• Príjemné dobré ráno, vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali páni poslanci Miroslav Beblavý, pán podpredseda Ján Figeľ, Ivan Mikloš, Viera Tomanová, Marián Záhumenský.

    Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, tlač 544.

    Pán minister spravodlivosti Tomáš Borec zaujal miesto určené pre navrhovateľov, obdobne aj spravodajca je na svojom mieste.

    Do rozpravy je ďalej písomne prihlásený pán poslanec Július Brocka za klub KDH, ktorému teraz odovzdávam slovo, a pripraví sa pán poslanec Mihál.

    Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

  • Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 544.

  • Ďakujem pekne. Dobrý deň, pán minister, dámy a páni. Náš kolega, pán poslanec Podmanický nás včera pochválil, keď sme rokovali o zákone o doplnkovom dôchodkovom sporení, že oceňuje, že opozícia ocenila to, že ten návrh zákona bol dobrý a že to je znakom, že SMER vie aj dobré veci robiť. Musím povedať, že pri tomto návrhu zákona ho sklamem, že platí o ňom to isté, čo som hovoril o návrhu zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorý vládna koalícia stiahla akože do septembra. Navrhujem, aby tak urobila aj pri tomto návrhu zákona.

    A hneď na začiatok dávam procedurálny návrh podľa zákona o rokovacom poriadku, podľa § 73 ods. 3 písm. b), aby sme sa uzniesli na tom, že nebudeme pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Mohol by som aj skončiť, ale keďže je rozprava a chcel by som aj za klub KDH povedať niekoľko poznámok k tomuto návrhu, prečo dávam návrh na stiahnutie tohoto návrhu zákona. Hoci v dôvodovej správe sa uvádza, že cieľom návrhu je posilniť výkon inšpekcie práce a pokračovať v eliminácii nelegálneho zamestnávania a podporiť zamestnanosť, dá sa sčasti súhlasiť s takým zámerom, aj posilňovať výkon inšpekcie práce, prosím, ak sa inšpekcia práce bude viac zameriavať najmä na dozor a poradenstvo v pracovnoprávnych vzťahoch. Ale zvyšovanie pokút dnes, v ťažkej ekonomickej kríze, po tom, ako sa výrazne zhoršili podmienky na vytváranie pracovných miest, si myslím, že to nie je dobrý nápad.

    Ja som myslím, že na predchádzajúcej schôdzi, keď sme diskutovali o tej správe, ktorú predložil minister Richter o situácii na trhu práce, hovoril alebo pripomenul tú známu, či to je rozprávka alebo poviedka, že ako sa sporili vietor a slnko, že kto je silnejší, a ako si merali sily nakoniec na tom jazdcovi. A vyhralo slniečko, aj keď teraz by ho nemuselo byť toľko vonku. Ale to je príklad, kedy sa dobrým alebo, by som povedal, rozumným prístupom dosiahne viac ako, ako represiou, alebo teda sprísňovaním napríklad predpisov. A je to tak aj v bode 8, kde sa zavádza, že medzi závažné porušenie predpisov sa navrhuje zaradiť i nedodržiavanie rozsahu pracovného času, ktorý vedie zamestnávateľ pri prácach na dohodu. Napríklad pri študentoch.

    Dámy a páni, nebude viac dohodárov, keď schválite tento návrh zákona, nebude viac ľudí zamestnaných na dohody. Ono už to, čo sa stalo, alebo to, čo ste urobili doteraz s dohodármi, a štatistiky to jasne preukazujú, že kým v januári 2012 pracovalo na dohody 537 000 ľudí, v januári tento rok to bolo iba 297 000. Áno, veľká časť tých dohodárov mali tieto dohody popri riadnom zamestnaneckom pomere, ale klesol počet aj dohodárov, pre ktorých dohoda bola jediným, respektíve príjem z dohody bol jediným príjmom. Aj podľa vášho inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií sa konštatuje, alebo ich odhad je, že takéto dohody, to znamená, ktoré boli jediným pracovným pomerom, tieto dohody klesli o 9 až 14 tisíc. A Inštitút finančnej politiky odhaduje, že len 2 250 až 3 500 ľudí prešlo do zamestnaneckého pomeru. Jednoducho pri dohodách ste sa prerátali.

    V dôvodovej správe sa píše, že návrh zákona nebude mať vplyv na podnikateľské prostredie. No je to zbožné želanie vaše. Bude mať vplyv a zase negatívny. A teda negatívny aj na zamestnanosť, hoci ju v dôvodovej správe, teda ako tvrdíte, alebo ako tvrdí pán minister, zamestnanosť chcete podporiť. Lebo zvyšujete aj týmto návrhom zákona len byrokraciu. V čl. I, ako to je s tými pokutami, dnes je to minimálna pokuta 2 000 eur, tú navrhujete zvýšiť na 5 000, to znamená dolnú hranicu. Horná hranica je 200 000 eur pokuta pri nelegálnom zamestnaní, zamestnávaní. Čiže najmenšia pokuta bude po novom 5 000 eur. Aj poriadkovú pokutu zvyšujete z doterajšej, ktorá je v rozsahu od 65 do 650 eur, tak ju zvyšujete na 100 až 1 000 eur. Rovnako mám výhrady voči tomu, že tento návrh zákona navrhujete, aby bol účinný od 1. novembra. Už od 1. novembra, už aby na Vianoce ste vyrubili viac pokút. Niekto bude mať možno krajšie Vianoce, ale ja si myslím, že pokojne, keď už teda nestiahnete, aspoň s týmto by ste mohli urobiť istú úpravu a posunúť to na neskôr. Možno až po Novom roku. Snáď bude lepšie.

    Rád by som teraz povedal niečo k tomu vášmu tvrdeniu, že nelegálna práca rastie, a preto treba zvyšovať sankcie. Ja si myslím, že je, teda nemám dôkazy, nemám dôkazy, že nerastie, alebo že klesá, ale skúsim sa pozrieť na vaše čísla, ktoré vy používate a robíte zlý záver. Ja z tých vašich čísiel urobím úplne opačný. Tak počet nelegálne zamestnaných podľa zistenia inšpektorov práce rastie. A počúvajte čísla: minulý rok od januára do mája po kontrolách inšpektorov práce zistili, že nelegálne bolo zamestnaných 199 ľudí. Tento rok od januára do mája bolo nelegálne zamestnaných, zistili to inšpektori práce, 212 ľudí. Čiže nárast, zvýšil sa počet nelegálne zamestnaných o 13, 13 za 5 mesiacov, ale kým minulý rok inšpektori práce našli tých 199 nelegálne zamestnaných na kontrolách, ktorých bolo 13 281, tak tento rok tých 212 nezamestnaných našli až na 15 712 kontrolách, čiže oni kontrolovali, kontrolovali, kontrolovali, kým ich nebolo viacej tých nelegálne zamestnaných, čiže urobili o 2 431 kontrol viac. Takže porovnávali potom hrušky s jablkami, keď hovoria, že keď oni tento rok našli 212 nelegálne zamestnaných a minulý rok iba 199, že nelegálne zamestnávanie alebo čierna práca rastie.

    Dámy a páni, ak podelíte počet kontrol počtom tých nelegálne zamestnaných, tak zistíte, že minulý rok bol nelegálne zamestnaný každý šesťdesiaty šiesty zamestnaný človek a tento rok každý sedemdesiaty štvrtý. Zopakujem, kým minulý rok bol nelegálne zamestnaný každý šesťdesiaty šiesty, tento rok každý sedemdesiaty štvrtý. To je zistenie ministerstva alebo inšpektorov práce. Aj podľa vás, alebo aj vy si myslíte, že podľa týchto čísiel čierna práca na Slovensku rastie? Ja si myslím, že nie. Tieto čísla hovoria o opaku, že každý sedemdesiaty štvrtý. To je menej ako každý šesťdesiaty šiesty, nie? No na to ani netreba maturovať z matematiky. Čiže kvalifikovaný odhad z týchto zistení inšpektorov práce je naozaj, že na Slovensku nelegálne pracuje okolo 20 000 ľudí, čiže nie ako ministerstvo podsúva informáciu, že ich je trikrát toľko. Museli by to číslami dokázať.

    No a keďže sankcie dnes sú 2 000 eur, minimálna pokuta, až 200 000 pre zamestnávateľa, ak zistí inšpektor nelegálne zamestnávanie, je to, teda to je dosť. Okrem toho ešte Národný inšpektorát práce vedie verejný register. To je centrálny register, kde päť rokov v ňom figuruje každý, kto nelegálne zamestnával. A s tým sú spojené také sankcie, že takýto zamestnávateľ sa nemôže zúčastniť na štátnych tendroch, ani nemôže byť príjemcom štátnej pomoci. Ja si myslím, že takéto sankcie sú úplne postačujúce. Najmä po tom, keď ste teda výrazne vy zhoršili tie podmienky pre tých, ktorí zamestnávajú. Ja si myslím, že sedliackym rozumom by ste prišli pri úvahách o tom, že čo robiť s trhom práce, tak k úplne opačnému postupu, že sankcie by sa mali zvyšovať vtedy, keď tu nie je dôvod na porušenie zákonov. To znamená, keby ste vy zlepšili podmienky, naozaj nie je dôvod, aby ľudia klamali, podvádzali, kradli. A keď napriek tomu niekto bude klamať, kradnúť a podvádzať, no tak mu treba aj ruku odťať. Teda prepáčte, že som to prehnal možno trochu, ale vtedy je namieste ako sprísňovať. Ale najprv ľudí, teda nožom a iným spôsobom ste ich pritlačili k múru tak, že dohodári zanikajú, zamestnávatelia nezamestnávajú na dohody. A ešte teraz im ďalší pozdrav, že ešte pokuty?!

    Ja si myslím, že v hierarchii, by som povedal, posudzovania toho, ako sa ľudia správajú, tak aj čierna práca, aj čierna práca z pohľadu toho človeka, ktorý sa nemá ako o seba postarať, alebo potrebuje uživiť svoju rodinu, je menšie zlo, alebo teda je to aj z pohľadu spoločnosti lepšie, ako keď nepracuje. To znamená, vláda by mala vytvoriť podmienky najprv na to, aby čo najviac ľudí mohlo pracovať, a až potom prichádzať s bičom na tých, ktorí tieto podmienky alebo pravidlá porušujú.

    Ešte v doložke sú také rôzne z brucha čísla o tom, že ako to, alebo aký bude mať dopad tento návrh na verejné financie. Ale tam, keďže to je matematika teda ani nie už zo strednej školy, k tomu sa nebudem vyjadrovať.

    Záver môjho vystúpenia len zhrniem jednou vetou, že poslanci za KDH za tento návrh zákona určite hlasovať nebudú.

    Ďakujem za vašu pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni poslanci, páni poslanci Mihál, Daniš a pani podpredsedníčka Jurinová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

  • Ja ďakujem pánovi kolegovi Brockovi za výstižný príspevok. Povedal to podstatné, si myslím, vystihol pointu, ktorá sa týka tejto novely. A pokiaľ ide o tie čísla, koľko vykoná inšpekcia práce inšpekcií a aký počet nelegálne zamestnávaných ľudí pri tom odhalí, tak môžem potvrdiť, tak isto ako minister práce som bol veľmi prekvapený pri akom veľkom počte kontrol, skutočne tí inšpektori vykonajú veľmi veľké množstvo kontrol, aké relatívne malé množstvo nelegálne zamestnávaných ľudí sa nájde. To je dôkaz toho, pretože všetci tak trošku tušíme, že to s tým nelegálnym zamestnávaním zasa nie je až také ružové, že treba používať iné metódy, treba hľadať iné metódy na potláčanie nelegálnej práce ako zvyšovanie pokút a možno kvantifikácia množstva tých inšpekcií. Treba hľadať sofistikovanejšie metódy. Ja sa v druhom čítaní pokúsim niečo naznačiť, potom o mesiac.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Pán kolega Brocka, chcem vám povedať, že absolútne, ale absolútne nesúhlasím s vašimi vývodmi, ktoré ste tu prednášal. Vy ste úplne inde. Vy ste inde, mimo reality. Vy, vy tuná sa bavíte o tom, čo hovoria štatistiky a či je to toľko alebo ono. Prosím vás pekne, ja si dovolím tvrdiť, ako človek, ktorý celý život robil v praxi, v stavebnej praxi, že aj tých 60 tisíc, ktoré sa uvádza, je málo. Totiž pán Mihál to tu len načrtol pred chvíľočkou. Viete, to je otázka, aká je efektivita tých kontrol. To je otázka.

    Len chcem vám povedať jedno. Toto je práve cesta, ktorou musíme ísť, a toto je naša povinnosť voči tým slušným zamestnávateľom, voči tým slušným. Prečo? Že oni by si mali plniť povinnosti voči štátu, keď takto benevolentne tento stav trpíme! Chcem vám povedať, a to mám po konzultáciách s podnikateľmi, tých 5 000 eur pre zamestnávateľa vôbec nie je veľa. On si to kľudne lajzne. Otázka, aká je pravdepodobnosť, že ho niekto prichytí, je v tomto prípade ešte vždy malá. Za tých 5 000 to urobí. Chcem vám, pán Brocka povedať, že už pred dvadsiatimi rokmi, keď sme robili v Nemecku napríklad, to boli represie. Na stavbu dobehlo dvadsať príslušníkov polície, prosím vás pekne, obkolesili stavbu a poďme. A kto bol nelegálne prichytený, zobrali ho do basy, s prepáčením, súd, vyhostili. Moje životné krédo, keďže som celý život robil v praxi, je: každý si dovolí, pokiaľ sa mu dovolí. A my sme tu na to, aby sme takéto veci nepodporovali, nedovoľovali. A som veľmi prekvapený, že vôbec môžte prísť s takouto myšlienkou, že však, prosím vás pekne, nie, to je veľa, nechoďme do toho a tak ďalej. Absolútne, trikrát absolútne...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pani podpredsedníčka Jurinová, nech sa páči.

  • Pán Brocka, súhlasím s vami, s tým, že vôbec ma ani nenapadlo pozrieť si čísla, ktoré ste nám tu predostreli. A aj keď naozaj tie tendencie, ktoré ste naznačili, že nelegálna práca sa až tak dramaticky nezvyšuje, všetci vieme, že indície k tomu, aby sme pochopili, že nelegálna práca tu opäť bude rozkvitať, sú.

    Ale ja sa vrátim k inému. Aj teraz pomôžem si vetou, ktorú povedal pán poslanec Daniš: každý si dovolí, pokiaľ sa mu dovolí. Áno, presne ste to povedali. Len ja mám problém v tom, že to, o čom som hovorila aj sama včera vo svojom príspevku, tunak robíte bič na nelegálnu prácu. To je dobrá vec - možno? - ak by boli nastavené podmienky, za ktorých by každý mal možnosť normálne sa zamestnať.

    Na druhej strane úplne kašlete na zamestnancov, ktorí robia za 300-eurové mzdy, za 300-eurové mzdy, pardon

  • Vystupujúcej zazvonil mobil.

  • , ktoré nakoniec ani nedostanú. Upozornila som na veľký problém, o ktorom ministerstvo aj samo vie. Existuje tu skupina podnikateľov, ktorí klamú a zarábajú na tom, že ľudia sú ožobračovaní. A to mi je ľúto, že v tejto novele vôbec neriešite, ale vôbec, dokonca ešte uvoľňujete lehotu na začatie konania. Toto mi je úprimne ľúto. A pripájam sa k tomu, že naozaj tá nelegálna práca je veľký problém, ale nastavte pravidlá tak, aby ju ľudia nemuseli používať.

    Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Brocka, nech sa páči.

  • Pán poslanec Daniš, hovoríte, že som úplne mimo. Beriem to tak, že vás to tak, moje vystúpenie, podráždilo, že ste sa tak vytočili do vývrtky. Ja si myslím, pán kolega, že nie ja som mimo. Ja som na číslach ministerských ukázal, že to nie je pravda, ten záver, ktorý urobilo ministerstvo z výsledkov kontrol, že je na Slovensku viac čiernej práce. Z výsledkov kontrol ministerstva sociálnych vecí alebo Národného inšpektorátu práce je iné zrejmé, že je čiernej práce menej. Súhlasím s vami, že asi sa tie kontroly robia zle. A preto si myslím, že vy by ste sa možno viac uplatnili na tom Národnom inšpektoráte práce, keď viete, ako by sa to malo lepšie robiť, a potom by nebolo treba viac kontrolórov zamestnávať na inšpektorátoch práce. O sto, o dvesto, ja neviem, tisíc bude dosť?

    Pán kolega, nie som mimo. Naozaj nie som mimo. Toto nie je cesta k vyššej zamestnanosti na Slovensku. Pokuty do 200 000 eur, pán kolega, sú dostatočne veľké aj s tými ďalšími sankciami, že päť rokov sa takýto zamestnávateľ nebude môcť uchádzať o štátnu zákazku. Nebude môcť byť príjemcom štátnej pomoci. Čiže toto nie je správny smer alebo cesta, zvyšovaním sankcií v tejto oblasti. Sú dosť silné.

    Súhlasím s vami, asi tie kontroly nie sú efektívne, alebo to zle robia. Čiže mohli by ste ponúknuť aj pánu ministrovi svoje skúsenosti, že ako by to mohli robiť lepšie na tých zlých a nepoctivých. Ale takto trestáte poctivých alebo tých, čo chcú zamestnávať.

  • Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Mihálovi, ktorý je prihlásený písomne do rozpravy za stranu Sloboda a Solidarita.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, dovoľte aj mne pár slov k navrhovanej novele zákona o inšpekcii práce. Táto novela si rozhodne, na rozdiel od včerajšieho dňa pri doplnkovom dôchodkovom sporení, táto novela si určite žiadnu pochvalu nezaslúži. Práve naopak, len a len kritiku.

    V preambule, respektíve nie v preambule, vo všeobecnej dôvodovej správe sa hovorí, že cieľom tejto novely je podporiť zamestnanosť, zlepšiť informovanosť, posilniť poradenstvo a podobne. Ja som v tejto novele nenašiel jeden, jediný bod, naozaj jeden jediný bod, z ktorého by mi vyplývalo, že táto novela by mala podporiť zamestnanosť alebo zlepšiť povedzme informovanosť podnikateľských subjektov. Ani náhodou. Ja nechápem, ako sa takéto frázy, čisté frázy, čisté bla-bla-bla, mohli dostať do všeobecnej správy. Veď tam bolo treba napísať cieľom tejto novely je vyššími pokutami sa snažiť eliminovať čiernu prácu. Nemáme na to iné prostriedky, sme bezradní, nevieme čo ďalej, tak zvýšime pokuty a tak si povieme, že sa zlepší zamestnanosť, respektíve potlačí sa nelegálna práca. Vieme, že v praxi to takto nefunguje.

    A ale ešte najskôr, pred tým, ako prejdem ku konkrétnym výhradám, by som chcel pripomenúť, že toto je ďalší z rady zákonov, ktorý sťažuje podnikateľské prostredie na Slovensku. Má dopad na podnikateľské prostredie a zásadný dopad tak, ako takýto zásadný dopad mali za posledný rok schválené novely, samozrejme, novela zákona o dani z príjmov, ktorou sa zvýšili dane firmám, fyzickým osobám. Ako mali novely zákonov o sociálnom, zdravotnom poistení, kedy sa dramatickým spôsobom zvýšili odvody, najmä pokiaľ ide o živnostníkov, pokiaľ ide o dohodárov a ich zamestnávateľov. A možno v takej tichosti, ale prešla v tejto snemovni napríklad novela zákona o ochrane osobných údajov. Veľká diskusia k tomu nebola, ale podnikateľské subjekty, tie trošku väčšie, teraz všetci musia absolvovať komplikované školenia, získavať certifikáty, pretože nejaká loby si tu vymyslela, že treba zmeniť zákon o ochrane osobných údajov. Absolútne k ničomu. Nechápem, na čo to bolo dobré? Ale pár subjektov si tu zarobí, pretože bude poskytovať informácie za nemalý peniaz, aby sa firmy preškoľovali.

    No a máme pripravené, či na úrovni, či na úrovni pripomienkového konania ďalšie klinčeky do rakiev podnikateľského prostredia. Či to budú zmeny v oblasti elektronických registračných pokladníc. Znova sa budú musieť kupovať nové a nové softvéry a systémy. Ďalej sa pripravuje veľmi zásadná novela zákona o DPH, kde sa má zaviesť takzvaný kontrolný výkaz. Tento nástroj, ktorým sa majú eliminovať daňové úniky, bude znamenať tak vysoké administratívne zaťaženie firiem, aké tu prakticky ešte nebolo. To je niečo neuveriteľné, ako si môže minister Kažimír dovoliť takéto niečo pustiť do obehu. Pripravuje sa ďalšia novela zákona o dani z príjmov. Pripravuje sa novela daňového poriadku s tým, že znova a znova nové a nové administratívne povinnosti budú naložené na firmy a na drobných podnikateľov, živnostníkov. Pripravuje sa novela zákona o účtovníctve, ktorá skomplikuje zase administratívu pri vedení účtovníctva vo firme. Pripravuje sa zásadná novela Obchodného zákonníka, pripravuje sa novela zákona o konkurze. Znova a znova len a len zhoršovanie podnikateľského prostredia prinesú tieto novely. Veď čo iné je to, že podnikateľ alebo budúci podnikateľ, ktorý si chce založiť eseročku, bude musieť mať na rozdiel od súčasného stavu natvrdo kapitál 5 000 eur na to, aby si tú eseročku mohol založiť?! To je myslím jasný dôkaz toho, akým spôsobom sa vláda stavia k podnikateľským subjektom.

    Ďalej je v pripomienkovom konaní zákon o daňových poradcoch. Loby daňových poradcov, samozrejme, túto novelu chce využiť na to, aby si presadila svoje zámery a aby doslova parazitovala svojím spôsobom, svojimi vysokými poplatkami, svojimi požiadavkami, odplatami na jednotlivých podnikateľských subjektoch, ktorí budú musieť zo zákona využívať ich služby pod zámienkou vyššieho výberu daní, respektíve odvodov. To všetko, to všetko sú zásahy, ktoré zásadným spôsobom postupne, pomaly, z tej či z tej strany, nám likvidujú podnikateľské prostredie.

    A chcem upozorniť, že teraz nehovoríme o podnikateľoch, ale treba to čítať tak, ak nám budú sa zhoršovať tieto podmienky, ak nám nebudú vznikať nové firmy a zanikať existujúce, v konečnom dôsledku to má dosah na zamestnanosť v Slovenskej republike, pretože ak jeden podnikateľ, jedna firma zamestnáva v priemere okolo 30 zamestnancov, neviem, či tie štatistiky sú presné, ale to nie je podstatné, tak krach každej takejto firmy, respektíve to, že nevznikne firma, ktorá by možno inak vznikla, znamená, že v prepočte v priemere 30 zamestnancov príde o prácu, respektíve prácu nezíska, hoci možno za lepších podmienok by získať mohlo. Čiže v konečnom dôsledku to má dopad na pracujúcich ľudí a samozrejme aj na drobných živnostníkov a na ekonomiku tohto štátu ako celok.

    Slovensko sa postupne stáva policajným štátom. Pokuty, ktoré sa zavádzajú, či tam, či tam, či tam, ktoré sa zvyšujú, tomu dosvedčujú. Tak možno si poviete, že bolo to výborné, že sa zvýšili pokuty v cestnej premávke, že prekročíte o pár kilometrov rýchlosť a platíte pokutu vyššiu ako v Rakúsku. Keď idete po našich cestách, tak skutočne je výnimočné, keď nájdete niekoho, kto ide vyššou rýchlosťou, radšej chodia všetci o 20 kilometrov pod limit, aby v prípade, že ich policajti namerajú, tak dostali snáď nejakú odmenu, že šli tak pomaličky. Jednoducho toto je jeden z dôkazov.

    A ďalší dôkaz máme tu v tejto novele. Kolega Brocka už o tom hovoril. Zvýšenie dolnej hranice pokuty z 2000 na 5000 eur je likvidačné. Horná hranica je 200 000, už to tu zaznelo. Chcel by som zdôrazniť, horná hranica je 200 000 eur. To je naozaj veľmi vysoká suma a naozaj veľmi odstrašujúca suma pre niekoho, kto by chcel vo väčšom merítku zneužívať čiernu prácu. Ale tá dolná hranica, ktorá by povedzme mala zasiahnuť nejakého drobného podnikateľa, drobnú firmu, ktorý teda, či vedome, či nevedome, niekoho zamestnáva načierno, tak tá sa zvyšuje z 2000 na 5000.

    To znamená, inšpektor práce, keď nájde niekoho pracovať načierno, respektíve takéto porušenie zákona, keď odhalí, tak musí, musí dať pokutu tomu subjektu najmenej 5000 euro, ak takto nájde dvoch takýchto na čierno pracujúcich zamestnancov. Horná hranica je 200 000, ktorá zostáva. Čiže tu to chcem zdôrazniť, čiže tá minimálna pokuta aj pre toho malinkého podnikateľa je najmenej 5000 eur a to môže byť pri tých malých podnikateľov likvidačné. To znamená, ak on zamestnáva možno troch, štyroch ďalších, takáto pokuta, ktorú musí zaplatiť, mu môže veľmi skomplikovať ďalšiu existenciu. A zároveň existenciu jeho ďalších dvoch, troch legálne zamestnávaných ľudí. Viete, to posudzovanie, čo je alebo nie je čierna práca, je niekedy na takom tenkom špagátiku. Je to niekedy naozaj otázka výkladu zákona. A v dobrej vôli ten podnikateľ je vo viere, že nezamestnáva načierno, pretože zamestnáva, dáva niekomu prácu povedzme na živnosť. Príde inšpektor práce, ktorý sa, s prepáčením, zle vyspal, a naparí, neuzná mu to, prehlási to za čiernu prácu, naparí mu 5-tisícovú pokutu, hoci si to ten drobný podnikateľ možno v konečnom dôsledku nezaslúži. Čiže to zvyšovanie tej dolnej hranice pokuty môže byť likvidačné najmä pre malých podnikateľov. Ja vyzývam, nerobme to takto.

    Tak isto zvyšujú sa tzv. poriadkové pokuty z doterajších 65 až 650 eur na pásmo 100 až 1000 eur. Čiže to je 50-percentné zvýšenie oproti súčasnému stavu. No toto mi pripadá tak, že štátny rozpočet nemá peniaze, tak budeme skrátka na pokutách sa snažiť niečo získať, nič iné si o tom myslieť nemôžem. A naviac to by som možno ešte tak nejako prehliadol, je inflácia 50 %, takže treba o 50 % zvýšiť aj pokuty, možno niekto takto rozumie matematike. Ale čo mi vadí, vadí mi to, že v tejto novele sa v dôvodovej správe zdôrazňuje to, že sa bude, že sa budú podnikatelia informovať, že nebudú sa postihovať, že inšpektori práce budú poskytovať poradenské služby a podobne. Tak... A dozor.

    Ja teda poviem dve praktické skúsenosti, ktoré mám. Viete, že chodím dosť intenzívne po Slovensku. Stretávam sa na prednáškach s množstvom ľudí, ktorí mi aj hovoria tú spätnú väzbu, aké skúsenosti majú s inšpekciou práce, tak poviem dve veci.

    Prvá vec je abnormálne prísne posudzovanie zamestnávania na dohody. Údajne inšpektori práce dostali z hora pokyn, aby tvrdo šli po dohodároch a aby podľa Zákonníka práce, kde sa hovorí, že zamestnávanie len na dohodu má byť len vo výnimočných prípadoch, aby ten svoj výklad Zákonníka práce uplatňovali tak, že ak niekde nájdu dohodára, tak doslova šikanovali toho zamestnávateľa, aby tú dohodu zrušil a aby tam zaviedol, aby to previedol na pracovný pomer, aj keď vo vecnej podstate naozaj ide o nejakú jednoduchú výnimočnú vec, na ktorú je dohoda, ktorá je v našom Zákonníku práce zavedená ako inštitút už dlhý čas, ako ušitá.

    A druhá vec, moja aktuálna skúsenosť. Máme koniec školského roka, máme tu čerstvých maturantov, máme čerstvých bakalárov. Zákonník práce umožňuje pracovať na dohodu o brigádnickej práci študentov aj čerstvým maturantom, respektíve čerstvým bakalárom cez prázdniny, ktoré teraz vlastne začínajú, aj bez toho, že by museli mať potvrdenie o návšteve školy, čo je úplne logické, lebo keď nejaký maturant pred dvoma týždňami zmaturoval, tak na tú vysokú školu, keď ho prijímajú, tak zápis bude vykonaný niekedy v septembri, niekedy v októbri, čiže on nemôže logicky mať, ani keby ako chcel, potvrdenie o tom, že navštevuje vysokú školu. Jednoducho to nejde. A práve preto je v Zákonníku práce v § 228 v ods. 2 v tretej vete uvedené, že zamestnávateľ môže zamestnať študenta, ktorý skončil strednú školu alebo ktorý skončil letný semester na vysokej škole, aj bez potvrdenia o návšteve štúdia, ak ho takto bude zamestnávať do konca októbra. Potom už musí byť doklad o štúdiu na vysokej škole, čo je absolútne logické a vyplýva to z toho, ako to funguje, ako funguje naše školstvo. Inšpektori práce údajne, údajne podľa toho, čo som počul v Banskobystrickom kraji napríklad, znemožňujú zamestnávateľom svojím výkladom Zákonníka práce zamestnávať maturantov na dohody o pracovnej, na dohody o brigádnickej práci študentov s tvrdením, že ich zamestnávať už nemôžu, lebo už doštudovali. Čiže tuto máme ukážku toho, akým spôsobom poskytujú inšpektori práce poradenstvo podnikateľským subjektom. Absolútne zdeformovaným spôsobom popierajú zmysel Zákonníka práce a znemožňujú vlastne takýmto výkladom študentom, maturantom alebo bakalárom zarobiť si cez prázdniny nejaké to euro, aby mali jednak na svoje záľuby, aby mali aj oni nejaký príjem, respektíve aby si zarobili nejaký peniaz pred nadchádzajúcim štúdiom na vysokej škole.

    Takže ak má táto novela posilniť poradenskú činnosť, dozor a podobne, tak nech ju teda posilní. Ale to by som teda prosil, aby sa v druhom čítaní do tejto novely dali prípadne také pozmeňovacie návrhy, ktoré skutočne túto funkciu inšpektorov práce nejakým spôsobom posilnia, pretože to, čo vidíme v tejto novele, to je len zvýšenie pokút a zvýšenie šikanovania zamestnávateľov, firiem s negatívnym dopadom a nie s pozitívnym dopadom na zamestnanosť.

    Ako som už hovoril vo faktickej pripomienke, ja sám budem ten mesiac využívať na to, respektíve dva mesiace do ďalšej schôdze, do druhého čítania, aby som pripravil prípadné svoje návrhy, ako by mohla inšpekcia práce fungovať lepšie, pretože pri všetkej úcte k inšpekcii práce množstvo, množstvo prípadov obchádzania zamestnávania, respektíve vyplácania miezd zamestnancov nie je dnes postihovaných, pretože takými metódami, aké dnes používajú inšpektori práce, sa to postihnúť jednoducho nedá.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami pani poslankyňa Hufková, pani podpredsedníčka Jurinová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Hufková, máte slovo.

  • Ďakujem, pani predsedníčka. Vážený pán poslanec, nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie, ako všetci vieme, sú sprievodným javom nezamestnanosti, čo využívajú na zamestnávanie najmä podnikatelia. Dôvodom nelegálneho zamestnania je nízka cena práce, čo týmto podnikateľom umožňuje znižovať celkové náklady svojej činnosti, minimum administratívnych úkonov majú, ako napríklad vedenie účtovníctva, prihlasovanie zamestnancov do poisťovne, odvádzanie preddavkov na dane a odvody. Zamestnávanie načierno je najmä v manuálnych prácach, v sezónnych prácach a nárazových prácach, hlavne v súkromnom sektore. Títo zamestnanci majú nízky stupeň právneho vedomia. A takíto zamestnávatelia si to uvedomujú a obohacujú sa na ich úkor, okrádajú nás všetkých, okrádajú štát, rezorty školstva, zdravotníctva, sociálnych vecí. Z čoho bude štát platiť túto nevýrobnú sféru? - pýtam sa.

  • Nech sa páči, pani podpredsedníčka Jurinová.

  • Ďakujem pekne. Pán Mihál, upozornil si na dôvodovú správu. Presne to isté napadlo aj mňa, keď som si čítala vetu, že "výkon inšpekcie práce sa bude zameriavať najmä na dozor a poradenstvo v pracovnoprávnych vzťahoch". Ale je to len veta, ktorá je napísaná v dôvodovej správe a nijakým spôsobom nie je podporená v samotnom zákone.

    Opäť zopakujem to, čo už možno tretíkrát poviem, nelegálna práca je problém, ale najskôr vy musíte vytvoriť podmienky, milé dámy a páni, na to, aby vôbec nejaká práca vznikla a aby vôbec nikoho nenapadlo takýmto spôsobom zamestnávať, nelegálne zamestnávať. A opäť upriamim pozornosť na druhú časť, ktorej sa tu stále nikto nevenuje, prečo inšpektorát práce dôsledne neprešetruje práve nevyplácanie miezd a okrádanie tých zlých zamestnancov, zamestnávateľov, zamestnancov zlými zamestnávateľmi. Takže dobrých zamestnancov zlými zamestnávateľmi. Tak isto v logike toho, ako spomenul pán poslanec Daniš, že treba pomáhať slušným zamestnancom a zamestnávateľom. Takže táto druhá časť v novele nijakým spôsobom nie je zastúpená ani postihnutá. A to mi je ľúto. A preto na vás apelujem, aby ste aj s týmto niečo robili.

    Ďakujem pekne.

  • Pani poslankyňa Šedivcová, neskoro ste sa prihlásili, ale nech sa páči.

  • Ďakujem, nešlo mi hlasovacie. Ja vás chcem, pán kolega, iba upozorniť, že legálna práca je vždy legálna práca. Tam neexistujú žiadne tenké hranice, ani žiadne špagátiky. Zamestnávateľ, ktorý načierno zamestná človeka, tak presne vie, prečo to robí, a presne vie, že je to nelegálna práca.

    Ja tiež môžem povedať z osobnej skúsenosti, pretože rozprávam aj so zamestnávateľmi, aj so zamestnancami, že nie vždy a nie všetky nelegálne práce sú inšpektormi odhalené. Mám konkrétnu skúsenosť z jednej stavby, kedy sa vysúťažila lukratívna zákazka, potom cez subdodávky tam robili rôzni zamestnanci, stavební robotníci. Dvaja - traja boli trebárs na dohodu alebo na živnosť a tí ostatní robili načierno. Hovorím: A nebojíte sa, že vás teda odhalí inšpekcia práce? Nie, nebojíme sa, lebo my máme od svojho šéfa pokyn, aby sme povedali, že my na tejto stavbe si iba berieme stavebný materiál, ktorý sa rozoberie trebárs pri likvidácii nejakej nehnuteľnosti. Takto sme poučení, takto sme inštruovaní svojím šéfom. Tí dvaja - traja, tí sa zlegitimujú, lebo sú na dohodu alebo na živnosť, a my ostatní si akože iba berieme stavebný materiál.

    Takže som presvedčená, že naozaj tento zákon treba prijať, a beriem to aj ako určitú prevenciu.

  • Nech sa páči, s reakciou pán poslanec Mihál.

  • Ďakujem. Ja by som chcel reagovať na to tvrdenie, že dôvodom nelegálnej práce je nízka cena práce. Pani kolegyňa, to ste sa asi pomýlili. Ak má byť dôvodom nelegálneho zamestnávania to, že je nízka cena práce, no prečo by niekto obchádzal zákon, keď mzdové náklady by mali byť nízke? V skutočnosti je to práve naopak. Tzv. lacná práca, tzv. lacná práca, povedzme pomocné práce v stavebníctve alebo v poľnohospodárstve, kde sa práve vyskytuje, ako pani kolegyňa Šedivcová vystihla, zrejme najviac prípadov čiernej práce.

    Táto tzv. lacná práca je v skutočnosti drahá, pretože zamestnávateľ musí možno k tej minimálnej mzde pridať 35-percentné odvody, plus ďalšie povinnosti, ktoré má. To znamená, že tá tzv. nízka cena práce v skutočnosti je vysokou cenou práce a zamestnávateľovi sa neoplatí zamestnávať regulárnym spôsobom pri takýchto vysokých odvodoch ľudí, ktorí majú nízku kvalifikáciu, ktorí nemajú vzdelanie, nemajú pracovné skúsenosti, legálnym spôsobom. To ich tlačí do toho. A zároveň aj tých ľudí to tlačí do toho, pretože legálnym spôsobom prácu získať nevedia, aby takéto praktiky v tomto štáte, žiaľ, žiaľ, zdôrazňujem, fungovali. Obidve strany sa do toho púšťajú, pretože sú si vedomé, že legálnym spôsobom by tá lacná práca bola predražená najmä o odvody. Čiže ak tu chceme nájsť systémové riešenie na potláčanie čiernej práce, ktorá nie je, ja neviem, v profesiách typu informatik, alebo, ja neviem, daňový poradca, hej? Táto čierna práca je práve v tejto sfére. Čiže treba systémovo znížiť odvody takýmto potenciálnym zamestnancom.

  • Vystúpili všetci páni poslanci, ktorí boli písomne prihlásení do rozpravy. A pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak, končím možnosť.

  • Reakcia z pléna.

  • Dobre.

    Tak, pán poslanec Kuffa, nech sa páči.

  • Dobré ráno. Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážený pán predkladateľ, milé kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi tiež niekoľko slov k navrhovanému zákonu. Podobne budem kritický ako moji predchodcovia k tomuto zákonu. Nie preto, že oni boli kritickí, ale preto, že jednoducho tento navrhovaný zákon, ktorý tuná máme v laviciach, nepodporím ho ani hlasovaním.

    Ja som to povedal už pánu ministrovi pred mesiacom, keď povedal, že bude tuná tento zákon, ktorý bude zvyšovať sankcie a bude potláčať nelegálnu prácu. Bol som zvedavý, že aký návrh zákona bude. Som veľmi nemilo prekvapený, lebo tak ako to kolega Brocka spomínal, že z 2 000 eur to skočí na 5 000 eur. Tá dolná hranica pokút je veľmi vysoká. Veľmi vysoká. Aj keď nechcem obhajovať tuná čiernu prácu, určite nie, ale vytváranie sankčných mechanizmov a jednoducho pritvrdzovanie, myslím si a dovolím si povedať, nebude riešiť zamestnanosť. Ja som o tom presvedčený, že nie.

    Treba tu vytvárať podmienky predovšetkým na to, aby sa tu tvorili ďalšie nové pracovné miesta, aby tí zamestnávatelia mohli naozaj byť v dobrom prostredí podnikateľskom v tejto našej krajine. A potom, prosím, môžu byť aj sankcie, ak, ak sa nebudú dodržiavať podmienky. Ale 5 000 eur?! Možno, tak ako tu kolegovia niektorí spomenuli, keď sa im zdá málo, to je 150 000 korún. A 200 000 eur hornú hranicu, ja si ani neviem predstaviť. Keby aj veľká firma na Slovensku dostala 200 000 eur pokutu, no tak to je naozaj veľmi veľký peniaz. Však to je šesť miliónov korún. To je strašne veľa.

    A ja keď som si pozeral, ja som sa tiež pozrel do tých čísel, ako kolega Brocka to tu spomínal, a bolo vykonaných 245 kontrol za roky 2010 a 2011. Myslím, že také to boli roky, tam bolo to obdobie, kde bolo v celkovej sume uložených vo výške, teda 510 000 eur bola celková pokuta za tých 245 kontrol, čo v priemere vychádza 2 082 eur na jednu kontrolu. Ja som si položil tiež takúto otázku, bol tu nejaký subjekt kontrolovaný, ktorý dostal, ja neviem, pokutu 100 000, 150 000? No nebol. Lebo tak potom by to nevychádzalo. Ale osciluje to okolo tej dolnej hranice. To znamená, že tam tie pokuty zrejme sa okolo tých 2 000 eur pohybovali. Možno niekde boli 3 000, možno 5 000, neprerátaval som to tak presne, ale však dá sa to tak prerátať. Teda aj tí samotní inšpektori práce majú problém dať tú hornú sadzbu. Majú problém. A neviem si to ani predstaviť, že naozaj 200 000, však to by bola pomaly z toho aféra.

    Neviem, prečo dávame také tvrdé sankcie do zákona, ktorý reálne v praxi samotní tí ľudia, samotní tí kontrolóri, inšpektori budú mať problém s ich uplatňovaním. Dovolím si povedať, že ani v tom nasledujúcom roku, tak ako pán minister to deklaroval tuná, že bude sa tvrdo potláčať ako čierna práca. Bude bojovať proti čiernej práci. Dovolím si povedať, že ani v priebehu roka 2013 nepadne tu taká pokuta za čiernu prácu vo výške 200 000 eur. Dovolím si to povedať dopredu, tak ako tuto, tuná stojím. Predchádzajúca štatistika to jednoducho aj dá sa povedať, že to aj dokumentuje.

    Hovorím, nechcem tuná obhajovať čiernu prácu, ale budem aj ja taký smelý a tiež som to chcel povedať, ako pán kolega to tu spomenul, tak, pán kolega Brocka, aj ja sa prikláňam k tomu, a môžte sa pohoršiť teraz z toho, je vždycky lepšie, ak ten človek pracuje, aj keď načierno, ako keď je v nečinnosti. Pán minister spravodlivosti, vy tu nie ste náhodou a vy to viete veľmi dobre. Lebo nečinnosť, čo plodí? Len kriminalitu! To sú len problémy na súdoch. Vždycky je lepšie, ak ten pracovník pracuje, keď aj načierno by pracoval, čo nechcem hovoriť, že teraz je to správne, je to dobré, ale vždycky, keď je v činnosti, a hlavne mladý človek, ako keď by nemal pracovať vôbec, vždycky je to lepšie.

    Myslím si, že táto krajina nemá vytvorené dobré podmienky, aj títo zamestnávatelia, aby mohli tvoriť nové pracovné miesta. Myslím si, že sa to naozaj, tá tvorba nových pracovných miest cez tú legislatívu tvorí inak a nie tuná práve cez tento zákon o inšpekcii, ktorý je tuná predkladaný, o inšpekcii práce a o zvyšovaní sankcií.

    Odhliadnuc od toho, že tí kolegovia zhruba v tom duchu hovorili, ako aj ja som bol na to pripravený, tak mi to takto prepáčte. Rovnako, no už, pán minister, keď vás tuná máme, keď není tu pán minister Richter, tak rovnako aj proti drogám či fajčeniu, tak bojovať je potrebné skôr by som povedal prevenciou, predchádzať týmto problémom. Rovnako predchádzať problémom tej čiernej práce a tou prevenciou tuná bojovať ako tou represiou. To je stará známa vec, ktorá tuná je. Rovnako niekoho trestať. A to si neodpustím, pán minister, keď vás mám tuná, odpustite mi to, pani predsedajúca, ale keď už je tu pán minister spravodlivosti, a rovnako niekoho trestať za to, a v Trestnom zákone sme to prijali, za to, že má iný ako prohomosexuálny názor, vnímam ako nespravodlivé a diskriminujúce. Pričom to má ešte oporu v Trestnom zákone. Ja si dovolím povedať a myslím si to a oprávnene a myslím si to, že je to aj v rozpore s ústavou našej Slovenskej republiky.

  • Hlas predkladateľa.

  • Hlas predkladateľa.

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR

    Pán poslanec, poprosím vás, venujte sa téme.

  • Pardon, keď som... Áno, ja sa vrátim ako k tejto téme. Ja som len toľko chcel tuná povedať pánu ministrovi.

    Chcel som povedať ešte tuná jednu takú vec, ktorú kolegovia nespomínali. Ja som sa pozrel tiež ešte na tie preukazy a vzory kontrolórov, ktoré tuná sú. A tu je preukaz kontrolóra pre v podstate, ktorý platí pre celé, s preukazom pre celé územie Slovenskej republiky teda to je, kontrolóra ústredia a kontrolóra, ktorý je z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Tiež sa mi zdá, že táto zmena, ktorá tuná prichádza... Kedysi tie kontroly sa vykonávali na základe poverení, teda vedúci oddelenia kontroly poveroval svojich zamestnancov kontroly tým, konkrétnou pracovnou úlohou, čo môžu kontrolovať, aký rozsah. Zdá sa mi, že vydaním týchto preukazov kontrolóra, no a keď ja to prečítam z toho vzoru, ktorý je tuná, tak "kontrolór je pri výkone kontrolnej činnosti oprávnený najmä vstupovať voľne a kedykoľvek na pracoviská podliehajúce kontrole a v nevyhnutnom rozsahu vstupovať na súkromné pozemky a komunikácie", považovať, "požadovať preukázanie totožnosti fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti". "Uložiť poriadkovú pokutu zamestnancovi", to je ďalšia odrážka, "právnickej osoby alebo fyzickej osoby za marenie výkonu kontroly nelegálneho zamestnávania, a to aj opätovne, ak sa povinnosť nesplnila ani v novo uloženej lehote."

    Vstupovať voľne kedykoľvek na pracoviská, no môže to byť naozaj taká posadnutosť moci. A tak ako kolega to tu spomínal, aby sa to nezneužívalo, zase ten kontrolór, že by si mohol aj v rámci Slovenska, teda z toho ústredia, zmyslieť kedykoľvek a kdekoľvek, odrazu sa preukáže tým preukazom kontrolóra a kontrolovať a povie, že kontrolujem nelegálnu prácu. Obávam sa toho, že by sa to mohlo zneužívať. Rovnako aj na tej regionálnej úrovni.

    A potom aj ďalšia vec je taká, že požadovať preukázanie totožnosti fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa. Ja som sa zamyslel nad takou otázkou, že bude tam ten, takýto človek alebo fyzická osoba, ktorá nemá ten pracovnoprávny vzťah, a trebárs teoreticky sa môže stať, že on odmietne sa preukázať tou totožnosťou, nepreukáže sa tou totožnosťou. Aký postih, aká sankcia pre takého človeka môže byť? Poriadkové pokuty, ktoré sú tuná zvýšené zo 605, z tých 65 až 650, teraz bude 100 až 1 000 eur. Na takúto fyzickú osobu sa nevzťahuje tá poriadková pokuta, ale len v podstate na zamestnancov, zamestnávateľa alebo zamestnávateľov alebo konateľov za tých podmienok, ktoré sú uvedené pri tých poriadkových pokutách. Takejto fyzickej osobe nie je možné udeliť v podstate nič. Znáša samozrejme tento, toto riziko alebo tú sankciu ten zamestnávateľ, teda, že tomu zamestnávateľovi hrozí tá pokuta, hej, za nedodržiavanie pracovnoprávnych vzťahov. Ale takejto fyzickej osobe, ktorá by tam eventuálne načierno bola, tak v podstate jeho sa to nedotkne. Myslím si, že tie kompetencie alebo tie právomoci, ktoré dávame týmto kontrolórom, zdajú sa mi, zdajú sa mi veľmi, veľmi vysoké a neprimerané. A dovolím si povedať, že aj samotní zamestnanci, či už ústredia úradu práce alebo úradov práce, nie sú na to ešte dostatočne zrelí. Nie sme dostatočne na to zrelí. Obávam sa, že by sa to mohlo aj v budúcnosti zneužívať. Predsa len cez to poverenie, kde bolo vymedzené, rozsah kontroly aj dátum a presne tieto veci, a tým sa preukazovali pri kontrolnej činnosti samotní tí kontrolóri, malo to predsa len nejakú tú brzdu, nejaký ten mechanizmus.

