri. A tí mi tvrdili, že žiadnu odmenu nedostávajú. Dneska teoreticky ten koeficient, ktorý platil dodnes, krát 30 %, robí vyšší koeficient, aký ho dostávajú starostovia a primátori. Ale podstata je v tom, že kontrolór v obci alebo meste je jediný výkonný kontrolný orgán, ktorý majú poslanci, ktorí môžu kontrolovať chod a fungovanie obce alebo mesta, jediný kontrolný orgán je kontrolór obce, ktorého si poslanci volia. Poslanci sú zástupcovia občanov, obyvateľov príslušnej obce a mesta. Ako chceme kontrolovať obce a mestá? Bude to tým, že budeme neustále znižovať nielen koeficient, takzvaný paušál, ale aj možnosť odmeny, ktorú môže dostať ten kontrolór? Veľmi zužujeme ten priestor. Národná rada takýmto hlasovaním môže rozhodnúť o paušálnych platoch kontrolórov. Naozaj, rozpätie 15 % je veľmi málo. Pôsobil som kedysi v štátnom podniku, pôsobil som dlho v súkromnom sektore a nikdy som nebol za paušálne platy. Naozaj, jeden kontrolór pracuje perfektne, ide do vážnych vecí, až do trestnoprávnych vecí, jeden kontrolór možno pracuje trošku slabšie. Ale tak je to aj so starostami. A preto majú obecní poslanci možnosť rozpätia, určovať aj odmeny aj starostom. A bol by som za to, aby to mohli určovať aj kontrolórom. Podotýkam, že pri menších obciach a mestách títo kontrolóri pracujú na čiastočný úväzok. Takže hovoriť o tom a porovnávať to s platom starostu, to je trošku diskutabilné. A naozaj by som to ani nechcel porovnávať. Ja si veľmi vážim prácu starostov a primátorov a vôbec by som si v živote nedovolil porovnávať prácu starostu a kontrolóra, ale aj ich platy. Ale obecné zastupiteľstvo vo svojej vlastne filozofii o tom, že to je samospráva, má rozhodovať. Ona má rozhodovať o tom, či ten kontrolór je výkonný alebo nie je výkonný a či si zaslúži takýto plat a takúto odmenu. Týmto návrhom veľmi týmto obecným zastupiteľstvám zužujete priestor na rozhodovanie. Naozaj budú môcť obecní poslanci rozhodnúť o tom, či on dostane nula alebo 15 % odmenu, lebo základný koeficient bude daný.

    Tretí bod, znižovanie počtu poslancov pri mestách nad 10 tisíc obyvateľov. Veľmi, by som povedal, je to populistické riešenie, ktoré má priniesť zníženie finančných prostriedkov na chod obecných a mestských zastupiteľstiev, alebo mestských zastupiteľstiev, keďže hovoríme o obciach nad 10 tisíc obyvateľov. No povedzme si tu, aj dneska majú mestá možnosť a určité rozpätie, koľko poslancov môžu mať. Zoberiem si mestá od 20 tisíc do 50 tisíc obyvateľov. To sú také, by som povedal, okresné mestá, ktorých máme najviac na Slovensku. Tam podľa starého návrhu zákona bola možnosť mať 15 až 25 poslancov, v novom návrhu je to 15 až 21 poslancov. Ja si myslím, že túto právomoc majú znova majú mať samosprávy. Aj dneska môžu mať samosprávy v týchto mestách 15 poslancov. Vy tu ani dolnú hranicu ani neznižujete, nechávate ju podľa starého, len hornú hranicu tlačíte dole. Ja si myslím, áno, pani navrhovateľka mi šepká, že väčšina týchto miest má hornú hranicu. Áno, ja som si tiež pozeral, že z 50 miest na Slovensku, ktoré sú takými, nazvime to, okresnými mestami, 33 má hornú hranicu. Ale asi vedia, prečo majú túto hornú hranicu. Asi chcú demokraticky zastupovať obyvateľov toho príslušného mesta.

    Ale iná vec mi vadí na tomto návrhu. Vy vo svojej dôvodovej správe tvrdíte, že znížením počtu poslancov dôjde ku finančným úsporám. Ja sa pýtam, kde je v zákone č. 369/1990 Zb. určený plat obecného alebo mestského poslanca? Nikde. Obecné, mestské zastupiteľstvá si odmeny pre poslancov určujú samostatne, samosprávne. To znamená, aj pri týchto mestách podľa starého stavu mohli mať 25 poslancov. A ja si teraz vymyslím, že by mali odmenu 100 eur. To znamená mesačne dva a pol tisíc. Podľa nového stavu, pôjdem na dolnú hranicu, budú mať 15 poslancov, budú dostávať 200 eur a budú stáť 3 tisíc. Kde nastane úspora? Kto zaručí to, akú odmenu obecní mestskí zastupitelia aj pri zníženom stave budú mať? Toto nikde v tristošesťdesiatdeviatke nie je. Takže táto kompetencia má byť na samosprávach. Koľko dostáva odmenu obecný, mestský poslanec, to záleží na nich, ako hospodária, aké aktivity majú jednotliví poslanci, aké mestské časti oni zastupujú.

    Bol som v jednom pomerne dosť veľkom meste. A tam sa mi obyvatelia sťažovali, kde bývalá obec, ktorá je dneska mestskou časťou, má 1 600 obyvateľov, dneska tá obec nemá poslanca mestského zastupiteľstva. Tí obyvatelia to nesú pomerne dosť ťažko, pretože sa im zdá, že ich mestská časť, kedysi obec, je zanedbávaná. Nemajú v mestskom zastupiteľstve svojho poslanca. Myslím si, že na takéto veci v tých jednotlivých mestách a obciach ľudia majú prihliadať. A podľa toho si určujú svoje okrsky a počet poslancov. A viete dobre, že tento počet poslancov a okrsky určujú mestské, obecné zastupiteľstva na ďalšie volebné obdobie, to znamená, že o nich rozhodujú tí starí poslanci. A nevedia, či novými poslancami budú alebo nie. Druhá vec je, že stáva sa to takým, by som povedal, alibizmom ísť na hornú hranicu. A nikto ani z poslancov, ale, povedzme si pravdu, ani z primátorov nemá chuť do toho osieho hniezda trošku pichnúť a navrhnúť a racionálne odôvodniť, prečo by malo mať to mesto menej poslancov, lebo ja si myslím, že keby sa to racionálne zdôvodnilo, tak asi by v tých mestách k tomu aj pristúpili.

    Ešte vám poviem jeden príklad pri tomto znížení počtu poslancov. A som sa až pozastavil, mesto Poprad znížilo počet poslancov, myslím si, nájdem to, na 15 tuším. Teda o štyroch poslancov znížilo mestské zastupiteľstvo. Mesto Poprad patrí k tým mestám, kde je tých poslancov asi najmenej. Ale zároveň som sa od hovorcu mesta, bolo to medializované, dozvedel, že týmito štyrmi poslancami mesto ušetrí ročne 34 tisíc eur. Ak som si to vydelil 12 mesiacmi, štyrmi poslancami, vyšlo mi, že jeden poslanec v Poprade vyjde na 708 eur. Tak tá odmena pre mestského poslanca, aj keď predpokladám, že je asi aj s odvodmi, sa mi zdala pomerne dosť vysoká. To znamená, ak by mesto Poprad neznížilo počet poslancov, ale mali by poslanci nižšie odmeny, tak by pri vyššom počte poslancov možno mali ešte väčšiu finančnú úsporu ako dnes. Ale túto právomoc treba nechať na samosprávy.

    Štvrtý bod, ktorý navrhujete, a to je počet poslancov prítomných pri hlasovaní, vychádza, poviem rovno, z vašej osobnej skúsenosti v meste Humenné. Pri veľmi dobrom rozhodovaní, vecne dobrom rozhodovaní, o zákaze hazardných hier ste mali problém s tým, koľko bolo skutočne prítomných poslancov alebo prítomných poslancov podľa toho, koľkí boli zapísaní. Naozaj prokurátor napadol toto uznesenie. A ja rozumiem tomu, že to dneska chcete dostať do návrhu zákona a takto to vyriešiť, takže s týmto bodom v podstate súhlasím, už len pre to, že s riešením toho problému, ktorý ste mali pri tom vecnom riešení, pri zákaze hazardných hier v meste Humenné, tak plne sa stotožňujem a súhlasím.

    Nakoniec by som povedal niekoľko tém, ktoré sú hodné na širšiu diskusiu. A nemám záujem v druhom čítaní teda, keď prejde táto tristošesťdesiatdeviatka, predkladať takéto pozmeňujúce návrhy, lebo myslím si, že témy, ktoré spomeniem, sú tak ťažké. A treba na ne širokú spoločenskú diskusiu. Privítal by som diskusiu aj v ZMOS-e, aby o týchto vážnych témach na Slovensku aspoň sme začali diskutovať a aby sme boli pripravení na čas, a ja verím, že raz ten čas príde, aby tieto vážne veci na komunálnej úrovni sme mohli riešiť.

    Na prvom mieste je to municipácia. To znamená riadenie obcí v nejakých vyšších celkoch, to, čo vidíme v Poľsku, volá sa to gminy. U nás by to mohlo byť nastavené možno nejako inak. Som smutný, že nepočujem žiadne takéto ani teoretické debaty o tom, že raz by to na Slovensko mohlo prísť.

