• Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Otto Brixi, Béla Bugár, Pavol Frešo, Martin Chren, Jozef Ježík, Mojmír Mamojka, Ivan Mikloš, József Nagy, Svetlana Pavlovičová, Radoslav Procházka, Richard Raši, Marian Záhumenský, Lucia Žitňanská.

    Pristúpime k druhému čítaniu

    návrhu poslancov Maroša Kondróta, Michala Bagačku a Františka Petra na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona je uverejnený ako tlač 465. Spoločná správa výborov má tlač 465a.

    Dávam slovo poslancovi Marošovi Kondrótovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, dobré ráno všetkým kolegom, kolegyniam. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom navrhovanej právnej úpravy je zefektívniť prípravu a realizáciu významných investícií a tým prispieť k zatraktívneniu podnikateľského prostredia v Slovenskej republike, k udržaniu hospodárskeho rastu a poklesu miery nezamestnanosti. Návrhom zákona sa rozširuje kategória významných investícií na všetky druhy stavieb. Zároveň sa však precizujú a objektivizujú kritériá, ktoré musia byť splnené, aby sa určitá investícia mohla považovať za významnú. Takisto pribudli kontrolné a sankčné ustanovenia.

    V prvom čítaní prebehla vcelku zaujímavá diskusia, kde sme pozorne počúvali, ak sa objavili relevantné výhrady či pochybnosti, pokúsili sme sa na ne v tom duchu aj reagovať.

    Návrh zákona bol prekonzultovaný s príslušnými rezortmi, takisto ako aj s parlamentnou legislatívou a výsledkom sú vylepšenia, doplnenia návrhu zákona, ktoré sú zahrnuté v spoločnej správe výborov.

    A dovoľujem si vás, vážené kolegyne, kolegovia, požiadať o podporu tohoto návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.

    A dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre hospodárske záležitosti poslankyni Lei Grečkovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta, Michala Bagačku a Františka Petra na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 29. mája 2013 č. 619 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.

    Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy, pardon. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky chváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 11. júna 2013 č. 252, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením z 13. júna 2013 č. 179 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti uznesením z 11. júna 2013 č. 179. Z uznesení výborov Národnej rady pod bodom III tejto správy vyplýva 11 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o bodoch 1 až 11 hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákonaodporúčaNárodnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Maroša Kondróta, Michala Bagačku a Františka Petra na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa mení zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, schváliť.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 183 z18. júna 2013. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril ako spravodajcu predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2 a § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani predsedajúca, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala písomné prihlášky za klub OĽaNO pán poslanec Igor Matovič, za Kresťanskodemokratické hnutie Pavol Hrušovský, potom je tu Martin Poliačik zo strany Sloboda a Solidarita, ďalej je prihlásený Zsolt Simon z klubu MOST - HÍD a pán poslanec Hlina.

    Nech sa páči, pán poslanec Igor Matovič za poslanecký klub OĽaNO, máte slovo.

  • Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predloženej novele zákona, ale aj teda v kontexte návrhu, alebo teda spoločnej správy, ktorú, ako sme počuli od pani spravodajkyne, navrhuje príslušný výbor, aby de facto aj s pozmeňujúcimi návrhmi bola schválená.

    Ale hneď na začiatku by som povedal, že, alebo by som konštatoval, že vlastne tá spoločná správa ruší tú podmienku 300 pracovných miest. A keď som vlastne túto informáciu dostal, hovoril mi to človek, ktorý mal dosť veľké výhrady voči tomuto návrhu zákona v prvom čítaní, tak hovoril mi to s takým potešujúcim konštatovaním, čo vlastne to najviac, čo nám v tom zákone vadilo, tak už odtiaľ vypadlo. Nedalo mi to, nedalo to ani mojej asistentke, tak sme sa trošičku v tom zákone povŕtali, aj v tej novele a hlavne v tej spoločnej správe. A, čuduj sa svete, sa novela predkladaná podľa môjho názoru dostala do ešte horšieho stavu, jako bol ten pôvodný v prvom čítaní. Nemôžem sa ubrániť dojmu, že 300 pracovných miest, tam bola taká udička, taká návnada, aby sa vlastne pozornosť a zloba opozičných poslancov sústredila na 300 pracovných miest, čo sa aj na základe rozpravy v prvom čítaní, myslím si, že dosť efektívne podarilo. A teraz sa udička vyhodila a zrejme cieľ bol taký, aby sa opoziční poslanci ukľudnili, aby už boli spokojní, že vlastne ten cieľ, ten bubo, ktorý bol pôvodne v pôvodnom znení novely, keď sa stratí, tak vlastne opadnú emócie a už všetko bude v poriadku.

    Čo sa však, keď si pozorne prečítate spoločnú správu, čo sa vcelku zaujímavé udialo, je niečo, čo je veľmi, veľmi, veľmi významné. A to je to, že pokým v pôvodnej novele bolo, že obce nemôžu hovoriť, obce a mestá nemôžu hovoriť do vyvlastňovania a územného konania pri diaľniciach a rýchlostných cestách, novela do toho priniesla prvok, že ani pri významných stavbách, tak šikovne cez spoločnú správu, s ktorou by sme mali byť akože všetci spokojní, sa tam prináša pár slov, ktoré odoberajú každej jednej obci, každému jednému mestu na Slovensku možnosť hovoriť aj do stavebného konania. A nielen pri diaľniciach a rýchlostných cestách, ale aj pri významných stavbách.

    A ak tu v prvom čítaní bola najväčšia pozornosť sústredená voči 300 pracovným miestam a toto sme kritizovali, upozorňujem všetkých opozičných poslancov, že mali by sme zmeniť cieľ našej opozičnej kritiky a uvedomiť si túto najzásadnejšiu zmenu, ktorú vlastne predložená novela v kontexte so spoločnou správou, ktorá zrejme sa chystá byť schválená, ktoré prináša.

    Čiže ešte raz, nie 300 pracovných miest, to zrejme nebude problém, lebo v spoločnej správe sa chystá zrušenie tejto podmienky. Problém je ten, že odoberáme každej jednej obci, každému jednému mestu akúkoľvek možnosť zasiahnuť do vyvlastňovacieho, územného, stavebného konania v prípadoch diaľnic, rýchlostných ciest, ale aj významných stavieb. Inak povedané, keďže pri významných stavbách už aj odpadla, odpadol počet zamestnaných ľudí, no dobre, ten si nebudem všímať, ale pri tých významných stavbách alebo významných investíciách podľa podmienok, ktoré sú nadstavené, že vlastne vláda môže vyhlásiť za národohospodársky významnú stavbu, ktorú uzná ona za vhodné, lebo nikde sa nenachádzajú podmienky, že čo národohospodársky významná stavba je. Čiže ak si teraz vláda povie, že národohospodársky významná stavba z dôvodu, lebo táto stavba alebo využívanie tejto stavby bude prispievať do plnenia štátneho rozpočtu, alebo z dôvodu, že sa zamestnajú nejakí ľudia, alebo z dôvodu, že tí ľudia budú platiť odvody a dane, tak vyhlási niektorú takúto stavbu za významnú, tak ukáže investor prstom: "Tento pozemok pod lesom sa mi páči, tu si to chcem postaviť." A tam si to postaví, lebo vláda mu to schváli.

    A preto upozorňujem, že, a hlavne to, že obec už nebude môcť robiť v tejto veci nič, lebo všetky kompetencie v prípade vyvlastňovacieho, územného a stavebného konania novela zároveň so spoločnou správou presúva na úradníka, ktorého si bude nominovať SMER na stavebnom úrade v sídle kraja, čiže kvázi v krajskom stavebnom úrade.

    Inak povedané, ak sa ľudia budú v Detve búriť proti zlatej bani, alebo na Jahodnej, alebo ak sa ľudia v Petržalke budú búriť proti megakasínu, tak si absolútne nič nepomôžu. Stačí, aby predložili svoj návrh na vládu, vláda si povie, áno, táto stavba je národohospodársky významná, všetky tieto investície, ktoré som spomenul, alebo ropovod cez Bratislavu, ale hovorím, megakasíno, zlatá baňa v Detve, na Jahodnej, všetky tieto investície sú nad 100 mil. eur, čiže bez problémov aj pro forma zvýšenú nejakú túto hranicu spĺňa, vláda si povie: "Čo budeme na dnešnom zasadnutí, vláda, považovať za národohospodársky významné? No budeme považovať to, čo nám prispeje do štátneho rozpočtu." Tak, áno, zlatá baňa v Detve, zlatá baňa na Jahodnej, megakasíno v Jarovciach, bordel pre tisíc prostitútok pod Tatrami, všetko bude národohospodársky významné, lebo to bude prispievať do štátneho rozpočtu a vláda jedným šmahom rozhodne, že táto investícia sa zrealizuje na cudzom pozemku, na pozemku niekoho, koho možno prarodičia v roku 1700 si pozemok zaobstarali. Bez toho, aby sa tohoto človeka pýtali, bez toho, aby obec a mesto mohli do tohoto konania, či vyvlastňovacieho, územného alebo stavebného, čokoľvek povedať a zasiahnuť. S kompetenciou vydať definitívnu pečiatku na postavenie stavby úradníkovi ktoréhosi, politickému nominantovi, toho sa neobávam, že tak nebude, v stavebnom úrade v sídle kraja, čiže de facto v krajskom stavebnom úrade.

    Toto je kľúčová zmena, ktorú tu prezentujete. A ešte raz, tak ako som povedal na začiatok, odporúčam všetkým opozičným poslancom zmeniť cieľ svojej opozičnej kritiky z 300 pracovných miest, to bola iba udička, aby nás zaviedli niekam, na túto zásadnú zmenu. Berú obciam, mestám kompetenciu akúkoľvek rozhodnúť vo vyvlastňovacom, územnom a stavebnom konaní pri všetkých významných stavbách, pri diaľniciach a rýchlostných cestách.

    Čo mi zároveň teda vadí, je to, čo už možno aj teda bolo spomenuté v prvom čítaní, ale to, že podľa môjho názoru ide jednoznačne o vládnu novelu zákona. Tuto, že pán Kondrót plní úlohu poslíčka a vláda takýmto spôsobom využíva jeho ako poslanca, jeho zákonodarnú iniciatívu, aby predložil tento návrh zákona, nenechajme sa znova tým zmiesť. Ide o zásadnú vládnu novelu zákona, ktorú podľa môjho názoru naschvál vláda nechcela dať do pripomienkového konania, lebo by tam urobili rekord pripomienok, ktoré by obdržali. Čiže keď teraz tu boli zákony, ktoré mali 1 200, verím, že v tomto prípade by dostali 3-tisíc pripomienok, možno v tom pôvodnom znení. Ale ak by dali do obehu, že vlastne obciam berú právo, to, čo im berú vlastne teraz cez spoločnú správu, cez pozmeňováčik nenápadný, ktorý bol predložený na výbore, že berú obciam akékoľvek právo rozhodovať, berú im možnosť byť orgánom pri stavebnom konaní, pri územnom konaní, pri všetkých tých stavbách, ktoré som hovoril, tak verím, že každá jedna obec by napísala aspoň tri pripomienky k tomuto ustanoveniu a tento návrh, ak by išiel cez vládu štandardným medzirezortným pripomienkovým konaním, tak vláda by sa za neho určite hanbila. Takto ten návrh zákona predložia cez poslanca, pán Kondrót si to už nejako znesie, zobere si to na triko, bude mať nejaké plusové body v SMER-e, možno potom za to niečo dostane, ale tá špina sa znesie na jeho hlavu.

    Znova by som upriamil pozornosť nás všetkých, neobviňujme Kondróta, toto je vládny návrh zákona, ktorý sa iba predkladá cez poslanca, kde chce využiť a zneužiť vládna strana možnosť, že keď poslanec predloží návrh zákona, zákon nepodlieha pripomienkovému konaniu.

    Pri takto zásadnej zmene si práve preto aj myslím, že pripomienkové alebo rezortné pripomienkové konanie by výrazne pomohlo aj samotnej kvalite zákona. Ale keďže taktika je zrejmá, že podľa môjho názoru tu bol úmysel predložiť cez výbor v druhom, de facto teda, čítaní, predložiť pozmeňováčik, ktorý zoberie obciam možnosť robiť stavebné konanie v týchto veciach, tak tiež by sme si mali všimnúť, že akým spôsobom sa to robí a podľa mňa to jednoducho nie je čistý a férový spôsob.

    Čiže poviem to ešte inak, to, čo navrhujete, je úplné oklieštenie kompetencií miest a obcí pri výstavbe diaľnic, rýchlostných ciest a významných investícií. Významných investícií, ktoré vláda podľa toho, ako sa vyspí, alebo podľa toho, ako kto zaplatí, podľa toho, ako kto bude lobovať, určí za významné investície. To, že zdvíhate latku z miliardy korún na 100 mil. eur, je nepodstatné. Sami vieme, že významná investícia tým pádom bez problémov by bol nejaký Central Park, Eurovea. Central Park, bolo to tu spomínané v prvom čítaní, 200 mil. eur, Eurovea 300 mil. eur. Jednoducho 100 mil. eur v dnešnej dobe nejaká investícia nie je problém. Sami viete, že magakasíno v Petržalke, kde ste dostali 112-tisíc podpisov ľudí z Bratislavy, ktorí si túto investíciu v Bratislave neprajú, a kde to mohlo vlastne mesto zastaviť, ak by teda bolo účastníkom konania, alebo by bolo kompetentným orgánom pri územnom stavebnom konaní, tak na základe tohto, čo navrhujete, už mesto nezastaví nič. Jednoducho váš úradníček, ktorého si dosadíte na krajský stavebný úrad, alebo teda stavebný úrad v sídle kraja, si rozhodne o megakasíne. A sami viete, že investícia do megakasína bola viac ako desaťnásobok sumy, ktorú vy určujete ako tú hraničnú na významnú investíciu. Čiže určite by ste v dnešnej dobe, kedy vždy používate slovíčko čarovné alebo čarovnú formulku "konsolidácia verejných financií", určite by ste dokázali megakasíno vyhlásiť za významnú investíciu alebo národohospodársky teda významnú a tým pádom by sa stala významnou investíciou a tým pádom by podliehala inému režimu pri vyvlastňovacom konaní, pri územnom konaní, stavebnom konaní a všetko by ste mali v rukách a všetky by mal v rukách váš človek, ktorého si budete nominovať do príslušných úradov.

    Viem, že pán Kondrót sa snažil v prvom čítaní argumentovať, že o žiadne vyvlastňovanie nejde, ale potom by som mu asi odporúčal prečítať si stavebný zákon, ktorý konkrétne hovorí o tom, za akých podmienok, čo sa kedy, ako vyvlastniť môže. A tam sa potom dočítate, pán Kondrót, že významné investície podliehajú vlastne tomuto režimu vyvlastňovania. Inak povedané, to, čo prijímate, znamená, že ktorýkoľvek zbohatlík, a veľa z nich je takých, ktorí predtým ľudí na Slovensku okradli cez rôzne kupónové fondy a podobne, teraz príde, ukáže prstom na ľubovoľný pozemok, aký sa mu na Slovensku zamanie, povie, túto chcem dať 100 mil. eur a už tam nebude ani podmienka, že 300 zamestnancov, jednoducho 100 mil. eur keď investuje na ten pozemok, tak vy mu ho dáte. Bez toho, aby obec mohla k tomu niečo povedať, aby ľudia k tomu mohli niečo povedať, bude sa prihliadať možno iba na technické parametre, či tá stavba bude mať dostatočne tepelnoizolačné vlastnosti, či bude tak, jako má byť postavená podľa súčasných nejakých platných stavebných noriem, ale určite sa nebude prihliadať na to, že či tí ľudia v tej obci chcú, alebo nechcú.

    Inak povedané, ak sa niekomu zamanie teraz kdekoľvek pod Tatrami, na Orave, kresťanský Oravec teraz povie, že on na tej Orave práve ten bordel chce postaviť pre tisíc prostitútok, tak on ho tam postaví. Stačí, že donesie papier na vládu, že tam investuje 100 mil. eur, pre vládu to je národohospodársky významné a na tej Orave na ktoromkoľvek ľubovoľnom pozemku si ten pozemok, či ten bordel postaví.

    Toto prinášate vašou novelou, pán Kondrót, toto prináša SMER svojou vlastne vládnou novelou, ktorú predkladá cez poslanca Kondróta. Pripadá mi to veľmi nefér. A chcel by som iba upozorniť, že už raz si SMER popálil prsty so svojimi snahami o vyvlastňovanie. A takisto by som poprosil, aby ste si v tomto prípade dávali veľký pozor na to, čo robíte.

    Aj z toho dôvodu, čo robíte, a podľa mňa že páchate veľmi veľké zlo hlavne na kompetenciách obcí a na ľuďoch samotných, ktorí tie pozemky vlastnia, že už dnes nebude významná stavba iba to, čo bude niečo niekde vyrábať, ale v podstate akákoľvek stavba, lebo aj toto je zmena, ktorú navrhujete, že už to nemusí byť výroba, už to môže byť vlastne de facto hocičo, čiže naozaj aj možno tá zlatá baňa už aj predtým tam do toho patrila, ale aj ten bordel, aj to kasíno, tak nie je to fér.

    Myslím si, že, neviem, možno vám by to problém nerobilo, ale ak ja by som mal nejaký pozemok a mám k nemu vzťah, že je to dedovizeň a viem, že moji prapraprarodičia ten pozemok vlastnili, ak by teraz prišla vláda, ktorá mi na tom pozemku postaví napríklad ten bordel, a som nejakého iného zmýšľania a s tým bordelom nesúhlasím, tak neviem, ako by to dopadlo s tou vládou, a neviem, či by som nespáchal nejaký teroristický čin.

    Nie je fér sa ľudí neopýtať, či súhlasia, aby na ich pozemku sa niečo stavalo, nie je fér, ak pod rúškom nejakého národohospodárskeho významu sa tých ľudí, keď už im teda vyvlastníte pozemok, ste sa im aspoň nedali možnosť vyjadriť, či súhlasia s tým vaším úmyslom, ktorý tam stavať chcete, alebo nie. Či je to v súlade s ich nejakým presvedčením, alebo nie. Vy sa vôbec týmto nezaoberáte, vôbec vás to netrápi.

    Obávam sa, že tým, čo navrhujete, idete Slovensko vrátiť hlboko do 50. rokov minulého storočia. Do obdobia, kedy družstevníci prišli alebo miestny komunista prišiel, ukázal na roľu a povedal si: "Áno, toto nám bude pasovať do družstva." Jednoducho, bolo to v družstve.

    Osobne v našej rodine sa stala situácia, kedy o mesiac skorej to bolo niekedy, alebo trošku viac ešte, keď kvitnú čerešne, tak prišli za mojou babkou, prišiel chlapík, miestny traktorista, a hovorí:

    "Pani Viskupičová, máte to hotové."

    "Čo mám hotové?"

    "No tie čerešne."

    "Čo mám s nimi hotové? Však kvitnú."

    "No už ich máte vytrhané."

    "Jakože ich mám vytrhané?!"

    "No však do družstva to ide."

    No a babku skoro porazilo. Čiže krásna alej čerešní, kde sa vždy tešili na to, že budú čerešne zrelé, kde Borová dedina, kde sa to stalo, bola známa tým, že sa pestovali čerešne, kde chodili z celého Slovenska ľudia pomáhať tie čerešne oberať, tak jednoducho družstevníci si povedali: "Toto bude naše." Vytrhali babke čerešne v čase, keď kvitnú, úplne necitlivo. A bude tam to, čo tam bude. Ďalších 15 rokov tam nebolo nič. Zelina tam rástla, kosili ju, potom tam posadili kedy-tedy kukuricu, potom žito.

    Do tohto obdobia vy vraciate Slovensko, možno s tým rozdielom, že pravdepodobne ten súkromník to nenechá ležať ladom a ten bordel tam postaví alebo to megakasíno, na pozemku, ktorý vy mu schválite.

    Hovoríte síce o nejakých sankciách, ktoré zavádzate, ale v sankciách, ktoré sú napísané tak, že bez najmenších problémov, teraz niekto si povie, že tuto mám 100 mil., tuto Janovi poviem, za tisíc eur nech mi napíše projekt, ktorý predložíme na vládu, dobre preháňaj, napíš to, aby to teda vyzeralo, že teda jak ideme ľudí zamestnať, jak budeme dane platiť, predložíme na vládu, vláda pod svojou pečiatkou svojím rozhodnutím rozhodne, áno, toto je významná investícia, dáme tomu zelenú. Tým pádom cez stavebný zákon, alebo teda cez, krásne to prejde ako vyvlastňovacie konanie, bez ohľadu na to, kto to vlastnil, nikoho to už nezaujíma. Čiže za nejaké úradné ceny sa pozemok odkúpi, ktorýkoľvek, ktorý si ten človek zmyslí, dostane sa k pozemku. Vy zavádzate sankcie, že bude platiť 15 % z investície, keď to tam nezrealizuje do 15 rokov, tak, tak, tak. A on v momente, jak ten pozemok nadobudne, ho prevedie na firmu Ferka, Janka za tú istú cenu napríklad, nevytuneluje firmu, lebo vlastne on za tú istú cenu, za čo nadobudol, to prevedie na druhú firmu. Tá firma, ktorá získala povolenie alebo súhlas vlády na významnú investíciu, tak tá zostane bez majetku, zostane bez pozemku a povie si, no nemáme pozemok, nemôžeme realizovať významnú investíciu. Vláda na základe vašich bezzubých sankcií, ktoré zavádzate, dá sankciu 15 % z investície, ešte pred tým bude 7 rokov čakať, či sa to tam postaví. Samozrejme, že sa to tam nepostaví. Môže tam postaviť medzičasom úplne niečo iné, lebo pozemok je už čistý, už prebehlo vlastne vyvlastňovacie konanie, ktoré sa nedá zvrátiť, neni tam žiadna podmienka. Vy nedávate žiadnu podmienku do zákona, že ak by sa to vyvlastnilo a nepoužilo na ten účel, že sa pozemok má vrátiť pôvodným majiteľom, a takýto pozemoček, pekne už sa tam bude stavať úplne niečo iné, možno rodinné domčeky niektorého bratranca možno z vás. A vláda dá sankciu, vyrubí 150 mil., 300 mil. sankciu, koľkokoľvek, 15 % z tej zamýšľanej investície, ale vzhľadom na to, že tá firma, ktorá požiadala o pridelenie štatútu významnej investície, už nemá pozemok, nemá majetok. Tak dobre, no tak vláda bude mať pohľadávku, firma pôjde do konkurzu, príde exekútor, za mesiac napíše papier, neni čo exekvovať.

    A takto sú napísané vaše sankcie, pán Kondrót, takto sú napísane vaše sankcie, vládna strana SMER. Čiže, áno, urobíte tam akože sankcie, akože bu-bu, aby sme znova boli spokojní, aby ste znova mali čo povedať, že čo zavádzate, ako zásadne sprísňujete podmienky. Ale sankcie, ktoré šmahom ruky sa dajú obísť. Ak by ste tam napísali to, že sa nerealizuje investícia, pozemok sa vracia späť pôvodným vlastníkom, možno sa môžme baviť o nejakej sankcii, o nejakej hrozbe. Ale vy umožňujete vyvlastniť akýkoľvek pozemok, stačí iba mať úmysel, že investujem 100 mil. Ani v podstate ich nemusím mať, lebo asi zrejme pri tom, keď vláda bude posudzovať, či to ten úmysel je národohospodársky významný, alebo nie je, tak vlastne asi nebude pozerať niekomu na účet, či to tam má. Ale dobre, aj keď si povie, že teda bude pozerať, tak teda asi by to nebol taký veľký problém. Ale pozemok sa vyvlastní, alebo inštitút významnej investície sa získa, pozemok sa vyvlastní a nemáte žiadnu páku, aby ten pozemok, ak sa investícia realizovať nebude, aby sa pozemok vrátil pôvodným majiteľom.

    Naozaj by ma zaujímalo, pre akú investíciu šijete tento zákon na mieru? O čo vám ide? Či to je ten TriGranit, či jak sa to volalo, ktorý ste veľmi, veľmi, veľmi chceli schváliť, čiže to megakasíno petržalské, či to sú tie zlaté bane v Detve alebo na Jahodnej, či to je ten spomínaný bordel, o ktorom možno niekto sníva, Slovensko ho nemá, však môžme byť jednotka aspoň v niečom svetová. Či to je ten ropovod cez Bratislavu, či máte problém niekde s nejakou obcou, ktorá si háji svoje práva nejak cez stavebné konania pri diaľniciach alebo rýchlostných cestách. Naozaj ma zaujímalo, a zrejme sa to veľmi rýchlo dozvieme po platnosti tohto zákona, ak ho prijmete, na akú stavbu, na aký kšeft ste tento zákon uplietli na mieru.

    Ešte raz si dovolím pripomenúť to, čo som hovoril na začiatku. Opoziční kolegovia, nenechajme sa oblbnúť tým, že najväčší problém tohto zákona bolo 300 pracovných miest. To bola zámienka, udička pre nás, aby sme sa toho chytili, aby sme sústredili všetku zlobu na tento jeden fakt. Najväčší problém je to, čo sa vyskytlo v spoločnej správe, tichučko cez výbor dvomi-tromi slovami, že obciam a mestám bereme drasticky kompetencie, lepšie povedané, úplne im bereme kompetencie vo vyvlastňovacom, územnom a stavebnom konaní pri diaľniciach, rýchlostných cestách a všetkých významných investíciách, to znamená pri všetkých stavbách, ktoré si vláda zmyslí vyhlásiť za národohospodársky významné.

    Mám tu toho ešte viac, ale možno prípadne potom v ústnej rozprave, ale na úvod, myslím si, že takto by stačilo.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami šesť pánov poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci Kondrót, Hlina, Daniš, Poliačik, Viskupič a posledný je pán poslanec Fecko.

    Nech sa páči, pán poslanec Kondrót.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pán Matovič, teda za príspevok, samozrejme, ho opäť pozorne počúvam. Takto, no ja dúfam, že sa vy nikdy nestanete premiérom, pretože určitá zvrhlosť vo vašom myslení ma napĺňa vážnymi obavami. Ja neviem, vy len hľadáte, kde by ste čo oklamali, ošmekli, zneužili a tak ďalej.

    Hovoríte o bordeli za 3 mld. To myslíte vážne? Tisíc prostitútok? Veď to sú 3 mil. na jednu osobu. To si neviem predstaviť, preboha! Hej, čiže ako to sú, to sú také rádovo pekné táraniny.

    Doteraz platilo 30-tisíc euro. Ja si myslím, že to je málo, na tom sa asi zhodneme, preto to dvíhame na 100-tisíc, hej, 30-tisíc euro platilo doteraz, to vám nevadilo, do toho nikto nepichal, nerýpal.

    Tento zákon platí, čo sa týka vyvlastňovania, 14 rokov. Prijala ho Dzurindova vláda. 30-tisíc euro, miliarda korún, platilo 14 rokov, takisto do toho nikto nerýpal. Trošku to dvíhame. Myslíte si, že Eurovea je zlý projekt? Ja si myslím, že je to dobrý projekt.

    Vašej babke vyťali čerešne. Na pozemkoch môjho deda stojí Duslo Šaľa. Nemali sme ho postaviť kvôli, ja neviem, 500 metrom štvorcovým? Pozrite sa, však áno, potom nepostavíte nič, pán kolega.

    Predstavte si, že niekde stojí pôda ladom, ktorá je úplne zbytočná, vymyslím si príklad Kysuce, a príde tam veľký investor a povie, že tam postaví jedno nádherné centrum turistického ruchu, postaví tam Diesneyland alebo Aquapark, nie každému sa to bude páčiť, ale tristo ľudí bude chcieť predať a jeden Matovič bude vydierať, lebo on predať nechce. Čiže to právo tých 300 ľudí bude ohrozené právom jedného človeka, to tiež nie je správne. Čiže neakceptujem túto vašu pripomienku.

    Nie je to chystané na žiaden konkrétny projekt. Ropovod som vám vravel minule, je nachystaných...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Ja sa snažím nereagovať tuná na kolegu predrečníka, ale už keď vyzýva, tak zareagujem. Ja v zásade vydržím, ja vydržím veľa, aj keď štyrikrát povie to isté v jednej reči. Nevadí. Ale keď už vyzýva poslancov opozičných, aby si všimli niečo, čo si už dávno všimli, tak nech aspoň povie, že vyzývam poslancov opozičných okrem Hlinu, Hrušovského, Poliačka a neviem koho všetkého, ktorí si to už dávno všimli, že tam to ustanovenie o územnoplánovacej informácii je.

    Viete, že toto objavovanie Ameriky je trošku neskoro po mesiaci, to potom znižuje zase význam toho, tej našej ofenzívy, ktorú by sme mali začať. To som chcel povedať.

    Ďakujem pekne.

  • Pán Matovič, nuž, veľmi som nemilo prekvapený, čo ste tu predvádzal, to je skutočne púha demagógia, táraniny, prepáčte, a ešte ste to dokola točil, jak to povedal kolega Hlina pred chvíľou. Na vrchole je všetkého to, že ste sa venoval tej udičke a zdôrazňoval ste, aká tá udička, nepozerajte sa na to, pozerajte sa na toto, a pritom to je už pred mesiacom. Však čítajte tie zákony! Prosím vás pekne, to je v čl. II, § 117b znie.

    A pokiaľ sa týka územného konania, tak chcem vám len povedať, že už za čias prvej Ficovej vlády, za čias ministrovania Ľuba Vážneho zobrala vláda prakticky tú možnosť samospráve a dala to štátu a územné konanie už v tom čase vykonával krajský stavebný úrad, pretože obce, pokiaľ sa ony vyjadrovali k týmto záležitostiam, tak namontovali do toho všetko možné: ihriská, WC verejné, predražovalo sa to, spomaľovalo sa to a bolo treba k tomuto pristúpiť.

    Vy to asi nepoznáte, aj to vaše celé vyjadrenie, je jasné, že v týchto otázkach ste laik. Prosím vás pekne, tvrdiť niečo také, však to nejaký úradníček, ktorého tam niekto dosadil; vy nemáte predstavu, vy nepoznáte, prosím vás pekne, legislatívu, tak stavebnú určite nie, nehnevajte sa. Ja by som si nikdy nedovolil v takýchto otázkach ako vy takto suverénne vystupovať.

    Chcem vám povedať len jedno, prosím vás pekne, tento zákon, tak ako povedal kolega Kondrót, nedá sa spochybňovať, nedá sa spochybňovať, vláda sa nejako vyspí a postaví tam niečo také alebo onaké. Jak to vôbec môžte niečo vypustiť také aj z úst?! Ja sa vám strašne čudujem.

    Ďakujem.

  • Je potrebné uvedomiť si rozdiel medzi komunistom z 50. rokov a touto novelou pravidiel pre vyvlastňovanie, ktorú máme na stole. Komunista prišiel s kosou, usekol človeku nohu, vôbec sa za to nehanbil, zobral si ju a zjedol. Ale toto, to je skalpel. Sofistikovaný presný rez, ktorý pustí konkrétne tou žilou, ktorá nezabije toho človeka, ale pustí dostatočne na to, aby sa z toho dalo vyžiť. Toto je ono.