    Preto aj ja sa prikláňam a pripájam sa ku kolegovi Brockovi. A ja podávam návrh, aby tento návrh zákona bol stiahnutý z tohto dnešného rokovania a aby sa v rokovaní nepokračovalo.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pán poslanec Daniš. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Nuž, kolega Štefan, chcem úvodom povedať úplne kľudne, že nesúhlasím s tvojimi vývodmi. Nesúhlasím. Naopak, rozhodne podporujem tento návrh zákona, ktorým prakticky aj napĺňame to naše programové vyhlásenie vlády v oblasti nelegálneho zamestnávania.

    Nuž to, čo si ty vyviedol vo svojom vystúpení, tvoj vývod, že je lepšie predsa len, keď pracuje načierno, ako keď nepracuje vôbec?! Dokonca si sa tam domáhal súhlasu pána ministra, aby ti prikývol. Nuž, ja nerozumiem, Števo, keď je potreba tej práce, tak ten zamestnávateľ si tam niekoho zobere tak či onak. Nuž len musí si byť vedomý, a o to nám práve ide, že keď si zoberie a bude pracovať legálne, nuž musí si platiť, tak ako každý slušný zamestnávateľ, voči tomuto štátu aj svoje povinnosti.

    Predsa chceme vyčistiť toto podnikateľské prostredie! Však predsa je neslušné, dokonca, prosím ťa pekne, v nejakom konkurenčnom boji nemysliteľné, aby niekto takto zneužíval aj v konkurenčnom boji túto výhodu, že on prakticky na vykonanie tej-ktorej práce má menšie náklady! Čiže, prosím ťa pekne, v nijakom prípade nesúhlasím s tým.

    Dokonca skresľuje sa štatistika, pán Mihál. To len tak na úvod. Že niekto je v štatistike nezamestnaný, berie podporu a pritom pracuje. Okráda sa štátna kasa. Áno, takže v nijakom prípade, priateľ môj, nemôžem s tým súhlasiť. A ja rozhodne podporujem tento návrh zákona.

    Ďakujem.

  • S reakciou pán poslanec Kuffa, nech sa páči.

  • Ďakujem za reakciu. Ja si stojím za tým, čo som povedal. A ono nečinnosť plodí len kriminalitu a zlo. Zvlášť mladí ľudia, ktorí sú nečinní. Ja nechcel som vyzdvihnúť to a som to aj tu povedal, že čierna práca je dobrá. Ale keď som si mal v tom zle vybrať, tak to menšie zlo som vybral, že je lepšie načierno pracovať ako nepracovať vôbec a je lepšie pracovať načierno ako páchať kriminálnu činnosť. To som chcel tým povedať.

    A rovnako tie sankcie, ktoré, ja som to už tak nespomenul, lebo však predrečníci to spomínali, aj na tých dohodárov, keď tie sankcie sa tak sprísnia, no naozaj, keď tí kontrolóri, keď sa zamerajú tie inšpektoráty práce na tých dohodárov a budú to tak tlačiť na tých zamestnávateľov, tak dohody o brigádnickej činnosti a dohody o pracovnej činnosti de facto takýmto spôsobom represívnym vytlačíme z toho prostredia pracovnoprávneho. Dovolím si povedať, že bude to mať negatívny dopad na zamestnanosť, negatívny. A tak isto si dovolím povedať, že je negatívny dopad aj na to podnikateľské prostredie. Na to podnikateľské prostredie aj skrze tieto sankcie a pokuty, lebo tie priemerné pokuty za ďalší rok, možno 2013 nie, lebo to bude trošku možno okolo troch, možno niečo cez 3000 oscilovať, ale ten nasledujúci rok 2014, tak bude od 5 000 a viac. To bude premena, áno, to má možno pozitívny dopad ako na rozpočet, ale na podnikateľské prostredie zjavne bude mať negatívny. Ja si dovolím povedať, že tuná každému podnikateľovi na každom eure, na každej korune záleží, a 5000 eur šmahom ruky hocikto nezaplatí, aj keby to bola veľká firma.

    Ďakujem.

  • Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ? Pán minister?

    Nech sa páči, krátko.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážené dámy a páni, kolegyne, kolegovia, samozrejme nie som rezortný minister v tejto veci, ťažko sa mi zaujíma konkrétne stanovisko, ale napriek tomu by som chcel povedať, že ide naozaj o vládny návrh, ktorý je a vychádza z programového vyhlásenia vlády, je to prvé čítanie. Takže pevne verím, že ak vznikli tam aj naozaj nejaké technické problémy, ktoré prípadne je možné odstrániť, tak odstránené určite budú v dobrej vôli, aby sa veci napomohlo.

    Ja si myslím, že čierna práca, nelegálna práca je nešvárom, ktorý nie je jednoducho, nemá podporu, nemôže mať podporu jednoducho. A s týmto, ja neviem, myslím si, že s väčšinou sa zhodneme, aj keď pán poslanec Kuffa má iný názor. Ale myslím si, že kriminalita je jedna vec a nelegálna práca je niečo iné a trh práce naozaj nemôže rozkvitať pri zároveň zvyšovaní sa nelegálnej práce. Takže len toľko a dúfam, že bude podporený tento návrh do ďalšieho čítania.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko? Áno.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, nebudem diskutovať, aby ma zas neupozornili, že si to mýlim s vystúpením, nechám si to na druhé čítanie, ale predsa len pár poznámok, ak dovolíte. Pretože táto diskusia ukázala zásadný rozdiel medzi nami. Kým vy si myslíte, že inšpektori práce sú takým bičom na zamestnávateľov, ja a moji kolegovia si myslíme, že chránime zamestnancov. To je ten podstatný a zásadný rozdiel v ponímaní nielen tohto zákona, ale u všetkých.

    Možno by sme, alebo boli by ste predišli viacerým nezrovnalostiam, keby ste si detailne preštudovali, čo ten inšpektor práce robí, čo robí, keď je na kontrolách, čo všetko kontroluje. To nie je len nelegálna práca, to je celý rad iných vecí, ktoré on tam kontroluje, a mnohokrát sú to aj veci, ktoré ani nemuseli kontrolovať, lebo im to primárne neprináleží, a týmto návrhom zákona to odstraňujeme.

    Používali sa tu rôzne čísla, ja by som tiež mohol povedať nejaké číslo, pán Kuffa, že napríklad zistili ročne okolo 850 prípadov, keď zamestnávateľ neplatí zamestnancovi mzdu. Áno, neplatí zamestnancovi mzdu. To je nielen, či o 12, o 13 je nelegálnych zamestnancov, ale aj to je výsledkom práce kontrolóra. A na jednej strane hovoríte o sankciách, že sú vysoké, a na druhej strane pani Jurinová hovorila, alebo vytkla, že inšpektori práce neukladajú pokuty, ale, respektíve ukladajú pokuty až po takej dlhšej dobe. No, viete, aj tie sankcie majú dva účinky. Ja sa na ne pozerám ako na preventívny, výchovný, a keď ony splnia svoj cieľ a naozaj sa zamedzí tým problémom, ktoré inšpektori zisťujú, tak môžme prísť k zníženiu sankcie. Ale najprv musím ukázať, že jednoducho pozor, lebo tu niečo bude. A s vaším názorom teda vôbec nemôžem súhlasiť. Mohol by som použiť extrémny príklad, že prídeš do krčmy, a poviem: Chlapi, nebite sa nožmi, bite sa len rukami, to je lepšie! To nie, predsa takto, takto sa to nedá robiť. A vy naozaj chcete nabádať zamestnávateľov, aby takouto výhovorkou povedali, že ale my sa snažíme, aby ľudia pracovali, aj keď nelegálne. Veď to nejde! To naozaj takto nejde.

    Viete, ak by boli všetci podnikatelia dobrí, poctiví, ak by platili zamestnancov, aby mali primeraný sociálny program, neporušovali zákony, tak potom tu nemusí byť ani inšpektorát práce a možno ani pán minister by tu nemusel sedieť, pretože všetko by bolo ideálne. Ale život je trošku iný. Tak jednoducho musíme aj takýmto spôsobom sa snažiť ukázať nečestným zamestnávateľom, ešte raz hovorím, tým nečestným, že tam vieme zamedziť. To nie je bič na všetkých.

    Samozrejme mohol by som, ale tentokrát si to odpustím, aj kolega Brocka tu nie je, takže nebudem už naňho vôbec reagovať, nechám si to na druhú časť alebo na druhé čítanie. Len vás chcem poprosiť, aby ste si aj tie čísla znovu lepšie pozreli, videli aj niečo iné za tým, nielen to, čo vám momentálne vyhovuje. A oceňujem, že pán minister Mihál povedal, že bude dva mesiace pracovať na vylepšení. Len dúfam, že tie vylepšenia nebudú smerovať k ďalšiemu drastickému zníženiu počtu inšpektorov práce, ako sa udialo za minulého obdobia.

    Ale, dámy a páni, napriek tomu, že tu odzneli dva procedurálne návrhy, aby sa ďalej nepokračovalo, verím, že si to nakoniec rozmyslíte a že to posunieme do druhého čítania.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalej nasleduje prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 552. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborov je v rozhodnutí 524.

    Odovzdávam slovo opäť pánovi ministrovi spravodlivosti Tomášovi Borecovi, aby v zastúpení ministra práce, sociálnych vecí a rodiny vládny návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy sa predkladá najmä z dôvodu presunu kompetencie v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov a právnych vzťahov pri výkone práce vo verejnom záujme z Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky na Úrad vlády Slovenskej republiky tak, ako je to typické pre viaceré členské štáty Európskej únie.

    Kompetencia v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov a právnych vzťahov pri výkone práce vo verejnom záujme patrí v členských štátoch Európskej únie obvykle pod úrad predsedu vlády. Presun uvedenej kompetencie je podmienený osobitným postavením Úradu vlády Slovenskej republiky, ako aj osobitným postavením a významom štátnej služby v tvorbe a realizácii komplexnej vnútornej politiky štátu. Rovnako úrad vlády už dnes vykonáva niektoré kompetencie typické pre ústredný orgán štátnej správy a z toho dôvodu by mal mať v gescii aj štátnozamestnaneckú politiku na centrálnej úrovni so zámerom zjednotiť zodpovednosť za tvorbu a realizáciu personálnej politiky vlády vo vzťahu k zamestnancom verejnej správy.

    V súvislosti s prechodom vyššie uvedenej kompetencie je potrebné vyriešiť aj presun práv a povinností vyplývajúcich zo štátnozamestnaneckých, pracovnoprávnych a z iných právnych vzťahov zamestnancov, ktorí zabezpečujú výkon tejto kompetencie, ako aj presun práv a povinností z právnych vzťahov, presun majetku a finančných prostriedkov z Ministerstva práce, sociálnych vecí Slovenskej republiky na Úrad vlády Slovenskej republiky. Okrem toho do pôsobnosti úradu vlády sa navrhuje zakotviť, že zabezpečuje a koordinuje ochranu finančných záujmov Európskej únie. Nejedná sa pritom o novú pôsobnosť, pretože túto pôsobnosť už úrad vlády zabezpečuje na základe zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie.

    Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať, aby po všeobecnej rozprave sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že prerokuje tento návrh zákona v druhom čítaní.

  • Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslankyni Viere Šedivcovej.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpila ako určený spravodajca v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, a podala spravodajskú informáciu k návrhu zákona.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 524 z 31. mája 2013 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie. Súčasne predseda Národnej rady konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

    S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3, písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní. V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady a citovaným návrhom predsedu Národnej rady odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013.

    Pani predsedajúca, skončila som svoju spravodajskú informáciu, prosím, otvorte rozpravu k návrhu zákona.

  • Ďakujem, pani spravodajkyňa.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pokračujeme prvým čítaním o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 550. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 522.

    Prosím opäť pána ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Tomáša Boreca, aby návrh zákona uviedol.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú ďalšie zákony. Návrh zákona sa predkladá v zmysle Rámcového plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na VI. volebné obdobie.

    Účelom tohto návrhu zákona je vytvoriť legislatívne podmienky pre realizáciu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky v časti Úloha štátu a verejného sektora - Spravodlivosť a upraviť niektoré statusové otázky súdnych exekútorov, konkrétne ide o menovanie súdnych exekútorov, výberové konanie na funkciu súdneho exekútora, prerušenie výkonu funkcie súdneho exekútora, a taktiež vytvoriť podmienky pre zlepšenie pravidiel, podľa ktorých sa vedie disciplinárne konanie voči súdnym exekútorom.

    Jedným z kľúčových bodoch pripravovaného návrhu zákona je zavedenie nového spôsobu obsadzovania funkcie súdneho exekútora. Konkrétne ide o výberové konanie. Súdneho exekútora vymenuje minister výlučne na základe výsledkov výberového konania, ktoré bude otvorené pre všetky osoby, ktoré spĺňajú zákonné podmienky pre účasť na takomto výberovom konaní. Výberové konanie bude po splnení podmienok vyhlasovať minister spravodlivosti pre územný obvod krajského súdu. Výberové konanie uskutoční výberová komisia, ktorá bude vytvorená z osôb nominovaných komorou exekútorov, ministrom spravodlivosti a súdnou mocou, a bude verejné. V súlade s tendenciou zvyšovania odbornej úrovne uchádzačov o profesiu súdneho exekútora dochádza predmetnou novelizáciou k sprísneniu podmienok, konkrétne k predĺženiu praxe exekútorského koncipienta z doterajšej trojročnej na päťročnú prax, tak ako je to u profesie advokátskej a notárskej, predĺženiu započítateľnej inej právnej praxe do exekučnej praxe z jedného roka na dva roky, k zmene definície pojmu exekučnej praxe, ako i k zakotveniu povinného vzdelávania súdnych exekútorov a exekútorských koncipientov.

    Vo vzťahu k disciplinárnemu konaniu voči súdnym exekútorom sa navrhuje zavedenie náhodného výberu disciplinárneho senátu zvlášť pre každé disciplinárne konanie, pričom celý priebeh disciplinárneho konania, ktorý doposiaľ upravoval vnútorný predpis komory, bude upravený v súlade s ústavnými princípmi zákonom. Do disciplinárneho procesu sa vnášajú prvky nestrannosti a tento sa približuje disciplinárnemu konaniu vo vzťahu k sudcom.

    Taktiež sa precizuje právomoc Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pri výkone štátneho dohľadu, dohľadu nad činnosťou exekútorov a činnosti komory a mení sa kontrolný mechanizmus vo vzťahu k možnosti exekútora nakladať s peňažnými prostriedkami účastníkov konania zavedením nového inštitútu kontroly exekučnej činnosti, čo doteraz absentuje.

    V novej právnej úprave sa reaguje na požiadavky aplikačnej praxe a riešia sa niektoré nedostatky súčasnej právnej úpravy týkajúce sa napríklad inštitútu osobitného bankového účtu exekútora na vedenie prostriedkov povinných a oprávnených, zavádza sa lehota na vyplatenie peňažných prostriedkov prijatých súdnym exekútorom pri výkone exekúcie oprávnenému, upravuje sa postup súdneho exekútora pri započítaní plnenia prijatého alebo vymoženého z majetku povinného.

    Ďalej vyššia transparentnosť sa dosiahne aj zverejňovaním dôležitých skutočností týkajúcich sa postavenia a činnosti súdnych exekútorov. K odstráneniu problémov, s ktorými sa stretávajú účastníci exekučného konania, ktorí mnohokrát nemali vedomosť ani o jeho skončení, prispeje úprava inštitútu konečného vyúčtovania exekučného konania.

    V nadväznosti na novú právnu úpravu zákazu používania označenia súdny exekútor, exekútorský úrad, exekúcia, exekučná činnosť, výkon rozhodnutia dochádza v novelizačnom čl. II k novelizácii zákona o priestupkoch, kde sa zavádza nová skutková podstata postihovania uvedeného protiprávneho konania na úseku priestupkov proti verejnému poriadku. Len na vysvetlenie, ide o mnohých, mnohé prípady falošných exekútorov.

    Vzhľadom na naliehavú potrebu riešenie predsudnej fázy konania týkajúceho sa podmienky štátnej príslušnosti pri výkone notárskej činnosti bolo nevyhnutné do materiálu zaradiť aj novelizačný čl. III. Úprava čl. III v predloženom materiáli svojou povahou súvisí s úpravou statusových otázok právnických profesií, ktoré sú predmetom novely Exekučného poriadku.

    Tento návrh je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie. Toľko úvodom.

    Ďakujem pekne za slovo.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, predsedovi tohto výboru, poslancovi Róbertovi Madejovi.

    Nech sa páči, pán predseda.

  • Ďakujem pekne, vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený Ústavnoprávnym výborom Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona.

    Predmetný návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie, a spĺňa po formálnoprávnej stránke náležitosti uvedené v §§ 67 až 68 a rokovacieho poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky preto predmetný návrh zákona zaradil v zmysle § 72 rokovacieho poriadku do programu tejto schôdze Národnej rady. Predseda Národnej rady zároveň vo svojom rozhodnutí č. 522 z 31. mája 2013 navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 28. augusta 2013 a gestorský výbor do 30. augusta 2013.

    Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Navrhuje sa okrem iného zavedenie nového spôsobu obsadzovania funkcie súdneho exekútora, ustanovovanie exekútorov do funkcie na základe územného princípu, predĺženie praxe koncipienta, k predĺženiu započítateľnej inej praxe do exekučnej praxe z jedného na dva roky, ako aj k zakotveniu povinného vzdelávania súdnych exekútorov a exekútorských koncipientov. Mení sa ďalej kontrolný mechanizmus vo vzťahu k možnosti exekútora nakladať s peňažnými prostriedkami účastníkov exekučného konania zavedením kontroly exekučnej činnosti.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň predmetný návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle citovaného rozhodnutia predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pod č. 522.

    Pani predsedajúca, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala tri písomné prihlášky. Za poslanecký klub SDKÚ - DS Lucia Žitňanská, ďalej sú to páni poslanci Alojz Hlina a Ľudovít Kaník.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Žitňanská.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi v prvom čítaní pár slov k novele Exekučného poriadku. Áno, bude to, bude to vyjadrenie, ktoré bude skôr všeobecné, pretože nachádzame sa v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona.

    Ja tomuto návrhu zákona v zásade ani tak nevyčítam to, čo tam je, ako to, čo tam nie je, a k tomu by som sa chcela vyjadriť, pretože iste v druhom čítaní sa budeme rozprávať na ústavnoprávnom výbore možno aj o detailoch toho, čo je obsahom predloženej novely. Ale keď sa mám k tomu vyjadriť vo všeobecnosti, tak ja samozrejme vítam, že tie niektoré pretrvávajúce, pretrvávajúce problémy, ktoré sa týkajú exekútorského stavu, je ambícia riešiť. Mali sme túto ambíciu aj my. V mnohom táto novela vychádza z návrhov, o ktorých sme uvažovali alebo pripravovali aj my. Takže v tejto oblasti naozaj môžem s tým návrhom v zásade len súhlasiť a v tejto časti samozrejme ten návrh aj podporujem, lebo tam, kde dochádza k excesom zo strany exekútorov, tak tie pochopiteľne treba sankcionovať. Ja sama viem z vlastnej skúsenosti, že ten systém tak, jak je dnes nastavený, je nepružný, preto sme to chceli meniť.

    Ja som, pokiaľ si dobre pamätám to číslo, dávala okolo 30 návrhov disciplinárnych na exekútorov. A tu musím povedať, že samosprávny mechanizmus komory bol v tomto extrémne nepružný, extrémne, ako keby ten stav alebo tá komora nemala záujem o tú samoočistu a neriešila tieto excesy. A potom samozrejme musí nastúpiť štát so zmenou zákona a posilniť si právomoci. Čiže v tomto naozaj nemám problém s touto novelou. Hovorím, v mnohom vychádza z toho, alebo ide tým smerom, ako sme uvažovali aj my.

    Ja som sa chcela vyjadriť k inému okruhu problémov, a síce k rýchlosti exekučných konaní a samotnému priebehu exekučných konaní, pretože si myslím, že je to rovnako dôležitá a podstatná vec, a mrzí ma, že v tejto novele nie je riešená. Ja viem, že ministerstvo spravodlivosti hovorí, že pripravuje ďalšiu novelu, procesnú novelu, ale podľa mňa sme už v štádiu o päť minút dvanásť a vzhľadom aj na tie ekonomické pomery možno aj päť minút po dvanástej, preto, preto priznám sa, ja by som radšej uvítala, keby táto novela obsahovala oba tieto balíky, aj keď viem, že ten druhý balík je veľký balík. Ale vzhľadom na akútnosť situácie myslím, že komplexné riešenie by bolo vhodnejšie. A najmä vychádzam z toho, že teda už je rok a štvrť, čo je táto vláda vo funkcii, a nesadli ste k tejto téme úplne k zelenému stolu, lebo nejaké roboty tam boli už urobené. My sme mali v legislatívnom pláne riešiť aj túto oblasť, o ktorej budem hovoriť, tak, že mala byť predložená do parlamentu takto pred rokom, to znamená niečo tam bolo urobené. Môžte s tým súhlasiť, nesúhlasiť, čo bolo urobené, ale hovorím, vzhľadom na tú akútnosť si myslím, že je to vážna vec.

    Takže dovolím si sa k tejto téme vyjadriť. O to viac, že viem, že exekúcie sú vážnym predmetom debaty dnes v spoločnosti, a ja viem, že niektorým aspektom sa bude venovať určite pán kolega Hlina, a úplne rozumiem popisu situácie, ktorý tu už niekoľkokrát prezentoval, ale cítim potrebu k tej téme, ktorá tu bude určite rozvíjaná, sa vyjadriť, pretože považovala by som za škodlivé, keby sme v tej téme ostali na povrchu a snažili sme sa Exekučným poriadkom riešiť veci, ktoré sa majú riešiť inde a nie Exekučným poriadkom, ak to mám takto formulovať.

    A začnem tým, že poviem všeobecnú pravdu, že vymožiteľnosť práva nie je len o tom, ako rýchlo sa dostanem k súdnemu rozhodnutiu, teda k titulu právnemu, ale je v skutočnosti o tom, keď to mám zjednodušiť, ako rýchlo sa dostanem k svojim peniazom, ktoré mi niekto dlží, a do toho sa započíta samozrejme aj dĺžka súdneho konania, ale aj dĺžka exekučného konania. Inak, medzi nami, keď sa posudzuje podnikateľské prostredie na Slovensku a keď si vezmeme všetky tie rebríčky Doing Business, čo robí Svetová banka a podobne, tak tam sa meria práve tento čas, odkedy mi je niekto dlžný, kedy sa k svojim peniazom dostanem a koľko úkonov na to mám urobiť, a to je čas, ktorý zahŕňa samotné súdne konanie aj exekučné konanie. A tá realita na Slovensku je taká, že keď už sa prepracujem k tomu titulu, tak potom ešte dlho čakám na to, kým sa dočkám vlastne, pomerne dlho to trvá, kým sa dostanem k samotným peniazom výkonom rozhodnutia, to znamená exekúciou. Niekedy rýchlejšie, niekedy kratšie. A vo veľkej miere to súvisí, táto rýchlosť exekučných konaní, vo veľkej miere súvisí s tým, že exekúcií je veľa, súdy sú exekúciami zahltené, a zároveň tá procedúra exekučného konania zahŕňa toľko byrokratických krokov v rámci tohto procesu, ktoré vlastne naťahujú tie exekučné konania, a treba sa tým zaoberať. Plus k tomu poviem aj to, že vlastne tá zaťaženosť súdov exekučnými konaniami sa okrem toho zdupľovala v posledných rokoch ešte aj tým, že sa začali riešiť v exekučných konaniach otázky, ktoré sa v exekučných konaniach riešiť nemajú, ale majú byť vyriešené dávno predtým, v tom samotnom konaní ako takom.

    Vysvetlím konkrétny, konkrétne veci vysvetlím. Jeden obrovský problém, o ktorom budú určite hovoriť moji kolegovia, je téma ochrany spotrebiteľa. Sú to tie rôzne, rôzne úvery od rôznych nebankových spoločností, ale aj možno iné, iné prípady, splátkové domy a podobne, kde naozaj potom na konci dochádza k tým vymáhačkám, obrovské úroky, je to v rozpore s dobrými mravmi a tak ďalej. Problém je, že my ideme, alebo chránime dnes spotrebiteľa v konečnej fáze, keď mu príde výzva na zaplatenie od exekútora. Čiže vo fáze, keď už to riešiť nemáme, pretože ad jedna sa to musí riešiť v samotných zákonoch, možno práve o týchto úveroch alebo iných, ad dve, sa to musí riešiť v samotnom konaní, kde sa rozhoduje o tom nároku ako takom. Ale my máme problém, pretože mnohé z týchto splátkových domov a nebankových subjektov a podobne využili liberálnosť nášho zákona o rozhodcovskom konaní a vytvorili si, ja to volám tzv. satelitné rozhodcovské súdy, ktoré neplnia tú základnú charakteristiku súdu ktoréhokoľvek, aj rozhodcovského, a nechovajú sa nezávisle a v zásade vydávajú tie rozhodnutia pre tie nebankové spoločnosti a splátkové domy a podobne jak na bežiacom páse. Tam nie je možnosť odvolania, no tak potom, potom deje sa to hromadne, no a potom vlastne ten občan sa začne brániť v exekučnom konaní.

    Ja musím povedať, že minister Harabin za Ficovej vlády bol veľmi angažovaný v tejto téme, to teraz nehovorím negatívne, bol veľmi angažovaný v tejto téme. Hovorím, že nehovorím negatívne. Akurát, že práveže sa pustilo ministerstvo v tom čase tou cestou, že to začalo brzdiť v rámci tých exekučných konaní a vlastne sa uvoľnila možnosť, že v rámci exekučného konania sa neskúma len to, či je to právoplatný titul exekučný, ale skúma sa aj to, že či bolo spravodlivo rozhodnuté, ak to mám veľmi zjednodušene povedať, ale dodnes sme sa nedotkli toho jadra, a síce možno nastavenia zákonov, ktoré sa tejto oblasti týkajú, a asi aj tých rozhodcovských konaní. A podľa mňa tá jediná možná cesta, ako vyriešiť tento problém, je naozaj asi nejaký zásadnejší zásah do rozhodcovských konaní, respektíve, čo ja viem, že pre súdy zas nebude populárne vylúčiť spotrebiteľské spory z rozhodcovských konaní. Čo samozrejme pribudne nejaký počet sporov v civilných veciach alebo v obchodných, ale nemusí ich byť zas až toľko, pretože ony zas, tie splátkové domy a nebankové subjekty, keď narazia, dostanú prvé rozhodnutie, tak potom už sa musia korigovať, pretože tá autorita súdu je iná ako neautorita ich vlastných rozhodcovských súdov. Čiže nemyslím si, že by to bola a priori tragédia. No a potom môžme upustiť od toho, aby sme to riešili meritórne v exekučnom konaní a môžme trošku odbyrokratizovať a spriechodniť tie exekúcie, ktoré na druhej strane, napriek excesom, ktoré poznáme, sú pre fungovanie tejto spoločnosti dôležité. Lebo keď sa podnikateľ, síce sa dostane, ja neviem, po roku k titulu, k právoplatnému rozhodnutiu, ale ďalšieho polroka sa nevie dostať k svojim peniazom a ešte k tomu v týchto časoch, však ako tých malých podnikateľov alebo stredných podnikateľov to môže aj položiť, exekúcie musia fungovať. Aj keď tam tie štósy na tom súde stoja, tak je to proste problém. Čiže to je jeden okruh podľa mojej mienky, ktorý treba riešiť.

    Druhý okruh a to je zas otázka, ktorá podľa mojej mienky sa netýka samotného exekučného zákona, ale aby sme proste vyriešili ten problém aj v exekúcii. Mnohokrát potom v rámci tých exekúcií predmetom ako keby toho sporu je, je aj výška úrokov, že či sú fér, alebo nie sú fér. A tu ja musím povedať, že zase riešenie je v inej právnej úprave, možno v hmotnej právnej úprave, o ktorej sme uvažovali, bola pripravená. A odporúčam o tom uvažovať do budúcnosti. Napríklad štandardná situácia je, že sa využíva, než začne veriteľ vymáhať svoju pohľadávku cez exekútora, aj keď ju má priznanú právoplatným titulom, tak proste využíva maximálnu lehotu premlčaciu, aby mu proste naskákali tie úroky z omeškania, pred ako keby tým posledným dňom to začnú vôbec vymáhať a tie úroky z omeškania rastú. Riešenie je, používa sa v zahraničí, že sa priznávajú úroky z omeškania možno maximálne tri roky, to znamená tá základná premlčacia lehota. Čiže tam to zosekať, viete, lebo mnohí to uplatňujú tesne pred uplynutím 10-ročnej lehoty, že si naskladajú tie úroky z omeškania. Čiže riešenia sú, ale zase sa musia hľadať v hmotnom práve a nie v samotných exekúciách, v záujme toho, aby v konečnom dôsledku sme tie exekúcie spriechodnili.

    Naschvál o tom hovorím, pretože je to dnes veľká téma v spoločnosti a táto veľká téma je ako keby postavená len cez pohľad na exekútora a Exekučný poriadok. A ja by som bola rada, keby tá debata sa pustila širšie, pretože vlastne skratkovité riešenia to nevyriešia, čo vidíme aj na tom, že keď sme pustili ochranu spotrebiteľa cez exekučné konania a neriešili sme tie rozhodcovské súdy, tak dnes sa nám to vracia v nefunkčnosti exekúcií aj tam, kde potrebujeme funkčné exekúcie, čiže veľmi pekne by som poprosila pozerať sa na tento problém zo širšia.

    Takže keď by som zhrnula moju pozíciu, veci, ktoré v zákone sú, to znamená riešenie možno niektorých technických alebo praktických otázok exekúcií, plus riešenie postavenia exekútorov a hlavne silnejšia pozícia štátu, pokiaľ ide o excesy exekútorov, tam v zásade nemám výhrady. Ja v druhom čítaní si to určite detailne pozriem a keď budem mať nejaké vylepšenia, tak samozrejme pripravím pozmeňujúci návrh. Ad dve, je mi ľúto, že nemáme na stole už aj tú druhú časť, ale teším sa na tú druhú časť, na tú procesnú časť novelizácie exekúcií. A tá debata, ktorú tu určite zvedieme, ktorá pôjde predovšetkým do tejto druhej časti, si myslím, tak som sa snažila tú debatu otvoriť spôsobom, aby naozaj, keď už aj vy, pán minister, prídete s týmito riešeniami, aby ste mali podporu v komplexnom vyriešení a neboli pod tlakom nejakých skratkovitých riešení.

    Ďakujem pekne.

  • Na vystúpenie tri faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pani poslankyňa Mezenská.

  • Ja vám chcem, pani poslankyňa Žitňanská, poďakovať za to, že ste takto analyzovali celoslovenský problém, ktorý naozaj pre nás predstavuje výzvu, aj ako pre zákonodarcov, ale myslím si, že je to veľká výzva aj preto, aby začali výraznejšie spolupracovať jednak súdy a spotrebiteľské združenia. Ja vám viem z aplikačnej praxe povedať, že v mnohých prípadoch spotrebiteľské organizácie, hoc v podvyživenom finančnom režime, sa snažia pomôcť spotrebiteľom, ktorí sa dostali do exekúcií, a v mnohých prípadoch usilujú o zastavenie exekučných konaní s poukazom na to, že v mnohých prípadoch samotná odplata, alebo už aj tie exekučné výlohy sú mnohonásobne vyššie ako istina alebo úverová položka. V tomto smere ale, ako je zákon nastavený, ja nie som si celkom istá, že ideme po prameni a po jadre riešenia samotného problému, pretože ja si nemyslím, že sprísnenie a disciplinárne konania voči súdnych exekútorom budú riešením tejto celospoločenskej otázky tak, že zabránia veľkej zaťaženosti poškodených nezákonnými exekúciami.

    Chcem ešte reagovať na to, že rozhodcovská doložka alebo rozhodcovský rozsudok, je neprijateľnou podmienkou, pre ktorú v mnohých prípadoch aj my, pokiaľ analyzujeme konkrétne prípady, podávame na súdy žaloby o určenie neplatnosti zmluvy. Avšak naozaj chcem poukázať na to, že je potrebné pripraviť komplexnejšie riešenie, ktoré má zamedziť nárastu takýchto exekúcií, kde naozaj sú sporné okolnosti, za akých sa uzatvárali rôzne zmluvy o spotrebiteľskom úvere, chcem naozaj apelovať na to, aby sa vytvoril...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem veľmi pekne. Z návrhu zákona, ako aj z vášho vystúpenia, pani poslankyňa, je zrejmé, že ide o naozaj o veľmi odbornú a náročnú problematiku. A musím povedať, že sústredil som sa tak veľmi a naozaj som nenašiel nič, s čím by sa dalo dokonca možno nesúhlasiť alebo polemizovať. Dokonca si myslím, že váš príspevok naozaj, naozaj bol hodnotný z hľadiska diskusie. Jediné, jediné ma tak trošku sarkasticky napadlo, že tak ako dobre ste to prezentovali, ja sa len pýtam, tie dva roky, keď ste boli ministerkou, možno sa dalo urobiť trošku aj viac v týchto veciach.

    Ja oceňujem, že prišiel prvý z radu zákonov, ktorý má pomôcť problematike, a my sa aj v diskusii, očakávam, dostaneme do dvoch rovín tejto problematiky. Na jednej strane z hľadiska vymožiteľnosti práva, tam, kde súd rozhodne, alebo tam, kde je exekučný titul, my ho musíme vedieť nútene vykonať. To znamená, že keď niekto už nerešpektuje súdne rozhodnutie, tam je exekúcia veľmi dôležitá. Na druhej strane veľké množstvo exekúcií na rôzne sociálne skupiny sú sociálnym problémom. A tam ste poukázali na to práve, že je to problém už aj iných právnych predpisov, rozhodcovského konania, hmotného práva občianskeho, z hľadiska výšky úrokov a možnosti ich uplatnenia. A myslím si, že toto volebné obdobie je dobrou príležitosťou na to, aby sme diskutovali o tom, ako aj ľuďom pomôcť, ale nerobiť z nich nezodpovedných. To znamená súdne rozhodnutia sa musia dodržiavať.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Tento problém naozaj je komplexný, s tým sa dá len súhlasiť, ale nemyslím si, že treba nejako siahodlho diskutovať. Veď tu nebráni nič, aby tento návrh zákona, táto novela mala rímsku jedna, dva, tri a aby riešila aj tie veci v ďalších zákonoch, ktoré treba riešiť, či už sú to rozhodcovské súdy, spotrebné úvery a ďalšie veci, všetky, ktoré je potrebné riešiť, lebo mnohokrát to sú len také hrany alebo také ostne, ktoré vytŕčajú z tých existujúcich pravidiel, ktoré treba odstrihnúť alebo obrúsiť, a veci by fungovali lepšie. My z pozície poslancov a zvlášť opozičných poslancov môžme dávať návrhy, ktoré čiastkovo riešia tie najpálčivejšie veci, ale toto je príležitosť, ktorá by mala byť využitá, pretože tá komplexnosť sa nedá dosiahnuť inak ako vládnou komplexnou novelou.

  • Ja si myslím, že toto je téma, kde naozaj to pýta vecnú diskusiu. A možno krátka odpoveď. Pán poslanec Madej, rok a pol nie je dva roky.Viete, že zásadné novely zákonov v kampani sa už nepredkladajú do parlamentu. A tak, ako som povedala, my sme sa tým problémom zaoberali takto pred rokom, to znamená, vláda padla a boli voľby na jún minulého roku. Ten komplex mal byť predložený do parlamentu. Ak nedošlo k zásadným personálnym obmenám na referentských a odborných pozíciách ministerstva, tak si myslím, že ten komplex mohol byť postavený v jednom balíku. A toto som chcela povedať, takže... Ale myslím si, že na ústavnoprávnom výbore k tejto téme môžeme mať veľmi vecnú diskusiu.

    Ďakujem.

  • O slovo požiadal pán minister spravodlivosti.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, poslanci, ďakujem veľmi pekne za tento, za túto diskusiu. Ja naozaj v mene vlády aj vo svojom mene chcem povedať, že veľmi pozorne a citlivo vnímam túto problematiku, ktorá nie je len problematika dnes prejednávaného návrhu zákona, ale je to problematika celkovo ochrany spotrebiteľov, občanov, ktorí sa dostávajú do ťažkej situácie. A chcem povedať, že čo sa týka tohto návrhu zákona, on tak, ako povedala pani Žitňanská, že je možno už päť minúť po dvanástej. Áno je to fakt, ale na druhej strane my sme mali v rámci legislatívneho plánu pripravenú novelu komplexne, to znamená aj toto, čo predkladáme teraz, aj to, čo bude na jeseň, na jeseň sme to mali celé urobiť. Čiže ja som v podstate tú jednoduchšiu, tzv. statusovú novelu vytiahol von, aby sme ju čím skôr vedeli schváliť, aby sme aspoň tú časť, ktorú dnes prejednávame, vedeli čím skôr dať, uviesť do života. A je fakt, že čo sa týka exekútorov, je to len malý kamienok, ale samozrejme veľmi dôležitý v rámci vymožiteľnosti práva ako takého a taktiež v rámci toho, akým spôsobom funguje právne prostredie na Slovensku. Ja chcem povedať, že exekútori sú naozaj veľmi dôležití len v rámci systému nášho právneho, ale je fakt, že to fungovanie musí byť podstatne, podstatne lepšie a tie pravidlá treba nadstaviť, lebo naozaj od roku 1995 sa venovalo veľmi málo pozornosti predchádzajúcimi ministrami spravodlivosti alebo vládami, a už je naozaj najvyšší čas, aby sa toto upravilo.

    Čo sa týka ostatných problémov, ktoré tu boli spomínané, spomínala to aj pani poslankyňa Žitňanská a nakoniec aj pán Kaník a ostatní, aj pán Madej, je fakt, že my pripravujeme komplexne tento problém riešiť. To znamená, čo sa týka rozhodcovského konania, je fakt, presne to, čo povedala pani poslankyňa, že mnohé spotrebiteľské teda spoločnosti, ktoré poskytujú spotrebiteľské úvery, atď., majú prepojené, či už cez osobné alebo iné kontakty, rozhodcovské súdy, ktoré jednoducho konajú nie tak, ako majú a zneužívajú systém vymožiteľnosti alebo systém práva ako taký a vydávajú exekučné tituly, ktoré absolútne sa nezakladajú na spravodlivých riešeniach a rozhodnutiach, dokonca mnohokrát ani nie v súlade s právom, čo je trestuhodné.

    Na druhej strane treba povedať, že tu platí od roku 2002 zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý je nastavený absolútne trestuhodne liberálne a vôbec nepamätá na takúto situáciu, že by niekto mohol aj zneužiť tento systém zákonný a proste robiť to tak, ako to už robí dlhé roky. Preto my pripravujeme novelu zákona o rozhodcovskom konaní, respektíve chceme rozdeliť tento zákon na dve časti. Nechceme poškodiť v žiadnom prípade podnikateľov a v žiadnom prípade nechceme, aby pravidlá UNCITRAL-u, ktoré využívajú podnikatelia aj v rámci Newyourského dohovoru na to, aby sa dostali k rýchlym rozhodnutiam, aby využili všetky tie prednosti rozhodcovského konania. Pretože dnes, v dnešnej situácii práve tým, že všeobecné súdy rozhodujú v exekučných, pri prideľovaní alebo rozhodovaní o udelení poverenia na exekúciu aj v merite veci a zastavujú a brzdia aj tie rozhodnutia rozhodcovských súdov v obchodných veciach, tak podnikatelia týmto veľmi trpia.

    Čiže my chceme rozdeliť zákon o rozhodcovskom konaní na dva. Samozrejme jedno z riešení, ktoré spomínala pani poslankyňa Žitňanská, je, že tie spotrebiteľské veci vyčleniť a dať ich na všeobecné súdy, čo ovšem samozrejme pri dnešnej zaťaženosti súdov asi by nie celkom bolo riešenie. My sme, my sme zvolili inú taktiku alebo iný spôsob, a to vytvoriť osobitný zákon na konanie v spotrebiteľských veciach, čo už asi nebude celkom podľa pravidiel UNCITRAL-u a už sa to asi nebude dať nazývať rozhodcovské konanie, ale bude to konanie, ktoré bude určite alternatívnym riešením sporov, ktoré bude pod prísnou reguláciou a ktoré bude mať jednoznačne nastavené také pravidlá, aby nebolo možné zneužívať dnešným spôsobom rozhodcovské konania proti, proti spotrebiteľom.

    Čiže toto je balík, ktorý chystáme v rámci tých jednotlivých krokov, ktoré je potrebné urobiť na to, aby spotrebitelia sa dostali do nejakého rovnovážneho stavu v rámci výkonu spravodlivosti.

    Taktiež ideme novelizovať hmotnoprávny predpis, konkrétne Občiansky zákonník, kde chceme dosiahnuť ďalšími hmotnoprávnymi úpravami napríklad limitáciu, limitáciu výšky úveru, ktoré, výšky úroku, úverov, ktoré poskytujú tieto pôžičkové a splátkové spoločnosti, a ďalšie opatrenia, ktoré zabezpečia vlastne to, aby neprichádzalo k zneužívaniu dôveryhodnosti, teda dôvery a možno niekedy aj nižšej kapacity právneho povedomia občanov.

    Takže toľko len, aby ste vedeli, že chystáme naozaj veci a že táto debata je naozaj dnes v dvoch rovinách. Ja dnes predstavujem jeden z radu zákonov, ktorý rieši otázku všeobecnej vymožiteľnosti práva aj s dôrazom konkrétne na spotrebiteľov.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Ďalším písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Hlina.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, to raz moja mama, ťažko skúšaná žena povedala, že čo je to za doba, keď na psoch záleží viac ako na ľuďoch. A to je, tým začnem. Ja som ináč aj si myslel, že to, včera už tak sme už šli jak z rýchlika, že ten exekučný by sme stihli včera večer a bolo by nás tu päť. Ale je to dneska, dneska je tu relatívne viac ľudí, lebo však ide hlasovanie. Ináč keby nebolo hlasovanie, tak je nás tu päť.

    Keď budeme hovoriť o psoch, alebo keď sme hovorili o psoch, tu bolo rečníkov, že nebolo, ešte jednu tabuľu bolo treba. A niekedy naozaj, niekedy naozaj je to také zvláštne. Ja ináč mám psi strašne rád. Pozor

  • Vyslovené s pobavením.

  • , od malička som vždy psa mal, hej. Ale niečo je trošku zvláštne, hej, že sme o, o, proste bojujeme za psi, a keď môžme bojovať za ľudí, a toto je jeden zo zákonov, ktorý si to pýta, to on má napísané, on to má napísané, on sa volá, ako sa volá, má aj svoje číslo a kľudne tam pod tým môže byť zákon, ktorý silne ovplyvňuje život ľudí v tejto krajine, tak žiaden fight, žiadna veľká bitka sa nekoná. To mi je trošku ľúto.

    Tento zákon, ktorý sem prišiel, zjednodušene o Exekučnom poriadku, je v tejto polohe alebo z pohľadu toho, že čo je v súčasnosti najdôležitejšie, môj prvý výraz bol, že kozmetika, ale potom som si dal tú prácu, že som ho prečítal hlbšie, a je to taká hĺbková kozmetika. No tak je to teda, pokúša, má takú širšiu ambíciu sa k niečomu dostať a niektoré veci aj zachytáva.

    Avšak čo je pre ľudí, ktorých ovplyvňuje Exekučný poriadok, kľúčové, pre bežného občana, keď už sa dostane do toho víru, že sa ho chytá tento exekučný, koniec koncov tak ako sa chytá strašne veľa ľudí? A to už všetci o tom vieme. Tak v zásade výška nákladov, tam ešte doba odvolania, ale hlavne, ale hlavne, hlavne, hlavne, hlavne, a môžem opakovať pol hodinu, § 70, to znamená základná suma, na ktorú sa nešiaha. A tento zákon o výške nákladov nerozpráva, hovorí o tom vyhláška, ale nepredpokladám, že v tom bude pohyb, hej, že by sa k tomu... On hovorí o tom, že, chvalabohu, hovorí o tom, že už, že nie prioritne je najdôležitejší v celom systéme exekútor a jeho trovy, ale už teda podielovo sa podieľa, čo znamená, že časť vymoženej pohľadávky sa, 24 % zostáva u exekútora, ostatné treba poslať tam, kvôli komu sa vymáha. To je, to je tak logická vec, ktorá tam mala byť dávno. Však čudujeme sa, že to tam nebolo.

    Doba na odvolanie, to treba pochváliť. Doba na odvolanie sa tam upravuje v tých dvoch, myslím v 101-ke alebo v 201-ke, alebo v 202-ke, kde z tých rabiátskych tých, tých expresných telegrafických troch dní sa z toho robí 14 dní. To je znova, to je slušné, u slušných spoločností to je normálne. Ale nehovoríme o 70-ke. Zase by ma kolega doplnil, však to sa určuje nariadením vlády. Chvalabohu, už to vieme, 70-ka sa určuje nariadením vlády. To znamená parameter základnej sumy, to znamená sumy, na ktorú sa nešiaha, hej, na ktorú exekútor nemôže šiahnuť, sa určuje nariadením vlády. To znamená, včera mohla vláda povedať, že môže byť tá základná suma iná, ako je teraz. Ospravedlňujem sa kolegom, ktorí to už počuli, ale ono je to tak dôležité, že to treba zopakovať. Tá suma, na ktorú sa nešiaha, je v súčasnosti 60 % zo životného minima. Už to je absurdita, lebo ak je niečo životným minimom, tak potom poviete, že niekto z 60 % z tej, z toho minima má žiť. Už to je také, by som povedal, trošku absurdné, hej, ale žijeme, kde žijeme.

    Ja som tu minule na schôdzi mal ten návrh, kde som to upravoval takým spôsobom, že by sme do zákona vložili, že sa, ostáva to v kompetencii vlády, ale by sa stanovila minimálna hranica. To znamená, vláda by mohla povedať aj viac, ale minimálna hranica, kde by bol jeden a pol násobok toho životného minima. Samozrejme, nebola vôľa, tak som to pre istotu stiahol.