    V tejto súvislosti mi dovoľte, aby som povedal aj ďalšiu vec, ktorá by s tou municipáciou mohla aj súvisieť. A to je gramotnosť alebo negramotnosť starostov niektorých obcí. Áno, na Slovensku, hlavne na východnom Slovensku začíname s tým mať problém. Nie je to nejaký významný prvok. Ale postupne sa nám vkráda do nášho verejného života negramotný starosta obce. Neviem si predstaviť, ako negramotný starosta obce nieže len zloží sľub, na YouTube sa viacerí vysmiali, keď pozerali, ako niektorí z nich predkladali sľub, ale ako môže podpisovať uznesenia obecného zastupiteľstva, ako môže podpisovať faktúry, ako môže podpisovať zmluvy. Ako potom tie obce vyzerajú, keď takíto negramotní starostovia ich riadia? Ja viem, že je podľa niektorých ústavných právnikov ústavné právo každého občana voliť a byť volený. Ale aj pri prezidentovi Slovenskej republiky máme nejaké kritériá, napríklad vek. Pri generálnom prokurátorovi máme kritérium vek. v Poľsku, kde prebehla tá municipácia, týmto šéfom gminy môže byť len človek, ktorý má ukončenú strednú školu maturitou. Tam je záruka, že ten človek je gramotný, lebo na Slovensku, a debatoval som o tom aj s ľuďmi, ktorí sa školstvu viacej rozumejú ako ja, ukončiť základnú školu ešte nie je istota, či ten človek gramotný je alebo nie je. Je to smutné, ale je to tak.

    Ďalej, neviem, či by sa do budúcnosti nebolo treba zamyslieť nad tým, či starostom obce môže byť človek, ktorý v minulosti spáchal násilný úmyselný trestný čin, čo je nielen vo výpise z registra trestov, ale aj v príslušnom odpise, či je dobré, aby takíto ľudia, ktorí úmyselný trestný čin spáchali v minulosti, boli starostami. Ale dávam to do pozornosti.

    Spomínal som tu dneska kontrolórov. A vadí mi nezávislosť kontrolórov, ktorú na papieri máme, ale celkom v skutočnosti nie. Bolo by treba sa zamyslieť nad tým, či týmto kontrolórom miest a obcí sa majú nieže znižovať im platy, za to nie som, ale dokonca aby patrili a teraz ma neberte doslova, či pod správu finančnej kontroly alebo pod neviem akú inštitúciu, ale aby kontrolór, ktorý má byť nezávislý, predsa len nemusel byť závislý od toho starostu alebo primátora a mohol si svoju prácu naozaj nezávisle aj robiť.

    Ďalšia vec, ktorá ma napadla, keď som počúval úvodné slovo pani predkladateľky, bola pri tom, keď ste povedali, že: „Mňa volila polovica obyvateľov mesta.“ Ale, dobre, áno, nie je to pravda aj tak, lebo máme jednokolové voľby. Jednokolové voľby znamenajú to, že veľmi záleží na tom, koľkí kandidáti kandidujú a ako sa rozdelia príslušné hlasy. Vedel by som si predstaviť do budúcnosti to, aby ste mali pravdu v tom, čo ste povedali v úvodnom slove, aby aspoň nadpolovičná väčšina zúčastnených volila primátora, aspoň v mestách nad 10 tisíc obyvateľov, to znamená, voľby by museli byť dvojkolové, lebo dneska veľmi záleží na tom, z ktorej politickej časti koľkí kandidujú. A niekedy ten starosta alebo primátor sa stane tým primátorom tak, že dostane desatinu oprávnených voličov. Desatina oprávnených voličov stačí na to, ak kandidujú napríklad ôsmi, deviati, desiati. Dvojkolová voľba by spôsobila to, že v druhom kole voľby by primátor musel dostať nadpolovičnú väčšinu hlasov. Pravdupovediac, mne osobne by sa najviac páčil systém, aký je v Českej republike, keď v Českej republike do obecných a mestských zastupiteľstiev, ale aj do žúp ľudia nevolia starostov, primátorov ani hajtmana, volia len zastupiteľov. A tí príslušní zastupitelia potom v obci, v meste, v župe si zvolia hajtmana, starostu, primátora. Áno, toto by bol posun, ktoré by dávalo väčšie právomoci mestským a obecným zastupiteľstvám.

    To je čisto môj osobný názor. A berte to, ako aj tie ostatné moje názory ako námety do diskusie, ale určite nad tou municipáciou, počtom obcí a miest samosprávnych do budúcnosti budeme a musieť zamyslieť. S týmto návrhom zákona, ktorý nevyvážene posúva právomoci primátorom, starostom ani ja, ani KDH nemôžeme súhlasiť. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia poslanci Osuský, Novotný, Brixi, Vaľová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ďakujem kolegovi za prednesenie jedného, nie bezvýznamného faktu, ktorého som sa nedotkol v rámci tých nosných bodov. Totižto odôvodnenie presunu kompetencií, vymenúvania a odvolávania vedúcich rozpočtových a príspevkových organizácií, ustanovením § 327a Trestného zákona je absolútne neopodstatnené. Nemá právnu oporu v tom predmetnom ustanovení ani v konštrukcii vzťahov k zodpovednosti, pretože pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu, na ktorý sa predkladatelia odvolávajú ako zdôvodnenia toho bodu a vyvodzovania trestnej zodpovednosti starostu alebo primátora, by tak muselo dôjsť len vtedy, ak by došlo k nesplneniu povinnosti vyplývajúcej z právomoci pri správe majetku obce priamo starostom alebo primátorom, priamo, nie správcom pohrebníctva alebo kultúrneho centra. Starosta ani primátor nezodpovedajú za konanie vedúcich rozpočtových a príspevkových organizácií obcí a miest, rovnako ako nezodpovedajú za konanie akýchkoľvek iných osôb. Z toho teda vyplýva, že v prípade porušenia povinnosti vedúcim rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie neprichádza do úvahy trestnoprávna zodpovednosť starostu a primátora za konanie toho, ktorého som uviedol. A to je predsa vrhnutie spochybňujúceho svetla na nosné zdôvodnenie toho, čo tu zaznelo.

    Úplne na koniec konštatujem, že tým, že som vicestarosta, by som mal byť vlastne zdanlivo v jednej lodi s predkladateľmi, ale i ako vicestarosta ctím zastupiteľstvo a ctím to, že má byť i mojím kontrolórom a má rozhodovať o veciach, ktoré mu príslušia, aj keď by som si možno niekedy kádrovo vedel predstaviť inú voľbu. Ale jednoducho musíme sa postaviť čelom k tým, ktorí nás majú kontrolovať.

  • S ďalšou faktickou Viliam Novotný.

  • Pán poslanec Zajac, dotkol si sa mnohých problémov v samospráve a naznačil si aj určité smerovanie do budúcnosti. Naozaj diskutovať o tom poľskom modeli gmín je zaujímavé, aj vo vzťahu k tomu, že všetci si uvedomujeme, že správa tohto štátu, verejná správa je veľmi drahá. A naozaj pri obci pod 500 obyvateľov je veľmi diskutabilné, do akej miery dokáže ona plniť svoje samosprávne funkcie. A otázka, ako ich dokáže plniť negramotný starosta, je takisto namieste.

    Ale skôr by som chcel hovoriť o tom, čím si skončil, o tom českom modeli. Ten je úplne iný, aký je na Slovensku v zmysle, že naozaj občania volia iba poslancov a tí si volia starostu alebo primátora. Neviem, či ste si to všimli, pred časom poslanci zastupiteľstva v Prahe odvolali primátora hlavného mesta Prahy, čo je niečo neuveriteľné a nepredstaviteľné na Slovensku.

    Faktom ale je, že Slovensko išlo od deväťdesiatych rokov iným modelom, tristošesťdesiatdeviatka o obecnom zriadení bola postavená na rovnovážnom vzťahu medzi starostom, primátorom na jednej strane a obecným, mestským zastupiteľstvom, poslancami na druhej strane. Trend, ktorý tu priniesla strana SMER, je v posilňovaní pozície starostu a primátora na úkor zastupiteľstva. Ono je to niekedy veľmi populistické, a ty si o tom aj hovoril, že teda menej poslancov znamená usporené peniaze, ktoré sa dajú využiť v prospech občanov, nižšia odmena pre kontrolóra znamená usporené peniaze v prospech občanov. Faktom ale je, že kompetencia a vplyv volených zástupcov občanov, poslancov tým, že kontrolór bude mať slabšiu pozíciu, tým, že viceprimátora napr. v Košiciach a v Bratislave menuje a odvoláva primátor a nepotrebuje k tomu zastupiteľstvo, tým, že primátor bude sám menovať riaditeľov organizácií, ktoré zriaďuje mesto, sa oslabuje. A tá rovnováha je porušená. A to je problém. To je problém, na ktorý podľa mňa budeme doplácať. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Zajac, ja som mal stále s vami pomerne korektný vzťah, ale po tom, čo ste tu dnes predviedli, ma napadá len to, že teda buď s praktickou samosprávou nemáte skúsenosti žiadne alebo veci, o ktorých hovoríte, máte veľmi, ale veľmi zle načítané. Tak budem čisto faktografický, ak dovolíte.