    Už tu nemáme znárodňovanie silou a armádou, už tu máme iba maličké odchýlky v pravidlách, aby niečo išlo ľahšie. Je to sofistikované, lebo dnes už si SMER nemôže zďaleka toľko, chvalabohu, dovoliť, ako si mohli tí komunisti v 50. rokoch.

    Ale tie výčitky, ktoré sme dali voči tomuto zákonu, voči tejto novele ešte v prvom čítaní, stále platia. Koľko času mala verejnosť, jednak laická, jednak odborná, na to, aby sa vyjadrila k zmene týchto pravidiel? Prečo zásadne veľké veci, keď ste to mali tak dobre pripravené, páni predkladatelia, prichádzajú vo výbore a dokonca niektoré sa idú upravovať ešte teraz pozmeňovákom pani spravodajkyne? Akým spôsobom máme my ako opozícia pracovať s niečím, čo sa nám tu ešte bude meniť na poslednú chvíľu? A každá jedna čiarka, každý jeden nový odsek a odstavec môže znamenať zmenu v nejakej zmluve nejakého investora, ktorý, ako som už povedal minule, možno práve teraz pláva pod hladinou a v momente, keď to prejde, tak vystrčí zuby. Ako to máme vedieť?

  • Ďakujem. Ono v Anglicku svojho času platilo, že, ľudia, traste sa, zasadá parlament. Momentálne sa mi zdá, tak ako si na mnohých miestach hovoril v rozprave, že je na stole taký zákon, ktorý hovorí, ľudia, traste sa, zasadá parlament, traste sa o svoje pozemky.

    Čokoľvek poviete na obhajobu tohoto zámeru, nikdy nezmažete to, že bol obídený štandardný legislatívny proces, že nie je príprava, že chcete cez pozmeňovacie návrhy alebo cez poslanecký návrh urobiť niečo, čo je neakceptovateľné. Ak sa tu bavíme o 100-miliónových investíciách, prečo, preboha, ste toto neurobili štandardnou cestou?

    Takisto tie otázky, môžte sa hnevať, koľko chcete, sú proste absolútne legitímne, tak ako ich hovoril Igor Matovič. Sú legitímne, pretože ľudia sa môžu pýtať alebo mohli by byť zahrnutí do legislatívneho procesu a ich názory sú v tomto relevantné. Preboha, veď ide o ich pozemky a niekto bude rozhodovať o ich pozemkoch na úrovni vlády a podobne. Čiže platí, ľudia, traste sa o vlastné pozemky.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Myslím si, že aj tým, že sa vyhodilo tých 300 pracovných miest, znovu sa tu nejakým spôsobom zjemňuje. Lebo tam bola podmienka "a", to znamená nie "alebo", ale "a". A akonáhle sme to vyhodili, teda ako pozerám, zo spoločnej správy, tak viac-menej ešte tam máme priechodnosť jednoduchším možnostiam prísť k takýmto pozemkom.

    Ako viete, ja stále kritizujem, že tie naše pozemkové práva na Slovensku ako keby sa vracali späť do toho socializmu. A nemôžem si pomôcť, ale aj tento zákon ma v tom znovu utvrdzuje. Pretože keď nemáme na to, tak neskáčme na výšku, na ktorú nemáme. Keď raz je tá príprava pozemku aj s výkupom, tak musí ten občan cítiť, že ten štát mu dal to, s čím on je spokojný. A to je hlavná chiméra, ktorú momentálne tých 20 rokov ja tu zažívam, že stále je to vlastnícke právo tých obyčajných ľudí na samom chvoste. Prečo sa tá investícia nerobí tak, že keď nemám pozemok, nemôžem ísť bez tej investície. Nemôžem! Veď to sú tie čierne stavby. A ryba smrdí od hlavy!

    To znamená, že keď my to ukážeme, ako sa dá robiť šmahom ruky cez nejaké rozhodnutie vlády, že to bude národohospodárska výstavba, bude záujem, tak predsa aj ten drobný si povie, no tak ja si tam staviam. Prečo máme tých čiernych stavieb toľko? Pretože u nás sa môže stavať hocikde bez papierov, bez povolení, bez všetkého a toto tu ešte to, by som povedal, znásobuje.

    Vážení, keď nenájdeme peniaze na vysporiadanie majetkoprávnych vzťahov a vlastníckych listov vlastníctva, zloženie, nemôžme žiadne investičné celky tu plánovať. A môže mi tu hovoriť každý, čo chce.

    Takže, vážení, dajme šancu tým obyčajným vlastníkom, ktorí to neberú z tým špekulantských dôvodov, ale ktorí sú tam vlastníci, ako to povedal pán Matovič, ktorí to už majú 200, 300, 500 rokov ten pozemok. A konečne k nemu prišli, aby zaň dostali to, čo je ten pozemok hoden, a aby si oni boli vedomí, že ten štát ich neokradol...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • S reakciou pán poslanec Matovič, nech sa páči.

  • Pán poslanec Kondrót, začínali ste tým, že teda hľadal som vo svojom vystúpení, ako, kde oklamať, ošmeknúť. Hovoril som, aké diery má vaša novela zákona, ktorú predkladáte. Podľa mňa je to mojou opozičnou povinnosť, vás upozorňovať na to, že to, čo predkladáte, a sankcie, ktoré predkladáte, sú veľmi ľahko oklamateľné a obíditeľné. Takže ja si myslím, že by ste mali byť skôr rád, ako to kritizovať.

    Potom iba tak som vás chcel upozorniť, že ste viacejkrát hovorili, že doteraz platilo 30-tisíc eur, jedna miliarda, doteraz platilo 30 mil. eur, jedna miliarda korún. Tak dobre, ale to ako technická vec.

    Čo sa týka kolegu Hlinu a Daniša. Pri kolegovi Danišovi by som to bral, že teda možno to je stranícka úloha, že nepočúva to, čo som povedal.

    Pri kolegovi Hlinovi som zase na to zvyknutý, že tam sa dá povedať aj tridsaťkrát pravda a stále on bude mať svoju a vyhlási za hlupáka toho, kto ten jeho názor práve nemá. Ale naozaj z toho vystúpenia bolo zrejmé, že to, že som to opakoval päť razy, že je tu problém, že cez spoločnú správu sa zavádza alebo berie kompetencia obci a miest pri stavebnom konaní, pri diaľniciach, rýchlostných cestách a významných investíciách, Martin Poliačik tiež mi tu teraz hovorí, že nie je pravda. Tak mu odporučím, aby si prečítal spoločnú správu bod 8: v čl. II bod 1 v § 117b sa v prvej vete a druhej vete za slová "územného konania" vkladajú slová "a stavebného konania".

    Na toto som vás upozorňoval, ľudia Boží! Hlina, prečítaj si to aspoň, keď niečo kritizuješ! Snaž sa to pochopiť. Trikrát si to prečítaj. To, čo sa kritizovalo pred mesiacom, bolo územné konanie. Cez spoločnú správu sa obciam berie možnosť aj robiť stavebné konanie. A nielen pri diaľniciach, ale aj pri významných investíciách.

  • Nech sa páči, pán poslanec Hrušovský vystúpi za klub KDH, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, na rozdiel od môjho vystúpenia pri prerokovávaní zákona v prvom čítaní sa obmedzím len na ústavnoprávne a zákonné dôvody výhrad proti predloženému návrhu zákona. Nedá mi však, aj vzhľadom na to, čo tu už predrečníci povedali, vyjadriť istú ľútosť nad tým, že ste odmietli návrhy bez ohľadu na to, či ich podávajú opoziční alebo koaliční poslanci, nepokračovať, resp. vrátiť tento návrh navrhovateľovi na dopracovanie, už aj preto, lebo sami potvrdzujete tým, čo ste predložili v spoločnej správe z gestorského výboru, ale zase som zistil aj s istou hrôzou, v laviciach máme rozdané, ešte však nie je predložený pozmeňovací návrh pani poslankyne Grečkovej, ktoré obsahom, či už zo spoločnej správy, alebo jej, ďaleko presahujú obsah základného návrhu zákona.

    Priatelia, zamyslite sa nad tým, ešte je čas, nie hlasovaním, ale rozhodnutím navrhovateľov tento návrh zákona stiahnuť. Urobili by ste dobre. Ja si myslím osobne, že je tam niekoľko zákonných pochybení. Dokonca ja osobne som presvedčený, že sú tam aj niektoré prvky, ktoré môžu byť v nesúlade s ústavným poriadkom Slovenskej republiky, teda že sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

    A teraz dovoľte ten právny pohľad preto, lebo hovoriť o tom, čo špekulujete, komu čo ukradnúť chcete, aké investičné zámery plánujete, v tejto chvíli sú len domnienky, dohady, podozrenia. Ja som už minule povedal, že neviem, komu chcete siahnuť konkrétne na majetok, ale že tak urobiť chcete, svedčí aj návrh zákona, ktorý prerokovávame a ktorý ste predložili.

    Dámy a páni, ešte jednu pripomienku. Ak si vy myslíte, že vlastníctvo, to je len nejaký cent alebo nejaké eurá, ste na veľkom omyle. Stretol som sa s viacerými, ktorí boli týmto inštitútom postihnutí pri stavbe R1, kde ešte do dnešného dňa občan, ktorému bol vyvlastnený pozemok pod túto komunikáciu, a myslím, že je to dobrá komunikácia, to zase na druhej strane treba povedať, som sa s ním stretol. Viete, čo mi povedal? Mne nejde o peniaze. Keby mi to aj tridsaťnásobne preplatili. Ja keď sa postavím na to miesto, kde dnes je diaľnica, plačem. Preto, lebo mne ukradli detstvo. Mne ukradli nejakú spomienku, ktorá ma k tomu viaže.

    Proste toto si treba uvedomiť, že to vyvlastnenie, to nie je len náhrada za kus role alebo nejakej inej nehnuteľnosti, že to vlastníctvo má aj duchovný, morálny a etický rozmer. A my toto opomíname. My sa tu pohrávame s nejakým verejným záujmom, s nejakým vytváraním nových pracovných príležitostí, s nejakými investíciami, ktoré pomôžu znížiť nezamestnanosť. Áno, aj to je dôležité. Ale nad touto dôležitosťou podľa mňa musí stáť vlastnícke právo. Musí stáť občan Slovenskej republiky a jeho vzťah aj k tomu, čo vlastní, čo je viacej ako len, povedal som, peniaze ako náhrada za vyvlastnenie.

    Základný právny rámec vlastníctva poskytuje Ústava Slovenskej republiky a rovnako Ústava Slovenskej republiky pripúšťa za istých, by som povedal, osobitných dôvodov aj siahnutie na vlastnícke právo, ale len v nevyhnutnej miere a na základe zákona za primeranú náhradu. Toto ústava musí preto, lebo sa môže stať z hľadiska obrany a bezpečnosti štátu, že je treba vybudovať nejaké tankodromy, nejaké letiská, nejaké bunkre alebo už neviem čo všetko iné. Ale je to výnimočný inštitút, ktorý sa má používať len výnimočne. A my si tu zvykáme ako na niečo normálne, samozrejmé a bežné, že keď sa niekomu zachce, zoberieme mu to.

    Viete, kto to robil? Komunisti. Tí sa dokonca ani s tým nehrali, že ideme vyvlastňovať. Prišiel komisár, povedal, že toto bude takto, treba vyorať brázdu a fajka zhasla. Ja nechcem, aby, a nechcem prirovnávať to, čo navrhujete, k tomuto obdobiu, ale nejaká analógia, minimálne podprahovo, vo mne vytvára takýto pocit, že sa tu niečo deje, čo musíme odmietnuť a s čím nemôžeme len tak paušálne súhlasiť a kývnuť hlavou, že väčšina to odhlasovala a tým pádom zákon platí a môžeme podľa neho konať.

    Áno, v právnom štáte, v zastupiteľskej demokracii iný mechanizmus na zmenu práva a právneho poriadku neexistuje, ale tu je ešte niekde nad týmto všetkým česť nás ako ústavných činiteľov a občan ako základný cieľ alebo základný dôvod všetkého riešenia každého jedného problému.

    Dámy a páni, nebudem teraz už naozaj, ako som povedal, sa pokúšať politicky atakovať tento návrh zákona, ale nedá mi, aby som právne nepovedal o istých rizikách, ktoré v obsahu tohto zákona sú a ktoré aj vo mne vyvolávajú istú obavu, či pri tomto návrhu a pri schválení, ktorý liberalizuje možnosť vyvlastňovania, nebude tento zákon zneužitý a zneužívaný. Tento návrh zákona je úpravou všeobecného aj osobitného zákona verejnoprávneho charakteru, kde sa posudzujú, a to chcem zdôrazniť, subjektívne práva občanov, teda vlastníkov nehnuteľností. Zasahuje sa do úpravy, ktorú realizujú orgány verejnej správy, v tomto prípade orgány štátnej správy, formou individuálneho správneho aktu v správnom konaní, ktoré sa nazýva, tak ako som už viackrát spomenul, vyvlastňovacím konaním. Rozhodnutie sa teda vydáva v správnom konaní, kde o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach rozhoduje orgán štátnej správy. Chcem podotknúť, a to si zapamätajme, nie štátnej moci. Výsledkom takého rozhodovacieho procesu je vydaný správny individuálny akt.

    Konštrukcia vyvlastnenia je tu však čiastočne modifikovaná v tom zmysle, že právne neurčitý pojem "verejný záujem", ktorý sa bežne preukazuje v konaní, sa môže nahradiť pojmom "významná investícia", ktorý sa preukazuje či dokazuje v konaní, prepáčte, ktorý sa nepreukazuje v konaní, ale sa preukáže osvedčením ako deklaratórnym aktom ústredného orgánu štátnej správy, na čele ktorého je člen vlády.

    Príslušným orgánom na vydávanie takýchto individuálnych správnych aktov je od 1. januára obvodný pozemkový úrad v sídle kraja. Stalo sa tak na základe novely zákona, ktorou sa vecná príslušnosť krajského úradu presunula na obvodný úrad v sídle kraja ako druhostupňový orgán štátnej správy. A tu vidím niekoľko obsahových úskalí návrhu zákona.

    O návrhu rozhoduje novovytvorený orgán štátnej správy. Z pôvodného orgánu štátnej správy, krajského stavebného úradu, získal tento novovytvorený orgán takmer všetky právomoci mimo tých, ktoré prešli na ministerstvo. Zmenil sa aj jeho charakter a postavenie, z čoho sa dá usudzovať, že ide o koncentráciu vo verejnej správe a osobitne v tomto konkrétnom konaní.

    Podstatou tohto rozhodovacieho procesu je rozhodovanie o obsahu pojmu, dámy a páni, "verejný záujem". Spomínané osobitné predpisy však hovoria o "významnej investícií". Významnosť investícií sa preukazuje osvedčením, ktoré vydáva Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, to je ústredný orgán štátnej správy. Pojem "verejný záujem" je právne neurčitý pojem, ktorého obsah a hranice formuje príslušný správny orgán, teda ten, ktorý rozhoduje o celom vyvlastňovacom konaní.

    Z doposiaľ známych poznatkov je potrebné uviesť, že je potrebné diferencovať medzi všeobecným záujmom, kolektívnom a verejným záujmom, proti ktorým stojí individuálny záujem či skupinový záujem, ktorý sa má povýšiť nad verejný záujem.

    Z uvedeného vyplýva, že ide o veľmi silnú ovplyvniteľnosť vedúceho orgánu štátnej správy, ktorý priamo riadi celý orgán štátnej správy vrátane pravdepodobne tých úradníkov na týchto úradoch, ktorí budú o vyvlastňovaní rozhodovať.

    Z uvedeného možno dedukovať, že orgán štátnej správy, kde vedúceho menuje a odvoláva vláda Slovenskej republiky, bude rozhodovať o obmedzení vlastníckych práv tým, že bude určovať, čo je, či nie je verejným záujmom, v niektorých prípadoch dokonca musí vychádzať z osvedčenia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.

    Je teda reálny predpoklad, že vláda bude môcť efektívnejšie zasahovať do obsahu i rozsahu vyvlastnenia na základe zákonného titulu, lebo v štátnej správe platí subordinácia, a to bez ohľadu na to, či v tomto prípade príslušná osoba bude v štátnozamestnaneckom alebo pracovnoprávnom vzťahu.

    Dovoľte mi, aby som ešte na záver môjho vystúpenia spomenul judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Európskeho súdneho dvora na takúto formu vyvlastnenia, ktoré tieto inštitúty skôr potláčajú, ako preferujú. V judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj súdov Európskej únie sa pri stanovení obsahu a rozsahu pojmu "verejný záujem" prejavuje preferovanie, vyvažovanie základných ľudských práv prostredníctvom testu proporcionality. Test proporcionality sa objavuje aj v judikatúre nášho Ústavného súdu, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Orgány štátnej správy v rozhodovacích procesoch s ním zatiaľ a doteraz však reálne nepracujú.

    Celý proces vyvlastnenia sa značne zjednodušuje a urýchľuje, lebo pojem verejný záujem ako výsledok konania sa nahrádza deklarovaným osvedčením o významnej investícii. V praxi to znamená, že vláda rozhodne, čo je významná investícia, člen vlády vydá osvedčenie a podriadený subjekt štátnej správy rozhodne nie na základe vyvažovania základných práv, ale na základe osvedčenia, ktoré vydal nadriadený orgán štátnej správy, samozrejme, pri zachovaní prísnej subordinácie.

    Dámy a páni, tento spôsob vyvlastňovania je nesúladný s faktami, ktoré hlásajú súdy Európskej únie, a na základe ich judikatúry aj naše súdy vrátane Ústavného súdu Slovenskej republiky.

    Počkáme, či návrh zákona vládna väčšina schváli, ak schváli. Ak schváli, zvážime aj na základe tých skutočností, ktoré som uviedol, či nie je dôvodné podozrenie, že niektoré ustanovenia tohoto návrhu zákona sú v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, alebo nie, podanie na Ústavný súd, aby sme ochránili ústavnosť, zákonnosť a základné ľudské právo vlastniť a nakladať s majetkom, ktorý každému jednému občanovi patrí.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami páni poslanci Huba, Kuffa, Brocka, Fronc, Kondrót, Přidal, Fecko, Zajac. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Huba.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. V novembri ´89 sme si naivne mysleli, že sa nám podarí skĺbiť výhody kapitalizmu a socializmu. Dnes po takmer štvrťstoročí musíme konštatovať, že sa nám podaril skôr opak. Podarilo sa nám priam majstrovsky spojiť negatíva týchto dvoch hlavných spoločenských systémov uplynulého storočia a tento návrh je toho veľmi výstižnou ukážkou.

    Bol som jedným z tých, ktorí v rámci prvého čítania navrhovali predkladateľom alebo žiadali predkladateľov stiahnuť tento návrh zákona z rokovania Národnej rady. Po mesiaci mám ten istý názor a skôr som sa utvrdil v tom, že by to bolo ideálne riešenie.

    Je to tak preto, lebo tento návrh naozaj nesie v sebe všetky znaky perfídneho prístupu. Tým, že je to poslanecký návrh a nie vládny návrh zákona, ako keby sa chcel skrývať pred očami verejnosti a vyhýbať sa širšej verejnej diskusii a možnosti reálneho vyjadrenia sa zo strany samospráv a ďalších dotknutých subjektov. Na rozdiel od opozície, ktorá má možnosti predkladať jedine poslanecké návrhy zákonov, má vládna strana možnosť pri takýchto zásadných legislatívnych aktoch využívať formu vládnych zákonov a štandardný postup vrátane medzirezortného pripomienkového konania a dostatočného priestoru na širšiu odbornú a verejnú diskusiu.

    Takže okrem toho, že sa týmto návrhom veľmi zužujú kompetencie samospráv, ohrozujú sa aj základné...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem za slovo. Milé kolegyne, kolegovia, ono podľa návrhu tohto zákona tuná bude sila peňazí rozhodovať o vlastníckych právach. Ten, ktorý bude mať nabitý účet eurami, sto miliónmi, tak rozhodne o vlastníckych právach. Bude rozhodovať. Nedá sa len tak povrchne kývať nad tým rukou a niekoho obrať možno aj o roľu takú, ktorá je momentálne zarastená trávou, a vymyslieť si tam investíciu.

    Toto zliberalizovanie tohto zákona, obávam sa, že to, čo sa v návrhu zákona, že významná investícia, tak tieto dve slová sa budú veľmi, veľmi tvrdo a surovo zneužívať. Ja by som bol rád, ak by naozaj navrhovatelia tohto zákona stiahli tento návrh zákona, lebo ja sa aj chystám do rozpravy, aj keď podám tento návrh, aby to bolo stiahnuté, bol by som rád, keby sa sami ako rozhodli pre takýto krok.

    Vlastníctvo má naozaj rodinný, tradičný, rodový, duchovný a etický, morálny rozmer. To nie je len kus nejakého bezvýznamného pozemku. Aj tak ako kolega to tuná spomenul, to je kus môjho života tam prežitého. Ale nielen môjho reálne, ale aj mojich predkov. A na Slovensku naozaj tá tradícia je taká, že slovenský roľník alebo aj, aj slovenský občan má silný vzťah k pozemku. Samozrejme, tá diaľnica alebo rýchlostná komunikácia, ja viem, že je to veľmi bolestivé, tam by som videl ten verejný záujem. Ale významná investícia, obávam sa, že naozaj nie sme natoľko vyspelí, že nebudeme zneužívať tú významnú investíciu. Všeličo sa dá nazvať významnou investíciou a preukázať sa sto miliónmi, aby som ja sa mohol zmocniť cudzieho pozemku. Nemôže to byť, je to veľmi nespravodlivé.

  • Ďakujem. Je to už skoro pravidlo, že keď sa rokuje v parlamente o zlodejinách, tak je to za minimálnej podpory médií a verejnosti. Možno si pamätáte naposledy, keď tu bol minister Malatinský, keď tu predkladal návrh, bola to novela zákona o obnoviteľných zdrojoch energie, keď chcel prihodiť niekoľko stomiliónový kšeft vlastníkom Paroplynového cyklu a som ho vyháňal z parlamentu, tak mám podobný pocit teraz aj voči predkladateľom, kolegom poslancom zo SMER-u, pri tomto návrhu. Ale nebudem na vás kričať, pán kolega.

    Chcem pochváliť predsedu poslaneckého klubu Pavla Hrušovského za jeho vystúpenie. Hovoril veľmi dobre, keď kritizoval tento smerácky návrh, lebo to je smerácky návrh. Ale povedal, že ho nechce prirovnávať, toto vyvlastňovanie, k tomu vyvlastňovaniu za komunistov v bývalom režime. A ja sa opýtam - prečo? Veď je to rovnaká zlodejina! To bude presne tak ako za komunistov. Smeráci nehľadia na nič a na nikoho! Čo sa im zapáčilo, chcú si uchmatnúť. Chcú si uchmatnúť, zobrať to občanom, obciam. Ja len dúfam, že dopadnete rovnako ako tí komunisti.

  • Áno, ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ešte raz, to, čo je, a to, čo pokladám za rozumné, že sú líniové stavby v záujme štátu, že tam tento inštitút existuje a môže existovať, či sú to železnice, diaľnice alebo rozvodné siete. A že ochrana súkromného vlastníctva tu tradične existovala, to mi hovorí o tom, že keď som chodieval po cestách na rovine, kľukatili sa ako had, hovorím, úplne nezmyselne, pretože bolo rešpektované políčko malého, obyčajného občana.

    Ale takýmto spôsobom významná investícia, ja sa chcem opýtať kolegu Kondróta hypoteticky, on vlastní stovky miliárd eur, é, miliónov eur a urobí veľkú, chce urobiť veľkú investíciu, ktorá prinesie aj pracovné príležitosti. Ja tam mám len 15 árov pozemok ako, takže dôjde v rámci významnej investície k vyvlastneniu. To nie je len o ochrane súkromného vlastníctva. Ale potom ako je to s čl. 12 ústavy o rovnosti občanov? Kolegu Kondróta majetok a on je rovnejší jako len môj, ktorý je v rozsahu 15 árov. Čl. 12 hovorí o rovnosti občanov v právach a povinnostiach. Týmto porušíte aj tento ústavný článok.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán Hrušovský, milý Paľo, ďakujem ti veľmi pekne za tvoje vystúpenie. Vieš, že ako človeka si ťa veľmi vážim a vážim si aj tvoje vystúpenie, a dovoľ krátko zareagovať. Ako mantru používate siahanie na majetok a plašíte ľudí. Ja viem, že na tom chcete získať nejaké politické body, ale, prepáč, plačete na nesprávnom hrobe.

    Ja ti prečítam znenie zákona z roku ´99, kde hneď v bode 1 § 1 Účel zákona sa hovorí: "Tento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebné na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou." My sa tohoto vôbec nedotýkame. To znamená, že tento zákon ste prijali vy. Bol prijatý v roku ´99, keď bol premiérom Mikuláš Dzurinda a ty, pokiaľ si pamätám, bol si predsedom parlamentu. Bol si členom parlamentu, bol si prvý medzi rovnými, bol si dvojka v štáte, a schválili ste tento zákon, kde sa ho vôbec nedotýkame, čo sa týka vyvlastňovania. Takže plačete na nesprávnom hrobe.

    Takže nielen komunisti, ale aj kádeháci a dzurindovci išli vyvlastňovať za účelom významnej investície. Takže pozrite sa do zrkadla, zoberte si to, prosím, ako za svoje.

    Naschvál sme sa tohoto nedotýkali. A potvrdzujeme to, čo platí takisto štrnásť rokov, že musí o tom rozhodnúť vláda. Musí to byť národohospodársky významné a vláda posúdi, či to chce, potrebuje, či to z pohľadu environmentálneho odporu alebo súhlasu ľudí, občanov, potreby pre rozvoj ekonomiky bude alebo nebude. To neznamená, že každý, kto má sto miliónov, vážení kolegovia, vo vrecku, si postaví bársčo.

    A vám poviem, že táto vláda, ktorá vychádza z Programového vyhlásenia vlády, je jednoliata. To väčšie nebezpečenstvo hrozí, keď je to vláda zložená zo štyroch subjektov a navzájom sa vydierajú a musia si ustúpiť a musia si obchodovať. Tam to hrozí. Budúcej vláde možno áno. Teraz nie.

  • Reakcie z pléna.

  • A tento zákon platí štrnásť rokov.

    Ďakujem.

  • Vážený pán kolega Hrušovský, ja by som vám chcel naozaj poďakovať za vaše odborné právne vystúpenie a hlavne upozornenie na to, že tento zákon je naozaj na hrane ústavnosti. Ja sa bojím, že tu príde k zmene Ústavy Slovenskej republiky, kde nie vláda, ale poslanci strany SMER, a neviem kedy to bude, ale očakávam to veľmi rýchlo, prídu sem s vedúcou úlohou strany SMER pri budovaní rozvinutej sociálnej spoločnosti a všetko vám bude dovolené.

    Jednoducho, páni, osobné vlastníctvo, vlastnícke práva je taká vec, ktorú ja považujem za posvätné. Nechcite naozaj znárodňovať, tak ako to robili komunisti, keď sa od nich dištancujete. A, páni poslanci, tento zákon navrhujete vy, ale určite to nie je bez vedomia vlády. Chcete obísť riadne pripomienkovacie konanie. Máte ministra pána Ľubomíra Vážneho pre investície. Povedzte mi, prečo on nepríde s týmto návrhom zákona? A jednoducho obchádzate pripomienkovací, pripomienkovací proces.

    Naozaj by som chcel podporiť pána Hrušovského, pána kolegu Hrušovského a vyzvať vás, aby ste stiahli tento návrh zákona. My chápeme ako vyvlastňovanie v prípade líniových stavieb, ale keď si vláda zmyslí hocikde hocičo prehlásiť za významnú investíciu, dokonca ste stiahli už aj tú požiadavku, čo sa týka počtu potrebných zamestnaných osôb, tak jednoducho toto je neakceptovateľné a, a, a, a neprípustné.

    Prosím vás, pán kolega Kondrót, stiahnite to a nech to tu obhajuje minister Vážny.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem za vaše vystúpenie. Pretože tiež to vnímam, ako že tento návrh je na hranici ústavnosti, a tvrdím, že ešte stále máme pomýlené hodnoty. Áno, spôsobil to socializmus niekoľko desiatok rokov, ktoré tu boli. A prakticky stále hovoríme, že náš občan sa odcudzil pôde. Odcudzil sa pôde a chceme mu tú hrdosť vrátiť naspäť. No, žiaľ, bojím sa, že týmto vaším pozmeňujúcim, teda vládnym návrhom, teda pozmeňujúcim návrhom poslaneckým sa k tomu asi nedopracujeme.

    Ako ste, pán kolega, správne povedal, že rozhoduje orgán štátnej správy, nie orgán štátnej moci. A to je podstatný rozdiel. A tú štátnu moc v tomto návrhu asi budeme deklarovať, že ona bude o tom všetkom rozhodovať. Dvadsať rokov vyzerá, že nestačilo na to, aby tá hrdosť občana k pôde sa znovu vrátila, a znovu chceme doviesť občana k tomu, aby si povedal, že ani v demokracii nemá žiadnu cenu starať sa o ten svoj pozemok, o ten svoj majetok, o tú svoju nehnuteľnosť, ktorú som zdedil, pretože aj tak si s tým štát, resp. teraz už aj vláda, urobí, čo chce? Koľko máme tých priemyselných parkov? Nemáme nikoho. Koľko máme hospodárskych budov nevyužitých? Koľko máme poľnohospodárskych dvorov, ktoré sú rozkradnuté, nevyužité? A my ideme zase niečo inde stavať, lebo to vyhlásime za významnú investíciu. Nehnevajte sa, nesúhlasím.

    Ďakujem.

  • Vážený pán kolega Hrušovský, ďakujem vám za vaše vystúpenie. Vo svojom vystúpení ste poukázali na to, prečo takýto zákon, ktorý sa dotýka základných občianskych, ľudských práv, by mala predkladať vláda a nemal by byť poslaneckým návrhom zákona.

    Chcem sa spýtať predkladateľov, vie vláda Slovenskej republiky o tomto návrhu zákona? Súhlasí s ním? Súhlasí s týmto návrhom zákona Robert Fico? Ak s ním súhlasí, prečo s ním neprišla vláda? Prečo toto nešlo do medzirezortného pripomienkového konania? Prečo takýto návrh zákona nebol v tomto pripomienkovom konaní vyprecizovaný na lekárnických váhach? Prečo sa k tomu nemohli vyjadrovať občianske združenia, občania Slovenskej republiky a všetci, ktorým to patrí, sa vyjadriť k takémuto návrhu zákona? Bojí sa Robert Fico, že by prišiel o nejakú popularitu? Strana SMER, vláda Slovenskej republiky sa bojí? Preto to ide cez poslanecký návrh zákona?

    Vážení kolegovia, stiahnite tento návrh zákona, nech ide normálnym, štandardným legislatívnym procesom a Robert Fico nech sa neskrýva za poslancov strany SMER. Vláda Slovenskej republiky nech sa postaví pred občanov a nech povie, že chce vyvlastňovať. A keď, tak potom nech to ide štandardným legislatívnym procesom.