    Aby sme hovorili, alebo vedeli, že o čom rozprávam. Aj o číslach. Ak je životné minimum dneska 194 euro, ungefähr, tak tých 60 % je 116 euro. A ten jeden a pol násobok, ktorý som vtedy ja navrhoval, by bol 291 euro. Ja to sfokusujem na jednu skupinu ľudí a to sú dôchodcovia, ktorých teraz je údajne 41 000, ale nám to každým dňom, týždňom, pán Muňko bude vedieť, rastie, hej, že nám to rastie, že koľko tých dôchodcov žije zo sumy 116 euro na mesiac. Niekto si povie: tak im treba, nemali si požičiavať! Vážení, prosím vás, to vôbec nie je pravda. Z tých 41 000 dôchodcov je možno podvodníkov vybitých zopár. Vo väčšine sú to obete systému, obete nebankoviek, nekalého spotrebiteľského konania a všetkého tohto.

    Čiže toto, prosím vás, naozaj by sme mali byť v tom senzitívni, sociálne senzitívni, aj najtvrdší pravičiari, hej, nieto ešte vaša, vaša krvná skupina. Takže to je vec, ktorá už dávno mala byť v riešení, dávno, dávno sa malo o tom rozprávať. Dávno sa tá základná suma mala zvýšiť, dávno nariadením vlády. A keby to aj zahlesol nejaký hlások múdreho niekoho, ktorý povie, vymožiteľnosť práva, to je všetko v poriadku, prosím vás pekne, to je úplne v poriadku. Len spravme to, čo raz, dúfam, sa dožijeme, že budeme komparovať, že ako to robia v iných krajinách, že kde inde koľko nechávajú tým ľuďom, aby prežili aký-taký dôstojný život. A obzvlášť to sedí, keď tie sumy sú rádovo vyššie, hej, v iných krajinách, v ktorých nechajú dožiť alebo žiť ľudí život, aj keď sú v exekúcii.

    To znamená, keď sa dostanete do exekúcie, to jako keby vás zavreli do Leopoldova. Podľa mňa možno aj tam sa majú lepšie, lebo tam je, musí mať nejakú nutričnú kalorickú hodnotu tá strava, asi ju niekto upravuje, kdežto u toho dôchodcu z toho jedného rožku, lebo tak mu to asi vyjde, keď všetko poplatí, tak možno by mu bolo lepšie v Leopoldove, viete. A to je to, že sme necitliví v tom parametre, lebo všetko, keď inde to majú vyššie, všetko u nás je rovnaké, energie dokonca drahšie ako v Rakúsku. Chlieb je, ak nie lacnejší, tak taký istý, viete. Čiže to je v tom, to by nám malo dokazovať, že, že je to nastavené zle, že sa proste k tomu treba, na to pozrieť. A niekto keď povie, áno, že treba vracať peniaze. Nikto nehovorí, že netreba vracať peniaze. Ono tie peniaze, nakoniec tí veritelia sa k ním dopracujú, len to bude o niečo dlhšie trvať a ten dôchodca nebude žiť z jedného rožku denne, ale z dvoch rožkov denne. To by sme pre tých dôchodcov mohli urobiť. Dúfam, že k tomu sa nejakým spôsobom dopracujeme, že zvážime, že tie dva rožky predsa len by si zaslúžili, že ten jeden rožok je naozaj málo.

    My budeme, viete, tu už niekedy nestačí rozprávať, už som sa tu narozprával dosť, ideme robiť aj také, by som povedal, v rámci zákona možnosti vlastne ako občania máme, a to avizujem, že ideme robiť okupačný štrajk. V tejto polohe bude symbolický, začneme budúci týždeň v pondelok, do utorka, pred budovou tuná prítomného pána ministra. S troma základnými požiadavkami, ktoré je nevyhnutné, ale úplne nevyhnutné splniť vo veľmi krátkej dobe.

    Samozrejme, § 70, to znamená určenie základnej sumy, bude prvá požiadavka.

    Druhá požiadavka, ono to s tým súvisí, lebo tých exekútorov je preto toľko, lebo sme dovolili to, čo ste vlastne vy dovolili. Ja som si to pozrel. Niekedy existovala vyhláška 238/2008, ktorá stanovovala maximálnu výšku tých RPMN, tých, maximálna precentuálna miera nákladov. To bola vyhláška 238 z roku 2008 - a by ste neverili, že kto ju zrušil. SMER, hej, vlastne vláda SMER-u ju zrušila v 2010. prijatím zákona o spotrebiteľských úveroch - ktorá už nedefinovala maximálnu RPMN. Možno kvôli pánovi Burianovi. No však ale, však to vy musíte vedieť, že pre koho sa zákony robia. Aj tie tri roky stačili na to, že čo sa vám stalo po súdoch, pán minister, že tam sa nemáte, už nevedia dvere zavrieť, že toľko spisov trčí z pohotovosti, hej, že tu už zažalovali, že to už nie je kde dávať. To je na zváženie. Čiže to je druhá požiadavka, čiže jednoznačné stanovenie RPMN.

    A tretia je zvýšená ochrana občanov tejto krajiny pred nebankovými subjektami a ich zvýšená kontrola.

    Vážení, tieto tri požiadavky sú mimoriadne jednoduché, mimoriadne dôležité. Kto chce, vítam každého, kto nás v pondelok príde pozrieť pred ministerstvo spravodlivosti, prípadne donesie chladenú minerálku, ak bude teplo, aby ste aj takto symbolicky vyjadrili svoj záujem túto situáciu naozaj riešiť. Nechcem sa opakovať, že čo bol BMG Invest a čo bude toto, keď to celé praskne. Takže naozaj by bolo záhodno k tomu, už sa pred tým neskrývať.

    Verím, že aj, pán minister, aj z toho, čo ste povedali predo mnou, vyzerá, že niečo ako keby ste robili, len, prosím vás pekne, aby sme sa nedostali do tej polohy, čo tu zvykneme. To znamená, ideme to riešiť systémovo, komplexne, na jeseň. A keď je jeseň, tak povieme na jar, viete. Čiže ja hyperbolizujem, čo si ako opozičný poslanec môžem dovoliť, čiže to chcem len povedať, že, hej, aby sme znova neskĺzli do tej polohy. Toto je tak horúca vec, že to treba riešiť okamžite, hej. Okamžite. A nie kozmeticky, ale skutočne, hej? Lebo tento Exekučný poriadok, hovorím, i keď nejaké určité pozitíva sa tam dajú čiastočne nájsť, ale, ale nie je pre ľudí tým, čím by mal byť. To znamená jasnou správou o tom, že tomuto parlamentu už konečne začalo záležať na ľuďoch a zákony, ktoré tu pripravuje, nepripravuje pre pána Buriana, ale pripravuje pre ľudí tejto krajiny, aby ste, a vy ste to veľmi pekne povedali, ja som vás počúval, aby to bolo vyrovnané. Nikto nechce, aby to bolo vypólované do strany, ale chceme, aby to bolo vyrovnané, čo by sme mohli uznať.

    Koniec koncov nám to už trikrát Európska komisia povedala, že v súčasnosti je to absolútne prepólované a jednostranne prepólované, to znamená, vec nebývalá a nevídaná v krajinách európskych, Európy, že kto, čo vlastne svojim občanom urobil. My sme toto svojim občanom urobili, už je to veľká hanba, už sa z toho nejako nevylížeme len tak jednoducho. Ale nie je čas čakať. Takže, pán minister, v pondelok sa vidíme.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Jedna faktická poznámka na vystúpenie pána poslanca, pán poslanec Madej. Uzatváram prihlásiť s faktickou poznámkou možnosť.

  • Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, obvykle nie som fanúšik formy vášho prejavu, ale môžem povedať, že dneska mi forma nijakým spôsobom nevadila. Naznačili ste niektoré problémy, ktoré ako naozaj sú.

    A ja chcem zdôrazniť a zopakovať, že v rámci exekučného konania sme postavení medzi dva mlynské kamene. Na jednej strane musíme zabezpečiť vymožiteľnosť práva. To znamená, musíme zabezpečiť to, aby spoločnosť exekučné tituly, najmä rozsudky boli vykonávané a aby došlo k nútenému výkonu, keď účastník konania, keď účastník konania, ten, ktorý nebol úspešný, nechce plniť na základe právoplatného rozhodnutia. Ale na druhej strane, a to je ten samozrejme sociálny aspekt, pokiaľ sa to deje vo väčšom množstve, tak už je to téma sociálna, ktorá ale zasahuje prierezovo do iných právnych predpisov. A ja tu očakávam, očakávam ďalšie, ďalšie veci, ďalšie diskusie. A, samozrejme, dobre ste naznačili, že je to vecou aj nariadenia vlády Slovenskej republiky, pokiaľ ide o, pokiaľ ide o možnosť alebo vyčlenenie niektorých príjmov spod exekúcie a trov, čo sa týka vyhlášky.

    Pokiaľ ste vy uviedli jedno pozvanie, ja na oplátku tiež na zasadnutie ústavnoprávneho výboru, kde ste už raz boli prítomný, a myslím si, že to bola konštruktívna debata, a rovnako aj na tom výbore sa bude určite diskutovať o podnetných návrhoch v tejto oblasti.

    Ďakujem pekne.

  • Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať hlasovaním 11.02 hod.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním.

    Procedurálny návrh, pán Mikloško a pán podpredseda Figeľ.

    Nech sa páči, pán Mikloško.

  • Pani podpredsedníčka, minule, keď sme odtiaľto odchádzali, tak sme boli nazvaní potkanmi, že odchádzajú. Takže by som očakával, že niekto tých potkanov buď privíta, alebo ten názov zmení. Takže to si dovoľujem povedať ako poznámku bez hlasovania. Len nejako, tak sa nejako v koži potkana nie dobre cítim.

  • Takže nemáte procedurálny návrh. Nech sa páči, nemáme o čom hlasovať.

    Nech sa páči, pán podpredseda Figeľ.

  • Ďakujem pekne. Ja tiež nenavrhujem hlasovanie, ale v mene troch poslaneckých klubov KDH, SDKÚ - DS a MOST - HÍD žiadam bezodkladné zvolanie poslaneckého grémia po ukončení hlasovania teraz v tomto bloku alebo o 11.00 hodine na prerokovanie ďalšieho bodu programu na tejto schôdzi.

    Ďakujem pekne.

  • Ja, pán predseda musel odcestovať, ja ho o tejto záležitosti budem informovať, ale až trváte na tom, aby bolo zvolané poslanecké grémium, tak sa môžme stretnúť po hlasovaní. Aj keď takú kompetenciu ako nemám na zvolanie poslaneckého grémia ako poradného orgánu predsedu.

  • Hlasy v sále.

  • Dobre. Nebudeme to ďalej riešiť, až, môžme sa stretnúť po hlasovaní.

    Takže pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním.

    Prosím spravodajcu, poprosím vás o pokoj, prosím spravodajcu, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre hospodárske záležitosti, poslanca Michala Bagačku, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o pôsobnosti orgánov štátnej správy pre sprístupnenie biocídnych výrobkov (tlač 542).

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona o pôsobnosti orgánov štátnej správy pre sprístupňovanie biocídnych výrobkov na trh a ich používanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (biocídny zákon), tlač 542.)

  • Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.

  • V rozprave vystúpil pán poslanec Osuský. Nebol podaný žiadny návrh. Prosím, pani predsedajúca, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za návrh hlasovalo 83 poslancov, proti 9 bolo poslancov, zdržalo sa 46 poslancov, 4 poslanci nehlasovali.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Teraz poprosím ďalší návrh, pán spravodajca.

  • Ďakujem. Pani predsedajúca, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie výborom - ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárske záležitosti, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo, a aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a že určené výbory návrh zákona prerokujú v druhom čítaní vo výboroch do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013.

  • Prosím, prezentujme sa a hlasujeme o návrhu.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za návrh hlasovalo 127 poslancov, proti nebol žiaden, zdržalo sa 16 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Prosím spoločného spravodajcu z výboru pre hospodárske záležitosti Maroša Kondróta, aby uviedol hlasovanie o návrhu uznesenia k bodu

    návrh na zaradenie majetkovej účasti ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na podnikaní spoločnosti UniCredit Bank Slovakia, a. s., do zoznamu majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie,

    ktoré máme ako tlač 591.

    Nech sa páči, pán spravodajca, uveďte hlasovanie.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. V rozprave vystúpili dvaja poslanci. Pani predsedajúca, dajte, prosím, hlasovať o uznesení Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré tvorí prílohu spoločnej správy a v ktorom Národná rada Slovenskej republiky podľa zákona č. 92/1991 o prevode majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov vyslovuje súhlas s návrhom na zaradenie majetkovej účasti ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka na podnikaní spoločnosti UniCredit Bank Slovakia, a. s., do zoznamu majetkových účastí štátu na podnikaní iných právnických osôb zahrnutých do privatizácie.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za návrh hlasovalo 80 poslancov, proti 24, zdržalo sa 40 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada schválila navrhované uznesenie.

    Ďalej prosím predsedu výboru pre sociálne veci, poslanca Jána Podmanického, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkom sporení, tlač 543.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 543.

  • Podmanický, Ján, poslanec NR SR

    Ďakujem za slovo. Prosím, pani podpredsedníčka, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 144 poslancov, za návrh 103 poslancov, proti 1, zdržalo sa 40 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pán spravodajca, uveďte ďalšie hlasovanie.

  • Teraz v súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej o rokovacom poriadku a s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre sociálne. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013. Prosím, pani podpredsedníčka, dajte hlasovať o tomto návrhu.

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za návrh hlasovalo 137 poslancov, zdržalo sa 6 poslancov, proti nebol nikto.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Pristúpime k hlasovaniu v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, tlač 544.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Viliamovi Jasaňovi, aby hlasovanie uviedol.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

    Páni poslanci, poprosím vás o pokoj v rokovacej sále.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 544.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dajte, prosím, hlasovať o procedurálnom návrhu poslancov Brocku a Kuffu nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za návrh hlasovalo 63, proti 78, zdržal sa 1 poslanec.

    Konštatujem, že sme návrh neschválili.

    Uveďte ďalšie hlasovanie, nech sa páči.

  • Dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za návrh hlasovalo 79 poslancov, proti bolo 55, zdržalo sa 9 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Ďalšie hlasovanie uveďte, pán spravodajca.

  • V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady a s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 28 augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013.

    Dajte hlasovať o tomto návrhu.

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 141 poslancov, za návrh hlasovalo 115, proti bolo 15, zdržalo sa 10 poslancov, 1 poslanec nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Budeme pokračovať v hlasovaní v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády, tlač 552.

    Prosím spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci Vieru Šedivcovú, aby uviedla hlasovanie.

    Nech sa páči, pani spravodajkyňa.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, tlač 552.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Prosím, dajte hlasovať o postúpení návrhu zákona do druhého čítania.

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 142 poslancov, za návrh 80, proti nebol žiaden poslanec, zdržalo sa 62 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Uveďte ďalšie hlasovanie, pani spravodajkyňa.

    Šedivcová, Viera, poslanec NR SR

    V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady a s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v termíne do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013.

    Pani podpredsedníčka, dajte, prosím, hlasovať o tomto návrhu.

    Laššáková Jana, podpredsedníčka NR SR

    Prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 143 poslancov, za návrh hlasovalo 125, proti nebol žiaden, zdržalo sa 18 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Ešte vás chcem, panie poslankyne, páni poslanci, informovať, že minister obrany Slovenskej republiky Martin Glváč požiadal predsedu Národnej rady, že do programu 21. schôdze Národnej rady bol ako 21. bod zaradený vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 435/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Vzhľadom na skutočnosť, že vo výcvikovom priestore vojenského obvodu Lešť práve prebieha medzinárodné logistické cvičenie, na ktorom sa v nasledujúcich dňoch zúčastní, požiadal, aby bol tento bod preložený na budúci týždeň na stredu 26. júna o 9.00 hodine, aby sa teda o tomto bode programu rokovalo. Je všeobecný súhlas?

  • Nesúhlasné reakcie v sále.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 135 poslancov, za návrh hlasovalo 102 poslancov, proti bolo 13, zdržalo sa 17, nehlasovali 3 poslanci.

    O bode 21 k tlači 471 budeme rokovať v stredu 26. júna ako, o 9.00 hodine, ako o prvom bode programu.

    Prerokovali sme, odhlasovali sme všetky prerokované body a na žiadosť troch poslaneckých klubov zvolávam stretnutie a vyhlasujem desaťminútovú prestávku.

    Ďakujem pekne.

  • Desaťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás o pokoj.

    Budeme ďalej pokračovať prvým čítaním o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekútorskej činnosti.

    Poprosím pána ministra Tomáša Boreca, aby zaujal svoje miesto. Takisto aj pán spravodajca Madej. Vidím, že sú už tu.

    Posledným, ktorý je písomne prihlásený do rozpravy, je pán poslanec Kaník, ktorého tu nevidím, stráca poradie. Keďže bol písomne prihlásený, ešte raz, je posledný, stráca poradie.

    Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy.

  • Výkrik v sále.

  • No! Stratili ste poradie, môžete sa prihlásiť do rozpravy ústne. Dávam, dávam, teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy ústne sa hlásia páni poslanci Poliačik, Mikloško, Muňko, Kaník. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec Poliačik.

  • Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, hostia, pán minister, berieme do úvahy, že, teda hovorím za klub SaS, že to nie je komplexná novela Exekučného poriadku, a preto sa vyjadrím iba k tým veciam, ktoré v tejto menšej novele sú.

    Musím povedať, že SaS má taký ambivalentný pohľad na riešenia, ktoré ministerstvo prináša. Na jednej strane oceňujeme tri konkrétne body, ktoré sú súčasťou tejto novely, t. j. sprísnenie vykonávania dohľadu ministerstva spravodlivosti nad výkonom exekučnej činnosti, aj presnú úpravu toho, že vymožené peňažné prostriedky musí exekútor viesť oddelene, a zavádza sa lehota sedem dní, ak sa nedohodne inak, na poukázanie peňažných prostriedkov oprávnenému, a stanovenie, v akom rozsahu sa uspokoja nároky na trovy exekúcie pri čiastočnom vymožení pohľadávky.

    Sme si vedomí toho, že presne v tejto veci boli hlavne v poslednej dobe problémy a exekútori zneužívali možnosť ponechávať prostriedky na svojich účtoch. Bohviečo s nimi robili, nebolo to ani vo verejnom záujme, ani v záujme účastníkov exekučného konania. A berieme preto túto úpravu za pozitívny krok.

    Takisto podrobnú úpravu vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti komorou exekútorov berieme za pozitívum, pretože práve tie typy povolaní, ako sú exekútori, notári alebo advokáti, vyžadujú veľmi striktné dodržiavanie zákonov, lebo oni sami sú predstaviteľmi toho, čo zákon na Slovensku má znamenať, a čím menšia vôľa pre ich svojvôľu v prípade, že vymedzené pravidlá zneužívajú, tým lepšie pre právny štát ako taký.

    Sú tu ale dve zmeny v zákone, ktoré musím povedať, že nie úplne chápeme. Už pri zákone o, keď sme sa bavili o advokátoch, tak sme sa bavili o tom, že ako by mala byť nastavená sloboda trhu, lebo aj toto je trh, na ktorom nejaké subjekty podnikajú, a pán Hrušovský síce tvrdí, že za každé volebné obdobie strávené v ústavnoprávnom výbore by mal človek, aj ktorý nie je právnik, dostať minimálne magisterskú úroveň právnického vzdelania, ale teda ja som ešte celé volebné neodslúžil, teda ešte nie som právnik, teda sa viacej budem pýtať ako konštatovať.

    A moje otázky teda sú: ak porovnáme náročnosť advokátskeho povolania s exekútorským povolaním, potom nemá podľa nás opodstatnenie predlžovanie praxe exekútorského koncipienta, pretože advokát má oveľa širší záber, čo sa týka práva, ktoré má vykonávať, než exekútor. Ten v podstate sa musí naučiť právo, ktoré sa týka exekučného konania, a moc viacej toho nepotrebuje. Preto nie úplne chápeme predĺženie potreby praxe na päť rokov. Boli sme, doteraz teda sme v tom, že tri roky sú viac ako dosť na to, aby ten svoj obsah a rozsah znalostí zákona zvládol, plus to, že potrebuje úspešne zložiť skúšku. V prípade, že sa nájde koncipient, ktorý by nebol schopný ten rozsah práva zvládnuť, tak sa to na tej skúške ukáže a tá príprava sa mu predĺži automaticky bez toho, aby sme mu to museli dávať zákonom. To znamená, my tie tri roky považujeme za dostatočný čas a ocenili by sme oveľa poctivejšiu argumentáciu v prospech predĺženia, predĺženia tejto lehoty. Možno pani Kučerová ako človek z praxe by mohla vo faktickej poznámke objasniť viacej do hĺbky, či je problém s tým, že exekútorskí koncipienti nezvládajú počas troch rokov pripraviť sa svedomito na svoje budúce povolanie, alebo je to iba tlak komory na to, aby sa uzatváralo prostredie a nevpúšťali sa noví exekútori na trh.

    Takisto argumentácia ministerstva pri zvyšovaní praxe advokátskych koncipientov je, že sudcom sa môže stať človek až po dosiahnutí veku 30 rokov, čo ale nedáva nám úplne zmysel, pretože málokto má v súčasnosti vo veku 30 rokov sedemročnú prax. Navyše, v porovnaní so sudcom alebo advokátom exekútor musí opäť zvládať menšiu časť právnej matérie, aj keď je orgánom verejnej moci nad exekučnou činnosťou prostredníctvom rozhodovania o poverení na vykonanie exekúcie, rozhodovania o námietkach vykonávajú, dohľad, súdy. Takže opäť nechápeme, prečo by bolo potrebné vlastne zrazu dávať tak veľký čas a tak prísne obmedzenia na vstup na trh v podstate s vykonávaním exekúcií ako takých.

    Ďalšia vec, ktorá nás trošku vyrušila a vôbec nie je spomenutá v dôvodovej správe k tejto novele, je numerus clausus na počet exekútorov. Samotný oprávnený vyberá exekútora, ktorý, ktorý má vlastne zodpovedať za vymoženie jeho pohľadávky, a preto považujeme za prirodzené, že čím má väčší výber, tým vyššia je konkurencia a tým lepšie sa môže rozhodnúť o tom, kto bude v jeho záujme konať. Nie sme si vedomí toho, že by počet exekútorov nejakým brutálnym spôsobom jednak zvyšoval náklady štátu, alebo by vďaka počtu exekútorov sa nejakým spôsobom deformovalo to právnické prostredie. A preto by som ocenil, keď už to vysvetlenie nie je v dôvodovej správe, aby buď pán minister, alebo opäť pani kolegyňa Kučerová, ku ktorej teda mám rešpekt ako k človeku, ktorý v tejto oblasti dlhé roky pracuje, mohli vysvetliť, že prečo je potrebné obmedzovať, obmedzovať trh a reštriktívne stanoviť maximálny počet exekútorov, ktorí sú pridelení jednému súdu.

    Máme totiž za to, že exekútorská činnosť je istý druh slobodného povolania a podnikania. Sú to ľudia, ktorí musia platiť daň z pridanej hodnoty. To znamená, že ak nie je jasný dôvod vo verejnom záujme, prečo by sme mali to prostredie...

  • Vystupujúci sa odmlčal, počúva predkladateľa.

  • Preto hovorím o istom druhu, že sa dá to pripodobniť. A preto ja chápem, že je to osobitý, osobitý druh možno podnikania, alebo ak hovoríte, že Ústavný súd rozhodol, že to podnikanie nie je, stále sa môžeme baviť o trhu. A trh ako taký má byť regulovaný iba vtedy, keď je tam verejný záujem. Ja hovorím, vysvetlenie ocením.

    Vrátim sa ešte k téme, ktorú načrtol pán kolega Hlina. Ja som si vedomý toho, že v súvislosti s exekúciami, zvlášť pri nebankovkách, je povyk, že je to spoločensky horúca téma, ktorá vyžaduje nejaké riešenia. Nejaké riešenia už spomenula kolegyňa Žitňanská, ktoré sa netýkajú konkrétne tohto zákona, a je treba chápať teda problém exekúcií v širšom kontexte a možno na úrovni vyhlášok alebo na úrovni iných zákonov upraviť niektoré pravidlá tak, aby opäť exekútori jednak nezneužívali svoju pozíciu, ale aj na to, aby exekvovaný majetok nepresahoval v tak výraznej miere vlastne samotnú pohľadávku a neznamenal tragédie v ľudských životoch.

    Keď sa ale pozrieme na to, že čo sa konkrétne na tých súdoch deje, môj kolega z SaS Ivan Novoroľník je sám sudcom a poslal mi, a koniec koncov ju aj zverejnil na svojom blogu

  • Reakcia z pléna.

  • , vysvetlím neskôr, poslal mi štatistiku, koľko

  • Hlas spravodajcu.

  • , koľko má samotných nápadov. Vysvetlím

  • Hlas spravodajcu.

  • Hlas spravodajcu.

  • . No dobre, tak vysvetlím ti to neskôr, keď ťa to zaujalo. Hovorím o tej štatistike samotnej teraz.

  • Hlas spravodajcu.

  • Zo Sociálnej poisťovne exekučných vecí má 30 od februára, zdravotná poisťovňa 45, pokuty 33, dopravný podnik 9 prípadov, mobilný operátor 23 prípadov, platby za bývanie 23, poistky deväťkrát, hypotéky, prečerpané kreditky a nesplácané úvery päťkrát, nemenovaná vymáhacia agentúra, ktorá robí štandardne pre Slovenskú sporiteľňu, hlavne staršie prípady, pätnásťkrát a nebankové subjekty trikrát. Z tých 212 vlastne exekučných konaní, ktoré on mal na starosti, len tri sa týkali nebankových subjektov. Čo áno, stále potvrdzuje, že ten problém môže byť horúci a je ho potrebné riešiť, len jeho rozsah nie je zďaleka taký, ako by na prvý pohľad mohlo sa zdať z toho, akým spôsobom sa o týchto veciach hovorí.

    Takže som za to, aby sa pravidlá ohľadom exekúcie riešili, aby nedochádzalo k tragédiám na úrovni jednotlivých prípadov, ale zároveň je potrebné dbať na to, aby sme kvôli jednému alebo dvom percentám exekúcií celkových nedeformovali prostredie exekúcií ako takých.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni poslanci, páni poslanci Madej, Zajac a Hlina. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Madej.

  • Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, ďakujem za príspevok, ktorý beriem do istej miery samozrejme konštruktívne z hľadiska, z hľadiska toho, čo ste uvádzali.

    Pokiaľ ide o jednotlivé právnické profesie, tak myslím si, že tam v rámci vyváženosti by mali byť rovnaké podmienky k prístupu ku skúškam. A z hľadiska tej kvalifikácie toho exekútora, no ja si dovolím povedať toľko, že exekučným titulom je aj rozsudok o rozvode manželstva, pretože súčasťou tohto rozhodnutia môžu byť a môže byť aj výrok o plnení výživného. Rozsudkom, ktorý je exekučný titul, môže byť aj rozsudok vo veci nehnuteľnosti, kde sa vypláca kúpna cena a tak ďalej. Exekučným titulom môže byť rozsudok z akejkoľvek oblasti práva, dokonca myslím si, že aj v adhéznom konaní trestný rozsudok, kde sa odsudzuje aj na náhradu škody. To znamená, ten exekútor musí poznať všetky právne odvetvia na to, aby kvalifikovane mohol pracovať s konkrétnym exekučným titulom. Musí poznať obchodné právo, občianske právo, hmotné právo o tom, ako zaniká pohľadávka tak podľa obchodného práva, podľa občianskeho práva. Musí poznať spôsob určenia úrokov z omeškania, všetky rôzne súvislostí, nechcem povedať, ale všetko so všetkým súvisí.

    Jedno, čo ma vyrušilo vo vašom príhovore, je, keď ste sudcu, ktorého meno si nepamätám, je to v prepise, titulovali náš kolega z SaS. Buď ste ublížili tomuto kolegovi, alebo treba to poopraviť, lebo sudca nesmie byť členom politickej strany alebo hnutia. A prvýkrát som počul, že tu je sudca členom alebo kolegom z SaS. Veľký pozor na to a veľký pozor aj pre tohto...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Pán kolega, vo svojom vystúpení ste hovorili určité štatistiky. Ja zopakujem to, čo som hovoril pri zákone o spotrebiteľských úveroch. Pani štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti povedala, minulý rok 582 000 začatých exekučných konaní, z toho väčšina od nebankových subjektov.

    V týchto dňoch som si pozrel reportáž v relácii Občan za dverami. Tam znova pani štátna tajomníčka povedala, 30 tisíc dôchodcov je dnes exekvovaných, návrh je na ďalších 42 tisíc, väčšina od nebankových subjektov. To sú alarmujúce čísla. Súdy sú zahltené týmito exekučnými podaniami. Štát v takom prípade musí zasiahnuť. Štát reguluje predaj, teda napríklad zbraní a ďalšie veci, štát musí v takom prípade určiť hranicu, kde je miera ročných percentuálnych nákladov týchto nebankových subjektov. Ja som taký návrh zákona dal.

    Štát musí, som presvedčený o tom, že chrániť slabšieho. Majú právo aj tieto subjekty na spravodlivosť, na spravodlivý rozsudok, na vymáhanie svojich pohľadávok, ale na druhej strane nemôže to ísť do takej miery, že 30 tisíc, možno 70 tisíc dôchodcov tu bude žiť zo 60 % životného minima. To znamená zo 116 eur. Toto sa musí zmeniť, štát musí určiť hornú hranicu úrokov pri týchto spotrebiteľských úveroch a štát musí toto životné minimum zmeniť. Ľudia nedokážu žiť zo 116 eur mesačne.

  • Ďakujem pekne. Toto vystúpenie bolo takým aj vystúpením takého cynizmu alebo aj vystúpením mimo realitu, aj mal by som, aj tvrdšie by som si to. Ale keď už kolega spomenul tu toho ich straníckeho génia, ktorý je, predpokladám, vyšší súdny úradník alebo čo, bohvie, čo je vlastne, ale ja sa, pán minister, potom by možno aj stálo za otázku, že kto vlastne po tých súdoch čo rozhoduje.

    Prosím vás pekne, tie bludy, bludy, čo napísal, a to, ako komentuje, pokiaľ je niekde na súde a pracuje na súde váš člen za SaS so svojimi psychiatrickými predstavami o realite a vypisuje na ľudí! Ja si to vyprosím! Ja som rozmýšľal, či to urobím, alebo nie. Naša rodina prevádzkuje gastronomické zariadenie. Tento človek napísal, moja bývalá kariéra dílera vysoko návykovej drogy. Prosím vás pekne, keby to napísal nejaký truľo! Ale ak je toto niekde štátny a súdny úradník a napíše toto o mne, to napísal to isté o stotisícoch ľudí, ktorí sa venujú gastronómii! Tuná Gašparovič robí víno. Je díler tvrdej návykovej látky, prosím vás?! Koľko z vás má reštaurácie? Kaliňák má reštauráciu, Počiatek má reštauráciu. Sú to díleri tvrdej návykovej drogy?! To je presne táto vaša skupina.

    Pán minister, ak je takýto človek niekde na súde, ja neviem, kde "hel - haj - iz" je tento človek vlastne, prosím vás pekne, ale nemá tam čo robiť. Určite. Prosím vás, nemôže človek s takýmto prehľadom, s takýmito názormi niekde o niečom rozhodovať. A ešte bude aj v strane SaS.

    Ďakujem pekne.

  • Nech sa páči, pán poslanec Poliačik, reakcia.

  • Takže aby som to poopravil, áno, ide o vyššieho súdneho úradníka, pán spravodajca, nie je to sudca.

  • Hlas spravodajcu: Povedali ste sudca.

  • Ja viem, preto sa opravujem. Hovorím, ešte stále som neodslúžil plné volebné obdobie v ústavnoprávnom výbore, tak môžte zvážiť, že či už mám plné právnické vzdelanie, alebo nie. Takže opravujem sa, nejde o sudcu, ide o vyššieho súdneho úradníka. Pri nich, predpokladám, tie pravidlá, o ktorých ste hovorili, neplatia a môžu byť členmi politických strán. A tá štatistika hovorila o tom, že, že ten počet exekúcií, ktoré sa viažu k nebankovkám, proste nie je tak vysoký, ako spomínal pán kolega Hlina, čo ale stále neznamená, že ak tam dochádza k osobným tragédiám ľudí, tak tú situáciu netreba riešiť.

    K osobným sporom blogera a Alojza Hlinu ja sa vyjadrovať nebudem. Koniec koncov internet je slobodné prostredie. To si môžu medzi sebou vyriešiť sami. Každopádne tá štatistika, o ktorej som hovoril, platí a ten počet prípadov je taký, ako som ho citoval.

    Ďakujem.

  • Pán poslanec Mikloško, nech sa páči, máte slovo. Stihnete do dvanástej? Stihnete. Dobre, takže nech sa páči.

  • Pani podpredsedníčka, vážený pán minister, dovoľte pár svojich takých osobných skúseností v prvom čítaní k tomuto zákonu. Vítam ho, určite posúva veci k lepšiemu a teším sa, že proste o ňom tu debatujeme.

    Určite exekúcia je veľmi dôležitá pre náš život, ale môže byť aj negatívnym pôsobením, nielen pozitívnym. Pri, ja poviem, raz, keď bola v mojom živote pozitívna, aj keď trvala osem rokov, a raz, keď bola negatívna, a vlastne do dnešného dňa sa to nevyriešilo, áno. A z toho troška zgeneralizujem aj pre ďalšie veci.

    Pozitívna. Ja som raz o takom prípade, raz tu hovoril. Proste moja rodina išla v aute, v protismere vletel človek vo veľkej rýchlosti v meste cez zelený pás, rozmlátil ich všetkých. Jeden vnúčik na mieste mŕtvy, celá rodina domlátená, rozbité ruky, nohy, pánev a tak ďalej, no celoživotné následky. Bolo to osem rokov súdov, tí poškodení, čo prežili, dostali pár tisíc, možno 10 000 korún, viac ako 20 to nebolo za to všelijaké bodovanie a tak ďalej, len ten mladík, teda chlapček, 6-ročný vnúčik, ten vlastne stále bol odsúvaný. Dokonca aj ten advokát hovoril, čo tu, chlap, chcete, ja som bol teda advokát tej poškodenej strany, ja som sa deklaroval tak: však to dieťa je mŕtve, čo od neho chcete, nebuďte, trápny a tak ďalej, no. Čiže tam som len konštatoval to a to. Ešte si myslím, je na mne snáď, že dať do nášho právneho systému nejakú sankciu alebo odškodnenie za nezavinené zabitie dieťaťa v dopravnej situácii, v nehode, čo nateraz u nás nemáme. Skutočne aspoň teda je tomu pár rokov, sme vtedy nemali. Nakoniec sa to nejako vyriešilo tým, že sudkyňa oddelila ten jeden prípad tohto úmrtia, od úmrtia, od toho všetkého ostatného, k tomu znova vrátila a aproximovala právo iných teda štátov, okolitých, európskych, kde toto majú, ale my to stále ešte nemáme. Upozorňujem na to, že ten Trestný zákonník v tomto smere by sa mal nejako zmeniť.

    No, ale ešte nebolo vyhraté. Hurá, tak po ôsmich rokoch ako uznala, že treba zaplatiť tým rodičom. Boli to desiatky tisíc korún, už sa presne nepamätám koľko. No ale tak to stálo zas ďalší rok, si poviem, ale potom niekto nám poradil, že exekútor. Tak dali to exekútorovi a ten naozaj sa toho chytil a za dva týždne tie peniaze boli na konte. Takto som bol do tej rodiny, bol som prekvapený, že proste, keď chce, sa to dá. A samozrejme život toho chlapca, ktorý by dneska mal 13 rokov, už sa navrátiť nedá, ale exekútor tam toto všetko ako vybavil.

    Pán farár Červený volá

  • Poznámka vystupujúceho na zvonenie mobilu.

  • , tak to by som mal zdvihnúť, ale radšej až potom. Včera mal 58 rokov.

    Dobre. Čiže to je ten pozitívny prípad.

    Teraz by som povedal trocha negatívny prípad, ktorý sa vedie doteraz, no. A nemyslím si, že ani týmto zákonom sa nejako zlepší, no. Ja som tak troška si písal knižky, aj som si ich sám vydával, sám distribuoval, druhí hovorili, že aj sám čítal, no. Ale keď dáte knižku už do distribúcie, tak nehovoriac o veľkých poplatkoch 40 - 50 %, tak môže sa stať, že tá distribúcia skrachuje, alebo kníhkupectvo skrachuje, čo je menej škodná, ale keď distribúcia veľká skrachuje, tak potom je to horšie, no. Tak čo ja viem, skrachovalo, volá sa to, že KD Slovakia, už, tak sa mi, teraz mi to napadlo, distribúcia s veľkými skladmi kníh skrachovala. Dobre, mal som tam asi za 14 tisíc, v tom čase, to je 15 rokov tomu, knižky. To boli lacné knihy. No pán exekútor, volal sa Kozmon, ma hneď ubezpečil, že aj všetky ich pohľadávky, listom, že je tam veľký majetok, že sa nemusíme o to obávať, a tak ďalej, že sa to vyrieši, no. Tak sa týždne, mesiace, roky nič nedialo, stále som si pýtal svoje zabavené knihy, tie mi nevrátili, ale vzápätí sa objavili, že už ich predávajú, manželke majiteľa toho exekvovaného, v kníhkupectve, kde ich možná do dnešného dňa predávajú, no. Ale ja som dúfal, že pán Kozmon to nejakým spôsobom nahradí, no. Potom asi po pol roku som už išiel na tú adresu, už exekútor bol zrušený, telefón neexistoval, všetko sa to už vlastne skončilo a žiadny list, žiadne uvedomenie tých všetkých postihnutých, lebo tých distribútorov bolo veľmi veľa. Ja viem, že nikdy nedošlo, kde by povedali, že jak to vlastne skončí. Tak som sa na 14 000 vykašľal, nič sa nestalo, je to tiež už veľa rokov, ale tam som videl, že to môže aj nefungovať, no.

    Teraz troška k tým záverom v podstate, no k tým seniorom. Tak ja keď medzi nich chodím ako predseda Združenia kresťanských seniorov, tak im často hovorím, aj troška nadávam, že nepožičiavajte si, najmä nie od takých rôznych ľudí, ktorí vám aj bez kontroly vášho majetku, bez záruk všetko dávajú. Ináč mali by sa tieto bezzáručné a bez kontroly a bez všetkého obmedziť reklamy na to. Však je to na každom stĺpe, stále v televízii. A ľudia, ktorí nemajú peniaze, fajn, skúsime, no a potom sa to už s nimi vezie. Takých príkladov je veľa a aj bude ešte stále viac, no. Tiež im pripomínam, že majú svoje deti, podľa zákona o rodine aj ony by mali pomôcť. Tiež im pripomínam, tak nemusíte všetko mať, ale proste nemusíte si požičiavať, no.

    Iné sú veci tých nebankových subjektov, hoci aj tam si myslím, že štát mal podstatne viac vtedy zasiahnuť do toho a spraviť kontrapropagandu, že to je svojím spôsobom lotéria, na ktorú veľa ľudí doplatilo. A ja poznám takých, čo dostali z reštitúcie pár miliónov, dali to tam a za mesiac už nemali nič. Sedeli desať rokov v base a takto to všetko dopadlo, no. Čiže u seniorov je to iste aj vina ich, nich, iste aj vina ich okolia, že im nepomohlo, aj vina detí alebo rodiny, občas, ale proste tých čísel je tak veľa, že určite zmeniť zákon, aby to nebolo 60 % životného minima, čo je tých slávnych 116 euro, ale aby to bolo aspoň životné minimum, to znamená tých 194 euro, to by, myslím, bolo humánne a ľudské a normálne. Čiže v druhom čítaní by som si dovolil dať taký návrh, aby ten § 40 sa zmenil tak, že exekúcii nepodliehajú tí, tí, tí a aj dôchodkovia, dôchodci do životného minima, ktoré sa mení teda podľa situácie tuná. Ale to bude teda až na druhé čítanie.

    No to sú len také veľmi rýchle poznámky. Ešte, aby som niečo nezabudol. Tiež, a toto troška s tým nesúvisí, by bolo treba naozaj obmedziť tie surové reklamy na lieky. Niekto už pekne povedal, že chcem pozerať reklamy a stále musí mať film, to je strašné, lebo už je toho toľko tam, že naozaj nevie, čo je čo. Čiže obmedziť reklamy na všetko a najmä na lieky. Však niekedy vás bolela hlava, dali ste si acylpyrín, dneska máte toľko možností, že zblbnete z toho a umriete. Obmedziť reklamy na všelijaké iné nekalé veci, je ich dosť veľa, aj pre deti, ktoré sa nehodia. A tak isto obmedziť reklamy na tieto pôžičky bez záruky. Bola by zaujímavá štúdia, možno nejaký doktorand by sa tomu mohol venovať, že za aké pôžičky, pár stoeurové Hlina tu hovorí, a zoberú celý dom alebo byt človeku, ktorý to nevie splatiť.

    Tak neviem, či to naozaj je takýto horor, ale proste tu by štát mohol zasiahnuť, že tak jak sa pornoreklamy nemôžu dávať, čo ja viem do 22.00 hod., tak by sa nemali dávať ani tieto reklamy, o ktorých som hovoril, do 22.00 hod., ale potom, keď už iba to nepozerajú ľudia, ktorých by to mohlo takto zadlžiť a zničiť im celý život.

    Ďakujem.

  • Na vystúpenie pána poslanca nie sú faktické poznámky. Pán poslanec presne skončil o 12.00 hodine.

    Takže vyhlasujem obedňajšiu prestávku. Prajem vám všetkým dobrú chuť a o 14.00 hodine začíname hodinou otázok a odpovedí.

  • Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.

  • Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, keďže je štvrtok, podľa zákona o rokovacom poriadku nasleduje

    hodina otázok,

    ktorú týmto otváram.

    Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 21 otázok na predsedu vlády a na členov vlády 26 otázok. Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.

    Prosím predsedu vlády Roberta Fica, aby oznámil, kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.

    Nech sa páči, pán premiér, máte slovo.

  • Ďakujem pekne. Všetkým vám želám pekný deň. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky z dnešnej hodiny otázok ospravedlnil neprítomných členov vlády a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.

    Neprítomný z dôvodu pracovnej cesty mimo Bratislavy je podpredseda vlády, minister vnútra Robert Kaliňák, zastupuje ho minister spravodlivosti Tomáš Borec. V Luxemburgu na zahraničnej pracovnej ceste je podpredseda vlády, minister financií Peter Kažimír, zastupuje ho minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek. Na pracovnej ceste v Bruseli je ministerka zdravotníctva Zuzana Zvolenská, zastupuje ju minister kultúry Marek Maďarič. Mimo Bratislavy na pracovnej ceste vojenské cvičenie vo vojenskej oblasti Lešť momentálne absolvuje minister obrany Martin Glváč, zastupuje ho minister hospodárstva Tomáš Malatinský. Práceneschopný je minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter, zastupuje ho minister školstva, vedy, výskumu a športu Dušan Čaplovič. A otázka nie je postavená na podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Rusku.

    Pani podpredsedníčka, som pripravený v stanovenom časovom limite odpovedať na otázky poslancov a poslankýň.

  • Ďakujem pekne, pán predseda. Teraz prosím, aby ste v limite 15 minút odpovedali na vám adresované otázky podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od poslanca Antonína Cicoňa a otázka znie: "Vážený pán premiér, môžte nás informovať o tom, ako postupuje reorganizácia štátnej správy ESO v súvislosti s návrhom zákona o miestnej štátnej správe?"

    Prosím, pán predseda vlády, o odpoveď na otázku.

  • Ďakujem za otázku. Vážené dámy a páni, chcem na úvod skonštatovať, že reforma ESO, ktorá v normálnej reči, keď mám použiť preklad tejto skratky, znamená zásadné zmeny v miestnej štátnej správe, je najväčšia reforma v tejto oblasti od roku 1989. Táto reforma je možná len preto a vtedy, pokiaľ dokáže vládna väčšina sa dohodnúť na princípoch reformy a ju postupne aj realizovať. Široké vládne koalície neboli nikdy schopné prijať opatrenia podobného charakteru.

    Už prvé kroky v tejto oblasti sme urobili v rokoch 2006 až 2010. A bol to rok 2007, kedy sme zrušili krajské úrady ako všeobecnú štátnu správu na úrovni krajov. Mnohí vtedy naznačovali, že takáto zmena je nesystémová a bude citeľná pre ľudí. Mám taký pocit, že zrušenie krajských úradov ako úradov všeobecnej štátnej správy si takmer nikto nevšimol a krajské úrady ani nikomu nechýbajú.

    Ďalší významný krok sme chceli urobiť vo vzťahu k špecializovanej krajskej štátnej správe, avšak práve existencia koalície neumožnila ísť ďalej, pretože koaličný partner napríklad nesúhlasil so zrušením krajských školských úradov. To sa však udialo 1. januára 2013, keď sme zrušili prakticky celú špecializovanú štátnu správu na úrovni krajov. Opäť boli pripomienky, že to bude niekomu chýbať. Ak sa však pozrieme spätne, môžme skonštatovať, že vôbec nikomu tieto inštitúcie na krajskej úrovni nechýbajú.

    Vážené dámy a páni, chceme reagovať v reforme ESO, ako ju pripravilo ministerstvo vnútra, na veľmi nesprávne rozhodnutia, ktoré boli urobené začiatkom roku 2002, 2003, kedy došlo k úplnému rozbitiu okresných úradov, ktoré tvorili silných reprezentantov štátu na úrovni okresu. Vytvoril sa celý sled špecializovaných miestnych orgánov štátnej správy. Ľudia začali pobehovať medzi úradmi, ľudia mali sťažený prístup k vybavovaniu každodennej agendy a takýto mechanizmus koexistencie okresných, obvodných úradov špecializovanej štátnej správy bol mimoriadne a je mimoriadne náročný finančne, personálne, ale aj logisticky. Preto vláda Slovenskej republiky si do svojho programového vyhlásenia dala úlohu, že zabezpečíme vyššiu efektívnosť, výkonnosť a transparentnosť, ako aj celkovú modernizáciu štátnej správy.

    Finančný efekt týchto reformných krokov bude tak vysoký, že nám priamo dopomáha ku konsolidácii verejných financií a priamo nám dopomáha dosahovať ciele, ktoré sme si v tejto oblasti postavili. Podľa najnovších údajov, ako včera uviedol podpredseda vlády a minister vnútra, prispeje táto reforma do rozpočtu sumou 127 mil. eur v roku 2013 a na budúci rok približne 220 mil. eur. Celkovo sa očakáva, že prínos tejto reformy do roku 2016 bude niekde medzi 700 miliónmi eur až jednou miliardou.