    Začnem témou zákona, ktorý tu bol dnes schválený, a to zákona o strategických investíciách. No z môjho pohľadu je úplne v poriadku, ak do života samosprávy vstupuje najmä pri investíciách nad 300 zamestnancov vláda. Neviem, či ste už takúto investíciu naživo videli. Ale to už nie je len o živote obyvateľov obce, ale je to už v neposlednom rade o živote obyvateľov regiónu a krajiny.

    Čo sa týka kompetencií odvolať riaditeľa alebo štatutára mestského podniku alebo akejkoľvek mestskej rozpočtovej alebo príspevkovej organizácie, môžem vás ubezpečiť, že tak ako majú dnes alebo mali by podľa tejto novely starostovia a primátori kompetenciu takéhoto človeka vymenovať, tak zostáva zachovaná a zostane zachovaná kompetencia zastupiteľstva v prípade potreby takéhoto človeka odvolať.

    Čo sa týka kontrolórov, boli ste opäť trošku mimo, lebo odmena kontrolóra je variabilnou zložkou. Čiže môže byť, ale nemusí byť kontrolórovi priznaná. Neviem, či považujete za správne, ak teda hovoríte o tom, že kontrolóri robia vo viacerých obciach na čiastočný úväzok. A na druhej strane fakt je ten, že najmä v malých obciach má kontrolór pri štvrtinovom úväzku a niekedy pri 30-percentnom navýšení mzdy väčší plat ako starosta, ale pritom zodpovednosť za život a chod obce nemá absolútne žiadnu. To je asi z mojej strany všetko, potom sa ešte vyjadrím ďalej. Ďakujem.

  • Ďakujem veľmi pekne. Môj kolega predrečník pán Brixi ma predbehol s tým, že skutočne to máte trošku zmiešané, že kto má aké odmeny. Tak sa k tomu nebudem vracať.

    Pán kolega, v prvom rade, viete, také to zo strany pravice. Na jednej strane chcete, aby sa nenarušoval údajne krehký vzťah medzi primátorom a poslancami. A na druhej strane vy ste ho narušili. Veď ste podporili zákon SaS, keď rovnica, keď sa vypočítava plat primátora v tristošesťdesiatdeviatke, sa rovná rovnici výpočtu platu kontrolóra. Veď vy ste to úplne narušili. Vy ste umelo vytiahli primátorov, znížili ste im platy, znížili ste im ich bez prechodného obdobia, znížili ste im ich v prostriedku volebného obdobia. Tak potom vráťte tento stav naspäť a nemusíme ani kontrolórom ponižovať plat. Ale nehnevajte sa na mňa, vy viete, ako bežne vyzerá kontrola? Kontrolór urobí kontrolu, donesie ju primátorovi, primátor je povinný ju podpísať, nesie za ňu zodpovednosť, je povinný vyvodiť všetky kontrolné mechanizmy a je povinný odkontrolovať to, čo kontrolór urobil. Čiže ten kontrolór nenesie ani zodpovednosť za nápravu tejto kontroly v obci.

    A čo sa týka trestnoprávnej zodpovednosti, tak sa prehupnime inde. Pán kolega, kde volajú ľudia, ak spadne strom, ak sa niečo pokazí? No volajú primátorovi. A ak ten riaditeľ technických služieb je napitý, aj také sú prípady, ja také prípady nemám, ale mala som ich, primátor s ním nemôže nič urobiť, nemôže ho odvolať, ale občania to nevedia a povedia, ten primátor je neschopný. Tak ten primátor nemá kompetencie, ako riadiť efektívne mesto. Dneska chceme konsolidovať finančné prostriedky, tak, samozrejme, ten primátor musí mať aj tú možnosť toho človeka odvolať a vymenovať, lebo je to priamo človek, ktorého riadi. A mal by mu dôverovať. Viete, o čo vám ide, páni poslanci? O tieto politické prekáračky, že si tam poslanci nanominujú toto: „Ty budeš sedieť za KDH, keď máme päť poslancov, lebo nebudeme za teba hlasovať, riaditeľ tento bude za SDKÚ, tento bude za túto stranu...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči, s reakciou Pavol Zajac

  • Ďakujem všetkým, ktorí na mňa reagovali. Začnem s reakciami od konca.

    Pani Vaľová, nehovoril som o krehkom vzťahu, v žiadnom prípade. Hovoril som celý čas o vyváženom vzťahu a rozdelení kompetencií medzi starostom, primátorom a zastupiteľstvom. Sú takisto volení zastupitelia, ako aj starosta. Sú zástupcovia občanov takisto. Takisto ho nevynechávajte.

    Pán kolega Brixi, skúsenosti v komunále. Ak by ste ma počúvali, pôsobím v komunále pätnásť rokov. Tak nehovorte mi také veci, že nemám skúsenosti.

    Kontrolóri že si zaslúžia variabilnú zložku alebo neviem, ako ste to nazvali. No a o čom sú odmeny? Odmeny sú vždycky o tom, či pri starostovi, či pri kontrolórovi, či pri robotníkovi, ktorý má paušálny plat a potom má nejaké odmeny. Neviem, o čom sa bavíme.

    Pán kolega Novotný, ďakujem veľmi pekne, veľmi dobre ste to vystihli. Poviem vám, o čo ide navrhovateľom zákona pri menšom počte poslancov, keď navrhujú menší počet poslancov. Prečítal som si jeden názor a plne s ním súhlasím, že menšia skupina poslancov je teoreticky ľahšie ovplyvniteľná záujmovými skupinami. Tí biznismeni, ktorým ide o kšefty, pri veľkých mestách dokážu s menším počtom poslancov a ich nadpolovičnou väčšinou oveľa jednoduchšie sa s tým vysporiadať ako s väčším počtom poslancov. Ja si myslím, že keď zastupiteľov, ktorí zastupujú občanov, je čím viac v zastupiteľstve, tým vyváženejšie môžu rozhodovať. Ak nám vadí to, koľko berú, nech si znížia odmeny, ale neznižujme počet poslancov.

  • Do rozpravy sa hlási pani navrhovateľka. Nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Iba krátko budem hovoriť, pretože myslím si, že spomínali tu také veci, napr. aj školské rady, ktoré vôbec tento zákon nerieši. Tak by som ešte raz v krátkosti vysvetlila, čo ako predkladatelia myslíme týmto zákonom.

    V prvom rade ma trošku udivujú názory pravice, ktoré podporili zákon z dielne SaS v roku 2010 bez toho, aby sa pozreli, aké sú súvislosti v zákone. A to ešte raz opakujem. Ak sa nastavoval v zákone č. 369/1990 Zb. výpočet platu primátora podľa koeficientov, nastavoval sa presne takisto výpočet platu kontrolórov podľa koeficientov, čiže jeden plat presne podľa počtu obyvateľov, podľa počtu koeficientov na primátora a na starostu.

    Pred chvíľočkou tu všetci tvrdili, že my chceme narušiť medzi zastupiteľstvom a primátorom nejakú rovnováhu. Ale veď vy týmto vstupom do zákona v roku 2010 ste vytiahli populisticky a umelo platy primátorov. A vy ste povedali: „No a teraz, nech sa páči, ukážeme, ako im znížime platy.“ Ešte raz hovorím, ak by sa niektorí z týchto primátorov odvolali na Najvyšší súd, podľa mňa uspejú, stopercentne uspejú a štát im bude vracať peniaze, a to aj z toho dôvodu, že tam nebolo žiadne prechodné ustanovenie. Urobili ste to vo volebnom období, keď ten starosta tam s úplne inými podmienkami vstupoval. My práve v tomto zákone ideme vrátiť naspäť rovnováhu medzi výpočtom platu primátora a starostu. Nie je to nič iné, nič menej a nič viac. A tým pádom, že sme zvolili formu zníženia platov, v dnešnej dobe, v čase krízy a tak ďalej, ja si myslím, že aj tým, že aj kontrolór bude mať pomer k primátorovi, a mali by mať ten pomer aj poslanci, šetríme finančné prostriedky. A dokonca sme sa ako mestá a obce zaviazali, že budeme konsolidovať finančné prostriedky.

    Takže, vážená pravica, dajte si ruku na srdce, zamyslite sa nad tým, ak nie, tak sa pozrite, ako sa hovorí, že všetko je na Googli, ako ste to dopaškvilili predtým, aby ste ukázali pred voľbami, ako vy viete do toho zasahovať. No len zasiahli ste do toho veľmi zle. Alebo teda sa postavte a povedzte, že vraciate zákon naspäť do tej istej podoby, v akej bol predtým. To som čakala od pána Zajaca, že sa tu postaví a povie: „No keď chcem to vyrovnať, nech to je spravodlivé." Takže, vážení, na jednej strane tu idete kritizovať, že znižujeme platy, a na druhej strane možno tí, ktorí sa na vás obrátili, by chceli urobiť z capov záhradníkov dneska, lebo vy ste boli tí, ktorí ste tú záhradu v tej tristošesťdesiatdeviatke spaškvilili.

    Takže to je k tým kontrolórom. A nikto tu nejde so žiadnym nejakým zlým úmyslom, ide to tu jednoducho vyrovnať. Ak chcete nejaké štatistiky, tak si môžete zasadnúť, pán kolega, zobrať počítač, prejsť sa po mestách a obciach. A hneď vám povedia, ako to vyzerá.