    Ďakujem.

  • Ďalším písomne prihláseným je pán poslanec Poliačik za stranu SaS, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Poďme sa pobaviť teda o princípoch, ktoré sú obsiahnuté v tej, spočiatku malej novele, zrazu väčšej novele a ktoré sa dotýkajú všetkých občanov Slovenska.

    Vážená pani podpredsedníčka, kolegyne, kolegovia, milé deti, ide aj o váš majetok a majetok vašich rodičov. To, čo sa tu práve teraz deje, totiž že tento pán spolu s kolegami rozmýšľajú nad tým, že či štát má rozhodovať za vás, vašich rodičov, vašich starých rodičov, či vie veci urobiť lepšie, či to, čo je váš záujem, dokáže definovať lepšie, lepšie ako vy samotní, vaši rodičia, vaši starí rodičia, vaši starostovia, vaši primátori, vaše mestské zastupiteľstvá. Dobre, že vás tu takto mám.

    Nedotknuteľnosť osobného vlastníctva bola jedným z najvýznamnejších výdobytkov zmien, zmeny režimu v ´89. roku. Dlhé roky sme sa tvárili, že všetko patrí všetkým, že verejný záujem je ukrytý práve v tom, že nikto nemá nič vlastné, že všetci máme všetko naše a zároveň sme nemali nikto nič, len pár vyvolených malo, mali právo nakladať s naším majetkom, s majetkom všetkých na vyššej úrovni ako tí ostatní. Všetci si boli rovní, ale niektorí si boli rovnejší.

    V prvom čítaní pán predkladateľ neustále opakoval, ale veď tu o vyvlastňovanie vôbec nejde. Teraz, v druhom čítaní, sa zrazu rétorika mení. Už na jednotlivé faktické poznámky hovorí: Ale veď keby sme nemohli šiahnuť na ten a ten majetok, tak by sme nič nepostavili. Niekto sa nám tam zasekne a nebudeme môcť robiť významné investície. Tak kde sme to v prvom čítaní, pán predkladateľ, sa dostali k tomu, že nehovoríme o vyvlastnení, keď vy teraz obhajujete to, že keď sa nám zasekne ten jeden občan a povie nie, teraz hovoríte, že na to, aby bola významná investícia uskutočnená, tak môžeme šahnúť na jeho majetok, lebo inak, aby som vás citoval, "nič nepostavíme, nič nespravíme".

    Treba sa ísť pozrieť na Manhattan alebo niektoré iné americké veľké mestá. V centrách týchto miest stoja na niektorých miestach staré maličké domčeky. Uprostred Manhattanu stojí domček už vyše sto rokov. Prečo? Lebo ten deduško povedal: "Nedám. Nedám."

  • Reakcia z pléna.

  • A jeho syn a jeho vnuk povedali: "Nedám." A ten domček tam stojí doteraz, pretože žiadny záujem nebol dôležitejší ako záujem toho človeka a mal sväté, nedotknuteľné právo na pozemok pod tým domom. Áno, určite ho vydierali, áno, určite tam boli takí, ktorých vyhnali z ich domov a postavili tam ten mrakodrap, ale právo nakoniec stálo za ním. A ten domček tam je a možno už nie ten deduško, ani babička, ale jeho syn alebo jeho vnuk tam sedí na tom priedomí a povedal, môže si povedať: "Vydržal som."

    A presne o tomto sa tu rozprávame, či má nárok na ten svoj domček, či má nárok na ten svoj kúsok role, lesa, čohokoľvek, alebo nie, či existuje vyšší záujem. A dobre, ak sa zhodneme na základe zákona 99, že môže existovať vyšší záujem, tak ale potom na mikrogramy vážme, komu berieme a komu dávame vo vzťahu občana a štátu. Nemôže sa stať, že nám sem pri nedodržaní poriadneho legislatívneho procesu pre tak závažnú vec príde poslanecká novela, ktorá sa významne potom zmení vo výboroch a ešte nám príde pozmeňovák priamo v pléne, a to všetko zo strany vládnych poslancov. Keď by my sme sa tu my naháňali s pozmeňovákmi, opozičníci, no dobre, no tak máme každý tú jednu svoju asistentku, stihne, nestihne, ale, preboha, veď vy máte za sebou tak obrovský aparát! Vlastnou hlavou poobsadzované miesta na všetkých ministerstvách. Veď to vám musí stačiť na to, aby ste vedeli spraviť vec na prvýkrát dobre. Jedine, že by ste nás chceli ťahať za nohu. Že ste najprv predložili maličkú novelku, potom ju trošku zväčšili, že z územného konania je zrazu aj stavebné, že princíp subsidiarity síce budete obhajovať, ale beriete samosprávam možnosť rozhodovať o tom, čo, kde, čo a kde bude stáť, a pán predkladateľ ešte povie: "Ale veď vláda bude dbať o blaho občanov, aby to bolo environmentálne zodpovedné."

  • Reakcia predkladateľa.

  • Jasné, cheche, cheche (povedané so smiechom). Tak to áno. Tak bude dbať o blaho občanov, že jeden zo základných princípov aj sociálnodemokratickej politiky v Európe, a to je princíp subsidiarity, odoberie samosprávam, odoberie občanom a ona bude rozhodovať o tom, čo je dobré.

    Verejný záujem bude to, čo povie vláda. Nie pripomienkové konanie k novele zákona, nie pripomienkové konanie k územnému konaniu, nie pripomienkové konanie k stavebnému konaniu, ale to, čo si povedia vlastnou hlavou dosadení úradníci na ministerstve hospodárstva a na Úrade vlády. Takto sa bude dbať o záujmy občanov na Slovensku podľa tejto novely!

    Nehnevajte sa, pán predkladateľ, pri všetkých skúsenostiach od roku 2006 po rok 2010 a pri skúsenostiach z vášho vládnutia doteraz ja nemám dôveru k vláde Slovenskej republiky. Nemám. Bol by som radšej, keby zostala tam, kde je. Keby o svojich majetkoch rozhodovali samotní občania, keby o tom, čo sa kde bude stavať a ako sa bude stavať, mali možnosť občania rozhodovať podľa princípu subsidiarity priamo na tom mieste pri územnom aj stavebnom konaní. Chcem im to nechať v rukách. Neverím tejto vláde.

    Samozrejme, je tu aj ústavný rozmer, ja sa doňho nebudem nejak veľmi teraz tlačiť, lebo predo mnou bol Paľo Hrušovský a už zbytočne by som vykopával otvorené dvere, ale úplne s ním súhlasím. Áno, vzťah občana a štátu, čo sa týka možnosti šiahnuť na jeho majetok, je ústavnou záležitosťou. A pokladám za veľmi nezodpovedné, ak takáto vec sa mení ešte teraz v pléne Národnej rady a nemá už možnosť napríklad sa k nej vyjadrovať ústavnoprávny výbor, lebo tam by mala prebehnúť diskusia o finálnej podobe toho zákona, ktorý ste doniesli, nie o tom torze, o ktorom sme mohli sa na výbore rozprávať na začiatku.

    Paľo Hrušovský tiež hovoril o snahe o vyvážený vzťah štátu a občana, ktorá nemá byť iba dobrou vôľou tých, ktorí štát riadia, ona má byť pravidlom, ktorého sa majú držať. Nielenže volení zástupcovia ľudí by mali chcieť dbať na vyvážený vzťah občana a štátu, oni musia podľa, po niekoľkých rozhodnutiach európskych súdov a takisto Ústavného súdu na Slovensku musia dbať na to, aby neoprávnene neoberali občana o niečo, čo mu patrí, a neoprávnene nepridávali štátu niečo, čo mu nepatrí.

    Na mikrogramových váhach musíme pomeriavať, či niekomu zobrať, alebo nechať tak, ako je. A to sa teraz nedeje. Váhy sa nám kývu zo strany na stranu, maličká novela, veľký pozmeňovák, v pléne, na výbore, váhy sa takto kývajú a my to musíme len sledovať. To nie je správny prístup k tomu, ako meniť tak zásadnú vec.

    Súhlasím s pánom predkladateľom, nezavádza sa nový poriadok. Áno, mali sme nejaké pravidlá pre vyvlastňovanie, ale tie už sú nejakým spôsobom obrúsené, časom máme nejakú prax toho, akým spôsobom sa veci diali, máme tu niekoľko rozhodnutí Ústavného súdu. Už samotný SMER si nabil snahu o vyjadrenia Ústavného súdu, ale nestačí to. A ja sa vôbec nebudem čudovať, keď v prípade, ak prejde tento zákon, tak pôjde ďalšie podanie na Ústavný súd. V opozícii sa vždy nájde 30 podpisov, ktoré, keď je vec naozaj dôležitá, sa vedia dať dohromady. A nedivil by som sa, keby Ústavný súd znovu povedal, že takto sa to nerobí.

    Preto dávam návrh, aby bol tento návrh zákona vrátený na prepracovanie. Musia ho prepracovať predkladatelia, pani spravodajkyňa, ale veľmi dobre viete, že by som bol radšej, keby ho nabudúce priniesla vláda.

    V prípade, že neprejde tento môj návrh, tak dávam druhý, a to je vrátiť zákon naspäť do výborov, aby sa minimálne ústavnoprávny výbor mohol zaoberať touto novelou v jej plnej šírke, to znamená v znení všetkých prijatých, v znení všetkých navrhovaných pozmeňujúcich návrhov.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • S faktickými poznámkami jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Brocka.

  • Pán kolega, ste to vystihli. Poslanci SMER-u chcú prelomiť to posvätné tabu v rozpore s princípmi právneho štátu a ľahko sa zmocniť majetku druhého. To, čoho sme teraz svedkami, to je nový trend. Nový, nazval by som to, že nový trend pažravých chamtivcov zo SMER-u. Aby mohli beztrestne kradnúť, musia zmeniť zákony alebo znásilniť legislatívu tak, aby to bolo akože v súlade so zákonom. No ale ak ešte existuje nejaký zákon, ktorý by kradnutím mohli porušiť, poistkou bude generálny prokurátor, smerácky, váš, a môžete beztrestne kradnúť z vášho pohľadu, ale určite nie z pohľadu občanov a z pohľadu nás.

    Dáma a pán kolega poslanec, stiahnite tento návrh, inak vám to budeme stále pripomínať, že vy ste stáli za návrhom, ktorý si netrúfala predložiť do Národnej rady ani vaša vláda. Vy budete tie biele kone, ktorých poslali do parlamentu s týmto návrhom, aby mohli pažravci za vaším chrbátom beztrestne kradnúť.

  • Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Simon. Pripraví sa pán poslanec Hlina.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážený pán predkladateľ, spoločná spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, máme pred sebou návrh zákona v druhom čítaní a pán kolega Kondrót viackrát argumentuje, že čo vlastne kritizujeme, lebo viac-menej všetko to, čo tam je, tam bolo aj od roku 1999. Ale to, čo tam nebolo, je tá maličkosť, že ľudia nebudú vidieť a nebudú mať dosah na rozhodovanie. Nebudú mať dosah na územné konanie, pretože to odchádza z obcí a miest a z vyšších územných celkov, odchádza na štátny úrad a bude o tom rozhodovať štátny úradník, ktorý je nominovaný touto vládou. Toto bol pôvodný návrh, ktorý ste sem doniesli. V spoločnej správe ste to rozšírili, že aj stavebné konanie beriete od najnižšej úrovne a dávate ju von.

    Len trošku ma pousmial, keď kolega Matovič hovoril o tom, že ideme zriadiť mimoriadnu investíciu, bordel, a, pán Kondrót, vy ste na to zareagovali, že to 1 000 dám, ktoré by tam mali pracovať. Tak ja neviem, či to má byť ten bordel, ktorý na Slovensku má byť niekde vytvorený, keď vy to už máte prepočítané, že koľko persón by tam malo pracovať.

  • Reakcia navrhovateľa.

  • No, keď to bol pán Matovič, keď som to nepostrehol, tak sa ospravedlňujem, ale keď je to... Ale ja si to, ja si to vyberiem zo záznamu, lebo ja som si to pamätal, že, pán kolega Kondrót. Ale ak...

  • Reakcia navrhovateľa.

  • Ja si to vyberiem. Pokiaľ sa mýlim, tak sa dopredu ospravedlňujem za to.

    Práve preto by som chcel požiadať o spoločnej správe, hlasovať o bode č. 2 a 8 osobitne. Pretože bod 2, keď vstúpi do platnosti zo spoločnej správy bod 2, tak vypúšťame tú podmienku 300 ľudí. A pokiaľ prejde v spoločnej správe bod 8, tak rozširujeme konanie nielen na územné konanie, ale aj na stavebné konanie na krajský stavebný úrad.

    Kolega Hrušovský vystupoval a apeloval na to, že tento zákon nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky alebo duchom ústavy. Osobne si myslím to isté a v plnej miere súhlasím s tým, čo on povedal. Ústava Slovenskej republiky nie je len zdrap papiera, ale má v sebe čosi viac než len právnu normu, ale istého ducha. Ústavný súd niekoľkokrát vyniesol v histórii svojej existencie rozsudok, kde hovoril o tom, že niektoré ústavné práva nemôžu byť nadriadené nad iné ústavné práva. Mne sa zdá, že právo na investíciu alebo na verejný záujem sa tu neúmerne, neúmerne povyšuje nad záujem vlastníctva alebo mať vlastníctvo ako také.

    Práve preto som sa zapojil do tejto diskusie, pretože osobne si myslím, že nech vláda nechce zrealizovať akúkoľvek investíciu, všetka investícia sa dá zvládnuť podľa doteraz platnej právnej normy. Nie je treba zobrať kompetenciu a právo vidieť občanom do rozhodovacieho procesu z miest a obcí. Môžme ich tam nechať. Môžme menovať kopec veľkých investícií, ktoré sa udiali v tejto krajine preto, lebo miestna štátna správa, teda mestá a obce, spolu s vládou dokázali presvedčiť občanov, že táto investícia je pre nich prospešná a prospešná aj pre krajinu. Nevidím najmenší dôvod, prečo by sme to mali robiť. Jedine, keď vláda tu chce rozhodovať o všetkom. O tom, že kto má prácu a kto prácu nemá.

    Pani kolegyne, kolegovia, ja nevnímam v tomto návrhu pána Kondróta nič zlého, je to prirodzené od neho. Ľavica odjakživa chcela silný štát a pravica odjakživa chce silné kompetencie pre občana a pre miestnu samosprávu. Ale je treba niekde si nájsť hranicu, že kde. Doteraz vláda o mimoriadnych investíciách rozhodovala podľa tých parametrov, ktoré tam sú. To, čo ma v tomto návrhu rozčuľuje, je, že aj tých 300 ľudí berieme stade von. To, čo ma rozčuľuje, je, že ľudia nebudú môcť už zasahovať do rozhodovacieho procesu, do stavebného konania, do územného konania.

    Kolegyne, kolegovia, pozrite sa na prípad pezinskej skládky. Pokiaľ by to bolo absolútne zobraté z toho mesta, tak tí ľudia nemajú najmenšiu, ale ani najmenšiu šancu na to, že ten proces zvrátia. Štátny úrad by im pod oknami urobil smetisko. Ťahá sa to roky, súdia sa, zdá sa, že existuje, alebo resp. svitá nádej na to, že ľudia si presadia svoj záujem alebo svoju vôľu, že to tam nechcú mať. Skúsme si spomenúť, keby takýto návrh zákona, to, čo teraz vy predkladáte, keby bol niekoľko rokov už v platnosti, tak v Kremnici je ťažba zlata dnes realizovaná.

    To, čo ma nesmierne rozčuľuje nad týmto návrhom, je, že aj tí starostovia a primátori, ktorých sa to bezprostredne dotýka, tu, na tomto mieste, nevystupujú. Nehnevajte sa, musím povedať, že chýba mi vystúpenie kolegu Rašiho. Ťažba uránu na Jahodnej má priamy vplyv na každého občana v Košiciach a na jeho okolí. Kolega Raši tu za týmto pultom nepríde a nevystúpi a nepovie svoj názor. Primátor hlavného mesta Bratislavy vie o tomto návrhu a verejne sa nevyjadrí k takémuto návrhu, kde mu berú kompetencie a reálne a reálne mu hrozí, že v Bratislave vznikne kasíno, a reálne hrozí, že cez Petržalku budeme ťahať ropovod.

    To, čo ma nesmierne rozčuľuje, že ZMOS sa zapredal tejto vláde a nevyjadruje sa k zákonu, v ktorom táto vláda mu berie elementárnu kompetenciu vyjadrovať sa k veciam, ktoré sa dejú na jeho území. To je podstatný problém. Treba sa spýtať - prečo? Prečo títo predstavitelia miestnej samosprávy, ktorých sa to dotýka, sa verejne nevyjadria k tomu, že berieme im kompetencie?

    Pán kolega Kondrót, ja som pri prvom čítaní pri reakcii povedal, že tento návrh je neškodný, pokiaľ vypustíte čl. II z tohto návrhu zákona. Lebo pointa nie je v čl. I, ale v čl. II, v novelizácii § 117b, tam, kde beriete kompetencie z miestnej správy na krajský stavebný úrad. Tam je podstata. Keď ste sa pýtali nás, pravicu, že ale čo nám na tom vadí, tak ja sa pokúšam toto naformulovať. Vadí, že zoberiete kompetenciu a občania, ktorí na miestnej štátnej správe mali možnosť sa doteraz vyjadrovať, spolupodieľať sa na rozhodovaní, či sa zmení územný plán, či tam bude ťažba uránu v Košiciach, či bude ťažba zlata v Kremnici, či bude ťažba v Detve, či bude kasíno v Bratislave, tak to dnes, keď prejde tento návrh zákona, už môcť nebudú.

    To, že či a ako sa vyvlastní, koľko sa vyvlastní a ako sa vyvlastní, to je vec druhá. Pretože bezpochyby ústava hovorí, vyvlastniť len v obmedzenej miere za primeranú náhradu. Potom je možné sa baviť o tom, že aká je primeraná náhrada. Ale pre mňa je podstata práve v tom, že štátny úradník vymenovaný touto vládou bude rozhodovať. Nie som presvedčený, že o týchto záležitostiach vláda má rozhodnúť a rozhodovať len z úrovne vlády preto, lebo je to mimoriadna investícia.

    Takže pokiaľ to naozaj myslíte vážne, tak tento návrh zákona stiahnete a vrátite ho naspäť bez čl. II tohto návrhu a nedôjde k zmene kompetencií presunu z miestnej správy na krajský stavebný úrad v územnom konaní ani pri stavebnom konaní.

    Práve preto podávam ešte jeden procedurálny návrh, aby sme nepokračovali v prerokovaní tohto návrhu zákona.

    Ďakujem.

  • S faktickými poznámkami dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Kondrót.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pán kolega Simon, tých 300 ľudí von, ktorých ako si spomenul, bol to dobrý zámer, len sme narazili na to, že to je také dosť vachrlaté, ste to sami kritizovali a vychádzam z toho, že sme počúvali pozorne, čo sa nepáči, prečo nie 200, prečo nie 400, už som to tu, myslím, hovoril, prečo nie 500 a tak ďalej. Potom, teraz treba povedať, koľko budú tí ľudia zamestnaní: pol roka, rok, 5 rokov, 10 rokov? Ako dať nejaké trvalo udržateľné miesto? Je to dosť zložité naformulovať. A vychádzame z toho, že ak niekto chce investovať minimálne 3 mld. korún, čiže vyše 100 mil. euro, ak je to národohospodársky významné a vláda má plné právo, aby o tom rozhodla, tak určite netreba definovať, že koľko majú byť zamestnaní ľudia, pretože tú investíciu za 2 roky nezavrieš. To nevychádza. Takže tých 300 ľudí mňa tam neruší, že vypadlo, bol to pokus, ktorý sa ukázal ako nie asi úplne zhodný alebo vhodný.

    Ďalej čo sa týka súhlasu. Je to v mnohom o komunikácii. Súhlasím s tebou. Sú niekedy, vznikne veľká búrka nevôle kvôli niečomu, otázne je, či je to od občanov alebo či to je podnecované. Je to o komunikácii s občanmi. Sú oblasti, kde sú ľudia spokojní s ťažbou toho či onoho, sú oblasti, kde sú ľudia nie spokojní. Spomínal si kolegu Rašiho. Viem, že je pripravený aj kvôli tomuto, čo si spomínal, je pripravený pozmeňujúci návrh kolegu Rašiho a kolegu Senka, ktorý bude prednesený, aby sa nedal tento zákon nevhodným spôsobom použiť v oblasti ťažobného zákona. Takže to tam doplníme, ako môžete byť, myslím, spokojní tí, ktorí sa obávajú, že by to mohlo byť akokoľvek zneužité. Ak vláda rozhodne a pridelí štatút významnej investície, nech si to vláda aj dotiahne. To je o tom presune kompetencií, ktoré kedysi na štátnej správe boli.

    Ďakujem.

  • Mne zastáva rozum. Ja som si teraz uvedomil, že návrh zákona nepredkladá len pán kolega Kondrót, ale aj primátor Hnúšte Michal Bagačka, starosta obce Ploské František Petro, primátor a starosta, páni, rozumiete, čo predkladáte? Vy navrhujete, aby vaša obec, aby vaše mesto prišlo o zákonom dané kompetencie v stavebnom a územnom konaní v prospech dosadených úradníkov SMER-u. Páni, veď to je taký konflikt záujmov ako delo, ako hrom! Veď to je na vaše odvolanie poslancami Hnúšte alebo Ploského. Alebo na vaše odstúpenie.

    Páni, čo vy na to hovoríte, ostatní primátori, pán primátor Choma, pani primátorka Vaľová, pán starosta zo Šenkvíc, vy súhlasíte s týmto návrhom? Páni, naozaj ste tu biele kone! Ak sa k tomuto nevyjadríte, ak nevystúpite v rozprave a nepoviete svoj názor, čo si o tom myslia vaši poslanci v obci, vaši voliči vo vašom meste, vo vašej obci, tak ste tu, naozaj ste tu len biele kone dosadené Robertom Ficom!

  • Ďakujem pekne. Pán kolega Kondrót, no, vláda má plné právo rozhodnúť, máte pravdu. Ale to, čo vláda nemá právo, zavádzať občanov a robiť im čokoľvek poza ich chrbát. Už len predloženie tohto návrhu zákona do parlamentu, akým spôsobom sa to sem dostalo, je obmedzenie verejnej diskusie občanov k tomuto návrhu zákona. Nebola k tomu verejná diskusia, nebolo pripomienkové konanie tak, aby sa občania mohli vyjadriť k tomuto návrhu zákona.

    Kolega Brocka, no, musím povedať, že v plnej miere s tebou súhlasím a práve preto som apeloval aj na kolegu Rašiho, že či mieni vystúpiť, alebo nie. Ale aj ostatných primátorov a starostov za SMER, ktorí tu sedia a mlčky súhlasia s tým, že kompetencie od nich odídu. Neviem, ako sa budú správať, keď vláda rozhodne, že tam postavia nejaké kasíno pri nich alebo urobia ropovod. A pretože keď prejde tu ten návrh a bude prednesený ten návrh, čo kolega Kondrót hovorí, že sa to nebude vzťahovať na ťažobný zákon alebo na ťažbu, tak potom naozaj obmedzujeme tento zákon alebo zámer na niekoľko, alebo niekoľko investičných zámerov. Je to ropovod, je to kasíno v Bratislave a potom je to investícia v Tatrách, pretože aj to niekomu prispeje.

    Ďakujem pekne.

  • Ďalším, ktorý vystúpi v rozprave, je pán poslanec Hlina, nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, vážení kolegovia, už som sa tu minule spýtal, spýtam sa to aj teraz a pokúsim sa možno aj na niečom to dokladovať alebo minimálne to otvoriť ako tému, že či SMER je sekta, alebo nie je sekta. SS, SMER, sekta. Tu sa jeden na mňa pohoršoval, že on neni sekta. No z poznaného vyplýva, že možno aj ste. I keď Mišo Bagačka tak nevyzerá, ani pán Petrov, pána Kondróta, keby som sa chvíľku zamyslel, tiež by som ho možno vyradil. Ale naozaj, lebo ako pracujú sekty. Vymývaním. Buď im majetok odovzdáte, keď neodovzdáte, tak keď už je toľko, tak vám ho aj zoberú, vážení. Ak niečo platilo doteraz, tak prijatím tohto zákona čo sa zmení? Že prečo to vlastne dávate a v čom sa vám to zjednoduší? Už aj ten malý, nervozitka, ktorá vznikla kvôli územnému a stavebnému konaniu. Územné konanie je to, kde sa rozhoduje. To znamená, kde zastupiteľstvo môže rozhodnúť. Samotné stavebné konanie je už len konaním, to znamená svetlotechnicky, či to je v poriadku, to už sú, už sa nerozhoduje, už sa len spĺňajú podmienky. Čiže je to z pohľadu dôležitosti rádovo pod tým, hej.

    Takže to, že ste si to tam doplnili, to stavebné konanie, hovorí len o vašej arogancii v tom, že ešte si niekto spomenul, ale však ešte by nám to možno zdržiavali, i keď by už s tým nič nemohli, zásadne nič robiť, len by to mohli trošku možno zdržať nejakou obštrukciou, ale z pohľadu realizácie je územné konanie nosné. To, už či budete mať ríne medené na tom parku alebo plastové, z toho už hlava až tak nebolí.

    Vážení, teda že čo sa zmení prijatím tohto zákona? Vy ste po minulomesačnom rozpore 300 ľudí, ja neviem čo to, úplne elegantne vyriešili, že ste to vypustili pre istotu. Tak úplne krásne ste to vyriešili, aby sme sa nad tým netrápili, tak ste to pre istotu vypustili. Platí to, čo boli. A to je presne ten mýtus, ktorý tu spomína kolega predkladateľ, ktorý je vlastne šéfom vyvlastňovačov, ktorý hovorí, že vlastne je to to isté, čo bolo. Ono to nie je to isté, čo bolo. Vy to rádovo meníte. Lebo jeden parameter, ktorý to mal opticky zmeniť, to znamená ľudia, ste vypustili. Máte tam druhý parameter, ktorý hovorí o výške investície. To vám za chvíľku niečo o nej poviem, o tej výške investície, že v čom sa mení, alebo nie. Ale vy ste to ešte zmenili, teda tá zmena bude v tom, že to už bude hocičo hocikde. Hocičo hocikde. Lebo ako pani Grečková nám predložila pozmeňovací návrh, ináč tá dikcia, tá textácia je úplne obludná. Že ten, kto si dáva žiadosť, ja som ináč tiež nevedel, že sa rozumiete vyvlastňovaciemu právu, to ma prekvapujete, ale ja sa tiež rád a rýchlo učím, tak verím, že aj vy ste to rýchlo doštudovali, že ste si to takto nabrali, ale označujete, že ako má tá žiadosť vyzerať. Máte označiť katastrálne územie, v ktorom bude stavba uskutočňovaná, požadovanú celkovú plochu výstavby.

    Viete, to je, to je také, hej, že máte to nakresliť a označiť a koľko pýtate. Presne tak to je. Prijatím tohto zákona hocikde hocičo. A zdá sa, že aj hocikoľko, hej, pre potreby v zmysle projektu. Dobre.

    Vážení, mýtus investície vám zborím ako slamenú búdu, kolega. Ak máte tam teraz napísané, že 100 mil. eur. V spoločnej správe máte napísané, to sa volá že investičné, investície. A čo môže byť investície, vážení kolegovia, okrem dlhodobého, okrem tej stavby, ktorá môže mať buď plastové, alebo medené rúry? 50 % z toho môže byť nehmotné. Z toho môže byť licencia práva know-how. Keď si Penta ohodnotí svoje práva ako okašľať tento štát na 50 mil. eur, tak jej ho musíte uznať, vážení! To je vážna vec. To musíte uznať.

    Včera som sa dočítal, že J&T kupuje práva na krtka, na tú kreslenú postavičku, lebo chcú robiť Krtkoland. Keď oni ohodnotia toho krtka a zavedú si ho do účtovníctva ako Drukos v hodnote 1 mld., tak, vážení, vy budete musieť v tom Trtko..., Krtkolande uznať (zasmiatie sa v pléne) hodnotu tej investície. Proste ten krtko bude 50 mil. a už chlapcom zostáva len 50.

  • A sme tam, kde sme boli. Sme tam, kde sme boli. To je celý váš mýtus, kolega. Nepovedali vám to? Nepovedali? (Reakcie z pléna: "Nepovedali.") Nepovedali, zdá sa.

    Pán Bagačka, povedali vám to? Nepovedali. Pán Petro, povedali vám to? Nepovedali vám to, čo? To je mýtus. Zavedením tohto, že čo všetko môžte uznať ako investíciu, že vznikol patentový, licencie práv know-how, dobre, tak nebudem taký protivný, že krtko a neviem čo. Coca-Cola alebo Kofola, alebo niekto, keď si povie, že chce niekde fabriku, si postaví, tak hodnota toho patentu, tej Coca-Coly, je rádovo vyššia. Čiže to je všetko...

    Vážení, veď nenechajte zo seba robiť blbých. V tejto krajine bol schopný Drukos dlho lakovať ľudí, že hodnota Drukosu je miliarda. Sipox možno tiež sa ohodnotil. Ktovie, na koľko si zavedú do účtovníctva J&T, že značka ako značka hodná. Ktovie. Penta, nie? A ešte patentové, ešte ochranné známky používajú akože práv know-how. Viete, že definovať práva know-how, to znamená, že to, čo viem a viem, ako to robí, a to budete vy zahrňovať. No kto o tom tam bude rozhodovať? A ako?

    Vážení, jediné, čo meníte, meníte to, že doteraz to bolo zložité. Teraz to už zložité nebude. To znamená, keď si niekto zamanie, že to chce tam, tak to bude tam. A hotovo. A keď niekto bude proti, tak mu niekto povie, prosím ťa, zabudni, môžeš tak akurát neviem čo. Lebo územné konanie je vyňaté a už ste si tam aj pribalili pre istotu aj stavebné, aby ste to o mesiac neskôr nemuseli robiť kvôli nejakej obštrukcii. To je celé.

    Vážení, sekta, ak ma chcete presvedčiť, že nie ste sektou, tak niečo v tom urobte. Ak sa tu objavil zmluvný dokument, ktorý hovorí, že vy chcete zaviesť nový poriadok, teda váš volebný šéf v danom čase chce zaviesť nový poriadok na Slovensku, tak to je možno jedno z nich. To je pokračovanie. To robia sekty. Sekty hrajú aj reč symbolov, keď to mu rozoberiem. Možno bol symbol, ja viem, že kopu ľudí tomu verí a kopu vašich voličov tomu verí. Vaši voliči, voliči SMER-u, ak je toto SMER sekta, skúste sa spýtať, že či možno aj to nebol jednoznačný signál, že ich nominant v Európskom parlamente pri pietnej spomienke na pápeža Jána Pavla II., ktorého sme mali radi, niekto si dá tričko Marilyn Monroe, možno je to signál. To robili, to robili jedny skupiny, ktoré si dokazovali cez reč signálov vzťah k niečomu. Možno a ja neviem, ja... Ja viem, že v tejto krajine je kopu priateľov konšpirácií. Nech sa páči, rozmýšľajte, že čo je SMER alebo nie je SMER.