    Ako som uviedol, prvá etapa sa úspešne rozbehla 1. januára 2013, kedy sa zrušili špecializované miestne orgány štátnej správy na úrovni krajov. Nezaznamenali sme žiadne zlyhania ani negatívne ohlasy, že by táto reorganizácia niekoho poškodila. Dovtedy sme mali 613 orgánov miestnej štátnej správy, nehovoriac o ďalších stovkách rozpočtových a príspevkových organizácií.

    Cieľom druhej etapy integrácie, ktorú ste odštartovali včera, keď ste schválili zákon o miestnej štátne správe, je vytvoriť jednotnú sústavu miestnych orgánov štátnej správy, čím zanikne neprehľadná špecializovaná miestna štátna správa reprezentovaná zložitou a neprehľadnou štruktúrou rôznych úradov.

    Dámy a páni, ideme zrušiť 248 miestnych orgánov štátnej správy, z toho 40 s právnym postavením rozpočtovej organizácie, čo bude mať pozitívny vplyv na štátny rozpočet, najmä znížením prevádzkových nákladov, znížením počtu správcov majetku štátu, počtu služobných úradov, obstarávateľov a podobne. V tejto etape sa rušia obvodné úrady životného prostredia, obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, obvodné lesné úrady, obvodné pozemkové úrady a správy katastra.

    K 1. 10. 2013 sa navrhuje zriadiť 72 okresných úradov ako silných reprezentantov štátu na úrovni okresu, pričom v Bratislave a v Košiciach sa navrhuje, obdobne, ako je tomu doteraz, ponechať po jednom okresnom úrade s územnou pôsobnosťou pre všetky okresy týchto miest.

    Pri vytváraní nového modelu miestnej štátnej správy sa vychádzalo najmä z princípov efektivity, odôvodnenosti potrieb, frekventovanosti výkonu agendy a z aktuálnych personálnych kapacít. Pri zhodnotení týchto súvisiacich kritérií možno reálne zabezpečiť, aby pôsobnosť na všetkých úsekoch štátnej správy vykonávalo zatiaľ 49 zo 72 okresných úradov, čo vychádza z doterajšieho usporiadania miestnej štátnej správy a z uvedených základných princípov jej činnosti.

    Okresný úrad s integrovanou pôsobnosťou bude z hľadiska právnej formy preddavkovou organizáciou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, pričom rozhodovacia právomoc o právnych pomeroch právnych subjektov v oblasti verejnej správy sa zveruje jeho príslušným organizačným útvarom. Odvetvový princíp riadenia a kontroly štátnej správy uskutočňované okresným úradom príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy v súlade s kompetenčným zákonom a zákonmi upravujúcimi organizáciu výkonu štátnej správy na jednotlivých úsekoch zostáva nedotknutý. Toto môže potvrdiť minister školstva, keď došlo k zrušeniu školských úradov, došlo k dohode a nie sú žiadne námietky, žiadne pripomienky k tomu, ako dnes sú školské záležitosti spravované.

    Zjednotením územnej a vecnej pôsobnosti úradov a územnosprávnym členením Slovenska sa zároveň vytvorí inštitút jedného predstaviteľa vlády na území okresu, čím sa zjednoduší napríklad aj riadenie mimoriadnych udalostí a iných krízových situácií. Bude tam prednosta okresného úradu, to bude najsilnejší človek za štát v okrese a bude rozhodovať o podstatných veciach.

    Spolu s integrovaním pôsobností špecializovanej štátnej správy do jedného úradu sa vytvára priestor na zlepšenie komunikácie s občanom a na priblíženie výkonu štátnej správy k nemu. Cieľom je v štruktúre integrovaných orgánov miestnej štátnej správy v území vybudovať sieť klientskych centier pre občana, ktoré budú slúžiť na komunikáciu občana s orgánmi štátnej správy. Spolu s fyzickým budovaním klientskych centier pre občanov sa bude intenzívne pracovať na elektronizácii verejnej správy a realizácii služieb e-governmentu tak, aby občan dosiahol pri vybavovaní svojich záležitostí úsporu času, peňazí a nebol orgánmi štátnej správy neprimerane zaťažovaný zháňaním údajov, ktoré už orgán štátnej správy k dispozícii má.

    Priestor na odprezentovanie celého procesu reformy bude na jeseň, kedy chceme ľudí pripraviť na zmeny, aby sme ich oboznámili s tým, kde sa budú nachádzať okresné úrady ako reprezentanti štátu na úrovni okresov, kontaktné centrá a ďalšie dôležité informácie.

    Od 1. januára, dámy a páni, 2014 vznikne prvých 14 pilotných klientskych centier, ktoré budú postupne dopĺňané tak, aby ich ku koncu roka 2014 bolo 72, čiže pri všetkých okresných úradoch. Cieľom je, aby si občan mohol vybaviť svoju jednoduchú záležitosť na príslušnom úrade na počkanie a zložitejšiu záležitosť podá na kontaktné administratívne miesto občana a agendu vybaví príslušný okresný úrad. Občan vybaví na jednom mieste živnostenské oprávnenie, list vlastníctva, stavebné povolenie či dokonca poľovný lístok.

    Snahou je, aby si občan mohol overiť vybavovanie svojho podania prostredníctvom kontaktného telefonického centra a zrealizovať SMS notifikáciu, ak bude podanie kompletne vybavené. Čo považujeme za veľký prínos, je to, že ľudia mimo okresných miest nebudú mať najbližšie kontaktné administratívne miesto občana ďalej ako 50 km, alebo maximálne jednu hodinu cesty dopravou, a tiež, aby si občan mohol vybaviť svoje záležitosti aj v klientskom centre mimo svojho trvalého bydliska. Ak niekto bude na dovolenke a bude si musieť niečo vybaviť, môže navštíviť klientske centrum tam, kde sa nachádza, a môže si vybavovať veci z prostredia, v ktorom trvale býva.

    Vybaviť viacero vecí naraz predstavovalo pre občana značnú časovú, administratívnu a finančnú náročnosť. Na ilustráciu môžem uviesť, že bežný občan za svoj život priemerne navštívi úrad štátnej správy 106-krát. Na správne poplatky a dopravu na tieto orgány minie 1 500 eur a pri vybavovaní svojich náležitostí vyčerpá dovolenku za 51 dní, čo sú dva roky dovolenky. Po naplnení a dovŕšení poslednej etapy programu ESO priemerný občan ušetrí približne 600 eur a rok dovolenky, naviac pri využití elektronických služieb môžu tieto čísla aj narásť.

    Jedná sa o mimoriadne rozsiahlu zmenu v organizácii miestnej štátnej správy. Nestačí zefektívniť iba fungovanie úradov, ale aj poskytnúť kvalitnejšie podmienky na odborný rast pre tisícky zamestnancov týchto úradov. Nevyhnutným predpokladom dobre fungujúcej reformy bude aj schopná a odborná pracovná základňa úradníkov, ktorých musíme do skončenia reformy rekvalifikovať na rešpektovaných odborníkov, ktorí sa nebudú musieť každé štyri roky obávať, že prídu o svoje pracovné miesto. Stabilizácia personálu a rozbeh uceleného systému celoživotného vzdelávania bude ďalším rozhodujúcim krokom v budovaní modernej miestnej verejnej správy na Slovensku. Primárnym cieľom tejto reformy nie je ľudí prepúšťať, ale ich efektívne využiť a zmeniť pomery obslužných činností.

    Reforma ESO je reformou, ktorú Slovensko potrebuje, a konsolidovať verejné financie vieme aj inak, ako len napríklad zvyšovať dane vysoko príjmovým ľuďom, či cestou škrtov. Pevne verím, že táto reforma bude pre slovenských občanov úspešná.

    Chcem vysloviť poďakovanie tímu na ministerstve vnútra pod vedením podpredsedu vlády, ministra vnútra Roberta Kaliňáka, ktorý odviedol obrovský kus práce.

    Všetci žijete niekde v regiónoch, niektorí žijeme tu v Bratislave. A veľmi dobre viete, vážené dámy a páni, ako ľudia na Slovensku veľmi ťažko prijímajú zmeny. Toto je obrovská zmena. Chcem vás požiadať o podporu tejto reformy. Ak sa aj niekde vyskytnú malé chyby, ak sa niekde vyskytnú nedorozumenia, toto nesmie zastaviť túto obrovskú reformu, ktorá prinesie štátu obrovské finančné prostriedky, ale súčasne bude mimoriadne prínosná aj pre ľudí, ktorí si budú môcť podstatne jednoduchšie vybavovať svoje veci.

    Chcem dopredu poďakovať všetkým primátorom, lebo ide najmä o primátorov miest, ktorí spolupracujú s ministerstvom vnútra napríklad pri vyhľadávaní vhodných budov. Rovnako chcem poďakovať samospráve za to, že je pripravená spolupracovať aj pri budovaní klientskych centier, pretože aj to bude pre mesto významná udalosť, ak sa objaví moderná budova, kompletne vybavená elektronikou, kompletne vybavená dobre pripravenými zamestnancami, ktoré bude môcť človek navštíviť a vybaviť si tam všetko, čo bude potrebovať.

    Už dnes uvažujeme o detailoch typu hodín, ktoré budú pre verejnosť. Samozrejme, že musíme rátať s tým, že jeden deň minimálne, možno dvakrát do týždňa musia mať ľudia možnosť vybaviť si svoje veci aj vo večerných hodinách. Možno inokedy bude táto pracovná doba skrátená, ale rozsah reformy, jej spôsob realizácie, obrovské množstvo detailov, ktoré obnáša, mi naozaj hovorí, aby som ešte raz vyslovil veľké poďakovanie a rešpekt pred tým, čo sa už urobilo, a teším sa, že od 1. januára 2014 budeme môcť postupne otvárať klientske centrá a ukážeme slovenskej verejnosti, že aj zásadné veľké zmeny sú možné.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Dlhotrvajúci potlesk.

  • Ďakujem, pán premiér.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nie.

    Pätnásť minút určených pre pána premiéra sme vyčerpali a pokračujeme odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.

    Prvá otázka je od pána poslanca Andreja Hrnčiara na ministra, dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Jána Počiatka a otázka znie: "Národná diaľničná spoločnosť realizuje najexponovanejšiu cestu na Slovensku Dubná Skala - Turany, po ktorej denne prejde 30 tisíc áut. V Strečianskej úžine vzniká nezvládnuteľná situácia, pri ktorej sú vodiči v 40-stupňových teplotách nútení čakať niekoľko hodín. Prečo sa táto rekonštrukcia nerealizuje, tak ako to býva v civilizovanom svete zvykom, v nočných hodinách?"

    Nech sa páči, pán minister, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, zhotoviteľ realizuje práce na danom úseku v súlade so zmluvou o dielo podľa všeobecne zmluvných podmienok FIDIC Žltá kniha, kde je v zodpovednosti zhotoviteľa naprojektovať a zrealizovať dielo. Z uvedeného vyplýva, že práce na realizácii predmetného objektu, ako aj žiadosti na príslušný cestný správny orgán sú plne v kompetencii zhotoviteľa stavby.

    Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Žiline vydal dňa 13. 6. 2013 povolenie na čiastočnú uzávierku cesty 1/18, v ktorom zaviazal zhotoviteľa stavby aj realizáciou prác v určitých termínoch a časových pásmach. Zhotoviteľ taktiež posúdil možnosť realizácie prác v noci, kde však avizoval zvýšenie nákladov, ktoré by navýšili zmluvnú cenu. Z toho vyplýva, že zhotoviteľ bude vykonávať práce v noci len za podmienky nariadenia zo strany stavebného dozoru, prípadne objednávateľa stavby, ale, samozrejme, za zvýšených nákladov, ktoré by boli zapríčinené príplatkami za prácu v noci, ako môže byť osvetlenie, prípadnú asistenciu Policajného zboru. Práce v noci sa môžu navyše odraziť aj na kvalite vykonávaných prác.

    Zároveň mi dovoľte vás informovať, že obmedzenie na cesty 1/18 z dôvodu výstavby diaľnice D1 Dubná Skala - Turany by mali trvať do 30. 6. 2013.

    Vážený pán poslanec, takmer všetci z nás máme negatívne skúsenosti s dopravnou situáciou v tomto mimoriadne exponovanom úseku medzi Žilinou a Martinom, a práve preto sa snažíme čo najrýchlejšie dobudovať túto nadradenú dopravnú infraštruktúru, v tomto prípade diaľničný úsek D1 Dubná Skala - Turany, a veríme, že tento stav sa týmto pádom výrazne zlepší.

    Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno.

    Nech sa páči.

    Zapnite pána poslanca Hrnčiara! Stlačte si trojku.

  • Pán minister, ďakujem vám za odpoveď. Ja som ani nepochyboval, že by tá stavba, tá rekonštrukcia, ktorá sa teraz realizuje, nebola v súlade so zmluvou a so súčasnými platnými pravidlami. Ale chcem sa vás opýtať, že - a teraz nejde len o tento inkriminovaný úsek, ktorý je najexponovanejší na Slovensku a je tam zrejme najviac problémov - ja sa chcem opýtať, že či v budúcnosti sa budú plánovať, lebo naozaj tí, čo cestujú vo svete, tak môžu vidieť, že vo vyspelých západných krajinách, či už v Nemecku, v Rakúsku alebo aj v Spojených štátoch amerických, sa realizácie rekonštrukcie ciest alebo výstavby ciest v istých úsekoch naozaj robia zásadne vtedy, keď tam nie je exponovaná doprava, čiže v poobedných alebo nočných hodinách, že či v budúcnosti sa nebude uvažovať práve o takýchto realizáciách, nakoľko finančné prostriedky sú jedna vec, ale uvedomme si, že táto rekonštrukcia sa teraz robí počas začínajúcej turistickej sezóny, kde to komplikuje dopravu nielen bežným ľuďom, ktorí chodia do práce, alebo na trase Bratislava - Košice, severnou trasou, ale aj turistom, ktorí chcú ísť navštíviť náš región.

    Ďakujem.

  • Ja si uvedomujem, že táto situácia komplikuje vodičom život na tomto úseku a ešte ho nejaký čas aj komplikovať bude, ale úplne univerzálne vyriešiť a nájsť optimálny model za, pri nasadení alebo aplikácii tých istých finančných prostriedkov asi možné nebude. Čiže ja vám môžem dať cenovú ponuku na to, aby sme tie práce realizovali iba v nočných hodinách, a keď samospráva bude ochotná zafinancovať toto navýšenie ceny, tak veľmi radi k tomu pristúpime. Takže ak chcete, odovzdávam vám to a zaujmite potom k tomu stanovisko.

    Ďakujem za slovo, skončil som.

  • V poradí druhú otázku položil pán poslanec Richard Vašečka opäť ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi a otázka znie: "Vážený pán minister, aké kroky ste podnikli, aby cena, ktorú daňoví poplatníci zaplatia za zasypanie jám v Považskom Podhradí vzniknutých po stavbe diaľnice, bola nižšia ako neuveriteľných 6 mil. eur?"

    Poprosím vás o odpoveď, pán minister, ako aj oznámenie skončenia odpovede.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, ako iste viete, suma na zasypanie týchto zemníkov bola predmetom sporu medzi Národnou diaľničnou spoločnosťou a zhotoviteľom diela, ktorý nakoniec rozhodla až komisia pre riešenie sporov. Komisia zároveň rozporovala alebo rozhodovala o nárokoch v súhrnnej sume 25 mil. eur a jedna z položiek boli aj tieto zemníky. Čiže suma 6, necelých 6 mil. eur je v rozhodnutí komisie pre riešenie sporov stanovená ako maximálna hodnota prác. Pričom rozhodnutie primárne definuje jednotkovú cenu predmetnej položky za jeden meter kubický materiálu vrátane všetkých prác spojených s rekultiváciou skutočne použitého na rekultiváciu zemníkov, ako aj určenie druhu použitého materiálu. Skutočná cena bude vychádzať zo skutočne realizovaných a preukázaných objemov prác na rekultivácie, na rekultivácii spomínaných zemníkov odsúhlasených stavebným dozorom.

    V prípade, že dodatky sú jasne a presvedčivo vyargumentované a zdôvodnené, dajú sa v niektorých prípadoch akceptovať. Naopak, v minulosti sa vyskytlo viacero prípadov, keď si zhotoviteľ alebo keď sa zhotoviteľ snažil dodatkami vykompenzovať si nízku cenu, ktorou vyhral súťaž. Keď sa o tomto konkrétnom prípade dozvedelo ministerstvo, vyžiadal som si od diaľničiarov všetky potrebné podklady, ktoré teraz pracovníci ministerstva analyzujú. V tejto veci sme sa už aj obrátili na Úrad pre verejné obstarávanie, aby danú záležitosť posúdil.

    Ubezpečujem vás, že sa na dodatkoch neplánujeme, že na dodatkoch neplánujeme súkromným spoločnostiam vyplatiť ani o cent viac, ako nám prikazuje zákon.

    Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Pán poslanec, nech sa páči, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    Máte na to dve minúty, nech sa páči.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Ďakujem, pán minister, za odpoveď, ja mám ešte jednu doplňujúcu otázku, či máte informácie v tých podkladoch, ktoré vám poskytli, že z koho pozostávala tá arbitrážna komisia, keby ste nám mohli povedať jej členov, prípadne jej zloženie, kto tam patrí.

    Ďakujem.

  • Neviem, ja som osobne tie podklady ešte neštudoval, čakám na to, aby to spracovali najprv príslušné zložky. Čiže neviem.

    Skončil som.

  • Skončili ste? Dobre, ďakujem pekne, pán minister.

    V poradí tretiu otázku položil pán poslanec Zoltán Daniš ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky Tomášovi Malatinskému a otázka znie: "Vážený pán minister, podľa mediálnej informácie o minulotýždňovej návšteve predsedu Národnej rady Slovenskej republiky v Kazachstane Slovensko nemá s touto krajinou dohodu o ochrane investícií, čo spolu s medzivládnou dohodou o zamedzení dvojitého zdanenia sú základnými predpokladmi pre úspešné podnikanie. Môžte nám, prosím, povedať, kedy dôjde k uzatvoreniu takejto dohody?"

    Nech sa páči, pán minister, prosím vás o odpoveď ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy, páni, vážený pán poslanec, áno, v dňoch 10. až 13. júna 2013 sa uskutočnila návšteva predsedu Národnej rady pána Pašku v Kazachstane, ktorej súčasťou bolo aj 6. zasadnutie slovensko-kazašskej medzivládnej komisie pre hospodársku vedecko-technickú spoluprácu. Takisto v delegácii bol aj vedúci medzivládnej komisie štátny tajomník z ministerstva hospodárstva pán Pavlis.

    Výsledkom rokovaní uvedeného zasadnutia, na ktorom boli prerokované aj otázky zmluvnej základne, bol protokol, ktorý obsahuje hlavné zámery a hlavné smery hospodárskej spolupráce medzi našimi krajinami na najbližšie obdobie. V tejto súvislosti si však dovoľujem informovať, že pokiaľ ide o problematiku obidvoch zmlúv, tieto neboli rokované, pretože do protokolov sa nedostali. A to z toho dôvodu, že zmluva bola podpísaná už počas návštevy prezidenta Kazachstanu v Slovenskej republike 21. novembra 2007. Slovenská strana túto zmluvu notifikovala. Pretože tam boli nejaké jazykové mutačné problémy, kazašská strana chcela, aby to bolo v kazachštine.

    Takže na slovenskej strane sme tento proces ukončili a čakáme na schvaľovanie tohto procesu z kazašskej strany. Pevne veríme, že sa tak stane čo najskôr, pretože podnikatelia, i ktorí boli v tejto delegácii, určite túto zmluvu čakajú a potrebujú.

    Ale pre takú informáciu, je v procese vstup Kazachstanu do WTO. Už i tento proces umožní a zjednoduší a zlegalizuje mnoho postupov podnikateľských subjektov. Takže aj toto bude určite pozitívnym prvkom. Ale každopádne tá zmluva zo slovenskej strany je ratifikovaná, čakáme na kazašskú stranu.

    Ďakujem, skončil som odpoveď.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku?

    V poradí ďalšiu otázku, štvrtú, položil pán poslanec Bastrnák ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky Petrovi Žigovi a otázka znie: "Vážený pán minister, plánuje vaše ministerstvo posilniť systém ochrany prvkov pri Dunaji vzhľadom na možnosť ďalšej vážnej povodňovej situácie v blízkych rokoch? Ak áno, tak aké a kde?"

    Nech sa páči, pán minister, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Dobrý deň všetkým, dámy a páni. Vážený pán poslanec, ďakujem za otázku. Systém ochrany pred povodňami na Dunaji a na jeho prítokoch Morava, Váh, Hron a Ipeľ poskytuje priľahlým územiam ochranu pred storočnou povodňou a na úseku od Karlovej Vsi až po Gabčíkovo pred tisícročnou povodňou.

    Ochrana Bratislavy bola zosilnená a dôkladne zrekonštruovaná v období od roku 2007 do roku 2010. Ostatné územia pri Dunaji boli pred povodňami dobre ochránené už skôr v rámci výstavby sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymáros. Tieto ochranné opatrenia zahŕňali rekonštrukciu hrádzí, budovanie priesakových a odvodňovacích kanálov a čerpacích staníc. V čase rozhodnutia Maďarska o zastavení prác na výstavbe vodného diela Nagymáros bola už väčšina ochranných opatrení vybudovaná, alebo vo vysokom štádiu rozostavanosti. Následne sa na Slovensku rozsah ochranných opatrení prehodnotil a boli dokončené objekty, ktoré súvisia s ochranou územia pred povodňami a s odvedením vnútorných vôd z území vedľa Dunaja, Váhu, Hrona a Ipľa.

    Samostatné opatrenia na ochranu pred povodňami boli realizované v meste Štúrovo. Nedávna povodeň na Dunaji, ktorej maximálny prietok dosahoval hodnotu storočnej vody, preukázal, že územia Slovenskej republiky ležiace pri Dunaji, od hranice s Rakúskom až po ústie Ipľa, kde je hranica s Maďarskom, sú pred povodňami chránené spoľahlivo.

    Výsledky predbežného hodnotenia povodňového rizika na Slovensku preukázali, že v iných oblastiach Slovenska sú väčšie povodňové riziká, ktoré musíme riešiť. Z uvedených dôvodov sa v dohľadnej budúcnosti neuvažuje s väčšími investíciami na Dunaji, samozrejme okrem údržby a opráv stavieb a objektov na ochranu pred povodňami, a sústredíme sa na omnoho viac ohrozené oblasti. Keď by som to mal ešte trošku doplniť, tak jediné miesto alebo jediné miesta, ktoré boli také komplikované počas predchádzajúcej povodne, a tam sme sa aj spoločne stretli, myslím v Komárne, tak bolo Komárno, ktoré má postavené hrádze na storočnú vodu, ale tie hrádze už majú viac ako 50 rokov a dochádzalo tam k rôznym priesakom týchto hrádzí. A z tohto dôvodu sme alokovali niečo viac cez milión eur, ako milión eur v rámci zdrojov, ktoré máme z európskych fondov, a momentálne prebieha verejné obstarávanie, ktoré by malo zabezpečiť podobný štýl alebo podobný systém ochrany, ako máme vybudovaný tými mobilnými bariérami v Bratislave alebo v Štúrove. A druhá časť je tiež taká komplikovanejšia, a to je tá cesta z Karlovej Vsi do Devína, kde jednak sú, časť domov postavených priamo v záplavovom území, v inundačnom pásme, a časť je nad cestou, ktorá tiež ale preteká, takže tam budeme musieť urobiť niektoré opatrenia, ktoré ešte ukázala aj táto povodeň, že sú slabšie.

    Ako isto viete, my sme v rokoch 2007 až 2010 investovali do protipovodňovej ochrany od Devína až po Gabčíkovo 33 mil. eur a bolo postavené mobilné hradenie. Zároveň ako samostatný projekt bolo postavené, boli postavené protipovodňové opatrenia a mobilné hradenia v meste Štúrovo. Ja som tam bol v čase kulminácie Dunaja a myslím si, že tá hladina a aj kľud miestnych obyvateľov boli dostatočným vyjadrením toho, ako boli urobené tieto opatrenia.

    A my v nasledujúcom plánovacom období plánujeme na systém protipovodňových opatrení z európskych fondov alokovať viac ako 400 mil. eur. Bola vypracovaná istá štúdia v roku 2002, ktorá hovorila o tom, že na protipovodňové opatrenia v rokoch 2002 až do roku 2012 bude treba investovať viac ako 600 mil. eur. Za tých 10 rokov bolo investovaných iba 200 mil. eur a to, čo chýba, tých 400 mil. eur, to sa prejavuje na rôznych povodiach rôznych tokoch. A my naozaj na niektorých územiach nemáme dostatočné protipovodňové opatrenia a výsledkom sú aj rôzne nešťastia, či už na ľudských životoch alebo na majetku občanov, ktorých sme svedkami pri povodniach, ktoré vznikajú, či už v roku 2010 alebo predtým v roku 2008 alebo 2009.

    Ja si myslím, že Dunaj v tejto chvíli, a aj povodeň, ktorá je nedávno za nami, ukázala, že máme celkom dobre zabezpečený. O tých dvoch miestach som hovoril. My sa budeme musieť sústrediť na oblasti, ktoré máme inde na Slovensku, hlavne na východe a severe Slovenska. Tam určite nebudeme vedieť robiť taký typ opatrení, ako sú postavené na Dunaji, teda mobilným hradením. Jednak pre to, že Dunaj je špecifická rieka a my tu prívalovú vlnu vieme prejudikovať už niekoľko dní, možno až týždeň dopredu a vieme sa proti tomu pripraviť, či už nasadením techniky, nasadením mobilných bariér alebo aj nasadením ľudských zdrojov, či už zo strany ministerstva vnútra, to znamená hasičov, policajtov alebo nasadením armády. Ja za túto spoluprácu aj v rámci týchto rezortov chcem poďakovať, za to, ako sme to spoločne zvládli v tejto povodni. A na iných miestach Slovenska budeme musieť robiť klasické protipovodňové opatrenia, určite to nebudú len hrádzky, čo bola, žiaľ, doména predchádzajúcej vlády, a dopadlo to tak, ako to dopadlo.

    Poviem vám taký malý príklad. Pred dvoma týždňami myslím, že došlo k takej rýchlej, rýchlej zrážkovej udalosti v obci Beluj v okrese Banská Štiavnica. A tú obec, ktorá má zhodou okolností hrádzky postavené, vytopilo dvakrát v priebehu týždňa. A miestni ľudia požiadali nás ako ministerstvo životného prostredia, že oni už by chceli nejaké naozajstné protipovodňové opatrenie a nielen hrádzky, ktoré boli doménou predchádzajúcej vlády.

    Takže budeme sa naozaj sústreďovať na naozajstné protipovodňové opatrenia a hrádzky budú tiež súčasťou, ale súčasťou komplexu opatrení. Takže môžem vám garantovať, a keď bude požiadavka, aj či už z vašej strany alebo vašich kolegov, budem tu vedieť predložiť aj koncepciu, akým spôsobom sa budeme týmito protipovodňovým opatreniami zaoberať a ktoré miesta, mimochodom je ich asi 559 v rámci celého Slovenska, ktoré my máme identifikované ako miesta, ktoré sú ohrozené povodňami, ako tieto miesta chceme ochrániť a aké opatrenia chceme v rámci toho zabezpečiť.

    Ďakujem pekne, pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúci otázku? Nie.

    Ďakujem, vyčerpávajúco ste odpovedali.

    Ďalšiu otázku položil pán poslanec Pavol Zajac ministrovi dopravy výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Jánovi Počiatkovi a otázka znie: "Pán minister, za vyhotovenie jedného kusa kvalifikačnej karty vodiča, potvrdenie o absolvovaní školenia, platí vaše ministerstvo súkromnej firme 36,82 eura. Presne za takú istú kartičku v Českej republike platí tamojšie ministerstvo dopravy deväťkrát menej, teda 4 eura. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky platí za vyhotovenie jedného občianskeho preukazu iba 2,13 eura, takže až sedemnásťkrát menej. Prečo je vyhotovenie kartičky potvrdenia o absolvovaní školenia na Slovensku sedemnásťkrát drahšie ako vyhotovenie občianskeho preukazu, ktorý dokonca obsahuje lepšie bezpečnostné prvky?"

    Nech sa páči, pán minister, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni, vážený pán poslanec, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky zabezpečuje podľa zákona č. 280/2006 Z. z. o povinnej základnej kvalifikácii a pravidelnom výcviku niektorých vodičov v znení neskorších predpisov vydávanie kvalifikačných kariet vodičov ako doklad o odbornej spôsobilosti vodičov profesionálov. Zákon č. 280/2006 Z. z. nadobudol účinnosť 1. 9. 2006 a vymedzil povinnosti a práva pre vodičov z hľadiska základnej kvalifikácie a pravidelného výcviku na základe implementovania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/59/ES z 15. 7. 2003.

    Na základe zmluvy o poskytnutí služby č. 81/230/2008 z dňa 20. 6. 2008 zabezpečilo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky vydávanie predmetných kariet. Plnenie danej zmluvy bolo viazané do konca roku 2012, čiže do 31. 12. 2012. Z dôvodu, že tento systém už bol vybudovaný na vydávanie kvalifikačných kariet vodiča a taktiež autorských práv poskytovateľa služby k tomuto vybudovanému systému bolo pre ministerstvo ekonomicky najvýhodnejšie predĺžiť plnenie tejto zmluvy. Ministerstvo uzavrelo novú zmluvu č. 1571/2300/2012 s poskytovateľom služby na dobu určitú, t. j. do 31. 12. 2016 na obdobie štyroch rokov do 31. 12. 2016. Terajšia zmluva č. 1571/2300/2012 umožňuje rozvíjať tento systém o ďalšie potreby vyplývajúce z nariadení Európskeho parlamentu a Rady alebo zmien zákonov vzťahujúcich sa na doklady a služby v rámci dopravy pre vodičov profesionálov bez ďalšieho navyšovania finančných prostriedkov.

    Ministerstvo na základe zmluvného vzťahu platí za vyhotovenie kvalifikačnej karty vodiča 36,82 eur s DPH a je to identická cena, ktorá bola súčasťou aj predchádzajúcej zmluvy platnej aj za vašej vlády. Táto cena nezahŕňa len čistopis karty, ale aj sprievodné činnosti nevyhnutné pri personalizácii kvalifikačnej karty vodiča. Cenové porovnávanie pri vydávaní kvalifikačnej karty vodiča s Českou republikou je zavádzajúce, nakoľko nie je možné korektné porovnanie jednotkových cien. Spôsob vydávania kariet v Českej republike je systémovo odlišný a jednotkovo tým pádom neporovnateľný. Obdobne ministerstvo vnútra nakupuje čistopisy kariet pre svoje potreby v cene 5,04 eura s DPH, ale táto cena je výhradne za čistopis dokladu bez akýchkoľvek súvisiacich nákladov na vyhotovenie karty, ako sú personalizácia karty, personalizačná linka, prevádzkové náklady súvisiace s tlačou a distribúciou. Tieto súvisiace činnosti nie sú zahrnuté v uvedenej cene karty. Navyše ministerstvo vnútra nakupuje rádovo jeden a pol milióna kusov dokladov ročne, čo tiež vytvára prostredie pre iné podmienky od dodávateľov kariet.

    Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja spotrebuje rádovo niekoľko tisíc kusov kariet ročne a neznáša žiadne iné finančné náklady, ako napríklad finančné náklady na vytvorenie skladových zásob, skladovanie, poistenie a podobné súvisiace veci. Dodávateľ zabezpečuje komplexný systém vyhotovenia kvalifikačnej karty vodiča vrátane jej personalizácie a súvisiacich služieb a odplata za komplexnú službu je tým pádom už konečná.

    Z vyššie uvedeného je zrejmé, že porovnávame, alebo porovnávate vecne a systémovo odlišné služby a tovary.

    Vážený pán poslanec, dovoľte mi ešte pripomenúť, že ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja vydalo za posledných šesť rokov vyše dvadsať tisíc kvalifikačných kariet, pričom identickú sumu, teda 30,82 eur s DPH, platil štát aj počas ministrovania Jána Figeľa. Nerozumiem teda, prečo vás táto suma prekvapuje a prečo je to pre vás takou novinku, keď ste mali možnosť túto cenu ovplyvniť za vášho vládnutia?

    A ešte by som veľmi rád pripomenul, pán poslanec, že dnes som sa dozvedel, že existuje rozšírenie tohto projektu práve za vášho vládnutia o sumu o 773 000 eur bez DPH. Rozšírenie tohto konkrétneho projektu o novú funkcionalitu Národný register dopravcov. Táto zmluva bola podpísaná 17. 6. 2011. Čiže ste mali unikátnu možnosť, ak ste mali záujem riešiť tieto ceny, sumy a rozsah projektu práve týmto dodatkom, ktorý ste urobili vy. Ale tu nie je ani zmienka o tom, že by vás vyrušovala táto cena.

    Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno.

    Poprosím zapnite pána poslanca.

    Máte na to dve minúty, nech sa páči.

  • Vážený pán minister, sám ste povedali, že táto zmluva platila od roku 2008 do roku 2012. Čiže bola podpísaná ešte za vašej vlády a zmluvy asi náš minister nemohol zrušiť, keďže platila do konca roku 2012. Naopak, vy ste boli ten, ktorý ste po ukončení tejto zmluvy mohol spustiť nový tender a vysúťažiť tieto profesionálne vodičské preukazy nanovo.

    Ale ako tendruje ministerstvo dopravy v poslednom období pod vaším vedením? Rekonštrukcie železničnej trate Trenčianska Teplá - Zlatovce, dali ste, podpísali ste zmluvu s druhým v poradí, ktorý je drahší o 44 miliónov. Tunel Višňové mala by vyhrať firma Doprastav, druhý v poradí, drahší o 44 mil. eur. Diaľnica D1 Hubová - Ivachnová, chystáte sa podpísať zmluvu s firmou Váhostav, ktorý je štvrtý v poradí, drahší o 20 mil. oproti prvému v poradí.

    Pán minister, vy ste mohli vytendrovať nanovo tieto profesionálne vodičské preukazy, keďže zmluva končila 31. 12. 2012. A ja sa vás pýtam ešte raz: Zaslúžia si daňoví poplatníci na Slovensku to, aby tieto profesionálne vodičské preukazy boli lacnejšie ako 36 eur? Prečo by mali byť drahšie deväťkrát viac ako v Českej republike?

  • Pán minister, nech sa páči, môžte odpovedať.

  • Čiže vy ste asi taký ekonóm ako, ani nejdem to k ničomu prirovnávať. Čiže chcem vás len upozorniť, vývoj tohto systému, ktorý, hovorím, ste dodatkovali aj vy, za vašej vlády, a rozšírili ste ho o funkcionalitu o 773 000 eur. A teraz dobre počúvajte! Pôvodná suma za vybudovanie tohto systému stála 1,3 mil. eur. Vy ste rozšírili tento systém o 773 000 eur bez DPH. Čiže v súhrnne už tá suma, ktorá bola nainvestovaná do toto systému, bola 2 mil. eur. Plus tie parametre, ktoré sú tu ďalšie na prevádzku, aj vydávanie tých kariet.

    Vy mi chcete povedať vzhľadom na to, že tá firma vlastní autorské práva, a keby niekto chcel budovať ten systém, musel by ho budovať úplne nanovo, čiže chcete mi povedať, že to by bolo lacnejšie?! Že mali sme zmariť investíciu za vašej veľmi masívnej participácie? Lebo uvedomte si pomer 770 000 versus 1,3 mil. pôvodnej sumy. Čiže vy sa netvárte! Vy ste participovali na rozšírení toho systému, aby mal vyššiu funkcionalitu, v roku 2011, konkrétne 17. 6. 2011. A rok na to sme mali túto zmluvu akože zrušiť a vyhodiť von oknom 2 mil. eur len za samotný vývoj?!

    Čiže toto je ekonomika v podaní KDH, ktorá je naozaj originálna. Čiže toto by bolo, podľa vás by to...

  • Výkrik v sále.

  • Neviem, načo vykrikujete? Však vypočujte si. Čiže toto by bolo akože najefektívnejšie riešenie. Dva milióny, z ktorých vy ste vyzmluvnili navyše, tiež rokovacím konaním bez zverejnenia, o 773 000 eur. Tie mali ísť akože po roku von oknom? Tak to je už naozaj veľmi sofistikovaný prístup.

    Ďakujem za slovo, skončil som.

  • Ďakujem, pán minister.

    Ďalšiu otázku, v poradí šiestu, položil pán poslanec Pavol Zajac ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky Tomášovi Borecovi a otázka znie: "Pán minister, keďže ste sa na nedávnej hodine otázok pre neprítomnosť vyhli mojej otázke ohľadne nepreberania pozvaní premiéra Fica a jeho vyhýbaniu sa pojednávaniu súdu vo veci žaloby za výroky o voľbe generálneho prokurátora a korupčnej kauze Osrblie a keďže vaša zaslaná a prečítaná odpoveď bola nedostatočná, zopakujem svoju otázku. Súhlasíte s tým, aby aj ostatní občania podľa vzoru premiéra Roberta Fica odmietali preberať doporučené súdne zásielky?"

    Poprosím vás o odpoveď, pán minister, ako aj oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec, som rád, že vám môžem osobne odpovedať, a predpokladám, že aj vy. A vážim si váš záujem o prebiehajúce súdne spory. A taktiež považujem za legitímne a správne, aby sa viedla odborná diskusia o týchto inštitútoch, ako je inštitút doručovania.

    Vo vzťahu k tejto konkrétnej kauze môžem len zopakovať, že ide o typický občianskoprávny spor medzi dvoma rovnocennými účastníkmi konania. Tak isto musím zopakovať, že v Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy, ktoré sú oddelené od iných orgánov vrátane ministerstva spravodlivosti, ktorý je predstaviteľom výkonnej moci. To znamená, že by bolo krajne nevhodné, aby som ja akýmkoľvek spôsobom zo svojej pozície ministra spravodlivosti vstupoval a verejne komentoval akýkoľvek súdny spor, ktorý ešte nebol navyše právoplatne skončený.

    Opätovne si však v súvislosti s vašou otázkou dovoľujem upriamiť vašu pozornosť na pripravované zmeny v oblasti civilného práva procesného, v rámci ktorého plánujeme okrem iného upraviť aj spôsob zisťovania pobytu účastníka, ktorému sa nepodarilo doručiť súdne zásielky na adresu jeho registrovaného pobytu. V detailoch si dovolím odkázať na moju minulú odpoveď, ktorú ste mali možnosť si vypočuť, a samotné znenie legislatívneho zámeru rekodifikácie civilného práva procesného, ktorý je zverejnený na portáli právnych predpisov a tiež na internetovej stránke Úradu vlády.

    Ďakujem pekne. Skončil som.

  • Pán poslanec, chcete doplňujúcu otázku?

    Nech sa páči, máte na to dve minúty.

  • Pán minister, znova som nepočul odpoveď. Ja som sa nepýtal na pána premiéra, či mu radíte alebo mu neradíte, ale čo radíte občanom Slovenskej republiky, či si majú preberať súdne obsielky, alebo nemajú preberať súdne obsielky. Myslím si, že ako minister spravodlivosti, ako jeden z ústavných činiteľov by ste to mali občanom povedať. A pán premiér je jeden z troch najvyšších ústavných činiteľov. Ja som myslel, že mi aspoň odpoviete, že mu skúsite na zasadnutí vlády kolegiálne povedať, aby išiel príkladom občanom Slovenskej republiky v tom, že si takéto súdne obsielky bude preberať. Myslím si, že nájsť adresu na premiéra Slovenskej republiky by nemal byť problém v našom štáte. Ak to je problém, potom v tomto súdnictve je niečo zhnité.

    Takže ešte raz sa vás pýtam: Odporúčate občanom Slovenskej republiky, aby si preberali súdne obsielky? Alebo si ich nemajú preberať? Alebo vy ste iba minister spravodlivosti, ktorý nevie na takúto zložitú otázku odpovedať?

    Prosím o odpoveď.

  • Nech sa páči, pán minister, poprosím vás o odpoveď.

  • Ďakujeme pekne. Samozrejme, myslím si, že ak ste položili túto otázku teraz takto, tak je trošku ináč formulovaná, ako bola pôvodne v písomnom texte. Takže samozrejme na túto doplňujúcu otázku vám rád odpoviem, pretože tá odpoveď je úplne jasná.

    Áno, občania si majú preberať súdne zásielky a majú plniť aj iné svoje povinnosti, a to všetci bez rozdielu. Vaša otázka, ktorá bola pôvodne položená, bola sugestívne a manipulatívne položená. Takže na tú som samozrejme logicky neodpovedal, lebo by som zasiahol do činnosti súdov, čo som dostatočne zdôvodnil vo svojej predchádzajúcej odpovedi.

    No a čo sa týka informácií, či niekto preberal, nepreberal, bránil sa, vyhýbal sa. Ja nemám túto skutočnosť zistenú. Nemal som možnosť zasiahnuť ani nazerať do spisu. A predpokladám, že ani vy. A keďže ja sa nespolieham na medializované informácie, pretože tie nie sú zdrojom relevantných informácií, tak preto som odpovedal tak, ako som odpovedal. A dúfam, že som na vašu otázku zodpovedal dostatočne jasne.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    V poradí siedmu otázku položil pán poslanec László Solymos ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky Tomášovi Malatinskému a otázka znie: "Vážený pán minister, aký bol dôvod sa ani nestretnúť s investorom a odmietnuť ho bez rokovaní, keď investor Kromberg & Schubert mal záujem investovať a vytvoriť 50 pracovných miest v Kolárove, kde sa nezamestnanosť hýbe medzi 15 až 20 percentami? Podľa vás je v poriadku poskytnúť 25 mil. eur pre SCP Ružomberok napriek tomu, že nevytvoria žiadne nové pracovné miesta, a odmietnuť 480 000 euro za vytvorenie 50 nových pracovných miest?"

    Nech sa páči, pán minister, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Ďakujem pekne. Tak, vážený pán poslanec, na úvod mi dovoľte opraviť vás v dvoch kľúčových faktoch. Po prvé, v investičnom zámere investor predpokladal vytvoriť 35 pracovných miest a nie 50. Po druhé, evidovaná miera nezamestnanosti v okrese Kolárovo za predchádzajúci rok 2012, ktorý sa berie do úvahy pri posudzovaní investičnej pomoci, dosiahla 14,51 percent.

    A teraz k vašej otázke. Investor predložil na ministerstvo hospodárstva investičný zámer, ktorý spadal do klasifikácie SK NACE 29, teda výroba elektrických a elektronických prístrojov pre automobilový priemysel. Už z uvedeného vyplýva, že nešlo o žiadosť o podporu Centra strategických služieb, ako investor uviedol vo svojej žiadosti, ale o priemyselnú výrobu, ktorá má úplne odlišný charakter a aj intenzitu pomoci, ktorá sa vypočítava podľa zákona. Z tohto hľadiska investor nesplnil tri zákonom stanovené podmienky. Za prvé, výšku investície, za druhé, charakter výstupného produktu a požadovanú výšku podpory. Investora sme opakovane na tieto fakty upozorňovali, ale investor investičný zámer neupravil, a z toho dôvodu sme posudzovanie žiadosti zastavili a nemohli ho postúpiť na ďalšie spracovanie a vybavenie, pretože bola jednoducho v rozpore s legislatívou, ktorú máme k tomuto prijatú.

    Vážený pán poslanec, vážim si váš záujem o nové investície na Slovensku, ale ako som už deklaroval, počas môjho vedenia na ministerstve by som chcel podporiť také investície, ktoré by boli v súlade s našou legislatívou a aj s európskou legislatívou.

    Ďakujem pekne, skončil som.

  • Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Áno.

    Nech sa páči, máte na to dve minúty.

  • Vážený pán minister, ďakujem pekne za vašu odpoveď. V každom prípade, táto spoločnosť Kromberg & Schubert v tom regióne je najväčším zamestnávateľom. Zamestnáva tam vyše 600 ľudí, pred krízou to bolo 3 000, teraz je to 600. Podnikajú u nás od roku ´95 a ešte, to znamená skoro už 20 rokov, zatiaľ nežiadali nikdy o žiadny príspevok.

    Viete, problém v tom vidím, že ja mám konkrétne údaje, momentálne údaje, čo sa týka nezamestnanosti v regióne. To znamená, v Komárňanskom okrese je teraz konkrétne 20,53 %, to je 11 114 osôb, je nezamestnaných, z toho 332 osôb s vysokoškolským vzdelaním. Tento zámer by zamestnával takýchto ľudí. Tu sa jedná o to a vidím problém v tom, že keď už máme takéhoto investora, máme také regióny, ktoré sú slabšie regióny, a to sú hlavne tie južné, a keď už máme niekoho, kto by tam chcel zamestnať nejakých ľudí a už tam zamestnáva tých 600 ľudí x rokov, a keby ste si s nimi sadli, ja viem, že máte, váš čas tiež, nemáte toho, veľa času, a viem, ako to je, ale fakt by si to zaslúžilo si s nimi aspoň sadnúť a vypočuť si ich. A možnože by ste vypočuli od nich to, že môže to prísť, môže dôjsť k tomu, že ohrozíme aj tých 600 pracovných miest, ktoré tam oni majú. To znamená, mne ide len o to, že keď už máme takého investora, tak aspoň s nim si sadnime a diskutujme a skúsme nájsť také riešenie, ktoré je aj preňho dobré, lebo 9 600 eur na jedno pracovné miesto oproti tomu, príspevok myslím, povedzme, čo bolo v tom Grenwoode, kde bolo 55 000 eur skoro schválených na jedno pracovné miesto, je veľký rozdiel. A ten región si to fakt zaslúži.

    Ďakujem pekne.

  • Pán minister, nech sa páči, poprosím vás o odpoveď na doplňujúcu otázku.

  • Chcel by som odpovedať, že keď sa posudzujú tieto veci, tak treba byť trošku presný. Samozrejme, my vychádzame zo žiadostí. Žiadosť bola daná v nejakom čase a táto žiadosť a výpočet nezamestnanosti sa viaže k nejakému času. Ale toto teraz nie je podstatné. Podstatné je, že tá žiadosť bola daná v nesúlade s tou legislatívou, ktorú máme. A znovu hovorím, opakovane sme žiadali. Samozrejme, miera aktivity zo strany ministerstva je, vždycky sa môže povedať, že sme si ešte mali, ja neviem, aj zlomiť nohu kvôli tomu, alebo čo, ale fakticky máme tie dokumenty, že sme ho žiadali, sú zaarchivované a ministerstvo túto vec neodignorovalo. V žiadnom prípade.