    A, samozrejme, je to pravda, čo povedal môj kolega Otto Brixi, a tak ďalej. Keď si to všetko zrátate, tu nejde o nejakú závisť, ale tu ide o pomer zodpovednosti. A chceli ste príklad. Ja vám poviem, ja nemám jeden problém s kontrolórkou, ale jedno vám uznám, pán Zajac, mali ste pravdu. Kontrolóri nie sú dneska nezávislí, svojím spôsobom, pretože každú jednu cestu, kde idú, každú jednu vec im podpisuje primátor, všetko im podpisuje primátor. Takže naozaj teraz sa tu nebavme o tom, že my im chceme zobrať nejakú nezávislosť, my chceme, aby nás nekontrolovali. Viete, niekde to tak možno aj je. Tak sa také prekážky dajú robiť, že sú úžasné. Ale ja si myslím, že nemáme na to dôvod. Ja som spokojná, mám kontrolórku. A som tomu rada. A poviem vám, mali sme zastupiteľstvo v pondelok. A my sme jej doplnili, ešte ďalšie štyri kontroly aby vykonala, pretože mne to ako primátorke pomáha. A kontrolór vykonáva v organizáciách tie kontrole, pretože ja presne potom viem, kde sa ako hospodári, kde sa ako robí. Vôbec nemáme s tým problém.

    Máme problém, ste spotvorili ten systém medzi primátorom a starostom a kontrolórom. A zase opakujem, kontrolór donesie kontrolu, ešte raz, aby ste vedeli ako to je, donesie kontrolu, prečíta ju na mestskom zastupiteľstve. Viete, čo sa potom deje. Primátor musí kontrolu podpísať. Primátor ale musí zobrať na seba zodpovednosť, že všetky opatrenia, ktoré sú v meste, potom následne odkontroluje cez svojich vedúcich. Čiže ja sa pýtam, kto má reálnu zodpovednosť za to, kde boli vykonané kontroly, aby sa urobila náprava, kto má tú reálnu zodpovednosť? Chcete na to príklad? A ešte raz poviem, ja som sa dobrovoľne vzdala platu. Čiže nikomu ani nezávidím. Ja som jednoducho nepodpísala plat. Keď kontrolórke schválili u mňa odmenu, poslanci sa chytili za hlavu a navrhli druhý plat. Viete, prečo sa chytili za hlavu? No bolo to pre váš zákon. Totiž keď ja som mala plat ako primátorka, a poviem to, 2 200 eur a kontrolórke navrhli odmenu 20 %, tak jej vyšla odmena 2 380 eur. Vážení, a vy tu budete rozprávať o nejakých dvoch kolách? Tak primátora určite volí viacej ľudí ako kontrolóra. A, nehnevajte sa, Česi opačne idú, chcú voliť prezidenta, aby bola priama demokracia, a vy tam zase vraciate koleso späť. Zasa by boli nejaké politické dohovory, politické šušu-mušu, techtle-mechtle. To by vám vyhovovalo. A viete, prečo KDH by to vyhovovalo? Lebo vždycky máte päť-šesť poslancov, ale musíte pracovať, aby ste ich mali viac, a vždycky sa niekde prilepíte a je techtle-mechtle a podobné, koho kde do akej funkcii dáme, z ktorého koho akého riaditeľa urobíme. Ale to je vaša šikovnosť. Napríklad ja si poviem, že aj s KDH veľmi dobre vychádzam, dobre sa mi s nimi pracuje, to poviem. Ale vždycky to je každej strany záležitosť, ako to urobí.

    No a povedzme si teraz niečo o tých primátoroch, prečo sú tie kompetencie. V prvom rade sa musí jednoznačne urobiť to, že bude výberové konanie. Ešte raz poviem, nebránim sa tomu, ak chcete vrátiť pôvodný stav a dáte pozmeňujúci návrh. Budeme o tom rokovať, aby sa vrátila tristošesťdesiatdeviatka taká, aká bola predtým, než ste ju spaškvilili pri tom výpočte primátorov, vráťte primátorom platy, nech to zostane, pokiaľ ide aj o kontrolórov, vôbec sa nebránime v druhom čítaní tomu, aby ste nám dali pozmeňujúce návrhy. Ja osobne o tých, ktoré budú dobré, určite budem aj s klubom diskutovať. A je tu ďalší predkladateľ, ďalšia predkladateľka. Myslíme si, že kľudne sa nebránime zmenám v druhom čítaní.

    A teraz prejdem k menovaniu tých primátorov. Viete, veľmi pekne sa to rozpráva, to je taký dôvod, že ideme narušiť vzťahy medzi zastupiteľstvom a primátorom. Vážení, nehovorme o vzťahoch, my hovorme o zodpovednosti, efektívnosti a o tom, že dneska mestá a obce treba efektívne riadiť, lebo vzťahy sú vzťahy. Ale vy presne viete, o čom hovoríte. Vy hovoríte o vzťahoch. A viete, o akých vzťahoch hovoríte? Sadne zastupiteľstvo a povie: „My máme päť poslancov, my máme šesť poslancov, my chceme toho riaditeľa, my chceme tamtoho riaditeľa.“ A ja vám tú štatistiku urobím v troch mestách dookola. A pozrime sa na to, ako si krásne politické strany medzi sebou rozdeľujú riaditeľov. A niekedy sa stane, že dá primátor návrh a ani na tretíkrát neprejde riaditeľ. Prečo, aj keď je schopný? No preto, že sa politické strany nedohodli. A prejde tam možno na štvrtýkrát taký, pri ktorom všetci kývnu rukou a povedia, nech je tam. A potom občania sú nespokojní, pretože mesto, organizácie sa zle riadia, zavolajú primátora. Lebo, dajme tomu, budú volať primátora, to je jasné, volá sa hneď na mestský úrad a primátor môže pokrčiť plecami a povedať: „No, vieš, čo ja môžem urobiť, keď to je Miško z KDH?“ No a Miško z KDH nemôže urobiť nič, lebo ho zvolili poslanci. Miško z KDH nech si tam robí v technických službách, čo chce, lebo zase tí poslanci mne budú robiť zle v zastupiteľstve. Toto sú tie politické dohody. A toto je problém pre tých, ktorí dneska hovoria, že, áno, ako veľmi posilňujeme právomoci primátora. Primátor alebo starosta ak po výberovom konaní toho najlepšieho navrhne, lebo musíme urobiť výberové konanie na post riaditeľa, nesie zaňho predsa aj zodpovednosť. Však nijaká právomoc sa vám neberie. Veď poslanci kontrolujú všetok majetok, každý jeden prevod, každý jeden rozpočet, každú jednu finančnú transakciu, všetko predsa ide cez zastupiteľstvo. Neviem, kde to tak nejde, ale u nás to tak ide. Takže tak by to aj malo byť. A keď to tak nejde, tak tí poslanci nech si to tam zariadia tak, aby to tak išlo. Ale u nás to tak ide. Takže akú právomoc komu berieme? To, že dáme človeka, ktorý po výberovom konaní je schopný, dáme ho riadiť majetok mesta, priamo primátor alebo starosta takisto má zodpovednosť, priamo si ho môže zavolať. Tak si zavolá napríklad, poviem, pána kolegu Novotného nejakého bratranca. No čo môže urobiť chudák starosta alebo primátor z Novotného bratrancom, keď nechce robiť? No politické dohody tam zahrali svoju úlohu. Svoje politické úlohy tam zahrali svoju úlohu. Takže ja to preto hovorím.

    Pán Viskupič, nemyslím si, že by si primátor dal tam bratranca, lebo primátor je verejne kontrolovateľná osoba. A myslím si, že na druhý deň by všetky médiá o tom priniesli články a na tretí deň by všetci poslanci tam urobili rozbroje. Viete, to už sú také hľadané blchy v kožuchu. Tak možno niektorí majú, nechcem povedať, tak kamarátky nejaké bližšie, sekretárky a tak ďalej alebo vedúce kancelárie. No ale my hovoríme teraz o riaditeľoch. Takže my necháme kamarátky, bratrancov a sesternice.

    Poďme k tej reálnej časti, pretože ja rozprávam o reálnej časti, ako riadiť mesto. A tým pádom ten primátor má tú schopnosť tie organizácie jednoducho ovplyvniť takýmto spôsobom, pretože kdekoľvek príde, ja sa vás spýtam, niektorého poslanca ľudia ani nevidia, to poviem skutočne, kde idú prvé kroky občana? No idú na mestský úrad s tým, s čím sú nespokojní. Ja ešte zažívam aj také, že nám telefonujú napríklad, keď vypadne niekde elektrika. Aj keď my nemáme nič spoločné s elektrárňami, ale zoberieme ten telefón a zistíme to a tomu občanovi to dáme vedieť. Čiže kľudne potom môžu poslanci brať na zodpovednosť toho primátora, ale nechcite mi teraz povedať, že tie politické dohody, ktoré vznikajú medzi poslancami, sú dobré, že dáme tam človeka, hoc je neschopný, ale na tretíkrát ho zvolíme len preto, že je politiky prijateľný. Ja si to nemyslím, že je to dobré. A sama to vidím. A trochu sa aj pochválim. My sme delili včera na zastupiteľstve milión eur na investície, sme v prebytku, v rozpočte, sme 13 % ako mesto zaťažené najnižšie na Slovensku, pohľadávky nemáme splatené, vážení, 20 000 eur ako mesto Humenné. A sme delili včera z rezervného fondu milión eur. A ja vám poviem, že ak ten primátor má dosah na tých ľudí a môže ich priamo riadiť, veď to je ako firma, samozrejme, to nie je firma v takom slova zmysle, pretože poslanci všetko kontrolujú, ale nemôžete vy mať podriadeného, ktorého vám tam dohodili z nejakej politickej strany a u ktorého je úplne jedno, aké má vzdelanie, čokoľvek, ale chcel ho politický klub ten alebo ten.