    SMER je, vyzerá, že sekta, pokiaľ sa k tomu nevyjadria, i keď to tak nevyzerá na prvý pohľad. V sekte buď majetok odovzdáte, a keď ho neodovzdáte, tak zdá sa, že vám ho zoberú. To je celé.

    Vážení, čínsky boľševik stavia, ja keď tam prídem, tak po mesiaci zistím, že čo postavili. Ale možno ste viacerí videli tú fotku, ako čínsky boľševik obišiel jeden dom, to chodilo po internete, že, a to bola, vážení, líniová stavba. To bola líniová stavba. Líniová stavba, ktorú ja nebudem rozporovať, že kvôli nejakému zatvrdnutému človeku a niektorému vydieračovi, že nepostavíte líniovú stavbu. Si zoberte, že v komunistickej Číne, vo vnútrozemí ešte, viete, že ešte ani nie na očiach, obišli jeden dom. A ešte potom som sa dočítal, tie reálie trošku poznám. Tú náhradu tej škody, za to bolo nejakých 700 mil. jüanov, to je, ako keby niekto niekomu tuná dával 5 mil. euro pomaly na tie pomery. Tak keď už v krajine, ktorú obchádza mýtus neviem aký, sú schopní obísť jeden dom v líniovej stavbe, ale vy sem donesiete zákon, ktorý nepozná priateľa. Pozná len záujmy. Vaše záujmy, abo ani nie že vaše záujmy, lebo to neni záujem tuná kolegov. To je záujem vašich sektárskych vodcov. To je záujem toho ústredia, cez ktoré použili pani Grečkovú, ktorá podľa mňa ani ešte dneska ráno nevedela, čo bude predkladať. Nič v zlom.

  • Reakcie z pléna.

  • Ale predkladala aj pozmeňovací návrh. Bez urážky.

    Viete, že som vecne príslušný. Tak ste vecne príslušná, čiže ste vyvlastňovačka? S Mišom Bagačkom, tuná s pánom Kondrótom. Lebo to treba tesať už do žuly, že kto je tu hlavný vyvlastňovač. Podľa abecedy.

  • Zasmiatie sa v pléne.

  • Neviem, čo k tomu ešte povedať, alebo ako to povedať tak, aby to zaznelo, aby ste nad tým možno porozmýšľali.

    Vážení kolegovia, nič v zlom. Môže sa tu kolega jeden z vás, nebudem menovať, na mňa hnevať, že aby som mu nehovoril, že on je sekta. Pre mňa zatiaľ sektou ste. A hotovo! A v tejto komunikačnej stratégii ja budem pokračovať, pokiaľ ma nepresvedčíte o opaku. A zatiaľ to idete presne opačným smerom. Máte šéfa kampane, ktorej zavádza nový poriadok na Slovensku, nosíte sem zákony, ktoré si v slušných krajinách nedovolia doniesť, a ešte ste to aj komunikačne nezvládli. Lebo je to mýtus! Celé je to mýtus, čo tu hovoríte. Hovoríte len o tom pre ľudí, ktorí to chcú počuť. Hovoria, tento zákon, jeho schválenie, bude znamenať to, poviem to možno tretí a poslednýkrát, že keď si niekto zamanie, že chce niečo niekde, tak pokiaľ dobre komunikuje s touto vládou, ktorá má, zdá sa, sektárske pozadie, tak to dostane. A všetci sa môžu aj na hlavu postaviť. Všetci sa môžu aj na hlavu postaviť a nepomôže im nič. A keby náhodou chceli volať do JOJ-ky, že majú problém, tak vám garantujem, že nepomôže. Keby všetci Liptáci naskákali do Mary ako protest proti niečomu, tak v JOJ-ke nebude nič. Bude tam, nejaké šteniatka že sa narodili. To je presne to, ako to v tejto krajine funguje. Tak to funguje, lebo v tom spočíva tá vaša sila. Lebo to, čo Pravda plnila niekedy, že bola ústredným denníkom ÚV, tak to je ÚV J&T & SMER. To je presne. A k tomu si pribalili JOJ-ku. To je už uzavretý cyklus. Za uzavretým cyklom, kde sa robia takého zhovadilosti. V slušných krajinách nemysliteľné. Nemysliteľné! A tu za chvíľku idete o tom hlasovať.

    Tam som ešte chcel, ale nechcem vás zdržiavať, budeme hlasovať, idete hlasovať. Naozaj, už keď nehovorím o tom, že môžte, čo môžte ohodnotiť ako investíciu. Ježiš, to je normálne hanba, že to tam dali. Ale aj fakt, že správne delikty, prevoditeľnosť toho rozhodnutia, hej, že to tu kolega Matovič spomínal, s tým súhlasím, áno, že prevoditeľnosť toho rozhodnutia, že tak potom sa prevedie na iného. A potom toho budete naháňať, viete kde? Na Cypre? To sú všetci, vaši sektárski vodcovia sú milovníci Cypru, takže kde ich budete naháňať? Tam už vyrastie, čo vyrastie.

    Viete, len takto zafilozofujem na konci, že kedy vy máte ten pocit, že môžte? Keď ste totálne vymletí alebo si myslíte, že si to môžte dovoliť, lebo vtedy si to môžte dovoliť. Naozaj, vážení kolegovia, viete, že kedy vás oprávňuje to, že teda idem s tým. Tí, čo vás poslali sem s tým ísť, oni vedia, prečo vás sem s tým poslali ísť. Len povedzte mi, pán Kondrót, prečo ste to vy sem, aj tuná dvaja vaši spoluvyvlastňovači, prečo ste to tu doniesli? V čom, teda prečo vy si myslíte, že to je správne? Lebo som vám povedal, že ten mýtus je zborený o tom, že robíte niečo dobré. Nerobíte nič dobré. Nič dobré nerobíte, robíte zle. Tak potom mi povedzte, že v čom?

    Súvisí to s tým dlhodobým pôsobením sektárskych vodcov, že, viete, v tom braiwashingu, že potom to na konci že ešte človek nevie už rozlíšiť, že čo je správne, čo nie? Nesúvisí to už aj s tým? Potom je naozaj krajina v ohrození, keď tá manipulácia tých techník sektárskych, viete, možno sa budeme pri nejakej inej príležitosti tomu venovať, vážení kolegovia, a s tým skončím.

    SMER je pre mňa zatiaľ sekta. Presvedčte ma, že nie ste sekta, že nie ste SS, presvedčte ma, že nie ste sekta. Presvedčte ma! Vyzvite svojho reklamného mága, že čo to podpisuje vo vašom mene. Nech sa k tomu prizná, že či, aký máte k tomu vy postoj alebo nemáte k tomu postoj? To by ma zaujímalo. A prijmite aj skutočné stanovisko k tomuto, k tej sektárskej nadstavbe, ktorú tu predstavujete a ktorá, zdá sa, že bude tu aj v iných zákonoch, sem ešte len príde.

    Ďakujem pekne.

  • S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca deväť poslancov. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou a budeme faktické poznámky až po hlasovaní o 11.00 hod.

  • Reakcia z pléna.

  • No pretože to je deväť faktických krát dva, takže o 11.00 hod.

  • Reakcie z pléna.

  • Pán poslanec, vyhlásila som prestávku, budeme pokračovať o 11.00 hod. hlasovaním.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, zaujmite svoje miesta, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní hlasovaním.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vás, páni poslanci, zaujmite svoje miesta a poprosím vás aj o pokoj v rokovacej sále.

    Takže pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa autorský zákon, tlač 458. Spoločným spravodajcom je člen výboru pre kultúru a médiá poslanec Ján Senko. Poprosím ho, aby uvádzal hlasovanie.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov, tlač 458.)

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. V rozprave vystúpili dvaja poslanci, bol podaný jeden procedurálny a jeden pozmeňujúci návrh. Pani poslankyňa Vášáryová navrhla vrátiť návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 122 poslancov, za návrh hlasovalo 49 poslancov, proti bolo 73 poslancov.

    Konštatujem, že sme neschválili procedurálny návrh.

    Prosím, pán spravodajca, uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • Áno, teraz budeme pokračovať hlasovaním o návrhoch zo spoločnej správy. Pani predsedajúca, dajte, prosím, hlasovať spoločne o bodoch 1 až 9 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh hlasovalo 116 poslancov, proti nebol žiaden, zdržalo sa 13 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili návrhy v spoločnej správe.

    Nech sa páči, pán spravodajca, uveďte ďalší návrh.

  • Teraz dajte hlasovať o pozmeňovacom návrhu pani Vášáryovej, ktorý podala v rozprave.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh hlasovalo 54, proti bolo 72, zdržali sa 3 poslanci.

    Konštatujem, že sme návrh neschválili.

    Nech sa páči ďalší návrh.

  • Nakoľko sme hlasovali o všetkých návrhoch podaných v rozprave, budeme o hlasovať o postúpení do tretieho čítania. Pani predsedajúca, mám splnomocnenie gestorského výboru, aby sme hlasovali o pristúpení do tretieho čítania ihneď. Dajte, prosím, o tom hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 118 poslancov, za návrh hlasovalo 98 poslancov, proti boli 2, zdržalo sa 11, 7 poslancov neschválilo (pozn. red.: správne má byť "nehlasovalo").

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu.

  • Reakcia z pléna.

  • Nikto sa neprihlásil do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime k hlasovaniu o zákone ako o celku.

  • Pani predsedajúca, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku v zmysle schválených pozmeňujúcich návrhov s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 100 poslancov, za návrh hlasovalo 93 poslancov, proti nebol žiaden, zdržalo sa 5 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely autorského zákona.

    Nasleduje hlasovanie v treťom čítaní o návrhu uznesenia k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s ratifikáciou Rámcového dohovoru Rady Európy o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť, tlač 527.

    Spoločným spravodajcom...

  • Ruch v sále.

  • Poprosím vás o pokoj v rokovacej sále. Spoločným spravodajcom je člen výboru pre kultúru a médiá poslanec Peter Fitz. Prosím ho, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

  • Hlasovanie o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovým dohovorom Rady Európy o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť, tlač 527.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. V rozprave vystúpili dvaja poslanci, nepodali žiaden návrh. Preto mi dovoľte predniesť návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovým dohovorom Rady Európy o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť.

    Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky

    A. vyslovuje súhlas s Rámcovým dohovorom Rady Európy o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť,

    B. rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky má prednosť pred zákonmi.

    Dajte, prosím, hlasovať o prečítanom uznesení.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 77 poslancov, za návrh hlasovalo 76 poslancov, proti nebol žiaden, zdržal, nezdržal sa nikto, nehlasoval 1 poslanec.

  • Veľký ruch v sále.

  • Konštatujem, že Národná rada vyslovila súhlas s uvedenou zmluvou.

    Nasleduje hlasovanie v druhom čítaní o návrhu, o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 543/20007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoja vidieka, tlač 477.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslankyni Magde Košútovej, aby hlasovanie uvádzala. Nech sa páči, pani spravodajkyňa, máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov, tlač 477.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, za slovo. V rozprave vystúpil jeden poslanec, nepodal žiadny pozmeňujúci návrh. Preto, prosím, pristúpme k hlasovaniu o bodoch zo spoločnej správy, a to o bodoch 1, 3 až 8 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 127 poslancov, za návrh hlasovalo 92 poslancov, proti nebol nikto, zdržalo sa 33 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

    Konštatujem, že sme schválili návrhy zo spoločnej správy.

    Prosím, ešte dajte hlasovať o jednom návrhu.

  • Ďalej dajte, prosím, hlasovať o bode 2 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh hlasovalo 7 (pozn. red.: chybne prečítané z tabule, správne má byť "9") poslancov, proti bolo 93, zdržalo sa 27 poslancov.

    Tento návrh sme neschválili.

    Prosím, uveďte ďalšie návrhy.

  • Dajte teraz, prosím, hlasovať o postúpení zákona do tretieho čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh hlasovalo 77 poslancov, proti nebol žiaden poslanec, zdržalo sa 51 poslancov, nehlasoval 1 poslanec.

    Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Nehlási sa do rozpravy nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa, uveďte záverečné hlasovanie.

    Košútová, Magda, poslankyňa NR SR

    Pani podpredsedníčka, dajte, prosím, hlasovať o zákone ako o celku v znení prijatých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh hlasovalo 79 poslancov, proti nebol žiaden poslanec, zdržalo sa 50 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve.

    Ďalej prosím spoločného spravodajcu z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport poslanca Pavla Gogu, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 524/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády, tlač 482. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 524/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 287/2012 Z. z., tlač 482.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili traja poslanci, z ktorých iba jeden poslanec, pán poslanec Mihál, podal doplňujúci návrh k návrhu zákona. Nikto nepodal žiadne procedurálne návrhy k prerokovanému návrhu zákona. Najprv pristúpime k hlasovaniu o návrhu uvedeného v spoločnej správe...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Pani podpredsedníčka, dajte hlasovať o návrhu uvedeného v spoločnej správe v časti IV s odporúčaním gestorského výboru ho schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 128 poslancov, za návrh hlasovalo 78 poslancov, proti boli 5, zdržalo sa 45 poslancov.

    Konštatujem, že sme návrh zo spoločnej správy schválili.

    Nech sa páči, pán spravodajca, uvádzajte ďalšie hlasovania.

  • Ďalej v rozprave podal pán poslanec Mihál návrh, ktorý návrh zákona vecne rozširuje o iný zákon. Minister školstva ako zástupca navrhovateľa zákona vyjadril nesúhlas s týmto návrhom z dôvodu, že ide nad rámec zákona, a preto v súlade s § 94 ods. 2 rokovacieho poriadku nemožno dať o tomto návrhu hlasovať.

  • Reakcia poslanca.

  • Áno, budeme hlasovať o tomto návrhu. Prezentujeme sa a hlasujeme.

    (Predsedajúca neprečítala výsledok hlasovania, a to: "Prítomných 130 poslancov, za 54, proti 76.")

    Námietku sme neschválili.

    Takže, nech sa páči, pokračujte v hlasovaní.

  • Iné návrhy v rozprave neboli podané. Na základe oprávnenia ako spravodajcu predkladám návrh na prerokovanie návrhu zákona v treťom čítaní ihneď. Prosím, dajte o tomto návrhu, pani podpredsedníčka, hlasovať.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 130 poslancov, za návrh hlasovalo 77 poslancov, proti bolo 14, zdržalo sa 38 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme návrh schválili. Sme v treťom čítaní.

    Otváram rozpravu v rámci tretieho čítania. Nehlási sa do rozpravy nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pristúpime teraz k záverečnému hlasovaniu. Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Dajte hlasovať o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru ho schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 129 poslancov, za návrh hlasovalo 77 poslancov, proti bolo 14 poslancov, zdržalo sa 38 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 524/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády.

    Odhlasovali sme všetky prerokované body. Vyhlasujem krátku, štvorminútovú prestávku a budeme pokračovať faktickými poznámkami.

  • Krátka prestávka.

  • Po prestávke.

  • Pani poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní.

  • Ruch v sále.

  • Poprosím pánov poslancov o pokoj v rokovacej sále, aby sme mohli pokračovať faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Hlinu.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, poprosím vás naozaj o pokoj.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka, máte slovo.

  • Poprosím (ruch v sále), poprosím kolegov poslancov, chcel by som dve veci povedať k vystúpeniu pána poslanca Hlinu.

    Prvá. Milý Alojz, všetko najlepšie k vašim dnešným meninám.

  • A tá druhá a tá druhá, milý Alojz, predstavte si, že v Oravskej Lesnej chcú občania odvolať pani starostku Vieru Mazúrovú za SMER. Poslankyňa za SMER je starostkou a chcú ju odvolať za to, dokonca zbierajú podpisy na vyhlásenie referenda na jej odvolanie, pretože neháji záujmy a potreby občanov a obce a vo všetkých veciach údajne rozhoduje výhradne ona sama. A predstavte si, pán kolega, že to ešte občania Oravskej Lesnej nevedia, že tu je takýto zákon, a ja predpokladám, že pani poslankyňa Viera Mazúrová bude hlasovať zaň, teda tak ako doteraz hlasovali, a myslím si, že občania Oravskej Lesnej majú tak dôvod naviac na odvolanie pani poslankyne Mazúrovej.

  • Chcem vás len informovať ešte pred tým, ako dám slovo, že dneska rokujeme do 14.00 hod.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Mezenská.

  • Možno sa môže zdať, že prejavy a výstupy jednotlivých poslancov, obzvlášť poslanca pána Hlinu, sú neštandardné a je neštandardná aj voľba hodnotiacich úsudkov, mám na mysli teraz to označenie "sektárske riadenie" a tak ďalej. Ale vo vzťahu k tomu, čoho svedkami sme za posledné dni, kedy v priamom prenose vidíme, akým spôsobom sa vládna strana zmocňuje tých najvplyvnejších mocenských orgánov a teraz nemá ani zábrany zasahovať takýmto centralistickým a zúženým spôsobom do vlastníckych práv občanov, ja si myslím, že ani adekvátnejší prejav, ako odprezentoval pán poslanec Hlina, tu doteraz nebol. A je to adekvátne a pravdivé zhodnotenie situácie a prístupu vládnucej moci k prijímaniu takýchto zákonov, ktoré naozaj idú už za limit slušnosti a ochrany tých základných ekonomických vlastníckych práv.

    Ja na margo tohto zákona ešte chcem povedať iba toľko, že naozaj v správe sa hovorí o objektivizácii kritérií, ale tieto kritériá sa čím ďalej, tým viac, práve naopak, subjektivizujú a relativizujú a ja si naozaj neviem v praxi prestaviť aj po toľkých prijatých pozmeňovákoch, ako bude v tej konečnej úprave zákon vyzerať a kto bude vôbec spôsobilý a schopný podľa neho rozhodovať.

    Oceňujem ten prístup aj prednesený príspevok poslanca Hlinu k tejto téme.

  • Vážený pán kolega Hlina, dnes máte sviatok a ja by som vám chcel povedať, aby ste sa nerozčuľovali a nekrivdili SMER-u. Vy naozaj krivdíte SMER-u. Spomínate tu nejakých Číňanov, ktorí obišli líniovou stavbou nejaký jeden dom. Ale SMER v územnom a stavebnom konaní navrhuje a dokáže viac. Oni nie jeden dom, oni všetky domy, všetky obce, všetky mestá obídu! Toto je! A vy toto neviete oceniť?!

    A starostom a primátorom tu prítomným, im to zrejme vyhovuje. Veď budú mať menej roboty. A rozhodne strana a vláda. Takže nekrivdite im, pán kolega Hlina.

  • Ja chcem tiež Lojzovi teda gratulovať, ale to mi zobrali. A zároveň aj charakterizovať tú situáciu, keď u nás holdingy a politické špičky si robia, čo chcú, a prečo je to tak. Včera mal Tóno Srholec, kňaz, idol Slovenska, rozhovor v SME-čku, nedávno mal 84 rokov, aj som niečo k tomu napísal. Je to človek čistý, včera dostal Langošovu cenu za ľudské práva, desať rokov sedel vo väzení, bojovník za ľudské práva. Včera v desaťminútovom rozhovore, ktorý odporúčam si vypočuť, v posledných štyroch minútach brilantne charakterizoval súčasnú, našu dnešnú politickú situáciu. Povedal tak, že "ľudia na Slovensku sú absolútne neznalí situácie bez politickej vízie, uveria to, čo im niekto povie", ja to citujem, "tak volili Mečiara, ktorého potom dávali babky do modliacich knižiek, tak volili Slotu, ktorý vykrikoval dlho «My sme slovenský národ, najväčší na svete» a tak ďalej. Srholec skonštatoval, že "nám chýba solídne politické myslenie, že sme povrchní a plytkí". A jediné, čo vidí, "je nádej v mladých ľuďoch s vlastným názorom, s európskym nadhľadom". No.

    A ešte upozorňujem, že Tóno Hykisch, môj kamarát, ktorý tiež mal nedávno 82 už, napísal pekný článok "Zle rozostavané figúrky na šachovnici slovenskej". Tiež odporúčam, je to s nadhľadom, pekne písaný politický názor, prečo je to dnes u nás tak, ako to je.

    Ďakujem.

  • Ďakujem. Už som hovoril. Len na predrečníka, že štandardne sa občania trasú, keď zasadá parlament. Pri tomto návrhu zákona sa trasú a mali by sa triasť o svoje pozemky. Ale spomenul si v rozprave jeden taký, myslím, že to malo byť na nadnesenie témy alebo zdôraznenie, že tu môže vznikať nejaký Krtkoland. A ak vznikne Krtkoland, tak know-how na krtka môže spôsobiť to, že investičný zámer dosiahne, alebo teda práva na túto značku dosiahne nejakú sumu. Ja neviem, kto vlastní autorské práva alebo patent na používanie "A je to", ale môže vzniknúť aj "Ajetoland", len, bohužiaľ, myslím si, že tento návrh zákona, ktorý chce zasahovať do práv, vlastníckych práv občanov, vedie našu krajinu pod vedením "A je to" tam, kam nechceme, aby sme sa dostali.

    Čiže tak ako si hovoril v rozprave, že už nevieš, ako to máš povedať, je skutočnou pravdou, že cez poslanecký návrh takýto zásah do majetkových práv občanov vlastníckeho práva, ktoré by malo byť posvätné alebo malo by mať požadovanú úctu, neexistuje žiadne ospravedlnenie, ak toto poslanci vládnej strany schvália.

    Ďakujem.

  • Vážený pán kolega, vo svojom vystúpení ste poukázali na to, že ako ohodnotiť nemajetkovú časť budúcej investície, napríklad toho krtka alebo Coca-Colu. Ja vám poviem ako stavbár, aj stavebnú investíciu ohodnotiť sa dá rôzne. A som veľmi zvedavý, kto to v takom prípade bude kontrolovať. Ako stavbár-rozpočtár vám poviem, tú istú vec, a použijem príklad, jamy, zemníky po vyťaženom štrku na diaľnici by napríklad pán Petrov, starosta na východnom Slovensku, dokázal zasypať za 0 eur, pretože tam z celého okolia dá navoziť stavebnú suť, ešte za to dostane nejaké peniaze a za tie peniaze potom navozí navrch kvalitnú hlinu a bude to preňho nulová investícia. Menšia stavebná firma pre Váhostav to urobí za 1,5 mil. a ešte na tom pekne zarobí. NDS-ka to obstará pod pánom ministrom Počiatkom tak, že Váhostav to bude robiť za 6 mil. eur, ale firma J&T, napríklad, to môže robiť aj za 60 mil. eur. Prvé tri čísla boli reálne, posledné som si práve vymyslel. Ale verte tomu, že keď firma príde za stavebným rozpočtárom a dá mu takýto úkol, aby to narozpočtoval na 60 mil. eur, nie je to problém. Zadefinuje tam také technologické postupy, ktoré sa potom urobia alebo neurobia, že to kľudne môže stať aj 60 mil. eur.

    Kto to bude kontrolovať? Kto to bude kontrolovať, keď takýto investor dá projekt na vládu? Premiér Fico? Ficova vláda? Ak to chce robiť Ficova vláda, tak nech príde s takýmto návrhom zákona o vyvlastňovaní a nech sa neskrýva za vládnych poslancov.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega Hlina, ja sa takisto pripájam ku gratulantom a zároveň chcem povedať, že takou tvojou originálnou formou, ale so správnym zacielením a zameraním, si vystihol podstatu problému návrhu tohto zákona. Nielen ty, ale aj viacerí predrečníci tu zdôraznili, že tento návrh zákona siaha skutočne na hranicu vlastníckych a ústavných práv občanov. Hrozba, že sa toto v mene verejného záujmu bude na Slovensku meniť, že sa bude stavať čokoľvek a kdekoľvek, nás nemôže skutočne nechať ľahostajnými. Aj napriek tomu, že Slovensko pre svoj hospodársky rozvoj potrebuje dodatočnú predovšetkým dopravnú a líniovú infraštruktúru. Existujúca legislatívna úprava, existujúce zákony postačujú na to, aby sme takúto infraštruktúru a predovšetkým tie líniové stavby mohli stavať a že to bude vo verejnom záujme.

    Takže ešte raz ďakujem za tvoje vlastne zacielenie tohto problému, aj keď hovorím, takou tvojou originálnou formou.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem za slovo. Dodo, pre teba je Čína takou blízkou krajinou, mám taký pocit, akoby druhou vlasťou. Ja som si tiež tak poznamenal tú poznámku pri tom jednom čínskom dome, kedy sa všetko obchádza. Ale chcem povedať to, že to nie je len ten čínsky dom, ale v tom čínskom dome býva človek, minimálne jeden, alebo žijú tam ľudia. Je to rodina. A to sú tie životné osudy, ktoré sa skrývajú za tým. Tak jak aj kolega tu spomínal aj Manhattan a podobne tieto veci. Rovnako aj tu v susednom Rakúsku alebo Nemecku obídu aj roľu, hej, keď jednoducho ten vlastník sa rozhodne nepredať. A nie všetko sa dá vyčísliť peniazmi. To je veľký omyl. Kolega to tu spomínal, rozpočtárovi zadáte úlohu, dostane bojovú úlohu, on dostane za to zaplatené, on vám ten rozpočet natiahne na taký, aký je potrebné. S týmto nie je problém. A toho sa obávam, že v postate dokonca ani nie tie peniaze, ktoré budú na účte, ale možno len fiktívne peniaze budú kryť v podstate krádež a zlodejstvo. My ešte keď, ak sa schváli tento zákon, tak nemôže to byť ešte aj opora v zákone, aby sme nemorálne konali a okrádali a oberali ľudí o vlastníctvo. To je úplne čosi, čosi hrozné.

    K tej sekte len chcem povedať toľko, áno, príznaky sekty sú v tom, že človek, nakoľko sa cíti slobodný, ak stráca slobodu, každá sekta je tým príznačná, ak strácaš slobodu, tak sa stávaš do istej miery naozaj sektárom. Ak ťa tlačí kdesi do niečoho. A tam je naozaj veľakrát príznačné, ako si to spomenul v tom rozhovore, že ak už nemáš dostatok peňazí, ktoré od teba chcú vyťahovať, tak budú od teba vyťahovať ten nehnuteľný majetok. A to je dom a pozemky.

  • Myslím si, že strácate súdnosť. Tento zákon, ktorý tuná je, resp. novela, nič nerieši. Ja sa vás ale spýtam, koľko bolo na Slovensku doteraz vyvlastnených vecí? Žilina, pokiaľ sa týka, čo zobral na seba bývalý predseda SNS Ján Slota. Nebol by to riešil, nikdy by KIA nebola stála, bola by stála v Poľsku. Bolo, aké množstvo bolo vyvlastnené na diaľnici? Páni, veď nerobme z toho cirkus! Veď územný plán každej dediny alebo každého mesta schvaľujú poslanci, schvaľuje ho vyšší územný celok. Buď dôjde k dohode, že tam bude priemyselná zóna, alebo tam bude individuálna výstavba.

    Ukážte mi, kde vo svete je to, čo my máme v zákone stavebnom? Územné konanie, stavebné konanie, vyjadrovanie, predlžovanie výstavby. Proste zreálnime sa a neviďme za všetkým proste čiernu dieru.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Hlina, chcete reagovať? Aj ja vám blahoželám k dnešným meninám, všetko dobré, nech sa vám darí. Zapnite pána poslanca Hlinu, ale poprosím vás, stlačte si trojku, aby, tak, nech sa páči.

  • Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem veľmi pekne všetkým, ktorí mi blahoželali, ja blahoželám môjmu menovcovi Alojzovi Přidalovi.

    Trošku mi je, nie že ľúto, ale to je také možno aj zaujímavé, že kolegovia zo SMER-u netlieskali, lebo ja by som aj, keby bolo Antona, zatlieskal, no ale nevadí, však taký je život, keď si myslíte, že sa týmto vypomstíte.

    Vážení kolegovia, mne by bolo ľúto zotrvať v tej pozícii, že ste SS. Hej, že ste sekta. A ja verím, že vy sa k tomu postavíte tak, jak sa máte, to znamená, budete sa tomu brániť. Naozaj by som bol rád, keby ste sa bránili tomu hroznému skonštatovaniu, že ste sektou. A možností máte niekoľko. Jednou, kde môžte začať, je, že či pán Flašík zavádza alebo nezavádza nový poriadok a že či to je v súlade s tým, čo vy tu prezentujete, alebo nie. Vážení kolegovia, nehnevajte sa, ale tento zákon je, ak ste to z toho môjho vystúpenia nie celkom zanalyzovali, tak je úplne zbytočné možno sa k tomu nejakým spôsobom vracať.

    Tu príde napríklad v utorok pani Zvolenská, ktorá donesie zákon, ktorý vy prijmete, ktorý zvýši hodnotu tej zdravotnej, tých zdravotných poisťovní, ktoré neskôr budete kupovať, a tí audítori musia zahrnúť do budúcich a do hodnoty tej zdravotnej poisťovne to ustanovenie, ktoré vy tu v utorok prijmete. To je organizovaný spôsob na okradnutie tohto štátu. Abo jak to mám ináč nazvať? Rozumiete?

    To je sekta, to je naozaj, to je niekde, ja nechcem byť tajomný, možno v pozadí, vy ste v tom nevinne, ja neverím, že tu ste podľa mňa niektorí z vás aj dobrí chlapi, hej, že niekto tam v zásade vie, že to cez vás môže doniesť. Donesie niečo, čo zvýši hodnotu niečoho, čo sa potom za štátne neskôr kúpi. To nesedí.

    Ďakujem pekne.

  • Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlásia páni poslanci Brocka, Hraško, Kuffa, Grečková, Senko, Hlina, Mikuš... Koho máme za Mikušom, až mi môžte... Simon, Matovič, Viskupič. Jedenásť pánov poslancov. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka, máte slovo.

  • To som ešte nerobil. Ďakujem pekne, dámy a páni, ale čo človek neurobí pre vlasť a pre dobro tých voličov...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Počkajte, počkajte chvíľku. Pán poslanec Hlina, máte procedurálny?

  • Reakcia poslanca.