    A generálne vám chcem sľúbiť, určite máme záujem o každého investora a o každého investora, ktorý ide do lokality, kde je vysoká nezamestnanosť, ale musí byť jeho žiadosť v súlade s našou legislatívou. Vieme mu k tomu dopomôcť, vieme mu poradiť, nakoniec nie je poskytovanie pomoci len čiste v našich rukách, pretože ak ide o daňovú úľavu, tak sa k tomu vyjadrujú ešte ďalšie rezorty a v konečnom dôsledku to schvaľuje vláda. Ale my sme nemali ešte natoľko túto záležitosť vydiskutovanú, aby sme to mohli ďalej dať trebárs na rokovanie vlády a podobne, pretože to nespĺňalo zákonné požiadavky.

    Takže aj vás chcem poprosiť, keď budete trebárs s týmto zamestnávateľom a ste niekde z regiónu, my sme ochotní, len samozrejme aj oni musia chcieť ten zámer preformulovať tak, aby bol v poriadku.

    Ďakujem pekne.

  • V poradí deviatu, v poradí ôsmu otázku položil pán poslanec Mičovský, ktorý nie je prítomný v sále. Takže sa na jeho otázku nebude odpovedať.

    Deviatu otázku položil pán poslanec Jozef Mihál ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Jánovi Richterovi, ktorého zastupuje pán poslanec Dušan Čaplovič, a otázka znie: "Inšpektoráty práce údajne vysvetľujú zamestnávateľom, že absolventi stredných škôl, maturanti nemôžu po maturite pracovať na dohodu o brigádnickej práci študentov, pokiaľ nie je vykonaný zápis na vysokú školu. Takýto výklad Zákonníka práce však je v rozpore s § 228 ods. 2 tretia veta. Aký je váš názor, resp. aký je názor ministerstva?"

    Nech sa páči, pán minister. Odpovedať bude pán minister Dušan Čaplovič, ktorý zastupuje pána ministra Richtera. Nech sa páči, pán minister, poprosím vás o odpoveď, ako aj o oznámenie ukončenia odpovede.

  • Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy, vážení páni. Neviem, či vyčerpám všetko, čo mi pán minister napísal v tomto časovom limite, ale začnem od úvodu.

    Treba povedať, že v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je vyjadrený princíp legality zákonnosti, podľa ktorého štátne orgány, citujem, "môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon". Z ústavného rámca vychádza aj zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ktorý Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky nepriznáva kompetenciu v oblasti podávania záväzných výkladov.

    Zároveň nám nie je známy ani výklad inšpektorátov práce, ktorý je zmienený v podaní pána poslanca Mihála, ako ani právna argumentácia pre takýto výklad, s ktorou by bolo možné polemizovať alebo sa stotožniť.

    Podľa § 228 ods. 2 Zákonníka práce, teraz budem citovať, "neoddeliteľnou súčasťou dohody o brigádnickej práci študentov" je potrebné, "je potvrdenie štatútu podľa § 227 ods. 1, je to fyzická osoba, ktorá ma štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá dovŕšila 26 rokov veku". Zákonník práce z uvedeného stanovuje výnimku, podľa ktorej to neplatí, t. j. potvrdenie štatútu sa nevyžaduje, ak sa dohoda uzatvára v období od skončenia štúdia na strednej škole alebo skončenia letného semestra na vysokej škole, najneskôr do konca októbra toho istého kalendárneho roka.

    Som vyčerpal...

  • Skončila hodina otázok.

  • Pán minister ukončil a vyčerpal čas určený na hodinu otázok a odpovedí. Končím tento bod programu a vyhlasujem krátku 5-minútovú prestávku a budeme pokračovať ďalej v rokovaní o exekučnom zákone.

  • Päťminútová prestávka.

  • Po prestávke.

  • Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pokračujeme pokračovaním tretieho dňa 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Exekučný poriadok, tlač 550.

    Prosím pána ministra Tomáša Boreca, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a predsedu ústavnoprávneho výboru poslanca Roberta Madeja, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Zároveň dávam slovo ústne prihlásenému pánovi poslancovi Dušanovi Muňkovi. Ešte poprosím pána ministra a pána spravodajcu, aby zaujali svoje miesta.

    Nech sa páči, už sú tu, pán poslanec, máte slovo.

  • Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Osobne vítam túto novelu Exekučného poriadku. Považujem ju za potrebnú, a to z viacerých praktických dôvodov.

    Po prvé, negatívne, negatívna medializácia v poslednom období znižovala dôveryhodnosť exekútorov ako štátom a zákonom poverených úradných osôb.

    Po druhé, zo skúseností v Sociálnej poisťovni, ktorá má s exekútormi bohaté skúsenosti, viem, že proces exekúcie má viaceré zákonom nedoriešené otázky, čo vedie k rôznemu výkladu rovnakých situáciách a znevýhodňovaniu niektorých účastníkov konania. Pre úplnosť uvediem, že Sociálna poisťovňa uplatňovala ku koncu marca tohto roku 428 632 exekučných titulov v celkovom objeme, v hodnote 311 mil. euro.

    Po tretie, v Sociálnej poisťovni zaznamenali prípady zneužívania postavenia exekútora, čo bolo pri novele Exekučného poriadku, malo viesť k sprísneniu pravidiel konania postavenia exekútora. Len údaje o počte exekučných titulov v Sociálnej poisťovni v celkovej vymáhanej sume potvrdzuje naliehavosť riešenia problematiky exekúcií. O to viac, že globálne bola táto problematika riešená v roku 1995, čo vzhľadom na rýchlo meniace sa podmienky v ekonomike, najmä v podnikaní a v sociálnej situácii obyvateľstva, je veľmi dlhé obdobie.

    Táto oblasť musí byť precízne a záväzne upravená zákonom, nižšími právnymi normami a nemôže dávať priestor pre svojvoľné výklady a postupy jednotlivcov. Zavedenie výberového konania exekútorov, predĺženie praxe exekútorského koncipienta z doterajších troch na päť rokov a celý rad opatrení pri kontrole práce a disciplinárnom riešení exekútorov, ktoré novela zavádza, povedú nielen k zvýšeniu kvality ich práce, ale prispejú k tomu, že za exekútorov budeme, budú menovaní skúsení a osobne zrelí ľudia.

    Vládny návrh novely vnímam z viacerých dôvodov ako pozitívny krok, ktorý pomôže riešiť zásadné problémy praxe. Oceňujem, že novela zákona vnáša potrebnú povinnú minimálnu komunikáciu medzi, medzi oprávnenými exekútormi. Často sa doteraz stávalo, že oprávnený sa dozvedel o ukončení exekúcie neskoro, z druhej ruky, ale ani nevedel, že má dostať peniaze. Na druhej strane, keď oprávnený získal úhradu na svoj účet, neoznámil to exekútorovi, ktorý vymáhal dlh ďalej a nevedel o jeho úhrade. To všetko vyvolávalo obojstrannú nedôveru a znižovalo úroveň procesu vymáhania dlhov, pričom povinný sa stával rukojemníkom tých-ktorých sporov alebo, jemnejšie povedané, nedorozumení.

    To táto novela rieši. Je to dobrý signál pre, nielen pre oprávnených, ale aj pre ľudí, ktorí, keď splatia dlh, počítajú každé euro a neoprávneným predlžovaním exekúcií sa neraz dostávali do neriešiteľných situácií napriek tomu, že dlh už mali splatený. Je preto logické, že exekútor bude mať povinnosti pri ukončení alebo pri zastavení exekúcií zaslať účastníkom konania konečné vyúčtovanie. Uvedie v ňom podrobnosti, ako napríklad výšku trovov konania, výšku vymoženej čiastky, náhradu hotových výdavkov, DPH, ďalšie položky. Z hľadiska takých inštitúcií, ako je Sociálna poisťovňa, ktoré majú permanentne opakujúci sa veľký počet exekučných titulov, je prínosom aj to, že oprávnený bude môcť bezplatne raz ročne požiadať exekútora o predloženie takéhoto vyúčtovania. Doterajšie znenie zákona presne nehovorili, nehovorilo, či zaplatenie dlhu exekútorovi považuje za jeho definitívne splatenie. Z pohľadu povinného je to jasné a myslím, že je to logické. No často sa stávalo, že oprávnený nevedel o úhrade dlhu exekútorovi, ktorý mu to neoznámil v reálnom čase, považoval dlh za živý, pričom stále pripočítaval penále. Niektoré inštitúcie alebo oprávnený zase tvrdohlavo vychádzali zo znenia zákonov, že kým nemajú peniaze na svojom účte a nielen na účte exekútora, dlh považovali za nesplatený. Z hľadiska povinného je to však neprijateľné. Je preto dobré, že odteraz bude musieť exekútor ukončenie exekúcie a vymoženosti dlhu bezodkladne oznámiť oprávnenému, ale tak isto mu musí poukázať peniaze na jeho účet, a to bez odkladu alebo po dohode do siedmich dní. Ak doteraz exekútor nerobil, oprávnený a mal slabé právne nástroje na vymáhanie pohľadávky voči exekútorom, je to pozitívum aj z hľadiska povinných, pre ktorých by mala byť exekúcia nástrojom na splatenie druhu, dlhu, a nie aby mala za každú cenu likvidačné dôsledky.

    V tejto súvislosti sú logické a potrebné zmeny v § 46 ods. 2, kde sa hovorí, že popri oprávnenom je aj súdny exekútor platobným miestom pre prijaté plnenie. Toto ustanovenie definitívne ukončí spomínané diskusie, čiže splatenie dlhu exekútorovi jeho definitívnym vyrovnaním. Aby mohol dlžník preukázať zaplatenú, zaplatenie dlhu, bude exekútor povinný vystaviť potvrdenie o zaplatení. Toto sú kľúčové momenty, ktorými novela priamo reaguje na doterajšie nedostatky praxe.

    Z pozície oprávneného treba oceniť aj novelu, v novele aj fakt, že zavádza nový režim - presnú postupnosť uspokojenia nárokov exekútorov a oprávnených z vymožených čiastok. Často sme sa stretávali s tým, že exekútori po uspokojení svojich trov, teda náklady a odmeny, poľavili úsilie vymôcť pohľadávku. Verím, že zmeny sa, budú rovnako motivovať počas celého priebehu exekučného konania.

    Vážené kolegyne, vážení kolegovia, novela čistí vzťahy a odstraňuje možnosť svojvoľného uplatňovania zákona z pozície úradnej sily. Myslím, že pri týchto zásadných krokoch, kde sa siaha na majetok a na peňažné príjmy občanov, musí byť zákon jednoznačný a bezproblémový.

    Samozrejme, samozrejme, že život ešte môže priniesť situácie, ktoré bude treba riešiť. Ale podľa mňa je táto novela Exekučného poriadku dobrá a vychádza z potrieb praxe. Napríklad z hľadiska sociálneho môžeme v budúcnosti uvažovať o nových princípoch odmeňovania súdnych exekútorov, najmä pri exekúcii na peňažné plnenie. Výšku odmeny podľa súčasnej právnej úpravy predstavuje 20 % z výšky vymoženej pohľadávky, najmenej však 33 euro a najviac 33 193 euro, euro. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky to v súvislosti s novelou teraz nerieši, keďže túto oblasť upravuje vyhláška. Tú chcú meniť v druhej polovici tohto roku.

    Nemali by sme tiež zabudnúť na problematiku, ktorá sa síce zákonom priamo nerieši, ale je predmetom nariadenia, ktoré malo by byť upravené súčasne nadobudnutím účinnosti novely zákona. Bolo by vhodné zvýšiť základnú sumu, ktorá sa povinnému nesmie zraziť z príjmov, ak je poberateľom dôchodku. Viete, v akej situácii sú dnes naši dôchodcovia. Musím len na úvod pripomenúť, že je zhruba 300 000 dôchodcov, ktorí nemajú výšku dôchodku viac ako 250 euro.

    Práve dôchodcovia sú najväčšou a najľahšou korisťou pre rôznych špekulantov a nebankové spoločnosti, ktoré pri vymáhaní dlhov ich dostávajú ich do neriešiteľných životných situácií. Súčasnú základnú sumu vo výške 60 % životného minima, čiže 116, 74 eur považujem za neprimerane nízku.

    Navyše Sociálna poisťovňa zaznamenala neustále rastúci trend exekučných konaní voči poberateľom dôchodkov. Za posledné štyri roky sa zvýšil o 140 percent. K 1. januáru 2013 Sociálna poisťovňa vykonala až 41 000 zrážok z dôchodku, pričom exekvovaných poberateľov dôchodku bolo 39 030.

    Toľko z mojej strany v prvom čítaní. Chcel by som v druhom čítaní potom doplniť zákon, ktorý je teraz, prejde do druhého čítania.

    Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk)

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Do rozpravy je ďalej ústne prihlásený, ako posledný teda, pán poslanec Ľudovít Kaník.

    Nech sa páči, dávam vám slovo.

  • Ďakujem, vážená pani podpredsedníčka. Téma, ktorú tu dnes riešime, aj keď je to len v prvom čítaní, je naozaj veľmi vážnou témou. Nemá dosah len na samotný zúžený, zúžený okruh exekúcií, exekútorov a pravidiel, ktoré fungujú pri exekúcii. Ten presah je omnoho širší.

    Tak ako tu už dnes bolo viackrát povedané, exekúcia je len záverom istého procesu. Záverom, ktorý tiež je potrebné upraviť oproti súčasnému stavu. Zlepšiť, zlepšiť postavenie toho, ktorý je objektom exekúcie. Dať tomu lepšie pravidlá a, jednoducho povedané, obmedziť v istých oblastiach moc exekútorov z hľadiska konečnej výšky finančných prostriedkov, ktoré žiada od dlžníka, tak aby sme dodržali takú normálnu zásadu, že všetko má byť v súlade so zdravým rozumom aj s dobrými mravmi.

    A tu hneď budem veľmi konkrétny. Nepovažujem za súlad s týmito zásadami, keď malá čiastka v centoch alebo v pár eurách narastie cez poplatky, ktoré sa vzťahujú k vymáhaniu tejto čiastky, na podstatne vyššie sumy. Bol som asi pred dvoma týždňami, až sa dobre pamätám, aj s kolegami poslancami Zajacom a Hlinom v Banskej Bystrici, kde sme na námestí robili akciu, ktorá sa dotýka tohto problému, a rozprávali sa s ľuďmi o tom, ako to dolieha. Tam mi jeden človek povedal svoj konkrétny príklad. Dĺžil šesť euro za komunálny odpad, alebo za poplatok viažuci sa ku komunálnemu odpadu, ale nakoniec zaplatil vyše osemdesiat. Aký je tam pomer medzi odmenou a dlžnou čiastkou? Kto označí takéto niečo za spravodlivé voči dlžníkovi a primerané?

    A aby som bol ďalej konkrétny. Obracajú sa na mňa mnoho mnohí ľudia cez facebook, cez maily. Tak aspoň také dva - tri príkladíky z facebookovej komunikácie, ktorá sa objavila na mojej stránke. Karol, jeho priezvisko nebudem uvádzať, samozrejme, hovorí: "Mal som dlžobu v Sociálnej poisťovni asi 70 centov a exekútor si namastil vrecká vyše šesťdesiatimi eurami. Je toto normálne?" Zuzana píše: "Môj syn dostal od dopravákov pokutu 20 euro. Následne musel exekútorovi zaplatiť 86."

    Toto je vec, ktorá nie je celkom v poriadku. Mne je úplne jasné a určite nie som proti tomu, aby tí, ktorí dlžia, aby boli nástroje na to, aby sa tá dlžná čiastka vymohla, ale všetko musí mať svoje medze, svoje limity. Preto som tu opakovane a viackrát na pôde Národnej rady navrhoval novelu zákona, už päťkrát, až sa nemýlim, a v septembri s ňou prídem šiestykrát. S novelou zákona o exekučnom konaní, kde úplne malou zmenou, jednoduchou zmenou by sme docielili to, že v prípade týchto malých, malých dlžôb nemôže odmena exekútora presiahnuť vymáhanú čiastku. Samozrejme, že tí, ktorí s tým nesúhlasia, povedia, ale to nepokryje ani náklady exekúcie. Ale je potrebné vymáhať cez exekútora 70 centov?! Je potrebné vymáhať cez exekútora 5 eur? Nie je to potrebné. To si len zjednodušujú príslušné inštitúcie, pretože pre nich je to strašne pohodlné. Nahádžu to exekútorom a, samozrejme, ani exekútori nie sú proti. Veď koncipient v kancelárii len vykoná príslušné úkony, pošle listy, kúpi kolkovú známku a vyúčtuje si poplatky. Ľahká robota, ľahký zárobok. Ale toto by sme nemali dovoliť.

    Ten štát má chrániť primeranosť nástrojov, ktoré používa, aj voči dlžníkom. A toto je naozaj veľmi jednoduché, takže toto určite spraviť treba. Není pre mňa jasné, prečo, kolegovia vládni poslanci, ste aj na takúto racionálnu podľa mňa novelu sa dívali cez stranícke okuliare a jednoducho zhadzujete tie návrhy zo stola, pretože keď pán minister v reakcii pravdepodobne povie, že my to pripravujeme na jeseň, alebo neviem kedy? Ale čo tie mesiace dovtedy?! Veď takéto zjavné veci, tie, ktoré trčia, tie, ktoré pichajú ľudí všade, nechcem povedať, kde najviac, tak to sa ľahko dajú osekať takýmito novelami a odstráni sa ten najpálčivejší problém. A potom samozrejme je dostatok času dať to do väčších nejakých koncepčných súladov. Niečo ešte, čo treba dotiahnuť, tak to jednoducho dotiahnuť. Ale mali by sme myslieť na tie konkrétne osudy jednoduchých ľudí, ktorí naozaj sú, nič, nijak inak sa to nedá nazvať, šikanovaní cez takéto záležitosti. Ja tu nehovorím o veľkých dlžníkoch, naozaj o tých najobyčajnejších ľuďoch, ktorí či už z nedopatrenia alebo nejakým iným spôsobom zrazu sa pre takúto malú čiastku stanú predmetom exekučného konania.

    A teraz k tomu širšiemu presahu, lebo toto je len vrchol ľadovca. Tie exekúcie sú naozaj len tá konečná. Ale my sa musíme pozrieť na korene. Tam, kde vzniká ten problém, a tam sa ho pokúsiť eliminovať. A ten problém vzniká dnes tak, že absolútne nemáme nijakým spôsobom obmedzené a regulované výšky sadzieb úrokov, ktoré si účtujú nebankové spoločnosti, ktoré si účtujú splátkové spoločnosti, a tie neseriózne zdierajú ľudí jednoducho. Naozaj to je úžernícke správanie, úžernícke chovanie. A je veľmi smutné, že tá chyba, ktorú v roku 2010 urobila prvá Ficova vláda, že prijatím nového zákona zrušila vládne nariadenie a už sa odvtedy neprijalo, ktoré limitovalo výšku úrokov, nijak doteraz ani nenapravila a ani stále tú nápravu nemáme a ten problém tu pretrváva.

    Nemyslím si, že tento problém, ktorý je komplexný a komplexného charakteru, teraz musíme odkladať jeho riešenie do nejakých ďalekých mesiacoch. Veď je tu novela, prejde cez prvé čítanie samozrejme, a, ako som povedal vo faktickej poznámke, čo bráni, aby táto novela mala ďalšie časti rímska II, III, IV, koľko treba a aby sa tieto dopredu, alebo nie dopredu, ale zjavné problémy, ktoré každý, si myslím, pozná a pán minister určite najlepšie, alebo jeho úrad veľmi dobre pozná, aby sa proste vyriešili, aby sa novelizovalo okamžite? A potom sa môžme, ako som povedal, znova k tomu vrátiť. doladiť tie veci. Ale problémy ľudí, keď ich vieme riešiť, by sa nemali tie riešenia odkladať. Pretože až sa odkladajú, tak to znamená, že poslancom Národnej rady, ktorí tak hlasujú, že hlasujú za odklad riešenia problémov, na nich nezáleží, že im nezáleží na problémoch týchto ľudí, s ktorými sa stretávajú.

    Ja v tej Banskej Bystrici som videl a počul veľmi konkrétne príbehy zo života. My sme tam premietli tým ľuďom aj ten známy film, o ktorom ste počuli a mnohí ho aj videli, Šmejdi, ktorý je naozaj brutálnym dokumentom o tom, ako sú zneužívaní práve starší ľudia. A tie príbehy sú hrozné, sú otrasné. Tak keď vieme, ako zabrániť konaniu tých ľudí, ktorí tak konajú, a vždy takí ľudia budú, keď im dovolíme, aby tak robili, tak to vykonajme, pretože sme tu na to, aby sme záujmy ľudí hájili a pomáhali ľuďom.

    Čiže k tomuto vyzývam aj pána ministra, aj vládnych poslancov predovšetkým a v tomto duchu budem podávať pozmeňovacie návrhy v rámci druhého čítania.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie sa prihlásil s faktickou poznámkou pán poslanec Pavol Zajac, dávam mu slovo, uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem, pán kolega, za vaše vystúpenie. Naozaj v tomto vystúpení ste spomenuli to množstvo exekúcií. Zase poviem to číslo 582 000 začatých exekúcií len v minulom roku, väčšina z nich od nebankových subjektov. Spomínali ste výšku úrokov pri týchto nebankových subjektoch. Minister spravodlivosti alebo financií mohol už dávno prísť so skráteným legislatívnym konaním. Naozaj nepoznám poslanca, ktorý by bol proti takémuto skrátenému legislatívnemu konaniu. Naozaj nie som taký egoistický, aby som si myslel, že ja som dal návrh zákona a poslanci SMER-u by ho boli schválili, kde som navrhoval strop pre tieto úvery. Mohol s takýmto návrhom zákona prísť hociktorý poslanec SMER-u. Ja vám ten zákon dám. Alebo urobte si svoj, len s ním už konečne prídite!

    Každý deň tisíce ľudí nevládzu splácať stovky, tisícky percent úrokov. Následne tento štát, teda nebankovky s požehnaním štátu robia z ľudí bezdomovcov. Tento úžernícky Klondike, ktorý bol spustený v marci roku 2010, treba zastaviť!

    Pán minister, príďte so skráteným legislatívnym konaním! Dajte tento návrh zákona niektorému poslancovi SMER-u! Včera sme schválili nepriamu novelu v zákone o organizácii štátnej správy, že sme tam dali nepriamu novelu zákona o verejnom obstarávaní. Väčšina z vás o tom ani nevie. Ak by ste prišli napríklad v tomto zákone v druhom čítaní s nepriamou novelou o spotrebiteľských úveroch, budeme za, pán minister, len už s tým konečne niečo robme!

    Ďakujem.

  • Ďakujem.

    S reakciou na faktickú poznámku pán poslanec Kaník, nech sa páči.

  • Ja sa chcem poďakovať kolegovi Zajacovi, lebo áno, presne sem smerujeme a toto je ten problém, ktorý môžme riešiť. Máme to v rukách a netreba váhať a treba to robiť. Toto naozaj nie je vec, ktorá má stranícke pozadie, ani stranícke krytie. A tisíce ľudí, to je jedno, že sú to ľudia možno nie tak vzdelaní, ale nechávajú sa namotávať, pretože o tom nevedia a sú v núdzi, na rôzne lákavo vyzerajúce, ale pre nich zničujúce ponuky, pretože podmienky, za ktorých je možné takto fungovať, nie sú nijako regulované, nijako upravené. V druhom čítaní toto môžme všetko odstrániť. Volám opäť k tomu, aby sme tak spoločne urobili.

  • Ďakujem.

    Toto bolo posledné vystúpenie v ústnej rozprave. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa pána navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko.

    Nech sa páči.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, poslanci, ďakujem veľmi pekne za podnetnú diskusiu, ktorá dnes prebehla, lebo zjavne presahuje rámec samotnej predkladanej novely zákona, ale vzhľadom na tú tému, ktorú tu máme, tak je mimoriadne citlivá a zároveň aj dôležitá. A preto som aj počas rozpravy vystúpil s tým, že som zľahka načrtol, čo všetko chceme urobiť, akým spôsobom to chceme riešiť, a to nielen v tejto novele, ale aj v iných predpisoch. V podstate, keď som reagoval na pani poslankyňu Žitňanskú, tak som to uviedol.

    Napriek tomu chcem povedať, že všetky tie veci, ktoré tu odzneli, tak išiel by som možno jednotlivo, k poslancom jednotlivým, ktorí spomínali niektoré veci.

    Pokiaľ si spomínam správne a mám to poznačené, tak poslanec Hlina spomínal, že je tu, a myslím, že toho istého sa dotkol aj pán poslanec Muňko, že čo sa týka dôchodcov, tak vzhľadom na ich životnú situáciu a ich príjem je neúnosné, aby tie čiastky, ktoré musia platiť, a hlavne tie, ktoré im potom zostávajú potom na prežitie, to je tých 116 eur, je naozaj veľmi, veľmi nízka čiastka. Myslím si, že nikto z nás si ani nevie predstaviť, ako málo to je peňazí na to, aby vôbec človek vyžil. Z tohto pohľadu a z tohto miesta zároveň chcem povedať, že túto vec upravuje nariadenie vlády a môj tím pracuje na tom, aby v krátkom čase pripravil novelu tohto nariadenia vlády. Predpokladám, že vo veľmi krátkom čase naozaj predstaví zmenu. V akej výške, samozrejme nechcem predbiehať, pretože je to aj predmetom určitej analýzy, aby nedošlo k tomu, že jednoducho nebudú vymožiteľné tie pohľadávky. Ale určité spomalenie jednoducho vymáhania je prijateľné podľa môjho názoru, tak aby sa zvýšila životná úroveň týchto najslabšie sociálne fungujúcich ľudí, to jest dôchodcov. V tomto smere samozrejme je aj otázka, že ako sa vysporiadať so zvýšením príplatkov za ďalšiu vyživovanú osobu v spoločnej domácnosti. Čiže toto je vec, ktorú riešime.

    Čo sa týka otázky, ktorá tu bola spomínaná viackrát, a to je napríklad úžera v civilnom práve. To momentálne neexistuje. Pripravujeme novelu Občianskeho zákonníka, ktorý bude obsahovať viaceré zmeny, ktoré sa budú dotýkať práve týchto vecí. Konkrétne poviem, pôjde o úpravy odplaty pri úveroch a pôžičkách poskytovaných spotrebiteľom. Ďalej pôjde o úpravu katalógu neprijateľných zmluvných podmienok smerom k rozšíreniu. Ďalej pôjde o úpravu a zavedenie inštitútu úžery v civilnom práve, to znamená, sa nastavia hranice úrokov a taktiež sa zakážu zmenky v spotrebiteľských zmluvných vzťahoch, čo je momentálne tiež vážny problém. A v neposlednom rade taktiež bude predmetom úpravy aj preventívna súdna kontrola pri výkone záložného práva zabezpečujúca pohľadávky zo spotrebiteľských zmlúv.

    Tiež sme mali debatu s ministerstvom financií a s Národnou bankou ohľadom licencovania nebankových subjektov, ktoré poskytujú pôžičky, a mám pomerne pozitívnu informáciu, ak sa to tak dá nazvať, že prebehne licencovanie týchto subjektov na základe kritérií, aby vypadli tie subjekty, ktoré neplnia svoje povinnosti, respektíve robia hanbu tým nebankovým subjektom, lebo aj také existujú, ktoré poskytujú pôžičky na primeranej úrovni, za primeraných podmienok a trhovo sa správajú korektne.

    Samozrejme, pán poslanec Hlina, potom rád budem, keď mi dáte aj vedieť, že kedy chcete prísť k nám na ministerstvo. Rád vás privítam a prípadne poskytnem aj nejaké občerstvenie. Ale tie informácie, ktoré som vám dal, tak predpokladám, že už viac sa nedozviete, pretože som vám všetko povedal. Tak dúfam, že tie informácie vás zaujali.

    Ohľadom vystúpenia pána poslanca Poliačika, chcel nejaké vysvetlenie, tak veľmi rád ho poskytnem. Naozaj ani exekútori, ani notári nie sú podnikatelia v tom zmysle, ako sa, to ste mysleli alebo prezentovali. Ústavný súd vyslovil vo svojom rozhodnutí, že tieto osoby, hoci vykonávajú činnosť, ktorá je v podstate podobná podnikaniu, tak sú to osoby, ktoré vykonávajú prenesený výkon štátnej moci, a tým pádom sa za podnikateľov nepovažujú. To znamená, nie sú v klasickom trhovom prostredí, preto aj u notárov existuje numerus clausus, ale nie v tom zmysle, ako ste to vymysleli, ale skôr ide o to, že minister spravodlivosti vykonáva výberové konania alebo ministerstvo spravodlivosti a určuje miesta notárov. Tento inštitút v podstate, keďže ide o rovnaký princíp aj u exekútorov, sa zavádza momentálne aj u exekútorov, pričom nejde o nabúranie trhového prostredia, pretože tu nejde o trhové poskytovanie služby. A tým pádom myslím, že tá odpoveď je presne v tom zmysle, ako ste očakávali, že teda nie je možné považovať túto otázku za obmedzovanie trhového prostredia.

    S ohľadom na ďalšie otázky... Aha, pán poslanec Kaník, teraz ste v podstate spomínali niektoré otázky. No musím povedať, že ma trošku prekvapili niektoré veci, lebo mám pocit, že trošku ste poplietli hrušky s jablkami, ak môžem teda, alebo respektíve možno v dobrom ste nie celkom vnímali tú otázku, že ak niekto dlží povedzme 6 eur, že musí potom zaplatiť exekútorovi potom 80 eur. No, samozrejme, len tých 80 eur nie je príjem čistý exekútora, tam samozrejme celý rad ďalších poplatkov do toho vstupuje. Po prvé, sú to súdne trovy, ktoré je potrebné uhradiť. Po druhé, ak sú tam trovy právneho zastúpenia, nakoniec odmena a náklady exekútora, čiže tá sumu sa postupne vyskladá z viacerých položiek. Ale čo ma prekvapilo a trošku sa čudujem, keď ste hovorili, že treba odpúšťať drobné dlžoby.

  • Hlas v sále.

  • No, ja som to tak zachytil, ak ste to nepovedali, tak potom pardon. Ale vy ste spomínal, že načo vymáhať drobné dlžoby vo výške pár eur alebo centov

  • Reakcia osloveného: Cez exekútorov!

  • . A ako inak? Ako inak? Ja nepoznám v právnom systéme, akým iným spôsobom sa dá vykonať vykonateľné rozhodnutie, než cez exekútora. Ak máte iný návrh, tak budem veľmi rád, ale iný spôsob neexistuje, pričom veľké podniky, veľké firmy, Sociálna poisťovňa a tak ďalej má takých dlžníkov vo výške pár centov stovky, tisíce, desaťtisíce, ktoré sa skladajú do obrovských súm. Tak ak by sme toto odpustili, alebo povedali, že to netreba platiť, tak by som sa veľmi čudoval. Ale možno som vás zle pochopil, takže sa ospravedlňujem.

    Čiže v skratke, ak môžem teda uzavrieť, chceme naozaj v tejto veci postupovať konzekventne a chceme urobiť všetko pre to, aby sa postupne to prostredie, ktoré je momentálne značne deformované... A to som sa ešte nedotkol otázky rozhodcovských konaní, ale spomínal som to dnes dopoludnia. Tu takisto pripravujeme úplne novú právnu úpravu, ktorá tú deformáciu, ktorá dnes vlastne spôsobuje tie vážne problémy, kde títo poskytovatelia rôznych pôžičiek si veľmi jednoduchým a až doslova by som povedal protiprávnym spôsobom zabezpečujú vykonateľné právne tituly a potom exekučne vymáhajú, tak aby sme tomu zamedzili. A to bude jedna z vážnych vecí, ktorú tiež chceme urobiť.

    Ale ak sa vrátim k tomuto návrhu, tak ešte raz chcem zopakovať, že toto je prvá časť novelizácie exekučného zákona alebo práva, pričom my to nazývame ako statusovú novelu, a čo sa týka procesnej časti, tak tou sa budeme zaoberať, respektíve zaoberáme, ale prinesieme ju na jeseň tohto roka.

    Takže veľmi pekne ďakujem za diskusiu a žiadam vás o podporu, aby to prešlo do ďalšieho čítania.

  • Ďakujem pekne.

    Pán spravodajca sa chce tiež vyjadriť.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, ja by som sa tiež veľmi rád vyjadril v krátkosti. Čo najviac oceňujem na tejto novele, je, že rieši jednu základnú vec, ktorá sa týka vymožiteľnosti práva, zavádza lehotu exekútorovi, v akej je povinný oprávnenému vyplatiť vymožené plnenie. Totižto mali sme na Slovensku mnohé prípady, bohužiaľ, keď exekútori nevyplácali oprávneným plnenia, a samozrejme nedostatok legislatívy bol v tom, že neuvádzal žiadnu lehotu na to a v akej lehote majú plnenie poukázať na účet oprávnenému.

    Hovorím k tomu preto, lebo už sme tu diskutovali o tom, že exekučné konanie je druhý stupeň občianskeho súdneho konania, pretože nielen, nielen rozhodnutie súdu je pre vás dôležité a každého občana, ale je dôležité aj to, aby rozhodnutie súdu sa plnilo. A, bohužiaľ, či je to tvrdohlavosť človeka ako ľudskej bytosti, či je to naozaj naša nezodpovednosť, ale z podstaty človeka vyplýva, že keď aj je proti nemu rozsudok, ktorým je zaviazaný právoplatne plniť, tento človek neplní. A práve preto je exekútor veľmi dôležitou osobou, ktorá keď dostane poverenie súdu, tak vymáha plnenie pre toho, kto je v práve, dámy a páni, pre toho, kto je v práve, pretože ten, kto má exekučný titul, je nepochybne už právoplatne v práve. Je mu priznaný ten nárok. V tomto je podstata exekútorov. A ja chápem, že exekútor je ten nenávidený, lebo niekomu berie peniaze. Ale pokiaľ sa zamyslíme nad vymožiteľnosťou práva v Slovenskej republike, vymožiteľnosť práva spočíva práve v tom, že máme mať čo najskôr rozhodnuté spory vo veciach, ale následne rozhodnutia súdov musia byť aj plnené. A práve preto je dôležitý exekútor v tejto veci.

    Druhá vec je, druhá vec je tá, že pokiaľ sa, pokiaľ sa na to pozeráme z inej oblasti, a to je práve oblasť sociálna. Stáva sa, že pri globálnom pohľade máme obrovské množstvo exekúcií voči ľuďom. Pýtam sa, čím to je? Iste, je to aj nezodpovednosťou, iste, je to aj tým, že si myslíme, že niečo podpíšeme a nič sa nám nestane. Je to možno individuálnym zlyhaním, ale súhlasím s vami, je to v mnohých prípadoch aj zneužitím možno ľahkovážnosti, ľahkomyseľnosti toho človeka, už aj s prihliadnutím na možno vek alebo iné sociálne a iné okolnosti. Exekútor, ale exekútorovi túto časť, hoci sa ňou v tejto rozprave veľmi intenzívne zaoberáme, myslím, že nemôžem klásť za vinu, že vymáha právoplatné rozhodnutia súdov alebo iné právoplatné exekučné tituly. Musíme sa pýtať inde. A samozrejme môžme sa baviť, ako to riešiť inde, či prílepkami v zákone, alebo či budeme očakávať od ministerstva prípravu legislatívy aj ďalej, ktorá na to nadväzuje a súvisí, ale musíme sa pýtať skutočne inde, ako riešiť tieto fenomény.

    Ochrana spotrebiteľa si myslím je prvá, jedna najzákladnejšia vec. Rozhodcovské konanie, kde nemôžme pripustiť, dámy a páni, kde nemôžme pripustiť, aby rozhodcovské súdy, častokrát nekvalifikované, chrlili obrovské množstvo rozhodcovských rozsudkov, rozhodnutí, ktoré sa stávajú exekučnými titulmi, a bez toho, aby čo do, čo do skutkového stavu aj právneho posúdenia spĺňali všetky zákonom dané kritériá sa stali exekučnými titulmi voči spotrebiteľom.

    Myslím si, že toto je ďalšia oblasť, ktorá ale priamo s Exekučným poriadkom nesúvisí, hoci je pravdou, že také rozhodcovské rozhodnutie je exekučným titulom.

    Dobré poznámky som si všimol aj v oblasti úrokov z omeškania, možnosti ich limitácie. Dokonca si myslím, že diskutovať o tom, za aké obdobie úrok z omeškania a limitovať nielen obdobie, ale aj ich výšku napríklad pri spotrebiteľských úveroch, je skutočne v momentálnej situácii na mieste.

    Jedna vec, ktorú som zabudol povedať pánovi poslancovi Hlinovi, je, že nielenže sa stávajú nebankovky problémom pre ľudí, ale pokiaľ ste si všimli, tak tieto nebankovky už dokonca začínajú šikanovať aj štát. Máme 50 tisíc podaní na súdy, ktoré neobsahujú všetky formálne náležitosti, respektíve sú podané na nepríslušné súdy, máme 10 000 sťažností na Ústavný súd Slovenskej republiky v tej istej veci, hoci Ústavný súd už judikatúrou rozhodol v týchto veciach a nevyhovel navrhovateľom. Nič to ale nebráni tomu, aby, aby tieto spoločnosti doslova šikanovali štát, zaťažovali súdy a celý systém, a štát sa momentálne nevie brániť. A vzniknú nám prieťahy vo veciach, vzniknú nám prieťahy vo veciach tam, kde by súdy mali rozhodovať v individuálnych veciach, podaniach občanov, pretože súdy musia vybavovať hromadné podania, ktoré šikanóznym spôsobom sú dokonca nekvalifikovane na súdy, možno v mnohých prípadoch úmyselne, podané.

    Chcem tým povedať toľko, že táto novela, predpokladám, že v tomto snažení nie je prvou novelou, ale tie ďalšie návrhy právnych predpisov budú nasledovať. Nie sú vecne totožné s týmto, ale sú vecne samozrejme súvisiace. Avšak podľa môjho názoru je potrebné nechať ministerstvu spravodlivosti čas, aby, aby v primeranej lehote dokázalo pripraviť také návrhy právnych predpisov, ktoré, ktoré budú chrániť aj občanov v Slovenskej republike pred šikanou, možno aj z hľadiska uplatňovania práva, ale na druhej strane, dámy a páni, v žiadnom prípade nemôžme nadmerným zvýhodňovaním jedného z účastníkov znížiť vymožiteľnosť práva na Slovensku, pretože právoplatné rozhodnutie súdu sa musí plniť.

    Pokiaľ ide o, pokiaľ ide o rozhodnutia, respektíve vymáhania pohľadávok v nižších sumách, ja som už započul, že samozrejme nemôžme zlúčiť pohľadávky voči jednému povinnému a podať jeden exekučný návrh. To je vecou riešenia aj v rámci interných nariadení, či už Sociálnej poisťovne, zdravotnej a ďalších, aby hotové výdavky boli limitované a zlúčili sa pri viacerých pohľadávkach. Ale to je samozrejme na riešení konkrétnom a individuálnom.

    Ja osobne musím povedať, že oceňujem túto novelu, najmä, najmä a práve kvôli tomu, že je prvým stupňom k tomu, aby sme zvýšili vymožiteľnosť práva. Pokiaľ tu minister spravodlivosti ohlásil, že z hľadiska určitých sociálnych skupín obyvateľstva v rámci nariadenia vlády sa uvažuje o zvýšení sumy, ktorú nie je možné postihnúť exekúciou, je treba, a som tomu rád, a je treba nájsť primeraný konsenzus medzi snahou o zabezpečenie vymožiteľnosti práva, ale do istej miery aj ochranou sociálnych skupín a zabezpečením ich, ich životného minima.

    Toľko asi k rozprave. Ďakujem veľmi pekne všetkým diskutujúcim a teším sa na podnetnú diskusiu v ústavnoprávnom výbore.

  • Ďakujem pekne aj pánovi spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 121/2011 Z. z. o zrušení Protidrogového fondu v znení zákona č. 287/2012 Z. z.

    Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 447, spoločná správa výborov má tlač 447a.

    Nech sa páči, pán minister, ujmite sa slova a odôvodnite vládny návrh.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 121/2011 Z. z. o zrušení Protidrogového fondu v znení zákona č. 287/2012 Z. z.

    Protidrogový fond bol zrušený zákonom č. 121/2011 Z. z. o zrušení Protidrogového fondu k 1. máju 2011. Zároveň k tomuto dátumu vstúpil do likvidácie. V priebehu likvidácie samotnej však bolo zistené, že fond je predĺžený a likvidátor by mal podať návrh na vyhlásenie konkurzu na Protidrogový fond v likvidácii. Uvedený zákon však ustanovením § 1 ods. 3 výslovne uvádza, že ustanovenia zákona č. 7/2055 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov sa nepoužijú. Na výmaz z Obchodného registra je potrebný súhlas správcu dane, ktorý správca dane vydá, ak voči daňovému subjektu nemá žiadnu daňovú pohľadávku. Keďže voči Protidrogovému fondu registruje určité daňové nedoplatky, nie je príslušný daňový úrad oprávnený udeliť súhlas s návrhom na výmaz z Obchodného registra.

    Protidrogový fond je tak v situácii, kedy nie je možný jeho zánik ani likvidácia a výmaz(om) z Obchodného registra ani prostredníctvom konkurzného konania.

    Riešením vzniknutej situácie je zmena zákona o zrušení Protidrogového fondu, ktorou sa umožní použitie ustanovení zákona o konkurze a reštrukturalizácii, teda vyhlásenie konkurzu, následné zastavenie konkurzného konania pre nedostatok majetku a výmaz Protidrogového fondu z Obchodného registra.

    Prijatie zákona predpokladá minimálny vplyv na verejné financie. Náklady spojené s odmenou a výdavkami predbežného správcu budú uhradené z rozpočtovej kapitoly Úradu vlády Slovenskej republiky.

    Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, poslanci, dovoľte mi, aby som vás požiadal o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.

    Ďakujem, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru, poslancovi Martinovi Poliačikovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 121/2011 Z. z. o zrušení Protidrogového fondu v znení zákona č. 287/2012 Z. z., vo výboroch Národnej rady.

    Národná rada uznesením č. 595 z 21. mája 2013 pridelila uvedený vládny návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre zdravotníctvo. Určila zároveň lehotu na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch do tridsať dní a v gestorskom výbore do tridsať dva dní odo dňa jeho pridelenia. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.

    Vládny návrh zákona odporúčali schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 238 z 11. júna 2013 a výbor pre zdravotníctvo uznesením č. 70 z 28. mája 2013. Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva jeden pozmeňujúci návrh týkajúci sa zmeny účinnosti návrhu zákona. Gestorský výbor odporúča tento pozmeňujúci návrh schváliť. Gestorský výbor zároveň podľa § 79 ods. 4 písm. f) rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúceho návrhu uvedeného v spoločnej správe.

    Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona (tlač 447a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 256 z 11. júna 2013. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri prerokovaní, pri rokovaní o návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.

    Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce niekto z poslancov prihlásiť do rozpravy ústne. Nikto nevyužil možnosť, vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ sa nechce vyjadriť, ani pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    Vládny návrh zákona má tlač 551, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 523.

    Prosím pána ministra životného prostredia Petra Žigu, aby vládny návrh zákona uviedol.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (tzv. geologický zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, má za cieľ najmä odstrániť niektoré nedostatky geologického zákona vyplývajúce z aplikačnej praxe. Popri problémoch z aplikačnej praxe návrh zákona reaguje aj na aktuálnu surovinovú politiku Európskej únie a Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2012 až 2016 časť III, tzv. trvalo udržateľný hospodársky rozvoj.

    Predkladaný návrh zákona je v súlade v Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Návrh zákona nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, nebude mať sociálne vplyvy, vplyv na podnikateľské prostredie, vplyvy na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti.

    Ďakujem za priestor, pani predsedajúca, skončil som.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Ľubošovi Martinákovi.

  • Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 150 z 5. júna 2013 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým a menia a dopĺňajú niektoré zákony.

    V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu zákona najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

    Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej 21. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

    Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálnoprávnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

    Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky zákonom požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

    Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

    V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 31. mája 2013 č. 523 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory - Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013.

    Pani predsedajúca, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku, pán poslanec Mikuláš Huba.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, spravodajca, dámy a páni, úvodom by som chcel oceniť, že v porovnaní s prvotnými návrhmi tohto zákona, ktoré sme mali možnosť vidieť a čítať začiatkom tohto roku, je tento návrh voči samosprávam, občanom a v konečnom dôsledku aj voči prírode a životnému prostrediu ústretovejší. Je to aj - alebo najmä? - vďaka kritike toho prvotného návrhu zo strany samosprávy, mimovládnych organizácií, časti odborníkov i médií, ale aj širokej dotknutej verejnosti. Vďaka tomuto tlaku, ale aj vďaka pozitívnemu rozhodnutiu ministerstva, nie sú práva samospráv v tomto smere v predloženom aktuálnom návrhu spochybnené a zachovávajú sa viac-menej v doterajšej podobe platnej od poslednej novelizácie geologického zákona v roku 2010 a v súčasnom návrhu novely zákona sa riešia v novelizačných bodoch 52 až 56.

    Otvorenou otázkou zostáva, prečo sa toto právo samospráv má týkať len ťažby rádioaktívnych nerastných surovín, keď potenciálne nebezpečná môže byť aj ťažba iných surovín a najmä metódy, ktoré sa pri tom, metódy a technológie, ktoré sa pri tom zvyknú používať. Malo by sa teda podľa mňa podobne ako pri rádioaktívnych surovinách rešpektovať stanovisko obcí a veľkých územných celkov, vrátane práva veta, v prípade akejkoľvek významnej ťažby nerastných surovín na území toho-ktorého administratívneho samosprávneho celku.

    Navrhujem preto rozšíriť kompetencie obcí a krajov na všetky kategórie ťažby nerastov. Môžme sa baviť, od akého rozsahu a akej potenciálnej nebezpečnosti, ale to všetko sa dá doladiť aj v tom medziobdobí pred druhým čítaním, prípadne v druhom čítaní, ak sa príjme táto filozofia.

    Za problematické považujem aj niektoré novelizačné body predmetného návrhu novely zákona, ktorými sa zároveň mení aj banský zákon. Ide o to, že dotknuté zákony, teda geologický a banský, po ukončení geologického prieskumu, teda po schválení záverečnej správy o geologickom prieskume, určujú mimoriadne krátku lehotu pre držiteľa prieskumného územia. Doteraz to bolo šesť mesiacov, teraz sa tá lehota predlžuje na jeden rok, ale stále je to ešte veľmi krátka lehota podľa nášho názoru. Problém je v tom, že touto pomerne krátkou lehotou sa vytvára tlak na toho, kto toto oprávnenie dostal, na to, že sa musí rozhodnúť a urobiť ďalšie zásadné kroky smerom k ťažbe, inak to jeho prednostné právo na ťažbu zaniká, a ďalej sa pokračuje tak, že sa vlastne organizuje výberové konanie za účasti ďalších subjektov.