    Tak si povedzme na rovinu, o čom tento zákon je, vážení. Je o tom, že sa vyrovnávajú krehké vzťahy alebo vzťahy? Je to o efektívnosti riadenia mesta, o tom jednoducho, aby mestá boli efektívne riadené, aby sa efektívne spravoval majetok, pretože potom skutočne ten starosta alebo ten primátor sa nemôže ani pohnúť a zbytočne môže chcieť niečo zefektívňovať. A je to výkon. A povedzme si, že poslanci by nemali voliť výkon, poslanci by mali byť kontrola. A nech kontrolujú. Ja som za to. A veľmi sa teším, a za to vás pochválim, že všetky faktúry máme na internete. No toto je fakt vynikajúca vec, ja som úplne s tým spokojná. A verím, že ja všetci primátori sú s tým spokojní. Máme verejnú kontrolu a všetci nech kontrolujú, koľko chcú. Čiže to je asi k tomu.

    A taká posledná vec. A určite by som sa tu nevracala k českému modelu preto, lebo Česi sa vracajú k nášmu modelu. To by boli zase tie politické dohody. Jéj, vidíte, ako sa smejete, pán poslanec Zajac, tak pekne. To by zase bolo, že sa dohodli tri strany, tu dva kluby a primátor taký, čo ich bude počúvať, tak ho budú za nitky ťahať. Takže o tom to je, ale však povedzme tým ľuďom pravdu, sa tu teraz hráme na vzťahy a nevzťahy, hej, povedzme im, ako to je. A hovorím, nebránime sa v druhom čítaní návrhom.

    A vyjadrím sa aj k znižovaniu počtu poslancov. Vážení, v Košiciach sa znížil počet poslancov. Pán Novotný, máte pocit, že ste ovplyvňovaný, že ste manipulovaný pánom primátorom Rašim, že vás ľahšie ovplyvní, že vás ľahšie namotá?

  • Reakcia z pléna.

  • A nie je? Ježišmária, tak ja sa ospravedlňujem, ja som myslela, že je, a vždycky tak to nosím v srdci, že on je, dobre, tak nie je. Ja sa pýtam, však nech odpovedia tí poslanci, ale, vážení, my nemôžeme, ak to tam máme konsolidovať, šetriť na tom, čo je presne to, čo ste pred chvíľou povedali, kosení, svietení. Ale my šetríme na výkonnej moci. Povedzme si, vy ste začali tým, že ste znížili primátorom platy. Šetríte na výkonnej moci. My teraz upravujeme kontrolórov, pretože skutočne vy ste narušili tú rovnováhu výpočtu koeficientu. A ideme znížiť počet poslancov. Čiže to je priame šetrenia na výkonnej moci, nie na službách pre občana, ale na výkonnej moci. A nerobíme to radikálne. Presne ste to povedali veľmi pekne, že hornú hranicu znižujeme. Čiže tí poslanci zase majú možnosť, napríklad od 20 tisíc do 50 tisíc obyvateľov od 15 do 21 poslancov si môže zvoliť, koľko chce. Ale povedzme si, ja ani štatistiku nepotrebujem. Ja vám garantujem, že v každom meste si zvolia najviac poslancov. No povedzte mi, či tí, čo sú štyria alebo piati na konci, zahlasujú za menší počet poslancov.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale, no, tak to viete. A možno práve sú tam zase takí, ktorí no aj tu sedia.

  • Ja nehovorím, ja neviem, kto bol ako zvolený, hej.

  • Tak tí si zahlasujú, že budú mať menší počet poslancov. No nebudú ich mať menší.

    Čiže vy ste začali šetriť na výkonnej moci, my upravujeme kontrolórov podľa vás, pretože ste to domrvili, ste tam vniesli nerovnováhu, ako hovoríte. Chceme obmedziť menovaním cez výberové konania politické dohody v kluboch a politických nominantov a chceme znížiť počet poslancov. Čiže zase šetríme na výkonnej moci.

    A nebudem sa vracať k tomu, lebo aspoň to ma teší, že pán poslanec Osuský ani to neuznal, že je to dobré, ale pán poslanec Zajac aspoň uznal to, čo sa týka tých prítomných a neprítomných. Vážení, ja som takú vetu počula na prokuratúre, o počte prítomných a neprítomných, že ani to tu nechcem z úst vypustiť, jednoducho aby prokurátor to napasoval presne, lebo možno, ako vy ste hovorili, išlo o veľkú vec, a to boli automaty, keď zistil, že 18 poslancov hlasovalo, že ich boli tri pätiny, keď zistil, že dvadsiati boli prítomní v sále, lebo je úplne normálne, že aj my robíme obštrukcie, však vy to bežne robíte, že vyťahujete karty, ale ste tu, ja si myslím, že je to možné z rokovacieho poriadku, neviem, neviem, ako by to bolo, keď vytiahnu kartu a sedia tam, a keď zistil, krajský prokurátor, alebo okresný, neuznal námietku, ale krajský ju uznal, že aj z dvadsiatich budú tri pätiny, no tak prokurátor si myslel, že zapísaných ráno ich bolo 21. No a už to mal, matematiku jasnú, 21, tri protesty prokurátora. A pán Tichý mi povedal: „No, viete, pani poslankyňa, nikto nevie, kto je prítomný a neprítomný.“ My to nevieme niekedy ani pri hlasovaní. Zákon to neurčuje. Takže nechávame voľnosť tomu zastupiteľstvu. Ako si upraví rokovací poriadok každá jedna obec alebo mesto, tak budú tak tí poslanci prítomní. Keď si upravíte v Košiciach, že prítomní sú tí, ktorí sedia v sále, tak nech sú. My chceme upraviť, že prítomní sú tí, ktorí sa prezentujú pred každým hlasovaním, pretože niekto môže byť zapísaný, môže byť neviem čo, ale úplne môže byť niekde na nákupoch alebo ja neviem kde.

    Takže asi tak. Takže nedávajte nám za vinu niečo, o čom veľmi dobre viete, čo je za tým schované, politické dohody, váš spaškvilený zákon tristošesťdesiatdeviatky. O tom to je, vážení páni poslanci. Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pani poslankyne sú faktické poznámky.

    Nech sa páči, Otto Brixi.

  • Ďakujem pekne, ešte raz, pán predsedajúci. Pani kolegyňa, ja som v tomto parlamente ešte relatívne krátko, ale už som si za tú dobu zvykol, že ku kultúre, športu a k samospráve sa často vyjadrujú ľudia, ktorí naživo nevideli operu, loptu a samosprávu a ani nevedia, čo to znamená. Takže ja veľmi očakávam, kto sa do tejto diskusie ešte z praktikov komunálnych prihlási.

    Ale, čisto faktograficky, pán Zajac, ešte raz, hovorili ste tu vy, a pani kolegyňa na to nadviazala, o odmenách starostov a primátorov. Tak vám chcem pripomenúť, keď máte 15-ročnú prax v samospráve, že odmeny starostovia a primátori už nemajú, takže nemáte hľadať akú paralelu s odmenami kontrolórov.

    Čo sa týka efektivity, tak neviem, či teda viete, vo svete, najmä v tom komunálnom, nielen v tom podnikateľskom, je trend prinášať do samosprávy čoraz väčšiu efektivitu. A táto efektivita je v tomto zákone zabezpečená aj priamym menovaním riaditeľov štatutárnych rozpočtových a príspevkových organizácií, a teda praktický život. A pán kolega Novotný mi to môže z Košíc mnohokrát potvrdiť, že priniesol situácie, keď zastupiteľstvo jednoducho nebolo schopné reálne zvoliť osobu, ktorá by vedela zodpovedne zastávať funkciu, o ktorú sa uchádzala. Alebo teda v horšom prípade som zažil aj to, že teda zvolili do tejto funkcie na základe politických dohôd takého diletanta, že jednoducho to bolo na úkor samosprávy mesta alebo mestskej časti. Ja sa teda pýtam, pán Zajac, či toto je cieľom. Ďakujem pekne.

  • S ďalšou faktickou Pavol Zajac.

  • Vážená pani kolegyňa, no povedali ste toho veľa, neviem, kde začať.

    Neustále aj v úvodnom slove, aj teraz sa vraciate k platom starostov a primátorov. Ja som si nevšimol, že by v tomto návrhu zákona bol návrh na zvýšenie, zníženie platov starostov a primátorov. Neustále tomu venujete strašne veľa času. Bolo to tak aj v úvodnom slove, aj teraz. A nie je to meritum tohto návrhu zákona, ktorý, mimochodom, vy predkladáte.

    Možnože nejaká paralela na tých kontrolórov. A pýtate sa, starostu volí toľko a toľko ľudí, kto volí kontrolórov. Kontrolóra volí väčšina zastupiteľstva. Tí zastupitelia na Slovensku alebo v Čechách, keď som uvádzal príklad, tam sa volajú zastupitelé, tak sú volení takisto občanmi ako ten starosta. To znamená, nadpolovičná väčšina zastupiteľov, lebo ste sa pýtali, koľko hlasov to má byť, no tak dalo by sa povedať, ktorí zvolia kontrolóra, krát ich hlasy vyjde vám, koľko ľudí volí kontrolóra.