  • Myslím si, že ste boli prihlásený ako ktorý - môžte to posunúť? Ja som vás čítala. Simon, Matovič, Viskupič. Dobre. Takže budete ako dvojka, pán poslanec Hlina, alebo... Chvíľočku, pán poslanec, aby sme to vyriešili. No mali ste sa správne prihlásiť, pán poslanec. Dobre. Dobre.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Ďakujem pekne. Požičal som si od oslávenca, od Alojza Přidala, jeho laptop, pretože začal som menovať počas rozpravy poslancov a primátorov SMER-u, ktorí by mali hájiť záujmy svojich obcí a miest, keď už teda sú aj starostami a primátormi popri poslancovaní v Národnej rade, a nechcel by som niekoho vynechať a videl som v sále pobehovať aj pána poslanca Ľubomíra Petráka. A keďže som si ťukol na Ľubomíra Petráka na internete a videl som, že on sa angažuje aj v ZMOS-e a plamennými rečami tam bráni záujmy samospráv, tak dovoľte, aby som jeden citát, ktorý si dovolím prečítať z jeho vystúpenia na jednom z posledných ZMOS-áckych snemov, z kontextu usudzujem, že to bolo vtedy, keď nebol SMER vo vláde, ale myslím si, že tie jeho slová platia, lebo to on povedal a dokonca zožal za to veľký potlesk na ZMOS-e. Dámy a páni, nebude to dlhé, len jeden odstavec:

    "Dámy a páni, odmietame dehonestáciu samosprávy. Uvedomujeme si zodpovednosť za chod štátu. Boli sme, sme a budeme zodpovednými volenými zástupcami občanov. Nechodíme s ochrankami ani nechceme s nimi chodiť len preto, že si niekto chce budovať imidž reformátora tým, že my máme za neho urobiť špinavú prácu." Potlesk obrovský na sneme. "Návrhy na financovanie samospráv", čiže on hovoril o financovaní samospráv a návrhu asi ministerstva financií, "sú neprijateľnou nehoráznosťou, ktorú musíme na pôde tohto snemu jednoznačne odmietnuť." Mi to pripomína tie komunistické snemy aj ten prejav. "Jedným dychom však musím povedať, že cudzie nechceme, ale svoje si nedáme a verím, že s týmto heslom odídeme aj zajtra z tohto snemu." Veľký potlesk. "Ďakujem."

    Ľubomír Petrák takto vystupoval na sneme, bránil záujmy samospráv. Dámy a páni, Ľubomír Petrák z Hurbanovej Novej Vsi, ale aj Dušan Bublavý, ešte tu pred chvíľkou sedel, to sú Častkovce, obec, ktorej je starostom, a mal by odmietnuť dehonestáciu samosprávy a nemal by chcieť vychytralosť štátu na úkor samosprávy. Nemal by robiť špinavú prácu, lebo za takéto postoje vám na ZMOS-e budú tlieskať. Ale keď teraz sa podpíšete alebo budete hlasovať za špinavú prácu tých vo vašom pozadí, ktorí chcú zarábať, zarábať na ľuďoch, na štáte, tak za toto vám ani na ZMOS-e, verím, ale ani voliči vo vašich obciach a mestách tlieskať nebudú.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Na vaše vystúpenie jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Novotný.

  • Ďakujem pekne. Myslím si, že k tomuto citátu asi netrebalo ani veľa čo povedať alebo veľa čo pripomínať, ale napriek tomu si dovolím možno jednu, dve poznámky.

    Naozaj, to, čo si všimol kolega pán poslanec Brocka, je jav, ktorý pozorujeme v Národnej rade. Kolegovia, ktorí sedia v poslaneckých laviciach SMER-u a sú zároveň primátori a starostovia, neprehovoria nič, keď sa okliešťujú právomoci samosprávy, keď sa okliešťujú právomoci volených zástupcov ľudí v mestách a obciach. Niekedy ma to trápi, priznám sa úprimne, dnes o tom hovoril aj niektorý z kolegov, myslím, že pán poslanec Simon, prečo nevystúpil pán poslanec Raši, ktorý je primátorom mesta Košíc a nehovorí o tom, prečo bude samospráva vylúčená z rozhodovania a vyjadrovania sa pri vyvlastňovaní, keď ide povedzme o investíciu, ktorá zabezpečí 300 pracovných miest. A veľmi správne sa tu evokuje súvislosť s tým, že by mohlo ísť aj o uránovú baňu v blízkosti mesta Košice. A tak by som mohol pokračovať ďalej, poznám Košice, žijem tam, ale myslím si, že to, čo prečítal pán poslanec Brocka, je pre to úplne charakteristické.

    Kolegovia poslanci zo SMER-u, keď sú v opozícii, takto rečnia. To kričia, to sa dovolávajú stredopravej vlády, aby dávala viac kompetencií a peňazí na obce. V podstate nič nevedia urobiť bez toho, aby na to dostali peniaze. Ale keď vládne SMER, vtedy tu potichučky sedia, poberajú dva platy, jeden poslanecký, jeden starostovský alebo primátorský, a čušia. Nepovedia nič. A to ma trošku naozaj mrzí.

    Ďakujem pekne.

  • Reakcia z pléna.

  • Pani poslankyňa, prosím kľud, nevykrikujte. S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Brocka.

  • Ďakujem pekne za súhlasnú reakciu. Ale chcel by som ešte na to dopovedať to, čo som nestihol povedať z rečníckeho pultu.

    Vyzývam tých primátorov a poslancov za stranu SMER, ktorých som nestihol vymenovať alebo som ich teda nespomenul, aby sa necítili dotknutí. Ale poprosím ich, keby zareagovali a prihlásili sa, že sú starosta, primátor za SMER a že s týmto návrhom súhlasia. Ja si myslím, že teraz je ten čas. A keďže ja som to nestihol, poprosím ich, keby sa prihlásili.

  • Nech sa páči, prosím ďalšieho prihláseného rečníka do rozpravy. Alojz Hlina nie je prítomný, stráca poradie. A nech sa páči, pán poslanec Hraško.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, ja som sa ku tomuto zákonu vyjadroval už v rozprave v prvom čítaní a nebol som sám, tak ako aj dnes diskusia k tomuto zákonu je skutočne bohatá a je vidno, že ten zákon stále nie je dobrý. Aj keď vidno, že na zákone sa popracovalo od minulej schôdze, riadnej schôdze, pretože tam pribudli niektoré pozmeňovacie návrhy, a teda nové body. Čo je chvályhodné. Vypustili sa vylučovacie spojky "alebo" z textu, čo je takisto pozitívne. Ostali tam už len čiarky. Pýtal som sa na názor aj právnikov, či je to už v súlade s tým, keď tam trebárs nie je písmeno "a", aby to teda bolo platné naozaj všetko dohromady. Takže je to správne, je to v poriadku. Takže aj ja som rád.

    Ale! Kolega Kondrót argumentoval na zopár oponentských rečníckych rozpráv tým, že doteraz platný zákon je taký, aký je, a že sa vylepšuje. No, on sa vylepšuje, ale opäť je tu polemická otázka: Pre koho? Pretože v pôvodnom platnom zákone je napísané v čl. I § 1 bod 2: "Významná investícia je stavba určená na výrobu, výskum a vývoj." A tieto slová "výroba, výskum a vývoj" už z tejto novely zákona vypadli. To znamená, že už investícia, ktorá má byť významná, nepotrebuje, aby sa tam vyrábalo, nebudeme ani potrebovať, aby sa tam robil výskum, prípadne nejaký vývoj. To znamená, že už to môže byť čokoľvek z oblasti nášho bytia, žitia, biznisu.

    No a teraz sa vrátim k niektorým tým poznámkam, ktoré tu už padli. Kasíno. Kasíno nie je ani výroba, ani výskum, ani vývoj. Ani areál určený pre potreby olympiády, či už tej plánovanej zimnej, nie je výroba, ani výskum, ani vývoj. Ani obchodné centrum nie je ani výroba, ani výskum, ani vývoj. Je pravda, že sa tam dokáže zamestnať zopár desiatok, možno aj stoviek ľudí. Môže to priniesť určité pracovné miesta. Ale je otázne, že či naša spoločnosť potrebuje mať megakasíno. Či ideme umožňovať niektorým, ktorí majú nadbytok financií, aby ich míňali pre niekoho, ktorý bude mať ešte viacej. Alebo nám treba zdehonestovať prírodu, lebo ideme vybudovať olympijský areál, ktorý, koniec koncov je otázne, že či bude vôbec využitý a či naozaj dospejeme do štádia, že budeme mať dostatok financií na to, aby sme tú olympiádu aj ufinancovali v tom konečnom štádiu. Nielen v štádiu príprav. A takisto aj obchodné centrum má svoju zamestnanosť, svoj účel. Ale myslím si, že v každom väčšom meste už je niekoľko takýchto obchodných centier. Takže je otázne, či má svoju relevanciu.

    Boli tu spomínané aj iné stavby. Áno, boli problémy pri výstavbe Kia. Rozmýšľam nad ďalším, nenapadá ma, pretože ostatné už išli celkom v pohode. Problém pod Kiou však bol ten, že niekto šikovný, ktorý vedel, že takáto investícia sa bude uskutočňovať na Slovensku, poskupoval lacno pozemky a potom očakával, že ich štát odkúpi za trhovú cenu. Toto sa však neudialo, lebo sa vymenila medzitým garnitúra a začali sa tam prestoje. Samozrejme, odďaľovala sa investícia a potom sa tuná vyskakovalo, že vtedy sa to nedotiahlo, treba spraviť toto, treba spraviť hento, treba vyvlastňovať. No, áno, potom už bolo treba už vyvlastňovať za istých okolností, a preto sa spravil aj takýto zákon. Ale teraz si myslím, že už takéto problémy nie sú. Pretože diaľnice máme naplánované, väčšina rýchlostných ciest je takisto naplánovaných a už tam nikto neskupuje pozemky, aby potom ich výhodne predal štátu. A okrem toho už sa zadefinovali podmienky, za ktorých sa tieto pozemky budú odkupovať.

    Takže je otázne, že či zmena pôvodného zákona v takomto znení má význam a pre koho má význam. Ktoré to majú byť tie stavby, ktoré majú zachrániť našu ekonomiku, majú byť trvalo udržateľné a majú poslúžiť občanom Slovenska? A tu sú práve tie pochybnosti, keďže tam nie je presne zadefinované, že z ktorej oblasti to má byť. Keby to malo byť z oblasti líniových stavieb, beriem. Možno niekde ešte môžu nastať takéto problémy. Ale nenapadá ma, z ktorej oblasti by ešte tak mohli byť neskutočne významné investície, ktoré sa nemôžu postaviť na pozemkoch, ktoré sú k dispozícii. To znamená, že niekto potrebuje postaviť niečo tam, kde to nie je úplne bežné. A tam sú práve problémy s občanmi, ktorí jednoducho nechcú opustiť svoje pozemky, svoju pôdu, svoje nehnuteľnosti, pretože možnože sa nachádzajú v krásnom lone prírody, možno sa nachádzajú mimo bežných zastavaných zón, mimo štandardného územia určeného na výstavbu. A tieto sú určené v územných plánoch. V územných plánoch obcí, miest, vyšších územných celkov. Áno, tieto schvaľujú poslanci. Samozrejme, aj medzi poslancami jednotlivých zastupiteľstiev je rôzne zastúpenie, preto sa opäť môže schváliť niečo, čo nie je po vôli úplne všetkým občanom. Ale väčšina poslancov, ktorá tam má väčšinu povedzme za niektorú stranu, to je jedno, či červenú, zelenú, fialovú, modrú, bledozelenú alebo inú, tak si to jednoducho schváli. A toto ohrozenie tu môže nastať nielen za súčasnej povedzme vlády, ale aj za mnohé ďalšie, ktoré potom prídu. Ja som argumentoval, že môže prísť úplne iná garnitúra možno ešte horších nejakých ľudí a potom nastanú tie problémy.

    Boli podané teda nejaké pozmeňováky, o ktorých som hovoril. Ale takisto bolo povedané o nich, už to hovorili niektorí kolegovia predrečníci, že opäť je tu polemika o tom, že či slúžia účelu, na ktorý sú napísané, alebo len slúžia na zalepenie očí, aby si tam človek nevšimol niektoré drobnosti, ktoré ale zásadným spôsobom môžu ovplyvniť potom celý proces. A tu nehovoríme už len o vyvlastňovaní, ale aj o následnej výstavbe. Sú tam podmienky, do jedného roka sa musí začať, do siedmich rokov musí byť uskutočnená investícia, ale v prípade, že nie, tak už to bolo povedané, že sa môže presunúť. Že síce môže dostať pokutu vo výške 15 % z pôvodnej investície, ale kto ju dostane? Firma, ktorá už je zbankrotovaná, skrachovaná, prehodená na nejakého bieleho koňa? No áno, pravdepodobne to takto môže byť. A to sú tie ohrozenia, to sú tie riziká v rámci tohto zákona.

    Áno, treba ten zákon nejakým spôsobom vylepšiť, pokiaľ skutočne sa jedná o investície, ktoré by mohli na Slovensko prísť a sú takého zásadného charakteru a nastávajú, alebo je pravdepodobné, že sa niekde vyskytnú problémy pri tom, že by túto investíciu nemali kde postaviť. Ale, naozaj, v súčasnej situácii si myslím, že je to dosť málo pravdepodobné, pretože priemyselných parkov, ktoré máme nachystané v mnohých mestách a obciach, sú prázdne. Tam sa dá stavať. Tam sú možnosti na investície. Prečo chce niekto zákon, ktorý umožní vyvlastňovať niekde úplne inde? A toto sú tie otázky, ktoré nás trápia a, žiaľ, nedostávame na ne odpovede.

    A teraz sa vrátim k tomu, že prečo je to teda predložené ako poslanecký návrh. Veď máte predsa vládu, ste jednofarební, nemáte tam nikoho iného, máte možnosť predkladať vládne návrhy zákona. Už to bolo takisto párkrát spomenuté. No, tento zákon asi nemôže ísť štandardnou cestou, pretože by musel byť podrobený štandardnému medzirezortnému pripomienkovému konaniu, vonkajšiemu pripomienkovému konaniu a tu by už bolo zahrnutých kopec pripomienok od ľudí, ktorí sa tomu viacej rozumejú, odborníkov z rôznych oblastí, ktorí by tam možno našli ešte viacej drobných detailov a nuansov, na ktoré sme neprišli ani my poslanci. Takže preto sa to predkladá ako poslanecký návrh, aby sa tento štandardný proces obišiel. Ja som to už hovoril aj v tom prvom čítaní. Takže naozaj je otázne, či aj tie zmeny, ktoré sa zapracovali do druhého čítania, sú v pohode.

    Okrem toho odstavec 2 hovoril teda o tom, že je to tá investícia, a odstavec 3 hovorí, aj ktorá iná významná investícia môže byť, ktorá nie je priamo na tom pozemku, ale je súvisiaca nejakým spôsobom so stavbou už postavenou. A teraz je otázne, že aká investícia to má byť. Dnes, si povedzme, ja už som to hovoril aj minule, dnes nie je problém 100-miliónovú investíciu v eurách spraviť do malej škatuľky, pretože stačí tam na, poviem to tak ľudovo, nasúkať počítačové technológie, ktoré dneska nie je problém, aby mali hodnotu 100 mil., plus sa postaví nejaká budova a máme investíciu za viac ako 100 mil. Ak ku tomu potom prifaríme ešte niečo a povieme, že toto s tým technologicky súvisí alebo logisticky a zrazu popri tom, popri malej budove vyrastie nejaký veľký megapark. Takže to je ďalšia záležitosť, ktorá mi ešte nie je jasná. Je polemická.

    No potom sú tu ešte investičné náklady, o ktorých sa hovorí, a to som už spomínal, vlastne technologické zariadenie, ktoré je tam napísané. Hovorím, to technologické zariadenie môže mať v rámci IT sféry naozaj vo veľmi malom priestorovom objeme veľkú hodnotu investície.

    No ak sa v tomto zákone vyskytujú pochybnosti, tak potom ten zákon nie je dobrý. Pretože zákon má hovoriť jednoznačne, jasne a zrozumiteľne. Nemá vytvárať pochybnosti, nemá vytvárať priestor pre to, aby sa dal interpretovať alebo interpretovať jednotlivé paragrafy iným spôsobom. No a preto si aj ja myslím, že aj keď napriek tomu, že sa popracovalo na tomto zákone, nie je pripravený dobre a zdieľam takisto názor mojich kolegov, aby sa o tomto zákone nerokovalo a skutočne išiel do vlády a radšej nech ho predloží vláda, ak skutočne máte záujem na tom, aby tento zákon bol dobrý a fungoval pre našu spoločnosť a priniesol našej spoločnosti také výhody, ktoré nám zvýšia zamestnanosť, prinesú ľuďom prácu a mohli sa ľudia o seba a o svoje rodiny dobre postarať. Urobte to. Potom zložím pred vami klobúk a poďakujem sa vám. Zatiaľ za tento zákon sa nemám poďakovať za čo.

  • Nech sa páči, do rozpravy ďalší prihlásený rečník pán poslanec Štefan Kuffa. Takže vrátim späť ešte, pán Kuffa, chvíľočku, že vraj nešlo technické zariadenie. Skúsili ste si vybrať kartu a vrátiť späť?

  • Reakcia poslanca.

  • Takže základ je vložiť kartu do zariadenia. Takže predsa len s faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Hraška.

    Pán poslanec Daniš.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Pán poslanec Hraško, ja chápem a úplne logicky by som povedal, ste kládol tie otázky, že tu sú určité pochybnosti, a ja preto chcem len zopár poznámok povedať k tejto problematike.

    Nemusíte zdieľať tieto moje názory, ale ja si osobne myslím, že vláda nikomu nechce siahnuť, siahnuť bezdôvodne na majetok. To je prvá poznámočka.

    Za druhé, musíme, ja myslím, že každý by privítal, každý jeden starosta, každý jeden primátor, keby práve v jeho regióne sa objavil nejaký investor so záujmom postaviť tak významnú investíciu, predsa 100 mil., to už čosi je, pravda, tá dáva možnosť, a vy ste stavbár, stavbárom ďalším, keďže je to stavebníctvo, má ten multiplikačný efekt, ďalším profesiám a, samozrejme, zamestnanec do ďalších rokov.

    Kolega Muňko už povedal, že každé mesto a väčšinou aj obce majú svoj územný plán a musia byť jasné zóny, to nechcem o tom hovoriť, takže môže sa postaviť investícia len tam, kde takáto investícia stáť môže. To je tretia poznámka.

    Viete, tá významná investícia, to o tom skutočne musí vláda rozhodnúť, že je vo verejnom záujme a ide o národohospodársky významnú stavbu. Čiže to je dôvera alebo nedôvera k vláde. Ja jej verím.

    V ďalšom, prosím vás pekne, chcem ešte povedať, že dnešný ten odbor výstavby a bytovej politiky, ktorý by mal rozhodnúť v štádiu územného konania a následne aj stavebného konania, to nie je konečné nejaké stanovisko. Tak isto platia nejaké možnosti opravných prostriedkov, či už je nadradený orgán, a v konečnom prípade vždy je tam súd. Čiže tam sú tie možnosti. Čiže žiaden úradníček v drese SMER-u na bývalom krajskom stavebnom úrade nemôže definitívne rozhodnúť.

  • S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Hraško.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem, kolega, aj za faktickú poznámku. Ja som v dnešnom mojom príspevku nehovoril o tom, že nejaký úradníček môže rozhodnúť o týchto veciach, hovoril to niekto iný, ale v poriadku.

    S veľa vecami, aj čo ste teraz povedali, takisto súhlasím, len ja som hovoril o jeden veci. My už máme dnes kopec priemyselných parkov pri mestách a obciach, ktoré už majú vysporiadané pozemky. To znamená, že ak by chcela prísť naozaj veľká investícia výrobného, vedeckovýskumného, vývojového charakteru, tak nie je problém. Absolútne nie je problém. Líniové stavby väčšinou už máme tiež vysporiadané, pretože sa doťahujú diaľnice, ktoré už sú naprojektované, naplánované, a takisto aj väčšina rýchlostných ciest, tých podstatných, ktoré potrebujeme.

    Ale tuná je otázka, že prečo potom nastáva takáto zmena zákona. Pre aký účel? Akých stavieb? Alebo čo ho vlastne potrebujeme, takýto zákon, teraz zmeniť, pokiaľ platil doteraz? Takže tuná je naozaj len otázka toho, že prečo sa to podáva takýto spôsobom, ak je to seriózny návrh, a prečo nastala zmena v tom, že už nie sú definované presne tie investície, ktoré tam majú byť. A to je potom to, čo sme hovorili, že tam môže byť to kasíno, obchodný dom, môže to byť ropovod cez Bratislavu, môžu to byť tie banské stavby. Ale pokiaľ sa banské stavby z toho vylúčia, čo pán predkladateľ hovoril, tak tým pádom je aspoň táto časť zažehnaná.

    Takže ja som hovoril o týchto rizikách, ktoré môžu vstúpiť do celého konania, a, samozrejme, kvôli tomu hovorím, že ten zákon nie je dotiahnutý do konca.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, so svojím príspevkom vystúpi pán poslanec Štefan Kuffa.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážený pán kolega predkladateľ, vážená kolegynka spravodajkyňa, milé kolegyne, kolegovia a takisto aj mládež hore na balkóne, tiež vítame mládežníkov výletníkov. Dúfam, že neprišli hľadať Tatry do Bratislavy, jak tu boli pred dvoma dňami s projektom Vysokých Tatier, tuná nájdete Dunaj, ale určite Tatry nie. Možno na nejakých, v nejakých galériách áno.

    Dovoľte mi niekoľko slov k navrhovanému zákonu. V úvode chcem hneď povedať, veď ja som to už avizoval aj v tom prvom čítaní, tento návrh zákona nemôžem podporiť a vo faktickej poznámke som teda prosil kolegov, aby to stiahli. Ale pripájam sa k predchádzajúcim kolegom, ktorí podávali v zmysle rokovacieho poriadku návrh na stiahnutie tohto zákona, a ja tiež teda sa pripájam k tomu, aby bol stiahnutý návrh tohto zákona, lebo ja si osobne myslím, že veľmi hrubým spôsobom zasahuje do vlastníckych práv. Títo mládežníci hore na balkóne ani netušia, čo sa dneska deje tuná v tomto parlamente. Ale ide aj o ich budúcnosť. Ide aj o ich budúcnosť, a to nie je len tá naša prítomnosť. Ono, viete, pozerať sa možno na nejaký dom alebo na nejaký pozemok, alebo na nejakú roľu, ako pán kolega Kondrót to spomenul, na Kysuciach, ktorá je zaradená, zarastená, tak ak nie je moja, tak k nej nemám žiaden citový vzťah, áno, je mi to ľavá, dve, je mi to úplne jedno. Ale kde prežiješ svoje detstvo, kde si videl svojich rodičov a starých rodičov, ktorí hospodárili, či už v tej vinici, alebo na tej roli, alebo bývali v tom dome, tak vytvára si každý človek taký osobný vzťah k tej pôde. To nie je hodnota majetku veľakrát. Tak ako tu kolega Dodo Hlina tuná spomínal, aj neviem koľké milióny môžte núkať za pozemok alebo za roľu, keď jednoducho pre vás má inú hodnotu, inú cenu. To nie je cena peňazí, to nie je cena a hodnota 100 mil. a to nemôže byť ani cena vytvorenia 300 pracovných miest. Áno, oceňujem, no tak neviem, či je to na ocenenie, lebo to v podstate sa dáva ešte voľný priestor na to rozhodnutie svojvoľné, ak mám teda tie peniaze a vyhliadnem si ten pozemok, ale ja nemôžem, nemôže byť cena ani vytvorenia 300 pracovných miest, aby som v podstate operoval tým, že ťa môžem obrať o tvoje vlastníctvo, o tvoj pozemok. Ak my budeme porušovať tieto základné práva a to je jedno zo základných práv, hovorím, je vlastniť, mať vlastníctvo, tak myslím si, že tento štát naozaj bude mať veľké problémy.

    Ja keď som tak nad tým uvažoval, nad týmto návrhom zákona, tak pri tých mojich úvahách napadla ma jedna skutočná udalosť, ktorá sa stala, môžte si ju pozrieť a môžte o nej možno polemizovať, mladým ľuďom to aj doporučujem, aby si to možno prečítali, je to Kniha kráľov. A tam je jeden nádherný príbeh, kde je izraelský kráľ Achab a jeho podriadený a poddaný Nabot. V antickej dobe alebo prehistorickej, alebo antickej dobe, tak to bolo tak, že v podstate ten kráľ a panovník, tak mu patrili nielen tie pozemky, ale aj tí ľudia a všetko. Ale cez to všetko tie vlastnícke práva sa rešpektovali. A kráľ Achab jednoducho tak sa raz tak pozerá zo svojho paláca a vidí pred sebou nádhernú vinicu. Tá vinica patrila jeho podriadenému alebo poddanému, patrila Nabotovi. A zatúžil po tejto vinici. A kráľ teda požiadal Nabota, aby mu tú vinicu predal, ale tento jeho poddaný Nabot tú vinicu predať nechcel, ale nechcel ju vymeniť ani za žiaden pozemok. Preňho mala oveľa väčšiu hodnotu. Čo sa stalo? Tým, že bol kráľom a mal Jezabel, to bola jeho manželka, teraz, ženy, sa neurazte, ale tak to je, tento príbeh, tak zosnovala také intrigy, cez ktoré v podstate falošne obžalovali toho Nabota a ukameňovali ho. Ukameňovali ho, zomrel. A zmocnil sa tejto vinice. Ale predchádza prorok, ktorý mu prorokuje, že "aj ty zomrieš rovnako ako tvoj služobník Nabot a psy budú lízať tvoju krv".

    Ja by som, no, viete, bude to veľmi silné prirovnanie, ale ani vláda, a ktorákoľvek, a pán, pán Kondrót to tuná aj spomenul, že teraz táto vláda je jednoliata a tá hrozba hrozí tuná, keď bude rôznorodá. Tak to bolo povedané. Hej, teda nebude taká jednoliata. No ja si dovolím povedať, že už najbližšie voľby a nebude jednoliata táto vláda. Aj keď by ľavica udržala túto moc, ale, a keby aj bola, tak ale naveky tu stále tuná nebude, že by bola jednoliata táto vláda. Teda sám ste pripustili túto hrozbu, že je tuná táto hrozba s týmto vyvlastňovaním.

    A je to krátkozraké, ak my sa pozeráme na zákon, ktorý teraz v tejto chvíli, lebo to nám pasuje a možno, ja už neviem, nechcem vidieť tam tie osobné nejaké tie záujmy, ale pripúšťam, že môžu byť. Skôr sa obávam tých žralokov, ktorí sú tu, títo investiční žraloci, a zneužijú túto situáciu.

    Ono dovtedy nič sa nedeje, kým sa to netýka teba a tvojich blízkych ľudí. Ale ak to prežiješ na vlastnej koži, oveľa ťažšie tieto veci a skutočnosti budeš prijímať. Neni to také jednoduché. Tvoje bohatstvo a 100-miliónový kapitál ťa neoprávňuje na to, aby si ty oberal druhého o jeho vlastníctvo. Vlastníctvo, ja som to tiež spomínal tuná, naozaj má byť posvätné a musí byť posvätné. My ak to vlastníctvo nebudeme rešpektovať, no tak začíname šliapať po základných ľudských právach. A to je čosi, čo si myslím, že si neželá nikto tuná z tohto parlamentu.

    Predmet zákona hneď vo svojom prvom paragrafe uvádza: "Tento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou, a postup orgánov štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o významnej investícii." Ja si dovolím povedať, že tento zákon upravuje, ako obrať ťa o vlastníctvo. Nie je to dobrý zákon. Už či si to, kolegovia, dáte povedať, alebo nedáte povedať.

    Môžme sa tuná možno smiať nad tým, ako kolega Matovič tuná spomínal čerešňový sad jeho starej mamy, a keď bol v plnom kvete a jednoducho prišiel traktorista, ktorý to povytrhával, a rástla tam burina. Áno, diali sa tuná tie skrivodlivosti. A keby tam boli aj zasiali tú kukuricu, takisto aj vinohrady sa takto vytrhali, rozorali sa, nikto sa nepýtal, nerešpektovali sa vlastnícke práva. Mnohé pozemky sa stratili, v úvodzovkách stratili, ten sa nemôže, samozrejme, stratiť, ale nikto sa nepýtal, že či ty súhlasíš s tým, že či ja tú stavbu môžem tam realizovať, alebo nemôžem. Jednoducho sa zrealizovala proti vôli vlastníkov.

    Hovorím, ten vlastnícky vzťah, to nie je len možno taký pohľad na toho človeka, že je mamonársky, nevie sa zrieknuť toho pozemku. To nie je hodnota peňazí. Lebo keby bol ten mamonársky, no tak teoreticky dá sa kúpiť všetko. Za peniaze kúpiš všetko, ako sa hovorí. Ale tie väzby, ktoré sú, a to, čo si ty prežil, to sa nedá kúpiť, to sa nedá ani predať. A preto veľakrát je to tak, že sa tieto pozemky a veľakrát tí vlastníci sa postavia a nechcú predať tento pozemok.

    V susednom Nemecku, tiež som počul prípad taký, kde dve obce, dve mestá mali spoločný investičný zámer a medzi tými obcami chceli realizovať takisto stavbu a vyhliadli si pozemok. Šli za vlastníkom, ale ten im ho nepredal. Nemohli zrealizovať ten svoj spoločný investičný zámer. Aj keď by sa to zdalo možno nejaký Aquapark, ktorý by mohol mať nejakú významnú, významnú, mohol by zohrávať významnú rolu možno na Kysuciach, tak ako ste to tuná spomínali, ale nemôže to byť za cenu pošliapavania ľudských práv a práv na vlastníctvo. To nemôže byť táto cena. Táto cena je privysoká a priveľká. Nerobme to.

    Ak prijmete tento zákon, myslím si, že aj toto vládnutie bude mať veľmi krátke trvanie, ja si dovolím takto zaprorokovať, nebude mať to trvácnosť, lebo naozaj šliapeme tuná po tých základných právach ľudí.

    Tak ako tu už bolo spomínané, tak naozaj ten kľúčový je tu § 117b, ak ide o uskutočnenie stavby diaľnice a rýchlostnej cesty alebo uskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného zákona, vykonáva pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného konania a stavebného konania obvodný úrad v sídle kraja. No to územné konanie, to už sme hovorili, to už sa to ohýbalo a to stavebné konanie sa pridáva k tomu. Doteraz, kým to bolo na obciach, ktoré rozhodovali v územnom a stavebnom konaní, po novom obce a mestá v podstate tieto kompetencie mať nebudú.

    Tiež si dovolím to tak ešte raz pripomenúť a možno aj zdôrazniť, že v tom pôvodnom znení zákona bolo uvedené, že musí ísť o stavbu, ktorá je určená na výrobu, výskum alebo vývoj. No a teraz podľa novej novely, alebo teda tejto navrhovanej novely už je len povedané a uvedené, že ide o stavbu, čiže akákoľvek stavba bez ohľadu na jej účel. Spomínali sme tu možné riziká, ktoré sú tuná. Ja sa obávam tiež týchto rizík a že tu megakasíno tu v tej Petržalke cez to všetko, že tí občania si to neželajú a keby sme urobili aj referendum v tejto celej našej krajine, dovolím si povedať, že väčšina občanov by s tým nesúhlasila, ale skrze tento zákon bude to možné ako realizovať. Áno. Uvidíme, možnože aspoň nejaké zmiernenie tu bude, že sa to nebude dotýkať, hej, táto investícia ťažby, možno zlata a uránu na Jahodnej pri Košiciach. Ale aj táto hrozba tuná je. A takisto aby občania rozhodovali vo svojom regióne, čo tam budú mať, čo nebudú mať. Pezinská skládka je toho živým príkladom. Tí občania jednoducho sa vzopreli a nechceli, aby sa smeti im hromadili rovno pred očami. A jednoducho teraz túto možnosť nebudú mať, lebo ani nebudú vedieť, že takéto investičné zámery sa tuná budú diať.