    Práve pre túto mimoriadne krátku lehotu, ktorú má držiteľ prieskumného územia, na ktorú má teda prednostné právo, na dobývací priestor, je geologický prieskum zásadným predpokladom budúcej ťažby v krátkej budúcnosti. A z tohto dôvodu sú podľa nás zľahčujúce argumenty, že prieskum ešte neznamená ťažbu, značne zavádzajúce. A je to aj dôvod, prečo odporcovia ťažby nerastných surovín hroziacej mimoriadne negatívnymi dôsledkami voči životnému prostrediu, týka sa to najmä uránu a zlata v súčasnosti na Slovensku, ale nielen ich, vyvíjajú aktivity aj proti tejto vyššie opísanej praxi, ktorú máme teraz možnosť týmto zákonom zmeniť. A tá situácia by sa dala zásadne zmeniť, keby si štát po ukončení geologického prieskumu nechával niektoré preskúmané ložiská takpovediac v rezerve pre budúcnosť. Týka sa to najmä tých nerastných surovín, kde súčasné technológie ťažby a úpravy nedokážu dostatočne eliminovať negatívne dôsledky na životné prostredie a kvalitu života dotknutých obyvateľov. Je preto žiaduce, aby štát nevytváral legislatívne predpoklady pre urýchlenie budúcej ťažby príliš krátkou lehotou zachovania prednostného práva na dobývací priestor.

    Vychádzame pri tom z predpokladu, že cena atraktívnych nerastných surovín má skôr tendenciu rásť ako klesať, ako aj z predpokladu, že sa dá očakávať, celkom logicky, pokrok vo vývoji príslušných technológií. A zároveň si myslíme, že by takéto konanie bolo ústretové voči súčasným i budúcim generáciám.

    Navrhujem preto, aby predkladatelia tohto návrhu prehodnotili a dopracovali návrh zákona v zmysle týchto mojich pripomienok.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pýtam sa teraz, či sa chce prihlásiť do rozpravy niekto ústne. Pán poslanec Hlina, jeden. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, ja veľmi krátko, naozaj, lebo toto je pre mňa nie celkom, som v tejto oblasti doma, ale čomu rozumiem, tak rozumiem obavám ľudí, ktorí sa boja, že či im za dverami, alebo za záhradkou budú lúhovať kopec. To je úplne logické, že toho sa ľudia boja, obzvlášť keď všeličo sme počuli a všeličo sa stalo. Takže toto je jeden zo zákonov, ktorý keď sa otvára, tak treba byť na pozore.

    Ale ja nie som konšpirátor a že teda hneď vidím za tým niečo zlé, ja môžem a chcem veriť, že úmysel je dobrý. Za ten mesiac, predpokladám, sa veľa vecí dozvieme a ja sa, budem sa snažiť s niekým stretnúť, kto tomu rozumie viac a aby mi vysvetlil, že cui prodest, v čí prospech sa mení ten zákon. To znamená, keď sa mení, čiže niečo sa udialo a niekto potrebuje zmenu. A otázka stojí, že kde sa póluje, hej? Či sa póluje voči obyvateľom, alebo sa póluje práve naopak, aby ho prípadne bolo možné nejakým spôsobom vykrútiť, prekrútiť, čo tu, žiaľ, býva úplne bežné. V dobe a v krajine, v ktorej je niekto schopný sa spýtať, či mu predajú Chopok, viete, tak sa nemôžme báť, že, že niekto napriek tomu, že v Detve už bol aj Kotleba medzi demonštrantami, tak napriek tomu sa to pokúsia pretlačiť. Alebo v Kremnici už aj starostku si, primátorku si zvolili, napriek tomu sa niekto pokúsi to pretlačiť.

    Čiže toto len avizujem, že z tohto pohľadu ma to zaujíma. A aj nabudzujem ľudí, aby prípadne boli chvíľku v strehu do septembra, kým to príde do druhého čítania, že sa otvára jeden zo zákonov, ktorý môže byť potencionálne nebezpečný v tom vyjadrení v praxi, že keď mali za záhradkami kľud, tak zrazu im tam príde nejaké rýpadlo a začne lúhovať. My už tu lúhujeme v tejto krajine dlho, lúhujeme teda tak obrazne, a už teda není čo. Tak mám pocit, že tá chuť lúhovať aj reálne, aj možnosť bude niekoho trápiť a pokúšať dlho, hej?

    A ja som to aj minule tu spomínal pri inej diskusii, ten náš prístup, že tu k nám ľudia pristupujú ako k primitívnym amazonským národom, ma uráža, hej. Že teda prídeme lúhovať na Slovensko, dajte im tam nejaký počítač, jak v tej Detve, hej? V Detve prišiel investor a dal, môžte prísť zadarmo na internet. Viete, to je presne to akože indiánom sklíčka. Takže to je presne, že ktovie, čo im kto povedal, že kde idete a že jak k tým ľuďom sa treba správať. Takže to je fakt výrazom takej urážky. Nuž, ale možno niekto im podal informácie, že jak to tam všetko vedia zabezpečiť a kde už inde sa lúhovať nedá, tak na Slovensku, si predstav, by si neveril, že sú tam ľudia, cez ktorých sa to dá vybaviť.

    Ja verím, že toto nie je, pán minister, zákon, cez ktorý sa to bude dať vybaviť, hej, alebo cez, pomôže tomu, aby v konečnom dôsledku sa to dalo vybaviť, a práve naopak, že toto je zákon, ktorý to póluje tak, aby tá moc tých ľudí, ktorí nechcú za záhradkou kyanid, aby sa cítili bezpečnejšie, lebo teraz musia byť v strehu.

    Tam to ustanovenie v § 23 je dosť významné a vy tam mimo existujúceho znenia, kde sa hovorilo nesúhlasí, ale iba o rádioaktívnom, to sa stotožňujem s pánom Hubom, tak teraz dopĺňate, ale to je tiež, otázka stojí, že načo je to tam potrebné doplniť, že tí, čo nesúhlasia, tak to treba vytýčiť tak mimo tých, ktorí nesúhlasia. Čiže keď v Očovej nesúhlasia, ale Detvanci by súhlasili, alebo naopak, tak možno. A potom ten presah. Ono, viete, že kade ide ten kataster. Ja neviem, to je naozaj vec, ale keď niekto si považoval za potrebné toto ustanovenie zmeniť, tam tá aplikačná prax bude dôležitá, že čo ukáže aplikačná prax, že cui bono. Niektorí vaši kolegovia to volajú inak, cui prodest, alebo opačne, to je jedno, proste vždycky je nejaký zámer a záujem, že prečo je potrebné, aby ste si tu sadli a nás presviedčali, že je nevyhnutné sa k tomuto zákonu vrátiť. On má asi aj nejakú bradu a teraz ju ideme meniť, tak bude naozaj zaujímavé zistiť, že prečo.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec bol posledný, ktorý bol prihlásený do rozpravy, a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán minister, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie.

    Pán spravodajca? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Nasledujúcim bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač 480, spoločná správa výborov má tlač 480a.

    Odovzdávam opäť slovo ministrovi Žigovi, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, účelom vládneho návrhu zákona je zabezpečiť efektívne fungovanie Environmentálneho fondu, sprehľadniť a zefektívniť postup poskytovania podpory prostredníctvom Environmentálneho fondu a umožniť operatívne reagovať na požiadavky zo strany spoločnosti a obcí a ako aj zefektívniť prijímanie potrebných opatrení.

    Návrh zákona rozširuje príjmy Environmentálneho fondu, rozširuje spôsoby použitia prostriedkov Environmentálneho fondu, dopĺňa nové náležitosti zmluvy o poskytnutí podpory o podmienky spôsobu vrátenia nepoužitých finančných prostriedkov a o podmienky vrátenia finančných prostriedkov pri nedodržaní podmienok zmluvy, upravuje postup poskytovania podpory a v záujme lepšej aplikácie upravuje aj niektoré používané pojmy. Návrh zákona zohľadňuje viacročné skúsenosti s poskytovaním podpory z Environmentálneho fondu.

    Návrhom zákona sa novelizuje aj zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Zo zdrojov Environmentálneho fondu sa vypustilo vstupné do chráneného územia. Vyberanie tohto vstupného bude vykonávať Štátna ochrana prírody a krajiny Slovenskej republiky. Požiadam vás o podporu tohto vládneho návrhu zákona.

    Pani predsedajúca, skončil som, ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslancovi Jánovi Babičovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 564 zo 14. mája 2013 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie.

    Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko. Oba výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho Národnej rade Slovenskej republiky aj schváliť.

    Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s odporúčaním gestorského výboru tak, ako sú uvedené v prílohe v časti IV spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy nasledovne: o bodoch spoločnej správy č. 1 až 4 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body zákona schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov z gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, schváliť s pripomienkami.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 155 z 18. júna 2013. V citovanom uznesení ma výbor poveril funkciou spoločného spravodajcu výborov a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Skončil som, pani predsedajúca, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku, pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Pán poslanec Nagy, jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Nagy.

  • Ďakujem, vážená pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som trošku, pár slovami charakterizoval predloženú novelu z toho pohľadu, ako ja vidím niektoré ustanovenia. Také dva odseky by som chcel vyzdvihnúť, s ktorými teda uvidím, ako bude, bude vláda alebo ministerstvo nakladať v budúcom období, teda pokiaľ tento návrh, a to samozrejme, že prejde.

    Jeden je § 4 ods. 7, ktorý tak znie: "Prostriedky fondu na účely uvedené v ods. 1 písm. d) sa každoročne" (nevyhnutne) "v nevyhnutnom rozsahu poskytnú tak, aby nedošlo k ohrozeniu života, alebo zdravia ľudí, alebo k poškodeniu životného prostredia." Toto ustanovenie v zásade nahrádza ustanovenie, ktoré sme prijali novelizáciou zákona o Environmentálnom fonde počas predchádzajúce vlády a táto zavádzala konečne a po desaťročnom úsilí environmentalistov, aby určité množstvo peňazí bolo určené aj na odstraňovanie starých environmentálnych záťaží. Tento odsek vlastne určuje, že každoročne z príjmov Environmentálneho fondu, z príjmov, hovorím, teda nie z výdavkovej časti, čo je, asi pán minister dobre pozná, aký je veľký rozdiel, lebo Environmentálny fond na jednej strane má vysoké príjmy, ale na druhej strane štátny rozpočet stále uškrtáva, uškrtáva výdavkovú stránku Environmentálneho fondu. Preto veľmi nerozumiem, že prečo, prečo toto ustanovenie vypadáva zo zákona, alebo teda zo zákona.

    To odôvodnenie, že pôvodné ustanovenie zaväzovalo Environmentálny fond k niečomu, čo je závislé od množstva a výšky žiadostí žiadateľov a čo Environmentálny fond nedokázal ovplyvniť, to znamená, poskytnutie prostriedkov Environmentálno fondu na environmentálne záťaže vo výške 10 %, to nepovažujem teda absolútne za relevantné. Poviem vám prečo.

    Po prvé preto, lebo toto platí na všetky aj iné ciele, aj iné podmienky a iné výzvy Environmentálneho fondu. To znamená, nemôžme povedať, že preto vyhodíme nejaké ustanovenie, lebo čo keď náhodou na to nikto nezareaguje. Druhá vec, toto ustanovenie bolo prijaté v zásade pred rokom, a keď si uvedomíme, že keď to bolo prijaté, už nebolo, alebo už sa nedalo zo zákona kvôli ostatným ustanoveniam, nebolo možné vypísať výzvu, nazvime to takto, to je, má takú svoju technológiu vlastne ten proces, ktorý musí do júna zverejniť v rámci tých cieľov podporovaných, Environmentálny fond a tak ďalej. Jednoducho podávajú sa žiadosti do októbra. To znamená, že z pochopiteľného dôvodu tie, tie projekty nemohli byť podané, po prvé. Ale keby aj mohli byť teoreticky časovo stihnutelné, samozrejme, že tieto projekty neboli pripravené do takej úrovne, aby sa to odrazilo v tom krátkom čase od zavedenia tohto, tejto možnosti, až potom, ako, ako naozaj sa dalo to prideliť, alebo prijať tieto žiadosti.

    Vážené kolegyne a kolegovia, ja sa vás chcem opýtať na jednu vec, aj pána ministra, či si naozaj myslíme, že 10 % z príjmov Environmentálno fondu, čo je povedzme niekoľko miliónov eur ročne, naozaj nevieme nájsť na Slovensku, alebo by sa nevytvorili tieto, tieto projekty na to, aby sa odstránili také záležitosti, ktoré zaťažujú naše životné prostredie. Ja chcem tu len upozorniť na takú vec, že je to celoeurópska priorita, je toto najväčší asi problém. Najväčší rozdiel, jeden z najväčších rozdielov a určite najväčší rozdiel v rámci environmentálnej oblasti medzi novými členskými štátmi Európskej únie a tými starými, je to, že do toho roku ´89 alebo, kľudne poviem, aj do roku 2000 úplne inak sa stavali u nás firmy a, povedzme si, aj obyvatelia, aj samosprávy, k životnému prostrediu, ako to je na západnej časti tohto kontinentu. A takto mohli tu vznikať také, také záťaže, také neriešiteľné problémy, ako sú po likvidovaných priemyselných podnikoch, zlikvidovaných vojenských kasárňach a podobne, ktoré teraz sa snažíme riešiť, a dúfam, že sa aj podaria vyriešiť tieto problémy aspoň sčasti z podpory európskych fondov.

    Tento 10-percentný príspevok z Environmentálneho fondu by mal byť, tak ako vôbec ja vnímam Environmentálny fond, ako jediný nástroj pre environmentálne opatrenia v rámci slovenských vlastných finančných prostriedkov a s cieľom pomôcť tam, kde Európska únia z rôznych strategických a organizačných dôvodov podporu neposkytuje. Sú to v niektorých oblastiach napríklad obce do 2000 obyvateľov. Preto my sme sa vždy zameriavali na to, aby Environmentálny fond sa sústreďoval na tie, na tie priority, respektíve tam na tie priority, kde iné možnosti z cudzích prostriedkov použiť sa nedajú. Toto opatrenie na tých 10 % sme zaviedli kvôli tomu, aby sa pomohlo takými istými opatreniami aj v takých záležitostiach, kde znova z rôznych dôvodov nespĺňa jednoducho možnosť čerpania z európskych fondov pre odstraňovanie starých environmentálnych záťaží. A ja si myslím, že pokiaľ by tu bola trpezlivosť, pán minister, aspoň rok, dva vyčkať s tým, že či sa naplní, alebo nenaplní tých 10 percent. Ja si každopádne nemyslím, že by k nejakej škode to bolo, keďže výdavkovú časť nijakým spôsobom to nezaťažuje, lebo tu hovorí zákon - a toto je pre mňa nepochopiteľné - že zákon hovorí z príjmovej časti, a nie z výdavkovej časti. To znamená výdavkovú časť, ktorú máte rozpočtovanú, tu môžte použiť na tie účely, ktoré potrebujete použiť.

    Taký druhý odsek by som povedal, že už je taký skôr politický. Aktuálne znenie § 9 o postupe poskytovania podpory a ods. 7 hovorí: "Rozhodnutia o poskytnutí podpory zverejní ministerstvo na svojej internetovej stránke a vo Vestníku a fond na internetovej stránke fondu." Navrhovaná zmena momentálne znie takto: "Zoznam rozhodnutí o poskytnutí podpory zverejní ministerstvo na svojom webovom sídle a vo Vestníku a fond na webovom sídle fondu." Prosím vás, všimnite si rozdiel a je tu dokonca v zákone úplne to ujasnené, rozhodnutia o poskytnutí podpory pre fyzické osoby sa nezverejňujú, ale fond ich doručuje žiadateľovi. Po prvé, ja z toho, z týchto dvoch viet chápem, že ako prvé hovorí o zozname rozhodnutí, ktoré sa zverejňujú, kým pôvodne boli rozhodnutia, ktoré sa majú zverejňovať. A druhá veta hovorí, že rozhodnutia poskytujúce podporu pre fyzické osoby sa nezverejňujú, ale v prvej vete je tiež napísané, že sa nezverejňujú rozhodnutia, lebo je napísané, že sa zverejňuje zoznam rozhodnutí a nie rozhodnutie ako také.

    Ja keď sme zaviedli zverejňovanie rozhodnutí Environmentálneho fondu, nebolo to z masochistických dôvodov preto, lebo pracovníci fondu nemali čo robiť. Bolo to preto - a to dobre si pamätajú určite všetci poslanci, ktorí boli v predchádzajúcom období - že aké ataky musel fond, Environmentálny fond stále znášať, politické ataky kvôli nekalosti využívania fondov, nekalosti prideľovania fondov, atď. A ja som bol ten, ktorý stále obhajoval aj v rámci našej vlády zachovanie toho fondu pre tie dôvody, čo som povedal, a aj to, aby sme mali nejaký nástroj, vlastný, domáci, aby sme zachovali ten mechanizmus, ktorý perfektne funguje, ja si myslím, a to je, cez viaceré vlády to perfektne funguje už viac ako desať rokov, na podporu takých záležitostí, ktoré sú nepredvídateľné. A nech sa potom nerobia z nejakých rezerv Úradu vlády alebo z takých nesystémových zdrojov také opatrenia, ako keď niekde prestane, je havária povedzme na vodovode, alebo rôzne tie opatrenia, ja si myslím, že to je jedno napravo či naľavo budeme sedieť, aj tak chápeme, že sú to dôležité veci. Aby sme predišli tým atakom, aby sme predišli podozreniam, že tieto prostriedky sa nevyužívajú na ten účel a transparentne, aby sme predišli tomu, že aby sa nemohlo povedať, nemohlo rozprávať o klientelizme, tak preto sme zaviedli to, aby sa zverejňovali celé rozhodnutia.

    Samozrejme, je to veľa roboty, treba to skenovať, treba to vykladať na ten web. Ale keď si uvedomujeme, že v dnešnej situácii, keď štátne orgány musia zverejňovať, a dovtedy nie sú platné zmluvy, kým sú není zverejnené, musia zverejňovať samosprávy, faktúry, aj drobné faktúry, aby sme dosiahli nejakú transparentnosť, tak v tom čase, keď my teraz ideme rušiť opatrenie, alebo ísť naspäť s tým, že nebudeme zverejňovať rozhodnutia. A keď niekto je na to náhodou zvedavý, tak podľa 211-ky môže si to vypýtať. Ako ja nepochybujem o tom, že tí, ktorí budú si to chcieť vypýtať, tí si to aj vypýtajú. To znamená, že si nevyriešite problém, že niečo zakryjete. To vám garantujem. Ale to, že znova navodíte atmosféru, že sa tam niečo deje nekalého, ktoré najlepšie je, keď nie je na očiach, to určite takúto atmosféru zavediete.

    A ja vám, pán minister, naozaj neviem garantovať to, že pod týmito podmienkami, ako budeme my stáť napríklad za tým, aby takýto fond ešte existoval ďalej.

    Ďalej túto podškrtáva sa význam rozhodnutia o poskytnutí podpory pre fyzické osoby. My sme zaviedli prax, že neposkytovali sme pre fyzické osoby podporu z Environmentálneho fondu. Najmä z toho dôvodu, že bolo tam málo peňazí. Keď tam bude náhodou veľmi veľa peňazí a neviem to minúť na nejaké spoločné také ciele, z ktorých úžitok bude mať väčšia skupina občanov, teda samosprávy, tak samozrejme si myslím, že lepšie je tie peniaze sústreďovať na tie účely, ktoré predsa len tá samospráva lepšie vie využiť. A dobre vieme, že každý, čo tu sedí, alebo skoro každý, kto tu sedí, má na facebooku x-tisíc priateľov a koľko spolužiakov a tak ďalej. Keď začneme znova cez tento Environmentálny fond podporovať fyzické osoby, ja sa vás opýtam, koľko vydrží ten Environmentálny fond bez toho, aby sa nezistilo, že práve vášmu spolužiakovi zaplatili voľajakú, voľajaký strešný modul na teplú vodu, tak ako sme to mali. A skoro takéto malé, drobné škandáliky, ktoré možno ani nie sú odôvodnené a možno ani nie sú žiadnym klientelizmom, ale môžu nakoniec doviesť Environmentálny fond k zániku.

    Preto vás, pán minister, vyzývam - ja nepodávam pozmeňujúci návrh, lebo v tomto parlamente, v tomto zložení by to uškodilo tomu, čo chcem povedať, alebo teda čo navrhujem - preto vás vyzývam, aby ste zvážili, či by ste z vlastnej iniciatívy takúto zmenu nezaradili a zachovali teda tam pôvodné znenie § 9 ods. 7 tak, ako je, že aby boli rozhodnutia normálne zverejňované, ako boli doteraz.

    Ďakujem pekne.

  • Faktické poznámky, jedna faktická poznámka. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Pán poslanec Muránsky.

  • Chcem sa pridať k pánovi kolegovi Nagyovi. Ja som bol spolupredkladateľom tohto zákona v minulosti, jeden zo štyroch. Pozrite sa, treba správne čítať preambulu tohto zákona, na čo sa má Environmentálny fond používať a nebudú žiadne problémy.

  • Pán poslanec, chcete reagovať? Nie.

    Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Pýtam sa, pán minister, či chcete zaujať stanovisko.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Pôvodne som ani nechcel vystúpiť, ale nestačil som sa čudovať, keď som počul vystúpenie v rozprave pána poslanca Nagya, ktorý bol mimochodom bývalým ministrom predo mnou. Takže som myslel, ako keby som počul človeka, ktorý chodil okolo ministerstva životného prostredia z nejakej stokilometrovej vzdialenosti a nikdy sa tam neobjavil a ako keby nepoznal, aký chod a ako fungujú jednotlivé procesy.

    Tak chcem vás upozorniť, pán poslanec Nagy, v prvom rade, že my sme vôbec nevstupovali do toho, akým spôsobom sa schvaľujú žiadosti a akým spôsobom sa rozhoduje v Environmentálnom fonde. My sme zdedili po vás sekeru 12 mil. eur v Environmentálnom fonde. Mali ste rozpočtované na rok 2012 prostriedky vo výške 20 mil. a vy ste priklepli 32 mil. eur, ktoré musela následne vláda rozpočtovým opatrením a schválením dodatočne na úkor environfondu tieto peniaze vyplatiť. Ja viem, že bola volebná kampaň a MOST - HÍD uplácal svojich starostov, uplácal svojich starostov tým, že im prideľoval prostriedky z Environmentálne fondu. O 12 mil. ste prekročili rozpočet Environmentálneho fondu, pán Nagy.

    Takže akékoľvek vaše rečičky o tom, že by sme sa mali správať transparentne, bude to všetko zverejnené tak, ako je všetko zverejnené v tejto chvíli, čo ste vy nerobili. Ešte ani rybárske lístky ste nezverejňovali. Takže to si vyprosím od vás, pán poslanec, pretože vaša práca na ministerstve bola dôsledkom toho, že ste dostali Environmentálny fond na krach, až ku krachu. A my robíme všetko tak, ako sa má.

    Idete mi vyčítať tuná, že sme nedali peniaze na environmentálne záťaže?! Aké ste vy dali peniaze na environmentálne záťaže? Žiadne! Žiadne ste nedali.

    Takže bol by som rád, keby ste posudzovali, vy nie ste nepopísaný papier, posudzujte našu prácu podľa svojej práce, vaše aktivity bolo len pro forma. Vaše aktivity boli len deklaratórne. Nič ste nepresadili. Nič. Ja viem, že sa budete vyhovárať na zlepenec, že ste nemali dostatočnú politickú silu, ale nič. Takže akékoľvek vaše vyjadrenia a kritika smerom k práci ministerstva alebo k práci environfondu sú len takým zbožným vaším prianím. Ale mali ste možnosť ukázať za tie dva roky, čo sa dá urobiť. A nič.

    Ďakujem.

  • Ďakujem, pán minister.

    Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie.

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Ďalším bodom programu je druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín, audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona je pod tlačou 458. Spoločná správa výborov má tlač 458a.

    Prosím ministra kultúry Slovenskej republiky Mareka Maďariča, aby vládny návrh zákona odôvodnil.

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem za slovo, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, predkladaným návrhom zákona sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv. V súčasnosti práva výkonného umelca trvajú 50 rokov od podania umeleckého výkonu. Táto lehota ochrany zostáva zachovaná, predlžuje sa však v prípade, ak bol umelecký výkon zaznamenaný na zvukový záznam. Ochrana práv výkonného umelca sa predlžuje na 70 rokov od vydania alebo od prvého verejného prenosu zvukového záznamu umeleckého výkonu, ak bol umelecký výkon takto zaznamenaný.

    Tiež sa predlžuje lehota ochrany práv výrobcov zvukových záznamov. Aj naďalej platí, že práva výrobcov zvukových záznamov trvajú 50 rokov od vyhotovenia zvukového záznamu. Ak bol však zvukový záznam vydaný, respektíve ak došlo k verejnému prenosu takéhoto zvukového záznamu, ochrana sa predlžuje na 70 rokov. V súvislosti s predĺžením lehoty ochrany sa zavádza nové právo výkonného umelca a to právo na dodatočnú odmenu.

    Navrhovaná právna úprava rieši problémy uzatvárania licenčných zmlúv, ktoré priniesla prax, s osobitným zreteľom na povinnosť ich uzatvárania v písomnej forme, čo nezodpovedá aktuálnym požiadavkám na uzatváranie licenčných zmlúv v digitálnej ére. Odstraňuje sa povinná písomná forma licenčných zmlúv s výnimkou výhradnej licencie, hromadnej licenčnej zmluvy, kolektívnej licenčnej zmluvy.

    Popri zmenách týkajúcich sa uzatvárania licenčných zmlúv sa zavádza osobitný koncept ponuky licencie smerujúci voči neurčitým osobám a prijatia tejto ponuky konaním, z ktorého možno vyvodiť súhlas s podmienkami licencie aj bez vyrozumenia autora. Tým je umožnené využívanie tzv. verejných licencií.

    Navrhovaná právna úprava stanovuje spôsob riešenia prípadov, keď medzi organizáciou kolektívnej správy a používateľom, respektíve právnickou osobou združujúcou používateľov, nedôjde k dohode na uzavretí licenčnej zmluvy alebo niektorej z jej typov vymedzených v autorskom zákone. Autorský zákon v takom prípade umožňuje, aby obsah takejto zmluvy určil súd. Návrh má za cieľ odstrániť výkladové nejasnosti a problémy aplikácie doterajšej právnej úpravy v praxi.

    Čo sa týka osobitného práva k databáze, navrhovaná právna úprava v súvislosti s obsahom databázy dopĺňa odkaz na definíciu databázy, keďže tieto ustanovenia v praxi spôsobovali aplikačné a výkladové problémy. Obsahom databázy môžu byť jednak predmety chránené autorským právom, ale aj predmety, na ktoré sa ochrana autorského práva nevzťahuje.

    Prijatie navrhovaného zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, ani na rozpočet obcí a rozpočty vyšších územných celkov. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre kultúru a médiá, poslancovi Jánovi Senkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

  • Ďakujem za slovo, pani predsedníčka. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (tzv. autorský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 212/1997 Z. z. o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel v znení neskorších predpisov, ktorý máme k dispozícii pod tlačou 458 v druhom čítaní.

    Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 563 zo 14. mája 2013 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej rady pre kultúru a médiá.

    Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote, určenej rokovacím poriadkom, k predmetnému návrhu zákona gestorskému výboru žiadne stanovisko. Návrh zákona odporučil schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 85 z 11. júna 2013 s pripomienkami a Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 235 z 11. júna 2013 odporučil návrh zákona schváliť s jednou zmenou.

    Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predmetný návrh zákona prerokovali, prijali pozmeňujúce návrhy, ktoré sú súčasťou bodu IV spoločnej správy, ktorá je vám k dispozícii v písomnej forme. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť uvedený návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich návrhov schváliť.

    O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch uvedených v IV. časti tejto spoločnej správy gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne o bodoch 1 až 9 s návrhom schváliť.

    Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril, aby som podal správu o výsledku prerokovania návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky podľa príslušných paragrafov rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 93 z 18. júna 2013.

    Pani podpredsedníčka, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

  • Ďakujem, pán spravodajca.

    Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky. Za poslanecký klub SDKÚ - DS pani poslankyňa Vášáryová a za poslanecký klub OĽaNO pán poslanec Viskupič.

    Nech sa páči, pani poslankyňa Vášáryová, máte slovo.

  • Ďakujem veľmi pekne, pani predsedajúca. Pán minister, pán spravodajca, vážené dámy, vážení páni. Budeme diskutovať krátko, ja teda krátko, o transpozícii európskej smernice. Prečo teda vystupujem k transpozícii európskej smernice? Pretože to považujem za veľmi dôležité.

    Už za prvej Ficovej vlády sme s radosťou čítali legislatívne iniciatívy, v pláne legislatívnych iniciatív ministerstva kultúry, že sa bude pripravovať originálny veľký slovenský autorský zákon. Ja určite nepatrím k tým, ktorí by nevedeli a nevedeli si predstaviť, o akú sizyfovskú prácu ide. A preto som sa potešila veľmi. Zákon ale, ktorý dnes máme na stole, nie je týmto originálnym autorským zákonom. Je to len transpozícia európskej smernice, ktorá bola prijatá v roku 2006 a ktorou sa začala zaoberať predošlá vláda a ministerstvo kultúry to teraz dokončilo. My, samozrejme, potrebujeme originálny autorský zákon, ktorý by nielen zabezpečil ochranu slovenských autorov tak, ako sa primitívne a veľmi zjednodušene chápe autorský zákon, ale autorský zákon je aj jedným zo základných zákonov, okolo ktorého sa odvíja vlastne ochrana kreativity a tvorivosti občanov Slovenskej republiky.

    Keď som počúvala diskusiu v Slovenskom rozhlase, na ktorej sa zúčastnili niektorí tvorcovia a niektorí predstavitelia SOZA pred pár dňami, tam sme sa mohli dozvedieť, že vlastne autorské práva sa začínali pomaly chrániť už od 17. storočia a nie je, nejde o niečo, čo by bolo len výplodom 20. storočia. Pretože predstava, že úradník nejaký alebo robotník po 8,5 hodinách normálnej práce príde domov a od ôsmej do desiatej si naordinuje kreatívnu prácu, ktorú potom odovzdá bez nároku na honorár tým, ktorí sa o ňu zaujímajú, je scestná a bola primitívna vždy. Bohužiaľ, sme svedkami, že na Slovensku sa dnes ešte stále rozširuje. A v tej debate to bolo dosť jasné, čitateľné, že túto tvorivú prácu by bolo možné aj beztrestne ukradnúť a neplatiť za ňu nič. Zaujímavé bolo vystúpenie tých mladých ľudí, ktorí samozrejme chcú, aby za ich tvorivú prácu bolo zaplatené, ale chcú, aby boli platení dopredu nejakou objednávkou, nejakým mecenášstvom, a potom toto dielo sa šírilo bez ohľadu na to, kým, kam, a autor by nad tým stratil kontrolu.

    Tým, že nemáme náš originálny, moderný, inovovaný autorský zákon, tým nemáme ani našu slovenskú predstavu o tom, ako by sme mali toto tvorivé prostredie chrániť. Teda samozrejme tá slovenská predstava by mala byť kompatibilná s európskymi a svetovými trendmi. A ja by som bola nerada, keby sme boli stále na chvoste a keby sme sa len prispôsobovali predstavám tých druhých a našich susedov, pretože nie všetko sa dá transponovať. Nie všetko. Pretože kultúra každého národa a kultúra každého regiónu je svojská, je výnimočná a, ako sa tu kedysi skloňovalo každý deň, špecifická.

    Smernica ale, ktorú, teda transpozícia tejto smernice, ktorú dnes tu máme v pléne, je veľmi komplikovaná. A rozhodne slúži Európskej únii a Európskej komisii ku cti, že rieši mnohé problémy, ktoré boli doteraz ponechané svojvôli. V mnohom sa zaoberá aj novým prostredím, v ktorom sa dnes autorské diela vyskytujú a používajú.

    Je tam však jeden veľký problém, ktorý ma prinútil, aby som dnes vystúpila, pretože keď porovnáte túto originál európsku smernicu s transpozíciou, o ktorej dnes hovoríme, nájdete tam aj originálny vklad nášho ministerstva kultúry. Podľa mňa sa týka silného lobizmu vydavateľov novín a časopisov na Slovensku.

    Neviem, nakoľko pán minister dokázal odolať tomuto tlaku, nakoľko nie, ale v, noviny, každodenné vydanie, a časopisy, ktoré väčšinou na Slovensku sa skladajú z prevzatých článkov, prípadne pár komentárov, majú byť, každé vydanie každý deň prehlásené za autorské dielo. Takéto niečo neobsahuje ani český zákon, ani rakúsky zákon, to som si stačila overiť. Naopak, keď som sa, keď som diskutovala o tomto s českými a rakúskymi priateľmi, najprv ma nechápali, o čo mi ide, potom sa smiali.

    Nestačila som si pozrieť iné zákony, ale myslím si, že by sme mali urobiť jednu vec, a preto to chcem ponúknuť pánu ministrovi. Preto dávam návrh na vrátenie tohto zákona do ministerstva kultúry a oddelenie európskej transpozície, teda európskej smernice a jej transpozície, a špeciálny zákon, ktorý príde z dielne ministerstva kultúry, to znamená, prehlásenie za autorské dielo všetky noviny, všetky vydania novín a všetkých časopisov.

    Takže prečo by takáto vec, ktorá bude mať, nám robiť problémy veľké, prečo by mala padnúť na hlavu Európanov, nech si to máme na hlave my sami. Preto mám problém zahlasovať za tento zákon, aj keď ste to, ako vravím, pod, pod európskou egidou a sú tam mnohé dobré veci, pretože to je nekalá praktika, ktorú by sme nemali podporovať, že do európskej transpozície sa vloží niečo, čo tam nie je.

    Takže očakávam, že ma podporíte, aby pán minister tento svoj vklad do tohto zákona európskeho predstavil osobitne. Aj preto, lebo táto jeho iniciatíva v zákone, lepšie povedané, iniciatíva jeho ministerstva postihne niektoré firmy na Slovensku a tieto firmy buď zaniknú, alebo sa presťahujú do Čiech, prípadne do Rakúska a tam budú zamestnávať ľudí, a ľudia na Slovensku prídu o prácu. Nebude to, stovky ľudí, samozrejme, že nie. Ale v dnešnej situácii si, myslím, musíme vážiť každého, kto zamestná aspoň pár.

    A zároveň by som vám chcela odovzdať, pán spravodajca, môj pozmeňujúci návrh. Keď by môj návrh dopracovania nevyšiel, o čom predpokladám, že 83-ka ešte stále je veľmi súdržná a hluchá ku všetkým argumentom, takže prosím aspoň zmeniť účinnosť tohto zákona, pretože účinnosť tohto zákona, ktorý sa týka dodávateľských zmlúv, je stanovený na 1. novembra. Už ste videli, aby niekto podpisoval zmluvu do 1. novembra? Takže nech sa aspoň účinnosť tohto zákona, pán minister, posunie na 1. januára 2014. Bude to lepšie aspoň v duchu tej, toho dodatku transpozície európskej smernice, ktorý ste tam urobili.

    Ďakujem veľmi pekne. Skončila som.

  • Faktické poznámky na vystúpenie pani poslankyne nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec...

    Pán minister, nech sa páči.

  • Vystúpim hneď, aby pani poslankyňa mala, mala možnosť aj vystúpiť na mňa, pretože podstata jej príspevku teda spočíva v tej otázke tohto návrhu zákona, ktorý rieši problém medzi vydavateľmi a tzv. monitorovacími, monitoringovými agentúrami.

    Povedala, že ja som podľahol silnému lobingu vydavateľov. A ja netajím, že som sa stretol so zástupcami vydavateľov, s ich právnikmi, s vydavateľmi, s celým spektrom vydavateľov na Slovensku, ktorí zamestnávajú naozaj, by sa dalo povedať, stovky ľudí. Nemám to spočítané koľko.

    Ale vystupujem preto, aby som povedal, že nie ja, ale vy vo vašom vystúpení ste dokázali, pani poslankyňa, že ste podľahli lobingu jednej monitorovacej firmy, ktorá s týmito vydavateľmi nemá uzavretú dohodu a robí to, čo ja považujem za nekorektné, že používa produkt niekoho iného, predáva ho, ale o zisk s tým, ktorý tento produkt vyrába, sa nijakým spôsobom nechce podeliť. Čiže vy ste, pani poslankyňa, podľahli lobingu jednej firmy. A ja som rokoval v tejto otázke s celým spektrom vydavateľov na Slovensku.

    Ďakujem.

  • S faktickou poznámkou pani poslankyňa Vášáryová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

    Nech sa páči, pani poslankyňa.

  • Pán minister, nepodceňujte ma toľko, ja som hovorila s viacerými vydavateľmi. Ja viem veľmi dobre, prečo vydavatelia tento dodatok, ktorý sa schováva pod európsku smernicu, potrebujú. Viem to veľmi dobre. A vy to tiež viete, viete to tiež veľmi dobre. Viete, že to naši susedia nemajú, a vedia veľmi dobre, prečo niečo takéhoto nemajú. Ja samozrejme, vy máte za sebou 83 poslancov, a ja som osamelá, ale je mojím právom na to a je mojím právom na to upozorniť, upozorniť na to, že prijímame v európskej smernici niečo, čo v tejto európskej smernici nie je. A zostane to zapísané. A keď budeme mať s tým problémy, lebo s tým problémy budeme mať, tak to jednoducho nepadne na hlavu Európskej komisie, ale nám, tak ako nám to patrí.

  • Pán minister, chcete reagovať?

    Nech sa páči, z miesta.

  • Veľmi krátko, my neprijímame niečo v európskej smernici, my novelizujeme autorský zákon.

  • Ďakujem, pán minister.

    Kolegyne, kolegovia, budeme pokračovať. Pán Viskupič, chcete ešte vystúpiť? Máte... No, veď práve hovorím, že budeme pokračovať hlasovaním o 17.00 hodine.

    Ďakujem.

  • Krátka pauza pred hlasovaním.

  • Zaznievanie gongu.

  • Panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás o pokoj v rokovacej sále a o zaujatie svojich miest, pretože pristúpime k hlasovaniu. Pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním.

    Prosím predsedu ústavnoprávneho výboru, poslanca Róberta Madeja, aby uviedol hlasovanie v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Exekučný poriadok, tlač 550.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

    Poprosím vás, páni poslanci, o pokoj v rokovacej sále.

    Nech sa páči, pán poslanec.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 550.)

  • Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, v rozprave vystúpili šiesti poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ale nebol podaný žiadny procedurálny návrh. Preto prosím, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje predložený návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh hlasovalo 100 poslancov, proti boli 6 poslanci, zdržalo sa 26 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, pán spravodajca, ďalší návrh.

  • Ďakujem pekne. Pani podpredsedníčka, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky prideľuje predložený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Ďalej, že za gestorský výbor určuje Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky s tým, že výbory predmetný návrh zákona prerokujú v druhom čítaní do 28. augusta 2013 a gestorský výbor do 30. augusta 2013.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh hlasovalo 125 poslancov, proti nebol žiaden poslanec, zdržalo sa 8 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Teraz prosím spoločného spravodajcu z ústavnoprávneho výboru, poslanca Martina Poliačika, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 121/2011 Z. z. o zrušení Protidrogového fondu, tlač 447.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 121/2011 Z. z. o zrušení Protidrogového fondu v znení zákona č. 287/2012 Z. z., tlač 447.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. V rozprave k uvedenému návrhu nevystúpil nikto a nepodal žiadny pozmeňujúci návrh. Pristúpime teda k hlasovaniu o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy, ktorý sa týka len posunutia účinnosti, s odporúčaním gestorského výboru schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 132 poslancov, za návrh hlasovalo 118 poslancov, proti nebol nikto, zdržalo sa 14 poslancov.

    Konštatujem, že sme schválili pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy.

    Nech sa páči, pán spravodajca, predložte ďalší návrh.

  • Týmto sme hlasovali o všetkých pozmeňujúcich návrhoch. Dajte teda, prosím, v zmysle § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku hlasovať o tom, že pristúpime k tretiemu čítaniu ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh hlasovalo 127 poslancov, proti nebol žiaden poslanec, zdržalo sa 5 poslancov, nehlasovali 2 poslanci.

    Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Hlási sa niekto do rozpravy? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku.

  • S odporúčaním gestorského výboru schváliť, pani podpredsedníčka.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh hlasovalo 126 poslancov, proti nebol žiaden, zdržalo sa 7 poslancov a 1 poslanec nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 121/2011 Z. z. o zrušení Protidrogového fondu.

    Teraz budeme hlasovať v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa geologický zákon, tlač 551.

    Spravodajcom je člen výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie poslanec Ľuboš Martinák. Prosím ho, aby hlasovanie uviedol.

    Nech sa páči, pán spravodajca.

    (Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 551.)

  • Pani predsedajúca, v rozprave vystúpili dvaja poslanci, pán poslanec Huba a pán poslanec Hlina, ktorí však nepodali žiaden procedurálny návrh. A preto prosím, pani predsedajúca, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh hlasovalo 78 poslancov, proti bolo 17, zdržalo sa 37 poslancov a 1 poslanec nehlasoval.

    Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že tento návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

    Nech sa páči, uveďte ďalšie hlasovania.

  • Pani predsedajúca, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky prideľuje predložený vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Ďalej, aby za gestorský výbor určila hlasovaním Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie s tým, že určené výbory vládny návrh zákona prerokujú v termíne do 28. augusta 2013 a v gestorskom výbore do 30. augusta 2013.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 133 poslancov, za návrh hlasovalo 122 poslancov, proti bol 1, zdržalo sa 10 poslancov.

    Konštatujem, že Národná rada pridelila návrh tohto zákona výborom, určila gestorský výbor a príslušné lehoty výborom na jeho prerokovanie v druhom čítaní.

    Teraz prosím spoločného spravodajcu z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie pána poslanca Jána Babiča, aby uvádzal hlasovanie v druhom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde, tlač 480.

    Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.

  • Hlasovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, tlač 480.

  • Ďakujem za slovo. V rozprave vystúpil jeden pán poslanec, ktorý však nepodal žiadny pozmeňujúci návrh. Preto môžeme pristúpiť k hlasovaniu o bodoch zo spoločnej správy. Pani predsedajúca, dajte, prosím, hlasovať o bodoch spoločnej správy č. 1 až 4 spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh hlasovalo 77, proti bolo 20 poslancov, zdržalo sa 36 poslancov, 1 poslanec nehlasoval.

    Schválili sme body zo spoločnej správy.

    Nech sa páči, uvádzajte ďalšie hlasovanie.

  • Keďže sme odhlasovali všetky pripomienky zo spoločnej správy a mám splnomocnenie gestorského výboru, dajte, prosím, hlasovať o postúpení návrhu zákona do tretieho čítania ihneď.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 79 poslancov, proti 29, zdržalo sa 26 poslancov.

    Návrh sme, teda postúpili sme návrh zákona do tretieho čítania. Sme v treťom čítaní. Otváram rozpravu. Hlási sa niekto z poslancov do rozpravy? Nie je tomu tak. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako celku.

    Nech sa páči, pán spravodajca, uveďte návrh.

  • Pani podpredsedníčka, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona s návrhom gestorského výboru uvedený vládny návrh zákona schváliť.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 134 poslancov, za návrh 78 poslancov, proti 30, zdržalo sa 25 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili vládny návrh novely zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde.

    Odhlasovali sme všetky prerokované zákony.

    Vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem...

    Nech sa páči, pán poslanec Nagy.

  • Ďakujem. Ja som asi omylom opačný gombík, hlasoval som proti.

  • Dobre, prosím, zaznamenajte, že pán poslanec Nagy hlasoval proti zákonu.

    Chcem vás, panie poslankyne, páni poslanci, požiadať o odsúhlasenie zmeny programu 21. schôdze. Vzhľadom na to, že minister pôdohospodárstva sa budúci týždeň zúčastňuje zasadnutia Rady ministrov poľnohospodárstva v Luxemburgu, navrhujem, aby sme bod 27 schváleného programu, teda vládny návrh novely zákona pod tlačou 477 o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka prerokovali dnes po prerokovaní bodu 24 Zmluva o kultúrnom dedičstve, ktorú predloží pán minister kultúry, aby sme ukončili bod, body pána ministra, a potom by sme prešli na bod pána ministra pôdohospodárstva. Je všeobecný súhlas?

  • Rôzne reakcie pléna.

  • Nie je všeobecný súhlas.

    Prezentujme sa a hlasujeme. Bol? Nebol. Hlasujeme. Keď je všeobecný súhlas, tak sa to prejaví aj v hlasovaní.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 121 poslancov, za návrh hlasovalo 101 poslancov, proti bolo 11 poslancov, zdržali sa 4 poslanci, nehlasovalo 5 poslancov.

    Schválili sme, aby sme po bode 24 pokračovali bodom 27.

    A ešte vás, panie poslankyne, páni poslanci, chcem požiadať o odsúhlasenie ďalšej zmeny programu. Tak ako včera informoval predseda Národnej rady, navrhujem, aby sme bod 26 schváleného programu, vládny návrh novely zákona 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení (tlač 478) prerokovali budúci týždeň v utorok 25. júna o 14. hodine a následne po ňom by sme prerokovali dva poslanecké návrhy, ktoré za navrhovateľov predkladá poslanec Jaroslav Baška. Sú to body 29 a 30, tlače 490, je to zákon o odpadoch, a 491 o cestnej premávke. Je všeobecný súhlas? Áno?

  • Rôzne reakcie pléna.

  • Áno či nie?

    Tak prezentujme sa a hlasujeme.

  • Hlasovanie.

  • Prítomných 122 poslancov, za návrh hlasovalo 93 poslancov, proti boli 12, zdržalo sa 16 poslancov, 1 nehlasoval.

    Konštatujem, že sme schválili zmeny v programe. Vyhlasujem krátku prestávku, po ktorej, do 17.20 hod., budeme pokračovať v rokovaní a zajtra o 11.00 hod. hlasujeme.

    Ďakujem pekne.

  • Prestávka.

  • Po prestávke.

  • Poprosím vás, páni poslanci, zaujmite svoje miesta. Poprosím vás o pokoj v rokovacej sále.

    Poprosím pána ministra, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, pána poslanca Senka, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.

    Ešte pán poslanec Hrušovský s procedurálnym návrhom.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ospravedlňujem sa, že v rámci tých organizačných zmien som nestihol predložiť návrh, aby sme vypustili v mene troch poslaneckých klubov bod, ktorý je zaradený pod poradovým č. 55, a to je návrh skupiny poslancov na vydanie zákona o lobingu, na najbližšiu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky.

  • Je všeobecný súhlas, aby sme vyhoveli? Áno? Ďakujem pekne.

    Takže nech sa páči, pán poslanec Viskupič, máte slovo.

  • Ruch v sále.

  • Páni poslanci, poprosím vás, pán poslanec Viskupič vystúpi v rozprave, o pokoj. Páni poslanci, kto ste v skupinkách, nech sa páči, môžte si prerokovať veci vonku.

  • Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, napriek tomu, že máte určite zaujímavé debaty, by som si dovolil zaujať stanovisko, možno pár poznámok k zámeru ministerstva kultúry ako vládnemu návrhu a pár postrehov, ktoré sme preberali aj na výbore pre médiu a kultúru, médiá a kultúru.

    Dôvodová správa v tomto, v oblasti teda, čo má za cieľ ministerstvo kultúry upraviť, hovorí o smernici, ktorá v miere implementácie do národnej legislatívy hovorí hlavne o uzatváraní, alebo o ochrane práv výkonného umelca, a predlžuje sa, jednoducho povedané, lehota na 70 rokov od vydania alebo od prvého prenosového zvukového záznamu, ak pri umeleckom diele, ktoré bolo zverejnené, prišlo k audiovizuálnemu alebo vizuálnemu záznamu. Je to, myslím si, aj z hľadiska európskeho práva, aj z hľadiska teda implementácie do národnej, téma, ktorá je dobrá, rešpektuje nové moderné technológie, a preto si myslím, že tuná nevznikne ani vecná, ani politická, ani žiadna iná debata, a stojí za podporu.

    Druhý bod navrhovanej úpravy rieši problémy uzatvárania licenčných zmlúv, ako hovorí ministerstvo a predkladateľ, ktoré priniesla prax, a to so zreteľom na uzatváranie ich v písomnej forme, čo teda, čo si myslíme a dlhodobejšie sme si mysleli aj v súčasných opozičných kluboch, kde internetový svet priniesol jednu výzvu pre ochranu autorských práv, a to je priamo podmienka uzatvárania jednej formy zmlúv s písomným alebo nepísomným súhlasom, ktorá teda umožňovala to, aby internetový svet sa mohol nejakým spôsobom vysporiadať s týmto momentom.

    Pracovne sme toto my volali Creative Commons, alebo aby náš právny systém zaviedol niektoré z možných licenčných zmlúv, ktoré poznáme z iných právnych systémov, a aby si aj náš právny systém všimol dobu internetu. Je pravdou, že za minulého vládneho obdobia sme vzhľadom na legislatívny proces, ktorý bol, a bol to poslanecký návrh Martina Poliačika, Mira Beblavého a Jany Žitňanskej a môj, nestihli sme proces.

    A tak ako som hovoril pri prvom čítaní, túto iniciatívu rozhodne z pôdy ministerstva kultúry vítame, berieme ju, tak troška, keďže sme ju predkladali aj v tomto volebnom období, ako kontinuitu. A je veľmi dobré, že náš právny systém v miere autorského zákona si všimol, že máme internet a všimol si umelcov, ktorí by mohli kontenty, ktoré tvoria, pružnejšie a lepšie uplatniť vo svete s tým, že budú svoje autorskoprávne obsahy chrániť, napríklad pod verejnými licenciami typu Creative Commons, GMU, GPL, BSD, EUP a podobne. Je to v podstate jednoduchá vec. A nechcem byť nadmieru nekritický, ale budem konštruktívny, takže som rád, že sa táto vec dostáva do nášho právneho poriadku a tak isto si zaslúži pozornosť ctených kolegov a kolegýň.

    A myslím si, čo som nespomínal v prvom čítaní, uzatvárané špecifickým spôsobom, ktorý priamo súvisí s internetovým svetom, sú tzv. zmluvy shrink wrap a click wrap. To sú zmluvy, ktoré budú závisieť, alebo teda konanie, ktoré môže otvárať to, že na niektorých stránkach sa objavujú potvrdzovania licenčných zmlúv a podobne. Doteraz to bol veľmi formálny krok. Mnohí si možno pamätajú, keď inštalovali windowsy alebo akýkoľvek iný program, kedy mohli súhlasiť a nemuseli súhlasiť s nejakým, s nejakou licenciou, ktorú im tam pred inštaláciou tohoto programu ponúkol softvér. Doteraz sa to dialo viac-menej vo formálnej rovine, po tejto úprave budeme môcť hovoriť o tom, že neexistuje možnosť formálnej roviny uzatvárania ako keby tohto súhlasu, ale budeme ho vedieť aj zákonne upraviť, respektíve je zákonne upravený.

    Čiže licencie, ktoré idú v miere sharewerov a iných programov a nielen, lebo nebavíme sa len o hudobných dielach a dielach, ktoré tvoria výtvarníci a podobne, ale sú tu aj autori, ktorí robia, ktorí programujú a podobne, sú to autori softvéru, čiže v tejto miere si myslím, že naozaj je toto dobré a hodné podpory.

    Pre mňa zádrheľom tak isto z rokovania na výbore bola oblasť, ja som ju pracovne nazval, denných správ. Tak isto sa dotýkala tejto oblasti pani kolegyňa. Chcem iba povedať, že áno, pán minister má pravdu, nejde to v miere transpozície, je to legislatívna iniciatíva, ktorá novelizuje podľa mňa, keďže som podobný návrh predkladal už v novembri pred ctené plénum, ktorá odomyká dlhodobé tabu, ktoré sme tu mali od roku 2002, a to, že s autorskými celkami, s ktorými, ktoré tvorili žurnalisti a boli obsahom niektorých denníkov, ako keby nepožívali autorskoprávnu ochranu. Dá sa to pre jednoduchosť, keďže je to dosť zložitá téma, povedať, že tieto autorskoprávne ochrany, články, komentáre, recenzie, reportáže a podobne, išli všetky v režime dennej správy, a tým pádom používatelia a v tomto momente jedna skupina používateľov týchto diel, môžme im pracovne hovoriť monitory, sa priživovala na práci žurnalistov a vo vyššej miere teda, keďže žurnalisti sú združení v nejakej, v nejakých celkoch, sú to vydavatelia, čiže aj na práci vydavateľov.

    Môžem povedať dva argumenty, prečo je dobré sa touto témou zaoberať. A boli obrovské debaty. A ten 11-ročný, 11-ročná doba, ktorá sa túto dobu neriešila, priniesla obrovské historické nánosy na túto tému. Je dobré, že sa takisto tomu ministerstvo venuje, a chcem veriť, že naozaj sa stretli zástupcovia ministerstva s vydavateľmi, ich právnikmi a podobne. Ja som si túto cestu absolvoval takisto a nerád by som bol teda obvinený z akéhokoľvek lobizmu, pretože tie subjekty, ktoré do tohoto vstupujú, sú na jednej strane vydavatelia, na druhej strane monitory, alebo teda agentúry, ktoré sa venujú monitoringu, a ja by som k tomu ešte doplnil, že sú to samotní žurnalisti. Môj pôvodný konštrukt, ktorý hovoril o tom, aby sme priznali autorskoprávnu ochranu niektorým celkom, hovoril o tom, aby zdrojovosť, ktorá vzniká používaním článkov, ktoré píšu žurnalisti a vydávajú vydavatelia, bola nejakým spôsobom premietnutá, pretože do nášho sveta printovej tlače alebo vôbec sveta médií, a bolo by dobré, aby ten, kto využíva plody práce niekoho iného, za túto prácu dostal zaplatené a mohli vzniknúť zdroje možno aj na to, aby sa rozširoval počet vydavateľov. Alebo vydavatelia, ktorí súčasne tlač vydávajú, mali lepší, alebo mohli sa viac nadýchnuť. A možno aj kvalita žurnalistickej práce, ktorú tu často niekto kritizuje, alebo má na ňu rôzny názor, mohla ísť hore a možno aj výplatné pásky z mnohých pohľadov našich žurnalistov obsahovali vyššie čísla. Čiže aby, je to naozaj jedna dotknutá a historicky vyvinutá agentúra, ktorá sa venuje monitoringu a nemá uzatvorené zmluvy. Ale aj iné, ktoré tým, že tento stav nebol dobrý, síce mali uzatvorené zmluvy, ale išli v neúmerne malých platbách za články a diela, ktoré teda monitorovali.

    Tak musím povedať, že dá sa akceptovať to, čo som doteraz hovoril: zdrojovosť a odmena za svoju vykonanú prácu tým, kto diela, tí, kto plody tejto práce vlastne používa, je dobrá. Kde som ja hovoril aj v prvom čítaní a videl som výhradu, a preto som sa snažil kontaktovať vydavateľov, do akej miery to vnímajú oni a kde sa tieto peniaze môžu nakoniec ocitnúť, som dostal pri tom nie veľkom množstve inak našich relevantných vydavateľov odpovede tie, že túto iniciatívu naozaj prediskutovali, viac-menej ju vítajú a je teda dobré, že nevyvážený stav po jedenástich rokoch niekto konečne nejakým spôsobom upravuje.

    Chcel by som sa teda vyjadriť ešte k tomu, keďže ministerstvo čaká omnoho väčší záväzok ako tieto tri konkrétne návrhy, a to je úprava autorského zákona ako celku a príde teda pravdepodobne k právam mnohých iných inštitútov, aby zostalo pod drobnohľadom aj našich opozičných, ale aj koalič..., ale aj vládnych poslancov to, že či sa vysporiadalo ministerstvo s obrátením stavu, že všetko šlo v režime dennej správy a žurnalisti a vydavateľstvá z toho mali buď minimálny alebo takmer žiadny príjem. Obraciame do toho, že vydavateľom dávame do rúk obrovskú zbraň, ktorá môže nejakým spôsobom ovplyvniť množstvo monitorovacích agentúr na našom trhu, a iba tým, že teda rozhodnú, s kým uzavrú zmluvu a s kým nie, a ak vyhodnotíme následne, že tento stav, ktorý hovorím, že je jedným z možných rizík, by nešiel správnym smerom a bude asi dostatočný priestor časový na to, aby sa to vyhodnotiť dalo, aby sme to upravili. A skúsim to takisto nejakým modelom naznačiť. Je to nemecký model, ktorý ide v oblasti kolektívnej správy autorských práv našich možných žurnalistov. Naznačím to laicky, nechcem ísť veľmi do hĺbky. Je možné vyriešiť túto situáciu aj tak, že nebola by situácia medzi vydavateľom, monitorom (Pozn. red.: ďalej rozumej pod "monitorom" monitorovaciu agentúru) žurnalistom, postavené do situácie, že vydavateľ rozhodne výhradnou zmluvou, kto bude monitorovať výsledky, alebo teda články v rámci databázy, ktoré môže byť denník, ale budú združení v nejakej kolektívnej ochranke, ktorá bude nad záujmami vydavateľov, monitorov a žurnalistov, kde vzniká zdrojovosť, kde môže vzniknúť to, že nemôže si monitor len tak rozhodnúť, ktoré, vydavateľ len tak rozhodnúť, ktorý monitor bude jeho noviny, keď to takto poviem, monitorovať.

    Zachytil som aj opravnú iniciatívu tuná pána spravodajcu, ktorý po ďalších diskusiách v negatívnej forme definoval, čo dennou správou nie je. Tým pádom by sme čiastočne mohli toto riziko oslabiť a z novín by vypadli tzv. denné správy, pretože pre účely tejto novely bol zadefinovaný v negatívnej forme. Čiže definuje publicistické žánre, ktoré autorsko chránené majú byť a ktoré nie a ktoré idú v režime teda dennej správy. Tým pádom ten monitor by mohol aspoň monitorovať správy, poviem to jednoducho, o tom, kde, kto, ako a čo, čiže nejaké konkrétne denné udalosti sa vyskytli. Musím skonštatovať z tohoto, keďže chcem, snažím sa byť konštruktívny, že zostáva mi iba konštatovať: uvidíme.

    Podľa mňa snahy v tejto oblasti vo všetkých troch, transpozíciu som povedal len jednoducho, keďže vidím, že niekedy aj opozičné návrhy, ktoré sú predkladané z tohoto pléna, si všíma aj ministerstvo kultúry a niektorí zainteresovaní a po nejakom miernom alebo nejakom teda právnickom pohľade ministerstva sa nám to sem dostáva do pléna, chcem povedať, že v miere toho, že uvidíme, či táto cesta je dobrá, sme ochotní podporiť túto snahu. A dúfam, že následne, ak by vypadli z označeného možného rizika, možno monopolizácie monitorovacích agentúr, že by vznikla jedna monopolizácia, tým pádom aj správa a podobne, ak by tieto prvky sa objavili, aby ministerstvo potom zvážilo možno aj iný model spravovania autorských práv žurnalistov.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja páni poslanci. Pán poslanec Poliačik, pani poslankyňa Vášáryová, pán poslanec Senko. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami.

    Nech sa páči, pán poslanec Poliačik, máte slovo.

  • Ďakujem. No ja sa pridávam k podpore prvej časti tejto novely, lebo v podstate obsahovo je to totožné s tým, čo sme dvakrát už aj s kolegom Viskupičom podávali do parlamentu.

    A pri tej druhej časti, ktorá s týka denných správ a monitoringových agentúr, ešte je jedna skupina zúčastnených, podľa mňa najdôležitejšia, o ktorej je treba hovoriť, a to je samotný spotrebiteľ. A potom je tam ďalšia kategória, podľa ktorej by sme mohli posudzovať správne a nesprávne riešenia, a to je nejaká naša predstava o tom, že ako by tie médiá mali vyzerať. A možno aj motivovať vydavateľov k tomu, aby produkovali viacej materiálu s vyššou pridanou hodnotou. Lebo ak by sme oddelili zhruba v zmysle pozmeňováku pána Senka vlastne tie také surové správičky, ktoré nám iba hovoria, čo sa vo svete deje, od toho, čo má nejaký reálny pridaný obsah, to znamená komentár, analýza, väčšia pridaná hodnota, s tým, že sú spracované tie informácie, tak vlastne, ak by za tieto sa malo platiť viacej, tak motivujeme vydavateľov k tomu, aby viacej pracovali na pridanej hodnote svojho obsahu. A tie maličké správičky by vlastne boli iba takým akýmsi lákadlom, ktorým lákajú čitateľov, ktorí sa potrebujú iba zorientovať, čo sa vo svete deje.

    Súhlasím s tým, že si zaslúži aj toto riešenie podporu. Dúfam, že v tom medzičase od prijatia tejto novely k tej veľkej novele autorského zákona bude nejaká analýza, nakoľko je tá novela úspešná a efektívna a vrátime sa k tejto diskusii pri najbližšom podávaní veľkej novely autorského zákona v parlamente.

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Vášáryová, nech sa páči.

  • Ďakujem, pán Poliačik, pretože môžem rovno pokračovať tam, kde ste vy skončili. O to ide, že či táto pridaná teda novela, ktorú predkladá ministerstvo kultúry v rámci tejto transpozície, či prispeje ku skvalitneniu novín na Slovensku, ktoré naozaj sú teda neporovnateľne horšie s celým prostredím u našich susedov. Problémom bolo už aj to, že vlastne pán Senko na výbore doniesol veľkú novelu, ktorú pripravilo samotné ministerstvo. Tam je vidieť, že proste s tým je stále problém. A preto som navrhla, aby sa to oddelilo, aby sme o tom ešte mohli diskutovať, aby sme mohli diskutovať. Nie, aby sa dialo to, čo sa nám dialo aj za prvej Ficovej vlády, že jednoducho vy prinesiete niečo do parlamentu a o pol roka, o rok sa to objaví presne skoro doslova v zákone, ktorý predkladá ministerstvo, bez toho, aby niekto povedal ďakujem.

    Ale pán poslanec Viskupič, vy ste mohli spomenúť, že tam sa jedná o také čiastky, ako je 150- až 200-tis. eur, ktoré by mohli získavať vydavatelia, a ja nie som si celkom istá, že sa to premietne do platov novinárov. To som si vôbec nie istá. Uvedomte si, že my v našom tlačovom zákone nemáme to, čo majú iné európske tlačové zákony, a to je ochrana novinárov, kde by napríklad bolo jasne dané, ako môžu vydavatelia zaobchádzať s novinármi. A tu dávame vydavateľom znovu ďalšiu možnosť postupovať monopolne. Nakoniec veľmi rýchlo sa presvedčíme, čo znamená tento dodatok, teda toto, o čom diskutujeme, pretože budeme vidieť, ktorá monitorovacia monopolná organizácia vznikne a kto bude za ňou stáť.

  • Ďakujem za slovo. Som rád, pán poslanec, že sme sa zhodli na pohľade na používanie monitoringu, oproti tomu pohľadu, ktorý vznikol ešte na poslednom našom výbore, a korešponduje aj s vaším vystúpením pri prvom čítaní k predmetnému návrhu zákona.

    Je pravda, ja som zaregistroval isté obavy z monopolizácie monitoringu, ale myslím si, že je tu jedna inštitúcia, je to Protimonopolný úrad, a ten môže posúdiť tendencie, ktoré by v tejto oblasti monitorovania mohli vzniknúť, a majú sa subjekty, ktoré budú na tomto poli pôsobiť, možnosť obrátiť na túto inštitúciu.

    To je všetko z mojej strany.

  • Ďakujem. Myslím si, že, poviem to takto. Chcem zareagovať, tá suma, ktorá sa vygeneruje, môže byť v týchto číslach, môže byť v iných, vyšších, nižších. To samozrejme uvidíme, lebo ten parameter, ako sa ona bude generovať, závisí, a tuná je podľa mňa dosť podstatná vec, od vydavateľov a monitorov (Pozn. red.: ďalej rozumej pod slovom "monitor" monitorovacie agentúry). To, čo ministerstvo, aspoň ako to ja čítam, tuná mám trošička, končia moje obavy, pretože ministerstvo zavádza pravidlo, ktoré na jednej strane hovorí o vydavateľoch a na druhej strane o monitoroch, ak to riziko bude hroziť. Ale nemôžem ministerstvo pod gesciou pána Maďariča zo strany SMER celkom obviňovať, v úvodzovkách obviňovať, z nejakého nadŕžania vydavateľskému svetu, tejto strane. Na druhej strane nemôžem ani hovoriť, že monitory nejakým spôsobom vyhrali nejaký lobing. Čiže vydavatelia a monitory si medzi sebou budú musieť upraviť nejaké vzťahy, kde môžu vzniknúť nejaké peniaze, ktoré teraz nemáme, a tým pádom kvalita žurnalistiky, ak sa budeme baviť iba o čisto zdrojovosti, môže ísť hore, lebo predpokladám, že prinesie nejakú zdrojovosť.

    Čo sa týka žurnalistov, hovorím, mal som lepší konštrukt a dúfam, že buď sa dostane do veľkého zákona alebo nie, ale viac by možno vyšiel v ústrety žurnalistom ako vydavateľom. A chcem povedať iba to na záver, že ak si vydavatelia voči monitorom a monitory voči vydavateľom ustriehnu svoje vzťahy, z môjho liberálneho pohľadu je tento model, ktorý sa zavádza, celkom slušným riešením, zároveň prináša teda peniaze, ktoré môžu využiť vydavatelia pri skvalitňovaní.

  • Teraz dávam možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nie je záujem. Teda vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?

    Nech sa páči, pán minister.

  • Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za podporu tých častí tejto novely, ktoré nevzbudili žiadnu diskusiu, a pár slov k tomu návrhu, o ktorom sa tu najviac diskutovalo.

    Keď som predkladal tlačový zákon počas prvej Ficovej vlády, ktorý kládol určité nároky na vydavateľov a v určitých ustanoveniach aj chránil novinárov pred vydavateľmi, tak poslanci, pani Vášáryová a spol, išli dušu položiť za vydavateľov. Keď prekladám nejaký návrh, ktorý, vyzerá to tak, že vychádza v ústrety vydavateľom, tak keďže ho predkladám ja, tak zrazu vydavatelia sú tí, ktorí sú tu podozrievaní, že tie peniaze, ktoré získajú, oni nedajú novinárom a zrazu tí istí vydavatelia sú tu tak ako trošku podsúvaní ako takí, ako vlastne skoro nejaké zlé subjekty. Ak by sme mali takto stavať veci, že tu máme na jednej strane vydavateľov a tlač a na druhej strane monitoringové agentúry a tento návrh zákona by mal, ako tu bolo naznačené, priam zlikvidovať tie firmy a obrať ľudí o prácu, tak ja hovorím, je lepšie, keď máme tlač. Lebo keby nebola tlač, tak potom by nebolo ani čo monitorovať. Ale samozrejme takto to nestojí.

    Je ale pravdou, že jeden z dôvodov prečo má tlač u nás nízku úroveň, je aj naozaj, ich ekonomické problémy. A ja sa nemám dôvod domnievať, že ak získajú korektne a legálne prostriedky aj z toho, že niekto obchoduje s ich produktom, že to neinvestujú aj do úrovne tlače. Ja si nemyslím, že sú to ľudia, ktorí teraz tie peniaze zoberú a rozdelia si ich, tí majitelia toho vydavateľstva. Oni predsa vedia, že ten produkt tiež predávajú a majú podľa mňa záujem o to, aby bol kvalitnejší. Ale samozrejme zas ani tie príjmy nie sú také, aby sme si mohli myslieť, že sa tu z dôvodu tohto zásadne zmení kvalita slovenskej tlače.

    Ale každopádne ten vzťah medzi vydavateľmi a monitorovacími agentúrami je obchodný vzťah. To znamená, že oni sa musia, ak je tu dopyt po tomto produkte, dohodnúť. A myslím si, že je korektné, že sme po nejakom čase dospeli k tomu, že nejaké pravidlá tu platiť budú. Ale to, čo hovoril pán poslanec Viskupič, ja prijímam. A naozaj, ak aplikačná prax niečo ukáže, tak sa môžme baviť aj o tej inej správe, kolektívnej správe žurnalistických práv. To vôbec nevylučujem. Ale myslím si, že dozrel ten čas, aby sme dali do určitej rovnováhy alebo do určitých pravidiel to, že predsa nemôže niekto len tak zobrať váš produkt a obchodovať s ním. Iná vec je, keď to použije niekto niekde na svoj súkromný účel. Ale nemôže to niekto predávať a nedohodnúť sa s vami.

    A to, čo priniesla, pozmeňujúci návrh pána Senka, napríklad aj v tom negatívnom vymedzení tých negatív, tých denných práv, je vlastne to, čo môže prispieť aj tým poctivým monitorovacím agentúram, že sa bude dať presne odlíšiť, čo v tom súbornom diele má charakter autorského diela a čo má charakter tej dennej správy, za ktorú naozaj by platiť nemali, pretože to ani tí, tí novinári nevytvorili ako svoje autorské dielo, a môže práve tento zákon viesť k tej korektnej dohode medzi vydavateľom a monitorovacou agentúrou.

    Aplikačná prax ukáže. A hovorím, beriem, ako dvíham to, čo pán Viskupič tu povedal, že keby sa ukázalo, že to vydavatelia idú zneužívať, budeme sa baviť a máme priestor na to sa baviť, rozmýšľať aj o inom spôsobe ochrany týchto žurnalistických práv a zdrojovaní týchto peňazí potom práve zo zlepšenia kvality našich médií.

    Ďakujem.

  • Chce zaujať stanovisko k rozprave spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pristúpime k druhého a tretiemu čítaniu o

    návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s ratifikáciou Rámcového dohovoru Rady Európy o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť.

    Návrh vlády je uverejnený ako tlač 527 a správe výborov je ako tlač 527a.

    Návrh vlády odôvodní minister kultúry Slovenskej republiky Marek Maďarič.

    Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

  • Ďakujem, pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, bolo to v októbri 2005 na 941. zasadnutí Výboru delegátov ministrov Rady Európy, keď bol prijatý Rámcový dohovor Rady Európy o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť. Tento dohovor bol otvorený na podpis 27. októbra 2005 v Portugalsku a platnosť nadobudol 10. júna 2011, keď desať členských štátov Rady Európy vyjadrilo súhlas viazať sa týmto dohovorom. Dosiaľ k nemu pristúpilo štrnásť členských krajín.

    Dohovor je záväzným právnym dokumentom Rady Európy, zavádzajúcim princípy tvorby politiky ochrany kultúrneho dedičstva a prístupu ku kultúrnemu dedičstvu, najmä v kontexte práv a povinností obyvateľov ako osôb požívajúcich výhody všetkých foriem kultúrneho dedičstva. Dohovor považuje kultúrne dedičstvo za súčasť kultúrneho kapitálu a ako také ho kladie do centra pozornosti kultúrnej verejnosti.

    Ratifikáciou dohovoru sa Slovenská republika zaviaže podniknúť konkrétne kroky vedúce k zvýšeniu pozornosti verejnosti vo vzťahu ku kultúrnemu dedičstvu, k budovaniu mierumilovnej a spravodlivej spoločnosti, prispeniu k trvalo udržateľnému rozvoju a podpore kultúrnej diverzity.

    Dohovor je mnohostrannou medzinárodnou zmluvou prezidentskej povahy. Podľa našej ústavy je to medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách, na platnosť ktorej sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Po vyslovení súhlasu Národnou radou Slovenskej republiky bude dohovor predložený na ratifikáciu prezidentovi Slovenskej republiky. Dohovor nadobudne pre Slovenskú republiku platnosť prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí lehoty troch mesiacov odo dňa uloženia ratifikačnej listiny u generálneho tajomníka Rady Európy. Po nadobudnutí platnosti pre Slovenskú republiku bude publikovaný v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

    Prijatie dohovoru nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, ani na podnikateľské prostredie.

    Ďakujem.

  • Prosím určeného spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá, poslanca Petra Fitza, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády.

    Nech sa páči, pán poslanec.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol správu o výsledku, o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovým dohovorom Rady Európy o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť (tlač 527) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.

    Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovým dohovorom Rady Európy o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 510 z 27. mája 2013 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá.

    Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, ktorý Národnej rade Slovenskej republiky predkladá správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

    Určené výbory prerokovali návrh na vyslovenie súhlasu s Rámcovým dohovorom Rady Európy o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť v stanovenej lehote.

    Ústavnoprávny výbor neprijal uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 odst. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

    Výbor pre kultúru a médiá uznesením č. 86 z 11. júna 2013 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky s predmetným návrhom vysloviť súhlas. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky po prvé, vysloviť súhlas s Rámcovým dohovorom Rady Európy o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť, po druhé, aby rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.

    Súčasne výbor určil poslanca Petra Fitza za spravodajcu výborov a poveril ho, aby informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania vo výboroch. Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky tvorí prílohu tejto správy. Predmetná správa o výsledku prerokovania predkladaného návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 94 zo dňa 18. júna 2013.

    Ďakujem pekne, pani predsedajúca, skončil som.

  • Pán poslanec, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.

    Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Do rozpravy som dostala písomnú prihlášku pána poslanca Mikuláša Hubu z klubu OĽaNO.

    Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, rozhodol som sa prihlásiť do rozpravy k tomuto bodu programu, lebo k tomuto dohovoru mám osobný, možno povedať až srdečný vzťah. Snažil som sa lobovať za jeho ratifikáciu najmä v čase, keď ešte ten dohovor nedosiahol potrebný počet desiatich ratifikácií. Stáva sa tak trochu neskôr, ako boli moje predstavy, ale radšej neskoro ako nikdy.

    Nechcem opakovať to, čo tu povedal na úvod pán minister. Možno len doplním, že to mesto, v ktorom ten dohovor bol otvorený na podpis, sa volá Faro, a preto sa aj ten jeho dlhý názov niekedy skracuje na Faro dohovor. To len taká poznámka pod čiaru.

    Ja som ho v nejakom svojom publikovanom príspevku nazval Dohovorom novej generácie o vzťahu spoločnosti ku kultúrnemu dedičstvu. Aj z toho, čo ďalej poviem, asi vyplynie, prečo som použil takýto vzletný epiteton ornans, myslím, že oprávnene.

    Dohovor charakterizuje posun od otázky, ako a akými prostriedkami môžme chrániť kultúrne dedičstvo, k otázke, prečo vôbec je potrebné chrániť a zveľaďovať hodnoty s ním spojené a pre koho to má mať zmysel. Tento spôsob uvažovania sa zakladá na predstave, že poznanie a využívanie kultúrneho dedičstva predstavuje jedno z občianskych práv plnohodnotnej účasti na kultúrnom živote tak, ako ich definuje Všeobecná deklarácia ľudských práv OSN.

    Dohovor chápe kultúrne dedičstvo jednak ako zdroj slúžiaci ľudskému rozvoju, obohateniu kultúrnej diverzity a podpore medzikultúrneho dialógu, ale aj ako súčasť modelu hospodárskeho rozvoja založeného na princípoch udržateľného využívania zdrojov. Napĺňanie cieľov Faro dohovoru predpokladá väčšiu koordináciu a synergiu kompetencií všetkých zúčastnených vo sfére verejného, inštitucionálneho i súkromného sektora vrátane mimovládnych organizácií. V tomto zmysle Faro dohovor zapadá do rámca priorít Rady Európy, stanovených na treťom samite hláv štátov a vlád v máji 2005.

    Chápanie kultúrneho dedičstva v zmysle Faro dohovoru je veľmi široké. Predstavuje skupinu zdrojov zdedených z minulosti, ktoré ľudia chápu bez ohľadu na aspekt vlastníctva ako odraz a vyjadrenie svojich hodnôt, nádejí, vedomostí a tradícií. Takýto prístup zahŕňa všetky aspekty životného prostredia vznikajúce interakciou človeka a miesta, na ktorom žije v priebehu času. Ako vidíte z tejto definície, toto chápanie dosť presahuje bežné chápanie, u nás zaužívané chápanie kultúrneho dedičstva. Aj preto hovorím o tej novej generácii v súvislosti s týmto dohovorom.

    Ešte si dovolím poinformovať o obsahovej štruktúre, aj keď pravdepodobne v tom materiáli ju máte. Takže okrem tých štandardných náležitostí, ako je preambula, ciele, definícia a záverečné ustanovenia, pozostáva z kapitol Práva a zodpovednosti vo vzťahu ku kultúrnemu dedičstvu, Zákony a politiky, respektíve stratégie týkajúce sa kultúrneho dedičstva, Dopady dohovoru, Kultúrne dedičstvo a dialóg, Životné prostredia, kultúrne dedičstvo a kvalita života, Trvalo udržateľné využívania kultúrneho dedičstva, Kultúrne dedičstvo a ekonomické aktivity, Spoločenská, respektíve verejná zodpovednosť za kultúrne dedičstvo a ako ju organizovať, Prístup ku kultúrnemu dedičstvu a demokratická participácia, Kultúrne dedičstvo a poznanie, Kultúrne dedičstvo a informačná spoločnosť, Povinnosti zmluvných strán, monitorovací mechanizmus spolupráce a následné aktivity.

    V roku 2009 sa v Lisabone uskutočnila významná konferencia na tému Faro dohovoru. Nechcem vymenúvať, kto sa jej všetko zúčastnil z Rady Európy a z jednotlivých vlád. Samozrejme boli to najmä zástupcovia ministerstiev alebo ministri kultúry členských štátov Rady Európy. Ale pre zaujímavosť poviem, že tam bol aj, a celý čas teda na tej konferencii, minister hospodárstva, čo do istej miery symbolizuje fakt, že kultúrne dedičstvo je nielen záležitosť rezortu kultúry, prípadne životného prostredia, ak ho premietneme do krajiny. Charakter podujatia i celého dohovoru, o ktorom je tu dnes reč, hodne približujú názvy tých sekcií, v ktorých odzneli vyžiadané príspevky.

    Po prvé, Dedičstvo a nová kultúra rozvoja, udržateľné využívanie zdrojov, miestna prosperita a kolektívne prínosy. Po druhé, Dedičstvo a manažment zmeny, hodnoty pre Európu rôznorodosti a dialógu. A po tretie, Zdieľaná zodpovednosť, partnerstvo, participácia, dedičstvo ako faktor demokratickej inklúzie. V tomto bode som mal tú česť vystúpiť aj ja, ale hovorím to hlavne preto, že symbolické na tom bolo to, že sa to konalo práve v dňoch 20. výročia Nežnej revolúcie, na ktorej, ako si tí skôr narodení asi pamätajú, zohrali práve dobrovoľní ochrancovia a záchrancovia kultúrneho dedičstva na Slovensku veľmi významnú úlohu. Takže to bola taká dvojnásobná satisfakcia pre mňa, preto som aj v úvode povedal, že mám taký srdečný vzťah k tomuto dohovoru.

    Záverom možno konštatovať, že Faro dohovor nepochybne vnáša nové svetlo do vzťahu kultúrneho dedičstva a spoločnosti, teda nás, dedičov, s právami i povinnosťami z toho vyplývajúcimi. Problém, a nielen s týmto dohovorom, je, že pripojenie slovenského podpisu podeň je síce dôležitý krok, ale nie je to zavŕšenie celého procesu. Naopak, je to len jeho začiatok. To, nakoľko to myslíme s plnením dohovoru vážne, dokáže už blízka budúcnosť, návrh štátneho rozpočtu na rok 2014, podpora príslušných operačných programov pre nové programovacie obdobie EÚ, konkretizácia programového vyhlásenia vlády v tejto oblasti, podoba kultúrnej politiky, ale najmä náš reálny vzťah k rešpektovaniu hodnôt kultúrneho dedičstva, ich reálna ochrana a zveľaďovanie. Skúsenosti, ktoré sme získali za osem rokov od pristúpenia Slovenska k obdobnému dohovoru, konkrétne k Európskemu dohovoru o krajine, nás veľa poučili o tom, že sme celkom dobrí aj v medzinárodnom kontexte, v tej takpovediac akademickej alebo teoretickej rovine implementácie tohto dohovoru. A dosť veľa sa urobilo aj pri jeho propagácii. Ale čo je, žiaľ, odvrátená strana mesiaca, že sa takmer úplne ignoruje, alebo ignorujú praktické záväzky, ktoré z tohto dohovoru pre slovenskú stranu vyplývajú.

    A celkovo na základe doterajších skúseností s podobnými ratifikáciami v Národnej rade možno očakávať, že aj tento dohovor podporíme jednomyseľne. Na jednej strane je to pozitívny signál a sympatický prejav podpory myšlienkam tohto dohovoru. Na druhej strane je to, žiaľ, aj nepriamy dôkaz toho, že celý dohovor a záväzky z neho vyplývajúce neberieme príliš vážne a k nášmu kultúrnemu dedičstvu aj po jeho prijatí sa budeme správať podobne barbarsky ako doteraz.

    A preto mi zostáva na záver vysloviť prianie, aby sme nielen podporili pristúpenie k tomuto dohovoru tým hlasovaním o niekoľko hodín, ale aby sme ho najmä brali vážne v každodennom živote. Až potom bude mať jeho prijatie, respektíve ratifikácia konkrétny zmysel.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Viskupič. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s ďalšími faktickými.

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem. Pán profesor, ja som rozmýšľal, že z akej strany uchopíte túto tému, a preto som aj čakal s prihlásením do rozpravy. Tým, že si naznačil historické súvislosti, možno pri, prijímanie, familiárny názov dohody Faro alebo dohovoru, myslím si, že to bolo dostatočne vyčerpávajúce na to, čoho sa tento dokument týka. Ale zároveň v závere si spomínal presné otázky, ktoré napadajú aj mňa, a to je, do akej miery dohovor sa prejaví, keďže tiež predpokladám 150, alebo teda celkovú a vysokú podporu tejto snahe, do akej miery sa prejaví v štátnom rozpočte, do akej miery sa prejaví v implementačných a realizačných plánoch, aby naozaj niekedy až neakceptovateľná miera barbarstva k nášmu kultúrnemu dedičstvu, ktoré nemusí mať celkom na svedomí vždy iba ministerstvo, ale možno exekutíva ako celok a možno iné zainteresované stránky, ktoré by mohli mať v miere ochrany a v miere absolútneho postoja a realizačných fáz dohovorov, ktoré sme aj v tejto oblasti pristúpili, sa v spoločnosti nejakým spôsobom odrazila.

    Takže rovnako ako ty sa budem pýtať ministerstva naďalej, či sa prejaví v štátnom rozpočte táto snaha, aby sa vôbec kultúra a kultúrne dedičstvo dostalo z polohy Popolušky, a možno aj rešpektujúc záväzok, ktorý má strana SMER v miere kultúry, aby vyššie financovanie sa prejavilo aj v rezorte kultúry. Síce v dobe konsolid...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne.

    Teraz dávam možnosť pánom poslancom prihlásiť sa do rozpravy ústne. Do rozpravy sa prihlásil jeden poslanec. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Takže nech sa páči, pán poslanec Hraško, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, milí hostia, vážení občania, je dobré, že sa členské štáty uzhodli na tom, že treba ochraňovať kultúrne dedičstvo.

    Toto je jeden z dohovorov, ktorý ja veľmi vítam, pretože v niektorých oblastiach a v niektorých štátoch sa začína vytrácať taký prirodzený vzťah k hodnotám kultúrneho dedičstva. Podobné dohovory už boli kedysi prijaté a na základe nich aj Slovenská republika prijala určité opatrenia. Bolo to napríklad po prijatí odporúčania na ochranu tradičnej ľudovej kultúry a folklóru. Následne schválila generálna rada UNESCO Dohovor na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva a takisto aj Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov. Na základe toho Slovenská republika spracovala koncepciu ochrany, alebo koncepciu starostlivosti o tradičnú ľudovú kultúru a už tam sme si stanovili priority a kroky, ktoré by mali viesť v rámci tejto koncepcie k zlepšeniu prostredia vytváranom pre rôzne prejavy tradičnej ľudovej kultúry. Niečo sa už samozrejme podarilo, niečo sa ešte nepodarilo, pracuje sa na tom. Ale niektoré kroky alebo niektoré body, ktoré boli v tej koncepcii určené, akoby sa ne trošku pozabúdalo.

    Jedná sa najmä o časť, kde sa hovorí o propagácii tradičnej ľudovej kultúry, a to je bod 6.6.4. Hovorí sa teda o mediálnej podpore a propagačnej činnosti, kde sa píše o väčšej možnosti vytvárania priestoru pre propagáciu tradičnej ľudovej kultúry v našich verejnoprávnych médiách. To znamená, že v rozhlase a v televízii. Od prijatia koncepcie už ubehlo niekoľko rokov a ja, žiaľ, stále nepociťujem vytvorenie toho väčšieho priestoru pre propagáciu a prezentáciu tradičnej ľudovej kultúry.

    Rozhlas a televízia Slovensko, teraz oddelím to osobitne, Slovenský rozhlas vytvára priestor, pretože má v svojej programovej štruktúre pravidelné relácie, ktoré sa venujú tradičnej ľudovej kultúre, ale televízia by som povedal, že toho priestoru vytvára o trošku menej, a pritom má bohaté archívy materiálov, ktoré sa venujú tradičnej ľudovej kultúre, vlastne nášmu kultúrnemu dedičstvu, pretože je s tým úzko spojené, kultúrne dedičstvo s tradičnou ľudovou kultúrou. Stále je toho priestoru málo aj napriek tomu, že v programovej štruktúre Slovenskej televízie sú zaradené v rámci programu dva programy, ktoré sa tejto tematike venujú. Ale nie je to každý deň a je to povedzme len taká polhodinka, maximálne trištvrtehodinka. Nerátam do toho, samozrejme, reláciu Kapura, ktorá je výborná a ktorá dokonca je vysielaná aj v repríze v rámci jedného týždňa.

    Ale myslím si, že tento priestor by sa dal zväčšiť a o hodne zväčšiť. A tuná vidím ten priestor na popularizáciu tradičnej ľudovej kultúry a samozrejme aj celého kultúrneho dedičstva. Pretože aj tento dohovor hovorí o tom, že "aby však kultúrne dedičstvo vo všetkých svojich podobách prežilo, musí spoločnosť vynakladať spoločné úsilie o jeho zachovanie." S týmto súhlasím. To sú slová z predkladacej správy.

    Takže myslím si, že naozaj musíme sa spojiť v tomto procese a vytvárať väčší priestor, a nielen teda na priamu propagáciu, vysielaciu činnosť, ale aj na vydavateľskú činnosť, pretože materiálov, ktoré sú v archívoch je dosť, ale nedostávajú sa k tým, ktorí s tým materiálom vedia pracovať, chcú pracovať a mohli by pracovať, ale, žiaľ, ony sú, tie materiály, niekde uložené a je naozaj ťažko sa k nim dostať. A potom by aj tá propagácia bola na lepšej úrovni, pretože by sa toho materiálu prezentovalo omnoho viacej.

    V ďalšej stati sa píše, že: "Osobitná pozornosť bude musieť byť venovaná otázke sprístupnenia propagácie a popularizácie kultúrneho dedičstva na viacerých úrovniach spoločnosti." S týmto úplne súhlasím. Dnes je situácia taká, že napríklad tí, ktorí sa snažia o propagáciu a prezentáciu prejavov kultúrneho dedičstva, a najmä teda z pohľadu tradičnej ľudovej kultúry, a snažia sa, teda sú to väčšinou deti, ktoré učíme už v podstate od malička, aby sa tejto téme venovali, tak bývajú často terčom posmechu. A toto je, toto je ten priestor, ktorý by sme aj na základe takto prijatého dohovoru mohli vytvárať naozaj pre mladých ľudí na to, aby hodnoty nášho kultúrneho dedičstva sa nestávali terčom výsmechu, posmechu, pretože tí ľudia, ktorí sa snažia o propagáciu a prezentáciu prejavov, tak robia niečo so záujmom, niečo vo svojich začiatkoch a možno by aj mali tú tendenciu v tom pokračovať, ale niekto ich v týchto ich ranných činnostiach, dá sa povedať, utopí.

    Takže ďakujem pekne, že prichádza aj takýto dohovor. A ja ho určite podporím a dúfam, že viacero takýchto členských krajín sa pridá k tomuto dohovoru. A skutočne, tak ako povedali aj kolegovia, budeme aj zo strany, či už tejto alebo ďalších vlád, ktoré prídu, adekvátne venovať priestor a hlavne finančné zabezpečenie tomu, aby prejavy kultúrneho dedičstva mohli byť prezentované, propagované, aby jej bol venovaný skutočný priestor na to, aby sme ukázali, že máme byť naozaj na čo hrdí.

    Ďakujem veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie nie sú žiadne faktické poznámky a zároveň vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Záverečné slovo, pán minister, prajete si?

    Nech sa páči, máte slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Myslím si, že veľké množstvo ľudí, keby si ten dohovor prečítali, tak by tak prvoplánovo povedali, keď to Národná rada schváli, keď to bude ratifikované, čo sa zmení, je to nejakých deväť strán, možno viac-menej nejakých fráz.

    Už to, že v rozprave vystúpili dvaja poslanci, však svedčí o niečom inom. Ja som už v tejto Národnej rade v minulom období predkladal aj iný dohovor, ktorý sa týkal diverzity kultúrnej. A som veľmi rád, že sú ľudia, ktorí si nielen uvedomujú hodnotu kultúrneho dedičstva, ale aj hodnotu toho, keď sa isté veci pomenujú, keď sa položia na papier, pretože ani takáto deklarácia, alebo, resp. dohovor nevisí vo vzduchoprázdne. On už je reakciou na určité pohyby, na určité chápanie vecí, kedy spoločenstvo a spoločenstvá si uvedomujú hodnotu kultúrneho dedičstva a robia pre to niečo, a má svojím spôsobom tie veci presnejšie definovať, vyzývať, povzbudzovať a vytvárať priestor na spoluprácu v tomto prípade pri uvedomovaní si hodnoty kultúrneho dedičstva.

    A podobné je to aj u nás. Myslím si, že dnes už sa nemusíme úplne bičovať, že si neuvedomujeme hodnotu kultúrneho dedičstva, dokonca ani, hoci nie sme určite na špici toho pelotónu pri ochrane kultúrneho dedičstva, ale za minimálne tie posledné dve dekády sa strašne veľa urobilo aj zo strany štátu, aj zo strany individuálnych aktivít, rôznych združení, ktoré obnovujú kultúrne dedičstvo hmotné, venujú sa v posledných rokoch aj otázke nehmotného kultúrneho dedičstva. A v tomto zmysle teda by aj určité napĺňanie a to, že budeme, keď to ratifikujeme, aj monitorovaní a budeme vyzývaní k spolupráci, tak len ďalej budeme tento proces podporovať.

    Čiže chcem len naozaj poďakovať tým, ktorí si to všimli, ktorí vystúpili, a myslím si, že sme svojím spôsobom na dobrej ceste. Nebuďme úplní pesimisti. My sa teraz usilujeme napríklad v rámci vyjednávania partnerskej dohody s Európskou komisiu v tom novom programovacom období vyjednať samostatnú prioritnú os na obnovu kultúrneho dedičstva. Myslím si, že zatiaľ, nechcem teda to zakríknuť, ale budeme, budeme úspešní, a bude to ďalší významný impulz, finančný impulz pre obnovu toho hmotného kultúrneho dedičstva.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť?

    Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A nasleduje druhé čítanie o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov.

    Vládny návrh zákona má tlač 477. Spoločná správa výborov má tlač 477a.

    Nech sa páči, pán minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek nám zákon predstaví.

    Máte slovo.

  • Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcel by som vám z tohto miesta poďakovať za konštruktívny prístup pri riešení novej legislatívy pri zavádzaní nových podporných systémov.

    Predložený návrh zákona upravuje podmienky a kritériá na poskytovanie podpory v pôdohospodárstve. Zohľadňuje proces pôsobnosti príslušných orgánov pri zabezpečovaní konania o schvaľovaní žiadostí o podporu.

    Vážená pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na potrebu zavedenia navrhovaného zákona do praxe, dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a schválenie.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dávam slovo spoločnej spravodajkyni z výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pani poslankyni Magde Košútovej, aby informovala Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnila návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem pekne za slovo, pani podpredsedníčka. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 588 zo 17. mája 2013 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pričom za gestorský výbor určila tento výbor. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov a ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.

    Všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, s ním súhlasili a odporučili ho s pripomienkami schváliť. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy s odporúčaním gestorského výboru tak, ako sú uvedené v časti IV spoločnej správy.

    Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch spoločnej správy takto: o bodoch č. 1, 3 až 8 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť, o bode č. 2 spoločnej správy s návrhom neschváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť predmetný návrh zákona, tlač 477, s pripomienkami.

    Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 453/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v poľnohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov, vo výbore, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie č. 154 z 18. júla 2013. V citovanom uznesení výboru poverili ma ako spoločného spravodajcu predložiť Národnej rade spoločnú správu výborov a splnomocnili ma predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, 83 ods. 4 a 84 ods. 2 a 86 zákona o rokovacom poriadku.

    Pani podpredsedníčka, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pani spravodajkyňa.

    Otváram rozpravu, do ktorej som písomne nedostala žiadnu prihlášku, pýtam sa vás preto, pani poslanci, či sa chcete prihlásiť ústne. Ďakujem, uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    A konštatujem, že je prihlásený pán poslanec Martin Fecko, ktorému zároveň dávam slovo.

  • Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka, pán minister, pani spravodajkyňa, kolegyne a kolegovia. Nechcem byť dlhý, lebo, myslím, som si povedal svoje už v prvom čítaní, ktoré tu bolo. Takže iba skonštatujem, že na výbore, ako tu pani spravodajkyňa tlmočila, boli prijaté určité pozmeňujúce návrhy.