    A som prekvapený, že vy ako členka politickej strany neustále napádate nejaké politické zoskupenia aj v mestských alebo v obecných zastupiteľstvách a ich rozhodovanie a spájanie sa do nejakých klubov. Veď to je úplne normálne všade vo svete, že ľudia si volia obecných zastupiteľov a tí zdieľajú nejaký politický alebo etický spoločný názor, a preto sa spoja do nejakého klubu. A takto v tom zastupiteľstve, v mestskom alebo obecnom, pracujú. Neviem čo je na tom divné. Takto funguje samospráva všade vo svete, takto funguje zastupiteľská demokracia všade vo svete, takto funguje Národná rada Slovenskej republiky. A vy ste tu už nejaký ten rok a mohli by ste si to všimnúť.

  • Ja to cítim tak z vystúpenia pani poslankyne Vaľovej, že ona má nejakú predstavu o tom, ako by to malo ideálne fungovať. Len celé je to postavené na tom, že bude ideálny primátor alebo starosta čestný, priamy, pravdovravný, ktorý bude chcieť len to dobré urobiť pre svoju obec a mesto. A verím, že drvivá väčšina z nich je taká.

    Len tak pre poriadok, od roku 1998 zastávam rôzne funkcie v samospráve, poslanecké funkcie, v roku 1998 som bol poslanec mestskej časti v Košiciach a potom trikrát za sebou som bol zvolený za poslanca VÚC. Poslanec mesta nie som ani som nikdy nebol.

    Ale vrátim sa k meritu veci.

    Hovoríte o rovnováhe, o ktorej sme hovorili s kolegom Zajacom ako o niečom, čo napomáha politickým dohodám, nebudem používať pejoratívnejšie výrazy, ako ste to používali vy, teda niečomu, čo treba dohodnúť v rámci politiky. A teda pre vás je ideálnejší systém, keď bude mať starosta a primátor tú rozhodujúcu výkonnú moc a on bude rozhodovať. No ale teraz si skúsme predstaviť, že nie je taký ideálny ten primátor alebo starosta, zvolia ho a je, povedzme, nezávislý alebo za ním stojí len menšina poslancov v zastupiteľstve z jeho strany, do funkcií v mestských podnikoch si vymenuje svojich kamarátov alebo ľudí, ktorých mu navrhne jeho politická strana. Viceprimátori budú ľudia lojálni primátorovi, ale nie ľudia, ktorí reálne dokážu niečo urobiť pre samosprávu. Kamaráti v mestských podnikoch pána primátora budú tunelovať mestské podniky a viceprimátori budú poslušne vykonávať kšefty, ktoré bude treba vykonávať. A čo môžu urobiť poslanci ako volení zástupcovia ľudu? Kontrolór síce bude poukazovať na pochybenia, ale primátor bude mať jediný dosah na viceprimátorov a jediný dosah na riaditeľov mestských podnikov. To je dobré? To je prípad s neideálnym primátorom alebo starostom...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči, Vaľová Jana s reakciou.

  • Ďakujem pekne pánu Ottovi Briximu, že to vysvetlil ešte raz.

    No, páni kolegovci, obidvaja ste z pravej strany. Viete, ja vám chcel len toľko povedať. Vy ste to tak pritiahli za vlasy, že čo budú tí chudáci robiť, keď budú sa tunelovať podniky. Však my máme orgány činné v trestnom konaní. Však sa podá návrh na prokuratúru. Prosím vás pekne, veď aj teraz tunelujú podniky a tie isté mechanizmy a tie isté systémy fungujú.

    Ďalej, ešte raz poviem a nemusíte ma školiť o tom, ako funguje demokracia, ja nespochybňujem, pán Zajac, že kontrolóra volia poslanci. Ja to viem. Ja som už bola poslankyňa trikrát vo VÚC, dvakrát v meste, ja ten mechanizmus ovládam. Stopercentne ho ovládam. Ale viete, o čo mi ide. Ešte raz, ide o to, že vy ste úmyselne znížili platy primátorom a ste to nevyrovnali. Však tie koeficienty sú na sebe v zákone naviazané. Presne sa takisto vypočítava plat kontrolóra ako primátora. A tie koeficienty sú na sebe naviazané. A jednoducho ste narušili tú rovnováhu. A došiel taký paškvil, aký došiel. A teraz sa čudujete, že 600, neviem presne, koľko tam bolo starostov a primátorov, zahlasovalo za túto zmenu? A čudujete sa tomu, keď ste to tak domrvili? A keď ste išli medzi tých starostov a primátorov, tak ste si zobrali nepriestrelné vesty. No tak ja neviem ja sa nebojím. Ja si vestu nezoberiem a pôjdem všade. Ste si nepriestrelné vesty zobrali a idete nás tu poúčať, ako funguje demokracia. Však my presne vieme ako to funguje. Len ste to spaškvilili a teraz tu budete za vlasy priťahovať, že sa budú podniky rozkrádať.

  • Reakcia z pléna.

  • Ale, prosím vás pekne, pán Novotný, však funguje polícia, funguje to, funguje to. Aj to je, že môžete aj odvolať starostu. Veď koľko máte možností? Máte kontrolóra, všetko. My len chceme efektívne riadiť mestá a obce. A nie cez politické dohody, že každý, kto má dvoch-troch poslancov, musí mať vedúceho alebo riaditeľa...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Nech sa páči, do rozpravy je posledný písomne prihlásený Jozef Viskupič.

  • Vážený pán predsedajúci, vážená pani navrhovateľka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, pôvodne som sa hlásil do tejto rozpravy netušiac, že pani navrhovateľka sa tu tak rozohní a otvorí zaujímavé témy. Chcel som tak vtipne možno začať, že na západe nie je nič nové, z východu sa nám tu rozvinula debata (zástupca samosprávy Otto Brixi, pani primátorka z Košíc, pani primátorka z Humenného, pán Zajac, pán Novotný)

  • Reakcia z pléna.

  • Z Humenného, hovorím. Takže z východu k nám prišli zaujímavé veci. A tuná pani predkladateľka teraz v druhom úvodnom slove, takmer v úvodnom, slove zhrnula niektoré veci, ktoré mňa pôvodne ani nenapadli.

    Poviem úplne tú prvú príčinu, prečo som sa do tejto rozpravy chcel hlásiť. A ňou bol ten asi najmenej kontroverzný bod, ktorý ste navrhovali. A to bolo, aby sa upravili pravidlá rokovacieho poriadku spôsobom, aký navrhujete, a bolo raz a navždy jasné, čo je to prítomný poslanec, čo je to hlasujúci poslanec.

    A chcel som sa prihovoriť aj za to, aby sme na VZN-ká zriadili centrálny register nariadení, ktorý sme predkladali na minulú schôdzu, a tieto VZN-ká ste mohli uverejňovať aj vy z Humenného, ako aj z 2 900 samospráv, keďže to môže byť okolo 20 tisíc, možno až 30 tisíc právnych aktov, to doteraz nevieme, ktoré formujú náš právny systém.

    No ale chcem povedať, že po podrobnom načítaní a tým, že bola rozprava prerušená, som sa dostal z hľadiska ostatných troch návrhov k zisteniu, že váš návrh, pani predkladateľka, ktorá tu reprezentujete skupinu poslancov a veľmi úspešne mi skáčete do reči, je návrh o vyrovnávaní si účtov. Je to návrh o konflikte záujmov. Je to návrh o tom, keď zdochla koza mne, tebe nech zdochnú dve kozy. Je to návrh, ktorý hovorí, a ste to tu povedali asi dvanásťkrát, čo som si aj všimol, „vráťte platy primátorom", ste to povedali, mám to tu odcitované, a „opravte váš domrvený zákon, vráťte to a nič sa teda nestane, lebo my šetríme alebo chceme šetriť na výkonnej moci“.

    Chcem vám teda povedať, z hľadiska štátu a práva sa moc teda delí aj na kontrolnú zložku. Tým, že siahate vaším návrhom zákonov na kontrolórov, ja si myslím, že v tejto dobe treba ísť absolútne naopak. Snažíte sa stále vyvolať dojem, že niekto niekde návrhom, ktorý predkladali za Radičovej vlády poslanci zo strany SaS, myslím, že to bol pán Somogyi a pán Krnáč, nie som si istý, možno to bola širšia skupina poslancov, niečo zlé urobil obyvateľom, že niečo zlé sa udialo a naštvali sme strašne veľké množstvo ľudí.

    Ja si myslím, že možno sú teda nahnevaní samotní primátori, pretože im boli znížené platy. A tým, že sa pristúpilo aj následne ku konsolidácii verejných financií, ktorá sa prenáša aj na bedrá samospráv, a vy to musíte vedieť veľmi dobre, tak koniec koncov si myslím, že ste mohli aspoň tak povedať, že, pánboh zaplať, nemusím to riešiť so zastupiteľstvom ja, je to nariadenie a niekto zobral túto obrovskú objednávku spoločnosti, možno aj voličov, ktorí volia u vás, a povedal „už dosť nadmerným platom, ktoré si mohla samospráva sama nadeliť“.