    Na záver chcem ešte pripomenúť to, že ani vláda, ani parlament nie je ten, nemáme túto, tú moc na to, aby sme to zneužívali. Teda tá moc nemôže byť použitá na to, aby sme niekoho oberali o tie vlastnícke práva. Nie je to možné.

    Tiež ma napadla tá vec, že aj u nás v regióne, keď sa pozriem, hej, a tak si len privriem oči a sú priemyselné parky, ktoré sú oplotené, svieti sa v noci tam a jednoducho sú prázdne. Možno jedna budova, ktorá pribudla za posledných nejakých desať rokov, alebo osem rokov. A jednoducho máme veľa takéhoto priestoru pripraveného na investičné zámery. Ja sa pýtam, prečo neprichádzajú títo investori? Azda je to nachystané pre konkrétnych investorov, ktorí predsa len to majú vyhliadnuté kdesi inde?

    Ja som Tatranec a dovolím sa vyjadriť aj k tej olympiáde v tých Tatrách. Myslím si, že mali by sme a táto krajina by mala veľký problém pripraviť sa naozaj na dôstojné olympijské hry. Pri tom všetkom, čo teraz tam máme v tých Tatrách, stále je to málo. A dovolím si povedať, že naozaj by to bol obrovský problém, aby sme také zimné olympijské hry dokázali, dokázali zrealizovať.

    Ja som zabudol kolegovi Dodovi Hlinovi, keďže ja ho oslovujem Dodo a je Alojz, tak sa tiež pripájam k tým gratuláciám a mu teda želám všetko dobré k jeho meninám. Nech ťa Boh žehná.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem. Pán poslanec, na vaše vystúpenie nie sú žiadne faktické poznámky.

    Poprosím, nech sa páči do rozpravy, pani spravodajkyňa Lea Grečková.

  • Pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som k prerokovanému návrhu zákona podala pozmeňujúci návrh. Môj pozmeňujúci návrh má štyri body. Týka sa zmeny názvu návrhu zákona, prechodných ustanovení a potom doplnení žiadosti a zároveň rozdelenia rozhodovacej právomoci vo veci významnej investície medzi príslušné ministerstvá podľa príslušného zákona.

    Návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:

    1. Názov návrhu zákona znie: "Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov".

    Odôvodnenie: Názov návrhu zákona je potrebné zmeniť v súvislosti s doplnením nových bodov noviel tak v čl. I, ako aj v čl. II návrhu zákona.

    2. V čl. I sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie: 3. Za § 2 sa vkladajú § 2a a § 2b, ktoré vrátane nadpisov znejú:

    "§ 2a

    Pôsobnosť orgánov štátnej správy

    Príslušné ministerstvo vykonáva pri predkladaní žiadosti podľa § 2b, vydávaní osvedčenia o významnej investícii podľa § 3, pri ukladaní sankcií podľa § 5a a výkone kontroly podľa § 5b pôsobnosť podľa osobitného predpisu1a)."

    Poznámka pod čiarou k odkazu 1a) znie: "1a) Zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov."

    "§ 2b

    Žiadosť

    (1) Žiadosť podáva podnik na príslušné ministerstvo.

    (2) Žiadateľ predloží v dvoch listinných vyhotoveniach a v elektronickej forme žiadosť príslušnému ministerstvu, ktorá obsahuje:

    a) identifikačné údaje podniku,

    b) plánovanú výšku finančných prostriedkov určených na realizáciu významnej investície podľa § 1 ods. 2 písm. a) v členení na jednotlivé roky realizácie stavby,

    c) označenie katastrálneho územia, v ktorom bude stavba uskutočňovaná, a požadovanú celkovú plochu výstavby v metroch štvorcových,

    d) podnikateľský zámer významnej investície,

    e) informácie o začatí realizácie stavby a predpokladaný termín skončenia realizácie stavby."

    Doterajšie body sa primerane prečíslujú.

    Zároveň žiadam vyňať na osobitné hlasovanie bod 4 zo spoločnej správy.

    Odôvodnenie: Navrhuje sa doplnenie ustanovenia procesného charakteru a zároveň rozdelenie rozhodovacej právomoci vo veci významnej investície medzi príslušné ministerstvá v rozsahu pôsobnosti, ktoré vykonávajú podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, rovnako ako aj doplnenie náležitostí žiadosti o posúdenie významnej investície.

    3. V čl. I sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie: 3. Za § 6 sa vkladá nový § 6a, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§ 6a

    Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. augusta 2013

    (1) Osvedčenia vydané do 31. júla 2013 zostávajú v platnosti podľa doterajších predpisov.

    (2) Konania začaté a neskončené do 31. júla 2013 sa dokončia podľa doterajších predpisov."

    Doterajšie body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Prechodné ustanovenia doplnené tretím bodom pozmeňujúceho návrhu reagujú na navrhovanú právnu úpravu a zabezpečujú plynulý prechod pri uplatňovaní dotknutých ustanovení zákona.

    4. V čl. II sa za bod 2 vkladá nový bod 3, ktorý znie: 3. Za § 140b sa vkladá nový § 142c, ktorý vrátane nadpisu znie:

    "§ 142c

    Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. augusta 2013

    Územné konania v súvislosti s uskutočňovaním stavby podľa § 117b začaté a neskončené do 31. júla 2013 sa dokončia podľa doterajších predpisov."

    Doterajšie body sa primerane prečíslujú.

    Odôvodnenie: Prechodné ustanovenie doplnené tretím bodom pozmeňujúceho návrhu reaguje na navrhovanú odlišnú úpravu územného konania a zmenu kompetentného orgánu na rozhodovanie v prvom stupni, vzhľadom na čo je potrebná úprava zákona umožňujúca plynulé dokončenie už prebiehajúcich konaní.

    O všetkých týchto bodoch žiadam hlasovať spoločne.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Ďalším do rozpravy prihláseným ústne je Ján Senko, nech sa páči.

  • Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, budem sa snažiť byť vo svojom vystúpení výstižný, vecný, konkrétny a stručný.

    Počas prvého čítania aj teraz v rámci druhého čítania boli prezentované isté pochybnosti vo vzťahu k predmetnému návrhu zákona, že by sa v jeho zmysle mohlo postupovať pri prípadnej ťažbe nerastného bohatstva. Konkrétne v Košiciach v Jahodnej či v prípade ťažby zlata v katastri mesta Detva alebo v Kremnici. Vzhľadom k tomu, že, vzhľadom k tomu s kolegom Richardom Rašim sme sa rozhodli a dovolíme si predložiť pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona, ktorým by sme tieto pochybnosti chceli vyvrátiť s tým, že samospráva by mala naďalej právo byť účastníkom v rozhodovacom procese v prípadoch, ktoré sa dotýkajú, v skratke povedané, banskej činnosti.

    Teraz si dovolím uviesť tento pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Richarda Rašiho a Jána Senka k návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, tzv. stavebný zákon, v znení neskorších predpisov, ktorý je k dispozícii ako tlač 465.

    Pozmeňovací návrh k čl. II 1. bodu. V § 117b sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie, citujem: "Ustanovenie predchádzajúcej vety sa nepoužije, ak je významnou investíciou podľa osobitného predpisu", odkaz na poznámku pod čiarou 10ja), "banská stavba, banské dielo alebo stavba súvisiaca s banskou činnosťou."

    Odôvodnenie: Pozmeňovací, pozmeňovací návrh, pozmeňovací návrh zabezpečuje ponechanie súčasného znenia stavebného zákona v prípade územného, ako aj stavebného konania týkajúceho sa banského diela alebo banskej stavby, ktoré boli vládou Slovenskej republiky uznané za významnú investíciu.

    Podľa predneseného návrhu tak o územnom rozhodnutí, o umiestnení banského diela alebo banskej stavby bude rozhodovať obec alebo stavebný úrad. Obec ako stavebný úrad, pardon. O stavebnom povolení bude rozhodovať vo vymedzených prípadoch špecializovaný stavebný úrad, obvodný banský úrad. Pri banských stavbách a banských dielach, ktoré stavebné povolenie nevyžadujú, bude obvodný banský úrad pri povoľovaní týchto stavieb postupovať podľa banského zákona č. 44/1988 Zb.

    Toľko náš pozmeňovací návrh. Dovolím si odovzdať spravodajkyni. Dúfam, že nájde podporu v pléne Národnej rady.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy je pán Martin Fecko, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán predkladateľ, pani spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, je nás tu síce pobiedne, ale, dobre, beriem. Stále tie piatky sú také, aké sú. A Slovensko je asi veľké, takže každý musí ísť po svojom.

    Nechcem to znovu nejako veľmi naťahovať. Pretože myslím, že už to odznelo aj v prvom, aj v teraz v druhom čítaní veľmi veľa, hlavne negatívnych, názorov na tento predložený, na túto predloženú novelu zákona, ktorá aj podľa môjho usúdenia nemala ísť poslaneckým návrhom. Mala sa zúčastniť klasického pripomienkového konania, pretože neverím, že by prešla v takomto rozsahu a v takomto znení, ako je momentálne predkladaná.

    Musím sa vrátiť do minulosti, nedá sa nič robiť. Pretože začiatkom 90. rokov mnoho občanov, a môžem povedať, státisíce občanov Slovenskej republiky si konečne vydýchlo, že to bezbrehé vyvlastňovanie, ktoré zažili za socializmu, ktoré bolo v halierových položkách, konečne prestane a že to vlastnícke právo, ktoré, chvalabohu, začala garantovať aj Ústava Slovenskej republiky ako novovzniknutého štátu. Občania v to vkladali veľkú nádej. Žiaľ, postupom rokov musím konštatovať ako občan tejto republiky, že to vlastnícke právo docenené neni v takýchto hodnotách, v takýchto vážnych, by som povedal, úlohách, ktoré má zohrávať v bežnom živote v iných štátoch a u nás sa stále po ňom šliape. Vlastnícke právo vyvolených je nad vlastníckym právom nevyvolených. Je to tak. Pokiaľ ste občan, ktorý máte iba tam nejaké podiely, nemáte peniaze, ale ste iba vlastník, máte smolu.

    Pýtam sa, to má byť zmysel ´89. roku? To má byť zmysel demokracie? K tomu sme sa chceli dopracovať, vážení kolegovia a kolegyne? A mne je to jedno, či tu bude vláda prvá, ľavá, modrá, fialová, to stále hovorím, mali by sme dať zadosť, aby ten vlastník, pokiaľ to vlastnícke právo má, a ja tvrdím, že prišiel k nemu normálnou, nie výpalníckou cestou, malo by mu byť priznané tak, ako si zaslúži.

    Už v prvom čítaní som kritizoval hlavne to znenie, ktoré hovorilo o, a je, musím povedať, aj v pôvodnom zákone, kde sa hovorí, že tou významnou investíciou môžu byť aj stavby, ktoré nespĺňajú to kritérium finančného obnosu, ale logisticky súvisia. No nehnevajte sa, myslím si, že aj vývoj ľudského myslenia na Slovensku podnikateľov predsa len napreduje a to logistické splynutie tej stavby, resp. jeho zastrešenie, má neobmedzené možnosti, hej. To má neobmedzené možnosti. Nehovorte mi, že nie.

  • Povedané so smiechom.

  • Pretože akonáhle, jak som povedal, pokiaľ poviem, že potrebujú tí robotníci topánky, tak logisticky mi to s tým súhlasí, s tou investíciou, a postavím tam továreň na topánky. Keď tam potrebujem postaviť, že by mali paradajky, tak postavíme tam fóliovníky - skleníky. Keď poviem, že tam potrebujeme mať energiu, postavme tam atómku. (Reakcia predkladateľa). Áno. Áno, jasné, jasné.

    Ale myslím si, že pokiaľ sa to deklaruje takto, tak tam by som to hlavne teraz, nehnevajte sa, ale pokiaľ tá vláda doterajšia, sme mali, by som povedal, viacfarebnú, v súčasnosti je jednofarebná. Ja nechcem vás vopred nejako zatracovať, kolegovia z vládnej strany, a hlavne vládu, ktorá momentálne tu je, ale nechcem sa toho dožiť, aby sme po nejakých troch rokoch konštatovali, že ako to dopadlo. Hoci, pán kolega, hovoríte, že neuletíte, áno, nechcem uletieť, chcem vám veriť, že to, čo hovoríte, je aj reálna vaša, by som povedal, že tá cieľová nejaká méta, ktorú chcete dosiahnuť. Ale predkladaním aj takýchto zákonov ma o tom veľmi neutvrdzujete v niektorých tých štádiách. A neviem si predstaviť, čo by sa tu mohlo stať, aby ste tie naše pripomienky, prídu sprava, zľava, zvrchu, zospodu, aby ste ich brali vážne.

    Ja napríklad som veľmi kvitoval, že tam bolo tých 300 zamestnancov, lebo každý hovorí, ide nám o tú zamestnanosť našich občanov, hej, že nemáme. Zrazu vy, ja som myslel, že ešte pritvrdíte, že keď to nebude 300, a skontrolujeme ho každý polrok, či ich tam má, alebo neviem čo ešte, ja si nechcem tu vymýšľať, ja som myslel, že toto ešte pritvrdíte. A vy ste to vyhodili! Veď tu ide ako kontra pre mňa, hej, však jako, hej? A tým pádom sa dostávame do všeobecných fráz - verejný záujem. No, definujte! Bol som na mnohých súdoch, kde tento verejný záujem som zistil, že nemáme zadefinovaný, akým spôsobom. A takéto všeobecné frázy, že, ja neviem, chceme mať zdravé životné prostredie. No chceme ho mať. Chceme žiť v dobrom štáte. No chceme, to je verejný záujem a to je veľmi široký pojem. To znamená, ten verejný záujem aj z tohto zákona proste môže sa vysvetľovať na milión päť spôsobov a nakoniec zistíte, že vlastne nemáme sa o čo oprieť.

    No a v pôvodnom zákone, ktorý, otvorene musím povedať, tá stodesať, devina, je veľmi krátky, neni to nejaký siahodlhý zákon a vyzerá, že tam sme napríklad mali, v tom paragrafe, teda v § 1 ods. 3, že sa to robilo s tou, že môže byť tá stavba, aj teda technologicko-logisticky súvisí a mali sme tam "alebo bude jej dodávateľom súčiastok, dielov a polotovarov pre finálne výrobky". To znamená, že zase sa to nejak viazalo, hej, že musí to byť aj s tým, hej, ďalšie. My sme to zase vyhodili, to znamená, zase je voľnejší priestor pre mňa, hej, alebo pre toho investora, čiže pre toho, ja hovorím, pre tých, ktorí proste chcú to, dá sa povedať, využiť.

    Takže, vážení, ja hovorím, nejak sa mi to nezdá, pretože začínam mať dojem, že aj pri dobrej myšlienke nakoniec sa to tak všetko nakoniec vyvŕbi, že sa tá dobrá myšlienka stratí z tohto návrhu.

    Poďme teda ďalej. Ja sa pýtam, keď bol tu aj spomenutý, myslím, že z úst pána Zsolta Simona, prečo prakticky ZMOS nejakým spôsobom, keď mu berieme tú kompetenciu, prečo sa nevyjadruje k tomuto. Žiaľ, no neviem, prečo teda sa nevyjadrujú, to už by museli byť oni, nechcem byť ich nejaký ich zástupca alebo ich hovorca. To už nech si vo svojom svedomí vyhodnotí. Ale ja sa pýtam, prečo potom vznikol ZOMOS, to je Združenie občanov miest a obcí Slovenska. To znamená, asi ten ZMOS nebol až tak pre tých občanov, by som povedal, transparentný, že ich zastupuje, že vznikol nejaký ZOMOS, teda nejaký v úvodzovkách, teda nechcem sa nikoho dotknúť a uraziť ho. Takže vyzerá, že, a tento už vôbec nemá nijaký dosah na debatu s týmto, čo viem. Takže, vážení, tu sa máme, tu by sme si mali uvedomiť, že prakticky my by sme mali byť zástupcami tej najširšej občianskej platformy, ktorá tu je. To znamená tých našich občanov, všeckých našich voličov. Takže aj vyjadrenie takejto organizácie možnože mi aj chýba, lebo tí občania budú v prvom rade trpieť, resp. mať z toho nejaké tie výhody, nevýhody.

    Ďalej chcem sa opýtať, nebol som tu, mnohí ste tu boli, niektorí ste tu už 10., 15., niektorí neviem koľký rok, ktoré volebné obdobie, ja sa pýtam, ja som to ešte nevidel, keď niekde to je, usmernite ma, budem veľmi rád, ja nie som vševed. Povedzte mi, ako boli vyhodnocované jednotlivé veľké investície, ktoré tu boli vložené do jednotlivých akcií, ktoré tu prebehli za tých 20 rokov, neviem za koľko, a ako sme sa z nich poučili? Čo sme povedali, že, ja neviem, vy ste boli zodpovední, poďme, nevyšlo to, do basy? Alebo čo sme povedali, urobili sme politickú zodpovednosť, že už nič z toho, lebo...? Povedzte mi, kde máme to vyhodnotenie? Ako sme sa poučili z tých neobsadených priemyselných parkov? Čo sme vlastne, ako sme vyvodili zodpovednosť, nezodpovednosť? Ako budeme vyvodzovať teraz, keď sa to nepodarí?

    Tak ako napríklad som mal pána Blanára, ktorý povedal, keď CVC-čka, ktoré sme tu, viete, ako tiež kritizovali, neviem koľko dní sme do nich búšili, a ja ho chcem chytiť za slovo, povedal, že pokiaľ sa to dokáže, že to nevyjde po roku, po pol, že dôjde k ústupu tých CVC-čiek, že normálne že to prehodnotíte a poviete áno. Tak ja čakám, že kedy príde to vyhodnotenie aj v tomto napríklad prípade. A myslím, že je to logické, však to je logický uzáver nejakých činností, hej. Predsa nemôžem povedať, že je to super a potom povieme nič, že všecko je okej, hoci máme tam stranu a neviem čo. To je, to sa tak nedá fungovať, viete, ako ani v tejto republike našej, nehnevajte sa. Takže ja by som teda chcel vidieť.

    A ďalšia vec, veď mne tu stále chýba ten cieľ. Mne stále chýba v tej našej republike cieľ. A pritom tu máme toľko výskumných ústavov kadejakých. Máme tu poradné, neviem aké tímy, všetko možné, ale cieľ mi tu chýba.

    Takže, vážení, ja by som bol veľmi rád, keby sme aj toto nejakým spôsobom vedeli vyhodnotiť, keď teda predpokladám, že tento zákon bude prijatý, lebo vieme, aká je konštelácia Národnej rady, aké sú tu počty a tá matematika nepustí, a preto ja by som bol veľmi rád, keby, apelujem na vás, poslanci vládnej strany SMER, aby ste možnože po nejakom tom období urobili vyhodnotenie. Možno aby ste boli čo najtransparentnejší, že, áno, my sa nebojíme pozrieť občanom do očí. Pretože momentálne mi to vyzerá tak, ako by sme sa báli vlastných občanov a voličov, a to aj kvôli tomu, že im nedáme možnosť pripomienkovať takýto podľa mňa závažný zákon, ktorý sa dotkne toho vlastníckeho práva.

    Ako som už povedal aj vo faktickej pripomienke, nerobme z toho vlastníckeho práva nejaké pofidérne, pofidérny pojem, pretože pokiaľ nedokážeme slovenského občana presvedčiť, že jeho najväčšie bohatstvo, ktoré tu má, je jeho zem, ktorú nemôžeš preniesť nikam, tak potom to bude veľmi ťažko. A vyzerá podľa doterajších skúseností, tých 20 rokov na to nestačilo. To znamená, 50 rokov socializmu spôsobilo, že viac-menej, alebo 40, to je jedno, spôsobilo, že 20 rokov nestačí, aby sa ten vlastnícky vzťah obnovil, aby sme sa za tú zem bili a aby sme jej dali zadosť aj pri konaniach, ktoré sú možnože vo verejnom záujme a v nejakých veľkých investíciách, a ten vlastník stále ťahá za kratší koniec.

    Hovorili sme tu aj o územných plánoch, že územný plán je vlastne to, ktoré povie, a to už je nepriestrelné, a tam sa to dá a nedá. Vážení, hovorte si, čo chcete, ja som bol účastníkom tiež mnohých územných konaní, ktoré fungovali, a keď si niekto povedal, že v tej roli v strede, kde bol poľnohospodársky lán taký že 30-hektárový, a si povedal, že tu postavím to a tam to bolo. Dal štúdiu, okamžite to bolo schválené a ideme. A neni problém. Viete, ako teraz nie že územný plán nám tu zastreší všetko, alebo teda to je strecha, cez ktorú nič neprepadne. Vážení, prepadne tak, že až-až.

    Mali sme veľkú polemiku s projektami pozemkových úprav, ktoré viac-menej tiež kolidovali, ako to územie má vyzerať v budúcnosti. Nechcem hovoriť, aké tam boli úniky informácií, aké tam boli ďalšie možné špekulácie s pozemkami, lebo to vlastníctvo pozemkov je veľmi lukratívne, tak to nebudeme si o tom hovoriť, to každý vie. A musím povedať, že ani ten projekt pozemkových úprav neni nejaký nepriestrelný, že by prakticky povedal, že sa to nedá. Dá sa to. Proste je to, je to všetko iba hranie sa na slovíčka a v reálnom výkone nám to v mnohých prípadoch neodchádza.

    Vážení, ja budem veľmi rád, keď, neviem síce prečo teraz, keď pán Senko tu predniesol pozmeňujúci návrh, sa týka iba tých banských nejakých zásahov do územia, prečo by sme to nemohli aj v iných, nejakých ďalších, ktoré by tu mohli byť. Pretože tie investície, ja neviem, možno tam vznikne nejaká, neviem, chemička alebo čo tam vznikne, hej, proste. A teraz ako? Hej. Vy rozhodnete, že tam bude nejaká chemická továreň, ktorá nám bude robiť tu nejaké geneticky modifikované, neviem čo, osivá alebo neviem čo, hej, a prakticky rozhodne o tom vláda, hej. Pretože ona si povie, že, áno, chceme to tam mať.

    No tak sa pýtam, tak, vážení, tak potom prečo iba tú banskú činnosť, že iné činnosti nás, by som povedal, alebo tých občanov nebudú ohrozovať na ich nejakom, by som povedal, v tom mierumilovnom žití v tom území, kde sa narodili a kde možno majú svoje korene 300-500-ročné? Iba kvôli tomu, že teraz tu máme vládu, ja neviem, jednostrannú, proste SMER - SD a vlastne oni rozhodli, že tam bude na ďalších 150 rokov nejaká chemická výroba, ktorá, žiaľ, je nejakým spôsobom deklarovaná. Áno, že ona to uzná, že ozaj je nejaká významná investícia. Vážení, to je u mňa, by som povedal, že občan až na nie že poslednom, na ďalekom mieste, ako ho zastupujeme, hej.

    Takže, vážení, ja by som bol veľmi rád, keby takýto pozmeňujúci návrh prišiel na rôzne činnosti a nie iba na to, na tú banskú činnosť, ktorá tu bola spomínaná. Pretože možnože je to aj apel alebo je to aj výsledok toho, že sa to už kritizovalo možnože v prvom čítaní a hneď som na to zareagoval. Takže asi tak.

    Vážení, nemám z toho dobrý pocit, poviem otvorene. Občania Slovenska, uvedomte si, že znovu to vyvlastňovacie konanie, ktoré, tá primeraná náhrada. Ja tvrdím, že primeraná náhrada je tá, s ktorou je vlastník spokojný. A môže mi tu hovoriť každý, čo chce. Keď raz ten vlastník povie, že "chcem pozemok a budem s ním spokojný", nech je ten pozemok. A zažil som to pri náhradných pozemkoch, ktoré sme dávali či už pri reštitúciách, alebo pri záhradkárskych osadách. Koľko ráz sme museli toho vlastníka, dá sa povedať, nie že lámať, ale dať mu šancu, nech si vyberie, z čoho to tam má.

    Takže, vážení, ja by som bol veľmi nerád, aby sme, keď už ten zákon bude prijatý, aby sme možnože po nejakom roku, dvoch, troch konštatovali, že koľko my tu máme zase nejakých odvolaní, koľko tu máme nejakých možno petícií, možnože aj v Štrasburgu súdov kvôli tomu, že bude dehonestované vlastnícke právo možnože aj týmto zákonom, ktorý sa tu prijme, novelou. Pretože vláda povie, že je to významná investícia a nikoho sa nebude pýta. A tá primeraná náhrada bude možno niekde vo hviezdach, s ktorou asi nebude spokojný. A tým pádom urobíme nie krok, ja hovorím, urobíme 5 krokov dozadu a budeme sa vracať do možnože kolektivizácie, resp. nejakého toho vyvlastňovania za smiešne peniaze, ktoré nemá nič spoločné s tým vlastníckym právom, ktoré by malo byť garantovateľné, nedotknuteľné a náhrada primeraná, s ktorou vlastník bude spokojný.

    Takže, nehnevajte sa, ja sa s týmto pozmeňujúcim návrhom nemôžem stotožniť, takže budem hlasovať proti. A dúfam, resp. dávam návrh, aby sa nepokračovalo v ďalšom konaní o tomto zákone, aby bol stiahnutý.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie pána poslanca je faktická poznámka pána Mičovského, nech sa páči.

  • Ďakujem, vážený pán podpredseda. Mne, Martin, pri tvojom vystúpení prišla na um jedna predstava a tá predstava je predstava futbalového rozhodcu, ktorý sa upískol a potom pocítil, že to upísknutie asi nebolo úplne fér, tak skúsil to napraviť a upískol sa opäť a potom opäť a už nevedel, kedy píska tak, aby napravil svoju chybu, a kedy píska dobre. Napadlo ma to v tej chvíli, keď si spomínal tú zvláštnu diferenciu medzi banskou činnosťou a inými činnosťami, ktoré môžu obyvateľom sa vskutku nepáčiť, a nejde o to, že sa im môžu nepáčiť, ale môžu ho reálne ohrozovať. A z toho mi teda tak vyplýva, že predkladatelia zákona si uvedomujú, že niektoré veci ozaj neboli odhadnuté, čo sa napokon stáva asi všetkým predkladateľom, a je to úplne v poriadku, že proces legislatívny sa musí vybrúsiť.

    Ale predsi len pri toľkých závažných poznámkach a toľkých významných opravách, ktoré tu zaznievajú, a toľkej kritike, ktorá, to zrejme to všetci cítime, nie je to kritika, kvôli tomu, aby sa opozícia vyrozprávala a všetko išlo ďalej, bolo by asi veľmi dobré, keby sa ten hlavný rozhodca zamyslel nad svojimi upísknutiami, povedal si, že tento zápas sa skrečuje a že sa zahrá na tejto zaujímavej pôde vo veci významného zákona zápas úplne nanovo. Myslím, že by to bolo fér voči obidvom stranám ihriska.

    Ďakujem.

  • Nech sa páči, Martin Fecko s reakciou.

  • Ďakujem pekne, pán kolega, za tvoju reakciu. Samozrejme, je to o tom zápase, ktorý sa tu hrá, a ako vlastne ten rozhodca vie si uznať možnože aj tú chybu, ktorú tam urobil. A ja viem, že tu nebudú mať asi nejakú audiotechniku, aby si to mohli znovu prehrať, ako to bude, a preto som apeloval na to proste, aby to vyhodnotenie tu bolo. Tých ich, reálneho výkonu toho, z tých prijatých zákonov, ktoré sú tu, aby sa z nich poučili a urobili príslušné nápravy, ktoré možnože budú trvať, žiaľ, aj niekoľko rokov. Ale, áno, je to o tom, takže vystihol si to presne. Ďakujem pekne.

  • Ďalším prihláseným do rozpravy je Jozef Mikuš, nech sa páči.

  • Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, neviem, či je to príznačné pre tento parlament, že malé novely, ktoré môžu spôsobovať obrovské dosahy na hospodárstvo tejto krajiny, sa prerokovávajú bez nejakého väčšieho záujmu aj poslancov, ale hlavne médií. Aj na reakciu mojich ostatných dvoch predrečníkov, teda predrečníka, ten, ktorý reagoval na faktickú poznámku, aj keď nezvyknem z tohto pultu hovoriť politicky, niekoľko viet musím povedať.

    Páni kolegovia, ktorí si myslíte, že sa tu niekto upískol, tak hovorím, táto vláda systematicky vie presne, čo robí, podporuje vybrané skupiny tých, na ktorých jej záleží, napríklad v zákone o obnoviteľných zdrojoch energie. Centralizuje rozhodovanie ohľadne štátnej moci alebo vykonávanie štátnej moci, napríklad zákon o verejnom obstaraní alebo zákon o štátnej správe, a včera sme mali, včera sme mali prerokovávanie zákona o usporiadaní miestnej štátnej správy. Vyvlastňuje súkromný majetok, boli sme toho svedkami už aj za prvej Ficovej vlády, pretože aj zisky zdravotných poisťovní sú súkromný majetok. A otázka viery, myslím, pán Daniš pred niekoľkými minútami, že on verí tejto vláde, no aj vtedy poslanci verili tej vláde. Dnes nás to stojí takmer 30 mil. eur. Táto vláda chce zlikvidovať pluralitu zdravotných poisťovní, to je opäť siahnutie na súkromný majetok. A dnes sme svedkami siahnutia na súkromné, resp. privátne, aj privátne, možno niektoré budú štátne, pozemky.

    Pomaly, potichu, plíživo táto vláda robí kroky, ktoré sa približujú k spôsobu výkonu štátnej moci pred rokom ´89 za socializmu. Tento zákon je ešte o to nebezpečnejší, že on jednak prejavuje sa tam alebo v ňom sa prejavuje ten princíp centralizmu a aj ten princíp vyvlastňovania. A ak tu niekto hovoril predtým, že hocikto a hocikde, tak, áno, po prijatí tohto návrhu zákona využitím inštitútu vyvlastňovania samo môže vyvlastniť hocikto, hocikde, hocikomu, hocikoľko z hľadiska metráže a teoreticky aj za hocikoľko z hľadiska peňazí. K tomu sa ešte dostanem.

    Bohužiaľ, vláda nemala odvahu prísť s týmto návrhom do parlamentu. Preto ho použila alebo využila poslancov, aby sa jednoducho tento návrh zákona neprerokoval v akomkoľvek pripomienkovom konaní. A dokonca ešte aj spôsob predkladania je asi taký, že pán predkladateľ, podpredseda výboru pre hospodárstvo, zdôvodňuje, a aj dnes sme boli toho svedkami, že vlastne nič sa nedeje, ten zákon je takmer ten istý, čo prijala druhá Dzurindova vláda. Áno, z hľadiska vyvlastňovania je ten inštitút takmer taký istý. Problém, ale zásadný problém a vlastne celá pointa tohto návrhu zákona je v možnosti využitia tohto inštitútu. Totiž v súčasne platnej novele, resp. v súčasne platnom zákone vyvlastňovať alebo o tom, že sa môže vyvlastňovať, rozhodne vláda, ale o všetkom ostatnom rozhoduje niekto iný ako vláda. Väčšinou sú to obce, samozrejme, aj regionálna samospráva a všetci tí, ktorí môžu pripomienkovať územné plány a stavebné konanie následne.