    A ja by som sa chcel opýtať na tú definíciu, ktorá je v § 2 ods. písm. d), kde sme zmenili, je to bod druhý vo vládnom návrhu, kde sme zmenili tú "členená podľa prirodzených hraníc", dali sme "členená podľa vnútorných hraníc". Tiež mi to trošku kľalo oči, lebo tie prirodzené hranice sú predsa len definované iba pri určitých pozemkoch, čo sa týka vlastníckej hranice, nie pri všetkých. A tá vnútorná hranica, dúfam, že je to legislatívne správna ako terminológia, lebo prakticky hovoríme o, vymedzenie pojmov pod písm. d), že "dielom pôdneho bloku je súvislá plocha usporiadanej poľnohospodárskej pôdy príslušného druhu pozemku". To znamená, že už aj ten druh pozemku prakticky hovorí o nejakej hranici, ktorá samozrejme nemusí byť vlastnícka, a my tam vlastne dávame "členená podľa vnútorných hraníc v pôdnom bloku". Takže tá prirodzená hranica tam nemala čo robiť, a dúfam, že to legislatívne tá vnútorná hranica vystihne ten moment, ktorý chcel predkladateľ uložiť do tohto ustanovenia.

    Chcel by som sa iba jedno opýtať ešte pána ministra, a síce ten poradenský systém v poľnohospodárstve. Ako funguje, aké práva a povinnosti vyplývajú jednotlivým agropodnikateľom. Čiže ten poradenský systém sa musí využívať, keď sa nevyužije, nedostane dotácie, kto to hradí, aký je to spôsob? Lebo nemám s tým skúsenosti, takže, možnože ani kolegovia v pléne s tým nemajú. Poradenský systém, ktorý prakticky je definovaný v § 16 písm. e), teda 16 e, že akým spôsobom bude, by som povedal, pomáhať tým našim agropodnikateľom, či to bude povinné, dobrovoľné a na akej finančnej báze.

    Ďakujem pekne, z mojej strany toľko. A myslím si, že tento vládny návrh uľahčuje hlavne kontrolu pri tých rôznych krížových plneniach a ďalších. Dúfam, ako som povedal aj v prvom čítaní, že všetci, ktorí budú v odvolacom konaní rozhodovať pri nejakých sporoch, sa budú riadiť podľa toho, ako je to v dôvodovej správe, ktorá je tam daná. Myslím, že je dosť podrobne rozpísaná, ešte viacej ako v tom paragrafovom znení. A keď podľa toho pôjdu, tak ja budem spokojný.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Na vaše vystúpenie chce reagovať pani poslankyňa Košútová.

    Nech sa páči.

    Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, keby si si bol prečítal pozorne spoločnú správu, tak by si bol zistil, že bod 1, teda za prvé, k článku k, k druhému bodu, tento bod sme navrhli vypustiť. Čiže sme ho aj vypustili, čiže žiadne hranice sa tam neuvádzajú. A návrh gestorsk..., návrh ústavnoprávneho výboru sme odporučili neschváliť. Takže len toľko, tam sa už tie hranice, ktorých sa tu domáhaš, sú vypustené.

  • Ďakujem pekne.

    Dobre, nebude reagovať pán poslanec. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

    Chce k rozprave zaujať stanovisko pán navrhovateľ? Nie. Ani pani spravodajkyňa. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    A pristúpime k druhému čítaniu o

    vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 524/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 287/2012 Z. z.

    Tento návrh má, má tlač 482. Spoločná správa výborov má tlač 482a.

    Nech sa páči, prosím pána ministra školstva, vedy, výskumu a športu Dušana Čaploviča, aby vládny návrh zdôvodnil.

  • Dobrý podvečer, vážená pani predsedajúca, pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, poslankyne a poslanci, dovoľte, aby som vám predložil návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 524/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 287/2012 Z. z. Uvedený návrh zákona som predniesol v prvom čítaní. Tento návrh zákona prešiel aj cez jednotlivé výbory, najmä cez gesčný výbor.

    V podstate ide o to, aby sme mali viaczdrojové financovanie a v niektorých oblastiach, kde nie je možné prispieť v rámci našich programových cieľov, v rámci rezortu školstva, je treba využívať ďalší kanál. A týmto kanálom, najmä na podporu detského a mládežníckeho športu, by mal byť Úrad vlády.

    Toľkoto sú moje slová na úvod a pevne verím, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, že tento návrh zákona podporíte.

  • Ďakujem pekne, pán minister.

    Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Pavlovi Gogovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

  • Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 524/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 287/2012 Z. z., vo výboroch v druhom čítaní.

    Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona.

    Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením z 15. mája 2013 č. 565 sa uzniesla prerokovať vládny návrh zákona v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport. A ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie. Výbory prerokovali vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky a iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    K vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet v uznesení č. 178 z 13. júna 2013, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky v uznesení č. 237 z 11. júna 2013 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, mládež a šport v uznesení č. 77 z 13. júna 2013 zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť so zmenou uvedenou v časti IV spoločnej správy.

    Z uznesení výborov uvedených v III. časti tejto spoločnej správy vyplýva jeden pozmeňujúci návrh. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o tomto návrhu s odporúčaním návrh schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona vo výboroch v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, ako gestorský výbor, z 18. júna 2013 č. 81.

    Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov, o stanovisku a návrhu gestorského výboru a zároveň ma poveril predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

    Pani podpredsedníčka, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

  • Ďakujem pekne, pán spravodajca.

    Otváram všeobecnú rozpravu, do rozpravy som dostala dve písomné prihlášky a to od pána poslanca Jozefa Miklošku z klubu KDH a pána poslanca Jozefa Mihála z klubu SaS. Dávam slovo prvému prihlásenému pánovi poslancovi Mikloškovi.

    Nech sa páči.

  • Vážený pán minister, vážená pani podpredsedníčka, aj druhá pani podpredsedníčka. Ja nebudem veľmi radostný. Budem troška kritický, pán minister, nehnevajte sa na mňa. Kto by nechcel podporiť šport, tak nech dvihne ruku. Samozrejme, každý s veľkou radosťou ho musí podporiť a teší sa, že to je takto. Len zdá sa mi, že ten zákon, tak jako bol v prvom čítaní, aj v druhom sa proste nezmenil celkom nič. Napriek tomu, že v rozprave sme tu veľa vyprávali, čo by bolo treba tam zmeniť.

    Ja som nedávno tu v Národnej rade diskutoval k správe o členstve Slovenska v Európskej únii 2012. Zhodnotil som ju pozitívne a v rozprave som ministrovi Lajčákovi dal 15 otázok a poznámok, rôznych politologických a geopolitických. No on v odpovedi na ne nereagoval, ale uistil ma, že mi na ne odpovie v dvojstránke, čo som si myslel, že na svätého Dindy mi odpovie. Ale včera som dostal odpoveď. Tu ju mám, desaťstranovú. Na každú moju z 15 otázok som dostal naozaj veľmi kvalifikovanú odpoveď čo, ako a prečo. No tak mu za to ďakujem. A tomu sa povie štábna kultúra a profiprístup teda k veci, no.

    Tak, bohužiaľ, práve v súvislosti s touto novelou to nemôžem konštatovať, pretože tiež tu bola rozprava, na ktorej sa hovorilo, ale hovorím, nič sa nezmenilo. Tak si myslím, že na ministerstve školstva máme dobrého ministra, ale ktorý nemá dobrých úradníkov. Platí to pre tých, čo pripravovali tento zákon. Aj v druhom čítaní konštatujem, že nie je dobre pripravený. Ja som sa rýchlo chcel pozrieť na to, čo prišlo z tých výborov. Ale tam je len zmena termínu, no, čiže to by nebol problém.

    Pred mesiacom bolo prvé čítanie. Ja som sa tam pokúsil niečo povedať k tomu. Výborne, radšej šport ako drogy. Ale tie konštruktívne pripomienky, ktoré sme tam spomenuli, sa absolútne minuli cieľa a ostalo tak, jak to je, no. Dodalo sa tam akurát, nákup športových podujatí, čo je rozumné, tam dodať. Ale ostalo tam, podpora regionálneho športu za a), za b) podpora regionálnych športových podujatí. Tak zas sa pýtam, že to je to isté. Tak aký je rozdiel medzi tým a tým? Načo tam treba mať dva body? Alebo za c) podpora športových podujatí nižších skupín. Čo to znamená? Kto je nižšia a kto je vyššia skupina? No tak v zákone už takáto nejasnosť by určite nemala byť, no. Tak možno vyšších skupín, tých stredných skupín? Ja neviem akých. Proste, je to tak do počtu tam, no.

    A hneď ako za e), alebo d) je to teraz, "projekty na výstavbu, údržbu a využitie ihrísk, štadiónov a inej športovej infraštruktúry zameranej predovšetkým na deti a mládež". Tak moja poznámka bola, že voľajaký štadión, keď je postavený už, samozrejme aj deťom, aj mládeži, aj všetkým, je tuná pre všetkých, no. Len je tam päť bodov a pomiešali sa body, na ktoré treba 300 eur, kúpiť športové tieto, alebo nejaké ceny, alebo neviem čo, s možno so 100-miliónovou výstavbou nového štadióna, no. A to tam mi tiež chýbalo, nejaká kvantifikácia tých jednotlivých bodov. Žiadal som o určité limitovanie tých bodov, čo sa, sa nestalo. Dôvodová správa, no, v dôvodovej správe sa to mohlo vysvetliť, opísať. Minule som povedal, však tá opisuje len tých päť bodov a, b, c, d, e a má 13 riadkov. Teraz má znova 13 riadkov a znova opisuje len tie body a, b, c a d. No dodá tam občas nejaké sloveso, no.

    Tak isto nebude mať dopad na verejné financie, rozpočty obcí a VÚC-ky, čo je fajn. Ale teda odkiaľ sa zoberú tie milióny alebo desiatky miliónov? No pán minister minule hovoril, že možná TIPOS, alebo možná nejakí podnikatelia. Ale o tom tam nie je ani slovo. Čiže to je tiež zaujímavá otázka, že keď teda to nebude mať žiadny dopad a bude možné na základe toho postaviť nový štadión, tak by sme sa mali aspoň dozvedieť, že teda odkiaľ zoberieme tie peniaze? No. A potom vzniká aj otázka, teda prečo akurát Úrad vlády o tom musí rozhodovať? Prečo? Neviem, kto to je Úrad vlády, či to je premiér alebo jeho úrad? Alebo čo? Prečo nie ministerstvo školstva alebo komisia? Prečo nejaká nadácia, ktorá bude toto, bude dávať, no? Čiže toto mi troška znie politicky, že proste dávať. Najmä so stúpajúcim časom to bude stále zaujímavejšie.

    Ja si myslím, že tých úradníkov, ktorí toto pripravovali, ktorí si nevypočúvali tuná našu rozpravu v prvom čítaní, že treba mierne, pán minister, pokefovať. Tak by som to po slovensky povedal, no. A je zaujímavé, že tri výbory, ktoré to sledovali, že si to vôbec nevšimli, takéto základné rozpory. Čiže vyslovujem domnienku, pán minister, a to chce byť vtipom, že vy ste ako prezident Havel, ktorý mal sto poradcov, a jeden bol výborný, ale nevedel, že ktorý to je. Takže dúfam, že to není u vás tak. Takže prepáčte, troška ironicky. Ale ja som v športe, ja som doma. Aj včera som hral ráno ping-pong v hale. Potom sme si boli zaraňajkovať, ale tuná som bol. Za chvíľu budem hrať futbal. V stredu hráme. Čiže futbal je dôležitá vec, bez nej umriete za chvíľočku a pôjdete na cintorín, ale toto sa mi zdá trošička zákon odflákaný. Prepáčte, že to hovorím ešte raz.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, na vaše vystúpenie sú dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.

    Nech sa páči, pán poslanec Galis.

  • Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, takto, ako čo sa týka toho regionálneho rozvoja, tam treba skutočne investovať dosť peňazí na rozvoj telocviční, na infraštruktúru telocviční, športovísk, pretože tie deti v regiónoch nemajú tie podmienky také, ako by sme si predstavovali. A v poslednej dobe sme robili, teraz asi športové, regionálne športové hry a vidno, že tie deti majú záujem. Skutočne veľmi majú záujem športovať, len potrebujú, aby boli dobre motivované, aby mali vytvorené podmienky, ktoré sú adekvátne na to, aby sa pravidelne stretávali, pravidelne športovali.

    Ale na jednej strane vám vadí, že odkiaľ zoberieme peniaze. Nuž, ale ja si myslím, že keď sme zohnali na Vatikán, tak na deti by sme hádam mali tiež zohnať, nie?

    Ďakujem.

  • Pani poslankyňa Eva Horváthová, nech sa páči.

  • Ďakujem pekne za slovo. Ja som aj v prvom čítaní, vo faktickej som sa stotožnila s týmito pripomienkami pána poslanca Mikloška. Ja doteraz, aj na výbore som sa na to pýtala vedúceho úradu vlády, aký je rozdiel medzi regionálnymi športovými podujatiami a športovými podujatiami nižších skupín. On argumentoval tým, že zákon musí byť široko postavený, aby sa do toho zmestilo všetko, čo potrebujeme, aj tak budú potom nejaké výzvy konkrétne, ktoré sa budú hradiť z týchto dotácií. Ja si ale myslím, že všetko, čo je uvedené v zákone, by malo byť aj zadefinované. Čiže tieto pojmy, ktoré sú tam novozavedené, by mali byť niekde zadefinované. A tak isto aj s dôvodovou správou sa tiež nemôžem s osobitnými bodmi stotožniť, pretože ako bod 2, ako vysvetlenie je čisto vymenovanie znova toho, čo tam je. Čiže v dôvodovke by sa žiadalo vysvetliť, čo všetko budú tieto dotácie zahŕňať. Ja veľmi vítam financovanie športu z akýchkoľvek ďalších zdrojov, pretože si myslím, že je to veľmi dôležité. A u nás je toto obrovský problém. Ale tak isto mám problém s formou tohto zákona. Možno to vyplýva z nejakej mojej nevedomosti, ale viem sa stotožniť presne s tým, čo hovoril pán poslanec Mikloško.

    Ďalej by som sa chcela ešte pri tejto príležitosti, keď tu mám pána ministra, opýtať jeho takto napriamo. On svojho času na výbore povedal, že nedá ani euro na šport, pokiaľ nebude nejaká koncepcia financovania športu. Chcem sa opýtať, či toto je súčasťou nejakej koncepcie, alebo či plánuje nejakým spôsobom takto zahrnúť aj dotácie z Úradu vlády do koncepcie financovania športu. Alebo či už s nejakou koncepciou financovania športu začal a v akom je to teraz štádiu.

    Ďakujem pekne.

  • Pán poslanec, chcete reagovať? Treba stlačiť tlačidlo tri. Ďakujem.

    Nech sa páči, máte slovo. Pán poslanec Mikloško má slovo.

  • Vážení, no k pánovi poslancovi Galisovi. Tak není to celkom v obraze. Nechcem hovoriť, že to je hlúpy argument, že na Vatikán sme dali a sem, na šport nedáme. Na Slovenský historický ústav v Ríme, to nesúvisí nijako s Vatikánom, sme dali 76 000 euro na celý rok. Zato ani jeden plot okolo štadióna neurobíte. Takže toto proste porovnávať je také troška nepatričné. Prepáčte mi.

    Regionálny šport je, samozrejme, že dôležitý. Ale keď sa to nazve, že je to "podpora športových podujatí nižších skupín" alebo "podpora regionálnych športových podujatí" alebo "podpora regionálneho športu", no, alebo nákup "športových podujatí", no, hokejok alebo čo ja viem čo, tak je to seno-slama bez kvantifikácie. A keby aspoň v dôvodovej správe to niekto vysvetlil, ale tá dôvodová sa nezmenila o nič. Ostala tak jako v prvom čítaní. A není to dôstojné, keď poslanci, my tu vyprávame, a nikto si to nevšimne, no.

    Samozrejme som mohol napísať zmenu, ale aj tak by to neprešlo. Takže. Včera ste nás nazvali potkanmi, tak potkany nebudú písať zmeny na zákon, ktorý nie je dobrý.

    Ale ja dúfam, že prejde, chvalabohu, len upozorňujem, že treba, aby to malo štábnu kultúru, čo to skutočne nemá.

  • Všetko? Ďakujem pekne, pán poslanec.

    Dávam slovo pánovi poslancovi Mihálovi.

    Nech sa páči.

  • Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, vážení priaznivci športu a hostia na balkóne, dovoľte aj mne reagovať na predkladaný zákon, ktorý teda bude znamenať zmenu finančných tokov. Verím, že v prospech športu a najmä mládeže.

    A ja za jeden problém, ktorý tu máme na Slovensku aktuálne, ktorý bytostne trápi aj športovcov, považujem zavedenie odvodov z dohôd, ktoré musia platiť aj športové kluby, ktoré častokrát prežívajú horko-ťažko, peňazí niet. A tu zrazu od 1. januára musia z tých odmien, ktoré dávajú trénerom, funkcionárom alebo rozhodcom, iným činovníkom, ktorí zabezpečujú chod športových podujatí, touto formou platiť 35-percentné odvody, keď už nehovorím o tom, že tí tréneri, funkcionári a usporiadatelia a podobne, rozhodcovia, majú o 13 percent nižší čistý príjem.

    Preto si dovoľujem predložiť pozmeňujúci návrh, ktorého zmyslom je zrušenie odvodov z dohôd, pokiaľ príjemcom tohto príjmu, pokiaľ tým dohodárom je zamestnanec, ktorého zamestnáva občianske združenie. Čiže takýto návrh v prípade jeho podpory pozitívne pocítia nielen športovci, nielen športové kluby, ale aj všetky ďalšie občianske združenia. To znamená, vzťahuje sa napríklad aj na oblasť kultúry, na centrá voľného času, na školské rôzne záujmové krúžky, ktoré zaštíťujú neziskové organizácie a podobne. Myslím si, že krok, ku ktorému pristúpila vláda Roberta Fica, keď tvrdo a nekompromisne, bez nejakých rozumných výnimiek zaviedla odvody z dohôd, veľmi poškodil práve tú sféru tretieho sektora a súčasne aj fungovanie slovenského športu.

    Takže, ak dovolíte, prečítam pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Jozefa Mihála k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 524/2010 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády Slovenskej republiky v znení zákona č. 287/2012 Z. z. (tlač 482).

    Za čl. I sa vkladá nový článok II, ktorý znie:

    "Čl. II

    Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 600/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z., zákona č. 529/2006 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 204/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 599/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 200/2009 Z. z., zákona č. 285/2009 Z. z., zákona č. 571/2009 Z. z., zákona 572/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 125/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona. č. 250/2011 Z. z., zákona č. 334/2011 Z. z., zákona č. 400, pardon, zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 521/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 413/2012 Z. z. a zákona č. 96/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

    1. V § 4 sa ods. 1 dopĺňa písm. d), ktoré znie:

    "d) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov alebo dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak zamestnávateľom je občianske združenie podľa osobitného predpisu. 7a).

    2. V § 4 odsek 2 znie:

    "(2) Zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ak priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu podľa ods. 5, žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe, fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov alebo dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak zamestnávateľom je občianske združenie podľa osobitného predpisu 7a). Zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je aj

    a) fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu podľa ods. 5 a

    b) fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, ak je poberateľom po prvé, starobného dôchodku, po druhé, invalidného dôchodku, po tretie, výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu a dovŕšila dôchodkový vek, po štvrté, invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu."

    Poznámka pod čiarou k odkazu 7a znie:

    "7a) Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.".

    Doterajší článok II sa označuje ako článok III.

    Ešte raz si dovolím povedať odôvodnenie. Od 1. januára 2013 sa za zamestnanca na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti považujú aj fyzické osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti. Množstvo takýchto fyzických osôb pracuje v občianskych združeniach, a to najmä v občianskych združeniach v oblasti telovýchovy a športu, často za symbolický príjem a popri svojom hlavnom zamestnaní. Zavedenie povinnosti platiť poistné aj za tieto osoby značne zaťažilo tieto občianske združenia a mnohé sa z nich tak dostali do existenčných ťažkostí. Uvedený návrh zníži odvodové zaťaženie občianskych združení a bude tak znamenať reálnu pomoc telovýchove a športu na Slovensku.

    Verím, kolegyne a kolegovia, že sa zamyslíte nad týmto návrhom a dúfam vo vašu podporu.

    Ďakujem za pozornosť.

  • Ďakujem pekne, pán poslanec. Vaše vystúpenie je bez faktických poznámok.

    Dávam možnosť prihlásiť sa poslancom do rozpravy ústne. Takže do rozpravy, uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy, sa prihlásil poslanec Árpád Érsek.

    Nech sa páči, dávam vám slovo.

  • Vážená podpredsedníčka, vážený pán minister, ďakujem za slovo. Vážená Národná rada, ako už som povedal na gestorskom výbore, keď vláda sa rozhodla tak, že bude mať štátneho splnomocnenca pre šport, nech má, nemám s tým absolútne žiadny problém. Len dovoľte mi pár poznámok, ktoré som už povedal aj na gestorskom výbore.

    Čo je úlohou splnomocnenca pre šport a mládež pri Úrade vlády? Príprava koncepčných materiálov, tvorba legislatívneho prostredia, ide najmä o zákon o mládeži a zákon o podpore športu budovaním futbalovej a hokejovej infraštruktúry. Ja si myslím, že pán vládny splnomocnenec by musel aj na ostatné športy dávať pozor, nielen na futbal a hokej, jak je to tu písané. Príprava nového systému riadenia športu realizáciou a prepojením národných programov v oblasti mládeže, športu súvisiacich s programami o zdravotníctve, sociálnej oblasti, cestovnom ruchu - áno, všetko so všetkým súvisí- prevenciou negatívnych javov v spoločnosti, informovaním a komunikáciou odboru s verejnosťou. Toto vyplýva z toho pracovného zadelenia pána štátneho splnomocnenca.

    A táto novela, ktorá, ktorá zmení, vlastne pridáva mu nejaké právomoci, s čím tiež nemám problém, ale musím vymenovať, čo je, pod tým sa skrýva. Čiže rozdelenie dotácií v športe bude mať čiastočne pod palcom pán splnomocnenec. Nech to má, napríklad podporu regionálneho športu, mládežníckeho športu alebo akademického športu. Čiže myslím si, že skoro všetko. Podporu miestnych športových podujatí alebo regionálnych športových podujatí, toto už odznelo, že čo sa pod tým skrýva. To je taký široký pojem, že možno pánboh vie. Podporu športových podujatí nižších skupín. Nižšie skupiny, neviem, ktoré sú to, Dušan, asi ty budeš vedieť, ktoré sú tie nižšie skupiny. Nákup športovej výbavy, projekty zamerané na výstavbu, údržbu a využitie ihrísk, štadiónov a inej športovej infraštruktúry zameraný predovšetkým na deti a mládež. Súhlasím.

    Dovoľte mi, aby som niečo o tom ešte povedal. Vážená Národná rada, financovanie športu tým, že teraz vieme, že z troch balíkov bolo financovanie športu na Slovensku, bolo ministerstvo školstva ako hlavné, potom bolo ministerstvo vnútra, ministerstvo obrany a teraz ešte bude štátny splnomocnenec. To je trošku podľa mňa obrovský chaos. A musím povedať, že teraz kto čo bude financovať, kto za čo bude zodpovedný? Existuje mládež, existujú centrá talentovanej mládeže, športové kluby, reprezentácie, národné zväzy, ktoré participujú tak isto na športe. Moja otázka je: Ako bude transparentné financovanie športu? Na základe akých kritérií budú tieto jednotlivé subjekty rozdeľovať štátne prostriedky? Ako budú stanovené kompetencie a zodpovednosti? Kto bude za tieto, tento balík peňazí zodpovedný? Ako je zabezpečená transparentnosť? Ako je nastavené, ako sa plánuje nastaviť túto, ako mienime kontrolovať a nastaviť túto trošku, si myslím, neprehľadnosť?

    Nie som bojovníkom proti peniazom, ktoré idú do športu, ale chcem za, som bojovník za transparentnosť. Preto si aj na základe toho myslím, že čím viacej schodov, pôjdu tie peniaze dolu tam, kde by mali ísť tým športovcom, tým je tam najväčší, ako najväčšia možnosť, že sa tie peniaze strácajú. A keď už máme štátneho splnomocnenca, už som to tu povedal na tomto mieste, že veľa štátov okolo nás, napríklad Poľsko, Maďarsko, Ukrajina, Rusko, mohol by som spomenúť ďalšie, majú ministerstvo športu. Ja som povedal, že áno, Slovensko nie je až taký lukratívny športový štát. Musíme si priznať, nie je taká veľká krajina, ale myslím si, keď máme štátneho splnomocnenca za šport, tak dajme mu všetky peniaze, nech rozdeľuje on. A je zodpovedný vláde Slovenskej republiky tým, že je to jednoducho lepšie kontrolovateľné.

    Prečo si to myslím? Preto si to myslím, lebo jednoducho nevieme, a sám dobre vie Dušan, koľko stálo energie, kým sme vyskúmali, koľko ide peňazí z armády, kto ich má. Dukla? Existuje? Neexistuje? Ktoré športy? Koľko ide z polície, z ministerstva vnútra? Kam idú peniaze, kto ich má, ktoré centrá vytvárame?

    Potom ide samozrejme odbor športu pri ministerstve školstva, kde je plno zamestnancov a štát by nepotreboval žiadnych, žiadnych nových zamestnancov. Títo ľudia, títo ľudia už tam roky robia a mohli by zastrešiť kľudne pod záštitou minis..., vlády, štátneho, mohli by patriť pod štátneho splnomocnenca a mohli by túto prácu vykonávať.

    Takže nebudem to dlho naťahovať, lebo už sme tu tak poskromne, ani to veľký význam nemá. V konečnom dôsledku jedna vec je istá, keď je ďalší schodík rozdeľovania finančných prostriedkov, myslím si, že vedie to k väčšiemu chaosu v športe. A preto už som tu raz na tomto mieste povedal, že je na zváženie, pán minister, už sme aj my o tom hovorili, či nespraviť jeden fakt vládny úrad, ktorý by patril, keď chcú mať štátneho splnomocnenca, nech ho majú, nech ho má aj ďalšia vláda, ale nech on je zodpovedný za tie peniaze, ktoré štát dáva do športu. A nech on je zodpovedný za to, jakým smerom idú, nech sa vypracuje jedna koncepcia, koľko ide na štadióny, koľko ide na mládež, koľko ide na reprezentáciu.

    Snáď aj s tým nemôžem veľmi súhlasiť. Som za všetko, čo sa buduje pre šport, ale myslím si, že Peter Osuský povedal o tom jednu myšlienku, keď Manchester United, neporovnávajme zas veľké veci, chce vybudovať štadión v Londýne, tak asi nepožiada vládu o pomoc, peniaze. Ale vo vládnom programe ste zas mali napísané, že budeme stavať národný štadión. O tom je teraz ticho. Ideme podporiť nejakými 40 mil. nejakú obnovu štadiónov v Trnave, v Dunajskej Strede a neviem, kde ešte. Myslím si, že na to peniaze nestačia, aj keď horizontálne je to rozpísané na určité roky. Ale ja som ešte stále za to, nech sa vybuduje, keď bude mať na to štát peniaze, jeden národný futbalový štadión, všeúčelový. Videli sme v Poľsku jak to funguje. Nech to je. Ale myslím si, že investovať do profesionálnych klubov peniaze, ktoré sú profesionálne, prvá liga vo futbale, v hokeji. Prečo? Čo má s tým štát spoločné!? Keď my predáme, keď štát predá. Keď ten klub predá futbalistu, nevieme, za koľko ho predá. Kam idú peniaze? Keď tenista... Robili sme veľké tenisové centrum, máme dobrých tenistov, ani jeden neplatí doma dane! A my sme ich vychovali. A to nasleduje jeden druhého. Takže toto by bolo treba zohľadniť pri tých veciach.

    Som za podporu, som za výstavbu, som za, ako Dušan povedal faktickou poznámkou, áno, treba tie športoviská, ktoré máme, treba ich dať do poriadku, lebo nikto na to nebude mať peniaze. Bojujme o to! Ale nechoďme do kapusty profesionálov. Pretože pokiaľ na Slovensku nebudeme vedieť, za koľko sa predá jeden futbalista, tak nebude tu poriadok v tomto športe. A nikdy sa to nedozvieme, lebo niečo dostane keš, niečo dostane verejne a niekto dostane neverejne. To sú tie peniaze, ktoré nejakým spôsobom utekajú v tomto športe.

    A nezabudne na to, nezabudnime na to, že kde sú tu tréneri, kde sú tu kluby, ktoré vychovávajú túto mládež. Viete, pán minister, hovorili sme o tom, ten zákon, ktorý tiež nepomohol športu, čo povedal pán Mihál, samozrejme odvody. Teraz nebude sa nikto zamestnávať, pretože sú také odvody tých dohodárov, že nie sú to schopní zaplatiť. Budú to čierne peniaze, znovu pôjdu tým trénerom, tým mládežníckym trénerom, lebo odvody nezaplatí ani jeden klub. Bude im vypisovať cestovné, bude im vypisovať to, čo sa dá dať do účtovníctva. To zas sme sa vrátil trošku. Myslím si, že toto, tento zákon nepomohol, nepomohol športu.

    Ďakujem pekne.

  • Ďakujem, pán poslanec.

    Na vaše vystúpenie sú 4 faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásiť sa. Ak dovolíte, prešli by sme ešte tie faktické poznámky a ukončíme.

    Takže pán poslanec Hrnčiar, nech sa páči.

  • Ďakujem. Ja súhlasím s kolegom Érsekom, treba podporiť každé jedno euro, ktoré ide do športu a do kultúry, ale drobenie financií, ktoré sa rozdeľujú do športu medzi viaceré subjekty, môžu viesť k netransparentnému a nekontrolovateľnému nakladaniu s takýmito finančnými prostriedkami. A keďže neexistujú ani kritériá, ani spôsob pre rozdeľovanie takýchto financií, môže to vzbudzovať dôvodnú obavu, že sa práve tieto financie budú rozdeľovať na základe straníckej príslušnosti žiadateľa. Ja som sám zvedavý, keď odkontrolujeme po, po istej dobe zmluvy, komu boli takéto financie pridelené, tak bojím sa, že naozaj zistíme, že naj, najväčší počet tam bude starostov dajme tomu, ktorí kandidovali za stranu SMER.

    Úlohou splnomocnenca pre šport by nemalo byť len prioritne rozdeľovanie dotácií, ale hlavne vypracovanie stratégie alebo koncepcie financovania športu, ktorá na Slovensku dlhodobo chýba. Napríklad tak, ako je to v Českej republike, kde výnosy z hazardných dier, hier sa používajú priamo v športe. Vidno to na infraštruktúre, pri každej základnej škole je tartanová dráha, atletické štadióny, vidno to na práci s mládežou a nakoniec sa to odzrkadľuje aj v profesionálnom športe, kde Česká republika dlhodobo dosahuje oveľa lepšie výsledky ako u nás.

    Ďakujem.

  • Pán kolega, súhlasím s väčšinou vecí, ktoré ste povedali. Som určite za to, aby sa vytvorila nejaká forma odluky profesionálneho športu od štátu. Pretože štát nemá čo dotovať komerčné subjekty, profesionálne športové kluby. Tie majú svojich sponzorov. A keď nemajú dosť peňazí, tak jednoducho nemajú nárok na existenciu.

    Čo má štát jednoznačne podporovať, je práca s mládežou vo väčšej forme, ale nemá o tých peniazoch rozhodovať ani ministerstvo, ani splnomocnenec vlády. O tých peniazoch majú rozhodovať rodičia detí alebo tie deti samotné.

    Preto sme my už dávno prišli s konceptom voľnočasových poukazov, ktoré by boli kryté reálnymi peniazmi, podľa našich prepočtov až do výšky trojnásobku životného minima. Tým pádom by o týchto peniazoch, o tieto peniaze už bol reálny záujem na trhu. Jednotlivé športové kluby, centrá voľného času alebo iné voľnočasové aktivity by mali voľnú súťaž a rodič samotný alebo to dieťa by rozhodovali o tom, kam tie peniaze pôjdu. To je najtransparentnejší a najlepší a najférovejší spôsob, lebo najlepší záujem na tom, čo to decko bude robiť, bude mať nie vždy štát, nie splnomocnenec vlády, nie vláda, ale bude mať samotný jeho rodič. A keby sme urobili toto, tak sa už potom nemusíme starať o to, že akým spôsobom sa na úrovni centrálnej vlády alebo, alebo ministerstva rozhodne o tých peniazoch, lebo by prirodzene tie peniaze išli tam, kde je o ne najväčší záujem a kde sú najkvalitnejšie služby alebo najkvalitnejšie voľnočasové aktivity pre tie decká samotné.

    To znamená, oddeľme profesionálny šport od mládežníckeho, povedzme si, že áno, priorita je práca s mládežou. Nech sa decká hýbu. A potom nechajme samotné deti a zákonných rozhodcov...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ďakujem pekne, za slovo. Ja by som takto začal, že ja sa vôbec nechcem baviť o profesionálnom športe. Ministerstvo vnútra, ministerstvo obrany určite dávajú peniaze do vrcholového športu.

    Mne ide, ako povedal pán poslanec Poliačik, o mládež. Hovorí, že rodičia by mali rozhodnúť. Ale teraz za posledné dva týždne som prešiel prakticky celé Slovensko. Videli ste tie podmienky tých detí v tých regiónoch? Choďte sa pozrieť! A pochodil som to od Sobraniec, pochodil som to cez Myjavu, pochodil som to cez Oravu, pochodil som to všade. Čiže tí rodičia nech si vyberajú, aj to dieťa, ale v tých podmienkach, ak by mali pracovať, tak si myslím, že ani jedno dieťa nebude mať záujem. Čiže nám ide o to, aby sme im vytvorili predovšetkým podmienky, a potom, aby tí rodičia mali istotu, že to dieťa je v slušnom prostredí.

    Keď vy dáte len peniaze na to decko a že sa rodič rozhodne: a kde bude športovať? V tej rozbitej telocvični, čo tam bude im zatekať alebo čo tam nemajú žiadne náradie?! Čiže nám záleží na tom, po tejto skúsenosti, ktorú som mal, aby sme vytvorili regionálnu, tie podmienky v regiónoch, a potom samozrejme, že aj záujem bude o to väčší.

    Ja predpokladám, že jak tu povedal aj tuná pán, niekto tam to povedal, jaj, pán poslanec Hrnčiar, že rozdeľovať podľa... Keď sme rozdeľovali ihriská, tak pán poslanec Szigeti nás napadol, že sme dávali len našim poslancom. Zo 620 ihrísk išlo, pán poslanec, aby ste počul dobre, 90 do, na dolnú zem, 90 ihrísk. Deväťdesiat to je, tam je svedok, tam je, pán poslanec, určite išlo.

    Čiže na jednej strane sa tu budeme baviť, Martin, že ste transparentné mesto Martin. No povedzte mi, že aké máte vy tam športy teraz? Keď som ja tam bol, v Martine, keď som hrával, tak tam bol hokej, futbal, hádzaná, basketbal, všetko, box, vrcholový šport. Dneska tam nemáte nič. Ale ste transparentné mesto. To je dobré? To sa...

  • Prerušenie vystúpenia časomerom.

  • Ja si myslím, že treba v prvom rade podporovať základnú telesnú výchovu. Dnes decká necvičia, sú tlsté, choré, lenivé. Tak by som to veľmi skromne povedal.

    Ďalej atletika je šport, ktorý naozaj vyvolá také morálno-vôľové vlastnosti, ktoré sa mu zídu na celý život. Asi sa spoliehaš len na seba a nie na niekoho druhý, druhého. Stolný tenis, dneska najväčší po futbale, najväčšiu členskú základňu má a prakticky je úplne mimo pozornosti, aj v médiách, aj, aj proste peňazí. Hokej a tenis sú iste krásne športy, ale treba na nich veľa peňazí. Treba, aby rodič platil od malička do toho a skôr, neskôr tie decká ujdú von, a to, čo sa doňho dalo, proste hrajú niekde v NHL alebo neviem kde, po veľkých ihriskách. Futbal je určite najkrajšia hra, do smrti ho budem hrávať, ale proste tiež investujeme do hráčov veľa, veľa, veľa, a potom, keď už sú dobrí, naraz odídu. Oni ich preplatia, ostanú vonku, a potom, keď majú doma hrať s Lichtenštajnskom, tak hrajú ako ponocní. Pánboh zaplať za takú hru.

    Čiže radšej dať do základného, telesnej výchovy a do mladých, ako dávať do, do proste veľkých štadiónov. A vrcholový šport má tak či tak svojich sponzorov. A teda nezabudnúť na športy, ktoré nie sú len hokej, futbal a, a tenis, ale aj napríklad atletika a stolný tenis.

    Ďakujem.

  • S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Érsek.

  • Ďakujem. Ďakujem za faktické poznámky.

    Pánovi Hrnčiarovi toľko len poviem, áno, hazardné hry. Pani Schmögnerová zobrala tie peniaze, ktoré boli v Tipose, odvtedy sa do rozpočtu nikdy športu nevrátili. Záleží to na tom, jak sa k tomu postavia ministri financií všetkých, od tej doby všetkých.

    Samozrejme, my keď sme robili, keď sme dávali návrh na tú olympijskú rentu - pamätáte sa? - tá renta stojí ročne 480 000 euro, a tam som určil presne, že tie peniaze sa môžu zobrať priamo zákonom od Tiposu. Čiže tie peniaze by sa nejakým spôsobom vrátili do športu.

    Čo hovoril pán Poliačik, mládež, rodičia, profišport, áno, samozrejme, súhlasím s tým. Profesionálny šport treba oddeliť od toho. A nech si profesionálny šport zarobí na svoje výdavky a na svoje príjmy a bude ziskový alebo stratový.

    S pánom Galisom samozrejme súhlasím. V regióne treba zabezpečiť podmienky tým, aby deti mali možnosť športovať. Darmo, ja s tým súhlasím, ja som nemal s tým problém ani na výbore. Ja som povedal, áno, treba dať do poriadku to, čo teraz máme, a potom rozmýšľať o tom, čo budeme ďalej, ďalej ešte budovať.

    Čo sa týka, samozrejme, infraštruktúra, čo povedal pán Mikloško. Nepleťme školskú telesnú výchovu, by som neplietol do toho športového, lebo jedná sa o šport už teraz, nie o základnú telesnú výchovu. A jedná sa o šport, športové kluby. Takže ja by som to nedával dokopy.

    A samozrejme nebudem sa vadiť s Dušanom, že koľko ihrísk išlo nateraz na južné Slovensko alebo na severné. To je super, tie ihriská, kde fungujú, tam fungujú. Je to v poriadku. Ale sú aj také miesta, a to treba povedať tiež, kde je slabý starosta, kde už rozkradli, rozbúrali tie ihriská, ale boli vybudované. A nie je to chyba tých, ktorí to budovali. Je to chyba tých, ktorí s nimi nevedia zaobchádzať, to treba tiež povedať. Určite to bude mať svoj prínos. Samozrejme, takéto iniciatívy môžeme podporiť, len nech je to priehľadné, nech ľudia vedia, že áno, na čo, na čo to má slúžiť.

    Ďakujem.

  • Ďakujem pekne.

    Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

    Pán navrhovateľ, chcete zaujať stanovisko, krátke?

  • Ja by som si dovolil pár naozaj vysvetľujúcich faktov, lebo sa tu pletú hrušky s jablkami.

    Po prvé, veľmi dobre viete, že tento návrh novely zákona predkladá Úrad vlády a na výboroch ho predkladal vedúci Úradu vlády. A keďže vedúci Úradu vlády v zmysle rokovacieho poriadku nemôže predkladať v pléne, tak niekto z ministrov tento návrh novely zákona musel predložiť. A v tom som mal najbližšie ja, tak tento návrh, ktorý pripravovala legislatívna skupina na Úrade vlády a legislatívny odbor, som takýmto spôsobom aj predložil.

    Po druhé, čo je veľmi dôležité povedať, že, že som neodpovedal. No ja som nemohol odpovedať na prvom čítaní na úvahy, ktoré boli povedané. Ale každý poslanec mal právo ísť na výbory, či už ústavnoprávny, pre financie a rozpočet alebo na výbor pre vzdelanie, vedu, mládež a šport, na gesčný, a predložiť pozmeňovacie návrhy. Predložiť svoje pripomienky, ktoré tam mohli byť buď schválené, alebo neboli schválené. Existuje istá legislatívna postupnosť a túto legislatívnu postupnosť by páni poslanci mali vedieť. Nemôžem reagovať na to, čo sa povie vo voľnej diskusii. Budem reagovať na interpeláciu, ktorú dostanem, písomnú alebo ústnu, tuná v parlamente. Alebo na konkrétne veci, ktoré budú samozrejme predložené, ako to hovorí legislatívny poriadok v Národnej rade. Musíme to dodržiavať. A preto si myslím, že pán Mikloško sa veľmi mýlil, že takýmto spôsobom postupoval. Mohol kľudne prísť na výbor a na výbore, či už v gesčnom alebo ďalších výboroch predložiť pozmeňovacie návrhy, ktoré, o ktorých chcel, alebo o ktorých sme mohli dneska v pléne Národnej rady diskutovať.

    Transparentnosť, netransparentnosť. Po prvé, pri ministerstve školstva funguje rada štátnej reprezentácie, kde sú zastúpené tie najdôležitejšie, samozrejme, zväzy, najdôležitejšie organizácie. Sú tam zástupcovia tak aj pre malé športy, takzvané malé športy, ale sú tam samozrejme aj veľké športové organizácie, olympijský výbor, paraolympijský výbor a ďalší zástupcovia Fakulty telesnej výchovy a športu, dekanát a ďalší ľudia, ktorí majú čo do tejto oblasti povedať.

    KPMG nám urobilo... Prečítajte si, čo napísalo KPMG! Asi, dúfam, že to máte k dispozícii. To je verejne prístupné na www., olympijský výbor si to vyžiadal, financovanie športu a jej analýzu, aká je. Tridsaťtri miliónov eur ide z rezortu školstva. Ďalšie idú na armádny a policajný šport z rezortu vnútra a z rezortu obrany. A 124 miliónov eur ide ročne zo samosprávy do športu obcí, miest a regionálnej samosprávy. A tam sa nám často strácajú peniaze, o ktorých nevieme, pretože neprechádzajú tým, by som povedal, legitímnym presunom tých finančných zdrojov. Stodvadsaťštyri miliónov eur ide zo samosprávy na šport.

    Viete veľmi dobre a pán Érsek to veľmi dobre vie, lebo chodieva do haly Elán a vie, že tam máme Národné športové centrum...

  • Reakcia z pléna.

  • Prosím? Mladosť, Mladosť a Elán je vedľa, to bola Mladosť. A v Národnom športovom centre sa sprístupnil informačný systém, kde dávajú všetky športové zväzy, ešte niektoré nám nedodali, a preto majú veľké problémy s financovaním, všetky celú databázu, kto športuje, ako športuje, aké sú kluby, aké je financovanie, akí sú rozhodcovia a tak ďalej a tak ďalej. A toto je myslím, že východisko, ktoré nám stransparentní posun finančných prostriedkov v tejto oblasti.

    A napokon, a to je veľmi dôležité, tieto zdroje, ktoré idú, pôjdu predovšetkým naozaj na podporu mládeže, regionálneho rozvoja v oblasti telesnej kultúry na našich školách a rôznych hrách, ktoré sa organizujú. No kto zorganizoval za posledné tri - štyri roky toľko regionálnych hier pre mládež, pre základné školy, ako sme to zorganizovali, ministerstvo v súčasnom období s Úradom vlády? Sedem regionálnych súťaží, od atletiky cez kolektívne športy, cez gymnastiku, cez plávanie, kde mali k tomu dispozičné možnosti. Mladí ľudia sa zúčastnili, niekde 1 700 mladých ľudí, desiatky a desiatky škôl základných, ktoré súťažili a dostávali ocenenia, ktoré im odovzdával buď pán Galis a keď som prišiel ja, tak som to odovzdával aj ja. A samozrejme toto chceme aj ďalej rozvíjať, pretože nám toto predovšetkým chýba. Nie je pravda, že mladí ľudia nechcú športovať, ale nie sú im vytvorené podmienky pre súťaženie. Pretože mladí ľudia, aj ktorí sú viacej obéznejší, radi si zasúťažia. A mali by ste vidieť na týchto súťažiacich mladých ľudí, aké dosahujú výsledky.

    Po ďalšie, florbal je teraz v súčasnosti najobľúbenejším mládežníckym športom v telocvičniach. A preto som sa rozhodol a robím to za posledný rok, že z havarijného fondu dávam predovšetkým z veľkej časti peniaze na havárie nielen telocviční, ale obnovy telocvičných priestorov vrátane ich vybavenia, aby sme mohli povedzme tieto telocvične skutočne v regiónoch v maximálnej miere využívať. Takže všetky tieto zdroje, ktoré idú, či už cez ministerstvo školstva, prechádzajú verejným, verejnou oponentúrou. O tom rozhodujú komisie, ktoré sú, nanominovaní ľudia. Ja o tom nerozhodujem. Ja dostávam len návrhy. A samozrejme sú vyhlásené výzvy a na tieto výzvy sa prihlasujú z celého Slovenska jednotlivé organizácie. Istá čiastka išla na Úrad vlády práve na podporu týchto mládežníckych aktivít. My by sme nikdy nemohli zorganizovať toľko podujatí pre základné a v súčasnosti už aj pre stredné školy v rámci športu, ako sa zorganizovali tohto roku, na jar tohto roku. Alebo v lete, v letných mesiacoch, keď už budem hovoriť jún, aj v letných mesiacoch tohto roku.

    Čiže to sú výsledky a to sú konkrétne výsledky, lebo učitelia tomu fandia, mladí ľudia sa tešia, rodičia sú nadšení a starostovia, zriaďovatelia základných škôl, veľmi tomu tak iste napomáhajú a vytvárajú všetky podmienky pre túto aktivitu. Takže tento návrh, ktorý tu je daný, je dobrý a samozrejme považujem ho za veľmi potrebný, aby sme vedeli práve v týchto oblastiach niektoré veci zafinancovať. A myslím si, že bude to transparentné, pretože to pôjde cez konkrétne výzvy na Úrade vlády.

    Po ďalšie; čo sa týka návrhu pána poslanca Mihála, ten ide nad rámec tohto zákona, preto neodporúčam poslancom, aby sa tento návrh pána Mihála prijal pri schvaľovaní, ako pozmeňujúci návrh pri schvaľovaní tejto novely zákona.

    Ďakujem vám veľmi pekne.

  • Ďakujem pekne.

    Pán spravodajca sa nechce vyjadriť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

    Zároveň vám prajem pekný večer a ráno sa stretneme o 9.00 hod., budeme začínať zákonom poslancov Maroša Kondróta, Michala Bagačku a Františka Petra.

    Ešte raz pekný večer prajem.

  • Prerušenie rokovania o 19.17 hodine.