    Prečo sa ale venujete kontrolórom? No je veľmi pochybné vždycky, keď moc, ktorá reprezentuje to, čo sa môže uskutočniť v danom mesta a podobne, že niekto siaha na inštitút kontroly. Preto hovorím o zákone o vyrovnávaní si účtov. Ja viem, že spomínali ste na konci minulého týždňa to, že vy nemáte zlé vzťahy s kontrolórom. Ale čo keby ste ich mali? Siahnete im na plat. A tuná z poslaneckej lavice, zhodou okolností to je ten konflikt záujmov, ste sa rozhodli, že keďže zastávate funkciu aj poslankyne, aj primátorky, tak tu predkladáte účelový návrh zákona, ktorý hovorí o tom, že: „Ideme znížiť moc alebo ideme dupnúť na kontrolórov v meste, lebo môžem to urobiť, som poslankyňa Národnej rady, zároveň primátorkou mesta.“

    Myslím si, že máte obrovské odborné kapacity či už vo vašej strane. Alebo neviem, ktorí z vás sa samospráve venujú z odborného hľadiska. A pýtam sa, lebo pre mňa to je dosť nepochopiteľný fakt, komunikovali ste napríklad s poslancami Trnavy o tomto vašom návrhu zákona? Poslanci v Trnave sú za vašu stranu, z inej politickej strany je primátor. A každý z nich má volebný program. Každý z tých zastupiteľov, ktorí sú v zastupiteľstvách, kandidoval vo voľbách s tým, že má nejaký konkrétny volebný program, ktorý chce napĺňať, kandidoval za miestny obvod, tuto si ja myslím, že máme obrovskú chybu, lebo kandiduje za obvod, a následne sa stáva poslancom mesta a chce ho realizovať. A ja som pri tomto najviac otváral oči, že vy na samosprávnej úrovni rozprávate o politických nomináciách, rozprávate o účelových dohodách politických strán, ktoré si na základe, neviem, aké ste to tu termíny použili, ťuťu-muťu dohodnú, ale na národnej úrovni, nič, to sa nedeje. Tu sa to nedeje alebo nedialo doteraz? Čiže ste to objavili v tom Humennom, že naozaj sa niekto dostane s tromi poslancami do miestneho zastupiteľstva a...

  • Hlasy v sále.

  • Vy musíte stále rozprávať, keď ja rozprávam? Alebo môžete byť ticho, teraz ste rozprávali. Chcem sa teda opýtať, či ste naozaj objavili teplú vodu, ako to používajú vaši kolegovia na eurovýbore, alebo čo sa stalo, že tuná sa to na národnej úrovni nevidí a môžeme predkladať zníženie počtu poslancov tu my dvakrát. Tu sa vám to nezdá, že to je neverejné financovanie, a už v Humennom áno. To sama vidíte, že po politickej linke obsadzované funkcie nemusia byť aj odborne obsadené. Na národnej úrovni to neplatí? Kde sa táto téma berie? V Humennom a odchádza, už na centrálnej úrovni neplatí. Toto mi z vášho ostatného slova, ktoré ste si vzali ako predkladateľka, vypadlo, som si to poznačil. Neexistuje, že pani poslankyňa Vaľová objavila, že nominovať ľudí do výkonných funkcií je proste neprijateľné a politické nominácie deformujú výkon a ľudia na základe odbornosti to nemôžu zastávať. Čo ale vy navrhujete? Vy navrhujete to, že nebudú to robiť politické strany, ale urobí to rovno primátor. Tuná kolega Novotný vám povedal presný príklad. Veď ten primátor keď sa spreneverí svojej agende, nemusí ísť na účely trestného konania. To môžete aj vy robiť teraz a nemusíte vôbec meniť zákon. Ak sú tam teda menovaní nejako, no a ak niečo porušia, tak môžete použiť všetky nástroje, ktoré ste vymenovali, aj pri tom, ako bude zvolený primátor, ktorý si bude menovať niekoho. Ale koho si bude menovať? Kto ho teda bude kontrolovať, to bude to zastupiteľstvo? A chcem si aj povedať a vysvetliť si to už raz navždy, máme tu zastupiteľskú demokraciu alebo primátorskú a starostovskú demokraciu? Ja si myslím, že každý jeden zastupiteľ, ktorý kandiduje vo svojom volebnom obvode s programom, ktorý chce ísť presadzovať, má na to mať nástroje a nemáme sa zamýšľať nad tým, či to budeme hádzať na primátora a zastupiteľstvo, ale nad tým, aby sme prijali reálny a účelný nástroj, aby sme zabránili politickým nomináciám po politickej linke. Mne je úplne jedno, či to bude nominovať po politickej linke samotný primátor alebo si to urobia kluby medzi sebou a potom to bude vadiť primátorovi pri výkone. Potrebujeme do výkonu dostať kvalitných a zodpovedných ľudí. Cieľ by mal byť toto, nie pod zákonom vyrovnávania si účtov, že „teraz zastupiteľstvá mi do toho moc rozprávajú, tak ja keďže som poslankyňa Národnej rady, môžem predložiť zákon a ja vám to teda tuná z národnej úrovne zrátam“.

    Posledný moment, ktorý navrhujete, je znižovanie počtu poslancov. Na tom sa takisto zhodneme, ale nezabúdajte na to, že aj národná úroveň má podobný problém a argumenty, ktoré vy teraz vyvraciate, používate presne tu, keď sa bavíme o tom. A navrhovali sme tu my to číslo 79 a zrovna, myslím, strana SaS tú stovku. Je to moment, ktorý, ja viem, nás veľmi nespojí. A pravdepodobne ste sa pomýlili, keď ste to rozprávali. Ale, vidíte, ak niečo treba robiť, ak sa treba postaviť za svoj volebný program a skutočne sa dostať k nejakému efektívnemu výkonu, nepotrebujete politicky nanominovaných pajácov, ale potrebujete reálnych a zodpovedných ľudí. To tu robíme skoro tri roky, o tom tu rozprávame.

    A záverom by som sa chcel spýtať niečo, keďže sme po debate v piatok, či ste si to už zistili. To by ma zaujímalo, keďže ste si to chceli zisťovať. A nechám to zatiaľ bez komentára, lebo ma to dosť vyrušilo v tej debate, ktorú sme mali dosť vecnú o týchto problémoch, ste naraz začali rozprávať o tom, že vy si to na mňa zistíte. Chcel by som vedieť, čo si zistíte a čo ste si už zistili. Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca sú dve faktické poznámky.

    Nech sa páči, Jana Vaľová.

  • Pán poslanec, na rozdiel od vás no ja vás ľutujem, ja vás naozaj ľutujem. Vy musíte mať nočné mory, ste trikrát povedali, že chceme si s niekým vyrovnať účty. Ste si vyrovnávali účty SaS s primátormi, keď ste im účelovo znížili platy a potom ste si zobrali nepriestrelné vesty. Ešte raz opakujem, my si s nikým účty nevyrovnávame, my jednoducho vzorce, ktoré ste dopaškvilili medzi primátorom a kontrolórom, upravujeme tak, ako majú byť. Keby ste to boli vyrovnali, bolo by to v poriadku.

    Ja som povedala, že keď chcete vrátiť zákon, vráťte ho aj naspäť, ale my už len z toho dôvodu, že chceme šetriť na výkonnej zložke, tak sme pripravili podobné koeficienty, ako to bolo. Čiže mne je vás naozaj ľúto, lebo vy naozaj trpíte nejakým stihomamom. To je po druhé.

    A použijem ďalšie také príslovie, ak dvaja robia to isté, to nie je to isté. Vy sa snažíte znížiť počet poslancov v Národnej rade. A pozreli ste si, ako my navrhujeme znížiť počet poslancov, že poslanci si sami vyberú rozpätie. Vy ste sem prišli, buchli si do brucha a povedali: „Bum, sto, všetci teraz sa tu poskladajte, potlačte gombíky a je to.“ Zase je to populistické, tak ako ste tým primátorom znížili platy. Ale my zase dávame to rozpätie, že tí poslanci si môžu vybrať, či je to od 20 do 20, od 17 do 21.

  • Reakcia z pléna.

  • Neskáčte mi do reči, pán kolega, nekričte. Dobre? Budete mať možnosť sa vyjadrovať, pán Viskupič.

    A keď som sa vás pýtala, či ste pôsobili v samospráve, aby ľudia vedeli, že vás tu nikto nešpehuje, tak ste povedali, že omylom tam zvolili vášho brata, lebo zvolili vášho brata, nie vás, ale vás by isto zvolili, lebo si mysleli, že ste to boli vy.

    A ja som sa vás pýtala, v čom robíte, že sa miešate do samosprávy. Vy ste povedali, že podnikáte. A ja som len tak prehodila: „Tak, viete čo, zistím, v čom podnikáte.“ A vy ste na to povedali: „To sú vaše eštebácke metódy, idete ma zisťovať.“ Dodnes som si to nezistila, lebo ma nezaujímate, pán Viskupič, nezaujíma ma, v čom podnikáte. A pre mňa, za mňa...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S ďalšou faktickou Igor Hraško.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Jofo, si presne pomenoval niektoré veci, ktoré sú práve tendenčne spracované v tomto návrhu zákona. A ja mám z toho opäť pocit, aj keď som nepracoval v samospráve, ani nepracujem v samospráve, že SMER si pripravuje pôdu na ďalšie samosprávne voľby práve preto, že odsúvajú princípy demokratického riadenia samospráv. A to je práve tým znižovaním počtu poslancov, nie volením kontrolóra, poslancami a tak ďalej. Takže ja budem vyzývať občanov, aby nevolili straníckych nominantov v ďalších samosprávnych voľbách.