    A práve celá pointa tohto inštitútu, celá pointa tohto návrhu zákona je v možnosti využitia, využitia inštitútu vyvlastňovania podľa tohto zákona. To, že v pôvodnom návrhu novely bolo len územné konanie, spadne pod štátnu správu, to znamená pod toho občas, niekedy nazývaného gubernátora tu pri prerokovávaní zákona o umiestnení miestnej štátnej správy, že ten bude ten, ktorý bude zodpovedný za územné konanie. Dnes, aj keď fakticky to spraví jeho podriadený, ktorý bol donedávna krajský stavebný úrad. A jednoducho v druhom čítaní vo výbore prišiel kolega Kolesík s pozmeňujúcim návrhom, kde ešte aj stavebné konanie je pod kuratelou štátnej správy.

    Prečo je úplná zmena v možnosti využitia tohto inštitútu alebo tohto, tohto návrhu zákona po schválení tejto novely? Ak dnes nejaký veľký investor chcel na nejakom území niečo postaviť, mohol dosiahnuť to, že vyvlastnenie mu teoreticky mohla vlád odklepnúť podľa novely zákona, ale muselo prísť k dohode s miestnou samosprávou. Ak pán Muňko pred chvíľou povedal, že Kiu doniesol sem pán primátor Slota, no tak nie je to pravda. Kiu sem prinieslo ministerstvo hospodárstva, ale muselo spolupracovať s miestnou samosprávou mesta Žilina.

    Keď bude schválená táto novela a chcela by sem prísť nejaká Kia, pán Slota sa k tomu nebude ani vyjadrovať. Môže sa vyjadrovať, ale nebude, ako keby bol teraz primátor. Je účastník konania, ale nemôže, nemôže, ak sa štát rozhodne nejako, tak on ako primátor alebo akýkoľvek iný primátor, samozrejme, alebo starosta sa môže postaviť na mihalnice a jednoducho. Ak štát nebude chcieť, tak nebude brať ohľad na jeho názor. A v tom je nebezpečenstvo tejto novely. Ak dnes sa možný investor dohodne s niekým, kto presadí, že vo vláde prejde režim, tak je rozhodnuté.

    A k tej cene, ak vtedy ten dotyčný investor alebo za súčasne platného zákona chcel niekde stavať, musel stavať buď tam, kde bol schválený už územný plán, alebo mohol ísť mimo územných plánov, ale územný plán musela robiť samospráva, to znamená, majitelia pozemkov boli včas a dostatočne jasne informovaní o tom, čo sa ide diať na ich pozemkoch. A, samozrejme, mohli alebo nemuseli potom súhlasiť s cenou. A, samozrejme, aj v Kii, aj v iných a nielen v stavbách alebo investíciách, ktoré išli pod režimom vyvlastňovania, investori vykupovali za rôzne ceny na jednej alebo na jednej stavbe za rôzne ceny, ceny pozemkov.

    V dnešnej dobe, pán predkladateľ, spýtam sa, neviem, čo bude skôr. A otázka je, koho skôr to bude myšlienka, či je myšlienka niekoho, že idem niekde niečo stavať, alebo myšlienka, chcem využiť tieto pozemky, lebo sú lacné. Čiže čo bude skôr? To, že budeme riešiť územný plán alebo vôbec sa začne diskutovať o tom niekde tam na tej samospráve alebo u majiteľov pozemkov, alebo prvá myšlienka bude, že ja získam lacné pozemky a potom to, samozrejme, cez štátnych, cez štátnu mašinériu od vlády dole bez problémov, bez problémov vybavím a zrealizujem. Toto je nebezpečenstvo tejto novely.

    A poďme ďalej ešte, pretože to, akým spôsobom je táto novela pripravená, nedáva záruku, že aj dobrá myšlienka, dobrá myšlienka môže byť reálne dobre zrealizovaná. Spomíname si len nedávno, že vláda podpísala memorandum pre investora na východnom Slovensku a za pár dní, pár týždňov alebo pár mesiacov jednoducho zlyhal investor. No, vyvlastníme pozemky za lacný peniaz a investor zlyhá, bez ohľadu na to, či predá, nepredá, zaplatí pokutu, predá majetok. Zodpovedná samospráva, ktorá tiež prešla takýmito nuansami a chybami, zodpovedná samospráva, hlavne keď dostala kompetenciu stavebného úradu, tak väčšinu s investorom, keď je to jej pozemok, robí zmluvy o budúcej zmluve s tým, že prevod majetku sa prevádza reálne na kataster pri kolaudácii.

    Pán predkladateľ, len tak na úvahu, že dobrý nápad (zasmiatie sa rečníka), áno, možno v pripomienkovom konaní by ho bol niekto vzniesol a bol by zapracovaný v návrhu zákona. Ja len hovorím, že tento zákon je veľmi, veľmi účelový pre niekoho, to znamená niekoho, opäť niekoho, kto buď má záujem niekde niečo robiť, alebo má záujem kšeftovať s pozemkami, alebo, a to uznávam v dobrom úmysle, ak štát na verejnoprospešnú stavbu, ja neviem, budeme stavať nové letisko alebo novú vodnú, ja neviem, nejakú priehradu, alebo nejaké energetické dielo štátne, čo ešte môžme, keďže sme v Slovenských elektrárňach spolumajiteľ, tak, samozrejme, môže sa to využiť aj na, aj na dobré ciele.

    Preto si myslím, že tento návrh zákona nemal uzrieť vôbec svetlo sveta v takej podobe, v akej ho máme. A ak, tak určite ho mala predniesť do tohto parlamentu vláda Slovenskej republiky.

    Ďakujem pekne za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca je jedna faktická poznámka. Nech sa páči, Peter Osuský.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ako malý chlapec som trávieval prázdniny u starých rodičov v Liptovskom Svätom Mikuláši a samozrejme, že som s veľkou lásku ich trávieval v rodičovskej záhrade, ktorá bola starorodičovskou, a presne vzaté, prastarorodičovskou. Bola v držbe rodiny už od druhej polovice 19. storočia. A potom, po mnohých rokoch, sa stalo to, že bol vyhlásený verejný záujem nad vlastníctvo a na pozemku mala vzniknúť detská škôlka a potom ešte ďalšia verejnoprospešná stavba. Pravda je, že záhrada bola vyvlastnená, pravda je, že rodina dostala pomerne smiešne odškodné. Samozrejme, že bola vyvlastnená pod nátlakom a za vyhrážania sa, že bude vyvlastnená bez náhrady. Pravda je, že to tak skončilo, že nakoniec tá záhrada je vo vlastníctve rodiny, ktorej vtedajším nositeľom bol komunistický sudca miestneho súdu, ktorý, keďže sa tam nič z toho verejnoprospešného na tom veľkom kuse nepostavilo, si tú záhradu za smiešne peniaze odkúpil. Pravda je, že celý tento príbeh sa odohral v komunizme, v totalite. A samozrejme, že to nebol výrobný podnik, mala to byť len škôlka, ale napriek tomu to bola zlodejina.

    A teraz takáto zlodejina možno v oveľa väčšom alebo v rovnako traumatizujúcom hrozí i iným. Musím povedať, že je to na hranici ústavy, bežnej slušnosti a čohokoľvek, čo sme dúfali, že v novembri navždy skončilo.

  • Nech sa páči, s reakciou Jozef Mikuš.

  • Áno, pán kolega, máte absolútnu pravdu, tí komunisti vyvlastňovali, ale ten, kto si nedal zaplatiť tých sedemnásť alebo štyridsať halierov, či to bolo v 50. alebo 70. rokoch, tak sa mu jednoducho majetok neprepísal. A dodnes máme stavby nevysporiadané, hlavne to obce a mestá by vedeli povedať, ale aj župy, aj štát, samozrejme, kde máme školy, cesty postavené na súkromných pozemkoch. A neviem, či dožije najmladší poslanec v tejto sále času, kedy sa aspoň časť týchto pozemkov nejakým spôsobom vyrovná, teda štát sa vyrovná s tými majiteľmi pozemkov.

    Problém tohto zákona je ten, že to, čo ste spomínali, pán kolega Osuský, sa robilo za komunizmu. My sme v demokracii. To je úder. A pán Fecko keď spomínal, že niekde v strede v rolíku, na roli niekde vyrástla nejaká stavba. Áno, ale bolo to z hľadiska, na základe územného plánu, ktorú si spravila tá obec.

    Mne je skoro jedno, či v Detve sa bude ťažiť zlato, alebo sa ťažiť zlato nebude, ale budem bojovať v tejto sále za to, kým tu budem, aby si Detvania o tom rozhodli. A nie minister alebo nie niekto iný. To isté platí o všetkom. Ak občania chcú mať niečo v okolí svojej obce alebo vo svojej obci, nech si to rozhodnú. A ten, a konanie tohto územného plánu, nemyslím si, aj ako si hovoril, že sa robí tak alebo tak. Ten územný plán má svoje pravidlá a tie pripomienky sa zohľadňujú a musia sa zohľadňovať. A hlavne, nerozhoduje o tom jeden človek. Rozhoduje o tom zbor poslancov, ktorí tam žijú v tej obci. A oni keď sa rozhodnú, tak pravdepodobne asi nechcú tej obci zle. A nemyslím si, že z tých mnoho, mnoho územných plánov bolo nejakých problematických, možno na jednej ruke.

  • Ďalším poslancom prihláseným do rozpravy je Zsolt Simon, nevidím ho tu.

    Nech sa páči, Igor Matovič.

  • Vážený pán predsedajúci, pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, chcem by som ešte raz zdôrazniť, alebo najprv teda by som tak so zadosťučinením konštatovať, že som rád, že teda tí poslanci, ktorí ma vo veľkom kritizovali po mojom vystúpení ráno, že o čom to tu táram, že vlastne však už mesiac tu všetci hovoria, že nič nové som neobjavil, však už mesiac všetci vieme, že to je problém, že sa územné konanie presúva z obcí na krajský úrad, a ja som opakovane upozorňoval, že tu je stavebné konanie, nie územné konanie, pán Hlina, tak som rád, že uznali, že sa mýlili a že si problematiku doštudovali. Čiže to, čo som ráno hovoril, kde som upriamoval pozornosť vás, opozičných poslancov, že sústreďme sa na tento moment, kde sa úplne zbavujú obce, mestá kompetencií aj v stavebnom konaní, tak to je ten najväčší problém tejto novely a de facto sa to v novele nenachádza, ale teda v tej spoločnej správe.

    Postrehol som medzičasom teda aj pozmeňovák, ktorým si Košičania, asi teda primátor Raši, nechce si zbytočne skomplikovať svoju pozíciu v Košiciach, kde si chránia a teda vylučujú nejaké banské stavby, aby sa to banských stavieb netýkalo, čiže aby urán na Jahodnej, či čo tam malo byť, aby asi teda nemohol byť. Ale vôbec sa to netýka megakasína, alebo naďalej sa ten návrh zákona týka megakasína v Bratislave, naďalej sa týka ropovodu v Bratislave, naďalej sa týka akéhokoľvek obchodného centra kdekoľvek, na ktoromkoľvek pozemku, ktorý si investor vyberie, naďalej sa to týka verejného domu, ktorý som tu ráno s vaším pohoršením spomínal, že si niekto povie, že tam a tam a tam si bude chcieť postaviť obchodné centrum s masážami, s bowlingom, s kasínom, samozrejme, prostitútky budú pri tom, takže tohoto sa to vôbec netýka.

    Čiže očakával by som od vás, že aj takýto pozmeňováčik z dielne SMER-u ako samokontrola nejako vybehne. A takisto by som očakával ako samoopravný nejaký mechanizmus, že sa pozriete na to, akým spôsobom sankcionujete tých investorov, ktorí nepostavia tú významnú stavbu. A aby ste sa pozreli na to, keď to nie je vaším úmyslom, samozrejme, že tam takú dieru naschvál chcete nechať, a ak ju tam naozaj nechcete nechať a ak to myslíte úprimne, tak nemôžete dopustiť systém, že niekto proklamuje úmysel postaviť významnú stavbu, vláda koná, de facto vyvlastní cez svojho nominanta na krajskom úrade. Niekto ten, ktorý nie s čistým úmyslom takýmto spôsobom získal pozemok, ktorý patril niekomu inému, za dobrý peniaz, potom tento pozemok prevedie na druhú firmu spriatelenú a nechá vládu, nech sankcionuje pôvodnú firmu, ktorá žiadala o pozemok, ale ktorá, bohužiaľ, medzičasom už nemá žiadny majetok. Máte tam obrovskú dieru. A tak, ako som vám to hovoril v prvom vystúpení, hovorím vám to, pán Kondrót, aj teraz, aj keď vtedy ste reagovali, že teda hľadám cestičky, ako čo okradnúť, podviesť a podobne. Nie, ja vás upozorňujem na to, že máte chybu v zákone. A ak zákonodarca si prácu robí dobre, nesmie vytvárať korupčné prostredie alebo prostredie, kde môže byť štát okradnutý. A tu ani nejde o ten anonymný štát, ale prostredie, kde môže prísť súkromník o svoj vlastný pozemok a môže byť vlastne súčasťou podvodu, že o pozemok príde, ale nakoniec na tom pozemku bude postavené úplne niečo iné, čo vôbec nebolo ani v tom návrhu na určenie významnej stavby zo strany vlády. Čiže máte tam túto dieru, opravte si ju, prosím vás.

    Predpokladám, že rozprava by sa mohla natiahnuť do utorka, hlasovanie určite bude v utorok, takže vy môžete potom asi aj otvoriť alebo požiadať o otvorenie rozpravy. Myslím si, že tým, že by ste dali návrh na opravu tejto chyby, by ste ukázali, že vám nejde o to, aby táto chyba v tom zákone bola. Ak návrh na to nedáte, je dôvodné a môžem sa dôvodne domnievať, že je to vaším úmyslom, aby ste takúto chybu tam dali, že je vaším úmyslom sa dostať k nejakým konkrétne vytypovaným pozemkom pod rúškom akože významných investícií a v skutočnosti potom tie pozemky previesť na nejakého iného.

    Ešte raz by som chcel zopakovať, že je zvrátené, ak tu zrazu niekto si ide uzurpovať moc alebo sa opil mocou až do takého rozsahu, že si ide de facto, možno aj cez svojich sponzorov, možno cez spriaznené firmy, cez kamarátov, známych, ukázať na pozemok, ktorý sa mu páči, tento vyvlastniť a použiť ho vlastne na akýkoľvek účel bez toho, aby sa pýtal občana, pôvodného majiteľa, či s tým súhlasí, alebo nesúhlasí. Je zvrátené, že takýmto pokútnym, zákerným, nenápadným spôsobom cez spoločnú správu, cez pozmeňováčik, dvojslovný, konkrétne v tejto veci, beriete obciam a mestám možnosť konať v stavebnom konaní. Je to na hanbu, čo robíte.

    Hovoríte tu o sociálnom dialógu, hovoríte tu o rade sociálneho, neviem, jak to máte pomaly, zmieru všeobjímajúceho, hovoríte o tom, ako si dobre vychádzate s obcami a so samosprávami, sám som bol na výročnom sneme ZMOS v Nitre, kde teda váš premiér alebo váš predseda strany rečnil o tom, ako dobre, ako ústretovo, ako všetko, čo s obcami chcú urobiť, ako si prerokujú, nič nerobia bez toho, aby nastal dialóg, a ja verím tomu, že túto vec ste s obcami, nie že verím tomu, ale viem o tom, túto vec ste s obcami vôbec nepreberali. Iba teraz pán kolega Kondrót si zobral na svoju hlavu špinavú prácu, ktorú chce strana SMER urobiť, vláda, ktorú chce urobiť a vykonávajú. Ste žoldnier, pán poslanec Kondrót, cenu by som chcel poznať vašej práce.

    To, čo robíte, nie je v súlade so sociálnym dialógom, nie je v súlade s vecným dialógom, férovým prístupom k samosprávam, nie je v súlade so sociálnym cítením, ktoré máte rovno v názve, je to praktika hlbokého komunizmu polovičky minulého storočia. Vtedy takýmto spôsobom pristupovali komunisti k ľuďom, vtedy takto pristupovali k vlastníctvu, k našim pozemkom, vtedy komunisti na ústredných orgánoch si prstom ukazovali, čo sa im páči a čo bude družstevné alebo čo bude štátne. Ak takéto Slovensko chcete urobiť, ja urobím všetko pre to, aby takéto Slovensko nebolo.

    Aj preto zajtra robíme na pozemku vášho predsedu vlády, predsedu vašej strany, robíme protestnú stanovačku. Na jeden deň mu chceme dať pocítiť na vlastnej koži, aké to je, keď si niekto privlastní jeho súkromný majetok. My to urobíme na jeden jediný deň, žiadnu škodu mu tam nespáchame, skôr naopak, včera sme mu so Števom Kuffom tú dvojmetrovú burinu, čo tam mal, pokosili, aby sme mali priestor na stany. Čiže sme mu de facto pomohli, ničím mu neublížime, protestne si tam zajtra v noci postavíme stany a budeme stanovať na jeho pozemku, aby za tú jednu noc mohol na vlastnej koži pocítiť, aké to je, keď si niekto privlastní niečo, čo mu nepatrí.

    Pevne verím, že keď sa Robert Fico zobudí, uzná, že páchate zverstvo, uzná, že až takto hlboko klesnúť nemôžete, a v nedeľu ráno dostanete SMS-ku, aby ste tento návrh zákona stiahli. Ak to náhodou neurobíte, tak chcel by som dať návrh na to, aby sme v návrhu o tomto zákone nepokračovali, pre pani spravodajkyňu, aby sme možno aspoň takýmto posledným krokom mohli sa ako opozícia k tomuto zvrátenému návrhu zákona vyjadriť.

    Každého z vás, kto si súkromné vlastníctvo cti a kto si nemyslí, že takto vulgárne by sme mali pristupovať k súkromným vlastníkom, že ráno otvorí okno na okenici a vidí, že mu behá už bager po ulici alebo po jeho pozemku, tak na protestnú stanovačku na Ficovom pozemku, samozrejme, pozývam. Pozvánka je na Facebooku pod názvom "Stanovačka u Fica".

  • Na vystúpenie pána poslanca sú tri faktické poznámky. Nech sa páči, Július Brocka.

  • Ďakujem pekne. Keď tu minister Malatinský na konci roka predkladal novelu zákona o obnoviteľných zdrojoch, prišli sme na to z opozície, že ide o kšeft, 300-400-miliónový kšeft pre sponzorov SMER-u. Vykričali sme to a SMER stiahol ten návrh, alebo ho prerobil tak, že tento kšeft sa neuskutočnil.

    Teraz, do tejto chvíle, som nevedel, o čo vlastne ide, naozaj. Ide o rýchlejšiu výstavbu diaľnic na Slovensku alebo ide o zastavanie národných parkov? Ja som nebol na tom prvom rannom vystúpení kolegu Matoviča, ale teraz po jeho vystúpení sa mi vyjasnilo.

    Dámy a páni, to je o megakasíne, áno, SMER vracia do hry megakasíno a vás starostov a primátorov za SMER namočili do tejto špinavej hry! Je to jasné! Smeráci chcú, aby na Slovensku bolo megakasíno, to, čo už chceli v prvej Ficovej vláde a ľudia na Slovensku im v tom zabránili.

    Pán kolega Matovič, nie že v nedeľu výzvu Ficovi, ja dávam teraz výzvu Robertovi Ficovi, ten návrh treba okamžite stiahnuť! Vy ak chcete búrku na Slovensku, tak ju budete mať! Proste megakasíno na Slovensku nesmie byť, ľudia vám to dali jasne najavo a vy sa o to znovu pokúšate. Čiže megakasíno, to je problém, tam sú tie prachy schované, tie špinavé prachy, ktoré chcete, aj tie pracovné miesta, ktoré chcete na Slovensku vytvárať na biede ľudí! Čiže megakasíno, nie diaľnice!

  • S ďalšou faktickou Štefan Kuffa.

  • Ďakujem za slovo. To nebude len megakasíno v Petržalke, to bude aj ten ropovod, možno ten, ktorý, už nikto o ňom nebude hovoriť.

    Ale ja budem hovoriť o tej vinici, tá je symbolická, lebo náš pán premiér má vinicu. Ja som sa včera tam oháňal tou kosou, nebolo to také jednoduché, pokosiť tú burinu tam. A ja som to tak odhadoval aj na tie dve hodiny, čo sa kolegovi zdalo, že príliš dlho budeme 8 árov kosiť, ale je to fuška takto pokosiť.

    Ale vrátim sa späť k tomu symbolu - a vtedy som sa práve tak aj zamyslel, tak biblicky - z Knihy kráľov. Ten Achab a Nabot, ja som to spomínal. Achab, keď sa pozrel zo svojho paláca a videl Nabotovu vinicu, zatúžil po nej, poviem, krvilačne po nej zatúžil. Prečo krvilačne? Lebo ho pripravila aj o život. Pripravila o život a zmocnil sa tejto vinice.

    Táto vláda sa chce správať takto krvilačne? To by bolo hrozné úplne. A keď naozaj, keď sa táto vláda takto bude správať, tak zabije túto demokraciu. A keď zabije túto demokraciu, padne táto vláda, toto bude nasledovať. Toto ja si dovolím naozaj aj povedať, že naozaj padne táto vláda, lebo keď my budeme po základných ľudských právach tuná šliapať, tak to je čosi nehorázne.

    Naozaj ten podnet na ten Ústavný súd, ja budem jeden z tých, ktorý to bude aj iniciovať, aj dám ten podpis, ak by sme prijali tento zákon. Bolo by to čosi skutočne nehorázne, návrat do totality. To hádam nikto na tomto Slovensku nechce.

    Všetkých aj poslancov vyzývam k tomu, aby pri hlasovaní, ak vôbec k nemu dôjde, k tomu hlasovaniu, aby hlasovali proti návrhu tohto zákona. Aj kolegov zo SMER-u k tomu vyzývam. Samozrejme, môžte sa z toho smiať, že či tá moja výzva padne na úrodnú pôdu, alebo nie. Nerobte to, lebo šliapeme po ľudskej dôstojnosti a po ľudských právach.

    Ďakujem.

  • S ďalšou faktickou Helena Mezenská.

  • Počas celej rozpravy, ale hlavne teraz vo vašom príspevku, pán poslanec Matovič, som si uvedomila, že jediným správnym riešením, ako sa vysporiadať s týmto predloženým zákonom, je stiahnuť ho, nepokračovať ďalej v rokovaní. A to preto, že práve na tomto zákone, tak ako pri zákone o obnoviteľných zdrojoch, demonštrujete silu tejto vlády a vládnej strany, ktorá však nespočíva v nastolení poriadku, v posilnení demokratických zložiek rozhodovania na úrovni obecných samospráv, v nastolení sociálneho zmieru vo vytváraní transparentnej, riadnej hospodárskej politiky, ani uceleného územnoplánovacieho konceptu, ale sila tejto vlády a tejto vládnej strany spočíva v schopnosti a v miere zneužívať túto moc.

    Ako som povedala, tento zákon procedúrou, formou, ale aj obsahom je veľmi príbuzný tomu, čo sme tu vypratávali v januári. Preto ešte raz chcem zdôrazniť, ak do utorka máme čas, dajte si čas na to, aby ste premysleli, či pre tento zákon naozaj nie je jediná správna cesta, ako ho stiahnuť.

  • Nech sa páči, s reakciou Igor Matovič.

  • Pán kolega Brocka, áno, ide o megakasíno, ale, bohužiaľ, nielen o megakasíno, ale tu ide o zmenu paradigmy, o zmenu princípu. Pri tom megakasíne, to bolo práve o tom, že tí jednoducho sa, tí ľudia sa mohli nejakým spôsobom proti tomu postaviť, primátor mohol naložiť do gatí a povedať, že, hops, voči takémuto tlaku verejnosti on sa nepostaví, lebo, áno, stavebné konanie, hlavné stavebné konanie, lebo to územné je, povedzme si, že omnoho menšiu váhu má jak to stavebné. To stavebné je tá definitívna pečiatka, kedy tú búdu postaviť môžete.

    Ale to stavebné konanie stále bolo vlastne v rukách príslušnej, príslušného mesta, obce a takýmto spôsobom ľudia mohli cez svojho zvoleného starostu, primátora vyvíjať vlastne tlak a zastaviť nejakú zvrátenosť, ktorá by sa tam diala. Ale tým návrhom zákona vlastne, nie že teda tou novelou, a nie tou novelou, ale tým zákerným pozmeňováčikom, ktorý bol daný cez výbor, ktorý je v spoločnej správe, cez tie dve slová a jednu predložku sa mení úplne paradigma. Už sa nikto nebude pýtať ľudí, už jednoducho to bude z rozhodnutia úradníka, straníckeho nominanta, šéfa krajského stavebného úradu alebo teda stavebného úradu v sídle kraja a ten si rozhodne o čomkoľvek. Nie o megakasíne v tom jednom, v Petržalke, ale o desiatich, kdekoľvek, na akomkoľvek mieste. Tak ako som ja hovoril, keď sa rozhodne niekto, nejaký zvrátený úchyl, že chce mať najväčší bordel v strednej Európe akurát v kresťanskej Orave, tak ho tam bude mať. Jednoducho príde, príde...

  • Reakcia z pléna.

  • Kolegyni zo SMER-u tu vadí, že veci pomenúvam pravým slovom. Áno, na základe tohto zákonu, keď si nejaký sponzor SMER-u povie, že chce mať najväčší bordel v kresťanskej Orave, tak ho tam bude mať. Ukáže prstom a vláda to schváli, lebo to bude akože vo verejnom záujme.

  • Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán kolega Jozef Viskupič, nevidím ho tu.

    Nasleduje Alojz Hlina, nech sa páči.

  • Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som už v zásade aj rozmýšľal, že sa stiahnem, ale predsa len naozaj veľmi krátko možno aj vyprovokovaný nejakým updatom.

    Ak je paradigma to, že sa doplní "stavebné konanie" a predložka "a", to je trošku nepochopenie. Stavebné konanie je už len konanie, ktoré, pri tom sa nerozhoduje, ktoré sa vykonáva. Ja neviem, jak to mám jednoducho povedať. Keď niečo občania nechcú, tak cez svojich zástupcov to môžu v územnom rozhodnutí vyjadriť. Stavebné konanie je o tom, že či tá tehla, či dodávatelia sú, či TZB a neviem čo, požiarnici, či to má požiarne, únikové východy, dopravná situácia, viete, to už je výkonová zložka. Čiže to je, to, že si to tam dali, je o tom, že aby im to zjednodušili a vôbec to nie je žiadna paradigma. To s paradigmou nemá vôbec nič spoločné.

    Ale niekedy možno rozmýšľam, že či aj zmyslom je nevyhrať, niekedy možno aj konanie niekoho vedie tým smerom, že v konečnom dôsledku nevyhrá, lebo iba utvrdí tých ľudí v tom, že teda "a na ten just".

    Nebudem vyhodnocovať nejaké konanie, ktoré bude alebo nebude, ale aj to niekedy môže spôsobiť, že niekedy a obzvlášť teraz, keď niekto urobil a prekročil ten rámec, ktorý by sa v zásade prekročiť nemal. Ja už len budem držať palce kolegom, že ak by ich náhodou z tej záhrady ťahali policajti, čo nebudú, lebo však to bolo brutálne odignorované, ale keby ich náhodou a keby im, sa tuná Števovi, môjmu kamarátovi, ušla jedna obuškom, tak ja nebudem, tak ako kolega, tu hovoriť o práve, lebo v tomto prípade bolo právo niekoho asi porušené, kdežto v inom prípade by sme mohli o tom úspešne diskutovať. No.

    Ale, hovorím, nechcem, aby to na piatok, už v zásade to už nikoho netrápi tu, to už len taká voľná úvaha, že ak definujeme cieľ, tak k cieľu sú nejaké metódy a prostriedky, jak sa k nemu dopracovať. Mám pocit, že nie sme ďaleko k tomu, aby sme definovali cieľ, ale vyhodnocujem kontraproduktívne niektoré procesy, ktoré v zásade, i keď zdá sa, že sila je obrovská aj napriek povedanému, že nepustia, hej, ale paradoxne niektoré veci môžu len utvrdiť v tom a že na ten just nepustia, hej, alebo na dokazovanie si toho, čo v konečnom dôsledku toho, koho to skutočne trápi a koho skutočne bude trápiť tento zákon, bude ten človek, ktorý sa ráno zobudí a zistí, že sa zrovna na ten jeho pozemok alebo na nejakú jeho časť pozemku niekto zafokusoval a ide sa stať štátnym záujmom.

    Takže čo k tomu ešte povedať? Nechcem sa opakovať. Vážení kolegovia, pre mňa a z môjho pohľadu je, môže toto byť len ďalším krokom k nastoľovaniu toho, čo možno nedopatrením alebo vedomím si toho, že to nikdy neuzrie svetlo sveta, v nastoľovaní nového poriadku, tak ho teda nastoľujte. Otázka stojí teda, že či tento sektársky prístup v tejto krajine vám ľudia budú ešte tolerovať, ako dlho vám ho budú tolerovať, prípadne či nezvážia, že už je ho, toho naozaj veľa. A zdá sa, že je toho veľa, lebo tá chuť, ten apetít rastie enormným spôsobom. A keďže končia veci, ktoré sa dali privatizovať, už v zásade neni čo privatizovať, už aj Európska únia je o čosi prísnejšia, ropa v štátnom rozpočte vysýcha, hej, lebo však už keby ste zobrali ešte niečo, tak zoberiete z bielkoviny, obrazne povedané, hej, a to už, teda už aj tam cítia niektorí, že tam sa nemôže, no tak ešte zostáva posledná možnosť, to znamená peniaze tých druhých, no. A teraz zdá sa, že proste sa potrebujeme dostať k peniazom a majetku tých druhých a k tomu vytvárame nejaké zákonné predpoklady prostredníctvom parlamentu.

    Ono to je na tom úplne fascinujúce, že to bude mať celé punc zákonnosti a demokratičnosti(demokratickosti), ale možno to hlboké praprapozadie vzadu je, možno, a to bude kľúčová otázka pre mňa tohto leta, aby som si ju zodpovedal, či je SMER sektou, alebo nie je SMER sektou.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie Alojza Hlinu sú tri faktické poznámky.

    Nech sa páči, Július Brocka.

  • Milý Alojz, máte sviatok dnes, celý týždeň sme zvádzali ťažké zápasy, od pondelka v prípade tých machinácií a kšeftovania s majetkom, štátnym majetkom v tajných službách, v utorok ten veľký zápas v prípade toho brutálneho lámania ústavy v prípade voľby smeráckeho generálneho prokurátora, ja si myslím, že zaslúžite si po celom týždni príjemný odpočinok cez víkend, pretože po nedeli nás čaká ťažký zápas. Po nedeli nás čaká ťažký zápas v tejto snemovni, dámy a páni. Ja si myslím, že nesmieme dopustiť na Slovensko návrat megakasína. Naozaj, túto neuveriteľnú hanbu pred celým svetom, musíme tomu zabrániť. Vy, páni a dáma zo SMER-u, ak si to neuvedomujete, ak dovtedy, do utorka, nestiahnete ten návrh zákona, tak uvidíte, uvidíte budúci týždeň.