    Hovoril si aj o kontrolórovi, že je na kontrolu. Ja s tebou úplne súhlasím. Kontrolór je na to, aby kontroloval veci, ktoré si nevie dať do poriadku primátor alebo starosta, pretože ak má nominovaných babrákov do obecných alebo mestských podnikov a tí si tam šafária s majetkom, možno aj s jeho posvätením, tak tu musí byť nejaký kontrolný mechanizmus, ktorý dokáže prísť na nejaké pochybenia. No len, samozrejme, opäť, je len čiastkové toto riešenie, kde opäť by to bolo treba systémové riešenie, keď by kontrolór nebol ovplyvňovateľný, bol postihovateľný a závislý nielen od primátora, nielen platovo, ale aj od toho, že kto mu podpisuje cesty a podobné záležitosti, ktoré tu už aj navrhovateľka spomínala. No a keďže má byť nepodplatiteľný, tak musí mať plat zhruba na úrovni primátora, ktorý má síce zodpovednosť, ale tu k svojej zodpovednosti sám sa pribral dobrovoľne, keď kandidoval za primátora alebo starostu. Takže nevzdávajme sa zodpovednosti. A pokiaľ je naozaj zodpovedný, tak pracuje tak, aby to bolo naozaj v prospech občanov a v prospech mesta a obce.

    A ten kontrolór. Je tam naozaj kontrolný mechanizmus, ktorý má poukazovať na nešváre, ktoré sa v samosprávach dejú, tak ako by mal byť kontrolór určený nepoliticky aj na národnej úrovni.

  • Nech sa páči, s reakciou Jozef Viskupič.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. No keď si primátorka využívajúc mandát poslanca vyrovnáva účty s kontrolórmi, lebo to môže robiť, a ja trpím stihomamom, tak to už nechám na posúdenie tých, ktorí sa možno budú na túto debatu dívať.

    K tomu momentu dopaškvilenia alebo neviem ako to stále rozpaprať. Tak prečo to neopravíte, prečo siahate na možné odmeny kontrolórov, prečo naozaj účelovo chcete meniť to, že máme tu zastupiteľskú demokraciu a zastupiteľov, alebo nechcete vymyslieť mechanizmus, ako dostať ľudí, ktorí nie sú pod žiadnym politickým krytím, naozaj do výkonu?

    A k tomu, čo ste spomínali, na účely eštebáckych metód a podobne. My sme sa bavili predsa o tom, čo robím. A ja som vám povedal, že podnikám. Vy ste vedeli, že podnikám v IT a že si zistíte, čo tam teda ja podnikám. Ja som vás upozornil, že to tak nie je, v žiadnom IT nepodnikám a čo si zistíte, skúste zisťovať. Myslím si, útokmi na osobu, ste už vy konkrétne, pani poslankyňa, povestná. Tak robte to ďalej a bude to ďalej na úsmev. Ďakujem.

  • V tejto chvíli sme skončili časť rozpravy na základe písomných prihlášok, chcem sa teraz spýtať, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Jeden pán poslanec, Jozef Mikloško. Ukončujem možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, Jozef. Stihnete vystúpenie?

  • Reakcia poslanca Mikloška.

  • Tak, nech sa páči začať, a potom...

  • Reakcia poslanca Mikloška.

  • O siedmej končíme, áno. Nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda, vážení spravodajcovia, kolegyne, kolegovia, táto diskusia išla troška už mimo mňa, pripomínala minulosť, tí boli na vine, hentí boli na vine, to bolo dobré, hento bolo dobré. Ja by som chcel troška diskutovať o patro vejš, by som povedal, a pripomenúť, že to, čo sa tu deje, je už celkovo, by som povedal, neudržateľné, a teda tento zákon iba je n plus prvý zo zákonov, ktoré tu prevalcujú ostatní. A už čo je moc, to je moc, tak by som to veľmi stručne povedal.

    Mali sme tu v pondelok Vojenské spravodajstvo celý deň, potom sme mali generálneho prokurátora, nedávno sme mali na Ústavný súd veci okolo generálneho prokurátora, celý deň sme tu zabili, Ústavný súd to vrátil, nebolo treba vlastne urýchlene jednať o tom, vlastne stalo sa to, že nevracia sa to k tomu 1. senátu, či ako sa to volá a tak ďalej a tak ďalej. Teraz dneska sme tu mali zákon o významných investíciách, tiež bola diskusia k tomu, prevalcovalo sa to, boli tu tresty pre lekárov, ktoré prišli z jedného výboru, bez rozpravy, v pripomienkovom konaní, a tak ďalej. A tento zákon, si myslím, v tomto pokračuje, aj keď, ešte raz hovorím, nejde už o meritum, či je to správne, či to správne nie je, v princípe s tým nesúhlasím v tom, že naozaj starosta nemôže určovať svojich nástupcov, svojich riaditeľov. A k tomu sa ešte vrátim.

    Ja som dneska išiel do práce, a teda sem a v Rádiu Devín dávali akurát takú zvláštnu reláciu. A volala sa Lenin a hudba. Tak bol som šokovaný. A nevedel som, prečo zaradili túto reláciu akurát dnes, a na jej konci som sa dozvedel, že to bola relácia z 27. 7. 1980, čiže 33 rokov predtým bola vysielaná. Bol som šokovaný z toho, keď Lenin bol opísaný ako dobrý synček, ako člen rodiny, ako pozorný súrodenec, znalec a milovník hudby. To ma najmä podráždilo. Spomína sa jeho láska k Čajkovskému, k Verdimu, k Beethovenovi a ďalším, ďalším skladateľom, najmä ruským. A hneď po tom, ako to spomenuli, dali aj krásnu romantickú ukážku, väčšinou v ruštine (Traviata, appassionata). Romance Čajkovského tam spievali a tak ďalej a tak ďalej. Tak pred štyridsiatimi rokmi, to bolo ešte za komunizmu, sa ma môj syn opýtal, keď došiel zo školy, že, otec, na čo vystrelila tá Aurélia. Čiže on už nevedel, čo je to Lenin a čo je to Aurora, či ako sa to volá.

  • Reakcia z pléna.

  • Aurore ale on hovoril Aurélia. Dnešná mládež už absolútne tiež netuší, kto to bol Lenin, Stalin, Engels, Marx, chvalabohu. Ale keď počúval túto reláciu o Leninovi, tak skutočne musela sympatizovať s týmto znalcom vážnej hudby. Ani slovo tam nebolo o tom, čo tento milovník klasiky urobil zlého proti Rusku, proti Európe, proti svetu, čo zapríčinila jeho VOSR, či ako sa to volalo, Veľká októbrová socialistická revolúcia, ktorá nebola ani veľká, ani októbrová, ani socialistická. Ani slovo tam nebolo povedané o tom teda, ako sme na to my všetci doplatili. A teda ten, kto to počúval, mohol povedať, že to bol sympatický ujo, ktorý sa volal Lenin, V. I. Lenin, piateho prvý Lenin sa narodil vlastne. A po skončení ešte, a to je to zaujímavé, už končím, teda aspoň do tej siedmej skončím, ale poviem to, že pustili ešte nadšenú báseň Pavla Bunčáka, ktorá sa volá Lenin. Je to katastrofa. Škoda, že som si ju nemohol zhasnúť, som šoféroval. A mala tam takú vetu teda, nie takú, že kto nie je s nami, je proti nám

  • Reakcia spravodajcu aj navrhovateľky.

  • , už končím, ale nech ani nežije. To tam bolo, kto nie je s nami, nech ani nežije. To potreboval básnik preto, lebo ďalej bolo, aby sa to rýmovalo, o revolúcii.

  • Hlasy v sále.

  • No ja teda už končím tou vetou, že očakávam, že Slovenský rozhlas onedlho vyšle aj niečo o Adolfovi Hitlerovi a jeho náklonnostiach k maliarstvu, umeniu a neviem k čomu inému.

    No tu by som to stopol, ale tento troška dlhý úvod vlastne hovoril o tom, kde sú stopy aj našich dnešných jednaní, a teda zajtra si budem dovoliť pokračovať už trošička, nie konkrétne.

  • Reakcie z pléna.

  • Áno, nech sa páči, pani ministerka, vy ste tu už dlho, zaslúžite si priestor, ja sa ho vzdávam a veľmi rád ráno prídem.

  • Pani ministerka, ja ešte chvíľu budem...

  • Pán Mikloško, nie, pán Mikloško, tak sa dohodneme, ako platia aj pravidlá, ráno bude pokračovanie schôdze balíkom zdravotníckych zákonov a diskusiu už či s pani predkladateľkou alebo s ostatnými môžete zajtra viesť pokojne.

  • Môžem dneska skončiť. Nebudete sa veľmi tešiť tomu, čo budem o tom hovoriť.

  • Reakcie z pléna.

  • Nie, ďakujem, rokujeme do 19.00 hodiny, ja nechcem nikoho obmedzovať z hľadiska faktických alebo reakcií.

  • Reakcia poslanca Mikloška.

  • Ďakujem pekne.

    Končím dnešné rokovanie, prerušujem tento bod, budeme pokračovať ráno skupinou zdravotníckych zákonov.

  • Reakcia poslanca Mikloška.

  • Keď dožiješ, zajtra. Všetko dobré. Pekný večer.

  • Prerušenie rokovania o 19.03 hodine.