  • S ďalšou faktickou Jozef Viskupič.

  • Ďakujem, pán predsedajúci. Áno, tiež sa pripájam, už som ti aj ruku podával k blahoželaniu k tvojim meninám dneskajším a mal som ambíciu sa k tomuto návrhu zákona vyjadriť aj v rozprave, ale mám pocit, že pod heslom "psy brechajú a karavána ide ďalej", že po debatách, ktoré som aj tuná v kuloároch práve absolvoval, nie je vôľa tento návrh zákona stiahnuť alebo upraviť ho do nejakej rozumnej polohy, ktorú by vedel niekto rozumne odargumentovať pred občanmi.

    Mnohé veci, ktoré tu prijímame, sú verejnosti predstavované ako spôsobom, že poslanci prijali. Ja sa chcem a vzdávam sa teraz práva vystúpiť teda v rozprave, ale chcem sa od tohoto návrhu zákona dištancovať a chcem, aby celé Slovensko vedelo, že nie poslanci prijali, ale prijala vládna väčšina. A dúfam, že tým, že som vzdelaním historik, že história, ak nie konkrétne občania v tejto dobe vystavia za tento konkrétny jeden návrh, ktorý siaha do vlastníckych práv našich dedov, otcov, ktorí si vážia a vážili súkromné vlastníctvo, neviem, podľa mňa v neobhájiteľnom, neobhájiteľnej snahe verejného záujmu a podobne. Pretože, naozaj, či už megakasíno, alebo tuná pán predkladateľ, ktorý hovoril o Eurovei, nemôže ísť jeden záujem nad záujem vlastníckych práv občanov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem za slovo. Myslím si, že už aj tie pozmeňováky, ktoré sprevádzajú návrh tohto zákona, tak ho ani nevylepšujú, ale ho ešte aj zhoršujú v mnohých prípadoch. A myslím si, že žiadne pozmeňováky ani tomuto zákonu nepomôžu. Jednoducho treba tento návrh zákona stiahnuť.

    Ja už neviem, čo všetko za tým ešte môže to ďalšie byť, ale tak ako kolegovia tu spomínali, naozaj aj vo mne to evokuje takú otázku alebo také podozrenie, je to poslanecký návrh zákona? Kladiem si prirodzene tú otázku, hľadám odpoveď, hej. Hľadám odpoveď na to, či kolegovia poslanci neboli zneužití na to a možno aj pod nejakým tlakom a naozaj sa to rysuje ako vládny návrh zákona. Veď toľko tuná ohýbame túto vládu aj v tom zákone, jej právomoc a kompetencia sa posilňuje v rozhodovaní pri tých významných investíciách. V podstate je to čisto-čiste vládny návrh zákona. Ak chcete prísť s nejakým takýmto zákonom tuná do tejto snemovne, tak nech príde vláda tuná, nech to predloží naozaj vláda.

    Mestá a obce nebudú môcť konať ani v územnom, ani v stavebnom konaní. Tu už sa na slovíčkach nemusíme doťahovať. Jednoducho vláda bude tá, ktorá rozhodne o tých významných investíciách. A tou významnou investíciou, no to už niekoľkokrát povedali, áno, to môže byť aj to megakasíno. A ja sa toho obávam, že naozaj to aj bude. A to je aj tá olympiáda v Tatrách. Nikoho sa pýtať nebudeme, vláda jednoducho rozhodne, že je to tak.

    Tento týždeň naozaj je skutočne ťažký. Pondelok začínal veľmi ťažkým rokovaním, v utorok to ďalej pokračovalo a končí to aj tým piatkom. Poviem, že ja som zničený z toho, lebo tak ako sme šliapali aj po tých, po demokracii a možno aj po ľudských právach. Mrzí ma to, že to také...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne. Zsolt Simon nie je prítomný a Jozef Viskupič odriekol svoj záujem vystúpiť v rozprave, takže vyhlasujem rozpravu týmto za skončenú.

    Chce sa k nej vyjadriť pán navrhovateľ? Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, ďakujem veľmi pekne za trošku možno dlhšiu diskusiu, ale ak máte pocit, že bola potrebná, tak ja to nekomentujem, nekritizujem, asi bola potrebná. Rád som si vypočul relevantné, viac relevantné a menej relevantné pripomienky. Dovoľte mi tu k určitým veciam sa vyjadriť, nebudem určite asi reagovať na všetko, len na to, čo pokladám za dôležité.

    Veľmi veľa sa rozprávalo, a úplne podľa mňa zbytočne a v plnej emócii, o vyvlastňovaní. My sa v novele, v navrhnutej novele vyvlastňovania vôbec nedotýkame. Ja som to opakoval, opakujem to znovu.

    Je to zákon platný od roku ´99, prijali ho kádeháci s dzurindovcami, zmenu urobili, to bola prvá Dzurindova vláda, v 2004 - 2005 boli urobené zmeny, to bola druhá Dzurindova vláda, ten zákon platí.

    Povedzte mi, kde bol zneužitý, povedzte mi, kde bol využitý? Ani vám neviem povedať, ani nikto z vás nevie, koľko projektov sa použilo zákonom o významnej investícii. Nepoznám nič zložitého.

    Vytýkali ste, nič problematického, vytýkali ste, že by to malo prejsť širokým pripomienkovým konaním. Ale čo? Veď my sa nedotýkame vyvlastňovania. Nerozumiete? Nedotýkame! A keď to postavili, keď to postavila vláda, tak to prešlo pripomienkovým konaní, v ´99. neviem akým širokým, vážení kolegovia, to ešte SMER neexistoval, vôbec som to nesledoval, čo sa deje v parlamente, pán kolega Brocka si to možno pamätá. Bol to vládny návrh zákona, prešiel pripomienkovaním a bol schválený. Tak ako je schválený doteraz, sa toho vôbec nedotýkame. Čiže plakať nad tým, kde sa komu, čo chce zobrať, nech sa páči, plačete na nesprávnom hrobe, obráťte sa tam, kde to bolo, kde to bolo vytvorené.

    Pre vašu informáciu, je pripravený nový vyvlastňovací zákon, ktorý pôjde normálnym, štandardným pripomienkovacím konaním. Dokonca už teraz prešiel širokým pripomienkovacím konaním. Ministerstvo dopravy má pripravený, je určite na stránke nový zákon stavebný, o územnom konaní, o stavebnom konaní, kde sa to spája dokopy, kde je návrh, aby sa to spojilo, tak jak je to v iných štátoch Európy. Je pripravený nový vyvlastňovací zákon. Nech sa páči, tam sa môžete realizovať, tam môžete dať relevantné pripomienky, určite budú prijaté.

    Ale vravím, presne tak ako ste tu hovorili, ale v tomto prípade úplne zbytočne, tento zákon, ktorý sa chystá, vyvlastňovania je, už teraz prešiel širokým pripomienkovým konaním. Boli vytvorené odborné komisie, je hotový a teraz ešte len ide do normálneho medzirezortného pripomienkového konania, potom pôjde do vlády a určite sa prerokúva za okrúhlymi stolmi so všetkými relevantnými. Takže kto má záujem, nech sa páči.

    Julo Brocka, ty si bol v Národnej rade, keď sa toto schvaľovalo, tak by si si mohol k tomu pamätať. Ja som rád, že si si prečítal aspoň nadpis, 10.40 si prišiel na to, že to nepredkladá len Kondrót, ale aj Bagačka, aj Petro. To znamená, že si aspoň preletel, aj keď si k tomu dosť zasvätene vystupoval.

    Spomínal si nejaké špinavé prachy. Ty už presne vieš, aké prachy tam pôjdu? Ako to, že sú špinavé a kto ich chce dať? Absolútne neviem, o čom rozprávaš. Prepáč.

    Vytypovali ste tu niekoľko možných projektov, štyri, päť. No moc ste toho nevymysleli. Je možné, že ste sa aj trafili. Ja to dneska neviem povedať. V podstate ma to nezaujíma. Či J&T postaví v Jasnej niečo zmysluplné a z druhej strany Chopku niečo Penta, pokiaľ to bude zmysluplné, pokiaľ to vláda odsúhlasí, nebude voči tomu odpor, nech sa páči. Mňa vôbec netrápi, či Hraško a syn, s. r. o., postaví niečo zmysluplné na Kysuciach alebo na Liptove, alebo Orave. Nech sa páči. Prídu investície, o ktorých ešte dneska nevieme.

    K ropovodu som sa vyjadroval. Cez Petržalku ropovod, cez mesto. Aj cez Paríž ide ropovod, prosím vás. Kto nebol v Ingolstadte, asi väčšina z vás nebola, v Ingolstadte v Nemecku sa stretávajú tri ropovodné systémy. To sú tri Družby. Nie nejaký malý, malá rúra. Tri ropovodné systémy, kde sú prepojené pri Ingolstadte v Nemecku, aby to bolo zo severu, z juhu, z východu, zo západu poprepájané. Vedľa sú kúpeľné mestečká. Vážené dámy a páni, tam sú nádherné kúpele, kúpeľné mestá, podzemná voda. Nikto s tým nemá problém. Len my tu jačíme a hystericky vykríkame, ak sa má postaviť niečo nové, čo sa týka ropovodu. Nechcem sa o tom ropovode zbytočne vyjadrovať, lebo to je takisto nie súčasť tohto zákona.

    Megakasína. Toto bola kádehácka téma, veľká kádehácka téma. Nech sa páči. Počúval som pozorne, ja si pamätám veľa tých argumentov, ktoré tu zazneli. Aj som mnohým dal za pravdu.

    Neviem, či je to na megakasíno, ale zase, pozor, megakasíno je zase trošku taká kamufláž. V Bratislave existujú, pokiaľ viem, tri kasína. O troch viem, možno sú štyri. Poznáte nejaký problém s kasínom v hoteli Forum? Poznáme nejaký problém s kasínom v Redute? Je to nejaké semenište hriechu, drogových dílerov alebo niečoho podobného? Absolútne nie. Sú to slušné kasína.

    Viete, kde je problém? V tých jednorukých banditoch. To, čo funguje po dedinách. Tam ste boli desať rokov, kádeháci, pri moci a neurobili ste s tým nič. Tam vás podporím. Zrušme toto. To rozbíja dediny, to ožobračuje ľudí! Nie, keď si prídu milionári zahrať do kasína v drahých oblekoch a pijú drahé šampanské. Tam sa nikomu nič nestane. Toto je tá vec. Desať rokov ste boli, Julo, pri pomoci. Desať rokov ste mohli urobiť poriadok s jednorukými banditami, s automatmi hracími po dedinách. Tam je problém. Nie v megakasíne.

    Ak by takáto hystéria sa spustila, keď sa staval hotel Forum, tak sa nepostaví. Lebo tam to kasíno má možno 20 % hotela Forum, alebo 10 %.

    Projekt megakasína nepoznám, ale viem, že tam to má byť asi 5 % jedného krásneho projektu, žiadne megakasíno, to bude 5 % nejakého významného komplexu, ktorý by možno, ak vláda uznáva, mohol byť zaujímavý ako investícia pre Bratislavu. A opäť to nebude žiadne sídlo drogových dílerov.

    Verejné domy atď. To bol nápaditý nápad kolegu Matoviča. Ja si myslím, že na to sa tento, táto investícia alebo tento zákon určite nebude dať zneužiť ani využiť. Ani na bowling spolu s verejným domom. Takže to pokladám za také obveselenie.

    Bolo tu, či berieme, pán Fecko, treba brať vážne pripomienky. Pán Fecko, tie vážne berieme vážne. Vážne berieme vážne. A, samozrejme, nikto nemá patent na rozum, takže ak sa dá poučiť, nech sa páči.

    Hovorili ste, že nie je stanovisko ZMOS-u. Je stanovisko ZMOS-u. Stanovisko ZMOS-u, prečítam aspoň jednu vetu: "ZMOS akceptuje filozofiu návrhu zákona, ktorým sa má zabezpečiť zlepšenie podmienok pri výstavbe významných stavebných investícií pri súčasnom zvýšení zamestnanosti a zmiernenia administratívnej záťaže pri realizácii významných investícií." Ďalej tu majú nejaký pozmeňovák, ktorý sme zapracovali. Stanovisko ZMOS-u podpísané Jozefom Dvončom.

    Pred dvomi-tromi dňami Marián Jusko, prezident Republikovej únie zamestnávateľov, hej, pre Trend povedal: "Vyvlastnenie vo verejnom záujme len vítam. Nie je možné, aby sa kvôli 10 štvorcovým metrom zabrzdila investícia za miliardu eur." Vás upozorňujem opäť, tento zákon tu platí. My tam na ňom v tom vyvlastňovaní nič nemeníme. Ak sa dal doteraz využiť, tak sa využil, neviem koľkokrát. Ak sa dal zneužiť, dal sa zneužiť, neviem koľkokrát.

    A ďalej hovorí, pán Jusko: "Dôležité je rešpektovať platné právo. Uvedomme si, aká je situácia na Slovensku. Nikto nechce nové bane, nerastné suroviny, nikto nechce skládky. V mojej dedine nie, ale v susednej áno. Nechceme nové fabriky, lebo je lepšie, keď sú o 100 km ďalej. To považujem za brzdu. Nemôžeme postupovať tak, že budeme zohľadňovať želanie vo všetkom možnom, len nie v ekonomike. Tú potrebujeme posilniť." Súhlasím s pánom Juskom.

    Nebudem čítať, ako je to v okolitých štátoch, lebo v Česku, Poľsku, Nemecku, Grécku, Maďarsku je to mnohokrát, je to v podstate to isté v zelenom, je to veľmi podobná legislatíva, všade sa vyvlastňuje za náhradu. Dokonca Maďari majú označené ťažba nerastných surovín, čo my sme trošku pre určitý politický tlak a možno takú opatrnosť zabrzdili. Ukáže sa význam alebo nevýznam, takže...

    Jožko Mikuš strašil služobne mladších kolegov socializmom. Mne uniká zmysel toho jeho strašenia. Ale vám, mladší kolegovia, chcem povedať, nespapajte všetko aj s navijakom, čo starí pardáli povedia, to je politická, to je politické klišé. Oni tu napúšťajú hrôzu a potom sa smejú. A, dobre, spravili si svoju opozičnú povinnosť, tak sa to má robiť, tak sa má robiť opozičná práca. Len to potom, prosím vás, nezoberte vážne, lebo niektorí by chytili, zobrali hlavu do dlane a utekali a druhí spáchajú rituálnu samovraždu a tretí sa tak vytočí, že rovno to zistí, ako to bude, odsúdi a keby mal v ruke revolver, tak aj popraví tú vládu alebo niekoho iného. Trošku sa skľudnime, lebo už to niekedy zabiehalo až do príliš divokých predstáv, ako to treba urobiť.

    Ďakujem veľmi pekne ešte raz za všetky pripomienky. Čo sme vedeli zapracovať, sme zapracovali. Niečo mi ešte znie v ušiach, to, čo tu bolo povedané, ale s tým, ako je zákon urobený, ako je dneska urobený aj po tých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré tu odzneli, som s ním spokojný. Myslím si, že je dobrý a bude prínosom.

    Ďakujem pekne.

  • Žiada si spoločné slovo spoločná spravodajkyňa? Nie je tomu tak. Ďakujem pekne obidvom, vlastne všetkým. A prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Budeme pokračovať v druhom čítaní o návrhu poslanca Jozefa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 468 a spoločná správa výborov 468a.

    Teraz dávam slovo poslancovi Jozefovi Kollárovi, aby návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.

  • Rokovanie o návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov, tlač 468.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, veľmi stručne. Dôvodov predloženej novely zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov, ten dôvod je celkom prostý. Pri ostatnej úprave tejto legislatívnej normy zákonodarca chcel mať pod väčšou kontrolou veľkých obchodníkov s minerálnymi olejmi, to sú tí, ktorí prevážajú tie minerálne oleje či už v železničných, alebo automobilových cisternách. Nedopatrením sa ale stalo v súčasnej platnej legislatíve, že boli postihnutí touto novelou aj malí obchodníci. To sú stovky malých napríklad autoservisov na Slovensku, ktorí boli postihnutí práve preto, že tam bol stanovený limit na, myslím, 180 litrov, a títo malí obchodníci v princípe sa tak ako tí veľkí, ktorí obchodujú v spomínaných železničných, automobilových cisternách, sa musia hlásiť na Colnom úrade, musia žiadať o povolenie stať sa takýmto obchodníkom s minerálnymi olejmi. A nielen to, ale musia hlásiť aj pravidelne colným úradom identifikačné údaje tých svojich klientov, ktorým tie oleje predali.

    Takže toto nedopatrenie v zákone spôsobilo, že sa nám výrazne zhoršilo podnikateľské prostredie. Išla hore byrokracia, administratíva. To sú také 20-stranové formuláre, ktorými sa tí spomínaní obchodníci s minerálnymi olejmi hlásia na Colnom úrade a žiadajú o povolenie na obchodovanie s minerálnymi olejmi.

    A opakujem opäť, ani pôvodným zámerom predkladateľa pri ostatnej úprave tejto legislatívnej normy nebolo postihnúť týchto malých, drobných obchodníkov.

    Takže predložený návrh, novela zákona o spotrebnej dani z minerálnych olejov toto rieši a myslím si, že vracia naspäť v tejto konkrétnej oblasti to podnikateľské prostredie do takého ešte únosného stavu.

    Z mojej strany všetko. Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet pánovi Igorovi Matovičovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, nech sa páči.

  • Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, pán predkladateľ, dovoľte, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu poslanca Národnej rady Jozefa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja v znení neskorších predpisov (tlač 468), v druhom čítaní. Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov Národnej rady.

    Národná rada uznesením č. 623 z 29. mája 2013 pridelila návrh poslanca Kollára týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárske záležitosti. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu stanoviská poslancov Národnej rady.

    K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská: Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, Výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 186 zo dňa 13. júna 2013. Po druhé odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť, a to ústavnoprávny výbor uznesením č. 234 zo dňa 11. júna 2013 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 178 zo dňa 11. júna 2013.

    Z uznesenia výboru Národnej rady uvedeného pod bodom III tejto spoločnej správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené bod bodom IV spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bodoch spoločnej správy 1, 2, 3 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť.

    Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu poslanca Kollára o spotrebnej dani z minerálneho oleja odporúča Národnej rade návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

    Predmetná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 191 zo 17. júna 2013.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne.

    Otváram rozpravu k tomuto bodu. Nedostal som do nej žiadnu písomnú prihlášku. Chcem sa teraz spýtať, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Takže vyhlasujem rozpravu za skončenú. Nepredpokladám, že sa nejako chcú vyjadriť obidvaja páni, navrhovateľ, spravodajca. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Návrh zákona má parlamentnú tlač 449. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie do výborov je v rozhodnutí č. 420.

    Teraz dávam slovo pani poslankyni Jane Vaľovej, aby za skupiny poslancov tento návrh uviedla.

  • Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 449.

  • Vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som veľmi v krátkosti uviedla zmeny v zákone č. 369/1990 o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Daná právna úprava v sebe zahŕňa štyri body, ktoré by mali byť v tomto zákone upravené.

    Prvý bod je zmena počtu poslancov a to sa bude dotýkať miest a obcí nad 10 000 obyvateľov, kde si aj naďalej primátori, starostovia a poslanci, ktorí budú o tomto rozhodovať, môžu vybrať rozpätie. To znamená, že sa to striktne neukladá, ale rozpätie sa znižuje.

    Napríklad spomeniem: mesto nad 20 000 obyvateľov do 50 000, keď mohlo mať v počte 24, 25 až 30 poslancov, tak sa tam ponižuje o troch-štyroch poslancov, ale zostáva rozpätie od 15 do 21, kde si budú môcť primátori a starostovia a takisto poslanci sami určiť počet poslancov.

    Samozrejme, k takejto právnej úprave dospelo aj mesto Košice, mesto Bratislava, kde chceme povedať, že v dnešnej dobe, keď je potrebné šetriť, tak by sme nemali šetriť práve pri službách na občanov, ale mali by sme jednoducho šetriť na výkonnej a mocenskej zložke, a to sú poslanci alebo počet poslancov, ktorí sú v zastupiteľstvách. Hovorím, odvíjame sa od dobrého príkladu Košíc a Bratislavy, kde to donieslo značné finančné úspory.

    V ďalšom bode sa uvádza to, že primátor by mohol po výberovom konaní sám vymenovať a odvolať riaditeľa príspevkovej a rozpočtovej organizácie.

    Čo to znamená v praxi? Dnes často dochádza k určitým takým bojom, kedy primátor môže navrhnúť, ale stane sa to, že zastupiteľstvo ich štyrikrát neschváli. Na to zostáva skutočne táto organizácia v provizórnom stave, to znamená, že ju vedie poverený človek, ktorý ju môže viesť šesť mesiacov, následne šesť mesiacov, a nakoniec dochádza k tomu, že naozaj ten človek nemá obrovskú motiváciu tú organizáciu riadiť. A dochádza k takému neurčitému stavu. Tí, ktorí hovoria, že zastupiteľstvo volí. Ja si myslím, že primátor má dnes aj trestnoprávnu zodpovednosť a je nemysliteľné napríklad, aby minister bojoval so svojím riaditeľom úradu alebo aby minister bojoval s ďalším riaditeľom. Tak ako dnes, ak dôjdu politické prekáračky, tak skutočne zistíme, že riaditeľ úradu je politicky dohodnutý a neplní si také povinnosti, ako by mal. A občana dneska skutočne nezaujíma napríklad v technických službách, že či bol riaditeľ dosadený tak alebo či bol menovaný, alebo či prešiel cez výberové konanie, ale zaujímajú ho poriadok a čistota v meste.

    A ďalšia je vec, že ak sme sa zaviazali, mestá a obce, k memorandu, potrebujeme práve tieto organizácie, ktorým sme zverili finančné prostriedky, ktorým sme zverili majetok, aj poslanci, aby boli skutočne efektívne riadené. Efektívne. Poslanci sú kontrolná činnosť, primátor je výkonná činnosť a výkonne za to zodpovedá a neuberá sa z právomoci poslancov, aby mohli kedykoľvek kontrolovať dané, dané subjekty. Pretože dnes všetko to, čo môžu kontrolovať, je na internete, všetky faktúry a všetko je vyvesené. Ale nejde tu o efektívnosť riadenia miest a obcí, samozrejme, po výberovom konaní. Kdežto v dnešnej dobe primátor môže navrhnúť bez výberového konania - bez výberového konania - a poslanci schvaľujú takisto bez výberového konania.

    V ďalšom bode dochádza k zmene. Dochádza k zmene, ktorá sa týka rokovacieho poriadku obecného zastupiteľstva, ale to nie je k zmene rokovacieho poriadku, ale povedzme si prax. Pokiaľ o nič nejde, tak jednoducho nehľadajú sa rôzne prostriedky.

    Spomeniem prax z Humenného, keď sme zakázali automaty, myslím si, že tam už išlo o veľa, tak zrazu sme dostali protesty prokurátora na všeobecne záväzné nariadenie, kde prokurátor spochybnil počet prítomných. A to takým spôsobom, že dve tretiny bolo z tých, ktorí hlasovali, aj z tých, ktorí boli prítomní v sále, lebo osemnásti hlasovali, dvadsiati boli prítomní v sále, ale ráno bolo 21 zapísaných. Tak ako dneska sa tu zapíšeme, ale vidíme, že ich toľko nesedí. A tým pádom pán prokurátor, aby "našiel", to je môj osobný názor, ako možno veci pohnúť dopredu, tak povedal, že prítomných je tých, ktorí sú zapísaní. A keď som sa ďalej dotazovala aj na Generálnej prokuratúre, ja som tu vystúpila, keď tu bol aj generálny prokurátor, povedali: "Bohužiaľ, zákon to neupravuje."

    Aby sme obciam a mestám nenútili niečo zo zákona, tak v tomto bode upravujeme to, že obec si sama určí rokovacím poriadkom. Ak si obec určí, alebo mesto, že prítomní sú tí, ktorí sedia v sále, tak sú tí, ak si určia, že prítomní sú tí, ktorí sa prezentovali pred hlasovaním, tak sú tí, ktorí sa prezentovali. Čiže nebude to spochybniteľné a prokurátor nemôže takýto protest podať, pretože sa to bude presne dotýkať, že počet prítomných je toľko, ako určuje rokovací poriadok, a bude to teda takpovediac posvätené zákonom. Takže to.

    A posledná zmena, ktorá sa týka, ruku na srdce, poslanci SaS, ja chápem niekedy, že opozícia je potrebná, aby teda, aby bola kontrolným orgánom nielen v parlamente, ale aj v mestských zastupiteľstvách. Ale ruku na srdce, opozícia, že ak sa chceme dostať do vlády, tak používame populistické, populistické možno niektoré veci, ktoré s tou, s tou pravdou a s tým nejakým a s vyváženosťou nemajú nič spoločné.

  • Reakcia z pléna.

  • A jedno niečo, niečo také je, že, jednoducho, keď sa menil zákon o plate primátorov a starostov a ja si dovolím povedať, ak by títo primátori a starostovia podali žalobu, ja si myslím, že by vyhrali. Pretože sa im to menilo v čase, kedy boli rok alebo dva, keby nekončilo volebné obdobie, a zmenili sa im platové podmienky. Bez čohokoľvek. Ale myslím si, že boli natoľko seriózni, že chceli byť teda solidárni v čase krízy, tak to takto ponechali. Ale verím tomu, že táto právna úprava by sa nestretla určite, ak by sa podal návrh na Ústavný súd, s tým, čo poslanci navrhli. A preto, aby to nebolo také vytrhnuté z kontextu, upravujem spolu s kolegami poslancami, aby to malo nejakú rovnováhu, aj platy kontrolórov. Pretože dochádza k takýmto anomáliám, že ak primátor má plat taký, ako mu určuje teraz zákon, poslanci mu ho nenavýšia.

    Poviem aj sama príklad na sebe. Ja som si ho nepodpísala. Dvakrát mi poslanci navýšili plat, možno jediný primátor na Slovensku som, ale som si ho nepodpísala. Mám základný plat, ale nie je to môj prípad, je to kolegu prípad aj vo Vranove, ktorý mi to rozprával. Ak kontrolór dostane odmenu, zrazu zistíme, že má vyšší plat ako primátor.

    Vážení, primátora volí polovička mesta prinajmenšom. Kontrolóra volí desať poslancov. Pýtam sa ako primátorka, akú zodpovednosť má primátor, ak kontrolór urobí kontrolu, a to je vo všetkom, všetky závery kontroly dostáva primátor a zastupiteľstvo. Všetky závery kontroly podpisuje primátor, kontroluje primátor a je trestnoprávne zodpovedný. Myslím si, že treba sa nad tým zamyslieť, pretože nech sa na mňa SaS nehnevá, ale bola to aj dehonestácia primátorov, pretože si ani nevedia predstaviť agendu, ktorú musí primátor ovládať. A často zastupiteľstvá aj u mňa povedia, že my chceme schvaľovať nejakú zmluvu. No nemôžu schvaľovať zmluvu, jej detaily, pretože pod zmluvou je niekto napísaný, podpísaný a ten niekto nie je 24 poslancov alebo 30, ale ten niekto je podpísaný primátor. A my máme kopu rôznych sporov. Aj poslanci, ak niečo schvália, a vy to podpíšete, vážení kolegovia, povedzte mi, už niekedy niekto odsúdil kolektívny orgán? Nikto. Ale je tam podpísaný primátor, je tam podpísaný starosta.

    Čiže aj tu v čase krízy si povedzme, že ak máme niečo vyrovnať, tak aj v tomto zákone práveže toto dávame do, vyrovnávame tieto pozície finančné. Alebo možno ak sa nestotožníme s tým, že máme znížiť finančné prostriedky kontrolórom, tak sa stotožníme s tým, že možno SaS sa postaví a povie, že vráťme naspäť, tak ako boli odmeny primátorov, a vrátime naspäť aj tých kontrolórov, pretože je to naozaj nevyváženosť zákona.

    To je asi všetko, čo v tomto zákone sa pokúšame zmeniť. A nebudem to dlho uvádzať a nechám to, mám aj pripravenú reč, ale tú nechám, na dlhšie podľa toho, ako sa bude vyvíjať diskusia alebo čo bude potrebné vysvetliť.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pánovi Tiborovi Glendovi, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 449). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.

    Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade aj s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 20. marca 2013 č. 420 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.

    Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne. Nech sa páči zaujať miesto pre spravodajcov.

    Otváram týmto všeobecnú rozpravu. Písomne sú prihlásení páni poslanci Osuský, Zajac a Viskupič. Potvrdzujem, že budeme rokovať do 14.00 hodiny.

    Pán kolega Osuský, môžte začať s tým, že ak to nestihnete, tak v utorok. Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážení predkladatelia, vážená snemovňa, v predchádzajúcom bode, či v predpredchádzajúcom, tu zaznievali vážne obvinenia o porušovaní demokracie, právneho štátu. Mám taký pocit, že ako tento týždeň v parlamente začal, tak aj končí a mohli by sme ho nazvať týždňom boja proti demokracii, právnemu štátu aj bežnej ľudskej slušnosti.

    Záverečný bod je bojom proti zastupiteľskej demokracii. Samozrejme, a teraz ja ako vicestarosta by som mal byť bližšie k brehu predkladateľov, ktorý, pani poslankyňa Vaľová, primátorka Humenného, by som sa teda mal domnievať, že je pre nás i pre mňa, i pre moju starostku lepšie, keď budeme držať veci pevne v rukách a rozhodovať si o svojom.

    Musím povedať, že tu vystupujem napriek svojmu "triednemu pôvodu" a funkčnému zaradeniu skôr z tej opačnej strany. Tento návrh zákona je len ďalším v kontexte jedného z jeho bodov, ktorý odoberá zastupiteľstvám to, o čom doteraz mohli a mali rozhodovať. Samozrejme, zdôvodnenia typu "trestnoprávnu zodpovednosť nesie starosta, kto, kedy, koho videl akýmsi spôsobom sankcionovať kolektívne rozhodnutia". Nuž výborne.

    I my tu prijímame kolektívne rôzne rozhodnutia a nevidel som, že by bola zavretá polovička Národnej rady za nejaký prijatý zákon, ktorý skončí nakoniec na Európskom súde alebo ktorý skončí 30-miliónovou pokutou. Nemám pocit, že by boli zosobnené postihy štátu a daňových poplatníkov, ktorí ich platia, za pokuty a odstavené štátne peniaze a podobne. Takže, presne vzaté, by bolo takmer zbytočné, aby sme tu boli, pretože my aj tak za nič neručíme a nech si o všetkom rozhodujú tí, ktorí nesú trestnoprávnu zodpovednosť. No ale takto celkom zastupiteľská demokracia nefunguje...

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.

  • Pán kolega, udrela štrnásta hodina, vidím, že toho máte, že toho máte viac.

    Osuský Peter, poslanec NR SR

    Áno. A ďakujem za pozornosť, želám pekný víkend.

  • Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať, ako som oznámil, v utorok, ale až po fixnom bode, ktorým bol určený Trestný zákon vrátený prezidentom.

    Ďakujem pekne všetkým. Príjemný víkend vám.

  • Prerušenie rokovania o 14.02 hodine.